Hlas 14 15 2015 by NVU Hlas ľudu

ISSN 0018-2869

ČÍSLO

14 – 15 /4641– 4642/

Informačno-politický týždenník ROČNÍK 72 | 4. – 4. 11. 2015 | CENA 100 DIN

www.hlasludu.info | www.hl.rs

Pokojné veľ konočné sviatky Štedrý zajko v Selenči

Ján Triaška Báčsky Petrovec

Editoriál

Sila vetra a Veľkej noci

ZAKLADATEĽ: NÁRODNOSTNÁ RADA SLOVENSKEJ NÁRODNOSTNEJ MENŠINY VYCHÁDZA TÝŽDENNE, V SOBOTU

VYDÁVA NOVINOVO-VYDAVATEĽSKÁ USTANOVIZEŇ HLAS ĽUDU V NOVOM SADE PRVÉ ČÍSLO VYŠLO 19. OKTÓBRA 1944 V BÁČSKOM PETROVCI

Riaditeľ NVU Hlas ľudu: Samuel Žiak Zodpovedná redaktorka: Vladimíra Dorčová-Valtnerová Zástupkyňa zodpovednej redaktorky: Anna Francistyová Redakcia: Juraj Bartoš, Jaroslav Čiep, Michal Ďuga, Oto Filip, Katarína Gažová, Vladimír Hudec, Anička Chalupová, Anna Lešťanová, Jasmina Pániková, Juraj Pucovský, Ľubica Sýkorová, Elena Šranková Technický redaktor: Miroslav Dobroňovský Jazyková redaktorka: Anna Horvátová Lektorka: Mária Domoniová Adresa redakcie: Bulvár oslobodenia 81/V, 21 000 Nový Sad, poštový priečinok 234 www.hl.rs E-mail: nvu@hl.rs nvuhlasludu@hl.rs inzercia@hl.rs Telefóny redakcie: 021/47 20 840 063/47 20 84 Telefax: 021/47 20 844 Dopisovateľstvo v Petrovci: 021/22 80 042 Dopisovateľstvo v Kovačici: 013/662 565 Dopisovateľstvo v Starej Pazove: 022/317 505 Tlačí:

ABC SRBIJA D I G I T A L

ABC SRBIJA W E B

TotoTlačiareň vydanie HLOvo Toto vydanie PRINT Ovo izdanje izdanje je oditovano je oditovano je auditované je auditované

Báčsky Petrovec

ABC SRBIJA P R I N T

Ovo vydanie izdanje Toto je auditované oditovano je

Účet NVU Hlas ľudu 160-924115-88 Banca Intesa YU ISSN 0018-2869 COBISS.SR-ID 16185090

• •

Foto: www.pexels.com

OD ROKU 1967 VYCHÁDZA V NOVOM SADE ROKU 1967 PREZIDENT REPUBLIKY VYZNAMENAL HLAS ĽUDU RADOM BRATSTVA A JEDNOTY SO STRIEBORNÝM VENCOM

ak tomu bolo aj pred Vianocami, a tak je tomu aj teraz pred Veľkou nocou. Diskusné ostrie niektorých členov reprezentačnej inštitúcie Slovákov v Srbsku sa zo zasadnutia na zasadnutie vyostruje. Niekedy odôvodnene, inokedy zbytočne a prehnane, bez podkladov a – bez základnej kultúry. Tú začiatkom týždňa akoby nemala ani búrka, ktorá zasiahla niektoré časti Vojvodiny a narušila pokojný spánok mnohých obyvateľov. Zdá sa, že prírodné silné vetry nezapríčinili väčšiu materiálnu škodu. Ibaže posilnili negatívne dojmy z manierov niektorých členov NRSNM, ktorá v ten istý deň zasadala a verejnosti ešte raz ukázala, že zásady slušného a produktívneho dialógu nie vždy konV predvečer zumuje. Hoci neraz majú aj poznámky voňajúce našich ktorá môže byť dobrým smerovníkom najvýznamnejších kritikou, k prehodnocovaniu určitých krokov aktérov našich cirkevných spoločenských dianí. sviatkov hladina No slušnosť – tá až príliš často chýba. Rovnako tak v našom menšinovom parlamente, ako aj slovenského v republikovom, ba dokonca na každom kroku spoločenskovšedným dňom sa s týmto pojmom niekedy zriedpolitického ka stretávame. Zabúdame, že aj zdvorilosť má byť mora v našej atribútom, ktorým sa odlíšime od iných živých tvorov na planéte... krajine sa prudko rozvírila. Možno práve obdobie veľkonočných sviatkov môže viesť k duchovnému pokoju a náprave všeZnovu. ľudských prešľapov, akým je aj strata zdvorilosti. Kultivovanému správaniu sa učíme v rodine, v tej základnej spoločenskej bunke, ktorá už aj sama má naštrbené steny. Možno rodinné stretnutia posilnia v nás túžbu zachrániť základné ľudské hodnoty a mravy pred smrťou. Tak ako každú jar, život v podobe nových púčkov na holých konároch stromov víťazí nad smrťou, pokúsme sa teda zvíťaziť aj my nad prenikaním zlej krvi a nemravných spôsobov medzi nás Slovákov. Predĺžme tak život slovenského menšinového spoločenstva, ktoré, uznáte, má už príliš veľa rán, na ktoré potrebuje skorocelový balzam. Už je zvrchovaný čas... Vladimíra Dorčová-Valtnerová Autor titulnej fotografie: Juraj Pucovský

Čítajte nás aj na www.hl.rs. 14 – 15 /4641 – 4642/ 4. – 11. 4. 2015

Týždeň  Z MÔJHO UHLA



168 HODÍN

Nostalgia

Žiadne bezvetrie

Oto Filip

Michal Ďuga

akmer dve tretiny občanov Srbska sú za to, aby bola znovu zavedená povinná vojenská služba. A to percento je najvyššie práve medzi občanmi vo veku 19 až 29 rokov, ktorých by sa tá branná povinnosť priamo týkala. Sú to výsledky telefonickej ankety, ktorá bola vykonaná na reprezentatívnej vzorke počítajúcej 1 009 osôb vo veku 12 až 75 rokov, ktorú usporiadala Agentúra pre výskum trhu a prieskum verejnej mienky Open source začiatkom marca t. r. a exkluzívne tieto výsledky ankety zverejnil denník Blic. V súvislosti s tým len pripomíname, že všetky krajiny v regióne už zrušili povinnú vojenskú službu a zaviedli tzv. profesionálne vojsko. Prvým štátom bolo Slovinsko a neskoršie ho nasledovali Albánsko, Macedónsko, Čierna Hora, Srbsko a BaH. Pritom sa povinnej vojenskej služby zriekli aj Bulharsko, Litva, Lotyšsko, Poľsko, Česko, Slovensko a Maďarsko. Je pravda, že výsledky tejto ankety trochu prekvapujú, hoci sa dalo aj predpokladať, že v našej krajine jestvuje veľký počet fanúšikov povinnej vojenskej služby. Vo väčšine ju podporujú aj muži (68,2 percenta), aj ženy (55,1 percenta) a podobne je to aj keď ide o prostredia: na dedinách sa vyjadrilo za 64,7 percenta, kým v mestách 59,3 percenta. Podľa niektorých to nasvedčuje skutočnosť, že vojsko má v našej krajine stále veľkú dôveru medzi občanmi. Predsa však o zavedení povinnej vojenskej služby, ktorá bola v minulosti známa ako základná vojenská služba, sa v súčasnosti neuvažuje. To však neznamená, že je zrušená aj branná povinnosť občanov. Tá sa bude musieť ešte len vypracovať a spresniť. Lebo je známe, že ohľadom povinnej vojenskej služby v minulosti šlo o neefektívne plytvanie financiami, ktoré nedokázalo riešiť ani obranyschopnosť, ani bezpečnosť krajiny. Preto sa toho času čoraz viac uvažuje o zvýšení tzv. dobrovoľnej vojenskej služby, kým základná vojenská služba sa natrvalo presťahuje do našich nostalgických spomienok.

www.hl.rs

ar, apríl, Veľká noc. Chvíle, keď túžime neumárať sa stále starosťami. No človek nemusí byť ani veľmi všímavý, ani prehnane rozhľadený, aby mu bolo jasné, aké sú dimenzie súčasných a budúcich veterných politických a medzinárodných okolností a občas akoby začarovaného kruhu, v ktorom sa točíme. Po tichom období a čiastočných mračnách zdá sa, že aprílové slnko začína konečne ohrievať i našu európsku cestu. Potvrdzuje to tak ukončenie skríningovej fázy prístupových rokovaní 24. marca, ako aj následný, v poradí prvý pobyt vysokej predstaviteľky EÚ pre zahraničnú politiku a bezpečnosť Federice Mogheriniovej v tej funkcii v Belehrade a v Prištine. Pozorovatelia ho vysvetlili ako podnietenie obojstranne dôslednej realizácie dohodnutého, predovšetkým v technickom, a potom aj v politickom dialógu medzi nimi. V rozhovore pre denník Danas eurokomisárka ocenila, že Srbsko má realizovať svoju agendu reforiem a že rýchlosť, akou budú pokračovať prístupové rokovania, závisí od pokroku v kľúčových oblastiach, vrátane vlády práva a uplatnenia dohôd



dosiahnutých v dialógu s Kosovom, ktoré EÚ umožnila. Vyhlásila, že je únia prichystaná, aby prvé kapitoly boli otvorené v tomto roku, zhodnotiac, že je Srbsko pevne na európskej ceste. Postoj našich najvyšších predstaviteľov: prezidenta Tomislava Nikolića, premiéra Aleksandra Vučića, predsedníčky Národného zhromaždenia Maje Gojkovićovej a šéfa diplomacie Ivicu Dačića by sa dal stručne vyjadriť slovami, že je členstvo v EÚ zahraničnopolitickou prioritou krajiny, a že sa Srbsku na tej ceste nikto nepozerá cez prsty: ani naša verejnosť, ani únia. Keďže sa v ani v živote, ani v politike biele zvyčajne neobíde bez približne rovnakej dávky čierneho, ani nádej bez vlastného opaku – rozčarovania, beztak už zvolebnievajúcu sa spoločenskú scénu majster cudzí záujem skomplikoval rozhodnutím Odvolacieho súdu Medzinárodného trestného tribunálu (ICTY), podľa ktorého sa líder SRS Vojislav Šešelj musí vrátiť do cely v holandskom Haagu. Takéto rozhodnutie premiér Aleksandar Vučić označil v pondelok za nemorálne, podpredseda vlády Rasim Ljajić, ktorý má na starosti spoluprácu s tribunálom, za zvláštne a zmätočné, šéf diplomacie Ivica Dačić za perfídne, škandalózne a ohrozujúce stabilitu nielen Srbska,

ale i celého regiónu, kým minister práce Aleksandar Vulin mieni, že ide o pokus o destabilizáciu Srbska v záujme pádu vlády Aleksandra Vučića. Srbsko sa zrejme mimo vlastnej vôle zaťahuje aj do sporu s ICTY, aj do sporu medzi senátom tribunálu, žalobou a obžalovaným Šešeljom. Súbežne aj do niektorých širších medzinárodných súvislostí a hier, podľa všetkého podnietených spôsobom, akým sme si pripomenuli 16. výročie začiatku NATO agresie na Juhosláviu 24. marca 1999. Najpodstatnejšie však bude, ako si z dvoch ziel zvoliť to menšie. Inak povedané, nešťastie nechodí po horách, ale po nás. Skromne žijúcich, stále na návetrí, polarizovaných politicky a inak, roky vydieraných... Pri tom všetkom otázne je, nakoľko vo verejnosti úspešne zarezonuje nedávne vyhlásenie premiéra Vučića o možnosti zvýšiť platy a penzie už v tomto roku, podmienené ale výškou dosiahnutých úspor a postojom MMF alebo správy o príchode nemeckého obchodného reťazca Lidl či švédskej spoločnosti Ikea. Náplastí na rany zvané dosť pošramotený životný štandard alebo turbulentné žitie potrebujeme oveľa viac. A predovšetkým viac pokoja, aspoň jarného, a menej politiky naťahovania času takmer vo všetkom, čo sa nás týka: od čakania na lepšie reformné výsledky, po obsah správ o objasnení nedávnych leteckých či iných katastrof.

JEDNA OSOBNOSŤ, JEDNA OTÁZKA

VLADIMIR PAVLOV, POKRAJINSKÝ TAJOMNÍK PRE VEDU A TECHNOLOGICKÝ ROZVOJ

Jasný proces premeny Oto Filip – Dostáva sa u nás technika, výroba alebo i priemysel zo závozu do popredia? – My bez čiastočnej industrializácie, pochopiteľne nie takej, aká bola pred niekoľkými desaťročiami, v rokoch šesťdesiatych, sedemdesiatych alebo i skôr, nedokážeme hýbať spoločnosťou. Vojvodina sa

Informačno-politický týždenník

prednostne opiera o poľnohospodárstvo a výrobu potravín, o nové, vysoké technológie a materiály, ako aj o informačno-komunikačné technológie, ktoré sú svätým trojlístkom jej udržateľného rozvoja, ktorý náš sekretariát naďalej bude

plne podporovať. Industrializácia vo forme, v akej kedysi existovala, napríklad v podobe výroby kovových produktov, nie je vo Vojvodine východiskom pre niektoré budúce obdobie. No nové technológie výroby, ktoré dokážu prežiť súčasné chvíle tejto technologickej revolúcie, budú v každom prípade ďalej mať podporu Pokrajinského sekretariátu pre vedu a technologický rozvoj. • TÝŽDEŇ •

ZO ZASADNUTIA NRSNM

Sme (ne)objektívni a (ne) transparentní? Jasmina Pániková

ieste zasadnutie Národnostnej rady slovenskej národnostnej menšiny prebiehalo posledný marcový deň a nieslo sa hlavne v znamení schvaľovania ročných správ a plánov NVU Hlas ľudu a nášho týždenníka, ktoré chvíľami prechádzalo do ostrej debaty medzi členmi z listiny Slováci vpred! a ostatnými členmi rady. Správy boli schválené väčšinou hlasov, pokým boli členovia uvedenej listiny zdržaní. Riaditeľ ustanovizne Samuel Žiak ozrejmujúc minuloročnú správu zdôraznil, že ustanovizeň vlani oslávila 70 rokov pôsobenia, čo sa odzrkadlilo aj na celoročnej práci ustanovizne, pripomenul, kúpená bola aj tlačiareň Neografia, s. s r. o., – dnes HL Print, pokým zodpovedná redaktorka týždenníka Vladimíra Dorčová-Valtnerová poznamenala, že sa minulý rok niesol aj v znamení volieb do národnostných rád. „Môžeme byť spokojní, ako sme informovali o samotnom priebehu a predbežných výsledkoch volieb v deň volieb. Ažuritu, rýchlosť

a včasnosť zverejňovania informácií o voľbách ocenili nielen návštevníci nášho online vydania, ale aj organizácie, ktoré monitorovali volebný proces – Novosadská novinárska

redakcia informovala včasne, nezaujato a objektívne. Práve toto slovo objektívne bolo pohnútkou pre členov z listiny Slováci vpred!, aby rozprúdili diskusiu, ktorá chvíľami odbočovala od danej problematiky. Napr. vytýkali, že informovanie o určitých počinoch rady nebolo objektívne, ako aj o závere voľby riaditeľa v ZŠ v Kysáči, a podľa nich je týždenník spolitizovaný. Nebola problematická iba (ne)objektívnosť. Na čiernom zozname sa našlo aj čoraz populárnejšie slovo – transparentnosť. Aj keď Národnostná rada neschvaľuje finančnú správu a finančné plány ustanovizne, ale tú oblasť spravuje Pokrajinský sekretariát pre kultúru a veSprávu za rok 2014 a plány na tento rok rejné informovanie, členom podala zodpovedná redaktorka Hlasu NRSNM bola predostretá aj ľudu Vladimíra Dorčová-Valtnerová tá správa, avšak členovia už škola a Stredisko pre výskum etnicity,“ spomínanej listiny zazlievali, že zo povedala Dorčová-Valtnerová. Podľa správy nie je vidno výšku honoránej o všetkých kandidačných listinách rov, subvencií... Ako povedali, všetci

NAMIESTO KOMENTÁRA

Dva konce jedného povrazu Juraj Bartoš

tačí pobudnúť čo len hodinku na schôdzi Národnostnej rady slovenskej národnostnej menšiny a prídete na to, že tu kdesi vo vzduchu, ktorý spoločne vdychujú jej členovia, sa riadne chveje napäté pomyselné lano. Nie je z toho nikomu dvakrát príjemne, tobôž nie, ak ste svedkami hádok a/lebo trebárs odsúvania na vedľajšiu koľaj návrhov, ktoré predostrú jednotliví radisti, či iných podobných „kúskov“. Na 5. schôdzi NRSNM (v Novom Sade 18. marca) Libuša Lakatošová vyrukovala s návrhom smerujúcim k zrušeniu úhrad členom telies NRSNM. Igor Feldy v rámci bodu 5 tej istej schôdze (týkajúceho sa programu práce a finančnej konštrukcie Výboru pre úradné používanie jazyka a písma), s patričným odôvodnením žiadal zvýšiť sumu, ktorú výbor predbežne navrhol na činnosť Komisie pre spoluprácu • TÝŽDEŇ •

s cirkvou. Konkrétne orodoval o zvýšenie položky určenej na zriadenie Ústredného archívu SEAVC v Starej Pazove z predložených 150 000 na 250 000 dinárov. Ani jeho, ani návrh Lakatošovej predsedníčka Anna Tomanová-Makanová nedala na hlasovanie. Feldy zopakoval ten istý návrh aj v rámci 7. bodu, keď bola reč o finančnom pláne NRSNM na rok 2015, ale rada sa zase k nemu nevyjadrila. Predsedníčka povedala krátko, že ak niekomu (z finančnej konštrukcie navrhnutej výborom) treba pridať, niekomu treba ubrať... Vari sa možno nespýtať, čomu vôbec slúžia schôdze NRSNM a diskusia o navrhnutých dokumentoch, ak ich nemožno meniť? Nakoľko sme si všimli, v Štatúte NRSNM (prijatom 10. 12. 2014) sa neuvádza, ku ktorým návrhom sa v rámci práce rada vyjadruje hlasovaním. Do rokovacieho poriadku NRSNM sme nenahliadli, avšak v článku 19 rokova-

cieho poriadku Výboru pre vzdelávanie (na internete) sa uvádza: „Po ukončení rozpravy k jednotlivým bodom programu rokovania výbor schvaľuje rozhodnutie obsahujúce stanoviská a návrhy výboru.“ Jasný je aj článok 23: „Výbor o každom návrhu, ktorý bol zaradený do programu rokovania, rozhoduje po ukončení rozpravy.“ Z toho, že sa neakceptujú (niektoré) návrhy, ktoré na schôdzach odznejú, zostáva zlý dojem. Rovnako po ukončení hlasovania, keď nepočuť jasne, koľkí členovia hlasovali za predostreté návrhy, koľkí boli proti a koľkí sa hlasovania zdržali. Podľa Štatútu NRSNM za zákonnosť jej práce je zodpovedná predsedníčka, ako i podpredsedovia a tajomník. Na základe článku 20 Štatútu členovia Národnostnej rady majú právo navrhovať, schvaľovať a realizovať uznesenia, nastoľovať otázky a dostať vysvetlenia od orgánov rady. Právo, ktoré sa začína a končí „na

Slováci by mali vedieť, aký je rozpočet Hlasu ľudu, kde a ako sa míňajú peniaze a pod. Pravdaže, neodzneli iba kritické názory. Pochválená bola vizuálna stránka nášho týždenníka, ale predsa aj tá obsahová. Pre lepšiu prácu do budúcna odzneli aj niektoré rady – písať o konkrétnych problémoch, s ktorými zápasia naši občania, vždy si overovať fakty a čo menej (auto)cenzúry. V pokračovaní zasadnutia veľkú pozornosť vyvolal aj bod týkajúci sa aktuálnej situácie v ZŠ hrdinu Janka Čmelíka v Starej Pazove. V tejto škole je otázne, či v nasledujúcom školskom roku budú otvorené dve slovenské triedy alebo nie, keďže je v predškolskej ustanovizni v slovenskej skupine 22 žiakov, pokým podľa zákona na otvorenie dvoch tried musí byť 31 žiakov. Ako riaditeľ školy Janko Havran informoval, s cieľom zachovania učiteľských pracovných miest na zasadnutí učiteľského výboru odznel návrh, aby sa v škole otvorila srbská trieda. Školský výbor to nepodporuje. Keďže odzneli postrehy, že neboli využité všetky možnosti na nábor väčšieho počtu žiakov a otvorenie srbskej triedy je podľa nich nezmyselné, členovia rady sa uzhodli, že budú motivovať nielen žiakov, ale aj ich rodičov, aby si deti zapísali do slovenskej triedy a pre budúcich prvákov zabezpečia učebnice, účasť v Škole v prírode na Slovensku a pod. papieri“, je skôr kváziprávo, než skutočné právo, či nie? Záverom chceme, taktiež s najlepším úmyslom, upozorniť na skutočnosť, že – v mene zodpovednosti pred tunajšou slovenskou komunitou, ktorej práva by NRSNM mala obhajovať – treba, aby sa jej členovia prestali hrať na parlamentníkov, ktorí sa správajú neparlamentárne. Týka sa to nielen „koaličnej väčšiny“, ale i tých, ktorí sústavne apelujú na predsedníčku rady a na médiá, aby ich neoslovovali ako opozičníkov, pričom zásadne podčiarkujú, že sú členmi z listiny Slováci vpred. Neustále prihrievanie predvolebného galimatiášu, do ktorého, zdá sa, boli viac či menej namočení všetci, nie je vhod ani im, ani slovenskej národnostnej menšine v Srbsku. Najvyšší čas na prekonanie ľudskej márnivosti a zbavenie sa negatívnej energie zjavných pólov Národnostnej rady slovenskej národnostnej menšiny je fuč. Pri troške dobrej vôle oboch (či viacerých) strán nechať bokom stranícke a akékoľvek iné rušivé putá je ešte šanca dobehnúť zmeškané. Inak ten povraz praskne; dakoho šľahne viac, niekoho menej...

14 – 15 /4641 – 4642/ 4. – 11. 4. 2015

Týždeň MIESTNE ELEKTRONICKÉ MÉDIÁ V OČAKÁVANÍ 1. JÚLA

So slučkou na krku (?) Juraj Bartoš

zo štátneho rozpočtu podľa doteraz zaužívaného spôsobu zakladajúceho sa na dotáciách. Vychádzajúc zo skutočnosti, že miestne elektronické médiá od 1. júla budú musieť presedlať na spôsob projektového financovania, je najvyšší čas na to, aby sa naň náležite pripravili, aby už teraz pripravovali projekty, ktorými „získajú priazeň“ komisií, ktoré ich budú posudzovať a na základe nich navrhovať pridelenie prostriedkov. Členmi týchto komisií by museli byť

tarý dom je ľahko zbúrať. To sa zvládne rýchlo. Výstavba nového trvá značne dlhšie a dá zabrať o poznanie viac. Prestavba spoločnosti v postsocialistických štátoch, samozrejme, nebola a nie je jednoduchá; niektoré ju zvládli ľahšie, iné, z mnohých dôvodov, sa s procesom transformácie ešte stále pechoria. Hrboľatou cestou, smerujúcou z pomerne lahodného socializmu do tvrdého kapitalizmu, sa uberá aj naše Srbsko. Médiá, čiže niekdajšie prostriedky verejného informovania v spoločenskom vlastníctve, prevažne lokálne rozhlasové stanice, ktoré vznikali z prostriedkov daňových poplatníkov v jednotlivých obciach, mali za socializmu výsostné postaveNiečo tu zrejme nepasuje nie. Staral sa o ne štát, ktorý ich, pravdaže, vedel využiť výlučne ľudia zo sféry informovania. vo vlastný prospech. Je otázne, či naskutku aj budú. Na V podmienkach prestavby spoloč- druhej strane, ako povrázok na krku nosti médiá nadobudli váhu tovaru, pripadá skutočnosť, že nevedno, ktorý sa ocitá na studenom trhovom kto bude majiteľom týchto médií pulte. Ľuďom, ktorí si v týchto a ta- po 1. júli. Kúpi ich niekto? Ak áno, kýchto médiách zarábajú na čoraz ako sa bude správať? Ak ich nekúpi, mizernejšiu skyvu chleba, sa z toho, zamestnanci týchto médií majú čo ich očakáva, stmieva pred očami, právo na bezplatné akcie a riadenie obzvlášť keď majú na zreteli, ako do- budúceho podniku. Budú vedieť a padli privatizácie početných kedysi môcť túto možnosť využiť? Alebo úspešných podnikov. Necelých sto sa zakladateľských práv, v súlade s dní sa zvýšilo po Deň D. Už aj vrabce platnou legislatívou, nad niektorými na konároch čvirikajú o tom, že do médiami ujmú národnostné rady? 1. júla 2015 štát záväzne musí pustiť Ak áno, odolajú pokušeniu z ich z rúk opraty, ktorými riadil médiá. ovplyvňovania? Akokoľvek je na mieste otázka, či bolo opodstatnené do spoločného MOŽNO TO NIE JE AŽ TAKÉ koša pchať médiá väčšinové a tie, ČIERNE (?) ktoré vysielajú v rečiach národnostZ Ministerstva kultúry a inforných menšín, už nehodno nad ňou movania koncom uplynulého roka plytvať časom. Trebárs je dobre radili lokálnym samosprávam, aby známe, že tie druhé majú zúžený sa prichystali na projektové finanpriestor, t. j. trh na „odbyt svojich covanie, aby, podľa možností, na produktov“ a samým tým narážajú tento účel vyčlenili minimálne 2 na zúžený záujem potenciálnych % pre potreby lokálnych médií. inzerentov a teda aj finančníkov. Ne- Je zrejmé, že pokým v niektorých zostáva iné než súrne konať, keďže obciach funguje len jedno miestne sa miestne elektronické médiá od médium, v iných je ich viac. Zjavné 1. júla definitívne nesmú financovať sú tiež enormné rozdiely vo váhe

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

obecných rozpočtov. Hneď teda mohlo byť jasné, že lokálne médiá už na štarte pretekov o holý život (žiaľ, až potom, prípadne i v zápase o kvalitnejšie informovanie) nebudú rovnoprávne. Týždeň predtým ako vznikol prítomný text, minister kultúry a informovania Ivan Tasovac nás upevnil v domnienke, že „lokálne samosprávy nepochopili vážne privatizáciu médií vo verejnom vlastníctve“. Optimistickejšie vyznela ďalšia jeho informácia, týkajúca sa budúceho spôsobu hmotného zabezpečenia médií a (ako neraz aj predtým zdôraznil) mediálnych obsahov: „Zabezpečený je rozpočet väčší než kedykoľvek predtým na spolufinancovanie mediálnych obsahov s verejným záujmom, väčší od toho, ktorý poskytuje Európska únia, a o tom, ako sa peniaze rozvrhnú, v rozhodujúcej miere rozhoduje odbor.“ V ten istý deň Združenie novinárov Srbska oznámilo, že celkove 2,46 miliardy dinárov tvorí suma na financovanie médií roku 2015 určená rozpočtami miest a obcí. Zahrnuje i prostriedky, ktorými prostredníctvom súbehov prispeje rezortné ministerstvo, ako i Pokrajinský sekretariát pre kultúru a informovanie. Suma sa nevzťahuje na dofinancovanie verejných servisov RTS a RTV, Tanjugu, ako i médií: Međunarodni radio Srbija, Filmske novosti, JP Panorama a JP TV Most. Zaráža údaj, podľa ktorého síce 21 obcí z celkove 162 jednotiek lokálnej samosprávy vyčleňujú viac než (požadované) dve percentá zo svojich rozpočtov, rovnaký počet obcí, uvádza UNS, nevyčleňuje ani dinár! Koalícia novinárskych a mediálnych združení vo svojom oznámení (24. marca) upozorňuje na nedopovedanosť zákonných riešení týkajúcich sa menšinového informovania v Srbsku. Aktuálne pravidlá hry „upevňujú pozíciu národnostných rád vo sfére informovania v rečiach menšín, hoci doterajšie skúsenosti navrávajú, že väčšina médií, ktorých zakladateľmi sú národnostné rady,

pôsobí pod zjavným politickým vplyvom“. V oznámení sa tiež uvádza: „Mediálne zákony zadefinovali duálny systém informovania v Srbsku, jeden vo väčšinovom jazyku, bazírujúci sa na zámere znížiť vplyv štátu a štátnych inštitúcií na mediálnu sféru, a druhý, menšinový, ktorý štát, stelesnený v národnostných radách, favorizuje a umožňuje nielen založenie (nových) médií, ale aj ich inštrumentalizáciu.“ V tomto zmysle koalícia vyjadruje obavy z možnosti, že aj iné národnostné rady, rovnako ako albánska, sa rozhodnú založiť RTV stanicu, ktorá bude vysielať program v reči národnostných menšín. O takejto možnosti, ako je známe, bola reč aj na nedávnej schôdzi Národnostnej rady slovenskej národnostnej menšiny. Koalícia novinárskych a mediálnych združení mieni, že „schválenie nového Zákona o národnostných radách národnostných menšín je príležitosť na zadefinovanie zodpovednosti národnostných rád za informovanie v rečiach národnostných menšín“. Okrem iného aj preto, lebo „existuje nebezpečenstvo, že národnostné rady“ pustia dolu vodou „médiá a mediálne obsahy, ktoré nie sú pod ich kontrolou“. Nemožno veru, znovu a zase, spýtať sa, prečo pri realizácii transformácie (aj) v oblasti informovania štát mediálne zákony, ktorými sa riadi tento zložitý proces, včas a jasne nezosúladil. Pekne vyznieva konštatácia ministra Tasovca: „Zodpovednosť za stav v médiách je na štáte, ale vo veľkej miere aj na majiteľoch médií, hlavných a zodpovedných redaktoroch, redaktoroch a novinároch.“ Lenže cestu k želanému cieľu (zavedenie poriadku v informačnej sfére a skvalitnenie informovania) vydláždil štát. Ktorý by do konca bežného roka o. i. mal vypracovať mediálnu stratégiu na obdobie 2016 – 2021. Budú ňou akiste zahrnuté aj miestne médiá. Tie, ktorým sa (ak sa) podarí zbaviť slučky, ktorá každým dňom škrtí viac a viac. Aj v titulku, aj v medzititulku sme použili otáznik v zátvorke. Z jednoduchého dôvodu. Uvedomujeme si, že osud menšinových médií (a mediálnych obsahov) sa ocitol na čepeli noža. Netrúfame si predvídať, na ktorú stranu sa vec zvrtne. Chceli sme iba, zase raz, poukázať na skutočnosť, že piesok v hornej časti presýpacích hodín rapídne ubúda... • TÝŽDEŇ •

K OCHRANE BEZPEČNOSTI A INTEGRITY NOVINÁROV V REGIÓNE OBSE

Sloboda je kľúčom demokracie

 LETMO

Štandard

ríza si nevyberá: bohatí sú čoraz bohatší, chudobní čoraz chudobnejší. Bežné reálie dnešného sveta, platiace pre vyvinutý Sever a nevyvinutý Juh, súčasnosť a budúcnosť. Tam kdesi pomedzi sme aj my, so životným štandardom čoraz skromnejším, obavami čoraz vyhranenejšími. Vynachádzanie sa storakými spôsobmi už dávnejšie nie je výnimkou, ale pravidlom. Jeden z návštevníkov zberného dvora sekundárnych surovín v neďalekom susedstve alebo jednoducho a ľudovo povedané odpadu, vraví, že ťažké časy nastali, keďže už takmer nikto nič nevyhadzuje. Že mu celé hodiny načim chodiť a tráviť, kým sa nazbiera niekoľko kilogramov železa. Druhý sa na odpad zase dostaví takmer každý deň pozrieť, či náhodou neobjaví čosi v ako-tak znesiteľnom stave, čo by poprípa• TÝŽDEŇ •

Oto Filip de mohol predať prostredníctvom Limunda, Burzy či Kupujem predávam. Tretí, ináč tiež jeden zo susedov, striehne na staré bicykle, z ktorých ho zaujímajú najmä kolesá. Tie predáva osobitne, niekoľkonásobne lacnejšie než v obchode. Pri takýchto pomeroch azda možno pochopiť istého známeho, ktorý po pobyte vo Švajčiarsku a návrate domov celé týždne trpel depresiou. Príčina: tamojšia usporiadanosť a životná úroveň obyvateľstva. Opakuje a podčiarkuje, že sa na podobnú cestu zase ťažko odhodlá. Aby netrpel novými úzkostnými stavmi. Jednu z najvtipnejších charakteristík toho, ako živoríme, vyslovil istý vlakový sprievodca. Pri bavení sa o uplynulom veľtrhu áut poznamenal, že ho stoj čo stoj musí navštíviť: – Je vo výhľade nejaká kúpa? – padla otázka. – Nie, idem zistiť, čo všetko si nemôžem dovoliť kúpiť. Na to mi stačí len vstupenka. Toľko mám...

INÝ NÁHĽAD

k je žurnalistika zrkadlom spoločnosti, tak problémov má aspoň toľko, koľko i táto. Oveľa horšie je však to, že ich spravidla má omnoho viac. K zďaleka nelichotivému pracovnému a právnickému statusu novinárov treba pridať i všetky pretrvávajúce útoky na ich bezpečnosť a integritu: verbálne a fyzické, občas až tragické. Tomu životu pri dne postavenia a pochopenia bola venovaná i tematická konferencia členov Organizácie pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe (OBSE), prvá počas nášho predsedania, prebiehajúca 26. a 27. marca v Paláci Srbska v Novom Belehrade. Otvoril ju predsedajúci OBSE, prvý podpredseda vlády a minister zahraničných vecí Ivica Dačić slovami a presvedčením, že je sloboda prejavu, ktorá sa najlepšie manifestuje prostredníctvom nehatenej práce médií, kľúčovým činiteľom každej skutočne demokratickej spoločnosti.

Konštatujúc s poľutovaním, že je definuje verejný záujem a nutnosť útokov na novinárov stále viac, včasného informovania občanov svedectvom čoho je údaj, že vlani Srbska. Vládnu komisiu, zaoberav regióne OBSE prišlo o život sedem a začiatkom tohto roku pri útokoch na magazín Charlie hebdo v Paríži ďalších osem žurnalistov, podotkol, že je násilie páchané na žurnalistoch neakceptovateľné a že sa k nemu treba správať ako Zo štvrtkového otvorenia konferencie k útoku na celú spoločnosť. Zmieňujúc sa o našej júcu sa vyšetrovaním vrážd novimediálnej problematike v mene nárov, označil za jednu z kľúčových ďalšieho usporiadateľa, Minis- inštitúcií dokladajúcich úprimné terstva kultúry a informovania, prianie moci objasniť temné miesta minister Ivan Tasovac osobitne a škvrny našej turbulentnej minuakcentoval skutočnosť, že sú vlani, losti. Predstaviteľka OBSE pre slopo jedenástich rokoch, konečne bodu médií Dunja Mijatovićová vo schválené tri mediálne zákony svojom vstupnom prejave hovorila a mnohé podzákonné akty s cie- o mnohých formách nátlakov a ľom posilniť slobodu a nezávislosť útokov na novinárov, ktoré oznamédií, ktorými sa prvýkrát jasne čila za každodenné a nebezpečné.

Ďuro Varga

Oto Filip

Tak z jej prejavu, ako aj z prejavov iných aktérov konferencie možno nedvojzmyselne badať odhodlanosť vedúcich činiteľov a členov OBSE venovať sa téme ochrany bezpečnosti a integrity novinárov ako jednej z prioritných v tomto roku a budúcich rokoch. Mnohé ich aspekty boli dôkladne ozrejmené a osvetlené počas piatich panelov. Prvý sa venoval otázkam bezpečnosti novinárov po teroristických útokoch na redakciu Charlie hebdo, druhý online bezpečnosti novinárok, tretí digitálnej bezpečnosti a využívaniu internetu pre médiá a žurnalistov, štvrtý právnickej ochrane a integrite novinárov, piaty otázke a dôvodom netrestania násilia, ktoré sa pácha na nich. Mnohé praxou a konferenciou prezentované ukážky súčasných pozícií novinárov akoby i dnes pripomínali aktuálnosť dilemy Branka Miljkovića, ktorý sa ešte pred desaťročiami zamýšľal nad tým, či sloboda bude vedieť spievať tak, ako otroci spievali o nej?

14 – 15 /4641 – 4642/ 4. – 11. 4. 2015

Týždeň KONTEH 15 PREBIEHAL NA FAKULTE TECHNICKÝCH VIED V NOVOM SADE

So záujmom spoločným

Oto Filip

stretovosť plánovania, širšie styky vzdelávania, vedy a praxe, rozvetvenú spoluprácu Univerzity v Novom Sade s hospodárstvom, vhodné príležitosti na zamestnanie, dobré návody na napredovanie... Všetko uvedené ponúka a umožňuje už tradičný Veľtrh podnikateľských možností a odbornej praxe Konteh, ktorý sa po deviatykrát konal 25. a 26. marca Konteh je aj správnym posolstvom, odkazuje pokrajinský v priestoroch novosadskej Fakul- tajomník pre hospodárstvo, zamestnávanie a rodovú rovnosť ty technických vied. Študentská Miroslav Vasin organizácia EESTEC LC Nový Sad (Európske združenie študentov saťpäť, od Microsoft Development Pavlov, ktorý Konteh 15 úradne elektrotechniky), ako usporiada- Center Serbia, Prozone a Vega It otvoril, vyzdvihol význam uniteľ, už roky má podporu a oporu Sourcing po Elsys Eastern Europe, verzity ako najdôležitejšej zložky spoločnosti. Pokrajinský tajomník Pokrajinského sekretariátu pre Mikro Kontrol, Hinttech a iné. Konštatujúc, že všetky odpo- pre hospodárstvo, zamestnávanie vedu a technologický rozvoj, ako i Fakulty technických vied (FTN), sa- vede na naše súčasné problémy a rodovú rovnosť Miroslav Vasin mozrejme, aj množstva úspešných a ťažkosti, od nezamestnanosti podotkol, že sú skutočné hodnoty spoločností v čele s generálnym a bieleho moru po nepochopené čímsi, čo vždy dominuje, zvlášť patrónom DEVTECHOM, zaobera- historické chvíle, možno objaviť vo v tejto ére naštrbenej morálky júcim sa rozvojom cloud platforiem vede a v jej prínose spoločnosti, poznačenej aj objavením sa faloša servisov. Tohtoročný KONTEH 15 pokrajinský tajomník pre vedu ných a nezaslúžených diplomov. zoskupil tých firiem približne dvad- a technologický rozvoj Vladimir To, čo robia usporiadatelia a aktéri

ZAMYSLENIE NAD OCHRANOU ŽIVOTNÉHO PROSTREDIA

Neblahé dedičstvo

O. Filip

red približne dvoma týždňami, 22. marca, bol Svetový deň vody, onedlho nastúpi 22. apríl – Svetový deň Zeme. Čo iný kraj, to nielen iný mrav, ale i iné environmentálne problémy. Svedkami tých našich sme dennodenne a nebyť eurointegrácie, asi by sme ich ako olovené závažie niesli omnoho dlhšie než to súčasnosť naznačuje. Viaceré uplynulé podujatia, akými boli ekologický veľtrh EcoExpo, okrúhle stoly o lepšom využívaní biomasy, tematická konferencia o odpadovom hospodárstve a iné, umožnili istý ponor do problematiky, ktorou sa budeme zaoberať celé roky. Jej prierez ponúkla i nedávna konferencia Životné prostredie: skúška a príležitosť pre rozvoj Srbska, prebiehajúca v Novom Belehrade. Boli na nej prezento-

www.hl.rs

vané viaceré doteraz realizované ekologické skutky a opatrenia, naše záväzky a možnosti v environmentálnej oblasti v prístupovom procese, tiež premisy aktívnej účasti všetkých zainteresovaných subjektov v záujme nastolenia potrebných ekologických štandardov a cieľov. Je ich ozaj dosť. Treba napríklad vedieť, že okrem pár tisíc menších čiernych skládok odpadu u nás je, prípadne vznikne, len šesť regionálnych systémov jeho riadenia: v Užici, Pirote, Jagodine, Leskovci, Kikinde a Subotici. A odpadu je stále viac, keďže ho v priemere každý náš obyvateľ vyprodukuje takmer kilogram denne. Ešte náročnejší je problém odpadových vôd, z ktorých sa v súčasnosti spracúva len päť percent. A náklady na ich riadenie sú až sedemkrát väčšie než tie na riadenie odpadov bežných. Odha-

Informačno-politický týždenník

Konteh, je podľa neho tým ozajstným posolstvom, že vedomosti, zručnosť a veda vždy musia mať prvenstvo. Na význam podujatia z aspektu zmenšenia nezamestnanosti v súčasnej ťažkej situácii poukázal rektor Novosadskej univerzity prof. Dr. Radovan Pejanović, kým dekan FTN prof. Dr. Rade Doroslovački hovoril o budovaní nového vedecko-technologického parku za pomoci Európskej únie, ktorý otvorí nové priestory mladým výskumníkom, bádateľom, vynálezcom, inžinierom. O spolupráci vedy a súkromného úseku ako o jednom z najzdravších základov spoločnosti, o spôsoboch dosiahnuť navonok nemožné – zamestnať sa hneď po ukončení fakulty – o perspektívnych odboroch a povolaniach a o celom rade iných tém, hovorilo sa nielen pri stretnutiach mladých odborníkov s predstaviteľmi spoločností, ale aj na viacerých tematických dielňach. Jednou z najviac navštívených bola tá s názvom Stratégia zamestnávania IT firiem na súčasnom trhu. Celkom logické vzhľadom na perspektívy kádrov tohto druhu na našom, rýchlo sa rozvíjajúcom trhu.

roky 2014 – 2020, kým sa o tú dominantnú z vlastných verejných zdrojov budeme podľa všetkého musieť postarať sami. Ide o ekologické poplatky a úhrady, prostriedky z verejno-súkromných partnerstiev, Z ekologického snemovania prebiehajúceho tie z dlhodobých v Paláci Srbska úverov. V takomto duje sa, že sa až štyridsať percent kontexte je opäť aktuálne zaloz približne desať miliárd eur, koľko ženie tzv. Zeleného fondu, no s si vyžiada dosiahnutie potreb- inakšou náplňou práce než ju mal ných európskych ekologických pred pár rokmi zrušený fond poštandardov, bude musieť odviesť dobného druhu. Nový má akcent na tieto účely: tri a pol miliardy klásť najmä na infraštruktúrne na riadenie odpadových vôd, pol projekty v interese dosiahnutia miliardy na riadenie odpadov. potrebných úspor, novej zamestVzhľadom na stav iných en- nanosti a rozvoja, ako i naplnenia vironmentálnych zložiek, jasné základných predpokladov zdolaje, že najväčšou skúškou a zá- nia náročnej prístupovej Kapitoly ťažou bude zabezpečiť potreb- 27, ktorá nám, pre nahromadené né prostriedky. Menšia časť, asi problémy a neblahé dedičstvo, 170 miliónov eur, sa zabezpečí z riadne dá zabrať v rokoch pred predprístupovej pomoci EÚ na nami. • TÝŽDEŇ •

HOSPODÁRSKE TRENDY

Malé podniky a ich veľké problémy O. Filip

edávno vládou Srbska schválená Stratégia podpory rozvoja malých a stredných podnikov, podnikateľstva a konkurencieschopnosti na obdobie rokov 2015 – 2020, vrátane Akčného plánu, obsahuje šesť pilierov zladených s príslušnými, relevantnými politikami Európskej únie. Predovšetkým ide o zveľadenie podnikateľského ovzdušia, o stály rozvoj ľudských zdrojov, o posilnenie udržateľnosti a konkurencieschopnosti tohto segmentu ekonomiky, o zveľadenie prístupu finančným prameňom a novým trhom, o rozvoj a podnecovanie podnikateľského ducha, tiež o širšie podnikanie žien a mladých osôb.

Ak by bolo treba zodstali hybnou silou a podnepovedať, prečo práve tacovateľom ekonomického kéto smernice a nie nejaké rastu, treba meniť nielen iné, stačilo pobudnúť na povahu, ale aj spôsoby konferencii o financovaní ich úverovania. Tak isto malých a stredných podnipoužívať rozličné pramekov, prebiehajúcej v Hosne financovania, využívať podárskej komore Srbska všetky prístupné inštru(HKS) v Belehrade. Predsementy, od domácich po da komory Marko Čadež medzinárodné, vrátane pripomenul na nej mienku tých z programov a fonpodnikateľov, ktorí ťažkosdov Európskej únie, rozvíjať ti v prístupe finančným viaceré druhy partnerstiev. prameňom označili ako Predseda HKS Marko Čadež počas vstupného Nie v poslednom rade meprejavu na konferencii o malých podnikoch svoj druhý najvýraznejší niť aj zaužívané spôsoby problém. Prvým je neúčinná štátna do tohto prieskumu. Úvery bánk sú myslenia a konania, bez čoho správa alebo byrokracia, tretím v podstate ťažko akceptovateľné, v perspektíve ťažko zdoláme zase úplatkárstvo, daňové sadzby tak pre vysoké úroky, ako aj pre silnú konkurenciu na európskych a predpisy. Podľa toho, ako sa u nás drahé a komplikované postupy či trhoch. Práve tá o niekoľko rokov získavajú úvery, sme na tom veľmi lehoty, na ktoré ich tieto schvaľujú. bude najlepšou previerkou životaAby sa prostredníctvom finan- schopnosti najdôležitejšieho segzle: na 121. priečke z celkových 144 štátov, koľko ich bolo zapojených covania malé podniky z brzdy mentu nášho hospodárstva.

EUROSKUTKY

Koniec skríningovej fázy O. Filip

onečne jedna dobrá správa. Skutočnosť, že sa 24. marca v Bruseli úspešne ukončila prvá, skríningová fáza rokovaní o členstve. Od septembra 2013, keď skríning štartoval zasadnutím o Kapitole 23 (súdnictvo i základné práva), doteraz sa konalo 68 zasadnutí, na ktorých počas 126 pracovných dní bol vypracovaný analytický prehľad nášho zákonodarstva vrátane rozboru či stupňa jeho zladenosti s právnickými výdobytkami Európskej únie. Vedúca tímu pre prístupové rokovania Tanja Miščevićová podčiarkuje, že sme za ten čas mali viac ako päťsto prezentácií pre odborníkov Európskej komisie, ako aj skutočnosť, že v uvedenom procese účinkovalo viac než sedemsto osôb z našich ministerstiev, regulačných telies a civilného úseku. Teraz nasleduje kopa práce ohľadom príprav na otvorenie prvých kapitol, – uvádza. Ministerka bez kresla poverená eurointegráciou Jadranka Joksimovićová v nedeľu oznámila, že • TÝŽDEŇ •

Z konferencie, na ktorej bol prezentovaný IPARD II program, ako i niektoré záväzky nášho poľnohospodárstva v prístupovom procese

by prvé prístupové kapitoly mali byť otvorené počas tohto roka, vyzdvihujúc, že na európskej ceste nasleduje obdobie posilnenej zákonodarnej aktivity vzhľadom na plán úplne zladiť do konca roku 2018 naše zákonodarstvo s európskym. Ďalším krokom v procese rokovaní sú správy o jednotlivých kapitolách, ktoré vypracováva EK. Potom je tu i vypracovanie

akčných plánov vlády Srbska, ktoré pred otvorením kapitol má schváliť Európska rada pozostávajúca z členských štátov. Miščevićová podčiarkuje, že sú akčné plány pre celý rad kapitol už vypracované a zaslané rade, ako i to, že sa urýchlene angažujeme na tretej verzii akčných plánov pre kapitoly 23 a 24 , ktoré majú byť otvorené medzi prvými a zatvorené medzi posledný-

mi. Ako je to už dobre známe, predpokladom otvorenia prvých kapitol sú nielen isté technické, ale i politické podmienky, týkajúce sa Kapitoly 35, vzťahujúce sa na proces normalizácie vzťahov Belehradu a Prištiny. V tom, čím začať – či najprv Kapitolou 35, a potom inými, alebo súbežne kapitolami 35, 23 a 24 – asi v tejto chvíli nemajú jasno ani členovia a inštitúcie únie. To však nie je prekážkou angažovať sa na procese priblíženia sa únii v iných oblastiach a smeroch. Jedným z nich bola i nedávna konferencia v Kongresovom stredisku Sava o Programe predprístupovej pomoci na rurálny rozvoj 2014 – 2020 (IPARD II), ktorý počíta so sumou 175 miliónov eur. Uvedený program má prispieť k rastu produktivity a konkurencieschopnosti, prispôsobovaniu sa štandardom EÚ a nárokom domáceho a zahraničného trhu, ako aj zlepšeniu kvality žitia vo vidieckych oblastiach. A je i v prospech naplnenia prístupových kapitol zaoberajúcich sa poľnohospodárstvom, ktoré sú spolu s Kapitolou 27 (ekológia) považované za najrozsiahlejšie a najnáročnejšie.

14 – 15 /4641 – 4642/ 4. – 11. 4. 2015

Týždeň AKO BYŤ ŠŤASTNÝ A ÚSPEŠNÝ (RODIČ A POTOMOK) S AUTIZMOM

ktorou sa Markova matka nikdy nevyrovná. – V Novom Sade nám istá lekárka povedala, že naše dieťa nikdy nebude samo jesť, piť, že sa nebude vedieť samo obliecť, obuť. Dokonca, že sa pravdepodobne nedožije svojich deviatych narodenín, – trpko pokračuje v spovedi naša spolubesedníčka. Vladimíra – Vtedy som vyšla z ordinácie so Dorčová-Valtnerová synom v náručí a prvého človeka, na ktorého som nadišla, som sa Kulpíne, sotva tritisícovej opýtala, ktorým smerom sa nabáčskej dedine, bije rovno chádza autobusová stanica – hoci toľko láskyplných sŕdc a som do toho istého Domu zdravia otvorených náručí. Dosvedčia chodila na mesačné tehotenské to hlavne tí, ktorí prechádzajúc prehliadky a cestu na stanicu som sa s dieťaťom, ktoré – nie svojou dôkladne poznala… vôľou – „vlastní“ lekársku diagNie, matka sa nedala zastrašiť nózu – autizmus – potrebujú touto, dalo by sa povedať neodpodporu a oporu na každom bornou a nehumánnou predpokroku, pri každom pohľade, pri veďou. V jej prípade nezlyhala každom „dobrý deň“. Takým sprápodpora najbližšej rodiny, i keď sa vaním dennodenne Jaroslave manžel nedokázal vyrovnať s noMolnárovej, slobodnej matke vovzniknutou situáciou a onedljedenásťročného autistického ho, pre pokojnejší a zdravší dom Marka, dávajú jasný signál, že vo pre Marka, Jaroslava sa rozvádza. vojne s tzv. rozumovou slepotou Stopercentne sa venúva synčeMarko s matkou – dvojica, ktorá sú jej spojencami. Niežeby sa dokáže hory prenášať kovi, s ktorým dokázala, že aj ronestretli s pohľadmi, v ktorých diny, v ktorých jeden z členov má dominuje strach z neznámeho, na to sa očividne a vo výraznej nutý zabudol chodiť, akoby mu autizmus, sú šťastné a úspešné. ale toho v najbližšom okolí nebolo miere začína meniť. – Markove oči „zoslabol“ duch. Vtedy sa začí– Začiatky boli nesmierne ťažké, až toľko… strácajú bystrosť a lesk malého, najú striedať špecifické výkriky, depresívne dni často dominovali, zvedavého bábätka, – s výraznou ale postupom času ma vojna PRVÉ STRETNUTIE dávkou smútku spomína Jaroslas autizmom urobila silnejšou S AUTIZMOM va na prvé okamihy s dovtedy pre a smelšou, čo sa odzrkadlilo – O autizme som vedela iba ňu neznámym detským duševna Markovej úspešnej inklúzii toľko, koľko som sa kedysi dávno ným stavom. – Päť dní sme boli do spoločnosti seberovných. dozvedela pros ním v detskej Vďaka podpore mojej rodiny stredníc tvom Deﬁnícia autizmu nemocnici, kea hádam aj mojej smelosti, vyherca Dustina ďže mal probtrvalosti a hrdosti, ale aj vyniHoffmana, ktoJe to porucha vývinu, ktorá sa lém s tráviacou kajúcim spolužiakom a učiterý stvárnil posta- prejavuje od detstva, väčšinou sústavou. I keď ľovi, pedagogičke a riaditeľke vu autistického do tretieho roku dieťaťa. Ide o nemal žiadnu kulpínskej školy, Marko je v človeka vo filme stav, ktorý je charakterizovaný operáciu, až päť súčasnosti úspešný štvrták, Rainman. A tu sa špecifickými príznakmi v oblasti dní mal vysokú s množstvom kamarátov, moje poznatky sociálnych vzťahov, hry, záuj- teplotu nad 40, s ktorými sa hrá, učí, zdieľa o tomto stave mov a predstavivosti. Porucha ale akoby sme školské povinnosti a zážitky. končili, – začína má mnoho podôb, stupňov, neboli v neCez hru s rovesníkmi sa učí rozprávať svoj resp. miery narušenia jednot- mocnici: nikto stále a každý deň – novým životný príbeh livých oblastí – od uzavretia nič nekonal! Iba hrám, novým pojmom, nomatky dieťaťa s jedinca v „jeho vlastnom svete“, mu dávali injekvým citom, lebo niektorým autistickým psy- s neschopnosťou komunikovať, cie na zníženie Marko rád kreslí – presvedčili sme veciam nás naučia iba zážitky, chickým stavom. hrať sa, vnímať a chápať pre teploty, ktoré sa, keď nám Jaroslava s hrdosťou ktoré máme s rovesníkmi. – Až kým sa našej zdravých ľudí bežné vnemy, nezaberali, ale ukázala kolekciu výkresov Predtým než sa Marko zarodine „nestala“ po detektované zvláštnosti v neurobili žiadpojil do školského diania, ako diagnóza s veľ- správaní dieťaťa s veľmi dob- ne prehliadky, plač a „hádzanie“ sa po podlahe štvorročný začal chodiť do škôlkým A. rou úrovňou komunikácie a aby zistili pra- s návštevami psychológa, det- ky pre autistické deti v Novom Stalo sa to v inteligencie. meň horúčky. ského lekára a iných lekárov – Sade. Toto bolo pre Markov ďalší trinástom mesiaBola som bez špecialistov, z ktorých niektorí (úspešný) život rozhodujúci krok, ci Markovho života. Chlapček, seba – až kým náhodou nenadi- neponúkli pomoc a podporu, pretože sa tamojší defektológ ktorý okolo svojich prvých na- šiel doktor Ján Varga, ktorému ale skôr dodávali soľ na ranu. Miško Šekularac naplno venoval rodenín pomaličky začal hovoriť vďačím, že môj syn žije. Nohou ju ešte udupali hlbšie do práci s Markom. mama, tata, tik-tak, žiža, o mesiac Keď sa vrátil domov, zoslab- rany, ktorá sa nikdy nezahojí a s – Tento vynikajúci odborník

Diagnóza s veľkým A – život s veľ kým Ž

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

• TÝŽDEŇ •

a predovšetkým človek na 50 v Maglići Bogumirke Žagrićovej, percent „vytiahol“ Marka z prie- ktorá dobre pozná Markov „prípasti zvanej samota zapríčinená pad“, poskytla aj pozitívnu, ale aj autizmom, – honegatívnu skúvorí o defekto- Druhý apríl – senosť, keď ide lógovi Jaroslava o prácu s deťa dodáva, že prá- Svetový deň osôb mi, ktoré majú ve on pomohol s autizmom autizmus alebo Markovi, aby sa inú psychickú pripojil ku škôlV roku 2007 Generálne poruchu: – Pokarom, vrstovní- zhromaždenie Organizácie zitívna skúsekom v Kulpíne spojených národov schválilo nosť pramení a Maglići. Jeho rezolúciu, ktorou vyhlásilo 2. z podpory a obetavá práca apríl za Svetový deň osôb s dobrej spoluprispela k úspeš- autizmom. V tento deň rele- práce s rodičnému príchodu vantné inštitúcie, organizá- mi, ktorí otvodo cieľa, ktorý cie a jednotlivci pripomínajú, rene hovoria znamená Mar- že osoby s autizmom majú o osobnosti, kovo úspešné identické ľudské hodnoty ako charakterových zapájanie sa do hociktoré iné osoby, a tým aj vlastnostiach, spoločnosti. rovnaké ľudské práva. Mnohé zručnostiach, organizácie, ktoré sa venujú či takpovediac MATKA ochrane a podpore práv osôb nedostatkoch AKO MATKA s autizmom, zdôrazňujú, že voči svojho dieťaA MATKA AKO týmto osobám sa netreba sprá- ťa, ktoré sprePERSONÁLNA vať ako voči populácii, ktorá nie vádza tento ASISTENTKA je schopná splniť svoje ciele, alebo iný typ Jaroslava, žena, akými sú nezávislosť alebo psychickej poktorá na sebe samostatnosť v rozhodovaní. ruchy. Z druhej nedá vedieť, že strany najhormá „problém“ šia skúsenosť s veľkým A, stále usmiata a po- vychádza zo správania sa nezodzitívna, má v súčasnosti dvojitú povedných rodičov, ktorí mienia, úlohu. V prvom rade je Markova že svoju časť vo výchove dieťaťa matka. A v druhom prvom rade už tretí rok je Markova personálna asistentka v škole. – Niekoľko rokov predtým som bývala personálna asistentka iným deťom, ktoré majú určité ťažkosti v učení. Jedného dňa som si povedala, že som vlastnému synovi potrebná – nielen ako matka, ale aj ako asistentka v škole, lebo najlepšie poznám jeho vlastnosti, stavy, city, správanie. A tak som sa zapojila do práce s ním v škole, kde som pre neho Jarka, a keď sme doma, som jeho mamou, – usmieva sa Jaroslava. Koráb istoty, ktorú rodina osoby s autizmom má zvlášť, predstavujú Jarkina mama a priateľky, ktoré sú jej oporou nielen vo veci Bogumirka Žagrićová, hlavná s daným psychickým stavom jej vychovávateľka v Maglići syna, ale aj vtedy, keď sama zápasí so zdravotnými problémami či s autizmom ukončujú tým, že ho inými osobnými neduhmi, bojmi. dovedú k nám, kde sa oň postarajú vychovávateľky za pomoci RODINA AKO ZÁKLADNÝ odbornej služby, počítajúcej pePROSTRIEDOK V BITKE S dagóga, psychológa a i. AUTIZMOM Žagrićová zodpovedne tvrdí, že Vyše tridsaťročná práca v pred- ak neexistuje spolupráca na relácii školskej ustanovizni hlavnej rodič – vychovávateľ, spravidla sa vychovávateľke v PU Včielka javí problém v práci, v správaní, • TÝŽDEŇ •

možnom rozvoji postihnutého dieťaťa. Inklúzia zdravotne alebo psychicky postihnutých detí, ktorá je už roky prítomná v našom výchovno-vzdelávacom systéme, sa môže realizovať adekvátnym spôsobom iba vtedy, ak sú do nej zapojené všetky štruktúry – od

vynikajúco namaľovaných výkresov, ale aj iných pozoruhodných školských úspechov. Jaroslava Molnárová je dobrým príkladom, ako sa obetavou prácou a láskou bez hraníc dieťa s autizmom môže úspešne a takmer samostatne zapojiť do spoločenských prúdov. To hovorí aj vychovávateľka Žagrićová, ktorá dodáva, že Markova matka si uvedomila, že rodina je tá, ktorá prvá a posledná má silu zmeniť život dieťaťa a tŕnistou cestou ho musí a má sprevádzať k cieľu, na ktorom ho čakajú nielen úspešné zvládMarkov maliarsky pohľad na svet vôkol neho nutie základných životných úkonov najbližšej rodiny, potom vycho- a činností, ale aj kamaráti. vávateľov, učiteľov, odborných H lavná v ychovávateľk a služieb (defektológa, logopéda, v Maglići hovorí, že v škôlke je psychológa, pedagóga...) a ak čoraz viac detí, ktoré majú isté každý článok tohto dôležitého psychické poruchy, čo svedčí reťazca svoju časť práce vykoná o tom, že voľakedy tieto deti boli v stanovenej lehote. Keď sa však neviditeľné, keďže spravidla boli kocôčky v Rubikovej kocke po- v špeciálnych ustanovizniach. skladajú správne, úspech Trápi ju však fakt, že čoraz viac v rozvoji autistického die- škôlkarov trpí poruchami v spráťaťa je možný a takmer vaní, čiže u detí sa javí výrazná zaistený. potreba po maznaní, hladkaní, – Keď nevystane pomoc prejavovaní lásky, zároveň sú časa podpora rodičov, keď sa té rečové a motorické poruchy. po takmer trojmesačnom – Poruchy v správaní sa našich pozorovaní dieťaťa v škôl- najmladších spoluobčanov poke dobre pripraví osobný ukazujú na komunikačný skrat vzdelávací program pre v základnej bunke spoločnosti dieťa, keď je spolupráca a ňou je rodina, – končí trpko vys odbornými službami na chovávateľka z Maglića, ktorú si vysokej úrovni, vtedy in- občania Báčskopetrovskej obce klúzia môže byť aj viac než vážia ako kvalitnú odborníčku. úspešná, – hovorí o pozitívMarkov príbeh, ktorý je vynej skúsenosti Žagrićová. rozprávaný iba fragmentárne – Ešte vtedy, keď ma zákon a ktorý nekončí, ale naopak – nezaväzoval, prijali sme začína – končíme s clivotou pri jedno dieťa s autizmom písaní a s knedľou v hrdle, keď do škôlky. Musím zdô- sa Jarka, silná matka sympaticrazniť, že iba prítomnosť kého chlapca, zdôverila so svomatky v skupine, spolu- jimi najvrúcnejšími a najhlbšími práca s ňou, výmena informácií prianiami: a hlavne dennodenná matkina – Mám iba štyri žiadosti, a to, práca a obetavosť urodila plo- aby Marko ukončil školu, aby si dom. Z maličkého chlapčeka, s priateľmi sadol obrazne povektorému ochorenie spôsobilo dané na pivo a aby pocítil lásku skrat v socializácii a medziľudskej k dievčaťu. To štvrté prianie sa komunikácii, je dnes jedenásťroč- vzťahuje na mňa. Prajem si len ný školák Marko, ktorý má veľa to, aby som bola zdravá… pre kamarátov, pre autistické dieťa Marka. 14 – 15 /4641 – 4642/ 4. – 11. 4. 2015

Slovensko Nakoniec pre mňa všetko dobre dopadlo SEDEM OTÁZOK PRE REŽISÉRA IVANA HANSMANA JESENSKÉHO

Rastislav Boldocký

etrovčan Ivan Hansman Jesenský (1963) na Slovensko odišiel v roku 1991 a nebolo to jednoduché rozhodnutie. „Odchádzal som na viackrát, lebo som sa vyhýbal mobilizácii. Myslím si, že až po treťom odchode sme pochopili, že to, čo sa deje v Juhoslávii, nie je len chvíľkové zatemnenie mysle, ale dlhodobá a ťažká porucha v spoločnosti,“ spomína. „Hovorím v množnom čísle, lebo sme boli viacerí, čo sme odmietali strieľať do niekoho, a hlavne sme odmietali nechať strieľať do seba.“ Zo začiatku viedli, ako tomu hovorí, „emigrantský život“. Stretávali sa v kaviarňach a debatovali o možnostiach návratu a o tom, ako ďalej a dokedy bude vojna trvať. „Mali sme taký pocit, že žijeme tak trochu ako postavy z Travestii Toma Stopparda. Práve, že to bol skutočný život, nie divadelná hra.“ Keď už bolo celkom jasné, že sa tak rýchlo nevráti, začal na Slovensku nadväzovať profesionálne kontakty. „Mal som šťastie a stretol sa s nesmiernou pomocou mnohých dobrých ľudí,“ vysvetľuje. „Dostal som sa k spolupráci so Slovenskou televíziou – najprv ako asistent réžie, produkcie. Neskôr som dostal príležitosť režírovať v Trnavskom divadle a postupne aj v televízii. No a to robím až dodnes.“ – Čo bolo pre teba na Slovensku najťažšie? – Najťažšie bolo odísť, ja som nikdy neplánoval opustiť rodičov, Vojvodinu, všetko, čo som miloval a neprestal nikdy mať rád. Nie som človek, ktorý dobrovoľne cestuje. Keby sa mňa niekto pýtal – celý život strávim v Petrovci a ani pätu nevystrčím ďalej od Nového Sadu. Stačilo by maximálne po Viničky a Fruškú horu. No dobre, ešte možno Kikinda, Crvenka, Kysáč (úsmev). U mojej milovanej manželky vyvoláva táto moja nechuť cestovať nevysloviteľné pocity, keď ma treba vytiahnuť na dovolenku (smiech). Ale vtedy som mal pocit, že odísť musím a kam, to až také podstatné nebolo – Slovensko bolo najjedno-

www.hl.rs

duchšia opcia, lebo tu máme rodinu. – Kedy si si uvedomil, že tu zostaneš žiť? – To neviem definovať, lebo to určite nebolo zo dňa na noc. Žiadne také, že šťuknete vypínač a je to. Jednoducho som tu mal zrazu rodinu a dcéru, začal som pracovať, platiť si poistenie, získavať kamarátov, spoznávať susedov, mať svoje krčmy… – Mal si v rámci svojho zamestnania kontakty so Srbskom či bývalou Juhosláviou, respektíve ovplyvnil nejako pôvod tvoju kariéru? – Veľmi veľa ľudí z môjho pracovného okolia, čiže z televízie a divadla, má nejaké väzby na Vojvodinu – napríklad Juraj Nvota, režisér, ktorý mi veľmi pomáhal v tie prvé chvíle v Bratislave, je po rodičoch „Petrovčan“. Na Slovensku som sa

vedať, keď si na tie roky spomeniem. Takto možno „môj pôvod ovplyvnil moju kariéru“. Pokiaľ ide o kontakty v rámci zamestnania so Srbskom či

bývalou Juhosláviou, tak to celkom neviem, ako myslíš. Nikdy nekontaktujem s krajinami, vždy len s ľuďmi. – Čo považuješ za svoj najväčší úspech? – Svoje deti. Biologické a divadelné – to sú mladí ľudia, s ktorými som v divadle robil. – Ľutuješ niekedy, že si odišiel?

V akcii: S Fidlibumom, hrdinom obľúbenej detskej relácie vôbec stretol s obrovskou ochotou pomáhať nám dolnozemským Slovákom. V deväťdesiatych, najhorších rokoch minulého storočia, tam bolo množstvo skvelých ľudí, ktorým som nemerateľne vďačný. Neviem, či je to odpoveď na tvoju otázku, ale to vždy potrebujem po-

Informačno-politický týždenník

– Ľutujem, že bola príšerná, špinavá a surová vojna, ktorej následky v Srbsku cítime dodnes, aj mladí dvadsaťroční ľudia ich cítia a nevedia ani prečo. Ľutujem, že kvôli patologickej túžbe po moci zahynulo množstvo ľudí, rozpadlo sa množstvo rodín, rozpadla sa krajina, ktorú by politici pri

zmysloch – na rozdiel od psychopatov, ktorí boli pri moci – dokázali udržať bez problémov dodnes pokope a bola by šťastná a prosperujúca. To, že som sa odsťahoval, je v porovnaní s utrpením mnohých a mnohých rodín úplne nič. Najťažšie znášam pocit smútku a prázdna, že som nebol pri otcovi, keď umieral, čo sa už napraviť nedá. Všetko pre mňa nakoniec dopadlo dobre a ani som sa až tak neodsťahoval, veď tých 490 kilometrov diaľnicou urobím aj za 4 hodiny 10 minút, keď maďarskí policajti prižmúria obe oči (úsmev). – Čo by sa muselo stať, aby si sa vrátil? – Sčasti som už odpovedal, nemám pocit, že som odišiel, som aj tu, aj tam, aj tu je doma, aj tam je doma, v Petrovci mám rodinné zázemie, to nevyhnutné „hniezdočko“, z ktorého občas odlietam. Keby som mal porovnateľné pracovné ponuky vo Vojvodine, ako v Bratislave, robím aj tam. Nie som zamestnaný, som režisér – súkromník, cirkusant. Prídem, kam ma zavolajú. V tomto je tá Európska únia skvelá, hranice sú preč, a to je pocit nádhernej slobody. – Komu fandíš, keď hrajú Slovensko a Srbsko v nejakom športe? – Dobrému a slušnému športovému výkonu, aj keď to znie ako fráza. Vojnové štvanie začalo na futbalových štadiónoch, organizované armády chuligánov páchali najhoršie zverstvá a ten hnoj je dodnes štandardným prejavom nielen na srbských a slovenských športoviskách. Neviem si predstaviť, žeby som so synom išiel napríklad na zápas Partizan – Červená hviezda, alebo Slovan Bratislava – Spartak Trnava a riskoval tak ťažké zranenia. Takzvaným „fanúšikom“ nikdy neodpustím nepotrestané zavraždenie skvelého herca Dragana Maksimovića. Veľa je škaredého okolo športu, čiže snažím sa nevnímať tie vášne, tým aj nefandiť. Šport sledujem hlavne iba pracovne, keď robím pre športovú redakciu. Keby sa v basketbalovom, vodnopólovom alebo volejbalovom zápase stretli Srbsko a Slovensko, tam je výsledok asi jednoznačný pre Srbsko, pri futbale a hádzanej je to dnes možno 50 : 50, v hokeji stretnutie nehrozí a je to jednoznačne záležitosť Slovenska... Čiže – šport áno, ale fandiť, ďakujem, nebudem, toho sa bojím. • SLOVENSKO •

DVOJDŇOVÁ NÁVŠTEVA SRBSKÉHO PREMIÉRA ALEKSANDRA VUČIĆA V BRATISLAVE

Dôraz na ekonomickú spoluprácu R. Boldocký

odľa belehradských zdrojov obchodná výmena medzi Srbskom a Slovenskom v roku 2013 bola 480 miliónov eur. Ako už viackrát zaznelo na vysokých fórach, vzhľadom na nadštandardné politické a kultúrne vzťahy medzi dvoma krajinami, je to pomerne málo. Aj preto jedným z hlavných cieľov aprílovej dvojdňovej oficiálnej návštevy srbského premiéra Aleksandra Vučića v Bratislave malo byť posilnenie hospodárskej spolupráce. Svedčí o tom aj

fakt, že pri príležitosti návštevy Slovenská agentúra pre rozvoj investícií a obchodu zorganizovala Slovensko-srbské biznis fórum. O návšteve informovali slovenské tlačové agentúry a médiá v týždennom predstihu. Ako zdôraznili, ide o prvú oficiálnu cestu premiéra Vučića na Slovensko po vlaňajšom marcovom volebnom víťazstve jeho Srbskej pokrokovej strany. Agentúra TASR ďalej uviedla, že Srbsko v súčasnosti predsedá Organizácii pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe (OBSE), pričom prioritou jeho

predsedníctva je zmiernenie krízy na Ukrajine. Práve túto tému, bilaterálne vzťahy a stav integračného procesu Srbska do EÚ označila agentúra za hlavné témy rokovaní. Keďže sa oficiálna návšteva mala začať až po našej uzávierke, prinášame skrátka jej plánovaný program. Po prílete do Bratislavy mal premiér Vučić absolvovať 1. apríla pracovnú večeru so slovenským ministrom zahraničných vecí Miroslavom Lajčákom. Na ďalší deň sa mal stretnúť so svojím slovenským partnerom Rober-

tom Ficom, na pozvanie ktorého sa návšteva konala. Srbského premiéra mal prijať aj prezident Andrej Kiska a šéf parlamentu Peter Pellegrini. Očakávalo sa tiež, že obaja premiéri vystúpia na spomínanom Slovensko-srbskom biznis fóre, kde okrem nadväzovania kontaktov medzi firmami mali predstaviť aj projekt Belehrad na vode. Na podujatí sa očakávala účasť niekoľko desiatok podnikateľov z oboch krajín a zastúpené mali byť aj Báčskopetrovská a Kovačická obec.

SLOVENSKÝ UMELECKÝ SVET KONCOM MARCA OPUSTILI TRI VÝRAZNÉ OSOBNOSTI

Čierny týždeň pre kultúru R. Boldocký

a jediný týždeň prišla slovenská kultúra o tri výrazné osobnosti – spisovateľov Petra Pišťánka a Kornela Földváriho, ako aj divadelníka Martina Porubjaka. TRAGICKÝ KONIEC Ako prvá zasiahla krajinu správa o smrti autora kultového románu Rivers of Babylon, ktorý vtipne a s nadhľadom opisuje stav spoločnosti v rokoch po Nežnej revolúcii. Peter Pišťánek spáchal samovraždu. „Bol intoxikovaný, v bezvedomí. Napriek snahe lekárov okolo 22. hodiny zomrel,“ uviedla hovorkyňa bratislavskej Nemocnice Cyrila a Metoda po smrti 54-ročného spisovateľa. Hoci sa Pišťánek v minulosti viackrát priznal k psychickým problémom, verejnosť a jeho najbližší zostali po jeho samovražde v šoku. Paradoxne, posledné mesiace boli pre neho úspešné. Po rokoch sa na pulty kníhkupectiev dostal jeho nový román Rukojemník, podľa ktorého režisér Juraj Nvota natočil rovnomenný film s Milanom Lasicom v hlavnej úlohe. „Z posledných stretnutí som nemal pocit, že by toto malo nastať. Písal román, darilo sa mu…“ povedal pre Hospodárske noviny Nvota. Celý život prežil Peter Pišťánek • SLOVENSKO •

v bratislavskej Devínskej Novej Vsi. Študoval dramaturgiu a scenáristiku na Vysokej škole múzických umení v Bratislave. V 80. rokoch bol spoluzakladateľom kultovej hudobnej skupiny Devínska Nová Vec. Do roku 1988 vystriedal viacero zvláštnych zamestnaní, napríklad aj ako strážca parkoviska. V literatúre sa presadil hneď svojím románovým debutom Rivers of Babylon (1991). Neskôr vydal aj jeho ďalšie dve pokračovania tejto knihy, ako aj zbierky poviedok Sekerou a nožom, zbierky mikropoviedok Skazky o Vladovi a Nové skazky o Vladovi a knihu Živý oheň z vína. Kniha Mladý Dônč je súbor troch noviel – Debutant, Mladý Dônč a Muzika. Podľa románu Rivers of Babylon a novely Muzika sa nakrútili filmy. Na pulty knižných obchodov sa v novembri 2014 dostal po rokoch jeho nový román Rukojemník. FENOMÉN „Ak by sme chceli globálne charakterizovať osobnosť Kornela Földváriho, mohli by sme použiť výraz fenomén,“ napísal literárny vedec Vladimír Petrík o výraznej osobnosti slovenskej literatúry. Nie náhodou. Nedávno zosnulý trenčiansky rodák je jedinečný svojou mimoriadne rôznorodou tvorbou, ale aj životným príbehom.

„Spisovateľ, publicista, literárny a výtvarný kritik, teoretik humoru aj prekladateľ. A tiež knihomoľ, milovník detektívok a kovbojok, znalec karikatúry, zošľachťovateľ divadelných bulletinov... Tým všetkým bol Kornel Földvári,“ napísal denník Pravda. Zaujal už svojou prvotinou, humoreskami Netypické príbehy. Známa je aj jeho monografia Dušan Polakovič či diela O detektívke, O karikatúre, Päťadvadsať, či …až pod čiernu zem. Venoval sa aj prekladaniu z nemčiny a celému spektru ďalších žánrov. Počas dlhej profesionálnej kariéry pôsobil ako redaktor Kultúrneho života, riaditeľ Divadla na Korze a dramaturg Štúdia S. Tesne po Nežnej revolúcii si vyskúšal aj politickú funkciu a dva roky zastával post námestníka ministra kultúry SR. Veľkú časť svojho života písal pod pseudonymom vzhľadom na problémy s bývalým režimom. Ako syn klenotníka mal zlý kádrový posudok, čo mu robilo problémy na vysokej škole. Napriek tomu sa mu podarilo vybudovať si slušnú umeleckú kariéru, ale po roku 1968 v časoch takzvanej normalizácie opäť upadol do nemilosti. Kornel Földvári umrel vo veku 83 rokov na srdcový infarkt.

„PÍSAL, AJ VEDEL“ Čierny týždeň pre slovenskú kultúru uzavrela smrť divadelníka Martina Prubjaka, ktorý po ťažkej chorobe zomrel vo veku nedožitých 71 rokov. „Spomínam si naňho, ako na veľmi dobrého kamaráta a najvzdelanejšieho divadelníka, s ktorým som sa v živote stretol. O divadelných teoretikoch a vzdelancoch sa zvykne hovoriť, že píšu o tom, ako by to robili, keby to vedeli, ale Maroš Porubjak nielen písal, ale aj vedel,“ povedal pre denník Pravda herec Martin Huba. Bratislavčan Martin Porubjak bol dramaturgom, divadelným kritikom a ponovembrovým politikom. Spolupracoval s viacerými divadlami (Nitra, Košice, Martin, Trnava, Praha, Bratislava). Bol autorom mnohých hier, napríklad: Zmúdrenie Sancha Panzu a Tančiareň a mnohých prekladov hier z ruštiny a nemčiny. Podpísal sa i pod rad filmových scenárov, medzi inými: Oči plné snehu, Mahuliena, zlatá panna, Útek do Budína a niekoľkých televíznych inscenácií. Porubjak bol jedným zo spoluzakladateľov Verejnosti proti násiliu, politicky sa angažoval aj prvé roky po novembri 1989, v rokoch 1991 a 1992 bol podpredsedom vlády SR.

14 – 15 /4641 – 4642/ 4. – 11. 4. 2015

Ľudia a diania Porušené je základné ľudské právo P ZASADAL VÝBOR NESPOKOJNÝCH ÚČASTNÍKOV KOMASÁCIE V PETROVCI

Katarína Gažová

lná sieň Zhromaždenia obce Báčsky Petrovec vo štvrtok 19. marca svedčila o tom, že nespokojných účastníkov komasácie je naozaj veľa. Právnik Jaroslav Vitéz, predseda výboru, spresnil, že Komisii pre komasáciu súhrnne bolo podaných až 230 pripomienok. V správe o činnosti výboru uviedli, že závery z prvej schôdze doručili Komisii pre komasáciu a predsedovi obce Pavlovi Marčokovi, ktorý bol prítomný na schôdzi výboru. Ďalej sa hovorilo o práci Komisie pre komasáciu. Ako uviedli, roku 2009 Zhromaždenie obce Báčsky Petrovec schválilo rozhodnutie o postupe komasácie napriek tomu, že sa predtým na referende až 70 percent občanov, majiteľov pôdy v petrovskom chotári, vyjadrilo proti komasácii. Podľa mienky výboru už vtedy bolo porušené základné ľudské právo. Výbor sa vyjadril aj k zloženiu Komisie pre komasáciu v Petrovci, ktoré je podľa ich mienky neregulárne. Ide vlastne o konflikt záujmov, pretože v čele komisie sú otec a syn – Marko Govorčin, predseda, a jeho otec Duško Govorčin, tajomník. Podľa výboru Marko Govorčin je dobrý právnik, ale neskúsený,

a v takej zodpovednej práci, ako je komasácia, sa predsa žiada prax. Petrovský chotár je náročný, zložitý, aj keď ide o konfiguráciu pôdy, aj o nedoriešené majetkovoprávne vzťahy. Výbor nespokojných účastníkov

mienky účastníkov komasácie na prácu komisie. Okrem toho výbor má pripomienku, že im komisia nedovolila prezrieť dokumentáciu z komasácie so zdôvodnením, že nemajú na to právo. Komisia robila tak,

Plná sieň nespokojných komasácie tvrdí, že komisia konala protizákonne a porušila zákon o komasácii. Hodnota parciel je znehodnotená a majitelia pôdy namiesto kvalitnej zeme dostali menej kvalitnú a namiesto bližších vzdialenejšie pozemky. Nedodržal sa ani princíp spájania parciel, ale tie sa len väčšmi zdrobneli. To sú aj základné pripo-

že majiteľom väčších parciel vyšla v ústrety a umiestnila ich pozemky bližšie k dedine a menšie parcely zasa vysunula najďalej od dediny. Robilo sa teda opačne než sa podľa pravidiel komasácie malo. Mnoho je prípadov, že sa v praxi nedodržali dohovory medzi účastníkmi komasácie a komisiou. Právnik Michal Spevák,

ZO ZASADNUTIA ZHROMAŽDENIA MESTA NOVÝ SAD

Bezpečnosť v štatistike Elena Šranková

nformácia o bezpečnosti na území Mesta Nový Sad v roku 2014 bola prvým bodom rokovacieho programu, a teda aj stredobodom pozornosti výborníkov na zasadnutí Zhromaždenia Mesta Nový Sad v piatok 27. marca. Predtým výborníci Dr. Đorđe Petrović a prof. Dr. Siniša Sević vyslovili nespokojnosť s ich zmenou, ktorá sa odohrala na minulom zasadnutí. Koaličným partnerom zazlievali, že ich zmenili v súrnom postupe, dokonca za ich neprítomnosti. Nástupca Đ. Petrovića v čele kádrovej komisie a šéf výborníckej skupiny SNS prof. Dr. Aleksandar Milovančev odpovedal, že tak urobili na základe koaličného dohovoru medzi SNS a SPS.

www.hl.rs

Informáciu o bezpečnosti podal námestník náčelníka Policajnej správy Nový Sad Stevan Jarić. Okrem iného povedal, že kádrové zmeny, noví ľudia a stratégia prispeli k tomu, že bezpečnosť v Novom Sade v minulom roku bola lepšia ako predtým. O tom svedčí pokles počtu prípadov porušovania verejného poriadku o 50 percent, ale aj o 11,4 percenta menší počet trestných činov než v roku 2013. Vlani ich totiž bolo 9 077. Na území mesta boli spáchané štyri vraždy a všetky sú riešené. Odňatých bolo 390 kilogramov narkotík, čo je viac v porovnaní s rokom 2013, keď odňali 210 kg. Dobré výsledky dali akcie Školarac a Čistač, vďaka ktorým sa zvýšila bezpečnosť v školách. Avšak od roku 2012 sa zvyšuje

Informačno-politický týždenník

počet prípadov rodinného násilia. Ako vyplynulo zo slov S. Jarića, ženy sú pritom obeťami násilia až na 80 percent prípadov. Lepšie výsledky než skôr sa dosiahli aj v zamedzovaní obchodovania s narkotikmi a znemožňovaní lúpeží. Počet policajtov na uliciach sa zvýšil, avšak dvaja policajti boli vlani ťažko zranení a 25 policajtov bolo ľahšie zranených. Po policajnej správe nasledovala správa o práci ochrancu občanov Nového Sadu v minulom roku. Podľa jeho slov občania sa vlani najčastejšie sťažovali na stanovené daňové zóny, nočnú prácu lokálov a predajní, držanie živočíchov v budovách, bezdomovcov... Celkove bolo o 9 percent viac sťažností než v roku 2013. Nasledovala demisia Dr.

tajomník výboru, poznamenal, že z 230 námietok iba 50 percent bolo riešených v prospech občanov. Neraz zo strany komisie bolo neprimerané správanie k účastníkom komasácie a neprimeraný tón rozhovoru. Komisia sa často až drzo správala k občanom. V mene Komisie pre komasáciu hovoril tajomník Dušan Govorčin. Povedal, že je hodne nedokončených prác v postupe komasácie a že postup sťažujú nedoriešené majetkové vzťahy. Komisia sa maximálne snaží pracovať napriek tomu, že tam každý deň býva aspoň 50 ľudí. Na vyslovené pripomienky občania dostanú odpovede. V postupe komasácie nasleduje klasifikovanie pôdy, na čom pracujú odborní geodeti. Komasácia v Petrovci by sa mala skončiť do konca tohto kalendárneho roka. Očividne nespokojní účastníci komasácie mali hodne otázok pre tajomníka Govorčina. Okrem iného položili aj takú podstatnú otázku: Aký je základný dôvod komasácie v Petrovci? Odpovedal právnik Vladislav Tárnoci, predstaviteľ lokálnej samosprávy a zástupca predsedu Komisie pre komasáciu. Podľa jeho tvrdenia cieľom bolo zbaviť sa veľkého počtu drobných parciel v chotári, a to spájaním do väčších celkov.

Aleksandra Grujića, doterajšieho ochrancu, ktorý v budúcnosti bude notárom. Z ďalších rozhodnutí, ktoré výborníci schválili, treba spomenúť rozhodnutie o verejných parkoviskách, na základe ktorého zvýhodnenia dostali tehotné ženy a matky malých detí, ako aj rozhodnutie o vypísaní súbehov na riaditeľov verejných komunálnych podnikov Vodovod i kanalizacija, Urbanizam, Novosadska toplana, Lisje, Gradsko zelenilo, Put a JGSP Nový Sad. Výborníci v rámci schvaľovania zmien v plánoch podnikania niektorých verejných podnikov schválili aj to, aby sa v Novosadskej toplane počet zamestnaných zvýšil z 322 na 335. Tento podnik dostal totiž súhlas republikovej komisie pre nové zamestnávanie, pretože uvádzajú do prevádzky nový kotol v Toplane Sever. Na záver ako obvykle na rokovacom programe boli návrhy Komisie pre kádrové otázky, administratívne a mandátno-imunitné otázky. • ĽUDIA A DIANIA •

(Ne)kultúra v Padine Elenka Ďurišová

Padinčanoch sa zvykne hovoriť, že sú príjemní, prívetiví, dobrosrdeční, kultúrni a usilovní ľudia. No, žiaľ, niektoré obrazy (na fotografiách) v užšom centre dediny tomu protirečia. Ide o fasádu etno domu a o dvere budovy známejšej (Padinčanom) ako „stará ambulanta“ alebo „samoposluga“, popri ktorej návštevníci Padiny prechádzajú cestou k známej historickej pamiatke – Šajbenovej studni. V rozhovore s Martinom Ďurišom, jedným z dozorcov v etno dome, dozvedeli sme sa, že v dôsledku častých, neprimeraných, až vulgárnych odkazov, ktoré za sebou nechávajú niektorí bezcitní občania, boli prinútení nainštalovať dozorné kamery. Vandalom však to neprekážalo a kamery rozbili. Táto situácia sa riešila na súde a určitý čas nebovomodrá fasáda zostala nepoškvrnená. Nedávno však ktosi tento pokoj znovu narušil. Etno dom iba v tomto roku uvítal viac ako sto turistov, a to najviac z Nového Sadu a Belehradu. Môžeme si len predstaviť to rozčarovanie, keď sa ich zaužívané predstavy o padinských Slovákoch rozplynuli.

Každý, kto navštívi etno dom, pravdepodobne bude chcieť navštíviť aj jeden zo symbolov a synoným Padiny – renovovanú Šajbenovu studňu. Keďže nie je ďaleko, ku studni sa ide pešo. Už za rohom návštevníkov však čaká ďalšie nemilé prekvapenie, ktoré iste ovplyvní ich dojmy o Padinčanoch a Padine. Aby sme neboli až toľko prísni, musíme povedať, že tieto fotky

svedčia aj o tom, že Padinčania sú kreatívni a usilovní až natoľko, že dokážu ohnúť aj železné dvere. Ak zasiahneme hlbšie do tejto

problematiky, nájdeme prijateľné vysvetlenie, hoci nie aj ospravedlnenie. Vieme, že nezamestnanosť stále stúpa a usilovní ľudia sa musia niekde vyventilovať. Možno im je len potrebné poukázať na iné možnosti, kde by tú energiu mohli využiť, ako je napríklad pomáhanie ľuďom, ktorí pomoc potrebujú. A tí, čo radi kreslia grafity, mohli by sa hlásiť v miestnom úrade a požiadať o dáke vhodné miesto, kde by mohli uplatniť svoju kreativitu. K otázke trestov za spáchaný vandalský čin na etno dome treba uviesť, že páchateľ je povinný zaplatiť majstrov a kúpiť materiál potrebný na omaľovanie celej fasády tou istou farbou. Rovnaké pravidlo platí aj pre iné prípady vandalského vyčíňania. V súčas-

nosti sa identita vandalov skrýva a možno práve preto sa ich vyčíňanie opakuje. Možno by sme mali pouvažovať, či by sa nemal vrátiť starý spôsob trestania, na ktorý starší občania dodnes pamätajú: odsúdenému páchateľovi na krk zavesiť tabuľku s nápisom, za čo je trestaný, a potom ho prinútiť, aby stál pred kostolom. Tento problém sa netýka iba občanov Padiny, aj iné osady majú podobné problémy s vyčíňaním vandalov. Pravdepodobne ide o nedostatočne rozvinutý cit pre spolunažívanie a spolupatričnosť. Zabúdame, že celá osada je náš dvor, ba celá obec a celý štát. Obraz osady maľujú jej obyvatelia, nie len zopár politikov. Preto sa žiada venovať väčšiu pozornosť výchove detí, mládeže a dospelých, s cieľom primerane chrániť prostredie, v ktorom žijeme.

ZASADALA RADA MS KULPÍN

Skromne, ale predsa sa hýbe... K. Gažová

lán práce na rok 2015 obsahujúci rad položiek bol ústredným bodom prvej tohtoročnej schôdze kulpínskeho miestneho vedenia vo štvrtok 26. marca. Na realizáciu náročného plánu treba však mať aj zodpovedajúci finančný podklad. Samozdanenie v Kulpíne nie je, takže, ako je to uvedené vo finančnom pláne na tento rok, základným zdrojom financovania budú prostriedky z obecného rozpočtu. Predseda Rady Miestneho spoločenstva Miroslav Čeman v správe • ĽUDIA A DIANIA •

o práci v roku 2014 spomenul minuloročné aktivity, a potom podal i finančnú správu. Diskutovalo sa hlavne o práci Verejného komunálneho podniku Progres a o tom, aké sú jeho kompetencie. Členovia sa zhodli, že na nasledujúcu schôdzu zavolajú riaditeľa Progresu, aby im vysvetlil, aká je náplň ich práce v Kulpíne. Rada mala pripomienky na kosenie cintorínov, zriaďovanie centra osady a pod. Plán práce MS Kulpín na rok 2015 zhodnotili ako náročný. Predseda Čeman hovoril o aktuálnych a o budúcich prácach. Keď ide o práce na pravoslávnom dome smútku,

nasleduje montovanie okien a dverí, potom práce na elektrickej inštalácii, budovanie parkoviska a pod. Pokračujú aj práce na kanalizácii, čiže spojenie vákuovej kanalizačnej stanice v Kulpíne s kanalizáciou v Petrovci (tlakové potrubie), čiže pripojenie na čističku v Petrovci. Plánuje sa i riešenie problému zásobovania Kulpína pitnou vodou, ako aj pokračovanie prác na budove základnej školy a adaptácii školských ihrísk, rekonštrukcia vnútra Domu kultúry – elektrickej siete, povaly, prezliekarní atď. Naplánovaná je aj výstavba betónových chodníkov v centre,

od samoobsluhy, vedľa základnej školy, až po ambulanciu, ako aj výstavba ohrady na slovenskom cintoríne v dĺžke sto metrov. Začína sa pracovať aj na pláne generálnej regulácie Kulpína. S ozeleňovaním osady sa bude pokračovať aj v tomto roku a plánované je vysadiť ďalších 300 stromkov. Keďže sú asfaltové cesty v dedine vo veľmi zlom stave, plánuje sa asfaltovanie hlavnej ulice a troch – štyroch vedľajších ulíc v osade. Po schválení plánu práce schválili aj finančný plán, v ktorom sa uvádzajú príjmy v hodnote 4 milióny 640-tisíc dinárov.

14 – 15 /4641 – 4642/ 4. – 11. 4. 2015

Ľudia a diania Z KLUBU POĽNOHOSPODÁROV V PETROVCI

Akcia rovnania poľných ciest na viackrát Jaroslav Čiep

vojenskí geometri z viedenského dvora cisárovnej Márie Terézie, museli posúvať, alebo vznikli aj celkom nové úvrate, aby sa poľnohospodári mohli dostať k svojim roliam. Predseda Klubu poľnohospodá-

a rozdiel od minulých rokov, keď sa na začiatku jari petrovskí poľnohospodári v Petrovci vzchopili a v určenom termíne sa zhromaždili, aby spoločne urovnali poľné cesty, tohto roku je situácia trochu iná. Od doterajších tridsiatich ročníkov rovnania poľných ciest tento rok sa líši tým, že je komasácia v katastrálnej obci Petrovec v záverečnej fáze. To znamená to, že komisia na základe nového usporiadania chotára, ktoré K akcii rovnania ciest patrí aj spoločný vypracoval podnik obed, ktorý pripravili skúsení kuchári Mapsoft z Belehra- – 80-ročný Samuel Stracinský (vpravo) du, majiteľom pôdy a Vladimír Dudáš (vľavo), na snímke s len neskoro v jeseň predsedom KP Jánom Kováčom pridelila nové parcely. Roľníci ich rov Ján Kováč sa o tom vyjadril takto: potom orali až do neskorej jesene. „Teraz sa neoplatí nasýpať zemou Novým usporiadaním chotára sa aj nové cesty, skôr z nových ciest treba poľné cesty, ktoré ešte kedysi, pred povyberať staré kláty a staré úvrate viac ako štvrť tisícročím, narysovali s výraznejšími prepadliskami podryť

a urovnať. Preto sme od stredy 25. marca organizovali jednotlivé skupiny našich členov, aby sa naplánované práce zrealizovali. Viac ako 50 aktivistov na traktoroch s pluhmi a bránami od stredy do piatka 27. marca brázdili chotá- Skupina poľnohospodárov v piatok ráno za rom a tam, kde novosadským mostom vyrazila do chotára sa to dalo, cesty teraz nie sú podmienky na túto práurovnali.“ Na sobotu 28. marca naplánovali cu. Keď trochu vyschne, aj na tých ústredné stretnutie poľnohospo- úsekoch sa vyberú navážať zem. dárov na Jarmočnisku, ale daždi- Akcia bude pokračovať a petrovvé počasie tento plán prekazilo. skí poľnohospodári si naplánovali Ako počuť v KP, keď bude treba, tohto roku aj po druhýkrát spoločne poľnohospodárov vyzvú, aby hoci vyraziť do chotára. S vedomím, že uprostred týždňa prvú časť akcie iba rovné cesty sú zárukou, že si rovnania poľných ciest predsa zre- ťažko získané poľnohospodárske alizovali. Keďže je v jednotlivých náčinie a prívesné stroje zachovajú častiach chotára zem veľmi mäkká, v dobrom stave.

POUGÁR

Juraj Bartoš

Bumbum-bumbum-bumbumbum! D áva sa na známosť všetkým občanom, aj to všetkým normálnym, že sa im dnes na známosť nedá nič. Tak veru: zhola nič! Lebo si nezaslúžili. Nielen preto, že ešte stále sú – ak sú – normálni. Akýže ste mi vy občania národ či ľud, keď ma iba, kde len stihnete – ovrávate, na plnú hubu ma kritizujete, vyčítate mi to i oné, obviňujete... Nie som vám dobrý, keď niečo robím, zlý som, keď občas náhodou zámerne nič nerobím. Nie som vám po vôli, keď sa prívetivo usmievam, ani ak na chvíľočku môj inak šarmantný úsmev zacloní tieň. Ale taká tieňová vláda, tá vám nezavadzia! Tam, v chládku (lebo sa slnka, prisahám na môj pougársky bubon, bojíte ako čert kríža), budete s jej sympatizantmi frflať, o tom, aká neschopná je naša skutočná vláda, táto na výslní. Prečo mi na každom kroku meliete o cenzúre,

www.hl.rs

tvrdiac, že naše nadovšetkoslobodné médiá nesmú ani muknúť o tom a o onom a vzápätí hromžíte na tie isté médiá a na mňa, keď si ma, sotva dva-tri-štyri razy, určite nie častejšie než šesť- – sedemkrát za deň (prípadne desať ráz) zavolajú do tévéštúdia na rozhovor bez rukavičiek. Šľak vás vraj triafa, keď úbohým novinárikom musím nielen odpovedať na ich na otázky na telo, ale im, s cieľom u nás tak prirodzeného napĺňania postulátov ešte ako slobodného a ako ešte úplného informovania, v duchu tuná tradičnej žurnalistickej etiky, sám kladiem do úst kľúčové otázky, majúc predovšetkým na zreteli výsostný spoločenský záujem. Vážne vám vravím, občania, aj keby ste ešte furt boli normálni, zastaňte si pred zrkadlo, spýtajte sa, nahlas, každý osve: Je to vari v poriadku? Žeby za všet-

Informačno-politický týždenník

ko naozaj mohol iba a len jeden jediný človek, trebárs práve ten a taký, aký sa narodí len raz za niekoľkokrátstorokov? Len čo sme si zvykli na tenšiu obálku, hundrete, len čo sme pochopili, že keď dostaneme menšie platy, menej i minieme, a keď menej minieme, zostane nám viac, tu ho máš, pán premiér, čertíte sa, vyhlásil, že do konca roka je možné zvýšenie platov a penzií! A už aj nadávate, vyhrážate sa, prišívate mi všeličo, v čom je menej pravdy než sa vmestí pod necht ľavého malíčka. Vraj sa len pozrite, buntošíte všetkých zopár so všetkým nadovšetkospokojných občanov, aké tamtí majú autiaky, a aké hentí majú prepychové vily a hentamtí ako si pozamestnávali čo straníckych, čo rodinných príslušníkov... Nuž a ktože pomôže, keď nie svoj svojmu? Tu na plné hrdlo horlíte za ochranu našej jedinečnej národnej identity a našich

krásnych ľudových tradícií a tam by ste bez mihnutia oka zahrabali našu povestnú studnicu ľudových múdrostí, v ktorej jasnejšie než poludňajšie slnko svieti príslovie: Každé hrable k sebe hrabú. Nehnevajte sa, ale začína mi z vás byť akosi zle z toho, že štvete národ a ľud proti mne a mínujete cestu, ktorou sme sa – konečne – pevným krokom, chtiac-nechtiac, vydali do vysnívanej Ú-nie. Tak vám vravím, ak chcete presne vedieť, kam ideme, ako tam ideme a kedy tam, kam smerujeme, dôjdeme, prestaňte ma sekírovať. Ak sa aj občas trošičku omeškám, nemajte mi za zle. Musím predsa, maličkými milučkými príkladmi nedokonalosti podčiarknuť vlastnú dokonalosť, ako každý dokonalý Pougár. Bumbum, bumbum – bumbumBUM! • ĽUDIA A DIANIA •

NA 3. SVETOVÝCH MAJSTROVSTVÁCH V ODSEKÁVANÍ TRSTINY V BIELOM BLATE

Vietor a voda (ne)prekážali žencom Vladimír Hudec

odsekáva. Omnoho ťažšie sa robí vo vetre a vo vode, avšak ani to nie je dôvod, aby sa nerobilo.

objemu 105 centimetrov, poukladať ich do hŕbky, tzv. halchy, ktoré sa spravidla umiestnili tam, kde sa dá

rstina odjakživa patrila k nenahraditeľným stavebným materiálom. V devätnástom storočí bola dokonca takmer jediným materiálom na prikrývanie domov vo vojvodinských dedinách. Používali ju na území celej Vojvodiny – od Subotice po Vršac. Postupne sa jej však v mnohých častiach vzdali, no nie aj v Bielom Blate. Síce ani tam už trstinu na pokrývanie domov dávno nepoužívajú, ale dodnes ju exploatujú, spracúvajú a – vyvážajú do Ani voda a vietor usilovným žencom neprekážali, zahraničia. A to nie náho- aby si úlohu poctivo splnili dou. Veď osada sa nachádza Nuž v súlade s hore uvedeným akoby na ostrove, obkolesená vodou a močiarmi, v ktorých otužilí Bieloblatčania sa nechceli nadivo rastie táto rastlina, ktorú vzdať ani v sobotu 28. marca a naBieloblatčania už po troche kul- priek silnému chladnému severáku tivovali. Niekto sa možno opýta, a hroziacemu dažďu vyšli do choako rastlinu, ktorá rastie voľne tára, kde usporiadali tretie svetové v prírode, v močiari, možno kul- majstrovstvá v ručnom odsekávaní tivovať? Nuž jednoducho. Pravi- trstiny. Ide o podujatie, ktorým Turisdelným každoročným kosením tická organizácia Bieleho Blata chce a odvážaním sa uvoľňuje priestor pred zabudnutím zachrániť toto zvláštne remeslo a do sveta vyslať na nové porasty.

ho je ťažko zastaviť. O zime a vetre však nikto nerozmýšľa. Vraj robia, pohybujú sa a nielenže im nie je zima, ale si často aj kožuch musia vyzliecť. S ostrými kosičkami, tzv. vágovmi v rukách súťažilo spolu 22 žencov, čiže 11 tímov z Bieleho Blata, ako i z Mužlje, Gospođiniec a Bečeja. Medzi nimi aj jedna príslušníčka krajšieho pohlavia, Nataša Fazekašová z Bečeja, ktorá sa spolu so svojím manželom vyskúšala v tejto vyložene mužskej práci. Pravdaže, tam, kde sa tvrdo robí, musí sa aj dobre jesť, nahradiť strovené kalórie, a tak ani na tomto podujatí nechýbali tradičné vojvodinské raňajky – slaninka, šunka, klobása, cibuľa, cesnak, varené vajcia..., a kde sa vzala, tam sa vzala aj fľaška s dobrou domácou pálenkou, ktorá vraj zvnútra zohreje.

Toto sa však môže robiť len a len obraz o tejto tradícii, ktorá pomaly, v zime, keď sa vegetácia skončí ale iste ustupuje pred strojovým a steblo trstiny zdrevenie. Trstinári zberom trstiny. Ako aj v predchádzajúcich dvoch sa za surovinou pre svoje prevádzky rozbehnú v období od novembra ročníkoch, aj tohto roku pravidlá do marca, prípadne na začiatku súťaže boli skúseným koscom úplne apríla, keď začína nové vegetačné jasné. Veď ide o trstinárske štandar- Najlepší dostali poháre ako pamiatku na účasť na týchto obdobie. Ide o obdobie pracov- dy, ktoré uplatňujú v každodennej svetových majstrovstvách ného voľna v poľnohospodárstve, práci, len trochu prispôsobené najľahšie prísť s vozom. ktoré usilovní BieKomisia, čiže porota, ktorú ako Okrem toho za sebou aj obvykle tvorili skúsení trstinári, loblatčania využívali mali zanechať čistý terén, pozorne sledovala prácu súťažných a dodnes využívajú na resp. pokosiť aj tú tenkú tímov, merala objem snopov, všíto, aby namiesto sedetrstinu a burinu, lebo mala si upravenosť strniska a nania pri teplej piecke v opačnom by na rok koniec rozhodla, že prácu najlepšie čosi zarobili. Dokonúroda bola skromnejšia vykonali Ján Markuš a Rajo Dadić. ca mnohí robotníci a kosenie ťažšie. v zreňaninských podDruhé miesto obsadili Ďuro Kapališ Podmienky na prácu a Robert Lenarth, a tretiu cenu zísnikoch si brali ročné boli najhoršie možné. kali Michal Vrška a Michal Havran. dovolenky, aby šli žať Pôda rozmočená. „Pod trstinu, a tak dodatočPo namáhavej práci všetkých čižmami voda čvrčká“ očakávala teplá sieň Domu kultúry ne zarobiť. Nehovoriac a silný severák ohýna trs- a ďalší bieloblatský brand – chuto tom, že to je aj dnes Tradičné vojvodinské raňajky nechýbali ani na tomto tinu, ktorá žencov škria- né rybacie špeciality a zábava pri pracovná príležitosť bieloblatskom podujatí be po tvári. Najťažšie je hudbe skupiny Bell Ami. pre početných nezamestnaných. Neprekáža im ani súťaženiu. Každá skupina, ktorú však snop vyniesť na koniec, lebo zima, ľad či sneh. Naopak. Po snehu tvorili dvaja ženci, mala za úlohu keď silný vietor podchytí snop na Snímky: a najmä po ľade sa vraj najlepšie za tri hodiny vysekať 15 snopov pleci ženca vážiaci 30 až 40 kg, veľmi M. Nedeljkov a I. Pozsár • ĽUDIA A DIANIA •

14 – 15 /4641 – 4642/ 4. – 11. 4. 2015

Ľudia a diania NA MEDZINÁRODNEJ VÝSTAVE PSOV V BUDAPEŠTI

Pes sa podobá na svojho pána Juraj Bartoš

riznám sa, že o psoch neviem veľa. Predsa ich v zásade mám rád, vychádzam s nimi dobre (keby sa to tak dalo aj s ľuďmi...), poteší ma každý pohľad na pekného prívetivého psíka, zarmúti ma stretnutie s nešťastným tulákom a najmä, keď vidím či počujem, ako im ľudia ubližujú. V tom sme si, priatelia, podobní, či nie? Priateľstvo psa a človeka, prečítal som prednedávnom kdesi, nie je také staré, ako sa donedávna mienilo. Podľa najnovších tvrdení vedcov toto kamarátenie trvá približne „iba“ 15 000 rokov. Tak ma napadlo, že za tú dobu sa na psov (našťastie, či žiaľ?) nalepila hŕba ľudských vlastností, tak isto ľudia sa (bohužiaľ, alebo na škodu) veľa toho naučili od psov. Nuž ale... Vráťme sa spolu, na chvíľku, do Budapešti... Slnečné februárové sobotné predpoludnie... Dr. Alexander Totisaszegi a ja sa navidomoči meníme na malé zrnká strácajúce sa v dave, ktorý sa prišiel pozrieť na 22. Medzinárodný veľtrh poľovníctva, rybárstva a zbraní, FeHoVa, vo výstavisku Hungexpo. Prechádzame povedľa vzdušného parku, hľadáme halu, v ktorej je výstava najlepších štvornohých priateľov človeka. Práve nám

– Vari hovoríte po slovensky? – Pravdaže. Vy ste tiež zo Slovenska? – Nie, sme zo Srbska. Chceme napísať niečo pekné o pekných psoch a ich majiteľoch. Máte dve – tri minútky času? Manželia Landlovci, Jana a Tomáš, zo Starej Turej, súhlasia. – Máme tu írskeho vlkodava a ruského chrta. – To sú ale kusy! Zrejme máte s nimi veľa práce... – Ani nie. Chcú sa len trochu vyčesávať, chcú mať svoj kútik, trochu sa prebehnúť, a potom oddychujú. Pán doktor Šanko sa vžíva do roly žurnalistu: – Zrejme sú z nich dobrí strážcovia domu... – To hej; ľudia pred

Sme z Brna a je nám fajn

Som Kolia a voláte ma Lesy

oproti rezkým krokom stúpajú ona a on. Pred nimi dva psy na vodidle. Ako... počujeme dobre...?

www.hl.rs

nimi majú strach, hoci sú voči nim milé a priateľské. Novým známym podávam nové číslo Hlasu ľudu, vtom z kapsy prevesenej cez plece pani Janky vykukne malá hlávka zvedoša. Aký malilinký útly milý ňufáčik! – A toto je kto? – Náš taliansky chrt, najmenší z rodiny chrtov. – Prezradíte, koľko by stál? – Cena šteniatka chrtov je od 1 100 eur a vyššie... Pán doktor je v špičkovej forme: – Ja by som veľmi rád predával také šteniatka.

Informačno-politický týždenník

Nedám si ťa za celý svet!

Smejeme sa s chuťou menšie, iným väčšie... všetci siedmi. – Nie sú nervózne tu, v nezná– Keď už sú také drahé, mom prostredí? – Jazvečíky sú niečo musia aj vedieť, nie? úplne v pohode, ale kokre sa – Samozrejme. Musia ve- obávam pustiť; majú lovecké dieť prísť a odísť, tiež poč- skúšky, keby niečo pocítili, lietala kať; aportovať – to neriešia, by som za nimi po celom parku. oni sa prevažne len hrajú. Kolegyňa pani Škvarkovej nás – Pôjdete s nimi aj dnu, na zoznámi so spoločníčkou, zveroocenenie? – Už sme boli, lekárkou a ošetrovateľkou psov. aha, máme tu aj ceny... V Česku sa, hovorí táto kompePoďakúvame sa za ve- tentná osoba, zvyšuje počet ľudí, selé intermezzo, podáme si ruky a šibneme krížom cez park pozmenený na kráľovstvo havkáčov. Keď tu... zaznie čeština. Hovoria ňou dve práve obedujúce dámy. Sedia v tráve, obedujú, pri nich – v klietke a v kapsičke – psíky. – Prepáčte, že otravujeme... – To nič, dáte si s nami? – Ďakujeme, keď pracujeme, nejeme, dobrú chuť. My sme... – My sme z Českej republiky, z Jihlavy. Som Škvarková a suplujem manžela v úlohe vystavovateľa. Konkurencia je, hovorí, Ach, tá jarná únava... zakaždým veľká. Úspech vraj závisí aj od toho, kto psy ktorí sa netaja láskou ku psom. posudzuje; niekomu sa páčia – Človek predtým než si zaobsvetlejšie, iným tmavé, jedným stará psíka, si musí uvedomiť, že • ĽUDIA A DIANIA •

Poďme sa zoznámiť

ho to bude čosi stáť. Šteniatko kokra sa predáva približne za 12 000 českých korún. Keď sa kokeršpaniel expeduje do zahraničia, cena dosahuje 600 až 900 eur. – Ako to je u vás s túlavými psami, máte s nimi tiež trampoty? – Nie. U nás je na uliciach minimum psov. Ľudia, keď už nemajú o ne záujem, ich zanesú do útulkov. Tam si ich nájdu a odnesú noví majitelia. Do tretice narazíme na ďalšiu prívetivú spolubesedníčku. Pani Gabriela Pavličková je taktiež z Česka, z Brna. Vlastní školu pre psov a je tu s kamarátkou Luciou Šochitskou. – Naši pánkovia majú voľný víkend, venujú sa deťom, a my sme

Ja som Fleš a hen je môj synak Pier

s našimi psíkmi prišli na výstavu. – Čo vás viedlo ku psom? – Láska. Od detstva som s nimi vyrastala, mám ich nesmierne rada. – Nikdy vás žiaden neuhryzol? – Sem-tam sa dáka ranka vyskytne, s tým sa musí počítať. – Teda tak ako medzi ľuďmi... Zasmejeme sa srdečne pri konštatácii, s ktorou pani Pavličková súhlasí. – Ako vlastne funguje vaša psia škola? – Ponúkame kurzy pre • ĽUDIA A DIANIA •

šteká. Ani ich majitelia nezvýšia hlas. Aký super pocit! Koľko ich je len, a akých! Raz neviem, ktoré sú krajšie a zaujímavejšie: pastierske psy, pinčlíky, teriéry, jazvečíky, špice, duriče, stavače, retrívre, chrty, alebo azda predsa – spoločenské psy... Čerstvo ostrihané, učesané, Že mi svedčí ten chvostík? milé, prívetivé, len čo nás neoslovia; sem-tam hanblivé, má to očká ako uhlíky a dlhú majiteľov psov. Navštevujú ich častejšie veselé a zvedavé, výni- mäkulinkú srsť; čo to je? – Malteser. Tento, ktorého práľudia, ktorí vlastnia psíky a my ich močne smutné... Tak sa ponášajú učíme, ako s nimi treba pracovať. na svojich majiteľov; ani čo by im ve češem, sa volá Fleš, má päť rokov, ten menší je jeho syn, má tri a volá sa Pier. – Zdá sa, že ich vôbec nestriháte... – Akože... Práveže som ich ostrihala – predvčerom. Srsť im rastie veľmi rýchle. – Takže máte s nimi plné ruky práce... – Ani nie. Viete ako: keď ich máte radi, ani si nevšimnete, koľko času im venujete; ak to robíte neradi, tak vám padne ťažko. Mne je toto, čo robím super, skutočná relaxácia. Tak hovorí pani Valentína, inak vyštudovaná ekonómProsím pekne, nerušte moje kruhy... ka zo Záhrebu, neskrývaPokým na to nemajú času, môžu ich nechať u nás na dva mesiace a my im poskytneme internátny výcvik. Za rok zacvičíme aj sto psíkov. Pripravujeme ich aj na výstavy, na pracovné či lovecké skúšky... – Čomu vlastne psíka za dva mesiace naučíte? – Naučíme ho, aby vedel chodiť tak, aby pán chodil so psom a nie pes s pánom. Naučíme ho, aby porozumel, kedy má stáť pri nohe, kedy si má ľahnúť a vstať, aby trebárs nevybehol sám na cestu, slovom, aby zvládol základnú poslušnosť a socializáciu. – Akú metódu na to používate? – Metódu pozitívnej motivácie, teda učíme ich pomocou pochvaly a odmeny. Opúšťame milú spoločnosť My sme šťastná rodina zo Niet nad dobrého priateľa a ideme dnu. Priestranný paviSlovenska lón... čo povedať... vyráža dych. júc radosť zo skutočnosti, že Ríša priateľstva psov a ľudí. Mrví z oka vypadli. sa tu na stovky vystavovateľov Slimačím tempom stúpame si jej miláčikov ľudia všímajú a ich miláčikov, obdivovateľov pomedzi krásu, ktorá pokojne a že vzbudzujú u nich radosť je mnohonásobne viac. Chcú sa postáva, alebo si polihuje, tu na a potešenie. Ako je dobre a krásne, keď zblízka pozrieť na tú krásu, pocítiť podlahe, tam na stole, onam na špecifickú energiu, uvoľňujúce stoličke. Oči si prichodí vyočiť... človek nie je sebec, keď sa rád ovzdušie pokoja a radosti. Toľko Aha, čo to tam tá decentná pani rozdelí o niečo pekné a vzácne. psov „na hŕbe“ a žiaden neza- češe? Je to bielučké ani sneh, O priateľstvo. 14 – 15 /4641 – 4642/ 4. – 11. 4. 2015

Ľudia a diania ZO ŽENSKÉHO SPOLKU V KOVAČICI

Majú zlaté ruky a veľké srdce Anička Chalupová

hospodárili dobre, čo bolo počuť zo správy pokladenský spolok v Kovačici v júli níčky spolku Anny Fartohto roku oslávi 95. výročie kašovej. Prostriedky na pôsobenia. Za sebou má ne- prácu si členky zabezpečili spočetne veľa úspešných aktivít, o z predaja ručných prác, ktorých vedia aj mnohí milovníci koláčov a iných produkručných prác v zahraničí. Vďaka tov, ktoré pripravili podľa usilovným kovačickým ženám a ich starých receptov, ako aj zlatým rukám spolok doteraz získal organizovaním tradičných početné uznania. podujatí, ako je zábava pri Členky Ženského spolku v Ko- čaji, tortiáda a pod. Rôzvačici sa tradične stretávajú dva- nymi projektmi sa spolok krát do týždňa, každý pondelok a každoročne uchádza o piatok. Na posedeniach háčkujú, prostriedky z pokrajiny a pletú, vyšívajú, šijú, pripravujú toho času, ako povedala ručné práce pre rôzne výstavy, či podpredsedníčka KataríČlenky Ženského spolku na nedávnom už na domácej pôde, alebo mimo na Lenhartová-Petríková, zasadnutí kovačického chotára. Na stretnutí dva ďalšie projekty, ktoré sa vzťahujú na tradičné vo štvrtok 26. marca podujatia naplánované kvitovali doterajšie na október, čakajú na úspechy, stanovili si schválenie. Okrem toho plán a program práce a lokálna samospráva vždy dohodli sa, že budú prafinančne podporí spolok, covať ešte účinnejšie a keď je to potrebné. Spoproduktívnejšie než v lok má aj dorast, takže sa predchádzajúcom obz roka na rok rozrastá, dobí. Podľa slov predpribúdajú mladé sily sedníčky spolku Zuzany s novými námetmi na Jonášovej v uplynulom prácu. Ženský spolok období spolok realizospolupracuje s inými val 58 aktivít, ktoré mu spolkami v osade a okolí priniesli ďalšie uznania, a pravidelne sa zapája do pekné spomienky, ešte rôznych charitatívnych väčšiu chuť do robo- Nechýbali ani na prvom minibazári ručných prác akcií. v Turistickom sídle Relax ty. V minulom období

NA SKLONKU PÔSTNEHO OBDOBIA v piatok 27. marca členovia novosadského cirkevného zboru pobudli na návšteve v Erdevíku. Ako v pozdravnom prejave vyzdvihol domáci farár – administrátor Mgr. Ján Vida, erdevícki cirkevníci sa spolu s týmto stretnutím len v bežnom kalendárnom roku tešili šiestim návštevám tohto druhu. O podstate a význame pôstu sa v pútavej prednáške – kázni zmienil Mgr. Vladimír Obšust, farár novosadský. Radosť zo stretnutia vo vynovenom erdevíckom kostole pesničkami a hovoreným slovom zväčšili členovia novosadského zmiešaného spevokolu (na snímke). Pred odovzdaním primeraných symbolických darčekov erdevíckym cirkevníkom sa prihovoril i dozorca hosťujúceho zboru Ján Brtka. J. F-dy

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník



KRÁTKE SPRÁVY

Selenča Bio-vita. V utorok 17. marca v sieni Hasičského domu súkromný podnik DOO Bio-vita z Vajsky pre svojich kooperantov a obchodných partnerov zorganizoval spoločné posedenie. Na posedení predstavili novinky v poľnohospodárskej výrobe a v práci podniku Bio-vita, ktorý je už roky dobre známy poľnohospodárom v Selenči. Poľnohospodári mali možnosť zoznámiť sa s novinkami v sortimente osiva a ochranných prostriedkov. Mohli si zároveň pozrieť ponuku výstavby skladovacích priestorov, ponuku poistenia obsiatych plôch, ako aj ponuku úverov. Prítomných na posedení privítala predstaviteľka podniku Bio-vita Soňa Jochová, a potom sa slova ujali viacerí obchodní partneri podniku. Tieto prednášky vyvolávajú inak veľký záujem poľnohospodárov, ktorí takto čerpajú informácie pred začiatkom jarnej sejby. Záverom posedenia, ako je to už v podniku Bio-vita tradíciou, bola spoločná večera pre všetkých účastníkov. J. B-di

Báčsky Petrovec Darovali krv. Druhá tohtor očná akcia dobrovoľného darcovstva krvi sa uskutočnila vo štvrtok 26. marca 2015 v miestnostiach Obecnej organizácie Červeného kríža v Ulici kulpínskej 13. Zúčastnilo sa jej 40 Petrovčanov. V tejto humanitárnej aktivite, ktorá môže niekomu zachrániť život, okrem darcov, ktorí už viackrát darovali krv, účinkovali aj dvaja noví dobrovoľní darcovia krvi.

j. č-p • ĽUDIA A DIANIA •

ROZHOVORY A STRETNUTIA: PAVEL GOMBÁR, KYSÁČAN ŽIJÚCI VYŠE POL STOROČIA VO FRANCÚZSKU

Korene, spomienky a oázy Oto Filip

tretnutia naplánované a neplánované. A to už pomaly ošúchané – Nikdy nepovedz nikdy. O Pavlovi Gombárovi sa pred niekoľkými rokmi zmienila kolegyňa, tiež Kysáčanka Milina Vrtunská, keď o ňom vo Francúzsku robila príspevok do prílohy Mozaika. Písal sa azda február tohto roku, no v každom prípade uplynulo už niekoľko týždňov odvtedy, čo sa objavil v našej ustanovizni na piatom poschodí budovy v Novom Sade, aby si reguloval predplatné na Hlas ľudu. Úvahy sa po zoznámení akosi automaticky začali upriamovať na tie životné korene, ktoré zostávajú pri našincoch vždy, bez ohľadu na ktorú zo svetových rovnobežiek sa vydajú, ktoré ich nepustia, ktoré posilňujú a stále veľa pre nich znamenajú. Nie náhodou sa vraví, že strom bez hlbokých koreňov vietor ľahko vyvráti. Ozaj, koľko vlastí môže človek mať? Pravlasť, terajšiu vlasť, tú, do ktorej ho osud zavial? Alebo je to len a len o srdci, o tom, čo v ňom dodnes zostalo a zostáva? Tak či onak, dlhoročnú a nie vždy ľahkú pracovnú a inú púť má Pavel Gombár za sebou, tiež hodne skúseností týkajúcich sa menenia predstáv o skutočnosti. Vlastne súbežne to bol podnetný dôvod oprášiť niektoré spomienky pred náporom zabúdania. – Do zahraničia sa kedysi odchádzalo, rovnako ako dnes, predovšetkým kvôli robote... – Viac ako päťdesiat rokov žijem vo Francúzsku neďaleko mesta Lyon. Robil som ako stolár, robil som i rôzne práce vzťahujúce sa na úpravu výkladov. Čiže tá moja stolárčina, to moje remeslo a jeho horizonty sa mi časom rozšírili, lebo som musel vedieť narábať aj so sklom, mramorom, alumíniom. Aj so sadrou, z ktorej sa robili povaly starým spôsobom, s ornamentmi, keďže v predajniach niekedy boli dekorácie, ktoré siahali až do • ĽUDIA A DIANIA •

predminulého storočia. Robili sme výlučne výklady a predajne. Potom som prestúpil do podniku, ktorý staval priehrady pre byty vo veľkých poschodových budovách. Tam sa najprv vystavala nosná konštrukcia, múry podporujúce podlažia, pomedzi ktoré sa zabudovali drevené platne a iné zložky. Chodil som po celom Francúzsku, keďže som istý čas robil aj ako inštruktor pre tú továreň, a zakladal som jeden tím do týždňa. Potom som sa stal súk-

Viac než pol storočia vo Francúzsku: Pavel Gombár

romníkom. Aj podnik, pre ktorý som pracoval, zmenil formu práce. Začali sme sa orientovať na obchody a kancelárie. Znovu tam bola napríklad platforma, poschodie rozprestierajúce sa na takých tisíc štvorcových metrov. Záujemcovia si zvolili, koľko kancelárií chcú mať a aké priestory, akej rozlohy majú byť miestnosti pre riaditeľa, úradníkov, sekretárky... Šlo o konštrukciu z hliníkových stĺpov, ktoré sa obkladali sadrovými platňami. Tie prichádzali prichystané v továrni, s nalepenou dekoráciou, k čomu sme pridávali sklenú vlnu ako izoláciu. S tým som mal najviac roboty. Túto prácu som robil asi takých pätnásť rokov. Mal som aj jedného kysáčskeho robotníka, ako aj hložianskeho: Ondreja Murtína.

– Celé desaťročia ste teda pracovali ako remeselník. Je táto robota lepšie vyhodnotená ako u nás, kde je už dlhšie na úpadku? – Situácia sa mení. Ja som už takých pätnásť rokov dôchodcom. Keď ide o vidiek, moji kamaráti Francúzi, ktorí sú remeselníci, sa takmer bez výnimky sťažujú, že už viac niet učňov, že sa robí celkom inakším spôsobom ako skôr. Teraz chodia len do školy, kde viac vedia o svojich právach, než o záväzkoch, a najmenej o remesle, ktorým sa majú zaoberať. K nášmu remeselníctvu sa nemôžem vyjadrovať, keďže som vyše pol storočia mimo tunajších pomerov. Keď ide o Francúzsko, tam je azda najviac automechanikov, klampiarov a farbiarov, čiže remeselníkov, ktorí sa dokážu udržať. Iné remeslá zanikajú, všetko je inakšie ako skôr. Teraz je na pracoviskách a stavbách veľmi veľa pomocných strojov a zariadení, ktorých kedysi nebolo, takže súčasný robotník pracujúci v staviteľstve má veľmi veľa pomôcok, s ktorými kedysi nemohol počítať. Problém je však napríklad v tom, že si murár nemôže nájsť robotníka, lebo mladí nie sú zainteresovaní o fyzickú prácu. Všetci by chceli robiť v úrade, stať sa predavačmi, a nie robiť na stavenisku. – Napriek rokom stráveným v zahraničí, vaša slovenčina je dodnes vycibrená. Ako ste to dokázali? – Možno tak, že patrím k tým najstarším odberateľom Hlasu ľudu. Narodil som sa totiž roku 1938. Na slovenčine mi skutočne záleží. Okrem novín, keďže mám počítač, pozerám i vysielania Televízie Nový Sad a kopu iného, čo ma zaujíma. Aj manželka je Kysáčanka, takže sa rozprávame po slovensky. Len niekedy sa do toho zakliesni i francúzske slovo, ktoré možno lepšie vyjadrí myšlienku, na ktorú by slovenčina

potrebovala dve slová. – Nemožno sa neopýtať, keďže ste už dlho v zahraničí, čím je pre vás dnes Kysáč? Zostal prístavom, do ktorého sa rád vraciate? – Je to naozaj otázka komplexná, nad ktorou treba uvažovať. Keby som mal žolíka, možno by sa jej dalo i vyhnúť, aby si niekto nepomyslel: aha, ten dnes (odchod) banuje, ľutuje. Vedomý som si toho, že pre mňa Kysáč je takou oázou. Sú to moje myšlienky. Nieto dňa, aby mi môj Kysáč čosi nepripomenulo, nepodnietilo ma pomyslieť naň. Buď na moju mladosť, na rodinu a priateľov alebo na rôzne životné príbehy. Mal som 26 – 27 rokov, keď som odišiel. V tom všetkom je čosi z tej nostalgie. Môže aj to byť, verím tomu. Manželka to azda cíti menej ako ja, lebo je zaujatá deťmi, vnúčencami – máme ich sedem – a možno i preto, že žila na sálaši a mala menej kontaktov so samotným Kysáčom. Napríklad včera večer, keď bolo zasadnutie poľnohospodárov, mal som zážitok, ktorý ťažko slovami opísať. Prechádzal som tadiaľ, stretol som istého kamaráta, ktorý ma zavolal. Pristavili sme sa pri miestnosti, kde sa konala prednáška, s prianím vidieť niekoho známeho. A v tom je tá dráma. Do roku 1964, keď som odišiel, si na mnohých dobre spomínam. No odvtedy uplynulo ozaj more času, a tu je taká veľká medzera. A potom, keď sa stretnem so známymi, vypytujem sa, čo nového: ten vraví, že má syna, iný dcéru, iný vnuka či vnučku, no tých ja už nepoznám. Včera večer ma na tej schôdzi vrúcne privítali, dostal som sa medzi ľudí, ktorých poznám, alebo ktorí poznajú mňa. Náš rozhovor sa končil pri dobrom paprikáši dosť neskoro, pri skvelej, až neuveriteľnej nálade a urýchlenom tlkote srdca. Tie pocity ozaj ťažko opísať. Hoci to všetko možno pomerne krátko trvalo, zostalo vo mne pevne zapísané...

14 – 15 /4641 – 4642/ 4. – 11. 4. 2015

Ľudia a diania

BIELOBLATČANIA PRIVÍTALI SVOJE BOCIANY. V strede osady sa 25. marca zhromaždili žiaci základnej školy, ich učitelia, rodičia a početní občania, aby si spoločne pozreli tradičný program, ktorý z tejto príležitosti pripravili najmladší Bieloblatčania. Ekologické rozprávky o bocianoch a o priestore, ktorý obývajú a ktorý treba chrániť, upútali pozornosť všetkých prítomných divákov. Niektorí sa dokonca aj aktívne zapojili do predstavenia. – Bolo pekne, veselo a edukačne. Na záver sme našim bocianom popriali teplé, plné hniezda a pekné počasie. Prisľúbili sme im, že sa budeme o ne primerane starať so želaním, aby bocianov a detí v Bielom Blate bolo čoraz viac, – povedal riaditeľ bieloblatskej základnej školy a veľký milovník bocianov Milan Nedeljkov. V. H. Foto: M. Nedeljkov

PA Z O V SKÉ PANIČKE. Na Kvetnú nedeľu v Starej Pazove chodia paničke. Sú to k rásne zvestovateľky veľkonočných sviatkov a jari. Tento zvyk si staropazovskí Slováci zachovali až dodnes. Tohto roku si pred náš objektív zastali sestričky – dvojičky Miluška (zľava) a Milinka Šašové. Hoci sú ešte malé – dvaapolročné, s radosťou nosili košíky, do ktorých im gazdinky, ktoré navštívili v ich domácnostiach, vložili vajíčka a dináriky. Spoločnosť im tentoraz robila sesternica Emília Faragová, vyparádená do pazovského ľudového kroja. Mama dvojičiek Jaroslava Šašová nám prezradila, že pre svoje dcéry o rok tiež prichystá sukničke, v ktorých sa dievčatká iste budú rady zvŕtať. a. lš.

V KULPÍNE

Tradičné veľkonočné podujatie Katarína Gažová

N 4. – 10. 4. 2015

POČASIE

Vlani na veľkonočnom podujatí v Kulpíne hostí vítali žiaci Ivana Zorňanová a Sergej Šimo

a veľkonočnú nedeľu kulpínske Združenie vinohradníkov a vinárov usporiada v poradí deviate podujatie Veľká noc v Kulpíne. Po prijímaní vzoriek vína a domácej klobásy a ich vyhodnotení záverečná ústredná časť tohto medzinárodného podujatia sa uskutoční v nedeľu 5. apríla v Poľovníckom dome o 17. hodine. Rovnako ako aj v predchádzajúcich rokoch organizátori naplánovali, že po slávnostnom otvorení

záverečnej časti podujatia a slávnostnom udelení cien odmeneným účastníkom bude nasledovať verejná degustácia prezentovaných vzoriek vína a domácej klobásy. Podujatie bude spestrené kratším kultúrno-umeleckým programom v podaní členov KUS Zvolen. Hostí na vchode privítajú krojované deti s pestrými kraslicami, ktoré zhotovili usilovní žiaci kulpínskej základnej školy. Nápomocnú ruku vinárom pri organizácii a realizácii tohto veľkého podujatia ako vždy podajú aj iné kulpínske spolky a združenia.

sobota

nedeľa

pondelok

utorok

streda

štvrtok

piatok

3˚ | 10˚

2˚ | 10˚

3˚ | 12˚

2˚ | 13˚

3˚ | 14˚

3˚ | 11˚

3˚ | 12˚

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

• ĽUDIA A DIANIA •

VYDARENÁ VÝSTAVA KRASLÍC A JARNÝCH ARANŽMÁNOV V HLOŽANOCH

Aj zubaté slnko sa ohrialo Juraj Bartoš

iapka dolu pred nápadom, aby krásnu 2. výstavu kraslíc a jarných aranžmánov, ktorú usporiadali v hasičskej sále v poslednú marcovú nedeľu, otvorili najmladší

pri ktorom sa dozaista ohrialo aj samé, pekne sa síce usmievajúce, ale predsa len zubaté slnko. Predtým pridáme niekoľko základných údajov o udalosti, ktorá si pevným krokom razí cestu k záujmu občanov Hložian a okolia.

Marina Šovljanská z Nového Sadu a Samuel Lovás z Hložian. Vystavovateľov a návštevníkov privítala predsedníčka Spolku žien Slovenka v Hložanoch Viera Miškovicová. Miriam Murtínová prečítala svoj príspevok o zvykoch a obyčajach súvisiacich s veľkonočnými sviatkami. Potom, hovoriac o krasliciach, Miškovicová podotkla, že ich výroba „je jednou z najstarších Hložianski škôlkari zvestovali príchod jari

Produkcia Aktívu žien Silbaš

Hložanci. Škôlkari s chuťou vyrozprávali, zaspievali a zarecitovali príbeh o sliepočke, vajíčkach a o veľkonočných dobrôtkach. Vyslúžili si úprimný pot l e s k n áv š t e v n í k o v. Aplauz patrí Malebná ponuka z Nadlaku aj usilovným ženám, ktoré očiam na obdiv vystaVýsledky svojej zručnej práce rozvili svoje výrobky. Namiesto slova- prestreli na stoly škôlkari Predškolmi, pokúsime sa časť nádherných skej ustanovizne Včielka (oddelenia kraslíc, výšiviek a jarných dekorácií v Hložanoch), deti zo Združenia My a aranžmánov „opísať“ niekoľkými z Báčskeho Petrovca, predstaviteľky fotografiami z páčivého podujatia, Folklórneho súboru Sálašan z Ru-

Papierové vajíčka z Obrovca • ĽUDIA A DIANIA •

munska, z Nadlaku, členky spolkov žien z Báčskeho Petrovca, Báčskej Palanky, Silbaša, Kulpína, Maglića, Obrovca, Pivnice a Hložian, taktiež vystavovateľky Anna Legíňová z Báčskeho Petrovca, Anna Fábryová z Hložian, Anita Struhárová z Lugu,

Výrobky Združenia My z Báčskeho Petrovca

Spolok žien Slovenka z Hložian ponúkol pestrý sortiment kraslíc 14 – 15 /4641 – 4642/ 4. – 11. 4. 2015

a esteticky najkrajších foriem prejavu ľudového umenia, ktorej sa pripisovala tajomná a ochranná moc. Symbolizovali obnovenie a nepretržitosť života“. Zdobenie vajíčok bolo súčasťou jarného zvykoslovia už u starovekých národov. Tento obrad bol a zostal súčasťou vítania jari ako významný a mnohoznačný symbol slnka, svetla, obnovujúceho sa života v prírode, zdravia a plodnosti.

Ľudia a diania VEĽKÁ NOC V SPOMIENKACH A NA OBRAZOCH EVY HUSÁRIKOVEJ Z KOVAČICE

Pastierikom slaninky a chleba na prútik Anička Chalupová

tom, ako sa v minulosti oslavovali veľkonočné sviatky v Kovačici, dozvieme sa od Evy Husárikovej, kovačickej insitnej maliarky. Spolu sme načreli do jej spomienok na chvíle detstva a dievčenstva, keď sa na Veľkú noc ako jeden z najvýznamnejších kresťanských sviatkov dôslednejšie ako dnes dodržiavali rôzne zvyky a obyčaje.

aj kus čerstvo upečeného domáceho chleba. Na Zelený štvrtok gazdinky v záhradách a vo viniciach zvykli sadiť uhorky a zároveň začínali prípravy na varenie „studenia“ (huspeniny). Cirkevná obyčaj prijímania Večere Pánovej na Zelený štvrtok zostala dodnes. Na Veľký piatok sa jedli pôstne jedlá: varené vajíčka, pukance a iné. Do kostola sme riadne šli všetci, celá rodina. Oblievačky v minulosti na obraze

Na Kvetnú nedeľu do kostola v tradičných krojoch dnes chodia už iba staršie ženy – insitná maliarka Eva Husáriková je tretia sprava

– Od Popolcovej stredy začínalo Bola to pekná rodinná tradícia, pôstne obdobie a vo štvrtú pôst- ktorú sme si dôsledne zachovali nu nedeľu, ktorá sa inak menovala do dnešných dní. Na Bielu sobotu Halušková nedeľa, varili sme halušky. Na Smrtnú nedeľu bolo zvykom, že sme ako dievčatá chodili do kostola oblečené v bielych oblekoch. Týždeň pred Veľkou nocou, na Kvetnú nedeľu, sa do kostola na služby Božie chodilo v čiernych krojoch s bielymi kvetmi. Pre deti to bola zvláštna nedeľa, pastierikovia chodili vinšovať do Maľovanie vajíčka pre oblievačov na obraze domov, v ktorých Evy Husárikovej pásli ošípané. Na prútiky, na ktorých mali navia- gazdinky na priedomí, v záhrade a zané pestrofarebné stužtičky, vo dvore vápnom bielili stromky, gazdovia pastierikom priviazali v kuchyni varili šunku a klobásu a kúsok slaninky a gazdinky pridali osobitná pozornosť sa venovala

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

príprave vajíčok. Voľakedy farby dou nastrúhali trochu voňavého na ich farbenie neboli, vajíčka sme mydla. Za oblievačku boli chlapci farbili cibuľovými šupkami. Keď odmenení farebným vajíčkom. V minulosti dievčatá nechodili sa neskoršie matke podarilo zadovážiť fialovú farbu, vajíčka boli v utorok oblievať chlapcov, táto ešte krajšie, pestrejšie. Potom sme obyčaj je už z novšej doby. Teraz ich poukladali do košíčka spolu je mladých na sviatok v kostole so zelenou trávičkou. V sobotu veľmi málo, iba deti z nedeľnej besa piekli rôzne drobné koláčiky. V siedky sa každoročne zúčastňujú v nedeľu na Veľkú noc sa už nechystalo nič, celá rodina šla do kostola, aj predpoludním, aj popoludní. Boli to krásne chvíle rodinnej pohody a oddychu. Na Veľkonočný pondelok od rána chodili chlapci oblievať dievčatá. Deti a zvlášť dievčence mali z toho obrovskú radosť. Netrpezlivo sme čakali na oblievárov, vykúkali sme na ulicu, vyzerali, či už idú, a potom sme sa utekali rýchlo schovať, pričom bolo veľa smiechu a výskotu. Ja som sa vedela skryť aj Odchod dievčaťa do kostola do postele, ktoré na Veľkú noc sa voľakedy poprávali duchnami na príležitostnom programe, recitujú vysoko. Tak som vedela krátke veršíky a za to ich odmenia dlhú chvíľu čumieť za peknými balíčkami sladkostí. V tými duchnami a čaka- súčasnosti sa oblievačom okrem la som na oblievárov. vajíčok dávajú aj rôzne darčeky, Matka sa často hnevala, pre rodinu a hostí sa chystajú že chlapci vodou poriadne po- náročnejšie jedlá. liali nielen mňa, ale aj duchny. Po každých veľkonočných sviatV minulosti sa oblievalo vodou koch je však o čom rozprávať a na alebo si chlapci do fľaštičiek s vo- čo spomínať. • ĽUDIA A DIANIA •

STARÁ PAZOVA

Výstava veľkonočných vajíčok Anna Lešťanová

edným z tradičných a obľúbených symbolov Veľkej noci sú kraslice. K týmto sviatkom členky Združenia pazovských žien pri SKUS hrdinu Janka Čmelíka i tohto roku pripravili výstavu farebných vajíčok, medovníčkov a ručných prác. Slávnostne ju otvorili v sobotu 28. marca v miestnostiach tamojšieho Slovenského národného domu. O vystavených krasliciach a veľkonočných dekoráciách v predvečer Kvetnej nedele hovorila Anna Horvátová, predsedníčka Združenia pazovských žien. Zároveň vyjadrila potešenie z tejto výstavy a zdôraznila, že je hrdá na šikovné ruky členiek združenia.

Anna Horvátová sa zmienila o veľkonočných dekoráciách

Aj najmladší Pazovčania prejavili záujem

Tohtoročnú jubilejnú 10. výstavu kraslíc, ktorá bude otvorená do Veľkej noci, spestrila i minivýstava staropazovského slovenského mužského, ženského a detského ľudového kroja. Zručnosť členiek združenia priam očarila všetkých návštevníkov, ktorí na výstave mali príležitosť nielen obdivovať, ale si aj kúpiť rozličnými technikami

zdobené kraslice, výšivky a mnohé iné ozdobné predmety do domácnosti s veľkonočnými motívmi. Na výstave sa zúčastnili početné vystavovateľky, takže občania o toto podujatie prejavili veľký záujem. Výstava sa páčila aj dospelým, no očarené boli predovšetkým deti, a to nádhernými veľkonočnými vajíčkami a medovníčkami.

Každá kraslica je unikátna

Súčasťou výstavy sú slovenské ľudové kroje

NA KVETNÚ NEDEĽU 29. MARCA ZDRUŽENIE ŽIEN DÚHA ZO SELENČE usporiadalo Veľkonočný bazár. V sieni pri evanjelickom kostole vystavili a na predaj ponúkli originálne, ručne vyrobené veľkonočné ozdoby, aranžmány, rôzne omaľované či ručne vyrobené úžitkové predmety, šperky, medovníčky, koláče a iné pochúťky. Združenie žien Dúha s vedúcou Annou Valentovou už niekoľko rokov organizuje tento predajný veľkonočný bazár, na ktorom sa zúčastňujú združenia žien, remeselníci a iní jednotlivci. Tohtoročný bazár prilákal aj hostky z Báča, Báčskeho Petrovca, Nového Sadu a Subotice. Návštevníci sa nielen kochali v kráse stánkov, ale hodne aj nakupovali. Škoda len, že snaha združenia organizovať tento vopred prostredníctvom médií propagovaný bazár nebola odmenená väčšou návštevnosťou. J. B-di

• ĽUDIA A DIANIA •

14 – 15 /4641 – 4642/ 4. – 11. 4. 2015

Ľudia a diania PÄŤ ROKOV PÔSOBENIA MLÁDEŽNÍCKEHO ZDRUŽENIA TERRA V KULPÍNE

Najmladší, ale veľmi aktívni Katarína Gažová

ulpínska mládež v združení Terra je známa početnými akciami, ktoré sa pomaly stávajú tradičnými a ktoré lákajú čoraz väčší počet záujemcov nielen z osady, ale aj z okolia. Predsa treba spomenúť, že pôvodné mládežnícke združenie Terra v roku 2001 založila petrovská mládež. Zameriavalo sa prevažne na oblasť ekológie. Združenie neskoršie prebrali kulpínski mládežníci. Dnešná Terra pôsobiaca v Kulpíne bola založená 10. marca 2010, za sebou má teda päť rokov činnosti. Za ten čas mládežníci usporiadali rad podujatí a zamerali sa na realizáciu niektorých nových nápadov a snažení s cieľom rozprúdiť činnosť, zaktivizovať mladých ľudí a prispieť k rozvoju prostredia. Prvým predsedom kulpínskej Terry bol Michal Fehér, ktorý túto funkciu zdedil po predsedovi prvej Terry v Petrovci Branislavovi Dudićovi, ktorý sa stal jej čestným predsedom. Podpredsedom Terry v Kulpíne v prvom

Kuštrová. Do rady okrem Pavla Benku zvolili aj Miroslava Zimu. Keď sa vlani znovu volilo vedenie Terry, predsedníčkou sa stala Jasmina Kuštrová. V aktuálnom vedení Terry je aj Miroslav Zima, podpredseda, a Igor Červený, tajomník. Dozornú radu tvoria Darko Fábry a Miroslav Gaža. – Spomínam si, že prvou aktivitou Terry v roku 2010, keď sme založili združenie v Kulpíne, bol turnaj v malom futbale v júli a ten termín sme si zachovali až dodnes. Potom nasledovalo organizovanie letného kina v auguste. Prvé letné kino sme usporiadali v spolupráci s Kanceláriou pre mladých z Petrovca. Ako vhodný priestor bol určený park v centre Kulpína. Počas toho prvého roku pôsobenia sme mali účasť aj na Vianočných trhoch

Mládežníci v jarnej akcii upratovania

vedľa ihriska FK Kulpín, kde prebiehal tento viacdňový turnaj, usporiadala akciu zbierania elektronického odpadu. Keď odpad predali, prostriedky usmernili na humanitárne ciele

Počas udeľovania víťazných pohárov na futbalovom turnaji

Jasmina Kuštrová

zložení bol Nikola Marinković, tajomníčkou Daniela Čelovská. Dozorná rada pracovala v zložení: Branislav Kuštra a Pavel Benka. Po dvoch rokoch, ako je to určené štatútom, prebiehali voľby nového vedenia a vtedy si kulpínska mládež za predsedu zvolila Branislava Kuštru, podpredsedom zostal Nikola Marinković, a prácu tajomníčky prebrala Jasmina

www.hl.rs

v Petrovci, kde sme predávali pohľadnice, ktoré sme sami vyhotovili. Musím povedať, že v prvých rokoch pôsobenia nám veľmi pomohla Kancelária pre mladých z Petrovca. Niektoré z našich nápadov sa aj realizovali v rámci projektov tejto kancelárie. Táto dobrá spolupráca pretrváva dodnes, – povedala predsedníčka. V nasledujúcich rokoch pôsobenia uvedené aktivity Terry zotrvali a doplnené boli aj ďalšími obsahmi. Tak jeden ročník futbalového turnaja rozšírili o humanitárnu akciu. Mládež

Informačno-politický týždenník

– na pomoc v liečení mládežníka z Petrovca. Letné kino je pre mládežníkov ozaj pekná a relaxačná akcia, ktorá sa hodí k Medzinárodnému dňu mladých 12. augusta. Trvá dva dni a z roka na rok láka čoraz viac návštevníkov všetkých vekových kategórií. – Prostredníctvom projektu Mládežnícke nápady (Omladinske ideje) Kancelárie pre mladých v Petrovci sme uskutočnili ideu ozdobiť v centre Kulpína stromček ku koncoročným sviatkom pre všetkých občanov. Bolo to v roku 2012 a už v nasledujúcom

roku sme samostatne ako združenie získali prostriedky z Fondu Any a Vladu Divca na túto akciu. V roku 2013 sme zasa požiadali o podporu miestne podniky, a tak sme si zadovážili veľkú umelú jedličku. Dve aktivity počas roka, čiže už spomenuté zdobenie vianočného stromčeka, a potom aj jarné ekologické akcie zriaďovania osady sú typické tým, že vždy spolupracujeme s inými inštitúciami, spolkami, združeniami. Tým akcie nadobúdajú novú náplň, – vysvetlila predsedníčka Kuštrová. Terra predvlani dostala na používanie miestnosti v budove Domu kultúry, ktoré im zabezpečilo Miestne spoločenstvo. Členovia združenia svoje miestnosti zariadili vynoveným nábytkom, no dodnes nemajú doklady o tom, v ktorých miestnostiach sídlia. Tento fakt im nedovoľuje zúčastňovať sa v súbehoch a uchádzať sa o prostriedky nevyhnutné v práci. V tomto roku okrem zachodených aktivít plánujú usporiadať edukačné dielne pre mládež. Začiatkom roka vypracovali webovú stránku združenia: omladinakulpina.com. Aby si zadovážili prostriedky na jarné upratovanie, v piatok 27. marca usporiadali úspešnú mládežnícku zábavu Smiling Green Party. S cieľom získať prostriedky na riadnu činnosť, prihlásili sa na súbehy na obecnej a pokrajinskej úrovni. • ĽUDIA A DIANIA •

DARKO BÁBEĽA Z BINGULE

Profesor v kráľovstve starožitností Juraj Bartoš

ať dve veľké lásky nemusí hneď znamenať, že človek je hriešnik. Presvedčí vás o tom aj príklad čerstvého profesora slovenského jazyka a literatúry, Binguľčana Darka Bábeľu (1989). Vysokoškolský diplom získal vlani, láska k materinskej reči, k rodnej slovenčine v ňom prebýva od chvíle, keď prvý raz vyslovil to najkrajšie slovo: mama... Darko má veľkú túžbu: rozdávať lásku k slovenskej reči. Bude mu dané? Vlani začal v ZŠ Savu Šumanovića v Erdevíku vyučovať slovenčinu v zmiešanej triede (prvákov a tretiakov). Pokým sa učiteľka nevráti z materskej dovolenky. A potom...?

Jeho mladšia láska ním lomcuje takých štyri – päť rokov. Láska k starým zašlým časom. Privíja si ich, tie časy, na hruď, s každým nájdeným starým predmetom. V starom dome (stavali ho, hovorí jeho otec, nemeckí zajatci na sklonku druhej svetovej vojny) je jeho očarujúce kráľovstvo. Pre každý prípad Darko sa zapísal na masterské štúdium. – Mám plný fond pracovného času, vyučujem v kombinovanej triede: troch prvákov a päť tretiačok. Dobrí sú, dobre sa učia. Občas neposlúchajú, ale ... Sondujem ďalej: – Páči sa ti práca s deťmi? – Pravdaže! Len keby potrvala... – Uvažoval si o tom, čo a ako ďalej, ak sa nepošťastí zostať v škole? – Ani nie, neviem... Darko Bábeľa je chlapík bystrý, rezký, zatiaľ ho nezasiahol odliv optimizmu. Človek by povedal, má čosi zo starého kovu. Náhoda? Sotva. Skôr ide o to, že sa zavčasu dovtípil, že prvá láska sedká na tenkej halúzke, a tak si, z ničoho-nič, potykal s novou. Mal v tom vari dáky vzor alebo to prišlo naň spontánne? – Ani sám už neviem ako... Pri výletoch na povalu začal som objavovať staré veci, ktoré ma oslovili... Postupne som ich znášal z padláša, poumýval, vyfarbil, vdýchol im nový život. Keď ľudia počuli, čím sa zaoberám, ak predávali alebo búrali staré domy, alebo len robili poriadok na povalách, donášali mi • ĽUDIA A DIANIA •

staré veci. Istá žena býva v Šíde a predala rodičovský dom v Binguli, darovala mi skriňu s menom, akú som predtým dlho márne hľadal... Tak som sa jej potešil!

staré stolce, prečíta si Bibliu na starom stole prikrytom starým, ale stále občerstvujúco pôsobiacim obrusom. A cíti sa tu ako doma. Príjemne. Ako azda každý, kto sa

Darko Bábeľa: učiteľ, zberateľ, krajčír a maliar v jednej osobe Dvor vydláždený starými teh- tu zastaví, čo len na dvadsať minút. lami s iniciálkami RZ, PL... Predo – Nechcem ho príliš chváliť, dvermi krásna stará studňa „pum- ale Darko vie aj šiť, – hovorí jeho pa“, opodiaľ tragač, pluhy, pod prístreším v chodbe lavička „na otáčanie“... Poďme dnu, kým sa nezotmie, lebo elektrické osvetlenie dom, v ktorom sa nebýva, nepotrebuje. V niekdajšej komore je zariadená starodávna kuchyňa. Pohľad najprv prilipne na dobových kredencoch. Druhú časť miestnosti zaberajú kosy, kosáky, vidly, motyky, lopaty... V prednej izbe sa čas zastavil. Polihuje si v starodávnej pekne ustlanej posteli so slamenicou, upiera pohľad na krásne omaľované steny ovešané starými rodinnými fotografiami. Ktože to omaľoval? – Ja, – povie Darko. – Pozeral som, ako to robí náš sused maliar. Skúsil som aj sám a šlo to... Sused sa pominul, valčeky zostali, potomkovia ich predať nechcú, ale vypožičajú vďačne. Prala pred 60 rokmi Občas Darko nimi omaľuje steny aj spoluobčanom, ktorí ich chcú mama. – Ušije čepiec, aj sukňu, ešte stále mať také ako kedysi... keteňu, čiže zásteru... Ja v zime Keď vstane – ten zašlý čas vyšívam vankúšiky, Darko mi ich v prednej izbe – posadí sa na natrukuje...

V pitvore sú malé krosná. Presťahovali sa sem, opantané pavučinou zabudnutia, zo susedovej povaly. Pestrofarebná „handrovka“ zaseknutá v ich čeľustiach svedčí o dobe, ktorá sa ozýva z diaľky ako parník pri odchode z prístavu. Dobre im tu, v kráľovstve krotkého pokoja mladého pána učiteľa horiaceho dvoma láskami. – Keď som ich priniesol, chýbala im priema, – ozve sa Darko. – Báči Samo Galádik mi vravia: prines ich k nám. Zaniesol som a šikovný človek báči Samo urobili, čo treba, dodali chýbajúce súčiastky, a tak sú krosná tu. Okolo krosien vidieť všetko, čo patrí k procesu spracovania konopy poľnej. Pravdaže, aj kolovrat s kúdeľou, motovidlo, pradienko, štetka na česanie konôp, trlica, snováky, motáky; onam je i vlna na vretene. Na stene rám so sukňami, pod ním kolíska, čiže „beučou“. V zadnej izbe... Jój, čo tu všetko je. Aha ju: stará dobrá „singerka“, kedysi vyhľadávaný šijací stroj. – Vidíš toto? – upozorní ma Darkov otec, ukazujúc na dáky okrúhly guľatý neveľký predmet, na akýsi bubon. – To ti je lietajúci tanier, – povie, usmievajúc sa a dodá vážne: – To moja mamička, stará mať priniesli ešte tisícdeväťstopäťdesiatom aj niektorom roku z Bijeljiny – práčku. Na tomto sporáku sme ešte prednedávnom varili a na tomto koženom féder sici sa kedysi v koči viezli pán farár Šuľan... Aké by to bolo kráľovstvo, keby každý jeho kútik a každý kúštik nemal vlastné dejiny? Starožitností v starom, „dobre sa držiacom“ dome pribúda... Mohlo by z toho byť malé, ale pekné múzeum. – Vlani binguľské učiteľky sem priviedli školské deti. Chceli im znázorniť dáku lekciu o minulosti dediny... S pocitom viny, lebo som po „handrovkách“ stúpal v topánkach, opúšťam kráľovstvo Darka Bábeľu, mladého profesora slovenčiny a milovníka starožitností. S myšlienkou, že sa mu podarí zachrániť, keď nie slovenský jazyk, tak aspoň ešte veľa vecí, ktorými sa slúžili ľudia, ktorí slovenčinu používali, kýmkoľvek ju ovládali...

14 – 15 /4641 – 4642/ 4. – 11. 4. 2015

Ľudia a diania PREDSTAVUJEME RODINU GAGESOVÚ Z ARADÁČA

Požiarnické kamarátstvo trvá Vladimír Hudec

musí ísť buď na bicykli, v lepšom prípade na aute, alebo neraz aj pešo, zvlášť keď je požiar vzdialený od cesty. Raz dokonca málo chýbalo, aby som nezablúdil, lebo horelo v časti susedného chotára, ktorý som nepoznal. Ako to vyzerá, keď prídeš v noci zo zábavy, a o hodinu-dve mama ťa zobudí so správou, že treba ísť hasiť požiar? Chce sa ti vstať, aby si pomohol hasiť oheň? – To nie je žiaden problém. Vstanem, oblečiem sa a bežím. Práve v týchto dňoch (koncom februára) sme mali požiar v dedine, keď horel Jánovskov dom. Keďže otec odišiel do práce, mama zobudila mňa. Bez problémov som vstal a pomáhal pri hasení. Raz sa nám stalo, že len čo sme prišli zo svadby, zahučala siréna, takže som sa ani neprezliekol, vyskočil som na bicykel a hybaj do chotára hasiť oheň.

ožiarnictvo v Aradáči má dlhú tradíciu, a preto nie náhodou sú v tamojšom Dobrovoľnom požiarnickom spolku začlenené celé rodiny. Chodia tam rodičia spolu s deťmi, ktoré, keď odrastú, preberajú požiarnickú štafetu od svojich rodičov, a tak tradíciu prenášajú z kolena na koleno. Medzi také rodiny patrí aj rodina Gagesová – manželia Pavel a Anna a ich syn Vladimír. Na nedávnom výročnom zhromaždení DPS Aradáč Pavel dostal pamätnicu požiarnického zväzu Srbska za dvadsaťročnú činnosť a Vladimír Na požiarnickej olympiáde vo Francúzsku má už za sebou viac ako 10 rokov (Foto: z archívu DPS Aradáč) požiarnictva, za čo sa mu dostal väčších a nebezpečnejších po- dine v Chorvátsku roku 2005 zíszlatý odznak PZ Vojvodiny. žiarov je tu profesionálna po- kala striebornú medailu a ktorá Pavel Gages, podobne ako aj žiarnická brigáda zo Zreňaninu pred dvomi rokmi na olympiáde mnohí jeho rovesníci, sa do poa dobrovoľníci v tom iba pomá- vo Francúzsku získala bronz. žiarnického spolku začlenil už hajú, alebo napríklad vynášajú – Už vtedy vo Francúzsku som ako žiak základnej školy. Po tronábytok z domu, a tým povedala, že zo zdravotných che aj súťažil, a popomôžu, aby škoda a iných dôvodov už asi cvičiť tom, keď vstúpil do spôsobená požiarom nebudem. V súčasnosti síce mládeneckého veku, bola čím menšia. Bok po necvičia ani ostatní, ale často sa toho vzdal. Jeho boku so svojimi kolega- sa počujeme, s niektorými sa aj manželka Anna je akmi mužmi idú, pravdaže, pravidelne stretávame. Vidím, tívna od roku 1982, aj ženy. že majú vôľu pokračovať a keď odvtedy spolok nikdy – My vlastne robíme začnú cvičiť, ochotne im poneopúšťala a je vlastto, čo môžeme, – vy- môžem, koľkokoľvek to bude ne skutočnou iniciásvetľuje Anna Gagesová. v mojej moci. torkou tejto rodinnej –Samozrejme, vždy od Na otázku, čo ich prilákalo k požiarnickej tradície. situácie závisí, čo bude- požiarnictvu a čo ich podneKeď totiž s Pavlom me robiť. Spomínam si cuje, aby aj po toľkých rokoch uzavreli manželstvo napríklad na požiar, keď v spolku zotrvali, jednoznačne začiatkom deväťdeprofesionálna brigáda odpovedajú, že na to majú dva siatych rokov minulézo Zreňaninu hasila motívy. Po prvé, ako požiarnici ho storočia, nahovorihlavný oheň a my sme môžu pomáhať ľuďom v nešťastí, la ho, aby sa vrátil do od susedovcov obyčaj- a po druhé, prilákalo ich kamaspolku. A odvtedy zo nými hadicami polievali rátstvo a solidarita, ktorá vládne spolku už nevystúpil. susedné objekty, aby sa medzi požiarnikmi v spolku. Neskoršie, ako vyrasnezapálili. Okrem toho – Je to kamarátstvo, ktoré tal, aj ich syn Vladimír v Požiarnickom dome trvá. Nedá sa to opísať. Kto to spolu s mamou začal záväzne zostáva žena, nezažil, nemôže pochopiť. Nachodiť na požiarnické ktorá usmerňuje ostat- toľko sme si blízki, že sme jedni tréningy, postupne aj ných, kde horí, ale aj s druhými kmotrovci, často sa sám začal cvičiť a súpomáha v plnení nádr- stretáme a navzájom si pomáťažiť. Hoci má len 21 že v nákladnom aute hame. Okrem toho v spolku sú rokov, za sebou má už vodou a tomu podobne. a kamarátia sa už aj naše deti, niekoľko vážnych po- Rodina Gagesová: Vladimír, Anna a Pavel (zľava) Anna Gagesová mno- ktoré tak pokračujú v tradícii. žiarov. Ohňa sa vraj nebojí a najťažšie mu padne, keď Naši spolubesedníci ďalej vy- ho rokov bola aj veliteľkou Verím, že to bude ešte dlho trvať sa má dostať k požiaru v chotári. svetľujú, že dobrovoľníci hasia ženskej skupiny aradáčskeho a že v spolku zostaneme, pokiaľ – Nemôžu všetci ísť požiarnic- iba menšie požiare v osade, ako požiarnického spolku, ktorá na nám to zdravie dovolí, – uzavrela kým autom, takže sa k požiaru aj oheň v chotári. Na hasenie požiarnickej olympiáde vo Varaž- rozhovor Anna Gagesová.

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

• ĽUDIA A DIANIA •

S DEVÄŤDESIATNIKOM JOZEFOM KIŠOM ZO STAREJ PAZOVY

Život zaliaty slnkom Katarína Verešová

smievavý človek žiariaci láskou a dobrosrdečnosťou sa volá Jozef Kiš. Staropazovčan, ktorý 14. marca oslávil deväťdesiate narodeniny. Oslava bola v reštaurácii, v kruhu svojich najmilších, medzi ktorých patrí veľký počet jeho potomkov a príbuzných. S prvou manželkou, rod. Bušinskou, má synov Jozefa a Janka, s druhou manželkou Annou, rod. Lakatošovou, má dcéru Katarínu, vydatú Filipovú. Jeho tri deti majú po tri deti a jeho vnúčatá majú spolu 16 detí. Sú to veru bohaté ratolesti... On sám bol štvrté dieťa v rodine. Jeho mama umrela mladá, avšak otec Pavel Kiš (prímeno Kišpaľko) sa dožil vysokého veku – 82 rokov. Na oslave svojich deväťdesiatych narodenín svojim najbližším sľúbil, že spoločne oslávia aj jeho sté narodeniny. Hoci žije sám v dome, nesťažuje sa. Zdravie ho slúži a dokáže sa sám o seba postarať. Najbližší príbuzní ho často navštevujú, občas aj pomôžu upratať dom a okopať kvetinovú záhradu. Keďže sám nevarí, z reštaurácie mu

každý deň prinášajú varené jedlá. Jozef Kiš je povolaním módny krajčír. Remeslu sa vyučil u voľakedajšieho chýrečného krajčíra nemeckého pôvodu Heinricha Mayera. Po druhej svetovej vojne pracoval v krajčírskom družstve a keď sa družstvo zavrelo, zamestnal sa v podniku Jugopetrol, kde na benzínovej pumpe pracoval celých 30 rokov. Pretože na pracovisku neraz vláčil plné sudy, dvakrát musel na Jozef Kiš za šijacím strojom operáciu hernie. Okrem občasných problémov s nízkym tlakom, zdravie ho slúži prezradil nám Jozef Kiš. Na otázku, z čoho sa a lekára nepotrebuje. Zuby má do jedného najviac teší, veselo odpovedá: „Okrem časzdravé a dobre ho slúži aj zrak, takže dodnes tých návštev mojich najmilších, každé ráno používa šijací stroj, keď známym prešíva sa radujem slnku. Viete, moja obývačka má tri okná. Keď slnko vychádza, slnečné lúče zipsy a skracuje nohavice. „Žiaden recept na zdravie a dlhý život osvetlia prvé okno. Na obed mi slnko svieti nemám. Celý život som sa stravoval stried- do druhého okna a keď zapadá, slnečné mo. Fajčiar som nikdy nebol, ale jedol som lúče sa predierajú do izby cez tretie okno. všetko, čo bolo na stole, aj zeleninu, aj ovocie, Ak oblaky nezatienia oblohu, celý deň žijem aj mäso, aj slaninu, aj klobásu. Po jedle sa v prítomnosti slnečných lúčov.“ Celkom podľa príslovia: Do ktorého domu dodnes častujem pohárom dobrého vínka. V zime rád popíjam čaj z mäty piepornej,“ nevchádza slnko, chodí lekár.

Z PRÁCE ČERVENÉHO KRÍŽA V KOVAČICI

Zvyšuje kvalitu života, utužuje solidaritu Anička Chalupová

eď ide o činnosť organizácie Červeného kríža v Kovačici, ťažko napočítať všetky úspešné akcie, ktoré v uplynulom období podnikli, lebo ich bolo skutočne mnoho. Preto uvedieme aspoň tie väčšie. Aktivisti ČK sa v uplynulom období zaoberali prevažne sociálnymi aktivitami. V spolupráci s opatrovateľskou službou, ktorá pôsobí pri Stredisku pre sociálnu prácu v Kovačici, sociálne ohrozeným osobám z územia obce odovzdali balíky s potravinami a hygienickými prostriedkami. Na sklonku roka už tradične rozdelili deťom bez rodičovskej starostlivosti novoročné balíky, ktoré zabezpečilo Stredisko pre sociálnu prácu v spolupráci so svojimi partnermi. ČK je zvlášť aktívny v usporadúvaní zbierkových akcií, v ktorých sa sna• ĽUDIA A DIANIA •

ží zabezpečiť 17), avšak 26 darcov odev pre deti a odmietli zo zdravotdospelých. ných dôvodov. Červený kríž v KoPre stredoškolákov a vačici v spolupráci so školopovinné základnými školami z deti z územia územia obce 26. marca obce táto v ZŠ Mladých pokolení usporiadal súťaž na organizácia tému Čo vieš o zdraví? V už rad rokov súťaži ladenej v ústrety usporadúva 7. aprílu – Medzinárodedukačné a nému dňu zdravia sa preventívne zúčastnilo 23 žiakov a akcie v boji ich vedomosti o zdraproti aidsu, Záujem o súťaž Čo vieš o zdraví? neklesá – tohto roku sa chorobám zá- nezúčastnili iba žiaci z Debeljače ví hodnotila trojčlenná vislosti, tuberposudzovacia komisia kulóze… Medzi úspešné aktivity v kovačickom cukrovare. Počet v zložení: Mária Brankovićová, ČK v Kovačici bezpochyby patrí dobrovoľných darcov krvi z roka Anna Mlynárčeková a Vesna Gaaj dobrovoľné darcovstvo krvi. na rok kolíše a mení sa, jeden rok rajová, zdravotné sestry v Dome Akcie v spolupráci s Ústavom je ich viac, potom zasa menej. zdravia v Kovačici. Najlepšie pre transfúziu krvi z Belehradu V rámci prvej tohtoročnej akcie, výsledky dosiahla (z možných pravidelne trikrát do roka orga- ktorá v obci prebiehala v polo- 80 získala 71 bodov) a do ponizuje v základných školách v vici januára, prihlásených bolo krajinskej súťažie, ktorá bude v Kovačici, Padine a Debeljači, ako spolu 154 darcov (v Kovačici apríli, postúpila Anastázia Eliza aj v Gymnáziu Mihajla Pupina a 57, v Padine 80 a v Debeljači Fera, žiačka ZŠ v Uzdine. 14 – 15 /4641 – 4642/ 4. – 11. 4. 2015

Ľudia a diania ZAUJÍMAVOSTI Z ÚSTREDNÉHO ARCHÍVU SEAVC

Veľkonočné obyčaje podľa Pavla Dobšinského Katarína Verešová

ajväčší kresťanský sviatok, vzkriesenie Ježiša Krista, sa v každej nábožnej domácnosti oslavuje s veľkou radosťou, pretože v súlade so svedectvom z evanjelií kresťania veria, že po tuzemskej smrti môžu očakávať spasenie. Táto radosť sa v kostoloch prejavuje nábožným spevom, modlitbami a spomienkou na ten Veľký deň, keď v hrobe Jozefa z Arimatie nenašli Ježišovo telo, lebo vstal z mŕtvych. Veľkonočný sviatok sa preto oslavuje ako čin znovuzrodenia novej viery a nádeje. Po sviatosti Večere Pánovej a pokání tento sviatok je zároveň príležitosťou, aby si každý veriaci obnovil a skvalitnil vlastný život. V tom mu pomáha príroda sama – jarné obrodenie: olistenie stromov, rozkvet kvetín, výsadba plodín, návrat sťahovavých vtákov... Azda preto mnohé zvyky a obyčaje z predkresťanskej doby Slovanov dostali novú kresťanskú náplň. Pavel (Pavol) Dobšinský (1828 – 1885), slovenský evanjelický kňaz, folklorista, zberateľ ľudovej slovesnosti a jeden zo spisovateľov štúrovskej generácie skúmal ľudové obyčaje, povery a čary vzťahujúce sa na Kvetnú nedeľu, Zelený štvrtok, Veľký piatok, Bielu sobotu a na Veľkú noc. Uverejnil ich v Zborníku slovenských národných piesní, povestí, prísloví, porekadiel, hádok, hier, obyčají a povier (Matica slovenská, zväzok I., Viedeň 1870). Porovnávajúc dodnes zachované zvyky a obyčaje medzi vojvodinskými Slovákmi so záznamami Pavla Dobšinského z druhej polovice 19. storočia, možno zistiť určité podobnosti. Malé paničky (do krojov oblečené deti), ktoré so spevom chodia po domácnostiach s košíčkami v rukách, spomína aj Dobšinský vo svojej zbierke. Spája ich so slávnostným činom konfirmovania dietok práve na Kvetnú nedeľu: „Ale od onoho smútkového odevu dnes mládež akosi výnimku

www.hl.rs

robí u evanjelikov. Dvanásťročné dietky konfirmované bývajú vo viere kresťanskej... A mládež podrží si tento slávnostný ráz nedele nielen takto cirkevne, lež potom odpoludnia aj národne, schodí sa totiž do sborov k národným svojím ihrám a vyberá si z nich dnes čo najkrajšie. Na dajedních miestach slávi tiež donášanie nového jara do vsi.“ Zberateľ ľudovej slovesnosti z druhej polovice 19. storočia uviedol krásny zvyk z Gemerskej stolice zvaný „chodenie s cíckami“, ktorý takto opísal: „Čtvoro i viac dievčat roznášajúc jich [cícky], prichodí do každého hospodárskeho domu. Tá, čo prútky týchto cíckov pod pazuchou nesie, slávnostne odetá, nosí na hlave biely ženský čepiec... Pestro vystrojené družice nesú za ňou kôš a vrecúško na

Titulná strana Dobšinského zbierky maslo, vajcia, múku, peniažky.“ Táto obyčaj z Gemera veľmi pripomína kvetnonedeľné chodenie tzv. paničiek v niektorých vojvodinských slovenských prostrediach. Termín „panička“ sa spomína v jednej kvetnonedeľnej piesni: „Na vašom stole / červená ruža, / vašej paničke pekného muža. / Žeby vám mati sto synov mala, / žeby nám každej po jednom dala.“

Informačno-politický týždenník

Oblievačky u dievky Anny Dolinajovej roku 1968 v Starej Pazove (Foto poskytla Zdenka Ikerová) Dobšinský uvádza aj detské piesne, ktoré sa spievajú na Kvetnú nedeľu, avšak nespomína tú u nás známu: Kvetná nedeľa, kde si kľúče podela... Zaujímavými sa zdajú aj ľudové obyčaje v týždni pred Veľkou nocou, i keď sa zdajú byť viac ako povery – ktoré evanjelici rázne odmietajú. Na rozvírenie detskej fantázie Dobšinský zapísal túto smiešnu poveru k Veľkému piatku: „V kostoloch čítajú sa sväté pašie. Tu pôverčiví ľudia sú už pod zápoľami, kde dľa jejich domnienky ukryté sú podzemné poklady; bo pod čítaním svätých pašií otvárajú sa tieto, a každému voľno nabrať si, len dlužno striezť sa, by dlho v takých podzemných jaskyniach nemeškal. Ako kňaz povie po pašiách ameň, zápoľa s praskotom zarúti sa, a kto dnu ostal, nevyjde viac.“ V našich slovenských osadách dodnes zostali zachované oblievačky dievok v druhý sviatok veľkonočný. Dobšinský vo svojej zbierke uvádza aj oblievačky známe vo Vojvodine: „V druhý deň veľkonočný hneď za rána – za zory, započína sa oblievačka či kúpačka. Parobci niekoľkí spolu idú do domov svojich frajeriek a milú dievčinu veru statočne oblejú; lebo často vyvedú ju na dvor pred studňu alebo posadia do járku a tam vedrom vodu na ňu lejú, a aj tu ´všetko dobré

do tretice´ t. j. daktorú aj trojací takto okúpu. Ale aj domáci mužskí oblievajú v dome a jinde ženské mladé i staré. Aj mladí chlapci chodia oblievať svoje rovesnice a títo nežnejší s hrnčekami alebo skleniciami v ruke, často aj ružovou vôdkou naplnenými.“ Pavol Dobšinský uvádza aj ďalšiu krásnu obyčaj, ktorá sa tiež týka oblievania: „Na tretí deň veľkonočný, ženské vracajú mužským kúpanie. Dievčence sú v tom ostýchavé, nepriam idú domov; ale kde náhodou popadnú alebo dostrehnú paróbka, vyoblievajú ho tiež, že nitky na ňom suchej neostane. Nevesty neodbytné sú už od domov, a kto zamkne sa pred nimi, vyčkávajú ho za dverma, lebo kde inde ukryté, aby ho len vykúpaly; žeby mu vraj hostec nebýval, ktorú chorobu pri oblievaní jakosi aj zažehnávajú. Podobne o ženách je tá povera, že neokúpaná bude po celý čas ospalá a lenivá; okúpaná ale vždy rezká, čerstvá a zdravá“. Na záver z Dobšinského zbierky uvedieme jednu osožnú radu pre zeleninárov: „Škrupiny (lupiny) – vraj – z veľkonočných maľovaných vajec posbieraj, potlč a posyp ními priesadu: mušky ti ju nezjedia“. Pritom treba ešte povedať, že podľa Dobšinského záznamu veľkonočné vajíčka boli farbené vývarkom z „brasiliánskeho dreva“. Pravdepodobne ide o kaučukovník. • ĽUDIA A DIANIA •

ý n č o n o k ľ e V kaleidoskop

4. – 11. apríla 2015

OSOBITNÁ PRÍLOHA

Veľkonočný pozdrav

živote človeka, ako i v dejinách cirkvi a ľudskej spoločnosti, sa striedajú smutné udalosti s udalosťami radostnými. Tak je to i v živote veriaceho človeka. A tak to bolo i v živote samého Pána Ježiša Krista. Najvýraznejšie sa to prejavilo dvomi tesne za sebou nasledujúcimi udalosťami. Veľkopiatkovým utrpením a smrťou na kríži a v nedeľné ráno slávnym Kristovým vzkriesením. Kristovo slávne vzkriesenie má existenčný význam pre všetkých veriacich, lebo ono je tou jarnou prvosienkou, ktorá nielen signalizuje, ale aj realizuje istotu nášho vzkriesenia. Táto istota sa opiera o Kristovo víťazstvo nad smrťou. Apoštol Pavel vyznáva: „Ako posledný nepriateľ zničená bude smrť“ (1. Kor. 15, 26). Na okraji týchto slov reformátor Dr. Martin Luther poznamenáva: „Kresťan už teraz má za sebou viac ako polovicu smrti... To je možné preto, že veriacemu človeku hriech je odpustený, Boží hnev je utíšený a žije už teraz celkom v Kristu a skrze Neho...“ Kristovo vzkriesenie je teda zárukou nesmrteľnosti veriacich. Víťazné slová: „Kristus vstal z mŕtvych!“ stali sa pre apoštolov a prvých kresťanov životným heslom, vyznaním a zdrojom radosti, ktorá zaháňa všetky útrapy a biedy. V srdciach apoštolov sa stratil strach a zavládla odvaha a práca pre Kráľovstvo Božie, pre život v láske, spravodlivosti a pokoji. Všetci radostne volali: „Vďaka Bohu, ktorý nám dal víťazstvo v našom Pánovi Ježišovi Kristovi.“ Kým Kristova smrť sa mnohým javila ako porážka, Kristovo vzkriesenie sa stalo slávnym a jednoznačným triumfom. Pre človeka zápas so smrťou bol a zostáva beznádejným. Kristus však jediný a prvý premohol smrť a umožnil človeku nad týmto najhlavnejším nepriateľom zvíťaziť. Túto skutočnosť treba prijať s vierou a nádejou. Cirkevný otec Augustín napísal: „Že Kristus zomrel, tomu veria aj pohania, avšak Jeho vzkriesenie je vlastnou kresťanskou nádejou.“ Reformačná teológia a náš reformátor Dr. Martin Luther dáva hlavný dôraz na Kristovo vzkriesenie. Luther sa k tomu Božiemu divu často vracal a zveleboval ho. Medziiným napísal aj toto:

„Slová Kristus vstal z mŕtvych treba si dobre povšimnúť a napísať ich veľkými písmenami, aby jedno písmeno bolo také veľké ako veža, áno, ako nebo a zem, takže nič iného nebudeme vidieť, počuť, myslieť a vedieť ako tento článok viery. Lebo o tomto článku hovoríme a vyznávame ho nie preto, že sa toto malo stať, ako keď rozprávame rozprávku, bájku alebo historku, ale že je to v srdci pevné, pravdivé a životné. A toto menujeme vierou, keď sa tak vzdeláme, že sa celkom odovzdáme tomu, že nič iné nevieme napísať, len Kristus vstal z mŕtvych.“ Keď svätíme Veľkú noc, nemali by sme zabúdať na túto základnú skutočnosť a hlbokú pravdu. Slávne Kristovo vzkriesenie má nás kriesiť k novému životu. Kto verí v tela z mŕtvych vzkriesenie, ten nemôže byť duchom mdlý, mŕtvy, pesimistický a beznádejný, lebo vo viere v Kristovo vzkriesenie je už teraz veriaci človek prenesený zo smrti do života. Táto viera človeka neodťahuje od časného života, ale pomáha mu a oduševňuje ho v životných zápasoch, posilňuje v práci, vedie k aktivite a dáva životu morálnu a sociálnu náplň a trvalý zmysel. Vo svetle Kristovho, a niekedy aj nášho, slávneho vzkriesenia, všetky kroky veriacich majú vážnosť a cenu. A tak ich život sa nepodobá prázdnej mise alebo mise, v ktorej sú len odpadky, ale nádobe plnej vzácnych plodov, dobrých skutkov, ktoré vyplývajú z viery vo vzkrieseného Spasiteľa.

Náš Pán a Spasiteľ Ježiš Kristus preto vstal z mŕtvych, aby nás ustavične prebúdzal z akejkoľvek mŕtvoty a raz aj naše telá vzkriesil z hrobu. Táto viera znásobuje sily, veriaceho človeka znovuzrodzuje a vedie ho k tomu, aby ustavične prinášal ovocie Ducha Svätého, ktorým je predovšetkým láska, radosť a pokoj. Kto žije takýmto životom, ten najlepšie dokazuje, že Kristus pre neho nielen trpel, ale aj slávne vstal z mŕtvych. Všetkým vám, bratia a sestry, zo srdca želám radostné prežitie veľkonočných sviatkov a radosť zo slávneho vzkriesenia ○ nášho Pána Ježiša Krista. Samuel Vrbovský biskup SEAVC v Srbsku

VEĽKONOČNÝ KALEIDOSKOP | HLAS ĽUDU VEĽKONOČNÉ SVIATKY A OBYČAJE

Stále verní Juraj Pucovský

Ženy varili vajcia, hlavne chlapi pukali kukuricu na špeciálnej riečici uprostred dvora a ráno gazdinky napiekli aj rožky. To

koláčiky, ale nie od výmyslu sveta ako dnes. Najčastejšie to boli eľká noc – jeden z najväčzlepované s lekvárom a zlepené ších kresťanských sviatkov. oblátky (plásty),“ pokračuje naša Dni veľkého spolubesedníčka. smútku z ukrižovania Selenčské dievJežiša Krista, ale aj k y museli mať chvíle veľkej radosti k Veľkej noci záz Jeho zmŕtvychvstaväzne novú suknia a večného života. ňu. Mamy a staré Selenča je svojrázna mamy celú zimu dedina u nás, v ktorej priadli, tkali, tie žijú takmer v približvýrobky potom ne rovnakom počte predali na jarmopríslušníci evanjelicku, aby mohli kúpiť kého a rímskokatolícsukňu dcére alebo keho vierovyznania. vnučke. Boli to kašVšetci oslavujú Veľkú merínky, plyšky, noc od príchodu na kartúnky (po setieto priestory až lenčsky beľavky). podnes. Zostávajú Často sa prerábali stále verní starým Manželia Zuzana a Michal Zolárekovci: „Ešte aj dnes aj mamine sukne, zvykom. sa oblievame voňavkami.“ nič sa nezahadzo„Pôstne obdobie valo, ako teraz, keď v evanjelickej cirkvi sa jedlo celý deň, aj keď rodiny niečo nenačim. v Selenči sa začína Popolcovou oblečené v čistom čiernom prišli „Oblievať sa chodilo v pondestredou. Vtedy zamĺkli hudobné domov z kostola. Tí chlapci, kto- lok ráno. Zavčasu, kým dievčence inštrumenty na tanci, prestalo sa rí chceli mať dobrú ženu chodiť na priadky. Aby sa pred- alebo dievčence dobrého sa mládež mala kde schádzať, muža, zachovávali prísny na hrubé konáre morúš, ktoré pôst, na Veľký piatok celý rástli pred domami Selenčanov, deň nič nejedli! zakvačili reťaze, urobili hojdač„Pred Veľkou nocou ky, na ktoré si sadli dievky, a po bolo veľké upratovanie. dvaja mládenci ich zahadzovali Kolovraty sa vyniesli, v izs povrazom každú pôstnu nede- bách neboli koberce, takľu. Tak si mládež spestrila všet- že sme zemovú podlahu kých šesť nedeľných popoludní natreli zmesou vody, hliny v pôste. Veď už bolo aj krajšie a hovädzieho trusu, a keď počasie, prišla jar. Dievky kričali: sa uschla, prestreli sme ijujúúú, ijujúúú, aby sa veselý čisté handrovky. V Bielu výskot počul široko-ďaleko po sobotu mamy farbili vajdedine. A široké sukne tmavej, cia, my deti sme sa tomu najčastejšie modrej farby – ne- veľmi tešili. Nebolo vtesmeli byť oblečené v červenom, dy toľko pestrých farieb žltom – len tak viali...“ spomína ako dnes, ale sa farbilo si na niekdajšie časy Zuzana cibuľovými šupkami. Až Zoláreková. potom, keď sme začali V evanjelickom kostole sa chodiť do školy, zobrali na Smrtnú a Kvetnú nedeľu a sme štetôčky a farbičky, vo Veľký piatok spievalo a čítalo na vajíčka namaľovali z bohoslužobnej knihy Pašie. Do nejaký kvietok, zajačika, Pavel Boťanský chystá šunku k Veľkej noci kostola chodili všetci: dievčen- kuriatko... V každej doce, chlapci, rodičia, starí rodičia, mácnosti varili aj huspeninu, ešte spali, aby ich chlapci preprakticky celý dom. V Zelený štvr- obvárali šunku a klobásu. To sa kvapili a zastihli v posteli. Mnotok boli posledné prípravy. Na jedlo vo Veľkonočnú nedeľu a vo hé však vstali a skryli sa niekde Veľký piatok postia aj evanjelici. Veľkonočný pondelok. Piekli sa v izbe, za skriňu, dvere či na

dvore. Ak dievku nenašli, bola to veľká hanba pre chlapcov. Oblievalo sa riadne, neboli voňavky, len vodou, pozorne, nešpliechalo sa na hlavu, za golier... Hovorilo sa, že sa dievky oblievajú, aby neboli šugavé. Oblievačov sme ponúkli vínom, pálenkou, koláčmi, neboli žiadne pivá, klobásy, šunka... Teraz sa ponúkajú aj tieto dobroty. V utorok dievčence išli chlapcov oblievať, ktorá mala frajera, dostala aj čokoládku,“ s nadšením o oblievačkách nám vypráva Zuzana Zoláreková. Nezabudla pripomenúť, že na Veľkú noc predpoludním ženy a dievky vyparádené šli do kostola a popoludní všetky, aj z evanjelického, aj z katolíckeho konca dediny sa zišli v strede Selenče, a tam sa spoločne prechádzali. Ako na korze, záväzne po ceste, od jedného k druhému kostolu. Okrem dievok boli tam aj mladé mamy s deťmi v kočíkoch. Muži šli do Žiakovej krčmy. Dnes sa už hodne zmenili tieto zvyky. V širokých sukniach sa ešte len príležitostne ide do kostola, prechádzok v centre nieto, najčastejšie sa ľudia zatvoria doma, pri televízore. Ani oblievači nechodia už tak často ako kedysi. Zolárekova vnučka Malvína ešte stále má oblievačov. Ženáči a vydaté ženy sa tiež oblievajú, pritom skrývajúc voňavky vo vrecku jeden od druhého... Na druhom konci dediny sme sa stretli s Annou Provodovskou, ktorá nám sprítomnila časť veľkonočných zvykov Selenčanov rímskokatolíckeho vierovyznania: „Pôst sa začína Popolcovou alebo Škaredou stredou. Prestávajú zábavy, mali by sme sa trochu viac stíšiť k modlitbám, viac rozmýšľať o význame a posolstve Veľkej noci. Na Kvetnú nedeľu sa naše deti obliekajú do

4. – 11. 4. 2015 • 14 –15 /4641 – 4642/

SELENČSKÝCH EVANJELIKOV A KATOLÍKOV

starým zvykom slávnostných krojov a s ratolesťami (kočátkámi) v rukách idú v procesii do kostola. To nám pripomína, že deti dočkali Ježiša na vchode do Jeruzalema.“ Anna sa pripravuje na pondelkovú oblievačku, keďže chlapci prídu obliať jej dcérku Anitu, a syn Patrik s kamarátmi odchádza oblievať dievčatá. Starší mládenci si robia také veselé udalosti, oblievajú vodou, dievčatá sa schovávajú, smejú, no skončí sa to takým pekným zážitkom pre všetkých. Anna Valová, mama Anny Provodovskej, sa vždy tešila tomuto veľkému kresťanskému sviatku, ktorý prichádza s jarou: „Pre nás veriacich Veľká noc je nádej v nový život, lebo Pán Ježiš Kristus

keď nesedí pri počí„Oblievačky boli tači a nenavštevuje vždy veľká radosť,“ facebook... Pôstne uzaviera Anna Vaobdobie sa vyznalová. „Mojej mame čuje aj tým, že posom vždy zvestopoludňajšie pobožvala, že k nám nosti sú poznačené majú prísť chlapci krížovými cestami v pondelok. Obna Kalvárii, ktoré lievači boli veru majú štrnásť zastašikovní, išli z izby vení a predstavujú do izby, vždy nás všetko to, čo Pán našli... Bolo to také Ježiš trpel na ceste zaujímavé. Po oblievačke sme ich k ukrižovaniu.“ ponúkli vínom, Zvláštny je Veľký pálenkou, dali im týždeň, lebo všetci veriaci idú k spove- Anita a jej mama Anna Provodovské ofarbené vajíčka di. V Zelený štvrtok vždy očakávajú oblievačov... a tomu najmilšiezvony nezvonia, je mu aj čokoládku. Eucharistia, vtedy Pán Ježiš svo- maslové koláčiky, teraz sú na Už v pondelok popoludní sme sa jim učeníkom umýval nohy. To stoloch aj torty, sladké, bohaté. dohovárali s kamarátkami, bolo je znak, že máme Huspenina sa je len vtedy, keď sa nás takých päť – šesť, kedy, kde jeden druhému slúžiť a nielen panovať. Na Veľký piatok je veľký pôst. Bezmäsitý deň, nemalo by sa nič jesť, len pukancová kukurica. Tu i tam sa niečo uvarí, ale len pôstne. Zemiaky v šupkách, nič mastné, len to, čo sa urodilo v zemi. Popoludňajšia svätá omša je veľmi smutná, lebo sa vtedy ukrižovaný Ježiš ukladá do hrobu. Potom nasleduje klaňanie pri hrobke umučeného Pána Krista. Anna Valová: „Veľká noc je radosť a nová nádej.“ Na Bielu či Veľkú sobotu sa varí vtedy vstal z mŕtvych. Pôst trvá huspenina, pestrými farbami V utorok v Selenči oblievajú dievčatá 40 dní, v tomto období sa trochu sa farbia varené vajcia, ktoré viac modlíme, prejavujeme mi- sú symbolom života, obvára sa ľudia vrátia z kostola. Voľakedy a ako pôjdeme oblievať chlapcov losrdenstvá, navštevujeme cho- klobása, šunka... Koláče vždy mu- sa nevarila ryba, ale dnes sa aj v utorok. Išli sme k chlapcom, rých, zdržiavame sa niektorých seli byť. Syrový lepník a rožky toto zdravé jedlo nachádza na to bolo smiechu, radosti, schoustálených zvykov... Moja vnučka sa piekli v sobotu zavčas rána, jedálnom lístku dnešných mlad- vávačiek...“ Anitka sa v pôste niekoľko dní pečú sa rošitká, medové rezy, ších generácií. Veľká noc je aj v Selenči príležiNedeľná omša v kostole, to je tosť na radosť z každého jarného zrieka sladkostí, sledovania tele- orechové vo formičkách, tieto vízneho programu, jeden týždeň mladé ženy aj smotanový záku- veľká radosť... Oslavuje sa Ježi- dňa, radosť z prebúdzajúceho sa viac pomáha rodičom, sú dni, sok. V minulosti boli len plásty, šovo zmŕtvychvstanie. života. ○

III

VEĽKONOČNÝ KALEIDOSKOP | HLAS ĽUDU RELAX A KREATIVITA AKO MODERNA SVIATKOV

Veľkonočné art Monika Necpálová

dec o

časť modernej Veľkej noci. Znovu- bowle. objavenie radosti z toho, keď na Vo vývoji ľudovej umeoslala som pohľadnicu. Nie niekoho pomyslíme a niečo preňho leckej tvorby môžeme preto, žeby sa mi to zdalo byť urobíme. Veď sviatky sú v poníma- sledovať dve základné tradičným zvykom, patriacim ní kresťanskom o blízkosti k Bohu línie. Jednou je prirodzený k Veľkej noci. Naopak, zazdalo sa a širšie o vzájomnosti ľudí. vývoj ľudovej umeleckej mi, že po desaťročí bez pohľadníc Art deco sa objavuje aj v okúzlení výroby ako takej, druhou je „in“ byť osobnejšou v kontakte a dekoráciami Veľkej noci. V interneto- je umelecká tvorba, ktoposlať namiesto veršíka v esemeske vých predajniach sa objavili umelci, rá sa inšpiruje tradíciou. vlastnoručne zhotovenú kartu so ktorí patrične využívajú symboliku Takto vznikajú umelecké, symbolom sviatkov jari. Paradox Veľkej noci. Na tradičné vajíčka po- dizajnérske diela, ktoré sveta spočíva užívajú nové zaují- zabezpečujú zároveň aj v kolobehu. To, mavé techniky od inováciu tradície. Práve čo jedného dňa lepenia kovových tomu druhému typu tvorprestane byť pre pilín po dekupáž. by sú venované aj niekto- Namiesto do kostola na Veľký piatok do dreveného kostolíka nás zaujímavé, Ale využívajú aj tie ré programy ÚĽUV-u – Úsnemizne. Len známejšie, ako sú tredia ľudovej umeleckej za umelecké diela. Okrem symbosa na chvíľu sťavosková technika, výroby na Slovensku. V rámci súťaže lu slnka, jari, zdravia, plodnosti a huje zo zlatého háčkovanie vrecú- EX OVO tak mladí dizajnéri veľko- neustále sa obnovujúceho života, javiska a vyčkášok na vajíčka a k stali sa výtvarným va, kedy začne tomu všetkému elementom. Súčlovečenstvu pridávajú moderčasnosť praje viac chýbať. Tak je to né prvky. Kombizábave a dekoi so zvykmi. Hoci nujú tak staré a ratívnosti. Tieto aj veľkonočnými. nové, uznávajú funkcie sa nalepili Prievan virtuáltým symboliku už aj na vajíčka. nej Veľkej noci Veľkej noci, ale Kedysi sa zdobilo pomaly ustáva zároveň ju inovujú siedmimi základa my znovu ob- Poznáte ho? Lentilkové vajíčko. a utvrdzujú staré nými technikami javujeme origiznáme „a rieka – voskovaním, banalitu toho „zastaraného“. Len dnes tečie…”. Aj tradície sa menia. Raz tikovaním, oblieskúste poslať klasickú pohľadnicu! možno to, čo je dnes nové a zvláštpaním sieťovinou, Čo sme sa ich kedysi naposielali, ne, bude tradičné. O tri generácie drôtovaním, okúnahľadali adries známych, ktorých neskôr sa s nostalgiou bude spovaním, leptaním, sme sto rokov nevideli, no aspoň na mínať na to, ako prastaré mamy vyškrabovaním sviatky sa im patrilo pripomenúť! kombinovali na slávnostnej tabuli a obliepaním Dnešné pohľadnice však idú ďalej. len zelenú s oranžovou, ako varili slamou. Dnes A povedzme si, že to je tiež súčasťou len vegetariánske jedlá, piekli mrksa zruční majstri kolobehu sveta, umenia, zvyklostí. vové koláče a zblúdilým kúpačom pasujú aj s inými Nejeden súčasný kreatívec si naj- podávali namiesto slivovice ovocné technikami, ako radšej vyrobí je perforovaný pohľadnicu dekor, napodobusám doma, tú júci výšivkársku potom vloží techniku richedo papierovej lieu či obliepanie Pražské trhy na Staromáku obálky, nalepí plastovými drana ňu papienočné vajíčka vyzdobili ako hokamami, korálikmi a mosadznými rovú známku žiarovku, kivi, kočík, auto či drôtikmi. Jedno si však aj vyfintené a pošle papienáhrdelník alebo lietadlo. vajíčko s moderným dizajnom zarovou poštou Výstava prezentovala a aj chováva – je darom lásky. na druhý kov tomto ročníku prezentuje Stáva sa dobrým zvykom, že pred niec sveta, na dizajnérske nápady až sur- Veľkou nocou sa objavujú ponuky druhý koniec realisticky. Z vajíčka zväčša kurzov zdobenia kraslíc či pletenia štátu, či hoci zostáva len tvar, objekt v zá- korbáčov. Pomaly nás bude treba len tak z recevere nepripomína ani zdan- učiť, ako vyliať na dievča vedro vody. sie na druhý livo veľkonočnú kraslicu. Situácia za pár rokov dospela do koniec dediny. Kraslice tak v minulosti, štádia, že to, čo dakedy deti vedeÁno, aj to je sú- Hotely počas veľkonočnej jari nemajú o návštevníkov núdzu ako aj dnes možno označiť li bežne, dnes treba mládež učiť.

Veľkonočné

gratulácie OSOBITNÁ PRÍLOHA | HLAS ĽUDU | 4. – 11. 4. 2015

Podpredseda vlády AP Vojvodiny a pokrajinský tajomník pre kultúru a verejné informovanie

Slaviša Grujić Všetkým občanom Vojvodiny a čitateľom Hlasu ľudu želám šťastné veľkonočné sviatky s úprimným prianím, aby ich spolu so svojimi rodinami strávili v zhode, pokoji a hojnosti, vzájomnej úcte a porozumení. Prajem Vám, aby ste najväčší kresťanský sviatok oslávili v dobrom zdraví a šťastí a vo viere v pravé ľudské a mravné hodnoty.

PRIMÁTOR MESTA NOVÝ SAD Miloš Vučević Nech vám nastávajúce dni prinesú mier a radosť a zároveň pripomenú toleranciu, lásku a solidaritu ako hodnoty, ktoré treba pestovať. Všetkým občanom Nového Sadu a čitateľom Hlasu ľudu blahoželáme k Veľkej noci, najväčšiemu kresťanskému sviatku. S blahoželaním vám zasielame priania, aby vám tento veľký sviatok zosilnil nádej a vieru v krajšiu budúcnosť a aby ste si radosť z Veľkej noci v duchu spoločenstva a vzájomného rešpektu rozdelili so svojimi najbližšími.

V E Ľ K O N O Č N É G R AT U L Á C I E 2 0 1 5

OSOBITNÁ PRÍLOHA | HLAS ĽUDU | 4. – 11. 4. 2015

Poliklinika

Všetkým svojim členom, priaznivcom, podporovateľom a občanom pokojné a štedré veľkonočné sviatky praje

ZDRAVLJE Báčsky Petrovec Jarmočná b. č.

Chirurgia, ORL, urológia, ortopédia, dermatovenerológia, tel.: 021/782-890, 781-530 Röntgen, ultrazvuk a CT, tel.: 782-891 Prim. Dr. Miroslav Miháľ, chirurg onkológ, ordinácia v Novom Sade od 18. do 19. hod., tel.: 021/401-915 Dr. Jaroslava Vindišová rádiologička – ultrazvuk CT – skener Doppler Dr. Jasmina Vargová otorinolaryngologička, tel.: 021/780-792 Prof. Dr. Ján Varga detský chirurg – urolólog, tel.: 021/780-792

Matica slovenská v Srbsku

OSOBITNÁ PRÍLOHA | HLAS ĽUDU | 4. – 11. 4. 2015

Krásne prežitie veľkonočných sviatkov v kruhu najmilších

V E Ľ K O N O Č N É G R AT U L Á C I E 2 0 1 5

OSOBITNÁ PRÍLOHA | HLAS ĽUDU | 4. – 11. 4. 2015

Krásne veľkonočné sviatky, veľa radosti, lásky a rodinnej pohody

HAŠKA G I M M. Tita 87 Kulpín

tel.: 021/2286-018, 2286-454 fax: 021/2286-475 e-mail:haskagm@gmail.com

Výroba a výkup poľnohospodárskych výrobkov

AGROPLOD Hložany

Majitelia: Ján a Jarmila Bohušovci Ul. Veljka Vlahovića 60 tel.: 021/788-726 Kooperácia: 788-499 Poľnohospodárska lekáreň: 788-012

Zákazníkom, podnikateľským partnerom a čitateľom Hlasu ľudu prajeme krásne veľkonočné sviatky

Všetkým zákazníkom, podnikateľským partnerom a všetkým občanom prajeme pokojné a požehnané veľkonočné sviatky OSOBITNÁ PRÍLOHA | HLAS ĽUDU | 4. – 11. 4. 2015

V E Ľ K O N O Č N É G R AT U L Á C I E 2 0 1 5

Spoluobčanom, čitateľom Hlasu ľudu a všetkým ľuďom dobrej vôle prajeme príjemné prežitie veľkonočných sviatkov plných pohody a spokojnosti

Pokojné prežitie veľkonočných sviatkov plných pohody a spokojnosti praje

Miestne spoločenstvo

BÁČSKY PETROVEC

SILBAŠ

Spoluobčanom, čitateľom Hlasu ľudu a všetkým ľuďom dobrej vôle prajeme príjemné prežitie veľkonočných sviatkov plných pohody a spokojnosti

Svojim občanom, čitateľom Hlasu ľudu a všetkým ľuďom dobrej vôle želá krásne veľkonočné sviatky

Miestne spoločenstvo

MAGLIĆ

HLOŽANY V E Ľ K O N O Č N É G R AT U L Á C I E 2 0 1 5

OSOBITNÁ PRÍLOHA | HLAS ĽUDU | 4. – 11. 4. 2015

OBEC KOVAČICA

Občanom Kovačickej obce, ako aj všetkým ľuďom dobrej vôle požehnané, radostné a pokojné prežitie veľkonočných sviatkov, mnoho zdravia, rodinnej pohody a pracovných úspechov prajú predseda Kovačickej obce

Miroslav Krišan a predseda Zhromaždenia obce

Ján Puškár

OSOBITNÁ PRÍLOHA | HLAS ĽUDU | 4. – 11. 4. 2015

V E Ľ K O N O Č N É G R AT U L Á C I E 2 0 1 5

OSOBITNÁ PRÍLOHA | HLAS ĽUDU | 4. – 11. 4. 2015

Pokojné prežitie veľkonočných viatkov želá

ORDINACIJA OPŠTE STOMATOLOGIJE Bački Petrovac

Špecialistická stomatologická ordinácia

Dr. Ana Meši

doktorka stomatológie špecialistka stomatologickej protetiky

Zubná ambulancia

21 211 Kysáč Ul. Dr. Janka Gambára 125 tel.: 021/828-617 mobil: 062/84-11-275

Dr. Tatiany Dankovej Bačsky Petrovec Ul. Svätoplukova 2 a mob.: 069/781-809

Krásne veľkonočné sviatky v kruhu rodiny a svojich najmilších

Prehliadky a konzultácie zdarma. V súrnych prípadoch konáme okamžite.

Prajeme vám krásne, veselé a požehnané veľkonočné sviatky

DOM ZDRAVIA

BÁĎONSKÝ

DR. JOVANA JOVANOVIĆA-ZMAJA

stomatologická ordinácia

Dr. Janka Bugarská a Dr. Mária Báďonská

STARÁ PAZOVA

Zdravotníckym pracovníkom, užívateľom našich služieb a všetkým občanom Staropazovskej obce želáme veselé a požehnané veľkonočné sviatky a veľa zdravia, radosti a lásky

Báčska Palanka Ul. 8. marca 1 tel.: 021/604-1241 mobil: 063/83-73-144

OSOBITNÁ PRÍLOHA | HLAS ĽUDU | 4. – 11. 4. 2015

V E Ľ K O N O Č N É G R AT U L Á C I E 2 0 1 5

OSOBITNÁ PRÍLOHA | HLAS ĽUDU | 4. – 11. 4. 2015

Aroma Potkonjak, s. s r. o. Ul. XIV. VÚSB 14 Báčsky Petrovec

Báčsky Petrovec 14. VÚSB 16 tel.: 021/782-547 a 062/187-24-68

Majiteľ: Denis Potkonjak

• • • •

reštaurácia denné menu izby prednášky z gastronómie

tel.: 021/780-557 mobil: 069/580 580 502, 062/165 79 36 www.nacionalnakuca-aroma.in.rs e-mail:denis.potkonjak@gmail.com

Podnikateľka: Alena Kováčová Na skrášlenie vašich sviatkov ponúkame črepníkové a rezané kvety, kvetinové aranžmány a ozdobnú galantériu.

Našim hosťom a všetkým občanom želáme veselé veľkonočné sviatky

Príjemné a krásne veľkonočné sviatky

Pokojné prežitie veľkonočných sviatkov

RADOSTNÚ VEĽKÚ NOC A VESELÚ OBLIEVAČKU želajú z firmy Kamenárska dielňa

BARTOŠ

Štúrova 69 26 210 Kovačica tel./fax: 013/662-183 mobil: 063/282-097

– zo všetkých druhov prírodného kameňa náhrobné pomníky – kameň aj v exteriéri, aj v interiéri domu 21 470 Báčsky Petrovec Leninova 66 tel.: 021/780-158 fax: 021/780-772

TOVÁREŇ NA VÝROBU MÓDNEJ OBUVI, s. s r. o., KOVAČICA

Všetkým zákazníkom, podnikateľským partnerom a ľuďom dobrej vôle prajeme požehnané veľkonočné sviatky a pevný krok v pohodlnej obuvi FMO UKUS s. s r. o. Ul. Nikolu Teslu 55, 26 210 Kovačica tel.: +381 13 661 906, +381 13 661 926 fax: +381 13 661 276 www.ukus.rs

OSOBITNÁ PRÍLOHA | HLAS ĽUDU | 4. – 11. 4. 2015

V E Ľ K O N O Č N É G R AT U L Á C I E 2 0 1 5

Našim terajším, ale aj novým zákazníkom prajeme krásne prežitie veľkonočných sviatkov, veľa lásky a rodinnej pohody Rovina, s. s r. o. Báčsky Petrovec Kulpínska 2 tel.: 021/782-735 a 782-736

Technická prehliadka motorových vozidiel, traktorov a kamiónov

STR KOCKA

Krásne veľkonočné sviatky v kruhu rodiny a svojich najmilších

Báčsky Petrovec Ul. Kollárova 14 tel.: 021/780-486 www.kocka-backi-petrovac.ls.rs

Navštívte nás – budete spokojní!

dekoratívne obkladačky z polystyrénu pre dom

Kulpín Prajeme vám krásne veľkonočné sviatky v kruhu najmilších, plné radosti a pokoja

Báčsky Petrovec Leninova 120 tel.: 021/781-739

Kulpín Ul. radnička 12 tel.: 021/2286-714 mobil: 063/517-574

www.stilby.co.rs office@stilby.co.rs Krásne veľkonočné sviatky, veľa radosti, lásky a rodinnej pohody V E Ľ K O N O Č N É G R AT U L Á C I E 2 0 1 5

OSOBITNÁ PRÍLOHA | HLAS ĽUDU | 4. – 11. 4. 2015

Veselé prežitie veľkonočných sviatkov vám praje

Miestne spoločenstvo

Stará Pazova Požehnané, pokojné a radostné veľkonočné sviatky vám praje

Verejný podnik

Vodovod a kanalizácia Stará Pazova Ulica Branka Radičevića 2 tel.: 022/310-680 VIETE SI PREDSTAVIŤ SVIATKY BEZ VODY? SME S VAMI 24 HODÍN DENNE! PRE NÁS SVIATKY NEEXISTUJÚ, PRETOŽE VÁM CHCEME ZABEZPEČIŤ KVALITNÚ VODU NA DOSAH RUKY V KAŽDEJ CHVÍLI. OSOBITNÁ PRÍLOHA | HLAS ĽUDU | 4. – 11. 4. 2015

UŽITE SI SVIATOČNÉ ČARO, VŽDY NA VÁS MYSLÍME. ĎAKUJEME ZA DÔVERU. Telefón k dispozícii: nonstop, aj počas sviatkov: 022/310-330.

V E Ľ K O N O Č N É G R AT U L Á C I E 2 0 1 5

Šťastné veľkonočné sviatky vám želá

Srećne uskršnje praznike želi vam

VP Direkcia pre výstavbu Obce Stará Pazova

JP Direkcija za izgradnju Opštine Stara Pazova

Radosť z Veľkej noci vám praje

AUTOKLAMPIARSKA DIELŇA OPRAVA HAVAROVANÝCH VOZIDIEL Prajeme vám krásne, veselé a požehnané veľkonočné sviatky

Majitelia:

Boris a Zdenko Verešovci Ul. kráľa Petra I. 104 Stará Pazova tel.: 022/311-797, fax: 022/317-047 mobil: 063/551-258 Boris

V E Ľ K O N O Č N É G R AT U L Á C I E 2 0 1 5

OSOBITNÁ PRÍLOHA | HLAS ĽUDU | 4. – 11. 4. 2015

Príjemné a krásne veľkonočné sviatky v kruhu najmilších, plné radosti a pokoja vám praje

KOMUNÁLNY PODNIK

GLOAKVALIS

Verejný komunálny podnik Elán

, s. s r. o.

HLOŽANY

Jánošíkova 123, Kovačica 013/661-275

Pokojné prežitie veľkonočných sviatkov Ulica maršala Tita 58 Hložany tel. č.: 021/788-006

Krásne veľkonočné sviatky v kruhu rodiny

21 470 Báčsky Petrovec, Ul. maršala Tita 14 tel.: 021/780-065, 780-106 fax: 021/780-137

021/780-334

s. s r. o.

021/780-360

s. s r. o. 021/829-010

AS 021/781-372

, s. s r. o. 021/782-033, 782-044

OSOBITNÁ PRÍLOHA | HLAS ĽUDU | 4. – 11. 4. 2015

V E Ľ K O N O Č N É G R AT U L Á C I E 2 0 1 5

OBEC BÁČSKA PALANKA

OPŠTINA BAČKA PALANKA

Svojim građanima, Svojim občanom, ako aj všetkým kao i svim ljudima dobre volje ľuďom dobrej vôle požehnané, blagoslavene i radosne uskršnje radostné a pokojné prežitie praznike veľkonočných sviatkov želi želá predseda obce

predsednik opštine

Aleksandar Đedovac

V E Ľ K O N O Č N É G R AT U L Á C I E 2 0 1 5

Aleksandar Đedovac

OSOBITNÁ PRÍLOHA | HLAS ĽUDU | 4. – 11. 4. 2015

4. – 11. 4. 2015 • 14 –15 /4641 – 4642/ Múzeá, galérie, spolky na farách, mládežnícke organizácie a mnohí ďalší organizujú niekoľko týždňov pred sviatkami dielne šikovných rúk, na ktorých vám radi – občas zadarmo, občas za poplatok – odhalia tajomstvá veľkonočných zručností. Dokonca sa tieto dielne stávajú v dnešnej dobe aj ťahákom mnohých hotelov, rekreačných zariadení, či zámockých komplexov. Vybrať sa totiž na veľkonočnú dovolenku a uniknúť zhonu upratovania, pečenia, varenia, vítania a vyprevádzania návštev sa do súčasnej kultúry spoločnosti tiež dostalo. Veľkonočné pobyty ako jednu z atrakcií v cene ponúkajú kreatívne kurzy. Noc (veľkonočná) v hotelových komplexoch však vôbec nie je lacný špás. Ceny pobytov sú primerané náporu žia-

je jedno, či pôjde o prírodnú kozmetiku alebo syry). Veľkonočné poukážky na zľavnené nákupy v hypermarketoch možno použiť ako darček pre šibačov, a potom už neostáva iné, len sa vybrať vo Veľkonočný pondelok veselo nakupovať. O tom, či nechávať predajne otvorené počas sviatkov, sa vedú diskusie už dlho. Jedni sú radi, že čas Veľkej noci a voľna môžu využiť na starostlivosť a doplnenie domácich zásob, druhí – tí za kasou – by dali pol dennej mzdy za Šikovné detské ruky na veľkonočnej dielni to, keby tiež mohli mať v čase najväčšieho náporu zákazníkov mostiam dnešnej doby, ktoré mnodovolenku. A pomyslí niekto hé cestovné agentúry prízvukujú na to, o čo tu vlastne skutočne ako niečo špeciálne) si stačí priplatiť ide? Pre koho je Veľká noc? saunu, relaxačnú či antistresovú Pre obchodníkov? Pre veriamasáž. Požičiate si golfové palice, cich? Pre pracujúcich? Pre skočíte párkrát do bazéna a veľúctu a oslavu Boha na zemi? konočná oblievačka je za Pre koho? Pre ľudí? A každý vami. Jednoducho, oddych z tých ľudí má právo mať iné, od tradícií. Pri takýchto svoje potreby… výletných ponukách sa Veľkonočná lyžovačka starajú druhí o vás, zatiaľ alebo Veľkonočné trhy v čo pri tradičnej Veľkej noci Prahe či v Bratislave? Aj deň sa vy staráte o druhých. Až či dva v inom meste môžu sa pri tom (pri jednom, ale i pri druhom) zabudne na Na zámku vymysleli pre deti zaujímavú pridať sviatkom výnimočnosť. Stráviť ich na lyžiach to najdôležitejšie, na výz- jarnú dielňu: spoznávanie kvetín alebo sa vybrať prechádzať nam sviatkov samotných, tok. Premakaná organizácia ma- prezdobenými námestiami, kde na pokrmy duše. Na druhej strane, ak nažmentu nezabúda ani na to, že vonia klobáska, trdelník a belechce majiteľ nalákať široké s prímesou regionálnych zvykov a jú sa pučiace maňušky či umelé spektrum návštevníkov, ako tradícií či ochutnávkou tradičných kvety čerešní…, to všetko patrí k jednu zo služieb exkluzívne veľkonočných pokrmov získa na modernej Veľkej noci. Jednoducho poskytuje priamo v hoteli svoju stranu aj konzervatívnejšieho vyjsť medzi ľudí, do spoločnosti, veľkonočnú svätú omšu či adepta na veľkonočnú dovolenku. V do ulíc, byť sám so sebou, ale v služby Božie na Veľkonočnú nedeľu, krížovú cestu a bohoslužby na Veľký pia-

Dominantné schody veľkonočného námestia v Prahe

dateľov. A keďže cez sviatky majú voľno všetci, výber sa robí prostredníctvom „virtuálnej“ aukcie, burzy či akcie – kto prv príde, ten prv berie; alebo kto dá viac? Dvetisíc po prvé, dvetisíc po druhé, víkend v hoteli predaný za dvetisíc eur! Na veľkonočnej dovolenke vo wellness centre necháte poľahky sedemsto eur. Okrem voľného vstupu do hotelového bazéna a fitnescentra a 3-krát denne wellness procedúr sa celé rodiny môžu zabaviť pri zdobení vajíčok, výrobe veľkonočných dekorácií či pri maľovaní na tvár, spojeného s detskou diskotékou. K bezplatnému internetu, bezplatnému parkovaniu (samozrej-

Sviatočný výlet v Tatrách

Vajíčkové dvere ako kúsok tradície pre tisícky zahraničných turistov

ponuke, ktorú zväčša rovno nemôžete odmietnuť, lebo je súčasťou veľkonočného balíčka, sú šibačkové raňajky, veľkonočná večera s muzikou. Ako bonus vás iste bude čakať predajná akcia s top výrobkami (a

dave. Intimita rodinných stretnutí sa miestami vytráca. Nahrádza ju čoraz častejšie aj počas sviatkov túžba po niečom novom. Pre našu radosť… Originalita má však v kolobehu žitia dve tendencie – nezvyčajne nové nápady a inováciu tradície. ○

VEĽKONOČNÝ KALEIDOSKOP | HLAS ĽUDU

Do vášho

veľkonočného rec eptára Huspenina

Suroviny: 400 g špenátu, soľ, mleté čierne korenie, 1 strúčik cesnaku, 1 kg zemiakov, 4 lyžice masti, 200 g tvrdého strúhaného syra, 200 ml smotany Takto sa to podarí: Špenát očistíme

Suroviny :

bravčové údené kolienko alebo šunka, paprčky: polovica čerstvých a polovica údených, 2 hlávky cesnaku, voda Takto sa to podarí: Údené

paprčky namočíme večer do studenej vody a ráno ich očistíme a dobre umyjeme v teplej vode. Dobre prepláchneme aj čerstvé paprčky. Dáme do hrnca a zalejeme studenou vodou, aby prevýšila mäso o také 4 prsty. Pridáme hlávky cesnaku, ktoré sme jemne ošúpali a umyli. Necháme veľmi pomaly variť, odkryté, orientačne 6 hodín. Huspenina je hotová, keď mäso odpadáva od

Zemiaky so špenátom

kostí. Potom ju zlejeme cez sitko, respektíve mokrú utierku. Mäso rozdelíme do tanierov a zalejeme precedeným vývarom. Podľa chuti môžeme ešte pred lievaním huspeniny do tanierov pridať červenú mletú papriku. Necháme vychladnúť a stuhnúť. Pred podávaním môžeme zoškrabať zrazený tuk na povrchu huspeniny. ○

a umyjeme. Vložíme do nádoby, osolíme, okoreníme, pridáme cesnak. Dusíme 5 – 8 minút. Zemiaky ošúpeme a nakrájame na tenké plátky. Zapekaciu misu pomastíme. Vložíme 1/3 zemiakov, osolíme ich, rozložíme tretinu špenátu a tretinu strúhaného syra. Postup zopakujeme dvakrát a poslednú vrstvu syra prelejeme smotanou. Vrch pokvap-

káme masťou a pečieme asi hodinu na 200 ºC. ○

Šampiňónové trojuholníky

Syrové muffiny S u r o v i n y : 175 g strúhaného tvrdého syra, 125 g polohrubej múky, lyžička kypriaceho prášku, soľ, 1 vajce, 125 ml mlieka, 30 g roztopeného masla Takto sa to podarí:

Nastrúhame syr, pridáme preosiatu múku zmiešanú s kypriacim práškom, soľ (so soľou opatrne, lebo aj syr je slaný), vajce, mlieko, roztopené vychladené maslo a všetko dobre vymiešame. Dostaneme dosť husté cesto. Pomocou dvoch lyžíc naplníme cestom papierové košíčky. Pečieme v rozohriatej rúre

pri teplote 180 ºC asi 20 minút. Necháme vychladnúť na mriežke. ○

Suroviny: 2 lístkové cestá; Na plnku 1: 400 g šampiňónov, 250 g nastrúhaného tvrdého syra, 250 g nastrúhanej salámy; Na plnku 2: 4 vajcia, 2 smotany, 3 lyžice múky, 1 rovná lyžica vegety, 1 rovná lyžica oregana (podľa chuti), mlieko podľa potreby (asi 1 dl) Takto sa to podarí: Prvé lístkové cesto rozvaľkáme natenko a položíme ho na pomastený a pomúčený plech. Plnka 1: Šampiňóny prelejeme vriacou vodou a nadrobno nakrájame. Zmiešame šampiňóny, syr a salámu. Plnka 2: Vajcia vyšľaháme mixérom, pridáme smotanu, múku a ve-

getu s oreganom. Znovu šľaháme mixérom a ak je plnka hustá, pridáme mlieko. Polovicu z tejto druhej vajíčkovej plnky vylejeme do šampiňónovej plnky a miešame zatiaľ, kým sa všetky zložky dobre nespoja. Touto šampiňónovou plnkou natrieme lístkové cesto na plechu a pokryjeme druhým rozvaľkaným lístkovým cestom. Ešte surové pokrájame na trojuholníky. Potom ich polejeme zvyšnou vajíčkovou plnkou, ktorú rozotrieme po celej ploche trojuholníkov. Pečieme v rúre 20 minút na 200 °C. Rovnako dobre chutia teplé, ako i studené. ○

4. – 11. 4. 2015 • 14 –15 /4641 – 4642/

Iba pre labužníkov Medovníčky

Tvarohový koláč s ovocím Suroviny: Na cesto: 300 g mle-

Suroviny: Na cesto: 5 vajec, 250 g medu, 300 g cukru, balíček ľadového droždia – salajky, 50 g margarínu, masla alebo roztopenej masti, 1 kg múky, 1 lyžica príchutí Takto sa to podarí: Príchute: Zmiešame 1 balík škorice, 10

zomletých kranských klinčekov a 2 lyžice anízu (onajsu). Možno pridať aj vanilku, eventuálne iné príchute. Cesto: Vajcia, med, cukor, ľadové droždie, margarín, respektíve maslo alebo masť a prí-

chute dobre rukou rozmiešame a do toho pridáme múku. Zmiesime hladké cesto a necháme odpočívať 24 hodín. Rozvaľkáme ho a vykrajujeme rôznymi formičkami. Pečieme na pomastenom a pomúčenom plechu na 200 ºC. Upečené, ešte horúce medovníčky potrieme rozšľahaným vajcom, aby boli lesklé. Náš tip: Ak medovníčky chceme ozdobiť, vymiešame 1 bielok, 200 až 250 g cukru a 1 lyžičku octu. ○

Gaštanové brownies

tých plazma keksov, 125 g masla alebo margarínu, 100 ml mlieka; Na plnku: 300 g šľahačky, 300 ml mlieka alebo vody, 450 g tvarohu s 0 % mliečnej masti, 200 g práškového cukru; Ešte potrebujeme: 300 g malín alebo višní alebo lesnej zmesi, 2 vrecúška želatíny Takto sa to podarí: Cesto: Vyšľaháme maslo alebo margarín, pridáme mleté keksy a mlieko. Dobre vymiešame. Dáme do plechu (35 x 25 cm) a pečieme 10 minút v rúre vyhriatej na 180 ºC. Plnka: V jednej nádobe vyšľaháme šľahačku s mliekom alebo vodou. V druhej

Šeherezáda Suroviny:

2 balenia tzv. tureckých keksov; Na plnku: 5 karamelových pudingov, 15 lyžíc cukru, 14 dl mlieka, 1 margarín, 500 g šľahačky, voda obyčajná alebo minerálka; Na výzdobu: nastrúhaná čokoláda Tak to sa to podarí: Plnka:

Suroviny: 250 g horkej čokolády, 250 g masla, 4 vajcia, 125 g cukru, 400 g gaštanové pyré Takto sa to podarí: Vo vodnom kúpeli roztopíme čokoládu a maslo a dobre zmiešame. Necháme trochu vychladnúť. Vymiešame žĺtky s cukrom a zmiešame s čokoládou a maslom. Pridáme gaštanové pyré. Zmiešame,

pričom dostaneme dosť hustú zmes. Pridáme vyšľahané bielky a vareškou zľahka zmiešame. Vylejeme na okrúhlu formu (24 cm), ktorú sme vystlali papierom na pečenie. Pečieme asi 35 – 40 minút na 170 ºC. Rovnako dobre chutí teplé, ako i studené. Teplé môžeme servírovať s vyšľahanou sladkou smotanou. ○

nádobe zmiešame tvaroh s práškovým cukrom. Tieto dve zmesi dobre zmiešame. Natrieme na vychladnuté cesto v plechu. Na plnku navrstvíme maliny alebo višne, lesnú zmes alebo iné ovocie. Šťavu, ktorá zostala po scedení ovocia, využijeme na prípravu polevy a pridáme i vodu. Polevu pripravíme podľa návodu na vrecúšku želatíny. Polejeme vrch koláča. Skladujeme v chladničke. ○

Pudingové prášky a cukor vymiešame, pridáme trochu mlieka a dobre zmiešame. Do zvyšného vriaceho mlieka zavaríme vymiešaný puding s cukrom. Keď krém zhustne, zložíme zo sporáka a po vychladnutí pridáme vyšľahaný margarín. Plnku dobre vypracujeme. Šľahačku vyšľaháme s vodou alebo minerálkou (môžeme aj s mliekom) podľa vlastného výberu. Môžeme pridať aj stužovač šľahačky (kremfix). Na

tácku skladáme 5 x 6 keksov. Nenamáčame! Na keksy natrieme pudingovú plnku, a potom šľahačku. Striedame, kým nestrovíme keksy, plnku a šľahačku. Dostaneme 4 až 5 radov. Vrch torty potrieme plnkou a šľahačkou a navrch nastrúhame čokoládu (asi 2 rebrá). Náš tip: Namiesto karamelových pudingov môžeme použiť lieskovcové a do plnky pridať i 100 g opečených a zomletých lieskovcov. ○ Výber a foto: E. Šranková

VII

VEĽKONOČNÝ KALEIDOSKOP | HLAS ĽUDU KÚSOK Z RUSÍNSKEJ TRADIČNEJ VEĽKEJ NOCI

Bahnitky Janko Ramač

osviacka „bahnitiek“ (bahniatok) na Kvetnú nedeľu u gréckokatolíckych Rusínov v našich končinách má dlhú tradíciu. Pravdaže, to nie je iba naša tradícia – „bahnitky“ sa na Kvetnú nedeľu posväcujú aj v Rímskokatolíckej a Pravoslávnej cirkvi. Posvätené vŕbové konáriky pripomínajú list palmy, ktorými Židia vítali Ježiša Krista, keď vchádzal do Jeruzalema pred Veľkou nocou. V zápisoch kyjevských Rusínov spomínajú Vŕbovú, čiže Kvetnú nedeľu už v 11. storočí.

V poverách a obyčajach starých Slovanov rastliny a zvieratá hrali významnú rolu. Slovania svoje ľudové zábavy a náboženské obrady najčastejšie končili v prírode: v lesoch, hájoch, vedľa riek a jazier. Starí Slovania si niektoré druhy stromov zvlášť uctievali: zo začiatku považovali dub za drevo Perúna, boha hromu a blesku, a neskoršie aj lipu, brezu a niektoré iné druhy stromov. Vŕba je často prítomná v ľudových poverách a vo folklóre. V ľudovej poézii pri vode a pod vŕbou sa často rodí láska. Smutná vŕba je symbolom zarmútenej ženy a vdovstva.

RUSÍNSKE SPOMIENKY

Moja Veľká Irina Hardi Kovačevičová

j dnes, keď sa tráva zazelená, keď prvé kvietky okrášlia svet vôkol nás, cítim sa tak – zvláštne. Dáke očakávanie zázraku sa prisťahuje ku mne a zo mňa sa znovu stáva kučeravé, pehavé dievčatko, ktoré spoza be-

geja unavene vláči školskú tašku a neúnavne beží s kamarátkami po nábreží a pažitiach za prvými vŕbami. Begej pred rodičovským dvorom bol a azda je i teraz miesto, okolo ktorého sú vŕby. Trochu sme z tých vŕb trhali, a až neskoršie, keď sme boli starší, chceli sme z nich robiť ikebany, keďže sme vedeli,

Vŕba je jedným zo zvestovateľov jari – už vo včasnú jar pučia kvietky a lístočky. Pravdepodobne preto sa v cirkvi na Kvetnú nedeľu posväcujú práve vŕbové konáriky. Ľudia si na Kvetnú nedeľu bahniatka – posvätené vŕbové konáriky odnášali domov. Deti s nimi veselo behali po farskom dvore, kým mládenci a dievky sa nimi zľahka šľahali, a pritom hovorili: „Buď veľká ako vŕba, buď zdravá ako voda, buď bohatá ako zem.“ Mnohí vtedy aj zjedli niekoľko púčkov, „aby ich nebolelo hrdlo“. Posvätené bahniatka sa ochraňovali za hradou v izbe alebo za obrazmi. Verilo sa, že ich vôňa má zázračnú a blahodarnú moc: že ochraňuje dom a môže ľuďom v mnohom pomôcť. Kedysi ľudia niekoľko posvätených bahniatok posadili, a pritom hovorili: „Nech rastie Bohu na slávu

noc

že ich, posvätené, dostaneme v cirkevnej porte.

HODVÁBNE „KITAJKI” A práve nedeľné ráno, Kvetná nedeľa, bola najkrajšia predslávnostná nedeľa. Kto aký prútik z vŕby dostal, po malej službe si ho niesol domov. Spomínam si, že mi raz na Kvetnú nedeľu mať nedovolila dať si šatku, ktorú mi ušila za Veľkú noc, lebo iba na Veľkú noc museli byť nové topánočky a šatka, a počas roka zriedkavo! Veru som sa potom na Veľkú noc vôkol kostola v nej len tak hrdila, ani som si sveter nechcela obliecť, aby sa videli štvorčeky na novej šatke... Veľká noc vtedy prišla dosť zavčasu a bolo naozaj chladno. Tak veľmi som prechladla, že som bola dlho chorá – až do Kirvaja som kašlala! Radosť z chystania na Kristovo vzkriesenie zvyšovali hodiny vierouky, na ktorých sme sa chystali na veľkonočné sviatky, počúvali o rôznych zázrakoch, ktoré sa tým

spôsobom stávali i časťou našej skromnej každodennosti, takže nám ani veľké upratovanie – umývanie okien, omaľovanie stien a vyháňanie zimného prachu a pavučín z domu nepadalo ťažko. NA RUSÍNSKOM OBRUSE Aj dnes sú Kvetná nedeľa a Veľká noc v mojej rodine rovnako radostné, ale aj trochu iné. Zvončeky okolo hrdla mojich vnukov sú väčšie než prútiky z vŕby, azda preto, že sú chlapci, ale na mojom stole, na rusínskom obruse, na sviatočné poludnie čakajú na všetkých starodávne chutné veľkonočné jedlá: biely veľkonočný chlieb „pasočka”, varená šunka, varená klobáska, chren, varené vajcia, maslo – a hrudka syra! Je nás čoraz viac pri stole, takže sa košík s vajíčkami, čiže „pisankami” nevmestí, je na kredenci, pod ním je prestretý kúpený obrúsok s húsatkami a zajačikmi (ešte jeden ústupok zmenám). Vnúčatá by najradšej radom všetky vajíčka porozbíjať, tak jedno o druhé, a každé vnúča by bolo najšťastnejšie, keby práve jeho vajíčko bolo najsilnejšie. Ale jesť ich nikto nechce!

Prílohu pripravili: Vladimira Dorčová-Valtnerová a Anna Francistyová

VIII

a ľuďom na úžitok,“ alebo preto, aby sa im dievka dobre vydala a syn oženil. Aj iné národy sadili posvätené vŕbové prútiky a verili, že im vŕba bude ochraňovať dom alebo polia. Verilo sa, že ich bahniatka ochraňujú od hromu a krupobitia. Preto, keď začínali padať krúpy, bahniatka sa vynášali na dvor a verilo sa, že krúpy prestanú padať. Vŕbové zakvitnuté konáriky sa často používali aj v ľudovom liečiteľstve. Keď niekoho bolelo hrdlo, varil sa čaj z púčkov z bahniatok. Používali sa aj pri liečení iných chorôb u ľudí a domácich zvierat, využívali sa v ľudovom veštení. S bahniatkami ženy kedysi vyháňali dobytok na pašu, lebo sa verilo, že posvätené bahniatka majú ohromnú moc, že môžu ochrániť statok od vplyvu zlej sily, ktorá na dobytok môže preniesť rôzne choroby. ○

Nech nezabudnem: viem, že deti by najradšej dostať hračku, ale ja si nenechávam ujsť príležitosť vynoviť ich – kúpiť im niečo na oblečenie. Na pamiatku čias, keď som očakávala Veľkú noc kvôli novej šatke. Keď na plátno kúpené za bony matka pred obchodom čakala celú noc... Nech sa povojnové starosti nikdy nevrátia, ale radosť z rodičovského domu, na ktorú si spomíname, nech večne žije v našich potomkoch! ○

Kultúra Koľko bude slovenských žiakov prvákov? PRÍPRAVA NA ZÁPIS DETÍ DO ZŠ JANKA ČMELÍKA

Katarína Verešová

„V

troch staropazovských základných školách je toho času 144 prvákov. Natalita náhle klesá, ľudia sa vysťahúvajú za lepším životom do zahraničia a iných miest. V Starej Pazove máme aj veľa zmiešaných manželstiev, takže sa obávame, či v nasledujúcom roku v ZŠ h. J. Čmelíka budeme môcť formovať dve triedy prvákov,“ povedala učiteľka triednej výučby Anna Poliovková a predsedníčka Školskej rady ZŠ hrdinu Janka Čmelíka na spoločnom konzultačnom zasadnutí o prípravách na zápis prvákov s predstaviteľmi slovenských inštitúcií v utorok 24. marca. Na spomenutom zasadnutí hovorili o tom, ako pomôcť pazovskej škole, aby sa počet žiakov zachoval s dvoma slovenskými triedami, a ak sa to neuskutoční, nezostáva iná možnosť, len otvoriť srbskú triedu. Okrem predstaviteľov školy a miestnych slovenských inštitúcií na zasadnutí sa zúčastnili Libuša Lakatošová, republiková poslankyňa, Anna

Tomanová-Makanová, predsedníčka NRSNM, Svetlana Zolňanová, koordinátorka Výboru pre vzdelávanie NRSNM, Michal Baláž, podpredseda

jedna slovenská trieda prvákov, lebo počítajú so zápisom 22 žiakov. Aby mohli otvoriť dve triedy, chýba minimálne 9 detí. Riaditeľ Ján Havran

Z konzultačného zasadnutia Matice slovenskej v Srbsku pre Sriem, a Dr. Mišo Filip, predseda Rady Miestneho spoločenstva Stará Pazova. Kolektív ZŠ Janka Čmelíka vyjadril vážne obavy, že sa v nasledujúcom školskom roku 2015/2016 otvorí len

a predstavitelia školského kolektívu A. Poliovková, Jaroslav Miklovic a Ján Agarský povedali, že sú šance utvoriť dve slovenské triedy minimálne, lebo situáciu vzhliadli z viacerých aspektov. Väčšina kolektívu

je za to, aby sa otvorila jedna srbská trieda, lebo by sa tým spôsobom zaistila pracovná kontinuita (nikto by nezostal bez práce). Na špecifiká pazovského prostredia poukázala L. Lakatošová a medziiným povedala, že táto škola musí ponúknuť to, čo iné neponúkajú. Okrem iného venovať školské komplety prvákom, všetkým žiakom zabezpečiť desiatu zdarma, zorganizovať letné školy a podobne. S. Zolňanová poradila v teréne prebúdzať národnostné povedomie prostredníctvom mediálnej kampane a A. Tomanová-Makanová informovala, že NRSNM čoskoro bude rozoberať ťažkosti zápisu prvákov do slovenských škôl. Uviedla príklad úspešnej akcie v Bielom Blate. Staropazovský farár Igor Feldy navrhol združiť energiu cirkevného zboru, Matice a školy v prospech väčšieho záujmu rodičov o zápis detí do slovenskej školy. Názory jednotlivcov, že by bolo treba v tejto škole zvýšiť kvalitu výučby, dementoval riaditeľ školy J. Havran: „Naša škola patrí medzi najúspešnejšie v obci a širšie. O tom svedčia výsledky zápisu našich detí do stredných škôl, ako i na rozličných súťažiach.“ Na konzultačnej schôdzi sa tri hodiny analyzovali všetky možnosti základného školenia pazovských detí. Konkrétne výsledky sa ukážu neskôr, pretože zápis do prvého ročníka bude od 1. apríla do 31. mája.

V KYSÁČSKEJ ŠKOLE

Na počesť Ľudovíta Štúra Elena Šranková

udobno-literárne pásmo Cestou tŕnistou... k 200. výročiu narodenia Ľudovíta Štúra bolo prvým podujatím, ktoré sa realizovalo v základnej škole v Kysáči vo štvrtok 26. marca v rámci pripomínania si spomenutého jubilea. Súčasťou podujatia bola výstava Ľudovít Štúr a Slovensko a výstava žiackych výtvarných prác. Text, hudbu, primerané fotografie a výkresy pripravili pracovníci a žiaci školy, ako i členovia KUS Vladimíra Mičátka a KIS Kysáč. Prítomným priblížili časť života • KULTÚRA •

a diela slovenského politika, filozofa, historika, jazykovedca, spisovateľa, básnika, publicistu, redaktora a pedagóga. Z hudobno-literárneho pásma v kysáčskej škole V programe vystúpili Anna Gašparovićová (vypracova- a vedúca osobnosť slovenského prác. Ústrednou oslavou bude Deň la aj scenár), Michal Ďurovka (mal národného obrodenia v polovici školy, 29. októbra, v deň narodenia tohto slovenského národného na starosti aj scénografiu), Elena 19. storočia. V kysáčskej škole si počas celého buditeľa. Kysáčska škola od roku Čiefová, Hana Katarína Ďurovková, Milina Chrťanová a Branislav roka budú pripomínať význam 1967 nesie meno Ľudovíta Štúra Čeman. Hudbu mala na starosti kodifikátora spisovnej slovenčiny. a jeho prvá busta bola v škole Elena Krošláková a počítačovú pre- Podľa slov riaditeľky Daniely Mar- postavená o rok neskoršie. Bol to zentáciu Iveta Ďurovková. Podarilo čokovej budú to robiť panelovými dar delegácie Matice slovenskej na sa im na výbornú sprítomniť, ako žil výstavami v spolupráci s MOMS Slovensku. Druhá busta, sochára a pôsobil najvýznamnejší predsta- v Kysáči a usporiadajú i výstavy Pavla Radovanovića, je v záhradke viteľ slovenského národného života žiackych literárnych a výtvarných na vchode do školy. 14 – 15 /4641 – 4642/ 4. – 11. 4. 2015

Kultúra CELOTÝŽDŇOVÉ PODUJATIA V ŠKOLE V KULPÍNE

Krásne slovo, spev, pohyb… Katarína Gažová

učiteľov žiaci urobili pekné prezentácie práce krúžkov a vsunuli zaujímavosti zo spomenutých predmetov. Demonštrovali experiment výbuchu

iaci a učitelia Základnej školy Jána Amosa Komenského v Kulpíne si tohto roku zaplánovali netradične osláviť Deň školy. Usporiadali celotýždňové aktivity predstavovania mimoškolských voľných aktivít a prezentácie krúžkov, ktoré pôsobia v škole. Každé popoludnie mali vo vestibule školy zaujímavé vystúpenia za prítomnosti hostí a rodičov žiakov. – S aktivitami sme začali v pondelok 23. marca, keď sa predstavili najmladší a naj- Divadielko zo života sympatickejší žiaci od prvého Vuka Stefanovića-Karadžića po štvrtý ročník. Zaujímavým v podaní žiakov srbských tried hravým spôsobom prezentovali mimoškolské aktivity. Vystúpili vulkánu, ako Nikola Tesla vymyslel žiaci aktívne zapojení do recitačného, elektrinu a doplnili to premietaním rytmického, folklórneho, divadelného na videobeame. Podstata prezentácií a ekologického krúžku. Urobili to bola v tom, že učitelia navrhli tému, pútavým a sympatickým spôsobom. dali pokyny a žiaci to ďalej pripravovali V nasledujúci deň vystupovali žia- a realizovali samostatne, – povedala ci vyšších ročníkov a prezentovali riaditeľka školy Jovanka Zimová. prácu krúžkov z oblasti prírodných Jazykové a ďalšie krúžky prezenvied. Predstavili zemepisný, fyzický, tovali žiaci vyšších ročníkov v strebiologický, chemický, matematický du 25. marca. Formou divadelnou, a informatický krúžok. Za pomoci hudobnou, speváckou, výtvarnou

a tanečnou predstavili krúžky zo slovenčiny, srbčiny, angličtiny, nemčiny, dejepisu, výtvarnej a hudobnej kultúry, náboženstva. Žiaci zahrali divadielka o Vukovi Stefanovićovi-Karadžićovi a Ľudovítovi Štúrovi. Predviedli zmes piesní a rytmických tancov, sprítomnili dejiny Kulpína očami žiakov. V ten deň bol aj šachový turnaj, v ktorom účin-

Vyššie slovenské triedy zahrali príbeh o Ľudovítovi Štúrovi kovali žiaci škôl z Petrovca, Hložian, Maglića a hostitelia. V nasledujúci deň predstavili prácu školskej knižnice, čítacieho klubu a novinárskeho krúžku. Náplň programu tvorili témy: Knižnica

SELENČA

Tretia biblická olympiáda Juraj Berédi

Selenči v sobotu 28. marca prebiehala Tretia biblická olympiáda, súťaž v oblasti poznania častí Biblie žiakov, ktorí majú náboženstvo ako voliteľný predmet po slovensky. Spoločne ju zorganizovali Základná škola Jána Kollára a cirkevný zbor SEAVC v Selenči za finančnej podpory NRSNM, cirkevných zborov zo slovenských prostredí a Obce Báč. Zúčastnili sa predstavitelia zo šestnástich slovenských prostredí. V programe pred začiatkom súťaže účinkovali žiaci, žiacky chór a orchestrík selečnskej základnej školy s profesorom PaedDr. Jurajom Súdim. Anna Valentová, učiteľka náboženstva v Selenči, privítala hostí a účastníkov a moderovala program. Prihovorili sa: Katarína Vrabčeniaková, riaditeľka základnej

www.hl.rs

Príhovor Vladimíra Valenta, zborového farára v Selenči a seniora báčskeho školy, Tatiana Naďová, predsedníčka Aktívu riaditeľov základných a stredných slovenských škôl, a Vladimír Valent, selenčský zborový farár a senior báčsky, v mene SEAVC v Srb-

Informačno-politický týždenník

voľakedy a dnes, Módna prehliadka kníh, Významní spisovatelia, a nechýbali ani recitácie a piesne. V ten deň súťažili mladí šachisti kulpínskej školy a zmerali si sily medzi sebou, keďže je šachový krúžok v kulpínskej škole veľmi populárny. Oslavy Dňa školy v Kulpíne sa skončili v piatok 27. marca športovými súťaženiami: futbalom a volejbalom. – Teší nás, že nám počas oslavného týždňa na návšteve boli kolegovia zo škôl našej obce, ale aj naši starí známi – hostia zo Slovenska. Aj rodičia žiakov nás prišli podporiť. Takýto spôsob oslavy s prezentáciami sme si zvolili hlavne preto, aby sme všetci

sku. Súťažilo sa v štyroch skupinách. Testy pre olympiádu vypracoval ThMgr. Jaroslav Kopčok, hložiansky zborový farár. Kým trvalo hodnotenie, účastníci navštívili etno dom,

boli zapojení do aktivít. A naozaj, aj žiaci, aj kolegovia učitelia s pôžitkom pripravovali obsahy zaradené do celotýždňovej oslavy Dňa školy, – uzavrela riaditeľka Zimová. kde ich privítala Viera Strehárska, Veľkonočný bazár a evanjelický kostol. Pre víťazov organizátori prichystali vzácne vecné odmeny a zabezpečili aj účasť v tábore na Slovensku. V prvej skupine žiakov 3. a 4. ročníka základných škôl ceny získali: 1. Vladimír Gabriel Lovás, 2. Dário Gages a 3. Andrea Straková, všetci z Aradáča. V druhej skupine žiakov 5. a 6. ročníka najlepší boli: 1. Karmena Kováčová, 2. Teodora Šimoniová, obe zo Selenče, a 3. Nataša Dobrovoľská z Kulpína. V tretej skupine žiakov 7. a 8. ročníka najlepší boli: 1. Karolína Bažíková z Lugu (Susek), 2. Kristína Šranková z Hložian a 3. Daniela Žihlavská z Pivnice. V skupine stredoškolákov najúspešnejší boli: 1. Monika Bažaľová z Hložian, 2. Michaela Mravíková z Hložian (žiačky gymnázia v B. Petrovci), 3. Xénia Gašparová zo Starej Pazovy. Štvrtá biblická olympiáda sa o rok uskutoční v Aradáči, k čomu prispeli víťazi na tohtoročnej olympiáde z Aradáča, ktorí získali najviac cien. • KULTÚRA •

KUS ZVOLEN V SLOVENSKOM DOME V ČECHÁCH

Staropražská polka po zvolensky Monika Necpálová

že dvestočlenný súbor je naozaj na vysokej úrovni. Predstavil sa aj KUS Vesela Šokadija z Chorvátska. Pánovi sediacemu v hľadisku vedľa nás sa zaleskla v oku slza. Už roky žije v Prahe, no na rodné Bulharsko nezabúda. Na festivale vystupoval jeho vnuk z bulharského spolku Petrunino v Prahe – Bulgari Zaedno. Azda to je zmysel medzinárodných festivalov v multikultúrKUS Zvolen v Slovenskom dome nej metropole. Priniesť kúsok domácej kultúry z pôvod- mohli pokochať v dynamike ných krajín obyvateľstvu, ktoré šarišských tancov a hre na harrodnú zem opustilo, ale pri každej monike vedúceho KUS Zvolen príležitosti sa rado pozrie srdcom Michala Čiliaka a Vladka Zimu, najmladšieho člena zájazdu. na svoje tradície.

trnásťhodinová cesta z Kulpína do Prahy trochu poznačila únavou mnohopočetnú výpravu folkloristov, ale cestovateľskej duši vôbec neuškodila. Keď autobus na pravé poludnie doviezol spevákov, tanečníkov a hudobníkov z Nového Pazaru aj z KUS Zvolen z Kulpína na Hradčany, počasie nebolo veľmi prívetivé. Napriek tomu starobylosť hlavného mesta Českej republiky ohúrila všetkých. Veď vojenská stráž na pražskom hrade či výsosť Chrámu sv. Víta patria k hlavným turistickým atrakciám. Piatok 13. marca však čas na vychýrené české pivo nezvýšil. Miesto toho na členov oboch súborov čakalo vybaľovanie krojov a následné žehlenie. Veď prezentovať svoj národ na Medzinárodnom kultúrnom festivale Praha 2015 musí byť dokonalé. Tak aj v piatok večer bolo. Začalo hymnou českou, pokračovalo slovenskou a srbskou, končiac chorvátskou a bulharskou. Divadlo Metro v samom centre Starého mesta zažilo folklórny šum. Krásne vystúpenie malých českých detí z Folklórneho súboru Valašek, recitujúc riekanky, vystriedali Kul- Medzinárodný festival v Divadle Metro pínčania so slovenskými a rómskymi tancami. Srbské Azda tak sledovali aj našich Sobotný večer v Slovenskom kolo výborných tanečníkov z KUS kulpínskych folkloristov Slo- dome, novootvorenom kultúrRas Nový Pazar len potvrdilo, váci žijúci v Prahe. Aj oni sa nom stánku Slovákov v Českej republike, sa totiž niesol v duchu podujatia Vojvodinskí Slováci v Prahe, ktoré zastrešoval Slovensko-český klub, Evanjelická cirkev a. v. v Českej republike a Svetové združenie Slovákov v zahraničí. Program otvoril riaditeľ Slovenského domu Vladimír Skalský, ktorý sa príchodu Slovákov z Dolnej zeme veľmi potešil. Poldruhahodinové vystúpenie Kulpínčanov získalo všetkých prítomných. Takmer tridsiatka účinkujúcich sa dokonale vynachádzala v komornom priestore. Vystúpili s piesňami a Rómske tance v podaní Kulpínčanov v centre Prahy tancami z Vojvodiny, ako aj zo • KULTÚRA •

Šariša, z Raslavíc na východnom Slovensku. Azda najlepším zavŕšením stretnutia Slovákov z Prahy a Slovákov z Vojvodiny bola spoločná hymna zahraničných Slovákov Po nábreží koník beží, a potom už len jedna pieseň za druhou pri spoločných rozhovoroch a spevoch. Zákutia Prahy sú právom lákadlom na ďalšiu cestu. „Samozrejme, že plánujeme ďalšiu spoluprácu so Slovenským domom a zájazdy do Čiech s malými i dospelými divadelníkmi, ako aj s Mládežníckym folklórnym súborom na Jánošíkov dukát. No to sú zatiaľ iba plány. Uvidíme, či financie dovolia,“ zvažuje za všetkých kultúry chtivých z KUS Zvolen Michal Čiliak a dodáva: „V Prahe sme odovzdali pozdravy od všetkých priateľov a inštitúcií, akými sú Matica slovenská v Srbsku, Obec Báčsky Petrovec či ÚKVS.“ Zaujímavým doplnkom celého večera bol aj premietaný dokument o Slovákoch žijúcich v jednotlivých častiach Srbska z produkcie Ústavu pre kultúru vojvodinských Slovákov. O tom, že zem je skutočne guľatá, svedčí i to, že sme sa na vystúpení spoznali s fotografom z Nadlaku a s obrovským počtom pražských Slovákov, ktorí Dolnú zem už navštívili. Však spev slovenskej zeme vyviera ako čistý prameň v ktoromkoľvek kúte sveta.

14 – 15 /4641 – 4642/ 4. – 11. 4. 2015

Kultúra O KAPITÁLI V 21. STOROČÍ THOMASA PIKETTYHO S REDAKTOROM VYDANIA PROF. DR. RADOVANOM PEJANOVIĆOM, REKTOROM NOVOSADSKEJ UNIVERZITY

poznačí Pikettyho Kapitál. Majú tieto dve vydania styčné body? – Iste majú, najmä ich hospodársky aspekt. Marxov Kapitál je geniálne dielo, keďže odhalil, zistil, že je logikou kapitálu, aby rástol, oplodňoval sa aj v záujme vývozu chudobe. Mizne stredná vrstva. nadhodnoty či profitu. Piketty zase – Čiže nerovnosť ako nebezpeč- zistil, že príjmy a zisky z kapitálu ný obmedzujúci činiteľ? oveľa rýchlejšie stúpajú než profit – Jasné je, že pre to všetko Piketty z práce. Čiže kapitál sa prírodne nastoľuje otázku: Môže sa ľudská zväčšuje, ďakujúc i činiteľom, ako spoločnosť vôbec rozvíjať s takýmto je schopnosť jeho majiteľa, makonceptom? A zisťuje, že nemôže nažmentu, vedecko-technický a že je jej kľúčovou úlohou pod- pokrok, rast produktivity etc. Sú niknutie radikálnych zmien, najmä to tie styčné body. Rozdiel medzi na globálnej úrovni. Teda ide o to, nimi je v tom, že Marx z ekonoaby sa na základe konsenzu uviedla mickej vedy prešiel na politickú, tzv. progresívna daň na bohatstvo. aby sa na základe toho dostal Aby sa potom k záveru, že preto tými prostriedtreba kapitalizmus kami umožnilo zrušiť, revolučným všetkým ľuďom bojom nastoliť slušne žiť. Bol by socializmus, príto potom nový padne komunizsystém, kapimus. Bolo to jeho talizmus s ľudutópiou, veľkou skou tvárou. chybou. Ukázalo Zodpovedalo sa to už tým, že by to aj Srbsku. keby socialisticMy sme v takom ké krajiny stáli za koncepte, ktorý to, tak by obstáli je nenormálny, a neskrachovali. neprirodzený. Piketty tomu vraví Transformácia nie. Lebo mieni, že spôsobila chaevolučnou cestou, os, umožňujúc Obálka diela, ktoré spôsobilo prostredníctvom vznik hŕstky ľudí, riadny rozruch vo svetových reforiem, inakšej ktorí nevedia, čo odborných a iných kruhoch ekonomickej so sebou, svojím a všetkých foriem bohatstvom. Na druhej strane je zase makroekonomickej politiky – čoraz väčší počet chudobných, až daňovej, investičnej, menovej, hladných, stravujúcich sa v národ- agrárnej atď. – sa nedostatky a nených kuchyniach. rovnosti dajú napraviť, a tým upria– Devätnáste storočie poznačil miť spoločnosť k udržateľnému Kapitál Karla Marxa, toto azda rozvoju.

Hrozí nám sociálna bomba Oto Filip

á kniha, ktorej tunajším vydavateľom je novosadská Akademická kniha a vytlačil ju HL PRINT v Petrovci, je zázrakom svojho druhu. Podľa rýchlosti, dosahu a rozsahu, ktorými sa, ako blesk z jasného neba, presadila v stovkách tisíc exemplárov od Európy po USA. Podľa ozveny, ktorú spôsobuje dodnes. Dosvedčuje to aj fakt o jej vysokom náklade, na ktorom by jej mohli pozávidieť i najuznávanejšie mená svetovej literatúry, aj skutočnosť, že ju už preložili do desiatok jazykov, aj tisíce recenzií a odborných posudkov, aj frekvencia citovania častí jej obsahu či súhlas alebo nesúhlas s tézami Thomasa Pikettyho, prezentovanými na takmer 650 stranách Kapitálu v 21. storočí. Zo záplavy názorov možno je najopodstatnenejšie všimnúť si na úvod tie, ktoré majú ľudia veľmi angažovaní na jej vzniku a presadeniu sa na našom trhu. V prvom rade jej redaktora, rektora Univerzity v Novom Sade prof. Dr. Radovana Pejanovića. – Čím vás v prvom rade oslovil súčasný Kapitál v 21. storočí? – Po prvé, chcem podotknúť, že je Thomas Piketty skvelý výskumník a osobnosť, priam geniálny vedec, ktorý získal doktorát ako 22-ročný, odborník, o ktorého mali a majú záujem popredné svetové univerzity, ktoré súťažia oňho, človek, ktorý zverejňoval práce v najznámejších

svetových ekonomických časopisoch. Po druhé, tá téma, ktorú si zvolil preskúmať, je skutočne veľmi dôležitá, nielen preto, že ide o problém redistribúcie kapitálu, o otázku nerovnosti. Aj Svetové ekonomické fó-

Rektor a redaktor: prof. Dr. Radovan Pejanović

rum kladie, zaraďuje nerovnosť v spoločnosti k vážnym rizikom súčasnosti, spolu s klimatickými zmenami, s geostrategickými a inými problémami. Nerovnosti v spoločnosti sa stali vážnym obmedzujúcim činiteľom rozvoja ľudskej spoločnosti. Tá téma si teda zasluhuje plnú pozornosť. Aj na globálnej svetovej úrovni, aj v prípade vyvinutých štátov, ako sú USA, aj ak máme na zreteli menšie štáty, akým je náš, tie nerovnosti sa stávajú sociálnou bombou. Lebo jedna malá skupinka ľudí disponuje všetkým, kým všetci ostatní spejú k

Narodeniny a výročia v apríli 2015 ËË 1. apríla 1915 v Petrovci sa narodil slovenský vojvodinský novinár, režisér, herec Pavel Bartok. (Pripomíname si 100. výročie.) Zomrel 15. októbra 1980 v Novom Sade. ËË 1. apríla 1975 na Slovensku, v Bratislave, zomrel slovenský literárny kritik a esejista Alexander Matuška. (40. výročie) Narodil sa 26. februára 1910 vo Vlkanovej.

www.hl.rs

ËË 10. apríla 1935 na Slovensku, v Kočovciach, sa narodil slovenský básnik Ján Buzássy. (Blahoželáme k 80. narodeninám.) ËË 14. apríla 1885 na Slovensku, vo Vsetíne, sa narodil slovenský básnik moderny a politik Ivan Gall. (130. výročie) Zomrel 26. mája 1955 v Prahe.

Informačno-politický týždenník

ËË 17. apríla 1885 na Slovensku, v Kochanovciach, sa narodil slovenský básnik a prekladateľ Vladimír Roy. (130. výročie) Zomrel 6. februára 1936 v Novom Smokovci. ËË 20. apríla 1855 v Kulpíne sa narodil slovenský dolnozemský prozaik, ľudovýchovný pracovník, učiteľ v Hajdušici a v Padine, zakladateľ chmeliarstva Albert

Martiš. (160. výročie) Zomrel v Padine roku 1918. ËË 24. apríla 1905 v Erdevíku sa narodila slovenská vojvodinská spisovateľka pre deti, redaktorka, výtvarníčka, učiteľka v Kysáči, Aradáči, Novom Sade a v Báčskom Petrovci Oľga Babylonová-Garayová. (110. výročie) Zomrela 2. septembra 1988 v Novom Sade. • KULTÚRA •

FOTOGRAMY MIRKA LOVRIĆA

Zvečnená percepcia mikrosveta Katarína Verešová

nes, keď takrečeno každý fotí na digitálnom fotoaparáte alebo mobile, málokto si uvedomuje umelecké zobrazenie sveta, ktorý ho obklopuje. Umenie fotiť dnes znamená vnímať objekty zo zvláštneho uhla za zvláštnych okolností. Voľakedy fotografovanie bolo nielen remeslom, ale aj zvláštnym koníčkom, keď sa v temnej komore na citlivom papieri vyvolávali a tônili fotoobjektívom zachytené zábery. Lenže fotografická temná komora dokáže spraviť unikátne zábery bez použitia fotoaparátu. Taká umelecká fotografická technika sa volá fotogram. Ňou sa zaoberal Mirko Lovrić (1935 – 2013), historik umenia a úžitkový umelec z Belehradu. Výber jeho fotogramov bol vystavený v Kultúrnom centre Belehradu, v galérii Artget, od 5. do 28. marca. Najvýznamnejší predstaviteľ tohto druhu umenia na priestoroch bývalej Juhoslávie Mirko Lovrić po Škole úžit-

kových umení v Záhrebe na Filozofickej fakulte v Belehrade vyštudoval dejiny umenia. Fotoreportážou sa zaoberal v Generálnom sekretariáte prezidenta republiky a svoju prvú samostatnú výstavu fotografií veľkých rozmerov mal v roku 1972 v Salóne Múzea úžitkového umenia v Belehrade. V deväťdesiatych rokoch s inými autormi založil Nacionálne centrum pre fotografiu a v roku 1994 sa stal jeho predsedom. Retrospektívnu výstavu mal aj v Múzeu súčasného umenia v Belehrade (1998) a poslednú dekádu jeho práce označili výstavy v Múzeu úžitkového umenia Introspektíva (2003), v Galérii W Photo v Paríži (2004), v Galérii Artget v Belehrade (2005) a v Modernej galérii v Lazarevci (2007). Bol predsedom Umeleckej rady ULUPUDS, členom Rady Salónu Múzea úžitkového umenia, Októbrového salónu a Pavilónu Cvijety Zuzorić. Písal eseje o dejinách a teórii fotografie a účinkoval na mnohých nacionálnych a internacionálnych výstavách.

Pred fotogramami – historici umenia z Belehradu, Lovrićova manželka Vlasta Ječmenová (v strede) a jej brat Vladimír Ječmen (prvý zľava) Lovrićove fotogramy, ktoré spravil v posledných desiatich rokoch, zhŕňajú ideu, experiment, abstrakciu, svetlosť, formu, výtvarnosť, rozprávačstvo a predovšetkým jeho vnímanie sveta, ktorý ho obklopuje. Venoval sa zvlášť prírode a umeleckým zobrazením skúmal tvar byliniek. Po ich osvetlení transformoval ich do veľmi jemných alebo dynamických kompozícií. Lovrić sa zaoberal nielen geometriou, ale aj typografiou. Seriálom fotogramov,

zvaného Gutenberg (2007), umeleckým zobrazením znázornil jednu dobu tlačených novín – osvetlených, zatienených – ale aj zhúžvaných a akoby spálených dobou digitalizácie. Podľa slov Vladimíra Milinkovića, umeleckého fotografa, a Vlasty Ječmenovej, Lovrićovej manželky, táto výstava sa presunie do Paríža a jeho najlepšie fotogramy si nájdu trvalé miesto aj v Múzeu súčasného umenia na Novom Belehrade.

 RECENZIA

Hudobné CD orchestra Zvonivá cimbalovka Marijan Pavlov

elenčský orchester Zvonivá cimbalovka vydal nové audiocédečko. Tento hudobný nosič obsahuje trinásť skladieb, ktoré sú zhrnuté pod jednoduchým názvom Slovenské ľudové piesne z Vojvodiny. Okrem samotného orchestra na nahrávaní sa podieľali sólisti Komorného zboru Zvony. Vedúci orchestra Juraj Súdi sa podpisuje aj ako producent tohto vydania. Zvukový dizajn mal na starosti Ondrej Pavčok. Realizáciu celého projektu podporil Úrad pre Slovákov žijúcich v zahraničí. Už úvodná pesnička nasvedčuje, že ide o zloženie orchestra, ktoré je iné, ako sú dlhodobo zaužívané orchestre od 70. rokov (v takomto type orchestra bola dominantná harmonika, okrem ktorej hrala aj akustická gitara, kontrabas, prípadne klarinet). Selenčský orchester predviedol výraznejší prejav najmä pri sláčikových nástrojoch a cimbale. Tieto nástroje jednoznačne patria do tohto prostredia a predstavujú zabudnutú súčasť • KULTÚRA •

dolnozemských tradičných hudobných nástrojov. Orchester evidentne pokračuje so začatou prácou, ktorú predviedol v posledných rokoch na viacerých festivaloch, za čo bol neraz pochválený, ale i odmenený.

Výber pesničiek je rôzny. Väčšina je už tradične známa a pomerne dosť počúvaná, čo zodpovedá komerčnému účelu a páčivosti tohto nosiča širším masám ľudí. Sú tu i niektoré pesničky, ktoré sú menej známe. Rozvrhnuté sú striedavo, dobre, čo pôsobí osviežujúco, a občas púta zvýšenú pozornosť

pri počúvaní. Bodku za celým týmto albumom dal orchester spoločne s Komorným zborom Zvony, kde zaspievali rôzne svadobné piesne. Tu v plnej svojej paráde predviedli, ako môže znieť súhra kvalitného spevu, jemných sláčikových a cimbalových tónov, spoločne s tradičným vojvodinským zvukom orchestra. Azda jedinou vecou, ktorá by sa dala vyčítať selenčskému orchestru, je obal cédečka. V tomto prípade platí podobne ako v ľudovom prísloví, že človeka netreba súdiť podľa výzoru. Dizajn, čiže obal nepredstavuje adekvátne obsah, ktorý sa nachádza vnútri. V súčasnosti sú pomerne jednoducho dostupné možnosti úpravy fotografií a textov, ktoré môžu obohatiť vonkajší vzhľad a rovnako slúžiť i ako informačný a sprievodný materiál o konkrétnom vydaní a o orchestri. Činnosť ľudového orchestra Zvonivá cimbalovka vychádza z iniciatívy jej zakladateľa Juraja Súdiho. Je i vedúcim Komorného zboru Zvony, ktorý založil spoločne s manželkou pred dvadsiatimi rokmi. Zbor sa venuje spevu vážnych,

chrámových i slovenských ľudových piesní. Práve ľudové piesne rôznych skupín či sólistov si často vyžadovali hudobný sprievod, ktorý sa postupne formoval ako samostatné teleso. Chvályhodný je smer, ktorým sa Zvonivá cimbalovka uberá, pričom mám na mysli snahu o udržanie autentickosti pri výbere pesničiek a zloženie orchestra. Už zo samotného názvu je evidentné, že zloženie orchestra má aj cimbal, čo je v súčasnosti pre prostredie vojvodinských Slovákov pomerne zriedkavé. Hru na tomto nástroji začali oživovať iba pred niekoľkými rokmi a práve tento orchester je jeden z tých, ktorý môžu byť ostatným orchestrom príkladom. Celkové zloženie orchestra je akustické, s dôrazom na sláčikové nástroje ako primárne. Vedúci orchestra často siaha po autentickom, pôvodnom materiáli, takmer zabudnutých pesničkách, pre ktoré samostatne robí hudobné aranžmány. Práve odborná vzdelanosť a dlhodobá skúsenosť v oblasti nielen ľudovej hudby a spevu predstavuje správnu kombináciu výberu, úpravy a interpretácie ľudových piesní.

14 – 15 /4641 – 4642/ 4. – 11. 4. 2015

Kultúra DIDA 2015 V PIVNICI – PRVÁ ČASŤ

Bohaté a pestré divadelné hody Anna Francistyová, Monika Necpálová, Elena Hložanová

i otvorenie Spomienkového kútika Kvetoslava Imreková-Šusterová preJanka Čemana v druhom „kúte“ čítala i pozdravný list veľvyslanca divadelného salóna. Minivýstavu Jána Varšu, ktorý pre iné záväzky zloženú z autentických kúskov ná- nemohol prísť do Pivnice a festival bytku, odevných predmetov, kníh, DIDA 2015 v mene patrónov sláv repertoári až 17 predstavení (z rukopisných zošitov a fotografií nostne otvorili Milanka Lažetićová, toho 14 súťažných) v programe spisovateľa i tri výstavy, knižný večierok, J. Čemana, plus primeraný scenár k otvorevlastným meniu a zatvoreniu podujatia – to je nom Michala Kámaňa (1922 – 1987), pripravil Vladimír Brňa. Táto uk ážk a má spomienkový ráz pre tých, čo ho osobne poznali, a informačný pre mladšie generácie. Úryvok Vladimír Brňa a Ines Pintírová v Spomienkovom z diela J. Če- kútiku Janka Čemana mana, ktorého meno nesie pivnické divadlo, na členka Báčskopalanskej Obecnej otvorení prečítala mladá herečka rady, a Anna Tomanová-Makanová, Historická výstava o vojvodinskej tlači aj v Pivnici Ines Pintírová. podpredsedníčka Zhromaždenia Pivničania majú už dva roky ďalDIDA 2015. Festival Divadelných APV a predsedníčka NRSNM. Priinscenácií dolnozemských autorov šiu akademicky vyškolenú umelec- POĎME NA JAVISKO tom s potešením kvitovali už vyše Vo vynovenej sieni, do ktorej 20-ročnú tradíciu vyprofilovaného v rámci Dní Janka Čemana otvoril kú dušu a podobne ako Zvonimír svoj 21. ročník v piatok 27. marca. Pudelka, ktorý sa svojou tvorbou od vlani pribudla aj časť nových festivalu, ako i záujem detských Mimoriadne tentoraz neprebieha prezentoval návštevníkom festivalu stoličiek, na otvorení 21. ročníka súborov o účasť na tomto podujatí. iba v dňoch posledného marcové- DIDA vlani, aj Andrea MerníFestivalové javisko prví vyskúšali ho a prvého aprílového víkendu, ková svoje uplatnenie našla členovia Divadelného súboru Jána ale – ako to hovoríme, v kuse – až v pivnickom divadle. Svojou Chalupku mesta Brezno, laureáta deväť dní. Novinkou je osobitný deň ideou udala tón propagačnéminuloročného festivalu Palárikova (pondelok 30. marca) vyhranený iba mu materiálu minuloročnéRaková. Podali drámu Staroba, ktorú pre detské predstavenia a po jedi- ho i tohtoročného festivalu na motívy novely Mila Urbana na nom voľnom dni (utorok 31. marca) DIDA a zo štyridsať výkresov, inscenovanie upravila a režírovala v nedeľu 5. apríla po vyhodnotení malieb a fotografií tvorí jej Dana Turanská. Bravúrne spracovaodborníkov a predstavení na počesť druhú samostatnú výstavu ným motívom starnutia oslovili aj (pritom prvú po absolvovaní odmenených spustí oponu. obecenstvo vo festivalovej Pivnici. akadémie a prvú v rodnej Druhý polčas Vítania jari s kniPivnici), ktorú pomenovala VÝSTAVY K DISPOZÍCII hou si vybral pre podujatie dátum Subjektívne vnímanie priestoOD PRVÉHO DŇA 28. marec. A kde inde skončiť púť Pre milovníkov divadla a pivnic- ru. V divadelnom salóne má prezentácií, ak nie na divadelnom kého divadelného sviatku orga- svojich návštevníkov každý festivale slovenskej autorskej tvorby nizátori – členovia Ochotníckeho deň a na vernisáži 27. marca DIDA. Divadelný salónik v sobotu divadla Janka Čemana – pripravili ju prítomným priblížil výtvarzaplnili dospelí, aj deti... výstavy, ktoré si možno pozrieť ný kritik V. Valentík. Pripome„Navštívili sme dvanásť prostredí, do zatvorenia festivalu. Putovnú nul, že výstava je bohatá na kruh knižných prezentácií sa uzavýstavu 150 rokov slovenských no- použité výtvarné techniky, tvára na festivale DIDA,“ konštatoval vín a časopisov vo Vojvodine po že východiskovým motívom V. Valentík a doložil, držiac v ruke príhovore Jána Kmeťka, predsedu vystavených prác je zátišie Figurácia a abstraktný prejav knihu Nová slovenská vojvodinská Organizačného výboru, sprítomnili alebo detail bytového inte- na výstave Andrey Merníkovej dráma II: „Všade, kde sme boli, odautor Vladimír Valentík, Pavel Čáni, riéru a zvlášť upozornil na porúčali sme divadelníkom túto riaditeľ Múzea vojvodinských Slová- autorkine vyspelé práce venované Dní Janka Čemana obecenstvo knihu, výber z našej divadelnej tvorprivítal Ján Kmeťko, predseda Or- by. DIDA má takto zapísanú svoju kov, a Samuel Žiak, riaditeľ NVU Hlas skúmaniu svetla. V šnúre piatkových vernisáží bolo ganizačného výboru, moderátorka minulosť. To je dôvod, prečo môže ľudu. Zarezonovala vyhláška, že si

www.hl.rs

Pivničania zaslúžili pozrieť túto historickú expozíciu, lebo vždy patrili medzi najhorlivejších čitateľov a odberateľov slovenskej vojvodinskej tlače. Táto výstava vznikla v rámci osláv 150 rokov slovenskej tlače a 70 rokov Hlasu ľudu a prvýkrát bola predstavená 18. októbra 2014 v Štúdiu M v Novom Sade.

Informačno-politický týždenník

• KULTÚRA •

mať svoju budúcnosť.“ Publikum herci pod hlavičkou Ochotníckeho sa dozvedelo aj to, ako má vypadivadla Janka Čemana. Dôkazom dať elektronická kniha. V minulom bola hra Petra Hudáka Pes Jeana roku túto podobu v SVC dali tituLabadieho, ktorá vznikla počas lu Transformácia kultúry Slovákov seminára Píšeš? Píšem! v Soľanoch. Riaditeľ vydavateľstva Pozoruhodným režijným povyzdvihol aj Dejepis Slovákov ako daním zaujala aj autorka príbehu jednu z najdôležitejších publikácií Zázračná kniha Svetlana Gašková, ktorá pustila svojich hercov vlaňajšieho roka. z Ochotníckeho divadla Kysáč už Po príhovore V. Valentíka sa dostali na rad mladí divadelníci, aj žiaci na začiatku predstavenia s baterštvrtého ročníka tamojšej základnej kami do čierneho hľadiska. Viete školy. Pod vedením Tatiany Kolárosi predstaviť ten jasot detského vej prečítali úryvky z kníh Jednozubý obecenstva! Veď deti svojím spôúsmev Kataríny Mosnákovej-Bagsobom tmu zbožňujú – ak sa cítia ľašovej, Na písmenko, na písmenko Vladimír Valentík odovzdal malým recitátorom knižné darčeky v bezpečí. A verte, že všetky rozAnny Kukučkovej a Štvorlístok Márie právkové, poetické i dobrodružné Vrškovej. Ako pamiatku na svoje zranený vojak sa vrátil z bojiska obecenstvo. príbehy toho dňa malým divákom prvé literárne verejné vystúpenie domov a namiesto očakávaných raukázali, že divadlo je miesto, kde všetci recitátori si odniesli knihu dostných chvíľ prežíva neznesiteľné DETI KONKURENCIOU môžu byť sami sebou a kde sa môžu vydavateľstva. Podaktorým sa ušlo psychické traumy. Nemá podporu PRE DOSPELÝCH cítiť bezpečne. Medzinárodný deň detí a divadla aj najnovšie vydanie knihy Da- v rodine a normálny život preň viac Víťazstvo čistej lásky nad pýchou niela Pixiadesa Rybka Žiara. Nové nie je možný. Veď zabil človeka. v Pivnici? Aj to je možné! Pondelok a mamonou ukázala i inscenácia publikácie organizátori venovali aj Nevediac prečo, stal sa vrahom. 30. marec na festivale DIDA patril di- podľa predlohy ľudovej rozprávky vadelníckej budúcnosti. Ako hovorí Soľ nad zlato v adaptácii Moniky školskej a miestnej knižnici v Pivnici. Jeho svedomie to neznieslo. jeden z hostiteľov súborov Necpálovej. Na veľkej festivalovej Večerné predVladimír Kolár: „To sme tu scéne tak stáli prvý raz minidivadelstavenie 28. marca ešte nemali. Detský deň bol níci z Kultúrno-umeleckého stredispotvrdilo kvalispôsob, ako prilákať deti do ka Zvolen z Kulpína. A vedzte, že to tu Divadelného divadla.“ Tatiana Kolárová, bol pre nich veľký zážitok. Nielen súboru Daxner pani učiteľka, prikyvuje: hrať, ale aj nosiť rekvizity, pripraz Tisovca. Hosť zo „Dnes sme sa ani poriadne vovať scénu, rýchlo sa obliekať do Slovenska uviedol neučili, na obed sa celá kostýmov, líčiť sa, a potom tlieskať smutno-smiešny príškola vybrala do divadla svojim divadelným kolegom z iných beh Slučka pre dvoch na predstavenia.“ A piv- súborov. Veď práve tak vyzerá fesautora Ivana Bukovnickí divadelníci zo ZŠ 15. tivalové čaro: Ako veľký kolotoč! čana. Traja účinkujúoktóbra to mali v ten deň ci nenechali diváka Iste sa s nami zhodnú aj žiaci naozaj náročné – odohrali divadelnej sekcie ZŠ hrdinu Janka na pokoji a svojím tri predstavenia! Napolud- Čmelíka, ktorí prišli až z ďalekej Pa„pohrávaním sa“ so nie predpremiéra a o tretej zovy. Predstavenie pod režisérskou slovami nútili obecenstvo k úsmevu aj Bukovčanova Slučka pre dvoch pri závažnom motíve v skvelej tisovskej inscenácii príbehu. „Ide o predlohu, po ktorej málo siahajú režiséri Divadelná sekcia Branislava Viera nevedno prečo,“ uvažuje režisér Michal Stejskal, stojac pred scénou ga pôsobiaca v rámci Kultúrneho z improvizovaných pavučín na po- centra Aradáč predviedla svoje vale. Veľmi dobre premyslená kon- najnovšie predstavenie Láska alebo cepcia inscenácie oslovila publikum niečo tomu podobné. Predstavenie vypointovanými dialógmi. Herci tak hovorí o rodinných vzťahoch troch šikovne poodhalili tragikomické generácií, v ktorých sa strácajú momenty krízovej životnej situácie: a konfrontujú osobné potreby, Veď prežiť zbytočne päť rokov, päť zvyky a záľuby. Niekto si žije vo mesiacov a šesť dní na povale zo svete TV noviel, niekto za pomoci strachu pred justíciou bol v tom alkoholu uteká z reality do iných príbehu, ako sa ukázalo, ten naj- dimenzií a ostatní si zase žijú tak, Deti z Kysáča nám ukázali, ako sa Sára naučila čítať ako sa od nich očakáva. Keď sa menší problém. Nedeľa 29. marca patrila Kova- však náhoda a televízna kamera premiéra hry s titulom Len tak? taktovkou Aničky Balážovej a Ivana čičanom a Aradáčanom. Kolektív presťahuje do ich domácnosti, vyj- ponúkla príbeh na motívy knihy Ječmena, z autorského pera Jána Kreatívnych Amatérov KOKRAM dú na povrch pravdy, ktoré nie sú Márie Kotvášovej-Jonášovej Mať Uličianskeho nesie názov Cesta ku z Kovačice sa v Pivnici obecenstvu celkom príjemné a všetko zmenia. pätnásť je také ťažké alebo Striptíz. šťastiu. A veru, detský deň na festipredstavil psychologickou drá- Autorom predlohy je Jano Hrubík, Takmer dvadsiatku hercov dirigovali vale DIDA takou cestou rozhodne mou I na U podľa textu Dragana ktorý spolu s Jánom Zvarom pod- režisérky Vesna Kámaňová a Jarmila bol! Karlečíka, ktorú režírovali Danka písali réžiu. Deväťčlenný herecký Čobrdová. Svetlú budúcnosť veštia Foto: A. Francistyová, Svetlíková a autor. V predstavení kolektív v Pivnici výborne pobavil pivnickému divadelníctvu i mladí M. Necpálová a A. Meleg • KULTÚRA •

14 – 15 /4641 – 4642/ 4. – 11. 4. 2015

Kultúra CELOVEČERNÝ PROGRAM V PETROVCI

najmladších po tých najstarších spolkárov, ale ich skĺbili aj divadelnými scénkami. Tie tiež dobre pobavili početné obecenstvo, ktoré nešetrilo dlane a povzbudilo folkloristov. V rámci koncertu vystúpili všetky tanečné, hudobné a spevácke skupiny, ako aj sólisti tohto spolku. Mládežnícku skupinu tanečníkov nacvičil choreograf Ján Kováč, s detskou tanečnou skupinou pracuje Tatiana Kriváková-Amidžićová. Detský hudobný orchester Kukulienka v spolku nacvičuje Michal Struhár a detskú Aj najmladší pobavili obecenstvo so štylizovanými detskými hrami spevácku skupinu Milina Sýkorová. Ženskú spevácku nám vštepovali naši starí, a my skupinu má na starosti Ondrej sa snažíme prenášať ich na naše Maglovský, ktorý nacvičil aj sómladšie pokolenia,“ medzi dvoma listky. S tanečnými skupinami strofami ľudovej pesničky sa na v spolku pracujú harmonikári začiatku programu prihovorila Zdenko Makovník a Ján Andrášik, speváčka a zároveň i predsedníčka ktorí s ďalšími hudobníkmi hravo spolku Milina Častvenová. zvládli dvojhodinový koncert. Sľub predsedníčky spolku Divadelnú skupinu a skupinu petrovskí folkloristi v programe najmladších folkloristov nacviv úplnosti splnili. V premyslenom čila Daniela Legíňová-Sabová, programe s logickou nadväz- ktorá sa podpisuje aj pod scenár, nosťou sa na javisku nielenže réžiu a kompletný celovečerný striedali jednotlivé body od tých program.

Koncert družiny k Veľkej noci

Jaroslav Čiep

spoň raz do roka sa tanečníci, speváci a hudobníci pôsobiaci v Kultúrno-umeleckom spolku Petrovská družina domácemu publiku predstavia celovečerným programom, v rámci ktorého prezentujú to, čo v minulom období nacvičili a čím sa predstavujú aj v iných prostrediach, či na prehliadkach. Tak bolo

aj v sobotu 28. marca, keď vo veľkej sieni Slovenského vojvodinského divadla spolkári usporiadali celovečerný koncert pod názvom K veľkej noci. „Keďže nám Veľká noc klope na dvere, dnes sa vám nepredstavíme iba piesňou a tancom, ale načrieme aj do našich zvykov a tradícií, ktoré

Dynamické piesne a rozkrútené tanečnice

PREMIÉRA DIVADLA VHV PETROVEC

Esemeska sa naučila abecedu

J. Čiep

sezóne 2014/2015 Divadlo VHV má za sebou tri premiéry. Najprv sa petrovskí divadelníci predstavili netradičným žánrom stand-up comedy Od zajtra nepijeme (1. septembra), a potom inscenáciou Hore nohami (30. decembra). Do tretice v nedeľu 29. marca vo veľkej sieni Slovenského vojvodinského divadla premiérovo zahrali inscenáciu hry pre deti Maľovaná abeceda. Na motívy básne Jána Smreka ju scenáristicky a režijne podpísala spolupracovníčka zo Slovenska Monika Necpálová, ktorá už účinkovala vo viacerých divadelných projektoch určených pre deti. Ide o dynamické interaktívne predstavenie, do ktorého sú prítomné deti naplno zapo-

www.hl.rs

Petrovčanom sa podarilo hravo zvládnuť abecedu

jené. Predstavenie, ktoré chápu ako spoločnú hru, si s tromi pro-

Informačno-politický týždenník

tagonistami (M. Necpálová, Mirka Lainovićová a Ján Sklenár) naplno

užijú a zároveň sa naučia slovíčka z abecedy. V predstavení dvaja herci stvárňujú viacero postáv a hrali aj s bábkami. Spolu s Esemeskou sa im skutočne podarilo rozvíriť detskú predstavivosť a utvoriť jeden celkom nový svet. K tomu im bola nápomocná hudba, ktorú skomponoval Jaroslav Zima. Scénu a svetelný park mal na starosti Zdeno Medveď. Podľa slov režisérky ide o vďačnú predlohu pre tie deti, ktoré sa len chystajú do školy, ale aj pre školopovinných, pretože môže našu slovenčinu spestriť, zvýrazniť a môže i mnohému naučiť. Keďže ide o malú javiskovú formu, možno predpokladať, že sa Divadlo VHV Maľovanou abecedou predstaví aj v iných slovenských prostrediach, aj v školách alebo v predškolských ustanovizniach. • KULTÚRA •

REGIONÁLNA RECITAČNÁ SÚŤAŽ ASSŽ V HAJDUŠICI

Pekný umelecký zážitok Vladimír Hudec

nedeľu 29. marca v Slovenskom dome v Hajdušici, v stánku tamojšieho kultúrno-umeleckého spolku, odznela regionálna súťaž žien v umeleckom prednese poézie a prózy, ktorú organizuje Asociácia slovenských spolkov žien. Zúčastnilo sa jej 12 žien z Kovačice, Padiny, Jánošíka a Hajdušice. Pozdravila ich Mariška Spasovská, predsedníčka hajdušického Združenie žien Oko, a podnetnými slovami sa Súťažiace, členky posudzovacej komisie a predstaviteľky spolkov žien prihovorila Elena Haníková, podpredsedníčka ASSŽ. Vystali účastníčky odborná učiteľka triednej výučby z Hajdušice. V prednese prózy na dôchodku Katarína Stanová v mladšej kategórii boli iba dve z Aradáča, Vojlovice a Bieleho Blata. Súťažilo sa v dvoch vekových z Kovačice a profesorky tried- kandidátky: Danica Vŕbová z Hajkategóriách a výkon sledovala nej výučby Milka Petrovičová dušice a Iveta Galasová z Padiposudzovacia komisia v zložení: z Padiny a Tatiana Némethová ny. Na finálovú súťaž postúpila I. Galasová. V mladšej kategórii v prednese poézie Alexandra ČíĎALŠIA DIVADELNÁ PREMIÉRA V STAREJ PAZOVE žiková nemala konkurenciu, avšak podľa mienky poroty si zaslúžila vystúpiť do finále. Konkurencia

Hra na zbláznenie

Katarína Verešová

dávno odsvedčili ako výborní herci. Povedať treba, že aj skúsená herečka Radica Števanovová (ktorú poznáme z niektorých Bakových a Benkových predstavení) zohrala perfektne úlohu špiritistky. Zaujímavú postavu daňového in-

taropazovskí milovníci divadelného umenia si nepamätajú, kedy jedna premiéra, a to v pracovný deň, bola sledovaná v preplnenej sále. Udialo sa tak v stredu 25. marca, keď Dramatické štúdio KUS Branka Radičevića premiérovo zahralo veselohru francúzskeho autora Francisa Vebera Klietka bláznov. Pretože predstavenie bolo hrané v srbskej reči, pôvodný názov predlohy Le Dîner de Cons bol preložený ako Večera bláznov. I n s c e n á c i u Igor Piskla a Ján Šarkézy v hlavných úlohách francúzskeho súčasného autora režijne podpísal špektora stvárnil dlhoročný herec Alexander Bako a v predstavení Aleksandar Petrović. Ostatní herci hrali siedmi herci: Igor Piskla, Ljil- boli debutantmi a úlohy zohrali jana Šimpragová, Ján Šarkézy, primerane. Režisér Alexander Bako Dejan Kikić, Aleksandar Petrović, sa týmto predstavením vrátil na Radica Števanovová a Goran Ko- svoju „vyleštenú parketu“ – typivačević. Nosné úlohy mali Igor záciou osôb prostredníctvom živej Piskla a Ján Šarkézy, ktorí sa už karikatúry vyjadriť komické scény v slovenských predstaveniach v ošemetných situáciách. • KULTÚRA •

bola omnoho silnejšia v staršej vekovej kategórii. V prednese prózy súťažili Anna Marušníková z Padiny, Anna Urbanová z Jánošíka a Zuzana Valentová, Eva Pavićevićová a Zuzana Čížiková z Kovačice. Porota za najlepší vyhlásila prednes A. Urbanovej z Jánošíka. V prednese poézie spomedzi 4 účastníčok – Eleny Ďurišovej, Kataríny Petrášovej a Márie Galasovej z Padiny, ako aj Anny Brtkovej z Kovačice, do finálovej súťaže postúpila K. Petrášová. V revuálnej časti zarecitovali žiačky hajdušickej Základnej školy Jovana Jovanovića-Zmaja: Tamara Bačiková, Ivana Oravcová, Aňa Zlatkovićová a Anastázia Dodićová, ktorá zahrala aj na husliach. Nálada stúpla, keď mladý spevák Vladimír Hraško zaspieval slovenské ľudové piesne, v čom sa mu pripojili tak účastníčky, ako aj obecenstvo. Tento vydarený večierok spoločnými silami zorganizovali Združenie žien Oko, Miestny odbor Matice slovenskej a Kultúrno-umelecký spolok Bratstvo v Hajdušici. Moderovala Kristína Marková.

V KOVAČICKEJ OBCI

Prehliadka divadelných súborov Anička Chalupová

druhej polovici marca v Kovačickej obci usporiadali obecnú prehliadku divadelných súborov, ktorú sledoval selektor Miroslav Žužić, herec Ateliéru 212. V rámci prehliadky vystúpili členovia KOlektívu KReatívnych AMatérov z Kovačice s inscenáciou I na U v réžii Danky Svetlíkovej a Dragana Karlečíka, ktorý bol aj autorom predlohy. V sobotu 28. marca vystúpili ochotníci kovačického Domu kultúry 3. októbra, ktorí zahrali predlohu známeho talianskeho dramatika Carla Goldoniho Starý frfloš v réžii Jána Makana. V rámci obecnej prehliadky divadelných súborov vystúpili aj padinskí herci, ochotníci Domu kultúry Michala Babinku v Padine, s inscenáciou Samuela Becketta Čakanie na Godota v réžii

Martina Labáta. Keď ide o detskú divadelnú tvorbu, kovačickí žiaci sa pred selektorom Žužićom predstavili divadelným predstavením Novoročná rozprávka autora Vlatka Miksáda. Týchto mladučkých divadelných nadšencov nacvičili učiteľky Anna Hrková a Zuzana Putniková, scénu a kostýmy vypracovali spoločne, o hudbu sa postaral Vladimír Kuchárik. Žiaci nižších ročníkov ZŠ maršala Tita v Padine predviedli divadelné predstavenie pre deti Popoluška. Réžiu tohto divadielka na text ľudovej rozprávky mala na starosti učiteľka Mariena Vlčeková, ktorá sa zároveň podieľala na výbere hudby, kostýmov a scénografie. Podľa rozhodnutia selektora Žužića najlepšie divadelné predstavenia z Kovačickej obce postúpia na oblastnú prehliadku, ktorá bude v polovici apríla v Kovine.

14 – 15 /4641 – 4642/ 4. – 11. 4. 2015

Kultúra AKREDITOVANÉ ŠKOLENIE UČITEĽOV

Program číslo 827 Jaroslav Čiep

ýbor pre vzdelávanie Národnostnej rady slovenskej národnostnej menšiny vyzval profesorov slovenčiny a triednej výučby na odborné zdokonaľovanie. Ohlas bol veľký, hoci počet účastníkov bol ohraničený. Zo 90 poslucháčov v Báčskom Petrovci malo možnosť získať 24 bodov na programe akreditovanom pod číslom 827 Ministerstvom školstva. Program odborného zdokonaľovania pre profesorov slovenčiny a triednej výučby sa konal v piatok

27. a v sobotu 28. marca v Základnej škole Jána Čajaka a v zasadacej sieni budovy Zhromaždenia obce v Báčskom Petrovci. V piatok program odborného zdokonaľovania v petrovskej škole zahrnul ukážkové hodiny, čiže prezentáciu špecializovaných počítačových programov zo slovenčiny. Aby školenie bolo efektnejšie, pracovalo sa po skupinách a v jednotlivých učebniach profesorky Mária Andrášiková, Vesna Valihorová-Filipovićová, Vlasta Werleová a Jarmila Pantelićová predstavili nový softvér a s frekventantkami precvičovali prácu na

elektronických tabuliach. Záverom sa konala analýza prezentovaných softvérov a diskusia. V sobotu vo veľkej sieni lokálneho parlamentu Mariena Korošová a Svetlana Zolňanová prezentovali, ako robiť prípravy žiakov na záverečné skúšky. Nasledovali dve odborné prednášky. Tému Zmäkčovanie spoluhlások v slovenčine – mäkká / tvrdá výslov-

HLOŽANY

Zasadal Aktív riaditeľov Juraj Bartoš

a schôdzi Aktívu riaditeľov základných a stredných škôl (na pôde ZŠ Jozefa Marčoka Dragutina v Hložanoch) prerokovali aktuálnu situáciu v školách so slovenským vyučovacím jazykom. Koordinátorka Výboru pre vzdelávanie NRSNM Svetlana Zolňanová oboznámila prítomných 13 základných škôl a jedného gymnázia

s kalendárom podujatí, ktoré krajanom na rok 2015 ponúka Ministerstvo školstva Slovenskej republiky. Prítomní sa zmienili aj o aktivitách, ktoré ich očakávajú do konca roka na pláne odborného vzdelávania. Krátke správy o počte žiakov a tried, v ktorých sa výučba realizuje v slovenskej reči, vrátane informácií o očakávanom (hlavne menšom!) počte žiakov v nasledujúcom školskom roku, podali riaditeľky a riaditelia škôl

z Hložian, Kulpína, Aradáča, Kysáča, Jánošíka, Kovačice, Padiny, Pivnice, zo Selenče, Starej Pazovy, Silbaša, ako i zástupkyňa riaditeľa ZŠ v Báčskom Petrovci a riaditeľ Gymnázia Mihajla Pupina v Kovačici. Za absenciu sa ospravedlnili riaditelia ZŠ Jána Čajaka a Gymnázia Jána Kollára v Petrovci; chýbali aj riaditelia ZŠ z Erdevíka a Lalite. Predsedníčka aktívu Tatiana Naďová, ktorá schôdzu viedla, povedala zopár údajov o situácii v Strednej zdravotníckej škole v Novom Sade. Na schôdzi sa o. i. uzhodli, že treba vypracovať pevnejší poradovník odchodu na podujatia v Slovenskej republike. Rozhodli, že do Školy v prírode (na Slovensko) v apríli odcestujú žiaci ZŠ z Padiny a Jánošíku.

VÝROČNÉ ZHROMAŽDENIE MOMS STARÁ PAZOVA

Spolupráca s prostredím Katarína Verešová

ýročné zhromaždenie MOMS Stará Pazova bolo v piatok 27. marca v ZŠ hrdinu Janka Čmelíka. Sumovali minuloročnú činnosť, schválili vlaňajšiu finančnú správu, ako aj plán práce a fiVedenie MOMS v Starej Pazove nančný plán na tento hrdinu Janka Čmelíka. Správna rok. „V minulom roku sme sa najviac rada MOMS sa zúčastnila na mezameriavali na humanitárnu po- dzinárodnej konferencii v Novom moc zaplaveným obciam v Srb- Sade na tému Slováci a Srbi – sku, ako aj na zbierku peňazí pre história a súčasnosť. Postarali operáciu Dávida Križana, žiaka ZŠ sme sa aj o ubytovanie skupiny

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

nosť a uplatnenie v praxi v rámci školenia objasnila prof. Dr. Anna Makišová a popoludní o dejinách detskej publicistiky prednášala prof. Dr. Jarmila Hodoličová. Po kratšej prestávke zraz učiteľov využili na uskutočnenie výročného zhromaždenia Asociácie slovenských pedagógov. Záver patril vyhodnoteniu seminára.

žien z Pridunajského mikroregiónu pri Bratislave. Staropazovskí matičiari sa zúčastnili na Matičnom futbalovom turnaji v Kysáči, kde obsadili tretie miesto. Koncom júna členovia MOMS spolu s členkami Aktívu žien účinkovali na krojovej zábave v Boľovciach a na oslavách v Sriemskej Mitrovici, a tým spôsobom podporili prácu tamojších MOMS. V auguste sa zúčastnili na Slovenských národných slávnostiach v Báčskom Petrovci, ktoré MOMS podporil aj

finančne. V októbri boli uskutočnené voľby do NRSNM, na ktorých sa podieľal aj MOMS Stará Pazova a mal svojich predstaviteľov. Na podujatí Slováci Slovákom v Spišskej Novej Vsi sa zúčastnili najmladší tanečníci, choreografky a tajomník MOMS. MOMS úspešne realizoval tradičný 15. festival Rozospievaný Sriem a v realizácii všetkých podujatí spolupracoval so slovenskými inštitúciami, ktoré pracujú na území Starej Pazovy: škola, spolok a cirkev,“ povedala profesorka Anna Balážová, predsedníčka Miestnej organizácie Matice slovenskej v Srbsku Stará Pazova. Na návrh profesora Vena Nechvátala v tomto roku plánujú niekoľko prednášok o živote a diele Ľudovíta Štúra a očakávajú, že dostanú určité peniaze na realizáciu projektov. • KULTÚRA •

NEZABÚDA(J)ME

Pavel Bartok-Cyril J. Bartoš

1915 – 1980

eruže s hlbokou úctou kedysi otvárali dvere na 5. poschodí budovy známej pôvodne ako Dom tlače, teraz tzv. budovy Dnevnika v Novom Sade, mladí začínajúci novinári. Veď za nimi sedeli a písali dejiny slovenskej tlače vo vtedajšej socialistickej Juhoslávii samé esá. Niektorí si budúcich kolegov získali už pri prvom stretnutí. Čím vlastne?

Vlastnou erudíciou i ostrovtipom a ľudskosťou. Zjavný vekový a intelektuálny priestor medzi „staroosadlíkmi“ a ich budúcimi „nástupcami“ vedel a chcel preklenúť priam hravým spôsobom redaktor Pavel Bartok-Cyril, narodený 1. apríla 1915 v Petrovci. Veselá povaha nepotrebuje výkričníky. Nuž ich báči Cyril (ako som si

„Chumanitárny“, „koreografija“ – nie sú v duchu spisovnej slovenčiny Anna Horvátová

udová múdrosť hovorí, že nešťastie nechodí po horách, ale po ľuďoch, a v núdzi spoznávaš priateľa. Aj charitatívne koncerty sú odzrkadlením veľkorysosti ľudí, ktoré osirelým deťom alebo sociálne slabším rodinám spôsobia nemalú radosť. Avšak našou témou nie sú ľudové porekadlá, ani koncerty, ale nesprávna výslovnosť niektorých cudzích slov, ktoré sa bežne používajú, ale pri ich znení párajú až v ušiach. Tá nenáležitá výslovnosť pramení zo slovensko-srbského bilingvizmu. Je jednoducho výsledkom našej náchylnosti cudzie slovo, vo veľkej väčšine srbské, prijať za naše. A tak nám dominantná srbčina pod vplyvom zmien, ktoré sa v jazyku dejú spontánne, spôsobuje dilemy aj pri písaní, aj pri výslovnosti, proti čomu je skutočne ťažko čeliť. Keďže sa v srbčine cudzie slová, väčšinou anglického pôvodu, ale aj gréckeho či latinského, začínajúce hláskou „h“, vyslovujú s „ch“, prečo by sa to neujalo aj v slovenskom nárečí, a, samozrejme, nesprávne. Prostredníctvom srbského jazyka sa cudzie slová viac-menej aj sprostredkúvajú do nárečovej podoby slovenčiny, a tak pri výslovnosti cudzích slov, • KULTÚRA •

ako sú humanitárny, humanitný, humor, harmonika, hektár, honorár, hormón, horor, horoskop, hotel, hydrogén, hygiena, hyperinflácia, hysterický a iné – namiesto „h“ počujeme to nezodpovedajúce „ch“. Slovenčina rozlišuje rozdiel medzi hláskami „h“ a „ch“ – v srbčine sa to všetko číta ako „ch“ a píše sa s „h“ – a toho by sme sa mali aj dodržiavať, lebo v opačnom to pripadá minimálne nenáležite. Ďalšie návratné nespisovné príklady s prímesami srbčiny aj pri výslovnosti, aj pri písaní, sú tieto cudzie slová: „koreografija“, „inchalácia“, „holesterol“. Slovenčina pozná iba výrazy choreografia, choreograf, pri výslovnosti ktorých sa musí počuť „ch“, a treba ho aj napísať. Pri výrazoch inhalácia, inhalovanie, inhalátor sa zase pri výslovnosti musí počuť „h“, taktiež ho treba aj napísať, na rozdiel od slova cholesterol, ktoré si vyžaduje pri spisovnej výslovnosti práve „ch“ a nie „h“. Takými cudzími slovami, pri ktorých sa má počuť „ch“, sú aj: chaos, charakter, chémia, chemoterapia, chuligán a iné. Pozornosť si tu zasluhujú okrem choreografa a choreografie aj tieto slová, pri ktorých je „k“ v srbčine a v slovenčine je „ch“: chameleón, cholera, chryzantéma.

ho dovolil volať, s jeho dovolením) nepoužíval v ústnom prejave a vyhýbal sa im v novinárskych textoch. Kritizovať kritizoval, ale s mierou, s vedomím, že chybiť je predsa len ľudské. Na druhej strane rád poukazoval na dobré príklady rastu dediny, respektíve spoločnosti. Najmä na poli kultúry. Pochádzal z chudobnej sedliackej rodiny, duchom bol ale boháč a bohatier. Môžbyť by sa mu teraz zvlnili vrásky na vysokom čele, verím však, že by som tézu obhájil. Vari mu náhodou prischlo prímeno Cyril? Druhé meno historickej dvojice, Metod, dostal jeho dobrý priateľ Ján Pavelka. Majster novinárskeho prejavu Cyril Bartok sa podpísal pod desiatky štylisticky pedantne stavaných analytických a kritických príspevkov. V recenziách a článkoch sa zameriaval najmä na aktuálnu divadelnú a literárnu produkciu. Rád písal aj o prerode spoločnosti, obzvlášť dediny (povedzme o úlohe domov kultúry, ktoré vznikali v päťdesiatych rokoch 20. storočia). Mladším rád dodával odvahu, tzv. drobnými a naskutku vzácnymi ľahko uchopiteľnými radami poukazoval na potrebu zápasiť o každé slovo či syntagmu vo vete. Do redakcie Hlasu ľudu prišiel

priamo zo XIV. Vojvodinskej údernej slovenskej brigády roku 1945, kam ho chodníkom ilegálnej protifašistickej činnosti zaviedol mladícky čestný sedliacky charakter. Dôchodcom sa stal roku 1973 a zomrel v Deň oslobodenia Báčskeho Petrovca 15. októbra 1980. Pavel Bartok-Cyril akoby žil súčasne niekoľko životov. Trebárs novinár bol celým bytím, stihol ešte všeličo. Hovoria, že bol výborný futbalista slávneho petrovského SŠK a spoluzakladateľ i prvý predseda FK Mladosť (od r. 1947). Milovníkom divadla sa do povedomia zapísal ako znamenitý herec a režisér; menej je známe, že dokonca preložil zopár divadelných hier. Bol prvým tajomníkom Ústredného ochotníckeho divadla v Petrovci (založeného roku 1948) i člen Zväzu ochotníckych divadiel Vojvodiny. Nezabúda(j)me, že so Samelom Miklovicom a Jánom Dýrom bol spoluautorom brožúrky Pamätnica 60 rokov Kníhtlačiarne v Báčskom Petrovci (B. Petrovec 1979). A to nie je všetko... Neviem(e), či Pavel Bartok mal rád Rad zásluh o národ. Vzácnym vyznamenaním, ktoré sa mu ušlo, ani ničím iným sa nikdy nevystatoval. Nielen preto si radi spomíname na tohto vzácneho človeka. A sme mu vďační za každé darované zrnko, ktorým prispel k tomu, aby sme aj sami, možno, boli lepší – novinári a môžbyť i ľudia.

CHÝRNIK

STARÁ PAZOVA. V dňoch víkendu (28. a 29. marca) sa konala obecná prehliadka detskej divadelnej tvorby a organizátorom bol tamojší zväz ochotníkov. Počas dvoch súťažných dní v staropazovskej divadelnej sále selektor Alexander Bako pozrel 6 predstavení (5 zo základných škôl z územia obce a 1 ochotnícke divadlo). Na tejto obecnej prehliadke žiaci ZŠ hrdinu Janka Čmelíka obsadili prvé miesto s predstavením Cesta ku šťastiu (text Jána Uličianskeho upravili a žiakov nacvičili Anička Balážová a Ivan Ječmen) a tým postúpili do ďalšej oblastnej súťaže. a. lš. SLOVENSKO, MARTIN. V období od 28. marca do 1. apríla žiaci vyšších ročníkov Základnej školy Jána Čajaka v Báčskom Petrovci, členovia žiackeho chóru so svojimi profesormi pobudli na Slovensku, v Martine. Ich domácimi boli žiaci

Evanjelickej základnej školy, s ktorými spoločne prichystali viacero vystúpení na programoch v Martine a okolí. BÁČSKY PETROVEC. V sobotu 28. marca na Námestí slobody vo večerných hodinách koncertovala skupina Hermon Band. Tento akustický koncert skupina prichystala v rámci globálnej akcie Hodina pre našu planétu, v rámci ktorej na hodinu v celom svete aktivisti vypínali svetlo, aby tým upozornili na zhubné následky klimatických zmien. BÁČSKY PETROVEC. V utorok 7. apríla o 20. hodine na doskách Slovenského vojvodinského divadla bude hosťovať Teater Theatron zo Švédska s predstavením Život z dvoch častí. Predstavenie budú hrať po srbsky. J. Č-p

14 – 15 /4641 – 4642/ 4. – 11. 4. 2015

ová, 3. a e Ivona Vid enského v Kulpín m o K . A . J Š Z

Saňa Franci st ZŠ Ľ. Štúra yová, 5. 2 v Kysáči

Krása jarných sviatkov...

ilí naši, sme na prahu sviatkov, ktoré nám prináša pani Jar. Vonku je teplejšie a príroda sa zobúdza zo zimného spánku. My všetci, či malí, či veľkí sa tešíme tej nádhernej jarnej kráse a Veľkej noci k tomu. Je to jeden z najkrajších sviatkov roka, keď aj deti s radosťou ozdobujú veľkonočné vajíčka a ustielajú z trávy hniezda pre darčeky od zajačika. Pestrosť a radosť z veľkonočných sviatkov vám prinášame aj v tomto dvojstranovom kútiku. Posielajú vám ich kamaráti z trojlístka základných škôl, ktorých názov osady sa začína písmenom K – z Kysáča, Kovačice a Kulpína.

Veľká noc

áľová, 6. 1 Andrea Mih v Kysáči ZŠ Ľ. Štúra

Čaro veľkonočných zvykov

Veľká noc alebo Veľký piatok nám pripomína deň, keď ukrižovali Ježiša Krista. Na tento sviatok sa farbia vajíčka, predávajú sa veľkonočné pohľadnice, ozdoby alebo maškrty. Na Veľkonočný pondelok sa zachovávajú prastaré tradície hodovania, polievania a korbáčovania. My v rodine oslavujeme Veľkú noc tak, že sme všetci spolu a ideme k starej mame. Páči sa mi tento sviatok, lebo ho oslavujeme v kruhu rodiny. Tamara Tomášová, 3. 2 ZŠ Mladých pokolení v Kovačici

Veľká noc je sviatok, ktorý prichádza na jar. Je to sviatok radosti, ktorému sa my deti veľmi tešíme. Starý otec mi povedal, že to je kostolný sviatok, a ešte mi porozprával, že sa skôr inak oblievalo ako je tomu dnes. V minulosti sa oblievalo vodou a nie voňavkami. Chlapci sa vozili na koči, ktorý ťahali kone, a mali na voze nádobu s vodou a išli polievať dievčence. Keď ich dobre pooblievali, dostali od nich omaľované vajíčka. Bolo im veselo, ako aj nám dnes. Aj ja spolu s mamkou vyfarbím a oblepím veľa vajíčok a k tomu si prichystáme aj sladkosti pre našich príbuzných. Mám rád, keď si s ockom urobíme kukuričné pukance a pochutnávame si. Mama nachystá koláče a veľkonočné jedlá. Nemám rád to jedlo, ktoré menujú „studenie“, dám si radšej z varených vajíčok a klobásy. Veľmi sa teším Veľkej noci, lebo aj tento rok budem súťažiť s bratrancom o to, kto bude mať z nás dvoch viac vajíčok. Kristián Brngár, 3. 2 ZŠ Mladých pokolení v Kovačici

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

Ivana Šmitov á, 5. ZŠ Ľ. Štúra v Ky 2 sáči • DETSKÝ KÚTIK •

á, 5. 1 Vozárov Adriana a v Kysáči r ZŠ Ľ. Štú

Veľkonočné sviatky Veľkonočné sviatky sú najvýznamnejšie kresťanské sviatky. Je to oslava vzkriesenia Ježiša Krista. Oslavujú sa tri dni. I my v našej rodine oslavujeme Veľkú noc tak, že na Veľký piatok farbíme vajíčka rôznymi farbami a tú obyčaj mám veľmi rada. Vo Veľkonočnú nedeľu si chystáme slávnostný obed, ideme do kostola a oslavujeme v kruhu rodiny. Najradšej mám Veľkonočný pondelok, keď so sestrou ideme oblievať chlapcov a za to dostaneme mnoho omaľovaných vajíčok a čokoládových zajačkov. Veľká noc je i sviatok jari, slnka a tepla, odchod zimy. Teším sa na ňu. Ivona Hajková, 3. 2 ZŠ Mladých pokolení v Kovačici

ý, 3. a Emil Báďonsk e ského v Kulpín en ZŠ J. A. Kom

Zoran ZŠ J. A Mitić, 2. b . Kom enské ho

v Kulp

íne

Vzácne dni Veľká noc je najstarším, najvýznamnejším kresťanským sviatkom, počas ktorého si kresťania pripomínajú umučenie, smrť a vzkriesenie Ježiša Krista. Každý rok na jar máme jeden najkrajší a najvýznamnejší sviatok – vzkriesenie Ježiša Krista. Ježiš Kristus nezostal mŕtvy v hrobe, ale bol vzkriesený z mŕtvych a zvíťazil nad smrťou. Veľkú noc oslavujeme každý rok v prvé jarné dni. Keď príde tento sviatok, všetci sme radostní a natešení. Pre deti je zaujímavé, keď farbíme vajíčka. To je jedna stará obyčaj na Veľkú noc skrášľovať vajíčka. Veľkonočné dni sú pre mňa vzácne dni, pretože sme zase všetci spolu, tešíme sa a pripomíname si to, čo sa už dávno stalo, čo je vlastne aj celý zmysel Veľkej noci. Teodora Červeniová, 4. a ZŠ J. A. Komenského v Kulpíne

Veľkonočné vajíčka Veľkú noc očakávame s veľkým úsmevom na tvári. Na Veľkú noc sa každé dieťa teší. Aj ja sa teším. Každé dieťa netrpezlivo očakáva farbiť so svojou rodinou vajíčka pre zajka. Môžu sa využiť rôzne farby a vajíčko bude pestrejšie a zajko nás dobre odmení za našu usilovnú prácu. A tomu zajkovi sa veľmi páčia pestré farby. On je umelec pre Veľkú noc. A dáva nám rôzne nápady na zdobenie vajíčok. Korpienky plné mäkkej zelenej trávičky očakávajú, nech ich zdobíme pestrými vajíčkami a my netrpezlivo očakávame zajka. Veľká noc má veľa radostí. Preto ju dočkajme so srdcom plným radosti a lásky. Všetkým želám šťastné veľkonočné sviatky! Timea Čemanová, 4. a ZŠ J. A. Komenského v Kulpíne • DETSKÝ KÚTIK •

Aleksej Gavra Govorčin, 2. b ZŠ J. A. Komenského v Kulpíne 14 – 15 /4641 – 4642/ 4. – 11. 4. 2015

K. G. a J. T.

RTV Panoráma TELEVÍZIA VOJVODINA 2 Piatok 3. apríla 19.30 Duchovné piesne v prednese jánošíckeho spevokolu 20.00 Dobrý večer, Vojvodina – kolážová relácia, TV Týždeň 20.45 Spektrum Nedeľa 5. apríla 11.00 Dúhovka 11.30 Vysielanie pre penzistov Utorok 7. apríla 10.10 Paleta – výber najlepších vysielaní z produkcie Slovenskej redakcie RTV Vojvodina titulkovaných po srbsky na prvom programe TVV Pondelok – sobota 18.00 Denník Sobota 2.00 Repríza piatkových vysielaní a Palety 5.30 Repríza nedeľných vysielaní 10.00 Repríza piatkových vysielaní a Palety Piatok 16.45 Repríza nedeľných vysielaní TV Týždeň prinesie príspevky o veľkonočných motívoch, jedlách a z výstavy kraslíc v Hložanoch a v Starej Pazove, o priebehu prvého víkendu festivalu DIDA, o seminári pre učiteľov slovenčiny, z poľnohospodárstva o priebehu sejby cukrovej repy a zo športu o Novosadskom polmaratóne. Vysielanie pre penzistov – v druhej polhodinke sviatočného nedeľného vysielania, na Veľkú noc, budú odvysielané nahrávky z petrovského evanjelického zboru a v rodine Čúsovej. Odznejú veľkonočné zvyky a piesne v prednese dychového orchestra tamojšieho zboru.

RÁDIO NOVÝ SAD 3 Predpoludňajší program Každý pracovný deň 8.00 – 10.00 Sobota 8.00 Správy, predpoludňajší program 8.30 Aspekty 9.00 Správy Týždeň 8.00 8.05 9.05 9.30

Nedeľa Správy Vysielanie pre dedinu Pohľady k výšinám Vysielanie pre deti

Popoludňajší program 15.00 Správy Rádio šport (pondelok) Kronika našich osád (utorok) Hudobné vysielanie Inteen (streda) Súzvuky (štvrtok) Z každého rožka troška (piatok) Kaleidoskop (sobota) Hudobné relácie (nedeľa) 17.00 Rozhlasové noviny Vejár hudobných vysielaní Nočný program 23.00 Hudobné relácie (utorok) 23.00 Rozhlasová hra, hudobné relácie (sobota)

TV PETROVEC Pondelok – sobota 18.25 Začiatok vysielania 18.30 Zahraničný denník 18.50 Hit dňa, Moľa / Klenoty, Citáty 19.00 Zvon, spravodajská relácia 19.15 Kreslený film 19.50 Hit dňa, Reklamy 20.00 Filmy: Piatok 3. apríla – Príbeh Ježiša Sobota 4. apríla – Láska sa nevyhráva Pondelok 6. apríla – Znovu nájdené šťastie Utorok 7. apríla – Toto je Sparta Streda 8. apríla – Modrý blesk Štvrtok 9. apríla – Tá mrcha nedá pokoj 21.45 Hit dňa, Moľa / Klenoty, Citáty, Reklamy, Zvon 23.00 Záver vysielania

Každý piatok 18.15 Výber z programu TV Kovačica Každú sobotu 18.15 Výber z programu TV Pančevo

TV STARÁ PAZOVA Utorok – sobota 17.00 Správy 22.00 Správy Nedeľa 13.00 S vami a pre vás

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

Klenotnica (nedeľa, utorok, piatok) 16.00 – 18.00 Nedeľa 5. apríla 16.00 Kronika týždňa Slovo na týždeň Veľkonočné vysielanie Utorok 7. apríla 16.00 Ktosi je za dverami Čo nového v našom spoločenskom živote? Piatok 10. apríla 16.00 Slovenský film: Kým sa skončí táto noc Čo nového v našom chotári? Výber z programu TV Petrovec

Nedeľa 5. apríla 18.30 Hit dňa, Reklamy, zostrih Molí 19.00 Zvon, prehľad udalostí týždňa 20.00 Kolážová relácia Nedeľa s vami: Výber z programu KUS Petrovská družina 22.00 Film: Mária z Nazaretu 24.00 Záver vysielania Každý pondelok 20.15 Hudobný mix

S vami a pre vás je kolážové vysielanie, ktoré obsahuje aktuality zo staropazovského prostredia, ale aj z iných slovenských prostredí. V rámci hodinového vysielania je aj náboženská časť pod názvom Hrad prepevný. Repríza v pondelok a stredu o 14.00, resp. o 22.05.

TV OBCE KOVAČICA

Janko Kováč, predseda Klubu poľnohospodárov, zhodnotil akciu rovnania ciest v Petrovci

RÁDIO KOVAČICA Na modrej vlne – každý pracovný deň 15.05 Správy z regiónu 15.30 Stalo sa na dnešný deň 16.00 Správy z Kovačickej obce 16.10 Hlas ľudu ponúka (každý piatok) 16.20 Kalendárium 16.25 Udalosti dňa 16.55 Citáty do vrecka 17.00 Šport, Medicína, Školstvo, Poľnohospodárstvo, Kultúra 17.15 Zaujímavosti zo sveta 17.30 Humor 18.00 Správy z Kovačickej obce 18.10 Zaujímavosti zo sveta 18.15 Šport, Medicína, Školstvo, Poľnohospodárstvo, Kultúra 18.20 Citáty do vrecka 18.40 Poézia • RTV PANORÁMA •

KRÍŽOVKA ČÍSLO 14/15 RÁDIO STARÁ PAZOVA Utorok – piatok 18.00 Servis Na dnešný deň Meniny 18.15 Volíme melódiu dňa 18.30 Aktuality z obce a iných osád Poučky zo slovenčiny (streda) 19.00 Denník, informatívne vysielanie 19.15 Hudba 19.30 Oznamy, hudba a reklamy 20.00 Z nášho uhla, udalosti a ľudia Náboženské vysielanie Živé vody (streda) Tematické vysielanie Z minulosti (štvrtok) Sobota 15.00 Servis Na dnešný deň Meniny, Reklamy 16.00 Správy 16.05 Zvončeky, detské vysielanie 16.30 Oznamy a drobné oznamy 17.00 Volíme melódiu týždňa, resp. mesiaca, hudba a reklamy 18.05 Repríza štvrtkovej relácie Z nášho uhla 19.00 Nová relácia Aktuality z Vojvodiny, na spoločnej vlne rozhlasové stanice Báč, Báčsky Petrovec, Kysáč, Kovačica a Stará Pazova 19.30 Oznamy, drobné oznamy a z našich osád 20.00 Aktuality z mesta, repríza utorkovej relácie Z nášho uhla Nedeľa 7.00 Servis Na dnešný deň Meniny 7.30 Oznamy, hudba a reklamy 8.00 Správy 8.05 Hudba, servis 8.30 Slovo nášho Boha, náboženské vysielanie 9.00 Správy 9.05 Hudba a aktuality 9.30 Oznamy, hudba a reklamy

NOVOSADSKÁ TELEVÍZIA Každý pracovný deň 15.15 Objektív v slovenskej reči

• RTV PANORÁMA •

RÁDIO PETROVEC Utorok – piatok 10.40 Hit dňa 14.00 Dozvuky Sobota 10.00 Aktuality z Vojvodiny Nedeľa 10.00 Retrospektíva týždňa

V tajničke je sviatok vzkriesenia Krista Pána. autorka: ANNA chránil hospodárstvo dav, konská vpíšte zástup sila ÁT BIČIA- od niečoho ROVÁ

onak Rakúsko pohrebná alt

obsah cigariet

taká značka kozmetiky zranenie

franc. auto

písmeno staroslav. azbuky

oblasť v Bosne

solm. slab.

vpíšte ASE

domáce

zviera AS HL DU U Ľ Katarína

preklínal

rovnaké spoluhl. míňaj!

nehýbal sa

vykonávateľ trestu

ampér TV VOJVODINY program vysiela na nasledujúcich kanáloch: pre územie Nového Sadu na 48., pre územie Subotice na 40. a pre územie Vršca na 39. Program v slovenskej reči sa vysiela na Druhom programe RÁDIO NOVÝ SAD Program v slovenskej reči sa vysiela na vlnovej dĺžke 100 a 107.1 MHz TV PETROVEC Program sa vysiela na kanáli 55; www.tvpetrovec.com; RÁDIO PETROVEC Program sa vysiela na vlnovej dĺžke 91.4 MHz TELEVÍZIA OBCE KOVAČICA Program sa vysiela na kanáli 52 RÁDIO OBCE KOVAČICA Program sa vysiela na vlnovej dĺžke 93,2 MHz RÁDIO STARÁ PAZOVA Program v slovenskej reči sa vysiela na vlnovej dĺžke 91.5 MHz TV STARÁ PAZOVA Program v slovenskej reči sa vysiela prostedníctvom lokálneho káblového operátora na kanáli 60 TELEVÍZIA PANČEVO Program sa vysiela na kanáli 39 NOVOSADSKÁ TELEVÍZIA Program sa vysiela na kanáli 60

hostina

opyt. zámeno

vonka

Streda 8. apríla 19.30 Dobrý deň, kolážová relácia

Dragica Radosavljević

náuka

osob. zámeno

Nedeľa 5. apríla 7.30 Repríza relácie Dobrý deň

oko (gen.)

tajnička

Slovenská hudba každý deň 5.00 – 15.00. o zvuku Svetová hudba každý deň 15.00 – 5.00. pokolenie

TELEVÍZIA PANČEVO

spájal nitmi

uvar! trieska

spojka

povzdych

nátrium osob. zámeno elektrón

1 000 kg

spojka

ROZLÚŠTENIE KRÍŽOVKY ČÍSLO 13 VODOROVNE: zaskočil, akov, oku, sonet, os, TN, tepna, a, on, rak, lokáli, A, penále, SA, Emona, mládež, t, roje, ipl, ek, ľalia, K, balans TAJNIČKA: KVETNÁ NEDEĽA

vydával silný zvuk

Správne rozlúštenie KRÍŽOVKY 11 z čísla 11 Hlasu ľudu zo 14. marca 2015 bolo: JOZEF MALIAK. Odmenu – knižné vydanie z produkcie NVU Hlas ľudu za správne rozlúštenie uvedenej krížovky získal: ANDREJ TOMÁŠ, Ul. Dr. Janka Bulíka č. 129, 26 210 KOVAČICA. BLAHOŽELÁME. Správne rozlúštenia aj naďalej zasielajte DO 5 DNÍ ODO DŇA VYDANIA NAŠICH NOVÍN na adresu: NVU Hlas ľudu, Bulvár oslobodenia 81/V, poštový priečinok 234, 21 000 Nový Sad, PRE KRÍŽOVKU, alebo mailom na adresu: obsustova@hl.rs

14 – 15 /4641 – 4642/ 4. – 11. 4. 2015

Oznamy Mestská správa pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad na základe článku 10 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04 a 36/09) zverejňuje OZNÁMENIE o podanej žiadosti o rozhodovanie o potrebe odhadu vplyvov na životné prostredie projektu Nositeľ projektu TELEKOM SRBIJA, a. s., Takovská 2, Belehrad, podal žiadosť o rozhodovanie o potrebe odhadu vplyvov na životné prostredie projektu základnej sta-

nice mobilnej telefónie NS-TK CENTAR-NS02, NSX02, NSU02, NSL02, Ul. narodnih heroja 2, v Novom Sade, na katastrálnej parcele č. 241, k. o. Nový Sad II, Mesto Nový Sad. Údaje a dokumentáciu zo žiadosti nositeľa projektu možno dostať k nahliadnutiu v miestnostiach Mestskej správy pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad, Rumenačka 110, Nový Sad, v pracovné dni od 10.00 do 15.00 h. Všetci záujemcovia v lehote 10 dní odo dňa zverejnenia tohto oznámenia môžu svoju mienku v písanej forme doručiť na adresu Mestskej správy pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad.

Mestská správa pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad na základe článku 29 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04 a 36/09) zverejňuje OZNÁMENIE o schválení rozhodnutia o potrebe odhadu vplyvov na životné prostredie a o určovaní rozsahu a obsahu Štúdie o odhade vplyvov na životné prostredie projektu – Sklad odpadových jedlých a nejedlých (mazľavých) olejov a iného odpadu, ktorého bod horenia je nad 100 °C Nositeľ projektu STEP TRANS, s. s r. o., Ul. prímorská č. 86, Nový Sad, podal tomuto orgánu žiadosť o rozhodovanie o potrebe odhadu vplyvov daného stavu na životné prostredie projektu Sklad odpadových jedlých a nejedlých (mazľavých) olejov a iného odpadu, ktorého bod horenia je nad 100 °C, v Novom Sade, na katastrálnej parcele 394/3, k. o. Nový Sad IV, Mesto Nový Sad. Po uskutočnenom postupe Mestská správa pre ochranu životného prostredia dňa 26. marca 2015 schválila rozhodnutie číslo VI-501-1146/14, že je potrebný odhad vplyvov na životné prostredie, ktorým je určený rozsah a obsah Štúdie o odhade vplyvov na životné prostredie projektu Sklad odpadových jedlých a nejedlých (mazľavých) olejov a iného odpadu, ktorého bod horenia je nad 100 °C. S cieľom informovania zainteresovanej verejnosti text rozhodnutia sa zverejňuje v úplnosti: Mestská správa pre ochranu životného prostredia na základe článku 10 odseky 4 a 5 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04 a 36/09), článku 192 odsek 1 Zákona o všeobecnom správnom konaní (Úradný vestník SRJ, č. 33/97 a 31/01 a Úradný vestník RS, číslo 30/10) a článkov 11, 34 a 36 Rozhodnutia o mestských správach Mesta Nový Sad (Úradné noviny Mesta Nový Sad, č. 52/08, 55/09, 11/10, 39/10, 60/10 a 69/13), konajúc podľa žiadosti nositeľa projektu STEP TRANS, s. s r. o., Ul. prímorská č. 86, Nový Sad, o rozhodovanie o potrebe odhadu vplyvov na životné prostredie projektu Sklad odpadových jedlých a nejedlých (mazľavých) olejov a iného odpadu, ktorého bod horenia je nad 100 °C, schvaľuje ROZHODNUTIE 1. Určuje sa, že je pre projekt – Sklad odpadových jedlých a nejedlých (mazľavých) olejov a iného odpadu, ktorého bod horenia je nad 100 °C, v Novom Sade, na katastrálnej parcele 394/3, k. o. Nový Sad IV, Mesto Nový Sad, nositeľa projektu STEP TRANS, s. s r. o., Ul. prímorská č. 86, Nový Sad (v ďalšom texte: nositeľ projektu), potrebný odhad vplyvov na životné prostredie. 2. Stanovuje sa, že nositeľ projektu vypracuje Štúdiu o odhade vplyvov na životné prostredie projektu – Sklad odpadových jedlých a nejedlých (mazľavých) olejov a iného odpadu, ktorého bod horenia je nad 100 °C, v Novom Sade, na katastrálnej parcele 394/3, k. o. Nový Sad IV, Mesto Nový Sad, vzhľadom na rozsah a obsah v súlade s článkom 17 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie a Pravidlami o obsahu štúdie o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 69/05). Štúdia o odhade vplyvov na životné prostredie má obsahovať najmä nasledujúce: – definovať celkovú kapacitu skladu, maximálneho množstva odpadu, ktoré operátor plánuje uskladniť a denné vkladanie odpadu do skladu v litroch, resp. kilogramoch, v závislosti od toho, či ide o pevný alebo tekutý odpad, ako i to, či je odpad bezpečný alebo nebezpečný; – opatrenia, ktoré zabezpečia, aby nakladanie s odpadom bolo v súlade so Zákonom o nakladaní s odpadom (Úradný vestník RS, číslo 36/09 a 88/10) a inými platnými predpismi, ktoré upravujú túto oblasť; – opatrenia, ktoré zabezpečia, aby uskladnenie, balenie a označovanie nebezpečného odpadu bolo v súlade s Pravidlami o spôsobe skladovania, balenia a označovania nebezpečného odpadu (Úradný vestník RS, číslo 92/10); – príkaz kumulačného pôsobenia s objektmi v bezprostrednej blízkosti; – spôsob konania a opatrenia, ktoré sa podniknú v prípade vymiestnenia a po prerušení práce objektu; – opatrenia ochrany od prípadných úrazov a opatrenia na odstraňovanie následkov v prípade úrazových situácií. ZDÔVODNENIE Nositeľ projektu STEP TRANS, s. s r. o., Ul. prímorská č. 86, Nový Sad, podal tomuto orgánu žiadosť o rozhodovanie o potrebe odhadu vplyvov na životné prostredie projektu Sklad odpadových jedlých a nejedlých (mazľavých) olejov a iného odpadu, ktorého bod horenia je nad 100 °C, v Novom Sade, na katastrálnej parcele 394/3, k. o. Nový Sad IV, Mesto Nový Sad. Na predmetovej lokalite sa už nachádza objekt STEP TRANS, s. s r. o., pre ktorý jestvuje rozhodnutie Mestskej správy pre ochranu životného prostredia číslo: VI-501-979/10 z 22. júna 2011, ktorým sa určuje, že pre projekt Sklad odpadových jedlých a nejedlých (mazľavých) olejov nie je potrebný odhad vplyvov na životné prostredie. V dôsledku zvýšenia kapacity rozšírenia listiny odpadov uvedených v žiadosti pod bodom 3 Opis charakteristík projektu nositeľ projektu podal žiadosť o rozhodovanie o potrebe odhadu vplyvov na životné prostredie.

Nositeľ projektu priložil zmluvu o zakúpení a anex číslo 1 Zmluvy o zakúpení ohradeného skladovacieho priestoru so strieškou, uzavretého medzi AS HINS v konkurze a STEP, s. s r. o., Informáciu o lokalite číslo V-353-1194/14 z 18. decembra 2014, vydanú zo strany Mestskej správy pre urbanizmus a stavebné práce Mesta Nový Sad a povolenie na vystavanú striešku ľahko zápalných tekutín v komplexe HINS-a v Novom Sade, Ul. prímorská 86, na parcele č. 394/3, k. o. Nový Sad IV, ktorej investor je AS HINS v konkurze, Nový Sad, Ul. prímorská 86, číslo: V-351-1032/11 z 1. septembra 2011, vydanú zo strany Mestskej správy pre urbanizmus a stavebné práce Mesta Nový Sad. V súlade so Zákonom o odhade vplyvov na životné prostredie s podanou žiadosťou je verejnosť oboznámená prostredníctvom oznamovania v prostriedkoch verejného informovania a Miestne spoločenstvo Slaná bara. V lehote stanovenej zákonom mienky doručili Pecaroši Nového Sadu, ktorí sa sťažujú na nepríjemné vône a na vypúšťanie tekutých odpadov do kanála zo strany STEP TRANS, s. s r. o., a ktorí považujú, že spôsobuje dochnutie rýb. Mienky doručili aj pracovníci firmy STILLES, ktorá sa nachádza na rovnakej adrese, a pracovníci sa sťažujú na nepríjemné vône, ktoré dusia a často vyvolávajú bolenie hlavy, zvracanie a malátnosť, a ktorí považujú, že STEP TRANS, s. s r. o., do kolektora odpadových vôd vypúšťa rozličné tekutiny naftového pôvodu. Po rozoberaní žiadosti nositeľa projektu a údajov o predmetovej lokalite, charakteristikách a odhade možných vplyvov uvedeného projektu na životné prostredie a berúc do ohľadu kritériá predpísané Nariadením o určovaní Listiny projektov, pre ktoré je záväzný odhad vplyvov, a Listiny projektov, pre ktoré sa môže žiadať odhad vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 114/08), určuje sa, že sa predmet odhadu vplyvov nachádza pod bodom 14 podbod 2 Skladu nebezpečného odpadu, Listiny II Nariadenia, tento orgán je v súlade s článkom 10 odsek 4 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredia, a rozhodol, že je potrebný odhad vplyvov. Článkom 10 odsek 5 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie predpísané je, že rozhodnutím, ktorým sa určuje, že je odhad vplyvov na životné prostredie potrebný, splnomocnený orgán môže určiť aj rozsah, aj obsah štúdie o odhade vplyvov, čo je v tomto prípade aj vykonané. Predmetovým projektom sa predpokladá skladovanie bezpečného a nebezpečného odpadu indexových čísel opísaných v žiadosti v bode 3 Opis charakteristík projektu, a to tak, že kapacita denného vnášania do skladu nebude väčšia ako 10 ton denne. Berúc do ohľadu uvedenú kapacitu, špecifickosti obsahu (nebezpečný odpad), kumulačný vplyv, riziko od úrazových situácií, konštatuje sa, že predmetové aktivity môžu mať škodlivé vplyvy na životné prostredie. Berúc do ohľadu, že sú iné objekty na uvedenej lokalite prenajaté rozličným používateľom na uskladovanie ich tovaru, nevyhnutné je spracovať i otázku kumulačného vplyvu rovnakých, resp. rôznorodých činností na danom priestore (zahrňujúc lokalitu, okolie, infraštruktúru, prírodu aktivít). Štúdiou o odhade vplyvov na životné prostredie bude zabezpečená analýza a zhodnotená kvalita činiteľov životného prostredia na predmetovom priestore, vzájomný vplyv jestvujúcich a plánovaných aktivít a budú určené podmienky a opatrenia na znemožnenie, zmenšenie a odstránenie škodlivých vplyvov na životné prostredie, uctievajúc platné zákonné predpisy, podmienky a opatrenia kompetentných orgánov a organizácií. Štúdiou budú zabezpečené aj prevenčné, pohotovostné opatrenia a odpovede na nehody a kvantitatívny a kvalitatívny príkaz možných zmien v životnom prostredí v prípade nehôd, ako i odhad vzniknutých zmien, majúc na zreteli, že ide o skladovanie väčšieho množstva rôznorodého nebezpečného odpadu. Obsah Štúdie o odhade vplyvov definovaný je bodom 2 dispozície tohto rozhodnutia a dôvody o určovanie rozsahu a obsahu štúdie o odhade vplyvov projektu sú určovanie a hodnotenie možných priamych a nepriamych vplyvov práce objektu na životné prostredie na predmetovej lokalite a v jej okolí, ako aj určovanie a návrh opatrenia, ktorými sa možné škodlivé vplyvy v priebehu práce objektu môžu znemožniť, zmenšiť alebo odstrániť. Pri určovaní záväzných častí, ktoré štúdia musí obsahovať (bod 2 odsek 2), tento orgán sa osobitne riadil zákonnou zásadou (prevencia a ostražitosť), že každá aktivita musí byť plánovaná a realizovaná spôsobom, aby okrem iného bola najmenším rizikom po ľudské zdravie, takže z toho dôvodu štúdiou treba dokázať, že sa pre uvedený projekt uplatní najlepšia disponovateľná a dostupná technológia, technika a vybavenie. Na základe uvedeného rozhodnuté je ako v dispozícii. Poučenie o opravnom prostriedku: Proti tomuto rozhodnutiu sa môže podať sťažnosť Pokrajinskému sekretariátu pre urbanizmus, stavebníctvo a ochranu životného prostredia v lehote 15 dní odo dňa prijatia rozhodnutia prostredníctvom tohto orgánu. Zainteresovaná verejnosť môže podať sťažnosť proti tomuto rozhodnutiu v lehote 15 dní odo dňa jeho zverejnenia v prostriedkoch verejného informovania prostredníctvom tohto orgánu.

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

• OZNAMY •

SPOMIENKA

na našu drahú

KATARÍNU MELEGOVÚ

rod. Hrnčiarovú 10. 3. 1935 – 2. 4. 2005 – 2015 z Báčskeho Petrovca S láskou v srdci si na Teba spomínajú dcéra Katarína a syn Ján s rodinami

Pokrajinský sekretariát pre urbanizmus, stavebníctvo a ochranu životného prostredia na základe článku 25 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04) zverejňuje OZNÁMENIE o schválení rozhodnutia o poskytovaní súhlasu k Štúdii o odhade vplyvov na životné prostredie Splnomocnený orgán oboznamuje verejnosť, že 23. 3. 2015 schválil rozhodnutie o poskytovaní súhlasu k štúdii o odhade vplyvov na životné prostredie projektu Rekonštrukcia vnútorného rozvodu plynu a montovanie nových horákov na kotloch na výrobu vodnej pary v Továrni syntetického kaučuku v Elemire, na katastrálnej parcele č. 1780, k. o. Elemir, ZO Zreňanin, nositeľa projektu HIP Petrohemija, a. s., Pančevo, FSK Elemir, Ulica priemyselná cesta b. č. Rozhodnutie o poskytovaní súhlasu je schválené na základe návrhu rozhodnutia, ktoré je súčasťou

správy Technickej komisie, ako i nahliadnutím do doručenej dokumentácie, v ktorej sa konštatovalo, že predmetový projekt svojou realizáciou nebude negatívne vplývať na životné prostredie, ak sa dodržia ochranné opatrenia. Kvôli ochrane činiteľa životného prostredia nositeľ projektu je povinný zabezpečiť podmienky a realizovať opatrenia definované kapitolou 8 Štúdie o odhade vplyvov na životné prostredie, ako i zabezpečiť realizáciu programu sledovania vplyvov na životné prostredie, predpokladané kapitolou 9 Štúdie o odhade vplyvov na životné prostredie. Rozhodnutie o poskytovaní súhlasu k štúdii o odhade vplyvov na životné prostredie je v správnom konaní konečné. Proti tomuto rozhodnutiu sa môže začať správny spor v Správnom súde v Belehrade v lehote 30 dní odo dňa zverejnenia tohto oznámenia.

ŠTEFÁNIU TÝROVÚ

27. 8. 1954 – 2. 3. 2014 – 2. 3. 2015 z Pivnice Tvoje miesto v našej rodine zostalo prázdne, ale spomienku na Teba zachovávame navždy vo svojich srdciach. Manžel Ondrej

DROBNÝ OZNAM Firma DAMTRANS, spol. s. r. o., so sídlom na Slovensku (mesto Senica-905 01) potrebuje vodiča medzinárodnej kamiónovej prepravy. Informácie na tel. číslo: +421 905 419 002.

DROBNÉ OZNAMY HĽADÁM do podnájmu dom v Báčskom Petrovci; mob.: 063 217 431. KUPUJEM staré a nové perie alebo mením za paplóny, vankúše a deky. Prichádzam na pozvanie; Martin Nosál, B. Petrovec, tel.: 063/8269205 a 021/782-278.

MILOVNÍCI KNÍH Za výhodné ceny vám ponúkame tieto naše knižné vydania: 1. Andrej Čipkár: Prečo???, rozprávky pre deti, cena 300 din. 2. Pavel Povolný-Juhás: Prvé ulice, kniha o prvých prisťahovalcoch do Padiny, cena 400 din. 3. Elena Šranková: Hlasľudovská kuchárka – Z kysáčskeho receptára – recepty starých mám a súčasné recepty chutných jedál, cena 600 din. 4. Vladimír Dorča: Obrázky z manželského života, zbierka novinárskych humoresiek uverejnených v Hlase ľudu v období 1992 – 1996, cena 500 din. 5. Zborník prác: Kysáč 1773 – 2013, všetko o Kysáči, od založenia po súčasnosť, cena 2 000 din. Jednotlivé tituly si môžete OBJEDNAŤ v redakcii Hlasu ľudu na tel. č.: 021/47-20-840 alebo 063/47-20-84; na e-mail: nvuhlasludu@hl.rs, filipova@hl.rs, alebo v dopisovateľstvách v Kovačici (013/662-565), Starej Pazove (022/317-505) a Báčskom Petrovci (021/782-208). • OZNAMY •

14 – 15 /4641 – 4642/ 4. – 11. 4. 2015

Oznamy SMUTNÁ SPOMIENKA

Uplynulo pol roka, čo nás opustila milovaná manželka a maminka

SPOMIENKA

Dňa 3. apríla 2015 uplynulo 10 rokov, čo nie je medzi nami

ZUZANA BÁĎONSKÁ

MÁRIA MARTINOVIĆOVÁ

rod. Vidová 1932 – 2005 – 2015 z Kulpína

rod. Šifelová 7. 6. 1948 – 30. 9. 2014 z Kovačice

BOĽAVÁ SPOMIENKA na

KATARÍNU MIŠTECOVÚ

rod. Diňovú 1953 – 2014 – 2015 z Petrovca Spomienku na Teba si uschovávame v našich srdciach. Kmotrovci Benkovci a krstný Miroslav

Sú chvíle, ktoré ťažko prežívame, sú okamihy, na ktoré si tisíckrát spomíname. V našich srdciach zostávaš navždy. Tvoji: manžel Duško a dcéra Anička

Vo svojich spomienkach si ju navždy zachovávajú syn Samuel a dcéra Zuzana Peťkovská so svojimi rodinami

BOĽAVÁ SPOMIENKA

SPOMIENKA

KATARÍNU MIŠTECOVÚ

JÁNA MEDVEĎA 30. 6. 1941 – 30. 6. 1996 – 2015

rod. Diňovú 1953 – 2014 – 2015 z Petrovca

ANNU MEDVEĎOVÚ

rod. Širkovú 20. 4. 1944 – 20. 3. 2011 – 2015

z Petrovca Smutný je náš dom, nieto radosti bez Vás v ňom. Len cestička do cintorína nás vedie k Vám dvom. Váš syn Michal Toman

SMUTNÁ SPOMIENKA

Dňa 5. apríla 2015 uplynul rok, čo nás opustil brat a ujko

PAVEL POVOLNÝ

1. 3. 1950 – 5. 4. 2014 – 2015 z Padiny S láskou a úctou si tichú spomienku na Teba zachováva sestra s rodinou

SMUTNÁ SPOMIENKA na brata a uja

Prečo bol osud taký krutý a nedoprial Ti žiť? Prečo si nás musela navždy opustiť? Čas plynie ako tichej rieky prúd, kto Ťa mal rád, nemôže Ťa zabudnúť. Mariena, Samuel a Pavel

SMUTNÁ SPOMIENKA

Dňa 2. apríla 2015 uplynul rok, čo nie je s nami dcéra, mama a stará mama

KATARÍNA MIŠTECOVÁ 14. 12. 1953 – 2. 4. 2014 z Petrovca

Čas plynie a nevráti, čo vzal. Zostali iba spomienky a žiaľ. Už len kytičku kvetov na hrob Ti môžeme dať a spokojný spánok Ti priať. Tvoji: mama Katarína Diňová, dcéra Anna s priateľom Branislavom a dcéra Katarína Andrášiková s rodinou

hlasludu.info www.hl.rs

VLADISLAVA KUŠTRU

16. 1. 1964 – 2. 4. 2014 – 2015 z Kulpína Vždy budeš v našich spomienkach, lebo spomienky neumierajú. Sestra Katarína s dcérou Tatianou a synom Jankom

BOĽAVÁ SPOMIENKA

Dňa 2. apríla 2015 uplynul najťažší rok, čo nie je s nami

VLADISLAV KUŠTRA 1964 – 2014 – 2015 z Kulpína

Tak veľmi si chcel žiť a s nami ešte dlho byť. No osud nám nedoprial, z našich rúk Ťa vzal, ale zo sŕdc nikdy. Kým naše srdcia budú biť, zatiaľ Ty budeš žiť. Manželka Tatjana a deti Jasmina a Branislav

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

• OZNAMY •

POSLEDNÁ ROZLÚČKA

SPOMIENKA

s naším drahým manželom a otcom

Dňa 31. marca 2015 uplynulo päť rokov, čo nás opustila manželka, matka a matinka

TODOROM DUDIĆOM

23. 10. 1951 – 24. 3. 2015 z Báčskeho Petrovca rodom z Pivnice

KATARÍNA LISKOVÁ 27. 6. 1943 – 31. 3. 2010 – 2015 z Kovačice

Život vyhasol bez posledných slov rozlúčky. Osud bol krutý, žiaľ ešte väčší. Pusto a prázdno, ktoré zostalo po Tebe, nedá sa ničím nahradiť. Chýbajú nám Tvoje kroky, Tvoja pomoc a rada.

S láskou a úctou si na Teba a na všetky krásne chvíle, ktoré sme s Tebou prežili spolu, spomínajú:

Zarmútení: manželka Zuzana, dcéra Zdenka a syn Branislav

manžel Martin a syn Viliam s manželkou Natali a synmi Dávidom a Teodorom

SMUTNÁ SPOMIENKA na

PAVLA POVOLNÉHO 1. 3. 1950 – 5. 4. 2014 – 2015 z Padiny

Spomienku na Teba si zachovávajú: dcéra Anna s manželom Jánom, dcéra Mária, syn Pavel s manželkou Želkou a vnučky Saňa, Marína, Anita a Edita

• OZNAMY •

14 – 15 /4641 – 4642/ 4. – 11. 4. 2015

Šport Futbal, zábava a pohostinstvo DVADSAŤ ROKOV PRÁCE VETERÁNOV FK SLÁVIA

Ján Šuster

inulý piatok mali výročné zhromaždenie pivnickí futbaloví veteráni. Za prítomnosti asi 40 členov správu o minuloročnej činnosti podal predseda Jaroslav Valášek. Mnohým je už známe, že si pivnickí futbaloví starí páni svoj klub založili v roku 1995. Urobila to skupina niekdajších hráčov Slávie, aby sa mali kde vo voľnom čase schádzať. Vtedy založený klub dostal od Miestneho spoločenstva Pivnica miestnosť na používanie, ktorú si potom dobrovoľnou prácou upravili a otvorili hostinec. Dnes je to príjemný kútik, ktorý každodenne otvára dvere nielen veteránom Slávie, ostatným občanom Pivnice a hosťom z iných prostredí. V hostinci si stále zamestnanie našli dvaja pracovníci. Klub veteránov Slávia svoje

Mužstvo veteránov pivnickej Slávie vlani na turnaji v Laliti

aktivity zameral na športovanie a pohostinstvo. Futbaloví veteráni spočiatku hrávali iba priateľské zápasy. Neskoršie sa zapojili do Ligy veteránov Anteho Bačića-Badžu, ktorú už viac ako dvadsať rokov úspešne organizuje a vedie Športový zväz Obce Odžaci a jeho tajomník Vlajko Vlahović. Ubehli

tri roky odvtedy, čo pivnickí veteráni opustili túto súťaž, a to z nedostatku finančných prostriedkov. Preto teraz príležitostne zohrávajú len priateľské zápasy. Keď ide o pohostinskú činnosť, okrem každodennej pravidelnej práce hostinca, klub veteránov organizuje aj rôzne dedinské pod-

ujatia. Tak už niekoľko rokov vo svojom pohostinskom objekte v strede Pivnice usporadúvajú súťaž o najchutnejší kulen a klobásu. Kuchári zasa súťažia vo varení baranieho paprikáša a fazule, kde sa zoskupuje veľký počet Pivničanov a ich hostí z okolitých dedín. Klub veteránov FK Slávia v minulom roku hospodáril pozitívne a na konci roka v pokladnici zostalo 2.626,00 dinárov. Podľa slov predsedu J. Valašeka, tohto roku v rámci jubilea, dvadsiateho výročia pôsobenia, plánujú zorganizovať turnaj štyroch mužstiev. V Pivnici 15. a 16. mája 2015 na turnaji budú hrať veteráni lalitskej Panónie, Kulpína, TJ Slovan Červeník zo Slovenskej republiky a domáca Slávia. Samozrejme, že víťaza turnaja a najlepších jednotlivcov odmenia. Foto: J. Pucovský

V BIELOBLATSKEJ MLADOSTI NA ZAČIATKU JARNEJ ČASTI MAJSTROVSTIEV

Optimistická nálada Vladimír Hudec

rípravy na jarnú časť majstrovstiev v Druhej obecnej lige Zreňanin končia aj futbalisti bieloblatskej Mladosti. O tom, ako sa pripravili, informujú nás predseda a tajomník klubu Daniel Poničan a Darko Sládeček. „Keďže sme vlani zostali bez niekoľkých hráčov, ktorí za prácou odišli do zahraničia, prvoradý cieľ počas zimnej prestávky nám bol, aby sme posilnili mužstvo. S tým cieľom sme doviedli štyroch hráčov, medzi nimi je aj brankár zo susedného Stajićeva. Okrem toho máme ešte jedného futbalistu z Mužlje a ostatní sú domáci hráči. Disponujeme 22 hráčmi a veríme, že nám to úplne stačí na úspešné ukončenie majstrovstiev,“ hovorí Daniel Poničan. Bieloblatskí futbalisti však nemajú ambície postúpiť do vyššej ligy. Nemajú vraj na to finančné možnosti. Základným cieľom futbalistov a vedenia klubu je zachovať si

www.hl.rs

vlastnú činnosť, aby sa mladí ľudia mali kde schádzať a športovať, aby nezanikla športová aktivita v dedine. Predsa nie sú úplne ľahostajní voči tomu, aké výsledky dosiahnu na zápasoch. Veď im záleží na tom, aby zanechali prajný dojem a nezahanbili sa pred fanúšikmi. Vo financovaní činnosti klub sa opiera hlavne na dotácie z rozpočtu mesta Zreňanin, odkiaľ dostávajú 340 000 dinárov ročne. Tie peniaze sú však účelové a možno ich troviť výlučne na záležitosti týkajúce sa fungovania klubu a mužstva. To znamená, že za peniaze z rozpočtu si klub môže obstarať športový úbor, vyplatiť úhrady úradným osobám na zápasoch, vyrovnať záväzky voči futbalovému zväzu, hradiť cestovné náklady, zaplatiť lekársku prehliadku hráčov. Týmito peniazmi však nemôžu platiť kosenie trávnika a označovanie ihriska. Trávnik im bez úhrady kosí Miestne spoločenstvo a vápno na čiary Mladosti už mnoho rokov poskytuje Rybník Ečka.

Informačno-politický týždenník

Aj keď boli rovnocenným súperom zreňaninskému Borcovi, futbalisti Mladosti (modré dresy) prehrali v poslednej skúške na vlastnej pôde – 4 : 5

Na rozmočenom ihrisku v Bielom Blate sa počas uplynulej zimy nemohlo trénovať. Futbalisti sa na jarnú časť majstrovstiev pripravovali tak, že o vlastnej trove odchádzali do „balónovej“ športovej haly v Zreňanine, kde hrali malý futbal, a tak si udržiavali nevyhnutnú kondíciu. S príchodom teplejšieho počasia vybehli aj na ihrisko. V závere príprav zohrali štyri priateľské zápasy. V Knićanine hrali nerozhodne 3 : 3, v Zreňanine vyhrali nad domácim Borcom 3 : 2, pokým zápasy v Čente s tamojším Banatom a doma s Borcom prehrali 1 :

3, resp. 4 : 5. Naši spolubesedníci sú však s týmito výsledkami úplne spokojní vzhľadom na to, že boli rovnoprávnymi súpermi klubom z vyššieho stupňa súťaže. Výsledky ich ubezpečujú, že v jarnej časti majstrovstiev môžu byť úspešnejší ako v jeseň, keď získali iba 11 bodov a zakotvili na piatom mieste z ôsmich klubov v lige. Či sú tieto očakávania reálne, presvedčia sa už po prvých jarných zápasoch. Úvod sa Mladosti nevydaril, lebo prehrala doma s Jedinstvom Ečka 1 : 2. Foto: z archívu klubu • ŠPORT •

MATIČNÝ STOLNOTENISOVÝ TURNAJ V STAREJ PAZOVE

Putovný pohár Dobanovčanom Anna Lešťanová

iestny odbor Matice slovenskej v Starej Pazove v spolupráci s tamojšou Základnou školou hrdinu Janka Čmelíka a STK Jednota v nedeľu 29. marca 2015 zorganizoval jubilejný 5. stolnotenisový turnaj. Toto športové podujatie sa koná od roku 2010 a výnimkou

Turnaj prebiehal v športovej hale Park a na ňom sa zúčastnili štyri tímy: STK Partizan zo Šídu, STK Selenča, MOMS Dobanovce a STK Jednota Stará Pazova. Tohtoročný matičný zraz stolných tenistov otvoril Janko Havran, podpredseda pazovského matičného odboru, ináč riaditeľ školy. Po niekoľkohodinových

Odmenení jednotlivci: M. Čolaković, M. Srnić, M. Skopljak a M. Čolakovićová (zľava)

Stolnotenisové súboje v pazovskej športovej hale Park

bol iba vlaňajší rok, keď sa turnaj pre katastrofálne záplavy v našej krajine neuskutočnil.

stolnotenisových súbojoch v školskej jedálni slávnostne vyhlásili najúspešnejších – jed-

notlivcov a mužstvá. Putovný pohár za rok 2015 sa dostal do rúk Dobanovčanov, ktorí obsadili prvé miesto. Druhé miesto získali Šíďania, kým tretí boli hostitelia Pazovčania. Na štvrtej priečke zakotvili stolní tenisti zo Selenče. Aj medzi jednotlivcami triumfovali Dobanovčania – Miroslav Čolaković obsadil prvé miesto a Mirjana Čolakovićová bola druhá. Dve tretie miesta

získali Staropazovčania – Momčilo Srnić a Mirko Skopljak. Ďakovné listiny, poháre a medaily najúspešnejším udelila Anna Balážová, predsedníčka pazovských matičiarov. Veľká vďaka patrí hlavne organizátorom tohto pekného športového podujatia a tiež všetkým zúčastneným športovcom zo štyroch prostredí. Všetci spoločne potom pri chutnom obede strávili príjemné nedeľné chvíle.

MEDZIOBECNÁ LIGA BÁČSKA PALANKA – DRUHÁ TRIEDA

Trojka o titul Juraj Pucovský

esenné výsledky a poradie v tabuľke tejto ligy sľubujú veľmi zaujímavú jarnú odvetu. Sedem klubov majú prípravné obdobie za sebou a v nedeľu 5. apríla 2015 sa začínajú boje o body. Pohľad na tabuľku nám naznačuje, že o titul majstra a postup do MOL Báčska Palanka – prvá trieda budú bojovať tri mužstvá. Sú to jesenný majster Jednota 1950 z Hložian, druhá Naša hviezda zo Silbaša a tretia Budućnost z dediny Parage. Túto trojku delia iba tri body, čo znamená, že stačí len raz vyhrať, resp. prehrať... Informácie z týchto troch klubov hovoria, že Hložanci zostali hlavne v nepozmenenej zostave z jesennej časti, keď boli najlep• ŠPORT •

ší. Silbašská Naša hviezda, podobne ako aj Budućnost sa posilnili viacerými cezpoľnými futbalistami. V prípravnom období Silbašania podávali veľmi dobré výkony aj s mužstvami z vyšších súťaží. Tak bolo aj na poslednej skúške pred domácim obecenstvom, Hložianska Jednota 1950 a Budućnost Parage sa stretnú v poslednom keď zverenci trénera a hráča kole, takže sa môžu očakávať vzrušujúce chvíle ako v jeseň, keď bolo 2 : 2 Dejana Zelena presvedčivo prekonali tím Karađorđeva 3 : 0 (2 : vedúcej trojky predsa nemusia 0). Dva góly dal Janko Gašić (druhý byť rozhodujúce. Môže sa niekto 1. Jednota 1950 6 5 1 0 18 : 5 16 z penalty) a raz trafil práve Zelen. z favoritov potknúť aj na inom O titule majstra rozhodnú prav- trávniku... Všakže, počkajme, aby 2. Naša hviezda 6 5 0 1 13 : 7 15 3. Budućnost 6 4 1 1 20 : 10 13 depodobne vzájomné zápasy Jed- sa lopta rozkotúľala. V 1. jarnom kole 5. apríla 2015 4. Proleter 6 2 0 4 6 : 10 6 noty, Našej hviezdy a Budućnosti. Hložancom aspoň v predpovedi to sa stretnú: Jednota – Sloga, 5. Vizić 5 1 0 4 9 : 17 3 bude najťažšie, lebo majú cestovať Slavija – Naša hviezda a Vizić 6. Slavija 5 1 0 4 7 : 15 3 aj do Silbaša, aj do dediny Parage. – Karađorđevo. Voľná je Budu7. Sloga (-1) 6 1 0 5 5 : 14 2 Výsledky vzájomných zápasov ćnost Parage. 14 – 15 /4641 – 4642/ 4. – 11. 4. 2015

Šport VOLEJBALISTI KULPÍNA TEJTO JARI ÚSPEŠNÍ

Ani jedna prehra Katarína Gažová

ožno povedať, že sa VK Kulpín naozaj darí. V jarnej časti majstrovstiev Prvej vojvodinskej ligy – skupina západ všetky zápasy vyhrali tak doma, ako i na hosťovaniach. Predseda klubu Todor Radanov a tréner a vedúci odborného tímu Ján Lačok môžu byť s výkonmi svojich zverencov veľmi spokojní. V polovici marca v Kulpíne hrali lokálne derby s vtedy prvoumiestneným v tabuľke, VK Maglić a presvedčivo vyhrali výsledkom 3 : 0. Odvtedy triumfovali ešte dvakrát. VEST – KULPÍN 0 : 3 V predposlednú marcovú sobotu VK Kulpín si na hosťovaní v Šíde zmeral sily s VK Vest. Výsledkom presvedčivého výkonu hostí počas celého zápasu s mladým a bojovným mužstvom Šíďanov

bol triumf maximálnym výsledkom. Príznačné pre tento zápas je, že v mužstve Kulpína tentoraz hrali mladí, menej skúsení hráči a tí starší, ostrieľanejší im boli dobrá podpora. Výsledky jednotlivých setov: 17 : 25, 21 : 25, 17 : 25. VK KULPÍN: Relota, Stančul, Dudáš, Petrušić, Babić, Lekár, Očenáš, Stojanović, Ćirić, Zanfirović, Hasík, Fábry. Presvedčivý výkon a výhra nad Somborčanmi na domácej palubovke KULPÍN – SOMBOR 3 : 1 V sobotu 28. marca 2015 VK Kulpín privítal doma mužstvo VK Sombor. Aj napriek tomu, že somborskí volejbalisti sú kvalitní a bojovní, majú i pozitívnu športovú drzosť, Kulpínčania zaznamenali ešte jednu výhru v jarnej časti majstrovstiev, takže doteraz ani jeden zápas neprehrali. Sombor-

čanov premohli výsledkom 3 : 1. Prvé dva sety Kulpín zohral dobre a zvíťazil výsledkami 25 : 17, 25 : 19. V treťom, ako to už často býva, sa domáci trochu uvoľnili a tretí set prehrali 22 : 25. Potom sa vo štvrtom znovu vzchopili a presvedčivo ho vyhrali 25 : 15. VK KULPÍN: Relota, Petrušić, Dudáš, Stančul, Lekár, Babić,

ZDRUŽENIE ŠPORTOVÝCH RYBÁROV ŠARAN V HLOŽANOCH

S novým predsedom Juraj Bartoš

ivné veci sa dejú v Združení športových rybárov Šaran v Hložanoch už niekoľko rokov. O niektorých bola reč aj na mimoriadnej volebnej schôdzi zhromaždenia ZŠRŠ v nedeľu 29. marca 2015 v kaviarni Pod lipami. Keďže doterajší predseda Ján Haška rezignoval, zvolili nového. Ním sa stal jediný navrhnutý kandidát Samuel Valo, čerstvý riaditeľ Komunálneho podniku Gloakvalis. Prv než si zo 20 prítomných členov posvietilo na veľmi ošemetnú situáciu týkajúcu sa rybárskej chaty pri Dunaji, vymenili niekoľko členov orgánov a telies združenia. Najbúrlivejšie bolo pri pretrase otázky kedysi obľúbenej rybárskej koliby pri Dunaji „pod Hložanami“. Pred niekoľkými rokmi ju totiž dali do prenájmu svojmu členovi

www.hl.rs

Záber z mimoriadnej schôdze ZŠR Šaran v Hložanoch Ivanovi Hrubíkovi na 20 rokov. Ten z nej urobil úhľadnú, príjemnú reštauráciu, ibaže... Vraj vznikol dlh vážiaci 1 100 000 dinárov, keďže nemal kto vyrovnať hromadiace sa účty, ktoré narástli aj v dôsledku

Informačno-politický týždenník

enormného zvýšenia pôvodne priam symbolických poplatkov za pozemok a objekt. Viacerí účastníci na mimoriadnej schôdzi tvrdia, že to mal urobiť Hrubík, podaktorí obviňovali doterajšieho predse-

Zanfirović, Zima, Ćirić, Stojanović, Govorčin. Nasledujúci víkend prináša derby v Šíde medzi vedúcim Kulpínom a druhoumiestneným Vestom. Ak sa Kulpínčanom podarí zvíťaziť na horúcom ihrisku nad domácim mužstvom, zabezpečia si cestu do Druhej volejbalovej ligy.

du i jeho predchodcov (Ondreja Huďana a Karola Bartoša) z pasivity a nedbalosti, v dôsledku ktorej sa vraj môže stať, že ZŠRŠ zostane bez chaty.„Vyvolaní“ na schôdzi neboli, hoci im vraj pozvánky boli zaslané. Po doplnkových voľbách predsedníctvo má takéto zloženie: predseda je Samuel Valo, na poste podpredsedu ho vystriedal Jaroslav Supek, pokladníkom zostáva Emil Čipkár; tajomníkom bol Zoltán Kiráľ, nového vraj zvolia čoskoro. Členmi vedenia sú: Jaroslav Jakuš, Miroslav Greksa, Mária Baďanová, Ján Valo (namiesto Gabriely Haškovej), Mária Dudková a Elena Kukučková. Komisia pre súťaže: Rastislav Kukučka (namiesto Samuela Macka), Ján Kolár, Martin Macko, Ján Molnár, Josip Antunović a Ján Dudok. Dozorná rada: Rastislav Kukučka, Ján Dudok, Ján Greksa. Disciplinárna komisia: Andrej Turóci, Ivan Hrubík, Samuel Anušiak. Na výročnú schôdzu (1. februára 2015) nás nevolali a s jej „reprízou“ nás oboznámili dve hodiny pred jej začiatkom. • ŠPORT •

SELENČSKÝ KRIVÁŇ SI VYTÝČIL SKROMNÝ A REÁLNY CIEĽ

Byť medzi prvých päť Juraj Pucovský

bdobie príprav a priateľských zápasov je už aj za klubmi, ktoré súťažia v Medziobecnej lige Báčska Palanka – prvá trieda. Vo Veľkonočnú nedeľu sa rozkotúľa lopta na piatich ihriskách, keď začnú boje o body v jarnej odvete. Jesenný majster Hercegovac v Gajdobre uvíta predposlednú Vajsku, Bačka si v Despotove zmeria sily s Borcom z Obrovca, selenčský Kriváň pocestuje do susedného Báča na súboj domácemu tímu Mladost, jesenného majstra, pivnickú Sláviu cesta odvedie do Sriemu, kde ju dočká Neštín, kým v B. N. Sele domáci Bački hajduk pokúsi zdolať Soko z Novej Gajdobry. Selenčský Kriváň začal s prípravami už 24. januára 2015. Za dva a pol mesiaca hráči absolvovali viac desiatok tréningov na svojom ihrisku a v športových halách ZŠ Jána Kollára a v Tovariševe. Mužstvo trénera Dragana Jovovića zohralo aj osem prípravných zápasov. Selenčania najprv v Laliti porazili deronjský

Omladinac 1 : 0, ale potom s tým istým súperom prehrali v Selenči 1 : 2 a na jeho trávniku 1 : 3. Zápas so silbašskou Našou hviezdou v Selenči sa skončil nerozhodne

KRIVÁŇ – VAJSKA 3 : 1 (1 : 1) Skóre zápasu otvoril Mučaji v 15. min., keď videl v rozkroku brankára Vajsky a loboval ho z rohu trestného územia. O dve

Tréner – hráč: Dragan Jovović v modrom (Kriváň Selenča) 1 : 1 a Kriváň v Silbaši vyhral 3 : 2. Oba zápasy selenčského mužstva s celkom Bački hajduk, doma i na hosťovaní, sa skončili identickými remízami 2 : 2. Napokon v nedeľu v generálke Malina a spoluhráči prekonali doma Vajsku 3 : 1.

min. neskoršie Darko Pavlov nevyužil veľkú príležitosť. V 35. min. obranca Kriváňa odkopol loptu z trestného územia, na ňu nabehol Dimitrić a zo šestnástich metrov cez „horu nôh“ futbalistov oboch mužstiev trafil pravý roh brány Naďa – 1 : 1.

TERAZ O BODY V SRIEME

Neštín čaká Pivničanov SLÁVIA – BAČKA 3 : 2 (1 : 2)

Ján Šuster

ôžeme povedať, že sa pivnickým futbalistom vydarila posledná skúška pred začiatkom jarnej polosezóny. Tréner domácich Mladen Lovre aj na tomto zápase so susedmi z Despotova poslal na ihrisko všetkých hráčov, s ktorými počíta v bojoch o body. Na nedeľnom zápase lopta sa najviac kotúľala a letela v strede ihriska, lebo zadáci oboch mužstiev súperove útoky zastavovali pred trestnými územiami. Prví chybili domáci na ľavej strane, lopty sa zmocnil Živković a prekonal Vladimíra Čobrdu – 0 : 1. • ŠPORT •

V 27. min. slávisti založili protiútok, Petrović ideálne uvoľnil Panića, ktorý vedľa vybiehajúceho Brňu výsledok vyrovnal. V 36. min. nízko zacentrovanú loptu z pravej strany Nikolić zblízka upravil do siete – 1 : 2. Po obrátke, v 56. min. Nímet ostro odcentroval pred bránu Bačky, Panić bol najrýchlejší a presne hlavou V stopách otca Vladimíra: Julián Čobrda rozvlnil sieť – 2 : 2. (Slávia Pivnica)

V druhom polčase kriváňovci zahrali omnoho agilnejšie a v 60. min. Malina vsietil hlavou vedúci gól. Útoky domácich neprestávali, šancu mal mladý Buják, ktorú pre svoju neskúsenosť nevyužil. V 75. min. veľmi pekná akcia Alexy – Malina priniesla druhý gól kapitána Kriváňa a konečný výsledok 3 : 1. KRIVÁŇ: Naď, Krajinović, Kocić, Deljanin, Krížov, De. Mučaji, Kočonda, Alexy, Pavlov, Spasić, Malina. Hrali aj: Ignjatović, A. Strehársky, M. Strehársky, Sklabinský, Lipták, Faďoš, Buják, Jovović. Podpredseda FK Kriváň Michal Poliak hovorí, že je mužstvo solídne pripravené. Osem kontrolných zápasov by mali postačiť na dobrú súhru už aj preto, že rady Selenčanov nikto neopustil a pribudli niekoľkí mladí a nádejní selenčskí chlapci. Na prvom zápase v Báči síce budú chýbať A. Strehársky (odpykáva trest po jesennom vylúčení s B. hajdukom), Deljanin (žlté karty) a Kutenič, ktorý pôjde na exkurziu. Selenčania v jarnej časti nemajú zvlášť veľké ambície. Hlavným cieľom im je dostať sa medzi prvých päť mužstiev. Všetci v klube veria, že sa im to podarí, aj keď v posledných dvoch kolách jesene z druhého miesta klesli na šiestu priečku. Bola to len zhoda nešťastných okolností? Onedlho domáci vsietili tretí, víťazný gól. Michal Žigmund z pravej strany vysoko zacentroval pred bránu, lopta preletela všetkých zadákov hostí, na ňu nabehol Nímet, presne hlavičkoval a sieť sa vlnila pre konečných 3 : 2. Hostia mali šťastie pred koncom zápasu, keď sa po ostrej strele Kalka lopta odrazila od žrde. SLÁVIA: Vl. Čobrda, Milec, Séč, Vachula, Baláž, Benka, Petrović, Panić, J. Žigmund, Čolović, Nímet. Striedali: J. Čobrda, Kalko, M. Žigmund, Ćutilo, Cibula, Pintír, Šuster. Pionieri Slávie v priateľskom zápase v Savinom Sele s rovesníkmi domáceho tímu Budućnost hrali nerozhodne 3 : 3. Góly dali Činčurák, Ćitanov a Pintír. Prvý jarný zápas o body Slávia zohrá v Neštíne.

14 – 15 /4641 – 4642/ 4. – 11. 4. 2015

Šport SRBSKÁ LIGA – SKUPINA VOJVODINA

Bledé juhobanátske derby Ján Bokor

Čelarevčania sa hrdia na čele tabuľky, lebo dosiahli tretiu jarnú výhru za sebou. Doma porazili posledný odžacký Tekstilac, ktorý slušne čelil lídrovi. Senta si priniesla body zo Starých Bánoviec a drží krok s mužstvom ČSK Pivara. Ostatné mužstvá podávajú premenlivé výkony. Temerínčania utŕžili tretiu jarnú prehru a začali klesať v tabuľke. Slogu tentoraz na domácej pôde nepríjemne prekvapil „topiaci“ sa Vršac. Nízko kotví aj Radnički z Novej Pazovy. Bezgólovej remíze v Zreňanine s Banatom sa väčšmi potešili hostia z Prigrevice. Aj Šíďania doma získali len bod s Bačkou 1901, ktorá sa dostala do hornej časti rebríka. Odžačania tejto jari majú solídne mužstvo, ale stále držia pevne lampáš v rukách. Pančevské Dinamo získalo prvé jarné body v stretnutí s indolentnou Dolinou. Výsledky 18. kola: Dinamo – Dolina 2 : 0, Radnički (SM) – Radnički (S) 4 : 0, Dunav – Senta 0 : 1, ČSK Pivara – Tekstilac 4 : 2, Sloga – Vršac 0 : 2, Banat – Prigrevica 0 : 0, Cement – Radnički (NP) 2 : 1, Radnički (Š) – Bačka 1901 1 : 1. Program 19. kola: Radnički (Š) – Dinamo, Bačka 1901 – Cement, Radnički (NP) – Banat, Prigrevica – Sloga, Vršac – ČSK Pivara, Tekstilac – Dunav, Senta – Radnički (SM), Radnički (S) – Dolina. DINAMO – DOLINA 2 : 0 (1 : 0)

uhobanátske derby neuspokojilo asi 200 divákov na vynovenom štadióne Dinama v Pančeve. Kapitán domácich Novak Šalipurović a hostí Milan Nedučić kedysi hrávali spolu v tričkách Dinama a Doliny, ale tentoraz viedli mladých hráčov nedeľných súperov. Je zrejmé, že Dinamo a Dolina nemajú také silné mužstvá ako voľakedy, čo sa odzrkadlilo aj na ich výkonoch. Uzimení diváci predsa očakávali dobrý a bojovný zápas. To sa však

nestalo. Súperi hrali zbabelo, bez ideí a potrebného zápalu. Zápas prebiehal v pomalom tempe, bez premyslenejších akcií. Dolina spočiatku pôsobila istejšie, ako pripravenejší a lepší celok. To však nepotvrdila výsledkom, ktorý sa hodnotí strelenými gólmi. V radoch hostí sa najviac snažil rekonvalescent Nedeljko Šarenac. Dobre kontroloval loptu v strede ihriska, prihrával útočníkom, ktorí to nevedeli úspešne spracovať.

PRVÁ VOJVODINSKÁ STOLNOTENISOVÁ LIGA

Teraz o vicemajstra STK MLADOSŤ – STK GUSAR 4 : 1

Samuel Medveď

predposlednom majstrovskom zápase petrovskí stolní tenisti zaznamenali cenné víťazstvo, keď doma porazili po dobrom výkone Staparčanov. Výsledky: Turan – Katanić 3 : 2, Záborský – Bajčev 0 : 3, Lomen – Milić 3 : 1, Turan / Lomen – Bajčev / Milić 3 : 2, Turan – Bajčev 3 : 1.

www.hl.rs

Ďalší súboj STK Mladosť bude mať až v druhej polovici apríla. Ten rozhodne, kto obsadí druhé miesto na tabuľke. Priamy konkurent Petrovčanov je begečský STK Čarda kod Braše.

Sombor Open 2015

Ako je to už tradíciou, aj tohto roku v Sombore v sobotu 21. marca 2015 prebiehal Medzinárodný stolnotenisový turnaj veteránov. Petrovčania sa na ňom

Informačno-politický týždenník

Najskôr mohli skórovať Veličković a M. Šušnjar, no ich strely skončili mimo brány brankára Tomića. Domáci strelci Spaskovski, Šalipurović a Milošev sa snažili z diaľky prekvapiť brankára Trivunovića. V 42. min. obrana Doliny urobila prvú veľkú chybu, využil to Ćišić a rozvlnil sieť Trivunovića – 1 : 0. Po prestávke sa hráči Doliny správali ako na prechádzke. Akoby im Usilovný rekonvalescent: Nedeljko nezáležalo výsledok vy- Šarenac (Dolina Padina) rovnať. Hráči Dinama sa viac usilovali, a to sa im nakoniec aj oplatilo. Obrana 1. ČSK Pivara 18 14 2 2 36 : 9 Doliny a brankár Trivunović do2. Senta 18 13 2 3 33 : 10 volili, aby loptu hlavou zachytil 3. Dolina 18 8 6 4 22 : 15 Milošević, ktorému nebolo ťažko 4. Cement 18 7 7 4 23 : 20 vsietiť a svojmu mužstvu zabezpečiť výhru. 5. Bačka 1901 18 8 3 7 21 : 20 Na zápas, ktorý mužstvu Di6. Sloga 18 7 5 6 17 : 18 nama priniesol tri body a pokoj7. Dunav 18 7 5 6 15 : 18 nejší priebeh majstrovstiev, mi8. Radnički (SM) 18 6 7 5 21 : 15 lovníci futbalu v Pančeve rýchlo 9. Dinamo 18 7 3 8 16 : 25 zabudnú. Rozhodcovia Srđan 18 6 4 8 21 : 21 Jovanović, Blagoje Mijailović 10. Prigrevica a Milan Cvetković, všetci z Vršca, 11. Radnički (Š) 18 5 7 6 18 : 19 si zaslúžili iba slová chvály. 12. Banat 18 4 8 6 12 : 15 DOLINA: Trivunović, Milovac, 13. Radnički (NP) 18 5 4 9 29 : 32 Mrđa, Nedučić, Jokić (Ugreno14. Vršac 18 4 7 7 15 : 22 vić), M. Šušnjar, Veličković (Vasić), Vukotić, Šarenac, Pavlović, 15. Radnički (S) 18 3 5 10 14 : 32 Mačužić (Lončarski). 16. Tekstilac 18 1 3 14 16 : 39

44 41 30 28 27 26 26 25 24 22 22 20 19 19 14 6

z Petrovca. Ľudovít Kaňa v Sombore zapôsobil dobrým výkonom. V obidvoch kategóriách (absolútna a veková) postúpil zo skupín do vyraďovacej fázy. V prvej sa dostal medzi 32 najlepších. Eliminoval ho Somborčan Gabarić, kým vo vekovej kategórii (35 – 50 Ľudovít Kaňa (prvý sprava) v spoločnosti Pavla rokov) prebojoval sa Bažíka a Pavla Turana medzi 16 najlepších, už tradične zúčastňujú. Tentoraz kde ho zastavil Milenković zo tam bol len jeden stolný tenista Šabca. • ŠPORT •

NOVOSADSKÁ OBLASTNÁ LIGA

Body z novosadského bahna MLADOST – TATRA 1 : 2 (1 : 0) bili tlak nielen na hráčov Tatry, ale i na rozhodcu Savića. Obrana hostí atranci znova potešili svojich v čele s naladenými Srnkom, Bufanúšikov, lebo si priniesli cenné díkom, Lukićom a zvlášť Jakšićom body z horúcej pôdy v novonedovolila žiadne nepríjemné presadskom sídlisku Novo kvapenie. Máme dojem, naselje. Na ťažkom a klzže mužstvo Tatry získakom ihrisku, čiastočne lo novú vlastnosť, lebo pokrytom vodou, nebolo všetci hráči bojujú do ľahko hrať. Preto všetka poslednej chvíle zápasu česť obom mužstvám a hrajú kolektívne. Ak za prejavenú usilovnosť tak budú pokračovať, a bojovnosť. Bol to zauiste majú veľké šance jímavý a napínavý zápas, vybojovať si záchranu takže okolo 200 divákov v lige. iste neobanovalo, že priTATRA: Navala, Srnšlo na ihrisko Mladosti. ka, Budík, Milanov, Oba celky od začiatku Lukić, Jakšić, Klaić, zahrali naplno. Domáci Daneček (Martinko), Hráči Mladosti sa pokúšajú zúčtovať s útočníkom sa ujali vedenia už v 10. Tatry Grijakom (biele tričko 9) Grijak, Hric (Vozár), min. gólom Stojanovića Tót (Kohút). z voľného kopu z čiary polkruhu kopu z asi tridsiatich metrov skonDorastenci Tatry v Suseku vypred trestným územím. Hostia čila v ľavom hornom rohu, a tak hrali 3 : 0. Góly dali Funtík, Vozár z Kysáča mali predtým šancu, hostia obrátili výsledok – 1 : 2. a Jurás. keď Grijak prenikol z ľavej strany, Výsledky 17. kola: Futog – PetVo finiši zápasu Novosadčania ale z desiatich metrov kopol do zahrali nešportovo, až špinavo, ro- rovaradín 1 : 1, Šajkaš – Sofeks

Pavel Pálik

brankára Ivaniševića, ktorý mu vybehol v ústrety. V 47. min. Kohút využil chybu domácej obrany a vyrovnal. V 70. min. Grijakova delovka z voľného

0 : 0, Veternik – Slavija 6 : 1, Mladost – Tatra 1 : 2, Dinamo – Susek 0 : 4, Proleter – Jedinstvo 1 : 3, Sirig – Fr. partizan 2 : 0, Vinogradar – TSK, zápas odložili pre zaplavené ihrisko v Ledinciach. Program 18. kola: Susek – Sirig, Fr. partizan – Mladost, Tatra – Vinogradar, TSK – Veternik, Slavija – Šajkaš, Sofeks – Futog, Petrovaradín – Proleter, Jedinstvo – Dinamo.

1. Veternik 2. Proleter 3. Susek 4. Slavija 5. Petrovaradín 6. Sofeks 7. Fr. partizan 8. TSK 9. Šajkaš 10. Jedinstvo 11. Mladost 12. Futog 13. Sirig 14. Dinamo 15. Tatra 16. Vinogradar

17 17 17 17 17 17 17 16 17 17 17 17 17 17 17 16

13 10 9 8 8 8 8 8 7 6 5 5 5 5 4 2

1 3 44 : 16 4 3 33 : 18 2 6 36 : 22 5 4 32 : 20 5 4 32 : 20 4 5 35 : 20 3 6 33 : 25 2 6 21 : 25 4 6 27 : 21 2 9 20 : 29 3 9 19 : 26 3 9 24 : 33 3 9 20 : 32 2 10 16 : 29 3 10 26 : 41 2 12 14 : 50

40 34 29 29 29 28 27 26 25 20 18 18 18 17 15 8

LALIŤANOV VYLÚČILI ZO SÚŤAŽE

Zbohom, či dovidenia Panónia!? Juraj Pucovský

ravda je smutná, neslýchaná, nezaznamenaná v 90-ročných dejinách futbalu v najmenšej dedine Odžackej obce. Lalitský FK Panónia viac nie je členom Medziobecnej ligy Sombor. Ospravedlňujeme sa čitateľom za chybnú informáciu v minulom čísle, že lalitský klub vystúpil z jarnej časti súťaže. Pravda je, že FK Panónia z Lalite súťažná komisia MOL Sombor vylúčila z tejto ligy! Prečo? Nuž preto, že lalitskí futbalisti nezohrali dva prvé jarné majstrovské zápasy. Najprv neodcestovali do dediny Aleksa Šantić, kde ich márne čakali pripravené ihrisko, domáci futbalisti, ktorí tejto jari majú veľké ambície, rozhodcovia, delegát, diváci... Pravdaže, všetci zostali rozčarovaní, lebo nemali žiadnu informáciu, že Laliťania nepricestujú. Nie je to hanba? FK Panónia • ŠPORT •

potom pred týždňom neuvítala futbalistov Rastiny na svojom ihrisku. Keďže lalitské mužstvo nezohralo dva zápasy za sebou, patričným orgánom nezostalo nič iné, len aby schválili už spomenuté rozhodnutie v súlade s pravidlami súťaže v MOL Sombor. Boje o body v tejto lige pokračujú prvýkrát bez účasti Laliťanov. V jarnej časti zostalo súťažiť desať mužstiev, pričom v každom kole budú až dva celky voľné, lebo už pred začiatkom sezóny 2014/15 účasti sa vzdal novozaložený KFK Kula. Z rozhodnutia vyplýva, že klubom, ktoré v jesennej časti získali body v zápasoch s Panóniou, body vymažú, takže aj v tabuľke príde k určitým zmenám. Pravda je, že FK Panónia už dve – tri sezóny má veľké finančné, kádrové a zvlášť organizačné problémy. Klub posledných niekoľko rokov prakticky ani nemá vedenie,

Zbohom alebo dovidenia: hráči Panónie pred jedným vlaňajším zápasom v Laliti

všetko zostalo na pleciach dvoch – troch jednotlivcov... Problémy sa z roka na rok, z mesiaca na mesiac, zo zápasu na zápas hromadili, klub upádal, upádal, upádal..., nuž je takýto smutný koniec celkom samozrejmý. O činnosti FK Panónia sa vedelo málo, takpovediac nič. Záujem fanúšikov a jednotlivcov o prácu klubu nebol vždy vítaný, nedajbože nejaká, pravdaže, dob-

romyseľná rada tiež. Tých, ktorým je Panónia pri srdci, najviac bolí nezáujem dedinského prostredia, ľudí, ktorí by mohli pomôcť, väčšiny niekdajších hráčov o prekonanie nahromadených problémov, aby k takejto blamáži neprišlo. Pravda je, že seniorský futbal v Laliti viac nejestvuje. Otázne je, len, či toto bude zbohom alebo iba dovidenia FK Panónia!?

14 – 15 /4641 – 4642/ 4. – 11. 4. 2015

Šport OBLASTNÁ LIGA ÚFZ NOVI SAD

Zmajevčania začali posediačky! OBILIĆ – MLADOSŤ 0 : 1 (0 : 1)

Samuel Medveď

olo to nezvyčajné, čo urobili na začiatku zápasu domáci futbalisti. Keď rozhodca Tešanović zapískal, aby Petrovčania začali s výkopom zo stredu ihriska, domáci futbalisti si z protestu pätnásť sekúnd sadli na trávnik!? Tak vlastne vyjadrili určitú nespokojnosť so vzťahom patričných orgánov lokálnej samosprávy voči FK Obilić. S týmto počinom pred zápasom oboznámili rozhodcu, delegáta a Petrovčanov, ktorí takúto situáciu nezneužili. V prvom polčase Mladosť lepšie hrala. Ihrisko nerovné a mladý rozhodca Tešanović zo Srbobranu slabý. Mladosť nastúpila oslabená. Nehrali zranení Jakuš, Kajtez a Rupar (síce sedel na lavičke) a trestaný Vlaisavljević. Jediný gól padol v 42. min. z kopačky Jána Pavlisa. Tento hráč z vyše tridsiatich metrov pekným oblúčikom prekonal brankára domácich. Lopta skončila v samom hornom rohu. Pavlis mal ešte jednu šancu,

ale jeho strela z asi 25 metrov preletela nad brvno. V druhom polčase domáci takých dvadsaťpäť minút pritlačili hostí. V 50. min. hráč Obilića sa ocitol sám pred Fejdim, ale šancu zmaril. V identickej situácii Jedna strela – tri body: Ján Pavlis v modrom bol i v 85. min. drese (Mladosť Petrovec) Stefan Milićević, keď mohol Mladosti zabezpečiť ci zvíťazili identickým výsledkom, ako aj ich starší kolegovia – 1 : 0 presvedčivejšie víťazstvo. Rozhodca žltými kartami po- a strelcom bol Ilić. Výsledky 18. kola: Maglić – trestal troch petrovských hráčov: Milenkovića, Vukovića a Milićevića. Budućnost 2 : 2, Stari grad – MlaMLADOSŤ: Fejdi, Fábry, Babiak, dost radost 1 : 0, Borac – Proleter Celin Vuković, Severíni, Milenko- 7 : 0, Tvrđava – Hajduk 0 : 1, Bečej vić, Torbica, Mijin, Pavlis, Milićević – Sutjeska 4 : 0, Obilić – Mladosť 0 : 1, Kulpín – Vojvodina 0 : 1, (Haška). V predzápase petrovskí dorasten- Titel – Krila Krajine 1 : 0.

Program 19. kola: Titel – Maglić, Krila Krajine – Kulpín, Vojvodina – Obilić, Mladosť – Bečej, Sutjeska – Tvrđava, Hajduk – Borac, Proleter – Stari grad, Mladost radost – Budućnost. Foto: J. Pucovský

1. Bečej 18 16 2. Mladost radost 18 11 3. Hajduk 18 10 4. Borac 18 11 5. Titel 18 8 6. Vojvodina 18 7 7. Proleter 18 7 8. Tvrđava 18 6 9. Mladosť 18 5 10. Sutjeska 18 5 11. Maglić (-1) 18 6 12. Krila Krajine 18 4 13. Budućnost 18 4 14. Stari grad 18 4 15. Kulpin 18 5 16. Obilić (-1) 18 3

1 1 60 : 9 49 4 3 45 : 22 37 5 3 30 : 16 35 1 6 42 : 20 34 4 6 24 : 19 28 4 7 24 : 15 25 4 7 29 : 35 25 6 6 19 : 25 24 7 6 22 : 25 22 4 9 21 : 30 19 2 10 23 : 46 19 6 8 22 : 31 18 5 9 24 : 33 17 4 10 11 : 19 16 1 12 26 : 53 16 6 9 14 : 28 14

Čakajú na výhru... KULPÍN – VOJVODINA 0 : 1 (0 : 1)

Gavra Govorčin

vetná nedeľa a pekné počasie prilákali na ihrisko vedľa kanála v Kulpíne asi 200 divákov. Domáci milovníci futbalu očakávali prvú jarnú majstrovskú výhru s dobre známym súperom z Tovariševa. Všetko to a výborne upravené ihrisko dávalo nádej, že sa domácim to aj podarí, hoci nemali k dispozícii dvoch trestaných futbalistov. Avšak hráči Vojvodiny sa predstavili ako vyspelejšie, zohratejšie a nanajvýš obetavejšie mužstvo. Už v 4. min. Stajić z ľavej strany vypálil, ale jeho strela skončila nad bránou. Potom sa hralo hlavne v strede ihriska, takmer bez šancí na oboch stranách. V 24. min. hos-

www.hl.rs

tia rýchlo zaútočili po ľavej strane a zacentrovaná lopta sa ocitla v sieti brány Botorića – 0 : 1. V 41. min. Kulpínčania mali pološancu, keď po voľnom kope Chalupka hlavou zachytil loptu, ktorá preletela ponad brvno. Ani v druhom polčase sa nič nezmenilo. Hostia z Tovariševa hrali vyspelejšie a nedali možnosť domácim vytvoriť si výhľadnejšiu príležitosť. Pokúsil sa Chalupka v 62. min. z voľného kopu, ale strela skončila mimo brány. Zaznamenali sme ešte 75. min., keď sa Ivković z tridsiatich metrov pokúsil ohroziť brankára Vojvodiny, ktorý strelu úspešne kryl. Bol to zápas takmer bez šancí, ale veľmi korektný. Fanúšikovia Kulpína nespokojní opustili ihrisko s náde-

Informačno-politický týždenník

jou, že práca na tréningoch v budúcich zápasoch predsa prinesie lepšie výsledky. Po zápase hráči a vedenie FK Kulpín mali dlhší, na momenty aj nepríjemný rozhovor. KULPÍN: Botorić, Ignjatović (Lazičić), Stajić, Kozarov, Ko- Útočníkovi Kulpína Branislavovi Chalupkovi larski, Ivković, (červený dres) sa zatiaľ strelecky nedarí Haška, Radević (Škapina), Chalupka, Savić, Lut- se porazili rovesníkov z Tovariševa 2 : 1. kić. Foto: J. P. Dorastenci domácich v predzápa• ŠPORT •

PRVÁ JUHOBANÁTSKA LIGA

(Vý)hra na kondičku VOJVODINA – SLÁVIA 0 : 2 (0 : 1)

Ján Špringeľ

a posledných osem sezón si susedia zmerali sily osemkrát: všetky majstrovské výhry majú na svojom konte slávisti. Dva zápasy zvíťazili po 1 : 0, raz 2 : 1, trikrát, vrátane posledného duelu po 2 : 0 a dva zápasy vyhrali Kovačičania ešte presvedčivejšie – 3 : 0. Hostia dali úvodný gól v 28. min; z rohového kopu centroval Sachter a vyšší medzi vysokými obrancami Vojvodiny bol Gigović, ktorý hlavičkoval pre 0 : 1. Výsledok znásobil Milošević po vydarenej akcii a prihrávke vo veľkom vápne Jaroslava Čerňoša štvrťhodinu pred záverečným hvizdom. Slávia mala počas celého zápasu jasnú prevahu v kondícii vlastných

futbalistov. Aj napriek tomu sa Vojvodine poradilo v jednotlivých fázach hry ako-tak čeliť lídrovi, a to vďaka pokusom Kovrliju. Tento stredopoliar Crepaje je v jarnej časti majstrovstiev najlepším hráčom a v druhom polčase mal trikrát príležitosť vyrovnať skóre (v 56., 62. a 69. min.). Druhýkrát zo 40-metrovej vzdialenosti „vyštval“ brankára Krstića k perfektnému zákroku. Dvakrát mal šancu o zmenu rezultátu aj bývalý hráč Doliny a Slávie, ľavokrídelník Marko Tiodorović (v 13. a 76. min.). Raz skúšal náhradník Aleksić (v 80. min.). Kovačičania prvú príležitosť mali prostredníctvom Petkovića z rohového kopu v 12. min. Pavel Čížik strieľal delovky v 20., 42., a druhej

min. nadstaveného času. Obranca hostiteľov nepovoleným zákrokom zastavil Bíreša v 41. min, no píšťalka rozhodcu Dan- Rutinné víťazstvo: Ivan Milošević (modrý dres) v súboji gubića z Pan- s Crepajčanom Zlatojom Atanackovićom čeva zostala nemá. Spomínaný útočník Slávie D. Čížik, Petković, Bíreš (Jaroslav mal príležitosť ešte aj v posledných Čerňoš), Gigović (Vukajlović). Kovačičania majú po tomto sekundách pred prestávkou. V 89. minúte sa nepodarilo skórovať kole až päť zápasov „k dobru“ – ešte raz hrotovému útočníkovi pätnásťbodový náskok. V nedeľu slávisti hrajú doma s kvalitným Gigovićovi. SLÁVIA: Krstić, Milošević (St. mužstvom BAK z Belej Crkvy. Dudáš), Sachter, P. Čížik, Ján Duel v ŠRS Slávia začína o 16. Čerňoš, Radenković, Ivanišević, hodine.

Vrátila sa nádej... CRVENA ZVEZDA – HAJDUŠICA 0 : 1 (0 : 0)

Vladimír Hudec

labé výkony v prvých dvoch kolách vonkoncom nevlievali optimizmus futbalistom Hajdušice pred zápasom na vždy horúcej pôde v Pavliši. Obavy boli dodatočne podnietené trestom brankára Melicha, ktorý pre červenú kartu pred týždňom nemal právo hrať. Ukázalo sa však, že obavy neboli opodstatnené. Domáci futbalisti sa pokúšali dlhými prihrávkami preniknúť Stojkovski a Folťan (sprava v žlto-čiernych pred bránu Hajdušice, dresoch) boli neprekonateľní ale obrana hostí dobre fungovala. Najmä istí boli zadáci výhľadné príležitosti. Najprv v 18. Folťan a Stojkovski. Na druhej strane min. Radović kľučkoval v šestnástke, hostia boli omnoho nebezpeč- ibaže z nepatrnej blízkosti strieľal nejší. Radović a Ružić rýchlymi vedľa. V 27. min. ten istý hráč cenprotiútokmi z pravej, resp. ľavej troval pred bránu, lopta sa dostala strany vytvárali zmätok v domácej k Ružićovi, ale jeho strelu brankár obrane. Výsledkom toho boli aj dve zneškodnil. Na druhej strane poku• ŠPORT •

sy domácich ohroziť mladučkého brankára Liptáka sa skončili na okraji šestnástky a prakticky jediné príležitosti zaslať loptu pred bránu Hajdušice boli rohové a voľné kopy. S podobnou hrou dve mužstvá pokračovali aj po zmene strán. Lepší výkon Hajdušičania korunovali gólom v 62. min. Đapa pekne prihral do šestnástky, kde sa Radović najlepšie vynašiel a silnou strelou z asi desiatich metrov matoval brankára C. zvezdy. Od 80. min. však hostia zostali s desiatimi hráčmi, keďže Barbulović dostal aj druhú žltú kartu a musel opustiť ihrisko. Ani to však nezmýlilo naladených hosťujúcich futbalistov, ktorí si do konca zápasu vedeli zachovať minimálny náskok a tri cenné body. HAJDUŠICA: Lipták, Radulović, Barbulović, Pomorišac, Stojkov-

ski, Folťan, Anđelovski, Radović (Cziczai), Mladenović (Zambo), Đapa, Ružić (Miksád). Výsledky 18. kola: Jugoslavija – Polet 0 : 2, Sloga – Omladinac 0 : 0, BAK – Mladosť (V) 1 : 1, Vojvodina – Slávia 0 : 2, Vulturul – Budućnost 0 : 0, Jedinstvo Stević – Mladost (O) 2 : 1, Partizan – Radnički 1 : 0, Crvena zvezda – Hajdušica 0 : 1. Hajdušica v nedeľu uvíta mužstvo Partizana z Gaja.

1. Slávia 18 16 2. Polet 18 11 3. Mladosť (V) 18 11 4. BAK 18 10 5. Radnički 18 9 6. Vojvodina 18 9 7. Jedinstvo Stević 18 8 8. Mladost (O) 18 6 9. Partizan 18 5 10. Hajdušica 18 6 11. Sloga 18 6 12. Jugoslavija 18 6 13. Budućnost (-1) 18 6 14. Crvena zvezda 18 5 15. Omladinac 18 4 16. Vulturul 18 3

14 – 15 /4641 – 4642/ 4. – 11. 4. 2015

2 0 67 : 11 50 2 5 45 : 22 35 1 6 33 : 26 34 4 4 28 : 26 34 3 6 31 : 22 30 3 6 28 : 21 30 2 8 41 : 43 26 3 9 29 : 32 21 5 8 30 : 32 20 2 10 22 : 33 20 2 10 22 : 33 20 2 10 29 : 45 20 3 9 28 : 50 20 3 10 25 : 32 18 5 9 30 : 48 17 4 11 17 : 32 13 65

Šport NOVOSADSKO-SRIEMSKA LIGA

Prevliekli sa uchom ihly BUDÚCNOSŤ – OMLADINAC 1 : 2 (0 : 0) Ján Murtin

íder tabuľky z Nových Bánoviec sa prevliekol uchom ihly v Hložanoch, ale v nedeľu by sa to „hádam aj slonovi podarilo“. Domáci futbalisti prevýšili bledých hostí, ktorí už v prvom polčase mohli zažiť úplné fiasko! V 4. min. po akcii naladených Ožváta a N. Kobilarova Krstić sa ocitol zoči-voči s brankárom Jagodićom, no strelil vedľa pravej žrde. V 11. min. brankár hostí chytil prízemnú strelu Trivunovića. V 34. min. N. Kobilarov prebehol pravou stranou, no jeho prudkú strelu Jagodić vyrazil na roh. Hostia spred Mitrovića a Uroša Joksimovića vykopli loptu z bránkovej čiary. Domáci brankár Zeljković v prvom polčase nemal žiadny vážnejší zákrok. V druhom polčase, už v 49. min., N. Kobilarov odbehol z pravej strany, na 7 – 8 metrov od brány uvoľnil Mitrovića, ktorý prízemnou strelou trafil ľavý dolný roh bezmocného Jagodića – 1 : 0. No a potom domáci

Náhradník Omladinca Petković (prvý zľava v zelenom úbore) v 80. min. stanovil konečný výsledok v Hložanoch – 1 : 2 poľavili. Hostia o štyri min. neskoršie vyrovnali gólom Filipovića. Potom nasledovala celá séria zahodených šancí na oboch stranách. Domáci Ožvát nastrelil brvno, hostia potom trafili žrď. V 80. min. náhradník Omladinca Petković zo skrumáže matoval Zeljkovića, a tak hosťom zabezpečil mimoriadne cennú výhru, lebo do

konca viac nebolo šancí na zmenu výsledku. Pred viac ako 200 divákmi rozhodca Dino Kalafat z Nového Sadu ukázal žlté karty Ožvátovi, Krstićovi, Trivunovićovi a Zeljkovićovi, ako aj kapitánovi Omladinca Stefanovićovi. BUDÚCNOSŤ: Zeljković, Uglješa Joksimović (Anušić), Štefek, Trivunović, Alić, Rodić, N. Kobilarov,

Ožvát, Krstić (Dujaković), Marković (Vignjević), Mitrović. Pionieri Budúcnosti v rámci Mestskej ligy Nový Sad v Novom Sade porazili FŠ Bolesnikov 1 : 0. Jediný gól vsietil Rodić. Výsledky 18. kola: Budúcnosť – Omladinac 1 : 2, Ljukovo – Mladost 4 : 2, Jugović – Kabel 0 : 2, LSK – Sremac 1 : 2, Borac – Crvena zvezda 4 : 0, Index – Sloga 2 : 2, Hajduk – Kupinovo 3 : 2, Jednota – ŽSK 2 : 1. Foto: J. Pucovský

1. Omladinac 2. ŽSK 3. Borac 4. Kabel 5. Mladost 6. Jednota 7. C. zvezda 8. LSK 9. Sloga 10. Budúcnosť 11. Ljukovo 12. Hajduk 13. Sremac 14. Index 15. Kupinovo 16. Jugović

18 15 18 11 18 10 18 9 18 8 18 6 18 6 18 6 18 5 18 6 18 6 18 5 18 5 18 4 18 3 18 3

1 2 36 : 10 46 4 3 32 : 17 37 6 2 34 : 11 36 5 4 26 : 12 32 5 5 29 : 24 29 5 7 20 : 21 23 5 7 22 : 25 23 5 7 23 : 29 23 7 6 20 : 26 22 3 9 21 : 24 21 3 9 19 : 33 21 4 9 24 : 34 19 3 10 21 : 29 18 5 9 16 : 25 17 7 8 16 : 23 16 4 11 20 : 36 13

Krok do stredu tabuľky S Hrali ako doma JEDNOTA – ŽSK 2 : 1 (0 : 0)

taropazovskí futbalisti zaných útokov, zvlášť znamenali druhú cennú v druhom polčase jarnú výhru doma. Tentoraz tohto zaujímavého prekonali jedného z uchádzačov súboja. o titul majstra, favorizovaný Hostia zo Žablja ŽSK zo Žablja, a tak urobili ešte získali náskok v 65. jeden krok k upevneniu sa v stremin., keď Đurđević de tabuľky. Domáci futbalisti využil nedorozupredviedli príťažlivé akcie, ktoré menie a zmätok mohli priniesť aj presvedčivejšiu v obrane domácich výhru. Škoda len, že pazovskí Najlepší medzi a šikovne prekodiváci ešte nenachádzajú cestu k výbornými: nal bezmocného štadiónu Jednoty. Pravda je aj to, Predrag Milaković Predraga Travicu. že tribúna minulú sobotu bola (Jednota St. Vyrovnávajúci gól Pazova) kapitána Nikolu Igpekne zaplnená hlavne vďaka hojnej návšteve susedovcov, rača bol skutočné priaznivcov Omladinca z Nových majstrovské dielo, čo len zvýšilo Bánoviec. Lídrovi výhra Jednoty po- dobrú náladu v hľadisku. A potom mohla upevniť si vedúce postave- pred posledným hvizdom rozhodcu nie, najmä po úspechu Bánovčanov Nikolića z Lovćenca po niekoľkých viazaných útokoch z ľavej strany v Hložanoch. Domáce mužstvo hralo poctivý loptu si „vypýtal“ Danilo Marković, futbal, všetci hráči mali na zreteli jeho prudko namierenú strelu do predovšetkým vlastné záujmy a túžili dolného rohu solídny brankár Vrbpredstaviť sa v čím krajšom svetle. ljanac nemohol zastaviť – 2 : 1. Od začiatku až po koniec zápasu JEDNOTA: Travica, Stegnjajić, G. hráči Jednoty založili viacero pek- Lukić, Igrač, Ninić, A. Lukić, Uzelac

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

(Gačić), Furtula, Krstović (Šestović), Milaković, Marković (M. Bojić). V sobotu Jednota bude znova hrať

na domácej pôde. Prvýkrát v dejinách v domácom ovzduší uvíta mužstvo hložianskej Budúcnosti, ktoré iste treba rešpektovať. Po dlhšej prestávke v mužstve by sa mal zjaviť aj zotavený a spoľahlivý Đorđe Šuša, aj keď tréner Milan Vujasin zriedkavo mení tím, ktorý víťazí.

INDEX – SLOGA 2 : 2 (1 : 0)

Károly Vig

utbalisti Slogy zahrali v Novom Sade dobre, akoby na svojom trávniku, takže nemuseli stŕpať o výsledok zápasu. V erdevíckom mužstve chýbali Považan a Simeunović, ale sa tentoraz vyznamenal dvojnásobný strelec Grković. Hostia dominovali na ihrisku, no zrelé príležitosti na zápase neboli. Rozhodca Džombić zo Starej Pazovy v 36. min. odpískal penaltu v prospech Novosadčanov, ktorú Klajić premenil – 1 : 0. V druhom polčase sa exhibičnou hrou vyznamenal útočník

Slogy Grković, ktorého obrancovia domácich nemohli zastaviť, takže gólmi v 68. a 80. min. obrátil výsledok na 1 : 2. Hostia potom na chvíľu poľavili, využil to domáci hráč Novak a štyri min. pred koncom zápasu vyrovnal výsledok na 2 : 2. Domáce obecenstvo sa tešilo, že si Sloga neodniesla tri body. Erdevíčania môžu byť tiež spokojní, lebo získali bod, hoci očakávali silnejšie mužstvo Indexa. SLOGA: Tojagić, Cvetičanin, Radin, Čobanović, Pendo, Raičević, Bojanić, Matić, Grković, Rankić, Miščević (Bosanac). • ŠPORT •

Škôlkari sa s chuťou rozbehli zo štartu...

Rekordných 1 200 bežcov vyštartovalo na dráhy 22. Novosadského polmaratóna 2015

NA 22. NOVOSADSKOM POLMARATÓNE REKORDNÝCH 1 200 BEŽCOV

Goran Ukić obhájil titul Juraj Pucovský

uselo sa aj to už raz stať. Na 22. Novosadskom polmaratóne, ktorý prebiehal na Kvetnú nedeľu 29. marca 2015 za príjemných 15 stupňov Celzia, hoci na časti dráhy vedľa Dunaja „vyčíňala“ silnejšia košava, zúčastnil sa dosiaľ rekordný počet bežcov. Na štarte polmaratónovej trate dlhej 21 097 metrov sa ocitlo viac ako 800 aktívnych bežcov, ale aj rekreantov zo Srbska a šestnástich zahraničných krajín. Viac ako 200 bežcov premeralo štvrťmaratónovú dráhu (10 500 m), kým stredoškoláci, žiaci základných škôl a škôlkari absolvovali omnoho kratšiu vzdialenosť. Viac ako dvadsať bábätiek sa plazilo na dráhe dlhej 4,195 metra. V Novom Sade druhý raz za sebou triumfoval bežec Goran Ukić. Atlét pančevského AK Dinamo vlani dosiahol čas 1:10,48, kým tentoraz bol trochu slabší – 1:11,36. Druhý do

• ŠPORT •

Víťaz Goran Ukić v cieli

cieľa dobehol Slovinec Sebastijan Puš (1:12:13), kým bronzovú medailu získal Ognjen Stojanović, člen novosadského AK Vojvodina (1:12:57). V ženskej konkurencii najrýchlejšia bola bežkyňa zo Slovinska Klara Ljubiová (1:23,26), striebornú medailu osvojila Belehradčanka Rada Đurovićová (1:28,09) a tretia bola bežkyňa z Macedónska Vesna Kiradžijeva (1:28,31). Medzi bežcami, ktorí úspešne skončili polmaratónový beh, boli aj Kovačičan Michal Šuľa a Čelarevčan Alexander Štajfer. Najstarším bežcom na trati znova bol 87-ročný Novosadčan Szilveszter Kovács, ktorému ani tentoraz nebol problém prebehnúť desať kilometrov. Všetci bežci, ktorí dobehli do cieľa, dostali medaily, najlepší aj vecné ceny (víťaz Ukić bicykel), ale najlepšou odmenou im bol ten prepotrebný pohyb pre dnešného človeka a pobyt na čerstvom vzduchu.

Najrýchlejšia medzi ženami: Slovinka Klara Ljubiová

Ideme sa plaziť!

Preteky šťastných mám so svojimi ratolesťami v kočíkoch

Traja najlepší v polmaratóne: (zľava) Sebastijan Puš (49), Goran 67 Ukić (6), Ognjen Stojanović (277)