Hlas 14 15 2017

Pokojné veľkonočné sviatky Ján Triaška Báčsky Petrovec

Srbsko má nového prezidenta

ISSN 0018-2869

Informačno-politický týždenník ROČNÍK 74 | 8. – 15. 4. 2017 | CENA 100 DIN

www.hlasludu.info www.hl.rs

/4745 – 4746/

14 – 15



Z obsahu

8. – 15. 4. 2017 | 14 – 15 /4745 – 4746/

Uzávierka čísla: 5. 4. 2017

4 TÝŽDEŇ 6 O košeli a kabáte 7 Odstúpenie Veľkej Británie z EÚ v oslavnom roku 8 Urobiť za minulosťou hrubú čiaru

11 SLOVENSKO 13 ĽUDIA A UDALOSTI 13 Znepokojujúci obraz 19 Život venovaný poľovačke a divine 20 Veľmi, veľmi skromne...

V nedeľu 2. apríla na prezidentských voľbách v Srbsku sa zúčastnilo 54,4 % voličov. Väčšinu hlasov získal kandidát Aleksandar Vučić. (s. 5) J. Pániková Foto: E. Šranková

27 VEĽKONOČNÝ KALEIDOSKOP 28 Pozmenené, ale stále živé 31 Symboly utrpenia, vzkriesenia a nového života 32 Umením zobrazuje svoju vlastnú dušu

40 KULTÚRA 43 Tie abstraktné svety 44 Udelili najvyššie ocenenia v školstve 46 Slovenská próza v druhej polovici

V piatok 31. marca si v Bratislave Veľkú medailu svätého Gorazda z rúk ministra školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky Petra Plavčana prebrala aj vedúca Oddelenia slovakistiky Filozofickej fakulty Univerzity v Novom Sade prof. Dr. Jarmila Hodoličová. (s. 44) K. Melegová-Melichová

20. storočia v srbčine

50 DETSKÝ KÚTIK 50 Okúzľujúce sviatky jari

52 RTV PANORÁMA 54 OZNAMY

58 ŠPORT 59 Cesta k záchrane 64 Žiaden prvoaprílový žart 66 Vlani Ognjen, znova Ognjen

Mnoho šťastných bolo na zatvorení 23. festivalu DIDA v Pivnici: odmenení boli nielen divadelné kolektívy a herci, ale aj autori najkreatívnejších plagátov, najlepších dramatických a filmových predlôh v ústrety semináru Píšeš? Píšem! a mladí sprievodcovia výstavy o Anne Frankovej. (s. 40 – 41) A. Francistyová

Editoriál



ZAKLADATEĽ: NÁRODNOSTNÁ RADA SLOVENSKEJ NÁRODNOSTNEJ MENŠINY VYCHÁDZA TÝŽDENNE, V SOBOTU VYDÁVA NOVINOVO-VYDAVATEĽSKÁ USTANOVIZEŇ HLAS ĽUDU V NOVOM SADE PRVÉ ČÍSLO VYŠLO 19. OKTÓBRA 1944 V BÁČSKOM PETROVCI

ROKU 1967 PREZIDENT REPUBLIKY VYZNAMENAL HLAS ĽUDU RADOM BRATSTVA A JEDNOTY SO STRIEBORNÝM VENCOM Riaditeľ NVU Hlas ľudu: Samuel Žiak Zodpovedná redaktorka: Vladimíra Dorčová-Valtnerová Zástupkyňa zodpovednej redaktorky: Anna Francistyová Redakcia: Juraj Bartoš, Danuška Berediová, Jaroslav Čiep, Oto Filip, Katarína Gažová, Vladimír Hudec, Anička Chalupová, Stevan Lenhart, Anna Lešťanová, Jasmina Pániková, Juraj Pucovský, Ľubica Sýkorová, Elena Šranková Technický redaktor: Miroslav Dobroňovský Jazyková redaktorka: Anna Horvátová Lektorka: Mária Domoniová Adresa redakcie: Bulvár oslobodenia 81/V, 21 000 Nový Sad, poštový priečinok 234 www.hl.rs E-mail: nvu@hl.rs nvuhlasludu@hl.rs inzercia@hl.rs Telefóny redakcie: 021/47 20 840 063/47 20 84 Telefax: 021/47 20 844 Dopisovateľstvo v Petrovci: 021/22 80 042 Dopisovateľstvo v Kovačici: 013/662 565 Dopisovateľstvo v Starej Pazove: 022/317 505 Tlačí:

Tlačiareň HL PRINT Báčsky Petrovec Účet NVU Hlas ľudu 160-924115-88 Banca Intesa ISSN 0018-2869 COBISS.SR-ID 16185090

• •

•

www.unsplash.com

OD ROKU 1967 VYCHÁDZA V NOVOM SADE

Apríl v Srbsku Vo voľbách to vždy býva rovnaké. Časť volených a voličov je spokojná, časť sa cíti bezradne.

A

j tie naše aprílové sú také. Predvolebná kampaň, a potom aj samotné prezidentské voľby v Srbsku boli totiž hrmavicou, počas ktorej v médiách bolo počuť hlas iba jedného, kým ďalších desať kandidátov pohltila mediálna tma. O tom sú aj výsledky volieb, ktoré vonkoncom neprekvapili a o ktorých podrobnejšie píšeme na strane 5. Pekné počasie počas volebného ticha, – a dokonca aj na začiatku nového pracovného týždňa, naznačujúceho obdobie, pre ktoré je príznačné predovšetkým to, že je politická moc koncentrovaná v rukách jedného človeka, – však potvrdilo starú múdrosť o tom, že po každej búrke vyjde slnko.

Lenže slnečné lúče nijako nechcú preniknúť medzi ľudí a medziľudské vzťahy. Všimli ste si, ako sa ľudia zoskupujú a kamarátia iba okolo rovnakého politického (straníckeho) ohňa, nad ktorým sa varí kotlíkový paprikáš? Pri poháriku rozhovoru v kaviarni stretnúť len ľudí rovnako zmýšľajúcich.

Zabudli sme na kultúrnu výmenu odlišných názorov. Dovolili sme si, aby sa politika dostala do našich obývačiek (a veru aj spální).

Veď politika je kurva, nie? Len zaplať, stačí jedna, dve červené a máš ho. Hlas.

Hlasy však začínajú byť čoraz škaredšie, používa sa slovník oplanov, urážky sem, výsmech a posmievanie tam. Ľudia bočia od ľudí, opäť sa potvrdzuje, že človek človeku je – vlkom. Prezidentské voľby, ktoré sa skončili skôr než začali, a to bez druhého kola, to len potvrdili.

Vlci v nás a u nás, vlci v Severnej Kórei.

Tá sa totiž – a aj my – môže „pochváliť“ nevysokou úrovňou, na ktorej sa nachádza demokratickosť, nedožívajúc sa ani len druhého kola (ku ktorému ani nemožno prísť, keď v kórejských voľbách existuje iba jedno kandidátske meno). Ale situácia vôbec nie je taká jednoduchá, akou sa zdá byť. Ani v Kórei, ani u nás.

Pred nami je však Veľká noc. Nie volebná, ale kresťanská, ktorá okrem iného ponúka možnosť využitia vlastného „práva“ odpustiť údery pod pás, ktorými už dlho trpí rozvážnosť, súdnosť a prezieravosť, či zdravý rozum v našej spoločnosti.

Odpúšťať neznamená a priori zhrbený chrbát. Odpúšťanie je prst do oka politickým pästiarom, ktorí nič iné nevedia, len deliť verbálne i fyzické buchnáty. Pred, počas a po voľbách.

Vladimíra Dorčová-Valtnerová

Čítajte nás aj na www.hl.rs.  14 – 15 /4745 – 4746/ 8. – 15. 4. 2017

3

Týždeň 

InPress

168 HODÍN

Ako slza

(Staro)nová éra?

P

Oto Filip

Jasmina Pániková

rezidentské voľby máme za sebou. Jedenásť kandidátov, z ktorých sa traja vysunuli do popredia, sčasti pozmenili obraz politickej scény v našej krajine. Hovoríme to iba preto, lebo súťažili proti kandidátovi, ktorý má svoju nepretržitú kampaň už niekoľko rokov. Nie iba mesiac pred voľbami. Mienku o politickej scéne (a nádej do budúcna?) máme vďaka kandidátom, ktorí sa umiestnili na druhom a treťom mieste. Víťazné prvé nie je žiadnym prekvapením.

Teraz, už niekoľko dní po voľbách, možno počuť, že „sme vedeli, kto bude prezidentom aj bez volieb“.

Možno sa práve týmto riadilo tisíce a tisíce občanov, ktorí sa nezúčastnili volieb. „Môj hlas nič nezmení,“ mienili mnohí. Či by zmenil alebo nie – nevieme, ale istotne by prispel k vyššej účasti voličov. Takto sú výsledky také, aké sú. Čisté ako slza! Aspoň tak povedal po zverejnení výsledkov alfa a omega nášho štátu. Áno, sú ako slza, ale možno ako slza tisíce občanov, ktorí sú nespokojní a ktorí si myslia, že prehrali (vopred dohodnutý) zápas. Čisté ako slza tisíce mladých ľudí (a nielen mladých), ktorí v prvom povolebnom týždni vyšli na ulice Belehradu, Nového Sadu a Nišu a protestovali. Protest proti diktatúre! Protest proti výsledkom volieb!

Súbežne je smutné aj potešujúce, že svoj hlas zdvihli najmladší voliči.

Hovorí to, že iba príslušníci mladšej populácie uvažujú nad osudom našej krajiny a iba oni sú nespokojní? A tí, ktorí svoju česť predali za liter oleja a kilogram múky, alebo jednu − dve červené, sú šťastní, prešťastní...

Kedysi známy srbský spisovateľ Radoje Domanović vo svojich dielach satirickým spôsobom znázorňoval diktatúru vtedajšej moci.

Spomeňme si jeho poviedku Danga, v ktorej občania počas volieb chceli byť označkovaní ako dobytok, lebo pre nich bolo cťou byť označkovaní.

Možno je aj teraz medzi nami určitý Domanović, ktorý napíše podobnú poviedku. Žiaľ, má materiálu a tisíce poslušných, ktorí chcú mať značku na čele.

4

www.hl.rs

Z

náme je takmer všetko, až na to, kedy sa život skutočne vráti do bežných koľají. Voliči v Srbsku presvedčivou väčšinou hlasov v nedeľu potvrdili, koho najradšej vidia v kresle hlavy štátu, takže na Veľkú noc sa nebudeme chystať v (pred)volebnom strese. Ako sa aj očakávalo, Aleksandar Vučić je suverénne na prvej priečke úspechu s približne 55 percentami získaných hlasov. Za ním nedávny ombudsman Saša Janković, ktorého podporilo okolo 16 percent voličov a ktorý si postupne, ale isto vydláždil cestu na čelo opozície, na treťom Luka Maksimović alias Beli Preletačević s viac než 9,4 percenta získaných hlasov. Jeho ostrovtip v tejto ére nasýtenosti rôznymi sľubmi, nezamestnanosti a beznádeje podporila najmä mladšia populácia. Na štvrtej pozícii je najväčšie negatívne prekvapenie, ktorého sa dožil Vuk Jeremić s len 5,7 percenta hlasov podpory.

Reformy, zriekanie sa, regionálna stabilita a mier, spolupráca, kontinuita, eurointegrácia – všetko známe pojmy, ktoré vo vlastnej pracovnej agende už ako nový



prezident naďalej bude mať terajší premiér. Dve alebo aj tri špecifiká poznačili nedeľné voľby. Prvou je, že sa konali bez obvyklých fyzických potýčok, takže v pamäti skôr zostali nechutné verbálne predvolebné duely. Druhou je, že vietor do plachiet víťazovi zadul aj z medzinárodného spoločenstva, menovite zo stretnutí s ruským prezidentom Vladimirom Putinom a nemeckou kancelárkou Angelou Merkelovou, treťou zase to, že je vytýčený smer jasný a obíde sa bez zmeny smeru doterajšej plavby. To ale už otvára otázku, kto nastúpi na najvýznamnejšiu výkonnú vládnu funkciu. Čiže, bude nový premiér osobnosťou politickou z radov pokrokárov alebo socialistov – Nebojša Stefanović, Ivica Dačić či dakto tretí – alebo káder označovaný za technokratický, v čom viacerí pozorovatelia vidia šancu pre ministra Dušana Vujovića alebo ministerku Anu Brnabićovú. Do tretice, nie je ani nejaké iné prekvapenie vylúčené.

Nuž nech pôjde o kohokoľvek, jasné je, že sa najvýraznejšia moc z Ulice Nemanjovej už sťahuje na inú adresu, pravdepodobne do Paláca Srbska, namiesto doterajšieho Andrićovho venca.

Vláde nebude ľahko, tak pre nadmerné očakávania, ako aj pre vopred nastolené intenzívne pracovné tempo, alebo pre vystupňované požiadavky doby. V žiadnom prípade nepôjde o vyberanie sladkých hrozienok z koláča. Tak ako je medzi láskou a nenávisťou len krôčik, aj veľké očakávania sa ľahko zrútia, a potom transformujú do veľkého rozčarovania. Pri tomto všetkom, keď je času ozaj málo, ubehnú aspoň dva − tri mesiace, kým všetko nezíska predpoklady fungovať nehatene. Mandát prezidenta Nikolića trvá do 31. mája a po demisii doterajšieho premiéra a prezidentskej prísahe nového Vučić má ešte mesiac na určenie mandatára. A to už budeme na začiatku leta.

Treba počítať aj s tým, že sa okrem početných protestov, čoraz častejšie budú ozývať aj hlasy nespokojných aktérov prezidentských volieb, volajúce po nových parlamentných voľbách. Skúšok veľa a času dosť málo. A hoci moc a hlavná náplň jej pôsobenia zostáva v podstate rovnaká, predsa nie je vylúčený vstup do akejsi (staro)novej politickej éry. Keď sa všetko navonok bude zdať rovnaké alebo veľmi podobné, no vo sfére budúcich záujmov, pôsobenia a vplyvov sa predsa neobíde bez nových, alebo aj nečakaných prekvapení.

JEDNA OSOBNOSŤ, JEDNA OTÁZKA

BORIVOJ MIROSAVLJEVIĆ, MAJSTER FOTOGRAFIE A FOTOREPORTÉR

Aspoň tri jubileá Oto Filip – Tento rok je pre vás jubilejný...

– V júli by som mal osláviť prvú životnú osemdesiatku, no nie je to jubileum jediné. Práve som si spomenul, že uplynulo rovných sedemdesiat rokov, odkedy som nafotil prvý záber: šlo o snímku novosadskej synagógy. Mal som vtedy desať rokov a bol som žiakom prvého ročníka nižšieho gymnázia, keďže som do školy začal chodiť už ako šesťročný. Fotil som aparátom, myslím si, že to bola Requena, ktorý

Informačno-politický týždenník

bol majetkom fotografického klubu.

Požičiavali nám ho na po pol hodiny s kúskom filmu, na ktorý sme mohli ako skúšku vyfotiť takých štyri alebo päť záberov. Spravidla nám odkazovali: Nemeškajte a vráťte foťák načas! Táto prvá snímka sa mi vydarila a zaujímavé je, že sa zachovala dodnes. Zverejnená je aj v mojej monografii Dnevnik svetlopisca. Ďalším jubileom je, že som o desaťročie neskoršie po tom roku 1947, v roku 1957, bol už úradným fotoreportérom na futbalovom zápase Československo – Juhoslávia, ktorý prebiehal v Bratislave. Vyhralo

Československo s 1 k 0 a strelcom jediného gólu bol Josef Masopust.

Pozoruhodné je, že som od nás bol jediným novinárom a fotoreportérom na tejto významnej športovej udalosti, keďže politické vzťahy medzi dvoma štátmi boli ešte stále dosť vyhrotené. Za odchod môžem vďačiť skutočnosti, že náš Dnevnik a bratislavské mládežnícke noviny Smena mali výmenu. V rámci nej som odcestoval, a tak využil pobyt aj na sledovanie medzištátneho zápasu.

• TÝŽDEŇ •

VÝSLEDKY PREZIDENTSKÝCH VOLIEB 2017

Jednoznačne za jedného kandidáta Jasmina Pániková, Vladimír Hudec, Stevan Lenhart, Elena Šranková, Jaroslav Čiep, Anna Lešťanová, Danuška Berediová

volebných miest sa na voľbách zúčastnilo 57,55 % občanov. Podľa týchto údajov najviac hlasov získal A. Vučić – 81 104 (44,10 %). Na druhom mieste je S. Janković, za ktorého hlasovalo 45 203 Novosadčanov (24,52 %), na treťom L. Maksimović – 19 348 hlasov (10,52 %). Ďalej nasledujú V. Šešelj – 10 536 (5,72 %) a V. Jeremić – 9 505 (5,16 %).

P

odľa údajov Republikovej volebnej komisie na základe 96,7 % spracovaných volebných miest, koľko komisia spracovala po uzávierku tohto čísla novín, 55,02 % hlasov získal Aleksandar Vučić. Na voľbách sa celkovo zúčastnilo 54,55 % zapísaných voličov. Poradie ostatných kandidátov je nasledujúce: Saša Janković 16,36 %, Luka Maksimović 9,43 %, Vuk Jeremić 5,65 %, Vojislav Šešelj 4,51 %, Boško Obradović 2,29 %, Saša Radulović 1,42 %, Milan Stamatović 1,18 %, Nenad Čanak 1,13 %, Aleksandar Popović 1,05 % a Miroslav Parović 0,32 %. S určitými výnimkami takéto poradie máme aj v našich dedinách a na úrovniach obcí. Na volebných miestach 11 v Báčskej Palanke a Zreňanine budú zopakované voľby. V Palanke zistili, že rodné čísla podaktorých voličov vo voličských zoznamoch neboli rovnaké ako v osobných preukazoch, zatiaľ čo v Zreňanine bolo viac hlasovacích lístkov než počet občanov, ktorí sa zúčastnili volieb.

ARADÁČ Do volebného zoznamu v Aradáči je zapísaných 2 767 oprávnených voličov. Z toho počtu sa na voľbách zúčastnilo 1 162.

Aj v tejto dedine najviac hlasov dostal A. Vučić – 574. Druhý je S. Janković – 148 a tretí N. Čanak, ktorý získal dôveru 143 občanov.

BIELE BLATO Z 1 160 zapísaných voličov v Bielom Blate hlasovalo 529.

Najviac hlasov dostal A. Vučić − 271. Druhoumiestneným je N. Čanak, ktorý získal 94 hlasov, a tretí je S. Janković s 59 hlasmi.

HAJDUŠICA V Hajdušici je zapísaných 1 044 a svoje volebné právo využilo 645 občanov. A. Vučićovi svoj hlas dala väčšina občanov • TÝŽDEŇ •

Aleksandar Vučić (Foto: TANJUG/ Rade Prelić)

a tým získal 341 hlasov. Druhé miesto obsadil L. Maksimović, ktorý dostal 47 hlasov, a tretí S. Janković – 41. Počas volebného dňa občanov tejto dediny údajne zo štábu A. Vučića telefonicky pozývali a opytovali sa, či boli

OBEC KOVAČICA Zo zapísaných 22 184 voličov na prezidentských voľbách v Obci Kovačica hlasovalo 11 319 občanov (51,02 %). Neplatných lístkov bolo 227. Na základe správy 98 % spracovaného materiálu

Počas volieb v Báčskom Petrovci (Foto: J. Čiep)

hlasovať, keďže sa, vraj, nachádzali na zozname sympatizantov A. Vučića.

JÁNOŠÍK Do volebného zoznamu v Jánošíku je zapísaných 888 voličov.

Z toho počtu sa prezidentských volieb zúčastnilo 380. Aj v tejto dedine najviac dôverujú A. Vučićovi, ktorému hlas zverilo 177 voličov. Na druhom mieste je S. Janković, ktorý získal 63 hlasov, a tretí je N. Čanak, ktorému Jánošíčania dali 57 hlasov.

najviac hlasov v Obci Kovačica získal A. Vučić 5 764 (50,9 %).

Nasledujú S. Janković 2 013 (17,8 %), L. Maksimović 1 107 (9,8 %), N. Čanak 951 (8,4 %), V. Jeremić 494 (4,4 %). Rovnaké umiestnenie prvých troch kandidátov bolo aj v Kovačici a Padine.

NOVÝ SAD V Novom Sade právo hlasu na nedeľňajších voľbách malo 320 113 občanov. Neplatných lístkov bolo 2 780 (1,51 %). Na základe údajov z 98 % spracovaných

KYSÁČ Zo zapísaných 4 407 voličov v Kysáči na voľby vyšlo 2 395 občanov. Neplatných lístkov bolo 40. Najviac hlasov získal A. Vučić – 1 070. Nasledujú S. Janković – 487 a N. Čanak – 290 hlasov.

OBEC BÁČSKY PETROVEC Podľa údajov, ktoré sme získali v Zhromaždení obce Báčsky Petrovec, úhrnný počet voličov zapísaných do volebných zoznamov v tejto obci bol 12 189. Na voľby vyšlo 6 114 voličov (50,16 %). Neplatných bolo 122 (2 %) lístkov. Za A. Vučića hlasovalo 2 961 voličov (48,43 %), za ním nasledujú S. Janković – 936 hlasov (15,31 %), N. Čanak – 591 (9,67 %), L. Maksimović – 589 (9,63 %) a V. Jeremić – 375 (6,13 %) hlasov.

OBEC STARÁ PAZOVA V Obci Stará Pazova do voličského zoznamu bolo zapísaných 55 911 voličov a nedeľňajších volieb sa zúčastnilo 56,4 %. Najväčšiu podporu občanov získal A. Vučić − 58,74 % hlasov. Potom nasledujú S. Janković – 12,70 %, L. Maksimović − 9,51 %, V. Šešelj − 6,36 %, V. Jeremić − 4,53 % hlasov.

OBEC ŠÍD V tejto obci zo zapísaných 30 604 občanov volilo 17 087 (55,83 %). Na základe 100 % sčítaných hlasov z úhrnných 39 volebných miest v obci A. Vučić získal 10 592 hlasov (63,13 %). Na druhom mieste je S. Janković, ktorý získal 1 813 hlasov (10,81 %), nasledujú L. Maksimović – 1 293 (7,71 %), V. Šešelj 1 113 (6,63 %), V. Jeremić 763 (4,55 %) hlasov.

14 – 15 /4745 – 4746/ 8. – 15. 4. 2017

5

Týždeň DEMOGRAFICKÉ TRENDY (4)

v pokrajine žilo 1 854 971 obyvateľov, ročne sa ich narodilo 31 888 a umrelo takmer dvojnásobne menej – 17 540. Prírodný prírastok bol 14 348 obyvateľov alebo 7, 7 percenta. O štvrťstoročie neskorOto Filip tzv. nestály pracovný čas, prípad- za jeden rok. Úbytok obyvateľstva šie, vo Vojvodine, v roku 1986, už ne prácu z domu, ktorú využíva na úrovni Srbska je v súčasnosti žilo 2 024 337 obyvateľov, počet ychádzajúc zo skutočnosti, že ozaj skromné, priam zanedbateľné viac než 38 000 osôb ročne. narodených bol 25 422, počet sme na šiestej pozícii v Európe percento rodičov.

Nebolo vždy tak. Množstvo zomretých 24 821. Z rozdielu 601 podľa staroby obyvateľstva, Dôvody na takéto opatrenia sú osožných porovnávacích údajov osôb vplýva, že prirodzený príalebo tej, že každá druhá rodina jasné, ak sa čo len stručne rastok už bol len 0,3 má len jedného dediča, v spoloč- pozrú základné štatistické percenta. Posledný nosti sa konečne začali analyzo- údaje. Podľa údajov z roku rok s pozitívnym privať možnosti viacerých opatrení 2015 najväčší úbytok alebo rodzeným prírastkom, upriamených na tzv. negatívny prísíce skromným – 0,2 zlepšenie nelirastok obyvateľstva percenta – bol rok chotivého deje v chudobných 1988. Už v roku 1989 mografického oblastiach Srbska, dochádza k úbytku obrazu. Tak by ako Zaječarská obyvateľstva. Narosa na juhu Srb(- 13,9 percenta), dilo sa 23 047 osôb, ska mala podBraničevská (- 12 umrelo 25 175 ľudí, necovať výroba, percent), Pirotská čo vlastne znamenalo s cieľom pokúsiť (- 10,8 percenta), viacpercentný (- 1,1 sa hospodársky Borská (- 10,5)... V percenta) negatívny Obyvateľstvo podľa vekových kategórií posilniť rodinu, oblasti Zaječaru, v rokoch 1948 – 2011 prírastok. Úbytok tým aj natalitu. kde žije čosi nad obyvateľstva je odOsobitné opat113 000 obyvateľov, sa obsahuje štúdia Prirodzený pohyb vtedy stúpajúcim trendom, ktorý renia sa plánujú predvlani narodilo 776 obyvateľstva v Republike Srbsko trvá dodnes a podľa všetkého pre Vojvodinu Dvojčatá – už veľmi osôb a umrelo ich 2 358. 1961 – 2010. V tejto publikácii, prvej bude pretrvávať ešte roky. Ešte a centrálne Srb- zriedkavý jav aj V regióne Vojvodiny, kde svojho druhu, sú základné údaje pred desaťročím vo Vojvodine sko. Už v tomto v Novom Sade je 5,5-percentný úbytok tzv. vitálnej štatistiky, ako sú počet negatívny prírastok prevýšil päť roku majú totiž svetlo sveta uzrieť obyvateľstva, sa v roku 2015 naro- obyvateľov, narodených a zomre- percent, čo vlastne znamená, že dôkladné analýzy na tému, ako dilo 17 533 osôb a umrelo 27 983. tých, prirodzený prírastok a po- každý rok o vyše desaťtisíc ľudí zladiť rodičovstvo a zamestnanie. Inými slovami povedané, životnú dobne. Na ilustráciu možno porov- viac zomrie než sa ich v tejto časti Aj ako podnietiť podnikateľov a za- púť zakončilo o 10 450 ľudí viac, nať situáciu vo Vojvodine v tomto niekdajšieho Panónskeho mora mestnávateľov, aby rešpektovali než ich uzrelo svetlo sveta. A to len polstoročnom úseku. V roku 1961 narodí...

Porovnania a medzníky

V

MÉDIÁ

O košeli a kabáte O. Filip

T

éma ozaj zaujímavá. Totiž účastníci 17. Konferencie komunikačných a mediálnych expertov Európy, prebiehajúcej koncom marca v Mníchove, upriamili pozornosť na problematiku falošných správ a alternatívnych skutočností v médiách a na spoločenských sieťach, zvlášť v dobe politických kampaní a aktivít súvisiacich so vzťahmi s verejnosťou.

To, čo registrovali ako záporné, je absencia verejnej mediálnej empatie k vysťahovalcom a migrantom, ktorí sa čoraz častejšie označujú za pôvodcov a aktérov rôznych problémov v spoločnosti.

Podľa prieskumu, v politických kampaniach, v amerických prezi-

6

www.hl.rs

dentských voľbách a pri Brexite, politickí dejatelia boli prvým prameňom alternatívnych skutočností, kým počas prezidentských volieb v Srbsku to boli práve médiá.

Pracovníkom európskych masovokomunikačných prostriedkov treba však vzdať uznanie v prvom rade za to, že si zachovali vysoký stupeň profesionality a zodpovednosti.

Ukážkou toho sú veľmi zriedkavé prípady narúšania profesijných alebo etnických zásad, dokonca aj v situácii, keď boli vystavení priamym nátlakom politikov a podnikateľov. Tak je teda inde. Známe je však, čo všetko negatívne sa dialo v neveľmi dlhom predvolebnom období u nás. Neboli to ale jediné javy, nad ktorými sa v súvislosti s médiami treba vážne zamýšľať.

Informačno-politický týždenník

Na rozdiel od vlaňajška, keď sa súbehy hlavne vypisovali ako kto chcel, alebo skôr ako sa mu to hodilo, v tomto roku bolo počas prvých troch mesiacov vypísaných viac než osemdesiat súbehov na spolufinancovanie mediálnych obsahov vo verejnom záujme.

Náhle osvietenie, alebo čosi iné?

Na štvrtkovej konferencii, prebiehajúcej v Mediálnom stredisku v Belehrade, generálny tajomník Nezávislého združenia novinárov Srbska Svetozar Raković uviedol, že takýto počet súbehov možno vysvetliť skutočnosťou, že sa očakávali voľby. – Sme presvedčení, že sa súbehy vypisovali tak masovo a pohotovo výlučne s cieľom odmeniť rozpočtovými prostriedkami lojalitu médií blízkych moci, – podotkol.

Je to len jeden z problémov, ktoré sú zjavné v každej fáze ich procesu: už v prípravách, počas vypísania súbehu, pri voľbách odborných komisií, udelení pro-

striedkov a zhodnotení projektov.

Advokát Miloš Stojković na uvedenej verejnej debate pod názvom Médiá: zástancovia verejného alebo politického záujmu? zdôraznil, že je príznačnosťou projektového spolufinancovania od začiatku nedôslednosť a nerešpektovanie predpisov v realizovaní súbehov. Sú dobré a odborné správy o problémoch v tejto sfére, ktoré ale nemá kto čítať a rešpektovať, sú aj trendy meniť zákony a podzákonné akty, no – žiaľ – bez akejkoľvek účasti mediálneho spoločenstva, civilného úseku a verejnosti.

Záver je jasný: médiá pri moci sú finančne na tom lepšie, ako tie iné.

Kým politický záujem bude vplývať na ne alebo riadiť ich osud, bude to pretrvávať. Ľudovo povedané: Bližšia košeľa ako kabát. No háčik je v tom, že na to dopláca najmä verejnosť, ktorej sa už dlhšie naštrbuje právo na včasné, nezaujaté a objektívne informovanie.

• TÝŽDEŇ •

60 ROKOV RÍMSKYCH ZMLÚV, SUMMIT V RÍME A ZAČIATOK BREXITU

Odstúpenie Veľkej Británie z EÚ v oslavnom roku Danuška Berediová

E

Pripravujúc sa na summit v Ríme, Európska komisia 1. marca predstavila Bielu knihu o budúcnosti EÚ, o možnostiach pre jednotu 27 členských štátov. V Bielej knihe sú určené výzvy a možnosti pre Európu za nasledujúcich desať rokov. Predstavených je

urópska únia si tohto roku pripomína 60. výročie od podpísania Rímskych zmlúv.

Hlavy štátov a vlád sa spolu s predstaviteľmi inštitúcií EÚ 25. marca stretli na summite v Ríme, aby oslávili výročie podpísania zmlúv, ktoré položilo základy pre Európsku úniu, akú ju dnes poznáme. Lídri 27 členských štátov podpísali Rímsku deklaráciu, ale bez Veľkej Británie, ktorá oficiálne začala proces vystúpenia z EÚ.

Vytvorenie Európskej únie malo za cieľ zastaviť vojnové konflikty medzi Donald Tusk s podpísanou Rímskou európskymi krajinami, deklaráciou (Foto: ec.europa.eu) ktoré vyvrcholili počas druhej svetovej vojny. V záujme päť scenárov, podľa ktorých by zabezpečenia trvalého mieru sa sa EÚ mohla rozvíjať do roku viaceré európske krajiny začali 2025. Biela kniha predstavovala hospodársky a politicky spájať. východiskový bod pre verejnú Začalo sa najdlhšie obdobie mie- rozpravu o budúcnosti európru v dejinách. Rímskymi zmluva- skeho kontinentu. mi sa zaviedol spoločný trh, na ktorom sa ľudia, tovar, služby DVOJRÝCHLOSTNÁ EURÓPA a kapitál môžu voľne pohybovať, Summit v Ríme bol príležitosťou a zároveň vytvorili podmienky na zamyslieť sa nad stavom Európskej prosperitu a stabilitu európskych únie a zaoberať sa budúcnosobčanov. Vo svojom autorskom ťou integračného procesu. Na texte Michael Davenport, odchá- záver stretnutia podpísali Rímsku dzajúci šéf Delegácie Európskej deklaráciu, v ktorej je vyjadrená únie v Srbsku, napísal: „Počas spoločná vízia do nasledujúcich týchto 60 rokov naša Únia sa rokov. Deklaráciu jednomyseľzväčšila zo 6 na 28 členských štá- ne podporili všetky členky EÚ, aj tov, stala sa druhou najsilnejšou napriek otáznemu postoju poľekonomikou na svete, najväčším skej a gréckej vlády k niektorým globálnym trhom a popredným bodom. Deklarácia poukazuje investorom v mnohých častiach na to, že „Európska únia konfronsveta. Naše zakladajúce princípy tuje s nevídanými výzvami, tak – multilateralizmus, ľudské práva, na svetovej, ako aj na vnútornej medzinárodná spolupráca, udr- úrovni, a to sú regionálne konflikty, žateľný rozvoj, inkluzívne spoloč- terorizmus, stále väčšie migračné nosti, demokracia a solidarita – sú tlaky, protekcionizmus a sociálvážené v celom svete. Hocičo sa ne a ekonomické nerovnakosti“. stane v budúcnosti, jedno je isté: Lídri sa jasne zaviazali za možnosť, jadrom spoločnej a bezpečnost- aby niektoré členy pokračovali nej politiky EÚ aj naďalej bude rýchlejšie v niektorých oblastiach. presadzovanie medzinárodného V prvom rade ide o ekonomické pokoja a bezpečnosti, rozvojová posilňovanie a zlučovanie eurospolupráca, ľudské práva a reago- zóny, ako aj obranné štruktúry EÚ, vanie na humanitárne situácie.“ potom podpora ekonomického • TÝŽDEŇ •

rastu, zamestnávanie a posilnenie sociálnych opatrení pre najširšie spoločenské vrstvy.

Kľúčovým bodom deklarácie, ktorý spôsobil veľké nesúlady medzi partnermi v EÚ v dôsledku obáv, že by to znamenalo vytváranie dvoch kategórií členov, predsa prijali. Jeho znenie je takéto: „Budeme spolupracovať, rôznym tempom a intenzitou, kde to bude treba, a počas toho postupovať rovnakým smerom, ako aj v minulosti, v súlade so zmluvami a s otvorenými dverami tým, ktorí sa nám postupne budú chcieť pripojiť.“ ZAČAL SA BREXIT V Londýne 29. marca britská premiérka Theresa Mayová podpísala oficiálnu žiadosť o vystúpenie z EÚ. Týmto podpisom je formálne aktivovaný článok 50 Lisabonskej zmluvy a je spustený dvojročný proces, na konci ktorého Veľká Británia

Oficiálne logo pri príležitosti osláv 60. výročia Rímskych zmlúv

prestane byť súčasťou EÚ. Článok 50, ktorý zriaďuje proces, na základe ktorého sa členskému štátu umožňuje odstúpenie z Európskej únie, bol prvýkrát zavedený v roku 2007 Lisabonskou zmluvou. Toto rozhodnutie Spojeného kráľovstva nasledovalo po referende, ktorý sa uskutočnil 23. júna 2016, na ktorom sa britskí voliči tesnou väčšinou 52 percent rozhodli o odstúpení. Predseda Európskej rady Donald Tusk po prijatí žiadosti Veľkej Británie o odstúpení vyhlásil, že „nemáme dôvody predstierať, že je toto radostný deň, ani pre Brusel, ani pre Londýn. Paradoxne, je niečo aj pozitívne v Brexite.

Viedol nás k tomu, aby sme boli rozhodnejší a zjednotenejší ako nikdy doteraz. Celkom som si v to istý, zvlášť po prijatí Rímskej deklarácie, lebo budeme rozhodní a zjednotení v budúcnosti, ako aj počas ťažkých rokovaní, ktoré sú pred nami“.

Iný uhol reality

Nikola Petkov 14 – 15 /4745 – 4746/ 8. – 15. 4. 2017

7

Týždeň ročí nadobudla táto spolupráca novú dynamiku. Máme záujem o spoluprácu pri zakladaní spoločných podnikov a o vývoz slovenského kapitálu, najmä v oblasti energetických projektov, dopravnej infraštruktúry, ochrany životného prostredia, poľnohospodárskej výroby a v technologicky intenzívnych odvetviach. Perspektívnou obOto Filip období nemalé úspechy a som lasťou je aj rozvoj cestovného veľmi hrdý, že Slovensko bolo ruchu. Záujem slovenských tucelom rade stretnutí a pri tom. Na najvyšších fórach ristov o Srbsko stúpa. Napríklad rozhovorov, ktoré ponaši predstavitelia vždy zdô- priamy let z Bratislavy do Nišu čas pracovnej návšterazňujú, že proces európskej funguje od októbra 2016. Radi vy Srbska v dňoch 27. až 29. integrácie nebude ukončený, privítame vašich turistov, ktorí marca mal štátny tajomník kým všetky krajiny západného majú záujem objavovať slovenMinisterstva zahraničných Balkánu nebudú súčasťou EÚ. ské mestá a prírodu. Letecky je vecí a európskych záležiPočas predsedníctva Slovenska to hodina, autom 5 – 6 hodín a tostí Slovenskej republiky v Rade EÚ boli otvorené štyri môžeme sa stať významnými Lukáš Parízek, osobitný výďalšie kapitoly, čo bolo doteraz partnermi v turistickom ruchu. znam pre nás ako menšinu najúspešnejšie obdobie srbské- Výzvou pre obe krajiny je rozvoj majú tie, ktoré prebiehali ho eurointegračného procesu inovácií a nových technológií. na pôde Veľvyslanectva SR Najbližšie rokovanie mepočas jedného predsedníckeho v Belehrade, ako aj v Starej cyklu. So Srbskom zdieľame svo- dzivládnej slovensko-srbskej Pazove, Kovačici, Báčskom je skúsenosti pri začleňovaní sa komisie pre hospodársku spoPetrovci, Kysáči, Novom do európskych štruktúr v rámci luprácu by sa malo uskutočniť Sade... Keďže ich hlavným programu CETIR, poskytujeme v júni 2017 v Bratislave a bude cieľom bolo posilnenie Štátny tajomník Lukáš Parízek mikrogranty, čiže finančné prí- spojené aj so stretnutím slovenkontaktov Slovenska s naspevky miestnym inštitúciám, ských a srbských podnikateľov. šou národnostnou menšinou, tajomníka Lukáša Parízeka o vládne štipendiá srbským štu- Navrhol som, aby sa v rámci jasné je, že ich hlavnými aktérmi, interview na záver významnej dentom a, samozrejme, pod- podnikateľskej časti tejto kookrem vysokej slovenskej dele- návštevy v Srbsku. poru slovenskej národnostnej misie prezentovali aj regionálne Ako teda hodnotíte celkové menšine v Srbsku. gácie v čele so štátnym tajomcentrá slovenskej národnostnej níkom MZV a EZ SR Lukášom doterajšie vzťahy Slovenska a V ktorých oblastiach sa menšiny – Stará Pazova, Kovačica Parízekom, v ktorej bol aj pred- Srbska, zvlášť z aspektu eu- zvlášť treba angažovať, aby sa a Báčsky Petrovec. seda Úradu pre Slovákov žijúcich rointegrácie v Ako vnímate v zahraničí Dr. Ján Varšo, boli z Srbsku? úlohu slovenskej – Srbskú renašej strany poprední predstamenšiny v provitelia samospráv, kultúrnych a publiku vnímam cese bilaterálnej náboženských inštitúcií, ako aj a k o k ľ ú č o v ú spolupráce Bepokrajinských médií, menovite krajinu pre udrlehradu a BratiHlasu ľudu a RTV Vojvodina a jej žanie stability, slavy?

Slovenskej redakcie. Všetky tieto bezpečnosti a – V rozvoji bilastretnutia, ako i tie, ktoré v Be- prosperity v reterálnych vzťahov lehrade mal so štátnymi tajom- gióne v našom prikladáme veľký níkmi Ministerstva zahraničných b e z p r o s t r e d význam rovnovecí Srbska Ivicom Tončevom nom susedstve. právnemu postaa Nemanjom Stevanovićom, v Naše vzťahy sú veniu slovenskej Novom Sade s predsedom voj- založené nielen národnostnej vodinského parlamentu Istvá- na zemepisnej menšiny v Srbsku. nom Pásztorom a pokrajinským a jazykovej blízSlovenská menšitajomníkom pre vzdelávanie, kosti, ale aj na na žije v Srbsku Pri príchode na Zastupiteľský úrad Slovenskej republiky predpisy a národnostné menšiny podpore reform- v Novom Belehrade viac ako 270 roMihályom Nyilasom a pokrajin- ných procesov a kov a k slovenskej ským tajomníkom pre kultúru, európskych integračných snáh. hospodárske styky dostávali národnosti sa hlási viac ako verejné informovanie a vzťahy s Obdobný proces máme ešte na úroveň nadštandardných 50-tisíc ľudí. Vážime si aktívne náboženskými spoločenstvami v živej pamäti a navyše politika politických vzťahov dvoch angažovanie sa srbskej vlády Miroslavom Štatkićom tvoria rozširovania sa Európskej únie krajín? pri riešení každodenných, ale pestrú súčasnú mozaiku bila- je významným bodom sloven– Veľmi dobré hospodárske i dlhodobých úloh vo vzdeláterálnych vzťahov Bratislavy a skej európskej agendy. Srbsko a obchodné vzťahy siahajú do vaní, menšinových médiách a Belehradu. S cieľom priblížiť jej zaznamenalo na ceste k bez- čias bývalej Juhoslávie a Čes- v zastúpení v orgánoch samozákladné aspekty a body, požia- pečnostnej stabilite a hospo- koslovenska. Po turbulentnom správy. Verím, že konštruktívny dali sme slovenského štátneho dárskej prosperite v ostatnom období 90. rokov a v novom sto- postoj srbskej štátnej správy

SLOVO MÁ: LUKÁŠ PARÍZEK, ŠTÁTNY TAJOMNÍK MINISTERSTVA ZAHRANIČNÝCH VECÍ A EURÓPSKYCH ZÁLEŽITOSTÍ SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Urobiť za minulosťou hrubú čiaru

V

8

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

• TÝŽDEŇ •

bude vo vzájomnej komunikácii naďalej prevládať. Srbsko je jednou z mála krajín, ktorá priznáva národnostným menšinám kolektívne práva, a má zavedený dialóg so zástupcami národnostných menšín v rámci národnostných rád. Zástupcovia srbskej vlády ma na marcovej návšteve informovali o príprave novely zákonov vo vzťahu k národnostným menšinám. Keďže Srbsko prijalo aj Akčný plán pre realizáciu práv národnostných menšín v rámci prístupového procesu do EÚ, verím v moderný a otvorený zákon. Kroky Belehradu vo vzťahu k Slovákom v Srbsku budeme pozorne sledovať.

Do akej miery ste zasvätený do tunajších problémov slovenskej komunity?

– Pozorne som počúval názory tunajších obyvateľov a chápem, že prioritne sa treba zamerať na zamestnanosť mladej generácie, profesionálny a mzdový rast a efektívne vzdelávanie, aby Srbsko zostalo pre tunajších Slovákov krajinou budúcnosti.

Mrzia ma vzťahy a rozkol medzi Slovákmi v Srbsku. Vyzývam vás preto k tolerancii a k zjednoteniu v prospech spoločnej budúcnosti. Počínajúc efektívnym využívaním finančných zdrojov, až po zachovanie kultúry a identity. Čo podniknúť v smere posilnenia slovenskosti, zvlášť v oblasti vzdelávania, kultúry a informovania?

– Je dôležité rozvíjať spoluprácu medzi slovenskými a srbskými vzdelávacími, kultúrnymi a mediálnymi ustanovizňami, čo sa deje aj v súčasnosti. V kultúrnej spolupráci nevidím zásadný problém – jednotlivé inštitúcie udržiavajú čulú komunikáciu a kultúrnemu rozvoju významne napomáha grantový systém Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí. Na kultúrnych podujatiach však vidieť takmer výlučne stredné a vyššie ročníky. Ak neoslovíme mladú generáciu, kontinuita zanikne.

S ktorými zo slovenských inštitúcií vám i nám treba viac spolupracovať v záujme udržania kultúrnej a národnej identity Slovákov v Srbsku?

– Kultúrna spolupráca galérií, ústavov a divadiel je na vysokej úrovni. Rád by som uviedol • TÝŽDEŇ •

konkrétny príklad: Košice boli v roku 2013 Európskym hlavným mestom kultúry a aj vďaka našej podpore získal Nový Sad túto kandidatúru na rok 2021. Hlavné mesto Vojvodiny by mohlo profitovať z bohatých skúseností východoslovenskej metropoly

Plán, dostať kovačickú insitu do zoznamu svetového kultúrneho dedičstva UNESCO, by jej reputáciu určite ešte posilnil. Verím, že v spolupráci s príslušnými srbskými úradmi urobíme pre to maximum.

Ako sa pozeráte na proble-

úrovne obyvateľstva. Je to dlhý aj bolestivý proces, ale z vlastnej skúsenosti potvrdzujem, že tvrdá práca a trpezlivosť stáli za to. Čo je základný cieľ alebo i posolstvo vašej marcovej návštevy v slovenských prostrediach?

Pobyt sa začal okrúhlym stolom, rozhovorom s poprednými činiteľmi slovenskej menšiny na pôde Veľvyslanectva Slovenskej republiky v Belehrade

pri príprave a organizácii tohto významného podujatia.

Nazdávate sa, že je slovenská menšina dostatočne a reálne zviditeľnená v Slovenskej republike?

– Slovensko je hrdé na svoju národnostnú menšinu v Srbsku. S aktivitami Slovákov vo Vojvodine sa stretávame cez

matiku masového príchodu za prácou nielen Slovákov, ale i Srbov a príslušníkov iných národov a menšín na Slovensko?

– Pozorne a s obavami sledujeme dramatický pokles podielu Slovákov v Srbsku, ktorý je spôsobený ich sťahovaním do zahraničia. Keďže migrujú hlavne za prácou, vidíme svoju

Z návštevy v Hlase ľudu: štátny tajomník Lukáš Parízek a veľvyslankyňa Slovenskej republiky v Srbsku Dagmar Repčeková

kultúru a vzdelávanie. Insitné maliarske umenie z Kovačice je už roky populárne nielen medzi širokou slovenskou verejnosťou, ale aj známe na celom svete.

úlohu v širšom kontexte. Slovensko aktívne pomáha Belehradu v integračných a reformných procesoch, nevyhnutných pre udržateľné zlepšovanie životnej

– Hlavným cieľom bolo posilnenie kontaktov Slovenska so slovenskou národnostnou menšinou v Srbsku. Aby sme podporili slovenskú komunitu, je dôležité, aby sa pravidelne využívali všetky komunikačné kanály medzi srbskou a slovenskou vládou, aby sme si úprimne vyjasňovali otázky. Dlhodobo sledujeme vnútorné politické nezhody medzi politickými prúdmi slovenskej národnostnej menšiny, ktoré v konečnom dôsledku vedú k plytvaniu drahocenným časom a energiou.

Slováci v Srbsku by mali tvoriť koherentnú komunitu s jasne formulovanými cieľmi a posolstvami, pretože iba tak bude možné presadzovať vlastné politické a kultúrne priority vo vzťahu k väčšinovému obyvateľstvu.

Vnútorná nejednota komunitu nielen oslabuje, ale tiež vysiela negatívny signál navonok, že nejde o dostatočne dôveryhodného partnera. Apelujem na všetky zúčastnené strany, aby urobili za minulosťou hrubú čiaru a svoj potenciál investovali v prospech spoločnej a efektívne pracujúcej slovenskej platformy.

14 – 15 /4745 – 4746/ 8. – 15. 4. 2017

9

Týždeň NOVÝ ŽEŽELJOV MOST

Už to nie je nedobytné Oto Filip

ktoré si vyžiadali dodatočné roboty. Do tretice aj tohtoročný krutý január spomalil nabehnuté výstavné tempo.

Našťastie, mení sa všetko, takže nový Žeželjov most, spoločne financovaný Európskou úniou,

-talianskeho konzorcia AZVI, a rozdiel od jedinca bežnéktorému je zveho, ktorému čas spravidla rená výstavba letí, investorom a stavitenového mosľom Žeželjovho mosta sa celé ta, ako i jeho roky asi vliekol neuveriteľne popartnerov. Po vlaňajšom Teraz je najviac roboty na báčskej strane dokončení viacerých prác a fáz na marca očakávanie, že most bude sriemskom oceľovom ob- uvedený do funkcie v novembri, lúku práve pokračujú práce presnejšie, že 25. novembra v na záverečnom uschopnení Deň pripojenia symbolicky odtoho na báčskej strane. Ko- štartuje doprava cez neho. – Keď nečne je betónom vyplne- ide o plán ukončiť roboty v prvej ný aj obrovský nosný pilier polovici novembra, zatiaľ nie sú v strede Dunaja, čiže sú ná- žiadne problémy. Problémom znaky, že by most mohol byť ukončený do konca Žeželjov most v roku 1999, niekoľko dní pred zbúraním roka, možno už v novemmaly. Na sklonku apríla 1999, Vojvodinou a Mestom Nový Sad, bri 2017. Pôvodpo viacerých útokoch, NATO konečne rýchlejšie postupuje ný termín zaagresor zbúral končenia mal najpevnejší, byť ešte pred azda i najznáštyrmi rokmi. mejší novosadOkrem základský most. Pred ného piliera osemnástimi dve nábrežia Robí sa stále rok mi padla Dunaja budú teda posledná spájať dva spomínané oblú- sa však môže stať výška hladiny z troch infrašky: jeden dlhý stoosemdesiat vody vo chvíli, keď sa v smere truktúrnych staa vysoký tridsaťštyri metrov, ústredného piliera budú posúvať vieb spájajúcich druhý dlhý dvestodvadsať oblúky z oboch strán Dunaja, – báčske a sriema vysoký štyridsaťsedem podotkol.

Táto fáza by mala prebiehať ske nábrežie metrov. Na nich budú po dve Dunaja. Hodne pásma, určené automobilovej v máji. Po nej má nasledovať času si po roku Pohľad z petrovaradínskej strany a železničnej doprave, ako aj budovanie prístupnej infraštruktúry, najmä vozoviek, čo je 1999 vyžiadalo dve trasy pre chodcov. splavnenie Dunaja, no i one- a rastie. Je to aj v duchu priania Predseda Pokrajinskej vlády segmentom, na ktorý dozerá skorený začiatok stavania mosta EÚ, ktorá s viac ako 26 miliónov Igor Mirović tlmočil v polovici mesto. Na rozdiel od mnohých predošlých rokov, keď sa nového. Najvýznamnejšiu a naj- eur financuje jeho táto stavba zdala ako čosi väčšiu tunajšiu investíciu odha- výstavbu a domáha nedobytné, konečne sa o nej dovanej hodnoty okolo päťdesiat sa čím rýchlejšieho hovorí ako o objekte, ktomiliónov eur brzdili nielen prí- ukončenia a sfunkčrého výstavba sa chýli ku rodné zátarasy, ale aj finančné nenia, ktorým by sa koncu. Na potešenie nielen a politické spory, najmä na relácii zabezpečila táto časť Novosadčanov, ale všetkých republika – pokrajina – mesto, železničného Korivodičov a cestujúcich, ktorí zrejme podmienené a spôso- doru 10 spájajúceho už celé roky zápasia s úzkymi bené rozdielnymi chápaniami Balkán s inými časťadopravnými hrdlami pri vstuvlastných záväzkov politicky mi Európy. Na najznápe do Nového Sadu, alebo inak zmýšľajúcich stredísk moci. mejšom stavenisku je pri odchode z neho. Alebo, Situáciu dodatočne skompliko- už niekoľko týždňov ako by to povedal ľudový vali problémy s realizátormi a ruch, je tu veľký počet mudrc: Všetkému raz príde podrealizátormi prác, došlo aj pracovníkov a tech- Pilier, ktorý v strede rieky bude koniec. k náhradným korekciám cien, nik y španielsko - podopierať dva oblúky

N

10

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

• TÝŽDEŇ •

Slovensko SLOVENSKÉ MÉDIÁ PRINÁŠAJÚ PROFIL PRÁVE ZVOLENÉHO SRBSKÉHO PREZIDENTA, PRIČOM PRIPOMÍNAJÚ AJ JEHO NACIONALISTICKÚ MINULOSŤ

Reakcie na Vučićovo víťazstvo Rastislav Boldocký

S

rbskému predsedovi vlády sa splnil Ficov sen: Keď sa z premiéra stane prezident! Aj takto slovenské médiá komentujú výsledky volieb srbskej hlavy štátu.

Srbským prezidentským voľbám venujú značný priestor a väčšina prináša podrobné informácie o víťazovi Aleksandrovi Vučićovi, pričom sa okrem jeho politickej orientácie zameriavajú aj na jeho minulosť či súkromné záľuby. Slovenská tlač si všíma aj pomerne vysoký volebný zisk Luku Maksimovića alias Ljubišu Preletačevića, ktorého spravidla označujú ako „komika“. „V Srbsku vyhral šachista a znalec vína,“ napísal vo svojom komentári denník Pravda. Podľa novín je Vučić skúsený politik, skvelý rečník s perfektne prepracovanou rétorikou, ale hlavne má v malíčku PR. „Nielen krajania ho poznajú ako človeka verného svojmu nekompromisnému presvedčeniu a túžbe po víťazstvách. Už ako chlapcovi sa mu podarilo stať sa šachovým

majstrom. Neriava na polijaký čas strávil tickú minulosť Aleksandra nad šachovniVučića. „Roky cou aj s genehovorí o vsturálom Ratkom Mladićom, ktope do Eurého si veľmi rópskej únie, pred voľbami vážil,“ pripoprišiel žiadať mína denník na nacionalisdo Moskvy o tickú Vučićovu podporu Vlaminulosť, pridimira Putina, čom zdôrazkedysi vyzýval ňuje, že dnes na zabíjanie ide o politika, moslimov a ktorý sa snaží dnes sa snaží o dobré vzťao dohodu s Kohy s Ruskom Snímka obrazovky portál Pravda sovom,“ tvrdí denník Sme. aj Európskou úniou. Pravda pridáva aj ďalšie Noviny pripomínajú, že prezident podrobnosti zo súkromia budú- síce v Srbsku, podobne ako aj na ceho prezidenta. „Rovnako ako Slovensku nemá výrazné právomov politike, aj v súkromnom živote ci, budúca hlava štátu si napriek sa vie poriadne nadchnúť. Či už ako tomu ešte viac zabezpečí svoju fanúšik futbalovej Červenej hviezdy neohrozenú pozíciu najsilnejšieho Belehrad, alebo ako znalec vína, politika v Srbsku. „Vučić síce opaktorý vlastní obrovskú kolekciu kuje, že svoje staré zvyky a názory zlatého moku,“ uvádza. už zmenil, mnohí upozorňujú, že Denník Sme a čoraz vplyvnejší časť autoritárskych sklonov v ňom portál aktuality.sk sa viac zame- zostala,“ tvrdí Sme. Portál aktuality.

Z ULÍC HLAVNÉHO MESTA SLOVENSKA BY NADOBRO MALI ZMIZNÚŤ HERNE A VÝHERNÉ AUTOMATY

Koniec hazardu v Bratislave R. Boldocký

H

erne by mali nadobro zmiznúť z Bratislavy. Či už ide o prevádzky s hracími automatmi, alebo klasické kasína, na všetkých sa vzťahuje celoplošný zákaz, ktorý nedávno prijali poslanci hlavného mesta. Kauza, ktorá sa ťahá už dlhší čas, týmto zrejme nekončí.

Asociácia zábavy a hier a Asociácia prevádzkovateľov videohier už avizovali, že rozhodnutie poslancov napadnú súdnou cestou.

Ak sa dnes prejdete ktoroukoľvek bratislavskou mestskou časťou, pravdepodobnosť, že narazíte na herňu, je naozaj obrovská. V Karlovej Vsi napríklad nájdete jednu dokonca v blízkosti školy, o výherné automaty na každom kroku zakopnete aj v Dúbravke, • SLOVENSKO •

Petržalke, Ružinove, či dokonca formalitou, ale nestalo sa. Poslanci v samotnom centre. V meste je v prvom hlasovaní vo februári celkovo 232 herní, 588 výherných prístrojov a 2 177 videoherných automatov. Práve to bol jeden z dôvodov, prečo vznikla petícia proti hazardu. Jej autori na čele s primátorom Ivom Nesrovnalom a starostami mestských častí poukazovali na nebezpečenstvá hazardu, ako je závislosť.

Petíciu podpísalo vyše 136-tisíc ľudí, z čoho asi 100-tisíc podpisov Jedna z mnohých herní v Bratislave bolo platných. Po takomto jednoznačnom výroku ob- zákaz nepodporili. Poukazovali, čanov sa očakávalo, že odsúhlase- že pre absolútny zákaz hazardu nie celoplošného zákazu bude len môže prísť mesto o približne tri

sk je voči budúcemu prezidentovi ešte kritickejší, pričom cituje jeho výroky z čias Bosny a rozsiahle píše aj o jeho bývalom spojenectve s ultraradikálom Vojislavom Šešeljom.

Denník Plus jeden deň na druhej strane hľadá paralely medzi politickým vývojom na Slovensku a v Srbsku. Pripomína, že v posledných slovenských prezidentských voľbách aj súčasný premiér Robert Fico kandidoval na post hlavy štátu, ale na rozdiel od Vučića neuspel.

Porazil ho súčasný prezident Andrej Kiska.

Okrem víťaza Vučića médiá zaujal aj úspech fiktívneho kandidáta Ljubišu Preletačevića Beliho. „Budem kradnúť, ale niečo dám aj ľuďom,“ cituje originálneho kandidáta Plus 7 dní a zároveň vysvetľuje, o koho ide. „Ide o fiktívnu postavu, ktorú vytvoril L. Maksimović a počas kampane sa naplno vžíva do tejto roly. Už z mena sa dá vytušiť, o aký druh človeka ide. Preletačević by sa dalo preložiť ako Prelietavý, čiže ten, čo ľahko mení kabáty a snaží sa najmä o vlastný prospech. Fiktívna postava stelesňuje najhoršie vlastnosti súčasných politikov, no na rozdiel od skutočných politikov sa tým nijako netají,“ vysvetľuje týždenník a pripomína, že Beliho imidž dotvára „neodmysliteľný biely oblek, biele topánky a biele vlnené ponožky“. milióny eur. Upozorňovali tiež, že celoplošný zákaz je príliš drastické riešenie a zmysluplnejšia by bola veľmi prísna regulácia, ktorá by ho ponechala iba v hoteloch, penziónoch či obchodoch. Okrem toho je častým argumentom, že úplná prohibícia bude znamenať vznik nelegálnych herní.

Z iniciatívy primátora Nesrovnala sa však hlasovanie zopakovalo a celoplošný zákaz sa podarilo presadiť. Znamená to, že sa už nové licencie nebudú vydávať a keď súčasným herniam vypršia tie aktuálne, budú musieť s činnosťou skončiť.

Na druhej strane sa však ďalší zvrat v celom príbehu nedá vylúčiť. Asociácia zábavy a hier a Asociácia prevádzkovateľov videohier totiž petíciu od začiatku spochybňovali a vopred avizovali, že ak poslanci nariadenie schvália, obrátia sa na Foto: Martin Domok súd.

14 – 15 /4745 – 4746/ 8. – 15. 4. 2017

11

Slovensko SEDEM OTÁZOK PRE MILINU SKLABINSKÚ Z ÚSŽZ

Nemám pocit, že som odišla Rastislav Boldocký

K

eď sme sa stretli so Silbašankou Milinou Sklabinskou, neskrývala spokojnosť. „Práve som dokončila dizertačnú prácu, teraz sa môžem vrhnúť na jarné upratovanie,“ smiala sa. Potom už vážnejšie dodala, že názov práce je Esteticko-hudobné práce Martina Kmeťa. „V mojom fókuse sú vždy témy kultúry zahraničných Slovákov a som rada, že o vzácnej a jedinečnej činnosti zakladateľa našej slovenskej vojvodinskej etnomuzikológie budeme hovoriť v celoslovenských odborných rámcoch,“ vysvetlila.

Sklabinská sa na Slovensko presťahovala už druhý raz. V rokoch 1997 až 2002 vyštudovala na bratislavskej Vysokej škole múzických umení.

Znovu sa vrátila v júni 2015 s cieľom pracovať, ale aj ďalej študovať. Zamestnala sa na Úrade pre Slovákov žijúcich v zahraničí, zatiaľ čo spomínanému doktorandskému štúdiu sa venuje na Filozofickej fakulte UK. Čo bolo pre vás na Slovensku najťažšie?

– Prispôsobiť sa životu na Slovensku nie je ťažké, najmä keď už človek má určité skúsenosti a vie reálne zhodnotiť silné aj tie slabšie stránky nejakého systému. Dve veci sa mi tu zdajú byť najťažšie – integrovať sa do spoločnosti v najvyššej možnej miere, čo chce, samozrejme, čas, a po druhé vyrovnať sa s odlúčením.

V podstate to riešim tak, že aspoň raz mesačne sa vyberiem domov,

pokračujem v mnohých projektoch, nosti ich zviditeľnenia a prezentácie ktoré som v Srbsku začala, nájdem si na Slovensku. Aj napriek mnohým čas pre blízkych ľudí a venujem sa im neblahým veciam predsa len kultúra možnože aj viac, než som to robila, vojvodinských Slovákov má jednu keď sme žili v rovnakom meste. Na z najbohatších paliet umeleckých druhej strane sa snažím spoznávať obsahov a tieto potrebujeme ešte Bratislavu a Slovensko a preniknúť aktívnejšie predstaviť na Slovensku. do spoločensko-kultúrneho kontex- Keď hovoríme o bývalej Juhoslávii, aj tu, ktorý ponúkomunita Slováka kopu nových kov v Chorvátmožností. sku je veľmi Kedy ste si aktívna a dobre uvedomili, že zorganizovaná, tu zostanete dokonca aj žiť? v Čiernej Hore – Tak v mojom pôsobí slovenprípade by som ský spolok, nič také netvrtakže v tomto dila. Je to vec zmysle mi pôimpulzu, výzvy, vod nielenže životných okolpomáha, ale je ností... Ale ak tu v mnohých vežiť zostanem, Milina Sklabinská, vojvodinská ciach kľúčový. určite to bude Slovenka žijúca v Bratislave Navyše z postu jedno z tých (Foto: z archívu M. S.) riaditeľky ÚKVS najlepších rozsom mala vyhodnutí. budovanú určitú infraštruktúru Mali ste v rámci svojho zamest- krajanských spolkov v zahraničí nania kontakty so Srbskom či a teraz si ju zväčšujem, zveľaďujem, bývalou Juhosláviou, respektí- skvalitňujem a snažím sa vytvárať ve ovplyvnil nejako pôvod vašu nové väzby a kontakty medzi krajankariéru? skými organizáciami zo sveta a tými – Vzhľadom na to, že pracujem na vojvodinskými. Úrade pre Slovákov žijúcich v zahra Čo považujete za svoj najväčší ničí a zaoberám sa práve oblasťou úspech? kultúry, možno povedať, že som – Som hrdá na výsledky práce v intenzívnom styku s ľuďmi z branže Ústavu pre kultúru vojvodinských zo Srbska a z Exjuhoslávie. Organizu- Slovákov počas môjho ,riaditeľojeme tu pre nich účasť na kultúrnych vania’ a najviac na knihu Slováci podujatiach a vytvárame nové mož- v Srbsku z aspektu kultúry. Podarili sa

SLOVENSKOM OTRIASA ĎALŠÍ POTRAVINOVÝ ŠKANDÁL

Nešťastné brazílske mäso R. Boldocký

P

od Tatrami sa objavilo brazílske mäso nakazené salmonelou. Dovedna ide o 21-tisíc kilogramov mäsa, ktoré na Slovensko doviezli cez Holandsko a Poľsko. „Na ilustráciu, ide asi o sedem plných dodávok,“ napísal denník Pravda. Mäso rozdistribuovali do 54 reštaurácií a štátny potravinový dozor ho prikázal

12

www.hl.rs

okamžite stiahnuť. Ako sa pri takýchto škandáloch obyčajne stáva, vynorila sa otázka: Kto za to môže? „Je to nezodpovednosť zo strany Brazílie,“ uviedla slovenská ministerka pôdohospodárstva Gabriela Matečná. Pripustila tiež, že problém môže sčasti byť aj v Bruseli.

Podľa nej Európska únia má síce patričnú potravinovú legislatívu, ale kontrola na príjme bude zrejme nedostatočná. Ústredný riaditeľ

Informačno-politický týždenník

Štátnej veterinárnej a potravinovej správy Jozef Bíreš zasa poukazuje na zložitý spôsob, ako mäso v rámci rôznych reexportov prichádza na Slovensko. „Potraviny obídu po zemeguli, kým sa dostanú do EÚ cez iné krajiny, preto treba byť opatrný,“ uviedol.

Na druhej strane objavujú sa aj hlasy, prečo Slovensko vôbec dováža potraviny z krajín, ako je Brazília. Podľa úspešného farmára

aj mnohé ďalšie veci, ale keď to tak hodnotím, mojím najväčším kapitálom je zrejme môj sociálny kapitál – všetci ľudia, ktorí svojím spôsobom priniesli do môjho života niečo dobré a pekné alebo ma naučili byť ešte kvalitnejšou osobou. Prajem si však, aby tie veci, ktoré majú byť mojím najväčším úspechom, ešte len prišli. Ľutujete niekedy, že ste odišli?

– Nemám pocit, že som odišla.

Aj keď tam fyzicky dennodenne nie som, moje myšlienky a moje kontakty sú také živé, že mi to príde, akoby som tam bola. Rovnako mám rada Slovensko, ako aj Srbsko, vážim si všetko, čo mi poskytla naša materská krajina, a som rada, že sa jej darí.

Na druhej strane chcem sa venovať aj rozbehnutým veciam v Srbsku a takto nejako byť nápomocnou aj našim vojvodinským Slovákom.

Navyše s mojím Slovenským etnodomom v Silbaši máme aj s mamou pekné plány, takže príležitostí na moju aktivitu v Srbsku ešte, verím, bude. Čo by sa muselo stať, aby ste sa vrátili?

– Ak nie skôr, tak na dôchodku to iste urobím, aspoň by som chcela. (smiech) Prisľúbila som to už mnohým kamarátkam, tak ich nemôžem sklamať. Či sa to stane aj skôr, tak to neviem, len sa obávam, že mnohí moji vzácni kolegovia a kamaráti už vtedy budú budovať svoje úspešné kariéry niekde v zahraničí... Keď si už ich prácu nevedeli vážiť doma...

Komu fandíte, keď hrajú Slovensko a Srbsko v nejakom športe?

– Šport nie je práve mojou parketou, ale asi je to tak, že keď som na Slovensku, fandím Srbsku a opačne. To je čaro toho, keď ste doma v dvoch štátoch. a niekdajšieho ministra pôdohospodárstva Stanislava Becíka Slovensko hrubo zanedbalo husto osídlený vidiek a možnosti, ktoré ponúka. „Slovensko je jeden z mála štátov s výbornými pôdno-klimatickými podmienkami na dopestovanie a dochovanie všetkých poľnohospodárskych produktov. Zároveň asi jediným, ktorý nepochopil, že sila krajiny spočíva v potravinovej sebestačnosti,“ tvrdí pre týždenník PLUS 7 DNÍ a dodáva: „Za súčasnou aférou nehľadajme chybu Brazílčanov. Oni len reagujú na našu hlúposť, že si zvieratá nevieme dochovať sami. Chyba je v nás.“ • SLOVENSKO •

Ľudia a udalosti ZO ZASADNUTIA ZHROMAŽDENIA OBCE PLANDIŠTE

Nová sieť predškolských ustanovizní Vladimír Hudec

P

o demisii výborníka Milana Selakovića novým výborníkom v Zhromaždení obce Plandište sa stala Olina Rodićová (SNS), jánošícka rodáčka žijúca v dedine Velika Greda, ktorá na 12. zasadnutí tohto lokálneho parlamentu vo štvrtok 30. marca zložila slávnostnú prísahu.

Hlasmi koaličnej väčšiny zhromaždenie potom schválilo prvý tohtoročný opravný rozpočet, ktorým je suma prostriedkov v obecnej pokladnici z 540,2 milióna zmenšená na 476,8 milióna dinárov. Príčina zmeny je v tom, že v rozpočte boli plánované prostriedky v sume 88 miliónov z republikového rozpočtu na rekonštrukciu základnej školy v Plandišti, avšak tie prostriedky sa nedostanú na obecný účet, pretože vykonávateľov prác zaplatí priamo príslušné ministerstvo. Okrem toho obec dostala desať miliónov dotácií na rekonštrukciu Domu kultúry v Miletićeve a vyzliekarní na fut-

Olina Radićová zložila slávnostnú prísahu

balovom ihrisku vo Veľkej Grede.

V pokračovaní schválili zmeny rozhodnutí z oblasti komunálnej činnosti, ktorými ich zladili so zákonom o priestupkoch. Podľa tohto zákona pokuty musia totiž byť stanovené v presnej sume a nie ako tomu bolo doteraz, v rozpätí od minimálnej po maximálnu. Medzi rozhodnutiami, ktoré sú v tomto zmysle zmenené, je aj rozhodnutie o odvádzaní a prečisťovaní odpadových a atmosférických vôd.

Rozhodnutím je o. i. určené, že

pokutou bude trestaný VP Polet, ak „neudržiava verejnú kanalizáciu v správnom stave, nekontroluje stupeň znečistenosti...“ atď. Na poznámku, že tento verejný podnik nespravuje dve kanalizácie − v Plandišti a Hajdušici, lebo nie sú legalizované, predseda Zhromaždenia obce Endre Szabo odpovedal, že v súlade so zákonom komunálne práce môže vykonávať iba komunálny podnik. „Nateraz sme v legalizácii dvoch kanalizácií nepokročili mnoho. Polet však už začal pracovať na spravovaní kanalizácií a ich záväzkom je, aby vykonali všetky prípravy na legalizáciu dvoch objektov,“ povedal Szabo.

Výborníci väčšinou hlasov schválili novú sieť predškolských ustanovizní, podľa ktorej škôlku v Hajdušici a V. Grede, ktoré doteraz pôsobili v rámci škôl v týchto dedinách, vrátili pod strechu Predškolskej ustanovizne Sretno detinjstvo v Plandišti. Dôvod je v tom, že zákon nedovoľuje školám, aby

STARÁ PAZOVA

Problém túlavých psov riešiť na úrovni štátu Anna Lešťanová

V

poslednom čase a najmä s príchodom teplejšieho počasia, keď po dlhej zime všetci túžia čím viac času tráviť vonku, občanov Starej Pazovy znovu trápi problém túlavých psov. Stretávajú sa s nimi všade: na uliciach, v parku, na námestí v strede mesta. Vo väčšine prípadov za vznik problému môžu však aj sami. Všeobecne je totiž známe, že mnohí nesvedomití občania, keď zistia, že im domáci miláčik zunoval, jednoducho otvoria uličnú bránu a vypustia ho von, na ulicu.

Občania sa od zodpovedných orgánov dožadujú ochrany proti túlavým psom, ktoré sa neraz pohybujú v skupinách a môžu • ĽUDIA A UDALOSTI •

... a na námestí v Starej Pazove

Túlavé psy vidieť v parku...

byť naozaj nebezpečné, zvlášť pre deti. Zodpovední v miestnych a obecných úradoch sa usilujú

nájsť riešenie, dodržiavajúc pritom predpísaný humánny prístup k zvieratám a zabezpečiť im adekvátne umiestnenie v zodpovedajúcich priestoroch v súlade so zákonnými predpismi.

V Staropazovskej obci už skôr boli pokusy o riešenie problému túlavých psov. Navrhovalo sa, aby VKP Čistoća so svojou Službou Zoo hygieny tento problém odstránila, ale pre nutnosť dodržiavať Zákon

organizovali pobyt detí v jasličkách.

Takmer jednohlasne s dvomi zdržanými hlasmi opozície výborníci schválili aj viacero správ o činnosti ustanovizní, ktorých zakladateľom alebo spoluzakladateľom je obec. Na intervenciu výborníčky Dr. Adriany Mikšovej vrátili však na dopracovanie, čiže opravu určitých nelogickostí Správu o uskutočnení plánu práce Domu zdravia 1. októbra v Plandišti v minulom roku.

Celkom na záver výbornícka väčšina prijala demisiu člena Obecnej rady Jovana Ilića a na jeho miesto tajným hlasovaním zvolila Dipl. Ing. poľnohospodárstva Jozefa Haviara z Kovačice, ktorý je zamestnaný v Ministerstve poľnohospodárstva. V zdôvodnení návrhu predseda obce Jovan Repac uviedol, že v tomto roku dôraz bude na uzurpácii štátnej pôdy, proti ktorej nie je imúnna ani táto obec, nakladajúca so štátnou pôdou rozlohy 13 500 hektárov. Od nového člena Obecnej rady sa očakáva prínos práve na tomto pláne. o ochrane zvierat a pre nedostatok adekvátnych priestorov na ich umiestnenie tento pokus padol do vody. Riaditeľ komunálneho podniku Čistoća Jovica Gagrica hovorí, že sa systémové riešenie problému túlavých psov musí hľadať na úrovni štátu. − Túlavé psy predstavujú veľký problém a ešte stále sme sa nedopracovali k trvalému riešeniu.

Keď ide o podnik Čistoća, my psy môžeme chytať (čo aj robievame) okolo škôl, predškolských ustanovizní a verejných ustanovizní a inštitúcií a premiestňovať ich na inú lokalitu, kde budú menej nebezpečné pre občanov. Trvalé riešenie by sa mohlo nájsť vo výstavbe nejakých väčších azylových stredísk, s adekvátnou opaterou, ako aj v ich umiestnení u nových majiteľov,“ povedal riaditeľ VKP Čistoća. Čipované psy − ako hovoria v tomto podniku − hneď ako po chytení vrátia majiteľom, no po uliciach všade v obci pobehuje okolo 60 percent psov bez čipov, teda bez majiteľov.

14 – 15 /4745 – 4746/ 8. – 15. 4. 2017

13

Ľudia a udalosti V CHÁPADLÁCH CHUDOBY

Znepokojujúci obraz Oto Filip

Š

tatistiky sú rôzne. Nie náhodou pred niekoľkými desaťročiami vznikol aforizmus, autorom ktorého je Vlada Bulatović Vib, ktorý vo voľnom preklade znie: Štatistika, naša pýcha, ako si praješ, tak dýcha.

Práve s cieľom získať ozaj reálne údaje, nepodmienené štátnymi záujmami a pomermi, vznikli úradné štatistiky Európskej únie, známe ako Eurostat. Údaje, ktoré Eurostat nedávno zverejnil, sú v priam príkrom rozpore s predvolebnými hodnoteniami orgánov moci, podstatou ktorých je, že sme takmer vo všetkom vcelku dobre a rýchlo spejeme k ešte lepšiemu. Malo by

v Litve 22,2, v Estónsku 22 percent… V Holandsku je to 10,8 percenta, na Slovensku 10,6, na Islande 9,1 a v Českej republike len 8,6 percenta. Údaje o nás, ktoré sa metodologicky získajú takým spôsobom, že sa tí, ktorých príjmy sú nižšie ako 60 percent priemerného dôchodku, zaradia medzi obyvateľov, ktorým hrozí chudoba, ukazujú veľké nerovnosti medzi obyvateľmi, ako aj veľkú priepasť medzi tými, ktorí v Srbsku majú najviac, a tými, ktorí majú najmenej. Nevýhodou uvedeného spôsobu hodnotenia je, že sa opiera takmer výlučne o zárobky, pričom neberie do úvahy niektoré iné zdroje možných príjmov, ako sú zásielky a

Pri Futockom trhu v Novom Sade: každý sa vynachádza, ako vie

to znamenať, že vytúžené časy máme takmer na dosah, v blízkej budúcnosti.

Reč faktov je jasná: z tridsiatich štyroch pozorovaných krajín naša ekonomika je na tom najhoršie z aspektu hrozby chudoby obyvateľstvu. Tejto by mohol byť vystavený takmer každý štvrtý obyvateľ Srbska starší od osemnásť rokov.

Index možnej chudoby, alebo účasť ohrozenej populácie v jej celkovom počte je u nás 24,5 percenta – v roku 2013 bol 23,3 percenta, – v Rumunsku 22,4,

14

www.hl.rs

poukážky zo zahraničia či príjmy z vlastného majetku. Ďalším faktom, ktorý si treba uvedomiť, je rozdiel medzi absolútnou chudobou a percentom rizika z chudoby. V roku 2014, z ktorého je posledný údaj Republikového štatistického ústavu o absolútnej chudobe, v Srbsku bolo veľmi chudobných 8,9 percenta obyvateľov. Ľudí, ktorí denne mali k dispozícii menej ako 2,5 dolára.

Denník Politika uvádza slová Slobodana Cvejića, profesora sociológie na Filozofickej fakulte,

Informačno-politický týždenník

ktorý podčiarkuje, že je Srbsko viac ako dve desaťročia v procese konštantného rastu spoločenských a ekonomických rozdielov. Podľa neho ani v súčasnosti nie sú náznaky, že sa takýto trend zmení. Hospodárska stagnácia, nedôsledné reformy, pochybné privatizácie a rozbujnená korupcia spôsobili, že sa čoraz menší počet ľudí stáva čoraz bohatším. Za Pomerne častý obraz na našich uliciach ten istý čas čoraz väčší počet ľudí sa ocitol na úrovni minimálnej zverejnených na sklonku marreprodukcie, dokonca aj pod ňou. ca priemerné mesačné príjmy A ide to až potiaľ, že z času na domácností v peniazoch a v načas jedinci pre bezvýchodiskovú turáliách boli 60 639 dinárov, hospodársku situáciu neváhajú z čoho asi polovicu peňažných príjmov tvorili platy na záklasiahnuť ani na vlastný život. de riadneho pracovného pomeru. Pritom výdavky domácností boli o takmer tisíc dinárov vyššie. Záver je jasný: aj tí, čo koľko-toľko majú, musia zdolávať rôzne ekvibrilistiky pri premostení obdobia medzi dvoma príjmami: berú tovar na úver, používajú šeky a pôžičky. Vzhľadom na hodnotu spotrebného koša, ktorý obsahuje len tie základné ingrediencie, jasné je, že si ani ten mnohé rodiny nemôžu dovoliť.

Rovnako tak ako ani odísť každý rok na dovolenku, kúpiť novú alebo opraviť opotrebovanú bielu techniku, dožičiť si vychádzky, kochať sa v kultúrnych Posledná nádej programoch. Život prúdi kdesi inde. V tom treba Podstatou je, že pri výrazne hľadať hlavný dôvod, prečo sa ohrozenom štandarde v sú- mladí a vzdelaní odborníci, no časnosti problémy majú mno- nielen títo, pomerne ľahko rozhí, obrovská masa ľudí. Podľa hodujú hľadať šťastie tam, kde tunajších štatistických údajov sú presvedčení, že ho aj nájdu.

• ĽUDIA A UDALOSTI •

V BIELOM BLATE SPIĽUJÚ STROMORADIE SIBÍRSKEHO BRESTA

Nevyhnutné práce Vladimír Hudec

S

tromoradie v Bielom Blate vysadené pozdĺž celej hlavnej ulice, z jedného konca po druhý, sa stal opravdivým symbo-

lenajú, stromoradie vytvára svojrázny tunel, ktorý chodcov chráni pred slnkom, ale aj pred víchricou a slabším dažďom. Bieloblatčania sú hrdí na svoje stromoradie a žiarlivo si ho chránia. Preto kaž-

Zelený bieloblatský tunel

Spiľovanie stromov je, žiaľ, nevyhnutné

lom tejto dediny, podľa ktorého si Biele Blato zapamätajú početní návštevníci. Keď sa stromy zaze-

doročne v dobrovoľných akciách vybielia kmene stromov, čo dodatočne spestrí celkový obraz.

Žiaľ, po troch − štyroch rokoch intenzívneho rastu, napriek svojej kráse, stromoradie začína byť prekážkou pre vysoké vozidlá, autobusy, nákladné autá, poľnohospodárske stroje, vlečky naložené senom či slamou. Z toho dôvodu Miestne spoločenstvo každý tretí − štvrtý rok organizuje spiľovanie všetkých 570 stromov. Tohto roku spiľovať začali pred necelým mesiacom.

Je to príliš náročná práca, ktorá MS bude stáť zo 140-tisíc dinárov a vykonávateľ dostane aj všetko použiteľné drevo. Okrem toho,

že má spíliť stromy, z ulice má odpratať nepoužiteľné zvyšky.

Tohto roku stanovili, že stromy treba spíliť vyššie, aby ich koruna bola na väčšej výške a nemusela sa často spiľovať.

Možno na prvý pohľad celkový obraz nie je pekný a tí, ktorí v tejto chvíli zavítajú do Bieleho Blata, zostanú sklamaní. Treba však povedať, že sa sibírsky brest vyznačuje rýchlym rastom, čo nevidieť sa ukážu nové výhonky a do konca leta vznikne nový zelený tunel, ktorý návštevníci budú znovu obdivovať.

PIVNICA

Slabozrakosť nemusí byť hendikep Anna Čásarová

A

ko žiť a ako sa vyrovnať so slabozrakosťou, dobre vie Tatiana Činčuráková z Pivnice, ktorá sa nezdráha hovoriť o svojej slabozrakosti a nepovažuje ju za tabu tému.

Jej slabozrakosť je vrodená, získaná geneticky, a na škále od 1 do 5 je na treťom stupni. Hovorí, že napriek tomu nemá ťažkosti s fungovaním v každodennom živote. Možno to nie je život, aký si predstavovala, ale jednoducho sa musela s tým vyrovnať. Možno by − nebyť slabozrakosti − bola samostatnejšia, dokázala by niektoré veci, ktoré sú jej teraz odopreté, napr. riadila by auto a pod. Tatiana má manžela a dve deti, ktoré ju podporujú a pomáhajú jej. Učila ich vraj tomu • ĽUDIA A UDALOSTI •

odmalička. Preto sa i na iných ľudí pozerajú inak ako deti, ktoré sa s podobným problémom nestretli.

Všímavejšie sú, tolerantnejšie. Tvrdí, že by jej deti iste pomohli každému, kto by sa ocitol v núdzi.

Napriek určitému stupňu prispôsobenosti Činčuráková je ešte stále nútená prekonávať prekážky, neustále sa učiť a bojovať zo dňa na deň. Hovorí, že štát podporuje invalidov, keď je to potrebné, zabezpečí im prepravu, ale možno málo využívajú pomoc ošetrovateľov, na čo slabozrakí ľudia majú právo.

Slabozrakosť ju naučila stať sa silnejšou a sebavedomejšou osobou.

Začlenená je do zväzu slabozrakých a slepých, ktorý funguje na úrovni Obce Báčska Palanka a má viac než 170 členov. Často sa tam stretáva-

jú, usporadúvajú rôzne stretnutia a prednášky. Majú aj združenie žien, ktoré sa venujú ručným prácam, a to háčkovaniu, pleteniu, tkaniu, práci so sušenými kvetmi, práci s hlinou a pod. Prednášky navštívi učiteľ, povolajú rodičov, ktoré majú deti s týmto problémom a učia ich, ako majú zaobchádzať a fungovať v každodennom živote, ako sa vyrovnať s danou situáciou. Okrem toho majú prednášky o zdravej výžive, vypracúvajú rôzne projekty, majú svojho právnika. Zúčastňujú sa i v športových aktivitách, súťažia v plávaní, skoku do diaľky, šachu, bowlingu. Vo zväze zastávajú názor, že je dobre, že môžu súťažiť v rôznych športoch, ale nie je dobre, že ich štát v tomto už finančne nepodporuje. Ženy tiež súťažia vo varení.

Vo svojej organizácii usporadúvajú rôzne oslavy. Napríklad 15. októbra oslavujú Deň bielej palice, v apríli Deň svojho združenia, Louis Braillov deň 4. januára a 3. decembra si pripomínajú Deň invalidov. Zväz slabozrakých a slepých pôsobí 65 rokov. Pre členov organizujú rôzne výlety, napr. do zoologickej záhrady, do kúpeľov a pod. Na týchto zájazdoch majú tiež organizované prednášky na rôzne témy.

Tatiana záverom zdôraznila, že vo zväze majú úplne nevidomých ľudí, ktorí majú rodiny a úspešne sa zapojili do spoločnosti predovšetkým vďaka tomu, že sa nebáli a dokázali sa vyrovnať so svojím postihnutím.

14 – 15 /4745 – 4746/ 8. – 15. 4. 2017

15

Ľudia a udalosti METODICKO-VZDELÁVACIE ŠKOLENIE PRE UČITEĽOV NA SLOVENSKU

Bádatelia a tvorcovia blogu a webovej stránky Michal Ďurovka

C

entrum ďalšieho vzdelávania Univerzity Komenského v Bratislave v dňoch 26. až 31. marca zorganizovalo metodicko-vzdelávací seminár pre učiteľov zo škôl s vyučovacím jazykom slovenským v zahraničí. Vzdelávacie podujatie malo dva programy: Ako využiť bádateľsky orientované vyučovanie v edukácii, ktorý viedla PaedDr. Mária Onušková, a IKT – práca so softvérom interaktívnej tabule, tvorba blogu a tvorba webovej stránky, ktorý viedla Ing. Anikó Töröková, PhD. Užitočné prednášky realizovali aj RNDr. Mária Nogová, PhD., a PhDr. Mária Vrábelová. Účastníci z Ukrajiny, Rumunska a zo Srbska boli ubytovaní v Študijnom a kongresovom stredisku v Modre – Harmónii a okrem prednášok a praktickej práce v učebni absolvovali aj zaujímavé

Účastníci školenia na exkurzii v Komárne

náučné exkurzie. Najprv si obzreli Modru, dokonca i miesto, na ktorom utrpel tragickú nehodu Ľudovít Štúr, ako i jeho hrobku.

V Bratislave navštívili výstavu

realistických modelov vyhynutých zvierat, Giganty ľadovej doby v prírodovednom múzeu, v Komárne si obzreli významné pamiatky, historické a architek-

tonické objekty a pevnosť a boli i v Astronomickom observatóriu Modra – Piesky.

Počas školenia učitelia získali poznatky, ktoré budú môcť použiť v príprave školských hodín, či už ide o oblasť realizácie bádateľsky orientovaného vyučovania v konkrétnom predmete s úlohami alebo vo vytváraní demonštračných úloh a zadaní pre žiakov prostredníctvom softvéru interaktívnej tabule, eventuálne prezentovania svojej práce a komunikovania so žiakmi a rodičmi prostredníctvom blogu a webovej stránky. Organizáciu tohto bohatého a výborne zorganizovaného seminára mala na starosti Mgr. Ľudmila Ábelová, osvedčenia o absolvovaní kurzu učiteľom udelila riaditeľka PaedDr. Janka Chládecká, PhD., a vyfinancovala ho vláda Slovenskej republiky.

Foto: z archívu M. Ď.

FEJTÓN

Boh vraždu najprv vyšetril Ľubomír Feldek

P

režívať kypiacu súčasnosť je vzrušujúce – šťastní sú politici, šťastní novinári, šťastný každý, komu to jeho remeslo priamo prikazuje.

No mňa sa moje prekladateľské remeslo usiluje z kypiacej súčasnosti vytrhnúť. Súčasnosť vôkol kypí, a neviem o tom nič, pretože práve prekladám Hamleta.

Hamlet je síce hra večne súčasná – ale pre prekladateľa sú to predovšetkým rébusy. Napríklad ako preložiť Hamletovu odpoveď na Claudiovu otázku: „How is it that the clouds stil hang on you?“ Hamlet odpovedá: „Not so, my lord, I am too much in the sun.“ Vo výslovnosti sa „sun“ nelíši od „son“.

Keď Hamlet hovorí „som priveľmi

16

www.hl.rs

na výslní“, hovorí zároveň aj „som priveľmi synom“, Hamletovi sa totiž bridí byť nevlastným synom človeka, ktorý sa oženil s jeho matkou potom, čo zavraždil jeho otca. Aby čosi podobné zaznelo aj v slovenčine, musí sa môj Claudius opýtať: „Prečo vám v mrakoch pohasína tvár?“ A Hamlet odpovedať: „Na vašom slnku som tak zosinel.“ Hamlet je hra o kráľovskej bratovražde, no Shakespearovi rezonuje aj s tou prvou, biblickou (čiže vraždou ktoréhokoľvek nášho ľudského brata). To by už mohla byť príležitosť na slobodnejšie zamyslenie – ako na potvoru je tu však ďalší rébus. Keď hrobár vyhodí z hrobu Yorickovu lebku, Hamlet má dojem, že s ňou zaobchádza ako s Kainovou čeľusťou,

Informačno-politický týždenník

a v staršom preklade sa spomína oslia čeľusť, ktorou Kain spáchal prvú vraždu. Ako na to Zora Jesenská prišla? Študujem 4. kapitolu knihy Genezis – po oslej čeľusti ani stopy.

Našťastie mám okolo seba vzdelaných ľudí. „Jesenská to skombinovala,“ zorientuje ma zať Jožko. „Oslou čeľusťou zabíjal Samson Filištíncov.“ A akoby zafungovala telepatia, v tej istej chvíli volá náš priateľ Daniel, povolaním kňaz, ktorý to potvrdzuje.

Keď už sme tému načali, podebatujeme si aj o Kainovom znamení. Priznávam sa Danielovi k svojmu omylu: celý život som si myslel, že to znamenie vydávalo Kaina napospas trestu. Až dnes som si to poriadne prečítal a zisťujem, že malo presne opačný

význam: chránilo Kaina a sedemnásobný trest by čakal toho, kto by ho za trest zabil. „Áno, Boh chcel Kainovým znamením už v zárodku zastaviť špirálu násilia,“ vraví Daniel. „Boh teda vlastne tú prvú vraždu amnestoval,“ vykríknem. „Ale najprv sa Kaina opýtal: ,Kde je tvoj brat Ábel?’ Boh vraždu, ktorú amnestoval, najprv vyšetril.“ Daniel pri telefóne aj Jožko vedľa mňa sa zasmejú.

A ja som šťastný, že predsa len sa môjmu prekladateľskému remeslu nepodarilo vytrhnúť ma z kypiacej súčasnosti.

––––– Zo zbierky Fejtóny, Slovenský literárny klub v ČR, Praha 2008 • ĽUDIA A UDALOSTI •

JARNÉ UPRATOVANIE V HAJDUŠICI

Usilovné ženy a mládežníci Vladimír Hudec

kvety a vápnom dobiela zafarbili kmene ovocných a iných stromov.

Zároveň sa dohovárali, čo budú robiť ďalej. Je ich síce málo, ale predsa

P

ekné slnečné počasie v druhej polovici marca mnohých občanov, najmä dedinčanov, vylákalo von z príbytkov. Na našich dedinách je totiž nepísané pravidlo, že po zime nasleduje jarné upratovanie domov, priedomí, záhradiek. V súlade s tým sa 1. apríla činili aj členky Oltárne- Usilovné cirkevníčky obielili kmene ho krúžku žien vŕb na ulici pred kostolom hajdušického cirkevného zboru, ktoré v ústrety dokážu splniť všetky úlohy, ktoré od veľkonočným sviatkom poupra- nich v cirkevnom zbore očakávajú. tovali kostolnú záhradu, vysadili Iba niekoľko stovák metrov ďalej

na pracovnej akcii, ktorú usporiadali v prvý aprílový deň. Kým jedni zvážali stavebný materiál z ulice do dvora, druhí odvážali stavebný odpad, tretí kosili trávnik. Činili sa aj majstri, ktorí škridlicami prikrývali, aby tak pred dažďom ochránili drevenú ozdobnú studňu. Úpravu

sa činili členovia Mládežníckeho združenia Kasper a členovia KUS Bratstvo, ktorí upratovali priestor vôkol Slovenského domu, ich spoločného stánku. Vlani totiž tuná prebiehali obsiahle práce na výstavbe nových toaliet, rekonštrukcii miestnosti, ktorú spo lok postúpil Kasperu, a vy- Po úspešne vykonanej práci: účastníci akcie konané boli aj v Slovenskom dome určité rekonštrukčné práce na samej budove záhradky však ponechali ženám, domu. Chladné počasie im však členkám združenia Oko, ktoré sa nedovolilo, aby po ukončení prác tiež stretávajú v tomto objekte. priestor poupratovali. Urobili to

BANÁTSKA SÚŤAŽ V UMELECKOM PREDNESE

Do finálovej súťaže postúpili tri recitátorky Katarína Lenhartová-Petríková

R

8. – 14. 4. 2017

POČASIE

egionálna súťaž v prednese poézie a prózy pre Banát prebiehala 1. apríla v miestnostiach Ženského spolku Kovačica.

Prítomných privítala predsedníčka spolku Zuzana Jonášová a prihovorila sa aj Elenka Haníková, predsedníčka padinského spolku žien.

Organizáciu tohto podujatia mala na starosti Zuzana Hrková. V súťaži sa zúčastnilo 9 kandidátok: v prednese poézie v kategórii od 16 do 25 rokov Emília Žigićová z Vojlovice a Alexandra Čížiková z Kovačice, v prednese poézie v kategórii kandidátok ponad 25 rokov Katarína Šuľová, Katarína Petrášová, Elenka Ďurišová a Anička Strehovská z Padiny a Anita Jonášová-Mišićová

Momentka, keď odborná porota zverejnila výsledky

z Bieleho Blata, v prednese prózy v kategórii ponad 25 rokov Martina Valentová z Padiny a Maržena Žiaková z Kovačice.

Odborná porota pracovala v zložení: Zuzana Lenhartová, profesorka slovenčiny, Mária Kotvášová-Jonášová, profesorka slovenčiny,

a Ružena Kraticová, profesorka srbčiny vo výslužbe. Po dôkladnom hodnotení sa porotkyne rozhodli, že do finálovej súťaže v prednese poézie a prózy ako banátske predstaviteľky postupujú: Alexandra Čížiková, Anička Strehovská a Maržena Žiaková.

sobota

nedeľa

pondelok

utorok

streda

štvrtok

piatok

5˚ | 16˚

3˚ | 20˚

6˚| 22˚

8˚ | 22˚

8˚ | 20˚

8˚ | 19˚

8˚ | 18˚

• ĽUDIA A UDALOSTI •

14 – 15 /4745 – 4746/ 8. – 15. 4. 2017

17

Ľudia a udalosti JEDEN Z POZORUHODNEJŠÍCH FENOMÉNOV ŽIVEJ PRÍRODY

Návrat sťahovavých vtákov Danuška Berediová

M

edzinárodný deň vtáctva je stredoeurópskym sviatkom, ktorý v časoch Rakúsko-Uhorska, v roku 1900, ustanovil známy prírodovedec pochádzajúci zo Slovenska Oto Herman. V závislosti od aktuálnych poveternostných podmienok na prelome marca a apríla prilieta najviac vtákov z juhu, a preto sa Deň vtáctva oslavuje 1. apríla. Prírodovedci túto migráciu považujú za jeden z pozoruhodnejších fenoménov živej prírody a je najočakávanejšou prírodnou udalosťou nielen pre ornitológov, ale aj pre širokú verejnosť. Vtáky sú obyvateľmi všetkých pevnín na zemi. Keďže sa ekologické podmienky životného prostredia menia, počas roka sa mnohé druhy naučili prispôsobiť a počas nepriaznivého obdobia opúšťajú svoje bydlisko.

Sťahujú sa do oblastí, v ktorých strávia čas, kým v ich rodisku trvajú nepriaznivé podmienky.

Pokrajinský ústav pre ochranu prírody sa stará o ochranu a zachovanie prírody na území Vojvodiny, ako aj o prírodovedné študijné zbierky zdedené od Poľnohospodárskeho archívu. Ústav pôsobí od 1. apríla roku 1966, a preto 1. apríl oslavuje ako svoj deň. Na tému návratu vtáctva do našej krajiny sme hovorili s Markom Tucakovom, ornitológom v tomto ústave.

Vrátili sa sťahovavé vtáky z juhu tohto roku skôr, keďže sme mali trochu teplejšie počasie? Zmenil sa možno termín ich návratu za posledných niekoľko rokov v dôsledku klimatických zmien? − Termíny návratu sťahovavých vtákov v Európe, teda aj u nás, sú tohto roku rovnaké ako v minulých rokoch. Nie je veľký rozdiel pri vtákoch, ktoré sa vrátili, ale jarné sťahovanie ešte trvá a skončí sa asi v polovici mája, keď sa všetci jedinci vrátia zo svojich zimovísk na miesta, kde budú hniezdiť. Ornitológovia medzitým sledujú sťahovanie vtákov a všimli si, že ono varíruje z roka na rok, tak v termínoch, ako aj z hľadiska počtu vtákov, ktoré sa vracajú do Európy. Klíma má na

18

www.hl.rs

niektoré druhy určitý vplyv, kým na iných to nevidieť. Omnoho viac druhov a jedincov zahynie, lebo sú im domovy zničené (aj v Európe, aj v Afrike), pre nedostatok potravy a v dôsledku pytliactva na Mediteráne.

Marko Tucakov, ornitológ (Foto: www.agrodan.rs)

Ako Pokrajinský ústav pre ochranu prírody sleduje návrat sťahovavých vtákov? Čo môže vtákom prekážať v ceste? − Sledovanie sa začína, ešte kým sa vtáky nevrátia zo zimovísk. Už počas zimy spolu s organizáciami civilného sektoru prebieha medzinárodné počítanie vtákov vodných biotopov na všetkých

na otázky na úrovni celej planéty, ako vodné vtáky odpovedajú na moderné hrozby pre ich populáciu.

Tak vieme, že v Srbsku (hlavne vo Vojvodine) zimuje v určitých rokoch až 300 000 vtákov vodných stanovíšť, a to: kačice, husi, čajky, kormorány, volavky, pelikány a niektoré iné vtáky pripútané k vode. Na miestach, na ktorých sa vtáctvo sústreďuje počas jarného sťahovania, preverujeme, či ich niečo neohrozuje, a na to rýchlo reagujeme. Ústav má tím, ktorý sa stará o zranené divé zvieratá a ktorý je skoro stále v teréne. Na každom z nás je, medzitým, aby sme na pozemku, ktorý spravujeme, či už je to dom, záhrada, pole alebo les, zabezpečili pokojné a bezpečné miesta na pobyt divých zvierat, teda vyhovujúce prírodné prostredia.

Ako na vtáctvo v našej krajine vplýva chemizácia, ktorá vplýva aj na zmenšenie počtu hmyzu? − Zdá sa, že veľká dostupnosť pesticídov vyberá vážnu daň v živom svete. Mnohí nostalgicky hovoria o časoch, keď počas jazdy v prírode museli čistiť automobilové sklá od hmyzu. Teraz je inak

(Foto: D. Đeković)

vodách: jazerách, riekach, rybníkoch, potokoch, akumuláciách, vlhkých lúkach, aby sme zistili, koľko z ktorého druhu máme a kde sa nachádzajú ich najdôležitejšie habitáty. Je to globálny monitoring, ktorý sa pokúša odpovedať

Informačno-politický týždenník

a zmenu si možno všimnúť zase podľa vtákov, ktoré sa stravujú hmyzom. Typickým príkladom sú lastovičky, ktorých je v našich dedinách výrazne menej, v niektorých až o 300 % menej v porovnaní s obdobím pred dvomi desaťročiami.

Faktom je, že sa pesticídy používajú nezodpovedne: používajú sa (a pašujú) tie bez povolenia na používanie, kým tie povolené sa používajú v obrovských množstvách, spravidla presahujúcich tie z návodu na použitie. Známa je syntagma, že pesticídy nemáme radi – ale ich jeme. A je pravdivá.

V priemyselnom spôsobe výroby stravy, ktorý spoločenstvá na takmer celej planéte ochotne prijali ako nevyhnutnosť, nebezpečenstvo pesticídov je stále prítomné, ale často sa zanedbáva. Jedinou výnimkou je, keď príde k strate ľudského života, čo sa, bohužiaľ, stáva aj u nás, takže nie sú iba vtáky citlivé, ale vtáky a vôbec divé zvieratá sú prvými a najviditeľnejšími obeťami nezodpovedného použitia pesticídov.

Kapitola 27, ktorá sa týka životného prostredia, ešte nie je otvorená. Pripravuje sa ústav nejakým spôsobom na harmonizáciu s pravidlami EÚ o životnom prostredí? Robí sa vôbec niečo, keď ide o Kapitolu 27? − Intenzívne pracujeme v rámci svojich kompetencií, aké máme v oblasti ochrany prírody vo Vojvodine, na základe Zákona o ochrane prírody a na základe mechanizmov, ktoré predpisuje Ministerstvo poľnohospodárstva a ochrany životného prostredia. Celonárodné procesy, ktoré vedú k otvoreniu tejto kapitoly, vedie výlučne vláda prostredníctvom tohto ministerstva. Pre ochranu prírody a proces otvorenia Kapitoly 27 najdôležitejšie je formovanie európskej ekologickej siete Natura 2000, ktorá sa skladá z dvoch druhov záväzkov: tých, ktoré vyplývajú zo Smernice o ochrane divých vtákov a Smernice o prírodnom prostredí. Z hľadiska ochrany vtákov situácia u nás je trochu lepšia a vládne mienka, že je tá smernica celkom prenesená do domáceho zákonodarstva, takže sa implementuje, avšak nie je rovnaký prípad aj so Smernicou o prírodnom prostredí. Hoci posledná Správa o pokroku Srbska obsahuje pozitívne tóny keď ide o Kapitolu 27 európskeho právneho dedičstva (aquis communautaire), dôraz je aj na nedostatkoch, zvlášť keď ide o harmonizáciu poľovníctva a ochrany prírody. Na tom, očividne, treba ešte hodne neúnavne pracovať, za spolupráce týchto dvoch sektorov.

• ĽUDIA A UDALOSTI •

NA SLOVÍČKO S DLHOROČNÝM ARADÁČSKYM POĽOVNÍKOM PAVLOM ZAHORCOM

Život venovaný poľovačke a divine Vladimír Hudec

A

radáčan Pavel Zahorec je dlhoročným poľovníkom a správcom loviska Poľovníckeho spolku Jednota. Za dlhoročnú a nezištnú prácu dostal početné uznania, medzi nimi aj Zlatý poľovnícky odznak Poľovníckeho zväzu Srbska za zveľadenie poľovníctva.

Za to, že sa Pavel stal poľovníkom, môže predovšetkým jeho otec, ktorý v období pred druhou svetovou vojnou spolu s inými Aradáčanmi vykonával službu honca diviny pre bohatých zreňaninských Nemcov, ktorí si v tom čase jediní mohli dovoliť kúpiť zbraň. − Po vojne sa všetko zmenilo, ale otec nemal možnosti aktívne poľovať, hoci mal veľkú vôľu, − hovorí náš spolubesedník Pavel Zahorec. − Jedného dňa mi povedal: Paľo, prečo by si ty nebol poľovník? Ak načim, budem aj ja. On však už nevládal a ja som sa − pod dojmom jeho častých rozprávok o poľovníckych zážitkoch, ale aj preto, že moji kamaráti sa už stali poľovníkmi, roku 1979

Pavel Zahorec s úlovkom

Túto vari najdôležitejšiu funkciu pre poľovačku vykonáva už viac ako 30 rokov. Dnes sa tá funkcia menuje odborný sprievodca, a jeho úlohou, okrem organizácie poľovačky, je aj sprievod turistov, ktorí prichádzajú z Grécka, Turecka, Nemecka do Aradáča poľovať. Čo je to, čo vás láka k poľovačke? − Ja som poľnohospodár a mám veľmi rád prírodu. Mám rád aj zvieratá, často som v revíri, pozorujem divinu a mám z toho radosť. Dokonca ako poľovník a správca lovu sa o divinu rôznymi spôsobmi aj starám. Pri poľovačke mi je vari najdôležitejšie kamarátenie a pobyt v prírode. Najradšej poľujem na diviaky. Zastrelil som ich viac ako 100, ale ani jedného som neodral, spravidla to robia moji kamaráti.

Ani sviňu som doma nikdy Zvláštnou poľovníckou trúbkou správca nezarezal. Možno vyznie lovu označuje začiatok a koniec lovu absurdne, ale je mi to ľúto.

Poľovačka je predsa niečo začlenil do spolku a odvtedy som, iné ako zabíjačka. Pri stretnutí hľa, členom 38 rokov. Predtým s diviakom zapôsobí adrenalín. som sa v Zreňanine zaoberal päs- Srnca som nezastrelil veľmi dávno, tiarstvom. Dosiahol som aj určité i keď sprevádzam turistov práve úspechy, ale po piatich rokoch do lovu na túto divinu. som to vzdal a venoval som sa Milovníci prírody a ochranpoľovačke. Okrem toho, že mám covia zvierat zabíjanie diviny rád lov, so synom a vnukom pra- považujú za neprípustné a fotovidelne odchádzame na jazero grafie z lovu za príliš morbídne.

Joca v Bielom Blate rybárčiť. Čo vy na to?

Krátko po začlenení do PS Pavel − Nie je poľovník iba ten, kto Zahorec sa stal zástupcom správ- zabíja divinu kvôli mäsu. Sám cu, a potom aj správcom lovu. napríklad nikdy nejem mäso z di• ĽUDIA A UDALOSTI •

viny, ani ryby. Poľovníci zvieratá však začíname siať už v prvých zabíjajú veľmi kontrolovane. Ak sa dňoch apríla a snažíme sa do 15. napríklad po prvej poľovačke na apríla skončiť sejbu. Keby aj nie, zajace zistí, že je v chotári málo ja sa venujem poľovníctvu a syn mladých jedincov, už sa poľovať dokončí práce v poli. Môžem pov tej sezóne nedovolí. Dokonca vedať, že poznám takmer všetky po tej prvej poľovačke sa určí, srny v revíri, sledujem ich vývin od koľko zajacov sa smie zastreliť malička, buď počas práce v poli, bez toho, aby to ohrozilo ich po- alebo z vychádzok do revíru kvôli puláciu. Určený je aj presný počet lovu. Zaujímavé je, že sa traktora srncov, ktoré možno zastreliť, vôbec neboja, ale keď vidia auto, a lovíme takmer výlučne v turis- bežia ostošesť. Prečo? Nuž preto, tickom love. Pri tom zastrelíme iba niekoľko trofejových srncov a ostatné lovíme selektívne, takže kvalitnejšie jedince necháme, ako sa tomu povie, na fajtu. V revíri máme zo 700 jedincov a z toho ročne zastrelíme 40 kusov, čo je asi 5 percent celkovej populácie.

Okrem toho netreba zabudnúť, že iba poľovníci, a nikto iný, v zimnom období kŕmia divinu. S mojím synom napríklad každoročne 3 − 4 jutrá kukurice dopestujeme iba pre divinu. Časť omlátime a uskladníme v poľovníckom dome a časť necháme v revíri, aby divina mala v zime čo jesť.

Okrem toho do revíru vynesieme najmenej tonu rôznych zrnovín.

Konečne bažanty v spolku sami Za nezištnú prácu sa mu dostalo pestujeme a vlani sme do chotára uznanie Poľovníckeho zväzu Srbska vypustili 1 000 kusov. Na druhej strane sú pytliaci, ktorí nič z toho že vedia, že sa z auta strieľa. Žiaľ, nerobia, lovia pod rúškom noci pytliaci, ale aj bohatí turisti dnes a nevyberajú, čo zastrelia. Zabíjajú majú zbraň, s ktorou môžu vidieť výlučne kvôli mäsu a zárobku. To a zastreliť srnca zo vzdialenosti je morbídne.

400 − 500 metrov. Podľa mňa to Čo je na vine, že sa počet di- nie je športové, ale nie je ani zaviny, zvlášť zajacov, podstatne kázané. V Amerike je to napríklad zmenšuje? inak regulované. − Keď som sa stal poľovníkom, Je podľa vašej mienky poľovv našom chotári bolo mnoho srn- níctvo šport, alebo...? cov. Teraz ich je podstatne menej, − Poľovníctvo je viacnásobne ale tomu sú iba čiastočne na vine užitočný šport. Okrem toho, že poľudia, nie lovci, ale pytliaci. Na ľovníkovi umožňuje pohyb, kamapočet srncov významne vplývajú rátenie a rozptýlenie v prírode, má šakaly, ktorí sa všade vo Vojvo- funkciu ochrany diviny. Zabíjaním dine veľmi namnožili. Podobný škodcov sa vlastne zabezpečuje prípad je aj so zajacmi, ibaže na rovnováha v prírode v prospech nich pravdepodobne vplýva aj ušľachtilej diviny. S tým cieľom sa postrekovanie porastov a trávy napríklad zabíjajú líšky a šakaly. herbicídmi.

Na druhej strane divé svine robia Ako sa vám darí zladiť prácu veľkú škodu v chotári a keby sme ich nezabíjali, už by nám aj po v poli a poľovačku? − Viem si dobre naplánovať čas. záhradách chodili, keďže sa rýchle Turistický lov sa začína 15. apríla, rozmnožujú. teda v sezóne jarnej sejby. My Foto: z archívu P. Zahorca 14 – 15 /4745 – 4746/ 8. – 15. 4. 2017

19

Ľudia a udalosti SÚŤAŽ O NAJLEPŠIU KLOBÁSU, VÍNO A PÁLENKU V HLOŽANOCH

Veľmi, veľmi skromne...

Juraj Bartoš

P

rekrásny jarný deň, jarná únava alebo (a asi určite) i niečo iné sa pričinilo o to, že súťaž o najlepšiu klobásu, víno a pálené v Hložanoch pred týždňom nedopadla práve najlepšie. Výzvu Združenia poľnohospodárov Hložany, ktorá odznela aj na nedávnom výročnom bilancovaní vlaňajšej a plánovaní činnosti na tento rok, si nezobrali k srdcu známi hložianski gazdovia.

Nie div, že sa v kaviarni Pod lipami zišlo sotva 50 ľudí.

Medzi málopočetnými prítomnými boli aj hostia z Veľvyslanectva Slovenskej republiky v Belehrade: tretia tajomníčka (poverená odborom hospodárstva) Helena Mravíková a diplomat Igor Vencel.

Privítal ich podpredseda Združenia

Sú vraj len dva druhy klobás: dobrá a lepšia; s organizáciou je to trochu inak...

1. Samuel Rojka, 2. Ján Dovičin, 3.

Miroslav Jurík. Ponuka červeného vína obsahovala 7 vzoriek a komisia rozhodla o poradí takto: 1. Vladimír Bažaľa, 2. Vladimír Bažaľa, 3. Juraj Semartonský. Iba z 3 fľašiek bieleho vína ochutnali členovia komisie a o umiestnení rozhodli takto: 1.

Juraj Semartonský, 2. Vladimír Bažaľa, 3. Ondrej Bartoš. Ako-tak sa mali k činu výrobcovia klobás: priniesli ich do súťaže úhrnne 16. Najlepšiu urobil Ján Šeprák-Libo a získal 1. miesto; majiteľ klobásy, ktorá vybojovala 2. miesto, Miroslav Pavčok sa prihlásil až po uzavretí súťaže a 3. miesto obsadil Ján Bartoš. „Som veľmi rád, že som mohol byť medzi vami, lebo toto je moja prvá návšteva u krajanov a moje skúsenosti sú veľmi pozitívne,“ týmito slovami sa svojim hostiteľom prihovoril Igor Vencel s prianím, aby pokračovali v zachovávaní zvykov.

Sotva ale mal na zreteli početné nenaolejované kolieska škrípajúceho voza, v ktorom sa zviezol najnovší (či skôr posledný?) ročník tradičného podujatia. Na ktorom mená držiteľov víťazných diplomov

Zajac (z Iloku) a Michal Lomiansky; z klobás uhrýzali: Ján Marko, Ján Hrubík a Jaroslav Juhásik. Rozhodli o tom, ktorí traja najúspešnejší súťažiaci získajú poháre (s údajmi v srbčine) a diplomy (opatrené údajmi v slovenskom jazyku). Poháre udelil pán Vencel a diplomy odovzdal predseda ZPH Samuel Roj- Pálenkári boli najprívetivejší: Pavel Pagáč (sprava), ka. Prinesených Samuel Dudok a Ján Stupavský Hostia z Veľvyslanectva SR Helena Mravíková a Igor Vencel páleniek bolo (sedia zľava) so svojimi hostiteľmi 14 a umiestnenie je nasledujúce: a pohárov organizátori nepovedali hneď a vôbec neoznámili zloženie jednotlivých komisií. Nikto neozrejpoľnohospodárov Ondrej Bartoš, mil, prečo pohár a diplom najprv ktorý s poľutovaním skonštatoval: udelili a hneď ich aj zobrali Danie„Podujatie nie je príliš vydarené lovi Valentíkovi. K spoločnému foskrze jarných poľných prác, ktoré tografovaniu neboli pozvaní všetci sú v plnom prúde.“ Vyzval členov prítomní laureáti a väčšina členov troch komisií, aby podali správu komisií bočila od diktafónu... o výsledkoch súťaže, avšak títo S týmito a niektorými menej výzvu neprijali. „Tak ideme takto...,“ nepríjemnými postrehmi sme odpovedal expredseda ZPH Miroslav chádzali z hložianskej „Novej školy“ Kudron (teraz riaditeľ Zeleninárv sobotu večer 1. apríla, keď do skeho družstva Dedinská záhrada) tanca začali hrať bratia Rastislav a oznámil výsledky súťaže v štyroch a Vlastimír Struhárovci a Samuel Ko„disciplínach“. váč. S myšlienkou, že sa hložianski Pálenky posúdili: Ján Stupavský, poľnohospodári vzchopia a o rok to Pavel Pagáč a Samuel Dudok, kva- Nezlyhali, ibaže takmer nemali komu hrať: Vlastimír Struhár predsa len (zase) bude lepšie. litu vín zvážili: Juraj Molnár, Zlatko (sprava), Rastislav Struhár a Samuel Kováč

20

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

• ĽUDIA A UDALOSTI •

SRIEMSKE KARLOVCE MEDZI VČERAJŠKOM A ZAJTRAJŠKOM (2)

následkom čoho došlo k vyklčovaniu viníc. Ja by som o víne vyzdvihol hlavne to, že je božským, svätým nápojom, rovnako tak, ako je včela pre nás včelárov svätou bytosťou. Veď veda objavila vujú vinice. Výrobcovia za čoraz viac než tisícsedemsto zložiek vyššiu kvalitu rôznych druhov vína. Ono nám teda výrazne vín založenú na tradícii získavajú osoží, je predpokladom kvalitpočetné medaily a uznania na ného žitia a zdravia. Vôbec nie veľtrhoch a iných podujatiach, je náhoda, že ľudia oslavujú 14. tak v Srbsku, ako aj v cudzi- február ako Deň svätého Trifuna. Ľudstvo si už pred niekoľko tisíc rokmi uvedomilo význam vína pre naše fyzické a mentálne zdravie. − Čím sa však vína karlovské kvalitatívne líšia od iných? − M nohým je známe, že sú práve oblasti na pravom nábreží Dunaja široko-ďaleko najlepšou destináciou na pestovanie viniča. Žiaľ, museli prísť cudzinci, aby nám v tomto V prvom pláne to najznámejšie víno otvorili oči. Kvalitné ne. Dobre ich akceptuje aj trh, víno potrebuje mnoho toho: lebo sa mýtus o chýrečných vhodnú polohu, ako je tá u nás karlovských vínach zachoval, pri 45. rovnobežke, tiež blízkosť hlavne vďaka rozprávaniu a spo- Dunaja, od ktorého sa odrážajú mienkam predkov a odbornej slnečné lúče, po zloženie pôdy, dobovej literatúre. Veď nám aj ktoré je priam fantastické, čiže Zaharije Orfelin, ktorý značnú máme všetko dané, zostáva len vysúkať rukávy. časť života strávil Spomínam si na v Karlovciach, nečasy, keď sme šli chal prvé údaje líniou menšieho o spôsobe výodporu a robili roby bermetu. vína nekvalitUznávaného náné, na základe poja, ktorého výchémie. Víno si roba na Fruškej musíme uctiť, hore a vôbec musíme vedieť v Srieme už o ňom všetko, v osemnástom čo načim, lebo storočí bola ho dostatočne veľmi rozšírená. nepoznáme.

Toto je len malý V štátoch kulzlomok údajov túrne vyspelejo víne, ktorých veľké množstvo Známy výrobca chýrečného ších, napríklad vo Francúzsku, kažobsahuje naj- bermetu: Alex dé víno má svomä monografia je jedlo, rovnako o Sriemskych Karlovciach autora Žarka Dimića. tak, ako aj každé jedlo má svoje Žarko Živanović, známy kar- víno. Uzavriem tým, že musíme lovský vinár a včelár, vraví: − buď prinavrátiť niekdajšiu alebo Som rád, že sa ľudia prinavracajú pestovať novú vínnu kultúru... k vínu, lebo v ňom je tajomstvo (V budúcom čísle: dlhého veku. Istý čas ho mnohí považovali za škodlivú liehovinu, Všetko nebolo vždy ideálne)

Domov chýrečných vín Oto Filip

zavedeniu nových druhov hrozna, karlovské vína sa stávajú lho a veľa by sa dalo pí- rozmanitejšími a začínajú im dosať o vinominovať tie biele. hradníctve Je to trend platný vo Vojvodine. dodnes. PodstatVinohradníctvo né je však to, že v Srieme patrí sa v Európe karmedzi najstaršie lovské vína vypía najdôležitejšie jali s osobitným v tejto časti Európôžitkom celé py, v prvom rade štyri storočia, ako pre výborné kliaj skutočnosť, že matické podsa práve v Karlovmienky a pôdu ciach na sklonku veľmi vhodnú septembra roku na pestovanie 1930 konal Prvý viniča. Mnohí Žarko Živanović vínový veľtrh cestovatelia už a Výstava vína, v stredoveku písali oslavné ódy hrozna a ovocia. Zúčastnilo sa na karlovské vína. Tak knihovník viac než tristo vystavovateľov uhorského kráľa Korvina menom z dvadsiatich šiestich miest v Galeoti už v polovici 15. storo- Srieme. čia zaznamenal, že je sriemske Aj keď sa v Karlovciach okrem víno také chutné, že rovnaké vína vyrábalo vo veľkých množalebo podobné by sa na celej zemi sotva našlo.

Po svojej ceste po Srieme diplomata a cestopisec Antun Vrančić v roku 1553 napísal, že karlovské víno je najlepšie sriemske víno. O pár storočí neskoršie rakúsky štatistik Demijan okrem Nápis nad vstupom do pivnice lichotivých slov na karlovské vína uviedol, že stvách i pálené výbornej kvality, pri Karlovciach v roku 1800 bolo avšak dobré meno tamojšieho až 2 332 jutár vinohradov, do- vína nikdy nedosiahlo. Napriek ložiac, že je tamojšie víno sil- tomu, že v druhej polovici 20. né a sladké ako grécke a že sú storočia vinohradníctvo u nás zvlášť čierne vína ohnivé a tej zažilo neľahké obdobia a roky, najlepšej kvality. Najviac sa mu v tomto storočí sa začalo opäť páčili chýrečný karlovský bermet rázne vzmáhať. Najprv v podoa ausbruch. be nápadov a prianí obnoviť V podstate možno povedať, že vinohradníctvo a výrobu vína karlovské vinohradníctvo počas v Sriemskych Karlovciach v späcelého osemnásteho až do kon- tosti s turizmom a pohostinstvaca devätnásteho storočia bolo mi určiť ich ako oporné body hlavnou oporou hospodárskeho rozvoja. Ďalším významným a každého iného rozvoja mesta. krokom boli konkrétne skutky Útlm nastúpil v rokoch 1885 až naznačujúce, že šlo o správnu 1895, keď vyčíňala phylloxera. orientáciu: dodnes vznikajú V nasledujúcich rokoch, vďaka a rozmáhajú sa pivnice a obno-

D

• ĽUDIA A UDALOSTI •

14 – 15 /4745 – 4746/ 8. – 15. 4. 2017

21

Ľudia a udalosti K 70. VÝROČIU PÔSOBENIA ORGANIZÁCIE PENZISTOV V BÁČSKOM PETROVCI

Pomáhajú si, ako sa dá Jaroslav Čiep

zistom a čo ich najviac trápi?

– Trápi nás to, že všetko zdražie piatok, keď je v Petrovci trho- va a penzie sa nezvyšujú. Aj lieky, vý deň, v Dome ktoré mnohí z nás penzistov býva nevyhnutne musia rušno. Tu nás privítala užívať, sú pridrahé.

Zuzana Hmiráková, Čo zd ru že n i e ktorá si vlani zastala ponúka svojim člena čelo Miestnej ornom? ganizácie dôchodcov – Naša organizácia v Báčskom Petrovci, svojim členom umožpočítajúcej 443 členov ňuje za výhodných zapísaných v zozname podmienok na splátpenzistov na aktuálny ky zadovážiť si uhlie, rok. V priebehu roku drevo a k Novému 2016 členské si vyplaroku aj iné výrobky, tilo 602 petrovských napr. bravčové mäso, dôchodcov. Tohto Zuzana Hmiráková slaninu, mäso na kloroku sa inak dovŕši básy a pod. Okrem presne 70 rokov, odkedy v tomto toho svojim členom núkame možprostredí pôsobí organizácia pen- nosť životného poistenia v známej zistov – od 26. septembra 1947. poisťovni. V prípade úrazu dostanú Ako sa v súčasnosti žije pen- odškodné a v prípade smrti ich deti

V

* LETMO

Oto Filip

Krása

K

aždé mesto, či už väčšie alebo menšie, má tak svoje špecifiká, ako aj vlastné čaro. Najčastejšie je ohniskom jeho krásy práve najužší stred: bez dopravy, s veľa zelene, so zaujímavými budovami, s lavičkami na oddych... Nový Sad je názornou ukážkou toho.

Pred nedávnym nastúpením do autobusu číslo 4, smerujúcim od Železničnej stanice do stredu Nového Sadu, istý cestujúci, zrejme odinokadiaľ, sa dosť dlho vysvetľoval s vodičom. Domáhal sa totiž autobusu, ktorý ide rovno, priamo do srdca mesta. Darmo mu vodič vysvetľoval, aby nastúpil, vystúpil pri budove Pošty, skadiaľ má prejsť len takých pár desiatok metrov a bude tam, kam si zaumienil.

– No, aj to mi je mesto, do centra ktorého sa nemôžeš dostať autobusom! – odvetil pohŕdavo.

V tejto súvislosti nemohli nezaúradovať spomienky na vlaňajší rozhovor s niekdajším, podľa mnohých doteraz najlepším primátorom Nového Sadu Jovanom Dejanovićom.

22

www.hl.rs

Rozprával, aké pred niekoľkými desaťročiami musel všetko zvádzať boje a lámať početné hrádze nepochopenia, aby dosiahol odstránenie mestskej dopravy z najužšieho stredu a dosadenie prvých zelených plôch do tejto časti Nového Sadu.

To, že sa tam už roky prechádzame na pokoji, vysedávame v kaviarničkách, obzeráme výklady, nakupujeme, alebo robíme čosi piate, je dávno samozrejmosťou.

Aj v tom je krása Nového Sadu, Inđije, Belehradu, Šabca a iných miest, ktoré doprave povedali nie.

Ten nedávny cestujúci mal dosť blízko k ďalšiemu fachmanovi, ktorý vlani vo vlaku z Prahy a Budapešti kdesi pri Subotici rozčarovane skonštatoval: – Neviem, čo len ľudia vidia v týchto dvoch európskych metropolách. Toľko starých budov! Prečo ich neofarbia, napríklad načerveno, alebo nazeleno, aby pôsobili trochu veselšie...

Raz darmo: kultúra urbanistická sa nelepí na každého. A preto je aj toľko ľudí na krásu doslova slepých.

Informačno-politický týždenník

nemajú až také veľké výdavky na pohreb.

Koncom apríla petrovskí penzisti mali výročné zasadnutie.

Ktorým závažným otázkam Dom penzistov v Petrovci ste venovali obce pri Dunaji pri Hložanoch. Na pozornosť?

– Venovali sme sa predovšetkým bezplatnú rehabilitáciu o trove otázkam členstva v našej organizá- PIO Srbska sa nám vlani z obce cii a možnostiam poistenia členov, podarilo zaslať 18 členov a tohto ako aj možnostiam zásobovania roku v marci ďalších 21 dôchodkurivom. Nezabudli sme ani na cov. Aktívne sa zúčastňujeme na možnosť organizovania výletov, miestnych oslavách. Vlani sme po čo v priebehu predchádzajúceho prvýkrát ku Dňu Petrovca mali roku išlo trochu ťažšie, lebo pen- súťaž našich členov v šachu, v zisti majú nízke dôchodky, čoraz šípkach (pikado) a v biliarde. V tom viac peňazí musia minúť na exis- mienime pokračovať aj tohto roku. tenciu a menej sa im zvýši na tie Počas SNS uskutočníme družbu so príjemnejšie veci, ako cestovanie susednými združeniami. Úspešne a družba. Predsa ešte stále uspora- sme usporiadali aj dve humanitárdúvame spoločné stretnutia všet- ne akcie zberu odevu pre osoby kých penzistov z Báčskopetrovskej s osobitnými potrebami.

TRADIČNÉ PRIADKY V PADINE. V sobotu 25. marca Obecná organizácia invalidov práce usporiadala v miestnostiach Miestneho spoločenstva v Padine v poradí siedme priadky. Zároveň to boli druhé priadky v bežnom roku − prvé boli v Kovačici. Zúčastnili sa členovia organizácie invalidov práce, ako aj predsedníčka Ženského spolku Elena Haníková a iní milovníci ručných prác, spevu a zaujímavých rozhovorov. Účastníci sa venovali rôznym ručným prácam − vyšívaniu, vyšívaniu gobelínov, dekupáži, háčkovaniu, háčkovaniu bez ihličiek, ktoré bolo stredobodom pozornosti, a iným. Dr. Lýdia Oleárová-Nemčeková pripravila edukačnú dielňu s diskusiou na tému zhubné nádory na hrubom čreve.

E. Ď.

• ĽUDIA A UDALOSTI •

ZO SENIORÁLNEHO STRETNUTIA BÁČSKEHO SENIORÁTU

Koordinovaný prístup k spoločným otázkam Ján Zahorec

V

stredu 29. marca sa uskutočnilo Seniorálne stretnutie Báčskeho seniorátu zborových predsedníctiev a kurátorov cirkevných zborov v Báčke.

Stretnutie inicioval a do Lalite zvolal Vladimír Valent, senior báčsky.

Pracovná časť stretnutia prebiehala v miestnostiach bývalej cirkevnej školy v Laliti, kde prítomných delegátov privítal pán senior Valent. Domáca pani farárka Viera Bátoriová pripravila homíliu o Zebedeových synoch, podľa textu z Markovho evanjelia 10, 35-45.

Po duchovnej úvahe sa prihovoril farár Jaroslav Kopčok s dôkladne pripravenou prednáškou o Dr. Martinovi Lutherovi a v súvislosti s 500. výročím reformácie.

Po kratšej prestávke nasledovalo premietanie dokumentárneho príspevku V moci slova o dejinách, učení a usporiadaní Evanjelickej cirkvi augsburského vyznania. Premietaný príspevok akoby nadviazal na predchádzajúcu prednášku a otvoril témy na úvahu a diskusiu prítomných

delegátov. V rámci príspevku odzneli aj súčasné snahy cirkvi o obnovenie a zveľadenie práce s deťmi, mládežou, diakoniou a iné.

V rámci diskusie a informácií zo zborov účastníci zasadnutia

cirkevných zboroch a o poznávacom zájazde do Nemecka Po Lutherových stopách. Vzhľadom na početné otázky delegátov možno uzavrieť, že bol záujem o toto stretnutie, o koordinovaný

nom živote. Úmrtnosť, migrácie za prácou, asimilácia a klesajúci záujem o cirkev a náboženskú výučbu vytvárajú nové problémy, na ktoré sa spoločne snažili hľadať odpovede.

Diskusiu uzavreli poukázaním na práva a povinnosti jednotlivých členov zborových správ, s túžbou podporiť činnosť cirkevných zborov a vzájomnú koordináciu ich aktivít.

Na uvoľnenie po zasadnutí účastníkom stretnutia prišla vhod obchôdzka chrámu Božieho v Laliti. Domáci zbor pokročil v

Účastníci seniorálneho stretnutia pred lalitským kostolom

prebrali organizačný plán podujatí na bežný kalendárny rok. Hovorilo sa o usporiadaní Misijnej slávnosti, Stretnutí mládeže Báčskeho seniorátu, o jednotlivých podujatiach k 500. výročiu reformácie, výsadbe stromov reformácie v

prístup k mnohým spoločným otázkam, ktoré v súčasnosti trápia predsedníctva cirkevných zborov. V rámci diskusie nevyhli sa ani problémom, ktoré sa či už sústavne alebo sporadicky objavujú a opakujú v každoden-

prácach na zveľaďovaní svojho majetku, predovšetkým keď ide o práce na oprave kostola. Účastníci stretnutia si všimli novú strechu kostola, pokračujúce práce na odvlhčovaní budovy, novú podlahu a iné.

POUGÁR

Juraj Bartoš

Bumbum-bumbum-bumbum!

Ó

, ohohó, vážení! Akí ste mi dnes čiperní! Ani kapre v sieti. Tak ako? Ako ste prežili prvoaprílové žartíky? Podarilo sa vám z niekoho si riadne vystreliť? Či, nebodaj, vás nachytal(i) na lepidlo?! Ak nie ste si istí, ako ste na tom, t. j. prečo ste (opäť) v tom, nezúfajte, však ono sa časom ukáže. Pochopít(m)e ako vždy: „S malým oneskorením.“ Prepáčia mi, že som pred týždňom neudrel na bubon. Držal som hubu. V súlade s pravidlami o predvolebnom tichu. Reku, hát, aspoň niekto musí... Nazdávajúc sa, že hlasne zahavkám dnes, dal • ĽUDIA A UDALOSTI •

som si náležitú prípravu v ústrety avizovanému druhému takpovediac veľkonočnému kolu prezidentských volieb. Keď tu, hľa!

Veľkonočné hlasovanie sa konať nebude. Chvalabohu − bohužiaľ.

Lebo sa voľby, slobodné − slobodnučké voľby sa vydarili. Akože by sa aj nevydarili, keď ste − sme smeli slobodne ignorovať všetko, čo sa slobodným demokratickým voľbám prieči − a nebolo toho práve ako šafranu − a slobodne ísť voliť. No a tak máme nového prezidenta.

Presnejšie, teraz prezidentov máme dvoch. Premiéra, vravíte, nemáme;

fakticky ho predsa ale máme.

My proste máme všetkého, čo treba mať. Aj nazvyš. Čo (zdanlive) nemáme, ľahko si s tým poradíme.

Povedzme s tzv. (ne)domnienkami typu: kto bude nový premiér. Ako je dobre známe, dávno sme tu u nás nemali voľby. ParLamentné. Takže by ich nový prezident mohol vypísať. Čiže, mohli by sme čoskoro − povedzme už na jeseň bežne bežiaceho roku − mať nového premiéra. Hoci je tu aj druhá, keď nie vlastne prvá solúcia. Vyplývajúca zo skutkového stavu. Ktorý sk. st. navráva, že netreba meniť, kto / čo

funguje dobre. Ako je známe, (do) terajší premiér, ktorý je i čerstvo zvolený prezident, by teda, teoreticky, pardon, prakticky, mohol zároveň fungovať súčasne alias paralelne ako (nový)prezident a (nie celkom) starý premiér. Prirodzene pod jednou prirodzenou podmienkou. Ak, a iba len ak, zostane v čele najhúfnejšej politickej strany. O to skôr, že ParLament už máme temer rozpustený, nuž tak, reku, hát...

Prosím?! Kto to tam šomre!? Vari nie je demokratické a pokrokové slobodne rozmýšľať, ergo rojčiť?

Bubububu-bububum!

14 – 15 /4745 – 4746/ 8. – 15. 4. 2017

23

Ľudia a udalosti PREDVEĽKONOČNÁ NÁLADA V OBJATÍ V KULPÍNE

Kreativita a kamarátenie Katarína Gažová

Č

a oči kuriatok. Škrupinky k tomu lakujeme alebo aj skrášlime dekupáž technikou. Na prípravu veľkonočných ozdôb sme použili tiež šišky, ktoré sme mali v zásobe, a nevedeli sme, čo s nimi. Teraz

lenovia Združenia osôb s osobitnými potrebami Zagrljaj – Objatie sú veľmi kreatívni a činní počas celého roka. Pred sviatkami je to zvlášť výrazné, lebo vtedy usilovne pripravujú rôzne ozdobné predmety. V predveľkonočnom období sa naplno venujú vypracovaniu rôznych veľkonočných ozdôb. Všetky sú urobené s veľkou láskou a vložená je do nich obdivuhodná kreativita.

Vlasta Zelenáková a Dejan Šuľan sa venujú − Najčastejšie si svojim záľubám nápady na výrobu ozdobných predmetov nájde- nás napadlo, že by sme ich mohli me na internete. Tak aj v tomto obstrihať a ofarbiť, a tak potom období, keď sa chystáme na veľ- vznikli celkom pekné predmekonočné sviatky, orientovali sme ty. Všetky vyrobené kúsky sme sa na výrobu kuriatok z vlny, lebo naaranžovali do ikebán. Z takej sme zvážili, že by to naše deti do- kreatívnej práce máme veľké kázali realizovať. Zadovážili sme potešenie aj my dospelí, no deti si potrebný materiál, čiže okrem to zvlášť baví. Už sa nám podavlny potrebujeme ešte škrupiny rilo časť predmetov aj predať z vajec a rôzne ozdoby na zobák a trochu si privyrobiť na prácu

združenia. Máme už svojich stálych zákazníkov, ktorí kupujú naše ozdobné predmety, tiež priaznivcov, ktorí chcú združeniu takýmto spôsobom Michaela Plachtinská a Vlasta Zelenáková pomôcť, − vysvetlila predsedníčka združenia Jarmila sieme nejaké nápady, čo by sme aj sami mohli v združení robiť, Zelenáková.

V miestnostiach združenia čomu sa venovať. Hostia z Novév malom kaštieli v Muzeálnom ho Sadu a aj iných prostredí nás komplexe v Kulpíne sa členovia často s radosťou navštevujú u nás stretávajú trikrát týždenne. V po- v Kulpíne. Naše deti sa bežne venujú aj iným slednom čase aktivitám, rôzvypracúvajú nym ručným veľkonočné prácam − kresozdoby, ale leniu, maľovavenujú sa aj niu, − dodala iným drupredsedníčka hom zábavy. združenia.

Majú stôl na V miestnosstolný tenis, tiach Objatia je takže si môžu útulne, všade zašportovať, alebo sa kamarátia v družnom okolo na poličkách sú vyložené rôzne ozdoby, ktoré členovia rozhovore pri osviežení. − Nadviazali sme dobrú spo- vypracovali. Nálada je pozitívna, luprácu s novosadskou školou veselá, družná. Bez ohľadu na to, Milana Petrovića. Chodíme tam na čomu sa venujú, najdôležitejšie návštevu a neraz si odtiaľ prine- je, že čas trávia spolu.

PREDVEĽKONOČNÉ UPRATOVANIE CENTRA KYSÁČA

Penzisti skrášlili centrum Elena Šranková

U

ž tretí rok za sebou sa kysáčski starobní penzisti pred Veľkou nocou rozhodli zriadiť centrum dediny. Akciu usporiadali v sobotu 1. apríla predpoludním, keď sa podujali ofarbiť stromy, mostíky a všetko, čo sa dalo vápnom vybieliť, a tak i skrášliť.

Muži okrem toho hrabali a zbierali lístie, takže Poďme sa vyfotiť, a potom ďalej do práce centrum po akcii bolo pekne upratané, presne tak, ako si nestretli sa s očakávaným ohlapred Veľkou nocou každý upratuje som. Predsa sa zapojili členovia Spolku kysáčskych žien a Hasvoje priedomie.

Hoci do akcie vyzvali aj iných, sičského spolku a podporili ich

24

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

aj z Rady Miestneho spoločenstva. Ako hovorí Pavel Medveď, predseda starobných penzistov v Kysáči, vápno si zabezpečili z vlastných prostriedkov, ale pomohli aj sponzori. Informoval tiež, že pre účastníkov akcie, ktorých bolo asi 15, pripravili aj občerstvenie.

Zvykneme kritizovať výzor centra dediny, nielen v Kysáči.

A pritom tak málo stačí, aby sme ho aj vlastným pričinením zriadili a okrášlili. Kysáčski starobní penzisti sú toho príkladom.

KRÁTKE SPRÁVY

Báčsky Petrovec Mládež a Begej. Mladí ľudia v YMCA Serbia, priatelia ekológie a environmentalistiky, pri príležitosti Svetového dňa vody (22. 3.) priložili ruky k dielu. Na tento deň si vymysleli malý projekt Očisťme Begej. Z koryta riečky odstránili plastové fľaše a všakovaký iný odpad, ktorý sa tam nazbieral.

V sobotu 25. marca sa zhromaždili na Námestí slobody s pracovnými rukavicami a hrabľami. A s heslom Spoločne za krajší Petrovec sa pri užitočnej práci dobre bavili.

J. Č-p • ĽUDIA A UDALOSTI •

STARÁ PAZOVA

Veľkonočné dekorácie na bazári Anna Lešťanová

E

xistuje veľa materiálov a spôsobov, ako zaujímavo ozdobiť veľkonočné vajíčka. Každá tech-

Janka Čmelíka – Vlasta Majorská, Anna Oravcová a Zdenka Španovićová, ktoré v mene združenia mali na starosti i celkovú organizačnú časť tohto tradičného podujatia.

Na Veľkonočnom bazári početní vystavovatelia zo Staropazovskej obce a širšieho okolia v ústrety

Vlasta Majorská

nika si vyžaduje hodne práce, trpezlivosti a kreatívnych schopností.

O zdobení vajíčok a o veľkonočnom bazári naplánovanom na 8. a 9. apríla v miestnostiach staropazovského Slovenského národného domu nám porozprávali tri členky Združenia pazovských žien pri SKUS hrdinu

Zdenka Španovićová

veľkému kresťanskému sviatku ponúknu návštevníkom nielen kraslice a iné ozdoby, ale i mnohé iné pekné veci: hračky, šperky, obrazy...

Nebude chýbať ani bohatá ponuka medovníkov a iných pochúťok.

Vlasta, Anna a Zdenka okrem toho, že mali plné ruky práce, aby Veľkonočný bazár prezentovali v tom najkrajšom svetle Veľkonočné dekorácie z polystyrénu – od výzdoby miestností po originálny spôsob lákania návštev- krásnou príležitosťou, aby ich malé níkov na ulici pred SND − aj samy sa dielka videla širšia verejnosť.

S cieľom prilákať čím viac návpriprávali na účasť na podujatí. Hoštevníkov, zhotovili i typické veľkonočné dekorácie z polystyrénu – zajačiky, vajíčka a kuriatka. Na ideu prišla V. Majorská, ktorá pri ich tvorbe mala ochotných spolupracovníkov, tak pri kreslení a tvarovaní, ako aj pri zabezpečení potrebného materiálu na farbenie.

Majorská k veľkonočným sviatkom chystá nielen dekoračné predmety z polystyrénu, ale aj pletené výrobky z papiera. Bude mať i medovníčky, podobne ako Oravcová, ktorá zhotovila aj košíky plné pekných kraslíc. „Každý výrobok je unikátny a už samotná jeho príprava vytvára zvláštnu atmosféru týchto veľkonočných sviatkov,“ povedala Oravcová. Španovićová pri zdobení vajíčok používa techniku dekupáž Anna Oravcová a medzi jej obľúbené ručné práce voria, že sa najmä ženy v súčasnej patrí ozdobovanie sklenených fliaš dobe zaoberajú rozličnými ručnými s použitím typických staropazovprácami a tento bazár je vlastne ských motívov.

PRÍPRAVY NA PODUJATIE VEĽKÁ NOC V KULPÍNE 2017

Jedenáste sústredenie vinárov a výrobcov klobás Katarína Gažová

S

polok vinohradníkov a vinárov Kulpín tradične aj tohto roku usporiada podujatie Veľká noc v Kulpíne, ktoré už niekoľko rokov prebieha v priestrannom Poľovníckom dome. Vlani vinári oslávili desiate výročie podujatia Veľká noc v Kulpíne a pri príležitosti okrúhleho jubilea do súťaže bolo zaradených rekordných 127 vzoriek vína • ĽUDIA A UDALOSTI •

a 86 vzoriek klobás. Súťaž bola vydarená a prezentácia vzoriek a ochutnávka bola bohato navštívená.

Tohtoročná jedenásta v poradí Veľká noc v Kulpíne bude vo Veľkonočnú nedeľu 16. apríla, keď sa realizuje jej záverečná časť.

Organizačný výbor podujatia už pracuje na jeho príprave.

Prijímanie súťažných vzoriek vína a klobás bude prebiehať v priestoroch Poľovníckeho spol-

ku Fazan v nedeľu 9. apríla od 10. do 18. hodiny. Vo štvrtok 13. apríla ich budú hodnotiť odborné komisie, jedna pre víno, druhá pre klobásy.

Začiatok podujatia v nedeľu 16. apríla je stanovený na 17.00 hod., keď po prijatí hostí a slávnostnom otvorení budú prezentovať výsledky súťaže a odmeneným odovzdajú diplomy a medaily. Po skončení oficiálnej časti nasleduje najkrajšia a najchutnejšia časť

− verejná degustácia vzoriek vína a klobás. Na týchto lahôdkach si budú môcť pochutnať všetci návštevníci podujatia.

Každoročne sa do podujatia Veľká noc zapájajú aj základná škola a niektoré ďalšie spolky a združenia v Kulpíne. Žiaci v škole omaľujú vajíčka a na vchode do Poľovníckeho domu každému návštevníkovi darujú jednu pestrofarebnú kraslicu ako symbol Veľkej noci.

14 – 15 /4745 – 4746/ 8. – 15. 4. 2017

25

Ľudia a udalosti VOJLOVICKÉ VÝŠIVKÁRKY PRED VEĽKOU NOCOU

Motivovali a zaúčali najmladších Alena Kulíková

V

dnešných uponáhľaných časoch znova objavujeme hodnotu výšivkárstva ako starobylého umenia a k tomu osvedčenej pracovnej terapie.

Každý, kto aspoň raz skúsil vyšívať, vie, aká je to namáhavá, mravčia a náročná práca. Mnohé výšivkárky si však život bez vyšívania nevedia predstaviť a vyšívanie považujú za relax.

Jednou z najstarších sekcií vo Vojlovici je práve tá výšivkárska, čo je pochopiteľné, keď vieme, že naše usilovné ženy odjakživa rady vyšívali, najčastejšie v dlhých zimných večeroch na priadkach. Vojlovické výšivkárky sa dodnes stretávajú každú stredu, snažia sa zapojiť do každej akcie a pri každej príležitosti pozývajú mladšie generácie, aby sa im pripojili. Ako hovorí vedúca výšivkárskej sekcie Anna Pániková, cítili, že im je pomoc potrebná, a tak sa stalo, že sa im pred mesiacom pripojili nové, mladšie, kreatívne členky, plné elánu.

Na začiatku večierka v stredu

29. marca si pripomenuli 14. výročie smrti Terézie Nedeljovovej-Hraškovej. Príležitostnú báseň prečítala Kristína Gajanová. Niektoré členky na tradičné stredajšie stretnutie priviedli

si aj stroj na štikovanie. Na ich veľké potešenie, o štikovanie najväčší záujem prejavili mladé ženy.

S prebúdzaním jari výšivkárky sa pripravujú na veľkonočné

svoje priateľky či kmotričky a ako povedali, neobanovali. Sú to krásne večierky, na ktorých sa môžu trochu pobaviť, porozprávať, vymeniť si názory a recepty, prípadne vzorky. Vďaka projektu realizovanom v spolupráci s mestom Pančevo zaobstarali

sviatky. Okrem ručných prác s veľkonočnou vzorkou chystajú aj iné dekorácie, aranžmány a kraslice. Ten milý zvyk zdobenia kraslíc sa výšivkárky vo Vojlovici pokúsili zachovať pomocou tvorivej dielne pre deti. V sobotu 25. marca sieň spolku bola malá

VEĽKONOČNÁ VÝSTAVA V PIVNICI. V nedeľu 2. apríla o 18. hodine v miestnostiach Komorného zboru Nádeje v Pivnici otvorili veľkonočnú výstavu. Slávnostne ju otvorila Anna Čásarová, ktorá sa prihovorila a srdečne privítala prítomných. Usilovné členky vyrobili krásne dekorácie, z ktorých sa niektoré dali aj kúpiť, a niektoré boli iba ukážkou. Nádeje

26

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

pre viac ako 30 detí, ktoré prišli spolu so svojimi katechétkami z detskej besiedky, aby sa naučili zdobiť veľkonočné vajíčka. Deti na začiatku privítala vedúca výšivkárskej sekcie Anna Pániková, ktorá vysvetlila, akej práci sa venujú výšivkárky v tomto spolku a čo ich očakáva na stretnutí.

Vopred pripravené vajíčka deti zdobili servítkovou technikou, čiže technikou dekupáž, ktorej ich naučili členky výšivkárskej sekcie. Bola to prekrásna, zaujímavá a zábavná dielňa tak pre maličkých, ako i pre dospelých.

Okrem toho deti mali možnosť svoju kreativitu preniesť na papier kreslením, alebo vytváraním jarných kvietkov z krepového papiera.

Výstava veľkonočných dekorácií, aranžmánov a ručných prác sa uskutoční vo Veľkonočný pondelok v rámci tradičnej veselice, ktorú chystajú členovia folklórnych, speváckych a hudobných sekcií. Samozrejme, že nebudú chýbať ani vyzdobené kraslice a práce z detskej tvorivej dielne, ktoré iste budú skutočným potešením pre oči.

pod vedením Anny Stojnevovej zaspievali primeranú pieseň. Ohlas návštevníkov bol veľký a mnohí si kúpili rôzne veľkonočné ozdoby.

Záujemcovia si výstavu môžu pozrieť do 12. apríla každú stredu predpoludním a v nedeľu popoludní.

A. Č.

• ĽUDIA A UDALOSTI •

OSOBITNÁ PRÍLOHA • 8. – 15. 4. 2017

Veľkonočný kaleidoskop Veľkonočný pozdrav

V

iera kresťanskej cirkvi je vierou v Krista, ktorý ako poslaný od Otca prišiel na svet, podľa zasľúbenia Božieho ako nevinný a čistý, vzal na seba naše hriechy a trpel za ne, a ktorý vstal z mŕtvych a kraľuje naveky. Má všetku moc na nebi aj na zemi. Túto hlbokú pravdu Pánova cirkev s radosťou hlása a teší sa jej aj v tieto veľkonočné sviatky a v duchu ďakuje Pánovi za to, že ju svojou smrťou a vzkriesením očistil a vykúpil.

Práve preto, keď v tieto veľkonočné sviatky počujeme slovo vzkriesenie, v myšlienkach obyčajne zalietneme na cintorín k hrobom, kde odpočívajú naši milí a vzácni. Či sú to rodičia, alebo manžel, manželka, brat alebo sestra či deti, všetkých tých, ktorí odišli, vyprevadili sme a lúčili sme sa s nimi v nádeji vzkriesenia.

A tá nádej nie je lacná nádej. Veď Písmo sväté nám o tom hovorí a apoštol Pavel v Prvom liste Korintským v 15. kapitole, 20. verši, svedčí: „Ale Kristus bol vzkriesený, prvotina z umretých.“ Podľa tohto svedectva Kristus bol prvý, ktorý vstal z mŕtvych, a nebol jediný, lebo za Ním aj iní vstanú. Ale kto to vstane? I na túto otázku odpovedá apoštol Pavel v Prvom liste Tesalonickým v 4. kapitole, vo veršoch 14 – 16: „Lebo

keď veríme, že Ježiš umrel a vstal z mŕtvych, tak aj Boh privedie spolu s Ním všetkých, ktorí umreli vo viere v Pána Ježiša Krista.“ „A najprv vstanú tí, čo umreli v Kristu.“ O tom svedčí aj sám Pán Ježiš Kristus v Jánovom evanjeliu v 5, 29: „A tí, čo dobre činili, vyjdú na vzkriesenie k životu, tí však, ktorí zlo páchali, na vzkriesenie k súdu.“ Písmo sväté nás poučuje nielen o tom, že vstaneme z mŕtvych, ale aj o tom, že ako vstaneme. Aké to vzkriesenie z mŕtvych bude?

V Prvom liste Korintským v 15. kapitole, vo veršoch 42 – 44, je napísané: „Tak aj pri zmŕtvychvstaní rozsieva sa porušiteľné, vzkriesené je neporušiteľné; rozsieva sa neslávne, vzkriesené je slávne; rozsieva sa slabé, vzkriesené je silné; rozsieva sa telo telesné, vzkriesené je telo duchovné. Lebo ako je telesné telo, tak je aj duchovné.“ Teraz máme telesné telo – porušiteľné, ktoré každý jeden zloží do hrobu, a vstane zase v tele neporušiteľnom, oslávenom, silnom, v tele duchovnom. O tom nám svedčia a vydávajú svedectvo veľkonočné sviatky. A nielen Písmo sväté nás ubezpečuje o našom budúcom vzkriesení, ale aj prázdny hrob Kristov pod Golgotou, že Kristus vstal z mŕtvych.

A táto skutočnosť je radostné svedectvo Božích poslov, ktoré znie

aj nám do nášho života. Kristus vstal z mŕtvych, ako o tom svedčil počas svojho pozemského života tým, ktorí ho na zemskej púšti sprevádzali.

Berme, teda, aj my vážne odkaz Písma svätého, ktoré nám takto hovorí: „Kristus vstal z mŕtvych, už viacej neumiera, smrť nad Ním už viacej nepanuje.“ Veľkonočná slávnosť nielen potešuje každého človeka, že vstaneme z mŕtvych, ale ho i vážne, a všetkých nás, napomína, aby sme vstali z hriechov, lebo kto v hriechu žije, je ako v hrobe pochovaný, je ako hrob. Toho, ktorého ukladáme do hrobu, oplakávajú tí, ktorí ho milovali. No nad tými, ktorí v hriechu žijú, plače sám Boh, lebo kto žije v hriechu, ten blúdi v tme, tomu nesvieti svetlo sveta, Pán Ježiš Kristus a Jeho evanjelium.

Ten zostáva ďaleko od Boha, a tak aj od všetkého, čo Boh ponúka tomuto svetu. A práve preto je potrebné vzkriesenie z hriechu, vzkriesenie zo všetkých hriechov.

Písmo Sväté nám svedčí aj o takomto vzkriesení. Všimnime si márnotratného syna, ktorý všetko opustil, svoje dedičstvo premrhal a už bol na okraji priepasti, a predsa nezahynul vo svojom hriechu. Vrátil sa k otcovi, ktorý ho prijal s otvoreným náručím: „Tento môj syn bol mŕtvy a ožil.“ Tak bol

v hrobe hriechu pochovaný i Zacheus, áno, aj Lévi a iní publikáni a hriešnici, a predsa ožili. Vstali na slovo Kristovo a nasledovali Ho. Aké je to vlastne vzkriesenie z hriechu? „Vyčistite starý kvas, aby ste boli novým cestom,“ hovorí apoštol Pavel. Ten starý kvas, to je srdce a svedomie človeka. Kým človek vo svojom srdci zachováva hriech, nemôže sa stať novým človekom. Potrebné je teda očistiť svoje srdce, myseľ a svedomie.

A keď to človek vykoná, keď v jeho srdci bude prebývať sám Pán so svojím Slovom, vtedy možno hovoriť o vzkriesení z hriechu.

Lebo človek so svojimi hriechmi nezostáva nikdy sám, ale mu je na pomoci víťaz, ktorý premohol smrť a hrob – sám Pán Ježiš Kristus. On vstal z mŕtvych, a preto môžeme radostne volať: „Vstal zaiste, vstal z mŕtvych!“ A tak i slávnosť veľkonočná nielen ubezpečuje človeka o zmŕtvychvstaní, ale vyzýva: „Vstaň z hriechu!“ Kiežby sme všetci toto počuli. A vtedy aj pre nás veľkonočné sviatky budú naozaj radostné a požehnané.

Milí bratia a sestry, želám vám úprimnú radosť z Pánovho vzkriesenia a pokojné prežitie veľkonočných sviatkov.

Samuel Vrbovský, biskup

Veľkonočný kaleidoskop S KYSÁČANKAMI O VÝZNAME A OBYČAJACH VEĽKONOČNÝCH SVIATKOV

Pozmenené, ale stále živé Elena Šranková

P

re kresťanov je Veľká noc najväčším sviatkom v roku, pretože veľkonočné sviatky vystihujú podstatu kresťanstva.

Počas nich si intenzívne pripomínajú pamätné dni utrpenia a smrti Ježiša Krista a oslavujú jeho zmŕtvychvstanie. Veľká noc je aj sviatkom jari, lebo sa aj v prírode odohráva zápas života so smrťou. Počas týchto sviatkov sa k tomu zachovávajú typické zvyky a varia tradičné jedlá. O význame Veľkej noci, Anna Čapeľová ako aj o obyčajach a jedlách charakterizujúcich tento najväčší kresťanský sviatok sme sa rozprávali s troma Kysá-

čankami – so Slovenkou, Srbkou a Maďarkou.

OBLIEVAČKY PO KYSÁČSKY Anna Čapeľová svojimi spomienkami oživila oblievačky z rokov, keď bola mladá dievka. − Na Borďoši (časť Kysáča, pozn. aut.) sme boli päť dievok. Moje dievčenské priezvisko bolo Ož vátová a kamarátky, s ktorými som vyrastala, boli Mária (Šmitová) Kardelisová, Zuzana Nasádiová, Mária (Švorcová) Ďurovková a Anna (Harpáňová) Sabadošová. Kamarátili sme sa ešte aj s Máriou (Dankovou) Vitézovou a Zuzanou (Halajovou) Vozárovou. Na Veľkú noc sme sa tešili a čakali sme ju aj preto, že nám rodičia k sviatku vždy darovali novú sukňu. V nej

Anna (Harpáňová) Sabadošová (zľava), Zuzana (Halajová) Vozárová, Mária (Šmitová) Kardelisová, Anna (Ožvátová) Čapeľová, Zuzana (Lačoková) Očenášová, Mária (Švorcová) Ďurovková a Mária (Danková) Vitézová (Foto: z rodinného albumu Anny Čapeľovej)

sme najprv išli do kostola, a potom aj na tanec. Avšak v pôstnom období sa na tanec nechodilo. Tie voľakedajšie oblievačky neboli ako terajšie. Vo Veľkonočnú nedeľu sme išli na tanec a po vyhúdaní, čo znamenalo koniec zábavy, sa išlo

Huspenina (Studenia) Suroviny: bravčová údená šunka, paprčky: svieže a údené, hlávky cesnaku, voda Takto sa to podarí: Údené paprčky a šunku namočíme do studenej vody a necháme vymáčať. Paprčky dobre očistíme a umyjeme. Dobre prepláchneme aj svieže paprčky. Dáme do hrnca a zalejeme studenou vodou, aby prevýšila mäso. Pridáme hlávky cesnaku, ktoré sme jemne ošúpali a umyli. Necháme pomaly variť, viac hodín.

Huspenina je hotová, keď je mäso dobre uvarené. Skúšame trochu naliať do plechového tanierika, či sa stuhne. Keď je huspenina uvarená, zlejeme cez sitko alebo mokrú utierku. Mäso rozdelíme do tanierov a zalejeme precedeným vývarom. Necháme vychladnúť a stuhnúť.

28

II

domov. Doma sme sa nevyzliekali, očakávali sme oblievačov. Každá doma čakala, ale skrytá niekde.

Niekedy v zadnej izbe, pod sukňami, inokedy niekde inde. Mládenci išli s harmonikou, spievali, ale bolo to už nad ránom. Nie ako

HLAS ĽUDU | 8. – 15. 4. 2017 • 14 – 15 /4745 – 4746/

Rybacia polievka Suroviny: Na päť litrov polievky: 1,5 dl oleja, ½ kg cibule, 200 g zeleniny (mrkva, petržlen, paštrnák), 100 g zemiakov, 2 – 3 strúčiky cesnaku, 1 a ½ vrecúška Aleva príchute na rybaciu polievku, 1 lyžica vegety, 1 lyžička soli, 1 a ½ lyžice cukru, 1 a ½ lyžice sladkej papriky, 1 rovná lyžica štipľavej papriky, 3,5 litra vody, 6 dl paradajkového pretlaku, 2 – 3 bobkové listy, 1 lyžička celého korenia, 2 až 2 a ½ kg miešanej ryby, 1 dl bieleho vína Takto sa to podarí: Očistenú a nadrobno nakrájanú cibuľu dusíme na oleji za stáleho miešania a bez pridávania vody. Pridáme očistenú a nadrobno nastrúhanú zeleninu a zemiaky. Podlejeme vodou a dusíme. Všetky koreniny: Aleva príchuť, vegetu, soľ, cukor, bobkový list, celé korenie, sladkú a štipľavú papriku a nadrobno nakrájaný cesnak zmiešame a pridáme k udusenej cibuli, zelenine a zemiakom. Dolejeme vodu a paradajkový pretlak a necháme prevrieť. Pridáme rybu a víno a varíme, kým ryba nevypláva na povrch. Ak je potrebné, polievku dochutíme. teraz, čo sa chodí už po polnoci. tohto týždňa už nejedáva, a to až Raz som sa ukryla na povale, ale do Veľkej noci. Po spomenutom rodičia ukázali mládencom, kde týždni sa nejedia už ani vajcia, som. Na povale boli holubníky syr a mlieko, čiže potraviny obsaa jeden z oblievačov začal hrkútať hujúce živočíšne tuky. V období ako holub. Zasmiala som sa, takže veľkého pôstu sa v kláštoroch ma ľahko našiel. Vtedy voňavky dodržiava tzv. trimirje, keď sa neboli, oblievalo nekonzumuje nič, sa vodou, ale nie eventuálne voda a vedrami. Vodu si kúsok chleba vo dali do džbána večerných hodia my dievky sme nách. Potom sa si zohli hlavu a tak pristupuje k svänás pooblievali. tému prijímaniu Oblievači na dvoa pôst trvá až po re hrali, niekedy Veľkú noc. sme si aj zatanco− Na Veľký piavali, ponúkla sa im tok pravoslávni domáca pálenka kresťania farbia alebo víno, vajíčka vajcia, čo symboliofarbené cibuľozuje obnovovanie vými šupinami, prírody a radosť koláče. Trochu z nového života. sa zdržali a išli Zorica Pavlovová Pr vé ofarbené k druhým dievvajce sa odkladá kam. Bolo viac skupín oblievačov: a chráni počas celého roka, je to Širočania, Šimandrania, Pažiťania, vlastne čuvarkuća. Po príchode z Salajčania a Borďošania. Dnes je veľkonočnej liturgie sa najprv zje už tých oblievačiek čoraz menej. vajce, a pritom sa dodržiava zvyk tucanja s vajcami, čomu sa najviac PRAVOSLÁVNY VEĽKÝ PÔST tešia deti. Po dlhotrvajúcom pôsZorica Pavlovová ozrejmila te nasleduje bohaté stolovanie. význam a spôsob dodržiavania Je zaujímavý príbeh týkajúci sa predveľkonočného, čiže veľkého červeného farbeného vajíčka. pôstu.

Keď Mária Magdaléna, ktorej sa − Kresťania Pravoslávnej cirkvi Ježiš po vzkriesení ukázal prvej, pred Veľkou nocou dodržiavajú cestovala do Ríma na návštevu 7-týždňový pôst, ktorému pred- cisára Tibéria, darovala mu červechádza tzv. siropusni týždeň. Ten né vajce a pozdravila ho slovami je prípravou na pôstne obdobie. Hristos voskrese. Červená farba Počas toho týždňa je dovole- symbolizuje Spasiteľovu nevinné konzumovať vajcia, mlieko nú krv na Golgote a je zároveň a mliečne výrobky. Mäso sa od aj farbou vzkriesenia, ktorého

nieto bez utrpenia a smrti. Veď svojím zázračným vzkriesením Ježiš i nám otvoril cestu do večného života v posledný deň jeho druhého príchodu.

mohlo večerať. V sobotu sa varila šunka, vajcia, huspenina a zvyk bol zarezať barana a variť baraní paprikáš. Maďari si tento zvyk prebrali od Židov a zachovávajú ho. V sobotu sa teda jedol baraní paprikáš. Vo Veľkonočnú nedeľu NA ZELENÝ ŠTVRTOK sa oheň nezapaľoval, ani sa ne– ZELENÉ JEDLO Margita Madacká do Kysáča varilo. Išlo sa do kostola a jedli sa prišla už ako malé dievča, ale na vajcia so šunkou a s chrenom, ako svoje maďarské i huspenina. Vo korene nezabúVeľkonočný ponda. Vďaka jej prídelok sa varil buzným, s ktosviatočný obed, rými kontaktuje, kde nechybovala dozvedáme sa polievka, mäso o tom, čo je na a sladkosti. Čakalo veľkonočnom sa na oblievačov, stole maďarskej ktorí chodili na larodiny. skočoch ťahaných − Na Zelený koňmi. Niekto si štvrtok sa v matieto obyčaje doďarských rodidržal dodnes, ale nách varievalo tak ako sa všetko a jedlo niečo zo a všade mení, tak zeleného. Bol to Margita Madacká sa aj tieto starošpenát alebo dávne maďarské halušky s oprážanou múkou, kto- zvyky časom menili a modifiré sa jedli so zeleným šalátom. Na kovali.

Veľký piatok sa dodržiaval prísny Z rozhovorov s našimi spolupôst. Nejedlo sa nič iné okrem besedníčkami vidieť, že sa veľkopukancovej kukurice a vody. Išlo nočné zvyky prelínajú, bez ohľasa do kostola, v ktorom bola tma du na to, o ktorú národnostnú a horeli iba sviečky. Modlilo sa, príslušnosť alebo vierovyznanie až kým neprišla chvíľa symboli- ide. V určitej miere na to vplýzujúca smrť Pána Ježiša na kríži. vajú aj zmiešané manželstvá, Až potom sa zapálili svetlá a po čiže odhodlanosť jednotlivcov zakončení služieb Božích sa doma zachovávať si svoje obyčaje.

III

29

Veľkonočný kaleidoskop

30

IV

HLAS ĽUDU | 8. – 15. 4. 2017 • 14 – 15 /4745 – 4746/

Veľkonočný pozdrav z Matice slovenskej Vážení krajania, Slovenky, Slováci, po chladnej i dlhej zime prichádza jarný čas radosti. Symbolizuje ho zeleň prebúdzajúceho sa života, sila a plodnosť. Jar je alegóriou kolobehu života, určuje jeho kontinuitu a zračí nádej. V jarných mesiacoch kresťanský svet oslavuje najdôležitejšie sviatky roka – Veľkú noc. Pripomíname si umučenie, smrť i vzkriesenie Ježiša Krista.

Veľká noc sa viaže i na oslavu jari, ktorá je spätá s pohanskými zvykmi a ktoré i dnes s hrdosťou udržiavame.

Jedným z emblémových znakov Matice slovenskej je hrdosť na kresťanské tradície. Matica slovenská sa celoročne snaží

zachovávať, šíriť i propagovať naše kultúrne dedičstvo, no toto poslanie by nemohla plniť bez vašej pomoci. I v treťom tisícročí je ochrankyňou toho, čo nás konštituuje a diferencuje ako národ, čo určuje naše špecifiká a čo robí slovenský národ národom morálnych hodnôt, vzdelanosti i šikovných rúk. Imanentnou súčasťou slovenského národa ste aj vy, naši krajania, ktorí za hranicami našej vlasti šírite dobré meno Slovákov, udržiavate naše zvyky, tradície i kresťanské hodnoty. Veríme, že i napriek globalizačným snahám Európy zachováme i vďaka vám to, čo robí náš národ národom sloven-

ským, čo je nám vlastné a pre našu budúcnosť smerodajné.

Zo sídla Matice slovenskej vám chceme zaželať krásne prežitie veľkonočných sviatkov, dievčatám veľa vody,

chlapcom dobrý oldomáš, do rodín lásku a do sŕdc nádej, vieru i odhodlanie.

SLOVO MÁ IGOR FELDY, FARÁR STAROPAZOVSKÝ

Symboly utrpenia, vzkriesenia a nového života Anna Lešťanová

V

eľká noc a Vianoce patria nepochybne medzi dva najkrajšie sviatky v roku.

Počas veľkonočných sviatkov rodina je spolu a práve v tieto dni si uctievame tradície viac ako po iné menšie sviatky. Veľká noc má početné symboly a o nich a ich význame nám povedal Igor Feldy, farár staropazovský. − Ktoré sú symboly Veľkej noci? − Medzi klasické kresťanské symboly Veľkej noci predovšetkým patria kalich, kríž, tŕňová koruna, klince, kopije, bič, biele rúcho, prázdny hrob a iné. Medzi dnes populárne symboly zväčša pochádzajúce z pohanstva, ktoré stratili pohanský symbolizmus a môžu viesť k centrálnej postave Veľkej noci, k Pánovi Ježišovi Kristovi, sú farbené, najmä dočervena, vajíčka, kraslice, zajačiky a iné. Dokonca celá jarná

príroda je veľkým veľkonočným symbolom. − Aký je ich význam? − Prvých šesť symbolizujú horké utrpenie a smrť Ježiša Krista. Udalosti odohraté vo Veľký piatok, ako nám ich podávajú aj pašiové príbehy, harmonizácia evanjelií, čítané a spievané v kostoloch a v modlitebniciach v tento pamätný deň. Biele rúcho

je symbolom Bielej soboty, keď bezduché telo Pána Ježiša Krista podľa židovskej obyčaje zavinuli do bieleho rúcha a uložili do nového hrobu. A prázdny hrob symbolizuje Jeho slávne vzkriesenie z mŕtvych, keď po svojej smrti zostúpil k zosnulým, aby aj im zvestoval vyslobodenie, a potom sa v duchovnom tele vrátil k učeníkom a štyridsať dní sa im zjavoval a povzbudzoval k službe kázania evanjelia. Obsah evanjelia je radostná zvesť o Kristu a Jeho víťazstve lásky nad nenávisťou, svetla nad tmou a života nad smrťou. Prázdny hrob, t. j.

Kristovo vzkriesenie je základný kameň kresťanskej viery. Ježiš nám vyšliapal cestu a zasľúbil, že bude s nami aj pri našej osobnej smrti a že budeme žiť aj vtedy, keď pre tento svet umrieme. Ježišov kríž, smrť a vzkriesenie sú, takisto ako v biblickej dobe, tak aj dnes, pre jedných bláznovstvom a pohoršením a pre vyvolených

V

Božích – veriacich, mocou Božou na spasenie.

Farbené vajíčka a zajačiky symbolizujú rodiaci sa nový život a môžu mať súvis aj s kresťanskou Veľkou nocou, ak sa im pridá aj symbolika, teda porovnanie s novým životom, t. j. vzkriesením, ktoré sa udialo s Ježišom Kristom a raz sa udeje aj s nami. Červené vajíčka symbolizujú nevinnú krv Ježiša Krista, ktorá nás v procese pokánia, presnejšie zmeny myslenia, obmýva z našich hriechov – myšlienok, slov a skutkov, v ktorých sme minuli Pánom Bohom nám určený cieľ tuzemského života.

Zobúdzanie sa krásnej Božej prírody zo zimnej mŕtvoty je hádam tým najkrajším symbolom nového života a návratu do strateného raja cez vykupiteľské dielo ukrižovaného, zabitého, ale vzkrieseného Mesiáša – Krista.

Foto: z archívu I. Feldyho

31

Veľkonočný kaleidoskop NA KUS REČI S KOVAČIČANKOU EVOU NEMČEKOVOU

Umením zobrazuje svoju vlastnú dušu Anička Chalupová

V

eľká noc patrí medzi najkrajšie a najfarebnejšie obdobie roka. Okrem prírody k symbolom Veľkej noci patria aj rôzne dekorácie, ozdobené vajíčka a pod. Kovačičanka Eva Nemčeková sa výrobe prekrásnych veľkonočných vajec venuje už celé štvrťstoročie a doteraz ich vyzdobila a poslala do sveta na tisícky. Dnes sú jej do detailov vypracované a vymaľované vajíčka ozdobou viacerých domácností nielen v Kovačici a okolí. Ani v zahraničí nechýbajú jej dekorácie na veľkonočných stoloch a v interiéroch. Ako sama hovorí, je to pre ňu krásna a dušu naplňujúca práca.

– Od malička sa zaoberám všelijakými ručnými prácami.

Po vydaji sa nám narodili deti, ktorým som sa naplno venovala,

Tam som sa naučila rôznym novým technikám, ktoré si na Slovensku omnoho viac cenia než u nás v Srbsku.

Tam sa častejšie organizujú kadejaké výstavy úžitkového umenia, umelecké trhy a pod.

– Čo pre vás znamená Veľká noc?

– Veľ kono čné s v i a t k y, n a j r a dostnejšie dni, sú pre mňa veľmi významné. Ide v prvom rade o tradíciu, keď sa znovu, podobne ako na Eva Nemčeková so svojimi veľkonočnými kraslicami Vianoce, zoskupí rodina, keď sme všetci spolu. Najradšej zdobím vajíčka, ale to- vody, do ktorej som dala nejakú Aj radosť, keď sa tešíme z jari, uto prácou sa vlastne zaoberám farbu alebo iba cibuľové šupky. K počas celého roka. Úžitkovým ozdobeným vajíčkam si záväzne slniečka, prírody... umením sa zaoberám už dlho. pripravím veľkonočný venček, Pre nás domácich okrášľujem ktorý spracujem z rôznych jarvajíčka starou tradičnou techni- ných kvetov a iných prírodných kou. Je to tak, že do ,panťušky’ materiálov. dám rôzne lístočky a kvety, na – Čo vás v súčasnosti najviac ne vložím slepačie vajíčko, ne- inšpiruje? skoršie to spolu dám variť do – V minulosti som vyrábala

Umelecké štúdio rodiny Nemčekovej zdobí aj takáto ručná práca

a keď dospeli, začala som mať viac času pre moje záľuby. Keď sme sa odsťahovali na Slovensko, v roku 1993, začala som sa čoraz viac zaoberať ručnými prácami.

32

– Ako vyzerajú veľkonočné sviatky vo vašom dome?

– Po veľkom detailnom uprataní a vyleštení domu vytvarujem rôzne dekorácie, ozdoby a pod.

VI

Kraslice spracované technikami filigrán a madeira

HLAS ĽUDU | 8. – 15. 4. 2017 • 14 – 15 /4745 – 4746/ rôzne ozdoby z cesta, teraz sa tomu už nevenujem, lebo nemám času. V súčasnosti sa venujem výrobe kraslíc a spracovaniu keramiky. V týchto dňoch moju pozornosť láka nová mix média technika, v ktorej sa používa všetko to, čo máte v domácnosti

jíčka rôznych veľkostí, holubacie, slepačie, kačacie, husacie, ale aj obrovské pštrosie...

– Na spracovanie najviac používam husacie a kačacie vajíčka, ale občas spracujem aj pštrosie vajcia, ktoré sú drahé a ťažko ich je zadovážiť. Môžu sa veľmi

Vhodnou ozdobou veľkonočného stola môžu byť aj kraslice spracované krupicovou (gliter) technikou a bábika vyrobená z cesta

Veľkonočné vajíčka oblepené bavlnovými niťami

a nepotrebujete. Sú to zvyšky pekne spracovať, lebo sú väčšie rôznych látok, čipky, kvietky, a kvalitnejšie. Niekedy sa inšpilístky, perličky, dokonca staré rujem aj celkom maličkými vahodinky, kolieska, brošne a pod. jíčkami, ktoré sú výhodné na Napr. na jedno vyfúknuté vajíčko madeiru techniku spracovania – natrieme bezfarebné lepidlo, na vydierované vajíčko. Kedysi som ktoré ľubovoľne podľa vlastnej fantázie lepíme už spomínané materiály. Je to náročná technika, ktorá si vyžaduje dosť času, ale je to pekné.

– Ktorá technika je pre vás najťažšia a potrebuje najviac času?

– K t ým zlo žitejším technikám patria kresba voskom, techniky madeira a filigrán.

Táto posledná je Kraslice v servítkovej technike najťažšia technika, ktorá si vyžaduje najviac trpezlivosti, ale z to robila obyčajným vrtákom druhej strany je veľmi vzácna a stávalo sa, že keď som robila a náročná. Napr. jednu kraslicu poslednú dierku, tak prasklo. dokážem vyrobiť zhruba za tri Teraz sa používajú modelárske – štyri hodiny. Pri náročnejších vŕtačky, takže sa spôsobí menej motívoch to trvá aj dlhšie. škody.

Pani Nemčeková ovláda Umelkyňa Nemčeková je množstvo techník a zdobí va- vychýrená odborníčka na kra-

slice. Medzi jej ručnými prácami sa môžu nájsť aj vajíčka spracované servítkovou technikou, či oblepené rôznymi niťami.

– Ser vítková technika a oblepovanie vajíčok niťami sú ľahšie techniky. Tak na jednu aj na druhú techniku potrebujeme čisté vyfúknuté vajíčko, ktoré natrieme leOmaľované veľkonočné vajíčka pidlom, a potom na to pridáme nejakú fotku zo servítky, alebo ju oblepujeme bavlnenou alebo hocijakým druhom pestrofarebných nití.

Pani Nemčeková si doteraz naštudovala mnohé techniky, a tak časom začala zaúčať aj iné ženy. Doteraz má za sebou aj niekoľko zaujímavých workshopov, ktoré viedla sama alebo spolu s priateľkami. Do dnešného dňa vďaka tomu prešla aj kúsok sveta.

Stala sa známou a v súčasnosti je milo vítaná nielen na rôznych umeleckých veľtrhoch vo Vojvodine a širšie, ale aj v zahraničí.

Ako nám prezradila, pred sebou má ešte mnoho výziev a techník, ktoré doteraz ešte ani neuzreli Súčasná obľúbená technika svetlo sveta. pani Nemčekovej je mix Foto: autorka média a E. Nemčeková

VII

33

Veľkonočný kaleidoskop

34

VIII

HLAS ĽUDU | 8. – 15. 4. 2017 • 14 – 15 /4745 – 4746/

IX

35

Veľkonočný kaleidoskop AKO SA STRAVUJEME POČAS PÔSTU?

Pôst a zdravá výživa Danuška Berediová

v istom obchode zdravej výživy, či sa zväčšuje dopyt po pôstnych výrobkoch v období pôstu a čo ľudia najviac kupujú. „Áno, dopyt po pôstnych výrobkoch sa vždy zväčšuje so začiatkom pôstneho

„J

e to iba raz v roku, iba na Veľký piatok. Určite to zvládnem,“ uvažujete nad tým už na Zelený štvrtok. Vstávate ráno, obľúbená prvá káva už vonia a hop! „Nesmiem si do kávy dať mlieko, postím sa,“ pripomínate si. Pomaly sa zobúdza aj hlad a teraz čo si dať na raňajky?

Vajcia, slaninku, jogurt... „Veď nesmiem ani to!“ vyčítate si a opýtate sa, prečo vám na rozum chodia veci, ktoré by ste nemali a nesmeli Ryba – zdroj proteínov (Foto: pixabay.com) teraz jesť. „Aha! Už sú vypukané pukance, dám si,“ ste šťastní, obdobia. Ľudia najviac kupujú že ste si našli niečo vhodné pre pôstne keksy a tyčinky, ale aj váš pôstny režim. sójové výrobky, hlave tofu syr Keď držíme diétu alebo počas a rastlinné paštéty. Okrem toho, pôstu niektorým z nás sú myš- populárne sú aj rastlinné mlielienky upriamené iba na to, čo ka, či sójové, ryžové, kokosové jesť a čo nie. Sú aj také osoby, alebo mandľové.“ Čo znamená ktoré počas 40-dňového pôstu slovo „pôstne“ napísané na propribrali alebo si zhoršili zdravotný duktoch? Ide o to, že produkt stav. Nezdá sa to logické, ale je neobsahuje žiadne ingrediencie, pravda. A prečo? V minulosti sa ktoré sú živočíšneho pôvodu a sú potraviny používali vo svojom nahradené vhodným rastlinným prirodzenom tvare. So zásahom ekvivalentom. Lenže pre výrobchémie do výživy a kombinova- cov toto nahrádzanie rastlinnými nia najrozličnejších kombinácií zložkami nemá súvis s pôstom. zložiek vo výrobkoch ľudia sa Tieto zložky sú pre nich vhodčoraz častejšie nevynachádzajú nejšie, lebo sú to oveľa lacnejšie vo výbere potravín. suroviny, a ešte dôležitejšie je, že takéto zložky produktom výPÔSTNE ZNAMENÁ razne predlžujú dátum spotreby.

AJ ZDRAVÉ?

Pôstna strava spravidla obsahuje Táto mylná predstava sa môže veľké množstvá cukru, škrobu porovnať s tou, že sa zdravá stra- a rastlinných olejov. Ale nie zdrava kupuje v obchodoch zdravej vého olivového oleja. Keď na výživy. Takéto obchody, ale aj etikete prečítame rastlinný tuk, iné, sú plné produktov, na kto- hydrogenizovaný olej alebo čiasrých je napísané pôstne. Všetko točne hydrogenizovaný olej, to môže byť pôstne: sladkosti, tyčin- v preklade znamená, že produkt ky, aj majonéza, ktorej hlavnou obsahuje margarín. Je to tuk, ingredienciou je vajce. Viete si ktorý je vytvorený v laboratóriu. predstaviť, z čoho je potom uro- Je umelý a náš organizmus ho bená? Opýtali sme sa predavačky nespoznáva a nemôže ho stráviť.

36

X

Margarín je vytvorený ako lacná alternatíva pre maslo. Pre náš organizmus nie sú bezpečné ani rafinované rastlinné oleje, lebo prečisťovaním rôznymi chemickými latkami sa ničia dôležité antioxidanty.

Priemyselnou výrobou týchto olejov sa dostáva väčšie množstvo ako lisovaním za studena.

V olejoch lisovaných za studena zostáva všetko výživné, ale sú omnoho drahšie. Cukor je takisto škodlivý.

Početné vedecké štúdie ukazujú, že vyvoláva závislosť. Aj škrob naše telo rozpoznáva ako cukor. Z potravín, ktoré majú veľké množstvo sacharidov (zemiaky, cestoviny, chlieb, kukurica...), naše telo vytvára cukor. Okrem zloženia treba dbať aj na množstvo, ktoré zjeme. Padáme do ešte jednej pasce, lebo si myslíme, že keď

v predajni rýb, či je dopyt po rybách v období pôstu väčší než obvykle. „Vôbec nie,“ povedala nám predavačka. „Rozdiel je celkom nevýznamný. Očakávame, že sa predaj zvýši iba v poslednom týždni pôstu.“ Príčina tomuto môže byť aj vysoká cena rýb.

Viacerí si radšej vyberú lacnejší variant – ryby v konzervách. Takéto sardinky alebo tuniak sú najčastejšie v rastlinnom oleji. Avšak existuje aj prijateľná možnosť konzervovaných rýb, a to v olivovom oleji alebo vo vlastnej šťave. Veľmi zdravá je aj jedna z lacnejších rýb – makrela (skuša), ktorá obsahuje veľké množstvá omega 3 mastných kyselín. A nesmieme zabudnúť na vitamíny a minerály – špenát, kel, brokolica, karfiol, bôb, mandle a iné oriešky, slnečnicové semiačka... Či sa dodržiavame 40-dňového, alebo jednodňového postenia sa, v každom prípade by sme mali dávať pozor na výber potravín. Ale zase v tej miere,

Čerstvé ovocie a zelenina sú nevyhnutnou zložkou pôstu (Foto: pixabay.com)

je pôstna strava zdravá, tak ju môžeme jesť v nekonečných množstvách.

TAK AKO NA TO? Keďže nejeme mäso, musíme adekvátne nahradiť proteíny.

To by v prvom rade malo byť rybacie mäso. Opýtali sme sa

aby sa pôst nestal formalizmom.

Sme tým, čím sa stravujeme.

Ak postenie sa má byť na úkor nášho zdravia, tak radšej sa ho vôbec nedodržiavať v zmysle odriekania sa pokrmov. Možno je dôležitejšie postiť sa duchovne, zvnútra. A nie iba počas pôstu.

HLAS ĽUDU | 8. – 15. 4. 2017 • 14 – 15 /4745 – 4746/

Občanom Kovačickej obce, ako aj všetkým ľuďom dobrej vôle požehnané, radostné a pokojné prežitie veľkonočných sviatkov, mnoho zdravia, rodinnej pohody a pracovných úspechov prajú

Obec Kovačica predseda obce Milan Garašević Zhromaždenie obce Kovačica predseda Zhromaždenia obce dipl. právnik Zlatko Šimák

XI

37

Veľkonočný kaleidoskop OBOHAŤTE SI VEĽKONOČNÝ RECEPTÁR

Ozdoby z vajec Bez ohľadu na to, či máte v rodine malé deti alebo nie, dekorácie z vajec určite obohatia váš veľkonočný stôl.

Internet nám ponúka množstvo nápadov na ozdoby a my sme vyskúšali iba zopár. Ak si chceme zhotoviť zajačka, kuriatko alebo myšku, potrebujeme iba mrkvu, zrnká čierneho korenia, trochu fantázie a, samozrejme, vajcia. Pri vyhotovení kuriatka na plnku môžeme, okrem žĺtku, použiť aj trochu horčice a majonézy.

Foto: J. Pániková

Pomarančová torta Žlté cesto: 4 vajcia, 5 lyžíc cukru, 4 lyžice múky, nastrúhaná kôra z jedného pomaranča, na špičku noža prášok do pečiva.

Tm a v é c e s t o : 5 vajec, 6 lyžíc cukru, 10 lyžíc mletých orechov, 2 lyžice múky, 1 rebro nastrúhanej čokolády, nastrúhaná kôra z jedného pomaranča, na špičku noža prášok do pečiva.

Biele cesto: 6 bielkov, 6 lyžíc cukru, 6 lyžíc mletých orechov, 3 lyžice múky. Upečené cesto prelejeme šťavou z jedného pomaranča, na špičku noža prášok do pečiva.

Pečieme 20 min. na vymastenom a múkou posypanom plechu na 180 °C. Plnka: 6 žĺtkov vymiešame s 15 lyžicami cukru, 5 lyžicami múky (alebo škrobu), 3 vreckami vanilkového cukru a zavaríme do pollitra mlieka. Vychladnutý krém vymiešame s jedným margarínom.

Vymixujeme 250 g šľahačky.

Zloženie: tmavé cesto, plnka, šľahačka, biele cesto, plnka, šľahačka, žlté cesto, plnka.

Foto: J. Pániková

Medový krémeš Cesto: 2 vajcia, 150 g práškového cukru, 80 g masla, 4 lyžice medu, 8 lyžíc mlieka, 20 ml sódy bikarbóny, 650 g hladkej múky.

Plnka 1: 1 l mlieka, 120 g vanilkového pudingu, 3 lyžice cukru, 1 lyžica vanilkového cukru, 3 vajcia, štipka soli.

Plnka 2: 1 l smotany na šľahanie, 2 balíčky stužovača šľahačky, 150 g vanilkového cukru.

Postup: Najskôr pripravíme cesto. Vymiešame 2 vajcia, práškový cukor, med, mierne rozpustené maslo a postupne pridávame mlieko a sódu bikarbónu. Necháme zovrieť a hneď odstavíme. Pár minút necháme chladnúť, a potom zmes prelejeme do múky a vypracujeme cesto.

Rozdelíme ho na 2 časti a obe rozvaľkáme. Na cesto priložíme plech, na ktorom budeme piecť, a obrežeme ho príborovým nožíkom, aby sme dosiahli potrebnú veľkosť. Cesto prenesieme pomocou valčeka a pečieme na opačnej strane plechu, na ktorý sme dali papier na pečenie.

Obe cestá upečieme pri teplote 175 °C 6 – 8 minút.

Plnka 1: Vajcia rozdelíme na žĺtky a bielky. Do 2/3 mlieka pridáme a zamiešame 3 žĺtky a za stáleho miešania zohrejeme. Vo zvyšnom mlieku rozmiešame vanilkový pudingový prášok a vlejeme do horúceho mlieka so žĺtkami. Uvaríme puding a odstavíme. Do horúceho pudingu vmiešame vanilkový a kryštálový cukor. Nakoniec vmiešame vyšľahané bielky.

Hotový krém natrieme na upečený medový plát a necháme vychladnúť.

Plnka 2: Vyšľaháme šľahačkovú smotanu, pridáme stužovač šľahačky, vanilkový cukor a natrieme na vychladnutý pudingový krém. Priložíme druhým medovým plátom, zaťažíme a dáme stuhnúť do chladničky.

Prameň: www.varecha.pravda.sk

Kokosové guľky Suroviny: 100 g strúhaného kokosu, 100 g zomletých piškót, 1 dl teplej vody, 100 g margarínu, 200 g kryštálového cukru, 2,5 lyžice kakaa, rum podľa chuti. Na ozdobu: čokoládové farebné lentilky alebo vajíčka.

Postup: Do misk y dáme vodu, cukor a maslo, pridáme kakao a rum a necháme rozvariť na miernom ohni za stáleho miešania. Piškóty pomelieme a pridáme do rozvareného sirupu, zamiešame a pridáme kokos. Tvarujeme guľky a ukladáme ich do malých papierových košíčkov. Ozdobíme lentilkou.

Sladké vajcia Suroviny: 500 ml mlieka, 12 lyžíc cukru, 2 pudingy smotanovej príchuti (alebo 10 lyžíc škrobu), 125 g margarínu, 150 g kokosovej múčky, jedlá žltá prachová farba.

Postup: Vymiešame pudingy a cukor a uvaríme v mlieku. Do teplého pridáme margarín a kokosovú múčku a necháme vychladnúť. Do 1/3 zmesi pridáme žltú farbu a tvarujeme vajcia.

Foto: J. Pániková

38

XII

Prameň: www.varecha.pravda.sk

HLAS ĽUDU | 8. – 15. 4. 2017 • 14 – 15 /4745 – 4746/

21 470 Báčsky Petrovec Ul. XIV. VÚSB 4 – 6 hlprintbp@gmail.com

www.hlprint.rs

Príjemné prežitie veľkonočných sviatkov

Prílohu pripravila Jasmina Pániková

XIII

39

Kultúra V PIVNICI DOZNELA 23. DIDA

Najúspešnejší Kysáčania, najautentickejší Aradáčania Anna Francistyová, Anna Čásarová, Maja Kubincová

T

radičný divadelný festival DIDA po prvom úspešnom víkende (24. – 26. marca) pokračoval 30. marca. Ako obvykle, aj tentoraz bol štvrtok venovaný najmladším divákom.

Na javisku divadelnej sály v Pivnici odzneli tri detské predstavenia: Deti z Pavlovskej ulice (ZŠ hrdinu Janka Čmelíka a SKUS h. J. Čmelíka, Stará Pazova, autor Ferenc Molnár, réžia: Anička Balážová, Ivan Ječmen, Katarína Hricová a Lýdia Gedeľovská), Dovoľ, a poviem ti niečo pekné (OD Janka Čemana, Pivnica, autorka Elena Hložanová, réžia Mária Knoppová) a Šípková Ruženka (o akej ste nečítali) (Matica slovenská a SKOS Ľudovíta Štúra, Ilok). Všetky tri predstavenia mali bohatú detskú návštevnosť.

Boli tam deti zo základnej školy a rodičia s deťmi, ktoré majú záujem o divadlo. Malí diváci

Zámka škripí zvíťazila

V piatok 31. marca sa divákom niesli dve predstavenia. Pán doknajprv predstavili herci Diva- tor autora Slobodana Simovića delnej sekcie Branislava Vierga v réžii Vladany Cvijanovićovej Kultúrneho centra Aradáč s predstavením Levinec autora a režiséra Jana Hrubíka. Hlavný hrdina príbehu je dobrý voči svojej žene, priateľom, ale pre ostatných je Goliat. Predstavenie má aj humorné pr vky, takže sa z obecenstva mohol často počuť úprimný smiech.

Druhým predstavením bolo Z á m k a Cena Janka Čemana Aradáčanom škripí. Autorom je VHV, satirou o stave v zdravotníctve réžiu podpísali cez vtipné situácie rozveselil Svetlana Gaško- divákov. Muzikál Futúrum lásky vá a Ján Privizer autorky a režisérky Terezy Vea podali ho čle- berovej-Oravcovej o večnom novia Ochotníc- súperení síl Svetla a Tmy si tiež Z Novej Pazovy prišli Bratia a sestry keho divadla pri pozrelo početné obecenstvo s úsmevom vychádzali z divadla, KC Kysáč. Silné predstavenie o a odmenilo ho potleskom. čo svedčí o tom, že predstavenia sile ľudského svedomia.

NEDEĽNÉ VYHODNOTENIE boli primerané ich veku a že si V nedeľu 2. apríla sa opona Sobota 1. apríla bola venovadomov odniesli pekné chvíle strávené s rovesníkmi na javisku ná Vojlovičanom, keď členovia za 23. ročníkom festivalu DIDA SKOS Detvan obecenstvu pred- v Pivnici spustila. Ale až po sláva s kamarátmi v hľadisku.

40

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

nostnom vyhodnotení, udelení cien najúspešnejším kolektívom a jednotlivcom a po záverečnom hosťujúcom predstavení. „Pozoruhodná tak kvantita, ako aj kvalita súťažných predstavení, ktoré splnili pravidlá festivalu DIDA, nám napovedá, že za sebou máme vydarený ročník tohto nášho už pevne etablovaného divadelného festivalu, bez ktorého by sme si – teraz už v treťom desaťročí jeho trvania – ťažko vedeli predstaviť náš aktuálny divadelný život na týchto priestoroch,“ uvádzajú v správe členovia posudzovacej komisie, ktorú verejnosti z javiska predostrel člen Vladimír Valentík. Predsedníčkou bola Zuzana Tárnociová a ďalšou členkou Zuzana Týrová.

Úhrnne na tomto vyprofilovanom podujatí, kde sledujeme plody práce súborov, ktoré siahli za divadelnou predlohou slovenských dramatikov, najmä dolnozemských, odznelo 13 predstavení. Z nich tri boli hosťujúce (Tisovec, Medzibrod, Nová Pazova) a v súlade s pravidlami aj ďalšie dve inscenácie boli nesúťažné (Pivnica, Dievča, ktoré písalo, a Vojlovica, Pán doktor).

V konkurencii o ceny teda bolo 8 • KULTÚRA •

predstavení (Kovačica, Pivnica 2 predstavenia, Stará Pazova, Ilok, Aradáč, Kysáč, Vojlovica). Súbory inscenovali až 4 nové divadelné predlohy, ale divadelníci siahli aj po slovenskej vojvodinskej divadelnej klasike.

takto: prvú cenu Ivanovi Privizerovi z Kysáča za stvárnenie úlohy Tobora v hre Zámka škripí; druhú cenu Alise Oravcovej za postavu Ona vo vojlovickom Futúre lásky a dve tretie Jánovi Chrťanovi z Kovačice za stvárnenie úlohy Vedúceho (Tma) a Jaroslavovi Čapeľovi z Aradáča za stvárnenie úlohy Muža 2 (Levinec). A keďže si veľmi vážia aj herecké výkony najmladších hercov z detských inscenácií, rozhodli sa pochváliť a udeliť knižné odmeny: Elenke Lakatošovej zo Starej Pazovy za stvárnenie úlohy Andreja, Mii Gedrovej z Pivnice za stvárnenie úlohy Pipi a Adamovi Zajacovi z Iloka za stvárnenie úlohy Kráľoviča Janka.

Pazovčania z Pavlovskej ulice

kého predstavenia Dievča, ktoré písalo. Druhú cenu za najkreatívnejší plagát získal Ján Puškár (upútavka ku kovačickému predPorota mala vraj „neľahkú, ale staveniu Tma), tretiu cenu príjemnú povinnosť vybrať najudelili Filipovi Sirotiarovi úspešnejších z početných kvalitza plagát inscenácie Zámných predvedení a divadelných ka škripí z Kysáča. výkonov“. Práve ukončený divaA v nedeľu 2. apríla na delný festival ocharakterizovala pivnickom javisku vyhláako vydarený ročník a v porovsili aj najúspešnejších aunaní s vlaňajškom kvitovala väčší torov 2. ročníka súťaže počet divadelných predstavení o nové dramatické predpre dospelých divákov. ĎALŠIE CENY lohy a filmové scenáre, Cenu Janka Čemana – udeľuje Na slávnostnom cerektoré budú spracované sa za inscenáciu, v ktorej je po- moniáli zatvorenia festina augustovom seminári daný najautentickejší obraz zo valu certifikáty dostali Píšeš? Píšem!. Zhodnoživota dolnozemských Slovákov žiaci ZŠ 15. októbra, ktorí tenie podala v sobotu – získali za divadelnú inscenáciu sa zaučili za sprievodcov členka komisie Katarína Levinec autora a režiséra Jána medzinárodnej výstavy Mišíková-Hitzingerová Hrubíka členovia divadelnej sek- o Anne Frankovej: Anita Posudzovacia komisia v štandardnom zložení a v nedeľu moderátorka cie Branislava Vierga KC Aradáč. Grňová, Darina ZáskalicCena za nový inscenovaný text ká, Marína Kolárová, Ljubica Laza- tov účinkujúcich predstavení. Kvetoslava Imreková-Šusterová dolnozemského autora sa do- rovová, Natalija Đukićová, Nikolija Členky komisie Nina Miljušová prečítala ich mená ešte raz a vystala aj tohto roku Draganovi Petrovićová, Damián Kalko, Ines a Andrea Merníková boli svorné zvala prítomných autorov, aby si Karlečíkovi. Tentoraz za hru Tma Gedrová, Valentína Imreková, v hodnotení. Víťazom sa stal Peter prevzali odmeny. Ceny získali: v podaní Kolektívu kreatívnych Sára Vučanovová a Alen Čobrda. Zbončák, autor plagátu pivnic- Dragan Karlečík (za text Elixír lásky č. 404), Ines Gedrová (Vám amatérov – KOKRAM z Kosme prišli k), Vlatko Miksád (Pätvačice. Cenu za dramaturgiu násťročná), Katarína Sedláková alebo dramatizáciu udelili (Zlatá klietka) a Mariana Ibrahimi za dramatizáciu textu Deti z (Zlo sa netrestá zlom).

Pavlovskej ulice autora FerenPo slovách vďaky Vladimíca Molnára Aničke Balážovej, ra Brňu, člena organizačného Ivanovi Ječmenovi, Kataríne výboru, javisko ešte raz ožilo Hricovej a Lýdii Gedeľovskej divadlom: po srbsky odznela zo Starej Pazovy. Cena za hosťujúca inscenácia Bratia a najúspešnejšie predstavenie, sestry autora Duška M. Petrovića ktoré bude predstavovať z Novej Pazovy v réžii Alexandra festival DIDA v Čadci na PaBaku. Pekná bodka za vydareným lárikovej Rakovej, sa dostala divadelným ročníkom, na ktorý Ochotníckemu divadlu pri budeme spomínať i vďaka noKC Kysáč za inscenáciu Zámvým mladým členom OD Janka ka škripí autora VHV v réžii Čemana s ich tvorivým elánom.

Svetlany Gaškovej a Jána

Privizera.

Foto: A. Francistyová Ceny za herecký výkon a Vlasta Bolehradská sa odborníci rozhodli udeliť Dovoľ, a poviem ti niečo pekné od malých Pivničanov Muzikál z Vojlovice

• KULTÚRA •

Certifikát udelili aj ich profesorke dejín Gabriele Gubovej-Červenej.

Novinkou tohto festivalového ročníka bolo hodnotenie plagá-

14 – 15 /4745 – 4746/ 8. – 15. 4. 2017

41

Kultúra K VÝSTAVE VOJVODINSKÝCH UMELCOV V KULTÚRNOM STREDISKU SRBSKA V PARÍŽI

Ukážková tvorba

obhájila prvú doktorskú prácu v Srbsku v oblasti digitálneho oci ešte vôbec nemusí byť umenia na Univerzite umení čas akéhosi bilancovania, v Belehrade v roku 2010 a žije výstavu s kunderovským v Pančeve.

Vzhľadom na skutočnosť, že je názvom Neznesiteľná ľahkosť tranzície, prebiehajúcu od 17. jedným zo spoluusporiadateľov tejto reprezentačnej marca do 22. apríla výstavy novosadská v Kultúrnom stregaléria Bel Art a že disku Srbska v Pasa jeho riaditeľka ríži, možno označiť Vesna Latinović zúaj za akýsi prierez, častnila na parížskej možno i svojráznu vernisáži, bolo sa ju retrospektívu najtreba opýtať, aké novšej tvorby na dojmy si priniesla zo tunajšej, hlavne vojsvetovej metropoly vodinskej výtvarnej umenia: scéne. Účinkuje na – Už na otvonej desať umelcov: rení výstavy bolo Igor Antić, Biljana množst vo ľudí.

Bakaluca, Goran Vesna Latinovićová Okrem tejto veľkej Despotovski, Milan Jakšić, Stevan Kojić, Irena Kovač, návštevnosti vyzdvihla by som, Željko Mandić, Zvonimir San- že je naše Kultúrne a informačtrač, Nataša Teofilović a Dragan né stredisko na veľmi dobrom mieste, cez cestu chýrečného Beaubourgu. Aj to spôsobilo, že medzi návštevníkmi bolo dosť cudzincov, umelcov, kurátorov, povedala by som, že šlo o skutočne multinárodnostné zloženie záujemcov o umenie. Boli tam aj naši umelci žijúci a pracujúci vo Francúzsku, tiež početní franGoran Despotovski: Téma, cúzski občania. samozrejme, sociálna Slovom tvorba naVojvodić. Je to najväčšia časť šich autorov bola prezentovaná autorov spätých s novosadskou v ozaj peknom medzinárodnom Akadémiou umení, ktorí ju buď ovzduší. Podotkla by som i skuukončili alebo pôsobia na nej točnosť, že štyria z desiatich ako vysokoškolskí učitelia. A vystavujúcich umelcov boli aj všetci zase aj s Vojvodinou, ktorá osobne na vernisáži: Dragan im je, ak ničím iným, tak aspoň Vojvodić, Irena Kovač, Stevan bydliskom. To posledné platí na- Kojić a Igor Antić, ktorý žije v Papríklad o sochárovi Zvonimirovi ríži. Veľmi príjemné ovzdušie Santračovi, ktorý diplom získal poznačil i rozhovor organizána Výtvarnej akadémii v Záhrebe torov a autorov s publikom. Na v roku 1977, no v súčasnosti je 6. apríl je na rovnakom dejisku úradujúcim riaditeľom Mest- naplánovaná panelová rozprava ského múzea vo Vršci, alebo na tému Svet a umenie v tranzícii: o Nataši Teofilovićovej, ktorá ako reakcia na túto výstavu, Oto Filip

H

42

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

tak isto ako úvaha o charakteristikách dnešného sveta aj o poslaní umenia v tranzícii, čo je proces, prebiehajúci paralelne s tým...

Kritik Sava Stepanov vyzdvihuje, že sú príznačnosťou dnešného sveta permanentné premeny Stevan Kojić: Self Sustaining a že im dominuje aktuálna ideológia rýchlosti. Vplýva tunajšej spoločnosti. Pritom je to teda aj na spôsob umeleckého každý z nich upriamený na čosi vnímania skutočnosti už tým, že iné: Santrač, Jakšić, Despotovski

Željko Mandić: Nezvyčajné miesta

je spoločenský kontext súčasného umenia vlastne sústavou globálne spätých a zasietených

Zvonimir Santrač: Tito

informácií a komunikácií. Desiati umelci z Vojvodiny rôznymi spôsobmi uvažujú a prezentujú vlastný pohľad na transformácie

i Mandić na pohnútky a následky systémovej transformácie, Teofilović, Kojić a Bakaluca na problematiku nových technologicko-mediálnych možností virtuálneho sveta, Kovač na relácie minulosť – súčasnosť, Antić a Vojvodić na vizuálne a priestorové inverzie, tlmočiace tento svet a túto dobu.

Aj keď umenie nie je v pozícii zásadne meniť svet, dobre je, že ho interpretuje tvorivo a rozmanite, ako večný prameň podnetov a nádejí. Platí to aj o jeho premenách, transformáciách, ktoré vojvodinskí autori umelecky zrealizovali novými, pestrými spôsobmi. Raz sochou, inokedy digitálnym printom, potom inštaláciou počítačovou alebo tou na stene, fotografiou alebo videodokumentom. Všetko na mieru tejto doby pokračujúcich a rýchlych zmien.

• KULTÚRA •

SLOVO DALO SLOVO: TEODORA Ž. JANKOVIĆOVÁ, ATELIÉR 61

Tie abstraktné svety

Oto Filip

Práve krájame päťdesiaty šiesty rok pôsobenia s presviedčaním akedy treba odísť ďaleko, vedenia mesta, že v infraštrukaby človek objavil to, čo mu túrnom zmysle obnovíme Galériu je vlastne nablízko. Týmto tapisérií, ktorá nesie meno podľa možno opodstatniť skutočnosť, zakladateľa Boška Petrovića. V že k rozhovoru o petrovaradín- tomto roku máme i ďalšie jubiskom Ateliéri 61 nedošlo na leum: oslavujeme dvadsať rokov pevnosti nad Dunajom, ale v Be- Školy tkania. To síce nie je našou lehrade, na Medzizákladnou činnosnárodnom veľtrhu ťou, ale je v príslušturizmu. Mnohé nosti školení preo tejto jedinečnej biehajúcich v rámci inštitúcii je už znánašej ustanovizne, me. Aj to, že mala ktorá narodeniny skvelé základy vymala 28. februára. budované Boškom Akým spôsobom Petrovićom, aj to, vlastne pôsobíte? že z dosť skrom– V rámci riadnej remeselníckej nych programových dielne na výrobu činností organizujetapisérií v dávnom me trienále, ktoré roku 1961 vznikla je medzinárodného ozajstná inštitúcia, Boško Petrović: Veža rázu. Na toto poduznáma v omnoho jatie, prebiehajúce širších rámcoch, než sú tie voj- teda raz za tri roky, nám umelci vodinské. z celého sveta zasielajú svoje Povedané rečou modernou, ideové nápady, riešenia, návrhy v súčasnosti vás možno označiť tapisérií. Po tomto Umelecká rada ako čosi kultové… – znel začiatok pozostávajúca hlavne z profesopríhovoru na veľtrhu adresova- rov Akadémie umení v Novom Sade a Fakulty výtvarných umení v Belehrade volí práce, ktoré sa budú realizovať.

Máme aj bienále, organizujeme tábory tapiseristov.

Každý druhý rok je tu aj bienálny súbeh na ideové Milan Konjović: Haluze riešenie tapisérií, ktoré vypracuného Teodore Ž. Jankovićovej, jeme a následne zaradíme do zamestnankyni, ktorá je poverená Zbierky tapisérií Ateliéru 61. Táto vzťahmi s verejnosťou. existuje od roku 1961 a v rámci nej – Je to pravda. Sme kultovou kultúrnou ustanovizňou nielen mesta Nový Sad, ale aj Srbska, keďže sme jedinečným strediskom na výrobu tapisérií. Ateliér 61 je špecifický tým, že tie vznikajú na základe predlôh vypracovaných umelcami.

Vlaňajší rok nám bol jubilejný, oslávili sme päťdesiatpäť rokov existencie. Niektoré z katalógov

D

• KULTÚRA •

možno objaviť podpisy veľkých umeleckých osobností, ako je zakladateľ Boško Petrović, Dragutin Cigarčić, Stojan Ćelić, Milan Konjović, Mladen Srbinović, Ankica Oprešniková,

Keď ide o tematiku, motívy sú často abstraktné, no sú tu zastúpené všetky výtvarné proviniencie.

V podstate ide o umenie zhmotniť svoje tvorivé úvahy do podoby tkaniny. Všetci autori, ktorí to kvalitne dokážu, sú vítaní, samozrejme, za predpokladu, že nejde o začiatočníkov, ale o umelcov s už vyhraneným štýlom, opusom. Čo by ste označili za príznač-

Ateliér 61 účinkoval aj na marcovej výstave Art Expo

tiež početné iné významné mená v súčasnom ex-juhoslovanskom maliarstve.

Vyše pol storočia znamená

nosť tkaniny ako základ tapisérie?

– V porovnaní s inými materiálmi jej špecifikom je, že pôsobí omnoho teplejšie. Základnou funkciou, ktorú mala už v stredoveku, keď aj vznikla vo Francúzsku a vôbec vo frankofónnych krajinách, bola estetickosť. Pritom mala aj praktický ráz, istým spôsobom zatepľovala, zútulňovala či ohrievala priestory, kde bola umiestnená. Po čase sa iné jej funkcie zredukoZ piateho trienále tapisérie v roku vali na tú estetickú. Treba 2014: Dve práce Renáty Rehorovskej tiež povedať, že je tapiz Bratislavy séria veľmi náročná na aj mnoho podujatí… Možno vypracovanie. Nejaký jej menší označiť niektorú tematiku za formát si totiž vyžiada aspoň niedominujúcu? koľko mesiacov práce, priemerne – Je tu približne dvestošesťde- pol roka, kým sa veľké formáty siat exponátov v tapisérii. Vysta- robia dokonca i celý rok, alebo vovali sme tapisérie na všetkých aj viac. Všetko závisí od toho, nakontinentoch okrem Austrálie. koľko je komplikovaná robota pre Výstav bolo stovky, možno až tkáčky, ktorých dielňa je oporným osemsto, či aj viac. Prvá bola už výrobným bodom nášho ateliéru. v roku 1962 v Galérii Domu JĽA. 14 – 15 /4745 – 4746/ 8. – 15. 4. 2017

43

Kultúra NA DEŇ UČITEĽOV

Udelili najvyššie ocenenia v školstve Katarína Melegová-Melichová

N

ajvyšším ocenením v oblasti školstva v Slovenskej republike sú Veľké a Malé medaily svätého Gorazda a ďakovné listy. V tomto rezorte sa udeľujú od roku 1999 na Deň učiteľov, ktorý je v SR stanovený na 28. marca, a je to deň narodenia pedagóga, filozofa, spisovateľa a teológa – učiteľa národov Jána Amosa Komenského.

Tento deň je oslavou práce všetkých učiteľov a ostatných pracovníkov za ich obetavosť, trpezlivosť a lásku, ktorú venujú deťom a mládeži, a spravidla bez adekvátneho finančného ohodnotenia.

V tomto roku slávnostné udelenie spomenutých ocenení prebiehalo 31. marca v Hoteli Bôrik v Bratislave. Po odznení hymny SR minister školstva, vedy, výskumu a športu SR Peter Plavčan vo svojom uvítacom príhovore vyzdvihol: „Stretli sme sa hádam pri najvýznamnejšej a najvzácnejšej príležitosti, pri ktorej sa môžeme stretnúť, a je to ocenenie tých, ktorí vkladajú do výchovy a vzdelávania v školách, do organizácie vzdelávania v ško-

lách, alebo tak, že sa podieľajú v ten deň úhrnne 82 ocenení: učiiným spôsobom na výchove detí teľom a pracovníkom v oblasti a mládeže...“ Hovoriac o reforme školstva udelil 26 veľkých medailí školstva podčiarkol, že „potrebuje- sv. Gorazda, 34 malých medailí sv. me reformu, ktorá je postavená na Gorazda a 22 ďakovných listov. Za tom, že bude rozocenených poďavíjať jedinečnosť kovala RNDr. Valkaždého dieťaťa“. burga Lobotková, Na slávnostnom PhD., MPH, ktorá odovzdávaní cien o. i. povedala: „Priboli okrem ocepravujeme ich do nených, ich navrživota, napĺňame hovateľov a rodinich duchom huných príslušníkov manizmu, toleranaj predseda výboru cie a spolupatričNRSR pre vzdelávanosti s európskym nie, vedu, mládež priestorom. Vya šport Ľubomír chovávame ich Petrák, podpredv úcte k človeku sedníčka tohto a v láske k múdrosti. Ubezpečuparlamentného výboru Eva Smolí- Jedinečnosť chvíle jem vás, vážený ková, štátni tajom- a pocitov – prof. Dr. Jarmila pán minister, že níci tohto rezortu Hodoličová po udelení toto ocenenie je Oľga Nachtmanno- uznania pre nás veľkou vá a Peter Krajňák, motiváciou, ale generálni riaditelia i symbolom toho, sekcií Ministerstva školstva, zá- že kráčame správnym smerom...“ stupcovia štátnej správy a členovia V tento slávnostný deň si Veľkú komisie na morálne oceňovanie. medailu svätého Gorazda z rúk miMinister školstva, vedy, výskumu nistra Plavčana prebrala aj vedúca a športu SR Peter Plavčan odovzdal Oddelenia slovakistiky Filozofic-

kej fakulty Univerzity v Novom Sade prof. Dr. Jarmila Hodoličová za celoživotný prínos k rozvoju slovenského národného školstva v Srbsku. Na toto ocenenie ju navrhla Matica slovenská v Srbsku.

Z radov zahraničných Slovákov si toto vysoké uznanie prebrali i Mária Iovänescu z Nadlaku v Rumunsku a Mária Kaczmarcyková z Lapszach Nižnych v Poľsku.

Slávnostnú chvíľu umocnilo vystúpenie mladých umelcov: čerstvého absolventa Konzervatória v Bratislave herca a speváka Petra Makranského, mladého talentovaného hudobníka na akordeóne, absolútneho víťaza a nositeľa ceny slovenského Hudobného fondu na súťaži konzervatórií Slovenska Andreja Hraška a vynikajúceho študenta Konzervatória v Bratislave gitaristu Petra Zajačka.

Krásny deň venovaný tým, ktorým zverujeme do rúk naše deti, čiže to najvzácnejšie, čo máme. Oni v nich zapaľujú pochodeň múdrosti, vychovávajú ich a vzdelávajú, slúžia vzorom svojou osobnosťou a ozbrojujú ich vedomosťami, ktorými sa budú prebojovávať životom.

V ÚSTRETY VOĽBÁM V MATICI SLOVENSKEJ V SRBSKU

Banátski matičiari navrhujú Jána Brtku Vladimír Hudec

V

polovici marca boli v Aradáči usporiadané konzultácie o potenciálnych kandidátoch na post predsedu MSS a podpredsedov pre Banát. V ústrety voľbám v Matici slovenskej v Srbsku sa stretli predstavitelia miestnych matičných odborov Biele Blato, Hajdušica, Kovačica, Vojlovica, Zreňanin a Aradáč.

Na tomto zasadnutí, ktorý zvolal a viedol Pavel Baláž, podpredseda MSS pre Banát, na funkciu predsedu MSS v ďalšom mandátnom období navrhli podnikateľa Jána Brtku

44

www.hl.rs

z Báčskeho Petrovca, ktorý tiež bol na zasadnutí a súhlasil s kandidatúrou. Pritom prítomní zvlášť ocenili manažérske schopnosti pána Brtku, ale aj sponzorské príspevky MSS od spoločnosti Aqua Therm Invest, ktorá sa predovšetkým vďa-

Z porady v Aradáči ka spolumajiteľovi Jánovi Brtkovi už dvakrát zapísala za generálneho sponzora sviatku všetkých Slovákov – Slovenských národných slávností.

Na funkciu prvého podpredsedu MSS banátski matičiari navrhli Dr. Branislava Kulíka, farára vojlovické-

ho, a za podpredsedníčku Jarmilu Hromčíkovú, predsedníčku MOMS Biele Blato.

V obsiahlej diskusii sa hovorilo aj o budúcich úlohách Matice pod novým vedením, a tak okrem iného bolo počuť mienky, že Matica

Oprava a na doplnenie V Hlase ľudu číslo 13, 1. 4. 2017, na strane 37 v texte pod názvom ROKOVALI PADINSKÍ MATIČIARI, v poslednej vete sa stala neúmyselná chyba. Malo tam písať, že „členovia spoločne v ústrety voľbám v MSS podporili návrh na podpredsedov pre Banát: pána farára Branislava Kulíka a Jarmilu Hromčíkovú,

Informačno-politický týždenník

predsedníčku MOMS v Bielom Blate“. A na doplnenie je tu i konštatácia, že členovia padinského MOMS na základe záverov zo stretnutia banátskych MOMS-ov v Aradáči podporili návrh kandidáta Jána Brtku na predsedu MSS. Prosím čitateľov, aby si text v tomto zmysle opravili.

A. Ch. • KULTÚRA •

S PREDSEDNÍČKOU BIELOBLATSKÉHO MOMS JARMILOU HROMČÍKOVOU

Beztak nás je málo...

Vladimír Hudec

–V

lani sme mali pomerne málo aktivít, – povedala nám na úvod rozhovoru predsedníčka MOMS Biele Blato Jarmila Hromčíková. – Uvítali sme podpredsedu Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí Petra Prochácku a hostí z obce Priechod. Jana Hromčíková sa zúčastnila na seminári ľudových tancov v Heľpe na Slovensku a výsledok je jej prvá choreografia, ktorú práve nacvičuje. Folklórna sekcia vystúpila na programe v rámci osláv 150 rokov založenia dediny, na oslavách k výročiu príchodu Slovákov do Padiny, na aradáčskom festivale a ešte na niekoľkých podujatiach.

Ako sa odchod mladých na Slovensko odzrkadľuje na činnosť MOMS? slovenská v Srbsku musí byť depolitizovaná. To znamená, že by sa nemala s osobitnou listinou zúčastňovať vo voľbách do NRSNM, lebo udalosti z dvoch minulých volieb Maticu stiahli do politických hier, ktoré ona vonkoncom nepotrebuje.

Okrem toho nové vedenie má aktívnejšie pracovať na zväčšení počtu členstva, prilákať mladých ľudí pod matičnú strechu, ale aj využívať styky a známosti na Slovensku, dovádzať investorov do slovenských prostredí a otváraním nových pracovných miest zastavovať migrácie mladých na Slovensko. Banátski matičiari tiež konštatovali, že treba pracovať na tom, aby Matica dostala status inštitúcie osobitného štátneho významu, podobný, aký má Matica srbská, namiesto aktuálneho statusu mimovládnej organizácie...

Tieto návrhy miestne odbory Matice slovenskej v banátskych dedinách prerokovali na svojich osobitných zasadnutiach a jednoznačne ich podporili a ako jednotný návrh postúpili ústrediu MSS.

• KULTÚRA •

– To už začína byť vážny problém. Beztak nás je tu málo a ešte keď odídu mladí, ktorí by mali byť hybnou silou, tak sa to musí cítiť.

Mnohé veci už nefungujú tak, ako fungovali skôr. Viete si predstaviť, čo znamená, keď ledva nazhŕňate 6 párov pre tanečnú skupinu a dva vám v polovici nacvičovania choreografie odídu? Z generácie tanečníkov spred dvoch − troch rokov mnohí odišli na Slovensko alebo študovať, alebo robiť. Našťastie, dorástli mladší, takže teraz máme aj viac párov. Ale oni nie sú takí skúsení, a musíme s nimi robiť od základov. Vcelku činnosť MOMS nesú niekoľkí ľudia, ale keď máme väčšie podujatia, keď treba ubytovať hostí, pripraviť pohostenia, večeru... máme podporu všetkých, alebo aspoň značného počtu z úhrnne 250 členov.

Už niekoľko rokov nevystupu-

jete na FF Tancuj, tancuj... Prečo?

– Jednoducho preto, že sa nám nepáči, ako tam hodnotia súbory.

Keď sme si založili folklórnu sekciu, začali sme sa zúčastňovať,

Bieloblatskí tanečníci v programe z príležitosti osláv 130 rokov príchodu Slovákov do tejto dediny ale sme boli podcenení. My sme si síce vedomí, že sa nemôžeme porovnávať a ani súťažiť s veľkými súbormi. Ale vieme tancovať, tak

 KRÁTKE SPRÁVY

Stará Pazova

Závery sriemskych MOMS. V miestnostiach SKUS hrdinu Janka Čmelíka v Starej Pazove 24. marca sa uskutočnilo spoločné zasadnutie predstaviteľov sriemskych MOMS a členov Správnej rady MOMS Stará Pazova. Na schôdzu boli pozvané všetky aktívne miestne matičné odbory a tentoraz prišli predstavitelia miestnych matičných odborov z Belehradu,

ako vieme, a nechceme, aby sa nám vysmievali, aby komentovali, že máme také alebo onaké kroje.

Naše kroje sú také, aké sú. Nemôžeme mať bohaté, ak u nás také

Dobanoviec, Šídu a Starej Pazovy.

Ako sa uvádza v oznámení, návrhy na kandidátov na predsedu a podpredsedov MSS boli schválené väčšinou hlasov prítomných. Na základe záverov matičiari zo Sriemu podporujú návrh miestnych matičných odborov z Banátu na predsedu MSS. Za podpredsedov MSS pre Sriem navrhli Janka Havrana zo Starej Pazovy a Natašu Kolárovú zo Šídu. a. lš.

Oprava V texte S dôrazom na voľby a jubileá (Hlas ľudu, číslo 13, 1. 4. 2017, s.

35) v poslednej vete sa uvádza, že kysáčsky MOMS sa rozhodol podporiť ako kandidátku na post predsedníčky MSS Ľudmilu Berediovú-Stupavskú. Správa však mala znieť, že MOMS Kysáč okrem kandidátky Ľudmily Berediovej-Stupavskej podporuje aj ostatných dvoch kandidátov: Jána Brtku a Jána Kišgeciho. Ospravedlňujem sa a ďakujem za porozumenie.

A. Asodiová

kroje neboli. Porota by v každom prípade musela prihliadať aj na to, v akých podmienkach jednotlivé súbory robia. Radiť áno, ale nie zosmiešňovať, a nám sa rovno to stalo, keď našej choreografke doslova povedali, že sa má ešte učiť. Myslím si, že to vonkoncom nie je v poriadku. Pritom na moju otázku, prečo vystupujeme vždy v poobedňajšom termíne, keď je tam málo divákov a nieto priameho prenosu, dostala som odpoveď, že vo večernom programe vystupujú reprezentatívne súbory.

Ja sa opytujem, ako na základe prihlášky možno vedieť, ktorý súbor bude mať reprezentatívne vystúpenie, a ktorý nie?

Aké máte plány na tento rok?

– To si určíme na výročnom zhromaždení. Už teraz však vieme, že v dňoch 5. až 7. mája zavítame do našej bratskej dedinky Príbelce na Slovensku. Novinkou počas tohto stretnutia bude to, že sa teraz prvýkrát uskutoční spoločné zasadnutie našej Rady Miestneho spoločenstva a ich zastupiteľského telesa. Tu by sa mala dohovoriť budúca spolupráca tak, aby ona nebola iba v oblasti kultúry, ale aj v športe a iných segmentoch spoločenského života.

14 – 15 /4745 – 4746/ 8. – 15. 4. 2017

45

Kultúra RECENZIA

Slovenská próza v druhej polovici 20. storočia v srbčine Adam Svetlík

Z

reňaninské vydavateľstvo Agora pokračuje v dlhoročnej sústavnej prezentácii slovenskej literatúry srbskému čitateľovi a koncom roku 2016 vydalo Antológiu súčasnej slovenskej poviedky Čierna farba radosti (Crna boja radosti) zostavovateľa a prekladateľa Michala Harpáňa. Zaujímavé je, že sa hneď na druhej strane podnázov z obálky spresňuje a sčasti i koriguje, a kniha sa tu už definuje ako prvá časť Antológie krátkej slovenskej prózy druhej polovice 20. storočia. Túto terminologickú nezrovnalosť zostavovateľ na konci knihy zdôvodnil predovšetkým žánrovou hybridizáciou, aká poznačila modernistickú, ale najmä postmodernú literatúru. V próze sa to manifestuje ako stieranie hraníc medzi tradičnými prozaickými žánrami, predovšetkým novelou a poviedkou, čo v súčasnosti spôsobuje časté používanie žánrovo nevyhraneného, neutrálnejšieho termínu – krátka próza (angl. short story). Okrem žánrového určenia zostavovateľ spresnil aj časové vymedzenie próz zaradených do antológie a namiesto časovo presne nevyhraneného termínu súčasná použil už omnoho konkrétnejšie označenie: slovenská próza druhej polovice 20. storočia, prvá časť, naznačujúc tak plánované pokračovanie tejto knihy, čiže jej druhú časť.

Zdôvodňujúc v doslove takéto časové vymedzenie antológie, Michal Harpáň poukazuje predovšetkým na to, že je samotný výber vskutku ešte užšie zameraný, lebo veľká časť tu zastúpených slovenských prozaikov, narodených v 30., 40. a 50. rokoch minulého storočia, sa svojou tvorbou viaže na tzv. zlaté 60. roky 20. storočia slovenskej literatúry, čiže na obdobie oživenia a pluralizácie literárneho života, umožnené vtedajším krátkotrvajúcim liberálnejším spoločensko-politickým ovzduším. To prakticky znamená, že väčšina spisovateľov zastúpených v prítomnej antológii v tomto období buď začala písať, respektíve publikovať, alebo napísala svoje najvýznamnejšie prózy.

Platí to najmä pre nosné mená

46

www.hl.rs

v tomto výbere, pomaly už klasikov slovenskej literatúry, akými sú povedzme Jaroslava Blašková, Ján Johanides, Vincent Šikula, Rudolf Sloboda, Peter Jaroš, Ladislav Balek, Pavel Hrúz, Pavel Vilikovský, Dušan Dušek a Dušan Mitana, ktorých prózy v nejednom ohľade poznačili, a pritom i určili podoby a premeny slovenskej literatúry v druhej polovici 20. storočia.

V doslove na konci antológie M ichal Har páň okrem žánrového spresnenia a časového vymedzenia naznačuje i základné princípy pri výbere spisovateľov a ich próz do antológie, pričom okrem tých objektívnych, literárnych či estetických zostavovateľ nepopiera ani subjektívne kritériá, čiže osobné chute a sympatie. Dovoľuje mu to predovšetkým jeho výnimočná odborná skúsenosť a kompetencia: dlhoročné prednášky slovenskej literatúry na vysokých školách v Srbsku, Maďarsku a na Slovensku, sústavný, vyše päťdesiatročný literárnovedný výskum a neskôr i prekladanie slovenskej literatúry a literárnej vedy, ale tiež jeho priama, aktívna účasť v literárnom živote daného obdobia. Všetko to čitateľov uisťuje, že je literárna hodnota próz zaradených do antológie na primeranej úrovni, že sú to pritom prózy tých najvýznamnejších spisovateľov daného obdobia a že ich do srbčiny preložil skúsený prekladateľ. Z týchto dôvodov je ťažko spochybniť autorov výber spisovateľov a ich próz zaradených do antológie, lebo je evidentné, že sú to autori a texty, ktoré naplno reprezentujú slovenskú prózu druhej polovice 20. storočia. Diskutovať by sa však dalo o prozaikoch, ktorí tu nie sú zaradení a v danom období tiež zaberali dôležité miesto v premenách slovenskej literatúry. V tomto kontexte pre nás vojvodinských Slovákov môže byť zaujímavá najmä príčina nezaradenosti sloven-

Informačno-politický týždenník

ských vojvodinských prozaikov do antológie Crna boja radosti. Povedzme próz takého Juraja Tušiaka, Viery Benkovej, Víťazoslava Hronca, Miroslava Demáka, Zlatka Benku, Zoroslava Speváka... Dôvody tomu môžu byť podľa mňa dvojaké: alebo si zostavovateľ myslí, že do tohto prezentovaného literárneho kontextu slovenskí vojvodinskí spisovatelia nepatria, čo je málo pravdepodobné, ak poznáme Harpáňove teoretické a praktické postoje o trojkontextovosti slovenskej vojvodinskej literatúry, alebo – čo je podľa mňa bližšie k pravde – k literatúre Slovákov vo Vojvodine Michal Harpáň sa postavil (samo)kriticky a jednoducho tu nenašiel prózy, ktoré by sa svojou kvalitou, teda bez nárokov na akúsi enklávovú „zľavu“, dali zaradiť do daného výberu.

Keďže vo väčšine vznikali na rozhraní medzi modernou a postmodernou, prózy zaradené do antológie Čierna farba radosti sú poznačené najrozličnejšími modernistickými a postmodernistickými znakmi a postupmi. Tak napríklad v Johanidesovej próze Potápača priťahujú pramene mora vidieť znaky literárneho existencializmu, v prózach Jaroslavy Blaškovej a Petra Jaroša cítiť inšpiračné pôsobenie juhoamerického magického realizmu, Šikulova Manduľa alebo Dušekove Prášky na spanie sú poznačené literárnym minimalizmom a lyrizmom, zatiaľ čo je Zelinkova próza Balada pre staršieho brata školským príkladom modernistickej metódy prúdu vedomia... Na druhej strane typické postmoderné znaky, akými sú povedzme intertextualita, fragmentárnosť, sebareflexia, irónia či paródia, poznačili najmä Vilikovského Rómea z epochy socialistického realizmu, Hrúzov Bledý plášť alebo i Juráňovej prózu Prípad Anny K. Všetky tieto prózy napísané rozličnými naratívnymi postupmi spája predovšetkým ich odklon od

totalitnou komunistickou ideológiou predpisovanej a nanucovanej metódy socialistického realizmu, prejavujúci sa najmä v posune tematického a významového dôrazu z kolektívu na jednotlivca, čiže na literárne zobrazenie životného sveta konkrétneho človeka, situovaného najčastejšie do súčasnosti, alebo zriedkavo, napríklad u Ladislava Baleka a Ivana Habaja, i do minulosti. Najlepším dokladom takejto pozmenenej spisovateľovej perspektívy v slovenskej literatúre v 60. rokoch minulého storočia je povedzme i fakt, že svoju prvú zbierku noviel z roku 1963, z ktorej je jedna zaradená i do prítomnej antológie (Potápača priťahujú pramene mora), Ján Johanides pomenoval Súkromie.

To, čo však celý tento výber navonok rozdielnych textov najviac sceľuje a v čom iste vidieť aj osobnú pečať jej zostavovateľa, je celková atmosféra vyžarujúca z väčšiny próz, ktorú evokuje už samotný názov antológie: čierna farba radosti. Toto oxymoronické spojenie, „vypožičané“ z názvu rovnako pomenovanej poviedky Rudolfa Slobodu, možno vnímať aj ako určitú minidefiníciu melanchólie, čiže špecifického ambivalentného pocitu, v ktorom sa prelínajú smútok a radosť či pesimizmus a optimizmus. Ak parafrázujeme známe verše Laca Novomeského, väčšinu próz v antológii teda charakterizuje smutné hovorenie o radosti a vyvolané je zrejme okrem spisovateľovou vrodenou melancholickou povahou, iste i celkovým ovzduším života v totalitnej spoločnosti, teda jeho deprimujúcim uvedomovaním si tragiky doby, v akej sa ocitol, ale zároveň aj jeho vitalistickým odhodlaním nevzdať sa vlastnej tvorby, respektíve života.

Antológia Crna boja radosti sa končí kratším doslovom, v ktorom zostavovateľ a prekladateľ Michal Harpáň v skratke načrtol prierez dejín slovenskej literatúry, najmä prózy, v druhej polovici 20. storočia, doplnený pritom biografickými medailónmi a primeranými kritickými poznámkami o jednotlivých spisovateľoch a ich tvorbe. Všetko to, spolu so samotnými prózami zaradenými do antológie, umožňuje srbskému čitateľovi aspoň sčasti, no spoľahlivo nahliadnuť na podoby a premeny slovenskej prózy v druhej polovici 20. storočia.

• KULTÚRA •

RECENZIA

Pramene aj k dejinám Slovákov v Srbsku (Claude Baláž: Slovenské vysťahovalectvo. Dokumenty VI. Martin : Matica slovenská, 2016) Jaroslav Čiep

E

dícia Slovenské vysťahovalectvo. Dokumenty. bola založená v roku 1969 ako programový začiatočný krok Slovenskej akadémie vied na štúdium dejín slovenského vysťahovalectva a života zahraničných Slovákov.

Edícia „poskytuje autentické materiály k závažnému procesu v slovenských národných dejinách, akými sú vnútorné i vonkajšie migračné pohyby, ktoré značne vplývali na vývoj hospodárskych, sociálnych, kultúrnych a politických pomerov na Slovensku. Tento proces sa stal jedným zo závažných faktorov, ktoré pôsobili v oblasti udržania a rozvoja národného povedomia a identity“, zmieňuje sa Claude Baláž v edičnej poznámke. Edíciu naštartovali František Bielik a Elemír Rákoš. Prvý zväzok vyšiel tlačou roku 1969, druhý 1975, tretí 1976, štvrtý 1985, piaty, ktorý podpisuje C. Baláž, 1990, a po 26 rokoch napokon aj šiesty zväzok tejto už pozabudnutej edície.

V piatom zväzku zostavovateľ C. Baláž, dlhoročný pracovník odboru pre zahraničných Slovákov Matice slovenskej, pozornosť upriamil na krajanov v západnej Európe. Preto aj podtitul knihy znie Pramene k dejinám slovenského vysťahovalectva do Francúzska a Belgicka v rokoch 1920 – 1945. V šiestom zväzku zostavovateľ fókus rozšíril aj na ostatné časti Európy a ďalšie svetadiely. „Cieľom šiesteho

zväzku je nadviazať na predošlé zväzky publikovaných dokumentov a priblížiť na základe výberu archívnych dokumentov dejiny vzťahov a stykov Matice slovenskej s krajanmi v zahraničí v rokoch 1919 – 1947. Vznik spoločného štátu Čechov a Slovákov – Československej republiky v roku 1918, ale i nový ekonomický a politický poriadok vo svete, sa odrazili i v slovenskom vysťahovalectve. Oživenie Matice slovenskej v roku 1919 patrí k najvýznamnejším medzníkom v dejinách slovenského národa, ktoré vyvolalo medzi Slovákmi v zahraničí obrovský ohlas, ako o tom svedčia aj zachované dokumenty uložené v Archíve Matice slovenskej v Martine. Od vzkriesenia Matice slovenskej sa datujú jej prvé kontakty so slovenskými vysťahovalcami v zahraničí. Po druhej svetovej vojne sa väčšina organizácií a spolkov pôsobiacich medzi krajanmi snažila obnoviť popretŕhané kontakty,“ uviedol Baláž. Šiesty zväzok obsahuje ano-

tovaný výber dokumentov, dovtedy zväčša nepublikovaných, usporiadaných teritoriálne abecedne podľa jednotlivých krajín, ako i chronologicky, tiež úvodnú štúdiu a registre. Strany 104 až 145 v knihe zachytávajú život a korešpondenciu predstaviteľov krajanského života v bývalej Juhoslávii. Ide o výzvy a prosby o pomoc pri zásobovaní knihami alebo pobytov na Slovensku z pospolitej čitárne zo Starej Pazovy, Záhrebu, Kovačice, Dobanoviec a ďalších dedín, či študentov gymnázia v Petrovci, akademikov z Iloka, listy slovenských učiteľov a iné.

Vzácna a podnetná je však korešpondencia týkajúca sa založenia Matice slovenskej v Srbsku, či zaslania odborníkov zo Slovenska preskúmať krajanskú menšinu v Juhoslávii v povojnovom období, čoho výsledkom neskôr boli aj vzácne monografické diela Jozefa Štolca, Rudolfa Bednárika, Branislava Varsíka, Andreja Melicherčíka, Andreja Mráza a ďalších vedcov.

VÝSTAVA UMELECKÝCH PRÁC RADA VAN LADOMERSKÉHO

Potešili aj Kysáčanov Elena Šranková

V

Galérii SND v Kysáči bola v piatok 31. marca vernisáž umeleckých diel Rada Van Ladomerského. Michal Madacký, vedúci Galérie SND, sa v úvodnom príhovore poďakoval Márii Raspírovej, riaditeľke Galérie insitného umenia v Kovačici, za pomoc v realizácii výstavy v Kysáči. Hostí okrem M. Madackého pozdravil aj Rastislav Surový, čestný predseda MSS a predseda MOMS Kysáč, a pripomenul výročie obnovenia Matice. O svojej tvorbe, ktorá ide v dvoch rozdiel• KULTÚRA •

Z vernisáže v Galérii SND

nych štýloch, sa zmienil autor Radomerský. Ide o štýly pop-art a insit. Mottom autora, ktorý v Kysáči vystavuje, je: „Obraz má potešiť dušu človeka.“ Výstavu otvorila Oľga Beňová, konzulka SR v Srbsku. Ináč obrazy tohto umelca zo Slovenskej republiky si už pozreli Kovačičania, Novosadčania a Petrovčania.

Počas výstavy na gitare hral Marek Wolf a k umeleckým dojmom z vernisáže okrem obrazov prispeli spevom ženská a mužská spevácka skupina KC Kysáč za sprievodu Ondreja Maglovského.

14 – 15 /4745 – 4746/ 8. – 15. 4. 2017

47

Kultúra Z OBECNEJ PREHLIADKY DETSKEJ DIVADELNEJ TVORBY V STAREJ PAZOVE

V jemnom poklese Anna Lešťanová

V

Staropazovskej obci sa tohtoročná obecná prehliadka detskej divadelnej tvorby konala od konca februára do konca marca. Na prehliadke sa zúčastnili štyri divadelné predstavenia: dve zo starobánovskej ZŠ Slobodana Savkovića a dve zo staropazovskej ZŠ hrdinu Janka Čmelíka. Členovia divadelnej sekcie staropazovskej školy zahrali predstavenia Ferenca Molnára Deti z Pavlovskej ulice, v réžii Aničky Balážovej, Lýdie Gedeľovskej, Kataríny Hricovej a Ivana Ječmena (v slovenskej reči), a Branislava Nušića Kirija, v réžii Savu Đurđevića (v srbskej reči).

Podľa rozhodnutia selektora

Alexander Bako

prehliadky Alexandra Baka do oblastnej prehliadky detskej divadelnej tvorby, ktorá bude v apríli v Pećinciach, postúpili dve predstavenia: Deti z Pavlovskej ulice a Ach, tá láska (Ah, ta ljubav)

zo starobánovskej školy, v réžii Radojky Šljukićovej.

Ako uviedol selektor Bako: „Kvalita tohtoročných predstavení na obecnej prehliadke detskej divadelnej tvorby je v jemnom poklese a badať aj menší počet predstavení. Vyjadrujem poľutovanie, že sa po rokoch na prehliadke nezjavili deti z Novej Pazovy, Surduku a z pazovských základných škôl Simeona Aranického a Boška Palkovljevića-Pinkiho. Už tradičná účasť detských divadelných predstavení ZŠ hrdinu J. Čmelíka a S. Savkovića nasvedčovala, že tieto divadlá budú kvalitné a v divadelnom zmysle kompletné, s dobrým hereckým obsadením, trefnými kostýmami a funkčnou scénografiou.“

Predstavenie Deti z Pavlovskej ulice si selektor Bako pozrel 4. marca a zhodnotil ho takto: „Môžem povedať, že Anička Balážová urobila úspešne dramatizáciu literárneho diela.

Pritom je to zohraný súbor, má dobrú výslovnosť, aj scénický pohyb. Učitelia a profesori, ktorí podpisujú réžiu, mali na starosti i scénografiu a dobrý výber hudby. Problémy v predstavení sa prejavujú v nedostatočnom využití scénografie a svetelných efektov. A predstavenie si vyžaduje účinnejšie ukončenie. No bez ohľadu na uvedené, väčšia zohranosť určite prispeje i k dynamickosti predstavenia, ktoré je všeobecne už teraz veľmi dobré na sledovanie.“ Predstavenie Ach, tá láska si selektor pozrel 29. marca a konštatoval, že ide o solídne divadlo, ktoré si vyžaduje čím viac hraní.

Až na malé nedostatky ponúka pekný divadelný zážitok.

OSLAVY DŇA ŠKOLY V KULPÍNE

V znamení lásky Katarína Gažová

šachový turnaj.

Oslavy vyvrcholili v piatok slavy Dňa školy, ktoré sa 30. marca. Predpoludním si vo niesli v znamení témy − lás- volejbale sily a zručnosti zmerali ka, začali v stredu 29. mar- učitelia a žiaci, a potom aj žiaci medzi sebou. Do večerného kultúrno -umeleckého programu v Dome kultúry boli zaradené výstupy v znamení ústrednej témy osláv, teda lásky.

Vystúpil žiacky chór, žiaci nižších ročníkov tancovali rytmiku, nechýbali divadelné scénky.

Riaditeľka ZŠ J. A. Komenského Jovanka Zimová srŠkolský dvor zakvitol srdiečkami dečne vítala hostí ca. Žiaci z papierov vystrihovali programu, menovite predsedu srdiečka a na ne napísali odkaz Báčskopetrovskej obce Srđana o láske alebo priateľstve. Potom Simića, a osobitne sa zavďačila nimi skrášlili školský dvor. Vo bývalým kolegom – učiteľom štvrtok bola usporiadaná súťaž penzistom, že znovu prišli s teČo vieš o doprave? a šachová rajším kolektívom školy osláviť sekcia školy zorganizovala žiacky tento sviatok.

O

48

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

PRVÁCI ZAČLENENÍ DO KNIŽNICE. Medzinárodný deň detskej knihy, ktorý si pripomíname 2. apríla – v deň narodenia významného dánskeho spisovateľa Hansa Christiana Andersena (2. 4.

1805 – 4. 8. 1875) – Ľudová knižnica Dositeja Obradovića v Starej Pazove usporiadala peknú akciu: začlenenia prvákov z tamojších základných škôl. V piatok 31. marca Detské oddelenie knižnice navštívilo 36 prvákov ZŠ hrdinu Janka Čmelíka. Žiaci z oboch tried – slovenskej a srbskej dostali členské karty a po príhovore riaditeľky knižnice Dragany Milašovej nasledoval miniprogram.

Najmladší čitatelia sa kamarátili s Dijanou Vlajinić-Dragin zo Starej Pazovy, ktorá im na ukážku prečítala i dve svoje detské poviedky.

V mene prvákov sa za prijatie poďakoval prednesom krásneho slova po slovensky Dávid Simendić. V pondelok 3. apríla do knižnice zavítali žiaci prvých ročníkov pazovských základných škôl Simeona Aranického a Boška Palkovljevića-Pinkiho. Na snímke: Prváci ZŠ hrdinu J. Čmelíka s Dijanou Vlajinić-Dragin.

A. Lš.

• KULTÚRA •

JARNÁ VÝSTAVA ZVUS. Vo štvrtok 30. marca v Umeleckom pavilóne Cvijety Zuzorićovej v Belehrade slávnostne otvorili tradičnú Jarnú výstavu Združenia výtvarných umelcov Srbsk a. Ide o najvýznamnejšiu revuálnu výstavu v krajine. Tradícia, ktorá pretrváva viac desaťročí, renomé a povesť, ktorú táto výtvarná prehliadka má, boli dôvodom, že sa na súbeh prihlásilo 146 umelcov. Umelecká rada vybrala práce 127 umelcov rozličných štylistických a médiových orientácií a generácií. Medzi vystavenými je aj obraz Michala Ďurovku, akademického maliara z Kysáča (na fotke). Ide o olejomaľbu na plátne Modrá rovina (50 x 70 cm). Tohto roku sa po Belehrade Jarná výstava presťahuje do Nišu, kde bude otvorená 18. mája v Galérii Srbsko. Idea decentralizácie v umení, čiže usporiadanie Jarnej výstavy v iných mestách, bude pokračovať v Trebinji, v Republike Srbskej. Výstava v Belehrade trvá do 23. apríla.

E. Š.

Výzva

na účasť na 47.

Folklórnom festivale Tancuj, tancuj... Ústav pre kultúru vojvodinských Slovákov spolu s organizátormi festivalu vyzývajú folklórne súbory, spevácke skupiny a orchestre, aby sa zúčastnili na 47. Folklórnom festivale Tancuj, tancuj...

47. Folklórny festival Tancuj, tancuj... sa uskutoční v sobotu 27. mája 2017 v Hložanoch.

Prosíme odborných pracovníkov v ustanovizniach, v spolkoch alebo v združeniach, aby do ÚKVS najneskoršie do 20. apríla 2017 zaslali vyplnenú písomnú prihlášku na festival, ktorú môžete nájsť na portáli: http://www.slovackizavod.org.rs/konkursi/ pregled/15665 Písomné prihlášky treba zaslať na mailovú adresu ÚKVS: office@slovackizavod.org.rs alebo poštou na adresu: Ústav pre kultúru vojvodinských Slovákov Ul. Njegošova 16/II/7 21 000 Nový Sad • KULTÚRA •

A P R Í LOV Ý VZLET prináša príspevky o Streleckom klube Tatra Kysáč, rakúskej študentke ekonómie s padinskými rodinnými koreňmi, balkánskej zábave na Slovensku, tanečnom programe Bratislavského bálu a 300. výročí od narodenia Márie Terézie. V rubrike Info-svet sa tentoraz hovorí o inteligentných autách, rubrika PC hry píše o diele Psychonauts in the Rhombus of Ruin, tiež možno čítať o filmovom umení (Gold, The Exorcist) a súčasnej rockovej hudbe (The Pretty Reckless, Dropkick Murphys). Literárno-výtvarná príloha Rozlety obsahuje nové literárne a výtvarné práce našich mladých autorov, ako aj recenziu knihy Detstvo našich predkov Kataríny Mosnákovej-Bagľašovej a výber zo súčasnej slovenskej poézie (Viera Benková). Väčší priestor je venovaný módnym aktualitám, sú tu tiež Jazykové poučky, enigmatika, dva komiksy, vtipy a iné zaujímavosti.

S. L. Čítajte Vzlet!

„Utrhli popust!“ Anna Horvátová

S

loveso utrhnúť sa v spisovnej slovenčine používa na vyjadrenie významu odtrhnúť: – utrhnúť prvé ruže, odtrhnúť kvet, odtrhnúť žiaka od zlozvyku, nemôže odtrhnúť oči od peknej dievčiny (so záľubou sa pozerať na niečo / niekoho), odtrhnúť si od úst (zriecť sa potrebného) a aj – vziať, ubrať, odobrať, napríklad: ubrať si / utrhnúť si čas na niečo; uberie, kde sa dá. Nedokonavý význam utŕhať sa používa na vyjadrenie tupenia, osočovania: utŕhali na cti. Zvratné sloveso utrhnúť sa vyjadruje odtrhnúť sa: pes sa utrhol z reťaze, ale aj vychytiť sa, schytiť sa: zrazu sa utrhne a niet ho celý deň.

My sa tu chceme venovať našskému slovesu „utrhnúť“, ktoré nie je z jazykovej stránky v poriadku. Je to vlastne copy – paste srbského slova ukinuti. V našom dolnozemskom jazykovom spoločenstve skutočne možno všeličo „utrhnúť“, povedzme: „utrhnúť popust“ žiakom na autobusové lístky, „utrhnúť školu“, „utrhnúť“ vyučovací predmet, „utrhnúť“ zákon, „utrhnúť“ autobusovú linku. V týchto prípadoch a nespočetných

iných je sloveso „utrhnúť“ z hľadiska spisovnej slovenčiny nenáležité – treba ho nahradiť slovesom zrušiť. A pre tých, ktorí sa pozabudli, že je aj slovo popust srbské, informácia navyše, že je srbské slovo popust v slovenčine zľava, akcia. Uvedené nenáležité príklady majú znieť takto: zrušiť zľavy žiakom na autobusové lístky, zrušiť školu, zrušiť vyučovací predmet, zrušiť zákon, zrušiť autobusovú linku. My ako slovensko-srbskí bilingvisti sme podľa nejakej logiky uzavreli, že aj v tomto prípade srbskému slovu ukinuti zodpovedá slovenské utrhnúť – čo je vlastne omyl = zodpovedá mu slovo zrušiť – lebo sú nám dobre známe slovensko-srbské dvojice slov trhať – kidati, odtrhnúť – otkinuti, pretrhnúť – prekinuti. O omyl ide aj pri medzijazykových homonymách zrušiť a srušiti.

Tu treba dávať pozor, lebo slovenské slovo zrušiť a srbské slovo srušiti neznamenajú to isté. Srbskému slovu srušiti v slovenčine zodpovedajú slová zbúrať, zrúcať, zvaliť, napr.: srušiti staru kuću, srušiti staru školu v slovenčine bude znieť: zbúrať / zrúcať / zvaliť / zváľať starý dom, starú školu a podobne.

14 – 15 /4745 – 4746/ 8. – 15. 4. 2017

49

L au r

k tóbr Š 15. o Z , 1 .

2 vá , a G rňo

a v Piv

nici

Marína Š a ZŠ hrdin gová, 4. 2, u Jank a Čmelíka vS

tarej Paz

ove

Okúzľujúce sviatky jari

á, 2. 3, Katarína Čechov Padine v ta Ti la ZŠ marša

Jarná krása sa rozhostila všade vôkol nás. Tešíme sa na každú zmenu v prírode, ktorá sa každodenne rozvíja a pučí. V jarnom období oslavujeme aj veľkonočné sviatky. Vy deti sa im tešíte najviac. Očakávate príchod zajačika a ste zvedavé, čo vám prinesie v košíčku. Farbami od výmyslu sveta okrášľujete veľkonočné vajíčka a chystáte sa na tradičné oblievačky. Tie sviatky jari sú také rôznorodé, zaujímavé a okúzľujúce. Práve preto nám je jarné obdobie ešte krajšie a sviatočnejšie.

Milé deti, aj my z Detského kútika vám prajeme krásne veľkonočné sviatky a v nich veľa radostných chvíľ!

Jar je najkrajším ročným obdobím Po dlhej zime prichádza jar. Všetci sa tešia tomuto ročnému obdobiu.

Jar je najkrajšie ročné obdobie. Všetko kvitne a krásne vonia.

Jarné slniečko vábi ľudí von. Príroda sa zobúdza zo zimného spánku. Trávička je zelená a mäkká ako perina. V ovocných sadoch kvitnú stromy. Ľudia sadia zeleninu do záhrad. Vtáčiky veselo spievajú. Na jar k nám priletia lastovičky a bociany.

Pracovité včeličky usilovne zbierajú med z kvetov. I zvieratká si poskakujú po poli. Najväčšiu radosť z jari majú deti. Tešia sa teplým dňom, ktoré sú dlhšie, a pritom sa môžu slobodne vonku hrať. Chlapci na zelenej trávičke hrajú futbal. Dievčatá trhajú žlté púpavy a pletú voňavé venčeky.

Všetci sú šťastní, že je teplejšie a môžu v poli pracovať a deti sa môžu na tráve pekne hrať.

Tomáš Kámaň, 2.

1, ZŠ 15. ok tóbra

v Pivnici

Melita Dobríková, 6. b, ZŠ Jána Kollára v Selenči

50

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

• DETSKÝ KÚTIK • •

Detský kútik

Alexand

er

íta Štú Š Ľudov Z , 2 .

1 Asodi,

áči ra v Kys Braňo Fábry , ZŠ hrdinu Ja 4. 2, nka Čmelík avS

tarej Pazov e

Krásna jar Prišla jar. Moje najlepšie ročné obdobie. A to preto, že rastú prvé jarné kvety. A pučia i stromy.

Už sa neobliekame tak teplo. Preto, že je vonku teplejšie ako bolo v zime. Jar sa mi taktiež páči preto, že sa môžeme ísť von hrať. Obdivujem jar, lebo vtedy príroda rastie.

Teodora Gorančićová, 2. 3, ZŠ maršala Tita v Padine

Zmeny v prírode Vonku je teplo, a to znamená, že prišla jar. Deti sa tešia, lebo sa môžu hrať na slniečku. Stromy sa zobudili a začali pučať. Záhrady sú plné ľudí: sadia, orezávajú stromy, poľnohospodári idú do poľa. Zvieratká sa tiež zobúdzajú zo zimného spánku a niektoré vtáčky sa vracajú z teplých krajov.

Ivona Širková, 2. 3, ZŠ maršala Tita v Padine

Valentína Činčuráková, šesťročná, Pivnica

• DETSKÝ KÚTIK •

Natália Rauzová,

pr váčka, ZŠ 15. ok

Ema Ubavinová, 2. a, ZŠ Jána Čajaka v Báčskom Petrovci

tóbra v Pivnici

14 – 15 /4745 – 4746/ 8. – 15. 4. 2017

51

RTV Panoráma TELEVÍZIA VOJVODINA 2 Piatok 7. apríla 19.30 Repríza rozhovoru so štátnym tajomníkom Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí Slovenskej republiky Lukášom Parízekom 20.00 Dobrý večer, Vojvodina Nedeľa 9. apríla 11.00 Dúhovka 11.30 Agrosféra Utorok 11. apríla 10.10 Paleta – výber najlepších vysielaní z produkcie Slovenskej redakcie RTV Vojvodina titulkovaných po srbsky na 1. programe TVV 17.30 Perličky – desaťminútový blok venovaný najmladším divákom Pondelok – sobota 18.00 Denník TERMÍNY REPRÍZOVÝCH VYSIELANÍ Piatok 21.30 Agrosféra Sobota 9.25 Dobrý večer, Vojvodina 11.20 Paleta Utorok 16.10 Paleta 17.00 Dúhovka Dúhovka. Reportáž pod názvom Víťazný pád chmeliarstva nahraná je pred štyrmi rokmi a znázorňuje zlaté časy tohto poľnohospodárskeho odvetvia.

Ani nie tak dávno početné rodiny v Báčskom Petrovci a v okolí mali chmeľnice, z ktorých obstojne žili, až pokiaľ sa situácia s touto surovinou drasticky nezhoršila.

Agrosféra. Druhá časť nedeľného bloku a prvá jarná poľnohospodárska relácia bude venovaná aktuálnym prácam na poliach. Ústrednou témou bude jarná sejba v našich prostrediach. Samozrejme, nevystanú ani príspevky z ďalších odvetví poľnohospodárskej produkcie a významné informácie pre výrobcov.

52

www.hl.rs

RÁDIO NOVÝ SAD 3 Predpoludňajší program Každý pracovný deň 8.00 – 10.00 Sobota 8.00 Správy 8.30 Aspekty 9.00 Správy Týždeň 8.00 8.05 9.00 9.05 9.30

Nedeľa Správy Vysielanie pre dedinu Správy Pohľady k výšinám Vysielanie pre deti

Popoludňajší program 14.45 Slovenská ľudová hudba (sobota) 15.00 Správy 15.05 Rádiošport (pondelok) Kronika našich osád (utorok) Hudobné vysielanie (streda) Inteen (streda o 16.00) Súzvuky (štvrtok) Z každého rožka troška (piatok) Kaleidoskop (sobota) 15.30 Zo sveta hudby – zábavná hudba (nedeľa) 16.00 Motívy (nedeľa) 17.00 Rozhlasové noviny 17.15 Vejár hudobných vysielaní Slovenská ľudová hudba (sobota) Nočný program 23.00 Rozhlasová hra pre dospelých (utorok) 24.00 Slovenská tanečná, ľudová a umelecká hudba (nedeľa)

TV PETROVEC Pondelok – sobota 18.25 Začiatok vysielania 18.30 Zahraničný denník 18.50 Hit dňa, Moľa / Klenoty, Citáty 19.00 Zvon, spravodajská relácia 19.15 Kreslený film 19.50 Hit dňa, Reklamy 20.00 Filmy: Piatok 7. apríl – Nezlomný Sobota 8. apríla – 96 hodín – Zúčtovanie Pondelok 10. apríla – Vraždy v Pyle Utorok 11. apríla – Moje leto v Provence Streda 12. apríla – Vlk zabijak Štvrtok 13. apríla – O hlúpej žene 21.45 Hit dňa, Moľa / Klenoty, Citáty, Reklamy, Zvon 23.00 Záver vysielania Nedeľa 9. apríla 17.00 Film: Luskáčik 18.30 Hit dňa, Reklamy, zostrih Molí 19.00 Zvon, prehľad udalostí týždňa 20.00 Kolážová relácia Nedeľa s vami 22.00 Film: Clarissino tajomstvo 24.00 Záver vysielania Každý pondelok 20.00 Hudobný mix Každý piatok 18.15 Výber z programu TV Kovačica

TV STARÁ PAZOVA

Každú sobotu 18.15 Výber z programu TV Pančevo

Utorok – sobota 17.00 Správy 22.00 Správy Nedeľa 13.00 S vami a pre vás S vami a pre vás je kolážové vysielanie, ktoré obsahuje aktuality zo staropazovského prostredia, ako i z iných slovenských prostredí.

V rámci hodinového vysielania je aj náboženská časť pod názvom Hrad prepevný. Repríza v pondelok a stredu o 14.00, resp. o 22.05.

Informačno-politický týždenník

Z ovzdušia festivalu DIDA

TV OBCE KOVAČICA Klenotnica (nedeľa, utorok, piatok) 16.00 – 18.00 Nedeľa 9. apríla 16.00 Kronika týždňa Slovo na týždeň Tradičné slovenské jedlá (Ženský spolok Padina) Utorok 11. apríla 16.00 Na podujatí Jarné čaro, pestrá ponuka kvetov a včelích výrobkov Súťažili recitátorky z Banátu Rozprávkovú Noc s Andersenom strávili aj žiaci kovačickej základnej školy Piatok 14. apríla 16.00 Z archívu: Festival Letí pieseň, letí 2014 Film: Zem

RÁDIO KOVAČICA Na modrej vlne – každý pracovný deň 15.05 Správy z regiónu 15.30 Stalo sa na dnešný deň 16.00 Správy z Kovačickej obce 16.10 Hlas ľudu ponúka (každý piatok) 16.20 Kalendárium 16.25 Udalosti dňa 16.55 Citáty do vrecka 17.00 Šport, Medicína, Školstvo, Poľnohospodárstvo, Kultúra 17.15 Zaujímavosti zo sveta 17.30 Humor 18.00 Správy z Kovačickej obce 18.10 Zaujímavosti zo sveta 18.15 Šport, Medicína, Školstvo, Poľnohospodárstvo, Kultúra 18.20 Citáty do vrecka 18.40 Poézia • RTV PANORÁMA •

KRÍŽOVKA ČÍSLO 14/15 RÁDIO PETROVEC

RÁDIO STARÁ PAZOVA Utorok – piatok 18.00 Servis Na dnešný deň Meniny 18.15 Volíme melódiu dňa 18.30 Aktuality z obce a iných osád Poučky zo slovenčiny (streda) 19.00 Denník, informatívne vysielanie 19.15 Hudba 19.30 Oznamy, hudba a reklamy 20.00 Z nášho uhla, udalosti a ľudia Náboženské vysielanie Živé vody (streda) Tematické vysielanie Z minulosti (štvrtok) Sobota 15.00 Servis Na dnešný deň Meniny, Reklamy 16.00 Správy 16.05 Zvončeky, detské vysielanie 16.30 Oznamy a drobné oznamy 17.00 Volíme melódiu týždňa, resp. mesiaca, hudba a reklamy 18.05 Repríza štvrtkovej relácie Z nášho uhla 19.00 Nová relácia Aktuality z Vojvodiny, na spoločnej vlne rozhlasové stanice Báč, Báčsky Petrovec, Kysáč, Kovačica a Stará Pazova 19.30 Oznamy, drobné oznamy a z našich osád 20.00 Aktuality z mesta, repríza utorkovej relácie Z nášho uhla Nedeľa 7.00 Servis Na dnešný deň Meniny 7.30 Oznamy, hudba a reklamy 8.00 Správy 8.05 Hudba, servis 8.30 Slovo nášho Boha, náboženské vysielanie 9.00 Správy 9.05 Hudba a aktuality 9.30 Oznamy, hudba a reklamy

NOVOSADSKÁ TELEVÍZIA Každý pracovný deň 15.15 Objektív v slovenskej reči

• RTV PANORÁMA •

Utorok – piatok 10.40 Hit dňa 14.00 Dozvuky Sobota 10.00 Aktuality z Vojvodiny Nedeľa 10.00 Retrospektíva týždňa

V tajničke je pomenovanie nedele pred Veľkou nocou.

autorka: ANNA BIČIAROVÁ

1. časť mával opyt. zvratné tajničky plody zámeno zámeno

VOKA časť Sarajeva

Eduard (hypokr.)

Nedeľa 9. apríla Repríza relácie Dobrý deň

Streda 12. apríla 13.00 Dobrý deň, kolážová relácia

haluz

Nemecko

Taliansko

2. časť tajničky

postoj

vpíšte ÁV HLAS ĽUDU

Slovensko

solm. slabika

prevetrával augsburské vyznanie vykonával

Oleg Lomonosov značka tónu zato

klopala, ťukala kyslík

TV VOJVODINY program vysiela na nasledujúcich kanáloch: pre územie Nového Sadu na 48., pre územie Subotice na 40. a pre územie Vršca na 39.

Program v slovenskej reči sa vysiela na Druhom programe RÁDIO NOVÝ SAD Program v slovenskej reči sa vysiela na vlnovej dĺžke 100 a 107.1 MHz TV PETROVEC Program sa vysiela na kanáli 55; www.tvpetrovec.com; RÁDIO PETROVEC Program sa vysiela na vlnovej dĺžke 91.4 MHz TELEVÍZIA OBCE KOVAČICA Program sa vysiela na kanáli 52 RÁDIO OBCE KOVAČICA Program sa vysiela na vlnovej dĺžke 93,2 MHz RÁDIO STARÁ PAZOVA Program v slovenskej reči sa vysiela na vlnovej dĺžke 91.5 MHz TV STARÁ PAZOVA Program v slovenskej reči sa vysiela prostredníctvom lokálneho káblového operátora na kanáli 60 TELEVÍZIA PANČEVO Program sa vysiela na kanáli 39 NOVOSADSKÁ TELEVÍZIA Program sa vysiela na kanáli 60

vpíšte VEM horská lúka

kapustovitá rastlina

tebe

7.00

jeden ženské meno úplná kontinent

maľované veľkonočné vajce

Slovenská hudba každý deň 5.00 – 15.00.

Svetová hudba každý deň 15.00 – 5.00. vpíšte

TELEVÍZIA PANČEVO

liter

číslovka toho roku

speváčka Nikolić

Vlada

vpíšte Divljan Ž Ó T ženské meno

volt

rezaním získala

ilínium

veda o stavbe organizmov

AS HL DU ĽU

bľabotal

ROZLÚŠTENIE KRÍŽOVKY ČÍSLO 13 VODOROVNE: operoval, prvok, LO, riad, lep, av, ikona, vrana, At, alasi, A, sto, á, m, usmernil, skalnatá, eý, elas, D, dá, erk, Andrej, a TAJNIČKA: ANDREJ PRIVRATSKÝ

Správne rozlúštenie KRÍŽOVKY 11 z čísla 11 Hlasu ľudu z 18. marca 2017 bolo: VIERA BENKOVÁ. Odmenu – knižné vydanie z produkcie NVU Hlas ľudu za správne rozlúštenie uvedenej krížovky získala: VLASTA PARKÁNIOVÁ, Ul. bratislavská č. 9, 21 470 BÁČSKY PETROVEC. BLAHOŽELÁME. Správne rozlúštenia aj naďalej zasielajte DO 5 DNÍ ODO DŇA VYDANIA NAŠICH NOVÍN na adresu: NVU Hlas ľudu, Bulvár oslobodenia 81/V, poštový priečinok 234, 21 000 Nový Sad, PRE KRÍŽOVKU, alebo mailom na adresu: obsustova@hl.rs

14 – 15 /4745 – 4746/ 8. – 15. 4. 2017

53

Oznamy POSLEDNÁ ROZLÚČKA so spolužiačkou

KATARÍNOU RAGOVOU

SMUTNÁ SPOMIENKA Uplynie rok, čo ma opustil milovaný manžel

rod. Jagošovou učiteľkou vo výslužbe z Nového Sadu rodom z Petrovca

JÁN BUJZÁŠ

PAVEL KRÍŽ 18. 8. 1945 – 16. 4. 2016 z Jánošíka

Tichú a trvalú spomienku na ňu si zachovajú spolužiačky Učiteľskej školy v Petrovci generácia 1955/56

SMUTNÁ SPOMIENKA

na nášho milovaného manžela a otca

Smútok a ticho dolieha na môj dom, veľmi mi chýbaš, manžel môj, v ňom.

Len ten, kto stratil, koho mal rád, pochopí, čo je bolesť a žiaľ.

Nikdy na Teba nezabudne manželka Anna

JANKA TAKÁČA

1. 8. 1945 – 8. 4. 2012 – 2017 z Kovačice

SMUTNÁ ROZLÚČKA so švagrom

Často si na Teba spomíname, na Tvoju lásku a dobrotu nezabúdame.

Tvoja manželka Milena, syn Janko a syn Jarko s manželkou Zuzkou a malou Leou

IVANOM HRUBÍKOM 18. 4. 1957 – 21. 3. 2017 z Hložian

SMUTNÁ SPOMIENKA na nášho milého brata

JANKA TAKÁČA

1. 8. 1945 – 8. 4. 2012 – 2017 z Kovačice Len kyticu kvetov na hrob Ti môžeme dať a pekné spomienky na Teba zachovávať.

Sestry Zuzana Vargová a Eržika Jašková s rodinami

Navždy zostaneš v našich spomienkach.

Rodina Severíniová

BOĽAVÁ SPOMIENKA

Dňa 5. apríla 2017 uplynul rok, čo ma opustil môj milovaný manžel

MICHAL ČOBRDA

SMUTNÁ SPOMIENKA

29. 9. 1954 – 5. 4. 2016 – 2017 z Pivnice

na

JÁNA TURČANA z Báčskeho Petrovca

Na Teba si spomínajú Ondro, Paľko a teta

54

www.hl.rs

BOLESTIVÁ SPOMIENKA

Dvadsať rokov uplynulo od toho 4. apríla 1997, keď si nás zanechal vo veľkom smútku a žiali

Život vyhasol bez posledných slov rozlúčky.

Osud bol krutý, žiaľ ešte väčší.

Pusto a prázdno, ktoré zostalo po Tebe, nedá sa ničím vynahradiť.

Chýbajú mi Tvoje kroky, Tvoja pomoc a rada, Tvoja veľká láska a dobrota.

Na Teba spomína zarmútená manželka Anna

Informačno-politický týždenník

1937 – 1997 – 2017 z Petrovca Navždy prestali pre Teba hviezdy svietiť, už navždy prestalo pre Teba slnko hriať, ale tí, čo Ťa mali radi, nikdy neprestanú na Teba spomínať.

Tvoji najmilší: manželka Katarína, syn Janko a sestra Zuzana Valentíková s rodinou

SMUTNÁ SPOMIENKA

Uplynulo šestnásť rokov, čo nás navždy opustila milovaná dcéra

SLAĐANKA MILETIĆOVÁ – DUŠA

13. 4. 2001 – 2017 z Kysáča

Tá rana v srdci bolí a zabudnúť nedovolí.

Osud nevráti to, čo nám vzal.

Zostali nám len spomienky a veľký žiaľ.

Zarmútení: mama Ruženka a tata Peter

SPOMIENKA

SAMKO KRNÁČ

17. 10. 1947 – 8. 4. 2015 – 8. 4. 2017 z Báčskeho Petrovca

Už dva roky Ťa nemáme, ale predsa si s nami.

Spomienku na Teba sme si navždy uchovali v našich srdciach.

Manželka Irena a dcéra Kristína • OZNAMY •

Oznamy BOĽAVÁ ROZLÚČKA

POSLEDNÁ ROZLÚČKA

s milovanou dcérou

KATARÍNOU BENŠOVOU 1963 – 2017 z Hložian

Umrela dcéruška, jediná potecha matky.

Ako keď púčok ružový uvädne sladký.

Zomrela, uvädla do cela a biela dušička letela.

Letela, letela, jak anjel milý, a hneď ju uzrel náš Boh jediný.

V náruči anjela poslal ju do neba, kde iné dušičky žili.

KATARÍNA RAGOVÁ

rod. Jagošová 1. 11. 1935 – 30. 3. 2017

Zarmútená mama

BOĽAVÁ ROZLÚČKA

Po dlhej a ťažkej chorobe nás navždy opustila

hlasludu.info www.hl.rs

Tichú spomienku navždy si na Teba zachováme. V našich srdciach zostaneš natrvalo.

Zarmútené sestry Zuzana a Anna s rodinou

SMUTNÁ SPOMIENKA

Uplynie rok, čo nás navždy opustil manžel, otec a starký

PAVEL MADACKÝ

16. 10. 1941 – 12. 4. 2016 – 2017 z Kysáča

KATARÍNA RAGOVÁ 1. 11. 1935 – 30. 3. 2017 z Nového Sadu rodom z Báčskeho Petrovca

V našich srdciach zostanú nám spomienky na Tvoju dobrotu a lásku.

Tvoj náhly odchod nás prekvapil.

Zostali srdcia zarmútené. Veľmi nám chýbaš.

Milovali sme Ťa, Ty si miloval nás, tú lásku v srdci nezničí ani čas.

Na Tvoju lásku a dobrotu si stále spomíname.

Manželka Mária a dcéry Mária a Anna s rodinami

Zarmútení: dcéra Jarmila s manželom, syn Jaroslav s manželkou, manžel Adam a vnúčence Sára, Filip a Lana-Elena

Mestská správa pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad na základe článku 29 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04 a 36/09) zverejňuje OZNÁMENIE o schválení rozhodnutia, že je potrebný odhad vplyvov a o určovaní rozsahu a obsahu Štúdie o odhade vplyvov na životné prostredie projektu Nositeľ projektu KOLOSEUM GRADNJA, s. s r. o., Nový Sad, Žitni trg číslo 7, podal žiadosť tomuto orgánu o rozhodovanie o potrebe po odhade vplyvov na životné prostredie projektu Výstavba objektov komplexu stanice na zásobovanie palivom výšky P, Državni put IB reda 21, Ruma – Nový Sad, na katastrálnej parcele číslo 4310/1, k. o. Petrovaradín, Mesto Nový Sad. Po uskutočnenom postupe Mestská správa pre ochranu životného prostredia dňa 4. apríla 2017 schválila rozhodnutie číslo VI-501-123/17, že je potrebný odhad vplyvov na životné prostredie a o určení rozsahu a obsahu Štúdie o odhade vplyvov projektu na životné prostredie.

Do predmetového rozhodnutia možno nahliadnuť v miestnostiach Mestskej správy pre ochranu životného prostredia, Rumenačka 110 a, Nový Sad, v pracovné dni od 10.00 do 15.00 h a na webovej stránke Mestskej správy pre ochranu životného prostredia www.environovisad.org.rs.

Zainteresovaná verejnosť môže vyjadriť sťažnosť proti tomuto rozhodnutiu v lehote 15 dní odo dňa jeho zverejnenia v prostriedkoch verejného informovania prostredníctvom tohto orgánu.

• OZNAMY •

Pokrajinský sekretariát pre urbanizmus a ochranu životného prostredia na základe článku 10 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04) zverejňuje OZNÁMENIE o podanej žiadosti o rozhodovanie o potrebe vypracovania Štúdie o odhade vplyvov na životné prostredie Nositeľ projektu Karin Komerc MD, s. s r. o., Veternik, Ul. Živorada Petrovića č. 8, podal žiadosť o rozhodovanie o potrebe po odhade vplyvov na životné prostredie projektu Bagrovanie riečneho nánosu z koryta rieky Dunaj od km 1263 + 500 do km 1264 + 000, na časti k. p. č. 4268/1, KO Veternik. Údaje a dokumentáciu zo žiadosti nositeľa projektu možno dostať k nahliadnutiu v miestnostiach Pokrajinského sekretariátu pre urbanizmus a ochranu životného prostredia, Bulvár Mihajla Pupina 16, Nový Sad (prízemie, kancelária č. 39).

Všetci záujemcovia v lehote 10 dní odo dňa zverejnenia tohto oznámenia môžu podať svoju mienku v písanej forme na adresu sekretariátu.

Oznamujte v Hlase ľudu 021/ 47-20-840 a 021/47-20-844 inzercia@hl.rs 14 – 15 /4745 – 4746/ 8. – 15. 4. 2017

55

Oznamy PREKLADY Úradné preklady zo srbského do slovenského jazyka pre budúcich študentov stredných a vysokých škôl na Slovensku z Vojvodiny za iba 10 eur za dokument, ako sú povolenie pre pobyt, zápis alebo dokumenty na vybavenie osvedčenia Slováka žijúceho v zahraničí.

Množstvové zľavy – zásielka dokumentov 5 a viacerých budúcich študentov (a stredoškolákov na SK) – 20-percentná zľava.

Preklady vyhotovuje prekladateľ zo zoznamu MSSR – teda bez overenia prekladu na Veľvyslanectve SR v Belehrade.

Kontakt: mobil: +421(0)949 851 480; e-mail: zaborsky7@gmail.com

DROBNÉ OZNAMY VYROBNY PROGRAM: – KOTLY NA PEVNE PALIVO, BIOMASU A PELETY – HORAKY NA PELETY – NEREZOVE KOMINY – AKUMULACNE NADRŽE

TESNÍME (dihtujeme) okná a dvere neopren gumou a vyrábame h a r m o n i k a d ve re a rolety; telefóny: 025/5827-710 a 060/5088-433.

Nositelia zlatých medailí za kvalitu na Novosadskom veľtrhu

NA PREDAJ servisované, zachované domáce spotrebiče a biela technika v Báčskom Petrovci; bližšie informácie na tel. č.: 064/2051445.

KOVAČICA Štúrova 69 tel./fax: 013/662-183 mob. 063/282-097 www.uniko.rs

ALBATROS, spol. s r. o.

Mliečany 61 , 92901 Dunajská Streda

Prijme vodičov na kamión, potrebné oprávnenie CE, lekárske potvrdenie, karta do tachografu Kontak: uher@albatros-group.sk Telefón: +421908084200

NA PREDAJ dom v Kulpíne, v Ulici maršala Tita 71.

Hlásiť sa na tel. č.: 063/8876674.

NA PREDAJ mäkké rezivo podľa špecifikácie s prepravou: hrady 1 m3 = 180 eur a laty 5 x 3 bežný meter = 0,30 eura. Volať na tel. č.: 021/63-50-088 a 060/63-50-088 od 7.00 do 21.00 h.

Mestská správa pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad na základe článku 29 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04 a 36/09) zverejňuje OZNÁMENIE o schválení rozhodnutia, ktorým sa poskytuje súhlas k Štúdii o odhade vplyvov na životné prostredie projektu – základňovej rozhlasovej stanice mobilnej telefónie NS2378_01 NS_Novi_Sad_Univereksport KODAR INŽENJERING, s. s r. o., Belehrad, splnomocnením nositeľa projektu VIP MOBILE, s. s r. o., Nový Belehrad, Ul. Milutina Milankovića č. 1ž, podal žiadosť o poskytovanie súhlasu k Štúdii o odhade vplyvov na životné prostredie projektu základňovej rozhlasovej stanice mobilnej telefónie – NS2378_01 NS_Novi_Sad_Univereksport, Ul. futoški put 93c, v Novom Sade, na katastrálnej parcele číslo 1771/1, k. o. Nový Sad II, Mesto Nový Sad. Po uskutočnenom postupe a návrhu technickej komisie Mestská správa pre ochranu životného prostredia dňa 30. marca 2017 schválila rozhodnutie číslo VI-501-104/17, ktorým sa poskytuje súhlas k predmetovej štúdii.

Do predmetového rozhodnutia možno nahliadnuť v miestnostiach Mestskej správy pre ochranu životného prostredia Rumenačka 110 a, Nový Sad, v pracovné dni od 10.00 do 15.00 h a na webovej stránke Mestskej správy pre ochranu životného prostredia www.environovisad.org.rs.

Proti tomuto rozhodnutiu možno začať súdne konanie v Správnom súde v lehote 30 dní odo dňa zverejnenia oznámenia o schválení rozhodnutia v prostriedkoch verejného informovania.

56

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

Mestská správa pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad na základe článku 10 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č.

135/04 a 36/09) zverejňuje OZNÁMENIE o podanej žiadosti o rozhodovanie o potrebe po odhade vplyvov na životné prostredie projektu Nositeľ projektu STEEL-IMPEX, s. s r. o., Sriemska Kamenica, Ulica vihorska číslo 35, podal žiadosť o rozhodovanie o potrebe po odhade vplyvov na životné prostredie projektu Dočasné skladovanie bezpečného kovového odpadu, vnútri komplexu Luka Nový Sad, Ulica kanálska, na časti katastrálnej parcely číslo 4142/39, k. o. Nový Sad I, Mesto Nový Sad. Údaje a dokumentáciu zo žiadosti nositeľa projektu možno dostať k nahliadnutiu v miestnostiach Mestskej správy pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad, Rumenačka 110, Nový Sad, v pracovné dni od 10.00 do 15.00 h.

Všetci záujemcovia v lehote 10 dní odo dňa zverejnenia tohto oznámenia môžu svoju mienku v písanej forme doručiť na adresu Mestskej správy pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad.

Na základe rozhodnutia Školského výboru Gymnázia Jána Kollára so žiackym domovom v Báčskom Petrovci č.: 84/1-15 z 19. 5. 2015 riaditeľka Gymnázia Jána Kollára so žiackym domovom zverejňuje OZNAM O PREDKLADANÍ PÍSOMNÝCH PONÚK NA PREDAJ SLUŽOBNÉHO VOZIDLA Gymnázium Jána Kollára so žiackym domovom oznamuje predaj, prostredníctvom predkladania písomných ponúk, služobného vozidla: 1. Predáva sa automobil značky Mercedes Benz, model 124 300 D, farba 7D metalíza, číslo karosérie WDB1241901F168122, číslo motora 60391210065003, sila motora 81, kategória osobné vozidlo, pohonné palivo diesel, počet miest na sedenie 5, rok výroby 1991, počet náprav 2, objem motora 2996, hmotnosť 1575, celková hmotnosť 2170, majiteľa Gymnázia Jána Kollára so žiackym domovom v Báčskom Petrovci, neregistrované vozidlo, za začiatočnú cenu 60.000,00 RSD. 2. Ponuka fyzických osôb má obsahovať: meno a priezvisko, adresu, číslo osobného preukazu, rodné číslo (JMBG) a telefónne číslo, ponúkanú cenu, kópiu potvrdenky o zaplatení depozitu, ako aj číslo účtu, na ktorý bude vykonané vrátenie depozitu.

3. Ponuka právnických osôb má obsahovať: meno a sídlisko právnickej osoby, daňové identifikačné číslo (PIB), identifikačné číslo (MB), podpis splnomocnenej osoby overený pečiatkou, telefónne číslo, meno a priezvisko kontaktnej osoby a ponúkanú cenu, kópiu potvrdenky o zaplatení depozitu, ako i číslo účtu, na ktorý bude vykonané vrátenie depozitu.

4. Zaplatenie depozitu vo výške 10 % určenej začiatočnej sumy treba vykonať na nasledujúci bežný účet: 840-1047666-27. Zaplatený depozit sa počíta pri zaplatení realizovanej predajnej sumy.

5. Vozidlo sa môže obhliadnuť v dňoch 18., 19. a 20. apríla 2017 od 9.00 do 13.00 h v lokalite Gymnázia Jána Kollára so žiackym domovom, 14. VÚSB č. 12, Báčsky Petrovec, po predchádzajúcej dohode s kontaktnou osobou.

6. Vozidlo sa predáva v obhliadnutom stave a nebudú sa prijímať žiadne reklamácie, ktoré sa vzťahujú na funkčnosť, vybavenie a technické charakteristiky vozidla.

7. Ponuka sa podáva písomnou formou, v uzatvorenej obálke na adresu Gymnázia Jána Kollára so žiackym domovom v Báčskom Petrovci, 14. VÚSB č.

12. Určená je komisia pre realizáciu konania predaja služobného vozidla predkladaním písomných ponúk, s pripomienkou „neotvárať, ponuka podľa oznamu o predaji služobného vozidla“. Právo účasti majú fyzické a právnické osoby, ktoré doručia ponuku do 21. 4. 2017 do 12.00 hodín.

8. Otváranie ponúk sa bude konať dňa 24. 4. 2017 o 11.00 hodine v služobných priestoroch Gymnázia Jána Kollára so žiackym domovom, 14. VÚSB č. 12, prvé poschodie, v zborovni.

Záujemcovia, ktorí neodovzdajú ponuku do určeného dátumu, alebo odovzdajú neúplnú prihlášku sa nebudú môcť zúčastniť konania verejnej súťaže.

9. Predmet predaja bude udelený tomu účastníkovi, ktorý ponúkne najvyššiu cenu. Trovy DPH (PDV), trovy prenosu vlastníctva, ako i trovy prepravy vozidla znáša kupujúci s najvýhodnejšou ponukou, s ktorým sa uzavrie zmluva.

10. Kupujúci je povinný zaplatiť celkovú hodnotu predajnej sumy (zníženú o výnos depozitu) na účet 840-1047666-27 vlastné prostriedky, záväzne uviesť „poziv na broj“ 102-17, v lehote 8 dní odo dňa realizovaného predaja. Kupujúci, ktorý nezaplatí plnú hodnotu predajnej sumy v naznačenej lehote, stráca právo na vrátenie depozitu a vozidlo sa znovu vystaví predaju.

11. Účastníkom, ktorí nekúpili vozidlo, zaplatený depozit sa vracia v lehote 7 dní odo dňa uzávierky predaja. Vrátenie depozitu právnickým a fyzickým osobám koná sa na doručený účet.

12. Bližšie informácie v súvise s oznamom – kontaktná osoba: Jozefína Sirácka, tel. č.: 021/780-167.

• OZNAMY •

Šport FUTBAL V ŠÍDE

Dejiny sa opakujú Stanislav Stupavský

V

dávnych rokoch 1970 a 1971 vo Futbalovom klube Radnički v Šíde nechceli veľa vkladať do futbalovej školy, a tak školiť svojich futbalistov.

Veď v tom období vo vedení FK Radnički boli vplyvné osoby, ktoré mohli zabezpečiť nadostač peňazí, aby do klubu doviedli skúsených futbalistov a vytvorili mužstvo na postup do vyššej súťaže.

Tak sa stalo, že skupina mladých šídskych futbalistov nemala viac miesta vo FK Radnički! Preto neprekvapila skutočnosť, že sa v ich hlavách zrodila idea, aby založili nový klub, v ktorom by hrávali futbal. A tak v roku 1971 v Šíde založili Futbalový klub Jednota.

Vyzerá, že sa toho roku 2017

dejiny opakujú. Znova pre skupinu mladých futbalistov nieto miesta v radoch Radničkého, a preto sa rozhodli prestúpiť do radov Jednoty. Pravda, títo hráči pre druhý šídsky klub v jarnej časti Obecnej ligy Šíd budú veľkými posilami, ale nie je dobre, že sa môžu naštrbiť vzťahy a vytvoriť nedôvera medzi dvoma klubmi!

Futbalová škola Jednoty má dlhú tradíciu, za sebou aj pozoruhodné výsledky, lebo dva roky mladé mužstvo hralo v Prvej lige s C. zvezdou, Partizanom, Vojvodinou a ostatnými členmi elity. Neskoršie si túto futbalovú školu prebral FK Radnički.

V snahe zabezpečiť si nových, mladých a kvalitných futbalistov, FK Jednota teraz prebral mužstvo mladších dorastencov FK Omladinac z Molovina. Predseda Jednoty Emil Chrček je presvedčený,

OBECNÁ LIGA ALIBUNÁR – PLANDIŠTE

N

• ŠPORT •

8 8 8 8 8 8 8 8

7 7 3 3 3 2 2 0

Lepší, a prehrali

N

Prokić, Đorđijevski, Pavlović; striedali: Staňo, Janković a Radulović Výsledky 8. kola: Crvena zvezda – Gaj 0 : 3, Graničar – Sloga 2 : 2, Naša Krajina – Mladost 2 : 2, Solunac – Jánošík 2 : 3.

1. Graničar 2. Jánošík 3. Naša Krajina 4. Gaj 5. Sloga 6. Mladost 7. Solunac 8. C. zvezda

nuť výsledky, ktoré zabezpečia postup do vyššej súťaže.

MESTSKÁ LIGA ZREŇANIN – A SKUPINA

Vladimír Gál

SOLUNAC – JÁNOŠÍK 2 : 3 (1 : 0)

a štarte jarnej časti majstrovstiev v obecnej lige Alibunár – Plandište Jánošíčania si v dedinke Banatski Sokolac sily zmerali s domácim Soluncom.

V prvom polčase domáci boli lepší, čo aj korunovali gólom Jovanovića v 34. minúte.

Po zmene strán hostia zahrali omnoho lepšie a už v 50. min. gólom Staňa vyrovnali. Sedem minút neskoršie gólom Jakimova sa hostia ujali vedenia a v 63. min.

Vladimir Prokić zvýšil náskok Jánošíčanov. Konečne v 88. minúte rozhodca Žigić z Plandišta odpískal penaltu pre domácich, ktorú premenil Jovanović a stanovil konečný výsledok.

JÁNOŠÍK: Radak, M. Prokić, Lotrean, Živanov, Melich, Jakimov, Caran, Planojević, V.

že sú to správne kroky, ako klub postaviť na zdravé nohy a dosiah-

RADNIČKI 1911 – AŠK 1 : 0 (1 : 0)

Usmieva sa prvé miesto Vladislav Staňo

Na turnaji futbalových škôl roku 2014 na ihrisku Jednoty hralo viac ako tridsať mužstiev z celého Srbska

1 0 3 2 1 2 1 0

0 1 2 3 4 4 5 8

31 : 6 26 : 12 17 : 14 18 : 16 12 : 17 18 : 22 16 : 31 4 : 24

22 21 12 11 10 8 7 0

V nedeľu v Jánošíku bude hosťovať vedúci Graničar z Miletićeva. Ak domáci vyhrajú derby, preberú prvú priečku v tabuľke.

a horúcej pôde v dedine Jaša Tomić domáci dominovali v strede ihriska, mali častejšie loptu na nohách, ale si šance vytvárali Aradáčania, ktorí na samom začiatku mali aj prvú príležitosť. Mijić vybehol sám pred brankára, ale sa mu nepodarilo skórovať. Druhú šancu mal Apostolović, ale jeho strelu brankár Radničkého kryl. Nuž a po tomto všetkom Aradáčania, ako to vo futbale často býva, inkasovali gól. Domáci v 28. min. po svojej prvej konkrétnej akcii a chybe kompletnej obrany AŠK prekonali Eötvösa. Ani po tomto góle sa pomer síl na ihrisku nezmenil, pričom Aradáčania mali aj jednu peknú príležitosť vyrovnať, ale ju Apostolović zahodil.

V druhom polčase sa hralo hlavne v strede ihriska, ale hostia občas získali miernu prevahu a mali ešte jednu príležitosť vyrovnať. Najlepší hráč v mužstve AŠK Apostolović v 78. min. prebehol cez celú obranu Radničkého, nebol sebecký, prihral Birmancovi, ktorý netrafil prázdnu bránu.

AŠK: Eötvös, Matejin (Petrović), Maksimović, Prodanović, Birmanac (Šťastný), Ďuríček, Apostolović, Rajčević, Mijić, Životin, Korać Ostatné výsledky 17. kola: Potisje – Jedinstvo 7 : 1, ŽFK Banat – MSK 2 : 3, Zadrugar – OFK Klek 1 : 1, OFK Gradnulica – Zlatica 1 : 0, OFK Stajićevo – Omladinac 1 : 1, voľná bola Rusanda.

1. Omladinac 15 10 2. Rusanda 15 10 3. OFK Stajićevo 16 10 4. Potisje 15 9 5. Radnički 1911 16 7 6. OFK Gradnulica 16 6 7. MSK 16 6 8. Zadrugar 16 6 9. AŠK 16 4 10. Jedinstvo 16 4 11. Zlatica 15 2 12. OFK Klek 16 3 13. ŽFK Banat 16 1

4 3 2 4 4 6 3 3 4 4 5 2 4

1 38 : 13 2 39 : 10 4 40 : 20 2 39 : 19 5 23 : 15 4 26 : 20 7 27 : 15 7 27 : 25 8 21 : 29 8 24 : 33 8 13 : 31 11 24 : 57 11 14 : 49

34 33 32 31 25 24 21 21 16 16 11 11 7

V nedeľu AŠK uhostí mužstvo ŽFK Banat zo Zreňanina, ktorý je presvedčivo posledný v tabuľke.

14 – 15 /4745 – 4746/ 8. – 15. 4. 2017

57

Šport DRUHÁ VOLEJBALOVÁ LIGA SRBSKA – SEVERNÁ SKUPINA

Zostanú na treťom mieste?

BOTAFOGO – KULPÍN 3 : 0

Zima, Ćirić, Zavaroš Posledný zápas sezóny Kulpín zohrá v nasledujúci víkend v Zreňanine. Tento zápas je pre Kulpínčanov dôležitý, lebo rozhoduje o tom, na ktorom mieste v tabuľke skončia tieto majstrovstvá.

Výsledky 21. kola: Šíd – Hercegovina 3 : 0, Mladost (T) – Banat 2 : 3, Mladost (NP) – Sombor 3 : 1, Dunav volej – Botafogo 3 : 1, Kulpín – Kikinda 3 : 1, Vojvodina 2 – Proleter 3 : 0.

Katarína Gažová

V

poslednú marcovú sobotu volejbalisti Kulpína hosťovali v Novom Sade, keď im súperom bol domáci Botafogo.

Kulpínčania súpera plánovali poraziť, lebo je na predposlednom mieste. Stal sa však opak. Hrali oslabení, bez kapitána mužstva Borisa Relotu, smečiara Sinišu Petrušića a Duška Babića, kvalitných a vysokých hráčov, ktorí, žiaľ, vtedy boli zranení. Aj napriek úsiliu kulpínskych hráčov časté chyby vplývali na prehru v tomto zápase.

Prehru 3 : 0 s Botafogom sa snažili čím skôr zabudnúť.

VK KULPÍN: Lekár, Stojanović, Ćirić, Stančul, Zima, Petrović, Benka, Lačok KULPÍN – KIKINDA 3 : 1 Predposledný zápas sezóny VK Kulpín hral doma v sobotu 1. apríla 2017 s Kikindou. Hoci sa zdalo, že Kulpínčania poľahky zvíťazia, predsa to nebolo také

Kulpínčania s Kikindou nemuseli prehrať ani ten jeden set

jednoduché. Domáci hráči museli vynaložiť dosť úsilia, aby prekonali úporné mužstvo Kikindy. V prvom sete domáci zvíťazili 25 : 20, v druhom boli lepší 25 : 22 a v treťom pri výsledku 22 : 17 Kulpínčania začali oslavovať výhru, ale to vy-

užila Kikinda a tento set vyhrala výsledkom 23 : 25. Podľa výkonu vo štvrtom sete sa dalo vidieť, že sa Kulpínčania vzchopili a poľahky ho vyhrali 25 : 20.

VK KULPÍN: Relota, Lekár, Petrušić, Petrović, Stančul, Babić,

RYTMICKÁ GYMNASTIKA

Majsterky Srbska z Petrovca Jaroslav Čiep

Š

tátne majstrovstvá Srbska v rytmickej gymnastike sa uskutočnili v nedeľu 26. marca 2017 v Novom Sade v malej sieni ŠPS Vojvodina, na ktorých účinkovali početné tímy z celej krajiny. Organizátorom tohtoročného šampionátu, na ktorom súťažili gymnastky v skupinových cvičeniach, bol Gymnastický zväz Srbska. Súťažilo sa vo viacerých kategóriách. V rámci programu C, v kategórii mladších dorasteniek medzi účinkujúcimi po prvýkrát boli aj mladé dievčatá z Obce Báčsky Petrovec. Tie na svojom prvom oficiálnom súťažení obsadili prvé miesto a získali zlaté medaily.

Danijela Miloševićová, trénerka a predsedníčka klubu Estrela, kde sú začlenené dievčatá z Petrovca, jednotlivo aj z Hložian a Kulpína, nám povedala, že sú relatívne mladý klub

58

www.hl.rs

Úspešné mladé gymnastky z Petrovca so svojou trénerkou Danijelou Miloševićovou (vzadu zľava) na prijatí u predsedu Báčskopetrovskej obce Srđana Simića

a toto bola ich prvá súťaž. Trénujú jeden rok aspoň dvakrát do týždňa v petrovskej základnej škole a už na prvej previerke v súťaži z 15 celkov dosiahli výnimočný úspech. Súťažili petrovské mladšie dorastenky narodené v rokoch 2007 a 2008.

Informačno-politický týždenník

Choreografiu nacvičilo 14 dievčat, ktoré súťažili. V klube trénujú aj ďalšie dievčatá, ale keďže choreografia v jednotlivých kategóriách vyžaduje aspoň 8 účastníčok, nemali dostatočný počet na súťaž v kategóriách starších dorasteniek a pionierok.

1. Banat 21 2. Dunav volej 21 3. Kulpín 21 4. Vojvodina 2 21 5. Proleter 21 6. Hercegovina 21 7. Šíd 21 8. Mladost (NP) 21 9. Sombor 21 10. Mladost (T) 21 11. Botafogo 21 12. Kikinda 21

19 17 12 11 11 11 11 10 9 7 6 2

2 4 9 10 10 10 10 11 12 14 15 19

60 : 16 53 : 27 42 : 38 47 : 36 44 : 39 42 : 39 42 : 36 41 : 41 35 : 46 32 : 52 27 : 52 16 : 59

53 48 34 36 35 35 34 31 25 19 16 9

Pri tejto výnimočnej príležitosti mladé športovkyne 29. marca 2017 oficiálne prijal aj predseda Obce Báčsky Petrovec Srđan Simić spolu s poslankyňou v Zhromaždení Autonómnej pokrajiny Vojvodiny Dr. Tatianou Vujačićovou. Za prítomnosti rodičov dievčat a novinárov víťazky sa spoločne bavili v malej sieni Zhromaždenia obce Báčsky Petrovec.

Predseda Simić zablahoželal gymnastkám k dosiahnutému úspechu na štátnych majstrovstvách a zavďačil za dobrú prezentáciu svojho prostredia. Zároveň prisľúbil, že rytmickú skupinu odmení finančne a podporí jej ďalšie súťaže, ktoré ju očakávajú v nadchádzajúcom období.

Poslankyňa Vujačićová tiež zablahoželala mladým gymnastkám a vyzdvihla: „Som hrdá na vás, oplatilo sa, že ste húževnate pracovali.

A to nielen preto, aby ste dostali odmenu, medailu, ale i preto, aby ste boli zdravé, mali vymodelované telá. Šport je nielen na to, aby sa dostal nejaký diplom, ale aj preto, aby sme sa dobre vyvíjali. Vy ste teraz vo fáze intenzívneho rastu a vďaka cvičeniu sa stanete nielen pekné dievky, ale aj zdravé dievky.“ • ŠPORT •

PRVÁ LIGA SRBSKA

Cesta k záchrane ODŽACI – BEŽANIJA 3 : 1 (2 : 0) Juraj Pucovský

O

v 39. min. minula cieľ a neskoršie z piatich metrov hlavičkoval rovno do rúk brankára Vićića.

Druhý polčas sa začal útokmi Belehradčanov, ktorí boli odhodlaní čím skôr streliť gól. Podarilo

ešte silnejšie zaútočili, obrana domácich sa húževnato bránila.

Veľkú šancu nevyužil Mijailović v 65. min., keď netrafil nechránenú bránu Odžačanov.

S plynutím času sa domáci zba-

džačania dobre vedia, že je cesta k záchrane možná len vtedy, ak budú vyhrávať zápasy a získavať body, najmä nad ostatnými ohrozenými mužstvami, ako to bolo v sobotu nad Bežanijou. Zverenci trénera Gorana Lazarevića aj Belehradčanov uvítali v Kule, ale na trávniku vôbec neboli „pohostinní“, a po najlepšom výkone tejto jari získali veľmi cenné body.

Obe mužstvá pred sotva 200 divákmi začali zápas naplno.

Prvú veľkú šancu v 19. min. nevyužil obranca Bežanije Filipović, lebo zblízka strelil vedľa ľavej žrde brány Kronića. Čoskoro, v 25. min., sa vlnila sieť hostí, keď neúnavný Stanković trafil pravý dolný roh brány V 39. min. mohlo byť 3 : 0, ale strela Mladena Galića (červený úbor vo výskoku) Vićića – 1 : 0. Na 2 tesne minula bránu Bežanije : 0 zvýšil Matijević presnou strelou z pravej strany sa im to veľmi rýchlo, v 55. min. vili tlaku, častejšie útočili hlavne v 36. min. Bol to krásny náskok Vtedy rozhodca Mitić z Leskovca z pravej strany prostredníctvom domácich, ktorý mohol byť ešte nariadil nepriamy kop pred bránou naladeného Stankovića. Tak bolo presvedčivejší, keby mal stredný domácich, lopty sa zmocnil Krmar aj v 75. min., keď tento domáútočník Galić viac šťastia a presnej- a strelou cez puklinu v múre pre- ci útočník odcentroval z pravej šiu mušku. Jeho prvá strela hlavou kvapil Kronića – 2 : 1. Hostia potom strany, ale pred bránou Pobulić

SRBSKÁ LIGA – SKUPINA VOJVODINA

Cenné víťazstvo SLOGA – RADNIČKI (Š) 1 : 3 (0 : 2) Lazar Pavković

F

utbalisti šídskeho mužstva Radnički sa z hosťovania v Temeríne vrátili s troma mimoriadne cennými bodmi, ktoré si zapísali na svoje chudobné konto.

Hostí zo Šídu k vedeniu priviedol Marko Labović už vo 8. min., keď hlavou prekonal brankára Slogy Stanivuka. Neubehlo mnoho času a Radnički mal už dvojgólový náskok v 15. min., keď bol strelcom Miloš Maču• ŠPORT •

žić, ktorého strela z 25 metrov skončila v sieti.

Presne vo 8. min. druhého polčasu, čiže v 53. min. Labović strelil svoj druhý gól a už vtedy svojmu mužstvu zaistil cennú výhru. Temerínčania prostredníctvom Nenada Đokića iba zjemnili prehru v 66. min.

Rozhodca Dušan Pančić z Karavukova ukázal žlté karty trom domácim hráčom (Lončar, Vujošević, Đokić) a rovnakému počtu hostí (Plavanski, Mušikić, Tomić).

RADNIČKI: Žakula, Mušikić, Draganović, Vuković, Puškaš, Mačužić (Plavanski – Tomić), Labović, Gluhović, Boričić (Grumić), Považan, Rodić Výsledky 19. kola: C. zvezda – Radnički (Z) 1 : 0, Radnički (NP) – TSC 1 : 2, Borac – Radnički (SM) 2 : 2, Dunav – Železničar 3 : 1, Vršac – Bačka 1901 1 : 2, Cement – Bratstvo 1946 1 : 2, Sloga – Radnički (Š) 1 : 3. Šídsky Radnički teraz uhostí beočinský Cement.

iba z troch metrov loptou trafil brankára Vićića do nohy. Domácim sa napokon uľahčilo v 82. min. potom, ako náhradník Potkozarac trafil brankára Belehradčanov a odrazenú loptu výborný Matijević zaslal do siete – 3 : 1.

ODŽACI: Kronić, Tiodorović, Babić, Ponjević, Pobulić (Tutnjević), Galić (Matijašević), Matijević, Đorović (Potkozarac), Stanković, Perišić, Veselinović Výsledky 20. kola: Inđija – OFK Belehrad 3 : 1, Sinđelić – Budućnost 1 : 0, ČSK Pivara – Jagodina 1 : 1, BSK – Dinamo 0 : 0, Odžaci – Bežanija 3 : 1, Kolubara – Mačva 1 : 2, Radnički – Sloboda 0 : 0, Proleter – Zemun 1 : 3.

1. Mačva (-1) 2. Sloboda 3. Zemun 4. Inđija 5. Radnički 6. Dinamo 7. Budućnost 8. ČSK Piv. (-1) 9. Sinđelić 10. Jagodina 11. BSK (-1) 12. Proleter 13. Bežanija (-1) 14. Odžaci 15. Kolubara 16. OFK Belehrad

20 20 20 20 19 20 20 20 20 20 20 20 19 20 20 20

1. Bratstvo 1946 18 2. Omladinac 17 3. Dunav 18 4. TSC 18 5. Bačka 1901 18 6. Borac 17 7. Vršac 18 8. Radnički (SM) 18 9. Železničar 18 10. Cement 18 11. Radnički (NP) 17 12. Sloga 18 13. Radnički (Š) 18 14. C. zvezda 17 15. Radnički (Z) 18

14 – 15 /4745 – 4746/ 8. – 15. 4. 2017

14 3 3 9 7 4 8 9 3 8 5 7 8 4 7 7 6 7 7 6 7 6 9 5 6 8 6 7 4 9 7 4 9 6 6 8 5 9 5 5 7 8 2 10 8 2 7 11

13 13 10 9 8 7 8 6 5 5 5 3 5 3 4

30 : 13 26 : 17 22 : 12 18 : 16 18 : 14 21 : 25 19 : 25 21 : 19 18 : 17 25 : 25 18 : 22 18 : 23 15 : 14 14 : 17 14 : 20 14 : 32

44 34 33 29 28 27 27 26 26 25 24 24 23 22 16 13

3 2 37 : 12 1 3 29 : 10 3 5 25 : 18 3 6 26 : 16 4 6 20 : 17 5 5 26 : 20 1 9 22 : 26 5 7 23 : 26 6 7 23 : 24 4 9 20 : 25 4 8 20 : 25 8 7 19 : 27 2 11 15 : 33 6 8 15 : 24 3 11 15 : 32

42 40 33 30 28 26 25 23 21 19 19 17 17 15 15 59

Šport MEDZIOBECNÁ LIGA BÁČSKA PALANKA – PRVÁ TRIEDA

Alexy prišiel z lavičky...

KRIVÁŇ – NAŠA HVIEZDA 1 : 0 (0 : 0)

trochu viac šancí mali domáci. Tie najlepšie nevyužili Pavlov dvakrát a Kutenič. Práve Kutenič bol stroj-

Michal Poliak

Z

ápasy selenčského Kriváňa a silbašskej Našej hviezdy v posledných rokoch bez ohľadu na to, kde sa hrajú, sú vždy napínavé a konečný výsledok je neurčitý takmer do poslednej chvíle. Tak bolo aj v nedeľu v Selenči pred asi 150 divákmi. Obe mužstvá sa snažili dosiahnuť svoj cieľ. Selenčania potrebujú body, aby sa vzdialili od pozície v tabuľke, ktorá hrozí zostupom. Na druhej strane Silbašania chceli stoj čo stoj neprehrať, aby zostali v hornej časti rebríka, Najvynaliezavejší: a aspoň sčasti sa vykúpili za Dominik Alexy (Kriváň Selenča) jesenný neúspech s nedeľným com akcie, ktorá rozhodla o víťazovi súperom na domácom trávniku.

Bol to tvrdý zápas dvoch príliš nedeľného zápasu, keď v 51. min. vyrovnaných mužstiev, v ktorom prihral do trestného územia Našej

hviezdy, kde náhradník Alexy nabehol na loptu a strelil jediný gól.

Zápas v Selenči viedol rozhodca Srđan Rašović z Báčskej Palanky. Žlté karty dostali Nikić, Deljanin, Salijević a Jovović u domácich, ako aj Horvatić a Trivunović u hostí.

KRIVÁŇ: Naď, A. Strehársky (Krajinović), Kočonda, Deljanin, Lučar, Nikić, Salijević, Kutenič, Pavlov, Spasić (Jovović), Sklabinský (Alexy) NAŠA HVIEZDA: Mladenović, Grňa (Torić), Babić, Žarković, Plavšić, Trivunović, Paroški (Zelen), Pisarev, Fabók, Novčić (Laćarak), Horvatić Výsledky 10. kola: Tvrđava – Soko 4 : 1, Maglić – Vojvodina 0 : 1, Neštín – Budućnost 4 : 0,

Kulpín – Borac 5 : 0, Kriváň – Naša hviezda 1 : 0.

Program 11. kola: Soko – Kulpín, Kriváň – Maglić, Naša hviezda – Tvrđava, Borac – Neštín, Budućnost – Vojvodina.

Foto: J. Pucovský

1. Budućnost 2. Neštín 3. Vojvodina 4. N. hviezda 5. Maglić 6. Kriváň 7. Borac 8. Soko 9. Kulpín 10. Tvrđava

10 10 10 10 10 10 10 10 10 10

7 6 6 5 4 4 3 3 2 2

0 2 0 2 3 3 2 1 2 1

3 2 4 3 3 3 5 6 6 7

20 : 15 25 : 7 20 : 15 17 : 9 19 : 14 17 : 18 14 : 24 9 : 21 19 : 28 14 : 23

21 20 18 17 15 15 11 10 8 7

9 7 7 7 5 4 4 4 3 3 1

2 2 1 1 3 3 3 2 4 1 0

0 2 4 4 4 5 5 6 5 8 11

50 : 5 26 : 16 32 : 22 30 : 12 27 : 25 20 : 23 18 : 22 26 : 21 20 : 18 18 : 37 5 : 71

29 23 22 22 18 15 15 13 13 9 3

MEDZIOBECNÁ LIGA SOMBOR – DRUHÁ TRIEDA

Trojka po prestávke Juraj Pucovský Hostia mali viac úspechu v 13. kole, lebo až tri mužstvá získali po tri body; Jedinstvo Ribarevo v Sombore, Dinamo Báčsky Breg v Sonte a lalitská Panónia v Telečke. V Rastine a Bezdane domáce mužstvá boli veľmi presvedčivé v súbojoch s KFK Kulou a kolutským Jedinstvom.

Výsledky 13. kola: Metalac – Jedinstvo (R) 0 : 2, Rastina – KFK Kula 7 : 0, Sport – Jedinstvo (K) 4 : 1, Telečka – Panónia 0 : 3, Dinamo (S) – Dinamo (BB) 1 : 2.

Program 14. kola; zápasy sa začnú o 16. hodine: Dinamo (BB) – Telečka, Panónia – Sport, Jedinstvo (K) – Rastina, KFK Kula – Metalac, Jedinstvo (R) – Partizan.

TELEČKA – PANÓNIA 0 : 3 (0 : 0)

V

priebehu troch týždňov Laliťania dvakrát hosťovali v dedine Telečka. Priateľský zápas 12. marca domáci vyhrali 2 : 1, čo im dávalo nádej, že budú úspešní aj v majstrovstvách. Ich nádeje stroskotali, lebo mužstvo Panónie po veľmi dobrom výkone, najmä v druhom polčase, zaslúžene vyhralo.

Prvý polčas nepriniesol mnoho vzrušenia. Možno trochu bližšie

60

www.hl.rs

k vedeniu boli hostia, ale Stoisavljević nedokázal prekonať domáceho brankára Radića.

Sieť mužstva Telečka sa prvýkrát vlnila v 49. min., keď záložník Panónie Stojanović prekonal nepozorného Radića. Hostia pokračovali s útokmi a v 66. min. bolo 0 : 2. Stoisavljević kopol loptu z rohu pred bránu, ktorú domáci hráč Csaba Bacsó usmernil do vlastnej siete.

Informačno-politický týždenník

Otvoril skóre: Milan Stojanović (Panónia Laliť) Do konca zápasu diváci, medzi ktorými bolo aj dosť Laliťanov, videli ešte jeden gól, ktorý z druhého pokusu strelil náhradník Šinkarčuk v 88. min.

Rozhodca Csongor Szabó z Kuly v korektnom zápase ukázal len dve žlté karty, domácemu Komljenovićovi a hosťovi Šinkarčukovi.

PANÓNIA: Valent, Lj. Dobrić, M. Obradov, Šipka (Stolić), Lazić, Stojanović, A. Obradov, Stoisavljević, Terek (Šinkarčuk), Turčan, Z. Dobrić (Moguš)

1. Partizan 2. Dinamo 3. Rastina 4. Jedinstvo(R) 5. Kula 6. Metalac 7. Sport 8. Din. (S) (-1) 9. Panónia 10. Jed.(K) (-1) 11. Telečka

11 11 12 12 12 12 12 12 12 12 12

• ŠPORT •

NOVOSADSKÁ OBLASTNÁ LIGA

Bod zo Sriemu PROLETER – TATRA 3 : 3 (1 : 1) Pavel Pálik

B

od futbalistov Tatry z horúcej sriemskej pôdy v Banoštore je zaslúžený. Bol to tvrdý, zaujímavý a do konca napínavý zápas s početnými výsledkovými zvratmi.

V 39. min. Ćuk prenikol z pravej strany a zboku z ôsmich metrov trafil do rohu – 0 : 1. Už keď sa hrala posledná minútka prvého polčasu, najlepší hráč Proletera Lukaja znenazdajky z asi tridsiatich metrov prízemne vypálil, nepríjemne prekvapil Subašića a vyrovnal výsledok na 1 : 1.

Lukaja v 52. min. po rohovom kope bol najvyšší pred bránou a hlavou mužstvu Proletera priniesol náskok – 2 : 1. V 58. min. Pekić z pravej strany takmer zo stredu ihriska, z asi 45 metrov (?!) prekonal zle postaveného brankára Matića a bolo 2 : 2. V 62. min. Ćuk z asi osemnástich metrov z pravej strany priniesol opätovnú radosť hosťom – 2 : 3. V 77. min. Misiniho lopta nešťastne trafila do ruky na päť metrov od brány, rozhodca správne odpískal penaltu, ktorú

Lukaja premenil a stanovil konečný výsledok 3 : 3.

Vo finiši obe mužstvá mali po jednu šancu a v 90. min. volej Klaića vyboxoval brankár Mitić

noštor sledovalo zo 100 divákov, dobre ho viedol Panić z Ďurdeva. Žlté karty dostali Gašparević, Hadžić (Proleter) a Misini (Tatra).

Zo zápasu Proleter – Tatra 3 : 3 spod brvna. Nerozhodný výsledok je predsa najreálnejší.

Zápas v sriemskej dedine Ba-

TATRA: Subašić, Stakić, Pekić, Ábelovský, Savić (Misini), Petrović, Dražić, Vasiljević (Klaić),

Martinko (Todorić), Tomljanović, Ćuk Výsledky 18. kola: Vinogradar – Sirig 2 : 0, Miletić – Jedinstvo 1 : 1, Bačka – Mladost 0 : 0, Titel – TSK 0 : 10, Omladinac – Borac 1 : 6, Šajkaš – Petrovaradín 0 : 1, Jugović – Futog 2 : 0, Proleter – Tatra 3 : 3.

Program 20. kola: Sirig – Mladost, Omladinac – Futog, Šajkaš – Tatra, Jugović – Proleter, Vinogradar – Jedinstvo, Miletić – TSK, Bačka – Borac, Titel – Petrovaradín.

1. Borac 18 2. TSK 18 3. Jugović 18 4. Futog 18 5. Proleter 18 6. Mladost 18 7. Bačka 18 8. Petrovaradín 18 9. Tatra 18 10. Jedinstvo 18 11. Sirig 18 12. Vinogradar 18 13. Omladinac 18 14. Miletić 18 15. Šajkaš 18 16. Titel 18

16 11 11 11 9 8 8 8 6 7 6 5 4 5 4 0

0 3 3 0 4 5 4 1 7 4 2 5 6 2 3 1

2 4 4 7 5 5 6 9 5 7 10 8 8 11 11 17

80 : 20 42 : 16 45 : 27 37 : 35 37 : 21 24 : 18 37 : 30 37 : 28 30 : 22 33 : 29 25 : 37 23 : 42 24 : 32 35 : 58 27 : 45 7 : 83

48 36 36 33 31 29 28 25 25 25 20 20 18 17 15 1

NEKAŽDODENNÁ UDALOSŤ VO VRŠCI

Ragbisti vyhostili futbalistov Vladimír Hudec

V

16. kole jarnej časti majstrovstiev Druhej juhobanátskej ligy – východnej skupiny Hajdušičania mali zohrať zápas na ihrisku Mestského štadióna vo Vršci s predposledným na tabuľke, mužstvom Radnički. Hostitelia sa v súlade s tým aj pripravovali, čiže zápas úradne prihlásili orgánom bezpečnosti a vyznačili ihrisko. Boli však nepríjemne prekvapení, keď sa v nedeľu predpoludním dozvedeli, k tomu celkom neúradne, že sa na tom istom ihrisku a v rovnakom termíne bude hrať zápas ragbistov mládežníckej reprezentácie Srbska v rámci príprav na Majstrovstvá Európy na Slovensku a veteránov Ragby klubu Vršac. RK Vršac síce • ŠPORT •

Namiesto futbalistov na Mestskom štadióne vo Vršci hrali ragbisti!

túto správu zverejnil na svojom facebook profile niekoľko dní pred zápasom, ale sa ona zrejme nedostala po vedúcich vo FK Radnički.

Pokúsili sa hostitelia napraviť, čo sa dalo, a zápas zorganizovať na pomocnom ihrisku. Hajdušičania po konzultáciách s komisárom súťaže odmietli hrať na tom ihrisku, lebo ono nemá rozhodnutie, že spĺňa podmienky na hranie majstrovských zápasov. Okrem toho majstrovské zápasy sa zásadne nehrajú na pomocných ihriskách.

K tomu v prihláške orgánom bezpečnosti je uvedené, že sa zápas bude hrať na hlavnom ihrisku štadióna vo Vršci. Na základe všetkého Hajdušičania zrejme očakávajú, že získajú body za zeleným stolom.

14 – 15 /4745 – 4746/ 8. – 15. 4. 2017

61

Šport VOJVODINSKÁ LIGA – JUŽNÁ SKUPINA

Zázrak? Ani zďaleka! ŽSK – JEDNOTA 0 : 7 (0 : 4) Matej Bzovský

P

o vysokej výhre nad oslabeným mužstvom erdevíckej Slogy Staropazovčania v Žablji poriadne naplnili sieť voľakedy silného domáceho mužstva, ktoré sa pravdepodobne rozlúči s touto ligou. Od prvého hvizdu rozhodcu Prašovića z Nového Sadu hostia panovali na ihrisku, bola to chví-

ľami hra mačky s myšou.

Už pred prvým gólom Pazovčania mali dve šance, aby potom v 16. min. Lazar Cvejić otvoril skóre tohto nevyrovnaného boja o body.

Po rýchlej akcii tento hráč prezentoval svoje strelecké schopnosti aj v 25. min., keď zdvojnásobil výsledok, a už vtedy bolo jasné, že bezmocní Žabaljčania zažijú katastrofálnu prehru.

Domáci sa húževnato bránili, ale sa im to pred silným tlakom hostí nedarilo. Čoraz lepší Danilo Milenković v 30. min. prinútil brankára Rodića znova Štyri góly v Žablji: Dušan vyberať loptu Ivković (Jednota St. Pazova)

zo siete a skóre polčasu uzavrel Dušan Ivković. Tento rýchly krídelník v druhom polčase premenil tri šance, dosiahol hetrik, a znova sa predstavil v najkrajšom svetle.

JEDNOTA: Jovišić, Pejić, Žeželj (Bajić), Jelović, Živković (Bošković), Popović, Milenković, Kostić (Đokić), Cvejić, Galić, Ivković

Ledva jeden gól SLOGA – KUPINOVO 1 : 0 (1 : 0) Lazar Pavković

P

o nečakane vysokej prehre na hosťovaní v Starej Pazove (1 : 5) od futbalistov erdevíckej Slogy sa očakávalo, že na domácom trávniku v súboji s mužstvom Kupinova dokážu, že to bola iba nešťastná náhoda.

Z tohto zápasu je však hodné spomenúť najprv jediný gól, ktorý v 30. min. strelil Stefan Cvijić.

Hostia z Kupinova podali matný výkon, v určitých chvíľach druhého polčasu mali územnú prevahu, ale takmer ani raz neohrozili domáceho brankára Tojagića. Aj domáci sa neúspešne pokúšali viackrát prekonať príliš úspešného brankára Kupinova.

Zápas v Erdevíku sledovalo 200 divákov, viedol ho rozhodca Miloš Banjac z Inđije. Žlté karty dostali: Cvijić, Teofilović, Gačić (Sloga), Mijatović, Bosnić, Matić (Kupinovo) a Stegnjajić (Kupinovo) „očervenel“ v 90. min. zápasu.

SLOGA: Tojagić, Kovačević, Matić, Cvijić (Bertić), Bojanić, Smiljanić (Sladojević), Simeunović, Považan, Teofilović (Gačić), Mikić, Zazić Výsledky 19. kola: Mladost – Kabel 2 : 1, Hajduk-Podunavac – Sofex 3 : 1, Index – Slavija 2 : 0, Sremac – Borac 1 : 4, Hajduk (Č) – Hajduk (B) 3 : 0, ŽSK – Jednota 0 : 7, Sloga – Kupinovo 1 : 0, LSK – Veternik 3 : 1.

Program 20. kola: Kabel – LSK, Veternik – Sloga, Kupi-

62

www.hl.rs

1. Mladost 2. Kabel 3. Sremac 4. Hajduk (Č) 5. Hajd.-Podun.

6. Sloga 7. Jednota 8. Index 9. LSK 10. Borac 11. Kupinovo 12. Sofex 13. Hajduk (B) 14. Slavija 15. Veternik 16. ŽSK

19 19 19 19 19 19 19 19 19 19 19 19 19 19 19 19

16 13 11 10 10 10 10 9 9 8 7 5 5 3 2 1

2 1 41 : 11 2 4 39 : 20 3 5 36 : 20 5 4 29 : 22 4 5 41 : 22 3 6 44 : 29 2 7 44 : 19 3 7 27 : 20 2 8 22 : 22 2 9 27 : 37 3 9 26 : 25 3 11 19 : 31 2 12 26 : 50 7 9 19 : 26 3 14 19 : 50 0 18 11 : 66

Informačno-politický týždenník

50 41 36 35 34 33 32 30 29 26 24 18 17 16 9 3

Tentoraz čisté konto: Aleksandar Tojagić (Sloga Erdevík)

novo – ŽSK, Jednota – Hajduk (Č), Hajduk (B) – Sremac, Borac – Index, Slavija – Hajduk-

-Podunavac, Sofex – Mladost.

Foto: J. Pucovský

ZALOŽILI FUTBALOVÚ ŠKOLU FK JEDNOTA. Mladší šídsky klub sa rozhodol vychovávať vlastné kádre a s tým cieľom založil futbalovú školu. Už na štarte sa zapísalo tridsať mladých chlapcov, ktorí aktívne trénujú pod vedením profesionálneho trénera Dejana Ćosića (na snímke s časťou hráčov). Aj týmto sa začali napĺňať optimistické slová predsedu FK Jednota Emila Chrčeka, že „tento kolektív očakávajú priaznivejšie športové dni a výsledky“.

St. S.

• ŠPORT •

SOMBORSKÁ OBLASTNÁ LIGA

Hodinu sa trápili MLADOSŤ – BORAC 2 : 0 (0 : 0)

všetkými možnými silami. Pritom často vylihovali na trávniku, naj trom vzácnym bodom pri- častejšie predstierajúc zranenia. šli petrovskí modrí len vo Všetky pokusy Kaňu, Severíniho, Torbicu, Dragina, finiši slabého Sladojevića..., obnedeľňajšieho zá- V B. Brestovci rana Borca v čele pasu s posledným aj „tretí polčas“!? s Kerestúrčanom mužstvom v tabuľke z Báčskeho Uviedli sme v minulom Naďom ľahko zaGračca. čísle v riporte zo zápasu BSK stavovala ďaleko Mladosť aj ten- – Mladosť, že sa na konci časť od brány hlasnétoraz nastúpila domácich divákov chcela vy- ho Vajagića. Na oslabená. Ak ne- účtovať s početnými petrov- druhej strane strepočítame tresta- skými fanúšikmi, čo predsa lu Žegarca obrana ného Leňu (hoci znemožnili dvaja príslušníci Mladosti úspešne zablokovala. ho Fejdi výborne polície.

Mladosti uplyvystriedal), nehrali Od vedenia FK Mladosť sa zranený kapitán dozvedáme, že po tom, čo sa nulú nedeľu aj Pavlis, chýbal aj udialo v hľadisku, aj pri odcho- šťastena podala Vladimir Rupar de zo šatní domov bol verbál- ruku tak, že si výa tiež zranený Ja- ny útok na hráčov z Petrovca, hru vydolovala roslav Jakuš, teda ktorých „častovali“ oplzlými predsa len vďaka opory obrany. nadávkami s príchuťou bež- koľko – toľko kvaBol to v skutoč- ných nacionalistických vášní. litnejšiemu výkonosti zápas, o ktoFK Mladosť minulý týždeň nu v druhom polrom je veľmi ťažko na zasadnutí reagoval; zaslal čase. Prvý gól 250 niečo napísať. Od list v súvise s týmto inciden- divákov v hľadisku začiatku zápasu tom patričným ligovým orgá- hlučne pozdravilo v 64. min., keď hostia, ktorí do nom v Sombore.

Nenad Dragin reaVrbary pricestovali len s jedenástimi hráčmi, zahrali lizoval prízemnú prihrávku Pavla so zosilnenou obranou, bránili sa Torbicu sprava a zblízka matoval Samuel Medveď

K

V 64. min. Pavle Torbica centroval sprava a Nenad Dragin (v modrom úbore) prekonal brankára Borca Damira Vajagića – 1 : 0

brankára Borca Vajagića. Pred bránou Mladosti vážne priháralo v 70. min., ale brankár Fejdi smelým zákrokom znemožnil hosťa Bogunovića, aby iba z niekoľkých metrov vyrovnal. V 77. min. bolo 2 : 0 zásluhou náhradníka Nenada Perezu, ktorý tiež z pravej strany prihral do stredu, a Igor Kaňa presne namieril do pravého dolného rohu. Vysoký Vajagić

Kuchta zachránil bod SLÁVIA – HAJDUK JUNIOR 2 : 2 (1 : 2) Ján Šuster

N

a ihrisku Slávie zo 250 divákov sledovalo priemerný výkon dvoch mužstiev, ktorých útoky boli pomalé, prihrávky nepresné, takže obrany ľahko zastavovali útoky súpera.

Nečakane, už v 2. min. hostia z Kuly zastavili útok Slávie, obranca vykopol loptu ďaleko k Furtulovi, ktorý odbehol strážcom a vedľa vybiehajúceho Brňu trafil – 0 : 1. V 28. min. lopta sa znova dostala na nohu Furtulu a keď mu brankár vybehol v ústrety, bolo 0 : 2. Domáci skorigovali výsledok v 42. min. prostredníctvom Žigmunda, ktorému sa to podarilo zo štvrtého pokusu, lebo vždy niekto z Kuľanov vykopol loptu. V poslednej min.

• ŠPORT •

Priniesol bod: Vlastislav Kuchta (Slávia Pivnica)

prvého polčasu Kojičić trafil žrď.

Výsledok je vyrovnaný v 78. min. Žigmunda nedovolene zastavili na ľavej strane neďaleko trestného územia, tento rýchlo prihral Vlastislavovi Kuchtovi, ktorý z piatich − šiestich

metrov ostrou strelou rozvlnil sieť – 2 : 2. V závere zápasu Slávia mala najväčšiu šancu, ale Roganović z dvoch metrov nedokázal upraviť loptu do siete.

Rozhodca Boškić z Odžakov žlté karty ukázal Nímetovi, Tešanovićovi, Vlastislavovi Kuchtovi, Kojičićovi (Slávia), Rakočevićovi, Davidovićovi a Danojevićovi (Hajduk junior).

SLÁVIA: Brňa, Vladimír Kuchta, Benka, Roganović, Nímet, Tešanović, Kotiv, Vlastislav Kuchta, Žigmund, Petrović (Drinčić), Kojičić Výsledky 19. kola: Slávia – Hajduk junior 2 : 2, Rusín – BSK 1 : 1, Mladosť (P) – Borac 2 : 0, Lipar – Budućnost 0 : 3, Mladost (K) – Hercegovac 1 : 1, Šikara – Stari grad 3 : 1, Polet – Törekvés 1 : 1.

zostal ako zmeravený, kým sa lopta trepotala v sieti. Predtým mal ideálnu šancu aj náhradník Valentík.

MLADOSŤ: Fejdi, Vukčević, Babiak, Trojanović, Babić (Valentík), Fábry, Torbica (Pereza), Severíni, Dragin (Fric), Sladojević, Kaňa Foto: J. Pucovský

Program 20. kola o 16. hodine: Hajduk junior – Polet, Törekvés – Šikara, Stari grad – Mladost (K), Hercegovac – Lipar, Budućnost – Mladosť (P), Borac – Rusín, BSK – Krila Krajine, ŽAK – Slávia.

1. Mladosť (P) 2. BSK 3. Krila Krajine 4. Rusín 5. ŽAK 6. Hajduk junior 7. Slávia 8. Šikara (-1) 9. Hercegovac 10. Mladost (K) 11. Törekvés (-1) 12. Stari grad 13. Budućnost 14. Lipar 15. Polet 16. Borac

14 – 15 /4745 – 4746/ 8. – 15. 4. 2017

19 19 19 19 19 19 19 19 19 19 19 19 19 19 19 19

15 4 14 4 10 4 9 5 9 2 9 1 7 6 7 5 7 3 6 5 6 5 5 6 5 5 53 26 32

0 50 : 18 1 55 : 10 5 37 : 18 5 33 : 24 8 34 : 29 9 34 : 35 6 37 : 33 7 29 : 28 9 23 : 38 8 29 : 45 8 35 : 28 8 23 : 31 9 27 : 33 11 20 : 36 11 13 : 38 14 27 : 62

49 46 34 32 29 28 27 25 24 23 22 21 20 18 12 11 63

Šport VOJVODINSKÁ LIGA – VÝCHODNÁ SKUPINA

Vrščania prekazili plány Doliny Ján Bokor

Domáce mužstvá vyhrali na piatich zápasoch, hostia na jednom a dva sa skončili bez víťaza. Pritom domáci strelci boli účinnejší a viackrát vlnili siete súperov. Vedúce Dinamo 1945 v Pančeve porazilo kovačickú Sláviu dvojciferným výsledkom. No bodový náskok nad Kozarou zostal nezmenený, lebo toto mužstvo vyhralo nad Proleterom v Banátskom Karlovci. Ostatné mužstvá dosahujú premenlivé výsledky. V boji o záchranu jeden gól v stretnutí s Poletom z Nakova priniesol plandištskej Slogy tri cenné body. Padinská Dolina neprehrala, ale si na skromné konto pridala len bod.

Výsledky 19. kola: Sloboda – Budućnost 1 : 0, Jedinstvo (BK) – Radnički (S) 4 : 3, Sloga – Polet 1 : 0, Dolina – Vršac United 0 : 0, Vojvodina 1928 – Radnički (K) 2 : 2, Dinamo 1945 – Slávia 10 : 2, Jedinstvo (NB) – ŽAK 2 : 1, Proleter (BK) – Kozara 0 : 1.

Program 20. kola: Budućnost – Proleter (BK), Kozara – Jedinstvo (NB), ŽAK – Dinamo 1945, Slávia – Vojvodina 1928, Radnički (K) – Dolina, Vršac United – Sloga, Polet – Jedinstvo (BK), Radnički (S) – Sloboda.

DOLINA – VRŠAC UNITED 0 : 0

D

olina nesplnila očakávania zvedavých fanúšikov, lebo na svojom ihrisku zaznamenala bezgólový výsledok v stretnutí so skúseným mužstvom z Vršca. Výhra Doline vracala nádej na záchranu, ale jej hostia plány prekazili. Hralo sa otvorene, bojovne a útočne.

Obrany boli spoľahlivejšie časti mužstiev od útokov. Útok do-

mácich si vytvoril viac gólových šancí, ale realizácia úplne zlyhala.

V prvom polčase bratia Saša a Marko Rodićovci prejavili najviac vôle prekonať brankára hostí. Lopta ich neposlúchla, nedarilo sa im to ako na minulých zápasoch. Zmätok v obrane hostí vyvolal Kevdžija, z pravej strany centroval pred bránu, v skrumáži sa lopty zmocnil Saša

aby usmernil loptu do siete vytrvalých hostí.

Bezgólovej remíze a bodu sa viac potešili hostia. Domáci potrebovali viac, lebo im bod veľmi nepomôže. Rozhodca Milan Runić zo Žitišta nikoho nepoškodil.

DOLINA: Trkulja, Koreň, Važić, Matuľa, M. Rudić, S. Rudić, Bančov, Mihajlović, Kevdžija, Anđelić, Cvetanović

Najmladší kapitán: Marián Bančov (Dolina Padina)

Rudić, vrátil ju Mihajlovićovi, ktorý strelil nad brvno. Stredopoliar Saša Rudić pekne uvoľnil Matuľu, ktorého brankár Donović znemožnil skórovať.

Po prestávke sa pokračovalo v rýchlom tempe. Domáci sa pokúšali preraziť pevnú obranu Vrščanov, ale im chýbali presné strely, ktoré by skončili v sieti. Kapitán Bančov nepresne strieľal, podobne urobili aj Marko Rudić a Matuľa. Domácim chýbalo aj šťastie, keď v poslednej chvíli Saša Rudić neskoro vystrel nohu,

1. Dinamo 1945 2. Kozara 3. Budućnost 4. Jedins. (NB) 5. Radnički (K) 6. Vršac United 7. Polet 8. Radnički (S) 9. Vojvodina 10. Jedins. (BK) 11. Proleter 12. Sloboda 13. ŽAK 14. Sloga 15. Slávia 16. Dolina

19 19 19 19 19 19 19 19 19 19 19 19 19 19 19 19

15 14 9 8 9 8 8 8 7 8 6 6 6 5 4 3

2 2 6 5 2 5 4 3 5 2 5 3 3 4 4 1

2 69 : 11 3 47 : 13 4 32 : 17 6 32 : 30 8 32 : 30 6 28 : 28 7 43 : 31 8 36 : 34 7 33 : 28 9 36 : 33 8 20 : 28 10 21 : 31 10 27 : 40 10 23 : 45 11 30 : 57 15 12 : 65

47 44 33 29 29 29 28 27 26 26 23 21 21 19 16 10

Žiaden prvoaprílový žart DINAMO 1945 – SLÁVIA 10 : 2 (5 : 1)

Ján Špringeľ

P

rehra s lídrom v tabuľke a hlavným ašpirantom na postup do Srbskej ligy – skupina Vojvodina málokoho prekvapila, výprask slávistov ale áno. Oba polčasy sa skončili identickým výsledkom 5 : 1.

Až dvaja hráči domácich sa k tomu tešili aj z hetriku: Nikolić trafil v 10., 29. a 47. min. a Stojanovski v 26., 59. a 67. minúte. Tucet gólov na zápase zo strany hostiteľov doplnili Tošić v 20., Stanojković v 35., Janković v 54. min. a Skokna v 84. min., kým sieť Dinama zavlnil Čížik v 41. a vlastným gólom Arbutina v 62. minúte.

Ani na tomto meraní síl nemohlo počítať vedenie Slávie na najsilnejšiu zostavu. Chýbali niekoľkí

64

www.hl.rs

zranení hráči, trestaný I. Karna a Toma, ktorý úspešne hrá na dvojitú registráciu pre Borac Sakule.

Pančevčania dominovali na trávniku v priebehu celého zápasu, udávali tón hry a ich stredopoliari boli rýchlejší a kreatívnejší od slávistických záložníkov. „Výhra nad Sláviou nám je náplasťou na rany po boľavej minimálnej prehre 1 : 2 v Kovine s Radničkim. Kovačičania nás porazili v jesennej časti majstrovstiev, vôbec ako prví po troch majstrovských sezónach s novým menom klubu. O tom, či sme skutočne podali nadpriemerný výkon, alebo hral súper pod jeho renomé, nech rozhodnú diváci, ktorí si po nádhernom počasí prišli vychutnať naše pätnáste

Informačno-politický týždenník

víťazstvo v majstrovstvách,“ vyhlásil po skrížení zbraní Branko Đokić, tréner Dinama 1945 Pančevo.

SLÁVIA: Trbojević (Král i k ) , Ď u r i š, Nasledujúce zápasy rozhodnú o záchrane Slávie: M a l i n o v i ć , Miroslav Ďuriš (modrý dres) Miodrag, Válovec (Ćirić – Garaj), Dudáš, S. napriek šesťbodovej prednosti.

Karna, D. Čížik, Gigović, Đurić, Dolina v zimnom prestupovom období získala kvalitnejších hráAmbruš V nedeľu 9. apríla do Kovačice čov, hrá o vlások lepšie zjari, prichádza prvý z ľahších súperov. Kovačičania majú však silnejšiu O 16. hodine si Slávia zmeria sily lavičku. Veľa bude na večnom s Vojvodinou 1928 Perlez. Na der- derby závisieť aj od inšpirácie by v stredu 12. apríla do Padiny jednotlivcov, odchovancov Doliny, slávisti necestujú ako favoriti aj Slávie (ale aj) FŠ Kovačica ‚94.

• ŠPORT •

VOJVODINSKÁ LIGA – SEVERNÁ SKUPINA

Body zahodili do Tisy TISA – BUDÚCNOSŤ 2 : 0 (1 : 0)

Ján Murtin

H

ložianski futbalisti pokračujú v slabších výsledkoch tejto jari. Tretí majstrovský neúspech zažili od skromného súpera v dedinke Adorjan, ktorý svoje dve jediné šance vedel využiť, a hostia aj druhýkrát na hosťovaní nedali gól. To sa im už dávno nestalo.

Od prvého hvizdu rozhodcu Maletina z dediny Savino Selo hralo sa hlavne medzi dvoma trestnými územiami. Jedinú šancu pre hostí mal Adámek v 19. min., ktorý vyšiel naprázdno v situácii zoči-voči so skúseným

brankárom Tisy Andruškom.

Zopár vzrušujúcich momentov, ale bez výsledku, bolo aj po vhadzovaní lopty Latinovića z autu pred bránu domácich.

Napokon v 39. min. domáci hráč Borenović z jedenástich metrov zboku hlavou prekonal Kosturanova – 1 : 0.

Na polčase v šatni zostali Ćetković, Sekulić a Adámek, namiesto nich na trávnik vybehli Živojinov, Malidžan a Rodić.

Očakávala sa ofenzíva hostí, no okrem nastreleného brvna Rodića nevideli sme nič pozitívne v hre Hložančanov.

V 59. min. neistý rozhodca

OBECNÁ LIGA ŠÍD

Hrbolce im neprekážali BORAC – JEDNOTA (Ľ) 2 : 5 (0 : 3)

Lazar Pavković

F

utbalisti ľubskej Jednoty sa po minimálnej prehre (1 : 2) s menovkyňou v Šíde v nedeľu z hrboľatého trávnika v Ilinciach vrátili domov s presvedčivým a zaslúženým triumfom. Dva góly vsietil Ruman (27. min. a 62. min.), tiež dva Sremčić (40. min. a 75. min.) a Manojlović (43. min.) pre Jednotu, kým sa v domácom Borci do listiny strelcov zapísali Stojšić z jedenástky v 53. min. a Todorović v 84. min.

Sremac Berkasovo – Jednota Šíd 4 : 4. Strelci za Jednotu boli Milutinović 3 a Marčetić.

OFK Binguľa – OFK Bačinci 0 : 1. Hostia boli lepší a zaslúžene vyhrali gólom Gačića už v 10. min.

St. S.

Zápas na ihrisku Borca sledovalo 50 divákov, viedol ho Stefan • ŠPORT •

Mijanović z Adaševiec, ktorý žltými kartami potrestal Veličkovića (Borac) a Rumana (Jednota).

JEDNOTA: Živanović, Toman, Šili, Laćarac, Punoš (Cigankov), Manojlović, Ruman, Ramić, Sremčić, Ćalić, Širadović (Zečević) Výsledky 12. kola: Sremac – Jednota (Š) 4 : 4, Graničar – OFK Bikić 0 : 2, OFK Binguľa – OFK Bačinci 0 : 1, Omladinac – Sinđelić 0 : 1, Borac – Jednota (Ľ) 2 : 5.

1. OFK Binguľa 2. OFK Bikić 3. Sinđelić 4. OFK Bačinci 5. Napredak 6. Jednota (Ľ) 7. Jednota (Š) 8. Omladinac 9. Graničar 10. Sremac 11. Borac

12 12 12 11 11 12 12 12 12 12 12

10 9 8 7 7 6 5 3 3 1 0

0 1 2 1 1 0 1 1 0 2 3

2 2 2 3 3 6 6 8 9 9 9

32 : 8 34 : 10 38 : 15 39 : 14 33 : 13 25 : 32 32 : 30 16 : 42 18 : 32 19 : 60 14 : 44

30 28 26 22 22 18 16 10 9 5 3

Maletin odpískal problematický faul Živojinova, tento protestoval a dostal červenú kartu pre oplzlé slová, ktoré počul asi len on, lebo pomocný rozhodca a delegát dali vyhlášku, že nič nepočuli?! Po vylúčení svojho náhradníka Hložančania stratili nádej, že môžu dosiahnuť pozitívny výsledok. Domáci v pokračovaní múdre otáľali s hrou, z jedinej pravej akcie, odcentrovanej lopty v 88. min., a preto, že „zaspal“ Kosturanov, domáci hráč Mandić z dvoch metrov stanovil výsledok zápasu – 2 : 0.

Okolo 50 divákov nebolo spokojných s úrovňou futbalu, ktorý sledovali v Adorjane, ale tri body domácim veľa znamenajú v pokračovaní majstrovstiev.

BUDÚCNOSŤ: Kosturanov, Galonja, Štefek, Ćetković (Živojinov), Latinović, Ardalić, Adámek (Malidžan), Janić, Krstić, Ilić, Sekulić (Rodić) V nedeľu predpoludním mladší dorastenci pod vedením Zorana Rodića porazili rovesníkov mužstva Stari grad Báčska Palanka 5 : 4. Po dva góly dali Mravík a Rodić, piaty pridal Lokić.

Kohútiky Budúcnosti prekonali tím rovesníkov superligovej báčskopalanskej Bačky 8 : 0.

Strelci: Semartonský 4, Ferková 3 a Macko.

Výsledky 19. kola: Subotica – Polet 2 : 5, Radnički – Tekstilac 4 : 0, Tisa – Budúcnosť 2 : 0, Tavankut – Potisje 0 : 2, Vrbas – Zadrugar 5 : 2, Bečej – Mladost (T) 5 : 0, Srbobran – Sloga 0 : 1, Bačka – Mladost (A) 1 : 1.

Program 20. kola: Polet – Bačka, Mladost (A) – Srbobran, Sloga – Bečej, Mladost (T) – Vrbas, Zadrugar – Tavankut, Potisje – Tisa, Budúcnosť – Radnički, Tekstilac – Subotica. Začiatok zápasov je o 16. hodine.

1. Bečej 2. Sloga 3. Budúcnosť 4. Srbobran 5. Tisa 6. Radnički 7. Polet 8. Potisje (-1) 9. Zadrugar 10.Bačka 11. Vrbas 12. Tavankut 13. Mladost (T) 14. Mladost (A) 15. Tekstilac 16. Subotica

19 19 19 19 19 19 19 19 19 19 19 19 19 19 19 19

16 14 12 9 8 8 8 8 7 7 5 6 5 4 4 2

2 1 3 2 4 3 5 5 5 6 5 6 4 7 4 7 4 8 4 8 5 9 1 12 3 11 5 10 4 11 0 17

64 : 7 41 : 15 42 : 16 30 : 21 36 : 26 30 : 28 32 : 35 28 : 23 40 : 39 30 : 38 18 : 27 26 : 39 23 : 43 25 : 42 15 : 41 17 : 57

50 45 40 32 29 29 28 27 25 25 20 19 18 17 16 6

PAVEL TURAN ZLATÝ. V Sombore prebiehal desiaty stolnotenisový turnaj Sombor open, ktorý mal aj tentoraz medzinárodný charakter. Zúčastnili sa tam aj traja Petrovčania: Pavel Turan, Pavel Bažík a Ľudovít Kaňa (na snímke zľava). Súťažili v dvoch kategóriách; v absolútnej, kde sa ani jeden neprebojoval zo skupiny, kým v kategórii veteránov Kaňa a Bažík sa dostali medzi osem najlepších. Turan vo vekovej kategórii 35 – 50 rokov v boji o zlatú medailu porazil súpera z chorvátskeho Slavónskeho Brodu, tak získal zlato, diplom a pamiatkové tričko STK ŽAK Sombor.

S. M. 14 – 15 /4745 – 4746/ 8. – 15. 4. 2017

65

Šport NA 24. NOVOSADSKOM POLMARATÓNE VYŠE TISÍC BEŽCOV

Vlani Ognjen, znova Ognjen

Víťaz Ognjen Stojanović v cieli

Zo štartu sa rozbehli stovky bežcov za svojím cieľom

Juraj Pucovský

N

kordný čas, lebo mu určité zdravotné problémy stále nedovoľujú behom maximálne zaťažiť telo. Druhý bol Miloš Segedi, člen AK Inđija (1:16,50)

Víťazka štvrťmaratónu Lúcia Kimaniová, narodená v Prijedore, pôvodom z Kene

Toľko o najúspešnejších na 24.

Novosadskom polmaratóne, na ktorom sa, na trati polmaratónu – 21 0975 m, štvrťmaratónu – 10 548 m a štafetovom behu, zúčastnilo

estáva sa tak často, že jeden bežec obháji titul tak ľahko, ako to urobil Novosadčan Ognjen Stojanović. Vlaňajší víťaz 23. Novosadského polmaratónu (1:11,19) bol najrýchlejší aj v sobotu 1. apríla 2017, keď do cieľa na Námestí slobody v Novom Sade dobehol prvý. Dráhu dlhú 21 0975 metrov Najrýchlejšie bežkyne: Ksenija prekonal v čase Najlepší bežci: Miloš Segedi, Ognjen Bubnjevićová, Nataša Ćulafićová, Tijana 1:15,48. Ešte Stojanović a Nikša Papić (zľava) Kabićová (zľava) udychčaný Ognjen vyhlásil, že jeho cieľom tentoraz a tretí do cieľa dobehol Novosadčan 744 bežcov a bežkýň zo Srbska, bolo iba zvíťaziť a nie dosiahnuť re- Nikša Papić (1:18,27).

Macedónska, Bosny a Hercegoviny, V ženskej konku- Chorvátska, Rumunska, Grécka, rencii triumfovala Slovinska, Slovenska, Švajčiarska, Nataša Ćulafićová, bežkyňa Gardy VS (1:23,53), druhá bola Ksenija Bubnjevićová z Vojenskej akadémie (1:29,39) a ako tretia sa na víťazný stupienok dostala Tijana Kabićová, atlétka somborského ARK Somaraton Stredoškoláčky pred cieľom Detičky sa plazili, smiali, plakali...

(1:35,20).

66

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

Španielska, Česka, ale aj Nepálu, Kene, Mexika, Indie...

Keď máme na zreteli, že bežci utekali aj na trati dlhej 5 000 m, stredoškolá- Najstarší bežec ci, žiaci zák- Szilveszter ladných škôl Kovács (89 rokov) a škôlkari prebehol päť z d o l á v a l i kilometrov! vzdialenosti primerané svojmu veku, môžeme konštatovať, že počet účastníkov tejto peknej športovej udalosti na začiatku jari prevýšil tisícku.

Pravdaže, ani tentoraz nechýbal Szilveszter Kovács, Novosadčan narodený v roku 1928, ktorý poľahky prebehol päť kilometrov?!

Tomu sa povie – zdravie. Možno aj vďaka takému aktívnemu životu a neustálemu pohybu tohto milovníka behu na prahu 90. roku života.

Podobne ako si starký Szilveszter zaslúžil potlesk v cieli, obecenstvo a zvlášť mamy, otcov a starých rodičov oduševnil rekordný počet bábätiek – vyše štyridsať, ktoré sa i tentoraz na štvormetrovej dráhe plazili, sedeli, smiali, plakali...

Nezanedbávajúc výsledky behu, komu na nich záležalo, predsa je všetko to, čo sa v prvý aprílový deň dialo na Námestí slobody a uliciach Nového Sadu, najviac v záujme zdravého života, pohybu na otvorenom priestore a čerstvom vzduchu. Veď to dnešnému človekovi ešte ako chýba!

• ŠPORT •