Hlas 15 2016

Page 1

Ocenenia najlepším ISSN 0018-2869

Informačno-politický týždenník ROČNÍK 73 | 9. 4. 2016 | CENA 50 DIN

www.hlasludu.info www.hl.rs

Ján Triaška Báčsky Petrovec

ČÍSLO

/4694/

15


Z obsahu

9. 4. 2016 | 15 /4694/

Uzávierka čísla: 6. 4. 2016

4 TÝŽDEŇ 5 Polstoročie – dôvod na rešpekt 6 Vyskúšali si rozhodcovské úlohy 7 Aj vidiek môže byť liek

8 (PRED)VOLEBNÝ KALEIDOSKOP 8 Kam sa to (o)točí?

10 SLOVENSKO 10 Ľudia sú s mojou robotou spokojní

11 ĽUDIA A UDALOSTI

Viac ako 50 študentov z našej krajiny, ako aj z viacerých európskych krajín, malo možnosť zúčastniť sa na prvej simulácii Európskeho výboru regiónov, ktorá prebiehala v Novom Sade od 1. do 3. apríla. (s. 6) J. Pániková

12 O všetkom rozhoduje mestská správa 16 Priali by si väčšiu účasť 19 Odmeny pre starostlivých

22 DETSKÝ KÚTIK 22 Tešíme sa jari

23 POĽNOHOSPODÁRSKE ROZHĽADY 23 Srbský agrobiznis potrebuje zmeny 25 Perspektívy alternatívy 26 Škodcovia kapustovín (7)

31 KULTÚRA 31 Kovačičanom tri ceny

Sviatok vína a klobás známy ako Veľká noc v Kulpíne, ktorý 27. marca 2016 jubilejný 10. raz usporiadalo domáce Združenie vinohradníkov a vinárov, zostane pamätný podľa rekordu. Vinári z našej krajiny, z Česka, zo Slovenska a z Chorvátska tentoraz priniesli na ochutnávku 128 vín a výrobcovia klobás ponúkli na koštovku 86 vzoriek tejto našej známej vojvodinskej údenej špeciality. Dievčatá v kulpínskom Poľovníckom dome vychutnali pohárik dobrého ružového vína. (s. 13) J. Pucovský

32 Intelektuálna kríza, či politika zhrýza kultúru? 32 Exotické prevedenie a inovatívne postupy

37 OZNAMY 44 RTV PANORÁMA 46 ŠPORT 46 Sami sebe jamu kopú 47 Nervozita im zviazala nohy 48 V Mošorine sa hrať nedalo?! Titulná fotografia: Anna Francistyová

V Ústave pre kultúru vojvodinských Slovákov v Novom Sade na sklonku marca a na začiatku apríla bolo rušno. V priebehu desiatich dní tam usporiadali dve podujatia: najprv otvorili výstavu obrazov Michala Povolného a Anny Kotvášovej, a potom premiérovo predstavili knihu Makan zostavovateľa Martina Prebudilu. (s. 34 a 35). E. Šranková


Editoriál

Chobotnica z Panamy a obmeny tunajších

ZAKLADATEĽ: NÁRODNOSTNÁ RADA SLOVENSKEJ NÁRODNOSTNEJ MENŠINY VYCHÁDZA TÝŽDENNE, V SOBOTU VYDÁVA NOVINOVO-VYDAVATEĽSKÁ USTANOVIZEŇ HLAS ĽUDU V NOVOM SADE

N

PRVÉ ČÍSLO VYŠLO 19. OKTÓBRA 1944 V BÁČSKOM PETROVCI

Riaditeľ NVU Hlas ľudu: Samuel Žiak Zodpovedná redaktorka: Vladimíra Dorčová-Valtnerová Zástupkyňa zodpovednej redaktorky: Anna Francistyová Redakcia: Juraj Bartoš, Jaroslav Čiep, Oto Filip, Katarína Gažová, Vladimír Hudec, Anička Chalupová, Stevan Lenhart, Anna Lešťanová, Jasmina Pániková, Juraj Pucovský, Ľubica Sýkorová, Elena Šranková Technický redaktor: Miroslav Dobroňovský Jazyková redaktorka: Anna Horvátová Lektorka: Mária Domoniová Adresa redakcie: Bulvár oslobodenia 81/V, 21 000 Nový Sad, poštový priečinok 234 www.hl.rs E-mail: nvu@hl.rs nvuhlasludu@hl.rs inzercia@hl.rs Telefóny redakcie: 021/47 20 840 063/47 20 84 Telefax: 021/47 20 844 Dopisovateľstvo v Petrovci: 021/22 80 042 Dopisovateľstvo v Kovačici: 013/662 565 Dopisovateľstvo v Starej Pazove: 022/317 505 Tlačí:

Foto: www.freeimages.com

OD ROKU 1967 VYCHÁDZA V NOVOM SADE ROKU 1967 PREZIDENT REPUBLIKY VYZNAMENAL HLAS ĽUDU RADOM BRATSTVA A JEDNOTY SO STRIEBORNÝM VENCOM

Daňové raje veru pre niektorých (alebo mnohých) sa v tomto týždni zmenili na peklo. Spôsobil to únik dokladov z panamskej právnickej firmy Mossack Fonseca.

euveriteľné množstvo dokladov, spolu až 11,5 milióna, svedčí o tom, že výhody tzv. offshor spoločností využívalo a využíva viac ako 14-tisíc klientov, ktorí za posledných tridsať rokov založili takmer 220-tisíc firiem – čo ešte stále nepredstavuje konečný počet. Chobotnica sa rozrastá. Novinári zoskupení okolo Medzinárodného konzorcia investigatívnych novinárov a nemeckých novín Süeddeutsche Zeitung, medzi nimi aj srbskí novinári KRIK-u, doteraz odhalili, že sa v Panamských papieroch spomína 12 šéfov štátov, 128 súčasných a bývalých politikov atď. Dokonca už padla prvá „obeť“ – islandský premiér, ktorého meno sa v panamských dokladoch tiež spomína, odstúpil z funkcie. Pravdaže, ani niektorí občania Srbska neodolali rajskej offshorovej zmiji, ktorá ponúka napr. pranie špinavých peňazí. O niektorých osobnostiach zo spoločensko-politickej spoločnosti našej krajiny sa už určitý čas vedelo, o niektorých len tušilo. Základný impulz na začiatok vyšetrovacích procesov poskytli novinári. Teraz je lopta v rukách štátnych služieb, ktoré zatiaľ nepočuť. Aj slovenská národnostná menšina má niekoľko chobotníc, ktoré ale nezapadajú do panamskej rajskej paradigmy, skôr do volebnej. Chobotnica sa už dávno stala obľúbeným metaforickým výrazom v prejavoch novodobých slovenských politických vládnych a mimovládnych aktérov. Ale vlastnosti morskej príšery postupne získavajú aj oni sami. Práve oni z vlastných ramien pletú bič na vlastných (spolu) príslušníkov, spravidla pod rúškom boja proti korupcii a za transparentnosť. Ide o dva spoločenské fenomény alebo výrazy, ktoré sa u nás najčastejšie skloňujú vo všetkých pádoch (aj v niektorých, ktoré slovenský jazyk nepozná, naša slovenská kultúra a výchova ešte menej). Pridajme k tomu aj osvieteneckú snahu o oslobodenie vedomia a zrevolučnenie existujúcich pomerov, pre ktorú (tú snahu) je príznačné poúčanie a verejné pokarhanie – aj vtedy, keď to nie je potrebné. Dokonca aj vtedy, keď násilné pokarhanie a poúčanie vyznieva priam degutantne. Niekedy sa im podarí trafiť klinec po hlavičke, zvlášť keď do verejnosti vystúpia so serióznou kritikou predstaviteľov našich inštitúcií. Ale to svetelnou rýchlosťou anulujú prostriedky, ktorými sa pokúšajú dostať na spoločenské výslnie, zanechávajúc po sebe „mŕtvole“ doterajších súčasných spoločenských dejateľov – od tých politických, kultúrnych, po školských, novinárskych a i. Lebo účel – aspoň v tomto prípade – určite nesvätí prostriedky. Vladimíra Dorčová-Valtnerová

Tlačiareň HL PRINT Báčsky Petrovec Účet NVU Hlas ľudu 160-924115-88 Banca Intesa YU ISSN 0018-2869 COBISS.SR-ID 16185090

• •

Čítajte nás aj na www.hl.rs.  15 /4692/ 9. 4. 2016

3


Týždeň 

InPress

168 HODÍN

Divide et Impera?

Haagske dráhy

Jasmina Pániková

va rozsudky Haagskeho tribunálu, vynesené v rozpätí jedného marcového týždňa, jeden 24., druhý 31. marca, dokázali riadne zatlačiť do úzadia mnohé volebné a iné naliehavé témy, prípadne protirečivé procesy, ktorým sme už dlho vystavení. Kto si v tomto čase volebnom vôbec váži tú starú levantskú múdrosť, že človek je pánom zamlčaných a sluhom vyslovených slov? Prvým je rozsudok bývalému prezidentovi Republiky Srbskej Radovanovi Karadžićovi na 40 rokov väzenia, keďže je, ako uvádza Medzinárodný trestný súd pre bývalú Juhosláviu (ICTY), zodpovedný za masaker v Srebrenici v júli roku 1995, keď vojská pod vedením generála Ratka Mladića počas pár dní zavraždili na tisíce osôb moslimského pôvodu. Práve to, či vtedy šlo o masaker alebo skutočnú genocídu, rozdeľuje dodnes Bosnu na dva nezmieriteľné tábory. Znamená to, že ďalej môže praskať v mnohých švíkoch a zmietať sa v politickej nestabilite. Bosniaci smútia, že Karadžić nedostal doživotie, oznamujúc, že požiadajú o revíziu žaloby proti Srbsku z agresie a genocídy, ktorú Medzinárodný súdny dvor v Haagu označil v roku 2007 za neopodstatnenú. No proces a rozsudok Karadžićovi neposkytol dôkazy proti Srbsku, čiže ukázal,

U

Oto Filip

znajme, v týchto dňoch sme veľmi populárni... My Slováci! Slovenskú menšinu spomínajú takmer vo všetkých médiách – tých opravdivých a, žiaľ, aj takých, ktoré seba považujú za médiá. Četníci – nečetníci, odsúdiť – neodsúdiť, verejne protestovať – odmlčať sa, pchať si nos do redakčnej politiky – nechať novinárov, aby sami rozhodovali, „bojovať“ za svoj národ – pochopiť, že ide o typické predvolebné zbieranie hlasov... Takýchto „otázok“ je mnoho. Avšak prečo každý z nás nie je alebo nepokúsi sa byť opravdivý homo sapiens, človek, ktorý myslí a myslí najmä svojou hlavou a nie na základe demokratických, pokrokárskych či ligových inštrukcií, svojich predsedov, vodcov, ideológov? Prečo si nezačneme uvedomovať, že sa nachádzame vo volebnom období, keď opozičné tábory iba čakajú ten-ktorý prešľap, aby mohli zaútočiť na protivníka a získať body, čiže potenciálne hlasy. Známy je latinský výrok Rozdeľ a panuj. Možno tu niektorým ide práve o to. Väčšina do popredia vysúva fakt, že tu Slováci žijú s väčšinovým národom už viac ako 250 rokov, bez problémov... Avšak v poslednom čase sa nastoľuje otázka, či po toľkých rokoch spolu nemôžu žiť „Slováci a Slováci“? Terén sa stal natoľko malým, že niet miesta pre všetkých? Či sme sa po toľkých rokoch dostali k tomu, že nám stranícke farby natoľko zatreli oči, že sme začali ubližovať jedni druhým, vymýšľať intrigy a večne obviňovať niekoho za niečo? Veď by sme mali vedieť, že sa politická strana mení a určite nikto z politikov nebude doživotne povďačný určitému jednotlivcovi za to, že aj tými obscénnymi spôsobmi prispel k jeho moci. Zmocní sa ho „amnézia“ a... Veď o tom verne svedčia aj ich lietajúce schopnosti. Cez noc sa zrodí nové presvedčenie, ktoré potrvá po prvé lepšie (čítaj: lepšiu funkciu) a šup k novému vodcovi! A stranícki poslíčkovia vo väčšine zostanú tam, kde boli... Spolunažívať so svojimi občanmi. A tých sa tá amnézia nezmocní tak ľahko. Všetko sa pamätá.

4

www.hl.rs

D

že nemožno jednoznačne uzavrieť, že (by) štátne vedenie Srbska bolo akýmkoľvek spôsobom zapojené do tragických dianí v júli 1995. Svojráznou útechou príbuzným obetí môžu byť slová vysokého komisára OSN pre ľudské práva Zajda Husajna, ktorými zhodnotil rozsudok nad Karadžićom ako odkaz vojnovým zločincom, že nie sú nedotknuteľní a že spravodlivosti neuniknú, nech by boli kdekoľvek. Druhý rozsudok sa vzťahuje na predáka Srbskej radikálnej strany Vojislava Šešelja, ktorého podstatou je, že ho trojčlenný zbor sudcov zbavil všetkých deviatich obžalôb z vojnových zločinov. V zdôvodnení rozsudku uviedli, že nemali dostatočné dôkazy na potvrdenie zodpovednosti Šešelja za zločiny spáchané na Chorvátoch a Moslimoch koncom 20. storočia. Podľa predsedajúceho súdu Jeana Claude-Antonettiho to znamená, že je od 31. marca Šešelj slobodným občanom. Vodca SRS sa haagskemu súdu vzdal dobrovoľne v roku 2003, aby ho z väzenia tribunálu prepustili koncom 2014 pre chorobu. Sám Šešelj v jednom z prvých reagovaní skonštatoval, že takýto rozsudok bol z právneho hľadiska jediný možný. Protiváha inému rozsudku, snaha zamiešať volebné karty, čosi tretie? Dejiny to raz rozsúdia. Po všetkých skúsenostiach z minulosti všetko je opodstatnene

v hre. A rovnako tak včera, ako i dnes možno kvitovať, že Haagsky tribunál nesplnil poslanie, pre ktoré v roku 2003 vznikol: prispieť k pomereniu sa v tejto oblasti a k vzniku regionálnej stability. Veľmi často nepôsobil ako objektívny a nezaujatý tribunál, dovoľujúc si, aby sa mnohé jeho rozsudky stali rozbuškou nových drám. Haagska štatistika prezrádza, že každý druhý (80) zo 161 obvinených bol odsúdený. Iní sú oslobodení, alebo sú obžaloby stiahnuté, prípadne posunuté iným, štátnym súdom. Z odsúdených je najviac Srbov – 56, potom Chorvátov – 18, najmenej Moslimov – 4 a Albáncov a Macedóncov – po jeden. Na doživotie je odsúdených päť osôb, všetci sú Srbi. Po dobách temna netreba sa diviť, že pôsobenie ICTY spravidla charakterizoval prebytok emócií a manko spravodlivosti. Spravodlivosť pre obete azda nikdy nebola výrazne v prvom pláne, kým regionálna stabilita dodnes zostala veľmi krehká. Tak pre pôsobenie tribunálu, ako aj pre regionálnych politikov, ktorí vonkoncom neplánujú dať bodky za všetkými pohnutými udalosťami poslednej dekády 20. storočia. Preto celý Balkán dodnes trápia absurdne skoncentrované dejiny, takisto množstvo vášní znemožňujúcich, aby nie tak dávno riadne znepriatelené národy začali od nuly. V tom prípade by sa totiž ľahko zistilo, kto sú vlastne tie iné nuly praktickej politiky. A či je možné prehodnocovanie jedných bez prevalcovania druhých?

JEDNA OSOBNOSŤ, JEDNA OTÁZKA

Dr. MIRJANA BURZANOVÁ, SPOLUAUTORKA SRBSKO-MAĎARSKÉHO SLOVNÍKA

Trendy dlhodobé, no i súčasné Oto Filip – Tvorba tohto slovníka zrejme nebola ani ľahkým, ani krátkym záväzkom? – Ja som s prácou na ňom štartovala ešte 1. apríla roku 2002 a ani dnes nemôžem skonštatovať, že je celkom uzavretá. Lebo i teraz, keď je slovník už v tlačiarni, dopĺňame ho novými výrazmi. Netreba zabúdať, že je reč živou, stále bohatšou látkou, že sú v jazyku prítomné mnohé nové trendy. A hneď ako si na stále

Informačno-politický týždenník

privlastníme nejaké nové slovo, bolo ho treba zaradiť aj do obsahu. Srbský jazyk dosť ľahko akceptuje iné, cudzie, teda je otvorený k novým slovám. Pri tých všetkých prípravách sme mali i veľa ťažkostí, lebo je maďarský jazyk zase inakší: dosť uzavretý, keď ide o preberanie nových výrazov, slov. Maďarčina neakceptuje ľahko cudzie slovo. Predpokladám však, že naša voľba zahrnula väčšiu časť

súčasného srbského jazyka. Aj to, že sa slovník veľmi zíde nielen tým, ktorí sa učia jednu z uvedených dvoch rečí, srbčinu alebo maďarčinu, ale aj prekladateľom. Slovník bude mať čosi viac ako tridsaťtisíc slov. Zaujímavý je i tým, že je takmer pri každom hesle i množstvo príkladov jeho možného uplatnenia, použitia. Čiže sú v ňom aj tzv. stále výrazy a pojmy, no aj frazeologizmy. • TÝŽDEŇ •


POKRAJINSKÝ ÚSTAV PRE OCHRANU PRÍRODY OSLAVUJE JUBILEUM

Polstoročie – dôvod na rešpekt Jasmina Pániková

S

tarať sa o zachovanie prírody nepretržitých 50 rokov nie je na zanedbanie. Menila sa adresa sídliska, názov právnej jednotky, ale hlavné poslanie Pokrajinského ústavu pre ochranu prírody – starať sa o ochranu a zachovanie prírody vo Vojvodine, ako aj o prírodovedné zbierky, ktoré ústav získal z poľnohospodárskeho archívu – sa nezmenili ani za 50 rokov. Slávnostnou akadémiou v Zhromaždení AP Vojvodiny 31. marca oslávili toto ctihodné jubileum, na ktorom dlhoročným spolupracovníkom udelili plakety a charty. „Ústav začal pracovať 1. apríla 1966. Dnes je 6,4 % územia Vojvodiny pod ochranou Pokrajinského ústavu pre ochranu prírody a spolu s ekologickou sieťou má na starosti 16,2 % územia pokrajiny, čiže 135 chránených oblastí,“ poznamenala riaditeľka ústavu Biljana Panjkovićová.

Plakety dostali početní dlhoroční partneri Okrem toho, že sa mu podarilo dať pod ochranu 135 oblastí a identifikovať ekologickú sieť, ústav cez ďalšie aktivity stále odhaľuje nové lokality, ktoré sa tiež ocitnú medzi chránenými oblasťami. Takýto spôsob práce pokrajinský tajomník pre urbanizmus, stavebníctvo a ochranu životného prostredia Slobodan Puzović ocenil ako veľmi pozitívny

príklad. „Spoluprácou s lokálnymi samosprávami, inštitúciami, ktoré majú na starosti spravovanie chránených oblastí, s mimovládnym sektorom atď. sa ústavu podarilo zachrániť základné hodnoty prírody vo Vojvodine, zachrániť zriedkavé druhy a prírodný potenciál vmestiť do funkcie udržateľného rozvoja lokálnych samospráv. Prí-

rodný potenciál Vojvodiny by sa mal v čím väčšej miere uplatňovať v rozvoji lokálnych samospráv. Veľkou je výzvou, ako ten potenciál zachovať, zveľaďovať a zachrániť pred zánikom,“ zdôraznil tajomník Puzović. Podľa predsedu Zhromaždenia APV Istvána Pásztora ústav sa aj počas minulých 50 rokov stretával s početnými výzvami, lebo, ako povedal, vždy bolo potrebné balansovať medzi ašpiráciami zachovať životné okolie a túžbami po modernizácii. Zaujímalo nás, s ktorými problémami ústav zápasí v súčasnosti. Pre náš týždenník riaditeľka ústavu Panjkovićová povedala: „Naše súčasné problémy sú predovšetkým späté s využívaním prírodných zdrojov. Veľmi ťažko je rozčleniť udržateľné od neudržateľného. Niektorí odborníci sú mienky, že je udržateľné to, čo môže zostať aj pre iné generácie. Iní zase pod tým chápu niečo iné. Dôležité je to, že náš ústav účinkuje vo vypracovávaní všetkých projektovo-technických dokumentov a priestorových plánov a že to, čo sa nám podarilo vsunúť do tých dokumentov, aj udržiavame.“

K 8. APRÍLU – SVETOVÉMU DŇU RÓMOV

upriamili práve na tieto dve oblasti. Podpredseda pokrajinskej vlády Miroslav Vasin vyzdvihuje, že sa ďakujúc Programu na zveľadenie postavenia Rómov počet študujúcich za päť rokov zvýšil z päť na 350, alebo to, že je Srbsko azda hrá prím. Riadiac sa heslom jedinou krajinou, ktorá má Martina Luthera Kinga, že je vysokoškolskú inštitúciu, kde vždy ten pravý čas podniknúť vyučovanie prebieha v rómčitú pravú vec, Kancelária pre ne – vo Vršci. Prostredníctvom inklúziu Rómov schválila v súbehov na samozamestnápolovici roka 2014 Strategický vanie Rómov od roku 2007 do plán na obdobie 2014 – 2017. roku 2014 svetlo sveta uzrelo Základnými opatreniami sú viac ako sto ich firiem. Prierast zamestnanosti príslušnímerne sa z nich dvadsať až kov rómskej populácie, zvýšesedemnásť dokázalo presadiť nie počtu osôb zahrnutých na trhu, napriek skromným sústavou vzdelávania, prínos kvalifikáciám zamestnancov a k zlepšeniu bytových podmieabsencií manažérskych zručnok, zveľadenie kvality zdravotnej ochrany, odstránenie Kontajnery ako častá príznačnosť ich osudu ností vedúcich. Aktívne opatrenia zamestpredsudkov a stereotypov návania a príslušné programy o Rómoch... Podľa sčítania obyvateľstva z veľmi rizikových oblastiach. V pri- prilákali pozornosť nielen u nás, roku 2011 vo Vojvodine žije 42 391 bližne 85 percent obcí, kde žijú, nie ale aj v Európskej únii. Všetky, akoRómov, podľa odhadov je ten počet sú schválené akty vzťahujúce sa na koľvek skromné vyzerajúce kroky, môžu znamenať veľa, ak sa v nich dvojnásobne väčší. Totiž mnohí žijú ich legalizáciu. Keďže je vzdelanostná úroveň pokračuje a je dostatok spoločenv neregistrovaných osídleniach, bez stálej adresy a osobných do- Rómov značne nižšia než je priemer ského porozumenia pre ne. Vojvokumentov, alebo sa nevyjadrujú a hospodársky bolo aktívnych len dina je najlepšou ukážkou toho, ako ako Rómovia. Na území Vojvodiny 28 percent príslušníkov ohrozenej ďaleko a úspešne sa potrebnými je okolo 160 rómskych osídlení, z populácie, nečudo, že sa mnohé opatreniami, vzťahujúcimi sa na ktorých je takmer každé druhé vo aktivity pokrajinskej administratívy Rómov, možno dostať.

Ťažké prenikanie do iných sfér Oto Filip

I

ch osudy sú zložité a ťažké, mnohé príbehy neraz až tragické. Rómov trápi bieda, krátky životný vek a zlý zdravotný stav, nezávideniahodný sociálny status, absencia pracovných príležitostí, nízka vzdelanostná úroveň… Zo všetkých kategórií obyvateľstva sú na tom jednoznačne najhoršie. Zaznávaní sú a často týraní, už roky čeliaci hlbokej stigmatizácii, posilňovanej nepochopením a extrémistickými prejavmi. Preto aspoň ten ich deň, ktorý bol včera, pripomínajúci 1. Svetový kongres Rómov, ktorý sa začal 8. apríla 1971 v Orpingtone pri Londýne, bolo treba využiť tak na lepšie spoznanie s nimi, ako i na hlbšie pochopenie a rešpektovanie rómskej identity. To, čo je však najpodstatnejšie, sú konkrétne kroky, ktorými možno spieť k lepšiemu a rýchlejšiemu zapájaniu sa Rómov do spoločnosti, úmerne tomu i do postupného odstránenia chudoby. Vojvodina v tom • TÝŽDEŇ •

15 /4692/ 9. 4. 2016

5


Týždeň PRVÁ SIMULÁCIA EURÓPSKEHO VÝBORU REGIÓNOV U NÁS

Vyskúšali si rozhodcovské úlohy Jasmina Pániková

O

citnúť sa vo funkcii primátora, predsedu lokálnej samosprávy alebo predsedu parlamentu, malo možnosť vyskúšať si viac ako 50 študentov z našej krajiny, ako aj z Česka, Albánska, Slovenska, Chorvátska, Maďarska, Bosny a Hercegoviny, Čiernej Hory, Bulharska, Talianska, Rumunska, Slovinska... Potenciálni budúci zástupcovia dôležitých funkcií v rámci Simulácie Európskeho výboru regiónov počas troch dní – od 1. do 3. apríla

pridelený, a pokúsiť sa prispieť k riešeniu problému nezamestnanosti mladých, alebo vytýčiť dôležitosť spoločenskej kohézie,“ povedala Makanová. Medzi účastníkmi boli aj dvaja predstavitelia zo Slovenska – Hana Vermešová z Trnavy a Martin Balco z Nitry, ktorí počas štúdií medzinárodných vzťahov už niekoľkokrát navštívili našu krajinu a teda sa aj oboznámili s tunajšou problematikou. Nemohli sme sa nespýtať, za riešenie ktorého problému by sa oni zasadzovali, ak by sa ocitli

− Mladí ľudia potrebujú prax, nie iba teóriu, − poznamenali Martin Balco a Hana Vermešová (sprava).

– v Zhromaždení AP Vojvodiny a na Rektoráte novosadskej univerzity rozoberali najmä dve témy: problém nezamestnanosti mladých ľudí, ktorý by mala doriešiť medziregionálna hospodárska spolupráca a dôležitosť spoločenskej kohézie v multikultúrnych, multietnických a multijazykových regiónoch. Táto nezvyčajná konferencia prebiehala v rámci projektu CoRIUSS Vojvodina, ktorý má na starosti študentské združenie BEUM. Motivovaní úspešne zorganizovanou minuloročnou simuláciou práce európskeho parlamentu v Belehrade tentoraz sa rozhodli zorganizovať simuláciu najmladšej inštitúcie EÚ. Koordinátorka tohto projektu Annamária Makanová nám ozrejmila, že účastníci konferencie dostali úlohy, čiže „funkcie“, a aby bolo zaujímavejšie, nepredstavovali región, z ktorého prišli, ale niektorý iný. „Tým spôsobom si museli naštudovať problematiku regiónu, ktorý im bol

6

www.hl.rs

na dôležitej funkcii. „Nezamestnanosť mladých a prax počas štúdií sú problémy, ktoré by bolo potrebné riešiť,“ hovorí M. Balco. „Mladí zakončia školy, nemajú žiadnu prax a na každé jedno miesto, na ktoré sa hlásia, je potrebná prax. Nastoľuje sa otázka, ako sa mladý človek má zamestnať, keď nemal kde tú prax nadobudnúť?“ opytuje sa M. Balco. Hana Vermešová pritom dokladá, že by v tom prípade bolo potrebné zvýšiť spoluprácu medzi školami a zamestnávateľmi. „Potrebné je viac prepojiť teóriu s praxou. Pekne je vyštudovať, ale keď si ľudia nezískajú prax už počas štúdia, tak majú problém zamestnať sa,“ prízvukuje Vermešová. Naši spolubesedníci ocenili, že tento problém je možno menej prítomný v Bratislave, kde je pracovných príležitostí viac než v iných mestách, a taktiež to závisí aj od druhu odboru – technické smery majú prax, na rozdiel od sociálnych vied a podobných odborov.

Informačno-politický týždenník

Ďuro Varga

Koordinátorka projektu Annamária Makanová

určite budú môcť zapísať do svojich životopisov. Rokovali na dané témy, učili sa brániť svoje stanoviská, učili sa viesť dialóg, vyjadrovať sa, verejne vystupovať. Možno povedať, že konferencia bola svojrázna škola nielen teoretických, ale aj praktických vedomostí. Zišli sa tu akademickí občania, ktorí určite budú môcť spolupracovať v budúcnosti,“ uzavrela Tomanová-Makanová.

INÝ NÁHĽAD

Partnermi konferencie boli aj národnostné rady národnostných menšín. Podľa slov predsedníčky Koordinácie NRNM Anny Tomanovej-Makanovej každá národnostná rada delegovala po dvoch predstaviteľov svojej menšiny, ktorí študujú v Srbsku, a dvoch predstaviteľov z materskej krajiny. „Táto konferencia bezpochyby prispela k ich neformálnemu vzdelávaniu, ktoré si

• TÝŽDEŇ •


STRETNUTIE V POKRAJINSKEJ VLÁDE

Aj vidiek môže byť liek Oto Filip

„V

eľmi nám je dôležité každé stretnutie s predstaviteľmi európskych inštitúcií. Váš príchod je gesto, ktoré nám veľa znamená, keďže si mimoriadne vážime pomoc priateľov na našej európskej ceste. Pokrajinská vláda sa od prvej chvíle, celé roky, zasadzuje za eurointegráciu. Zdá sa mi, že sme dokázali z Vojvodiny urobiť skutočný európsky región... Celý čas sa snažíme slúžiť príkladom, byť kýmsi, koho možno označiť za inšpirátora európskej cesty celého Srbska,“ uvedenými slovami podpredseda vlády Vojvodiny a pokrajinský tajomník pre hospodárstvo, zamestnávanie a rodovú rovnosť Miroslav Vasin privítal 31. marca viacčlennú delegáciu zo Slovinska v čele s europoslancom Francom Bogovičom. Boli v nej tak predstavitelia európskych inštitúcií, ako aj

zástupcovia spoločností z oblasti hospodárstva, poľnohospodárstva, ekológie, komunálnych činností. V približne hodinovom rozhovore dôraz bol na možnostiach využívania európskych prostriedkov určených na vidiecky rozvoj, na obojstrannej výmene skúseností a uvádzaní slovinských príkladov dobrej praxe, na otázkach týkajúcich sa udržateľného rozvoja a aspektov možného zveľaďovania spolupráce. Vasin na úvod podčiarkol význam vojvodinskej multietnickosti ako významnej európskej hodnoty, uvádzajúc, že je model spolužitia, ktorý sme dosiahli, aj podľa Európy vzácny. Podotkol skutočnosť, že sa v pokrajine realizuje takmer polovica celkových zahraničných investícií v Srbsku, ako aj ten, že je viac ako 80 percent uskutočnených cezhraničných projektov práve z Vojvodiny. To všetko prispelo k tomu, že

je Vojvodina už tretíkrát zaradená medzi desať najlepších európskych r e g i ó n o v , Zo štvrtkového stretnutia v Novom Sade najlákavejších pre zahraničných investorov. radšej žijú na vidieku ako v mesAkcentoval taktiež veľmi dobré tách. Je to následok dlhodobej vzťahy so Slovinskom, označujúc politiky, cieľavedomého vkladania ho ako krajinu, ktorej cesta je hod- do poľnohospodárstva a ochrany ná nasledovania, keďže dokázala životného prostredia. Do vidiecvyrovnať kvalitu žitia v mestách keho rozvoja taktiež, ktorý je ozaj a v dedinách. Vo Vojvodine pôso- komplexnou oblasťou. Zahŕňa totiž bí až 36 slovinských spoločností nielen poľnohospodárstvo, ale aj zamestnávajúcich okolo osemtisíc ekológiu, komunikácie, dopravnú pracovníkov. Podľa Vasina prí- infraštruktúru, investovanie do značnosťou Vojvodiny je snaha mladých podnikateľov. Ako sa uplatňovať všetky európske zá- v tom všetkom správať a čo to prakticky znamená, hostia zo Slosady a štandardy. To prízvukoval i Franc Bogovič, vinska ozrejmili nielen na stretnutí ilustrujúc výsledky toho jedným v Novom Sade, ale i na viacerých zo slovinských trendov, ktorý je iných, prebiehajúcich od Loznice pre nás nepredstaviteľný – že ľudia cez Irig po Báčsky Petrovec.

BÁČSKY PETROVEC

Slovinské skúsenosti s fondmi EÚ Jaroslav Čiep

v súčasnosti a na aké ciele sa tieto finančné prostriedky míňajú. unkcionári a zamestnanci poMedziiným pán Bogovič povedal, krajinskej administratívy, pred- že Slovinsko roku 2004 vošlo do EÚ, stavitelia petrovskej lokálnej ale až od roku 2007 zohľadnením samosprávy a miestnych združení, finančnej perspektívy 2007 – 2013, ako i zástupcovia Obce Srbobran na viac ako miliardu európskych sa vo štvrtok 31. marca v peňazí, ktoré malo získať, štát Poľovníckom dome Levložil 300 miliónov eur. Keď sík v Báčskom Petrovci ide o rozpočet EÚ, Bogovič zoskupili, aby sa stretli zdôraznil: „V európskom roza pohovorili si s tímom počte zo 35 – 40 % financií poslanca Európskeho sa vyčleňuje na agrár. Keď parlamentu v Bruseli hovoríme o subvenciách po pána Franca Bogoviča hektári, Slovinsko už od skôr zo Slovinska. malo priemer na úrovni EÚ, Súviselo to aj s predčiže okolo 340 eur po ha. náškou Európske fondy pre Franc Bogovič Sú to značné financie, aby rozvoj vidieka, slovinské sa pôda obrobila a aby sa úspechy pre rozvoj vojvodinského jej ľudia nevzdávali a zostávali na hospodárstva, ktorú pre domácich dedine. Iné značné prostriedky pre prichystal europoslanec Bogo- rozvoj vidieka, IPARD projekty, sa vič. V nej spolu so svojím tímom dostávajú priamo farmárom, do sprazohľadnil cestu, akou sa Slovinsko covateľského priemyslu, mliekarstvu, dostalo k možnosti čerpania fon- vinárstvu, ako aj pre diverzifikáciu dov Európskej únie, v ktorej sa ako prác na dedine, ako podpora malým krajina nachádza, koľko z nich čer- podnikateľom. Okrem komunálnej palo v predprístupovej fáze, koľko infraštruktúry mnoho je vykonané

F

• TÝŽDEŇ •

aj na výstavbe sociálnej infraštruktúry, ktorá na dedine mnoho znamená. Dnes je v Slovinsku atraktívnejší život na dedine ako v meste.“ Prednáška sa uskutočnila v rámci prípravy vojvodinského hospodárstva na využívanie prostriedkov z fondov Európskej únie určených pre rozvoj vidieka. Na jej Záber zo stretnutia v petrovskom Lesíku realizácii sa spoločne podieľali Agentúra pre regionálny i pokrajinský tajomník pre medzirozvoj AP Vojvodiny, pokrajinská regionálnu spoluprácu a lokálnu vláda, Rozvojové stredisko Srdce samosprávu Branislav Bugarski, vo svojom príhovore prízvukoval oporSlovinska a Obec Báčsky Petrovec. Na úvod stretnutia riaditeľka Agen- né a zároveň i strategické úkony, túry pre regionálny rozvoj AP Vojvo- ktoré pokrajinská administratíva diny Vera Čelićová vyzvala predsedov doteraz vykonala, aby sa tunajšie obcí Báčsky Petrovec a Srbobran obyvateľstvo oboznámilo s možPavla Marčoka a Zorana Mladenovića, nosťami využitia EÚ fondov z oblasti aby sa prihovorili prítomným a hos- IPARD, ako i zakladanie Kancelárií pre ťom zo Slovinska. Oni v rámci svojich lokálny ekonomický rozvoj a skupín príhovorov zohľadnili základné črty LAG a spolu s ostatnými prítomnými sa zapojil aj do diskusie, ktorá nastala obcí a potenciály pre ich rozvoj. Prednášku si pozorne vypočul po ukončení užitočnej prednášky. 15 /4692/ 9. 4. 2016

7


(Pred)volebný kaleidoskop POKRAJINSKÉ VOĽBY PO NOVOM

Kam sa to (o)točí? Oto Filip

Z

náme je takmer všetko, okrem toho, aký bude volebný výsledok. Ako je už pár týždňov známe, vojvodinské volebné preteky odštartovali 22. marca podpísaním rozhodnutia o riadnych voľbách predsedom Zhromaždenia APV Istvánom Pásztorom. Okrem novej a inej situácie, novinkou je i to, že sa poslanci budú prvýkrát voliť podľa pomerného systému. Tieto pokrajinské voľby sú v poradí ôsme od roku 1992 a za približne štvrťstoročie tunajšej viacstraníckosti kruh sa určitým spôsobom uzavrel: štartoval väčšinovým systémom, aby ho vo Vojvodine vystriedal v roku 2004 kombinovaný systém, v ktorom sa zo 120 poslancov ich 60 volilo podľa pomerného a 60 podľa väčšinového systému. Takáto sústava vznikla a celé desaťročie existovala hlavne kvôli tomu, aby každá zo 45 obcí a miest vo Vojvodine mohla mať aspoň po jedného predstaviteľa v Zhromaždení APV, taktiež

Aký bude nový pomer síl?

preto, aby kandidáti menšinových národnostných spoločenstiev mali väčšie výhľady byť zvolení. Na štátnej úrovni, kombinovaná volebná sústava bola uplatnená len raz, a to na spolkových parlamentných voľbách v roku 1992. Posledné voľby kombinovaným spôsobom vo Vojvodine sa konali 6. mája 2012. Účinkovalo na nich štrnásť politických strán, z ktorých bola najúspešnejšia koalícia zoskupená okolo Demokratickej strany, ktorá vtedy získala 58

kresiel v pokrajinskom parlamente. Zmenami schválenými v roku 2014, ktorých iniciátorkou bola Liga sociálnych demokratov Vojvodiny a za ktoré hlasovali poslanci opozičných skupín v čele so SNS, na pokrajinskú politickú scénu nastúpil pomerný systém, aktuálny aj na tohtoročných aprílových parlamentných a lokálnych voľbách. To znamená, že sa zase bude voliť 120 kandidátov tajným hlasovaním a na štvorročné obdobie. To tiež,

KANDIDAČNÉ LISTINY V OBCI PLANDIŠTE

Bude viac ako šesť listín? Jasmina Pániková

V

juhobanátskej Obci Plandište pre nadchádzajúce lokálne voľby po uzávierku tohto čísla Hlasu ľudu schválili šesť listín. Ako prvú obecná komisia schválila listinu Aleksandar Vučić – Srbsko víťazí. Na tejto listine sú aj dvaja Hajdušičania – Snežana Maliarová a Mišo Hrudka. Druhou schválenou listinou je listina Skupina občanov My môžeme Zoran Vorkapić, na ktorej sú traja občania Hajdušice – Vladimír Hudec, Zlatko Nikolovski a Strahinja Maričić. Tretia v poradí zelenú dostala listina Ivica Dačić – Socialistická strana Srbska a o výbornícke miesto sa budú uchádzať aj Hajdušičania – Brane Stojčevski, Milan Žrdnja, Anka Cvetićaninová, ako aj Željko Cesnak, hajdušický rodák žijúci v Plandišti. Na hlasovacom

8

www.hl.rs

lístku pod číslom štyri bude Demokratická strana Dragan Stefanovski – Pre Plandište s víziou a na tejto listine je iba jeden kandidát z Hajdušice – Dejan Nikolovski. Listina Srbská radikálna strana – Dr. Vojislav Šešelj bude pod číslom päť a má na listine dvoch Hajdušičanov – Milovana Milojkovića a Rajka Tasovského. Zatiaľ poslednou schválenou listinou je listina Nenad Čanak – Liga sociálnych demokratov Vojvodiny – Zem nie je na predaj – LDP, SDS, SDPS. Na listine sa nachádzajú aj Verner Holcmiler z Hajdušice a Dejan Supek, jánošícky rodák žijúci v Jermenovciach. Na naše výzvy poskytnúť nám program, s ktorým vystúpia na lokálnych voľbách, záujem prejavili iba členovia Skupiny občanov My môžeme Zoran Vorkapić a obecných výborov Ligy sociálnych

Informačno-politický týždenník

demokratov Vojvodiny a Srbskej radikálnej strany. Vo svojom programe Skupina občanov My môžeme Zoran Vorkapić medzi svoje ciele o. i. zaraďuje aj dokončenie kanalizácie v Plandišti, ako aj začiatok druhej fázy výstavby v Hajdušici. Plánujú sa zasadzovať aj za zveľadenie zdravotnej ochrany občanov, finančne podporovať úspešných študentov a žiakov, ako aj športové kluby a združenia občanov. Keďže je táto obec viackonfesionálna, nezabúdajú ani na náboženské spoločenstvá. Obecný výbor Ligy sociálnych demokratov Vojvodiny si ako prioritu vytýčil najmä podporu mladých poľnohospodárov, pre nízku natalitu v celej obci by s 10-tisíc mesačne chceli pomôcť každej budúcej mame a v ich zozname priorít je aj založenie lokálneho

že sa voliči budú rozhodovať za volebné listiny a nie hlasovať za konkrétnych kandidátov. V závislosti od percenta získaných hlasov, strany do Zhromaždenia APV určia kandidátov z vlastnej volebnej listiny. Cenzus pre vstup do parlamentu je 5 percent získaných hlasov, s tým, že pre menšinové listiny platí prirodzený prah. Predošlý predseda vojvodinského parlamentu Sándor Egeresi (2008 – 2012) sa nazdáva, že pomerná volebná sústava vyhovuje tak veľkým stranám, ako i veľkým prostrediam. Inými slovami pravdepodobne sa stane to, že mnohé vojvodinské lokálne samosprávy zostanú bez žiadneho predstaviteľa v Zhromaždení APV. Také čosi ako reálnu možnosť naznačuje i údaj z Národného zhromaždenia Srbska, podľa ktorého v jeho aktuálnom zložení zo 175 lokálnych samospráv až ich 96 nemá svojho predstaviteľa v štátnom parlamente. Na strane druhej sú v ňom desiatky, približne polovica poslancov, z Belehradu. Povedané slovníkom drsnejším, nadchádzajúce voľby sa dakomu stanú katom, inému zase bratom. Možno práve o to vo všetkom aj ide. média, keďže táto obec nemá žiadne médium. Obecný výbor Srbskej radikálnej strany si v plánoch o. i. určil zabezpečiť pre malých poľnohospodárov väčšie príležitosti prenajímania štátnej pôdy, realizovať program Lekár v každej dedine a finančne podporiť narodenie každého druhého, tretieho a štvrtého dieťaťa v rodine. Pripomíname, že aj v zložení vedenia tejto obce sa diali určité turbulencie. V júni roku 2012 za predsedu Zhromaždenia obce bol vymenovaný Rade Klašnja (DS) a za predsedu obce Milan Selaković (DS). Medzičasom vo februári 2014 Selaković prestúpil do Srbskej pokrokovej strany a v júli 2015 zmenili dovtedajšieho predsedu ZO a vymenovali Zorana Vorkapića. K zmene došlo prekomponovaním väčšiny v lokálnom parlamente, ktorú teraz tvoria Srbská pokroková strana, Skupina občanov My môžeme, my chceme Zoran Vorkapić a Socialistická strana Srbska. V opozícii je Demokratická strana.

• (PRED)VOLEBNÝ KALEIDOSKOP •


NO COMMENT

Dajte pokoj Slovákom; všetci! Juraj Bartoš

V

stredu 30. marca, hodinku po poludní, občianske združenie Slováci a spolužitie adresovalo list verejnosti, ktorým „odsudzuje a ohrádza sa od vystúpenia predsedu Demokratickej strany Bojana Pajtića, ktorý na tribúne DS v Padine dňa 23. 3. 2016 nazval jednotlivých Slovákov četníkmi a ich vstup do inej politickej opcie perverzným ťahom“. V ten istý deň zareagovalo aj Veľvyslanectvo Slovenskej republiky, keď na svojom úradnom profile na Facebooku uverejnilo nasledujúci text: „Veľvyslanectvo Slovenskej republiky v Srbsku sa ostro ohradzuje od výrokov predsedu Demokratickej strany Bojana Pajtića, ktorý na predvolebnom zhromaždení v Padine prirovnal príslušníkov slovenskej národnostnej menšiny v Srbsku k četníkom. Slováci v Srbsku spolunažívajú s väčšinovým národom už viac ako 250 rokov, tvoria hodnoty, prispievajú k budovaniu štátu a obohacovaniu srbskej kultúry, a ich porovnávanie s paravojenskými formáciami z obdobia druhej svetovej vojny spojenými so šírením nacionalistickej ideológie je neprístojné a odsúdeniahodné. Príslušníci slovenskej

národnostnej menšiny v Srbsku sú srbskými občanmi a ako takí majú plné právo zúčastňovať sa politického života v krajine a slobodu voľby takej politickej strany, akú si zvolia. Očakávame, že predseda Demokratickej strany sa za svoje slová verejne ospravedlní.“ V nasledujúcich dňoch pribudli ďalšie komentáre, ktorých autori pranierovali počínanie predáka DS. Podobne ako spomenutá mimovládka, aj politická strana Slováci vpred!, tiež univerzitný profesor, spisovateľ a publicista Dr. Zoroslav Spevák vyzvali tunajšie slovenské inštitúcie, predovšetkým Národnostnú radu slovenskej národnostnej menšiny a Maticu slovenskú v Srbsku, ako i tzv. pokrajinské médiá (slovenské „redakcie“ Rádio-televízie Vojvodina a týždenník Hlas ľudu), aby zaujali stanovisko k vyhláške Bojana Pajtića. Mimochodom, ňou sú (sami sa tak vyjadrili) zhrození aj lídri viacerých „celoplošných“ politických strán, vrátane nedávnych koaličných partnerov DS. Predseda vlády AP Vojvodiny v koži prvého muža DS Bojan Pajtić sa ani neospravedlnil, ani sa len neozval ohľadne viac než ošemetnej kauzy. Neurobila to ani jeho stranícka družka a pred-

sedníčka NRSNM Anna Tomanová-Makanová, ani predsedníčka „strešnej organizácie“ tunajších Slovákov Matice slovenskej Katarína Melegová-Melichová. Žeby im napadlo, že sa skryjú do falošnej apolitickosti inštitúcií, ktoré zastupujú? Aby čitatelia mali jasnejší obraz, o čom je vlastne reč, predostierame časť prejavu Bojana Pajtića vzťahujúcu sa na Slovákov: „Padina vždy bola mesto usilovných a serióznych ľudí, ktorí chceli žiť poctivo z vlastnej práce a svojich vedomostí. Jediné, čo žiadali, je, aby ich nechali na pokoji, aby žili v pokoji so svojimi susedmi v svojej obci. Žiaľ, to im vlani nedovolili; žiaľ, vlani sme mali kampaň násilia v obci, aby sa pred voľbami, mimo volieb, mimo volebnej vôle občanov pozmenila väčšina v zhromaždení. To nie je legálne, ani legitímne, nie je ani normálne, ani morálne; to je v prostrediach, akým je Obec Kovačica – nebezpečné. Keď do jednej srbskej národnej etnickej strany, akou je Srbská pokroková strana, vháňaš z pozície sily príslušníkov maďarského, rumunského, slovenského spoločenstva, vytváraš rovnaký problém, aký si vytváral v deväťdesiatych rokoch. A nie je náhoda, že to robí strana,

VOĽBY DO ZHROMAŽDENIA OBCE BÁČSKA PALANKA

Deväť listín a desiata J. Bartoš

V

oľby výborníkov do nasledujúcej zostavy Zhromaždenia obce Báčska Palanka sa uskutočnia v nedeľu 24. apríla. Podľa údajov, ku ktorým sa v utorok 5. apríla bolo možné dostať na webovej stránke Obce Báčska Palanka, kandidačné listiny odovzdalo deväť politických strán, respektíve koalícií. V telefonickom rozhovore s predsedom obecnej volebnej komisie Miroslavom Panićom sme sa dozvedeli, že bola podaná aj desiata listina.

Obsahovala isté nedopatrenia a lehota na ich odstránenie bola streda večer, teda už po našej uzávierke. Pozrime sa teda na listiny, ktoré do utorka dostali zelenú, podľa poradia, v akom ich zaevidovala volebná komisia (s redakčnými prekladmi zo srbčiny do slovenčiny a počtom kandidátov na každej listine): 1. Aleksandar Vučić – Srbsko víťazí (na listine je 41 kandidátov na výborníkov); 2. Hnutie socialistov – Peđa Vuletić, Saša Borković, Dr. Boro Jović (PS –

• (PRED)VOLEBNÝ KALEIDOSKOP •

PUPS), koalícia Hnutia socialistov a Zjednotených penzistov Srbska (41 kandidátov); 3. Ivica Dačić – Socialistická strana Srbska (SPS), Jednotné Srbsko (JS) Dragan Marković Palma, Komunistická strana (KP; spolu 34 kandidátov); 4. Dr. Vojislav Šešelj – Srbská radikálna strana (41 kandidátov); 5. Demokratická strana – Za spravodlivú Báčsku Palanku (15 kandidátov); 6. Zväz vojvodinských Maďarov – István Pásztor (14 kandidátov); 7. Strana vojvodinských Slovákov – Viliam Slavka (14 kandidátov); 8. LSV-

ktorej zakladateľom je četnícky vojvoda, aj úradne, a nikdy sa toho neodriekol; Tomislav Nikolić vždy bol na to hrdý. Po prvý raz – 70 rokov po druhej svetovej vojne – vidíme slovenských četníkov. Tu nikdy četníci neboli; teraz, 70 rokov po druhej svetovej vojne máte Slovákov, ktorí vstupujú do srbskej etnickej strany, ktorú založil četnícky vojvoda. To je čosi úplne perverzné, je to niečo, čo nie je možné ozrejmiť ničím racionálnym, iba ak holým záujmom. Niektorí ľudia, ktorí sa nachádzajú v tej strane, sú tam preto, aby dostali prácu, niektorí preto, aby riešili existenčné problémy; niektorí jednoducho preto, že sa boja.“ Nech sa nikto nehnevá (alebo nech sa napajedia všetci, ktorí sú v tom vreci), ale na začiatku 21. storočia, v krajine, ktorá sa (síce voľky-nevoľky, ale predsa) mieni dostať do Európskej únie, by malo byť nemysliteľné a neprípustné zotázňovať slobodnú občiansku vôľu, dokonca ani v prípade politickej orientácie. Odpoveďou na otázku, či pán Pajtić svojím „padinským prejavom“ vrhol bumerang, sa tu zamestnávať nemienime. Odpoveď sa napíše sama. Môžbyť už o dva týždne. Dovtedy, ale i potom, by konečne väčšinové strany mali dať pokoj tu žijúcim Slovákom a vzdať sa nielen „padinských“, ale aj „kovačických“, „pazovských“ a iných (menej známych) spôsobov.

-LDP-SDS-NS Zmeny za obstojnú Báčsku Palanku (teda koalícia Ligy sociálnych demokratov Vojvodiny, Liberálnodemokratickej strany, Sociálnodemokratickej strany a Novej strany má spolu 22 kandidátov); 9. Dveri – Demokratická strana Srbska – Lebo sme odlišní! (18 kandidátov). Listinu číslo 10 podalo hnutie Dinara – Drina – Dunav. Obecná volebná komisia jej podávateľom, podobne ako podávateľom niektorých iných listín predtým, naložila odstrániť nedopatrenia. Občania s volebným právom si môžu overiť, či sú zaevidovaní vo voličskom zozname tak, že zavolajú na tel. č.: (021) 2101 121 alebo napíšu mail na adresu: biracki@backapalanka.org.rs.

15 /4692/ 9. 4. 2016

9


Slovensko SEDEM OTÁZOK PRE IGORA HLOŠKU, MAJITEĽA FIRMY ZAOBERAJÚCEJ SA OBKLADANÍM STIEN A KLADENÍM KRYTÍN

Ľudia sú s mojou robotou spokojní Rastislav Boldocký

spôsob života a inú mentalitu ľudí. Keďže som na ysáčan Igor Hloška prišiel Slovensko prišiel s priana Slovensko v auguste teľkou, bolo to pre mňa 1999, teda v roku, keď trochu jednoduchšie. Boli Srbsko čelilo leteckým nálesme síce sami v cudzine, tom krajín Severoatlantickej ale vo dvojici. aliancie. Ale nebol to jediný – Kedy si si uvedomil, dôvod, prečo sa rozhodol že tu zostaneš žiť? odísť. „Rozhodnutie o odchode – Aj napriek tomu, že vzniklo na základe vzájomnej som tu už 17 rokov, ešte dohody s priateľkou, ktorá stále si neuvedomujem, išla na Slovensko študovať,“ že som tu zostal žiť. Pre vysvetľuje. mňa je prvoradá rodina. Začiatky spravidla bývajú A tu som mal lepšie podzložité, Igor ich úspešne zvlámienky na život a na zalodol. Aj vďaka pomoci ľudí „od ženie rodiny ako v Srbsku. nás“. „Moja prvá práca bola Aj tak, keď cestujem do v autolakovníckej dielni. U kaKysáča, tak idem domov. maráta, ktorý zhodou okolnosAle aj keď sa vraciam do tí tiež pochádza zo Srbska,“ Bratislavy, tak zasa idem spomína. Potom vystriedal domov. niekoľko zamestnaní, robil na – Mal si v rámci svojho CNC frézach, v kamenárstve zamestnania kontakty a na stavbe. Nakoniec si založil Hloškovci v kroji: S manželkou Milinou, so Srbskom či bývalou synom Dominikom a dcérou Ester vlastnú firmu – zameral sa na Juhosláviou, respektíve obkladanie stien a kladenie ovplyvnil nejako pôvod – Čo bolo pre teba na Slodlažobných krytín. „U nás sa tomu tvoju kariéru? vensku najťažšie? hovorí, že ,lepím tehličke‘,“ smeje – Pôvod neovplyvnil moju – Odlúčenie od rodiny a kasa. A zároveň dodáva, že sa mu kariéru, ale spolupracoval som marátov. Zvyknúť si tiež na nový darí a je spokojný. a aj pravidelne spolupracujem

K

s ľuďmi, ktorí pochádzajú zo Srbska, respektíve z bývalej Juhoslávie. – Čo považuješ za svoj najväčší úspech? – Jednoznačne rodinu. Mám dve deti, syna Dominika a dcéru Ester, ktoré nám robia radosť. Som tiež hrdý na to, že som si tu na Slovensku dokázal vytvoriť domov. Aj na prácu, ktorá ma baví. Teší má, že sú ľudia s mojou robotou spokojní. – Ľutuješ niekedy, že si odišiel? – Neľutujem, ale občas mi dolnozemský život chýba. – Čo by sa muselo stať, aby si sa vrátil? – Všetci vieme, aká je ekonomická situácia v Srbsku, takže, aby som uvažoval o návrate, v prvom rade by sa to tam muselo zmeniť... – Komu fandíš, keď hrajú Slovensko a Srbsko v nejakom športe? – Fandím hlavne našim. (smiech) Snímka: z archívu IH

SLOVENSKO BOLO V ROKU 2015 PRE ČESKÝCH TURISTOV LÁKAVEJŠIE NEŽ CHORVÁTSKO

Povzbudený cestovný ruch R. Boldocký

Z

o zvýšenej teroristickej hrozby a utečeneckej krízy vlani zjavne profitoval aj slovenský cestovný ruch. Počet turistov pod Tatrami sa zvýšil o viac ako pätnásť percent a viacerí návštevníci podľa všetkého volili Slovensko aj ako náhradu za „nebezpečné destinácie“, ako sú napríklad Egypt, Tunisko, či najnovšie aj Turecko. Mimoriadny nárast záujmu o slovenské turistické lákadlá badať najmä v prípade susedov z Českej republiky. Podľa serveru iDNES.cz navštívilo v roku 2015 asi 837-tisíc Čechov, čo je až o 75 percent viac než v roku 2014. Slovensko sa tak stalo pre nich najobľúbenejšou turistic-

10

www.hl.rs

kou destináciou, keď z prvého miesta po dlhých rokoch odsunulo Chorvátsko. Podľa odborníkov rast popularity Slovenska ovplyvnilo vlani hneď niekoľko faktorov. „Zlacneli pohonné látky, čo podporilo cestovný ruch do okolitých štátov, na Slovensko aj do Nemecka. Zároveň do týchto regiónov zamierili aj Česi, ktorí z dôvodov geopolitických zmien vynechali rizikovejšie destinácie, ako napríklad Egypt alebo Grécko,“ povedala pre iDNES.cz hovorkyňa Českého štatistického úradu Petra Báčová. Ľudia z odvetvia cestovného ruchu na Slovensku väčší počet návštevníkov zo susednej krajiny registrujú, ale zároveň upozorňujú, že nie všetko je ideálne. „Je

Informačno-politický týždenník

cítiť nárast českých turistov, ale hlavne v hoteloch nižšej kategórie, penziónoch a na súkromí. Tá najsolventnejšia klientela je stále rovnako početná. Naopak, z Tatier sa pomaličky vytrácajú rusky hovoriaci návštevníci,“ vysvetlil pre denník Nový čas Jozef Bendžala (60), riaditeľ hotela Patria na Štrbskom Plese. Aj slovenské štatistiky za prvých jedenásť mesiacov roku 2015 naznačujú nárast počtu českých turistov. Ale nielen nich. Podľa predbežných čísel Štatistického úradu navštívilo Slovensko od januára do novembra 4,027 milióna turistov, čo je o 545-tisíc ľudí viac než v rovnakom období roku 2014. Nedá sa tak vylúčiť, že sa podarilo prekonať rekordný rok

2008, kedy pod Tatrami dovolenkovalo 4,082 milióna turistov. Krásy svojej vlasti, zdá sa, začali objavovať aj samotní Slováci. Nielenže na nich pripadá až 60 percent z celkových turistov, ale sa ich počet vlani medziročne zvýšil o vyše 300-tisíc. Mimochodom, v roku 2015 zo Srbska podľa Štatistického úradu Slovenskej republiky zavítalo na Slovensko viac ako 13-tisíc turistov. Hoci ide určite o povzbudivé čísla, ľudia zo slovenského cestovného ruchu sa stále sťažujú na nedostatočnú podporu štátu. Ako zdôrazňuje denník Pravda, prekáža im najmä vysoké daňové a odvodové zaťaženie, z čoho údajne profituje konkurencia v okolitých krajinách. • SLOVENSKO •


Ľudia a udalosti ZASADAL KOVAČICKÝ LOKÁLNY PARLAMENT

Zastavili trestné stíhanie obžalovaných občanov

Anička Chalupová

P

o schválení zápisnice z minulého zasadnutia 33 prítomných výborníkov z celkového počtu 39 v stredu 30. marca prerokovalo deväť bodov rokovacieho programu. Najdlhšia diskusia na 38. zasadnutí Zhromaždenia obce Kovačica sa viedla o rozhodnutí Dozornej rady Verejného podniku Naš stan. Po stiahnutí bodu týkajúceho sa ročného programu ochrany, úpravy a používania poľnohospodárskej pôdy na území Obce Kovačica na aktuálny rok, čulá

rozprava sa rozprúdila ohľadom rozhodnutia Dozornej rady VP Naš stan o podmienečnom odpise zákonných úrokov z omeškania. Zdôvodnenie podal predseda obce Ján Husárik a po pripomienkach výborníkov, hlavne z radov opozičnej Demokratickej strany a Ligy sociálnych demokratov Vojvodiny, predseda Zhromaždenia obce Zoran Savanov záverom tohto bodu ešte raz podčiarkol, že týmto rozhodnutím budú zastavené všetky trestné stíhania občanov, ktorí nezaplatili dlh na základe jednotného poplatku. Podľa jeho slov základný dlh a súdne trovy

aktuálni dlžníci budú môcť splatiť na 48 mesačných splátok. Na zasadnutí výborníci väčšinou hlasov schválili rozhodnutie o angažovaní externého revízora, ktorý vykoná revíziu záverečného účtu rozpočtu Obce Kovačica na rok 2015, ako i rozhodnutie o prenajímaní prevádzkového priestoru. Výborníci prijali aj rozhodnutie o schválení Európskej charty o rodovej rovnosti na lokálnej úrovni. V ďalších dvoch bodoch Sašu Omaljeva a Jasminu Manojlovićovú uvoľnili z funkcie úradujúcich riaditeľov domov kultúry v Samoši a Crepaji. Za členku Správ-

Zo zasadnutia ZO Kovačica: za rečníckym pultom je Marinko Čobanin, obecný prokurátor

nej rady Turistickej organizácie Obce Kovačica vymenovali Tijanu Radovićovú z Kovačice a novou členkou Dozornej rady Strediska pre sociálnu prácu sa stala Mariana Melišová z Padiny. Zmeny nastali aj v Komisii pre mandátno-imunitné otázky, kde úlohu nového člena zverili Draganovi Jovanovovi z Crepaje.

V OBCI PLANDIŠTE

Poriadok v používaní štátnej pôdy Vladimír Hudec

Z

asadnutie Zhromaždenia obce Plandište, 33. v poradí a pravdepodobne posledné v tomto zložení, ktoré usporiadali vo štvrtok 31. marca, malo byť krátke, s piatimi bodmi rokovacieho programu vyložene formálneho rázu. Na samom zasadnutí pribudli však ďalšie dva body, ktoré vonkoncom nemožno považovať za formálne. Keďže vo štvrtok ráno, iba dve hodiny pred začiatkom zasadnutia, do obce prišiel súhlas Ministerstva poľnohospodárstva k Návrhu ročného programu ochrany, úpravy a používania štátnej poľnohospodárskej pôdy, tento bod zaradili do rokovacieho programu zasadnutia, a tak sa vyhli prípadným následkom sľubovaným vládou tým lokálnym samosprávam, ktoré do 31. marca neschvália tento program. S tým potom súvisel aj ďalší bod – vymenovanie komisie pre uskutočnenie licitácie na prenajímanie štátnej pôdy. Predtým však schválili rozhodnutie o maximálnom počte zamestnaných na neurčitú dobu pre organizačné útvary v systéme Obce Plandište, čo patrí k zákon• ĽUDIA A UDALOSTI •

ným záväzkom každej lokálnej samosprávy. Výborníci väčšinou hlasov rozhodli aj o uskutočnení externej revízie záverečného účtu obce a schválili zmeny a doplnky štatútu Domu zdravia 1. októbra. Najväčšiu pozornosť, pravdaže, upútal práve program nakladania so štátnou poľnohospodárskou pôdou. Spravodajca o tejto otázke, referent pre poľnohospodárstvo Zoran Majkić o. i. povedal, že zo spolu 13 423 hektárov štátnej pôdy na území Obce Plandište v tejto chvíli je prenajatých 9 133 hektárov a programom na rok 2016 do prenájmu, hlavne podľa prednostného práva na základe infraštruktúry a dobytkárstva, ale aj na licitáciu bude ponúknutých 3 883 hektárov rozvrhnutých do 20 licitačných jednotiek. Z toho vyše 1 000 hektárov sú pasienky, ktoré obec každoročne ponúka do nájmu, ale o ne nie je záujem. V súvislosti s aktuálnym uzurpovaním štátnej pôdy, príznačným pre niektoré iné prostredia, Majkić povedal, že v Obci Plandište žiadne také problémy nemajú a že v nakladaní so štátnou pôdou vládne úplný poriadok. Na území obce je v tejto chvíli podpísaných približne

650 zmlúv, na základe ktorých poľnohospodári obrábajú štátnu pôdu a v maximálnej miere spĺňajú záväzky vyplývajúce zo zmlúv. Svedčí o tom aj údaj, že vlani bolo vyplatené kompletné nájomné za prenajatú pôdu. – Taký poriadok sme dosiahli realizáciou všetkých segmentov procesu prenajímania pôdy v zákonných rámcoch. Nebyť takého

správania, veľmi rýchlo by sme sa dostali mimo zákonných rámcov a nastal by opravdivý chaos, z ktorého by sme sa dostali len veľmi ťažko. V súlade s tým sme pripravili aj tento program a po jeho dnešnom schválení budú pokračovať ďalšie kroky, aby nájomcovia už v októbri mohli začať obrábať pôdu, ktorú vylicitovali, – povedal Zoran Majkić.

OKRÚHLYM STOLOM, ktorý zoskupil popredných odborníkov z ôsmich tematických oblastí, noviny Poljoprivrednik 1. apríla odštartovali prípravy na tohtoročné jubileum – šesť desaťročí kontinuálneho vychádzania. Ústrednou témou stola usporiadaného Dnevnik-Poljoprivrednikom bolo Poľnohospodárstvo a vidiecky rozvoj – stav a potenciály. Zároveň predstavili Poljoprivrednikov Poľnohospodársky kalendár 2016. O. F. 15 /4692/ 9. 4. 2016

11


Ľudia a udalosti Z ČINNOSTI VOJLOVICKÉHO MIESTNEHO SPOLOČENSTVA

O všetkom rozhoduje mestská správa Vladimír Hudec

S

polu s parlamentnými, pokrajinskými a lokálnymi voľbami občanov žijúcich na území mesta Pančevo očakávajú voľby na členov rád miestnych spoločenstiev, včítane vojlovického. V rozhovore s členom vojlovickej miestnej správy Jaroslavom Markom sme sa pokúsili zhodnotiť uplynulé štvorročné obdobie. – Keď sme pred štyrmi rokmi konštituovali Radu MS, pokračovali sme tam, kde zastali naši predchodcovia. Miestne spoločenstvo funguje tak, že vopred určené prioritné problémy sa usiluje riešiť v spolupráci s mestskou správou, – povedal na úvod J. Marko. – V súlade s tým pred štyrmi rokmi sme medzi priority v prvom rade zaradili rekonštrukciu Ulice bratstva a jednoty, v ktorej každý silnejší dážď vyvolá záplavy, takže voda preniká do dvorov, ako aj rekonštrukciu chodníka vo vojlovickom parku, výstavbu parkoviska pred miestnosťami Matice slovenskej a KUS Árona Tamásiho, výstavbu spomaľovačov rýchlosti pred škôlkou a v okolí parku, kadiaľ

ľudia chodia do kostola. Okrem toho jednoty. Rozpočtom na tento rok je od mestskej správy sme očakávali, plánované aj rozšírenie parkoviska že každý rok vybuduje aspoň kilo- pred Maticou a rekonštrukcia Domu meter tvrdej štrkovej cesty v chotári, smútku, včítane parkoviska, – hovorí rieši otázku transformátora umiest- náš spolubesedník a vysvetľuje, že neného uprostred vojlovické Miestne križovatky, ktorý haspoločenstvo má til premávku... status mestského. Podarilo sa nie– V súlade s tým čo z toho uskutočvšetky prostriedky niť? z územia MS od– Niečo sa podarichádzajú priamo lo, niečo nie. Transdo rozpočtu mesta. formátor na križoNaše kompetencie vatke je zbúraný sa končia tým, že a nová trafostanica navrhneme riešenie je vystavaná inde. daného problému Vybudovaná je jed- Jaroslav Marek a mesto rozhodne, na poľná cesta, ako či návrh schváli. Tak aj časť parkoviska pred škôlkou sme napríklad navrhli, aby sa kúpili a pred Maticou, ale to nie je všetko, klimatické zariadenia do škôlky a čo sme plánovali. Rekonštrukcia Spomienkového domu, ale v mesUlice bratstva a jednoty ani v našom te povedali, že na to niet peňazí. mandáte nebola vykonaná. Ten Je to inak veľká nevýhoda mestproblém pretrváva už roky a vy- ských miestnych spoločenstiev, žaduje si patričnú prípravu okolia lebo z druhej strany dedinské MS a hodne peňazí. Predsa sa nám majú vlastný rozpočet, s ktorým podarilo do rozpočtu na rok 2016 samostatne nakladajú. Napríklad zaradiť rekonštrukciu Ulice 7. júla, Miestne spoločenstvo Kačarevo má ktorá je predpokladom na pokračo- finančný osoh zo známeho poduvanie rekonštrukcie Ulice bratstva a jatia Slaninijada a s tými peniazmi

STARÁ PAZOVA

Verejno-súkromné partnerstvo na výstavbu ciest Anna Lešťanová

ktoré doteraz neboli patrične upravené. mluvu o verejno-súkrom– Obec Stará Pazova ako nom partnerstve medzi prvá v Srbsku potreby svojich Obcou Stará Pazova občanov v rozvoji infraštruka súkromným partnerom túry rieši týmto spôsobom, v záujme realizácie projekveľmi prítomným v krajinách tu financovania, výstavby EÚ, s cieľom dosiahnuť väčšiu a údržby cestnej infraštruktúekonomickú účinnosť a sociry podpísali v stredu 23. marálnu zodpovednosť, – povedal ca v budove Zhromaždenia Đ. Radinović. Táto sriemska obce Stará Pazova. Zmluvu obec sa v posledných dvoch podpísali Đorđe Radinović, Z podpisovania zmluvy: (zľava) Lazo Pribišić desaťročiach veľmi rozšíripredseda Obce Stará Pazo- a Đorđe Radinović la v dôsledku nasťahovania va, a Lazo Pribišić, riaditeľ nových obyvateľov, hlavne spoločnosti Baumaster v mene 120 dní majú byť asfaltované uli- utečencov, a tým sa zväčšili aj konzorcia. Ako je stanovené, za ce vo všetkých osadách obce, požiadavky v zmysle investovania

Z

12

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

potom sami nakladajú. Keby sme podobné podujatie mali napríklad aj my tu, Vojlovica by z toho nemala nič. Všetky peniaze by sa vliali do mestského rozpočtu. V akej miere je to dobré? – Možno je to dobre pre Radu MS, lebo je naša zodpovednosť menšia, ale nie je dobre pre dedinu. Keby sme sami nakladali s vlastnými peniazmi, nemuseli by sme sa spytovať, či kúpime klímu, jednoducho by sme ju kúpili. V danej situácii sa predsa snažíme niečo urobiť, sledujeme súbehy, vypracúvame projekty a uchádzame sa o peniaze z iných zdrojov, ale aj tu sa znovu objavuje mesto, a nie MS Vojlovica. Tak sme napríklad dostali ihrisko pre malý futbal s umelou trávou na štadióne FK Mladosť a teraz sa uchádzame o prostriedky na výstavbu atletickej dráhy v základnej škole. Skutočnosť je taká, že všetko závisí od toho, aké členovia RMS majú kontakty s vplyvnými ľuďmi v mestskej správe. Ak sú tie kontakty dobré, dosiahneme viac, ak nie, dostaneme menej. Tak to funguje, hoci to vonkoncom nie je dobre, – konštatoval náš spolubesedník. do rozvoja infraštruktúry, ktoré nemožno splniť – ako povedali počas slávnostného podpisovania zmluvy – klasickým rozpočtovým financovaním. Projekt o verejno-súkromnom partnerstve v oblasti cestnej infraštruktúry bol schválený rozhodnutím Zhromaždenia obce zo 16. októbra 2015. Pri tejto príležitosti riaditeľ spoločnosti Baumaster Lazo Pribišić povedal, že ide o pomerne krátku lehotu a veľkú prácu, ale zároveň je to pre nich výzva a príležitosť dokázať sa. Zmluva sa vzťahuje aj na päťročnú údržbu infraštruktúry, ktorá má byť vybudovaná v priebehu nadchádzajúcich troch mesiacov. Keďže v deň podpisovania zmluvy pršalo, prvé práce na asfaltovaní ulíc vo Vojke museli byť odročené a odštartovali o týždeň neskoršie, čiže 30. marca, keď asfaltovú cestu dostala Ulica Draga Jovanovića, v ktorej žijú hlavne príslušníci rómskej národnostnej menšiny. • ĽUDIA A UDALOSTI •


DESIATA PREHLIADKA VÍN A KLOBÁS VEĽKÁ NOC V KULPÍNE 2016

Hody a rekordy k jubileu Juraj Pucovský

borných a 18 bronzových), kým iba 9 vzoriek dostalo ďakovné listiny. Pri klobásach je situácia takáto: 10 zlatých, 8 strieborných, 17 bronzových medailí a 51 ďakovných listín. Tri komisie aj tentoraz pracovali v reprezentačnom zložení. Biele vína hodnotili prof. Dr. Petar Cindrić, Dr. Nada Koraćová,

P

lné fľaše, potom i poháre vína, plné taniere klobás v rukách a dobrá atmosféra medzi niekoľko stovák návštevníkov panovala aj tentoraz vo Veľkonočnú nedeľu 27. marca 20l6 v Kulpíne. V tamojšom Poľovníckom dome domáce Združenie vinohradníkov a vinárov usporiadalo 10. tradičné podujatie Veľká noc v Kulpíne. Bola to znova príležitosť, aby sa početní pestovatelia hrozna a vinári zo všetkých troch regiónov Vojvodiny – z Báčky, Banátu a Sriemu, z juhu Srbska, Michal Dovičin (vľavo) preberá uznania od z Vranja, ale aj Branislava Plachtinského, získal až šesť medailí za z Česka, Sloven- svoje vína z úrody 2015 ska a Chorvátska, predstavili predovšetkým milov- prof. Dr. Đorđe Psodorov, Zoltán níkom božského nápoja s tým Bohocki a Janko Jánošík; červenajlepším zo svojich pivníc. né, ružové, ovocné a dezertné oceňovali prof. Dr. Vladimir Kovač, Dipl. Ing. László Horváth, Pera Sokol a Mladen Papak. Komisiu, ktorá hodnotila kvalitu klobás, viedla prof. Dr. Natalija Džinićová; tvorili ju Nataša Miškárová, György Morvai a Miroslav Števko. Podujatie Veľká noc v Kulpíne trvá prakticky celý týždeň; vzorky vína a klobás sa odovzdáKulpínska dvojica Ján Zelenák a Ján Andrášik (zľava) sa postarala o dobrú náladu vajú na Kvetnú nedeľu, komisie ich hodnotia Veľká noc v Kulpíne sa rozrastá na Zelený štvrtok, odmeny odoz roka na rok. Kým na prvej pre- vzdávajú a koštovka prebieha vo hliadke roku 2007 komisie hod- Veľkonočnú nedeľu. notili 46 vín a 42 klobás, tentoraz Predseda Združenia vinohradich členovia mali omnoho viac níkov a vinárov Michal Dovičin práce pre svoje chuťové zmysly, pri otvorení poznamenal, že by lebo museli oceniť rekordných 128 podujatie Veľká noc v Kulpíne vín (81 bielych, 31 červených, 13 neexistovalo a nedožilo sa jubiružových, dve ovocné, jablkové lea, keby sa na ňom nezúčasta z arónie, jedno dezertné víno) ňoval veľký počet výrobcov vína a 86 klobás. O kvalite vín svedčí a klobás. Zvlášť sa poďakoval fakt, že si vinári domov odniesli až svojráznemu tímu ľudí, ktorý 13 119 medailí (27 zlatých, 74 strie- rokov vedie kulpínske združenie

a s láskou už celé desaťročie organizuje Veľkú noc v Kulpíne. Nezabudol ani na všetky kulpínske spolky: Zvolen, lovcov, rybárov, ženy, ako i pracovníkov ZŠ Kulpínčan Jaroslav Žila, nositeľ zlatej medaily Jána Amosa Ko- za Panóniu 2015, dievčine do pohára nalial červený Merlot menského, lebo sa každoročne podieľajú na tom, ktorý „je radosťou v mladosti, aby sa hostia v Kulpíne dobre liekom v starobe a svedkom našej pohostinnosti“. cítili a pekne pobavili. A potom sa už milovníci rôznoPredtým ako odmenení vinári a výrobcovia klobás z rúk Bra- rodých vín a dobrých, domácich nislava Plachtinského, ktorému údených klobás pustili do koštovky. Štrngot pohárov plných bielych, červených, ružových, ovocných a dezertných vín, štrngot vidličiek a nožíkov použitých pri ochutnávaní klobás, sa snažila prehlušiť peknými pesničkami kulpínska dvojica, spevák Ján Zelenák a hudobník Ján AndráVýrobca najlepších klobás 2016 je Kulpínčan šik. Z úsmevov na Zlatko Kičiňa (vľavo), ktorého klobásy komisia tvárach ľudí a ich ocenila dvoma zlatými kovmi komentárov, ktorí pomáhal Radoslav Kolarski, pre- príjemný podvečer Veľkonočnej brali medaily a diplomy, dievčen- nedele strávili v kulpínskom Poské trio KUS Zvolen, za sprievodu ľovníckom dome, sme uzavreli, Michala Čiliaka na harmonike, že ani tentoraz, ako to dávno

• ĽUDIA A UDALOSTI •

Na 10. podujatí Veľká noc v Kulpíne 2016 bolo 128 vín z domova a zo zahraničia

zaspievalo dve naše známe slovenské piesne: Vinohrady, vinohrady... a Nepi, Jano, nepi vodu... Tak svojrázne vzdali hold viniciam a vínu, tomu dobrému nápoju,

povedal jeden náš sused, nepili zlé vína a nejedli zlé klobásy – len dobré, lepšie a najlepšie! Nech je tak na Veľkú noc v Kulpíne aj v budúcnosti.

15 /4692/ 9. 4. 2016

13


Ľudia a udalosti V ÚSTRETY 75. VÝROČIU ZRÁŽKY PRI HLOŽANOCH

Dátum, ktorý nikoho nezaujíma?! Juraj Bartoš

D

ejiny hovoria, že 27. marca, teda iba dva dni po tom, čo vláda Kráľovstva Juhoslávie vo Viedni podpísala Trojitý pakt, skupina dôstojníkov Juhoslovanského vojska vládu zvrhla, ministrov pozatýkala... Hitler „odpovedal“ rýchle a surovo. Armáda Nemecka a jeho spojenci 6. apríla zaútočili na Juhosláviu. V troskách zbombardovaného Belehradu už 6. a 7. apríla zahynulo asi 10 000 ľudí. Rýchly a drvivý nástup okupantov mal o. i. za následok nejednotu novej vlády, čo sa, pravdaže, odzrkadlilo aj na juhoslovanskú armádu; zmocňoval sa jej chaos. Ako je známe, maďarské vojsko zaraz okupovalo Báčku. Jednotky Juhoslovanského vojska pred ním ustupovali smerom na juh. Bola Veľkonočná nedeľa 13. apríla 1941. Časť 10. pešieho pluku Juhoslovanského vojska sa pohybovala cestou z Petrovca do Hložian, s cieľom dostať sa na druhú stranu Dunaja, a potom ďalej do Srbska. Na hložianskych „Vŕškoch“, teda kúsok pred dedinou, ich zastavil nepriateľ: početnejší a lepšie vyzbrojený; okrem obrnených transportérov, ktoré sa s maďarskou posádkou do Hložian dostali niekoľko dní predtým, na podporu prichádzali aj tanky zo smeru Báčskej Palanky. Podľa toho, čo videli účastníci udalosti a čo sa prenáša „z kolena na koleno“, veliteľ jednotky Juhoslovanského vojska kapitán Ristić vybral z vrecka biely ručníček s úmyslom vzdať sa. Len čo začal vyjednávať s veliteľom protivníka, zo šíku vystúpil poručík Božidar Žugić a ráznym hlasom zvolal: „Vari sa tak bráni vlasť?! Ja sa nevzdávam!“ Vzápätí vystrelil z revolvera a usmrtil svojho i nepriateľského veliteľa. Vtom maďarskí vojaci začali strieľať do juhoslovanských... Okrem poručíka Žugića zavraždili ďalších 15 vojakov... Niektorí sa vzdali, iným sa podarilo zutekať... Ľudia v dedine sa vyľakali, keď do tichej slnkom nasýtenej Veľkonočnej nedele zarachotili zbrane. Nevedeli, čo sa deje, zaraz

14

www.hl.rs

sa všetci vytratili z ulíc a zostali doma tŕpnuť v strachu. Iba keď streľba utíchla, najprv deti, neskoršie i dospelí, odchádzali na

Fotografia por. Božidara Žugića na pamätníku

miesto krvavej zrážky. Okupanti im rozkázali, aby telá padlých odviezli na vozoch a zakopali do spoločnej jamy, bez akéhokoľvek cirkevného a občianskeho obradu. Telo Žugića museli zakopať poniže terajšieho pravoslávneho cintorína (podaktorí Hložančania dokonca tvrdili, že ho najprv zakopali do hnoja na jednom zo sálašov). Až roku 1959 Žugićove telesné pozostatky boli prenesené k ostatným padlým. Zranených vojakov ošetrovali v tzv. Novej škole, v terajšej budove kaviarne Pod lipami. Občania Hložian, predovšetkým mládež, na bojisku našli, ukryli a potom odovzdali odbojárom zbrane a vojenský výstroj... Hložančania po ukončení druhej svetovej vojny urobili, koľko bolo v ich moci. Postavili pomník na spoločnej hrobke padlým vojakom niekdajšieho kráľovského Juhoslovanského vojska, a to dokonca na podnet niekdajšieho partizána, a potom dedinského úradníka Michala Fábryho. Na náhrobnom pamätníku je vyrytá päťcípová hviezda (teda socialistický symbol) a zápis v srbčine, latinkou: „Tu odpočíva 17 bojovníkov X. pešieho pluku, ktorí vedení poručíkom Božidarom Žugićom padli 13. apríla 1941 v boji proti okupantom.“ Ako sme sa dozvedeli, pri hrobke raz

Informačno-politický týždenník

bola aj matka Božidara Žugića, Marija, ako i predstavitelia jeho rodiska, dedinky Jezera (Žugića Bare) pod Durmitorom. Ona vraj roku 1966 sama vyfinancovala bustu, ktorá aj dnes stojí na moste známom ako Đurđevića Tara. Žiaľ, tragická udalosť na širšom pláne zapadla prachom verejného zabúdania. Akiste by sa dostala do učebníc, nebyť povojnovej komunistickej ideológie, ktorá sa snažila zbúrať všetky mosty spájajúce nový spoločenský poriadok s predchádzajúcim spoločenským zriadením. V celej socialistickej Juhoslávii sa oslavoval dátum 7. júla (keď Srb Žikica Jovanović Španac zavraždil žandára, taktiež Srba) ako Deň povstania v Srbsku. Pritom epitaf na náhrobnom kameni na pravoslávnom cintoríne

zi Srbskej pravoslávnej cirkvi prvý raz usporiadali pietnu spomienku. Po niekoľkých rokoch k starému náhrobnému pamätníku pribudol nový; dal ho postaviť SPO, s nadpisom v srbčine, cyrilikou: „Vojakom a dôstojníkom vojska Kráľovstva Juhoslávie, ktorí 13. 04. 1941 padli v boji proti maďarskému fašistickému okupantovi.“ Pred piatimi rokmi sa pri spoločnom hrobe zišlo viac než sto príslušníkov bratstva Žugićovcov. Pri cirkevnom a občianskom obrade vzdali hold neprávom spoločensky zavrhnutému rodákovi a jeho niekdajším spolubojovníkom. Je zaujímavé, že Rada Miestneho spoločenstva Hložany doteraz neprejavila záujem o posunutie udalosti, o ktorej je reč, na vyššiu úroveň. Rovnako je prinajmenšom

Starý a nový náhrobný pamätník na pravoslávnom cintoríne

v Hložanoch hovorí jasne, že tam pochovaní juhoslovanskí vojaci padli v boji s okupantom, teda tiež sa vzopreli a odporovali nepriateľovi; platí to určite aspoň pre poručíka Božidara Žugića... Hložianski Slováci sa po celé desaťročia starali o hrobku padlých vojakov, avšak až 13. apríla 1991, na podnet Srbského hnutia obrody (SPO), jeho príslušníci, ako i kňa-

čudné, že ani súčasná historiografia v Srbsku ozbrojenej zrážke pri Hložanoch, ktorá sa odohrala pred 75 rokmi, nevenuje osobitnú pozornosť, totiž nikde ju nespomína. Ani po iniciatíve, ktorá vzišla zo spomenutého stretnutia Žugićovcov roku 2011 v Hložanoch, ktorí avizovali príchod aj na budúci týždeň, v stredu 13. apríla. Budú pri tom (aktívne) aj domáci? • ĽUDIA A UDALOSTI •


Z VÝROČNEJ SCHÔDZE ASOCIÁCIE SLOVENSKÝCH SPOLKOV ŽIEN

ASSŽ a príslušného pokrajinského sekretariátu, treba udeliť spolku, ktorý ho nemá. Bajšiansky spolok sa eliminuje zo zoznamu ASSŽ, lebo roky neplatí členské. Z druhej strany asociácia je bohatšia o Jasminka Činčuráková ďalší spolok, keďže sa po ročnej -Galambošová činnosti oficiálne začlenil spolok Usilovné včielky Lug. sociácia slovenských spolV osobitnom bode sa rokokov žien (ASSŽ) v sobotu 2. valo o výške členského, ktoré je apríla usporiadala výročnú 70 din. namiesto doterajších 50 schôdzu. Hostiteľským spoldin. na členku. Jeden z bodov kom tentoraz bol Spolok žien venovali zmene zloženia SprávSlovenka z Hložian. I keď je na nej rady, kde doterajšiu členku zozname 23 spolkov žien, na Milinu Sklabinskú vystrieda zasadnutie prišli predstaviteľky Pracovné predsedníctvo (zľava): Katarína Zorňanová, Viera Miškovicová, Mária Viliačiková z Aradáča. Z 16 spolkov z Báčky, Banátu a Srie- Anna Balážová, Mária Gašparovská, Katarína Benková finančnej správy, ktorú podala mu (B. Petrovec, Kulpín, Kysáč, pokladníčka Katarína Zorňanová, Laliť, B. Palanka, Pivnica, Silbaš, v umeleckom prednese poézie a či a ako spolok funguje, lebo začal vyplýva, že asociácia mala príjmy Aradáč, B. Blato, Kovačica, Padina, prózy žien recitátoriek. Regionál- zanedbávať výzvy a záväzky voči zhruba 150-tisíc din., z čoho sa Dobanovce, Vojlovica, Stará Pazova, ne súťaže sa konali v Banáte a v asociácii. Rovnako ako uplynulé zvýšilo približne 5 500 din. Lug a Hložany). Rokovací program Báčke, predstaviteľky zo Sriemu dva roky asociácia aj vlani zorgaKeď ide o aktivity v bežnom roku, pozostával z 11 bodov. Na úvod, sa nezúčastnili. Najúspešnejšie nizovala vzdelávaco-poznávací činnosť sa bude niesť v znamečo predtým nebolo praxou, bola neskoršie v priebehu apríla prezen- zájazd na Slovensko, keď 62 žien ní malého jubilea – 10 rokov od prečítaná zápisnica z výročného tujú asociáciu v Banskej Bystrici na pobudlo na západnom Slovensku. založenia ASSŽ. Okrem pravidelvolebného zhromaždenia, ktoré podujatí Vansovej Lomnička. Vlani Bol to posledný projekt tohto dru- ných aktivít plánujú počas SNS v bolo 19. marca 2015 v Báčskom po prvýkrát naše predstaviteľky hu. Na realizáciu zájazdu účastníčky B. Petrovci usporiadať slávnostný Petrovci. Nasledovala správa o pobudli aj na Vansovej Lomničke čiastočne prispeli aj finančne a program a spoločnú etnovýstavu vlaňajšej činnosti, ktorú podala v Starej Ľubovni. Počas Sloven- prispela aj naša NRSNM. Záver roka v Spolku petrovských žien. Toho tajomníčka Mária Gašparovská a ských národných slávností ASSŽ tak ako i doposiaľ patril účasti na času sú už realizované regionálne v ktorej sa uvádza, že okrem čias- organizuje prezentáciu publikácií, Vianočnom charitatívnom bazári súťaže žien v prednese prózy a točnej zmeny vo vedení aktivity v ktorých autorky sú ženy, respektíve v Belehrade. poézie pre Báčku a Banát, no Sriem minulom roku sa veľmi neodlišovali spolky žien, tak zo Srbska, ako aj Na zasadnutí sa v osobitnom sa opäť nezúčastnil. Finálová súťaž od doterajších. Už niekoľko rokov zo zahraničia. Vlani sa prezento- bode rokovalo o tom, že okrem je stanovená na 10. apríla v matičpredstaviteľky asociácie účinkujú valo 11 knižných vydaní. Okrem spolku v Ľube nečinný je aj jánošíc- nom dome v B. Petrovci. V druhej na veľkonočnej výstave v Nadlaku toho v mene asociácie sa spolky ky a o sebe nedali vedieť ani ženy časti roka bude realizovaný projekt, v Rumunsku a z roka na rok upev- predstavujú aj na Jarmoku umenia zo Slankamenských Vinohradov. čiže dielne tkania a štikovania v St. ňujú dobrú spoluprácu s tamojším počas SNS, kde ženy reprezentujú Prítomné jednohlasne podpori- Pazove a počas leta by sa spolky Demokratickým zväzom Čechov a tradície a kultúru svojich dedín. Vla- li návrh, že počítač zo spolku v mali zúčastniť aj na osobitnom Slovákov. Pod záštitou asociácie na ni v lete delegácia ASSŽ navštívila Ľube, ktorý bol získaný osobit- podujatí Veľvyslanectva Slovenskej jar prebieha unikátna akcia – súťaž Spolok žien v Ľube, s cieľom zistiť, ným projektom prostredníctvom republiky v Belehrade.

Tento rok v znamení jubilea

A

ROKY PLYNÚ, NO SPRAVODLIVOSTI NIETO

Pohroma Oto Filip

D

evätnásť Srbov vtedy prišlo o život, vyše deväťsto utrpelo ťažké zranenie alebo iné ublíženie na zdraví, takmer štyritisíc vyhostili z vlastných príbytkov. Okrem domov popolom ľahli mnohé iné pamiatky a ob- Z vernisáže tematickej výstavy: Otvárací prejav mal jekty. Nebral sa žiaden ohľad Vanja Vučenović ani na celé stáročia existujúce Tie pohnuté a tragické dni pripomenula monastiere a pravoslávne kostoly... Je to smutná bilancia pohromy, ktorá 17.,18. aj viac dní trvajúca výstava fotografií Pamäa i 19. marca 2004 zasiahla to trochu Srbov, taj a pripomínaj, ktorú 18. marca na Námestí ktorí v sebe objavili dostatok síl zostať na slobody otvoril člen Mestskej rady Nového Sadu poverený kultúrou Vanja Vučenović. Kosmete. • ĽUDIA A UDALOSTI •

Podčiarkol, že v novších dejinách šlo o jeden z najväčších zločinov spáchaných na srbskom národe na Kosove, o pohromu, ktorá celkom zmenila chápanie morálky v európskej politike. Na nás je, aby sme na ten zločin nezabudli, teda aby sme si ho pripomínali s cieľom, aby sa také čosi nikdy viac neudialo a nezopakovalo, – podotkol. Totiž ani dvanásť rokov po tých trápnych dianiach vinníci nielenže nie sú potrestaní, ale najčastejšie ani odhalení. Bežný príklad politiky dvojitého metra, ktorej sme tak často svedkami: včera, dnes, zrejme i zajtra. Výstavy sú tu na to, aby sa nezabudlo. Malo by ich byť častejšie a viac, nielen pri príležitosti výročí. No najväčší osoh z nich by azda bol, keby konečne podnietili tých, ktorí sa na vyčíňanie nad bezbranným obyvateľstvom kedysi pokojne pozerali, aby začali konať to, čo majú. Inak sa obavy o nemožnosti existencie nealbánskeho obyvateľstva na Kosmete rýchlo naplnia do bodky.

15 /4692/ 9. 4. 2016

15


Ľudia a udalosti HLOŽANY

Cesty sú rovné, ale... Juraj Bartoš

H

ložančania využili výhodné poveternostné podmienky a už 1. a 2. apríla absolvovali tradičnú jarnú úpravu poľných ciest. V piatok do chotára vyrazilo takmer 30 členov Združenia poľnohospodárov Hložany. Nakladač

ráz traktory s vlečkami nasmerovali k najohrozenejším úsekom poľných komunikácií. Dva odhŕňače, ktoré prednedávnom kúpilo ZPH a buldozér Komunálneho podniku Gloakvalis, časť navozenej zeme rozhrnuli v prvý deň. Pokračovali v sobotu, keď sa brigády zúčastnilo 45 poľnohos-

Jedna zo štyroch skupín vo chvíli prestávky

napĺňal vlečky zemou, ktorú predtým na dedinskú pistu navozili z miesta, kde práve vyrastá športová hala. Dvanásť až sedemnásť

podárov: s kombinátormi, klinovými tanierovými a kotúčovými bránami porovnali približne 200 kilometrov ciest v hložianskom

Rovnými cestami sa zbožie ľahšie dostane do sýpok

chotári, ale aj v susedných, v ktorých Hložančania obrábajú pôdu. Predseda ZP Hložany Samuel Rojka poznamenal, že pred niekoľkými rokmi sa v akciách zúčastňovalo až 70 ľudí. Poďakoval sa tým, ktorí sa zúčastnili v poslednej akcii, a dodal, že zem, ktorá sa zvýšila, zostane na piste a využijú ju na rovnanie ciest o rok. Viacerí brigádnici s rozhorčením poznamenali, že „podaktorí práve z tých, ktorí obrábajú najväčšie výmery a najviac humpľujú cesty, zase neprišli“. Obidva dni sa pracovalo od ôsmej ráno do druhej popoludní, a potom nasledoval spoločný

SELENČANIA ROVNALI POĽNÉ CESTY

Priali by si väčšiu účasť

Juraj Berédi

K

lub poľnohospodárov v Selenči a Rada Miestneho spoločenstva Selenča v stredu 30. marca spoločne zorganizovali ďalšiu vydarenú akciu rovnania poľných ciest v selenčskom chotári. Akcia sa začala v ranných hodinách, keď sa účastníci zhromaždili na stanovenom mieste. Viac ako päťdesiat občanov, ktorí prišli so svojimi strojmi, privítali predseda Klubu poľnohospodárov Ján Trusina, predseda Rady MS Selenča Jozef Alexy a zástupca predsedu Obce Báč Zdenko Kolár. Potom sa účastníci rozdelili do skupín, ktoré sa vybrali do jednotlivých častí chotára vykonať zverenú úlohu. Pracovali niekoľko hodín a za ten čas urovnali najfrekventovanejšie cesty v chotári. Novinkou v akcii

16

www.hl.rs

Účastníci akcie pred odchodom do chotára

bolo to, že sa organizátorom podarilo pre účastníkov zabezpečiť raňajky a vodu. Počas akcie členovia vedenia klubu navštívili jednotlivé skupiny v teréne, priniesli im občerstvenie a v rozhovore spoločne zmapovali situáciu o stave ciest pre ďalšiu akciu, ktorá sa už pripravuje.

Informačno-politický týždenník

Táto prvá tohtoročná akcia vyvolala veľký záujem sponzorov, ktorí si uvedomili jej význam a podporili ju svojimi finančnými či hmotnými príspevkami. Okrem podnikov, jednotlivých občanov, majiteľov dielní a predajní medzi sponzormi boli aj niektoré politické strany, ktoré pôsobia v Selenči. Niektorí

obed v loveckom dome. Mäso na paprikáš v sobotu zabezpečil Poľovnícky spolok Hložany a v sobotu si ho poľnohospodári kúpili z vlastných peňazí. Tak isto z vlastných peňaženiek zaplatili za spotrebované palivo a tí, ktorí sa vrátili z brigády s poškodenými prívesmi, veru sami budú znášať náklady opravy. S tým, že štát neposkytuje pomoc na rovnanie ciest, sa poľnohospodári vyrovnali dávno. Účastníkov akcie rovnania ciest zaráža nekolegiálnosť spoluobčanov, ktorí pri jarných brigádach absentujú, trebárs cesty slúžia všetkým... občania sa ospravedlnili, že sa nemôžu zúčastniť pre iné záväzky, ale akciu finančne podporili. Okrem členov klubu v akcii sa zúčastnili aj nečlenovia, ktorí sa v najbližšej budúcnosti nimi chcú stať. Medzi účastníkmi vládla pracovná a nadovšetko priateľská atmosféra. Akcia sa skončila vo večerných hodinách posedením a spoločnou večerou. Predseda Klubu poľnohospodárov Ján Trusina sa poďakoval účastníkom a vyjadril poľutovanie, že sa v akcii nezúčastnil väčší počet poľnohospodárov, hoci denne používajú cesty, keď sa chcú dostať k svojim roliam. Účastníci sa trochu cítia znehodnotení, lebo vykonali prácu v prospech všetkých. Napriek relatívne malému počtu účastníkov v klube majú nádej, že aj ostatní poľnohospodári pochopia význam tejto práce a zapoja sa už do nasledujúcej akcie. • ĽUDIA A UDALOSTI •


PETROVSKÍ PENZISTI VOLILI

Hmiráková v čele miestnej organizácie Jaroslav Čiep

výletov do Vrdniku, Kikindy a k Dunaju, meranie hladiny cukru nasledujúcom období v čele a tlaku. Penzisti majú tradične Miestnej organizácie dô- dobrú spoluprácu so Spolkom chodcov v Báčskom Petrovci petrovských žien a so Základnou bude stáť nová predsedníčka školou Jána Čajaka. Bolo počuť, Zuzana Hmiráková. Takto roz- že do ich stánku v priebehu týždhodla väčšina prítomných členov ňa prichádza zo 600 členov. Pod18. marca 2016 v Dome penzistov ľa slov pokladníka Jána Nosáľa na výročnom a zároveň voleb- vlani mali obrat takmer 700-tisíc nom zasadnutí. Na zasadnutí sa dinárov, predovšetkým vďaka ich zúčastnili aj hostia z obecných klubu, a preto sa im v poklada miestnych ponici a na podúčte litických štruktúr, zvýšilo necelých ako i dôchodcovia 170-tisíc dinárov. z ostatných osád Vlani cez združeBáčskopetrovskej nie bolo zdravotobce. ne poistených 785 Po zvolení prapetrovských dôcovného predsedchodcov. Prítomníctva predsedaní sa zhodli, že v júci Milan Vereš rovnakom objeme vyzval doterajšiemienia pracovať i ho predsedu petv roku 2016. rovských penzisPotom pristúpili tov Pavla Kolára, k voľbe vedenia aby podal správu združenia na nao činnosti na rok sledujúce štvor2015. V správe, ročné obdobie. ktorá vyznela tele- Zuzana Hmiráková Väčšina navrhnugraficky, doterajší tých kandidátov predseda Kolár zahrnul bežné sa však vzdala kandidatúry, aktivity, ako je zásobovanie medzi nimi aj doterajší predsečlenov drevom, organizovanie da Kolár, takže sa po verejnom

V

Z volebného zhromaždenia petrovských dôchodcov

hlasovaní novou predsedníčkou petrovských dôchodcov stala Zuzana Hmiráková. Za členov predsedníctva sú zvolení Pavel Andrášik, Jozef Šimovič, Viera Ubavinová, Juraj Mučaji, Anna Savićová, Anna Sýkorová, Ondrej Sýkora, Anna Kaňová, Anna Chalupková a Pavel Kolár. Okrem toho miestni penzisti zvolili aj troch členov, ktorí ich budú zastupovať v obecnom výkonnom výbore a desať delegátov v zhromaždení dôchodcov Obce Báčsky Petrovec. V rámci diskusie bolo počuť aj slová obavy o Dom penzistov,

keďže je to niekdajší židovský dom Altmanovcov a naša krajina sa prednedávnom rozhodla židovskej obci prinavrátiť majetky. Apelovali teda na všetkých, aby sa pričinili o to, aby dôchodcovia nezostali bez svojho stánku, do ktorého najmä v poslednom desaťročí vložili značné finančné prostriedky. Záverom novozvolenému vedeniu miestnych penzistov blahoželali predseda obce Pavel Marčok a predseda Rady Miestneho spoločenstva Petrovec Ján Rybovič, ktorí členom popriali predovšetkým veľa zdravia.

POUGÁR

Juraj Bartoš

Bumbum-bumbum-bumbumbum!

B

ude mi odpustené, dúfam, dobrí ľudia, ak sa mi pri dnešnom oznamovaní občanom prešmykne niečo, čo by sa prešmyknúť nemalo. Som totižto vzrušený. Lomcuje mnou tradičná predvolebná horúčka, v mojom prípade dodatočne umocnená prípadom z autobusu, ktorým čoraz zriedkavejšie, ale furt s veľkou radosťou odchádzam z pougárskeho úradu. V autobuse, ako obvykle, aj teraz vládlo ovzdušie dôvernej, temer intímnej blízkosti medzi cestujúcimi, tobôž medzi nami, ktorí sme práve stáli na jednej (našťastie nie svojej) • ĽUDIA A UDALOSTI •

nohe. Mimochodom, tlačenica vám je fantastická vec! Keby sme ju nepoznali, alebo keby ju naše autobusy postrádali, bolo by ju treba vymyslieť, respektíve zabezpečiť alias prinavrátiť. Keď je napríklad ľadové počasie a vonku zamrzne na oceľ, v napráskanom autobuse je útulnúčko a teplučko a blízučko – jedna radosť. A zase, keď vonku máme, akože práve opäť začíname mať kanikulu, v autobusovej trme-vrme sa človek prispôsobí tomu, čo ho čaká, až (pri troche šťastia) vystúpi z vozidla, ktoré sa šťastne

dokotúľa do cieľa, a tak ľahšie znesie hnusnú horúčavu. V buse sa navyše podozvedáme, čo nového v politike, na estráde a v iných životne dôležitých a pre našu vysokovyvinutú spoločnosť nadovšetko významných segmentoch ľudskej činnosti ergo ľudského nečinenia. Tobôž v predvolebnom období. Len čo sa nám teda po obligátnej lakťovačke podarilo nastúpiť do autobusa, z ktorého už prv než sa pristavil na našej zastávke, trčalo zopár častí odevných predmetov, náš dobrý známy, sprievodca Djordje (čítať: Đorđe), ktorého cestujúci –

kto vie prečo – držia za Đoku (čítať: Ďoku) sa vyrútil s ostrým povelom: „Dozadu! Poďte dozadu! Posúvajte sa všetci do zadu!“ No, tu ho máš! Voľby sú ante portas pred bránami bezbranných, na Juraja (čo ho držia za Ďura) by sa malo dozaista začať len tak blýskať na lepšie časy. Naša spoločnosť pevným krokom má zasmerovať dopredu, aj naša Slovač fpred s ňou. Ale nie... Tentotuto DjordjeĐorđeĐokoĎoko si melie svoje: „Dozadu!“ Nuž, ak (ani) po týchto voľbách nebude lepšie... Nech visí Đoko! Bumbumbum!

15 /4692/ 9. 4. 2016

17


Ľudia a udalosti EKOLOGICKÉ ZDRUŽENIE ZELENÍ PETROVEC

Len a len zveľaďovať prostredie

Jaroslav Čiep

E

kologické združenie Zelení Petrovec pracuje už dve a pol desaťročia. Okrúhle jubileum si petrovskí ekológovia sprítomnili koncom minulého roka na skromnej oslave, na ktorej zaslúžilým členom a kolektívom odovzdali spomienkové diplomy. O tom, ako sa im práca darila v predchádzajúcom roku, sa hovorilo na výročnom zasadnutí v stredu 16. marca v miestnostiach Turistickej organizácie Obce Báčsky Petrovec. V zasadacej miestnosti na prítomných zapôsobili nové rolované panely s odkazmi zameranými na budovanie povedomia spoluobčanov v zachovávaní a zveľaďovaní prostredia, v ktorom žijeme. Tieto panely ekológovia mienia prezentovať v rámci každej nasledujúcej aktivity. Tak ako v minulých rokoch členovia združenia Zelených sa aj vlani svojimi aktivitami pričinili o to, aby mestečko Petrovec bolo upravené a dôstojne reprezentovalo povedomie v ňom žijúcich

Na výročnom zasadnutí si určili budúce úlohy ľudí. Aj vlani iniciovali akciu a koordinovali nielen svojich členov, ale aj iné spolky a združenia pri výsadbe 130 mladých stromov, ktoré zabezpečila Obec Báčsky Petrovec, a pri iných pracovných akciách. Okrem toho Zelení aktívne pôsobia aj na poli vzdelávania žiakov a mládeže, takže odmenili žiakov v akcii zbierania plechovíc. Profesorka vo výslužbe a dlhoročná vedúca združenia Mária Boldocká na zasadnutí ozrejmila vlastný postoj k aktuálnym témam a zároveň podala prehľad dejín ekologického hnutia v Petrovci. V rámci plánu na rok 2016 Ze-

lení plánujú usporiadať jarnú a jesennú akciu úpravy Petrovca, ale aj aktívnejšie spolupracovať s lokálnou samosprávou a VKP Progres ohľadom ďalšieho separovania odpadu, ako je sklo a iné. Bolo počuť i mienky, že treba aktívnejšie prezentovať ekologickú činnosť na Dni Petrovca a Slovenských národných slávnostiach, namiesto plastových tašiek propagovať tašky z recyklovaných materiálov a aktívnejšie popracovať na zviditeľnení združenia cestou sociálnych sietí. Na výročné zasadnutie petrovskí ekológovia pozvali predstaviteľov lovcov, včelárov, žien a iných

združení, ako aj ekológov z Hložian. V rámci diskusie bolo počuť mnoho podnetných myšlienok o usporiadaní aktivít, ktoré by napr. zamedzili eróziu pôdy následkom komasácie a ničenia remíz v chotári, zánik vtáčích druhov a diviny. Petrovskí ekológovia aj tohto roku podporili celosvetovú akciu Hodina planéty, čiže snahu sporiť elektrickú energiu a zamedziť globálne otepľovanie. Deň lesov (22. marca) si aktívne pripomenuli akciou delenia sadeníc okrasných drevín spoluobčanom. Na záver zasadnutia obecná inšpektorka Tatiana Milina Turanová vyzvala poľnohospodárov, aby toxický odpad a obaly z chemických prostriedkov priniesli do organizovaného zberu v stredu 1. júna. Na vlaňajšom výročnom zhromaždení predsedníčkou Ekologického združenia Zelení Petrovec sa stala Mariena Stankovićová-Kriváková. Správna rada pracuje v zložení: Dana Majerová, Vladislava Vakanjcová, Milada Stankovićová, Dr. Ján Červenský, Jarmila Pálenkášová a Andrej Medveď.

ZO SNEMOVANIA KOVAČICKÝCH PENZISTOV

Činnosť na veľmi dobrej úrovni Anička Chalupová

N

a výročnom zasadnutí kovačických penzistov odznela správa o vlaňajšej činnosti, v ktorej ozrejmili bohatú činnosť tejto organizácie. Tak ako v uplynulých rokoch, aj vlani MOP prispela k zásobovaniu členov drevom, uhlím a základnými potravinami (múkou, fazuľou, zemiakmi, cibuľou, údeninami...) na niekoľko mesačných splátok. Okrem toho zorganizovala bezplatný pobyt chorých v kúpeľoch, usporiadala výlety, umožnila členom prehliadku očí za primerané ceny a iné. Rovnako čulú aktivitu členovia MOP rozvíjali aj na športovom a kultúrnom poli. V uplynulom roku penzisti založili spevácku a literárnu sekciu, činnosť ktorých

18

www.hl.rs

úspešne predstavili na niekoľkých podujatiach. V športových akciách, akou bola napr. Olympiáda vo Vrnjačkej Banji, penzisti tiež zaznamenali výnimočné výsledky. Keď ide o sociálne a hmotné položenie penzistov, predseda MOP Ján Kovačickí penzisti majú radi hudbu a spev Koreň poznamenal, V pokračovaní schôdze pokladže je čoraz viac penzistov, ktorí sa v dôsledku zmenšených penzií ník Pavel Galas podal finančnú ocitli v neľahkej finančnej situácii. správu, v ktorej konštatoval, že MOP prednedávnom podal návrh hospodárili pozitívne a v pokladObecnému združeniu penzistov, nici majú nadostač peňazí na aby sa penzie vrátili do pôvodného rozprúdenie ďalších aktivít. Do stavu. V súčasnosti MOP počíta vyše plánu práce na rok 2016 zaradili podobné aktivity ako vlani s dôra500 členov.

Informačno-politický týždenník

zom na nábor členstva. V príležitostnom krátkom programe vystúpili členovia hudobnej sekcie pod vedením Alžbety Hriešikovej, ktorí predniesli niekoľko slovenských a srbských piesní, a penzistky literátky Zuzana Čížiková a Eržika Pilmajerová prispeli prednesom básní z vlastnej tvorby. Záverom výročného snemovania niektorí členovia MOP sa zaujímali o vyriešenie drobných technických nedopatrení pri zásobení drevom a uhlím. Iných zasa zaujímali budúce akcie, na ktorých sa budú znovu kamarátiť a zabávať. • ĽUDIA A UDALOSTI •


EKOS HLOŽANY

Ondrej Sudický (Ul. Leninova), Blažena a Vladimír Tkáčovci (na rohu ulíc Osloboditeľskej a Masarykovej), Anna a Ondrej Benkovci (Ul. Ľudovíta Dudka), Zuzana a Juraj Kriškovci (Ul. Masaryrodinných domov len tak hýria tešili: Marija a Bogoljub Aptovci kova) a Základná škola Jozefa farbami kvetov. „Sú pestované (Ulica Jánošíkova), Mária a Ján Marčoka Dragutina („lebo vlani s láskou, usilovnými rukami na- Vrškovci (Ul. proletárska), Lepa zasadili veľa stromkov v školšich spoluobčanov a rok čo rok je Šiđaninová (Ul. Veljka Vlahovića), skom dvore“). to krajšie“, podčiarkla prvá dáma Branislava a Branislav Murtínovci Do programu ekologického ekosovcov, ktorí večierka výborne každý rok motivujú zapadla praktická svojich spoluobčaukážka prípravy stonov k starostlivosti lového aranžmánu o životné prostredie. v predvedení Vesny Tak tomu bolo aj na Milovanovićej z Novečierku 21. marca vého Sadu. To isté v kaviarni Pod lipami. platí o prednáške Porota v zložení: Anny Oberovej, maZuzana Kukučková, jiteľky škôlky dendroOndrej Stupavský logického materiálu Endy a Viera Turčaz Báčskeho Petrovca, nová sa rozhodla odktorá úpravu dedinmeniť „za usilovnosť Anne Vitézovej sa ušla odmena za príkladnú ských dvorov ilustroa starostlivosť o krásu desaťročnú starostlivosť o záhradku vo dvore vala primeranými dediny a vlastného fotografiami. Agilná súkromia roku 2015“ viacerých (Ul. Štefánikova), Anna Vitézo- predsedníčka Ekos Turčanová jednotlivcov a rodiny. Z diplo- vá (za príkladnú údržbu dvora úvodom večierka prítomných mov a vecných cien (poskytli počas posledného desaťročia, naladila mimoriadne krásnym ich sponzori z Hložian, Báčskeho Ul. partizánska), Mária a Pavel dokumentárnym filmom o mesPetrovca a Rumenky) za vzorne Balcovci (Ul. Štefánikova), Mária tečku Giethom v Holandsku upravené záhradky, dvory, prie- Macková (Ul. Masarykova), Mára a záverom i kolekciou pekných domia, trávniky, ako i detaily sa a Ján Markovci (Ul. maršala Tita), fotografií.

Odmeny pre starostlivých Juraj Bartoš

H

ložany sú naskutku už celý rad rokov pekne upravené a čisté. Ako povedala predsedníčka tamojšieho Združenia ekológov Ekos Viera Turčanová, „zvlášť príjemné je poprechádzať

Branislava Murtínová si odniesla uznanie za vzorne upravený úzky dvor

sa dedinou v lete, keď je plná kvetín a zelených trávnikov“. Vtedy hložianske priedomia, záhradky vo dvore či balkóny

VÝROČNÉ VOLEBNÉ ZHROMAŽDENIE DPS V KYSÁČI

Dôvera doterajšiemu vedeniu Elena Šranková

V

čele Dobrovoľného požiarnického spolku v Kysáči naďalej bude doterajšie vedenie. Rozhodli tak členovia spolku na výročnom volebnom zhromaždení, ktoré sa uskutočnilo v sobotu 19. marca za prítomnosti početných hostí. Predsedom naďalej zostal Ján Hloška, veliteľom Jaroslav Funtík a pokladníkom Vladimír Križan. K zmene prišlo iba na poste tajomníka, čiže novou tajomníčkou sa stala Veronika Tordajová. Na snemovaní, ako je už zachodenou praxou, analyzovali činnosť v uplynulom roku a schválili správy o práci. V priebehu vlaňajška v DPS v Kysáči veľký dôraz dali na zdokonaľo• ĽUDIA A UDALOSTI •

S ďakovnými listinami za odvahu a obetavosť v hasení požiaru

vanie svojich členov prostredníctvom kurzov. Činili sa i na zriaďovaní Požiarnického domu a okolia, ako i na oprave starých vozidiel, a to prostredníctvom pracovných akcií. Konali služby zabezpečovania takmer všetkých kultúrnych podujatí v Kysá-

či. Nezabudli ani na kamarátenie s členmi iných požiarnických spolkov, najmä mládežníkov a detí do 12 rokov. Na rôznych súťažiach dosiahli pekné výsledky, tak dievčenské, ženské, mládežnícke, ako i mužské celky. Organizovali vydarené ukážko-

vé cvičenie evakuácie v predškolskej ustanovizni a v škole. Pomohli mnohým občanom, ktorým boli zaplavené dvory, záhrady a pivnice, pri odčerpávaní vody. Mali služby počas žatevných prác nielen v Kysáči, ale aj v Stepanovićeve a Rumenke. Všetko to realizovali za dobrej spolupráce s prostredím. Čo sa týka požiarov, intervenovali 8 ráz, z toho 2 razy v Stepanovićeve a 2 razy na bytových jednotkách v Kysáči. Plány na tento rok sa nebudú v mnohom líšiť od doteraz zachodených aktivít. Medziiným si zaplánovali zvýšiť počet členov, najmä mladých, a zaradiť ich do súťažiacich celkov. Zároveň chcú nájsť spôsob, ako zabezpečiť rovnošaty nielen pre súťažiacich, ale pre všetkých členov. Spätý s financiami je aj plán okolo údržby autoparku a vybavenia a podľa možnosti aj zabezpečenie nového. Kiežby sa im to podarilo a prešlo bez požiarov. Foto: J. Jambrich

15 /4692/ 9. 4. 2016

19


Ľudia a udalosti

TEPLÉ SRDCE CHLADNÉHO FEBRUARA je názov volontérskej akcie v organizácii žiakov 7. a 8. ročníka ZŠ T.G. Masaryka v Jánošíku, ktorú si naplánovali na hodinách občianskej výchovy s učiteľkou Martinou Zríniovou. Zostavili si mapku – plán dediny Jánošík, na ktorej označili domy starších občanov, ktorým by nejakým spôsobom mohli pomôcť, napríklad priniesť drevo na kúrenie, nakúpiť v obchode, upratať izbu, uvariť kávu či čaj a pod. Keď roboty nebolo, aspoň si trochu s ľuďmi posedeli a porozprávali sa. Na tieto pracovné návštevy tri žiacke skupiny chodili v priebehu februára, a to každú stredu o 15. hod. Keďže Jánošík nie je veľká dedina, poľahky to všetko stíhali. Občania akciu uvítali a z toho dôvodu žiaci sa aj počas marca občas stretávali a chceli by pokračovať aj v nasledujúcich mesiacoch. M. Z.

KONFIRMÁCIA V KYSÁČI. Konfirmačná slávnosť v kysáčskom evanjelickom kostole tradične prebieha týždeň po veľkonočných sviatkoch, a tak tomu bolo i tentoraz. V plnom kostole za prítomnosti rodičov, krstných rodičov, príbuzných, priateľov a ostatných cirkevníkov svoju krstnú zmluvu potvrdilo tridsaťšesť konfirmandov. Po previerke vedomostí z konfirmačnej látky novými dospelými členmi kysáčskeho evanjelického cirkevného zboru sa stalo pätnásť chlapcov a dvadsaťjeden dievčat. Konfirmandov pripravil a slávnosť konfirmácie vykonal zborový farár Ondrej Marčok. Konfirmandi pri tejto slávnostnej príležitosti po prvýkrát prijali Večeru Pánovu a dostali Rozpomienku na konfirmáciu.

DEMOGRAFICKÉ POHYBY V ARADÁČI

Počet občanov urýchlene klesá Vladimír Hudec

Z

vyčajne sa povie, že dediny v blízkosti väčších miest majú lepšiu perspektívu od tých vzdialenejších. Na príklade Aradáča, ktorý je prakticky predmestím Zreňaninu, toto nepísané pravidlo nemožno však uplatniť. Údaje o demografických pohyboch v tejto osade svedčia o úplnom opaku. S tým súhlasí aj aradáčsky matrikár Siniša Kaluđerski. – Keby mi pred desiatimi rokmi niekto bol povedal, že počet občanov v Aradáči bude tak veľmi klesať, neveril by som, a, hľa, dnes sme svedkami práve takých trendov, – hovorí. – Vlani som do matriky zosnulých zapísal mená 35 spoluobčanov, ktorých sme vyprevadili na posledný odpočinok. Okrem toho matrikár v Aradáči od svojich kolegov z iných miest dostáva úradné správy o smrti osôb narodených v Aradáči, aby ich, ako posledný údaj v živote človeka, zapísal do matriky zosnulých. Na

20

www.hl.rs

základe tých správ zistil, že mimo sme dostali od Anny Zahorcovej, Aradáča umrelo ďalších 36 osôb, ktorá si v dávnom roku 1989 zaloktoré sa buď narodili v Aradáči žila vlastnú evidenciu zosnulých a žili mimo neho, alebo aj žili v Slovákov a doteraz do nej zapísala meste narodenia. Odhadol, že z mená 917 osôb. Vlani do svojej toho počtu zo 25 boli obyvateľmi Aradáča. Z aradáčskej matriky zosnulých sa ešte dozvedáme, že medzi tými, ktorí sa so životom rozlúčili doma, bolo 17 mužov a 18 žien. Väčšinou umreli v pokročilom veku – pätnásti vo veku 81 až 90 rokov, ôsmi vo ôsmom desaťročí života, štyria v sied- Anna Zahorcová už takmer 30 rokov mom, pokým až je- pedantne zapisuje mená všetkých zosnulých denásti boli mladší od spoluobčanov Slovákov 60 rokov. Najmladší medzi nimi bol 30-ročný Miško knihy zosnulých zapísala 30 osôb Varga, ktorý zahynul v dopravnom – 16 žien a 14 mužov. nešťastí, a najstaršia vlani zosnulá Ani údaje o počte narodených už dávno nemožno dostať u miestbola 90-ročná Zuzana Gálová. Presné údaje o všetkých vlani neho matrikára, lebo sa deti rodia zosnulých aradáčskych Slovákoch hlavne v pôrodnici v Zreňanine,

Informačno-politický týždenník

E. Š.

kde ich aj zapisujú do matriky narodených. Údaje majú iba v miestnej ambulancii. Ochotne nám ich poskytla zdravotná sestra Katarína Srdanovová, poverená ošetrovaním novonarodeniatok. Prezradila nám, že vlani v Aradáči pribudlo 18 detí – 10 dievčeniec a 8 chlapcov. Osem vlani narodených detí sa narodilo v slovenských rodinách a po štyri v srbských, resp. rómskych, pokým dve sú z národnostne zmiešaných slovensko-srbských manželstiev. Aradáčsky matrikár nemal mnoho práce ani keď ide o ďalší segment jeho pôsobnosti – uzavieranie manželstiev. Vlani totiž v tomto matričnom úrade osudové áno vyslovilo iba 5 snúbeneckých párov – dva slovenské, jeden srbský a dva národnostne zmiešané. Okrem toho do matriky sobášených tunajší matrikár zapísal ešte 4 sobáše uzavreté v iných prostrediach, včítane jedného, ktorý bol uzavretý na Slovensku. Týmto sa však zoznam novoutvorených rodín v Aradáči nekončí, lebo mladomanželia čoraz častejšie uzavierajú manželstvo v Zreňanine, resp. v reštauráciách, v ktorých organizujú svadobnú veselicu, ale po matrikára v Aradáči neprichádzajú spätné informácie o tých sobášoch. • ĽUDIA A UDALOSTI •


VOJNOVÉ NEZÁBUDKY (9)

Taká „normálna“ situácia... Ján Cicka SOBOTA 10. apríla Sedemnásty deň vojny. Do frasa, čo je to mier?! Predsa túžim po mieri, pretože som už pribral 2 kg na telesnej váhe (72 kg). Ale najviac preto, že suseda Stana v byte vedľa nás na balkóne má plnú fľašu plynu, butánu! Jesenné sychravé počasie. Prší. Teplota: 9 °C. O ôsmej som si zastal do radu na kávu. O deviatej som mal v rukách 225 gramov vojnového prídelu. Na jedlý olej pôjdem čakať o dvanástej. Včera okolo jednej popoludní som sa prechádzal úzkou Banátskou uličkou od veľkej samoobsluhy smerom k ihrisku FK Nový Sad. Kdesi z dvora sa ozval pes; zavýjal dlho. Normálne som sa strhol, že – siréna! O pol desiatej siréna: poplach! Pred pol desiatou volala Zorica. Po nej kmotor Đorđe zo Sriemskej Kamenice. Do paroma! Dneska máme lovecký deň: kto si čo uloví. To je jedálny lístok. O 11.45 zrušený poplach. Po jedenástej sme u Stany pili kávu. Vyrozprával som Juci vtip o cigáňovi zo sídliska Šangaj. Keď tam blízko buchlo, od strachu mu vraj začal nenormálne rásť pochábeľ medzi nohami: po kolená, po zem, začal ho vláčiť... Prišla sanitka; v nemocnici vravia: Musíme odrezať ten zvyšok. Cigánka zaúpela: „Nerežte, predĺžte mu nohy“. Potom Stana na niečom v predizbe prenikavo zapískala. Všetci sme sa strhli. Na upokojenie sme jej vypili zvyšok Scotch whisky. O 12.30 prišiel Stanin manžel Dragoljub z Klenja za Šabcom, na Uskrs (pravoslávnu Veľkú noc). Stana mi odmerala tlak: • ĽUDIA A UDALOSTI •

89/169, pulz 85. Dobré! Aj moja kombucha sa vari bojí vojny. Nemá teplo. Nebol čistý lovecký deň: moja schystala dobrú pizzu! Stále ma omína tá kasáreň za chrbtom! Dragoljub prišiel k nám so Stanou bystriť rodinnú politiku pri poháriku. Že si to neprehodnotia v domácom pohodlí... Míňa sa pokojný deň, nastáva noc. Okolo jednej som bol u Tomu – príštipkára. NATO (skratka): Nová americká teroristická organizácia. Zajtra ideme ku Kovačevićovcom na veľkonočné raňajky (Bosa a Goca boli u nás), na obed k Stane. Poplach o 20.39 hodine. Na dvere zaklopal Dragoljub. Večerná teplota: 11 °C. Dobre sa obliecť. Ide noc. Ide vojna. Bol som so spoločnosťou v úkryte až do 11.30. Domov sme šli spolu so susedovcami Adamovićovcami. Na pánty o 00.00 hodine. Polnoc. NEDEĽA 11. apríla – pravoslávna Veľká noc (Uskrs) Poplach prestal o 6.30 ráno, avšak my sme spali. Zobudil som sa o deviatej. Vilka vravela, aby som ju nezobúdzal, nech sa vyspí, ale vstala hore hneď po mne. O 9.00 hodine teplota je 9 °C. Sychravo, dlhé gate. Ideme k Bose na raňajky. O dvanástej má prísť Draganov kum (kmotor) Đorđe zo Sriemskej Kamenice. U Bosy sme boli na raňajkách do jedenástej. Prišiel aj Gocin prvý manžel Rade, Baneho otec. Rade robí v teplárni. Dobre sme sa napapali, ale Vilka musela skôr domov, lebo prišiel Draganov kum Đorđe; vrátil sa z Najlonu.

Đorđe rozpráva, ako to bolo s tými mostmi. Synovia mu práve v tej chvíli odišli do mesta, ale zostali živí. Taká normálna situácia... Đorđe prišiel kúpiť nejaké hlavy do motora, o ktorých sa bol dohovoriť s Nenadom. Kúpil, zaplatil. O 13.00 hodine Stana nás volá na obed. Je to drina: výdatné

raňajky sme dokončili o 11.00 hodine. Priberám na váhe. Boli sme tam takmer do 16.00. Doslovne sme sa prežrali. Jedol som aj tortu a koláče, vypil viac ako fľašu piva, opantali ma driemoty, opuchli mi nohy. Prvý som vstal: idem driemať. Máme za sebou 3 hodiny takej pohody, ani čo by bol mier. Inka sa má hlásiť z Atén okolo 17.00 hodine. Čoraz viac mám rád moju Vilku. Je pre mňa proste poklad, zlato, blaho. Neviem, ale tak sa mi vidí, že lepšiu družku v živote by som nebol našiel ani s lampášom na poludnie. To nie je fráza. Kdesi kikiríka kohút. Teraz? O 16.00 hodine. Asi dlabčí. Len čo som zadriemal, hlásila sa Buca. Vraj, ako jazdia autobusy do Zreňaninu a či ide Šiškabus. Po nej zavolal brat Michal, rozpráva sa s ním Vilka. Pýtal sa, čo robím ja. Počujem Vilku: „Vylihuje!“ Po nich sused Dragoljub priniesol „natáčky“.

„Aké ,natáčky’“?! spýtala sa moja. „Nech sú u vás.“ O 19.44 buchla raketa. Bez poplachu. Siréna zaznela o 3 – 4 minúty. Zase nás prekvapili. Práve som chcel zapísať: Míňa sa pokojný deň. Národ rýchle bol v úkryte, niektorí však, už podľa známeho zlozvyku, prichádzali až neskoršie. Juca videla zo svojho obloka dym v kasárni. Predtým počula hukot nízko letiaceho lietadla. O 20.25 min. ja a Dragoljub sme šli dopiť kávu, aj pre jeho okuliare. Okolo 23.00 hodine sedíme u nás s Draganom a Tomom. Tomo pije pivo, Dragan kávu, ja a Vilka čaj. Sedem mostov na Dunaji, od hranice po Belehrad. Dva sú ranené, ostatné mŕtve. Irma sa žaluje: „Celú noc presedím v úkryte, a triafajú, keď som doma.“ Tomovi sa hlásil Jarko z Petrovca: „Blahoželám ti k Veľkej noci.“ Tomo odvetil: „Už mi zablahoželal Clinton.“ V ktoromsi susednom byte príšerne vŕzgajú dvere. Nedajú spať. Raketa urobí bác – buch, ale toto píli mozog celú noc. Bičuje nervy. PONDELOK 12. apríla Ráno prestal poplach o 7.54. Rozhlas o 8.00 potvrdil, že včera večer pred ôsmou znovu dostala naša kasáreň Majevica. Aj pančevská rafinéria a kragujevská Zastava. Teplota o 8.00 je 10 °C. Stana s Dragoljubom odišli do Klenja o 9.14 hodine. Vybozkávali sme sa. Teraz máme štyri byty: náš, Alenin, Milenin a Draganov (kým sa nevráti z práce). Vonku je chladno, oziaba na ruky. Vilka zametá úkryt. Jaro Feldy pije pivo „pred Rašom“. Zásobovanie je normálne, jedine je obmedzený predaj cigariet, kávy a jedlého oleja. Na TV som videl transparent s veršami: I kad nam muške uzmete živote Grobovi naši boriće se s vama. Kto to napísal...? Jakšić?

15 /4692/ 9. 4. 2016

21


Tamara Maglovská, 1. c ZŠ J. Čajaka v Báčskom Petrovci

Tešíme sa jari

Marína Šagová, 3. 2 j Pazove ZŠ hrdinu J. Čmelíka v Stare

Jar Keď už slnko viac svieti, na ulici je viac detí. Už každá veselšia je tvár, znamená to, že už je tu jar. Jar oživí to, čo v zime spalo, a to všetko zeleným sa stalo. Rozzelenali sa lesy, rozlietal sa hmyz, rozbehali sa zvieratá a ty ešte spíš?!?

Tohto roku nám jar prišla dosť priskoro, a tak sa nám táto jej aprílová oslava zdá byť až oneskorená. Ale nie je, lebo práve teraz je jar v plnej kráse. Zakvitlo všetko, čo po zimnom spánku ponáhľa rozkvitnúť, krásna zeleň nás víta na každom kroku, o jarných vôňach a švitorení vtáctva nech ani nehovoríme. Jednoducho: Tešíme sa jari! Spolu s vami, milí kamaráti, ktorých tiež oslovilo toto krásne a pestrofarebné ročné obdobie a prebudilo vo vás chuť básniť a kresliť.

Martin Spevák, 4. 1 ZŠ 15. októbra v Pivnici

Dário Hloda, 3. 2 j Pazove ZŠ hrdinu J. Čmelíka v Stare

22

www.hl.rs

Petra Pintírová, 1. c ZŠ J. Čajaka v Báčskom Petrovci

Príchod krásnej pani Ľady pukajú, sneh sa stráca, slnko na snežienku volá: Podívaj sa, ako je vonku, načo kryť sa, báť sa? Počuj, ako spieva potok o jari. Všetko si oblieka kabátik zelený. Tešíme sa na príchod krásnej pani. Vitaj, vitaj medzi nami! Róbert Pintír, 4. 1 ZŠ 15. októbra v Pivnici

Peter Šuľan, 1. c ZŠ J. Čajaka v Báčskom Petrovci

Informačno-politický týždenník

S e r g ej G o ZŠ hrdin lubić, 3. 2 u J. Čme líka v St ar

ej Pazov e

• DETSKÝ KÚTIK • •


Poľnohospodárske PRÍLOHA PRE POĽNOHOSPODÁROV A DEDINU

rozhľady

AKTUÁLNE

Ročník XLV 9. apríla 2016 Číslo

7 /1913/

Z PRODUKČNEJ BURZY

Prebúdza sa obchodovanie zo zimného spánku? Ľ. Sýkorová

O

d druhej polovice marca na Produkčnej burze v Novom Sade sa trh s poľnohospodárskymi komoditami začal pomaly otvárať. Obrat sa stabilizuje, aj keď nie v tých hodnotách ako v predchádzajúcich rokoch. V dňoch od 28. 3. do 1. 4. 2016 na novosadskej burze bol ale opäť tovarový obrat v porovnaní s predchádzajúcim týždňom nižší o 19,23 % a finančný obrat o 30 %. Po náhlom cenovom skoku v týždni pred uvedeným obdobím cena pšenice sa stabilizovala na úrovni 17,82 din./kg (16,20 bez DPH). V predmyslieť aj na nevychádzajúcich mesiacoch sa pšenica predávala hnutnosť vytvorenia po veľmi nízkej cene, až nakoniec bola rovnaká nových – funkčných ako cena kukurice. inštitúcií, ktoré budú Kukurica je jediná komodita, ktorá sa preúzko spolupracovať s dáva po rovnakej cene ako v minulom roku. EÚ a prostredníctvom V uvedenom období bola v porovnaní s ktorých bude možná predchádzajúcim týždňom o 1,73 % drahrealizácia predprístupošia. Predávala sa po 17,23 din./kg (15,67 vých fondov vyčlenených bez DPH), čo je od januára tohto roku pre Srbsko. najvyššia cena. Podľa názoru predsedu Od veľkého cenového prepadu na Združenia agrárnych ekonózačiatku marca pomaly ozdravuje mov Srbska prof. Dr. Miladina aj sója, ktorej cena v uvedenom období bola 42,90 din./kg Ševarlića predovšetkým treba (39,00 bez DPH). V porovnaní ukončiť reštitúciu, vyriešiť s predchádzajúcim týžaj otázky privatizácie zostádňom bola vyššia o 1,86 vajúcich poľnohospodár%, čím sa podobne skych podnikov, ktoré boli v ako cena pšenice spoločenskom vlastníctve a vrátila na januánásledne boli privatizované. rovú úroveň. Problémom je aj zníženie gazdovstiev

Srbský agrobiznis potrebuje zmeny Ľubica Sýkorová

S

touto konštatáciou súhlasia všetci, či už analytici, odborníci z praxe, prvovýrobcovia, spracovatelia. Po aprílových voľbách bude nutné v oblasti poľnohospodárstva v krátkom čase nájsť opatrenia v súvislosti s prebytkami a nízkymi odbytovými cenami základných poľnohospodárskych komodít, mlieka a mäsa, ale aj obilnín. Postavenie poľnohospodárov sa nezlepšuje, Srbsko stále nemá definovanú stratégiu rozvoja a dobré zákony, ktoré by zabezpečovali nejaké istoty výroby. Existujúce nariadenia bývajú platné jednu pestovateľskú sezónu, s vyplácaním podporných finančných prostriedkov, tzv. subvencií sa obyčajne mešká, najnovšie sú aj znížené. Mali by byť

vyplatené vtedy, keď ich poľnohospodári najviac potrebujú, a to je pred začiatkom pestovateľskej sezóny. Problémov je neúrekom… Po voľbách by malo byť prioritou novej vlády nastolenie novej agrárnej politiky. Potenciál domáceho poľnohospodárstva je obrovský, len ho treba vedieť využiť. A tu hrá významnú úlohu aj štát, ktorý by mal viac pozornosti venovať práve tomuto strategickému odvetviu. Poľnohospodári by si mali zase uvedomiť, že v dnešnom svete je združovanie nevyhnutné. Na to stále upozorňujú poprední domáci ekonómovia, rôzni odborníci a profesori. Máme celý rad problémov, ktoré brzdia rozvoj poľnohospodárstva. Podľa odborníkov pri koncipovaní novej agrárnej politiky treba

subvencií pre rastlinnú výrobu, ktoré sú momentálne najnižšie v Európe. Za posledných desať rokov máme o 150 000 rodinných poľnohospodárskych

menej. Aj kvôli tomu Srbsku je potrebná dlhodobá agrárna stratégia, ktorá bude v prospech aj malého sedliaka. ○

Z obsahu Sú vzorom pre ostatné dediny Str. 2

Nový škodca ovocných druhov Str. 5

Je čas na presádzanie Str. 6


POĽNOHOSPODÁRSKE ROZHĽADY | HLAS ĽUDU

1

32. AKCIA ROVNANIA POĽNÝCH CIEST V PETROVCI

Sú vzorom pre ostatné dediny Jaroslav Čiep

P

o uskutočnení niekoľko ročníkov akcie rovnania poľných ciest v petrovskom chotári ešte pred tridsiatimi rokmi domáci poľnohospodári si naplno uvedomili užitočnosť

spoločnej práce, neraz sa im pridajú aj tí spoza chotára. Aj tohtoročná akcia rovnania ciest sa vydarila, k tomu aj počasie žičilo, takže nové cesty v chotári nielenže sú naorané, ale aj rovné, a možno po nich pohodlne jazdiť. V piatok 18. marca 47 skú-

3

2

9. – 15. 4. 2016

POČASIE

tejto akcie. Už ich nebolo treba presviedčať, ani ťahať za rukáv, aby sa v nej zúčastnili. Iba každoročne „nazvoniť“, a už boli a sú odhodlaní priskočiť na pomoc. V mnohých oblastiach sú Petrovčania „špecifickí“. Radšej sú si navzájom „rohy vo vreci“, ako sa jednotne chytia niečo robiť v prospech svojho prostredia (a tým i pre seba a svoju rodinu). Jednou zo zriedkavostí, kde sú Petrovčania vzorní nielen pre okolité dediny, ale aj širší región, je práve akcia rovnania poľných ciest. Každoročne sa jej zúčastní aspoň 300 poľnohospodárov z Petrovca. Aby zažili tú slasť

sených traktoristov naoralo zem na kritické miesta (foto 1) a už o deň neskôr s prívesnými strojmi

4

sa 320 účastníkov rozdelilo do skupín (foto 2) a chytilo sa rovnať cesty v jednotlivých častiach petrovského chotára. Podľa slov predsedu Klubu poľnohospodárov v Petrovci Janka Kováča

ciest v chotári je viac ako 150 km. Predseda s potešením uzavrel, že sú s akciou všetci spokojní a už uvažujú o tom, ako ponaprávať aj tie časti chotára, kde je ešte príliš vlhko. Aj tohto roku sme stretli množstvo známych tvárí, ale aj viaceré skupiny mladučkých petrovských poľnohospodárov, ktorí postupne pokračujú v tradícii. Medzi prichádzajúcimi traktormi, obdivujúc ich čoraz väčšiu silu, sa prešmykovala aj desiatka menších detí, ktoré ešte nemajú na to, aby ich riadili, ale vôľa im nechýba a ani radosť z vychádzky do chotára. Prítomnosť na akcii apka Snidu, ktorý osem krížikov dávno prehodil cez chrbát (foto 3), je tiež pozoruhodná. Organizátor

5

pre účastníkov i tohto roku prichystal raňajky a občerstvenie. Ale rušno nebolo iba v chotári, aj v klube od rána bolo zhonu. Po ukončenej práci organizátor všetkých tam pozval na chutný obed. V troch kotloch ho chystal majster kuchár Dudáš s pomocníkmi (foto 4) a petrovské ženy všetkých pekne obslúžili pri obede. O svornosti v akcii azda dosvedčí aj nasledujúci záber. Totiž keď spoločne idú do roboty, tak spoločne sadajú aj za stôl: starý otec a vnuk Kevenskovci (foto 5). O tom, že petrovskí poľnohospodári aj o rok s rovnakou chuťou zorganizujú akciu rovnania poľných ciest, vonkoncom nepochybujeme. ○

sobota

nedeľa

pondelok

utorok

streda

štvrtok

piatok

11˚ | 19˚

9˚ | 18˚

8˚| 21˚

8˚ | 22˚

9˚ | 24˚

11˚ | 24˚

11˚ | 21˚

24

II


9. 4. 2016 • 15 /4694/

SVET ENERGIÍ: BIOMASA

Perspektívy alternatívy Oto Filip

A

k by sa za pár rokov pred nami realizovala aspoň tretina možností, o ktorých sa v marci hovori-

V mene Zhromaždenia APV účastníkov pozdravil Milivoj Vrebalov

lo na viacerých tematických podujatiach v Novom Sade, tak by investície do energetiky s primárnym dôrazom na obnoviteľné zdroje mohli sedemmíľovými krokmi postúpiť vpred. Začiatkom marca, konkrétne 5. 3., bol Svetový deň energetickej účinnosti, o necelý týždeň neskoršie v priestoroch Master

medzinárodnej konferencie usporiadania podujatia podpomenovanej Biomasa: Ako ju predseda Zhromaždenia APV najlepšie využiť? Jej usporiada- Milivoj Vrebalov. teľmi boli pokrajinský parlament To, že sme spoločnosťou veľa Zhromaždenie európskych kých možností a zdrojov, je nám regiónov. v zásade známe. No tieto zostaUvedený názov nebol zvolený nú obmedzené a uväznené až náhodou. V rámci základnej potiaľ, kým sa nezmení prístup činnosti tunajší k nim, kým nebupoľnohospodárdeme mať dostatok ski výrobcovia, vedomostí na to, gazdovstvá a spokým vo všetkom ločnosti produnebude dominovať kujú aj významný pohľad do budúcenergetický ponosti, nie do minutenciál v podobe losti. Biomasa je rôznych druhov v Srbsku najdôlebiomasy, ktorý žitejší obnoviteľný sa vo veľkej miezdroj, tvoriaci až 70 re alebo vôbec % jeho celkového nevyužíva, alebo množstva. Výrobou energie z nej by sa sa využíva veľmi Prejav v mene málo a neúčinne. pokrajinskej vlády dalo nahradiť viac Pritom je potrieb mal Nenad Stanković než 2,5 milióna ton po energii stále nafty, čo by znaviac a finančných možností menalo úspory prevyšujúce gazdovstiev na ich krytie stále šesťdesiat miliónov eur. Vo menej. Veľká škoda, lebo by Vojvodine je potenciál biomasy mnohé domácnosti bez pozoruhodnejších peňažných vkladov mohli vyhrievať svoje priestory vlastnou biomasou. Na paradox, že ľudstvo celé desaťročia zmenšuje využívanie obnoviteľných zdrojov energie – v 19. storočí svet získaval až 94 % energie z obnoviteľných

inštitúciami a inštitútmi, ako i univerzitou. Po prezentovaní viacerých príkladov dobrej európskej praxe predstaviteľmi Zhromaždenia európskych regiónov a inštitúcií v zahraničí schválené sú závery poskytujúce tak prierez súčasnej situácie, no i naznačujúce prvé budúce kroky a opatrenia. Zhodnotené je, že je uplatnenie biomasy ako významného prírodného zdroja na veľmi nízkej úrovni a že sa pod tým podpísalo nezodpovedajúce a pomalé inštitucionálne organizovanie pri realizovaní štátnych inštrumentov v tejto oblasti, ako aj absencia potrebnej a dostatočnej finančnej pomoci. Ako jeden zo súčasných krokov, od lokálnych samospráv sa očakáva lepšie informovanie a motivovanie občanov a podnikov k širšiemu uplatneniu obnoviteľných zdrojov energie, ako aj presadzovanie lokálnej výroby energie. V celom svete energií pre mnohoraké možnosti uplatnenia nezastupiteľné miesto má biomasa. Je nielen energetickým zdrojom, potravou, stavebným

Časť účastníkov konferencie

Sprievodným podujatím bola menšia výstava

strediska Novosadského veľtrhu prebiehali Medzinárodné dni energetiky a investícií 2016, aby sa v polovici tretieho tohtoročného miesiaca Zhromaždenie Vojvodiny stalo dejiskom ďalšej

zdrojov a odvtedy to klesá – ako i na kľúčovú otázku, skôr nutnosť spojiť tradície s novými technologickými výdobytkami a vymoženosťami, poukázal v pozdravnom prejave iniciátor

okolo deväť miliónov ton, no z toho sa využíva len sedem percent. Pokrajinský tajomník pre energetiku a minerálne zdroje Nenad Stanković spomenul aj ďalší význam a výhody biomasy, ktorá je i možnosťou vzniku nových pracovných príležitostí prostredníctvom založenia tzv. energetických reťazcov. Označil ju za samoudržateľnú formu energie, ktorej významnejšie uplatnenie a lepší potenciál využitia závisí od stupňa spolupráce zainteresovaných s vedeckými

III

materiálom, priemyselnou surovinou, ale aj významnou zložkou klimatických podmienok – za predpokladu, že sa jej využívanie vždy bude sledovať aj z aspektu udržateľnosti, vrátane ekonomickej, ekologickej a sociálnej dimenzie. V neposlednom rade netreba zabúdať na to, že sa práve energie v súčasnosti stávajú kľúčovým predpokladom hospodárskeho a celkového rozvoja. Čiže nielen heslo Tvoja biomasa, tvoja energia, ale aj Naša biomasa, náš rozvoj. ○

25


POĽNOHOSPODÁRSKE ROZHĽADY | HLAS ĽUDU

OCHRANA RASTLÍN

Škodcovia kapustovín (7) V strednej Európe také boli roky: 1912, 1922, 1928/29, 1949, 1953, 1962.

Ing. Ján Tancik, PhD. SPU Nitra

jíčok. Plodnosť samičiek závisí od meteorologických podmienok, kvality a kvantity potravy. Nepriaznivé podmienky môžu spôsobiť úplnú neplodnosť, čo sa často stáva samičkám druhej a tretej generácie. Vývoj vajíčok trvá 3 – 6 dní. Vajíčka pre svoj vývoj vyžadujú vysokú vlhkosť a optimálna teplota je medzi 20 a 30 °C. Vyliahnuté húsenice tiež potrebujú vysokú vlhkosť vzduchu. Húsenice sa 4-krát zvliekajú. Kuklenie prebieha priamo na rastline, na rozdiel od iných siatic a môr, ktoré sa kuklia v pôde. Štádium kukly trvá 7 – 13 dní. Motýle druhej generácie sa liahnu koncom júna, začiatkom júla. Vývoj tejto generácie končí v auguste, keď sa objavujú motýle tretej generácie. Motýle tejto generácie sa vyskytujú v niektorých rokoch až do novembra.

MORA GAMA POPIS Mora gama (Autographa Motýľ je dlhý 18 mm a v gamma syn. Plusia gamma, rozpätí krídel meria 40 – 48 srb. sovica gama) je typický mm. Predné krídla sú hnedomigrátorný druh a jej popu- niekedy fialovo-sivé, v strede lácia v Európe vlastne pred- krídla sa nachádza striebristá stavuje potomkov motýľov, ktorí migrovali z južnej Európy. Motýle sa liahnu s nevyvinutými pohlavnými žľazami a k vývinu potrebujú, aby v potrave počas úživného žeru bol vitamín E, ktorý čerpajú z nektáru. Preto sú migrácie späté s hľadaním kvit- Larva mory gama (foto: J. Tancik) núcich rastlín. Je známa pozitívna korelácia škvrna v tvare gréckeho písmedzi počtom motýľov a kvit- mena gama, podľa čoho je aj núcimi rastlinami. V južnom motýľ pomenovaný. HúseniMediteráne najintenzívnej- ce sú zelenkasté, zelenožlté, šie rastliny kvitnú počas zimy majú len tri páry panôžok. a škodcovia pre nedostatok Prostredná časť je zhrubnutá nektáru už vo februári začí- a zužuje sa smerom ku konnajú migrovať. V severnom com. Húsenice sa 4-krát zvlieMediteráne najintenzívnejšie kajú. Larvy prvého instaru sú EKOLÓGIA rastliny kvitnú v marci – apríli dlhé okolo 3 mm, v druhom Na hustotu populácie mory a v strednej Európe od mája 6 mm a v poslednom instare gama vplývajú poveternostné do júna. Po odkvitnutí rastlín nad 30 mm. podmienky, prirodzené rezačína ich migrácia smerom späť, smerom k severnému BIONÓMIA Mediteránu, kde začína jeŽiadne vývojové štásenné kvitnutie rastlín. dium nepodlieha diapauMotýle mory gama môžu ze, a preto prezimovať preletieť veľmi veľké vzdia- môže v ktoromkoľvek lenosti, aj niekoľko tisíc ki- štádiu. V strednej Európe lometrov, zo Stredozemia až má dve až tri generácie do Škandinávie a na Island. do roka. Najčastejšie preZnáme sú migračné trasy, ako zimujú húsenice a zriednapríklad panónska trasa – ka vajíčka, kukly a imága. zo Stredozemia cez Maďarsko Motýle prvej generácie Mora gama (foto: J. Kičiňová) pomedzi Komárno a Viedeň, sa vyskytujú v máji a júni ďalej (údolím Dunaja) do a v prípade prezimovania už gulátory a migrácie motýľov. strednej Európy až na sever. v apríli. Po úživnom žere a ná- Táto mora je hygrofilná a terMigráciám pomáha vietor. Pre slednom párení samičky kladú mofilná. Nevyhovujú jej suché túto moru sú charakteristic- vajíčka jednotlivo alebo do regióny, v takýchto regiónoch ké masové výskyty v trvaní malých znášok na listy rôznych sa koncentruje v zavlažovajedného až dvoch rokov, po divorastúcich a pestovaných ných porastoch. Pre masové ktorých nastáva silné zníženie rastlín. Priemerne jedna sa- rozmnožovanie výhodné je populácie na dlhšie obdobie. mička nakladie okolo 500 va- prezimovanie v štádiu kukly

26

IV

pri dlhotrvajúcej snehovej prikrývke a teploty počas júna a júla vyššie o 1 – 2 °C od viacročného priemeru. Pre motýle je optimálna teplota 20 – 25 °C, zníženie teploty na 17 °C výrazne znižuje aktivitu imág a znemožňuje vývin pohlavných ústrojov a ovipozíciu. Húseniciam tiež vyhovuje vysoká relatívna vlhkosť vzduchu 90 – 100 % a teplota 20 – 30 °C. Mora gama má veľa prírodných nepriateľov. Larvy a kukly ničia rôzne druhy vtákov (vrany, čajky, škorce), kým imága ničia lastovičky. Z parazitoidov lariev významný je druh Litomastix inermedius a z parazitoidov kukiel rod Brachymeria. V redukcii populácie mory gama veľkú úlohu majú pôvodcovia chorôb. Z vírusových ochorení najvýznamnejšia je nukleárna poliedria a z hubových ochorení najvýznamnejšie sú tie, ktoré zapríčiňujú huby z čeľade Entomophthoridae (Entomophthora gammae). ŠKODLIVOSŤ Húsenice mory gama sú výrazne polyfágne. Napádajú okolo 220 druhov rastlín z 50 čeľadí. Z kultúrnych rastlín mora gama poškodzuje: cukrovú repu, slnečnicu, kukuricu, mak, chmeľ, tabak, zemiaky, ďatelinu, lucernu, konope, ľan, kapustu, špenát, cibuľu, liečivé rastliny, ríbezle, jablone, hrušky, chryzantémy a iné. Húsenice poškodzujú listy. Larvy prvého a druhého instaru „okienkujú“ listy, vyhrýzajú listy z dolnej strany a protiľahlá pokožka (horná) zostáva nepoškodená. Staršie larvy vyhrýzajú menšie alebo väčšie dierky na listoch, často zapríčiňujú aj holožer, skonzumujú celú plochu lista okrem hlavných nervov. Najväčšie škody zapríčiňujú larvy 4. a 5. instaru. Pri holožere cukrovej repy dochádza k zníženiu úrody o 25 až 50 % a k výraznému zníženiu cukornatosti.


9. 4. 2016 • 15 /4694/ OCHRANA Regulácia početnosti mory gama by mala byť komplexná, zahŕňajúc agrotechnické, biologické a chemické metódy, podobne ako pri more kapustovej a kelovej. Na reguláciu mory gama z agrotechnických opatrení prispieva: ničenie burín, medziriadková kultivácia a jesenná hlboká orba. Z biologických metód ochrany sa úspešne využívajú vajíčkové parazitoidy z rodu Trichogramma. Trichogramma sa aplikuje od začiatku kladenia vajíčok v množstve 200 000 jedincov na hektár, a to v dvoch aplikáciách pri každej generácii. Účinnosť tejto metódy je vysoká a pohybuje sa od 70 – 80 %. Využiť sa môžu i prípravky na báze baktérie Bacillus thurigiensis Kurstaki. HODNOTENIE VÝSKYTU ŠKODCU Nálet motýľov sa sleduje pomocou svetelného alebo feromónového lapača. Svetelné lapače sú účinnejšie. Týždeň po začiatku náletu prvej vlny motýľov sa začína sledovať výskyt vajíčok a lariev v poraste. So sledovaním sa pokračuje raz týždenne až do konca náletu motýľov. Skontrolovať treba najmenej 100 rastlín (5 x 20 alebo 10 x 10). Hodnotí sa percento napadnutých rastlín (vajíčkami alebo húsenicami) alebo počet lariev na 1 rastlinu. PRAH ŠKODLIVOSTI Prah škodlivosti na základe percenta napadnutých rastlín závisí od vývojovej fázy rastliny. Vo fáze kotiledónnych listov prah škodlivosti je 10 % napadnutých rastlín, vo fáze pred vytvorením hlávky 15 %, vo fáze formovania hlávky 10 %. Na základe počtu lariev prah škodlivosti je 1 larva na rastlinu. CHEMICKÁ REGULÁCIA Postrek sa realizuje pri výskyte mladých lariev, keď majú dĺžku 2 – 2,5 cm. Ošetrenie proti prvej generácii sa vykonáva zvyčajne v júni a proti druhej v auguste. 

OVOCINÁRSTVO

Nový škodca ovocných druhov Ľubica Sýkorová

D

rosophila suzukii (druh vínnej mušky, srb. voćna mušica) je relatívne nový, veľmi nebezpečný škodca dozrievajúceho ovocia, prítomný už aj v Európe, ktorý sa v posledných rokoch inváznym spôsobom veľmi rýchlo šíri do nových oblastí. Tu spôsobuje obrovské škody na úrodách ovocia. Pochádza z východnej Ázie. V Európe bola po prvý raz zaregistrovaná v roku 2009 (v Španielsku, Taliansku a vo Francúzsku). V Srbsku sa po prvý raz vyskytla v roku 2014, v roku 2015 bola zaregistrovaná na troch lokalitách. Všeobecne väčšina druhov patriacich do rodu Drosophila nepatrí medzi škodlivé organizmy, pretože napádajú iba prezreté a hnijúce plody. Drozofily sú známe pod ľudovým názvom, ako napr. octové mušky, vínne mušky, pivné mušky,... Larva D. suzukii je na prvý pohľad totožná s larvou tzv. vínnej mušky (Drosophila melanogaster). Zásadný rozdiel je ten, že D. suzukii napáda iba zdravé plody, kým vínna muška zakladá svoju populáciu na prezretom, hnijúcom ovocí alebo na mechanicky poškodených plodoch. Dospelce D. suzukii majú charakteristické znaky čeľade Drosophilidae: sú to drobné mušky s jasne červenými očkami, majú krátke tykadlá, husto ochlpenú hlavu a hruď, sú žltohnedej farby. Odlišnosť od vínnej mušky je badateľná na dospelých samčekoch, ktorí majú čiernu bodku na vonkajšom okraji hrotu krídla. Dospelce prežívajú 3 – 9 týždňov, v tomto štádiu aj prezimujú. Pre ich vývoj je ideálna vysoká vzdušná vlhkosť. Nevyhovujúce podmienky na ich vývoj sú tuhé zimy a vysoké letné teploty nad 30 °C. Ich aktivita zväčša končí

v novembri pri poklese teplôt pod 5 °C. Samička kladie 1 – 3 kusov bielych vajíčok do plodu, 7 – 13 kusov denne a za celý život môže naložiť 200 – 400 vajíčok. Štádium vajíčka trvá 3 dni. Samička preferuje plody, ktoré sa začínajú vyfarbovať, plody zelené a prezreté sú pre ňu neatraktívne. Za 3 dni sa z vajíčok liahnu larvy bielej farby.

a rôznym škvrnitostiam. Neskôr dochádza k sekundárnej infekcii hubami, baktériami a následnej hnilobe plodov, ktoré sa stávajú nekonzumovateľné a nepredajné, podliehajú rýchlej hnilobe. Hospodárske straty sú veľmi vysoké. Preventívne opatrenia ochrany sú veľmi dôležité. Tu patrí dôsledná kontrola dovážaného

Samček a samička Drosophila suzukii (Foto: internet)

Sú beznohé, dorastajú do dĺžky 3,5 mm. Prechádzajú cez 3 vývojové stupne, štádium larvy trvá v závislosti od teploty 3 – 13 dní. Živia sa dužinou plodu. Kukla je dlhá 3 mm, hnedej farby, na jednom konci s drobnými výrastkami. Štádium kukly trvá 3 – 15 dní, kuklí sa vo vnútri plodu alebo v pôde. Reprodukcia je veľmi rýchla, charakteristická pre čeľaď Drosophilidae. Aj malá populácia sa môže rýchlo namnožiť a spôsobiť vážne škody. Za rok môže mať až 15 generácií. Drosophila suzukii je polyfágny škodca, škodí na veľkom počte ovocných druhov. V miestach kladenia vajíčok a následného žeru lariev vo vnútri plodu dochádza k prepadávaniu a mäknutiu pletiva

V

tovaru, monitoring dospelcov – odchyty dospelcov prostredníctvom lapákov (žlté lepové dosky) s návnadou (napr. zmes octu a vína, jablčný ocot, zrelé banány, osladená voda s droždím a i. ), ktoré kladieme jeden mesiac pred začiatkom dozrievania ovocia. Kontrolu robíme raz za týždeň. Priame opatrenia spočívajú v odstraňovaní napadnutých plodov, pri silnom napadnutí úplná likvidácia produkcie. Insekticídna ochrana je veľmi náročná, pretože drozofila začína škodiť v čase, keď je náročné zabezpečiť insekticídne ošetrenie tak, aby bola dodržaná predpísaná čakacia ochranná lehota do konzumácie ošetrenej plodiny. 

27


POĽNOHOSPODÁRSKE ROZHĽADY | HLAS ĽUDU

STAROSTLIVOSŤ O IZBOVÉ RASTLINY

Je čas na presádzanie Ľubica Sýkorová

S

prichádzajúcou jarou sa treba postarať aj o naše izbové rastliny, ktoré nám spríjemňovali naše príbytky počas dlhých zimných mesiacov. Aj pre ne začína nová sezóna a aby na ňu boli dobre pripravené, treba ich v prvom rade presadiť. Väčšina viacročných rastlín sa potrebuje presadiť raz za jeden až dva roky, pri pomaly rastúcich rastlinách stačí aj raz za tri roky. Rastlinu treba presadiť vtedy, keď na spodnej strane kvetináča vyrastajú korene rastliny. To znamená, že rastlina potrebuje väčšiu nádobu. Pred presadením by sme mali rastliny dôkladne zaliať. Najlepšie je ponoriť koreňový bal na určitý čas do nádoby s vodou. Po vybratí rastliny z kvetináča musíme odstrániť odumreté korene.

na, zadržujú veľké množstvo vody, ale obsahujú málo živín. Substráty tvorené prevažne zeminou zase majú hrubšiu štruktúru, takže umožňujú ľahký prístup vody a obsahujú pomerne veľké množstvo živín. Práve kúpené izbové rastliny najčastejšie bývajú zasadené v ľahkom rašelinovom substráte, ktorý má vláknitú štruktúru, často sú v malom kvetináči, čo je pre ďalší rast nevyhovujúce. Preto netreba čakať a aj novú rastlinu treba presadiť do trochu väčšieho kvetináča, do ktorého dáme výživnejšiu zeminu vhodnú pre pestovaný druh. Tu treba pripomenúť, že na presádzanie izbových rastlín rozhodne nie je vhodná pôda zo záhrady. Môže totiž obsahovať množstvo choroboplodných zárodkov a pre izbové kvety ani nemá dostatok živín. PRESÁDZANIE Nový kvetináč by mal mať o 2 až 3 cm väčší priemer než pôvodný, inak rastlina bude rásť hlavne do koreňa a napr. do kvitnutia sa jej veľmi chcieť

KTORÝ SUBSTRÁT JE VHODNÝ? V našich záhradných centrách, kvetinárstvach či rôznych špecializovaných predajniach ponúkajú množstvo najrôznejších typov substrátov vhodných na presádzanie. Substrát pre izbové rastliny je ideálny pre kvitnúce izbové rastliny, ako sú africké fialky či kalanchoe. Pre rastliny ozdobné listom je určený substrát pre palmy a zelené rastliny. Špeciálny Pre bonsaje vyberáme plytšie črepníky substrát sa predáva aj pre kaktusy a nebude. Pre azalky, bonsaje sukulenty. Tento substrát je a kaktusy vyberieme radšej dokonale priepustný a obsahu- plytšie nádoby, naopak palje viac piesku, štrku a ďalších my majú rady hlbšie a úzke prímesí, ktoré rastliny tohto nádoby. Obyčajne sa rastliny typu potrebujú. Substráty, vysádzajú do nádob z plastov ktorých základom je rašeli- alebo pálenej hliny, v každom

28

VI

prípade musia mať na dne otvory, ktorými môže odtekať voda do podmisky. Ak kvety presadíme do nádoby bez odtokového otvoru, s najväčšou pravdepodobnosťou nám zhnijú. Plastové nádoby sú nerozbitné a majú nízku hmotnosť, preto sú vhodné pre rastliny, ktoré chceme zavesiť. Naopak, hlinené kvetináče sú vhodné pre rastliny s bohato vyvinutými nadzemnými časťami, pretože im zaisťujú stabilitu. Pri hlinených kvetináčoch dochádza k rýchlejšiemu odparovaniu vody, preto v nich pestované rastliny treba častejšie Palmy majú rady hlbšie a úzke kvetináče zalievať. Pri presádzaní do Potom doplníme voľné novej nádoby musíme najskôr na odtokový otvor po- miesta zeminou a pritlačíme ložiť hlinenú črepinu alebo ju. Pri hornom okraji dosypedrenážnu vrstvu z kamienkov me zeminu tak, aby dosahoa na ňu trochu zeminy. Väčši- vala 1 cm pod okraj. Nakoniec na izbových rastlín rastlinu dôkladne zalejeme. potrebuje drenáž, Treba počítať aj s tým, že preto na dno nádo- substrát po zalievaní trochu by dáme drenážnu zľahne. V nasledujúcich troch vrstvu z piesku, ke- až štyroch týždňoch rastlinu ramických črepov musíme zalievať veľmi opaalebo keramzitu. trne a nehnojíme ju. Rastliny s koreňovým balom vložíme AKO SA STARAŤ O PRESADENÉ do kvetináča tak, RASTLINY? Po presadení upravíme aj aby rastlina bola v rovnakej hĺbke ako nadzemné časti rastlín, odstránime suché a žlté listy. v starom. Pri presádzaní Pri starších a zle pestovaných nesmieme porušiť rastlinách zrežeme nad púčikoreňový bal, ktorý kom alebo listom vytiahnubýva po vyklopení té časti. Počas sezóny kvety z nádoby celkom pravidelne aspoň raz za 14 kompaktný. Od- dní prihnojujeme. Veľmi veľké izbové rastliny stránime iba vrchnú vrstvu zeminy a ak sú korene nemusíme presádzať, stapríliš nahustené, opatrne ich čí, ak vymeníme len vrchnú po obvode celého balu až do neprekorenenú vrstvu pôdy. jeho dolnej časti uvoľníme. Starú zeminu odstraňujeme Z koreňov ľahko oklepeme veľmi opatrne, aby sme nezeminu a odstránime odhnité zasiahli do koreňovej vrstvy  a nepoškodili ju. korienky a poškodené časti.


9. 4. 2016 • 15 /4694/

NÁKUPY CEZ INTERNET?

PRAKTICKÉ RADY

Päť pravidiel, ako nenaletieť trikom podvodníkov

P

oradíme vám, ako nenaletieť rafinovaným trikom podvodníkov, aj na čo všetko máte pri online nákupe nárok. 1. Rovnaká kvalita. A to tak výrobkov, ako aj služieb. V preklade, to, čo si kupujete cez internet, musí byť bezpodmienečne rovnakej kvality ako identický tovar v kamennom obchode. V opačnom prípade to reklamujte. 2. Porovnávanie a referencie. Neviete správne posúdiť kvalitu jednotlivých produktov? Porovnávajte ich medzi sebou. Najlepšie prostredníctvom overených internetových porovnávačov. Získate tak možnosť rozhodovať sa nielen na základe kvality a ceny, ale tiež prostredníctvom nezávislých recenzií a referencií ostatných spotrebiteľov. 3. Právo na informácie. Nech si kupujete čokoľvek, či už v kamennom obchode, alebo cez internet, máte právo o predajcovi i jeho ponuke vedieť všetky

dôležité informácie. Určite by ste mali na webe toho-ktorého e-shopu nájsť základné informácie, ktoré sú základom serióznosti: ● obchodné a reklamačné podmienky, ● možnosti dopravy, ● spôsoby platby, ● kontaktné údaje (sídlo, telefón či e-mail). Ak vám je niečo nejasné, nebojte sa na to obchodníka spýtať. Rýchlosť jeho reakcie (ak vôbec), jeho ochota i prístup vám čo-to napovedia. A často na poslednú chvíľu vystríhajú

pred podvodníkmi skrytými za klávesnicou. 4. Výber platby. Spoľahlivý a bezpečný e-shop spoznáte už na prvý pohľad. Ponúka totiž viac spôsobov platby, nielen tú vopred. Zákazník by mal mať možnosť zaplatiť na dobierku i ďalšími online spôsobmi. O doprave (poštou či inak) nehovoriac. 5. Možnosť reklamácie. Aj zákazník nakupujúci v e-shope má právo byť vypočutý, ak tovar nespĺňa jeho požiadavky. V prvom rade nezabudnite na to, že pri kúpe tovaru na diaľku (objednávka cez telefón či internet) máte právo bez uvedenia dôvodu odstúpiť od zmluvy! Ak tak neurobíte, vždy vám ešte ostáva právo na reklamáciu. V prvom rade veci zašlite späť tam, kde ste si ich kúpili. Nezabudnite na doklad o kúpe alebo záručný list v prípade, že bol vydaný. Reklamačná lehota začína plynúť od chvíle, keď predajca reklamovaný tovar prevezme od dopravcu. 

Ako dobre uskladniť zimné oblečenie Oblečenie operte. Do skríň dávajte iba čisté oblečenie, ktoré ste už po opraní nenosili. Zvyšky z pokožky a potu totiž priťahujú škodcov. Pivnica radšej nie. Práve v pivnici je najväčšia vlhkosť a veci môžu navlhnúť a začať plesnivieť. Dobrý tip: Na otestovanie vlhkosti dajte do miestnosti tanier s dvoma kockami cukru. Najneskôr po dvoch dňoch sa pozrite, či sa kocky rozpadli. Ak áno, rozmýšľajte radšej nad iným miestom. Miesto, kde budete oblečenie skladovať, by malo byť nielen suché, ale aj chladné, tmavé a čisté. Nech to dýcha. Zimné oblečenie určite nedávajte do igelitových a plastikových vriec, pretože sa tam môže nahromadiť vlhkosť. Veci potom začnú páchnuť. Lepšou voľbou budú špeciálne vrecia na oblečenie so zipsom, papierové kartóny alebo kufre. 

ÚNAVA PO OBEDE

Takto zostanete čerství a plní energie!

T

ešíte sa na obed, schuti sa najete, a potom to na vás príde – nepríjemný útlm! Ste unavená a máte ešte toľko práce! Zdravý spánok. Ak spíte málo, alebo naopak priveľa, na druhý deň budete unavená. Ak chcete podať dobrý výkon, ideálne je podľa odborníkov spať 7 hodín. Je dôležité, aby ste dodržiavali režim a vstávali každý deň v rovnakom čase. Správne „palivo“. Raňajkujete až na obed? To je zle. Práve vyvážené raňajky majú dôležitý vplyv na výkonnosť a ochránia vás pred záchvatmi vlčieho hladu počas obeda. Deň by ste mali naštartovať ovocím, obil-

ninami, mliečnymi produktmi a dostatočným množstvom tekutín. Čerstvý vzduch. Vetrajte! Ak sa v kancelárii alebo v spoločných priestoroch pravidelne nevetrá, zvyšuje sa v miestnosti koncentrácia oxidu uhličitého, čo vás oberá o energiu. Pravidelne vetrajte za každého počasia. Ideálne je počas obeda opustiť budovu a spojiť ho s krátkou prechádzkou.

Zavlažujte! Pravidelne pite vodu. Postavte fľašu s vodou na stôl a upíjajte po troškách počas celého dňa. Držte sa zásady, že denne vypijete aspoň 1,5 l tekutín. Ak sa neviete prebrať, opláchnite si tvár a krk studenou vodou – to osvieži ducha aj telo! Čo dobrého na obed? Zrieknite sa jednoduchých cukrov a ťažkých jedál, ako sú napríklad

VII

rezne a majonézový šalát. Po sýtom jedle sa veľa krvi odvedie do tráviaceho systému, a tá potom chýba v iných častiach tela, najmä v mozgu. Krvný tlak poklesne a je tu nepríjemná únava. Ak ste na únavu po jedle citlivá, vyskúšajte delenú stravu a nejedzte sladkosti hneď po obede. Zdravý snack. Namiesto čokoládky či keksíka zobkajte bobuľové ovocie, nakrájanú hrušku, jablko a orechy. Priebežne vám dodajú energiu a sú vynikajúcou „potravou pre mozog“. V rozumných dávkach je ideálnym životobudičom aj káva alebo čaj. 

29


POĽNOHOSPODÁRSKE ROZHĽADY | HLAS ĽUDU

DO VÁŠHO RECEPTÁRA

Acidofilné rezy

Pôstna roláda

Suroviny: 2 vajcia, 3 hrnčeky kryštálového cukru, 2 lyžice kakaa, 3 hrnčeky acidofilného mlieka, 3 hrnčeky preosiatej polohrubej múky, 1/2 hrnčeka oleja a 1 lyžica sódy bikarbóny, 2 lyžice džemu a 1/2 hrnčeka sekaných orechov Takto sa to podarí: V mise vyšľaháme dopenista vajcia s kryštálovým cukrom. Pridáme kakao, acidofilné mlieko a šľaháme ďalej. Keď sa suroviny spoja, pridáme preosiatu múku, olej a sódu bikarbónu. Nakoniec do cesta

Suroviny: Na cesto: 5 väčších nastrúhaných kyslých jabĺk, 800 g pôstnych mletých keksov, 250 g margarínu, 200 g mletého cukru; Na polevu: 150 g čokolády, voda, cukor a kúsok margarínu; Do stredu: 4 banány Takto sa to podarí: Jablká očistíme, nastrúhame so šupkou, necháme, nech trochu postoja, a vyžmýkame. Pridáme keksy a margarín vyšľahaný s cukrom. Dobre zmiešame a na fólii formujeme štvoruholníkový tvar. Do stredu dáme dva banány a zarolujeme do rolády. Urobíme dve rolády. Poleva: Čokoládu, vodu a cukor roztopíme a nako-

niec pridáme kúsok margarínu. Dobre vymiešame a polejeme rolády. Vody a cukru dávame toľko lyžíc, koľko je pásikov čokolády.  Recept nám poskytla: Zorica Pavlovová z Kysáča Foto: E. Šranková

Oblíž prst Suroviny: Na cesto: 10 vajec, 200 g práškového cukru, 10 lyžíc vody, 100 g mletých orechov, 200 g hrubej múky, 1/2 kypriaceho prášku, 250 g kryštálového cukru; Na plnku: 2 dl mlieka, asi 2 lyžice hrubej múky, 5 žĺtkov, 200 g práškového cukru, 200 g masla; Na sneh: 5 bielkov, 250 g cukru Takto sa to podarí: Cesto: Žĺtky vymiešame s práškovým cukrom do peny. Postupne pridáme vodu, orechy, múku pomiešanú s kypriacim práškom, nakoniec vymiešame tuhý sneh z bielkov a kryštálového cukru. Primiešame do cesta. Vylejeme na vymastený a vysypaný plech a dáme piecť. Plnka: Maslo vymiešame s práškovým cukrom.

primiešame džem a sekané orechy. Cesto vylejeme na vymastený a múkou vysypaný plech. Vložíme do rúry vyhriatej na 180 °C a 30 minút pečieme. Po upečení necháme vychladnúť, nakrájame na kocky a posypeme kakaom. 

Mramorový koláč so šľahačkou

Medzitým dáme variť mlieko, múku a žĺtky. Uvaríme na hustú kašu a vychladnuté zmiešame s pripraveným maslom a cukrom. Natrieme na vychladený korpus. Sneh: Nad parou vyšľaháme cukor s bielkami dotuha (asi 20 minút šľaháme). Navrstvíme na plnku, posypeme Grankom alebo strúhanou čokoládou. 

Suroviny: Cesto: 6 vajec, 1 hrnček kryštálového cukru, 2 lyžice kakaa, 500 g polohrubej múky, 1 hrnček vody, 1 hrnček oleja, 1 kypriaci prášok; Na potretie: 2 lyžice džemu; Na ozdobu: prášková šľahačka; mlieko, 2 vanilínové cukry, 200 ml kyslej smotany Takto sa to podarí: Bielky oddelíme od žĺtkov a vyšľaháme na tuhý sneh, do ktorého postupne zašľaháme žĺtky, vodu, olej, múku (zmiešanú s kypriacim práškom). Zmes rozdelíme na 2 časti. Do jednej z nich primiešame 2 lyžice kakaa. Na vymastený plech striedavo dá-

vame tmavú zmes so svetlou po lyžičkách. Dáme piecť do vopred vyhriatej rúry pri 180 °C na 15 minút. Upečený koláč potrieme džemom a necháme vychladnúť. Ozdoba: Šľahačku vyšľaháme s mliekom a postupne do nej pridáme cukor a smotanu. Ozdobíme koláč a posypeme  kakaom.

prášku, 1 rozšľahané vajce a štipka mletej škorice Takto sa to podarí: Vo väčšej mise zmiešame preosiatu múku s kryštálovým cukrom. Pridáme mlieko, olej, nastrúhané a vyžmýkané jablká, vanilínový cu-

kor, kypriaci prášok, rozšľahané vajce a štipku mletej škorice. Zmes dôkladne premiešame, aby sa všetky suroviny spojili. Cesto vylejeme na vymastený a múkou vysypaný plech a povrch uhladíme. Pečieme približne 30

minút v rúre vyhriatej na 180 °C. Po upečení necháme vychladnúť na plechu. V teplom vodnom kúpeli rozpustíme čokoládovú polevu podľa vlastného receptu a nanesieme ju na vychladnutý koláč. 

Jablkový koláč Suroviny: 3 hrnčeky preosiatej polohrubej múky, 2 hrnčeky kryštálového cukru, 1 hrnček mlieka, 1/2 hrnčeka oleja, 5 nastrúhaných a vyžmýkaných jabĺk, 1 balíček vanilínového cukru, 1 balíček kypriaceho

POĽNOHOSPODÁRSKE ROZHĽADY | Príloha pre poľnohospodárov a dedinu | Číslo 413 | Pripravujú: Ľubica Sýkorová, Elena Šranková a spolupracovníci | Použitá domáca a zahraničná literatúra

30

VIII


Kultúra Kovačičanom tri ceny NA 22. FESTIVALE DIDA V PIVNICI

Anna Francistyová

V

tradičnom marcovo-aprílovom termíne odznel v Pivnici aj 22. ročník vyprofilovaného festivalu Divadelných inscenácií dolnozemských autorov (DIDA). Počas ôsmich dní – od piatka 25. marca do nedele 3. apríla (okrem pondelka 28. marca a utorka 29. marca) pravidelní návštevníci a diváci si mohli pozrieť až 13 predstavení a nechýbali ani sprievodné podujatia. Na otvorení a zatvorení tohto divadelného sviatku sa auditóriu prihovoril a poďakoval Ján Kmeťko, predseda organizačného výboru. A kým pri marcovom otvorení festivalu motivujúcimi slovami organizátorov a divákov oslovili Aleksandar Đedovac, predseda Obce Báčska Palanka, a Anna Tomanová-Makanová, predsedníčka

vadelníci dávali pozor na jazykový prejav“ a že „nejedno predstavenie by bolo omnoho kvalitnejšie, keby sa jazykovo upravilo.“ Pripomeňme si 9 súťažných predstavení tohtoročného festivalu DIDA: Čóóó?! autora Pavla Brezníka v podaní ZOPAD, Novej scény pri DK Michala Babinku z Padiny (vystúpenie bolo 26. marca); To, čo sa vo mne o mňa chvie 2, básnická performancia, čiže interpretácia vlastného textu v javiskovej forme autora Jána Salčáka z Pivnice (27. marca); Malý princ, inscenácia podľa knihy Antoine de Saint-Exupéryho v podaní Kultúrneho centra Kysáč (27. marca); Snehuliak autorky Eleny Hložanovej, ktorú pripravili pivnické deti – spolupráca OD Janka Čemana a ZŠ 15. októbra (30. marca); Annie, muzikál inšpirovaný rovnomenným filmom v podaní

Z víťazného kovačického predstavenia

NRSNM, na aprílovom zatvorení pred záverečným hosťujúcim predstavením moderátorka Ines Pintírová pred mikrofón pozvala členku posudzovacej komisie Zuzanu Týrovú. Z hodnotiacej správy, ktorú podpísali i predsedníčka komisie Zuzana Tárnociová a ďalší člen Vladimír Valentík, sme sa dozvedeli, že „v tomto ročníku v porovnaní s vlaňajším bolo menej súťažných inscenácií, ale predsa je to štandardný priemer“. Odborníci podotkli, že sa slovenský kultivovaný jazyk pestuje aj na divadelných doskách, a preto navrhli, „aby di• KULTÚRA •

žiakov ZŠ hrdinu Janka Čmelíka a SKUS hrdinu Janka Čmelíka v Starej Pazove (31. marca); Bogdan a Milica autorskej dvojice Michala Beličku a Ivany Faďošovej v podaní pivnických detí – spolupráci OD Janka Čemana a ZŠ 15. októbra (31. marca); Snehulienka, inscenácia ľudovej rozprávky na motívy textu Ľubomíra Feldeka, ktorú upravil Vlatko Miksád a nacvičili deti SKOS Erdevík (31. marca); O láske... autora a režiséra Dragana Karlečíka v predvedení Kolektívu kreatívnych amatérov – KOKRAM z Kovačice (2. apríla) a Bos taurus, inscenácia

Dni Janka Čemana doplnili: 2. spomienková výstava obrazov pivnického výtvarníka amatéra Samuela Uhríka (1902 – 1980) – na vernisáži 25. marca o živote a diele tohto úradníka, obchodníka a horlivého výtvarníka hovoril jeho vnuk, spisovateľ Víťazoslav Hronec a výtvarný kritik Vladimír Valentík, dielňa Metódy kreslenia fraktálov – ako čiarou a farbou

inšpirovaná poviedkou Martina Kukučína Rysavá jalovica v réžii Rastislava Zorňana a v podaní divadelníkov SKC P. J. Šafárika v Novom Sade (2. apríla). V súťažnom repertoári bolo päť detských predstavení a iba štyri predstavenia pre dospelých, čo sčasti ovplyvnilo rozhodnutia komisie pri určovaní nositeľov hereckých cien. Totiž najlepším hercom festivalu DIDA 2016 sa stal Jaroslav Hriešik z Kovačice za Po nedeľňajšom udelení ocenení: (zľava) Rastislav rolu veľkňaza, Zorňan (Cena Janka Čemana), Darina Dudková druhú cenu (v mene kovačického súboru – Cena za najlepšie získala Sneža- predstavenie), Dragan Karlečík (Cena za nový na Garafiátová inscenovaný text), Snežana Garafiátová (2. cena za herecký výkon), Jaroslav Hriešik (najlepší herec za úlohu mamy festivalu) a Alexander Kolár (v úlohe Malého v padinskej ve- princa prebral Cenu za dramaturgiu pre Svetlanu selohre, kým Gaškovú) tri tretie ceny si vyslúžili deti: Pazovčanka Maja Gedeľovská ako k osobnej transformácii (viedla ju Annie, Erdevíčanka Ivana Zorňa- 1. apríla Dipl. psychologička Olena nová ako zrkadlo a Pivničanka Grňová), knižná prezentácia SVC Anita Grňová. Vítanie jari s knihou s osobitnou Cenu Janka Čemana za auten- pozornosťou venovanou knihe tické podanie života tunajších Pivničanky Dr. Gabriely GubovejSlovákov získal novosadský diva- -Červenej Slováci v Kráľovstve delný súbor za komédiu Bos taurus SCHS 1918 – 1929 (26. marca) v réžii Rastislava Zorňana. O Cenu a hosťujúce divadelné predstaveza nový inscenovaný text sa uchá- nia: Čaj u pána senátora – reality dzalo šesť predlôh (Snehuliak, show (SVD, Báčsky Petrovec 25. Bogdan a Milica, Čóóó?!, To, čo sa vo marca), Maratónci bežia čestné mne o mňa chvie 2, O láske... a Bos kolo (SD VHV, Stará Pazova 31. taurus) a získal ju Dragan Karlečík marca), Diera do Sveta (Čadca, z Kovačice za text O láske... Cenu Slovensko, 1. apríla) a Večera buza dramatizáciu Malého princa An- dala (KUS B. Radičevića, Stará toine de Saint-Exupéryho získala Pazova 3. apríla). Kysáčanka Svetlana Gašková (v Na záver ešte klobúk dolu orkonkurencii bol aj muzikál Annie) a ganizátorom – OD Janka Čemana Cenu za najúspešnejšie predstave- v Pivnici, podporovateľom, sponnie a vízum na festival Palárikova zorom festivalu, tiež divákom, Raková v Čadci – keď ide o ceny ale najmä ochotníkom, ktorí aj tak do tretice – získala kovačická napriek ťažkým podmienkam komédia, čiže antiutopická satira v kultúre nezištne zotrvávajú súčasnej doby O láske... v tomto umení. 15 /4692/ 9. 4. 2016

31


Kultúra V KOVAČICI

Intelektuálna kríza, či politika zhrýza kultúru? Anička Chalupová

P

lánované veľkonočné kultúrno-umelecké programy v Kovačici a Padine, ktoré už dlhší čas usilovne pripravovalo zhruba 60 kovačických a padinských ochotníkov, sa neuskutočnili. Účastníci programu, členovia folklórneho súboru Rozmarín, dievčenskej speváckej skupiny Perla, Kolektívu Kreatívnych Amatérov KOKRAM, mužskej speváckej skupiny Bohémi a ľudového orchestra Rosička, sa rozhodli programy zrušiť pre nedorozumenie s Katarínou Lenhartovou-Petríkovou, novou úradujúcou riaditeľkou kovačického Domu kultúry 3. októbra, ktorá žiadala, aby sa vstupné z programu v Kovačici inkasovalo do pokladnice DK. Účastníci programu chceli bez úhrady tancom, hudbou a spevom prispieť k oslave veľkonočných sviatkov, a tým spôsobom príjemne prekvapiť svojich spoluobčanov. Celovečerné veľkonočné programy sa mali uskutočniť pod patronátom Kreatívneho strediska

pre cestovný ruch, umenie a kultúru, ktoré zastupuje Pavel Sampor z Padiny, a umeleckou vedúcou je Ivana Svetlíková z Kovačice. – Účastníci tohto programu niekoľko mesiacov húževnato nacvičovali program, za ktorý by pôvodne návštevníci zaplatili symbolickú cenu vstupenky 150 din. Tá idea sa zrodila ešte vtedy, keď v kovačickom DK úradoval riaditeľ Ján Marko. Ešte vtedy sme sa dohodli, že všetky prostriedky zo vstupeniek budú určené na nové šaty novozaloženej speváckej skupiny Perla a na kúpu syntetizátora, – vysvetlila Svetlíková. Podľa slov ochotníkov príchodom novej úradujúcej riaditeľky DK sa mnohé veci zmenili. Okrem toho, že hneď vymenila zámky na dverách, pôvodne nesúhlasila ani s tým, aby sa program uskutočnil počas veľkonočných sviatkov, lebo sieň DK potrebuje súrnu rekonštrukciu. Z ďalších rozhovorov s riaditeľkou

vyplynulo, že podľa nového rozhodnutia 60 percent zo vstupeniek bude inkasované do pokladnice DK a 40 percent pôjde na potreby KC TUK. Ochotníci s novými podmienkami vedúcej DK nesúhlasili a rozhodli sa realizovať program zdarma, chceli ho odovzdať svojim občanom ako darček k veľkonočným sviatkom. K programu dokonca neprišlo, lebo sa ochotníci nezhodli s tým, aby sa vstupné predsa platilo. O vyjadrenie k danej situácii sme požiadali aj Katarínu Lenhartovú-Petríkovú, úradujúcu riaditeľku DK: – K nedorozumeniu s účastníkmi programu prišlo pre peniaze. Slovo ochotníctvo, pod ktorým sa oni predstavujú, a slovo peniaze, nejdú spolu.

DK má svojho zakladateľa, a to je obec. Riadila som sa ich rozhodnutím, že združenia občanov môžu v DK vystupovať s programami, ale nemôžu za ne žiadať vstupné. Toto pravidlo platí nielen v kovačickom DK, ale vo všetkých DK na území obce. KC TUK je mimovládne združenie, vypracúvajú projekty, majú pramene, z ktorých čerpajú prostriedky, a DK im ponúkol možnosť, aby pracovali pod jeho strechou. Nezhodli sa s mojím návrhom a dokonca ochotníci stiahli program s opodstatnením, že nevystúpia pred obecenstvom za takých podmienok. Na túto tému sa oheň rozfukoval aj na spoločenskej sieti Facebook, kde si podľa jedného z komentárov: „Dom kultúry neuctieva ich prácu“, čo vôbec nie je pravda. Je to činnosť, ktorá patrí k tejto inštitúcii, ale za podmienok, ktoré platia v DK. V rozhovoroch s novou úradujúcou riaditeľkou okrem Ivany Svetlíkovej účinkovali aj dvaja členovia folklórneho súboru Rozmarín Rastislav Jaško a Andrea Tomášová, ktorá nám povedala: – Všetci vieme, že k týmto nedorozumeniam prišlo pre politiku, takže sa tu neoplatí teraz mnoho rozprávať. Považujem, že sa nové vedenie viac zameriava na samu budovu DK, ako na to, čo vlastne tvorí ten DK – ľudia v ňom, vlastne ochotníci.

K VÝSTAVE ZVONIMÍRA PUDELKU V BRATISLAVE

Exotické prevedenie a inovatívne postupy Andrej Jaroš

V

piatok 18. marca v galérii Flatgallery (Staré Mesto, Bratislava) bola otvorená 15. samostatná výstava prác pivnického akademického maliara, módneho štylistu a pedagóga Zvonimíra Pudelku. Na výstave EXPERIMENT – COINCIDENCE predstavil svoju aktuálnu tvorbu, ktorá vychádza z jeho dizertačnej práce Projekt – experiment – náhoda. Kurátorom výstavy je Andrej Jaroš. Inštalácia pozostáva z kozích a ovčích koží, ktoré autor strihal, holil, farbil a inak upravoval do výslednej podoby. Konceptuálnejšiu časť výstavy predstavujú kompozície suchých tekvíc, ktoré sú deformované vedome či náhodne rôznymi artefaktmi pripo-

32

www.hl.rs

mínajúcimi konzumnú pop-kultúru. Svoj nezvyčajný extravagantný tvorivý počin autor odôvodňuje záujmom o experimentovanie so zvieracou srsťou a ľudským vlasom, ktoré autor modifikuje do abstraktnej kompozície, ako aj s objektom – tekvicou ako variabilnou skulpturálnou formou. Pre tohto autora je typické exotické prevedenie, a tak nevšedným spôsobom posúva hranice zaužívanej predstavy o klasickej maľbe a multimediálnej koncepcii. Autor je známy aj tým, že svoje samostatné výstavy vždy otvára s performance. Aj tentoraz súčasťou vernisáže bol polhodinový autorský performance, ktorý korešpondoval s celou inštaláciou a priestorom, a autor ako živá socha reagoval na

Informačno-politický týždenník

súčasnú dobu a umenie. „Moja práca predstavuje jednoznačný prínos k využitiu prírodných procesov a prírodných Performance na vernisáži materiálov v sochárstve a maliarstve. Rozširuje dosiaľ prírodnými materiálmi v sochárstve, známe poznatky o bioskulptúre, maľbe a konceptuálnom umení,“ hoprináša inovatívne postupy a me- vorí o svojej aktuálnej tvorbe autor. Finisáž tejto výstavy je 30. apríla tódy. Práca je členená a v zásade spája dve východiskové polohy mojej a Zvonimír Pudelka sa svojou tvorumeleckej práce s pestovateľským bou verejnosti predstaví na ďalšej tvarovaním rastlinného tela tekvice samostatnej výstave už 21. mája a alegorických portrétov celebrít v Galérii Zuzky Medveďovej v Báčriešených úpravou zvieracích koží. skom Petrovci. Mojím zámerom bolo sústrediť sa na Foto: z archívu Z. Pudelku autorské postupy a procesy práce s • KULTÚRA •


ZÁBAVNÝ VEČIEROK V SELENČI

Sľubný ochotnícky začiatok roka Juraj Berédi

V

nedeľu 27. marca v sieni Domu kultúry v Selenči odznel zábavný večierok, ktorý pre svojich spoluobčanov a pre všetkých milovníkov ľudového spevu a tanca pripravili členovia KUS Jána Kollára zo Selenče. Tento spolok dlhší čas pracoval – mohlo by sa povedať – iba príležitostne, teda keď bolo treba nejakým príležitostným bodom prispieť do programu, ktorý organizovali iné subjekty v dedine. Po dlhšom čase sa členom spolku spolu s predsedom Rastislavom Rybárskym podarilo znovu rozprúdiť činnosť. Spoluobčanom to prezentovali tým najlepším spôsobom: bohatým umeleckým programom. V programe sa predstavili všetky sekcie: spevácka, ta-

nečná a divadelná, a tak tu odzneli piesne v prednese sólistov i skupín, tance a veselé scénky v prednese divadelníkov. Prispel aj Orchestrík

skupina základnej školy a rodinné trio Súdiovcov. Program moderovala Malvína Zolňanová. Niektorým sekciám sa podarilo

Ochota, radosť a dobrá nálada spolkárov na javisku pod vedením PaedDr. Juraja Súdiho, ktorý sprevádzal spevákov a tanečníkov, vystúpila i tanečná

dostať do svojich radov nových členov, čo sa v týchto neprajných časoch, keď veľká časť mládeže

opúšťa dedinu, pokladá za výnimočný úspech. Réžiu, ako aj celkovú organizáciu programu si urobili sami spolkári, čo svedčí o tom, že úspešne prekonávajú zmenu generácie v spolku. O program bol veľký záujem divákov, preto nie div, že všetky stoličky v sieni Domu kultúry boli obsadené. Obecenstvo nešetrilo dlane, všetky výstupy odmenilo zaslúženým potleskom a aj po programe bolo počuť slová chvály. Bola to príležitosť, ktorú si členovia spolku nenechali ujsť, aby občanom Selenče, ale aj početným hosťom, ktorí veľkonočné sviatky strávili v Selenči, predstavili svoju činnosť a svoj takmer nový začiatok. V spolku sa už pripravujú na ďalšie podujatie, a to je divadelná premiéra, ktorá by mala byť onedlho. Členovia majú v tomto roku aj iné plány a ich realizácia bude závisieť i od finančných prostriedkov. Veríme však, že tento program KUS Jána Kollára v Selenči nasvedčuje jeho lepšej, krajšej a úspešnej budúcnosti.

KONCERT ŠAFÁRIKOVCOV

Na ukážku z celoročnej činnosti Aneta Lomenová

T

radičný koncert členov SKC P. J. Šafárika odznel v sobotu 19. marca v sieni Šafárika, na ktorom spevácke, folklórne a divadelné sekcie centra prezentovali svoju celoročnú činnosť. Aj týmto spôsobom chcú ukázať novosadským Slovákom a všetkým priaznivcom ľudového umenia, ako pracujú, ako sa vyrovnávajú s nepriaznivými podmienkami a ako sa dopracovali k významným

oceneniam na slovenských kultúrnych podujatiach vo Vojvodine. Prítomným sa najprv prihovorila predsedníčka centra Vierka Marčoková-Cerovská. Na koncerte vystúpili všetky sekcie: detská tanečná a divadelná skupina, ktorú vedie Anna Kovárová, spevák sólista Vlastimír Povolný, ženská spevácka skupina Zornička a starší zmiešaný zbor Šafárika pod vedením Anny Crveniovej, dievčenská spevácka skupina pod vedením Tatiany Jaš-

Na veselú nôtu i v tanci kovej a Komorný zbor Agapé pod taktovkou Alexandry Majtánovej. Staršia folklórna skupina Šafárika predviedla tri choreografie zo svojho repertoára, ktoré s tanečníkmi nacvičil umelecký vedúci Ivan Slávik. V druhej časti programu staršia divadelná skupina Šafárika rozosmiala obecenstvo časťou z nového

REGIONÁLNA RECITAČNÁ SÚŤAŽ ŽIEN BANÁTU

Mimoriadne kvalitné prednesy Elenka Ďurišová

V

nedeľu 27. marca sa v miestnostiach Miestneho spoločenstva v Padine usporiadala regionálna recitačná súťaž v organizácii Spolku žien Padina a za účasti recitátoriek z Padiny, Kovačice, Hajdušice a Bieleho Blata. V prednese poézie v mladšej vekovej kategórii vystúpili Alexandra Čížiková z Kovačice a Iveta Galasová • KULTÚRA •

z Padiny, v staršej vekovej skupine Katarína Šuľová a Anička Strehovská z Padiny, Kristína Marková z Hajdušice a Anita Jonášová-Mišićová z Bieleho Blata. V prednese prózy v mladšej vekovej skupine vystúpila iba Danica Vŕbová z Hajdušice a v staršej súťažnej skupine Blažena Žiaková z Kovačice a Anna Slivková z Padiny. Súťaženie moderovala Marka Galasová a na začiatku sa motivujúcimi slovami

všetkým prihovorila predsedníčka hostiteľského Spolku žien Elena Haníková. Členky poroty boli profesorka slovenského jazyka a spisovateľka Mária Kotvášová-Jonášová, profesorka slovenského jazyka Zuzana Kotvášová a knihovníčka Eva Taubertová. Kotvášová-Jonášová v mene poroty pochválila účastníčky súťaže a vďaka výnimočnej kvalite tohtoročných prednesov navrhla, aby z

divadelného predstavenia Bos taurus s dedinskou tematikou. Skupinu vedie Rastislav Zorňan, ktorý je aj autorom predlohy, režisérom predstavenia a aj jedným z hercov. Po bohatom koncerte nasledovala tradičná Krojová zábava a veselá tancovačka, na ktorej hrala skupina Trio mio. každej kategórie postúpili po dve súťažiace. Tak v prednese poézie v mladšej vekovej kategórii postúpili obe súťažiace Alexandra Čížiková a Iveta Galasová, zo staršej Anita Jonášová-Mišićová a Anička Strehovská, v prednese prózy v mladšej vekovej kategórii postúpila Danica Vŕbová a zo staršej Anna Slivková a Blažena Žiaková. Členky poroty dodali, že trvajú na tom, aby postúpili všetky navrhnuté kandidátky, aj napriek obavám, či sa s ich rozhodnutím zhodnú členky poroty, ktoré budú hodnotiť prednesy na záverečnej súťaži v Báčskom Petrovci.

15 /4692/ 9. 4. 2016

33


Kultúra V KOVAČICKEJ OBCI

Odmenení za prínos v kultúre Anička Chalupová

V

sobotu 19. marca v Kovačici bolo slávnostné udelenie prestížnych obecných uznaní v kultúre najúspešnejším jednotlivcom a kolektívom v roku 2015. Na návrh obecnej Komisie pre kultúru, ktorá pracovala v zložení: Mária Raspírová, riaditeľka Galérie insitného umenia v Kovačici, Dragana Latovljevová, riaditeľka Turistickej organizácie Obce Kovačica, a Branislav Atanackov, člen Obecnej rady Kovačica, veľkou zlatou plaketou za príspevok v kultúrnej prezentácii Obce Ko-

vačica a Republiky Srbsko doma a v zahraničí odmenili nasledujúcich laureátov: Jána Glózika, insitného umelca z Kovačice, Ivana Grubanova, umelca súčasného umenia a vizuálnej tvorby z Crepaje, a Fedora Popova, divadelného umelca z Padiny. Malá plaketa sa dostala do rúk Ivanovi Karfilovskému, výtvarnému umelcovi z Crepaje. Keď ide o kolektívy, zlatou plaketou za príspevok v pôvodnej ľudovej tvorbe a ochrane kultúrneho dedičstva odmenili Združenie žien v Padine. Za príspevok vo výtvarnej tvorbe medailou odmenili insitných maliarov, členov GIU: Michala Povolného,

Jána Bačúra, Alžbetu Čížikovú, Evu Husárikovú, Katarínu Karlečíkovú, Máriu Vargovú, Jána Glózika, Jána Žolnaja, Zuzanu Vereskú, Annu Kňazovicovú, Jozefa Haviara, Pavla Hajku, Štefana Vargu, Pavla Cicku, Nadu Koreňovú, Annu Lenhartovú, Rozáliu Markovovú, Annu Kotvášovú, Desu Petrovovú-Morarovú, Dragu Terzića, Pavla Povolného-Juhása, Máriu Hlavatú-Krišanovú, Juraja Lavroša, Pavla Ľavroša, Martina Papa a Marínu Petríkovú. Zlatú plaketu za najlepšie realizovaný projekt, ktorý dosiahol veľký úspech a význam pre Kovačickú obec a Republiku Srbsko na poli kultúry, vedy a vzdelávania,

VERNISÁŽ V ÚKVS V NOVOM SADE

Pokračujú v spolupráci Elena Šranková

S

teny Ústavu pre kultúru vojvodinských Slovákov v Novom Sade toho času zdobia obrazy dvoch umelcov Galérie insitného umenia v Kovačici. Do 17. apríla tu totiž vystavujú svoje práce Anna Kotvášová a Michal Povolný z Padiny.

Momentka z vernisáže Vernisáž bola v stredu 23. marca vo výstavných priestoroch ústavu. Po uvítacích slovách Anny Chrťanovej-Leskovac, riaditeľky ÚKVS, sa prihovorila Mária Raspírová, riaditeľka GIU. Pripomenula 60. výročie pôsobenia galérie, jubileá zosnulých maliarov, narodeniny či výročia výtvarnej kariéry aktuálnych maliarov, medzi ktorých patria i Kotvášová a Povolný. Ich najkrajšie obrazy, ktoré vznikli v poslednom čase, priniesli do Nového Sadu, aby z nich mali radosť aj novosadskí milovníci umenia.

34

www.hl.rs

Ide o retrospektívnu výstavu obrazov týchto dvoch súčasných členov GIU, ktorí vlani oslávili úctyhodné jubileá. Maliar Povolný, jeden z priekopníkov tzv. kovačickej školy v Padine, oslávil 80. narodeniny a 60 rokov umeleckej tvorby, kým maliarka Kotvášová oslávila 60. narodeniny a 20 rokov úspešného zaoberania sa insitným umením. Na túto tému hovorila i Anna Žolnajová-Barcová, pracovníčka galérie, a na tvorbu padinských maliarov si posvietil i výtvarný kritik Vladimír Valentík, ktorý dvojvýstavu aj otvoril. O výtvarnej tvorbe M. Povolného sa zmienil ako o mimoriadne váženej a hodnotnej, a pochvalnými slovami ohodnotil i tvorbu rustikálneho charakteru etablovanej maliarky A. Kotvášovej. Ináč Povolný v Novom Sade vystavuje 14 olejomalieb, kým Kotvášová sa predstavuje 9 obrazmi v rovnakej technike. Touto výstavou pokračovala spolupráca GIU a ÚKVS, lebo doteraz v tomto ústave v Novom Sade predstavili časť bohatej tvorby Alžbety Čížikovej, Martina Jonáša, Zuzany Chalupovej a Jána Kňazovica. K slávnostnému ovzdušiu na vernisáži hudobnými bodmi prispeli sólistka Tatiana Jašková a dievčenská spevácka skupina SKC Pavla Jozefa Šafárika za sprievodu Jaroslava Lačoka.

Informačno-politický týždenník

udelili Regionálnemu centru pre talenty Mihajla Pupina z Pančeva. Odmenu za životné dielo v podobe veľkej zlatej plakety zástupcovia obce Ján Husárik, predseda obce, Zoran Savanov, predseda ZO, Mirijana Kostićová, zástupkyňa predsedu obce, a herec Dragan Pelević udelili Jánovi Husárikovi z Padiny za prínos vo výtvarnej tvorbe, Anne Dudášovej z Kovačice za prínos v literárnej tvorbe, Nade Vodeničarovej z Crepaje za príspevok v hudobnej tvorbe, Dragišovi Matićovi z Idvora za príspevok v pôvodnej ľudovej tvorbe a ochrane kultúrneho dedičstva, a Michalovi Povolnému z Padiny a Kataríne Karlečíkovej z Kovačice za príspevok vo výtvarnej tvorivosti. Slávnostné podujatie sa usporiadalo pod patronátom Obce Kovačica v Podnikateľsko-rekreačnom stredisku Relax.

Z OBECNEJ PREHLIADKY RECITÁTOROV V KOVAČICI

Kvalita na dobrej ceste A. Chalupová

P

o školských recitačných súťažiach v utorok 29. marca najlepší recitátori z Kovačickej obce prednesom poézie a prózy bojovali o postup do oblastnej súťaže. V sieni Podnikateľsko-rekreačného strediska Relax v Kovačici si svoje recitačné vlohy zmeralo 49 milovníkov prednesu krásneho slova zo základných škôl v Kovačickej obci. Na úvod sa účastníkom prihovorili Ján Husárik, predseda Obce Kovačica, a Tanja Bubeskov, náčelníčka Oddelenia pre spoločenské činnosti v obecnom úrade. Výkony recitátorov sledoval a hodnotil selektor Miroslav Žužić, herec Ateliéru 212. Spomedzi 29 najmladších recitátorov, žiakov 1. až 4. ročníka ZŠ, do oblastnej súťaže postúpili: Miroslav Macek, Erik Jurica a Ivana Megová z Padiny, Adrián Diňa z Kovačice a Blanka Balogiová z Debeljače. V skupine recitátorov vyšších ročníkov najpresvedčivejší boli: Kristián Balček, Daniela Severíniová, Marija Markovová, Ivana Galátová a Igor Čížik z Kovačice, Anelia Babucová z Uzdinu a Abel Alfeldi z Debeljače. Skôr než zverejnili výsledky súťaže, selektor Miroslav Žužić oslovil účinkujúcich niekoľkými, tak kritickými, ako i pochvalnými slovami, kde medziiným vyjadril potešenie zo skutočnosti, že kvalita prednesu poézie a prózy v tomto prostredí čoraz viditeľnejšie stúpa. Hostiteľom a organizátorom obecnej prehliadky recitátorov i tohto roku bolo Kultúrno-osvetové spoločenstvo Obce Kovačica. • KULTÚRA •


V ÚKVS V NOVOM SADE

Premiéra monografie Makan Elena Šranková

V

Ústave pre kultúru vojvodinských Slovákov v Novom Sade v piatok 1. apríla predstavili monografiu Makan, publikáciu o významnom divadelnom a filmovom režisérovi Jánovi Makanovi, ktorú zostavil Martin Prebudila. Pri tejto príležitosti zostavovateľ Prebudila okrem iného povedal, že kniha, ktorá je malým svedectvom o nedodýchanej časti tvorivého života J. Makana, začala vznikať podivným spôsobom, keď J. Makanovi „nazvonil“, že sa o pár rokov dožije životnej šesťdesiatky a že si, podobne ako aj trochu starší bardi slovenského vojvodinského umenia, zaslúži malú rozprávku medzi obálkami... O výtvarnej

stránke monografie sa zmienil Ďula Šanta, ktorý mal na starosti titulnú stranu, dizajn a prepress. Povedal, že dizajnérska výzva bola náročná, lebo nie je ľahko knižne zobraziť tvorbu režiséra, ktorá sa prejavuje prostredníctvom cudzieho prednesu. Na premiére v Novom Sade: Výtvarná stránka (zľava) Martin Prebudila, Ďula Šanta a Ján Makan knihy vyplynula z estetiky, ktorú si predtým osvojil aj to, že mali málo fotomateriálu, v spolupráci s J. Makanom, a roz- a preto využívali snímky z videohodli sa, že kniha bude dvojfareb- zápisov. Režisér Makan, o ktorom ná: červeno-čierna. Výzvou bolo je predstavená kniha, povedal, že

ASOCIÁCIA SLOVENSKÝCH SPOLKOV ŽIEN

Regionálna recitačná súťaž Báčky Jaroslav Čiep

B

áčske regionálne kolo súťaže v prednese poézie a prózy bolo v nedeľu 3. apríla v Báčskom Petrovci v Spolku petrovských žien. Túto súťaž už dlhší rad rokov organizuje Asociácia slovenských spolkov žien. V mene domácich sa zoskupenému ženskému obecenstvu na úvod večierka krásneho slova prihovorila predsedníčka SPŽ Mária Gašparovská. Viera Miškovicová z postu predsedníčky ASSŽ tiež posmelila účastníčky regionálnej súťaže. Zároveň predstavila komisiu, ktorá hodnotila výkony v prednese literárnych artefaktov, a tá pracovala v zložení: Miluška Anušiaková-Majerová, predsedníčka, Marta Pavčoková a Annamária Boldocká-Grbićová, členky. Úradnú, ale i tú voľnejšiu časť programu moderovala Anna Hansmanová. • KULTÚRA •

V kategórii prednesu poézie pre ženy do 25 rokov sa predstavili Hložančanky Elena Vršková a Monika Bažaľová. V kategórii prednesu poézie pre ženy nad 25 rokov báseň zarecitovala Katarína Arňašová z Petrovca. V prednese prozaických textov v mladšej kategórii súťažila Martina Bartošová zo Spolku petrovských žien a v staršej kategórii Anna Hrnčiarová z Lalite a Miriam Murtínová z Hložian. Aby počas hodnotenia odbornej poroty nestála reč, svoje recitačné schopnosti okrem už uvedených recitátoriek, moderátorky programu a predsedníčky SPŽ predviedla aj Zuzana Medveďová-Koruniaková. Vo svojej správe porotkyne konštatovali, že prednesy boli kvalitou vyrovnané, a preto sa rozhodli všetkým súťažiacim ženám dať šancu vystúpiť i na finálovej súťaži v nedeľu 10. apríla, tiež v Báčskom Petrovci.

je monografia v určitom zmysle „symbolickým zavraždením, avšak každá smrť je i určitým znovuzrodením“. Ako povedal, je zámerne koncipovaná, aby bola nepoužiteľná pre historikov, lebo sa v nej neuvádzajú roky. Je to kniha na pobavenie, v ktorej netreba hľadať kontinuitu, ani pravdu. Početným prítomným sa prihovorili i Vladimír Valentík, riaditeľ Slovenského vydavateľského centra, Ján Širka, ktorý knihu jazykovo upravil a korigoval, a Živko Popović, ktorý sa zmienil o režisérovi Makanovi. Redakčný posudok napísal Samuel Čelovský a knihu vydalo SVC. Vyšla s finančnou podporou Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí a Národnostnej rady slovenskej národnostnej menšiny v Srbsku. Večierok moderovala Anna Chrťanová-Leskovac a k umeleckému zážitku prispel hudobný bod Slovenky Benkovej-Martinkovej, ako i videoprezentácia predstavovanej monografie.

V ÚSTRETY GITARIÁDE VOJVODINY – KYSÁČ 2016

Tribúna s hudbou E. Šranková

V

Kultúrnom centre v Kysáči prebiehala v sobotu 2. apríla tribúna V ústrety Gitariáde Vojvodiny – Kysáč 2016. Po nej vystúpili skupiny Sink (víťaz Gitariády 2015), Žar sa osmehom, Old Foxyz a Achtung Bend. Bola to ináč druhá tribúna venovaná hudobnému podujatiu, ktoré v minulom roku po 40-ročnej prestávke znovu odznelo. Prítomným sa v mene organizačného tímu gitariády prihovorila Milana Arňašová, ktorá pripomenula, že Gitariáda Vojvodiny v roku 1975 bola 4. až 6. apríla. Tribúnu zorganizovali s cieľom pripomenúť si tieto dátumy, k čomu v značnej miere prispel videoodkaz Jána Kováča zo Slovenska, ktorý si zaspomínal na organizáciu prvej gitariády. Odzneli tiež videozáznamy z vlaňajšej tribúny a z Gitariády 2015, a potom aj spomienky vlaňajších víťazov zo skupiny Sink. Tohtoročnú gitariádu zahlásil Ján Pálik, jeden z iniciátorov hudobného podujatia, ktoré zoskupuje milovníkov rokovej hudby a predovšetkým afirmuje tvorivosť mladých kreatívnych

hudobníkov, ktorí nemajú často príležitosť predstaviť svoju prácu širšej verejnosti. Prítomní sa tak dozvedeli, že na tohtoročnej gitariáde, ktorá bude prebiehať 9. a 10. septembra na pomocnom ihrisku FK Tatra, okrem súťažiacich skupín vystúpia Gale a Najda (legendy skupín Kerber a Smak), ako i Crvena jabuka. Ináč mesto Nový Sad podporilo vlani toto podujatie v Kysáči a ako bolo počuť v sobotu, bude ho podporovať aj v budúcnosti, vďaka čomu môžeme očakávať úspešné nové ročníky tohto hudobného sviatku. Na prvej gitariáde v Kysáči po dvoch súťažných večierkoch osem najlepších skupín, podľa mienky poroty, vystúpilo vo finále. S cieľom urobiť paralelu pri organizovaní terajších gitariád organizátori vypisujú súbeh a odborná porota z prihlásených skupín eliminuje tie, ktoré neuspokojujú hudobné kritériá. Tie skupiny, ktoré prejdú výberom, vystupujú v súťažnej časti prvého festivalového večera. Tri najlepšie skupiny dostávajú odmeny a prvou je nahrávanie singla v Štúdiu M. Druhý festivalový koncert patrí hudobníkom – hosťom gitariády.

15 /4692/ 9. 4. 2016

35


Kultúra V ERDEVÍKU

Premiéra detského muzikálu Snehulienka vizity a svetlo sa postaral Vladko Ďurík, zvukárom bol Igor Franka a technikom Ľubo Dudok. Režisér a autor textu vyjadril spokojnosť, že v Erdevíku pokračuje divadelná tradícia, a podľa jeho slov je to vďaka vedúSnehulienka, trpaslíci a všetci ostatní protagonisti nového erdevíckeho muzikálu cim spolku, ktorí s režisérom Vlatkom Miksádom (druhý zľava) si uvedomujú, že Danuška Berediová herci: Blanka Sláviková, Marína takáto činnosť je veľmi dôležitá Zorňanová, Daniel Dudok, Jana na zachovanie slovenského jardevíčania si už zvykli, že na Petrusová, Ivana Zorňanová, Ivan sviatky Slovenský kultúrno- Toman, Daniela Šerfézyová, Ema V KOVAČICI -osvetový spolok v Erdeví- Dudková, Andrea Petrusová, Ines ku každoročne chystá detské Mocková, Eleonóra Činčurákoprogramy. Vo sviatočnej atmo- vá, Gabriel Činčurák, Božana sfére rodičia, starí rodičia, rodina Čuhová, Iva Mocková, Andrej a susedia si radi prídu pozrieť Slávik, Martin Slávik, Julián Petsvojich najmladších a najmilších. rus a Darko Záborský. Jazykovú Tohto roku na Veľkonočný pon- prípravu mala na starosti učiteľka delok 28. marca SKOS naplánoval Ruženka Ďuríková, autorom hudpremiéru detského divadelné- by bol Ivan Šandor, choreografie ho predstavenia, a to muzikálu a spevy nacvičila Ana Šandorovápod názvom Snehulienka autora -Miksádová, kostýmy ušili Vierka a režiséra Vlatka Miksáda. Zná- Čapeľová a Vierka Hrubíková, mu rozprávku trochu inak, a to masky a líčenie mala na starosti spevom predstavili obecenstvu Danuška Berediová. O scénu, rek-

E

zyka. Režiséra prekvapila plná sieň divákov, čo ho úprimne potešilo. Predpokladá, že všetci budú nedočkavo čakať aj ďalšie predstavenie a dúfa, že bude o rok. Pochválil zapájanie tých najmladších do divadla, ale aj tých starších, ktorí už majú niekoľko predstavení za sebou. Deti hrali presvedčivo, smelo, bez trémy. S týmto predstavením Erdevíčania vystúpili na tohtoročnom festivale DIDA v Pivnici, plánujú ho hrať aj v základných školách v okolí a na prehliadke 3 x Ď v Starej Pazove.

Výstava do dejín výtvarníckej akcie

Pieseň, báseň a iná umelecká vášeň; na snímke Martin Ďuriš a časť ženskej speváckej skupiny

Anička Chalupová

P

LITERÁRNY A SCÉNICKÝ VEČIEROK V STAREJ PAZOVE. Ľudová knižnica Dositeja Obradovića prednedávnom privítala aj žiakov – divadelníkov Základnej školy hrdinu Janka Čmelíka. Večierok pozostával z dvoch častí: najprv prednášku o srbskom komédiografovi Branislavovi Nušićovi podal profesor srbského jazyka Sava Đurđević a pod jeho režijnou taktovkou potom žiaci vyšších ročníkov zahrali Nušićovu jednoaktovku Analfabeta (na fotografii). Premiérovo vystúpenie mali počas svätosávskeho programu v škole a s týmto divadielkom sa zúčastnili aj na obecnej prehliadke detskej divadelnej tvorby. a. lš.

36

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

očas tohtoročných veľkonočných sviatkov v sieni Miestneho spoločenstva v Kovačici milovníkom umenia sprístupnili výstavu umeleckých diel, ktoré vznikli v rámci uplynulého ročníka výtvarného tábora v Padine. Retrospektívnu výstavu vyše 60 umeleckých artefaktov slávnostne otvoril Ján Husárik, predseda Obce Kovačica, ktorý poprial organizátorovi a účastníkom výtvarného tábora tvorivých síl ešte mnoho rokov. Vernisáž spestrili básňou Katarína Šuľová a zmesou slovenských a srbských piesní Katarína Petrášová a ženská spevácka skupina z Padiny pod taktovkou hudobníka Vladimíra

Hudeca. V mene Galérie insitného umenia v Kovačici sa prihovorila riaditeľka Mária Raspírová. O dejinách výtvarného tábora v Padine, ktorý tohto roku v auguste odznie po 7-krát, hovoril Martin Ďuriš, predseda Obecného združenia invalidov práce v Kovačici. Predseda Ďuriš vyjadril potešenie zo skutočnosti, že je o túto akciu z roka na rok čoraz väčší záujem. V uplynulom roku sa v práci tábora zúčastnilo vyše 70 výtvarníkov a sochárov z Banátu, Báčky a Sriemu, a po prvýkrát i zo západnej časti Srbska, z Dragačeva a Kraljeva, dokonca i zo zahraničia. Výstava je putovného rázu a onedlho osloví aj milovníkov umenia v Plandišti, Sečnji, Belej Crkve a Sriemskych Karlovciach. • KULTÚRA •


Kultúra • Oznamy

OD ROKU 1957 DODNES Vydavateľský ústav Forum z Nového Sadu zverejnil viac než tritisíc titulov v maďarskej reči. Len vlani usporiadal približne sedemdesiat prezentácií svojich vydaní v štyridsiatich dvoch mestách. Vyzdvihol to jeho riaditeľ Gábor Virág na nedávnej prezentácii, prebiehajúcej vo vestibule pokrajinskej vlády. Ústredné miesto na nej mal nový Srbsko-maďarský slovník, na vydanie ktorého sa čakalo viac ako štyridsať rokov. Na snímke je záber z prezentácie a obálka slovníka.

BÁČSKY PETROVEC. V sobotu 2. apríla na javisku Slovenského vojvodinského divadla uviedli predstavenie pre deti Zaleđeno kraljevstvo, naštudované podľa známeho kresleného filmu Frozen, ktoré zahrali herci belehradského divadla Allegretto teatar.

O. F.

KRÁTKE SPRÁVY

Šíd

Výročné zhromaždenie SKUS Jednota. V Slovenskom dome v Šíde v nedeľu 20. marca prebiehalo výročné zhromaždenie SKUS Jednota, na ktorom predsedníčka spolku Blaženka Dierčanová podala správu o činnosti spolku v minulom roku a krátky plán práce na rok 2016. V správe bolo uvedené, a to potvrdili aj viacerí diskutéri, že sa v spolku v minulom roku veľa urobilo, tak na ukončení adaptácie Slovenského domu, ako i v ochotníckej činnosti, zvlášť v práci folklórneho a divadelného súboru. V pláne na bežný rok je dôraz na činnosti týchto dvoch sekcií, ale predovšetkým na tom, aby sa realizoval zahlásený nový detský spevácky festival Keď si ja zaspievam v Šíde. Podľa možností treba so súbormi tohto roku realizovať viac zájazdov, lebo sú podkladom záujmu mladých o činnosť v spolku. Spolkári na výročnom zhromaždení jednohlasne schválili materiály, ktoré predostrela predsedníčka

CHÝRNIK

spolku, ako i správu pokladníka a správu Dozornej rady. xXx Jubilejný rok v Galérii Savu Šumanovića. V roku 2016, keď si kultúrna verejnosť pripomína 120. výročie narodenia Savu Šumanovića, riaditeľka šídskej galérie, ktorá nesie jeho meno, Vesna Burojevićová, zahlásila bohatú činnosť tejto kultúrnej ustanovizne. Po januárovej výstave, keď boli odovzdané i ďakovné listiny všetkým podporovateľom a spolupracovníkom galérie, budú nasledovať ďalšie expozície tohto uznávaného umelca, na august je zahlásený primeraný program k výročiu smrti Savu Šumanovića a do konca roka by mala vyjsť tlačou aj nová monografia. Okrem oslavných akcií plánuje sa i ukončenie prác na budove depozitára obrazov, kde bude priestor aj pre tematické výstavy. Tieto rekonštrukčné práce zabrzdila administratíva, lebo neboli riešené vlastnícke vzťahy s majiteľom pozemku, na ktorom je depozitár vybudovaný. St. S.

Pokrajinský sekretariát pre urbanizmus, stavebníctvo a ochranu životného prostredia na základe článku 10 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04) zverejňuje OZNÁMENIE o podanej žiadosti o rozhodovanie o potrebe odhadu vplyvov daného stavu na životné prostredie Nositeľ projektu HIP Petrohemija, a. s., Pančevo, v reštrukturalizácii, Ulica spoljnostarčevačka č. 82, Pančevo, podal žiadosť o rozhodovanie o potrebe odhadu vply-

BÁČSKY PETROVEC. V nedeľu 10. apríla o 19. hodine v Slovenskom vojvodinskom divadle sa predstavia herci Národného divadla z Kikindy. Do Petrovca zavítajú s predstavením Mirandolína Karla Goldoniho v réžii Katje Peganovej. J. Č. STARÁ PAZOVA. Milovníci výtvarného umenia si počas tohto mesiaca môžu pozrieť v staropazovskej galérii Strediska pre kultúru diela známeho grafika, dizajnéra a rockového kritika Davida Vartabedijana z Belehradu. Počas slávnostného otvorenia výstavy v pondelok 4. apríla predstavili aj jeho knihu Ilustrovani rokenrol vodič. a. lš.

vov daného stavu na životné prostredie projektu Objekt na balenie a paletovanie hotových výrobkov v továrni Panonijaplast, v prevádzke na výrobu kompaundov – Panonijaplast v Crepaji, na katastrálnej parcele č. 2763, k. o. Crepaja, ZO Kovačica. Údaje a dokumentáciu zo žiadosti nositeľa projektu možno dostať k nahliadnutiu v miestnostiach Pokrajinského sekretariátu pre urbanizmus, stavebníctvo a ochranu životného prostredia, Bulvár Mihajla Pupina 16, Nový Sad (prízemie, kancelária č. 39). Všetci záujemcovia v lehote 10 dní odo dňa zverejnenia tohto oznámenia môžu podať svoju mienku v písanej forme na adresu sekretariátu.

BLAHOŽELANIE

Mestská správa pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad na základe článku 10 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04 a 36/09) zverejňuje OZNÁMENIE o podanej žiadosti o rozhodovanie o potrebe odhadu vplyvov na životné prostredie projektu Nositeľ projektu Telekom Srbija, a. s., Takovská 2, Belehrad, podal žiadosť o rozhodovanie o potrebe odhadu vplyvov na životné prostredie projektu základnej stanice mobilnej telefónie NSU228 Futog – Zapad (UMTS), Ul. carice Milice č. 92, vo Futogu, na katastrálnej parcele číslo 2130/2, k. o. Futog, Mesto Nový Sad. Údaje a dokumentáciu zo žiadosti nositeľa projektu možno dostať k nahliadnutiu v miestnostiach Mestskej správy pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad, Rumenačka 110, Nový Sad, v pracovné dni od 10.00 do 15.00 h. Všetci záujemcovia v lehote 10 dní odo dňa zverejnenia tohto oznámenia môžu svoju mienku v písanej forme doručiť na adresu Mestskej správy pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad.

• KULTÚRA • OZNAMY •

Drahým rodičom ANNE A PAVLOVI NEMČEKOVCOM z Padiny srdečne blahoželáme k 60. výročiu manželstva. Šťastný spoločný život aj naďalej Vám prajeme. Vaše deti

Anna, Zuzana, Pavel a Ondrej s rodinami 15 /4694/ 9. 4. 2016

37


Oznamy Mestská správa pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad na základe článku 29 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04 a 36/09) zverejňuje OZNÁMENIE o schválení rozhodnutia, že je potrebný odhad vplyvov a o určovaní rozsahu a obsahu Štúdie o odhade vplyvov na životné prostredie projektu základňovej stanice mobilnej telefónie NS2069_01 NS_Novi_Sad_ Jevrejska Podnik KODAR INŽENJERING, s. s r. o., Belehrad, splnomocnením nositeľa projektu VIP MOBILE, s. s r. o., Nový Belehrad, Ul. omladinskih brigada č. 21, podal tomuto orgánu žiadosť o rozhodovanie o potrebe odhadu vplyvov na životné prostredie projektu základňovej stanice mobilnej telefónie NS2069_01 NS_Novi_Sad_Jevrejska, v Ul. jevrejskej 22, na katastrálnej parcele číslo10169/2, k. o. Nový Sad I, Mesto Nový Sad. Po uskutočnenom postupe Mestská správa pre ochranu životného prostredia dňa 22. marca 2016 schválila rozhodnutie číslo VI-501-60/16, že je potrebný odhad vplyvov na životné prostredie a o určovaní rozsahu a obsahu Štúdie o odhade vplyvov na životné prostredie. S cieľom informovania zainteresovanej verejnosti text rozhodnutia sa zverejňuje v úplnosti: Mestská správa pre ochranu životného prostredia na základe článku 10 odseky 4 a 5 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04 a 36/09), článku 192 odsek 1 Zákona o všeobecnom správnom konaní (Úradné noviny SRJ, č. 33/97 a 31/01 a Úradný vestník RS, č. 30/10) a článkov 11, 34 a 36 Rozhodnutia o mestských správach Mesta Nový Sad (Úradné noviny Mesta Nový Sad, č. 52/08, 55/09, 11/10, 39/10, 60/10 a 69/13), konajúc podľa žiadosti KODAR INŽENJERING, s. s r. o., Belehrad, podanej po splnomocnení nositeľa projektu VIP MOBILE, s. s r. o., Nový Belehrad, Ul. omladinskih brigada č. 21, o rozhodovanie o potrebe odhadu vplyvov na životné prostredie projektu základňovej rozhlasovej stanice mobilnej telefónie NS2069_01 NS_Novi_Sad_Jevrejska, schvaľuje ROZHODNUTIE 1. Určuje sa, že je pre projekt základňovej rozhlasovej stanice mobilnej telefónie NS2069_01 NS_Novi_Sad_ Jevrejska, v Ul. jevrejskej 22, na katastrálnej parcele číslo10169/2, k. o. Nový Sad I, Mesto Nový Sad, nositeľa projektu VIP MOBILE, s. s r. o., Nový Belehrad, Ul. omladinskih brigada č. 21 (v ďalšom texte: nositeľ projektu), potrebný odhad vplyvov na životné prostredie. 2. Stanovuje sa, aby nositeľ projektu Štúdiu o odhade vplyvov na životné prostredie projektu základňovej rozhlasovej stanice mobilnej telefónie NS2069_01 NS_Novi_Sad_Jevrejska, v Ul. jevrejskej 22, na katastrálnej parcele číslo10169/2, k. o. Nový Sad I, Mesto Nový Sad, v zmysle rozsahu a obsahu vypracoval v súlade s článkom 17 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie a Pravidlami o obsahu Štúdie o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, číslo 69/05). ZDÔVODNENIE Podnik KODAR INŽENJERING, s. s r. o., Belehrad, splnomocnením nositeľa projektu VIP MOBILE, s. s r. o., Nový Belehrad, Ul. omladinskih brigada č. 21, podal tomuto orgánu riadnu žiadosť o rozhodovanie o potrebe odhadu vplyvov na životné prostredie projektu základňovej rozhlasovej stanice mobilnej telefónie NS2069_01 NS_ Novi_Sad_Jevrejska, v Ul. jevrejskej 22, na katastrálnej parcele číslo10169/2, k. o. Nový Sad I, Mesto Nový Sad. Projektom je plánovaná rekonštrukcia jestvujúcej základňovej stanice, a to tak, že bude postavená trojúseková anténová sústava pre rozsahy GSM 1800, UMTS a LTE. Po jedna anténa typu K742236 po úseku sa použije na krytie jestvujúceho rozsahu DCS 1800 a novo plánovaného rozsahu LTE. Po jedna anténa po úseku typu K742215 sa použije na krytie rozsahu UMTS. Plánované azimuty antén vynášajú 10 °, 130 ° a 260 °, respektíve po úsekoch a pre všetky sústavy. Konfigurácia vysielača základňovej stanice pre sústavu GSM 1800 je 2 + 2 + 2, pre sústavu UMTS je 3 + 3 + 3 a pre sústavu LTE 1 + 1 + 1.

V súlade so Zákonom o odhade vplyvov na životné prostredie s podanou žiadosťou je verejnosť oboznámená prostredníctvom oznamovania v prostriedkoch verejného informovania, MS Žitni trg a MS Prvej vojvodinskej brigády. V lehote stanovenej zákonom neboli doručené mienky zainteresovaných orgánov, organizácií a verejnosti. Nositeľ projektu priložil Zmluvu o prenájme uzavretú medzi Miroslavom P. Maglovským z Nového Sadu, Ul. jevrejská číslo 22, a Vip Mobile, s. s r. o., a Informáciu o lokalite číslo V-353-1233/15 zo 4. decembra 2015, vydanú zo strany Mestskej správy pre urbanizmus a bývanie Mesta Nový Sad. S uvedenou žiadosťou nositeľ projektu priložil Odborné zhodnotenie zaťaženia životného prostredia v lokálnej zóne základňovej stanice mobilnej telefónie NS2069_01 NS_Novi_Sad_Jevrejska, číslo: EM-2015395/SO z 20. januára 2016, ktoré vypracovalo akreditované Laboratórium W-LINE v Belehrade. Základňová stanica mobilnej telefónie NS2069_01 NS_Novi_Sad_Jevrejska, má celkovú efektívnu vyžiarenú silu väčšiu ako 250 W na všetkých úsekoch a na všetkých sústavách. Po rozoberaní žiadosti nositeľa projektu a údajov o predmetovej lokalite, charakteristikách a odhade možných vplyvov uvedeného projektu na životné prostredie a berúc do ohľadu, že predmetová základná rozhlasová stanica má efektívnu vyžiarenú silu väčšiu ako 250 W a môže mať významný vplyv na životné prostredie – bod 12 podbod 13 Telekomunikačné objekty mobilnej telefónie (základné rozhlasové stanice), Listiny II Vyhlášky o určovaní Listiny projektov, pre ktoré je odhad vplyvov záväzný, a Listiny projektov, pre ktoré sa odhad vplyvov na životné prostredie môže žiadať (Úradný vestník RS, číslo 114/08), tento orgán je v súlade s článkom 10 odsek 4 Zákona o odhade vplyvov a rozhodol, že je potrebný odhad vplyvov. Článkom 10 odsek 5 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie predpísané je, že rozhodnutím, ktorým sa určuje, že je potrebný odhad vplyvov projektu na životné prostredie, splnomocnený orgán môže určiť aj rozsah, aj obsah Štúdie o odhade vplyvov, čo je v tomto prípade aj vykonané. Okrem rozoberania intenzity vplyvov (vyjadrenej efektívnou vyžiarenou silou spotrebičov) splnomocnený orgán v konkrétnom prípade rozobral aj trvanie vplyvov a určil, že základná stanica predstavuje kontinuálny prameň žiarenia. Uplatňujúc princípy prevencie a opatrenia (článok 9 odsek 1 podbod 2 Zákona o ochrane životného prostredia, Úradný vestník RS, č. 135/04, 36/09, 36/09 – iný zákon, 72/09 – iný zákon a 43/11 rozhodnutie US), ktorým sa žiada, aby každá aktivita bola plánovaná a realizovaná spôsobom, že medziiným predstavuje najmenšie riziko po ľudské zdravie, štúdiou treba dokázať, že pre predmetový projekt bude uplatnená najlepšia dostupná technológia, technika a výstroj. Berúc do ohľadu vopred spomenuté a predovšetkým špecifickosť lokality (husto osídlená obytná štvrť), nevyhnutné je vypracovať dokument, ktorým sa analyzuje a hodnotí kvalita činiteľov životného prostredia na určenom priestore, vzájomný vplyv jestvujúcich a plánovaných aktivít a určujú podmienky a opatrenia na znemožnenie, zmenšenie a odstraňovanie škodlivých vplyvov na životné prostredie, ako i opatrenia v prípade nehôd, zabezpečiť sledovanie vplyvov prameňa vyžarovania, a to sa výlučne môže zabezpečiť Štúdiou o odhade vplyvov na životné prostredie, ktorú by mal vypracovať multidisciplinárny odborný tím. Na základe uvedeného rozhodnuté je ako v dispozícii. Poučenie o opravnom prostriedku: Proti tomuto rozhodnutiu nositeľ projektu môže podať sťažnosť Pokrajinskému sekretariátu pre urbanizmus, stavebníctvo a ochranu životného prostredia v lehote 15 dní odo dňa prijatia rozhodnutia prostredníctvom tohto orgánu. Zainteresovaná verejnosť môže podať sťažnosť proti tomuto rozhodnutiu v lehote 15 dní odo dňa jeho zverejnenia v prostriedkoch verejného informovania, prostredníctvom tohto orgánu.

Mestská správa pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad na základe článku 29 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04 a 36/09) zverejňuje OZNÁMENIE o schválení rozhodnutia, že je potrebný odhad vplyvov a o určovaní rozsahu a obsahu Štúdie o odhade vplyvov na životné prostredie projektu základňovej stanice mobilnej telefónie NS2061_01 NS_Novi_Sad_ Rotkvarija Podnik KODAR INŽENJERING, s. s r. o., Belehrad, splnomocnením nositeľa projektu VIP MOBILE, s. s r. o., Nový Belehrad, Ul. omladinskih brigada č. 21, podal tomuto orgánu žiadosť o rozhodovanie o potrebe odhadu vplyvov na životné prostredie projektu základňovej stanice mobilnej telefónie NS2061_01 NS_Novi_Sad_ Rotkvarija, Námestie Marije Trandafil č. 7, na katastrálnej parcele číslo 9686/2, k. o. Nový Sad I, Mesto Nový Sad. Po uskutočnenom postupe Mestská správa pre ochranu životného prostredia dňa 28. marca 2016 schválila rozhodnutie číslo VI-501-98/16, že je potrebný odhad vplyvov na životné prostredie a o určovaní rozsahu a obsahu Štúdie o odhade vplyvov na životné prostredie. S cieľom informovania zainteresovanej verejnosti text rozhodnutia sa zverejňuje v úplnosti: Mestská správa pre ochranu životného prostredia na základe článku 10 odseky 4 a 5 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04 a 36/09), článku 192 odsek 1 Zákona o všeobecnom správnom konaní (Úradné noviny SRJ, č. 33/97 a 31/01 a Úradný vestník RS, č. 30/10) a článkov 11, 34 a 36 Rozhodnutia o mestských správach Mesta Nový Sad (Úradné noviny Mesta Nový Sad, č. 52/08, 55/09, 11/10, 39/10, 60/10 a 69/13), konajúc podľa žiadosti KODAR INŽENJERING, s. s r. o., Belehrad, podanej po splnomocnení nositeľa projektu VIP MOBILE, s. s r. o., Nový Belehrad, Ul. omladinskih brigada č. 21, o rozhodovanie o potrebe odhadu vplyvov na životné prostredie projektu základňovej rozhlasovej stanice mobilnej telefónie NS2061_01 NS_Novi_Sad_Rotkvarija, schvaľuje ROZHODNUTIE 1. Určuje sa, že je pre projekt základňovej rozhlasovej stanice mobilnej telefónie NS2061_01 NS_Novi_ Sad_Rotkvarija, Námestie Marije Trandafil č. 7, na katastrálnej parcele číslo 9686/2, k. o. Nový Sad I, Mesto Nový Sad, nositeľa projektu VIP MOBILE, s. s r. o., Nový Belehrad, Ul. omladinskih brigada č. 21 (v ďalšom texte: nositeľ projektu), potrebný odhad vplyvov na životné prostredie. 2. Stanovuje sa, aby nositeľ projektu Štúdiu o odhade vplyvov na životné prostredie projektu základňovej rozhlasovej stanice mobilnej telefónie NS2061_01 NS_Novi_Sad_Rotkvarija, Námestie Marije Trandafil č. 7, na katastrálnej parcele číslo 9686/2, k. o. Nový Sad I, Mesto Nový Sad, v zmysle rozsahu a obsahu vypracoval v súlade s článkom 17 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie a Pravidlami o obsahu Štúdie o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, číslo 69/05).

kladňovej stanice pre sústavu GSM 1800 je 2 + 2 + 2, pre sústavu UMTS je 3 + 3 + 3 a pre sústavu LTE 1 + 1 + 1. V súlade so Zákonom o odhade vplyvov na životné prostredie s podanou žiadosťou je verejnosť oboznámená prostredníctvom oznamovania v prostriedkoch verejného informovania, MS Žitni trg a MS Stari grad. V lehote stanovenej zákonom neboli doručené mienky zainteresovaných orgánov, organizácií a verejnosti. Nositeľ projektu priložil Zmluvu o prenájme uzavretú medzi Bačka Investment z Nového Sadu, Námestie Marije Trandafil 7, a Vip Mobile, s. s r. o., a Informáciu o lokalite číslo V-353-1276/15 zo 14. decembra 2015, vydanú zo strany Mestskej správy pre urbanizmus a bývanie Mesta Nový Sad. S uvedenou žiadosťou nositeľ projektu priložil Odborné zhodnotenie zaťaženia životného prostredia v lokálnej zóne základňovej stanice mobilnej telefónie NS2061_01 NS_Novi_Sad_Rotkvarija, číslo: EM-2015-390/ SO z 20. januára 2016, ktoré vypracovalo akreditované Laboratórium W-LINE v Belehrade. Základňová stanica mobilnej telefónie NS2061_01 NS_Novi_Sad_Rotkvarija, má celkovú efektívnu vyžiarenú silu väčšiu ako 250 W na všetkých úsekoch a na všetkých sústavách. Po rozoberaní žiadosti nositeľa projektu a údajov o predmetovej lokalite, charakteristikách a odhade možných vplyvov uvedeného projektu na životné prostredie a berúc do ohľadu, že predmetová základná rozhlasová stanica má efektívnu vyžiarenú silu väčšiu ako 250 W a môže mať významný vplyv na životné prostredie – bod 12 podbod 13 Telekomunikačné objekty mobilnej telefónie (základné rozhlasové stanice), Listiny II Vyhlášky o určovaní Listiny projektov, pre ktoré je odhad vplyvov záväzný, a Listiny projektov, pre ktoré sa odhad vplyvov na životné prostredie môže žiadať (Úradný vestník RS, číslo 114/08), tento orgán je v súlade s článkom 10 odsek 4 Zákona o odhade vplyvov a rozhodol, že je potrebný odhad vplyvov. Článkom 10 odsek 5 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie predpísané je, že rozhodnutím, ktorým sa určuje, že je potrebný odhad vplyvov projektu na životné prostredie, splnomocnený orgán môže určiť aj rozsah, aj obsah Štúdie o odhade vplyvov, čo je v tomto prípade aj vykonané. Okrem rozoberania intenzity vplyvov (vyjadrenej efektívnou vyžiarenou silou spotrebičov) splnomocnený orgán v konkrétnom prípade rozobral aj trvanie vplyvov a určil, že základná stanica predstavuje kontinuálny prameň žiarenia. Uplatňujúc princípy prevencie a opatrenia (článok 9 odsek 1 podbod 2 Zákona o ochrane životného prostredia, Úradný vestník RS, č. 135/04, 36/09, 36/09 – iný zákon, 72/09 – iný zákon a 43/11 – Rozhodnutie US), ktorým sa žiada, aby každá aktivita bola plánovaná a realizovaná spôsobom, že medziiným predstavuje najmenšie riziko po ľudské zdravie, štúdiou treba dokázať, že pre predmetový projekt bude uplatnená najlepšia dostupná technológia, technika a výstroj. Berúc do ohľadu vopred spomenuté a predovšetkým špecifickosť lokality (husto osídlená obytná štvrť), nevyhnutné je vypracovať dokument, ktorým sa analyzuje a hodnotí kvalita činiteľov životného prostredia na určenom priestore, vzájomný vplyv jestvujúcich a plánovaných aktivít a určujú podmienky a opatrenia na znemožnenie, zmenšenie a odstraňovanie škodlivých vplyvov na životné prostredie, ako i opatrenia v prípade nehôd, zabezpečiť sledovanie vplyvov prameňa vyžarovania, a to sa výlučne môže zabezpečiť Štúdiou o odhade vplyvov na životné prostredie, ktorú by mal vypracovať multidisciplinárny odborný tím. Na základe uvedeného rozhodnuté je ako v dispozícii. Poučenie o opravnom prostriedku: Proti tomuto rozhodnutiu nositeľ projektu môže podať sťažnosť Pokrajinskému sekretariátu pre urbanizmus, stavebníctvo a ochranu životného prostredia v lehote 15 dní odo dňa prijatia rozhodnutia prostredníctvom tohto orgánu. Zainteresovaná verejnosť môže podať sťažnosť proti tomuto rozhodnutiu v lehote 15 dní odo dňa jeho zverejnenia v prostriedkoch verejného informovania, prostredníctvom tohto orgánu.

ZDÔVODNENIE Podnik KODAR INŽENJERING, s. s r. o., Belehrad, splnomocnením nositeľa projektu VIP MOBILE, s. s r. o., Nový Belehrad, Ul. omladinskih brigada č. 21, podal tomuto orgánu riadnu žiadosť o rozhodovanie o potrebe odhadu vplyvov na životné prostredie projektu základňovej rozhlasovej stanice mobilnej telefónie NS2061_01 NS_Novi_Sad_Rotkvarija, Námestie Marije Trandafil č. 7, na katastrálnej parcele číslo 9686/2, k. o. Nový Sad I, Mesto Nový Sad. Projektom je plánovaná rekonštrukcia jestvujúcej základňovej stanice, a to tak, že bude postavená trojúseková anténová sústava pre rozsahy GSM 1800, UMTS a LTE. Po jedna anténa typu K742236 použije sa na krytie rozsahov GSM 1800 a LTE. Po jedna anténa typu K742215 použije sa na krytie rozsahu UMTS. Plánované azimuty antén vynášajú 20 °, 140 ° a 240 °, respektíve po úsekoch pre všetky sústavy. Konfigurácia vysielača zá-

38

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

• OZNAMY •


Mestská správa pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad na základe článku 29 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04 a 36/09) zverejňuje OZNÁMENIE o schválení rozhodnutia, že nie je potrebný odhad vplyvov na životné prostredie projektu základňovej stanice mobilnej telefónie Popovica Podnik Telenor Common Operation, pobočka Belehrad – Nový Belehrad, po splnomocnení nositeľa projektu Telenor, s. s r. o., Omladinskih brigada 90, Nový Belehrad, podal tomuto orgánu žiadosť o rozhodovanie o potrebe odhadu vplyvov na životné prostredie projektu základňovej stanice mobilnej telefónie Popovica, Ul. gornja provalija č. 200, v Sriemskej Kamenici, na katastrálnej parcele číslo 2166, k. o. Sriemska Kamenica, Mesto Nový Sad. Po uskutočnenom postupe Mestská správa pre ochranu životného prostredia dňa 21. marca 2016 schválila rozhodnutie číslo VI-501-95/16, že odhad vplyvov na životné prostredie nie je potrebný. S cieľom informovania zainteresovanej verejnosti text rozhodnutia sa zverejňuje v úplnosti: Mestská správa pre ochranu životného prostredia na základe článku 10 odseky 4 a 6 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04 a 36/09), článku 192 odsek 1 Zákona o všeobecnom správnom konaní (Úradné noviny SRJ, č. 33/97 a 31/01 a Úradný vestník RS, č. 30/10) a článkov 11, 34 a 36 Rozhodnutia o mestských správach Mesta Nový Sad (Úradné noviny Mesta Nový Sad, č. 52/08, 55/09, 11/10, 39/10, 60/10 a 69/13), konajúc podľa žiadosti podniku Telenor Common Operation, pobočka Belehrad – Nový Belehrad, po splnomocnení nositeľa projektu Telenor, s. s r. o., Omladinskih brigada 90, Nový Belehrad, o rozhodovanie o potrebe odhadu vplyvov na životné prostredie projektu základňovej stanice mobilnej telefónie Popovica, schvaľuje ROZHODNUTIE 1. Určuje sa, že pre projekt základňovej stanice mobilnej telefónie Popovica, Ul. gornja provalija č. 200, v Sriemskej Kamenici, na katastrálnej parcele číslo 2166, k. o. Sriemska Kamenica, Mesto Nový Sad, nositeľa projektu TELENOR, s. s r. o., Nový Belehrad, Omladinskih brigada 90, odhad vplyvov na životné prostredie nie je potrebný. 2. Nositeľ projektu sa zaväzuje, že zabezpečí prvé výskumy úrovne elektromagnetického poľa a zabezpečí periodické výskumy prameňa neionizujúceho žiarenia na lokalite základňovej stanice mobilnej telefónie Popovica, v súlade so Zákonom o ochrane pred neionizujúcim žiarením (Úradný vestník RS, č. 36/09) a platnými predpismi, ktoré upravujú túto oblasť, a údaje získané monitoringom doručí Agentúre pre ochranu životného prostredia, Mestskej správe pre inšpekčné práce Mesta Nový Sad – Oblasť inšpekcie pre ochranu životného prostredia a Mestskej správe pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad. ZDÔVODNENIE Podnik Telenor Common Operation, pobočka Belehrad – Nový Belehrad, po splnomocnení nositeľa projektu Telenor, s. s r. o., Omladinskih brigada 90, Nový Belehrad, podal tomuto orgá-

Mestská správa pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad na základe článku 29 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04 a 36/09) zverejňuje OZNÁMENIE o schválení rozhodnutia, že je potrebný odhad vplyvov a o určovaní rozsahu a obsahu Štúdie o odhade vplyvov na životné prostredie projektu základňovej stanice mobilnej telefónie NSU227 NS-JOVANA POPOVIĆA (UMTS) Nositeľ projektu Telekom Srbija, a. s., Takovská 2, Belehrad, podal tomuto orgánu žiadosť o rozhodovanie o potrebe odhadu vplyvov na životné prostredie projektu základňovej stanice mobilnej telefónie NSU227 NS-JOVANA POPOVIĆA (UMTS), Ul. Jovana Popovića č. 1, v Novom Sade, na katastrálnej parcele číslo 2564, k. o. Nový Sad II, Mesto Nový Sad. Po uskutočnenom postupe Mestská správa pre ochranu životného prostredia dňa 21. marca 2016 schválila rozhodnutie číslo VI-501-111/16, že je potrebný odhad vplyvov na životné prostredie a o určovaní rozsahu a obsahu Štúdie o odhade vplyvov na životné prostredie. S cieľom informovania zainteresovanej verejnosti text rozhodnutia sa zverejňuje v úplnosti: Mestská správa pre ochranu životného prostredia na základe článku 10 odseky 4 a 5 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04 a 36/09), článku 192 odsek 1 Zákona o všeobecnom správnom konaní (Úradné noviny SRJ, č. 33/97 a 31/01 a Úradný vestník RS, č. 30/10) a článkov 11, 34 a 36 Rozhodnutia o mestských správach Mesta Nový Sad (Úradné noviny Mesta Nový Sad, č. 52/08, 55/09, 11/10, 39/10, 60/10 a 69/13), konajúc podľa žiadosti nositeľa projektu Telekom Srbija, a. s., Takovská 2, Belehrad, o rozhodovanie o potrebe odhadu vplyvov na životné prostredie projektu základňovej stanice mobilnej telefónie NSU227 NS-JOVANA POPOVIĆA (UMTS), schvaľuje ROZHODNUTIE 1. Určuje sa, že pre projekt základňovej stanice mobilnej telefónie NSU227 NS-JOVANA POPOVIĆA (UMTS), v Ul. Jovana Popovića č. 1, v Novom Sade, na katastrálnej parcele číslo 2564, k. o. Nový Sad II, Mesto Nový Sad, nositeľa projektu Telekom Srbija, a. s., Takovská 2, Belehrad (v ďalšom texte: nositeľ projektu), potrebný je odhad vplyvov na životné prostredie. 2. Stanovuje sa, aby nositeľ projektu Štúdiu o odhade vplyvov na životné prostredie projektu základňovej stanice mobilnej telefónie NSU227 NS-JOVANA POPOVIĆA (UMTS), v Ul. Jovana Popovića č. 1, v Novom Sade, na katastrálnej parcele číslo 2564, k. o. Nový Sad II, Mesto Nový Sad, v zmysle rozsahu a obsahu vypracoval v súlade s článkom 17 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie a Pravidlami o obsahu Štúdie o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, číslo 69/05). ZDÔVODNENIE Nositeľ projektu Telekom Srbija, a. s., Takovská 2, Belehrad, podal tomuto orgánu riadnu žiadosť o rozhodovanie o potrebe odhadu vplyvov na životné prostredie projektu základňovej stanice mobilnej telefónie NSU227 NS-JOVANA POPOVIĆA (UMTS), Ul. Jovana Popovića č. 1, v Novom Sade, na katastrálnej parcele číslo 2564, k. o. Nový Sad II, Mesto Nový Sad. Projektom je plánované postavenie trojúsekovej anténovej sústavy pre UMTS rozsah, ktorý bude pozostávať zo súhrnne troch panelových antén, výrobcu Kathrein K80010505 pre UMTS (jedna po úseku). Antény budú usmernené s azimutmi 10 ° (úsek 1), 120 ° (úsek 2) a 245 ° (úsek 3). Plánovaná konfigurácia vysielača základňovej stanice pre sústavu UMTS je 3 + 3 + 3. V súlade so Zákonom o odhade vplyvov na životné prostredie s podanou žiadosťou je verejnosť oboznámená prostredníctvom oznamovania v prostriedkoch verejného informovania, MS Bratstvo – Telep a MS Nikolu Teslu – Telep.

• OZNAMY •

nu žiadosť o rozhodovanie o potrebe odhadu vplyvov na životné prostredie projektu základňovej stanice mobilnej telefónie – Popovica, Ul. gornja provalija č. 200, v Sriemskej Kamenici, na katastrálnej parcele číslo 2166, k. o. Sriemska Kamenica, Mesto Nový Sad. Projektom sa predpokladá postavenie trojúsekovej anténovej sústavy, a to: pre prvý úsek jedna anténa typu K80010456v02 pre sústavy GSM 900 a LTE, pre druhý úsek jedna anténa typu ADU451602 pre sústavy GSM 900, LTE a UMTS a pre tretí úsek jedna anténa typu ADU451902 pre sústavy GSM 1800 a UMTS. Azimuty antén sú 80 ° (úsek 1), 150 ° (úsek 2) a 300 ° (úsek 3). Konfigurácia vysielača základňovej stanice pre sústavu GSM 900 je 2 + 2 + 0, pre sústavu GSM 1800 je 0 + 0 + 3, pre sústavu UMTS je 0 + 2 + 2 a pre sústavu LTE je 1 + 1 + 0. V súlade so Zákonom o odhade vplyvov na životné prostredie s podanou žiadosťou je verejnosť oboznámená prostredníctvom oznamovania v prostriedkoch verejného informovania a MS Sriemska Kamenica. V lehote stanovenej zákonom neboli doručené mienky zainteresovaných orgánov, organizácií a verejnosti. Nahliadnutím do dokumentácie doručenej so žiadosťou, po uskutočnenom postupe rozoberania žiadosti, tento orgán určil, že sa predmetný projekt nachádza pod bodom 12 podbod 13 – Telekomunikačné objekty mobilnej telefónie (základnej rozhlasovej stanice), Listiny II Vyhlášky o určovaní Listiny projektov, pre ktoré je odhad vplyvov záväzný, a Listiny projektov, pre ktoré sa odhad vplyvov na životné prostredie môže žiadať (Úradný vestník RS, číslo 114/08). S uvedenou žiadosťou podávateľ žiadosti priložil Zmluvu o prenájme uzavretú medzi Mirjanou Šljivanac z Temerínu, Ul. Gavrila Principa číslo 32, a TELENOR, s. s r. o., Nový Belehrad, Omladinskih brigada 90, Informáciu o lokalite pre parcelu číslo 2166, k. o. Sriemska Kamenica, číslo: V-353-1437/15 z 29. 1. 2016 vydanú zo strany Mestskej správy pre urbanizmus a bývanie Mesta Nový Sad a Odborné zhodnotenie zaťaženia životného prostredia v lokálnej zóne základnej stanice mobilnej telefónie Popovica, číslo správy: 2512/15-50 IT, ktoré vypracovalo akreditované Laboratórium Inštitútu Vatrogas z Nového Sadu. Odborným zhodnotením zaťaženia životného prostredia v lokálnej zóne základňovej stanice mobilnej telefónie Popovica je dokázané, že ten zdroj svojou prácou neprekročí predpísané hraničné hodnoty. Ak nositeľ projektu postúpi v súlade s podmienkami určenými bodom 2 dispozície tohto rozhodnutia a ak sa dodržia všetky plánované opatrenia a podmienky ochrany životného prostredia predpokladané kapitolou 7.5 Odborné zhodnotenie zaťaženia životného prostredia, práca základnej stanice mobilnej telefónie životné prostredie významnejšie neohrozí, resp. úroveň elektromagnetického žiarenia bude v hraniciach dovoleného. Na základe uvedeného rozhodnuté je ako v dispozícii. Poučenie o opravnom prostriedku: Proti tomuto rozhodnutiu sa môže podať sťažnosť Pokrajinskému sekretariátu pre urbanizmus, stavebníctvo a ochranu životného prostredia v lehote 15 dní odo dňa prijatia rozhodnutia prostredníctvom tohto orgánu. Zainteresovaná verejnosť môže podať sťažnosť proti tomuto rozhodnutiu v lehote 15 dní odo dňa jeho zverejnenia v prostriedkoch verejného informovania, prostredníctvom tohto orgánu.

V lehote stanovenej zákonom neboli doručené mienky zainteresovaných orgánov, organizácií a verejnosti. Nositeľ projektu doručil Zmluvu o prenájme uzavretú medzi Katicou Kostić, Sašom Kostićom, Snežanou Buljugić, Tamarou Buljugić a Marijou Buljugić, všetci z Nového Sadu, Jovana Popovića 1, a Podnikom pre telekomunikácie Telekom Srbija, a. s., ako aj Informáciu o lokalite pre parcelu číslo 2564, k. o. Nový Sad II, vydanú zo strany Mestskej správy pre urbanizmus a bývanie Mesta Nový Sad, číslo: V-353-1196/15 z 15. decembra 2015. S uvedenou žiadosťou nositeľ projektu priložil Odborné zhodnotenie zaťaženia životného prostredia v lokálnej zóne základňovej stanice mobilnej telefónie NSU227 NS-JOVANA POPOVIĆA (UMTS), číslo správy: 2501/16-270MT, ktoré vypracovalo akreditované Laboratórium Inštitútu Vatrogas z Nového Sadu. Základňová stanica mobilnej telefónie NSU227 NS-JOVANA POPOVIĆA (UMTS), má celkovú efektívnu vyžiarenú silu väčšiu ako 250 W pre všetky tri úseky pre UMTS rozsah. Po rozoberaní žiadosti nositeľa projektu a údajov o predmetovej lokalite, charakteristikách a odhade možných vplyvov uvedeného projektu na životné prostredie a berúc do ohľadu, že predmetová základňová rozhlasová stanica má efektívnu vyžiarenú silu väčšiu ako 250 W a môže mať významný vplyv na životné prostredie – bod 12 podbod 13 Telekomunikačné objekty mobilnej telefónie (základné rozhlasové stanice), Listiny II Vyhlášky o určovaní Listiny projektov, pre ktoré je odhad vplyvov záväzný, a Listiny projektov, pre ktoré sa odhad vplyvov na životné prostredie môže žiadať (Úradný vestník RS, číslo 114/08), tento orgán v súlade s článkom 10 odsek 4 Zákona o odhade vplyvov rozhodol, že je potrebný odhad vplyvov. Článkom 10 odsek 5 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie predpísané je, že rozhodnutím, ktorým sa určuje, že je potrebný odhad vplyvov projektu na životné prostredie, splnomocnený orgán môže určiť aj rozsah, aj obsah Štúdie o odhade vplyvov, čo je v tomto prípade aj vykonané. Okrem rozoberania intenzity vplyvov (vyjadrenej efektívnou vyžiarenou silou spotrebičov) splnomocnený orgán v konkrétnom prípade rozobral aj trvanie vplyvov – základňová stanica predstavuje kontinuálny prameň žiarenia. Uplatňujúc princípy prevencie a opatrenia (článok 9 odsek 1 podbod 2 Zákona o ochrane životného prostredia, Úradný vestník RS, č. 135/04, 36/09, 36/09 – iný zákon, 72/09 – iný zákon a 43/11 – Rozhodnutie US), ktorým sa žiada, aby každá aktivita bola plánovaná a realizovaná spôsobom, že medziiným predstavuje najmenšie riziko po ľudské zdravie, štúdiou treba dokázať, že pre predmetový projekt bude uplatnená najlepšia dostupná technológia, technika a výstroj. Berúc do ohľadu vopred spomenuté a predovšetkým špecifickosť lokality (husto osídlená obytná štvrť), nevyhnutné je vypracovať dokument, ktorým sa analyzuje a hodnotí kvalita činiteľov životného prostredia na určenom priestore, vzájomný vplyv jestvujúcich a plánovaných aktivít a určujú podmienky a opatrenia na znemožnenie, zmenšenie a odstraňovanie škodlivých vplyvov na životné prostredie, ako i opatrenia v prípade nehôd, zabezpečiť sledovanie vplyvov prameňa vyžarovania, a to sa výlučne môže zabezpečiť Štúdiou o odhade vplyvov na životné prostredie, ktorú by mal vypracovať multidisciplinárny odborný tím. Na základe uvedeného rozhodnuté je ako v dispozícii. Poučenie o opravnom prostriedku: Proti tomuto rozhodnutiu nositeľ projektu môže podať sťažnosť Pokrajinskému sekretariátu pre urbanizmus, stavebníctvo a ochranu životného prostredia v lehote 15 dní odo dňa prijatia rozhodnutia prostredníctvom tohto orgánu. Zainteresovaná verejnosť môže podať sťažnosť proti tomuto rozhodnutiu v lehote 15 dní odo dňa jeho zverejnenia v prostriedkoch verejného informovania, prostredníctvom tohto orgánu.

15 /4694/ 9. 4. 2016

39


Oznamy Vlaha v stenách? Izolovanie vlhkých objektov strojmi. 33 rokov skúsenosti v izolovaní vlhkých domov, kostolov a iných objektov hrúbky stien do 10 m. Záruka na vykonané práce. Radšej vysušovať – ako búrať! Hydroizolácia Živanović telefóny: 063440470 a 0631024114 hizivanovic@gmail.com www.hiz.co.rs

SMUTNÁ ROZLÚČKA

BOĽAVÁ ROZLÚČKA

s našou milovanou tetou VYROBNY PROGRAM: – KOTLY NA PEVNE PALIVO, BIOMASU A PELETY – HORAKY NA PELETY – NEREZOVE KOMINY – AKUMULACNE NADRŽE

z Kysáča

Nositelia zlatých medailí za kvalitu na Novosadskom veľtrhu

KOVAČICA Štúrova 69 tel./fax: 013/662-183 mob. 063/282-097 www.uniko.rs

SMUTNÁ ROZLÚČKA

s našou mamou, ktorá usnula 29. marca 2016

JÁN DOBRÍK

ZUZANOU DANKOVOU

8. 5. 1941 – 21. 2. 2016 z Báčskeho Petrovca

Spomienku na Teba si zachováme. Rybárky: Hrubíková, Lomenová a Bažaľová s rodinami

1942 – 2016 z Begeča

S ňou sa lúčia a spomienku na ňu si zachovajú syn Vladimír, nevesta Jelena a vnúčatá Teodora, Andrej a Mihajlo

Mestská správa pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad na základe článku 29 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04 a 36/09) zverejňuje OZNÁMENIE o schválení rozhodnutia, že je potrebný odhad vplyvov a o určovaní rozsahu a obsahu Štúdie o odhade vplyvov na životné prostredie projektu základňovej rozhlasovej stanice mobilnej telefónie NS2073_01 NS_Novi_ Sad_Novosadski_sajam Podnik KODAR INŽENJERING, s. s r. o., Belehrad, splnomocnením nositeľa projektu VIP MOBILE, s. s r. o., Nový Belehrad, Ul. omladinskih brigada č. 21, podal tomuto orgánu žiadosť o rozhodovanie o potrebe odhadu vplyvov na životné prostredie projektu základňovej rozhlasovej stanice mobilnej telefónie NS2073_01 NS_Novi_ Sad_Novosadski_sajam, Ul. hajduk Veljkova 11, na katastrálnej parcele číslo 7540/1, k. o. Nový Sad I, Mesto Nový Sad. Po uskutočnenom postupe Mestská správa pre ochranu životného prostredia dňa 25. marca 2016 schválila rozhodnutie číslo VI-501-68/16, že je potrebný odhad vplyvov na životné prostredie a o určovaní rozsahu a obsahu Štúdie o odhade vplyvov na životné prostredie. S cieľom informovania zainteresovanej verejnosti text rozhodnutia sa zverejňuje v úplnosti: Mestská správa pre ochranu životného prostredia na základe článku 10 odseky 4 a 5 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04 a 36/09), článku 192 odsek 1 Zákona o všeobecnom správnom konaní (Úradné noviny SRJ, č. 33/97 a 31/01 a Úradný vestník RS, č. 30/10) a článkov 11, 34 a 36 Rozhodnutia o mestských správach Mesta Nový Sad (Úradné noviny Mesta Nový Sad, č. 52/08, 55/09, 11/10, 39/10, 60/10 a 69/13), konajúc podľa žiadosti KODAR INŽENJERING, s. s r. o., Belehrad, podanej po splnomocnení nositeľa projektu VIP MOBILE, s. s r. o., Nový Belehrad, Ul. omladinskih brigada č. 21, o rozhodovanie o potrebe odhadu vplyvov na životné prostredie projektu základňovej rozhlasovej stanice mobilnej telefónie NS2073_01 NS_Novi_ Sad_Novosadski_sajam, schvaľuje ROZHODNUTIE 1. Určuje sa, že je pre projekt základňovej rozhlasovej stanice mobilnej telefónie NS2073_01 NS_Novi_ Sad_Novosadski_sajam, Ul. hajduk Veljkova 11, na katastrálnej parcele číslo 7540/1, k. o. Nový Sad I, Mesto Nový Sad, nositeľa projektu VIP MOBILE, s. s r. o., Nový Belehrad, Ul. omladinskih brigada č. 21 (v ďalšom texte: nositeľ projektu), potrebný odhad vplyvov na životné prostredie. 2. Stanovuje sa, aby nositeľ projektu Štúdiu o odhade vplyvov na životné prostredie projektu základňovej rozhlasovej stanice mobilnej telefónie NS2073_01 NS_Novi_ Sad_Novosadski_sajam, Ul. hajduk Veljkova 11, na katastrálnej parcele číslo7540/1, k. o. Nový Sad I, Mesto Nový Sad, v zmysle rozsahu a obsahu vypracoval v súlade s článkom 17 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie a Pravidlami o obsahu Štúdie o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, číslo 69/05). ZDÔVODNENIE Podnik KODAR INŽENJERING, s. s r. o., Belehrad, splnomocnením nositeľa projektu VIP MOBILE, s. s r. o., Nový Belehrad, Ul. omladinskih brigada č. 21, podal tomuto orgánu riadnu žiadosť o rozhodovanie o potrebe odhadu vplyvov na životné prostredie projektu základňovej rozhlasovej stanice mobilnej telefónie NS2073_01 NS_Novi_ Sad_Novosadski_sajam, Ul. hajduk Veljkova 11, na katastrálnej parcele číslo7540/1, k. o. Nový Sad I, Mesto Nový Sad. Projektom je plánovaná rekonštrukcia jestvujúcej základňovej stanice, a to tak, že bude postavená trojúseková anténová sústava pre rozsahy DCS 1800, UMTS a LTE. V každom úseku postavená bude po jedna panelová anténa typu K742236 výrobcu Kathrein na krytie v rozsahoch DCS 1800 a LTE a po jedna anténa typu K742215 výrobcu Kathrein pre rozsah UMTS. Plánované azimuty antén vynášajú 60 °, 190 ° a 300 °, respektíve po úsekoch a pre všetky sústavy. Konfigurácia vysielača základňovej stanice pre sústavu DCS je 2 + 2 + 4, pre UMTS je 3 + 3 + 3 a pre sústavu

40

www.hl.rs

ZUZANOU CHRŤANOVOU

Informačno-politický týždenník

S láskou a úctou sa s Tebou lúčia rodiny Macáková a Teplá

SMUTNÁ ROZLÚČKA s našou susedou – tetou

ZUZANOU CHRŤANOVOU rod. Bažaľovou 1943 – 2016

Tichú a trvalú spomienku si na Teba zachovajú Tvoji susedovci

LTE 1 + 1 + 1. V súlade so Zákonom o odhade vplyvov na životné prostredie s podanou žiadosťou je verejnosť oboznámená prostredníctvom oznamovania v prostriedkoch verejného informovania a MS Detelinara. V lehote stanovenej zákonom neboli doručené mienky zainteresovaných orgánov, organizácií a verejnosti. Nositeľ projektu priložil Zmluvu o prenájme uzavretú medzi AS Novosadski sajam z Nového Sadu, Ul. hajduk Veljkova 11, a Vip Mobile, s. s r. o., Ul. omladinskih brigada č. 21, Belehrad, ako aj Informáciu o lokalite pre parcelu číslo 7540/1, k. o. Nový Sad I, vydanú zo strany Mestskej správy pre urbanizmus a bývanie Mesta Nový Sad, číslo V-353-1234/15 zo 4. decembra 2015. S uvedenou žiadosťou nositeľ projektu priložil Odborné zhodnotenie zaťaženia životného prostredia v lokálnej zóne základňovej stanice mobilnej telefónie NS2073_01 NS_Novi_ Sad_Novosadski_sajam, číslo: EM-2015-399/SO, ktoré vypracovalo akreditované Laboratórium W-LINE v Belehrade. Základňová stanica mobilnej telefónie NS2073_01 NS_Novi_ Sad_Novosadski_sajam má celkovú efektívnu vyžiarenú silu väčšiu ako 250 W na všetkých troch úsekoch pre rozsahy DCS1800, UMTS a LTE. Po rozoberaní žiadosti nositeľa projektu a údajov o predmetovej lokalite, charakteristikách a odhade možných vplyvov uvedeného projektu na životné prostredie a berúc do ohľadu, že predmetová základná rozhlasová stanica má efektívnu vyžiarenú silu väčšiu ako 250 W a môže mať významný vplyv na životné prostredie – bod 12 podbod 13 Telekomunikačné objekty mobilnej telefónie (základné rozhlasové stanice), Listiny II Vyhlášky o určovaní Listiny projektov, pre ktoré je odhad vplyvov záväzný, a Listiny projektov, pre ktoré sa odhad vplyvov na životné prostredie môže žiadať (Úradný vestník RS, číslo 114/08), tento orgán je v súlade s článkom 10 odsek 4 Zákona o odhade vplyvov a rozhodol, že je potrebný odhad vplyvov. Článkom 10 odsek 5 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie predpísané je, že rozhodnutím, ktorým sa určuje, že je potrebný odhad vplyvov projektu na životné prostredie, splnomocnený orgán môže určiť aj rozsah, aj obsah Štúdie o odhade vplyvov, čo je v tomto prípade aj vykonané. Okrem rozoberania intenzity vplyvov (vyjadrenej efektívnou vyžiarenou silou spotrebičov) splnomocnený orgán v konkrétnom prípade rozobral aj trvanie vplyvov a určil, že základňová stanica predstavuje kontinuálny prameň žiarenia. Uplatňujúc princípy prevencie a opatrenia (článok 9 odsek 1 podbod 2 Zákona o ochrane životného prostredia, Úradný vestník RS, č. 135/04, 36/09, 36/09 – iný zákon, 72/09 – iný zákon a 43/11 – Rozhodnutie US), ktorým sa žiada, aby každá aktivita bola plánovaná a realizovaná spôsobom, že medziiným predstavuje najmenšie riziko po ľudské zdravie, štúdiou treba dokázať, že pre predmetový projekt bude uplatnená najlepšia dostupná technológia, technika a výstroj. Berúc do ohľadu vopred spomenuté a predovšetkým špecifickosť lokality (husto osídlená obytná štvrť), nevyhnutné je vypracovať dokument, ktorým sa analyzuje a hodnotí kvalita činiteľov životného prostredia na určenom priestore, vzájomný vplyv jestvujúcich a plánovaných aktivít a určujú podmienky a opatrenia na znemožnenie, zmenšenie a odstraňovanie škodlivých vplyvov na životné prostredie, ako i opatrenia v prípade nehôd, zabezpečiť sledovanie vplyvov prameňa vyžarovania, a to sa výlučne môže zabezpečiť Štúdiou o odhade vplyvov na životné prostredie, ktorú by mal vypracovať multidisciplinárny odborný tím. Na základe uvedeného rozhodnuté je ako v dispozícii. Poučenie o opravnom prostriedku: Proti tomuto rozhodnutiu nositeľ projektu môže podať sťažnosť Pokrajinskému sekretariátu pre urbanizmus, stavebníctvo a ochranu životného prostredia v lehote 15 dní odo dňa prijatia rozhodnutia prostredníctvom tohto orgánu. Zainteresovaná verejnosť môže podať sťažnosť proti tomuto rozhodnutiu v lehote 15 dní odo dňa jeho zverejnenia v prostriedkoch verejného informovania, prostredníctvom tohto orgánu.

• OZNAMY •


Oznamy POSLEDNÁ ROZLÚČKA

SPOMIENKA

s manželkou, mamou a starou mamou

SPOMIENKA

ZUZANOU CHRŤANOVOU rod. Bažaľovou 1943 – 2016

SAMKO KRNÁČ

PAVEL ZÁVIŠ

1923 – 2006 – 2016

17. 10. 1947 – 8. 4. 2015 – 8. 4. 2016 z Báčskeho Petrovca

ZUZANA ZÁVIŠOVÁ

1928 – 2011 – 2016 z Kysáča V srdci zostal žiaľ, v dome je pusto a na Tvojom hrobe večné ticho. V myšlienkach a spomienkach budeš stále s nami. Zarmútený manžel Pavel, syn Miloslav a dcéra Jaroslava s rodinami

Na ťažkú rozlúčku s Vami zabudnúť nemôžeme, ale o to viac si na Vašu lásku a dobrotu, ktorú ste nám venovali, spomíname. S úctou

Spomienku na Teba sme si navždy uchovali v našich srdciach. Manželka Irena a dcéra Kristína

dcéra Zuzana Anušiaková a syn Pavel Záviš s rodinami

SMUTNÁ ROZLÚČKA

SMUTNÁ SPOMIENKA

na našich rodičov a starých rodičov Dňa 1. februára 2016 uplynuli dva roky, čo nás opustila naša mama a stará mama

a 5. apríla 2016 uplynul rok, čo nás opustil náš otec a starý otec

ZUZANA HNILICOVÁ

SAMUEL HNILICA

ZUZANA CHRŤANOVÁ 1943 – 2016 z Kysáča

Ten večný pokoj Ti prajeme a spomienku na Teba si navždy zachováme. Svatkovci Vrškovci s rodinou

1930 – 2015 – 2016 evanj. a. v. farár – senior v. v.

1929 – 2014 – 2016

z Hložian S láskou si na Vás nepretržite spomíname a uchovávame si Vás vo svojich srdciach. Dcéra Anna Turanová s rodinou a dcéra Viera

SMUTNÁ ROZLÚČKA s našou milou

SMUTNÁ SPOMIENKA na báčiho

mamu

Mestská správa pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad na základe článku 20 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04 a 36/09) zverejňuje OZNÁMENIE o verejnom nahliadnutí, verejnej prezentácii a verejnej rozprave o Štúdii o odhade vplyvov projektu na životné prostredie

ZUZANOU CHRŤANOVOU 1943 – 2016

JÁNA MEDVEĎA

1941 – 1996 – 2016 Zuzka, Ty si nezomrela, iba si odišla v ústrety tomu, čomu si verila v tuzemskom živote. Rodina Chrťanová

• OZNAMY •

ANNU MEDVEĎOVÚ

rod. Širkovú 1944 – 2011 – 2016

z Báčskeho Petrovca V smútku, žiali a s úctou si spomína syn Michal Toman

Nositeľ projektu Telekom Srbija, a. s., Takovská 2, Belehrad, podal žiadosť o poskytovanie súhlasu k Štúdii o odhade vplyvov na životné prostredie projektu základnej stanice mobilnej telefónie NS195, NSU195, NSL195-Đorđa Joanovića, Ul. Dr. Đorđa Joanovića č. 7, v Novom Sade, na katastrálnej parcele číslo 5155, k. o. Nový Sad I, Mesto Nový Sad. Údaje a dokumentáciu zo žiadosti nositeľa projektu možno dostať k nahliadnutiu v miestnostiach Mestskej správy pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad, Rumenačka 110, Nový Sad, v pracovné dni od 10.00 do 15.00 h, do 6. mája 2016. V súlade s článkom 6 Pravidiel o postupe verejného nahliadnutia, prezentácii a verejnej rozprave o Štúdii o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 69/05) zainteresované orgány, organizácie a verejnosť počas trvania verejného nahliadnutia môžu podať pripomienky a mienky k Štúdii o odhade vplyvov v písanej forme Mestskej správe pre ochranu životného prostredia. Verejná rozprava a prezentácia sa uskutočnia 9. mája 2016 v miestnostiach Mestskej správy pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad, Rumenačka 110, Nový Sad, o 12.00 h.

15 /4694/ 9. 4. 2016

41


Oznamy SMUTNÁ ROZLÚČKA

s manželom, otcom a starým otcom

SMUTNÁ ROZLÚČKA s bratom

PAVLOM OŽVÁTOM

PAVLOM ČIEFOM

23. 11. 1941 – 31. 3. 2016 z Kysáča

12. 3. 1949 – 25. 3. 2016 z Kysáča

Zostáva nám veľa krásnych spomienok, ktoré si navždy uchováme v našich srdciach. Manželka Zuzana, syn Paľko s manželkou Elenkou, dcéra Jarmila s manželom Jovicom a vnučka Jovana

Bolesťou unavený tíško si zaspal, zanechajúc všetkých, čo si rád mal. Za všetky tie Tvoje trápenia a bolesti nech Ti dá Pán Boh milosti. S nádejou na večný život s Tebou sa lúči brat Ján s manželkou Annou a jej rodinou

Mestská správa pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad na základe článku 29 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04 a 36/09) zverejňuje OZNÁMENIE o schválení rozhodnutia, že je potrebný odhad vplyvov a o určovaní rozsahu a obsahu Štúdie o odhade vplyvov na životné prostredie projektu základňovej stanice mobilnej telefónie NS2064_01 NS_Novi_Sad_Gorana_Kovačića Podnik KODAR INŽENJERING, s. s r. o., Belehrad, splnomocnením nositeľa projektu VIP MOBILE, s. s r. o., Nový Belehrad, Ul. omladinskih brigada č. 21, podal tomuto orgánu žiadosť o rozhodovanie o potrebe odhadu vplyvov na životné prostredie projektu základňovej stanice mobilnej telefónie NS2064_01 NS_Novi_Sad_Gorana_Kovačića, v Ulici Kostu Abraševića číslo 17, na katastrálnej parcele číslo 2185, k. o. Nový Sad II, Mesto Nový Sad. Po uskutočnenom postupe Mestská správa pre ochranu životného prostredia dňa 28. marca 2016 schválila rozhodnutie číslo VI-501-96/16, že je potrebný odhad vplyvov na životné prostredie a o určovaní rozsahu a obsahu Štúdie o odhade vplyvov na životné prostredie. S cieľom informovania zainteresovanej verejnosti text rozhodnutia sa zverejňuje v úplnosti: Mestská správa pre ochranu životného prostredia na základe článku 10 odseky 4 a 5 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04 a 36/09), článku 192 odsek 1 Zákona o všeobecnom správnom konaní (Úradné noviny SRJ, č. 33/97 a 31/01 a Úradný vestník RS, č. 30/10) a článkov 11, 34 a 36 Rozhodnutia o mestských správach Mesta Nový Sad (Úradné noviny Mesta Nový Sad, č. 52/08, 55/09, 11/10, 39/10, 60/10 a 69/13), konajúc podľa žiadosti KODAR INŽENJERING, s. s r. o., Belehrad, podanej po splnomocnení nositeľa projektu VIP MOBILE, s. s r. o., Nový Belehrad, Ul. omladinskih brigada č. 21, o rozhodovanie o potrebe odhadu vplyvov na životné prostredie projektu základňovej rozhlasovej stanice mobilnej telefónie NS2064_01 NS_Novi_Sad_Gorana_Kovačića, schvaľuje ROZHODNUTIE 1. Určuje sa, že je pre projekt základňovej rozhlasovej stanice mobilnej telefónie NS2064_01 NS_Novi_Sad_Gorana_Kovačića, v Ulici Kostu Abraševića číslo 17, na katastrálnej parcele číslo 2185, k. o. Nový Sad II, Mesto Nový Sad, nositeľa projektu VIP MOBILE, s. s r. o., Nový Belehrad, Ul. omladinskih brigada č. 21 (v ďalšom texte: nositeľ projektu), potrebný odhad vplyvov na životné prostredie. 2. Stanovuje sa, aby nositeľ projektu Štúdiu o odhade vplyvov na životné prostredie projektu základňovej rozhlasovej stanice mobilnej telefónie NS2064_01 NS_Novi_Sad_Gorana_Kovačića, v Ulici Kostu Abraševića číslo 17, na katastrálnej parcele číslo 2185, k. o. Nový Sad II, Mesto Nový Sad, v zmysle rozsahu a obsahu vypracoval v súlade s článkom 17 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie a Pravidlami o obsahu Štúdie o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, číslo 69/05). ZDÔVODNENIE Podnik KODAR INŽENJERING, s. s r. o., Belehrad, splnomocnením nositeľa projektu VIP MOBILE, s. s r. o., Nový Belehrad, Ul. omladinskih brigada č. 21, podal tomuto orgánu riadnu žiadosť o rozhodovanie o potrebe odhadu vplyvov na životné prostredie projektu základňovej rozhlasovej stanice mobilnej telefónie NS2064_01 NS_Novi_Sad_Gorana_Kovačića, v Ulici Kostu Abraševića číslo 17, na katastrálnej parcele číslo 2185, k. o. Nový Sad II, Mesto Nový Sad. Projektom je plánovaná rekonštrukcia jestvujúcej základňovej stanice, a to tak, že bude postavená trojúseková anténová sústava pre rozsahy GSM 900, GSM 1800, UMTS a LTE. Na krytie tretieho úseku sa bude používať po jedna anténa typu K742270 pre rozsahy GSM 900, GSM 1800 a UMTS. Na krytie prvého a druhého úseku sa bude používať po jedna anténa typu K80010510 pre rozsahy GSM 1800 a LTE. Na krytie prvého a druhého úseku pre rozsah UMTS sa použije po jedna anténa typu K742215 a na krytie tretieho úseku pre LTE taktiež sa použije jedna anténa typu K742215. Plánované azimuty antén vynášajú 30 °, 150 ° a 280 °, respektíve

42

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

SMUTNÁ ROZLÚČKA

Dňa 31. marca 2016 nás navždy nečakane opustil náš príbuzný

PAVEL OŽVÁT – PALÍK 23. 11. 1941 – 31. 3. 2016 z Kysáča

Ten večný pokoj Ti prajeme a spomienku na Teba si zachováme. Rodina Vozárová

po úsekoch a pre všetky sústavy. Konfigurácia vysielača základňovej stanice pre sústavu GSM 900 je 0 + 0 + 2, pre sústavu GSM 1800 je 2 + 2 + 2, pre sústavu UMTS je 3 + 3 + 3 a pre sústavu LTE 1 + 1 + 1. V súlade so Zákonom o odhade vplyvov na životné prostredie s podanou žiadosťou je verejnosť oboznámená prostredníctvom oznamovania v prostriedkoch verejného informovania a MS Bratstvo Telep. V lehote stanovenej zákonom neboli doručené mienky zainteresovaných orgánov, organizácií a verejnosti. Nositeľ projektu priložil Zmluvu o prenájme uzavretú medzi Ankicou Evetović a Terezijou Evetović z Nového Sadu, Ul. Kostu Abraševića 17, a Vip Mobile, s. s r. o., a Informáciu o lokalite číslo V-353-1259/15 zo 4. decembra 2015, vydanú zo strany Mestskej správy pre urbanizmus a bývanie Mesta Nový Sad. S uvedenou žiadosťou nositeľ projektu priložil Odborné zhodnotenie zaťaženia životného prostredia v lokálnej zóne základňovej stanice mobilnej telefónie NS2064_01 NS_Novi_Sad_ Gorana_Kovačića, číslo: EM-2015-393/SO z 22. januára 2016, ktoré vypracovalo akreditované Laboratórium W-LINE v Belehrade. Základňová stanica mobilnej telefónie NS2064_01 NS_Novi_Sad_Gorana_Kovačića, má celkovú efektívnu vyžiarenú silu väčšiu ako 250 W na všetkých úsekoch a pre všetky rozsahy. Po rozoberaní žiadosti nositeľa projektu a údajov o predmetovej lokalite, charakteristikách a odhade možných vplyvov uvedeného projektu na životné prostredie a berúc do ohľadu, že predmetová základná rozhlasová stanica má efektívnu vyžiarenú silu väčšiu ako 250 W a môže mať významný vplyv na životné prostredie – bod 12 podbod 13 Telekomunikačné objekty mobilnej telefónie (základné rozhlasové stanice), Listiny II Vyhlášky o určovaní Listiny projektov, pre ktoré je odhad vplyvov záväzný, a Listiny projektov, pre ktoré sa odhad vplyvov na životné prostredie môže žiadať (Úradný vestník RS, číslo 114/08), tento orgán je v súlade s článkom 10 odsek 4 Zákona o odhade vplyvov a rozhodol, že je potrebný odhad vplyvov. Článkom 10 odsek 5 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie predpísané je, že rozhodnutím, ktorým sa určuje, že je potrebný odhad vplyvov projektu na životné prostredie, splnomocnený orgán môže určiť aj rozsah, aj obsah Štúdie o odhade vplyvov, čo je v tomto prípade aj vykonané. Okrem rozoberania intenzity vplyvov (vyjadrenej efektívnou vyžiarenou silou spotrebičov) splnomocnený orgán v konkrétnom prípade rozobral aj trvanie vplyvov a určil, že základná stanica predstavuje kontinuálny prameň žiarenia. Uplatňujúc princípy prevencie a opatrenia (článok 9 odsek 1 podbod 2 Zákona o ochrane životného prostredia, Úradný vestník RS, č. 135/04, 36/09, 36/09 – iný zákon, 72/09 – iný zákon a 43/11 rozhodnutie US), ktorým sa žiada, aby každá aktivita bola plánovaná a realizovaná spôsobom, že medziiným predstavuje najmenšie riziko po ľudské zdravie, štúdiou treba dokázať, že pre predmetový projekt bude uplatnená najlepšia dostupná technológia, technika a výstroj. Berúc do ohľadu vopred spomenuté a predovšetkým špecifickosť lokality (husto osídlená obytná štvrť), nevyhnutné je vypracovať dokument, ktorým sa analyzuje a hodnotí kvalita činiteľov životného prostredia na určenom priestore, vzájomný vplyv jestvujúcich a plánovaných aktivít a určujú podmienky a opatrenia na znemožnenie, zmenšenie a odstraňovanie škodlivých vplyvov na životné prostredie, ako i opatrenia v prípade nehôd, zabezpečiť sledovanie vplyvov prameňa vyžarovania, a to sa výlučne môže zabezpečiť Štúdiou o odhade vplyvov na životné prostredie, ktorú by mal vypracovať multidisciplinárny odborný tím. Na základe uvedeného rozhodnuté je ako v dispozícii. Poučenie o opravnom prostriedku: Proti tomuto rozhodnutiu nositeľ projektu môže podať sťažnosť Pokrajinskému sekretariátu pre urbanizmus, stavebníctvo a ochranu životného prostredia v lehote 15 dní odo dňa prijatia rozhodnutia prostredníctvom tohto orgánu. Zainteresovaná verejnosť môže podať sťažnosť proti tomuto rozhodnutiu v lehote 15 dní odo dňa jeho zverejnenia v prostriedkoch verejného informovania, prostredníctvom tohto orgánu.

• OZNAMY •


TICHÁ SPOMIENKA

SPOMIENKA

Dňa 6. apríla 2016 uplynul rok od smrti nášho drahého

Dňa 2. apríla 2016 uplynuli dva roky, čo nie je s nami

KATARÍNA MIŠTECOVÁ

rod. Diňová 14. 12. 1953 – 2. 4. 2014 – 2016 z Báčskeho Petrovca

Život bez Teba je smutný, ale pekné spomienky na Tvoju lásku a dobrotu navždy zostanú v našich srdciach.

JÁNA VOZÁRA

Mama Katarína Diňová a dcéry Katarína a Anna s rodinami

1959 – 2015 – 2016 žil vo Frankfurte rodom z Kysáča

BOĽAVÁ SPOMIENKA

S láskou si spomínajú a trvalú spomienku si na neho zachovávajú: manželka Ibojka so synmi Aleksandrom a Kristijanom s rodinou z Frankfurtu

SPOMIENKA na

ThMgr. ŠTEFANA VALÁŠEKA

ev. farára 1938 – 2006 – 2016 Čas letí ako rieky tok... Len spomienky trvajú naveky. S úctou manželka Anna

SPOMIENKA na

ThMgr. ŠTEFANA VALÁŠEKA

ev. farára 1938 – 2006 – 2016

Uplynulo desať rokov, čo ma opustil môj ujček. S láskou a úctou si naňho spomínam. • OZNAMY •

Tatjana s rodinou

DROBNÝ OZNAM T E S N Í M E (dihtujeme) okná a dvere neopren gumou a vyrábame harmonika dvere a rolety; telefóny: 025/5827-710 a 060/5088-433.

MILOSLAV KOHÚT 2001 – 2006 – 2016 z Kysáča

Vždy budeš slza v oku, rana na srdci. Nikto a nič nám Teba nenahradí, anjelik náš milý. Tvoji najmilší

SMUTNÁ SPOMIENKA

SMUTNÁ SPOMIENKA na

KATARÍNA MIŠTECOVÁ

MILKA KOHÚTA 2001 – 2006 – 2016 z Kysáča

rod. Diňová 1953 – 2014 – 2016 z Báčskeho Petrovca

Už dva roky Ťa nemáme, ale predsa si s nami – žiješ v Tvojich deťoch a vnúčatách. Tvoj brat Ján s manželkou a dcérou a rodina Dudášová

Nikdy na Teba nezabudnem, priateľ môj malý. Spomínam si, ako sme sa spolu hrali. Žiaľ, rozišli sme sa takí malí, a tak sme sa radi mali. Tvoja veľká priateľka Nina a rodina Francistyová

15 /4694/ 9. 4. 2016

43


RTV Panoráma TELEVÍZIA VOJVODINA 2 Piatok 8. apríla 19.30 Divadelné predstavenie z Petrovca Baby ježibaby 20.00 Dobrý večer, Vojvodina – kolážová relácia, TV Týždeň Kumštáreň Nedeľa 10. apríla 11.00 Dúhovka 11.30 Agrosféra Utorok 12. apríla 10.10 Paleta – výber najlepších vysielaní z produkcie Slovenskej redakcie RTV Vojvodina titulkovaných po srbsky na 1. programe TVV 17.30 Perličky – desaťminútový blok venovaný najmladším divákom Pondelok – sobota 18.00 Denník NOVÉ TERMÍNY REPRÍZOVÝCH VYSIELANÍ Piatok 21.30 Agrosféra Sobota 9.25 Dobrý večer, Vojvodina 11.20 Paleta Utorok 16.10 Paleta 17.00 Dúhovka Dúhovka – odznie reportážny záznam z práve ukončeného 22. divadelného festivalu DIDA, ktorý tradične prebieha v rámci Dní Janka Čemana v Pivnici. Agrosféra – pozornosť bude upriamená na priebeh a štruktúru jarnej sejby na poliach, odznie príspevok o pestovaní jabĺk a iné užitočné informácie pre výrobcov v našich prostrediach.

RÁDIO NOVÝ SAD 3 Predpoludňajší program Každý pracovný deň 8.00 – 10.00 Sobota 8.00 Správy, predpoludňajší program 8.30 Envirosféra 9.00 Správy Týždeň 8.00 8.05 9.05 9.30

Nedeľa Správy Vysielanie pre dedinu Pohľady k výšinám Vysielanie pre deti

Popoludňajší program 15.00 Správy Rádiošport (pondelok) Kronika našich osád (utorok) Hudobné vysielanie Inteen (streda) Súzvuky (štvrtok) Z každého rožka troška (piatok) Kaleidoskop (sobota) Hudobné relácie (nedeľa) 17.00 Rozhlasové noviny Vejár hudobných vysielaní Nočný program 23.00 Hudobné relácie (utorok) 23.00 Rozhlasová hra, hudobné relácie (sobota)

TV PETROVEC Pondelok – sobota 18.25 Začiatok vysielania 18.30 Zahraničný denník 18.50 Hit dňa, Moľa / Klenoty, Citáty 19.00 Zvon, spravodajská relácia 19.15 Kreslený film 19.50 Hit dňa, Reklamy 20.00 Filmy: Piatok 8. apríla – Mladosť v ťahu Sobota 9. apríla – Túžba po slobode Pondelok 11. apríla – Zlaté pobrežie Utorok 12. apríla – Doba ľadová Streda 13. apríla – Jumper Štvrtok 14. apríla – Fontána pre Zuzanu 21.45 Hit dňa, Moľa / Klenoty, Citáty, Reklamy, Zvon 23.00 Záver vysielania Nedeľa 10. apríla 18.30 Hit dňa, Reklamy, zostrih Molí 19.00 Zvon, prehľad udalostí týždňa 20.00 Kolážová relácia Nedeľa s vami 22.00 Film: – Život je raz taký 24.00 Záver vysielania Každý pondelok 20.15 Hudobný mix Každý piatok 18.15 Výber z programu TV Kovačica

TV STARÁ PAZOVA

Každú sobotu 18.15 Výber z programu TV Pančevo

Utorok – sobota 17.00 Správy 22.00 Správy Nedeľa 13.00 S vami a pre vás

Výrobný štáb TV Vojvodina bol pri rovnaní ciest v Hložanoch (Foto: J. Bartoš)

44

www.hl.rs

S vami a pre vás je kolážové vysielanie, ktoré obsahuje aktuality zo staropazovského prostredia, ale aj z iných slovenských prostredí. V rámci hodinového vysielania je aj náboženská časť pod názvom Hrad prepevný. Repríza v pondelok a stredu o 14.00, resp. o 22.05.

Informačno-politický týždenník

O festivale po festivale DIDA v Pivnici

TV OBCE KOVAČICA Klenotnica (nedeľa, utorok, piatok) 16.00 – 18.00 Nedeľa 10. apríla 16.00 Kronika týždňa Slovo na týždeň Kovačické predstavenie O láske... najúspešnejšie na festivale DIDA Utorok 12. apríla 16.00 Prípravy na charitatívny kultúrno-umelecký program v Kovačici sa chýlia ku koncu Začal sa zápis detí do Predškolskej ustanovizne Kolibrík Čo nového v našom spoločenskom živote? Piatok 15. apríla 16.00 Slovenský film: Postav dom, zasaď strom Príspevky z archívu TV OK

RÁDIO KOVAČICA Na modrej vlne – každý pracovný deň 15.05 Správy z regiónu 15.30 Stalo sa na dnešný deň 16.00 Správy z Kovačickej obce 16.10 Hlas ľudu ponúka (každý piatok) 16.20 Kalendárium 16.25 Udalosti dňa 16.55 Citáty do vrecka 17.00 Šport, Medicína, Školstvo, Poľnohospodárstvo, Kultúra 17.15 Zaujímavosti zo sveta 17.30 Humor 18.00 Správy z Kovačickej obce 18.10 Zaujímavosti zo sveta 18.15 Šport, Medicína, Školstvo, Poľnohospodárstvo, Kultúra 18.20 Citáty do vrecka 18.40 Poézia • RTV PANORÁMA •


KRÍŽOVKA ČÍSLO 15 Utorok – piatok 18.00 Servis Na dnešný deň Meniny 18.15 Volíme melódiu dňa 18.30 Aktuality z obce a iných osád Poučky zo slovenčiny (streda) 19.00 Denník, informatívne vysielanie 19.15 Hudba 19.30 Oznamy, hudba a reklamy 20.00 Z nášho uhla, udalosti a ľudia Náboženské vysielanie Živé vody (streda) Tematické vysielanie Z minulosti (štvrtok) Sobota 15.00 Servis Na dnešný deň Meniny, Reklamy 16.00 Správy 16.05 Zvončeky, detské vysielanie 16.30 Oznamy a drobné oznamy 17.00 Volíme melódiu týždňa, resp. mesiaca, hudba a reklamy 18.05 Repríza štvrtkovej relácie Z nášho uhla 19.00 Nová relácia Aktuality z Vojvodiny, na spoločnej vlne rozhlasové stanice Báč, Báčsky Petrovec, Kysáč, Kovačica a Stará Pazova 19.30 Oznamy, drobné oznamy a z našich osád 20.00 Aktuality z mesta, repríza utorkovej relácie Z nášho uhla Nedeľa 7.00 Servis Na dnešný deň Meniny 7.30 Oznamy, hudba a reklamy 8.00 Správy 8.05 Hudba, servis 8.30 Slovo nášho Boha, náboženské vysielanie 9.00 Správy 9.05 Hudba a aktuality 9.30 Oznamy, hudba a reklamy

NOVOSADSKÁ TELEVÍZIA Každý pracovný deň 15.15 Objektív v slovenskej reči

• RTV PANORÁMA •

RÁDIO PETROVEC

V tajničke je názov divadelnej prehliadky, ktorá sa tradične uskutočňuje v Pivnici.

Utorok – piatok 10.40 Hit dňa 14.00 Dozvuky Sobota 10.00 Aktuality z Vojvodiny Nedeľa 10.00 Retrospektíva týždňa

autorka: ANNA BIČIAROVÁ

Slovenská hudba každý deň 5.00 – 15.00. Svetová hudba každý deň 15.00 – 5.00.

banálnosť ohorok blesk, ligot

dalo do vyššia koniec veľká plocha ženské meno rámu tarifa modlitby poľa

viedla boj

bytová jednotka s príslušenstvom vpíšte ENE

vpíšte NASÁ

svietiaca čiastočka

minúta (skr.)

hliník

teplota

síra

vtiahol Valjevo vpíšte UD

lovná morská ryba

TELEVÍZIA PANČEVO Nedeľa 3. apríla 20.15 Repríza relácie Dobrý deň Streda 6. apríla 13.00 Dobrý deň, kolážová relácia

TV VOJVODINY program vysiela na nasledujúcich kanáloch: pre územie Nového Sadu na 48., pre územie Subotice na 40. a pre územie Vršca na 39. Program v slovenskej reči sa vysiela na Druhom programe RÁDIO NOVÝ SAD Program v slovenskej reči sa vysiela na vlnovej dĺžke 100 a 107.1 MHz TV PETROVEC Program sa vysiela na kanáli 55; www.tvpetrovec.com; RÁDIO PETROVEC Program sa vysiela na vlnovej dĺžke 91.4 MHz TELEVÍZIA OBCE KOVAČICA Program sa vysiela na kanáli 52 RÁDIO OBCE KOVAČICA Program sa vysiela na vlnovej dĺžke 93,2 MHz RÁDIO STARÁ PAZOVA Program v slovenskej reči sa vysiela na vlnovej dĺžke 91.5 MHz TV STARÁ PAZOVA Program v slovenskej reči sa vysiela prostredníctvom lokálneho káblového operátora na kanáli 60 TELEVÍZIA PANČEVO Program sa vysiela na kanáli 39 NOVOSADSKÁ TELEVÍZIA Program sa vysiela na kanáli 60

Ivan Krasko

rieka v Macedónsku

tona

schopnosť posudzovať hodnoty oheň

vydávalo rev

von

pohorie pri Belehrade

HL ĽUD AS U

RÁDIO STARÁ PAZOVA

Leskovac sever

m. meno

prístavné zariadenie pre lode

pracuj! rádius

röntgen

sivý (prísl.)

volt podal

tajnička

vpíšte BO

súhlas

banoval

lebo

ROZLÚŠTENIE KRÍŽOVKY ČÍSLO 13/14 VODOROVNE: Veľká noc, okuliare, dáta, dal, O, oma, LO, vivace, k, oval, VA, doložilo, na, aker, SA, vlani, O, ono, ae, choroba, N, an, rapot TAJNIČKA: VEĽKÁ NOC

dookola

Správne rozlúštenie KRÍŽOVKY 11 z čísla 11 Hlasu ľudu z 12. marca 2016 bolo: DEŇ ŽIEN. Odmenu – knižné vydanie z produkcie NVU Hlas ľudu za správne rozlúštenie uvedenej krížovky získala: PETRA ČEMANOVÁ, Ul. Put slobode č. 8, 21 472 KULPÍN. BLAHOŽELÁME. Správne rozlúštenia aj naďalej zasielajte DO 5 DNÍ ODO DŇA VYDANIA NAŠICH NOVÍN na adresu: NVU Hlas ľudu, Bulvár oslobodenia 81/V, poštový priečinok 234, 21 000 Nový Sad, PRE KRÍŽOVKU, alebo mailom na adresu: obsustova@hl.rs

15 /4692/ 9. 4. 2016

45


Šport Sami sebe jamu kopú! SRBSKÁ LIGA – SKUPINA VOJVODINA

Ján Bokor Odžačania pevne držia prvé miesto a v každom kole zvyšujú náskok nad ostatnými konkurentmi. Väčšina klubov zaznamenáva premenlivé výsledky a bojuje iba o prestíž. V posledných niekoľkých kolách sa zauzlila situácia na dne tabuľky. Teraz vidíme, že až štyri banátske mužstvá budú do konca majstrovstiev bojovať o záchranu v súťaži. Slabé výsledky priklincovali Dolinu na dno tabuľky. Výsledky 18. kola: Radnički (NP) – Odžaci Po vydarenej kľučke Nikola Krstinić (modro-červený dres) trafil do brvna 0 : 1, Dunav – Sloga 0 : 2, Banat – Cement 1 : 1, Radnički (Š) – Dolina 0 : 0, Borac – Senta 2 : 0, Železničar – TSC DOLINA – BANAT 0 : 1 (0 : 0) 0 : 1, Radnički (SM) – Omladinac 3 : 1, Vršac – Bačka 1901 1 : 6. Zápas klubov z dna tabuľky prinieVýsledky 19. kola: Vršac – Radnički (NP) 4 : 1, Bačka 1901 – sol priemerný futbal, lebo niekdajší Radnički (SM) 2 : 0, Omladinac – Železničar 1 : 2, TSC – Borac prvoligisti nie sú na žiaducej úrov3 : 1, Senta – Radnički (Š) 0 : 0, Dolina – Banat 0 : 1, Cement – ni. Obaja súperi bojujú o záchranu Dunav 0 : 1, Sloga – Odžaci 0 : 2. a body potrebujú ako chorí liek. DoProgram 20. kola: Radnički (NP) – Sloga, Odžaci – Cement, máci nesplnili úlohu favorita a svojim Dunav – Dolina, Banat – Senta, Radnički (Š) – TSC, Borac – početným fanúšikom strpčili chvíle Omladinac, Železničar – Bačka 1901, Radnički (SM) – Vršac. ešte jedného nedeľného popoludnia.

Keď šťastie obráti chrbát... RADNIČKI (Š) – DOLINA 0 : 0

Lazar Pavković

zdôrazniť, že hostia z Padiny ukázali domácim, ako treba bojovať o farby svojho klubu! Pri trochu lepšom šťastí Dolina sa mohla vrátiť domov s troma bodmi, ktoré si zaslúžila. Prvú výhľadnú šancu mal Nikola

Š Márne pokusy oboch íďania na svojom trávniku rozčarovali bledým výkonom svojich 200 verných fanúšikov v stretnutí s mužstvom padinskej Doliny. Treba

SENTA – RADNIČKI (Š) 0 : 0

L. Pavković

F

utbalisti Radničkého iba dva dni pred hosťovaním v Sente zostali bez trénera Vladimira Jocića a jeho pomocníka Božidara Smiljića, s ktorými vedenie zrušilo zmluvy. Domáca Senta v prvých 45 minútach bola lepším mužstvom, no jej hráči nevyužili dve pekné príležitosti. Na druhej strane Šíďania sa ale márne pokúšali ohroziť z protiútokov Živkova. V druhom polčase Radnički si vytvoril šancu tak, že Teofilović prebehol pravou stranou, odcentroval do šestnástky domácich,

46

www.hl.rs

kde sa pokus N. Grumića hlavou nevydaril, lebo lopta skončila svoju cestu vedľa žrde. V závere zápasu hostia možno mohli streliť aj víťazný gól, ale najprv Smajić nevyužil príležitosť, a potom aj Teofilović strelil vedľa brány. Zápas v Sente sledovalo 150 divákov, viedol ho rozhodca Danilo Nikolić z Lovćenca a žltými kartami potrestal iba troch Šíďanov, Aperlića, P. Grumića a Đačanina. RADNIČKI: Tojagić, Puškaš, Aperlić, Jakšić, Vuković, P. Grumić, Đačanin (Smajić), Uglješić (Teofilović), Đurkić, N. Grumić (Sarić), Knežević

Informačno-politický týždenník

Krstinić v 49. min., keď silne vypálil z ľavej strany, no Tojagić úspešne zakročil a znemožnil gól. Iba niekoľko sekúnd pred posledným hvizdom veľmi dobrého rozhodcu Stefana Kedžu z Nového Sadu Krstinić mal kolosálnu šancu, ktorú sa mu nepodarilo korunovať gólom. Bledé mužstvo domácich si za 90

V Padine sa hralo ako na tréningu a nie o veľmi potrebné body. Dolina mala v prvom polčase tri pekné šance, ale ich nepremenila. Najprv Mastilo kopol nad bránu Banata, a potom aj Krstinić strelil vedľa brány. Najväčšiu príležitosť nevyužil Radosavljević, keď bol zoči-voči s brankárom Stefanovićom, ktorý jeho strelu vyhodil na roh. Hostia zo Zreňanina v prvom polčase iba raz pohrozili domácemu brankárovi Trivunovićovi. Po prestávke Krstinić prekľučkoval obrancov hostí, ale namiesto siete lopta otriasla brvnom. Zreňaninčania sa ujali vedenia v 60. min. z voľného kopu, keď Radaković ponad múr hráčov Doliny prekonal Trivunovića. Aj keď bolo do konca dosť času, hráči Doliny akoby nemali vôľu a chuť zmeniť pre nich nepriaznivý výsledok. Hráči Banatu sa viac usilovali, čo im prinieslo zaslúžený úspech. Mužstvo Doliny aj na tomto zápase sebe kopalo jamu, z ktorej sa ťažko dostane von!? DOLINA: Trivunović, Savić, Brkić (Musa), Atanasković, Radosavljević, Radak, Pajković, Kozić, Labović (Radivojević) Mastilo, Krstinić minút hry nevytvorilo ani jednu lepšiu príležitosť pred bránou Trivunovića. Žlté karty dostali Teofilović (Radnički) a Radosavljević (Dolina), kým červenú videl Kiš v 73. min. zápasu. RADNIČKI: Tojagić, Begović, Raičević, Đurkić, Aperlić, P. Grumić (Đačanin), Vuković, Ožvát, Soković, Uglješić, Puškaš (Teofilović) DOLINA: Trivunović, Trkulja (Lončarski), Musa (Subašić), Kiš, Krstinić, Brkić, Kozić, Atanasković, Pajković, Radosavljević, Labović (Radivojević)

MEDZIOBECNÁ LIGA BÁČSKA PALANKA – DRUHÁ TRIEDA

Múdre sa bránili... MLADOST – JEDNOTA 1950 0 : 1 (0 : 0)

J. Murtin

N

a začiatku jarnej sezóny oslabení Hložančania si z viac bojovného, ako futbalovo kvalitného zápasu v Malom Báči priniesli tri body. Domáci nevyberali prostriedky, aby vyhrali, mali aj pomoc rozhodcu, ale sa hostia múdre bránili. Keď sa zverencom Michala Koruniaka naskytla šanca, vedeli ju využiť a výhru im zabezpečil jediným

gólom Mane Lončar v 80. min. zápasu. Hostia okrem tohto gólu nastrelili žrď a rozhodca im v 73. min. anuloval, zdá sa, regulárny gól Čipkára. Pokiaľ mali sily, hostitelia si vytvorili viac streleckých príležitostí, no veterán Zahorec sa nedal prekvapiť. JEDNOTA 1950: Zahorec, Supek, Drieňovský, Benko, Horvát, Matić, Zarić, Molnár (D. Lončar – Ľ. Hataľa), M. Lončar, Fábry, Čipkár • ŠPORT •


NOVOSADSKO-SRIEMSKA LIGA

Nervozita im zviazala nohy JEDNOTA – BORAC 2 : 1 (0 : 1)

Matej Bzovský

M

inulú sobotu vedúca Jednota v role favorita len horko-ťažko prekonala veľmi mladé mužstvo z novosadskej Klisy, ktoré malo v zostave len jedného hráča staršieho od 19 rokov! Zmenené mužstvo domácich, v ktorom sa v prvej časti nevedelo, kto čo hrá, iba s výborným obrancom Pejićom v strede útoku, zápas začalo veľmi slabo, aj keď už v úvode mohlo streliť gól po chybe zadákov hostí. Nepremyslená hra v prvom polčase

nepriniesla veľa šancí, ale preto sa Novosadčania predstavili útočnejšie a odvážnejšie. Príliš rozčarovaní domáci fanúšikovia sa začali obávať nečakaného debakla po opätovnom voľnom kope hostí z veľkej diaľky. Tentoraz bol útočník Borca Savanović úspešnejším strelcom a prízemnou strelou prekvapil uspatého Travicu. V snahe čím rýchlejšie vyrovnať, domáci sa snažili dlhými, najčastejšie nepresnými prihrávkami a obrana Borca si ľahko poradila s útočníkmi súpera. Domáci sa po prestávke prebrali,

ale trápenie útočníkov a nervozita v hľadisku trvali až po 64. min. Vyrovnávajúci gól prišiel zo správne nariadenej penalty, ktorú premenil Vemić. Po anulovaní výsledku domáci upriamili všetko do útoku, hosťom čoraz viac ubúdali sily v ochrane vlastnej brány. Zmeny v zostave konečne priniesli úspech, keď náhradník Marko Janjuz vynaliezavo zblízka dorazil loptu do siete, a tak domácim priaznivcom priniesol radosť z výhry, hoci takmer počas celého zápasu prežívali trpké chvíle. JEDNOTA: Travica, Vasiljević

Najťažšia porážka doma BUDÚCNOSŤ (H) – MLADOST 1 : 4 (0 : 2)

Ján Murtin

P

red 200 divákmi futbalisti Budúcnosti zažili najťažšiu porážku v Hložanoch od čias ako hrajú v Novosadsko-sriemskej lige. V ideálnych podmienkach Hložančania lepšie začali, útočili, kým sa hostia z Báčskeho Jarku skvele bránili a čakali na chyby domácich. V 14. min. a 21. min. sľubné prieniky sprava a prihrávky do stredu nemal kto korunovať gólom. Po chybe Zečevića v 29. min. hostia prostredníctvom kanoniera Rosića prvýkrát matovali Mitrovića. O tri min. neskoršie po nedorozumení Alića a Mitrovića rýchly Tadić zvýšil na 0 : 2. Do konca polčasu N. Kobilarov nevyužil dve príležitosti,

prvýkrát jeho strelu brankár Lolić chytil, a potom útočník domácich nastrelil žrď. Na druhej strane aj Mitrović zachraňoval sieť pred Rosićom a Maksićom. V druhom polčase sa hralo len na polovici hostí. Neuveriteľné je, čo už po povestnom hodení lopty z autu Latinovića až pred bránu súpera nevyužili Krstić (z metra nastrelil brvno), Čičić a Nedić. V 55. min. Čičić predsa zo skrumáže a tretieho pokusu skorigoval na 1 : 2, keďže predtým trafil žrď, a potom i brankára Lolića. Namiesto aspoň vyrovnávajúceho gólu, po ďalších kardinálnych chybách domácich náhradník Đukić v 87. min. a Papak v 90. + 3. min. uzavreli výsledok v prospech skúsenejších

Tri góly Grkovića

Bude chýbať?: Miloš Kobilarov (v bielom úbore) opustil mužstvo Budúcnosti. a šťastnejších hostí z B. Jarku. Prehra bude dlho bolieť, ale okrem tých nešťastných chýb hráčom Budúcnosti nemožno nič vyčítať. Chýbalo im aj trochu šťastia, najmä pred bránou

SLOGA – KUPINOVO 3 : 0 (3 : 0)

Károly Vig

E

rdevíčania znova zmenili trénera, takže si na lavicu namiesto Vlatka Raičevića opäť sadol Mita Ninković, čo mnohí schvaľujú. S novým trénerom prišla aj prvá jarná výhra Slogy, a to nad mužstvom Kupinova. Od začiatku zápasu sa na ihrisku striedali vzrušujúce chvíle. Domácim, presnejšie naladenému Grkovićovi stačila necelá štvrťhodinka, aby vsietil hetrik. Strelec domácich prvýkrát prekonal brankára Bursaća v 26. min., potom v 30. a na konci v 40. min. Hostia v druhom polčase viac chránili • ŠPORT •

(Bajić), Rebić, Bošković, Ninić, Jelović, Andreata (Janjuz), Pejić, Vemić, Krivokuća (Trivković), Marković V predchádzajúcom kole Jednota remizovala 1 : 1 (0 : 1) s tímom Mladost v Bačkom Jarku, keď bol strelcom Vemić. V sobotu Pazovčania budú hrať s C. zvezdou, ktorá je druhá, na ihrisku povedľa trhoviska Najlon v Novom Sade. Výsledky 18. kola: Veternik – Kupinovo 2 : 2, Budućnost (SN) – Sloga 1 : 0, Sremac – LSK 1 : 0, C. zvezda – Hajduk 1 : 0, Borac – Slavija 2 : 0, Mladost – Jednota 1 : 1, ŽSK – Budúcnosť (H) 0 : 2, Kabel – Jugović 5 : 1. Výsledky 19. kola: Kabel – Veternik 4 : 2, Jugović – ŽSK 3 : 2, Budúcnosť (H) – Mladost 1 : 4, Jednota – Borac 2 : 1, Slavija – C. zvezda 0 : 1, Hajduk – Sremac 3 : 1, LSK – Budućnost (SN) 3 : 0, Sloga – Kupinovo 3 : 0. súpera a výsledok mohol byť inakší. Žlté karty v radoch domácich dostali Krstić a Dašić a piati hráči Mladosti. Na tomto zápase sa so spoluhráčmi rozlúčil Miloš Kobilarov, ktorý odchádza do Nemecka pracovať a zároveň hrať futbal. BUDÚCNOSŤ: Mitrović, Dašić, O. Štefek, M. Kobilarov, Alić (Latinović), Zečević, N. Kobilarov, Nedić (Vukosavljević), Čičić (Obradović), Ćetković, Krstić Hložianske mužstvo v 18. kole na hosťovaní v Žablji porazilo domáci ŽSK 2 : 0. Pionieri Budúcnosti porazili rovesníkov Hercegovca z Gajdobry 4 : 0. Góly dali Mravík 2, Miškovic a Bažaľa. Začiatočníci, ktorých vedie tréner Ján Hrubík, prekonali v Kulpíne domácich 5 : 2. Po dva góly dali futbalistky Ferková a Šranková, piaty pridal Semartonský. Foto: J. Pucovský

Obecná liga Šíd

S. Stupavský svoju sieť, než rozmýšľali o útočných akciách. Ani jedno mužstvo nevyužilo niekoľko núkajúcich sa šancí. Rozhodca Tomislav Mudrinić z Báčskej Palanky nevyriekol žiadne napomenutie a niežeby potrestal niektorého hráča čo len žltou kartou. Takéto férové zápasy by sme chceli častejšie sledovať na našich ihriskách. SLOGA: Savić, Babić, Krajinović, Kalinić, Glumčević, Bosanac, Matić, Pap, Simeunović, Grković, Ribar V 18. kole Sloga prehrala s tímom Budućnost v dedine Salaš Noćajski 1 : 0, keď bol strelcom Simeunović v 90. + 2. minúte?! Erdevíčania teraz budú hosťovať vo Veterniku.

V

nedeľu 27. marca 2016 aj mužstvá v tejto lige začali jarnú časť majstrovstiev. V 12. kole Hajduk vo Višnjićeve porazil Bratstvo zo Sotu 11 : 0. Strelci boli Bošnjaković 4, Bešlić 2, Jurošević, Petrović, Radovanović, Ličanin a D. Vejnović. OFK Bikić bol tiež doma presvedčivý nad ľubskou Jednotou 8 : 2, keď za hostí skórovali Ruman a Čalić. Sinđelić v Gibarci prekonal OFK Binguľu 3 : 2, za hostí trafili Kramar a Radičević. V zimnom období posilnená šídska Jednota hrala nerozhodne 2 : 2 s Graničarom v Jamene, strelci boli S. Chrček a Milutinović. V 13. kole Sinđelić Gibarac – Hajduk Višnjićevo 2 : 4. Výhru hosťom zabezpečili strelci Perić 2, Vejnović a Jurošević. Ľubania vyhrali doma nad Bratstvom zo Sotu 2 : 1, gólmi Laćarca a Rumana. Binguľčania vďaka gólu Petrovića položili na lopatky Omladinac Batrovci 1 : 0. Šídska Jednota „uhostila“ OFK Bikić na jeho trávniku a prehrala 1 : 2. Jediný gól strelil Medić. 15 /4692/ 9. 4. 2016

47


Šport OBLASTNÁ LIGA ÚFZ NOVÝ SAD

V Mošorine sa hrať nedalo?! MILETIĆ – MLADOSŤ 2 : 1 (0 : 1)

Samuel Medveď

V

stredu 23. marca 2016 petrovskí futbalisti hosťovali v Mošorine, kde v nenormálnych podmienkach zohrali majstrovský zápas s domácim mužstvom Miletić. Zápas meškal zo dvadsať minút, lebo hráči Mladosti nechceli hrať, keďže väčšia časť ihriska bola pod vodou. Aj rozhodca Đurović konštatoval, že sú podmienky pre hru minimálne. V Mošorine sa predsa hralo. Ako? „Iba sme odkopávali loptu,“ povedal čelný človek FK Mladosť Janko Pavlis. V 25. min. Kaňa prudko vypálil, brankár domácich odrazil loptu Vlaisavljevićovi a bolo 0 : 1. V druhom polčase na tú stranu útočili domáci a po dvoch rohových kopoch aj dvakrát skórovali – 2 : 1. MLADOSŤ: Leňa, Trojanović, Pavlis, Fábry, Rupar, Kajtez, Severíni, Vlaisavljević, Torbica, Milenković, Kaňa NAPREDAK – MLADOSŤ 0 : 4 (0 : 2) V peknej vojvodinskej dedinke Nadalj na dobre upravenom ihrisku sa hralo slušne. Domáci sa v úvode

zápasu predstavili ako solídne muž- gólom uzavrel skóre zápasu. stvo. V 3. min. Leňa musel vyberať MLADOSŤ: Leňa, Haška, Pavlis, gaštany z ohňa. Stalo sa to ešte raz Fábry, Rupar, Severíni, Trojanović, či dvakrát na zápase. Potom začala Sladojević (Milićević), Milenković hrať i Mladosť. (Torbica), Kajtez (Mijin), VlaisaPetrovskí „modrí“ prvé dva góly vljević dali rýchlo. V 22. min. po pravom Deviati petrovskí dorastenci prekrídle prenihrali 5 : 0. kol Trojanović, MLADOSŤ – zacentroval a Fábry z druhéVOJVODINA ho pokusu strelil 4 : 2 (2 : 0) prvý gól. V 30 . Hostia z Tovarimin. Pavlis trafil ševa v jednotlivých do žrde, odrazečastiach zápasu nú loptu do siete dobre pohrozili, no zblíza zaslal Vlaspoľahlivý Leňa svojimi zákrokmi dobre isavljević – 0 : 2. V druhom zapôsobil. Prvý gól domáci polčase tréner strelili v 22. min., Jovanović vystriedal niekoľkeď Kaňa zacentrokých hráčov, val do stredu a Mijin na trávnik vošli hlavou rozvlnil sieť. Mijin, Torbica Takto vyzerala časť hracej V 43. min. bolo 2 : 0, a Milićević. V 67. plochy v Mošorine keďže hráč z Tovamin. v trestnom riševa zahral rukou území zrazili náhradníka Svetozara a penaltu premenil Pavlis. Mijina, rozhodca odpískal penaltu, V 57. min. Kaňa znova uvoľnil lopty sa ujal kapitán Pavlis a Mladosť Mijina, tento prihral Torbicovi, ktorý viedla 0 : 3. V 70. min. Mijin štvrtým vysunul Milenkovića, ale obranca

MESTSKÁ LIGA NOVÉHO SADU

Gól Rašiovana v 45. sekunde TATRA – RFK NOVÝ SAD 0 : 0

Pavel Pálik

D

erby v Kysáči neprinieslo očakávaný futbal. Obe mužstvá hrali akoby s kŕčmi v nohách, pekných futbalových akcií takmer ani nebolo. Nechýbali len bojovnosť, korektná hra a výsledkové napätie. V prvej časti sme videli nešportové správanie sa asi 50 divákov z Nového Sadu, ktorých polícia musela premiestniť za bránu!? Trvalo to viac ako štvrť hodiny, ale rozhodca Gajić z N. Sadu polčas predĺžil iba o osem minút. V pokračovaní domáci nevyužili niekoľko príležitostí. V druhej min. nadstaveného času náhradník Đaković ušiel obrancom Tatry, ale mladý brankár Munjas, ktorý v 30. min. vystriedal zraneného Zeljkovića, smelým vrhnutím do nôh zachránil

48

www.hl.rs

svojmu mužstvu bod. TATRA: Zeljković (Munjas), Žugić, Babić, Savić, Anđić, Klaić, Draganić, Đukanović, Grijak (Martinko), Rašiovan, Zorzić TATRA – ČENEJ 5 : 1 (3 : 1) Tatra bez väčšieho úsilia zaslúžene a vysoko porazila susedovcov. Rašiovan (číslo 10 v modrom drese) Už v 45. sekunde v 45. sekunde načal sieť Čeneja – 1 : 0 Đukanović sprava uvoľnil Rašiovana, ktorý z dvoch min. bývalý hráč Tatry Salonski metrov strelil prvý gól. Potom v 25. z voleja z desiatich metrov trafil a v 32. min. Grijak nesebecky prihral horný roh brány Zeljkovića. V 65. min. Đukanović z čiary trestKlaićovi, ktorý zvýšil na 3 : 0. V 40.

Informačno-politický týždenník

Vojvodiny bol „šikovnejší“ a loptu zaslal do vlastnej brány. Hostia čoskoro skorigovali na 3 : 1. V 70. min. po faule nad rýchlym Milenkovićom druhá penalta za Mladosť a kapitán Pavlis opäť rutinovane skóroval. Hosťom sa v 83. min. podarilo dať aj druhý gól. MLADOSŤ: Leňa, Fábry (Milićević), Kajtez, Sladojević, Babiak, Severíni, Torbica (Trojanović), Vlaisavljević (Milenković), Mijin, Kaňa, Pavlis Dorastenci v predzápase hrali 0 : 0. Výsledky 16. kola: Hercegovac – Jedinstvo 2 : 1, Vojvodina – S. grad nehrali, Napredak – Titel 0 : 1, Proleter – Tvrđava 1 : 1, Miletić – Mladosť 2 : 1, Kulpín – Sutjeska 0 : 4, K. Krajine – Hajduk 0 : 2, Borac – Budućnost 3 : 0. Výsledky 18. kola: Hercegovac – S. grad 1 : 0, Jedinstvo – Titel 1 : 1, Vojvodina – Tvrđava 2 : 1, Napredak – Mladosť 0 : 4, Proleter – Sutjeska 1 : 0, Miletić – Hajduk 0 : 0, Kulpín – Budućnost 0 : 0, K. Krajine – Borac 2 : 4. Výsledky 19. kola: K. Krajine – Hercegovac 0 : 0, Borac – Kulpín 6 : 0, Budućnost – Miletić 1 : 1, Hajduk – Proleter 4 : 2, Sutjeska – Napredak 1 : 3, Mladosť – Vojvodina 4 : 2, Tvrđava – Jedinstvo 0 : 2, Titel – S. grad 1 : 3. Foto: J. Chalupka ného územia dobre strelil, Milošev zahral rukou a rozhodca nariadil penaltu. Čenejčania protestovali a hádam preto Rašiovan z 11 metrov jednoducho kopol loptu do náručia brankára Sabadoša a zaslúžil si potlesk hráčov a časti obecenstva. Vo finiši domáci dali ešte dva góly, v 75. min. sa presadil Đukanović a v 90. + 2. min. Ožvát uzavrel skóre zápasu. TATRA: Zeljković, Červený, Babić (Ábelovský), Savić, Anđić, Klaić (Ožvát), Draganić (Jambrich), Đukanović, Grijak, Rašiovan, Žugić Výsledky 15. kola: Borac – Fruškogorac 1 : 3, Centar – Kabel Štrand 2 : 1, Tatra – Nový Sad 0 : 0, Báčka – Čenej 1 : 1, voľný bol Sremac. Výsledky 16. kola: Tatra – Čenej 5 : 1, RFK Nový Sad – Centar 3 : 0, Kabel Štrand – Borac 1 : 0, Fruškogorac – Sremac 3 : 0 kontumačne, voľná bola Báčka. V 17. kole Tatra doma uvíta begečskú Báčku o 15.30 hodine. • ŠPORT •


Tri červené karty

MEDZIOBECNÁ LIGA BÁČSKA PALANKA – PRVÁ TRIEDA

Viac chceli víťazstvo VAJSKA – SLÁVIA 1 : 3 (1 : 1)

Ján Šuster

Do konca polčasu strelu Iličića z voľného kopu Brňa efektne prehodil nad bránu a hostia ivničania si na otvorení jarnej sezóny svoju drvivú prevahu nevyužili. vybojovali tri body v dedine Vajska, lebo V druhom polčase sa domáci na všetky viac chceli toto víťazmožné spôsoby snažili stvo. Domáci svoje skromzastaviť útoky Pivničané futbalové vedomosti nov. Darilo sa im to do nahrádzali bojovnosťou 80. min., keď Mirković a často nevyberali prosdlhou prihrávkou uvoľtriedky, aby zastavili hráčov nil Milića a sieť Vajsky sa súpera, v čom im výdatne druhý raz vlnila. V popomáhal aj rozhodca Miloš slednej min. zápasu Kisin z Báča. Je pravda, že Babić na pravej strane im ukázal štyri žlté karty uvoľnil Žigmunda, ktorý (Petrović, Marković, Salaj loptu vrátil Petrovićovi a Stanković), ale mal aj viac, a tento ju dorazil do brálebo medzi potrestanými Rozhodla kvalita: Vlastimír Nímet ny – 1 : 3. boli aj takí, ktorí si zaslúžili (Slávia Pivnica) SLÁVIA: Brňa, Nímet, i červené karty. Preto hráči Panić (Babić), Milec, z Pivnice museli často viac myslieť na svoje Roganović, Obradović, Kalko (Kovačević), nohy, ako na hru. Najhoršie to bolo s Kalkom, Tošić, Žigmund, Milić (Petrović), Mirković ktorý pre zranenie musel opustiť ihrisko. Výsledky 10. kola: Kriváň – Soko 1 : 1, Nečakane v 10. min. domáci pravokrídelník Borac – Naša hviezda 1 : 1, Vajska – Slávia Rosić odcentroval pred bránu, kde ju z ta- 1 : 3, Bački hajduk – Maglić 4 : 1, Bačka – kých desiatich metrov Salaj poslal za chrbát Neštín 1 : 1. brankára Brňu – 1 : 0. No už v 12. min. Nímet Program 11. kola o 16. hodine: Bačka – z autu vhodil loptu pred bránu, kde bol Kalko Kriváň, Neštín – B. hajduk, Maglić – Vajska, najvyšší a hlavou prekonal brankára Vajsky. Slávia – Borac, N. hviezda – Soko.

P

KRIVÁŇ – SOKO 1 : 1 (1 : 1)

Michal Poliak

V

10. minúte A. Strehársky prihral Pavlovovi, ktorý vsietil gól. Domáci pokračovali v útokoch, Nikić a Spasić z voľných kopov trafili brvno a strelci nevyužili ďalšie šance. Keď sa to najmenej očakávalo, Novogajdobrančania zacentrovali z voľného kopu pred bránu Naďa, ktorému lopta vypadla, a to stačilo, aby Soko vyrovnal. Taký rozvoj situácie vniesol nervozitu medzi domácich hráčov a po odpískanom faule nad ním Medić v 44. min. nešportove zareagoval nad súperom a rozhodca Ilija Dražić z B. Palanky mu ukázal červenú kartu. Aj v pokračovaní sa hralo tvrdo, domáci si vytvárali šance, no gólu nebolo. Po voľnom kope za hostí v 60. min. nervózny Spasić vynadal rozhodcovi a musel aj on za Medićom do šatne. O päť min. neskoršie červenú kartu dostal aj jeden hosť, no do konca zápasu výsledok sa nezmenil. KRIVÁŇ: Naď, A. Strehársky (Sklabinský), Kočonda, Deljanin, Lučar, Nikić, Alexy (Salijević), Kutenič (M. Strehársky), Pavlov, Spasić, Medić

MESTSKÁ LIGA ZREŇANIN – A SKUPINA

V Melenciach oslabení AŠK – PROLETER 2 : 0 (0 : 0) Vladimír Gál

A

j napriek tomu, že je ihrisko stále nasiaknuté vodou, Aradáčania si vytýčili cieľ, že musia vyhrať nad priamym konkurentom o zostup. Hralo sa príliš nervózne s početnými ostrými zákrokmi na oboch stranách. Mladý rozhodca, ktorý bol prvýkrát v tejto úlohe, sa žltými kartami snažil zmierniť vášne, a tak domácim ukázal dve žlté karty a hosťom štyri, pokiaľ trénera hostí odstránil z ihriska. V takom ovzduší domáci predsa len boli lepší. V prvej časti si AŠK vytvoril dve pekné príležitosti. Najprv sa Apostolović v 15. min. ocitol zoči-voči s brankárom Proletera, ale trafil žrď. O päť minút neskoršie pokus Mijića • ŠPORT •

obranca hostí blokoval. V druhom polčase domáci zahrali omnoho útočnejšie, čo im aj prinieslo výsledok. V 69. min. Gál centroval z voľného kopu a Striško hlavičkoval pre 1 : 0. O tri min. neskoršie znovu radosť fanúšikov na Kopove. Apostolović využil chybu zadáka hostí, dostal sa pred brankára, bol presný pre – 2 : 0. AŠK: Eötvös, Novaković (Šťastný), Korać (Gál), Prodanović, Striško, Ďuríček, M. Števko, Rajčević (Maksimović), I. Nenin, Mijić, Apostolović Ostatné výsledky 13. kola: Naftagas – Rusanda 2 : 0, OFK Gradnulica – Potisje 2 : 2, MSK – Omladinac 0 : 1, OFK Klek – ŽFK Banat 4 : 1, Lehel – Jedinstvo 2 : 0.

RUSANDA – AŠK 4 : 0 (2 : 0) Meranie síl s posledným na tabuľke bola ďalšia príležitosť, aby sa Aradáčania prípadným úspechom začali vzďaľovať z nebezpečného pásma. Do Meleniec však odcestovali bez viacerých hráčov, ktorí pre rodinné záväzky boli znemožnení hrať. Prejavilo sa to, pravdaže, na výkone a konečnom výsledku. Aj keď neboli výrazne lepší, domáci futbalisti predsa len mali prevahu a dali najavo, že nemienia prehrať. Niekoľko šancí však mali aj Aradáčania. Domáci svoje šance využili, hostia ich zmrhali. Na zápase vynikol nováčik v mužstve AŠK, brankár Eötvös, ktorý svoje mužstvo zachránil pred väčším výpraskom. „Napriek všetkému myslím si,

že máme dobré mužstvo, ktoré v kompletnej zostave môže čeliť všetkým súperom. V nastávajúcom období sa budeme musieť zmobilizovať a verím, že do konca môžeme vybojovať obstátie v lige,“ povedal nám predseda klubu Mišo Kurjakov. AŠK: Eötvös, Apostolović, M. Števko, Prodanović, Striško (Maksimović), Birmanac, Ďuríček, Rajčević, Mijić, Korać, Jankov Ostatné výsledky 14. kola: Proleter – Lehel 0 : 2, Jedinstvo – OFK Klek 4 : 2, ŽFK Banat – MSK 3 : 0, Omladinac – OFK Gradnulica 3 : 2, Potisje – Naftagas 5 : 2. Aradáčania sa aj ďalej nachádzajú na predposlednom mieste a majú 13 bodov.

15 /4692/ 9. 4. 2016

49


Šport BANÁTSKA LIGA

Bez jarnej výhry SLÁVIA – JEDINSTVO (NB) 2 : 2 (1 : 0) Ján Špringeľ

V

posledných troch minútach hostitelia takmer stratili všetky tri body. Po dvojgólovom náskoku Kovačičanov v 88. min. prvý gól za Jedinstvo strelil stredopoliar Maleš, hostia zahrali vabank a v závere sa im to aj oplatilo; útočník Rigo vyrovnal na 2 : 2. To ale ani zďaleka nebol koniec nepríjemným chvíľam pre futbalistov a fanúšikov Slávie. Krídlo Jedinstva zahodilo šancu obrátiť skóre. Slávisti mali po polčase gól náskoku. Delovkou vypálil P. Čížik, brankár slabo reagoval. Kovačičania vyhrávali, hoci hrou neoslnili početné obecenstvo. Tahirović v 52. min. znásobil výsledok a v ukončujúcich minútach zmaril príležitosť streliť

tretí gól za Sláviu. Onedlho boli futbalisti z osady insity potrestaní pre ľahostajnú hru v epilógu merania síl. SLÁVIA: Trbojević, Čerňoš, Mitić, P. Čížik, Ćirić (Stojanović), Radenković, Žuržinov (Stanković), Pavlov, Ivanišević, Staletović (V. Dudáš), Tahirović SLOBODA – SLÁVIA 3 : 2 (2 : 0) Hostia odcestovali na skríženie zbraní so Slobodou v pozmenenej zostave, s náhradným brankárom a hráčom z dorastu. Slávii sa priam podaril podobný husársky kúsok ako Jedinstvu v dueli v Kovačici: obrátiť nepriaznivý polčasový stav (góly za Slobodu vsietili Isak v 7. min. a Gecić v 32. min.). Sedem minút po prestávke skorigoval výsledok Ivanišević na 1 :

2. Vrchným úderom Mladost – Kozara 0 : vysokým letom až 2, Sloga – Budućnost 1 : 0, Sloboda – Sláz vlastnej polovice via 3 : 2, Jedinstvo prekabátil potom brankára Todorovića (NB) – Radnički (K) 0 Pavel Čížik v 55. mi: 0, Proleter – Vršac núte. Radosť slávistov United 2 : 0, Crvena ale netrvala dlho, tri zvezda – Radnički minúty neskôr výsle(S) 1 : 2. dok zápasu stanovil Radnički Zreňanin náhradník Brkić. neúprosne kráča za SLÁVIA: Mijuć, vytúženým titulom. Čerňoš, P. Čížik, Mi- Dva góly stačili iba na bod: Keď ide o výhry, za tić, Matuš, Ivanišević, Pavel Čížik – obranca a strelec lídrom nezaostáva Sachter, Pavlov, An- Slávie ani druhoumiestnená Kozara. ŽAK Kikinda drić, Staletović Výsledky 18. kola: ŽAK – Vršac Uni- v dvoch dueloch inkasoval až desať ted 0 : 4, Radnički (K) – Proleter 3 : 2, gólov. Dvakrát prehrala zaradom aj Slávia – Jedinstvo (NB) 2 : 2, Buduć- predposledná Mladost Lukićevo. Polet nost – Sloboda 0 : 0, Kozara – Sloga 8 Izbište stráca nádej na záchranu. Je: 0, Radnički (S) – Mladost 2 : 1, Polet dinstvo Novi Bečej dosiahlo prvé dve – Crvena zvezda 1 : 2, Jedinstvo (BK) remízy. Po 7. kole boli slávisti tretí, Crvena zvezda posledná, bez bodu. Po 18. kole – Radnički (Z) 0 : 2. Výsledky 19. kola: Jedinstvo (BK) mali Kovačičania len o bod menej od – ŽAK 6 : 0, Radnički (Z) – Polet 9 : 1, „červeno-bielych“.

DRUHÁ JUHOBANÁTSKA LIGA – VÝCHODNÁ SKUPINA

Vyprášili Partizan

MESTSKÁ LIGA ZREŇANIN – B SKUPINA

Ľahko v Jarkovci

BORAC (VS) – HAJDUŠICA 1 : 0 (0 : 0)

SLOGA – MLADOSŤ 0 : 4 (0 : 1)

Vladimír Hudec

Darko Sládeček

Z

ápas vo Velikom Središti bol tvrdý, opravdivý majstrovský. Tréner Hajdušice Rajko Tasovski sa zameral na brannú taktiku a domáci brankára hostí skúšali z diaľky. Tak sa hralo až po 77. min., keď hostia príliš ľahko inkasovali gól. Domácemu útočníkovi ušla lopta za bránkovú čiaru, hostia za- Výsledkom tejto akcie Radovića (10) a Jankovića (v žltom stali, mysliac si, že lopta bude patriť drese v úzadí) bol štvrtý gól v sieti Partizana ich brankárovi. Čiarový rozhodca však nezdvihol zástavku, nuž hlavný dovolil, aby hra Melicha, pekne ho loboval, ale na šťastie Hajdušičapokračovala, domáci využili zmätok v obrane hostí a nov lopta trafila žrď. Nuž a potom v 28. min. obrana prekonali Melicha – 1 : 0. Pri konci zápasu Maliar mohol hostí predsa kapitulovala. Po rohovom kope presne vyrovnať, ale jeho strela hlavou skončila vedľa brány. hlavičkoval Maliar – 1 : 1. Po zmene strán útočná hra domácich veľmi rýchlo Bola to zároveň najvýhľadnejšia príležitosť hostí na priniesla výsledok. V 57. min. hostia v šestnástke necelom, nie veľmi zaujímavom zápase. HAJDUŠICA: Melich, Z. Lipták, Mršić, Maliar, dovolene zastavili Radovića a z bieleho bodu presný Folťan, Anđelovski (Pomorišac), Ružić, G. Stojkovski bol nováčik Janković. Iba o pár minút neskoršie znovu Radović unikol, lopta sa dostala k Jankovićovi, ktorý (Janković), I. Đukić, Marko, Đaković Ostatné výsledky 15. kola: Karaš (K) – Banat 1 : 1, z okraja šestnástky silne strelil pod brvno – 3 : 1. Po Vojvodina (CC) – Ratar 1 : 2, Vojvodina (S) – Dunav peknej sólovej akcii a prihrávke Radovića Janković v 3 : 0, Karaš (J) – Ševac 2 : 2, Potporanj – Borac (VG) polovici polčasu dosiahol svoj hetrik. Po tomto góle hostia sa vzdali, ale niekoľko minút neskoršie využili 0 : 2, Partizan – Jedinstvo 0 : 2. neobozretnosť Hajdušice a druhýkrát prekonali Melicha. To nezastavilo naladených Hajdušičanov, ktorí HAJDUŠICA – PARTIZAN 8 : 2 (1 : 1) Po príliš nešťastnej prehre v dedine Veliko Središte do konca zápasu neúprosne plnili sieť hostí. Do listiny Hajdušičania na domácej pôde deklasovali mužstvo strelcov sa ešte zapísali Radović, Folťan a Mršić dvakrát. HAJDUŠICA: Melich, I. Đukić, Mršić, Maliar, Partizana z dedinky Kajtasovo. Začiatok však veštil niečo celkom iné. Už v 2. min. hostia nepríjemne Đaković (Pejčić), Folťan, Pomorišac, A. Lipták (A. prekvapili Melicha pekným gólom a strelou z okraja Đukić), Marko, Janković, Radović Ostatné výsledky 16. kola: Jedinstvo – Potporanj šestnástky. Hajdušičania sa však nedali zmýliť. Výhľadné príležitosti mali Radović, Maliar a Marko, ale 2 : 2, Borac (VG) Karaš (J) 2 : 0, Ševac – Vojvodina zblízka strieľali vedľa. V 14. min. šanca pre hostí; po (S) 0 : 0, Dunav – Vojvodina (CC) 3 : 2, Ratar – Karaš chybe Mršića útočník Partizana vybehol sám pred (K) 2 : 0, Banat – Borac (VS) 3 : 1.

50

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

B

ieloblatčania v prvom kole jarnej časti majstrovstiev zavítali do Jarkovca, kde ich uhostil súper, ktorý počas jesene nezískal žiaden bod a je posledný v tabuľke. Preto ani Bieloblatčania v nedeľu nemali ťažkú úlohu. Už na samom začiatku Poničan mal dve príležitosti, ale zoči-voči s brankárom Holičom domáci strážca siete bol úspešnejší. Sieť domácich bola nedotknutá iba do 13. min., keď Poničan pekne prihral Šušićovi, ktorý z rýchleho protiútoku skóroval. Do konca polčasu sa hralo iba na polovici domácich, ale brankár Holič bol neprekonateľný. Hostia zvýšili náskok už v 2. min. pokračovania hry. Pred bránu Slogy loptu zaslal Molnár a Poničan z blízkosti prekonal Holiča. Na ďalší gól sa čakalo až po 83. minútu. Hostia dominovali ihriskom, ale sa domáci šikovne bránili. V 73. min. Kurunci pekne strieľal, ale Holič bravúrne zakročil a posledným vypätím síl vyrazil loptu z horného rohu vlastnej brány. V 83. min. Poničan vybehol pred brankára Slogy a šikovne ho prekonal. O dve min. neskoršie domáci útočník Lazarov zavinil penaltu nad Poničanom a z bieleho bodu bol presný Kurunci. MLADOSŤ: Nagy, Kalapiš, Goda, Poliak, Đurić, Milošević (Marijanović), Šušić (Tomin), Molnár, Žižić, Kurunci, Poničan Ostatné výsledky 10. kola: KSK Konak 1926 – ZŠF Petlić 1 : 4, Tamiš – Zlatica 2 : 1, OFK Stajićevo – Borac 4 : 0. Bieloblatčania sa po 10. kole nachádzajú na 5. mieste v tabuľke a majú 10 bodov. V nasledujúcom kole privítajú tím Tamiša z Farkaždinu. • ŠPORT •


Jeseň 2015: mužstvo FK Jednota 1950 s trénerom Michalom Koruniakom (stojí prvý zľava)

FUTBALOVÁ JAR V MOL BÁČSKA PALANKA – DRUHEJ TRIEDY BUDE ZAUJÍMAVÁ Najlepší strelec: Emil Čipkár

Tri tímy – jeden titul Juraj Pucovský

P

rvú polovicu druhej sezóny po založení hložianska Jednota 1950 v Medziobecnej lige Báčska Palanka – druhej triedy skončila na treťom mieste s dvanástimi bodmi. Vedúci Proleter Karađorđevo a druhá Budućnost Parage majú o bod viac. Sú to tri tímy, spomedzi ktorých treba v jarnej odvete sezóny 2015/16 hľadať majstra pre postup do vyššej súťaže. Mužstvo Jednoty 1950 pod vedením trénera Michala Koruniaka v jeseň porazilo Mladost Malý Báč 5 : 0, Borac Vizić 4 : 1, Budućnost Parage 3 : 1 v Hložanoch a Slogu v Plavne 3 : 1. Hložančanov prekonali Proleter v Karađorđeve 4 : 1 (za podpory rozhodcu Šolaju) a Slavija v dedine Bođani 1 : 0 gólom Dusparu v 88. min. zápasu.

nár, kým sa raz medzi strelcov zapísali Ľ. Hataľa, Huďan a Zarić. Jesenné výsledky uspokojili, ale sa nemožno zbaviť dojmu, že mladší hložiansky klub mohol dosiahnuť aj viac. Tréner M. Koruniak na výročnej schôdzi povedal, že mal k dispozícii malý počet hráčov, takže sa stalo, že na posledný zápas so Slavijou odcestovali len jedenásti!? Nemá žiadne pripomienky na usilovnosť chlapcov, ale mu starosti robila slabá a nepravidelná dochádzka domácich hráčov na tréningy. Preto aj tajomník Stanislav Srnka na výročnej schôdzi apeloval na hložianskych mladíkov, aby mali vážnejší postoj k FK Jednota 1950, ktorý je založený práve preto, aby domáci hráči mali kde hrať futbal! Pre zlé poveternostné podmienky a ochranu trávnika v Hložanoch futbalisti Jednoty 1950 absolvovali zo dvadsať tréningov a zohrali len tri prípravné zápasy. Na pomocnom trávniku vo Vrbare prehrali s Fruškogorcom zo Sriemskej Kamenice 1 : 2, porazili lalitskú Panóniu 1 : 0 a na hosťovaní v Neštíne podľahli domácim 1 : 2. Mužstvo z jesene zostalo pokope, pribudol Novosadčan Aleksić a dvaja mladí domáci brankári: Dalibor Blatnický a Janko Toman. V prvom jarnom majstrovskom zápase mužstvo Jednoty bolo úspešné, keď v Malom Báči prekonalo domácu Mladost 1 : 0 (0 : 0).

Keď treba, tu je: veterán Ján Zahorec

Skúsenosť: Štefan Horvát

Dres Jednoty 1950 si obliekali: Zahorec, Kulík, Benko, Huďan, Supek, Feleć, Fábry, Čipkár, Horvát, D. Lončar, M. Hataľa, Drieňovský, M. Lončar, Molnár, Pagáč, Bičanski, Zarić, Bučík a Ľ. Hataľa. Kuriozitou je, že sa na šiestich zápasoch v bráne vystriedali až traja strážcovia siete: veterán Zahorec, Pagáč a niekdajší kanonier Bučík. Najlepším strelcom je Čipkár – 9 gólov, po dva vsietili D. Lončar a Mol• ŠPORT •

Nezadržateľný: Mane Lončar v útoku 15 /4692/ 9. 4. 2016

51


Sokolská jednota v Šíde (1926)

Členovia šídskej Sokolskej jednoty (1933)

NAŠE ŠPORTOVÉ KOLEKTÍVY

Gymnastický spolok Partizan Šíd

Samuel Zorjan v zrelých rokoch života

Poháre Samuela Zorjana

Gymnastická činnosť v Šíde siaha až do roku 1920, keď po Medaily z turnaja skončení prvej svetovej vojny vo vtedajšom Kráľovstve Srbov, Chorvátov v Novom Sade (1963) a Slovincov začali organizovane pracovať v oblasti telesnej výchovy Sokolské spolky. Šídski sokoli roku 1936 zorganizovali regionálny zlet cvičencov. Z tých čias treba spomenúť dve osobnosti; Vierku Lackovú, vynikajúcu šídsku sokolku, a Pavla Farkaša, ktorý aktivitu začal pred druhou svetovou vojnou a po nej bol jedným zo zakladateľov a vynikajúcich cvičencov novozaloženého Spolku pre telesnú výchovu Partizan v Šíde. Vo Farkašových stopách roku 1949 začal kráčať Samuel Zorjan, ktorý sa už za života stal športovou legendou v Šíde a vo svojich najzrelších rokoch – 1956 až 1965 dosiahol najväčšie športové úspechy. Samuel a jeho spolužiak a šídsky rodák Nikola Ďuďar boli reprezentantmi Vojvodiny a Juhoslávie v gymnastike. Najkrajšie spomienky si Samuel priniesol z Majstrovstiev Európy v Taliansku roku 1961. Vždy spomínal, že bol najúspešnejší v cvikoch na koni s držadlami, ale patril Medaila z gymnastickej generácii Miroslava Cerara, najlepšieho cvičenca sveta na tomto náradí, takže na úrovni Juhoslávie súťaže v Sombore (1957) mohol získať „iba“ striebornú medailu. Preto svoje najväčšie úspechy dosiahol na bradlách. Dvaja športovci, dobrí kamaráti, Samuel a Nikola, neskoršie sa veľmi snažili vychovávať početné generácie mladých gymnastov. Bohužiaľ, v šesťdesiatych rokoch gymnastika začala upádať, a tak aj úspešná práca so športovým dorastom v Šíde prestala prinášať výsledky. Odchodom Zorjana a Ďuďara a zranením mladého Zdravka Kovinčića, ktorý si na hrazde dolámal chrbticu, gymnastická činnosť v STV Partizan zanikla. Tesne spätý s gymnastikou v Šíde je Sokolský dom, ktorý vystavali po prvej svetovej vojne, slúžil na športové aktivity dovtedy, kým v meste neboli športové haly, a tak je až podnes. Po druhej svetovej vojne Sokolský dom sa stal majetkom STV Partizan a v súčasnosti v ňom prebiehajú súťaže v džudo, aikido, taekwondo, basketbal, hádzaná, box, stolný tenis... V posledných rokoch tam aktívne pracuje sekcia rytmickej gymnastiky, ktorú vedie Jarmila Petrovićová-Zahorcová. Jarmila sa so svojimi kolegami snaží vytvoriť Nikola Ďuďar (stojí) gymnastickú skupinu v Šíde, ktorá by kráčala v stopách svojich známych a Samuel Zorjan (cvičí) a úspešných predchodcov. Stanislav Stupavský Snímky: autor, z albumu S. Zorjana a súkromných archívov Šíďanov

Samuel Zorjan (stojí v strede) a Nikola Ďuďar (v drepe v strede) s cvičencami – pioniermi (okolo roku 1956)

Zo zletu cvičencov v Šíde (1961)

Samuel Zorjan počas tréningu na bradlách

Jarmila PetrovićováZahorcová dnes trénuje deti

Sokoli vítajú kolegov a hostí na šídskej železničnej stanici (1936)

Krása pohybu v rytmickej gymnastike (2007)


Turn static files into dynamic content formats.

Create a flipbook
Issuu converts static files into: digital portfolios, online yearbooks, online catalogs, digital photo albums and more. Sign up and create your flipbook.