Hlas 15 2018 by NVU Hlas ľudu

Najrýchlejší medzi najmladšími Ján Triaška Báčsky Petrovec

ISSN 0018-2869

Informačno-politický týždenník ROČNÍK 75 | 14. 4. 2018 | CENA 50 DIN.

www.hlasludu.info www.hl.rs

ČÍSLO

/4798/



Z obsahu

14. 4. 2018 | 15 /4798/

Okrúhly stôl o postavení rómskych žien v AP Vojvodine prebiehal 4. apríla v Novom Sade. Otvoril ho pokrajinský ochranca občanov prof. Dr. Zoran S. Pavlović (na snímke). O. Filip

Uzávierka čísla: 11. 4. 2018

Z iniciatívy padinskej mládeže, ktorá prostredníctvom početných akcií zozbierala finančné prostriedky na kúpu 2 300 mladých sadeníc agáta, dňa 31. marca 2018 pod patronátom Ekologického hnutia v Padine usporiadali akciu vysádzania zeleného ochranného pásma v padinskej doline v tzv. časti Álaš. Akciu podporil Pokrajinský ústav pre ochranu prírody a mnohé združenia, ako i milovníci prírody z domácej pôdy a zo susednej Kovačice. A. Chalupová

V kronike 24. festivalu DIDA v Pivnici zostane zapísané, že prebiehal od 23. marca do 1. apríla 2018 a že za 8 dní si diváci mohli pozrieť až 14 inscenácií. Zvíťazili Staropazovčania s predstavením Diabol v raji manželskom. A. Francistyová Foto: T. Kolárová

Na Regionálnej súťaži v prednese poézie a prózy v Hložanoch v utorok 3. apríla sa zúčastnilo iba osem dám. Štyri z nich postúpili do finále a všetky dostali pamätný diplom a knihu. Na organizácii podujatia sa podieľal hložiansky Spolok žien Slovenka a Asociácia slovenských spolkov žien. J. Bartoš

Akademický maliar Milan Súdi samostatne vystavuje svoje obrazy od 7. do 27. apríla v petrovskej Galérii Zuzky Medveďovej. Podnetom na výstavu boli vlani oslávené 75. narodeniny tohto maliara z Kysáča. J. Čiep

Editoriál

ZAKLADATEĽ: NÁRODNOSTNÁ RADA SLOVENSKEJ NÁRODNOSTNEJ MENŠINY VYCHÁDZA TÝŽDENNE, V SOBOTU VYDÁVA NOVINOVO-VYDAVATEĽSKÁ USTANOVIZEŇ HLAS ĽUDU V NOVOM SADE PRVÉ ČÍSLO VYŠLO 19. OKTÓBRA 1944 V BÁČSKOM PETROVCI OD ROKU 1967 VYCHÁDZA V NOVOM SADE ROKU 1967 PREZIDENT REPUBLIKY VYZNAMENAL HLAS ĽUDU RADOM BRATSTVA A JEDNOTY SO STRIEBORNÝM VENCOM Riaditeľ NVU Hlas ľudu: Samuel Žiak Úradujúci zodpovedný redaktor: Stevan Lenhart Zástupkyňa úradujúceho zodpovedného redaktora: Anna Francistyová Redakcia: Juraj Bartoš, Danuška Berediová, Jaroslav Čiep, Oto Filip, Katarína Gažová, Vladimír Hudec, Anička Chalupová, Anna Lešťanová, Jasmina Pániková, Juraj Pucovský, Ľubica Sýkorová, Elena Šranková Technický redaktor: Miroslav Dobroňovský Jazyková redaktorka: Anna Horvátová Lektorka: Mária Domoniová Adresa redakcie: Bulvár oslobodenia 81/V, 21 000 Nový Sad, poštový priečinok 234 www.hl.rs E-mail: nvu@hl.rs nvuhlasludu@hl.rs inzercia@hl.rs Telefóny redakcie: 021/47 20 840 063/47 20 84 Telefax: 021/47 20 844 Dopisovateľstvo v Petrovci: 021/22 80 042 Dopisovateľstvo v Kovačici: 013/662 565 Dopisovateľstvo v Starej Pazove: 022/317 505 Tlačí:

Rodiť, ale aj robiť... P rezident Aleksandar Vučić, hovoriac pred necelým mesiacom o potrebe zvýšenia prirodzeného prírastku v Srbsku, právom pripomenul, že keby aktuálny trend poklesu počtu obyvateľstva pokračoval rovnakou dynamikou, v našej krajine by sa roku 2060 terajší počet 6 995 808 obyvateľov scvrkol na 5,5 až 3,9 milióna. Veď sa tu každý rok vytratí mesto počítajúce 40 000 obyvateľov! Nie div, že sa Srbsko pri priemernom veku občanov (40 rokov) radí – už teraz – ku krajinám so starým obyvateľstvom. Mnohí našinci aj preto prezidentov sľub týkajúci sa opatrení, ktoré sa začnú uplatňovať od 1. júla 2018 (a budú sa vzťahovať na deti narodené začnúc 1. januárom t. r.) ocenili ako správny. Prezident síce povedal, že „to nás bude stáť 12 miliónov eur“, ale stále nevedno, koľko peňazí Srbsko bude dlhodobo úhrnne potrebovať, ak sa povedzme zdvojnásobí počet novorodencov, a najmä z ktorých zdrojov štát zabezpečí túto (neznámu, ale nesporne vysokú) sumu. Podľa nových opatrení populačnej politiky totiž každá matka za prvé dieťa dostane jednorazovo 100 000 dinárov, za druhé 10 000 din. – každý mesiac v priebehu dvoch rokov, za tretie bábätko jej štát zabezpečí 12 000 din. počas prvých 10 rokov jeho života a za štvrté dieťa za rovnaké obdobie jeho matka dostane 18 000 eur. Nie je málo rozčarovaných rodičov, ktorým sa deti narodili pred posledným Novým rokom a neužijú si z oznámenej pomoci. Osobitné rozhorčenie (nie práve zanedbateľnej) časti tunajšej populácie, predovšetkým ženskej, spôsobila prezidentova výzva k lekárom (v jemu vlastnom štýle), aby prv, než vykonajú potrat, ukázali tehotnej žene ultrazvuk a dali jej počuť tep srdca bábätka, t. j. aby sa dotyčná až potom rozhodla, či abortuje alebo nie.

V tomto čísle TÝŽDEŇ 5 Zápas o krajší zajtrajšok

ĽUDIA A UDALOSTI Tlačiareň HL PRINT Báčsky Petrovec Účet NVU Hlas ľudu 160-924115-88 Banca Intesa ISSN 0018-2869 COBISS.SR-ID 16185090

• •

Je síce známe, že u nás v nemocniciach zaevidujú zhruba 60 000 potratov, pričom odborníci oceňujú, že je ich aj trikrát viac, lež patrí sa zamyslieť aj (a obzvlášť) nad tým, čo ženy odpudzuje od rodičovstva, respektíve od narodenia viac než jedného dieťaťa. V publikácii Žene i muškarci u Republici Srbiji, ktorú vlani vydal Republikový ústav pre štatistiku, sa uvádza, že deti do 17 rokov života a mladí ľudia do 30 rokov sú najohrozenejší chudobou. Bez práce nie sú koláče, hovorí známe porekadlo. Nie div, že sa početní rodičia len ťažko odhodlávajú pre dve alebo viac detí. Veď deti treba primerane nakŕmiť, obliecť, vyškoliť, zabezpečiť im adekvátnu zdravotnícku ochranu... Na to všetko treba mať stabilný prílev peňazí. Tak sa ukazuje, že treba najprv robiť, zarobiť, ušetriť a až potom narodiť viac detí. Rodiť len preto, že to odrazu potrebuje štát, vychovávať budúce generácie v podmienkach sociálnej neistoty a podozrivej bezpečnosti akiste nie je celkom zodpovedné. Podľa slov prezidenta Vučića matka, ktorá narodí tretie a štvrté dieťa, dostane od štátu 30 000 za mesiac a – nemusí nič robiť! Je vari náročnejšia a zodpovednejšia práca nad prácu s deťmi? Či je azda jedno, v akých spoločenských a rodinných podmienkach deti vyrastajú? Ani náhodou! Nezabúdajme, že v Srbsku (podľa údajov Republikového ústavu pre štatistiku) na konci uplynulého roka bolo oficiálne nezamestnaných 14,7 % občanov starších ako 15 rokov. Je to vraj o 14 % (?!) menej než v roku 2016. Ibaže nie je známe, koľko občanov z našej krajiny odišlo za prácou do zahraničia. Údajne sa dve tretiny mladých ľudí chce zo Srbska odsťahovať. Žeby preto, lebo tu (potenciálni) rodičia a ich potomstvo majú na ružiach ustlané? Juraj Bartoš

11 S cieľom zachovať to pôvodné

OBZORY 22 Od obdivu k irónii

KULTÚRA 28 Dominovali detské predstavenia

ŠPORT 43 Nie je naivné bežať! Autor titulnej fotografie: Ján Špringeľ 15 /4798/ 14. 4. 2018

Týždeň 

InPress

168 HODÍN

Zmeny na obzore?

Studená vojna slov

Jasmina Pániková

osovo si zase nárokuje stať sa slovom týždňa. Slovom natoľko frekventovaným, že ho asi neminie ani pomenovanie slovo roka. Všetko, čo sa vôkol Kosova deje, nemožno pomenovať inak ako výstižným tureckým zvratom kopanie studne ihlou. Časy, okolnosti a režimy sa totiž menia oveľa rýchlejšie ako pomery na Kosove. Vlastne neraz pripomínajú tú balkánsku začmudenú krčmu, v ktorej stačí len malinká iskra a štipka tmy, aby sa nenávisť a údery hlava-nehlava prejavili v plnej sile. Ešte sa celkom neurovnala situácia spôsobená zatknutím riaditeľa vládnej Kancelárie pre Kosovo a Metóchiu Marka Đurića a prudkým demonštrovaním sily kosovskej polície na občanoch Kosovskej Mitrovice, keď už opäť začali lietať nebezpečné verbálne hrozby. Skutočná studená vojna slov neveštiacich nič dobrého. Po oznámení desiatich srbských obcí, že na piate výročie schválenia Bruselskej dohody 20. apríla sami založia Spoločenstvo srbských obcí, ľady sa akoby pohli. Menovite v podobe vyjadrenia

príchodom jari, tej kalendárovej, v našej krajine na rad prišli aj verejné rozpravy o podaktorých návrhoch zákonov. Už 22. marca Ministerstvo štátnej správy a lokálnej samosprávy pozvalo občanov a odbornú verejnosť, aby sa zúčastnili verejnej rozpravy návrhu zákona o zmenách a doplnkoch zákona o slobodnom prístupe k informáciám verejného významu. Iba zopár dní po zverejnenej výzve niekoľko desiatok organizácií civilnej spoločnosti, médií a jednotlivcov vyjadrilo nespokojnosť s určitými zmenami. Presnejšie nesúhlasia s článkom 3 odsek 5, ktorým sa predvída, že medzi orgány moci patria aj právnické a fyzické osoby, ktoré vykonávajú prácu verejného záujmu. Podľa nich sa týmto neospravedlneným zákonným riešením umožňuje, aby každý mohol žiadať informáciu od združení, médií, alebo aj jednotlivcov, ktorých pôsobenie hocijako súvisí s verejným a všeobecným záujmom. Návrhy doplnkov ohľadom hore uvedeného zákona znepokojili zatiaľ iba mediálnych pracovníkov. Takisto ani o verejnej rozprave o návrhu zákona o zmenách a doplnkoch zákona o národnostných radách národnostných menšín nepočuť veľa. Závažné zmeny sa týkajú aj členstva v rade, čiže už nebude možné byť predstaviteľom rady a v rovnakej chvíli vykonávať určité funkcie – v ustanovizniach, podnikoch či organizáciách, ktorých je zakladateľom národnostná rada, ako ani funkcie v štátnych či pokrajinských orgánoch. Postavuje sa otázka, kto bude členom „menšinových parlamentov“, keďže vieme, že veľká väčšina súčasných členov má určité funkcie. Položí sa tým bodka za vplyvom politických strán na prácu národnostných rád, alebo ide iba o iluzívne obrazy depolitizácie rád?

www.hl.rs

Oto Filip



Prištiny, že do štyroch mesiacov vypracuje štatút dlho očakávaného spoločenstva. Samozrejme, ak zase, ako i nespočetnekrát predtým, nepribudne dáke ak. To, že všetko nepôjde v duchu proklamácií, jasné je už teraz. Totiž kosovský prezident Hashim Thaçi v pondelok odkázal, že na – ako povedal – hrozby zo Srbska odpovie puškami. To Marko Đurić zase následne zhodnotil ako privolávanie vojny, nenávisti a zrážok a deštruktívne pôsobenie, ktoré je priamou hrozbou nielen pre región, ale i Európu. Označil ho tiež za jasné dávanie najavo toho, že základným politickým cieľom Thaçiho pôsobenia je vznik tzv. veľkého Albánska. Prezident Aleksandar Vučić, ktorý na začiatku týždňa pobudol na dvojdňovej návšteve v Mostare, na zjavnú provokáciu z Prištiny reagoval slovami, že Srbsko sa zaoberá politikou mieru a nechce sa zaoberať puškami a zbraňami. Na konto vyhlásenia kosovského predáka skonštatoval, že neničili jeho pušky Srbsko, ale niektoré lietadlá. Na otázku, čo možno očakávať od Prištiny, keď ide o založenie Spoločenstva

srbských obcí, odpovedal, že nič okrem toho, že budú hrať čosi, a to do prvých dôležitých stretnutí s predstaviteľmi medzinárodného spoločenstva. Zostáva vidieť, čo vo všetkom zmení a prinesie na piatok trinásteho apríla avizované stretnutie prezidenta Aleksandra Vučića a nemeckej kancelárky Angely Merkelovej. Nový začiatok, alebo staronové skúšky? Regionálne vzťahy a spolupráca sa vcelku hýbu tak, ako aj obojstranná ochota zveľaďovať ich. Tam, kde tá je, problémov je málo. Ukázal to i pondelkový a utorkový pobyt prezidenta Vučića v Mostare, kde v utorok otvoril 21. Medzinárodný hospodársky veľtrh, na ktorom je Srbsko tohto roku partnerskou krajinou a na ktorom sa prezentovalo viac ako šesťdesiat srbských hospodárskych spoločností. So susedným štátom Srbsko dosiahlo tovarovú výmenu v hodnote približne 1,7 miliardy eur, čiže najviac, keď ide o všetky iné krajiny západného Balkánu. Vlani sa naša výmena s Bosnou a Hercegovinou zvýšila o 13,9 percenta a od roku 2005 sa zdvojnásobila. Keď sa chce, tak sa aj môže, alebo výstižnejšie po slovensky povedané: Kde je vôľa, tam je i cesta. Tá však na juhu vôbec nie je. A preto tie slovné a iné provokácie.

JEDNA OSOBNOSŤ, JEDNA OTÁZKA

Mgr. NINA DE GELDER, PROREKTORKA PRE MEDZINÁRODNÚ SPOLUPRÁCU VYSOKEJ ŠKOLY VÝTVARNÝCH UMENÍ (VŠVU), BRATISLAVA

Našli sme tu priateľov Oto Filip Možno váš pobyt na vernisáži výstavy Korelácie v belehradskom Múzeu vedy a techniky označiť za začiatok spolupráce so Srbskom? – Nie je to začiatok, keďže tu v Belehrade spolupracujeme, menovite s Univerzitou umenia, približne desať rokov. Pred dvoma

Informačno-politický týždenník

rokmi, konkrétne v roku 2016 sme začali projekt, ktorý podporila Európska únia. Je to program Erasmus plus, ktorý sa otvoril aj pre partnerské krajiny. Vďaka tomu sme schopní financovať výmenu študentov, pedagógov a zamestnancov obidvoch škôl. Práve teraz máme napríklad študentku, ktorá je z Vojvodiny, hovorí plynule po slovensky a študuje u nás vďaka týmto

výmenným poby tom. Keď ide o dve inštitúcie, navštevujeme sa, vymieňame si skúsenosti. Je to veľmi intenzívne a som veľmi rada, že táto výstava je práve v Belehrade, pretože v Srbsku sme našli nielen partnerské inštitúcie, ale našli sme priateľov. A som preto veľmi šťastná. Spolupracujeme, samozrejme, aj s novosadskou Akadémiou umení. Keďže sme my akadémiou výtvarných umení, jasné je, že s tými jej katedrami či odbormi, ktoré sa zaoberajú vizuálnymi médiami. • TÝŽDEŇ •

Odpoveď na reagovanie na zverejnený článok pod názvom Veľa nezrovnalostí

a 5. zasadnutie Dozornej rady MSS 10. 3. 2018 som bol ako novinár úradne zavolaný, ako aj na každé iné podujatie a z neho som napísal riport do novín citujúc alebo parafrázujúc iba to, o čom sa tam hovorilo. Z úradnej elektronickej adresy MSS mi zaslali aj zápisnicu (uložená aj v redakcii HĽ), v ktorej sa uvádza: „Zasadnutia sa zúčastnili Michal Šranka, predseda Dozornej rady MSS z Kysáča, Željko Čapeľa z Dobanoviec a Pavel Kukučka z Boľoviec, členovia Dozornej rady MSS. Nevolaní a prítomní na zasadnutí boli Michal Spevák ako predstaviteľ Legislatívnej komisie a Ján Kolár. Na zasadnutie bolo pozvané aj predsedníctvo Matice

slovenskej v Srbsku. Zasadnutia sa zúčastnil iba jeho predseda Ján Brtka. Zasadnutia sa zúčastnil aj novinár týždenníka Hlas ľudu Jaroslav Čiep, aby z tohto zasadnutia bola daná spoločná informácia pre verejnosť o napätej situácii, ktorá vládne v ústredí MSS...“ Predseda MOMS v Pivnici Jozef Valihora v texte K matičným voľbám (HĽ, 20. 5. 2017, s. 7) ohľadom volebného Zhromaždenia MSS 29. 4. 2017 informoval verejnosť, „že sa predstavitelia pivnického MOMS-u na tomto zhromaždení nezúčastnili, ani nesplnomocnili nikoho, aby hlasoval v ich mene alebo v mene pivnického MOMS-u. Preto pokladám konanie osôb, ktoré

na tomto zhromaždení hlasovali v mene Pivničanov, za nekorektné, manipulatívne a v nejednom ohľade ponižujúce“. Koho potom na voľbách v MSS zastupovali M. Spevák a J. Kolár? Keď som v petrovskej tlačiarni na skládke starého papiera schystaného na odvoz do zberu našiel doklady o nehnuteľnostiach medzivojnovej MSJ, na Zhromaždení MSJ 24. 2. 2001 som to ako radový člen predostrel všetkým prítomným matičiarom z 26 MOMS. V novinách (HĽ, 3. 3. 2001, s. 26) zostalo zapísané, že „J. Čiep odovzdal predsedovi MSJ R. Surovému zmluvy o pôde a iných nehnuteľnostiach niekdajšej Matice“. S poznámkou, že

OKRÚHLY STÔL POSTAVENIE RÓMOK V AP VOJVODINE – SKÚŠKY A PERSPEKTÍVY

Zápas o krajší zajtrajšok Oto Filip

nedeľu 8. apríla bol Svetový deň Rómov. V rovnaký deň sa ukončil aj Mesiac ženského rómskeho aktivizmu, ktorý odštartoval na Medzinárodný deň žien 8. marca. – Týmto a inými opatreniami, ktoré podnikáme, sa snažíme odkázať verejnosti, že je ich postavenie témou, o ktorej sa nerozpráva len jeden deň, ale sa jej treba venovať 366 dní v roku. Dôraz v tomto roku kladieme na sledovanie a užívanie ich práv na vzdelávanie, na zamestnávanie, ako aj na zdravotnú ochranu. To je spôsob, ako sa Rómky môžu dostať ku krajšiemu zajtrajšku, – vyzdvihol tesne pred začiatkom okrúhleho stola pokrajinský ochranca občanov prof. Dr. Zoran S. Pavlović. Na okrúhlom stole, ktorý sa 4. apríla konal v Novom Sade, dôraz bol tak na skúškach, ako i na perspektívach ich postavenia. Keď ide o to prvé, dominovali mu témy Rómky – kľúčový bod integrácie rómskeho spoločenstva, Postavenie rómskych žien v AP Vojvodine • TÝŽDEŇ •

Z výstavy fotografií Moja cesta v organizácii Iniciatívy rómskych študentiek

a Republike Srbsku, Skúšky v realizovaní základných ľudských práv Rómok: násilie a včasné manželstvá, Realizovanie ženských ľudských práv Rómok v nezávislých inštitúciách. Ohľadne perspektív hovorilo sa o témach Kampaň Rómskej ženskej siete – potreby a výsledky, Perspektívy zveľadenia postavenia Rómok vo Vojvodine a v Srbsku, Význam zapojovania mladých a vzdelaných Rómok do inštitúcií.

V pozdravnom prejave k účastníkom zoskupenia pokrajinský ombudsman prof. Dr. Zoran Pavlović hovoril o vzdelávaní ako spôsobe, ako sa príslušníčky tejto komunity môžu dostať z biedy, taktiež o význame zamestnanosti a zdravotnej ochrany pre proces ich adekvátneho začleňovania do spoločnosti. Viacerí účastníci okrúhleho stola akcentovali dôležitosť častejších kontaktov s Rómkami ako spôsobu

by to malo byť zárukou finančnej zabezpečenosti a obstátia MSJ. Že to odvtedy ani jedno vedenie Matice nedokázalo zužitkovať, aj mňa veľmi štve. M. Spevákovi musím odpovedať, že som sa dopátral iba po zožltnuté fotokópie prvej zápisnice a Stanov SŠK Petrovec, ktoré som aj uverejnil k textu 90 rokov SŠK – Mladosti (HĽ, 11. 5. 2013, s. 33). K čomu sa dostanem, snažím sa prezentovať aj širšej verejnosti. Svedčia o tom početné štúdie, referáty, články a viac ako 30 dokumentárnych výstav v Knižnici Štefana Homolu a medzi nimi aj výstava 75 rokov SŠK Petrovec (13. 5. – 13. 6. 1998). Jaroslav Čiep zistenia, aké všetko problémy ich trápia a čo podnikať na ich riešení. Celkovo sú to štyri základné sféry: vzdelávanie, zdravotná ochrana, zamestnávanie a bývanie. Po všetkom zistenom a vypočutom azda najlepšou smerovkou pre budúcnosť sú závery, vyplývajúce z rozboru stavu. Je ich až deväť. Jedným je rast počtu rómskych detí v sústave vzdelávania, druhým odstránenie zneužívania afirmatívnych opatrení, tretím ľahší prístup k zdravotnej ochrane, štvrtým rast bezpečnosti a istoty rómskych žien, ktoré sú dosť často vystavené násiliu a týraniu, piatim znemožnenie sekundárnej viktimizácie. Je tu i posilnenie povedomia o tom, že včasné a dohodnuté manželstvá nie sú súčasťou rómskej tradície, ale predstavujú násilie a narúšanie detských práv. V poslednej tretici sú opatrenia, ako apelovanie na médiá, aby rešpektovali mediálny kódex a vyhýbali sa senzácie chtivému spravodajstvu, umožnenie ženským rómskym organizáciám ľahšie pristúpenie nadáciám, ktoré podporujú školenia a pôsobenie v rómskych sídlach, ako aj zvýšenie počtu vysoko vzdelaných Rómok medzi zamestnancami inštitúcií. Úloh je dosť, no i dní na ich realizovanie. Zvlášť už po tohtoročnom 8. apríli.

15 /4798/ 14. 4. 2018

Týždeň IN MEMORIAM

Ján Labáth

(1926 – 2018)

očas veľkonočných sviatkov vo veku 91 rokov prestalo biť srdce slovenského vojvodinského básnika a prozaika, predstaviteľa staršej generácie spisovateľov, prekladateľa a redaktora Jána Labátha. Ján Labáth sa narodil 13. októbra 1926 v Báčskom Petrovci, kde ukončil gymnázium. Štúdiá elektrotechniky absolvoval na Univerzite v Belehrade a Ľubľane. Pôsobil ako básnik, prozaik, prekladateľ. Po štúdiách pôsobil ako elektrotechnický inžinier v Banji Luke, Novom Sade a v Beočíne. V rokoch 1965 – 1966 bol redaktorom literárneho časopisu Nový život, od roku 1990 žil na dôchodku v Novom Sade, kde i umrel 2. apríla 2018. Začiatky básnickej tvorby Jána Labátha sú poznačené impresionistickým panteizmom: Slnečné hodiny (1958), Keď rieky rozvodnia sa (1961), Vzbura oblakov (1963). V druhom tvorivom

období uverejnil básnické zbierky: Jesenná krajina (1970), Svätec s vypichnutými očami (1971), Váhy (1976), Pokračovanie (1984), Studňa (1988), Letokruhy a v roku 2015 mu vyšiel výber z poézie Zásvity v čase. Dokopy vydal 16 zbierok veršov, dve knihy poviedok Jazdec z Turkménska (1963), Zatvorený kruh (1972), román Diaľky a výber Diaľky a iné prózy. Aj knihy miscelaneí Zaviate šľapaje a Odtadiaľ a kam?, ako aj Kto je to Goethe?. Prekladal verše pre deti Jovana Jovanovića-Zmaja, Arsena Diklića a Dušana Matića zo srbčiny do slovenčiny. Štyri knihy týchto prekladov vyšli vo vydavateľstve v Petrovci. Prekladal poéziu zo srbčiny, francúzštiny, ruštiny a angličtiny.

HOSPODÁRSKE TRENDY (4)

Hľadanie východísk Oto Filip

oci je objem sivej ekonomiky o takých šesť percent menší ako pred piatimi rokmi, v Srbsku naďalej približne každý tretí podnik a každý tretí robotník pracujú v tzv. sivej zóne. A keď sa už uvádza rok 2013, jeden z vtedajších prieskumov ukázal, že štátny rozpočet kvôli nelegálnemu podnikaniu bol chudobnejší za rok až o tri miliardy eur. Podľa slov vtedajšieho predsedu Správnej rady NALED Vladana Atanasijevića, vyslovených 20. decembra 2013 na otvorení konferencie Všetky nuansy sivej: Oslobodenie hospodárstva, s uvedenými prostriedkami by sa dalo zrealizovať skutočne veľa. Na ukážku − stačili by na to, aby každá obec v Srbsku dostala nový

www.hl.rs

dom zdravia (609 miliónov eur), na rekonštrukciu a vybavenie všetkých všeobecných a špeciálnych nemocníc (439 miliónov eur), na vyfinancovanie platov hasičov, policajtov a lekárov (963 miliónov), ako aj na to, aby sa zvyšnými prostriedkami o polovicu zmenšil rozpočtový deficit. Keď ide o význam východísk, z údajov vyplynulo, že by viacpercentné zmenšenie rozsahu sivej ekonomiky umožnilo zvýšiť daňové príjmy Srbska o jedno percento hrubého domáceho produktu (HDP), čo by za tri roky mohlo priniesť 33 miliárd dinárov viac do štátneho rozpočtu. Už vtedy sa hovorilo, že by vyriešenie problému sivej ekonomiky vyžadovalo, aby sa až štvrť milióna ľudí premiestnilo zo štátneho do súkromného úseku, kým by sa

Informačno-politický týždenník

Preložil okrem iného verše a prózy: Walta Whitmana, Charlesa Baudelairea, Carla Sandburga, Piérrea Jeana Jouvea, Louisa Aragona, Henriho Michauxa, Jacquesa Préverta, Leopolda Sédara Senghora, Reného Chara, Vesny Parunovej, Allena Ginsberga, Claudea Bauwensa, Jacquesa Crickillona a Umberta Beniho. Výber z týchto prekladov vyšiel knižne pod názvom Rozlúčka s vetrom (1981). Zostavil a spolu s Miroslavom Antićom do srbochorvátčiny preložil antológiu poézie juhoslovanských Slovákov Rovina spieva – Raspevana ravnica (1962). Tri razy bol odmenený cenou Nového života, v rokoch 1962, 1982 a 1990. Za zbierky Jesenná krajina a Svätec s vypichnutými očami dostal v roku 1971 Októbrovú cenu Nového Sadu. V roku 2007 dostal Cenu za životné dielo Spolku vojvodinských spisovateľov a roku 2016 cenu NRSNM za životné dielo. Ján

Labáth je nositeľom i Ceny Ondreja Štefanka za rok 2017. Bol členom Spolku spisovateľov Vojvodiny a Spolku slovenských spisovateľov. Ako obnovujúci člen Matice slovenskej v Juhoslávii a prvý predseda MOMS Nový Sad v rokoch 1990 až 2001 bol neúnavný organizátor slovenského kultúrneho života. V tomto období novosadskí matičiari zorganizovali množstvo literárnych večierkov, kultúrno-zábavné podujatia, koncerty, prednášky a pracovali s deťmi na divadelnom a folklórnom poli. Ján Labáth bol pochovaný v Báčskom Petrovci 3. apríla 2018. Pri pohrebnom obrade, ktorý viedol farár Ján Vida, rozlúčkový text Viery Benkovej prečítala Svetluša Hlaváčová, v mene slovenských učiteľov sa s ním rozlúčila Annamária Boldocká-Grbićová a v mene novosadských matičiarov Jarmila Struhárová. Autorovu báseň pri rakve prečítal Víťazoslav Hronec. Nech mu je ľahká rodná petrovská zem.

ďalších 250 000 ľudí malo posmeliť, aby sa zo sivej ekonomiky dostalo do legálnych hospodárskych pohybov. Predpokladom toho je však realizácia celkovej politickej reformy, za ktorou by musela nasledovať reforma hospodárska, ako aj oveľa vyšší stupeň investícií, ktorý by dokázal umožniť vznik desiatok tisíc nových pracovných príležitostí. Ukážkou tempa, akým sa to všetko dodnes hýbe u nás, sú najmä súčasné údaje. Sivá ekonomika je stále svojráznym obrazom a zrkadlom štátu a vláda akoby nemala dostatok smelosti postaviť sa rázne zoči-voči tomuto problému. Odpoveď na otázku prečo, treba azda najviac hľadať v tom, že by to znamenalo zaplatiť plnú cenu reforiem. Takto sa táto časť hospodárstva stáva akýmsi sociálnym programom, ktorého búranie by priviedlo k strate voličov, tým aj volieb. Celkový dojem je, že primát vo všetkom má politika tzv. malých krokov. Vlani

napríklad mimo zákona podnikalo 16,9 percenta registrovaných firiem, čo je dosť veľký pokrok v porovnaní s rokom 2012, keď sa k nejakej forme neformálneho podnikania uchýlilo až 28,4 percenta podnikov. Približne o polovicu sa zmenšil aj počet podnikov, ktoré neprihlasujú zamestnancov: z 20,5 percenta v roku 2012 na 10,8 percenta vlani. Z pomyselných 100 dinárov sivej ekonomiky 62 dinárov sú neprihlásené platy zamestnancov, kým je 38 dinárov neprihlásený profit. Jedným zo spôsobov boja proti sivej ekonomike je i súčasná odmeňovacia súťaž na základe nazbieraných fiškálnych účtov, ďalším sa má stať na tento rok oznámené prijatie zákona o sezónnych robotníkoch v poľnohospodárstve, tretím je zveľadenie inšpekčného dozoru a lepšia koordinácia rôznych inšpekcií a príslušných inštitúcií.

J. Čiep

(V budúcom čísle: Zbaviť sa záťaže) • TÝŽDEŇ •

OPÝTALI SME SA ZA VÁS: PANI IVANA HLAVSOVÁ, DONEDÁVNA VEĽVYSLANKYŇA ČESKEJ REPUBLIKY V SRBSKU

Ubehlo to ako voda Oto Filip

nohým, vrátane novinárov, zostane v pekných spomienkach. Žurnalistom v prvom rade preto, že k nim vždy bola ústretová, ochotná odpovedať na akúkoľvek otázku, spravidla bez zbytočných formalít. Donedávna veľvyslankyňa Českej republiky v Belehrade pani Ivana Hlavsová to zdôvodňuje jednoduchou konštatáciou: – Som tu, aby som reprezentovala svoju krajinu, a to tiež patrí k tomu. Na záver jej štvorročného diplomatického pôsobenia u nás, svorne sa zhodujeme, že ten čas uplynul rýchlo ako valiaca sa voda. A je tu i ďalšia otázka:

Na čo, alebo ako si na Srbsko budete v Prahe spomínať: aj na to pozitívne, ale aj na to iné? – Pekných dojmov je toľko, že ich všetky ani nemôžem napočítať. V Belehrade sa mi žilo veľmi príjemne. Myslím si, že to najlepšie, to, na čo si najviac a najradšej budem spomínať, sú ľudia tu v Srbsku: príjemní, priateľskí, pohostinní. Stretnutia s nimi mi vždy boli potešením. Keď ide o lokality, mala som v Belehrade dve obľúbené, kam som chodila hlavne cez víkendy. Adu Ciganliju s jazerom, kam som šla v lete či v zime: bežať, jazdiť na bicykli či plávať. Druhou boli prechádzky pri nábrežiach Sávy a Dunaja. Pretože také veľké

rieky, ako sú u vás, my nemáme, a sú preto pre nás exotické. Po Srbsku som hodne cestovala, mnoho krásnych miest uvidela, mnoho dobrých ľudí stretávala,

PRI PRÍLEŽITOSTI 160. VÝROČIA NARODENIA UROŠA PREDIĆA

Priam ukážková výstava O. Filip

rodným múzeom v Zreňanine, je istým spôsobom jedinečné tým, že sa nezameralo len na rozsiahly tvorivý opus maliara. Je na ňom znázornená i jeho životná cesta, citáty a názory na rôzne témy, osobné predmety. Tak isto fotografie, korešpondencia, katalógy,

e síce pravdou, že je v Ulici knez Mihajlovej v Belehrade aspoň desať galérií a že každá z nich ponúka iný program, no veľkou chybou miestnych, turistov a vôbec milovníkov výtvarného umenia by bolo nezavítať do Galérie Srbskej akadémie vied a umení (SANU). Tam je totiž od 14. marca do polovice apríla nainštalovaná výstava venovaná veľkému maliarovi Urošovi Predićovi. Žil v rokoch 1857 – 1953 a zanechal nevymazateľnú stopu v dejinách tunajšieho výtvarného Na výstave bola i Predićova izba umenia. Podujatie menom Teda, vy ste knihy, časopisy. Slovom a stručne, ten Uroš Predić?, usporiadané v množstvo exponátov zaradených Galérii SANU v spolupráci s Ná- do tematických celkov, na základe • TÝŽDEŇ •

ktorých možno skvele priblížiť a dôkladne zrekapitulovať Predićov život, dielo, celkový opus... Aj na základe času stráveného v Orlovate, kde sa školil, tiež na základe svedectviev z pobytov v zahraničí, najmä v Rakúsku a v Taliansku, ako aj na základe stykov, ktoré mal s maliarom Pajom Jovanovićom či vedcom Mihajlom

mnoho dobrého jedla a pitia ochutnávala. To, čo sa mi nepáčilo, vám taktiež poviem. Nie je toho veľa, uvediem tri veci. Jednou je, že sa všade fajčí, dokonca aj v reštauráciách v čase obedu. Druhou je, že autá parkujú na chodníkoch, takže keď chodíte pešo, prekážajú vám. Treťou je, že v prírode vidieť veľa odpadkov, čo človeku kazí dojem z tej jej krásy. No sú to všetko pomerne malé veci, s ktorými sa dá žiť. Tie dôležité veci, ako sú ľudia a prostredia, sú len dobré. Bude mi za Srbskom určite clivo, lebo sa mi tu žilo veľmi dobre. Čas skutočne rýchle plynie. A zistila som, že v Srbsku plynie ešte rýchlejšie ako inde.

Pupinom. Po prvýkrát sú prezentované aj Predićove kresby, na základe ktorých robil ikony pre Njegošovu kaplnku na Lovćene, ktorá je už zbúraná. Vcelku materiálov toľko, že aj človek, ktorý nepozná jeho dielo, musí z výstavy odísť bohatší o nevšedný zážitok. Škoda len, že podujatie trvá len mesiac. O to skôr, že niektoré iné, oveľa menšieho významu, alebo aj kvality, sídlili v Galérii SANU aj tri, dokonca i štyri mesiace. Nuž proti okolnostiam a guštu žiaden dišputát...

Iný uhol reality

15 /4798/ 14. 4. 2018

Nikola Petkov

Slovensko SLOVENSKO OPUSTILI DVAJA VÝZNAMNÍ BÝVALÍ POLITICI – PAVOL PAŠKA A IVAN MJARTAN

Nečakané úmrtia Rastislav Boldocký

tickej kariéry dlhodobo pôsobil vo vedení najsilnejšej ľavicovej strany na Slovensku a zastával viaceré významné funkcie v parlamente – bol predsedom Zahraničného výboru, Výboru

lovensko v jednom týždni opustili hneď dvaja politici, ktorí v minulosti vo významnej miere ovplyvňovali smerovanie Slovenska – bývalý predseda parlamentu Pavol Paška (60) a bývalý poslanec federálneho zhromaždenia Ivan Mjartan (59). Okrem toho, že obaja umreli v pomerne mladom veku, majú spoločnú aj ďalšiu vec, ich životy či kariéry boli poznačené kontroverziami. Aj keď v každom prípade trochu inak. Pavol Paška bol dlhodobo považovaný za naj- Pavol Paška (Foto: Matej Kalina) vplyvnejšieho muža strany Smer-sociálna demokracia na pre zdravotníctvo aj Osobitného východe Slovenska a svojho výboru pre kontrolu. V roku 2012 času ho označovali aj za naj- sa stal predsedom Národnej rady vplyvnejšieho muža slovenského Slovenskej republiky, do konca zdravotníctva. Počas svojej poli- volebného obdobia však v kresle

pre demokratické Slovensko opustiť verejnoprávny rozhlas, kde pôsobil ako šéf rádiožurnálu. Neskôr ho zvolili za poslanca federálneho zhromaždenia, pôsobil ako štátny tajomník Ministerstva kulIvan Mjartan v roku 1999 (Foto: TASR) túry a päť rokov nevydržal. Osudnou sa mu stalo bol veľvyslancom v Prahe. Pre práve zdravotníctvo – kauza svoje príjemné vystupovanie nákupu predraženého CT prí- a vonkajšok bol predmetom zvýstroja v nemocnici v Piešťanoch, šeného záujmu médií, hovorilo s ktorou ho spájali. Pod tlakom sa o ňom dokonca ako o idolovi verejnosti a opozície v novem- žien. Ale sľubná kariéra sa náhle bri 2014 odstúpil z funkcie, zdal ukončila. Ivan Mjartan sa ešte v sa aj poslaneckého mandátu a roku 1999 ako občiansky kandipostupne sa stiahol do ústrania. dát neúspešne uchádzal o post Umrel len niekoľko týždňov prezidenta, a potom sa nadobro po oslave 60. narodenín na vytratil zo spoločenského života. zlyhanie srdca. Podľa slovenských médií v Ivana Mjartana v čase naj- posledných rokoch žil osamote, väčšej slávy označovali za pravú zdravie mu chátralo, povráva sa, ruku Vladimíra Mečiara. Do šir- že holdoval poháriku a bojoval šieho povedomia sa dostal hneď s dlhmi. Jeho mŕtve telo našli po novembri 1989, keď musel záchranári v bratislavskom byte, pre stranícku príslušnosť v Hnutí kam ich privolal člen rodiny.

V BRATISLAVSKEJ TRŽNICI ROZDALI SLOVENSKÝCH OSCAROV, ČIŽE FILMOVÉ CENY SLNKO V SIETI

Čiara vyhrala na celej čiare R. Boldocký

ilm Čiara režiséra Petra Bebjaka o živote a pašovaní na slovensko-ukrajinskej hranici je najlepším slovenským filmom v roku 2017. Rozhodla o tom Slovenská filmová a televízna akadémia (SFTA). Na slávnostnom odovzdávaní cien v bratislavskej Starej tržnici bodovala aj dráma Ivety Grófovej Piata loď so ziskom troch cien Slnko v sieti. „Som strašne šťastná, veľmi pekne ďakujem Akadémii za túto cenu, neuveriteľne si ju vážim,“ uviedla pri preberaní Slnka v sieti za najlepší film producentka Čiary Wanda Hrycová. Snímka získala aj päť ďalších cien – za najlepšiu filmovú réžiu, najlepší mužský herecký výkon v hlavnej úlohe v podaní Tomáša Maštalíra, za najlepší filmový strih

www.hl.rs

Víťazný ﬁlm: Tomáš Maštalír a Emília Vášáryová v Čiare (Foto: Continental film)

získal cenu Marek Kráľovský, za najlepší filmový zvuk Viktor Krivosudský a za najlepšiu filmovú hudbu Slavo Solovic. Čiare dokázala ako-tak konkurovať iba dráma Piata loď, zaoberajúca sa príbehom detí, ktoré sa v nedostatku rodičovskej lásky začnú hrať na dospelých: Akadémia

Informačno-politický týždenník

udelila cenu Marekovi Leščékovi a Ivete Grófovej za najlepší scenár, Denise Burianovej za najlepší kameramanský výkon a snímka získala Slnko v sieti aj v kategórii architekt – scénograf. V hereckých kategóriách sa okrem Tomáša Maštalíra presadili aj ďalšie osobnosti – cenu za najlepší

herecký výkon získala Zuzana Kronerová vo filme Baba z ľadu, Slnko v sieti za najlepší ženský herecký výkon vo vedľajšej úlohe patrí Judit Bárdos za film Out, zatiaľ čo Robert Roth získal ocenenie za najlepší mužský herecký výkon vo vedľajšej úlohe v snímke Nina. Išlo už o 8. ročník udeľovania takzvaných slovenských oscarov. Cena, ktorej nultý ročník bol v roku 2004, tak trochu odzrkadľuje pozitívny vývoj slovenského filmu v posledných rokoch. Prvé ročníky Slnka v sieti sa z prozaického dôvodu konali s dvojročnou periodicitou – jednoducho sa pod Tatrami netočilo dosť filmov na to, aby SFTA mohla udeľovať ocenenia častejšie. Našťastie, veci sa predsa posunuli k lepšiemu a od roku 2016 môžeme Slnko v sieti sledovať každý rok. • SLOVENSKO •

Ľudia a udalosti NOVÝ ŽEŽELJOV MOST

Obnovenie železničnej dopravy Oto Filip

a konci bič plieska. Po rokoch túžobného vyčkávania nový Žeželjov most konečne funguje takmer naplno. Náš najdôležitejší a najnákladnejší infraštruktúrny objekt sa nachádza na trase medzinárodnej železničnej trate Belehrad – Kelebia (štátna hranica), zároveň je súčasťou projektu rýchlotrate Belehrad – Budapešť a v uply-

v prácach, početní robotníci, ako aj novinári. V prejave, ktorý vtedy mal v strede približne pol kilometra dlhého mosta, predseda Pokrajinskej vlády Igor Mirović podotkol, že sú veľké infraštruktúrne objekty dokladom novej sily Srbska, sily dobrej organizácie a spoločného plánovania. Tak isto prejavom nášho vzťahu k partnerom z Európskej únie, ktorí vo významnej miere financovali

Zimný pohľad z petrovaradínskej strany Dunaja

zmienila aj podpredsedníčka vlády a ministerka stavebníctva, dopravy a infraštruktúry Zorana Mihajlovićová. Uvádzajúc, že je pred nami moderný most, podotkla, že si aj Srbsko praje byť práve také: moderný a vyvinutý štát Európskej únie, najlepším a naj-

kej moci, ako i finančné problémy, trochu je jasnejšie, prečo sa na prvú, zatiaľ skúšobnú jazdu vlakom, čakalo toľké roky. No koniec dobrý, všetko dobré. Nový Žeželjov most je podľa projektu dlhý 474 metrov, má po dve trasy pre cestnú a železničnú

Po takmer dvadsaťročnej prestávke

nulých dňoch podstúpil viacero skúšok. Celkový záver je, že je skvele urobený. Najprv 26. marca prebiehala prvá skúšobná jazda vlakom na relácii medzi železničnými stanicami Nový Sad a Petrovaradín. Následne sa 3. a 4. apríla konali skúšky jeho nosnosti a výdrže, potom od 5. do 7. apríla uzavreli celkovú železničnú dopravu na ňom a vôkol neho kvôli finišovaniu inštalovania signalizácie a niektorým záverečným robotám. Most bol po 19-ročnej prestávke pre železničnú dopravu sprejazdnený 7. apríla popoludní, keď cez neho začali riadne premávať vlaky. Ako je známe, na prvej marcovej skúšobnej jazde sa zúčastnili vysokí činitelia vlád − republikovej a pokrajinskej, Európskej únie, Mesta Nový Sad, Železníc Srbska, španielskej spoločnosti Azvi a iných firiem účinkujúcich • ĽUDIA A UDALOSTI •

stavanie mosta. Vtedy oznámil, že by v prvej dekáde apríla mala štartovať riadna železničná doprava cez most a o pár mesiacov i tá cestná. Primátor Nového Sadu Miloš Vučević vyzdvihol, že sa treba dívať do budúcnosti, čo znamená, že nestačí len obnovovať mosty staré, ale treba stavať aj tie nové. Eurokomisárka pre dopravu Violeta Bulc hovorila o význame spolupráce a spätosti, o symbolike mosta, o jeho význame nielen pre spájanie ľudí z dvoch nábreží Dunaja, ale aj pre ďalší rozvoj Nového Sadu, Vojvodiny či Srbska, ktorému na záver popriala, aby sa čím skôr stalo členom Európskej únie. Uviedla i údaj, že na dôležitý infraštruktúrny projekt EÚ vyčlenila až 40 miliónov z približne 55 miliónov eur, koľká je jeho celková hodnota. O mostoch spájajúcich nábrežia, ľudí, minulosť s budúcnosťou, sa

Poprední domáci a zahraniční predstavitelia

účinnejším spôsobom spätý so všetkými okolitými krajinami. Výstavba mosta trvala šesť rokov, od apríla 2012. Predtým, než práce vôbec štartovali, bolo treba odstrániť pozostatky toho starého, zničeného NATO bombami v apríli 1999, splavniť Dunaj, prichystať ideové riešenie, zvoliť realizátora prác. Keď sa k tomu pripočítajú i nedorozumenia a skraty na rôznych úrovniach niekdajšej politic-

dopravu, ako i dráhy pre cyklistov a chodcov. Okrem Európskej únie, ktorá mala najväčší podiel na jeho financovaní, ďalšie prostriedky zabezpečili AP Vojvodina a Mesto Nový Sad. Prvý polčas záveru venovaný železničnej doprave je v podstate za nami, zostáva byť trpezlivý ešte pár mesiacov, až v polovici roka most bude sprejazdnený aj pre dopravu cestnú.

15 /4798/ 14. 4. 2018

Ľudia a udalosti JARNÉ AKCIE PADINSKÝCH A KOVAČICKÝCH POĽNOHOSPODÁROV

Upravili poľné cesty Anička Chalupová

radičné akcie rovnania poľných ciest sa tohto roku uskutočnili v sobotu 31. marca, keď vyše 190 padinských a kovačických poľnohospodárov so svojimi traktormi a prívesmi vyšlo do úvratí vo svojich chotároch, s cieľom upraviť poľné cesty. Akcia rovnania poľných ciest v Padine, ktorú už tretí rok zaradom vedie Združenie poľnohospodárov Padina v čele s predsedom Jánom Sojákom, sa začala ráno o 8. hodine, keď sa účastníci zhromaždili na dvoch

štartovacích miestach. Jedna skupina poľnohospodárov, ktorá sa stretla pri loveckom dome, sa pustila do akcie smerom k Uzdinu a Samošu. Účastníci akcie, ktorí sa zoskupili pri tzv. Jahodárni, vyrazili von z dediny a rozpŕchli sa do častí chotára smerom k Novému Selu, Vladimirovcu a pod. Do rovnakej práce rovnania poľných ciest sa toho dňa pustili aj kovačickí poľnohospodári. Zhromaždili sa pred Miestnym spoločenstvom Kovačica a po rozdelení úloh sa rozišli do 14 rajónov (častí) kovačického chotára. Organizátorom akcie bolo

13. – 21. 4. 2018

POČASIE

VÝSADBA OCHRANNÝCH LESNÝCH PÁSOV, ktoré znížia rýchlosť vetra, umožnia rovnomerné ukladanie snehu a pod., patrí medzi tohtoročné úlohy, ktoré 3. apríla na zasadnutí schválili členovia Ekologického hnutia Obce Kovačica. Okrem ochrany mladých stromov, ktoré vysadili v roku 2016 na plochách vedľa novej cesty Kovačica – Debeljača, v Tatranskom parku, v časti Ulice Nálepkovej, vedľa železničnej stanice a v areáli Športovo-rekreačného strediska Slávia, mladí aktivisti tohto ekologického združenia od začiatku roka vykonali už niekoľko užitočných akcií. Zúčastnili sa v zalesňovaní padinského Álašu, vykonali obhliadku jamy medzi Kovačicou a Padinou a posledne dbali na účastníkov 2. kovačického polmaratónu, podávali im občerstvenie a starali sa o čisté prostredie. Podľa slov Vladimíra Kuchárika, predsedu tohto združenia, do konca roka budú nositeľmi niekoľkých zalesňovateľských akcií. A. Ch.

Padinskí účastníci akcie pred odchodom do poľa

Združenie poľnohospodárov Kovačičania v spolupráci s kovačickým Miestnym spoločenstvom.

Okolo tretej hodiny popoludní všetky poľné cesty boli oblečené do nových jarných šiat.

SVETOVÝ DEŇ LESOV si s týždňovým odstupom pripomenuli najmladší členovia Združenia ekológov Ekos v Hložanoch. V stredu 28. marca žiaci 1. triedy ZŠ Jozefa Marčoka-Dragutina (na snímke) zasadili strom generácie v parku pri futbalovom ihrisku neďaleko školského dvora. Pri tej príležitosti prváci, ako aj žiaci iných tried predviedli kratší kultúrno-umelecký program. Valné zhromaždenie Európskej konfederácie určilo, že Svetový deň lesov pripadá na 21. marca. Má za cieľ vytvárať povedomie o význame, prínose a hodnotách lesov, ako i o potrebe ich ochrany. Hložianski ekológovia v spolupráci s miestnou ZŠ už tradične tomuto dátumu venujú primeranú pozornosť. J. B. Foto: V. Turčanová

sobota

nedeľa

pondelok

utorok

streda

štvrtok

piatok

22˚ | 13˚

25˚ | 11˚

25˚| 15˚

22˚ | 12˚

21˚ | 12˚

16˚ | 11˚

22˚ | 10˚

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

• ĽUDIA A UDALOSTI •

Z AKCIE ZALESŇOVANIA PADINSKÉHO ÁLAŠA

S cieľom zachovať to pôvodné Anička Chalupová

adina, najslovenskejšie prostredie v Srbsku, sa vyznačuje mnohými špecifikami, medzi ktoré iste patria aj známe padinské doliny. Sú to dnes jediné oblasti s pôvodným rastlinným a živočíšnym svetom. V sobotu 31. marca sa v časti padinskej doliny od začiatku padinského chotára až po studňu, na lokalite Álaš, ktorú tvorí zelené Spoločnými silami sa dá omnoho viac zvládnuť ochranné pásmo, uskumali daný stav. Dr. Slobotočnila akcia vysádzania dan Puzović, námestník mladých sadeníc agáta riaditeľa Pokrajinského bieleho. Organizátorom ústavu pre ochranu príakcie bolo Ekologické rody pri tejto príležitosti hnutie Padina v čele s pochválil organizátorov predsedom Jaroslavom akcie a povedal: „Táto Pokoráckym. akcia vysádzania zelené„Cieľom akcie bolo ho ochranného pásma predovšetkým zastaviť je skutočne jedinečná, uzurpovanie celého Álaša, nielen vo Vojvodine, ale na ktorom jednotlivci už aj v celom Srbsku. Tu, v začali preorávať pôdu a južnom Banáte, neďalevysekávať stromy,“ poznako Deliblatskej piesočiny, menal Pokorácky a dodal: Mladé agáty budú nielen skrášľovať, fúkajú silné vetry, takže „Celý Álaš treba posunúť ale aj chrániť časť Álaša nieto mnoho zachovana vyššiu úroveň, aká mu padinskej škole a iných. V zelenom ných prírodných hodnôt. Práve už dávno patrí.“ Do pracovnej akcie sa zapojilo ochrannom páse tejto známej preto sú takéto doliny výnimočne vyše 60 účastníkov, členov a sym- výletníckej lokality v dĺžke 5 km dôležité pre ochranu prírody, bipatizantov miestnej organizácie vysadili zhruba 2 300 stromčekov, odiverzity, ale aj krásy samotnej ktoré prostredníctvom početných oblasti. Naším cieľom v tejto časti Banátu je zachovať a umožniť prežitie niektorých zriedkavých druhov rastlín, vtákov a zvierat. Zároveň chceme zabezpečiť ľuďom nejaký priestor, na ktorom by sa mohli rekreovať, vyjsť do prírody, a čo je najdôležitejšie, chceme tu obnoviť nejaké tradičné aktivity,

Ruky k akcii priložili aj najmladší účastníci

ktoré sa v minulosti realizovali. Je to udržateľné poľnohospodárstvo a dobytkárstvo, lov, zber liečivých rastlín a všetko to, čo sa dá robiť bez toho, aby sa ohrozovala príroda.“ Akcia zalesňovania padinského Álaša sa napriek silnému vetru vydarila na výbornú a organizátori sa spolu s účastníkmi presvedčili, že len spoločnými silami sa táto oblasť dá zachovať na dlhšiu dobu.

Jaroslav Pokorácky (vpravo), predseda Ekop, a kameraman Vladimír Kuchárik

Pohľad na vyrúbané stromy…

EKOP, predstaviteľov Poľovníckeho združenia Zajac, Združenia poľnohospodárov Padina, Táborníckeho oddielu Jánošík v Kovačici, Ekologického hnutia Obce Kovačica, Geodetickej služby Radović, členov Environmentalistickej sekcie pri • ĽUDIA A UDALOSTI •

zbierkových akcií zadovážili padinskí mládežníci. K akcii prispeli aj členovia Pokrajinského ústavu pre ochranu prírody, ktorí spolu s ornitológmi a pokrajinskými inšpektormi priamo v teréne skú-

Pred začiatkom akcie si účastníci rozdelili úlohy 15 /4798/ 14. 4. 2018

Ľudia a udalosti ZAČALI ZRIAĎOVAŤ PRIEKOPY V KYSÁČI

Najprv v Ulici Jesenského Elena Šranková

Ulici Janka Jesenského v Kysáči v utorok 3. apríla začali s prácami na údržbe priekop na odvádzanie atmosférickej vody. Ako občanov informovali z Rady Miestneho spoločenstva, priekopy sa majú kopať v tejto a v Ulici vojvodinskej, ako i v častiach ulíc Slovenskej a Ondreja Marčoka, podobne i v častiach ulíc 13. októbra a Benešovej (medzi ulicami Janka Jesenského a Vojvodinskou). Pred každým domom zrekonštruujú príjazdy, tzv. mostíky, položia nové betónové skruže na odvádzanie

LETMO

Kniha

www.hl.rs

Kopať začali v Ulici Janka Jesenského, od tzv. Vrbary smerom do centra

pripomienky najmä k vykonávateľovi prác. Sťažovali sa, že sa nezodpovedne správa voči stromom, dokonca sa stalo, že strojmi presekli vodovodné prí-

pojky. Keď ide o hĺbku priekop, občania hovoria, že v tejto časti dediny nemali problémy s vodami a že teda ani nie sú potrebné také hlboké.

Oto Filip

lovek sa učí, kým je živý. A zomiera, známe je, aký. Pri nedávnom prezeraní osobnej knižnice pozornosť mi upútala hrubá kniha, akosi celé roky zastrčená, vlastne stratená kdesi medzi mnohými inými, zrejme kúpená na Belehradskom knižnom veľtrhu pred desaťročím. Názov je Veľký obrat, svetlo sveta uzrela v knižnici Najväčšie hity, autorkou je údajne najčítanejšia svetová spisovateľka Branka Jurišićová. Skvele a pestro upravená titulná, rovnako tak i posledná strana obálky. Sú na nej podľa všetkého údajné hodnotenia známych svetových titulov z Francúzska, Belgicka, Švajčiarska, Talianska... Uvedieme len niektoré z nich: Táto kniha je objav. Román, ktorý sa vlastnou hĺbkou, veľkosťou témy a krásou slova povzniesol na úroveň najväčších literárnych diel. Na túto knihu svetová literatúra bude vždy hrdá. Nezvyčajná kniha, jedinečná v súčasnom svete. Kniha, ktorá dosiahla dokonalosť. Úchvatné dielo, ktoré sa pripája k podstatným otázkam literatúry všetkých čias a všetkých krajín.

povrchovej vody (tzv. hrdlá) a vrátia príjazd do pôvodného stavu. Priekopy vykopú do požadovanej hĺbky a dolnú časť vybetónujú. Práce financuje Mesto Nový Sad. Výdavky budú mať iba tí majitelia, čo chcú rozšíriť svoje príjazdové dráhy (mostíky). Potrebné je, aby to oznámili vykonávateľovi prác predovšetkým z toho dôvodu, že sa robí nivelácia terénu. V tom prípade majiteľ zaplatí spomínané skruže (hrdlá), ktoré doteraz nemal a teda nie sú ani plánované v projekte. Hneď na štarte kopania priekop občania z tejto ulice mali

Z dlhej chvíle zvedavosť mi nedala pokoja, takže som sa ponoril do jej obsahu. Už na štarte rozčarovanie. Len jedna alebo pár viet na začiatku každého mesiaca v roku, po ktorých nasledujú desiatky prázdnych, celkom bielych strán. A tak kol-dokola. Žiadne epochálne či filozofické múdrosti. Jún sa napríklad začína textíkom Šunka, šunka: V júni sa telo musí prebrať a celkovo zbaviť zvyku obliehania chladničky a vstúpiť do prvej posilňovne, aby sa načas mohlo vpratať do nadchádzajúcich bikiny schém. Niektoré z tých myšlienok, citátov a poučení sú zaujímavé, iné všeobecné, vcelku nič moc. No jasne naznačujú, že dnes zrejme nežijeme len vo svete internetu, vyvinutých technológií, úžasných sociálnych sietí, ale aj vystupňovanej reklamy, pri ktorej, ako aj v iných vojnách, cieľ najčastejšie svätí akýkoľvek prostriedok. Veď nie náhodou sa vraví, nesúď knihu podľa obálky. Dakedy je to vlastne i nemožné, zvlášť, keď je v nej neúrekom prázdnych strán a obsahu len na lyžičku. No môže to však kohosi i potešiť. Napríklad začínajúceho spisovateľa, neholdujúceho počítaču, ale papieru. Má ho tam viac než dosť.

Informačno-politický týždenník

MAGLOVSKOVCI NIE SÚ SAMI. V uplynulých dňoch sme boli svedkami, že solidarita a súdržnosť nevymizli z našich životov. Po tom, čo vo veľkom požiari za necelú polhodinu v pondelok 2. apríla celkom zhorela strecha, povala a jedna miestnosť na rodinnom dome známeho hudobníka Ondreja Maglovského z Kulpína, spustila sa lavína dobročinných akcií. Kým pri hasení požiaru, neskôr na čistení zhoreniska pracovali desiatky ochotných spoluobčanov, v stredu 4. apríla ľudská súdržnosť zoskupila pri výstavbe novej strešnej konštrukcie a následne pri pokrývaní strechy škridlicami až sto dobrých ľudí, ochotných nielen ľutovať, ale aj pomáhať (na snímke). Tieto práce koordinoval čelný človek Kulpína Miroslav Čeman, hudobník Viktor Savić už v nedeľu 8. apríla zorganizoval veľký humanitárny koncert v sieni SVD v Petrovci pod názvom Maglovskovci, nie ste sami. Vystúpilo vyše 90 hudobníkov a spevákov z mnohých vojvodinských prostredí a veľké hľadisko bolo vyplnené do posledného miesta. Ondrej s rodinou sa úprimne poďakúvajú všetkým, čo im nielen dobrovoľným peňažným príspevkom, ale aj akýmkoľvek iným spôsobom pomohli v núdzi. A. F. • ĽUDIA A UDALOSTI •

V SPOLKU PETROVSKÝCH ŽIEN

NA NEŠPORNÝCH SLUŽBÁCH V KULPÍNE

Jaroslav Čiep

Katarína Gažová

Deň otvorených dverí

Spolku petrovských žien na Zelený štvrtok 29. marca bolo rušno. Okoloidúcich v strede Petrovca Takto v SPŽ vítali návštevníkov pred pútač postavený na najväčším kresťanským sviatkom ulici upozorňoval, že členky pripravili niečo pekné. Vchod a Drahotína Dorčová s tradičnýdo miestností spolku bol vkusne mi taniermi studeňja (huspeniny), ozdobený veľkonočnými motívmi, omaľovanými vajíčkami a drobnými kraslicami, pestrými obrusmi, ofar- koláčmi. V miestnostiach spolku benými vajíčkami, barančaťom a usilovné petrovské ženy ponúkali ručne vyhotovenými pohľadnicami na predaj rôzne koláče a kúsky, ktoré prichystali k veľkonočným k Veľkej noci. Deň otvorených dverí v Spolku sviatkom. Medzi kupujúcimi boli petrovských žien tradične uspora- predovšetkým zamestnané ženy, dúvajú už od začiatku roku 2011, ktoré pre pracovné povinnosti nezvyčajne posledný piatok v mesia- mali čas na pečenie. Okrem cukroci. V marci, keďže to bolo presne viniek návštevníci si mohli obzrieť na Veľký piatok, presunuli ho na a za výhodné ceny aj kúpiť rôzne štvrtok. Treba poznamenať, že aj suveníry, zdobené medovníčky, piatkový trhový deň bol z rovna- vykresľované a vyrezávané, tiež kého dôvodu posunutý o deň skôr, sviece v tvare vajíčok a iné ručné takže v strede Petrovca sa hemžilo práce. V Spolku petrovských žien aj týmto činom dokazujú, že im množstvo ľudí. Na vchode do SPŽ návštevníkov záleží na zachovaní našich tradícií vítali vedúce Mária Gašparovská a národnej hrdosti.

Program detí Detskej besiedky

rý pôsobí od jesene minulého roka pod vedením hudobníka Samuela Kováča z Petrovca. V orchestríku hrajú kulpínske deti na husliach, gitarách, syntetizátoroch.

estrý program na Veľkonočnú nedeľu 1. apríla predviedli deti, ktoré chodia na Detskú besiedku pri Slovenskej evanjelickej a. v. cirkvi v Kulpíne. Kulpínsky evanjelický farár Jaroslav Javorník poznamenal, že aj na slávnostných predpoludňajších službách bol chrám plný, rovnako ako aj popoludní na nešporných službách. Predstavil činnosť Detskej Z výstavy veľkonočných ozdôb besiedky, do kto- na evanjelickej fare rej je zapojených až 65 detí. Po nešporných službách príProgram pozostávajúci z pies- tomní mali možnosť pozrieť si ní, veršov a hudby pripravili deti výstavu kraslíc a veľkonočných spolu so svojimi katechétkami aranžmánov, nainštalovanú a kantorkou. Zvláštnou perlič- v priestoroch evanjelickej fary, kou programu bolo vystúpenie ktorú tiež pripravili deti Detskej orchestríka hudobnej školy, kto- besiedky.

POUGÁR

Juraj Bartoš

Bumbumbum-bumbum-bum!

áva sa na známosť všetkým, ktorí na to ešte stále neprišli veď, akoby aj prišli po obivšetkýchdvoch Veľkých nociach, že sme, vedno s celým civilizovaným svetom, už riadne zakročili do štvrtého mesiaca v roku. Apríl, ten, keby náhodou niekto nevedel, bude mu tu a teraz povedané, odjakživa je bol a bude vrtošivý, nepredvídavý a furtácky orientovaný mesiac žartov a fígľov. V takom duchu treba chápať aj predveľkonočnú blšku, ktorá si tu veselo poskakovala a drístala čosi o rekonštrukcii vlády. Neviem ako Vás, ale Nás prolongovanie avizovanej dekon• ĽUDIA A UDALOSTI •

štruk..., pardon, rekonštrukcie vlády nijako neprekvapuje. Skôr sa čudujeme konštatácii v úvodníku prvého Aprílového čísla týždenníka NIN. Pani premiérka Brnabićová vraj na všetky bubny oznámenú dekonrekon... ciu šalamúnsky ponechala – na lepšie časy. Ó, Ištenem, strach veliká!!! A či ninovci nevedia, že sa v ňadrách – ňadierkach Lepších Časov máme ako prasce v žitku už (prinajmenšom) takmer šesť tučnučkých rôčkov?! Netreba sa, vážení, vzrušovať; treba sa zhlboka nadýchnuť a pri troške trpezlivosti vydržať. Veď, čo nevidieť, v Bielom Meste Belehrade

sa už-už rozsvieti vianočné osvetleníčko, ktoré nám zoširoka-zďaleka oznámi nové sviatkovanie – stolovanie. Pri ňom, všakáno, v pohode prežijeme každé nové, práve tak ako staré a náhodou nesplnené sľubovanie, bláznom potešenie – radovanie. Ako je napríklad z(a) istenie páchateľov malého nočného aprílového žartíka spred dvoch rokov, keď potom vtedajší pán premiér alias dnešný pán prezident sľúbil, že v priebehu nasledujúcich 7 – 10 dní zvieme mená kompletných idiotov, ktorí búrali Savamalu. Čože? Ani vy tomuto a podobným sľubom neveríte?

Aj vám sa zdá, že tých 7 – 10 dní už vypršalo?! No, počkaj! Vy ste dozaista jeden z tých hnusných opozičníkov. Alebo aspoň jeden z ich sympatizantov, ktorí furt melú, ani pokazená mlynica, tú istú nedomletú muku, pardon, múku, že kde je ten povestný Biely Belehrad na krásnej tichej vode?! Pre vás, ctená opozícia v štyroch – piatich š(v)íkoch (a vašich fanov tiež) sa tu a teraz dáva – aj to zdarma! – dobrá rada nad zlato: Len tichšie a bez vlnenia, lebo budú zverejnené ďalšie predčasné voľby! Bu-bu-bu!!! A čo si počnete, há?! Bum-bum!

15 /4798/ 14. 4. 2018

Ľudia a udalosti NA VEĽKONOČNÚ NEDEĽU V KULPÍNE

Oslava tradičných pochúťok Katarína Gažová

druženie vinárov a vinohradníkov Kulpína v nedeľu 1. apríla usporiadalo 12. veľkonočné podujatie. Hold vínu a klobásam vzdali početní návštevníci podujatia Veľká noc v Kulpíne 2018. Veľká sieň Poľovníckeho domu v Kulpíne bola vyplnená do posledného miesta. Podujatie príležitostným príhovorom otvoril predseda združenia kulpínskych vinárov Michal Dovičin. Program moderovala Viera Dorčová-Babiaková. Do súťažnej časti bolo zaradených 100 vzoriek vína a 80 vzoriek klobás. Podujatie aj tento rok malo medzinárodný ráz, keďže sa so svojimi výrobkami zúčastnili aj záujemcovia zo Slovenska, Česka, Chorvátska, ako aj z Rumunska. Súťažili aj vzorky z južného Srbska a, samozrejme, domáce z rôznych častí Vojvodiny. Vyhodnotenie súťažných vzo-

Program celého podujatia bol popretkávaný kultúrno-umeleckými výstupmi. Trefnú recitáciu o vínku predniesol žiak kulpínskej základnej školy Zoran Mitić, sólo

OCENENIA PRE NAJKVALITNEJŠIE VÝROBKY V konkurencii spolu 100 vzoriek vína biele vína získali 11 zlatých medailí, červené 5 zlatých a rosé jednu. Ostatné vína boli ocenené

Koštovka červeného vínka a k tomu krásne krojované dievčatá

Báseň o vínku v prednese žiaka Zorana Mitića bola ako šitá na mieru podujatia Veľká noc v Kulpíne

O všetky ocenené klobásy vládol záujem, avšak o tie ovenčené zlatom najväčší

Vináreň Rehak získala dve zlaté ocenenia za biele vína

riek vína a klobás prebiehalo vo štvrtok 29. marca. Vína hodnotili dve odborné komisie a klobásy jedna. Odmeny − medaily víťazom odovzdali na ústrednom záverečnom podujatí na Veľkonočnú nedeľu a túto prácu mali na starosti členovia združenia vinárov Branislav Plachtinský a Radoslav Kolarski.

www.hl.rs

striebornými alebo bronzovými medailami. Zlaté ocenenia za biele vína dostali Juraj Sukeník, Vináreň Rehak (pre dva druhy bieleho vína), Julius Stipetić, Jovan Aleksić, Vináreň Vladislava Kuštru, Michal Miškár, Zdenko Chrťan, Štefan Manjak, Branislav Plachtinský a Ivo Blahuš. Keď ide o červené vína zlatú medailu získali Juraj Sukeník, Štefan

Informačno-politický týždenník

Manjak, Jaroslav Žila, Dejan Milivojević a Radim Šimonik. Za víno rosé zlato udelili Vinárni Aleksić. Dve dezertné vína výrobcov Branislava Šimona a Lazara Babića boli ocenené striebrom. Najviac bodov komisií dostalo biele, ako aj červené víno Juraja Sukeníka. Keď ide o klobásy, z 80 vzoriek 13 si zaslúžilo zlaté ocenenia a ďalšie získali strieborné a bronzové. Zlatom sa ovenčili Matej Kajtez, Andrej Majera, Radoslav Kolarski, Ján Topoľský, Andrej Šimo, Karol Horvát, Zlatko Kičiňa, Igor Leňa, Samuel Morávek, Pavel Benka, Branislav Plachtinský, Jarmila Dovičinová a Milan Vida.

zaspievala Tamara Radosavljevová a taktiež o víne spievala i mládežnícka mužská spevácka skupina KUS Zvolen Kulpín za hudobného sprievodu harmonikára Jána Andrášika. Na vchode do Poľovníckeho domu hostí vítali žiaci základnej školy vyparádení v krojoch. Každému návštevníkovi Veľkej noci v Kulpíne symbolicky darovali omaľované vajíčko. Záverom veľkonočného podujatia v Kulpíne návštevníci a účastníci sa pekne kamarátili pri koštovke súťažiacich vzoriek vína a klobás. Na dobrú náladu hrali hudobníci Ján Zelenák a Ján Andrášik. • ĽUDIA A UDALOSTI •

KONFIRMAČNÁ SLÁVNOSŤ v evanjelickom a. v. cirkevnom zbore v Báčskom Petrovci sa zvyčajne koná týždeň po Veľkej noci. Vlani po prvýkrát ku konfirmácii pristúpili žiaci šiesteho ročníka, kým predtým na arcikule chodievali piataci. V nedeľu 8. apríla v petrovskom evanjelickom kostole ku konfirmácii pristúpilo 46 detí – 18 dievčat a 28 chlapcov, vrátane dvoch dievčat žijúcich na Slovensku a jedného chlapca, ktorý má bydlisko v Česku. Konfirmandov nacvičoval farár Ján Vida, ktorý za pomoci kantora Pavla Očovejiho v nedeľu konal aj konfirmáciu detí. Pri tejto slávnosti prijímania do cirkevného spoločenstva nových členov zvyčajne v kostole býva veľký počet prítomných. Ani tohto roku nechýbali krstní rodičia, členovia rodiny, príbuzní a ostatní cirkevníci. Po skúške, vyhlásení konfirmandov za dospelých členov cirkvi a ich prvom prijímaní Večere Pánovej na pamiatku dostali Rozpomienku.

J. Č-p

NA VEĽKONOČNÝ PONDELOK 2. apríla sa v chráme Božom v Pivnici uskutočnil koncert na záver 8. ročníka seminára Nová pieseň, ktorý sa realizoval vo februári v organizácii Komorného zboru Nádeje. Na koncerte sa zúčastnili a predstavili Zmiešaný zbor SKC Pavla Jozefa Šafárika z Nového Sadu, Spevácky zbor Tília zo Starej Pazovy, Komorný zbor Zvony zo Selenče a spevokoly z Pivnice: evanjelický spevokol, Komorný zbor Nádeje a po prvýkrát spevácka skupina Srbskej pravoslávnej cirkvi. Umeleckým vedúcim koncertu bol Dr. Juraj Súdi. Môžeme konštatovať, že sa v úplnosti splnil cieľ seminára: vedomosti a piesne spracované na seminári uplatňovať v praxi a v jednotlivých speváckych zboroch. J. Č. Foto: Z. Mandáčová

KYSÁČSKE SPOLKÁRKY MALI VÝROČNÚ SCHÔDZU

Jubileum a snemovanie Elena Šranková

utorok 27. marca členky Spolku kysáčskych žien mali výročnú schôdzu. Pri tej príležitosti si pripomenuli 15 rokov od obnovenia spolku. Zvolili staronové vedenie a minútou ticha si spomenuli na zosnulých členov Annu Berediovú, Jána Domoniho a Annu Gombárovú, čestnú a dlhoročnú predsedníčku spolku. Na snemovanie pozvali hostí z kysáčskych spolkov, združení, inštitúcií, cirkvi, MOMS a MS, ktorých privítala predsedníčka Ľudmila Berediová-Stupavská. Pripomenula, že SKŽ obnovili z iniciatívy Zboru osvetových pracovníčok v ZŠ Ľudovíta Štúra roku 2003. Prvým kolektívnym členom spolku sa stal MOMS • ĽUDIA A UDALOSTI •

a spolková činnosť sa naplno a bohato rozprúdila. Spočiatku pod patronátom Miestneho spoločenstva, kým sa spolok po troch rokoch úradne neregistroval. Zo správy o činnosti spolku za rok 2017 vyplynulo, že aktivít bolo neúrekom. Začiatok minulého roka poznačili prezentácie kníh, najprv v rámci podujatia Zima s knihou, a potom aj knihy Ondreja Miháľa Silbaš: dedina snov – budúci rok ideme domov. Členky vlani usporiadali aj dve prednášky z oblasti zdravotníctva a zúčastnili sa na početných podujatiach nielen v Kysáči, ale aj mimo neho. Usporiadali ďalšie vydarené výstavy a s gastrostánkom boli na mnohých akciách. Neodmysliteľnou zložkou ich činnosti je účasť na Krajanskom dvore na Sloven-

sku a najdôležitejším podujatím, ktoré vlani organizovali už 12. raz, je Deň kysáčskej sármy. Zo správy pokladníčky Márie Čemanovej sa Pracovné predsedníctvo: (zľava) Mária prítomní dozvedeli, Čemanová, Ľudmila Berediová-Stupavská že spolkárky hospo- a Miluša Grňová dárili pozitívne. Príjmy prevýšili 351-tisíc, z čoho sa im seda MOMS a učiteľka v penzii, zvýšilo o niečo viac než 123-tisíc Ondrej Marčok, kysáčsky farár, Ján dinárov. Vlani v spolku bolo 15 Marčok, predseda RMS, a Pavel aktívnych členiek a ešte toľko Medveď, predseda starobných podporujúcich. Ročné členské penzistov. Spomínali i ďalšie jubileá, najmä 245. výročie príchodu bolo 500 din. Plány spolkárok na tento rok Slovákov do Kysáča, ako aj to, že sú podobné vlaňajším. Keďže ich spolkárky zviditeľňujú Kysáč niečinnosť podporovali mnohí, nelen v našej krajine, ale aj v zahrazabudli sa im zavďačiť za pomoc ničí. Pochválili ich usilovnú prácu, spoluprácu a pomoc pri takmer a spoluprácu. Na záver sa prihovorili i hostia: všetkých dedinských podujatiach Rastislav a Elena Surovci, pred- a akciách. 15 /4798/ 14. 4. 2018

Ľudia a udalosti

KONFIRMÁCIA V KYSÁČI. V oboch kysáčskych kostoloch v nedeľu 8. apríla bolo slávnostne. Kým v slovenskom evanjelickom kostole ku konfirmácii išla ďalšia generácia detí, v pravoslávnom kostole sa veriaci zoskupili z príležitosti Veľkonočnej nedele. V kysáčskom evanjelickom a. v. cirkevnom zbore slávnostná konfirmácia, čiže obnovenie krstnej zmluvy, tradične býva týždeň po Veľkej noci. Tak i tentoraz za prítomnosti rodičov, krstných a starých rodičov, súrodencov, príbuzných, priateľov a ostatných cirkevníkov krstnú zmluvu v slávnostne vyzdobenom kostole potvrdila jedna z menej početných generácií. Dvadsiati piati konfirmandi sa stali novými dospelými členmi tohto zboru: jedenásť chlapcov a štrnásť dievčat. Vrátane dvoch dievčat toho času žijúcich na Slovensku, čo v budúcich rokoch asi bude častou praxou. Konfirmandov, ktorí pri tejto príležitosti po prvýkrát prijali Večeru Pánovu a dostali Rozpomienku, pripravil farár Ondrej E. Š. Marčok.

SLÁVNOSTNÁ KONFIRMÁCIA V SILBAŠI prebiehala v nedeľu 8. apríla, čiže ako už býva zvykom v tomto evanjelickom cirkevnom zbore, v prvú nedeľu po Veľkej noci. Nová generácia silbašských evanjelikov obnovila svoju krstnú zmluvu, deti výborne odpovedali na otázky z biblickej histórie a tak sa stali dospelými členmi cirkevného zboru. Konfirmáciu vykonali silbašská farárka Jasmina Kotasová-Medveďová a hložiansky farár Jaroslav Kopčok. Konfirmovaných bolo sedem detí, štyria chlapci a tri dievčatá. R. K.

NA SLOVO S BIELOBLATSKÝM MATRIKÁROM

Nebyť migrácií, bolo by to celkom inak Vladimír Hudec

ebyť migrácií, mohli by sme konštatovať, že demografické pohyby v Bielom Blate nie sú až také zlé. Podľa údajov, ktoré nám poskytol bieloblatský matrikár István Pozsár, vlani zomrelo 12 osôb a narodilo sa 11 detí, čiže 6 chlapcov a 5 dievčeniec. Žiaľ, jedno dieťa umrelo dva týždne po narodení. Tri deti sú z rómskych rodín a ostatné sú z národnostne zmiešaných manželstiev, z čoho 5 detí má aj slovenský pôvod. Treba však povedať, že do matriky narodených sú zapísané aj 4 deti Bieloblatčanov, ktoré sa narodili a žijú vo Viedni. Zoznam vlani zosnulých je iba trochu dlhší. Vlani sa totiž Bieloblatčania rozlúčili s dvanástimi spoluobčanmi – ôsmimi mužmi a štyrmi ženami. Medzi nimi dvaja boli Slováci, traja Bulhari a ostatní boli Maďari. Najstaršia bola 89-ročná Mari-

www.hl.rs

ja Poljak a najmladší 51-ročný pracovných príležitostí v SrbJozo Kalapiš. Medzi ostatnými sku, ako aj omnoho vyššie platy štyria zosnulí boli sedemde- v krajinách EÚ. Čiastočne však na siatnici, traja osemdesiatnici, to vplýva aj fakt, že podmienky pokým traja umreli vo veku 60 života na dedine sú čoraz horaž 67 rokov života. Bieloblatský matrikár vlani uzavrel štyri manželstvá, avšak iba dve novozaložené rodiny zostali žiť v Bielom Blate, pokým sa jeden pár žijúci v Nemecku v rodisku iba sobášil a ďalší pár sa ihneď po sobáši presťahoval do Zreňaninu. – Každým dňom nás je čoraz menej, – hovorí matrikár István Pozsár. – Podľa posledného sčítania obyva- István Pozsár teľov v Bielom Blate žilo 1 377 ľudí. Síce mnohí sú aj naďalej šie. Myslím tu predovšetkým na formálne občanmi tejto dediny, redukciu služieb, ktoré doteraz avšak fyzicky nie sú tu, takže mala každá dedina, a teraz za odhadujem, že v dedine, ako sa každú maličkosť treba ísť do tomu v poslednom čase hovorí, mesta, čo si vyžaduje nielen prespí menej ako 1 000 osôb. čas, ale aj peniaze. Ja napríklad Dôvody odchodu sú známe. Je v Bielom Blate úradujem iba dva to predovšetkým nedostatok dni v týždni, ďalšie dva dni som

Informačno-politický týždenník

v Mužlji, a ten piaty pracovný deň polovicu pracovného času úradujem v Mihajlove a druhú polovicu v Lukinom Sele. Je pravda, že matrikárom sa podstatne zmenšil objem prác, ale ozaj či by sme my napríklad nemohli byť v pravom zmysle slova vysunutým oddelením lokálnej samosprávy v danej dedine. Prečo by sme napríklad nemohli občanom poskytovať služby týkajúce sa dane z majetku, ktorá je v kompetencii lokálnej samosprávy, alebo napríklad služby týkajúce sa príplatku na deti? Prečo by pre každú maličkosť dedinčania museli odchádzať do Zreňaninu? Spojení sme internetom a som presvedčený, že by to mohlo fungovať a významne by odbremenilo lokálnu administratívu v Zreňanine. Navrhoval som to už aj mojim vedúcim, ale som dostal odpoveď, že to nie je možné. Neviem však prečo. • ĽUDIA A UDALOSTI •

SO SLOVÁKMI V BÉKEŠSKEJ ČABE (9)

Slovenčina sa pomaly, ale isto vytráca Juraj Bartoš

„Viete, keď sme sa pred rokmi stretávali s Mirom Demákom a On predchádzajúcom (dvoj)čísle drom Štefankom, zhodli sme sa, Hlasu ľudu sme zverejnili prvú že najväčším problémom medzi časť rozhovoru s Annou Ištvánašimi komunitami bolo, že Slováci novou (1955 − 2014), niekdajšou riav Maďarsku sa mohli ženiť so Slovenditeľkou Domu slovenskej kultúry kami a Slovenky vydávať nielen za (DSK) v Békešskej Čabe, vtedy (roku Slovákov, ale aj za Maďarov, hoci boli 2012) aj úradujúcou predsedníčkou rôzneho vierovyznania. Ale Slováci zo Čabianskej organizácie Slovákov Srbska a Rumunska sa ako evanjelici (založenej roku 2005). V pokračovaní dlho nechceli ženiť alebo vydávať − aj sme sa ju opýtali, koľko ľudí je im bolo z rodinných dôvodov zakázamestnaných v DSK. zané – miešať sa s pravoslávnymi. Po „Keďže máme penzión druhé, keď sme sa po ukončení prvej s dvanástimi izbami, musíme svetovej vojny ocitli v Maďarsku, roku zamestnávať toľko ľudí, koľ1920 nastala smutná hortyovská éra. ko je potrebné na nepretržité Zatiaľ vy ste sa dostali do štátov, kde fungovanie. Máme 6 zamestchceli, aby sa Maďari podlomili, takže nancov: 2 upratovačky, ktoré radšej podporovali Slovákov a iné okrem upratovania majú aj národnosti. Je to veru riadny rozdiel, ďalšie úlohy, potom dvoch keď niekto má deväťdesiatročné nočných spolupracovníkov inštitúcie, ako napríklad vy Slováci (tiež sa striedajú každé dva v Srbsku, alebo 60-ročné školy my dni), máme účtovníčku, ktorá tu, ktorí sme si inštitúcie založili iba sem dochádza len keď treba, pred desiatimi rokmi. To sú dôvody, a som tu ja ako vedúca, av- Anna Ištvánová: „Celý život vôkol pre ktoré Slováci u nás v Maďarsku šak pracujem predovšetkým nás je maďarský...“ ochabli. v oblasti kultúry. Penzión a Chcem ešte povedať, že Slováci kultúra fungujú pod našou rukou a hodnoty, o ktorých tvrdíme, že ich vo Vojvodine sa mi zdajú trošku reštauráciu prenajímame, lebo v tom treba zachovať; okrem toho, že sa takí horenosovia, a pritom zabúdajú sa nevyznám. Na kultúru získavame snažíme pracovať so slovenčinou, na to, že život teraz už ide oveľa podporu z rôznych grantov − z Ma- našou najdôležitejšou úlohou je, aby rýchlejšie ako pred sto rokmi a že ďarska aj zo Slovenska. Máme úplnú sa s našimi hodnotami zoznámili ľudia asimilačná vlna, ktorú sme my už samostatnosť. Slováci v Maďarsku dokonca aj na Slovensku.“ prežili, sa dostane aj k vám. Deti sa sú roztrúsení, nežijú kompaktne; Slováci žijúci vo Vojvodine neraz lepia na internet a na všetko, čo je nám patrí jedna časť regiónu, teda poukazujú, že vy tu hovorínové, a to, čo prináša ži12 dedín. Snažíme sa im pomáhať, te po slovensky nesprávne, vot, neprináša slovenský, usmerňovať ich v činnosti, ale iba s maďarskými prízvukmi, nečiže menšinový život − to v tom prípade, ak sa na nás obrátia vediac, abstrahujúc od toho, prináša väčšinový život.“ s požiadavkou o pomoc.“ že my sme nezažili to, čo vy, Povedzte nám na Majú aj iní Slováci v Maďarsku keď ste tu nemali slovenské záver rozhovoru, keby niečo podobné ako vy v Čabe? školy. Dokonca tu vraj slovensme si chceli prezrieť „Teraz v Pilíši postavili jeden takýto činu zanedbala aj cirkev...? Békešskú Čabu, čo by dom, podobný, ale menší. Vlastní ho „Presne tak. To je druhá veľmi sme predovšetkým neCeloštátna slovenská samospráva dôležitá príčina, pre ktorú strámali vynechať? a bude zastrešovať tamojší región.“ came jazyk. Musím spomenúť „Slováci na SlovenA iné menšiny? aj maďarizáciu, lebo existovala, sku nevedia ani to, že tu „Nemajú. My sme v tomto jedi- to nie je len ohováranie; maďaje najväčší evanjelický neční.“ rizácia existovala; bol to takpokostol v strednej Európe, Povedali ste, že cieľom DSK je za- vediac ,jemný tlak , ale kto si Dom slovenskej kultúry; pohľad z Ulice L. Košúta ktorý postavili Slováci. chovávať identitu, jazyk tunajších nepomaďarčil meno, nemohol Dokončili ho roku 1824. Slovákov. V akej miere sa vám to sa dostať do štátneho úväzku a to je okrem slovenskej, a všetky poznajú Naproti stojí tzv. malý evanjelický podľa vašej mienky darí? už veľmi dôležitý motív, lebo keď ide maďarčinu, tak sa v národnostných kostol, ten je starší, postavený bol „Myslím si, že z istého hľadiska sme o chlieb, tak človek dokáže zabudnúť jazykoch nehovorilo. Dávam vám roku 1745; postavil ho otec Samuela úspešní, ale z iného hľadiska nie sme. aj na svoje meno. Je to strašne boľa- za pravdu, že sme mohli tlmočiť, Tešedíka, toho, ktorý v Sarvaši ako Ja pracujem 33 rokov v kultúre a keď vé, keď si človek musel pomaďarčiť ale priznám sa, že sme nechceli mať prvý v Rakúsko-uhorskej monarchii som začínala, vtedy mi ešte nerobilo meno, zavrhnúť vlastné a vybrať si zbytočné technické problémy s pre- založil ekonomickú školu. Jeho otec problém vyjadrovať sa po slovensky nejaké iné meno... A potom... viete..., kladom.“ išiel pešo do Viedne, aby požiadal a pochopiť tých, ktorí tu žili a vyjad- ako sa vytráca slovenčina z každoNo veru: my, ktorí zatiaľ nemáme Máriu Teréziu o povolenie postaviť rovali sa − po našom − po slovensky. denného života ľudí, presne tak sa tie starosti, ktoré máte a najmä, prvý kostol Slovákov na Dolnej zemi Teraz ak chcem, aby každý rozumel vytrácajú aj slovenské bohoslužby ktoré ste mali vy tu, ťažko chápeme z pálených tehál na kamenných tomu, čo hovorím, tak sa prekladám, zo slovenského života. Ešte sa síce niektoré veci... základoch.“

• ĽUDIA A UDALOSTI •

teda hovorím paralelne po slovensky a po maďarsky. Je to zapríčinené dvoma príčinami. Slovenčina sa už v rodinách neodovzdáva; deti, keď idú do školy, nehovoria po slovensky, až v škole sa naučia po slovensky, nie od rodičov, takže toto je už neprirodzené odovzdávanie slovenčiny a to je najväčší problém. Slovenčina sa pomaly, ale isto vytráca, nezostáva. Do fókusu našej pozornosti sa dostávajú aj iné

slúži v slovenčine, ale chodia tam už len niekoľkí ľudia.“ Nič v zlom, ale musíme sa spýtať: keď sme sa večer bavili, bolo zrejmé, že všetci domáci po slovensky vedia, ale nebyť toho, že tam je niekto z Vojvodiny, asi by ste sa po slovensky ani nerozprávali...? „Je to pravda..., aj keď sa človek za to môže hanbiť, ale je to dané tým, že celý život vôkol nás je maďarský. To sotva pochopia tí, ktorí majú slovenskú televíziu a rozhlas každý deň, keď si v obchode, krčme atď. môžu objednávať po slovensky, lebo im rozumejú a bez problémov ich obslúžia... Na takomto mieste, kde už je všetko po maďarsky, tá polhodina, ktorú dostaneme v televízii raz za dva týždne, nám v tejto veci nepomôže. Žiadali sme si už v šesťdesiatych rokoch, aby nám postavili prehrávač, ale ho nemáme ani doteraz...“ Prepáčte, ale nám z Vojvodiny bolo viac než divné, že pri otvorení Dolnozemského jarmoku nikto nič nepovedal po slovensky a ani prejavy v maďarčine neboli prekladané do slovenčiny? „To vám je tak: keďže sme tu pri otvorení boli väčšina z Maďarska a boli prítomné aj iné národnosti

15 /4798/ 14. 4. 2018

DETSKÝ KÚTIK

Veľká noc

Nóra Tárnociová, 2. 1, ZŠ 15. októbra, Pivnica Emília Kámaňová, 1. 1, ZŠ 15. októbra, Pivnica

Veľká noc Milí kamaráti, téma Veľkej noci vás veľmi inšpirovala, tak jej dávame priestor aj tento týždeň. Ako ste strávili tieto sviatky? Môžete nám písať na našu facebookovú stránku. Danuška

Veľkonočné sviatky boli mojimi obľúbenými sviatkami odmalička. Na Veľkú noc záväzne ideme vinšovať starým rodičom, a tam nám veľkonočný zajko do hniezda prinesie maľované vajíčka a darčeky. Pred dvomi rokmi pre mňa a moje dve sestry mamička a apko Mockovci schystali prekvapenie v záhrade. Apko celý týždeň nekosil trávu v záhrade, aby spolu s mamičkou mohli ľahšie schovať hniezda do vysokej trávy. Moje sestry boli veľmi zvedavé, čo im veľkonočný zajko prichystal a dlho to hľadali v tráve. Ja som svoj darček našla prvá a bola som prešťastná, že som v hniezde našla svoju obľúbenú hračku. Naši predkovia sa usilovali, aby prenášali veľkonočné zvyky na nás mladých, a tak máme i tento zvyk s veľkonočným zajačkom a hniezdom, do ktorého zajko nosí samé dobroty. Tijana Mocková, 5. 2, ZŠ Savu Šumanovića, Erdevík

Pavel Mucha, 7. 1, ZŠ Ľudovíta Štúra, Kysáč

Veľká noc Veľká noc je významná pre všetkých ľudí, lebo vtedy Pán Ježiš Kristus vstal z mŕtvych. Veľkonočné sviatky sa začínajú na Veľký piatok. Je to pre mňa zvláštny deň. Vtedy máme pôst. Ráno jeme pukance a na obed chystáme rybu a zemiakový šalát. Poobede farbíme vajíčka pestrými farbami. Najprv vyfarbíme červené, a potom všetky ostatné. Na Bielu sobotu chystám hniezdo vyzdobené kvietkami pre veľkonočného zajačika. V nedeľu je Veľká noc. Vstávam a bežím ku hniezdu, aby som videla, aké darčeky mi zajačik priniesol. Potom ideme na návštevu ku starým rodičom do Iloka, ktorí sa veľmi tešia nášmu príchodu. Na Veľkonočný pondelok sú oblievačky. Vtedy mládenci oblievajú dievčatá, aby boli pekné celý rok. Žiaľ, tento slovenský zvyk sa u nás v Ľube nezachoval. O tom sa dozvedám len z príbehov dospelých a mojich spolužiačok. Mám rada veľkonočné sviatky, lebo je vtedy celá rodina spolu. Mária Belanová, 6. 1, ZŠ Savu Šumanovića, Erdevík

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

Vaňa Ožvátová, 5. 2, ZŠ Ľudovíta Štúra, Kysáč

Anna Dingová, 1. 1, ZŠ 15. októbra, Pivnica

• DETSKÝ KÚTIK •

Obzory

Z obsahu Naše hlúposti sú komplexné, navrstvené

str. 2 – 3

Od obdivu k irónii

str. 4 – 5

Neviem, aký som umelec

str. 6 – 7

Nový Sad 14. 4. 2018 Ročník XXXV Číslo 3/403

PRÍLOHA PRE KULTÚRU, VEDU, UMENIE A LITERATÚRU

RELÁCIE

Kumštáreň ako tovar

tefaktom. Tým, čo dotvárajú a poznačujú kultúrny menšinový priestor, korpus slovenský a slovensko-srbský a korpus Annamária Viac bolo tých svetlých chvíľ, o dôstojnosť profesie, ľudského po troške stredoeurópskeho Boldocká-Grbićová ktoré ich takými robili ľudia a obrodenia a kvality. regiónu. Venuje sa tým, čo cibria, ich svätožiare! Bolo a je umných V konkurencii s dekadentnými naprávajú! Afirmuje najvyššie elácia o kultúre a pre a kreatívnych, kriticky zmýšľa- microsoftovými potentátmi si hodnoty a stimuluje dlhoročných kultúru Kumštáreň júcich televíznych tvorcov, čo voliť životné témy, mimo pro- tvorcov. Zachytáva aktuálnu akoby sa ozvala rep- vedia a chcú zošľachťovať, čeliť tokolu, mimo strejt variantov, chvíľu, ale i prináša zmienky, likou z filmu: Neoča- gýču, estradizácii eseje, recenzie. Elitizkávam nič viac zo života, než mi a priemernosti. mus si vyberá to, čo doteraz dal! A dal jej kumšty! Všetci, čo do je hodné, čo stojí za Vďaka ktorým sa vyprofilovala Kumštárne prizmienku a čo je najako svojrázna dielňa kumš- spievali, dodávali vyššia priečka. Mala tov, rešpektabilná relácia na tvorivosť a zápal, Kumštáreň svojho času druhom programe Televízie neopakovateľi multikultúrny šmrnc, Vojvodina. Jej tvorivý redaktor- nosť... Veď čo je keď prinášala aj témy, sko-autorský tím si je naplno život a televízia, ktoré pripravovali revedomý ovzdušia, v akom pul- ktorá ho mapuje, daktori ďalších menšizuje. Všetko je vraj už popísané bez nadšenia?! A nových programov a a spracované a nezáujem o kni- čo je, paradoxne, bolo im to cťou – byť hu, o umenie a kultúru vcelku televízia bez zovycibrení! v neoliberálnej spoločnosti súčasňovania, Hlavne má to celé je deštruktívny živel. Má to prihlasovania sa náplň, šťavu, graciobyť čiernohumorná zmienka?! k IN dizajnom. Pozitu, pôvab, čestnosť Momentka z finalizácie: redaktorka Anna Funtíková, a myšlienku! A to Televízna tvorba po slovensky stupne matnie to externistka Annamária Boldocká-Grbićová a strihač heglovské: Vedieť, že už dnes v tomto cyberrealizme najdôležitejšie: Raša Veselinov nie je programovo a žánrovo pridaná hodnosa nič nevie! To kvôli pluralitná. Menšinové progra- ta, idea sa utráca držaniu sa nad vodou, my sú uniformné a pasujú sa pred formou cyberuniformity mimo formátov. V tomto má aby nebolo len tak, inertne! s komerčnými napodobenina- a mediálne nároky mediálnych Kumštáreň náskok, úroveň a Nevyplávali tí, čo za to nestoja! mi a virtuálnym trhom. To je lídrov sú neúprosné. V období pridanú hodnotu! Robí sa podľa Kumštáreň je v plnej sile a pri menšinový životný vzoru vehemencia, kulti- dobrom zdraví! A to je dnes údel, kým sa pasujevar, grácia a stimulácia. prianie všetkých prianí! Navyše me, sme živí a trváme. Spracujú sa témy z men- zmysluplná a vyprofilovaná. Ale musíme byť krišinovej kultúry a nie je Ale čo len bude?! Keby sme tickejší, vyberanejší to v doméne zbytočnej to vedeli! Bude ako nemalo, a onakvejší, a to doozdobnosti. Takmer dve či malo byť?! Bude mať svojich datočne hýbe. desaťročia existovania percipientov a kumštmajstrov? Za posledných Kumštárne pod jej hladi- Asi hej, kýmkoľvek sa jej sníva dvadsať rokov bolo nou poburuje nemravná o levoch! priveľa temných chvíľ. výška a kolaps hodnôt! Po troške sme zmaBanálna povrchnosť, priePOZNÁMKA: Text bol odvysienipulovaní získanými mernosť, až nedbajstvo! laný v rámci premietnutého spoprávami. PrepolitizoZosurovieva sa – aj pod tu o relácii z kultúry Kumštáreň vaní a preformálni. ťarchou zistenia, že vedieť počas prezentácie televíznych Z nakrúcania: (zľava) Ján Čáni, Bolo veľa začiatkov a môcť dočiahnuť navyše programov v slovenskej reči Vladimir Karađinović a Marián Pavlov a priveľa vládnucich je zbytočný prepych! Ale na Medzinárodnom knižnom garnitúr. Zbombar- dovaní smartphonov každý sa snaží byť ona má silu a vitalitu. Lebo do- veľtrhu a 23. Umeleckej výstave a vyhosťovaní, ponižovaní, značkový, dobre zabalený a naj- držiava stanovený princíp − od Art expo v Novom Sade 7. – 12. okrádaní so zviazanými rukami dôležitejšia zmysluplnosť je na začiatkov dodnes sa venuje marca 2018. a so získanými právami a objek- ústupe. A po troške aj „renesanč- reprezentantom v kultúre a ich tívnosťou hlavne na papieri... ní“ predáci, ktorí budú aj volať najhodnotnejším výtvorom a arFoto: z archívu Kumštárne

INTERVIEW

14. 4. 2018 • 15 /4798/

KARIKATURISTA NIKOLA PETKOV

Naše hlúposti sú komplexné, navrstvené Juraj Bartoš

20/II

d roku 2016 spestruje týždenník Hlas ľudu karikatúrami v podrubrike Iný uhol reality. Nikola Petkov (1955) žije v banátskej dedinke Crepaja (Obec Kovačica). Karikatúry začal kresliť pred viac než dvoma desaťročiami. Dlho spolupracoval s týždenníkom Pančevac z Pančeva, z čoho vzišla kniha jeho ekologických a sociálnych karikatúr Boja neba / Boja srca (2007). V Pančevci ilustroval i rubriku príbehov Slobodana Vukadinovića Priče starog Banata a bola z toho kniha Kad su tambure šorom svirale (2001). Petkov vystavoval svoje práce samostatne i na kolektívnych výstavách. Jeho práce boli povšimnuté aj na súbehoch. Je laureátom prestížnej domácej ceny za karikatúru Srebrni Pjer 2009 a získal aj cenu talianskeho mesta Karare na Salóne protivojnovej karikatúry roku 2013. Roku 1997 naštartoval Crepajački glasnik (zakladateľ je Miestne spoločenstvo Crepaja). Ako hlavný redaktor uverejnil tam väčšinu textov, fotograﬁí a ilustrácií. Má množstvo záujmov, tu s ním hovoríme predovšetkým o karikatúre a našej šedej súčasnosti. Je v Srbsku nebezpečné karikovať skutočnosť a prečo (nie) je? – Sotva sa niekto, kto má málo priestoru v mediálnom svete, vôbec dostane ku karikovaniu skutočnosti. Skôr je možné povedať, že ju karikujú mainstreamové médiá, ktoré priľnuli k elitným, elitistickým štruktúram. Mali ste nepríjemnosti následne uverejnených prác? – Nie, ak nepočítam isté námietky na lokálnej úrovni. Mal

som isté problémy ako redaktor prvých lokálnych novín v Crepaji. Snažil som sa obecný informátor prebudovať na obecný oznamovací prostriedok, avšak pre niečo také neexistovala dobrá vôľa. Keď sme sa dostali k nevhodnej téme – chýrečnému priemyselnému odpadu – naša

spolupráca sa skončila. Titulnú stranu jedného z marcových čísel týždenného magazínu NIN krášlila „jedna odporná karikatúra“ − ako napísal chýrečný denník Informer. Na nej je znázornený prezident Vučić „úplne nahý“ (čo nie je celkom pravda) „v posteli s mapou Republiky Srbsko“. Je (a kedy) vôbec dajaká karikatúra odporná? – Denník Večernje novosti občas uverejňuje podstatne horšie karikatúry... Závisí od uhla pozorovania. Povedzme karikatúry, ktoré mali za tému Albáncov, alebo Bosniakov, Moslimov... nerovnako zmýšľajúcich – sú oveľa odpornejšie než tá, ktorú ste spomenuli, a ktorá iba kriticky vypovedala niečo špeciﬁckým slovníkom. Nezdá sa vám, že sa ľudia u nás čoraz menej smejú –

dokonca aj nad karikatúrou. Čo nás motivuje k „nadbytku vážnosti“? – Tu máme situáciu, akou je tá v knihe Meno ruže Umberta Eca, kde došlo k sérii vrážd pre knihu smiechu, lebo cirkev zakazovala, aby sa ľudia smiali. Aj tu akoby niekto zakazoval ľuďom smiať sa. Povrchnosť sa stala príliš vážna, stala sa pravidlom hry; v povrchnosti mizne vtipnosť a na povrch vyplávali dajaké komentáre, vášne a strach. Karikatúra je aj umením; je ohrozená jej umelecká sloboda? – Karikatúra je umenie všade, iba u nás nie. Naše zákony teraz nepoznajú verbálny delikt, ten druh cenzúry nemáme, máme ale veľmi veľa sebacenzúry. Dochádza k nej z rôznorodých dôvodov, najčastejšie v dôsledku strachu. V minulosti cenzúra – úradná, inštitučná – úradovala viac než teraz, avšak autocenzúra je môžbyť ešte strašnejšia. Stalo sa, že vám nezverejnili zaslané karikatúry? – Nie. V prvom rade je tu toho tak málo... Angažmán obyčajne netrvá dlho. Okrem toho často ani nechcem zasielať svoje veci, keď vidím, čo jednotlivé periodiká uverejňujú. Ich kritériá sú prinajmenšom divné, takže sa im vyhýbam, lebo nemám rád kompromisy a nerád sa niekomu prosíkam. Karikaturisti navyše za zverejnené práce často nedostanú ani honorár... POTREBUJEME KRITIKU Je u nás možné aspoň si z karikatúry slušne privyrobiť? – Veľmi ťažko. Možno... keby som uverejňoval niekde v zahraničí... Lenže tu ide prevažne

o naše témy. Snažím sa spracovať aj niektoré univerzálne, tie zase nezarezonujú u nás. U nás existuje istý dištanc, ktorý by mohlo prekonať Združenie karikaturistov, ibaže nie je osobitne aktívne. Nakoľko som vypozoroval, chorvátske združenie je podstatne aktívnejšie: poskytuje právnickú pomoc, technické služby, ktoré pomáhajú pri aplikovaní na určitých súbehoch, pri prekonávaní jazykových a iných bariér,... takže ja svoje práce ponúkam v rámci dajakých príbehov na Facebooku a spolupracujem s portálom Pancevo.city. Posielam im svoje texty a zopár ilustrácií s nimi súvisiacich. Ste síce ekonóm, ale nezamestnaný. Z čoho teda žijete? – Z manželkinho platu. Mám aj trochu pôdy, plátame diery z prenájmu, trochu kvapne aj z toho, čo občas urobím ja, za honorár kúpim benzín... Kým je tu otec, ktorý platí za elektrický prúd, je to ešte znesiteľné; keď odcestuje... Nebude to nič ľahké. Čo je to, čo vás nabáda ku kresleniu karikatúr? – Coraxova myšlienka je celkom na mieste: my tu máme celé tony hlúpostí, takže vôbec nie je ťažké inšpirovať sa. Nazdávam sa, že každý človek, ktorý má niečo v hlave, by sa mal kriticky zamýšľať nad skutočnosťou a nedovoliť, aby nereagoval na množstvo hlúpostí. Predsa reaguje len relatívne málo jednotlivcov...? – Áno, ale... treba mať na zreteli, že kritická mienka je u nás potláčaná, šliapaná, ničená všetkými možnými spôsobmi – tridsať rokov. Kritické stanovisko nevyhovuje temer nikomu, teraz už dokonca ani národu; teraz je dokonca nebezpečné. Práve preto sa teraz v médiách pýta karikatúra, rovno preto teraz potrebujeme kritiku. Keď je na scéne nová, najúčinnejšia a zároveň najnebezpečnejšia metóda – ignorovanie kritikov. Ako sa dostávate ku karikatúre: vo chvíli, alebo po sústavnom pozorovaní a analýze problému? – Pravdaže sa všetko začína pozorovaním a premýšľaním toho, čo sa deje a priama idea vzniká vo chvíli, keď problém kulminuje. Z jednej idey môže vzísť aj niekoľko karikatúr; naše

INTERVIEW

HLAS ĽUDU • OBZORY hlúposti sú veľmi komplexné, navrstvené. Akosi im ubúda štýl; skôr hlupáci boli len hlupáci a dnes sa snažia svoju hlúposť zamaskovať surovosťou, spupnosťou, agresivitou... Je u nás dajaká cenzúra? – Áno. Neúradná. Sú médiá, v ktorých redaktori mimo určených pravidiel, mimo zákonov sami sebe dali za právo rozhodovať o tom, čo úradujúcej moci vyhovuje a čo nevyhovuje. Istým spôsobom myslia – hlavou vodcu. Myslia si, že myslia... Aký je zmysel takého počínania...? Neverím, že sa tým hore práve všetko páči. Neviem... Možno Petričićova karikatúra v NIN-e niečo predsa posunula, lebo si všímam, že trošku stiahli rohy. Čo si myslíte: praje si vskutku obyvateľstvo Srbska vstup do Európskej únie a prečo prevažne nie? – To je otázka pre všetkých a odpoveď je daná v priemere. Keby sme tú otázku nastolili z tejto strany Dunaja, odpoveď by bola iste pozitívna aj na deväťdesiat percent; z tej strany Dunaja v urbánnych prostrediach ešte ako tak, ale v rurálnych, do ktorých zatiaľ ne-

radikálskej tradície v politike a myslení, ktoré nikdy nebolo dobré. Ako sa pozeráte na snahy o zmenu názvu Zreňanina? – Myslím si, že to je hlúposť. Po prvé nie som schopný prijať vymazanie časti dejín, lebo antifašistický boj je podstatne väčší od nás samých. To je niečo, čo v každom prípade bolo pozitívne, niečo, čo malo svetové hodnoty. KARIKATÚRA NAMIESTO UNIFORMY Tíšite občas karikaturistu v sebe? – Niekedy len niečo zaznačím na papier a až neskoršie na tom popracujem. Nie je možné robiť bez určitých podmienok, bez pokoja – vonkajšieho a vnútorného (a toho je najmenej) atď. Preto najčastejšie pracujem v noci. Karikatúry často robím na základe súbehov, teda na zadanú tému; teraz povedzme v Chorvátsku vyšiel súbeh na karikatúru s témou predpovede počasia... Celý príbeh karikaturistu som vlastne rozbehol v deväťdesiatych rokoch 20. storočia účasťou v protivojno-

zvanie do vojenskej rovnošaty; keď som sa vrátil, zase mi začali prichádzať pozvania; niekto zrejme dobre vedel o mojom návrate. Znovu som teda zdrhol, tentoraz do istých kúpeľov, kde

môj kamarát mal dom. Zobral som sebou papier a príbor na kreslenie a tam vznikli moje prvé karikatúry. Karikujete rôznorodé nezrovnalosti, ale akosi najbližšie máte k ekologickým témam, čomu nasvedčuje aj kniha Boja neba / Boja srca... – Áno, v nej sú práce, ktoré som uverejňoval v týždenníku Pančevac. To bol ekologický projekt, aplikoval som na pro-

logickú tematiku – Ochrancovia prírody. Dali sme ušiť tričká pre deti, našli sme spolupracovníkov v niektorých základných školách v Pančeve s cieľom zorganizovať akciu so žartovnou tematikou. Mienili sme pozvať teraz už nebohého Rašu Popova do ústredného parku v Pančeve a usporiadať tam módnu revue s tričkami a zaslať z podujatia požiadavku na Ministerstvo osvety, aby sa predmet Ochrancovia prírody uviedol do základných škôl ako záväzný. Lenže spoluprácu odmietla dokonca aj žena, ktorá bola predsedníčka Hnutia zalesňovateľov v Pančeve! Odmietli ju aj školy, a tak z toho projektu nebolo nič. Zvýšili sa mi dve − tri detské tričká... ešte je ten projekt možný a aktuálny. O čom sme okrem toho, že rád a dobre fotografujete, nehovorili? – Myslím si, že to bolo pred 5. októbrom 2000, keď spolupracovník Pančevca Slobodan Vukadinović, inak novinár Rádia Pančevo a zakladateľ tamburášskeho orchestra Banatski kicoši, písal príbehy zo starého Banátu; raz za týždeň napísal jeden príbeh a ja som ho ilustroval. Úhrnne sa mi zdá, že to bolo 106 príbehov a pripravili sme knihu s ilustráciami. Nespome-

Rybár

vých hnutiach. Mali sme hnutie Pokret za mir Pančevo, mali sme noviny Contra Bellum, tam som kreslil ilustrácie s antivojnovou tematikou... V Crepaji sme tiež mali Hnutie za mier; ja som síce vtedy bol v Česku, chcem ale povedať, že málo sa vie o tom, že takmer celá dedina podpísala petíciu proti vojne, z čoho vzišlo niekoľko mierových organizácií... Vravíte, boli ste v Česku...? – Áno, lebo som dostal po-

Terorizmus

striedky v obciach Pančevo a Kovačica. Výstava tých prác mala ozvenu... O rok neskoršie vznikla idea o ďalšej akcii. Viedol ma k tomu, podľa mňa, jeden z väčších fľakov na kariére vtedajšieho premiéra Zorana Đinđića, uvedenie náboženstva do škôl a fakt, že zrušili jediný predmet, ktorý spracúva eko-

nuli sme spisovateľa z Crepaje Dušana Balana (zomrel pred dvoma rokmi) a jeho chýrečnú knihu Crepajski đilkoš; mala dve pokračovania a náhradne bola nájdená aj tretia kniha, pravdepodobne bude aj vydaná, o čo sa zrejme pričiní Banátske fórum. Zrejme v nej budú moje ilustrácie.

21/III

prišla správa, že Draža Mihailović zomrel, by akiste vzdorovali. Vec je v tom, aby sme sa my sami menili zvnútra. Nie je Európa zemepisný pojem v takej miere, v akej je metafora na naše premenenie, na ktoré nie sme pripravení... V čele s našimi lodivodmi... – Nepovedal by som, že sme ich práve my zvolili; zvolili sa sami, ale skutočnosť je taká, že je to pokračovanie akejsi

V Ý T VA R N ÍC T VO

14. 4. 2018 • 15 /4798/

Od obdivu k irónii Národopisné prvky vo výtvarnej tvorbe K. M. Lehotského, Zuzky Medveďovej a súčasných slovenských akademických maliarov v Srbsku Vladimír Valentík

maliarstva, ktoré sa prejavilo neskôr, najmä v deväťdesiatych rokoch 19. storočia v tvorbe Jozefa Hanulu (1863 – 1944) a na prelome vekov u

22/IV

yužívanie národopisných prvkov vo výtvarnej tvorbe poznačilo samotný vznik slovenského výtvarného umenia. Totiž v 19. storočí vznikol na území Slovenska svojrázny prúd vo výtvarnom umení zameraný na tematiku slovenského vidieka, čiže na ľudovo-žánrovú maľbu. Bola to vlastne štúrovská iniciatíva prejavená vo výtvarnej forme. V polovici 19. storočia slovenský maliar a litograf Peter Michal Bohúň (1822 – 1879) v Orle tatránskom (1846) publikoval výtvarný K. M. Lehotský: Hložančanka, program zameraný olejomaľba, 140 x 100 cm, 1908, na vydávanie ručne SNM, Etnograﬁcké múzeum kolorovaných litov Martine graﬁckých obrazov slovenských ľudových krojov, výtvarníkov z takzvanej Grupy maľovanie slovenskej kraji- uhorsko-slovenských maliany a portrétu významných rov, ktorú inicioval Jaroslav osobností. Bol to začiatok Augusta (1878 – 1970) a ku vytvárania ľudovo-žánrového ktorej patrili aj Gustáv Mallý

Zuzka Medveďová: Slovenská izba v Petrovci, olejomaľba, 1923, Galéria Z. Medveďovej v Petrovci

(1879 – 1952) a Emil Pacovský (1879 – 1948). S touto skupinou výtvarníkov občas vystavoval aj Karol Miloslav Lehotský (1879 – 1929), Augustov spolužiak z Pražskej výtvarnej akadémie a prvý školený maliar z radov vojvodinských Slovákov. Čiastočne ovplyvnený zámerom tejto skupiny maliarov maľovať život slovenskej dediny aj sám nakreslil a namaľoval početné obrazy obsahujúce národopisné prvky. Toto predsavzatie maľovať národopisné maľby vyvrcholilo v 20. storočí vo výtvarnom diele Martina Benku (1888 – 1971).

V súčasnosti sa národopisné prvky a motívy vyskytujú aj naďalej vo výtvarnej tvorbe vojvodinských Slovákov. Sú časté medzi výtvarnými amatérmi a svetoznáma insitná maliarska tvorba z Kovačice takmer úplne stavia na maľovaní národopisných motívov. Nás však v tomto príspevku predovšetkým zaujala tvorba akademických maliarov z radov vojvodinských Slovákov a aplikácia národopisných prvkov v ich tvorbe. Národopisné prvky vo výtvarnej tvorbe slovenských vojvodinských výtvarných umelcov sa vyskytujú v dvoch obmenách:

Mira Brtková: Usmernená imaginácia (cyklus), výšivka na plátne, 90. roky 20. storočia

Národopisné prvky sa do výtvarnej tvorby vojvodinských Slovákov dostali priamo ako výsledok celoslovenských výtvarných snáh v Uhorsku. Boli prítomné už u prvého školeného maliara z radov vojvodinských Slovákov Karola Miloslava Lehotského, ale ešte viac poznačili jej tvorbu a dominovali u prvej slovenskej akademickej maliarky Zuzky Medveďovej (1897 – 1985) v Báčskom Petrovci. Zuzka Medveďová vo svojom rozsiahlom výtvarnom diele akoby sa v úplnosti pridŕžala Bohuňovho národného programu, ibaže uplatneného na vojvodinských Slovákov.

– ako námety a motívy (K. M. Lehotský, Zuzka Medveďová a iní maliari), – ako aplikácie národopisných prvkov v súčasnom výtvarnom prejave (Mira Brtková a Pavel Čáni). Národopisné prvky u prvého školeného maliara z radov vojvodinských Slovákov Karola Miloslava Lehotského (1879 – 1929) badať na jeho portrétoch pospolitých ľudí nakreslených alebo namaľovaných prevažne na začiatku 20. storočia. Záujem o národopisné prvky K. M. Lehotský vyvinul počas štúdia na akadémii v Prahe a tiež počas spolupráce s Grupou

V Ý T VA R NÍ C T VO

HLAS ĽUDU • OBZORY uhorsko-slovenských maliarov. Karol Miloslav Lehotský bol vynikajúci kresliar a hypersenzitívny umelec. Z druhej strany však samotár, melancholik, mystik a mesianista, čo v značnej miere vplývalo na to, aby jeho výtvarná tvorba nebola ešte viac poznačená národopisnými prvkami. Národopisné prvky poznačili takmer v úplnosti výtvar-

akademickej maliarky Miry Brtkovej (1930 – 2014) zo Starej Pazovy, školenej na akadémii v Ríme. Jej Usmernená imaginácia využíva vý-

23/V

kultúry – koberec tkaný z odpadového rôznofarebného textilu, takzvanú handrovku V súčasnom výtvarnom do svojich malieb ako podklad umení vojvodinských Slována maľbu, ale zároveň aj ako kov národopisné prvky boli estetický prvok. využívané nie iba ako motívy Badať teda ten na stvárnenie, ale aj ako apliprvok v dvoch kované prvky, čiže tvorivé významných roa funkčne využité prvky pri vinách. Využil jej vytváraní nového umelecštruktúru a textúkého diela. ru, ako aj farebné hodnoty znalecky a tvorivo. Najmladšie predstaviteľky slovenského vojvodinského výtvarného umenia tiež využívajú pri realizácii niektorých svojich cyklov prác národopisné motívy. Emília Valentíková (1992) z Petrovca na svojich grafiSaňa Stvorcová: Spätné zrkadlo (cyklus), koláž, 2014 kách štylizuje národopisné motívy šivkársku zručnosť žien a ich moderným spôsobom tak, že farebný ľudový kód tradičnej sa napríklad tradičná parta výšivky v Starej Pazove. Ide mladuchy tu takmer vyrovnátu o svojrázny postmoderný va s abstraktnou výtvarnou Pavel Čáni: Padinský zázrak, olejomaľba, 2011 umelecký projekt, ktorý spája kompozíciou. anonymnú ľudovú výšivkársku Mladá akademická maliarka nú tvorbu a umelecký opus S uvedeným aplikovaním tvorbu a autorskú individuál- Saňa Stvorcová (1992) z Kovaprvej slovenskej akademickej národopisných prvkov sa stre- nu abstraktnú kreáciu Miry čice tiež využíva národopisné maliarky Zuzky Medveďovej táme predovšetkým v cykle Brtkovej, čiže vlastne o po- motívy vo svojej výtvarnej prác Usmernená imaginácia kus priameho a skutočného tvorbe, ale celkom iným spô(1897 – 1985). zapojenia ľudovej sobom s úplne opačným ideoVyskytujú sa pri: – maľovaní intetvorby do súčas- vým zámerom ako napr. kedysi riérov slovenských ného „vysokého“ Zuzka Medveďová. Stvorcová dedinských domov; umenia, ktoré je ku krojovaným figúram zo – pri maľovaní poznačené predo- starých fotografií pristupuje všetkým individu- postmoderným spôsobom s žánrových scén, álnou nápaditos- poriadnou dávkou pochybočiže figurálnych ťou umelca. vačnosti, irónie až sarkazmu. kompozícií znázorňujúcich poľné Národopisné Kruh sa tak v priebehu stopráce, oddych, prvky vo svojej ročnice uzavrel: od velebenia a alebo obed v poli a tvorbe využíva aj obdivu národopisných prvkov rodinné slávnostné popredný sloven- dostali sme sa v slovenskom chvíle; ský akademický vojvodinskom výtvarnom – pri maľovaní maliar a grafik umení na začiatku 21. storočia Pavel Čáni (1953), k ironickému vzťahu k našej mužských a žena to dvomi spôsob- ľudovej tradícii a k pochyboských krojových portrétov. mi: vačnosti o skutočnej hodnote – znázorňujúc znázornených národopisných Výtvarné dielo figúry na svojich prvkov. Zuzky Medveďovej grafikách v ľudookrem umeleckej vom kroji, ale v nePOZNÁMKA: Príspevok bol hodnoty je významzvyčajnom, často tiež uverejnený v Zborníku prác ným historickým a až cynickom, nad- z medzinárodnej konferencie reálnom kontexte, Národopisné aspekty v kultúnárodopisným dokumentom o živo– aplikujúc úžit- re dolnozemských Slovákov te vojvodinských kový produkt ľu- (Vydavateľstvo Ivana Krasku, Emília Valentíková: Parta, kolografia, 2016 Slovákov. dovej tvorby, či Nadlak 2017). xxx

U ME N IE

14. 4. 2018 • 15 /4798/

IGOR ANTIĆ, TOHTOROČNÝ LAUREÁT CENY SAVU ŠUMANOVIĆA

má mimoriadne pozitívnu mienku o jeho tvorbe. Natoľko, že ho v roku 2016 zaradil do exkluzívnej výstavy menom Daniel Buren: Freska, prebiehajúcej v Bruseli. Boli na nej tak práce známych parížskej reštaurácie, aby som svetových súčasných umelcov, zblízka nafotil a preskúmal jedno ako i klasikov moderného umedovtedy málo známe dielo Savu nia: Picassa, Maleviča, Matissa, Šumanovića, Pollocka... – a že som si pritom nepretržite Hoci Antić svoj tvorivý opus kládol otázku, či moje angažova- začínal v znamení niekdajšieho nie má kvalitu, zmysel a význam. (neo)expresionistického umenia, Kto by mal trpezlivosti všetko od 90. rokov sa upriamuje na into si vypočuť a rozumieť tomu? štalácie v priestore, rozoberajúc A preto som tej osobe z Paríža, pritom rozličné kontextuálne ktorá očakávala nejakú odpoveď, situácie, zvlášť spätosť umenia nakoniec povedal: „Neviem, aký a rôznych spoločenských fenosom umelec.“ A osoba mi hneď ménov, ako politika, sociológia, na to odpovedala: „Za takúto hospodárstvo, kultúra. odpoveď si zaslúžite cenu.“ „Akú Ako v mene trojčlennej odbornej poroty v zdôvodnení ceny podotkol výtvarný kritik Sava Stepanov, Antić sa vo svojej umeleckej praxi nezaoberá politickým aktivizmom, ale sa ako angažovaný autor snaží skúmať charakteristiky dekadentného sveta, v ktorom práve sme. Jeho reakcia je pritom často mimoriadne a vyslovene ironická, vyplýS členmi odbornej poroty: Mr. Vesnou vajúca z uvedomenia si ohrozenia identity Latinovićovou (vľavo), Dr. Tijanou Palkovljevićovou-Bugarskou a Savom a dignity spoločnosti, Stepanovom v ktorej žijeme. Hoci priamym podnetom cenu?“ opýtal som sa. „Neviem na získanie ceny udelenej troakú,“ odpovedala mi. mi členmi poroty jednohlasne Už z tohto takmer integrálne- bola Antićova vlaňajšia samoho znenia prejavu Igora Antića statná výstava Rohové sedačky, (1962), predneseného v aule prebiehajúca v Galérii Lucida Master strediska Novosadské- v Belehrade, pravdou je, že si ho veľtrhu po prijatí jubilejnej, ju bezvýhradne zaslúžil nielen v poradí dvadsiatej Ceny Savu za to. Ale i za svoj celkový opus, Šumanovića 9. marca badať, že sústavnú prítomnosť na našej ide o umelca mimoriadne tvo- umeleckej scéne počas rokov žitia rivého, jedinečného, výrazne a pôsobenia v Paríži, za spoločenrozmanitého. skú angažovanosť, za účinkovanie xxx v prezentáciách nášho umenia Z jeho životopisu len to naj- vo svete, tiež za pôsobenie ako základnejšie. Diplom získal na kustóda. novosadskej Akadémii umení xxx v roku 1988, aby potom odišiel do Údajov skutočne mnoho. Len Paríža, kde sa ďalej umelecky zdo- pár ďalších ku koncu tohto rámkonaľoval: najprv u prof. Vladimira cového portrétu. Veličkovića na Národnej akadémii Robili ste maľby, sochy, inštavýtvarných umení, potom aj na lácie, performancie, fotograﬁe, Inštitúte pre pokročilé štúdiá prezentácie... O väčšine autorov známeho experta na umenie sa vraví, že majú svoj obľúbený Pontusa Hulténa. Bol aj žiakom materiál, postup... a spolupracovníkom slávneho – Nemám akýsi vlastný obľúfrancúzskeho konceptuálneho bený materiál, čosi s čím by som umelca Daniela Burena, ktorý stále pracoval. Jednoducho sa

Neviem, aký som umelec zápas v jednom ovocnom sade, aby sme debatovali o utópii, edávno sa – že som sa ako vysťahovalec ma istá oso- ilegálne nasťahoval do národných ba v Paríži pavilónov, kým prebiehalo Bienále opýtala, čím v Benátkach, sa zaoberám a odpovedal som – že som zasiahol pri jednej jej, že som umelec. Nasledujúca dopravnej nehode, a pritom zaotázka bola: A aký presne umelec? chránil človeka, aby som dokončil A tu som zostal ticho. Ľuďom svoju prácu o pasívnom sledovaní zvyčajne vravím, že cudzieho nešťastia, som vizuálny alebo – že som vymyslel výtvarný umelec. Ak práškový šampus im aj ďalej to nie je a ponúkol ho na prejasné, pridávam, že daj v sídle najväčšieho svoje diela realizujem výrobcu šampusu vo na tvári miesta, IN Francúzsku, narúšajúc SITU, v situáciách a že tým zákon o chránetými dielami vyrábam nom zemepisnom nové situácie. Potom pôvode, sa ma opytujú, čo to – že som v cirkevnej konkrétne znamená kaplnke jednej biznis a tu vzniká problém, školy namiesto ikony Laureát Igor Antić naskladal výrobky lebo času je dakedy málo, aby sa popísala z predajne, ktoré celková komplexnosť takého majú religiózne mená, čím štarprístupu... tovala petícia proti mne, A predstavte si teraz, keby som – že som v samoobsluhe vystavšetko to musel každý raz vyroz- vil jednu Warholovu prácu, a poprávať, keď sa ma opytujú, aký tom ju predal a z toho kúpil byt, som umelec a keby som pritom – že som do jednej konsaltingopridal, že som počas posledných vej spoločnosti priviedol vešticu tridsať rokov: kvôli konzultáciám o podnikateľ– staval múry, aby som ich hneď skom projekte, potom búral, – že som rok budoval horu – že som vťahoval strechu cez z 250 000 žuvačiek, okno, – že som polámal pečať s ozna-

Oto Filip

24/VI

– N

Podujatie prilákalo mnohých

– že som kládol dubové parkety v lese pri dubových stromoch, – že som počas vojny usporiadal jedno Centrum stretnutí s cieľom zoskupiť ľudí, aby rozprávali, – že som zorganizoval rugby

čením štátne tajomstvo, aby som odhalil pravdu o pôsobení UDBY v budove, v ktorej sa dnes nachádza jedno naše veľké múzeum, – že som sa šplhal po rebríku pred hosťami jednej luxusnej

UM ENI E

HLAS ĽUDU • OBZORY inšpirujem kontextom, miestom, to, ak jeden obraz vystavíte tu kde som, teda prídem, preskú- v aule Master strediska Novomam ho a rozhodnem sa ohľadom sadského veľtrhu, alebo v sídle toho, čo by bolo najvhodnejšie na nejakej politickej strany, či na vyjadrenie akejsi idey v danom inom mieste, ktoré napríklad priestore. Čiže nápady sa rodia vtedy, keď sa dostanem do kontaktu s daným miestom, kde získavam celkový obraz o tom, čo mi treba robiť, a o technike, ako na to. Celkový váš opus priam dýcha rozmanitosťou. Je to obraz života, ktorý práve žijeme? – Najpravdepodobnejšie ide o to. Začal som budovať nejaký vlastný štýl, ešte kým som bol študentom, keďže som si vtedy myslel, že je to tá správna cesta. Ale potom som ho odhodil, považujúc ho za druh určitého konformizV zajatí klietok mu. Totiž nie je rovnaké

Bývania sú rôzne

má náboženský ráz. Sú to veci, nad ktorými som neraz uvažoval a ktoré nenávratne menia povahu jedného umeleckého diela. Umelecké dielo sa totiž

stáva miestom a miesto sa stáva umeleckým dielom, či už na kratšie, alebo na dlhšie obdobie. Ste človekom, ktorý je nielen v Paríži, ale aj celé roky na cestách. No nemožno sa na záver neopýtať: je niečo v tom vašom pomyselnom batohu, čo ste si z Nového Sadu navždy zobrali so sebou do sveta? – Odniesol som veľa toho v umeleckom zmysle slova. Čím som starší, viac o tom uvažujem. Netreba však zabúdať ani na to, že som sa sčasti formoval tu, sčasti aj v Paríži, kde som koniec-koncov žil približne toľko, koľko aj v Novom Sade. To všetko je trochu zmiešané, tak päťdesiat k päťdesiatim percentám. Veľmi sú mi vzácne niektoré veci z minulosti, pretože, keď vám zmizne akýsi orientačný bod, reper v živote, tak sa vždy vraciate k tým z včasnej mladosti. A v mojom prípade je to, pochopiteľne, Nový Sad.

R EC ENZI A

Do tretice: súpis prác Pavla Mučajiho (Boženka Bažíková: Bibliograﬁa Pavla Mučajiho. Nový Sad : Ústav pre kultúru vojvodinských Slovákov, 2017) Jaroslav Čiep

množstvo materiálu, ktoré potom začala odborne spracovávať. Knihu vytlačila tlačiareň Simbol v Petrovaradíne. Obálku a graﬁckú úpravu navrhol Jozef Klátik a jazykovú úpravu mala na starosti Katarína Melichová. Kniha má 427 strán a zachytáva až 4 130 b. j. týkajúcich sa nášho básnika, spisovateľa pre deti a prekladateľa Pavla Mučajiho (1929 – 2014). Bibliograﬁcké údaje v publikácii sú rozdelené do dvoch kapitol a chronologicky. Prvá je Tvorba P. Mučajiho a druhá Iní o P. Mučajimu. Prvá kapitola je ďalej rozdelená do šiestich celkov: Knihy, Texty v knihách, časopisoch a novinách, Rozhovory a Knihy, na ktorých spolupracoval. Tieto celky sú aj ďalej členené. Druhá kapitola obsahuje Texty v knihách, časopisoch a novinách o Mučajimu vo všetkých

jazykoch, v ktorých vyšli, rozdelené podľa roku vydania a v rámci roka podľa titulov abecedným poriadkom. Aby bibliograﬁa bola čím použiteľnejšia, jej druhú časť tvoria viaceré registre. Čitateľom sa teda núkajú register textov, register preložených textov, menný register, register kníh, ktorých autorom je Pavel Mučaji, a kníh, v ktorých sú uverejnené jeho texty, alebo texty o ňom a napokon aj register časopisov a novín, v ktorých sú Mučajiho texty a texty o ňom. Súčasťou knihy je aj biograﬁcká poznámka o Mučajimu z pera Kataríny Mosnákovej a báseň nášho básnika Vďačnosť za vďačnosť. Boženka Bažíková aj touto knihou poukázala na súhrnnú literárnu činnosť ďalšieho nášho popredného kultúrneho, osvetového a literárneho pracovníka. Vzhľadom na to, že dobre poznáme autorku, Boženka ani teraz nezaháľa a už v skorej budúcnosti možno očakávať ďalšiu publikáciu v tejto edícii, ktorá počíta takmer 1 500 publikovaných strán.

25/VII

Ústave pre kultúru vojvodinských Slovákov v novembri roku 2010 zažila nová edícia. Ako 1. zväzok v novozaloženej edícii Bibliografie vyšla tlačou Bibliografia Andreja Ferku autora Víťazoslava Hronca. Táto edícia, ktorá komplexne zachytáva tvorbu našich spisovateľov a umelcov, pretrváva aj dodnes. Bibliografia podľa definície je oblasť vedeckej a praktickej činnosti zameraná na komunikáciu bibliografických informácií o dokumentoch a je oblasť, ktorou sa profesionálne zaoberajú bibliografi. V súčasnosti sa slovo bibliografia používa jednak vo význame popis a súpis dokumentov a tiež ako pomenovanie disciplíny zameranej na bibliografickú komunikáciu a praktické riešenie problémov výmeny bibliografických údajov. Vyprofilovali sa viaceré základné druhy bibliografie. Bibliografia existuje buď ako autonómny dokument, bibliografický súpis,

prípadne ako príloha alebo časť dokumentu – skrytá bibliografia. Po Hroncovi opraty do rúk v edícii ÚKVS prebrala Boženka Bažíková, pracovníčka Knižnice Matice Srbskej v Novom Sade. Dôkazom jej mravčej práce v poslednom čase sú ďalšie tri knihy tejto edície: Bibliografia Viery Benkovej z roku 2014 (437 strán, 2 199 bibliografických jednotiek), Selektívna bibliografia Miroslava Benku z roku 2016 (416 strán, 1 998 b. j.) a do tretice s vročením 2017 aj prednedávnom vytlačená Bibliografia Pavla Mučajiho. Ako to teda z pomenovania kníh vidieť, pri všetkých ide o personálne bibliografie. V úvodnom slove knihy Bibliografia Pavla Mučajiho autorka Bažíková uvádza, že práca na jej zostavovaní začala roku 2014, keď už mala zozbierané poriadne

RECE N ZIA

14. 4. 2018 • 15 /4798/

Azbukové elégie o bytí (Zoran Đerić: Nové devínske elégie. Bratislava : Kultúrno-literárna akadémia, 2017) Zdenka Valentová-Belićová

26/VIII

oran Đerić (1960) patrí medzi popredných súčasných srbských básnikov strednej generácie, ktorá vstúpila do literatúry začiatkom 80. rokov a pre ktorú je príznačná výrazná modernosť až radikálnosť v literárnych postupoch. V literárnej kritike títo autori sú označení ako spisovatelia „lámania jazyka“. Je to kritická a angažovaná generácia, ktorej predstavitelia sa aktívnou účasťou v literárnom živote, redaktorskou prácou a spoluprácou s literárnymi časopismi dopracovali na etablovaných autorov. Okrem početných literárnych cien táto generácia (a menovite Zoran Đerić ako jej popredný predstaviteľ) zaujala dôležité pozície v literárnom a kultúrnom živote, najprv v minulosti v Juhoslávii, a teraz v súčasnosti v Srbsku. Od 90. rokov sa táto generácia nazýva postmodernistickou, lebo si osvojuje pravidlá novej poetiky: citácie, iróniu, fragmentárnosť, ako aj vyhýbanie sa doslovnosti, banalite a nápaditosti básnických obrazov. Đerić je básnik, ktorého každá nová básnická kniha je – projekt, premyslený od titulu, t. j. od prvej po poslednú báseň ako celok a práve to je príznačné aj pre zbierku básní Nové devínske elégie. Pre recepciu jeho poézie je dôležitý názov knihy, lebo je to globálna metafora, ktorá zastrešuje všetky významové konotácie celej zbierky, kým rozvrh básní dodatočne komplikuje, ale aj vysvetľuje jej zmysel. V názve básnickej zbierky Nové devínske elégie sa nachádzajú dve alúzie – na Rilkeho Duinské elégie (na jeho večne nespokojný melancholický duch) a na bratislavský hrad Devín, pod ktorým táto poéma vznikla na Vianoce roku 2007. Zároveň Đerićov manifestačný tón pre slovenského čitateľa dostáva konotácie štúrovského sprisahania na hrade

Devín, keď sa spolu so skupinou horlivých romantických básnikov rozhodol venovať svoj život pre vyššie ciele. Práve tieto dve vlastnosti: kontemplatívny, večne hľadajúci melancholický duch z jednej strany a nadšenie a horlivé zakladanie sa pre vysoké umenie a kultúrne hodnoty z druhej strany sú základné povahové, tak profesionálne, ako aj osobné vlastnosti tohto dejateľa. Đerićova poézia je supletívna a komplexná a neotvára sa na prvé čítanie či počúvanie, ale jej dozvuky nezanikajú s dočítaním posledného verša. Na jej pochopenie dôležitá je kontextuálnosť, nielen verbálne, ale i neverbálne znaky. Tento básnik je výrazne teoreticky založený, aluzívny vzhľadom na svetovú literatúru, ale aj na umelecké dedičstvo. Osobné, dokonca ani národné, u neho nie je prioritou, na najvyššie miesto kladie univerzálne, to, čo nadrastá svet každodennosti a zaslúžilo si, aby sa človek povzniesol nad ním, aby sa vznášal nad mestom ako oblak – ďaleko a neskutočne, vznešene a nedotknuteľne, pokým sa nezosype na hlavu v podobe dažďa, alebo metaforicky v podobe veršov. Usmernenie na postmodernu ešte neznamená aj zriekanie sa tradičných hodnôt – práve naopak. Prostredníctvom poézie Zoran Đerić prehodnocuje tradíciu, tak srbskú – od byzantskej doby po dnešnú, ako aj svetovú, aspoň keď ide o poéziu, ktorá sa prehodnocuje a kladie do kontextu súčasnosti. Poézia tohto básnika je zaradená do všetkých dôležitých antológií súčasnej srbskej poézie v Srbsku a v zahraničí. Jeho verše sú preložené do angličtiny,

francúzštiny, ruštiny, poľštiny, maďarčiny, bulharčiny, slovinčiny, macedónčiny, rumunčiny a teraz aj do slovenského jazyka. Ako básnik zúčastnil sa na medzinárodných básnických festivaloch v Rusku, Poľsku, Maďarsku, Bulharsku a Srbsku. Bol účastníkom Kongresu slovenských spisovateľov v Trenčianskych Tepliciach roku 2016. Pre tvorbu Zorana Đerića je príznačná aj v rámcoch srbskej poézie originálna básnická forma, ktorou napodobňuje formu stredovekej azbukovej modlitby. Príznačný je tu akrostich so srbskou azbukou. Takouto formou básnik odkazuje na spoločné slovensko-srbské staroslovanské dedičstvo, ale ako postmoderný a angažovaný básnik on toto dedičstvo prehodnocuje a v tom je autorov najvýraznejší prínos srbskej, slovanskej a svetovej literatúre. Strohosť formy nehatí spisovateľa v postmodernom zahrávaní sa asociáciami, ktorými bohato nadchýna svoju básnickú zručnosť. Hoci sú občas rýmované, verše najčastejšie majú ohýbanú formu prozaickej modulácie, ale i poetickej intonácie a určitej jemnocitnej melodickosti, ktorá navonok korešponduje s jemnou rozmarnosťou ducha. Občas v nich evokuje barokové tónovanie a nevyspytateľnosť jazyka zahateného tajomnou metaforou a šifrovacím kódom. Presvedčivo zvolené básne sú odpoveďou básnika na vzťah k minulosti, ale aj k prítomnosti a budúcnosti, diskrétne sú nimi podčiarknuté kľúčové vlastnosti tejto svojráznej poézie, ktorú metaforicky autor zobrazuje ako skúsenostné bahno preosiate cez husté sito čitateľa srbského poetického písma v súčasnej dobe. Básne zo zbierky

Nové devínske elégie sú šikovná a subtílna odpoveď intelektuála, zároveň aj svetového pútnika a čitateľa − montanovca, ktorý zdedil (post)modernú poetickú skúsenosť pretavenia obrazov a skúsenosti, ale ktorý diskrétne poukazuje na impresiu ako kľúčový dátum v autobiograﬁi a v umení vôbec. Do tejto básnickej zbierky zaradených je 35 básní z troch zbierok: Az bo vide, Bahno a Čarnok. Zbierka je rozdelená do ôsmich celkov. Prvou prologickou básňou Rukojemník básnik nás obozretne a s citom zasvätí do svojho sveta. Báseň Rukojemník je výpoveďou o hmotnom uväznení lyrického subjektu. Zbierka sa naplno rozozvučí v ďalších piatich celkoch: Tam, Pomedzi, Intermezzo, Repetície a Čarnok. Posledná báseň Balkánec hovorí o smrti lyrického subjektu a jeho oslobodení od materiálneho sveta úplným splývaním s duchovným. Takouto koncepciou od uzavretosti a uväznenia v telesnom a v hmote, postupnou gradáciou a stúpaním a končiac sa absurdným dosahovaním duchovnej šírky, priestrannosti a slobody zbierka má vzostupnú tendenciu a usmerňuje čitateľa na zasvätenosť duchovným hodnotám ako najvyšším. Kapitola Až potom má funkciu epilógu. V poslednej časti nazvanej Tu uvedené sú interpretačné texty. O poézii Zorana Đerića písali popredné literárne kritičky Dragana V. Todoreskov a Lidija Mustedanagić. Verše do slovenčiny prekladali básnik Martin Prebudila a Zdenka Valentová-Belićová. Kniha je ilustrovaná umeleckými fotograﬁami slovenského vojvodinského spisovateľa a výtvarného umelca Miša Smišeka. Vydala ju Kultúrno-literárna agentúra z Bratislavy ako svoje prvé vydanie. Bola prezentovaná na bratislavskom Knižnom veľtrhu Bibliotéka 2017 a v Matici srbskej v Novom Sade a v Starej Pazove. Básnická kniha Nové devínske elégie je prvá kniha tohto autora po slovensky. Dúfame, že sa slovenskí čitatelia čoskoro rovnako potešia jeho odborným a teoretickým, či už literárnovedným alebo teatrologickým knihám.

• OBZORY • Príloha Hlasu ľudu pre kultúru, vedu, umenie a literatúru • Rediguje: Stevan Lenhart • Prvé číslo OBZOROV vyšlo 28. januára 1984. • S ﬁnančnou podporou Pokrajinského sekretariátu pre kultúru a verejné informovanie, Nový Sad ISSN 2466-5169 • COBISS ID=226828044

Kultúra Odvážnych osem

Kultúra HLOŽANY

Juraj Bartoš

egionálne kolo súťaže v prednese poézie a prózy pre ženy v Báčke a Srieme v Hložanoch čo do počtu bola veľmi skromné. V utorok 3. apríla sa v kaviarni Pod lipami predstavilo iba osem dám, medzi nimi aj dve debutantky. Úhrnne odznelo päť básní a tri prózy. Do finále tradičnej súťaže postúpili: Anna Hrnčiarová z Lalite (v skupine poézia, účastníčky nad 25 rokov), Martina Bartošová (próza, účastníčky do 25 rokov), Miriam Murtínová (próza, účastníčky nad 25 rokov). Do záverečného kola sa dostala aj Danica Vŕbová (próza, účastníčky do 25 rokov), ktorá tu vystúpila preto, lebo v tejto skupine regionálnej súťaže Banát nemal iné predstaviteľky a bližšie jej bolo vystúpiť v Hložanoch, ako v Padine. Vítajúc prítomných predsedníčka

Asociácie slovenských spolkov žien a Spolku žien Slovenka v Hložanoch Viera Miškovicová podotkla: „S ľútosťou musím konštatovať, že recitátoriek je stále menej, zvlášť mladších, a že by sme mali na tom pracovať, zvlášť v spolkoch, ale aj mimo nich.“ Moderátorka príjemného večierka Jasminka Činčuráková-Galambošová predstavila odbornú porotu: predsedníčku Milinu Florianovú a členky Milušku Anušiakovú-Majerovú a Annamáriu Boldockú-Grbićovú. Tentoraz absentovali recitátorky vo veku 16 – 25 rokov a v skupine nad 26 rokov básne prezentovali: Viera Bažaľová z Lugu, Anna Hrnčiarová z Lalite, Katarína Arňašová z Báčskeho Petrovca a Kulpínčanky Nataša Zimanová a Anna Horvátová (obidve sa do súťaže zapojili prvý raz). Prózu v súťaži žien vo veku 16 až 25 rokov predniesli: Martina Bartošová z Petrovca a Danica

Odvážne dámy; škoda, že ich na regionálnej súťaži v Hložanoch nebolo viac Vŕbová z Hajdušice. Len jedna predstaviteľka staršia než 25 rokov hovorila prózu – Miriam Murtínová z Hložian. Ako povedala predsedníčka poroty, úroveň prednesov – s ohľadom na predchádzajúci ročník súťaže – sa zvýšila. Florianová tiež prízvukovala, že účastníčky, ktoré recitovali vlastné verše, si samy zavreli dvere postupu do finálového kola a dodala: „Uvedomte si, že veršom nekončí myšlienka... strofy sa nemôžu opakovať rovnako melodicky... Treba dávať pozor na

REGIONÁLNA RECITAČNÁ SÚŤAŽ ASSŽ V PADINE

DIVADELNÉ HOSŤOVANIE V PETROVCI

Malý záujem o akciu Anička Chalupová

re Banát regionálna súťaž v prednese poézie a prózy v organizácii Asociácie slovenských spolkov žien sa uskutočnila v piatok 6. apríla v sieni Miestneho spoločenstva v Padine. Po uvítacom príhovore Eleny Haníkovej, predsedníčky hostiteľského spolku, na večierku venovanom prednesu krásneho slova sa predstavili iba Spoločná fotografia na pamiatku účastníčkam, členkám štyri účastníčky, dve z posudzovacej komisie a organizátorkám súťaže Padiny a dve z Kovačice. V kategórii prednesu poézie 16 až 25 Mária Kotvášová-Jonášová, Ružena Kraticová rokov do finále postúpila mladá recitátorka a Anna Halajová. Vo svojej správe komisia Daniela Severínyová z Kovačice, v kategórii pochválila všetky účastníčky, ktoré si v tomto prednesu poézie kandidátok nad 25 rokov uponáhľanom čase našli voľné chvíle a venujú Padinčanka Elenka Ďurišová. V kategórii prózy sa literatúre, čiže krásnemu slovu. Pochválili aj nad 25 rokov súťažili Martina Valentová z Pa- padinský spolok, ktorý už 11 rokov organizuje diny a Kovačičanka Marženka Žiaková, ktorá toto podujatie, prostredníctvom ktorého sa postúpila do finále súťaže. Táto sa uskutoční ženy z banátskych prostredí môžu prejaviť tak v Padine, ako aj v iných prostrediach, v Báčskom Petrovci. Posudzovacia komisia, ktorá hodnotila tiež na Slovensku. Večierok moderovala Anička recitátorské výkony, pracovala v zložení: Strehovská. • KULTÚRA •

to, kde sú dĺžky, kde sú dvojhlásky... Netreba sa báť mäkčiť...“ Kým sa porota radila, pomerne početné obecenstvo si vypočulo prednes básní mimo konkurencie v podaní Zuzany Dudkovej z Hložian a Petrovčanky Kataríny Arňašovej. V závere príjemného večierka Viera Miškovicová všetkým účastníčkam regionálnej súťaže udelila pamätné diplomy za recitátorský prínos a knihu Činnosť spolku žien v Hložanoch 2005 – 2015.

Myší raj po rusínsky Jaroslav Čiep

Klube Divadla VHV 6. apríla hosťovali rusínski divadelníci zo združenia Špeciálny tvorivý orgán. Pred málopočetným obecenstvom zahrali Myší raj v réžii Terézie Mindošovej, študentky 4. ročníka divadelnej réžie a dramaturgie na Akadémii umení v Banskej Bystrici. V predstavení účinkovali Ladislav Ladomirjak a Michal Kucer, aktívni herci Divadla Alexandra Duchnoviča v Prešove. Š. T. O. vznikol ako divadelné profesionálne zoskupenie pre rozvoj rusínskeho ducha. Ide o ich prvé autorské predstavenie. Komédia inšpirovaná slávnym experimentom doktora Calhouna nám odkrýva vlastný vzorec na prežitie. Táto hra sa odohráva v pivnici medzi fľašami vína a iného alkoholu, kde sa ocitnú dvaja Rusíni, nevediac, kde sa nachádzajú pre ich opitosť a výpadok pamäte. Snažia sa prísť na to, kde sú, lenže ich paranoja ich dovedie k nezmyslu, že sú v ohrození života a zostali poslední na svete. Vytvoria si svoj vlastný raj, a to prvý rusínsky štvorcový bunker. Podľa vlastných slov divadelníci chceli týmto podať obraz dnešného človeka, ktorý je uzavretý v nekonečnom kruhu naučených predsudkov a sebaklamu.

15 /4798/ 14. 4. 2018

Kultúra 24. FESTIVAL DIDA V PIVNICI

Dominovali detské predstavenia Anna Francistyová

ohatý divadelný sviatok, akým bol 24. festival Divadelných inscenácií dolnozemských autorov, prebiehal počas ôsmich dní. Začal sa v piatok 23. marca a skončil sa v nedeľu 1. apríla. Odborníci a diváci si pozreli 14 inscenácií, z ktorých 9 boli v súťažnej konkurencii, v sprievodnom programe boli 4 podujatia.

výsledky súťaže o najkreatívnejší plagát. Zo spomenutých 14 predstavení 11 z nich dopĺňal aj sprievodný plagát. Komisia v zložení: Andrea Merníková, Vlasta Bolehradská a Miroslav Pap vybrali tri, autori ktorých

za práce na sprievodnej výstave Zážitok z divadla. Komisia v zložení: Verica Tanackovićová, Andrea Merníková a Zvonimír Pudelka potešila a odmenila Dijanu Pudelkovú (1. cena), Patríciu Šusterovú (2.) a Leu

ODMENY V SPRIEVODNÝCH PODUJATIACH Počas slávnostného ceremoniálu ukončenia festivalu po príhovore Kve- Odmenení najlepší jednotlivci a najúspešnejšie kolektívy toslavy Imrekovej-Šusterovej s menami odmenených v súťaži získali cenu za najkreatívnejší pla- Valentíkovú (3.) z nižších ročníkov 3. ročníka dramatických textov, gát. Sú to: Anna Máľachová, autorka a Saru Vučanovićovú (1. cena), Leu poézie, prózy a filmových scená- plagátu Úplný Gogoľ (pre Divadlo Blatnickú (2.) a Annu Čobrdovú (3.) rov vystúpila Katarína Mišíková- VHV Petrovec, Báčsky Petrovec), z vyšších ročníkov. -Hitzingerová. V kategórii poézie Miroslav Harbula, autor plagátu odmenení boli: Kristián Lazarčík Tilda (pre Slovenské vojvodinské SÚŤAŽNÉ, NESÚŤAŽNÉ, (1. a 3. cena), Nataša Zimanová (2. divadlo, Báčsky Petrovec) a Jano HOSŤUJÚCE Aj v posudzovacej komisii 24. cena); v kategórii divadlo pre deti Puškár, autor plagátu Nový Protheus interpretované deťmi: Marianna (pre KOKRAM, Kovačica). Komisia ročníka festivalu DIDA boli: ZuzaIbrahimi (1. cena) a Magdaléna sa rozhodla udeliť aj pochválenie na Tárnociová (predsedníčka), Dr. Martišková (2. cena); v kategórii autorom plagátu pre divadelnú Zuzana Týrová a Vladimír Valentík prózy: Kristián Lazarčík (1. cena), inscenáciu Kapitán John People- (členovia). Na slávnostnom ukonZuzana Martišková (2. cena) a Ma- fox, ktorý vypracovali žiaci ZŠ 15. čení festivalu správu komisie prerianna Ibrahimi (3. cena); v kategórii októbra v Pivnici Kristián Baďura, čítala predsedníčka a odmeneným filmový scenár odmenený je Kristián Boris Badinský a Miroslava Kolárová. diplomy a darčeky udeľovali Andrea Pripomeňme však, že vo štvrtok Merníková a Vladimír Brňa, predsedLazarčík. Všetky výherné texty budú spracované na 9. ročníku seminára 29. marca, teda v druhý deň na níčka a člen organizačného výboru. Píšeš? Píšem! od 19. do 26. augusta festivale vyhranenom pre detské Už úvodom správy odborníci konpredstavenia, udelili odmeny naj- štatovali: „Sme naozaj šťastní, že 2018 v OD Janka Čemana. V tento večer zverejnené boli aj úspešnejším žiakom pivnickej školy aj napriek skutočnosti, že z našich

prostredí odchádza veľa mladých ľudí na dlhšiu dobu do zahraničia, či už do školy, alebo za prácou, divadlo tu ešte zotrváva ako veľmi dôležitá zložka našej identity.“ Podľa pravidiel festivalu všetky podmienky v súťaži o všetky ceny splnilo 6 divadelných predstavení: Žeby takto? režiséra a autora Jána Privizera na motívy slovenskej ľudovej rozprávky Jelenček v podaní detí Ochotníckeho divadlo KC Kysáč; Pätnásťročná autorky Márie Kotvášovej-Jonášovej v dramatizácii a réžii Vladka Miksáda v podaní detí Slovenského kultúrno-osvetového spolku Erdevík; Za horami, za dolami behá Maťko za bláznami režisérky a autorky Daniely Legíňovej-Sabovej na motívy slovenskej ľudovej rozprávky Múdry Maťko a blázni v podaní detí KUS Petrovská družina Báčsky Petrovec; Zmätok v knihe autoriek Aničky Balážovej a Maríny Havranovej v réžii Aničky Balážovej, Ivana Ječmena, Maríny Havranovej a Lýdie Gedeľovskej a v podaní detí ZŠ Janka Čmelíka zo Starej Pazovy; Komu sa nelení, tomu sa zelení autorky a režisérky Jarmily Mudrochovej v podaní detí Matice slovenskej Ilok, Slovenský kultúrno-osvetový spolok Ľudovíta Štúra; Nový Protheus autora Dragana Karlečíka, v réžii Svetlany Gaškovej a v podaní Kolektívu kreatívnych amatérov Kokram, Kovačica. Tri inscenácie mali slovenského autora v širšom zmysle slova, teda nie z Dolnej zeme, a v inscenácii sa nehovorilo o živote Slovákov na Dolnej zemi. Iba o Cenu za naj-

V KOVINE DO POKRAJINSKEJ SÚŤAŽE POSTÚPILI AJ TRAJA RECITÁTORI Z PADINY A KOVAČICE. Oblastná súťaž recitátorov Básnik môjho roku v Kovine prebiehala 29. marca v organizácii Strediska pre kultúru Kovin a v spolupráci so Zväzom umeleckej tvorby ochotníkov Vojvodiny. V súťaži sa zúčastnili recitátori z územia všetkých juhobanátskych obcí. Podľa rozhodnutia odbornej poroty, ktorú tvorili Miodrag Petrović, predseda, a Anna Chrťanová-Leskovac, Katalin Fazekaš a Niku Čobanu, členovia, do pokrajinskej prehliadky, ktorá sa uskutoční od 21. do 23. apríla v Sečnji, postúpilo spolu 31 recitátorov. Medzi nimi sú aj Padinčania Natali Kotvášová, žiačka 3. ročníka, a Miroslav Macek, žiak 5. ročníka ZŠ maršala Tita, ako i Kristián Balček, žiak záverečného ročníka kovačickej školy, ktorý reprezentoval Obecnú knižnicu v Kovačici. Na snímke sú recitátori, ktorí do oblastnej súťaže postúpili z obecného kola v Kovačici. A. Ch.

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

• KULTÚRA •

úspešnejšie predstavenie okrem už Z konštatácií odborníkov ešte CENY HERCOM, DIVADELNÝM z Báčskeho Petrovca. uvedených šiestich inscenácií teda vyberáme: „Na tomto festivale TVORCOM, PREDSTAVENIAM Cenu za najúspešnejšie predsúťažili: Tajomný šepot autora Václa- DIDA sme mali 3 nové autorCenu Janka Čemana získal stavenie slovenského autora, va Šuplatu v réžii Jaroslava Šimona ské divadelné inscenácie: Nový Kolektív kreatívnych amatérov ktoré festival DIDA predstaví na v podaní OD Janka z Kovačice za divadel- Palárikovej Rakovej v Čadci, zísČemana z Pivnice; Koné predstavenie Nový kalo predstavenie Diabol v raji nečná stanica autora Protheus v réžii Svetlany manželskom autora Ferka Urbánka, Stanislava Štepku v réktoré podali členovia SKUS hrdinu Gaškovej. žii Alexandra Baka Cenu za nový insceno- Janka Čmelíka, Slovenské divadlo v podaní ochotníkov vaný text dolnozemské- VHV Stará Pazova, v réžii Aničky Kultúrno-umeleckého autora aj tohto roku Balážovej. ho strediska Zvolen dostal Dragan Karlečík Aj tohto roku odmenení boli Kulpín a Diabol v raji z Kovačice, tentoraz za podľa pravidiel aj herci. Prvú cenu manželskom autora inscenáciu Nový Protheus. dostal Ivan Cicka z Kovačice (Nový Ferka Urbánka, režiCenu za dramatizá- Protheus), druhú cenu Martin sérky Aničky Balážovej ciu alebo dramaturgiu Červený z Báčskeho Petrovca (Za v podaní ochotníkov získal Vladko Miksád za horami, za dolami behá Maťko za SKUS hrdinu Janka dramatizáciu textu au- bláznami), tretie ceny dostali: Jana torky Márie Kotvášovej- Čizmanská z Kysáča (Žeby takto?) Čmelíka, Slovenské Laureáti žiackej súťaže Zážitok z divadla s Andreou -Jonášovej Pätnásťročná. a Andrej Simendić zo Starej Pazovy divadlo VHV Stará Merníkovou a Zvonimírom Pudelkom (Foto: Tiana Kolárová) Pazova. Cenu Elenky Hloža- (Zmätok v knihe). Novinkou tohtoročného festiNesúťažné predstavenia na 24. Protheus, Komu sa nelení, tomu novej za najúspešnejší nový text festivale DIDA boli: Kapitán John sa zelení a Zmätok v knihe, tiež 3 pre deti, resp. za dramatizáciu valu DIDA je aj Cena obecenstva. Peoplefox autora Dušana Radovića nové dramatizácie: Žeby takto?, detského textu, ktorá sa od tohto Získali ju dva súbory: OD Janka v réžii Jarmily Čobrdovej a Vesny Pätnásťročná a Za horami, za do- ročníka bude pravidelne udeľovať, Čemana v Pivnici za predstavenie Kámaňovej v podaní žiakov ZŠ 15. lami behá Maťko za bláznami, 86 získala Daniela Legíňová-Sabová Tajomný šepot a ZŠ hrdinu Janoktóbra z Pivnice a Úplný Gogoľ súťažiacich hercov a 9 súťažných za dramatizáciu slovenskej ľudovej ka Čmelíka a SKUS hrdinu Janka autorov umelcov z programu Na inscenácií o najúspešnejšie Čmelíka v Starej Pazove stojáka, režisérky a dramaturgičky predstavenie. Novinkou je, za predstavenie Zmätok Maríny Dýrovej v podaní hercov že od tohto roku súťažia aj v knihe. Divadla VHV Petrovec z Báčskeho nové texty alebo dramatiNa záver nedeľňajšiezácie pre detské divadlo ho slávnostného prograPetrovca. Hosťujúce predstavenia boli tri: o Cenu Elenky Hložanovej. mu na počesť odmeneJaníček Okúsánek Nenásytný autora Festival DIDA hodnotíme ných SVD z Petrovca Ivana A. Fodora v kolektívnej réžii takto: Podľa počtu súťažpotešilo obecenstvo svojím najnovším predstavea zahrali ho členovia Záhorácke- ných divadelných predstaho divadla Senica zo Slovenskej vení priemerný, viac bolo ním Tilda v réžii Kataríny republiky; Bežný deň v nemocnici detských predstavení ako Mišíkovej-Hitzingerovej. Vďaka organizátorom XY autorky Dany Turanskej v réžii pre dospelých, ale tieto Mariána Lacka, ktoré podali členo- detské predstavenia boli v čele s Ochotníckym divia Divadelného súboru DAXNER naozaj povšimnutiahodné Cena Janka Čemana kovačickému KOKRAM-u vadlom Janka Čemana v Pivnici a vďaka všetkým Tisovec zo Slovenskej republiky a (pripomíname aj to pivnic- (Foto: Anna Milcová) podporovateľom a diváTilda režisérky a autorky Kataríny ké), a niektoré prekonali Mišíkovej-Hitzingerovej, na motívy aj predstavenia pre dospelých. rozprávky Múdry Maťko a blázni v kom znovu sme bohatší o krásne knihy R. Dahla Matilda v podaní Dobre je to. Dobre je, lebo nádej predstavení Za horami, za dolami, umelecké dojmy a zážitky. Už sa Slovenského vojvodinského di- zostáva, teda slovenské divadel- behá Maťko za bláznami, v poda- tešíme na jubilejný 25. ročník fesvadla, Báčsky Petrovec. níctvo prežije!“ ní členov KUS Petrovská družina tivalu DIDA 2019.

STARÁ PAZOVA

Postup do vyššej súťaže Anna Lešťanová

a základe kalendára súťaží v rámci Jarných stretnutí 2018 v marci sa v Starej Pazove konali i dve obecné prehliadky divadelnej tvorby – pre dospelých a pre deti. Ako nám povedal Petar Nerandžić, tajomník Zväzu ochotníkov Obce Stará • KULTÚRA •

Pazova, Alexander Bako, selektor obecnej prehliadky detskej divadelnej tvorby si pozrel tri predstavenia z tohtoročnej produkcie. Do oblastnej prehliadky, ktorá sa uskutoční 19. a 20. apríla v Pećinciach, navrhol dve divadlá: zo Starej Pazovy (Zmätok v knihe v podaní divadelnej sekcie ZŠ hrdinu Janka Čmelíka a SKUS hrdinu

Janka Čmelíka v réžii Aničky Balážovej, Maríny Havranovej, Lýdie Gedeľovskej a Ivana Ječmena) a zo Starých Banoviec. Selektor prehliadky divadelnej tvorby pre dospelých v regióne Sriem Zoltan Fridman pre náhradnú selekciu pre májový divadelný festival v Starej Pazove navrhol dve predstavenia: Pokondirena

tikva novopazovského OD Mirka Tatalovića Ćiru v réžii Alexandra Baka a Diabol v raji manželskom v podaní SD VHV v Starej Pazove v réžii Aničky Balážovej. Čo sa týka tejto produkcie, súťažili štyri predstavenia. Selektorom pre pokrajinský festival v Starej Pazove je Predrag Momčilović a obe tieto predstavenia si naplánoval pozrieť v nedeľu 15. apríla. Do 6. mája by mal byť stanovený repertoár tohtoročnej pokrajinskej divadelnej prehliadky, kde bude 8 súťažných predstavení.

15 /4798/ 14. 4. 2018

Kultúra GALÉRIA ZUZKY MEDVEĎOVEJ

Samostatná výstava Milana Súdiho Jaroslav Čiep

kademický maliar Milan Súdi v petrovskej Galérii Zuzky Medveďovej vystavoval samostatne naposledy pred pätnástimi rokmi pri príležitosti jeho šesťdesiatky. Vlani sa tento tvorivý a nadovšetko aktívny maliar dožil aj svojich sedemdesiatych piatych narodenín. Z tej príležitosti mu tohto roku v Galérii Zuzky Medveďovej v Báčskom Petrovci usporiadali ďalšiu samostatnú výstavu. Tá bude trvať od 7. do 27. apríla. Na pomoc pri realizácii výstavy si Petrovčania privolali aj Galériu SND v Kysáči, kam sa prichystaná expozícia potom presunie. Záujemcovia ju budú môcť navštíviť od 5. do 23. mája. Kurátori výstavy pozostávajúcej z 30 obrazov sú Vladimír Valentík a Michal Madacký. Priaznivcov výtvarného umenia v GZM v Petrovci 7. apríla privítala riaditeľka Múzea vojvodinských Slovákov Anna Séčová-Pintírová. O samotnej výstave podrobnejšie hovoril výtvarný kritik Vladimír Valentík. Poznamenal, že ju chystali dlhšie ako sa najprv nazdávali a že

Vlaňajší jubilant maliar Milan Súdi

Súdim, prítomných zaviedol do tajov maliarovej inšpirácie. Aj do techniky a zobrazených motívov. Tie naschvál zostávajú akože nedopovedané. Aby si každý konzument obraz dotvoril podľa vlastnej predstavivosti. Veľmi trefne do vernisáže zapadli aj hudobné body. O tie sa postarali dueto otec a dcéra Samuel

vystavené obrazy sú novšieho dáta, teda vznikli za posledné dva-tri roky. Milana Súdiho ocharakterizoval ako maliara v základnom zmysle slova, ktorý narába predovšetkým paletou farieb. „Je to majster farieb,“ vyhlásil Valentík a pridal: „Táto výstava je stretnutie s majstrovstvom iluzionizmu, keď na dvojrozmere bieleho plátna vznikajú a hýria sa farbami výjavy, V Petrovci si Súdiho obrazy ktoré čerpá buď hlboko možno obzrieť do 27. apríla z duše alebo z vonkajších podnetov.“ Kováč na gitare a Iveta Kováčová Svojrázny družný rozhovor na syntetizátore a spevom. dvoch dobrých kamarátov umelMilan Súdi sa narodil 11. júna cov medzi Mr. Pavlom Čánim, 1942 v Kysáči. Patrí medzi slovenktorý výstavu aj otvoril, a Milanom ských vojvodinských výtvarníkov,

ktorí študovali na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave a v sedemdesiatych rokoch minulého storočia značne posilnili našu výtvarnú scénu. Milan Súdi ako maliar bol a zostal najväčšmi zaujatý farbou. Ako žiak profesora Jána Želibského v Bratislave si uvedomil, že predovšetkým farba je dominantou maliarskeho diela. Už jeho prvé samostatné výstavy v Belehrade a v Novom Sade, kde sa stal i členom Združenia výtvarných umelcov Vojvodiny, boli sledované s veľkým záujmom výtvarnej kritiky. Okrem krajinomaľby Milan Súdi prejavil záujem aj o figurálne kompozície, pravda, v nekonvenčnom význame. Súdi na svojich obrazoch tohto druhu, medzi ktoré patria i maľby inšpirované scénickým umením – divadlom a baletom – spája figúru, ktorá je niekedy jasne a niekedy iba náznakovo podaná, s abstraktno-expresionistickými zložkami maľby a prvkami geometrickej abstrakcie v podobe pravouhlých geometrických segmentov.

STARÁ PAZOVA

Karavlova výstava s 13 obrazmi Anna Lešťanová

a Veľkonočný pondelok (2. apríla) v staropazovskej galérii Strediska pre kultúru bolo rušno. S najnovšími umeleckými prácami sa v galérii vernému domácemu obecenstvu predstavuje tamojší akademický maliar Marjan Karavla. Je toto jeho samostatná výstava po dlhšom čase a otvorená je do konca mesiaca. Z vernisáže: (zľava) Vladimir Kerkez, Po úvodných slo - Marjan Karavla a Vladimír Valentík vách Vladimira Kerkeza, riaditeľa Strediska pre kultúru Karavlu sa pozitívne zmienil VlaStará Pazova, o najnovšej tvorbe dimír Valentík, výtvarný kritik.

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

Okrem iného povedal, že kombinujúc geometriu a kvalitatívne hodnoty farieb Karavla dochádza k novému výtvarnému výrazu. Zároveň výstavu slávnostne otvoril. Ide o úspešnú expozíciu obrazov tohto pazovského akademického maliara, ktorá pozostáva z 13 obrazov – akryl na plátne. Marjan Karvala (Belehrad 1970) získal diplom v roku 1995 na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave, na Oddelení grafika a maliarstvo, v

triede profesora Vladimíra Popoviča, u ktorého dva roky neskôr obhájil aj magisterskú prácu. Doteraz vystavoval na deviatich samostatných a štyridsiatich kolektívnych výstavách tak v našej krajine, ako aj v zahraničí (Stará Pazova, Nová Pazova, Báčsky Petrovec, Belehrad, Sriemska Mitrovica, Niš, Zemun, Sriemske Karlovce, Bratislava, Pula, Púchov…). Bol účastníkom niekoľkých výtvarných táborov a je nositeľom viacerých odmien v oblasti maliarstva. Pracuje ako odborný spolupracovník pre výtvarné umenie v staropazovskej galérii a najnovšou výstavou ukázal, ako je to vystavovať, presnejšie hosťovať doma. • KULTÚRA •

Kultúra • Oznamy OBECNÁ PREHLIADKA DETSKEJ DIVADELNEJ TVORBY V ŠÍDE

Pätnásťročná postúpila ďalej Danuška Berediová

ohto roku na prehliadke detskej divadelnej tvorby v Obci Šíd boli dve predstavenia: divadlo ZŠ Sriemskeho frontu v Šíde a divadlo SKOS Erdevík. Obe predstavenia postúpili do zónovej prehliadky. Najmladší Erdevíčania sa predstavili divadielkom Pätnásťročná v réžii Vladka Miksáda.

Pätnásťročná vznikla podľa textu Márie Kotvášovej-Jonášovej Mať pätnásť je také ťažké, alebo striptíz, ktorý upravil a zdramatizoval režisér Miksád. Toto predstavenie deti hrali aj na nedávno ukončenom festivale DIDA v Pivnici a na obecnej prehliadke vystúpenie mali na Veľkonočný pondelok 2. apríla v Slovenskom dome v Šíde. Sledoval ich selektor prehliadky

NOVÉ ČÍSLO ČASOPISU VZLET aj tentoraz ponúka príspevky na rôzne témy. Predstavili sme prácu kaderníka Vladimíra Lekára, ktorý svoju kariéru úspešne rozvíja v Bratislave, mladého karatistu Mária Boboša z Padiny, informujeme o návšteve Báčskeho Petrovca žiakov z Cypru, ako aj o zájazde Petrovčanov na Slovensko. V rámci témy čísla pozornosť venujeme tematike dospievania, s ktorou je spätá aj sexuálna výchova a o tomto sme si pohovorili s pediatričkou Dr. Tatianou Vujačićovou. Prostredníctvom ankety svoju mienku vyjadrili aj žiaci petrovského gymnázia. Novú poéziu a prózu z pera našich mladých spisovateľov prinášame v prílohe Rozlety a zábavno-edukačné príspevky je aj tentoraz možné prečítať si v rubrikách PC hry a Info svet. Nechýbajú ani riporty z koncertov a divadelných predstavení. Čítajte Vzlet! J. P-á • KULTÚRA • OZNAMY •

Už skúsené herečky: (zľava) Ivona Lomenová a Ivana Zorňanová

Cvetin Aničić. Selektor bol oduševnený spracovanou témou primeranou práve mladým. Predstavenie ocenil ako veľmi

atraktívne, pochválil hercov a zaželal im šťastie na zónovej prehliadke, ktorá sa uskutoční 20. apríla v Pećinciach.

CHÝRNIK

BÁČSKY PETROVEC. V Slovenskom vojvodinskom divadle v nedeľu 15. apríla o 19. hodine bude ďalšia repríza divadelného predstavenia pre deti z vlastnej produkcie Tilda na motívy knihy Roalda Dahla Matilda v réžii Kataríny Mišíkovej-Hitzingerovej, ktorého premiéra bola v decembri 2017. V tento deň si v SVD plánujú pripomenúť 15. výročie činnosti tejto našej profesionálnej divadelnej inštitúcie. J. Č-p KYSÁČ. V ZŠ Ľudovíta Štúra v Kysáči 24. marca bol užitočný seminár, ktorý viedli osvedčení prednášatelia Ivana Koprivica a Milenko Željković. Na seminári boli prezentované skúsenosti interkultúrneho učenia a výučby a poslucháčmi bolo 26 zamestnancov tejto školy. A. Lg. BÁČSKY PETROVEC. V sobotu 14. apríla o 18. hodine sa v Knižnici Štefana Homolu uskutoční prezentácia knihy Padinské ľudové zvyky a obyčaje autorov Jána Kolárika a Zuzany Papovej. ah

ARBOREKO, s. r. o. 013 11 Lietavská Lúčka

Ponúkam prácu na Slovensku v Žilinskom okrese pre záhradníčku. Ubyto-

BÁČSKY PETROVEC. V Dome Matice slovenskej v Srbsku Ľudovíta Mišíka v pondelok 16. apríla o 19. hodine odznie premiéra knihy Pehavá hruška zostavovateliek Etely Farkašovej a Viery Benkovej. Vydavateľská komisia MSS BÁČSKY PETROVEC. Na Gymnáziu Jána Kollára v sobotu 21. apríla o 11. hodine bude 62. Literárne snemovanie. Ústredná téma je: Cestopis v slovenskej vojvodinskej literatúre a životné jubileá Miroslava Demáka (70) a Tomáša Čelovského (60). Z. V. B. NOVÝ SAD. Prednáška na tému Manažment pracovného času sa bude konať v stredu 18. apríla o 18. hodine v Ústave pre kultúru vojvodinských Slovákov (Ul. Njegošova 16/II/7, Nový Sad). O kvalitnú prednášku sa postará doc. PhDr. Boris Michalík, PhD., z Katedry manažmentu kultúry a turizmu, Filozofická fakulta UKF v Nitre. A. L.

VYROBNY PROGRAM: – KOTLY NA PEVNE PALIVO, BIOMASU A PELETY – HORAKY NA PELETY – NEREZOVE KOMINY – AKUMULACNE NADRŽE

vanie zabezpečené. Potrebný preukaz zahraničného Slováka; Nositelia zlatých medailí za kvalitu na Novosadskom veľtrhu

tel.: 00421903529289; e-mail: chmeliarka@gmail.com.

KOVAČICA Štúrova 69 tel./fax: 013/662-183 mob. 063/282-097 www.uniko.rs

15 /4798/ 14. 4. 2018

RTV Panoráma TELEVÍZIA VOJVODINA 2 Piatok 13. apríla 19.30 NOVÁ – prezentácia cédečka 20.00 Dobrý večer, Vojvodina Nedeľa 15. apríla 11.00 Dúhovka 11.30 Vysielanie pre dedinu 21.00 Dotyky Utorok 17. apríla 12.10 Paleta – výber najlepších vysielaní z produkcie Slovenskej redakcie RTV Vojvodina titulkovaných po srbsky na 1. programe TVV 17.30 Perličky – desaťminútový blok venovaný najmladším divákom Pondelok – sobota 18.00 Denník TERMÍNY REPRÍZOVÝCH VYSIELANÍ Piatok 21.30 Dúhovka 22.00 Vysielanie pre dedinu Sobota 9.25 Dobrý večer, Vojvodina 11.20Paleta Pondelok 9.00 Dotyky Utorok 16.10 Paleta 17.00 Dúhovka

Dúhovka prinesie reportáž o kultúrnom, cirkevnom a spoločenskom živote Slovákov v rumunskom Nadlaku. Dotyky budú venované úctyhodnému dvojnásobnému jubileu choreografky Ruženy Červenskej, petrovskej rodáčky, pôsobiacej v Starej Pazove. O jej životnej ceste a úspechoch sa zmienia jej blízki spolupracovníci a priatelia, ako aj ona sama. V štúdiu budú hosťovať hudobníci, tanečníci a speváci.

www.hl.rs

RÁDIO NOVÝ SAD 3 Predpoludňajší program Každý pracovný deň 8.00 – 10.00 Sobota 8.00 Správy 8.30 Aspekty 9.00 Správy Týždeň 8.00 8.05 9.05 9.30

Nedeľa Správy Vysielanie pre dedinu Pohľady k výšinám Vysielanie pre deti

Popoludňajší program 14.45 Slovenská ľudová hudba (sobota) 15.00 Správy 15.05 Rádiošport (pondelok) Kronika našich osád (utorok) Hudobné vysielanie (streda) Inteen (streda o 16.00) Súzvuky (štvrtok) Z každého rožka troška (piatok) Kaleidoskop (sobota) 15.30 Zo sveta hudby – zábavná hudba (nedeľa) 16.00 Motívy (nedeľa) 17.00 Rozhlasové noviny 17.15 Vejár hudobných vysielaní Slovenská ľudová hudba (sobota) Nočný program 23.00 Rozhlasová hra pre dospelých (utorok) 24.00 Slovenská tanečná, ľudová a umelecká hudba (nedeľa)

TV PETROVEC Pondelok – sobota 18.25 Začiatok vysielania 18.30 Zahraničný denník 18.50 Hit dňa, Moľa / Klenoty, Citáty 19.00 Zvon, spravodajská relácia 19.15 Kreslený film 19.50 Hit dňa, Reklamy 20.00 Filmy: Piatok 13. apríla – Washingtonský sniper – 23 dní strachu Sobota 14. apríla – Pochybná starostlivosť Pondelok 16. apríla – Dokonalá lúpež Utorok 17. apríla – Zrodenie Streda 18. apríla – Útok na kráľovnú Štvrtok 19. apríla – Barbara Woodová: Hra osudu 21.45 Hit dňa, Moľa / Klenoty, Citáty, Reklamy, Zvon 23.00 Záver vysielania Nedeľa 15. apríla 17.00 Film: Ako vycvičiť draka 18.30 Hit dňa, Reklamy, zostrih Molí 19.00 Zvon, prehľad udalostí týždňa 20.00 Kolážová relácia Nedeľa s vami 22.00 Film: Do hĺbky 24.00 Záver vysielania Každý pondelok 20.00 Hudobný mix Každý piatok 18.15 Výber z programu TV Kovačica

TV STARÁ PAZOVA Utorok – sobota 17.00 Správy 22.00 Správy

Každú sobotu 18.15 Výber z programu TV Pančevo

Nedeľa 13.00 S vami a pre vás S vami a pre vás je kolážové vysielanie, ktoré obsahuje aktuality zo staropazovského prostredia, ako i z iných slovenských prostredí. V rámci hodinového vysielania je aj náboženská časť pod názvom Hrad prepevný. Repríza v pondelok a stredu o 14.00, resp. o 22.05.

Informačno-politický týždenník

Ondrej Stupavský z Hložian, pestovateľ krušpánu

TV OBCE KOVAČICA Klenotnica (nedeľa, utorok, piatok) 16.00 – 18.00 Nedeľa 15. apríla 16.00 Kronika týždňa Slovo na týždeň Regionálna recitačná súťaž žien Z druhého Kovačického polmaratónu Utorok 17. apríla 16.00 Recitátori z Kovačickej obce na pokrajinskej prehliadke Výstava umeleckých fotografií Velimira Brankovića Aj v tomto roku v Kovačici bude prebiehať súťaž vo varení bryndzových halušiek Piatok 20. apríla 16.00 Z archívu: RTVOK Film: Majster kat

RÁDIO KOVAČICA Na modrej vlne – každý pracovný deň 15.05 Správy z regiónu 15.30 Stalo sa na dnešný deň 16.00 Správy z Kovačickej obce 16.10 Hlas ľudu ponúka (každý piatok) 16.20 Kalendárium 16.25 Udalosti dňa 16.55 Citáty do vrecka 17.00 Šport, Medicína, Školstvo, Poľnohospodárstvo, Kultúra 17.15 Zaujímavosti zo sveta 17.30 Humor 18.00 Správy z Kovačickej obce 18.10 Zaujímavosti zo sveta 18.15 Šport, Medicína, Školstvo, Poľnohospodárstvo, Kultúra 18.20 Citáty do vrecka 18.40 Poézia • RTV PANORÁMA •

KRÍŽOVKA ČÍSLO 15 RÁDIO STARÁ PAZOVA Utorok – piatok 18.00 Servis Na dnešný deň Meniny 18.15 Volíme melódiu dňa 18.30 Aktuality z obce a iných osád Poučky zo slovenčiny (streda) 19.00 Denník, informatívne vysielanie 19.15 Hudba 19.30 Oznamy, hudba a reklamy 20.00 Z nášho uhla, udalosti a ľudia Náboženské vysielanie Živé vody (streda) Tematické vysielanie Z minulosti (štvrtok) Sobota 15.00 Servis Na dnešný deň Meniny, Reklamy 16.00 Správy 16.05 Zvončeky, detské vysielanie 16.30 Oznamy a drobné oznamy 17.00 Volíme melódiu týždňa, resp. mesiaca, hudba a reklamy 18.05 Repríza štvrtkovej relácie Z nášho uhla 19.00 Aktuality z Vojvodiny, na spoločnej vlne rozhlasové stanice Báč, Báčsky Petrovec, Kovačica a Stará Pazova 19.30 Oznamy, drobné oznamy a z našich osád 20.00 Aktuality z mesta, repríza utorkovej relácie Z nášho uhla Nedeľa 7.00 Servis Na dnešný deň Meniny 7.30 Oznamy, hudba a reklamy 8.00 Správy 8.05 Hudba, servis 8.30 Slovo nášho Boha, náboženské vysielanie 9.00 Správy 9.05 Hudba a aktuality 9.30 Oznamy, hudba a reklamy

NOVOSADSKÁ TELEVÍZIA Každý pracovný deň 15.15 Objektív v slovenskej reči

• RTV PANORÁMA •

RÁDIO PETROVEC

V tajničke je meno a priezvisko spisovateľky spoločenských próz a ženskej spisby s dôrazom na rodinné prostredie (1884 – 1940).

Utorok – piatok 9.00 – 13.00 Správy na každú hodinu 10.00 – 11.00 Hit dňa, kontakt relácia 14.00 Dozvuky, denná informatívna autorka: 1. časť britský druh AS ANNA jemná 2. časť HL DU pracov. prieplav žalovala relácia BIČIA- tajničky hmla tajničky spisovateľ sa U Ľ de Botton odevu ROVÁ Sobota vpíšte 10.00 – 11.00 Rádiodišputy, Jovan OKS týždenná relácia na aktuálnu (dom.) tému obvod Nedeľa 10.00 – 12.00 Retrospektíva udalostí spiľovať týždňa 12.00 Hudobné pozdravy herečka ženské Begovićová a blahoželania Slovenská hudba každý deň od 5.00 – 20.00. Svetová hudba každý deň od 20.00 – 5.00.

meno

Tesla

rozhodcovský súd north

halo (srb.)

Spojené národy

bosnianske mesto

oddeľuje plurál rameno (srb.)

a zvýšené o poltón

TELEVÍZIA PANČEVO Nedeľa 15. apríla 19.30 Repríza relácie Dobrý deň Streda 18. apríla 12.30 Dobrý deň, kolážová relácia TV VOJVODINY program vysiela na nasledujúcich kanáloch: pre územie Nového Sadu na 48., pre územie Subotice na 40. a pre územie Vršca na 39. Program v slovenskej reči sa vysiela na Druhom programe RÁDIO NOVÝ SAD Program v slovenskej reči sa vysiela na vlnovej dĺžke 100 a 107.1 MHz TV PETROVEC Program sa vysiela na kanáli 55; www.tvpetrovec.com; RÁDIO PETROVEC Program sa vysiela na vlnovej dĺžke 91.4 MHz TELEVÍZIA OBCE KOVAČICA Program sa vysiela na kanáli 52 RÁDIO OBCE KOVAČICA Program sa vysiela na vlnovej dĺžke 93,2 MHz RÁDIO STARÁ PAZOVA Program v slovenskej reči sa vysiela na vlnovej dĺžke 91.5 MHz TV STARÁ PAZOVA Program v slovenskej reči sa vysiela prostredníctvom lokálneho káblového operátora na kanáli 60 TELEVÍZIA PANČEVO Program sa vysiela na kanáli 39 NOVOSADSKÁ TELEVÍZIA Program sa vysiela na kanáli 60

volt západ

úsvit AS HL DU neskôr, ĽU zatým

pre Rakúsko auto škola neveľa

časť domova miliampér

lámaním zbaví

polovica elektrón Eva Ras

príslovka

pruh Baud jestvovala vitamín

časť vlečky prístroj na meranie

AS HL DU ĽU

ROZLÚŠTENIE KRÍŽOVKY ČÍSLO 13/14 VODOROVNE: započalo, akomak, p, s, k, K, VI, Veľká noc, i, armáda, Erka, PA, tender, J, I, uliala, lata, Váh, ani, Samo, kefa, ad, ja, Adela TAJNIČKA: VEĽKÁ NOC

Správne rozlúštenie KRÍŽOVKY 11 z čísla 11 Hlasu ľudu zo 17. marca 2018 bolo: KRISTA BENDOVÁ. Odmenu – knižné vydanie z produkcie NVU Hlas ľudu za správne rozlúštenie uvedenej krížovky získala: LANA KUCHÁRIKOVÁ, Ul. Jánošíkova č. 105, 26 000 Pančevo – Vojlovica. Blahoželáme. Správne rozlúštenia aj naďalej zasielajte DO 5 DNÍ ODO DŇA VYDANIA NAŠICH NOVÍN na adresu: NVU Hlas ľudu, Bulvár oslobodenia 81/V, poštový priečinok 234, 21 000 Nový Sad, PRE KRÍŽOVKU, alebo mailom na adresu: obsustova@hl.rs

15 /4798/ 14. 4. 2018

t ,

j ,

j -

a . d

Oznamy Mestská správa pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad na základe článku 29 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, číslo 135/04 a 36/09) zverejňuje OZNÁMENIE o schválení rozhodnutia, ktorým sa poskytuje súhlas k Štúdii o odhade vplyvov na životné prostredie projektu Rekonštrukcia a dostavba objektu teplárne, časťou výšky: prízemie a poschodie (P + 1) a časťou vysoké prízemie (VP) vnútornej komunikácie a komunikácie chodcov, komplex teplárne ISTOK Nositeľ projektu VKP NOVOSADSKA TOPLANA, Nový Sad, Ul. Vladimira Nikolića číslo 1, podal žiadosť o poskytovanie súhlasu k Štúdii o odhade vplyvov na životné prostredie projektu Rekonštrukcia a dostavba objektu teplárne, časťou výšky: prízemie a poschodie (P + 1) a časťou vysoké prízemie (VP) vnútornej komunikácie a komunikácie chodcov, komplex teplárne ISTOK v Ul. Marka Miljanova 2, na katastrálnych parcelách čísla 9313/2 a 9313/1, k. o. Nový Sad I, Mesto Nový Sad. Po uskutočnenom postupe a návrhu technickej komisie Mestská správa pre ochranu životného prostredia dňa 2. apríla 2018 schválila rozhodnutie číslo VI-501-28/18, ktorým sa poskytuje súhlas k predmetovej štúdii. Do predmetového rozhodnutia možno nahliadnuť v miestnostiach Mestskej správy pre ochranu životného prostredia Rumenačka 110 a, Nový Sad, v pracovné dni od 10.00 do 15.00 h a na webovej stránke Mestskej správy pre ochranu životného prostredia www.environovisad.org.rs. Proti tomuto rozhodnutiu možno začať súdne konanie v Správnom súde v lehote 30 dní odo dňa zverejnenia oznámenia o schválení rozhodnutia v prostriedkoch verejného informovania.

Mestská správa pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad na základe článku 10 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04 a 36/09) zverejňuje OZNÁMENIE o podanej žiadosti o rozhodovanie o potrebe po odhade vplyvov na životné prostredie projektu

SMUTNÁ SPOMIENKA

POSLEDNÝ POZDRAV

susedovi

ZUZANU BENKOVÚ

rod. Balážovú 17. 8. 1935 – 11. 4. 2017 z Báčskeho Petrovca S láskou na Teba spomíname. Dcéry Zuzana a Anna s rodinami

SAMUELOVI MAGLOVSKÉMU

hlasludu.info www.hl.rs

1933 – 2018 z Kulpína

od Valentíkovcov

DROBNÉ OZNAMY

Nositeľ projektu PAPIR SERVIS FHB, s. s r. o., Belehrad, Umka, Trinásteho októbra 1, podal žiadosť o rozhodovanie o potrebe po odhade vplyvov na životné prostredie projektu Zariadenie na skladovanie a spracovanie bezpečného odpadu, na katastrálnej parcele číslo 394/3, k. o. Nový Sad IV, Mesto Nový Sad. Údaje a dokumentáciu zo žiadosti nositeľa projektu možno dostať k nahliadnutiu v miestnostiach Mestskej správy pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad, Rumenačka 110 A, Nový Sad, v pracovné dni od 10.00 do 15.00 h. Všetci záujemcovia v lehote 10 dní odo dňa zverejnenia tohto oznámenia môžu svoju mienku v písanej forme doručiť na adresu Mestskej správy pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad.

TESNÍME (dihtujeme) okná a dvere neopren gumou – ochraňuje pred vetrom, chladom, prachom. Je úsporou pri vykurovaní. Inštalujeme a opravujeme rolety, harmonika dvere, pásové záclony, siete proti hmyzu; tel.: 060/5088-433 a 025/5827-710. PREDÁM 2 kašmerínky: ružovú – žersejovú a čiernu novú – nikdy nenosenú. Aj komplet koleso a perly; tel.: 064/248-51-82, volať od 18.00 do 20.00 h. KUPUJEM staré a nové perie alebo mením za paplóny, vankúše a deky. Prichádzam na pozvanie; Martin Nosál, B. Petrovec, tel.: 063/826-92-05 a 021/782-278.

Mestská správa pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad na základe článku 29 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04 a 36/09) zverejňuje

Pokrajinský sekretariát pre urbanizmus a ochranu životného prostredia na základe článku 10 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04) zverejňuje

OZNÁMENIE o schválení rozhodnutia, že je potrebný odhad vplyvov a o určovaní rozsahu a obsahu Štúdie o odhade vplyvov na životné prostredie projektu Výstavba objektu – čerpadlo na zásobovanie palivom výšky prízemie (P) v Novom Sade

Nositeľ projektu BS BLOK 41A, s. s r. o., Nový Belehrad, Bulvár Zorana Đinđića 81, podal tomuto orgánu žiadosť o potrebe odhadu vplyvov na životné prostredie projektu Výstavba objektu – čerpadlo na zásobovanie palivom výšky prízemie (P) v Novom Sade, na katastrálnej parcele číslo 7894, k. o. Nový Sad II, Mesto Nový Sad. Po uskutočnenom postupe Mestská správa pre ochranu životného prostredia dňa 4. apríla 2018 schválila rozhodnutie číslo VI-501-163/18, že je potrebný odhad vplyvov na životné prostredie a o určení rozsahu a obsahu Štúdie o odhade vplyvov projektu na životné prostredie. Do predmetového rozhodnutia možno nahliadnuť v miestnostiach Mestskej správy pre ochranu životného prostredia, Rumenačka 110A, Nový Sad, v pracovné dni od 10.00 do 15.00 h, a na webovej stránke Mestskej správy pre ochranu životného prostredia www.environovisad.org.rs. Zainteresovaná verejnosť môže vyjadriť sťažnosť proti tomuto rozhodnutiu v lehote 15 dní odo dňa jeho zverejnenia v prostriedkoch verejného informovania prostredníctvom tohto orgánu.

OZNÁMENIE o podanej žiadosti o rozhodovanie o potrebe po vypracovaní Štúdie o odhade vplyvov na životné prostredie Nositeľ projektu GEBI, s. s r. o., Čantavir, Ul. maršala Tita č. 46, podal žiadosť o rozhodovanie o potrebe odhadu vplyvov na životné prostredie projektu Výstavba sila Q = 8 x 8000 m3 so sprievodným objektom na k. p. č. 6146/8, k. o. Báčska Topola – mesto. Údaje a dokumentáciu zo žiadosti nositeľa projektu možno dostať k nahliadnutiu v miestnostiach Pokrajinského sekretariátu pre urbanizmus a ochranu životného prostredia, Bulvár Mihajla Pupina 16, Nový Sad (prízemie, kancelária č. 39). Všetci záujemcovia v lehote 10 dní odo dňa zverejnenia tohto oznámenia môžu podať svoju mienku v písanej forme na adresu sekretariátu.

Pokrajinský sekretariát pre urbanizmus a ochranu životného prostredia na základe článku 10 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04) zverejňuje OZNÁMENIE o podanej žiadosti o rozhodovanie o potrebe vypracovania Štúdie o odhade vplyvov na životné prostredie

Mestská správa pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad na základe článku 29 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, číslo 135/04 a 36/09) zverejňuje

Nositeľ projektu VKP Vodovod a kanalizácia, z Nového Sadu, Ul. Masarykova č. 17, podal žiadosť o rozhodovanie o potrebe odhadu vplyvov na životné prostredie projektu Výstavba zariadenia na prečisťovanie vody na pitie na pramenisku Petrovaradínsky ostrov, v Novom Sade, na k. p. č. 453/2 a 453/3 KO Petrovaradín. Údaje a dokumentáciu zo žiadosti nositeľa projektu možno dostať k nahliadnutiu v miestnostiach Pokrajinského sekretariátu pre urbanizmus a ochranu životného prostredia, Bulvár Mihajla Pupina 16, Nový Sad (prízemie, kancelária č. 39). Všetci záujemcovia v lehote 10 dní odo dňa zverejnenia tohto oznámenia môžu podať svoju mienku v písanej forme na adresu sekretariátu.

Nositeľ projektu Telekom Srbija, a. s., Takovská 2, Belehrad, podal žiadosť o poskytovanie súhlasu k Štúdii o odhade vplyvov na životné prostredie projektu – základňovej stanice mobilnej telefónie NS Savu Kovačevića NSU149, NSL149, Ul. Savu Kovačevića 10, Nový Sad, na katastrálnej parcele číslo 4671, k. o. Nový Sad I, Mesto Nový Sad. Po uskutočnenom postupe a návrhu technickej komisie Mestská správa pre ochranu životného prostredia dňa 30. marca 2018 schválila rozhodnutie číslo VI-501-766/17, ktorým sa poskytuje súhlas k predmetovej štúdii. Do predmetového rozhodnutia možno nahliadnuť v miestnostiach Mestskej správy pre ochranu životného prostredia Rumenačka 110 a, Nový Sad, v pracovné dni od 10.00 do 15.00 h a na webovej stránke Mestskej správy pre ochranu životného prostredia www.environovisad.org.rs. Proti tomuto rozhodnutiu možno začať súdne konanie v Správnom súde v lehote 30 dní odo dňa zverejnenia oznámenia o schválení rozhodnutia v prostriedkoch verejného informovania.

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

OZNÁMENIE o schválení rozhodnutia, ktorým sa poskytuje súhlas k Štúdii o odhade vplyvov na životné prostredie projektu – základňovej stanice mobilnej telefónie NS Savu Kovačevića NSU149, NSL149

• OZNAMY •

BOĽAVÁ ROZLÚČKA

SMUTNÁ ROZLÚČKA

SMUTNÁ SPOMIENKA

Uplynulo desať rokov, čo nás navždy opustil môj manžel a náš otec

s manželom

DANIEL CEROVSKÝ

SAMUELOM MAGLOVSKÝM 11. 3. 1933 – 7. 4. 2018 z Kulpína

MICHAL ČELOVSKÝ

15. 3. 1953 – 13. 3. 2018 z Báčskeho Petrovca

1941 – 2008 – 2018 z Petrovca

Navždy zostaneš v našich srdciach. Tvoji: brat Samuel so synmi Miroslavom a Samuelom s rodinami

S láskou a veľkým bôľom v srdci sa s Tebou lúči Tvoja zarmútená manželka Mária

SMUTNÁ ROZLÚČKA s otcom

SAMUELOM MAGLOVSKÝM 11. 3. 1933 – 7. 4. 2018 z Kulpína

SPOMIENKA

Rodiny Tomićová a Šimonová

POSLEDNÝ POZDRAV susedovi

SAMUELOVI MAGLOVSKÉMU 1933 – 2018 z Kulpína

manželka a deti

SMUTNÁ SPOMIENKA

Uplynulo desať rokov, čo nás opustil môj brat a ujo

Dr. PAVLA BÁĎONSKÉHO

MICHAL ČELOVSKÝ

5. 1. 1940 − 27. 3. 2016 oftalmológa z Báčskej Palanky rodom z Hložian

1941 – 2008 – 2018 z Petrovca

Máme krásne spomienky na Teba, ale veľký bôľ nám zostáva navždy.

Nech Ťa v tichosti pokoja sprevádza naša láska, ktorá je silnejšia od zabudnutia.

Tvoji najmilší

SMUTNÁ SPOMIENKA

Tvoja sestra s rodinou

SMUTNÁ SPOMIENKA

Dňa 16. apríla 2018 uplynie päť rokov, čo nás opustil manžel, otec, starý otec a praapko Navždy zostaneš v našich srdciach.

Smutná bola hodina, ktorá Ťa od nás odtrhla. Prečo sa tak muselo stať? V spomienke si Ťa navždy zachovávajú

na nášho milovaného syna a brata

VLADIMÍRA TOMÁŠA

JÁN BENKA

6. 5. 1982 – 15. 4. 2008 – 2018 z Kovačice

1930 – 2013 – 2018 z Petrovca

S úctou a láskou stále na Teba spomíname. Manželka Smilja a dcéry Milinka a Vierka s rodinami

SMUTNÁ SPOMIENKA

Stále si Ťa uchovávame v našich srdciach. Tvoji rodičia a sestra s rodinou

SPOMIENKA

na nášho otca, deda a pradeda

Dňa 12. apríla 2018 uplynuli dva boľavé roky od smrti manžela, otca a starkého

JOZEFA BOBÁČEKA

PAVLA MADACKÉHO

15. 4. 1998 – 2018 z Báčskeho Petrovca

Na dobrého človeka si budú spomínať susedovci Čániovci a sused Kardelis

• OZNAMY •

1941 – 2016 – 2018 z Kysáča

S láskou a úctou si na Teba spomínajú: dcéra Anna s rodinou a syn Jozef

S bôľom v srdci a so slzami v očiach si stále na neho spomínajú manželka a dcéry s rodinami

15 /4798/ 14. 4. 2018

Oznamy SMUTNÁ ROZLÚČKA

BOĽAVÁ ROZLÚČKA

Dňa 8. apríla 2018 uplynul mesiac, čo nás navždy opustil manžel a otec

Tá rana v srdci bolí a zabudnúť nedovolí. Osud nevráti to, čo nám vzal. Zostali nám len spomienky a veľký žiaľ.

rod. Lomianskou 24. 2. 1952 – 28. 3. 2018 z Kysáča

S úctou si na Teba bude spomínať a spomienky zachovávať

Sesternica Anna Struháriková s rodinou

SMUTNÁ ROZLÚČKA

sestra Mária Štajferová s rodinou

SMUTNÁ ROZLÚČKA

so strýkom

MÁRIA DANKOVÁ

rod. Plachtinská narodená 27. 8. 1934 zomrela tíško v Pánovi v Novom Sade 3. 4. 2018 z Kulpína Márne Ťa naše oči hľadajú, márne po tvári slzy stekajú. Ťažko je bez Teba žiť, keď nemá kto poradiť, potešiť. Žiarila z Teba láska a dobrota, budeš nám chýbať do konca života. Tvoji najmilší: manžel Michal, dcéra Mária a zať Miroslav Stupavskovci, vnučka Tatiana Stupavská, vnučka Danielka Melichová s rodinou, syn Miroslav Danko s rodinou, vnuk Ivan Danko s rodinou a rodina Danková z Kanady

ZUZANOU ŠIMONOVOU

rod. Lomianskou 24. 2. 1952 – 28. 3. 2018 z Kysáča

20. 1. 1944 – 8. 3. 2018 z Báčskeho Petrovca

manželka Mária a syn Vlasto

s našou

ZUZANOU ŠIMONOVOU

MICHAL ZAVAROŠ

S láskou a úctou si na Teba budú spomínať:

SMUTNÁ ROZLÚČKA

so sesternicou

s bratom

JÁNOM KRAJČÍKOM

14. 10. 1939 – 6. 4. 2018 zo Selenče

S láskou si na Teba budeme spomínať. Rodiny Krajčíková a Ožvátová z B. Petrovca

SMUTNÁ SPOMIENKA

na manžela, otca, starého otca a prastarého otca

14. 10. 1939 – 6. 4. 2018 zo Selenče

... a bratské puto sa roztrhlo... Odpočívaj tíško v pokoji. Brat Štefan s manželkou

SMUTNÁ SPOMIENKA na

JÁNA SĽÚKU

1930 – 2017 z Báčskeho Petrovca

SLAĐANKU MILETIĆOVÚ-DUŠU

PETRA MILETIĆA-BATU 1944 – 2018

1968 – 2001 – 2018

Ťažko je naučiť sa žiť bez niekoho, kto v našom živote znamenal tak mnoho. Na Tvoju lásku a dobrotu si stále spomíname. Manželka, dcéra a syn s rodinami

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

Len kyticu na hroby Vám môžem dať a s láskou v srdci si na Vás spomínať. Vaša mama a manželka Ruženka Miletićová • OZNAMY •

BOĽAVÁ ROZLÚČKA

s milovanou manželkou, matkou a mamičkou

SMUTNÁ ROZLÚČKA

Dňa 1. apríla 2018 nás opustil môj manžel, náš otec a starý otec

ZUZANOU ŠIMONOVOU

MICHAL ĎUROVKA

rod. Lomianskou 24. 2. 1952 – 28. 3. 2018 z Kysáča

Silnejšia od lásky a vôle do života bola smrť, ktorá Ťa od nás odtrhla. V srdciach Ťa nosíme a nikdy na Teba nezabudneme. Tvoj zarmútený manžel Janko, dcéra Lýdia s manželom Goranom a vnúčence Predrag a Michaela

BOĽAVÁ ROZLÚČKA s

14. 5. 1942 – 1. 4. 2018 z Kysáča

Na Tvoju lásku, dobrotu a starostlivosť nikdy nezabudnú: manželka Anna, syn Ján, nevesta Milotka a vnučka Ivana

SMUTNÁ ROZLÚČKA so starkou

JÁNOM KRAJČÍKOM

JAROSLAVOU VINDIŠOVOU

14. 10. 1939 – 6. 4. 2018 zo Selenče

Dotĺklo srdce, utíchol hlas, mal si rád život a všetkých nás.

1950 – 2018 z Hložian

Na poslednú cestu ju vyprevadili

S láskou si na Teba budeme spomínať.

vnúčatá a rodina Križanová

Manželka Mária, syn Ján a dcéra Jarmila s rodinami

SMUTNÁ SPOMIENKA

SPOMIENKA

Dňa 14. apríla 2018 je tomu smutný rok, čo nás opustil

JURAJ ANDRÁŠIK ĎUKY

23. 3. 1965 – 14. 4. 2017 – 2018 z Báčskeho Petrovca

na svojich najmilších

MICHALA NÁTOŇA

1. 9. 1935 – 6. 4. 2017 – 2018 z Kysáča Odišiel si rýchlo, nečakane, bez slova rozlúčky. Iba pekné spomienky si na Teba zachovávame. „Každé telo je tráva a všetka jeho nádhera sťa poľný kvet. Usychá tráva, vädne kvet, ale slovo nášho Boha zostáva naveky.“ Odpočívaj v pokoji. Rodina Tordajiová • OZNAMY •

SVETLANU TRABAKOVÚ

rod. Nátoňovú 29. 7. 1968 – 30. 10. 2005 z Báčskeho Petrovca

S úctou a láskou si na Vás spomínajú zarmútení: manželka a mama Anna, dcéra a sestra Anna Kováčová s manželom Pavlom a dcérami Marínou a Jasminou s jej manželom Alexandrom a deti a vnúčatá Daniela a Janko Trabakovci, svatky Trabaková a Kováčová 15 /4798/ 14. 4. 2018

Oznamy SMUTNÁ ROZLÚČKA Navždy nás opustil

BOĽAVÁ ROZLÚČKA

Dr. JAROSLAVA VINDIŠOVÁ JÁN LABÁTH

13. 10. 1926 – 2. 4. 2018 inžinier a spisovateľ z Nového Sadu S úctou si na neho budú spomínať: syn Rastislav s manželkou Milinou a vnúčatá Rastislav a Milina

SMUTNÁ ROZLÚČKA s apkom

rod. Madacká 1950 – 2018 z Hložian

Zomrela si tíško, tak ako si žila. Bola si našou stálou oporou. S našou milovanou mamou a starkou sa lúčia: Igi, Taňa, Aki, Segi a Lara

POSLEDNÁ ROZLÚČKA

s mojou milovanou manželkou Jarou

MICHALOM ĎUROVKOM 14. 5. 1942 – 1. 4. 2018 z Kysáča

S láskou a úctou si na Teba bude spomínať vnučka Ivana Ďurovková

SPOMIENKA

na 10. výročie smrti svojich rodičov

Dr. JAROSLAVA VINDIŠOVÁ rod. Madacká 1950 – 2018 z Hložian

ĎURA HAVRANA 1919 – 2008

ERY HAVRANOVEJ 1929 – 2008

Dcéry Verona Petraková a Anna Verešová so svojimi rodinami

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

Tvoj Piťuka

• OZNAMY •

Šport MEDZIOBECNÁ LIGA SOMBOR – DRUHÁ TRIEDA

DRUHÁ JUHOBANÁTSKA LIGA – VÝCHODNÁ SKUPINA

Lazić zahodil penaltu! Jánošíčania na lopatkách

Znovu zmena v čele tabuľky, kde opäť zasadla somborská Šikara. Výsledky 11. kola: Metalac – Telečka 1 : 1, Törekvés – Dinamo 1 : 0, Graničar – KFK Kula 2 : 3, Panónia – Sport 1 : 1. Výsledky 12. kola: Sport – Graničar 3 : 0, KFK Kula – Törekvés 3 : 1, Dinamo – Metalac 1 : 1, Telečka – Šikara 1 : 5.

Juraj Pucovský

Brankár Sporta Žunić zneškodnil strelu Lazića z penalty lić, Terek, Lazić, Stojanović (Ďurčiansky), M. Obradov (Z. Dobrić), Lamoš, Šipka, Turčan, Šinkarčuk (Moguš)

MESTSKÁ LIGA ZREŇANIN – A SKUPINA

Hostia lepší AŠK – RADNIČKI 0 : 3 (0 : 2) Vladimír Gál

d začiatku sa hostia z dediny Jaša Tomić lepšie vynašli na trávniku nasiaknutom vodou. Už v 10 min. kapitán Ďuríček loptu zaslal do vlastnej siete. V 35. min. po chybe domácej obrany hosťujúci útočník z druhého pokusu prekonal Nebrigića – 0 : 2. Aradáčania v prvom polčase vôbec nemali šancu. V druhej časti domáci zahrali omnoho lepšie. V 55. min. strelu Nenina brankár odrazil na roh, v 80. min. brankár kryl strelu Gála. V 85. min. hostia po rohovom kope a slabom zákroku obrancov AŠK stanovili výsledok – 0 : 3. AŠK: Nebrigić, Maksimović (Čeman), Životin (Gál), Korać, Ďuríček, Striško, Birmanac, Studen, Nenin, M. Števko, Mijić Výsledky 13. kola: MSK – Jedinstvo 1 : 1, OFK Stajićevo – ŽFK • ŠPORT •

Vladimír Hudec

1. kole jarnej časti Jánošíčania zažili opravdivý výprask. Domáci boli rovnocenným súperom uchádzačovi o titul, kým Đapa v 32. min. z voľného kopu neprekonal Radaka. Iba o dve min. neskoršie Jankov z piatich metrov trafil brvno. Po zmene strán už v 50. min. Živanov chybil a hostia z Alibunára zvýšili náskok. Vo finiši zápasu hostia dali ešte tri góly pre konečných, nereálnych 0 : 5. JÁNOŠÍK: Radak, Živanov, Staňo, Prokić, Caran, Raškov (Kotruc), Babić (Šterba), Krpec, Jankov, Pavlovic, Húszka (Janković)

PANÓNIA – SPORT 1 : 1 (1 : 0)

25. min. zápasu M. Obradov na pravej strane uvoľnil Šipku, ktorý ľahko prekonal vybiehajúceho Žunića – 1 : 0. Kapitán Sporta Skoknić v 42. min. nevyužil veľkú šancu na vyrovnanie výsledku. Mužstvo z Bezdanu malo ďalšiu príležitosť v 57. min., ale sa vyznamenal domáci brankár Valent. V 68. min. nepozorná obrana Panónie po voľnom kope dovolila Skoknićovi, aby hlavou vyrovnal. Po faule nad Mogušom rozhodca Naď z Ruského Kerestúra odpískal penaltu. Bola to veľká príležitosť pre kapitána Panónie Lazića, ale jeho strelu z bieleho bodu brankár vyrazil na roh. PANÓNIA: Valent, Mrdalj, Sto-

JÁNOŠÍK – BUDUĆNOST 0 : 5 (0 : 1)

Banat 5 : 1, Zlatica – Potisje 0 : 5, Tamiš – Zadrugar 2 : 2, OFK Gradnulica – OFK Klek 3 : 2. ZADRUGAR – AŠK 2 : 2 (0 : 1) Prvú šancu hostí v Lazareve premenil Birmanac, a tak sa na prestávku odišlo s náskokom AŠK. Domáci už v prvom útoku v druhom polčase vyrovnali a o niekoľko minút neskoršie celkom obrátili výsledok. V polovici polčasu obranca Zadrugara zrazil Apostolovića v šestnástke a Studen z penalty hosťom priniesol bod. AŠK: Nebrigić, Rajčević, Birmanac, Korać, Ďuríček, Striško, Števko, Studen, Apostolović, Mijić, Nenin Ostatné výsledky: Jedinstvo – OFK Gradnulica 8 : 1, OFK Klek – Tamiš 2 : 1, Radnički 1911 – Zlatica 4 : 0, Postisje – OFK Stajićevo 2 : 1, ŽFK Banat – MSK 0 : 3.

HAJDUŠICA – DOBRICA 6 : 0 (4 : 0) Na rozmočenom trávniku Hajdušičania sa lepšie vynašli a deklasovali súpera z Dobrice. Stačilo iba 9 minút na to, aby sa rozhodlo o víťazovi. Sieť hostí načal N. Ružić už v 2. min. Iba o päť minút neskoršie sa najlepšie vynašiel Radović – 2 : 0. V 9. min. A. Ružić efektným gólom zvýšil náskok. Od 30. min. hostia hrali s desiatimi hráčmi, lebo útočník Živkov bez lopty udrel Nenada Folťana a dostal červenú kartu. V 39. min. na centrovanú loptu najvyššie vyskočil Maliar a presne hlavičkoval – 4 : 0. Po zmene strán domáci svoju prevahu korunovali ešte dvoma peknými gólmi bratov Ružićovcov. HAJDUŠICA: Melich, Guran (Ćulum), Z. Lipták, Maliar, M. Mršić, Folťan, Pavlov (Stojkovski), Petrović (Tasevski), A. Ružić (Đukić), Radović, N. Ružić Výsledky 14. kola: Ševac – Borac (VG) 1 : 1, Potporanj – Polet 1 : 1, Partizan – Borac (VS) 2 : 1, Vladimirovac

– Ratar 1 : 2, Karaš – Vinogradar 1 : 0. HAJDUŠICA – ŠEVAC 1 : 1 (0 : 0) Dve rovnocenné mužstvá predviedli pekný a dynamický futbal. Jedinú šancu v prvom polčase nevyužil Maliar v 15. min., keď trafil do brankára. Vedenia sa ujali domáci už v 1. min. pokračovania zápasu gólom Pavlova a po strele Radovića. Hostia sa zbavili tlaku a vo finiši po protiútoku výsledok vyrovnali. A. Ružić v 87. min. z piatich metrov kopal nad bránu a Melich v poslednej min. domácim bravúrnym zákrokom zachránil bod. HAJDUŠICA: Melich, Guran, Z. Lipták, Maliar, M. Mršić, Folťan, Pavlov (Stojkovski), Petrović (Tasevski), A. Ružić, Radović, N. Ružić. BORAC (VS) – JÁNOŠÍK 3 : 0 (1 : 0) Jánošíčania do dediny Veliko Središte odcestovali len dvanásti, v prvom polčase hrali prím, ibaže Jankov, Jakimov a Pavlovic nevyužili veľké príležitosti. Domáci sa hlavne bránili, pohrozili iba v 34. min., keď sa prvýkrát vlnila sieť Radaka. Aj v druhom polčase Pavlovic a Jankov mali šance, ktoré zahodili. Po chybách Jakimova a Raškova hráči Borca ešte dvakrát prekonali Radaka. Rozhodca Jarkovački z Belej Crkvy toleroval hrubú hru domácich, ktorí zranili Jankova, takže Jánošíčania od 74. min. dohrávali desiati. JÁNOŠÍK: Radak, Lotrean (Janković), Raškov, Babić, Živanov, Šterba, Jakimov, Pavlovic, Prokić, Húszka, Jankov Výsledky 15. kola: Dobrica – Karaš 2 : 1, Vinogradar – Ratar 1 : 0, Vladimirovac – Partizan 4 : 0, Budućnost – Potporanj 0 : 0, Polet – Borac (VG) 2 : 0.

SRBSKÁ LIGA – SKUPINA VOJVODINA

Za dvadsať minút...

RADNIČKI (Š) – DINAMO 0 : 4 (0 : 0) v posledných dvadsiatich minútach Lazar Pavković predsa priniesli štyri góly mužstvu ruhý tím v tabuľke z Pančeva na Dinama. Mladého brankára Jakova hosťovaní v Šíde rozčaroval najmä Klisurića prekonali Ivanović v 72. min., v prvom polčase asi 100 divákov. Nedučić v 76. min., Rnjak (vlastný gól) Hráči Radničkého úspešne čelili kvalit- v 81. min. a Đokić v 82. min. RADNIČKI: Klisurić, Nonković, Čanejšiemu súperovi viac ako sedemdesiat minút a v 60. min. Stojšić nevyužil veľkú vić (Jovanović), Katanić, Rnjak, Bošnjaković, Drča, Stojšić, Broćeta, Božić príležitosť pre domácich. Kvalita, lepšia pripravenosť a súhra (Dmitrović), Đurković (Mileusnić)

15 /4798/ 14. 4. 2018

Šport DRUHÁ LIGA SRBSKA – SEVERNÁ SKUPINA

SOMBORSKÁ OBLASTNÁ LIGA

KULPÍN – BOTAFOGO 3 : 1

SLÁVIA – BUDUĆNOST (M) 0 : 3 (0 : 3)

Odhodlane do cieľa! Katarína Gažová

stredu 28. marca Kulpínčania hrali s novosadským VK Botafogo, keď sa vyskúšali hlavne mladší hráči. Kulpínčania v prvom sete viedli, ale ho predsa prehrali. Potom domáci zahrali naplno, vyhrali tri sety a potešili viac ako 100 fanúšikov. Výsledky jednotlivých setov: 23 : 25, 25 : 14, 25 : 19, 25 : 20. KULPÍN: Relota, Zima, Nemanja Petrović, Jaško, Zavaroš, Babić, Gajičić, Ćirić, Jeftić, Rade Petrović, Hasík V poslednú marcovú sobotu v Kulpíne mala hosťovať Vojvodina II. Novosadčania na zápas do Kulpína neprišli. Rozhodcovia čakali 15 minút, všetko zapísali a zápas registrujú úradným výsledkom 3 : 0 pre Kulpín. V telefonickom kontakte vedenie Kulpína sa dozvedelo od vedenia Vojvodiny II, že je toto mužstvo na turnaji v Taliansku. Všetci, ktorí čakali na zápas v Kulpíne, boli rozčarovaní nezodpovedným správaním sa súpera, lebo ich vysvetlenie znelo, že na zápas zabudli! Zostáva otázka, či

MEDZIOBECNÁ LIGA BÁČSKA PALANKA – PRVÁ TRIEDA

takéto správanie Vojvodiny bude aj patrične potrestané? VK Kulpín vedú entuziasti, klub si ťažko zadovažuje prostriedky na normálnu činnosť, ale sa snaží, pracuje poctivo, má pekné výsledky, pokiaľ VK Vojvodina II financuje štát! SOMBOR – KULPÍN 0 : 3 Posledný zápas v jarnej časti majstrovstiev v sobotu 7. apríla Kulpínčania hrali v Sombore. Somborčania majú skúsené, disciplinované a dobré mužstvo. Kulpínčania zohrali veľmi kvalitne, bojovne, a preto víťazstvo nevystalo. Tréner Ján Lačok na tomto zápase poskytol šancu všetkým hráčom, aby dokázali svoje schopnosti. Výsledky jednotlivých setov: 17 : 25, 21 : 25, 20 : 25. KULPÍN: Relota, Lekár, Nemanja Petrović, Jaško, Zavaroš, Babić, Gajičić, Zima, Ćirić, Jeftić, Rade Petrović, Hasík Majstrovstvá sú skončené, VK Kulpín v konkurencii dvanástich klubov delí druhé a tretie miesto s VK Dunav Vollej. Kulpínčania sa nikdy nezriekli cieľa prebojovať sa do Prvej ligy Srbska!

Tucet bodov plus! KULPÍN – BORAC (V) 5 : 0 (0 : 0)

Juraj Pucovský

Všetka česť hosťom Ján Šuster

ivnické mužstvo v nedeľu zaslúžene prehralo so súperom z Mladenova. Asi 200 domácich fanúšikov opustilo ihrisko nespokojné s výkonom a výsledkom svojich miláčikov. Mužstvo Slávie podalo ešte jeden slabý výkon a nebyť naladeného brankára Brňu výhra hostí by bola omnoho presvedčivejšia. Hosťom všetka česť, hrali rýchlo, jednoducho a účinne. Tento zápas je rozhodnutý za necelú polhodinku. Útočník Kulić v 17. min. využil veľkú chybu Ćordu a vedľa vybiehajúceho brankára Brňu ľahko trafil do prázdnej brány – 0 : 1. V 37. min. znova veľká chyba Ćordu a Kulić sa aj druhý raz zapísal medzi strelcov. V 40. min. Furtula z ľavej strany prebehol povedľa M. Žigmunda a už vtedy stanovil výsledok tohto zápasu. Po zmene strán tréner Slávie Mladen Prole poslal na trávnik bratov Kuchtovcov, no výkon sa nezlepšil. Domáci prvýkrát pohrozili až v 80. min., keď Kutenič z rohu trafil ľavú žrď mužstva z Mladenova. Zápas viedol rozhodca Ivan Čapko z Ruského Kerestúra, žlté karty dostali

Kajteza výsledok zvýšil Krstić. Posledné dva góly strelil Zbućnović, ktorého v 80. min. pekne uvoľnil náhradník Bulatović. V 84. min. Zbućnović využil darček brankára Borca, ktorý chybne vykopol loptu a kulpínskemu strelcovi nebolo ťažko doraziť loptu do nechránenej brány – 5 : 0. KULPÍN: Jurík (Ďuga), Haška, Anđić, Marjanović, Stajić, Kajtez, Ćetković, Zorić (Molnár), Krstić, Kirti (Bulatović), Zbućnović

MAGLIĆ – KULPÍN 1 : 3 (0 : 1) ikto by na ihrisku Kulpína nepovedal, V obecnom derby v Maglići líder neže veľký favorit, mužstvo, ktoré v jeseni dovolil žiadne nepríjemné prekvapenie. zaznamenalo všetkých deväť víťazstiev Krstić otvoril skóre zápasu v prvom v súboji s Vizićanmi v prvom polčase, nedá Strelecky naladený: polčase, menovaný bol strelcom aj gól! Posilnený tím Borca sa prišiel brániť, Nemanja Krstić (FK druhého gólu, aby Zbućnović zvýšil a to sa mu v prvom polčase na Veľkonočnú Kulpín) na 0 : 3. Čestný gól pre domácich strelil nedeľu aj darilo. Márne boli útoky a prihrávKrajinović v 82. min. ky zboku Stajića, Hašku, Krstića, Zorića, lebo Kirti KULPÍN: Jurík, Haška, Anđić, Marjanović, Stajić, a Zbućnović trafili iba žŕdky brány súpera. Ćetković, Kajtez, Krstić, Kirti (Zorić), Bulatović, V druhom polčase celkom iná taktika domácich Zbućnović priniesla plody. Trénerovi a hráčovi Kulpína NeVýsledky 10. kola: Kulpín – Borac (V) 5 : 0, manjovi Kajtezovi sa so svojím mužstvom podarilo Naša hviezda – Kriváň 3 : 1, Tvrđava – Sloga 3 vylákať Vizićanov z obrany. Prvý gól padol v 48. min., : 0, Borac 46 – Bačka 1 : 2, Maglić – Neštín 2 : 1. keď Krstić uvoľnil Kajteza, tento prihral Ćetkovićovi Výsledky 11. kola: Maglić – Kulpín 1 : 3, Neštín – na druhej strane, ktorý z dvadsiatich metrov trafil. Borac 46 3 : 0, Bačka – Tvrđava 0 : 2, Sloga – Naša Po faule nad Zorićom v 52. min. Krstić nevyužil hviezda 1 : 2, Kriváň – Borac (V) 2 : 1. penaltu. Ćetković v 54. min. po rohovom kope Vedúci Kulpín má o dvanásť bodov viac od Borca hlavou zvýšil na 2 : 0, aby v 64. min. po prihrávke 46 z Obrovca, a už teraz môže oslavovať titul!

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

Kotiv a Grňa u domácich, ako i Radić v tíme Budućnost. SLÁVIA: Brňa, M. Žigmund, Benka, Ćorda (Milec), Nímet, Kotiv, Grňa (Vladimír Kuchta), Tešanović, Kutenič, J. Žigmund (Vlastislav Kuchta), Zorzić Predminulú nedeľu Pivničania prehrali v Crvenke s rovnomenným mužstvom 3 : 0 (1 : 0). Domáci si vysokú výhru vybojovali aj vďaka rozhodcovi Manićovi z Karavukova, ktorý im nadŕžal počas celého zápasu. Spomenutý už tretíkrát tejto jari bol hlavným rozhodcom na zápase mužstva Slávie, ktorému zostal v nepeknej spomienke aj v súboji so Stanišićom v Pivnici. Výsledky 19. kola: ŽAK – Kula 2 : 0, Krila Krajine – Budućnost (P) 5 : 0, Hercegovac – Rusín 2 : 1, Budućnost (M) – Hajduk junior 6 : 0, Crvenka – Slávia 3 : 0, Vojvodina – Stari grad 2 : 1, Lipar – Stanišić 0 : 1. Výsledky 20. kola: Kula – Lipar 1 : 1, Stanišić – Vojvodina 2 : 0, Stari grad – Crvenka 3 : 1, Slávia – Budućnost (M) 0 : 3, Hajduk junior – Hercegovac 1 : 3, Mladost – Krila Krajine 0 : 2, Budućnost (P) – ŽAK 3 : 0. V nedeľu Slávia bude hrať s Hercegovcom v Gajdobre.

Radosť v Silbaši

NAŠA HVIEZDA – KRIVÁŇ 3 : 1 (1 : 0)

Rastislav Kopčok

ilbašanom priniesol radosť v 25. min. Gojko Santrač. Druhú časť lepšie začali hostia zo Selenče, ktorí gólom Dalibora Spasića v 62. min. výsledok vyrovnali. Domácim opätovný náskok priniesol Pisarev v 70. min. strelou z pokutového kopu a tento hráč svojím druhým gólom v 75. zaistil výhru mužstvu hostiteľov. Víťazstvo potešilo domácich fanúšikov, ale aj nového trénera Našej hviezdy Dejana Samatovića. NAŠA HVIEZDA: Plavšić, Torić, Hložan, Karačonji (Grbić), Gašić, Panić (Đulegić), Dmitrović, Grňa, Pisarev, Santrač, Aleksić (Lacić) KRIVÁŇ: Naď, Krajinović (Kocić), Jovović, A. Strehársky, Soldat, Doboš (B. Spasić), Pavlov, D. Spasić, Ignjatović, Kočonda, M. Strehársky • ŠPORT •

VOJVODINSKÁ LIGA – JUŽNÁ SKUPINA

Tak sa titul nezískava! JEDNOTA – BORAC (Š) 0 : 0

Matej Bzovský

amiesto očakávanej výhry v derby nad mužstvom zo Šajkaša prišla chudobná remíza pred 450 divákmi. V prvom polčase brankár Subašić znemožnil pokus Ivkovića a strela hosťa Grgića skončila mimo brány. Po prestávke neubehli ani tri min., keď brankár Jovišić zneškodnil strelu Mijića. V 61. min. delovku náhradníka Stojanovića brankár Subašić vyrazil na roh, najlepšieho jednotlivca zápasu neprekvapil ani Begović. Navyše domáci mali aj šťastie, lebo po prudkých strelách Jankova a Milovca lopta trafila žrde brány Jovišića. JEDNOTA: Jovišić, Živković, Rebić, Matović, Vasiljević (Zarić), Vuković, Đorđević (Stojaković), Begović,

Mrdaković, Atanacković (Stojanović), Ivković Výsledky 18. kola: Hajduk (D) – Podunavac 0 : 1, Slavija – Hajduk (Č) 2 : 1, Kabel – Jugović 2 : 0, Hajduk (B) – LSK 1 : 0, Jednota – Borac 0 : 0, Kupinovo – Index 1 : 0, Sloga (T) – Sloga (E) 0 : 0, Sremac – Borac (NS) 2 : 0. INDEX – JEDNOTA 1 : 1 (0 : 0) Dve remízy Jednoty za sebou príliš zdramatizovali situáciu v tabuľke. Vzniká dojem, že oveľa skúsenejší Staropazovčania podcenili „študentov“ na Žiackom ihrisku v Novom Sade. Novosadčania potvrdili, že majú solídne mužstvo a zasluhujú omnoho lepšie miesto na rebríku. Index sa ujal vedenia gólom Božića v 67. min. po rýchlej akcii, ktorá zmý-

lila dovtedy pevnú obranu Jednoty. Vyrovnal Nemanja Mrdaković v 90. min. po chybe neskúseného brankára Miloša Sekického a nepozorných obrancov Indexu. JEDNOTA: Jovišić, Delić (Stojanović), Rebić (Atanacković), Matović, Bojbaša, Jelović, Milenković, Vu-

Po remíze – výhra SLOGA (T) – SLOGA (E) 0 : 0

Lazar Pavković

ve kvalitné menovkyne v Temeríne pred 400 divákmi podali dobré výkony, ale gólov nebolo. Hostia z Erdevíka nevyužili niekoľko dobrých príležitostí a chýbalo im aj šťastie pred bránou Stanivuka. SLOGA: Nikolić, Đurkić, Džibrić, Halilović (Kovačević), B. Považan (Šarić), Grković, Cvijić, Teofilović (Simeunović), Mikić, Lovrić, Doknić

NOVOSADSKÁ OBLASTNÁ LIGA

Kysáčania zvýšili náskok JEDINSTVO (R) – TATRA 0 : 0

Pavel Pálik

a šmykľavom a miestami zaplavenom trávniku v Rumenke pred 300 divákmi domáci mali viac šancí. Brankár Kosturanov má najväčšie zásluhy, že si Tatra zo susedstva priniesla bod, lebo v 83. min. zneškodnil penaltu domáceho hráča Trivunovića. Najlepšie príležitosti pre hostí nevyužili Milićević, Vučić a Klaić. Rozhodca Ćulum zo Šajkaša v 44. min. neuznal regulárny gól hosťa Berića, keď pískal nejestvujúci ofsajd. TATRA: Kosturanov, Dražić, Pekić, Berić, Petrović, Novaković, Klaić (Ćirić), Gadžić, Milićević, Vučić, Samardžija Výsledky 20. kola: Nový Sad – TSK 1 : 0, Šajkaš – Veternik 3 : 1, Sirig – Sofex 3 : 1, Mladost – Fr. partizan 1 : 1, Jedinstvo (R) – Tatra 0 : 0, Futog – ŽSK 0 : 0, Omladinac – Bačka 2 : 2, Jedinstvo (G) – Proleter 2 : 2. TATRA – MLADOST 2 : 1 (2 : 0) Z piatich príležitostí v prvom polčase hráči Tatry premenili dve a raz trafili žrď. Oba góly dal Dejan Klaić, • ŠPORT •

v 11. min. a v 16. min. Vďaka ľahostajnosti domácich v pokračovaní tvrdí hostia z Nového Sadu v 66. min. skorigovali výsledok prostredníctvom Dragojlovića. Zápas pred 200 divákmi viedol Novosadčan Dimovski. Výsledky 21. kola: Jedinstvo (G) – Nový Sad 0 : 2, Proleter – Omladinac 1 : 0, Bačka – Futog 3 : 1, ŽSK – Jedinstvo (R) 2 : 0, Tatra – Mladost 2 : 1, Fr. partizan – Sirig 5 : 1, Sofex – Vinogradar 12 : 1, Petrovaradín – Šajkaš 2 : 2, Veternik – TSK 0 : 2.

ković, Mrdaković, Begović, Ivković (Stojaković) Výsledky 19. kola: Sremac – Hajduk (D) 1 : 0, Index – Jednota 1 : 1, Borac (NS) – Sloga (T) 1 : 3, Sloga (E) – Kupinovo 2 : 0, Borac (Š) – Hajduk (B) 1 : 0, LSK – Kabel 0 : 4, Jugović – Slavija 0 : 0, Hajduk (Č) – Podunavac 3 : 4.

Oba góly Novosadčanom: zľava Dejan Klaić (Tatra) SIRIG – TATRA 0 : 2 (0 : 1) Kysáčania v Sirigu nedovolili žiadne prekvapenie. Tatra sa ujala vedenia v 40. min., keď odrazenú loptu Petrović volejom zaslal do rohu brány – 0 : 1. V 72. min. rýchly Pekić

SLOGA (E) – KUPINOVO 2 : 0 (2 : 0) Futbalisti Slogy podali lepší výkon v prvom polčase, keď sieť hostí z Kupinova trafil Simeunović už v 2. min. a Grković v 17. min. zvýšil na 2 : 0, čo bolo aj konečným výsledkom zápasu. Erdevíčania v druhom polčase príliš rozčarovali svojich 100 verných fanúšikov. SLOGA: Nikolić, Đurkić, Vuković, Džibrić, Halilović, B. Považan (Đurić), Grković (Šarić), Cvijić, Simeunović (D. Považan), Mikić, Lovrić z pravej strany presnou strelou prekonal Vidovića. Veľmi dobrý rozhodca Dimovski hrubo a nešportovo hrajúcim domácim hráčom ukázal šesť žltých kariet, ale ich mohol potrestať aspoň aj dvoma červenými. TATRA: Kosturanov, Srnka (Samardžija), Pekić (Vuković), Berić, Petrović, Novaković, Vučić (Klaić), Gadžić, Milićević, Ćirić, Dražić Výsledky 22. kola: Nový Sad – Veternik 2 : 2, TSK – Petrovaradín 5 : 3, Šajkaš – Sofeks 3 : 2, Vinogradar – Fr. partizan 1 : 5, Sirig – Tatra 0 : 2, Mladost – ŽSK 4 : 1, Jedinstvo (R) – Bačka 2 : 0, Futog – Proleter 2 : 1, Omladinac – Jedinstvo (G) 3 : 0. V nedeľu Tatra uvíta Vinogradar z Lediniec.

MEDZINÁRODNÉ ÚSPECHY MLADÉHO KARATISTU MARKA MIHAJLOVIĆA ZO STAREJ PAZOVY. Šestnásťročný karatista staropazovského Karate klubu Front Mihajlović dosahuje pozoruhodné výsledky na početných súťažiach tak v našej krajine, ako i v zahraničí. Predseda Obce Stará Pazova Đorđe Radinović a predseda Zväzu Srbov z regiónu Miodrag Linta boli koncom marca hostiteľmi mladého karatistu v budove ZO Stará Pazova. Od roku 2009, keď aktívne začal trénovať karate, Marko získal 14 pohárov a viac stovák zlatých, strieborných, a bronzových medailí. Tohto roku na Školských majstrovstvách Srbska v Smedereve tento úspešný pazovský karatista obsadil prvé miesto, kým na Majstrovstvách Európy v ruskom Soči začiatkom februára vo veľmi silnej konkurencii získal piate miesto. Na tradičnom turnaji v chorvátskom meste Samobor v januári Mihajlović získal tretie miesto v konkurencii mladších dorastencov. Na fotografii je Marko Mihajlović (v strede) s Miodragom Lintom (zľava) a Đorđom Radinovićom. A. lš. 15 /4798/ 14. 4. 2018

Šport VOJVODINSKÁ LIGA – SEVERNÁ SKUPINA

rukách brankára. V 35. min. aj Zeljković z voľného kopu trafil brankára Poletu. V druhom polčase modrí hrali vo svižnejšom tempe. Prvýkrát tejto jari, a to v strede ihriska, zahral navrátilec Igor Kaňa, kým na krídelných pozíciách sa striedali Đokić a Pejčić. V mužstve nebolo žltými kartami trestaného Ilića. Keď v 60. min. do hry vošiel Kobilarov, hra sa rozprúdila. Len čo vykročil na trávnik, Saša Milenković po centri Kobilarova kopal nad bránu. Predtým vedľa pravej žrde mierili Đokić v 73. min. a Kaňa v 75. min. MLADOSŤ: Fejdi, Šproch, Zeljko-

vić, Nešković, Jakuš, Rupar (Valentík), Đokić (Milenković), Severíni (Kobilarov), Kaňa, Ožvát, Pejčić Výsledky 18. kola: Bačka – Mladost (T) 4 : 0, BSK – Zadrugar 2 : 0, Srbobran – Mladost (A) 4 : 0, Sloga – Budúcnosť 2 : 0, Mladosť (P) – Polet 0 : 0, Tisa – Tekstilac 0 : 1, Radnički – Tavankut 2 : 1. Výsledky 19. kola: Budúcnosť – Srbobran 0 : 2, Mladost (A) – BSK 0 : 0, Polet – Sloga 1 : 1, Radnički – Bačka 2 : 0, Tavankut – Tisa 2 : 3, Tekstilac – Preporod 1 : 0, Zadrugar – Mladost (T) 2 : 0.

Výsledok sa zmenil v 37. min. po chybe a zlej komunikácii medzi Ivićom a O. BUDÚCNOSŤ – SRBOBRAN 0 : 2 (0 : 1) Štefekom. Hosť KoJán Murtín šal paniku do radov sović kopol loptu do domácich. V 18. min. šestnástky, domáca ol to dosiaľ najlepší futbalový brankár Ivić nepoobrana zaváhala, zápas tejto sezóny v Hložanoch. trebne fauloval IkraGrabež vbehol medzi Tri body si na svoje konto pripísali ševa, rozhodca správstrážcov, prekľučkofavorizovaní hostia zo Srbobranu, ale ne odpískal penaltu, val Ivića a skóroval do mladý domáci tím sa nezahanbil. Iba ale Ćovin trafil ľavú prázdnej brány – 0 : pre chronickú streleckú sterilitu, občas- žrď. Potom Adámek 1. Do konca polčasu Nebolo mu ľahko: Dejan nú naivitu, úmyselné či náhodné chyby dvakrát prekabátil Tešanović a Dašić fauKronić, brankár FK ináč kvalitného rozhodcu Vasiljevića Dašića, nesebecky lovali Adámeka a obaja Srbobran z Odžakov, domáci vyšli naprázdno. prihral do srdca šestdostali žlté karty. Pred len asi 150 divákmi Adámek nástky, kde strely Stojakovića a Renića V druhom polčase sa pokračovalo vo a Renić už v 3. min. D. Kovačevićovi pohotovo blokovali stopéri hostí. svižnom tempe. Hostia Ćovin, Grabež umožnili šancu, no skúsený Kronić V 23. min. sa poriadne zahanbil a zvlášť náhradník Hađinac mali šance. z dvoch pokusov efektne zlikvidoval rozhodca Vasiljević, keď bol Adámek Pred bránou Kronića sa mohli blysnúť možnosť, aby ho najmladší Hložančan rýchlejší a šikovnejší od Proneka, ktorý Stojaković, Renić a D. Kovačević. V 73. prekonal. ho najprv ťahal za rameno a následne min. Stojaković už prekonal Kronića, ale Hostia hrozili z protiútokov a najmä lakťom posadil na trávnik! Píšťala sa ne- Pronek akrobaticky nožnicami vykopol z vymyslených faulov, keď skúsený ozvala, čo vyvolalo revoltu na tribúne loptu z bránkovej čiary. Kosović nebezpečnými centrami vná- a medzi hráčmi Budúcnosti. V 78. min. rozhodca v sľubnom útoku

chybne zastavil pre ofsajd Stojakovića a Renića, lebo Tešanović bol aspoň tri metre bližšie k svojej bráne – obúval si kopačku! V 80. min. Pronek a Vujičić v šestnástke ťahali za dres Josipovića, no rozhodca Vasiljević znova nič. V pokračovaní akcie Vujičić po prerušení hry odkopol loptu ďaleko z ihriska a musel predčasne pod sprchy. V posledných desiatich minútach hry domáci kopali až šesťkrát za sebou z rohu, no zabudli na obranu. V poslednom útoku na zápase až štyria hostia sa rozbehli proti dvom domácim, brankárovi Ivićovi a O. Štefekovi. Prvú strelu Hađinca brankár Ivić odrazil, druhý pokus hosťa na bránkovej čiare blokoval obetavý O. Štefek, ale potom na loptu nabehol Kosović – 0 : 2. BUDÚCNOSŤ: Ivić, Gaćeša, O. Štefek, Grujić (Đ. Kovačević), Alempić, Ralević, D. Kovačević, Vinović (Dugonjić), Stojaković, Renić, Adámek (Josipović) Foto: J. Pucovský

Ako dať gól? MLADOSŤ – POLET 0 : 0 Samuel Medveď

a Bielu sobotu petrovskí futbalisti nepotešili svojich fanúšikov. Karavukovčania sa prišli do Petrovca hlavne brániť. Hru stavali na silnej obrane, dobrý brankár Ivanović otáľal s vracaním lopty do hry, ale ho

rozhodca Tešanović zo Srbobranu ani raz nenapomenul a nepotrestal žltou kartou. V prvej polovičke domáci sa pokúšali prekonať Ivanovića. V 16. min. z voľného kopu z asi 25 metrov vysoko nad bránu kopal Nešković, o chvíľu nato pokus Đokića po zemi skončil v

Nezahanbili sa...

PRVÁ JUHOBANÁTSKA LIGA

Lepšie doma ako vonku Ján Bokor Vedúci BAK zvýšil náskok, lebo si Dolina z Vlajkovca priniesla iba bod. Výsledky 18. kola: C. zvezda – Jugoslavija 0 : 1, Dolina – Jedinstvo Stević 4 : 2, Radnički – Jedinstvo (V) 2 : 3, Vojvodina (CC) – Sloga 1 : 2, Strela – BAK 2 : 0, Vulturul – Borac 4 : 0, Dunav – Partizan 2 : 0, Vojvodina (C) – Vojvodina (S) 1 : 0. Výsledky 19. kola: Vojvodina (C) – C. zvezda 0 : 3, Vojvodina (S) – Dunav 2 : 0, Partizan – Vulturul 4 : 0, Borac – Strela 2 : 1, BAK – Vojvodina (CC) 6 : 0, Sloga – Radnički 3 : 1, Jedinstvo (V) – Dolina 0 : 0, Jedinstvo Stević – Jugoslavija 2 : 1. DOLINA – JEDINSTVO STEVIĆ 4 : 2 (1 : 0)

anúšikovia v Padine strávili na ihrisku príjemné veľkonočné poobedie. Dobrí hostia z Kačareva sa úspešne bránili, až kým pohotový Mihajlović z premyslenej akcie nedal prvý gól.

www.hl.rs

V 65. min. usilovný Marko Rudić prekľučkoval aj brankára a zvýšil náskok na 2 : 0. Potom hostia využili dve chyby obrancov Doliny a vyrovnali na 2 : 2. Strelci boli Pešovski v 67.

Informačno-politický týždenník

min. a Atanasov v 69. min. Dobrý finiš domácim priniesol zaslúženú radosť vďaka krásnym strelám bratov Marka a Mirka Rudićovcov, ktorí rozvlnili sieť výborného brankára Bujakovića. DOLINA: Trkulja, Koreň, Važić, Matuľa (Ilić), Mirko Rudić, Marko Rudić (Paul), Saša Rudić, Ugrenović (Kevdžija), Cvetanović, Dobrić, Mihajlović JEDINSTVO (V) – DOLINA 0 : 0 Na hosťovaní vo Vlajkovci mužstvo Doliny zopakovalo chyby z predchádzajúcich hosťovaní tejto jari. Hostia nehrali tak vzletne a účinne ako doma, zriedkavo sa dostávali pred bránu Pavlova. Hráči Doliny si mysleli, že zákrok domáceho obrancu nad Cvetanovićom rozhodca Igor Jajić potresce penaltou, ale to sa nestalo. Najlepšiu príležitosť premrhal Marko Rudić, keď prekľučkoval aj brankára, ale kopol

Mirko Rudić (v červenom) uzavrel skóre zápasu s Jedinstvom Stević 4 : 2 vedľa brány. DOLINA: Trkulja, Koreň, Važić, Matuľa, Mirko Rudić (Ilić), Marko Rudić, Saša Rudić, Dobrić, Cvetanović, Kevdžija, Mihajlović V nedeľu Dolina bude hrať doma so Slogou. • ŠPORT •

Rozcvička najmladších bežcov

DRUHÝ KOVAČICKÝ POLMARATÓN

Nie je naivné bežať! Anička Chalupová

sobotu 7. apríla 2018 v Kovačici prebiehal 2. ročník polmaratónu Nie je naivné bežať!, ktorý zoskupil 405 bežcov, nielen z územia obce a z celého Srbska, ale aj z Chorvátska a Slovenska. Už od 9. hodiny na Ulici maršala Tita bežalo 141 detí v troch kategóriách. V prvej kategórii (300 m) najlepšie výsledky dosiahli Kovačičania Jana Čížiková a Oliver Poliak, druhé miesto si vybojovali Blaženka Marková a Ivor Brtka, kým na 3. mieste zakotvili Ingrid Husáriková a Filip Ďuríček. V konkurencii žiakov na 700 m najúspešnejší boli Dajana Ľauková z Kovačice a Andrej Vojinović z Debeljače. Druhé miesto pripadlo Debeljačanke Marte Totovej a Kovačičanovi Dávidovi Cickovi. Tretie miesta obsadili Leona Kotvášová a Milan Hrk z Kovačice. V

3. kategórii najlepšími bežcami sa stali Kovačičania Sara Válovcová a Damián Veňarský. Na druhom mieste zakotvili Beata Totová z Debeljače a Gabriel Baláž z Kovačice. Tretie miesto obsadili Marta Holíková z Padiny a Ivan Paus z Kovačice. Po príhovore organizátorov, predsedu ARK Maratonko Veska Anđelkovića a predsedu Obce Kovačica Milana Garaševića, o 11. hodine toto športovo-turistické podujatie, ktoré prebiehalo aj v spolupráci s Turistickou organizáciou Obce Kovačica, pokračovalo štartom pre účastníkov polmaratónu (21,1 km) a štvrťmaratónu (10,5 km). Najlepších bežcov akcie, ktorú moderoval Radoslav Simić, športový novinár RTS, odmenili pohármi, medailami a darčekmi, ktoré zabezpečili početní sponzori. V polmaratóne zvíťazil Aleksandar Adžić z novosadského klubu

Kovačičanka Sabína Sucháneková, najrýchlejšia atlétka Obce Kovačica a Kovačičan Michal Šuľa, druhý v štvrťmaratóne

Najlepšie bežkyne v najmladšej vekovej kategórii: Blaženka Marková, Jana Čížiková, Ingrid Husáriková a v mene organizátora Damián Šuľa (zľava) Triogy racing, ktorý dobehol do cieľa v čase 1:14,29. Druhé miesto obsadil Ivan Miškeljin z belehradského AK 21. mája (1:17,40). Tretie miesto pripadlo Predragovi Kneževićovi, členovi AK Apatín (1:17,50).V konkurencii žien najrýchlejšia bola atlétka pančevského AK Dinamo Aleksandra Marinkovová – 1:28,30. Na druhom mieste zakotvila Belehradčanka Ivana Stankovićová (1:48,33), kým tretia bola členka domáceho ARK Maratonko Saňa Strakúšeková (1:52,01). V štvrťmaratóne najlepší výkon dokázal Novosadčan Nikša Papić – 36,55, druhý bol atlét ARK Maratonko Michal Šuľa (38,47) a tretie miesto si vybojoval Marko Miljković z Kruševca (40,57). V ženskej konkurencii triumfovala Novosadčanka Andrea Jerinićová (41,20), druhé miesto obsadila Aleksandra Kostadinovićová z AK Srem z Laćarku (43,22) a tretia bola Snežana Kostićová z Belehradu (52,59). Ruky k úspešnej organizácii

Účastníčky polmaratónu z Padiny: Helena Mužinićová st., Svetlana Sládečeková a Helena Mužinićová ml. (sprava) okrem členov ARK Maratonko priložili aj členky Ženského spolku v Kovačici, členovia motoklubov z Kovačice a Debeljače, príslušníci polície, pracovníci kovačickej pohotovostnej služby a mnohí iní.

RŠH V KOLKOCH 2018 V KOVAČICI

Zvíťazili Čertice a Dream Team A. Chalupová

a sklonku januára 2018 v Kovačici štartovali tradičné Robotnícko-športové hry, ktoré už obvykle zorganizoval Kolkársky klub Slávia. Do začiatku marca t. r. trpezlivo a s pevnou vôľou zápasilo dvanásť mužských tímov: Základná škola Mladých pokolení, Okno, Elkov, Penzisti, PK Ľavroš Padina, Ćirovci, Pekári, IN KMV Fagan, Okno 2, Agát Padina, Markovci a Dream Team z Pančeva, a šesť ženských družstiev: ZŠ Mladých pokolení,

Penzistky, Sestričky, Jánošík, Čertice a Annamária. Na obvyklom kolkárskom bále v sobotu 7. apríla v reštaurácii ŠRS Slávia organizátor udelil ďakovné listy, medaily a poháre najlepším kolkárom a kolkárskym celkom. V konkurencii žien prvé miesto získali Čertice, druhé miesto obsadili Sestričky a na treťom mieste zakotvila Annamária. Medzi mužmi najlepšie výsledky dosiahol pančevský Dream Team, druhý bol tím PK Ľavroš a tretie miesto pripadlo mužstvu Okno. V konkurencii mu-

Čertice – víťazné družstvo RŠH 2018 žov − jednotlivci najviac kolkov zrazil Damir Benka, na druhom mieste zakotvil Ivan Chalupa, kým Denis Zloch obsadil tretie miesto. V súťaži žien zvíťazila Marína Bírešová, na druhom mieste zakotvila Anna Bírešová, kým je Vieroslava Sabová tretia. V súťaži jednotlivých ulíc diplomy si zaslúžili družstvá z ulíc Nové námestie, Generála Bíreša a Masarykovej. Najúspešnejšiu kolkársku dvojicu tentoraz tvorili

Alenka Marková a Ivan Chalupa, druhé miesto obsadila dvojica Slađana Sucháneková a Denis Zloch, kým je tretí súťažný pár Milica Sretenovićová a Pavel Bíreš. Želimír Hriešik, predseda KK Slávia, udelil aj odmeny, ktoré sa dostali do rúk najlepším − Alžbete Hriešikovej a Martinovi Cickovi. Účastníkov podujatia tohto roku zabávala naša známa slovenská skupina Maks zo Selenče.

ZO SPOLOČNEJ VÝSTAVY ČESKA A SLOVENSKA V MÚZEU VEDY A TECHNIKY

Slovenská časť expozície

Príbehy krištáľové a iné Oto Filip

27. marca do začiatku apríla. V časti výstavy slovenskej menom Korelácie – šperk – sklo klo, šperky, keramiku, možnosť ich výroby − keramika, ktorú usporiadalo Veľvyslaa využitie. Všetko to si mohli vizuálne vychut- nectvo Slovenskej republiky v Belehrade nať návštevníci belehradského Múzea vedy spolu s bratislavskou Vysokou školou Poháre v plnej kráse a techniky na spoločnej výstave dvoch krajín. výtvarných umení, menovite Katedrou Tá česká s názvom Sklo – vznik a život, ktorú úžitkového umenia, sa milovníci uvedených organizovalo Veľvyslanectvo Českej republiky výrobkov môžu ešte kochať do 18. apríla. v Belehrade, Dechem – dizajnové štúdium Prezentovaný výber prác aj bol, aj je skutočne špecializované na sklo, ako aj tvorivá skupina reprezentatívny. OKOLO, zaoberajúca sa tiež dizajnom, no aj arSklo, ktoré sa v podstate rovnakým spôsobom chitektúrou, umením, štýlom či módou trvala od vyrába už tisíce rokov, v Česku od stredoveku, je materiálom univerzálnym, ktorý sa netočí len okolo pohárov, lustrov a okien. Je ho všade: aj v digitálnych technológiách, aj v optike, aj v stavebníctve a architektúre či v umení. Je originálnym umeleckým a dekoratívnym materiálom, ozdobným, no aj úžitkovým, veľmi často používaným v našom každodennom živote. V slovenskej časti expozície vlastne miesto majú tak unikátne šperky, ako aj keramické úžitkové predmety, tiež nápojové sklo vytvorené v limitovaných sériách. Veľvyslankyňa Slovenskej republiky v Srbsku Predmety rôzne − od váz k popolníkom pani Dagmar Repčeková na vernisáži vyzdvihla, že jej pozornosť v prvom rade upútala skutočVeľký záujem bol aj o sklársku pec nosť, že všetky vystavené exponáty, hoci sú zo skla, porcelánu a keramiky, sálajú akýmsi teplom, súladom, jemnocitom. Každý z nich vlastne rozpráva svoj príbeh. A v každom vystavenom kúsku zostalo i čosi z autora: tak jeho nadanie, ako i časť duše. Zaiste možno súhlaSklo optické siť so skutočnosťou, že práve predmety zo skla a porcelánu celé de- ských krajín. Jasné je − prečo. Stačí sa len pozrieť saťročia boli a stále sú na časť z výberu exponátov, ktoré na rozhraní jednou z najznámejších marca a apríla, či v prvých osemnástich dňoch Umenie skla a jeho farebnosť Niekoľko možností využitia výrobných a celkových tohto mesiaca pútali záujem a pohľady mnohých a priesvitnosť v stavebníctve vizitiek dvoch priateľ- návštevníkov Múzea vedy a techniky.