Hlas 16 2015 by NVU Hlas ľudu

ISSN 0018-2869

ČÍSLO

/4643/ Informačno-politický týždenník ROČNÍK 72 | 18. 4. 2015 | CENA 50 DIN

www.hlasludu.info | www.hl.rs

Naša téma:

Humor alebo: vieme sa zasmiať? Ján Triaška Báčsky Petrovec

POĽNOHOSPODÁRSKE ROZHĽADY

ŠPORT

Insekticídy aj naďalej zabíjajú včely

Nedobytná Vrbara

Z obsahu

18. 4. 2015 | 16 /4643/

Uzávierka čísla: 15. 4. 2015

4 TÝŽDEŇ 5 Prijímacie skúšky aj v menšinových jazykoch 6 Za projektom treba pevne stáť 7 Pasivita nemôže byť východiskom

8 SLOVENSKO 8 Slovensko naďalej neuzná Kosovo

9 NAŠA TÉMA 9 Humor alebo: vieme sa zasmiať? 10 Humor ako terapia 11 Veselohra ponúka radosť, ale je to drina

Poslanci pokrajinského Zhromaždenia zasadali v stredu 8. apríla po 40-krát. (s. 5) J. Pániková

13 ĽUDIA A DIANIA 16 Otec, omláťte cirok! 19 Víno a klobása na spestrenie sviatkov 20 Niečo alebo nič?

22 DETSKÝ KÚTIK 22 Farby a vône jari

23 POĽNOHOSPODÁRSKE ROZHĽADY 23 Ceny stabilizované na nízkej úrovni 24 Sója neznáša zaburinenú pôdu 26 Škodcovia vzchádzajúcich rastlín sóje

31 KULTÚRA 31 V znamení Kysáčanov a Pazovčanov

– Najlepšie by bolo, keby sa televízia nemusela sprivatizovať, ale ak sa to nedá, tak by mesto muselo finančne podporiť menšinové vysielanie, – hovoria členky Slovenskej redakcie TV Pančevo. (s. 15) V. Hudec

34 Spevom udáva šmrnc prostrediu 35 S dôrazom na zveľadenie slovenskosti

37 OZNAMY 38 RTV PANORÁMA 47 ŠPORT 47 Body do Báčky 48 Góly odvial vietor 50 Derby korisťou Senty Autorka titulnej ilustrácie: Jarmila Takáčová

Slovenské vojvodinské divadlo v Báčskom Petrovci vo štvrtok 9. apríla 2015 uviedlo svoju tohtoročnú premiéru. Ide o predstavenie určené deťom do štyroch rokov pod názvom Mesačný bál. (s. 33) J. Čiep

Editoriál ZAKLADATEĽ: NÁRODNOSTNÁ RADA SLOVENSKEJ NÁRODNOSTNEJ MENŠINY VYCHÁDZA TÝŽDENNE, V SOBOTU VYDÁVA NOVINOVO-VYDAVATEĽSKÁ USTANOVIZEŇ HLAS ĽUDU V NOVOM SADE PRVÉ ČÍSLO VYŠLO 19. OKTÓBRA 1944 V BÁČSKOM PETROVCI OD ROKU 1967 VYCHÁDZA V NOVOM SADE

Občianska iniciatíva zachráni (aj) kultúrne dedičstvo?

ROKU 1967 PREZIDENT REPUBLIKY VYZNAMENAL HLAS ĽUDU RADOM BRATSTVA A JEDNOTY SO STRIEBORNÝM VENCOM Riaditeľ NVU Hlas ľudu: Samuel Žiak Zodpovedná redaktorka: Vladimíra Dorčová-Valtnerová Zástupkyňa zodpovednej redaktorky: Anna Francistyová Redakcia: Juraj Bartoš, Jaroslav Čiep, Michal Ďuga, Oto Filip, Katarína Gažová, Vladimír Hudec, Anička Chalupová, Anna Lešťanová, Jasmina Pániková, Juraj Pucovský, Ľubica Sýkorová, Elena Šranková Technický redaktor: Miroslav Dobroňovský Jazyková redaktorka: Anna Horvátová Lektorka: Mária Domoniová Adresa redakcie: Bulvár oslobodenia 81/V, 21 000 Nový Sad, poštový priečinok 234 www.hl.rs E-mail: nvu@hl.rs nvuhlasludu@hl.rs inzercia@hl.rs Telefóny redakcie: 021/47 20 840 063/47 20 84 Telefax: 021/47 20 844 Dopisovateľstvo v Petrovci: 021/22 80 042 Dopisovateľstvo v Kovačici: 013/662 565 Dopisovateľstvo v Starej Pazove: 022/317 505 Tlačí:

ABC SRBIJA D I G I T A L

ABC SRBIJA W E B

TotoTlačiareň vydanie HLOvo Toto vydanie PRINT Ovo izdanje izdanje je oditovano je oditovano je auditované je auditované

Báčsky Petrovec

ABC SRBIJA P R I N T

Ovo vydanie izdanje Toto je auditované oditovano je

Účet NVU Hlas ľudu 160-924115-88 Banca Intesa YU ISSN 0018-2869 COBISS.SR-ID 16185090

• •

•



V uplynulých dňoch sa človek, konzumujúci správy z domova, nemohol nepozastaviť nad informáciou, že exponáty Múzea letectva v Belehrade čistili nie jeho zamestnanci, ale – občania.

kupina leteckých nadšencov začiatkom týždňa rozbehla „čistiacu“ akciu so zámerom poukázať na lajdáctvo, ako hovoria aktivisti, ktoré vládne v tej ustanovizni. Organizátori akcie hovoria a srbské médiá prinášajú, že zamestnanci v Múzeu letectva sú v neblahej materiálnej situácii už viac ako dvadsať rokov. Na ilustráciu, ale s niekoľkými odtieňmi sivej farby, uvádzajú fakt, že nemôžu nakúpiť ani len najzákladnejšie prostriedky, ktorými by očistili exponáty a ochránili pred rozpadom. Múzeum letectva s takmer šesťdesiatročnou tradíciou, ktorý patrí medzi desať najväčších leteckých múzeí vo svete a medzi najdôležitejšie muzeálne inštitúcie v Srbsku, nie je jedinou ustanovizňou kultúry, v ktorej absentujú materiálne podmienky pre údržbu, riadne fungovanie a i. Nemusíme ani pozerať do iných dvorov. Stačí odskočiť si do Petrovca a mrknúť očkom na napr. Slovenské vojvodinské divadlo, ktorého omietku lanského leta strhli, ale SVD si ešte stále nový kostým neobliekol. Vraj pokrajinský financiér si žiadal doplniť dokumentačný materiál, teda vďaka byrokracii sa uviazlo s prácami. A tak sa chrám profesionálneho (ale aj ochotníckeho) divadla v strede Petrovca „pýši“ ako farboslepá hrdopýška (nateraz) bez potenciálnych záchrancov s príznakom občianskej iniciatívy... To však nepredstavovalo žiadnu prekážku, aby v ňom prednedávnom hosťovalo švédske divadlo Theatron s predstavením Život z dvoch častí, ktoré sa bytostne týka aj nás vojvodinských Slovákov, 270-ročných prisťahovalcov z tzv. Hornej zeme, keďže hlavným motívom je pátranie po odpovedi na otázku, ako migrácie vplývajú na nás. Zdá sa, že aj obmena „migračnej“ otázky je na mieste: Kam migrujú naše základné morálne hodnoty a uvedomelá túžba ochrániť hmotné a nehmotné kultúrne dedičstvo pred zabudnutím a spráchnivením? Žeby konzumná, gýčovitá spoločnosť ako strašná dračica prehltla pradávne všeľudské kultúrne cítenie... Podobne ako Taussigov sklad v Petrovci, na ktorého komín sa každej jari vracali bociany? Zbúraním skladu aj s komínom tejto jari akoby sa zbúral aj symbol šťastia a plodnosti petrovského citu pre kultúru, prírodu a morálku, ako na to v televíznom memente upozornila novinárka a profesorka slovenčiny Annamária Boldocká-Grbićová... Vladimíra Dorčová-Valtnerová

Čítajte nás aj na www.hl.rs.  16 /4643/ 18. 4. 2015

Týždeň  Z MÔJHO UHLA



168 HODÍN

Penzie

Rúcanie bariér

Oto Filip

Michal Ďuga

onečne na obzore aj jedna dobrá správa? Menia sa podmienky nároku na poberanie dôchodku pre mužov v našej krajine? Ako je známe, penzijný vek je teraz v Srbsku pre mužov určený na 65 rokov života a práve jeho dovŕšením je podmienená aj plná penzia. V rámci tohto nároku sa uvádza aj podmienka odpracovaných 15 rokov. Predčasný dôchodok s redukovanou penziou je však možný aj od 60 rokov života. Pritom sú však platné penzijné zrážky. Totiž tomu, kto odchádza do dôchodku predčasne, penzia sa zmenšuje o 0,34 percenta pre každý mesiac a najviac o 20,4 percenta. Ak niekto má odpracovaných až 40 rokov, ale má iba 60 rokov života, bude penzia zmenšená o 20 percent, lebo odišiel do tzv. predčasného starobného dôchodku, bez toho, aby dovŕšil 65 rokov života. Vláda Srbska toho času prehodnocuje možnosť, aby sa tieto penzijné zrážky zrušili pre všetkých tých, ktorí odchádzajú do dôchodku predčasne. Aj to preto, lebo sa ukázalo, že také pravidlo, podľa ktorého sa teraz určuje penzia, je veruže nespravodlivé. Okrem toho zahlasuje sa ešte jedna zmena v dôchodkovej sústave, ktorá by mala riešiť problém, ktorý doteraz spôsoboval veľké ťažkosti najstarším občanom. Ide o predčasné penzie, čiže o dočasné riešenia, ktoré získa každý dôchodca predtým, ako sa mu udelí konečné vyhodnotenie výšky penzie, čo môže niekedy trvať aj niekoľko rokov. Sú dva varianty, ako to doriešiť: buď zrušiť predčasné penzie a hneď udeľovať trvalé riešenia, alebo ohraničiť, dokedy môže trvať predčasná penzia. Problém je teda v tom, že je výška predčasných penzií niekedy väčšia vo vzťahu na plnú penziu, takže sa potom požaduje od dôchodcov, aby rozdiel po konečnom vyhodnotení aj s úrokmi vrátili, a to je v tejto kategórii občanov jednoducho neuskutočniteľné. Veď aj to viac, čo im bolo udelené predtým, stačilo temer na holé prežitie!

www.hl.rs

olo to dosť dávno, keď sa náš život vyznačoval pomerne jednotvárnym sledom bežných dní. O obsahu a kvalite tých dnešných najčastejšie rozhoduje tvrdá každodenná realita. Krízam, drámam, bariéram či otrasom sa nevyhol ani vrtošivý apríl. Poznačila ho rozprava o projekte Belehrad na vode, čiže o Návrhu zákona o stanovení verejného záujmu a osobitných postupoch expropriácie a vydávania stavebných povolení kvôli realizácii projektu, tak isto o Vojvodine pod vodou (Nenad Čanak) a nedopovedanej otázke financovania Vojvodiny v Národnom zhromaždení Srbska, o termíne konania nadchádzajúcich pokrajinských a lokálnych volieb, alebo o tom, či sa, alebo kedy predák SRS Vojislav Šešelj ocitne zase v Haagu. Do stručného sumára najdôležitejších udalostí uplynulých dní patrí i optimistické presvedčenie premiéra Aleksandra Vučića vyslovené 7. apríla v Hospodárskej komore Srbska a následne zopakované v jednom z televíznych vysielaní 12. apríla, že tohto roku dosiahneme, síce skromný,



hospodársky rast a že sa počas uplynulého roku dosiahli vážne výsledky a posuny v hospodárskej sfére. Tak isto správy komisií vyšetrujúcich tragédiu helikoptéry, pri ktorej sedem ľudí prišlo o život, ktoré nastolili viac dilem, než poskytli jednoznačných odpovedí. Medziiným aj o reťazci velenia, zodpovednosti, spôsobu správania sa pri tragédiách a po nich, vrátane nepochopiteľnej potreby ťažiť zo zla a znásobovať ho novým zlom, zneužívať tragédiu a vyšetrovanie jej dôvodov na politické účely... Na scéne diplomatickej lavínu našich oprávnených reagovaní a protestov, ako aj vlnu rozhorčenia spôsobilo neakceptovateľné vyhlásenie albánskeho premiéra Ediho Ramu agentúre Reuters o tom, že sa „Albánsko a Kosovo raz spoja, v EÚ alebo mimo nej“. S oneskorením a neveľmi nadšene na tieto slová reagovala i EÚ. Súbežne s hospodárskymi témami a problémami pokračuje, zatiaľ síce spomaleným tempom, eurointegračné úsilie. Slová uznania za výsledky na tomto pláne, ako aj za ťažké reformné opatrenia, nevyhnutné na uzdravenie hospodárstva, prišli z viacerých strán,

medziiným aj zo stretnutí našich popredných činiteľov, od premiéra Vučića, cez ministra spravodlivosti Nikolu Selakovića a ministra vnútorných vecí Nebojšu Stefanovića, po ministerku bez kresla poverenú eurointregráciou Jadrankou Joksimovićovou, s predsedom Talianskej spoločnosti pre medzinárodné organizácie a bývalým ministrom zahraničných vecí Talianska Frankom Frattinim, ktorý 9. a 10. apríla pobudol v Belehrade. Odpoveď na otázku, či sa, alebo skôr kedy sa eurointegračný proces rýchlejšie pohne, pravdepodobne bude podmienená aj širšími medzinárodnými súvislosťami a vzťahmi EÚ – Rusko, vrátane účasti predstaviteľov Vojska Srbska na vojenskej prehliadke k 70. výročiu ukončenia 2. svetovej vojny 9. mája v Moskve. Uvedený deň je zároveň i Dňom Európy. Podľa vedúceho delegácie EÚ v Srbsku Michaela Davenporta tento dátum je veľmi dôležitý aj pre Srbsko ako kandidáta na členstvo v EÚ, ktorý zdieľa všetky jej hodnoty. Týždne a mesiace plynú a hoci sa vraví, že ráno robí deň, nie vždy to platí. V našom prípade by bolo najlepšie, keby ho viac a výraznejšie robili skutky. Tak naše, ako i tých, od ktorých závisí tempo rúcania mnohých bariér medzi dneškom a lepším a menej komplikovaným životom od súčasného.

JEDNA OSOBNOSŤ, JEDNA OTÁZKA

RASIM LJAJIĆ, PODPREDSEDA VLÁDY A MINISTER OBCHODU, TURIZMU A TELEKOMUNIKÁCIÍ

Spätosť a priority Oto Filip – Ako by ste zhodnotili turistickú spoluprácu s Čiernou Horou? – Známa je jej kontinuita, ako i skutočnosť, že sme vlani v Belehrade podpísali Dohodu o vzájomnej turistickej spolupráci. Čierna Hora je pre nás jedným z najvýznamnejších zahraničnoobchodných partnerov a exportných trhov, turizmus zase jedným z odvetví, kde je naša spolupráca rok čo rok lepšia a úspešnejšia. Rozvoj a úspech čiernohorského

Informačno-politický týždenník

turizmu znamená zároveň možnosť zveľadiť ekonomiku Srbska. Desaťpercentný rast počtu našich turistov v Čiernej Hore totiž znamená aj zvýšenie odbytu našich tovarov na čiernohorský trh dokonca o pätnásť percent. Netreba taktiež zabúdať na skutočnosť, že je počas turistickej sezóny v susednom štáte pracovne angažovaných najmenej pätnásťtisíc našich občanov. Už sme dohodli aj niektoré spoločné aktivity s Čiernou Horou, predovšetkým

nastupovanie so spoločnou turistickou ponukou na vzdialených, tretích trhoch. Musím tiež podotknúť, že aj počet turistov z Čiernej Hory prichádzajúcich k nám v posledných rokoch stále stúpa. Vlani ich bolo viac ako šesťdesiattisíc. Nazdávame sa, že ich tohto roku bude i viac, najmä pre viaceré aktivity a plány, ktoré spolu s Čiernou Horou realizujeme. • TÝŽDEŇ •

ZO ZASADNUTIA POKRAJINSKÉHO ZHROMAŽDENIA

Prijímacie skúšky aj v menšinových jazykoch Jasmina Pániková

poradí 40. zasadnutie Zhromaždenia AP Vojvodiny zostane zaznamenané ako zasadnutie, na ktorom najviac rozruchu vyvolali body týkajúce sa národnostných menšín. Toho 8. apríla pokrajinskí poslanci boli rozdelení do viacerých skupín. Dovoliť, respektíve zaviazať vysokoškolské ustanovizne, samozrejme, nie aj tie súkromné, aby príslušníkom národnostných spoločenstiev umožnili skladať prijímacie skúšky v ich materinskom jazyku? Ako sa to odzrkadlí na ich znalosti srbčiny? Po ukončení štúdia zostanú vo svojej krajine alebo ich to podnieti, aby sa vysťahovali do krajiny svojich predkov? Tieto a podobné otázky nastoľovali predstavitelia opozície, ktorí boli počas hlasovania o tomto bode zdržaní. Okrem uvedeného bodu rokovalo sa aj o návrhu Zhromaždenia o pridelení rozpočtových prostriedkov orgánom a organizáciám, v ktorých sú v úradnom používaní aj jazyky národnostných spoločenstiev, ako aj o pridelení prostriedkov organizáciám národnostných spoločenstiev.

– Možnosť skladať prijímaciu skúšku v materinskom jazyku nemôže byť dôvodom na vysťahovanie, – povedal tajomník Nyilas.

Všetky tieto body poslanci schválili väčšinou hlasov. Prečo otázku skladania prijímacích skúšok zaradili do rokovacieho programu? Pokrajinský tajomník pre vzdelávanie, správu a národnostné menšiny Mihály Nyilas pre náš týždenník povedal, že je to z dôvodu, lebo vysokoškolské ustanovizne kandidátom – príslušníkom národnostných menšín vo väčšine prípadov neumožňovali skladať prijímacie skúšky v materinskom jazyku. Vysokoškolské ustanovizne mali ten záväzok, ale

existovala aj výnimka, ktorú, ako tajomník Nyilas povedal, veľmi často a takmer všetci využívali. Ide o to, že rozhodnutím spred dvoch rokov bolo umožnené, aby sa v prípade nedostatku dostatočného počtu kádrov vo vysokoškolskej ustanovizni, ktoré by zabezpečili, aby budúci študenti prijímacie skúšky skladali vo svojom materinskom jazyku, vysokoškolské ustanovizne mohli od pokrajiny do 1. apríla žiadať, aby boli oslobodené od toho záväzku. V najnovšom návrhu rozhodnutia

sa uvádza záväzok zabezpečiť testy v jazykoch národnostných spoločenstiev, s odbornou pomocou pokrajiny. Predstavitelia opozície sa nezhodovali s týmto návrhom, lebo, ako povedali, možnosť skladať prijímacie testy v materinskom jazyku budúcich študentov iba podnieti vysťahovať sa z krajiny a nevzdelávať sa v srbskom jazyku. Podľa nich bude problematické aj samotné prekladanie testov, lebo, ako povedali, pokrajinskí prekladatelia nie sú kompetentní, aby prekladali testy z chémie, medicíny a pod. Z druhej strany sme mohli počuť, že táto možnosť iba podnieti študentov vzdelávať sa doma, ktorí sa aj tak vo väčšine prípadov budú vzdelávať v srbskom jazyku. Okrem bodov týkajúcich sa národnostných spoločenstiev pokrajinskí poslanci schválili aj návrh rozhodnutia o Stratégii výskumu a inovácií pre inteligentnú špecializáciu AP Vojvodiny na obdobie rokov 2015 – 2020. Ako povedal Miroslav Vasin, pokrajinský tajomník pre hospodárstvo, zamestnávanie a rodovú rovnosť, táto stratégia by mala byť základom dôležitých aktivít, ktorými by sa tradičné hospodárstvo malo transformovať na inovačné hospodárstvo. Vojvodina je zatiaľ jediným regiónom mimo Európskej únie, ktorý bude mať takýto dokument.

KONŠTITUOVALI PRACOVNÚ SKUPINU NA VYPRACOVANIE AKČNÉHO PLÁNU

Koordinácia rád ako kľúčový partner J. Pániková

rvé pracovné stretnutie pracovnej skupiny na vypracovanie Akčného plánu pre práva národnostných menšín bolo 7. apríla v Paláci Srbska v Belehrade. Na tomto zasadnutí zároveň zvolili aj predsedníčku Koordinácie národnostných rád, ktorou sa stala predsedníčka Národnostnej rady slovenskej národnostnej menšiny a podpredsedníčka pokrajinského Zhromaždenia Anna Tomanová-Makanová. Za podpredsedu zvolili Esada Džudža. Na zasadnutí boli prítomní predstavitelia • TÝŽDEŇ •

všetkých národnostných rád. Ako je uvedené na webovej stránke Kancelárie pre ľudské a menšinové práva, ide o osobitný akčný plán pre implementáciu súčasného normatívneho rámca na ochranu národnostných menšín. Akčným plánom budú definované opatrenia z rozličných oblastí spoločenského života, významných pre národnostné menšiny. Ako ďalej uvádzajú, schválením tohto plánu sa výrazne pozdvihne implementácia terajšieho zákonodarstva, a tým sa zlepší aj postavenie všetkých menšín v našej krajine. Riaditeľka Kancelárie pre ľudské

a menšinové práva Suzana Paunovićová povedala, že kancelária bude nápomocnou rukou pri vypracovaní dokumentu. Pripomenula, že Koordinácia národnostných rád bola kľúčovým partnerom pri výmene informácií s národnostnými radami, ako aj to, že koordinácia je zaručením, že proces vypracovania dokumentu bude transparentný a že do jeho vypracovania budú Novozvolená predsedníčka Koordinácie zapojené národnostné národnostných rád Anna Tomanovárady. Makanová 16 /4643/ 18. 4. 2015

Týždeň SLOVO DALO SLOVO: RICHARD MAŠA, PRVÝ TAJOMNÍK DELEGÁCIE EURÓPSKEJ ÚNIE V SRBSKU

Za projektom treba pevne stáť Oto Filip

eď sa skrížia dve náhody, tak výsledným bodom môžu byť aj nové poznatky či osoh zo skúseností iných. Prvou náhodou bol pôvodne neplánovaný odchod na nedávnu konferenciu Životné prostredie: skúška a príležitosť pre rozvoj Srbska, prebiehajúcu v Paláci Srbska

v Novom Belehrade, druhou zase tamojšie stretnutie s ekonomickou diplomatkou na Veľvyslanectve Slovenskej republiky v Belehrade Mgr. Helenou Mravíkovou, ďakujúc ktorému prišlo k zoznámeniu sa s jedným z popredných členov Delegácie EÚ v Srbsku Richardom Mašom. Je prvým tajomníkom delegácie EÚ v Srbsku a vedúcim oddelenia, ktoré má na starosti niekoľko sektorov, okrem iného aj životné prostredie (v ňom odpadové hospodárstvo a vodné hospodárstvo), ale ešte aj cezhraničnú spoluprácu, poľnohospodárstvo, miestny samosprávny rozvoj... Uvádza, že sa do Belehradu presťahoval 1. septembra vlani, zo Záhrebu, kde pôsobil posledných päť rokov.

– Na konferencii ste hovorili aj o význame európskych projektov... – Tak, ako som mal možnosť už povedať počas príhovoru jej účastníkom, najdôležitejší poznatok, ktorý som získal počas vlastnej praxe, je asi ten, že naozaj jediné projekty, ktoré môžu uspieť, sú projekty, ktoré sú dobre pripravené. Také, ktoré mali svoj čas na to, aby boli precízne prichystané, a následne potom mali ďaleko vyššiu šancu na úspešnú implementáciu. V tomto smere sú environmentálne

www.hl.rs

oblasti veľmi nákladné záležitosti. Na jednej strane stoja daňových poplatníkov značné prostriedky, ale na druhej strane majú ale i vplyv na platby, ktoré musia platiť domácnosti: či za čistenie odpadových vôd, či za odpadové hospodárstvo. – Je to dosť ťažké zdolať... – Práve preto sa my z Európskej únie snažíme podporovať projekty pomocou európskych fondov, či sa bavíme v prípade Srbska o predvstupovej pomoci alebo o pomoci členských štátov. Práve v tom vidíme veľkú silu Európskej únie: že dokážeme pomôcť nenávratnými prostriedkami, zaplatiť tie finančné, fixné náklady na výstavbu potrebných zariadení. Následne to potom môže mať vplyv na nižšiu tarifu pre domácnosti, ktoré potom platia za tieto služby menej.

ktorý sa k tomu správa, ako keby to bolo niečo jeho vlastné. To sú práve tie projekty, kde máme najlepšie skúsenosti, ktoré sú úspešné. Na druhej strane sú veci, ktoré možno nefungovali tak, ako by si to človek predstavoval, hlavne kvôli tomu, že nie sú to jednoduché oblasti. Urobiť kvalitný systém vodného hospodárstva, ktorý je férový, kde ľudia platia naozaj toľko, koľko majú, kde ľudia dostávajú adekvátny servis za to, za čo platia, vyžaduje proste nejaký-ten čas. – Nielen čas, ale aj hodne peňazí... – Srbsko je momentálne na začiatku prístupového procesu, veľa sa rozpráva o negociáciách Kapitoly 27. Určite sa budeme v najbližších mesiacoch veľa rozprávať na tému, koľko finančných zdrojov Srbsko potrebuje

staví. O tom – či už sa bavíme o tom, že tieto prostriedky môže financovať vláda, alebo ich môže financovať Európska únia – môžem povedať, že to pre mňa ani nie je také podstatné. Pokiaľ sú dobre pripravené projekty, ktoré sa naozaj dajú realizovať, pokiaľ za nimi stoja ľudia, ktorí vedia, o čom hovoria, sú väčšinou úspešné a veľmi dobre fungujú. – Ako odhadujete možnosť otvorenia prístupovej Kapitoly 27? – To sa momentálne teraz nedá povedať. Ako povedala štátna tajomníčka Ministerstva poľnohospodárstva a ochrany životného prostredia Stana Božovićová, Srbsko začalo skríningový prístup a postup. Znamená to, že sa momentálne teraz Európska únia zaoberá prípravou svojho názoru na to, ako Srbsko prezentovalo svoju pri-

Z tlačovky v pauze konferencie o životnom prostredí – Čo by ste z aspektu skúsenejšieho odporúčali alebo kvitovali ohľadom nášho eurointegračného úsilia? – Aj u vás som videl veľa projektov, ktoré mali dosť podobné problémy, ako tie v členských štátoch Európskej únie, či už v predvstupovej alebo v povstupovej fáze. Vždy je to o tom, že projekt je úspešný, keď má, ako sa hovorí, nejakého gazdu. To znamená, že je niekto, kto stojí pevne za ním,

Informačno-politický týždenník

na to, aby vlastne dostalo komplet, celú oblasť vodného hospodárstva či odpadového hospodárstva do plného súladu s Európskou úniou, a to sa bavíme rádovo o miliardách eur. Ale stále na konci dňa sa bavíme o projekte, o dobrom projekte, o infraštruktúrnom projekte, o dobrých výkresoch, ktoré v konečnom dôsledku musia pripraviť samosprávy, ktoré musia pripraviť tí, ktorí budú používať infraštruktúru, ktorá sa po-

pravenosť pre jednotlivé časti Kapitoly 27, ktorá má celý rad zložiek: vodné hospodárstvo, odpadové hospodárstvo, ovzdušie... Mnohé bude záležať na tom, aké vlastne pripomienky pošlú kolegovia z Generálneho riaditeľstva pre životné prostredie a z Generálneho riaditeľstva pre zmenu klímy a následne ako Srbsko na tieto otázky odpovie. Potom budeme vidieť, či sa podarí otvoriť prístupový proces ku Kapitole 27. • TÝŽDEŇ •

K SVETOVÉMU DŇU RÓMOV

Pasivita nemôže byť východiskom O. Filip

 LETMO

Konkurencia

eden zo základných trhových pojmov, akým je konkurencia, mala by vo sfére obchodovania hlavne znamenať možnosť voľby kúpy tovaru na základe širokej ponuky, ale i kvality, objemu, ceny, prípadne iných výhod. Kedysi, v štátom riadených ekonomikách, peňazí navonok bolo dosť, no za ne sa ťažko dalo kúpiť práve to, čo sme si priali. Súčasnosť ponúka radikálne odlišný obraz: peňazí je, aspoň u nás, čoraz menej, tovarov stále viac. A v konkurenčnom boji sa prostriedky nevyberajú. Dôležitý je zisk, ktorému je všetko podriadené. Na rozdiel od vyvinutých ekonomík, kde sa presne vie, čo môže niesť aký profit, u nás sa do obchodovania najčastejšie púšťajú podnikatelia či tiežpodnikatelia, suverénne vyhlasujúci, že už na štarte rátajú s aspoň 40-percentným zárobkom na cene. Nečudo potom, že kupujúci musí pre zistenie cien buď dobre prezrieť internetové stránky tam, kde tieto sú, ale• TÝŽDEŇ •

ne biednych životných podmienok, z chatrčí, zatrpknutosti, beznádeje... V porovnaní s inými krajinami Srbsko je podľa spoločenského a politického uznania tejto minority na tom lepšie než mnohé iné štáty starého kontinentu. Svedectvom toho sú silnejšie inštitucionálne kapacity a vznik mechanizmov na sledovanie pokroku v oblasti inklúzie Rómov, koordinácia medzi štátnymi inštitúciami a civilným úsekom pri sledovaní

Oto Filip bo navštíviť aspoň päť obchodov, aby zistil, ktorá cena je reálna a vyhovuje mu. Len dve ukážky: cena rovnakého modelu jedného z DLSR fotoaparátov sa v novosadských špecializovaných obchodoch pohybovala od 47 000 až do takmer 70 000 dinárov. Pripomenulo to situáciu spred pár rokov, keď ďalší model foťáku vo vtedajšej predajni Tehnomarketu neďaleko novosadskej autobusovej a železničnej stanice bol až nápadne odporúčaný s neuveriteľnou akciou: pôvodne stál 27 000 a začali ho predávať za 12 500 dinárov. Háčik bol ale v tom, že sa v iných predajniach dal kúpiť dokonca za 11 300 dinárov. Náhodne započutý rozhovor dvoch predajcov v časti, kde boli fotopotreby, prezradil logiku, akou sa riadili: – Je to pri stanici, cestujúcich dosť, dakto sa už chytí... Konkurencia je vcelku dobrá vec, ale len vtedy, keď prebieha podľa slušných pravidiel hry. Tie iné hry by sa skôr dali nazvať podvodom ako kúpou. A preto je najlepšie vždy sa dobre poobzerať a poinformovať predtým, než sa človek vyberie do obchodu troviť to, čo má.

opatrení stanovených Stratégiou na zveľadenie postavenia Rómov, taktiež vypracovanie novej stratégie, ktorá bude na obdobie do roku 2025. O strategických oblastiach, ako sú vzdelávanie, zamestnávanie, hospodárske posilnenie, bývanie, ochrana zdravia a vôbec celkové postavenie tejto menšiny, hovorilo sa 7. apríla v Zhromaždení APV na podujatí usporiadanom Kanceláriou pre inklúziu Rómov. Pri tej príležitosti predseda

INÝ NÁHĽAD

Všetko to, ale i určité vyhliadky do budúcnosti, sme si spolu s nimi pripomenuli na ich pamätný deň – 8. apríl – vyhlásený na počesť prvého celosvetového stretnutia Rómov neďaleko Londýna v roku 1971. Hoci národ bez domova alebo skôr s mnohými domovmi príslušníci najohrozenejšej komunity dodnes potrebujú, aby sme všetci aktívne a neustále hľadali možnosti dostať ich z až neuveriteľ-

Z podujatia prebiehajúceho 7. apríla v Zhromaždení APV v Novom Sade

Ďuro Varga

ch život pripomína zlý sen. Najčastejšie trvá oveľa kratšie než v prípade iných populácií, prebiehajúc v otrasných životných, bytových a komunálnych podmienkach. Rómovia sú spravidla neveľmi vzdelaní, len každý piaty je funkčne gramotný, až 90 percent je bez stálej práce a niekoľkokrát chudobnejší od iného bežného občana. Nie teda div, že sú odkázaní na pomoc spoločnosti alebo dobrodincov, alebo zber sekundárnych surovín, či iné podradné práce a zamestnania. Niektorí dokonca východisko objavili v existencii na hrane zákona.

pokrajinskej vlády Dr. Bojan Pajtić podotkol viaceré opatrenia so zámerom, aby postavenie tejto menšiny bolo lepšie: od vzniku Vysokej školy odborových štúdií na vzdelávanie vychovávateľov v rómskej reči, jedinej vo svete, cez skutočnosť, že je 350 rómskych študentov na Univerzite v Novom Sade, po rôzne projekty a programy umožňujúce širšiu zamestnanosť a zlepšenie ekonomických pozícií stoviek Rómov. Na nutnosť urýchliť, zlepšiť a zefektívniť proces integrácie Rómov do spoločnosti vôbec, vrátane štátnych a iných inštitúcií, poukázal riaditeľ Kancelárie pre inklúziu Rómov Duško Jovanović. Základnou smernicou v tom je Strategický plán na roky 2014 – 2017, ktorého mottom je odkaz Martina Luthera Kinga: Vždy je ten pravý čas urobiť to, čo je správnou vecou. A toho je veľa: od šiestich vytýčených strategických cieľov cez konkrétne kroky, ako je napríklad zlepšenie postavenia koordinátorov pre rómske otázky pri lokálnych samosprávach, po hľadanie mnohého, čo nás spája. Lebo aj od toho závisí zdravie našej demokracie.

16 /4643/ 18. 4. 2015

Slovensko Slovensko naďalej neuzná Kosovo

SLOVÁCI V SRBSKU SÚ MOSTOM PRIATEĽSTVA, ODZNELO POČAS DVOJDŇOVEJ NÁVŠTEVY PREMIÉRA VUČIĆA V BRATISLAVE

Rastislav Boldocký

osilnenie vzájomnej spolupráce dvoch krajín, podpore integrácie Srbska do EÚ, aj odmietanie uznať Kosovo sú témy, ktoré dominovali počas dvojdňovej návštevy srbského premiéra Aleksandra Vučića v Bratislave. „Pozorne sledujeme vývoj vzťahov medzi Belehradom a Prištinou. Ale Slovensko nemá dnes dôvody na zmenu svojej pozície pokiaľ ide o Kosovo. Nie sme pripravení a neuznávame samostatnosť Kosova. Na druhej strane, ak tu vznikajú problémy každodenného života ľudí, Slovensko nechce byť krajinou, ktorá by ubližovala. Ale veľmi jasne by som oddelil praktický každodenný život ľudí od medzinárodného práva,“ uviedol premiér Robert Fico po stretnutí so svojím srbským partnerom. Zároveň ponúkol Srbsku slovenské skúsenosti z predintegračného obdobia. „Je našou povinnosťou podporovať každého, kto má úprimný záujem pričleniť sa k Európskej únii,“ citovala ho agentúra TASR. Premiér Vučić ocenil slovenský postoj k eurointegračným snahám

Srbska a zároveň sa poďakoval príležitosť nadviazať spoluprácu. Slovensku aj za podporu, ktorej sa Srbský premiér pri tejto príležitosti Srbsku dostáva v súvislosti s jeho vyzdvihol celkový úspech slovenúzemnou celistvosťou. Fico zasa ocenil prístup Srbska k slovenským rodákom. V tomto smere Vučić zdôraznil, že Slováci v Srbsku sú „mostom priateľstva medzi našimi krajinami“. Dvaja predsedovia vlád rokovali aj o ekonomickej spolupráci, pričom za cieľ označili zvýšenie ročného objemu vzájomného obchodu zo súčasných 400 na 600 miliónov eur. Takisto rokovali aj o tom, že Srbsko by malo využiť všetky možnosti, ktoré slovenské Z tlačovej konferencie dvoch premiérov podnikateľské prostredie ponúka. Konkrétne premiéri ho- skej ekonomiky. „Rast na úrovni 3 vorili aj o pôsobení slovenských až 4 % a schodok verejných financií, firiem ako Tatravagónka Poprad a ktorý nepresahuje 3 %, inflácia 1 %. Boli by sme šťastní, keby sme všetci ŽOS Trnava v Srbsku. Premiér Vučić rokoval aj s pre- boli na takej úrovni ako Slovensko,“ zidentom Andrejom Kiskom a povedal. Srbský minister financií Dušan ďalšími slovenskými vysokými predstaviteľmi. Zúčastnil sa aj na Vujović priblížil na fóre program Slovensko-srbskom ekonomickom hospodárskych reforiem, s ktorými fóre, na ktorom niekoľko desiatok Srbsko začalo v júli 2014 a realizuje podnikateľov z oboch krajín mali ich pomocou Medzinárodného

menového fondu a Svetovej banky. „Zmyslom je, aby sme raz a navždy dokončili reformy, ktoré sme začali už v 90. rokoch. Chceme ukončiť program fiškálnej konsolidácie, program štatútu podnikov tak štátnych, ako aj verejných, a dokončiť chceme aj reformu verejného sektora,“ povedal Vujović. „Slovensko očakáva, že s prebiehajúcim procesom pričleňovania Srbska do Európskej únie bude aj na Slovensku viditeľnejšie srbské podnikanie,“ povedal na Slovensko-srbskom ekonomickom fóre v Bratislave minister financií SR Peter Kažimír. „Potrebujeme viac spolupráce v ekonomike, ktorá má reálny dopad na životnú úroveň našich ľudí.“ Pripomenul, že Slovensko patrí medzi 30 najvýznamnejších krajín z hľadiska objemu priamych zahraničných investícií v Srbsku. V posledných rokoch dosiahol prílev slovenských investícií do Srbska úroveň 30 miliónov eur.

V APRÍLI MAL PREMIÉRU CELOVEČERNÝ DOKUMENT, KTORÝ PONÚKA JEDINEČNÝ POHĽAD DO SVETA AUTIZMU

Tak ďaleko, tak blízko

R. Boldocký

mimoriadne pozitívnymi recenziami sa stretol najnovší celovečerný dokument režiséra Jara Vojteka Tak ďaleko, tak blízko, ktorý mal slovenskú premiéru začiatkom apríla. Ide o nevšedný film z prostredia rodín s autistickými deťmi. Hlavnými protagonistami sú Silvia, Jakub, Milan a Andrej, ktorí zastupujú štyri rozdielne podoby autizmu – od vysoko funkčného, keď je osoba schopná živo komunikovať, či dokonca pracovať, až po ťažšie formy, ktoré si vyžadujú dvadsaťštyrihodinovú opateru a nekonečnú trpezlivosť. „Riaditeľka centra Andreas pani Kateřina Nakládalová, ktorá má

www.hl.rs

sama autistického syna, prišla s návrhom, či by som pre nich nespravil 20-minútový edukačný film. Téma ma hneď zaujala, tak som si povedal, prečo nie,“ vysvetlil režisér v rozhovore pre denník Pravda, ako sa dostal k natáčaniu. Zároveň dodal, že nakoniec na projekte pracoval sedem rokov a vznikol z toho celovečerný film. Ten nie je postavený na výpovediach a dialógoch, ale na konkrétnych bezprostredných situáciách, v ktorých sa zamýšľa nad otázkami rodičovskej a partnerskej lásky ľudí trpiacich autizmom. „Sú to takí moji osobní hrdinovia,“ hovorí Vojtek o rodičoch autistických detí. „Niektorí to vedeli stráviť a ich rodina sa ešte zomkla, inde sa

Informačno-politický týždenník

možno aj rozpadla. Najťažšie, ale zároveň veľmi dôležité je asi priznať si, že to už inak nebude a jediné, čo môžete pre svoje dieťa urobiť, je uľahčiť mu život správnym prístupom a veľkou trpezlivosťou. Do hlavy sa autistom nedostaneme, môžeme ich len pozorovať zvonka. A tak som vlastne koncipoval aj svoj film.“ Súdiac podľa prvých recenzií, tvorcom sa zámery vydarili. Denník Pravda napríklad dal vo svojom hodnotení dielu štyri z päť možných hviezdičiek a okrem iného v ňom uviedol: „Film je v každom ohľade verný praktickému pohľadu. Akákoľvek poučkovitosť ostáva

pri úvodnom encyklopedickom výklade pojmu autizmus. Citlivou voľbou situácií, ale aj podtém, ktorých sa film dotýka, však dokáže povedať azda aj viac, ako odborné publikácie.“ Rodák zo Žiliny Jaro Vojtek (1968) vyštudoval réžiu. Za svoje dokumentárne filmy My zdes, Hranica či Cigáni idú do volieb získal viaceré ocenenia na medzinárodných filmových festivaloch. Vlani predstavil svoj hraný debut, poviedkový film Deti o strastiach aj radostiach vzťahov medzi rodičmi a ich potomkami. • SLOVENSKO •

Naša téma 

Humor alebo: vieme sa zasmiať? Jaroslav Čiep

rvoaprílové žarty nás zrejme každoročne upovedomia o tom, koľko nás každodenné starosti ovplyvňujú a či pri dennom naháňaní zabezpečiť existenciu sebe a svojej rodine vôbec máme času a náladu na niečo „ľahšie“. A vôbec či sa vieme uvoľniť v kruhu najbližších, kamarátov a susedov, keď nechýba ani vtipkovanie,

úprimné úsmevy, a ten nezameniteľný hrejivý pocit pri srdci, ktorý dokáže priniesť len dobrá nálada. Mnohí nepostrehli, ale existuje aj Svetový deň smiechu. Stanovili si ho na 5. mája. Tento medzinárodný deň úprimného smiechu si vymysleli, aby celú svetovú verejnosť upovedomili, že smiech a humor je tou najlepšou terapiou a univerzálnym liekom na rôzne druhy chorôb a mindrákov. Exis-

tuje aj Medzinárodný deň vtipov a oslavuje sa 1. júla. Medzinárodný deň vtipov a vtipkovania je tiež oslavou smiechu a radosti. Ľudia by tento deň mali venovať zábavným aktivitám, zábavným príbehom, obrázkom alebo vtipom. Odborníci hovoria, že nie je nič zdravšie ako dobrý smiech. Rozdávať humor na plné priehrštia však treba nielen počas tohto dňa, ale po celý rok.

Na nasledujúcich stranách sa pokúsime zohľadniť túto tému, ktorá podľa postrehov našich čitateľov tiež chybuje v našich novinách. Humor sa pokúsime zohľadniť aj odborne, ale aj zmapovať, ako je to v publicistike, v divadle, ale aj v každodennom živote. Preto sa smejme nielen počas Svetového dňa smiechu, veď smiech skutočne pomáha a robí náš život krajším. :)

Z DEJÍN NAŠEJ HUMORISTICKEJ PUBLICISTIKY

Uplynulo 95 rokov J. Čiep

lovenská vojvodinská publicistika má za sebou už viac ako 150-ročné dejiny. Za pol druha storočia sme už nazbierali úctyhodný počet časopisov rôznych odborov a profilov. Jedine z oblasti, ktorá je stále s nami a vedľa, sa nemôžeme veľmi chváliť. Prvý humoristicko-satirický časopis vojvodinských Slovákov, ktorý začal vychádzať v Petrovci v lete roku 1920, bola Frčka. Redaktormi nášho prvého „smiešneho” čísla tohto časopisu boli tlačiar Peter Pribiš a obchodník Pavel Kukučka, ktorý neskoršie časopis redigoval sám do septembra 1923. Vychádzanie časopisu nebolo pravidelné, i keď sa plánovalo s dvojmesačnou periodicitou, čo rezultovalo, že v jednom ročníku vyšlo jedno číslo (1921), v inom dve (1920), tri (1923) alebo až päť (1922), keď vychádza najpravidelnejšie. Všetko záviselo aj

• NAŠA TÉMA •

od inšpirácie, lebo išlo o šteklivé postrehy, ktoré nešanovali nikoho a nijakú udalosť, ktorá sa udiala na týchto priestoroch. Vychádzanie Frčky najviac predsa záviselo z predplácania tohto časopisu, a to nebolo početné, i keď si všetci radi prerozprávali to, čo čítali vo Frčke. Vo frčkárskej ponuke boli rôzne

vtipy, humoresky, veršovačky, kortešovacie básničky, ilustrácie a kreslený humor. Všetko to bol náš pôvodný humor, ktorý v čase vychádzania časopisu je živý a ktorý

sa výlučne dotýkal prostredia, v ktorom vznikol. Druhý pokus vydávať časopis tohto druhu zaznamenávame v januári roku 1926. Michal Labáth v Petrovci sa odhodlal vydávať humoristický časopis pod menom Hévis, podobne štruktúrovaný ako Frčka a na ôsmich stranách. Zostalo to len na pokuse, lebo tento časopis už po druhom čísle v apríli zanikol. A tu sa v podstate končia dejiny našich humoristických časopisov. Obidva časopisy, ako to zdôraznil Dr. Samuel Čelovský, boli na slušnej technickej a výtvarnej úrovni vďaka akademickej maliarke Zuzke Med-

veďovej a kníhtlačiarni v Petrovci, kde boli tlačené. Štipky nášho pôvodného humoru v časopisoch a v novinách, ktoré vychádzali od roku 1902 až podnes, sa kde-tu aj zjavujú, hoci väčšinu humoristických kútikov vypĺňa humor, ktorý sa preberal a preberá z iných časopisov. Lebo nedajbože, aby sme niekoho urazili, keď naň usmerníme túto uštipačnú humoristickú strelu. Takýto derivovaný humor predsa už nie je až tak efektný. Humor na našich krážoch našťastie nevymizol a ľudia sa aj dnes pri ňom radi pobavia. Pôvodné humoristické príspevky sa časom presťahovali na rozhlasové médium, kde sa napr. v určitých časových úsekoch v Petrovci vysielali Hévisove frčky, Petrovskovci alebo Z kmotrovského hrnca. Aj v Televízii Petrovec sa občas objavili humoristicky ladené príspevky, najdlhšie tie z pera spisovateľa Pavla Grňu. Príspevky v elektronickej podobe v éteri odznejú a rýchlo sa zabúdajú. Po nich zostáva len malá stopa, alebo žiadna.

16 /4643/ 18. 4. 2015

Naša téma S PSYCHOLOGIČKOU TATIANOU KOROŠOVOU O VPLYVE SMIECHU NA KVALITU ŽIVOTA

Humor ako terapia Vladimíra Dorčová-Valtnerová

Pri smiechu sa oslobodzuje hormón šťastia. Po každom záchvate umor a smiech majú tera- smiechu, či už oslobodzujúcom peutický účinok. Potvrdzujú alebo satirickom, prichádza k vyto odborné výskumy, ale plaveniu hormónu šťastia, pričom aj naša každodenná skúsenosť. sa vytvára hormonálVeď si len vybavte v mysli svoje na rovnováha v tele najbližšie okolie, v ktorom ur- človeka, čo spôsobuje čite nájdete známeho človeka, lepšie človekovo funktorý sa vždy usmieva, nikdy govanie. Aj smiech, nevysmieva. Ten spravidla ľah- podobne ako optišie a účinnejšie bojuje proti ne- mizmus, nádej, viera, gatívnemu ponímaniu života, vďačnosť, odvaha a dokonca je aj zdravší. Všimnete podobné, funguje si aj človeka s protikladným, ne- ako „nárazník” proti gatívnym životným postojom, pocitom nešťastia a bez štipky zmyslu pre humor, duševným poruchám z ktorého sála sivá, chorobná, a môže byť kľúčom k negatívna energia, čo môžeme vytváraniu psychickej pokladať za ukazovateľa nekva- odolnosti. litného spôsobu života. Prečo je – Smiech a humor tomu tak? Čo predstavuje smiech medzi tzv. nevedomé pre človekovo psychické a fyzické obranné mechanizzdravie? my zaradil Sigmund – Treba si uvedomiť, že smiech Freud, vysvetľujúc, že je fyziologický jav, pri ktorom človek sa nevedome prichádza k relaxovaniu svalov. humorom bráni, keď Ide o sporný, všeobecne ľudský nemôže využiť iné objav, pretože z jednej strany máme ranné mechanizmy. humor oslobádzajúci alebo oslo- Niektoré problémy človek nie je bodzujúci, pri ktorom sa oslo- schopný vyriešiť, pričom využíva bodzuje napätie v samotnom smiech a humor, aby sa obránil od človeku, – hovorí psychologička traumy alebo stresu spôsobom, Tatiana Korošová, približujúc tak ktorý de facto neubližuje nikopojem smiechu mu, na rozdiel a humoru. – Ale od využívania V učebniciach existuje aj humor napr. projekcie, v podobe satiry, psychológie sa uvádza, ktorá predstaktorý pohŕda že by sa dospelý človek vuje obranný s ľuďmi, a do v priebehu dňa mal mechanizmus, tretice poznáme aspoň 15-krát zasmiať pri ktorom sa humor ako inte- a deti až 40-krát. vina „zvaľuje“ lektuálnu strana iného, čím vu. Práve tento sa niekomu aj tretí je jeden z najdôležitejších, ubližuje, – pokračuje Korošová pretože pomáha nadľahčovať vo vysvetľovaní významu smieproblémy každodenného života. chu pre zdravý vnútorný život Pri jeho „konzumácii“ je potreb- človeka. – Freud humor zaradil ná určitá miera dôvtipu alebo na pomedzie zdravých a menej intelektuálnej práce, aby sme zdravých mechanizmov, pretože sa vedeli nad relatívne ťažkými niekedy humor v sebe obsahuje aj otázkami zamyslieť na vtipný dávku agresivity. V takej situácii, spôsob a tým problémy, ktoré keď človek do okolia neustále nás pritláčajú každý deň a ktoré „vysiela“ informáciu, že je vtipný, nemôžeme doriešiť, môžeme alebo že sa vie vysmievať z iných, aspoň nadľahčiť. získava nadmoc alebo nadvláObranný mechanizmus podľa du nad druhými ľuďmi, ktorí to Freuda pravdepodobne nevedia vrátiť,

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

možno jeho zmysel pre humor považovať za agresívny. Life coaching alebo poradňa pozitívneho životného štýlu – Sú ľudia, ktorí vedia byť vtipní,

iní sú menej vtipní. Niektorí ľudia vedia pochopiť humor a vedia sa zasmiať, a sú ľudia, ktorí sa nevedia zasmiať, pochopiť humor, – konštatuje psychologička Tatiana Korošová. – Existujú ľudia s pozitívnym životným štýlom a sú ľudia s negatívnou interpretáciou života, ktorí zvyčajne majú väčší problém pochopiť humor, a smiech im vytvára ešte väčšie napätie. V zahraničí, ale aj u nás sú čoraz populárnejšie poradne pre zmenu životného štýlu, tzv. koučingy alebo tréningy, využívajúce modernú metódu riešenia problémov, ktorá neponúka konkrétne rady, ale pomôže nájsť v sebe silu, schopnosť, odvahu, motiváciu. Môže tento druh tréningu pomôcť osobe s negatívnym videním života? – Človek, ktorí vyhľadá pomoc od takého trénera, cíti potrebu po vlastnej zmene, a tým môže tréner byť nápomocný, – zmieňuje sa pozitívne naša

spolubesedníčka. – Lenže veľmi veľa ľudí nechce, nemôže, bojí sa odísť k trénerovi, lebo neprišli do kritického bodu, keď by im bola potrebná pomoc. Keď si človek, ktorý si postavil vysoké, nerealizovateľné ciele a nevie sa tešiť z každodenných maličkostí, akou je napríklad slnko, uvedomí, že pesimistická interpretácia života tzv. poloprázdneho pohára mu sťažuje život, je motivovaný niečo zmeniť, ale často nevie, ako k zmene prísť. V tom prípade mu tréner určite môže pomôcť. Iná vec je, ako presvedčiť takýchto ľudí, aby si hľadali „pomoc“... Na záver, otázka „na telo“: strácame zmysel pre humor v ťažkej, komplikovanej ekonomickej a vôbec spoločensko-politickej situácii, v akej žijeme už desaťročia? – Koľko si pamätám, nebolo to ani tak dávno, počas vojen u nás vznikali najlepšie vtipy. Ľudia vtedy prišli do bodu, v ktorom nevedeli, ako ďalej, a začali si robiť srandu, – pátra po odpovedi psychologička Korošová. – Keď ľudia dlhé obdobie nevedia vyjsť zo stresovej situácie, vtedy prichádza k tzv. zlomu, keď sa utráca aj zmysel pre humor. Určite, že v našej krajine sú ľudia, u ktorých dlho pretrváva tzv. všeobecný stresový syndróm, ktorý v sebe zahŕňa tri stupne. Po prvé, javí sa alarm, potom adaptácia, v rámci ktorej sa môže zjaviť aj humor, a konečne prichádza tretí stupeň, čiže zlom organizmu a osobnosti, pričom nastávajú psychosomatické, neurologické a podobné ochorenia. Keď máte veľmi, veľmi dlhé obdobie masu ľudí, ktorí trpia hladom a pod., zväčša bez pozitívneho pojímania života, tam môže prísť k strácaniu zmyslu pre humor. Ale je ťažko posúdiť, či naozaj strácame zmysel pre zdravý smiech... • NAŠA TÉMA •

Z ANKETY NA FESTIVALE DIDA 2015 V PIVNICI

Veselohra ponúka radosť, ale je to drina Anna Francistyová

dzajú zo sály po skončení predstavení s úsmevom yprofilovaný festival Divadel- na tvári. Rovnako dobre ných inscenácií dolnozem- reagujú na slovný a situských autorov (DIDA) v Pivnici ačný humor. Stáva sa aj si našiel miesto u konzumentov to, že smiech v hľadisku kultúrnej ponuky a zaujímalo nás, vystane tam, kde to čakaaký podiel v tom záujme má humor, jú režisér a herci, a diváci teda veselohry na javisku a ve- sa zasmejú, zareagujú na selá nálada v zákulisí, v hľadisku, niečo celkom iné. Ale veTatiana v klube... selohru je ťažšie nacvičiť Kolárová Zuzana Tárnociová, predsedníč- a ťažšie ju je aj hrať. Aj my ka posudzovacej komisie: – Špeci- členovia posudzovacej komisie si fickosťou festivalu sú nové radi pozrieme komédiu, divadelné texty, ale stále lebo vieme, aká je to je tam menej veselohier drina. Tam sa musí dobako drám. Niekoľko ich re poznať text, treba napísal iba Jano Hrubík vedieť improvizovať, z Aradáča. Na javisku je konesmie klesať tempo. médií predsa viac, lebo sa Ale všetko je relatívne, hrajú i staršie texty, pritom napríklad aj po paniektoré hry rozosmejú zovskom predstavení viac, niektoré menej. Tohto boli diváci oduševnení roku najpôsobivejší boli Zuzana Tárnociová a podávala sa vojnová v tomto žánri Kysáčania, dráma... ale určitú dávku humoru a veselej Tatiana Kolárová, učiteľka: – nálady divákom ponúkli aj Aradá- Tohto roku sme na festivale mali čania, Petrovčania, možno i Novo- osobitný deň na detské divadlá sadčania, na záver festivalu Kovači- a bol to sviatok pre našu základnú čania. Vcelku ich z úhrnného počtu školu. O tretej hodine poobede predstavení znovu bolo menej ako sme sa vybrali zo školy do sály drám, dokonca i tragédií. Diváci sa a bavili sme sa do deviatej večer. viac tešia na komédie, radšej vychá- Bolo nám pekne, deti spontán-

ne reagovali na diania humor a ľudí, ktorí ráno vstávajú na javisku a zvlášť na tie s úsmevom a odchádzajú spať tiež veselé, humorné. Mali ra- s úsmevom. Keď ide o tento festival, dosť aj z toho, keď som si DIDA je unikát, lebo zachováva aj ja ako ich pani učiteľka našu tradíciu a identitu, prebieha zahrala takú malú úlohu, v predjarnom období, pred veľkými keď si ma protagonisti jarnými prácami, ľudia si zvykli sem kulpínskeho predstavenia chodiť, a potom diania z javiska Soľ nad zlato vyhľadali komentovať. A toho humoru bolo v hľadisku ako stratenú kedysi viac aj v našom každodenMarušku a vyviedli pred nom živote, veď koľko len prísloví kráľa na javisko... Boli v ten máme na túto tému. Napríklad pondelok i edukačné predstavenia, zapamätal som si niečo z toho, aj vážnejšie, kde zaúradoval i strach. čo vo svojej zbierke v pivničtine Ale dôležité je, že veľa detí bolo na zapísal nebohý Pavel Žihlavský: javisku, i v hľadisku, a všetci majú „Keď ženu vybiješ, akoby si roľu poz toho krásne zážitky. hnojil.“ Humor bol kedysi Aj u nás v Pivnici máme pravidelný na priadkach, veľký záujem detí hrať krstoch, v lete na stretnutí divadlo: v OD Janka Čemladých pod oblokom, na trhu. Pekné humorné mana, aj v školskej divascénky z trhu opísal práve delnej sekcii, a kolegyne Kámaňová a Čobrdová Michal Kámaň čiže Janko môžu potvrdiť, že je Čeman, to bol taký pekný s nimi naozaj radosť robiť. kvalitný humor zo života. Ján Guba, penzista Veľkí dedinskí vtipkári a náruživý divák: – Hu- Ján Guba boli v Pivnici maliari namor je soľou života. Aj ja tierači Hodoličovci, potom mám radšej veselohry ako drámy, aj majster Pintír zvaný Lepóris, ktorí keď drámy podávajú autentickejší z bežných životných situácií veobraz zo života. Ale po veselohre deli urobiť také krásne humorné som aj sám lepšie naladený, pozi- scénky, ktoré sa potom rozprávali tívnejšie rozmýšľam. Obdivujem po dedine.

PRÍŤAŽLIVÉ SLZY TRAGIKOMÉDIE

Polemiky dvoch múz na jednom javisku Monika Necpálová

ejtóny na javisku... Vraj sa vám to zdá nemožné? Uvažujte: Život prináša toľko zložitých situácií, že sa inscenačné tímy neustále pokúšajú pozerať na svet cez prsty. Nie jasne, bez okuliarov, ale práve naopak cez sklíčka. Lebo tak majú možnosť rozvinúť počas jednej hodinky celý príbeh. Nejde o to odhadliť riešenie (ak vôbec existuje), ale stvárniť cez situácie konanie ľudí. A veru, situácie, po ktorých siahajú režiséri, nie sú veľmi jednoduché. Spravidla platí, čím zložitejšia situácia, tým jednoduchšie riešenie. Len sa k nemu treba krok za krokom dostať. • NAŠA TÉMA •

Práve tá cesta ponúka priehrštie komických situácií. Nemyslíme teraz len na otázky vzťahov, ale aj celospoločenské problémy či vnútorný svet jednotlivca. V každom prípade, ťažká situácia môže byť podaná s humorom, nadhľadom, šarmom. Trochu „tragi“, trochu „kome“. Veľmi populárnym žánrom sa stáva niečo na pomedzí. Tragikomédia. Samotná komédia sa považuje za ľahký žáner, hoci rozosmiať diváka je občas ťažšie, ako ho rozplakať. Predsa len komédie sú dnes svojím spôsobom označované ako komerčné. Ráta sa, že ľudia na ne prídu. Vtipné scénky sa spájali s ľudovými zábavami, objavujú sa v pouličnom divadelníctve aj na veľkých scénach.

Divák si chce oddýchnuť. Sadnúť si do hľadiska a príliš nerozmýšľať. Nechce príliš ťažobu tragédií, hoc ako veľkovýpravných, technicky náročných, s maximálnym emočným vypätím hercov. Ale čo by ste povedali na to, keby sme divadlu predsa len prisúdili aj úlohu analyzovať, podnecovať k úvaham, rozoberať, podpichávať, apelovať. A ako najlepšie uskutočniť tieto veci? Nuž tak, že postavíme do protikladu ťaživé a ľahké. Zložité a infantilne jednoduché. Boľavé a ozdravujúce. Smutné a veselé. Slzy i smiech sú perly na náhrdelníku, o ktorý sa delia dve múzy – jedna kraľuje komédii, druhá tragédii. Náhrdelník so smutnými a smiešnymi

perlami je však spoločný. Skvejú sa pri sebe, vynikajú. Smiech cez slzy poznali všetci veľkí dramatici. Od Gogoľa po Tajovského. Smutno-smiešne príbehy zo života sú najrealistickejším obrazom skutočnosti. Veď nič nie je len čierne alebo len biele. Chce to kúsok odvahy preniesť na javisko záludnú tému a miestami jej prišiť perličky smiechu. V tom je pointa žitia. To je to, čo vyvoláva v divákovi smiech. Keď má pred očami markantný rozdiel. Nemusí dlho pátrať, aby pochopil, že aj jeho vlastný život je často tragikomédiou bez reprízy. Iba jedna dokonale nedokonalá premiéra. Usmej sa, človeče, nad sebou.

16 /4643/ 18. 4. 2015

Naša téma NA KUS REČI SO ZDENKOM KOŽÍKOM, ZNÁMYM PAZOVSKÝM HERCOM A REŽISÉROM

Má zmysel pre humor Anna Lešťanová

denko Kožík je dlhoročným členom Slovenského divadla VHV v Starej Pazove. Okrem toho, že je vynikajúcim hercom a režisérom, je skvelý aj v hraní skečov, čo nie je takou ľahkou úlohou, ako sa navonok zdá. Je teda človek, ktorý má zmysel pre humor a vie pobaviť obecenstvo krátkymi komickými scénkami. Na položenú otázku, či sa vieme zasmiať, náš spolubesedník odpovedal: „Myslím si, že sa vieme zasmiať, ale to vlastne závisí iba od nás samých. Nedávno som na túto tému robil aj skeč, že napr. sused Jano príde ku mne a so sebou prinesie celé nešťastie tohto sveta. On teda nevie povedať ani jednu peknú myšlienku a zasa na druhej strane sú ľudia, ktorí so sebou prinášajú smiech a ich prítomnosť nás vie skutočne rozosmiať a pobaviť. Takým je aj môj kolega, ktorý sa pre každú maličkosť nahlas a schuti smeje. Jeho smiech je taký

chytľavý, že sa smejeme aj my majstri a vôbec všetci prítomní.“ Smiech prináša pozitívnu energiu a s ňou dostávame i väčší elán do roboty a do života. Krátke komické scénky Zdenko Kožík hrá z celej duše, lebo má na to tak vlohy, ako i pevnú vôľu niekoho rozosmiať. Slovenské divadlo VHV v Starej Pazove má bohatý herecký potenciál i na hranie krátkych komických či satirických scénok a ako nám povedal Zdenko Kožík, skupina niekdajších známych „skečerov“, do ktorej i sám patrí, sa iba dočasne odmlčala a rozhovory ohľadom uskutočnenia večierka skečov sú i naďalej aktuálne. Podľa slov nášho spolubesedníka nie je vždy tak ľahko ani nájsť dobré texty či vtipy na hranie scénok a pobavenie obecenstva. Ľudia sa vraj najviac smejú, keď je niečo zo súčasného života a keď sa ešte v tom zaujímavom komickom príbehu rozpoznajú. Humor je všade prítomný, a preto dajme sa do smiechu, posilňuje imunitný systém, potláča stres, zvyšuje pocit šťastia atď.

Zdenko Kožík (zľava) a Janko Šarkézy v krátkej humoristickej scénke na pazovskom javisku

HUMOR V PODANÍ PAVLA KOLARSKÉHO Z KULPÍNA

Žart ako súčasť života Katarína Gažová

áči Paja Kolarského poznajú nielen Kulpínčania, ale aj ľudia z okolia ako vtipného a zábavného človeka. Povolaním bol holič a neskoršie rad rokov pracoval ako zamestnanec lotérie. V jeho blízkosti vždy bolo veselo, lebo vedel prilákať ľudí do svojej spoločnosti svojráznym dobráckym humorom, a tak je tomu dodnes. – Keď som sa oženil, otvoril som si holičskú dielňu, lebo som povolaním holič. Tam sa aj začal ten môj vzťah k humoru. V holičskom míheli vždy bolo ľudí, ktorých som vedel pobaviť rozprávaním vtipov a rôznych príhod. Pri humore je dôležité vedieť ho preniesť iným ľuďom. Keď som videl, že sa ľudia v mojej spoločnosti smejú, vedel som, že sa mi podarilo preniesť ten humor správnym spôsobom a v tom bola aj podstata žartov a žartovania s ľuďmi. Vždy som mal rád ľahké zábavné žarty. Keď som počul žart a raz – dvakrát ho zopakoval iným, rýchlo som si ho zapamätal, a potom som ho v spo-

www.hl.rs

Báči Pajo Kolarski (sprava) aj vlani vystúpil v programe Slnečná jeseň života v Kulpíne ločnosti s pôžitkom rozprával. Nikdy primeraný počúvajúcim, – povedal. ma nebavili a ani ma nebavia ťažké Báči Pajo Kolarski nielenže baví ľudí vtipy, ako sú tie politické. Dodnes si na každom kroku, ale ako penzista napríklad pamätám žart, ktorý som je už rad rokov aktívny aj v Miestnej počul aj pred 20 rokmi. Najčastejšie tie organizácii penzistov Kulpína. Tuná v žarty, ktoré rád rozprávam a prenášam spolupráci s Jánom Kopčokom-Účom iným, niekde prečítam alebo počujem vystupoval vo viacerých programoch od iných ľudí. Keď prídem do nejakej pre najstarších Kulpínčanov a akoby spoločnosti a ľudia ma požiadajú, aby inak ako s humorom, ktorým vedel som povedal žart, dbám na to, aby bol rozosmiať všetkých.

Informačno-politický týždenník

– Svoju schopnosť rozprávať žarty, zabávať a rozveseliť ľudí som azda najviac prejavil počas pätnásťročnej pracovnej doby v Lutriji. Vtedy sa často cestovalo a počas cesty autobusom som všetkých vôkol seba zabával vtipmi, a tak nám bolo veselšie. Aj cesta nám rýchlejšie ubehla. A aj na pracovnom mieste v stánku Lutrije v Petrovci sa ľudia neraz zastavili na dobrý žart. Pri rozprávaní žartov je podľa mňa dôležité zostať vážny a vyrozprávať ten žart celý. Ja osobne sa málo smejem, hoci iných ľudí viem rozosmiať. Sám sa nerozosmejem na pol žartu, ale ho dotiahnem do konca. Skôr ľudí bolo ľahšie rozosmiať, lebo sme žili bezstarostnejšie. A dnes sa už, žiaľ, môžeme smiať iba na sebe, – skonštatoval spolubesedník. Aj naše stretnutie báči Pajo popretkával nejedným žartom. Jeho svojrázne podanie humoru vie ľuďom zlepšiť náladu i v dnešnej neveselej a uponáhľanej dobe, keď je málo komu do smiechu. • NAŠA TÉMA •

V ZAJATÍ TÁLIE

O hercovi Pavlovi Kožíkovi-Arkaškovi Anička Chalupová

živote jednotlivca rozlišujeme dve stránky životnej púte. Prvá je obyčajná občianska tvár, v ktorej počítame fakty životného povolania, a s ktorým si zarábame na každodenný chlebík, pokým je tá druhá omnoho zaujímavejšia a odhaľovanie jej čŕt je vecou láskavou a zaujímavou. Pátranie po tej druhej tvári je príťažlivá vec. Príťažlivá pre bádateľa, lákavá pre čitateľa. O tej prvej tvári Kovačičana Pavla Kožíka-Arkaška možno povedať to, že už dlhý rad rokov pracuje v kovačickej pošte ako poštár. O jeho občianskom povolaní sa dá všeličo povedať. Tentoraz pod lupou je tá jeho druhá strana, jeho láska k divadlu. Láska a vášeň k divadlu, ktorej venoval zhruba štyri desaťročia, štyridsať ochotníckych sezón, najmenej štyridsať divadelných predlôh a ktovie koľko večerov strávených na skúškach. Pavel Kožík do divadla hlboko zahryzol ešte v roku 1975 v divadelnom predstavení Kubo, v ktorom hral

hádam ani v jednom novom predstavení. Prevažne humor bol ten, ktorý vyvábil divákov z domov, naplnil sieň Domu kultúry do posledného miesta. Keď sa spomenie vaše meno, zasvätení do divadla sa začnú usmievať, šírite okolo seba pohodu, často vo veselých výstupoch. Je vám vždy do smiechu? − Snažím sa byť veselý. Nemá zmysel šíriť zlú náladu. Lepšie byť pozitívny Radosť a humor do mnohých domov a naladiť tak aj okolie. HoArkaško prináša aj ako poštár voria, že je humor soľou vedľajšiu úlohu. zeme. Kto je ním dobre presolený, − Režisér Vasiljević mi už o rok vydrží dlho čerstvý. Počas uplynuv septembri dal hrať hlavnú rolu lých rokov boli aj krátke prestávky, Arkadia Šťastlivca v divadelnom keď som nehral v divadle. Neskoršie predstavení Hora. Bol som nes- som sa venoval krátkym veselým mierne rád, že som si mohol vtedy výstupom, totiž skečom. Zo zazahrať divadlo s osvedčeným a čiatku mi texty vedel veľmi dobre známym hercom Jozefom Benkom, naladiť Tomáš Hriešik-Máško. ktorý hral Nešťastlivca. Vtedy som S ktorými hercami sa vám najaj zdedil prezývku Arkadie − Ar- lepšie hralo? kaško, alebo ma zvyknú osloviť aj − Spomenul som už Jožka BenArky. Neskoršie som už nechýbal ku, ktorý mi bol vtedy vzorom,

alfou a omegou, potom som rád hral s Ankou Kraskovou, Tomášom Hriešikom, neskoršie s Padinčanmi Jánom Kolárikom-Mitvisom, Annou Širkovou, Pavlom Brezníkom a inými; teda okrem kovačickej Divadelnej scény VHV, hrával som divadlo aj v padinskom hereckom kolektíve a so Slovenským vojvodinským divadlom a inscenáciou Chlieb a hry som zažil tiež veľmi pekné chvíle v zahraničí. Ľudia si vás pamätajú aj z reklamy. Baví vás robiť reklamu? − Viete, že áno! Nakrútil som v uplynulých rokoch niekoľko reklám k rôznym príležitostiam, ale nerobili sme reklamu pre reklamu. Podstata tu bola vynaliezavosť, zábava, a to, že sme sa zišli dobrá partia. Rad rokov som býval dedkom Mrázom, posledné štyri roky mojím spoločníkom bol môj syn, spolu s ním som k Vianociam a Novému roku na príležitostných podujatiach zabával deti. Čo pre vás znamená divadlo? − Divadlo bolo mojou prvou láskou. Je to vlastne pre mňa oddych, balzam na dušu.

KARIKATÚRY PREDRAGA KORAKSIĆA-CORAXA V GALÉRII SRBSKEJ AKADÉMIE VIED A UMENÍ V BELEHRADE

Vizuálna kronika spoločenskej komédie Oto Filip

umor je soľou a korením života, ochranným štítom múdrych, politickí karikaturisti zase majstrami lúštiť zákutia spoločenskej praxe, odhaľovať nedostatky vládcov, poukazovať na prejavy otrasnej moci a násilia silných a vplyvných. A vystihnúť nielen to, čo sa nám v tom všetkom nepozdáva alebo nepáči, ale i to, aké by pomery v usporiadanej spoločnosti mali byť. Predrag Koraksić je v tomto špičkou už celé desaťročia. – Každý deň, kdesi okolo polnoci, odchádza z Belehradu do sveta jedno smiešne posolstvo... Správy sú zlé, ale je posolstvo náplasťou na dušu... Týmito slovami sa režisér Dušan Makavejev ešte pred niekoľkými rokmi zmienil o Coraxových karikatúrach. Maj• NAŠA TÉMA •

ster politickej karikatúry a autor knihy Trvale minulý čas sa už dávno dostal k takým tvorivým výšinám, že jeho práce úspešne zdolávajú všetky nástrahy nepochopenia, nanucujúc sa ako jedinečný denník spoločenskej doby za nami. Corax, ktorý pôsobil v novinách Jež a Rad, Večernje novosti a Vreme, Ekonomska politika a Naša Borba, v Danase a v Novom magazine, v tituloch iných, domácich a svetových, je vedno s Jugoslavom Vlahovićom zaiste karikaturistom a umelcom nielen tunajšieho mena a významu. Stojan Cerović z Vremena ešte pred niekoľkými rokmi v katalógu k jeho výstave s názvom Pre nedostatok dôkazov kvitoval, že je jediným istým spôsobom, aby Corax niekoho nechal na pokoji, ten, aby sa dotyčný stránil klamania, krádeže, násilia, hlúposti.

Majstrovstvo jeho nepodplatiteľnej ceruzy, pôsobiacej jasným a silným odkazom, zväčša nepotrebujúcim žiadne slová, si môžu všimnúť aj návštevníci Galérie SANU, kde práve prebieha výstava prác siedmich laureátov Ceny Fondu Ivana Tabakovića, medzi ktorými je aj Predrag Koraksić. Obsahuje výber z jeho vtipných pohľadov a prezentácií nášho súčasného politického diania, ktoré dennodenne poskytuje skvelé námety na túto formu komentovania. Najmä jeho veľavravné tiene, poznačené celou

škálou nie vždy chvályhodných ľudských vlastností: úzkoprsosťou, obmedzenosťou, občas až hlúposťou. Ešte dávno spisovateľ Mark Twain odkazoval, že ľudstvo má jedinú skutočne účinnú zbraň, ktorou je smiech. Corax nám to aj týmito svojimi karikatúrami bez slov dokazuje plnými dúškami a dávkami aj dnes.

16 /4643/ 18. 4. 2015

Ľudia a diania ZO ZASADNUTIA ZHROMAŽDENIA OBCE ŠÍD

Plánujú pozoruhodné kultúrne podujatia Stanislav Stupavský

a zasadnutí Zhromaždenia obce Šíd v utorok 31. marca do rokovacieho programu zaradili 14 bodov, z ktorých najväčšiu pozornosť vyvolalo prvých sedem. Ostatné body sa vzťahovali na zlaďovanie lokálnej legislatívy so zákonmi. Najdlhšia diskusia sa rozprúdila v rámci prvého bodu, v ktorom výborníci prerokovali program ochrany, úpravy a používania poľnohospodárskej pôdy v Obci Šíd na rok 2015. Výborníci sa dožadovali odpovede na otázku, ako sa mohlo stať, že 600 hektárov poľnohospodárskej pôdy zostalo nevylicitovaných na rok 2015, hoci sa vie, že túto pôdu niekto používa a vie sa dokonca aj kto. Nastolená bola aj otázka, prečo sa konečne nerieši, koho majetkom sú bývalé pasienky a ríty v jednotlivých miestnych spoločenstvách, ktoré sú dnes súčasťou lesa, alebo aký je prípad v Morovići, kde je

postavený veľký rybník. Vie sa, odborného prekladateľa, čo je že ich dnes používa buď podnik v danom prípade ozaj ťažko. Vody Vojvodiny, alebo sú maRiaditeľka Múzea insitného jetkom štátnych organov. Bez umenia Iliju Bašičevića Bosilja jasných odpovedí na položené Ljubinka Pantićová informovaotázky zhrola, že sa tejto maždenie ustanovizni väčšinou hlapodarilo z resov schválilo publikového predložený fondu kultúry program. zabezpečiť fiRiaditeľka nančné proĽudovej knižstriedky na nice Simeona reštauráciu Piščevića Slaobrazov a na vica Varničićousporiadavá predstavila nie výstavy z program prá- Nikola Vasić, predseda obce opusu tohto umelca pod ce tejto ustanovizne na rok 2015, v ktorom názvom Leteće zveri. ako pozoruhodnú a najväčšiu Predstavujúc program práce aktivitu v tomto roku uviedla pre- Galérie Savu Šumanovića riakladanie a tlačenie diela Istorija diteľka Vesna Burojevićová ako Srba. Originálny rukopis autora najvýznamnejšiu aktivitu, ktorá Simeona Piščevića z roku 1795 je sa uskutoční v auguste – septemuschovaný v archíve tejto knižni- bri, vyzdvihla výstavu obrazov ce. Dielo je napísané v staroruskej štyroch známych európskych reči, takže je potrebné zabezpečiť maliarov, ktorí tvorili v tom is-

ZO STAROPAZOVSKÉHO LOKÁLNEHO PARLAMENTU

Schválili opravný rozpočet Anna Lešťanová

a 29. zasadnutí Zhromaždenia obce Stará Pazova, ktoré sa konalo vo štvrtok 2. apríla vo veľkej sieni tzv. Bielej budovy, výborníci väčšinou hlasov schválili rozhodnutie o opravnom rozpočte obce, podľa ktorého je celkový objem rozpočtu na rok 2015 v sume 2 976 718 000 dinárov. Podľa slov Vojislava Đekića, náčelníka obecného Oddelenia pre rozpočet a financie, podstata takého rozhodnutia o rozpočte spočíva v tom, že nedávno bol založený VP Toplana Stará Pazova. Týmto opravným rozpočtom zmenšená je suma, čiže záväzok lokálnej samo-

www.hl.rs

Výborníci hlasovali za predložené riešenia

správy k VP Direkcia pre výstavbu obce o 87 540 000 din., lebo sa z tohto podniku vyčlenil úsek pre

Informačno-politický týždenník

výrobu tepelnej energie a zaradil do novoutvoreného podniku Toplana. Táto skutočnosť vyvolala aj zmenu a

tom období ako Sava Šumanović. Výstava bude otvorená v miestnostiach galérie. Spolu s programom práce výborníci schválili aj rozhodnutie, aby sa pred budovou galérie alebo v jej blízkosti vybudovalo parkovisko pre autobusy privážajúce návštevníkov. Používanie parkoviska má byť bezplatné. Program práce Predškolskej ustanovizne Jelice Stanivukovićovej-Šilje, ktorý predstavila riaditeľka Jasmina Vargová, zhromaždenie schválilo bez pripomienok. Záverom zasadnutia predseda Zhromaždenia obce Šíd Dr. Branislav Mauković informoval, že sa referendum o zavedení samozdanenia v Erdevíku nevydarilo, takže teraz je pôsobenie tohto miestneho spoločenstva otázne. Predseda Šídskej obce Nikola Vasić informoval, že je problém zásobovania pitnou vodou občanov mestečka Sot riešený takým spôsobom, že denne z Rumy chodí cisterna. Plánuje sa, že 14. apríla v Sote začnú práce na vŕtaní subartézskej studne a že sa tým problém pitnej vody v Sote čoskoro rieši. V priebehu jari a leta sa majú vyvŕtať subartézske studne aj v dedinách Privina Glava a Bikić, v ktorých sa takisto občas vyskytuje problém v zásobovaní pitnou vodou. doplnenie Programu hospodárenia Direkcie pre výstavbu obce. Náčelník Đekić ešte uviedol, že sa týmto opravným rozpočtom naskytla príležitosť, aby sa do rozpočtového plánu zaradilo aj rozhodnutie o financovaní pobytu tretieho dieťaťa v rodine v predškolských ustanovizniach Poletarac (Stará Pazova) a Radost (Nové Bánovce). Tak pre Poletarac v rozpočte určili 1,3 milióna din. a pre Radost milión din. Na zasadnutí výborníci staropazovského Zhromaždenia obce schválili plány práce a finančné plány na rok 2015 Strediska pre sociálnu prácu, Domu zdravia Dr. Jovana Jovanovića Zmaja, Obecnej organizácie Červeného kríža, obecnej Turistickej organizácie... Na návrh Obecnej rady výborníci schválili ročný program ochrany, úpravy a užívania poľnohospodárskej pôdy na území Staropazovskej obce na rok 2015. • ĽUDIA A DIANIA •

K 15. VÝROČIU SLOVENSKEJ REDAKCIE TV PANČEVO

Skvelá minulosť – neistá budúcnosť S Vladimír Hudec

Po Terezinej smrti nakuknúť do každého kúta roku 2004 kormidlo reVojlovice, občas zabehnú aj lovenská redakcia Televízie Pan- dakcie nakrátko prevzal do iných slovenských osád čevo si tohto roku pripomína 15. Želko Kolárik, avšak zaa na významné podujatia výročie založenia a mravčej práce čiatkom septembra sa vojvodinských Slovákov. Pona príprave slovenskej relácie Dobrý toho vzdal a nasledovala litikou sa nezaoberajú, lebo deň. Nemalé zásluhy za to patria aj dvojmesačná prestávmienia, že relácia kolážového Ivanovi Zafirovićovi, ktorý inicioval ka vo vysielaní. Dodnes typu je pre vojlovických divysielanie v rečiach menšín. sa však neuskutočnil vákov najvhodnejšia. Každá – Najprv som riaditeľke navrhol, dohovor o zamestnaní reakcia divákov ich poteší, aby TV Pančevo preberala vysielania redaktorov z povolania, lebo to znamená, že ľudia TV Petrovec. Nesúhlasila, ale navrhla, takže menšinové prograreláciu sledujú, čo je akouaby sme sa pokúsili zadovážiť tech- my pripravujú výlučne -takou satisfakciou za mravniku, aby televízia mohla vysielať ochotníci za symbolický Redaktorka a členka prvej redakcie: Terézia čiu prácu, ktorú vykonávajú vlastný program v jazykoch menšín. honorár. Slovenské vy- Nedeljovová-Hrašková (vpravo) a Kristína za symbolický honorár – 12 Tak som vypracoval projekt, ktorý sielanie od októbra roku Gajanová (Foto: z archívu K. Gajanovej) 000 dinárov mesačne pre som predostrel kolegovi výborní- 2004, teda už viac ako 10 celú redakciu, ktorý k tomu kovi v Zhromaždení obce Jánosovi rokov pripravuje redakcia v zložení: je to komplikovanejšie, keď treba značne mešká. Pálovi a učiteľke Terézii Nedeljo- Eva Nagyová, Marína Listmajerová odísť na nejaké podujatie mimo – Všetko, čo robíme, nerobíme Pančeva. Vtedy si musíme vopred kvôli peniazom, lebo by sme sa vovej-Hraškovej. Súvia Alena Kulíková. siace aktivity zo strany – Plánovala som, že pýtať kameru, ale vždy nám vyjdú v tom prípade už dávno vzdali. RoSlovákov prebral na utvorím tím mladých v ústrety, takže buď dostaneme bíme to s vedomím, že to niekto seba vojlovický MOMS ľudí, s ktorými to rozko- kameru, aby sme sami nahrávali, robiť musí, aby sa relácia zachovala, a Detvan. Projekt padol líšeme, a potom ich ne- alebo nám poskytnú aj kameramana – hovoria jednohlasne, i keď ich trápi na úrodnú pôdu na slochám, aby robili sami. a auto. Cestovné náklady nám zväčša blížiaca sa privatizácia lokálnych venskom a maďarskom Nuž a to kolísanie, hľa, hradia, i keď sa neraz stalo, že sme médií. veľvyslanectve, ktoré trvá dodnes, – hovorí si cestu financovali sami, alebo nám – Najlepšie by bolo, keby sa televíspolu poskytli 16,5-tiNagyová. – Za ten čas pomohol vojlovický MOMS. Dobre zia nemusela sprivatizovať, ale ak sa síca eur, z ktorých sme sme všeličo zažili, od spolupracujeme aj s kameramanom to nedá, tak by mesto muselo finančv dohovore s televíziou trápenia s opotrebo- RTV Dejanom Válkom, ktorý zvyčajne ne podporiť menšinové vysielania. kúpili super VHS kamevanou technikou, po nahrá viac materiálu, takže nemu- Na tú tému sme už mali niekoľko ru a dva profesionálne Iniciátor: Ivan vyčkávanie na strih. síme angažovať inú kameru. Občas zasadnutí. Naše snahy podporujú videorekordéry. Potom Zafirović Medzičasom sme sa si vypožičiame aj súkromnú kame- tak MOMS, ako aj Detvan a cirkevný sme s televíziou uzavreli zdokonalili, takže strih, ru, ale najlepšie by bolo, keby sme zbor. Chcú nám pomôcť, aby sme zmluvu o vysielaní po pol hodiny ktorý nám od začiatku robil najväčšie mali vlastnú profesionálnu kameru. prostredníctvom projektov dostali programu týždenne po slovensky problémy, dnes robia Marína a Ale- MOMS s tým cieľom vypracoval aj potrebnú techniku, a tak sa určitým a po maďarsky, plus reprízy, s tým, na samostatne, čo nám význam- projekt, ktorý, žiaľ, nebol schválený. spôsobom osamostatnili, ale všetko Naše spolubesedníčky ďalej ho- to je ešte veľmi neisté, – znepokože programy budú titulkované aj v ne obľahčilo prácu. S TV Pančevo srbčine. Dohodli sme sa takisto, že máme slušnú spoluprácu. Trochu voria, že v príprave relácie sa snažia jene konštatovali na záver. televízia zamestná po jedného redaktora na prípravu tých programov. ŠKOLA LYŽOVANIA NA DOVzhľadom na to, že ovzdušie v štáte NOVALOCH. Žiaci ZŠ 15. októbra na založenie takej redakcie nebolo z Pivnice ako víťazi kvízu Poznaj prajné, všetko sa robilo v úplnej svoju minulosť – Daniela Žihlavská, tajnosti. Filip Herček, Dávid Kalko a Rastislav Slovenskú redakciu spočiatku Záskalický, tiež úspešné účastníčky viedla Terézia Nedeljovová-Hrašková iných súťaží Anna Milcová, Andrea a pomáhali jej syn Ivan, Kristína Grňová a Teodora Šimonová – od 9. Gajanová, Želko Kolárik, Miroslav do 15. marca pobudli v Slovenskej Oravec... republike, na Donovaloch, v škole – Tá prvá redakcia sa veľmi natrályžovania. Počas každodenného pila, aby reláciu postavila na pevné výcviku všetci žiaci sa naučili lyžonohy, – spomína si dnešná redakvať za pomoci odborných školitetorka Eva Nagyová. – Občas som im ľov a trénerov. Keďže sa tu stretli pomáhala a osobne som sa o tom so svojimi rovesníkmi z Maďarska, presvedčila. Bolo takmer pravidlom, Ukrajiny a Poľska, získali nielen nové zručnosti, ale aj veľký počet kamarátov. Spoznali tak vlasť svojich že sme na strih relácie museli čakať predkov a jej krásy v zimnom období. Finančnú podporu poskytli Úrad pre Slovákov žijúcich v zahraničí, do neskorých nočných hodín, takže NRSNM a organizačne to zabezpečilo Metodické centrum Univerzity Mateja Bela v Banskej Bystrici, ako nám Terezin manžel vždy vychádzal jednu z aktivít Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu SR pre Slovákov v zahraničí, – uvádza sa v ústrety, vozil nás do redakcie a priv oznámení NRSNM. chádzal po nás.

• ĽUDIA A DIANIA •

16 /4643/ 18. 4. 2015

Ľudia a diania SELENČAN JÁN VALA SA NEZRIEKA TRADIČNEJ VÝROBY

Otec, omláťte cirok! Juraj Pucovský

etreba vôbec pochybovať, že sa Selenčania nezriekajú tradičnej produkcie ciroku. Svedčia o tom stovky jutár tejto priemyselnej rastliny každoročne v selenčskom chotári a ešte viac hádam desiatky dielní, svojráznych malých tovární na výrobu metiel v Selenči.

Medzi tých, ktorí už štyridsať rokov pestujú cirok, patrí aj Ján Vala, dnes sedemdesiatročný poľnohospodár. Vlastní necelých 10 hektárov pôdy, na ktorých pestuje cirok, sóju, kukuricu... Pšenica už niekoľko rokov nerastie na jeho pozemku. Prečo? „Raz sa ma niekdajší známy selenčský agronóm Jozef Gašparovský-Jojo spýtal, či sa bojím hladu, že nebudem mať chlieb, keď stále pestujem pšenicu. Toto, ale aj nie najlepšie výnosy a vždy Mlatba ciroku je zaprášená robota, prach štípe, a preto je na tvári dobre mať masku nízka cena ma odradili od najRobotníkov na zber v jeseň vozievýznamnejšej zrnoviny. Osevný omláteného ciroku a vyprával nejednáme...“ „Nakoniec to dopadne dobre, vali z Báča a Ratkova. Vlani mali postup dodržiavam sejbou sóje, nám ďalej: „Cirok spravidla mlátime na jar, tak pre rodičov, ako aj nás,“ doda- domácich, Selenčanov, ktorí im čo je výhodné aj na čistenie pôdy od buriny,“ vysvetlil nám na za- lebo je to aj cenovo výhodnejšie. la neďaleko stojaca dcéra Anna jednu časť z necelých troch hektárov metliny zrezali rýchlo a načas. čiatok Ján Vala, a potom nás Predávame ho dcére Anne, ktorá Provodovská. Neskoršie začali s robotou odviedol do rodičovotáľať, celý týždeň, aj dlhšie, ského domu svojej takže ku koncu niekoľko dní manželky Anny. zrezávali metliny sami Anna Bola pekná, slneča Ján Valovci. V posledných ná marcová sobota. rokoch do Selenče chodia Na dvore starého robiť s cirokom skupiny rodomu opravdivý botníkov z Bečeja, ale ich je hurhaj. Dobre zoťažko dostať pre dosť veľké hratá partia ľudí na plochy tejto priemyselnej špeciálnom stroji rastliny v selenčskom chotári. mlátila vlaňajší ciOmlátené zrno J. Vala predárok rodiny Valovej. va priekupníkom, ktorí ním Jeden robotník šipravdepodobne zásobujú kovne rozväzoval výrobne dobytčích krmív. snopy, druhý metAj tejto jari si Valovci už linami „kŕmil“ nechystajú sejačku na novú násytnú mláťačku, sejbu. Čakajú len až sa vyčasí, tretí ich pozbavené oteplie, pôda uschne: semena na druhom „Cirok pestovať budem, konci odberal z korynechcem sa zrieknuť dlhota, viazal do snopov ročnej tradície. Plochy predsa a odkladal ku vlečke. Mláťačka jednotvár- Selenčský poľnohospodár Ján Vala (vpravo) dozerá na odber omlátených metlín zmenším asi o polovicu a cirokom obsejem poldruhane hučala, cirokový z mláťačky hektárovú plochu. Tak dcéra prach sa kúdolil na Kým boli mladší, Valovci pes- pre svoju výrobu metiel dostane celom dvore ako dym, štípal v spolu s manželom Michalom vlastočiach, na tvári, nezahalených ní dielňu na výrobu metiel. Keď tovali omnoho viac ciroku – až menej suroviny odo mňa. Preneim treba surovina, príde k nám a 10 jutár. Nezriedka ho na sklade chávam to jej a synovi, ktorí budú častiach tela... Ján Vala dozeral na robotu, povie: Otec, mláťte cirok! O cene držali aj 2 – 3 roky a predávali len pestovať cirok na omnoho väčších občas pomohol odhodiť snop sa veľmi nerozprávame, ani sa vtedy, keď im cena vyhovovala. plochách.“

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

• ĽUDIA A DIANIA •

NA KUS REČI S PREDSEDOM OBCE KOVAČICA

Otvárajú sa nové možnosti Anička Chalupová

priebehu uplynulých troch týždňov priemerne dvakrát týždenne v miestnostiach Miestneho spoločenstva Padina predseda Obce Kovačica Miroslav Krišan spolu s občanmi mapovali situáciu v tejto osade, rozprávali sa o problémoch, ako aj o návrhoch na ich riešenie, všetko s cieľom zlepšiť a skvalitniť život v tomto prostredí. – Najväčší záujem o rozhovor prejavili rôzne Miroslav Krišan padinské spolky a združenia, ktoré žiadajú o finančnú štrukcia pouličného osvetlenia. podporu svojej činnosti a ktoré Nakoľko práce budú prebiehať podali návrhy na nové spoločné podľa plánu, do konca roka obec akcie a pod. Niektorým som mo- bude mať nové úsporné, moderné hol pomôcť, niektorých som iba a dlhodobo funkčné ekologické vypočul, ale možno príde čas, keď osvetlenie. Hodnota projektu je ich návrhy bude možné zrealizo- 102 miliónov dinárov. Keď ide o vať. Investičný plán pre Padinu je oblasť kultúry, Správa pre kapitáv podstate už vypracovaný a má lové vklady Vojvodiny poskytne byť financovaný z prostriedkov po 50 miliónov dinárov na podPokrajinského fondu pre kapitá- poru rekonštrukcie Domu kultúry lové vklady a priamo z obecného v Crepaji a Domu kultúry Michala Babinku v Padine, v rámci ktorého rozpočtu. Na ktorých projektoch bude bude aj minimotel s ubytovacou dôraz v nastávajúcom období? kapacitou do 50 lôžok. Z úveru – Jednou zo závažnejších in- celkovej hodnoty 123 miliónov divestícií v Kovačickej obci je rekon- nárov 50 miliónov je plánovaných

na výstavbu športovej haly v Padine a 20 miliónov na dokončenie, čiže výstavbu malej športovej haly v uzdinskej škole. S ohľadom na to, že nieto nadostač ubytovacích kapacít v Predškolskej ustanovizni Kolibrík, oddelenie v Padine, 9 miliónov bude usmernených na ich dostavbu. Na plánovanú rekonštrukciu DK 3. októbra v Kovačici bude vyčlenených 44 miliónov dinárov. Zabezpečili sme aj 72 miliónov dinárov na druhú fázu výstavby kanalizácie. Okrem toho z našich prostriedkov v hodnote 15 miliónov din. plánujeme adaptovať cesty a parkoviská v Padine, Idvore, Crepaji a Debeljači, a v pláne je aj úprava lokálnych ciest, križovatiek, priechodov pre chodcov a pod. Podľa slov Miroslava Krišana, predsedu Kovačickej obce, v nadchádzajúcom období z prostriedkov pokrajiny každá osada v obci (vstupné a výstupné miesta, ako i stred osád) bude zabezpečená kamerami a monitorovacím videosystémom, ktorý bude spravovať Policajná stanica v Kovačici.



KRÁTKE SPRÁVY

Padina Knižná prezentácia. V piatok 10. apríla v Padine bola ďalšia prezentácia druhého doplneného vydania knihy Slovenky − životné príbehy Sloveniek vo Vojvodine, ktorú vydal Ústav pre kultúru vojvodinských Slovákov. Knižný večierok v sieni MS Padina usporiadali Spolok žien v Padine, ZŠ maršala Tita a DK Michala Babinku. Po príhovore predsedníčky SŽ Eleny Haníkovej a umeleckých prednesoch účastníčok regionálnej súťaže ASSŽ v prednese poézie a prózy Anny Marušníkovej, Márie Galasovej, Kataríny Petrášovej a Elenky Ďurišovej o práci a plánoch ÚKVS, ako i o vzniku a obsahu predstavovanej knihy hovorili hostky: riaditeľka ÚKVS Milina Sklabinská a profesorka Jarmila Hodoličová. V publikácii je trinásť výpovedí či príhod Sloveniek z Kysáča, Nového Sadu, Báčskeho Petrovca, Kovačice, Hložian, Pivnice a Starej Pazovy a úryvky z nej čítali Anna Halajová a Milka Petrovičová. Program moderovala Jana Kováčová a na konci podujatia M. Sklabinská udelila všetkým účastníčkam podujatia po jeden exemplár knihy. A. Ch.

POUGÁR

Juraj Bartoš

Bumbum-bumbum-bumbumbum!

ak ako, vážení? Veľká noc je preč; čo jedna – dve. Vajíčka sú fuč tiež, vravíte? Nezúfajte, stisnite zuby, vydržte. Čo nevidieť, dočkáme sa i Prvého mája, a potom Vstúpenia a Svätodušného pondelka. Skonzumujeme, čo sa zvýšilo a rezkým krokom vykročíme v ústrety dlhému horúcemu, azda aj suchému a skúpemu letu. A opäť budeme hrdinsky čušať a fučať a makať – do ďalšieho sviatkovania. Už od zajtra nám prichodí myslieť na zajtra, teda na budúcnosť. • ĽUDIA A DIANIA •

Ktorá budúcnosť, verte pougárovi svojmu na slovo, ako i sám verím pougárom svojim, bude krásna a šťastná. Ako bola na počiatku... Neverte, vážení, zlým jazykom, ktoré jazyky na plnú hubu drístajú o tom, ako naši mladí schopní ľudia húfne opúšťajú Našu Krásnu a Šťastnú a Vyspelú Krajinu len preto, lebo je tu zle. Mladí múdri talentovaní, a tak trošku i nezamestnaní tajdú (ako tajdú Tie Časy) do sveta z výsostne patriotických pohnútok: šíriť

evanjelium, pardon, odchádzajú s posvätným cieľom: zvestovať Pravdu a len Pravdu o Tom Veľkom Dobre, ktoré Dobro nás zaplavilo Tu a (keby len) Teraz. Niet nad cestu za hranice! Človek sa vonku všeličo dozvie, vráti sa múdrejší, skúsenejší, lepší. Poučí, rozdelí sa o videné a skúsené s našincami hoc´ aj pred tévékamerami. Ako toť Pán Poslanec Pán Palma v srbskom parlamente. Ktorý cestujúc svetom zistil a s radosťou zvestoval, že „najvyššia budova v Európe“

chýrečná Burdž Chalífa (828 metrov, napodiv nie štvorcových) sa – ruka v ruke s nám blízkym Dubajom a nám ešte bližšími Spojenými arabskými nádoba..., pardon, emirátmi, – presťahovala. Priamo do Európy! Do ktorej raz dozaista aj my... Rozíďte sa v pokoji, občania, a šírte počuté ďalej. Lebo len tak ďalej zájdeme a tam, Tam ďaleko, Kam smerujeme, naskutku aj dôjsť – dôjdeme. O poznanie múdrejší a šťastnejší a lepší. Amen.

16 /4643/ 18. 4. 2015

Ľudia a diania

Päťdesiat konfirmandov z Petrovca s farárom Vladislavom Ivičiakom a kantorom Pavlom Očovejim

KONFIRMAČNÁ SLÁVNOSŤ V PETROVCI

Nasleduje jednoročná prestávka Jaroslav Čiep

ko býva zvykom, v evanjelickom cirkevnom zbore v Petrovci sa každý rok týždeň po Veľkej noci koná slávnostná konfirmácia, čiže obnovenie krstnej zmluvy. Tohto roku v nedeľu 12. apríla ku

konfirmácii pristúpilo päťdesiat detí – dvadsaťpäť dievčat a presne toľko aj chlapcov, ktorých nacvičil a konfirmáciu vykonal farár Vladislav Ivičiak s kantorom Pavlom Očovejim. V kostole bol prítomný veľký počet príbuzných, rodičov a krstných rodičov, ako aj ostatných

cirkevníkov. Po ukončení slávnosti sa aj tohtoroční konfirmandi pred oltárom na pamiatku fotografovali v spoločnosti farára a kantora. O tom, ako to v petrovskom cirkevnom zbore bude v budúcnosti, farár Ivičiak sa vyjadril takto: – Moja skromná skúsenosť s kon-

IN MEMORIAM

Samuel Hnilica (1930 – 2015)

iedmy v poradí kňaz zboru Slovenskej evanjelickej augsburského vyznania cirkvi v Hložanoch, dôstojný pán farár Samuel Hnilica, niekdajší senior báčsky, zomrel vo Veľkonočnú nedeľu, večer 5. apríla 2015 v novosadskej nemocnici. V hložianskom ev. chráme Božom, a potom i v cintoríne sa s ním v slnečný veterný utorok 7. apríla rozlúčil veľký počet spoluobčanov a ľudí z iných prostredí. Pohrebnú kázeň v kostole vykonal vznešený pán biskup SEAVC Samuel Vrbovský. Od zosnulého sa odobral a jeho životopis ozrejmil terajší (ôsmy) hložiansky kňaz Jaroslav Kopčok.

Samuel Hnilica sa narodil 11. februára 1930 v Petrovci. Keď mu umrela matka (Katarína, rod. Križanová), nemal ani dva roky, a tak vyrastal po boku otca Jána, povolaním krajčíra. Základnú školu a slovenské gymnázium absolvoval v rodisku. Pôvodne pracoval v petrovskej továrni na výrobu metiel Kooperatíva. Roku 1952, v máji, vstúpil do stavu manželského so spoluobčiankou Zuzanou Kováčovou a už v septembri sa dal na štúdium

www.hl.rs

teológie na Bohosloveckej fakulte Srbskej pravoslávnej cirkvi v Belehrade, kde v júni 1956 získal akademický diplom. Čoskoro, 18. augusta 1956, v rodnom Petrovci za farára ho vysvätil vtedajší biskup SEAVC Samuel Štarke. Potom odišiel do Iloku, kde pôsobil ako kaplán – administrátor ev. zboru od 1. januára 1957 do konca roku 1959, zároveň zaopatroval aj fíliu Lug. Do služby v Hložanoch Samuel Hnilica nastúpil 1. januára 1960, odkiaľ odišiel do dôchodku 30. júna 2001. Počas jeho úradovania Hložanci postavili novú faru (roku 1964), omaľovali vnútro chrámu (1968), ktorý postupne zreštaurovali (1989 – 1996) a prekryli na ňom strechu (1976). S. Hnilica paralelne zaopatroval dcérocirkevné zbory v Begeči a Čelareve. V istom období robil synodálneho pokladníka SEAVC a v období 1983 – 1993 bol i seniorom Báčskeho seniorátu. Vlastnými textami prispieval do Ročenky a Evanjelického hlásnika. Jeho príspevky sú i v publikáciách o Hložanoch; bol aj spoluorganizátorom knižných premiér, ako i výstav hložianskych výtvarníkov na farskom úrade. Manželka pána farára Hnilicu zomrela vlani vo februári; zostali po nich dcéry Anna (vydatá Turanová, žije v Starej Pazove) a Viera (žije v Hložanoch). J. B.

Informačno-politický týždenník

firmandmi ukázala, že piataci sú v škole veľmi zaťažení, predovšetkým pre zmenu spôsobu výučby, pribudli im nové predmety, noví profesori, zvykajú sa na ten všeobecne ťažší piaty ročník, a k tomu im prichádza i konfirmačná príprava, čo je dodatočný stres. Druhý dôvod, prečo si myslím, že je lepšie, aby šiestaci boli konfirmovaní, je ten, že sú starší a zrelší. Predsa tu ide o potvrdenie krstnej zmluvy a verejné vyznávanie viery, čiže o verejné dávanie sľubu cirkvi, takže si myslím, že šiestaci to lepšie pochopia ako piataci. Túto zmenu som navrhol na presbyterstve a odsúhlasili. Presbyterstvo ju potom dalo na konvent, ktorý to tiež schválil. Keď ide o túto záležitosť, každý cirkevný zbor však rozhoduje osve. Niektoré susedné zbory to majú tak zariadené už dlhý rad rokov. Dokonca i sám som bol konfirmovaný ako šiestak. O rok sa teda konfirmácia v Petrovci konať nebude a nasledujúca bude roku 2017, keď do cirkevného spoločenstva prijmú aktuálnych šiestakov.



KRÁTKE SPRÁVY

Báčsky Petrovec Pracovné raňajky. Podnikateľské a inovačné centrum vo štvrtok ráno 9. apríla pre miestnych podnikateľov a účtovníkov usporiadalo tradičné, v poradí 11. podnikateľské raňajky. Na tomto aprílovom stretnutí spracovali tému Bankrot, likvidácia a osobný bankrot. Prednášateľkou aj tentoraz bola Dragana Galićová, certifikovaná účtovníčka, majiteľka účtovníckej agentúry a súdna znalkyňa z Kikindy. x x x Rovnanie ciest. Druhú časť akcie úpravy poľných ciest Klub poľnohospodárov usporiadal v piatok 10. apríla. Jedna časť poľnohospodárov na traktoroch s prívesnými strojmi sa stretla na Jarmočisku a vyrazila do Drágova a na Sejky. Ďalší zase mali zraz za mostom na Alpárskej ceste a na iných punktoch. V skupinách sa potom rozpŕchli do chotára urovnať staré i nové poľné cesty. Počasie im žičilo, ohlas sedliakov bol dobrý a akcia sa vcelku vydarila. Okolo 150 účastníkov sa po vykonanej práci stretlo na obede v Klube poľnohospodárov. j. č-p • ĽUDIA A DIANIA •

VEĽKÁ NOC V KULPÍNE 2015

Víno a klobása na spestrenie sviatkov Katarína Gažová

radičné a čoraz populárnejšie, tohto roku v poradí deviate veľkonočné podujatie v nedeľu 5. apríla do Poľovníckeho domu v Kulpíne prilákalo veľký počet návštevníkov. Sviatočné dni boli príležitosťou na pobavenie a príjemné chvíle pri chutných klobásach a kvalitnom víne.

stúpila dievčenská spevácka skupina KUS Zvolen za hudobného sprievodu Michala Čiliaka, ktorý potom prečítal žartovné verše a výroky o víne. Medaily, diplomy a ďakovné listiny výrobcom odovzdali koordinátor tohtoročnej Veľkej noci v Kulpíne Branislav Plachtinský a tajomník spolku kulpínskych vinárov Radoslav Kolarski. Zá-

Najprv ich len obzerali, potom ich aj ochutnali...

vín rosé. Všetky vína hodnotila komisia v zložení: prof. Dr. Petar Cindrić, Dr. Đorđe Psodorov, László Horvát a Ma Snežana Gagićová. Za biele vína hodnotiaca komisia udelila až 13 zlatých medailí, ktoré sa dostali výrobcom z Kulpína, Temerína, Erdevíka, K dobrej nálade veselými pesničkami prispela dievčenská Neština. Z kulpínskych výrobspevácka skupina spolku Zvolen cov vína zlaté medaily získali: Výsledkom dobrej organizácie verečný program Veľkej noci Branislav Plachtinský, Rastimir Veľkej noci v Kulpíne 2015 bola v Kulpíne 2015 moderovala Viera Potkonjak, Michal Miškár, Michal Dovičin a posthumne Vladislav aj úspešná záverečná časť pod- Dorčová-Babiaková. V konkurencii vín súťažilo 39 Kuštra. Komisia udelila aj 12 ujatia. Združenie vinohradníkov a vinárov z Kulpína na súťaž bielych vín, 20 červených a 7 strieborných medailí a 7 bronzových, ako aj ďakovné o najlepšie výrobky tohto listiny. Zo zúčastnených roku prijalo 66 vzoriek 20 červených vín zlaté vína a až 64 vzoriek klomedaily dostali: vináreň bás. Minulý rok nebol pre Aleksić z Vranja, Michal vinárov práve najprajnejší, Dovičin a vináreň Mišpreto bolo v konkurenkár z Kulpína. Striebro cii menej vína ako vlani, si zaslúžili traja výrobale zasa klobás bolo viac. covia: Samuel Snida Dve hodnotiace komisie, z Petrovca, Gustáv Petpre víno a pre klobásy, priráš z Kulpína a vináreň jaté vzorky vyhodnotili vo Aleksić z Vranja. Bronz štvrtok 2. apríla. Medaily, získalo šesť výrobcov. diplomy a ďakovné listiny Udelené boli aj ďakovné boli oceneným výrobcom listiny viacerým výrobudelené na ústrednom com červeného vína. podujatí vo Veľkonočnú Najmenej vzoriek bolo nedeľu. za rosé. Zlato získalo Hostí v kulpínskom Povíno z vinárne Aleksić ľovníckom dome privítal z Vranja, striebro za predseda Združenia virosé získali Ján Kováč nohradníkov a vinárov z Petrovca a Jarmila Michal Dovičin. V kultúr- V súťaži o najlepšie víno najviac bolo bieleho, Medovarská z Kulpína no-umeleckej časti vy- o ktoré vládol veľký záujem • ĽUDIA A DIANIA •

a bronz Ivan Ribičić z Petrovca a Dušan Vida z Kulpína. Ostatné vína odmenili ďakovnými listinami. Aj konkurencia v kategórii klobás bola tohto roku naozaj pozoruhodná. Odovzdaných bolo 64 klobás a najúspešnejší boli výrobcovia z Kulpína a Báčskeho Petrovca. Zlato získali: Michal Miškár, Jaroslav Žila, Vladimír Vida, Pavel Cerovský, všetci z Kulpína, Ondrej Mištec a Ondrej Sýkora, obaja z Petrovca. Strieborné medaily dostali traja Kulpínčania: Branislav Kuštra, Michal Maglovský a Vlastislav Haška. Bronz získal Milan Popovicki z Kulpína. Ostatní výrobcovia dostali ďakovné listiny. Klobásy hodnotila komisia v zložení: prof. Dr. Natalija Džinićová, Ma Dragan Psodorov a Ján Gaža ml. Po slávnostnom udelení cien nasledovala verejná degustácia prezentovaných vzoriek klobás a vína, na ktorých si v sviatočnom ovzduší Poľovníckeho domu pochutnali tak domáci, ako aj cezpoľní hostia. Záujem návštevníkov bol aj tentoraz pozoruhodný. Celé podujatie veľkonočným stánkom skrášlili kulpínske spolkárky a žiaci miestnej základnej školy prispeli omaľovanými vajíčkami – symbolom Veľkej noci, ktoré dostal každý návštevník podujatia.

16 /4643/ 18. 4. 2015

Ľudia a diania

V HAJDUŠICKOM EVANJELICKOM CIRKEVNOM ZBORE prvú nedeľu po Veľkej noci býva konfirmácia najmladších členov cirkvi. V nedeľu 12. apríla za prítomnosti rodičov, krstných rodičov, starých rodičov, príbuzných a iných veriacich, po previerke vedomostí z konfirmačnej látky, svoju krstnú zmluvu potvrdili, a tým sa stali dospelými členmi tohto cirkevného zboru konfirmandi: (sprava) Ivana Sobinová, Mlađan Mamojka, Maja Govdová, Ivana Oravcová, Marko Soják a Tamara Bačiková. Pripravil ich a slávnostne konfirmoval Slađan Daniel Srdić, farár jánošícky a administrátor hajdušického cirkevného zboru. V mene zboru konfirmandom zablahoželal a skromné darčeky odovzdal dozorca Miroslav Hraško. vlh

ERDEVÍK

Niečo alebo nič? Oto Filip

– Som pri konci písania knihy, istého druhu monografie, ktorej raví sa, že to závisí od uhla názvom bude Moja dedina Erdepohľadu: že dovík. Zdolal som 95 poly naplnený percent jej obsahu, pohár optimista ponapísal stovky strán, važuje za poloplný, no rozčaroval som pesimista zase za sa pre to všetko, čo poloprázdny. ErdevíErdevík kedysi mal, čana Momčila Berića kým dnes nemá nič. skôr možno zaradiť V tom je to celé, do tejto druhej kacelý problém. Zrutegórie. Najmä pre tie šený je jeden účet jeho slová, že Erdevík Miestneho spolonemá (takmer) nič. V čenstva, vlastne sriemskom mestečku prenesený na ten sa narodil, rovnako úhrnný v Obci Šíd, ako aj jeho otec a sta- Momčilo Berić kým rôzne miestne rý otec, Ekonomickú združenia stále majú školu v rokoch šesťdesiatych ukončil vlastný účet. Preto ma nediví, že v Sriemskej Mitrovici, roky pracoval z približne dve a čosi tisíc voličov v poisťovni DDOR Nový Sad. vo februárovom referende len asi – Ako tú pesimistickú kon- každý piaty občan využil svoje štatáciu zo začiatku rozhovoru hlasovacie právo, ani že z tých ozrejmíte? zúčastnených až šesťdesiat per-

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

KONFIRMÁCIA V LALITI prebieha vždy v prvú nedeľu po Veľkej noci, takže 12. apríla v lalitskom slovenskom evanjelickom kostole bolo slávnostne. Svoj krst potvrdili a dospelými členmi cirkevného zboru v Laliti sa stali tri dievčatá a dvaja chlapci: (zľava) Lana Pavlovičová, Róbert Pucovský, Katarína Benková, Dušan Butáš a Sára Čriepková – na fotografii s velebnou pani farárkou Vierou Bátoriovou. Prv než prijali požehnanie a prvýkrát pristúpili k Večeri Pánovej, konfirmandi pred svojimi rodičmi, starými rodičmi, krstnými rodičmi a cirkevníkmi preukázali pekné vedomosti, ktoré sa naučili vo výučbe náboženstva. J. P. cent bolo proti zavedeniu nového samozdanenia. Kedysi som bol členom Rady MS, počas dvoch mandátnych období. A mali sme vtedy toľko peňazí, že sme takmer nevedeli, kde ich všetky stroviť. – Ako by ste stručne komusi neznámemu opísali svoje mestečko? – Je dnes osadou starých ľudí, osadou dôchodcov, ku ktorým patrím aj sám. Veď som na prahu sedemdesiatky. Erdevík je teda dedinou v pokročilom veku, ktorá akoby sa posúvala smerom k cintorínu. Je to tým, že tu niet života, je málo perspektívy. To, čo máme, je veľmi pekná zemepisná poloha. Kedysi sme mali aj PP Erdevík, iné podniky. Dnes je napríklad stará budova školy vystavaná roku 1904 v otrasnom stave a pár budov už natoľko nahlodal zub času, že sa zbúrali, alebo im to vážne hrozí. Akoby v tejto dedine mnohé umrelo. Ja sa teraz trochu viac o tom všetkom kriticky zmieňujem, ale to, čo rozprávam, je pravda. Pred niekoľkými desaťročiami bolo tu u nás veľa remeselníkov, rôznych

profilov a dielní, no zostali sme aj bez nich. Aj s infraštruktúrou sme na tom zle: buduje sa zriedkavo, málo alebo vôbec nie. – Toto je predsa vinohradnícka oblasť... – Je pravda, že sme vo vínnom Srieme. Ako i to, že sme kedysi mali tzv. Podrum, ktorého kapacity boli veľké, bola u nás i Vinotéka. Ale prišli iné časy, prišli iní podnikatelia, ktorých by som najradšej inak pomenoval, a povedal by som, že všetko to, čo bolo dobré, títo zničili: firmy, fabriky, majetky. Veľa je zničeného, nielen tu u nás v Erdevíku... Namiesto rozlúčky vraví, že v časoch, keď on chodil do starej školy, bolo im tam pre veľký počet žiakov až tesno. A ukazuje tú novšiu budovu, konštatujúc, že nemálo jej priestorov neraz zíva prázdnotou. Ako aj iné miesta, kde stáli iné budovy, neďaleko parku vysadeného roku 1901, ktorých už niet. Roky, osudy a pomery ako stála zmena. Prinášajúca raz niečo, alebo sa nanešťastie inokedy meniaca na veľmi málo, alebo aj nič. • ĽUDIA A DIANIA •

ZAUJÍMAVOSTI Z ÚSTREDNÉHO ARCHÍVU SEAVC

Doležalov výstup proti osamostatneniu SEAVC Katarína Verešová

samostatnenie Slovenskej evanjelickej a. v. cirkvi v bývalej Juhoslávii v roku 1921 pre Slovákov žijúcich na území dnešného Srbska a Chorvátska zaručovalo nielen zachovanie luteránskej cirkvi, ale zároveň aj ďalšie rozvíjanie slovenského školstva a kultúry na týchto priestoroch. O to skôr, že takú iniciatívu podporilo aj vtedajšie Ministerstvo náboženstva Kráľovstva Srbov, Chorvátov a Slovincov (Juhoslávie). Prakticky sa odvtedy začala utvárať sieť slovenských inštitúcií a združení v prostrediach, kde žili Slováci ako národnostná menšina, keďže sa po veľkej vojne ocitli mimo hraníc krajiny svojich predkov. Každý, kto si myslí, že k osamostatneniu, vlastne k oddeleniu slovenských od nemeckých, maďarských a chorvátskych luteránov šlo ľahko, sa mýli. Ako to obyčajne u nás býva, v každej snahe sa nájdu výnimky. V roku 1922 nedostatočné pochopenie snahy o osamostatnenie zaznamenané bolo v najslovenskejšej dolnozemskej osade Padine. Ľudovít Doležal (1868 – 1923), vlastným menom Doleschall Lajos, sa narodil v Tomaševciach (Novohradská župa). Po skončení gymnázia v Lučenci a teologických štúdií v Prešove vysvätený bol za kňaza v Pešti. Kaplánom bol v Alberti. Farárom bol v Bielom Blate, na Kráľovej pri Modre a od 23. marca 1895 v Padine. Počas dvadsaťdvaročného pôsobenia v Padine Ľudovít Doležal spolu so správou a evanjelickými veriacimi sa významne pričinil o hmotné zaopatrenie cirkevného zboru. „Roku 1897 bol totiž rozdelený cirkevno-školský fond, pri čom cirkvi pripadlo 100 jutár zeme obecnej a 12 a pol jutár kúpenej, teraz už trvale a obci pripadol pašienok Léc... R. 1902 staré zvony boli zamenené za • ĽUDIA A DIANIA •

nové s doplnením 4284 kor.... R.1913 cirkev zriadila samostatnú kantorsko-katechétsku stanicu... Cirkev v tom istom roku vystavila dom pre kantora za 7.000 korún, strechu chrámu novou nahradila a celý chrám Boží renovovala ná-

opustil Padinu a zaujal farársku stanicu Bíni (Béney) v Maďarsku, kde nepôsobil dlho. Umrel roku 1923. Bínčania ho spomínajú ako posledného evanjelického farára, ktorý v tejto maďarskej osade kázal po slovensky.

Padinský kostol (1920)

kladom 42.000-k.,“ uvádza okrem iného Gustáv Klobušinský, evanj. farár, v knihe Slovenská evanjelická kresťanská cirkev a. v. v Kráľovstve juhoslovanskom v slove a obrazoch (zostavil Adam Vereš, ev. biskup, 1930). G. Klobušinský v článku o Padine uviedol aj fakt, že sa farár Doležal roku 1903 stal konseniorom, a roku 1910 seniorom banátskym a predsedom banskej kňazskej konferencie a členom správy Lutherovej spoločnosti. Azda preto, že do prvej svetovej vojny nadviazal kontakty aj s bratmi vo viere maďarskej a nemeckej národnosti, Ľ. Doležal „do nových pomerov sa nevedel vžiť a nevidel v nich svoju budúcnosť dostatočne zabezpečenú,“ ako obrazne vysvetlil Doležalov duchovný nástupca Gustáv Klobušinský. Z toho dôvodu Doležal koncom júna 1922

V článku Juhoslávia v časopise Cirkevné listy z 15. 2. 1922 (r. XXXVI., č. 4. s. 60-61) Ľudovít Mičátek uvádza dôvod sporu zástancov osamostatnenia SEAVC s padinským farárom Doležalom. (Článok bol prebratý z Národnej jednoty č. 3): „Záležitosť padinská je v tomto: tam je asi 30 rokov farárom Doleschall Lajos a otravoval národ pseudo-hazafišágom. Jeho hlavná zásluha bola, že našich najzaslúženejších ľudí podle udával, na škodu ich existencie. Takého výtečného rodoľuba, blahej pamäti Alberta Martiša, Juránya, učiteľov a farára v Kovačici Čaploviča, že ich on denuncíroval bez svedomia, bez duši, to tvrdím vedomý súc svojej zodpovednosti dľa §.117. čl.1914. Videl som jeho vlastoručné originálne oznámenie, úradnú listinu a na moje vlastné

uši počul som jeho politickú denunciáciu na zničenie Čaploviča... Menovite tunajší evanjelici zostali bez biskupstva [po prevrate] i organizovali sa dľa rečí. Slovenská cirkev pripadla slovenskému, nemecká cirkev nemeckému seniorátu. Padina, ako čistoslovenská cirkev pripadla slovenskému seniorátu. Ale farár nahovoril ľudí (40-50), aby sa odštiepili od slovenského a aby sa pripojili nemeckému seniorátu. Ministerstvo náboženstva prirodzene zničilo toto uzavretie, ako ktoré je proti zdravému rozumu a najprimívnejšiemu citu, a taktiež naši cirkevní vodcovia v Banáte, ako aj vodcovia županije, bez partajského náteru videli, že Doleschallov krok je nápadom proti slovenskej mysli a že je v záujme državy aj slavianstva, aby ďalej nebol trápený v jeho postavení. Podujaté boli proti nemu prísnejšie prostriedky, aby sa odstránil, ale on si našiel ľahkoverných záštitníkov, ktorí chcú zachrániť obyčajného udavača i ultra renegáta. To vyvrcholilo v tom padinskom organizovaní s bandériumom a rečnením. Ja ani za pol minúty nesmiem myslieť, že to urobila demokratická stránka, ako taká, lebo by ma to mohlo doviesť do zúfalstva, že stránka môže paktovať s politickými špiónmi a národnými zločincami, s tými, proti ktorým sme sa za jedno borili... Čo sa týče cirkevných vecí, osvetlím tú otázku z cirkevného politického stanoviska, tu len konštatujem že ja sám zastávam Slovenskú samostatnú ev. cirkev a myslím nájde sa dosť rozvážnych ľudí, ktorí tak iste myslia. Ináče musím prízvukovať, že tých Slovákov, ktorí sú za samostatnú cirkev viedla aversia proti renegatívstvu a nie separatizumus proti države.“ Po týchto dianiach v Padine a po Mičátkovom článku v Národnej jednote Ladislav Zgúth, evanjelický farár, mienil, že Slovenská ev. cirkev v Juhoslávii nebola dobre zorganizovaná, a preto navrhoval zvolať Synodu, o čom tiež informovali Cirkevné listy. Po utvorení Slovenského evanjelického dištriktu roku 1921 v Starej Pazove prvá Slovenská evanjelická synoda bola 31. októbra 1925 v Novom Sade.

16 /4643/ 18. 4. 2015

vá, 5. 2 Galambošo či ia z á st a n A ysá a Štúra v K ZŠ Ľudovít

Farby a vône jari

Nataša Ch ZŠ J. A. alupková, 3. a Komen ského v Kulpíne

ráve to je to, čo nás v tomto období roka najviac oduševňuje a láka – farebnosť a príjemné vône jarnej prírody. Keď vonku všetko ožije a skrásnie vôkol nás, aj my máme omnoho lepšiu náladu. Farby jari lahodia oku a vôňa sviežej trávičky a kvitnúcich kvetov je priam omamne očarujúca. Tak tie farby a neodmysliteľné vône jarnej prírody vám ponúkame aj na tejto strane. Poslali nám ich kamaráti z viacerých h znovu coc prostredí. A všade je tá jarná nádhera rovnako sia me h nýc zim ých Po dlh pekná… u vôňu jari. môžeme cítiť vo vzduch živovým no a iav von roz ol vôk Všetko udilo zvieratká. tom. Teplé slniečko zob jú žlté púpav y Zo zelenej trávičky vykúka Jar je pre mňa najkrajším ročným obdobím. adách kvitnú áhr V z y. a malé modré fialk narcisy, Prichádza po studenej a chladnej zime. Vtedy ny, ipá tul ty: kve né eb pestrofar začínajú teplejšie dni, sneh sa rýchlo topí. elk y znamená prvosienky... To pre vči potešia Príroda sa zobúdza a oblieka si zelené rúcho. y vžd nás y čik Vtá cu. veľ kú prá o tliv ros Keď príde jar, polia sa rozzelenejú, stromy Sta . som hla m svojím prekrásny chladzačínajú pučať, snežienka svojimi krásnymi čilo zni im ré kto a, ezd hni opravujú bielymi kvietkami oznamuje príchod jari. Keď né zimné počasie. ným ob začnú teplejšie dni, prichádzajú aj lastovičky roč m ený ľúb ob jím mo Jar je á a m za z teplých krajov do svojich hniezd, ktoré v jeúd zob a rod prí dobím, pretože sa seň opustili. Jari sa tešia aj všetky vtáky, ktoré í. ôn a v ieb far ch sny krá mnoho u nás prezimovali a zobúdzajú sa aj zvieratá zo zimného spánku. Aj ľudia sa tešia jari, lebo Igor Párnický, 5. ročník iti Lal v začínajú svoje jarné práce v záhradách a na ho čné Žu ra sto ZŠ Ne poliach. Do záhrad sejú potraviny pre každodenný život. Svoje okolie a záhradky vysádzajú rôznymi kvetmi. Jari sa tešia najviac deti, lebo nemusia viac čas tráviť iba vo vnútri. Trávia ho viac vonku pri hre a pomáhajú svojim rodičom pri jarných prácach, ktoré spolu s nimi vykonávajú.

V pestrej rozprávke

Moje obľúbené ročné obdobie

Boris Badinský, 3. 1 ZŠ 15. októbra v Pivnici

4. 3 Viktória Viková, ne di ZŠ m. Tita v Pa

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

Andrej Husárik, 3. 1, ZŠ m. Tita v Padine

Tijana Kucháriková, 4. 1 ZŠ maršala Tita v Padine

K. G. a J. T. • DETSKÝ KÚTIK • •

Poľnohospodárske PRÍLOHA PRE POĽNOHOSPODÁROV A DEDINU

rozhľady

Ročník XLV 18. apríla 2015 ČÍslo

8 /1890/

Z PRODUKČNEJ BURZY

Ceny stabilizované na nízkej úrovni

AKTUÁLNE

Ľ. Sýkorová

Insekticídy aj naďalej V zabíjajú včely

Ľubica Sýkorová

o celom svete ochranári, včelári, ekológovia a ľudia, ktorým záleží na osude budúcich generácií, nepretržite žiadajú o okamžitý zákaz používania mnohých nebezpečných pesticídov, pokiaľ nové nezávislé vedecké štúdie nepotvrdia, že sú bezpečné. Katastrofický úhyn včelích kolónií môže ohroziť celý náš potravinový reťazec. Ak sa urgentne zavedú preventívne opatrenia teraz, môžeme ešte zachrániť včely pred vyhynutím. Vyvražďovaním miliárd včiel po celom svete ohrozujeme produkciu všetkých plodín, a tým aj potravy. Ani v Srbsku situácia nie je ružová. Kvôli nezodpovednosti niektorých pestovateľov, ktorí na svojich parcelách používajú insekticídy a načas neoboznámia včelárov s plánovaným postrekom, obrovský počet včiel býva otrávený. Tým dochádza ku nenahraditeľným škodám nielen pre včelárov, ale pre všetkých

nás. Zo zväzu včelárskych organizácií Vojvodiny apelujú na poľnohospodárov, aby vždy vopred oboznámili včelárov s plánovanými postrekmi, aby sa včelie úle načas stihli previezť na bezpečné miesto. ... Pokrajinský fond pre rozvoj poľnohospodárstva v rámci jarných úverových línií na zaobstaranie nových zavlažovacích systémov schválil 71 úverov určených pre vojvodinských poľnohospodárov v celkovej sume 93 miliónov dinárov. Ročné úroky sú jedno percento a ak je úver v hodnote päťtisíc eur, splátkové obdobie je 24 mesiacov s grace obdobím 9 mesiacov. Úvery vo výške od 5do 15-tisíc eur sa budú splácať 30 mesiacov s grace obdobím 12 mesiacov. Doteraz bolo realizovaných 22 úverových cyklov a viac ako 1 200 poľnohospodárov dostalo úver na kúpu nových závlahových systémov. Už onedlho budú podpísané zmluvy s užívateľmi, ktorí získali úvery

Z obsahu Dôchodcovia na prahu plnoletosti Str. 3

minulom týždni, t. j. v dňoch od 6. do 9. apríla 2015 na Produkčnej burze v Novom Sade ceny poľnohospodárskych komodít sa výrazne nemenili. Za posledný mesiac bola zaznamenaná stabilizácia cien na veľmi nízkej úrovni a k výraznému zvýšeniu by v dohľadnom čase nemalo dôjsť. Tento rok sa značne líši od predchádzajúcich predovšetkým v tom, že obyčajne na jar všetky výrobky zdražejú na kúpu skleníkov, kvôli zmenšeným zásobám. No v tomto roku fóliovníkov, protiľasvetové zásoby obilnín a olejnín sú veľmi dovcových sietí, ako dobré, takže k zvyšovaniu cien nedôjde. aj na kúpu kvalitných V uvedenom období bol tovarový obrat na teliat na výkrm. novosadskej burze v porovnaní s predchá... dzajúcim obdobím o 8,43 % väčší, finančná Prvého apríla tohto hodnota obratu bola vyššia o 32,78 %. roku Európska únia skonPšenica sa už tretí týždeň v poradí čila viac ako tridsaťročný predávala po 21,45 din./kg (19,50 bez boj s nadprodukciou mlieDPH). ka a mliečne kvóty sú od Kukurica zdražela iba mierne (o 1,19 tohto dátumu už minulosťou. %) a jej priemerná cena bola 17,71 Celá generácia poľnohospodin./kg (16,10 bez DPH). Presne dárov v sektore mlieka si bude pred rokom bola o tretinu drahšia. musieť zvyknúť na úplne nové Nezmenila sa ani cena sóje, podmienky, ktoré so sebou predávala sa po 44,55 din./kg určite prinesú kolísanie cien. EÚ (40,50 bez DPH). sa chce sa orientovať na vývoz a Slnečnicové výlisky využiť rastúci dopyt v Ázii, Afrike s 33-percentným oba na Blízkom východe. Systém sahom bielkovín sa kvót má už 31 rokov a globálna predávali po 27,36 situácia sa značne zmenila. systematicdin./kg (22,80 Prvý návrh na ich odstránenie ky pripravobez DPH). ○ pochádza z roku 2003. Od roku vali na zrušenie 2008 sa začali rozvíjať rôzne limitov. Malí euopatrenia, ktoré mali upokojiť aj rópski farmári však skeptických poľnohospodárov. majú veľké obavy, či tento Európa dnes so svojimi cenami systém prežijú, preto z prodokáže konkurovať na svetovom testu koncom marca v Bruseli trhu iným výrobcom, a preto sa zorganizovali tichý pochod so krajiny ako Nemecko či Írsko sviečkami. ○

Cukrová repa je na živiny náročná Str. 2

Suché zlato Mediteránu Str. 6

POĽNOHOSPODÁRSKE ROZHĽADY | HLAS ĽUDU

RASTLINNÁ VÝROBA

Cukrová repa je na živiny náročná Ľubica Sýkorová

agronomického hľadiska má pestovanie cukrovej repy veľký význam. Vďaka výrobnej technológii a biologickým účinkom pozitívne pôsobí na štruktúru pôdy. V osevnom postupe má svoje miesto, pretože podstatne zlepšuje návratnosť organickej hmoty späť do pôdy. Cukrová repa je citlivá najmä na nedostatok dusíka, draslíka, fosforu, horčíka, mangánu a bóru. Má vysoké nároky na živiny a je jednou z najnáročnejších plodín, čo sa týka príjmu živín. Draslík je nevyhnutnou živinou s dôležitými fyziologickými a biochemickými funkciami pre všetky rastliny, pretože je nezastupiteľný pri aktivizácii a regulácii v látkovom metabolizme, to znamená pri fotosyntéze, tvorbe uhľohydrátov a bielkovín. Praktické skúsenosti a výsledky

pokusov potvrdzujú už dávno známu vec, že nedostatočná výživa draslíkom znižuje nielen úrody cukru a cukrovej repy, ale aj úspešnosť jej pestovania. Preto táto plodina vyžaduje v dostatočnom množstve v prijateľnej forme draslík, aby v čo najväčšej miere mohla využiť úrodový potenciál. Konečným kritériom úspešnosti pestovania a spracovania cukrovej repy je technologická kvalita (finálny produkt – biely cukor). Ak chceme dosiahnuť vysoké úrody dobrej kvality, musíme brať do úvahy to, aby výživa bola optimalizovaná. To znamená, aby bola plne krytá potreba draslíka v rovnováhe s ostatnými vegetačnými činiteľmi. Okrem vyváženej výživy všetkými nevyhnutnými živinami musíme dbať aj na výber vhodnej odrody, spracovanie pôdy, výsev, hustotu porastu, dostatočnú zásobu živín

v pôde a v neposlednom rade aj na vhodné opatrenia ochrany rastlín. V porovnaní s ostatnými poľnými plodinami je spotreba draslíka cukrovou repou veľmi vysoká a jeho odber zberom môže kolísať v dosť širokom intervale – v závislosti od stanoviska, odrody a úrody. Cukrová repa musí prijať potrebné množstvo draslíka v krátkom čase a pomerne skoro, v priebehu jedného mesiaca približne 200 kg K2O/ha. Preto je potrebné, aby už na začiatku vegetácie mala k dispozícii vysokú hladinu draslíka v pôde. Kvalita cukrovej repy je ovplyvnená mnohými faktormi. Pôdne vlastnosti a poveternostné podmienky nemôžeme ovplyvniť, preto musíme o to viac venovať pozornosť výžive a hnojeniu, ktoré môže silne zasahovať do obsahu vytvoreného cukru, najmä ak ide o draslík. Pre praktické hnojenie platí zásada, že vyvá-

ženým (dostatočným) hnojením draslíkom môžeme využiť vysoký genetický potenciál súčasných odrôd a môžeme tým zabrániť aj riziku klesajúceho podielu cukru z cukrovej repy. Cukrová repa veľmi dobre reaguje na sodík (Na), ktorý sa nachádza vo väčšine draselných hnojív. Pri cukrovej repe je veľmi dôležitá optimalizácia dusíkatého hnojenia, pretože jeho nedostatok obmedzuje dosiahnutie dobrých úrod, no nadbytok znižuje kvalitu cukrovej repy, predovšetkým podiel cukru. Okrem hnojenia draslíkom by sme pri cukrovej repe nemali zabúdať na horčík (Mg). Za doplnkové hnojenie sa považujú hnojivá obsahujúce bór (B) v dávke 0,5 kg/ha. Obsah živín v cukrovej repe môžeme zlepšiť použitím listových hnojív, a to najmä tých, ktoré obsahujú chýbajúcu živinu. ○

Sója neznáša zaburinenú pôdu Ľ. Sýkorová

ója je veľmi citlivá na zaburinenie v priebehu celej vegetácie. Zaburinenosť pôdy patrí k najrizikovejším faktorom úspešného pestovania. Vysokú úrodu semena sóje môže dať len čistý porast bez burín. Chemická ochrana tvorí významný podiel celkových nákladov, no úspory je možné dosiahnuť voľbou správneho chemického prípravku. Agronomický a pestovateľský význam pestovania sóje spočíva v jej priamom vplyve na reprodukciu pôdnej úrodnosti, obohatení pôdy biologicky fixovaným dusíkom, štruktúrotvornom a protierózovom vplyve na pôdu. O úrodách sóje a o jej kvalite rozhoduje viacero faktorov, ku ktorým patria najmä výber odrôd a pôdy, zaradenie v štruktúre striedania

plodín, množstvo prístupných živín, pôdna reakcia, štruktúra pôdy, inokulácia osiva, ochrana porastov proti burinám, chorobám a škodcom, zabezpečenie dostatku vlahy v priebehu vegetácie, zber a pozberová úprava úrody. Je výborným prerušovačom obilného sledu a veľmi vhodnou predplodinou najmä pre pšenicu. Vďaka fixácii vzdušného dusíka (N) zostáva v pôde po sóji časť fixovaného N i pre následnú plodinu (podľa niektorých údajov až 50 kg N/ha). Súčasne dokáže využívať živiny (najmä fosfor P) z menej prístupných foriem a z väčšieho pôdneho profilu. Mohutný koreňový systém chráni štruktúru pôdy a robí ju ľahšie priepustnou pre vodu a korene následných plodín a zlepšuje fyzikálne vlastnosti pôdy. Po sóji sa zvyšuje úroda obilnín, najmä pšenice o 0,6 až 1,0 t/ha.

Samotná sója na predplodinu nie je zvlášť citlivá. Najvhodnejšími predplodinami sú hnojené okopaniny, najmä cukrová repa a kukurica, nevhodnými predplodinami sú slnečnica a repka olejka, pretože ich napádajú rovnaké choroby. Je menej citlivá na pestovanie po sebe. Aby odrody aj v praxi mohli využiť svoj genetický potenciál, musí pestovateľ poznať parcelu, kde chce sóju pestovať, a musí sa pridržiavať základných agrotechnických požiadaviek. Samozrejme, že vo veľkej miere vplývajú aj agroekologické podmienky. Ak sa seje až koncom apríla, treba si vybrať odrody s kratšou vegetáciou (I a 0 skupina). V máji sa môžu siať iba odrody 0 skupiny. Možná je aj neskorá sejba, napr. ako strnisková kultúra, no tu treba použiť iba odrody 00 skupiny. ○

18. 4. 2015 • 16 /4643/

OBNOVENIE POĽNOHOSPODÁRSKEJ TECHNIKY

Dôchodcovia na prahu plnoletosti Oto Filip

v hodnote 985 miliónov dinárov, s návratnosťou 50 až 60 percent výšky vkladu, ako aj dva pre lokálne samosprávy. Z tých určených obciam sa prvý vzťahuje na úpravu siete kanálov vo funkcii odvodňovania. Na tieto účely sa má rozvrhnúť 590 miliónov dinárov. Druhý je určený na spolufinancovanie budovania a rekonštrukciu vodných Ján Krížov zo Selenče po podpísaní zmluvy objektov vo verejnom vlastníctve, ako aj objektov kana- päťdesiat, kým Sriem a Banát lizácie, na čo je stanovených 343 zostali v tieni s po sedemnásť úverov. Preto sme si stanovili miliónov dinárov. Na náprave dnešného stavu sa predsavzatie poľnohospodárov z tých odľahlejších, vidieckych oblastí viac školiť v tomto smere. Bol by som najradšej, keby tie pomery boli vyrovnané, aby tak Báčka, ako aj Banát i Sriem mali po približne tridsať percent záujemcov... – podčiarkol 1. apríla vo veľkej sieni Zhromaždenia APV v Novom Sade, pred podpísaním zmlúv s poľno-

kutočnosť, že sme pred takými troma či štyrmi desaťročiami boli podľa poľnohospodárskych výsledkov na omnoho lepšej pozícii medzi európskymi štátmi ako dnes, možno si vysvetliť nielen inakším postojom štátu k tomuto odvetviu, lepšou ekonomickou situáciou vcelku, ale aj stavom niekdajšej techniky. Vtedy poľnohospodárske stroje úspešne vyrábali aj Zmaj (Zemun), IMR (Rakovica), IMT (Nový Belehrad), Lifam (Stará Pazova), Majevica (Báčska Palanka)... Kým kvalita pôdy, vhodné klimatické podmienky či usilovnosť poľnohospodárov zostali hlavne tam, kde boli i predtým, s mechanizáciou to roky šlo dolu vodou. Takú, akú načim mať, si dnes môžu dovoliť len hospodársky silní výrobcovia, sledujúci súčasné technológie, vybavenia a trendy. Najpočetnejšou skupinou sú ale tí poľnohospodári, ktorí sa horko-ťažko akotak držia nad vodou, predovšetkým pre ne- Najmladšia – Jasmina Ćalićová z Plandišta dostatok prostriedkov na jej sústavné obnovovanie, čo je činí aj Fond pre rozvoj poľnohosv každom prípade predpokladom podárstva Vojvodiny, najnovšie udelením 83 úverov na zadovápotrebného napredovania. Vedomí si toho, predstavite- ženie novej poľnohospodárskej lia Pokrajinského sekretariátu techniky, konkrétne traktorov. pre poľnohospodárstvo, vodo- Záujem o tieto prejavilo do 16. hospodárstvo a lesníctvo vo marca vyše tristo poľnohospodáfebruári a začiatkom marca mali rov. Nie div, keďže ide o výhodné stretnutia a rozhovory s približne úvery s dlhšou, päťročnou lehotou desaťtisíc poľnohospodárov zo splácania a podnetnými, dvoj44 vojvodinských obcí (jedine percentnými ročnými úrokovými sa nekonali v Titeli), na ktorých sadzbami. – Vypracoval som krátku analýich poinformovali o tohtoročných podnetných prostriedkoch zu, keď ide o uchádzačov o úvery určených pôdohospodárstvu. na traktory. Môžem kvitovať, že Ide o prvých desať, z celkovo sme dosť prítomní na teréne, no naplánovaných 27 tohtoročných možno si všimnúť, že je suverénne súbehov, osem pre registrované najväčší počet úverov chválených poľnohospodárske gazdovstvá poľnohospodárom z Báčky, takmer

počas uplynulých troch rokov bolo podpísaných až štyristo úverov na zadováženie traktorov. Zároveň oznámil, že od budúceho roku budú na podobné účely k dispozícii aj viaceré prostriedky z európskych fondov. Jasné je, že je naša poľnohospodárska technika v takom stave, že peniaze a úvery naliehavo potrebuje všetky a čím viac. Lebo ak by sa použilo prirovnanie, tak je azda väčšina našich traktorov už dávnejšie v dospelom veku: spod výrobných strojov sa na polia dostala pred dvadsiatimi, dakde i pred tridsiatimi rokmi. Ešte pred niekoľkými rokmi priemerný vek poľnohospodárskej mechanizácie na našich súkromných gazdovstvách bol okolo osemnásť rokov. V štátoch vyspelejších sú v tomto veku zväčša na dôchodku, niektoré možno už v poľnohospodárskych múzeách. Alebo na nádvoriach gazdovstiev ako ukážka, ako sa kedysi a čím robilo. Ibaže traktory u nás sústavne nahlodáva zub času a opotrebovanosť, pretrvávajúce, lebo je peňazí buď stále málo, buď vôbec nie sú. Bez revitalizácie poľnohospodárskych strojov a vybavení, bez urýchlenejšej náhrady techniky niekdajšej tou súčasnou, ťažko možno počítať so zvyšovaním výnosov alebo so ziskovou výrobou. Je to na škodu všetkých. Práve tento aspekt by štát musel oveľa

Veľký záujem o výhodné úverové podmienky hospodármi, riaditeľ fondu Ing. József Szabó. Kvitoval, že ide o renesanciu našich úverových liniek, keďže

III

viac zohľadňovať pri stanovovaní odvetví a oblastí, do ktorých najprv upriami investičné prostriedky. Nech ich už je, koľko je. ○

POĽNOHOSPODÁRSKE ROZHĽADY | HLAS ĽUDU

OCHRANA RASTLÍN

Škodcovia vzchádzajúcich rastlín sóje

Ing. Ján Tancik, PhD. SPU Nitra

a nespôsobujú významné škody. Imága požierajú klíčne a pravé listy, listové stopky a stonky hostiteľských rastlín. Dlhánik je predovšetkým škodcom mladých rastlín, čím sú rastliny menšie, je nebezpečnejší. Na napadnutých rastlinách obžiera okraje listov rastlín. Na sóji dlhánik predstavuje vážne nebezpečenstvo vtedy, keď sa sója pestuje po kukurici pestovanej viac rokov v monokultúre. V takýchto podmienkach sa populácia škodcu môže výrazne premnožiť, môže byť aj

nepriatelia s výnimkou entomopatogénnych húb, ktoré sú schopné vo vlhkej a chladnej pôde sčasti regulovať početnosť škodcu.

kodcovia, ktorí ohrozujú mladé rastliny od fázy vzchádzania až do vytvorenia niekoľkých pravých listov, DLHÁNIK BURINOVÝ môžu byť pre mladé rastliny sóje Dlhánik burinový veľmi nebezpeční. V tomto obdo– Tanymecus palliabí škodcovia môžu úplne zničiť tes je chrobák, nomladú rastlinu. Ak je zničené sánik, ktorý meria Nosánik ligurčekový veľké percento mladých rastlín, 8 – 12 mm. Je čiernej musí sa poškodený porast dosiať farby, ale povrch tela je pokrytý okrajov alebo úplne. Larvy nie alebo preorať a znovu zasiať. chĺpkami, čo mu dodáva sivo- sú škodlivé, môžeme ich označiť Vzchádzajúce mladé rastliny hnedú farbu. Má dvojročný aj za užitočné, lebo sa živia na poškodzujú imága rôznych vývin. Prezimuje v štádiu koreňoch burín. druhov nosánikov: imága a larvy. Imága sa dlhánik kukuričný (srb. vyskytujú vo veľkom množ- NOSÁNIK LIGURČEKOVÝ kukuruzna pipa) – TanymeNosánik ligurčekový – Otiorrstve, keď je teplota pôdy cus dilaticollis, okolo 10 °C, a to je v apríli hynchus ligustici meria 9 – 14 dlhánik burinový (srb. a máji. Imága sa najprv mm, je tmavej farby so sivožltými siva repina pipa) – Taživia listami rôznych rastlín chĺpkami. Má dvojročný vývin, nymecus palliatus, a neskoršie prechádzajú prezimuje v prvom roku v pôde rôzne druhy listárikov aj na pestované plodiny. v štádiu larvy a v druhom roku (srb. male lisne pipe) – Imága sú polyfágne, živia sa ako imágo. Je polyfág, ktorý podruhy z rodu Sitona: na okolo 80 druhoch rastlín škodzuje lucernu, cukrovú repu, listárik čiarkovaný – pestovaných a divorastú- chmeľ, mak, slnečnicu, sóju, Sitona lineatus, potemník cich. Z pestovaných rastlín vinič a iné. Larvy poškodzujú pieskový (srb. peščar) – poškodzujú cukrovú repu, korene lucerny, na ktorých sa Opatrum sabulosum. Imágo dlhánika kukuričného (foto: P. Bokor) sóju, slnečnicu a lucernu. vyvíjajú. Imága obžierajú listy, Okrem škodcov z triedy hmyz v tomto období sú význam- niekoľko desiatok imág na m2. Z burín škodí na pichliači roľ- puky a kvety hostiteľských rastlín. ní škodcovia aj slizniaky, vtáky: Už prítomnosť 8 – 10 imág na m2 nom, pupenci, mlieči. Škodlivým Významne škodia na mladých holuby, vrany, bažanty a tiež hlo- môže zapríčiniť významné škody. štádiom je imágo, a to v čase rastlinách cukrovej repy požieraním nadzemných častí. Na K premnoženiam dlhádavce: chrček obyčajný – Cricetus sóji významné škody môže cricetus, hraboš poľný – Microtu- nika kukuričného docháspôsobiť vtedy, ak sa sója vysarvalis. Významné škody môže dza v rokoch so suchým sieva po lucerne alebo vedľa spôsobiť aj zajac poľný – Lepus a teplým počasím na jar, poľa, kde bola lucerna. V tom capensis. Treba pripomenúť, priemerne vlhkým letom a prípade poškodené sú okraje že hlodavce škodia počas celej pri výskyte veľkých plôch polí. Imága poškodzujú mladé vegetácie, ale najväčšie škody s monokultúrne pestovarastliny vo fáze vzchádzania zapríčiňujú v čase vzchádzania nou kukuricou. Životnému rastlín až po vytvorenie niecyklu škodcu nevyhovuje porastu. koľkých listov. daždivé a chladné počasie na jar a časté a výdatDLHÁNIK KUKURIČNÝ LISTÁRIK ČIARKOVANÝ Dlhánik kukuričný – Tanymecus né zrážky v auguste, čo Listárik čiarkovaný – Sitona dilaticollis (Coleoptera: Curcu- spôsobuje zvýšený úhyn lineatus je malý nosánik, lionidae) je významný škodca kukiel. Početnosť imág dĺžka tela 4,5 – 5,0 mm, sivej kukurice, cukrovej repy, slnečnice počas prezimovania v farby. Nos má krátky a široký. a sóje v aridných a semiaridných pôde neznižuje výrazne Má jednu generáciu počas regiónoch juhovýchodnej a stred- ani jesenná orba, pretože Dlhánik burinový roka a prezimuje v štádiu nej Európy. Môže poškodzovať sa nachádzajú v hĺbke 40 aj tabak, papriku, obilniny a až 100 cm. Vďaka tomu nemajú vzchádzania rastlín a v prvých imága v pôde. Je významným vinič. Deštrukčným štádiom sú výrazný vplyv na zníženie po- vývojových fázach mladej rastliny. škodcom hrachu, bôbu, viky, imága. Larvy sa živia korienkami pulačnej hustoty ani prirodzení Požiera listy mladých rastlín od lucerny a ďateliny a napáda aj

18. 4. 2015 • 16 /4643/ sóju. Larvy poškodzujú korene. Väčšie škody spôsobujú imága obžieraním listov od okraja a vytváraním charakteristického zúbkovitého okraja na mladých rastlinách. Poškodené mladé rastliny často hynú. POTEMNÍK PIESKOVÝ Potemník pieskový – Opatrum sabulosum (Coleoptera: Tenebrionidae) sa často vyskytuje na poliach v strednej Európe, významnejšie škody spôsobuje na okopaninách len lokálne v rokoch, keď sa premnoží. Imágo má telo dlhé do 9 mm, sivohnedé, farby pôdy. Aktivácia imág začína na samom začiatku vegetácie, už v marci. Samičky kladú vajíčka do pôdy na polia obsiate okopaninami. Plodnosť samičiek je najvyššia, keď sa živia na slnečnici alebo lucerne. Vyliahnuté larvy žijú v pôde, kde sú prítomné v priebehu mesiacov jún a júl. Má jednu generáciu do roka. Najviac sa vyskytuje na ľahkých pôdach, na ktorých nie je hustá vegetácia. Masovému výskytu tohto škodcu vyhovuje teplé a suché počasie a tiež, keď je z pestovaných plodín veľký podiel okopanín. Imága

Listárik čiarkovaný

18. – 24. 4. 2015

POČASIE

sú polyfágne, môžu sa živiť na približne 40 druhoch rastlín kultúrnych a divorastúcich. Imága na jar najviac ohrozujú vzchádzajúce rastliny slnečnice, cukrovej repy,

sóje a iných plodín. Imágo obžiera kotiledónne listy a vegetačný vrchol, čo spôsobuje hynutie mladých rastlín. Počas jari, keď je veľmi sucho, imága požierajú rastliny aj pod povrchom pôdy, do hĺbky 2 – 3 cm. Takto poškodené rastliny hynú.

Sója býva ohrozená, ak sa pestuje po kukurici alebo vedľa polí, kde sa v predchádzajúcom

OCHRANA Na reguláciu uvedených škodcov v porastoch sóje, ale aj iných plodín, ako je kukurica a cukrová repa, je nutné použiť kombináciu agrotechnických a chemických opatrení. Potemník pieskový Veľký význam majú tie agrotechnické opatrenia, ktoré roku kukurica pestovala. V tom zabraňujú premnoženiu, najmä prípade treba využívať priestorosprávny osevný postup a zavla- vú izoláciu. Ak sa musí vysiať sója na plochu, kde sa v minulom roku žovanie. pestovala kukurica, škody môžeOSEVNÝ POSTUP A PRIESTOROVÁ me znížiť vysievaním záchytných IZOLÁCIA pásov na jeseň. Na okraje parcely Pri regulácii dlhánika kukurič- sa na jeseň vyseje ozimná pšenica ného v rizikových lokalitách sa do pásov šírky 1 – 1,5 m. Na tieto treba vyhnúť (aspoň dočasne) miesta sa už v marci sťahujú monokultúrnemu pestovaniu imága a ľahko ich môžeme zničiť kukurice. Po kukurici je vhodné insekticídmi. Ak vysejeme sóju pestovať pše- vedľa poľa, na ktorom minulý nicu, čo výraz- rok bol vysiaty hrach, môžeme ne zníži popu- očakávať zvýšený výskyt listárilačnú hustotu kov. V prípade, že sóju vysejeme škodcu. Kore- vedľa poľa, kde bola lucerna ňový systém alebo ďatelina, porasty sóje na pšenice nie jar budú ohrozené polyfágnymi je vo fáze na- škodcami, ako sú rôzne druhy lievania a do- nosánikov (nosánik ligurčekový, zrievania zrna dlhánik kukuričný, listáriky), ale vhodný na vý- aj hlodavcami, najmä hrabošmi. voj lariev. Sóju treba pestovať DOBRE VYKONANÁ AGROTECHNIKA po plodinách, Jedným z najvýznamnejších ktoré tento regulačných opatrení proti týmto škodca na- nosánikom je dobre vykonaná páda menej agrotechnika. V prvom rade kva(pšenica, jačmeň, lucerna a iné). litné obrábanie pôdy, vyvážená Dôležité je vyhýbať sa sejbe sóje výživa a optimálny termín sejby. po kukurici a najmä ak je pesto- To umožňuje rýchle a rovnomerné vaná v monokultúre viac rokov vzchádzanie a rýchly rast mladých za sebou. rastlín, a tým aj rýchle prekoná-

vanie kritického obdobia. Porasty z neskorých výsevov sú na jar napádané viac, preto treba sóju siať v optimálnom termíne. V prípade, že sa sejba vykonáva v neskorších termínoch, treba vysiať hustejšie, najmä ak sa očakáva suché a teplé počasie. Zavlažovanie porastov nepriaznivo vplýva na týchto škodcov a na zavlažovaných poliach sa nevyskytujú, alebo sa vyskytujú veľmi málo. Zavlažovanie má veľký vplyv na zníženie populácie potemníka pieskového, lebo pre masové rozmnožovanie vyhovuje suché prostredie. Vlhká pôda počas leta nevyhovuje larvám tohto škodcu a významne sa podieľa na znížení ich počtu. Ničenie burín je významné opatrenie, lebo mnohé buriny sú hostiteľskými rastlinami týchto škodcov. Zvlášť je významné ničenie pichliača a pupenca, lebo sa na koreňoch týchto burín vyvíjajú larvy dlhánika burinového. Dôležité je ničiť tieto buriny nielen na poliach, ale najmä vedľa kanálov na zavlažovanie, lebo to sú miesta, kde sa tento druh rozmnožuje. Chemická ochrana sa vykonáva jedine, ak je populácia škodcov nad hladinou škodlivosti. V literatúre sa uvádza, že v Rumunsku kritickým číslom pre dlhánika kukuričného v sóji je 8 – 10 imág/ m2, kým v Maďarsku uvádzajú nasledujúce hodnoty kritických čísel: pre dlhánika burinového 5 – 6 imág/m2, nosánika ligurčekového 2 – 3 imága/m2 a pre listárikov 8 – 15 imág/m2. Na Slovensku nie je registrovaný žiaden insekticíd proti týmto škodcom.  (Pokračovanie nabudúce) Foto: z internetu

sobota

nedeľa

pondelok

utorok

streda

štvrtok

piatok

11˚ | 16˚

6˚ | 13˚

4˚ | 14˚

5˚ | 17˚

6˚ | 18˚

7˚ | 18˚

8˚ | 17˚

POĽNOHOSPODÁRSKE ROZHĽADY | HLAS ĽUDU

OKRASNÁ ZÁHRADA

Suché zlato Mediteránu Ľubica Sýkorová

Samotný strom je veľmi dekoratívny najmä počas kvitnutia. Patrí tiež medzi výborné medonosné dreviny. Má širokú korunu, vysoký býva do 15

ohovník obyčajný (srb. rogač) – Ceratonia siliqua je rastlina známa tiež pod názvom „svätojánsky chlieb”. Je to stálozelený strom alebo krík z čeľade bôbovitých (Fabaceae). Plody rohovníka sa pod názvom karob používajú v potravinárstve. Majú sladkastú chuť, neobsahujú kofeín, ani iné psychoaktívne látky a často sa používajú ako hypoalergenická náhrada múky pri bezlepkovej diéte. Plody rohovníka slúžia taktiež ako náhrada kávy a kakaa v zákuskoch a zmrzlinách. Konzumuje sa struk bez zrniečok. Rohovník pochádza z východného Mediteránu, dnes sa pestuje po celom svete. Najväčší výrobcovia tohto „zlatého struku” sú Španielsko, Grécko, Rohovník obyčajný – strom Cyprus, Turecko, Taliansko, Alžírsko a Tunisko. Aj v susednom Chorvátsku rastie viac druhov metrov. Kvitne od septembra rohovníka. do polovice októbra. Plody sú Výnimočný je tým, že môže dlhé do 20 centimetrov, zelenej rásť aj vo veľmi skromných pod- farby, ktorá sa po dozretí mení mienkach, kde sa iným drevina tmavohnedú. Plody sú zrelé nám nedarí. Dlhý a rozvetvený o rok po kvitnutí. Zrelý struk koreň mu umožňuje prežiť aj má sladkastú chuť. V každom počas dlhších období sucha. Rohovník je typická vždyzelená drevina teplejších subtropických oblastí, preto vyžaduje miernu zimu, počas ktorej teplota neklesne hlboko pod bod mrazu. Vážne ho poškodzujú teploty od - 7 °C a hynie pri teplotách od - 10 do - 15 °C. Dobre však znáša nižšiu relatívnu vlhkosť vzduchu. Drevo rohovníka sa používa na kúrenie a v Plody rohovníka stolárstve, listy sa využívajú ako dobytčie krmivo a struku sa nachádza desať až semená sa používajú v chemic- pätnásť semienok. Strom začína kom priemysle. Z endospermu rodiť vo ôsmom roku. Najväčšiu zrelých strukov sa robí rohov- produkciu dosahuje okolo stého níková múka. Celý plod – struk roku a dožiť sa môže až dvesto aj semienka sú jedlé. rokov. Z jedného hektára sa dá

pozberať 5 až 7 ton plodov. Rohovník je veľmi vytrvalý strom. Ukázalo sa, že je veľmi vhodným stromom na zalesňovanie veľmi suchých oblastí,

oblastí zničených požiarom. Do určitej miery je aj odolný proti ohňu. V našich podmienkach ho môžeme pestovať ako zaujímavú izbovú rastlinu. Veľmi dobre sa rozmnožuje semienkami, ktoré vysievame do malých kvetináčov. Semienka vyklíčia veľmi rýchlo. Ak chceme, aby náš stromček mal aj plody, musíme ho pestovať vo veľkom skleníku. Rohovníku v kvetináči sa darí na svetlom mieste, v lete ho vynášame von. V letnom období ho musíme výdatne zalievať. Cez zimu mu musíme zabezpečiť teplotu od 5 do 10 °C, no prezimuje aj pri izbovej teplote. Zalievame ho veľmi opatrne, pretože pri nadbytku vody by korene začali hniť. Rastlina rohovníka sa sadí do priepustnej, výživnej pôdy (záhradnícky substrát, substrát pre izbové rastliny). Pri

presádzaní sa nesmie porušiť koreňový bal. Karob je bohatý na vitamíny A, B, D, minerály, ako horčík, vápnik, železo, a tiež na aminokyseliny a vlákninu. Na rozdiel od kakaa neobsahuje kofeín, alergénne látky, teobromín ani metylxantín. Jeho požitie teda nevyvoláva zrýchlený tep, poruchy spánku alebo hyperaktivitu. Má navyše priaznivý vplyv na trávenie a znižuje hladinu cholesterolu v krvi. Karob je aj nutrične výhodnejší ako kakao, ktoré obsahuje 23 % tuku, zatiaľ čo karob len 7 %. Je však prirodzene sladký, obsahuje až 48 % cukru, preto ho nie je potrebné dosladiť cukrom. Karobová čokoláda je vhodná nielen pre ľudí trpiacich alergiou na mlieko alebo kakao, ale aj pre nealergikov, ktorým príjemne spestrí jedálny lístok. Už od antických čias mali plody tohto stromu mnohoraké využitie. Čerstvé plody pôsobia ako mierne preháňadlo, suché plody zasa pôsobia proti hnačke. Plody možno skvasiť a vyrobiť z nich alkohol. Zo semien sa vyrába lepidlo a spojovací materiál. Okrem toho semená slúžili v minulosti ako jednotka na váženie zlata. Táto váhová jednotka (karát, 0,2 gramu) je platná ešte aj dnes a jej meno je odvodené od botanického pomenovania rohovníka (Ceratonia). Z kôry a listov rohovníka sa dostáva tanín a v južných pobrežných oblastiach je to aj obľúbený okrasný strom. Suché struky sa melú a používajú ako krmivo pre zvieratá. Predtým sa múka používala aj na pečenie chleba a čerstvé plody boli dobrým potravinovým doplnkom pre námorníkov. Dodnes sa na niektorých miestach páli aj pálenka (napr. v Grécku). A na záver – vedeli ste, prečo ho volajú „svätojánsky chlieb“? Pretože podľa legendy boli plody rohovníka potravou sv. Jána v púšti.  (foto: z internetu)

18. 4. 2015 • 16 /4643/

DOMÁCNOSŤ

pozvoľna, najlepšie cez noc. Potom ho dôkladne pretrepte. Syry. Drobné prebytky syrov tiež pokojne môžete zamraziť, a potom ich pridať napríklad do polievky. Zvyšky strúhaného syra môžete zmraziť v mikroténovom vrecúšku, a potom ich pridať do pokrmov či omáčok priamo z mrazničky. Syry si ale tiež môžete predmraziť napríklad pred cestou na dovolenku. Zmrazujte radšej syry s väčším obsahom tuku zabalené do alobalu. Menej tučné syry pred mrazením nastrúhajte a uložte do uzavretých misiek. Mäkké syry zamrazte nerozbalené a uložené v mikroténových vrecúškach. Plátkový syr zamrazujte preložený fóliou alebo

alobalom. Hermelín musí byť pred zmrazením už vyzretý, po rozmrazení totiž už nie je schopný zrenia. Maslo. Pri dnešných cenách masla je pomerne výhodné nakúpiť si ho väčšie množstvo, keď sa za akčnú cenu objaví v ponuke niektorého zo supermarketov. Maslo môžete mať zmrazené až šesť mesiacov. Po dlhšej dobe by sa vám ale mohlo pokaziť. Nechajte ho len rozmraziť cez noc, ráno bude chutiť ako čerstvé. Šľahačková smotana. Keď vám zostane šľahaná smotana, nastriekajte na tanier alebo podnos úhľadné kopčeky a dajte ich zmraziť. Keď šľahačka stvrdne, kopčeky uvoľnite nožom a vložte do mikroténového vrecúška a do mrazničky. Budete tak mať pripravenú šľahačku na viedenskú kávu alebo napríklad ozdobenie dezertov. Šľahačka vybratá z mrazničky rozmrzne za pár minút. 

Všetko je spôsobené vyššími teplotami v zimnom období a zároveň schopnosťou kliešťov prispôsobiť sa počasiu. Preto je nevyhnutná pravidelná aplikácia antiparazitných prípravkov. Sú to buď spot-on prípravky (tzv. pipetky) – tu musíme aplikáciu vykonávať opakovane v mesačných

intervaloch. Alebo môžeme použiť antiparazitné obojky, ktoré chránia zvieratá počas mnohých mesiacov (niektoré až 7 alebo 8 mesiacov). Obojky aj pipety chránia zviera nielen pred kliešťami, ale aj pred blchami, komármi, muchami, všami.  (foto: E. Š.)

Neradi plytváte jedlom? Hľadáte ďalšie spôsoby, ako ušetriť čas a peniaze? Ako správne zmraziť niektoré potraviny? Vaječné bielky a žĺtky. Poznáte to. Varíte, pečiete a nakoniec vám zostanú bielky, alebo naopak zase žĺtky. Tie potom obvykle v mištičke alebo hrnčeku dáme do chladničky, kde pomaly vysychajú a bujnejú v nich baktérie. A nakoniec ich aj tak vylejeme do odpadu. To je ale veľká škoda. Môžete ich totiž zamraziť a využiť ich inokedy. Príprava je jednoduchá. Bielky mierne rozšľahajte, rozdeľte do formičiek na ľadové kocky a nechajte dôkladne zmrznúť. Mrazené kocky preložte do mraziaceho vrecka, v ktorom vám vydržia až 6

mesiacov. Nezabudnite si ho označiť dátumom zmrazenia. Ak vám zostanú žĺtky, dajte ich do nádobky, zalejte olejom a zmrazte. Po rozmrazení žĺtky vyberte z oleja a môžete ich spracovať akýmkoľvek bežným spôsobom. Nikdy ale nezmrazujte varené alebo vyprážané vajcia, pretože po rozmrazení majú gumovú konzistenciu. Mlieko. Áno, môžete zmraziť aj mlieko! Je ale pravda, že po rozmrazení sa hodí skôr do varenia či pečenia než na priamu spotrebu. Môžu sa v ňom totiž vytvoriť hrudky. Nalejte ho do mrazuvzdornej, vzduchotesnej nádoby a nechajte v nej dostatok voľného priestoru, pretože po zmrznutí zväčší svoj objem. Rozmrazujte ho

ZAČÍNA SA KLIEŠŤOVÁ SEZÓNA

Ako pred nimi ochrániť domáce zvieratá?

ký je najlepší spôsob ochrany zvierat pred týmito nežiaducimi návštevami na ich koži? Stačí domáce zvieratá chrániť len v období sezóny jar až jeseň? Pomôže táto ochrana aj proti blchám a iným parazitom? V prípade bĺch je riziko celoročné. Na zvieratách nachádzame väčšinou iba dospelé blchy – tie však produkujú vajíčka, ktoré zo zvieraťa padajú

všade tam, kde sa pohybuje. Môžu sa tak zachytiť doma na koberci, v aute, na sedačke, posteli... Z vajíčka sa vyliahne larva, ktorá sa živí trusom dospelých bĺch, následne sa zakuklí. Kukla môže prežívať aj viac ako 100 dní. Rovnako aj kliešte prestali byť sezónnou záležitosťou a s nimi spojené riziká ohrozujú domácich miláčikov v oveľa dlhšom časovom období.

ZDRAVIE A MY

Aj zlozvyky sú užitočné!

aždá z nás má nejaké návyky, na ktoré nie sme práve hrdé, a túžime sa ich silou-mocou zbaviť. Avšak zbaviť sa zlozvykov nie je až také nutné.

NECHCE SA VÁM CVIČIŤ Dali ste si predsavzatie, že budete každý deň aspoň chvíľu cvičiť, ale nie a nie to dodržať? Nezúfajte! Podľa niektorých štúdií je oveľa prínosnejšie cvičiť

maximálne 4-krát týždenne, než moriť sa v posilňovni každý deň, takže si pokojne každý druhý deň zaleňošte. PIJETE VEĽA KÁVY Máte občas výčitky, že to s kofeínom preháňate? Zbytočne! Pokojne si môžete vychutnať 3 až 4 šálky denne. Ukázalo sa, že káva znižuje riziko ochorenia na niektoré druhy rakoviny. Navy-

še obsahuje antioxidanty, ktoré zabraňujú voľným radikálom v poškodzovaní buniek. NEDOKÁŽETE OBSEDIEŤ Nezvládate v práci obsedieť, stále sa ošívate a každú chvíľu sa musíte ísť prejsť? Práve to vám pomáha byť štíhlejšími. Vďaka neplánovaným pohybom môžete spáliť zhruba 350 kalórií za deň.

VII

ROZČUĽUJETE SA Ak si občas v práci zanadávate na neschopnú kolegyňu, šéfa alebo hnusné počasie, nemôžete pre svoje zdravie urobiť nič lepšie. Nadávanie uvoľňuje adrenalín, odplavuje stres a dokonca uľavuje od bolesti. NEODOLÁTE ČOKOLÁDE Vďaka čokoláde s vysokým obsahom kakaa sa znižuje riziko ochorení na rakovinu alebo vysoký krvný tlak. Navyše kúsok pravej čokolády dokáže zahnať chuť na sladké lepšie ako celé vrecko cukríkov. Oplatí sa investovať do naozaj kvalitných. 

POĽNOHOSPODÁRSKE ROZHĽADY | HLAS ĽUDU

DO VÁŠHO RECEPTÁRA

Kura s hráškom

Suroviny: 1 kura, niekoľko plátkov masla, soľ, mleté čierne korenie, 2 citróny, niekoľko stoniek rozmarínu; Na plnku: 3 žemle, 4 lyžice mlieka, muškátového orieška podľa chuti, soľ, mleté čierne korenie, 2 vajcia, 200 g mladého hrášku, 50 g masla, 1 lyžička krupicového cukru Takto sa to podarí: Kura opláchneme, osušíme, dôkladne osolíme a okoreníme. Plnka: Hrášok povaríme 5 minút v osolenej vode, scedíme a necháme odkvapkať. Podusíme na masle, osladíme, okoreníme a zľahka premiešame. Pridáme žemle namočené v mlieku, žĺtky, muškátový oriešok, soľ a korenie. Z bielkov vyšľaháme sneh

a nakoniec ho zapracujeme do plnky. Kura naplníme plnkou a otvor zviažeme kuchynskou niťou. Navrch poukladáme plátky masla, stonky rozmarínu a citróny nakrájané na kolieska. Pečieme v stredne vyhriatej rúre 50 až 60 minút. Môžeme podávať s dusenou mrkvou a hráškom a so zemiakovou kašou. 

Bravčové pliecko plnené olivami Suroviny: 1,5 kg bravčového pliecka, soľ, mleté čierne korenie, 80 g sušených paradajok, 1 cesnak, 120 g čiernych olív, 2 cibule, paradajkový pretlak, sušené oregano, 3 vetvičky rozmarínu, olivový olej Takto sa to podarí: Rúru predhrejeme na 160 °C. Mäso umyjeme, osušíme, nakrojíme tak, aby vznikol plát, a rozprestrieme ho na pracovnú plochu. Osolíme, okoreníme a potrieme paradajkovým pretlakom. Polovicu cesnaku nahrubo nasekáme a pokladieme na mäso spolu s polovicou cibule, polovicou olív a paradajok. Posypeme oreganom, zrolujeme a zaistíme kuchynskou niťou. Zvrchu osolíme a okoreníme. V pekáči rozpálime trochu oleja, na ktorom mäso zo všetkých strán prudko opečieme. Podlejeme vodou, obložíme vetvičkami

rozmarínu, zakryjeme a dáme do rúry. Za občasného skontrolovania a podliatia pečieme 40 minút. K roláde potom pridáme zvyšnú cibuľu, celé strúčiky cesnaku, olivy a paradajky, pokvapkáme trochou oleja a pri teplote 180 °C dopekáme ďalších 30 až 40 minút. Podľa potreby podlejeme. Po upečení vyberieme, necháme 10 minút odležať, nakrájame a  podávame.

Králičí paprikáš Suroviny: 1 králik, 50 g masti, 1 cibuľa, soľ, mleté čierne korenie, celé nové korenie, 1 lyžička mletej papriky, 1 lyžička horčice, 250 ml kyslej smotany, 20 g hladkej múky Takto sa to podarí: Králika vcelku dôkladne poumývame a osušíme. Mäso nakrájame na menšie kúsky. Cibuľu ošúpeme a pokrájame najemno. Vo väčšom hrnci rozpustíme masť, pridáme nadrobno pokrájanú cibuľu a speníme ju. Do cibuľového základu pridáme mäso, soľ, čierne korenie, nové korenie, papriku a horčicu. Celú zmes podusíme. Počas dusenia prilievame malé

množstvá horúcej vody, až mäso zmäkne. Na záver pridáme k mäsu smotanu zmiešanú s múkou a privedieme do varu. Podľa potreby ešte raz dochutíme a odstavíme. Hotové jedlo servírujeme s cestovinou. 

Rýchly čokoládový koláč s ananásom Suroviny: Na cesto: 1 ananásový kompót, 50 g horkej čokolády, 150 g zmäknutého masla, 130 g krupicového cukru, 1 balíček vanilkového cukru, 1/2 lyžičky rumovej arómy, 3 vajcia, 150 g hladkej múky, 1 lyžička kypriaceho prášku, 1 lyžica kakaa, tuk na vymastenie a múka na vysypanie formy; Na potretie: 150 g marhuľového džemu, 25 g mandľových plátkov Takto sa to podarí: Plátky ananásu necháme na sitku dôkladne odkvapkať. Čokoládu nasekáme na hrubé kúsky. Na prípravu cesta ušľaháme v mise elektrickým ručným šľahačom na najvyššom stupni maslo alebo margarín dohladka. Postupne za stáleho šľahania pridáme cukor, vanilínový cukor a arómu. Každé vajce zašľaháme na najvyššom stupni počas asi pol minúty. Múku zmiešame s kypriacim práškom a kakaom a krátko zašľaháme na strednom

stupni do vaječnej zmesi. Nakoniec zľahka vmiešame nasekanú čokoládu. Cesto vo vymastenej a múkou vysypanej forme uhladíme a navrch naukladáme celé plátky ananásu, pričom necháme voľný okraj. Zvyšný ananás nakrájame na kúsky a naukladáme do voľných medzier. Pečieme pri teplote 180 °C asi 35 minút. Po upečení odstránime okraj formy a koláč necháme vychladnúť. Koláč uvoľníme z formy a položíme na podnos. Džem prepasírujeme cez sitko, rozpustíme v hrnci a potrieme ním koláč. Boky ozdobíme plátkami mandlí.  Zdroj: internet

POĽNOHOSPODÁRSKE ROZHĽADY | Príloha pre poľnohospodárov a dedinu | Číslo 390 | Pripravujú: Ľubica Sýkorová, Elena Šranková a spolupracovníci | Použitá domáca a zahraničná literatúra

VIII

Kultúra V znamení Kysáčanov a Pazovčanov DIDA 2015 V PIVNICI – DRUHÁ ČASŤ

Anna Francistyová Elena Hložanová Monika Necpálová

J. Šafárika pod režijnou taktovkou Rastislava Zorňana, a v Pivnici ju zahrali v piatok 3. apríla. Život troch mladých umelcov v jednom byte má svoj stereotyp, ak ako sme v prvom riporte ale aj spoločný objekt záujmu. z tohtoročného 21. festivalu DiA diváci aj po predstavení dlho vadelných inscenácií dolnozemzvažovali kontrast v živote troch ských autorov (DIDA) spomenuli, spolubývajúcich a ich rovesníčky, predstavenia tentoraz neprebiehali ktorej správanie a život diktuje iba počas víkendov, ale aj počas stará mama... pracovných dní. Pripomenieme Sladká päťdesiatsi inscenácie, ktoré si ka, to bol aj sladký diváci mohli pozrieť a spontánny smiech od stredy 1. apríla do v hľadisku vďaka prenedele 5. apríla. svedčivým výkonom členov Ochotníckeho DIVADLÁ SÚŤAŽNÉ divadla KIS Kysáč. AuI NESÚŤAŽNÉ torom predlohy je Ján V stredu 1. apríla Chalupka, režisérom na pivnických divaJán Privizer a táto delných doskách sa veselohra zatvorila obecenstvu predstapiatkový repertoár vili najprv Laliťania. festivalu DIDA. Diváci Vystúpili s komédiou sa ľahko povzniesli Jana Hrubíka Byko sa nad skutočnosť, že pustil, ktorú nacvičili päťdesiatnikov hrajú v rámci OD Michala mladí herci a skvelú Benku-Uču pri KUS hru známych kysáčŠtefánik. Hovorí sa v Najlepší herec festivalu Ján Jambrich v kysáčskej skych hercov v tomto nej o stálych nezho- Sladkej päťdesiatke s Denisou Miháľovou zobrazení manželskej dách v jednej rodine. (Foto: A. Francistyová) krízy odmenili búrliSú tu tri generácie, kde dedo rozhoduje ako gazda nad všetkými však vládne Jeho vým potleskom. Azda je to paradox a možno domu a hovorí, že pôjde bojovať, Výsosť – „peniaz“, alebo ešte výak sa vojna začne, ale len dovte- stižnejšie: Za málo peňazí málo dokonalá súhra vesmíru, že práve dy, kým sa nezačalo bombardo- muziky. Predstavenie mladej vo veľkonočnom čase, na Bielu vanie. Režírovala mladá režisérka režisérky príjemne zapôsobilo sobotu (4. apríla), keď sa láme na obecenstvo. obzor medzi smrťou a životom Marína Párnická. Od zajtra nepijeme bolo druhé v kresťanskom ponímaní, v PivDruhé prvoaprílové predstavenie sa konalo v preplnenom petrovské predstavenie, vlastne nici ponúkli divákom ten istý pivnickom hostinci Andrea. stand-up comedy, kabaret. Auto- súboj v podaní človeka, dediny, Členovia Ochotníckeho divadla rom textu, režisérom, scénogra- kolektívneho hrdinu v adaptácii Janka Čemana mali premiérové fom, dramaturgom je Peter Serge románu Mila Urbana Živý bič. Vo vystúpenie a zahrali sarkastickú Butko. Predstavenie s orchestrom výborne spracovanej dramatikomédiu Tennesseea Williamsa Bagáž bend bolo osviežením zácii Aničky Balážovej (ktorá je Dokonalá analýza v podaní pa- a výborne prijaté v pivnickom aj režisérkou) vystúpili členovia pagája. Predstavenie je o Flore a obecenstve. Témy, ako sú: mla- SKUS hrdinu J. Čmelíka, SloBessie, dlhoročných priateľkách, dosť, starnutie, plynutie času, venského divadla VHV zo Starej ktoré sa zhodou okolností ocitli v alkoholizmus, u každého iste Pazovy. Súhra všetkých zložiek reštaurácii, a po vypití si dovolili vyvolali dôvod na zamyslenie. predstavenia svedčí o bohatých jedna druhej povedať všetko, čo Vyzdvihnutá je tu však, ako naj- skúsenostiach celého inscenačim roky ležalo na srdci, pokým dôležitejšia, vôľa človeka, že sa ného tímu, herecké podanie sa v jednej chvíli tam nezjavi- chce meniť. Škoda len, že od nevynímajúc. Príbeh tzv. románu – rieky, teda s veľkým množli synovia Marsa. Hrali: Marína zajtra... Ďalšou veselohrou festivalové stvom vedľajších dejových línií, Čásarová, Kristína Šusterová a Jaroslav Šimon. Výber lokality obecenstvo častovali Novosad- je podaný jednoducho, s istým mal svoje opodstatnenie a oso- čania. Ide o predlohu VHV Naša, nadhľadom nad neľahkou situáktorú inscenovali členovia SKC P. ciou a miesto pátosu či brutality bitné čaro.

• KULTÚRA •

Štvrtok 2. apríla patril hercom Divadla VHV z Báčskeho Petrovca, ktorí zahrali dve predstavenia. Komédiu autorky Kataríny Hitzingerovej pod názvom Hore nohami režírovala Hana Tanciková. Hra je o divadle a o jeho živote v reálnom svete. Spisovatelia píšu, herci hrajú, zamestnaní sú tu aj dramaturgovia, režiséri, riaditelia, upratovačky, ale

vkladá do inscenácie prvky jemného sentimentu a poetiky. „Boli dobrí,“ povrávalo sa uznanlivo po predstavení. NEDEĽA V ZNAMENÍ OCENENÍ A STARÉHO FRFLOŠA Všetky diania počas deväť „pracovných“ dní na tohtoročných Dňoch Janka Čemana (od 27. marca do 5. apríla) pozorne sledovali a čo bolo treba, i hodnotili členovia posudzovacej komisie v zložení: Zuzana Tárnociová (predsedníčka), Zuzana Týrová a Vladimír Valentík (členovia). Z ich správy, ktorú na javisku v záverečnú nedeľu 5. apríla prečítala predsedníčka Tárnociová, sa dozvedáme, že z úhrnne 17 predstavení o Cenu Janka Čemana, Cenu za dramatizáciu, Cenu za nový text, tri herecké ceny a zároveň i Cenu za najlepšie predstavenie súťažilo sedem predstavení: z Kovačice (predstavenie I na U), Aradáča (Láska alebo niečo tomu podobné), Lalite (Byko sa pustil), Nového Sadu (Naša), Kysáča (Sladká päťdesiatka a detské predstavenie Zázračná kniha) a z Pivnice (detské predstavenie Len tak?). Iba o Cenu za najlepšie predstavenie, ktoré bude tohtoročný festival DIDA predstavovať na festivale Palárikova Raková v Čadci na Slovensku, okrem už uvedených predstavení súťažilo aj päť predstavení slovenských autorov v podaní súborov: z Báčskeho Petrovca (Hore nohami a Od zajtra nepijeme), zo Starej Pazovy (Živý bič a detské predstavenie Cesta ku šťastiu) a z Kulpína (Soľ nad zlato). Mimo konkurencie bolo päť inscenácií: z Brezna – víťazné predstavenie festivalu Palárikova Raková v Čadci (Staroba), z Tisovca (Slučka pre dvoch), z Pivnice (Dokonalá analýza v podaní papagája a detské predstavenie Pes Jeana Labadieho) a z Kovačice (Starý frfloš), ktoré odznelo celkom na záver 21. ročníka festivalu DIDA na počesť odmenených. >>>

16 /4643/ 18. 4. 2015

Kultúra >>> Z javiska bolo počuť aj tieto konštatácie odborníkov: „Keď ide o počet divadelných inscenácií, môžeme byť úplne spokojní, aj s kvalitou prednesu postáv, trochu menej sme však spokojní s hovorenou podobou spisovnej slovenčiny v niektorých hereckých prednesoch, čo sa pri ďalších podaniach môže napraviť. Najspokojnejší sme, ba aj hrdí – my ako porota, ale i organizátori tohto festivalu – že sa na tohtoročnom festivale DIDA hrali až 3 inscenácie našich slovenských dolnozemských autorov zaradených do knihy Nová slovenská vojvodinská dráma II, ktorá vyšla vlani pri príležitosti 20. jubilejného festivalu.“ Členovia posudzovacej komisie pochválili usilovnosť členov Ochotníckeho divadla Janka Čemana pri organizovaní festivalu, ale aj za úpravu divadelnej siene v dnešných materiálne neblahých časoch. Ocenili záujem obecenstva, ale vypozorovali, že počas pracovných dní na niektorých predstaveniach bolo menej divákov, preto navrhli organizátorovi inak riešiť di-

vadelný program, ak sa znovu vení Sladká päťdesiatka), 2. cenu členovia hodnotiaceho tímu sa prihlási taký veľký počet súborov Miroslavovi Sabovi z Kovačice rozhodli knižnými odmenami ako tohto roku. (vojak v predstavení I na U), dve potešiť najvýraznejších hercov Keď ide o disponujúce uzna- 3. ceny Jaroslavovi Čapeľovi z každého detského predstavenia, odborníci sa rozhodli takto: z Aradáča (Servác v divadelnej nia. Sú to: Tiana Čobrdová z PivCenu Janka Čemana nice, Ema Francistyová udelili Ochotníckemu z Kysáča, Vladimír Zima divadlu KIS Kysáč (Sladz Kulpína, Marta Kukučká päťdesiatka), Cenu za ková zo Starej Pazovy a nový inscenovaný text Gustáv Merník z Pivnice. dolnozemského autora Doteraz najbohatší Draganovi Karlečíkovi a v poradí 21. ročník Dní z Kovačice (I na U) – v Janka Čemana v Pivnici konkurencii bol i text (okrem 17 predstavení Svetlany Gaškovej (Záboli tu i 4 sprievodné podzračná kniha), Cenu za ujatia) po udelení cien najúspešnejšie predjednotlivcom a súborom na javisku divadelnej siestavenie slovenského autora, ktoré bude predne zatvorili predstavením stavovať festival DIDA na Starý frfloš autora Carla festivale Palárikova RaGoldoniho, v réžii Jána ková v Čadci, na SlovenMakana členovia Divadsku, súboru SKUS hrdinu la VHV scény pri DK 3. Janka Čmelíka, Slovenoktóbra v Kovačici. Ide skému divadlu VHV v Sta- Stará Pazova so Živým bičom poputuje o víťazné predstavenie rej Pazove (Živý bič), Cenu na Palárikovu Rakovú (Foto: M. Necpálová) minuloročnej prehliadky za dramaturgiu Vesne Divadelný vavrín. Kámaňovej a Jarmile Čobrdovej hre Láska alebo niečo iné) a Anne My náš druhý divadelný riport z Pivnice (predstavenie Len tak? Zorňanovej z Nového Sadu (Naša z Pivnice končíme konštatáciou, na motívy knihy Márie Kotvášo- v predstavení Naša). že i toto divadelné podujatie vej-Jonášovej Mať pätnásť je také A keďže na tohtoročnom diva- doplnil a obohatil 60-stranový ťažké alebo Striptíz), 1. cenu za delnom festivale v Pivnici bolo bulletin, v ktorom sú aj údaje herecký výkon Jánovi Jambri- až 5 detských predstavení, teda o podporovateľoch tradičných chovi z Kysáča (Ľubo v predsta- aj veľký počet účinkujúcich detí, Dní Janka Čemana.

DIVADLO V LALITI

Komédia z nášho života Annamária Tamašiová

o Veľkonočnú nedeľu 5. apríla si Laliťania vo veľkom počte boli pozrieť takú neformálnu premiéru nového divadla svojich ochotníkov. Lalitskí divadelníci predstavenie Byko sa pustil totiž prvýkrát zahrali pred pivnickým obecenstvom v stredu 1. apríla na 21. festivale DIDA. Autorom tejto veselohry je Jano Hrubík, réžiu podpísala Marína Párnická, scénografiu mal na starosti Dušan Hrnčiar a o kostýmy sa postaral celý kolektív. Zvuk a svetlo mal na starosti Miroslav Turčan a šepkármi boli Vladimír Ďurčiansky a Sonička Demiterová. Dej divadelného predstavenia je umiestnený tesne pred začiatok bombardovania

www.hl.rs

Pri poklone divákom, ktorí už netrpezlivo čakali nové divadlo svojich ochotníkov

našej krajiny. Ide tu o zobrazenie viacgeneračnej rodiny, v ktorej sú stále nezhody pre rôzne stanoviská jej členov. Števo s manželkou

Informačno-politický týždenník

žijú s jeho rodičmi, Števov syn z prvého manželstva každú noc prichádza domov opitý a drzo sa správa k domácim, kým napríklad

jeho otec sa bojí vlastného otca a nesmie mu povedať ani slovko. Dedo, ako gazda domu, smelo vyhlasuje, že pôjde bojovať, ak vojna začne, ale len dovtedy, kým tá situácia aj reálne nevznikne... V predstavení hrajú: Dušan Hrnčiar (Števo), Andreja Pavlisová (Jara, Števova manželka), Denis Rybár (Matej, Števov otec), Daniela Miháľová (Mara, Števova mama), Damir Brnadić (Miro, Števov syn), Marína Párnická (žobrák). Veríme, že po pivnickom a lalitskom vystúpení šikovní herci budú mať aj ďalšie príležitosti na vystúpenia a že si toto nové lalitské predstavenie pripíše aj ďalšie reprízy. Foto: V. Ristićová • KULTÚRA •

NOVÁ PREMIÉRA SLOVENSKÉHO VOJVODINSKÉHO DIVADLA

Nočný bál pre najmladších divákov Jaroslav Čiep

svojho pyžamka urobiť krásne večerné hviezdičkové a neskôr aj dúhové šaty, a že mu veľmi pomáhali na tej ceste. Verím,

sa pripravilo akési libreto k nonverbálnemu divadlu, ku ktorému sa postupne pridávali niektoré slová, zvuky. Bol to proces hľa-

lovenské vojvodinské divadlo v Báčskom Petrovci vo štvrtok 9. apríla 2015 uviedlo svoju tohtoročnú premiéru. Ide o predstavenie určené deťom do štyroch rokov pod názvom Mesačný bál ako autorský a režijný projekt Moniky Necpálovej, hostky zo Slovenskej republiky. Táto divadelná aktivistka po premiére predstavenia pre školské deti v produkcii Divadla VHV sa po krátkom čase prezentovala aj na doskách nášho profesionálneho divadla. Sama sa podpisuje nielen pod scenár a réžiu, ale i kostým a scénu, a sama i hrá v predstavení. Dobrou hudbou jej v tom predsavza- Súčasťou predstavenia sa postupne stali i prítomné deti tí pomohol Samuel Kováč a technické záležitosti mal na starosti Zdeno Medveď. že sa im to páčilo, – vyjadrila sa dania, pretože nejde o klasic– Som šťastná, že prišlo toľko do záznamníka Monika Necpá- ké divadlo určené pre väčšie detí s rodičmi a starými rodičmi lová a ďalej hovorila o tom, ako detičky. Tuná treba byť trochu a že sa postupne stali súčasťou prišlo ku vzniku predstavenia: opatrnejší s interaktivitou, skôr celého predstavenia. Putovali tu – Príprava predstavenia trvala stavať na hudbe, farbách a na s dievčatkom, ktoré si chcelo zo približne dva mesiace. Najskôr pohybe. Zároveň i dodržať určitý

jemnocit. Predpokladala som, že prídu aj tie najmenšie detičky, batoľatá, takže som pristupovala k tomu obozretne. O samotnom predstavení autorka hovorí: – Nebolo jednoduché zladiť všetky zložky inscenácie, ktoré k tomu patria, od scénografie, cez kostým, návrh bábok, premyslieť si choreografiu, participovať na hudobnej zložke a dať do toho svoje cítenie. Dokonca to technicky zladiť, aby to všetko sedelo a malo svoju dynamiku. O budúcnosti tohto predstavenia a o tohtoročných plánoch SVD nám povedala jej riaditeľka Viera Krstovská: – Je to prvýkrát, že v rámci SVD robíme predstavenie pre najmladších divákov. Vo Vojvodine tento druh predstavenia majú iba v Subotici. Verím, že predstavenie bude mať úspech u detí, aj v jasličkách a celkovo v materských školách a že budeme môcť cestovať po Vojvodine. Tohto roku v rámci SVD plánujeme ešte dve premiéry – jedno predstavenie bude určené starším deťom a jedno pre dospelých.

PREMIÉRA V NOVOM SADE

Učarila im Naša Aneta Lomenová

rámci pravidelného stretnutia novosadských matičiarov v stredu 1. apríla v novosadskom Šafáriku prebiehala premiéra divadelného predstavenia Naša autora Vladimíra Hurbana Vladimírova v podaní divadelnej sekcie SKC P. J. Šafárika v réžii Rastislava Zorňana. MOMS Nový Sad vždy v apríli venuje večierok ochotníkom Šafárika, najmä divadelným ochotníkom, ktorí už tradične na vlastnom javisku predstavujú svoje nové predstavenie, s ktorým sa potom zúčastňujú na festivale DIDA v Pivnici. Tak tomu bolo aj tohto roku. Autor • KULTÚRA •

predlohy, Staropazovčan VHV, v komickom duchu vystihol pomerne ľahostajný život mladých umelcov, ktorým inšpiráciou k tvorbe bola ich práčka bielizne Nataša – Naša. Či maliarka, spisovateľ alebo herec (Svetluša Zorňanová, Bojan Brnadić a Samo Valent), bolo to jedno. Všetci pozornosť sústre- Po vystúpení na festivale DIDA v Pivnici ďovali na mladé, úprimné a bezbranné dievča Našu (Anna čo si vyslúžili úprimný smiech príkladom, ako novosadská dvoZorňanová), ktoré nakoniec stará a veľký potlesk obecenstva. O jica inštitúcií MOMS a Šafárik mama predsa vydala za starého scénografiu, kostýmy, hudbu spoločne bojujú o zachovanie pána, majiteľa bytu, v ktorom a masky sa postaral celý divadel- slovenskosti a o zveľadenie kulmladí ľudia bývali (Rastislav Zor- ný kolektív, zvukárom je Michal túrneho života novosadských ňan). Šafárikovci takýto umelec- Zorňan a svetlárom Ivan Slávik. Slovákov. Toto predstavenie je ďalším Foto: A. Francistyová ký život stvárnili na výbornú, za 16 /4643/ 18. 4. 2015

Kultúra REGIONÁLNA RECITAČNÁ SÚŤAŽ ASSŽ V HLOŽANOCH

Slabý záujem Jasminka ČinčurákováGalambošová

rganizáciu súťaže žien v umeleckom prednese poézie a prózy pre báčske spolky mal už tretí rok na starosti hložiansky Spolok žien Slovenka. V príhovore tohtoročnej súťaže v pondelok 30. marca predsedníčka spolku Viera Miškovicová poukázala na malý záujem o súťaž (v Hložanoch súťažilo tentoraz iba päť žien) a pripomenula, že túto problematiku budú dodatočne rozoberať na zasadnutí Asociácie slovenských spolkov žien – organizácie, ktorá zastrešuje toto podujatie. V. Miškovicová vyzdvihla, že okrem vystúpenia najúspešnejších žien v umeleckom prednese na festivale Vansovej Lomnička v Banskej Bystrici tentoraz sa črtá i účasť na rovnakom podujatí v Starej Ľubovni. Večierok moderovala – a prvýkrát od založenia súťaže nesúťažila –hložianska spolkárka Miriam Murtínová,

ktorá predsa auditórium potešila umeleckým prednesom. Tohto roku účinkovali predstaviteľky Spolku kysáčskych žien, Spolku žien Matkino srdce z Lalite a z hostiteľského spolku. Súťažilo sa v 3 kategóriách. V kategórii prednesu prózy 16 až 25 rokov vystúpila skúsená mladá recitátorka Monika Bažaľová a postúpila do finále. V kategórii prednesu poézie ženy nad 25 rokov súťažili Spoločná fotografia na pamiatku účastníčkam a členkám posudzovacej Anna Asodiová, Milina Chrťanová komisie z Kysáča (postúpila do finále) a Anna Hrnčiarová z Lalite. V kategórii V príhovore predsedníčka pochválila na recitačné súťaže. Doprajme si, aby prózy kandidátok nad 25 rokov súťažili: ochotu žien, „ktoré sa osmelili predsa ich práca nezastavila ukončením Jasminka Činčuráková-Galambošová niesť umelecké slovo verejne, čo nie školy žiakov, aby bývalí žiaci recitátori a už spomenutá Anna Hrnčiarová, je malá vec, že venovali voľné chvíle mali ešte šance verejne vystupovať. ktorá podľa rozhodnutia posudzovacej pre túto šľachetnú vec, hoci nie až tak Ale nielen oni, ale aj tí, ktorí nikdy komisie v tejto kategórii postúpila aj populárnu a ľahkú“. Vo svojej správe nerecitovali, prečo nie? Doprajme si, členky komisie tiež vyzdvihli: „Túto aby sa na takýto spôsob popularizoval do finále. Prednesy hodnotila posudzovacia súťaž považujeme aj za svojrázne prednes umeleckej prózy a poézie na komisia v zložení: Elena Hložanová, pokračovanie námahy učiteľov a pro- radosť všetkých nás“. Foto: z archívu Spolku žien predsedníčka, Annamária Boldocká- fesorov v základných a stredných Slovenka -Grbićová a Marta Pavčoková, členky. školách, ktorí roky chystajú žiakov

KOMORNÝ ZBOR MUSICA VIVA

Spevom udáva šmrnc prostrediu Jaroslav Čiep

omorný zbor Musica viva v Petrovci tohto roku oslávi 15 rokov pôsobenia. Po pravidelnej skúške v hudobnom kabinete Základnej školy Jána Čajaka vo štvrtok 26. marca 2015 v učebni zostali dlhšie – na výročnom zasadnutí zboru. Predsedníčka a dirigentka zboru Mariena Stankovićová-Kriváková v správe o činnosti za rok 2014 povedala, že Komorný zbor Musica viva tradične pestuje kvalitný prednes zborového spevu a verejnosti prezentuje diela slovenských a svetových autorov. Zbor má dobrú spoluprácu so združeniami na lokálnej úrovni, ale aj v rámci pokrajiny a v zahraničí, zúčastňuje sa na seminároch pre dirigentov a organizuje kultúrne podujatia vo svojom prostredí. Aj v roku 2014 sa sústavne pracovalo. Skúšky prebiehali počas celého roka s januárovou prestávkou. Treba však zdôrazniť, že zbor pracuje bez prostriedkov na riadnu činnosť, a aj napriek tomu Musica viva si dobré meno zachováva vďaka početným vystúpeniam na rôznych kultúrnych podujatiach. Vlani úhrnne mali 25

www.hl.rs

dirigentka Anna Medveďová bola organizátorkou Letného zborového kempu, na ktorom sa zúčastnilo niekoľko ich členov. V zbore Musica viva vlani aktívne účinkovalo 15 členov z Petrovca, ale speváčky sú aj z Palanky a Kulpína. Zbor dirigujú M. Stankovićová-Kriváková ako prvá dirigentka a A. Medveďová ako druhá dirigentka. Prácu si rozdelili v pomere 2 : 1. Komorný zbor Musica viva pred vystúpením v Dome Matice slovenskej Svojráznym skvostom v Srbsku 11. marca 2015 v práci zboru je pravidelné organizovanie Stretnutia slovystúpení a podarilo sa im usporiadať Zornička v Novom Sade. Ich spev bolo aj 7. Stretnutie slovenských zborov z počuť aj v Hložanoch a podarilo sa venských zborov z Vojvodiny. Vlani v Vojvodiny. V zbore je stály korepetítor, im vystúpiť aj za hranicami krajiny. novembri na tomto stretnutí v rámci sprievodný klavirista Vladimír Kováč, V novembri zbor absolvoval zájazd dvoch spoločných koncertov vystúpilo čo umožňuje rozšíriť repertoár zbo- na Slovensko do Banskej Bystrice, 8 vojvodinských slovenských zborov ru, ale aj on pracuje bez finančných kde účinkoval na Festivale Viliama a Univerzitný spevácky zbor Mladosť nárokov. Figuša Bystrého, a vtedy hosťovali z Banskej Bystrice. Stretnutie zborov Členovia zboru sa spevom pomerne aj v neďalekom Lučatíne. V Petrovci je motiváciou na zveľadenie kvality často predstavili v Petrovci a v roku zbor okrem iných vystúpení dva- zborového prednesu a v posledných 2014 mali i niekoľko hosťujúcich zá- krát spieval i v programoch Matice rokoch sme svedkami vzniku nových jazdov: na Festivale rusínskych zborov slovenskej, na SNS a v Galérii Zuzky speváckych telies. „Zborový spev je vo Vrbase, na Dňoch Senty v Sente, na Medveďovej. Odborní spolupracovníci i najrýchlejší spôsob, ako sa dostať oslave 20. výročia založenia cirkevného zboru sa zúčastnili na seminároch pre k vlastnej interpretácii umeleckých zboru v Báčskej Palanke a na oslave dirigentov, ktoré prebiehali v Novom skladieb,“ potvrdili nám zboristky 20. výročia založenia Ženského zboru Sade a v Pivnici. Členka zboru a druhá a zvonivo zaspievali ďalšiu pieseň.

Informačno-politický týždenník

• KULTÚRA •

STARÁ PAZOVA

O možnostiach a výhodách zápisu do slovenskej školy Anna Lešťanová

hľadom aktuálnej situácie v staropazovskej Základnej škole hrdinu Janka Čmelíka a zápisu detí do slovenskej triedy vo štvrtok 2. apríla bolo usporiadané i stretnutie v školskej jedálni. Na ňom sa zúčastnili aj Anna Tomanová-Makanová, predsedníčka NRSNM, Katarína Melegová-Melichová, predsedníčka Výkonnej rady NRSNM a predsedníčka MSS, Ján Brna, predseda Výboru pre vzdelávanie NRSNM, Svetlana Zolňanová, koordinátorka tohto výboru, Libuška Lakatošová, národná poslankyňa a členka NRSNM, Miroslav Kožík, podpredseda NRSNM pre Sriem, Michal Baláž, podpredseda MSS pre Sriem, Igor Feldy, člen NRSNM a tamojší evanjelický farár. Na tejto porade pre rodičov potenciálnych žiakov prvého ročníka tejto slovenskej zá-

kladnej školy a detí, ktoré nastupujú do prípravného ročníka v predškolskej ustanovizni, boli aj členovia Školského výboru, Rady rodičov a kolektívu školy. Kratšiu súvahu realizovaných aktivít ohľadom zápisu detí do slovenskej triedy v 1. ročníku základnej školy podal Janko Havran, riaditeľ školy, ktorý privítal aj málopočetných rodičov pazovských detí. O možnostiach a výhodách zápisu detí do slovenskej školy hovorili A. Tomanová-Makanová a K. Melegová-Melichová a prezentované boli i aktivity v rámci projektu Chcem byť žiakom v slovenskej triede. Keďže práve prebieha zápis žiakov do 1. ročníka ZŠ, NRSNM a MSS napísali otvorený list, ktorý bol, resp. bude odovzdaný rodičom budúcich prvákov. V liste sa uvádza: „Vážení rodičia, v týchto dňoch sa začal zápis do 1. ročníka základných škôl. Aj Vaše dieťa nastúpi od 1. septembra do školy,

V škole očakávali väčší záujem rodičov a tak sa začne nové obdobie v jeho živote. Výhoda v Starej Pazove je to, že máte možnosť výberu, do ktorej školy dieťa zapíšete a aký vyučovací jazyk si pre dieťa zvolíte. Národnostná rada slovenskej národnostnej menšiny a Matica slovenská v Srbsku odporúčajú slovenčinu ako jazyk Európskej únie a možnosť širokého uplatnenia v živote. Ovládaním niekoľkých jazykov sa Vaše dieťa môže zamestnať a uplatniť v početných zahraničných firmách, ktorým sa trh naširoko otvára aj u nás.

Zápisom svojho dieťaťa do slovenskej školy máte možnosť dostať bezplatne komplet slovenských učebníc pre 1. ročník základnej školy, školskú tašku a školské učebné pomôcky. Vaše dieťa počas školenia vycestuje do Školy v prírode do Slovenskej republiky a bude mať možnosť uchádzať sa o štúdium a štipendium Slovenskej republiky. Zvážte všetky možnosti a výhody a zvoľte si pre svoje dieťa lepšiu budúcnosť.“

VÝROČNÁ SCHÔDZA BIELOBLATSKÝCH MATIČIAROV

S dôrazom na zveľadenie slovenskosti Jarmila Hromčíková

ž niekoľko rokov bieloblatskí matičiari výročné zasadnutie Zhromaždenia MOMS usporadúvajú po veľkonočnom pôste. Tak tomu bolo aj tohto roku, keď v Dome kultúry v sobotu 11. apríla s hosťami prerokovali minuloročnú činnosť a vytýčili si smer tohtoročných aktivít. Okrem hojného počtu členov na zasadnutí boli aj: predsedníčka MSS Katarína Melegová-Melichová, čestný predseda MSS Rastislav Surový, podpredseda MSS pre Banát Pavel Baláž, predsedníčka MOMS Aradáč Anna Bagľašová s delegáciou, predsedníčka MOMS Kovačica Mária Kováčová s delegáciou, predseda MOMS Vojlovica Michal Marko s delegáciou, delegácia MOMS Kysáč, predseda Rady MS Biele Blato Miroslav Markuš, riaditeľ ZŠ Bratstva a jednoty Milan Nedeljkov, predstavitelia bieloblatských spoločenských organizácií a evanjelickej cirkvi. Prítomných pozdravil tajomník • KULTÚRA •

Predsedníčka MSS Katarína Melegová-Melichová pripomenula aj 25. výročie obnovenia Matice MOMS Biele Blato Adam Jonáš, ktorý bol aj v čele pracovného predsedníctva. Správu o minuloročnej činnosti Správnej rady, finančnú správu, ako i návrh plánu práce a finančného plánu na tento rok podala zástupkyňa predsedníčky Anita Jonášová-Mišićová. Keďže prítomní členovia zhromaždenia nemali žiadne pripomienky k minuloročnej činnosti a finančnému hospodáreniu, všetky správy a plány boli jednohlasne schválené. Na základe predostretého plánu práce činnosť MOMS bude orientovaná na organizovanie

divadelných predstavení, kultúrno-umeleckých programov, literárnych večierkov, spoluprácu so základnou školou, s cieľom zapisovať čím väčší počet žiakov do slovenských tried a na vyučovanie slovenčiny, zveľaďovanie činnosti folklórnej sekcie, organizovanie jej vystúpení na bieloblatských podujatiach, na slovenských festivaloch vo Vojvodine a na Slovensku, tiež v iných osadách vo Vojvodine, organizovanie osláv pri príležitosti 200 rokov narodenia Ľudovíta Štúra, zachovávanie a rozširovanie družby s obcou Príbelce

(Slovenská republika), uhostenie súborov z iných osád zo Srbska a zo Slovenska, vydanie nástenného kalendára na rok 2016, spoluprácu s banátskymi MOMS a na ďalšie bežné práce v súlade zo Štatútom MSS a v prospech Matice a Slovákov. V pokračovaní zasadnutia sa pochvalnými slovami a slovami podpory prítomným prihovorili predsedníčka MSS K. Melegová-Melichová, podpredseda MSS pre Banát P. Baláž a predsedníčka MOMS Aradáč A. Bagľašová, čestný predseda MSS R. Surový svoj prejav ladil k výročiu Ľudovíta Štúra a jeho manželka Elena predniesla báseň Ľ. Štúra. Riaditeľ ZŠ M. Nedeljkov sľúbil aj naďalej dobrú spoluprácu s matičiarmi a pripomenul dôležitosť zachovávania kultúry a jazyka. Na tomto zasadnutí ešte do Dozornej rady MOMS zvolili Máriu Fružovú. Nasledovalo pohostenie, ktoré pripravili usilovné členky bieloblatského MOMS.

16 /4643/ 18. 4. 2015

Foto: Jana Hromčíková

Kultúra

GALÉRIA INSITNÉHO UMENIA V KOVAČICI v tomto roku usporiadala niekoľko výstav. Veľké výstavné priestory galérie patria maliarskym dielam zakladateľov a súčasných členov tejto známej kultúrnej ustanovizne, pokým na podkroví galérie sa doteraz vystriedali výstavy obrazov najstaršej insitnej umelkyne Alžbety Čížikovej a výtvarné diela Zuzany Chalupovej (pri príležitosti jej nedožitých 90. narodenín). Najnovšie – v sobotu 21. marca – milovníkom výtvarného umenia svoje práce na obdiv ponúkli Denisa Demjenová-Bencko (umeleckým menom Denise Demjen), slovenská maliarka žijúca v Maďarsku, a Kosta Andrejević z Kučeva. Po úvodných slovách riaditeľky GIU Márie Raspírovej o výtvarnej tvorbe týchto dvoch umelcov hovorila historička umenia Jarmila Ćendićová, ktorá výstavu aj otvorila. K slávnostnejšiemu ovzdušiu podujatia prispel hudobník Emil Nemček ml., ktorý zahral na harmonike niekoľko známych skladieb. Do konca roka Galéria insitného umenia usporiada ešte rad ďalších výstav domácich a zahraničných autorov. A. Ch.

Aká je to „nezvestná situácia“?! Anna Horvátová

ojvodinská slovenčina je skutočne bohatá na rozličné perličky, ktoré špatia jazyk dolnozemských Slovákov. Medzi také svojrázne perličky patria aj spojenia „nezvestná situácia“, „nezvestný život“, „nezvestná budúcnosť“... ktorými nevyjadrujeme zmysel toho, čo chceme vyjadriť, ba naopak, sú to nepodarené preklady srbských spojení neizvesna situacija, neizvestan život, neizvesna budućnosť..., ktoré sú v tom jazyku v poriadku. V slovenčine týmto spojeniam prináleží slovenské prídavné meno neistý. Keď chceme vyjadriť, či poukázať na to, že je situácia nebezpečná, riskantná, budúcnosť nie je skvelá, nestála – nenáležité prídavné meno „nezvestný“ vystriedajme prídavným menom neistý,

www.hl.rs

význam ktorého je v Krátkom slovníku slovenského jazyka takto vysvetlený: nie dosť bezpečný, nezabezpečený: jeho život je neistý – ohrozený; neisté pomery – rozhárané. Okrem tohto významu prídavné meno neistý použijeme aj v prípadoch, keď máme za cieľ vyjadriť, že niekto je nie dosť spoľahlivý, pochybný, sporný: neistý výsledok, neisté počasie (ktoré je premenlivé), aj nedostatočne ovládaný, váhavý, nerozhodný: neisté pohyby, neistý hlas, byť (si) neistý sebou, mať neistú ruku. Prídavné meno nezvestný sa vzťahuje na osobu, o ktorej pobyte alebo živote sa nevie: otec je nezvestný, dievčina je nezvestná; hľadajú nezvestné, zmiznuté dieťa; je teda zmiznutý.

Informačno-politický týždenník

APRÍLOVÝ VZLET prináša rozhovor s mladým padinským hudobníkom a organizátorom kultúrnych akcií Jankom Tomekom, ako aj príspevky o divadelných predstaveniach pre deti a mládež na festivale DIDA v Pivnici, Biblickej olympiáde v Selenči, slávnostnom programe v petrovskom gymnáziu a projekte jánošíckych žiakov na tému túlavých psov. Sú tu aj aktuality z oblasti informačných technológií (webový prehliadač Spartan), počítačových videohier (Life is Strange), filmového umenia (Inherent Vice, Backcountry) a hudby (Rita Ora, Adam Ďurica, Artan Lili, Trobecove krušne peći). Literárno-výtvarná príloha Rozlety obsahuje nové práce našich mladých autorov, ako aj výber zo súčasnej slovenskej poézie (Ivan Štrpka) a rozhovor so spisovateľom Marekom Vadasom. Nechýbajú zábavné rubriky, zaujímavosti, horoskop a komiks. Na titulnej strane je výtvarná práca mladej autorky Denise Demjen, ktorej tvorba bola predstavená na výstave v Galérii insitného umenia v Kovačici. Čítajte Vzlet!

KRÁTKE SPRÁVY

KOVAČICA. Pod patronátom Ministerstva školstva, vedy a technologického rozvoja Srbska v sobotu 28. marca na Gymnáziu Mihajla Pupina v Kovačici prebiehala celoštátna súťaž zo sociológie pre žiakov stredných škôl. Súťažili žiaci z Belehradu, Prijepolja, Zubinho Potoku, Surdulice, Bielej Palanky, Nišu, Rumy, Sombora a Šídu. Kovačické gymnázium tohto roku nemalo svojich predstaviteľov, pripomíname však, že na vlaňajšej štátnej finálovej súťaži jeho predstaviteľky dosiahli pekné výsledky: Tatjana Vujovićová z Kovačice získala prvé a Tanja Ćulafićová z Debeljače druhé miesto. Tohtoročnú organizáciu súťaže mala na starosti Srbská sociologická spoločnosť v spolupráci s oddeleniami sociológie filozofických fakúlt v Belehrade, Novom Sade, Niši a Kosovskej Mitrovici. A. Ch. • KULTÚRA •

Kultúra • Oznamy

CHÝRNIK

STARÁ PAZOVA. Do konca apríla v staropazovskej Galérii Strediska pre kultúru je otvorená tretia samostatná výstava prác Ľudmily Tomićovej, umelkyne z Belehradu, ktorá kedysi žila a pracovala v tomto meste. Témou výstavy je láska a príroda a autorkinu tvorbu na vernisáži v pondelok 6. apríla predstavil riaditeľ strediska Vladimir Kerkez. a. lš.

BÁČSKY PETROVEC. V piatok 10. apríla v miestnostiach obecnej Turistickej organizácie bola prednáška Milana Vereša, profesora výtvarnej kultúry vo výslužbe. Témou prednášky bola grafika ako oblasť výtvarného umenia a jej známe techniky. BÁČSKY PETROVEC. V nedeľu 19. apríla v priestoroch Matice

Pokrajinský sekretariát pre urbanizmus, stavebníctvo a ochranu životného prostredia na základe článku 10 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04) zverejňuje OZNÁMENIE o schválení rozhodnutia o potrebe vypracovania štúdie o odhade vplyvov na životné prostredie Pokrajinský sekretariát pre urbanizmus, stavebníctvo a ochranu životného prostredia dňa 26. 3. 2015 schválil rozhodnutie o nevypracovaní štúdie o odhade vplyvov na životné prostredie projektu Bagrovanie riečneho nánosu

J. Č-p STARÁ PAZOVA. Do konca apríla v staropazovskej Galérii Strediska

z koryta rieky Dunaj od km 1327 + 000 do km 1328 + 000, na k. p. č. 3208, k. o. Plavno, nositeľa projektu More 1968, s. s r. o., Báčska Palanka, Ul. Blok Partizan č. 13/26. Rozhodnutie o rozhodovaní o potrebe vypracovania štúdie o odhade vplyvov na životné prostredie predmetového projektu možno dostať k nahliadnutiu v pracovné dni od 10.00 do 14.00 h v miestnostiach Pokrajinského sekretariátu pre urbanizmus, stavebníctvo a ochranu životného prostredia, Bulvár Mihajla Pupina 16, Nový Sad (prízemie, kancelária č. 39). Zainteresovaná verejnosť môže podať sťažnosť proti schválenému rozhodnutiu v lehote 15 dní odo dňa zverejnenia tohto oznámenia.

Mestská správa pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad na základe článku 29 odsek 1 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04 a 36/09) zverejňuje OZNÁMENIE o schválení rozhodnutia, ktorým sa poskytuje súhlas k Štúdii o odhade vplyvov na životné prostredie projektu Výrobný objekt na recykláciu bezpečného elektronického odpadu Nositeľ projektu E-RECIKLAŽA NS, s. s r. o., Molijerova 6/4, Nový Sad, podal žiadosť o rozhodovanie o potrebe odhadu vplyvov na životné prostredie projektu – Sklad nebezpečného a bezpečného elektrického a elektronického odpadu a bezpečných komponentov, ktoré vznikli riadením elektrického a elektronického odpadu, v Ulici industrijskej, v Novom Sade, na katastrálnej parcele číslo 3364/3, k. o. Nový Sad I, Mesto Nový Sad. Po uskutočnenom postupe a návrhu Technickej komisie Mestská správa pre ochranu životného prostredia dňa 6. apríla 2015 schválila rozhodnutie číslo VI-501-10/15, ktorým sa k uvedenej štúdii poskytuje súhlas. S cieľom informovania zainteresovanej verejnosti text rozhodnutia sa zverejňuje v úplnosti: Mestská správa pre ochranu životného prostredia na základe článku 24 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04 a 36/09), článku 192 odsek 1 Zákona o všeobecnom správnom konaní (Úradné noviny SRJ, č. 33/97, 31/01 a Úradný vestník RS, číslo 30/10) a článkov 11, 34, a 36 Rozhodnutia o mestských správach Mesta Nový Sad (Úradné noviny Mesta Nový Sad, č. 52/08, 55/09 , 11/10, 39/10, 60/10 a 69/13), konajúc podľa žiadosti nositeľa projektu E-RECIKLAŽA NS, s. s r. o., Molijerova 6/4, Nový Sad, v postupe rozhodovania o poskytnutí súhlasu k Štúdii o odhade vplyvov na životné prostredie projektu Sklad nebezpečného a bezpečného elektrického a elektronického odpadu a bezpečných komponentov, ktoré vznikli riadením elektrického a elektronického odpadu, po uskutočnenom postupe a správe Technickej komisie, schvaľuje ROZHODNUTIE 1. Poskytuje sa súhlas k Štúdii o odhade vplyvov na životné prostredie projektu Sklad nebezpečného a bezpečného elektrického a elektronického odpadu a bezpečných komponentov, ktoré vznikli riadením elektrického a elektronického odpadu, v Ulici industrijskej, v Novom Sade, na katastrálnej parcele číslo 3364/3, k. o. Nový Sad I, Mesto Nový Sad, nositeľa projektu E-RECIKLAŽA NS, s. s r. o., Molijerova 6/4, Nový Sad. 2. Nositeľ projektu sa zaväzuje, že: – projekt realizuje v súlade s technickou dokumentáciou a podmienkami a opatreniami ochrany, ktoré určili iné oprávnené orgány a organizácie a priložené sú k štúdii; – zabezpečí podmienky a uskutoční opatrenia na zamedzovanie, zníženie alebo odstraňovanie škodlivých vplyvov na životné prostredie obsiahnuté v štúdii, kapitola 8 Opis opatrení na zamedzovanie, zníženie a odstraňovanie každého významnejšieho škodlivého vplyvu na životné prostredie. 3. Nositeľ projektu je povinný zabezpečiť realizáciu programu stáleho sledovania v súlade s platnými predpismi definovanými kapitolou 9 Program sledovania vplyvov na životné prostredie a údaje získané monitoringom doručiť Agentúre pre ochranu životného prostredia, Mestskej správe pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad a Mestskej správe pre inšpekčné práce – Oblasť inšpekcie pre ochranu životného prostredia.

• KULTÚRA • OZNAMY •

slovenskej v Srbsku o 16. hodine Asociácia slovenských spolkov žien organizuje finálovú súťaž v prednese poézie a prózy žien. Vystúpia víťazky regionálnych súťaží z Báčky a Banátu.

pre kultúru je otvorená tretia samostatná výstava prác Ľudmily Tomićovej, umelkyne z Belehradu, ktorá kedysi žila a pracovala v tomto meste. Témou výstavy je láska a príroda a autorkinu tvorbu na vernisáži v pondelok 6. apríla predstavil riaditeľ strediska Vladimir Kerkez. a. lš.

GRATULÁCIA Svojej vnučke MARTINE MATERÁKOVEJ z Nového Sadu, ktorá na Filozoﬁckej fakulte v Novom Sade s výborným prospechom ukončila štúdiá a získala titul diplomovaný ﬁlológ romanista, blahoželajú, z jej úspechu sa tešia a v budúcom živote prajú splnenie všetkých snov mamika a ujo Turčanovci. ZDÔVODNENIE

Nositeľ projektu E-RECIKLAŽA NS, s. s r. o., Molijerova 6/4, Nový Sad, podal žiadosť o rozhodovanie o potrebe odhadu vplyvov na životné prostredie projektu – Sklad nebezpečného a bezpečného elektrického a elektronického odpadu a bezpečných komponentov, ktoré vznikli riadením elektrického a elektronického odpadu, v Ulici industrijskej, v Novom Sade, na katastrálnej parcele číslo 3364/3, k. o. Nový Sad I, Mesto Nový Sad. Predmetovým projektom je plánované výlučne skladovanie elektrického a elektronického odpadu, fluorescenčných rúrok, ktoré obsahujú ortuť, odpadu, ktorý obsahuje azbest, vybitých batérií a akumulátorov. Plánovaná denná dodávka (kapacita skladu) vynáša 1 t/ deň nebezpečného a 1t/deň bezpečného odpadu. Maximálna kapacita skladu vynáša 20 t nebezpečného a 20 t bezpečného odpadu. V súlade so Zákonom o odhade vplyvov na životné prostredie a Pravidlami o postupe verejného nahliadnutia, prezentácii a verejnej rozprave k Štúdii o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, číslo 69/05) uskutočnený je postup odhadu vplyvov na životné prostredie a zabezpečená je účasť zainteresovaných orgánov, organizácií a verejnosti, tak, že o podanej žiadosti verejnosť bola informovaná v prostriedkoch verejného informovania a ako zainteresovaný orgán informované je i MS Radnički. V lehote stanovenej zákonom plánovanej pre verejné nahliadnutie Štúdia o odhade vplyvov projektu na životné prostredie bola vystavená v miestnostiach Mestskej správy pre ochranu životného prostredia do 10. marca 2015. Počas trvania verejného nahliadnutia k štúdii neboli doručené mienky a pripomienky v písomnej forme zo strany zainteresovaných orgánov, organizácií a verejnosti a neboli vynesené ani mienky zainteresovanej verejnosti počas prezentácie a verejnej rozpravy, ktorá bola 11. marca 2015, čo sa konštatovalo v zápisnici číslo VI-50110/15 z 11. marca 2015. Rozhodnutím o utvorení a vymenovaní predsedu a členov technickej komisie na zhodnotenie Štúdie o odhade vplyvov na životné prostredie projektu Sklad nebezpečného a bezpečného elektrického a elektronického odpadu a bezpečných komponentov, ktoré vznikli riadením elektrického a elektronického odpadu, v Ulici industrijskej, v Novom Sade, na katastrálnej parcele číslo 3364/3, k. o. Nový Sad I, Mesto Nový Sad, nositeľa projektu E-RECIKLAŽA NS, s. s r. o., Molijerova 6/4, Nový Sad, číslo VI-501-10/15 z 19. februára 2015, utvorená je Technická komisia na zhodnotenie Štúdie o odhade vplyvov projektu na životné prostredie, ktorá Štúdiu o odhade vplyvov preskúmala, a po uskutočnenom, zákonom určenom postupe, o svojej práci tomuto orgánu doručila Správu číslo VI-501-10/15 z 31. marca 2015 so zhodnotením predmetovej štúdie o odhade vplyvov s návrhom, aby sa k nej poskytol súhlas. Nahliadnutím do kompletnej dokumentácie, po uskutočnenom postupe a správe Technickej komisie sa konštatovalo, že je Štúdia vypracovaná v súlade so Zákonom o odhade vplyvov na životné prostredie, Pravidlami o obsahu štúdie o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 69/05) a Rozhodnutím o potrebe odhadu vplyvov a určovaní rozsahu a obsahu štúdie číslo VI-501-1171/14 z 5. decembra 2014, ktoré schválila Mestská správa pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad. Ak sa projekt realizuje v súlade s technickou dokumentáciou a ak sa dodržia všetky plánované opatrenia na zníženie alebo zamedzovanie škodlivých vplyvov na životné prostredie z bodov 2 a 3 tohto rozhodnutia, práca objektu životné prostredie významnejšie neohrozí. Na základe hore uvedeného rozhodnuté je ako v dispozícii. Poučenie o opravnom prostriedku: Toto rozhodnutie je v správnom konaní konečné. Proti tomuto rozhodnutiu nositeľ projektu môže začať správny spor v Správnom súde – Oddelenie v Novom Sade v lehote 30 dní odo dňa prijatia rozhodnutia a zainteresovaná verejnosť v lehote 30 dní odo dňa zverejnenia oznámenia o schválení rozhodnutia v prostriedkoch verejného informovania.

16 /4643/ 18. 4. 2015

Oznamy Pokrajinský sekretariát pre urbanizmus, stavebníctvo a ochranu životného prostredia na základe článku 14 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04 a 36/09) zverejňuje OZNÁMENIE o podanej žiadosti o zhodnotenie potreby ažúrovania štúdie o odhade vplyvov na životné prostredie Nositeľ projektu Regionálna depónia, s. s r. o., v Subotici, Námestie Lazara Nešića č. 1, podal žiadosť o zhodnotenie potreby ažúrovania štúdie o odhade vplyvov na životné prostredie projektu Výstavba regionálnej depónie v Subotici, na katastrálnej parcele č. 2635, k. o. Bikovo, ZO Subotica. Údaje a dokumentácia zo žiadosti nositeľa projektu sa môžu dostať k nahliadnutiu v miestnostiach Pokrajinského sekretariátu pre urbanizmus, stavebníctvo a ochranu životného prostredia, Bulvár Mihajla Pupina 16, Nový Sad (prízemie, kancelária č. 39). Všetci záujemcovia v lehote 15 dní odo dňa zverejnenia tohto oznámenia môžu svoju mienku v písanej forme doručiť na adresu sekretariátu. Mestská správa pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad na základe článku 29 odsek 1 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04 a 36/09) zverejňuje OZNÁMENIE o schválení rozhodnutia, že nie je potrebný odhad vplyvov daného stavu na životné prostredie projektu Realizovaných objektov – exploatačných studní: Minaqua 3, Minaqua 4, Minaqua 5 na prameni BB MINAQUA, v Novom Sade Nositeľ projektu BB MINAQUA, s. s r. o., Nový Sad, Futoški put 93b, podal žiadosť o rozhodovanie o potrebe odhadu vplyvov daného stavu na životné prostredie projektu Realizovaných objektov – exploatačných studní: Minaqua 3, Minaqua 4, Minaqua 5 na prameni BB MINAQUA, v Novom Sade, na katastrálnych parcelách č. 1778 a 1782/1, k. o. Nový Sad II, Mesto Nový Sad. Po uskutočnenom postupe Mestská správa pre ochranu životného prostredia dňa 2. apríla 2015 schválila rozhodnutie číslo VI-501-218/15, že nie je potrebný odhad vplyvov na životné prostredie. S cieľom informovania zainteresovanej verejnosti integrálny text rozhodnutia sa zverejňuje v úplnosti: Mestská správa pre ochranu životného prostredia na základe článku 30 odsek 2 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04 a 36/09), článku 192 odsek 1 Zákona o všeobecnom správnom konaní (Úradné noviny SRJ, č. 33/97, 31/01 a Úradný vestník RS, č. 30/10) a článku 11 Rozhodnutia o mestských správach Mesta Nový Sad (Úradné noviny Mesta Nový Sad, č. 52/08, 55/09, 11/10, 39/10, 60/10 a 69/13), konajúc podľa žiadosti nositeľa projektu BB MINAQUA, Nový Sad, s. s r. o., Futoški put 93b, o rozhodovanie o potrebe odhadu vplyvov daného stavu na životné prostredie projektu Realizovaných objektov – exploatačných studní: Minaqua 3, Minaqua 4, Minaqua 5 na prameni BB MINAQUA, v Novom Sade schvaľuje ROZHODNUTIE 1. Určuje sa, že pre projekt Realizovaných objektov – exploatačných studní: Minaqua 3, Minaqua 4, Minaqua 5 na prameni BB MINAQUA, v Novom Sade, na katastrálnych parcelách č. 1778 a 1782/1, k. o. Nový Sad II, Mesto Nový Sad, nositeľa projektu BB MINAQUA, s. s r. o., Nový Sad, Futoški put 93b, odhad vplyvov na životné prostredie nie je potrebný. 2. Nositeľ projektu sa zaväzuje, že bude dodržiavať podmienky a opatrenia ochrany životného prostredia predpokladané v príspevku 1 so žiadosťou, so všetkými príspevkami, údajmi a dokumentáciou; 3. Nositeľ projektu sa zaväzuje, že pre predmetové studne zabezpečí vodové povolenie v súlade so Zákonom o vodách (Úradný vestník RS, č. 30/10 a 93/12) a bodom 3 podbod 3,2 Správy o splnení podmienok z vodových podmienok a vodového súhlasu pre vydávanie vodového povolenia, číslo I-177/8-14 z 26. 6. 2014, vydané zo strany VKP Vody Vojvodiny, Nový Sad. ZDÔVODNENIE Nositeľ projektu BB MINAQUA, s. s r. o., Futoški put 93b, Nový Sad, podal tomuto orgánu žiadosť o rozhodovanie o potrebe odhadu vplyvov daného stavu na životné prostredie projektu Realizovaných objektov – exploatačných studní: Minaqua 3, Minaqua 4, Minaqua 5 na prameni BB MINAQUA, v Novom Sade, na katastrálnych parcelách č. 1778 a 1782/1, k. o. Nový Sad II, Mesto Nový Sad. V súlade so Zákonom o odhade vplyvov na životné prostredie s podanou žiadosťou je verejnosť oboznámená prostredníctvom verejného oznamovania v prostriedkoch verejného informovania a zo zainteresovaných orgánov a organizácií MS Bratstvo-Telep. V lehote stanovenej zákonom neboli doručené mienky zainteresovaných orgánov, organizácií a verejnosti. Nahliadnutím do dokumentácie priloženej so žiadosťou a doplnením žiadosti, po vykonanom postupe rozoberania dokumentácie, tento orgán zistil, že predmetový objekt (studne) nebude vplývať významnejšie na životné prostredie, takže nie je potrebné vypracovanie štúdie. V priebehu postupu rozoberania žiadosti konštatované je, že sa projektom predpokladá čerpanie podzemnej minerálnej vody v obvode továrne BB Minaqua, Nový Sad. Predmetom odhadu vplyvov sú tri studne na exploatovanie podzemnej vody, ktoré sú vo funkcii jestvujúcej výrobnej prevádzky na výrobu fľaškovanej vody a nealkoholických nápojov. Predmetové studne sa používajú s cieľom zabezpečiť dodatočné množstvo vody na fľaškovanie. Kvalita čerpanej vody (fyzicko-chemické a mikrobiologické charakteristiky) nie sú predmetom tohto rozhodnutia. Lokalita a účel projektu sú v súlade s Mienkou o podmienkach pre dodatočné vydávanie stavebného povolenia so situačným plánom, číslo 111373/14 z 15. 12. 2014, vydané zo strany VP Urbanizmus, Nový Sad.

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

Mestská správa pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad na základe článku 20 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04 a 36/09) zverejňuje OZNÁMENIE o verejnom nahliadnutí, verejnej prezentácii a verejnej rozprave o štúdii o odhade vplyvov projektu na životné prostredie Nositeľ projektu TELEKOM SRBIJA, a. s., Takovská 2, Belehrad, podal žiadosť o poskytovanie súhlasu k štúdii o odhade vplyvov na životné prostredie projektu základnej stanice mobilnej telefónie NS-Pariske komune (UMTS)-NSU144, Ul. Pariske komune č. 25, v Novom Sade, na katastrálnej parcele č. 4944, k. o. Nový Sad I, Mesto Nový Sad. Údaje a dokumentácia zo žiadosti nositeľa projektu sa môžu dostať na nahliadnutie v miestnostiach Mestskej správy pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad, Rumenačka 110, Nový Sad, v pracovné dni od 10.00 do 15.00 h, do 11. mája 2015. V súlade s článkom 6 Pravidiel o postupe verejného nahliadnutia, prezentácii a verejnej rozprave o štúdii o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 69/05) zainteresované orgány, organizácie a verejnosť počas trvania verejného nahliadnutia môžu podať pripomienky a mienky k štúdii o odhade vplyvov v písanej forme Mestskej správe pre ochranu životného prostredia. Verejná rozprava a prezentácia sa uskutočnia 12. mája 2015 v miestnostiach Mestskej správy pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sade, Rumenačka 110, Nový Sad, o 12.00 h. So žiadosťou o rozhodovanie o potrebe odhadu vplyvov predmetového projektu na životné prostredie priložené sú: – vyplnené tlačivo žiadosti o rozhodovanie o potrebe odhadu vplyvov na životné prostredie – príspevok 1, v súlade s Pravidlami o obsahu žiadosti o potrebe odhadu vplyvov a obsahu žiadosti o určovaní rozsahu a obsahu Štúdie o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, číslo 69/2005); – mienka v priebehu vydávania vodohospodárskych podmienok, číslo I-1581/8-3 z 25. 11. 2008 vydaná zo strany VKP Vody Vojvodiny, Nový Sad; – projekt vystavaného objektu exploatačnej studne Minaqua 3, číslo 45-I/11, vypracovaný zo strany GECO-inženjering, s. s r. o., Belehrad, Prote Mateje č. 71, november 2011; – projekt vystavaného objektu exploatačnej studne Minaqua 4, číslo 45-II/11, vypracovaný zo strany GECO-inženjering, s. s r. o., Belehrad, Prote Mateje č. 71, november 2011; – projekt vystavaného objektu exploatačnej studne Minaqua 5, číslo 45-III/11, vypracovaný zo strany GECO-inženjering, s. s r. o., Belehrad, Prote Mateje č. 71, november 2011; – rozhodnutie o vodových podmienkach číslo 104-325-733/2011-01 z 3. 5. 2012, vydané zo strany Pokrajinského sekretariátu pre poľnohospodárstvo, vodohospodárstvo a lesníctvo; – rozhodnutie o určených a overených zásobách podzemnej vody prameňa (studne BB Minaqua 1, BB Minaqua 2, BB Minaqua 3, BB Minaqua 4, BB Minaqua 5) číslo 115-310-139/2012-02 z 31. 8. 2012, vydané zo strany Pokrajinského sekretariátu pre energetiku a minerálne suroviny; – správa o splnení podmienok z vodových podmienok a vodového súhlasu na vydanie vodového povolenia, číslo I-177/8-14 z 26. 6. 2014, vydaná zo strany VKP Vody Vojvodiny, Nový Sad; – mienka o podmienkach pre náhradné vydávanie stavebného povolenia so situačným plánom, číslo 111373/14 z 15. 12. 2014, vydaná zo strany VP Urbanizmus, Nový Sad; – rozhodnutie o zónach sanitárnej ochrany prameňa prírodnej minerálnej vody Minaqua v Novom Sade, číslo 503-02-843/2008-04 z 13. 1. 2009, vydané zo strany Ministerstva zdravia. Z doručenej dokumentácie konštatované je, že sa predmetový projekt nachádza na Listine II nariadenia o určovaní Listiny projektov, pre ktoré je záväzný odhad vplyvov, a Listiny projektov, pre ktoré sa môže žiadať odhad vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 84/05), pod číslom 9 bod 5 zariadenia na čerpanie a prepracovanie podzemných vôd, plnenie a balenie. Na čerpanie podzemnej vody pre studne: BB Minaqua 3, BB Minaqua 4, BB Minaqua 5, vydané je rozhodnutie o vodových podmienkach zo strany Pokrajinského sekretariátu pre poľnohospodárstvo, vodohospodárstvo a lesníctvo, ktorým sú predpísané technické žiadosti, vzhľadom na hĺbku čerpania exploatačnej kapacity, konštrukcie studne, výstroja na sledovanie charakteristík studne a načerpanej vody a udržateľné používanie minerálnych surovín. Konštatované je tiež, že práca predmetových studní nevplýva na režim práce jestvujúcich studní v rámci továrne a širšieho územia. Exploatácia vody nemá vplyv na zásobovanie vodou na území Nového Sadu, vzhľadom na to, že predmetové studne čerpajú vodu v hĺbkach z vrstiev podzemných tokov, ktoré nie sú vo vzájomnom hydraulickom vzťahu s tokmi na zásobovanie vodou. Predmetové studne sú zatvorené v geologickom sedimente pliocénu, v druhom a treťom vodovom horizonte (119 m – 151 m a 215 m – 260 m), čím je zabezpečená ochrana od znečistenia z nadzemných a podzemných faktorov vonkajšieho prostredia. Na základe vykonaných hydrogeologických výskumov definované sú exploatačné množstvá minerálnej vody pre každú studňu a určená bilancia podzemných vôd pre predmetové studne zo strany Pokrajinského sekretariátu pre energetiku a minerálne suroviny. Zriadenie a ochrana zóny vplyvov studní predpísané sú určovaním užšej a širšej sanitárnej zóny rozhodnutím Ministerstva zdravia, číslo 530-02-843/2008-04 z 13. 1. 2009. Berúc do ohľadu všetky uvedené skutočnosti, ako i používanie vodových zdrojov podľa konceptu udržateľného spravovania a uctievajúc podmienky a opatrenia ochrany životného prostredia, predpísané technickou dokumentáciou, nadviazaným a udržiavaním sanitárnej zóny, v priebehu výstavby a exploatácie objektu, predmetový projekt nebude negatívne vplývať na stav životného prostredia. Keďže sa právo na osobitné používanie vôd nadobúda vodovým povolením, záväzok nositeľa projektu je, že za predmetové studne má zadovážiť vodové povolenie v súlade so Zákonom o vodách (Úradný vestník RS, č. 30/10 a 93/12), v lehote stanovenej v bode 3 podbod 3,2 správy o splnení podmienok z vodových podmienok a vodový súhlas na vydanie vodového povolenia, číslo I-177/8-14 z 26. 6. 2014, vydané zo strany VKP Vody Vojvodiny, Nový Sad. Na základe uvedeného rozhodnuté je ako v dispozícii. Poučenie o opravnom prostriedku: Proti tomuto rozhodnutiu nositeľ môže podať sťažnosť Pokrajinskému sekretariátu pre urbanizmus, stavebníctvo a ochranu životného prostredia, v lehote 15 dní odo dňa prijatia rozhodnutia, prostredníctvom tohto orgánu. Zainteresovaná verejnosť môže podať sťažnosť proti tomuto rozhodnutiu v lehote 15 dní odo dňa zverejnenia oznámenia v prostriedkoch verejného informovania, prostredníctvom tohto orgánu.

• OZNAMY •

SPOMIENKA

SMUTNÁ ROZLÚČKA

na rodičov

MÁRIU BOLDOCKÚ

rod. Terekovú 11. 11. 1915 – 12. 4. 2013 – 2015 DROBNÝ OZNAM POTREBNÍ sú tesári, stolári, štukatéri, fasádnici a maliari tunajšiemu podniku, ktorý už 15 rokov podniká v zahraničí. Plat + byt a stravovanie. Podmienka: maďarský alebo slovenský cestovný doklad. Záujemcovia môžu zaslať CV na constructbiro@gmail.com alebo sa hlásiť na tel.: 021/ 442-662.

KAROLA BOLDOCKÉHO

10. 9. 1899 – 8. 10. 1982 – 2015

z Petrovca Spomíname si na Vás. Dcéry Vierka a Zdenka s rodinami

Mestská správa pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad na základe článku 29 odsek 1 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04 a 36/09) zverejňuje OZNÁMENIE o schválení rozhodnutia, ktorým sa poskytuje súhlas k Štúdii o odhade vplyvov na životné prostredie projektu Výstavba stanice na zásobovanie motorových vozidiel palivom so sprievodným obsahom, výšky prízemie (P) Nositeľ projektu SB Company, s. s r. o., Nový Sad, Hadži Ruvimova 1, podal žiadosť o poskytovanie súhlasu k štúdii o odhade vplyvov na životné prostredie projektu – Výstavba stanice na zásobovanie motorových vozidiel palivom so sprievodným obsahom, výšky prízemie (P) na Novosadskej ceste, vo Veterniku, na katastrálnej parcele číslo 1772/1, k. o. Veternik, Mesto Nový Sad. Po uskutočnenom postupe a návrhu Technickej komisie Mestská správa pre ochranu životného prostredia dňa 7. apríla 2015 schválila rozhodnutie číslo VI-501-206/15, ktorým sa k uvedenej štúdii poskytuje súhlas. S cieľom informovania zainteresovanej verejnosti text rozhodnutia sa zverejňuje v úplnosti: Mestská správa pre ochranu životného prostredia na základe článku 24 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04 a 36/09), článku 192 odsek 1 Zákona o všeobecnom správnom konaní (Úradné noviny SRJ, č. 33/97 a 31/01, Úradný vestník RS, číslo 30/10) a článku 11, 34 a 36 Rozhodnutia o mestských správach Mesta Nový Sad (Úradné noviny Mesta Nový Sad, č. 52/08, 55/09, 11/10, 39/10, 60/10 a 69/13), konajúc podľa žiadosti nositeľa projektu SB Company, s. s r. o., Nový Sad, Hadži Ruvimova 1, v postupe rozhodovania o poskytovaní súhlasu k Štúdii o odhade vplyvov na životné prostredie projektu Výstavba stanice na zásobovanie motorových vozidiel palivom so sprievodným obsahom, výšky prízemie (P), po uskutočnenom postupe a správe Technickej komisie, schvaľuje ROZHODNUTIE 1. Poskytuje sa súhlas k Štúdii o odhade vplyvov na životné prostredie projektu Výstavba stanice na zásobovanie motorových vozidiel palivom so sprievodným obsahom, výšky prízemie (P) na Novosadskej ceste, vo Veterniku, na katastrálnej parcele číslo 1772/1, k. o. Veternik, Mesto Nový Sad, nositeľa projektu SB Company, s. s r. o., Nový Sad, Hadži Ruvimova 1. 2. Nositeľ projektu sa zaväzuje, že: – projekt realizuje v súlade s technickou dokumentáciou a podmienkami a opatreniami ochrany, ktoré určili iné oprávnené orgány a organizácie a priložené sú k štúdii; – zabezpečí podmienky a uskutoční opatrenia na zamedzovanie, zníženie alebo odstraňovanie škodlivých vplyvov na životné prostredie obsiahnuté v štúdii, kapitola 11 Opis opatrení na zamedzovanie, zníženie a odstraňovanie škodlivých vplyvov na životné prostredie. 3. Nositeľ projektu je povinný zabezpečiť realizáciu programu stáleho sledovania v súlade s platnými predpismi definovanými kapitolou 12 Program sledovania vplyvov na životné prostredie a údaje získané monitoringom doručiť Agentúre pre ochranu životného prostredia, Mestskej správe pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad a Mestskej správe pre inšpekčné práce – Oblasť inšpekcie pre ochranu životného prostredia.

• OZNAMY •

s matkou a starkou

ANNOU HUĎANOVOU rod. Mravíkovou 11. 7. 1934 – 10. 4. 2015 z Hložian

S láskou a úctou sa lúčia zarmútení: syn Ondrej a dcéra Anna s rodinami

ZDÔVODNENIE Nositeľ projektu SB Company, s. s r. o., Nový Sad, Hadži Ruvimova 1, podal žiadosť o poskytovanie súhlasu k štúdii o odhade vplyvov na životné prostredie projektu – Výstavba stanice na zásobovanie motorových vozidiel palivom so sprievodným obsahom, výšky prízemie (P) na Novosadskej ceste, vo Veterniku, na katastrálnej parcele číslo 1772/1, k. o. Veternik, Mesto Nový Sad. Uvedeným projektom je plánovaná výstavba palivových nádrží, a to: dve nádrže celkového objemu 120 m3 (2 x 60 m3) a nádrž pre TNG kapacity 30 m3. Projektom sú plánované aj iné sprievodné obsahy. Lokalita a účel projektu sú v súlade s rozhodnutím, ktorým sa vydáva stavebné povolenie, číslo V-353-666/10 zo 14. novembra 2013, vydané zo strany Mestskej správy pre urbanizmus a stavebné práce Mesta Nový Sad. V súlade so Zákonom o odhade vplyvov na životné prostredie a Pravidlami o postupe verejného nahliadnutia, prezentácii a verejnej rozprave o Štúdii o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, číslo 69/05), uskutočnený je postup odhadu vplyvov na životné prostredie a zabezpečená je účasť zainteresovaných orgánov, organizácií a verejnosti, takže je s podanou žiadosťou verejnosť oboznámená v prostriedkoch verejného informovania, ako i zainteresovaný orgán MS Veternik. V lehote stanovenej zákonom plánovanej na verejné nahliadnutie, Štúdia o odhade vplyvov projektu na životné prostredie bola vystavená v miestnostiach Mestskej správy pre ochranu životného prostredia do 9. marca 2015. Počas trvania verejného nahliadnutia k Štúdii o odhade vplyvov na životné prostredie projektu neboli doručené mienky a pripomienky v písomnej forme zo strany zainteresovaných orgánov, organizácií a verejnosti a neboli vynesené ani mienky zainteresovanej verejnosti počas prezentácie a verejnej rozpravy, ktorá bola 10. marca 2015, čo sa konštatovalo v zápisnici číslo VI-501-206/15 z 10. marca 2015. Rozhodnutím o utvorení a vymenovaní predsedu a členov Technickej komisie na zhodnotenie Štúdie o odhade vplyvov na životné prostredie projektu – Výstavba stanice na zásobovanie motorových vozidiel palivom so sprievodným obsahom, výšky prízemie (P) na Novosadskej ceste, vo Veterniku, na katastrálnej parcele číslo 1772/1, k. o. Veternik, Mesto Nový Sad, nositeľa projektu SB Company, s. s r. o., Nový Sad, Hadži Ruvimova 1, číslo VI-501-206/15 z 19. februára 2015, utvorená je Technická komisia na zhodnotenie Štúdie o odhade vplyvov projektu na životné prostredie, ktorá Štúdiu o odhade vplyvov preskúmala, a po uskutočnenom, zákonom určenom postupe, o svojej práci tomuto orgánu doručila správu číslo VI-501-206/15 z 3. apríla 2015 so zhodnotením uvedenej štúdie o odhade vplyvov a návrhom, aby sa k nej poskytol súhlas. Nahliadnutím do kompletnej dokumentácie, po uskutočnenom postupe a správe Technickej komisie sa konštatovalo, že je Štúdia vypracovaná v súlade so Zákonom o odhade vplyvov na životné prostredie, Pravidlami o obsahu štúdie o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, číslo 69/05), Rozhodnutím o potrebe odhadu vplyvov a o určovaní rozsahu a obsahu štúdie číslo VI-501-1166/14 zo 14. januára 2015, ktoré schválila Mestská správa pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad. Ak sa projekt realizuje v súlade s technickou dokumentáciou a ak sa dodržia všetky plánované opatrenia na zníženie alebo zamedzovanie škodlivých vplyvov na životné prostredie z bodov 2 a 3 tohto rozhodnutia, práca objektu životné prostredie významnejšie neohrozí. Na základe uvedeného rozhodnuté je ako v dispozícii. Poučenie o opravnom prostriedku: Toto rozhodnutie je v správnom konaní konečné. Proti tomuto rozhodnutiu nositeľ projektu môže začať správny spor v Správnom súde v lehote 30 dní odo dňa prijatia rozhodnutia a zainteresovaná verejnosť v lehote 30 dní odo dňa zverejnenia oznámenia o schválení rozhodnutia v prostriedkoch verejného informovania.

16 /4643/ 18. 4. 2015

Oznamy SMUTNÁ ROZLÚČKA s manželom a otcom

SMUTNÁ ROZLÚČKA

MICHAL CHRŤAN

MICHALOM CHRŤANOM

1963 – 2015 z Kysáča

Zanechal si nás v žiali, ale krásne spomienky na Teba si v našich srdciach navždy uchováme. Zarmútená manželka Rolanda a dcéra Milica

Tichú a trvalú spomienku si na Teba navždy zachovajú ňanička Madacká a sesternica Martišová s rodinou

POSLEDNÝ POZDRAV

Dňa 6. apríla 2015 ma navždy opustil môj zať

JÁN VOZÁR

1959 – 2015 žil vo Frankfurte rodom z Kysáča S láskou si na neho bude spomínať a trvalú spomienku si na neho zachová testiná Zuzana Šišová z Kysáča

Mestská správa pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad na základe článku 10 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04 a 36/09) zverejňuje OZNÁMENIE o podanej žiadosti v zopakovanom postupe o rozhodovanie o potrebe odhadu vplyvov daného stavu na životné prostredie projektu Nositeľ projektu TELENOR, s. s r. o., Omladinskih brigada 90, Nový Belehrad, v zopakovanom postupe, podal žiadosť o rozhodovanie o potrebe odhadu vplyvov daného stavu na životné prostredie projektu základnej stanice mobilnej telefónie NS Telep 2, Ul. Gorana Kovačića č. 22, na katastrálnej parcele číslo 5930, k. o. Nový Sad II, Mesto Nový Sad, a na

základe Rozhodnutia Pokrajinského sekretariátu pre urbanizmus, stavebníctvo a ochranu životného prostredia číslo 130-501-33/2015-02 z 27. 2. 2015, ktorým sa odvoláva Rozhodnutie Mestskej správy pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad číslo VI-501-8/11 z 12. 12. 2014 a predmet sa vracia na zopakovaný postup a rozhodovanie. Údaje a dokumentácia zo žiadosti nositeľa projektu sa môžu dostať na nahliadnutie v miestnostiach Mestskej správy pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad, Rumenačka 110, Nový Sad, v pracovné dni od 10.00 do 15.00 h. Všetci záujemcovia v lehote 10 dní odo dňa zverejnenia tohto oznámenia môžu svoju mienku v písanej forme doručiť na adresu Mestskej správy pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad.

Mestská správa pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad na základe článku 29 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04 a 36/09) zverejňuje

V súlade so Zákonom o odhade vplyvov na životné prostredie s podanou žiadosťou je verejnosť oboznámená prostredníctvom oznamovania v prostriedkoch verejného informovania a MS Prvej vojvodinskej brigády. V lehote stanovenej zákonom neboli doručené mienky zainteresovaných orgánov, organizácií a verejnosti. Nositeľ projektu doručil žiadosť o prenájme číslo 283454/1 z 27. septembra 2012, uzavretú medzi Zhromaždením obyvateľov budovy, Bulvár oslobodenia 115, Nový Sad. S uvedenou žiadosťou nositeľ projektu priložil Odborné zhodnotenie zaťaženia životného prostredia v lokálnej zóne základnej stanice mobilnej telefónie NSU191, NSL191, NS-Bulevar oslobođenja IV, číslo 2011/14-111 a Odborné zhodnotenie zaťaženia životného prostredia v lokálnej zóne základnej stanice mobilnej telefónie NSU191, NSL191, NS-Bulevar oslobođenja IV-ZMENY, číslo 2011/14-111 MK/ZMENY, ktoré vypracovalo akreditované Laboratórium Inštitútu Vatrogas z Nového Sadu. Základná stanica mobilnej telefónie NSU191, NSL191, NS-Bulevar oslobođenja IV má celkovú efektívnu vyžiarenú silu 2004 W (pre všetky štyri úseky) pre sústavu UMTS a pre LTE celková efektívna vyžiarenú sila je 2786 W (pre všetky štyri úseky). Po rozoberaní žiadosti nositeľa projektu a údajov o predmetovej lokalite, charakteristikách a odhade možných vplyvov uvedeného projektu na životné prostredie a berúc do ohľadu, že predmetová základná rozhlasová stanica má efektívnu vyžiarenú silu väčšiu ako 250 W a môže mať významný vplyv na životné prostredie – bod 12 podbod 13 Telekomunikačné objekty mobilnej telefónie (základné rozhlasové stanice), Listiny II Vyhlášky o určovaní Listiny projektov, pre ktoré je odhad vplyvov záväzný, a Listiny projektov, pre ktoré sa odhad vplyvov na životné prostredie môže žiadať (Úradný vestník RS, číslo 114/08), tento orgán je v súlade s článkom 10 odsek 4 Zákona o odhade vplyvov a rozhodol, že je potrebný odhad vplyvov. Článkom 10 odsek 5 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie predpísané je, že rozhodnutím, ktorým sa určuje, že je potrebný odhad vplyvov projektu na životné prostredie, splnomocnený orgán môže určiť aj rozsah, aj obsah štúdie o odhade vplyvov, čo je v tomto prípade aj vykonané. Okrem rozoberania intenzity vplyvov (vyjadrenou efektívnou vyžiarenou silou spotrebičov) splnomocnený orgán v konkrétnom prípade rozobral aj trvanie vplyvov – základná stanica predstavuje kontinuálny prameň žiarenia. Uplatňujúc princípy prevencie a opatrenia (článok 9 odsek 1 podbod 2 Zákona o ochrane životného prostredia, Úradný vestník RS, č. 135/04, 36/09, 36/09 – iný zákon, 72/09 – iný zákon a 43/11 rozhodnutie US), ktorým sa žiada, že každá aktivita musí byť plánovaná a realizovaná spôsobom, že medziiným predstavuje najmenšie riziko po ľudské zdravie, štúdiou treba dokázať, že pre predmetový projekt bude uplatnená najlepšia dostupná technológia, technika a výstroj. Berúc do ohľadu vopred spomenuté a predovšetkým špecifickosť lokality (husto osídlená obytná štvrť), nevyhnutné je vypracovať dokument, ktorým sa analyzuje a hodnotí kvalita činiteľov životného prostredia na určenom priestore, vzájomný vplyv jestvujúcich a plánovaných aktivít a určujú podmienky a opatrenia pre znemožnenie, zmenšenie a odstraňovanie škodlivých vplyvov na životné prostredie, ako i opatrenia v prípade nehôd, zabezpečiť sledovanie vplyvov prameňa vyžarovania, a to sa výlučne môže zabezpečiť Štúdiou o odhade vplyvov na životné prostredie, ktorú by mal vypracovať multidisciplinárny odborný tím. Na základe uvedeného rozhodnuté je ako v dispozícii. Poučenie o opravnom prostriedku: Proti tomuto rozhodnutiu nositeľ projektu môže podať sťažnosť Pokrajinskému sekretariátu pre urbanizmus, stavebníctvo a ochranu životného prostredia v lehote 15 dní odo dňa prijatia rozhodnutia prostredníctvom tohto orgánu. Zainteresovaná verejnosť môže podať sťažnosť proti tomuto rozhodnutiu v lehote 15 dní odo dňa jeho zverejnenia v prostriedkoch verejného informovania, prostredníctvom tohto orgánu.

OZNÁMENIE o schválení rozhodnutia, že je potrebný odhad vplyvov a o určovaní rozsahu a obsahu Štúdie o odhade vplyvov na životné prostredie projektu základnej stanice mobilnej telefónie NSU191, NSL191, NS-Bulevar oslobođenja IV Nositeľ projektu TELEKOM SRBIJA, a. s., Takovská 2, Belehrad, podal žiadosť o rozhodovanie o potrebe odhadu vplyvov na životné prostredie projektu základnej stanice mobilnej telefónie NSU191, NSL191, NS-Bulevar oslobođenja IV, na Bulvári oslobodenia číslo 115, v Novom Sade, na katastrálnej parcele č. 933, k. o. Nový Sad II, Mesto Nový Sad. Po uskutočnenom postupe Mestská správa pre ochranu životného prostredia dňa 8. apríla 2015 schválila rozhodnutie číslo VI-501-229/15, že je potrebný odhad vplyvov na životné prostredie a o určovaní rozsahu a obsahu štúdie o odhade vplyvov na životné prostredie. S cieľom informovania zainteresovanej verejnosti text rozhodnutia sa zverejňuje v úplnosti: Mestská správa pre ochranu životného prostredia na základe článku 10 odseky 4 a 5 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04 a 36/09), článku 192 odsek 1 Zákona o všeobecnom správnom konaní (Úradné noviny SRJ, č. 33/97 a 31/01 a Úradný vestník RS, č. 30/10) a článkov 11, 34 a 36 Rozhodnutia o mestských správach Mesta Nový Sad (Úradné noviny Mesta Nový Sad, č. 52/08, 55/09, 11/10, 39/10, 60/10 a 69/13), konajúc podľa žiadosti nositeľa projektu TELEKOM SRBIJA, a. s., Takovská 2, Belehrad, o rozhodovanie o potrebe odhadu vplyvov na životné prostredie projektu základnej stanice mobilnej telefónie NSU191, NSL191, NS-Bulevar oslobođenja IV, schvaľuje ROZHODNUTIE 1. Určuje sa, že pre projekt základnej stanice mobilnej telefónie NSU191, NSL191, NS-Bulevar oslobođenja IV, na Bulvári oslobodenia č. 115, v Novom Sade, na katastrálnej parcele č. 933, k. o. Nový Sad II, Mesto Nový Sad, nositeľa projektu TELEKOM SRBIJA, a. s., Takovská 2, Belehrad (v ďalšom texte: nositeľ projektu), potrebný je odhad vplyvov na životné prostredie. 2. Stanovuje sa, aby nositeľ projektu Štúdiu o odhade vplyvov na životné prostredie projektu základnej stanice mobilnej telefónie NSU191, NSL191, NS-Bulevar oslobođenja IV, na Bulvári oslobodenia číslo 115, v Novom Sade, na katastrálnej parcele č. 933, k. o. Nový Sad II, Mesto Nový Sad, v zmysle rozsahu a obsahu vypracoval v súlade s článkom 17 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie a Pravidlami o obsahu štúdie o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, číslo 69/05). ZDÔVODNENIE Nositeľ projektu TELEKOM SRBIJA, a. s., Takovská 2, Belehrad, podal tomuto orgánu pravidelnú žiadosť o rozhodovanie o potrebe odhadu vplyvov na životné prostredie projektu základnej stanice mobilnej telefónie NSU191, NSL191, NS-Bulevar oslobođenja IV, na Bulvári oslobodenia číslo 115, v Novom Sade, na katastrálnej parcele č. 933, k. o. Nový Sad II, Mesto Nový Sad. Projektom sa predpokladá postavenie štvorúsekovej anténovej sústavy pre rozsah UMTS a LTE. Na anténových nosičoch sa postavia štyri dual-band antény Kathrein K80010150, po jednej pre každý úsek. Azimuty antén pre obe sústavy sú 0 ° (pre prvý úsek), 90 ° (pre druhý úsek), 215 ° (pre tretí úsek) a 280 ° (pre štvrtý úsek). Konfigurácia vysielača základnej stanice pre sústavu UMTS je 3 + 3 + 3 + 3 a pre sústavu LTE 1 + 1 + 1 +1.

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

• OZNAMY •

POSLEDNÝ POZDRAV

Dňa 6. apríla 2015 nás navždy opustil náš sused

BOĽAVÁ SPOMIENKA

TICHÁ SPOMIENKA

na mojich rodičov

na starých rodičov

JÁN VOZÁR

1959 – 2015 žil vo Frankfurte rodom z Kysáča

JÁNA ČIEPA

1924 – 1995 – 2015 Trvalú spomienku si na neho zachovajú a na neho si budú spomínať susedovci: Anka Jambrichová, Denis Gaško s rodinou a Gaškovci z Kysáča

SMUTNÁ SPOMIENKA

Uplynulo päť rokov, čo nás navždy opustila milovaná sestra, teta a tetka

MÁRIA MIHÁĽOVÁ

rod. Hricová 1959 – 2010 – 2015 z Petrovca

MÁRIU ČIEPOVÚ 1926 – 2002 – 2015

z Báčskeho Petrovca

JÁNA ČIEPA 21. 6. 1924 – 18. 4. 1995

MÁRIU ČIEPOVÚ rod. Melichovú 28. 9. 1926 – 23. 6. 2002

z Petrovca

S láskou si na nich spomína

Vnuk Jaroslav s rodinou

dcéra s rodinou

SPOMIENKA

Dňa 10. apríla 2015 uplynulo päť rokov, čo nie je s nami naša milovaná manželka, mama a stará mama

SPOMÍNAME

na našu ujčinú, strynku

MÁRIA MIHÁĽOVÁ

rod. Hricová 1959 – 2010 – 2015 z Petrovca

MÁRIU MIHÁĽOVÚ S láskou si na Teba budeme navždy spomínať a uchovávať si Ťa vo svojich srdciach. Zarmútení: sestra Anna, švagor Pavel, Paľko, Danuška, Denisko a Maja Tordajiovci

SMUTNÁ SPOMIENKA

Dňa 10. apríla 2015 uplynul rok, čo nás opustil môj manžel, náš otec, starký a praapko

SAMUEL SPEVÁK

1940 – 2014 – 2015

Ten večný pokoj Ti prajeme a krásne spomienky na Teba si zachovávame. Tvoji: manželka s deťmi a ich rodinami

• OZNAMY •

rod. Hricovú 1959 – 2010 – 2015 z Petrovca

S láskou si na Teba spomínajú manžel Ján a dcéra Oľa s rodinou

Čas letí, ale spomienky zostávajú. Rodiny Stošićová a Miháľová

SMUTNÁ SPOMIENKA

Dňa 12. apríla 2015 uplynuli 3 roky, čo nie je medzi nami

KATARÍNA MIŠTECOVÁ

MÁRIA JONÁŠOVÁ

rod. Diňová 1953 – 2014 – 2015 z Petrovca

rod. Šalamúnová 1932 – 2012 – 2015 z Padiny

Uplynul už rok, čo sme sa s Tebou rozlúčili, ale v spomienkach si stále s nami. Tvoj brat Ján s manželkou a dcérou a rodina Dudášová

Sú chvíle, ktoré ťažko prežívame, sú okamihy, na ktoré si mnohokrát spomíname. V našich srdciach zostávaš navždy. Dcéra Anna Mrenicová s rodinou

16 /4643/ 18. 4. 2015

Oznamy SMUTNÁ SPOMIENKA

BOĽAVÁ SPOMIENKA

BOĽAVÁ ROZLÚČKA

Dňa 16. apríla 2015 uplynulo 5 rokov, čo nás navždy opustil môj manžel, náš otec a starý otec

s milovanou starkou

DANIEL TOMAN

ZUZANOU KOLÁRIKOVOU

rod. Papovou 7. 4. 1940 – 5. 4. 2015 z Padiny

ZUZANU ČRIEPKOVÚ

1930 – 2005– 2015 1924 – 2012– 2015 z Petrovca V myšlienkach ste stále s nami. Dcéra s rodinou

Preto neplačte, vnúčatá moje, že som odišla, ten večný pokoj mi prajte a v srdci milé spomienky si na mňa zachovajte. Zarmútené vnúčatá Želmíra a Želislav Kolárikovci

DROBNÝ OZNAM Firma DAMTRANS, spol. s r. o., so sídlom na Slovensku (mesto Senica – 905 01) potrebuje vodiča medzinárodnej kamiónovej prepravy. Informácie na tel. číslo: +421 905 419 002.

BOĽAVÁ ROZLÚČKA

s drahou matkou, starkou a prastarkou

ZUZANOU KOLÁRIKOVOU rod. Papovou 7. 4. 1940 – 5. 4. 2015 z Padiny

Osud čo vezme – nevráti, srdce neustále narieka za tým, koho stratí. Oči viac nevidia, ruky nedotknú, ale spomienky, pokým sme my živí, zostanú. Tie nikdy neumrú. S úctou a láskou v srdci sa s Tebou lúčia: syn Martin s manželkou Vierkou, dcérou Jaňou a vnučkou Milou

SPOMIENKA

Dňa 13. apríla 2015 uplynulo 14 rokov, čo nás opustila naša milovaná dcéra

SLAĐANA MILETIĆOVÁ – DÚŠA

Milovaní nikdy neumierajú, lebo žijú v našich spomienkach. Trvalú spomienku na jej lásku a dobrotu si zachovávajú rodičia Ruženka a Petar

www.hl.rs

ŠTEFANA ČRIEPKU

Informačno-politický týždenník

DROBNÝ OZNAM HĽADÁM do podnájmu dom v Báčskom Petrovci; mob.: 063 217 431.

hlasludu.info www.hl.rs

1951 – 2010 z Hložian To, že sa rana zahojí, je len klamné zdanie. V srdci bolesť zostala a tiché spomínanie. Spomienky na prežité chvíle s Tebou si navždy zachovávame v našich srdciach. Manželka, syn a dcéra s rodinou

SMUTNÁ SPOMIENKA

Dňa 20. apríla 2015 uplynie rok, čo nás navždy opustila naša mama, stará mama a dedka

MÁRIA BALCOVÁ 1936 – 2014 z Hložian

Neplačte, že som odišla, len pokoj mi prajte a večnú spomienku si na mňa zachovajte. S láskou si spomínajú: dcéra, vnuk a vnučka s rodinou

BOĽAVÁ ROZLÚČKA

Dňa 5. apríla 2015 nás nečakane opustila naša drahá matka a starká

ZUZANA KOLÁRIKOVÁ

rod. Papová 7. 4. 1940 – 5. 4. 2015 z Padiny Slza v oku, v srdci žiaľ. Čo nám bolo drahé, osud nám vzal. Spi sladko, snívaj svoj večný sen. V spomienkach si s nami každý deň. Ďakujeme pánovi farárovi Jánovi Cickovi za peknú oslovujúcu kázeň, pánovi kantorovi Pavlovi Petrovičovi za primeraný výber pesničiek, a všetkým tým, ktorí našu zosnulú matku a starkú prišli vyprevadiť na poslednú cestu v deň jej nedožitých 75. narodenín. Zarmútení: syn Ján s manželkou Annou a deťmi Želmírou a Želislavom • OZNAMY •

SMUTNÁ ROZLÚČKA

s naším otcom a starým otcom

SMUTNÁ SPOMIENKA

Spomíname si na 18. apríl 2012, keď naša milovaná manželka, matka, babička, prababička a sestra tíško usnula a presťahovala sa do večnosti

ANIČKA ŠIMÁKOVÁ

SAMUELOM HNILICOM

rod. Žabská 28. 3. 1937 – 18. 4. 2012 – 2015 odborná učiteľka z Padiny

11. 2. 1930 – 5. 4. 2015 evanj. a. v. farárom – seniorom v. v. z Hložian

Život a smrť v jedno splynú, svet z ničoho v nič sa stratí, cnosti ducha čo vyvinú, to sa k Bohu svojmu vráti.

Tvoji najmilší: dcéra Viera, dcéra Anna Turanová s manželom Jánom a deťmi Jánom a Vladimírom

SMUTNÁ ROZLÚČKA

s mamou, svokrou, starkou a prababkou

Spomíname si na Tvoju lásku a dobrotu a v srdci Ťa nosíme. Tvoji najmilší

SPOMIENKA na

ZUZANOU DRIEŇOVSKOU

13. 8. 1928 – 3. 4. 2015 z Petrovca

Kto Ťa poznal, spomenie si, kto Ťa mal rád, nezabudne. Žiješ v srdciach tých, ktorí Ťa milovali. Ďakujeme Ti za všetku lásku a dobrotu, ktorú si nám dávala. Rozosievaj teraz tichučko pod nebeskou klenbou lásku a starostlivosť, ktorou si nás toľké roky obsýpala. Syn Ján, nevesta Marka, vnukovia Vlastislav a Ľuboslav s rodinou

• OZNAMY •

MICHALA GRŇU 2014 – 2015 z Kysáča

Dňa 19. apríla 2015 uplynie rok, čo nás opustil môj manžel, náš otec a dedík. Na neho si spomínajú: manželka Zuzana, syn Vladimír a dcéra Anna Barišićová s rodinami

16 /4643/ 18. 4. 2015

RTV Panoráma TELEVÍZIA VOJVODINA 2 Piatok 17. apríla 19.30 Piesne v prednese renomovaných spevákov 20.00 Dobrý večer, Vojvodina – kolážová relácia, TV Týždeň 20.45 Spektrum Nedeľa 19. apríla 11.00 Dúhovka 11.30 Vysielanie pre dedinu 21.00 Dotyky Utorok 21. apríla 10.10 Paleta – výber najlepších vysielaní z produkcie Slovenskej redakcie RTV Vojvodina titulkovaných po srbsky na prvom programe TVV Pondelok – sobota 18.00 Denník Sobota 2.00 Repríza piatkových vysielaní a Palety 5.30 Repríza nedeľných vysielaní 10.00 Repríza piatkových vysielaní a Palety

RÁDIO NOVÝ SAD 3 Predpoludňajší program Každý pracovný deň 8.00 – 10.00 Sobota 8.00 Správy, predpoludňajší program 8.30 Aspekty 9.00 Správy Týždeň 8.00 8.05 9.05 9.30

Nedeľa Správy Vysielanie pre dedinu Pohľady k výšinám Vysielanie pre deti

Popoludňajší program 15.00 Správy Rádiošport (pondelok) Kronika našich osád (utorok) Hudobné vysielanie Inteen (streda) Súzvuky (štvrtok) Z každého rožka troška (piatok) Kaleidoskop (sobota) Hudobné relácie (nedeľa) 17.00 Rozhlasové noviny Vejár hudobných vysielaní Nočný program 23.00 Hudobné relácie (utorok) 23.00 Rozhlasová hra, hudobné relácie (sobota)

Piatok 16.45 Repríza nedeľných vysielaní TV Týždeň prinesie príspevky z ekumenického koncertu v Báči, o úspechoch petrovských volejbalistiek a z poľnohospodárstva. Dotyky – rodinný magazín bude venovaný rodine voľakedy a dnes. O tom, čo sa deje s rodinami, budú hovoriť špecialistka lekárskej psychológie Milota Dubovská, senior banátsky Pavel Sklenár a profesorka na dôchodku Mária Gašparovská. Večerné chvíle spevom spríjemní mužská spevácka skupina Bohémi z Kovačice.

www.hl.rs

TV PETROVEC Pondelok – sobota 18.25 Začiatok vysielania 18.30 Zahraničný denník 18.50 Hit dňa, Moľa / Klenoty, Citáty 19.00 Zvon, spravodajská relácia 19.15 Kreslený film 19.50 Hit dňa, Reklamy 20.00 Filmy: Piatok 17. apríla – 7 sekúnd Sobota 18. apríla – Legenda o pirátovi 1/2 Pondelok 20. apríla – Prenasledovaný Utorok 21. apríla – Arthur – Ťažký život milionára Streda 22. apríla – Ľadovo ostrí Štvrtok 23. apríla – Tokarev 21.45 Hit dňa, Moľa / Klenoty, Citáty, Reklamy, Zvon 23.00 Záver vysielania

Každý piatok 18.15 Výber z programu TV Kovačica Každú sobotu 18.15 Výber z programu TV Pančevo

Utorok – sobota 17.00 Správy 22.00 Správy Nedeľa 13.00 S vami a pre vás S vami a pre vás je kolážové vysielanie, ktoré obsahuje aktuality zo staropazovského prostredia, ale aj z iných slovenských prostredí. V rámci hodinového vysielania je aj náboženská časť pod názvom Hrad prepevný. Repríza v pondelok a stredu o 14.00, resp. o 22.05.

Informačno-politický týždenník

Klenotnica (nedeľa, utorok, piatok) 16.00 – 18.00 Nedeľa 19. apríla 16.00 Kronika týždňa Slovo na týždeň Prehliadka hudobnofolklórnej tvorby pre deti Utorok 21. apríla 16.00 Slovenky vo Vojvodine Penzisti, čo robíte? Čo nového v našom spoločenskom živote? Piatok 24. apríla 16.00 Slovenský film: Iná láska Čo nového v našom chotári? Výber z programu TV Petrovec

Nedeľa 19. apríla 18.30 Hit dňa, Reklamy, zostrih Molí 19.00 Zvon, prehľad udalostí týždňa 20.00 Kolážová relácia Nedeľa s vami: Výber z programu KUS Petrovská družina 22.00 Film: Legenda o pirátovi 2/2 24.00 Záver vysielania Každý pondelok 20.15 Hudobný mix

TV STARÁ PAZOVA

TV OBCE KOVAČICA

Rozhovor o premiére SVD Mesačný bál

RÁDIO KOVAČICA Na modrej vlne – každý pracovný deň 15.05 Správy z regiónu 15.30 Stalo sa na dnešný deň 16.00 Správy z Kovačickej obce 16.10 Hlas ľudu ponúka (každý piatok) 16.20 Kalendárium 16.25 Udalosti dňa 16.55 Citáty do vrecka 17.00 Šport, Medicína, Školstvo, Poľnohospodárstvo, Kultúra 17.15 Zaujímavosti zo sveta 17.30 Humor 18.00 Správy z Kovačickej obce 18.10 Zaujímavosti zo sveta 18.15 Šport, Medicína, Školstvo, Poľnohospodárstvo, Kultúra 18.20 Citáty do vrecka 18.40 Poézia • RTV PANORÁMA •

KRÍŽOVKA ČÍSLO 16 RÁDIO STARÁ PAZOVA Utorok – piatok 18.00 Servis Na dnešný deň Meniny 18.15 Volíme melódiu dňa 18.30 Aktuality z obce a iných osád Poučky zo slovenčiny (streda) 19.00 Denník, informatívne vysielanie 19.15 Hudba 19.30 Oznamy, hudba a reklamy 20.00 Z nášho uhla, udalosti a ľudia Náboženské vysielanie Živé vody (streda) Tematické vysielanie Z minulosti (štvrtok) Sobota 15.00 Servis Na dnešný deň Meniny, Reklamy 16.00 Správy 16.05 Zvončeky, detské vysielanie 16.30 Oznamy a drobné oznamy 17.00 Volíme melódiu týždňa, resp. mesiaca, hudba a reklamy 18.05 Repríza štvrtkovej relácie Z nášho uhla 19.00 Nová relácia Aktuality z Vojvodiny, na spoločnej vlne rozhlasové stanice Báč, Báčsky Petrovec, Kysáč, Kovačica a Stará Pazova 19.30 Oznamy, drobné oznamy a z našich osád 20.00 Aktuality z mesta, repríza utorkovej relácie Z nášho uhla Nedeľa 7.00 Servis Na dnešný deň Meniny 7.30 Oznamy, hudba a reklamy 8.00 Správy 8.05 Hudba, servis 8.30 Slovo nášho Boha, náboženské vysielanie 9.00 Správy 9.05 Hudba a aktuality 9.30 Oznamy, hudba a reklamy

NOVOSADSKÁ TELEVÍZIA Každý pracovný deň 15.15 Objektív v slovenskej reči

• RTV PANORÁMA •

RÁDIO PETROVEC Utorok – piatok 10.40 Hit dňa 14.00 Dozvuky Sobota 10.00 Aktuality z Vojvodiny Nedeľa 10.00 Retrospektíva týždňa

V tajničke je meno a priezvisko československej spisovateľky, novinárky, dramaturgičky, scenáristky a herečky (1929 – 2014). autorka: ANNA BIČIA- tajnička opiekla ROVÁ

Nova

grécke plytšia vpíšte mestečko ž. meno v Báčke písmeno nádoba EK

mesiac v roku

Slovenská hudba každý deň 5.00 – 15.00. Svetová hudba každý deň 15.00 – 5.00. lekáreň Tesla

časť domu

cola napadnutie

opyt. zámeno

TELEVÍZIA PANČEVO

TELEVÍZIA PANČEVO Nedeľa 19. apríla 7.30 Repríza relácie Dobrý deň Streda 22. apríla 19.30 Dobrý deň, kolážová relácia

TV VOJVODINY program vysiela na nasledujúcich kanáloch: pre územie Nového Sadu na 48., pre územie Subotice na 40. a pre územie Vršca na 39. Program v slovenskej reči sa vysiela na Druhom programe RÁDIO NOVÝ SAD Program v slovenskej reči sa vysiela na vlnovej dĺžke 100 a 107.1 MHz TV PETROVEC Program sa vysiela na kanáli 55; www.tvpetrovec.com; RÁDIO PETROVEC Program sa vysiela na vlnovej dĺžke 91.4 MHz TELEVÍZIA OBCE KOVAČICA Program sa vysiela na kanáli 52 RÁDIO OBCE KOVAČICA Program sa vysiela na vlnovej dĺžke 93,2 MHz RÁDIO STARÁ PAZOVA Program v slovenskej reči sa vysiela na vlnovej dĺžke 91.5 MHz TV STARÁ PAZOVA Program v slovenskej reči sa vysiela prostedníctvom lokálneho káblového operátora na kanáli 60 TELEVÍZIA PANČEVO Program sa vysiela na kanáli 39 NOVOSADSKÁ TELEVÍZIA Program sa vysiela na kanáli 60

opatrovanie

otec osob. zámeno

klaun rieka v Taliansku

hliník

pohorie v Turecku

časť tela

závarka do polievky (srb.)

alt

augs. vyznanie

vpíšte RZ reper

astát amerícium

kyslík drahý kov nula

odmeralo egyptský boh Slnka

zacielenie niečoho

kelvin

opyt. zám. rozkrojené

north spisovateľ Župančić

súhlas

ROZLÚŠTENIE KRÍŽOVKY ČÍSLO 14/15 VODOROVNE: Veľká noc, akustika, rod, tak, on, ako, A, von, Avon, Ami, rana, Lika, la, koza, kk, kat, stál, A, íver, i, tona, ona, aj, reval TAJNIČKA: VEĽKÁ NOC

vpíšte ÉN

Správne rozlúštenie KRÍŽOVKY 12 z čísla 12 Hlasu ľudu z 21. marca 2015 bolo: DIDA. Odmenu – knižné vydanie z produkcie NVU Hlas ľudu za správne rozlúštenie uvedenej krížovky získala: ZUZANA VAJCOVÁ, Námestie slobody č. 23, 26 215 PADINA. BLAHOŽELÁME. Správne rozlúštenia aj naďalej zasielajte DO 5 DNÍ ODO DŇA VYDANIA NAŠICH NOVÍN na adresu: NVU Hlas ľudu, Bulvár oslobodenia 81/V, poštový priečinok 234, 21 000 Nový Sad, PRE KRÍŽOVKU, alebo mailom na adresu: obsustova@hl.rs

16 /4643/ 18. 4. 2015

Oznamy Mestská správa pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad na základe článku 29 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04 a 36/09) zverejňuje OZNÁMENIE o schválení rozhodnutia, že je potrebný odhad vplyvov daného stavu a o určovaní rozsahu a obsahu Štúdie o odhade vplyvov na životné prostredie projektu základnej rozhlasovej stanice mobilnej telefónie NS-Telep – NS48, NSX48, NSU48 Nositeľ projektu TELEKOM SRBIJA, a. s., Takovská 2, Belehrad, podal žiadosť o rozhodovanie o potrebe odhadu vplyvov daného stavu na životné prostredie projektu základnej stanice mobilnej telefónie NS-Telep – NS48, NSX48, NSU48, Ul. Gorana Kovačića 22, v Novom Sade, na katastrálnej parcele č. 5930, k. o. Nový Sad II, Mesto Nový Sad. Po uskutočnenom postupe Mestská správa pre ochranu životného prostredia dňa 2. apríla 2015 schválila rozhodnutie číslo VI-501-38/15, že je potrebný odhad vplyvov na životné prostredie a o určovaní rozsahu a obsahu štúdie o odhade vplyvov na životné prostredie. S cieľom informovania zainteresovanej verejnosti text rozhodnutia sa zverejňuje v úplnosti: Mestská správa pre ochranu životného prostredia na základe článku 10 odseky 4 a 5 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04 a 36/09), článku 192 odsek 1 Zákona o všeobecnom správnom konaní (Úradné noviny SRJ, č. 33/97 a 31/01 a Úradný vestník RS, č. 30/10) a článkov 11, 34 a 36 Rozhodnutia o mestských správach Mesta Nový Sad (Úradné noviny Mesta Nový Sad, č. 52/08, 55/09, 11/10, 39/10, 60/10 a 69/13), konajúc podľa žiadosti nositeľa projektu TELEKOM SRBIJA, a. s., Takovská 2, Belehrad, o rozhodovanie o potrebe odhadu vplyvov daného stavu na životné prostredie projektu základnej rozhlasovej stanice mobilnej telefónie NS-Telep – NS48, NSX48, NSU48, schvaľuje ROZHODNUTIE 1. Určuje sa, že pre projekt základnej stanice mobilnej telefónie NS-Telep – NS48, NSX48, NSU48, Ul. Gorana Kovačića 22, v Novom Sade, na katastrálnej parcele č. 5930, k. o. Nový Sad II, Mesto Nový Sad, nositeľa projektu TELEKOM SRBIJA, a. s., Takovská 2, Belehrad (v ďalšom texte: nositeľ projektu), je potrebný odhad vplyvov daného stavu na životné prostredie. 2. Stanovuje sa, aby nositeľ projektu Štúdiu o odhade vplyvov na životné prostredie projektu základnej rozhlasovej stanice mobilnej telefónie NS-Telep – NS48, NSX48, NSU48, Ul. Gorana Kovačića 22, v Novom Sade, na katastrálnej parcele č. 5930, k. o. Nový Sad II, Mesto Nový Sad, v zmysle rozsahu a obsahu vypracoval v súlade s článkom 17 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie a Pravidlami o obsahu štúdie o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, číslo 69/05). ZDÔVODNENIE Nositeľ projektu TELEKOM SRBIJA, a. s., Takovská 2, Belehrad, podal tomuto orgánu pravidelnú žiadosť o rozhodovanie o potrebe odhadu vplyvov na životné prostredie projektu základnej stanice mobilnej telefónie NS-Telep – NS48, NSX48, NSU48, Ul. Gorana Kovačića 22, v Novom Sade, na katastrálnej parcele č. 5930, k. o. Nový Sad II, Mesto Nový Sad. V súlade so Zákonom o odhade vplyvov na životné prostredie s podanou žiadosťou je verejnosť oboznámená prostredníctvom oznamovania v prostriedkoch verejného informovania, MS Bratstvo-Telep a Vesna Kurteš ako zainteresovaná verejnosť. V lehote stanovenej zákonom Vesna Kurteš podala sťažnosť, v ktorej sa žiada, aby sa žiadosť o rozhodovanie o potrebe odhadu vplyvov odmietla ako nevhodná, odvolávajúc sa na preklúziu v súlade s článkom 44 odsek 2 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie. Projekt je vypracovaný a postavená je trojúseková anténová sústava s anténami typu 742241 pre rozsahy GSM 900, GSM 1800, UMTS. Antény pre GSM 900, GSM 1800 a UMTS sú rozvrhnuté po azimutoch 0,1 °, 112,3 ° a 221,6 °. Konfigurácia vysielača základnej stanice pre sústavu GSM 900 je 4 + 4 + 4, pre GSM 1800 je 4 + 4 + 4, pre UMTS je 2 + 2 + 2. Ako vyplýva z článku 144 Zákona o plánovaní a výstavbe (Úradný vestník RS, č. 72/09, 81/09, 64/10 – Rozhodnutie US z 10 septembra 2010, 24/11, 121/12, 42/13 – Rozhodnutie US, 50/13 – Rozhodnutie US, 98/13 – Rozhodnutie US, 132/14 a 145/14), ktorým je stanovený osobitný druh objektov, pre ktoré nie je potrebné zabezpečiť akt kompetentného orgánu pre výstavbu, čiže akt pre vykonávanie prác, a medzi uvedeným sú aj nosiči antén s anténami na jestvujúcich budovách, cestách, infraštruktúre a kontajneroch elektronických komunikácií, štandardné kabinety základných staníc na zodpovedajúcich nosičoch, ako aj mienky Ministerstva pre životné prostredie, baníctvo a územné plánovanie č. 353-02-01676/2011-02 z 12. júla 2011, nositeľ projektu nie je povinný podať výpis z urbanistického plánu alebo schválený urbanistický projekt, čiže akt o urbanistických podmienkach, ktorý nie je starší ako rok, taktiež ani ideové riešenie alebo ideový projekt, čiže výpis z ideového projektu. S uvedenou žiadosťou nositeľ projektu priložil Dohodu o spoločnom používaní RBS lokality uzavretú medzi TELEKOM SRBIJA, a. s., a TELENOR, s. s r. o., a Odborné zhodnotenie zaťaženia životného prostredia v lokálnej zóne základnej stanice mobilnej telefónie NS-Telep – NS48, NSX48, NSU48, číslo 0212/14-270 AR, Odborné zhodnotenie zaťaženia životného prostredia v lokálnej zóne základnej stanice mobilnej telefónie NS-Telep – NS48, NSX48, NSU48, číslo 0212/14-270 AR ZMENY a Odborné zhodnotenie zaťaženia životného prostredia v lokálnej zóne základnej stanice mobilnej telefónie NS-Telep – NS48, NSX48, NSU48, číslo 0212/14-270 AR ZMENY 2, ktoré vypracovalo akreditované Laboratórium Inštitútu Vatrogas z Nového Sadu. Základná stanica mobilnej telefónie NS-Telep – NS48, NSX48, NSU48, má celkovú efektívnu vyžiarenú silu 1279,56 W (pre všetky tri úseky) pre sústavu GSM 900, 1002,44 W (pre všetky tri úseky) pre sústavu GSM 1800 a pre sústavu UMTS celková efektívna vyžiarená sila je 677,68 W (pre všetky tri úseky). Po rozoberaní žiadosti nositeľa projektu a údajov o predmetovej lokalite, charakteristikách a odhade možných vplyvov uvedeného projektu na životné prostredie a berúc do ohľadu, že predmetová základná rozhlasová stanica má efektívnu vyžiarenú silu väčšiu ako 250 W a môže mať významný vplyv na životné prostredie – bod 12 podbod 13 Telekomunikačné objekty mobilnej telefónie (základné rozhlasové stanice), Listiny II Vyhlášky o určovaní Listiny projektov, pre ktoré je odhad vplyvov záväzný, a Listiny projektov, pre ktoré sa odhad vplyvov na životné prostredie môže žiadať (Úradný

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

vestník RS, číslo 114/08), tento orgán je v súlade s článkom 10 odsek 4 Zákona o odhade vplyvov, a rozhodol, že je potrebný odhad vplyvov. Článkom 10 odsek 5 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie predpísané je, že rozhodnutím, ktorým sa určuje, že je potrebný odhad vplyvov projektu na životné prostredie, splnomocnený orgán môže určiť aj rozsah, aj obsah štúdie o odhade vplyvov, čo je v tomto prípade aj vykonané. Okrem rozoberania intenzity vplyvov (vyjadrenou efektívnou vyžiarenou silou spotrebičov) splnomocnený orgán v konkrétnom prípade rozobral aj trvanie vplyvov – základná stanica predstavuje kontinuálny prameň žiarenia. Uplatňujúc princípy prevencie a opatrenia (článok 9 odsek 1 podbod 2 Zákona o ochrane životného prostredia, Úradný vestník RS, č. 135/04, 36/09, 36/09 – iný zákon, 72/09 – iný zákon a 43/11 rozhodnutie US), ktorým sa žiada, že každá aktivita musí byť plánovaná a realizovaná spôsobom, že medziiným predstavuje najmenšie riziko po ľudské zdravie, štúdiou treba dokázať, že pre predmetový projekt bude uplatnená najlepšia dostupná technológia, technika a výstroj. Berúc do ohľadu hore uvedené a predovšetkým špecifickosť lokality (husto osídlená obytná štvrť), nevyhnutné je vypracovať dokument, ktorým sa analyzuje a hodnotí kvalita činiteľov životného prostredia na určenom priestore, vzájomný vplyv jestvujúcich a plánovaných aktivít a určujú podmienky a opatrenia pre znemožnenie, zmenšenie a odstraňovanie škodlivých vplyvov na životné prostredie, ako i opatrenia v prípade nehôd, zabezpečiť sledovanie vplyvov prameňa vyžarovania, a to sa výlučne môže zabezpečiť Štúdiou o odhade vplyvov na životné prostredie, ktorú by mal vypracovať multidisciplinárny odborný tím. V súvise s hore uvedeným pripomíname, že sa pred Mestskou správou pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad, pre tú istú lokalitu, Ul. Gorana Kovačića č. 22, katastrálna parcela 5930, k. o. Nový Sad II, Mesto Nový Sad, konalo konanie odhadu vplyvov daného stavu na životné prostredie pre základnú rozhlasovú stanicu mobilnej telefónie NS-Telep – NS48, NSX48, NSU48, na žiadosť nositeľa projektu TELEKOM SRBIJA, a. s., Takovská 2, Belehrad, pod číslom VI-501-481/11. Dňa 30. augusta 2011 bolo schválené rozhodnutie číslo VI-501-481/11, že nie je potrebný odhad vplyvov daného stavu na životné prostredie predmetovej základnej stanice. Na predmetové rozhodnutie 19. septembra 2011 Vesna Kurteš z Nového Sadu, Ul. Milana Savića č. 8, podala sťažnosť, ktorú tento orgán ocenil ako povolenú, vhodnú a vyhlásenú zo strany splnomocnenej osoby a postúpil ju Pokrajinskému sekretariátu pre urbanizmus, stavebníctvo a ochranu životného prostredia. Dňa 27. októbra 2011 Pokrajinský sekretariát pre urbanizmus, stavebníctvo a ochranu životného prostredia schválil rozhodnutie číslo: 130-501-2103/2011-02 z 27. októbra 2011, ktorým sa zamieta sťažnosť Vesny Kurteš ako neopodstatnená. Pokrajinský sekretariát pre urbanizmus, stavebníctvo a ochranu životného prostredia dňa 27. decembra 2011 oboznámil Mestskú správu pre ochranu životného prostredia, že je začaté správne konanie podaním žaloby Vesny Kurteš z Nového Sadu proti rozhodnutiu tohto orgánu, číslo: 130501-2103/2011-02 z 27. októbra 2011 a žiada, aby Mestská správa pre ochranu životného prostredia doručila všetky doklady, ktoré sa vzťahujú na ten predmet, čo tento orgán aj vykonal dňa 29. decembra 2011. Správny súd, Oddelenie v Novom Sade, svojím rozsudkom III-6 U.13273/11 z 13. 3. 2014 zvážil žalobu Vesny Kurteš a zrušil rozhodnutie Pokrajinského sekretariátu pre urbanizmus, stavebníctvo a ochranu životného prostredia číslo: 130-501-2103/2011-02 z 27. 10. 2011 a predmet vrátil kompetentnému orgánu na zopakovaný postup. Po súdnom rozhodnutí Pokrajinský sekretariát pre urbanizmus, stavebníctvo a ochranu životného prostredia 6. mája 2014 zrušil rozhodnutie Mestskej správy pre ochranu životného prostredia číslo: VI-501-481/11 z 30. augusta 2011 a predmet vrátil na zopakovaný postup a rozhodovanie. Konajúc podľa návodov druhostupňových orgánov a pre ďalšie konanie, Mestská správa pre ochranu životného prostredia sa obrátila Mestskej správe pre inšpekčné práce – Oblasť inšpekcie pre ochranu životného prostredia (24. júna 2014) a nositeľovi projektu TELEKOM SRBIJA, a. s. (11. septembra 2014), a požiadala ich o údaje a dokumentáciu, ktoré sú potrebné pre ďalšie konanie. Keďže nositeľ projektu nedoručil žiadanú dokumentáciu v určenej lehote, Mestská správa pre ochranu životného prostredia dňa 24. novembra 2014, pod číslom: VI-501-481/11, uzavrela, že sa odmieta žiadosť ako neúplná. Nositeľ projektu TELEKOM SRBIJA, a. s., Takovská 2, Belehrad, podal tomuto orgánu novú žiadosť číslo: VI-501-38/15 z 22. januára 2015 o rozhodovanie o potrebe odhadu vplyvov daného stavu na životné prostredie projektu – základnej stanice mobilnej telefónie NS-Telep – NS48, NSX48, NSU48, Ul. Gorana Kovačića č. 22, Nový Sad, na katastrálnej parcele číslo 5930, k. o. Nový Sad II, Mesto Nový Sad. Po oboznámení verejnosti a Vesny Kurteš ako zainteresovanej verejnosti Vesna Kurteš v stanovenej lehote podala sťažnosť, v ktorej žiada, aby sa žiadosť o rozhodovanie o potrebe odhadu vplyvov zamietla ako nevhodná, odvolávajúc sa na preklúziu, v súlade s článkom 44 odsek 2 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie. Medzitým berúc do ohľadu súdne rozhodnutie a návod Pokrajinského sekretariátu pre urbanizmus, stavebníctvo a ochranu životného prostredia, ktoré sa vzťahuje na tú istú lokalitu, ako i že sa projekt vzťahuje na postavenie základnej stanice mobilnej telefónie, že je odhad vplyvov na životné prostredie prevenčný, opatrenia ochrany životného prostredia sú založené na vypracovaní štúdie a uskutočňovaní konzultácií s účasťou verejnosti a analýzy alternatívnych opatrení, s cieľom, aby sa zozbierali údaje a predpokladali škodlivé vplyvy určených projektov na život a zdravie ľudí, flóru a faunu, pôdu, vodu, vzduch, klímu a krajinu, hmotné a kultúrne bohatstvo a vzájomné pôsobenie týchto činiteľov, ako i aby sa určili a navrhli opatrenia, ktorými sa možné škodlivé vplyvy môžu znemožniť, zmenšiť alebo odstrániť, vzhľadom na realizáciu tých projektov a že sú predmetom odhadu vplyvov aj projekty, ktoré sú realizované bez vypracovania štúdie o odhade vplyvov a nie sú schválené pre výstavbu alebo sa používajú bez povolenia (odhad vplyvov daného stavu), ako je ich vykonávanie, vlastne použitie v súlade s predpismi, ktorými sa určuje plánovanie a výstavba (článok 3 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie), tento orgán rozhodol, že je potrebný odhad vplyvov daného stavu a určil rozsah a obsah štúdie. Na základe uvedeného rozhodnuté je ako v dispozícii. Poučenie o opravnom prostriedku: Proti tomuto rozhodnutiu nositeľ projektu môže podať sťažnosť Pokrajinskému sekretariátu pre urbanizmus, stavebníctvo a ochranu životného prostredia v lehote 15 dní odo dňa prijatia rozhodnutia prostredníctvom tohto orgánu. Zainteresovaná verejnosť môže podať sťažnosť proti tomuto rozhodnutiu v lehote 15 dní odo dňa jeho zverejnenia v prostriedkoch verejného informovania, prostredníctvom tohto orgánu.

• OZNAMY •

Šport Úspech v Sombore Body do Báčky SRBSKÁ LIGA – SKUPINA VOJVODINA

NOVOSADSKO-SRIEMSKA LIGA

RADNIČKI (S) – DOLINA 1 : 2 (0 : 0)

JEDNOTA – BUDÚCNOSŤ 0 : 2 (0 : 2)

J. Bokor

M. Bzovský

a druhom hosťovaní zaradom padinská Dolina v Sombore porazila predposledné mužstvo v tabuľke. Na pekne upravenom štadióne súperi zohrali bojovný a zaujímavý zápas. V prvom polčase domáci mali lepšie šance, ale brankár Strelci Doliny v Sombore: Milan Šušnjar Trivunović dobre a Luka Pavlović (zľava) strážil sieť. Na začiatku druhej časti, v 54. min., jar, Mrđa, Jokić, Vasić, M. ŠušnResanović premenil jednu šancu jar, Čigoja, Šarenac, Pavlović a Radnički viedol 1 : 0. Kondične (Mačužić), Popović (Lončarski), slabo pripravení Somborčania Nedučić. Výsledky 19. kola: Radnički v závere zápasu nemali nadostač síl. V 67. min. najlepší strelec (Š) – Dinamo 3 : 0, Bačka 1901 Doliny Milan Šušnjar prebehol – Cement 1 : 0, Radnički (NP) – ľavou stranou a vyrovnal na 1 : Banat 2 : 2, Prigrevica – Sloga 1. Hostia gólom Pavlovića v 79. 0 : 0, Vršac – ČSK Pivara 0 : 2, min. úplne obrátili výsledok vo Tekstilac – Dunav 0 : 2, Senta – Radnički (SM) 0 : 0, Radnički svoj prospech – 1 : 2. DOLINA: Trivunović, A. Šušn- (S) – Dolina 1 : 2.

ostia z Hložian si prvýkrát zmerali sily so Staropazovčanmi na ihrisku povedľa Remeselníckeho domu. V príliš nezaujímavom stretnutí Hložanci nerešpektovali domáce mužstvo, produkovali obetavejší a užitočnejší výkon. Prvý sa do listiny strelcov zapísal Alić v 15. min., ktorý príliš ľahko prekonal domáceho strážcu siete Predraga Travicu. Výsledok zdvojnásobil Štefek v 36. min., čo bolo jasným znakom, že body odcestujú do Báčky. Už po prestávke väčšina fanúšikov Jednoty z protestu opustila ihrisko, takže na tribúne zostali len tí najtrpezlivejší. JEDNOTA: Travica, N. Bojić (Jelović), Šuša, Stegnjajić, Igrač, Uzelac (Dimić), Gačić, Šestović, Furtula, Marković (Milaković), M. Bojić. BUDÚCNOSŤ: Knežević, Uglješa Joksimović, Vignjević, M. Kobilarov (Marković), Alić, Rodić, N. Kobilarov (Dujaković), Ožvát, Anušić, Lukić (Ardalić), Štefek.

OBLASTNÁ LIGA ÚFZ NOVÝ SAD

V druhom polčase zápas naberal na kvalite. Po zmarených šancách na oboch stranách, ktoré za domácich nevyužili Milićević, Kajtez a Jakuš, v 85. min. sa znova radovali domáci. Dobrú prihrávku využil Torbica a rutinovane trafil – 2 : 0. MLADOSŤ: Fejdi, Fábry, Babiak (Milićević), Jakuš (Kajtez), Rupar, Celin, Torbica, Severíni, Mijin, Vlaisavljević, Pavlis (Haška).

Nedobytná Vrbara MLADOSŤ – BEČEJ 2 : 0 (1 : 0)

S. Medveď

vystriedal rovesník Milićević, ktorý zaápas vo Veľkohral v útoku, a Ján nočnú nedeľu Pavlis zaujal post vo Vrbare medzi ľavého obrancu. mužstvom vedúceNaladený Pavle ho Bečeja a domáTorbica v 33. min. cej Mladosti priniesol prvýkrát strelil na dobrý futbal. Bol to bránu Bečeja, ale asi najlepší výkon brankár loptu vyraPetrovčanov v tejto zil. V 44. min. prišla sezóne. radosť pre domáPrvé minúty však Načal lídra: Svetozar cich. Dobre zahrali Mijin (Mladosť Petrovec) patrili lídrovi, ktorý Milićević a VlaisaFoto: J. Pucovský v 2. a 3. min. vyvovljević, lopty sa lal zmätok v radoch zmocnil skúsený domácich, ale bez výsledku. Asi Mijin a jeho strela skončila v rohu v 15. min. Babiaka pre zranenie pod brvnom – 1 : 0.

• ŠPORT •

SLOGA – BORAC 0 : 2 (0 : 1)

K. Vig

Už na začiatku zápasu v Erdevíku

KRILA KRAJINE – KULPÍN 2 : 1 (0 : 0)

G. Govorčin

utbalisti Kulpína do Báčskej Palanky odcestovali v kompletnom zložení s nádejou, že získajú aspoň bod. V prvom polčase sa hralo v strede, bez šancí na oboch stranách. Začiatkom druhého polčasu do-

sa videlo, že domáci to nebudú mať ľahké v súboji s Novosadčanmi. Hráči Slogy centrovali loptu pred bránu hostí, ktorí sa úspešne bránili. Rozhodca Ljubinković z Rumy si nevšímal ťažké fauly hráčov Borca. Najviditeľnejší bol ten, keď obranca hostí hrubo kopol domáceho Simeunovića a mohol za to dostať aj červenú kartu, ale vôbec nie je potrestaný. V 18. min. hosť Veselinović prijal odrazenú loptu a loboval brankára Tojagića – 0 : 1. V pokračovaní Erdevíčania zosilnili tempo, získali prevahu, ale lopta nijako nenachádzala cestu do siete súpera. Rozhodca aj naďalej nadŕžal mužstvu Borca. Dokázal to aj tým, že odpískal nejestvujúcu penaltu v prospech novosadského celku, z ktorej Drakulić v 81. min. stanovil konečných 0 : 2. SLOGA: Tojagić, Kovačević, Radin (Cvetičanin), Čobanović, Vuković, Raičević, Bojanić, Pendo, Grković (Rankić), Simeunović, Sovilj. Výsledky 19. kola: Jednota – Budúcnosť 0 : 2, ŽSK – Hajduk 2 : 3, Kupinovo – Index 2 : 1, Sloga – Borac 0 : 2, C. zvezda – LSK 2 : 0, Sremac – Jugović 2 : 1, Kabel – Ljukovo 3 : 0, Mladost – Omladinac 0 : 3. máci sa gólom Ćordu ujali vedenia. Iba o sedem min. neskoršie Lazičić prekľučkoval dvoch obrancov, aj brankára Dukića, a bolo 1 : 1. V 75. min. rozhodca Jajčević prísne odpískal penaltu pre K. Krajine a Knežević prekonal Botorića. Päť min. pred koncom rozhodca odpískal penaltu pre hostí, no strelu Trišića brankár domácich úspešne kryl. Tak hostia zmarili najlepšiu príležitosť splniť svoju žiadosť. KULPÍN: Botorić, Ignjatović, Lutkić (Zečević), Mirković, Vučković, Kozarov, Haška (Radević), Trišić, Ivković, Savić (Lazičić), Chalupka. Výsledky 19. kola: Titel – Maglić 3 : 0, Krila Krajine – Kulpín 2 : 1, Vojvodina – Obilić 0 : 0, Mladosť – Bečej 2 : 0, Sutjeska – Tvrđava 2 : 1, Hajduk – Borac 1 : 0, Proleter – Stari grad 0 : 0, Mladost radost – Budućnost 2 : 3.

16 /4643/ 18. 4. 2015

Šport PRVÁ JUHOBANÁTSKA LIGA

MEDZIOBECNÁ LIGA BÁČSKA PALANKA – PRVÁ TRIEDA

Ľahko zabodovali Góly odvial vietor SLÁVIA – BAK 2 : 1 (2 : 0)

HAJDUŠICA – PARTIZAN 1 : 1 (0 : 0)

MLADOST – KRIVÁŇ 0 : 0

NEŠTÍN – SLÁVIA 2 : 1 (1 : 0)

J. Špringeľ

V. Hudec

M. Poliak

J. Šuster

ovačičania mali v prvom polčase územnú prevahu. Šance o zmenu skóre nevyužili Bíreš, Gigović po prihrávke Miloševića a Ivanišević, ktorý hlavičkoval do brvna. Rozruch medzi fanúšikmi vyvolalo to, keď po strele Milošvića obranca tímu z Belej Crkvy zahral rukou vo veľkom vápne, ale z očakávanej penalty za domácich nebolo nič. Píšťala rozhodcu Rakovića z Vršca nezostala nemá, keď Gigović strelil, Rakitovan zahral rukou v šestnástke a Petković penaltu premenil. Minútku pred prestávkou Bíreš po prihrávke Gigovića výsledok zvýšil na 2 : 0. V 76. min. Stojanov strelil z ľavej strany pokutového územia gól nádeje pre BAK. Hoci sa v posledných minútach Slávia bránila, diaľková bomba Dudáša z voľného kopu v 83. min. a vynikajúci volej Radenkovića v 84. min. si zaslúžili potlesk po prestávke netešiaceho sa publika z výkonu oboch mužstiev. SLÁVIA: Krstić, Strakúšek, Sachter, Ján Čerňoš, Radenković, Ivanišević, D. Čížik (Vulišić), Petković, Milošević (Jaroslav Čerňoš), Gigović, Bíreš (St. Dudáš).

ajdušičanom sa nepodarilo ani tretí zápas na vlastnej pôde tejto jari vyhrať. Hostia z dedinky Gaj neďaleko Kovina v prvom polčase boli nebezpečnejší, ale sa brankár Melich nedal prekvapiť, kým domáci futbalisti nepremenili niekoľko pološancí. Po zmene strán Radović a Đapa skúšali brankára hostí z diaľky. V 67. min. obrancu Gaja v šestnástke lopta udrela do ruky, ale rozhodca nezapískal penaltu. Urobil to predsa v 72. min., keď Radovića nedovolene zastavili pred bránou Partizana. Nasledoval presný zásah Đapu. Radosť Hajdušičanov krátko trvala, lebo v 80. min. hostia prekvapili obranu súpera a vyrovnali. HAJDUŠICA: Melich, Radulović, Lipták, Stojkovski, Folťan, Pomorišac (Đaković), Anđelovski, Đapa, Radović, Mladenović (Zambo), Ružić. Výsledky 19. kola: C. zvezda – Jugoslavija 3 : 1, Hajdušica – Partizan 1 : 1, Radnički – Jedinstvo Stević 1 : 1, Mladost (O) – Vulturul 1 : 2, Budućnost – Vojvodina 1 : 0, Slávia – BAK 2 : 1, Mladosť (V) – Sloga 0 : 1, Omladinac – Polet 3 : 2.

jarnej premiére na ihrisku Tvrđavy v Báči s domácim mužstvom Mladost sa v radoch selenčského Kriváňa cítila neúčasť Deljanina, Spasića, A. Strehárskeho a Kuteniča. Dobre sa hralo iba v prvých dvadsiatich minútach zápasu, keď si hostia vypracovali dve šance, ale ich Dalibor Mučaji nevyužil. Najprv v 10. min. hlavou mieril rovno do pŕs domáceho brankára a o osem min. neskoršie tiež hlavou trafil žrď brány Mladosti. Selenčanom nepomohli vyhrať nad posledným mužstvom v tabuľke ani traja náhradníci, ktorí v druhom polčase vykročili na trávnik. Silný vietor akoby odvial góly a očakávanú výhru Kriváňa. KRIVÁŇ: Naď, Kocić (Sklabinský), Krajinović (Faďoš), Krížov, Pavlov, Kočonda (Jovović), Alexy, Dalibor Mučaji, Ignjatović, Božin, Malina. Vo Veľkonočný pondelok Kriváň v priateľskom zápase na domácej pôde remizoval 1 : 1 s Vojvodinou z Tovariševa.

MEDZIOBECNÁ LIGA BÁČSKA PALANKA – DRUHÁ TRIEDA

Hetrik Čipkára JEDNOTA 1950 – SLOGA 7 : 0 (4 : 0) J. Murtin

JEDNOTA 1950: Pagáč, Đumić, Šoven, Fábry, Ralević, Zarić (Benladší hložiansky klub pred 100 ko), Molnár (Jević), Čipkár (Ľ. Hadivákmi pokračutaľa), Horvát, Šljivar, je tam, kde zastal M. Hataľa. minulej jesene. Jednota Pionieri Budúcnosti po presvedčivom výkodoma prehrali s báčskone deklasovala bojovpalanským mužstvom ných, ale slabých hostí Krila Krajine 2 : 4. Góly z Plavny. dali Miškovic a KráľovHetrikom sa na zápaský. se blysol Čipkár, ktorý Výsledky 8. kola: prekonal Novakovića Jednota 1950 – Slov 8. min., 14. min. a 44. Trikrát trafil: Emil ga 7 : 0, Slavija – Naša min. V prvom polčase, Čipkár (Jednota hviezda 0 : 5, Borac – a to v 20. min., presný bol Hložany) Proleter 3 : 1. aj záložník Zarić. Strelcom piateho Výsledky 9. kola: Proleter – Slagólu v 49. min. bol Šljivar. Bratia Ha- vija 0 : 0, Sloga – Budućnost 0 : taľovci, Michal v 81. min. a náhradník 2, Naša hviezda – Jednota 1950, Ľuboslav v 87. min., uzavreli vysoký zápas odročili. triumf domácich. Foto: J. Pucovský

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

Neštíne sa to zle začalo pre hostí z Pivnice, lebo po školáckej chybe zadákov domáci už v 1. min. dosiahli gól. Vujasinović iba dorazil loptu do prázdnej brány Slávie, ktorú predtým opustil brankár Čobrda. Do polčasu viac nebolo gólov, hoci dve šance mal J. Žigmund za hostí a Vasilić za domácich. V 43. min. J. Žigmund nevyužil ani jedenástku, ktorú nad ním zavinili domáci, keďže jeho slabú strelu brankár Ćulibrk kryl. V 54. min. vysoko zacentrovanú loptu v trestnom území Neštína dobre zachytil Panić a zblízka vyrovnal na 1 : 1. Do 75. min. sa hralo hlavne v strede ihriska. Vtedy Stanimirović zahral loptu na čiaru trestného územia, Kojić bol najrýchlejší a druhýkrát rozvlnil sieť brány Čobrdu. SLÁVIA: Čobrda, Vachula, Kuchta, Milec, Marek, Petrović, Benka, Nímet, Panić, J. Žigmund, Čolović (M. Žigmund). Pionieri Slávie porazili Tvrđavu v Báči 5 : 0. Dva góly dal Sič, raz trafili Činčurák, Čobrda a Šuster z jedenástky. Výsledky 10. kola: Hercegovac – Vajska 5 : 1, Bačka – Borac 0 : 3, Mladost – Kriváň 0 : 0, Neštín – Slávia 2 : 1, Bački hajduk – Soko 1 : 1.

NOVOSADSKÁ OBLASTNÁ LIGA

Potkli sa! TATRA – VINOGRADAR 0 : 1 (0 : 1) P. Pálik

atranci sa v treťom jarnom kole nečakane potkli doma. V prvej časti domácim sa nedarilo, kým hostia z Lediniec hrali vyspelejšie a pripravili si aj niekoľko šancí. V 12. min. zacentrovanú loptu z rohu Mrvcin z piatich metrov zaslal do siete a už vtedy stanovil konečný výsledok zápasu. Domáci za 45 minút ani raz neohrozili bránu Vinogradara. Po obrátke sa Kysáčania vzchopili a mali aj tri príležitosti. Daneček z asi pätnástich metrov strelil nad brvno. Potom Vozár z piatich metrov netrafil bránu. Vo finiši sa Klaić zbavil strážcov, chcel prekľučkovať aj brankára

a, pravda, loptu stratil. Ledinčania od 87. min. hrali s hráčom menej, lebo po dvoch žltých kartách červenú od rozhodcu Radovića z Veternika dostal Šević. TATRA: Navala, Srnka, Budík, Milanov, Lukić, Jakšić, Tót (Martinko), Klaić, Kohút (Vozár), Daneček, Hric (Trojanović). Dorastenci Tatry hrali nerozhodne 2 : 2 s mužstvom TSK v Temeríne. Góly dali Ábelovský a Vozár. Výsledky 18. kola: Susek – Sirig 3 : 1, Fr. partizan – Mladost 2 : 1, Tatra – Vinogradar 0 : 1, TSK – Veternik 1 : 1, Slavija – Šajkaš 2 : 2, Sofeks – Futog 0 : 0, Petrovaradín – Proleter 4 : 0, Jedinstvo – Dinamo 0 : 1. • ŠPORT •

NOVOSADSKO-SRIEMSKA LIGA

PRVÁ JUHOBANÁTSKA LIGA

BUDÚCNOSŤ – MLADOST 4 : 0 (0 : 0)

SLOGA – SLÁVIA 0 : 0

Ján Murtin

Ján Špringeľ

Revanš, a to aký! Tretia remíza slávistov

ložanci sa plne revanšovali tímu Mladosti za najpresvedčivejšiu jesennú prehru práve v Báčskom Jarku – 1 : 4. Bol to tvrdý zápas pred 250 divákmi, ktorí spokojní opustili ihrisko vedľa hložianskej školy. Dobre organizovaná obrana Mladosti úspešne odolávala celý prvý polčas, takže Krstić dvakrát, N. Kobilarov, Trivunović a Alić neprekonali brankára Lolića. Hneď po prestávke domáci zahrali agilnejšie, pokúšali sa cez stred ihriska, kde obrana súpera ľahko zastavovala útoky. Trvalo to desať min., kým N. Kobilarov neprebehol po pravej strane, uvoľnil Krstića na 7 – 8 metrov od brány, ktorý matoval Lolića – 1 : 0. V 62. min. N. Kobilarov zopakoval akciu, prihral Mitrovićovi, ktorý zo štyroch metrov pohotovo zvýšil na 2 : 0. V 76. min. strelcom tretieho gólu bol práve N. Kobilarov, keď z podozrivej situácie, ktorá zavoňala na postavenie mimo hry, trafil dolný roh brány. V 81. min. Štefek z ľavej strany priam trafil do hlavy náhradníka Anušića – 4 : 0. Rozhodca Nikola Džombić zo Starej Pazovy ukázal až deväť žltých kariet, z toho šesť pre neprípustnú LSK – SLOGA 0 : 2 (0 : 0) Károly Vig

ozhodca Bojan Subić z Vršca nepískal v poslednej minúte merania síl penaltu po nedovolenom zákroku obrancu domácich nad Stanislavom Dudášom. Šancu o zmenu skóre mal ešte Radenković, keď v 28. min. po rohovom kope hlavičkoval mimo. Sloga mala jedinú príležitosť po voľnom kope v 6. minúte. Počas celého zápasu mal územnú prevahu líder v tabuľke. Nezadržateľný: Nenad Kobilarov (Budúcnosť Hložany) debatu s ním a jeho pomocníkmi. U domácich karty dostali Zeljković, Trivunović, Lukić a Alić. BUDÚCNOSŤ: Zeljković, M. Kobilarov, Štefek, Trivunović, Alić, Rodić, N. Kobilarov (Marković), Ožvát, Krstić (Anušić), Lukić, Mitrović (Vignjević). Výsledky 20. kola: Budúcnosť – Mladost 4 : 0, Omladinac – Kabel 3 : 2, Ljukovo – Sremac 0 : 1, Jugović – C. zvezda 1 : 0, LSK – Sloga 0 : 2, Borac – Kupinovo 3 : 1, Index – ŽSK 1 : 1, Hajduk – Jednota 2 : 3.

Zápas sa hral vo Vladimirovci, keďže sa štadión v susednom Banátskom

Bod nádeje JEDINSTVO STEVIĆ – HAJDUŠICA 1 : 1 (1 : 0) Vladimír Hudec

boji o záchranu každý bod je dôležitý, a tak aj tento, ktorý Hajdušičania získali na hosťovaní v Kačareve. Obrana hostí čelila útokom do v 26. min., keď predsa len kapitulovala. Na druhej strane Hajdušičania nemali veľa výhľadných šancí.

Po zmene strán domáci futbalisti Foto: J. Pucovský úplne poľavili. V 52. min. Hajdušica vyrovnala. Miksád unikol svojim strážcom, v šestnástke ho nedovolene zastavili a z penalty bol

usedské derby v Laćarku zaslúžene vyhrali hostia z Erdevíka. V prvom polčase hostitelia mali niekoľko šancí, ale naladený brankár Tojagić chytal na výbornú. Už v 8. min. sa zranil Boris Považan, čo motivovalo mužstvo Slogy, aby zahralo lepšie. O to sa pričinil aj náhradník Grković, ktorý v 62. min. dosiahol

prvý gól. Iba o desať min. neskoršie Sovilj z dvadsiatich metrov loboval domáceho brankára Teodorovića.

HAJDUK – JEDNOTA 2 : 3 (2 : 0) Matej Bzovský

utbalisti Tatry rozčarovali svojich fanúšikov, keď v priebehu sedem dní prehrali tri majstrovské v 60. min., Marković v 70. min. a Di- zápasy, z toho dva doma, a dostali mić v 81. min. To prinieslo úspech sa na posledné 16. miesto v tabuľke.

uel dvoch sriemskych mužstiev priniesol napínavý futbal. Hajduk v Beške v prvom polčase prevýšil Pazovčanov, keď získal náskok 2 : 0. Strelci boli M. Mitrović v 7. min., resp. Ž. Mitrović v 25. min. Po obrátke sa všetko obrátilo v prospech Jednoty. Trafili Gačić • ŠPORT •

NOVOSADSKÁ OBLASTNÁ LIGA

Tri nuly

Rozhodca Dejan Ilić z Novej Pazovy zápas viedol korektne. SLOGA: Tojagić, Kovačević, Cvetičanin, Čobanović, Vuković, Raiče- TATRA – ŠAJKAŠ 2 : 3 (1 : 2) vić, Bojanić, Pendo, Považan (Grković), Simeunović (Matić), Sovilj. Pavel Pálik

Pazovčanom, ako aj skutočnosť, že brankár Travica zneškodnil slabú strelu Mutića z jedenástky. JEDNOTA: Travica, Ninić, G. Lukić, Šuša, Igrač, Uzelac (Dimić), A. Lukić (Gačić), Milaković, Furtula, Marković, Krstović.

Vysoká prehra vo Veterniku až 8 : 0 v stredu 8. apríla nikomu nepadla ľahko, ale nedeľný neúspech doma s Koviljčanmi všetkých ešte viac rozčaroval. A začalo sa to dobre. Tót v 26. min. priniesol Tatre vedenie. Potom Milanova na čiare trestného

Novom Sele renovuje. Ihrisko FK Vladimirovac patrí medzi najhrboľatejšie v Banáte. Hráči sa na takom a podobných trávnikoch musia snažiť, aby sa nezranili aj pri utekaní bez lopty. Kovačičania odcestovali na duel so Slogou iba dvanásti, okrem iného i bez útočníkov Gigovića a Bíreša. SLÁVIA: Krstić, P. Čížik, Radenković, Čerňoš, Sachter, Ivanišević, D. Čížik, Petković, Vulišić, Vukajlović, Dudáš. Kovačičania sa v nedeľu popasujú s druhoumiestneným Poletom z Izbišta. Zápas v ŠRS Slávia začne o 16. hodine. presný Đapa. V 88. min. Miksád mal najlepšiu príležitosť na zápase, ale z dvoch – troch metrov strelil silne nad bránu. Škoda, mohol tak svojmu celku priniesť tri vzácne body v boji o záchranu. HAJDUŠICA: Melich, Lipták, Radulović (Barbulović), Pomorišac, Stojkovski, Folťan, Ružić (Zambo), Anđelovski, Cziczai (Mladenović), Đapa, Miksád. Výsledky 20. kola: Jugoslavija – Omladinac 1 : 0, Polet – Mladosť (V) 1 : 0, Sloga – Slávia 0 : 0, BAK – Budućnost 0 : 0, Vojvodina – Mladost (O) 2 : 0, Vulturul – Radnički 1 : 0, Jedinstvo Stević – Hajdušica 1 : 1, Partizan – Crvena zvezda 3 : 5. V nedeľu v Hajdušici bude hosťovať Vulturul z Grebenca. územia lopta trafila do ruky a Mihajlović darček v podobe jedenástky premenil na vyrovnávajúci gól. Aby nešťastie bolo úplné, Milanov po nedorozumení s brankárom Privizerom loptu prsiami v 41. min. usmernil do vlastnej brány – 1 : 2. Obrana domácich aj v druhom polčase robila chyby a Panić v 56. min. zvýšil náskok na 1 : 3. Po protiútoku Kohúta v 87. min. Trojanović iba skorigoval na 2 : 3. Výsledky 20. kola: Susek – Mladost 0 : 3, Sirig – Vinogradar 2 : 1, Fr. partizan – Veternik 3 : 1, Tatra – Šajkaš 2 : 3, TSK – Futog 1 : 2, Slavija – Proleter 1 : 0, Sofeks – Dinamo 1 : 1, Petrovaradín – Jedinstvo 0 : 2. V sobotu Tatra bude hosťovať vo Futogu.

16 /4643/ 18. 4. 2015

Šport SRBSKÁ LIGA – SKUPINA VOJVODINA

OBLASTNÁ LIGA ÚFZ NOVÝ SAD

Ján Bokor

KULPÍN – TITEL 3 : 1 (0 : 0)

Derby korisťou Senty Prvá jarná radosť Domáce celky tentoraz boli úspešnejšie. Hostia vyhrali len v derby kola, keď Senta bola presvedčivejšia od domácej Doliny. Je zaujímavé, že hostia, okrem v Padine, na ostatných zápasoch nevsietili ani jeden gól. Výsledky 20. kola: Dinamo – Radnički (S) 4 : 0, Dolina – Senta 0 : 2, Radnički (SM) – Tekstilac 4 : 0, Dunav – Vršac 0 : 0, ČSK Pivara – Prigrevica 1 : 0, Sloga – Radnički (NP) 1 : 0, Banat – Bačka 1901 0 : 0, Cement – Radnički (Š) 1 : 0. Po stredajšom mimoriadnom kole, keď Dolina mala na programe hosťovanie v Odžakoch a zápas s Tekstilcom, v 22. kole uvíta doma Vršac.

DOLINA – SENTA 0 : 2 (0 : 2)

derby kola v Padine po priemernom výkone hostia zo Senty prekabátili domácich a odniesli si tri body za Tisu. Dolina nesplnila očakávania verných fanúšikov a zaslúžene prehrala. V prvej polhodinke Dolina mala územnú prevahu, ale nie aj gólové šance. Obrana domácich hrala veľmi neisto, čo skúsení hostia vedeli využiť, aby už v prvom polčase získali dvojgólový náskok. V 22. min. lopta z rohu preletela kompletnú obranu domácich, na druhej strane ju dočkal Popov a upravil do siete Trivunovića – 0 : 1. Hostia potom pridali plynu a v 41. min. gólom veľmi nebezpečného Matića a už vtedy uzavreli výsledok zápasu. Po prestávke sa hráči Doliny pokúšali zmeniť skóre. Ich akcie na bránu Senty

však boli zdĺhavé, pomalé a nepresné. Tvrdí hostia zahatali všetky cesty k bráne svojho brankára Živkova, ktorý zneškodnil všetky strely. Raz bránu hostí zachránilo aj brvno. Hostia zakladali nebezpečné protiútoky prostredníctvom Matića a bývalého hráča Doliny Milivojeva. Druhý tím v tabuľke zaslúžene zvíťazil aj preto, že domáci neprejavili viac vôle a odvážnosti, aby sa vyhli prehre. Rozhodcovia Nenad Minaković z Nového Sadu, Miloš Jocić z Vrbasu a Milica Gelićová zo Šajkaša robili chyby, ale domáce obecenstvo sa viac hnevalo na svojich futbalistov. DOLINA: Trivunović, A. Šušnjar, Jokić, Vasić, M. Šušnjar, Čigoja, Vukotić, Šarenac (Bančov), Pavlović (Milovac), Mačužić, Popov (Veličković).

MEDZIOBECNÁ LIGA BÁČSKA PALANKA – PRVÁ TRIEDA

Doma len bod SLÁVIA – MLADOST 0 : 0

Ján Šuster

prvom majstrovskom zápase tejto jari na vlastnom ihrisku pivnická Slávia získala len bod s mužstvom z Malého Báča. Posledné mužstvo v tabuľke si zaslúžene odnieslo bod z Pivnice. Útoky oboch mužstiev sa končili spravidla pred trestnými územiami. V prvom polčase dve šance za domácich nevyužil Benka a Panić v 41. min. zblízka kopol vedľa brány. V 39. min. sa vyznamenal Čobrda, ktorý vyboxoval strelu Vujinovića z horného rohu. V 52. min. sa Panićovi nepodarilo nepríjemne prekvapiť brankára Šajića. O sedem min. neskoršie Čobrda vyrazil ostrú strelu Zagorčića. V 79. min.

www.hl.rs

Slávia mala aj šťastie, lebo sa ostrá strela Bukaricu zastavila na pravej žrdi. V posledných päť min. boli dve veľké skrumáže pred domácou bránou, ale sa Čobrda postaral, aby lopta neskončila v bráne! SLÁVIA: Čobrda, Milec, Séč, Vachula, Marek, Kuchta, Petrović (Baláž), Nímet, Panić (Pintír), Benka, Čolović (Kalko). Výsledky 11. kola: Bački hajduk – Hercegovac 2 : 0, Soko – Neštín 2 : 0, Slávia – Mladost 0 : 0, Kriváň – Bačka 0 : 2, Borac – Vajska 4 : 2. V nedeľu Slávia bude hosťovať v susednom Despotove a Kriváň pocestuje do Vajsky. Pionieri Slávie prehrali doma s báčskopalanským tímom Stari grad 3 : 4. Dva góly dal Sič a raz trafil Šuster.

Informačno-politický týždenník

Gavra Govorčin

strany a Savić skúsene prekonal Grlića. Radosť domácich vyvrcholila v 87. min., keď Trišić prekľučkoval troch obrancov a prízemnou strelou trafil pravý dolný roh brány Titela – 3 : 1. KULPÍN: Botorić, Haška, Kolarski (Lutkić), Mirković, Vučković, Lakić, Radević (Ignjatović), Trišić, Ivković, Savić, Lazičić (Zečević).

apokon aj Kulpínčania zahrali dobre, porazili súpera z Titela a dosiahli prvú jarnú výhru. Pred asi 150 divákmi obe mužstvá v prvom polčase hrali obozretne. Domácim sa nevydarili pokusy Savića a Mirkovića, kým sa pri jedinej strele Titelčanov na bránu v 24. min. vyznamenal Botorić. V druhom polčase mužstvo Kulpína dominovalo, V 83. min. kapitán Savić po druhýkrát zabezpečil strelu Savića náskok mužstvu Kulpína, keď prekonal Grlića – 2 : 1 kryl brankár Grlić, kopnutia Ivkovića, Ignjatovića Výsledky 20. kola: Maglić – Mlaa Hašku skončili nad bránou. Konečne dost radost 0 : 4, Budućnost – Prov 72. min. po rohovom kope z pravej leter 3 : 0, Stari grad – Hajduk 2 : strany obrana Titelu zameškala a Ign- 0, Borac – Sutjeska 2 : 6, Tvrđava jatović trafil – 1 : 0. Strelu hostí v 80. – Mladosť 0 : 0, Bečej – Vojvodina min. Botorić odrazil, ale kanonier 2 : 0, Obilić – Krila Krajine 0 : 2, Titela Mrčajac bol neúprosný – 1 : Kulpín – Titel 3 : 1. 1. O tri min. neskoršie najlepší hráč Kulpín teraz uvíta Maglićanov. domácich Haška zacentroval z pravej Foto: J. Pucovský

Premyslene v Báči TVRĐAVA – MLADOSŤ 0 : 0

Samuel Medveď

o piatich jarných kolách Petrovčania zostali neporazení aj v Báči, pričom ešte neinkasovali ani jeden gól. Mladosť zahrala takticky zrelo. Sobotňajší zápas nepriniesol zvláštnu kvalitu, o čom svedčí aj konečný výsledok. Petrovčania pôsobili ucelene, hrali isto v strede poľa a hlavne v obrane, snažili sa stlmiť iniciatívu domácich, a to sa im darilo aj vďaka nováčikovi Celinovi. Petrovčania mali príležitosť skórovať v 19. min., keď Hašku dobre uvoľnil Mijin. V 24. min. z neznámych príčin hru opustil Torbica, vystriedal ho Milenković. Domáci sa v polovici prvej časti zápasu dožadovali jedenástky, lenže si nevšimli, že ich útočník bol v postavení mimo

hry a čiarový rozhodca to včasne signalizoval. V 32. min. Vlaisavljević zachytil odrazenú loptu, domáci brankár nestačil dobre zareagovať a obranca Tvrđavy ju potom z bránkovej čiary odkopol. V druhom polčase, v 60. min., sa domáci útočník v šestnástke potkol o loptu a bola to jedenástka. Vyznamenal sa brankár Fejdi, ktorý strelu zneškodnil. O štyri minúty neskoršie domáci zahrali rohový kop a útočník hlavou trafil brvno. Pred koncom zápasu aj hosťujúci útočník Mijin z otočky kopal do brvna. MLADOSŤ: Fejdi, Vuković, Pavlis, Jakuš, Celin, Severíni, Torbica (Milenković), Vlaisavljević, Mijin, Kajtez, Haška (Rupar). Dorastenci Mladosti prehrali v Báči 5 : 3. • ŠPORT •

Po závere tréningu

Vstup do sveta nákupu, zábavy a športu

ŠTADIÓN NA VOŽDOVCI

Ani v nebi, ani na zemi Oto Filip

lekární či predajní, kaderníctiev a zlatníctiev, ale i čímsi navyše. Konkrétne, e to budova viacpodlažná, multifunkč- je to štadión Futbalového klubu Vožná a netradičná. Také malé mesto dovac, existujúceho vyše storočia. v kocke. Klady má mnohé: možno Na rozdiel od obrovskej väčšiny sa v ňom prechádzať, zabávať, zasa- iných, nachádza sa na streche stavby. dať, nakupovať, športovať, usporadúvať Ani v nebi, ani na zemi. Vystavaný je konferencie a veľtrhy, oslavovať detské moderne, podľa všetkých štandardov a dospelácke narodeUEFA, má kapacitu päťniny, prezentovať nové tisíc divákov a ozaj skveknihy, natáčať televízne lo vyzerá. A netreba sa vysielania... Nedostatok báť – je dostatočne veľazda len jeden, to, že je ký na to, aby dokázal dosť vzdialené od stredu skrotiť všetky silné streBelehradu. Obchodné ly hráčov. Žiadne behacentrum Štadión je pesnie za loptou o také tri trou alebo skôr mnoho– štyri poschodia nižšie. tvárnou skladbou kopy V apríli 2013, keď bol zariadení ponúkajúcich otvorený, bol štvrtý v pôžitky mnohých druporadí objekt v Európe, hov, od nákupu v obna streche ktorého je chodoch predávajúcich futbalový štadión. Hráči Symbol FK Voždovac odevné kusy chýrečných Voždovca tam trénujú svetových módnych znaa hrajú zápasy v snahe čiek, cez produkty a poklady na zjedenie dotýkať sa, alebo aspoň byť bližšie k vo veľkoobchodoch, po prestávky una- slnku či hviezdam. A najmä dobrým vených v útulných kaviarničkách. To, čím športovým výsledkom. Podmienky na je Ušće pre Nový Belehrad, Štadión je to majú neobvyklé, skvelé a tradícia, pre Voždovac alebo aj pre celý Belehrad. siahajúca až do ďalekého roku 1912, Tie desiatky tisíc štvorcových metrov rovnako ako súčasnosť, zaväzuje. Veď dobre využitého priestoru na adrese je prvým heslom objektu Dve vášne na Zaplanjska 32, ktoré si vyžiadali vkla- jednom mieste. A jasné je, že je jednou dy v sume približne 50 miliónov eur z nich práve futbal. Tou druhou môžu a zamestnanie takmer tisíc osôb, nie byť nákupy, pre tretích zábava. Alebo sú len sídlom umožňujúcim ponuku možno čosi iné. Obchodné centrum početných domácich a zahraničných Štadión umožňuje už dva roky napĺňať značkových výrobkov a služieb, bánk, tie vášne plnými dúškami.

Ponúk je viac...

Poriadok a čistota musia byť

Výbava na nočné zápasy

Siete – aby lopta neskončila na ulici

• ŠPORT •

Pohľad zozadu 16 /4643/ 18. 4. 2015

FK Jánošík (1953) FK Slavija (1955)

NAŠE ŠPORTOVÉ KOLEKTÍVY

Futbalový klub AŠK Aradáč

Jozef ČapeľaŽungul – 30 rokov v drese AŠK

Pred druhou svetovou vojnou v Slovenskom a Srbskom Aradáči spolunažívali Slováci a Srbi. Aj jedni, aj druhí mali svoj futbalový klub – Srbi Slaviju a Slováci Jánošík. Slavija bola starší klub a v tridsiatych rokoch už hrávala majstrovské zápasy. Slovenskí chlapci za loptou začali behať koncom tridsiatych rokov minulého storočia, keď vznikol FK Jánošík. Tento klub hrával výlučne priateľské zápasy so Slavijou, ale aj s inými klubmi z okolitých dedín. Aj keď po druhej svetovej vojne z dvoch dedín vznikla jedna – Aradáč, dva kluby pretrvávali až po rok 1958, keď ich zlúčili do jedného – Aradáčskeho športového klubu (AŠK). Mužstvo AŠK už roku 1961 si vybojovalo postup do medziobecnej ligy. Spoľahlivý brankár AŠK Koncom šesťdesiatych rokov AŠK dosiahol najväčší úspech v dejinách, keď postúpil do Banátskej Rajko Kurtešan A ligy. V tom období vystavali štadión Kopovo s pokrytou tribúnou. Koncom sedemdesiatych rokov AŠK bojoval o postup do Zreňaninskej oblastnej ligy, ale mu to nevyšlo. Predsa počas uplynulých 57 rokov AŠK najčastejšie súťažil v Medziobecnej lige Zreňanin – prvej triedy. Občas zostupoval do najnižšej – MOL Zreňanin – druhej triedy, ale sa veľmi rýchlo aj vracal. V prvom desaťročí nového milénia Aradáčania dvakrát vyhrali pohárovú súťaž Futbalového zväzu mesta Zreňanin. Po skončení majstrovstiev 2009/10 AŠK z finančných dôvodov prestal súťažiť. Lopta sa na aradáčskom Kopove neprestala kotúľať, lebo v práci pokračovala futbalová škola, ktorá v rámci klubu funguje už viac ako desať rokov. Do tajomstiev najdôležitejšej vedľajšej veci na svete aradáčske futbalové nádeje už 8 rokov zaúča veterán Vladimír Gál. Aradáčski futbaloví nadšenci činnosť klubu obnovili roku 2013 a už v sezóne 2013/14 seniori získali titul majstra a postúpili do Mestskej ligy Zreňanin – A skupiny. V radoch AŠK odjakživa hrávali takmer výlučne aradáčski chlapci. Viacerí zohrali po Pavel Mučaj niekoľko stovák zápasov. Trvalé miesto v klube si zaslúžili generácie futbalistov, akými – 35 rokov futbalista boli: Dostanić, Bredšnajder, Malo, Vujin, bratia Labátovci, P. Hrubík, Mučaj, J. Čapeľa, Aradáčske futbalové a tréner AŠK Kaluđerski, Kurjak, Mijin, Gál... a mnohí iní. Viacerí z nich zostali verní klubu aj nádeje (generácia po ukončení kariéry ako tréneri alebo vo vedení AŠK. 2000 až 2002) Vladimír Hudec Snímky: J. Bartoš, S. Kokavská, Dnešné mužstvo Generácia aradáčskych I. Pančić, J. Zvara-Moco AŠK (2015) futbalistov z roku 2000 a z archívu futbalistov Veterán Vladimír Gál v akcii

Prvá generácia futbalistov AŠK (1960)

Mužstvo AŠK (1976)

Hráči mužstva AŠK (1987)