Hlas 16 2017 by NVU Hlas ľudu

Zjednotení a nespokojní na protestoch Ján Triaška Báčsky Petrovec

ISSN 0018-2869

Informačno-politický týždenník ROČNÍK 74 | 22. 4. 2017 | CENA 50 DIN.

www.hlasludu.info www.hl.rs

ČÍSLO

/4747/

Z obsahu

22. 4. 2017 | 16 /4747/

Uzávierka čísla: 20. 4. 2017

4 TÝŽDEŇ 4 Čo stačí a čo nestačí 5 Povolebné študentské výkriky 6 Zaktivizovať školy, sledovať trendy

9 SLOVENSKO 9 Protikorupčný pochod

10 ĽUDIA A UDALOSTI 13 Čoraz väčšia nespokojnosť 16 Upriamiť sa na mladých

O postavení stredoškolského vzdelania v slovenskej reči u nás a o tom, ktorým smerom sa uberá, debatovali na okrúhlom stole v Petrovci v utorok 11. apríla. (s. 6) K. Gažová

19 Vínu a klobáse nik neodolá

22 DETSKÝ KÚTIK 22 Inšpirujúce lásky

23 POĽNOHOSPODÁRSKE ROZHĽADY 23 Úrodnosť pôdy sa nebezpečne znižuje 26 Škodcovia jarnej repky 28 Ako správne hnojiť kvety?

V celom rade dôležitých environmentálnych dní osobitné miesto patrí 22. aprílu − Dňu Zeme. Lebo tak ako nikdy predtým, modrá planéta potrebuje zodpovedný prístup nás všetkých ku vzduchu, vode, pôde, klíme, energii... Je to predpoklad budúcnosti, v záujme ktorého sa každý deň musí čosi osožné podniknúť. Aj na pláne zelenej energie (na snímke). (s. 11) O. Filip

31 KULTÚRA 31 Ocenenia pre Kysáčanov a Kovačičanov 32 Austrálske pohľady Martina Kizúra 33 Tatranská literárna jar

40 OZNAMY 44 RTV PANORÁMA

46 ŠPORT 47 Rozhodol jeden gól 49 Derby pre radosť Doliny 51 Pätnásť zápasov – pätnásť víťazstiev! Autorka titulnej fotografie: Jasmina Pániková

Pri príležitosti autorových šesťdesiatin v Galérii Zuzky Medveďovej v Báčskom Petrovci vo štvrtok 13. apríla 2017 otvorili samostatnú výstavu malieb a grafík Martina Kizúra. (s. 32) J. Čiep

Editoriál

ZAKLADATEĽ: NÁRODNOSTNÁ RADA SLOVENSKEJ NÁRODNOSTNEJ MENŠINY VYCHÁDZA TÝŽDENNE, V SOBOTU VYDÁVA NOVINOVO-VYDAVATEĽSKÁ USTANOVIZEŇ HLAS ĽUDU V NOVOM SADE PRVÉ ČÍSLO VYŠLO 19. OKTÓBRA 1944 V BÁČSKOM PETROVCI

Aprílová súhra ohňa a snehu

OD ROKU 1967 VYCHÁDZA V NOVOM SADE ROKU 1967 PREZIDENT REPUBLIKY VYZNAMENAL HLAS ĽUDU RADOM BRATSTVA A JEDNOTY SO STRIEBORNÝM VENCOM Riaditeľ NVU Hlas ľudu: Samuel Žiak Zodpovedná redaktorka: Vladimíra Dorčová-Valtnerová Zástupkyňa zodpovednej redaktorky: Anna Francistyová Redakcia: Juraj Bartoš, Danuška Berediová, Jaroslav Čiep, Oto Filip, Katarína Gažová, Vladimír Hudec, Anička Chalupová, Stevan Lenhart, Anna Lešťanová, Jasmina Pániková, Juraj Pucovský, Ľubica Sýkorová, Elena Šranková Technický redaktor: Miroslav Dobroňovský Jazyková redaktorka: Anna Horvátová Lektorka: Mária Domoniová Adresa redakcie: Bulvár oslobodenia 81/V, 21 000 Nový Sad, poštový priečinok 234 www.hl.rs E-mail: nvu@hl.rs nvuhlasludu@hl.rs inzercia@hl.rs Telefóny redakcie: 021/47 20 840 063/47 20 84 Telefax: 021/47 20 844 Dopisovateľstvo v Petrovci: 021/22 80 042 Dopisovateľstvo v Kovačici: 013/662 565 Dopisovateľstvo v Starej Pazove: 022/317 505 Tlačí:

Tlačiareň HL PRINT Báčsky Petrovec Účet NVU Hlas ľudu 160-924115-88 Banca Intesa ISSN 0018-2869 COBISS.SR-ID 16185090

• •

V stredu ráno na nás zažmurkal sneh, podobne ako aj pred 21 rokmi, keď 14. apríla napadalo zo desať centimetrov snehu. Prekvapil nás vtedy, rovnako ako aj teraz, hoci ho meteorológovia predpovedali.

dôverných zdrojov je nám známe, že sa snehovým vločkám potešili deti. Môžeme iba tušiť, že radosť pocítili aj Pivničania. Zvlášť tí, ktorí majú „atraktívny“ pohľad z vlastných obývačiek. Totiž obyvatelia Štefánikovej ulice sa každý deň „kochajú“ v pohľade na pohľadnicovú panorámu divokej depónie, ktorá občas vzbĺkne. Ide o viacročný tvrdý ekologický oriešok, ktorý v kompetentných orgánoch doposiaľ nezapríčinil iskru rozlúsknutia problému. Uplynulý utorok skládka znovu horela. Podľa istého lokálneho portálu požiar zahasili hasiči z Despotova, Silbaša a B. Palanky. Stredajší sneh určite na spálenisko padol ako terapia, ktorá však pre občanov Pivnice, zvlášť tých z ulice, ktorá hraničí so smetiskom, terapiou nemôže byť. V ich domovoch a v nich samých sa roky ukladajú škodlivé látky, ktoré sa širia z dymu blčiacej odpadovej zveri, ako aj neznesiteľný zápach. Podobná situácia je aj v B. Petrovci a pravdepodobne aj v iných dedinách a mestách, ktoré sa riešeniu problému odpadu nevenujú v dostatočnej miere. No ani zďaleka nejde len o lokálny problém a lokálny záujem, lebo problém je komplexnejší než sa možno na prvý pohľad zdá. Oblasť nakladania s odpadom si vyžaduje strategické myslenie, kopu peňazí a času, ale aj veľa zmien v každodenných úkonoch každého z nás. Tieto zmeny sa odzrkadľujú v osvojovaní si návykov, ako je triedenie odpadu, ktoré pomaly preniká aj do nášho zvykoslovia. Do očí však bije nedostatok regionálnych sanitárnych skládok, ktorých je v Srbsku zatiaľ osem z plánovaných 26, ale aj centier na recykláciu. Riešenie teda nie je iba vo výstavbe regionálnych skládok (a zatváraní divokých či menej divokých depónií),

ale aj v dôslednom uplatňovaní triedenia a recyklácie odpadu, čo si tiež vyžaduje systémové riešenia, ktoré by mal poskytnúť štát. Planétu (aj čistotu na nej) si treba chrániť; je to konštatácia čistá ako slza (bez ironického postvolebného podfarbenia). Občania našich dedín a miest to dobre vedia. S príchodom jari v mnohých dedinách zorganizovali spoločné pracovné akcie, čo je fajn. Pozdravili by sme aj dôsledné konanie komunálnych podnikov. Tie v podstate majú na starosti o. i. aj starostlivosť o čistotu na verejných plochách a údržbu verejných zelených plôch, údržbu ulíc a ciest (pozor, diera na vozovke!). Niekde si komunálnici svoje poslanie uvedomujú, čo je zo dňa na deň viditeľnejšie; za to im určite patrí pochválenie. Len jedna poznámočka: uvedené aktivity a ešte ďalšie (napr. dodávka pitnej vody, spravovanie cintorína a trhoviska, zoohygiéna a i.) predstavujú riadnu činnosť komunálnych podnikov, čo je zakotvené v zákonných predpisoch. Čiže snaha o úplnú realizáciu právnych predpisov v komunálnych podnikoch je vítaná, ale to by sa malo stať samozrejmosťou, keďže odmena za ňu prichádza najmenej raz za mesiac. Tá odmena sa volá plat. Komunálne práce sa nevykonávajú (len) z lásky k prostrediu. Ešte menej do údržby verejného životného prostredia komunálnici vkladajú z vlastného vačku. Takmer spravidla ide o prostriedky verejné. Preto aj niekedy zaváňa občasná samochvála vedúcich komunálnych (pravdaže, nielen tých) podnikov o vykonávaní základných pracovných povinností. Touto chorobou však ľudia na vedúcich pozíciach, česť výnimkám, často trpia. Nie od včera, ale odkedy je svet svetom. Odvtedy aj samochvála smrdí.

Vladimíra Dorčová-Valtnerová

Čítajte nás aj na www.hl.rs. 16 /4747/ 22. 4. 2017

Týždeň 

InPress

Na koberec Jasmina Pániková

ivot je plný prekvapení... Hovorí istý citát. Aj sneh v apríli je prekvapením. Obrovským! Avšak či sú prekvapením aj podaktoré výroky niektorých našich politikov? Pravdaže! Podaktorí nás prekvapujú ihneď, ako začnú rečniť a s právom sa opytujeme, ako môžu vykonávať funkciu, ktorou sú poverení. Skvelým príkladom v mori či oceáne iných príkladov je minister práce, zamestnanosti, bojovníckych a sociálnych otázok Aleksandar Vulin. Mnohokrát sa jeho vyslovené myšlienky ocitli na listine „šokujúcich vyhlásení“. Posledná taká sa týka Verejného servisu RTS. Ministra rozhnevalo vedenie RTS najmä preto, že sa prestalo spovedať svojej krajine (?). Je verejný servis štátna ustanovizeň, ktorá musí o každom svojom kroku informovať vedenie štátu? Podľa Vulina áno. Ocenil, že sa informovanie verejného servisu o protestoch zmenilo od chvíle, keď protestujúci začali žiadať zmenu vedenia RTS. Ako povedal, RTS im začal venovať oveľa viac priestoru, než si to zaslúžili, čo je podľa neho ospravedlňovanie protestujúcim a prosba o milosť. Z toho dôvodu avizoval, že bude žiadať zmenu vedenia RTS. Ten verejný servis si všeličo dovoľuje! Ak sú v každom európskom štáte verejné servisy nezávislé od štátu a vládnucej strany, znamená to, že aj u nás musí tak byť? Spomínaný minister si tak nemyslí. Možno čas vyhradený na protesty ani nebol taký dlhý, možno si minister zle vypočítal. Ak pozeral ako Vulin – minister, Vulin – človek, Vulin – ... Samozrejme, že sa mu ten termín zdal príliš dlhý. A možno ho zmýlilo iba to, že ak jeden Informer môže nielen písať v superlatívoch o ľuďoch pri moci, ale sa aj spovedať pred tými istými ľuďmi, tak to môže a má robiť aj verejný servis. Čoskoro (možno) v superlatívoch budeme v spomínanom médiu (a istom internetovom portáli) čítať aj o nás Slovákoch. Veď Obec Báčsky Petrovec pre ne vyčlenila pozoruhodné prostriedky. Viac než pre svoje médiá.

www.hl.rs

168 HODÍN

Čo stačí a čo nestačí Oto Filip

roblém je v podstate dosť frekventovaný a možno ho vystihnúť niekoľkými slovami: len zdanie demokracie nestačí. Možno ho teda koncentrovane vyjadriť tým, že nie sú dôležité iba slobodné voľby, ale aj všetko to, čo sa deje, prípadne môže diať, po nich. Niekto to vyjadruje i tým spôsobom, že volebné víťazstvo neznamená automaticky aj víťazstvo demokracie. Radosť z narastajúceho počtu demokratických volieb v rôznych krajinách sveta rýchlo strieda nepríjemný pocit z vývoja, aký sa odohráva v početných z nich. Najmä tam, kde silou vlastného vplyvu, strán a osobností najpopulárnejší politici začínajú obchádzať parlament a vládnuť na základe prezidentských dekrétov. Alebo, kde, ako je to v prípade Turecka, sa moc už dlhšie koncentruje v rukách prezidenta, od nedele i na základe referenda. To môže znamenať postupné likvidovanie základných ústavných postupov. Spravidla nechýba veľa a už sa práva znetvorujú, uvádzajú tvrdé reštrikcie proti slobode prejavu a slobode zhromažďovania, zaznávajú sa práva jednotlivých menšín, neuznáva donedávna platný právny poriadok, nechránia základné občianske slobody: prejavu, zhromažďovania, vierovyznania,



súkromného vlastníctva. Tú koncentráciu moci v rukách jedného človeka veľmi výstižne vystihol jeden z analytikov, keď skonštatoval, že vôbec nie je dôležité, akú vládca funkciu zastáva: – Mohol by byť aj tajomníkom Miestneho spoločenstva a konal by všetko, čo si zaumienil, – podotkol. Jasné je, že takýto chorý systém manipulovaný politikmi sám seba liečiť nebude. A že najčastejšie vie padnúť vyhrotením tlaku zvnútra, napríklad prostredníctvom protestov, aké u nás boli tie v rokoch 1996/1997, ktoré ho načali, či radikálnym októbrovým obratom z roku 2000. Dakedy môže padnúť aj pod vplyvom zvonku, prípadne kombinovaním a kumulovaním vplyvov oboch. Protesty, ktoré sa na uliciach Nového Sadu, Belehradu, Kragujevca, Niša a iných miest začali 3. apríla, deň po prezidentských voľbách, mnohí chápu ako cyklické opakovanie dejín, síce v inom čase, v inej podobe a s inými požiadavkami, no s jedným spoločným menovateľom: nespokojnosťou, zvlášť mladej generácie, ktorej často nebliká už ani to povestné svetlo na konci tunela. Nároky protestujúcich sú najčastejšie sprevádzané nepochopením a odcudzením orgánov moci, prípadne hodnotením protesty áno, pokiaľ sú pokojné. A požiadavky

ľudí pochodujúcich ulicami našich miest sú rôzne: sú proti diktatúre, siahajú od domáhania sa zmeny vedenia, cez trvanie na férových a slobodných voľbách, po slobodu médií, departizáciu, decentralizáciu, zmenu priorít ekonomickej a sociálnej politiky. Toto posledné by malo znamenať aj zmeny Zákona o práci, lepšiu ochranu životného štandardu obyvateľstva, zrušenie zmenšenia platov a penzií, verejné financované a všetkým prístupné vzdelávanie a zdravotníctvo... Čiže ide o nároky v širokom rozpätí, niektoré síce nerešpektujúce volebnú a inú realitu, po pokusy snažiť sa napraviť to, čo sa odhaduje ako reálne možné. Jasné je, že odpovedí na všetko môže byť viac: jednou je vyčerpávanie protestujúcich a počítanie s ich únavou, druhou zase možnosť využiť ich ako zámienku na vypísanie nových mimoriadnych parlamentných volieb. A to už onedlho, kým opozícia nedokáže preskupiť a preusmerniť sily po voľbách prezidentských. V každom prípade, na uliciach miest sú ľudia vekovo, podľa statusu, ideologicky a inak veľmi rozdielni, no odhodlaní vo viacerých smeroch a rozmeroch rozšíriť obzory vlastnej budúcnosti. To prakticky znamená, že sú v náročnom procese rôzne možnosti, karty a tromfy. Samozrejme, aj to, že je vo výhľade najpravdepodobnejšie ďalšie preskupovanie spoločenských a politických síl: či už vo voľbách alebo bez nich.

JEDNA OSOBNOSŤ, JEDNA OTÁZKA

ŽARKO PETROVIĆ, ROZVOJOVÝ PROGRAM SPOJENÝCH NÁRODOV (UNDP)

Rôzne projekty Oto Filip − Ktoré oblasti možno označiť za dominujúce v tohtoročnom programe pôsobenia UNDP v Srbsku? − Chcel by som vyzdvihnúť, že sa angažujeme na projektoch, ktoré sú späté s dobrým riadením, ako aj v oblasti systémových zákonných reforiem na úrovni štátu. Pomáhame aj lokálnym orgánom

Informačno-politický týždenník

moci, aby zdolali svoje reformy, a to tak, že podporujeme ich účinkovanie v reformách, ktoré stanovila a realizuje vláda. Rozvojový program Spojených národov sa zaoberá aj projektmi, ktoré sú späté s udržateľným využívaním energetických zdrojov. Ide o to, že pomáhame Srbsku zrealizovať záväzok, týka-

júci sa zvýšenia účasti obnoviteľných zdrojov v celkovej energetickej spotrebe na 27 percent do roku 2020. Jedna zo snáh je upriamená na zmenšenie emisie škodlivých plynov v mestských prostrediach, ďalšia na rast a posilnenie energetickej účinnosti. Pomáhame tiež lokálnym samosprávam v realizácii programov udržateľného rozvoja, ako aj v tom, aby sa zvyšky z poľnohospodárstva viac a častejšie využívali ako energetické zdroje. • TÝŽDEŇ •

PROTESTY PROTI DIKTATÚRE

Povolebné študentské výkriky Jasmina Pániková

elehrad, Nový Sad, Niš, Subotica, Vršac, Zreňanin, Užice, Požarevac... Už takmer neexistuje mesto v našej krajine, v ktorom sa neorganizujú protesty. Štartovali tesne po prezidentských voľbách 3. apríla, keď študenti zorganizovaní prostredníctvom sociálnych sietí začali vyjadrovať svoju nespokojnosť s výsledkami volieb na uliciach Belehradu, Nového Sadu a Nišu. Postupne sa im pridávali aj kolegovia v iných mestách a o niekoľko dní svoju nespokojnosť vyjadrili v rámci spoločných požiadaviek, medzi ktorými sú zrušenie diktatúry a zmena politickej elity v čele s A. Vučićom, upravenie voličského zoznamu, zmena členov Republikovej volebnej komisie, sloboda médií, ochrana práv a zlepšenie statusu všetkých pracujúcich, ochrana životného štandardu občanov atď. Podaktoré médiá informovali, že sa predstavitelia študentov stretnú s predstaviteľmi vlády. Avšak Milan Perišić zo združenia Proti diktatúre a systému Nový Sad nám povedal, že vôbec neuvažujú o stretnutí,

potlačili protesty,“ hovorí Perišić.

• TÝŽDEŇ •

lárne a Európska únia mlčí o predvolebných nátlakoch na občanov a médiá, ako aj o zneužitiu štátnych zdrojov zo strany prezidentského kandidáta a premiéra Aleksandra

MEDZINÁRODNÁ SPOLOČNOSŤ MLČÍ? „Existuje ešte jeden dôležitý rozdiel medzi týmito protestmi a tými z rokov 1996/1997. Je to medzinárodná spoločnosť, ktorá je teraz veľmi zdržaná, aj keď je badateľná degradácia úrovne slobody prejavu. Ani okolnosti, v ktorých prebiehali voľby, neboli ani približne demokratickými. Medzinárodní pozorovatelia uznali voľby za regu-

Vučića,“ konštatuje Boris Varga. Rovnaké názory možno počuť aj medzi samotnými protestujúcimi. Sú mienky, že aktuálny premiér mal oveľa viac termínu v médiách než iní kandidáti. Na našu otázku ohľadom takýchto konštatácií poslankyňa Lakatošová odpovedala, že sa premiér Vučić v médiách zjavoval ako predseda vlády, keďže aj v predvolebnej kampani plnil funkciu premiéra. V združení Proti diktatúre a systému Nový Sad mienia, že neprítomnosť medzinárodnej spoločnosti potvrdzuje fakt, že ide o spontánne protesty ľudí, ktorí chcú zmeny, že neexistuje financovanie a v žiadnom prípade nejde o osobné záujmy jednotlivcov. „Medzinárodná spoločnosť sa nevyjadruje aj preto, lebo marionetové a slabé Srbsko všetkým vyhovuje, aby pokračovalo jeho všeobecné vykorisťovanie.“ Protesty prebiehajú už tri týždne. Nakoľko budú študenti vytrvalí, ukáže iba čas a najmä to, či ich vytrvalosť bude mať účinok. V ich požiadavkách ich zatiaľ podporujú aj Únia syndikátov osvetových pracovníkov, ako aj syndikáty vojska a polície. Či podpora bude dostatočne silná a prinesie určité zmeny, zatiaľ nie je známe.

90. ROKY VS ROK 2017 Ako sa protesty rozrastali, tak začali pripomínať na tie počas vlády prezidenta Slobodana Miloševića. Niektorí v nich vidia styčné body, iní zase mienia, že sú zatiaľ príliš mierne. Analytik Boris Varga pre náš týždenník hovorí, že sú súčasné protesty podobné tým v rokoch 1996/1997. „Vtedy šlo o protest proti autoritárovi Miloševićovi, dnes je to proti populistovi Vučićovi, ako aj proti nedemokratickým voľbám v oboch prípadoch. Aj keď je ešte príliš zavčasu oceňovať, rozdiel je v tom, že v týchto demonštráciách máme protest občianskej spoločnosti a nie demonštrácie, ktoré vedú politic- Nevzdávajú sa svojich predsavzatí ké strany, ako bolo v 90. rokoch. Protest proti diktatúre v ruke s ľuďmi pri moci. Mladí prišli je akcia v rozvoji a v tejto chvíli na to, že chcú bojovať za svoje je ťažko predvídať, ako sa bude práva a za svoju budúcnosť, meniť rozvíjať,“ hovorí Varga. systém z koreňa. Či sa to podaVladimír Povolný, mladí podni- rí alebo nie – uvidíme. Obávam sa, že ak sa niečo nezmení, nikto nebude mať žiadnu perspektívu, aby tu zostal,“ zmieňuje sa Povolný. Aktuálny premiér a budúci prezident štátu niekoľkokrát zdôraznil, že každý občan má právo protestovať. Súhlasí s tým aj národná poslankyňa Libuška Lakatošová, ktorá je názoru, že sú protesty v poriadku, pokiaľ prebiehajú pokojným spôsobom a neohrozujú iných občanov.

Títo turisti si domov odniesli aj obraz o protestoch

lebo práve proti tej istej vláde aj bojujú. „Hociktorý druh komunikácie s predstaviteľmi vlády, ktorý by prebiehal mimo našich požiadaviek, by určite bol zneužitý zo strany mašinérie, aby čím skôr

Dôvody na tieto protesty sú celkom opodstatnené. Nejde iba o revolt proti vedeniu štátu, ale aj proti systému, ktorý nepracuje pre ,malého človeka’, ale ide ruka

kateľ z Padiny, mieni, že protesty nič nezmenia, ak zostanú v takejto forme. „V histórii ani jedno vedenie štátu a ani jedna diktatúra nebola zrušená miernymi protestmi. Možno to znie drzo, ale je to pravda.

16 /4747/ 22. 4. 2017

Týždeň OKRÚHLY STÔL V PETROVCI O SLOVENSKOM STREDOŠKOLSKOM VZDELÁVANÍ

Zaktivizovať školy, sledovať trendy Katarína Gažová

ýbor pre vzdelávanie NRSNM usporiadal okrúhly stôl v utorok 11. apríla v Gymnáziu Jána Kollára v Báčskom Petrovci. Témou stretnutia bol smer, ktorým sa uberá stredoškolské vzdelanie v slovenskej reči v Srbsku. Svetlana Zolňanová, koordinátorka VPV, vysvetlila tému stretnutia a pripomenula, že po slovensky sa zo stredných škôl u nás vyučuje v gymnáziách v Petrovci, v Kovačici, ako aj v Strednej zdravotníckej škole 7. apríla v Novom Sade. Konkrétne o situácii v gymnáziách v Petrovci a v Kovačici sa zmienili riaditeľky týchto vzdelávacích ustanovizní Anna Medveďová a Tatiana Brtková. Riaditeľka petrovského gymnázia A. Medveďová hovorila o snahe vylepšiť a zachovať slovenské gymnáziá. Konštatovala, že počet žiakov v GJK klesá. Rapídny pokles počtu žiakov vidieť z jednoduchého porovnania počtu žiakov v školskom roku 2006/2007, keď škola mala 396 žiakov, so školským rokom 2016/2017, keď má 223. Pred desiatimi rokmi teda v GJK bolo 15 tried a teraz je 12.

V každom ročníku sú dve slovenské sa v budúcnosti pokúsia orientovať ideálny, ale je to krok, aby sa tieto a jedna srbská trieda. Vzhľadom na v tom smere. Z Kovačice a Padiny stredné školy zaktivizovali, aby slenižší počet žiakov, aj zamestnan- veľa žiakov odchádza do stredných dovali trendy a držali krok s dobou. ci školy si normu musia dopĺňať škôl na Slovensko. Ako povedala Podpora Pokrajinského sekretariátu mimo GJK. Misiou a víziou školy je riaditeľka Brtková, vlani to bolo 16 pre vzdelávanie bude vítaná v snahe otvoriť nové lákavejslovenských gymnázií šie odbory. Riaditeľka otvoriť nové odbory. Medveďová hovorila o Ako potvrdila námestpláne gymnázia otvoriť níčka pre národnostné štvorročný počítačomenšiny – národnostné vý odbor a v návrhu spoločenstvá v Pokrav rámci trojročných jinskom sekretariáte pre odborov je kuchársky vzdelávanie, predpisy, odbor. Ktorý odbor v správu a národnostné nasledujúcom školmenšiny – národnostné spoločenstvá Milinka skom roku otvoria, závisí od povolenia z Rozmýšľať strategicky a v smere zatraktívnenia Chrťanová, spomenuté slovenských škôl vyšších inštancií. návrhy oboch gymnázií Riaditeľka Gymnázia Mihajla žiakov. V slovenskej triede gymná- bude podporovať. Do diskusie sa Pupina v Kovačici Tatiana Brtková zia v Kovačici bývalo kedysi nad zapojili aj Zoroslav Spevák, Ružena sprítomnila situáciu v tejto stredo- 30 žiakov a vlani mali zapísaných Šimoniová-Černáková, Pavel Surový, Dušan Govorčin, Pavel Marčok a i. školskej ustanovizni. Úhrnne majú iba 17 prvákov. V diskusii sa hovorilo o tom, že Závery okrúhleho stola uviedla 11 tried a po slovensky sa vyučuje v jednej triede v každom ročníku. treba rozmýšľať strategicky a v sme- Svetlana Zolňanová: prioritne treba Zamestnanci tohto gymnázia si tiež re zatraktívnenia slovenských škôl. zachovať gymnaziálne triedy aj dopĺňajú normu na iných pracov- Počet žiakov klesá a môže sa stať, že v Petrovci, aj v Kovačici a všemožne ných miestach. Hovorila o tom, že v budúcnosti prídeme o obe spome- podporiť otvorenie nových vzdeuvažovali o otvorení poľnohospo- nuté gymnáziá. S návrhmi otvoriť lávacích odborov v oboch gymdárskeho odboru, ale záujem žiakov počítačový či kuchársky odbor sa náziách, a to prioritne štvorročný nebol. Najviac sa rodičia a žiaci niektorí diskutéri zhodovali, iní nie. informatický odbor, resp. trojročný zaujímali o počítačový odbor, takže Takýto krok, ako bolo počuť, je nie odbor kuchárskeho technika.

ZASADALI POKRAJINSKÍ POSLANCI

Stredobodom správa ombudsmana Jasmina Pániková Územné plány pre oblasti na špecifické účely a výročná správa pokrajinského ochrancu občanov – ombudsmana boli hlavnými bodmi jedenásteho zasadnutia Zhromaždenia APV. Za schválenie správ a iných bodov hlasovali takmer všetci poslanci, okrem poslancov skupiny Už bolo dosť!, ktorí pre protesty a všeobecnú situáciu v spoločnosti bojkotovali prácu pokrajinského zhromaždenia. Zmieňujúc sa o rokovacom programe pred začiatkom zasadnutia v stredu 12. apríla poslanci sa väčšinou pozitívne vyjadrili o výročnej správe pokrajinského ombudsmana. Ako povedali, správa bola kratšia než obvykle, ale zhrnutejšia. Medzitým poslanci

www.hl.rs

Srbskej radikálnej strany mienia, že inštitúcia ochrancu nesplnila očakávania občanov, ktorí predpokladali oveľa pohotovejšie reakcie. Aj tentoraz využili príležitosť apelovať na zhromaždenie, aby názov inštitúcie ochrancu občanov na pokrajinskej úrovni zosúladil s Ústavou Republiky Srbsko. „My srbskí radikáli sme pred tromi rokmi, keď štatút AP Vojvodiny bol zosúladený s Ústavou Republiky Srbsko, trvali na tom, aby bolo uskladňovanie vykonané v súlade s odporučeniami Ústavného súdu. Avšak určité termíny v štatúte zostali nezladené. Ide najmä o názov výkonného organu Pokrajinská vláda, termín národnostné menšiny – národnostné spoločenstvá a názov inštitúcie ochrancu občanov Pokrajinský ochranca občanov – ombudsman.

Informačno-politický týždenník

Ústava našej krajiny nepozná také termíny,“ povedal Đurađ Jakšić. Pokrajinský ombudsman Zoran Pavlović poznamenal, že sa v minulom roku na adresu ombudsmana obrátilo viac ako 350 občanov. Príslušníci národnostných menšín sa najviac sťažovali na nemožnosť používania úradného jazyka a písma a oblasť vzdelávania. V oblasti úradného používania jazyka najviac sťažností sa vzťahovalo na zamestnaných v obecných, čiže mestských správach, ktorí nedostatočne dobre, alebo vôbec neovládajú jazyk národnostnej menšiny. Poslanci väčšinou hlasov podporili aj schválenie tzv. Banátskej magistrály, ktorá by mala byť dĺžky zhruba 210 km. Mala by sa budovať na existujúcej trase cesty M-24 z Kovinu, cez Pančevo, Zreňanin

a Kikindu po Čoku, a ďalej jedným smerom k diaľnici E-75, a druhým k hraničnému priechodu Ðala. Ako bolo počuť, táto magistrála by mala prispieť k hospodárskemu rozvoju Banátu a práve budovanie magistrály by malo podnietiť budovanie vodohospodárskej infraštruktúry na území Banátu. Poslednému zasadnutiu predchádzali aj zmeny v zložení niektorých poslaneckých skupín. Borislav Novaković, ktorý bol šéfom poslaneckej skupiny Demokratickej strany a odnedávna samostatným poslancom, prestúpil do poslaneckej skupiny Alternatíva pre Vojvodinu – Maďarské hnutie – DZVM – Nové Srbsko, v čele ktorej je Jelena Balaševićová. K nim sa pridala aj Zlata Đerićová, členka skupiny Nové Srbsko. Táto skupina má teraz 7 členov. • TÝŽDEŇ •

DOZVUKY OKRÚHLEHO STOLA O GYMNÁZIU JÁNA KOLLÁRA

GJK nie je radové gymnázium

utorok 11. apríla sa v Slávnostnej sieni Gymnázia Jána Kollára uskutočnil okrúhly stôl na tému budúcnosti GJK. Niektorí pozvaní neprišli, boli (sme) tam však aj niekoľkí nepozvaní, čo určite do diskusie prinieslo určitú dynamiku a rôznorodosť pohľadov. V tomto článku si dovolím zareagovať na tri prvky z diskusií, na ktoré som z časových dôvodov nereagoval priamo. Verím, že sú k veci a že majú všeobecnejší význam. O význame samotnej témy hovoriť snáď netreba. Prvý sa týka názoru predsedníčky Aktívu rodičov prof. Dr. Ruženy Šimoniovej-Černákovej, že otvorenia nových smerov, vrátane kuchárskeho, sa báť netreba. Totiž že GJK už má za sebou obdobia, keď gymnázium vlastne ani nebolo (napr. aj obdobie tzv. „šuvaríc“, pozn. a.) a podľa jej mienky nič zlého z toho nevyplynulo. Ja by som teda takýmto nadľahčeným tónom, na základe podozrivej logiky a krívajúcich historických paralel hovoriť neodporúčal. Práve naopak. Výrazne negatívne príklady z minulosti vnímam skôr ako výstrahu, či memento, aké krehké je naše GJK a čo všetko sa s ním zo dňa na deň môže udiať, keď niekomu padne na um klasické gymnáziá atakovať. Vtedy to síce robili štátne úrady, z tzv. „triednych“ dôvodov, dnes, vo veľmi zložitej situácii, si takúto škodu veru môžeme spôsobiť (aj) sami. Dokonca aj eventuálne založenie informatického smeru, ktorého opodstatnenie je síce ťažko spochybňovať, obsahuje bezprostredné riziká na zachovanie gymnaziálneho rázu GJK. Opatrnosť je cnosť a priority musíme mať jasné. V každom prípade, nepodceňujme nástrahy a nešime horúcou ihlou. Druhým momentom je reakcia koordinátorky Výboru pre vzdelávanie NRSNM PaedDr. Svetlany Zolňanovej na moju • TÝŽDEŇ •

konštatáciu o zanedbávaní témy GJK práve zo strany úradníkov a členov NRSNM. Jej protiargument bol asi ten, že NRSNM pred určitým časom odhlasovala akýsi dokument (deklaráciu), ktorou sa GJK postavuje na priečku prioritnej národnostnej ustanovizne, ktorá má osobitný význam pre slovenskú menšinu. Moja dilema však spočíva v nasledujúcom: čo znamená deklarácia, hoci aj pompézna, bez konkrétnej náplne, krokov a opatrení? Nezdá sa pani koordinátorke prinajmenšom zvláštne, že napr. vo Výbore pre vzdelávanie GJK nemá predstaviteľa? A že celé stredné školstvo vlastne reprezentuje iba jeden člen, a to človek, ktorý popri všetkej úcte dnes iba veľmi ťažko môže výraznejšie ovplyvňovať vývoj udalostí na tomto stupni? Pri konci okrúhleho stola vystúpil aj predstaviteľ lokálneho prostredia, náčelník pre spoločenské činnosti Obce B. Petrovec, pán Dušan Govorčin. Hovoril o podpore plánom GJK, keď ide o otvorenie informatického a kuchárskeho smeru, v súvislostiach aktuálnej reformy školstva a uvedenia do života tzv. duálneho školstva. Duálne školstvo je Srbsku určite potrebné, bez ohľadu na jeho možné negatívne dopady. Ono však v žiadnom prípade nesmie byť zámienkou na ohrozenie klasického všeobecného gymnázia, akým je GJK. Za zakladaním GJK pred takmer sto rokmi a následným postavením jeho monumentálneho domu stojí silná myšlienka našich predkov: budovať vlastné intelektuálne kapacity a zázemie, ktoré bude spĺňať národnostné potreby vo sfére škol-

stva, kultúry, administratívy a vôbec v celej šírke a hĺbke národného života. Do budovy GJK už len preto vždy treba vstupovať s veľkou úctou a pokorou a o ňom uvažovať s plným vedomím o jeho význame. Pre vedúcu osobu na GJK to patrí trojnásobne. GJK teda nie je radové gymnázium, ktoré si môže dovoliť len tak ľahko meniť svoj ráz a zameranie. Bez GJK by sme veľmi rýchlo pocítili ešte vypuklejšie kádrové deficity vo všetkých oblastiach, než ich pociťujeme teraz, bez neho by slovenská komunita prakticky zostala bez intelektuálneho inkubátora. Okrem toho ono vo svojej klasickej, elitnej forme kultivujúco pôsobí nielen na študentov, ale aj na svoje užšie a širšie prostredie. Možno by sme ho tu doma mohli porovnať iba ak s prvým srbským gymnáziom, založeným v Sriemskych Karlovciach (1791), ktoré metropolita Stefan Stratimirović zakladal s podobnou víziou: budovať v južnom Uhorsku srbskú intelektuálnu

elitu, konkrétne na srbskom gymnáziu pripravovať budúcich študentov európskych univerzít a tým zvyšovať konkurencieschopnosť srbského etnika v súťaži národov, žijúcich na tomto území. Áno, časy sa neúprosne menia. Viackrát bolo povedané, že „treba sledovať trendy“. Ale predsa, vie si niekto, hoci aj v rámci tzv. nových trendov, predstaviť kuchárske oddelenie na Karlovskom gymnáziu? Aká irónia. Ešte včera v budove GJK v slovenskej vyučovacej reči pôsobilo detašované oddelenie Učiteľskej fakulty, už zajtra sa tam môže zahniezdiť trojročná stredná škola kuchárska. Hlasno sa pýtam: to sú tie „nové trendy“? To je tá údajná „pridaná hodnota“? A pýtam sa verejne: kto preberie zodpovednosť za tento katastrofálny, strmhlavý pokles úrovne školstva vojvodinských Slovákov a hazardovanie s tým, čo nám je najvzácnejšie? Prof. Dr. Zoroslav Spevák

Iný uhol reality

Nikola Petkov 16 /4747/ 22. 4. 2017

Týždeň BÁČSKY PETROVEC

Kam odchádzajú peniaze občanov Juraj Bartoš

ezávislé združenie novinárov Srbska (NUNS) v nedávnom oznámení o. i. uvádza: „Dva a pol roka, odkedy sa uplatňuje nová sada mediálnych zákonov, ktorých jedným z cieľov bolo odstúpenie štátu z médií, sa inštitúcia konkurzného spolufinancovania stala úplne nezmyselnou, následne skutočnosti, že sa v lokáli pozmenila na mechanizmus na financovanie médií lojálnych aktuálnej moci.“ Nezávislý spolok novinárov Vojvodiny (NDNV) a NUNS dokonca upodozrievajú z možnej kriminálnej činnosti „osôb pospájaných navzájom a so Srbskou pokrokovou stranou, ktoré sú delegované z režimových médií a fantomských združení“. Vraj sú na to početné dôkazy. Tieto, ako uvádzajú novinárske organizácie, „v jednotlivých obciach a mestách rozvrhujú peniaze občanov a v iných ich dostávajú, pričom vážne porušujú zákonné a podzákonné akty“. Na portáli Obce Báčsky Petrovec bolo 4. apríla uložené (iba v

srbčine) rozhodnutie o pridelení prostriedkov na spolufinancovanie projektov na naplnenie verejného záujmu v oblasti verejného informovania na území Obce Báčsky Petrovec roku 2017. Obec na tento účel určila 4 milióny dinárov. Na súbeh bolo zaslaných 18 projektov zo strany 18 subjektov vo sfére informovania. Akceptujúc návrh odbornej komisie, predseda obce Srđan Simić podpísal rozhodnutie, na základe ktorého z celkove 3,5 milióna temer dvakrát viac (2,3 mil.) bolo pridelené uchádzačom mimo Báčskopetrovskej obce. Čiže je na mieste, kde a prečo odchádzajú peniaze daňových poplatníkov tejto obce? Priazeň komisie a richtára získali nasledujúce subjekty: Petrovská televízia (za projekt Kronika obce Báčky Petrovec) 600 000 din., Rádio Petrovec (Spoločne k poznaniu a vedomostiam) 600 000, BB Radio medijski centar Blu Bački Brestovac (Regionalna hronika) 100 000, Nezavisne novine Informer Belehrad 200 000, Delta televizija Nový Sad

(Vesti iz Bačkog Petrovca) 300 000, Medijska mreža Belehrad (Bački Petrovac u epicentru) 200 000, Brif medija net Petrovaradin (Bačkopetrovački kibicifenster) 1 000 000, Srbija danas, Nový Belehrad (Bački Petrovac − mesto koje volimo) 300 000 a Invictus media Belehrad (Vodič kroz dijabetes) 200 000. Čo kole oči je i fakt, že v trojčlennej zostave odbornej komisie nebol žiaden predstaviteľ slovenských médií, respektíve nikto z radu slovenskej menšiny v Srbsku, hoci ide o jedinú prevažne slovenskú obec v republike. Odborná komisia pracovala v zložení: Danijela Romandić, hlavná a zodpovedná redaktorka Sriemskej televízie, Radivoj Mali, riaditeľ lokálneho rozhlasu v Belej Crkve, a Slađana Zečević, riaditeľka Rádia Šíd. Nakoľko sa dozvedáme, na zloženie komisie reagovali Asociácia slovenských novinárov a Asociácia slovenských lokálnych elektronických médií. Márne. Písomne predsedu Obce Báčsky Petrovec oslovila NRSNM, z iniciatívy Výboru pre informova-

nie. V liste sa uvádza: „Národnostná rada slovenskej národnostnej menšiny s poľutovaním zistila, že do komisie nebol zvolený ani jeden člen − príslušník slovenskej národnostnej menšiny. Dovoľujeme si poznamenať, že Obec Báčsky Petrovec je jedinou obcou v Republike Srbsko s väčšinovým slovenským obyvateľstvom. Je preto pre nás neprípustné, aby komisia, ktorá rozhoduje o takej závažnej veci, ako je financovanie informovania na území Obce Báčsky Petrovec, nemala aspoň jedného člena, ktorý reprezentuje väčšinové obyvateľstvo a môže kompetentne posudzovať projekty a obhajovať právo príslušníkov slovenskej národnostnej menšiny na informovanie v materinskom jazyku.“ NRSNM sa po uzávierku tohto čísla Hlasu ľudu odpovede predsedu Simića nedočkala. Akože sa, nakoľko je nám známe, verejnosť nedočkala reagovania povedzme politických strán a občianskych združení, ktoré majú plné ústa boja za slovenskú národnú identitu.

HOSPODÁRSKE POHYBY

Zatiaľ ochromená výroba Oto Filip

oci sa vraví, že ráno robí deň, pri ročných ekonomických súvahách to spravidla neplatí. Totiž práve začiatok roka je obdobím, keď je výroba ešte vždy podmienená rôznymi obmedzeniami, vrátane surovín a počasia. Pri nedávnej prezentácii odborného časopisu Makroekonomické analýzy a trendy (MAT, číslo 267) v Hospodárskej komore Srbska v Belehrade, experti Ekonomického inštitútu sa v podstate zhodli, že sú súčasné ekonomické výsledky kdesi v rovine pozitívnych náznakov. Tak redaktor časopisu Ivan Nikolić za hospodársky klad označil rast v spracovateľskom

www.hl.rs

priemysle, čiastočne i zvýšenie februárových zárobkov, aspoň z aspektu možnosti zvýšiť maloobchodný obrat, teda spotrebu, tým aj výrobu. Kladom je i stav verejných financií. Počas januára a februára v republikovom rozpočte sa zjavil suficit v sume 11,5 miliardy dinárov. Menovite celkové príjmy boli 167 miliárd, a náklady 155,5 miliardy dinárov. Z negatív je tu, prvýkrát po viacerých rokoch, intenzívnejší rast dovozu od exportu, čo sa záporne prejavuje na zahraničnoobchodnej bilancii v podobe rastu jej deficitu. Celková hodnota zahraničnoobchodnej tovarovej výmeny bola v januári a vo februári 4 793 miliónov eur, alebo o

Informačno-politický týždenník

približne desať percent viac ako vlani. Dovoz rástol rýchlejšie od vývozu a jeho hodnota dosiahla sumu okolo 2 717 miliónov eur, alebo o 11,7 percenta viac ako vlani. Export stúpol o 8,5 percenta a mal hodnotu 2 076 miliónov eur. Takýto pomer spôsobil najmä dovoz energetických zdrojov, v prvom rade elektrického prúdu. Aj zvýšenie cien ropy, derivátov nafty a plynu. Známe je, aký mrazivý bol január, ako aj to, čo všetko tento moment spôsobil v energetickej spotrebe ekonomiky a obyvateľstva. V prvých dvoch mesiacoch priemyselná výroba stúpla len o 0,7 percenta, čo je v prvom rade následkom skutočnosti, že vo

februári, pozerajúc medziročne, pokles bol 1,7 percenta. Rozhodujúce pre takýto február boli dva činitele. Prvým je pokles vo výrobe energie: ten v druhom mesiaci z aspektu medziročného bol až 11,4 percenta, kým v januári a vo februári bol menší o 8,6 percenta. Druhým činiteľom je, že vlani bol priestupný rok, takže február mal o deň viac. Odhaduje sa, že by pri rovnakom počte dní vo februári bol dosiahnutý 1,7-percentný rast priemyselnej výroby. Hlavne preto, že takmer všetky účelové kategórie priemyslu, okrem už spomínanej energie, medziročne mali rast a vyznačovali sa stúpajúcim trendom. • TÝŽDEŇ •

Slovensko Protikorupčný pochod

DVAJA STREDOŠKOLÁCI ZORGANIZOVALI PROTEST A ZAPLNILI BRATISLAVSKÉ NÁMESTIE SNP

Rastislav Boldocký

hudobníka a organizátora festivalu Pohoda Michala Kaščáka. o Maďarsku a Srbsku mladí Aké sú ciele demonštrácie? Orľudia vyšli do ulíc aj na Sloganizátori protikorupčného štuvensku. Zatiaľ čo dôvodom dentského pochodu spísali mena protesty v Budapešti a v Bemorandum s požiadavkami, ktoré lehrade sú konkrétne udalosti − odovzdali na Úrade vlády SR. Mezmeny v zákone o morandum, ktovysokých školách, ré prečítali aj na respektíve prezizáver protestu, dentské voľby, na obsahuje štySlovensku je príčiri požiadavky. Prna všeobecnejšia: vou je odstúpenie rozmáhajúca sa ministra vnútra korupcia. „Naša Roberta Kaliňákrajina nie je pre ka, policajného nás, sme núteprezidenta Tibora ní odchádzať. Gašpara a špeciálPo c h o d u j e m e neho prokurátora nielen za našich Dušana Kováčika. rodičov, ale aj za Druhou je zrušenás. Naši rodičia Proti korupcii: Na námestí SNP protestovalo asi päťtisíc ľudí nie Mečiarových už raz bojovali za amnestií. Treťou nás. Myslíme si, že korupcia je jed- dvaja spomínaní stredoškoláci naj- požiadavkou študentov je vyným z problémov. Peniaze našich mä prostredníctvom sociálnych šetrenie amnestovaných káuz z rodičov putujú do vreciek oligar- sietí. Okrem študentov vystúpili s obdobia vlády Vladimíra Mečiachov. Vláda a prokuratúra korupciu prejavmi aj umelci, vrátane herca ra. V rámci poslednej požiadavnerieši,“ povedali z pódia hlavní Maroša Kramára, Jána Grešša či ky požadujú študenti vyšetriť

organizátori akcie, stredoškoláci Karolína Farská a Dávid Straka. Na pochode v centre Bratislavy sa v polovici apríla zúčastnilo asi päťtisíc ľudí. Za protestujúcimi pritom údajne nestojí žiadna politická strana, demonštráciu zorganizovali

kauzy Gorila a Bašternák. Zatiaľ to však nevyzerá, že vláda plánuje vyjsť v ústrety k týmto požiadavkám. „Ako predseda vlády som vždy rešpektoval právo občanov na vyjadrenie vlastného názoru a vnímam ho ako jeden zo základných pilierov demokracie. Je dobre, ak sa mladí ľudia aktívne zaujímajú o dianie v krajine a sú pripravení pomôcť jej konkrétnymi skutkami,“ uviedol v stanovisku k protestu premiér Robert Fico. Zároveň však podotkol, že jeho vláda vníma korupciu ako veľký problém a snaží sa ju potláčať. „Aj preto aktívne pristupujeme k vytváraniu novej, účinnejšej legislatívy, spolupracujeme s renomovanými medzinárodnými organizáciami, ako OECD či domácimi mimovládnymi organizáciami,“ zdôraznil okrem iného. Na rozdiel od Srbska, kde demonštranti pochodujú každý deň, bratislavský protest bol jednorazový, teda aspoň zatiaľ. „Ďalší sled udalostí záleží od toho, ako táto akcia dopadne,“ skonštatovala pre Pravdu organizátorka Karolína Farská. V zálohe však majú aj ďalšie nátlakové akcie, ako je napríklad štrajk. Foto: TASR

DROGOVÉ VÝROBNE NA SLOVENSKU: ÚDAJNÝ STREDOEURÓPSKY REKORD AJ PODOZRIVÝ STAROSTA

látok,“ vysvetlil hovorca policajného prezídia Martin Wäldl s tým, že obvinením hrozí trest odňatia slobody v trvaní od 20 až 25 rokov alebo dokonca doživotie. V posledných rokoch policajti povolenej výroby omamných Zaistili tiež kryštalický materiál s a psychotropných látok, jedov obsahom metamfetamínu − čo objavili ilegálnu výrobu drog aj alebo prekurzorov, ich držania je odborný názov pre pervitín, v Prievidzi, Brezne či v Bratislave. a obchodovania s nimi,“ uviedol ktorého množstvo zodpovedalo Hádam najväčší rozruch spôsobil vo vyhlásení pre médiá hovorca 971 bežným dávkam. „Bola tiež objav z októbra 2013, ktorý médiá označili ako „najväčšie laprešovskej krajskej políboratórium drog v strednej cie Daniel Džobanik. Ako Európe“. V chatovej oblasinformoval denník Korzár, ti na Zemplínskej šírave starosta mal údajne obchozrušili policajti Národnej dovať s marihuanou a perkriminálnej agentúry obvitínom, pričom drogy mali rovskú výrobňu marihusmerovať do Michaloviec a any, pričom jej likvidácia, Českej republiky. dokumentovanie stôp Pokiaľ ide o provizóra dôkazov trvalo 80 poline laboratóriá na výrobu cajtom 25 hodín. Drogy drog, média naposledy spolu s výbavou odvážali informovali o januárovej na expertízu tri kamióny. razii v chatovej oblasti Úlovok: Marihuanu spolu s výbavou zo Hoci sa neskôr v médiModrová v okrese Nové Zemplínskej šíravy odvážali tri kamióny. ách objavili informácie, Mesto nad Váhom. Ako uviedol portál aktuality.sk, poli- zaistená časť materiálu o hmot- ktoré spochybňovali účinnosť cajti v jednej z rekreačných chát nosti viac ako 12 kg, v ktorom bola akcie, v každom prípade išlo zadržali dvoch mužov, ktorý sa zistená prítomnosť metamfeta- o veľký úlovok. Foto: Polícia SR mali zaoberať výrobou pervitínu. mínu, červeného fosforu a iných

Marihuanové laboratóriá R. Boldocký

j v srbských médiách zarezonoval objav výrobne marihuany v Petrovci. Nie je to síce žiadna útecha, ale podobné policajné akcie sa z času na čas udejú aj pod Tatrami. Len nedávno napríklad zadržali v súvislosti s drogovou činnosťou starostu dediny Čičava, pred niekoľkými rokmi zasa na Zemplíne policajti našli „najväčšie drogové laboratórium v strednej Európe“. Policajná razia na východe, dôvodom sú drogy: Zadržali aj starostu! Takéto titulky priniesli koncom marca viaceré slovenské periodiká. Išlo o akciu v dedine Čičava pri Vranove nad Topľou, pri ktorej zadržali tri osoby. Medzi nimi aj starostu Miroslava Korku (47) a jeho dcéru. „Sú podozriví zo spáchania zločinu ne• SLOVENSKO •

16 /4747/ 22. 4. 2017

Ľudia a udalosti Z 12. SCHÔDZE ZHROMAŽDENIA OBCE BÁČSKA PALANKA

Mierne navýšili opravný rozpočet

Juraj Bartoš

a rokovacom programe 12. zasadnutia Zhromaždenia obce Báčska Palanka bolo viac než 30 bodov. Keďže diskusia vyznela v podstatne zmierlivejšom tóne než na predchádzajúcich schôdzach, výborníci zvládli kompletný predložený rokovací program. Nezaradili doň návrhy opozičných výborníkov na jeho rozšírenie. Debatu nebolo jednoduché sledovať ani výborníkom v zasadačke, tobôž nie novinárom vo vedľajšej miestnosti, keďže ozvučenie nefungovalo. Prirodzene, najviac pozornosti výborníci venovali otázke opravného obecného rozpočtu na bežný rok. Ozrejmil ho predseda Obce Báčska Palanka Branislav Šušnica. Ako podotkol, viac peňazí než bolo pôvodne plánované umožnil prísun prostriedkov z vyšších úrovní moci do obecného rozpočtu. Konkrétne ide o navýšenie kapi-

Koaličná väčšina hlasuje za opravný rozpočet, ktorý odôvodnil primátor Branislav Šušnica (vpredu zľava)

tálových účelových transferových prostriedkov o takmer 3 milióny dinárov, ako i prílev 940 000 din. zo správy pre investície AP Vojvodiny. Navýšený opravný rozpočet je teda stanovený v sume 1 513 830 955 din. (pôvodný, schválený 20. decembra vlani, „vážil“ 1,502 miliardy din.). Opravným rozpočtom

sa určuje, že najviac peňazí bude usmernené na platy zamestnancov Predškolskej ustanovizne Mladosť (14 250 000 din). O 3 milióny viac než stanovili pôvodným rozpočtom sa má vyčleniť na vrt novej studne v Pivnici (z čoho 2 milióny zabezpečí Pokrajinský sekretariát pre poľnohospodárstvo, vodohospo-

NOVÝ KONCEPT VEĽTRHU TURIZMU

Na ďalšie polstoročie

Danuška Berediová

ovosadský veľtrh si tohto roku pripomína významné jubileum – 50. narodeniny podujatia LORIST – veľtrhov lovu, rybolovu, športu a turizmu. Vo štvrtok 6. apríla v Master stredisku prebiehalo ustanovujúce zasadnutie Rady Veľtrhu turizmu, ktoré viedol primátor Nového Sadu Miloš Vučević. Stretlo sa tu okolo 20 odborníkov z rôznych oblastí, s cieľom utvoriť nový koncept Veľtrhu turizmu, ktorý sa uskutoční od 5. do 7. októbra. V súlade s objemom a dôležitosťou nadchádzajúcich prác na realizácii konceptu utvorená je Rada Veľtrhu turizmu, ktorú okrem predstaviteľov republikovej, pokrajinskej a mestskej administratívy tvoria eminentní experti v oblasti turizmu, ako aj reprezentanti inštitúcií, fondov, profesijných združení a organizácií, univerzít a fakúlt.

www.hl.rs

Generálny riaditeľ Novosadského veľtrhu Slobodan Cvetković (zľava) a primátor Nového Sadu Miloš Vučević

Podľa slov Miloša Vučevića, veľtrh sa rozhodol za dobrý a smelý ťah poradiť sa s odbornou verejnosťou o organizovaní Veľtrhu turizmu. „Novosadský veľtrh by mal využiť dva európske tituly, ktoré získalo mesto Nový Sad (Európske hlavné mesto kultúry v roku 2021 a Európske mládežnícke hlavné mesto v roku 2019) a ktoré by sa mali stať

Informačno-politický týždenník

leitmotívom v nadchádzajúcich rokoch, potom je to Exit ako svetový brand, ako aj Dunajská stratégia a spolupráca regiónov. Veľtrh sa musí dobre uplatniť v jesennom termíne, v ktorom sa koná a ktorý by sa nemal meniť. Turizmus prebieha 365 dní a nemôžeme sa spoliehať iba na letnú sezónu,“ povedal.

dárstvo a lesníctvo a zvyšný milión odvedú z obecnej pokladnice). O tri milióny viac než plánovali vlani usmernia aj na opravy a údržbu verejného osvetlenia v obci. Na odštartovanie prvej fázy prác na budúcom komplexe otvorených bazénov v Báčskej Palanke prijatím opravného rozpočtu výborníci pridali 1,940 milióna din. Zhromaždenie obce na zasadnutí 12. apríla taktiež poskytlo súhlas k programom práce a finančným plánom väčšiny obecných ustanovizní, organizácií a verejných podnikov. Vymenovalo aj Aleksandra Bogunovića za riaditeľa KP Komunalprojekt a Miroslava Sićevića za riaditeľa VP Standard. Mimochodom materiály pre 12. schôdzu lokálnej samosprávy, ktoré dostal každý výborník, ako i novinári a iste aj viacerí funkcionári a administrátori v ZO, vážili 2 kilogramy, 30 dekagramov a 10 gramov.

„Rozhodli sme sa organizovať organizačné výbory a zapojiť tzv. stakeholderov (záujmové skupiny) a s nimi koncipovať jedno moderné veľtrhové podujatie, ktoré by malo Novosadský veľtrh vrátiť na mapku vážnych a atraktívnych veľtrhových podujatí v oblasti turizmu,“ uzavrel Slobodan Cvetković, generálny riaditeľ Novosadského veľtrhu. S cieľom zabezpečiť stabilitu konceptu a vytvoriť možnosti inovácie s mottom Sila zážitku, Veľtrh turizmu rozvíja niekoľko kľúčových segmentov, ako sú: Región − partner, Kariérne dni v turizme, Pracovné stretnutia, Medzinárodná gastrosúťaž žiakov turistických škôl s názvom Gastro výzva, Médiá pre turizmus a média o turizme. Vzťah veľtrhov venovaných prírode a človeku aj tohto roku bude potvrdený prelínaním udalostí. Od 30. septembra do 7. októbra časť veľtrhov LORIST budú tvoriť segmenty venované lovu, rybolovu, záhradkárstvu, ekológii a súčasne s Veľtrhom turizmu bude usporiadaný Veľtrh športu a jazdectva. • ĽUDIA A UDALOSTI •

Ľudia a udalosti K 22. APRÍLU – DŇU ZEME

Vážne chorý pacient

Oto Filip

projekt s názvom Zmenšenie prekážok pre urýchlený rozvoj trhu biomasy v Srbsku, ktorý odštartoval v roku 2014. V partnerstve s Ministerstvom baníctva a energetiky a Ministerstvom poľnohospodárstva a ochrany životného prostredia projekt realizuje Kancelária Rozvojového programu Spojených národov (UNDP) v Srbsku. Cieľom je zabezpečiť podporu rozličným aktérom v koordinovanom úsilí, aby sa biomasa z atraktívneho potenciálu stala skutočným a široko využívaným zdrojom obnoviteľnej energie. Nedávny štart portálu Hospodárskej komory Srbska s názvom Zelená energia, v rámci ktorého je i on-line platforma na obchodovanie s biomasou, možno v celkovom environmentálnom kontexte pochopiť ako jednu z ukážok skutočnosti, že planétu najlepšie uzdravíme, ak každý z nás zainteresovaných podnikne niečo v tom smere: správaním sa, opatreniami, novými programami... Len tak ju potomkom odovzdáme v lepšom stave, než sme ju zdedili od našich predkov.

e taký názor, že v prírode je všetko dokonalé aj vo svojej nedokonalosti. Tak stromy môžu byť krivé a poskrúcané, no napriek tomu sú krásne. Zásadnou otázkou však je, dokedy to ešte môže trvať? Lebo je už dávno jasné, že scenáre možného vývoja klímy a rastu skleníkového efektu atmosféry sú len jedným z početných nebezpečenstiev, sústavne hroziacich už vážne chorému pacientovi, akým je naša planéta. Ohrozená je príroda, voda, pôda, vzduch, zdravie. Už klimatické riziká sú početné. Ide o súhrn viacerých rizikových faktorov, ako sú stúpajúce a kolísajúce teploty, vývoj demografie a urbanistiky, extrémne výkyvy Z nedávnej prezentácie portálu Zelená energia v HKS počasia... Len za posledných pár storo- pätinou a účinnosť turbín sa zvýšila vej finálnej spotrebe z 21 percent čí, odkedy sa začala priemyselná na 93 až 95 percent. Na začiatku v roku 2009 na 27 percent v roku revolúcia, ľudstvo spotrebovalo 20. storočia dosahovali turbíny 2020. Pred štyrmi rokmi, čiže v roku 2013 bol v záujme toho schváletaké množstvo fosílnych palív, aké účinnosť maximálne 75 percent. Kým je v nejednom štáte vod- ný Akčný plán pre obnoviteľné príroda produkovala rádovo desiatky miliónov rokov. Dopyt po ná energia najvýznamnejším zdroje energie Republiky Srbsko, energii sústavne stúpa. Keďže sa obnoviteľným zdrojom, u nás je definujúci ciele a opatrenia na limitované zdroje fosílnych palív to biomasa. Táto tvorí vyše 60 jeho realizáciu. V ňom biomase dramaticky znižujú, jasné je, že percent celkového potenciálu patrí významné miesto. V duchu intenzívne využívanie obnoviteľ- obnoviteľných zdrojov energie, hesla Biomasa – energia všade vôkol ných zdrojov energie je jedinou najmä tá pochádzajúca z poľno- nás, svetlo sveta uzrel i viacročný cestou na zmiernenie negatívnych hospodárstva a lesníctva. Ako dôsledkov nedostatku primárnych člen Energetického spoločenstva PREDSTAVILI PILOTNÝ PROJEKT PRE OBCE INĐIJA A STARÁ PAZOVA energetických zdrojov. Preto sa Srbsko si pred niekoľkými rokmi čoraz viac využívajú energetické stanovilo záväzok vlastné zákopotenciály vody, biomasy, slneč- nodarstvo zladiť s európskym. To ného žiarenia, zemského tepla, v konkrétnom prípade znamená prúdenia vzduchu čiže vetra. Tak uplatnenie Direktívy 2009/28/EC sa ešte pred rokmi vodná energia o obnoviteľných zdrojoch energie. začala podieľať na celosvetovej Je to záväzok zvýšiť účasť obnovivýrobe elektrickej energie jednou teľných zdrojov energie v jej celko-

Traktovanie odpadových vôd Anna Lešťanová

KRÁTKE SPRÁVY

Staropazovská obec Miestne voľby 14. mája. Voľby na členov rád všetkých desiatich miestnych spoločenstiev z územia Staropazovskej obce sa uskutočnia v nedeľu 14. mája 2017. Rozhodnutie o voľbách v stredu 12. apríla schválil Goran Jović, predseda Zhromaždenia obce Stará Pazova. Členovia rád MS sa volia podľa väčšinového systému, čiže občania hlasujú za konkrétne meno a priezvisko. V deň volieb voliči majú zvoliť úhrnne 116 členov rád miestnych spoločenstiev Stará Pazova, Nová Pazova, Staré Bánovce, Nové Bánovce, Bánovce – Dunaj, Belegiš, Surduk, Vojka, Krnješevci a Golubinci. Predchádzajúce voľby na členov rád miestnych spoločenstiev sa uskutočnili 26. mája 2013. A. Lš. • ĽUDIA A UDALOSTI •

rvá dielňa v rámci projektu traktovania odpadových vôd, ktorý financuje Spojené výskumné centrum Európskej komisie pre obce Stará Pazova a Inđija, s cieľom ochrany vodných zdrojov v poriečí Dunaja, sa uskutočnila začiatkom apríla v budove ZO Stará Pazova. Tento pilotný projekt predstavuje časť stratégie Európskej únie pre Dunajský región v Srbsku a skúma najvhodnejšie prístupy spravovaniu odpadových vôd. Obec Stará Pazova pred štyrmi rokmi v spolupráci s nemeckým

ISWA inštitútom úspešne ukončila štúdiu o spravovaní odpadových vôd, biomasy a energie v obciach Stará Pazova a Inđija. Tieto dve obce sú zvolené ako typické obce v Srbsku a širšom regióne a po ukončení realizácie uvedeného projektu má nasledovať uplatnenie výsledkov výskumu aj v iných obciach. Medzi nasledujúce kroky staropazovskej lokálnej samosprávy patrí predovšetkým vypracovanie štúdie uskutočniteľnosti, ako aj príprava generálneho projektu čističky odpadových vôd, na ktorú prostriedky zabezpečia z predprístupových fondov EÚ.

16 /4747/ 22. 4. 2017

Ľudia a udalosti STARÁ PAZOVA

Urbanizmus v Srieme ožíva Anna Lešťanová

ačiatkom apríla v aule tzv. Bielej budovy v Starej Pazove záujemcovia mali príležitosť pozrieť si časť výstavy projektov a plánov z vlaňajšieho 25. Medzinárodného salónu urbanizmu v Sriemskej Mitrovici. O výstave hovorila Slavica Fenercová, predsedníčka Rady salónu urbanizmu, ktorá okrem iného uviedla: − Na tomto jubilejnom 25. Salóne urbanizmu bolo vystavených 117 prác v 14 rozličných kategóriách z oblasti urbanizmu a urbanistického plánovania. V každej kategórii boli vyhlásení najúspešnejší a hlavnú cenu získala práca, ktorú máte možnosť vidieť aj tu v Starej Pazove a ktorej autormi sú prof. Dr. Bojan Tepavčević a asistent Dejan Mitov z Fakulty technických vied v Novom Sade. V ten istý deň v Starej Pa-

Z otvorenia výstavy

zove sa konalo i zasadnutie predsedníctva Združenia urbanistov Srbska, na ktorom Dušan Minić, predseda združenia, konštatoval: − Napriek rôznym ťažkostiam, ekonomickým a hospodárskym, s ktorými

AKCIA JARNÉHO UPRATOVANIA. Z iniciatívy Združenia ekológov Zelení Petrovec aj tohto roku sa uskutočnila pravidelná akcia pod názvom Jarné upratovanie Báčskeho Petrovca. Do tejto užitočnej akcie sa v sobotu 8. apríla zapojili nielen ekológovia, ale aj žiaci základnej školy, členovia viacerých spolkov a združení, komunálni pracovníci, predstavitelia lokálnej samosprávy, aktivisti viacerých politických strán a iní. Účastníci si so sebou priniesli záhradnícke náčinie a rozdelili sa do skupín, ktoré pracovali na viacerých lokalitách. Upravili stred dediny, čiže park, okolie Begeja a námestia, ako aj ihriská vedľa ZŠ Jána Čajaka. Včelári kultivovali svoj kútik poza Lesík, kde majú spolkový včelín, pokým rybári prispeli k akcii na nábreží kanála DTD. Tohto roku sa v akcii zúčastnilo okolo 100 dobrovoľníkov, pre ktorých občerstvenie a obed v Lesíku zabezpečila lokálna samospráva. Na snímke sú žiaci základnej školy a vedúci Zelených počas krátkej prestávky. J. Č-p

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

zápasia urbanisti v našej krajine, musím konštatovať, čo ma nesmierne teší, že urbanizmus v Srieme ožíva. Na slávnostnom otvorení výstavy a na zasadnutí združenia urbanistov sa zúčastnil aj Đorđe Radinović, predseda Obce Stará Pazova. Podľa jeho slov tamojší VUP Urbanizam za posledných

niekoľko rokov dosiahol drastický pokrok a napr. všetky dediny v obci dostali novú projektovú dokumentáciu. Darko Isailović, riaditeľ VUP Urbanizam v Starej Pazove, v príhovore ozrejmil polstoročie jestvovania tohto podniku a zdôraznil, že je veľmi dôležitá promócia tejto oblasti pôsobenia, ako aj čím lepšia komunikácia medzi urbanistami na dosahovanie čím lepších výsledkov. Od založenia v roku 1967 v tomto podniku vypracovali stovky územných plánov pre obce Stará Pazova, Inđija a Pećinci. Takisto zhotovili početné projekty a elaboráty v oblasti úpravy stavebných pozemkov, komunálnej výstavby, dopravy, úpravy verejných plôch... Vo VUP Urbanizam Stará Pazova v roku, keď si pripomínajú polstoročie pôsobenia, sú hrdí na to, že ich klientmi boli i svetoznáme spoločnosti podnikajúce v tejto obci, ako napr. Nestle, Alumil, Volvo, Mercedes atď.

PREDVEĽKONOČNÉ AKCIE. V sobotu 8. apríla padinský evanjelický cirkevný zbor a Ženský spolok v Padine usporiadali tradičné jarné pracovné akcie. Členky spolku a spolupracovníci upratovali a vylíčili Etno dom. Ako informuje padinský farár Ján Cicka, v akcii pod názvom Modli sa a pracuj sa zúčastnilo sto osôb. Na starosti mali cirkevné budovy, záhrady a priedomia, ale zároveň stretnutie využili aj na rozhovory a posilnenie svojej viery. E. Ď. Foto: z cirkevného archívu • ĽUDIA A UDALOSTI •

JÁNOŠÍČANIA O KOMUNÁLNYCH SLUŽBÁCH

Čoraz väčšia nespokojnosť Vladimír Hudec

okiaľ sily a finančné možnosti stačili a zákon dovoľoval, Miestne spoločenstvo v Jánošíku úspešne vykonávalo komunálne práce v dedine, čiže distribúciu vody, údržbu zelených plôch, prečisťovanie odpadových vôd, zber komunálneho odpadu, pohrebné služby a údržbu cintorína. Už niekoľko rokov komunálne služby v dedine poskytuje Komunálny podnik Univerzal z Alibunáru. V Jánošíku však cítiť nespokojnosť občanov s daným stavom. Hľa, čo nám povedali: Ivan Vanek: − Nefunguje to dobre. Napríklad odpočet spotreby vody nepreverujú, ale píšu naspamäť, vystavujú účet za

* LETMO

Ivan Vanek

vodu aj pre stavebný pozemok, na ktorom neexistuje prípojka a pod. Ako som počul, viacerí sa už boli sťažovať, ale márne.

Oto Filip

Peniaze

peniazmi sú takmer vždy oštary, či už ich je veľa, akurát, alebo málo. Tí, ktorí plávajú v peniazoch, zväčša majú problém so skutočnosťou, že dakto ich má ešte viac. Tam, kde ich je akurát, bolenie hlavy spôsobuje otázka, na čo ich skôr minúť. A keď ich niet, je to zvláštny negatívny pocit, ktorí takmer všetci poznáme. Takéto a podobné úvahy o peniazoch vyvolala i nedávna piatková návšteva viacerých zmenární, s cieľom časť príjmov vymeniť na eurá. V prvej z nich sa božili, že zahraničnú menu nemajú, hoci len chvíľu predtým sa to tam len zelenelo stoeurovkami. – Všetko máme rezervované, – tvrdili. Podobný prípad bol aj v druhej i tretej zmenárni pri Futockom trhu. Len vo štvrtej sa úmysel dal zrealizovať. Na otázku, čo vyvolalo tento akútny nedostatok devíz u jej kolegýň v iných zmenárňach, zamestnankyňa poskytla zaujímavú odpoveď: – Hádam im tak prikázali šéfovia. Viete, piatok je a je to deň, keď sa kurz vie dosť zmeniť. V tejto súvislosti sa v pamäti • ĽUDIA A UDALOSTI •

vybavil údaj, že zmenárne uvideli svetlo sveta práve preto, aby sa ľudia vyhli vekslákom a kurzu, ktorý diktuje ulica. To, že prístup k peniazom vie byť rozličný, sa dalo zbadať o pár desiatok minút neskoršie pri vyberaní peňazí z najbližšieho bankomatu. Bol pri ňom jedinec zo zvláštnej kategórie ľudí, ktorí sa nebezpečne drzo zahrávajú s absenciou času iných. Starší pán najprv vybral desaťtisíc, potom päťtisíc, na to tritisíc, potom tisíc a nakoniec päťsto dinárov. To všetko trvalo takmer desať minút. Na upozornenie, že je v bankomate i kategória iná suma a že zrazu mohol vybrať tých 19 500 dinárov, odvrkol, že si svoje peniaze môže vyberať ako chce. A komu sa nepáči, nech ide inde. Potom odišiel, presvedčený o tom, ako so všetkými vybabral. Pokiaľ naozaj nestretne niekoho, kto mu ručne-zručne (ne)vysvetlí čosi o kultúrnom správaní sa. Samozrejme aj o peniazoch, ktoré nemusia automaticky byť alibi pre drzosť.

Okrem toho tu, hľa, v školskom dvore sú umiestnené vodovodné studne a zariadenia, ale vždy sú zaburinené. Keď som vlani kosil školský dvor, uštipol ma had. Našťastie, nebol jedovatý. Okrem toho, neviem, čo sa deje, ale z nádrže kanalizačnej čističky sa neprečistená voda prelieva von, čo hovorí o tom, koľko sa o to starajú. Nepozdáva sa mi ani idea, aby komunálny podnik prevzal pohrebné služby, údržbu cintorína a Domu smútku. Dom smútku sme my sami vystavali a vonkoncom nie je v poriadku, aby nám to teraz vzali a začali vyberať poplatky za služby a hrobové miesta. Vlastne základný problém je v tom, že nič, do čoho sa pustia, neudržiavajú. Keď to robilo Miestne spoločenstvo, všetko fungovalo omnoho lepšie. Ondrej Mega: − Moja základná, i keď nie jediná poznámka sa týka úmyslu Univerzalu prebrať starostlivosť o cintorín. Počul som síce na farskom úrade, že nám Dom smútku nechajú, ale cintorín nie. Podľa mojej mienky je to zle. Od založenia dediny občania sa sami starali o svoj cintorín, prečo by to nebolo tak aj do budúcna. V úzadí všetké-

a preto podľa mňa spôsob, akým podnik prevzal distribúciu vody a údržbu vodovodu, predstavuje číročisté uzurpovanie. Ak už raz zákon nedovolí MS, aby sa staral o distribúciu vody, mohlo sa to riešiť inak, napríklad tak, že si Jánošík a Lokve založia vlastný komunálny podnik. Keďže je to zariadené takto, ako je, žiadalo by sa, aby robotník poverený údržbou vodovodu a kanalizácie bol z Jánošíka, teda k dispozícii občanom vždy, keď je to potrebné. Takto sa stáva, že v prípade nejakej poruchy na intervenciu treba čakať veľmi dlho. Čistička, do ktorej je vložených 250-tisíc eur, sa občas prelieva, a to by sa nesmelo stávať. Znamená to, že sa neudržiava ako načim. Odpočet spotreby vody je tiež problém. Mne napríklad raz zapísali menšiu spotrebu ako v predchádzajúcom mesiaci?! Janko Chrťan: – Myslím si, že to funguje veľmi zle. Zber komunálneho odpadu funguje v podstate dobre, ale z hľadiska úpravy dediny, údržby zelených plôch a čistoty, všetko

Janko Chrťan

Ondrej Mega

ho sú pravdepodobne peniaze, čiže vyberanie poplatkov za hrobové miesta. Ľudia nie sú spokojní ani s fungovaním vodovodu. Aj ten občania sami vlastnými peniazmi vystavali,

je úplne zanedbané. Toho roku ešte ani raz nepokosili trávu na verejných plochách, smeti z betónových garádov nepozbierali, takže sa občania museli sami organizovať. Nefunguje dobre ani odpočet spotreby vody. Zapisujú hlavne naspamäť, dokonca aj tam, kde neexistujú prípojky. Nespokojnosť v dedine je príliš veľká a počujem aj také idey, že by bolo dobre komunálne služby zveriť inému podniku. Veď nikde nie je povedané, že to musí robiť Univerzal.

16 /4747/ 22. 4. 2017

Ľudia a udalosti POŽIAR V KYSÁČI

Plamene pohltili majetok Sabadošovcov Elena Šranková

dome Ondreja a Zorice Sabadošovcov v Ulici Gombárovej v Kysáči okolo druhej v noci z utorka na stredu 12. apríla vzplanul veľký požiar. Oheň sa vznietil v spálni do ulice. Pravdepodobne to zapríčinili elektrické inštalácie. Potom sa plamene rozšírili aj do kuchyne a ostatných miestností. Sabadošovci tak za jednu noc zostali takmer bez všetkého nábytku a domácich spotrebičov. Skoro nič, čo vlastnili, sa už viac nebude môcť používať. Ondrej, toho času penzista, ktorý roky pracoval ako technik v kysáčskom rozhlase, doma tiež mal rozličné technické veci. Aj to zhorelo. Hneď v noci intervenovali požiarnici a ráno v čistení následkov požiaru pomáhali susedovci,

V kuchyni už takmer nič nie je použiteľné

priatelia a príbuzní. Sabadošovci sa po nešťastí, ktoré zasiahlo ich skromnú rodinu, uchýlili do malej miestnosti v pomocnom objekte. Kysáčski majstri sa ponúkli

Izba, v ktorej vzplanul požiar, slúžila skôr ako spálňa

pomôcť pri oprave domu, avšak najprv treba zadovážiť potrebný materiál. Preto Kysáčania, ktorí ani tentoraz nezostali ľahostajní k tomu,

čo sa stalo ich spoluobčanovi, začali s finančnými zbierkami po kluboch, spolkoch, v cirkvách a na podujatiach, ktoré prebiehali počas Veľkej noci.

DOBROVOĽNÝ HASIČSKÝ SPOLOK BÁČSKY PETROVEC

viac trápi, je skutočnosť, že je málo dorastencov v ich radoch, hoci pravidelne prezentujú svoju činnosť škôlkarom a školákom. Pionierov už nemajú a do budúcna treba popracovať na tom, Vlaňajší rok bol pre petrovských bude hradiť ministerstvo vnútra. aby do spolku prilákali mladých požiarnikov v znamení jubilea, Z ústredia novosadskej protipo- požiarnikov. keďže od roku 1891, keď bol ako žiarnej brigády získali aj ďalší voz – Na zasadnutí bolo slov aj o inijeden z prvých v Srbsku založený cisternu FAP, ktorá síce nie je nová, ciatíve k založeniu Asociácie sloDHS v Petrovci, uplynulo presne ale je v dobrom stave a slúži svojmu venských DHS. Požiarnici si za 125 rokov. Výročie svojho nového pokladníka zvolili spolku hasiči oslávili v rámci Rastislava Kolára, keďže osláv Dňa Petrovca 2016. Pri Janko Labát pre chorotej príležitosti získali plaketu bu odstúpil. Keď ide o fiHasičského zväzu Vojvodinančné záležitosti, spolok ny, ktorá im ešte chýbala do mal obrat 430 000 dinákompletu najvyšších štátnych rov, z čoho najviac peňavyznamenaní v tejto oblaszí minul na plynofikáciu ti. Spolok počíta 30 členov objektu. Aj v tomto roku vrátane 8 členov jednotky petrovskí hasiči plánujú profesionálov. Vlani mali 33 pokračovať v preventívintervencií v Petrovci a v chonej činnosti zameranej na tári, čo je najmenší počet ochranu pred požiarom v poslednom desaťročí. Prácu s mládežou ako prioritu petrovskí hasiči cestou rôznych školení Hasiči tradične organizujú evidovali na výročnom zhromaždení detí a dospelých a prostavanie a váľanie mája. O pagovať požiarnictvo svoj Hasičský dom, kam sa hasi- účelu. K tomu pribudol aj prístroj medzi mladými, tiež prehlbovať či presťahovali v druhej polovici na vyťahovanie dymu. V horšom spoluprácu s hasičmi zo Srbska, minulého storočia, primerane sa stave je však ostatný výstroj, ktorý Rumunska, Maďarska, Chorvátska starajú, roky ho adaptujú, konajú je pri konci funkčného veku. a Slovenska. Zdarnú prácu a ešte prestavby a naposledy vlani ukonPetrovskí hasiči zveľaďujú menej požiarov Petrovčanom čili aj plynofikáciu tohto objektu. spoluprácu s inými hasičskými popriali hostia, predstavitelia DHS Trovy vykurovania, ako bolo počuť, spolkami. To, čo ich azda naj- z okolitých dedín.

Požiarov je, našťastie, menej Jaroslav Čiep

oli prípady v minulých storočiach, a v kronike Petrovca zostalo zaznamenané, že vzbĺkli veľké požiare, ktoré pohltili desiatky domov. Našťastie, v súčasnosti − aj vďaka prevenčným opatreniam organizovanej protipožiarnej ochrany − požiarov je menej ako kedysi. Keď oheň predsa vzplanie, pohotovo zasiahnu členovia Dobrovoľného hasičského spolku a v posledných desaťročiach aj profesionálna požiarnická jednotka, ktorá existuje od roku 1980 a obsluhuje územie Báčskopetrovskej obce, podľa potreby aj bližšie okolie. O stave v petrovskom Dobrovoľnom hasičskom spolku na výročnom zasadnutí v piatok 31. marca v miestnostiach Klubu poľnohospodárov informoval predseda spolku Ing. Jaroslav Spevák. Na toto zasadnutie petrovskí požiarnici pozvali aj kolegov z Hložian, Pivnice a Maglića, ako i predstaviteľky Spolku petrovských žien.

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

• ĽUDIA A UDALOSTI •

S RIADITEĽOM VP POLET V PLANDIŠTI MILANOM SELAKOVIĆOM

Nesvedomití občania spôsobujú problémy Vladimír Hudec

bec Plandište je jednou z prvých obcí v niekdajšej Juhoslávii, v ktorej v dávnom roku 1952 zaviedli plyn. Dnes distribúciu plynu v obci vykonáva VP Polet, ktorý práve v tejto oblasti zápasí s početnými problémami. O tom úradujúci riaditeľ Milan Selaković hovorí: − Plynová sieť pozostáva zo železných rúr. Je stará a z rôznych dôvodov na mnohých miestach poškodená, čo v zimnom období spôsobuje až 10-percentné straty plynu. Veľké straty máme aj pri odpočte spotreby. Meracie zariadenia by totiž nesmeli byť staršie od 10 rokov, hoci značná časť našich zariadení je stará 20 až 25 rokov. Z tých dôvodov sa prístroje otáčajú pomalšie, malé množstvá plynu vôbec neregistrujú, takže z toho máme veľké problémy a straty. V hospodárskych objektoch tiež máme rovnako staré meracie zariadenia a utrácame veľmi mnoho, takmer polovicu spotreby domácností. Z toho dôvodu v tomto roku plánujeme zabezpečiť presné meranie v podnikoch, ktoré ročne

spotrebujú 100 a viac tisíc kubických zaplatia doslova koľko chcú. Je svojmetrov plynu, a keď sa nám podarí rázne absurdum, že v prípade nejakej zmenšiť tieto straty, postupne bu- havárie na inštalácii na vine budeme deme meniť zariadenia aj v domác- my, lebo sa naša inštalácia nachánostiach. Zo spolu 4 dza na ich majetku, 000 spotrebiteľov nové ale nedovolia nám, aby meracie zariadenie posme ju kontrolovali. Je trebuje asi polovica. to veľmi nepríjemné Podľa slov úradua komplikované, ale zájúceho riaditeľa tohto kon o ochrane spotrebiteľov ich chráni, bez podniku ďalší problém je neodpočítaná spotohľadu na skutočnosť, reba plyny v obytných že ide o nebezpečný budovách v samom energetický zdroj, ktorý môže ohroziť Plandišti. Vo väčšine budov stavaných v seniečí život a majetok. demdesiatych rokoch Pokúsili sme sa v jednej minulého storočia budove uviesť diaľkový meracie zariadenia sa Milan Selaković odpočet spotreby, avnachádzajú na terasách šak tie meracie zariasúkromných bytov a mnohí majitelia denia sa nadväzujú jeden na druhý jednoducho nedovolia robotníkom a stačí, aby niekto vypol ten svoj, aby Poletu vojsť do bytu a zapísať, koľko všetky prestali fungovať. Konečne plynu strovili. na straty v distribúcii plynu vplýva − Spotrebu prihlasujú sami a koľko aj to, že cenu plynu diktuje podnik vlastne strovia, skutočne nevieme Srbijagas a Agentúra pre energetiku. a nemáme ani možnosť preveriť, − Tak napríklad plyn od Nového roku hovorí M. Selaković. Od takých ob- zdražel o 10,8 percenta, pokým na čanov zrejme nemôžeme očakávať, druhej strane Agentúra pre distribúže zaplatia za strovený plyn, alebo ciu plynu nám nedovolila, aby sme

zvýšili cenu plynu pre občanov, čo je hotová strata. Inak občania v tejto chvíli Poletu dlhujú 17 miliónov dinárov a rovno toľko dlhuje aj hospodárstvo, pokým Polet svojmu dodávateľovi VP Srbijagas dlhuje 13 miliónov. Nie je teda ťažké vypočítať, čo by pre podnik znamenalo, keby sa mu podarilo vybrať všetky dlhy. Pritom netreba zanedbať fakt, že 80 percent sumy na komunálnom účte tvorí účet za strovený plyn a zvyšných 20 percent tvorí úhrada za ostatné služby (voda a odvoz odpadu), čo inými slovami znamená, že fakticky dlhy za plyn priamo ohrozujú kompletné služby a fungovanie podniku. O tom, ako riešiť túto príliš povážlivú situáciu, Selaković povedal: − Nadchádzajúce leto musíme využiť na to, aby sme podstatne sprísnili disciplínu platenia účtov v súlade so zmluvou o dodávke plynu, akú musíme uzavrieť s každým spotrebiteľom. Nuž a kto nedodrží podmienky zo zmluvy, bude vypojený zo siete. Pravdaže, vypojíme aj všetkých tých, ktorí dodnes odmietajú podpísať zmluvu. Všetci tí majú dosť času do nasledujúcej zimy zvoliť si alternatívny zdroj vykurovania. Omnoho je však komplikovanejšie riešiť problém so spotrebiteľmi v obytných budovách, ktorí nás nechcú vpustiť do svojich bytov. Rovno preto som od obce žiadal, aby sa preskúmala možnosť vysúvania meracích zariadení na vonkajšie steny budov, avšak to je proces, ktorý potrvá.

FONDÁCIA NOVAKA ĐOKOVIĆA V STAROPAZOVSKEJ OBCI

Otvorili detské ihrisko Anna Lešťanová

duchu nedávno odštartovanej online kampane venovanej významu športu pod názvom Sport In One Word Fondácia Novaka Đokovića v stredu 12. apríla slávnostne otvorila detské ihrisko v škôlke BubaIhrisko spolu s deťmi slávnostne otvorili mara v Novej Pazove. Do tohto predstavitelia Fondácie Novaka Đokovića, druhého z plánovaných štyroch PU Poletarac a Obce Stará Pazova ihrísk v Srbsku je vložených vyše troch miliónov dinárov. Predtým otvorením ihris- Đokovića prihovorili projektová bolo otvorené detské ihrisko ka v Novej Pa- manažérka Gorana Džudža Jav Srbobrane a ďalšie dve ihriská zove usporiadali kovljević, riaditeľka PU Poletarac vybudujú v Gornjom Milanovci Z nového ihriska najväčšiu radosť mali deti športové hry pre v Starej Pazove Milica Blešićová a Novom Bečeji. 350 detí, ktoré a zástupca predsedu obce Milan Pre staropazovskú PU Poleta- zabezpečila mobiliár v hodnote navštevujú túto škôlku. Na otvo- Beara, ktorý sa poďakoval za tento rac Fondácia Novaka Đokovića 13-tisíc eur. Pred slávnostným rení sa v mene Fondácie Novaka hodnotný dar. • ĽUDIA A UDALOSTI •

16 /4747/ 22. 4. 2017

Ľudia a udalosti EKOLOGICKÉ ZDRUŽENIE ZELENÍ PETROVEC

Upriamiť sa na mládež Jaroslav Čiep

j po štvrťstoročí pôsobenia aktivisti Ekologického združenia Zelení Petrovec majú plné ruky práce a sústavne prispievajú k zveľaďovaniu životného prostredie. Zvlášť v poslednom desaťročí vidieť, že horko-ťažko vštepené environmentálne povedomie teraz už strednej generácie občanov sa na nové generácie mladých ľudí prenáša len veľmi ťažko, hoci ekológom elánu nechybuje. V situácii, keď lokálna samospráva vyčleňuje čoraz menšie prostriedky na tieto účely, zisťujeme, že aktuálny stav v Báčskom Petrovci nie je vonkoncom ružový. O tom svedčí napr. obraz stredu mesta na začiatku tejto jari. Komunálnici v rámci svojich možností kosia verejné plochy, čistia odpadkové koše, ale žiadalo by sa aspoň dvakrát − tri-

Z výročného zasadnutia Ekologického združenia Zelení Petrovec

krát do roka uskutočniť generálnu úpravu Petrovca. Práve tieto problémy evidovali členovia Ekologického združenia Zelení Petrovec na svojom výročnom zhromaždení v stredu 5. apríla. A rozhodli, že budú koordinovať pravidelnú akciu jarnej úpravy Petrovca, v ktorej zväčša účinkuje zo 100 dobrovoľníkov.

NA VEĽKÝ PIATOK tohto roku, 14. apríla, v Selenči oživili modlitbu Krížová cesta. Účinkovali deti, mládež a dospelí, ktorí stvárnili jednotlivé osobnosti v uvedených príbehoch. Modlitba obsahuje štrnásť zastavení a je to vlastne cesta Ježiša Krista z Pilátovho domu až na horu Golgota, kde bol ukrižovaný a kde na kríži umrel. Rímskokatolícka cirkev, čiže príslušníci tejto cirkvi v Selenči sa postarali o to, aby aj tento, pre kresťanov významný sviatok, bol zatiaľ nezvyčajne oslávený. Najprv to urobili na Vianoce, keď pripravili živý Betlehem. Teraz sa postarali o ďalšie prekvapenie pre občanov Selenče. Udalosť sa začala pred rímskokatolíckym kostolom, potom sa procesia pohybovala ulicami až po kalváriu. Procesia sa zastavovala na označených miestach, ktoré boli osobitne upravené. V čele procesie stál rímskokatolícky farár Siniša Tumbas Loketić. Tejto udalosti žičilo aj počasie, podujatie sa vcelku vydarilo a bol to pekný začiatok veľkonočných sviatkov v Selenči. J. B.-Ď.

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

Rozhodli takisto, že oslovia spolky, združenia, podniky a jednotlivcov, aby sa im pridali a vo vlastnom záujme upravili svoje životné prostredie, aby pozbierali rozhádzané papierové a plastové obaly, vybielili stromy, orezali zvyšné konáre, pozbierali lístie, vyfarbili horizontálnu signalizáciu vedľa regionálnej cesty, prípadne vysadili nové stromčeky a menšie záhradky a, pravdaže, aby občania upravili svoje priedomia. Pomoc pri zabezpečení akcie ekológom prisľúbili vedúci lokálnej samosprávy a komunálneho podniku.

Predsedníčka združenia Mariena Stankovićová-Kriváková pripomenula, že ekologickí aktivisti v Petrovci aktívne pôsobia aj na poli vzdelávania žiakov a mládeže. Zdôraznila, že petrovskí žiaci vlani boli najlepší v Srbsku v akcii zbierania plechovíc a že si patrične pripomínajú Deň planéty Zeme a Deň ochrany životného prostredia. Ako príkladne upravené miesto uviedla Zelený kútik na Sejkoch vedľa kanála. Hoci majú vôľu v ešte väčšej miere vysádzať stromčeky v chotári, bráni im v tom ešte vždy neukončená komasácia a neregulovaný generálny plán chotára. Na zasadnutí sa informovali o možnostiach úpravy skládky, na ktorej najmä v letných mesiacoch často bývajú požiare a to doslova otravuje Petrovčanov. Kompetentní z obce a komunálneho podniku prisľúbili, že skládky ohradia, zavedú tam väčší poriadok a monitorovanie kamerami. Ekológovia určili, že ročné členské bude 100 dinárov a tieto prostriedky použijú na výrobu tašiek z recyklovaných materiálov, ktoré potom rozdelia spoluobčanom. Zelení v Petrovci plánujú obnoviť akciu Hľadáme najupravenejšie priedomie a záhradku, ktorá v predchádzajúcom období bola prospešná a podnietila občanov k dôkladnejšej úprave svojho okolia.

KOMPLEX PAZOVSKÝCH BAZÉNOV SPRAVUJE INÝ PODNIK. Na nedávnom zasadnutí ZO Stará Pazova, ktoré sa konalo v stredu 5. apríla, výborníci schválili rozhodnutie o rozšírení objemu činnosti VKP Vodovod a kanalizácia, ako aj rozhodnutie o pridelení komplexu bazénov do správy tohto verejného podniku. Doteraz všetky práce údržby bazénov vykonávala Direkcie pre výstavbu Obce Stará Pazova, ktorá sa nachádza v postupe likvidácie, pokým prenajímanie podnikateľského priestoru mal na starosti VP Obecná stavebná agentúra. Týmto rozhodnutím celkové spravovanie komplexu bazénov preberá podnik Vodovod a kanalizácia. A. Lš. • ĽUDIA A UDALOSTI •

PREDNÁŠKA V KULPÍNSKEJ ZÁKLADNEJ ŠKOLE

O bezpečnosti v železničnej doprave Katarína Gažová

za pomoci videoprezentácie uviedli príklady z každodenného života a vysvetlili, ako sa treba správať v jednotlivých prípadoch. Základné pravidlá bezpečného správania si spolu s deťmi zopakovali nahlas, aby si ich žiaci lepšie zapamätali a uplatňovali ich v živote. Žiaci

ulpínski žiaci sa dozvedeli čosi viac o železnici, mali možnosť vidieť železničiara v rovnošate a vyskúšať si jeho čiapku, keď v rámci kampane venovanej bezpečnosti detí v železničnej doprave predstavitelia Infraštruktúry železníc Srbska v pondelok 10. apríla navštívili Základnú školu Jána Amosa Komenského. Cieľom edukačnej prednášky pre žiakov nižších ročníkov bolo vysvetliť základné pravidlá Žiaci pozorne sledovali a vpíjali nové vedomosti bezpečného správania sa v železničnej doprave. Hostí sa aktívne zapojili do prednášky v mene školy privítala riaditeľka a šikovne odpovedali na otázky, Jovanka Zimová a v mene Rady pre hoci len máloktorí z nich predtým bezpečnosť v doprave Obce Báčsky cestovali vlakom. Téma ich zaujala Petrovec sa prihovoril predseda a získané ponaučenia z oblasti žeSrđan Simić. lezničnej dopravy im iste pomôžu Predstavitelia Infraštruktúry želez- v budúcnosti. Záverom prednášky níc Srbska v edukačnej prednáške si spolu veselo zaspievali pesničku pomenovanej Správne je bezpečné o vlakoch.

KOVAČICA

Obecná súťaž Čo vieš o zdraví? Anička Chalupová

Brankovićová a Anka Poliaková, zdravotné sestry Domu zdravia v Kovačici. Podľa počtu bodov najlepšie výsledky na súťaži dosiahla Andrea Oalđeová, žiačka uzdinskej ZŠ sv. Georgia, ktorá zastupovala Kovačickú obec na pokrajinskej prehliadke v Novom Sade 12. apríla. Druhé miesto na obecnej súťaži obsadila Anđela Đurková, tiež žiačka

aždoročne sa 7. apríla v rámci Medzinárodného dňa zdravia uskutočňujú rôzne akcie, ktorými sa upriamuje pozornosť zdravotníckych inštitúcií a širokej verejnosti na aktuálny problém spoločnosti s globálnym rozsahom. Akcie prebiehajúce v aktuálnom roku sa uskutočnili pod mottom Svetovej zdravotníckej organizácie Rozprávajme sa o depresii. Organizácia Červeného kríža v Kovačici v spolupráci s kovačickou Základnou školou Mladých pokolení uskutočnila obecnú súťaž Čo vieš o zdraví? Z tohtoročnej akcie Čo vieš o zdraví? v Kovačici V súťaži účasť malo 26 žiakov 6. až 8. ročníka zo všetkých uzdinskej školy, a na treťom mieste základných škôl z územia Kovačic- zakotvila Anja Erská z Crepaje. kej obce (okrem Idvoru), ktorí sa Podľa slov Miliny Zahorcovej, tapripravovali na súťaž za pomoci jomníčky ČK v Kovačici, okrem tejto odborných profesorov biológie a vedomostnej súťaže koncom apríla v aktivistov ČK. Testy, ktoré obsaho- Gymnáziu Mihajla Pupina v Kovačici vali 21 otázok spätých s vývinom sa uskutoční ďalšia akcia, do ktorej a ochranou adolescentov, pripra- budú zapojení dobrovoľní darcovia vili členky posudzovacej komisie krvi z radov žiakov a zamestnancov v zložení Vesna Garajová, Mária tejto inštitúcie.

POUGÁR

Juraj Bartoš

Bumbumbumbum-bumbumbum! D áva sa na známosť usporiadateľom spoločenských podujatí, tobôž organizátorom výstav! Zakazuje sa zamykať dvere výstavnej siene počas udalosti a najmä po ukončení výstavného podujatia! Lebo sa môže stať, že vo výstavnej sieni, dajme tomu vylíčenej do modra, nebodaj, zostane povedzme dáky pes. Napríklad modrý. Nie namaľovaný, ale živý. Môžbyť si tam ten pes zdriemne a prebudí sa, až výstavná sieň zostane prázdna; teda prázdna, ale nie celkom. Môžu tam totiž, okrem povedzme pozdejšie • ĽUDIA A UDALOSTI •

už určite hladného a nervózneho, napríklad modrého psa, zostať aj vystavené exponáty. Ktoré vystavené exponáty, nie je vylúčené, poriadne podráždia povedzme už hladného a teda i nervózneho dajme tomu modrého psa. Ktorého sa, takého zavretého a hladného, môže zmocniť neodolateľná chuť na dáke pestvo. Následne ktorej chuti k pestvu povedzme divoko zabreše: Hav-hav! Hav-hav-hav!, vycerí zuby a s veľkým, možno že práve modrým apetítom sa, môžbyť, vrhne na vystavené exponáty. Ktoré exponáty, prirodzene,

aby nebol upodozrievaný z dákeho tam modrého pestva, dokmáše zhora. Nijako nie zdola. Alebo opačne. Aby ľudia neprišli na to, kde je ten (náhodou modrý) pes zakopaný. Čiže, aj keď spomenutí, dozaista modrí ľudia raz − dva razy prídu na to, že exponáty sú naskutku dotrhané, nedovtípia sa, že je to veru psie − tak trochu modré − maslo. Z vopred uvedených a nad modré slnko jasných dôvodov, ako i následne hŕby iných príčin sa organizátorom podujatí, predovšetkým výstav, nakladá − odteraz a naveky-vekov

− konať presne tak ako úvodom bolo uvedené, alias predpísané. Lebo kebyže sa stane, že v dákej výstavnej sieni, pripomínajúcej dajme tomu dáku galériu, niekto niekedy nájde zdrapy vystavených exponátov, tak ten niekto môže byť − akože i bude − hneď a razom upodozrievaný zo zámerného dokmásania (zhora, nie zdola; respektíve práve naopak) už spomenutých vystavených exponátov. Komu toto tuto teraz nie je jasné, ten je jednoznačne proti pokroku. Dozadu s ním! Bumubum!

16 /4747/ 22. 4. 2017

Ľudia a udalosti HLOŽANY

Veľkonočné ovzdušie s predstihom Juraj Bartoš

šarpanej sále Hasičského domu v Hložanoch život vdýchla pestrá Výstava kraslíc a veľkonočných aranžmánov. Široká paleta dekorácií, medovníkov a iných výrobkov patriacich k veľkonočným sviatkom s predstihom ponúkla ovzdušie Veľkej noci. Pripravili ju členky Spolku žien Slovenka a primeraným programom otvárací ceremoniál osviežili hložianski škôlkari. Predtým v predsieni Domu kultúry sprístupnili výstavu pozostávajúcu z asi 20 panelov pomenovanú U nás taká obyčaj... Slovenská tradícia − vítanie jari. Prichystala ju Štátna vedecká knižnica v Banskej Bystrici a sprostredkovalo Slovenské vydavateľské centrum v Báčskom Petrovci.

Návštevníkov oboch výstav (v nedeľu 9. apríla predpoludním) privítala predsedníčka SŽS Viera Miškovicová. Riaditeľ SVC Vladimír Valentík otvoril výstavu v Dome kultúry, ktorá fotozábermi a sprievodnými textami priblížila jarné a veľkonočné tradície na Slovensku. On zároveň prítomných poinformoval o náplni práce banskobystrickej ŠVK. Pripomenul, že sa o. i. „stará aj o knižnú kultúru slovenskej diaspóry v zahraničí“, a že na jej pôde „bolo niekoľko výstav týkajúcich sa Slovákov v Srbsku“. Valentík dodal, že koncom apríla ŠVK usporiada prezentáciu poézie slovenských poetiek zo zahraničia. Vo výhľade je i výstava slovenských hudobných nástrojov; v réžii SVK by ju v máji mali vidieť návštevníci

O SYMBOLOCH VEĽKEJ NOCI. V rámci cyklu s názvom V ústrety veľkonočným sviatkom Muzeálny komplex v Kulpíne v spolupráci so základnou školou realizoval štyri dielne pre žiakov nižších ročníkov. Tak sa tretiaci naučili čosi viac o obyčajach súvisiacich s Veľkou nocou a v pracovnej časti dekupáž technikou skrášľovali drevené predmety. Ďalšiu dielňu pomenovali Moje veľkonočné vajíčko, na ktorej sa zúčastnili žiaci štvrtáci. Vypočuli si prednášku o vzkriesení Ježiša Krista, prečo omaľúvame veľkonočné vajíčka, prečo sa vajíčka farbia na červeno. V kreatívnej časti štvrtáci skrášľovali pestrými farbami vajíčka z polystyrénu. Prváci sa zúčastnili dielne Moje pršteky, kde sa dozvedeli viac o symboloch Veľkej noci, kto je veľkonočný zajko, a prečo práve on prináša deťom darčeky, prečo sú malé kuriatka symbolom veľkonočných sviatkov. Nasledovala výroba papierových prštekov a ich skrášľovanie vykresľovaním zajačikov, vtáčikov, kuriatok. Štvrtá dielňa bola pomenovaná Chránim dom a žiaci druhého ročníka sa naučili, ktoré veľkonočné vajíčko chráni dom, od koho ho chráni a prečo. K. G. Foto: z archívu kulpínskeho múzea

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

Z produkcie kvetinárstva Fiona

Folklórneho festivalu Tancuj, tancuj... v Hložanoch. Ako povedala Miškovicová, členky SŽS v posledný aprílový víkend v B. Bystrici predstavia ľudové tradície vojvodinských Slovákov. Výstavu v hasičskej sále otvo-

rila predsedníčka Matice slovenskej v Srbsku Katarína Melegová-Melichová. Podčiarkla, že „ženy aj v domácnosti, aj v spoločnosti sú nositeľky tradície; vštepujú svojim deťom a vnúčatám tradičné hodnoty“.

KRASLICE A JARNÁ VÝZDOBA je názov výstavy, ktorú ako ôsmu v poradí zorganizoval Demokratický zväz Slovákov a Čechov v Rumunsku v dňoch víkendu 1. a 2. apríla. Tohto roku sa na výstave v Nadlaku zo Srbska zúčastnili: Spolok žien Slovenka Hložany, Spolok žien pri MOMS Báčska Palanka, Spolok žien Pivnica, Spolok petrovských žien a Združenie rodičov detí s osobitnými potrebami MY Báčsky Petrovec. Ako informuje vedúca zájazdu do Rumunska Anna Legíňová, ktorá nám poskytla i fotografiu, na tohtoročnej výstave k Veľkej noci boli iba účastníci z Rumunska a zo Srbska, kým v minulých rokoch boli aj z iných krajín. Domáci Folklórny súbor Salašan zorganizoval detskú dielňu, kde sa deti učili vypracúvať veľkonočné ozdoby kvilingovou technikou. Na fotografii sú účastníci zo Srbska, časť účastníkov z Nadlaku a organizátori výstavy. J. Č-p • ĽUDIA A UDALOSTI •

VEĽKÁ NOC V KULPÍNE 2017

Vínu a klobáse nik neodolá

Červená viac či menej štipľavá klobása farbou a vôňou lákala návštevníkov

Katarína Gažová

ohto roku v tradičnej súťaži o najlepšie víno a klobásu v organizácii Spolku vinohradníkov a vinárov v Kulpíne účinkovalo 99 vzoriek vína a 79 vzoriek klobásy. Záverečná časť v poradí jedenásteho podujatia Veľká noc v Kulpíne prebiehala

zahraničia, sa najprv prihovoril predseda Spolku vinohradníkov a vinárov Michal Dovičin. Program podujatia moderovala Viera Dorčová-Babiaková. Vzorky vína hodnotili dve komisie. V komisii pre biele vína boli: Petar Cindrić, Nada Korać, Nemanja Tomić, Zoltan Bohocki, Snježana Gagić a Janko Jánošík. V komisii pre

Ján Kováč (sprava) z Petrovca, nositeľ zlatého ocenenia za údenú klobásu

Medaily a diplomy oceneným odovzdali členovia spolku Branislav Plachtinský a Radoslav Kolarski. Za biele vína udelili až 23 zlatých medailí a najvyššie na rebríčku ocenených boli výrobcovia Milan Šijački, Víno Hamšík, Michal Dovičin,

Keď ide o hodnotenie klobás, komisia mala neľahkú úlohu, no predsa rozhodla udeliť desať zlatých medailí, ktoré získali: Ján Kováč, Janko Kováč, Karol Horvát a Zuzana Šusterová z Petrovca, Pavel Cerovský, Vlastislav Chalupka, Ján Gaža

Veľkonočné vajíčka pripravili žiaci základnej školy Degustovať dobré vínko prišli do Kulpína hostia zblízka i zďaleka

vo Veľkonočnú nedeľu 16. apríla v priestoroch Poľovníckeho domu, kde návštevníkov na vchode omaľovanými kraslicami s úsmevom vítali krojovaní žiaci základnej školy. Návštevníkom sústredenia, na ktorom účinkovali aj hostia zo • ĽUDIA A UDALOSTI •

červené, ružové, dezertné a ovocné vína boli: Jovan Popov, Lászlo Horvát, Mladen Papak, Petar Sokol, Ivan Tót a Jozef Greberníček. Vzorky klobás hodnotila komisia v zložení: Natalija Džinić, Dragan Psodorov, Željko Zelenak a Đerđ Marvai.

Vina Papak, Vinarija Ludvig, Roman Komárňanský a ďalší. Za červené vína udelili tri zlaté medaily a podľa počtu bodov prvú zlatú získal Pavol Boriš, druhú Vino Romanov a tretiu Ján Gramblička. Keď ide o ružové víno, zlatú medailu získal Petar Sokol. Za dezertné a ovocné vína komisia udelila strieborné a bronzové medaily.

ml., Dušan Marinković a Igor Leňa z Kulpína a Pavel Dobrík z Hložian. Ostatné vzorky klobás získali strieborné a bronzové medaily alebo ďakovné listiny. Vo veselej a družnej nálade pri koštovke vína a klobás a dobrej hudbe sa návštevníci tohtoročnej Veľkej noci v Kulpíne bavili do večera.

16 /4747/ 22. 4. 2017

Ľudia a udalosti S MÁRIOU SÝKOROVOU, PREDSEDNÍČKOU AKTÍVU ŽIEN V DOBANOVCIACH

Duchom mladé ženy Danuška Berediová

e ich iba niekoľko, ale predstavujú dôležitú zložku Slovenského kultúrno-osvetového spolku Šafárik v Dobanovciach. Sú ochotné pracovať, majú vôľu a snažia sa zachovať slovenskú tradíciu v tejto dedine. Činnosť dobanovského združenia žien nám predstavila jeho predsedníčka Mária Sýkorová. Čomu v Aktíve žien venujete zvláštnu pozornosť? − Tohto roku máme 12 členiek, ale stále aktívnych je iba 6 − 7 žien. Stretávame sa každý štvrtok, trochu vyšívame, trochu sa poroz- Mária Sýkorová právame, trochu sa dohovárame. Naše členky organizujú rôzne diel- na Detve. Prvýkrát sme tam boli ne a prednášky, o zdravej výžive sedem, druhý raz iba dve ženy, ale napríklad. Chodievame všade, kde tie vtedy predali a zarobili viac. nás zavolajú. V minulom roku sme Všade, kde ideme, predávame boli vo Vojlovici, Kovačici, Aradá- koláče, ktoré každá naša členka či, Hložanoch, Kulpíne, Petrovci, zamiesi a napečie doma. Je nám Silbaši, Pećinciach... Už dvakrát ťažko. Financie si zabezpečujeme sme boli na Krajanskom dvore iba z predaja koláčov, a tak aspoň

trochu naplníme našu pokladnicu. Každoročne organizujete priadky? − Každá dedina má niečo, v Hložanoch organizujú Krumpľovú zábavu, vo Vojlovici chodíme na Rezancovú zábavu, do Petrovca na Batôžkovú, do Aradáča zase na tortiádu, atď., tak sme sa rozhodli, že my v Dobanovciach budeme mať priadky. Priadky usporadúvame každoročne vo februári. Boli roky, keď sme mali aj viac ako 100 hostí. Na priadky pozývame aj iné združenia žien, a potom sa pri hudbe zabávame, spievame, aj si zatancujeme. Aké aktivity plánujete na tento rok? − Tohto roku bola veľká zima, hodne žien bolo chorých, tak sme sa ani veľmi často neschádzali. Prvé, čo plánujeme v tomto roku, je odísť na výlet. Možno pôjdeme do Rumunska, na výstavu kvetov. A potom už uvidíme, kde nás budú volať. Určite budeme predávať koláče u nás v Dobanovciach, na dedinskej oslave Premenenie. Veľmi by som chcela, aby už niekto iný prišiel na moje miesto, ale, žiaľ, mladé ženy sa nám nepripá-

jajú. Avšak na druhej strane zasa chcem, aby sa v Dobanovciach zachovala slovenčina, aby sa aspoň vedelo, že v Dobanoviach sú Slováci. Mám obavy, že ak náš aktív prestane pôsobiť, o Slovákoch v Dobanovicach sa nebude ani vedieť.

 KRÁTKE SPRÁVY Stará Pazova Etno-eko bazár. V ústrety Svetovému dňu Zeme, ktorý si pripomíname 22. apríla, Ekologické hnutie Obce Stará Pazova Eko san v spolupráci s obecnou Turistickou organizáciou a Kanceláriou pre mladých usporiadalo vo štvrtok 13. apríla Etno-eko bazár. Cieľom tohto podujatia na krytom priestore pred tzv. Bielou budovou bolo nielen ponúknuť dekoračné predmety k veľkonočným sviatkom, lež vplývať i na povedomie ľudí o ochrane životného prostredia. Okrem toho návštevníci sa mohli oboznámiť s následkami škodlivého žiarenia a ako sa pred ním chrániť. A. Lš.

DEMOGRAFICKÉ POHYBY V BIELOM BLATE

Odchádzajú celé rodiny Vladimír Hudec

ok 2016 z demografického aspektu ani nebol až taký zlý v porovnaní predchádzajúcimi rokmi, aspoň keď ide o pomer zosnulých a narodených. Od bieloblatského matrikára Istvána Pozsára sa totiž dozvedáme, že vlani bolo zomretých iba o troch občanov tejto dediny viac, než sa narodilo detí. Podľa údajov, ktoré nám poskytol I. Pozsár, vlani sa Bieloblatčania rozlúčili s pätnástimi svojimi spoluobčanmi, čo je o 13 menej ako v roku predtým. Medzi zosnulými bolo jedenásť žien a štyria muži. Čo do národnostnej príslušnosti traja boli Slováci, po piati zosnulí boli Maďari, resp. Bulhari, a dvaja boli Srbi. Desiati umreli v deviatom a ôsmom desaťročí svojho života, pokým piati sa so životom rozlúčili v pomerne mladom veku, čiže v šiestom a siedmom desať-

www.hl.rs

ročí. Najstaršia medzi nimi bola 86-ročná Erža Domovská a najmladší 54-ročný Andrija Bančov. Novorodeniatku sa vlani tešili v dvanástich bieloblatských rodinách, čo je na úrovni viacročného priemeru, ale predsa len o dva menej ako v roku 2015. Z uvedeného počtu novorodencov traja najmladší Bieloblatčania sú chlapci a 9 je dievčeniec. Národnostnú štruktúru narodených detí ťažko určiť, lebo sa v tejto dedine rodia prevažne deti zo zmiešaných manželstiev. Bociany sa v Bielom Blate udomácnili Žiaľ, migračné procesy váž- a ani vlani nezaháľali ne vplývajú na tieto vcelku prajné demografické pohyby. Od ny. Okrem toho početní mladí ľudia bieloblatského matrikára sa totiž buď so slovenskou krajankou alebo dozvedáme, že niekoľko vlani na- s maďarským dvojitým občianstvom rodených detí už spolu so svojimi si lepší a istejší život našli v krajinách rodičmi žije za hranicami našej kraji- Európskej únie. Nasvedčuje tomu aj

Informačno-politický týždenník

počet vlani uzavretých manželstiev. Osudové áno pred bieloblatským matrikárom vlani vyslovilo päť snúbeneckých párov, avšak z toho počtu v Bielom Blate zostali žiť iba dve nové rodiny. Nakukli sme aj do matrík slovenského evanjelického a. v. cirkevného zboru v tejto dedine, z ktorých sme sa dozvedeli, že vlani bolo viac krstov než pohrebov. Pokrstené bolo spolu šesť detí, z toho dve deti v predkonfirmačnom veku a ďalšie štyri narodené roku 2015. Nebolo pokrstené ani jedno dieťa narodené v roku 2016. Na druhej strane podľa obradov Slovenskej evanj. cirkvi je pochovaných päť osôb, tri z Bieleho Blata a dve, ktoré žili mimo a vyjadrili žiadosť odpočívať v rodisku. Foto: M. Nedeljkov • ĽUDIA A UDALOSTI •

SRIEMSKE KARLOVCE MEDZI VČERAJŠKOM A ZAJTRAJŠKOM (3)

Všetko nebolo vždy ideálne

natoľko vycibrili, že som dokonca aj v jahodách pocítil soľ. To absolútne nie je prirodzené. Je to veľká skúška pre organizmus, hlavne žalúdok, ktorý musí spracovať všetko, čo sa doň dostane. Je to preň veľká zaťaž a námaha. Odbočme na záver trochu od jedla a vína. Sriemske Karlovce majú bezmála všetko: pozoruhodné dejiny, krásnu architektúru, vynikajúcu polohu, mnohé pamätihodnosti a špecifickosti. Čím je dané to, že ešte stále nie sú dostatočne známe v turistickom zmysle slova?

len tak, naverímboha, vyliali do seba, čo je zlozvyk, ktorého sa mnohí dodnes nezbavili. esta k (znovu) Mnoho odborníkov dalo objaveniu početsvoj prínos k zviditeľneniu ných turistických, karlovských vín... hospodárskych a iných − Spomeniem len mená tamožností Sriemskych kých osobností, ako je Vlada Karloviec, ich vynikaKovač, Slobodan Marinković, júcich pôdno-klimatiež publicista, kulturológ a veľký tických podmienok na znalec vín Petar Samardžija, ktopestovanie viniča, tým rý kedysi bol soaj vín vyznačujúcich meliérom na sa skvelou chuťou, lodi Galeb a ozaj kvalitou a originaliveľa toho urobil tou danou miestnymi Žarko Živanović (vpravo) na porade o exporte vína do EÚ v prospech tunajpodmienkami, bola šej vínnej kultúry. v posledných desaťročiach dosť kľukatá. Dlhoročný navonok zdať. V istom období Dnes nestačí byť len vinár a včelár Žarko Živanović sme krachovali a vyklčovali vinicu, ochutnávačom návyzdvihuje, že základné predpo- ako aj takmer všetci vinohradníci poja, ale musíte byť klady vzniku dobrého vína po- v Srbsku. Boli to zlé časy, pred kompletná osobzostávajú vlastne z celého radu niekoľkými desaťročiami, keď štát nosť: vedieť, čo sa činiteľov, ktoré treba vedieť zladiť, o vinohradníctvo vlastne nedbal, s čím zhoduje, ktoré čiže musia pôsobiť v zhode. Načim čo znamená, že viedol zlú politiku jedlo ide s ktorým mu veriť, lebo, ako sám podotýka, v tejto oblasti. Pred dvadsiatimi nápojom a naopak. V pivnici Živanovićovcov alebo aj viac rokmi veľmi ťažko Vo Francúzsku, kde by ste tu u nás zohnali i kvalitné, som kedysi robil, si tie gastrono– Poznáte to: veľkí vždy požienieto reprezentačné víno. mické a iné zvyky ľudia osvojujú rajú malých. Spomínam si, že sme Zrejme to nebolo vždy tak? už od detstva a mladosti. Lebo v rokoch sedemdesiatych prišli – Len na ilustráciu. Pri Sriem- i žalúdok, obrazne povedané, po- o štatút obce a stali sa akýmsi skych Karlovciach bol prístav do važujú za stroj, na ktorý treba dbať miestnym spoločenstvom. Boli roku 1937. Z neho sa väčšie a a ktorý má vlastnú lehotu trvania. to časy totálnej letargie, keď menšie nákladné lode, ako aj skrachovalo aj vinárstvo, aj veľké člny plné rôzneho tovaovocinárstvo. Ľudia vtedy ru, najmä vína, plavili do Bupoodchádzali kade-tade, dapešti. Tam vína presúvali najmä do cudziny alebo do do nákladných železničných iných miest. Časy sa predvagónov smerujúcich do sa menia, takže už nie sme Rotterdamu. Ďalšou etapou novosadský zapadákov. Je boli obrovské lode, plaviace to šťastie, zvlášť vzhľadom sa do New Yorku. Bol na nich na skutočnosť, že sme dlho Petar Samardžija i náš bermet, ausbruch, iné stagnovali. Keď niekoho zničíte hospodársky, tak ten prívo vinárstve a včelárstve je takmer chýrečné vína. O niektorých sa povráva, že začiatkom de aj o kultúru, vedomosti. od narodenia. dvadsiateho storočia boli na My teraz zbierame omrvinky Nielen v Karlovciach, ale aj Tam, kde si ho vážia, o víne vravia, v svetových encyklopédiách. široko-ďaleko ste už roky známy nápojovom lístku lode Tita- že je bozkom existencie Píše sa v nich medziiným aj ako jeden z tunajších popred- nic. Karlovce vínom riadne zásobovali kedysi aj anglickú koo tom, že sme kedysi boli jednou Čo znamená, že netreba doňho ných výrobcov vín... runu. Som ozaj šťastný, že tradícia z najlepších svetových destinácií hádzať všetko, bez ladu a skladu. – Vinohrady Živanovićovcov sú Tu sa už dostávame k inej zau- pre vinohradníctvo. A preto som vzdialené od našej domácnosti výroby kvalitných vín, po rokoch približne štyri kilometre. Máme úpadku, opäť pokračuje v Karlov- jímavej oblasti, zdravej výžive? šťastný, že je dnes v Sriemskych − Naším nešťastím je, že je aj Karlovciach až devätnásť registrosedem hektárov viníc, v ktorých ciach. V mojej rodine je vinárstvo čímsi, čo sa dedí z generácie na kultúra stravovania veľmi nevyvi- vaných významných vinární, že sú sú zaujímavé sorty. Náš dom často navštevujú aj cudzinci. Práve to generáciu. Naši predkovia sa tým nutá, priam zlá. Veľmi ochucuje- tu aj vinárne menšie. Jasne a stručnás motivuje spieť k čoraz vyššej zaoberali i preto, že boli chatrného me jedlá, nadmerne a nezdravo ne: víno sa zase dostáva k slovu kvalite, s cieľom presvedčiť ich, že zdravia. A víno je ozaj liek, ak sa používame najmä soľ. Istý čas som a pozícii, akú malo kedysi. nielen zahraničné, lež i naše vína sú používa, dávkuje správnym spô- bol vegetariánom, čo znamená, (V budúcom čísle: chutné a dobré. Nuž nebolo všetko sobom. Víno sa kedysi žulo. Bolo že som konzumoval len zeleninu Tradícia veľa znamená) vždy také ideálne, ako sa môže priam nepredstaviteľné, aby ste ho a ovocie. Tie chute a vnemy sa mi Oto Filip

• ĽUDIA A UDALOSTI •

16 /4747/ 22. 4. 2017

Igor Pavlov, 1. 2, ZŠ Ľudovíta Štúra v Kysáči

Inšpirujúce lásky Krása jarnej prírody vzbudzuje v nás nežné city. Samozrejme, láska je najkrajší cit, nenahraditeľný a silný. O láske k svojej rodine, žiaľ, takmer ani neuvažujeme. Azda preto, že je samozrejmosťou a je tu stále vôkol nás. Ale okrem tejto lásky vôkol nás sa rozprestiera aj tá priateľská láska, alebo láska k prírode. Všetky tie druhy lásky nás vedia inšpirovať svojráznym spôsobom. Osobitná je však láska k sympatii, blízkej osobe. O tom už bolo veľa toho povedané a napísané. A tentoraz na tému lásky písali aj žiaci z Petrovca a Lalite. Dajte sa aj vy, milí kamaráti, inšpirovať láskou v jarných pohodových krásach.

Moja rodina Do mojej rodiny patria mama, oco, brat a ja. Keď my prídeme zo školy domov, urobíme si svoje povinnosti a ideme sa učiť. Môj brat má skoro dvanásť rokov, čo je pre mňa veľa. Moji rodičia sú obaja zamestnaní. Preto najviac mám rád víkendy, keď sú všetci doma. Vtedy veľa vecí robíme spolu, pomáhame mame v dome a otcovi v práci vonku. Keď sú letné prázdniny, spolu odchádzame na výlet. Chcel by som zmeniť to, aby moji rodičia neodchádzali do práce a taktiež my do školy, nech sme všetci stále spolu. Ja veľmi ľúbim svoju rodinu. Ivan Melich, 3. b, ZŠ Jána Čajaka v Báčskom Petrovci

Alen Širka, 2. 3, ZŠ maršala Tita v Padine Dávid Folkman, 1. 2, ZŠ Ľudovíta Štúra v Kysáči

Klaudia Hudecová, 4. 2, ZŠ hrdinu Janka Čmelíka v Starej Pazove www.hl.rs

Láska Mnohí vravia, že láska je len slovo. Každý na svete má iný názor na lásku. Jeden druh lásky je ten, ktorý cítime k rodine, dobrým kamarátom, prírode, škole... A druhý druh lásky je určený iba pre jednu osobu. Keď vyslovíte slovo láska, poviete, že je to iba slovo, ale neuvedomujete si, akú ohromnú silu skrýva toto slovo. Každý človek potrebuje lásku k životu. Keby nebolo lásky, nebolo by ani života. Pre niekoho láska znamená všetko a pre niekoho nič. Láska, ktorou rodičia zahrnujú svoje deti, je rovnaká bez ohľadu na to, či sú deti malé alebo už dospelé. Ale aj deti každý deň ukazujú lásku k svojim rodičom od narodenia a budú sa snažiť zachovať ju až do konca života.

Emil Petráš, 2.3, ZŠ maršala Tita v Padine

Adrián Menďan, 4. 2, ZŠ hrdinu Janka Čmelíka v Starej Pazove

Informačno-politický týždenník

Anastázia Farkašová, siedmačka ZŠ Nestora Žučného v Laliti

• DETSKÝ KÚTIK • •

Poľnohospodárske PRÍLOHA PRE POĽNOHOSPODÁROV A DEDINU

rozhľady

Ročník XLVI 22. apríla 2017 Číslo

8 /1938

Z PRODUKČNEJ BURZY

Ceny pomerne stabilné

AKTUÁLNE

a Produkčnej burze v Novom Sade v dňoch od 10. 4. do 13. 4. 2017 kvôli skrátenému pracovnému týždňu bol zaznamenaný pri porovnaní s predchádzajúcim týždňom nižší tovarový aj finančný obrat. V uvedenom období bol tovarový obrat nižší o 54,97 % a finančný o 49,64 %. Najviac sa obchodovalo s kukuricou, ktorej cena bola pri porovnaní s predchádzajúcim týždňom vyššia o 2,69 %. Predávala sa po 17,49 din./ kg (19,24 s DPH). Cena pšenice je stabilná. V uvedenom období sa predávala po 17,50 din./kg (19,25 s DPH), čo je týmto problémom, pretože pri porovnaní s predchádzajúcim hrozí nebezpečenstvo trvatýždňom o 1,16 % viac. lého ochudobnenia pôdy. Nezmenila sa ani cena sóje, Negatívne dôsledky sú už predávala sa po 47,00 din./kg teraz viditeľné, pretože aj (51,70 s DPH). Cena sójových napriek vykonávaniu všetkých výliskov so 44-percentným agrotechnických opatrení na obsahom bielkovín bola viacerých parcelách výnosy 48,40 din./kg (58,08 s klesajú. DPH). Za posledných tridsať roSlnečnicové výliskov sa v Srbsku drasticky ky s 33-percentným znížil aj chov hovädzieho obsahom bielkodobytka, takže aj polia sa čovín sa predávali raz menej hnoja maštaľným po 19,05 din./ hnojom a sú nahrádzané kg (22,86 s minerálnym hnojivom. Po ako napr. DPH). ○ zbere plodín rastlinné zvyšky rozhadzovanie sa teda nezaorávajú, ale sa „zeleného odpanajčastejšie spaľujú alebo du“ z miest po poodvážajú, čím sa pôda ochu- liach, a pod. Ďalším dobňuje o vzácne organické riešením by mohlo byť látky. Podľa názoru odborní- aj subvencovanie a väčšia kov ku zlepšeniu situácie by podpora dobytkárstvu, aby zo začiatku mohlo prispieť sa zabezpečil aj kvalitný zaorávanie pozberových zvy- maštaľný hnoj, ktorý by urškov, využívanie viacerých čite zlepšil kvalitu domácej ○ alternatívnych spôsobov, ornej pôdy.

Úrodnosť pôdy sa nebezpečne znižuje Ľubica Sýkorová

rodnosť je hlavný kvalitatívny znak odlišujúci pôdu od horniny. Zahŕňa jej schopnosť poskytovať úrodu rastlín a úzko súvisí so schopnosťou pôdy vytvárať optimálne podmienky na rast a vývoj rastlín počas vegetácie. Úrodu formuje komplex fyzikálnych, chemických, fyzikálno-chemických a biochemických procesov, ktoré sa uplatňujú aj pri tvorbe pôd. Úrodnosť je tiež schopnosť pôdy podľa potreby privádzať ku koreňom rastlín živiny a vodu, udržiavať priaznivý obsah kyslíka a CO2 v pôdnom vzduchu, podporovať rozvoj pôdneho edafónu (najmä mikroflóry) a obmedzovať tvorbu i akumuláciu toxických látok. Bezprostredne ju okrem

Z obsahu

viacerých faktorov ovplyvňuje aj množstvo a kvalita humusu, ktorý sa podľa výsledkov domácich odborníkov pre analýzu pôdy rapídne znižuje! Úrodnosť orníc v Srbsku, ale najmä vo Vojvodine je podľa získaných výsledkov na nebezpečne nízkej úrovni. Alarmujúci je pokles obsahu humusu v ornej pôde, ktorý je nižší ako 3 %, čo je na hranici optimálneho obsahu. Ak sa v dohľadnej dobe niečo nezmení, už onedlho by naše polia kvôli nedostatku organických látok, a predovšetkým humusu, mohli zostať neúrodné. Ešte pred začiatkom intenzívnej rastlinnej výroby (ktorá sa začala v druhej polovici 20. storočia) obsah organických látok bol na úrovni vyššej ako 5 %. Za posledných dvadsať rokov sa znížil z 3,5 na 3 %. Preto je najvyšší čas, aby sa aj štát začal vážne zaoberať

Pestovanie fazule záhradnej Str. 2

Môže to byť záchranné lano Str. 3

Zdravá mrkva je tá bez dierok Str. 6

POĽNOHOSPODÁRSKE ROZHĽADY | HLAS ĽUDU

OBĽÚBENÁ STRUKOVINA S VYSOKÝMI NÁROKMI NA TEPLO

Pestovanie fazule záhradnej Ľubica Sýkorová Strukoviny sú veľmi vhodnými plodinami v osevných postupoch s vysokým podielom obilnín. Agronomický význam strukovín spočíva v schopnosti pútania vzdušného dusíka prostredníctvom hrčkotvorných baktérií z rodu Rhizobium, ktoré sa nachádzajú na koreňoch rastlín.

22. – 28. 4. 2017

POČASIE

usík, ktorý rastliny strukovín nevyužijú, zostáva v pôde, a tak sa dá ušetriť pomerne veľké množstvo priemyselných dusíkatých hnojív. Výlučky z koreňov majú fytosanitárny účinok, teda ozdravujú pôdu. Korene zlepšujú fyzikálny stav a štruktúru pôdy, zvyšujú obsah a kvalitu humusu, a tým vylepšujú úrodnosť pôdy. Strukoviny sa považujú za tzv. biologické eliminátory zhutňovania pôd s pozitívnym vplyvom na celý rad fyzikálnych vlastností pôdy. U nás veľmi obľúbená fazuľa (Phaseolus vulgaris L.), srb. pasulj, patrí medzi teplomilné plodiny. Ideálna teplota pri klíčení je 18 – 22 °C, vtedy semeno vyklíči do desať dní. Optimálna teplota pri pestovaní je 22 °C, ale dobre znáša aj vyššie teploty. Je však citlivá na chlad. Na svetlo fazuľa nie je náročná. Dobre rastie aj na zatienených pozemkoch, medzi viničom a pod stromami. Odporúča sa pestovanie v podmienkach, kde sa dá zavlažovať. Najviac vody vyžaduje v období klíčenia a pri nasadzovaní strukov. Vyžaduje aj vysokú vzdušnú vlhkosť, preto sa jej dobre darí aj v jesennom období. Najlepšie jej vyhovujú stredne ťažké, kypré

pôdy s neutrálnou reakciou. Odporúča sa pestovať v druhom až treťom roku po hnojení maštaľným hnojom. Predplodinami môžu byť akékoľvek druhy zelenín, po strukovinách ju nepestujeme kvôli šíreniu chorôb. Je výbornou predplodinou pre ostatné druhy. Pri pestovaní treba počítať s tým, že sa nezberá v biologickej zrelosti, preto má kratšiu vegetačnú dobu, preto sa hodí aj ako následná plodina. Popínavá fazuľa sa pestuje ako hlavná plodina. Väčšina odrôd sa seje koncom apríla a začiatkom mája, keď teplota pôdy v hĺbke 8 − 10 cm dosahuje 10 − 12 °C. Osivo sejeme do hĺbky 3 − 5 cm. Vzdialenosť riadkov kríčkovej fazule volíme podľa vzrastu odrody 45 − 50 cm a v riadkoch 5 − 8 cm. Po sejbe ihneď povalcujeme alebo inak utlačíme vysiatu plochu. Pred sejbou popínavej fazule je potrebné vybudovať oporný systém, ktorý môže byť z drevených kolíkov, z drôtového, špagátového alebo sieťového vedenia. K zvislým častiam konštrukcie sejeme do pôdy 3 − 4 semená fazule. Pri sejbe do hniezd sa robia jamky v riadku na vzdialenosť 25 − 30 cm a do nich dávame 3 až 4 semená. Fazuľa vzchádza za osem až štrnásť dní. Po vzídení

kypríme pôdu. Väčšinou zbierame nedozreté celé struky, ktoré sú vhodné na rýchlu kuchynskú úpravu alebo na konzervovanie a mrazenie. Pestovanie na semeno sa nelíši od pestovania pre struky. Zbiera sa však neskôr, keď struky zasychajú, semená sú pevné, vyfarbené a vyzreté. Okrem teploty sú pri pestovaní fazule dôležité aj zrážky. Najlepšie úrody bývajú v rokoch so strednými teplotami a rovnomerne rozdelenými zrážkami (od 200 do 250 mm počas vegetačného obdobia). Pri správnej agrotechnike dobre znesie i krátke obdobie sucha. Naopak, veľké vlhko pri dozrievaní môže byť škodlivé, pretože sa môžu rýchlo šíriť hubové choroby. Na začiatku tvorby strukov je veľmi užitočná závlaha. Správne zvolená závlahová dávka môže zvýšiť úrodu semien až o 30 – 50 %. K sejbe používame zásadne osivo zdravé, biologicky hodnotné s požadovanou klíčivosťou (deklarované). Vo výrobe sa nachádzajú aj odrody vysoké nepoliehavé, ktoré vytvárajú kompaktný krík. Sejú sa na medziriadkovú vzdialenosť až do jedného metra a vzdialenosť v rade 30 – 40 cm, s troma až piatimi semenami v jednej jamke (hniezde).

Množstvo osiva závisí od veľkosti a klíčivosti zrna. Pre optimálny počet rastlín – 400 000/ha pri drobnozrnných odrodách na jeden hektár vysievame 80 – 100 kg zrna, stredných 100 – 130 kg a veľkozrnných 180 – 200 kg zrna, s klíčivosťou 80 – 90 % a minimálnou čistotou 97 %. Pri pestovaní vysokých odrôd na jeden hektár potrebujeme 150 – 200 kg moreného osiva. Dbáme na dodržiavanie požadovanej hĺbky sejby podľa odrody, ktorá sa pohybuje od 3 do 6 cm. Drobné zrná sejeme plytšie, veľké hlbšie. Počas vegetácie porasty fazule napáda množstvo chorôb a škodcov, ktoré významne ovplyvňujú výšku úrod. Vzchádzajúce porasty bývajú často napádané koreňovými a krčkovými chorobami, ktoré spôsobujú rastové depresie a odumieranie rastlín. Z komplexu chorôb sa na tom najviac podieľajú bakteriózy (Pseudomonas, Xanthomonas) a hubové choroby (Pythium, Rhizoctonia, Fusarium a i.). Ochrana spočíva v dodržiavaní zásad striedania plodín, v použití kvalitného a moreného osiva a v hlbokej orbe po zbere. Najobávanejšou chorobou fazule je antraknóza, ktorá spôsobuje škvrnitosť listov a strukov. Šíri sa osivom i zvyškami rastlín v pôde. Medzi ochranné opatrenia patrí výber vhodnej odrody, morenie osiva a dodržiavanie striedania plodín. Základ ochrany však tvorí zdravé osivo a odolná odroda. Účinnosť moridla i postrekov je iba čiastočná. Fazuľa sa zberá v dobe, keď struky a celá rastlina zasychá a semená v spodných strukoch sú úplne zrelé, vyfarbené a tvrdé, ale nevypadávajú. Ak sa počas vegetácie často strieda vlhké a suché počasie, struky ľahko pukajú a zrno vypadáva, čím vznikajú značné straty. Preto šľachtitelia vytvárajú odrody, ktoré ťažšie pukajú. ○ (foto: pixabay.com)

sobota

nedeľa

pondelok

utorok

streda

štvrtok

piatok

2˚ | 14˚

4˚ | 12˚

2˚| 14˚

7˚ | 16˚

11˚ | 20˚

13˚ | 23˚

11˚ | 20˚

22. 4. 2017 • 16 /4747/

ZO SELENČSKÉHO OKRÚHLEHO STOLA O PESTOVANÍ ALTERNATÍVNYCH PLODÍN (1)

Môže to byť záchranné lano Oto Filip

Alternatívne rastliny, zeleniny, organická výroba, výhody a skúšky, skúsenosti a perspektívy... Dosť nových pojmov a veľa osožných noviniek si zaujatý účastník mohol odniesť z marcového okrúhleho stola prebiehajúceho v Selenči, ktorý usporiadali NVU Hlas ľudu a tamojšie Stredisko pre organickú výrobu.

ešpektujúc Aj z toho možno vyheslo Nivodiť, že alternatívne kdy nie je plodiny majú perspekneskoro naši potívu. Príznačnosťou prední pôdohosich určitej časti je, podárski odborže si vyžadujú trochu níci Dr. Vladimír viac manuálnej práce: Obálka vysokoškolskej odbornej učebnice Pestovanie Sýkora, vedúci napríklad pri ciroku alternatívnych poľných rastlín, Oddelenia alterpotrebujeme podre- ktorej jedným z autorov natívnych kultúr závanie a zrezáva- je aj V. Sýkora a organickej výronie, pri tabaku ručné by novosadského oberanie. K tomu je označiť za matku rastlín? − To, čo je v tejto chvíli z alInštitútu pre rastpotrebné vynaloženie linnú výrobu a zeväčšej fyzickej náma- ternatívnych plodín určite najleninárstvo, a Dr. hy, ale z druhej strany zaujímavejšie, je priemyselná Janko Červenský, aj lepší finančný efekt, konopa. Pred troma rokmi bola vedúci Oddelenia Z okrúhleho stola prebiehajúceho 24. marca v Selenči než v prípade rastlín na dvoch hektároch v celom pre zeleninárstvo klasických. Uvedené Srbsku. Minulý rok jej už bolo uvedeného inštitútu, priblížili teda tradičné vystriedať novým. plodiny sa hodia najmä pre vyše dvesto hektárov, v tomPojem alternatíva alebo al- menšie poľnohospodárske do- to roku sme predali osiva za počas necelých dvoch hodín – tak prostredníctvom vstup- ternatívne sa v bežnom živote mácnosti disponujúce menšími rozlohy presahujúce päťsto ných prejavov, ako i následnej a v rôznych kontextoch skloňuje rozlohami ornej pôdy, z ktorých hektárov. Plochy sa rapídne rozpravy – čím sa vedné poľno- dosť často. Čo však znamená, zase možno vyťažiť relatívne zväčšujú, tým aj dopyt po osive. hospodárske oblasti, ktorými sa keď ide o plodiny? Ako ich vy- slušný zárobok. Vyzdvihol by som Spôsobené je to dnešnými trendmi, najmä trendom roky zaoberajú, líšia od iných. medziť, (roz)líšiť od návratu k zdravej V rámci toho ozrejmili aj natoľko rastlín iných, čo je výžive, k zdravému podstatnú odpoveď na otázku, ich výhodou, kde ich spôsobu života a náprečo by sa mohli stať hospo- pestovať, čo si vyžavratu k prírodným dárskym záchranným lanom pre dujú? Odpovede na surovinám. Príčinou poľnohospodárov, ktorí by vo prvé z dilem stručne zvýšeného záujmu je výrobe chceli vyskúšať čosi iné, a jasne poskytuje Dr. otváranie celkového Vladimír Sýkora: celosvetového trhu, Pod výrazom alna ktorom je výrazternatívne plodiny ný dopyt práve po chápeme veľmi veľa tejto plodine. Najmä rastlinných druhov, po vláknach, lebo ktoré však musia sa sintetika úplne spĺňať určité predeliminuje, čiže už sa poklady a podmien- Dr. Janko Červenský, Dr. Vladimír Sýkora a moderátorka nenosí. Ako zaujímaky? okrúhleho stola Ľubica Sýkorová vosť možno uviesť, že − Predovšetkým ide o to, že sa spravidla nepes- ešte skutočnosť, že je sortiment každý nový Mercedes má až tujú na veľkých plochách. Máme u nás v inštitúte prispôsobený dvadsaťosem súčiastok vyroteda päť hlavných obvyklých požiadavkám trhu: sú tu rôzne bených na základe konope. Ide plodín, ktorými sú kukurica, druhy ciroku, proso, tekvice, vlastne o všetko, čo v ňom nie je pšenica, slnečnica, sója a cuk- pohánka, facélia, konope... Sú sklo alebo železo. Treba to brať rová repa. No okrem týchto sú to plodiny, ktoré sa už celé roky ako ukážku skutočnosti, že aj i plodiny, o ktoré je stále väčší pestujú u nás. Zaujímavý je cirok, v nadnárodných spoločnostiach, záujem, čo možno zbadať aj pod- ktorý postupne z tej alternatívy zrejme pod tlakom verejnosti, ľa toho, že každý rok predávame prechádza do konvenčného stúpa ekologické povedomie. ○ viac a viac osiva. Ľudia chodia za spôsobu pestovania... nami zaujímajúc sa o to, čo by Vzhľadom na jej univerzalitu (V budúcom čísle: pestovali, aby to nebola zvyčajná a tisíce možností využitia konoO pestovanie konope je čoraz Produkty a skúsenosti) pšenica, kukurica, slnečnica... pa by sa istým spôsobom dala väčší záujem (foto: Ľ. S.)

III

POĽNOHOSPODÁRSKE ROZHĽADY | HLAS ĽUDU

OCHRANA RASTLÍN

Škodcovia jarnej repky Ing. Ján Tancik, PhD.

Na jarnej repke škodia okrem stonkových krytonosov v podstate tie isté druhy fytofágov, ako na repke ozimnej, ale ich význam nie je vždy rovnaký. Niektoré druhy sú omnoho nebezpečnejšie a častejšie na jarnej ako na ozimnej repke, niektoré zase opačne.

a jarnej repke sa nevyskytujú alebo len minimálne škodia voška broskyňová, skočka repková, krytonos repkový a štvorzubý. Už počas vzchádzania na jar najnebezpečnejšími škodcami sú skočky rodu Phyllotreta. No na rozdiel od repky ozimnej, na ktorej na jar nezapríčiňujú významné škody, na jarnej repke sú to kľúčoví škodcovia. Trochu neskoršie v období vzchádzania a predl-

Koreň jarnej repky poškodený larvou kvetárky kapustovej

žovacieho rastu na jarnej repke môžu škodiť slizniaky, larvy prvej generácie piliarky repkovej a kvetárky kapustovej a tiež jarný kmeň krytonosa kapustového. Títo škodcovia jarnej repky škodia v období, keď je repka mladá a tiež najcitlivejšia na poškodenie. Nezvládnutie ochrany proti spomenutým škodcom je príčinou preorávania porastov alebo výrazného zníženia hustoty porastu, čo znamená aj zníženie úrody. K výrazným škodám zapríčineným voškou kapustovou sporadicky prichádza vtedy, ak voška napadne porast v prvých rastových fázach. V neskoršom období významné škody spôsobuje blyskáčik repkový, ktorý je nebezpečnejším

na repke jarnej ako na repke ozimnej. Po odkvitnutí ozimnej repky imága blyskáčikov migrujú na jarnú repku, ktorá kvitne neskoršie a rastliny sú vtedy v citlivej fáze na poškodenia, ktoré spôsobuje tento škodca. Rastliny sú tiež menej schopné kompenzovať poškodenia. Na jarnej repke škodia aj imága novo vyliahnutej generácie a straty na úrodách v mimoriadnych prípadoch môžu dosiahnuť až 80 %. Preto sa v oblastiach s vysokou výmerou repky ozimnej neodporúča pestovať repku jarnú. Podobná situácia je aj s byľomorom kelovým, ktorý je tiež veľmi nebezpečným škodcom repky jarnej. Vzhľadom na namnoženie viac generácií byľomorov by sa nemala pestovať jarná repka na menšej vzdialenosti ako 1 km od porastov repky ozimnej. Odporúča sa tiež, aby sa v regiónoch špecializovaných na ozimnú repku vôbec nepestovala jarná repka. V tomto článku si povieme viac o škodcoch jarnej repky na samom začiatku vegetácie. SKOČKY RODU PHYLLOTRETA Na repke na jar rovnako ako aj v jeseni škodí niekoľko druhov skočiek, z ktorých sú najvýznamnejšie: skočka kapustová − Phyllotreta nemorum, skočka poľná − Phyllotreta undulata, skočka čierna − Phyllotreta atra a skočka čiernonohá – Phyllotreta nigripes (Chrysomelidae, Coleoptera). Tieto skočky majú jednu generáciu do roka, prezimujú v štádiu imága v pôde v rôznych úkrytoch. Aktívne začínajú byť skoro na jar, už začiatkom apríla. Najprv sa živia na burinách a neskôr prechádzajú na vyklíčené alebo presadené rastliny z čeľade kapustovitých. Veľmi sú aktívne počas slnečného a teplého počasia. Po dospelostnom žere oplodnené samičky kladú

vajíčka do pôdy (okrem skočky kapustovej, ktorá vajíčka kladie na listy hostiteľských rastlín). Vyliahnuté larvy skočky kapustovej sa vžierajú do listov a vytvárajú v nich chodbičkovité míny. Larvy ostatných troch druhov skočiek žijú v pôde a živia sa korienkami kapustovitých rastlín. Štádium larvy trvá 10 − 30 dní v závislosti od teploty a vlhkosti. Kuklenie prebieha v povrchových vrstvách pôdy. Štádium kukly trvá 1 − 3 týždne. Imága novej generácie sa zjavujú v lete a živia sa na kapustovitých rastlinách až do konca jesene, keď odchádzajú na prezimovanie. Suché a teplé počasie na jar umožňuje masový výskyt skočiek.

do listov plytké jamky alebo malé dierky veľkosti 1 až 3 mm. Listy sú niekedy husto prederavené a následne zasychajú. Pri premnožení sú schopné zničiť porasty vzchádzajúcich kapustovitých rastlín. Ohrozené sú najmä porasty do štádia dvoch pravých listov, ktorých rast je spomalený suchom. Pri silnom výskyte škodcu sú najviac ohrozené pomaly vzchádzajúce rastliny do štádia dvoch pravých listov. OCHRANA Z agrotechnických opatrení významným opatrením je skorá sejba jarnej repky, aby schádzala pri nižších teplotách, ktoré nezodpovedajú skočkám. Ďalšie významné agrotechnické opatrenia sú dodržiavanie osevného postupu a priestorová izolácia od porastov ozimnej repky. Škodlivosť znižuje taktiež dôkladné spracovanie pôdy a zrýchlenie začiatočného vývoja rastlín závlahou, čím skracujeme rizikové obdobie. Výskyt imág skočiek sledujeme, ak v období sejby a vzchá-

Vzchádzajúce rastliny jarnej repky poškodené skočkami

Ich migrácie na porasty hlúbovín začínajú, keď je teplota vzduchu nad 18 °C. Teploty pod 15 °C zastavujú ich aktivitu. Dlhotrvajúce dažde tiež znemožňujú masovému výskytu skočiek. Dospelé jedince skočiek patria k mimoriadnym škodcom repky. Klíčiacim rastlinkám obhrýzajú klíčne listy plytko pod povrchom pôdy a rastlinky následne nevzídu. U vzídených rastlín vyhrýzajú

dzania je suché a teplé počasie. Už výskyt 1 a viac chrobákov na rastlinách v riadku v dĺžke 1 meter sa považuje za nebezpečný. Ako hranica škodlivosti sa udáva aj napadnutie 30 – 50 % klíčnych lístkov. Najúčinnejším spôsobom ochrany bolo insekticídne morené osivo. Od zákazu moridiel sa ochrana robí foliárnym postrekom. Pri chemickej ochrane

22. 4. 2017 • 16 /4747/ sa prejavuje negatívny vplyv py- časovom období, uplatnia sa retroidov (ich krátka reziduálna pozitívne vlastnosti pyretroidov. účinnosť). Pyretroidy sú inaktivo- Pri silnom napadnutí je možné vané pôdou, ktorá na pozemku aplikovať organofosfáty. pri začiatku vegetácie prevláda nad rastlinným krytom. Postrek KVETÁRKA KAPUSTOVÁ obyčajne zničí škodcu nacháLarvy prvej generácie muchy dzajúceho sa na pozemku, ale kvetárky kapustovej Delia radiškodca, ktorý priletí na pozemok po niekoľkých hodinách, nie je zničený. Vzhľadom na vznikajúce škody je potrebné opakovať zásahy v intervale kratšom ako 48 hodín, čo je finančne náročné a pri veľkých plochách repky Skočky rodu Phyllotreta ťažko uskutočniteľné. Organofosfáty, karba- cum škodia na mladých rastlimáty i neonikotidy majú v tomto nách jarnej repky. Prvá geneobdobí viacero výhod, ako napr. rácia tejto muchy lieta v apríli dlhá reziduálna účinnosť. a máji, samičky kladú vajíčka ku koreňom rastlín. Vyliahnuté larvy prvej generácie najprv PILIARKA REPKOVÁ Piliarka repková Athalia rosae spôsobujú povrchové požerky (Hymenoptera: Tenthredinidae) na hlavnom koreni, neskoršie je typický škodca kapustovitých následkom požerkov kolovitý plodín, na jarnej repke škodí koreň zaniká a rastliny nie sú prvá generácia piliarky. Imága schopné zabezpečiť si dostazačínajú lietať začiatkom mája točné množstvá vody. Prejavuje a kladú vajíčka do listov. Na mla- sa to vädnutím rastlín v suchom dých rastlinách spôsobujú mladé období a vplyvom nedostatku húsenice zo spodnej strany dierkovanie a okienkovanie a neskôr staršie húsenice bočný žer a holožer. Škody spôsobené mladými larvami sú zanedbateľné, zatiaľ čo staršie larvy môžu spôsobovať až holožery. Vo väčších množstvách sa škodca vyskytuje v len niektorých rokoch, a to v ohniskách. Poškodenie môže viesť k zaoraniu porastu. Významným agrotechnickým opatrením je likvidácia kapustovitých burín a pozberových zvyškov. K ekonomicky významným škodám dochádza pri napadnutiu 10 % listovej plochy. Za hranicu škodlivosti sa považuje výskyt jednej larvy na jednej rastline. Slizniačik sieťkovaný Pri zistenom požere je vhodné použiť insekticídy na ochranu iba živín rastliny majú modré, červ ohniskách výskytu. Ochranu vené a fialové listy. Silne potreba vykonať, kým pahúsenice škodené rastliny ležia na pôde nemajú väčšiu dĺžku ako 10 mm, a ľahko sa dajú vytiahnuť z pôdy. kým ešte nezapríčinili väčšie Rastliny nahrádzajú bočný koreň škody. Vzhľadom na to, že je postrannými, ale tieto nedovýskyt zaznamenaný v krátkom kážu zabezpečiť dostatok vody

ani živín a v ohniskách hnednú a vädnú. V miestach poškodeného koreňového krčka alebo pod ním dochádza často k infekciám fómovou hnilobou. Napadnutie rastliny kvetárkou a následne fómovou hnilobou spôsobuje oddelenie nadzemnej časti od koreňa a následné usychanie rastlín. Z agrotechnických spôsobov ochrany významná je priestorová izolácia, čiže potrebné je zabezpečiť maximálnu vzdialenosť od pozemkov, kde sa v minulom roku pestovala ozimná repka alebo kapustová zelenina.

Húsenice piliarky repkovej

Ochrana proti kvetárke kapustovej je v poľných podmienkach stále zložitá a doteraz nedostatočne vyriešená. Po zákaze moridiel prakticky nie je možné

účinne urobiť ochranu. Chemická ochrana proti imágam postrekmi je v repke prakticky nemožná. Nálet imág jednej generácie trvá niekoľko týždňov a jednotlivé generácie sa prekrývajú. Dôsledkom je ne-

ustály výskyt kvetárky v plodine a neustále kladenie vajíčok do porastu. SLIMÁKY Medzi najčastejšie škodiace slimáky patria druhy z čeľade Agrolimacidae: slizniačik sieťkovaný (Deroceres retikulum) a slizniačik poľný (Deroceres agreste). Na jarnej repke nespôsobujú často vážne škody, lebo populácia týchto slimákov na jar je len zriedka početná. Početné populácie sú po vlhkej a miernej zime. Suchá a mrazivá zima ich silne decimuje. Výskyt slimákov zisťujeme pod 1 m2 čiernej fólie umiestnenej na pôde popoludní. Kontrolu treba urobiť na nasledujúci deň dopoludnia. Prahy škodlivosti nie sú spracované. V literatúre sa uvádza 1 jedinec na m2. V rámci integrovanej ochrany repky by sa mali obmedziť priaznivé podmienky na vývoj slizniakov. Po zbere by sa mali dôkladne odstrániť pozberové zvyšky, dôkladne by sa mala spracovať pôda a následne by sa malo vápniť, najmä na kyslých pôdach. KRYTONOS KAPUSTOVÝ Na jarnej repke škodí jarný kmeň krytonosa kapustového − Ceutorhynchus pleurostigma, ktorý prezimuje v štádiu imága. Na jar po dospelostnom žere a párení samičky začínajú klásť vajíčka do vyhĺbených jamiek na koreňovom krčku. Vyliahnuté larvy sa živia rastlinnými pletivami a dráždením buniek zapríčiňujú hypergenézu, ktorej výsledkom je vznik hálok. Hálka je hladká, guľatá veľkosti lieskového orecha. Často na jednom koreňovom kŕčku sa vytvorí viac hálok, ktoré vytvárajú veľký nádor. Nespôsobuje významné škody ani pri silnom výskyte, aký bol zaznamenaný v prvých rokoch nového tisícročia. ○ Foto: J. Tancik

POĽNOHOSPODÁRSKE ROZHĽADY | HLAS ĽUDU

ZELENINÁRSTVO

Zdravá mrkva je tá bez dierok Ľubica Sýkorová

Pri zbere mrkvy sa často stretávame s koreňmi poškodenými drobnými chodbičkami, v ktorých niekedy môžeme nájsť larvu alebo kuklu. Poškodenie koreňov zapríčiňujú larvy drobnej mušky vŕtavky mrkvovej, srb. mrkvina muva (Psila rosae).

odobne ako pri iných plodinách, aj pri pestovaní mrkvy sa odporúča zmena stanoviska, pričom ideálny čas na návrat na pôvodné miesto nastáva najmenej po štyroch rokoch. Najvhodnejšia je ľahšia humusovitá pôda. Riadky by mali byť od seba vzdialené 20 až 30 cm. Dokonalá vzdušnosť tak zvýši prirodzenú ochranu proti Mrkva poškodená vŕtavkou mrkvovou škodcom. (foto: www.kalliergo.gr)

VŔTAVKA MRKVOVÁ Vŕtavka mrkvová je rozšírená po celej Európe. V niektorých rokoch môže spôsobiť vážne straty na úrode mrkvy, prípadne aj inej koreňovej zeleniny (petržlen, zeler). Zdrojom primárnej populácie škodcu môžu byť aj mrkvovité buriny, fenikel, kôpor a pod. Vŕtavka mrkvová patrí medzi najnebezpečnejších škodcov mrkvy. Napadnutie mladých rastlín môže viesť k zastaveniu ich rastu, napadnutie neskôr − počas vegetácie môže spôsobiť vznik sekundárnych hnilôb v poľných a v skladových podmienkach. Žltohnedé larvy škodcu vytvárajú tunely tesne pod povrchom koreňov, vďaka čomu sa napadnutý koreň mrkvy vyznačuje hrdzavohnedým sfarbením a dáva mrkve nepekný vzhľad a zlú horkastú chuť. Chodbičky v koreni mrkvy vytvárajú vstupnú bránu pre sekundárne infekcie. V poľných a skladových podmienkach v mieste poškodenia larvami nastupujú sekundárne bakteriálne a hubové hniloby koreňov. Imága tohto škodcu sú malé čierne až tmavohnedé muchy so žltými nohami a perleťovými krídlami. Sú 5 – 8 mm dlhé, plaché a väčšinou sa cez deň schovávajú v rastlinnom kryte. Vajíčka sú biele, veľmi malé, 0,5 mm dlhé. Imága vajíčka kladú jednotlivo alebo v skupinkách v blízkosti

hostiteľských rastlín obyčajne pod povrch pôdy. Škodca má dve generácie do roka. Muchy prvej generácie vyletujú na jar, keď sa pôda zohreje na 15 – 17 °C, väčšinou v prvej polovici mája. Samičky kladú vajíčka do blízkosti koreňového kŕčika mladých rastlín, larvy sa zavŕtavajú do koreňov. Kuklia sa v nich alebo v pôde. Prvá generácia nebýva početná, poškodené mladé rastlinky väčšinou uhynú. Nebezpečnejšia je druhá generácia, ktorej dospelci lietajú v júli až začiatkom augusta. Larvy tejto

generácie neukončujú svoj vývoj pred zberom a zostávajú v poškodených rastlinách na stanovišti, alebo ho ukončujú v skladoch a hrobliach. Škodcovi sa najviac darí v tienistých záhradách s vlhkou pôdou. Listy napadnutej mrkvy sú sfarbené do fialova, neskôr zožltnú a osušia sa. Pri veľkovýrobnom pestovaní na poliach býva percento poškodenia nižšie. OCHRANA Keďže všetka koreňová zelenina je príbuzná, patrí do čeľade mrkvovitých, nikdy nesejeme jednotlivé druhy vedľa seba, ale ich striedame napríklad so špenátom alebo šalátom. Nové miesto pre tieto zeleniny musíme nájsť čo najďalej od vlaňajšieho, aby vŕtavka mala k novej mrkve ďaleko. Rastlinné zvyšky a napadnuté korene, ktoré zostali v pôde, je potrebné odstrániť alebo hlboko zaorať, nakoľko napomáhajú pre-

zimovaniu škodcu vo forme kukly v napadnutých koreňoch. Vhodný je skorý zber mrkvy, pretože čím dlhšie čakáme so zberom, tým je riziko napadnutia koreňov väčšie. Likvidácia burinných hostiteľov (mrkovovitých, napr. fenikel, kôpor,) významne znižuje populáciu škodcu. Preventívna ochrana porastu pred vŕtavkou mrkvovou spočíva vo veľmi skorej alebo v neskorej sejbe. Je dobré, ak dodržíme aj priestorovú izoláciu od stanoviš-

Vŕtavka mrkvová (foto: udec.ru)

ťa, na ktorom sa v minulom roku škodca vyskytol. Jej výskyt znížime aj pestovaním mrkvy s cibuľou. Pomáha aj pravidelné okopávanie, odstraňovanie poškodených rastlín, ako aj prikrytie menších plôch ochrannou sieťou. Možná je aj chemická ochrana hneď pri sejbe, neskoršia aplikácia prípravkov nie je dovolená. ○

KVETINÁRSTVO

Ako správne hnojiť kvety? Ľ. Sýkorová

Aby nám počas celej sezóny naše kvety krásne kvitli a boli zdravé, musíme sa o ne poctivo starať. Hnojenie je jednou z vecí, ktoré nesmieme vynechať. Tu je zopár základných pravidiel, ktorých by sme sa mali pridržiavať:

vitnúcim rastlinám pridávame hnojivo so zvýšeným obsahom fosforu. Po odkvitnutí hnojíme bežným hnojivom na zelené rastliny (zvýšený obsah dusíka a draslíka). Doprajme rastlinám i stopové prvky, ktoré sa nachádzajú v minerálnych hnojivách. Niektoré rastliny sú citlivé na určité prvky, preto potrebujú špeciálne hnojivá. Orchidey a bromélie sú citlivé na soli a musia sa hnojiť hnojivami s ich nízkou koncentráciou. Použiť možno špeciálne

hnojivá na tieto rastliny, alebo bežné hnojivá na kvitnúce rastliny v slabšej koncentrácii, ako je uvedené na obale výrobku. Mladé rastlinky sa zásadne hnoja menej, pretože ich koreňová sústava nie je ešte dobre vyvinutá. Dôležité je poznať obdobie kvitnutia rastliny. Ak pokračujeme s hnojením, podporuje to rast, ale spomaľuje tvorbu kvetov. Ak rastliny napríklad kvitnú v zime, obmedzíme hnojenie už v júli / auguste. ○

22. 4. 2017 • 16 /4747/

ZDRAVIE A MY

Ako liečiť alergie, keď jedna vyvoláva ďalšiu? (1.)

omu spôsobuje problémy peľ, často reaguje aj na určité potraviny. S vekom sa to, žiaľ, nezvykne zlepšiť. Podľa nemeckých vedcov pri alergii strácame špeciálne regulačné bunky imunitného systému, ktoré dokážu odlíšiť choroboplodné zárodky od neškodných látok. Prečo sa práve tieto bunky strácajú, zatiaľ ešte nikto nezistil.

ČO SA VLASTNE DEJE Spúšťačom alergií sú určité stavebné zložky bielkovín v peľoch a potravinách. Alergie sa môžu objaviť v každom veku

a kedykoľvek sa môžu ešte aj zhoršiť. Čoraz častejšie ich dostávajú ľudia nad 40 rokov. K tomu sa vo zvýšenej miere objavujú takzvané krížové alergie. Aj v tomto prípade stúpa počet pacientov nad 40 rokov. Funguje to napríklad tak, že človek alergický na peľ brezy zrazu nemôže už ani jablká. Alebo sa zo sennej nádchy môže postupne vyvinúť astma. A tomu je najlepšie zabrániť. AKO JU LIEČIŤ? • Alergénové imunoterapie: Špecifická imunoterapia, ktorá sa nazýva aj desenzibilizá-

cia, pomáha pri problémoch s peľom, prachom a plesňou a často tiež pri alergiách na srsť. Ide o liečebný postup, pri ktorom prostredníctvom tabletiek, kvapiek či injekcií dostanete do tela postupne sa zvyšujúce dávky alergénu, ktorý je príčinou vzniku vášho ochorenia. Liečba má dlhodobý účinok a zlepšuje kvalitu života pacienta. Dá sa s ňou začať aj po 60. Kedysi išlo o procedúru, ktorá trvala od 3 do 5 rokov, no dnes existujú aj účinné krátke terapie. Poraďte sa so svojím alergiológom, ORL alebo kožným lekárom.

• Neurolingvistické programovanie (NLP): Určitá skupina ľudí zastáva názor, že alergiu je možné liečiť pomocou riadeného procesu, ktorý pacienta zavedie do rôznych predstáv – čiže prostredníctvom vizualizácie. • Obnovenie zdravej črevnej flóry: Vedci skúmajú účinky mikrobiologickej terapie prostredníctvom ozdravenia čreva. Tá by mala pomôcť predchádzať predovšetkým potravinovým alergiám. Základom je posilnenie prospešných črevných baktérií a stimulácia imunitného systému. Pri prvých náznakoch sennej nádchy pomôžu aj homeopatiká a odborníci odporúčajú aj lieky s kortizónom, ktoré už vraj nemajú také vedľajšie účinky ako staršie preparáty. Okrem toho sú na trhu aj nové nosové spreje s protizápalovým účinkom, ktoré pacientom so sennou nádchou poskytnú rýchlu úľavu. 

VARENIE, PEČENIE

Tajomstvo dokonalého kysnutého cesta

kysnutého cesta sa dá pripraviť veľa chutných jedál, ale málo žien pozná pravé tajomstvo jeho dokonalej prípravy. Stačí pár trikov a váš koláč bude lepší ako od svokry! Základné pravidlo. Všetky ingrediencie musia mať izbovú teplotu. Ideálna teplota mlieka: 35 − 37 stupňov. Naozaj ľahké a krehké cesto dosiahneme tak, že preosejeme múku, vďaka tomu bude vzdušné a ľahké a droždie bude oveľa efektívnejšie a rýchlejšie pracovať. Tajomstvo miesenia. Zloženie cesta je takisto kľúčové. Ak má droždie izbovú teplotu, nemusíte ho vopred zvlášť upravovať, aby napučalo. Preosejte múku do misky, pridajte rozmrvené droždie, cukor, soľ, vajce, prípadne trochu roztopeného masla. Postupne prilievajte vlažné mlieko. Cesto by sa ideálne malo miesiť rukou, lepšie tak odhadnete správnu konzistenciu vláčneho cesta. Ak sa rozhodnete pre varechu, mieste zdola nahor, smerom k sebe, rýchlymi, rozhodnými pohybmi, takto bude cesto dostatočne vzdušné. Najlepšie je, ak

sa odlepí od varechy aj od stien misy. Pred kysnutím cesto zľahka posypte múkou, zabránite tak prenikaniu vlhkosti. Ideálna teplota na kysnutie je 27 − 30 stupňov, ak cesto starostlivo zabalíte. Takto už v priebehu 35 − 40 minút vykysne do dvojnásobnej veľkosti. Posledné úpravy. Keď cesto

vykyslo, pracujte podľa receptu: niektoré koláče vyžadujú ďalšie miesenie, iné nie. Vyformujte cesto, potrite vajíčkom a nechajte kysnúť ďalších 25 − 30 minút na teplom mieste. Počas pečenia minimálne 15 minút neotvárajte rúru. Ak vložíte cesto do nepredhriatej rúry, neotvárajte ju 25

TIPY A TRIKY Aby sa cesto neprichytilo na šľahaciu metličku. Isto to poznáte, chcete vymiesiť cesto ručným mixérom alebo v robote a polovica z neho sa prichytí na šľahaciu metličku. To sa potom natrápime, keď sa cesto snažíme povyberať. Pritom je také jednoduché tomu predísť. Stačí metličku potrieť malým množstvom oleja. Použite radšej rastlinný, ktorý nemá výraznú chuť, aby ho prípadne nebolo v ceste cítiť. Keď sa piškótové cesto nedá vybrať z formy. Niekedy sa stane, že sa piškótové cesto po upečení nedá ani za ten svet vybrať. Čo s tým? Použite šikovný trik, ktorý si budete pochvaľovať! Pomôžete si tak, že formu preklopíte na mriežku otvorom nadol a prekryjete ju dobre navlhčenou utierkou. Zakrátko dokážete formu z piškóty ľahko zdvihnúť. Chystáte sa piecť bublaninu? Aby ovocie pri

minút. Ideálna teplota pri pečení je 200 stupňov, ak ste pripravili menšie množstvo koláčov alebo sú z plochejšieho cesta, po 10 minútach znížte teplotu na 180 stupňov.  Foto: E. Šranková

pečení bublaniny alebo koláča nekleslo na spodok cesta, pomôžu tieto tri dobré rady. 1. Ovocie obalíme v múke, strúhanke alebo mrveničke z piškótového korpusu. Až potom ho rozložíme rovnomerne na cesto. Podobne ako múka môže pomôcť i škrobová múčka. 2. Ak ovocie nanášame na predpečený piškótový korpus, môže sa stať, že ho šťava z ovocia premočí. Preto je dôležité ovocie pred použitím dôkladne nechať odkvapkať. Okrem toho môžeme korpus pred naplnením dôkladne vychladiť, posypať rozdrvenými maslovými keksmi, prípadne natrieť vyšľahanou šľahačkou, čokoládou či džemom. 3. Kompótové ovocie je zväčša omnoho mäkšie ako čerstvé. Keď chceme, aby si aj po upečení zachovalo tvar, nanášame ho na koláč až tesne pred vložením do rúry. Pri väčšom ovocí si môžeme pomôcť aj tým, že ho pred použitím necháme odkvapkať a na niekoľko minút vložíme do mrazničky. 

VII

POĽNOHOSPODÁRSKE ROZHĽADY | HLAS ĽUDU

DO VÁŠHO RECEPTÁRA

Kyslá kapusta s údenou rybou Suroviny: Na kyslú kapustu: hlávka kyslej kapusty (asi 2 kg) alebo strúhaná kyslá kapusta, ½ dl oleja, 4 – 5 cibúľ, šáločka ryže, mleté a zrnkové korenie, sladká a štipľavá mletá paprika (podľa chuti), 4 – 5 bobkových listov; Ryba: 1 kapor Takto sa to podarí: Očisteného kapra umyjeme a nasolíme; necháme stáť 24 h. Znovu umyjeme v teplej vode a utierkou usušíme a takého dáme do udiarne; údime 1 – 2 dymy. Pred chystaním kyslej kapusty (podvarku) pokrájame na podkovy a opražíme na oleji. Kyslá kapusta: Do rajnice dáme olej a nadrobno nakrájanú cibuľu. Udusíme a pridáme na rezance nakrájanú hlávku kyslej kapusty alebo strúhanú kyslú kapustu. Ak je veľmi kyslá a slaná, kapustu predtým umyjeme a vytlačíme. Premiešame a dodáme umytú ryžu, papriku, korenie, bobkový list a ešte chvíľu dusíme. Do pekáča dáme polovicu pripravenej kapusty, na ňu poukladáme podkovy údeného kapra a na rybu druhú polovicu kapusty. Nalejeme 1 dl vody, pekáč prikryjeme, dáme do vyhriatej  rúry a zapečieme do červena. Recept nám poskytla: Zorica Pavlovová z Kysáča

Francúzsky zemiakový šalát Suroviny: 2 viazaničky pažítky, 100 g zemiakov, 100 g mrkvy, 50 g zeleru, 50 g nakladaných uhoriek, 25 g sterilizovaného hrášku, 150 g kyslých jabĺk, šťava z 1 citróna, 1 lyžička octu, 1 lyžička horčice, štipka cukru, soľ, mleté čierne korenie, 100 g majonézy Takto sa to podarí: Zemiaky uvaríme v šupke asi 15 minút. Potom ich schladíme pod studenou vodou a ošúpeme. Mrkvu a zeler uvaríme samostatne v osolenej vode. Zeleninu scedíme, prepláchneme studenou

vodou a necháme odkvapkať. Ošúpané zemiaky, mrkvu, zeler, jablká spolu s uhorkami pokrájame na kocky, pridáme odkvapkaný hrášok. V miske rozmiešame majonézu spolu s horčicou, octom, cukrom, korením a soľou. Necháme odležať. Pridáme zeleninu. Šalát podávame v mise, ktorej boky sme vyložili  steblami pažítky. Recept nám poskytla: Jarmila Struhárová z Nového Sadu

Kokosové rezy Suroviny: Na cesto: 7 bielkov, 150 g cukru, 120 g kokosu, 4 lyžice polohrubej múky; Na plnku: 4 dl mlieka, 7 žĺtkov, 3 lyžice kokosu, 100 g cukru, 1 kokosový puding; Na šľahačku: 250 ml šľahačky, stužovač šľahačky, 1 lyžica cukru; Na ozdobu: strúhaná čokoláda Takto sa to podarí: Cesto: Vyšľaháme bielky, pridáme cukor a šľaháme, kým dostaneme tuhý sneh. Pridáme kokos a múku a zľahka zmiešame. Pečieme na 180 C̊ orientačne 30 min., doba pečenia závisí od toho, ako pečie rúra. Plnka: Dáme variť mlieko s cukrom, kokosom a žĺtkami. Stále miešame, aby sa vajíčka nezrazili. Keď zmes zhustne, pridáme puding rozmiešaný v trochu mlieka. Keď zhustne, zložíme zo sporáka a necháme vychladnúť. Natrieme na cesto. Vyšľaháme šľahačku s cukrom a stužovačom a tiež natrieme na zákusok. Na  vrch nastrúhame čokoládu. Zdroj: www. varecha.pravda.sk

Čokoládová torta Suroviny: Na cesto: 8 vajec, 8 lyžíc cukru, 6 lyžíc múky, 5 lyžíc kakaa (alebo Nesquika a pod.), ½ kypriaceho prášku, štipka soli; Na plnku: 1 liter mlieka, 4 čokoládové pudingy, 150 g čokolády na varenie, 6 lyžíc cukru, 250 g margarínu; Na čokoládovú polevu: 150 g čokolády na varenie, 70 g margarínu; Ostatné suroviny: ½ litra sladkej smotany, 300 g marmelády (marhuľovej, šípkovej), asi ½ kg fondánu (podľa želania) Takto sa to podarí: Cesto: Žĺtky vyšľaháme s cukrom do penista a postupne pridáme múku zmiešanú s kakaom (Nesquikom alebo iným) a kypriacim práškom. Osobitne vyšľaháme sneh z bielkov a pridáme štipku soli. Penu z bielkov zľahka primiešame do žĺtkov, zmiešame vareškou a vylejeme na plech natretý margarínom a vysypaný múkou.

Pečieme vo vyhriatej rúre na 170 C̊ asi 35 minút. Čas pečenia je orientačný, treba preveriť špáradlom. Keď cesto vychladne, prekrojíme ho vodorovne na 3 až 4 časti. Plnka: V 3 dl mlieka rozmiešame pudingové prášky s cukrom. Zvyšné mlieko dáme zovrieť a doň zavaríme pudingové prášky s cukrom, ktoré sme rozmiešali v mlieku. Keď dostaneme želanú hustotu, zložíme zo sporáka a pridáme čokoládu nalámanú na kúsky. Po 5 minútach vyšľaháme mixérom. Necháme vychladnúť a občas premiešame. Do vychladnutého pudingu primiešame margarín a vyšľaháme. Plnku rozdelíme na 2 časti, v prípade, že sme cesto

prekrojili na tri časti, alebo plnku rozdelíme na 3 časti, ak sme dostali 4 cestá.

Sladkú smotanu vyšľaháme dotuha a tiež rozdelíme na dve, eventuálne tri časti. Čokoládová poleva: roztopíme rozlámanú čokoládu a pridáme margarín nakrájaný na kúsky. Dobre zmiešame. Prvé cesto dáme na tácku,

natrieme tenkou vrstvou marmelády, na ktorú najprv natrieme čokoládovú plnku, a potom vyšľahanú sladkú smotanu. Zľahka pritlačíme a postup opakujeme, kým máme cestá, marmeládu, plnku a smotanu. Na 15 minút pritlačíme tortu, aby krajšie vyzerala, najmä ak ju chceme ozdobiť fondánom. Ak nie, pripravíme si čokoládovú polevu, polejeme ňou povrch torty a vyzdobíme vyšľahanou smotanou. Ak chceme väčšiu tortu, množstvo surovín zvýšime o polovicu.  Recept a foto nám poskytla: Margita Madacká z Kysáča

POĽNOHOSPODÁRSKE ROZHĽADY | Príloha pre poľnohospodárov a dedinu | Číslo 438 | Pripravujú: Ľubica Sýkorová, Elena Šranková a spolupracovníci | Použitá domáca a zahraničná literatúra

VIII

Kultúra Ocenenia pre Kysáčanov a Kovačičanov NA DIVADELNOM FESTIVALE ANIČKY JURKOVIČOVEJ NA SLOVENSKU

Elena Šranková

valu Aničky Jurkovičovej, vyhlásili výsledky a udelili ocenenia jednotlivým ochotníckym divadelným súborom. Cenu za najlepší ženský

ivadelní ochotníci z Kysáča a Kovačice získali ocenenia na 20. ročníku festivalu Aničky Jurkovičovej na Slovensku. Festival prebiehal v dňoch 8. – 12. apríla v Mestskom kultúrnom stredisku v Novom Meste nad Váhom. Je to celoslovenská prehliadka neprofesionálnych divadelných súborov s inscenáciami mapujúcimi postavenie a poslanie ženy v spoločnosti a v divadelnom umení. Tohto roku sa počas 5 dní na divadelných doskách v Novom Meste nad Váhom predstavilo 7 súbo- Divadelníci v Novom Meste nad Váhom rov zo Slovenska, Českej republiky a Srbska. Z našej krajiny herecký výkon získala Monika Ferúčinkovali Ochotnícke divadlo KC merová. Laureátom festivalu je Kysáč s hrou Vladimíra Hurbana Divadlo DOMINUS Močenok za Vladimírova Zámka škripí a Kolektív inscenáciu hry od Karela Jaromíkreatívnych amatérov KOKRAM ra Erbena Svadobné košele. Toto Kovačica s hrou Dragana Karlečíka divadlo zároveň získalo pozvánku Tma. V stredu 12. apríla oficiálne na Festival Zuzany Kardelisovej ukončili jubilejný 20. ročník festi- v Kysáči.

Ako informujú Ján Privizer z Kysáča a Jano Puškár z Kovačice, našim ochotníkom sa dostalo až šesť ocenení. Cenu za réžiu kysáčskeho

divadla Zámka škripí získala Svetlana Gašková. Za pozoruhodný mužský herecký výkon ocenenie získali Ivan Privizer a Alexander Kolár z Kysáča za stvárnenie postáv Tobora a Enada v rovnomennej hre. Oba divadelné kolektívy, kysáčsky a kovačický, získali Ocenenie za šírenie slovenskej

kultúry v zahraničí. Kolektív KOKRAM získal i Špeciálnu cenu poroty za inovatívne stvárnenie inscenácie TMA. Ako hovorí režisér Privizer oba divadelné súbory spoločne cestovali na Slovensko za podpory Kultúrneho centra Kysáč. Organizácia festivalu v Novom Meste nad Váhom podľa jeho slov bola chvályhodná. Pritom vyzdvihuje, že spolupráca medzi kysáčskymi a novomestskými divadelníkmi pretrváva 15 rokov aj vďaka Štefanovi Psotnému z DS Javorina z Nového Mesta nad Váhom, ako i to, že ich okrem vzájomného súborového priateľstva spája aj memorandum medzi festivalmi Aničky Jurkovičovej a Zuzany Kardelisovej. Tohtoročná medzinárodná divadelná prehliadka s tematikou ženy v Novom Meste nad Váhom sa niesla v znamení 200. výročia narodenia manžela prvej slovenskej herečky Aničky Jurkovičovej Jozefa Miloslava Hurbana. Foto: z archívu J. Privizera

VO VEĽKONOČNÝ PONDELOK V PETROVCI

Predstavili knihu o dejinách divadla Katarína Gažová

ilovníci divadla a divadelnej tvorby sa zišli v pondelok 17. apríla v Divadelnom klube v Petrovci. Dôvodom stretnutia bola prezentáciia vzácnej knihy K dejinám divadla v Petrovci 1866 – 2016 autorov Dušana Bajina a Vladimíra Valentíka, vydanej pri príležitosti 150. výročia divadelnej tradície v Petrovci. Stretnutie v mene organizátorov otvoril Jano Čáni, jeden z recenzentov publikácie, a pri tej príležitosti povedal, že je kniha pekný zdroj informácií o divadle v Petrovci a bude podnetom a inšpiráciou do budúcna. Prítomným sa prihovorila Viera Tárnociová-Krstovská, riaditeľka SVD, a Ján Černák, predseda Divadla VHV • KULTÚRA •

Petrovec, pripomenul, že je toto prvá kniha týkajúca sa výlučne petrovského divadla, a preto autorom a recenzentom knihy poďakoval za vzácnu publikáciu. Autor Dušan Bajin vyjadril potešenie, že sa mu dostalo cti venovať sa problematike petrovského divadla, hoci je nie z Petrovca. Kniha vychádzala z jeho doktorskej dizertačnej práce a venovaná je budúcim generáciám. Obsah knihy je nie iba suché čítanie o faktoch, o divadlách, o premiérach, ale má širšie pozadie, ktoré bude pútavé pre čitateľov. Autor hovoril, že sa v nej snažil spojiť dejiny petrovského divadla, inscenácie, ľudí a dať ich do dejinných súvislostí a konkrétnych okolností. Recenzent knihy Ľuboslav Majera poukázal na to, že urobiť

Z prezentácie knihy o divadle v Petrovci: (zľava) Jano Čáni, Vladimír Valentík, Dušan Bajin a Ľuboslav Majera

túto knihu bola ťažká robota, predovšetkým zozbierať všetky fakty. Autorom a vydavateľom sa podarilo položiť pred nás niečo, čo je fundamentálnou záležitosťou v rámci tohto prostredia. Spoluautor publikácie, jej redaktor a riaditeľ SVC, ktoré vydalo knihu, V. Valentík pripomenul, že publikácia je to, čo po oslavách 150. výročia divadla zostáva, okrem niekoľkých nových pred-

stavení. Prízvukoval, že Dušan Bajin pri písaní knihy vychádzal z faktov, zo záznamov, z literatúry. Jedinečnou vzácnosťou knihy je tabuľka na konci knihy, v ktorej sú zhrnuté divadlá za uplynulých 150 rokov; v Petrovci bolo súhrnne až 533 divadelných premiér. Záverom večierka poetický text o divadle z pera Anny Boldockej-Grbićovej prečítala Viera Dorčová-Babiaková.

16 /4747/ 22. 4. 2017

Kultúra GALÉRIA ZUZKY MEDVEĎOVEJ

Austrálske pohľady Martina Kizúra Jaroslav Čiep

amostatnú výstavu umeleckých diel Martina Kizúra po druhýkrát v Galérii Zuzky Medveďovej predstavili v predvečer veľkonočných sviatkov vo štvrtok 13. apríla v Báčskom Petrovci. Výstavu akademického maliara, grafika, ilustrátora a výtvarného pedagóga Martina Kizúra žijúceho v Austrálii Petrovčania mali možnosť vidieť aj v dávnom novembri roku 1990, tesne pred autorovým odchodom do zámoria. Teraz pri príležitosti Kizúrových šesťdesiatych narodenín, ktoré oslávil vo februári, Galéria Zuzky Medveďovej v Báčskom Petrovci milovníkom výtvarného umenia predstavila ďalšiu expozíciu tohto umelca. Druhú samostatnú výstavu Martina Kizúra v Petrovci možno zaradiť do menších výstav. Pozostáva totiž iba z jedenástich obrazov, ktoré z Austrálie poštou časom

Aj petrovskí umelci Hasík a Vereš si dôkladne prezreli Kizúrove obrazy

prichádzali do Petrovca. Prevažne pre potreby pravidelnej kolektívnej výstavy Bienále slovenských výtvarníkov v Srbsku, kde Kizúr pravidelne účinkoval. Prítomných na vernisáži Martina Kizúra v GZM privítal riaditeľ Slovenského vojvodinského múzea Mr. Pavel Čáni a o autorovej tvorbe sa zmienil kurátor výstavy Vladimír Valentík.

KARAVÁNA KOVAČICKEJ INSITY AJ V NOVOM SADE. V pondelok 3. apríla v Kultúrnom stredisku Nového Sadu bola otvorená výstava pod názvom Karavána kovačickej insity. Vystavených bolo viac ako 50 prác zakladateľov insitného umenia v Srbsku. Po úspešných výstavách v Kovačici, v Belehrade a v Novom Sade výstava odcestovala aj do Niša. Kovačickú insitu prítomným predstavila kustódka Galérie insitného umenia v Kovačici Anna Žolnajová-Barcová. Svoje reprezentatívne diela vystavovali: Alžbeta Čížiková, Ján Bačúr, Katarína Karlečíková, Eva Husáriková, Pavel Hajko, Ján Glózik, Zuzana Vereská, Mária Vargová, Desa Petrovová-Morarová, Drago Terzić, Jozef Haviar, Štefan Varga, Anna Kňazovicová, Anna Lenhartová, Juraj Ľavroš, Pavel Povolný-Juhás, Martin Pap, Anna Kotvášová, Mária Hlavatá-Krišanová a Marína Petríková. D. Berediová

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

Martin Kizúr (1. februára 1957 Kovačica) vyštudoval grafiku na Fakulte výtvarných umení v Belehrade roku 1981. V Belehrade absolvoval aj postgraduálne štúdium roku 1985. Ako vynikajúci

študent bol laureátom Ceny za kresbu Fakulty výtvarných umení a Univerzitnej ceny Univerzity umení v Belehrade. Po návrate do rodiska pôsobil ako výtvarný pedagóg na Gymnáziu Mihajla Pupina a ako kustód Galérie insitného umenia. V rokoch 1979 – 1989 uskutočnil študijné cesty do Francúzska, Talianska, Nemecka, Dánska, Belgicka, Maďarska a na Slovensko. Zaoberal sa i ilustráciou. V novembri 1991 sa Martin Kizúr s rodinou vysťahoval do Austrálie, pokračoval v štúdiu nových umeleckých technológií a v počítačovom grafickom dizajne. Zapojil sa do umeleckého života Austrálie, kde i vystavuje, a stal sa členom Združenia výtvarných umelcov Austrálie. Výstava Martina Kizúra v Petrovci potrvá do 19. mája.

V RÁMCI DRUHÉHO BELEHRADSKÉHO MESIACA FOTOGRAFIE, prebiehajúceho od 30. marca do 30. apríla, veľkú pozornosť záujemcov upútala výstava Domáce cvičenia, ktorá v galérii ArtGet prebiehala od 16. marca do 20. apríla. Jej autorkou je vizuálna umelkyňa Dr. Andrea Palašti (1984). Diplom získala na odbore fotografie na Akadémii umení v Novom Sade, kde aj dnes žije a pôsobí. Podstatou jej zadaní, v ktorých účinkovalo viac než sedemdesiat osôb – umelcov, študentov Akadémie umení, ako aj členov rodiny, je komunikácia, prameniaca v úlohách s osobitnými inštrukciami, ktoré si účastníci projektu navzájom stanovovali. Ich osobitným kladom je, že sa neobmedzili na jednu oblasť, ale zahrnuli viac médií. V nich, v závislosti od predsavzatí, používali fotografie, kresby, videopráce, objekty, textové alebo zvukové záznamy, ktorými dokumentovali vlastné interakcie a intervencie. Vcelku, nový projekt na fotografickej a umeleckej scéne, v podstate inšpirovaný niektorými momentmi z dejín umenia. Na snímke je jeden z exponátov v Kultúrnom stredisku Belehradu. O. F. • KULTÚRA •

SLOVENSKO

kultúru v podobe písaného slova, ako aj priblížiť literatúru, teda tvorbu domácich a zahraničných hostí čitateľom. Poukázať boli nielen pozornými na špecifiká národnej poslucháčmi, ale prejaliteratúry, či už českej, vili aj nevšedný záujem alebo dolnozemskej, o poéziu, ale aj o život lebo máme niekoľko v Srbsku a v Čiernej spoločných projektov. Hore. Po besiedke autori Bielika tiež vyzdvihol, odovzdali knižné dary že sú práve Vysoké Tat(vlastné knihy, Zborník ry symbolom nielen Dunajské elégie, ale aj Oslávenec − štátnosti, ale aj celé75-ročný Jaroslav niektoré slovenské vydaho Slovenska. „Naši Rezník nia zo Srbska) do školskej hostia majú záujem knižnice. Ostatní účastníci Tatran- práve o návštevu Vysokých Taskej literárnej jari sa prihovorili tier. Zároveň je to aj podnet na čitateľom Podtatranskej knižnice zdynamizovanie mimoliterárnych v Poprade i v Mestskej knižnici aktivít, ako je napríklad turistika,“ vo Svite. Ako predstavitelia našej uviedol. krajiny na podujatí sa zúčastnili: V prvý deň tohto literárneho Branislav Veljković, tajomník Zdru- podujatia, teda vo štvrtok 6. apríla ženie spisovateľov Srbska, básnik sa v spisovateľskom dome TimraJeremija Lazarević, poetka Dragica va v Hornom Smokovci uskutočnil Užareva a Miroslav Demák. aj komorný umelecký program pri Podľa slov predsedu Spolku príležitosti 75 rokov popredného slovenských spisovateľov (SSS) slovenského spisovateľa, básnika Miroslava Bielika, cieľom pod- a čestného predsedu SSS Jaroslaujatia je priniesť do regiónu va Rezníka.

Tatranská literárna jar Martin Prebudila

spisovatelia absolvovali viacero besied v knižniciach a školách nielen v meste Vysoké Tatry, ale aj v iných sídlach podtatranského regiónu. Literáti zo Srbska a Čiernej Hory

dňoch 6. a 7. apríla sa vo Vysokých Tatrách na druhom ročníku podujatia Tatranská literárna jar stretlo viac ako 20 spisovateľov zo štyroch krajín Európy, medzi nimi aj spisovatelia zo Srbska. Hlavnými organizátormi literárneho festivalu boli Spolok slovenských spisovateľov a mesto Vysoké Tatry, ďalšími participujúcimi partnermi boli spisovateľské organizácie Skupina spisovateľov zo Srbska (zľava): zúčastnených krajín, a to Jeremija Lazarević Branislav Veljković, Združenie spisovateľov Miroslav Demák, Dragica Užareva a Čiernej Hory, Združenie Radomir Uljarević (Čierna Hora) spisovateľov Srbska a Obec spisovateľov Českej republiky. sa stretli so študentmi Spojenej Okrem slávnostného prijatia školy Dominika Tatarku v Poprade. v obradnej sieni Mestského úradu Stretnutie moderoval Miroslav v Starom Smokovci a spoločného Demák, ktorý preložil a prečítal výletu na Hrebienok, zúčastnení ich básne. Gymnazisti z Popradu

MOMS BÁČSKY PETROVEC

Predvolebná rozcvička J. Čiep

finančný plán. Predsedníčka MOMS Petrovec Katarína Melegová-Melichová uviedla, že v štvorročnom období Petrovčania prichystali 62 podujatí. Hoci sa tradičné programy

me v období, keď si členovia jednotlivých miestnych odborov Matice slovenskej v Srbsku volia svoje správne rady. Tak bolo tomu aj v MOMS Báčsky Petrovec vo štvrtok 6. apríla. Matičnou hymnou Po nábreží... v predvedení Komorného zboru Musica viva sa začalo slávnostné, zároveň i volebné, zhromaždenie petrovských matičiarov. Štefánikova sieň už dávno nebola taká plná, že sa jednotliví záujemcovia museli usadiť alebo i postávať aj Z výročného a volebného zhromaždenia vo vedľajšej miestnosti. petrovských matičiarov Matičiari najprv schválili správy o činnosti MOMS Petrovec zabezpečujú cez projekty, jadrom za obdobie rokov 2013 – 2016, správu zabezpečenia aktivít miestnych matio hospodárení za rok 2016 a správu čiarov je členské. Ako gesto vzájomDozornej rady, ako aj plán práce na nej spolupráce sa ho v poslednom rok 2017 a k nemu prislúchajúci čase po uliciach Petrovca uchytili • KULTÚRA •

vyzbierať folkloristi Petrovskej družiny. Jednotlivcom, ktorí sa svojou nezištnou prácou pričinili o rozmach matičného hnutia pri príležitosti 25. výročia obnovenia MOMS Petrovec v tomto prostredí, následne udelili ďakovné listy. V pokračovaní zhromaždenie schválilo i kandidátov z MOMS na jednotlivé uznania MSS. Rokovací program petrovskí matičiari vyčerpali voľbou kandidátov do Správnej a Dozornej rady MOMS. Aj návrhom kandidátov na člena Správnej a Dozornej rady MSS, návrhom na predsedu a podpredsedov MSS. Záverom po dôkladnej a na momenty aj vášnivej rozpravy o tom, čo by matičiari mali robiť, resp. čo by nemali robiť a kto by mal tvoriť vedenie Matice, voľby zrealizovali tajným hlasovaním z 22

prihlásených kandidátov. Zhromaždenie MOMS rozhodlo, že v nasledujúcom funkčnom období rokov 2017 – 2021 Správnu radu MOMS Petrovec budú tvoriť (podľa abecedného poradia): Mária Andrášiková, Jaroslav Čiep, Drahotína Dorčová, Anna Hansmanová, Zdenka Chalupková, Tatiana Kriváková-Amidžićová, Anna Medveďová, Zuzana Medveďová-Koruniaková, Katarína Melegová-Melichová, Jarmila Pálenkášová, Mária Pálenkášová, Mariena Stankovićová-Kriváková, Anna Speváková, Jarmila Stojimirovićová, Anna Struhárová a Ján Šuľan. Za členov Dozornej rady prítomní matičiari zvolili Jána Bendu, Katarínu Rašetovú a Milana Vereša. Za členku Správnej rady Matice slovenskej v Srbsku zvolili Annu Hansmanovú a za jej zástupkyňu Zuzanu Koruniakovú-Medveďovú. Do Dozornej rady MSS Petrovčania delegovali Jarmilu Pálenkášovú a na post podpredsedov MSS kandidovali Jaroslava Čiepa, Jána Melega a Juraja Červenáka. Záverom volebnej časti členovia zhromaždenia MOMS Petrovec zelenú dali kandidátom na post predsedu MSS. Totiž podporili kandidatúry Petrovčana Jána Brtku a Kysáčanky Ľudmily Berediovej-Stupavskej.

16 /4747/ 22. 4. 2017

Kultúra 

SÚŤAŽ ZO SLOVENSKÉHO JAZYKA

Medziobecná v Kulpíne Katarína Gažová

iac ako 60 účastníkov sa zapojilo do súťaže zo slovenčiny v nedeľu 9. apríla v Kulpíne. Do tamojšej Základnej školy Jána Amosa Komenského v rámci medziobecnej súťaže zo slovenského jazyka prišli si vyskúšať svoje vedo-

mosti žiaci zo ZŠ Ľudovíta Štúra v Kysáči, ZŠ Jána Čajaka v Báčskom Petrovci, ZŠ Jozefa Marčoka Dragutina v Hložanoch a domáci Kulpínčania. Výsledky súťaže pre piatakov sú nasledujúce: prvé miesto obsadil a na testoch získal 18,5 bodu Aleksej Mištec z B. Petrovca, druhé Klaudia Hegedišová z Kysáča (18)

a tretie dvaja Petrovčania: Martin Červený a Marcela Gániová (16,5). Žiaci šiesteho ročníka tiež boli úspešní, ale najviac bodov získali: Leona Marčoková z Kysáča (18), Simona Đurićová (17,5) a Kristína Speváková (17), obe z Petrovca. Keď ide o siedmakov, prvé miesto získala Alexandra Muchová z Pet-

rovca (17), druhé Nina Marčoková z Kysáča (16), ako i Ivan Lomen, Dajana Jana Brnová, obaja z Petrovca, Tijana Adámeková z Hložian a Lucia Babiaková z Kulpína s rovnakým počtom bodov. O tretie miesto sa rozdelili Mila Páliková z Kysáča a Ema Turanová z Petrovca (15,5). U najstarších ôsmakoch víťazom bol Daniel Miháľ z Kysáča (19,5), potom Dajana Melegová z Petrovca (18) a Sára Obuchová z Kulpína (17,5).

Na oblastnej úrovni v Starej Pazove a v Kovačici Anna Lešťanová

ostiteľkou oblastnej súťaže zo slovenského jazyka v nedeľu 9. apríla bola Základná škola hrdinu Janka Čmelíka v Starej Pazove. Súťažilo 27 žiakov vyšších ročníkov z troch základných škôl. V kategórii piatakov prvé tri miesta obsadili: Michaela Hricová (15 bodov) zo St. Pazovy, Ján Vareca zo St. Pazovy a Matea Sláviková z

ja 17) a Sandra Opavská (16,5). Do republikovej súťaže postúpila aj Melita Sláviková (14) z Erdevíka. V kategórii ôsmakov prvé miesto obsadila Valentína Hudecová (18), druhé Maja Gedeľovská (15,5), obe zo St. Pazovy) a tretie Jana Petrusová (15) z Erdevíka. Do republikovej súťaže postúpila i Laura Hruškárová (14,5) zo St. Pazovy. Pazovských žiakov na súťaž pripravovali profesorky Katarína

Anička Chalupová

Základnej škole Mladých pokolení v Kovačici sa v nedeľu 9. apríla uskutočnila oblastná súťaž zo slovenského jazyka, na ktorej si svoje vedo-

a Mariana Mikuľová z Aradáča. O rok starší žiaci dosiahli tiež pozoruhodné výsledky. Aradáčan Martin Pekár bol najlepším slovenčinárom, kým o nuansu menej úspechu mal Miroslav Dišpiter z Padiny a na treťom

Na snímke ZŠ Mladých pokolení je okamih zo súťaže

Odmenení žiaci s profesorkami slovenského jazyka

Erdevíka (obaja 14) a Ema Verešová (13,5) zo St. Pazovy. V kategórii šiestakov najúspešnejší boli: Jana Jašová (18,5), Katarína Gubečková (16), Lea Kišová a Aňa Gubečková (obe 14,5) – všetci zo St. Pazovy. Najlepšie výsledky spomedzi siedmakov dosiahli žiaci hostiteľskej školy: Mária Folťanová (18,5), Ela Balážová a Vladislav Gubečka (oba-

www.hl.rs

Topoľská a Jarmila Dolinajová, so žiakmi z Erdevíka pracovala profesorka Ruženka Ďuríková, zatiaľ čo žiakov zo Suseku pripravila Ruženka Kolárová. Odmeneným žiakom k dosiahnutým úspechom zo slovenského jazyka gratuloval a knižné darčeky z NRSNM odovzdal riaditeľ staropazovskej základnej školy Janko Havran.

Informačno-politický týždenník

mosti vyskúšalo celkove 59 žiakov vyšších ročníkov základných škôl z Padiny, Aradáča, Kovačice a Jánošíka. V konkurencii žiakov 5. ročníka najlepší boli Andrej Trnovský z Padiny a Peter Bagľaš z Aradáča, druhé miesto obsadili Vladislav Srnka a Ivana Megová z Padiny a tretie miesto si rozdelili Nataša Pavelová a Diana Petrášová z Padiny a Andrej Majdlík z Kovačice. V konkurencii šiestakov najlepšie výsledky získal Igor Čížik z Kovačice, na druhom mieste zakotvila Tijana Bešková z Padiny a tretie miesto si rozdelili Ivan Bokor z Padiny

mieste zakotvil Ján Lenhart z Kovačice. V konkurencii žiakov 8. ročníka najlepší výkon podala Anna Sojáková z Padiny, druhoumiestnenou bola Padinčanka Dajana Šimáková, kým sa o tretie miesto rozdelili Dana Marušníková a Vanesa Marková z Padiny, Martina Bartošová a Eva Macková z Aradáča a Ema Farkašová, Gabriela Svetlíková a Jarmila Hriešiková z Kovačice. Na záver akcie riaditeľka školy Anička Bírešová gratulovala najlepším slovenčinárom k ich úspechu a udelila im primerané darčeky. • KULTÚRA •

LITERATOUR V NOVOM SADE

Imunita a Antimita Danuška Berediová

a tomto LiteraTOUR-e boli predstavení ďalší dvaja slovenskí autori – Mária Ferenčuhová a Michal Tallo. Prezentovali ich najnovšie básnické zbierky Imunita a Antimita. Vydavateľ Peter Šulej predstavil vydavateľstvo Drewo a srd, v ktorej vyšla aj Antimita. Posedenie moderovala prof. Marta Součková. V stredu 12. apríla navštívili Oddelenie slovakistiky v Novom Sade a o deň skôr Katedru slavistiky v Belehrade. Mária Ferenčuhová je filmová vedkyňa, prekladateľka a autorka básnických zbierok Skryté titulky, Princíp neistoty, Ohrozený druh a najnovšej Imunita z roku 2016, ktorá podľa ankety denníka Pravda bola vyhlásená slovenskou knihou roka. Michal Tallo je organizátor literárnej súťaže Medziriadky, redaktor časopisu Vlna a debutoval básnickou zbierkou Antimita, tiež v roku 2016.

ženské a feministické témy. Tým však neodskakujem od svojich feministických postojov, no v poézii mi nie sú prvoradé. Ale určite píšem poéziu, ktorá je rodovo scitlivená,“ povedala Ferenčuhová. O tom, akú nadväznosť cíti na poéziu Ferenčuhovej, Tallo povedal: „Je mi veľmi blízke využívanie

Ferenčuhovú spolu s Norou Ružičkovou a Katarínou Kucbelovou zaraďujú medzi autorky, ktorých typ písania sa označuje ako Anestethic Genderation. Na otázku, do akej miery sa autorka s týmto termínom stotožňuje, Ferenčuhová povedala, že sa pomerne rýchlo zžila s tým termínom, lebo sa jej to páčilo, že sa zrazu ocitla v šuflíku s dvomi výbornými poetkami. „Ja som s tým bola stotožnená, sama by som možno tie afinity nevnímala pri mojej prvej alebo druhej knihe. A to anestetické, že píšem neľútostne a chladne o veciach, ktoré sú veľmi bolestivé, Michal Tallo, Marta Součková a Mária Ferenčuhová ten jazyk chladivý a znecitlivejúci je pre mňa asi jediný spôsob, ako jazyka a iných diškurzov a iných nie o týchto citlivých témach vypovedať. vyslovene poetických jazykov alebo Ten efekt, ktorý to vyvoláva, je pre prevzatých textov do svojho písania, mňa žiaduci. Rodové (gender) hľa- v zmysle istého zosobnenia, že si to disko nebolo pre mňa programovo privlastním a aplikujem na intímne dôležité. Mám pocit, že je to línia, problémy a považujem, že mi je táto ktorá nie je rodovo a feministicky metóda práce prirodzená. Pre mňa orientovaná na písanie žien a na je jazyk torrentov, čo je záverečným

cyklom knihy, štandardný. Týmto štýlom písania som radený spolu s Martinom Kočišom do nového priečinku tzv. posttextová generácia, ale stále si myslím, že mám bližšie k intímnej lyrike v tradičnom zmysle slova a nie k experimentu.“ V knihe Imunita Ferenčuhová použila klasický medicínsky jazyk, ktorý postupne prechádza do jazyku homeopatie, čo je ukážka tej experimentálnej metódy a Tallo v Antimite okrem iných použil jazyk informačných technológií. To, čo ešte spája autorov, je film, Mária je filmová teoretička a Michal vyštudoval filmovú dramaturgiu a scenáristiku. Na otázku, do akej miery ich to poznamenalo ako tvorcov, Ferenčuhová odpovedala, že vo veľkej, tým, že sa nikdy nenaučila film robiť, ale vždy vedela, ako na to, tak ho začala písať. Michal doplnil tým, že ich dvoch scenáristika a dramaturgia ovplyvnila tým, že sú jedni z mála básnikov, ktorý si nechajú zasahovať do textov redaktorom, lebo vedia, že to textu neuškodí.

Regionálne recitačné súťaže žien HLOŽANČANKY POSTÚPILI. Regionálna súťaž žien v prednese poézie a prózy pre Báčku sa uskutočnila v Pivnici v sobotu 8. apríla. Prítomných na súťaži úvodom privítala predsedníčka Spolku pivnických žien Anna Valašeková a v mene Asociácie slovenských spolkov žien aj predsedníčka Viera Miškovicová. Hodnotiacu komisiu tvorili predsedníčka Katarína Melegová-Melichová a členky Milina Florianová a Viera Papová. Ženy súťažili v štyroch kategóriách. V prednese poézie v kategórii

V STAREJ PAZOVE SÚŤAŽILI ŽENY ZO SRIEMU. Regionálna súťaž v prednese poézie a prózy pre Sriem bola v pondelok 10. apríla v miestnostiach Klubu VHV v Starej Pazove. Prítomných privítala Anna Horvátová, predsedníčka Združenia pazovských žien pri SKUS hrdinu Janka Čmelíka. Súťaže sa zúčastnili štyri

Anna Čelovská a členovia odbornej poroty

Súťažiace ženy z Báčky a hodnotiaca komisia do 25 rokov súťažila Monika Bažaľová a nad 25 rokov súťažila Zuzana Dudková. V prednese prózy v kategórii do 25 rokov súťažila Martina Bartošová a v kategórii nad 25 rokov súťažili tri účastníčky: Miriam Murtinová, Anna Hrnčiarová a Katarína Arňašová. Po vypočutí prednesov hodnotiaca komisia rozhodla, že do finálovej súťaže 21. apríla v Báčskom Petrovci postúpili Monika Bažaľová a Miriam Murtinová. M. Kubincová • KULTÚRA •

kandidátky: v prednese poézie v mladšej kategórii (16 – 25 rokov) Jana Rumanová zo Starej Pazovy, v prednese poézie v kategórii nad 25 rokov Anna Simonovićová zo Starej Pazovy a Vera Bažaľová z Lugu, kým v prednese prózy v kategórii nad 25 rokov Anna Čelovská z Lugu. Odborná porota, ktorá pracovala v zložení: Lýdia Gedeľovská, Alexander Bako a Anna Balážová, rozhodla, že do finálovej súťaže postúpili všetky kandidátky. V revuálnej časti sa predstavili aj Mária Rumanová a Anna Slamajová zo Starej Pazovy. A. Lš. 16 /4747/ 22. 4. 2017

Kultúra VEĽKONOČNÝ KONCERT V PIVNICI

Rozozvučala sa Nová pieseň Anna Čásarová

o Veľkonočný pondelok Komorný zbor Nádeje v kinosále v Pivnici usporiadal Veľkonočný koncert. Sprievodkyňou programu bola Tatiana Pintírová a stretnutie modlitbou po-

Estera Valentíniová a Anna Pintírová a Komorný zbor Zvony zo Selenče. Všetky zbory spoločne zaspievali aj niekoľko piesní, ktoré sú výsledkom semináru Nová pieseň koordinátorov Juraja Súdiho a Anny Stojnevovej. Ten sa koná každoročne v prvý februárový víkend.

Účastníci koncertu v Pivnici

žehnal farár Ján Zahorec. Koncertovali skupinový evanjelický zbor zo Silbaša, zborový spevokol z Aradáča, spevokol evanjelického zboru zo Šídu, zmiešaný zbor Pavla Jozefa Šafárika z Nového Sadu, medzicirkevný zbor z Padiny, Komorný zbor Nádeje a zbor evanjelického spevokolu z Pivnice, sólistky

V mene Nádejí sa všetkým účinkujúcim srdečne zavďačila Miluška Macková. Na koniec duchovného a umeleckého zážitku sa pomodlil farár Ján Vinkovič. Záver patril spoločnej piesni všetkých účinkujúcich a obecenstva. Tento veľkolepý koncert organizátori plánujú usporiadať aj na budúci rok.

V ĽUBE A ERDEVÍKU

Veľkonočné detské programy Danuška Berediová

druženie Sriemsky pamätník v Ľube na Bielu sobotu 15. apríla zorganizovalo detský veľkonočný program. V Dome kultúry v Ľube sa predstavil domáci folklórny súbor Zvončeky detskými hrami. Najmladšie účastníčky spievali a recitovali. Deti zahrali aj Ľubské Zvončeky dve krátke divadielka, a to Lásku v siedmom kráľovstve a Novoročnú roz- Základnej školy Savu Šumanovića a právku. Hosťami na tomto programe bol speváčky, ktoré sa chystajú na detský erdevícky folklórny súbor Zvončeky. festival slovenských ľudových piesní Ľubské deti pripravili a nacvičili Monika Keď si ja zaspievam v Šíde. Tancovala Považanová a Miroslava Janišová. Po aj mladšia a staršia folklórna skupina programe nasledovala zábava a do Zvončekov, ktorá bude prezentovať detský erdevícky folklór na oblastnej tanca hral erdevícky XL band. Vo Veľkonočný pondelok 17. apríla prehliadke v Sriemskej Mitrovici. Na detský veľkonočný program bol aj programe si pripomenuli aj úctyhodné v Slovenskom kultúrno-osvetovom jubileum – 110. výročie pôsobenia spolku v Erdevíku. Predstavili sa deti SKOS Erdevík a pozvali aj ďalších ochotz Erdevíka, Bingule a Ľuby. Vystupovali níkov, aby sa pripojili k organizovaniu najúspešnejšie recitátorky erdevíckej tohto výročia.

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

VEĽKONOČNÝ CHRÁMOVÝ KONCERT V PETROVCI. Piaty rok za sebou k Veľkej noci v petrovskom slovenskom evanjelickom kostole prichystali Veľkonočný koncert. V nedeľu 16. apríla v predvečerných hodinách sa domáci cirkevný zbor v čele s farárom Jánom Vidom postarali o slávnostné ovzdušie a príjemný večierok. Tohto roku na koncerte účinkovali petrovské cirkevné spevokoly − starší a mladší, ktoré nacvičil kantor Pavel Očoveji, dychový orchester, deti Detskej besiedky (na fotografii), Komorný zbor Musica viva pod vedením Marieny Stankovićovej-Krivákovej, obecný spevokol Credimus pod vedením Miluše Petrášovej, huslistka Marína Cerovská a slovom sa prihovárali aj domáci farár, Tatiana Vidová a Hana Tanciková. J. Č-p

V ÝS TAVA MODRANSKEJ KERAMIKY V KYSÁČI. Členovia KUS Vladimíra Mičátka skrášlili svojím spoluobčanom veľkonočné sviatky nainštalovaním výstavy modranskej keramiky. Vernisáž bola v nedeľu 16. apríla v Slovenskom národnom dome. V otváracom programe sa prihovorili Michal Francisty, predseda spolku, Rastislav Surový, predseda MOMS, a učiteľky v penzii Magda Lomenová a Elena Surová. Výstavu otvorila Anna Páliková-Kunčáková, superintendentka Evanjelickej metodistickej cirkvi, ktorá spojivo medzi veľkonočnými sviatkami Pánovho vzkriesenia a výstavou videla v hline, ktorá je v rukách hrnčiara tým, čo sú ľudia v rukách stvoriteľa. Na vernisáži niekoľko veľkonočných piesní zaspieval spevokol Glória EMC pod vedením Ondreja Maglovského. K Veľkej noci si do maľovaných váz z modranskej keramiky zvykneme položiť jaburiatka a na nich zakvačiť kraslice. Ozdobíme si tak príbytky a podobne urobili aj na nedeľňajšej výstave. E. Š. • KULTÚRA •

VEĽKÁ NOC V KOVAČICI

Piesňou a tancom vzdali hold jari Anička Chalupová

ažiť veľkonočné čaro, magickú jarnú náladu a bohatý kultúrny zážitok mali všetci návštevníci Veľkonočného koncertu, ktorý sa uskutočnil v nedeľu 16. apríla 2017 v Kovačici.

spevácke a tanečné skupiny, ako i mladí sólisti. Po uvítacích slovách Jána Tomáša, nového riaditeľa DK, na javisku za hudobného sprievodu viac ako desaťčlenného ľudového orchestra sa vystriedala bezmála stovka účastníkov. Vo Veľko-

Pestrofarebné kroje starých mám a otcov po dlhých rokoch znovu začali svoj život; na snímke roztancovaní mladí folkloristi

Javiskom hýrila mladosť a radosť

Dom kultúry 3. októbra v spolupráci so Základnou školou Mladých pokolení a Gymnáziom Mihajla Pupina v Kovačici usporiadal kultúrno-umelecký program, v ktorom sa predstavili

nočnom programe účinkovali najmladšia, stredná, dievčenská a zmiešaná folklórna skupina, ako i chlapčenská a dievčenská spevácka skupina pri ZŠ a mladí ochotníci, žiaci kovačického

EDUKAČNÚ V ÝS TAV U V STAREJ PAZOVE pod patronátom Obce Stará Pazova usporiadala 7. apríla Ľudová knižnica Dositeja Obradovića. Venovaná bola Svetovému dňu Rómov. Autorkou výstavy, ktorú otvoril predseda Obce Stará Pazova Đorđe Radinović, je Slavica Božićevićová (na fotografii). Autorka sa zmienila aj o dejinách, kultúre, jazyku a literatúre rómského národa. Predseda Radinović povedal, že integrácia Rómov do spoločenského života je jednou z úloh lokálnej samosprávy, pričom je vzdelávanie dôležitou podmienkou. Kulturológ Zlatibor Jovanovć vo svojom prejave hovoril o antropologickom cykluse Rómov. Koordinátor Kancelárie pre inklúziu Rómov Aleksandar Balinović prízvukoval, že v ústrety Svetovému dňu Rómov (8. apríla) výborníci ZO Stará Pazova schválili lokálny akčný plán na obdobie rokov 2017 – 2022. K spestreniu programu predstavili aj hudobno-poetickú tvorbu príslušníkov rómskej národnostnej menšiny. a. lš.

• KULTÚRA •

gymnázia. Mužský komorný zbor Skala i tentoraz zapôsobil na návštevníkov mohutnosťou svojich hlasov, ale aj výberom piesní. Na javisku znovu ožili chýreční Bohémi, kým k slávnostnejšiemu ovzdušiu prispeli aj mladučkí speváci Denis Veňarský, Daniel Sretenović, žiaci nižších ročníkov a skúsené sólistky Gabriela Svetlíková a

Gabriela Nosáľová z Kovačice. Počas takmer dvojhodinového programu v plnej sieni DK bolo cítiť nadšenie, radosť a lásku, ktorá pookriala srdce každého účastníka. A že sa program vydaril na výbornú, dosvedčili diváci, ktorí nešetrili svoje dlane a siným potleskom odmenili všetkých účastníkov koncertu.

NA OBECNEJ FOLKLÓRNEJ PREHLIADKE V PLANDIŠTI po srbsky, slovensky a rumunsky. V piatok 7. apríla v Dome kultúry v Plandišti odznela 17. obecná prehliadka folklórnych tradícií a 15. prehliadka detskej hudobno-folklórnej tvorby. Na dvoch podujatiach sa zúčastnilo 7 folklórnych súborov, buď revuálne alebo súťažne, a predstavili sa s 19 speváckymi a tanečnými bodmi. Dlhodobo vystúpenia súborov hodnotia hudobný pedagóg Petar Pavlov a choreograf Dragan Mićić z Pančeva, ktorí sa kladne zmienili o celkovej organizácii prehliadky. Jedným zo stálych účastníkov prehliadky je aj KUS Bratstvo z Hajdušice, ktorý viackrát postúpil aj na oblastnú a dvakrát aj na pokrajinskú prehliadku folklórnych tradícií vo Vrbase. Hajdušičania sa predstavili dvomi bodmi. Ženská spevácka skupina zaspievala ľudové piesne a tanečníci zatancovali choreografiu Vladimíra Hraška Ešte sa nevydám. Takýmto programom sa Hajdušičania predstavia aj na tohtoročnom FF Tancuj, tancuj... Okrem slovenského vystúpil aj hajdušický srbský spolok KUS Biseri, ktorý zatancoval tance z okolia Niša. V. Hudec

16 /4747/ 22. 4. 2017

Kultúra V MÚZEU SÚČASNÉHO UMENIA VOJVODINY VÝSTAVA GRAYSONA PERRYHO

V novinách píše o šakovom...

Anna Horvátová

loveso písať znamená zaznačovať (reč) písmom, pekne, rýchlo písať, písať ceruzou. Ďalším významom je vyhotovovať písomne úlohu, žiadosť, zápisnicu. Je tu i toto náležité použitie – podávať písomnú správu listom, kartou, napr.: priateľ mi v liste píše, že mu je fajn, alebo prestali sme si písať; a umelecky či vedecky tvoriť, a to písať román, operu, monografiu... Tieto prípady nám ani tak nezadávajú ťažkosti, do konštrukcií nevnášame srbské slová, ani tieto uvedené nejako neskomolíme. Iný je však prípad pri význame, keď sa informuje tlačou, keď noviny píšu o žatve, o protestoch, píšu proti vojne. V tomto prípade inak to nepovieme, len: „... v novinách písalo o žatve“, „... v novinách písalo o proteste“, „Vo Vzlete písalo o koncerte.“; „V Hlase ľudu bude písať o vianočných trhoch.“ Alebo príklad zo školskej praxe: „... prečítaj, čo píše na tabuli“ a pod. Takéto vety sú v slovenčine nenáležité, cítiť tu vplyv srbčiny na našu slovenčinu – o žetvi / o koncertu / o protestima je pisalo u novinama – a srbského slovesa

CHÝRNIK

www.hl.rs

Danuška Berediová

Výstava obsahuje šesť tapisérií bohatých obsahom, detailmi a farbou, znázorňujúce mnoho excentrickosti a jedinečnosti, ktoré sa viažu za život vo Veľkej Británii – od dizajnu interiéru po britskú kuchyňu, politické protesty a klebety o známych osobnostiach.

ýstavu Márnosť malých rozdielov britského umelca transvestitu Graysona Perryho otvorili v piatok 7. apríla v Múzeu súčasného umenia Vojvodiny za prítomnosti veľkého počtu hostí, ako aj predstaviteľov inštitúcií, ktoré organizovali a podporili výstavu. Ide o výstavu jedného z najznámejších súčasných umelcov Veľkej Británie, držiteľa prestížnej Turnerovej ceny, ktorého diela sú od 7. apríla do 20. mája po prvýkrát predstavené obecenstvu v Srbsku. Výstavu otvoril britský veľvyslanec v Belehrade Denis Keefe a prítomným sa pri- Tapiséria č. 1 – Pocta hovoril aj podpredseda k lietkových bojovníkov Pokrajinskej vlády Ivan Đoković, riaditeľka British Council Grayson Perry je jeden z najznápre Západný Balkán Claire Searsová mejších umelcov súčasného umea úradujúci riaditeľ Múzea súčasného nia svojej generácie, známy podľa umenia Vojvodiny Radovan Jokić. Po keramiky, skulptúry, kresby, grafiky veľkom úspechu s výstavou Nové a tapisérií, ako aj nekonvenčnou náboženstvo Damiena Hirtsa, touto rodovou identitou a excentrickým, výstavou British Council pokračuje so ženským alter-ego Claire. Nositeľom spoluprácou s múzeami v regióne, v je prestížnej Turnerovej ceny za rok snahe predstaviť najlepšie z britské- 2003, ktorú prijal oblečený ako žena. ho súčasného umenia.

Výbor pre kultúru Národnostnej rady slovenskej národnostnej menšiny vypisuje

NOVÝ SAD. Na Filozofickej fakulte Univerzity v Novom Sade 25. apríla 2017 o 11.00 h v slávnostnej miestnosti č. 114/2 sa uskutoční prezentácia zborníka 270 rokov dejín, literatúry a jazyka Slovákov vo Vojvodine. Zborník je výsledkom rovnomennej medzinárodnej konferencie, ktorá sa uskutočnila 16. októbra 2015 na FFUNS v organizácii Oddelenia slovakistiky. Po prezentácii zborníka, slovenského študentského časopisu literárnych prác Čar(b) ológ a slovenského študentského časopisu Traf! budú udelené diplomy skončeným študentom základných akademických a master štúdií. J. Č-p

pisati. Aby slovenské vety neboli kópiou srbských viet, v slovenčine sa tu musí použiť sloveso v trpnom rode píše sa. Namiesto, pre tieto väzby, nezodpovedajúcich tvarov slovesa písať – píše, písalo, bude písať treba použiť tvary zvratného slovesa píše sa, písalo sa, bude sa písať, je napísané / je zapísané, bolo na/za/písané: ... „Vo Vzlete sa písalo o koncerte.“; „V Hlase ľudu sa bude písať o vianočných trhoch.“ V slovenčine sa tvary píše, písalo (by), bude písať používajú vo vetách typu: dievča píše, ceruza dobre píše, ale aj takto: „Hlas ľudu píše o proteste.“ Keď teda chceme v slovenčine správne použiť vetu so slovesom písať, urobme to takto: – noviny píšu o žatve, noviny píšu o všeličom; – o koncerte bolo napísané aj v novinách. Tá veta zo školskej praxe má znieť takto: „Prečítaj, čo je napísané na tabuli.“ V bežnom rozhovore počuť i takúto vetu: „V kalendári píše, že sú dnes Anny.“, čo nezodpovedá spisovnej podobe. Hovorový štýl pripúšťa vety tohto typu, avšak v takomto znení: „V kalendári sa píše, že sú dnes Anny.“; „V kalendári stojí, že je dnes Juraja.“

Márnosť malých rozdielov V

súbeh na vypracovanie scenára a realizáciu

Otváracieho programu Slovenských národných slávností 2017 V záujme zveľadenia programovej náplne Slovenských národných slávností v roku 2017 a s cieľom podnietiť novú súčasnú tvorbu Výbor pre kultúru Národnostnej rady slovenskej národnostnej menšiny vyzýva všetkých tvorivých jednotlivcov a kreatívne tímy, aby sa zúčastnili súbehu na Otvárací program SNS 2017. Uchádzači na súbeh sú povinní do 31. mája 2017 zaslať: detailne rozpracovaný námet na scenár Otváracieho programu Slovenských národných slávností 2017, návrh produkčného a realizačného tímu Otváracieho programu SNS 2017 a finančný plán obsahujúci položky pre segmenty projektu. Kritériá súbehu: Otvárací program SNS 2017 je umelecký multimediálny program, ktorého obsah má za cieľ

Informačno-politický týždenník

invenčným a pútavým spôsobom prezentovať najvyššie dosahy slovenskej kultúrnej tvorby v Srbsku. Otvárací program trvá 50 minút a obsahuje hovorené, hrané, hudobné, tanečné, vizuálne a iné pasáže späté s kultúrnou a umeleckou tvorbou Slovákov žijúcich v Srbsku. Námety musia byť pôvodné a zatiaľ nezverejnené. Autor môže prihlásiť do súbehu len taký námet, na ktorý má v plnom rozsahu autorské práva. Námety musia byť v slovenskom jazyku a odovzdať ich treba v troch exemplároch. Námety doručiť na adresu: Národnostná rada slovenskej národnostnej menšiny, Bulevar Mihajla Pupina 1/IV, Nový Sad 21 000 Obálku treba označiť heslom: SÚBEH NA OTVÁRACÍ PROGRAM SNS 2017 • KULTÚRA •

Kultúra • Oznamy Výzva

Prihláste sa

na účasť na festivale 3 x Ď v Starej Pazove

na 9. Stretnutie dolnozemských Slovákov − Na jarmoku Ústav pre kultúru vojvodinských Slovákov vyzýva spolky žien, remeselníkov, kuchárov tradičných jedál, ochotnícke spolky a združenia a iných záujemcov, aby sa prihlásili na 9. dolnozemský jarmok. Tohtoročné podujatie Na jarmoku sa bude konať 27. mája 2017 v Hložanoch v organizácii Ústavu pre kultúru vojvodinských Slovákov počas 47. Folklórneho festivalu Tancuj, tancuj... Je to putovné podujatie Slovákov z Maďarska, Rumunska, Chorvátska a Srbska, ktoré má za cieľ predstaviť tradičnú gastronómiu, ľudové remeslá, tance, spevy a iné formy tradičnej kultúry dolnozemských Slovákov. V súlade s tým podujatie obsahuje tri celky: stánky tradičných špecialít dolnozemských Slovákov, stánky remeselníkov, resp. ľudovoumeleckých výrobcov a folklórny program na javisku. Projekt Na jarmoku je medzinárodného rázu a podporuje ho Úrad pre Slovákov žijúcich v zahraničí, ako aj krajanské organizácie z Maďarska, Rumunska, Chorvátska a Srbska. O podmienkach účasti, ako aj úplné znenie súbehu a prihlášku si nájdete na webovej stránke www.slovackizavod.org.rs, v rubrike výzvy. Vyplnenú prihlášku treba zaslať najneskôr do 28. apríla 2017 na adresu: Ústav pre kultúru vojvodinských Slovákov, Njegošova 16/II 21 000 Nový Sad alebo e-mailom na adresu office@slovackizavod.org.rs Nech realizácia tohto projektu prinesie zmysluplnosť ľudovoumeleckých činností dolnozemských Slovákov, nech vytvorí silné medzinárodné puto a kodifikuje tradičnú slovenskú kultúru na celom území zahraničných Slovákov. Pokrajinský sekretariát pre urbanizmus a ochranu životného prostredia na základe článku 10 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04) zverejňuje OZNÁMENIE o podanej žiadosti o rozhodovanie o potrebe vypracovania Štúdie o odhade vplyvov na životné prostredie Nositeľ projektu Mesto Nový Sad, Mestská správa pre stavebníctvo, pôdu a investície, Ul. Stevana Branovačkog č. 3, Nový Sad, podal žiadosť o rozhodovanie o potrebe po odhade vplyvov na životné prostredie projektu Výstavba prí-

24. Festival Dni detského divadla 3 x Ď sa bude konať v termíne 2. – 4. júna 2017 v Starej Pazove v sieni Slovenského divadla VHV. Lehota na prihlasovanie trvá do 28. apríla 2017. Národnostná rada slovenskej národnostnej menšiny, SKUS hrdinu Janka Čmelíka, Obec Stará Pazova a Ústav pre kultúru vojvodinských Slovákov vyzývajú detské divadelné súbory zo Srbska, aby sa prihlásili na 24. Prehliadku slovenskej detskej divadelnej tvorby 3 x Ď. Festival aj tohto roku ponúkne všetkým účastníkom hodnotný sprievodný program a príležitosť na nové divadelné kamarátstva. Prihlášku na 24. ročník prehliadky 3 x Ď si nájdete na webovej stránke www.slovackizavod. org.rs, v rubrike výzvy. Vyplnené prihlášky treba zaslať na mail: office@slovackizavod.org.rs alebo poštou na adresu: Zavod za kulturu vojvođanskih Slovaka, Njegoševa 16/2/7 21 000 Novi Sad s poznámkou: Prihláška na 3 x Ď. Múza divadla otvára náruč a už teraz sa teší na všetkých mladých divadelníkov!

stupových ciest cestnému a železničnému mostu v Novom Sade, na k. p. č.: 4156/1, 4156/7, 4156/9, 4156/10, 10423/1, 10423/3, 10423/6, 10423/7, 10423/8, 9344 a 10539/1, k. o. Nový Sad I, a 2944/8, 2944/11, 2944/17, 2944/20, 2960/1, 2960/5, 2960/6, 2960/7, 2960/10, 2960/15, 2960/16, 2960/17, 2960/18, 2961, 6660/1 a 6660/2, k. o. Petrovaradín. Údaje a dokumentáciu zo žiadosti nositeľa projektu možno dostať k nahliadnutiu v miestnostiach Pokrajinského sekretariátu pre urbanizmus a ochranu životného prostredia, Bulvár Mihajla Pupina 16, Nový Sad (prízemie, kancelária č. 39). Všetci záujemcovia v lehote 10 dní odo dňa zverejnenia tohto oznámenia môžu podať svoju mienku v písanej forme na adresu sekretariátu.

Oznámenie o verejnom súbehu Obecná správa Obce Stará Pazova vypisuje verejný súbeh na obsadenie pracovných miest v obecnej správe Obce Stará Pazova. Text verejného súbehu sa uverejňuje na webovej stránke Obce Stará Pazova: www.starapazova.rs Mestská správa pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad na základe článku 29 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04 a 36/09) zverejňuje OZNÁMENIE o schválení rozhodnutia, že je potrebný odhad vplyvov a o určovaní rozsahu a obsahu Štúdie o odhade vplyvov na životné prostredie projektu Nositeľ projektu NEPI REAL ESTATE PROJECT ONE, s. s r. o., Nový Belehrad, Bulvár Milutina Milankovića číslo 9ž, podal žiadosť tomuto orgánu o rozhodovanie o potrebe po odhade vplyvov na životné prostredie projektu Výstavba podnikateľského objektu – obchodné stredisko NEPI ONE, výšky pivnica, prízemie, poschodie (Su + P + 1) do pivnice, prízemia a troch poschodí (Su + P + 3), na rohu Bulvára cára Lazara a Bulvára oslobodenia, na katastrálnej parcele číslo 900/18, k. o. Nový Sad II, Mesto Nový Sad. Po uskutočnenom postupe Mestská správa pre ochranu životného prostredia dňa 12. apríla 2017 schválila rozhodnutie číslo VI-501-155/17, že je potrebný odhad vplyvov na životné prostredie a o určení rozsahu a obsahu Štúdie o odhade vplyvov projektu na životné prostredie. Do predmetového rozhodnutia možno nahliadnuť v miestnostiach Mestskej správy pre ochranu životného prostredia, Rumenačka 110 a, Nový Sad, v pracovné dni od 10.00 do 15.00 h, a na webovej stránke Mestskej správy pre ochranu životného prostredia www.environovisad. org.rs. Zainteresovaná verejnosť môže vyjadriť sťažnosť proti tomuto rozhodnutiu v lehote 15 dní odo dňa jeho zverejnenia v prostriedkoch verejného informovania prostredníctvom tohto orgánu.

• KULTÚRA • OZNAMY •

Mestská správa pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad na základe článku 29 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04 a 36/09) zverejňuje OZNÁMENIE o schválení rozhodnutia, že nie je potrebný odhad vplyvov na životné prostredie projektu základňovej stanice mobilnej telefónie NSU119, NS-KANALSKA (DANUBIUS) Nositeľ projektu Telekom Srbija, a. s., Takovská 2, Belehrad, podal tomuto orgánu žiadosť o rozhodovanie o potrebe po odhade vplyvov na životné prostredie projektu základňovej stanice mobilnej telefónie NSU119, NS-KANALSKA (DANUBIUS), Ul. kanálska číslo 1, v Novom Sade, na katastrálnej parcele číslo 4154/1, k. o. Nový Sad I, Mesto Nový Sad. Po uskutočnenom postupe Mestská správa pre ochranu životného prostredia dňa 13. apríla 2017 schválila rozhodnutie číslo VI-501-141/17, že nie je potrebný odhad vplyvov na životné prostredie. Do predmetového rozhodnutia možno nahliadnuť v miestnostiach Mestskej správy pre ochranu životného prostredia, Rumenačka 110 a, Nový Sad, v pracovné dni od 10.00 do 15.00 h, a na webovej stránke Mestskej správy pre ochranu životného prostredia www.environovisad.org.rs. Zainteresovaná verejnosť môže vyjadriť sťažnosť proti tomuto rozhodnutiu v lehote 15 dní odo dňa jeho zverejnenia v prostriedkoch verejného informovania prostredníctvom tohto orgánu.

PRACOVNÁ PONUKA ARMÁNI GLOBAL AGENCY, s. r. o., PRAHA Česká agentúra práce hľadá na obchodnú spoluprácu manažérku. Vyžadujeme flexibilnosť, spoľahlivosť, znalosť slovenského jazyka, minimálne stredoškolské vzdelanie. Ponúkame zaujímavé finančné podmienky. Kontakt: renkalongauerova@gmail.com

PREKLADY

Úradné preklady zo srbského do slovenského jazyka pre budúcich študentov stredných a vysokých škôl na Slovensku z Vojvodiny za iba 10 eur za dokument, ako sú povolenie pre pobyt, zápis alebo dokumenty na vybavenie osvedčenia Slováka žijúceho v zahraničí. Množstvové zľavy – zásielka dokumentov 5 a viacerých budúcich študentov (a stredoškolákov na SK) – 20-percentná zľava. Preklady vyhotovuje prekladateľ zo zoznamu MSSR – teda bez overenia prekladu na Veľvyslanectve SR v Belehrade. Kontakt: mobil: +421(0)949 851 480; e-mail: zaborsky7@ gmail.com

VYROBNY PROGRAM: – KOTLY NA PEVNE PALIVO, BIOMASU A PELETY – HORAKY NA PELETY – NEREZOVE KOMINY – AKUMULACNE NADRŽE

Nositelia zlatých medailí za kvalitu na Novosadskom veľtrhu

KOVAČICA Štúrova 69 tel./fax: 013/662-183 mob. 063/282-097 www.uniko.rs

ALBATROS, spol. s r. o. Mliečany 61 , 92901 Dunajská Streda

Prijme vodičov na kamión, potrebné oprávnenie CE, lekárske potvrdenie, karta do tachografu Kontak: uher@albatros-group.sk Telefón: +421908084200

Oznamujte v Hlase ľudu 021/ 47-20-840 a 021/47-20-844 l inzercia@hl.rs

16 /4747/ 22. 4. 2017

Oznamy Pokrajinský sekretariát pre vzdelávanie, predpisy, správu a národnostné menšiny – národnostné spoločenstvá Bulvár Mihajla Pupina 16, 21 000 Nový Sad Podľa článku 3 Pravidiel o pridelení rozpočtových prostriedkov Pokrajinského sekretariátu pre vzdelávanie, predpisy, správu a národnostné menšiny – národnostné spoločenstvá na financovanie a spolufinancovanie programov a projektov v oblasti základného a stredného vzdelávania a výchovy v Autonómnej pokrajine Vojvodine (Úradný vestník APV, číslo 6/17), článku 3 pokrajinského parlamentného uznesenia o pridelení rozpočtových prostriedkov organizáciám národnostných menšín – národnostných spoločenstiev (Úradný vestník APV, číslo 14/2015) a v súvislosti s pokrajinským parlamentným uznesením o rozpočte Autonómnej pokrajiny Vojvodiny na rok 2017 (Úradný vestník APV, číslo 69/16), Pokrajinský sekretariát pre vzdelávanie, predpisy, správu a národnostné menšiny – národnostné spoločenstvá vypísal SÚBEH NA FINANCOVANIE A SPOLUFINANCOVANIE PROGRAMOV A PROJEKTOV ZDRUŽENÍ V OBLASTI ZÁKLADNÉHO A STREDNÉHO VZDELÁVANIA A NA SPOLUFINANCOVANIE ORGANIZÁCIÍ NÁRODNOSTNÝCH MENŠÍN – NÁRODNOSTNÝCH SPOLOČENSTIEV V AUTONÓMNEJ POKRAJINE VOJVODINE NA ROK 2017 Pokrajinský sekretariát pre vzdelávanie, predpisy, správu a národnostné menšiny – národnostné spoločenstvá (ďalej sekretariát) bude v súlade s finančným plánom a finančnými možnosťami v rozpočtovom roku 2017 financovať a spolufinancovať združenia so sídlom na území AP Vojvodiny a programy a projekty v oblasti základného a stredného vzdelania na území AP Vojvodiny v sume 1.873.000,00 dinárov. I) ROZVRHNUTIE PROSTRIEDKOV V OBLASTI VZDELÁVANIA Právo účasti na súbehu majú združenia so sídlom na území AP Vojvodiny, ktoré si ako jeden z cieľov združovania štatútom určili aktivity v oblasti vzdelávania. Prostriedky v sume 362.500,00 dinárov sa určili na financovanie a spolufinancovanie nasledujúcich priorít: 1. modernizovať vzdelávaco-výchovnú činnosť, 2. zladiť vzdelávanie s potrebami trhu práce, 3. podporovať multikulturizmus / medzikultúrne vzťahy a tradície, materinský jazyk príslušníkov národnostných menšín – národnostných spoločenstiev, 4. podporovať inkluzívne vzdelávanie a prevencia predčasného ukončenia školskej dochádzky vo formálnom vzdelávaní, 5. podporovať mimoškolské aktivity. Kritériá pridelenia prostriedkov sú: 1) reakcia na tému programu / projektu, 2) vplyv navrhovaného programu / projektu, 3) kompetencie navrhovateľa a doterajšie skúsenosti. Potrebná dokumentácia, ktorá sa podáva spolu s prihláškou: 1) fotokópia rozhodnutia o zápise zo strany Agentúry pre obchodné registre, 2) fotokópia osvedčenia o daňovom identifikačnom čísle, 3) fotokópia výpisu zo stanov združenia alebo ustanovujúceho aktu (kde sa určilo dosiahnutie cieľov združenia v oblasti stanovenej v súťaži), certifikovaná združením. II) ROZVRHNUTIE PROSTRIEDKOV V OBLASTI AKTIVÍT ORGANIZÁCIÍ NÁRODNOSTNÝCH MENŠÍN – NÁRODNOSTNÝCH SPOLOČENSTIEV Právo účasti na súbehu majú registrované právnické osoby – organizácie a združenia príslušníkov etnických spoločenstiev so sídlom na území AP Vojvodiny, ktorých činnosť spočíva na zachovávaní a pestovaní národnej a kultúrnej identity alebo ktorých činnosť spočíva na zachovávaní a zveľaďovaní medzietnickej tolerancie z územia AP Vojvodiny a ktorých činnosť je: • ochraňovať a starať sa o jazyk, ľudové zvyky a tradičné remeslá, • podporovať a povzbudzovať ľudovú tvorivosť, • organizovať programy a projekty multikultúrneho charakteru s cieľom rozvíjať duch tolerancie, • prezentovať kultúrne statky veľkého významu pre národnostné spoločenstvá, • ochraňovať a prezentovať folklórne dedičstvo, • podporovať literárne, dramatické, divadelné, hudobné a výtvarné umenie, • organizovať memoriály, festivaly, podujatia, výročia, tábory, kempingy, • pestovať a podporovať rozvoj ochotníctva, • vedecký a ďalší výskum, • podporovať spoluprácu s materskou krajinou a ďalšie formy medzinárodnej spolupráce, • publikovať v oblasti práv národnostných menšín – národnostných spoločenstiev, • zachovávať a starať sa o medzietnickú toleranciu, • zachovávať a starať sa o národnú a kultúrnu identitu príslušníkov rómskej komunity s cieľom vykonávať pozitívne opatrenia a postupy na integráciu Rómov, • organizovať semináre, konferencie a iné formy vedeckých a vzdelávacích akcií, resp. kultúrnych, vzdelávacích, športových a iných podujatí, • ďalšie programy a projekty zamerané na realizáciu práv národnostných menšín. Prostriedky v sume 1.873.000,00 dinárov sa určili na spolufinancovanie: − bežnej činnosti, − obstaranie vybavenia, − programy a projekty organizácií národnostných menšín – národnostných spoločenstiev

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

z územia AP Vojvodiny. Kritériá na prideľovanie finančných prostriedkov sú nasledujúce: – percentuálna účasť jednotlivej národnostnej menšiny – národnostného spoločenstva v celkovej menšinovej populácii vo Vojvodine, – početnosť jej organizácií a ich činností, v ktorých spolufinancovaní sa zúčastňujú, – celkové náklady na materiál, – priestorový charakter a význam celej akcie alebo projektu (medzinárodný, mnohonárodnostný, väčší význam, medziobecný, miestny atď.), – trvanie podujatia alebo projektu, – počet účastníkov podujatia alebo projektu, – záujem a účasť publika, – kontinuita a pravidelnosť konania udalosti, – mediálna propagácia (televízne a rozhlasové prenosy alebo záznamy, informovanie tlače a ďalšie spôsoby prezentovania), – podpora a sprievodné aktivity (osobitné vystúpenie a prezentácia víťaza, galavečierky, vydávanie zborníkov, katalógov a ďalších publikácií a podobne), – počet zamestnaných osôb u žiadateľa, – iné činnosti, akcie a podujatia organizované žiadateľom, – financovanie podujatí zo strany iných subjektov, organizácií, fondov, sponzorov alebo darcov z krajiny alebo zahraničia. Potrebná dokumentácia, ktorá sa odovzdáva spolu s prihláškou: 1. fotokópia rozhodnutia o zápise v Agentúre pre obchodné registre, 2. osvedčenie o daňovom identifikačnom čísle (DIČ), 3. dôkaz o otvorenom účte v komerčných bankách alebo doklad o otvorenom účte v Správe trezoru s uvedením jednotného počtu užívateľov verejných prostriedkov v správe (JB KJS). SPOLOČNÉ PODMIENKY SÚBEHU: • Prihlášky sa podávajú výhradne na súbehových formulároch sekretariátu na účely uvedené v tomto súbehu − oblasť vzdelávania tlačivo 1, pre oblasť národnostných menšín – národnostných spoločenstiev tlačivo 2; • Na súbeh sa nemôžu prihlásiť priami užívatelia rozpočtu; • Neskoré a neúplné alebo nesprávne vyplnené prihlášky, prihlášky, ktoré neboli predložené oprávnenými osobami, rovnako ako prihlášky, ktoré nie sú predmetom súbehu, sa nebudú rozoberať; • Prihlášky uchádzačov na súbehu, ktorým sa pridelili prostriedky na základe predchádzajúcich súbehov sekretariátu, ktorí si nevyrovnali prevzaté záväzky tým súbehom alebo si načas nežiadali od sekretariátu, aby im predĺžil lehotu na realizáciu prostriedkov získaných z predchádzajúcich súbehov sekretariátu, sa nebudú rozoberať; • Sekretariát si vyhradzuje právo vyžiadať si od žiadateľa, ak je to potrebné, dodatočnú dokumentáciu a informácie, alebo vyjsť na miesto, resp. na pridelenie finančných prostriedkov určiť splnenie ďalších podmienok; • Sekretariát nie je povinný zdôvodňovať svoje rozhodnutie; • Proti rozhodnutiu o pridelení prostriedkov nemožno vzniesť žalobu; • Prihlášky na súbeh sa podávajú odo dňa zverejnenia a najneskôr do 15. novembra 2017; • Rozvrhovanie prostriedkov podľa súbehu sa bude konať po vyčerpanie prostriedkov určených súbehom, za 45 dní odo dňa podania prihlášky; • Prihlášky a priložená dokumentácia sa podávateľom nevracajú; • Jedna právnická osoba môže podať najviac jednu prihlášku. SPÔSOB PODÁVANIA PRIHLÁŠKY • Tlačivo 1 a tlačivo 2 prihlášky, ako aj text súbehu si možno prebrať odo dňa zverejnenia súbehu v miestnostiach sekretariátu (kancelária 63/I) alebo na webovej adrese sekretariátu www.puma.vojvodina.gov.rs; • Prihlášky na súbeh sa podávajú v srbskom jazyku alebo v jazyku národnostnej menšiny − národnostného spoločenstva, čo sa úradne používa v práci orgánov Autonómnej pokrajiny Vojvodiny; • Prihlášky sa odovzdávajú: 1.) osobne odovzdaním v spisovni pokrajinských orgánov správy v Novom Sade, 2) poštou na adresu: Pokrajinský sekretariát pre vzdelávanie, predpisy, správu a národnostné menšiny – národnostné spoločenstvá, 21 000 Nový Sad, Bulvár Mihajla Pupina 16, S OZNAČENÍM: Pre súbeh na financovanie a spolufinancovanie projektov v oblasti vzdelávania alebo Pre súbeh na financovanie aktivít a práce organizácií národnostných menšín UPLATNENIE ZÁKONA O VEREJOM OBSTARANÍ Ak sa na užívateľa prostriedkov uplatňuje článok 2 odsek 1 bod 2 Zákona o verejnom obstaraní (Úradný vestník RS, čísla 124/2012, 14/2015, 68/2015), resp. ak sa prostriedky uskutočnené týmto súbehom použijú na obstaranie prác, statkov a služieb a účasť tých prostriedkov presahuje viac ako 50 % hodnoty obstarania, užívateľ prostriedkov sa bude pokladať za objednávateľa a je povinný uplatňovať Zákon o verejnom obstaraní. POSUDZOVANIE PROJEKTOV A ROZHODOVANIE O PRIDELENÍ PROSTRIEDKOV • Podané prihlášky rozoberá komisia zriadená pokrajinským tajomníkom pre vzdelávanie, predpisy, správu a národnostné menšiny – národnostné spoločenstvá; • Rozhodnutie o pridelení prostriedkov schvaľuje pokrajinský tajomník na základe návrhu súbehovej komisie; • S podávateľmi prihlášok, ktorým sa povolili prostriedky Pokrajinský sekretariát pre vzdelávanie, predpisy, správu a národnostné menšiny – národnostné spoločenstvá uzaviera zmluvu o financovaní, resp. spolufinancovaní; • Výsledky súbehu sa zverejňujú na oficiálnej webovej adrese sekretariátu.

• OZNAMY •

Oznamy DROBNÉ OZNAMY TESNÍME (dihtujeme) okná a dvere neopren gumou a vyrábame harmonika dvere a rolety; telefóny: 025/5827-710 a 060/5088-433.

SMUTNÁ ROZLÚČKA

so starkou a starenkou

MARGITOU PAVLOVOVOU

NA PREDAJ servisované, zachované domáce spotrebiče a biela technika v Báčskom Petrovci; bližšie informácie na tel. č.: 064/2051445. NA PREDAJ mäkké rezivo podľa špecifikácie s prepravou: hrady 1 m3 = 180 eur a laty 5 x 3 bežný meter = 0,30 eura. Volať na tel. č.: 021/63-50-088 a 060/63-50-088 od 7.00 do 21.00 h.

SMUTNÁ ROZLÚČKA

s mamou a svokrou

rod. Svoradovou 29. 3. 1929 – 8. 4. 2017 z Kysáča rodom zo Slovenska V našich srdciach zostanú nám spomienky na Tvoju dobrotu a lásku. Syn Pavel a nevesta Zorica

Mestská správa pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad na základe článku 29 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04 a 36/09) zverejňuje OZNÁMENIE o schválení rozhodnutia, ktorým sa poskytuje súhlas k Štúdii o odhade vplyvov na životné prostredie projektu – základňovej stanice mobilnej telefónie NS166, NSU166, NSL166-Bul. vojvode Stepe II (IDEA)

MARGITOU PAVLOVOVOU z Kysáča

S láskou si na ňu budú spomínať vnučka Saňa Čiliaková s manželom Michalom a dcérami Kristínou a Michaelou a vnuk Marijan Pavlov s manželkou Hanou a dcérou Laurou

Mestská správa pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad na základe článku 10 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04 a 36/09) zverejňuje OZNÁMENIE o podanej žiadosti o rozhodovanie o potrebe po odhade vplyvov na životné prostredie projektu

Nositeľ projektu Telekom Srbija, a. s., Takovská 2, Belehrad, podal žiadosť o poskytovaní súhlasu k Štúdii o odhade vplyvov na životné prostredie projektu – základňovej stanice mobilnej telefónie NS166, NSU166, NSL166-Bul. vojvode Stepe II (IDEA), Bulvár vojvodu Stepu 32, Nový Sad, na katastrálnej parcele číslo 10753/19, k. o. Nový Sad I, Mesto Nový Sad. Po uskutočnenom postupe a návrhu technickej komisie Mestská správa pre ochranu životného prostredia dňa 12. apríla 2017 schválila rozhodnutie číslo VI-501-114/17, ktorým sa poskytuje súhlas k predmetovej štúdii. Do predmetového rozhodnutia možno nahliadnuť v miestnostiach Mestskej správy pre ochranu životného prostredia Rumenačka 110 a, Nový Sad, v pracovné dni od 10.00 do 15.00 h a na webovej stránke Mestskej správy pre ochranu životného prostredia www.environovisad.org.rs. Proti tomuto rozhodnutiu možno začať súdne konanie v Správnom súde v lehote 30 dní odo dňa zverejnenia oznámenia o schválení rozhodnutia v prostriedkoch verejného informovania.

Nositeľ projektu Telekom Srbija, a. s., Takovská 2, Belehrad, podal žiadosť o rozhodovanie o potrebe po odhade vplyvov na životné prostredie projektu základňovej stanice mobilnej telefónie NS PETROVARADIN-RTV NS202, NSU202, NSL202, v Ul. patriarcha Rajačića 30, Petrovaradín, na katastrálnej parcele číslo 820, k. o. Petrovaradín, Mesto Nový Sad. Údaje a dokumentáciu zo žiadosti nositeľa projektu možno dostať k nahliadnutiu v miestnostiach Mestskej správy pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad, Rumenačka 110, Nový Sad, v pracovné dni od 10.00 do 15.00 h. Všetci záujemcovia v lehote 10 dní odo dňa zverejnenia tohto oznámenia môžu svoju mienku v písanej forme doručiť na adresu Mestskej správy pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad.

Mestská správa pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad na základe článku 29 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04 a 36/09) zverejňuje

OZNÁMENIE o schválení rozhodnutia, že nie je potrebný odhad vplyvov daného stavu na životné prostredie projektu základňovej stanice mobilnej telefónie NS Merkur

OZNÁMENIE o schválení rozhodnutia, ktorým sa poskytuje súhlas k Štúdii o odhade vplyvov na životné prostredie projektu – základňovej stanice mobilnej telefónie – NS2369_02 NS_Novi_Sad_ Avijatičarsko_naselje_2

Podnik Telenor Common Operation, pobočka Belehrad – Nový Belehrad, s oprávnením nositeľa projektu Telenor, s. s r. o., Omladinskih brigada 90, Nový Belehrad, podal tomuto orgánu žiadosť o rozhodovanie o potrebe po odhade vplyvov daného stavu na životné prostredie projektu základňovej stanice mobilnej telefónie NS Merkur, Ul. rumenačka č. 150, v Novom Sade, na katastrálnej parcele číslo 3849/1, k. o. Nový Sad I, Mesto Nový Sad. Po uskutočnenom postupe Mestská správa pre ochranu životného prostredia dňa 12. apríla 2017 schválila rozhodnutie číslo VI-501-158/17, že nie je potrebný odhad vplyvov daného stavu na životné prostredie. Do predmetového rozhodnutia možno nahliadnuť v miestnostiach Mestskej správy pre ochranu životného prostredia, Rumenačka 110 a, Nový Sad, v pracovné dni od 10.00 do 15.00 h, a na webovej stránke Mestskej správy pre ochranu životného prostredia www.environovisad.org.rs. Zainteresovaná verejnosť môže vyjadriť sťažnosť proti tomuto rozhodnutiu v lehote 15 dní odo dňa jeho zverejnenia v prostriedkoch verejného informovania prostredníctvom tohto orgánu.

Mestská správa pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad na základe článku 29 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04 a 36/09) zverejňuje OZNÁMENIE o schválení rozhodnutia, že nie je potrebný odhad vplyvov na životné prostredie projektu Nositeľ projektu N-COPY, s. s r. o., Nový Sad, Gavrila Principa číslo 22, podal tomuto orgánu žiadosť o rozhodovanie o potrebe po odhade vplyvov na životné prostredie projektu Zariadenie – Dielňa na repasovanie odpadových tonerových kaziet pre laserové tlačiarničky – Skladovanie a tretmán bezpečného odpadu, Ul. Gavrila Principa číslo 22, na katastrálnej parcele číslo 7737/11, k. o. Nový Sad I, Mesto Nový Sad. Po uskutočnenom postupe Mestská správa pre ochranu životného prostredia dňa 4. apríla 2017 schválila rozhodnutie číslo VI-501-112/17, že nie je potrebný odhad vplyvov predmetového projektu na životné prostredie. Do predmetového rozhodnutia možno nahliadnuť v miestnostiach Mestskej správy pre ochranu životného prostredia, Rumenačka 110 a, Nový Sad, v pracovné dni od 10.00 do 15.00 h, a na webovej stránke Mestskej správy pre ochranu životného prostredia www.environovisad.org.rs. Zainteresovaná verejnosť môže vyjadriť sťažnosť proti tomuto rozhodnutiu v lehote 15 dní odo dňa jeho zverejnenia v prostriedkoch verejného informovania prostredníctvom tohto orgánu.

• OZNAMY •

Nositeľ projektu VIP MOBILE, s. s r. o., Nový Belehrad, Ul. Milutina Milankovića 1 ž, podal žiadosť o poskytovaní súhlasu k Štúdii o odhade vplyvov na životné prostredie projektu – základňovej stanice mobilnej telefónie – NS2369_02 NS_Novi_Sad_Avijatičarsko_naselje_2, Ul. Milenka Grčića 6a, Nový Sad, na katastrálnej parcele číslo 3806, k. o. Nový Sad I, Mesto Nový Sad. Po uskutočnenom postupe a návrhu technickej komisie Mestská správa pre ochranu životného prostredia dňa 18. apríla 2017 schválila rozhodnutie číslo VI-501-783/16, ktorým sa poskytuje súhlas k predmetovej štúdii. Do predmetového rozhodnutia možno nahliadnuť v miestnostiach Mestskej správy pre ochranu životného prostredia Rumenačka 110 a, Nový Sad, v pracovné dni od 10.00 do 15.00 h a na webovej stránke Mestskej správy pre ochranu životného prostredia www.environovisad.org.rs. Proti tomuto rozhodnutiu možno začať súdne konanie v Správnom súde v lehote 30 dní odo dňa zverejnenia oznámenia o schválení rozhodnutia v prostriedkoch verejného informovania.

Pokrajinský sekretariát pre urbanizmus a ochranu životného prostredia na základe článku 10 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04) zverejňuje OZNÁMENIE o podanej žiadosti o rozhodovanie o potrebe vypracovania Štúdie o odhade vplyvov na životné prostredie Nositeľ projektu NOVI TRADING NS, s. s r. o., Zmajevo, Ul. maršala Tita 66, podal žiadosť o rozhodovanie o potrebe odhadu vplyvov na životné prostredie projektu Vyberanie riečneho nánosu z plavebnej cesty v koryte rieky Dunaj od km 1259+700 do km1260+000, na častiach k. p. č. 4023 KO Sremska Kamenica a 7856/5 KO Nový Sad II. Údaje a dokumentáciu zo žiadosti nositeľa projektu možno dostať k nahliadnutiu v miestnostiach Pokrajinského sekretariátu pre urbanizmus a ochranu životného prostredia, Bulvár Mihajla Pupina 16, Nový Sad (prízemie, kancelária č. 39). Všetci záujemcovia v lehote 10 dní odo dňa zverejnenia tohto oznámenia môžu podať svoju mienku v písanej forme na adresu sekretariátu.

16 /4747/ 22. 4. 2017

Oznamy SPOMIENKA

SPOMIENKA

Dňa 26. apríla 2017 uplynie desať rokov, čo nás opustil môj manžel, náš ocko a starký

JÁN MEDVEĎ

hlasludu.info www.hl.rs

1941 – 1996 – 2017

ANNA MEDVEĎOVÁ

rod. Širková 1944 – 2011 – 2017 z Petrovca

PAVEL SĽÚKA

1933 – 2007 – 2017 z Báčskeho Petrovca Žiješ v našich spomienkach.

SMUTNÁ ROZLÚČKA

Trvalú spomienku na ich lásku, dobrotu a starostlivosť si v srdci zachováva

SMUTNÁ ROZLÚČKA

JURAJ ANDRÁŠIK

syn Michal Toman

Manželka, syn a dcéra s rodinami

Dňa 26. marca 2017 odišla z časnosti do večnosti naša dobrá a starostlivá manželka a matka

23. 3. 1965 – 14. 4. 2017 z Báčskeho Petrovca

SMUTNÁ A BOĽAVÁ ROZLÚČKA s drahou

KATARÍNOU BENŠOVOU 1963 – 2017 z Hložian

ANNA ŠTEFANIDESOVÁ

Keď ešte chcela tak veľmi žiť a pracovať, osud jej to nedoprial, musela sa rozlúčiť s jej najmilšími.

rod. Turdeľová 1947 – 2017 z Hložian

Bolesťou unavený tíško si zaspal, zanechajúc všetkých, ktorých si miloval. Za všetky trápenia, bolesti, nech Ti dá Pán Boh večnej milosti. S láskou si na Teba bude spomínať rodina Tordajiová

SMUTNÁ ROZLÚČKA

Odišla náhle, bez slov rozlúčky a zahalila nás do večného smútku. Tichú spomienku si zachovajú manžel Ondrej a syn Ondrej s rodinou

Ďakujem všetkým, ktorí ste mi vyjadrili sústrasť a moju dcéru prišli vyprevadiť na večný odpočinok. Ďakujem aj susedovcom z Báčskeho Petrovca a kolektívu Vin Farm Kulpín. Zarmútená mama

SMUTNÁ ROZLÚČKA

s priateľom

susedovi

ANNA ŠTEFANIDESOVÁ

JURAJOM ANDRÁŠIKOM

MICHALOVI NÁTOŇOVI

rod. Turdeľová 1947 – 2017 z Hložian

23. 3. 1965 – 14. 4. 2017 z Báčskeho Petrovca Pekné spomienky si uchováme v našich srdciach.

POSLEDNÝ POZDRAV

Človek sa pamätá, ak chce a zabúda, ak môže.

Rodina Trabaková

z Kysáča

Spomienky na neho si uschováme v našich srdciach.

Brat Ján Turdeľ s manželkou, rodiny Huďanová a Ďurišová

Susedovci: Petrášovci, Šrankovci a Závišovci

Oznamujte v Hlase ľudu | 021/ 47-20-840 a 021/47-20-844 inzercia@hl.rs 42

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

• OZNAMY •

POSLEDNÁ ROZLÚČKA

BOĽAVÁ ROZLÚČKA

s manželom, otcom a dedkom

MICHALOM NÁTOŇOM

Tvoj odchod zanechal prázdnotu v našich srdciach. Ďakujeme ti za Tvoju lásku a dobrotu, ktorou si nás zahŕňal. Tvoji najmilší

SMUTNÁ ROZLÚČKA

MICHALOVI NÁTOŇOVI

1. 9. 1935 – 6. 4. 2017 z Kysáča

Sestra Zuzana Fulmeková so synmi Michalom a Vladimírom a ich rodinami

Sestra Júlia Šmitová s manželom a synmi Pavlom a Jánom s rodinami

SMUTNÁ ROZLÚČKA

s báčim

POSLEDNÝ POZDRAV

Dňa 6. apríla 2017 nás navždy opustil náš drahý

MICHAL NÁTOŇ

MICHALOM NÁTOŇOM

1. 9. 1935 – 6. 4. 2017 z Kysáča

MICHAL NÁTOŇ

1. 9. 1935 – 6. 4. 2017 z Kysáča

Zostalo nám už len spomínať na spoločne prežité chvíle.

S úctou si na Teba budú spomínať

Na jeho dobrotu si bude spomínať rodina Sokolová

rodiny Nátoňová a Vozárová

SMUTNÁ ROZLÚČKA

Gombárovci z Francúzska so svojimi deťmi a vnúčatami

SMUTNÁ SPOMIENKA

so švagrom

Dňa 18. apríla 2012 tíško usnula a presťahovala sa do večnosti naša milovaná manželka, matka, babička, prababička a sestra

MICHALOM NÁTOŇOM z Kysáča

hlasludu.info www.hl.rs

S láskou a úctou si na neho bude spomínať rodina Vučinićová

SPOMIENKA

na milovaných rodičov

18. 10. 1924 − 18. 4. 1987

svojmu bratovi a báčimu

MICHALOM NÁTOŇOM

1. 9. 1935 – 6. 4. 2017 z Kysáča

PAVLA ČERVENÉHO

POSLEDNÝ POZDRAV

s bratom a ujom

MÁRIU ČERVENÚ

rod. Kopčokovú 16. 2. 1931 − 22. 11. 2013 Ste v našich srdciach navždy, láska nikdy nevyhasne.

ANIČKA ŠIMÁKOVÁ

rod. Žabská 28. 3. 1937 – 18. 4. 2012 – 2017 odborná učiteľka z Padiny

Človek narodený zo ženy žije krátko. Vypučí ako kvet, vädne, mizne ako tieň a nemá stálosti. Spomíname si na Tvoju lásku a dobrotu a v srdci Ťa nosíme. Tvoji najmilší

Dcéry Vlasta Triašková a Zlata Červená-Kaloian s rodinami • OZNAMY •

16 /4747/ 22. 4. 2017

RTV Panoráma TELEVÍZIA VOJVODINA 2 Piatok 21. apríla 19.30 Reportáž z Folklórneho festivalu Tancuj, tancuj... z roku 2013 20.00 Dobrý večer, Vojvodina Nedeľa 23. apríla 11.00 Dúhovka 11.30 Boh náš je láska Utorok 25. apríla 10.10 Paleta – výber najlepších vysielaní z produkcie Slovenskej redakcie RTV Vojvodina titulkovaných po srbsky na 1. programe TVV 17.30 Perličky – desaťminútový blok venovaný najmladším divákom Pondelok – sobota 18.00 Denník TERMÍNY REPRÍZOVÝCH VYSIELANÍ Piatok 21.30 Boh náš je láska Sobota 9.25 Dobrý večer, Vojvodina 11.20 Paleta Utorok 16.10 Paleta 17.00 Dúhovka Dúhovka – vysielanie venované podujatiu Veľká noc v Kulpíne z roku 2011. Kulpínčania niekoľko rokov už Veľkonočnú nedeľu oslavujú degustáciou klobás a vín. Boh náš je láska je druhá časť nedeľného bloku. V tomto náboženskom vysielaní s duchovnou náplňou poveľkonočných sviatkov budú aj rozhovory so študentom teológie na Slovensku Miroslavom Poničanom a s autormi nového CD manželmi Širkovcami z Padiny.

www.hl.rs

RÁDIO NOVÝ SAD 3 Predpoludňajší program Každý pracovný deň 8.00 – 10.00 Sobota 8.00 Správy 8.30 Aspekty 9.00 Správy Týždeň 8.00 8.05 9.00 9.05 9.30

Nedeľa Správy Vysielanie pre dedinu Správy Pohľady k výšinám Vysielanie pre deti

Popoludňajší program 14.45 Slovenská ľudová hudba (sobota) 15.00 Správy 15.05 Rádiošport (pondelok) Kronika našich osád (utorok) Hudobné vysielanie (streda) Inteen (streda o 16.00) Súzvuky (štvrtok) Z každého rožka troška (piatok) Kaleidoskop (sobota) 15.30 Zo sveta hudby – zábavná hudba (nedeľa) 16.00 Motívy (nedeľa) 17.00 Rozhlasové noviny 17.15 Vejár hudobných vysielaní Slovenská ľudová hudba (sobota) Nočný program 23.00 Rozhlasová hra pre dospelých (utorok) 24.00 Slovenská tanečná, ľudová a umelecká hudba (nedeľa)

TV PETROVEC Pondelok – sobota 18.25 Začiatok vysielania 18.30 Zahraničný denník 18.50 Hit dňa, Moľa / Klenoty, Citáty 19.00 Zvon, spravodajská relácia 19.15 Kreslený film 19.50 Hit dňa, Reklamy 20.00 Filmy: Piatok 21. apríla – Stroj na zabíjanie Sobota 22. apríla – Banklady Pondelok 24. apríla – Londýn v plameňoch Utorok 25. apríla – Záhrada Streda 26. apríla – Vlčica Štvrtok 27. apríla – Do zbrane, kuruci! 21.45 Hit dňa, Moľa / Klenoty, Citáty, Reklamy, Zvon 23.00 Záver vysielania

Každý pondelok 20.00 Hudobný mix

Každú sobotu 18.15 Výber z programu TV Pančevo

Utorok – sobota 17.00 Správy 22.00 Správy Nedeľa 13.00 S vami a pre vás S vami a pre vás je kolážové vysielanie, ktoré obsahuje aktuality zo staropazovského prostredia, ako i z iných slovenských prostredí. V rámci hodinového vysielania je aj náboženská časť pod názvom Hrad prepevný. Repríza v pondelok a stredu o 14.00, resp. o 22.05.

Informačno-politický týždenník

Klenotnica (nedeľa, utorok, piatok) 16.00 – 18.00 Nedeľa 23. apríla 16.00 Kronika týždňa Slovo na týždeň Tradičné slovenské jedlá (Ženský spolok Padina) Utorok 25. apríla 16.00 Kultúrno-umelecký program Ochotníci svojej osade v Kovačici Kovačický cimbal opäť hrá Divadelné predstavenie: Pozdrav niekoho Piatok 28. apríla 16.00 Z archívu: Festival Letí pieseň, letí 2015 Film: Pani zima

Nedeľa 23. apríla 17.00 Film: Tristan a Izolda 18.30 Hit dňa, Reklamy, zostrih Molí 19.00 Zvon, prehľad udalostí týždňa 20.00 Kolážová relácia Nedeľa s vami 22.00 Film: Unesená 24.00 Záver vysielania

Každý piatok 18.15 Výber z programu TV Kovačica

TV STARÁ PAZOVA

TV OBCE KOVAČICA

Rozhovor s Vladimírom Marušićom, členom hudobnej skupiny Sauthlenders

RÁDIO KOVAČICA Na modrej vlne – každý pracovný deň 15.05 Správy z regiónu 15.30 Stalo sa na dnešný deň 16.00 Správy z Kovačickej obce 16.10 Hlas ľudu ponúka (každý piatok) 16.20 Kalendárium 16.25 Udalosti dňa 16.55 Citáty do vrecka 17.00 Šport, Medicína, Školstvo, Poľnohospodárstvo, Kultúra 17.15 Zaujímavosti zo sveta 17.30 Humor 18.00 Správy z Kovačickej obce 18.10 Zaujímavosti zo sveta 18.15 Šport, Medicína, Školstvo, Poľnohospodárstvo, Kultúra 18.20 Citáty do vrecka 18.40 Poézia • RTV PANORÁMA •

KRÍŽOVKA ČÍSLO 16 RÁDIO PETROVEC

RÁDIO STARÁ PAZOVA Utorok – piatok 18.00 Servis Na dnešný deň Meniny 18.15 Volíme melódiu dňa 18.30 Aktuality z obce a iných osád Poučky zo slovenčiny (streda) 19.00 Denník, informatívne vysielanie 19.15 Hudba 19.30 Oznamy, hudba a reklamy 20.00 Z nášho uhla, udalosti a ľudia Náboženské vysielanie Živé vody (streda) Tematické vysielanie Z minulosti (štvrtok) Sobota 15.00 Servis Na dnešný deň Meniny, Reklamy 16.00 Správy 16.05 Zvončeky, detské vysielanie 16.30 Oznamy a drobné oznamy 17.00 Volíme melódiu týždňa, resp. mesiaca, hudba a reklamy 18.05 Repríza štvrtkovej relácie Z nášho uhla 19.00 Nová relácia Aktuality z Vojvodiny, na spoločnej vlne rozhlasové stanice Báč, Báčsky Petrovec, Kysáč, Kovačica a Stará Pazova 19.30 Oznamy, drobné oznamy a z našich osád 20.00 Aktuality z mesta, repríza utorkovej relácie Z nášho uhla Nedeľa 7.00 Servis Na dnešný deň Meniny 7.30 Oznamy, hudba a reklamy 8.00 Správy 8.05 Hudba, servis 8.30 Slovo nášho Boha, náboženské vysielanie 9.00 Správy 9.05 Hudba a aktuality 9.30 Oznamy, hudba a reklamy

NOVOSADSKÁ TELEVÍZIA Každý pracovný deň 15.15 Objektív v slovenskej reči

• RTV PANORÁMA •

V tajničke je sviatok vzkriesenia Pána Ježiša Krista.

Utorok – piatok 10.40 Hit dňa 14.00 Dozvuky Sobota 10.00 Aktuality z Vojvodiny Nedeľa 10.00 Retrospektíva týždňa

autorka: veľký ANNA nesúhlas, BIČIA- protiklad odkrojený kus ROVÁ

ž. meno číslovka síra

popínavá rastlina potlesk ž. meno

rozposlal

Slovenská hudba každý deň 5.00 – 15.00. Svetová hudba každý deň 15.00 – 5.00.

vpíšte IPE

druh obilniny

vanádium

začala revať

predložka

plameň (bás.)

TELEVÍZIA PANČEVO 7.00

Nedeľa 23. apríla Repríza relácie Dobrý deň

Streda 26. apríla 13.00 Dobrý deň, kolážová relácia

kyslík

dusík

meno izrael. kráľa (bibl.)

ž. meno

vrece

necudný, nemravný

údenina z mlet. mäsa

predložka

bystrina

letopisy síra

bočná loď v bazilike

polomer AS HL DU z vonkajšej U strany Ľ

v poriadku (angl. skr.)

druh kvetiny

tajnička vpíšte MÁKÍ vpíšte INR

osob. zámeno TV VOJVODINY program vysiela na nasledujúcich kanáloch: pre územie Nového Sadu na 48., pre územie Subotice na 40. a pre územie Vršca na 39. Program v slovenskej reči sa vysiela na Druhom programe RÁDIO NOVÝ SAD Program v slovenskej reči sa vysiela na vlnovej dĺžke 100 a 107.1 MHz TV PETROVEC Program sa vysiela na kanáli 55; www.tvpetrovec.com; RÁDIO PETROVEC Program sa vysiela na vlnovej dĺžke 91.4 MHz TELEVÍZIA OBCE KOVAČICA Program sa vysiela na kanáli 52 RÁDIO OBCE KOVAČICA Program sa vysiela na vlnovej dĺžke 93,2 MHz RÁDIO STARÁ PAZOVA Program v slovenskej reči sa vysiela na vlnovej dĺžke 91.5 MHz TV STARÁ PAZOVA Program v slovenskej reči sa vysiela prostredníctvom lokálneho káblového operátora na kanáli 60 TELEVÍZIA PANČEVO Program sa vysiela na kanáli 39 NOVOSADSKÁ TELEVÍZIA Program sa vysiela na kanáli 60

volt

vlial karát

astát rieka v Rakúsku 5 (rím.)

vpíšte YAN dlhá samohl.

zhotoví jedlo

osob. zámeno

ROZLÚŠTENIE KRÍŽOVKY ČÍSLO 14/15 VODOROVNE: kraslica, voka, vem, Edo, Pale, ti, konár, nedeľa, I, áv, la, SK, av, nota, klepala, O, tr, VD, nareže, V, anatómia, lalotal TAJNIČKA: KVETNÁ NEDEĽA

Správne rozlúštenie KRÍŽOVKY 12 z čísla 12 Hlasu ľudu z 25. marca 2017 bolo: JOZEF HOLLÝ. Odmenu – knižné vydanie z produkcie NVU Hlas ľudu za správne rozlúštenie uvedenej krížovky získala: ZUZANA ŠIRKOVÁ, Ul. 2. októbra č. 26, 26 215 PADINA. BLAHOŽELÁME. Správne rozlúštenia aj naďalej zasielajte DO 5 DNÍ ODO DŇA VYDANIA NAŠICH NOVÍN na adresu: NVU Hlas ľudu, Bulvár oslobodenia 81/V, poštový priečinok 234, 21 000 Nový Sad, PRE KRÍŽOVKU, alebo mailom na adresu: obsustova@hl.rs

16 /4747/ 22. 4. 2017

Šport

NOVOSADSKÁ OBLASTNÁ LIGA

Dve výhry a prehra ŠAJKAŠ – TATRA 2 : 0 (1 : 0) Pavel Pálik

uplynulom období futbalisti Tatry dosiahli dve výhry, kým jeden zápas prehrali. Stalo sa to v dedine Kovilj, kde Kysáčania zažili neúspech vďaka vlastným chybám. Po šanciach Vasiljeva (2. min.) a Tomljanovića (15. min.) hráč domácich Lazić v 25. min. trafil ľavý horný roh brány Munjasa. Aj po prestávke najlepšiu šancu

v 65. min. nevyužil hosť Pekić, aby v 73. min. znovu po slabom zákroku obrany a brankára Munjasa domáci Panić trafil nechránenú sieť – 2 : 0. TATRA: Munjas, Ábelovský, Pekić, Srnka (Funtík), Stakić, Dražić, Vasiljev (Jambrich), Misini (Todorić), Klaić, Tomljanović, Mihajlović Výsledky 20. kola: Vinogradar – Jedinstvo 3 : 2, Sirig – Mladost

MEDZIOBECNÁ LIGA SOMBOR – DRUHÁ TRIEDA

2 : 1, Miletić – TSK 0 : 2, Bačka – Borac 1 : 2, Titel – Petrovaradín 0 : 4, Omladinac – Futog 1 : 3, Šajkaš – Tatra 2 : 0, Jugović – Proleter 3 : 0. TATRA – OMLADINAC 2 : 1 (1 : 1) Derby susedovcov zaslúžene pripadlo domácim. Tatra sa ujala vedenia v 10. min., keď Stakić prihral hlavou Tomljanovićovi a tento z jedenástich metrov volejom zaslal loptu do ľavého horného rohu. V 26. min. Makarić využil nedorozumenie Klaića a Subašića a oblúčikom vsietil vyrovnávajúci gól. V 85. min. Pekića na čiare trestného územia fauloval obranca zo

Stepanovićeva, rozhodca nariadil penaltu, ktorú realizoval skúsený Tomljanović. TATRA: Subašić, Klaić, Pekić, Ábelovský, Petrović, Dražić, Vasiljev (Martinko), Stakić (Jambrich), Misini, Tomljanović, Mihajlović (Todorić) Výsledky 21. kola: Jugović – Vinogradar 6 : 1, Proleter – Šajkaš 0 : 2, Tatra – Omladinac 2 : 1, Futog – Titel 3 : 0 kontumačne, Petrovaradín – Bačka 1 : 1, Borac – Miletić 4 : 1, TSK – Sirig 4 : 0, Mladost – Jedinstvo 1 : 0. V 19. kole Tatra v Kysáči porazila Jugović Kać 2 : 1 (2 : 1). Góly dali Pekić a Tomljanović pre domácich a hosť Veselinović.

DRUHÁ JUHOBANÁTSKA LIGA – VÝCHODNÁ SKUPINA

Nehanebný Mahotka Doma ľahko, na hosťovaní nijako RASTINA – PANÓNIA 1 : 0 (0 : 0) Juraj Pucovský

ladí futbalisti Panónie sa rozčarovaní vrátili z dediny Rastina, kde po troch víťazstvách utŕžili prvú jarnú prehru. Nebolí ich toľko prehra, koľko verdikty neobjektívneho, priam nehanebného rozhodcu Bojana Mahotku?! Rozhodca zo Somboru v prvom polčase pre hru rukou obrancu Rastiny

Dinamo (BB) 0 : 0, Telečka – Dinamo (S) 0 : 2.

PANÓNIA – SPORT 2 : 0 (0 : 0) Celú hodinu sa Laliťanom nedarilo preraziť obranu súpera z dediny Bezdan, ktorej úspešne velil brankár V. Žunić. Až v 60. min. Z. Dobrić využil dlhú prihrávku Turčana, bol rýchlejší od brankára a popod neho zaslal loptu do siete. Len o dve min. neskoršie

Strelcom druhého gólu v Laliti bol Ivan Moguš (červený dres) v 62. min. zápasu Panónia – Sport nepískal penaltu v prospech hostí a v 55. min. anuloval čistý gól Lazića. Nadovšetko veľmi prísne po dvoch žltých kartách vylúčil z hry Stojanovića v 60. min. a Tereka v 66. min. Domáci tento darček využili už v 68. min., keď strelili víťazný gól. PANÓNIA: Valent, Lj. Dobrić (Ďurčiansky), M. Obradov, Šipka, Lazić, Stojanović, A. Obradov, Turčan, Terek, Šinkarčuk, Z. Dobrić Výsledky 15. kola: Partizan – KFK Kula 4 : 1, Metalac – Jedinstvo (K) 5 : 1, Rastina – Panónia 1 : 0, Sport –

www.hl.rs

Moguš po vhadzovaní M. Obradova z autu loptu vrchom kopačky prehodil ponad prekvapeného brankára hostí a sieť sa vlnila – 2 : 0. PANÓNIA: Valent, Lj. Dobrić (Ďurčiansky), M. Obradov, Šipka, Lazić, Stojanović, A. Obradov, Stoisavljević (Majera), Terek (Moguš), Turčan, Z. Dobrić Výsledky 14. kola: Dinamo (BB) – Telečka 6 : 1, Panónia – Sport 2 : 0, Jedinstvo (K) – Rastina 0 : 2, KFK Kula – Metalac 3 : 0, Jedinstvo (R) – Partizan 1 : 2.

Informačno-politický týždenník

HAJDUŠICA – DOBRICA 5 : 0 (4 : 0) Vladimír Hudec

DUNAV – HAJDUŠICA 4 : 1 (0 : 0) Na vždy nepríjemnom hosťovaní ahšie než očakávali futbalisti Hajdušice v 17. kole doma v dedine Banátska Palanka Hajduporazili mužstvo Dobrica. Sieť šičania ani tentoraz nepochodili. hostí načal Folťan už v 2. min. po Domov sa vrátili so štyrmi gólmi peknej prihrávke Radovića. V 13. a doudieranými nohami. Domáci totiž aj tentoraz hrali min. Radović strelil príslovečne hrubo. vedľa a iba o pár miV prvom polčase nút neskoršie Lipták siete sa nevlnili, pekne zacentroval avšak už v 2. min. a Janković loptu pokračovania sa dousmernil do siete. máci ujali vedenia. V 30. min. Lipták V 56. min. v skruzvýšil náskok na 3 máži pred domácou : 0 a pri konci polbránou sa najlepčasu Janković dal šie vynašiel Lipták svoj druhý gól pre a vyrovnal. Do konpresvedčivých 4 : 0. ca zápasu domáci Po zmene strán útočníci boli úspešdomáci dovolili súperovi, aby nad- Strelil päť gólov: Atila Lipták nejší a ešte trikrát prinútili Melicha viazal akú-takú rov- (v bielom drese) kapitulovať. nováhu. Dve strely HAJDUŠICA: Melich, Folťan, z diaľky brankár Melich bravúrne kryl a v polovici polčasu Kocevski Đukić, Maliar, M. Mršić, Marko, Pomorišac, Stojkovski (Petrović), stanovil konečných 5 : 0. HAJDUŠICA: Melich, Folťan, Spasovski, Lipták, Janković (BarĐukić, Maliar, M. Mršić, Marko bulović) Ostatné výsledky 18. kola: Bo(Stojkovski), Pomorišac, Spasovski, Radović, A. Lipták (Petrović), rac (VS) – Borac (VG) 4 : 1, Potporanj – Partizan 3 : 0, Vladimirovac – Janković (Kocevski) Vo štvrtok 13. apríla vo Vršci Ševac 2 : 1, Dobrica – Karaš Kuštilj1 Hajdušičania zohrali odročený zápas : 2, Radnički 1927 – Vojvodina 0 : s FK Radnički a zaslúžene vyhrali 1 : 2, Ratar – Banat 5 : 4. 4. Tri góly pre hostí dal mladý Lipták Foto: V. Maliar a výhru overil skúsený Janković

• ŠPORT •

SOMBORSKÁ OBLASTNÁ LIGA

nemal ťažkú robotu a žiadnemu hráčovi neukázal žltú kartu. SLÁVIA: Brňa, Vladimír Kuchta (Záskalický), Benka, M. Žigmund, Roganović, Tešanović (Kotiv), Drinčić, Novićević (Čobrda), J. biehajúceho brankára Žigmund, Petrović, Marjanovića trafil – 0 : Kojičić 1. V posledných chvíVýsledky 20. kola: ľach prvého polčasu Hajduk junior – PoKojičić ušiel svojmu let 5 : 2, Törekvés strážcovi a domáci – Šikara 5 : 0, Stari brankár druhýkrát vygrad – Mladost (K) beral loptu zo siete. 3 : 0 kontumačne, Už v prvom útoku Hercegovac – Lipar 2 Obranca strelec: v druhej časti, v 46. : 1, Budućnost –MlaRadovan Roganović min. J. Žigmund uvoľ- (Slávia Pivnica) dosť (P) 2 : 0, Borac nil Roganovića, ktorý – Rusín 2 : 1, BSK – stanovil výsledok zápasu – 0 : 3. Krila Krajine 0 : 2, ŽAK – Slávia 0 Rozhodca Čapko z R. Kerestúra : 3.

Prehra v dvadsiatom zápase?! BUDUĆNOST – MLADOSŤ 2 : 0 (0 : 0) Samuel Medveď

Mladenove sa hralo dosť tvrdo, bolo málo šancí. Mladosť zopakovala slabý výkon zo zápasu s Borcom. Mala síce dve dobré šance dosiahnuť gól. A to najprv Fábry, potom aj Kobilarov nastrelil brvno brány domáceho brankára Lugonju. Domáci v samom finiši z protiútokov v 87. min. a 90. + 3. min. prostredníctvom Bajića dosiahli dva góly. Mladosť prehrala v dvadsiatom majstrovskom zápase, po 1 800 minút hry?!

MLADOSŤ: Leňa, Fábry (Pavlis), Babiak, Rupar, Vukčević, Babić, Severíni, Trojanović, Valentík (Fic), Pereza (Kobilarov), Kaňa ŽAK – SLÁVIA 0 : 3 (0 : 2) Ján Šuster

a svojom prvom hosťovaní v Sombore pred asi 40 divákmi, z ktorých polovica bola z Pivnice, Slávia porazila domáci ŽAK. Hrala sa 10. min., keď Kojičić využil dlhú prihrávku a vedľa vy-

Rozhodol jeden gól SLÁVIA – BSK 1 : 0 (0 : 0) Ján Šuster

kolo 250 divákov v Pivnici sledovalo dobrý výkon domácej Slávie a BSK z Báčskeho Brestovca. Prvý pohrozil J. Žigmund v 12. min., ale jeho strelu brankár Ignjatović kryl. V 21. min.

min., keď Božić fauloval J. Žigmunda, Kojičić z voľného kopu prihral Novićevićovi, ktorý loptu poslal do ľavého horného rohu – 1 : 0. Zápas v Pivnici dobre viedol rozhodca Kuzmanović z Kuly. SLÁVIA: Brňa, Vlastislav Kuchta (Roganović), Benka, M. Žigmund, Záskalický, Tešanović, Kotiv (Novićević), Vladimír Kuchta (Drinčić), J. Žigmund, Petrović, Kojičić Výsledky 21. kola: ŽAK – Hajduk junior 1 : 6, Slávia – BSK 1 : 0, Krila Krajine – Borac 1: 0, Rusín – Budućnost 1 : 1, Mladosť (P) – Hercegovac 1

: 3, Lipar – Stari grad 3 : 1, Mladost (K) – Törekvés 2 : 0, Šikara – Polet 5 : 0. MLADOSŤ – HERCEGOVAC 1 : 3 (0 : 2) Samuel Medveď

j keď vo Veľkonočnú nedeľu na ihrisku vo Vrbare modrí boli lepší, po zápase sa tešili hráči Hercegovca. Len čo sa pohlo zo stredu ihriska, hostia z vypracovanej akcie vsietili gól. Bolo to už v 30. či 40. sekunde. Trojanović o dve minúty neskoršie prebehol po ľavej strane, ale jeho strela tesne minula cieľ. Dobrú strelu Kaňu z voľného kopu gajdobranský brankár päsťami vyrazil do žrde, potom Pavlis kopal nad brvno. V 44. min. Gajdobrančania zaútočili z pravej strany,

loptu dostal nestrážený Erak a presnou strelou zdolal Leňu – 0 : 2. Do druhého polčasu Mladosť vošla s dvoma náhradníkmi. Namiesto Rupara a Babića na trávnik vybehli Ožvát a Dragin. V 47. min. tento druhý vzbudil nádej domáceho hľadiska, že sa predsa môže niečo urobiť, keď využil presnú prihrávku Kaňu a rutinovane matoval Draškovića. V 56. min. táto dvojica hráčov mohla priviesť modrých k vyrovnaniu, ale Dragin zmeškal na center Kaňu. Už 62. min. po ľahostajnosti domácich zadákov strelec prvého gólu Gajdobrančanov Sivčević presným lobom zdolal domáceho brankára. Potom už bolo ťažko doháňať výsledok. MLADOSŤ: Leňa, Fábry (Torbica), Jakuš, Rupar (Ožvát ), Vukčević, Sladojević, Trojanović, Severíni, Babić (Dragin), Kaňa, Pavlis

IN MEMORIAM

Michal Nátoň-Mikac 1935 – 2017

Vychytal všetko: Rastislav Brňa (Slávia Pivnica) najprv Stojičić, a potom Sušić ohrozili Brňu, aby na konci M. Žigmund loptu vykopol spred bránkovej čiary. Do polčasu príležitosti za hostí nevyužili Marinković, Agbaba a Vlajić, lebo im to nedovolil Brňa. V 31. min. ostrá strela Kojičića skončila nad brvnom. Rozhodnutie o víťazovi prišlo v 60. • ŠPORT •

o štvrtok 6. apríla 2017 v Kysáči nečakane umrel niekdajší brankár FK Tatra Michal Nátoň-Mikac, ktorý sa narodil 1. septembra 1935. V doraste Tatry začal hrávať v roku 1950, s ktorým o dva roky neskoršie obsadil štvrté miesto vo Vojvodine, a potom dve sezóny súťažil vo Vojvodinskej lige s mužstvami novosadskej Vojvodiny, zreňaninským Proleterom, pančevským Dinamom, subotickým Spar-

takom, báčskotopolským Jedinstvom... Michala na vojenčine vyhlásili za najlepšieho hádzanárskeho brankára v 7. vojenskej oblasti v Pule po tom, ako jeho jednotka obsadila prvé miesto. V roku 1960 bol brankárom mužstva Tatry, ktoré zvíťazilo v Novosadskom podzväze, a hral kvalifikáciu o postup do Srbskej ligy – skupina Vojvodina s inđijským Železničarom. Mikac

sa pravidelne zúčastňoval v maratónoch v Petrovci, Novom Sade, Belehrade, Subotici, na Fruškohorskom maratóne... Farby Tatry hájil do roku 1963, ale športovať neprestal, takmer každodenne prebehol niekoľko kilometrov po kysáčskych poliach a uliciach a o Tatru sa zaujímal do posledného dňa svojho života. Michala Nátoňa pochovali 7. apríla na kysáčskom cintoríne.

16 /4747/ 22. 4. 2017

Šport VOJVODINSKÁ LIGA – SEVERNÁ SKUPINA

Výhra, prehra a remíza BUDÚCNOSŤ – RADNIČKI 4 : 0 (2 : 0) Ján Murtin

užstvo Budúcnosti pred 200 divákmi presvedčivo porazilo mladý tím Somborčanov. V 24. min. Sekulić uvoľnil Krstića, tento perfektne odcentroval a Ilić zblízka rozvlnil sieť – 1 : 0. Ten istý strelec v 42. min. kopol loptu, ktorá sa odrazila od žrde a skončila v bráne Zorića – 2 : 0. V 50. min. sa znova pokúsil Ilić, brankár Somborčanov odrazil loptu na brvno, dobehol Krstić – 3 : 0. V 68. min. slabý rozhodca Nikolić z Karavukova ukázal červenú kartu Sekulićovi, lebo udrel súpera lakťom do hlavy, ktorý ho ťahal za dres! Čerešničkou na futbalovej torte v Hložanoch bol štvrtý gól Krstića v 90. min. po peknej akcii náhradníkov Zečevića a Lalatovića. BUDÚCNOSŤ: Kosturanov, Rodić, Štefek, Galonja, Latinović, Ardalić (Zečević), Adámek (Dokić), Janić, Krstić, Ilić (Lalatović), Sekulić SUBOTICA – BUDÚCNOSŤ 3 : 2 (2 : 2) Domáci hráč Jukić prvý vsietil v 5. min. a vyrovnal Ilić v 14. min. Hložančania sa ujali vedenie vlastným

gólom Tatalovića v 34. min. a výsledok polčasu stanovil Stipančević v 45. min. Poslednému mužstvu v tabuľke sa pošťastilo vyhrať gólom Šotru v 87. min. BUDÚCNOSŤ: Kosturanov, Rodić, Štefek, Galonja (Zečević), Latinović, Ardalić, Adámek, Janić, Krstić, Ilić, Malidžan (Lalatović) BUDÚCNOSŤ – TEKSTILAC 1 : 1 (1 : 0) Tréner Budúcnosti Siniša Stanivuk nemohol pre tresty, zranenia a rodinné záväzky počítať na Kosturanova, Čobrdu, Rodića, Krstića, Latinovića, Sekulića, Živojinova, Ćetkovića, Galonju a Dokića. Na trávnik vybehli už zabudnutí R. Ljubičić, Horvát, Zarić a k dispozícii boli dosiaľ zranení Malidžan, Zečević a Lalatović, ako i Saša a Boris Stanivukovci, synovia trénera domácich. Hostia z Odžakov pred 150 divákmi začali aktívnejšie, no dva útoky Ardalić a Horvát blokovali a podržal ich aj istý brankár Ljubičić. V poslednej štvrťhodine domáci si konsolidovali rady, po akciách Štefeka a Ilića strely Malidžana a Lalatovića kryl mladý

Brankár Marković nedokázal zastaviť strelu Malidžana v 45. minúte brankár Marković. V 45. min. Jović a Adámek pekne kombinovali a po centri Malidžan z hranice trestného územia trafil pravý roh brány Tekstilca. V pokračovaní strely Štefeka a Ilića minuli cieľ a po voľnom kope hostí Ljubičić za pomoci brvna zachránil svoju sieť. Vo finiši Ardalić obetavo znemožnil Stanojkovića vyrovnať. V poslednej min. Odžačania z voľného kopu zacentrovali na päť metrov pred bránu a Latinović hlavičkoval pre spravodlivých 1 : 1. Rozhodca Rakić z Apatína mal hodne chýb, ale nie aj rovnaké kritérium pri udeľovaní žltých kariet. Domácich

potrestal piatimi (Malidžan, Ardalić, Janić, Horvát, S. Stanivuk) a hostí iba troma. BUDÚCNOSŤ: Ljubičić, Horvát, Štefek, Zečević, Ardalić, Janić, Adámek (S. Stanivuk), Lalatović, Malidžan, Ilić, Zarić (B. Stanivuk) Výsledky 22. kola: Polet – Srbobran 2 : 0, Bačka – Bečej 0 : 2, Mladost (A) – Vrbas 2 : 1, Sloga – Tavankut 2 : 0, Mladost (T) – Tisa 2 : 1, Zadrugar – Radnički 3 : 0, Potisje – Subotica 2 : 0, Budúcnosť – Tekstilac 1 : 1.

bez vylúčeného Đurića. Domáci strelci boli šikovnejší, pokým hostia svoje šance, vrátane aj penalty nevyužili. Pre Mladosť skóroval Žižić. MLADOSŤ: Antman, Nečov, Paraľov, Karacsonyi, Tapai, Žižić, Horvát (Kalapiš), Poničan, Gibarov, Šofranko (Sabo), Đurić MLADOSŤ – PROLETER 4 : 0 (3 : 0). Pred zo 300 divákmi Bieloblatča-

nia deklasovali posledného v tabuľke. Výsledok mohol byť aj presvedčivejší, ibaže šance nevyužili Kalapiš, Šofranko, Poničan dvakrát a Žižić. Pre Mladosť skórovali: Tapai, Žižić (dva razy) a Poničan. MLADOSŤ: Antman (Haník), Nečov, Paraľov, Horvát (Sabo), Karacsonyi, Šofranko, Tapai (Kuchárik), Poničan, Kalapiš, Žižić, Gibarov D. Sládeček

Foto: J. Pucovský

Zovšadiaľ krátko AŠK − BANAT 4 : 3 (2 : 1). Vedenia sa ujali hostia už v 2. min. Matejin vyrovnal a Mijić skóroval pre 2 : 1. Po zmene strán Birmanac zvýšil náskok AŠK a hostia najprv skorigovali výsledok, potom aj vyrovnali. V závere Petrović dal víťazný gól. AŠK: Eötvös, Životin, Korać (Striško), Prodanović, Ďuríček, Maksimović, Vesin, Rajčević, Nenin (Birmanac), Mijić, Matejin (Petrović) POTISJE – AŠK 4 : 2 (2 : 1). Apostolović v prvom útoku priniesol náskok Aradáčanom. Domáci v 20. min. vyrovnali. Ihneď potom príležitosť zmrhal , čo domáci ku koncu polčasu trestali druhým gólom v sieti Eötvösa. Na začiatku druhého polčasu Ďuríček z pokutového kopu trafil žrď, po čom domáci svoju domináciu korunovali ešte dvoma gólmi a Apostolović v poslednej minúte iba skorigoval výsledok. AŠK: Eötvös, Birmanac, Vesin, Ďuríček, Korać, Prodanović, Mak-

www.hl.rs

simović, Rajčević, Mijić, Matein, Apostolović V. Gál JÁNOŠÍK – GRANIČAR 0 : 0. Derby kola v MOL Alibunár − Plandište, ktoré rozhodovalo o lídrovi v tabuľke, sa skončilo bez víťaza. Domáci môžu banovať za šancami Pavlovica a Staňa. JÁNOŠÍK: Radak, M. Prokić, Lotrean, Živanov, Melich, Jakimov, Staňo, Caran (Huska), V. Prokić, Đorđijevski, Pavlovic (Planojević) GAJ – JÁNOŠÍK 0 : 2 (0 : 0). Rozdiel v kvalite nebol otázny a hostia zaslúžene vyhrali gólmi V. Prokića a Pavlovica. JÁNOŠÍK: Radak, M. Prokić (Šterba), Lotrean, Živanov, Melich, Jakimov (Huťka), Staňo, Planojević (Huska), V. Prokić, Đorđijevski, Pavlovic V. Staňo BORAC – MLADOSŤ 3 : 1 (1 : 1). Na zápase v Zreňanine hostia z Bieleho Blata hrali príliš nervózne a od 33. min.

Informačno-politický týždenník

IN MEMORIAM

Ján Jambrich-Gajko 1933 – 2017

o štvrtok 13. apríla 2017 v Kysáči po dlhej a ťažkej chorobe umrel niekdajší stredný záložník FK Tatra Ján Jambrich-Gajko, ktorý sa narodil 19. februára 1933. Báči Jano farby FK Tatra hájil v rokoch 1949 – 1954. Neskoršie bol rozhodcom v obecných ligách a pätnásť rokov

viedol aj priateľské zápasy Tatry. Dlhé roky bol vo vedení hospodár, tiež viedol a trénoval dorast. Ján Jambrich sledoval výsledky Tatry, pokiaľ mu to zdravie dovoľovalo. Pochovaný je 14. apríla na kysáčskom cintoríne. PP • ŠPORT •

VOJVODINSKÁ LIGA – VÝCHODNÁ SKUPINA

Derby pre radosť Doliny Ján Bokor Medzi najohrozenejšími mužstvami zostupom sú padinská Dolina a kovačická Slávia. Výsledky 20. kola: Budućnost – Proleter 7 : 1, Kozara – Jedinstvo (NB) 2 : 0, ŽAK – Dinamo 0 : 2, Slávia – Vojvodina 0 : 3, Radnički (K) – Dolina 2 : 0, Vršac United – Sloga 2 : 1, Polet – Jedinstvo (BK) 2 : 2, Radnički (S) – Proleter 1 : 1. Výsledky 21. kola: Radnički (S) – Budućnost 0 : 4, Sloboda – Polet 1 : 0, Jedinstvo (BK) – Vršac United 4 : 2, Sloga – Radnički (K) 2 : 2, Dolina – Slávia 3 : 2, Vojvodina – ŽAK 2 : 1, Dinamo – Kozara 1 : 2, Jedinstvo (NB) – Proleter 3 : 0. Výsledky 22. kola: Budućnost – Jedinstvo (NB) 3 : 0, Proleter – Dinamo 0 : 2, Kozara – Vojvodina 4 : 0, ŽAK – Dolina 0 : 2, Slávia – Sloga 4 : 2, Radnički (K) – Jedinstvo (BK) 1 : 1, Vršac United – Sloboda 0 : 0, Polet – Radnički (S) 2 : 1. RADNIČKI (K) – DOLINA 2 : 0 (1 : 0) Na ťažkom hosťovaní v Kovine Dolina dobre čelila hostiteľom. Rozhodkyňa Marina Mašićová z Pančeva mohla pískať penaltu pre hostí, ktorí nevyužili svoje šance. DOLINA: Trkulja, Koreň, Važić (Durgala), Bančov, M. Rudić, S. Rudić, Mihajlović, Kevdžija, Anđelić, Cvetanović, Matuľa

DOLINA – SLÁVIA 3 : 2 (1 : 2) Derby susedov vylákalo na ihrisko Doliny sotva 200 divákov. Kondične slabo pripravení hráči Slávie mali sily iba na jeden polčas, spočiatku hrali motivovanejšie a obetavejšie. Hybnou silou hostí bol Slobodan Gigović, ktorý otvoril skóre zápasu v 10. min. Ich radosť trvala krátko, lebo o dve min. neskoršie rozhodca Uroš Šuljagić po hre rukou odpís-

kal penaltu a Marko Rudić prekabátil Trbojevića – 1 : 1. Potom Gigović dobrý protiútok Radosť Padinčanov po vyrovnávajúcom z a k o n č i l góle Mária Matuľu na 2 : 2 druhým góMalinović, Ďuriš (Đurić), Stanojlom – 1 : 2. Po prestávke Dolina neustále ković, Gigović, S. Karna, Ambruš, útočila a v 61. min. vyrovnala vďaka Stojković prudkej strele mladého Matuľu. Ani potom neprestávali útoky domácich ŽAK – DOLINA 0 : 2 (0 : 1) Vo Veľkonočnú nedeľu Dolina osláa k úplnému zvratu výsledku prišlo v posledných minútach, keď sa lopty vila skvelú výhru v Kikinde. Tréner zmocnil najlepší strelec Padinčanov Nikola Marjanović nemohol počítať Marko Rudić, presne nacielil a bolo na Važića a najlepšieho strelca Marka Rudića. Tak úlohu strelca prebral na 3 : 2. Veľká radosť domácich. DOLINA: Trkulja, Koreň, Matuľa, seba Nikola Mihajlović, ktorý dvakrát Ugrenović (Kutálek), M. Rudić, S. trafil na obdiv divákov. DOLINA: Trkulja, Koreň, Matuľa, Rudić, Bančov, Mihajlović, KevdžiUgrenović, Kutálek, S. Rudić, Banja, Anđelić, Cvetanović SLÁVIA: Trbojević, Jovnáš (Zup- čov, Mihajlović, Kevdžija, Anđelić, ković), V. Dudáš (Ćirić), D. Čížik, Cvetanović

Výsledkový obrat Druhé miesto na dosah ruky V P VOJVODINSKÁ LIGA – JUŽNÁ SKUPINA

SLÁVIA – SLOGA 4 : 2 (2 : 1) Ján Špringeľ

prvej tretine hry to nevyzeralo, že Slávia zohrá partiu jari. Čarovali nielen ostrostrelci oboch tímov Selaković a Gigović, ale i brankári Zagorac a Trbojević. Druhýkrát na lavičke viedol Sláviu nový tréner János Csánki z Debeljače. Po chybe Ambruša útočník Selaković sa vrhol zo stredu do sólového útoku a Plandište v 30. min. otvorilo skóre – 0 : 1. Vyrovnal o štyri minúty neskoršie Miodrag prízemnou strelou z pravej strany pokutového územia. Výsledok polčasu stanovil Toma v 41. min. zo skrumáže v malom štvorci – 2 : 1. Štyri minúty po prestávke nevýraznú strelu Gigovića z penalty kryl Zagorac. Diaľkovú prihrávku Ambruša ukážkovým oblúčikom do siete hostí zaslal Gigović v 52. min. – 3 : 1. Ostrostrelec z druhej strany Selaković bol po voľnom kope v bránkovom území Kovačičanov najvynaliezavejší v 57. min. – 3 : 2. Rezultát skríženia zbraní určil Gigović z druhej oprávnene • ŠPORT •

dopískanej jedenástky v 80. min. SLÁVIA: Trbojević, Ďuriš, Ambruš, Stojković, Malinović (Zupković), Miodrag (D. Čížik), V. Dudáš, I. Karna, S. Karna, Toma (Válovec), Gigović

SLÁVIA – VOJVODINA 0 : 3 (0 : 3) Doslova a dopísmena rozdrvili hostia z Perlezu slávistov už v prvej časti hry. V 4. min. sa po prihrávke Kolundžiju lopty zmocnil Vladimir Ninić a silnou prízemnou strelou otvoril skóre – 0 : 1. Jedinú poriadnu strelu na bránu Vojvodiny vypálil Gigović v 7. min., a to tesne mimo horného rohu brány Čanka. V 18. min. sa zranil kapitán Pavel Čížik. Po polhodine hry bolo 0 : 2. Najvyšší po rohovom kope Džajski loptu hlavičkoval do siete domácich. Dve min. pred prestávkou Marko Malbaški sa prebil sólovým únikom až po veľké vápno a stanovil konečných 0 : 3. SLÁVIA: Trbojević, Ambruš, Ďuriš, P. Čížik (Malinović), Ćirić (Garaj), D. Čížik, V. Dudáš, Miodrag, Stojković, S. Karna, Gigović

JEDNOTA – INDEX 4 : 2 (1 : 1)

Matej Bzovský

o výhre nad Sremcom vo Vojke 2 : 1 (gólmi Cvejića z penalty a Pejića) Jednota aj novosadských „študentov“ vyprevadila s presvedčivou prehrou. Víťazstvo nad korektným súperom mohlo byť presvedčivejšie, keby útočníci využili viaceré príležitosti. V Jednote môžu ľutovať za nepozorne utratenými bodmi v Laćarku a doma s Hajdukom z Čurugu, lebo by mužstvo bolo bližšie k druhému miestu, ktoré možno prinesie baráž o postup do republikovej ligy. V sobotňajšom zápase nerovnocenných súperov domáci sa po neustálej prevahe ujali vedenia v 30. min. Aleksa Bajić unikol, pekne prihral do stredu šestnástky a strelcom bol Dušan Ivković. Novosadčania nečakane vyrovnali v 40. min. po chybe Sretena Popo-

vića, ktorú využil rýchly Filip Klaić. Hneď v úvode druhého polčasu, v 48. min. vynaliezavý Lazar Cvejić zabezpečil domácim nový náskok a o tri min. neskoršie sa Ivković znova zapísal medzi strelcov – 3 : 1. Rade Pejić v 59. min. prebehol cez zhustenú obranu Indexa a bolo 4 : 1. Domáci obrancovia v 65. min. zaváhali a Šodić skorigoval na konečných 4 : 2. JEDNOTA: Jovišić, Pejić, Matić (Novaković), Jelović, Bošković, Popović (Žeželj), Milenković, Kostić, Cvejić, Ivković (Živanović), Bajić Výsledky 22. kola: Kabel – Sloga 1 : 1, LSK – ŽSK 3 : 0, Veternik – Hajduk (Č) 1 : 2, Kupinovo – Sremac 1 : 0, Jednota – Index 4 : 2, Hajduk (B) – Podunavac 1 : 1, Borac – Mladost 4 : 5, Slavija – Sofex 3 : 1. Jednota sa stretne v susednom Belegiši s Podunavcom.

16 /4747/ 22. 4. 2017

Šport DRUHÁ VOLEJBALOVÁ LIGA − SEVERNÁ SKUPINA

Katarína Gažová

volejbalovej ligy Srbska. Výsledky 22. kola: Hercegovina – Vojvodina 2 : 3, Proleter – Kulpín 3 : 0, Kikinda – Dunav Vollej 1 : 3, Botafogo – Mladost (NP) 2 : 3, Sombor – Mladost (T) 3 : 1, Banat – Šíd 3 : 0.

PROLETER − KULPÍN 3 : 0 nádejou, že sa im podarí udržať tretiu pozíciu v tabuľke, Kulpínčania v sobotu 8. apríla odcestovali do Zreňanina. V bojovnej hre s domácim VK Proleter neustále mali na mysli výhru, čo znamenalo psychickú záťaž a tlak počas celého zápasu. Domáci Proleter hral veľmi dobre; hráčom sa darilo. Kulpínčania sa snažili ako len mohli. Predsa treba uznať, že zápas vyhral lepší tím výsledkom 3 : 0. Nevýhodou pre VK Kulpín bolo aj to, že za posledné tri týždne mali iba niekoľko tréningov, a to v neúplnej zostave: Relota, Babić, Petrušić a Očenáš boli zranení, Benka tiež

Banat Dunav Vollej Vojvodina 2 Proleter Kulpín Hercegovina Šíd Mladost (NP) Sombor Mladost (T) Botafogo Kikinda

Neúspech v Zreňanine

Kulpínčania musia byť spokojní s výsledkami v minulej sezóne

ochorel. Predsa to v značnej miere vplývalo na výsledok posledného zápasu sezóny 2016/2017. VK KULPÍN: Relota, Lekár, Petrušić, Stojanović, Petrović, Babić, Benka, Zima, Ćirić, Stančul, Zava-

roš, Milutinović Aj napriek tomu, že Kulpínčania skončili na piatom mieste, predsa je to úspech pre klub z malého prostredia, akým je Kulpín, dostať sa medzi najlepšie kluby Druhej

22 22 22 22 22 22 22 22 22 22 22 22

20 18 12 12 12 11 11 11 10 7 6 2

2 4 10 10 10 11 11 11 12 15 16 20

63 : 16 56 : 28 50 : 38 47 : 39 42 : 41 44 : 42 42 : 39 44 : 43 38 : 47 33 : 55 29 : 55 17 : 62

59 51 38 38 34 36 34 33 28 19 17 9

PRVÁ LIGA SRBSKA

Padla aj Kula ODŽACI – SLOBODA 0 : 1 (0 : 0) Juraj Pucovský

o získaní veľmi cenného bodu v Šabci s Mačvou 0 : 0, pravdepodobne novým superligistom, Odžačania mali v Kule za súpera ďalšieho uchádzača o postup do elity, užickú Slobodu. Body z tohto zápasu pred sotva 150 divákmi chceli získať obe mužstvá. Zverenci trénera Gorana Lazarevića sa smelo pustili do favorita, častejšie boli pred bránou Đurića. V 37. min. Pobulić z voľného kopu opečiatkoval brvno brány Slobody a na druhej strane Nigérijčan v drese Užičanov Samuel Nnamani kopol vedľa. V druhom polčase domáci zaútočili ešte rozhodnejšie, Pobulić sa mohol presláviť až dvakrát, ale v oboch prípadoch mu to nedovolil pohotový brankár Đurić. A potom v nadstavenom čase, v 90. + 3. min. (podľa našich hodiniek hralo sa už celých päť min. viac?!) obrana Slobody vykopla loptu, na polovici ihriska sa jej zmocnil nestrážený náhradník

www.hl.rs

Nešović, prebehol asi tridsať metrov a vedľa vybiehajúceho Kronića trafil dolný roh brány – 0 : 1. Hosťom to prinieslo veľkú radosť, domácim, samozrejme, rozčarovanie. Najkratšie a asi najpravdivejšie zhodnotenie zápasu znie: Odžačania si nezaslúžili prehru a Užičania výhru! No predsa sa píše výsledok. FK Odžaci v posledných chvíľach nešťastne utratil aj ten jeden bod, ktorý mu v boji o záchranu v lige môže chýbať.

Šťastie: Odžačan Pobulić v 37. min. trafil brvno brány Slobody

ODŽACI: Kronić, Ponjević, Veselinović, Babić, Perišić, Tiodorović, Matijević (Potkozarac), Stanković, Galić, Pobulić, Đorović (Vujović) Výsledky 22. kola: Inđija –

Budućnost 2 : 1, OFK Beograd – Jagodina 1 : 3, Sinđelić – Dinamo 1 : 1, ČSK Pivara – Bežanija 1 : 2, BSK – Mačva 1 : 3, Odžaci – Sloboda 0 : 1, Kolubara – Zemun 1 : 2, Radnički – Proleter 3 : 0.

OBECNÁ LIGA ŠÍD

Stratili dva body OFK BINGUĽA – SINĐELIĆ 1 : 1 (0 : 0) Lazar Pavković

prvom polčase súboja Binguľčanov a mužstva z Gibarca nebolo gólov. V druhej časti po vykonaných zmenách futbalisti Bingule zvýšili tempo a v 76. min. stopér Jelčić vsietil vedúci gól. Rozhodca Cviko Radivojević z Bačiniec

Informačno-politický týždenník

v nadstavenom čase nariadil penaltu v prospech Gibarčanov, ktorú premenil Drenovac a svojmu mužstvu zabezpečil bod. Červenú kartu v 76. min. dostal hosť Lekić. OFK BINGUĽA: Volić, Palić, Šućak, Popović, Jelčić, Rajić (Lovás), Kljajić (Radičević), Plačković, Matijević (Gavrilović), Trgić, Kramár • ŠPORT •

Hráčky a vedenie Mladosti, vicemajsterky VK Wolfland Karavukovo a predstavitelia VZ Vojvodiny

Zaslúžená radosť: ani jedna prehra v majstrovstvách

VOLEJBALISTKY PETROVSKEJ MLADOSTI NAJLEPŠIE

Pätnásť zápasov – pätnásť víťazstiev! Marína Melichová

eniorky Volejbalového klubu Mladosť Báčsky Petrovec v uplynulej sezóne v Druhej vojvodinskej lige ani raz neprehrali. Pätnásť zápasov – pätnásť víťazstiev! Darilo

Wolfland Karavukovo 3 : 0. Z maximálneho výsledku sa v minulej sezóne tešili deväťkrát, pričom priateľská atmosféra a férová hra z oboch strán siete poznačili každý zápas. Tentoraz chceme osobitne vyzdvihnúť dobré podania Moniky

stvo víťazilo aj vďaka premysleným akciám ostatných hráčok. Sú to: Simona Triašková, Ema Dýrová, Sara Gverová, Iveta Lehotská, Ines Harmincová, Tina Makanová, Lý-

Nový predseda VK Mladosť Daniel Stojanović má každodennú podporu synčeka a manželky Nezastaviteľný útok Simony Triaškovej

Usmiate tváre volejbalistiek Mladosti svedčia o ich veľkom priateľstve a medaily odovzdal predstaviteľ Volejbalového zväzu Vojvodiny Branko Majkić. Vyjadril nádej, že Mladosť získa nadostač peňazí, aby mohla úspešne hrať aj v Prvej vojvodinskej lige. Osobitne pochválil doterajšiu

dia Nikolajevićová, Petra Topoľská, Tamara Ušiaková, Jelena Jelisa im už v priateľských zápačićová a Anna Stojanovićová. soch, v sérii výhier pokračovali Petrovčanky sa najviac trápili aj v majstrovstvách, získali titul s hráčkami báčskeho VK Para zabezpečili si postup do Prvej tizan a báčskopalanského VK vojvodinskej ligy. Woriors, no ani tieto súperky Petrovské dievčatá si svojimi ich nezastavili na ceste k tivýkonmi postup plne zaslútulu. K vynikajúcim výsledžili, no či budú hrať vo vyššej kom VK Mladosť prispeli tak lige, rozhodnú financie. Klub pravidelné tréningy, ako aj na svoju činnosť z rozpočtu priateľstvo medzi hráčkami, obce získal 320 000 dinárov, ktoré sa upevňuje i mimo čo nepostačí na aktivity všetihriska. Seniorky sa zúčastkých kategórií, ktoré súťažia. nili verejnej akcie upratoNový predseda VK Mladosť vania Petrovca v organiDaniel Stojanović však verí, že zácii Hnutia zelených a 22. Stálo to za to... si darcovia všimnú ich úspechy, apríla spoločne pôjdu na poskytnú podporu, pretože bez Kapitánka Monika Stracinská prebrala pohár od vedúceho súťaže VZ Vojvodiny Fruškohorský maratón. Sezó- snahu, výsledky a predovšetkým pomoci to nebude ľahko. nu ukončia tradičným Dňom prácu s mladšími kategóriami v tomPráca s majsterkami z Pet- Branka Majkića volejbalu, ktorý by mal byť 6. to športe, ktorý v Báčskopetrovskej rovca nebola ľahká, ale po intenzívnych tréningoch a vytrvalosti Stracinskej, prijatia Darinky Bažíko- mája, a zároveň pozývajú všetkých obci patrí medzi najpopulárnejšie. dievčat sa im podarilo dosiahnuť vej, silné útoky Marcely Chorvátovej milovníkov tohto športu. Petrovčanky úspech oslávili na cieľ. Právo na postup získali ešte 19. a neprekonateľné bloky Heleny Snímky: S. Ožvát marca 2017, keď v derby prekonali Greksovej. Dobre zohrané druž- domácej palubovke, keď im pohár

Čítajte Hlas ľudu!

Ročné predplatné:

Polročné predplatné:

2.600,00 din.

1.300,00 din.

Noviny si môžete objednať prostredníctvom:    

webovej stránky www.hl.rs/objednavka/ mailovej adresy nvuhlasludu@hl.rs telefónneho čísla 021 47 20 840 kolportérov

Hlas ľudu informuje o vás a vás.