Hlas 16 2018 by NVU Hlas ľudu

Po devätnástich rokoch... Ján Triaška Báčsky Petrovec

ISSN 0018-2869

Informačno-politický týždenník ROČNÍK 75 | 21. 4. 2018 | CENA 50 DIN.

www.hlasludu.info www.hl.rs

ČÍSLO

/4799/



Z obsahu

21. 4. 2018 | 16 /4799/

Medzinárodný veľtrh Eco Expo 2018 prebiehal 12. a 13. apríla v Novom Belehrade. Pozornosť účastníkov bola v prvom rade upriamená na prístupovú Kapitolu 27. Na snímke je záber zo štvrtkového otvorenia podujatia. O. Filip

Uzávierka čísla: 18. 4. 2018

Slávnostný program z príležitosti oslavy stého výročia založenia staropazovského Gymnázia Branka Radičevića odznel v piatok 13. apríla v tamojšej divadelnej sále. Tohto vzácneho jubilea sa okrem terajších a bývalých žiakov, osvetových pracovníkov a niekdajších zamestnancov školy zúčastnili aj početní hostia z pokrajinských a obecných orgánov. Pazovskí gymnazisti za pomoci svojich profesorov k tomuto významnému výročiu pripravili zaujímavý a nadovšetko vydarený scénicko-hudobný program. A. Lešťanová

Na finálovej súťaži v prednese poézie a prózy v Báčskom Petrovci sa v nedeľu 15. apríla predstavilo 7 účastníčok. V Dome Matice slovenskej Ľudovíta Mišíka odzneli 3 básne a 4 prozaické texty. Odborná porota štyri najlepšie recitátorky poslala na medzinárodnú súťaž na Slovensko. J. Bartoš

Peknými oceneniami sa ovenčili divadelní ochotníci z Kovačice a Kysáča na 21. ročníku Festivalu Aničky Jurkovičovej na Slovensku. Divadlo scény VHV Kovačica je dokonca laureátom festivalu. Oba divadelné kolektívy získali aj ďalšie uznania. E. Šranková Foto: z archívu Kovačičanov

V kultúrno-umeleckom programe venovanom 55. výročiu HFS V šírom poli hruška, ktorý sa uskutočnil v nedeľu 15. apríla, kovačickí folkloristi priam zažiarili v muzikáli, obsahujúcom staré hudobné hity známych svetových skupín prepojené s vtipným dejom. A. Chalupová

Editoriál

ZAKLADATEĽ: NÁRODNOSTNÁ RADA SLOVENSKEJ NÁRODNOSTNEJ MENŠINY VYCHÁDZA TÝŽDENNE, V SOBOTU VYDÁVA NOVINOVO-VYDAVATEĽSKÁ USTANOVIZEŇ HLAS ĽUDU V NOVOM SADE PRVÉ ČÍSLO VYŠLO 19. OKTÓBRA 1944 V BÁČSKOM PETROVCI OD ROKU 1967 VYCHÁDZA V NOVOM SADE ROKU 1967 PREZIDENT REPUBLIKY VYZNAMENAL HLAS ĽUDU RADOM BRATSTVA A JEDNOTY SO STRIEBORNÝM VENCOM Riaditeľ NVU Hlas ľudu: Samuel Žiak Úradujúci zodpovedný redaktor: Stevan Lenhart Zástupkyňa úradujúceho zodpovedného redaktora: Anna Francistyová Redakcia: Juraj Bartoš, Danuška Berediová, Jaroslav Čiep, Oto Filip, Katarína Gažová, Vladimír Hudec, Anička Chalupová, Anna Lešťanová, Jasmina Pániková, Juraj Pucovský, Ľubica Sýkorová, Elena Šranková Technický redaktor: Miroslav Dobroňovský Jazyková redaktorka: Anna Horvátová Lektorka: Mária Domoniová Adresa redakcie: Bulvár oslobodenia 81/V, 21 000 Nový Sad, poštový priečinok 234 www.hl.rs E-mail: nvu@hl.rs nvuhlasludu@hl.rs inzercia@hl.rs Telefóny redakcie: 021/47 20 840 063/47 20 84 Telefax: 021/47 20 844 Dopisovateľstvo v Petrovci: 021/22 80 042 Dopisovateľstvo v Kovačici: 013/662 565 Dopisovateľstvo v Starej Pazove: 022/317 505 Tlačí:

Tlačiareň HL PRINT Báčsky Petrovec Účet NVU Hlas ľudu 160-924115-88 Banca Intesa ISSN 0018-2869 COBISS.SR-ID 16185090

• •

Otrasená planéta Z ajtra je 22. apríl – Deň planéty Zeme. Tentoraz však nejde toľko ani o snahy čeliť neblahým následkom a dôsledkom klimatických zmien, ani o to, že globálne otepľovanie pokračuje a vyúsťuje do celosvetových katastrof a pohrôm, ani o rázne ubúdanie živočíšnych a rastlinných druhov, ani o globálne znečistenie vzduchu, vody a pôdy, ani o celkové zamorenie prírody a enormné hromadenie odpad(k)ov, ani o divy prírody, akým je rieka Amazon a okolitý prales v južnej Amerike či vodopády Iguazu v Argentíne, ani o to známe indiánske, že sme si planétu nezdedili od predkov, ale sme si ju (vy)požičali od potomkov... Aj po uplynulom roku zostáva, žiaľ, nutnosť opäť kvitovať: všetkým uvedeným chorobám modrej planéty výraznou mierou prispieva práve ten, kto by ju ako najvyspelejší mal najviac chrániť – človek. Lebo sa ešte nedokázal vymaniť z neúprosného zajatia boja o akúkoľvek existenciu, lebo sa stále zmieta v pavučine osobných a širších záujmov, vo víre politík nadnárodných a štátnych, v nerovnováhe medzi bohatstvom a chudobou, vo vojnách regionálnych, obchodných a iných, v pomeroch, kde násilie a teror nie sú pojmom neznámym. Osem dní pred tohtoročným Dňom planéty táto zažila ďalšiu z nebezpečných skúšok, keď spojenecký raketový útok USA, Veľkej Británie a Francúzska v noci na sobotu 14. apríla zničil tri chemické sklady v Sýrii a časť jej vojenskej infraštruktúry. Koordinovaný vojenský úder, ktorý tri štáty podnikli proti Sýrii, reagujúc na nie tak dávny chemický útok v meste Dúmá, nastolil oveľa viac otázok, než poskytol odpovedí. Od toho, aká je jeho účinnosť a aké môže byť prípadné

pokračovanie, po to, kto a kedy môže konať mimo zásad medzinárodného práva. Tri štáty, ktoré vypálili vyše sto rakiet na tri chemické prevádzky v Sýrii, predložili Bezpečnostnej rade Spojených národov návrh rezolúcie o tejto krajine, ktorý odsudzuje nasadenie chemických zbraní v nej a týka sa aj politických a humanitárnych aspektov konfliktu pretrvávajúceho celé roky. Pred týždňom Bezpečnostná rada zamietla ďalší, ruský návrh rezolúcie, ktorou Moskva útoky označila za agresiu a za porušenie medzinárodného práva a Charty OSN. Zdá sa, že čím čas rýchlejšie plynie, komplikovanejšie sú i vzťahy Západu a Ruska. Stačí si spomenúť na ukrajinskú krízu z roku 2014, na prezidentské voľby v USA, na prípad otrávenia ruského dvojitého agenta Sergeja Skripaľa v marci v Británii, na súčasné diania v Sýrii. Na planéte teda nič nového. Boj o záujmy a moc nepozná hranice, pričom sa raz skloňuje Washington, potom Moskva, inokedy Peking, v ďalšom prípade Pchjongjang. A všetko to na tejto našej jedinej planéte. Zem – domov ľudstva je však len jedna. Podľa tempa, akým spejeme do budúcnosti, alebo ako to s nami ide dolu vodou, ešte dlho ani ju možno mať nebudeme. Sme naďalej prinútení žiť vo svete, kde je nenávisť frekventovanejší pojem ako porozumenie, kde sú sankcie častejšie ako spolupráca a vojna neraz populárnejšia ako mier. Kam sa doteraz vlastne tieto generácie, epocha a ľudstvo dostali a kam sa vo víroch ďalej plavia? A kde vôbec nabrať štipku optimizmu na kladné vnímanie vývoja sveta súčasného, o ktorom tak mnoho vieme, no čím ďalej, tým menej ho chápeme? Oto Filip

V tomto čísle

TÝŽDEŇ

KULTÚRA

7 Bez rady bezradnej rade

31 Pehavá hruška do školských knižníc

ĽUDIA A UDALOSTI

ŠPORT

15 Rôznorodá ponuka a zábava

43 Prvá jarná výhra

POĽNOHOSPODÁRSKE ROZHĽADY 19 Dotácie pre vinohradníkov a vinárov

Autor titulnej fotografie: Oto Filip 16 /4799/ 21. 4. 2018

Týždeň 

InPress

Vojvodinská (ne)tolerancia Jasmina Pániková

okrajinská vláda v tomto týždni udelila zmluvy o udelení prostriedkov orgánom a organizáciám z územia AP Vojvodiny, ktoré úradne používajú jazyk a písmo národnostných menšín. Viac ako 9 miliónov dinárov vyčlenila na rôzne tlačivá a publikácie v jazykoch menšín, na viacjazyčné tabule či školenia úradníkov atď. Prostriedky udelili už 10. rok zaradom, a to iba s jedným cieľom – prispieť k zveľadeniu multijazyčnosti a multikultúrnosti, na ktorú sme ako krajina veľmi hrdí. Potvrdenie o dôležitosti multijazyčnosti prišlo aj z Apelačného súdu v Novom Sade, ktorý v konečnom dôsledku nariadil vedeniu Právnickej fakulty v Novom Sade, aby zorganizovali prijímacie skúšky v jazykoch národnostných menšín. Právnická fakulta sa totiž správala diskriminačne k príslušníkom maďarskej národnostnej menšiny, ktorým za posledné tri roky nebolo umožnené skladať prijímacie skúšky vo svojom jazyku. Či sa vedenie fakulty bude pridŕžať rozsudku Apelačného súdu, zatiaľ nie je známe, verejnosť sa o tom dozvie o dva mesiace. No to, o čom sa verejnosť už mohla dozvedieť, alebo iba potvrdiť svoje predsudky, je fakt, že v našej multinárodnostnej pokrajine je ešte stále prítomná netolerancia k príslušníkom menšín. Na istej webovej stránke sa čitatelia v komentároch zmieňovali o tom, že ani príslušníci srbského národa nemôžu v zahraničí skladať skúšky vo svojom jazyku, ale musia v jazyku väčšiny, že sa vysoké školy nachádzajú v Srbsku, a preto sa aj skúšky musia skladať v srbskom jazyku a pod. Ide o netoleranciu k menšinám, alebo iba o neinformovanosť podaktorých, keďže je známe, že sú isté menšinové jazyky v úradnom používaní. Ibaže taká neinformovanosť môže vyvolať lavínu nacionalistických komentárov a neznášanlivosť medzi občanmi, ktorá sa na istej stránke už začala prejavovať.

www.hl.rs

168 HODÍN

Zahmlené skutočnosti Oto Filip

alší týždeň, v ktorom riava slov a nových informácií dennodenne strhávala konzumentov obsahov printových a elektronických médií. Dlho očakávané berlínske stretnutie nemeckej kancelárky Angely Merkelovej a prezidenta Srbska Aleksandra Vučića v piatok 13. apríla sa skončilo pre verejnosť už dobre známymi hodnoteniami, že mier a stabilitu na západnom Balkáne treba zachovať za každú cenu. Tak isto, že sa v rámci Európskej únie bude pokračovať v hľadaní prijateľného riešenia pre Kosovo, hoci nevedno, v akom formáte. Konečne je ozrejmené aj to, čo je už dávno každému, kto sleduje situáciu, jasné. To, že vo všetkom zďaleka nejde len o vzťahy a dohodu Srbov a Albáncov, ale o také riešenie, s ktorým sa má zhodnúť celý rad dôležitých medzinárodných činiteľov: Nemecko, Francúzsko, EÚ, USA, Turecko a Rusko, pričom by o všetkom mala byť informovaná aj Čína. Aj keď témou stretnutia boli bilaterálne vzťahy dvoch krajín, o ktorých sa konštatovalo, že sú na veľmi vysokej úrovni a založené na vzájomnej dôvere, k tomu nemecká podpora



Srbsku na ceste eurointegrácie, je jasné, že rozhovorom dominovala situácia v regióne. Veľmi pozitívne zarezonovali slová Merkelovej o tom, že Srbsko je kľúčovou krajinou v regióne, s ktorou Nemecko tesne spolupracuje, ako aj to, že v Bruseli prebiehajú dôležité rozhovory, v ktorých Srbsko má kľúčovú úlohu. Nielen keď ide o Kosovo, ale i o Bosnu a Hercegovinu. Netreba však zabúdať, že kľúčová úloha spravidla znamená aj kľúčovú zodpovednosť. Podľa prezidenta Vučića Nemecko je pre Srbsko najdôležitejším partnerom a naša krajina podnikne všetko s cieľom predísť akýmkoľvek zrážkam na Balkáne. A to, aká tenká vo svete vie byť čiara medzi pokojom a nestabilitou, naznačili udalosti necelý deň po Berlíne: vopred dohodnutá, ani hodinová vojna, v ktorej USA, Veľká Británia a Francúzsko v sobotu ráno podnikli raketové útoky na Sýriu. Sú názory, že sa šéf Bieleho domu Donald Trump, ktorý sa v čase predvolebnej kampane rázne vyjadroval proti americkému intervencionizmu, horúcou rétorikou na relácii Západ − Rusko pokúša dementovať akúkoľvek blízkosť s prezidentom Ruska Vladimirom Putinom, ktorého

vo Washingtone neraz obviňujú, že prispel k Trumpovmu zvoleniu za hlavu amerického štátu. A kritiky na adresu Iránu majú byť pre neho novou zámienkou, aby v polovici mája USA vycúvali z jadrovej zmluvy. Skutočnosti teda vedia byť rôzne, jasné a nejasné, nezahmlené a zahmlené, no spravidla, zvlášť v medzinárodnej politike platí, že len záujmy sú večné. Politici a štátnici sú raz na výslní, inokedy ani nie, no ťažko odhadnúť mieru a význam ich návratov. Toho si je hádam vedomý aj v nedeľu zvolený nový čiernohorský prezident Milo Đukanović. Hlavou štátu sa stal v siedmich prezidentských voľbách, odkedy v Čiernej Hore existuje viacstranícka sústava, v ktorých získal 54 percent hlasov. Súboj s inými šiestimi kandidátmi predseda vládnucej Demokratickej strany socialistov hravo vyhral. Asi nie tak hravo ani tak ľahko nebude aj úradovať, vzhľadom na dosť rozšírenú mienku, že Čierna Hora nepatrí toľko jej občanom, koľko rôznym záujmovým skupinám. V reláciách medzinárodných je tu snaha dostať sa čím rýchlejšie do Európskej únie. Rôznych interesov a predsavzatí v pomerne polarizovanej krajine je viac ako dosť. No aj Đukanović je politický veterán, kedysi najmladší premiér v Európe, teda dosť dlho v politike, aby vedel, ako si s tým všetkým poradiť.

JEDNA OSOBNOSŤ, JEDNA OTÁZKA

ZORANA MIHAJLOVIĆOVÁ, PODPREDSEDNÍČKA VLÁDY A MINISTERKA STAVEBNÍCTVA, DOPRAVY A INFRAŠTRUKTÚRY

Dôraz na infraštruktúru Oto Filip Aká je orientačná hodnota infraštruktúrnych projektov a objektov, ktoré sa práve realizujú vo Vojvodine? – Ide hlavne o vklady do železničnej a cestnej infraštruktúry, a verím, že budú aj do iných oblastí dopravy. Odhadom je hodnota tých investícií kdesi okolo dve miliardy

Informačno-politický týždenník

eur na území Vojvodiny, kým je celkovo v Srbsku ich hodnota približne šestnásť miliárd eur. Sme teda krajinou, ktorá počas niekoľkých posledných rokov osobitný dôraz kladie na infraštruktúru. Totiž bez infraštruktúry v rámci Srbska a bez spätosti s krajinami regiónu niet hospodárstva, ktoré môže byť konkurencieschopné a rozvíjať sa tak, ako sa má. To,

o čom som sa nedávno rozprávala s eurokomisárkou pre dopravu Violetou Bulc, je potreba čím skôr uschopniť naše t r a nsp o r t n é spoločenstvo a jeho sídlo, ako aj spoločne pracovať na odstránení jeho nefyzických prekážok. To znamená, že všetko, čo máme, čiže projekty už realizujeme, no to, čo je pred nami, je odstránenie fyzických bariér. Ide o to, aby nám vlaky a autobusy nestrácali toľko času na hraniciach, čo je tiež strategickým záujmom našej krajiny. • TÝŽDEŇ •

MEDZINÁRODNÝ VEĽTRH ECO EXPO 2018 PREBIEHAL 12. A 13. APRÍLA V BELEHRADE

V ústrety realizovaniu záväzkov Oto Filip

stredie a energetika a Klimatické zmeny: scenáre, opatrenia, adaptovanie sa. V druhý deň rokovaní dôraz bol na odpadovom hospodárstve a sekundárnych surovinách, na pôsobení Zelenej siete vo funkcii zveľaďovania hospodárstva, ako aj na financovaní projektov v oblasti ochrany životného prostredia.

kológia a poľnohospodárstvo sú dve oblasti, ktoré nám vo viacročnom prístupovom procese najviac dajú zabrať. S tým, že je poľnohospodárstvo v určitej výhode. Totiž všetky opatrenia, zmeny a prostriedky vložené doň sa vrátia najčastejšie v hmatateľnej podobe, od vyššej úrody, cez lepšiu kvalitu obilnín a potravín, po zvýšenú konkurencieschopnosť tohto odvetvia na Záber z otvorenia medzinárodnom trhu. S environmentalistikou je to inak. Približne na Medzinárodnom veľtrhu Eco 15 miliárd eur, koľko do nej treba Expo 2018, usporiadanom v prvložiť v časovom horizonte ďal- vom rade Hospodárskou komoších tridsiatich rokov sa nám tak rou Zeleného Srbska a Zelenou isto vráti, no veľakrát nepôjde o nič fyzicky hmatateľné, alebo také, čo zajtra možno lepšie predať vo svete. Následky skvalitnenia vody, pôdy, vzduchu, zachovania prírody sú v prvom rade v záujme generácií, ktoré prídu po nás. Ako i zveľadenia prírodných pomerov, aby tieto boli o čosi v lepšom stave, než sme ich zdedili od Z prvého zo štvrtkových tematických panelov našich predkov. O celom rade environmentálnych súvislostí, po- Eko planétou, ako aj za podpory merov, potrieb a okolností sa viacerých ministerstiev. Otváhovorilo 12. a 13. apríla v novo- rajúc podujatie minister ochrabelehradskom Belexpo stredisku, ny životného prostredia Goran Trivan podotkol, že je prístupová Kapitola 27 najrozsiahlejšia, zrejme i najťažšia, keďže sa až 30 percent legislatívy vzťahuje na životné prostredie a týka sa všetkých sfér nášho žitia a práce − výroby, zdravia, vzdelávania... Treba sa nám totiž prispôsobiť nielen klimatickým zmenám, ale aj spracovaniu odpadových Recyklácia je stále v trende • TÝŽDEŇ •

vôd, čo znamená mať asi tristo čističiek a potrebných zariadení, riadiť komunálny odpad, podnikať opatrenia, vzťahujúce sa na lepšiu kvalitu vzduchu a pôdy. Podľa odhadov len spracovanie odpadových vôd si vyžiada asi tretinu zo spomínaných pätnásť miliárd eur. Okrem výstavnej časti spomínaný veľtrh mal i časť tematickú, vlastne medzinárodnú konferenciu Kapitola 27 – v ústrety realizovaniu záväzkov. V rámci nej i tri panely už v prvý deň: Zladenosť stratégie riešenia otázky odpadových vôd so Stratégiou ochrany životného prostredia v Srbsku, Životné pro-

Dvaja hlavní organizátori: Saša Mihajlović (vľavo), predseda Hospodárskej komory Zeleného Srbska, a Ilija Đorđević, predseda Organizačného výboru Eco Expo

Celým radom diskusných príspevkov, prezentácií a debát sa zase akcentoval význam prístupovej Kapitoly 27, posilnila odborná a logistická podpora našej pozície v rámci prístupových rokovaní, identifikovali a promovali viaceré udržateľné finančné modely, ktorých úlohou je úspešne podporiť a prispieť k účinnej realizácii záväzkov, ktoré sú pred nami. Je to aj v duchu slov ministra Trivana, ktorý podotkol, že treba vložiť všetky vedomosti, plnú odbornosť a schopnosť s tým cieľom, aby sme prostredníctvom projektov zabezpečili peniaze z rôznych fondov. Aj tie nenávratné, aj tie, ktoré sa dajú získať na základe domácich a zahraničných partnerstiev, prípadne úvermi alebo inými spôSprievodným podujatím veľtrhu je tradičná výstava s ekologickými námetmi sobmi. 16 /4799/ 21. 4. 2018

Týždeň Z MEDZINÁRODNEJ KONFERENCIE

Jazyk, kultúra a identita Danuška Berediová

problému, potom v spoločnosti neexistujú adekvátne podmienky na reprodukciu niektorých základných hodnôt, ktoré sú vyjadrené ešte v roku 1789, ako sloboda, spravodlivosť a rovnosť.“

materiál na literatúru, jej tehla a malta; ale to, čo budovu dňoch 12. a 13. apríla pokrajinský drží v žiadanom tvare a je jej ombudsman organizoval medzistatikou – to je identita. Vzťah národnú konferenciu v Novom medzi jazykom, identitou a liSade Jazyk, kultúra a identita. Na konteratúrou je zložitý a vzájomne Pokrajinský ombudsman ferencii sa hovorilo aj závislý. Na jednej Zoran Pavlović o ochrane srbského strane jazyk určuje jazyka a zachovaní literatúru a na druhej stra- že sa otázke ľudských a menšinových identity v krajinách ne literatúra za pomoci práv, zvlášť v lokálnych prostrediach, regiónu, o použíjazyka formuje národ- venúva veľmi skromná pozornosť. Hovorila aj o najaktuálnejších vevaní menšinových nostné identity.“ jazykov v súdnicPosledná časť konfe- ciach, ktoré sa týkajú národnostných tve a správe, ako aj rencie bola venovaná menšín. V prvom rade o zmene o aktivitách národaktivitám národnost- a doplnení dvoch zákonov, ktorými nostných menšín ných rád v zachovávaní sa regulujú práva a slobody národv zachovávaní nánárodnostnej identity. nostných menšín a národnostných rodnostnej identity. Anna Tomanová-Makanová hovorila o najaktuálnejších O výsledkoch, ale aj rád. „Z uplynulých verejných konveciach, ktoré sa týkajú národnostných menšín Pokrajinský omo problémoch, s ktorý- zultácií sa javí konštatácia, že všetky budsman Zoran Pavlović privítal O jazyku a identite sa hovorilo mi sa stretávajú národnostné rady, národnostné menšiny majú obavy, prítomných a otvoril konferenciu. z pohľadu Európskej charty o re- hovorili predstavitelia maďarskej, aby nedošlo k zmenšeniu získaných Vyzdvihol, že práva a slobody, problé- gionálnych alebo menšinových chorvátskej, rusínskej, bunevskej, ru- práv, čo by už bolo porušením ústavmy a ťažkosti príslušníkov národnost- jazykoch, globalizácie, listiny ohro- munskej, nemeckej, českej, rómskej nej kategórie,“ vyhlásila Tomanováných menšín nie sú iba ich vecou: „Ak zených jazykov a literatúry UNESCO. a slovenskej menšiny. Predsedníčka -Makanová. Ako jednu z možností, problémy menšín príslušníci väčšiny O spojení pojmov jazyk a identita NRSNM Anna Tomanová-Makanová ako tomuto predísť, navrhla reagovať necítia, nerozoznávajú alebo nere- s literatúrou hovorila Zdenka Va- svoj prejav začala konštatáciou z vla- na akčný plán pre národnostné rady gistrujú, a to ako časť spoločného lentová-Belićová: „Jazyk je stavebný ňajšej ročnej správy ombudsmana, vzťahujúci sa na Kapitolu 23.

HOSPODÁRSKE TRENDY (5)

postupom ich schvaľovať len vtedy, keď je na to ozajstná potreba. Živnou pôdou na rozmach sivej ekonomiky je i byrokracia. Už tak, že vysoké administratívne zaťaženie podnikania priam podnecuje koľkými rokmi, podpísanej Amepodniky a jednotlivcov realizorickou agentúrou pre medzivať svoje hospodárske aktivity národný rozvoj (USAID Srbska), vo sfére sivej ekonomiky. Je obsahujúcej desať princípov to rýchlejšie a ľahšie, no tratí spejúcich k oslobodeniu hospritom najviac štát. Dostať sa podárstva od záťaže, sú návody z tohto začarovaného kruhu platné dodnes. Prvou zásadou sa dá. Napríklad sledovaním sú jasne stanovené príslušnosti Veľa úloh v boji proti nelegálnej pri ochrane férového trhového ekonomike aj pre terajší kabinet − budova cudzích praktík a skúseností. Inšpirujúce v tomto smere je zápasu, druhou daňová poli- vlády v Belehrade najmä Švajčiarsko, ktoré má tika podnetne vplývajúca na legálne podnikanie, treťou zladené prístupového procesu. Totiž väčší najmenšie percento sivej ekonomipôsobenie inšpekcií a príslušných počet prístupových kapitol počíta ky v Európe: ešte pred rokmi bolo inštitúcií, štvrtou nízke administra- s ráznym bojom proti tomuto druhu okolo 7 percent HDP. Dosiahlo to tívne zaťaženie ekonomiky, piatou ekonomiky, tiež so zmenšením ne- účinnou štátnou administratívou, nultá tolerancia korupcie, šiestou formálneho podnikania. Napríklad rešpektovaním zákonov, vznikom ostrá a dôsledná trestná politika, už prvá kapitola, vzťahujúca sa na prajného ovzdušia zodpovedajúcesiedmou transparentné nakladanie voľný pohyb tovarov, alebo ôsma ho jeho špecifickostiam a celkovým rozpočtovými prostriedkami. Po rade o konkurencii, či šestnásta o zda- potrebám, skutočnou demokraciou, ôsmym princípom je vysoká daňová ňovaní, sedemnásta o ekonomic- kde je moc na občanoch, decentralimorálka občanov, deviatym inšti- kej a menovej politike, devätnásta záciou, vynášaním rozhodnutí zdola tucionálne hodnotenie legálneho o sociálnej politike a zamestnávaní, a nie zhora, princípom, že je politika podnikania a desiatym zodpovedné alebo dvadsiata ôsma, zaoberajúca len záľubou a nie povolaním... Väčsa ochranou spotrebiteľov a zdravia. šina z toho by sa veľmi hodila i nám. zasadzovanie sa za poctivý trh. Všetko uvedené znamená, že k Okrem spomínaného dokumentu (Dokončenie v budúcom čísle: je tu i Program NALED na čelenie sivej príprave príslušných zákonov treba Štandard na skúške) ekonomike, významný i z aspektu pristupovať zodpovedne a súrnym

Zbaviť sa záťaže Oto Filip

osi možno konštatovať už teraz: existujúca ekonomická situácia nie je udržateľná na dlhé dráhy z jednoduchého dôvodu. Ide totiž o to, že žiadna moc nemôže počítať s tým, že sa udrží celé roky, ak neobjaví riešenie pre kľúčový spoločenský problém zvaný vysoká nezamestnanosť. Kvôli sivej ekonomike táto môže len stúpať. Podľa názoru viacerých odborníkov východiskom môže byť to, aby politická elita pri moci prebrala na seba zodpovednosť a konečne začala presadzovať síce nepopulárne, no smelé hospodárske ťahy. Tieto by prvoplánovo mali smerovať k zmenšeniu administratívneho a fiškálneho zaťaženia legálneho podnikania na strane jednej a k prísnejšej kontrole nelegálneho podnikania na strane druhej. Možno to dosiahnuť koordinovaným a kontinuálnym nátlakom príslušných inšpekčných orgánov, vrátane ostrejšej trestnej politiky. V deklarácii, schválenej pred nie-

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

• TÝŽDEŇ •

VIAC NEŽ POZNÁMKA, MENEJ AKO KOMENTÁR

Bez rady bezradnej rade Juraj Bartoš

ž dávnejšie a viackrát sme mali za lubom vrátiť sa k poslednej, 18. riadnej schôdzi Národnostnej rady slovenskej národnostnej menšiny, ktorá sa konala 3. marca na pôde Ústavu pre kultúru vojvodinských Slovákov. Ibaže sa zakaždým „niečo vyskytlo“ no a tak... Konečne. Hoci si už (a možno práve preto) niekto, okrem aspoň podaktorých členov rady, spomenie, s akou ľahkosťou sa náš „parlament“ prehrýzol nadžganým rokovacím programom, ako hravo zlúskol 18 bodov za necelé dve hodiny (aj s prestávkou). Čo navráva, že nie všetkým záležitostiam, ktoré jeho prítomní členovia riešili, venovali primeranú pozornosť. Okrem iného rokovací program 18. schôdze NRSNM zahrnul aj správy o činnosti a finančné správy rady a jej telies, ako i ustanovizní, ktorých zakladateľom je rada, za rok 2017, respektíve ich plány práce a finančné plány na rok 2018. V rámci 13. bodu sa mohlo rokovať o vopred uvedených správach a plánoch Novinovo-vyda-

vateľskej ustanovizne, týždenníka vlastne doznanie nemali a čo už raz, Hlas ľudu a mesačníka Vzlet (časopis zhruba pred rokom, schválili! S inými Zornička sa osobitne neuvádzal). materiálmi pre 18. schôdzu k bodu Lenže sa nerokovalo. Čo ešte nemusí 13 dostali totiž Plán práce NVU Hlas znamenať nič zlé. Ale ani nič dobré. Ibaže „malý detail“ svedčí o manku požadovanej a azda i očakávanej, v každom prípade (pre)potrebnej primeranej pozornosti. Ukazuje na absenciu kvalitnej prípravy, t. j. naštudovania materiálov k jednotlivým bodom rokovacieho programu a uvažovania – vlastnou hlavou – nielen o tom- Sme za... niečo, čo nie je na rokovacom to segmente a nielen tejto programe?! Záber z 18. schôdze NRSNM. schôdze. Následne čoho chýbala skutočná rozprava s cie- ľudu za rok 2017. Nie plán práce na ľom prispieť k dopracovaniu sa po rok 2018! Mali teda pred sebou (ak optimálne závery... mali) už raz schválený dokument; ten Aký teda „malý detail“ máme na istý schválili opäť, pokým vskutku skutočný Plán práce NVU Hlas ľudu mysli? V rámci bodu 13 rokovacieho na rok 2018 ani nevideli a teda ani programu členovia NRSNM schvá- nechválili. Chyby sa stávajú, ale, lili „Plán práce NVU Hlas ľudu na ak bývajú odhalené, prichodí ich rok 2018“, čo ale nezodpovedá sku- napraviť, odstrániť. Ale aj poukázať točnosti. Akože nie? Veľmi jednodu- na ich dôvod. Pripusťme, že vskutku cho. Lebo hlasovali za niečo, o čom zaúradovala náhoda, tzv. „šachové

OPÝTALI SME SA ZA VÁS: GORAN TRIVAN, MINISTER OCHRANY ŽIVOTNÉHO PROSTREDIA

Dobré zdravie a dlhý život Oto Filip

nohé environmentálne otázky sú aktuálne v týchto dňoch. Veľa problémov treba riešiť, hodne peňazí do toho vložiť. A keďže každý z nich viac alebo menej súvisí s touto našou jedinou planétou, v podvečer jej dňa sme sa ministra ochrany životného prostredia Gorana Trivana opýtali: Čo modrej planéte najviac prajete k 22. aprílu? – Planéte v prvom rade prajem dobré zdravie a dlhý život. V podstate sa všetko zvádza na to. Musíme skutočne byť vážni, keď ide o náplň uvedeného priania, hoci som ho možno vyslovil ako položart, no v každom žarte je i väčší alebo menší zlomok skutočnosti. Planéta je v agónii aspoň posled• TÝŽDEŇ •

ných sto rokov, no zdá sa, že sme si to nevšimli načas. Možno i sme, ale človek vie byť sebecká bytosť, ktorá nerada uvažuje o budúcnosti. Teraz na životné prostredie musíme o to väčšmi dbať, takže sa už niekoľko desiatok rokov seriózne angažujeme na jeho ochrane. Otázne je ale, aké sú účinky toho. Možno si všimnúť, že všetky opatrenia, ktoré civilizácia podnikla počas posledného štvrťstoročia, neposkytli očakávané výsledky. Priemerná ročná teplota stúpa, čo je dôvodom, že na planetárnej úrovni dennodenne miznú desiatky druhov, tak rastlinného, ako i živočíšneho sveta. Keď máme na zreteli fakt, že napriek opatreniam, ktoré podnikáme, vystávajú očakávané výsledky, otázne je, čo všetko sa udeje počas ďalších desiatich, dvadsiatich, tridsiatich rokov. Som

toho názoru, že doterajší trend bude pokračovať, že biodiverzita v dnešnej podobe postupne zmizne a že človek, keďže prebral úplnú kontrolu nad planétou, zmení tu

slepidlo“, ktoré znemožnilo členom rady povšimnúť si evidentnú nezrovnalosť. Ako ale pochopiť skutočnosť, že sa v tomto kontexte nikto jediným slovom nezaujímal o situáciu týkajúcu sa tlačiarne HL Print a časopisu Zornička, že nespomenul vzťahy na relácii NVU HĽ – Slovenské vydavateľské centrum? Žeby ju prichodilo tlmočiť ako nedbalosť a ľahostajnosť vyplývajúcu (aj) zo skutočnosti, že v októbri by sa mali konať voľby štvrtých zostáv národnostných rád? Nie je predsa žiadne tajomstvo, že to v NRSNM (a nielen v nej) už dlhšie riadne škripí. Nuž, čo teraz, keď NRSNM jeden dokument schválila dvakrát a jeden „schválila“ nikdy? Zrejme nič. Nikomu nič. Bezradná rada už (dávnejšie) žiadnu radu nepotrebuje. Predsedníčka NRSNM oboznámila jej členov, že 18. schôdza bola posledná riadna schôdza aktuálnej zostavy. Možné sú už iba ak telefonické „schôdzky“ a slávnostná – počas nadchádzajúcich Slovenských národných slávností. Dovtedy aj jednotlivé výbory NRSNM môžu uplatňovať dajaké nové „pravidlá“ a stretávať sa trebárs bez prítomnosti verejnosti. Za zavretými dverami, na ktorých zámka len tak škripí... biodiverzitu. Vlastne bude sa sám prispôsobovať podmienkam, ktoré vytvára. Je to možno aj filozofická otázka, no keď ide o môj názor, to sa stane. Uvidíme, čím sa človek stane aj v tom bionickom zmysle slova. Vďaka genetike dostane sa k tým druhom rastlín, alebo i živočíchov, ktoré potrebuje, no tá krása, ktorú ešte stále máme na planéte, zmizne.

Iný uhol reality

16 /4799/ 21. 4. 2018

Nikola Petkov

Ľudia a udalosti VEĽKÉ INFRAŠTRUKTÚRNE PROJEKTY VO VOJVODINE

Zápas s časom Oto Filip

istou dávkou predstavivosti súčasné veľké infraštruktúrne projekty pripomínajú niekdajšiu industrializáciu, elektrifikáciu a iné procesy, opatrenia a akcie, ktorými sa kládli základy povojnovej ekonomiky. A to aspoň dvoma spôsobmi: významom a zápasom s časom. Budovanie ciest, železničných tratí, tunelov, viaduktov, mostov a iných veľkých objektov je čímsi, bez čoho sa v modernej Európe ťažko dá presadiť. Doprava je teda tou tepnou, ktorá spája nielen časti a mestá v rámci krajiny, ale aj v Európe. A naopak.

znamenalo to nielen veľké pracovné víťazstvo navzdory všetkým finančným, organizačným či problémom s čistením a splavnením Dunaja, no aj znak, že nehatene pokračuje rušné tempo výstavby. O dva alebo tri mesiace most má byť sprejazdnený aj pre cestnú dopravu. Jeho ukončenie je však len jednou, síce mimoriadne dôležitou, fázou v projektoch ešte náročnejších. Na sklonku marca odštartovali práce na dlho očakávanej modernizácii železničnej infraštruktúry na relácii Stará Pazova – Nový Sad, čo prezident Aleksandar Vučić označil za jeden z prioritných projektov, keďže ide

Ruch neďaleko železničnej stanice v Čortanovciach

Tak sa začína výstavba tunela

uvedenej relácie, vzhľadom na to, že sú na nej dva dôležité objekty: tunel a viadukt. Príprava terénu na výstavbu sa začala pred viac než polrokom, v septembri 2017. Vďaka peknému januárovému a februárovému počasiu nebolo času na oddych, takže sa na staveb-

Staropazovská železničná stanica

Bez nových vozoviek to nepôjde

Keď začiatkom apríla po dlhých rokoch, menovite po roku 1999, konečne odštartovala železničná doprava cez nový Žeželjov most,

www.hl.rs

o súčasť strategického železničného smeru, výstavby rýchlotrate od Belehradu po Budapešť. Je to jedna z najkomplikovanejších častí

Informačno-politický týždenník

s južnej, je stavbou náročnou a veľmi významnou. Lebo je súčasťou modernizácie trate, v rámci ktorej sa tak rekonštruuje tá existujúca, ale i vybuduje trať ďalšia, ktorá by mala umožniť až dvestokilometrové rýchlosti vlakov. Práce by mali byť ukončené do konca roku 2021. Aj keď sa to zdá dlho, netreba zabúdať, že celé desaťročia terajšia železničná trať bola úzkym dopravným hrdlom, ktoré neumožňovalo žiadnu rýchlejšiu jazdu vlakov. Nehovoriac o tom, že sa spravidla muselo čakať, aby jeden vlak odišiel, a tým umožnil cestu ďalšiemu. Novou traťou, podjazdmi a nadjazdmi, tuneVeľa betónu si pýta aj veľa železa lom, viaduktom, stanicami a zastávkami né práce využívala každá chvíľa. sa takýto obraz a prax konečne Tunel pri Čortanovciach, ktorý zmenia na lepšie. Zostáva len najprv začali raziť zo severnej vyhrať ten už spomínaný zápas strany, a v druhej polovici apríla aj s časom. • ĽUDIA A UDALOSTI •

PREDSEDA VLÁDY AP VOJVODINY IGOR MIROVIĆ V BÁČSKOPETROVSKEJ OBCI

Výstavba cesty v Kulpíne s predstihom Katarína Gažová

a pracovnej návšteve v Petrovci a v Kulpíne v piatok 13. apríla pobudol predseda vlády AP Vojvodiny Igor Mirović v sprievode riaditeľa Správy pre kapitálové vklady AP Vojvodiny Nedeljka Kovačevića. Prijal ich predseda obce Srđan Simić so spolupracovníkmi. Navštívili základnú školu v Petrovci, práce na oprave asfaltovej cesty v Kulpíne a nakoniec aj Business Park v Priemyselnej štvrti v Petrovci. V harmonograme návštevy delegácia z pokrajiny mala tri punkty, na ktorých sú ukončené alebo prebiehajú práce financované pokrajinskou Správou pre kapitálové vklady. Vzácni hostia sa najprv zastavili v Základnej škole Jána Čajaka v Petrovci, kde vlani od októbra do decembra vymenili okná. V sprievode riaditeľky školy Vlasty Werleovej si obzreli

prvé poschodie školy a zavítali aj do učebne medzi žiakov. Na výmenu okien z pokrajiny bolo vyčlenených bezmála 9 miliónov dinárov. ASFALTOVANIE CESTY V KULPÍNE Nasledoval odchod do Kulpína, kde naplno prebiehali práce na rehabilitácii a spevnení asfaltovej cesty Petrovec − Kulpín. Práce sa začali na sklonku marca a v deň návštevy predsedu pokrajinskej vlády v Kulpíne vykonávateľ prác Put invest nanášal záverečnú vrstvu asfaltu na úseku od pravoslávneho cintorína po centrum dediny. Predtým v prvej fáze prác bola vyliata prvá vrstva asfaltu v hlavnej ulici celou dĺžkou po most na kanáli, a potom ďalej poza most od Kulpína do Petrovca. Záverečná časť hrubého asfaltovania bola s predstihom ukončená už v sobotu 14. apríla. Celková hodnota

Delegácia z pokrajiny v sprievode hostiteľov v Kulpíne

investície obnovy cesty Petrovec − Kulpín je 90,5 milióna dinárov. Na záver Mirović spolu delegáciou a v sprievode hostiteľov navštívil Business park v Priemyselnej štvrti v Báčskom Petrovci a prevádzku na výrobu veľkých vriec podniku Blockx. Nasledovali

rozhovory medzi hosťami z pokrajinskej úrovne a hostiteľmi. Predseda vlády Igor Mirović vyjadril spokojnosť s doteraz realizovanými projektmi financovanými pokrajinou a prácami na ďalších, ktoré sa teraz uskutočňujú na území Obce Báčsky Petrovec.

Z KOVAČICKÉHO GYMNÁZIA

Vynovili telocvičňu Anička Chalupová

druhom polroku školského roku 2017/2018 v kovačickom gymnáziu zaznamenali určité zmeny a novinky. Predovšetkým treba povedať, že sa príjemná zmena udiala v priestoroch telocvične Gymnázia Mihajla Pupina v Kovačici. Už v októbri minulého roku, keď si v gymnáziu pripomenuli dve výročia – 55. výročie založenia prvej strednej školy v Kovačici a 50. výročie vzniku a pôsobenia Gymnázia Mihajla Pupina, nastolila sa otázka: Čo robiť s telocvičňou, ktorá je už v zrelých rokoch a žiada sa ju trošku zrenovovať a omladiť? V aktuálnom roku, tri týždne skôr, než sa skončili jarné prázdniny a veľkonočné sviatky, v rámci projektu investičného vkladania začali rekonštrukčné • TÝŽDEŇ •

práce v tejto časti školskej budovy. Ako vysvetlila riaditeľka školy Tatiana Brtková, v telocvični sú vymenené staré okná za plastové, namontované sú špeciálne sklenené panely, nainštalované nové led svietidlá, nanesená je nová omietka a maľovka, zrenovované parkety. Okrem toho vynovili radiátory a lavičky, zrenovovali a zabezpečili doterajšiu náraďovňu. Rekonštrukciu telocvične zabezpečila škola z viacerých finančných zdrojov. „Z Pokrajinského sekretariátu pre vzdelávanie, predpisy, správu a národnostné menšiny sme dostali 1 848 452, 20 din., kým lokálna samospráva v čele s predsedom obce Milanom Garaševićom poskytla prostriedky na projekt a ďalších 90 000 pridala na nové osvetlenie,“ dodala. Jednou z noviniek v GMP je i medzinárodné PISA testovanie

Obnovená telocvičňa kovačického gymnázia

funkčných vedomostí žiakov narodených roku 2002, ktoré sa začalo v pondelok 16. apríla. Počas troch dní žiaci kovačického gymnázia (ako jednej z prvých stredných škôl v Srbsku zapojených do tohtoročného PISA testovania) prejavili svoje funkčné vedomosti z matematiky a prírodných vied. V testovaní sa

do konca mája zúčastní zhruba 8 000 žiakov v Srbsku, ktorí budú v elektronickej podobe riešiť zadané úlohy. Výsledky programu medzinárodného testovania žiakov, ktoré sa organizuje pod záštitou Organizácie pre ekonomickú spoluprácu a rozvoj (OECD), budú zverejnené v decembri 2019.

16 /4799/ 21. 4. 2018

Ľudia a udalosti ZO ZASADNUTIA ZHROMAŽDENIA MESTA NOVÝ SAD

Zmeny v podnikoch JGSP a Stan Elena Šranková

a zasadnutí Zhromaždenia mesta Nový Sad v piatok 13. apríla v rámci prvých desiatich bodov výborníci prerokovali urbanistické plány jednotlivých častí mesta a prímestských osídlení. Medzi týmito bodmi bol i návrh plánu podrobnej regulácie časti priestoru na podnikanie v Kysáči. Ide o rozlohu 48,71 ha v časti dediny východne od železničnej trate. Väčšiu časť tohto priestoru, ktorý má dobré spoje vďaka uliciam Vinohradníckej a Jánošíkovej, tvoria obrábateľné plochy a objekty na skladovanie a predaj poľnohospodárskych výrobkov. V Jánošíkovej ulici sa okrem rodinných domov nachádza aj vchod do komplexu Novkabel Javor (5 ha) a do poľnohospodárskeho družstva (asi

V sieni Zhromaždenia mesta

3,5 ha). Na parcelách na podnikanie sa nachádza ešte niekoľko vybudovaných objektov, zvlášť z oblasti poľnohospodárstva (silá na uskladňovanie obilnín). Prednosťou tohto priestoru je dobré dopravné spojenie s centrom dediny a so susedným Čenejom. Blízkosť železničnej trate a stani-

ZO ZHROMAŽDENIA OBCE KOVAČICA

Opravný rozpočet, vymenovania, správy o práci Anička Chalupová

a 16. zasadnutí Zhromaždenia Obce Kovačica, ktoré sa uskutočnilo vo štvrtok 12. apríla, za zástupcu predsedu obce namiesto Jána Husárika zvolili Jaroslava Hrubíka z Kovačice, člena Srbskej pokrokovej strany (SNS). Jeden z bodov rokovacieho programu schôdze sa vzťahoval na voľbu novej výborníčky ZO Kovačica, ktorou sa stala Tatiana Sabová z Padiny. Menovaná je tiež členka SNS. Na návrh komisie pre kádrové a administratívne otázky, pracovné vzťahy, spoločenské uznania a vyznamenania, výborníci dali zelenú aj trom členom Správnej rady Galérie insitného umenia, ktorú tvoria títo Kovačičania: Daniel Čížik, Emil Jonáš a Želislav Poliak. Po schválení prvého opravného rozpočtu na rok 2018, ktorého návrh ozrejmila Alžbeta Marková, vedúca Oddelenia pre financie, členovia lokálneho parlamentu schválili roz-

www.hl.rs

hodnutie o angažovaní externého revízora na revidovanie záverečného účtu rozpočtu obce Kovačica na rok 2017. Ďalej schválili rozhodnutie o zadlžení obce na kapitálové investície v bežnom roku. Sedem bodov zo spolu dvadsaťpäť sa vzťahovalo na správy o práci a finančné správy miestnych spoločenstiev Debeljača, Kovačica, Crepaja, Uzdin, Padina, Samoš a Idvor. V ďalšich siedmich bodoch rokovacieho programu výborníci prerokovali a dali zelenú rozhodnutiam o dávaní súhlasu k stanovám verejných komunálnych podnikov, a to: Elán v Kovačici, Rad v Crepaji, Padina v Padine, 4. október v Debeljači, Samoš v Samoši, Idvor v Idvore a VP Relax v Kovačici. Výborníci kovačického parlamentu na tomto zasadnutí schválili aj návrh rozhodnutia o utvorení Komisie pre vypracovanie návrhu Ročného programu ochrany, úpravy a používania poľnohospodárskej pôdy na území Obce Kovačica na aktuálny rok.

Informačno-politický týždenník

ce ponúka dodatočné výhody v transporte surovín a výrobkov. Na zasadnutí Zhromaždenia mesta okrem toho konštatovali demisie riaditeľa JGSP Milana Stanivukovića a riaditeľa VKP Stan Milovana Amidžića. Hneď potom M. Amidžića vymenovali za úradujúceho riaditeľa mestského prepravcu a za úradujúceho riaditeľa VKP Stan vymenovali Ivana Radojičića. Pred zasadnutím primátor Nového Sadu Miloš Vučević vyhlásil, že sa pokúsia s novým tímom napraviť situáciu v JGSP, predovšetkým keď ide o

medziľudské vzťahy, a potom riešiť ekonomickú situáciu. Lebo situácia v tomto verejnom podniku sa dostala na neudržateľnú úroveň. V pokračovaní schôdze výborníci si vypočuli správy mestského ochrancu občanov a mestského prokurátora, tiež správu bytovej agentúry. Schválili i správy o realizovaných investíciách mestských podnikov v minulom roku. Schválili rozhodnutie o dávaní na používanie motorového vozidla dopravnej polícii, pričom opoziční výborníci navrhli, aby sa Zhromaždenie mesta znovu informovalo o bezpečnosti v Novom Sade. Rozprava sa rozprúdila aj ohľadom správy o používaní prostriedkov z rozpočtového fondu pre ochranu životného prostredia. Opozícia kritizovala skutočnosť, že z vyše 250 miliónov dinárov 150 miliónov dostal VKP Gradsko zelenilo, a to na práce, ktoré sú v jeho príslušnosti. Členka Mestskej rady pre urbanizmus a ochranu životného prostredia Mira Radenovićová na to vyhlásila, že spomenutému podniku boli zaplatené práce, ktoré nie sú v programe podnikania tohto podniku. Na zasadnutí sa rokovalo aj o ďalších bodoch, dokopy ich bolo 56.

DEŇ STARÝCH MÁM. V staropazovskej Predškolskej ustanovizni Poletarac koncom marca usporiadali tradičné podujatie – Deň starých mám. Rušno bolo vo všetkých skupinách celodenného a poldenného pobytu. Deti sa spolu so svojimi starými mamami zúčastnili v práci príležitostnej dielne, aby pred jarnými sviatkami zhotovili veľkonočné ozdoby a omaľovali vajíčka (na fotografii). Staré mamy do škôlky vždy rady chodievajú a i tohto roku ich vnúčatá za pomoci vychovávateľov pripravili pre nich príležitostný program. A. Lš. • ĽUDIA A UDALOSTI •

STARÁ PAZOVA

Vzácne jubileum – sto rokov gymnázia Anna Lešťanová

roku do školy chodili iba šiesti žiaci a na konci prvého polroku, vo februári 1919, žiaci skúšky skladali, rovnako ako aj záverečnú skúšku v júni, v Reálnom gymnáziu v Zemune. Keď sa postupne začali otvárať nové triedy a vyučovanie už nemohlo

lávnostný program z príležitosti oslavy stého výročia založenia staropazovského Gymnázia Branka Radičevića odznel v piatok 13. apríla v tamojšej divadelnej sále. Na oslave vzácneho jubilea sa okrem terajších a bývalých žiakov, osvetových pracovníkov a niekdajších zamestnancov školy zúčastnili aj početní hostia z pokrajinských a obecných orgánov. Medzi hosťami boli Mihály Nyilas, podpredseda Pokrajinskej vlády a pokrajinský tajomník pre vzdelávanie, predpisy, správu a národnostné menšiny – národnostné spoločenstvá, Vesna Đukićová, riaditeľka Belehradskej

Odmenení žiaci a ich mentori

Pazovskí gymnazisti za pomoci profesorov k významnému výročiu svojej školy pripravili vydarený scénicko-hudobný program. Okrem stvárnenia postáv velikánov srbskej literatúry prítomní v sále mali možnosť vypočuť si aj prednes krásneho slova. Medzi stvárnenými postavami bol aj Branko Radičević, podľa ktorého pazovské gymnázium bolo pomenované. V záverečnej čas- V mene pokrajinských orgánov k jubileu gratuloval Mihály Nyilas ti programu odmenili (sprava); vedľa neho stojí riaditeľ gymnázia Miroslav Opavský najúspešnejších žiakov V aule divadelnej sály bola prebiehať v jednej miestnosti, školy a ich mentorov, ktorí v uplynulom ob- nainštalovaná bohatá dokumen- gymnázium sa presťahovalo do budovy Pavla Záborského vo dobí dosiahli výnimoč- tárna výstava. vtedajšom Dlhom šore, dnes Ulica né výsledky na početRadomir Mićunović, bývalý žiak Cyrila a Metoda. Na záverečné ných súťažiach. Žiaci Z DEJÍN GYMNÁZIA staropazovského gymnázia, uviedol, že v tomto roku oslavuje 60. výročie Na podnet Vladimíra K. Hurba- skúšky v školskom roku 1919 − pazovského gymnázia, maturity ako bolo počuť, sa zú- na (VHV), evanjelického farára, 1920 prišli profesori zo Zemunu častňujú na mnohých Jána Litavského, roľníka, a Jána do Starej Pazovy, lebo vtedy bolo otvorenej školy, Željko Šolaja, ná- republikových súťažiach a krásne Gombára, klobučníka, bolo za- už asi 60 žiakov. V septembri 1922 čelník Oddelenia spoločenských výsledky permanentne dosahujú ložené súkromné Reálne gymná- gymnázium zaniklo, pretože nečinností Obce Stará Pazova so i na športových ihriskách. zium v Starej Pazove. Vyučovanie mali učiteľov pre vyššie triedy (od spolupracovníkmi. Pokrajinský V tomto roku v Gymnáziu sa začalo začiatkom septembra piatej po ôsmu). Gymnázium sa tajomník Nyilas okrem gratulácie Branka Radičevića plánujú vydať 1918 v kancelárii Jozefa Uhríka, neskôr viackrát obnovovalo, a k oslave Dňa školy, ktorá sa tohto monografiu o škole založenej obchodníka s obilím vo vtedajšej to koncom druhej svetovej vojroku niesla v znamení úctyhod- dávneho roku 1918, ktorá patrí Inđijskej ulici (ľudovo Kurta šor), ny roku 1946, neskôr roku 1962 ného jubilea, poukázal i na veľký medzi najstaršie gymnáziá v tejto dnešnej Ulici kráľa Petra I. oslo- pod názvom Gymnázium 25. význam pôsobenia tejto strednej časti Srbska. boditeľa. Na začiatku školského mája, so sídlom v budove v Ulici školy v danom prostredí. Đure Đakovića (dnes Karađorđova Na piatkovej slávnosti Miroulica). Na gymnáziu existoval slav Opavský, riaditeľ tejto výspoločensko-jazykový a prírodnochovno-vzdelávacej ustanovizne, -matematický odbor. v príhovore podal i kratšie dejiny V roku 1970 gymnázium sa staropazovského gymnázia. Svopresťahovalo do novej budovy je spomienky na školské časy veľmi v Ulici JNA (dnešná Svätosavská), efektne evokovali traja bývalí žiaci v ktorej pôsobí dodnes. Od roku − Milan Pjevac, Radomir Mićunović 1990 pazovské gymnázium (roza Milan Dudić. Toho času do gymhodnutím Zhromaždenia obce názia v Starej Pazove – všeobecný z 10. mája 1990) je všeobecnéodbor chodí 416 žiakov rozvrhnuho odboru a nesie meno znátých do 16 tried a výučbu má na Dokumentárna výstava v aule divadelnej sály ako svedectvo dlmeho srbského básnika Branka hej a úspešnej tradície tejto výchovno-vzdelávacej ustanovizne starosti 41 profesorov. Radičevića. • ĽUDIA A UDALOSTI •

16 /4799/ 21. 4. 2018

Ľudia a udalosti ELEKTRONICKÉ RECEPTY V STAROPAZOVSKÝCH LEKÁRŇACH

Po lieky so zdravotnou knižkou Anna Lešťanová

d 1. apríla vo všetkých štátnych a vo väčšine súkromných lekární na území Staropazovskej obce sa začalo uplatňovať vydávanie liekov prostredníctvom elektronických predpisov. Pacienti si lieky v lekárňach môžu vyzdvihnúť iba so zdravotnou knižkou. Ľudia s chronickým ochorením dostávajú tzv. obnoviteľné predpisy, ktoré v závislosti od druhu terapie a rozhodnutia lekára môžu mať platnosť až šesť mesiacov. To znamená, že títo pacienti nemusia každý mesiac, keď potrebujú lieky, ísť do domu zdravia, aby im voliteľný lekár vypísal nové predpisy. Ako sme sa dozvedeli v staropazovskej lekárni, ktorá pracuje v rámci tamojšieho Domu zdravia Dr. Jo-

LETMO

Príprava

kologické problémy trápia mnohé európske krajiny, vrátane Srbska. Každá z nich ich rieši v súlade s vlastnými prostriedkami a možnosťami. O zlaďovaní našich environmentálnych štandardov so štandardmi Európskej únie sa rozpráva celé roky. Je jasné, že ten proces bude zložitý a nákladný, ako i to, že tejto sféry sa týka asi tretina všetkých predpisov, ktoré budeme musieť zladiť s európskymi, čo v podstate znamená, že si to vyžiada kopu času a peňazí, alebo aj to, že na tomto pláne musíme urýchlene kráčať vpred, keďže ide o naplnenie mnohých smerníc a zákonodarných rámcov, ktoré následne treba uplatniť v praxi. Smerovky máme, odborníkov a možné projekty tiež. To, čo sa však už teraz stáva kameňom úrazu, je vypracovanie projektov. Pretože sa žiada dobre poznať danú problematiku, zákonné rámce, cudzie jazyky, spôsoby, ako prihlášky vyplniť. V tom všetkom zrejme meš-

www.hl.rs

vana Jovanovića-Zmaja, na začiatku vydávania liekov novým spôsobom recepty mali nielen v elektronickej forme, ale i na papierových formulároch. Pacienti záväzne musia prihliadať na dátumy, čo znamená, že ak si lieky prvý raz vyzdvihli 15. apríla, nasledujúci raz ich majú vyzdvihnúť 15. mája s malou toleranciou, pretože platnosť predpisov je pár dní pred uvedeným dátumom a pár dní po ňom, v opačnom e-recept nebude platný a lieky si nebudú môcť vyzdvihnúť. Lekárne, v ktorých si možno vyzdvihnúť lieky na elektronický recept, majú vo výkladoch Podľa nového modelu predpisy vypisuje lekár, ale namiesto na papieri alebo iných viditeľných zostávajú zaevidované vo virtuálnom systéme pomenovanom Izis miestach vyvesené nálepky Ministerstva zdravotníctva Ako hovoria pazovskí farmaces nápisom E-recept. uti, na tento nový spôsob vydáNa území Staropazovskej vania liekov si ešte stále zvykajú Oto Filip obce je úhrnne 25 lekární, tak nielen oni, ale aj samotní lekári štátnych, ako aj súkromných. a pacienti. káme. Iné európske štáty problémy riešili tak, že už v predprístupovom a prístupovom procese výrazne dbali na prípravu potrebných kádrov. My s tým ešte len začíname. Tým sa zoznam ťažkostí nekončí. Až zarážajúco odznel údaj, ktorý vyplynul z rozhovoru s istým predstaviteľom civilného úseku, ktorý je už dlho v ekologických vodách, že takmer na prstoch jednej ruky možno napočítať lokálne samosprávy, ktoré v súčasnosti majú tímy potrebných odborníkov, oddelenia alebo iné útvary v obciach, ktoré sú výlučne upriamené na riešenie ekologických tém a dilem. A pritom sa práve v báze najčastejšie naráža na problémy, práve tam by mali prameniť aj iniciatívy k ich riešeniu. Či už ide o skládky odpadu, o kvalitu HOCI SÚ POĽNÉ PRÁCE v plnom prúde, až 29 občanov Hložian vôd, o zamorenie prírody, pôdy, darovalo krv v pondelok 16. apríla (v januári to urobili 32). Medzi vzduchu... Nevenovať sa adekvátne nimi bola aj jediná žena − Zdenka Parkániová, tiež po jeden darca tomu všetkému dnes, znamená z Begeča, Čelareva a Báčskeho Petrovca. Aprílová akcia sa obišla nutnosť zajtra urovnávať ešte väčšie bez nových darcov, avšak, podľa slov miestneho aktivistu Ondreja problémy. Tak isto sa dostať do kola, Zahorca, najvzácnejšiu tekutinu zase darovali aj viacerí mladší v ktorom možno aj budú prostriedky občania. Nasledujúcu príležitosť darovať krv občania Hložian budú a zákony, no zostaneme bez toho, mať 16. júla. čo sa nahradiť nedá – času, nenáJ. B-š vratne plynúceho a strateného.

Informačno-politický týždenník

• ĽUDIA A UDALOSTI •

SO SLOVÁKMI V BÉKEŠSKEJ ČABE (10)

Mladí ľutujú, že nevedia po slovensky Juraj Bartoš

„Ak sa smiem spýtať, chodie- KEDYSI DETI vate do kostola?“ NEVEDELI PO MAĎARSKY... eriál textov zo stretnutí so „Chodíme. Aj tam spievame, Už si ani nespomenieme ako, Slovákmi v Békešskej Čabe náboženské piesne. Máme tam len sme oslovili ďalšieho dobréroku 2012 končíme rozho- náš krúžok; teraz na druhý týž- ho človeka. Matej Kešiak sa volá, vormi s ľuďmi, ktorých sme oslo- dem pójdeme spievať na vili vo chvíli, keď sa pri Dome Sarvaš... Ja som katolík, on slovenskej kultúry odvíjal fol- je luterán, ale nám to nevadí; klórny program a rozbiehal sa aj ja semka chodím spievať Dolnozemský jarmok. Žiaľ, v ar- ako vom. My sme bratia.“ chíve sa nezachovali fotogra„Tak to je krásne! Je tu pofie všetkých spolubesedníkov, merne málo ľudí, s ktorými ktorým sme vďační za ústre- sa môžeme rozprávať po tovosť, otvorenosť, priateľský slovensky tak ako s vami; vivzťah a trpezlivosť. Najprv nám dím, že vy celkom dobre...“ pozornosť upútali dvaja starší „Nie, nehovorím správne... chlapi v slamených klobúkoch, Zato chodím semka spievať, vo vzorkovaných košeliach a − aj na Sarvaš, aby som reč Pán István a pán Karol sú akoby bratia s kosami v rukách. István Vaszkó nezabudóu.“ a Karol Golviček (alebo predsa „A vy ste chodili do sloGalbiček?); audiozáznam nie je venskej školy?“ diktafón si to zapamätal. Aj to, najzreteľnejší. Dovolíme im tu „Nie, nechodiu som. Vtedy boli že býva v malej dedinke, ktorá hovoriť ich nárečím. Aby čimá 400 obyvaeľov a volá sa tatelia získali aspoň približne Čabasabady... predstavu o tom, v akej miere „Je na pól cesty medzi Slovenje „ich a náš jazyk“ podobný. ským Komlóšom a Békešskou „Viem máličko, len máličČabou. Od roku 1995 má styky ko... Rozumiem, ale vraveť ni so slovenským Hradišťom, to je šecko...“ väčšia slovenská dedina, okolo Na toľko sa zmohol pán 30 kilometrov od Lučenca. Naša Karol, a tak sme v rozhovore dedinka dlho nebola samostatpokračovali s pánom Istváná; až 1993. roku sa odtrhla od nom. Čaby. Kedysi v nej bývalo okolo „Ja som Slovák... Aj jeho 900 ľudí...“ rodičia sú Slováci, ale nežili tu „Počuli sme, že staršie v Békešskej Čabe, žili v dedine, a stredné generácie ešte vekde sa naveky rozprávali len dia po slovensky, ale mládež po maďarsky... My dvaja sme a deti už ani nie... Vy ste ktorý naveky dovedna robili, všetko ročník?“ po poriadku... Aj mašiny sme „Ja mám 57 rokov. My keď mali... To bola krása: len čo sme sa rodili, tak sme sa doma zasvietilo slnko, vedeli sme, slovensky dovrávali, a keď sme kde sa máme pustiť.“ tájšli do škole, tak sme sa aš tody „Naši ľudia vravia, že keď učili po maďarsky. V základnej Deti hovoria tak, ako ich rodičia naučia obrábali pôdu koňmo, všetko škole sme sa aj my uš učili len stihli v jeseni urobiť a teraz sem- maďarské školy, ale mój otec dve hodiny v týždni po slovensky, -tam kukurica na roli dočká jar...“ a moja mať... Moja mať bola ale aj to len od prvej do štvrtej trie„Vieš, to je takuo... Kde kôň stupí, slovenská a mój otec, hát, ten dy, tak ja čo rosprávam, tak ja sa tam aj na druhý rok narodí, ale bóu Maďar. Mať nechcela, aby s tým rosprávam, čo sme sa doma tam, kde mašina pristupí, tam sa oni vedeli, čo sa ona s otcom dovrávali.“ nenarodí.“ dovrávali, tak sa rozprávali s ot„Ako sú na tom so slovenčinou „Takže teraz žijete tu, v Čabe...?“ com po slovensky, a ja som sa vaše deti?“ „Ja som tu žil celý život, nešou tak naučil po slovensky, že oni „Moja žena chodila do slovenskej som nikde. Ja som bou aj v Ame- ani nevedeli!“ školy štyri triedy, ona rozumie, ale neriky viacráz, ale naveky to vravím, „A vaše deti, vnúčence, vedia hovorí; nechce hovoriť po slovensky. že ja by som tam nežiu... Lebo ja po slovensky?“ Dcéra, tá vie, hovorí po slovensky vravím, že my chodievame semka „Už ani nevedia... Slabo... Vnuk a ešte malých, čo mám, tak oni sa spievať, tájdeme aj povyzerať po chodí do nemeckej školy, učí sa teraz učia, ale doma sa najviac po svete, ale sa dobre tu cítime.“ tam po nemeckej a po anglíckej.“ maďarsky dovrávame. Inak mne sa

• ĽUDIA A UDALOSTI •

to páči, že táto obec, čo máme tieto priateľské styky, Hradište − z nej prišli prví Slováci do Békešskej Čaby − chodíme tam spolu, aj mladí, aj deti chodia a miseli sme sa po slovensky dovrávať, tak potom by sa to malo prebudiť k tomu, že nak by sa vedeli naučiť aj lepšie po slovensky. Teraz je už viac takých mladých, kerí vravia, že škoda, že sa nenaučili po slovensky.“ „Čabianska klobása má dobrú povesť; ako vyzerá súčasná zabíjačka u vás na dedine?“ „Hát musí sa zaklať brav, potom sa opaľuje...“ „Kedysi sa opaľovalo na slame a teraz...?“ „Teraz sa opaľuje plynom. Keď som ja bol malý, tak sa opaľovalo slamou; ja sa pamätám, raz sme edonác opaľovali...“ „Čím sa zaoberajú ľudia v dedine Čabasabady?“ „Roboty nínto, tak chodia robiť do druhých obcou dedín alebo miest.“ OTCOVSKÝ JAZYK NIE JE Ján Šutinský bol riaditeľom Slovenského gymnázia, základnej a materskej školy a kolégia v Békešskej Čabe od roku 1992 do roku 1997. Na dôchodku je od roku 2003. Takto sme sa prihovorili: „Žiaľ, v škole sme už nenašli žiakov, vraj išli domov, na víkend. Všimli sme si, že je to zvonku pekný objekt a vnútri je veľmi príjemné prostredie. Je zaujímavé, že sa do slovenskej školy zapisujú aj deti, ktoré po slovensky vôbec nevedia. Čo k tomuto motivuje rodičov?“ „No... to je dosť ťažká otázka, aj zložitá... Jednou vetou na to nemóž dať odpoveď. Napríklad aj mój jeden vnuk tu chodí do slovenskej školy. Však materinský jazyk jesto, ale otcovský nínto... Napríklad aj moja manželka je Maďarka, tak aj moje deti už nevedeli po slovensky, len čo sa od starých rodičov aj odo mňa nachytalo na nich, a to je málo... A tento malý... neviem vám vysvetliť, prečo... to sa nedá. Jeho rodičia obišli päť školou a táto sa im zapáčila najlepšie. Záleží od toho − kto vyučuje. Od ľudí záleží najviac!“

16 /4799/ 21. 4. 2018

Ľudia a udalosti STOROČNÝ METLÁRSKY STROJ V HAJDUŠICI

Stále funkčný Vladimír Hudec

dobe moderných technológií, komputerov, robotov, vďaka ktorým je výrobný proces takmer úplne automatizovaný a manuálna práca minimálna, staré stroje používané v minulom storočí a patriace k výdobytkom svojej doby, dnešným generáciám pôsobia primitívne. Mnohé také stroje a prístroje v dedinských domácnostiach skončili buď ako sekundárna surovina, alebo − ak boli z dreva − ako kvalitné kurivo. Tie málopočetné, ktoré sa ešte zachovali, majú muzeálnu hodnotu. Tým skôr, keď sú funkčné. Jeden taký stroj sa nachádza v Hajdušici v domácnosti Pavla Sobina a slúži na výrobu metiel. Má vraj takmer sto rokov a rodina Sobinová ho zdedila od manželkinho uja Janka Maliara, vyučeného metlára, ktorý bol takmer úplne slepý, ale dokázal vyrobiť kvalitné metly, z predaja ktorých si zarábal na živobytie. Starší Hajdušičania si ho pamätajú aj ako hudobníka, ktorý hrával do tanca na harmonike. Remeslu sa vyučil ešte pred druhou svetovou vojnou v Petrovci, odkiaľ si aj priniesol stroj. Pavel a Zuzana Sobinovci si spomínajú, že metly

vyrábal pre petrovskú metláreň, ktorá mu zabezpečovala suroviny, čiže cirok, poriská a iný potrebný materiál. Jankov otec občas vraj na záprahovom koči na železničnú stanicu v susednom Starom Leci prevážal 500 až 1 000 metiel, ktoré vlakom zasielal do Petrovca.

Takmer storočný stroj rodine Pavla Sobina prináša slušný zárobok

Hoci slepý, Janko Maliar dokázal vyrobiť kvalitnú metlu a zahrať na harmonike

Po Jankovej smrti v polovici deväťdesiatych rokov stroj sa dostal do rodiny Sobinovej a odvtedy metly už takmer 30 rokov vyrába Pavel, na doplnenie rodinného rozpočtu. Remeslu sa naučil od svojho švagra Janka. Stroj je inak drevený, ručne vyrobený. Nemá elektromotor a všetko sa robí výlučne ručne.

Majstri síce odhadli, že by sa naň dal nainštalovať motor, ale Pavel to vraj nepotrebuje. Toľko metiel, koľko vyrobí, môže vyrobiť aj ručne a ani sa pri tom veľmi neunaví. − Nerobím mnoho, − hovorí Pavel. – Zvyčajne robím v zime, keď my poľnohospodári máme nadostač voľného času. Občas mi v šití metiel pomôže syn Milo a aj vnučka Ivana rada prispeje sekaním koncov metiel. Čas ukáže, či v tejto práci budú po mne pokračovať, alebo stroj ukončí svoju pracovnú púť. Pavel ročne vyrobí takmer 300 metiel, koľko sa mu vraj podarí aj predať. Cirok si tiež sám dopestuje, ale iba toľko, koľko môže spracovať. Pestuje ho spravidla

POUGÁR

na pozemku v dedine, na ktorom stál Jankov dom a dielňa. − S cirokom je veľká robota, − hovorí. − Najľahšie je metlu vyrobiť. Predsa, z tej plochy rozlohy asi pol jutra zarobím omnoho viac, ako keby som sial kukuricu, sóju, alebo niečo tretie. Skôr sa metly predávali viac, teraz trochu menej; konkurujú plastové metly. Nikdy som sa však neopovážil registrovať remeselnícku dielňu a zväčšiť výrobu. Možno som skôr mohol nadviazať kontakty s metlárňami v Petrovci alebo v Selenči a robiť pre nich, ale neuvažoval som o tom. Poľnohospodárstvo bolo vždy pre mňa primárne a úplne mi stačí to, čo si z tejto výroby prizarobím.

Juraj Bartoš

Bumbumbum-bumbum-bum!

eľa dobrého definitívne škodí. Najmä ak je o veľkom množstve mediálnych slobôd reč. A že ich znovu a zase prichodí pristrihnúť, presvedčili sme sa zase raz, keď sa pán Kesić vo svojich 24 minútach, ktoré opäť trvajú 50 minút, škeril nad kauzou Gagarin. Spomínate si, videli ste, nie? Krásnu bustu chýrečného sovietskeho, t. j. ruského, teda nášho vesmírneho letca Ďuriho v Belehrade Bielom Meste. Nevideli? Lebo bola umiestnená na príliš vysokom podstavci? A kto vám je vinný, že ste malí narástli, há?! Nechceli ste ísť zavčasu spávať? A nechceli ste

www.hl.rs

ako sa patrí papať, ako toť nechcel jesť náš pán prezident u našej, čiže nemeckej kancelárky... Nafúkol ten Kesić a zopár ďalších tiežnovinárov tú bustu ani dáky vysokoletiaci balón. Nie div, že im busta, t. j. kauza Gagarin praskla. Totižto sa žiadna kauza Gagarin fakticky ani nekonala. Vysokoumiestnená busta mala predsa svoju pevnú logiku. Keďže je viac než dobre známe, že Belehrad Biele Mesto platí za turistickú Mekku. Do ktorej Turistickej Mekky sa rok čo rok hrnú milióny turistov. Medzi ktorými sa zavše najdú takí, ktorí uplatňujú pravidlo

Informačno-politický týždenník

pravej ruky do ľavého vrecka. Ani sa nenazdáme a šups − už je-by bola Ďuriho kamenná podobizeň vo vrecku dákeho náruživého zberateľa podobizní Gagarina! Veď to pekne-krásne ozrejmili z fondácie Bratia Karićovci. Ktorá fondácia sa vraj pričinila o postavenie Gagarina na akože enormne vysokom podstavci: „Mysleli sme, že by bolo dobre, keby postament bol väčší, aby sa niekto nemohol vyšplhať a ukradnúť bustu.“ Kto o čom − poctiví ľudia o lúpežiach a lúpežníkoch! Tak. Našťastie, teraz je už všetko − ako u nás už všetko a vždy aj

býva − jasné ani jasné slnko. Iba zlomyseľníci hundrú, pýtajú sa, že kto tú bustu Jurija Gagarina z toho postamentu nakoniec odstránil (ba ešte aj to, že kto ju tam umiestnil?!)! Akože kto? No, predsa kompletní idioti! Môžbyť tí istí, ktorí onehdy, pred dvoma rokmi, zbúrali povestnú Savamalu. Za čo si ale ešte zliznú svoje! Len čo sa vrátia z vesmíru, v smere ktorého vesmíru kozmickou rýchlosťou zmizli ani busta chýrečného sovietskeho, teda ruského, alias nášho kozmického letca Jurija Gagarina! Bumbum! • ĽUDIA A UDALOSTI •

PRVÝ JARNÝ BAZÁR V PETROVCI

Rôznorodá ponuka a zábava Katarína Gažová

Petrovca ponúknuť svoje výrobky, ako aj rámci podujatia Nokolegom z Nového vosadský nočný bazár, Sadu, ktorí navrhli ktorý má na starosti Tuusporiadať takýristická organizácia Vojvoto bazár v Petrovci diny, v Báčskom Petrovci sa podľa vzoru bazárov v sobotu 14. apríla uskutočnil v Novom Sade. prvý Jarný bazár. Podujatie Jarný bazár prebiezorganizovali v spolupráci hal na Námestí slos Obcou Báčsky Petrovec body a zameraním a Turistickou organizáciou tohto jarného podObce Báčsky Petrovec. ujatia bolo prilákať V mene organizátorov vyumelcov so svojimi stavovateľov a návštevníkov Každý stánok mal svoje čaro a návštevníci výrobkami, výrobcov Jarného bazára privítal Saša nielenže obzerali, ale aj kupovali rôznych ručných prác, výrobcov slaných a sladkých pochúťok, pestovateľov kvetín a ďalších. Vystavovatelia na Jarný bazár do Petrovca prišli z viacerých bližších a ďalších prostredí. Ponúkali obrazy, rôzne úžitkové predmety, cukrovinky. Z domácich účastníkov bazára tu boli členky Spolku petrovských žien, ktoré na svojom stánku ponúkali rôzne koláče, ručné práce, suveníry a perličkou bol predaj sviežich makových pirohov, ktoré ženy chystali neďaleko stánku v spolkových Lákavá ponuka združenia MY a Spolku petrovských žien miestnostiach. Vkusne vyrobené suveníry ponúkalo návštevníkom Ćatović a prvý bazár tohto typu Srđan Simić. Pri tom sa poďako- Združenie rodičov detí s osobitv Petrovci otvoril predseda obce val vystavovateľom, že prišli do nými potrebami MY. Návštevníci

KYSÁČSKA KLOBÁSA 2018. FK Tatra Kysáč úspešne zorganizoval prvú súťaž o najlepšiu Kysáčsku klobásu, čiže ako ju Kysáčania volajú „hrubaňu“. Súťažili dvadsiati. Organizátori z každej klobásy nakrájali časť na jeden tanier a každý účastník mohol z každého taniera ochutnať, a potom na lístku piatim tanierom dať jeden až päť bodov. Pravda, na tanieroch bolo zapísané iba číslo a pod bolo meno majiteľa klobásy. Nakoniec verejne na tabuľu napísali, ktorý účastník súťaže ktorému číslu dal body. Napätie bolo veľké a o víťazovi rozhodol lístok posledného účastníka. Takýto spôsob voľby víťaza prítomní jednohlasne vyhlásili najlepším. Víťazom so 42 bodmi sa stala klobása Branislava Šranku, na druhom mieste s 35 bodmi bola klobása Jána Čemana a na treťom mieste s 31 bodmi bola klobása Michala Privizera mladšieho. Ostatní účastníci súťaže dostali spomienkové diplomy. Túto klobásovú zábavu úspešne zorganizovalo vedenie FK Tatra a moderovali Ján Tordaj a Duško Francisty. Prítomných bolo viac ako 100 návštevníkov. Nakoniec sa všetci zhodli, aby sa táto súťaž stala tradičná. P. P. • ĽUDIA A UDALOSTI •

si mohli kúpiť aj sviežu smaženú, ako aj suchú petrovskú klobásu. Svoju tvorbu vystavovali medzi inými aj umelci Anna Legíňová a Michal Hasík. Na bazári návštevníci mohli pobudnúť celé popoludnie až do večerných hodín, keď sa mohli zabaviť pri hudbe.

KRÁTKE SPRÁVY

Báčsky Petrovec Obchodné zručnosti. V priestoroch Podnikateľského a inovačného centra Báčsky Petrovec prebiehal v dňoch 23. a 24. marca seminár Obchodné komunikačné zručnosti, ktorý viedol profesionálny tréner podnikateľských zručností Boris Teodosijević. Cieľom seminára bolo naučiť účastníkov, ako čím lepšie realizovať podnikateľské príležitosti. Učili sa napríklad, ako viesť obchodné rozhovory, ako predstúpiť pred klientov, ako ovládať emócie a udržať si profesionálny prístup, ako prekonať nepríjemné situácie v podnikovej komunikácii, ako sa stať úspešným vyjednávačom a ako získať istotu vo verejnom prejave. xxx Telo ako nástroj. V sobotu 7. apríla v miestnostiach Turistickej organizácie Báčsky Petrovec usporiadali workshop Telo ako nástroj. Je to kombinácia techniky perkusie so spevom a technikami súčasného divadla. Synchronizácia a koordinácia rôznych mentálnych a fyzických schopností, dýchania, koncentrácie a hudobných zručností sa rozvíja prostredníctvom rôznych cvičení a hier. Frekventanti riešili zaujímavé úlohy budujúc cvičenie od jednoduchého k zložitému a zameriavali sa na súčasný okamih, tešiac sa, že pracujú na sebe v kreatívnom a bezpečnom prostredí. Inštruktormi v rámci dielne boli Ana Vrbaški a Marko Dinjaški, členovia združenia Otvoreni krug Novi Sad.

16 /4799/ 21. 4. 2018

J. Č-p

Ľudia a udalosti KONFIRMÁCIA V HAJDUŠICI. Za prítomnosti rodičov, starých a krstných rodičov, príbuzných, priateľov a známych, ako aj pomerne malého počtu ostatných veriacich v nedeľu 15. apríla v slávnostne vyzdobenom hajdušickom kostole usporiadali slávnosť konfirmácie. Traja mladí evanjelici − Emilija Popovová (zľava), Andrej Hudec a Ivana Kalnaková odpovedajúc na otázky prezentovali svoje vedomosti o kresťanstve a evanjelickej cirkvi, potvrdili svoju krstnú zmluvu a tým činom sa stali dospelými členmi cirkvi. Nacvičil ich a konfirmoval farár jánošícky a administrátor hajdušického cirkevného zboru Slađan Daniel Srdić za pomoci kantora Pavla Ceperu. vlh

KONFIRMÁCIA DETÍ v slovenskom evanjelickom kostole v Padine sa konala v nedeľu 8. apríla, keď svoju krstnú zmluvu potvrdilo 45 konfirmandov, z čoho 18 dievčat a 27 chlapcov. V kázni slova Božieho sa konfirmandom, ich rodičom, starým a krstným rodičom, príbuzným a známym prihovoril zborový farár Ján Cicka. Po skúške z konfirmačného učiva a zložení konfirmačného sľubu sa účastníci tejto slávnosti stali dospelými členmi cirkevného zboru a dostali Rozpomienku na konfirmáciu. Na záver slávnosti v preplnenom chráme Božom konfirmandi po prvýkrát prijali sviatosť Večere Pánovej. A. Ch. Foto: Fotoštúdio Centar

VIDELI SME V BIELOM BLATE

Unikátny stôl z pňa Vladimír Hudec

eň, ktorý zostane po spílení stromu, dnes už sotva niekto potrebuje. Drevo ako každé iné možno síce použiť na vykurovanie, ibaže rozsekať peň na kusy, ktoré by sa vmestili do sporáka alebo piecky, nie je ani trochu ľahké. Okrem toho peň môže byť ozdobou na priedomí a v záhradkách, avšak že by sa z pňa dal vyhotoviť kus nábytku do obývačky? Nuž práve takto využitý peň sme videli v rodinnom dome známej recitátorky Anity Jonášovej-Mišićovej z Bieleho Blata. – Uprostred dvora rástla veľká stará moruša, ktorá síce dávala veľký chládok, ale na druhej strane špinila dvor. Zvlášť bolo nepríjemné, keď na ňu zaúto-

www.hl.rs

čili húsenice, pred ktorými sme sa nevedeli obrániť a mali sme ich všade. Zavadzalo mi to, takže som sa rozhodla morušu vyrúbať. Otcovi sa to síce nepáčilo, ale sa upokojil, keď videl, ako som potom využila peň, – hovorí Anita. – Peň mi od prvej chvíle doslova učaril a začala som uvažovať, ako ho zužitkovať. Najprv nožíkom, skrutkovačom a sklíčkom z pňa odstránila zvyšky zeme a kôru, potom odstránila aj zhnité časti koreňa a nechala len úplne zdravé drevo. Všetko ostatné nechala také, aké príroda stvorila. Musela však použiť aj motorovú pílu na urovnanie vrchnej plochy, ako aj koreňov, ak chcela, aby stôl bol rovný a pevný. Nakoniec celý peň dobre natrela lakom, a tým ho konzervovala. Na vrch pribila staré

Informačno-politický týždenník

drevené dvere z koša na kukuricu, ktoré „ukradla“ otcovi. To, že ich už po troche myši dohrýzli, vonkoncom jej neprekážalo. Naopak. Stôl Anita Jonášová-Mišićová je hrdá na svoj je o to zaujímavejší. zvláštny stôl Všetko však pozorne vyčistila, natrela lakom a pripev- umeleckú žilku. – Páčia sa mi také neobvyklé nila na peň. Tak vznikol unikátny stôl, ktorý, tvary z dreva a baví ma ich úprava, ako Anita hovorí, nemá cenu. Ten – prezradila nám. – Každý koreň, stôl však nie je jedinou dreve- dokonca aj mnohé haluze môžu nou ozdobou v jej byte. Sú tam byť zaujímavé a ozdobné, ak sa aj ďalšie, podobným spôsobom takto upravia. Okolo toho je však upravené a trochu menšie korene mnoho roboty, zvlášť mnoho času agáta, orecha, ako aj brečtanu, bolo potrebné na vyhotovenie ktorý jej otec doniesol z Čiernej stola. Robím to vo voľných chvíHory. Dosvedčuje nám to, že ľach, mám z toho radosť a pritom naša spolubesedníčka okrem tej oddychujem, – povedala na záver. recitačnej má aj trochu inakšiu • ĽUDIA A UDALOSTI •

PIETNA SPOMIENKA V HLOŽANOCH

Čoskoro dokument o krvavej zrážke Juraj Bartoš

ho veliteľa. Maďarskí vojaci otvorili paľbu do juhoslovanských, z ktorých radná historiografia nechala mnohí utiekli a viacerí boli zranení. síce prachom zapadnúť udalosť, V krátkej a nerovnoprávnej bitke ktorá sa odohrala na Veľkonoč- okrem poručíka Žugića a kapitána nú nedeľu 13. apríla 1941 v Hloža- Ristića padlo ďalších 15 juhoslovannoch, zato však samotní občania ských vojakov. tejto dediny už celé Od roku 2011 pridesaťročia zachováchádzajú do Hložian vajú spomienku na príslušníci bratstva krvavú zrážku, v ktoŽugićovcov žijúci rej zahynulo takmer v Srbsku, Čiernej Hore, dvadsať príslušníkov Bosne a Hercegovi10. pešieho pluku ne a inde, aby vzdali vtedajšieho Vojska hold svojmu rodákoKráľovstva Juhoslávie, vi a príbuznému. Pri ustupujúceho zo smespoločnej hrobke na ru Petrovca k Dunaju. starom pravoslávnom Niekoľko dní predtým cintoríne v Hložanoch Hložany okupovalo sa stretli aj v piatok maďarské hortyovské 13. apríla tohto roku. vojsko. Tesne pred Vyberanými slovami vstupom do dediny o svojom súkmeňovpočetnejší a lepšie covi hovorili: historik vyzbrojený nepriateľ Guslar Pero Vujović Boško Pilipović, prozastavil spomenutú fesor Dr. Ljubomir Zujednotku juhoslovanskej armády. ković, básnik Mito Žugić... Podčiarkli Jej veliteľ, kapitán Božidar Ristić sa hrdinský skutok poručíka Žugića, tiež rozhodol vzdať a začal vyjednávať pripomenuli, koľko Žugićovcov prišlo s maďarským veliteľom. Zo šíku vy- o život v rôznych vojnách a povstastúpil poručík Božidar Žugić. Ráznym niach, ale zároveň vysoko ocenili hlasom zvolal: „Vari sa tak bráni vlasť?! skutok občanov Hložian, ktorí každý Ja sa nevzdávam!“ Vzápätí výstrelmi rok pred významným dátumom upraz pištole usmrtil svojho i nepriateľské- via spoločný hrob a vysadia kvetiny.

V KULPÍNE ROVNALI POĽNÉ CESTY

Časť účastníkov pietnej slávnosti po jej ukončení Iniciátor a organizátor stretnutí Krsto Žugić (žije v Novom Sade, kde má obuvníctvo) s knedľou v hrdle o. i. povedal: „Ja by som sa najprv poďakoval obyvateľom Hložian, Slovákom, týmto tu matkám... zasluhujú najväčšiu počesť a úctu...“ Po ukončení stretnutia pri hrobke sa účastníci pietnej slávnosti (medzi ktorými bolo aj niekoľko hložianskych mladíkov v tričkách s podobizňou Božidara Žugića) presunuli do hložianskeho Domu kultúry. Pozreli si výstavu fotografií a úryvok z pripravovaného dokumentárneho filmu (TV Most), ktorý čoskoro chcú premiérovať na novosadskom

Pracovalo štyridsať traktorov Katarína Gažová

druženie poľnohospodárov Kulpína v sobotu 14. apríla usporiadalo tradičnú akciu rovnania poľných ciest. Jedna časť účastníkov akcie sa zhromaždila v centre dediny vedľa mlyna, a druhá časť mala zraz za kulpínskym mostom. Predseda poľnohospodárov Kulpína Milan Popovicki vysvetlil, že z dôvodu práve prebiehajúcich prác na asfaltovaní cesty Petrovec − Kulpín a sťaženej premávky sa zorganizovali tak, aby jedna skupina poľnohospodárov čakala hneď za kanálom, kde mala aj pracovať. Do práce sa zapojilo 40 poľnohospodárov s traktormi a prívesnými strojmi. Tento počet je podľa Popovického menší ako v • ĽUDIA A UDALOSTI •

Z akcie rovnania poľných ciest

SPENS-e, s cieľom upozorniť verejnosť na neprávom zabudnutú udalosť. Hovoril novinár a vydavateľ Stanko Popović, člen Správnej rady Združenia Čiernohorcov Nového Sadu, ktoré sa podpísalo pod organizáciu tohtoročného stretnutia. Program uzavrel ľudový guslar Pero Vujović piesňou venovanou poručíkovi Božidarovi Žugićovi. Ako je známe, v socialistickej Juhoslávii sa oslavoval dátum 7. júla – Deň povstania v Srbsku (7. 7. 1941 Srb Žikica Jovanović-Španac zavraždil žandára, taktiež Srba). Hoci je možné a pravdepodobné, že prvá iskra odporu sa vzniesla práve v Hložanoch... minulých rokoch. Do akcie sa zapojili poľnohospodári, ktorým záleží na úprave chotára a predovšetkým na jeho rovných cestách. Takýmto spôsobom si potom počas roka všetci poľnohospodári chránia svoju mechanizáciu. Účastníci akcie rovnania poľných ciest boli rozdelení do štyroch skupín, ktoré sa vydali rovnať cesty v jednotlivých častiach kulpínskeho a sčasti aj iných okolitých chotárov. Prvá skupina pracovala v časti zvanej Šaševi 1 a 2, druhá v časti Šovské 1 a 2, tretia smerovala na Heneriku a tá štvrtá, ako sme už uviedli, rovnala v časti chotára za kanálom DTD. Sobotňajšie ráno bolo pekné a sľubovalo slnečný suchý deň. To poľnohospodárom umožnilo nehatene pracovať a úspešne skončiť akciu. Cesty v chotári sú rovné vďaka usilovným ľuďom a ich dobrým strojom. Po práci nasledoval spoločný obed na rybárskej chatke vedľa kanála.

16 /4799/ 21. 4. 2018

DETSKÝ KÚTIK

Viktória Čobrdová, 6-ročná, ZŠ 15. októbra, Pivnica

Anastázia Galambošová, 8. 2, ZŠ Ľudovíta Štúra, Kysáč

Jar Užívate si krásne jarné počasie, slniečko a kvety? Čakáme vaše výtvory inšpirované týmto ročným obdobím aj na stránke Detský kútik – Hlas ľudu – na Facebooku. Danuška

Daniela Pavlovová, 5. 1, ZŠ Ľudovíta Štúra, Kysáč

Janko Zajac, 1. c, ZŠ Jána Čajaka, Báčsky Petrovec

Ján Kotváš, 3. 1, ZŠ maršala Tita, Padina

Anastázia Čapeľová, 3. 1, ZŠ maršala Tita, Padina

Renata Povolná, 3. 1, ZŠ maršala Tita, Padina

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

• DETSKÝ KÚTIK •

Poľnohospodárske PRÍLOHA PRE POĽNOHOSPODÁROV A DEDINU

rozhľady

Číslo

7 /1961

Z PRODUKČNEJ BURZY

Väčší dopyt po pšenici

AKTUÁLNE

Dotácie pre vinohradníkov a vinárov

Ročník XLVII 21. apríla 2018

Ľ. Sýkorová

Na Produkčnej burze v Novom Sade v dňoch od 10. 4. do 13. 4. 2018 bol zaznamenaný výraznejší obrat poľnohospodárskych komodít ako v predchádzajúcom týždni. Dôvodom bolo predovšetkým zosúladenie cien kupujúcich a predávajúcich. Tovarový obrat bol v uvedenom období väčší až o 307,14 % a finančný o 218,64 %. Opäť sa najviac obchodovalo s kukuricou. Cena sa pohybovala od 17,00 do 17,60 din./kg (cena bez DPH). Jej priemerná cena bola 17,34 din./kg, čo Ľubica Sýkorová je o 1,97 % viac ako v predchádzajúcom týždni. Všetci, ktorí plánujú alebo sa už zaoberajú pestovaním viniča, výrobou sadivového Vyšší dopyt bol po pšenici, čo spômateriálu alebo výrobou vína, môžu v tejto oblasti očakávať významné štátne dotácie. S sobilo rast jej ceny. Predávala sa po cieľom zlepšiť vinohradnícko-vinárske odvetvie a posilniť konkurencieschopnosť výrobcov 17,50 din./kg (cena bez DPH), čo bolo hrozna a vína, Ministerstvo poľnohospodárstva, lesníctva a vodného hospodárstva pri porovnaní s predchádzajúcim Srbska každoročne zavádza súbor finančných podporných opatrení. Uvedené opatrenia týždňom o 2,94 % viac. zahŕňajú všetky štádiá výroby od sadivového materiálu, výroby hrozna až po výrobu Nezmenila sa cena sóje, prevína, zlepšovanie kvality, podporu výroby vína so zemepisným označením, ako produktu dávala sa po 44,98 din./kg (cena s pridanou hodnotou a promóciu týchto výrobkov. bez DPH). Cena slnečnicových výliskov edzi najdôležitejšie opat- zhoršenými pracovnými pod– podpora na vybavenie vinárs 33 %-ným obsahom bielkorenia určené pre výrob- mienkami v poľnohospodárstve stva prostredníctvom podpory invín bola v uvedenom týždni cov hrozna a vína patria: vo výške 65 % znížených o DPH; vestíciám do spracovania (vinár17,30 din./kg (20,76 din./ – dotácie na zakladanie no– dotácie na výrobu sadivo- skeho zariadenia) a marketingu; kg s DPH). Pri porovnavých produkčných vinohradov vého materiálu a certifikácie, – podpora na zlepšenie kvality ní s predchádzajúcim prostredníctvom vrátenia finanč- zdokonalenia produkcie sadeníc; vína prostredníctvom vrátenia týždňom je to o 1,76 ných prostriedkov za zakúpené – dotácie na nákup nových časti nákladov na laboratórne % viac. ○ sadenice, opornú konštrukciu, strojov a zariadení na zlepšenie analýzy vín s cieľom zlepšiť

na prípravu a obrábanie pôdy na výsadbu, ako aj za analýzu pôdy, v maximálnej výške do 3 miliónov dinárov na jedného užívateľa s osobitnými výhodami (prémiami) pre vinohrady s autochtónnymi a domácimi vytvorenými odrodami hrozna, ako aj pre vinohrady, ktoré sú založené na najvhodnejších miestach na pestovanie viniča. Výška stimulačnej sumy predstavuje 50 % hodnoty nákladov znížených o daň z pridanej hodnoty (DPH) a pre oblasti so

Z obsahu

poľnohospodárskej prvovýroby (vrátane vinohradníctva) vo výške 50 % z celkových investičných nákladov po odpočítaní DPH (obstaranie strojov a zariadení na zavlažovanie a ochranu pred chorobami, škodcami, burinami, krupobitím, extrémnymi teplotami atď.); v oblastiach so sťaženými pracovnými podmienkami v poľnohospodárstve vo výške 65 % sumy investičných nákladov znížených o náklady DPH;

Plochy pod konopou siatou sa každým rokom zväčšujú (4) Str. 2

kvalitu. Špeciálny bonus vo výške 100 000 dinárov po hektári sa získava pre vinohrady s pôvodnými odrodami ako Prokupac, Vranac, Crna Tamjanika, Frankovka, Skadarka, Bagrina, Začinak, Kavčina, Kratošija, Seduša, Smederevka, Tamjanika, Slankamenka červená (Plovdina), Ružica, Buvijevská ranka, …s odrodami a klonmi viniča zapísaných v registri poľnohospodárskych odrôd rastlín.

Nové dimenzie rastu Str. 3

Podľa údajov Republikového štatistického úradu sa plochy vinohradov v posledných desiatich rokoch mierne zmenšili a zaberali približne 21 tisíc hektárov. V roku 2017 došlo k miernemu nárastu plôch pod vínnou révou a s pomocou dotácií z Ministerstva poľnohospodárstva, lesného a vodného hospodárstva sa zväčšili o 55,5 ha. ○

Skromná trvalka Str. 6

POĽNOHOSPODÁRSKE ROZHĽADY | HLAS ĽUDU

ALTERNATÍVNE PLODINY NA NAŠICH POLIACH

Plochy pod konopou siatou sa každým rokom zväčšujú (4) Ľubica Sýkorová PREČO KONOPA UPADLA DO ZABUDNUTIA? Konopy siate, konopa siata alebo Cannabis sativa. Táto rastlina sa v poslednom čase stala predmetom mnohých otázok a diskusií. Mediálny „boom“ zažíva po celom svete. Dlhé roky sa konopa v bývalej Juhoslávii pestovala úplne bežne, no z našich polí postupne vymizla. V období najintenzívnejšieho pestovania svetové plochy pod konopou predstavovali takmer milión hektárov. Juhoslávia vtedy patrila medzi najvýznamnejších výrobcov tejto priemyselnej rastliny. Podľa údajov FAO, v roku 1948 bola najväčším výrobcom v Európe (bez Ruska). Pestovala sa hlavne pre vlákno, ktoré je pevné a značne odolné proti hnilobe. Aj dnes sa z neho zhotovujú povrazy, plachty, rybárske siete, vrecia, tkaniny na výrobu odevov, čalúnový materiál… Z plodov sa získava olej, ktorý sa používa pri výrobe lakov, fermeží, mydla a v potravinárstve. Výlisky sú dobrým jadrovým krmivom. Semeno konopy siatej sa používa aj na výrobu liečiv, pazderie pri výrobe stavebných izolačných dosiek, celulózy atď. Jednou z hlavných príčin jej „zmiznutia“ z polí po celom

svete sa uvádzajú ekonomické dôvody. Pred viac ako storočím začal význam konopy klesať vzhľadom na rozšírenie dovozu bavlny a neskôr výroby umelých vlákien. Pestovanie a spracovávanie konopy bolo náročnejšie než dovážanie bavlny z Číny. Konopa pri technickej revolúcii v porovnaní s inými plodinami zameškala vývoj v technickom spracovaní. Rozvoj petrochemického priemyslu sa odrazil nielen v USA, ale aj v ostatných krajinách a konopa bola potlačovaná do úzadia. Postupne vo väčšine západných krajín bolo jej pestovanie zakázané. Jedným z dôvodov bol aj ten, že niektoré odrody konopy siatej obsahovali THC, aj keď to bol len veľmi nízky obsah. AKÁ JE SITUÁCIA DNES? Vo svete najviac zaujímavou (aj keď hmotnostne nie najväčšou) časťou konopy sú konopné vlákna. V rámci EÚ vyprodukovaných konopných vlákien je až 55 % použitých na výrobu buničiny a papiera − na porovnanie v 90. rokoch to bolo viac ako 95 %. Produkty ako cigaretový papier, bankovky, technické filtre alebo kvalitný papier na výrobu kníh obsahujú krátke konopné vlákna, kde práve výrobcovia cigaretového papiera sú dlhodobo stabilnými odberateľmi konopných

produktov. Ostatné oblasti použitia konopných vlákien sú rôzne technické tkaniny (napríklad mulčovacia textília, rohože), izolačné materiály. Tu treba spomenúť, že izolačné materiály z konopného vlákna sú dva až štyrikrát drahšie ako materiály zo sklených alebo minerálnych vlákien. Konopné izolačné materiály nemajú dráždivý účinok pri práci s nimi, majú vyššiu tepelnú kapacitu. Ako tepelná izolácia sa konopa využíva napr. pri izolácii striech, stien či akustickej izolácii podláh. Významným spracovateľom je aj automobilový priemysel, ktorý využíva konopné vlákna vo forme epoxidových alebo biopolymérnych kompozitov do interiérových častí automobilu (s 10- − 20-percentným podielom na trhu). Pri pestovaní bavlny sa používa veľké množstvo pesticídov, ktoré znečisťujú životné prostredie. Pestovanie konopy sa zaobíde bez pesticídov a pri jej spracovaní nevzniká prakticky žiadny odpad. V súčasnosti, keď rastie vo svete uvedomenie si potreby ochrany životného prostredia na ďalšie prežitie ľudstva a hľadajú sa ekonomické alternatívy, narastá aj záujem o pestovanie a spracovanie konopy. Rastliny konopy sú všestranne použi-

teľné a zaručujú kompatibilitu so životným prostredím. Ekonomika jej pestovania sa zvyšuje prostredníctvom účinných spracovateľských technológií a vývojom nových produktov s využitím odrôd s nízkym obsahom THC. V posledných rokoch spomenuté skutočnosti viedli k nárastu pestovateľských plôch najmä v Európskej únii, kde sa veľmi rýchlo rozširuje trh s konopnými produktmi. Dnes je konopa po dlhoročnom útlme opäť na výslní. Pre spracovateľov a výrobcov je novým zdrojom suroviny. Tak, ako každý nový zdroj, aj konopa bude potrebovať inovatívne spracovateľské technológie, ktoré vyvíjajú európske a americké firmy. Konopa siata je vzácna rastlina, ktorá sa môže pestovať vo väčšine klimatických pásiem. Pre pestovateľov je veľmi dôležité, že jej rýchly rast a odolnosť proti chorobám značne znižuje používanie drahých pesticídov a herbicídov. Kvalitnejšie dlhé konopné vlákna sú vhodné na textílie a stredné na výrobu papiera a iných netkaných produktov, akými sú napríklad detské plienky. Zvyšné krátke vlákna z vnútra stebla sa môžu rozomlieť a použiť v tisíckach výrobkov nevynímajúc stavebné dielce, obaly a podobne. Konopné semeno sa môže spracovať na mnoho výživných pokrmov. Olej z konopných semien sa používa v kozmetike, vo výžive, v tlačiarenských farbách a priemyselných náteroch. Zvyšné rozdrvené semená sa môžu ďalej použiť ako potrava pre ľudí a ako krmivo pre zvieratá. Z pohľadu spracovania a marketingu poskytuje konopné semeno a olej menším pestovateľom ekonomicky výhodnejšiu cestu ako vlákno, ktorého spracovanie je najmä technologicky dosť náročné. Konopné produkty sú trvanlivé, recyklovateľné, v prírode rozložiteľné. Konopu je možné produkovať a spracovávať bez odpadu a iných negatívnych dopadov na prírodu. Existuje možnosť, aby sme sa opäť vrátili medzi najväčších svetových výrobcov a vývozcov priemyselnej konopy? Záujem zo strany pestovateľov o túto výnimočnú rastlinu je, takže aj jej návrat na domáce polia je určite aktuálny. ○

16 /4799/ 21. 4. 2018

VINOHRADNÍCTVO A VINÁRSTVO V SRBSKU SA MÍĽOVÝMI KROKMI HÝBU VPRED

aj pokrajinská vláda pomáhajú vinohradníkom a vinárom, aj keď ide o vysádzanie viniča, aj keď ide o spracovateľské kapacity či výrobu vín. Nazdávam sa, že sa nám s ďalším ministerstvom treba viac angažovať na zveľadení vínneho turizmu, lebo na to sú Oto Filip skutočné možnosti. Podľa slov podpredsedu poTo, že vinohradníctvo a vinárstvo u nás patria k veľmi expanzívnym poľnohospodárskym odvetviam, by nikoho nemalo diviť. Je to logický následok zvýšenej starostlivosti o ne v posledných rokoch, ktorá krajinskej vlády a pokrajinského umožnila, aby sa rôznymi druhmi čarovného nápoja Srbsko čoraz častejšie úspešne prezentovalo tak tajomníka pre hospodárstvo a tudoma, ako aj v cudzine. rizmus Ivana Đokovića, vyslovených na Medzinárodnom veľtrhu reba však ísť radom. V ná- u nás už riadne vyľudnených – Keď ide o poľnohospo- vín v Belehrade, vinohradníctvo vrhu svojráznej dlhoročnej dedín. Druhou stranou mince je dárstvo, úsek vinohradníctva a vinárstvo sa u nás za necelé dve stratégie rozvoja poľnohos- však to, že počas celého jeho his- a vinárstva azda najviac napre- desaťročia dokázali dostať na podárstva s názvom Perspektívy torického vývoja vinohradníctvo doval počas uplysvetovú vínnu mapu, rozvoja dediny a poľnohospodár- zažívalo nielen hviezdne chvíle, nulého desaťročia. dôkazom čoho sú stva v Srbsku do roku 2040, kde je ale aj krízové obdobia, riadne Ja to spájam jedrôzne vysoké uznav čele tímu popredných odborní- problémy a poklesy. Zvlášť v ča- no s druhým, lebo nia vínam nielen na kov akademik Dragan soch vojen, kríz, sank- bez dobrej vinice spomínanom veľŠkorić, sa pozornosť, cií, veľkého sťahova- niet ani kvalitnétrhu, ale aj z prísamozrejme, venunia národov, návalov ho hrozna, tým ani slušných podujatí je i vinohradníctvu škodcov a rôznych kvalitného vína. Ak v európskych metroa vinárstvu. Táto časť chorôb. si spomenieme na polách: od Londýna štúdie sa začína konJe jasné, že jedným deväťdesiate roky do Viedne. štatovaním, že vinoz najťažších krízových minulého storoAj keď sa na rozobdobí preň bol prá- čia, neboli sme na hradníctvo v Srbsku voji vinohradníctva vďaka prajným agroeve záver minulého nule, ale v hlbokom a vinárstva pracuje kologickým podmienstoročia. Časy, keď mínuse. Dnes sme dosť, k ich rýchlejšiekam, dlhým dejinám ekonomické transfor- však v tej situámu rozvoju by zaiste mácie, hospodárska cii, že je v Srbsku a tradícii vždy bolo prispeli aj iné, budúdôležitým odvetvím nestabilita, opúšťanie vyše 25 000 hek- Podpredseda ce opatrenia. Naprípoľnohospodárstva. Štátny tajomník dedín a viničov, krach tárov pod viničom pokrajinskej vlády Ivan klad vypracovanie A že vinič, vzhľadom Velimir Stanojević veľkých vinohradníc- a máme približne Đoković pri otvorení príslušnej stratégie kych a vinárskych 350 registrovaných Medzinárodného na to, že si vyžaduje na základe reálnych omnoho skromnejšie agroeko- komplexov a nestabilita trhu riad- vinárstiev. Ak sa ma veľtrhu vín podmienok, zvýšenie logické podmienky ako väčšina ne zruinovali tak vinohradníctvo, spytujete, či sme subvencií, ktorými všetky kapacity, ktoré máme, by sa podnecovalo zakladanie využili, odpoveďou je − nie. Lebo nových vinohradov, a to s dôravšetko potiaľ, kým viac vína do- zom na kvalitnejšie, autochtónne vážame, než vyrábame, znamená, sorty, ukončenie novej rajoniže možné kapacity nevyužívame zácie, ktorá umožní zlaďovanie naplno. Treba ale kvitovať, že je s regulatívom Európskej únie, dobrá cesta, ktorou sme sa spo- modernizácia sortimentu, rast exportu a kontrola dovozu tak hrozna, ako i vína, združovanie výrobcov hrozna a vína, rôzne odborné školenia a vedeckovýskumná práca v tejto oblasti. Nie náhodou Spoločný stánok vojvodinských vinárov sa vraví, že je ovocných druhov, poskytuje mož- ako aj vinárstvo u nás. Našťastie, vyvinutosť vinosť využiť chudobnú pôdu zvlášť po každom krízovom období tieto Známym výrobcom vína je i Čoka nohradníctva v horských a iných oblastiach, sa dokázali pozviechať, stať kvasvedectvom ktorá je nevhodná na pestovanie litnejšími a lepšími. To je zvlášť ločne vydali. To, čo strategicky bohatstva krajiny. Práve preto bežných rastlinných druhov. Ako príznačné pre posledné roky. považujem za kladné, čo Srbsko sa treba ďalej a viac angažovať pracovné intenzívne odvetvie Vyzdvihuje to i Velimir Stanoje- urobilo, je, že sme urobili rajo- na tom. Aj tak, že sa podnikne vinohradníctvo umožňuje širšiu vić, štátny tajomník Ministerstva nizáciu vinárskej výroby, zaviedli všetko, čo sa dá, aby sa kroky zamestnanosť, prispievajúc tým poľnohospodárstva, lesníctva vinohradnícky a vinársky register. míľové menili do tých sedemAj to, že tak republiková, ako míľových. k vidieckemu rozvoju a oživeniu a vodohospodárstva: ○

Nové dimenzie rastu

III

POĽNOHOSPODÁRSKE ROZHĽADY | HLAS ĽUDU

OCHRANA RASTLÍN

Šešuľoví škodcovia repky Ing. Ján Tancik, PhD. Ing. Marek Seidenglanz

Šešule repky olejnej poškodzuje viac druhov fytofágov, najvýznamnejšie sú dva druhy: krytonos šešuľový – Ceutorhynchus obstrictus a byľomor kelový – Dasineura brassicae. Nielen názory na význam týchto dvoch škodlivých druhov, ale aj niektoré fakty spojené s ich škodlivosťou sa v posledných desaťročiach výrazne menili. V deväťdesiatych rokoch minulého storočia, aj keď sa títo škodcovia vyskytovali v porastoch, nezapríčiňovali významné hospodárske škody. Situácia sa zmenila na prelome tisícročia, keď škody začal zapríčiňovať byľomor kelový.

KRYTONOS ŠEŠUĽOVÝ – Aktivita krytonosa šešuľového CEUTORHYNCHUS OBSTRICTUS umožňuje nepriame škody tým V porovnaní s byľomorom je spôsobom, že preniká voda do krytonos šešuľový u nás výrazne šešúľ a vplyvom sekundárnych menej dôležitým škodcom, no patogénov môže spôsobiť zatreba povedať, že v niektorých hnívanie semien a predčasné krajinách Európy je tomu nao- klíčenie. pak. Samičky krytonosa šešuľového kladú vajíčka predovšetkým PREVENTÍVNA OCHRANA do ešte malých šešúľ. V napadVýznamným agrotechnickým nutých šešuliach sa vyvíja jed- opatrením je správny osevný na larva, ktorá počas svojho vývoja poškodí asi 3 semená. I keď sa v niektorých sezónach dospelé jedince tohto druhu v porastoch objavovali pravidelne, v pomerne významných množstvách podiely larvami napádaných šešúľ boli doteraz vždy nízke. Čo je ešte dôležitejšie, napádané šešule nemali tendenciu predčasne Imágo byľomora kelového dozrievať a pukať, tak- (foto: M. Seidenglanz) že hospodárske straty spôsobené týmto druhom boli postup a zabezpečenie priestozrejme zanedbateľné. Na základe rovej izolácie nových porastov od výsledku monitoringu robeného minuloročných plôch s porastmi v posledných rokoch sa zdá, že kapustovín. Dôležitým opatreu nás dochádza k postupnému ním je aj regulácia kapustovitých nárastu významu tohto škodcu, burín a ničenie rastlinných zvyno zatiaľ sú stále škody zanedba- škov. Veľmi dôležité je dodržiavať teľné. Cielené insekticídne zása- priestorovú izoláciu aspoň 1 km hy proti k. šešuľovému sa u nás medzi ozimnou a jarnou repkou. nerobia. Výrazným spôsobom výskyt zrejme ovplyvňujú pravi- MONITORING A PRIAMA OCHRANA delné postreky smerované proti Populačnú hustotu imág krybyľomorovi kelovému. V star- tonosa šešuľového zisťujeme ších zdrojoch sa uvádza, že tieto vizuálne, striasaním súkvetia poškodenia vytvárajú vhodné v poraste repky od fázy zeleného podmienky na nakladanie vajíčok púčika až do konca kvitnutia. do šešúľ byľomorovi kelovému. Hodnotí sa po 25 súkvetí na 4 Pozorovania v posledných rokoch miestach v suchom poraste pri toto tvrdenie však nepotvrdili. teplote nad 15 °C a za bezvetria.

Prah škodlivosti je jedno imágo na jednu rastlinu pred začiatkom kvitnutia a na začiatku kvitnutia. Cielená chemická ochrana proti krytonosovi šešuľovému sa spravidla nevykonáva. Zásahy cielené proti iným škodcom, najmä blyskáčikovi a byľomorovi kelovému znižujú populáciu aj tohto škodcu. BYĽOMOR KELOVÝ – DASINEURA BRASSICAE Byľomor kelový je nebezpečný škodca repky v celej Európe, môže byť príčinou aj 30 percentných strát na výnose semien. Škodlivým štádiom sú larvy, ktoré škodia vysávaním vnútorných stien šešúľ a semien, pričom

vyhovuje teplé, suché, slnečné počasie bez vetra. Nižšie teploty do 15 °C výrazne znižujú výšku škôd. Naopak, tropické teploty, nad 30 °C a sucho výrazne zvyšujú škody. Škody sú väčšie v riedkych porastoch a na plochách v blízkosti polí, kde pred rokom bola pestovaná repka. Pozor, nie vždy sú príčinou, alebo aspoň nie tou primárnou predčasného pukania šešúľ larvy byľomorov! Dôvodom môže byť napadnutie čerňami. Ich pôvodcom sú huby Alternaria brassicae, A. tenuis, A. brassicicola, ktoré sa pri silnom výskyte dostávajú aj na šešule. Podobne i šešule napadnuté hubou Pyrenopeziza brassicae, ktorá je pôvodcom listovej škvrnitosti repky, známej pod menom cylindrosporióza, predčasne dozrievajú. Dochádza k rôznym deformáciám šešúľ, najčastejšie krútenie, ktoré sú niekedy mylne spojované s larvami byľomora. Na šešuliach sa môže tiež vyskytovať pleseň kapustová (Peronospora parasitica), foma (Leptosphaeria spp.), pleseň šedá (Botrytis cinerea).

AKO SPOZNAŤ ŠKODCU? Imága sú malé komáre, dĺžka tela je 1,2 – 1,5 mm. Hlava a hruď sú čierne, bruško je červenkasté s bielymi a čiernymi chĺpkami. Majú veľmi dlhé nohy, tiež dlhé a tenké tykadlá. Imága byľomora sa dajú zameniť s imágami parazitoidov, ktoré sa často vyskytujú v poraste. Byľomor je dvojkrídlovec, teda má jeden pár krídel, kým parazitoidy sú blanokrídlovce, Žlté vodné misky treba umiestniť do zóny súkvetí teda majú dva (foto: J. Tancik) páry krídel. Parazitoidy majú vylučujú toxické látky, ktoré spô- krátke nohy a lietajú rýchlymi trsobujú najskôr žltnutie šešúľ, ne- havými pohybmi. Larva byľomora skôr sú šešule fialové a zdurené. je dlhá 0,5 – 1,5 mm, spočiatku Napadnuté šešule zakrpatievajú, biela, neskôr žltkastá. sú pokrútené a predčasne praskajú a vypadávajú z nich semená, AKO PREBIEHA VÝVOJ TOHTO čo zvyšuje škodlivosť. Na ozimnej ŠKODCU? repke škodia prvé dve generácie. Prezimuje v štádiu kukly plytko Škodlivosť druhej generácie je v pôde na poliach, kde sa pesrôzna a závisí najmä od priebe- tovala repka. Imága sa začínajú hu počasia. Výskytu byľomora objavovať pri teplote nad 13 °C,

16 /4799/ 21. 4. 2018 obyčajne je to na prelome apríla Do tejto kategórie ochrany by a mája. Liahnutie imág prebieha patrila aj likvidácia kapustoviráno a predpoludní. Samčeky tých burín a podpora prírodných lietajú nad pôdu, tu prichádza nepriateľov aj tým, že používak páreniu. Samičky sa vyskytujú me prípravky šetrné k prírodným v okolí kvetov a šešúľ a kladú nepriateľom škodcu. V porasdo nich vajíčka v ten istý deň, toch, kde sa nepoužíva chemická keď bolo párenie. Vývoj byľo- ochrana, je parazitovaných aj 80 mora je veľmi rýchly, ale aj žije % populácie škodcu. Kľúčový veľmi krátko, samčeky 1 – 2 dni, parazitoid byľomora kelovésamičky 4 – 9. Počas života imága takmer vôbec neprijímajú potravu. Maximálny výskyt v poraste býva na poludnie a popoludní za bezveterného slnečného počasia. Samičky kladú vajíčka do mechanicky nepoškodených šešúľ rôznych veľkostí, ale najčastejšie do mladých, dlhých do 3 cm. Parazitoid Tersiloclus obscurator v poraste Samičky kladú najčas- repky (foto: M. S.) tejšie po 10 vajíčok, ale keďže do jednej šešule ich ho je Platygaster subuliformis nakladie niekoľko samičiek (Hymenoptera: Platygastridae) a súčasne, môže sa v jednej še- Omphale clypealis (Eulophidae). šuli vyvinúť aj 100 lariev. Larvy Platygaster subuliformis sa v posa živia vysávaním stien šešúľ raste repky objavuje prakticky v a semien. Dospelé larvy opúš- rovnakú dobu ako imága prvej ťajú šešule a kuklia sa v zemi. generácie byľomora kelového. Druhá generácia sa objavuje na Samičky tohto parazitoida kladú prelome mája a júna. Samičky vajíčka do vajíčok byľomora. tejto generácie kladú vajíčka aj Ďalší druh O. clypealis sa do do veľkých šešúľ, ktoré neboli porastu dostáva približne o 3 mechanicky poškodené. Do roka – 4 týždne neskôr. Samičky klamôže mať v našich podmienkach dú vajíčka do lariev byľomora. 1 – 6 generácií. Časť kukiel môže Imága parazitoidov v porastoch zostať v diapauze, ktorá môže repky ničia insekticídne postretrvať niekoľko dní, mesiacov, ky v jarnom období. ale i rokov (1 – 5 rokov). Preto Kľúčoví predátori sú chrobáky sa imága môžu objavovať na po- z čeľade bystruškovité (Carabizemkoch, kde sa v posledných dae). Imága sú aktívne na jar. rokoch nepestovali kapustoviny. Tieto chrobáky môžu skonzuPREVENTÍVNA OCHRANA movať veľké množstvá lariev Imága byľomora kelového sú škodcu (platí aj pre krytonosy, zlí letci, preto je veľmi významná blyskáčiky i byľomora), ktoré časová a priestorová izolácia no- dokončili vývoj v kvetoch a pavozaložených porastov repky od dajú na zem, aby sa zakuklili v plôch, kde bola repka pestovaná zemi. Majú na to obmedzenú posledné tri roky. Podstatné je dobu – skôr než sa larvy zavŕtajú aj nepestovať vedľa seba jarnú do pôdy. Dochádza k tomu v a ozimnú repku. Priestorová izo- noci. Rizikové pre bystrušky sú lácia treba aby bola najmenej najmä včasné jarné postreky a 1 000 metrov. Z agrotechnických nezapojený porast. opatrení významná je ešte aj hlboká orba po zbere repky, PRIAMA OCHRANA ak bola silne napadnutá týmto Chemická ochrana proti byškodcom. Takto sa ničia kukly ľomorovi je obťažná, pretože v pôde. Orba nielenže znižuje byľomor má rýchly vývoj a necelkový počet vyliahnutých je- pretržite sa vyskytuje v poraste dincov byľomora z následnej už od mája. Ťažko je robiť moniplodiny, ale aj skracuje obdobie toring tohto škodcu, lebo počas náletu imág, čo zjednodušuje kvitnutia repky sa vyskytujú dve stanovenie vhodného termínu generácie, ktoré sa často preaplikácie insekticídov. línajú. Imága 1. generácie sa

liahnu v následnej plodine, čo je najčastejšie ozimná pšenica. Odtiaľ preletujú do repky a kladú vajíčka. Imága 2. generácie sa liahnu priamo v repke rýchlo po nálete 1. generácie a často sa miešajú s imágami ešte dolietajúcimi zo pšenice. To všetko sťažuje stanovenie vhodného termínu aplikácie insekticídov. Problematický je aj vstup s technikou do repky vzhľadom na výšku porastu a obmedzené je aj použitie insekticídov vzhľadom na nebezpečenstvo pre včely. AKO URČIŤ POTREBU A TERMÍN OCHRANY? Chemická ochrana sa uskutočňuje, ak zistený výskyt škodcov v porastoch dosiahne prah škodlivosti. Hodnotenia treba robiť od začiatku kvitnutia až do konca plného kvitnutia. Hodnotenia sa môžu robiť tromi spôsobmi: vizuálne, smýkaním a pomocou žltých vodných misiek (Mörickeho misiek). Pri vizuálnom hodnotení odpočet robíme na 25 rastlinách na každej strane porastu. Vizuálne hodnotenie

Imágo krytonosa šešuľového (foto: M. S.)

je náročné na čas a tiež treba vedieť rozoznať škodcu. Ľahko sa dá zameniť s druhmi z radu blanokrídlocov, ktoré majú podobnú veľkosť. Pozorovania treba robiť počas teplého a slnečného počasia, najlepšie na poludnie. PRAH ŠKODLIVOSTI Prahom škodlivosti je samička byľomora na 4 rastliny pri vizuálnom hodnotení. Pri hodnotení výskytu metódou smýkania je prah škodlivosti 2 byľomory na 10 smykov. Žlté vodné misky treba umiestniť do zóny súkvetí, lebo sú tu prítomné samičky,

ktoré nakladajú vajíčka. Tieto údaje dávajú lepšie informácie o kladení vajíčok, a tým aj o škodlivosti tohto škodcu. Údaje zo žltých misiek umiestnených na povrchu pôdy dávajú informácie o liahnutí imág. Prahy škodlivosti sú veľmi nízke, často bývajú prekročené, treba ich dodržiavať, lebo často, aj keď sa zdá, že v poraste je slabý výskyt, následne sa objaví pomerne významné poškodenie šešúľ. KTORÝ INSEKTICÍD POUŽIŤ A V KTOROM TERMÍNE? Pre ochranu repky proti šešuľovým škodcom je registrovaný pomerne veľký počet insekticídnych prípravkov (22) na báze 9 účinných látok z rôznych skupín. Okrem výberu insekticídu účinnosť výrazne ovplyvňuje aj termín aplikácie insekticídu. Insekticíd sa volí medzi pyrethroidom, neonikotinoidom alebo ich kombináciou. Voľba termínu je v praxi len málokedy postavená na monitoringu výskytu dospelých jedincov a postrek sa uskutočňuje niekde v období medzi plným kvitnutím a odkvitnutím, viac-menej na základe skúseností získaných v predchádzajúcich rokoch. Kontaktné insekticídy sú účinné, keď sa používajú v čase maximálneho výskytu imág v poraste. Presne určiť toto obdobie je veľmi ťažko. Druhá nevýhoda použitia týchto insekticídov je, že v tomto období je v poraste veľký výskyt včiel a prirodzených nepriateľov škodcov a hrozí nebezpečenstvo ich ohrozenia. Nálet imág je veľmi roztiahnutý, a tak sa musí robiť aplikácia viackrát, čo výrazne komplikuje ochranu. Prípravky zo skupiny neonikotinoidov majú dobrú účinnosť proti mladým larvám. Termín aplikácie by mal byť pri konci kvitnutia. Kombinácia insekticídov z týchto dvoch skupín je účinná, ale môže ohroziť včely. Postreky neonikotinoidmi sú na tohto škodcu v praxi spoľahlivejšie v porovnaní s pyrethroidmi. Pri voľbe prípravkov netreba použiť viac ako dvakrát za sezónu prípravok s rovnakým typom aktívnej látky. Tak predchádzame vzniku rezistencie aj u iných škodcov repky, nielen proti šešuľovým škodcom. ○

POĽNOHOSPODÁRSKE ROZHĽADY | HLAS ĽUDU

pozemkoch, medzi viničom a pod stromami. Odporúča sa pestovať v podmienkach, kde sa dá zavlažovať. Najviac vody vyžaduje v období klíčenia a pri nasadzovaní strukov. Najlepšie vyhovujú stredne ťažké, kypré pôdy s neutrálnou reakciou. Odporúča sa pestovať v druhom až treťom roku po hnojení maštaľným hnojom a predplodinami môžu byť akékoľvek druhy zelenín. Po strukovinách ju nepestujeme kvôli šíreniu chorôb. Je výbornou predplodinou pre ostatné druhy. Okrem teploty sú pri pestovaní fazule dôležité aj zrážky. Najlepšie úrody bývajú v rokoch so strednými teplotami a rovnomerne rozdelenými zrážkami (od 200 do 250 mm

počas vegetačného obdobia). Pri správnej agrotechnike dobre znesie i krátke obdobie sucha. Naopak, veľké vlhko pri dozrievaní môže byť škodlivé, pretože sa môžu rýchlo šíriť hubové choroby. Závlaha je veľmi vhodná na začiatku tvorby strukov. Správne zvolená závlahová dávka môže zvýšiť úrodu semien o 30 až 50 %. Na sejbu používame zásadne zdravé osivo. Vo výrobe sa nachádzajú aj odrody vysoké nepoliehavé, ktoré vytvárajú kompaktný krík. Sejú sa na medziriadkovú vzdialenosť až do jedného metra a vzdialenosť v rade 30 – 40 cm, s troma až piatimi semenami v jednej jamke (hniezde). Množstvo osiva závisí od veľkosti a klíčivosti zrna. Pre optimálny počet rastlín – 400 000/ha pri drobnozrnných odrodách na jeden hektár vysievame 80 – 100 kg zrna, stredných 100 – 130 kg a veľkozrnných 180 – 200 kg zrna, s klíčivosťou 80 – 90 % a minimálnou čistotou 97 %. Pri pestovaní vysokých odrôd na jeden hektár potrebujeme 150 – 200 kg moreného osiva. Drobné zrná sejeme plytšie, veľké hlbšie. 

bronzova a rôznych odtieňov hnedej. Mrazivé zimné dni sú nevyhnutné na to, aby bergénie mohli naplno zakvitnúť. Neraz sa stáva, že kvetné puky sa objavia skôr, ako úplne zmizne sneh. Na jar rozkvitajú súkvetia drobných svetloružových kvetov. Oválne

mäsité listy má o niečo menšia bergénia tučnolistá (Bergenia crassifolia), ktorá býva vysoká okolo 30 cm. Počas leta bergénie nekvitnú, preto pôsobia skôr ako neutrálny prvok. Zaujmú aj na jesenných záhonoch, keď sa listy niektorých odrôd začínajú vyfarbovať do červena. Listy zostávajú na záhonoch aj počas zimy. Tieto skromné rastliny dokážu rásť a kvitnúť takmer na každom type pôdy. Uprednostňujú síce suchšie stanovište v svetlom tieni stromov, ale rastú prakticky všade. Mierne vlhké pôdy znášajú rovnako dobre ako suchšie stanovištia v skalkových úpravách. Na dostatočne osvetlených polohách výnimočne bohato a pekne kvitnú. Potešia sa občasnému zakrytiu podzemkov ľahkou, dobre vyzretou kompostovou zeminou. Na závlahu sú nenáročné a bez ujmy prežijú aj obdobie dlhšieho letného sucha. 

ZELENINÁRSTVO

Fazuľa potrebuje teplo Ľubica Sýkorová

Fazuľa (Phaseolus vulgaris L.) je teplomilná plodina. Ideálna teplota pri klíčení je 18 – 22 °C, vtedy semeno vyklíči do desať dní. Optimálna teplota pri pestovaní je 22 °C, ale dobre znáša aj vyššie teploty. Je citlivá na chlad.

azuľa spolu s ostatnými strukovinami má obrovský agrotechnický význam, a to tým, že priaznivo pôsobí na pôdu pomocou hrčkotvorných baktérií, ktoré viažu na koreňoch vzdušný dusík, čím ju obohacujú o túto dôležitú živinu. Väčšina odrôd sa seje v druhej a tretej dekáde apríla, keď teplota pôdy v hĺbke 8 − 10 cm dosahuje 10 − 12 °C. Veľkozrnné odrody sa sejú v tretej dekáde apríla a v prvej dekáde mája. Osivo sejeme do hĺbky 3 − 5 cm. Vzdialenosť riadkov kríčkovej fazule volíme podľa vzrastu odrody 45 − 50 cm a v riadkoch 5 − 8 cm. Po sejbe ihneď povalcujeme alebo inak utlačíme vysiatu plochu. Pred sejbou popínavej fazule je

potrebné vybudovať oporný systém, ktorý môže byť z drevených kolíkov, z drôtového, špagátového alebo sieťového vedenia. Pri sejbe do hniezd sa robia jamky v riadku na vzdialenosť 25 − 30 cm a do nich dávame 3 až 4 semená. Fazuľa vzchádza za osem až štrnásť dní. Po vzídení kypríme pôdu. Väčšinou zbierame nedozreté celé struky, ktoré sú vhodné na rýchlu kuchynskú úpravu alebo na konzervovanie a mrazenie. Pestovanie na semeno sa nelíši od pestovania pre struky. Zbiera sa však neskôr, keď struky zasychajú, semená sú pevné, vyfarbené a vyzreté. Na svetlo fazuľa nie je náročná. Dobre rastie aj na zatienených

OKRASNÁ ZÁHRADA

Skromná trvalka

Ľ. Sýkorová

Bergénia srdcovitolistá (Bergenia cordifolia, srb. bergenija), ľudovo nazývaná aj slonie uši, je celoročne atraktívna vďaka mohutne pôsobiacim tuhým a lesklým kožovitým listom. Pochádza z horských oblastí východnej Ázie. Narastá približne do 40 cm výšky.

20. – 28. 4. 2018

POČASIE

ajkrajšia je obyčajne v marci a apríli, keď rozkvitá množstvom ružových, zriedkavo aj bielych kvetov na dlhých stvoloch. Najlepšie jej vyhovuje polotieň, no znesie aj slnko alebo tieň. Na pestovanie je úplne nenáročná a je vhodná aj pre začiatočníkov. Uprednostňuje vlhko, ale znesie aj sucho. Rozmnožiť ju možno delením na jeseň a koreňovými odrezkami. Najkrajšie kvitnú bergénie vypestované z koreňových odrezkov.

Efektne vynikne v skalkách, na okrajoch jazierok, v trvalkových záhonoch a pred výsadbami ihličnanov. Rezané listy a kvety vydržia dlho vo váze s vodou. Rod bergénia nie je veľmi bohatý, patrí sem len niekoľko druhov a hybridov. Rastliny majú silné hrubé podzemky, vďaka ktorým dokážu dobre odolávať suchu. Charakteristické sú pre ne veľké kožovité listy, ktoré sa koncom jesene a v zime, v závislosti od odrody, sfarbujú do červena,

sobota

nedeľa

pondelok

utorok

streda

štvrtok

piatok

24˚ | 8˚

26˚ | 10˚

24˚| 12˚

23˚ | 14˚

24˚ | 12˚

21˚ | 14˚

22˚ | 12˚

16 /4799/ 21. 4. 2018

ZDRAVIE A MY

Ako liečiť alergie, keď jedna vyvoláva ďalšiu?

omu spôsobuje problémy peľ, často reaguje aj na určité potraviny. S vekom sa to, žiaľ, nezvykne zlepšiť. Čo je potrebné vedieť? Podľa nemeckých vedcov pri alergii strácame špeciálne regulačné bunky imunitného systému, ktoré dokážu odlíšiť choroboplodné zárodky od neškodných látok. Prečo sa práve tieto bunky strácajú, zatiaľ ešte nikto nezistil. ČO SA VLASTNE DEJE? Spúšťačom alergií sú určité stavebné zložky bielkovín v peľoch a potravinách. Alergie sa môžu objaviť v každom veku a kedykoľvek sa môžu ešte aj zhoršiť. Čoraz častejšie ich dostávajú ľudia nad

40 rokov. K tomu sa vo zvýšenej miere objavujú takzvané krížové alergie. Aj v tomto prípade stúpa počet pacientov nad 40 rokov. Funguje to napríklad tak, že človek alergický na peľ brezy zrazu nemôže už ani jablká. Alebo sa zo sennej nádchy môže postupne vyvinúť astma. A tomu je najlepšie zabrániť. AKO JU LIEČIŤ? Alergénové imunoterapie Špecifická imunoterapia, ktorá sa nazýva aj desenzibilizácia, pomáha pri problémoch s peľom, prachom a plesňou a často tiež pri alergiách na srsť. Ide o liečebný postup, pri ktorom prostredníctvom tabletiek, kvapiek či

injekcií dostanete do tela postupne sa zvyšujúce dávky alergénu, ktorý je príčinou vzniku vášho ochorenia. Liečba má dlhodobý účinok a zlepšuje kvalitu života pacienta. Dá sa s ňou začať aj po 60. Kedysi išlo o procedúru, ktorá trvala od 3 do 5 rokov, no dnes existujú aj účinné krátke terapie. Poraďte sa so svojím alergiológom, ORL alebo kožným lekárom. Neurolingvistické programovanie (NLP) Určitá skupina ľudí zastáva názor, že alergiu je možné liečiť

pomocou riadeného procesu, ktorý pacienta zavedie do rôznych predstáv – čiže prostredníctvom vizualizácie. Napriek tomu, že niektorí lekári sú voči tejto metóde skeptickí, už aj jestvujú vyškolení terapeuti, ktorí sa jej venujú. Obnovenie zdravej črevnej flóry Vedci skúmajú účinky mikrobiologickej terapie prostredníctvom ozdravenia čreva. Tá by mala pomôcť predchádzať predovšetkým potravinovým alergiám. Základom je posilnenie prospešných črevných baktérií a stimulácia imunitného systému. Pri prvých náznakoch sennej nádchy pomôžu aj homeopatiká a odborníci odporúčajú aj lieky s kortizónom, ktoré už vraj nemajú také vedľajšie účinky ako staršie preparáty. Okrem toho sú na trhu aj nové nosové spreje s protizápalovým účinkom, ktoré pacientom so sennou nádchou poskytnú rýchlu úľavu. 

DOBRÉ RADY – VEĽKÁ POMOC

Ak sa ručička váhy ani nepohne, pozor na 3 vážne príčiny

motnosť nie je vaše slobodné rozhodnutie. Kto si myslí, že áno, tak môže zajtra vážiť o 10 kíl menej, ha! Hmotnosť je dôsledok vašich dobrovoľných rozhodnutí. To je úspešná stratégia vášho Plánu B. MUDr. Igor Bukovský, PhD., Ambulancia klinickej výživy: Na vlastné oči som videl, že existuje to, čo Dr. Phil McGraw nazval „rezistenciou proti chudnutiu“. Pozor! Ani on, ani ja nemáme na mysli prípady, keď si ľudia v duchu hovoria: „Toto nie je fér! Nech sa snažím akokoľvek, nemôžem schudnúť!“ Naozajstná rezistencia sa vyskytuje oveľa zriedkavejšie. REZISTENCIOU PROTI CHUDNUTIU NETRPÍTE, AK: • máte diétami spomalený metabolizmus • preceňujete kalorický výdaj: ,,Mám sedavé zamestnanie, ale dvakrát týždenne cvičím!“ • podceňujete kalorický prí-

jem: ,,Kým nemám brucho na prasknutie, nie som prejedená!“ SKUTOČNÉ PRÍČINY REZISTENCIE PROTI CHUDNUTIU: • Znížená funkcia štítnej žľazy (aj bez očividných príznakov alebo evidentného dôkazu z krvných testov) Riešenie: Ak máte podozrenie, neriešte to samonaordinovaním jódu! Ak lekár zistí zníženú funkciu štítnej žľazy, dodržiavajte navrhnutú liečbu. Ak nie ste spokojná s jeho názorom, zájdite za iným špecialistom. • Metabolický syndróm – porucha funkcie inzulínu spôsobuje hromadenie tuku v oblasti brucha, čo zhoršuje účinok inzulínu. Riešenie: Ak máte cukrovku, dodržiavajte liečbu aj diétu! Ak vám liečba nesedí, overte si, či ju máte dobre nastavenú. • Zvýšená hladina estrogénu (alebo porucha funkcie jeho receptorov) spôsobuje hromadenie tuku v oblasti stehien a zadku. Riešenie: Ak užívate nejaké

hormonálne prípravky alebo lieky, informujte sa o vedľajších účinkoch. Riziká nárastu hmotnosti a obezity môžu byť niekedy väčšie ako ukončenie alebo aspoň zmena terapie.

črevnej mikroflóry, statíny (lieky na zníženie cholesterolu môžu spomaliť metabolizmus).

REZISTENCIU PROTI CHUDNUTIU MÔŽE EŠTE ZHORŠIŤ: hormonálna antikoncepcia, antidepresíva, niektoré lieky na vysoký krvný tlak, antiepileptiká, kortikoidy, spánkový deficit, chrápanie, deficit vitamínu D, zloženie

ZÁKLADNÝ PRINCÍP: Ak nefunguje to, čo robíte, musíte niečo zmeniť. Ak sa vám nedarí schudnúť napriek tomu, že všetko robíte správne, neznamená to, že ste odsúdené na doživotnú obezitu! 

TIPY A TRIKY

Varili ste polievku a je v nej príliš veľa masti? Je v polievke alebo omáčke príliš veľa masti? Vyskúšajte jeden z týchto troch užitočných trikov. Stačí tak málo! 1. Pomôže nám šalátový list. Opatrne ho položíme na hladinu a hneď vyberieme. Zachytí na sebe mastnotu. 2. Podobne nám pomôže aj papierový obrúsok. 3. Pokiaľ sa neponáhľame, necháme polievku vychladnúť a stuhnutý tuk ľahko pozbierame lyžicou. 

VII 25

POĽNOHOSPODÁRSKE ROZHĽADY | HLAS ĽUDU

DO VÁŠHO RECEPTÁRA

Pruhovaná roláda

Banánové mafiny

Suroviny: Na piškótu: 4 vajcia, 4 lyžice kryštálového cukru, 4 lyžice polohrubej múky, 1/2 balíčka kypriaceho prášku; Na kakaovú piškótu: 4 vajcia, 4 lyžice kryštálového cukru, 3 lyžice polohrubej múky, 1 lyžica kakaa, 1/2 balíčka kypriaceho prášku; Na plnku: 250 ml mlieka, 3 lyžice hladkej múky, 250 g masla, šťava z citróna, 200 g práškového cukru; Na polevu: 200 g tmavej čokoládovej polevy Takto sa to podarí: Piškóta: bielky vyšľaháme so štipkou soli do peny, po lyžiciach pridáme cukor, po jednom žĺtky. Múku s kypriacim práškom zmiešame, preosejeme a pridáme. Dobre zmiešame. Kakaová piškóta: bielky vyšľaháme so štipkou soli do peny, po lyžiciach zašľaháme cukor, po jednom žĺtky, preosiatu múku zmiešanú s kypriacim práškom a kakaom. Jemne zmiešame. Pomocou cukrárenského vrecka nanesieme na plech (rozmery 43 x 37 cm) vyložený papierom na pečenie pásy žltého cesta šikmo po plechu s medzerami a

Suroviny: 3 zrelé banány, jogurtový pohárik cukru, 2 poháriky múky, ½ pohárika oleja, vajce, lyžička sódy bikarbóny Takto sa to podarí: Banány ošúpeme, pokrájame a roztlačíme vidličkou. Vajce vyšľa-

háme a pridáme k banánom. Pridáme i ostatné suroviny a dobre zmiešame. Pečieme v košíčkoch na 180 C̊ asi pol hodiny.  Foto: E. Šranková

Trojuholníky z keksov Suroviny: 48 keksov, 3 banány, 500 g tvarohu, 125 g masla, vanilínový cukor, 6 lyžíc práškového cukru, 100 g čokolády na varenie, trochu margarínu, trochu farebnej cukrovej ryže Takto sa to podarí: Z tvarohu, masla, práškového cukru a vanilky si pripravíme plnku. Na alobal naukladáme keksy (v troch radoch 8 keksov). Na uložené keksy dáme polovicu tvarohového krému. Opäť ukladáme keksy. Na druhú vrstvu keksov dáme druhú polovicu krému. Na stredný rad uložíme banány (nie veľmi hrubé, aby sa dala

do medzier nanesieme kakaové cesto. Upečieme na 180 °C asi 25 minút. Trochu necháme vychladnúť a zrolujeme aj s papierom. Necháme vychladnúť. Plnka: z mlieka a múky uvaríme hustú kašu, necháme vychladnúť. Maslo izbovej teploty vyšľaháme, pridáme práškový cukor, znovu vyšľaháme, po častiach pridáme vychladnutú kašu a šťavu z jedného citróna. Trochu si odložíme na potretie povrchu rolády. Z rolády odstránime papier, rozvinieme a natrieme plnkou. Odloženou plnkou potrieme povrch rolády a polejeme rozpustenou čokoládovou polevou. Necháme stuhnúť. Odložíme do chladu. Horúcim nožom pokrájame na rezy. 

Orechové palacinky s čokoládou

strieška lepšie zatvoriť). Bočné strany zdvihneme a urobíme striešku. Zákusok zabalíme do alobalu a dáme stuhnúť do chladničky aspoň na 2 hodiny. Môžeme aj dlhšie, lepšie sa zákusok krája. Stuhnutý zákusok polejeme čokoládou, v ktorej sme rozpustili trochu margarínu. Môžeme posypať farebnou cukrárskou ryžou. 

Suroviny: 200 g hrubej múky, 20 g práškového cukru, 2 vajcia, 1/2 litra mlieka, olej, soľ; Na plnku: 200 g orechov, 100 g cukru, 50 g hrozienka, 50 g masla, 3 dl mlieka, kôra z citróna; Na polevu: 100 g cukru, 50 g kakaa, 30 g majonézy, 3 dl sladkej smotany, 3 dl rumu Takto sa to podarí: Pripravíme riedke palacinkové cesto z múky, cukru, vajec, mlieka a štipky soli. Na oleji upražíme palacinky. Plnka: Postrúhame orechy a nasypeme do vriaceho mlieka s cukrom. Postupne pridávame hrozienka, citrónovú

kôru, maslo a trošku povaríme. Poleva: Zvaríme sladkú smotanu s cukrom, pridáme do nej kakao vyšľahané s majonézou, prevaríme a na záver pridáme rum. Palacinky natrieme plnkou, zatočíme, ohrejeme na masle, položíme na teplý tanier a polejeme polevou. 

POĽNOHOSPODÁRSKE ROZHĽADY | Príloha pre poľnohospodárov a dedinu | Číslo 460 | Pripravujú: Ľubica Sýkorová, Elena Šranková a spolupracovníci | Použitá domáca a zahraničná literatúra

VIII

Kultúra Sviatok slovenského živého slova

Kultúra

FINÁLE SÚŤAŽE ASSŽ V PREDNESE POÉZIE A PRÓZY

Juraj Bartoš

íťazky regionálnych kôl súťaže Asociácie slovenských spolkov žien v prednese poézie a prózy si svoju zručnosť overili v nedeľu 15. apríla v Báčskom Petrovci. Nie veľmi početné obecenstvo si v zasadačke Matice slovenskej v Srbsku vypočulo tri básne a štyri prózy. Na odbornú porotu najviac zapôsobili prednesy Daniely Severínyovej, Anny Hrnčiarovej, Danice Vŕbovej a Marženky Žiakovej. Víťazky sa v apríli a októbri zúčastnia na súťažiach v Banskej Bystrici a v Starej Ľubovni na Slovensku. Ich cesty vyfinancuje NRSNM. Iba Daniela Severínyová z Kovačice sa predstavila v kategórii interpretiek poézie vo veku 16 až 25 rokov. Zarecitovala báseň Jána Kostru Každý deň. V skupine recitátoriek poézie nad 25 rokov súťažili dve dámy. Anna Hrnčiarová z Lalite predniesla báseň Jána Bottu Margita a Besná a Elenka Ďurišová z Padiny si zvolila Sonety Francesca Petrarcu. Prózu vo veku 16 až 25 rokov hovorili dve súťažiace. Starodávnu rozprávku autora Alberta Martiša podala Martina Bartošová

z Báčskeho Petrovca. Danica Vŕbová z Hajdušice sa predstavila úryvkom z prózy Márie Kotvášovej-Jonášovej Mám ho ja pobozkať?. V prednese

z poviedky Martina Kukučína Rysavá jalovica a Marženka Žiaková z Kovačice si zvolila úryvok z prózy Márie Kotvášovej-Jonášovej Ľavý a pravý

Finalistky a porotkyne: (zľava) Viera Miškovicová, Martina Bartošová, Danica Vŕbová, Miriam Murtínová, Elenka Ďurišová, Anna Hrnčiarová, Daniela Severínyová, Marženka Žiaková, Mária Kotvášová-Jonášová, Katarína Melegová-Melichová, Annamária Boldocká-Grbićová prózy vekovej skupiny nad 25 rokov vystúpili: Miriam Murtínová z Hložian – predstavila sa úryvkom

sused. Báčka nemala predstaviteľku v jednej kategórii a Sriem ani v jednej zo štyroch. Výkony recitáto-

riek posúdila trojčlenná odborná porota (ale sa o nich na tvári miesta nezmienila): predsedníčka Katarína Melegová-Melichová a členky Annamária Boldocká-Grbićová a Mária Kotvášová-Jonášová. Vítajúc prítomných predsedníčka Asociácie slovenských spolkov žien Viera Miškovicová skonštatovala: „Tohto roku sa nám prihlásilo menej súťažiacich, čo neznamená, že ubudlo na kvalite.“ Pripomenula, že ASSŽ toto podujatie organizuje v spolupráci s Úniou žien Slovenska a mestom Stará Ľubovňa. Škoda, že o súťaž vládne neprimerane malý záujem. Azda aj preto v jeho závere Miškovicová vyzvala ženy, aby čím viac čítali po slovensky: „Nebojme sa, nehanbime sa, dovoľme si to, čo prečítame a čo sa nás dotkne, preniesť aj iným. Aby sme si toto podujatie nielen zachovali, ale aby sme sa my Slováci tu obdržali, keď budeme čítať, recitovať a hovoriť po slovensky.“ Všetky účastníčky súťaže okrem ďakovných listov dostali aj balíky s knihami podporovateľov podujatia: SVC, MOMS Báčsky Petrovec a MSS. Knihy sa dostali aj členkám poroty.

PADINSKÚ KNIHU PREDSTAVILI AJ V PETROVCI

Aby tradičné nezaniklo Katarína Gažová

a nádvorí Knižnice Štefana Homolu v Báčskom Petrovci v sobotu 14. apríla petrovskému obecenstvu hostia z Padiny predstavili publikáciu Padinské ľudové zvyky a obyčaje autorov Jána Kolárika a Zuzany Papovej. Teplý aprílový podvečer dopomohol k ucelenému peknému umeleckému zážitku početných návštevníkov podujatia. Hostí z Padiny a obecenstvo večierka privítala úradujúca riaditeľka Knižnice Štefana Homolu Anna Speváková. Knihu Padinské ľudové zvyky a obyčaje vydal MOMS Padina roku 2017 a prezentovaná bola doma v Padine, v Kysáči a teraz i v Petrovci. Zbierku predstavil autor Ján Kolárik a príhovor mal aj predseda Zhromaždenia obce Kovačica Zlatko Šimák. Obec Kovačica totiž tiež podporila • KULTÚRA •

vydanie tejto publikácie. V knihe sú zhrnuté početné zvyky a obyčaje z tohto prostredia ilustrované zväčša starými fotografiami. Autor Kolárik prečítal i posudok o knihe z pera literárnej vedkyne a kritičky Dr. Zuzany Čížikovej. V rámci programu, ktorý moderovala Želmíra Koláriková, niektoré padinské zvyky Autor Ján Kolárik a účastníci programu z Padiny a obyčaje opísané v knihe priamo prezentovali hostia tom každá časť programu v podaní z Padiny. Ukázali prítomným časti krojovaných aktérov bola doplnená priadok, mejačiek, lúpačiek, sva- starodávnymi piesňami, ktoré s tým dobných obyčají, krstín a ďalšie. Pri- zvykom alebo obyčajou súviseli.

Záverom pekného programu autor Kolárik početným hosťom večierka daroval predstavenú padinskú knihu.

16 /4799/ 21. 4. 2018

Kultúra VÝROČNÉ ZHROMAŽDENIE MOMS BÁČSKY PETROVEC

Práca hodná chvály Katarína Gažová

rednes dvoch piesní Komorného zboru Musica viva pod taktovkou Marieny Stankovićovej-Krivákovej v plnej sieni Domu MSS Ľudovíta Mišíka v utorok 27. marca označil začiatok výročného zhromaždenia MOMS Báčsky Petrovec. Podané správy a plány boli schválené bez pripomienok. Predsedníčka MOMS Báčsky Petrovec Katarína Melegová-Melichová predstavila aj občasník MOMS Petrovec Náš život. V ňom je zhrnutá minuloročná práca tohto miestneho matičného odboru a plány na tento rok. Schôdzu koordinovalo pracovné predsedníctvo v zložení: Jaroslav Čiep, Jarmila Pálenkášová a Zdenka Chalupková. Správu o činnosti MOMS Petrovec za rok 2017 mali prítomní v písanej podobe pred sebou v časopise

Náš život. Predsedníčka Melegová-Melichová poukázala na účasť petrovského miestneho odboru na Medzinárodnej konferencii v Nadlaku, kde sa hovorilo na národopisné témy. Vlani 6. apríla sa uskutočnili voľby do MOMS Petrovec a v máji sa matičiari zúčastnili na oslavách Dňa Petrovca s už tradičnou slávnostnou akadémiou. Ďalšou akciou bol medzinárodný festival vážnej hudby Jarné nôty. Ani vlani nevystal Cyrilo-metodský večierok, ktorý MOMS Petrovec organizuje s evanjelickým zborom v Petrovci. Predstavitelia tohto matičného odboru sa zúčastnili na 19. prehliadke Cez Nadlak je... v Rumunsku, odkiaľ priniesli pozoruhodné ocenenia. V novembri usporiadali večierok Poviedky pre deti z pera Sloveniek v spolupráci so ZŠ Jána Čajaka v Petrovci a na sklonku roku 25. festival mladých interpretov slo-

venských ľudových piesní Spievajže si, spievaj. Ako v závere správy podotkla predsedníčka, vlani sa MOMS Petrovec zaregistroval ako samostatná právnická osoba. Prítomným sa prihovoril aj predseda Rady Po správe o činnos- Miestneho spoločenstva Petrovec Ondrej Bovdiš ti odznela aj finančná správa za rok 2017. Správu Dozornej nia sa prítomným prihovorili hostia: rady MOMS Petrovec podala Katarína podpredseda NRSNM Juraj Červenák, Rašetová. Správy boli schválené bez podpredseda MSS pre Báčku Vladimír pripomienok. Potom predsedníčka Fekete, predseda Rady Miestneho podala plán práce na rok 2018, do spoločenstva B. Petrovec Ondrej ktorého sú zaradené početné podu- Bovdiš a prvý predseda obnovejatia, akcie a aktivity, a tak aj finančný nej Matice slovenskej v Juhoslávii plán je o niečo náročnejší než ten Michal Spevák. Práca petrovského miestneho matičného odboru bola minuloročný. Jaroslav Čiep potom prečítal návrh pochválená a hostia im popriali aj kandidátov z MOMS Petrovec na naďalej hodne úspechov v neúnavnej uznania MSS. Na záver zhromažde- práci.

ZO SNEMOVANIA MOMS V KYSÁČI

Ohodnotili vlaňajšiu činnosť Elena Šranková

ratším úvodným programom, v rámci ktorého primerané básne zarecitovali učiteľka v penzii Elena Surová a žiačka Jana Jambrichová, sa začalo riadne valné zhromaždenie MOMS Kysáč. Bolo v nedeľu 15. apríla v Slovenskom národnom dome. Prítomných privítal Michal Francisty, predseda KUS Vladimíra Mičátka, a v čele pracovného predsedníctva bol Ján Pálik. Predseda MOMS Rastislav Surový podal najprv správu o vlaňajšej činnosti kysáčskeho matičného odboru, a potom informoval o tom, čo si zapísali do plánu práce na tento rok. Anna Bičiarová prečítala správu o vlaňajšom hospodárení, ako i správu Dozornej rady, z ktorých vyplynulo, že sa v roku 2017 hospodárilo kladne z vyše dvadsaťtisícovým zvyškom. Prítomní, ktorých bolo menej, než sa očakávalo, nemali pripomienky k správam, nuž ich schválili. Na nedeľňajšom snemovaní v Kysáči navrhli aj kandidátov na matičné

www.hl.rs

Pracovné predsedníctvo: (zľava) Ján Ožvát, Rastislav Surový, Michal Francisty, Ján Pálik a Michal Ďurovka

uznania. Splnomocnili Správnu radu MOMS, ktorá dala iniciatívu na oslavy 245. výročia príchodu Slovákov do Kysáča, aby v spolupráci s RMS a ostatnými relevantnými subjektmi v dedine zvolili oslavný výbor. Ten by mal urobiť rámec osláv, na čo sa matičiarom z ÚSŽZ dostalo 500 eur. Z členov oslavného výboru si zvolia výkonný výbor, ktorý bude realizovať naplánované aktivity. Na snemovaní v nedeľu sa predseda Surový vrátil iba k tým najdôleži-

Informačno-politický týždenník

tejším aktivitám v roku 2017. Okrem iného spomenul, že realizovali valné zhromaždenie a štyri zasadnutia Správnej rady MOMS. Angažovali sa i na legalizácii dostavanej zasadačky a skladu pri Slovenskom národnom dome, čo ešte stále trvá. Matičiari podnikali kroky aj na doriešenie majetkovo-právneho statusu tohto domu. Matičný predseda medziiným spomenul, že sa podieľali aj na prípravných prácach osláv už spomenutého jubilea, ale aj pripomínania

si 50. výročia presťahovania do novej školskej budovy. Nevydarilo sa vydať publikáciu z príležitosti 20 rokov matičného turnaja v malom futbale o putovný pohár veľvyslanca SR (z finančných dôvodov). Vlani sa však pričinili, aby sa v Kysáči predstavila kniha Za slnkom napoludnie DrSc. Jána Babiaka, ako i staré fotografie Ondreja Stupavského. Mali k tomu početné stretnutia, spoločné aktivity s inými dedinskými alebo i cezpoľnými subjektmi a zúčastnili sa na mnohých podujatiach mimo Kysáča. O akciách a aktivitách si robia vlastný archív, v ktorom je vlani zachovaných 75 dokladov. O matičnej činnosti MOMS sa možno dozvedieť aj prostredníctvom webovej stránky www.momskysac. org.rs. Na snemovaní si prítomní prostredníctvom videorojektoru pozreli zostrih z vlaňajších aktivít MOMS. Na záver zasadnutia sa prihovorili aj hostia: podpredseda MSS Vladimír Fekete, predseda Výboru pre kultúru NRSNM Ján Slávik, predseda RMS Ján Marčok a kysáčsky farár Ondrej Marčok. Okrem pochvalných slov o práci kysáčskeho matičného odboru hostia apelovali, aby sa konfúzna situácia v matičných radoch čím skôr napravila, aby sme si nerobili hanbu. • KULTÚRA •

EL VIENTO V KOVAČICI

Spomienky vo fotografiách Velimira Brankovića Anička Chalupová

a poschodí budovy kovačického Domu kultúry 3. októbra, v miestnostiach Kolektívu kreatívnych amatérov, bola v dňoch 31. marca až 7. apríla

sprístupnená zaujímavá výstava cestovnej fotografie El Viento autora Velimira Brankovića. Kovačický samouk – umelec sa zamiloval do fotoaparátu pred šiestimi rokmi. Najprv začal fotiť zaujímavé príbehy vo svojom oko-

Autor výstavy Velimir Branković

Naozaj to pripomína pohľad cez okno na lodi

lí, neskoršie sa stal „plávajúcim“ fotografom. Fotil nielen z lodí, ale sa za zaujímavými snímkami často pustil iba vo vlastných túlavých topánkach. Na svojej prvej samostatnej výstave, ktorá

divákom predstavila veľkoformátové fotografie, mladý autor podal zábery z jednoročnej cesty na zaoceánskych lodiach, s ktorými navštívil Havanu, Karibik, Bahamy a iné exotické mestá a krajiny. To, čo Brankovića prilákalo v ďalekom exotickom prostredí, bola kultúra, iná tradícia a spôsoby života. „Svojimi fotografiami chcem vyjadriť svoje city, pohľad na každodennosť, tie najjednoduchšie veci, ktoré každý z nás prežívame zo dňa na deň. To všetko potom doplním nejakým vhodným páčivým záberom, ktorý je popretkávaný svetlom a ľuďmi,“ podotkol Branković na otvorení výstavy a zdôraznil, že má rád ľudí, a preto si ani jednu svoju fotku bez nich nemôže predstaviť. Keďže nápad o tom, akú má mať podobu výstava, vznikol niekde uprostred oceána, vystavené fotografické diela pripomínali zábery cez okná na lodi. Umiestnené boli v špeciálnych osvietených rámoch. Expozíciu vystavených fotografií, ktorú spoločne organizovali členovia KOKRAM-u a Kreatívneho centra pre cestovný ruch, umenie a kultúru, doplnila aj nainštalovaná osvietená podoba palmy autorky Maríny Bírešovej.

VÝSTAVA OLEJOMALIEB MÁRIE PÁLIKOVEJ V KYSÁČI

Tri motivické okruhy Elena Šranková

ernisáž olejomalieb Márie Pálikovej bola vo štvrtok 12. apríla v Galérii Slovenského národného domu v Kysáči. Mária Páliková je členkou Výtvarného krúžku Michala Geržu a maliarskou tvorbou sa začala vážnejšie zaoberať roku 2013. Prvú samostatnú výstavu mala pred dvoma rokmi. Početných prítomných na druhej samostatnej výstave tejto amatérskej maliarky uvítal Michal Madacký, vedúci kysáčskej galérie, ktorý výstavu na konci príležitostného programu otvoril. Umeleckú biografiu Márie Pálikovej prítomným priblížil Michal Ďurovka, akademický maliar. Ako spomenul, talent v maľovaní Páliková preukázala už ako žiačka • KULTÚRA •

základnej školy. V roku 1969 začala maľovať olejovými farbami. Doteraz vystavovala nielen samostatne, ale aj na jedenástich spoločných výstavách v Kysáči, Hrtkovciach, Novom Sade a Báčskom Petrovci. Výtvarný kritik Vladimír Valentík druhú samostatnú výstavu Márie Pálikovej ohodnotil ako zrelšiu a lepšie koncipovanú od prvej. Povedal, že zreteľne na nej rozoznať tri motivické okruhy. Prvý a najdôležitejší, ktorý bol badateľný aj na prvej samostatnej výstave, sú kone. Druhý okruh sú kvetinové zátišia, čo je prirodzené pre ženy. Do tretieho okruhu zaradil krajinky počas rôznych ročných období. Túto expozíciu dopĺňa niekoľko obrazov s motívmi z ľudových tradícií, tiež obrazy krojovaných figúr.

Momentka z vernisáže; Mária Páliková prvá sprava

Pri tejto príležitosti si spomenuli aj na 5. výročie úmrtia Michala Geržu, podľa ktorého je výtvarný krúžok v Kysáči pomenovaný. O jeho tvorbe, ale aj pomoci, ktorú nezištne poskytoval novozaloženému kysáčskemu maliarskemu krúžku, hovorila vedúca krúžku Zuzana Ferková. O Márii Pálikovej, jej láske k maľovaniu, optimizme, ale i o tom, že je neraz hybnou

silou výtvarného krúžku, hovorila členka Mária Sláviková. Nevystali ani ďakovné slová autorky výstavy. K umeleckému zážitku, ktorý si návštevníci odniesli z vernisáže, prispeli členky ženskej speváckej skupiny pod vedením Miloslava Kardelisa. Ako spomienku si domov odniesli aj príležitostný katalóg. Výstava je otvorená do 30. apríla.

16 /4799/ 21. 4. 2018

Kultúra NA DIVADELNOM FESTIVALE ANIČKY JURKOVIČOVEJ NA SLOVENSKU

Ocenenia pre divadelníkov z Kovačice a Kysáča Elena Šranková

ivadelní ochotníci z Kovačice a Kysáča získali ocenenia na 21. ročníku Festivalu Aničky Jurkovičovej na Slovensku. Festival prebiehal v dňoch 7. – 10. apríla v Mestskom kultúrnom stredisku v Novom Meste nad Váhom. Je to celoslovenská prehliadka neprofesionálnych divadelných súborov s inscenáciami slovenskej a svetovej dramatickej tvorby, mapujúcimi postavenie a poslanie ženy v spoločnosti a v divadelnom umení. Tohto roku sa na divadelných doskách v Novom Meste nad Váhom počas štyroch dní predstavilo päť súborov, tri zo Slovenska a dva zo Srbska. Di-

vadelný súbor KC Kysáč, ktorý na Festivale pravidelne vystupuje, sa predstavil hrou C. Raia Zmizni od

réžii Danky Tomanovej. Do Nového Mesta nad Váhom Kovačičania postúpili ako víťazi vlaňajšieho

Odmenený kovačický divadelný súbor

svojej ženy v réžii Jána Privizera. Divadlo VHV scéna Kovačica zahralo Dr. od Branislava Nušića v

Festivalu Zuzany Kardelisovej, ktorý organizuje KC Kysáč. Slávnostné ukončenie 21. roč-

Z PROGRAMU HFS V ŠÍROM POLI HRUŠKA

Spevom, tancom a hudbou vzdali hold súboru Anička Chalupová

očas dvojhodinového galaprogramu kovačických ochotníkov v nedeľu 15. apríla bolo cítiť radosť, lásku a nadšenie, ktoré pookrialo srdce nejedného diváka a účastníka podujatia. Bezmála stovka členov Hudobno-folklórneho súboru V šírom poli hruška pri Dome kultúry 3. októbra v Kovačici si bohatým kultúrno-umeleckým programom pripomenulo 55. výročie súboru. Pre svojich hostí, bývalých členov a obdivovateľov predviedli program s hudbou, tancom a spevom. Po muzikáli, zaujímavom úvodnom výstupe mladých folkloristov, ozajstnou pastvou pre oči a uši boli najprv najmladší, členovia mladšej a staršej folklórnej skupiny pri

www.hl.rs

ZŠ, vedení nacvičovateľkami Zuzanou Petríkovou a Katarínou Mikulićovou. Neskoršie sa na javisku predstavila staršia folklórna skupina, ktorú pri DK nacvičuje choreograf Želko Suchánek. Všetci tanečníci od divákov vyvábili silný potlesk choreografiami Jeden kováč koňa kuje…

Kovačica sa nemusí obávať o nedostatok hudobníkov

Informačno-politický týždenník

níka Festivalu Aničky Jurkovičovej bolo v utorok 10. apríla, keď vyhlásili výsledky a udelili ocenenia jednotlivým ochotníckym divadelným súborom. Laureátom festivalu je Divadlo VHV, scéna Kovačica. Ako informuje Ján Privizer z Kysáča oba divadelné kolektívy, kysáčsky a kovačický, získali Ocenenie za šírenie slovenskej kultúry v zahraničí. Kovačickí divadelníci získali i Cenu za výber hry s aktuálnym posolstvom. Kysáčan Miroslav Kolár dostal Cenu za najlepšiu mužskú postavu. Ináč oba divadelné súbory spoločne cestovali na Slovensko. Cestovné trovy vyfinancovalo Mesto Nový Sad, čo sprostredkovalo Kultúrne centrum Kysáč. Ako režisér Privizer spomína, na tohtoročný festival Zuzany Kardelisovej zo Slovenska, z Festivalu Aničky Jurkovičovej, zavíta Divadlo „A“ a Divadlo SHANTY, o. z. Prievidza s hrou Alberta Marenčina Príbeh oklamanej ženy. Foto: z archívu kovačických divadelníkov Keď som išiel z jarmoku, Ninto krajšia, poriadnejšia, Jeden kováč koňa kuje, Otoč sa kolotoč, Družbovským tancom a tancom z Horehronia. Pod taktovkou slovenského ľudového orchestra k slávnostnejšiemu ovzdušiu podujatia prispeli aj členovia chlapčenskej a dievčenskej speváckej skupiny, ako i členovia Mužského komorného zboru Skala pod vedením učiteľa Pavla Tomáša st. Tie najkrajšie tóny slovenských ľudových piesní zo svojich hudobných nástrojov vylúdili aj dorastenci ľudového orchestra pod vedením mladšieho učiteľa Pavla Tomáša. Spevom večierok spestrili mladí sólisti Gabriela Feketeová a Ján Bartoš. Zaujímavosti z činnosti 60-ročného Domu kultúry a z pôsobenia 55-ročného HFS V šírom poli hruška čítala moderátorská dvojica Olinka Glóziková-Jonášová a Ján Chrťan. • KULTÚRA •

KNIHA PRE DETI VO VYDANÍ MSS

Pehavá hruška do školských knižníc Anna Francistyová

a príležitostnom knižnom večierku v pondelok 16. apríla v Dome Matice slovenskej v Srbsku Ľudovíta Mišíka predstavili nový matičný titul. Volá sa Pehavá hruška, v podnázve sa píše Výber z poetickej tvorby pre deti slovenských autoriek zo Slovenska, Srbska a Rumunska a zostavovateľkami sú Viera Benková a Etela Farkašová. Táto nová kniha vyšla ako 10. zväzok v edícii Matičné súzvuky. Ako bolo v príhovoroch povedané a aj zostavovateľky to zdôraz- Novú knihu k čitateľom vyprevadili prednesy básní, nili vo svojom úvodnom texte, detský spev i vážne a odborné slová je toto ukončenie série knižných Po pozdravných príhovoroch školy: Emília a Ksenija Vujačićové, výberov z tvorby slovenských autoriek z Dolnej zeme a zo Slovenska. predsedu Matice slovenskej v Srbsku Peter Šuľan, Andrejka Danková, Po výbere z básnickej tvorby (Plášť Jána Brtku a moderátoriek programu Marcela Gániová a Simona Sýkorová. bohyne), antológii poviedok (Studien- Martiny Bartošovej a Ireny Stru- Na klavíri zahral Martin Červený ky), výbere esejí (Eseje a štúdie) a po hárovej, o doterajších spoločných a s veselými detskými pesničkami výbere poviedok pre deti (Jednozubý počinoch zostavovateliek Viery Ben- vystúpil dievčenský chór škôlkariek úsmev), prišla na rad poézia pre deti kovej a Etely Farkašovej hovorila medveďkovia za sprievodu svojich (Pehavá hruška). Na rozdiel od pred- publicistka Katarína Pucovská. Na- vychovávateliek. Pripomeňme, že do tohto výberu chádzajúcich titulov v tejto zbierke sledovala skutočne trefná a chutná či antológii nie sú zastúpené autorky prezentácia detskej tvorby z novej sa vďaka zostavovateľkám dostali z Maďarska, teda iba zo Slovenska, knihy. Básničky totiž čítali mladučkí so svojou detskou tvorbou tieto recitátori z petrovskej základnej autorky: z Rumunska Dagmar Mária Srbska a Rumunska. Anoca, zo Srbska Katarína Mosnáková-Bagľašová, Mária KotvášováZASADAL SPOLOK SPISOVATEĽOV VOJVODINY -Jonášová, Anna Majerová a Anna

Staronové vedenie Martin Prebudila

Sriemskej Mitrovici v sobotu 14. apríla prebiehalo výročné zasadnutie zhromaždenia Spolku spisovateľov Vojvodiny, na začiatku ktorého prítomných členov privítal podpredseda spolku Jovan Zivlak. V pokračovaní minútkou ticha vzdali poctu zosnulým spisovateľom medzi dvomi zhromaždeniami, keď si pripomenuli, že spomedzi nás v uplynulom období odišli aj Svetlana Gajinov-Nogo a Ján Labáth. V pokračovaní bola zverejnená správa o prijatí nových členov spolku, medzi ktorými je aj jeden z našich najstarších spisovateľov Daniel Pixiades (1931), kysáčsky rodák, dlhé roky žijúci v Kanade. • KULTÚRA •

Nasledovalo udelenie výročnej ceny Spolku spisovateľov Vojvodiny za najlepšiu knihu roka, ktorá sa dostala Uglješovi Šajtincovi za román Žena z Huareza. Cenu za najlepší preklad roka udelili Duške Radivojevićovej za preklad viacerých prozaických diel zo španielčiny a Cenu za životné dielo získal prof. Dr. Stojan Berber. V záverečnej časti zasadnutia bol schválený plán práce na tento rok a zvolený nový predseda Spolku spisovateľov Vojvodiny. Stal sa ním Jovan Zivlak, ktorý túto funkciu už viackrát vykonával v uplynulých desaťročiach. Väčšie zmeny nemali ani v členstve Správnej rady SSV, v ktorej v nadchádzajúcom období bude aj náš básnik a spisovateľ pre deti Michal Ďuga.

Malková a zo Slovenska Danuša Dragulová-Faktorová, Paula Sabolová-Jelínková, Ľubica Kepštová, Hana Košková, Dana Podracká, Jana Šimulčíková a Dagmar Wagnerová. Knihu ilustráciami dotvoril Pavel Koza a je v nej zo 90 básničiek a riekaniek. Zostavovateľka Viera Benková na večierku navrhla, aby vedenie Matice touto knihou obohatilo školské knižnice v našich školách, lebo aj učitelia by ju ocenili ako vzácnu doplnkovú literatúru. A veríme, že aj ich kolegovia na Slovensku, kde táto detská kniha už zožala pozitívny ohlas v čitateľskej verejnosti. Riaditeľ SVC Vladimír Valentík sa v mene vydavateľstva poďakoval za to, že sa prípravou do tlače mohli pričiniť k tomuto matičnému počinu. V samotnom diele našiel aj vzácne mimoliterárne aspekty: rodovú príslušnosť autoriek a ich afirmovanie, odhalenie poetickej tvorby u spisovateliek známych predovšetkým svojou prózou. A je tu i vzácny posun dopredu vo vnímaní a vyrovnávaní tvorby autoriek z Dolnej zeme a zo Slovenska.

JEDINÁ Z NOVOSADSKEJ A DVAJA Z BÁČSKEJ OBCE. Z oblastnej súťaže recitátorov Básnik môjho rodu (prebiehala 17. a 18. marca v Ľudovej knižnici Vuka Karadžića v Báči) do pokrajinskej súťaže postúpili aj ďalší recitátori s umeleckým prednesom v slovenčine. Na základe správy riaditeľky Ľudovej knižnice Vuka Karadžića v Báči Miroslavy Paraviny sa dozvedáme, že do Sečnja z Novosadskej obce ako jediná postúpila Jana Jambrichová z Kysáča, žiačka 2. 2 ZŠ Ľudovíta Štúra, ktorú nacvičila profesorka Anna Legíňová (na snímke), a z Báčskej obce dvaja Selenčania: Marek Škabla zo 4. a triedy ZŠ Jána Kollára, ktorého nacvičila profesorka Renata Súdiová, a Karmena Kováčová z 8. a, ktorú pripravovala profesorka Kvetoslava Imreková-Šusterová. A. L-g. 16 /4799/ 21. 4. 2018

Kultúra PREČO SA KRYJÚ TERMÍNY ŽIACKEJ SÚŤAŽE ZO ZEMEPISU A SLOVENČINY?

Čo uprednostniť? Vladimír Hudec

rostredníctvom spoločenskej siete Facebook sa prednedávnom ozval profesor zemepisu v Základnej škole Bratstvo v Aradáči Dušan Bojanić, ktorý vyučuje tak po srbsky, ako aj po slovensky. Vyjadril svoje rozhorčenie nad tým, že v kalendári žiackych súťaží sa kryjú termíny oblastných súťaží zo zemepisu a republikovej súťaže z fyziky s pokrajinskou súťažou zo slovenčiny a iných jazykov národnostných menšín. „Pokúsil som sa intervenovať v ministerstve, ale mi povedali, že si deti majú zvoliť jeden predmet, a že je to tak urobené preto, aby deti neboli veľmi obťažené. Ak však máme z toho problém, aby sme to doriešili so školskou správou v Zreňanine,“ hovorí. „Avšak v Zreňanine nechceli nič meniť a navrhovali mi, aby deti z jedného predmetu odpovedali

pred komisiou. Ja som však s tým nesúhlasil. Podobný problém majú aj v padinskej základnej škole a pravdepodobne aj v niektorých iných školách.“ Podľa mienky profesora Bojanića je neprípustné, aby si deti museli voliť medzi dvomi predmetmi, najmä ak je tu i materinský jazyk. „Je to svojrázna diskriminácia,“ hovorí ďalej profesor. „Dvaja talentovaní žiaci, siedmak Gabriel Vladimír Lovás a ôsmak Martin Zvara vlani boli prví na obecnej a oblastnej súťaži zo zemepisu. Prvý z maximálnych 100 získal 98 bodov a druhý 94. K tomu Martin na republikovej súťaži bol štvrtý. Aj tohto roku boli prví na obecnej, a predpokladám, že by boli úspešní aj na oblastnej. Obaja sa však dostali aj na pokrajinskú súťaž zo slovenčiny, ktorá sa koná v ten istý deň, keď aj súťaž zo zemepisu (28. apríla)

NA PRAVIDELNOM DNI OTVORENÝCH DVERÍ v Gymnáziu Jána Kollára so žiackym domovom sa záujemcovia dozvedia aj o tom, že v školskom 2018/19 roku tu plánujú otvoriť ďalší gymnaziálny odbor v slovenskej vyučovacej reči. Je to odbor pre žiakov s osobitnými schopnosťami pre výpočtovú techniku a informatiku. Prípravné aktivity sú v plnom prúde: zabezpečené sú technické podmienky, potenciálne kádre, ako i prípravy žiakov – záujemcov o IT odbor. Totiž v priebehu marca, apríla a mája na gymnáziu každú sobotu prebiehajú bezplatné prípravné hodiny z matematiky pre prihlásených kandidátov. Prihlásiť sa možno aj teraz a doplniť si vedomosti z matematiky, aby žiaci úspešne zdolali prijímaciu skúšku z matematiky, čo je základnou podmienkou na prijatie do IT odboru. Prihlasovanie sa na uvedený odbor bude podľa plánu Ministerstva školstva od 11. do 14. mája a prijímacie konanie sa uskutoční 3. júna. O všetkých otázkach záujemcovia sa môžu informovať na GJK. Štandardne v novom školskom roku sa plánuje i otvorenie dvoch tried všeobecného gymnaziálneho odboru v slovenskej vyučovacej reči, jednej v srbskej vyučovacej reči, ako i jednej triedy v odbore kuchár v slovenskej vyučovacej reči. A. F.

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

Gabriel Vladimír Lovás (vľavo) a Martin Zvara s profesorom zemepisu Dušanom Bojanićom v Padine. Ako im povedať, že si majú zvoliť medzi zemepisom a materinským jazykom. Ak si zvolia zemepis, zanevrú na materinský jazyk, a opačne.“ Gabriel Vladimír a Martin by sa však chceli zúčastniť na oboch súťažiach a pravdepodobne sa im to aj podarí. Výhoda je v tom, že súťaž zo slovenčiny sa začína o 10. hodine a zo zemepisu o 13.

hodine. V podstate je dosť času na to, aby sa z Padiny dostali do Zreňanina, ale len ak ich prepraví jeden z rodičov svojím autom. Toto je však ponaučením, že by sa do budúcna pri vypracovaní kalendára súťaží muselo prihliadať na to, aby sa takéto nedopatrenia, ktoré sú predovšetkým na škodu žiakov, viac nestávali.

OSLAVA DŇA ŠKOLY V KULPÍNE. Plná sála Domu kultúry v Kulpíne v stredu 28. marca svedčila o záujme rodičov, starých rodičov a ostatných návštevníkov o kultúrno-umelecký program, v ktorom vystupujú deti. Rôznorodými číslami Deň školy Jána Amosa Komenského oslávili žiaci, učitelia a celý kolektív. Po príhovore riaditeľky školy Jovanky Zimovej žiaci na javisku ukázali, čo všetko vedia: spievali, tancovali, hrali na hudobných nástrojoch, recitovali, predviedli detské hry s vyčítankami, uspávankami. Vystúpil i žiacky chór pod vedením profesorky hudobnej kultúry Olivery Popadićovej. V pôsobivom divadielku boli popretkávané minulosť a súčasnosť: zaujímavo pôsobilo stvárnenie postáv Ľudovíta Štúra a Vuka Karadžića a ich stretnutie s dnešnou mládežou, ktorá si nevie predstaviť každodenný život bez mobilov a počítačov a nemá sklon ku čítaniu kníh. Obecenstvo nešetrilo dlane, a tak odmenilo úsilie žiakov a ich učiteľov, ktorí ich na vystúpenie pripravili. K. G. • KULTÚRA •

STARÁ PAZOVA

SCÉNA

Zviditeľnená socha Miry Brtkovej Anna Lešťanová

Stará Pazova a Stredisku pre kultúru Stará Pazova red pätnástimi rokmi Stolička na rozmýšľanie (toto bola v rámci Strediska dielo vzniklo v roku 2000) pre kultúru Stará Pazobola premiestnená a teraz va otvorená galéria. Úspeš„ pyšne“ stojí na podstavne ju vedie akademický maci, na pekne upravenom liar Marjan Karavla, ktorý so priedomí tejto kultúrnej spolupracovníkmi pre každý ustanovizne. Ako povedal mesiac pripravuje novú výKaravla, nesmierne ho teší, stavu. A práve v roku 2003, že sa občania teraz pred keď začala pôsobiť táto gasochou zastavujú, kochajú léria, Staropazovčanka Mira sa v jej kráse a tým vzdáBrtková (30. 10. 1930 – 18. vajú hold tejto všestrannej 12. 2014), výtvarníčka, módumelkyni. Ináč svojho času na návrhárka, divadelná so súhlasom autorky Brta filmová režisérka, veno- Stolička na rozmýšľanie kovej táto socha pôvodne na primeranom mieste vala tejto ustanovizni jednu pestrofarebná dostala farbu pred budovou strediska z cyklu svojich sôch pod starého zlata. názvom Stolička na rozmýšľanie. Z iniciatívy KUS Branka Radičevića galéria Dlho táto socha stála na trávniku pred Strediska pre kultúru by práve v oslavnom galériou strediska na neadekvátnej betó- roku mohla byť pomenovaná podľa tejto novej platforme a pre okrasné rastliny bola významnej Staropazovčanky. Čaká sa súhlas slabo viditeľná pre okoloidúcich. Pritom potomkov Miry Brtkovej. Zatiaľ sa o tejto tam neboli uvedené ani základné údaje iniciatíve kladne vyjadrili riaditeľ Strediska o tom, kto ju, kedy a komu venoval. V týchto pre kultúru Stará Pazova, ako aj členovia dňoch vďaka Miestnemu spoločenstvu Umeleckej rady galérie.

DETSKÁ OBECNÁ PREHLIADKA V PETROVCI

Zapôsobili všetci Katarína Gažová

sieni Slovenského vojvodinského divadla v Petrovci v stredu 11. apríla odznela obecná prehliadka tancov a spevov pre deti. V súťažnej časti vystúpili deti zo spolkov z Báčskeho Petrovca, Hložian, Kulpína a Maglića, ako aj žiaci ZŠ Jána Čajaka z Báčskeho Petrovca. Slávnostne ju otvoril podpredseda Obce Báčsky Z vystúpenia detí z Hložian Petrovec Ján Brna a moderovala žiačka petrovskej základnej školy Marcela Gániová. tanečná skupina KUS Petrovská družina, mladšia Túto tradičnú prehliadku podporili Obec Báč- detská tanečná skupina KOS Jednota z Hložian sky Petrovec a Slovenské vojvodinské divadlo. (pripomienka bola, aby si doplnili orchester, Výstupy detí sledoval selektor Ján Slávik, lebo mali iba sprievod jedného harmonikára) choreograf z Kysáča. Do zónovej prehliadky a spevácky zbor Perličky ZŠ Jána Čajaka z Petdetských folklórnych súborov v Čelareve podľa rovca. V revuálnej časti prehliadky vystúpili: jeho odborného vyhodnotenia a rozhodnutia tanečníci z KUS Đuru Jakšića z Maglića, tanečná postúpili: mladšia detská tanečná skupina KUS skupina Škola folklóru a folklórna skupina KUS Đuru Jakšića z Maglića, mladšia detská spevácka mitropolitu Stefana Stratimirovića z Kulpína. skupina KUS Petrovská družina, mladšia detská • KULTÚRA •

Dita Von Teese má hudobný debut. Známa modelka a tanečnica Dita Von Teese sa rozhodla vyskúšať vlastný talent aj ako speváčka. Vydala debutový album, ktorý nesie jej meno a obsahuje desať piesní, štýlovo sa pohybujúcich v retro-synth-popovej nálade. Pokým snivý, šeptajúci spev Dity Von Teese na jednej strane oduševňuje jej fanúšikov, hudobná kritika poznamenáva, že táto americká diva predsa nie je skutočnou speváčkou... Skladateľom väčšiny kusov je francúzsky hudobník a producent Sébastien Tellier.

The Exploited sa vracajú do Srbska. Živá punková legenda, škótska skupina The Exploited bude po roku znovu hosťovať v našej krajine, tentoraz v Novom Sade a v plnom zložení. Vlaňajší koncert v Belehrade totiž odohrali bez speváka a frontmana Wattieho Buchana, ktorý bol pre zdravotné príčiny znemožnený docestovať do Srbska. Po uzdravení a návrate na scénu 60-ročný Wattie zostáva verný rebelantskému životnému štýlu a vedie The Exploited už takmer štyri desaťročia. Na novosadskom koncerte 26. apríla v priestore SKC Fabrika obecenstvo bude mať príležitosť vypočuť si viaceré z punkových evergrínov, akými sú Exploited Barmy Army, Beat the Bastards alebo Fuck the System. Domácu podporu poskytnú skupiny Replicunts z Belehradu a Dishumanity z Kragujevca.

KONCERTY 21. apríla, Klub Víkend v Kovačici: MC Kene Beri (trash hop z Belehradu) + DJ Neki stranac 21. apríla, Mládežnícke stredisko CK13 v Novom Sade: New Mythology (heavy / rock, NS) + UV (modern / alternative rock, NS) 25. apríla, Dom mládeže v Belehrade: Jojo Mayer / NERVE (old school / jungle / dubstep / glitch beat z New Yorku)

16 /4799/ 21. 4. 2018

S. L.

RTV Panoráma TELEVÍZIA VOJVODINA 2 Piatok 20. apríla 19.30 Festival nových slovenských lyrických piesní Kulpín 2006, 1. časť 20.00 Dobrý večer, Vojvodina Nedeľa 22. apríla 11.00 Dúhovka 11.30 Samohyb Utorok 24. apríla 12.10 Paleta – výber najlepších vysielaní z produkcie Slovenskej redakcie RTV Vojvodina titulkovaných po srbsky na 1. programe TVV 17.30 Perličky – desaťminútový blok venovaný najmladším divákom Pondelok – sobota 18.00 Denník TERMÍNY REPRÍZOVÝCH VYSIELANÍ Piatok 21.30 Dúhovka 22.00 Vysielanie pre dedinu Sobota 9.25 Dobrý večer, Vojvodina 11.20Paleta

Utorok 16.10 Paleta 17.00 Dúhovka

Kumštáreň – odznie v druhej časti piatkového bloku Dobrý večer. Venovaná je najnovším výtvarným prácam maliara Milana Súdiho, ktorý vystavuje v Galérii Zuzky Medveďovej v Petrovci, a majstrom písaného slova. Okrem iných aj tvorkyni literárno-dramatických scenárov Kataríne MišíkovejHitzingerovej. Samohyb. Pod týmto názvom reprízovo odznie portrét literárneho kritika, matičiara a profesora petrovského gymnázia Samuela Boldockého, nakrúteného pri príležitosti jeho životného jubilea roku 2013. Do programu ho autori zaradili pri príležitosti jeho nedožitých 75. narodenín. www.hl.rs

Predpoludňajší program Každý pracovný deň 8.00 – 10.00 Sobota 8.00 Správy 8.30 Envirosféra 9.00 Správy Týždeň 8.00 8.05 9.05 9.30

Nedeľa Správy Vysielanie pre dedinu Pohľady k výšinám Vysielanie pre deti

Popoludňajší program 14.45 Slovenská ľudová hudba (sobota) 15.00 Správy 15.05 Rádiošport (pondelok) Kronika našich osád (utorok) Hudobné vysielanie (streda) Inteen (streda o 16.00) Súzvuky (štvrtok) Z každého rožka troška (piatok) Kaleidoskop (sobota) 15.30 Zo sveta hudby – zábavná hudba (nedeľa) 16.00 Motívy (nedeľa) 17.00 Rozhlasové noviny 17.15 Vejár hudobných vysielaní Slovenská ľudová hudba (sobota) Nočný program 23.00 Rozhlasová hra pre dospelých (utorok) 24.00 Slovenská tanečná, ľudová a umelecká hudba (nedeľa)

Pondelok 9.00 Dotyky

RÁDIO NOVÝ SAD 3

TV PETROVEC Pondelok – sobota 18.25 Začiatok vysielania 18.30 Zahraničný denník 18.50 Hit dňa, Moľa / Klenoty, Citáty 19.00 Zvon, spravodajská relácia 19.15 Kreslený film 19.50 Hit dňa, Reklamy 20.00 Filmy: Piatok 20. apríla – Doktor Flajster Sobota 21. apríla – Môj prvý chlapec, mama a ja Pondelok 23. apríla – 32 a stále slobodná Utorok 24. apríla – Anakonda Streda 25. apríla – Odtrhnutý z reťaze Štvrtok 26. apríla – Príbeh Lindy McCartneyovej 21.45 Hit dňa, Moľa / Klenoty, Citáty, Reklamy, Zvon 23.00 Záver vysielania Nedeľa 22. apríla 17.00 Film: Ace ventura junior 18.30 Hit dňa, Reklamy, zostrih Molí 19.00 Zvon, prehľad udalostí týždňa 20.00 Kolážová relácia Nedeľa s vami 22.00 Film: Norbit 24.00 Záver vysielania Každý pondelok 20.00 Hudobný mix Každý piatok 18.15 Výber z programu TV Kovačica

TV STARÁ PAZOVA

Každú sobotu 18.15 Výber z programu TV Pančevo

Utorok – sobota 17.00 Správy 22.00 Správy Nedeľa 13.00 S vami a pre vás S vami a pre vás je kolážové vysielanie, ktoré obsahuje aktuality zo staropazovského prostredia, ako i z iných slovenských prostredí. V rámci hodinového vysielania je aj náboženská časť pod názvom Hrad prepevný. Repríza v pondelok a stredu o 14.00, resp. o 22.05.

Informačno-politický týždenník

Ján Selský, ovocinár

TV OBCE KOVAČICA Klenotnica (nedeľa, utorok, piatok) 16.00 – 18.00 Nedeľa 22. apríla 16.00 Kronika týždňa Slovo na týždeň Obecná prehliadka hudobno-tanečnej tvorby detí Koncert HFS V šírom poli hruška v Kovačici Utorok 24. apríla 16.00 Úspešné kovačické recitátorky Úspešný aj druhý kovačický polmaratón Divadelné predstavenie Učené ženy Piatok 27. apríla 16.00 Z archívu: RTVOK Film: Pippi Dlhá Pančucha

RÁDIO KOVAČICA Na modrej vlne – každý pracovný deň 15.05 Správy z regiónu 15.30 Stalo sa na dnešný deň 16.00 Správy z Kovačickej obce 16.10 Hlas ľudu ponúka (každý piatok) 16.20 Kalendárium 16.25 Udalosti dňa 16.55 Citáty do vrecka 17.00 Šport, Medicína, Školstvo, Poľnohospodárstvo, Kultúra 17.15 Zaujímavosti zo sveta 17.30 Humor 18.00 Správy z Kovačickej obce 18.10 Zaujímavosti zo sveta 18.15 Šport, Medicína, Školstvo, Poľnohospodárstvo, Kultúra 18.20 Citáty do vrecka 18.40 Poézia • RTV PANORÁMA •

KRÍŽOVKA ČÍSLO 16 RÁDIO STARÁ PAZOVA Utorok – piatok 18.00 Servis Na dnešný deň Meniny 18.15 Volíme melódiu dňa 18.30 Aktuality z obce a iných osád Poučky zo slovenčiny (streda) 19.00 Denník, informatívne vysielanie 19.15 Hudba 19.30 Oznamy, hudba a reklamy 20.00 Z nášho uhla, udalosti a ľudia Náboženské vysielanie Živé vody (streda) Tematické vysielanie Z minulosti (štvrtok) Sobota 15.00 Servis Na dnešný deň Meniny, Reklamy 16.00 Správy 16.05 Zvončeky, detské vysielanie 16.30 Oznamy a drobné oznamy 17.00 Volíme melódiu týždňa, resp. mesiaca, hudba a reklamy 18.05 Repríza štvrtkovej relácie Z nášho uhla 19.00 Aktuality z Vojvodiny, na spoločnej vlne rozhlasové stanice Báč, Báčsky Petrovec, Kovačica a Stará Pazova 19.30 Oznamy, drobné oznamy a z našich osád 20.00 Aktuality z mesta, repríza utorkovej relácie Z nášho uhla Nedeľa 7.00 Servis Na dnešný deň Meniny 7.30 Oznamy, hudba a reklamy 8.00 Správy 8.05 Hudba, servis 8.30 Slovo nášho Boha, náboženské vysielanie 9.00 Správy 9.05 Hudba a aktuality 9.30 Oznamy, hudba a reklamy

NOVOSADSKÁ TELEVÍZIA Každý pracovný deň 15.15 Objektív v slovenskej reči

• RTV PANORÁMA •

RÁDIO PETROVEC Utorok – piatok 9.00 – 13.00 Správy na každú hodinu 10.00 – 11.00 Hit dňa, kontakt relácia 14.00 Dozvuky, denná informatívna relácia Sobota 10.00 – 11.00 Rádiodišputy, týždenná relácia na aktuálnu tému Nedeľa 10.00 – 12.00 Retrospektíva udalostí týždňa 12.00 Hudobné pozdravy a blahoželania Slovenská hudba každý deň od 5.00 – 20.00. Svetová hudba každý deň od 20.00 – 5.00.

V tajničke je meno a priezvisko muzikologičky, skladateľky, hudobnej redaktorky a speváčky (1951 – 2014).

autorka: ANNA BIČIAROVÁ

1. časť 2. časť tajničky tajničky

kilobit

banka AS kyprilo druh HL DU pôdu Sombor spojka dát ĽU údajov ovocia osídlené miesto tona

stromoradie chrániace od vetra alt

argón opus obvod dedinka v Chorvátsku

vpíšte SVO

Nedeľa 22. apríla 19.30 Repríza relácie Dobrý deň Streda 25. apríla 12.30 Dobrý deň, kolážová relácia TV VOJVODINY program vysiela na nasledujúcich kanáloch: pre územie Nového Sadu na 48., pre územie Subotice na 40. a pre územie Vršca na 39. Program v slovenskej reči sa vysiela na Druhom programe RÁDIO NOVÝ SAD Program v slovenskej reči sa vysiela na vlnovej dĺžke 100 a 107.1 MHz TV PETROVEC Program sa vysiela na kanáli 55; www.tvpetrovec.com; RÁDIO PETROVEC Program sa vysiela na vlnovej dĺžke 91.4 MHz TELEVÍZIA OBCE KOVAČICA Program sa vysiela na kanáli 52 RÁDIO OBCE KOVAČICA Program sa vysiela na vlnovej dĺžke 93,2 MHz RÁDIO STARÁ PAZOVA Program v slovenskej reči sa vysiela na vlnovej dĺžke 91.5 MHz TV STARÁ PAZOVA Program v slovenskej reči sa vysiela prostredníctvom lokálneho káblového operátora na kanáli 60 TELEVÍZIA PANČEVO Program sa vysiela na kanáli 39 NOVOSADSKÁ TELEVÍZIA Program sa vysiela na kanáli 60

spojka

pracovali na krosnách

rovnaké samohl.

TELEVÍZIA PANČEVO

básnická organizácia

ampér

ženské meno

kladný citový vzťah Rakúsko

obidve

zotrval v spánku vykonávalo

osobné zvratné zámeno

juhoamerická plodina

toaleta liečivý prípravok

Nikola Kojo známka (srb.)

iným spôsobom

citoslovce

iskra (srb.) nórska speváčka Brun

hliník

amerícium

joule telefónna klapka

mesto AS tureckého HL DU pôvodu ĽU západ

namokalo

ROZLÚŠTENIE KRÍŽOVKY ČÍSLO 15 VODOROVNE: Joca, oks, opilovať, Lara, Ena, arbitráž, N, UN, alo, ais, pl, V, Zora, za, povala, L, oláme, ma, tu, e, pás, oje, bola, meradlo TAJNIČKA: JOLANA CIRBUSOVÁ

Správne rozlúštenie KRÍŽOVKY 12 z čísla 12 Hlasu ľudu z 24. marca 2018 bolo: KVETNÁ NEDEĽA. Odmenu – knižné vydanie z produkcie NVU Hlas ľudu za správne rozlúštenie uvedenej krížovky získala: HANA CECHMAJSTROVÁ, Ul. Iva Lolu Ribara č. 17, 21 470 Báčsky Petrovec. Blahoželáme. Správne rozlúštenia aj naďalej zasielajte DO 5 DNÍ ODO DŇA VYDANIA NAŠICH NOVÍN na adresu: NVU Hlas ľudu, Bulvár oslobodenia 81/V, poštový priečinok 234, 21 000 Nový Sad, PRE KRÍŽOVKU, alebo mailom na adresu: obsustova@hl.rs

16 /4799/ 21. 4. 2018

Kultúra • Oznamy

„Prévoz putnika“ Anna Horvátová

amysleli sme sa niekedy nad tým, ako cestujeme?! Ale čoby, síce niektoré autobusy nie sú za pochvalu, ale čo už teraz, hlavné je, že idú... Poďme sa tu pozrieť, ako je to s tým cestovaním z jazykového aspektu. „Prévoz“ nie je slovenské slovo. Nemožno predsa prekladať iba pridaním dĺžňa, ako je to v tomto prípade, alebo zmäkčením jednotlivých spoluhlások. V srbskom jazyku je slovo prevoz spisovné. Správny slovenský ekvivalent je preprava. Spoločenské siete sú preplavené reklamami ponúkajúcimi služby prepravy, ale takto sa to zverejní − prevoz putnika. V slovenskom jazyku

DROBNÝ OZNAM TESNÍME (dihtujeme) okná a dvere neopren gumou – ochraňuje pred vetrom, chladom, prachom. Je úsporou pri vykurovaní. Inštalujeme a opravujeme rolety, harmonika dvere, pásové záclony, siete proti hmyzu; tel.: 060/5088-433 a 025/5827-710.

VYROBNY PROGRAM: – KOTLY NA PEVNE PALIVO, BIOMASU A PELETY – HORAKY NA PELETY – NEREZOVE KOMINY – AKUMULACNE NADRŽE

Nositelia zlatých medailí za kvalitu na Novosadskom veľtrhu

KOVAČICA Štúrova 69 tel./fax: 013/662-183 mob. 063/282-097 www.uniko.rs

SMUTNÁ SPOMIENKA na manžela

je to preprava cestujúcich; aj v iných prípadoch ide o prepravu: preprava vojska, munície, chorého, železničná, vodná preprava, preprava nákladov, batožiny... V dopravných prostriedkoch je osoba, ktorej úlohou je vydávať lístky. V srbčine je to kondukter, pokým v našej slovenčine je znova zvláštne slovo, nenáležite preložené − „konduktér“. Zamestnanec, ktorý kontroluje a vydáva cestovné lístky buďto vo vlaku, alebo v autobuse, je sprievodca. No a keď si ideme sadnúť k niekomu, pýtame sa: „Slobodno?“ Znovu tú akože konverzáciu vykonáme v srbčine a nie takto, ako by sme to mali: „Máte tu voľné?“; „Je tam voľné miesto...“ Veď srbské slobodno je v slovenčine voľné.

PRÁCA NA SLOVENSKU

Evona Electronic, s. r. o., BRATISLAVA hľadá pracovníkov na pozície: 1 x − vodič zásobovač 2 x – elektro-montážnik 1 x − inžinier elektrotechniky Možné zabezpečenie ubytovania. Nutné byť držiteľom preukazu zahraničného Slováka. Záujemcovia: posielať životopis a prípadné otázky na peter.kusik@evona.sk Podrobnejšie informácie poskytneme mailom, prípadne vám zavoláme, keď do mailu uvediete tel. číslo.

SPOMIENKA

na otca a starého otca

CHÝRNIK

BÁČSKY PETROVEC. V sobotu 21. apríla o 11. hodine v Dome Matice slovenskej v Srbsku Ľudovíta Mišíka bude 62. Literárne snemovanie. Ústredná téma je Cestopis v slovenskej vojvodinskej literatúre a životné jubileá Miroslava Demáka (70) a Tomáša Čelovského (60). BÁČSKY PETROVEC. Z príležitosti osláv 15 rokov SVD v Báčskom Petrovci v nedeľu 15. apríla bola ďalšia repríza predstavenia Tilda na motívy knihy Roalda Dahla Matilda, autorky textu a režisérky Kataríny Mišíkovej-Hitzingerovej. V znamení osláv je aj ďalšia akcia SVD: v sobotu 21. apríla o 20. hodine bude ešte jedna repríza divadelného predstavenia Pod baldachýnom – spomínanie si na Mariutku a tak…Autorský koncept a realizácia: Ľuboslav Majera. a. f. Mestská správa pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad na základe článku 10 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04 a 36/09) zverejňuje OZNÁMENIE o podanej žiadosti o rozhodovanie o potrebe po odhade vplyvov na životné prostredie projektu Nositeľ projektu Telekom Srbija, a. s., Takovská 2, Belehrad, podal žiadosť o potrebe po odhade vplyvov na životné prostredie projektu základňovej stanice mobilnej telefónie NSU 252, NSL 252 NS – LEDINCI 2, SRIEMSKA KAMENICA, Ul. Jasmina 200, na katastrálnych parcelách číslo 2165/6 a 2166, k. o. Sriemska Kamenica, Mesto Nový Sad. Údaje a dokumentáciu zo žiadosti nositeľa projektu možno dostať k nahliadnutiu v miestnostiach Mestskej správy pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad, Rumenačka 110, Nový Sad, v pracovné dni od 10.00 do 15.00 h. Všetci záujemcovia v lehote 10 dní odo dňa zverejnenia tohto oznámenia môžu doručiť svoju mienku v písanej forme na adresu Mestskej správy pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad.

SMUTNÁ SPOMIENKA na môjho dobrého zaťa

PAVLA MELEGU PAVLA MELEGU

PAVLA MELEGU

1949 – 2013 – 2018 z Petrovca

Na Teba si s úctou spomína svokra Miroslava z Rumy Aj napriek životu bez Teba hrejú nás spomienky na krásne chvíle s Tebou. Tvoja manželka Lela

www.hl.rs

S láskou a žiaľom, ktorý čas lieči, žiješ v našich spomienkach. Syn Miroslav s manželkou Vesnou a vnúčatá Dajanka a Miroslav

Informačno-politický týždenník

DROBNÝ OZNAM KUPUJEM staré a nové perie alebo mením za paplóny, vankúše a deky. Prichádzam na pozvanie; Martin Nosál, B. Petrovec, tel.: 063/826-92-05 a 021/782-278. • KULTÚRA • OZNAMY •

TICHÉ SPOMÍNANIE

Dňa 17. apríla 2018 uplynul smutný rok, čo nás v smútku zanechala a nenávratne odišla milovaná dcéra, nenahraditeľná manželka, mama, starká, sestra, teta

MÁRIA LAĆARKOVÁ

rod. Hansmanová 22. 12. 1957 − 17. 4. 2017 – 2018 z Petrovca Naše vnútro bôľom plače, v smutnej chvíli ticho vzlyká, viac už nie si medzi nami, ale spomienka na Teba nezaniká. Uchovávame si Ťa v našich srdciach. Tvoji najmilší

SMUTNÁ ROZLÚČKA s manželkou a mamou

MÁRIOU ČELOVSKOU rod. Zimovou 19. 10. 1936 – 2. 4. 2018 z Kulpína

Bolesťou unavená tíško si zaspala, zanechajúc všetkých nás, ktorých si rada mala. S láskou si na Teba budú spomínať: manžel Ján, dcéra Mária a syn Ján s rodinami

SMUTNÁ SPOMIENKA

Dňa 8. apríla 2018 uplynul mesiac, čo nás navždy opustil manžel a otec

MICHAL ZAVAROŠ

20. 1. 1944 – 8. 3. 2018 z Báčskeho Petrovca

S láskou a úctou si na Teba spomínajú: manželka Mária a syn Vlasto • KULTÚRA • OZNAMY •

SPOMIENKA

SMUTNÁ SPOMIENKA

na matku, starú matku a babku

Dňa 4. apríla 2018 uplynulo 10 rokov od náhlej a nečakanej smrti

KATARÍNU SÉČOVÚ

1935 – 2014 – 2018 z Pivnice

JURAJA MURTÍNA

1956 – 2008 – 2018 z Hložian

Tichú a trvalú spomienku na Teba si zachovávajú: kmotrovci Chlpkoví, krstné deti Miroslav s priateľkou a Tatiana Javorníková s rodinou

Raz, keď sa miera naplní a pretrhne sa struna, po každom živom ostáva ľahučké prázdno tuná. Jamôčka, ktorú vyhĺbil do trávy kameň v poli. A po tom prázdne spoznajú, akí sme vlastne boli... Tvoji najmilší M. Rúfus

SMUTNÁ ROZLÚČKA

so starou mamou

MÁRIOU ČELOVSKOU

rod. Zimovou 19. 10. 1936 – 2. 4. 2018 z Kulpína

Spomienka na Teba zostane navždy v našich srdciach.

Vnučka Jarmila s rodinou a vnučky Mariena a Andrea

Vnučka Mariena s rodinou, vnučka Daniela s manželom a vnuk Ján s rodinou

SMUTNÁ ROZLÚČKA

s naším

JANOM ĎURIŠOM 9. 6. 1952 – 7. 4. 2018 z Kovačice

JURAJOM MOLNÁROM

Nech Ťa v tichosti večného pokoja sprevádza naša láska, ktorá je silnejšia od zabudnutia. Tichú a trvalú spomienku si na Teba zachovávajú:

16. 10. 1942 – 9. 4. 2018 z Hložian

S úctou si na Teba budú spomínať a spomienky zachovávať Tvoji najmilší

manželka Eva, dcéra Marína Babková s manželom Pavlom a synom Pavlom, a syn Vladimír s manželkou Aničkou a synmi Vladimírom, Danielom a Želimírom

16 /4799/ 21. 4. 2018

Oznamy SMUTNÁ ROZLÚČKA

s našou mamou a starkou

SMUTNÁ ROZLÚČKA Navždy nás opustil

VLADIMÍR SIRÁCKY

MÁRIOU LABÁTOVOU

23. 11. 1948 – 11. 4. 2018 narodený v Petrovci zomrel a pochovaný bol 16. apríla 2018 v Kanade, vo Windsore

20. 8. 1945 – 12. 4. 2018 z Báčskeho Petrovca

S láskou a úctou na Teba bude spomínať syn Jaroslav s rodinou

SMUTNÁ ROZLÚČKA

s našou mamou a starkou

MÁRIOU LABÁTOVOU

Sú ľudia, ktorí nám v živote znamenajú viac ako ostatní. Preto je i ťažšie naučiť sa žiť bez nich. Brat náš, na Tvoju dobrotu a láskavosť zabudnúť nechcú a nemôžu: sestra Katarína Babiaková z Petrovca a brat Ondrej Sirácky, žijúci v Škótsku, s rodinami

20. 8. 1945 – 12. 4. 2018 z Báčskeho Petrovca

SMUTNÁ SPOMIENKA

na našich milovaných rodičov Utíchlo Tvoje srdce a navždy sme sa s Tebou rozlúčili. Dcéra Marienka s rodinou

SMUTNÁ ROZLÚČKA s našou sestrou

ANIČKU ŠIMÁKOVÚ

MÁRIOU LABÁTOVOU 20. 8. 1945 – 12. 4. 2018 z Báčskeho Petrovca

Po Tebe zostali iba boľavé srdcia a prázdno, ktoré je ťažko vyplniť.

www.hl.rs

rod. Žabskú 28. 3. 1937 – 18. 4. 2012 – 2018 odbornú učiteľku z Padiny

MARTINA ŠIMÁKA 17. 4. 1936 – 19. 6. 2017 – 2018 advokáta

Spomíname si na Vašu lásku a dobrotu a v srdciach si Vás uchovávame. Sestry Anna a Katarína s rodinami

Informačno-politický týždenník

Vaši najmilší • OZNAMY •

Šport Vysoká tráva prekážala...

DRUHÁ JUHOBANÁTSKA LIGA – VÝCHODNÁ SKUPINA

KARAŠ – HAJDUŠICA 2 : 0 (1 : 0)

Vladimír Hudec

a trávniku v dedinke Kuštilj na svahoch Vršackého brehu rozkvitla púpava, takže sa skôr podobal lúke ako futbalovému ihrisku. Pravdaže, prekážalo to hráčom, najmä hosťom z Hajdušice, ktorí si zvykli hrať na pekne upravenom trávniku. K tomu Hajdušičania do Kuštilja odcestovali bez niekoľkých hráčov, čo sa odzrkadlilo aj na ich výkone. Ani domáci nepodali skvelý výkon a oba góly dali po prerušení hry. Prvý už v 4. min., keď po centri z voľného kopu domáci útočník hlavou z nepatrnej blízkosti zaslal loptu do siete. V pokračovaní mali aj Hajdušičania niekoľko príležitostí, ale sa im vo vysokej tráve vonkoncom nedarilo. Po zmene strán sa hralo podobne, hlavne medzi dvoma šestnástkami, a domáci v 60. min. využili ešte jednu nepozornosť hostí, druhýkrát tiež po voľnom kope prekonali núdzového brankára hostí Liptáka. HAJDUŠICA: Z. Lipták, Đukić, Ćulum, M. Mršić, Tasevski (Radović), Folťan, Maliar Petrović, A. Ružić, Pavlov, N. Ružić JÁNOŠÍK – VLADIMIROVAC 2 : 1 (0 : 1) Zápas v Jánošíku bol veľmi dôležitý pre obe mužstvá, ktoré sú v nebezpečnom pásme, hrozí im zostup. Domáci však boli omnoho lepší a už v prvom polčase Jankov a Pavlovic nevyužili pekné príležitosti, kým Jakimov a Živanov trafili žrď. Najvýhľadnejšiu príležitosť mali Jánošíčania v 39. min. Jankova nedovolene zastavili v šestnástke, rozhodca Klepan z Alibunára ukázal

na biely bod, avšak strelu Krpca brankár hostí zneškodnil. Na druhej strane hostia si jedinú príležitosť vytvorili z protiútoku v 28. min., ktorú premenili – 0 : 1. Aj po zmene strán Jánošíčania úplne dominovali ihriskom, čo veľmi rýchlo dalo výsledky. Živanov už v 48. min. vyrovnal, a potom v 61. min. dal aj víťazný gól. Výsledok mohol byť aj presvedčivejší, ibaže pekné šance zahodili A. Staňo, Jakimov a Húszka. JÁNOŠÍK: Radak, Prokić, Janković (Raškov), Živanov (A. Staňo), Babić, Šterba, Jakimov, Krpec, Húszka, Pavlovic, Jankov Ostatné výsledky 16. kola: Ševac – Polet 2 : 0, Borac (VG) – Budućnost 2 : 1, Potporanj – Borac (VS) 3 : 1, Partizan – Vinogradar 4 : 1, Ratar – Dobrica 3 : 2. Hajdušičania majú 27 bodov a klesli na 5. miesto v tabuľke, kým je Jánošík aj napriek výhre posledný, má iba sedem bodov, teraz už iba o bod menej od Vinogradara z Gudurice, ktorý je na 13. mieste.

• ŠPORT •

Juraj Pucovský

Na všetkých štyroch zápasoch zvíťazili domáce mužstvá. Najpresvedčivejšia bola Šikara v súboji s Dinamom zo Sonty, čo Somborčanom umožnilo, aby sa upevnili na prvom mieste. Druhý somborský klub Metalac dvojgólovým výsledkom zdolal KFK Kulu. Derby v Svilojeve sa stalo korisťou domáceho Törekvésa. Z minimálnej výhry sa tešili aj futbalisti Graničara v Riđici, ktorí porazili Laliťanov, a to vďaka gólu v posledných chvíľach zápasu. Výsledky 12. kola: Šikara – Dinamo 7 : 1, Metalac – KFK Kula 3 : 1, Törekvés – Sport 2 : 0, Graničar – Panónia 3 : 2. GRANIČAR – PANÓNIA 3 : 2 (2 : 1)

o dvoch nerozhodných výsledkoch (1 : 1) futbalisti lalitskej Panónie utŕžili prvú jarnú prehru. Na hosťovaní v dedine Riđica tréner Milan Marjanović z rôznych príčin nemohol počítať na kapitána Lazića, Stolića, Mrdalja, Stojanovića, Ďurčianskeho a od skôr chýbajúcich A. Obradova a Lj. Dobrića. V prvom polčase nedeľného zápasu domáci hrali proti vetru, ale im to neprekážalo, aby za polhodinku získali dvojgólový náskok. Prvý gól hostia inkasovali po rohovom kope, keď hráč Graničara zblízka prekonal Valenta. Pred koncom polčasu Šipka skorigoval výsledok na 2 : 1.

Horí im pod nohami AŠK – OFK KLEK 1 : 4 (0 : 2) Vladimír Gál

prvom polčase aradáčski futbalisti nemali ani jednu príležitosť, ani raz nestrelili na bránu hostí. Na druhej strane hostia svoju dominanciu korunovali dvoma gólmi, ale k tomu zahodili ešte tri veľké šance. Po zmene strán na trávnik vybehli Maksimović a Gál, takže domáci začali hrať lepšie, vytvárali si šance. Príležitosť mal najprv Apostolović a potom aj Studen,

Presvedčiví Erdevíčania OFK Binguľa – Erdevík 2017 0 : 6 (0 : 2). Erdevíčania v susedskom derby presvedčivo porazili domácich pred 100 divákmi.

Hosťom ani len omrviny!

MESTSKÁ LIGA ZREŇANIN – A SKUPINA

OBECNÁ LIGA ŠÍD

Lazar Pavković

MEDZIOBECNÁ LIGA SOMBOR – DRUHÁ TRIEDA

Strelci: Radivojević 2, Radičević, Jelčić, Babić a Šafárik po jednom góle. OFK BINGUĽA: Volić, Džever, Rajić, Farkaš, Ćalić, Mićić (Sitarević), Nikolić, Šućak, Bojanić,

V pokračovaní sa nehralo ani desať minút, keď domáci mali veľkú výhodu, ale ich hráč z penalty strelil nad bránu Panónie. V 60. min. rovnakú príležitosť dostal aj Moguš, využil jedenástku a vyrovnal na 2 : 2. Potom sa celú polhodinu ani jednému mužstvu nepodarilo premeniť niektorú zo šancí. Stalo sa to až v nadstavenom čase, keď znova po rohovom kope, čo je veľkou slabinou Laliťanov, domáci zo skrumáže predsa šťastne získali tri body – 3 : 2. PANÓNIA: Valent, Jovanović (Brkin), S. Dobrić, Terek, Moguš, Lamoš, Z. Dobrić, M. Obradov, Šipka (Majera), Turčan, Šinkarčuk (A. Popović) V nedeľu v Laliti bude hosťovať Törekvés zo Svilojeva.

no bez výsledku. Veľmi rýchlo prišiel tretí gól v sieti Nebrigića. V 85. min. Aradáčania inkasovali aj štvrtý gól, a potom v poslednej min. zápasu Apostolović po asistencii Gála vsietil čestný gól. Teraz sa Aradáčania s desiatimi bodmi ocitli v nebezpečnom pásme a ak chcú zostať v lige, zvrchovaný je čas, aby začali zbierať body. Už v nedeľu sa vyskúšajú v stretnutí s Gradnulicou v Zreňanine. AŠK: Nebrigić, Rajčević (Maksimović), Birmanac (Životin), Striško, Ďuríček, Petrović (Gál), Matejin, Studen, Apostolović, Mijić, Nenin Ostatné výsledky 15. kola: ŽFK Banat – Jedinstvo 1 : 0, MSK – Potisje 4 : 2, OFK Stajićevo – Radnički 1911 0 : 0, Zlatica – Zadrugar 0 : 1, Tamiš – Gradnulica 3 : 3.

Galetić (Cvijanović), Širadović (Pajić) ERDEVÍK 2017: Mrkonjić, Gerik (Toman), Cvetković (Vukadinović), Cvijanović, Jelčić, Masnikosa (Arežina), Štrbac, Pap (Radivojević), Radičević (Šafárik), Radmanović, Babić BATROVCI: Omladinac – Jednota Šíd 1 : 5 (0 : 3). Zaslúžená výhra hostí zo Šídu. Dumitrović dal hetrik, dva góly pridal D.

Janković. JEDNOTA: Vlaisavljević, Jovanović, Trlajić, Grujić (Milanković), Šumaruna, V. Janković, Petrović, Milutinović (Jakšić), Dumitrović, Đorđević, D. Janković (Stojadinović) Jednota Ľuba – Jedinstvo Morović 3 : 0. Ľubania získali body kontumačne, lebo súper z Morovića nepricestoval na zápas.

16 /4799/ 21. 4. 2018

Šport MEDZIOBECNÁ LIGA BÁČSKA PALANKA – PRVÁ TRIEDA

Gólostroj pri kanáli Juraj Pucovský Z piatich zápasov 12. kola až štyri sa skončili víťazstvami domácich tímov, pričom hostia nedali ani jeden gól. Najpresvedčivejší boli Kulpínčania v súboji so selenčským Kriváňom. Silbašská Naša hviezda tejto jari hrá výborne, z troch zápasov získala maximálnych deväť bodov, o tri viac ako počas celej jesene. Obrovčania konečne vyhrali, kým si Sloga z Plavny priniesla bod z dediny Vizić. Výsledky 12. kola: Kulpín – Kriváň 9 : 0, Borac (V) – Sloga 2 : 2, Naša hviezda – Bačka 5 : 0, Tvrđava – Neštín 2 : 0, Borac 46 – Maglić 3 : 0. Program 13. kola: Borac 46 – Kulpín, Maglić – Tvrđava, Neštín – Naša hviezda, Bačka – Borac (V), Sloga – Kriváň. KULPÍN – KRIVÁŇ 9 : 0 (7 : 0) ýhra domácich sa očakávala, ale hádam nikto zo 70 divákov okolo ihriska vedľa kanála v Kulpíne nečakal, že Selenčania inkasujú až toľko gólov. Kulpínčania sa najmä v prvom polčase priam pretekali, kto dá viac gólov. Sieť Naďa načal Krstić

v 5. min., Kirti v 7. min. zvýšil na 2 : 0, po strele Zorića v 12. min. už bolo 3 : 0, štvrtý gól v 18. min. dal Zbućnović, Krstić bol strelcom piateho gólu v 25. min., o minútku neskoršie opäť trafil Kirti a skóre polčasu – 7 : 0 uzavrel Zorić v 29. min! Za 24 minút sedem gólov! Druhý polčas prebiehal v za-

Jedna zo šancí Branislava Zbućnovića pred bránou Pavla Naďa

mračenom počasí. Kulpínčania akoby sa uspokojili s vysokým náskokom z prvého polčasu, mali síce prevahu, vytvárali si šance, ale trafili len Kirti v 48. min. a náhradník Ďuga v 59. min. Indisponovaní Selenčania sa snažili, iba raz ohrozili bránu Juríka, ale nastrelili iba žrď.

KULPÍN: Jurík, Stajić, Zorić, Kajtez, Anđić, Kirti, Krstić, Bulatović (Ďuga), Zbućnović, Haška, Marjanović KRIVÁŇ: Naď, Kocić, Jovović, A. Strehársky (Alexy), Pavlov, D. Spasić, Doboš, Vladislav, Ignjatović, Kočonda, M. Strehársky (Vukojev)

gól znova prostredníctvom Slobodana Hrnjeza. Ďalšiu príležitosť pre Sláviu nevyužil J. Žigmund v 79. min., o nič viac hosťom nepriniesla ani dobrá akcia Sekeruša a Zorzića v 83. min. Žlté karty na tomto zápase dostali brankár Hercegovca Németh a hosť Vladimír Kuchta.

SLÁVIA: Brňa, M. Žigmund, Vladimír Kuchta, Ćorda, Milec, Kotiv, Vlastislav Kuchta (Sekeruš), Petrović (Babić), J. Žigmund, Tešanović (Zorzić), Kutenič Výsledky 21. kola: Budućnost (P) – Kula 0 : 1, ŽAK – Mladost 3 : 1, Krila Krajine – Rusín 1 : 0, Hercegovac – Slávia 2 : 0, Budućnost (M) – Stari grad 5 : 0, Crvenka – Stanišić 3 : 0, Vojvodina – Lipar 1 : 0. V nedeľu si Slávia v Báčskej Palanke zmeria sily s domácim mužstvom Krila Krajine.

SOMBORSKÁ OBLASTNÁ LIGA

Čierna séria pokračuje! HERCEGOVAC – SLÁVIA 2 : 0 (1 : 0)

Ján Šuster

ierna séria pivnickej Slávie pokračuje, ktorá už mesiac nevyhrala ani jeden majstrovský zápas. Domáci futbalisti v Gajdobre boli o niečo lepší, dali dva góly, a tak si zabezpečili cenné víťazstvo v boji o záchranu v lige. V prvom polčase hostia z Pivnice iba dvakrát ohrozili bránu súpera. Najprv v 25. min., keď Kutenič z pravej strany odcentroval, no strelu J. Žigmunda brankár Németh vyrazil na roh. Kutenič zacentroval z rohu, ale pred bránou ani jeden jeho spoluhráč nedokázal aspoň ohroziť bránu Hercegovca. Na druhej strane domáci boli nebezpečnejší, najmä bratia Hrnjezovci často robili problémy obrancom Slávie. V 23. min. rozhodca Ivan Feri z Kuly príliš prísne odpískal penaltu v prospech domácich, ktorú Slobodan Hrnjez premenil – 1 : 0. V druhom polčase tréner Prole

www.hl.rs

na trávnik poslal Babića, Sekeruša a Zorzića, takže sa obraz hry zmenil. Hostia si vytvorili niekoľko dobrých príležitostí, ale ani jednu z nich nevyužili. Najzrelšiu mal Babić v 77. min. a hoci bol sám pred bránou, loptu zblízka kopol nad bránu. V 66. min. domáci strelili aj druhý

MESTSKÁ LIGA ZREŇANIN – B SKUPINA

Žnú úspechy MLADOSŤ – TISA 1933 4 : 0 (1:0)

Darko Sládeček

ieloblatčania v prvom zápase jari boli úspešnejší od svojho súpera z Taraša. Domáci mali prevahu, v 17. min. B. Žižić po prihrávke Šofranka prvýkrát skóroval. Striedali sa potom šance Poničana, Kalapiša a Žižića. Na začiatku druhého polčasu hostia sa snažili vy-

Informačno-politický týždenník

rovnať, ale obrancovia a brankár domácich sa nedali prekvapiť. V 56. min. Poničan z ľavej strany zaslal loptu do šestnástky a Pavel Kalapiš z asi pätnástich metrov priniesol radosť početnému obecenstvu. Hostia sa potom ešte viac orientovali na obranu. Predsa útočníci Mladosti ich prinútili ešte dvakrát kapitulovať. Najprv v 70. min. Goda po rohovom kope odrazenú loptu zaslal do siete a v poslednej min. Tapai priamo z rohu presne trafil – 4 : 0. MLADOSŤ: Sládeček, Nečov, Mário Paraľov, Poničan, Szabó (Kočević), Goda, Žižić, Kalapiš (Horvát), Gibarov, Šofranko, Karacsony (Tapai) Ostatné výsledky 8. kola: KSK Konak 1926 – Partizan 5 : 1, Sloga – Borac 3 : 0, Proleter bol voľný. Bieloblatčania majú 21 bodov a sú presvedčivo v čele tabuľky s desaťbodovým náskokom nad Slogou. • ŠPORT •

VOJVODINSKÁ LIGA – JUŽNÁ SKUPINA

Sriemske derby zrodilo remízu JEDNOTA – SLOGA (E) 1 : 1 (0 : 1)

Matej Bzovský

vom úniku nepozorne zmaril Dušan Ivković. Od ápas s bodmi vyrovnaných muž- začiatku sa videlo, že hosstiev v čele tabuľky priniesol tia prišli s cieľom ustrážiť zaujímavý futbal hlavne v réžii nebezpečných útočníkov Erdevíčanov, ktorí sa pred asi 400 Jednoty, hlavne Milenko- Erdevíčan Boris Považan (vo výskoku číslo 8) pred bránou divákmi v Starej Pazove predstavili vića a Ivkovića, čo sa im výborného Lazara Jovišića v lepšom svetle. Po rýchlom vedení už veľmi dobre darilo. V druhej časti zápasu sa domáci gović dvakrát vypálili na bránu Slogy, to v 88. min. po rohovom kope, keď sa v 3. min., keď Cvijić využil hrubú chybu stopéra domácich Vasiljevića, mužstvo prebudili, začali nebezpečnejšie ohro- no Nikolić stačil loptu vyraziť na roh. v skrumáži v malom vápne najlepšie vynašiel skúsený Stojanović a zblízka Slogy kontrolotrafil sieť zmýlených hostí z Erdevíka. valo hru, hralo JEDNOTA: Jovišić, Živković, Rebić kombinačnejší (Atanacković), Jelović, Vasiljević, futbal, vytváRozhodnutím FZ Vojvodiny za dosť neznámych a konkrétnych príčin po 20. kole nečakane Matović, Milenković, Vuković, Mrdaralo veľké staprerušili majstrovstvá Vojvodinskej ligy – južnej skupiny. Formovali komisiu, ktorá bude mať ković (Stojanović), Begović, Ivković rosti domácej na starosti ďalší priebeh súťaže. (Stojaković) obrane, ktorá Členovia komisie zasadali v končiacom sa týždni, ale zatiaľ nám nebolo známe, aké rozhodSLOGA: Nikolić, Đurkić, Vukoiba horko-ťažnutie schválili. Podľa niektorých údajov majstrovstvá budú pokračovať, ale patričné orgány vić, Džibrić, Halilović, B. Považan ko odolávala. podniknú drastické opatrenia voči klubom a jednotlivcom, že sa pričinili o túto u nás zatiaľ (Šarić), Cvijić, Simeunović, Mikić, Hostia si mohli nezaznamenanú situáciu?! Predsa vyzerá, že táto liga doplatí na všetky negatívne diania aj Lovrić, Doknić už v prvej časti v ostatných vojvodinských ligách, podobne i v Srbskej lige – skupina Vojvodina, zvlášť ak Výsledky 20. kola: Hajduk (D) zabezpečiť výmáme na zreteli niektoré výsledky v minulom kole. Práve vo chvíli, keď sme písali tieto riadky, – Hajduk (Č) 0 : 0, Podunavac – hru, ale ich od prebiehala schôdza spomenutej komisie s patričnými štátnymi orgánmi. Len aby sa všetko Jugović 3 : 0, Slavija – LSK 1 : 1, futbalovej poneskončilo tým dobre známym: Vajatali hory, porodili myš! Kabel – Borac (Š) 2 : 0, Hajduk (B) hromy zachránil – Index 3 : 1, Jednota – Sloga 1 : 1, výborný Lazar Jovišić, najmenej troma perfektnými zovať bránu príliš nezamestnaného Náhradník Nenad Stojanović predsa Kupinovo – Borac (NS) 2 : 0, Sloga zákrokmi. V prvom polčase domáci brankára Nikolića, ale strely z diaľky priniesol bod, a tak svojmu mužstvu (T) – Sremac 0 : 2. mali iba jednu šancu, ktorú po sólo- leteli mimo brány. Stojanović a Be- z minima vyťažil maximum! Stalo sa Foto: O. Filip

Prerušili súťaž!

NOVOSADSKÁ OBLASTNÁ LIGA

nemohol si zastať medzi žrde, nuž rozhodkyňa Dunja Vukićevićová z Nového Sadu odpískala predčasný koniec zápasu. Pravidlá hovoria, že šiesti hráči proti jedenástim nemôžu hrať?! TATRA – VINOGRADAR 6 : 0, zápas prerušili v 24. minúte Takéto správanie sa mužstva Vinogradara rozčaroPavel Kocka valo asi 150 divákov, ktorí by iste videli edeľný zápas v Kyrekordnú, pravdesáči mal neslávny podobne dvojcikoniec už v 24. mifernú výhru svojho núte. Čo sa stalo? Mužmužstva. Všetkých stvo Vinogradara z Ledina ihrisku v Kysáči niec pricestovalo iba so však potešilo to, že siedmimi hráčmi, čo je sa derby Sofex – TSK podľa nových pravidiel skončilo nerozhodne minimum, aby sa mohlo 2 : 2. Preto teraz Tatra hrať. Všetkým na ihrisku má osembodový náTatry bolo celkom jasné, skok nad Futočanmi že veľmi oslabení Ledina deväť bodov viac čania nebudú môcť dlho od Temerínčanov, čeliť silnému mužstvu ktorí v nedeľu budú domácich. hosťovať na ihrisku Tak sa aj stalo. MilićeHráč Tatry Milićević v 8. min. zvýšil náskok na 3 : 0... pod dubmi. vić už v 1. min. strelil prvý TATRA: Munjas, gól, v 6. min. Klaić zvýšil na 2 : 0, Milićević opäť trafil v 8. Milićević v 20. min. a v 23. min. Ďurovka, Vuković, Dražić, Srnka, min., Klaić sa v 16. min. so spoluhrá- dal ďalšie dva góly... Hneď nato sa Samardžija, Klaić, Berić, Milićević, čom strelecky vyrovnal. Naladený zranil brankár Vinogradara Elez, Ćirić, Stojaković

Ledinčania sa vzdali...

• ŠPORT •

Výsledky 23. kola: Omladinac – RFK Nový Sad 1 : 1, Jedinstvo (G) – Futog 2 : 1, Proleter – Jedinstvo (R) 2 : 2, Bačka – Mladost 1 : 2, ŽSK – Sirig 2 : 1, Tatra – Vinogradar 6 : 0, Fr. partizan – Šajkaš nehrali, Sofex – TSK 2 : 2, Petrovaradín – Veternik 2 : 0.

PRVÁ VOJVODINSKÁ STOLNOTENISOVÁ LIGA

Hosťom iba set

MLADOSŤ – ČARNOJEVIĆ 4 : 0

Samuel Medveď

etrovskí stolní tenisti ľahko premohli mladé mužstvo z Ruského Sela. Hosťom sa podarilo získať iba jeden set vo štvorhre. Výsledky: Lomen – B. Radić 3 : 0, Bažík – Lacko 3 : 0, Turan – N. Radić 3 : 0, Lomen / Bažík – Lacko / B. Radić 3 : 1.

16 /4799/ 21. 4. 2018

Šport PRVÁ JUHOBANÁTSKA LIGA

Za necelých desať minút... Ján Bokor Vedúci BAK vyhral minimálnym výsledkom v posledných chvíľach zápasu v Barande. Vzácne body získali Uljmania v Ivanove a Vlajkovčania v Jabuke. Rekordné výhry zaznamenali Vulturul a Dunav. Výsledky 20. kola: C. zvezda – Jedinstvo Stević 0 : 0, Jugoslavija – Jedinstvo (V) 2 : 3, Dolina – Sloga 3 : 0, Radnički – BAK 0 : 1, Vojvodina (CC) – Borac 0 : 0, Strela – Partizan 2 : 3, Vulturul – Vojvodina (S) 7 : 0, Dunav – Vojvodina (C) 7 : 0. DOLINA – SLOGA 3 : 0 (0 : 0) kúsení hostia z Banátskeho Nového Sela si na ihrisku Doliny zvolili obrannú taktiku. Domáci mali loptu častejšie na nohách, ale

v prvom polčase nedokázali prekonať dobre stráženú sieť brankára Stajčića. Hneď po prestávke útočníci Doliny za necelých desať minút trikrát prekonali solídneho Stajčića. V 49.

Duel Mária Matuľu s útočníkom Slogy min. premyslenú akciu domácich efektne skončil Dobrić. V 51. min. z hranice trestného územia presne namieril Cvetanović a lopta skončila v dolnom rohu bezmocného brankára hostí. Gólostroj skončil Marko Rudić v 58. min. Zmýleným hosťom sa nepodarilo pozviechať, museli sa uspokojiť s vysokou prehrou a nemali žiadne dôvody na nepekné komentáre po zápase.

Výhra domácich je čistá a zaslúžená. Rozhodcovia v čele s Vojnovom z Pančeva dobre viedli tento tvrdý zápas. DOLINA: Trkulja, Koreň, Cvetanović, Važić, Matuľa, Marko Rudić (Ugrenović), Saša Rudić, Dobrić (Ilić), Paul (Mirko Rudić), Kevdžija, Mihajlović Po stredajšom zápase mimoriadneho kola s vedúcim BAK-om Dolina v nedeľu uvíta Borac zo Starčeva.

DRUHÁ JUHOBANÁTSKA LIGA ZÁPAD – SEVER

kola mala Pobeda aj pomoc neobjektívneho rozhodcu, ktorý toleroval hrubú hru hostiteľov. Gól padol po podporená vetrom cestovarovnakej chybe la divne do brány Lazovića obrany Slávie a pozmetala pavučinu ľavého ako pri druhom rohu strážcu siete hostí – 1 : 0. góle s Mladosťou Celý druhý polčas podporovali – 1 : 0. oslabených, ale odvážnych sláSLÁVIA: Kanvistov z plného hrdla početní Daniel Cicka pálil projektil do ľavého rohu brány Lazovića dić, Zloch, D. skalní Slávie, ale i z celej obce, Cicka, Košút, keďže iné kluby svoje duely zohrali POBEDA – SLÁVIA 1 : 0 (1 : 0) Ďurkovský, Garaj, Čech, Válovec, Skríženie zbraní v Samoši malo Jovnáš, D. Svetlík, Ďuriš; striedal: deň skôr. SLÁVIA: Kandić, Jaško, Košút, prívlastok nielen obecného, lež Milosrdný Ďurkovský, Čech, V. Dudáš, Vá- i derby dolnej časti tabuľky. SaV nedeľu 22. apríla 2018 slávisti lovec, Zloch, Jovnáš, D. Cicka, mošania doma majú navyše aj budú hrať doma derby s odvekým Ďuriš; striedali: Garaj, D. Svetlík, proti silnejším súperom výhodu rivalom Unireou Uzdin, o 16. hodi– nerovnú pažiť. V stretnutí 13. ne 30. minúte. Bartoš, Milosrdný

Tri body z troch... POLET – SLÁVIA 2 : 1 (1 : 1) Ján Špringeľ

„S

ťaby sa zopakoval zápas s Vojlovičanmi,“ vyhlásil tréner Slávie Adam Lupu. Aj fanúšikovia domácich tvrdili, že si Polet nezaslúžil všetky tri body. Úvodný gól strelil talentovaný slávista Renato Jovnáš, keď ako víchor prebehol z ľavej strany – 0 : 1. Vyrovnávajúci gól do siete Kandića padol z 35 m – 1 : 1. Nedostatočne skoncentrovaní záložníci Slávie vyhodili loptu na roh v 51. min. Po chybe Kandića pri výskoku sa podarilo útočníkovi hostiteľov streliť víťazný gól. SLÁVIA: Kandić, Jaško, D. Cicka, Košút, Ďurkovský, Garaj, Bartko, Válovec, Zloch, Jovnáš, Ďuriš; striedali: D. Svetlík, Jonáš, Cekić, Urban SLÁVIA – GLOGONJ 1 : 0 (0 : 0) Desať minút pred prestávkou rozhodca Jećimovski z Kačareva v jednej minúte poslal predčasne pod sprchy dvoch Kovačičanov – Jašku a V. Dudáša. Jedenásť minút pred koncom dal D. Cicka gól ľavačkou z voľného kopu nevídaný gól. Vypálil takmer z postrannej čiary pred lavičkou náhradníkov, lopta

www.hl.rs

DOMIÁDA V APATÍNE 2018. Na 23. športovom stretnutí stredoškolských domovov Vojvodiny petrovské Gymnázium Jána Kollára so žiackym domovom reprezentovali siedmi žiaci v šachu a stolnom tenise. Šachové mužstvo v zložení: Igor Žiak, Vaňa Bocka a Martin Švec, všetci traja zo Selenče, obsadilo prvé miesto v konkurencii desiatich tímov a postúpilo na republikovú domiádu, ktorá bude 11. až 13. mája v Kraljeve. Je to dosiaľ najväčší úspech športovcov od založenia Žiackeho domova GJK. Ani dievčence sa nezahanbili, keďže šachistky Alena Machová, Nataša Trunečková zo Starej Pazovy a Sabína Bujáková zo Selenče získali druhé miesto. Stolný tenista Vladimír Rakić zo Starej Pazovy skončil súťaž na šiestom mieste. Športovcov (na snímke) nacvičoval riaditeľ domova Pavel Turan. P. T.

Informačno-politický týždenník

• ŠPORT •

VOJVODINSKÁ LIGA – SEVERNÁ SKUPINA

Prvá jarná výhra MLADOSŤ – TEKSTILAC 4 : 0 (1 : 0) Samuel Medveď

etrovskí modrí konečne potešili svojich fanúšikov. Odžačania len v prvom polčase čelili Mladosti. V 22. min. Kobilarov zaslal loptu do šestnástky Tekstilca a obranca Gostović hlavou prekonal svojho brankára Ignjatovića – 1 : 0. Vo finiši prvého polčasu hostia mali dve pekné šance, ale sa vyznamenal skúsený náhradník Pavel Fejdi. V druhom polčase zapracoval útok Mladosti. Pekne rozohrávali Ožvát a Zeljković, tento druhý prihral Ilićovi, ktorý 52. min. rutinovane prekonal zblízka brankára Tekstilca Ignjatovića. V 64. min. nováčik Pejčić využil dobrú prihrávku Pavlisa a bolo 3 : 0. V 80. min. Đokić uvoľnil Ilića, ktorý strelil svoj druhý gól na tomto zápase a potvrdil

prvú jarnú výhru Mladosti. MLADOSŤ: Fejdi, Kobilarov, Zeljković, Valentík (Pejčić), Rupar, Jakuš, Đokić, Pavlis, Ilić (Jovanović ), Ožvát, Kaňa (Beronja) V 88. min. Nenad Đokić dostal červenú kartu. TAVANKUT – MLADOSŤ 2 : 2 (1 : 2) Futbalisti Mladosti prvýkrát hosťovali v dedine Tavankut, kde žijú poväčšine Bunevci a Chorváti, ktorí ich pekne a priateľsky privítali. Prvý polčas patril Mladosti, ktorej hráči ľahko prenikali k bráne Horvatského. V 4. min. Kaňa pekne mieril do horného rohu, ale lopta sa iba dotkla hornej časti brvna. O dve minúty neskoršie Ilić využil dobrú prihrávku Pavlisa a rutinovane prekonal domáceho brankára. Hoci hostia aj ďalej útočili, k slovu

Nováčik Igor Pejčić (modrý úbor) v 64. min. zápasu s Tekstilcom vo Vrbare dal prvý gól v drese Mladosti sa dostali domáci, keď v 15. min. Leňa odrazil loptu rovno na nohu Godara – 1 : 1. O štyri minúty neskoršie Mladosť znovu viedla, lebo Pejčić prekonal Horvatského. V 49. min. Ožvát mohol zvýšiť náskok, ale jeho strelu z prvej strany domáci vykopli z brány. Ilić dvakrát a Kobilarov mali tiež dobré šance, potom Nešković trafil brvno. V 55. min. domáci zaútočili

Triumf režírovali Adámek a Renić BUDÚCNOSŤ – MLADOST (T) 3 : 0 (1 : 0) Ján Murtín

o prehre v Báčskom Brestovci s domácim BSK 3 : 1 (2 : 0), keď gól pre Budúcnosť dal Renić z penalty, Hložančania konečne potešili svojich 100 fanúšikov. Po oveľa lepšom výkone porazili priameho konkurenta v boji o záchranu, mužstvo Mladost z Turije. Skvelá taktika trénera Sašu Filipovića od začiatku priniesla úplnú dominanciu mladým hráčom Budúcnosti. V 4. a 6. min. naladený Adámek z dobrých príležitostí prestrelil bránu. V 18. min. D. Kovačević netrafil, hoci sa našiel zoči-voči s brankárom Ađanskim. Ani Renić a Grujić z veľmi výhodných situácií nevyužili voľné kopy, prvý trafil múr a druhý kopal vysoko nad bránu. Až vo finiši polčasu, v 43. min. po akcii a dobrej prihrávke Adámeka stredopoliar Renić z pätnástich metrov trafil ľavý dolný roh brány hostí – 1 : 0. Už v úvode druhého polčasu, v 49. min. Renić majstrovsky uvoľnil D. Kovačevića na pravej strane, ktorý prebehol dvoch strážcov, nesebecky vrátil loptu voľnému Renićovi a tento z piatich metrov rozvlnil sieť pre uspokojujúcich 2 : 0.

Veľkým zázrakom je, že do konca zápasu padol ešte iba jeden gól, znova v réžii naladených Adámeka a Renića. Strelcom v 74. min. bol D. Kovačević, ktorý tretíkrát matoval Ađanského. Predtým a potom Adámek, Renić, Vinović, D. Kovačević zahadzovali početné šance. Ojedinelé pokusy hostí, aby dali aspoň čestný gól, znemožnil pozorný brankár domácich Ivić včasným vybehávaním zo svojho trestného územia a odko-

pávaním lopty ďaleko od svojej brány. Rozhodca Alen Milosavljević zo Subotice nemal ťažkú prácu, žltými kartami potrestal O. Štefeka u domácich, resp. Berića, Plazačića a Ikraševa v tíme Mladost. BUDÚCNOSŤ: Ivić, Gaćeša (Dugonjić), O. Štefek, Grujić (Đ. Kovačević), Alempić, Ralević, D. Kovačević, Vinović, Josipović (Stojaković), Renić, Adámek

zľava, lopta sa dostala pred bránu a stredný útočník Godar vyrovnal – 2 : 2. Treba povedať, že obe mužstvá mali pripomienky na verdikty rozhodcov v čele s Jurićom zo Senty. MLADOSŤ: Leňa, Šproch, Zeljković, Nešković, Rupar, Jakuš, Pejčić, Pavlis (Valentík), Ilić, Ožvát, Kaňa (Kobilarov) Foto: J. Pucovský Výsledky 20. kola: Bačka – Zadrugar 1 : 1, Mladost (T) – Mladost (A) 0 : 0, BSK – Budúcnosť 3 : 1, Srbobran – Polet 6 : 1, Mladosť (P) – Tekstilac 4 : 0, Preporod – Tavankut 3 : 1, Tisa – Radnički 2 : 1. Výsledky 21. kola: Tisa – Bačka 2 : 1, Radnički – Preporod 0 : 2, Tavankut – Mladosť (P) 2 : 2, Tekstilac – Sloga 1 : 0, Polet – BSK 0 : 0, Budúcnosť – Mladost (T) 3 : 0, Mladost (A) – Zadrugar 0 : 0. Budúcnosť v nedeľu bude hosťovať v Srbskom Miletići a Mladosť vo Vrbare uvíta somborský Radnički. Snímka: J. Pucovský

Prvý gól pre Budúcnosť strelil výborný Marko Renić v 43. min. zápasu

ZO ZIMNEJ LIGY MLADÝCH FUTBALISTOV KAČAREVO 2018

Tím FŠ Dolina 2004 – 1. miesto

Družstvo FŠ Dolina 2006 – 2. miesto

Mužstvo FŠ Dolina 2009 – 2. miesto

Päť pohárov do Padiny Ján Bokor

red mesiacom sa skončila Zimná liga Kačarevo 2018 v halovom futbale, ktorá tentoraz bola najmasovejšia a najúspešnejšia. Viac ako dva mesiace v tamojšej športovej hale každý víkend hrali mladí futbalisti a podaktorá futbalistka, narodení v rokoch 2004 až 2009 z Pančeva, Banátskeho Nového Sela, Vojlovice, Najlepší brankár: Jabuky, Glogonja, Debeljače, Najlepší brankár: Najlepší hráč: Najlepší hráč: Sebastián Čapeľa Miroslav Macek Padiny a Kačareva. David Delić (2004) Pavel Tordaj (2009) (2006) Päť mužstiev – päť pohárov! (2004) Takú bilanciu dosiahli mužstvá padinskej FŠ Dolina, oduševnili svojich FŠ Dolina deklasovala hostiteľské Jedinstvo najlepším brankárom je Sebastián Sebo trénerov, verných, početných a hlučných 5 : 0. Do rúk kapitána tohto mužstva Miro- Čapeľa. Najnovšie úspechy najmladších hráčov fanúšikov. Mužstvo najmladších Padin- slava Širku sa dostal zlatý pohár, hráčom čanov, ročník 2009, úspešne debutovalo sa na hrudi zaleskli zlaté medaily, sošku FŠ Dolina sľubujú skvelú budúcnosť pav Kačareve, obsadilo 2. miesto a soška za za najlepšieho hráča dostal David Delić a dinského futbalu. najlepšieho hráča sa dostala do rúk Pavla Tordaja. Tím chlapcov narodených v roku 2008 skončil na treťom mieste a rovnaký úspech dosiahol aj ročník 2005. Chlapci narodení v roku 2006 prehrali vo finále a museli sa uspokojiť so strieborným pohárom. Potešili sa tomu, že ich spoluhráča Miroslava Maceka vyhlásili za najlepšieho brankára turnaja. Záverom ligy bolo finále mužstiev roč- Mančaft FŠ Dolina 2005 – 3. miesto Skupina FŠ Dolina 2008 – 3. miesto níka 2004, v ktorom