Hlas 17 18 2018 by NVU Hlas ľudu

Festival kvetín v Hložanoch Ján Triaška Báčsky Petrovec

ISSN 0018-2869

Informačno-politický týždenník www.hlasludu.info ROČNÍK 74 | 28. 4. – 5. 5. 2018 | CENA 100 DIN www.hl.rs

/4800 – 4801/

17 – 18



Z obsahu

28. 4. – 5. 5. 2018 | 17 – 18 /4800 – 4801/

Za úspešné podnikanie a mimoriadne výsledky v roku 2017 trom hospodárskym spoločnostiam a dvom jednotlivcom udelili vo štvrtok 19. apríla výročné ceny Hospodárskej komory Vojvodiny. Na snímke je záber zo začiatku slávnosti.

Uzávierka čísla: 25. 4. 2018

Miroslav Demák (zľava), jeden z dvojice jubilantov, a Mišo Smišek, laureát Ceny Nového života za rok 2017, zapózovali nám takto na sobotňajšom 62. Literárnom snemovaní. Aktéri tohto podujatia k životnému jubileu zablahoželali aj (neprítomnému) Tomášovi Čelovskému a posvietili si na cestopis v slovenskej vojvodinskej literatúre. A. Francistyová

O. Filip

Jedenásta Krojová zábava Združenia žien Matkino srdce v nedeľu 22. apríla 2018 zoskupila ženské spolky zo Starej Pazovy, Selenče, Pivnice, Iloka, Odžakov, Báčskeho Gračca, Staparu, Karavukova a Lalite. Na snímke vidíme malých tanečníkov domáceho KUS Štefánik. J. Pucovský

V sobotu 21. apríla sa v Aradáči uskutočnila dvadsiata jubilejná tortiáda, podujatie aradáčskeho Spolku žien Ruža, na ktorom sa o titul najkrajšej uchádzalo 15 tort z Aradáča a viacerých vojvodinských dedín. V. Hudec

Detský festival ľudových piesní Keď si ja zaspievam pred tromi rokmi založili členovia SKUS Jednota zo Šídu. Na tohtoročnom festivale, ktorý prebiehal v sobotu 21. apríla v sieni šídskeho Slovenského národného domu, za sprievodu selenčského Orchestríka vystúpilo 18 mladučkých spevákov z ôsmich sriemskych prostredí. S. Stupavský

Editoriál ZAKLADATEĽ: NÁRODNOSTNÁ RADA SLOVENSKEJ NÁRODNOSTNEJ MENŠINY VYCHÁDZA TÝŽDENNE, V SOBOTU VYDÁVA NOVINOVO-VYDAVATEĽSKÁ USTANOVIZEŇ HLAS ĽUDU V NOVOM SADE PRVÉ ČÍSLO VYŠLO 19. OKTÓBRA 1944 V BÁČSKOM PETROVCI OD ROKU 1967 VYCHÁDZA V NOVOM SADE ROKU 1967 PREZIDENT REPUBLIKY VYZNAMENAL HLAS ĽUDU RADOM BRATSTVA A JEDNOTY SO STRIEBORNÝM VENCOM Riaditeľ NVU Hlas ľudu: Samuel Žiak Úradujúci zodpovedný redaktor: Stevan Lenhart Zástupkyňa úradujúceho zodpovedného redaktora: Anna Francistyová Redakcia: Juraj Bartoš, Danuška Berediová, Jaroslav Čiep, Oto Filip, Katarína Gažová, Vladimír Hudec, Anička Chalupová, Anna Lešťanová, Jasmina Pániková, Juraj Pucovský, Ľubica Sýkorová, Elena Šranková Technický redaktor: Miroslav Dobroňovský Jazyková redaktorka: Anna Horvátová Lektorka: Mária Domoniová Adresa redakcie: Bulvár oslobodenia 81/V, 21 000 Nový Sad, poštový priečinok 234 www.hl.rs E-mail: nvu@hl.rs nvuhlasludu@hl.rs inzercia@hl.rs Telefóny redakcie: 021/47 20 840 063/47 20 84 Telefax: 021/47 20 844 Dopisovateľstvo v Petrovci: 021/22 80 042 Dopisovateľstvo v Kovačici: 013/662 565 Dopisovateľstvo v Starej Pazove: 022/317 505 Tlačí:

Tlačiareň HL PRINT Báčsky Petrovec Účet NVU Hlas ľudu 160-924115-88 Banca Intesa ISSN 0018-2869 COBISS.SR-ID 16185090

• •

Facebook: manipulácie s údajmi a zánik súkromia N

edávna aféra ohľadom zneužitia osobných údajov obrovského počtu používateľov Facebooku zaktualizovala otázky týkajúce sa fungovania sociálnych sietí a rozmerov ich vplyvu na súčasnú spoločnosť. Ide o kauzu Facebook / Cambridge Analytica, pri ktorej došlo k manipulácii s údajmi asi 50 miliónov (podľa niektorých odhadov až vyše 80 miliónov) osôb, predovšetkým s úmyslom dosiahnuť politické ciele v USA. Následky, súvisiace reakcie a obavy však majú celosvetovú úroveň. Začalo sa to aplikáciou pod názvom My Digital Life, ktorá bola nastavená na Facebooku ako jednoduchý, zábavný, psychologický test osobnosti, avšak v skutočnosti jej autorovi umožnila získať informácie nielen o tých, ktorí pristali testovať sa, ale aj o všetkých priateľoch každého z nich. Autor tejto aplikácie, psychológ moldavsko-ruského pôvodu Aleksandr Kogan získané údaje poskytol (čiže: pravdepodobne predal) anglickej firme Cambridge Analytica, ktorá potom za pomoci programovaných algoritmov vypracovala prehľad osobných charakteristík a afinít (tzv. psychografickú analýzu) pozorovaných užívateľov Facebooku. Na základe týchto informácií sa napr. mohli americkým voličom v období prezidentskej kampane roku 2016 odporúčať propagačné videoklipy a odkazy ladené presne podľa povahy, názorov, zvykov a správania sa každého z nich. Práve firma Cambridge Analytica mala na starosti digitálnu politickú kampaň aktuálneho prezidenta USA Donalda Trumpa (v ktorého víťazstvo pred dvomi rokmi málokto skutočne

veril), čo hovorí o tom, nakoľko boli dané metódy úspešné. Keď sa správa o zneužití osobných údajov používateľov najznámejšej sociálnej siete dostala do verejnosti, šéf Facebooku Mark Zuckerberg sa verejne ospravedlnil v súvislosti s celým škandálom a musel túto kauzu vysvetľovať aj v americkom Senáte. Záujem o jeho vysvetlenie situácie tiež majú v Európe, lebo obeťou neoprávneného zdieľania osobných údajov by podľa uznania kompánie FB mohlo byť aj okolo 2,7 milióna ľudí v krajinách EÚ. Sám Facebook už pocítil negatívne následky aféry v podobe klesania trhovej hodnoty firmy na svetovej burze, ako aj straty dôvery určitého počtu používateľov, ktorí mažú svoje účty na FB a prikláňajú sa konkurenčným sociálnym sieťam (na Twitteri je populárna kampaň #deletefacebook). Väčšina odborníkov sa však uzhodla v tom, že Facebook určite neskrachuje, lebo ho ľudia jednoducho majú radi, zvykli si naň, používajú ho každodenne, dokonca sú na ňom závislí. Táto virtuálna sieť je dnes už vpletená do všetkých oblastí nášho života, na nej sa trávi voľný čas, kontaktuje sa s priateľmi, získavajú sa rôzne informácie, vykonávajú sa mnohé práce a v určitom zmysle je FB internetovým osobným preukazom svojho používateľa. Pričom sa on dobrovoľne zrieka veľkej časti svojho súkromia. Lenže či koná celkom dobrovoľne, alebo vlastne nevedome a často aj nedbalo a nezodpovedne? Aby sa nakoniec čudoval a kládol otázku, kto to vlastne ohrozuje jeho práva a výdobytky demokracie... Stevan Lenhart

DO POZORNOSTI Vážení čitatelia, nasledujúce číslo novín (č. 19) kvôli prvomájovým sviatkom vyjde v sobotu 12. mája 2018. Redakcia Hlasu ľudu

V tomto čísle

TÝŽDEŇ

KULTÚRA

5 Tri mestá, traja lídri

45 Treba si všímať aj kontext, nielen koncept

ĽUDIA A UDALOSTI

ŠPORT

19 Čo je GDPR?

56 − 57 Na zápas aj pešo

MOZAIKA 30 Florencia na Labe

Autor titulnej fotografie: Juraj Bartoš 17 – 18 /4800 – 4801/ 28. 4. – 5. 5. 2018

Týždeň 

InPress

Bez jasných smerníc Jasmina Pániková

rečo by sme na niečom pracovali ťažšie a dlhšie, ak si to môžeme obľahčiť? Prečo by sme do cieľa mali doraziť dlhšou cestou, ak existuje aj tá kratšia? Áno, podaktorí si mysleli, alebo si ešte stále myslia, že si starým vyskúšaným spôsobom skrátime aj našu cestu do Európskej únie, ibaže premiérka pohrozila prstom a povedala, že si cestu nesmieme skrátiť a máme uplatňovať európske hodnoty a nie iba spĺňať formy. Rok 2025 vidí ako dobrú šancu pre Srbsko a posmelenie viesť rozhodnejšie našu krajinu k európskej rodine prišlo aj z Európskej komisie. Ibaže nie všetko v správe komisie je ideálne. Práve o slobode médií a slobode vyjadrovania sa komisia zmieňuje negatívne, presnejšie konštatuje, že nebolo pokroku v tejto oblasti. A naša ministerka poverená európskymi integráciami konštatovala, že vláda seriózne pochopila odporúčania Európskej komisie, ale či tie odporúčania aj zrealizuje – o tom sa, pravdaže, nevyjadrila. Avšak v súvise s médiami sa vyjadril prezident, ktorý „konzultujúc“ s premiérkou rozhodol, že sa zastavuje vypracovanie novej mediálnej stratégie, a to vraj preto, lebo bolo veľa kritík zo strany medzinárodných organizácií a domácich expertov. Ozaj ktorých expertov, keďže vieme, že veľká časť osôb, ktoré sa zakladajú za slobodné médiá, bola najprv pozvaná do skupiny, ktorá mala vypracovať novú stratégiu, a potom ich názory neboli akceptované, čo malo za výsledok, aby opustili skupinu, a potom ich úsudky už vôbec neboli akceptované. Minister kultúry ešte koncom marca vyhlásil, že v období „od sedem do desať dní sa začne verejná rozprava“. Jeho očakávania sa nesplnili, keďže je už takmer máj a začína sa od nuly: formovanie novej pracovnej skupiny, písanie návrhu... A médiá? V tých bude aj naďalej vládnuť zabehaný chaos, bez relevantného dokumentu, ktorý by mal zabezpečiť pluralizmus v médiách, transparentnosť vlastníctva médií a zastaviť legálnu manipuláciu štátu s médiami.

www.hl.rs

168 HODÍN

Ani sem, ani tam Oto Filip

a konci apríla mnohé, aspoň keď ide o Kosmet, naďalej bez posunov vpred, ani sem, ani tam. Nedávno prezentovaná správa Európskej komisie o napredovaní Srbska na ceste k EÚ, ktorej obsah a význam počas nedávnej návštevy v Belehrade tlmočila vysoká predstaviteľka EÚ pre zahraničnú politiku a bezpečnosť Federica Mogheriniová, je našťastie objektívna, zároveň teda aj smerodajná pre členské štáty pri rozhodovaní o dynamike, akou sa budú otvárať nové prístupové kapitoly. Ministerka pre eurointegráciu Jadranka Joksimovićová v tomto kontexte vyzdvihuje, že Srbsko pre nadchádzajúcu medzivládnu konferenciu, ktorá sa má konať počas bulharského predsedníctva do konca júna, prichystalo päť kapitol: číslo 17 o ekonomickej a menovej politike, 33 zaoberajúcu sa rozpočtovými a finančnými uzneseniami, 18 venovanú štatistike, 9 o finančných službách a 13 týkajúcu sa rybárstva. Keď však ide o časť správy, v ktorej sa konštatuje údajný pokrok v ustanovení Spoločenstva srbských obcí, Joksimovićová oprávnene vyzdvihuje, že pokroku niet, že uvedená konštatácia neobstojí a že Belehrad



bude žiadať, aby Priština v štvormesačnej lehote založila uvedené spoločenstvo. Všetko v uplynulých dňoch riadne skomplikovala aj tzv. Prištinská platforma, ktorá si nárokuje zaoberať sa záverečnou fázou dialógu Kosova a Srbska a v ktorej sa uvádza, že je cieľom dialógu začlenenie Kosova do OSN a obojstranné uznanie. Keďže je Bruselský dialóg Belehradu a Prištiny od samotného začiatku čo do statusu neutrálny, alebo by taký aspoň mal byť, je jasné, že by sa stal nezmyselným, ak by prištinský parlament, na návrh kosovskej vlády, schválil spomínanú platformu. Čo iné kvitovať, ako to, že Priština zase preferuje politiku čím horšie, tým lepšie. Záver prvej polovice roka bude zaujímavý aj z aspektu samotnej EÚ, ktorá by sa na svojom veľkom samite v júni mala bližšie vyjadriť o vlastnej budúcnosti. Ide v prvom rade o tri vážne úlohy: zachovať ekonomickú stabilitu, posilniť svoju zahraničnopolitickú pozíciu a prehĺbiť vnútornú integráciu. Francúzsko a Nemecko sa síce už dávnejšie zhodli, že Európu treba posilniť, no Emmanuel Macron a Angela Merkelová majú odlišné názory, ako na to. Francúzsky prezident sa dožaduje lepšej ochrany vonkajších hraníc,

jednotnej zahraničnej a migračnej politiky, zabezpečenia viac peňazí na investície, kým nemecká kancelárka má obavy z toho, že by práve Nemecko mohlo zaplatiť najvyššiu cenu za všetky Macronove reformné ťahy. Francúzsky líder, ašpirujúci na líderskú pozíciu v Európskej únii ohľadom jej rozšírenia mnohých z nás rozčaroval názorom, že najprv treba riešiť veci v samotnej únii a len potom uvažovať o nových členoch. Celkom opačný názor má predseda Európskej komisie Jean-Claude Juncker, ktorý mieni, že perspektíva rozšírenia musí byť otvorená pre krajiny západného Balkánu, aby sa táto časť kontinentu nevrátila do tragických a smutných rokov deväťdesiatych. Obavy nie sú celkom neopodstatnené: Bruselský dialóg stagnuje, Priština sa už netají plánmi založiť na vlastnú päsť svoje tzv. vojsko, ovzdušie spoločenskej nevraživosti sa u nás akosi stupňuje, pravica vyčíňa, vzťahy so susedným Chorvátskom sa už riadne ochladili, najmä pre incidenty v Jasenovci počas Dňa spomienky na obete holokaustu, ako aj pre zákaz vstupu ministrovi obrany Aleksandrovi Vulinovi do susedného štátu... Čo iné kvitovať, ako to, že aj od horšieho môže byť ešte horšie. Ibaže nevedno − dokedy. Po drsnom apríli azda máj prinesie o čosi lepšie správy. Už by bolo načase.

JEDNA OSOBNOSŤ, JEDNA OTÁZKA

BOŠKO VUČUREVIĆ, PREDSEDA HOSPODÁRSKEJ KOMORY VOJVODINY

V ústrety storočnici Oto Filip

Rok 2019 bude veľkým rokom pre inštitúciu, v čele ktorej ste... – Je to tak. Existujeme, čiže Hospodárska komora Vojvodiny má tradíciu dlhú alebo trvajúcu 99 rokov, čo znamená, že sme už

Informačno-politický týždenník

začali s prípravami na veľké jubileum, ktoré oslávime na budúci rok. Na monografii k nemu už vážne pracujeme a jej pracovná verzia je už ukončená. Očakávam, že tlačou vyjde o niekoľko mesiacov, možno už o dva alebo tri, kedy by svetlo sveta mali uzrieť prvé exemplá-

re. My si jednoducho prajeme pestovať tie tradície, ktoré sme zdedili, ako aj zveľadiť všetko dobré, čo je doposiaľ urobené. Čiže ide najmä o to, aby naše pôsobenie bolo na ešte vyššej úrovni. Môžem vám povedať, že takéto snahy poznačia aj oslavy našej storočnice. S takou tradíciou, s akou sa hrdí Hospodárska komora Vojvodiny, je ozaj veľmi málo inštitúcií tak v tomto meste, ako aj vo Vojvodine. Vynasnažíme sa to dôstojne osláviť. • TÝŽDEŇ •

HOSPODÁRSKE POTENCIÁLY VOJVODINY

Tri mestá, traja lídri Oto Filip

porovnateľne väčšie než stupeň ich využívania, že je ukážkou skutočnosti, obciach a mestách ako moto- že ide o dobrú cestu to, že sa nové roch ekonomického rozvoja, fabriky vo všetkých častiach pokrajiny o stratégiách a aktivitách, cieľom otvárajú takmer dennodenne. Členka Správnej rady NALED ktorých je vybudovať také kapacity lokálnych samospráv, ktoré zveľadia Stanka Pejanovićová vyzdvihuje, ich hospodársku budúcnosť a kvalitu že sú si vedomí dobrého prístupu života občanov, o význame investícií k prilákaniu investícií keď ide o Vojvodinu, a to nielen v aliancii, a vôbec možnostiach z ktorej je, ale aj v zahraničí. lokálneho hospodárMenovite Financial Times už skeho rozvoja sa dalo roky pokrajinu zaraďuje medozvedieť mnoho na dzi desať najlepších oblastí nedávnej prezentácii v Európe, nachádzajúcich sa súčasných investičných na zozname Mestá a regióny lídrov vo Vojvodine. budúcnosti. Ide nielen o straV budove pokrajinskej tégiu prilákania investícií, ale vlády v Novom Sade vo aj o nízke náklady vkladaní. štvrtok 19. apríla totiž Dôvody, prečo sa práve prezentovali investičné Nový Sad, Sombor a Ruma možnosti Nového Sadu, Stanka Pejanovićová stali lídrami, ozrejmili ich Somboru a Rumy. predstavitelia. Vedúci KanPodujatie, organizačne podpísané pokrajinskou vládou celárie pre lokálny ekonomický rozvoj a Národnou alianciou pre lokálny pokrajinskej metropoly Goran Seekonomický rozvoj (NALED), otvoril čujski podotkol, že Nový Sad nie je predseda vlády Vojvodiny Igor Miro- známy len podľa veľkých svetových vić. Podotkol, že je rovnomerný hos- spoločností, ktoré v ňom pôsobia, ale podársky rozvoj jednou z hlavných aj podľa menších firiem zaoberajúpriorít kabinetu, v čele ktorého je, cich sa informačno-komunikačnými že sú vojvodinské potenciály ne- technológiami. Z údajov Agentúry

Bez investícií je rozvoj nepredstaviteľný pre hospodárske registre sa možno dozvedieť, že ich je vyše štyristo, že zamestnávajú 3 000, možno dokonca 4 000 osôb a že len na najväčšej fakulte u nás – Fakulte technických vied viac ako 3 000 študentov študuje práve rozličné smery informačno-komunikačných technológií. Zástupca primátora Sombora Antonio Ratković uvádza, že sú kľúčovými tromfami jeho prostredia plodná pôda a vodné bohatstvo a základom napredovania poľnohospodárstvo: tak všade rozšírená rastlinná výroba, ako aj intenzívne sa vyvíjajúce dobytkárstvo a ovocinárstvo. Predseda Obce Ruma Slađan Mančić vyzdvihuje, že sa Ruma aj v rámci Srbska stáva lídrom podľa investícií do automobilového priemyslu. Vďaka stúpajúcim vkladom a príchodu zahraničných spoločností počet nezamestnaných

25 ROKOV STREDISKA EHO

Jedna z najväčších organizácií civilnej spoločnosti v Srbsku Danuška Berediová

kumenická humanitárna organizácia (EHO) tohto roku oslavuje 25 rokov činnosti. Pri tej príležitosti v stredu 18. apríla zvolali tlačovú konferenciu. V ten deň sa konalo aj šieste partnerské stretnutie, na ktorom bolo 10 partnerských organizácií EHO z Ameriky a Európy, ako aj predstavitelia vlády Srbska, Švajčiarska a Nemecka. Riaditeľka strediska EHO Tilda Gyenge-Slifka privítala prítomných a hovorila o vzniku tejto organizácie. Iniciatíva založiť túto organizáciu prišla zo Svetovej rady cirkví (Švajčiarsko) v roku 1992, lebo existovala potreba, aby lokálni partneri – cirkvi • TÝŽDEŇ •

členky tejto rady, prostredníctvom založenia ekumenickej organizácie prispeli k zmierňovaniu utrpenia utečencov z Chorvátska a Bosny a Hercegoviny, ktorí svoje dočasné ubytovanie našli na území AP Vojvodiny, čiže SR Juhoslávie. Výkonný riaditeľ EHO Robert Bu hovoril o úspechoch Z tlačovke pri príležitosti 25 rokov práce tejto organizácie počas 25 strediska EHO rokov jej činnosti. Stredisko EHO realizovalo 1 240 humanitár- vystavalo domy, kúpeľne a sociálne nych a rozvojových projektov, po- byty pre sociálne ohrozené rodiny mohlo viac ako 800-tisíc osobám, v celom Srbsku, vybudovalo alebo distribuovalo humanitárnu pomoc podporilo výstavbu základnej inpre viac ako 200-tisíc utečencov fraštruktúry v chudobných častiach, a migrantov v tranzite cez Srbsko, organizovalo viac ako 600 kurzov

v obci sa od roku 2014 znížil z približne 7 000 na okolo 4 000 osôb, kým rozpočet stúpol z necelej miliardy (970 miliónov) v roku 2014 na miliardu a 70 miliónov vlani. Odhaduje sa, že v tomto roku prevýši dve miliardy. Veľkú pozornosť prítomných, v prvom rade vedúcich ľudí obcí, upútala i prezentácia prieskumu NALED zaberajúceho sa kapacitami lokálneho ekonomického rozvoja vo Vojvodine. Obsahuje viac častí: Kapacity lokálnych samospráv na zaoberanie sa lokálnym ekonomickým rozvojom, Podnikateľské ovzdušie, Prajné podnikateľské prostredie – BFC štandard, ako aj Promovanie investícií. Je to vlastne stručný manuál vzťahujúci sa na prax, potreby a (možnú) cestu vpred tunajších obcí. Zároveň naznačujúci, ktoré aktivity treba dať do popredia. pre samozamestnanie a iné. Ekumenická humanitárna služba – dnes Ekumenická humanitárna organizácia bola založená v roku 1993 a v súčasnosti je jednou z najväčších organizácií civilnej spoločnosti v Srbsku. Založilo ju týchto 5 menšinových cirkví: Slovenská evanjelická a. v. cirkev v Srbsku, Reformátorská kresťanská cirkev v Srbsku, Evanjelická metodistická cirkev v Srbsku, Apoštolská eparchia pre gréckokatolíkov v Srbsku a v Čiernej Hore a Evanjelická kresťanská a. v. cirkev v Srbsku. V roku 1998 EHO začalo proces transformácie z humanitárnej na rozvojovú organizáciu. EHO má dnes svoj pracovný priestor a 80 zamestnaných a ročne poskytuje služby pre 20-tisíc osôb vo viac ako 40 mestách a obciach v Srbsku. Najväčší segment ich práce dnes spočíva v rozvojovej pomoci, sociálnej inklúzii, (re)integrácii, diakonii, ekumenizme, službách sociálnej ochrany a súrnej humanitárnej pomoci.

17 – 18 /4800 – 4801/ 28. 4. – 5. 5. 2018

Týždeň VIAC NEŽ POZNÁMKA, MENEJ AKO KOMENTÁR

Zastať na chvost šešelizácii Juraj Bartoš

hceli by ste 6. mája byť občanom vojvodinskej dedinky Hrtkovci? Sotvaže? Akiste by nimi v prvú májovú sobotu nie veľmi chceli byť aj sami jej obyvatelia. Veď akoby aj, keď ich hodlajú navštíviť nevolaní hostia. Takí, ktorí tam roku 1992 spôsobili svinstvo, aké by sotva jedni druhým priali trebárs susedovci, ktorí nenažívajú práve v láske a zhode. Tamtiež vraj majú nasmerované aj takí, ktorí sa stroja, že zamedzia „priateľskú návštevu“ radikálov, ktorí by radi „zistiť, či im tam nezbudla ešte dajaká robota“. Strach zo zopakovania návštevy radikálov na čele s ich predákom Vojislavom Šešeljom je prítomný, hoci ohľadne možnosti zoskupení niekoľko politických organizácií v spomenutej dedine minister vnútorných vecí Nebojša Stefanović vyhlásil, že štát Srbsko nedovolí ohrozenie verejného poriadku a pokoja a akýchkoľvek slobôd občanov. Odkazujúc občanom Hrtkoviec, že môžu byť úplne pokojní a spokojní. No veru... Všelijakých sľubov sme sa tu napočúvali. Je známe, že členovia Srbskej radikálnej strany rozvírili prach krátko po tom, čo ich predsedu Šešelja Medzinárodný tribunál v Haagu pred dvoma týždňami odsúdil na 10 rokov väzby. Trest mu vyrubil za podnecovanie prenasledovania a vyháňania Chorvátov z Hrtkoviec, t. j. následne jeho „chýrečného“ prejavu 6. mája 1992 zacieleného na zastrašovanie príslušníkov chorvátskej národnostnej menšiny. Keď poslankyňa Demokratickej strany Aleksandra Jerkov v Národnom zhromaždení Srbskej republiky nastolila otázku, kedy Šešelj – ako odsúdenec medzinárodného súdu – bude pozbavený poslaneckého mandátu, radikáli ju obklopili, vyhrážali sa, adresujúc jej oplzlosti, ktoré tu z hygienických dôvodov neuvádzame. Veď by nikto z nich nebol šťastný, ani keby sa mu ušli v dajakej podradnej krčme, nie to na mieste, ktoré by malo byť žriedlom zákonnosti. Jerkovová sa odstránenia Šešelja dožadovala preto, že je to, ako uviedla, v súla-

www.hl.rs

de s článkom 88 Zákona o voľbách národných poslancov, teda preto, že osobe právoplatne odsúdenej na viac než šesť mesiacov väzenia zaniká mandát. Aj inak incidentný „vojvodca“ Šešelj (na tlačovke v budove parlamentu!) vyhlásil, že kto si dovolí poukazovať na potrebu jeho odstránenia z parlamentu, tomu – rozbije nos! Haagsky odsúdenec sa, ako uviedli jednotlivé médiá, konkrétne vyhrážal aj poslancovi Demokratickej strany a predsedovi Demokratickéhho zväzu Chorvátov Vojvodiny Tomislavovi Žigmanovovi, ako i lídrovi Ligy sociáldemokratov Vojvodiny Nenadovi Čankovi. Naň dokonca údajne (na pôde TV Happy) zaútočil člen Šešeljovej ochranky?! Zúrenie Vojislava Šešelja kulminovalo (zatiaľ) počas nedávnej návštevy parlamentnej delegácie Chorvátskej republiky. Je zaujímavé, že o tom, čo sa presne stalo, zatiaľ nie sú (?!) oficiálne dôkazy, čiže videozábery. Iba čo 18. apríla SRS vyrukovala s oznámením pre verejnosť. V ňom sa radikáli vystatujú driapaním a šliapaním vlajky Chorvátskej republiky (na pôde NZ Srbska!) a uvádzajú, ako jej predák hnusnými slovami (ktoré, najjemnejšie povedané, označujú verbálne znásilnenie „ustašovskej matere“) častoval delegáciu susedného štátu. Mimochodom Šešelj pred časom verejne spálil chorvátsku vlajku a známy je aj „kauzou banán“, keď on sám (či s pomocou svojho ochrankára?) sfackoval advokáta Nikolu Barovića. Z pamäti už mnohým vyprchali aj iné incidenty, ktoré radikáli vyvolali v srbskom parlamente a mimo neho. Premiérka Ana Brnabićová jednoznačne odsúdila počínanie Šešelja a podčiarkla, že nejde o správanie, ktoré predstavuje Srbsko, hodnoty vlády Srbska a našich občanov. Podobne konala aj predsedníčka NZ Srbska Maja Gojkovićová (teraz členka Srbskej pokrokovej strany a kedysi príslušníčka SRS): „Prejavená neúcta voči štátnym symbolom Chorvátskej republiky na čele s predsedom zhromaždenia Goranom Jandrokovićom je neprípustná a predstavuje urážku aj pre srbský národ, ktorý

Informačno-politický týždenník

sa hrdí tradíciou pohostinnosti.“ Žiaľ, Gojkovićová príliš rezervovane reagovala na ohrozovanie poslankyne Jerkovovej v zasadačke, tvrdiac, že nič nevidela (?!). Prezident Aleksandar Vučić tiež odsúdil incident niekdajšieho svojho straníckeho nadriadeného Vojislava Šešelja, ktorý, ako povedal, narušil dobré meno Srbska. Zároveň vyjadril poľutovanie nad predčasným návratom chorvátskej delegácie domov, pripomenúc, že on počas januárovej návštevy Chorvátsku tiež zažil nepríjemnosti, že bolo spálené niekoľko srbských vlajok a jeho vraj poslanec v chorvátskom zhromaždení naháňal po uliciach. Naši štátni činitelia nesporne podali správnu diagnózu. Lenže... Aká bude liečba? Ako Hrtkovčanov (ale aj všetkých normálnych ľudí, ktorí si ešte vedia spomenúť, ako pred temer troma desaťročiami najprv hvižďali slová, a potom aj guľky) pozbaviť strachu? O to skôr, že si náš štát nemôže alebo nechce (?) poradiť aj s inými prejavmi šešelizácie spoločnosti. „Je porážajúce, že na také škandály nebude žiadna reakcia,“ hovorí sociológ Ratko Božović a dodáva, že nikto pri zdravom rozume nemôže opodstatniť také správanie Šešelja a radikálov. Sotva možno oponovať jeho záveru: „Ide o stratu miery v právach, záväzkoch a zodpovednosti. Toto je, žiaľ,

stará vec, ktorá sa opakuje podľa balkánskeho štýlu a bontónu.“ Bez ohľadu na to, čo sa 6. mája (ne)udeje v Hrtkovciach, je najvyšší čas, aby štát rozhodne zasiahol proti šešelizácii spoločnosti. Len nie tak „rázne“, ako trebárs v prípade opakovaných prejavov násilenstva na futbalových štadiónoch a kolo nich. Akokoľvek niekto (a nie je príliš náročné dovtípiť sa, kto) nemá rád a nesúhlasí s upozorneniami viacerých mimovládnych organizácií, respektíve občianskych združení, mal by vážne zvážiť vyhlásenie Zreňaninského sociálneho fóra, ktoré najnovšie výlevy vášní radikálov označuje za obnovu fašistickej praxe etnického čistenia. Poukazuje na slovo zákona o verejnom zhromažďovaní, ktorý o. i. hovorí, že zhromažďovanie nie je povolené, keď je ohrozená bezpečnosť ľudí a majetkov, práva iných alebo bezpečnosť Republiky Srbsko. Verejné zhromažďovanie je neprípustné aj vtedy, ak je mierené na privolávanie a podnecovanie ozbrojených útokov alebo na uplatnenie násilia, na porušenie ľudských alebo menšinových slobôd či na podnecovanie rasovej, národnostnej, náboženskej alebo inej nerovnoprávnosti, nenávisti a neznášanlivosti... Koľko tej a takej buriny sme tu už mali a zdá sa, že aj máme? Budú sily na jej vyplienenie?

Iný uhol reality

Nikola Petkov • TÝŽDEŇ •

CENY HOSPODÁRSKEJ KOMORY VOJVODINY

Piati laureáti Oto Filip

esty k úspechu vedia byť rôzne. V prípade jedných trvajú dlhšie, u ďalších zase kratšie, niektoré spoločnosti akoby mali k nim cestu už vyšliapanú, u iných sa zase zdá, že si ju museli presekávať mačetami. Hospodárska komora Vojvodiny, počas svojej dlhej, takmer storočnej tradície pôsobenia a existencie, zdolávala rozličné zmeny, narážala na početné skúšky, no napriek všetkému vedela vybudovať pevné základy ďalšieho rozvoja a zachovať to najpodstatnejšie – úspešnú spoluprácu s podnikateľmi.

popredných činiteľov komory a pokrajinskej vlády, riaditeľov pokrajinských fondov, predstaviteľov Hospodárskej komory Srbska, Kosmetu a Republiky Srbskej, Vojska Srbska, predstaviteľov hospodárstva a obcí. To najpodstatnejšie − najúspešnejšími medzi úspešnými v kategórii hospodárskych spoločností sú podnik Transnafta z Pančeva (priemysel), Mikromarket NS Nový Sad (oblasť služieb) a Vrebalov Agrár Nový Bečej, v kategórii jednotlivcov Katalin Muzslai, rodinná farma, Bačko Gradište

Odmenení s dvoma predsedami

Ukážkou toho je aj skutočnosť, že ešte od roku 1964 udeľuje výročné ceny tým hospodárskym spoločnostiam a jednotlivcom, ktorí dosahujú mimoriadne ekonomické Časť účastníkov slávnosti výsledky, úspešne podnikajú a dopracovali sa k vrcholným vý- a Miroljub Kršanin, predseda bordu sledkom v oblasti priemyslu, poľ- riaditeľov spoločnosti Tehnomarket, nohospodárstva a služieb. V pora- Pančevo. dí 55. udelenie cien za významné V prejave k laureátom a prítomhospodárske rezultáty dosiahnuté ným predseda vlády Igor Mirović vlani prebiehalo 19. apríla vo veľ- podčiarkol, že sa máme čím hrdiť kej zasadačke HKV v prítomnosti keď ide o výsledky dosiahnuté vlani,

HOSPODÁRSKE TRENDY (6)

Štandard na skúške O. Filip

náme je, že mnohé okolnosti vplývajú na povahu a príčiny bohatstva dákeho národa alebo krajiny. V zásade sa konkrétny štát stáva bohatým pre prírodné zdroje, ktorými disponuje, vedomosti, ktorými nakladá, početnosť obyvateľstva, no najmä pre kvalitu riešení a východísk, vzťahujúcich sa na organizovanie spoločnosti a spoločenských inštitúcií a ich prispôsobovanie sa nárokom dneška. Dlhé desaťročia prosperujúci priemysel založený na vedomostiach bol základom moci. V súčasnosti sú to informačné a komunikačne technológie, ktoré už riadne hýbu svetom. Čiže glorifikovanie • TÝŽDEŇ •

jednoduchej fyzickej práce, podnecovanie špinavých technológií a pohŕdanie vedou sú návodom, ktorým štát nutne speje k chudobe.

Keď ide o Srbsko v tomto storočí, preň je najpodstatnejšie udržať dynamiku zmien po roku 2000. To znamená, že si boj proti chudobe, negramotnosti a odchodu mladých odborníkov do cudziny vyžiada veľké rozpočtové prostriedky, ktoré sa o to menej budú môcť investovať do infraštruktúry, profesijného vzdelávania, nových technológií. Už z rozpočtovej štruktúry vyplýva, že sú pomery veľmi neprajné, keď sa porovnajú tunajšie trendy zmien s európskymi priemermi: v Srbsku je približne pätina obyvateľstva výrazne chudobná a prinajmenej polovica práceschopného obyvateľstva nedo-

vzťahujúce sa na ekonomický rozvoj, hrubý spoločenský produkt a iné ekonomické ukazovatele. Hovoril o význame čím lepšieho hospodárskeho ovzdušia na pokračovanie v intenzívnom rozvoji, čo zase umožňuje dosiahnuť pokrok aj v iných segmentoch práce, ako verejný úsek, administratíva, vzdelávanie, kultúra. Zmienil sa aj o poslaní Hospodárskej komory Vojvodiny, ktorým je spájať podnikateľov, pomôcť im ľahšie sa dostať a presadiť na zahraničných trhoch, vedieť viac o ponuke a výrobných možnostiach, ktoré naša ekonomika má. Najpodstatnejšie je však to, že bez podnikavosti a tvorivosti jednotlivcov, upraveného hospodárskeho ovzdušia, dobre stanovenej a rozhodne realizovanej ekonomickej politiky nemožno počítať s hospodárskym rozvojom spoločnosti. Predseda HKV Boško Vučurević

poukázal na skutočnosť, že táto inštitúcia bola a zostala dejiskom zoskupovania podnikateľov, výmeny nápadov a skúseností, priestorom, v ktorom sú spätí všetci tí, čo vedia vplývať na vznik silnejšieho a lepšieho hospodárskeho ovzdušia. Podnikateľov označil za najdôležitejších partnerov vo všetkých segmentoch pôsobenia komory a odmenených za príklad, ktorý posmeľuje iných, aby svoje kapacity intenzívne usmerňovali na dosiahnutie a rast kvality, úspešnosti a konkurencieschopnosti. V mene odmenených sa poďakoval riaditeľ pančevskej Transnafty Tomislav Basta. Cenu chápe ako dodatočný motív, novú silu a novú energiu na ceste všetkých zamestnancov k ďalším úspechom. Ako vyzdvihol, lahodí to a je pekným a príjemným pocitom, keď si vašu prácu všíma niekto iní, pozitívne ju ohodnotí a označí za úspešnú.

káže adekvátne sledovať dynamiku technologických premien a fluktuácie na trhu vedomostí a práce. Ukážkou toho, že je životný štandard na stálej skúške, je údaj, že náš robotník v roku 2016 mal minimálny zárobok len 1,04 eura za hodinu. Podľa údajov Eurostatu najvyššia cena pracovnej hodiny bola v Dánsku: 42 eur, potom v Belgicku 39,2 či vo Švédsku: 38 eur. Keď ide o našich susedov, v Chorvátsku bola 10, v Maďarsku 8,3 v Rumunsku 5,5 a v Bulharsku 4,4 eur za hodinu. V boji o existenciu ľudia sa vynachádzajú, ako vedia a môžu. Niektorí tak, že majú dodatočné príjmy z poľnohospodárstva či služieb, iní zase uprednostňujú fyzické a sezónne práce, mnohým sú nemalou pomocou peniaze, ktoré im zasielajú príbuzní, pracujúci v zahraničí. Tieto posledné sú akýmsi druhom neformálnej sociálnej pomoci, ktoré domácnosti, ktoré ich poberajú, chránia pred väčšou chudobou a v zásade tvoria až tretinu ich celkových príjmov. Podľa údajov Národnej banky

Srbska len za prvých desať mesiacov vlani zo zahraničia na adresy našich občanov prišlo 2,4 miliardy eur, alebo o 7,5 percenta viac ako v rovnakom období predvlani. Na úrovni celého roka to bolo nad 2,8 miliardy eur. Na rozdiel od priamych zahraničných investícií, ktoré kolíšu a vlani dosiahli orientačne 6 percent hrubého domáceho produktu (HDP), Srbsko z peňažných poukážok z cudziny každý rok realizuje relatívne stabilný netto devízový prílev, pohybujúci sa okolo 8 percent HDP. Aj tieto prostriedky spolu s riadnymi investíciami sú jedným z predpokladov mať a zadržať tendenciu mierneho, no konštantného rastu, nízku infláciu a podnietiť oživenie finančného trhu. Povedané celkovo a inak, za Európskou úniou budeme naďalej riadne meškať. Podstatné je však to, aby sme investíciami postupne vytvárali predpoklady na rýchlejší rast výroby, tým aj zamestnanosti, ako aj životného štandardu obyvateľstva.

17 – 18 /4800 – 4801/ 28. 4. – 5. 5. 2018

Týždeň ZASADAL AKTÍV RIADITEĽOV

Pokles počtu žiakov je už veľmi výrazný Danuška Berediová

pondelok 23. apríla zasadal Aktív riaditeľov základných a stredných škôl s vyučovacím jazykom slovenským. Po zasadnutí nasledovala tlačová konferencia a pre médiá hovorili predsedníčka aktívu Tatiana Naďová a koordinátorka Výboru pre vzdelávanie NRSNM Svetlana Zolňanová. Existujú určité zmeny v zákone o základoch vzdelávania a výchovy a chystajú sa aj ďalšie aktá, ktoré budú regulovať určité otázky v oblasti vzdelávania, a preto sa aktív rozhodol zmapovať situáciu v základných a stredných školách hlavne keď ide o počet žiakov a počet tried. Naďová povedala, že každý riaditeľ mal priestor prezentovať aktuálnu situáciu na svojej škole, teda informovať o počte žiakov a počte oddelení, tiež podať správu o tom, koľko je tých žiakov, ktorí odchádzajú a koľko je žiakov, ktorí sa zapisujú do prvého ročníka: „Spoločný záver na konci

mapovania je ten, že počet žiakov, žiaľ, stále klesá. Ten pokles je už veľmi výrazný, teda niektoré školy budú musieť od septembra zatvoriť triedy, niektoré budú mať menej tried v prvom ročníku a niektoré budú, žiaľ, musieť zatvárať už formované triedy.“ Ako konkrétne prípady prostredí, kde je situácia najalarmantnejšia, uviedla Kysáč, kde budú mať jednu slovenskú triedu, Starú Pazovu, kde tiež bude jedna slovenská trieda prvákov a veľký pokles žiakov je zaznamenaný aj v Padine. „Obávam sa, že nám pri riešení takejto situácie už nepomôže nikto. Proste epilóg bude zatváranie tried, lebo zo Školskej správy prichádzajú aj také informácie, že sa nebudú absolútne tolerovať žiadne odchýlky keď ide o počet žiakov v triedach,“ povedala predsedníčka aktívu. Keď ide o súťaže zo slovenského jazyka, obvodová súťaž bude 28. apríla v štyroch základných školách, a to v Pivnici, Hložanoch, Starej Pazove a Padine. „S cieľom čím objektívnejšie hodnotiť testy dohodli sme sa, že po

tom, čo komisia, ktorá je formovaná v základnej škole, aby opravovala testy, bude mať aj ten záväzok, aby všetky testy poslala do Národnostnej rady, kde bude formovaná centrálna komisia, aby ešte raz všetky hodnotenia overila,“ uviedla ako novinku súťaže, lebo v posledných rokoch bolo sťažností na objektívnosť hodnotenia testov. Republiková súťaž tohto roku bude v Kovačici 26. mája. Najlepší žiaci získajú pobyt v tábore na Slovensku. O zabezpečovaní učebníc v rámci reformovaných ročníkov hovorila koordinátorka Zolňanová: „Podľa nového zákona by sa malo založiť centrum pre vydávanie nízkonákladových učebníc, kde patria aj učebnice v jazykoch národnostných spoločenstiev so sídlom v Novom Sade. Môžeme očakávať, že centrum bude vo funkcii v polovici júla. Keď ide o vydávanie učebníc momentálne očakávame veľký príliv nových učebníc v prvom a v piatom ročníku, kde národnostné rady podpíšu anex

memoranda o vydávaní učebníc v jazykoch národnostných menšín s Ministerstvom školstva. Národnostné rady budú musieť zabezpečiť prekladateľov, autorov a lektorov. Školy by mali mať spoločný konsenzus, keď ide o vydavateľa, alebo ho vyberie ministerstvo podľa elektronického programu Dositej. Potom vydavateľ buď učebnicu preloží alebo zaplatí dve percentá zo svojho ročného zárobku do tohto novovytvoreného centra a centrum potom bude vydávať menšinové učebnice. Zatiaľ máme informáciu, že iba Ústav pre vydávanie učebníc je zainteresovaný aj prekladať, aj vydávať tieto učebnice.“ Keď ide o reformu prvého a piateho ročníka, povedané bolo, že slovenčina s prvkami národnej kultúry bude jediná v skupine voliteľných predmetov, čo zvýhodňuje pozíciu tohto predmetu. A keď ide o povinné predmety, informatika pre piatakov je už povinná a teraz pribudne aj do šiesteho ročníka, ako aj technika a technológia.

Z PREDSEDNÍCTVA MSS

Vyhľadávať nové formy pôsobenia Katarína Gažová

sieni Domu Matice slovenskej v Srbsku Ľudovíta Mišíka sa v stredu 18. apríla stretli členovia predsedníctva MSS, aby prezentovali správu o prvom roku pôsobenia. Na tlačovke hovorili: predseda MSS a predseda predsedníctva Ján Brtka, podpredseda pre Sriem Janko Havran, podpredseda pre Banát a zástupca predsedu MSS Branislav Kulík a podpredseda pre Báčku Vladimír Fekete. Predseda MSS Brtka privítal prítomných a poukázal na to, že uplynul rok, čo bolo zvolené nové vedenie MSS. Predsedníctvo sa stretávalo aspoň raz mesačne a rozoberalo matičnú tematiku. To pozitívne, čo sa im podarilo urobiť, je zaevidovať matičnú budovu a pozemok ako vlastníctvo Matice, lebo predtým bola zapísaná ako 4/6 matičného vlastníctva a 2/6 štátneho; celý pozemok bol tiež zapísaný ako štátny. Druhý cieľ, na ktorom pracujú za pomoci Ministerstva kultúry, je,

www.hl.rs

publikácie, takže si matičná Komisia pre vydavateľskú činnosť dobre urobila svoju prácu. Povedal tiež, že spolu s NRSNM a vedením Obce Báčsky Petrovec bolo dohodnuté, aby sa SNS 2018 konali v druhý augustový víkend. Na schôdzach matičných orgánov bolo Predsedníctvo MSS: (sprava) Vladimír Fekete, navrhnuté, aby sa Janko Havran, Ján Brtka a Branislav Kulík termín Slávností aby MSS dostala status inštitúcie viac neposúval hore-dolu, ale aby osobitného významu pre Slovákov ži- termín SNS bol 15. august, keď je júcich v Srbsku. Ministerstvo žiadalo, založená Matica slovenská, čiže aby to aby si MSS vybrala oblasť, ktorú bude bol víkend najbližší k tomu dátumu. financovať štát z rozpočtu. Rozhodli Podpredseda MSS pre Sriem Janko sa pre oblasť kultúry. Havran hovoril o tom, že na väčšine Keď ide o bežné aktivity, MSS za schôdzí predsedníctva sa rozprávali uplynulý rok realizovala 27 projektov, o uzneseniach Dozornej rady MSS ktoré sa sčasti financovali z Úradu a o novoformovanom MOMS Báčsky pre Slovákov žijúcich v zahraničí, ale Petrovec. Upozornil, že DR vynášala aj z iných príjmov. Vydané boli dve uzávery, ktoré nie sú pravdivé, čiže sú

Informačno-politický týždenník

polopravdivé a často manipulačného charakteru. Poukázal aj na to, že DR nepozná Stanovy MSS. Druhá vec, na ktorú poukázal, je novoformovaný MOMS Petrovec ako právnická osoba. Ústredie Matice slovenskej v Srbsku však žiadne rozhodnutie o tom podpísané a opečiatkované nedostalo. Potom sa prihovoril podpredseda MSS pre Banát Branislav Kulík. Informoval, že predsedníctvo MSS a predseda navštevujú miestne odbory viackrát do roka, podporujú ich aj ideami a slabšie odbory aj finančne. A to s cieľom zveľadiť ich pôsobenie, aby boli živé, silné a funkčné, čím aj jestvovanie MSS bude opodstatnené. Vladimír Fekete, podpredseda pre Báčku, vyjadril poľutovanie, že sa aj spomenuté povážlivé veci dejú v Matici, lebo by ona mala zostať čistá a úprimná. Problémov je dosť a je inakšia doba, ako keď sa Matica obnovovala. Mali by sa v MSS venovať novším formám pôsobenia, spolupráce, dobromyseľne sa dohovárať a nechať prestrelky stranou. • TÝŽDEŇ •

Slovensko BRATISLAVSKÁ PREZENTÁCIA ROMÁNU VIERY BENKOVEJ TRI ŽENY, DVAJA MUŽI A JA…

Podnetné úvahy nielen o literatúre Rastislav Boldocký

ročných období. Kým v tej bol ústrednou poríjemná atmosféra, stavou skôr otec, nostalgické spomiennajnovší román ky, diskusia o literatúre je svojráznou a živote. Prezentácia rospomienkou na mánu Tri ženy, dvaja muži spisovateľkinu a ja… petrovskej literátky matku – KataríViery Benkovej v pondenu Kotercovúlok 23. apríla v bratislav-Benkovú, roských priestoroch Matice dáčku z Čičmian slovenskej sa niesla v trona Slovensku. chu netradičnom, ale o to „Vierka Benpodnetnejšom duchu. „Cez ková je autorkou túto knihu som sa rozprá- Zaujímavá debata: Viera Benková, Etela Farkašová, vala s mamou,“ vysvetlila Miroslav Bielik a šéf Vydavateľstva SSS Roman Michelko rozpamätávania sa,“ uviedla v tejv rámci debaty autorka, mimoriadne poeticky, čo pre ňu cenu za celoživotné dielo Spolku to súvislosti profesorka Etela Farslovenských spisovateľov,“ zdô- kašová. Známa slovenská spisovatáto kniha znamená. Dolnozemskú spisovateľku raznil. „Aj keď osobne dúfam, že teľka a filozofka namiesto doslovu v krátkosti predstavil predseda svoje celoživotné dielo tak ľahko ku knihe Tri, ženy, dvaja muži a ja… urobila s autorkou rozhovor. Spolku slovenských spisovateľov neuzatvorí.“ Miroslav Bielik ďalej vysvetlil, Pre rovnakú formu sa rozhodla Miroslav Bielik – poukázal na niektoré aspekty jej tvorby a viaceré že najnovší román voľne nad- aj na bratislavskej prezentácii úspechy. „Okrem iného získala aj väzuje na Benkovej knihu Päť románu – položila spisovateľka

PODĽA MEDIÁLNYCH RECENZIÍ MALA SNÍMKA O VODCOVI PRAŽSKEJ JARI RADŠEJ ZOSTAŤ TELEVÍZNYM FILMOM

Sfimovaný Dubček R. Boldocký

lovensko si v tomto roku pripomína päťdesiate výročie Pražskej jari a následného vpádu vojsk Varšavskej zmluvy do Československa. Určite preto nie je náhoda, že v týchto dňoch mal premiéru film o kľúčovej postave udalostí z roku 1968, vtedajšom prvom tajomníkovi československých komunistov Alexandrovi Dubčekovi. Vzhľadom na jedinečný osud slovenského politika bolo v podstate len otázkou času, keď podobná snímka vznikne, a filmári sa pri príležitosti spomínaného výročia chopili príležitosti. Žiaľ, prvé recenzie na film režiséra Laca Halamu sú skôr rozpačité. Alebo povedané slovníkom denníka Pravda, ktorý snímke Dubček dal vo svojom hodnotení len dve z piatich hviezdičiek: „Je to tak trocha premárnená šanca.“ • SLOVENSKO •

Dubčekova snaha vybudovať„socializmus s ľudskou tvárou“ určite patrí medzi inšpiratívne príbehy 20. storočia. Obdobie uvoľnenia a väčších slobôd v československej spoločnosti netrvalo dlho – v auguste 1968 ho ukončil vojenský vpád vedený Sovietskym zväzom. Alexander Dubček sa po politickom páde nútene stiahol z verejného života – prišiel o funkcie, členstvo v strane a pracoval ako mechanizátor za minimálnu mzdu. Takmer dve desaťročia žil v politickom exile, neustále kontrolovaný a sledovaný štátnou bezpečnosťou. Po nežnej revolúcii to vyzeralo na jeho trvalejší návrat na politickú scénu, ale prekazila to jeho predčasná smrť – v septembri 1992 mal vážnu autonehodu pri českom Humpolci, na dôsledky ktorej o dva mesiace umrel. Mimochodom, okolnosti havárie sú dodnes predmetom rôznych špekulácií a konšpiračných

otázky, ktoré v knihe neodzneli. Vznikla tak plodná debata, ktorá sa dotkla celého spektra tém, od Čičmian a Petrovca cez postavenie silných žien v literatúre či živote až po paralely medzi historickými a súčasnými vlnami vysťahovalectva. Účastníci prezentácie zároveň poukázali na potrebu dostať krajanských autorov do kníhkupectiev na Slovensku, keďže sú tieto diela „neoddeliteľnou súčasťou slovenskej literatúry“. Kniha Tri ženy, dvaja muži a ja... vyšla vo Vydavateľstve Spolku slovenských spisovateľov a prezentácia na pôde Matice slovenskej nebola jedinou na Slovensku. Z Bratislavy autorka cestovala do Čičmian, kde mali dielo tiež predstaviť. Určite išlo o zaujímavú skúsenosť, keďže väčšia časť deja románu sa odohráva práve v tejto dedine medzi Žilinou a Prievidzou.

hali experimentovať nielen s formou, ale aj s obsahom, a to pridaním fiktívnych situácií, ktoré povýšili tieto filmy na vyšší umelecký zážitok.“ Podobný názor vyjadruje aj Sme. „History Channel by sa potešil,“ uvádza v podtitulku svojej recenzie. Režisérovi to Dobrá voľba hlavného herca: Adrian Jastraban však veľmi nevyčíta ako Alexander Dubček – pripomína, že film (Foto: Forum Film Slovakia) bol pôvodne zamýšteórií, teda materiál ako stvorený ľaný ako televízny a nikdy nechcel pre film. byť veľkou filmovou drámou. „Tým, Režisér Laco Halama tvrdí, že čím chcel byť, aj je,“ vysvetľuje denvo filme je pravda na 95 percent ník a dodáva, že práve preto veľmi dodržaná. Viacerí recenzenti mu do kín nepatrí. práve to vyčítajú. „V Dubčekovi cítiť To, čo však recenzenti hodnotia prílišnú stávku na istotu, čo sa týka kladne, je herecký výkon hlavného zámeru vyrozprávať priebeh jednej protagonistu filmu – Adriana Jasdejinnej udalosti. Až tak, že vyznie- trabana, ktorý stvárnil Dubčeka. va, akoby bol založený na učebni- „Titulnú postavu hrá charizmaticcových faktoch,“ tvrdí vo svojej re- ký a typologicky dobre zvolený cenzii týždenník Trend, pričom ako Jastraban,“ napísal Trend. Podľa správnu cestu po filmárskej stránke Pravdy jeho výkon ťahá film hore. označuje nedávne filmy o Masary- „Je najlepším hercom filmu,“ dodákovi či Churchillovi: „Tie sa nezdrá- va denník v recenzii.

17 – 18 /4800 – 4801/ 28. 4. – 5. 5. 2018

Ľudia a udalosti STARÁ PAZOVA

Správy ustanovizní a miestnych spoločenstiev Anna Lešťanová

äčšinou hlasov výborníci Zhromaždenia obce Stará Pazova na 27. zasadnutí, ktoré sa konalo vo štvrtok 19. apríla vo veľkej zasadačke tzv. Bielej budovy, schválili všetkých 15 bodov rokovacieho programu. Tentoraz dominovali správy o vlaňajšej práci spolu s finančnými správami štyroch ustanovizní – Strediska pre sociálnu prácu, Ľudovej knižnice Dositeja Obradovića, Strediska pre kultúru a Turistickej organizácie, zakladateľom ktorých je Obec Stará Pazova. V rámci rozpravy o minuloročnej práci mestskej knižnice výborníci opozičných strán mali niekoľko pripomienok. Zvlášť zdôraznili, že je nevyhnuté zlepšiť priestorové podmienky knižnice v Novej Pazove, ktorá teraz údajne vyzerá ako sklad, že sa žiada vybudovať

Z aprílového zasadnutia ZO Stará Pazova

výťah v knižnici v Starej Pazove umiestnenej na poschodí tzv. Bielej budovy a spýtali sa, či táto ustanovizeň potrebuje služobné auto, ktoré dostala. Živojin Gavrić, zástupca predsedu ZO, oznámil, že sa v nadchádzajúcom období rieši priestorový problém knižnice v Novej Pazove, a to výstavbou novej budovy v strede dediny, kde budú oddelenia tak pre dospelých, ako aj pre deti.

Služobné auto majú aj v Stredisku pre kultúru Stará Pazova a jeho kúpa, ako povedal Vladimir Kerkez, riaditeľ ustanovizne, bola nevyhnutná, pretože zamestnanci strediska sa starajú o profesionálne usporadúvanie kultúrnych podujatí na území celej Staropazovskej obce a v rámci vykonávania svojich pracovných povinností často cestujú do okolitých dedín. Na zasadnutí Zhromaždenia

obce výborníci prerokovali správy o vlaňajšej činnosti, spolu s finančnými správami, štyroch miestnych spoločenstiev – Vojka, Golubinci, Staré Bánovce a Stará Pazova. Aj tieto body boli schválené väčšinou hlasov. Ako v správe uviedli, počas roku 2017 Rada Miestneho spoločenstva Stará Pazova vykonala za podpory obce významnejšie opravy na verejných budovách a podala niekoľko iniciatív k výstavbe nových objektov v meste. Z rozpočtu staropazovského Miestneho spoločenstva vyčlenili prostriedky aj na natieračské práce v divadelnej sále, potom na úpravu budovy Základného súdu a na rekonštrukciu prezliekarne a chodby v ZŠ B. P. Pinkiho. Toto Miestne spoločenstvo sa v spolupráci s poľnohospodárskymi združeniami zúčastnilo i v zabezpečovaní prostriedkov na ničenie ambrózie. Čulá rozprava sa viedla i v súvislosti s predloženou analýzou, ktorá tiež dostala potrebnú zelenú, o najčastejších chorobách občanov obce. Na výbornícke otázky, ktoré odzneli počas diskusie, odpovedal a dôkladné odborné vysvetlenia poskytol Dr. Aleksandar Omerović, riaditeľ staropazovskej zdravotníckej ustanovizne.

ZO ZHROMAŽDENIA OBCE PLANDIŠTE

Hlavne o financiách Vladimír Hudec

tredobodom pozornosti na 20. zasadnutí Zhromaždenia obce Plandište bol prvý tohtoročný opravný rozpočet, ktorým príjmy obecnej pokladnice stanovili v sume 558,9 milióna dinárov, čo znamená zvýšenie o 11,44 milióna dinárov. To je výsledkom väčšieho prílevu prostriedkov od plánovaných z dane z majetku v sume 6,4 milióna dinárov, ako aj prílevu účelových transferových prostriedkov na sociálnu ochranu a prepravu žiakov v sume 2,9 milióna dinárov a na rekonštrukciu Domu zdravia v Plandišti v sume 2,09 milióna dinárov. Podľa slov Branky Pantićovej, vedúcej rozpočtovej služby obecnej správy, najväčšia zmena nastala v časti rozpočtových prostriedkov

www.hl.rs

vyhradených pre predsedu obce. Pre predsedu obce boli totiž z položky obecná správa presunuté prostriedky na platy zamestnaných v kabinete predsedu, tak ako to prikázal štátny revízor. V časti obecná správa je tiež vykonané znovurozdelenie prostriedkov medzi jednotlivými apropriáciami. Okrem toho opravným rozpočtom sú vykonané aj ďalšie presuny medzi jednotlivými užívateľmi rozpočtových prostriedkov. Príčinou je buď nedostatočné plánovanie prostriedkov na normálnu činnosť, alebo zvýšený prílev prostriedkov. Týmto opravným rozpočtom sú o. i. na výstavbu chodníkov v obci plánované 2 milióny dinárov, na vypracovanie projektovej dokumentácie na rekonštrukciu budov obecnej správy 500 000 dinárov, pre geronto domáce dva milióny

Informačno-politický týždenník

Základná škola v Hajdušici bude vybavená videodozorom

dinárov, ktoré obec dostala od APV. O 513 000 din. sú zväčšené prostriedky pre ZŠ v Plandišti, lebo neplánovali dosť peňazí na jubilejné odmeny pre zamestnaných a na kúpu vybavenia. Viac od plánovaného je vyhradené aj pre ZŠ J. J. Zmaja v Hajdušici na vypracovanie projektu a inštalovanie videodozoru. Celá investícia bude stáť 700-tisíc din., z čoho 400-tisíc vyčlení obec a 300-tisíc dostali z APV. Zvýšené sú aj prostriedky pre Kultúrne stredisko v sume 450 000 din. a pre miestne spoločenstvá v sume 147 000 dinárov.

V pokračovaní výborníci schválili rozhodnutie o založení verejného podniku Urbanizam v Pančeve, ako aj rozhodnutie o minimálnej úhrade za bežnú a investičnú údržbu bytových budov. Zhromaždenie dalo súhlas aj na Zmluvu o verejno-súkromnom partnerstve v poskytovaní služieb rekonštrukcie, racionalizácie a údržby verejného osvetlenia v Plandištskej obci a vykonané sú aj niektoré kádrové zmeny v pracovných telesách, takže neaktívnych členov nahradili novými. • ĽUDIA A UDALOSTI •

PETÍCIA SKUPINY OBČANOV KOVAČICE ZA ROZVOJ A NOVÉ PRACOVNÉ MIESTA

Návrh na pracovno-priemyselnú zónu Anička Chalupová

týchto dňoch skupina občanov Kovačice v čele s prof. Dr. Andrejom Hriešikom podpísala listinu, v ktorej sa s konkrétnymi vecami obrátila na obecné orgány. V petícii ozrejmili svoje stanoviská, sťažnosti a návrhy v tom smere, aby sa Generálny urbanistický plán mesta Kovačica smerom k Bloku 43 ďalej rozšíril a definoval ako nová pracovno-priemyselná zóna, ktorá by sa mala rozprestierať medzi asfaltovými cestami Kovačica − Crepaja a Kovačica − Debeljača, v časti, ktorá vedie k cukrovaru. Približne sto občanov Kovačice v záujme všetkých občanov obce, a zvlášť nezamestnaných, navrhli úlohy, ktoré treba súrne vykonať v oblasti rozvoja a prilákania súkromných a iných investorov. Podľa nich výhody navrhnutej zóny sú predovšetkým dobrá zemepisná poloha, ako aj skutočnosť, že susedí so všetkými ôsmimi dedinami v obci. Zamestnanci z Idvora, Padiny, Uzdina a Crepaje by sa teda za približne rovnaký čas mohli do-

Pohľad na pracovno-priemyselnú zónu

praviť do práce. Okrem niekoľko nevyhnutných objektov, ktoré treba čím skôr vybudovať, podpisovatelia petície sa dožadujú aj lepších dopravných podmienok. Ďalšia výhoda navrhnutej pracovno-priemyselnej zóny podľa ich názoru spočíva vo vybudovanej priemyselnej trati medzi železničnou stanicou Kovačica a kovačickým cukrovarom a vo výhodných hydrologických charakteristikách. Na tých pozemkoch nebývali povodne a v blízkosti je aj kanál Nadel, ktorý odvádza zvyšok atmosférických a odpadových vôd. V zóne je vybudovaná a sprevádzkovaná čistička odpadových vôd a čoskoro bude otvorená aj továreň pitnej vody. Okrem toho na celom

území sú výhodné morfologické charakteristiky pôdy, energetické možnosti, veľmi dobre vyvinutá telefonická infraštruktúra, onedlho aj distribučná sieť zemného plynu. Neďaleko je aj časť chotára, v ktorom bude do konca aktuálneho roku postavených 38 vetrogenerátorov. Podľa názoru podpisovateľov petície treba dbať na ochranu životného prostredia ako na veľmi dôležitú a zákonnú kategóriu, ktorá by sa mala riešiť osobitným projektom. Pritom sa nesmie zabudnúť na rozhodnutie Zhromaždenia obce Kovačica z 20. februára 2013, v ktorom sa uvádza, že sa na území Obce Kovačica nesmie stavať stredisko na spracovanie a uskladnenie nebez-

pečných látok. Celé pásmo treba naplánovať tak, aby pozemky boli dostatočne veľké pre rozličných investorov. Navrhovatelia vyzývajú obec, aby čím skôr vykúpila pozemky, ktoré by ponúkla potenciálnym podnikateľom. Generálny urbanistický plán pre Kovačicu sa žiada definovať tak, aby si každý budúci investor mohol zvoliť pozemok, aký potrebuje. Lokálna samospráva musí mať precízne rozpracované rozhodnutia o tom, ktoré prípojky majú ísť na účet obce a ktoré na účet podnikateľa. Pracovno-priemyselná zóna musí mať vopred pripravené a schválené zodpovedajúce rozhodnutia, aby záujemcovia neblúdili pri vyjednávaniach. Nesmie sa už viac stať, že potenciálnych investorov odmietnu len preto, že lokálna samospráva nie je pripravená na rokovania. V závere návrhu podpisovatelia petície žiadajú obec a predsedu Kovačickej obce, aby rýchlo podnietili rozvoj obce, definovali pracovno-priemyselnú zónu a pozvali súkromných investorov, ktorí otvoria nové pracovné miesta.

22. SCHÔDZA ZHROMAŽDENIA OBCE BÁČSKA PALANKA

Trošku pokojne, trošku hlasnejšie... Juraj Bartoš

o zistení kvóra (prítomných bolo 34 výborníkov, piati ospravedlnili svoju neprítomnosť, dvaja nie) predseda Zhromaždenia obce Báčska Palanka Mita Lačanski navrhol do predbežne navrhnutého rokovacieho programu zaradiť aj návrh rozhodnutia o nájme nehnuteľností v katastrálnej obci Čelarevo. Jeho návrh dostal zelenú, na rozdiel od návrhu na rozšírenie rokovacieho programu zo strany vedúceho výborníckej skupiny Srbskej radikálnej strany Dragana Bozala, aby totiž lokálna samospráva na činnosť celku FK Báčka z Báčskej Palanky, člena najvyššej futbalovej súťaže v Srbsku, vyčleňovala viac peňazí než doteraz. To akoby motivovalo radikálov, ale i socialistov, aby takmer ku všetkým nasledujúcim • ĽUDIA A UDALOSTI •

skom roku 2017/2018. Úhrnne sa o štipendiá uchádzalo 188 žiakov, resp. študentov; komisia zohľadnila 144 platných žiadostí. Lokálna samospráva predtým rozhodla, že žiacke štipendiá budú „vážiť“ 4 000 dinárov a študentské 5 000 din. V diskusii najviac pripomienok smerovalo Argumenty sú argumenty, ale väčšina je k tomu, že až 6 štipenväčšina; záber z hlasovania na 22. schôdzi dií bolo pridelených na ZO Báčska Palanka základe diskrečného práva predsedu obce. bodom rokovacieho programu zau- V správe sa to argumentovalo tým, jali opozitné stanovisko s ohľadom že väčšina zo šiestich uvedených na argumenty pokrokárov. kandidátov žije vo veľmi ťažkých Vyčerpávajúca rozprava sa 18. podmienkach, s veľmi malými a vo apríla viedla v súvislosti so správou dvoch prípadoch žiadnymi príjo práci komisie pre udelenie šti- mami. Ako odznelo v rozprave, pendií žiakom a študentom v škol- trochu to bije do očí v dôsledku

možného zneužitia. Po vysvetlení, že na sociálny aspekt sa prihliadalo až keď bolo zistené, že uchádzači sú na pláne priemerného úspechu vyrovnaní (pričom, zdá sa, zostala mimo pozornosti ich účasť a výsledky v mimoškolských aktivitách), hlasmi väčšiny správa bola prijatá. Bez väčších turbulencií prebehla debata týkajúca sa správ o činnosti a finančných správ Medziobecnej organizácie nevidiacich a slabo vidiacich, respektíve Ľudovej knižnice Veljka Petrovića. Zato sme rozsiahlejšiu diskusiu kvitovali v súvislosti so správou o práci a finančnou správou Centra pre sociálnu prácu Obce Báčska Palanka. Najostrejšie sa ale polemizovalo v rámci 7. bodu rokovacieho programu, teda pri pretrase správy o činnosti Verejného komunálneho podniku Komunalprojekt, k čomu sa vrátime v osobitnom príspevku.

17 – 18 /4800 – 4801/ 28. 4. – 5. 5. 2018

Ľudia a udalosti PREZENTÁCIA PRE PODNIKATEĽOV V PETROVCI

Výhody podpory Katarína Gažová

egionálna rozvojová agentúra Báčka v piatok 20. apríla v Podnikateľskom inovačnom centre v Petrovci usporiadala prezentáciu pre podnikateľov s cieľom informovať ich o aktuálnych možnostiach financovania. Na tému Pramene financovania pre podnikateľov v roku 2018 prednášali predstaviteľky RRA Bačka Marija Prokopićová a Andrea Stjepićová. V mene PIC Báčsky Petrovec prítomných privítala Jana Zabunovová. Žiaľ, zaujímavé a užitočné informácie si prišiel vypočuť iba malý počet podnikateľov. Prokopićová hovorila o súbehoch v oblasti spracovateľského priemyslu, kde Rozvojová agentúra Srbska vypísala verejný súbeh, a to pre strojársky priemysel, potravinársky priemysel, drevopriemysel a gumový a plastový priemysel. Pri

zveľaďovaní jestvujúcich a rozvoji nových výrobkov štát hradí 50 percent celkových výdavkov na vypracovania projektovo-technickej dokumentácie. Na tieto účely sa môže žiadať maximálne 2 milióny dinárov. Rozvojová agentúra Srbska usporadúva raz mesačne bezplatné školenia pre podnikateľov − začiatočníkov, lebo o tie je najväčší záujem. O programe podpory majiteľom mikro, malých a stredných podnikov z Fondu pre rozvoj RS spolu s Ministerstvom hospodárstva hovorila Andrea Stjepićová. Hlavne je to podpora ženskému podnikaniu, sociálnemu podnikaniu a podnikaniu mladých. Ministerstvo hospodárstva dáva nenávratné prostriedky v sume 30 percent z hodnoty projektu jedného podniku a 70 percent je úverovanie prostredníctvom Fondu pre rozvoj RS s 3-percent-

nou úrokovou mierou na ročnej úrovni. Súhrnné prostriedky z ministerstva sú 250 miliónov a z Fondu pre rozvoj 583 miliónov. Minimálne vkladanie pre podnikateľov je 400-tisíc dinárov a maximálna suma 6 miliónov dinárov, z toho 2 milióny sú nenávratné Prezentérky z oblasti podnikania: (zľava) prostriedky. ProstriedMarija Prokopićová a Andrea Stjepićová ky sú účelové a môžu sa použiť na dostavbu, rekonštrukciu, adaptáciu podni- málna suma z RRA a Ministerstva kateľského priestoru, kúpu vyba- hospodárstva pre právnické osoby venia. Uchádzať sa môžu podni- je 250-tisíc dinárov a maximálna katelia, ktorí absolvovali školenie 62,5 milióna dinárov a keď ide v organizácii regionálnych rozvo- o podnikateľov minimálna suma jových agentúr alebo služieb pre je 375- tisíc a maximálna tiež 62,5 zamestnávanie. Druhý program sa milióna. Nenávratné prostriedky vzťahuje na podnikateľov, ktorý vynášajú 20 percent. V prvom prímajú podnik už najmenej dva pade sa úver spláca desať rokov roky a hospodária pozitívne. Mini- a v druhom osem.

PREDNÁŠKA V ÚKVS O ÚČINNOM RIADENÍ PRACOVNÉHO ČASU

Čo môžeš urobiť dnes, nenechávaj na zajtra! Aneta Lomenová

a tému Manažment pracovného času v stredu 18. apríla v Ústave pre kultúru vojvodinských Slovákov v Novom Sade prednášal docent na Katedre manažmentu kultúry a turizmu Filozofickej fakulty Univerzity Konštantína Filozofa v Nitre PhDr. Boris Michalík, PhD. Prítomných privítala riaditeľka ÚKVS Anna Chrťanová-Leskovac, ktorá pochválila profesionálnu komunikáciu s uvedeným odborníkom, čo prispelo k uskutočneniu stanoveného cieľa – zaučiť predstaviteľov vojvodinských Slovákov, ako efektívne zvládnuť pracovnú záťaž, zvýšiť vlastnú produktivitu práce a znížiť pracovný stres. Time management tvorí v práci

www.hl.rs

manažéra mimoriadne dôležitú súčasť každého dňa. Je jednou zo základných manažérskych zručností, v mnohých prípadoch aj dôležitou ekonomickou kategóriou každej organizácie. Využívanie časového manažmentu – riadenia vlastného času je nevyhnutným predpokladom úspešného zvládnutia manažérskych úloh. Primerané plánovanie pracovného času zabezpečí, že úlohy budú splnené načas, bez nadmernej hektiky a stresu. Prednáška o účinnom riadení pracovného času zoznámila prítomných so základmi časového manažmentu, prípravou časových plánov s cieľom zvýšiť efektivitu realizovaných aktivít. Z Paretovho pravidla vyplýva, že len malá časť pracovného času je strávená efektívne. Počas nej

Informačno-politický týždenník

dosiahneme väčšinu želaných výsledkov. „Produktivita a Z prednášky v Ústave pre kultúru vojvodinských (Foto: M. Pavlov) aktivita nemu- Slovákov sia mať rovnaký účinok na vykonanú prácu. Ak sme tzv. To do list, čiže zoznam úloh, celý deň v práci aktívni, obzrime sa ktoré musíme realizovať. „Nerobína konci dňa na produktivitu práce. me ho preto, aby sme na nič nezaNaozaj sme urobili, čo sme chceli? budli. Robíme ho preto, aby sme Nestačí byť aktívny, je potrebné byť efektívne a produktívne využívali vlastný pracovný čas. Je potrebné produktívny!“ podotkol školiteľ. Pracovné úlohy si treba plánovať určiť si priority – súrne a dôležité reálne, podľa skutočného času ich úlohy najskôr. Každý deň si treba najneskoršej realizácie. Dôležité zvoliť dve najdôležitejšie úlohy, je pozrieť sa na pracovný deň ktoré urobíme prednostne,“ zdôrealisticky, lebo človek v prieme- raznil prednášateľ. Na záver prednášky predstare výkonne pracuje 4 − 5 hodín denne. Zvyšný čas zaberajú málo vitelia petrovského akvaparku dôležité aktivity, nečakané návšte- Petroland všetkým prítomvy, telefonáty, rozhovory a pod. ným odovzdali vstupenky na Prítomných tiež veľmi motivoval kúpalisko. • ĽUDIA A UDALOSTI •

STARÁ PAZOVA

Päť rokov Sociálno-ekonomickej rady Anna Lešťanová

nuári 2013. Toto tripartitné teleso tvoria po traja členovia lokálnej lenovia pracovnej skupiny samosprávy, reprezentačného pre boj proti sivej ekonomike syndikátu a únie zamestnávateľov. a práci na čierno Sociálno- Podľa slov Milenka Vučinovića, ta-ekonomickej rady Obce Stará jomníka rady, od samého začiatku Pazova prednedávnom rokovali práce rozhodnutia sa schvaľujú o minuloročnej činnosti, presnejšie koncenzom a stanoviská a záujmy o aktivitách zameraných na pre- sa zlaďujú so spoločenskými skuvenciu uvedených javov a pouká- pinami, ktoré členovia zastupujú. zali na ich zhubný vplyv nielen na V uplynulom období uvedení traja zamestnávateľov, zamestnaných, sociálni partneri z územia obce nezamestnadobre spolupraconých, lež na celú vali a ako uviedol spoločnosť. StaVučinović, podľa novili si aj plány zákona máme na bežný rok, možnosť dať mienkeďže boj proti ku na niektoré akty sivej ekonomizo sféry ochrany ke patrí medzi pracovného a žipermanentné votného prostreúlohy. Z toho dia, schvaľovať rozdôvodu vláda Milenko Vučinović hodnutia, ktoré sa Republiky Srbtýkajú zamestnansko roky 2017 a 2018 vyhlásila za cov, financovania atď.: „Pracujeme roky boja proti sivej ekonomike. transparentne a pracovná skupina Sociálno-ekonomická rada Obce pre boj proti sivej ekonomike je Stará Pazova s prácou začala v ja- stále pracovné teleso.“

Tohto roku zvýšenú pozornosť upriamili na edukáciu občanov a na poukazovanie na význam zamedzenia sivej ekonomiky a práce na čierno. V súlade s tým usporiaŽiaci Technickej školy pozorne dali prednášky sledovali prednášku pre žiakov záverečných ročníkov dvoch staropa- zúčastnili aj Suzana Ilićová, náčelzovských stredných škôl – Technic- níčka Oddelenia pre hospodárstvo, kej školy a Ekonomicko-obchodnej a Željko Šolaja, náčelník Oddelenia pre spoločenské činnosti, ktorí školy Vuka Karadžića. Prvá z radu naplánovaných edu- sa stali novými členmi Sociálnokatívnych prednášok na tému Čo -ekonomickej rady ako predstavieš o sivej ekonomike a ako bojo- vitelia lokálnej samosprávy. Po vať proti nej sa konala vo štvrtok prednáške žiaci vyplnili dotazník, 19. apríla v Technickej škole. Na ktorý členovia uvedenej pracovnej tejto školskej hodine veľmi púta- skupiny budú pozorne analyzovať. vo hovoril Rade Erceg, člen rady, Výsledky by mali byť zverejnené inak i profesor tejto školy, a Zorica v osobitnej publikácii, do ktorej Kešeljová, profesorka občianske- zaradia i ostatné realizované akho vzdelávania. Na prednáške sa tivity.

PO VÝSTAVBE PLYNOFIKÁCIE V KOVAČICI

Zlatko Sianta, riaditeľ Verejného komunálneho podniku, medziiným podotkol, že po ukončení všetkých prác na plynofikácii v Kovačici a v Debeljači zamestnanci firmy Promont opäť navštívia miesta, kde sú spôsobené škody a pousilujú sa všetko vrátiť do pôvodného stavu. Keď však ide o poškodené a vyrúNezahrabaná jama vedľa Sabovcov bané stromy pred dov Ulici bratstva a jednoty mami, vykonávateľ prác nie je povinný škodu Kto je zodpovedný za spôsobené škody a ako ich elimino- vynahradiť. „Priestor pred kažvať? Martin Chrťan, tajomník dým domom je verejný pozemok Miestneho spoločenstva, vysvet- a každý občan, ktorý si tam niečo lil, že MS nemá tento problém vysadil, urobil to aj tak bez povov kompetencii, ale môže pomôcť. lenia. Občania sú povinní pred Občania, ktorým boli spôsobené svojím domom iba kosiť trávu akékoľvek škody počas výstavby a udržiavať poriadok,“ podčiarkol distribučnej siete zemného ply- riaditeľ VKP Elán. Doteraz je distribučná sieť nu, môžu prísť do MS, kde budú iba zaevidovaní do zoznamu, zemného plynu nainštalovaná podľa ktorého vykonávateľ prác v Uzdine, Putnikove, Idvore, Padibude potom postupne eliminovať ne, Samoši a v Kovačici. Práce sa zistené škody. V tejto súvislosti pomaly rozbiehajú v Debeljači.

Zostali jamy, poškodené chodníky a stromy Anička Chalupová

krem občasného prerušenia dodávky elektrického prúdu a pitnej vody do domácností práce na plynofikácii v Kovačici spôsobili aj početné škody. V prvej polovici roku 2017 v Kovačickej obci začala výstavba distribučnej siete zemného plynu, ktorej investorom je Verejný podnik Srbijagas a vykonávateľom prác novosadská firma Promont, d. o. o. Po ukončení prác na výstavbe siete v Kovačici sme v týchto dňoch zmapovali škody, ktoré občanom komplikujú život. Na niekoľkých lokálnych cestách zostali jamy, ktoré vodičov hnevajú, pretože si ľahko môžu • ĽUDIA A UDALOSTI •

Polámaný chodník v Ulici Nikolu Teslu

poškodiť autá. Škodu utrpeli aj občania, ktorým pred domami zostali polámané chodníky, poškodené a vyrúbané stromy, nezahrabané jamy.

17 – 18 /4800 – 4801/ 28. 4. – 5. 5. 2018

Ľudia a udalosti NA KUS REČI S KOVAČICKÝM POŠTÁROM JÁNOM DURGALOM

S listami roznáša i úsmevy Anička Chalupová

ždy je zaujímavé nahliadnuť do života ľudí rôznych profesií v našich slovenských prostrediach, dozvedieť sa, aké majú názory na prácu, ako žijú, aké mali zážitky, príbehy a pod. Prednedávnom sme sa rozprávali s 39-ročným poštárom Jánom Durgalom, ktorý už 17 rokov roznáša poštu v Kovačici. Poštárom sa stal v roku 2001. Hovorí, že po skončení strojníckej školy a návrate z vojenčiny začal potajomky rozmýšľať o tom, že by sa rád videl v rovnošate poštového doručovateľa. Onedlho sa mu želanie splnilo… „Raz mi náhodou zavolal šéf pošty a ponúkol mi prácu v pošte. Odvtedy som už 17 rokov poštárom,“ vysvetlil zhovorčivý a usmiaty Ján Durgala, ktorý je zamestnancom VP Pošta Srbska. Každé ráno z Padiny cestuje do práce do Kovačice, kde už naň čakajú stovky listov, účtov, novín a pod. Prezlečie sa do svojej rovnošaty a spolu s ostatnými kolegami (má dvoch, a tretí sa strieda v teréne v

iných dedinách) roztriedia zásielky podľa rajónov a vyrazia do terénu. Aká je práca poštára? „Veľmi je zaujímavá. Popretkávaná je rôznymi príbehmi a zážitkami. Raz sa napríklad stalo, že som náhodou poškodil balík, v ktorom boli Ján Durgala krásne keramické taniere. Našťastie, zákazníčka pochopila a videla, že som škodu neurobil úmyselne. Bola to náhoda, ktorú som poriadne zaplatil. Sú aj pekné, ale aj menej pekné príbehy. Ľudia vedia byť netrpezliví, všetci by chceli dostať poštovú zásielku medzi prvými, zvlášť keď roznášame penzie. To je teda príbeh! Nedočkaví sú a nie všetci sú milí a prívetiví k poštárom. Niekoľkokrát sa nám poštárom stalo, že sme museli adresátovi poskytnúť masáž, vymerať krvný tlak, podať tabletky. Dokonca môj starší kolega mal taký zážitok, že musel adresátke

OPRAVILI LAVIČKY. V Kysáči v sobotu 21. apríla prebiehala akcia opravy lavičiek v strede dediny. Organizovali ju členovia Rady Miestneho spoločenstva v spolupráci s miestnymi organizáciami invalidov práce a starobných penzistov. Staré drevené sedadlá vymenili novými. Ako povedal Ján Marčok, predseda RMS, dosky na tieto účely poskytol súkromný podnik. O všetko ostatné a o organizáciu akcie sa postarala RMS. Dosky najprv ohobľovali, a potom i ofarbili. Nakoniec nové sedadlá osadili na kovové konštrukcie, ktoré tiež ofarbili. Opravili prevažnú časť nepoužiteľných lavičiek, a to pri pomníku a kostole, ako i pri obecnom dome. Zostalo ešte vynoviť lavičky smerom k cintorínu a v Tankosićeve. Nové sedadlá sú z dubového dreva, takže by mali byť trvácnejšie od tých predchádzajúcich. Akcie sa zúčastnilo asi 15 členov RMS a oboch organizácií penzistov. Lavičky vynovili práve s príchodom pekného počasia, nuž si Kysáčania môžu na nich posedieť a dopriať chvíle oddychu. E. Š.

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

vymasírovať nohy. Všelijaké príhody sme zažili, nesmiem si ani len spomenúť. V teréne sme neraz pomohli potisnúť auto, namontovať elevátor na skladovanie kukurice a všeličo iné. Hlavné je, že sa v teréne vždy rozveselím, a potom sa snažím, aby aj zákazník zostal usmiaty a dobre naladený.“ S akými problémami sa stretávajú poštári v teréne? „Ľudia nechápu, že v zime a v lete nie je možné rovnako rýchlo doručiť poštové zásielky. Naša práca nie je ľahká, snažíme sa dostať k adresátovi bez ohľadu na to, či vonku prší, fúka

silný vietor, sneží, mrzne… Poštu musíme doručiť v ten istý deň a nenechať nič na zajtra, lebo zajtra nás čakajú nové úlohy.“ Kedy je poštová taška najťažšia? „Taška poštára je najťažšia každý mesiac od 10. do 20., teda v období, keď roznášame najviac poštových zásielok, balíkov a pod. Teraz je aktuálny tovar z internetu, ktorý prichádza až z Číny. Prednedávnom sa mi stalo, že adresátka nebola doma, tak som jej balík odložil za vchodové dvere, ale som pritom nespozoroval psíka, ktorý balík roztrhal a tovar poškodil. Musel som dokonca za škodu zaplatiť.“ Aká je práca poštára v porovnaní s minulosťou? „Pamätám si na moje poštárske začiatky, keď sa mi všetci ľudia podobali jeden na druhého. Dnes však rovnako ako v Padine poznám aj všetkých obyvateľov Kovačice. Hoci mladí uprednostňujú mobily a internet, listy a pohľadnice sa už nepíšu, roboty každodenne pribúda. Každý deň je inakší, práca je vždy zaujímavá, sám si organizujem robotu tak, aby som všetko zvládol načas. Niekedy sa stane, že nemám času ani len na kávičku. Ale aj napriek všetkému mám svoju robotu veľmi rád.“

PRVÁ TOHTOROČNÁ AKCIA DOBROVOĽNÉHO DARCOVSTVA krvi v Kysáči prebiehala v Roľníckom družstve za účasti aktivistov ZOČK v Kysáči a pracovníkov Ústavu pre transfúziu krvi Vojvodiny. V akcii sa zúčastnilo 24 Kysáčanov, ktorí spolu darovali 12 litrov 240 ml vzácnej tekutiny. Zaznamenali sme aj novú darkyňu − Ivanu Agarskú. Jedného darcu odmietli. Treba zdôrazniť, že z aktivistov Červeného kríža v Kysáči Mária Palikuća krv darovala až 90-krát. Paľko Drieňovský vzácnu tekutinu daroval 65-krát, Anna Kohútová, ktorá krv darovala 46-krát, zdôraznila, že radšej krv darovať ako prijímať. Na snímke sú darcovia Paľko Drieňovský (vpredu) a Mária Madacká. A. Lg. • ĽUDIA A UDALOSTI •

V HLOŽIANSKEJ ŠKOLE

Poďme zbierať poštové známky Juraj Bartoš

sa aj na základe odtieňov farieb... Všetky známky sveta sú obsiahnuté v katalógoch a tieto možno vyhľadať aj na internete. Niektoré znám-

eby sme čakali na pozvanie, nepísali by sme ani o tejto udalosti. O hosťovaní členov Spolku filatelistov z Báčskeho Petrovca (16. apríla) v Základnej škole Jozefa Marčoka Dragutina v Hložanoch sme sa dozvedeli náhodou. Hložiansky filatelista Ondrej Zahorec priviedol so sebou Ondreja Žabku z Kysáča a Rastislava Speváka z Petrovca. Prvý na videobeame foto zábermi znázornil, čo druhý hovoril: „Aj my sme kedysi boli malí a začali sme zbierať známky. Nemali sme hneď všetko, čo filatelisti potrebujú: album, pinzetu, lupu, zúbkomer... Prečo my filatelisti zbierame poštové známky? Preto, že sa nám páčia, lebo sú na nich veľmi pekné obrázky a dá sa z nich veľa toho naučiť. Sú na nich kvety, zvieratá, vtáky, motýle, králi, všeličo... Témy sú neobmedzené. Niektorí z nás si zbierky robia pre

Rastislav Spevák

seba, iní ich vystavujú a podaktorí aj predávajú.“ Prvú poštovú známku vymysleli roku 1840 v Anglicku (bola čierna, s podobizňou kráľovnej Viktórie). Známky dlho mali výlučne tvar štvoruholníka a vytlačené boli iba na papieri. V súčasnosti sú už aj trojuholníky či okrúhle, majú tvar srdca a rôzne iné tvary a podoby, niekedy bývajú vyrobené na dreve, na textile alebo porceláne, môžu byť vyšívané; sú známky voňavé i také, ktoré majú chuť čokolády, sú trojdimenzionálne atď. Odlišujú

S BAGRISTOM MICHALOM PUCOVSKÝM Z KULPÍNA

Práca, ktorá ma baví Katarína Gažová

e tomu už desať rokov, odkedy Michal Pucovský pracuje v podniku Put invest. Zamestnanie dostal prostredníctvom služby pre zamestnávanie. Jeho pracovná kvalifikácia je riadenie stavebných strojov a v uvedenom podniku pracuje na bagri. Jeho pracovisko sa nachádza v Báčskom Petrovci, a to za mostom smerom do Hložian. „Môj podnik je zo Sriemskej Kamenice a kancelárie, čiže sídlo Put investu je v Novom Sade. Tuná v Petrovci sme 5 robotníci a ešte 4 strážnici. Pracujeme ako jeden kompaktný tím. Okrem nás bagristov sú tu odborníci, ktorí pracujú na počítačoch, tiež máme aj zámočníka. Našou úlohou je vyrábať asfaltovú zmes, ktorá sa potom špeciálnymi kamiónmi rozváža na rôzne lokality. Teplota vyrobeného asfaltu je 180 až 200 stupňov a musí sa zachovať • ĽUDIA A UDALOSTI •

si v nich zalistovali a pozreli si aj panel s ukážkou z výstavy známok. Rastislav Spevák nám povedal, že Spolok filatelistov z Petrovca, s cieľom vzbudiť záujem o zbieranie poštových známok a oddialiť deti od počítačov, podobné akcie už usporiadal v Petrovci a Kysáči a vyzval hložianskych žiakov k spolupráci:

aj počas transportu. Preto sú tie kamióny špeciálne izolované na spomenuté potreby. Na tvári miesta sa vysýpa horúci asfalt, aby sa potom z neho vybudovala kvalitná cesta. Tak sme pripravili asfalt napríklad pre Nový Sad, Báč, Báčsku Palanku, Zreňanin, Temerín a v poslednom čase aj Kulpín a cestu Petrovec − Kulpín atď. Pracujem na bagri, ktorým naberám štrk, ktorý je dôležitou zložkou asfaltu. Potom sa štrk v bagrovej vareche prenáša do koša, takého dávkovača, kde sa vymeria stanovené množstvo, a potom sa zamieša do asfaltu. Dimenzie, čiže veľkosti štrku sú rôzne a máme ich osem druhov a podľa toho, aký asfalt robíme, pridáme vhodný štrk. Všetko sa vopred vypočíta na počítači a podľa toho sa pridáva. Náš podnik robí rekonštrukcie ciest, ale cesty aj asfaltujeme.“ Podnik Put invest bol vykonávateľom prác na rekonštrukcii cesty

Aj Ondrej Zahorec vyzval žiakov, aby zbierali známky

ky sa tlačia vo veľkých nákladoch, iné iba príležitostne − tie majú väčšiu hodnotu. Okrem týchto informácií žiakom sa dostala aj hŕbka ďalších a najviac ich potešilo, keď im filatelisti dali nakuknúť do albumov so známkami. So záujmom

„Ak budete mať záujem, dohodnite sa s Ondrejom Zahorcom, môžete prísť aj s rodičmi do hložianskej matičnej knižnice, prídeme zase, porozprávame vám a ukážame oveľa viac ako dnes tu...“

Petrovec − Kulpín, ktoré prebiehali v apríli. Náš spolubesedník mal pri vykonávaní týchto prác dôležitú úlohu. Pracoval ako aj zvyčajne na príprave asfaltu na svojom pracovisku v Petrovci. Po skončení tej práce prichádzal Michal Pucovský na pracovisku do Kulpína, aby (Foto: z archívu M. P.) pomohol koleMichal hovorí, že ho zamestnagom, čo bolo potrebné. „Môžem povedať, že práce na ces- nie naozaj baví. Má už desaťročnú te v Kulpíne smerom do Petrovca skúsenosť, takže ovládanie takého sú vykonané kvalitne a rýchlejšie ťažkého stroja, ako je bager, považuako bolo plánované. Snažili sme je za každodennú bežnú záležitosť. sa všetci maximálne, aby sa pri Práca na bagri je podľa neho dobrá, rekonštrukcii cesta posilnila navrs- nie veľmi namáhavá. Hoci sa zdá, že tvením kvalitného asfaltu. O našom je jednotvárna a nudná, lebo sám podniku je inak známe, že práce na sedíš v bagri, predsa pri dobrej asfaltovaní ciest robí s predstihom. hudbe z rádia sa aj táto práca vcelku Myslím si, že je dôležitá kvalita prác, darí. Poučený vlastnou skúsenosťou ale aj čím rýchlejšie ukončenie, odporúča mladým ľuďom, aby sa aby sa na danom úseku cesty, kde tejto práci venovali, ak ich, samosa pracuje, čím kratšie zastavila zrejme, zaujíma riadenie ťažkých strojov. premávka.“ 17 – 18 /4800 – 4801/ 28. 4. – 5. 5. 2018

Ľudia a udalosti DVADSIATA JUBILEJNÁ ARADÁČSKA TORTIÁDA

Vydarená napriek ťažkostiam Vladimír Hudec

organizačných, finančných a rôznych iných dôvodov dvadsiata jubilejná aradáčska tortiáda sa uskutočnila s malým oneskorením, čiže nie koncom januára ako obvykle, ale v sobotu 21. apríla. To vari aj bol základný dôvod, že sa jej zúčastnilo menej spolkov žien ako inokedy, keďže mali už naplánovanú účasť na iných podujatiach, avšak neprekážalo, aby sa podujatie vydarilo. Prítomným sa na úvod prihovorila predsedníčka aradáčskeho

Najkrajšia

Najchutnejšia

Už predtým boli vystavené torty, ktoré sa uchádzali o jeden zo štyroch titulov – najkrajšia a najchutnejšia aradáčska, najkrajšia podľa mienky posudzovacej komisie a podľa mienky obecenstva, čiže prítomných v aradáčskej mládežníckej sieni. Domáce členky spolku Víťazky (zľava) Elenka Haníková, predsedníčka pripravili 10 padinského spolku žien, Ruženka Gálová, Milina tort – munHucká a Ľudmila Gábrišová c h m a l l o w, Spolku žien Ruža, ktorý je organizá- španielsky vietor, dve čokoládové, torom podujatia, Mária Viliačiková dve kinder a dve twix. Svoje torty a po nej zahrali aradáčske meškárky. na posúdenie ponúkli aj ženské

Favorit obecenstva

spolky z Hajdušice (kremisimo), Padiny (kokosová), Kovačice (bambi), Jánošíka (čokomalina) a Kysáča (čokoládová). Všetky boli tradičného tvaru, čiže obdĺžnikovité, okrúhle alebo v tvare srdca a iba jedna, tá z Jánošíka, bola v tvare svadobnej zástery. Podujatia sa zúčastnili, ale bez torty, ešte aj členky spolkov zo Starej Pazovy a Pivnice. Posudzovacia komisia − Ľudmila Gábrišová z Jánošíka, Zuzana Števková a Erka Viliačiková z Aradáča, Rozália Hudecová z Hajdušice a Božana Cvejićová − hodnotila aradáčske torty. Prihliadala na vzhľad, chuť a zloženie torty a uzhodla sa, že najkrajšia je kinder torta Zlaté sr-

POUGÁR

áva sa na známosť všetkým neslobodným občanom v Republike Srbsko, ktorí tí a takí občania tu a teraz tvoria absolútnu väčšinu, − keďže sú to všetci občania, okrem občanov, ktorí občania sú členovia Hnutia slobodných občanov − že predák Hnutia slobodných občanov Ach, môj Saša Janković odmietol odpovedať na otázky Televízie Pink. Lebo sa vraj, ako povedal (a preniesol denník Danas), nechce zúčastniť „v reality“, ktorú to médium robí zo Srbska. Čo je pravda pravdivá, akože je, pravdaže, pravda, že pán Janković, ako azda i väčšina ostatných opozičných politikov, má čo robiť, aby sa ukázala v plnej kráse www.hl.rs

diečka Ruženky Gálovej. Titul najkvalitnejšej udelili čokoládovej torte Rapsódia Miliny Huckej. Ďalšia komisia, ktorú tvorila po jedna členka z každého prítomného spolku, za najkrajšiu vyhlásila kokosovú tortu v tvare srdca z kuchyne Ireny Ondríkovej z Padiny. Prítomní na zábave však mali svojho favorita a najviac svojich hlasov udelili kreácii Ľudmily Gábrišovej z Jánošíka Svadobná zástera. Usilovné Aradáčanky sa aj tentoraz postarali o bohatú večeru. Nechýbala ani tombola a hudba, o ktorú sa postaral Jano Zvara-Moco.

Juraj Bartoš

Bumbumbum-bumbum-bum! D

Najkrajšia aradáčska

a povestnej opozícii takej vlastnej svornosti − vo vlastnej realitnej šou, ktorá trvá a trvá... Veľkú publicitu v belehradských médiách vraj vyvolala nedávna prezentácia knihy talianskeho novinára a profesora Marcella Foa Páni médií. V rozhovore pre Danas pán Foa o. i. tvrdí, že „zo skúseností vie, že keď národ nie je šťastný so svojím životom a ekonomickým stavom, žiadna propaganda ho nepresvedčí o opačnom“. Ó, keby tak trošku pán Foa bol ochotný a prišiel žiť a vychutnávať chuť propagandy u nás... Toť pred niekoľkými dňami pán prezident Vučić vyrukoval s iniciatívou,

Informačno-politický týždenník

aby Biele Mesto Belehrad v priebehu niekoľko rokov bolo bohatšie o 54 fontán. Nepovedal, ale môžeme si domyslieť, že z nich bude vyvierať nielen voda, ale aj číre šťastie občanov BMB, ako i šťastlivcov, ktorí si budú môcť dovoliť sa dovaliť do BMB, trebárs metrom, ktoré už, ako je známe, na fotkách makety funguje bezchybne a bezplatne. Ďalšia fantastická správa taktiež prišla z BMB, presnejšie z niekdajšieho Štadiónu Juhoslovanskej ľudovej armády, ktorý sa teraz volá Štadión Partizanu. Počas nedávneho (aj) futbalového derby medzi Partizanom a Crvenou zvezdou fanúšikovia, známi

svojou mierumilovnosťou, zdvorilosťou a úctou voči inštitúciám a štátnym orgánom, tobôž orgánom, ktoré orgány majú po boku palice, poprosili príslušníkov orgánov s palicami, t. j. policajtov, aby opustili hľadisko. Orgány, t. j. policajti s palicami a neutajovanou radosťou expresne vyhoveli nadovšetko milej a vľúdnej požiadavke, pardon, prianiu dobrotivých fanúšikov a behom beh sa ako gáfor vytratili z hľadiska, v ktorom len tak blčali fakle a búchali delobuchy, ktoré fakle a delobuchy, ako je dobre známe, na štadión vnášať neslobodno a teda nijaké fakle a delobuchy tam ani neboli. Ibaže ich bolo počuť a cítiť. Ako ozvenu čias, keď policajti vedeli rovnako nežne, ak nie aj nežnejšie, poprosiť a vyprevadiť zo štadiónov rozšafných milovníkov futbalu alias fanúšikov. • ĽUDIA A UDALOSTI •

FESTIVAL KVETÍN V HLOŽANOCH

Presádzajme si ich do srdca Juraj Bartoš

ranostika hovorí: „Apríl v daždi, máj v kvete.“ A ešte i takto: „Suchý apríl, mokrý máj − bude žitko ako háj.“ Tohtoročný

ktorým riava drsnejúceho života na planéte Zem neodplavila zmysel pre krásu a šľachetnosť. A zodpovednosť za život. Vlastný a za život iných. Súčasníkov i budúcich generácií. Krásne, priamo zo srdca

Taká malá krásna botanická záhrada na hložianskom trhovisku

apríl je na odchode, na dážď bol to zadefinoval Saint-Exupéryho pomerne skúpy ani štát na sub- Malý princ, opakujúc si − aby si vencie poľnohospodárom. Kto- zapamätal: „Som zodpovedný za rým zostáva nádejať sa, že aspoň svoju ružu...“ máj (keď už nie štát) bude výSkúsme pozorne pozorovať datnejší než apríl. Tak či onak len poľnohospodári nesedia so skríženými rukami. Združenie poľnohospodárov Hložany v posledný aprílový piatok a sobotu bude rovnať poľné cesty a v nedeľu 22. apríla (dátum známy ako Deň planéty Zeme) usporiadalo tradičný Festival kvetín. Nevanie vôňa muškátov aj z fotografie? „Kvety sú najsladšie, čo Boh niekedy robil a za- ľudí, ktorí pestujú okrasné rastliny budol dať do duše,“ tak znie výrok − dreviny, letničky, trvalky. Ako amerického religiózneho dejateľa sa o ne starajú, ako ich zalievajú Henryho Beechera. Kvety... ach, nielen vodou, lež i láskou. Tú im kvetiny, kvety... Aké nežné a ro- kvetiny veľanásobne, pri každom mantické myšlienky prebúdzajú pohľade na ne vrátia, napĺňajúc v ľuďoch. Aspoň v tých a takých, ich naviac pokojom, vľúdnosťou, • ĽUDIA A UDALOSTI •

striedmosťou, krásou ducha. Všimnime si, ako kvetinári vedia mlčať − rovnako ako kvetiny, a keď aj hovoria, hovoria tichšie, akoby sa prihovárali krehkým kvietkom. Takéto a podobné myšlienky mohli sprevádzať aspoň niektorých z početných návštevníkov tohtoročného Festivalu kvetín, ktorý od roku 2011 býval súčasťou osláv Úchvatné petúnie Dňa Hložian. Hložianski poľnohospodári ho teraz opäť presu- fií. Všetko toto − vrátane kvetín nuli − vraj preto, že je lepšie kve- − zrejme bude prítomné aj na tiny vysádzať či presádzať v apríli. oslavách Dňa Hložian v piatok Sú takí, ktorí tvrdia, že je v tom a sobotu 4. a 5. mája... Jedno je isté: zo stovák kopolitika; nie je totiž neznáme, že vlaňajšie voľby občanov (ktoré ve- rienkov, ktoré skončili v taškách ruže s čistotou kvetov mali málo spoločného) rozdelili na aspoň tri neformálne tábory: na prívržencov tých, ktorí donedávna spravovali dedinu, tých, ktorí fandia novému richtárstvu, a tých, ktorí na všetko kašľú. Temer teda na všetko. Na kvetiny akiste nie. Uplynulú nedeľu dvadsiati vystavovatelia z Hložian a z inokadiaľ predostrel i p e s t r ú, očiam a dušiam laho- Sukulenty šli ani medovníky diacu ponuku. Nádvoriu tzv. novej kupujúcich nielen z Hložian, ale školy v centre dediny, aj okolia, sa čoskoro v plnej kráktoré sa pozmenilo na se rozrastú kvetiny a spríjemnia nádhernú botanickú ich novým majiteľom priestor záhradu, dominovali v izbách, v záhradkách, na priepredovšetkým mušká- domiach, vo dvoroch... Je síce ty a petúnie. Ženy za pravda, že známy nemecký básnik pomerne prijateľné ceny a hudobník Till Lindemann (skunakupovali aj sirôtku, pina Rammstein má fanúšikov aj levanduľu, kaktusy, rôz- u nás) zapísal: „Láska je ako kvet; ne druhy trávy, kvetiny aj tá najkrajšia zomrie.“ Ibaže exteriérové, izbové i bal- mu ešte v 17. storočí „oponoval“ kónové... Aj tentoraz na trhovisku klasicistický básnik Jean de La rozvoniavali pochúťky z roštu, Fontaine príma myšlienkou. Ňou avšak neznela hudba (aspoň sa ľu- končíme dojmy z hložianskeho dia mohli normálne porozprávať), Festivalu kvetín: „Lepšie zomrieť Spolok žien Slovenka neponúkal v kvetoch ako žiť v špine.“ Presátorty, Združenie ekológov Ekos dzajme si pekné kvety a myšlienneusporiadalo výstavu fotogra- ky. Priamo do srdca. 17 – 18 /4800 – 4801/ 28. 4. – 5. 5. 2018

Ľudia a udalosti SNEMOVALI KYSÁČSKI INVALIDI PRÁCE

Dôvera doterajšiemu vedeniu Elena Šranková

a výročnom volebnom zasadnutí Miestnej organizácie invalidov práce v Kysáči, ktoré bolo v piatok 20. apríla v miestnostiach Slovenského národného domu, predĺžili mandát doterajším čelným ľuďom tejto organizácie. Predsedom zostal Ján Pálik a novými členmi vedenia sa stali Ján Kokavec a Mária Palikuća. Na zasadnutí bolo prítomných 70 členov MO invalidov práce Kysáč, k tomu predstavitelia miestnych organizácií invalidov práce z Rumenky, Futogu a Begeča, tiež Mestskej organizácie invalidov práce Nového Sadu v čele s predsedom Miloradom Popovićom. Svojou prítomnosťou snemovanie poctili i predstavitelia kysáčskych spolkov, cirkví a združení. V pracovnej časti snemovania najprv odznela správa o vlaňajšej činnosti MO invalidov práce, v ktorej

* LETMO

ielen politika, ale i ekonomika čoraz výraznejšie vplýva na naše životy a perspektívy. Je to aj pochopiteľné, keďže je základom, na ktorom sa buduje všetko iné. V snahe dostať sa k lepším ekonomickým výsledkom priam neprehliadnuteľná je úloha investícií. Lebo domácich prostriedkov a zdrojov je málo, takže každá suma, ktorá sa získa doma alebo v cudzine, sa spoločnostiam veľmi zíde. Istý prehľad o stave investícií v pokrajine obsahuje i nedávno prezentovaný prieskum NALEDU pomenovaný Kapacity lokálnych samospráv na zaoberanie sa lokálnym ekonomickým rozvojom. Z neho sa možno napríklad dozvedieť, že najpopulárnejšími nástrojmi na promovanie investičných potenciálov sú webové stránky

www.hl.rs

vlani mali 170 penzistov. Správu podal Ján Pálik, doterajší a novozvolený predseda. Vyplynulo, že tak ako v minulých rokoch dôraz bol na zásobovaní členov potravinami, ohrevom a riadom za zvýhodnené ceny. Zorganizovali čajový večierok a batôžkovú zábavu. Zúčast-

ňovali sa a pomáhali pri organizovaní niektorých podujatí v Kysáči a dobre spolupracovali s Mestskou organizáciou invalidov práce. Minulý rok kysáčska organizácia hospodárila dobre, o čom informovali pokladníčka Mária Srnková a predseda Dozornej rady Michal Vozár.

Oto Filip

Vklady

Pracovné predsedníctvo

Napriek skromným príjmom podarilo sa im skončiť rok s pozitívnou bilanciou, čiže zvyškom v sume viac ako 24-tisíc dinárov. O plánoch MO invalidov práce na bežný rok hovorila tajomníčka Mária Grňová. Za delegáta do mestskej organizácie zvolili predsedu Pálika, ako i do oslavného výboru na prípravu oslavy 245. výročia príchodu Slovákov do Kysáča. V diskusii odzneli príhovory a príspevky Rastislava Surového, Michala Francistyho, Jána Marčoka, Márie Slávikovej a Zuzany Ferkovej. Po skončení snemovania bol program, ktorý predviedli členovia Kultúrno-umeleckého spolku Združenia penzistov Mesta Nový Sad. Vystúpili členovia viacerých sekcií, nuž sa predstavili skečom, spevom a recitáciami. Okrem iného i slovenskými básňami a piesňami. Nechýbalo ani občerstvenie, pri ktorom prítomní pokračovali v rozhovoroch na rôzne témy.

lokálnych samospráv, investičné brožúrky a veľtrhy. Keď ide o počet priamych realizovaných vkladov počas posledných piatich rokov, približne každá štvrtá obec mala štyri až desať a každá piata viac než desať. Osem percent obcí malo do troch investícií, prípadne žiadnu. Najväčšmi však znepokojuje údaj, že takmer dve tretiny lokálnych samospráv (39 percent) nemá prehľad alebo nevie o tom, či nejaké investície boli alebo nie. To vôbec nie je málo. A vo všetkom treba mať na zreteli aj skutočnosť, že pokrajina je na tom investične podstatne lepšie ako iné časti Srbska. Ukážkou je i skutočnosť, že ju britský Financial Times už celé roky zaraďuje medzi desať najlepších na zozname Mestá a regióny budúcnosti. Bez vkladov sa teda dnes nedá. Práve preto treba o nich vedieť všetko, čo sa dá, tak vo Vojvodine, ako aj všade inde.

Informačno-politický týždenník

STROMORADIE SIBÍRSKYCH BRESTOV V BIELOM BLATE, ktoré počas leta vytvorí opravdivý zelený tunel, sa stalo jednou z poznávacích značiek tejto malebnej dediny. Týchto 570 stromov sibírskeho bresta si však vyžaduje neustálu údržbu. Preto v jeseň po niekoľkých rokoch znovu spílili kompletné koruny stromov, ktoré už boli také veľké, že vážne ohrozovali premávku, najmä autobusov a nákladných áut. Počas roka zrejme vyrástli nové haluze, ktoré formovali nové koruny a chýrečný zelený tunel. Niektoré vetvy vyrástli aj tam, kde netreba, čiže pomerne nízko. Okrem toho, že nepôsobili pekne, iste by znovu ohrozovali premávku, takže Miestne spoločenstvo angažovalo Miroslava Dolinaja a Bona Kalapiša (zľava), aby tie haluze ostrihali. vlh • ĽUDIA A UDALOSTI •

O OCHRANE OSOBNÝCH ÚDAJOV S JOZEFOM TOMÁŠOM

Čo je GDPR? Danuška Berediová

edzi základné ľudské práva patrí aj ochrana fyzických osôb v súvislosti so spracovaním ich osobných údajov. Čoraz častejšie v médiách počuť skratku GDPR, ktorá súvisí práve s týmto právom a so zmenami, ktoré má priniesť v tejto oblasti. GDPR (General Data Protection Regulation) je nariadenie Európskej únie na ochranu osobných údajov, ktoré upraví a nahradí doterajší zákon. Tento zákon bol schválený roku 2016, platnosť nadobudne 25. mája tohto roku a bude platiť vo všetkých členských štátoch EÚ. Čo presne znamená táto zmena a aký bude mať vplyv na Srbsko, ktoré nie je členkou EÚ, opýtali sme sa Jozefa Tomáša, diplomovaného inžiniera grafického inžinierstva a dizajnu, ktorý sa zaoberá online marketingom a advertisingom. Najprv nám vysvetlite, čo je vlastne GDPR? − Sú to všeobecné pravidlá ochrany osobných údajov. Je to predpis, ktorý bude ochraňovať osobné údaje, ktoré sa už nachádzajú, alebo tie, ktoré do budúcna necháme na internete. Európska únia prijala tento zákon, aby mala štandard, ktorý bude platiť pre všetky jej členky. Doteraz každý členský štát mal vlastné pravidlá v tejto oblasti, ktoré bolo ťažké zosúladiť. Preto sa objavila potreba mať štandardizované riešenie. Aby sme lepšie ozrejmili zmeny, ktoré tento zákon prináša, vysvetlite nám, ako boli doteraz chránené naše osobné údaje na internete? − Nejde tu predovšetkým o zmeny, ale o to, že sa vynášajú štandardy so všeobecnou platnosťou. Naše osobné údaje sa nachádzajú všade na internete, ktoré sa kupujú, predávajú, spracúvajú do štatistík. Predpokladám, že keby ľudia vedeli, čo sa všetko robí s našimi údajmi, väčšina by povedala, že s tým nesúhlasí. Podľa definície osobný údaj môže byť meno, priezvisko, e-mailová adresa, lokalita, ako aj širšie pojmy, ktoré bežne nechávame na internete. Napríklad: história • ĽUDIA A UDALOSTI •

prehliadania webových stránok, záujmy, posty, komentáre, teda hocičo, čo spracovaním môže určiť niečiu identitu. Týmto zákonom by všetky tieto veci mali byť chránené. My ako osoby by sme mali vedieť, kto má prístup k našim údajom, ako ich spracúva a na aké účely. Podľa tohto zákona je stanovené, že sa verejne musí vedieť, kto narába s našimi údajmi. Lebo vždy, keď navštívime nejakú stránku, nevieme,

− Tento zákon nebude priamo vplývať na Srbsko, ale aj v Srbsku sa pracuje na rekonštrukcii existujúceho zákona, aby bol čo najbližší GDPR. Pretože chceme čím ľahšie prejsť tou transformáciou, keďže smerujeme k EÚ. V Srbsku teraz platí Zákon o ochrane osobných údajov z roku 2008. Za uplynulých 10 rokov sa udiali mnohé zmeny v IT sektore, takže tento zákon mnohé veci nedefinuje a nie je zladený

Jozef Tomáš

či nám zoberú údaje a predajú ich napr. nejakej reklamnej agentúre. Tento zákon čoskoro nadobudne platnosť v EÚ. Ako sa zatiaľ vyvíjajú zmeny? − Áno, zákon nadobudne platnosť, ale pokuty na začiatku nebudú také drakonické, aké sa predvídajú neskoršie. Lebo tento priemysel je obrovský. To je aj jeden z dôvodov, prečo je potrebná štandardizácia, lebo v ňom je strašne veľký obrat peňazí. Normálne, nastoľuje sa aj otázka etiky – čo je náš osobný údaj na internete, kto s ním a ako narába, keď my o tom nevieme. To všetko majú regulovať štátne orgány. Aký vplyv bude tento zákon mať na Srbsko, ktoré je mimo EÚ?

s požiadavkami EÚ. Konkrétne ak nejaká firma ponúka svoje produkty alebo služby osobám v EÚ, musí sa prispôsobiť GDPR. Zmení sa niečo keď ide o sociálne siete? − Najväčšia sociálna sieť Facebook by mala slúžiť príkladom všetkým ostatným ako líder v priemysle osobných údajov. Mala by zabezpečovať najlepšiu ochranu. Ale technológia je taká, že sa aj tá najlepšia ochrana vždy môže zneužiť. My veríme, že sa to nezneužije, ale jedného dňa nám jednoducho môžu povedať, že boli napr. hakovaní. Je to problém, na ktorý narážajú sociálne siete, ale aj banky a inštitúcie, ktoré uschovávajú osobné údaje ľudí. Musia s tým zápasiť, lebo

ochrana osobných údajov je veľmi dôležitá. Tento zákon bol prijatý hlavne z toho dôvodu, aby ľudia vedeli, čo sa s ich údajmi robí, aby ich údaje boli chránené pred kúpou alebo predajom, teda bez vedomia ich majiteľov s údajmi sa nesmie nič robiť. Každá inštitúcia, stránka, či sociálna sieť musí dodržiavať pravidlá stanovené týmto zákonom, takže každá osoba, ktorá požiada o tieto informácie, môže ich aj dostať. Ďalej zákonom je stanovené, že sa údaje majú pravidelne ukladať a pri spracovaní kategorizovať, kódovať, čiže chrániť. Pri spracovaní by tiež mali byť odosobnené. Mali by takpovediac zastarať. Internet je také médium, kde niečo napísané hoci pred desiatimi rokmi je stále viditeľné, ako keby bolo včera, lebo nemá metódy zastarávania. Týmto zákonom by údaje mali zastarať alebo aspoň byť odosobnené, aby sa len tak ľahko nedala získať niečia identita. Mark Zuckerberg, zakladateľ Facebooku, bol nedávno vypočutý v americkom Senáte práve v súvislosti s únikom osobných údajov približne 87 miliónov používateľov tejto sociálnej siete? − Jeho názor je, že nerobil nič mimo zákona, ale takisto, že ani sám nie je vedomý toho, v akej miere sú tie údaje nebezpečné. Je super, keď používateľ Facebooku môže mať zachovanú celú históriu používania tejto siete, ale je zlé, keď to môže vidieť nejaká agentúra, ktorá sa profesionálne zaoberá spracúvaním údajov. Neviem, nakoľko bolo úspešné vypočúvanie, ale Facebook sľúbil, že bude väčšmi dbať o naše osobné údaje. Je pravda, že reklamy ani nie sú až také nebezpečné, ale Facebook sa používa na politickú propagandu. A to predovšetkým v období volieb alebo v období, keď sa menia určité spoločenské názory. Jednoducho politický kandidát môže zaplatiť agentúre, aby prostredníctvom Facebooku tlačila jeho kampaň. V dnešnej dobe sa hlavne chce presadiť negatívna kampaň. Nie je cieľom ukázať, aký je daný politik dobrý, ale akí sú všetci ostatní zlí.

17 – 18 /4800 – 4801/ 28. 4. – 5. 5. 2018

Ľudia a udalosti U FITOŠOVCOV V STAREJ PAZOVE

Zachovávajú slovenskú ľudovú tradíciu Anna Lešťanová

Klára a Karol sú nielen úspešnými žiakmi Základnej školy hrdinu rodine Fitošovej svorne žijú Janka Čmelíka, ale i veľmi aktívspolu tri generácie. Najstarší nymi členmi tamojšieho rovnočlenovia rodiny sú Michal menného slovenského spolku. (1948) a KataríObaja tancujú na (1952), potom v detských taich syn Miroslav nečných skupi(1971) s mannách, ktoré vedú želkou Verou choreografka (1978) ako prísRužena Červenlušníci strednej ská a nacvičogenerácie, kým vateľka Katarína ich utešené Šašová. Stará dve deti Klára mama Katarína (2005) a Karol bežne nosieva (2010) patria k staropazovský najmladšej geslovenský ľudonerácii. Okrem vý kroj, hodk aždodennej ne toho hodpráce a početnotného má ných povinností zdedeného v tejto rodine si Vera Fitošová s vyžehlenými od matky aleveľmi uctievajú beloťami bo babky a naa zachovávajú dovšetko v zásostaropazovské slovenské zvyky be pekne uschovaného. K tomu aj a obyčaje a najmä veľký dôraz sama je dobrou krajčírkou, ktorá dávajú na ľudový kroj. vie ušiť každú časť ženského ľu-

dového odevu. Rovnako šikovná Katarína je aj v zhotovovaní pletených častí ľudového kroja a veľmi je rada, že záujem o ľudový kroj prejavuje aj jej nevesta Vera, ktorá sa už mnoho toho od nej naučila. Najnovšie Vera vďaka svojej veľkej trpezlivosti a úpornosti dokázala, že je vstave sama a na výbornú vyžehliť naškrobené belote a fodry, a to nielen pre svoju dcéru, lež aj pre príbuzných, ktorí tiež v rodine majú tanečníčky. Dobrý hlas totiž ďaleko počuť a k tomu je známe, že tejto neľahkej práci sa venuje len máloktorá z mladších žien. Podľa slov učiteľky a choreografky Červenskej, ktorá je neraz členkou poroty pre hodnotenie

kom, lež aj hudobníkom. Hoci je iba žiakom prvého ročníka základnej školy, paralelne chodí aj do hudobnej školy – vysunuté oddelenie v Starej Pazove. Jeho obľúbeným nástrojom je harmonika. Okrem toho Vera Fitošová má talent i na kreslenie, vďaka čomu

Klára v sviatočnom kroji, ktorý nosila ešte jej stará mama, s bratom Karolom (Foto: z rodinného archívu)

Starodávna kostolná rékľa a ručník cakňáš

Katarína Fitošová pri svojráznej výstave staropazovského slovenského ľudového kroja od najstaršieho po súčasný

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

ľudového kroja, Klára je vždy vkusne a veľmi hrdo vyobliekané dievča, ktoré s radosťou nosí to, čo pre ňu s veľkou láskou pripravili mama a stará mama. Stará mama neraz pre svoju vnučku prichystá aj starodávny slávnostný ľudový kroj, ktorý sama nosila, keď bola v dievčenskom veku, už či do kostola alebo príležitostne na nejakú slávnosť. V rodine Fitošovej sa azda tým najkrajším spôsobom z pokolenia na pokolenie zachováva láska k slovenskému ľudovému kroju a všetky tri generácie patria medzi milovníkov ľudovej tradície. Karol, člen najmladšej detskej tanečnej skupiny, je nielen nádejným folkloristom a spevá-

neraz slovenské ľudové zvyky a obyčaje verne znázorňuje či už na tanieroch, ktoré môžu byť aj peknými suvenírmi spätými s týmto prostredím, alebo na obyčajnom bielom papieri. Kreslenie považuje za svoj obľúbený koníček. Hovorí, že vlohy na kreslenie má zdedené po dedovi Michalovi Chlebianovi, ktorý bol známym pazovským natieračom, a otcovi Martinovi Chlebianovi. Katarína Fitošová starostlivo uschováva celé komplety staropazovského slovenského ľudového kroja, ktoré sú svojráznou raritou a majú 100 až 120 rokov. V bohatej a nadovšetko hodnotnej zbierke, ktorú vlastní, sa nachádzajú sukne − atlaska, štofka, plyška, tiež kašmerínka, v ktorej sa sobášila ešte jej stará mama, ručníky cakňáše, kostolné rékle, oplecká, svadobné keténky... • ĽUDIA A UDALOSTI •

JEDENÁSTA KROJOVÁ ZÁBAVA ZDRUŽENIA ŽIEN MATKINO SRDCE V LALITI

Najmenej účastníkov dosiaľ Juraj Pucovský

laňajšia, jubilejná 10. Krojová zábava Združenia žien Matkino srdce v Laliti prebiehala 22. apríla v chladnom, priam zimnom počasí v sále Domu kultúry. Tentoraz, tiež 22. apríla, lalitské ženy a ich hostky na 11. Krojovej zábave vzdali hold ľudovému odevu takmer v tropických Latinka podmienkach, Vasiljkovićová keďže počas otvorila 11. programu na Krojovú zábavu betónovom nádvorí DK ortuť v teplomere prevyšovala 30 stupňov Celzia. Milovníci a ctitelia krojov, ľudových zvykov a obyčají sa aj tentoraz najprv hlavnou lalitskou Ulicou maršala Tita v slávnostnom sprievode poprechádzali zo Základnej školy Nestora Žučného do etnodomu ZŽ Matkino srdce. Mnohí z nich si tam prvýkrát obzreli ľudový odev, duchny, vankúše, obrusy, košele i gate, starodávny

Pazovčanky stále v džandár modrej farby

matkám“, že pokračujú v organizovaní podujatia, na ktorom veľmi rád účinkuje ako hudobník. Predtým, ako otvorila 11. Krojovú zábavu, predsedníčka Obce Odžaci Latinka Vasiljkovićová sa prihovorila obecenstvu slovami: „Veľmi som spokojná, že v našej obci máme túto udalosť, kde sa prezentujú tradícia a kultúrne zvyky národov, Predsedníčka Mária Macková ktoré tu žijú. Združeniu žien a moderátorka Annamária Tamašiová Matkino srdce som povďačná (sprava) za dobrú spoluprácu, všet-

Iločanky druhýkrát v Laliti

Selenčanky ako vždy veľmi hrdé

kým účastníkom a hosťom prajem peknú zábavu a očakávam, že sa tu stretneme aj o rok.“ Pre tohtoročnú krojovú zábavu je príznačné, že sa jej zúčastnil dosiaľ najmenší počet účastníkov,

prvýkrát menej od dvojciferného počtu spolkov. V predposlednú aprílovú nedeľu v Laliti sa so súčasnými krojmi predstavili Spolok pazov-

nábytok a skrine, kuchynské riady a rôzne náčinie z minulosti Lalite, ktoré lalitské ženy tak starostlivo ochraňujú. Pred začiatkom programu všetkých účastníkov a hostí privítala predsedníčka ZŽ Matkino srdce Mária Macková, nový predseda Rady Miestneho spoločenstva Ivan Šimek poďakoval „našim drahým Pivničanky predstavili tri kroje žien rozličného veku • ĽUDIA A UDALOSTI •

Staparčanky prvýkrát na zábave

ci, Združenie žien Bački Gračac, Združenie žien Karavukovo a prvýkrát Združenie žien zo Staparu. Domáce ZŽ Matkino srdce reprezentovali speváčky Katarína Benková mladšia, Adriána Lamošová, ako aj škôlkari, mladší i starší tanečníci slovenského KUS Štefánika a srbského KUS Branislava Nušića. Program, ktorý trval sedemdesiat minút, moderovala Annamária Tamašiová a po jeho skončení pred-

Obecenstvo našlo chládok pod stenou

ských žien, Spolok pivnických žien, Etno-sekcia MOMS Selenča, Spolok žien pri MS Ľudovíta Štúra z chorvátskeho Iloka, Združenie žien Odža-

sedníčka ZŽ Matkino srdce všetkým účastníkom odovzdala ďakovné diplomy. Účastníkov tohtoročnej prehliadky krojov po programe pri večeri a losovaní tomboly v sále Domu kultúry zabával pivnicko-selenčský Kardio band.

17 – 18 /4800 – 4801/ 28. 4. – 5. 5. 2018

Ľudia a udalosti S UČITEĽKOU NA DÔCHODKU ELENOU SUROVOU

Okovaná matematikou, veršami, kvetmi...

Elena Šranková

ani učiteľku na dôchodku Elenu Surovú sme našli pri šípkach v záhradke. Kvety sú jednou z jej záľub, o ktorých sme si podrobnejšie pohovorili pri káve. Spomienky sme pretkávali zážitkami a príbehmi, ktorých je v plnohodnotnom živote tejto penzistky neúrekom. Pôvodom ste Petrovčanka. Dokedy ste žili v rodnej dedine? „Áno, narodila som sa v Petrovci, kde som zakončila základnú školu a gymnázium. V rodine sme boli päť dievčat a bola som najmladšia. Do školy ma zapísali roku 1941. Učila ma pani učiteľka Rusnáková a učili sme sa po maďarsky. Na základnú školu snáď preto nemám pekné spomienky, lebo sme maďarčinu nerozumeli. Keď som sa roku 1949 ako 14-ročná stala gymnazistkou, všetko sa zmenilo. V gymnáziu mi bolo nahradené všetko to, čo som nezískala v základnej škole. Boli sme jedna slovenská trieda gymnazistov a tri triedy bola učiteľská škola. V triede sme boli 26 a spolu sme sa

zemepis. Navzájom sme sa uctievali a dodnes sa stretáme v prvý júnový víkend, a to bez pozvania. Žiaľ, už sa stretávame len piati a deviati sme ešte živí. V júni bude 65 rokov od našej matúry. Boli sme disciplinovaní

Elena Surová má rada prednes veršov

a všetci sme zakončili vyššie alebo vysoké školy. Po skončení gymnázia som v roku 1953 šla do Nového Sadu na Vyššiu pedagogickú školu. Dovtedy som sa školila v rodnom Petrovci.“

S manželom Rastislavom

vyučovali ročníky 1934 a 1935. Patrila som medzi najmladších. Boli sme súdržní, pracovití, tolerantní jeden voči druhému a mali sme dobrého triedneho učiteľa Pavla Chrťana. Ján Kmeť nás učil slovenčinu, Michal Filip srbčinu a triedny Chrťan

www.hl.rs

Zvolili ste si matematiku. Čo bolo potom, keď ste sa vyškolili? „V škole v Novom Sade sme mali starších profesorov plných vedomostí. Boli aj dobrí pedagógovia. Na vyššej škole to bolo pre mňa výnimočné. Celá som sa venovala

Informačno-politický týždenník

matematike. Keď som 1. septembra 1955 začala v Kysáči robiť ako odborná učiteľka matematiky, snažila som sa dobre naučiť žiakov a vštepiť im svoju záľubu a záujem o tento predmet. Aby si zamilovali matematiku a nesnažili sa len dostať dobrú známku. Jeden žiak mi dokonca napísal, že moje hodiny mali pre neho čaro. Škola a domácnosť maximálne zaplnili môj život a voľného času som nemala na nič iné. Doma som mala manžela a dvoch synov Miroslava a Vladimíra.“ Koľko vtedy bolo žiakov v škole a triedach? „Učila som vždy ponad 200 žiakov vyšších tried. Boli sme dvaja učitelia matematiky, s Pavlom Kulíkom, takže vo vyšších triedach bolo do 400 žiakov a v škole asi 700. Nebývala som často triednou, lebo som mala 27 hodín matematiky týždenne. Dvakrát do týždňa som mala po 6 hodín a keď som prišla domov, synov som poprosila o polhodinku oddychu. Domov som si nosievala oprávať po 90 až 100 kontrolných alebo písomných prác. Na hodiny nám chodili po- Medzi kvetmi radcovia a inšpektori a mávali sme i vzorné hodiny, na ktoré chodili všetci učitelia zo školy. Výnimočne dobré boli technické pomôcky, ktoré sme vtedy mali, čo zaručovalo kvalitnú prácu. Zaujímavé je aj to, že niektorí moji bývalí žiaci majú dnes už 76 rokov.“ Zdá sa, že by ste o matematike mohli rozprávať celé hodiny? „Áno, dodnes som zostala matematičkou, mám matematiku veľmi rada a okovaná som ňou celých 68 rokov. V gymnáziu som si tento predmet obľúbila ako 15-ročná a dnes mám 83 rokov. Dodnes mi je blízke učivo, ktoré sa učí v zák-

ladnej škole a gymnáziu záverečne s treťou triedou. Aj dnes by som mohla zastať do triedy a učiť. Vo vitríne mám matematické knihy potrebné pre základnú a strednú školu, ale i fakultu.“ Na dôchodku nie ste nečinná. Poznáme vás ako dobrú recitátorku. „Po odpracovaných 32 rokoch som šla do invalidného dôchodku. Keďže manžel bol zvolený za predsedu Matice slovenskej v Juhoslávii a chodili sme na početné podujatia, venovala som sa recitovaniu poetických a prednesu prozaických textov slovenských spisovateľov. Vyberám ich zo zbierok Milana Rúfusa, Martina Rázusa, Jozefa Škultétyho a Vajanského. Z našich dolnozemských básnikov zvlášť mám rada Andreja Hriešika, ktorý mi pošle každú svoju zbierku. Nemôžem vynechať Pavla Mučajiho, Andreja Ferku a veľmi mi je obľúbený i slovenský básnik žijúci v Maďarsku Juraj Antal Dolnozemský. I keď sa nepoznáme, poslal mi knihu s venovaním. Keď čítam poéziu, rozmýšľam, ktorá báseň by sa hodila na ktorú príležitosť a obecenstvo. Lebo treba prihliadať, aby verše boli primerané. Recitovala som nielen tu, ale aj na Slovensku, a to v Nitre, Martine, Bratislave, Prešove, Hontianskych Nemcoch a vo Vranove nad Topľou.“ Pri kvetoch sme vás našli a snáď sa pri nich i rozlúčime? „Kvety som vždy mala rada, ale vyrastala som v sedliackej rodine. Mali sme malý dvor vždy vyplnený stohmi slamy, šúštia, takže som nemala ani kúsok miesta pre kvety. Hneď, keď sa mi naskytla príležitosť, začala som ich pestovať a robím to doteraz. Vždy s pôžitkom vyjdem do záhradky medzi ne.“ Sú mnohé záľuby a lásky. Pani učiteľka Surová ich má skutočne mnoho. Ale je jedna láska nad všetky iné. Láska k jej najbližším. A korunou je pravnučka Hana, huncútka a cifroša, ako ju opisuje prababka. • ĽUDIA A UDALOSTI •

SLÁVNOSŤ KONFIRMÁCIE V KULPÍNE tradične býva v druhú nedeľu po Veľkej noci. Tak tohto roku nová generácia detí ku konfirmácii išla 15. apríla. V slávnostnom ovzduší konfirmandov, ich rodičov, starých rodičov, krstných rodičov, učiteľov a riaditeľku Základnej školy Jána Amosa Komenského, ako aj ďalších prítomných privítal kulpínsky farár Jaroslav Javorník. Vyznanie viery a krstnú zmluvu potvrdilo jedenásť konfirmandov, a to tri dievčatá a osem chlapcov, ako aj jedna dospelá osoba. Konfirmandov pripravil a konfirmáciu vykonal pán farár Javorník. Pri tejto príležitosti mládež prvýkrát prijala Večeru Pánovu. V mene cirkevného zboru v Kulpíne sa prihovoril dozorca Ján Petráš. Na tento dôležitý deň života konfirmandov bude upomínať Rozpomienka, ktorú pri tejto príležitosti dostali. K . G. Foto: J. Diňa DEVIATI KONFIRMANDI V LALITI. V prvú nedeľu po Veľkej noci v lalitskom slovenskom evanjelickom kostole svoju krstnú vieru slávnostne potvrdili ôsmi chlapci a jedno dievča, narodení v rokoch 2004 a 2005. Bol to radostný a pamätný deň v ich živote. Ďakovali Pánovi, že ich už pri krste prijal za svoje deti a teraz aj za dospelých členov lalitského zboru. Povďační sú aj svojim rodičom, starým rodičom, krstným rodičom, že ich priviedli na správnu cestu, aby sa mohli zúčastniť konfirmačného vyučovania a cvičiť sa v pobožnosti pod vedením pani farárky Viery Bátoriovej (v strede). Pred oltárom stoja: (zľava) Miroslav Molnár, Danilo Cerović, Martin Benka, Denis Hrnčiar, Renáta Farkašová, Andrej Múdry, Sebastián Tancik, Igor Šimek a Simon Macko. J. P-ský Foto: Pagi foto

120 ROKOV EMC V SRBSKU

Konferencia, slávnosť a zmena vo vedení Elena Šranková

ktoré žilo na týchto priestoroch. Na ich pozvanie prišiel misionár z Nemecka a začala sa spolupráca s Metodistickou cirkvou. Vznikali ďalšie zbory vo Vrba-

priestoroch Evanjelickej metodistickej cirkvi v Kysáči od 12. do 15. apríla prebiehala provizórna výročná konferencia tejto cirkvi pre Srbsko a Macedónsko. Odzneli správy o práci cirkvi v oboch dištriktoch a zároveň to bola príležitosť na vzájomné stretnutia, hodnotenie minulosti a plánovanie budúcich podujatí v rámci spomenutých krajín. Zasadnutie prebiehalo pod vedením Účastníci výročnej konferencie v EMC v Kysáči biskupa zo Švajčiarska Dr. Patricka Streiffa a superinten- se, Feketići, Novom Sade. V rámci tejto dentov Anny Pálikovej-Kunčákovej a činnosti bol založený sirotinec pre Wilfrieda Nausnera. vojnové siroty v Srbobrane, v ktorom Do rámcov konferencie zapadla sa stretali deti všetkých národností. slávnosť usporiadaná k 120. výročiu Rýchle sa rozrastajúca cirkev poznala založenia prvého Metodistického svoju úlohu vo vzdelávacej, kultúrnej zboru v Srbobrane. Bola to práca a sociálnej oblasti, a tak bol kúpený medzi nemeckým obyvateľstvom, rozsiahly pozemok, na ktorom vybu• ĽUDIA A UDALOSTI •

dovali nemocnicu Betániu a dievčenskú školu s internátom. V rámci cirkvi pôsobil aj starobinec. Veľké zmeny priniesla druhá svetová vojna, po ukončení ktorej sa nemecké obyvateľstvo nútene vysťahovalo a metodistické zbory zostali temer prázdne. Nová vetva vznikla pripojením členov abstinentského hnutia Modrého kríža, ktorého samostatné jestvovanie v rámci nového štátu už nebolo možné a ktorého učenie a dôrazy boli veľmi blízke metodistickému učeniu. Tak vznikli zbory v rámci slovenského národa aj pod vplyvom práce sestier Royových, ktoré žili a pôsobili na Slovensku, ale prichádzali na Dolnú zem a šírili slovenské povedomie a duchovné obnovenie a obrátenie. Počas svojich dejín cirkev prešla

ďalším spojením dvoch európskych cirkví. V roku 1968 sa v Nemecku spojili dve príbuzné cirkvi: Evanjelická spoločnosť a Metodistická cirkev, z čoho pramení aj nové meno Evanjelická metodistická cirkev. Dnes pôsobí na 14 miestach vo Vojvodine v rámci domáceho obyvateľstva a jej členmi sú Srbi, Slováci, Maďari, Macedónci, Rómovia a niekoľkí Česi. Svojou prítomnosťou večerné bohoslužby venované oslave 120. výročia EMC poctili Goran Gonđa, poslanec v Zhromaždení AP Vojvodiny, a prof. Dr. Nikola Čanak. V rámci záverečnej bohoslužby tejto výročnej konferencie bola vyhlásená zmena vo vedení cirkvi. Doterajšej superintendentke Anne Pálikovej-Kunčákovej, ktorá viedla cirkev 15 rokov, sa poďakoval biskup, spolupracovníci a predstavitelia miestnych zborov. Novomenovaný superintendent je kovačický kazateľ Daniel Sjanta, ktorý bol uvedený do novej funkcie za celocirkevnej účasti na poobedňajších nedeľných bohoslužbách.

17 – 18 /4800 – 4801/ 28. 4. – 5. 5. 2018

Foto: z archívu EMC

DETSKÝ KÚTIK

Marína Chrťanová, 3. 1, ZŠ maršala Tita, Padina

Boris Petrovič, 3. 1, ZŠ maršala Tita, Padina Dejan Muminović, 3. 1, ZŠ maršala Tita, Padina

Jarné výkresy Podľa týchto krásnych výkresov, povedali by sme, že naozaj radi kreslíte. A čo písanie? Vyzývame vás, aby ste nám posielali aj písané práce, možno práve na tému jari. Básničky, slohové práce, poviedky... Čo vy na to? Danuška

Kristína Šprochová, 2. 2, ZŠ Ľudovíta Štúra, Kysáč

Aleksandar Asodi, 2. 2, ZŠ Ľudovíta Štúra, Kysáč

Dušan Bartoš, 1. 1, ZŠ 15. októbra, Pivnica

www.hl.rs

Laura Pustinjaková, 6. 1, ZŠ Ľudovíta Štúra, Kysáč

Informačno-politický týždenník

Emina Čásarová, 1. 1, ZŠ 15. októbra, Pivnica

• DETSKÝ KÚTIK •

DETSKÝ KÚTIK

Darinka Supková, štvrtáčka, ZŠ T. G. Masaryka, Jánošík

Deny Supek, štvrták, ZŠ T. G. Masaryka, Jánošík

Mateja Listmajer, druhák, ZŠ T. G. Masaryka, Jánošík

Helena Šterbová, druhačka, ZŠ T.G.Masaryka, Jánošík

Jar Jar je pekné počasie, ‘bo vždy hladí po čase. Prináša nám teplo, v ktorom žiari slnko. Kvetov v nej je neúrekom, tie voňajú celým svetom. Dobrá jarná zmrzlina, najlepšia je malina. Milujem jar darovanú, spieva pieseň maľovanú.

Soňa Holová, 1. 1, ZŠ 15. októbra, Pivnica

• DETSKÝ KÚTIK •

Alena Đorđevićová, siedmačka, ZŠ Bratstva jednoty, Biele Blato

Valéria Valihorová, 1. 1, ZŠ 15. októbra, Pivnica

17 – 18 /4800 – 4801/ 28. 4. – 5. 5. 2018

Ľudia a udalosti EKOLOGICKÁ SÚČASNOSŤ SRBSKA (1)

Mať dlhodobý prístup Oto Filip

životného prostredia mimoriadne rozsiahle a dôústavne a stále viac sa u nás kladné, takže zaberajú asi rozpráva o udržateľnom tretinu celkového počtu a efektívnom využívaní európskych predpisov. Dá prírodných zdrojov v záujme sa povedať, že túto sféru zlepšenia životného prostredia, kryjú horizontálne, čím o aktívnej adaptácii na klimatické sa rozumie odhad vplyzmeny, o práve človeka na zdravov na životné prostredie, prístupnosť potrebných a relevantných informácií, účasť verejnosti, zvlášť tej na lokálnej úrovni v ekologic- Využívame dostatočne kých procesoch. Zaoberajú solárnu energiu? sa ňou aj prostredníctvom jednotlivých úsekov, ako kvalita budú v úseku (prečisťovania) vôd, vzduchu, riadenie a nakladanie – odhadom ide o sumu približne s odpadom, kvalita vody, ochrana päť miliárd eur počas budúcich prírody, kontrola priemyselného troch desaťročí – v nakladaní znečisťovania, chemické látky, s odpadom a v priemyselnom klimatické zmeny, ochrana pred znečisťovaní. Ako sa naznačuje v Národnej stratégii Republiky hlukom, civilná ochrana... Prenášanie predpisov Európskej Srbsko pre aproximáciu v oblasti únie do národnej právnej sústa- životného prostredia, významná vy je len prvým krokom nášho časť pri dosahovaní európskych prispôsobovania sa európskym štandardov by sa mala financovať More, zvlášť v Boke Kotorskej, vždy dýchalo krásou štandardom. Podstatou politiky za pomoci európskych fondov. votne vyhovujúcu pitnú vodu, čo znamená nutnosť angažovať sa ochrany životného prostredia Vzhľadom však na rozsah probléo zbere a nakladaní s odpadom v tomto smere predtým než ško- je ale v prvom rade adekvátne mov, stav našej ekonomiky a envia odpadovom hospodárstve, da, respektíve zamorenie vznikne. uplatnenie a realizácia daných ronmentalistiky a majúc na zreteli o druhotnom využívaní suro- Druhou zásadou je, že znečis- predpisov, tak na národnej, ako skúsenosti iných v tejto oblasti, vín, o trvalo udržateľnom roz- ťovateľ platí. Ide o to, že v kaž- i na lokálnej úrovni. To znamená, evidentná je veľká pravdepodobvoji vo všetkých sférach života dom možnom prípade nosť, že v rámci prístupových rospoločnosti, o úsporách energií náklady na ochranu kovaní Srbsko požiada Európsku a energetickej efektívnosti budov, životného okolia má úniu o schválenie dočasných lehôt o zamorenej prírode, o znižova- znášať buď právnická, na uplatnenie a uskutočnenie euní emisií skleníkových plynov, alebo fyzická osoba, rópskych štandardov súvisiacich o inováciách a riešeniach v oblasti ktorá ho ohrozuje, s touto oblasťou. environmentálnych technológií, a nie spoločnosť vcelPrístupová Kapitola 27, o ktorú o následkoch postupujúcej indus- ku. Tretím princípom predovšetkým ide, je mimoriadne trializácie v rozvíjajúcich sa kra- je boj proti narúšaniu zložitá, náročná a nákladná. Už jinách, vplývajúcich na stúpajúci životného prostredia preto je jasné, že si východiská dopyt po výrobkoch a službách na samotnom pramez nahromadených ekologických spätých s ochranou životného ni znečisťovania, lebo problémov vyžadujú v prvom rade okolia, o cirkulačnej ekonomike, sa tam jednoduchšie dlhodobý a komplexný prístup. o environmentálnej výchove... a účinnejšie dajú odRozhovory s odborníkmi v tejto Už aj z tohto stručného sumáru strániť následky zamooblasti, tak s tými našimi, ako aj ekologických oblastí je zrejmý renia. Štvrtou zásadou s niektorými z najbližšieho susedZužitkovať možno takmer ich rozsah, dosah, ako aj význam. je spoločná zodpoved- všetky druhy odpadov stva, ako aj syntézy a súvahy by V zásade možno povedať, že pr- nosť EÚ a členských v budúcich pokračovaniach tohto voradým cieľom politiky ochrany štátov, keďže je príslušnosť pre že v dlhom časovom horizon- seriálu mali vrhnúť viac svetla na životného prostredia je prezento- túto sféru rozdelená medzi nimi, te budeme potrebovať nemalé to, kde v environmentalistike dnes vanie a promovanie udržateľného piatou je zapájanie ochrany život- investície na vklady do infraš- sme, alebo čo nás zajtra pri plnení rozvoja, tiež ochrana uvedeného ného prostredia do iných politík truktúry, na údržbu potrebných jej záväzkov čaká. prostredia tak pre terajšie, ako únie, ako napríklad poľnohos- zariadení, na administratívne aj pre budúce generácie. Priamy podárstvo, doprava, energetika. náklady. V procese preberania (V budúcom čísle: osoh, ktorý prináša táto politika Odborná a logistická Všetko uvedené spôsobuje, že európskych záväzkov už teraz je na medzinárodnej a národnej sú predpisy súvisiace s ochranou jasné, že najväčšie výdavky u nás podpora)

www.hl.rs

úrovni, je mnohonásobný: lepšie zdravie obyvateľstva, chránenie prírodných zdrojov, konkurencieschopné hospodárstvo, lepšia celková kvalita života. Politika Európskej únie (EÚ) v oblasti ochrany životného prostredia je založená na viacerých princípoch. Azda prvým je preventívne pôsobenie,

Informačno-politický týždenník

• ĽUDIA A UDALOSTI •

Mozaika

ROČNÍK XVII 28. apríla - 5. mája 2018 ČÍSLO

224

MAGAZÍNOVÁ PRÍLOHA

Z obsahu

Tá zázračná príroda Fanúšikovia Crvenej zvezdy

Fanúšikovia Partizana

Str. 2

FOTOREPORTÁŽ Z BELEHRADU

Derby je naše zlato, aj pozlátka! Ján Špringeľ

„B

razília sa spoznáva cez futbal, písal ich krajan José Lins do Rego. Derby Zvezda – Partizan je značkou Srbska. Vychutnávali sme si každú sekundu stominútového boja v severnom kotle,“ prezrádzajú záujem o zraz odvekých belehradských rivalov slovanisti Miro a Robo. Otec a syn zo sídelného mesta Slovenska sa, ako aj tisíce fanúšikov po mestskom derby, z Topčideru na Sláviu predierali, hoci rezkým kroko m , v i a c a ko polhodinu. Motorová preprava pre početný dav fungovať jednoducho nemohla. A neprestáli s ich Radovánky kamarátom a spoluobčanom Ivanom preberať nahlas dojmy zo skríženia zbraní na pažiti Marakany: „Takú kulisu ako vytvárajú podobrotky a pozlotky srbskí fanúšikovia, nemá u nás žiadne meranie síl. Dorazili sme autom vo štvrtok, odchádzame plný dojmov v

nedeľu, v strede mesta sme si zakúpili apartmán. Len kvôli futbalovému ošiaľu.“ Londýnsky športový novinár David Goldblatt citoval nedávno Škóta Billa Shanklyho, že niektorí ľudia veria, že futbal je záležitosťou života a smrti a pridal slová spomínaného slávneho trénera Liverpoolu FC, ktorý pred desaťročiami doplnil vlastnú vyhlášku: „Som veľmi sklamaný týmto postojom.

Florencia na Labe Slovanisti na Slávii: Bratislavčania otec Miro a syn Robo

Str. 4

ochladených náturou. Ľúbosťou hry aj ľútosťou dohry. Znakom a opakom národa. Opäť i späť: poriadok v chaose, poprípade chaos v poriadku. Tak či onak: len tri hlavné mestá na starom kontinente sa môžu honosiť,

Dalmatin rezy Str. 8

Ihla by nepadla medzi nimi na betón: nadžgatá západná tribúna

Môžem vás ubezpečiť, že je to oveľa, oveľa dôležitejšie.“ Ani srbské „večné“ derby susedov nemohlo byť 14. apríla o inom, lež o potýčke − psychicky odolných verzus mentálne slabých: hráčov a fanúšikov, členov vedení aj médií. Osladených futbalom,

že im až dva kluby boli vo finále alebo získali titul Ligy majstrov. Popri Londýnu (Chelsea, Arsenal) a Madridu (Real, Atlético) ešte len – Belehrad. Aj preto je srbské derby zrkadlom futbalu Balkánu a lákadlom športového turizmu fanúšikov z iných destinácií.

Mozaika MARIO DEL CURTO A JEHO CESTY K ZELENEJ PLANÉTE

Tá zázračná príroda

VČERA, DNES, ZAJTRA...

V meste a na vidieku

Oto Filip

merický Grand Canyon, Kilimandžáro, Mŕtve more, sopečný ostrov Čedžu v Južnej Kórei, zátoka Ha Long vo Vietname, národný park Komodo v Indonézii, podzemná rieka Puerto Princesa na Filipínach, Stolová hora v južnej Afrike... Sú to len niektoré zo zázračných divov prírody, s ve d č ia ce o tom, že planéta môže kdesi byť aj taká, akú si ju prajeme: krásna, čistá a jedinečná . Potvrdzuje to aj výstava švajčiarskeho autora Maria Soňa Marićová del Curta s názvom Cestovanie k... človekovmu ozeleňovaniu planéty, ktorá sa 23. marca začala v Múzeu mesta Belehrad v Resavskej ulici. V priestoroch a miestnostiach starých, nerekonštruovaných, no istým spôsobom zaujímavých. Jedna z autoriek expozície, terajšia študentka a budúca kunsthistorička Soňa Marićová uvádza, že je na výstave vyše dvesto rozmerných obrazov, ako aj to, že sa známemu svetové-

mu fotografovi retro nádych výstavných priestorov zapáčil. Ibaže po vernisáži, ktorá zapadla do dní, keď nás trápil oneskorený sneh a nečakaná zima, mal malú námietku: „Bolo by dobre, keby ste vyriešili aj otázku ich vykurovania.“ Mario del Curto (1955), ktorý v súčasnosti žije vo švajčiarskom meste Sergey sa ako samouk − fotograf začal zaoberať týmto druhom umenia, upriamujúc sa vo svojich začiatkoch na spoločenské hnutia v sedemdesiat ych rokoch dvadsiateho storočia. V roku 1980 sa stáva nezávislým fotografom a sleduje dianie v oblasti divadla i tanca, vyvíjajúc pritom vlastný štýl fotografovania scény. S rokom 1983 sa začína spájať jeho záujem o brut art, čiže o tvorbu osôb s duševnými poruchami alebo iných marginalizovaných skupín, čomu venuje početné výstavy, diela a filmy. Už roky Mario del Curto skúma aj vzťah človeka k rastlinnému svetu. Odchádza na rôzne svetové rovnobežky, fotí botanické

záhrady, robotnícke parky, mestské scény, výskumné laboratóriá. Už mnohokrát cestoval do Ruska s cieľom dokumentovať činnosť chýrečného Inštitútu Vavilov a jeho početných staníc v uvedenom štáte. Jeho vnímavý pohľad a svojráznu senzibilitu cítiť z každého nafoteného záberu. Svoje práce Mario doposiaľ vystavoval v mnohých krajinách,

(Ferme des Tilleuls) v Renense od jej založenia vlani. x x x Jeho Cestovanie k... prístupné tunajšej verejnosti do 29. apríla je vlastne svojráznou syntézou, príbehom v obrazoch z osemročného putovania autora po svete, počas ktorého navštívil početné krajiny, nachádzajúce sa od Latinskej Ameriky po Áziu. Reagujúc na

Žirafy v Hongkongu v roku 2015

v známych medzinárodných galériách a múzeách, vrátane Musée de l´Élysée a Umeleckej kolekcie brut artu v Lausanne, kde je aj členom Poradného výboru. Je aj poradcom a kustódom − spolupracovníkom viacerých výstav a festivalov. Je tiež v čele programového výboru inštitúcie kultúry Farma líp

vývoj ľudstva, ktoré sa tak rýchlo vzdialilo od pôdy, umelec nás vlastnými zábermi vyzýva pouvažovať nad tým, ako sa správame k rastlinnému svetu. Lebo rastliny odjakživa pre ľudí znamenali potraviny a prispievali k ich evolúcii. Keď sa pred troma miliardami rokov objavil vo forme prvých rias,

HLAS ĽUDU | 28. 4. – 5. 5. 2018 • 17 – 18 /4800 – 4801/ rastlinný svet postupne dobýjal kontinenty, omnoho skôr než nohy našich predkov na tie vkročili. Počas dlhej evolúcie svet rastlín sa stal natoľko zložitý, že v súčasnosti tvorí

tieto môžu byť veľkou inšpiráciou a že už mnohých autorov nadchli k tvorbe veľkolepých diel. Lebo záhrada vždy znázorňuje nejaký kontext, kultúru, osobnosť. A má skutočne rôzne

v z ť a hov, existujúcich medzi č l o v e ko m a rastlinou. Chcel som tiež rozprávať o ničení životného prostredia, o prispôsobivosti rastlín, o kráse kvetov, o veľkej Úchvatné farby prírody zručnosti záhradníkov, o inak- hých ľudí, od odborníkov na bošom uvažovaní v mestách, taniku po obyčajných občanov, o elegancii rastliny, o rozvet- no každý z nich má inakší vzťah vovaní stromov... o nekonečnej pravde.“ Mario del Curto si na rastlinách všíma najmä to, že Niektoré z 380 dávnych sort zemiakov sú tieto aj potravinou, aj liekom, aj poslúžia pri mnohých z iných našich potrieb. Už ani nehovoriac o tom, že symbolizujú naše city a že nimi tieto ľahšie vyjadríme ako slovami. Žiaľ, a ž jedna pätina rastlinných druhov je na ceste vyhynutia a priamo pred naším zrakom prebieha i šieste a najRastliny sú často aj v herbároch rýchlejšie masové až 99 percent biomasy pla- Divný strom hasnutie života na Miestnosti historické, alebo aj v retro štýle? néty. Prvé pestované rastliny Zemi. Mnohé obspäté sú s obdobím neolitu účely: dekoratívne a vedecké, lasti vôkol nás názorne vravia, k rastlinám. Jedným z nich je na Blízkom východe. Keď ide umelecké a politické. čo im prinieslo „objatie“ človeka. napríklad Julio Nancco, ktorý o súčasnú vegetáciu, Daniel „Týmto projektom som chcel Na svojich početných cestách pestuje zemiaky na nadmorskej Kehlmann v knihe Premeria- ukázať zlomok dlhých dejín Mario del Curto stretol mno- výške 4 000 metrov neďaleko Svätého údolia Inkov a zvlášť sa vanie sveta podčiarkuje, že je zaujíma o ich staré sorty. Nový táto prístupná každému. Aj to, život vdýchol až 380 starým že rastliny nemajú dušu a že sortám. u nich niet ničoho skrytého. Sú x x x vystavené okolnostiam a slabo Veľkoplošné fotografie, mnochránené, pevne späté s pôdou hé príbehy, rozmanité zábery. a jej podmienkami, no predVýstava tematická a osožná, sa a navzdory všetkému, žijú ktorá navyše vhodne zapadla a pretrvávajú. Na rozdiel od do obdobia medzi Svetovým nich hmyz, živočíchy a ľudia dňom vody a Dňom planéty sú na tom lepšie, azda aj kvôli Zeme. V prvom rade je však tomu, že sú chránené vonkajozaj peknou a trefnou ódou na šími obalmi. rastliny, poskytujúcou skvelé x x x odpovede na dilemu, čo vlastne V poznámke o tematickom prírode berieme a čo jej dávasegmente výstavy, venovame. To je, žiaľ, ešte stále vo nom obľúbeným záhradám, veľkej nerovnováhe. Mario del Curto uvádza, že aj Melón na kapote auta na okraji mesta

III

Mozaika Z HLAVNÉHO MESTA SASKA

Florencia na Labe Danuška Berediová

REPORTÉRI

mesta, bombardovaním nebol zasiahnutý, čo veľmi potešilo obyvateľov. Po niekoľkých dňoch zem sa aj ďalej jemne

re svoj výnimočný kultúrno-historický význam Drážďany najčastejšie naz ý vajú aj Florenciou na Labe alebo na Elbe (čo je nemecký názov tejto rieky). Volajú ich aj Fénixovo mesto, lebo po dr uhej s vetovej vojne vstali z popola ako vták Fénix. Sú hlavným mestom nemeckej oblasti Sasko. Mesto je dôležitým kultúrnym, politickým a ekonomickým strediskom, rozliehajúce sa v údolí rieky Laby. Spolu s Leipzigom a Meissenom tvoria Saský Semperová opera trojuholník. Táto oblasť je rozlohou trochu väčšia chvela a, žiaľ, kostol sa sám ako Vojvodina, ale je omnoho od seba proste zrútil. Bol to hustejšie obývaná. posledný úder pre obyvateľov Drážďan. Dovtedy ako najvyššia BOMBARDOVANIE V ROKU 1945 Prečo Fénix? Počas druhej svetovej vojny Drá žď any boli bombardované a to do tej miery, že boli zrovnané so zemou. Stalo sa to 13. februára roku 1945, pár týždňov pred koncom vojny. Bolo to letecké bombardovanie britských a amerických vojnových sí l. Dôvod Churchilovho útoku na sídlo Saska, keď bolo zničené takmer 85 percent mesta a najkrajšie architektonické budovy, Balkón Európy aj dnes pre mnohých historikov predstavuje otáznik. budova v meste bol stáročia Evanjelicko-luteránsky kostol symbolom Drážďan. Zostal neMatky Božej (Frauenkirche), porušený iba jeden stĺp, ktorý ktorý sa nachádza v strede je aj dnes po obnove zacho-

Palác Zwinger je dnes sídlom mnohým galérií a múzeí

vaný a jasne sa vidí. Donácie na novú výstavbu kostola boli zbierané roky. Prostriedky na obnovu boli konečne vyzbierané v roku 2006 a v roku 2009 bola ukončená úplná rekonštrukcia kostola. Keďže americkí a britskí vojaci účinkovali v bombardovaní Drážďan, práve oni, ale aj ich deti a ďalší potomkovia boli najväčšími darcami prostriedkov potrebných na výstavbu. Podobne tak boli aj mnohé historické budovy znovu vybudo-

vané podľa pôvodných plánov. V Drážďanoch sa Luther zdržiaval v rokoch 1516 a 1518, rok po vynesení svojich téz. Spo-

čiatku v tomto meste nemal žiadnych prívržencov. Odmietavý postoj bol podporovaný drážďanským vojvodcom, ktorý v roku 1523 nechal skonfiškovať všetky Lutherove Biblie vo svojej krajine. Neskôr jeho nasledovník Friedrich Múdry zavádza reformáciu v Drážďanoch. Pamiatkami na toto obdobie je okrem kostola Panny Márie aj Lutherova socha pred ním. AUGUST II. SILNÝ Najznámejšia osobnosť z dejín mesta Drážďany je určite August II. Silný. Bol príslušníkom albertínskej línie dynastie Wettinovcov. Je ozaj dosť dôvodov, prečo je najznámejší. Prezývku Silný dostal, lebo bol známy podľa svojej výšky a sily. Ešte ako mladý princ navštívil palác Versailles, čo pozmenilo jeho život a neskoršie jeho spôsob vedenia štátu. Premenil Drážďany na jedno z najkrajších miest Európy. Známy je aj podľa toho, že bol nenásytný sukničkár. Bol ženatý Kristínou Eberhardinovou, ktorá mu narodila syna. Mal mnoho mileniek

HLAS ĽUDU | 28. 4. – 5. 5. 2018 • 17 – 18 /4800 – 4801/ a legenda hovorí, že mal viac ako aj najväčšia zbierka čínskeho 300 nelegitímnych detí. Jedna porcelánu na svete. Zwinger je z najznámejších bola grófka Co- v súčasnosti sídlom mnohých sel, ktorej August dal vystavať galérií a múzeí. niekoľko palácov. Jeden z nich Turistom sa vždy odporúča je aj Taschenberg palác, kto- prejsť sa aj Balkónom Eurórý je dnes premenený na najluxusnejší hotel v Drážďanoch – Kempinski. Tento palác bol s rezidenčným palácom, kde býval August, spojený vybudovaným mostom. Zachovaný je dodnes a slúžil, aby August mohol rýchlejšie prísť ku svojej milenke, ktorá ho však po čase opustila. Aby ju potrestal, August rozkázal strážcom, aby ju našli a zatkli ju. Zvyšok života strávila v samoväzbe veľkosti 1 x 1 metra. Chudina, strávila tam 49 rokov, dožila sa hlbokého veku, až 84 rokov. Čudný spôsob, ako demonštrovať Martin Luther svoju moc, nie? Tento vládca, milovník ume- py, z ktorého je krásny pohľad nia, vlastnil veľkú kolekciu čín- na Elbu / Labu, ale aj na Nové skeho porcelánu. Túžil poznať mesto, ktoré sa nachádza na tajomstvo výroby tohto bieleho druhej strane tejto rieky. Jezlata, a preto podnecoval po- den z mostov, ktoré spájajú

perová opera. To, že je najnavštevovanejšia, svedčia aj fakty, že ju ročne navštívi asi 400-tisíc ľudí a že sa lístky musia rezervovať šesť mesiacov dopredu. N a ko n i e c e š t e niektoré zaujímavosti tohto mesta. V Drážďanoch sú patentované čajové vrecká. Friendrich Schiller svoju Ódu na radosť napísal práve v Drážďanoch. Labské údolie v Drážďanoch bolo v roku 20 0 9, po piat ich rokoch, vyradené z listiny UNESCO Zlaté ornamenty na vežiach svetového dedič- pripomínajú Prahu stva. Dôvodom bola kontroverzná výstavba nového ktorý pre nové ropné náleziská mosta cez rieku Labe, neďaleko zmenšil prírodnú rezerváciu, kde mestského historického cen- žije jediné známe stádo oryxa tra. Toto ale nie je prvý prípad arabského. Začali sme s fénixom a konvyradenia z listiny. Je druhý. Prvý bol Omán v roku 2007, číme s oryxom.

A Augustov most pripomína Karlov most

kusy svojich podaných. Sen sa mu splnil a v roku 1710 bola založená výroba prvého bieleho porcelánu v Európe, a to v Meissene, neďaleko Drážďan. Najdrahšie a najcennejšie kusy porcelánu z Meissenu, ktoré zostali po Augustovi, sa dnes nachádzajú a chránia v paláci Zwinger, ktorý tiež patrí medzi mnohé, ktoré tento panovník dal vystavať. A tu sa nachádza

tieto dve strany – Augustov most je stavaný podľa vzoru na Karlov most v Prahe. Turistov tiež vyzývajú, aby na ohrade, na balkóne našli odtlačok ruky Augusta, ktorý aj týmto spôsobom demonštroval svoju silu a prezývku. Jeden z najkrajších operných domov na svete a jeden z najnavštevovanejších sa nachádza práve v Drážďanoch. Je to Sem-

Kostol Panny Márie; celkom vľavo sa dá vidieť zachovaný stĺp

Mozaika JOZEF PÁLENÍK

INÍ PÍŠU

Po prúde

„D

28. 4. – 4. 5. 2018

POČASIE

nešný splav urobíme len tak v pohode,“ povedal Dušan svojim kolegom vodákom, keď sa pri brode, kde zvyčajne začínali splavovať už známy úsek rieky, chystali nasadnúť do člnov a pokračoval: „Nechajte sa unášať prúdom, veslujte minimálne, viac-menej len na vyrovnávanie pohybu člnov, prípadne na dotiahnutie sa k skupine, ak by niekto zaostal. Ale to by sa nemalo stať, pretože ideme po prúde a prúd tečie pre každého rovnako,“ dodal s odľahčeným tónom v hlase a nechal vodákov nasadnúť do lodí s tým, aby tento spanilý splav odštartovali. „Ešte niečo,“ prehovoril k milovníkom vody, ktorí sa už-už chystali spustiť po prúde. „Nezabudnite, že za Troma lipami musíte zájsť do zátoky, vystúpiť a obísť Račí vodopád. Nie aby ste sa tam ktosi zabudli na hladine. A tiež pripomínam, že pri Troch lipách je už dosť prudký tok, tak sa držte popri brehu, aby sa vám včas podarilo odbočiť do zátoky. Dobre?“ zakončil krátkou poistnou otázkou a v podstate ani nečakal na odpoveď. Tlmené hlasy vnímal ako súhlasnú reakciu. Dušan chvíľu počkal a zdvihnutou rukou akoby svojim vodáckym priateľom zamával na rozlúčku. Z organizačných príčin sa ešte musel zdržať na brehu, s tým, že za ostatnými sa vydá neskôr a pokúsi sa ich dostihnúť. Ak by sa mu to nepodarilo, stretnú sa v cieli,

v táborisku. Plavba prebiehala tak, ako si predsavzali, aké dostali inštrukcie. V pokojnom tempe, vpred ich postrkovali viac-menej vlny, oni len sporadicky vyrovnávali a usmerňovali lode. Tu i tam sa úsečnými pokrikmi dohovárali, či informovali o niečom. Tomáš dokonca aj s kýmsi mobilom telefonoval. Postupne sa blížili k Trom lipám. Tak, ako bolo o tomto mieste známe, prúd rieky v ňom mohutnel, ani čo by sa voda rozbiehala na skok do priepasti zvanej Račí vodopád. Tomáš, stále ešte telefonujúci, si preložil mobil z jednej ruky do druhej, od jedného ucha k druhému... Čľup! ozval sa tupý zvuk aparátu padajúceho do vody, ktorý Tomášovi vypadol pri premiestňovaní. „Bisťu!“ uľavil si Tomáš a inštinktívne sa vymrštil za padajúcim telefónom. Už ho však nechytil, hoci sa mu obtrel o ruku. Pohyb jeho tela však spôsobil, že čln neudržal svoju polohu na vode a prevrátil sa aj s ním. Tomáš sa ho snažil zachytiť, no vyšmykol sa mu. Prúd vody ho, keďže bol odľahčený, bez problémov postrčil pred sebou ako dieťa hračkárske auto. Prudší tok rieky začal cítiť a vnímať aj Tomáš, ktorý sa zrazu nemal čoho zachytiť, iba ak hladiny vody. Tá však držiaky nemá. Uvedomoval si, ako mu spodný prúd podmýva nohy a čoraz mocnejšie ho berie so sebou. Snažil sa nestratiť duchaprítomnosť a plávať ku brehu. Lenže prúd začínal

mať v tomto súboji navrch. Načiahol sa za konárom, ktorý ovísal nad hladinou a jeho koniec v rytme pohybu vĺn po nej poskakoval, no nezachytil sa ho. Rovnako aj zopár ďalších mu len prekĺzlo v zovretej dlani a Tomáš začal mať pochybnosti, či sa z tejto šlamastiky ešte so zdravou kožou, ba vôbec živý dostane. Začalo mu byť úzko. Aha, tamto vidí dáke lano alebo povraz, prehovorila mu myseľ, keď obďaleč zočil čosi visiace, zachytené o strom. Z predposledných síl sa snažil vykorigovať pohyb svojho plávajúceho slabnúceho tela viac ku brehu, aby neprepásol jednu z posledných možností záchrany, ak nie vôbec poslednú. Ešte kúsok...ešte... teraz... raz, dva... hop... Tomáš pozberal zostatok vlády, ktorá mu v tele zostala a natiahol ruku k visiacej slučke lana či povrazu. Privrel oči, zatajil dych...a...Podarilo sa! Jeho telo sa zastavilo, už len nohy plávali zotrvačnosťou na mieste. Pritiahol sa viac ku stromu a dolnými končatinami dočiahol na čosi pevné. Využil to a ešte tuhšie, ešte viac sa primkol k brehu. To už stál oboma nohami na niečom pevnom, zrejme na skale pod vodou, takže sa ešte väčšmi vysunul z vody, aby odľahčil rukám. Postupne, držiac sa povrazu a hľadiac pod nohy, ťarbavo vyšiel na breh. S úľavou sa zvalil do porastu na ňom, uvedomiac si, že vlastne ešte pred pár chvíľami bojoval o život a ten

mu zachránilo zachytenie sa o povraz, ktorý bol v pravej chví li na pravom mieste. Súčasne si však uvedomil aj fakt, že keď sa povrazu držal, cítil v dlaniach akési zárezy, akoby nebol rovný, ale prerývaný. Nadvihol trup, oprel sa o lakte a po chvíli, keď si už telesná chránka odpočinula, vstal a išiel bližšie k stromu preskúmať, čo za povraz tam visí. Mal by som sa mu poďakovať ako svojmu záchrancovi, prebleslo mu mysľou a kútiky úst sa mu sformovali do ľahkého úsmevu. Chytil ho do rúk, pritiahol bližšie k sebe a zostal v úžase. Podišiel ešte bližšie, zblízka skúmal onen záchranný pás. Čo ako dlho naň civel, čoraz viac si uvedomoval, že sa mu nesníva a vidí dobre. Ten záchranný povraz bol totiž ruženec, veľký drevený ruženec s rovnakými drevenými zrnkami, čo predstavujú Zdravasy. Už chápal aj tie zárezy v dlaniach, iba netušil, ako sa sem dostal. Či ho priniesla voda pri nedávnej povodni, alebo ho tam ktosi zavesil. Sú javy medzi nebom a zemou, ktoré ťažko vysvetliť. Rozhodol sa, že ruženec vezme so sebou a spýta sa v dedine povyše, najlepšie asi kostolníka. Predtým sa však na ňom pomodlí ruženec. Radostný. Hádam najlepšie bude hneď teraz. V mene Otca, i Syna, i Ducha Svätého. (Podľa Ľudových novín, č. 12/2018)

sobota

nedeľa

pondelok

utorok

streda

štvrtok

piatok

26˚ | 15˚

25˚| 12˚

26˚ | 16˚

26˚ | 15˚

25˚ | 14˚

HLAS ĽUDU | 28. 4. – 5. 5. 2018 • 17 – 18 /4800 – 4801/

(DUCHA)PLNKY

Výber: Oto Filip

Belehrad, dobre ráno

Dušan Radović

Nik si ešte nevyčítal, pretože spal. Spánok je spánok, ten nemôže byť ani lepší, ani horší, čo pre život neplatí. Byť bdelý, to je aj únavné, aj drahé, aj nebezpečné, aj dlho trvá. Radšej robme to, čo vieme, teda spime, než sa ako bdelí máme naťahovať so životom, keď je zrejme, že v tom nie sme zruční. Nečítajte noviny, kým obedujete. Všímajte si mäso, viete po čom je?! Hľadáme chyžnú, ktorá robila v lepších domácnostiach, aby nám rozprávala intrigy o nich.

Smiech je liek

Z právd o Chuckovi Norrisovi

Už nie sme natoľko chudobní, aby sme zdravie vyhlasovali za najväčšie bohatstvo. Nech teraz trochu tí druhí budú zdraví, hladní a žiadostiví všetkého.

Príde matka s dcérou k lekárovi Aforizmy Milan Kupecký celá vystrašená: – Pán doktor, len sa pozrite, Z makroekonomických ukamalá má od rána nejaké veľké • Najsmutnejší moment v živote zovateľov sa chudoba nenaje. oči... dieťaťa nastane nie vtedy, keď Kapitalizmus je u nás v rozkve– No tak skúsime najprv povoliť sa dozvie, že Mikuláš neexistuje, gumičku vo vlasoch. ale keď sa dozvie, že Chuck Norris te. Najmä pokiaľ ide o kvitnutie korupcie. existuje. Ťažko nadviazať očný kontakt – Janko, čo ste sa dnes v škole • Niektorým ľuďom sa občas so ženou s veľkým poprsím. učili? snívajú nočné mory. Nočným mo– O sexe. Pri súčasných pracovných a firám sa niekedy sníva Chuck Norris. nančných možnostiach zostáva – A vedel si? • Otec Chucka Norrisa chcel byť priemernému občanovi oháňať – Áno. odmalička ako jeho syn. sa iba ak žobráckou palicou. – A čo si dostal? Čo mnohí v socializme nestihli • Neexistuje žiadne globálne – Facku! otepľovanie. Chuckovi Norrisovi nakradnúť, v kapitalizme dobehli. bolo zima, a tak viac rozohrial slnko. Naša sociálna politika: Veľké Muž sa vrátil z poľovačky: oká na sociálnej sieti, malé na • Niekto dokáže ohnúť lyžicu – Žena moja, teraz nebudeme polievke. mysľou. Chuck Norris dokáže ohnúť celý mesiac kupovať mäso! myseľ lyžicou. Hospodárskeho zázraku sa – Toľko si nalovil? nedočkáme, kým nevymrú všetci • Niektorí ľudia majú jednu moz- dôchodcovia a bezdomovci. – Nie, prepil som výplatu. govú hemisféru väčšiu ako druhú. Chuck Norris má väčšie obe. – Pán doktor, moja manželka je o štyridsať rokov mladšia. Ak • Chuck Norris raz kopol Foresta bude medzi nami všetko v po- Gumpa do zadku svojím kopom riadku, môžeme ešte mať deti? z otočky a ten od tej doby neustále – Ak bude medzi vami všetko uteká. v poriadku, tak ťažko, ale ak nie, • Žijeme v rozpínajúcom sa tak bez problémov. vesmíre. Všetko sa snaží dostať preč od Chucka Norrisa. Záplavy v Londýne. Voda zúri • Keď Chuck Norris prejde okolo pred dverami lorda Paddingtona. Sluha James ich otvorí a zahlási: hracieho automatu, ten okamžite začne sypať peniaze. – Vaše lordstvo, Temža! • Chuck Norris nemá rodičov. Pýta sa žena muža: Narodil sa sám. – Čo by si urobil, keby ma unie• Chuck Norris dokáže vyfotiť sol cudzí muž?! jediným fotoaparátom sám seba – Nikdy by som na teba neako sa fotí! zabudol.

Politické múzy

Peter Gossányi

Obľúbeným novinárskym útvarom sa stalo maľovanie čerta na stenu. Niektoré kopance múz sú trestnými kopmi. Trinástym platom môže byť aj tridsať strieborných. Vďaka existenčnému boju sme sa stali bojovným národom. Škoda, že zmizík neodstraňuje aj politické figúrky.

Podľa Literárneho (dvoj)týždenníka, č. 31-32/2017

VII

Mozaika RADY A NÁPADY

Výber: Elena Šranková

IBA PRE LABUŽNÍKOV

NEW – DIÉTY

Tukožrútske jedlá, ktoré si navaríte do 5 minút

Dalmatin rezy Suroviny: Na svetlé cesto: 6 bielkov, 6 lyžíc kryštálového cukru, 6 lyžíc polohrubej múky, lyžica oleja, ½ kypriaceho prášku; Na tmavé cesto: 6 žĺtkov, 6 lyžíc kryštálového cukru, 6 lyžíc polohrubej múky, 2 lyžice kakaa, lyžica oleja, dl mlieka, ½ kypriaceho prášku; Na poliatie cesta: ½ dl vlažného mlieka, 2 lyžice kryštálového cukru; Na plnku: 800 ml mlieka, 3 čokoládové pudingy, 7 lyžíc kryštálového cukru, 250 g masla; Na dokončenie: 500 ml smotany na šľahanie, čokoládové hobliny, eventuálne stužovač šľahačky Takto sa to podarí: Svetlé cesto: Bielky vyšľaháme s cukrom do tuhej peny. Pridáme olej a múku zmiešanú s kypriacim práškom. Dobre premiešame. Plech 31 x 41 cm vyložíme papierom na pečenie a pomocou lyžice dávame kôpky cesta na plech. Tmavé cesto: Vyšľaháme žĺtky s cukrom, pridáme mlieko, olej a do múky vmiešame kakao a kypriaci prášok. Všetko dobre zmiešame a tmavé cesto vylejeme do prázdnych miest, pomedzi bielkové kôpky.

aždý deň zhodiť pol kila, nestráviť v kuchyni hodiny a ešte si k tomu aj dobre zajesť? S týmito receptami si 5-krát denne môžete na jedle pochutnať a s pravidelným pohybom k tomu ešte aj schudnete.

Zdroj: varecha.pravda.sk

MÁTE CHUŤ NA SLADKÉ? Čokoládovo - čere šňové smoothie: Rozmixujeme 200 ml mlieka (1,5 % tuku) so 100 g vykôstkovaných čerešní, s 50 g bieleho jogurtu a 2 PL strúhanej horkej čokolády. Medovo-banánová hrianka: 1 plátok celozrnného chleba nasucho opečieme, potrieme 1 lyžičkou medu a obložíme menším banánom nakrájaným na plátky. Brusnicové müsli: 30 g ovsených vločiek premiešame s 20 g sušených brusníc a zalejeme 200 ml mlieka (1,5 % tuku). Bánanovo-čokoládový jogurt: 1 menší banán nakrájame na kolieska a zmiešame s 2 lyžicami strúhanej horkej čokolády a 200 g bieleho jogurtu (1,5 g tuku).

vložíte tieto užitočné gélové vrecúška. K holiacemu strojčeku, aby nezhrdzavel. Ak máte vo zvyku nechávať svoje žiletky a strojček na vani, kde je vlhko, a ony vám rýchlo zhrdzavejú, urobte zmenu. Vložte svoj strojček do plastickej nádoby s niekoľkými vrecúškami a vydrží vám oveľa dlhšie. Zachráňte vlhký telefón. Ak vám telefón spadol do vody, alebo niekde navlhol, namiesto pohára s ryžou vyskúšajte taštičku so silicovými vrecúškami. Bude to oveľa účinnejšie. Ochráňte staré fotografie i knihy. Staré fotografie aj knihy sa časom ničia práve vlhkosťou. Ak sú pre vás vzácne a chcete predĺžiť ich životnosť, vložte fotografie do škatule a pridajte zopár vrecúšok. Podobne ich môžete vložiť medzi knihy, alebo do obalu

knihy, aby tak ochránili vzácne kúsky od vlhkosti. Aby mejkap i púder dlho vydržali. Noste niekoľko vrecúšok aj vo svojej kozmetickej taštičke. Mejkap či púder sa vám poďakujú a neznehodnotia sa. Ochráni aj striebro. Striebro sa často zakalí práve vlhkosťou. Skúste dať do šperkovnice tieto vrecká a predĺžite životnosť svojich šperkov. Fotoaparát i okuliare stále v suchu. Ak nosíte fotoaparát často vonku, dajte si do tašky zopár vrecúšok proti vlhkosti. Ak sa vám objektív či pamäťová karta chladom a vlhkom zarosili, vložte ich do nádoby so silicovým gélom a odstránite tak všetku vlhkosť. Ak nosíte okuliare, vhoďte jedno vrecko do puzdra na okuliare a budú odteraz stále v suchu.

Rúru predhrejeme na 200 °C a upečieme do zlatista. Plnka: Uvaríme čokoládový puding, ktorý necháme vychladnúť. Maslo vymiešame mixérom do hladka a spojíme s čokoládovým pudingom. Poliatie cesta: Do mlieka pridáme cukor, premiešame a lyžicou polejeme cesto, z ktorého sme odstránili papier na pečenie. Rozotrieme rovnomerne čokoládovú plnku. Dokončenie: Šľahačku vyšľaháme do tuha. Na plnku nanesieme vyšľahanú šľahačku a posypeme čokoládovými hoblinkami. Dáme do chladničky na pár hodín a podávame.

DOBRÁ RADA – VEĽKÁ POMOC Verili ste, že guľôčky v škatuliach od topánok sú jedovaté? V škatuliach od topánok často nájdete aj vrecká s malými gélovými guľôčkami oxidu kremičitého, ktoré predlžujú životnosť topánok tým, že pohlcujú vlhkosť. Samozrejme, guľôčky nie sú na jedenie, ale nie sú ani toxické. A napriek tomu ich často vyhodíme spolu so škatuľami. Pravdou je, že ich môžete používať aj naďalej a využiť ich vlastnosť napríklad v taške z posilňovne, kde nosíte vlhké oblečenie. Okrem toho, že pohltia vlhkosť, zabránia množeniu baktérií aj zápachu z vlhkého oblečenia. VYUŽITE ICH AJ TAKTO: Medzi uteráky, aby nezatuchli. Predchádzajte vlhkosti a páchnucim uterákom v skrini tak, že medzi ne

Mozaiku číslo 224 pripravil Oto Filip

VIII

MÁTE CHUŤ NA NIEČO PIKANTNÉ? Španielske volské oko: 20 g zelených olív nakrájame na plátky. Na 1 lyžici olivového oleja upečieme vajce, ktoré podávame s nakrájanými olivami a plátkom celozrnného chleba. Hrianky s pažítkou a vajcom: natvrdo uvarené vajce nakrájame na plátky; 2 plátky celozrnného hriankového chleba nasucho opečieme a ešte horúce potrieme 1 lyžicou masla. Obložíme plátkami vajca a nakoniec štedro posypeme nasekanou čerstvou pažítkou (vlasac). CHUTNÉ PLUS Raz za deň si môžete vybrať jednu spomedzi týchto dobrôt. Všetky majú najviac 60 kalórií. 200 ml zeleninovej alebo paradajkovej šťavy s 5 slanými tyčinkami 250 ml instantnej kuracej polievky 2 pikantné ryžové chlebíky 3 nakladané uhorky s 3 plátkami celozrnného chrumkavého chlebíka 1 kopček vanilkovej zmrzliny s 1 maslovou sušienkou 100 g mangovo-jablkového pyré 1 šálka kávy s 8 jablkovými ryžovými chlebíkmi (po 2 g)

Kultúra Cestopisy pod lupou

Kultúra

62. LITERÁRNE SNEMOVANIE

Anna Francistyová

Dome Matice slovenskej Ľudovíta Mišíka v Báčskom Petrovci v sobotu 21. apríla prebiehalo 62. Literárne snemovanie. Usporiadateľmi boli aj tentoraz redakcia časopisu Nový život, SVC a Výbor pre kultúru NRSNM. Hneď na začiatku prítomní minútkou ticha vzdali poctu nedávno zosnulému spisovateľovi Jánovi Labáthovi. Zdenka Valentová-Belićová, šéfredaktorka Nového života, zdôraznila význam výročných stretnutí na oslavu knihy, potom nasledovali príležitostné príhovory. V mene hostiteľov auditórium oslovil Ján Brtka, predseda MSS. Anna Tomanová-Makanová, predsedníčka NRSNM, sa pozastavila pri akciách Národnostnej rady na motivovaní mladých k literárnej tvorbe, aj o nelogických počínaniach nášho štátu v oblasti vydávania a propagovania kníh v rečiach národnostných menšín. Úspech podujatiu poprial aj Brana Vukadinović, generálny tajomník Združenia spisovateľov Srbska. Nasledovalo tradičné udelenie Ceny Nového života za uplynulý rok. Správu komisie prečítal jej predseda Juraj Bartoš. V posudzovaní 69. ročníka časopisu Nový život boli i Katarína Hricová a Anna Vršková, ako členky. Členovia komisie v pozorovanom období kvitovali pomerne skromný počet pôvodných literárnych prác autorov z radov Slovákov žijúcich v Srbsku. Vo vlaňajších šiestich dvojčíslach je to len päť próz, dve drámy, básne alebo cykly básní úhrnne šiestich autorov. V prevahe sú štúdie, eseje, recenzie, články, rozhovory a nekrológy, pod ktoré sa podpísalo až dvadsať autorov. Na stranách časopisu boli aj literárne práce zo tridsať autorov mimo našich krážov: najviac zo Slovenska, potom zo Srbska, ako aj inorečoví. „Vychádzajúc zo zjavnej prevahy príspevkov neliterárnej pro• KULTÚRA •

veniencie na úkor literárnych, uzhodli sme sa, že pri rozhodovaní o laureátovi Ceny časopisu Nový život uprednostníme pôvodné literárne príspevky, s cieľom povzbudiť už osvedčených,

slav Spevák a Zuzana Čížiková. Referáty boli spomienkového i analytického charakteru. Pochvaľujeme výber ústrednej témy pracovnej časti snemovania: Cestopis v slovenskej vojvo-

Zo slávnostnej časti snemovania

ako i začínajúcich mladších autorov, aby svojimi prózami, básňami či divadelnými predlohami výdatnejšie zásobovali redakciu, aby svoje práce zasielali aj mimo tradičného súbehu NŽ.“ Tak sa rozhodli členovia komisie a po tom, čo ich pozornosť upútalo šesť príspevkov, dvojtretinovou väčšinou sa rozhodli Cenu Nového života za rok 2017 udeliť Mišovi Smišekovi za poviedku Kroky, uverejnenú v dvojčísle 3 − 4. Laureátovi, spisovateľovi a výtvarníkovi Mišovi Smišekovi (1957), Laliťanovi teraz žijúcemu v Boľovciach na sobotňajšom literárnom snemovaní cenu udelil Vladimír Valentík, riaditeľ SVC. Slávnostná časť snemovania bola venovaná aj životným jubileám Miroslava Demáka (70. narodeniny) a Tomáša Čelovského (60). Obidvaja jubilanti žijú na Slovensku, M. Demák sa však na stretnutí zúčastnil, T. Čelovský svoju neprítomnosť ospravedlnil. K Demákovmu životnému jubileu pripravenými textami zagratulovali Zuzana Týrová a Martin Prebudila, o tvorbe T. Čelovského hovorili Zoro-

dinskej literatúre. Ako v závere stretnutia konštatoval moderátor Martin Prebudila, táto žánrová oblasť je práve vďaka tomuto

začiatkoch cestopisného žánru u nás hlavne na základe monografie Zlatka Klátika, Zuzana Čížiková o cestopisoch v Národnej jednote a o dobových zápisoch z našich dedín, Juraj Bartoš v cestopisoch Andreja Čipkára zistil o. i., že autor bol vášnivý cestovateľ a vnímavý pozorovateľ. Annamária Boldocká-Grbićová sa zmienila o senzibilite svetobežníčky Miliny Vrtunskej, text Ota Filipa o cestopisoch Miroslava Demáka prečítal M. Prebudila. V tejto časti snemovania neraz boli spomenutí ako autori cestopisov novinári Hlasu ľudu. Tak o šibalskom humore Vladimíra Dorču a o jeho umení v cestopisoch spojiť nespojiteľné hovorila Vladimíra Dorčová-Valtnerová, kým Viera Dorčová-Babiaková si posvietila na zaoceánske cestopisy Jána Dorču. Na záver M. Prebudila poukázal na dokumentárnu fotografiu v službe cestopisných záberov Jána Kišgeciho. Všetky príspevky i z tohto Literárneho snemovania (v súlade s pokynmi organizátorov na tvári miesta tie rozsiahlejšie prednesené

V pracovnom polčase si referenti posvietili na cestopisy vojvodinských Slovákov

stretnutiu sčasti zmapovaná, ale otvára sa aj širší priestor na výskum tohto žánru. Osem diskutérov však vrhli dostatok svetla na začiatky a na pestovanie tohto dokumentačno-publicisticko-umeleckého žánru u autorov v našich končinách. Marína Šimáková-Speváková hovorila o

iba ukážkovo) budú zverejnené v nasledujúcich číslach Nového života. Na tomto podujatí na oslavu knihy a jej tvorcov zazneli aj disonantné tóny, ale veríme, že všetkým predsa z tohto tradičného stretnutia zostali iba dobré pocity.

17 – 18 /4800 – 4801/ 28. 4. – 5. 5. 2018

Kultúra NA SLOVO S LAUREÁTKOU SVETLANOU ZOLŇANOVOU

Chvíľa pozrieť sa za sebou daila svätého Gorazda? „V prvom rade som poctená, že si Slovenská republika všíma činnosť škôl a vôbec ľudí, ktorí sa zaoberajú vzdelávaním mimo hraníc Slovenska, a že zaraďuje ľudí do ocenenia,

aj keď sa obvykle dostáva ľuďom už pri konci kariéry, pre mňa má byť motiváciou. Je to chvíľa, keď eľká medaila svätého Gorazda sa mám obzrieť za sebou a poje najvyššie ocenenie, ktoré zrieť, v ktorých oblastiach školstva Ministerstvo školstva Slovensom prispievala, lebo robila som skej republiky udeľuje pedagógom aj ako učiteľka a riaditeľka a iným osobám v tejto obslovenskej základnej školy. lasti. Tohto roku získala ju Od založenia NRSNM v roku aj PaedDr. Svetlana Zolňa2003 som bola najprv člennová, koordinátorka Výboka Výboru pre vzdelávanie, ru pre vzdelávanie NRSNM, potom jeho predsedníčka a to pre rozvoj slovenskéa teraz ako koordinátorka ho menšinového školstva sa venujem problematike v Srbsku a dolnozemskej slovenského školstva. Pospolupráce v oblasti vzdesledné tri roky predsedám lávania a výchovy. Pred Komisii pre vzdelávanie pri dvoma týždňami získala Koordinácii národnostných aj Cenu rektora Univerzirád národnostných menšín ty Mateja Bela v Banskej a najnovšie som aj členkou Bystrici pri príležitosti 25. Národnej osvetovej rady. výročia Metodistického Veľká medaila svätého Gorazda ako zaokrúhlenie Som autorkou našich učebcentra pre Slovákov žijú- doterajšej práce v oblasti vzdelávania níc zo slovenského jazyka, cich v zahraničí, za dlhoročnú aktívnu spoluprácu s týmto ktoré ministerstvo takto dáva. Ten- príručiek pre učiteľov a početných centrom. Navyše 2. apríla Zolňanová toraz medzi 61 ocenenými sme boli akreditovaných vzdelávacích sa stala členkou Národnej osveto- dvaja zo zahraničia, spolu s kolegom programov pre našich učiteľov.“ Čo považujete za svoj najväčší vej rady, ktorú vymenovala vláda Hlásnikom z Rumunska. Sme radi, Srbska a ktorá zastupuje záujmy že Slovensko aj týmto spôsobom úspech z tejto perspektívy? „Je to nominácia na členku Národvšetkých menšín v Srbsku. Oslovili motivuje, aby sme aj ďalej zotrvávali sme laureátku niekoľkými otázkami. v tom, čo robíme. Myslím si, že cena, nej osvetovej rady. Lebo si myslím, Čo pre vás znamená Veľká me- ktorá sa mi dostala v tomto veku, že je to vrchol kariéry, v odbornosti, Danuška Berediová

S PRVOU NOSITEĽKOU CENY ELENKY HLOŽANOVEJ

Úcta, vďaka a motivácia Anna Francistyová

ajvýznamnejšou novinkou tohtoročného Festivalu divadelných inscenácií dolnozemských autorov je ustanovenie Ceny Elenky Hložanovej, ktorá sa od tohto ročníka bude udeľovať za najúspešnejší nový text pre deti, resp. za dramatizáciu detského textu. Členovia posudzovacej komisie uznali, že tohto roku dramatizácie detských predstavení boli vynikajúce, ale pri rozhodovaní o laureátovi novej ceny prihliadali aj na iné zložky detských divadelných predstavení. Zvlášť na výkon detí, lebo, ako sami konštatovali, Elenka Hložanová, okrem toho, že písala nové texty a dramatizovala rozprávky, bola predovšetkým učiteľka a režisérka, teda vštepovala deťom lásku k divadlu.

www.hl.rs

Konajúc podľa týchto vlastných smerníc rozhodli sa, že si tohtoročnú po prvý raz udelenú Cenu Elenky Hložanovej zaslúži Daniela Legíňová-Sabová za dramatizáciu slovenskej ľudovej rozprávky Múdry Maťko a blázni v predstavení Za horami, za dolami, behá Maťko za bláznami v podaní členov KUS Petrovská družina z Báčskeho Petrovca. Zaujímali nás, pravdaže, prvé pocity odmenenej dramaturgičky a režisérky. „Žiaľ, nepoznala som Elenku osobne, ale počula som o význame jej práce na zveľaďovaní kultúry vojvodinských Slovákov a o to si túto cenu viac vážim. Budem sa usilovať, aby som ju svojou prácou aj v budúcnosti ospravedlnila,“ povedala nám na úvod krátkeho rozhovoru Daniela po zatvorení festivalu DIDA 2018 v Pivnici. „Musím povedať, že som

Informačno-politický týždenník

Daniela Legíňová-Sabová

žiadnu cenu nečakala. Dokonca ani scenár pre toto naše predstavenie som nepísala so zámerom, že sa zúčastníme aj na tomto festivale. Dostali sme sa sem zhodou okolností na pozvanie kolegyne zo Slovenského vojvodinského divadla Olge Ćosićo-

v ktorej sa človek môže dostať. Bolo to bez vplyvu politických rozhodnutí, čo som veľmi rada. Myslím si, že nejaké ďalšie vyššie posty, na ktoré by som sa v živote mohla dostať, by už asi viedli cestou cez politické strany. Toto bolo cestou cez odborné orgány. Keď ide o slovenské školstvo a systém, to, čo mňa najviac vypĺňa, je tvorba učebníc pre deti, teda didaktika, metodika a skvalitnenie vyučovacieho procesu.“ Aké sú vaše výzvy do budúcna? „Táto cena je také zaokrúhlenie všetkého, čo v oblasti vzdelávania robím, je to aj veľká výzva, ale aj veľká zodpovednosť. Predo mnou je ešte veľa rokov, v ktorých sa moja činnosť bude môcť zveľaďovať. Samotná cena sformulovaná je tak: Za spoluprácu v oblasti celého dolnozemského školstva. Myslím si, že aj ďalej treba pracovať na regionálnej spolupráci medzi Slovákmi zo Srbska, z Maďarska, Rumunska a Chorvátska, ktorá je aj teraz veľmi intenzívna. Podieľame sa ako tím na vypracovaní učebných osnov pre stredné školy na Slovensku, kde by sa žiakom ponúkali programy o vyučovaní Slovákov vo svete. Je to veľká výzva pre nás, lebo to bude po prvýkrát v histórii, že sa o Slovákoch vo svete bude učiť v stredných školách na Slovensku.“

vej. A ďakujem organizátorom, že nám umožnili, aby sa nám tak dobre hralo, aby sme oslovili obecenstvo a i porotu.“ Ešte slovko-dve k aktuálnej inscenácii, vďaka ktorej ste odmenená. „Mám to šťastie v živote, že už 25 rokov stále robím s deťmi, že sa mi život stále točí okolo detí. Toho času som vedúcou divadelnej a tanečnej sekcie KUS Petrovská družina. Je tam hŕba detí a keď ich všetkých aj osobne poznám, tak viem vycítiť i také patologicko-sociálne javy, aktuálne nedorozumenia medzi nimi. Nuž a takýmto niečím sa snažím na ne vplývať. Ponúknuť im cestu, ale aj veľký priestor na zábavu, cez ktorý by sa ony samy mohli dopracovať k riešeniu, aby sa to nedorozumenie odstránilo. Teraz sme sa napríklad učili uctievať mienku, spôsob rozmýšľania toho druhého, bez toho, aby sme sa mu posmievali. A myslím si, že sa nám to v značnej miere aj podarilo.“ • KULTÚRA •

BIELOBLATSKÍ MATIČIARI ODKAZUJÚ

Buďme svorní, aby sme mohli fungovať Vladimír Hudec

OMS Biele Blato má za sebou ešte jeden úspešný rok, konštatovali na výročnom zhromaždení, ktoré sa uskutočnilo v sobotu 21. apríla, teda presne v deň obnovenia MOMS roku 1991. Prítomných matičiarov a medzi nimi aj podpredsedu MSS Dr. Branislava Kulíka, ako aj delegácie MOMS z Padiny, Kovačice, Hajdušice a Vojlovice, predstaviteľov združení občanov z Bieleho Blata pozdravila predsedníčka MOMS Jarmila Hromčíková. V správe o činnosti, ktorú následne predostrela zhromaždeniu, sa o. i. uvádza, že členovia folklórnej sekcie vystupovali na domácom javisku, ale aj na Slovensku v družobnej obci Príbelce, v Lučenci a v Maďarsku, v Salgótarjáne. Zúčastnili sa aj na medzinárodnom festivale v Nakove, na festivale zvykov a

obyčají v Aradáči, na podujatí v Zreňanine, zavítali do Hajdušice. Spolu s Hajdušičanmi a žiakmi ZŠ Bratstva a jednoty vystúpili počas osláv posviacky kostola v Bielom Blate. Okrem toho bieloblatskí matičiari sa zúčastnili aj v matičnom turnaji vo Vojlovici a v medzinárodných majstrovstvách vo varení a jedení bryndzových halušiek v Kovačici. MOMS aj vlani vytlačil nástenný kalendár, ktorý rozdelil členom a zaslal bieloblatským rodákom žijúcim mimo rodiska. Pravidelne sa zúčastňovali na zasadnutiach matičných orgánov, tesne spolupracovali s banátskymi MOMS-ami a inštitúciami vojvodinských Slovákov, tiež s mestom Zreňanin a Miestnym spoločenstvom, základnou školou a všetkými združeniami občanov v dedine… Uplynulý rok poznačili aj prípravy a začiatok výstavby nového slovenského domu za finančnej pomoci NRSNM v sume milión dinárov.

Odznela aj finanč- „Musíme byť svorní,“ varuje jeden z najstarších ná správa, správa bieloblatských matičiarov Adam Jonáš. Dozornej rady a plán práce, ktorým je určené, že sa aktivity roztržky, o ktorých občas počujeme a nebudú podstatne líšiť od tých v roku môžeme prečítať aj v tlači. Držme sa za nami, lebo sú to, ako povedala pred- spolu, aby táto hŕstka Slovákov, ktorá sedníčka MOMS, zabehnuté aktivity, ešte zostala, mohla fungovať, aby sme ktorými sa Matica aj podľa matičných mali všetky ustanovizne, ktoré sme mali aj dosiaľ, aby sme mali vydavateľstvo v stanov má zaoberať. Podnetnými slovami sa bieloblatským Petrovci, aby nám nezanikli noviny… matičiarom prihovoril podpredseda MSS Som veľmi hrdý, že sa nám vlani podaDr. Branislav Kulík a pochvalne sa vyjadril rilo položiť základy nového matičného o činnosti bieloblatského MOMS. Vyjadril domu. Tým činom sa začala uskutočnádej, že tak bude aj do budúcna a dl- ňovať túžba stará, koľko aj obnovený horočný tajomník a jeden z iniciátorov MOMS, teda 27 rokov, lebo od prvého obnovenia MOMS Adam Jonáš vyjadril dňa sme túžili mať vlastné miestnosti. uspokojenie nad tým, že aj napriek tomu, Verím, že v tomto roku dom postavíme že mnohí matičiari odišli za prácou do pod strechu a že o rok-dva budeme mať zahraničia, na tomto zasadnutí sa predsa naše miestnosti,“ povedal o. i. Adam Jonáš. Po úradnej časti bieloblatskí zoskupil slušný počet ľudí. „Vyzývam vás, aby sme boli aj do matičiari a ich hostia pobudli v družnom budúcna svorní a medzi sebou nerobili kamarátení a pri chutnej večeri.

HAJDUŠICKÍ OCHOTNÍCI NA VÝROČNOM ZHROMAŽDENÍ

Aspoň sme dali hlas o sebe V. Hudec

a výročnom zhromaždení v polovici apríla členovia KUS Bratstvo v Hajdušici konštatovali, že činnosť spolku v minulom roku bola na štandardnej viacročnej úrovni: skromná, avšak v okolnostiach, keď mnohé skôr špičkové slovenské spolky vo Vojvodine zanikajú, a aj sám spolok Hajdušičania na vlaňajšom Folklórnom má čoraz menej členov, festivale Tancuj, tancuj... predsa len úspešná. „Aspoň sme dávali hlas o sebe, že sme folklórnej sekcie MOMS Biele Blato, živí a čo-to pracujeme,“ konštatovali. ako aj členovia srbského KUS Biseri, Vlani bola aktívna ženská spevác- ktorým to bolo posledné vystúpenie, ka skupina, počítajúca dvanásť čle- lebo potom spolok prestal jestvovať. niek a mládežnícka tanečná skupina. Na sklonku roku spevácka skupina Obe nacvičili primeraný program, zavítala do Bieleho Blata, kde spolu s ktorým sa zúčastnili na obecnej s hostiteľmi, tamojším MOMS, predfolklórnej prehliadke v Plandišti a na viedli vydarený program. Treba však FF Tancuj, tancuj... Okrem toho k povedať, že sa týmto zoznam aktivít dedinským oslavám v októbri pripra- členov spolku na pestovaní kultúry vili celovečerný kultúrno-umelecký a tradície hajdušických Slovákov program. Hosťami im boli členky nekončí, lebo väčšina členov sú aj • KULTÚRA •

členmi MOMS Hajdušica, Spolku žien Oko a Oltárneho krúžku žien a účinkovali v podujatiach týchto združení. Ani takáto skromná činnosť sa neobišla bez problémov. Čoraz vypuklejší problém je malý počet členov, zvlášť znepokojuje nezáujem mladých ľudí a najmä chlapcov o folklórnu činnosť. Pritom aj tu je výrazný odchod mladých za prácou na Slovensko. Jedným zo závažnejších problémov je aj neporozumenie zamestnávateľov o tento druh činnosti, v dôsledku čoho viacerí členovia, ktorí by možno aj chceli spievať, radšej sa neprihlásia, lebo nevedia, či od zamestnávateľa dostanú voľno, keď bude treba vystupovať. Všetko to čiastočne vplýva aj na to, že spolok nemá družbu a ani sa nesnaží nadviazať ju s niektorým spolkom na Slovensku, lebo možno nebude môcť splniť záväzky, ktoré

taká družba predpokladá. Spolok nemá vlastný orchester, ale aspoň má hudobníka – korepetítora, ktorý s hudobníkmi z iných prostredí hrá aj na vystúpeniach. So súborom totiž celkom zdarma pracuje mladý entuziasta Vladimír Hraško. KUS Bratstvo činnosť financuje hlavne vďaka projektom, ktoré zasiela do obce a pokrajiny a prostriedky trochu pribudnú prenajímaním vlastných miestností pre menšie rodinné slávnosti. Prostriedky, ktoré z uvedených zdrojov prijali, úplne stačili na takúto činnosť, údržbu miestností a podarilo sa im čiastočne vynoviť nábytok. Aj do tohto roku vstúpili s podobnými plánmi: nacvičiť spev a tanec a niekoľkokrát vystúpiť. Časť toho plánu sa už aj uskutočnila. Ženská spevácka skupina totiž nacvičila zmes slovenských ľudových piesní a spolu s tanečnou skupinou aj svadobné obyčaje, s ktorými sa zúčastnili na obecnej folklórnej prehliadke. Dostali sa i na oblastnú, ktorá bude začiatkom júna v Pančeve. S týmto programom vystúpia aj na festivaloch Tancuj, tancuj... a V aradáčskom šírom poli. Zorganizujú aj tradičný výročný kirvajový koncert a jeden zájazd do inej dediny. Pre súbor veľkosti hajdušického vraj úplne stačí.

17 – 18 /4800 – 4801/ 28. 4. – 5. 5. 2018

Kultúra 3. FESTIVAL KEĎ SI JA ZASPIEVAM V ŠÍDE

Víťazmi sú všetci

Stanislav Stupavský

členovia SKOS Ľudovíta Štúra z Iloku a deti z Radoša. A okrem domácich Šíďanov vystúpili deti z Ľuby, Erdevíka, Bingule, Lugu, Dobanoviec a zo Starej Pazo-

sobotu 21. apríla v sieni Slovenského národného domu v Šíde sa konal tretí detský festival ľudových piesní Keď si ja zaspievam. Je to hudobné podujatie, ktoré pred tromi rokmi založili členovia šídskeho SKUS Jednota a ktoré od prvého dňa podporujú Úrad pre Slovákov žijúcich v zahraničí, Národnostná rada slovenskej národnostnej menšiny, Matica slovenská v Srbsku a Obec Šíd, ako aj viacerí súkromníci. Maliar Ján Šuster a Ján Slávik Festival mal aj toho roku na výstave obrazov revuálny ráz, takže sa víťazmi stali všetci účastníci, ktorí kvôli vy, teda z ôsmich sriemskych festivalu prišli s takmer všetkých prostredí zúčastnilo sa spolu 18 sriemskych dedín, kde žijú Slo- spevákov. váci. Treba povedať, že sa v ňom Najmladšou členkou bola šesťzúčastnili aj deti z Chorvátska apolročná Lea Jašová zo Starej (z chorvátskej časti Sriemu) – Pazovy. Po vystúpení tak zapôso-

STARÁ PAZOVA

My sme ako oni Anna Lešťanová

od názvom z nášho titulku pri príležitosti 26. výročia pôsobenia odznel v nedeľu 22. apríla výročný koncert členov Folklórneho súboru Klasy, ktorý pôsobí pri staropazovskom SKUS hrdinu Janka Čmelíka. Tento vždy zaujíma-

dedín a hostia – predstavitelia MS Stará Pazova. Tohtoročný výročný koncert Klasov sa niesol v znamení masiek, a preto už na začiatku odznela choreografia Drdá. Je to starodávny zvyk, kedysi veľmi zaužívaný najmä na pazovských svadbách, aby veselica aj naďalej pokračovala. Najčastejšie sa

Na záver spoločné fotografovanie na pamiatku

vý celovečerný program i tentoraz sledovalo početné obecenstvo. Prišli aj milovníci ľudových piesní, hudby a tanca z okolitých slovenských

www.hl.rs

muži vyobliekaní do ľudového kroja prezliekli za ženy. Členovia Klasov v záverečnom bode koncertu niečo podobné ponúkli divákom: taneč-

Informačno-politický týždenník

Najmladšia účastníčka Lea Jašová

bila na divákov, že ju potleskom „prinútili“ znovu prísť na javisko. Keď na otázku vedúceho orchestra Juraja Súdiho, či ešte niečo zaspieva, krátko odpovedala, že nie, opustila javisko sprevádzaná ešte silnejším potleskom. V realizácii festivalu od prvého dňa sa podieľa a spevákov sprevádza Orchestrík zo Selenče pod vedením Juraja Súdiho. Festival poctili svojou prítomnosťou zástupca predsedu Šíd-

skej obce Zoran Semenović, ktorý festival otvoril, predsedníčka NRSNM Anna Tomanová-Makanová, predseda MSS Ján Brtka a hostia zo spolkov, s ktorými SKUS Jednota spolupracuje a pôsobia v Šíde. Svoj príspevok tomuto detskému festivalu poskytol aj Ján Šuster, insitný maliar zo Šídu, ktorý na vchode do siene Slovenského domu inštaloval výstavu svojich 42 obrazov.

níčky boli chlapcami a tanečníci dievčatami. Dokázali teda, že sú dôstojnými dedičmi svojich predkov v zachovávaní národného povedomia a ľudovej tradície. Preto výročný koncert odznel práve pod názvom My sme ako oni. Na programe vystúpili početní Roztancované Klasy interpreti slovenských ľudových Katarína Šašová. Týchto tanečníkov piesní: Alexandra Filková, sprevádzal detský ľudový orchester Jaroslava Vršková-Opavská, pod vedením Alexeja Materáka. V nadchádzajúcom období pazovDávid Forgáč, Anna Simoské Klasy majú početné vystúpenia: novićová, Maja Gedeľovská, Daniel Molnár, Martina Ku- na Dni Starej Pazovy v Bratislave, na kučková, tiež dievčenská Podpolianskych slávnostiach na Detspevácka skupina Klasov ve, na FF Tancuj, tancuj... kde vystúa svoj osobitný bod mali pia s choreografiou Frajervočka moja, aj hudobníci – členovia ľu- zaradenou i do tohto programu. Je dového orchestra spolku, to prvá choreografia Zlatka Rumana, ktorý pracuje pod vedením dlhoročného umeleckého vedúceho Vladislava Forgáča. Hosťami Klasov z roku 1992, ktorú spoločne koncertu boli dve detské vytvoril s manželkou Hanou, vtedy tanečné skupiny tohto spolku, lebo Verešovou. Po prvej generácii Klasov aj oni raz budú ako oni, čiže Klasy, s radosťou ju do svojho repertoáru s ktorými pracujú choreografka Ru- zaraďujú i všetky ďalšie generácie žena Červenská a nacvičovateľka tohto folklórneho súboru. • KULTÚRA •

SELENČSKÉ SLÁVIKY 2018

Víkend plný spevu

Juraj Berédi-Ďuky

základnej školy, ktorý je zo dňa na deň početnejší a bohatší i o ďalšie hudobné nástroje, aj teraz spre-

e mnoho ľudových piesní, v ktor ých sa ospevuje slávik a jeho spev, napríklad: Zaspievaj, slávičku, v zelenom hájičku, a ja si zaspievam k milej po chodníčku... Selenčou sa však v sobotu 14. a nedeľu 15. apríla z Domu kultúry rozliehal veselý spev iných slávikov − rozspievaných detí. Znovu to boli dva koncerty slovenských ľudo- Moderátori: (zľava) Teodora Šimoniová, vých piesní Selenč- Alen Slonka a Karmena Kováčová ské sláviky 2018 pre veľký záujem detí o účasť na tom- vádzal účastníkov koncertov a to podujatí. pripravil ho profesor hudobnej Je toto tradičné podujatie a ako kultúry v základnej škole Dr. Juraj koncerty slovenských ľudových Súdi. Dokonca sám určite uniesol piesní v prednese detí prebiehajú najťažšie bremeno v organizácii od roku 2007, keď odzneli pod týchto koncertov. názvom Detský kľúčik. O účasť Raritou tohtoročného poduna nich vládne z roka na rok väčší jatia je to, že s ľudovou piesňou záujem detí. Koncerty aj tohto a krojom zo svojho prostredia roku spoločne organizovali se- „prileteli“ do Selenče „sláviky“ aj lenčská základná škola a Komorný z Pivnice, Lalite, Aradáča, dokonca zbor Zvony. Význam zachovania aj z ďalekej Senice, zo Slovenska. slovenskej ľudovej piesne a ľudo- Na prvom koncerte, sobotňajšom, vého kroja ocenili aj v Úrade pre sa predstavili najmladší účastníci Slovákov žijúcich v zahraničí a a na druhom, v nedeľu, – starfinančne ich podporili. Orchestrík šia skupina spevákov. Spolu na

oboch koncertoch spievalo 66 mladučkých spevákov, medzi nimi boli i 4 duetá, teda sólistov bolo 58. Všetci boli rovnako úspešní a snažili sa na javisku podať najlepší výkon. Vystúpenia interpretov sa nehodnotia, ani neznámkujú, všetci speváci a mladučkí milovníci ľudovej piesne a slovenského ľudového kroja sú srdečne vítaní. Na kon-

Michal Kaňa sa prihováral divákom a účastníkom veršami

Kristína Krajčíková vlani reprezentovala Selenču na Stretnutí v pivnickom poli • KULTÚRA •

nými slávikom, účastníkom, ako aj divákom prihovoril Selenčan Michal Kaňa, ktorý toho času žije v Rakúsku. Nezabúda však na svoje rodisko, selenčské ľudové zvyky a tradíciu. Iba slová chvály mal i pre Dr. Juraja Súdiho, ktorého význam pre Selenču porovnal k rakúskemu skladateľovi Johannovi Straussovi. O oba koncerty vládol veľký záujem obecenstva, ktoré odmenilo každého účastníka. V nedeľu koncerty poctili svojou prítomnosťou aj predseda Obce Báč Borislav Antonić, jeho zástupca Zdenko Kolár, riaditeľka školy Katarína Vrabčeniaková a predseda MOMS Selenča Ján

certoch tentoraz spievali aj štyria mládežníci: Kristína Krajčíková a Zlatko Klinovský, ktorí vlani Selenču predstavovali na Stretnutí v pivnickom poli, Juraj Súdi ml., ktorý spieval v mene novosadského Šafárika, ako aj Anna Berédiová, finalistka tohtoročnej folklórnej šou Slovenskej televízie Zem spieva. Na začiatku oboch koncertov sa divákom básňou, respektíve veršami venova-

Šimoni. V obecenstve boli nielen Selenčania, ale aj hostia z okolitých prostredí, aj zo Slovenska. Koncerty ako aj doteraz podporili početní sponzori a ľudia ochotní pomôcť, ktorí napríklad upravili i javisko a postarali sa, aby sa účastníci na javisku dobre videli a predovšetkým dobre počuli. Za účasť na koncerte účastníci dostali ďakovné diplomy a primerané darčeky, ktoré zabezpečili sponzori a organizátori. Moderátori programu Teodora Šimoniová, Alen Slonka a Karmena Kováčová sa snažili každého speváka správne predstaviť a povzbudiť. Pred začiatkom koncertov si návštevníci mohli obzrieť etno priestor v Dome kultúry, v ktorom je nainštalovaná expozícia starožitností.

17 – 18 /4800 – 4801/ 28. 4. – 5. 5. 2018

Kultúra ANKETA

Čo plánujú študovať erdevícki maturanti? Danuška Berediová

re maturantov sa tento školský rok čoskoro končí. Prípravy na zápis na fakulty sa už začali. Predtým sa však bolo treba rozhodnúť, čo študovať. Opýtali sme sa erdevíckych maturantov, ktoré stredné školy končia a v ústrety štúdiu, aké dôležité životné rozhodnutia urobili. Ivona Lomenová: „Končím Strednú zdravotnícku školu Draginje Nikšićovej v Sriemskej Mitrovici. V septembri som začala intenzívne rozmýšľať, čo by som chcela študovať a ešte stále rozmýšľam. Nie som si celkom istá, ale v užšom výbere je ošetrovateľstvo v Novom Sade na Lekárskej fakulte. Rozmýšľala som aj o Slovensku, ale výber zatiaľ padol na Srbsko, lebo tu je moja rodina a priatelia.“

Filip Ďurík: „Som žiakom petrovského gymnázia. Nerozmýšľal som dlho, na ktorú

Ivona Lomenová

fakultu sa zapíšem. Riadil som sa svojimi záujmami a rozhodol som sa pre zdravotníctvo. Rozhodol som sa, že sa pokúsim dostať na všeobecné lekárstvo

na Slovensku. Mojou alternatívou bude lekárska biológia, lebo ma zaujíma aj biológia.“

Anna Rybárová

Anna Rybárová: „Onedlho končím strednú ekonomickú školu v Sriemskej Mitrovici. Už vlani v lete som vedela, že budem študovať ekonómiu.

Chcem sa zapísať na Ekonomickú univerzitu v Bratislave, čiže na Fakultu podnikového ma-

Filip Ďurík (Foto: z archívu spolubesedníka)

nažmentu. Myslím si, že na Slovensku mám lepšiu perspektívu nájsť si robotu a že tam možno získam možnosť odcestovať aj do iných krajín.“

NA PETROVSKOM GYMNÁZIU

Deň otvorených dverí úspešný Katarína Gažová

sobotu 21. apríla záujemcovia o školenie na Gymnáziu Jána Kollára so žiackym domovom v Petrovci mohli navštíviť túto stredoškolskú inštitúciu a poinformovať sa podrobnejšie o podmienkach školenia a aj ubytovania. Ako nás oboznámila riaditeľka GJK Anna Medveďová, v tento tradičný Deň otvorených dverí mali pozoruhodnú návštevnosť. Do gymnázia prišli záujemcovia zo 14 prostredí a všetkých troch vojvodinských regiónov. Zaujímali sa o nový odbor pre žiakov s osobitnými schopnosťami pre výpočtovú techniku a informatiku, kde už majú nateraz, ako pripomenula riaditeľka, viac ako 20 záujemcov. Zaujímali sa aj o kuchársky odbor a o všeobecné gymnaziálne odbory v slovenskej a v srbskej vyučovacej reči.

www.hl.rs

S návštevnosťou a záujmom o zápis do petrovského gymnázia, ako naznačila riaditeľka, môžu byť spokojní. Ako perličku uviedla príklad Aradáča, kde majú 5 žiakov záverečného ročníka základnej školy a z toho 4 prejavili

záujem zapísať sa do petrovského gymnázia. Pre žiakov záujemcov o IT odbor v gymnáziu organizujú prípravné hodiny z matematiky. Budú ich realizovať aj počas celého mája, lebo práve z tohto pred-

metu sa skladá prijímacia skúška. Prihlasovanie na uvedený odbor je od 11. do 14. mája a prijímacie konanie bude 3. júna. Záujemcovia o zápis do GJK v Petrovci stále môžu v tejto vzdelávacej inštitúcii dostať potrebné údaje.

ODDELENIE SLOVAKISTIKY FILOZOFICKEJ FAKULTY UNIVERZITY V NOVOM SADE vo štvrtok 19. apríla uvítalo profesorku Danielu Slančovú z Inštitútu slovakistiky a mediálnych štúdií Filozofickej fakulty Prešovskej univerzity v Prešove. Slančová patrí k významným predstaviteľkám súčasnej slovenskej vedy. Pre študentov slovakistiky pripravila dve prednášky. V prvej hovorila o jazyku v ranom období vývinu slovensky hovoriacich detí a predstavila výskum osvojovania jazyka deťmi hovoriacimi po slovensky. Téma druhej prednášky bola Športový komunikačný register ako jedna z foriem existencie súčasnej slovenčiny. D. B.

Informačno-politický týždenník

• KULTÚRA •

6. BIBLICKÁ OLYMPIÁDA

Kamarátenie a súťaženie Maja Kubincová

sobotu 21. apríla v Základnej škole 15. októbra v Pivnici prebiehal 6. ročník Biblickej olympiády. Úhrnne 33 účastníkov, žiakov, ktorí chodia na hodiny náboženstva, boli z týchto prostredí: Padina, Hložany, Silbaš, Selenča, Báčska Palanka, Kulpín, Báčsky Petrovec, Lug, Stará Pazova a Pivnica. Usporiadala ju spomenutá pivnická základná škola so zborom Slovenskej evanjelickej a. v. cirkvi za finančnej podpory NRSNM. Žiaci súťažili v štyroch kategóriách, a to: spolu 3. a 4. ročník, 5. a 6. ročník, 7. a 8. ročník, a v osobitnej kategórii boli stredoškoláci z Gymnázia Jána Kollára v Báčskom Petrovci, zo Zdravotníckej školy 7. apríla v

Na pamiatku spoločná fotografia s učiteľkami náboženstva, členmi komisie a organizátormi podujatia

Novom Sade a z Ekonomickej školy v Starej Pazove. Pre písanie testov na súťaži bolo urče-

ných 60 minút. Potom účastníci navštívili evanjelický kostol a Diakonický dom. Po návrate

do školy nasledoval spoločný obed, ako i vyhodnotenie súťaže a vyhlásenie víťazov v každej kategórii. Odmeny boli hlavne vecné a najlepší účastníci z vyšších ročníkov základnej školy sú odmenení i výletom na kresťanský tábor. Prvými cenami boli v jednotlivých kategóriách odmenení títo žiaci: Sára Čobrdová zo ZŠ 15. októbra v Pivnici (3. a 4. ročník ZŠ), ktorá sa s najväčším počtom bodov stala aj absolútnou víťazkou Biblickej olympiády, Tamara Hložanová zo ZŠ bratov Novakovcov v Silbaši (5. a 6. ročník), Valéria Šimoniová zo ZŠ Jána Kollára v Selenči (7. 8. ročník) a Emília Jana Pálešová z Gymnázia Jána Kollára so žiackym domovom v Petrovci (stredoškoláci).

Z OBECNEJ SÚŤAŽE KARIKATÚRY MALÝ PJER

Kresby, ktoré majú silu spájať deti Anička Chalupová

inisterstvo školstva, vedy a technologického rozvoja a združenie Priatelia detí Srbska každoročne organizujú výtvarnú súťaž o najkrajšiu karikatúru, kde svoje námety na satirické a humoristické kresby zasielajú žiaci nižších a vyšších ročníkov základných škôl a stredoškoláci. Koncom marca sa v Základnej škole Savu Žebeljana v Crepaji uskutočnil 4. ročník obecnej súťaže o najkrajšiu detskú karikatúru, na ktorú svoje práce zaslalo 135 autorov z piatich škôl v Kovačickej obci (Kovačica, Padina, Uzdin, Crepaja a Idvor). Túto súťaž venovanú súčasnej autorskej karikatúre sledovali a zhodnotili výtvarní experti z tejto oblasti, ktorí tvorili trojčlennú komisiu: Nikola Petkov, karikaturista, a profesorky výtvarnej kultúry Saňa Bojkovićová a Marína Bírešová. Zo začiatku v • KULTÚRA •

tejto výtvarnej akcii dominovala problém, či je to ekológia alebo znamená, že tí autori, čo zašlú kvantita, kým v súčasnosti čoraz nejaký príbeh medzi žiakmi, na práce na súbeh, podbajú, aby tá viac dostáva na kvalite. Téma ka- sociálnych sieťach, možno niečo práca bola aj kvalitná,“ podotkla rikatúry je voľná, čo znamená, že späté s počítačom a pod. Tohto Bírešová. deti môžu prostredníctvom Tohto roku medzi odsvojich kresieb vyjadriť menenými autormi obecsvoje kreatívne myslenie nej súťaže o najkrajšiu a kritické vnímanie sveta detskú karikatúru Malý a javov okolo seba, majú Pjer boli aj tieto autorky: možnosť znázorniť svoje Kovačičanky Emília Mavyrastanie v prostredí bez tejakubová (7. 3) a Sára násilia a pod. Podľa slov Lenhartová (7. 2), žiačky Bírešovej, ktorá je aj iniciáZŠ Mladých pokolení, a torkou školskej a obecnej Nataša Pavelová (6. 1), súťaže, v nižších ročníkoch žiačka padinskej ZŠ mardeti vo svojich kresbách šala Tita, ktoré si zaslúznázorňujú rôznych šporžili prvé miesto. Medzi tovcov, hercov a iné verejné odmenenými druhou osobnosti, kým žiaci vyšších Na tému Ekológia 1. miesto za karikatúru cenou, ktoré svojimi ročníkov ku karikatúre pri- získala Nataša Pavelová z Padiny kresbami príjemne zastupujú vážnejšie, tvoria pôsobili na odbornú pokarikatúry s nejakým odkazom, roku napr. na súťaž prišla jedna rotu, sú aj Lýdia Petrášová (8. 1) čo je aj jedným zo základných skvelá karikatúra autora z Uzdi- z Padiny a Ivona Benková (7. 2) cieľov tejto súťaže. nu, ktorá znázorňovala príbeh z Kovačice. Tretiu cenu za svoju „Podstatou súťaže o najkraj- s elektronickou triednou knihou. výtvarnú prácu získala aj padinská šiu karikatúru je, aby sa kresbou Pozoruhodné boli aj práce na siedmačka Valentína Valentová. upriamila pozornosť na nejaký tému ekológia. Kvalita stúpa, čo 17 – 18 /4800 – 4801/ 28. 4. – 5. 5. 2018

Kultúra KTO JE MALVINA HOFFMANOVÁ?

Veľká priateľka Srbska Oto Filip

jej základných biografických údajov na úvod toľko, že žila v rokoch 1885 – 1966, že bola americkou sochárkou, známou svojimi bronzovými dielami, že bola vysoko kvalifikovaná v zlievarenských technikách, že študovala maľbu, kresbu a skulptúru v New Yorku, neskoršie aj v Paríži, že prvú samostatnú výstavu mala v roku 1915 na Manhattane, že žila, pracovala a vystavovala aj v Paríži a v Londýne, že v Záhrebe s Ivanom Meštrovićom študovala jeden z druhov skulptúry... Malvina Cornell Hoffmanová, táto veľká americká umelkyňa, je však pre nás zaujímavá najmä svojím záujmom o osud Srbska vo Veľkej vojne. Všetko sa začalo počas jej pôsobenia v medzinárodnom výbore Červeného kríža,

čo znamenalo kontakt s mnohými vypracovali tematické plagáty súľuďmi z rôznych štátov. Medziiným visiace s vojnou. Medzi nimi bola aj s vlastencom, plukovníkom aj Malvina Hoffmanová. Počas 19 mesiacov vzniklo Milanom Pribićevićom, ktookolo 700 uverý približne pred dených plagátov. storočím prišiel Jedným z najznádo USA s úmysmejších je práve lom zoskupiť zo Malvinin menom desaťtisíc dobroSrbsko potrebuje voľníkov a vrátiť tvoju pomoc, vyich do vlasti pracovaný podľa bojovať o oslozáberu zomierabodenie našich júceho srbského dedín. Následne vojaka na grécsa na podnet kom ostrove Vid. Je zaujímavé, že populárneho amerického iluMalvina nevyprastrátora tej doby covala žiaden iný Charlesa Dana Malvina Hoﬀmanová plagát venovaný niektorému inéGibsona a pod záštitou Výboru pre verejné infor- mu národu. Tieto dve osobnosti, mácie zoskupila skupina známych Pribićević a Gibson, sa najviac amerických umelcov, ktorí zdarma pričinili o Malvinin záujem o Srbsko, priateľstvo a podporu, ktoré trvali nie roky, ale celé desaťročia. Už v júli 1919 pobudla v Srbsku šesť týždňov, aby potom svoje zaujímavé príhody zvečnila v roku 1936 v kapitole Hlad na Balkáne svojej knihy Glave i pisma. Výstava s názvom Kto je Mal-

BATÔŽTEK Z KOVAČICE je názov 45. samostatnej výstavy obrazov autorky Zuzany Holúbekovej, insitnej maliarky z Kovačice, ktorú slávnostne sprístupnili 12. apríla na Slovensku, v Galérii Scherfelovho domu v Poprade. Vystavených je 45 olejomalieb a 14 grafík s prvkami kovačického folklóru a slovenských ľudových zvykov a tradícií na Dolnej zemi. Koordináciu prípravy výstavy mali na starosti Ing. Pavol a Eva Ratajovci z Mengusoviec, kým výstavu zorganizovala Emília Ferková, vedúca Scherfelovho domu. Za prítomnosti Ing. Jozefa Švagerka, primátora mesta Poprad, bohatú expozíciu obrazov slávnostne otvoril Milan Hamár, predseda Klubu Veličanov v Poprade. Okrem úvodného príhovoru organizátora na výstave odznela aj poézia z pera autorky Holúbekovej, ktorú predniesla jej dcéra Jelena Jonovská. Výstava je putovného rázu a po výstave v Poprade, ktorá potrvá do 24. mája, bude ponúknutá na obdiv aj milovníkom insity v Dolnom Kubíne. Na snímke z archívu Zuzany Holúbekovej je autorka výstavy (štvrtá zľava) s dcérou Jelenou Jonovskou, primátorom mesta Poprad a organizátormi výstavy. A. Ch.

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

Plagát ako významná forma pomoci

vina Hoffmanová? alebo Príbeh o americko-srbskom priateľstve vo Veľkej vojne autora Vladimira Čeha je časťou projektu Srbsko, vojna a plagát, 1914 – 1918, ktorý v rámci pripomínania stého výročia Veľkej vojny realizoval Inštitút pre históriu oznamovania za podpory Ministerstva kultúry a informovania Srbska a Veľvyslanectva USA v Belehrade. Verejnosti výstava bola prístupná od 16. do 23. apríla na Tribúne mladých Kultúrneho strediska Nového Sadu. Možnosť uvidieť ju budú v budúcich týždňoch a mesiacoch mať i milovníci umenia v Subotici, Sombore, Vršci...

VYKĹBENÉ MESTÁ je názov výstavy digitálnych fotografií Milice Denkovićovej, ktorá prebieha od 16. do 29. apríla v novosadskej galérii Zväzu združení v ýtvarných umení Vojvodiny. Denkovićová, ktorá ukončila Master akademické štúdiá a študijný program nové výtvarné médiá na Akadémii umení v Novom Sade, sa inšpiruje architektúrou v rôznych druhoch umenia, lavírujúc pritom medzi reálnym a neskutočným. Občas akoby vnášala aj nenápadné rozprávačské prvky do záberov, opierajúc sa o posunutú perspektívu, inakší uhol pohľadu, kontrast, hru svetla a tieňov. Jej zábery ulíc a miestností obsahujú isté prvky záhady, umocňovanej tmavými tónmi. Okrem fotografiou, zaoberá sa aj ilustráciou. Doteraz vystavovala na viacerých skupinových výstavách tak u nás, ako aj v zahraničí: vo Švédsku, Maďarsku, Holandsku, Chorvátsku... Na snímke je jedna z prác z cyklu Vykĺbené mestá. O. F. • KULTÚRA •

STARÁ PAZOVA

Divadelné predstavenie v knižnici

SCÉNA

Anna Lešťanová

staropazovskej Ľudovej knižnici Dositeja Obradovića, tohto roku oslavujúcej 140 rokov pôsobenia, v utorok 17. apríla vystúpili žiaci divadelnej sekcie ZŠ hrdinu Janka Čmelíka. Tentoraz zahrali v srbskom jazyku ich najnovšie predstavenie Kako su nastale ružne reči autora Duška Radovića, v réžii Savu Đurđevića, profesora srbského jazyka a literatúry v tejto pazovskej slovenskej škole.

Mladý, ale nádejný divadelný súbor

Mladý, ale nádejný divadelný súbor oduševnil obecenstvo, v ktorom boli aj malí milovníci Tálie, ktorí so svojimi rodičmi a starými rodičmi pozorne sledovali toto bezmála polhodinové vystúpenie. Po predpremiére a premiére (24. marca v rámci obecnej prehliadky detskej divadelnej tvorby) toto

Počas prednášky Savu Đurđevića

bolo ďalšie ich úspešné vystúpenie. S. Đurđevićovi je toto ôsme divadlo, ktoré podpisuje ako režisér. Badať v ňom jeho veľký pokrok v tejto úlohe. Žiaci tejto školskej sekcie v čele s profesorom Đurđevićom radi vystupujú v pazovskej knižnici, dobre sa vynachádzajú i v takomto priestore. Herci tohto početného divadelného súboru sú žiakmi vyšších ročníkov a najviac ich je zo 6. 2 triedy, ktorú vedie triedny profesor Ján Agarský. Pri výrobe kostýmov pomohla Katarína Fábryová, kým profesor Agarský pomohol súboru spestriť scénografiu. V príprave predstavenia spolupracovali i so SKUS hrdinu Janka Čmelíka. V divadelnom predstavení sa hľadá osoba, ktorá vymyslela špatné slovo, ktoré zavítalo i do kráľovskej rodiny... Pred predstavením profesor Đurđević mal kratšiu prednášku o detskej divadelnej literatúre a ako najvýznamnejších spisovateľov vyzdvihol Branislava Nušića a Duška Radovića.

AJ FOLKLORISTI POMÁHAJÚ MAGLOVSKOVCOM. Ďalší humanitárny koncert na pomoc rodine známeho hudobníka Ondreja Maglovského z Kulpína, ktorej bol v požiari na Veľkonočný pondelok veľmi zničený rodinný dom, odznel v nedeľu 22. apríla v Slovenskom vojvodinskom divadle v Petrovci. Zorganizovali ho folkloristi Pavel Pavlíni z Petrovca a Zoroslav Zima z Kulpína. V dvojhodinovom programe vystúpili: folkloristi z Kulpína (na snímke), Hložian, Kysáča, Nového Sadu (veteráni a mládežníci zo Šafárika), Jánošíka, Petrovca (tanečný súbor mládežníckeho združenia YMCA), spevácke skupiny Spolku petrovských žien, KOS Jednota z Hložian a Trio Mio bend, sólisti Anna Berédiová zo Selenče, Tatiana Jašková z Kovačice a Kysáčan Ivan Slávik z novosadského Šafárika. Program moderovala Viera Dorčová-Babiaková. Vďaka šľachetnému činu mladých folkloristov diváci znovu vyplnili hľadisko SVD a dojatí A. F. Maglovskovci aj tentoraz úprimne všetkým ďakujú za pomocnú ruku v núdzi. • KULTÚRA •

Napalm Death vydali zbierku rarít. Anglickí pionieri štýlu grindcore a angažovaného extrémneho metalu Napalm Death majú novú kompiláciu pod názvom Coded Smears and More Uncommon Slurs. Je to zbierka raritných a exkluzívnych nahrávok, predtým uverejňovaných na rôznych špeciálnych vydaniach v období 2004 – 2016. Kompilácia obsahuje 31 skladieb v trvaní viac ako 90 minút a vyšla pod značkou Century Media Records v podobe dvojitého CD, tiež vinylového a digitálneho formátu. Prvé dva singly: Oh So Pseudo, Call That an Option? Arma Agharta z Litvy hosťuje v Novom Sade a v Kovačici. V rámci veľkého koncertného turné, ktorým oslavuje 20 rokov činnosti na undergroundovej hudobnej scéne, litovský avantgardný hudobník Arma Agharta zavíta aj do našej krajiny a bude koncertovať v Novom Sade (27. apríla v Mládežníckom stredisku CK13) a v Kovačici (28. apríla v Klube Víkend). Jeho nekaždodenné vystúpenia môžu raz obsahovať erupcie chaotického hluku, inokedy prvky psychedelicko-hypnotického rituálu alebo dadaistického humoru, čudné telesné pohyby, spontánne hry alebo spev v nezmyselnom jazyku. Viac informácií o tomto hudobníkovi: www.arma.lt.

KONCERTY 28. apríla, Apolo v Pančeve: Sana Garić (electroroots / vintage / synthpop z Belehradu) + Bas i Stega (inštrumentálny rock z Pančeva) 3. mája, Mládežnícke stredisko CK13 v Novom Sade: Lesoir (progressive rock z Holandska) 4. mája, Mládežnícke stredisko CK13 v Novom Sade: DreDDup (demonic electronic, NS) + Tamerlan (death folk) + Frozen Moonlight (melodic death metal / groove metal, NS)

17 – 18 /4800 – 4801/ 28. 4. – 5. 5. 2018

S. L.

Kultúra RECENZIA

Albumy pretavené do publikácie (Spolok petrovských žien vo fotografii 2002 – 2017, zostavila Mária Gašparovská, Báčsky Petrovec: Spolok petrovských žien a Slovenské vydavateľské centrum 2017, 183 s.)

Svetluša Hlaváčová

eď ma predsedníčka Spolku petrovských žien Mária Gašparovská pred časom oslovila, aby som sa zmienila o čerstvo vydanej publikácii Spolok petrovských žien vo fotografii 2002 – 2017, prvé, čo mi napadlo, bola myšlienka o význame nášho času. Aké je to dnes vzácne a obdivuhodné, keď sa niekto na úkor svojho voľného času, ktorý môže venovať iba sebe, predsa len venuje spoločensky užitočnej činnosti a pre všeobecné dobro. Vzápätí sa mi vynorili hneď dva obrazy. Nielen samotné aktivity členiek Spolku petrovských žien, ale aj ich ďalšia snaha – vydať knihu, o ktorej je práve reč. Boli to na štarte dva dostatočné silné dôvody vyhovieť prosbe predsedníčky... Najsamprv však úcta profesorke slovenčiny na dôchodku Márii Gašparovskej, zostavovateľke knižky, ktorú v roku 2017 vydali spolu Spolok petrovských žien a SVC, vytlačila Futura v Petrovaradíne s finančnou podporou Ústavu pre rodovú rovnosť. Členkami redakčného tímu boli okrem zostavovateľky i Katarína Arňašová, Drahotína Dorčová, Anna Dudášová, Anna Hansmanová, Mariena Hašková, Katarína Hlaváčová, Zuzana Medveďová-Koruniaková, Anna Mučajiová a Katarína Rašetová. Jazykovú úpravu vykonala Zuzana Medveďová-Koruniaková, technickú úpravu mal na starosti Ján Hlaváč a počítačovú úpravu Vladimír Sudický. Klobúk dolu však patrí i všetkým ďalším nemenovaným členkám, ale i členom Spolku petrovských žien, bez ktorých by ani nebolo celkovej činnosti a následne ani samotných výsledkov. Pri listovaní v publikácii to pre mňa súbežne bola i prechádzka samotnou činnosťou spolku. Je to proste neoddeliteľné a inak na knihu sa pozerať bolo by neúplné.

www.hl.rs

Kostrou knihy je úvodník zostavovateľky Márie Gašparovskej, ktorý čitateľom úspešne vyčarí pravý obraz a všetok ten ruch za uplynulých 15 rokov. Ak sú medzi čitateľmi najnovšej knihy tohto spolku takí, ktorí jeho činnosť už poznajú, aj tak sa môžu obohatiť o vzácne nové poznatky. Pre mňa osobne sú obohacujúce najmä tieto slová: „Akčné Petrovčanky do roku 2006 navštívili 18 prostredí, kde žijú v akomkoľvek percente Slováci...“ Boli teda priekopníčkami idey o zakladaní spolku, čiže celej reťaze spolkov. Aby potom v r. 2007 vznikla nová strešná organizácia – Asociácia slovenských spolkov žien, v ktorej je začlenených 24 takýchto spolkov. A taktiež možno pookriať aj pri ďalšej vete z úvodníka o tom, že vtedy novozaložené spolky vedeli, že pri rozvíjaní vlastnej činnosti sa o pomoc vždy môžu uchádzať u petrovských spolkárok. Byť vzorom niekomu vôbec je teda nielen niečo podnetné, ale i nanajvýš zodpovedné! Tak si i Spolok petrovských žien položil vysoké nároky a neustále rozvíjal a zveľaďoval svoju činnosť. Ba zdá sa, že svojimi aktivitami neraz prekročil rámce stanov, kde sa uvádza, že spolkárska činnosť je dobrovoľná a že ju treba rešpektovať a podporovať charitatívnou prácou. Spolok ako nestranícke, mimovládne, neziskové a apolitické združenie má za cieľ zoskupovať ženy, pestovať a zachovávať tradíciu prostredníctvom etnografických výstav, vyvíjať spoločensky užitočnú prácu, nadväzovať kontakty s druhými spolkami, organizovať humanitnú prácu, vykonávať edukáciu členov, zveľaďovať prostredie a náležite ho prezentovať, nielen doma, ale

Informačno-politický týždenník

i v zahraničí, zachovávať tradíciu, zvyky a obyčaje. Keď ide o pokračovanie textuálnej časti tejto knihy, nasledujú osobitné state pod názvom: Výstavy (napísala Anna Dudášová); Navštívili sme, navštívili nás... (z pera Márie Gašparovskej); Zachovávanie tradície v gastronómii (Anna Hansmanová); Ručné práce (Katarína Arňašová); Prednášková činnosť (A. Hansmanová); Pracovné akcie (M. Gašparovská); Spolupráca s prostredím (A. Hansmanová); Zábavy a oslavy (A. Hansmanová); Výlety (M. Gašparovská) a Vedenie spolku cez roky (K. Arňašová). Rovnako tak ako je nemožné oddelene hovoriť o knihe ako takej a nehovoriť o činnosti spolku, taktiež sa nemožno pozerať na obsah knihy iba z hľadiska písaného slova. Na základe voľného odhadu deväťdesiat percent obsahu tejto publikácie tvoria fotografie, ak nie dokonca aj viac. A zrazu sa zastavujeme pri retro-pohľade... Ešte sa vari nezabudlo na časy, keď sa fotografie špeciálnymi fotorožkami starostlivo vlepovali do albumov. Napriek tomu, že albumy mali svoje kúzlo, originalitu a pevnú väzbu, ešte pevnejšie boli spomienky vynárajúce sa nad každou jednou fotografiou. Napriek všetkej úcte koleso času nás predsa priviedlo k trvalejšiemu spôsobu zachovávania fotodokumentácie a najmä k jej zviditeľneniu. Tak album vzácnych fotografií už nemá iba jedna osoba, ale vďaka jeho pretaveniu tlačou a v podobe knižky môže ho mať každý. To však ani náhodou nezmenšuje jej hodnotu, ba nadobúda ráz iných rozmerov. Členky Spolku petrovských žien ocenili takúto možnosť a dali sa navzájom do spoločného pátrania

medzi svojimi fotografiami, aby sa v konečnom dôsledku ich užší výber dostal do rúk všetkých... Tak teda starostlivo, cielene vyberané, kvalitne spracované a umiestnené chronologicky podľa statí dominujú a vynikajú na lesklom kriedovom papieri publikácie formátu A5. Ak by sme tu dnes mali osoby z fotografií (príspevok bol prečítaný na Batôžkovej zábave v organizácii Spolku petrovských žien dňa 5. novembra 2017 vo veľkej sieni petrovskej Vrbary, doplnená pozn. aut.), istotne by sa tu všetky nevmestili. Fotografií je 312 a ak vezmeme do úvahy pravidlo, že jedna fotografia nahradí tisíc slov, tak ich tu máme práve 312-tisíc. Fotografie v prípade tejto publikácie úplne potvrdili uvedené pravidlo. Zvlášť ale akčné, kde vidieť aktivity najrozličnejšieho druhu – od renovovania priestorov, cez tvorivé dielne, predaj tort, vystupovania v umeleckých programoch, prednášky, prípravy výstav, jedál, krst predchádzajúcich publikácií, upratovanie až po zábery vychutnávania plodov svojej práce – relax pri kávičke a koláčiku, ktorých je však najmenej. Treba ale zdôrazniť: čo fotografia – to osobitný príbeh. Spolkárky to dobre vedia a určite by dokázali každú z nich prichutiť aj primeranou anekdotou. Kniha je teda vďačným materiálom, či skôr podnetom na naše okolie a jednotlivcov, ktorí sa zaoberajú nielen etnológiou a etnografiou, ale vo vzájomnej interakcii i ďalším odborom – sociálnou vedou. Zatiaľ teda 15-ročné pôsobenie spolku uvedený aspekt celkom úspešne opodstatnilo prakticky aj bez teoretických podkladov. Pevne verím, že kniha medzi čitateľkami i čitateľmi bude kolovať ako vďačný materiál – inšpirujúci k podobnej činnosti. Blahoželám Spolku petrovských žien k tomuto vydavateľskému počinu a prajem hodne podobnej energie. A vždy viac od tej doterajšej! • KULTÚRA •

GABRIEL BABUTS, SPISOVATEĽ Z UZDINA

Treba si všímať aj kontext, nielen koncept Janko Takáč

účasný básnik a prekladateľ Gabriel Babuts (1970) je dobre známy najmä v kovačickom prostredí, lebo viac rokov pracoval ako profesor fyziky v tunajšom Gymnáziu Mihajla Pupina a žije v susednom Uzdine. Súčasne je zamestnaný v Elektrotechnickej škole Nikolu Teslu v Pančeve. Svoje básne začal uverejňovať roku 2010 v časopise Kovine (Vršac), knižne debutoval roku 2011 zbierkou Redosled, nasledovali zbierky Mahovina (2014) a Melanholija (2017). Dnes je redaktorom edície Atlas vetrova pri vydavateľstve Književna opština Vršac a je členom redakcie časopisu Kovine. Okrem básnického diela Babuts uverejnil aj početné preklady rumunských a anglických autorov, najviac je sústredený na prekladanie menej známych diel dadaistických autorov. Vo svojich básňach Babuts sa zaoberá horko-komickou podstatou ľudskej existencie a človekovej zúfalosti a v jeho tvorbe často dominujú trpké dojmy. Rozhovor s Babutsom prebiehal v Uzdine, kým sme sa prechádzali krásnou alejou na okraji kostolnej záhrady… Začali ste uverejňovať ako štyridsaťročný, prečo vám bolo potrebné tak dlho dozrievať ako autor, najmä básnik? „Neviem ani sám, prečo je to tak, myslím si, že som sa v jednom období svojho života proste necítil ako básnik – nič som nepísal alebo som písal len z času na čas. Neboli to dobré básne a nebol som spokojný s nimi. Myslím si, že sa prvý vážnejší básnický impulz stal roku 2008, keď som – vďaka posmeleniu zo strany umelcov, ako Petru Krdu a Ivana Vereská – začal písať básne, ktoré boli oslobodené prehnaných významov a v ktorých som sa • KULTÚRA •

sústredil na sám zvuk, znenie a plynulosť veršov. Redosled, moja prvá zbierka básní, v rukopise mala asi 10 verzií skôr ako dostala knižnú formu. Ináč ide o rukopis, ktorý známy spisovateľ Petru Krdu – vtedy predseda a redaktor vo Vydavateľstve KOV – prečítal len niekoľko hodín pred úmrtím. Po jeho smrti som nevedel, či zbierka vôbec bude uverejnená, až som sa v jednom

mojej poézie. Cudzie interpretácie mojich básní sú pre mňa – aspoň zatiaľ – pozitívna skúsenosť. Nie som generál, ktorý vydáva príkazy. Medzi básnikmi sú hovorcovia, ale ja nie som jedným z nich. Rád by som povedal, že spievam – zaujímajú ma akordy, vôbec nie významy. S ohľadom na to, že píšem bez znakov interpunkcie, vždy ma prekvapí nejaké nové a inakšie

Gabriel Babuts (Foto: Elena Tomášová)

momente aj rozlúčil s ňou. Ale neprestával som písať a v tom období vznikol aj môj druhý cyklus básní, ktorý tvorí prvú časť mojej zbierky Mahovina. Na konci, roku 2011, predsa vyšla moja prvá zbierka básní, za čo som vďačný najmä Dejanovi Tadićovi, Draškovi Ređepovi a Ane Krduovej.“ Vaše básne sú pomerne krátke, niektoré tvorí len zopár veršov, teda váš minimalizmus je obdivuhodný, ale sa neobávate, že vás budú pochybne chápať? Máte tú báseň Predah (Pokazaću ti trik / sa omčom / stavi vrat)… „Nebojím sa toho, čítanie je komplexná vec, treba brať do úvahy aj kontext, nielen koncept. Nemôžem vplývať na cudzie čítanie a interpretovanie

čítanie.“ Už dlho sa zaoberáte vlastným hudobným blogom (na internetovej adrese gbabuts. tumblr.com), na ktorom predstavujete zaujímavé hudobné vydania. Ako vy osobne vidíte väzbu hudby a poézie? Ide o väzby, ktoré pretrvávajú od šesťdesiatych rokov, spomeňme si len na Leonarda Cohena, Boba Dylana, Allena Ginsberga, Patti Smith, situacionizmus a punk… „Väzba hudby a poézie je zvlášť silná medzi americkými hudobníkmi, ktorí tvorili po 2. svetovej vojne. Medzi rockovými hudobníkmi sú vynikajúci básnici. Nemyslím toľko na Dylana, aj keď je nesporný jeho príspevok svetovej literatúre, čo za výsledok malo Nobelovu cenu

za rok 2016, ktorú mu udelili vlani. Myslím si však, že je Bill Callahan, rockový hudobník, lepší básnik od Boba Dylana, rockového hudobníka (smiech – pozn. aut.).“ Žijete a tvoríte v Uzdine, malej dedinke v Kovačickej obci. Ako je to byť básnikom, prekladateľom a kultúrnym dejateľom a žiť v jednom takom maličkom a tiež aj menšinovom (zväčša rumunskom) prostredí? „Pekne je žiť na dedine. A nech poviem pravdu, okrem zopár mojich kolegov (v Uzdine žije aj spisovateľ a literárny kritik Ljubomir Koraćević, ktorého román Lager bol jedným z najlepších roku 2015) takmer nikto tu vlastne ani nevie, že sa zaoberám poéziou. Je to radosť. Navštevujem niektoré kultúrne podujatia, ktoré sa usporadujú na dedine, kde-tu na nich aj účinkujem, a to je všetko. Nie som zapojený do činnosti menšinových spolkov, aj keď som vedomý, že je ich práca veľmi dôležitá pre národnostné menšiny. Dokonca moje deti ovládajú rumunčinu lepšie ako ja, práve vďaka činnosti národnostných spolkov a združení a ich veľmi dobrej spolupráci s Rumunskom.“ Povedzte nám, čo sa deje s vydavateľstvom Književna opština Vršac? „Odvtedy, ako nás opustil Petru Krdu, vydali sme 14 čísel časopisu Kovine a naša básnická produkcia je medzi najlepšími v Srbsku. Dnes je redaktorom náš známy literárny kritik Draško Ređep a uverejňuje sa najmä poézia, próza a kritika, ako aj preklady. Ináč KOV odnedávna nemá stálych zamestnancov a dosť sú veľké problémy s financovaním, takže je najdôležitejšie, že vydavateľstvo predsa nejako funguje napriek ťažkým podmienkam.“

17 – 18 /4800 – 4801/ 28. 4. – 5. 5. 2018

RTV Panoráma TELEVÍZIA VOJVODINA 2 Piatok 27. apríla 19.30 Festival nových slovenských lyrických piesní Kulpín 2006, 2. časť 20.00 Dobrý večer, Vojvodina Nedeľa 29. apríla 11.00 Dúhovka 11.30 Náboženské vysielanie Utorok 1. mája 12.10 Paleta – výber najlepších vysielaní z produkcie Slovenskej redakcie RTV Vojvodina titulkovaných po srbsky na 1. programe TVV 17.30 Perličky – desaťminútový blok venovaný najmladším divákom Pondelok – sobota 18.00 Denník TERMÍNY REPRÍZOVÝCH VYSIELANÍ Piatok 21.30 Dúhovka 22.00 Náboženské vysielanie Sobota 9.25 Dobrý večer, Vojvodina 11.20 Paleta

Dúhovka. Vo vysielaní bude odvysielaný portrét doktora primára na dôchodku Jozefa Jašu, prednostu Oddelenia pre hrudnú chirurgiu Inštitútu pre pľúcne choroby v Sriemskej Kamenici. Hovoriť bude o svojej životnej ceste, o chirurgii, o založení Inštitútu v Kamenici, ale aj o svojich zaujímavých pobytoch na Novom Zélande, kde žijú jeho potomkovia. Náboženské vysielanie ponúkne divákom záznamy z tohtoročného Veľkonočného koncertu v Pivnici a zo 6. Biblickej olympiády. Nebude chýbať ani kresťanská hudba.

www.hl.rs

Predpoludňajší program Každý pracovný deň 8.00 – 10.00 Sobota 8.00 Správy 8.30 Aspekty 9.00 Správy Týždeň Nedeľa 8.00 Správy 8.05 Vysielanie pre dedinu 9.05 Pohľady k výšinám 9.30 Vysielanie pre deti Popoludňajší program 14.45 Slovenská ľudová hudba (sobota) 15.00 Správy 15.05 Rádiošport (pondelok) Kronika našich osád (utorok) Hudobné vysielanie (streda) Inteen (streda o 16.00) Súzvuky (štvrtok) Z každého rožka troška (piatok) Kaleidoskop (sobota) 15.30 Zo sveta hudby – zábavná hudba (nedeľa) 16.00 Motívy (nedeľa) 17.00 Rozhlasové noviny 17.15 Vejár hudobných vysielaní Slovenská ľudová hudba (sobota) Nočný program 23.00 Rozhlasová hra pre dospelých (utorok) 24.00 Slovenská tanečná, ľudová a umelecká hudba (nedeľa)

Utorok 16.10 Paleta 17.00 Dúhovka

RÁDIO NOVÝ SAD 3

TV PETROVEC Pondelok – sobota 18.25 Začiatok vysielania 18.30 Zahraničný denník 18.50 Hit dňa, Moľa / Klenoty, Citáty 19.00 Zvon, spravodajská relácia 19.15 Kreslený film 19.50 Hit dňa, Reklamy 20.00 Filmy: Piatok 27. apríla – Kovbojky a anjeli Sobota 28. apríla – Kovbojky a anjeli 2 Pondelok 30. apríla – Reč peňazí Utorok 1. mája – Kramerová verzus Kramer Streda 2. mája – Unesená na Belize Štvrtok 3. mája – Moje leto v Provance

Nedeľa 29. apríla 17.00 Film: Druhá kniha džunglí – Maugulí a Balú 18.30 Hit dňa, Reklamy, zostrih Molí 19.00 Zvon, prehľad udalostí týždňa 20.00 Kolážová relácia Nedeľa s vami 22.00 Film: Šesť výstrelov 24.00 Záver vysielania Každý pondelok 20.00 Hudobný mix

Každú sobotu 18.15 Výber z programu TV Pančevo

Utorok – sobota 17.00 Správy 22.00 Správy Nedeľa 13.00 S vami a pre vás S vami a pre vás je kolážové vysielanie, ktoré obsahuje aktuality zo staropazovského prostredia, ako i z iných slovenských prostredí. V rámci hodinového vysielania je aj náboženská časť pod názvom Hrad prepevný. Repríza v pondelok a stredu o 14.00, resp. o 22.05.

Informačno-politický týždenník

Klenotnica (nedeľa, utorok, piatok) 16.00 – 18.00 Nedeľa 29. apríla 16.00 Kronika týždňa Slovo na týždeň Predajná výstava medu a kvetín v Kovačici Utorok 1. mája 16.00 Kovačickí ochotníci zapôsobili na obecenstvo Dedina kovaná v čase Divadelné predstavenie Ženba a vydaj Piatok 4. mája 16.00 Z archívu: RTVOK Film: Soľ nad zlato

21.45 Hit dňa, Moľa / Klenoty, Citáty, Reklamy, Zvon 23.00 Záver vysielania

Každý piatok 18.15 Výber z programu TV Kovačica

TV STARÁ PAZOVA

TV OBCE KOVAČICA

RÁDIO KOVAČICA Na modrej vlne – každý pracovný deň 15.05 15.30 16.00 16.10

Správy z regiónu Stalo sa na dnešný deň Správy z Kovačickej obce Hlas ľudu ponúka (každý piatok) 16.20 Kalendárium 16.25 Udalosti dňa 16.55 Citáty do vrecka 17.00 Šport, Medicína, Školstvo, Poľnohospodárstvo, Kultúra 17.15 Zaujímavosti zo sveta 17.30 Humor 18.00 Správy z Kovačickej obce 18.10 Zaujímavosti zo sveta 18.15 Šport, Medicína, Školstvo, Poľnohospodárstvo, Kultúra 18.20 Citáty do vrecka 18.40 Poézia

O jarnom upratovaní Petrovca

• RTV PANORÁMA •

KRÍŽOVKA ČÍSLO 17/18 RÁDIO STARÁ PAZOVA Utorok – piatok 18.00 Servis Na dnešný deň Meniny 18.15 Volíme melódiu dňa 18.30 Aktuality z obce a iných osád Poučky zo slovenčiny (streda) 19.00 Denník, informatívne vysielanie 19.15 Hudba 19.30 Oznamy, hudba a reklamy 20.00 Z nášho uhla, udalosti a ľudia Náboženské vysielanie Živé vody (streda) Tematické vysielanie Z minulosti (štvrtok) 15.00 16.00 16.05 16.30 17.00 18.05 19.00

19.30 20.00

7.00 7.30 8.00 8.05 8.30 9.00 9.05 9.30

Sobota Servis Na dnešný deň Meniny, Reklamy Správy Zvončeky, detské vysielanie Oznamy a drobné oznamy Volíme melódiu týždňa, resp. mesiaca, hudba a reklamy Repríza štvrtkovej relácie Z nášho uhla Aktuality z Vojvodiny, na spoločnej vlne rozhlasové stanice Báč, Báčsky Petrovec, Kovačica a Stará Pazova Oznamy, drobné oznamy a z našich osád Aktuality z mesta, repríza utorkovej relácie Z nášho uhla Nedeľa Servis Na dnešný deň Meniny Oznamy, hudba a reklamy Správy Hudba, servis Slovo nášho Boha, náboženské vysielanie Správy Hudba a aktuality Oznamy, hudba a reklamy

NOVOSADSKÁ TELEVÍZIA Každý pracovný deň 15.15 Objektív v slovenskej reči

• RTV PANORÁMA •

RÁDIO PETROVEC

V tajničke je meno a priezvisko slovenského spisovateľa, avantgardného básnika, prozaika, publicistu a surrealistického grafika (1915 – 1982).

Utorok – piatok 9.00 – 13.00 Správy na každú hodinu 10.00 – 11.00 Hit dňa, kontakt relácia 14.00 Dozvuky, denná informatívna autorka: prosenie bicí mužské nižší AS ANNA HL DU vitamín hranie za relácia ženský predložka BIČIAnástroj meno sa ĽU ROVÁ niekoho hlas Sobota 10.00 – 11.00 Rádiodišputy, citoslovce strach týždenná relácia na aktuálnu 2. časť tajničky tému Nedeľa polomer 1. časť 10.00 – 12.00 Retrospektíva udalostí tajničky priamo týždňa rieka v 12.00 Hudobné pozdravy Čiernej Hore a blahoželania obidva Slovenská hudba každý deň od 5.00 – 20.00. Svetová hudba každý deň od 20.00 – 5.00.

značka auta

v dome

volt

TELEVÍZIA PANČEVO Nedeľa 29. apríla 19.30 Repríza relácie Dobrý deň Streda 2. mája 12.30 Dobrý deň, kolážová relácia TV VOJVODINY program vysiela na nasledujúcich kanáloch: pre územie Nového Sadu na 48., pre územie Subotice na 40. a pre územie Vršca na 39. Program v slovenskej reči sa vysiela na Druhom programe RÁDIO NOVÝ SAD Program v slovenskej reči sa vysiela na vlnovej dĺžke 100 a 107.1 MHz TV PETROVEC Program sa vysiela na kanáli 55; www.tvpetrovec.com; RÁDIO PETROVEC Program sa vysiela na vlnovej dĺžke 91.4 MHz TELEVÍZIA OBCE KOVAČICA Program sa vysiela na kanáli 52 RÁDIO OBCE KOVAČICA Program sa vysiela na vlnovej dĺžke 93,2 MHz RÁDIO STARÁ PAZOVA Program v slovenskej reči sa vysiela na vlnovej dĺžke 91.5 MHz TV STARÁ PAZOVA Program v slovenskej reči sa vysiela prostredníctvom lokálneho káblového operátora na kanáli 60 TELEVÍZIA PANČEVO Program sa vysiela na kanáli 39 NOVOSADSKÁ TELEVÍZIA Program sa vysiela na kanáli 60

vpíšte desyng o rádiolokátore

povinné platby

kypri pôdu!

japonský umelec Hirohiko

prehŕňal vlasy

dlhá samohláska

poznáša pohybuje sa 2. a 1. samohl.

bohatý roľník, statkár

pomocník

vývojové štádium hmyzu

osobné zámeno

lebo (skr.)

čelná osobnosť fakulty

Trstenik vpíšte DV

röntgen bočná loď v bazilike

osobné zámeno

S urovnáHLA vali U D ĽU tona onen

ROZLÚŠTENIE KRÍŽOVKY ČÍSLO 16 VODOROVNE: KB, osada, vetrolam, EN, A, ETA, tkali, Ar, oo, o, obe, svo, spal, láska, NK, A, 00, oka, varnica, Al, Ane, J, palanka, zamokalo TAJNIČKA: KVETOSLAVA BENKOVÁ

nátlak

Správne rozlúštenie KRÍŽOVKY 13/14 z čísla 13 − 14 Hlasu ľudu z 31. marca – 7. apríla 2018 bolo: VEĽKÁ NOC. Odmenu – knižné vydanie z produkcie NVU Hlas ľudu za správne rozlúštenie uvedenej krížovky získala: DANIELA PLACHTINSKÁ, Ul. maršala Tita č. 149, 21 472 Kulpín. Blahoželáme. Správne rozlúštenia aj naďalej zasielajte DO 5 DNÍ ODO DŇA VYDANIA NAŠICH NOVÍN na adresu: NVU Hlas ľudu, Bulvár oslobodenia 81/V, poštový priečinok 234, 21 000 Nový Sad, PRE KRÍŽOVKU, alebo mailom na adresu: obsustova@hl.rs

17 – 18 /4800 – 4801/ 28. 4. – 5. 5. 2018

Kultúra • Oznamy

„Idem ťahať krú!“ Anna Horvátová

slovenských vojvodinských dedinách by to takto povedali: „Idem ťahať krú!“ Síce, ako zisťujeme, nie vo všetkých, ale v Petrovci, aj povedzme v Kulpíne určite. Slovíčko ťahať je veľavýznamné, avšak spomínaný význam neobsahuje, zahrnuje napr. toto: ťahať lano, deti sa ťahali za ruky, ťahať drôt, sánky, ťahať vodu, ťahať sláčik, štetec, ťahá sa domov, ťahať niekoho z kaše; med sa ťahá, aj cesto, aj lep...Význam „ťahať krú“, ako vidíme, tam nie je. Nevhodný je tiež termín „vyberať krv“: vybrať možno príspevky, od niekoho peniaze, vybrať si tanečnicu, vybrať výhru v športke, vybrať sa na výlet k lekárovi. Najprv tu teraz o tej krvi. „Krú“ je nespisovná podoba, spisovne je (tá) krv, v srbčine tiež (ta) krv, v ženskom rode.

Ale ako pomenovať tú nutnú potrebu, keď si ideme urobiť vyšetrenie krvi kvôli zdraviu?! Lebo keď to nie je dobrovoľne, v tom prípade nejde o darcovstvo krvi. Darca krvi je ten, ktorý dobrovoľne dáva životodarný mok, a darcovstvo je vlastnosť toho, kto dáva. Na vyšetrenie krvi kvôli laboratórnym analýzam sa robí odber krvi; krv možno teda brať alebo odoberať. Aj sloveso brať má viacero významov: brať knihu zo stola, brať dieťa na ruky, brať dievča do tanca, ale aj takéto: brať liek – užívať, brať niekomu život – vraždiť, brať niekomu krv – odoberať. K tomu ešte zbavovať vlastníctva, odoberať násilím, odcudzovať – v duchu toho jánošíkovského: bohatým brať a chudobným dávať. Toto sloveso možno použiť aj v týchto prípadoch: brať vysoký plat, brať štipendium, brať úplatky.

CHÝRNIK

BÁČSKY PETROVEC. Samostatná výstava obrazov Michala Ďurovku pod názvom Portréty bude slávnostne otvorená v Galérii Zuzky Medveďovej Múzea vojvodinských Slovákov v Báčskom Petrovci v sobotu 28. apríla o 19. hodine. V tomto výstavnom priestore bude záujemcom k dispozícii do 18. mája 2018. A. F.

KYSÁČ. Z KUS Vladimíra Mičátka informujú, že v pondelok 30. apríla pred Slovenským národným domom o 18. hodine budú stavať máj. Po krátkom programe a postavení mája bude občerstvenie a posedenie pri hudbe. Pozývajú všetkých členov spolku, ako i podporovateľov a občanov Kysáča, aby sa zúčastnili na tejto tradičnej akcii. E. Š.

Mestská správa pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad na základe článku 29 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04 a 36/09) zverejňuje OZNÁMENIE o schválení rozhodnutia, že nie je potrebný odhad vplyvov na životné prostredie projektu Nositeľ projektu ALKEMICA SOLUTIONS, s. s r. o., Bajči Žilinskog 7, podal tomuto orgánu žiadosť o rozhodovanie o potrebe po odhade vplyvov na životné prostredie projektu Doplnenie jestvujúceho procesu na recyklovanie bezpečného elektronického odpadu pred spracovaním postupom elektrolýzy, v jestvujúcom zariadení pre recykláciu bezpečného elektronického odpadu, ktorý sa nachádza v Ul. Bajči Žilinskog 7, Nový Sad, na katastrálnej parcele číslo 4153/3, k. o. Nový Sad I, Mesto Nový Sad. Po uskutočnenom postupe Mestská správa pre ochranu životného prostredia dňa 18. apríla 2018 schválila rozhodnutie číslo VI-501-137/18, že nie je potrebný odhad vplyvov predmetového projektu na životné prostredie. Do predmetového rozhodnutia možno nahliadnuť v miestnostiach Mestskej správy pre ochranu životného prostredia, Rumenačka 110 a, Nový Sad, v pracovné dni od 10.00 do 15.00 h a na webovej stránke Mestskej správy pre ochranu životného prostredia www.environovisad.org.rs. Zainteresovaná verejnosť môže vyjadriť sťažnosť proti tomuto rozhodnutiu v lehote 15 dní odo dňa jeho zverejnenia v prostriedkoch verejného informovania prostredníctvom tohto orgánu.

Mestská správa pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad na základe článku 20 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník Republiky Srbsko, č. 135/04 a 36/09) zverejňuje OZNÁMENIE o verejnom nahliadnutí, verejnej prezentácii a verejnej rozprave o Štúdii o odhade vplyvov na životné prostredie projektu Nositeľ projektu BS BLOK 41A, s. s r. o., Nový Belehrad, Bulvár Zorana Đinđića 81, prostredníctvom splnomocneného podniku MARURI, s. s r. o., Nový Sad, Ćirpanova číslo 1, podal žiadosť o poskytovanie súhlasu k Štúdii o odhade vplyvov na životné prostredie projektu Výstavba objektu – čerpadlo na zásobovanie palivom výšky prízemie (P) v Novom Sade, na katastrálnej parcele číslo 7894, k. o. Nový Sad II, Mesto Nový Sad. Údaje a dokumentáciu zo žiadosti nositeľa projektu možno dostať k nahliadnutiu v miestnostiach Mestskej správy pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad, Rumenačka 110, v pracovné dni od 10.00 do 15.00 h, do 17. mája 2018. V súlade s článkom 6 Pravidiel o postupe verejného nahliadnutia, prezentácii a verejnej rozprave o Štúdii o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 69/05) zainteresované orgány, organizácie a verejnosť počas trvania verejného nahliadnutia môžu podať pripomienky a mienky k Štúdii o odhade vplyvov v písanej forme Mestskej správe pre ochranu životného prostredia. Verejná rozprava a prezentácia sa uskutočnia 18. mája 2018 v miestnostiach Mestskej správy pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad, Rumenačka 110, Nový Sad, o 12.00 h.

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

Oznamujte v Hlase ľudu 021/ 47-20-840

VYROBNY PROGRAM: – KOTLY NA PEVNE PALIVO, BIOMASU A PELETY – HORAKY NA PELETY – NEREZOVE KOMINY – AKUMULACNE NADRŽE

a 021/47-20-844 inzercia@hl.rs

Nositelia zlatých medailí za kvalitu na Novosadskom veľtrhu

KOVAČICA Štúrova 69 tel./fax: 013/662-183 mob. 063/282-097 www.uniko.rs

• KULTÚRA • OZNAMY •

POSLEDNÝ POZDRAV

Mestská správa pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad na základe článku 10 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04 a 36/09) zverejňuje

sestre

OZNÁMENIE o podanej žiadosti o rozhodovanie o potrebe po odhade vplyvov na životné prostredie projektu Nositeľ projektu Mestská správa pre stavebné pozemky a investície Mesta Nový Sad, Stevana Branovačkog číslo 3, Nový Sad, podala žiadosť o rozhodovanie o potrebe po odhade vplyvov na životné prostredie projektu Zariadenie na prečisťovanie odpadových vôd sídliska Begeč, na katastrálnej parcele číslo 83/2, dodávky vody do zariadenia na katastrálnych parcelách, č. 74/1, 74/5, 74/6, 75, 83/3 a 83/1 a odvodom prečistenej vody na katastrálnych parcelách č. 89/1, 90/1, 4345/2 a 4341, všetky v k. o. Begeč, Mesto Nový Sad. Údaje a dokumentáciu zo žiadosti nositeľa projektu možno dostať k nahliadnutiu v miestnostiach Mestskej správy pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad, Rumenačka 110 a, Nový Sad, v pracovné dni od 10.00 do 15.00 h. Všetci záujemcovia v lehote 10 dní odo dňa zverejnenia tohto oznámenia môžu svoju mienku v písanej forme doručiť na adresu Mestskej správy pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad.

SPOMIENKA

ONDREJ KRÁLIK

1950 – 2003 – 2018 z Kulpína

MÁRII KIŠGECIOVEJ

hlasludu.info www.hl.rs

SMUTNÁ SPOMIENKA

Dňa 23. apríla 2018 uplynulo desať rokov od smrti nášho otca, starkého a prastarkého

BOĽAVÁ ROZLÚČKA s mojou mamou

MÁRIOU KIŠGECIOVOU rod. Balogovou 24. 10. 1950 – 19. 4. 2018 z Nového Sadu rodom z Čelareva

27. 2. 1940 – 23. 4. 2008 – 2018 z Kysáča

S láskou a úctou si na Teba spomínajú

S láskou a bôľom v srdci sa s Tebou lúči Tvoj syn Mirko

synovia s rodinami

Mestská správa pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad na základe článku 10 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04 a 36/09) zverejňuje

OZNÁMENIE o podanej žiadosti o rozhodovanie o potrebe po odhade vplyvov na životné prostredie projektu

Nositeľ projektu SRD RAPID, Nový Sad, Jegrička číslo 1, a Dušan Bokan z Futogu, Braće Bošnjak číslo 59, podali žiadosť o rozhodovanie o potrebe po odhade vplyvov na životné prostredie projektu Priemyselný objekt so spravujúcou časťou – výroba plastových obalov, výšky prízemie (P), po prízemie a poschodie (P + 1), ktoré sa nachádza v Ul. Jegrička číslo 10, na katastrálnej parcele číslo 77/1, k. o. Nový Sad IV, Mesto Nový Sad. Údaje a dokumentáciu zo žiadosti nositeľa projektu možno dostať k nahliadnutiu v miestnostiach Mestskej správy pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad, Rumenačka 110 A, Nový Sad, v pracovné dni od 10.00 do 15.00 h. Všetci záujemcovia v lehote 10 dní odo dňa zverejnenia tohto oznámenia môžu svoju mienku v písanej forme doručiť na adresu Mestskej správy pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad.

Nositeľ projektu UNITRADE EXPORT, s. s r. o., Belehrad, Slanački put číslo 26, podal žiadosť o rozhodovanie o potrebe po odhade vplyvov na životné prostredie projektu Zariadenie na skladovanie a spracovanie bezpečného odpadu, Ul. Rade Končara číslo 1, na katastrálnej parcele číslo 496/18, k. o. Petrovaradín, Mesto Nový Sad. Údaje a dokumentáciu zo žiadosti nositeľa projektu možno dostať k nahliadnutiu v miestnostiach Mestskej správy pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad, Rumenačka 110 A, Nový Sad, v pracovné dni od 10.00 do 15.00 h. Všetci záujemcovia v lehote 10 dní odo dňa zverejnenia tohto oznámenia môžu svoju mienku v písanej forme doručiť na adresu Mestskej správy pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad.

• KULTÚRA • OZNAMY •

Sestra Anna Struhárová s rodinou z Hložian

ANDREJA MARČOKA

Stopy po Tebe zostanú navždy... Tvoji: manželka Mária, syn Rastislav a dcéra Blažena s rodinami

24. 10. 1950 – 19. 4. 2018 z Nového Sadu rodom z Čelareva

Na základe článku 10 odsek 1 a v súvislosti s článkom 29 odseky 1 a 3 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04 a 36/09), podáva nasledujúce OZNÁMENIE Oboznamujú sa verejnosť a zainteresované orgány a organizácie, že nositeľ projektu Telekom Srbija Beograd, Belehrad, Takovská 2, podal Ministerstvu ochrany životného prostredia Žiadosť o rozhodovaní o potrebe po vypracovaní Štúdie o odhade vplyvov na životné prostredie projektu bodu Sieťovej sústavy WIFI ACCESS POINT-u a rozhlasovej základňovej stanice mobilnej telefónie Srbska na lokalite KOVILJ NSU249, NSL249, NSW135, na životné prostredie, sústavy rozhlasovej základňovej stanice poskytovať širokopásový prístup k internetu a k zlepšeniu mobilných komunikačných služieb na diaľničných koridoroch na území Republiky Srbsko, na k. p. 6854, k. o. Kovilj, na území ZO Nový Sad, dňa 19. 3. 2018, evidovanú pod číslom 353-02-00679/2018-03. Záujemcovia môžu nahliadnuť do obsahu žiadosti každý pracovný deň od 11.00 do 14.00 h, v miestnostiach Ministerstva ochrany životného prostredia v Belehrade, Omladinskih brigada 1, izba 428, ako i na služobnej webovej stránke Ministerstva http://www. ekologija.gov.rs/obavestenja/procena-uticaja-na-zivotnusredinu/ a doručiť svoje mienky v lehote 10 dní odo dňa zverejnenia tohto oznámenia.

17 – 18 /4800 – 4801/ 28. 4. – 5. 5. 2018

Oznamy SMUTNÁ SPOMIENKA

SMUTNÁ SPOMIENKA

K nedožitým 80. narodeninám milej matke

TICHÁ SPOMIENKA

Uplynulo 16 smutných rokov, čo nás navždy v žiali zanechala naša milá

ANNE HAVIAROVEJ

IVETKA VARGOVÁ

rod. Válovcovej 1. 5. 1938 – 24. 8. 2010 – 2018 z Kovačice

PAVLA ČELOVSKÉHO

1985 – 2002 – 2018 z Kovačice

19. 1. 1925 – 1. 5. 2001 – 2018 z Kulpína

Sily ten smútok a stratu zniesť nám dáva pamiatka na tých 16 rokov, ktoré si žila, bola s nami, tešila sa životu a dávala nám radosť a lásku takú, akú si to len Ty vedela dávať.

S láskou a úctou si na Teba spomínajú

Na Tvoju lásku a dobrotu nezabúdajú

Tvoji rodičia, sestrička s rodinou a stará mamička Vargová

Tvoji najmilší

SMUTNÁ SPOMIENKA

SMUTNÁ ROZLÚČKA

na rodičov, starých rodičov a prastarých rodičov

s našou matkou, mamičkou a pramamičkou

ANNOU TURČANOVOU rod. Pažitnajovou 16. 1. 1926 – 17. 4. 2018 zo Selenče

Tvoji: Marka, Oto, Filip a Dávid Filipovci

MICHALA

MÁRIU

1927 – 1993 – 2018

Medveďovú CECHMAJSTROVCOV rod. 1930 – 2012 zo Selenče – 2018 S láskou a úctou si na Vás spomínajú a na Vás nezabúdajú: syn Michal Cechmajster s manželkou Katarínou, vnučka Tatiana Kováčová s manželom Samuelom a deťmi Ivanom a Ivetkou a vnuk Miroslav Cechmajster s manželkou Vesnou a deťmi Hankou a Petrom

Na Jej lásku a dobrotu vždy si budú spomínať Jej:

SMUTNÁ SPOMIENKA

syn Dušan a dcéra Anna s rodinami

SPOMIENKA

Uplynuli dva roky, čo nie je s nami manželka a matka

na rodičov, starých rodičov, deda а babku

SAMUELA 1922 – 2003 – 2018

ČERVENÝCH

z Báčskeho Petrovca

Neustále ste v našich srdciach a myšlienkach.

ZUZANA VRŠKOVÁ

rod. Čuvárová 17. 11. 1952 – 27. 4. 2016 – 2018 z Kovačice

Manžel Ondrej a syn Michal

www.hl.rs

Dcéra Katarína Cechmajstrová s manželom Michalom, vnučka Tatiana Kováčová s manželom Samuelom a deťmi Ivanom a Ivetkou a vnuk Miroslav Cechmajster s manželkou Vesnou a deťmi Hankou a Petrom

DROBNÉ OZNAMY TESNÍME (dihtujeme) okná a dvere neopren gumou – ochraňuje pred vetrom, chladom, prachom. Je úsporou pri vykurovaní. Inštalujeme a opravujeme rolety, harmonika dvere, pásové záclony, siete proti hmyzu; tel.: 060/5088-433 a 025/5827-710.

Čas plynie, všetko pomaly bledne, ale krásne spomienky na Teba nám zostanú večné.

KATARÍNU

rod. Cinkotskú 1928 – 2013 – 2018

Informačno-politický týždenník

KUPUJEM staré a nové perie alebo mením za paplóny, vankúše a deky. Prichádzam na pozvanie. Martin Nosál, B. Petrovec, tel.:063/826 92 05 a 021/782-278. • OZNAMY •

Oznamy SPOMIENKA

Dňa 4. mája 2018 uplynie dvadsať rokov, čo nás opustil náš drahý a milovaný syn

SMUTNÁ SPOMIENKA na

MIROSLAV KUKUČKA 1966 − 1998 − 2018 zo Starej Pazovy

Zavrel si oči, srdce prestalo biť, aj vtedy, keď si ešte chcel žiť. Osud bol krutý, žiaľ ešte väčší, čo naše srdcia nikdy nevylieči. Rozlúčka bola veľmi ťažká, ale spomienka na Teba zostáva večná. Zarmútení rodičia

SPOMIENKA

Uplynie dvadsať rokov, čo nás opustil náš drahý a milovaný manžel a otec

ŠTEFANA OPAVSKÉHO 1951 – 2015 – 2018 z Báčskeho Petrovca

Už len kvety z lásky Ti na hrob môžeme dať, modlitbu tichú odriekať, za všetko krásne ďakovať a s láskou v srdci na Teba spomínať. Tvoji najmilší

MIROSLAV KUKUČKA 1966 − 1998 − 2018 zo Starej Pazovy

SMUTNÁ SPOMIENKA Smutný je náš dom, prázdno je v ňom, len cestička k hrobu zostala von. Osud nevráti, čo čas vzal, zostali nám len spomienky a hlboký žiaľ. Na Tvoju lásku, dobrotu a starostlivosť nezabúdajú:

MIROSLAV BELIČKA

20. 9. 1940 – 30. 4. 2017 – 2018 z Báčskeho Petrovca

manželka Nada, dcéra Nataša a syn Vladimír Tichú a trvalú spomienku si na Teba zachovávajú:

SPOMIENKA

syn Miroslav s manželkou Ksenijou a vnúčatá Andrej a Renata

na drahého brata

SMUTNÁ SPOMIENKA

MIROSLAVA KUKUČKU 1966 − 1998 − 2018 zo Starej Pazovy

ONDREJ BALÁŽ 1948 – 2017 – 2018 z Báčskeho Petrovca

Kto zotrie slzy, čo tvárou tečú? Kto zahojí rany, čo bolia a pečú? Len ten, kto stratil, koho mal rád, pochopí, čo je bolesť a žiaľ. Na Tvoju lásku a dobrotu si stále spomínam. Sestra Mirjana Hudecová s rodinou • OZNAMY •

To, že sa rana zahojí, je len klamné zdanie. V srdci bolesť zostáva a tiché spomínanie.

17 – 18 /4800 – 4801/ 28. 4. – 5. 5. 2018

Tvoji najmilší

Šport Nepríjemné prekvapenie

DRUHÁ JUHOBANÁTSKA LIGA – VÝCHODNÁ SKUPINA

HAJDUŠICA – RATAR 1 : 2 (1 : 0)

Vladimír Hudec

ajdušičania začali dobre. Mali častejšie loptu v nohách, hrali pred bránou hostí. Už v 13. min. sa ujali vedenia, keď N. Ružić strelil zboku do opačného rohu a brankár bol bezmocný. V pokračovaní sme videli pokus Radovića, ale brankár sa nedal prekvapiť. Hostia si v pokračovaní vytvorili dve pekné príležitosti, ale ich nevyužili. Na druhej strane strelec jediného gólu v 33. min. zmrhal príležitosť zvýšiť náskok. Po zmene strán hostia veľmi rýchlo vyrovnali. Už v 47. min. obrana domácich zlyhala a útočník Ratara ľahko prekonal Melicha. Domáci signalizovali ofsajd, ale rozhodca Klepan predsa ukázal na stred ihriska. Po tomto góle si domáci snažili zoradiť šíky, ale sa im to nedarilo. V 69. min. studená sprcha pre Hajdušicu. Po nevydarenom roho-

vom kope domácich hostia sa rýchlo presadili pred bránu súpera, ktorú chránili iba Z. Lipták a brankár Melich. Proti štyrom útočníkom hostí zrejme boli úplne bezmocní – 1 : 2. Domácim sa nepodarilo zachrániť ani bod. Rozhodca hosťom toleroval ostrejšie zákroky a proti domácim pískal fauly, čo ich príliš znervózňovalo. HAJDUŠICA: Melich, Guran, Z. Lipták, Maliar, M. Mršić, Folťan, Pavlov (Stojkovski), Petrović (Spasovski), A. Ružić, Radović, N. Ružić Ostatné výsledky 17. kola: Karaš – Ševac 0 : 4, Dobrica – Partizan 5 : 1, Vinogradar – Jánošík 3 : 1, Vladimirovac – Potporanj 2 : 9, Borac (VS) – Borac (VG) 1 : 4, Budućnost – Polet 2 : 2. Hajdušičania po tomto neúspechu klesli na siedme miesto s 27 bodmi, pokým sú Jánošíčania so siedmimi bodmi na poslednej priečke.

MESTSKÁ LIGA ZREŇANIN – A SKUPINA

Vysoká prehra GRADNULICA – AŠK 5 : 2 (2 : 1) Vladimír Gál

radáčania už v 10. min. dostali gól, v 20. min. bolo 2 : 0. Po druhom góle začali hrať futbal, vytvárali si šance. Najprv Mijić po prihrávke Gála hlavičkoval vedľa žrde. O dve minúty neskoršie vedľa strelil aj Ďuríček, ktorý v 35. min. po prihrávke Birmanca predsa skorigoval výsledok na 2 : 1. V druhom polčase Aradáčania dobre začali, v 60. min. Gál najkrajším gólom na zápase vyrovnal, keď strelou z 25 metrov trafil miesto, kde sa spájajú žrď a brvno. Radosť hostí však netrvala dlho. V 70. min. domáci znova mali náskok. Pekné šance pre hostí

nevyužili najprv Petrović, a potom aj Apostolović. V 85. min. diváci videli štvrtý gól v sieti Nebrigića. Domáci piaty gól vsietili v poslednej minúte zápasu. AŠK: Nebrigić, Maksimović, Gál, Korać, Striško, Matejin, Ďuríček, Studen, Apostolović, Mijić, Birmanac (Petrović) Ostatné výsledky 16. kola: Jedinstvo – Tamiš 3 : 2, OFK Klek – Zlatica 2 : 0, Zadrugar – OFK Stajićevo 2 : 1, Radnički – MSK 3 : 0, Potisje – ŽFK Banat 1 : 0. Aradáčania majú iba desať bodov a sú na desiatom mieste. V nedeľu uhostia Tamiš z Farkaždinu.

MESTSKÁ LIGA ZREŇANIN – B SKUPINA

Krok k titulu PARTIZAN – MLADOSŤ 0 : 6 (0 : 1) Darko Sládeček

ápas 9. kola mužstvá Partizana a Mladosti zohrali v Stajićeve, keďže disciplinárne orgány Futbalového zväzu mesta Zreňanin ihrisko v Tomaševci suspendovali pre slabú organizáciu zápasu. Už v 2. min. Poničan skóroval a nasmeroval vietor do plachiet Bieloblatčanov. Aj po zmene strán hostia útočili a domáci sa iba bránili. Kapitulovali v 53. min., keď bol presný Necsov. Na nasledujúci gól sa potom čakalo až po 72. min., keď náskok svojím druhým gólom zvýšil Poničan. Tento šikovný strelec do konca zápasu potvrdil svoje strelecké schopnosti ešte troma gólmi, v 79., 82. a 87. min. pre konečných 0 : 6. Tak Bieloblatčania zaznamenali ôsmu výhru v tohtoročných majstrovstvách. Sú na prvom mieste s 24 bodmi, iba na krok k získaniu titulu majstra a postupu do vyššej súťaže. Ak v nedeľu na vlastnej pôde preko-

www.hl.rs

najú mužstvo Borac zo Zreňanina, už ich viac nikto nebude môcť dohoniť! MLADOSŤ: Sládeček, Necsov, Paraľov (Halász), Poničan, Szabó (Kočević), Goda, Žižić, Kalapiš, Gibarov, Šofranko, Karácsony (Horvát) Ostatné výsledky 9. kola: Borac – KSK Konak 1926 1 : 1, Tisa 1933 – Proleter 2 : 4, voľná bola Sloga.

OBECNÁ LIGA ŠÍD

Tri štvorky Lazar Pavković Erdevík 2017 – OFK Bačinci 4 : 0 (2 : 0). Pred 100 divákmi na ihrisku Slogy domáci presvedčivo prekonali hostí. Dva góly strelil Radmanovac, po jednom pridali Šafárik a Cvetković. ERDEVÍK 2017: Mrkonjić, Gerik, Cvetković, Arežina, Jelčić, Babić,

Informačno-politický týždenník

ARADÁČSKI MLADÍ ŠACHISTI POSTÚPILI DO REPUBLIKOVEJ SÚŤAŽE. Na oblastnej šachovej súťaži jednotlivcov, ktorá bolo v sobotu 21. apríla 2018 v Zreňanine, žiaci aradáčskej základnej školy boli nanajvýš úspešní. Druhák Mihajlo Rajčević, siedmak Alexej Bartoš a ôsmak Róbert Šiagi obsadili prvé miesta a postúpili do republikovej súťaže. Okrem nich druhé miesto získal tretiak Gavrilo Trifunjagić a tri šiestačky – Danica Trbićová, Milica Simićová a Teodora Neninová si tiež rozdelili druhé miesto, pokým šiestak Filip Gál bol tretí. Aj na súťaži mužstiev, ktoré prebiehalo o deň neskoršie, Aradáčania boli najlepší a po prvýkrát postúpili do republikovej súťaže. Takto prevzali primát od mužstva ZŠ Žarka Zrenjanina a zbavili sa prívlastku, že sú večne druhí. Aradáčania hrali v zložení: Alexej Bartoš, Filip Gál, Róbert Šiagi, Mihajlo Rajčević, Danica Trbićová a Teodora Neninová, náhradníkmi boli Gavrilo Trifunjagić a Milica Simićová. Šachovú školskú V. G. sekciu vedie profesor Vladimir Jovanović.

Štrbac, Pap (Šafárik), Radičević (Manojlović), Radmanovac, Radivojević (Petrović) Jednota Šíd – OFK Binguľa 4 : 0 (2 : 0). Pripravenejšie a zohratejšie mužstvo domácich porazilo svojich športových priateľov. Góly dali Dumitrović, Milutinović, D. Janković a Poluga. JEDNOTA: Vlaisavljević, Grujić, Šumaruna, Trlajić, Jovanović, Petrović, Poluga, V. Janković (Đenić), Milutinović (Ostojić), Dumitrović, D. Janković

OFK BINGUĽA: Volić, Džever, Rajić, Farkaš, Palić, Ćalić, Mikić (Sitarević), Šućak, Galetić, Mićić (Cvijanović), Nikolić Sremac Berkasovo – Jednota Ľuba 4 : 0 (1 : 0). Hostia z Ľuby nemohli úspešne čeliť mužstvu skúseného trénera domácich Vladimíra Farkaša. Janković bol strelcom hetriku a raz trafil Vlaisavljević. JEDNOTA: Šili, Toman, Tadić (Dobrić), Teležar, Punoš, Cigankov, Ruman, Ž. Sremčić, Budimir, Ramić, Pavlović (P. Sremčić) • ŠPORT •

NOVOSADSKÁ OBLASTNÁ LIGA

Titul sa usmieva... ŠAJKAŠ – TATRA 0 : 0 Pavel Kocka

nepríjemného hosťovania v Kovilji si Tatra priniesla cenný bod. Prvú šancu mal Milićević v 15. min., ale strelil vedľa brány. Ćirić sa v 29. min. zbavil až piatich hráčov Šajkaša, no ani on netrafil. V 34. min. znova netrafil Milićević. Šesť minút pred odchodom na prestávku Vučić zblízka tiež nebol presný. Aj v druhom polčase Kysáčania mali niekoľko príležitostí, ktoré nevyužili. Domáci pohrozili sotva dva razy, najprv v prvom polčase, a potom v pokračovaní. Žltú kartu dostal Berić. TATRA: Kosturanov, Srnka (Stojaković), Dražić, Berić, Samardžija, Novaković, Vučić, Gadžić, Milićević, Ćirić, Klaić Výsledky 24. kola: Nový Sad – Petrovaradín 2 : 0, Veternik –

Sofex 5 : 1, TSK – Fr. partizan 3 : 1, Šajkaš – Tatra 0 : 0, Vinogradar – ŽSK 0 : 13, Sirig – Bačka 1 : 2, Mladost – Proleter 2 : 1, Jedinstvo (R) – Jedinstvo (G) 10 : 0, Futog – Omladinac 3 : 6.

Diváci v Kysáči často videli skrumáže pred bránou Temerínčanov

TATRA – TSK 4 : 2 (0 : 1) Bolo to derby majstrovstiev, ktoré sledovalo 400 divákov. Vo vyrovnanej hre dvoch naladených súperov padlo až šesť gólov. Hostia z Temerína sa prví radovali, keď po rohovom kope Zukića hráč Tatry Novaković v 20. min. hlavou trafil sieť svojho brankára Kosturanova – 0 : 1. V druhom polčase mužstvo Tatry zahralo omnoho lepšie, čo potvrdili aj štyri góly v sieti TSK. Výsledok vyrovnal Boris Gadžić v 51. min. Temerínčania sa aj druhý raz ujali vedenia, ale to bolo všetko, čo urobili na tomto zápase. V 54. min. roz-

hodca Danilo Pavićević po rohovom kope veľmi prísne odpískal penaltu pre TSK, ktorú premenil Pupovac. Tatra potom zahrala oveľa odhodlanejšie. Po prihrávke Srnku v 58. min. Ćirić znova vyrovnal. V 67. min. Klaić obrátil výsledok a Milićević v 90. min. po prihrávke agilného Vučića stanovil výsledok zápasu – 4 : 2. Žlté karty dostali Samardžija, Srnka a Milićević. Po zápase hráči a fanúšikovia Tatry oslávili veľké víťazstvo, vďaka ktorému Kysáčania získali vysoký náskok v tabuľke nad Sofexom a TSK.

SOMBORSKÁ OBLASTNÁ LIGA

TATRA: Kosturanov, Samardžija, Pekić, Berić, Petrović (Srnka), Novaković, Vučić, Gadžić, Milićević, Ćirić (Klaić), Dražić Výsledky 25. kola: Futog – Nový Sad 1 : 0, Omladinac – Jedinstvo (R) 0 : 2, Jedinstvo (G) – Mladost 1 : 1, Proleter – Sirig 2 : 2, Bačka – Vinogradar 11 : 0, ŽSK – Šajkaš 3 : 1, Tatra – TSK 4 : 2, Fr. partizan – Veternik 6 : 0, Sofex – Petrovaradín 4 : 3. Tabuľka: 1. Tatra 58 bodov, 2. Sofex 49, 3. TSK 48, 4. Jedinstvo (R) 46... 18. Vinogradar 1 bod.

vodina 2 : 2, Lipar – Crvenka 0 : 1, Stanišić – Budućnost (M) 0 : 1, Stari grad – Hercegovac 1 : 2, Hajduk junior – Krila Krajine 0 : 1, rozvlnil sieť Slávie. Rusín – ŽAK 2 : 2, Zápas v Báčskej PaMladost – Budućlanke viedol rozhodca nost (P) 0 : 4, voľná Šolaja z Obrovca, žlté Traﬁl v 1. minúte: Daniel bola Slávia. karty dostali Karano- Kutenič (Slávia Pivnica) Výsledky 23. vić u domácich, Zorzić kola: Mladost – a J. Žigmund v radoch Slávie. Kula 1 : 0, Budućnost (P) – Rusín 1 SLÁVIA: Šuster, M. Žigmund, : 4, ŽAK – Hajduk junior 2 : 0, Krila Benka, Nímet (Budić), Milec, Kotiv Krajine – Slávia 3 : 1, Hercegovac (Blažek), Kuchta, Petrović, Zorzić, – Stanišić 0 : 4, Budućnost (M) – Kutenič (Grňa), J. Žigmund Lipar 6 : 2, Crvenka – Vojvodina Výsledky 22. kola: Kula – Voj- 4 : 0, voľný bol Stari grad.

Aj na Tikvare naprázdno KRILA KRAJINE – SLÁVIA 3 : 1 (2 : 1) Ján Šuster

ni hosťovanie v Báčskej Palanke sa Pivničanom nevydarilo, lebo si bodové saldo nezvýšili ani na tamojšej Tikvare. Nepočetní diváci, bolo ich sotva 50, viacerí aj z Pivnice, sledovali dobrý futbal. Hostia úspešne čelili, v jednotlivých častiach zápasu mali aj prevahu, no obrana znova ľahko inkasovala góly a útočníci ťažko premieňajú šance. Začiatok bol veľmi krásny pre hostí, lebo už v 1. min. zápasu Benka uvoľnil J. Žigmunda na pravej strane, ktorý bol rýchlejší od svojho strážcu, zacentroval pred bránu a Kutenič vedľa dvoch obrancov Palančanov prekonal Stojčevića – 0 : 1. Domácim bolo treba najmenej desať min., aby si upravili rady, Marčeta strelil na bránu, ale brankár Šuster bol úspešný. V 16. min. brankár hostí vyrazil na roh strelu Batinicu. Mužstvo Krila Krajine svoju prevahu využilo v 20. min., keď Marčeta z pravej strany zacentroval a Češljević zblízka loptu zaslal do siete – 1 : 1. Domáci v 38. min. celkom obrátili • ŠPORT •

výsledok a autorom gólu tentoraz bol Marčeta. V druhom polčase, najmä od 55. po 70. min., hostia z Pivnice mali prevahu, vypracovali si niekoľko zrelých šancí, no dve strely Zorzića kryl brankár Stojčević, kým J. Žigmund zblízka hlavičkoval nad bránu. Najlepšiu príležitosť nevyužil Kuchta, ktorý po prihrávke Grňu z piatich metrov kopol nad bránu. V 78. min. Ranisavljević zo skrumáže tretíkrát

DIEVČENSKÉ DRUŽSTVO ZŠ T. G. MASARYKA V JÁNOŠÍKU ŽNE ÚSPECHY. Futbalistky tejto školy triumfovali 22. marca na obecnej súťaži v malom futbale v Banátskom Karlovci, kde najprv porazili Dobricu 12 : 0, potom aj dievčence z Vladimirovca 8 : 2. Darina Vaneková dala 10 gólov, Anna Hučková 9 a Dijana Jonašová 1 gól. Nezahanbili sa potom ani na oblastnej súťaži, ktorá bola 19. apríla v Plandišti. Tam porazili Kovin 7 : 2 a v semifinále prehrali s družstvom Pančeva 2 : 6, takže Jánošíčanky obsadili tretie miesto. K úspechu sa šiestimi gólmi pričinila A. Hučková, D. Vaneková dala dva a D. Miucová jeden gól. K jedinečnému úspechu v dejinách jánošíckej školy prispeli aj Dijana Jonášová, Anđela Mrđová, Suzana Hučková a Andrea Vaneková, ako aj ich profesorka telovýchovy Selena Šterbová (na snímke). vlh Foto: z archívu školy 17 – 18 /4800 – 4801/ 28. 4. – 5. 5. 2018

Šport VOJVODINSKÁ LIGA – JUŽNÁ SKUPINA

Výhra pre útechu BORAC (NS) – JEDNOTA 0 : 1 (0 : 0) Matej Bzovský

mali šancí neúrekom. Jediný sa do listiny strelcov zapísal Nenad o 21. kole Staropazovčania Stojanović-Purke, 38-ročný hráč, ktorý zároveň hrá aj a Erdevíčania aj v mužstve veteránaďalej boli bok nov belehradskej C. po boku s rovnakým zvezdy, kde sú jeho počtom bodov (47) futbalové korene. v majstrovstvách, Tento skúsený a nektoré pokračovali bezpečný útočník po nečakanej susv 51. min. šikovne penzii. Nútená prevyužil prihrávku Stostávka priniesla iba jakovića z ľavej straniekoľko zasadnutí ny a loptu dorazil bez konkrétnejších, do siete výborného darmo očakávaných brankára Borca Rarozhodnutí. lića – 0 : 1. Je to asJednota v Nopoň malá útecha po vom Sade nastúpila Rozhodol na Klise: niekoľkých remízach v dosť pozmenenej Nenad Stojanović Jednoty tejto jari. zostave, bez dobrej (Jednota St. Pazova) JEDNOTA: Jovišić, súhry mužstva, zvlášť v útoku, kde chýba lepšia reali- Živković, Rebić, Jelović, Zarić, zácia šancí. Videli sme to aj na Matović, Milenković (Đorđević), zápase s Borcom, kde Pazovčania Vuković, Stojanović (Cvejić), horko-ťažko získali tri body, hoci Atanacković, Stojaković

Dva góly Džibrića SLOGA (E) – HAJDUK (B) 4 : 0 (1 : 0) Pred 100 divákmi rozhodca Marko Gnjatović z Novéužstvo erdeho Sadu žlté karty víckej Slogy ukázal Smiljanićovi otvorilo skó(Sloga) a Blanušovi re zápasu s hosťa(Hajduk). mi z Bešky gólom SLOGA: Nikolić, z jedenástky v 32. Đurkić, Vuković, min., keď predtým Džibrić, Bojanić, Subotić fauloval Halilović, B. PoCvijića a Halilović važan (Grković), trafil – 1 : 0. Cvijić, Simeunović V 53. min. Simeu(Đurić), Lovrić, Šanović prihral Džibrić (Smiljanić) rićovi, ktorý zvýšil Výsledky 21. na 2 : 0. Presne kola: Sloga (T) – o dvadsať minút Hajduk (D) 2 : 1, neskoršie Džibrić Sremac – Kupinovo z asi osemnástich 1 : 1, Borac (NS) – metrov znova traJednota 0 : 1, Sloga fil sieť brány Šo(E) – Hajduk (B) 4 : vljanského – 3 : 0. 0, Index – Kabel 0 : Celkom pri konci Dvakrát traﬁl: Miloš 1, Borac (Š) – Slavija zápasu, v 88. min., Džibrić (Sloga Erdevík) 3 : 1, LSK – Podunanáhradník Smiljanić znalecky uvoľnil Grkovića, vac 2 : 2, Jugović – Hajduk (Č) 2 ktorému nebolo ťažko stanoviť : 1. Foto: J. Pucovský konečný výsledok. Lazar Pavković

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

MEDZIOBECNÁ LIGA SOMBOR – DRUHÁ TRIEDA

Ukážkový polčas v Laliti Juraj Pucovský Šikara prehrávala v Kule 1 : 0, ale do konca obrátila výsledok na 1 : 2 a zostala v čele tabuľky. Úspešný bol aj Metalac v Bezdane. Z víťazstiev sa tešili aj domáci Laliťania a Dinamo v Sonte. Výsledky 14. kola: Panónia – Törekvés 3 : 1, Sport – Metalac 2 : 3, KFK Kula – Šikara 1 : 2, Dinamo – Telečka 6 : 2.

Nemanja Šipka takto dal tretí gól Panónie v 44. min. zápasu PANÓNIA – TÖREKVÉS 3 : 1 (3 : 0) Laliťania konečne zahrali tak, ako od nich očakávajú vedenie a fanúšikovia. Skóre otvoril Zoran Dobrić krásnou strelou v 21. min., ktorú brankár Svilojevčanov Vasić nemohol zastaviť. Druhá radosť pre viac ako 80 divákov prišla v 37. min. po góle Jána Turčana, ktorému prihral Mišo Obradov. Favorizovaných hostí zrazil na kolená tretí gól z kopačky najlepšieho strelca Panónie tejto jari Nemanju Šipku v 44. min., keď po prihrávke M. Obradova dorazil loptu do prázdnej siete. Bol to najlepší polčas Panónie v týchto majstrovstvách.

V druhom polčase hostia zo Svilojeva zahrali lepšie, skorigovali gólom Relića v 63. min. z voľného kopu, ale ešte iba raz ohrozili Valenta, ktorý vyboxoval loptu z pravého rohu. Na druhej strane domáci mali prostredníctvom Z. Dobrića, M. Obradova, Šipku a Lamoša viac pekných príležitostí, ale výsledok sa nezmenil. PANÓNIA: Valent, S. Dobrić (Ďurčiansky), M. Obradov (Šinkarčuk), Šipka, Lazić, Stojanović, Lamoš, Terek (Moguš), Turčan, Stolić, Z. Dobrić V nedeľu bude Panónia hrať v Sombore s Metalcom.

MEDZIOBECNÁ LIGA BÁČSKA PALANKA – PRVÁ TRIEDA

Nešťastná trinástka! Juraj Pucovský

utbalisti Kulpína po tucte víťazstiev prehrali v trinástom zápase derby v Obrovci. Domácemu mužstvu Borac 46 sa podarilo prekonať tím hrajúceho trénera Nemanju Kajteza po vcelku 1 170 minút hry?! Silbašania ospravedlnili prívlastok najúspešnejšieho mužstva jari aj v Neštíne a Maglić bol doma lepší od báčskej Tvrđavy. Dva zápasy sa skončili bez gólov, lebo strelci neboli naladení v Despotove a Plavne.

Výsledky 13. kola: Borac 46 – Kulpín 5 : 4, Maglić – Tvrđava 2 : 0, Neštín – Naša hviezda 0 : 1, Bačka – Borac (V) 0 : 0, Sloga – Kriváň 0 : 0. Tabuľka: 1. Kulpín 36 bodov, 2. Borac 46 27, 3. Maglić 22, 4. Neštín 20, 5. Tvrđava 19, 6. Naša hviezda 18, 7. Kriváň 16, 8. Bačka 11, 9. Borac (V) 10, 10. Sloga 9 bodov. Program 14. kola: Kulpín – Sloga, Kriváň – Bačka, Borac (V) – Neštín, Naša hviezda – Maglić, Tvrđava – Borac 46. • ŠPORT •

Zo šoku sa rýchlo Päťka ako zo žartu! dostali... M F VOJVODINSKÁ LIGA – SEVERNÁ SKUPINA

MLADOSŤ – RADNIČKI 5 : 0 (2 : 0)

Samuel Medveď

ZADRUGAR – BUDÚCNOSŤ 2 : 2 (2 : 1)

ladosť znova produkovala pekný futbal vo Vrbare. Somborčania nezahrali tak, ako v jeseni doma, hoci i vtedy ich Petrovčania, ale len v druhom polčase, premohli 3 : 1. Tentoraz bolo vidieť, že je Mladosť omnoho lepšie mužstvo, kým Radnički iba raz ohrozil bránu Leňu. Nebyť dobrého brankára Bulovića, ktorý v 55. min. vybránil jedenástku Đokića, v sieti somborských červeno-bielych mohlo byť aj viac gólov. Rozhodca Nedeljko Rauković zo Subotice pískal penaltu po faule nad Ožvátom. Prvý gól diváci videli v 31. min., keď Ilić pohotovo prihral Kaňovi a tento trafil – 1 : 0. Predtým dobre strieľali Đokić, Kaňa, Zeljković, ale len do brankára zo Somboru. V 40. min. prenikol Zeljković a naladený Ilić zblízka skóroval – 2 : 0. V druhom polčase hru rozprúdila dvojica Zmajevčanov, náhradník Kobilarov a Ilić. V 69. min. už bolo 3 : 0. Đokić prenikol zľava k bráne, zacentroval, Ilić najprv hlavou pohrozil Bulovićovi, a potom ho vzápätí nohou

Ján Murtín

Strelec na pohľadanie: Strahinja Ilić (s loptou v modrom vľavo)

utbalisti hložianskej Budúcnosti si priniesli bod z hosťovania v dedine Srpski Miletić, ktorý im bude mnoho znamenať v konečnom účtovaní v majstrovstvách, ale vzhľadom na to, čo sa dialo na trávniku, môžu banovať, že nevyhrali. Šokujúci začiatok pre hostí, lebo už v 9. min. bolo 2 : 0 v prospech Zadrugara! Budúcnosť zaútočila, ale po veľkých chybách obrany a nedostatočnej súhry sto-

Miletićan spadol na trávnik, neistý rozhodca Bečanović vylúčil brankára Hložančanov. Márne boli protesty hostí, Grujić musel von z hry, aby si medzi žrde zastal mladučký brankár Dubovský, ktorý do konca neinkasoval gól. Mužstvo Budúcnosti aj s hráčom menej bolo lepšie a v 65. min. Renić z voľného kopu výsledok vyrovnal na 2 : 2. Po tomto góle na tribúnu musel tréner hostí Saša Filipović, ktorý sa dal vyprovokovať nekultúrnym a vulgárnym fanúšikom Miletićanov.

prekonal. Dobrú šancu mal i Zeljković, ktorý sa našiel zoči-voči s Bulovićom. V 77. min. Kobilarov z pravej strany matoval brankára hostí. Čoskoro Kobilarov prihral Ilićovi, ktorý sa tretíkrát zapísal do zoznamu strelcov. Bolo to konečné skóre zápasu – 5 : 0. MLADOSŤ: Leňa, Fábry (Šproch), Zeljković, Nešković, Rupar, Jakuš, Ilić, Pavlis (Valentík), Kaňa (Kobilarov), Ožvát, Đokić Foto: J. Pucovský

ÚSPECHY CYKLISTOV JEDNOTY

Šesť medailí zo Somboru Lazar Pavković

yklisti šídskej Jednoty na pretekoch v chorvátskom Slavónskom Brode dosiahli pozoruhodné úspechy. Mária Tanciková, Jovana Radovanovićová, Emilija Đačaninová a Jovana Jovanovićová boli medzi odmenenými pretekármi, kým Nikola Jurišić obsadil šieste miesto. V pretekoch o Pohár Srbska v cestnej cyklistike, ktoré prebiehali v Sombore, cyklisti Jednoty získali šesť medailí. Jovana Radovanovićová, Emilija Đačaninová a Jovana Jovanovićová sú tri najlepšie juniorky, Dunja Čobanovićová a Sonja Božinovićová získali prvé dve miesta medzi pionierkami a Miloš Živković obsadil druhé miesto v konkurencii Foto: P. Vejnović pionierov. • ŠPORT •

Tri najlepšie juniorky v Sombore

Strelci v S. Miletići: Marko Renić a Milan Adámek (tretí a štvrtý zľava) pérov Galonju a Ralevića najlepší domáci hráč Simić v 5. a 9. min. matoval Ivića. To, čo nevyužili v 13., 19., 26. a 33. min. Renić, D. Kovačević a Josipović, patrí do rubriky verili-neverili, lebo z troch − štyroch metrov netrafili prázdnu bránu, ale opečiatkovali brvno alebo kopali vysoko nad. Predsa v 41. min. Adámek po asistencii Renića prekonal Markovića – 2 : 1. No už na začiatku druhého polčasu sa domáci zabezpečili, nekorektne zbavili veľkého nebezpečenstva, keď po nepozornom a nerozumnom zákroku hráč Zadrugara zranil naladeného Adámeka, ktorý musel opustiť trávnik. V 54. min. Ralević vracal loptu Ivićovi, ktorý mimo trestného územia prekážal domácemu útočníkovi, pričom neprišlo k žiadnemu kontaktu, ale keď

Kondične lepšie pripravení hráči Budúcnosti do konca diktovali hru, ale Stojaković a zvlášť D. Kovačević vo finiši prepásli veľké šance na triumf svojho mužstva. Neobjektívny rozhodca Bečanović zo Somboru žltými kartami trestal Grujića, Galonju, Vinovića a D. Kovačevića. BUDÚCNOSŤ: Ivić, Gaćeša, O. Štefek, Grujić (Dubovský), Galonja, Ralević, D. Kovačević, Vinović, Josipović (D. Štefek), Renić, Adámek (Stojaković) Výsledky 22. kola: Bačka – Mladost (A) 3 : 1, Zadrugar – Budúcnosť 2 : 2, Mladost (T) – Polet 1 : 5, Srbobran – Tekstilac 7 : 0, Sloga – Tavankut 3 : 3, Mladosť (P) – Radnički 5 : 0, Preporod – Tisa 0 : 1, voľný bol BSK.

17 – 18 /4800 – 4801/ 28. 4. – 5. 5. 2018

Foto: J. Pucovský

Šport SO SELENČANOM JÁNOM JAVORNÍKOM-DŽINKSOM O STOLNOM TENISE A FUTBALE

Na zápas aj pešo Juraj Berédi-Ďuky

menal pozoruhodný úspech, keď ako jednotlivec obsadil tretie miesto na vojvodinskom turnaji v konkurencii juniorov

elenčana Jána Javorníka nielen spoluobčania, ale aj mnohí športoví nadšenci z okolia určite lepšie poznajú podľa prímena Džinks. Ján je dozaista jeden zo selenčských športovcov, ktorý sa zapísal do dejín športu v tejto dedine ako dobrý stolný tenista a futbalista. Džinks už ako malý chlapec mal blízko k športu. Lásku k tejto významnej ľudskej činnosti mu určite vštepoval Ján Javorník so svojím archívom otec, ktorý bol tiež známym selenčským futbalistom. Preto v dedine Bačko Gradište roku bol šport vždy veľmi obľúbený 1972. O úspechoch selenčských v dome Javorníkovcov. Napriek stolných tenistov písala vtedy aj otcovi futbalistovi Jána najprv denná tlač v niekdajšej Juhoslášportová cestička zaviedla k stol- vii, hlavne belehradské Večernje

Fotka, ktorú zverejnili Večernje novosti o úspechu stolných tenistov STK Partizan; stoja zľava: Ján Javorník, tréner Dušan Valent a Ján Mandáč; v drepe zľava: Juraj Žiak, Juraj Bujzáš, Juraj Pecník a Michal Malina

nému tenisu. Bol úspešným hráčom Stolnotenisového klubu Partizan v Selenči a na tie časy sa veľmi dobre pamätá. Vtedy veľa súťažili, takže mužstvo často cestovalo. Selenčskí stolní tenisti zaznamenávali pozoruhodné úspechy, boli známi v celej Vojvodine a súperi so strachom očakávali výsledky z majstrovských či priateľských zápasov s nimi. Selenčania hrali tiež na početných turnajoch. Ján zazna-

www.hl.rs

novosti. Slovenské médiá často informovali o úspechoch Selenčanov, boli to predovšetkým Hlas ľudu, Slovenská redakcia Novosadského rozhlasu a iné. NAJPRV STOLNÝ TENIS Keďže v mladučkom veku Ján ešte nemohol hrávať futbal v doraste, venoval sa stolnému tenisu. Pritom však čoraz častejšie pokukával na futbalové ihrisko, futbal ho tiež zaujal a lákal, nuž sa často na tréningoch pripájal

Informačno-politický týždenník

k futbalistom. Po šestnástom sa rozhodol zavesiť kopačky roku života sa aktívne zapojil na klinec. do dorastu FK Kriváň, v ktorom hrával do osemnásť rokov. Ani DŽINKS BOL KAPITÁNOM vtedy sa nezriekol stolnéNa roky venované športu má ho tenisu. Neraz sa stalo, všelijaké spomienky, pekné, ale že predpoludním cestoval aj nepríjemné. Bolo veľa kráss tímom hrať stolný tenis, nych zápasov, ale bolo aj takých a potom sa ponáhľal do- nešportových, v ktorých neraz mov na futbalový zápas, on a spoluhráči doslova dostali kde ho tiež netrpezlivo bitku. Hrávalo sa za všelijakých čakali. S futbalistami za- podmienok, Kriváň súťažil vo čal trénovať roku 1970, vyšších a nižších ligách. Džinks o dva roky neskoršie sa niekoľko rokov bol aj kapitástal dorastencom Kriváňa nom mužstva, vyznačoval sa a na trávniku zotrval až korektnosťou voči súperom do roku 1987. a rozhodcom, takže prvú žltú Ján prvý oficiálny zápas v se- kartu dostal až v piatom roku niorskom tíme Kriváňa zohral 23. júna 1974, keď si Kriváň zmeral sily s FK Radnički zo susednej dediny Ratkovo. Tento priateľský zápas Selenčania prehrali výsledkom 2 : 5. Prehra neznechutila Jána, ba naopak, začal sa ešte vášnivejšie venovať futbalu. Potom však musel na vojen- Prvé mužstvo STK Partizan po zápase v Báčskom Petrovci roku 1971; sedia zľava: činu, ktorá ho na je- Ján Kočonda, Ján Javorník, Ján Mandáč; den rok vzdialila od nad nimi je tréner Dušan Valent obľúbeného športu, prerušila jeho kariéru. Po vojen- hrania futbalu. Striedali sa trénečine sa so skončenou strednou ri mužstva Kriváňa, počas kariéry školou zamestnal. Pracovné po- mal početných spoluhráčov, nie vinnosti ho priiba zo Selenče, lež aj viedli k záveru, že z okolitých dedín. sa dvom športom Striedali sa aj ľudia nestačí rovnako vo vedení klubu. venovať. Vtedy sa Jána všetky tieto rozhodol odložiť zmeny veľmi nestolnotenisovú bavili, on s veľkým raketu a hral iba záujmom iba hral futbal. Futbalofutbal. Kriváň hrávú kariéru skončil val svoje zápasy na v jesennej časti ihrisku v Selenči, ale majstrovstiev boli aj obdobia, keď 1987/88, keď Selenčania svojich zohral svoj posúperov vítali v susledný majstrovsednom Báči, lebo ský zápas s muž- Ján Javorník domáce ihrisko stvom FK Partizan v drese FK Kriváň museli upraviť. Boli zo Suseku, ktorý to časy, ktoré aj fisa skončil nerozhodným vý- nančne žičili športu. Hodne sa sledkom 1 : 1. Bolo to obdobie, cestovalo, mužstvo chodilo na keď už menej hrával, a preto prípravy pred začiatkom sezóny • ŠPORT •

v krajine – do Rovinja, Vrdniku, na Panóniu, ale aj do zahraničia, hlavne na Slovensko, do Trnavy, Šurian... Džinks zohral mnoho priateľských a majstrovských zápasov. Ako perličku na obdobie aktívneho futbalistu si spomína, že

Kapitán Kriváňa Džinks preberá pohár na turnaji v Selenči

pre pracovné povinnosti nemohol odcestovať s tímom do Vizića. Vybral sa tam neskoršie autostopom, aby zohral zápas, a tak pomohol spoluhráčom. Bola to veľká obeta, lebo hodný kus cesty do dediny za Dunajom zdolal pešo. V pamäti mu zostal aj zvyk hráčov Kriváňa, že vždy, keď sa vracali zo zápasu, bez ohľadu či vyhrali, alebo prehrali, na vchode do Selenče začali spievať klubovú hymnu Konope, konope... V tom období mnohí Selenčania v nedeľu podvečer sedávali na priedomiach a keď počuli spev, vedeli, že sa futbalisti vracajú domov. Futbalista Javorník sa dodnes

nemôže uspokojiť s tým, že sa kriváňovcom doma na zápase s tímom Budućnost z Mladenova, ktorý prehrali 0 : 1, ale nevyužili rad vyložených šancí, nepodarilo aspoň vyrovnať na 1 : 1, čo by im umožnilo postup do vyššieho stupňa súťaže. Na Veľ- Mužstvo Kriváňa pred zápasom na Slovensku, konočný pon- v Šuranoch; Ján stojí piaty zľava delok do Selenče spravidla chodili na priateľské zvlášť zostalo hosťovanie v Sezápasy známe futbalové kluby, lenči veteránov belehradského medzi nimi aj novosadská Vojvo- Partizana. dina. Vtedy sa na ihrisku zhŕklo veľa ľudí, žien, mládeže a detí. OSOBNÝ ARCHÍV Zaujímavosťou je, že si Ján Na polčase divákov zabávala všetky zápasy počas svojej niektorá z domácich ľudových kapiel. Ján zohral aj viac revu- futbalovej kariéry evidoval v álnych zápasov, v pamäti mu osobitnom zošite. Zapisoval si

Pred zápasom roku 1983; Ján je v drepe prvý zľava

Ján (stojí šiesty zľava) v mužstve Kriváňa roku 1985 • ŠPORT •

dátum zápasu, meno súpera, výsledok, či zohral celý zápas, alebo ho niekto vystriedal, mená strelcov. Keďže prevažne hrával v obrane, nestávalo sa, že tak často trafil sieť brankárov súperov, ale predsa bol strelcom viacerých gólov. Pamätný mu je zvlášť gól zo zápasu v Bačkom Novom Sele, keď vsietil z voľného kopu takmer z polovice ihriska. Okrem toho, že si všetko pedantne

zapisoval, zbieral aj fotografie zo zápasov, ústrižky z novín, a tak si formoval svoj vlastný, veľmi vzácny archív. Džinks bol veľa rokov kapitánom mužstva a za športové úspechy ho neraz aj odmenili. Nikdy sa mu však nepodarilo spočítať všetky zohrané zápasy, dopracovať sa k presnému počtu, ale podľa voľného odhadu určite si viac ako tristokrát obliekol dres Kriváňa. Ján po skončení kariéry trénoval dorastencov a pionierov, aby potom prerušil všetky kontakty s futbalom. Dnes sa Ján športu už vôbec nevenuje. Spomína si na krásne príbehy z cestovania, zo zápasov, na kamarátenie sa so spoluhráčmi, hrdý je na úspechy a ocenenia tak klubu, ako aj svoje vlastné. Teraz, keď mu roky čoraz viac tlačia na plecia, s uspokojením hovorí o kariére úspešného stolného tenistu a futbalistu. Je mu ľúto, že dnešné časy nežičia športu a športovcom. Športové kluby, zvlášť v malých prostrediach, zápasia s finančnými ťažkosťami, bojujú o holú existenciu. Jána to znepokojuje, lebo mladí ľudia nemajú šancu venovať sa športu tak, ako to kedysi bolo. Najčastejšie sú prinútení opustiť svoje prostredia, aby si tak vytvorili podmienky na lepší život pre seba a svoje rodiny, čo neprospieva ani športu, hlavne na dedinách. Teší sa iba zo skutočnosti, že napriek všetkým ťažkostiam FK Kriváň a futbal v Selenči ešte vždy žijú a toho roku oslávia osemdesiatročné jubileum pôsobenia.

17 – 18 /4800 – 4801/ 28. 4. – 5. 5. 2018

Šport NA KUS REČI S PADINČANKOU DANIELOU KONČEKOVOU

Karate nie je len to, čo vidíme vo filmoch Anička Chalupová

v zápase družstiev a v cvičení kata jednotlivcov. Na ME som obsadila ladá padinská karatistka Da- 3. miesto v zápase tímov, a tak niela Končeková (21 rokov) som získala aj odmenu, vízum do je hrdá na každý svoj úspech. Nórska, kam odcestujem na buPre dosiaľ získaných 45 medailí dúci rok.“ musela tvrdo a húževnate pracovať. Prečo si sa rozhodla práve pre tento šport? „Otec mi vštepil lásku k tomuto športu, ale aj skutočnosť, že tam už predtým trénovala moja kamarátka. Neskoršie som v našom KK Dolina ako dievča zotrvala jediná a už som si na to zvykla. Dokonca som jediné dievča aj v skupine karate na fakulte. Veľkou mojou podporou sú vždy moji rodičia, ktorí vedia, o čo ide a čo znamená karate. Mnohí ľudia nevedia, čo je vskutku karate. Videli to iba vo filmoch, ale neDružstvo Srbska na ME v Niši obsadilo vedia, koľko času sa musí tretie miesto tomuto športu venovať, Na posledných 23. Majstrovstvách koľko sa v tom musia päty zodrať. Európy, ktoré prebiehali v dňoch 6. Koľko často trénuješ? až 8. apríla 2018 v Niši, družstvo „Trénujem dosť často, na fakulte Srbska získalo tretie miesto. Kon- cvičím dvakrát v týždni a doma cez čeková sa vďaka svojim rodičom víkend po 6 − 7 hodín. Nacvičujem do karate zamilovala ešte pred štrnástimi rokmi. V súčasnosti je študentkou záverečného ročníka Športovej akadémie v Belehrade a pôsobí aj ako inštruktorka fitnesu v Padine. „Odnedávna mám skupiny a jednotlivcov, ktorým pomáham rôznymi cvikmi, Daniela vlastní čierny opasok 2. danu a je aby si posilnili trénerkou v padinskom KK Dolina telo, zbavili sa nadváhy, tiež bolestí chrbtice, pliec aj dorastencov, totiž päťročné deti a a podobných ťažkostí.“ starších karatistov, ktorých vediem Ako hodnotíš úspechy, ktoré aj na súťažiach.“ si naposledy dosiahla na MajNa ktoré úspechy ako karastrovstvách Európy? tistka si najväčšmi hrdá? „Predtým som bola v českom „Najviac som hrdá na tohtoročné meste Kadaň, kde som si vybojovala úspechy, ale mnoho očakávam tri zlaté kovy: v zápase jednotlivkýň, aj od súťaží do konca tohto roka

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

Končeková v role rozhodkyne

Daniela získala sympatie aj tohto rozhodcu z Japonska

Prezraď nám na záver, aké sú tvoje ďalšie plány? „Keďže pomaly končím školu, rozmýšľam už aj o práci, ktorú by som vedela viesť aj súčasným spôsobom – prostredníctvom online. Chcela by som v karate zotrvať, dosiahnuť nové a väčšie úspechy, lebo karate je môj obľúbený šport, život. Mám nádej, že správne rozmýšľam a že je tak dobre.“

Foto: z archívu D. K. a tých, čo prídu neskoršie. Vidím, že mi je každý rok čoraz úspešnejší, preto sa nádejam stále lepším výsledkom.“ Aké sú tvoje dojmy z tohtoročnej súťaže? „Z jednej strany sú dojmy pozitívne, ale z druhej strany nie som spokojná s rozhodovaním rozhodcu z Francúzka. Mohli sme získať striebro alebo aj zlato, ale to tentoraz nebolo možné. Nie je všetko len v pripravenosti a vedomostiach pretekárov, mnoho závisí aj od iných činiteľov.“ Stalo sa ti niekedy, že si rozmýšľala s karate skončiť? „Áno, práve z uvedených dôvo- Poháre... dov. Aj v našej federácii sa všeličo stáva, nestačí, aby som sa v družstve iba ja snažila, ale sa musia pousilovať aj iní. Je tu aj psychický a fyzický problém. Všetci my máme všelijaké záväzky, ale podstatné je to, kto si ako uctieva a váži karate.“ Ako sa relaxuješ? „V joge vidím relax, kde sa celkom uvoľní nielen svalstvo, ale aj celé telo, všetko… Dôležitá je aj masáž, ktorú pre nedostatok voľného času málokedy využívam. Hlavne upred... a medaily Daniely Končekovej nostňujem cviky.“ • ŠPORT •

PRVÁ JUHOBANÁTSKA LIGA

Séria ťažkých zápasov Ján Bokor

Dve posledné kolá poriadne skomplikovali situáciu pri vrchu a dne tabuľky. Vedúci BAK získal len bod zo zápasu s Dolinou a utrpel porážku s poslednou Jugoslavijou. Maximálny počet bodov získal Partizan z Uljmy a teraz vážne ohrozuje vedúcu dvojicu. Výsledky 21. kola: Dunav – C. zvezda 7 : 2, Vojvodina (C) – Vulturul 1 : 1, Vojvodina (S) – Strela 2 : 1, Partizan – Vojvodina (CC) 7 : 0, Borac – Radnički 3 : 1, BAK – Dolina 1 : 1, Sloga – Jugoslavija 3 : 2, Jedinstvo (V) – Jedinstvo Stević 2 : 2. Výsledky 22. kola: C. zvezda – Jedinstvo (V) 3 : 2, Jedinstvo Stević – Sloga 1 : 2, Jugoslavija – BAK 1 : 0, Dolina – Borac 2 : 1, Radnički – Partizan 1 : 3, Vojvodina (CC) – Vojvodina (S) 2 : 1, Strela – Vojvodina (C) 4 : 1, Vulturul – Dunav 4 : 1. Tabuľka: 1. BAK 50 bodov, 2. Dolina 49, 3. Partizan 45... 15. Jugoslavija 17, 16. Vojvodina (CC) 15 bodov.

Vysoko centrované lopty na zápase s Borcom boli korisťou brankára Doliny Trkulju BAK – DOLINA 1 : 1 (1 : 1) a vynovenom štadióne v Belej Crkve sily si v derby majstrovstiev zmerali dve najúspešnejšie mužstvá. Zápas splnil očakávania asi

400 divákov. Dolina dobre čelila lídrovi a občas bola aj lepším aktérom. Sieť domáceho brankára Ilkića sa prvá vlnila. Marko Rudić kopol na bránu, lopta v skrumáži zasiahla

domáceho obrancu Jugu, zmenila smer a ocitla sa v sieti. Vo finiši polčasu usilovný Motorov uvoľnil Jarkovačkého, ktorý prekonal bezmocného Trkulju.

Hneď po prestávke najlepšiu šancu nevyužil Marko Rudić, keď jeho strelu brankár Ilkić nohou vyrazil na roh. Po zákroku domáceho obrancu nad Cvetanovićom hostia očakávali penaltu, ale rozhodca Šuljagić z B. Karlovca nič nepískal. V závere zápasu Paunović kopol rovno do brankára Doliny, ktorej futbalisti sa zaslúžene tešili bodu. DOLINA: Trkulja, Koreň, Cvetanović, Važić, Mirko Rudić, Marko Rudić, Saša Rudić, Ugrenović (Matuľa), Ilić, Dobrić, Kevdžija DOLINA – BORAC (S) 2 : 1 (1 : 1) V sérii ťažkých zápasov Dolina zaznamenala výhru nad veľmi dobrým mužstvom zo Starčeva. Po dvoch nepresných strelách Marka Rudića domáci sa ujali vedenia gólom z penalty. Brankár Borca Trbojević, ktorý kedysi strážil aj sieť Doliny, „prečítal“ úmysel strelca, ale lopta predsa skončila v sieti. Važić vo finiši polčasu chybne prihral, lopta sa dostala na kopačku Stanisavljevića, ktorý prudkou strelou vyrovnal – 1 : 1. Po prestávke Dolina prvá zaútočila, pohotový Marko Rudić sa vyšmykol pozornosti obrancov Borca a strelil víťazný gól. Trbojević neskoršie zastavil prudké strely bratov Rudićovcov. Neistý rozhodca Stojan Vojnović z Pančeva ukázal tri žlté karty domácim a päť hosťom. DOLINA: Trkulja, Koreň, Važić, Matuľa, Mirko Rudić, Marko Rudić (Ilić), Saša Rudić, Cvetanović, Dobrić, Kevdžija, Mihajlović V sobotu Dolinu očakáva nová ťažká skúška v Uljme.

DRUHÁ JUHOBANÁTSKA LIGA ZÁPAD – SEVER

Polhodina hop, hodina trop SLÁVIA – UNIREA 1 : 2 (0 : 1) Ján Špringeľ

lávisti hrali prvú polhodinu smelšie a skvelejšie ako v jesennej časti v Uzdine, keď zohrali možno najslabší duel celého šampionátu. Vo väčšej časti úvodného polčasu každý chvíľu ťahal pílu. Keď ide o strely na bránu, prevahu však mala Slávia. Ešte v prvej štvrťhodine z voľného kopu tesne minul bránu Holera Ďuriš. Onedlho skúšal Jovnáš, keď z osemnástich metrov vypálil bezprostredne nad bránu strážcu siete hostí. Príležitosť pred otváracím gólom z ľavej strany mal ešte aj Vlasto Dudáš, ale lopta minula cieľ.

Stredopoliar hostí Đorđević strelil z bieleho bodu v 30. minúte z oprávnene dopískanej penalty – 0 : 1. Skóre znásobil vo vstupných minútach druhého polčasu Došenović: hlavičkoval po rohovom kope v malom štvorci – 0 : 2. Päť minút pred koncom znížil výsledok Vlasto Dudáš, keď vsietil po odrazenej lopte od brvna – 1 : 2. V záverečných minútach hostia poľavili, Kovačičania mali iniciatívu, ale motív vyrovnať vyšiel nazmar. Tréner Unirey bol Jovan Stojanac, bývalý brankár Slávie, kým cvičiteľom hostiteľov je Uzdinčan Adam Lupu. Veľa hráčov domácich hralo niekoľko sezón v susednom Uzdine.

SLÁVIA: Kandić, Košút, Ďurkovský, Čech, V. Dudáš, Zloch, Jovnáš, D. Cicka, Garaj, Ďuriš, Válovec, striedali: Milosrdný, Urban Výsledky 14. kola: Slávia – Unirea 1 : 2, Glogonj – Omladinac 1927 3 : 0, Mladosť – Mundial 4 : 3, Tempo – Polet 0 : 2, Spartak 1911 – Pobeda 6 : 0. Tabuľka: 1. Spartak 1911 40 bodov, 2. Mladosť 32... 8. Slávia 9, Pobeda 6, 10. Tempo 4 body. Kovačičania 29. apríla odcestujú do Debeljače. Meranie síl futbalistov z mestečka insity a dediny jarmokov sa začne o 16. hodine a 30. minúte.

Útočník a predseda Slávie Denis Zloch (modrý dres) v dueli s obrancom Unirey Stefanom Stojićom

KOVAČICKÁ VÝSTAVA MEDU A KVETOV

Krajšie polovičky sa najviac zaujímali o kúpu kvetov

Aj my malí kvety dopestovať vieme

Tohto roku v parku Anička Chalupová

piatok 20. apríla 2018 viac ako dvadsaťpäť vystavovateľov z domácej pôdy a širšie sa zúčastnilo 4. ročníka tradičného podujatia Deň medu a kvetov, ktoré usporiadala Turistická organizácia Obce Kovačica v spolupráci s kovačickým spolkom včelárov. Vďaka krásnemu slnečnému počasiu výstava si okrem stálych účastníkov našla aj nových priaznivcov podujatia, ktorí do Kovačice prišli z Belehradu, Pančeva, Jánošíka, Crepaje, Kozjaka a iných prostredí. Začala sa presne na poludnie, keď sa ako aj obvykle centrom mrví najväčší počet ľudí. „Vzhľadom na minulé ročníky, keď sa akcia organizovala na nádvorí Miestneho spoločenstva, tento rok sme sa rozhodli podujatie usporiadať v parku v strede Kovačice, v blízkosti kostola, školy, predškolskej ustanovizne, obce, obchodov,“ vysvetlila Ivana Svetlíková, referentka pre marketing a turizmus Turistickej organizácie Obce Kovačica. V poradí štvrtý ročník výstavy návštevníkom ponúkol nielen veľký výber kvetov, Včelárka Zuzana Jonášová si zaujímavou figúrkou obohatila svoj stánok...

byliniek, okrasných stromčekov a korenín, ktoré boli cenovo dostupnejšie, ale na svoje prišli aj včelári a vyznávači alternatívnej medicíny. Svojím sortimentom sa snažili prispôsobiť sa zákazníkom, ktorých ku svojim stánkom lákali medom, medovinou

Na výstave boli aj takéto krásne unikáty vyrobené rukami Eleny Tomášovej

Nech sa páči, koláčiky... Labužnícke chute z kovačickej kuchyne

a inými výrobkami z medu a prípravkami z prírody, tiež propolisovými a peľovými produktmi. Tohtoročné podujatie Deň medu a kvetov organizátor doplnil aj predajnou výstavou úžitkového umenia, ručnými prácami, hračkami, sladkosťami a iným tovarom, ktorý bol nielen pastvou pre oči, ale i pokušením pre ústa.

Podujatia sa zúčastnili aj mládežníci s invaliditou – na snímke sú so svojimi vychovávateľkami a riaditeľkou SSP v Kovačici Pestovateľka kvetov z Jánošíka priniesla do Kovačice krásne biele kaly