Hlas 17 2016 by NVU Hlas ľudu

Laliťanka tanečníka čaká

Ján Triaška Báčsky Petrovec

ISSN 0018-2869

Informačno-politický týždenník ROČNÍK 73 | 23. 4. 2016 | CENA 50 DIN

www.hlasludu.info www.hl.rs

ČÍSLO

/4696/

Z obsahu

23. 4. 2016 | 17 /4696/

Uzávierka čísla: 20. 4. 2016

4 TÝŽDEŇ 4 Brúsenie nádejí 5 K podmienkam na získanie štipendia vlády SR na akademický rok 2016/2017 7 Od komunikácie ku kooperácii

8 SLOVENSKO 8 Aké sú šance Slovákov?

9 ĽUDIA A UDALOSTI 14 Automobily má v krvi

22. Knižný salón na Novosadskom veľtrhu prebiehal v dňoch 12. až 18. apríla a v rámci neho početné akcie, ktoré prilákali milovníkov písaného slova. (s. 31) J. Pániková

18 Rodina sa rozrastá 19 Na tanci v Laliti

22 DETSKÝ KÚTIK 22 Poďme robiť koláž

23 POĽNOHOSPODÁRSKE ROZHĽADY 23 V máji všetky cesty vedú na Novosadské výstavisko 25 Parciálne zmeny nestačia 26 Škodcovia kapustovín (8)

31 KULTÚRA 33 Spievanky, spievanky v Lugu

Násilie spáchané na ženách, to nie sú iba titulky v tlači a informácie z televíznych obrazoviek o prípadoch, ktoré sa stali niekde ďaleko, mimo nás. Násilie je súčasťou našej každodennosti. Hovorí o tom Dr. Mária Vozárová z Kysáča (s. 13) E. Šranková Foto: Profimedia.rs

35 Zachovali programovú kontinuitu 36 Posunuté dimenzie

39 OZNAMY 44 RTV PANORÁMA 46 ŠPORT 46 S lídrom voľačo, v Temeríne nič! 48 Trhliny v obrane 51 Vždy hrali futbalisti a športovci Titulná fotografia: Juraj Pucovský

Program ako vymyslený na povzbudenie rodičov, aby si zapísali deti na hodiny slovenčiny v Čelareve, predviedli domáci žiaci a ich priatelia zo základných škôl v Selenči a Báčskom Petrovci. (s. 15) J. Bartoš

Editoriál

Každý poctivý dom má aj strom

ZAKLADATEĽ: NÁRODNOSTNÁ RADA SLOVENSKEJ NÁRODNOSTNEJ MENŠINY VYCHÁDZA TÝŽDENNE, V SOBOTU VYDÁVA NOVINOVO-VYDAVATEĽSKÁ USTANOVIZEŇ HLAS ĽUDU V NOVOM SADE

PRVÉ ČÍSLO VYŠLO 19. OKTÓBRA 1944 V BÁČSKOM PETROVCI

Riaditeľ NVU Hlas ľudu: Samuel Žiak Zodpovedná redaktorka: Vladimíra Dorčová-Valtnerová Zástupkyňa zodpovednej redaktorky: Anna Francistyová Redakcia: Juraj Bartoš, Jaroslav Čiep, Oto Filip, Katarína Gažová, Vladimír Hudec, Anička Chalupová, Stevan Lenhart, Anna Lešťanová, Jasmina Pániková, Juraj Pucovský, Ľubica Sýkorová, Elena Šranková Technický redaktor: Miroslav Dobroňovský Jazyková redaktorka: Anna Horvátová Lektorka: Mária Domoniová Adresa redakcie: Bulvár oslobodenia 81/V, 21 000 Nový Sad, poštový priečinok 234 www.hl.rs E-mail: nvu@hl.rs nvuhlasludu@hl.rs inzercia@hl.rs Telefóny redakcie: 021/47 20 840 063/47 20 84 Telefax: 021/47 20 844 Dopisovateľstvo v Petrovci: 021/22 80 042 Dopisovateľstvo v Kovačici: 013/662 565 Dopisovateľstvo v Starej Pazove: 022/317 505 Tlačí:

Foto: www.unsplash.com

OD ROKU 1967 VYCHÁDZA V NOVOM SADE ROKU 1967 PREZIDENT REPUBLIKY VYZNAMENAL HLAS ĽUDU RADOM BRATSTVA A JEDNOTY SO STRIEBORNÝM VENCOM



V predvolebnom období (zvlášť) aktivity politických strán zamorili naše mentálne a morálne ovzdušie. Ale ľudstvo bojuje aj so svojimi inými „hlúposťami“, ktoré znečisťujú a ničia náš spoločný príbytok – planétu Zem.

veľa nebezpečnejšie pre zachovanie zdravého životného (aj duševného) prostredia sú výfukové plyny, nadmerné používanie pesticídov, rozhadzovacia (aj vyrábacia) tradícia igelitiek a iných plastových predmetov, nivočenie a stínanie lesov, neracionálna spotreba papiera (aj v aktuálnych voľbách). Zoznam ľudských prehreškov proti prírode a teda aj proti sebe samým je nekonečný. Podobne ako sú nekonečne ďalekosiahle následky nášho nepriateľského správania sa voči životodarnej planéte. Stínanie koreňov, aj v doslovnom, aj v prenesenom význame spravidla býva bolestivé, na planetárnej úrovni katastroficky ničivé. Preto aspoň vo Svetový deň planéty Zem, ktorý si od roku 1970 pripomíname 22. apríla, vysaďme jeden strom, na čo pozývajú aj zelené organizácie z celého sveta v čele s celosvetovým ekologickým hnutím pod názvom Sieť Dňa Zeme. Táto iniciatíva, ak sa do nej zapojíme, môže mať významný a merateľný dopad na Zem, lebo nielenže môže slúžiť ako základ pre čistejšie a zdravšie životné prostredie, ale aj ako jadro trvalo udržateľnej budúcnosti našej planéty. Plány, ako ochrániť našu planétu, ktoré si vytýčila Európska únia, sú náročné, až prehnane ambiciózne, tvrdia mnohí odborníci. Ešte v roku 2014 ciele klimatickej a energetickej politiky EÚ priniesli limity a reformu Európskeho systému obchodovania s emisiami, ktorý sa riadi tromi cieľmi známymi ako 20-20-20. Ide totiž o zníženie emisií skleníkových plynov o 20 percent v porovnaní s emisiou v roku 1990, o 20-percentné zvýšenie podielu obnoviteľných zdrojov v EÚ a o 20-percentné úspory v primárnej energetickej spotrebe. Ak však odborníci hovoria, že ide o ambiciózne úmysly, to neznamená, že sú aj neuskutočniteľné. Keby každý z nás napr. doma zhasol TV počas dňa a vyšiel na dvor, do parku alebo do lesa, kde by mohol zasadiť strom, prechádzať sa, relaxovať, hrať sa s deťmi, boli by sme o čosi bližšie k spoločnému cieľu. Prečo teda zasadiť strom? Pretože každý poctivý dom má aj strom. Aj preto, že stromy znižujú emisie uhlíkových plynov, spomaľujú tempo, ktorým priam bežia klimatické zmeny. Ale aj preto, že konáre stromov vytvárajú dokonalý slnečník, pod ktorým možno čítať knihy a piť kávu (a všetky problémy zavesiť na hák). Dokonca stromy sú ideálne hračky pre deti – veď kto z nás v detstve nelozil po nich! Vladimíra Dorčová-Valtnerová

Tlačiareň HL PRINT Báčsky Petrovec Účet NVU Hlas ľudu 160-924115-88 Banca Intesa YU ISSN 0018-2869 COBISS.SR-ID 16185090

• •

•

Čítajte nás aj na www.hl.rs.  17 /4696/ 23. 4. 2016

Týždeň 

InPress

Zrkadlo našej reality? Jasmina Pániková

apojíme TV, klikneme na určitú internetovú stránku, otvoríme noviny a vždy narazíme na rovnaké. Nie na politikov. Tentoraz nemáme ich na mysli, hoci sa podaktorí aj tam zjavovali, ale tzv. celebrity, ktoré sa flákajú po farmách, big brotheroch, pároch... A pritom za svoje (ne)správanie sú platené, samozrejme, nie mizerne. Sťahujú sa z jednej televízie na druhú, proste žijú v reality programoch. Určitá televízia, ktorá bola registrovaná ako detská televízia, sa zmenila na opravdivú reality televíziu. Takmer po celý deň možno sledovať, ktorá „starleta“ vyslovila väčší nezmysel (presná definícia pojmu starleta stále neznáma), kto koho zbil, akú novú nadávku použil atď. A deti to pozerajú. A regulačné telesá? Existujú? Veď práve ony by mali kontrolovať televízny, internetový a rozhlasový obsah. Síce existovalo odporúčanie, aby sa taký obsah nevysielal skôr než 23.00 h, ale v Regulačnom telese pre elektronické médiá tvrdia, že také niečo nie je možné, čiže podľa Európskej komisie a Rady Európy nemožno regulovať niečo, čo nebolo vysielané. A Ministerstvo kultúry a informovania? Vraj to nie je v rámci ich kompetencií. Zasadzujú sa za spoločenské hodnoty a verejný záujem a keby mali reagovať na negatívne javy – mlčia. Najčerstvejším ohodnotením televízneho programu v našej krajine je hodnotenie šéfa Misie OBSE v Belehrade Petra Burkharda. Podľa neho najproblematickejším obsahom v televíznych programoch sú práve reality programy, ktoré vysielajú nevhodné obsahy pre deti. Ako vplývať na to? Samozrejme, zmeniť zákon, ktorým by REM mal širšie kompetencie! Prečo vôbec existuje REM a prečo sa na jeho činnosť vyčleňuje z prostriedkov daňových poplatníkov, ak ono nemá autoritu a slobodu zabrániť (alebo obmedziť) niečo, o čom má negatívnu mienku celý štát a, vidieť, aj experti zo zahraničia? Pokým sa niektorí nepreberú z letargie, zostane nám sledovať najnovšie počiny našich tzv. VIP osobností alebo jednoducho prepnúť na iný kanál.

www.hl.rs

168 HODÍN

Brúsenie nádejí Oto Filip

ielen ľudia, ale aj dni môžu mať svoje charakteristiky. V jednom z nich politici tvrdia, že kde je vôľa, tam je cesta. Druhému dominuje optimizmus podmieňovaný mnohými otázkami. Tretí poznačuje odkaz: S radosťou opatrne! Vo štvrtom nám naznačujú, že by nebolo zle, aby všetky diskusie ustali, aby takmer celý národ mohol hovoriť jedným hlasom. Piaty je tu poučenie, že akákoľvek nedôvera, či nesúhlas, zvnútra či zvonku podkopáva a ničí celý náš spoločný dom. V šiestom sa skloňuje Európa, v siedmom Rusko. Všetko diktované záujmami, politikou, dianím... A tak plynie čas. S ním aj pretrvávajúca kopa otázok a problémov, hromada starostí. Zdá sa, že niektoré môžu byť aj preč. Najmä tie smederevské, keďže je na štarte týždňa podpísaná zmluva o predaji tamojšej železiarne čínskej spoločnosti Hestil za sumu 46 miliónov eur. A uvedená spoločnosť plánuje investovať tristo miliónov eur, dosiahnuť maximálnu výrobu prevyšujúcu dva milióny ton ocele ročne a nikomu z viac než päťtisíc robotníkov nedať výpoveď. Dlho očakávaná, v podstate potešujúca, nielen hospodárska správa. Nie však pre Európsku úniu a Brusel, ktorý už začína monitorovať dianie



v Smedereve. Príčina je jasná: aby ochránila svojich výrobcov ocele. Ďalšia, podmienečne povedané, prajná správa prišla pár dní predtým z Mostaru, kde 12. apríla popredné osobnosti Bosny a Hercegoviny, Srbska a Chorvátska: predsedajúci Predsedníctva BaH Bakir Izetbegović, premiér Srbska Aleksandar Vučić a prezidentka Chorvátska Kolinda Grabar-Kitarović urobili svojrázny prierez vzájomných vzťahov, tak isto toho, čo ich komplikuje, s náznakmi a sľubom, že sa skôr a viac budú dívať do budúcnosti než do minulosti. Čo však neznamená, že si to za nami netreba nikdy pripomínať. Ukázal to aj začiatok týždňa, keď sme vrátili koleso dejín do obdobia pred storočím, na dejiská jednej z najväčších drám srbského národa: iónske ostrovy Korfu a Vido, kde sa po veľkej golgote a nevýslovných útrapách vylodilo nielen naše vojsko, ale i ľud, kráľ Peter a mnohí iní. Na ústrednej spomienkovej kondolenčnej slávnosti v pondelok prezident Tomislav Nikolić odkázal, že bratstvo srbského a gréckeho národa je navždy vtkané do nášho bytia ako súčasť hrdinských dejín Srbska. Ak bude dostatok šťastia, na jeho súčasnosť a budúcnosť možno bude trochu vplývať aj prípadné zvolenie niekdajšieho

šéfa diplomacie Vuka Jeremića za generálneho tajomníka Spojených národov. To označenie možno a prípadne nie je náhodné, keďže je dobrých kandidátov veľa, zatiaľ deväť – súbeh trvá do júna – z čoho päť z krajín bývalej Juhoslávie: Vuk Jeremić, Igor Lukšić, Vesna Pusićová, Srđan Kerim, Danilo Tirk, záujmov a vplyvov ešte viac. Jeremić, ktorý získal podporu vlády, nastupuje s programom obsahujúcim päťdesiattri konkrétnych sľubov, ktorého základom je päť hlavných oblastí: udržateľný rozvoj ako základné predsavzatie OSN v období do roku 2030, klimatické zmeny, prevencia zrážok a mierové operácie, ľudské práva a revitalizácia, čiže reforma Spojených národov. Prezentujúc svoj program v Spojených národoch v polovici apríla Jeremić sa dožadoval podpory nevyhnutných reforiem. Odkázal, že neotrasiteľne verí hodnotám OSN, ako aj to, že je silný multilateralizmus najsilnejšou ochranou pred globálnymi nebezpečenstvami, na ktoré svet naráža. Tých je ozaj mnoho: terorizmus, zrážky, chudoba, utečenecká kríza... Čo znamená, že myslieť na mnohé následky a dôsledky všetkého toho treba už dnes, skôr než prílivové vlny nakopených problémov začnú hlboko podmývať všetky brehy.

JEDNA OSOBNOSŤ, JEDNA OTÁZKA

Prof. Dr. MILUTIN ĆIROVIĆ, NIEKDAJŠÍ RIADITEĽ VEDECKÉHO INŠTITÚTU PRE RASTLINNÚ VÝROBU A ZELENINÁRSTVO

Napredovanie Oto Filip

– Ako dlhoročný spolupracovník a autor, ako hodnotíte najnovší Poľnohospodársky kalendár Poljoprivrednika 2016, vytlačený HL printom? – Podľa mňa je to prekrásne urobený kalendár, tak obsahove, ako i formou. Tým skôr a hlavne preto, že nie je ľahko rok čo rok hľadať nové témy,

Informačno-politický týždenník

inovovať veci, prezentovať ich v takom peknom rozsahu. Povedal by som, že je Poľnohospodársky kalendár 2016 graficky vypracovaný pekne, papier je mimoriadny. A vyzdvihol by som aj to, že je na rozdiel od predošlých rokov všetko akosi lepšie, krajšie. • TÝŽDEŇ •

OZNÁMENIE Z NRSNM

K podmienkam na získanie štipendia vlády SR na akademický rok 2016/2017

• TÝŽDEŇ •

POTREBNÉ DOKLADY K ŽIADOSTI O POSKYTNUTIE ŠTIPENDIÍ VLÁDY SR 1. a) Overené fotokópie vysvedčení 1., 2., 3. ročníka strednej školy – preklady vysvedčení zo srbských škôl a výpis známok pre 1. polrok 4. ročníka – preklad zo žiackej knižky (alebo koncoročné vysvedčenie 4. ročníka a diplom overený apostillou – overené fotokópie alebo preklad) b) Pre doktorandské štipendiá – overená fotokópia diplomu Bc. a výpis známok z Ing. alebo Mgr. štúdia (alebo overenú fotokópiu Ing. – Mgr. diplomu) 2. Overená fotokópia dvojjazyčného Výpisu z matriky narodených alebo preklad zo srbčiny 3. Životopis – CV 4. Odporúčanie školy 5. Žiadosť o poskytnutie šti-

pendia (tlačivo na stránke www. vladnestipendia.sk) 6. Lekárske potvrdenie (tlačivo na stránke www.vladnestipendia.sk) 7. Fotografia 8. Čestné prehlásenie (tlačivo na stránke www.vladnestipendia.sk) Prihlášky je potrebné odovzdať elektronicky na www. vladnestipendia.sk od 29. marca a najneskôr do 30. mája. Overené kópie diplomov z kultúrnych podujatí treba odovzdať v papierovej forme na Národnostnú radu, Bulvár Mihajla Pupina 1/4, Nový Sad, do 20. mája. Oneskorené a neúplné prihlášky nedostanú súhlas krajanskej organizácie. Rozhodnutím vlády SR sa štipendium neudeľuje pre zubné lekárstvo, farmáciu, jazyky a

právo a udelí sa 20 štipendií na magisterské štúdium a 2 štipendiá na doktorandské štúdium. Od akademického roka 2016/2017 sa štipendium udeľuje pre všeobecné lekárstvo (číslo študijného odboru 7.1.1.) – základné štúdium a lekárstvo (číslo študijného odboru 7.1.2. – 7.1.28.) – doktorandské štúdium. Pre uchádzačov zo Srbska bude poskytnutá možnosť absolvovať intenzívny kurz slovenského jazyka a odborných predmetov so zameraním na zlepšenie komunikačných schopností potrebných na zvládnutie vysokoškolského štúdia v slovenskom jazyku. Pre vybraných uchádzačov bude bezplatný kurz organizovaný ÚJOP UK. Prihlášky možno podať iba v elektronickej podobe priamo na stránke www.studyin. sk/calendar.

INÝ NÁHĽAD

– za navštevovanie hodín slovenčiny s prvkami národnej kultúry v ZŠ 2 body (dokladovať vysvedčením), – za navštevovanie hodín slovenčiny s prvkami národnej kultúry v SŠ 2 body. V prípade, že viac kandidátov bude mať rovnaký počet bodov, uprednostnia sa kandidáti, ktorí sú držiteľmi diplomov z kultúrnych podujatí na pokrajinskej, republikovej alebo medzinárodnej úrovni a z podujatí, ktoré organizuje Národnostná rada a ďalšie inštitúcie Slovákov s cieľom zachovať svoju národnostnú identitu (dokladovať overenou kópiou diplomu). Komisia môže prihliadať na sociálny status rodiny pri udelení 2 odporúčaní. Kandidátom budú pridelené body (za prospech maximálne 50 bodov, za navštevovanie výučby v slovenskej triede 3 body a za navštevovanie výučby slovenčiny s prvkami národnej kultúry maximálne 2 body) a na základe získaných bodov sa formuje poradovník.

Ďuro Varga

a návrh Výkonnej rady NRSNM Národnostná rada slovenskej národnostnej menšiny na svojom zasadnutí zo dňa 28. 2. 2015 rozhodla, aby sa pri získavaní odporúčania na štipendium vlády SR na akademický rok 2016/2017 uprednostňovali kandidáti, ktorí spĺňajú nasledujúce kritériá: – občania Srbska slovenského pôvodu, – priemerný prospech v priebehu celého školenia na strednej škole viac ako 4.00 alebo v priebehu štúdia viac ako 8.00, – zvolený študijný odbor. 1. Maturantom stredných škôl sa prospech vypočíta sčítaním strednej známky z 1., 2., 3. ročníka a polrok zo 4. ročníka a vydelí 4. 2. Ukončeným stredoškolákom sa prospech vypočíta sčítaním strednej známky z 1., 2., 3. a 4. ročníka a známky z maturitnej skúšky a vydelí 5. 3. Študentom 1. a 2. ročníka sa prospech vypočíta sčítaním strednej známky z 1., 2., 3. a 4. ročníka a známky z maturitnej skúšky a vydelí 5. Potom sa pripočíta prospech zo študijných výsledkov z potvrdenia z fakulty a vydelí 2. 4. Pre uchádzačov o štipendium na magisterské štúdium sa budú brať do úvahy študijné výsledky z bakalárskeho štúdia. 5. Pre uchádzačov o štipendium na doktorandské štúdium sa budú brať do úvahy študijné výsledky z magisterského štúdia. Prednosť získajú kandidáti, ktorí nadobudli základné alebo stredné vzdelanie v slovenskom jazyku alebo navštevovali hodiny slovenského jazyka s prvkami národnej kultúry takto: – za navštevovanie výučby v slovenskej triede v ZŠ 3 body (dokladovať vysvedčením), – za navštevovanie výučby v slovenskej triede v SŠ 3 body,

17 /4696/ 23. 4. 2016

Týždeň EKONOMIKA: ČOSI POSTUPUJE, ČOSI USTUPUJE

Otrasený štandard Oto Filip

ve pozitívne správy, ktoré ale podstatne nemenia celkový obraz riadne otraseného životného štandardu obyvateľstva. Prvou je, že podľa novej, v polovici apríla prezentovanej hospodárskej správy Svetovej banky chudoba v Srbsku v období 2013 – 2015 klesla o pol percenta. Druhá je tiež zo Svetovej banky, konkrétne z jej Pravidelnej ekonomickej správy pre juhovýchodnú Európu. V nej sa podčiarkuje, že Srbsko dosahuje lepšie ekonomické výsledky od očakávaných. Uvádza sa – síce skromný – vlaňajší rast, pokles nezamestnanosti, zmenšený deficit štátnej pokladnice zo 6,7 na 3,7 percenta hrubého národného produktu, 1,8 miliardy eur vlaňajších priamych zahraničných investícií... Aj naša Fiškálna rada začiatkom apríla kvitovala, že rozpočtové výsledky v prvom kvartáli boli citeľne lepšie od plánu: zlepšilo sa platenie príspevkov, DPH a akcízu, náklady sa nevymkli spod kontroly, výdavky na verejné investície stúpli, verejný

dlh klesol v marci o takých tristo miliónov eur, najmä pre prajné pohyby kurzu... Celý rad parciálnych opatrení, ktoré však nedokážu zatlačiť do úzadia skutočnosť, že sa strednodobý a reformný aspekt uzdravenia verejných financií naďalej nehýbe podľa plánu. Stačí sa pozrieť na stav verejných podnikov alebo najmä na fakt, že sa ešte stále nezačalo oznámené prepúšťanie nadbytočných pracovníkov v štátnom úseku – k ukončeniu prvej fázy, v ktorej šlo o približne 9 000 zamestnancov, malo dôjsť ešte začiatkom februára – čo naznačuje, že sa termíny, pravdepodobne pre voľby, zase predĺžia. Na okraji veľkých politických pohybov pretrvávajú tzv. obyčajní, malí ľudia, ktorých dni sa striedajú v znamení stále nových existenčných zápasov. Treba zdolať celý mesiac so skromnými prostriedkami, aby sa to trochu, čo sa zvýši, a vôbec, ak sa zvýši, vložilo buď do vykurovania, alebo akej-takej dovolenky. Ozajstné drámy nastupujú, keď sa pokazí daktorý z väčších elektrospotrebičov, prípadne riadne

Z informačného strediska EÚ v Novom Sade: tam je mnoho toho inakšie

ojazdené auto. Zdá sa, že už dobrých pár rokov nemá kto ani sporiť. Ešte v roku 2013 v jednej do veľkých bánk obyvatelia na sporenie vložili len desiatu čiastku sumy, ktorá bola vložená v roku 2008. Ak čosi z uvedeného možno chápať ako akúsi nadstavbu spotreby, o nič lepšie nie sú ani jej základy. Existencia priemernej rodiny v Srbsku, ktorá mesačne má k dispozícii asi 60 000 dinárov, je nebezpečne blízko k chudobe. Viac ako polovica toho odchádza na stravu a účty. Väčšina môže o vychádzkach, kultúrnom vyžití, cestovaní, nákupe kvalitného odevu a obuvi iba snívať. A aj potraviny, keď sa porovnávame s EÚ, sú ďaleko od potrebného, tak kvalitou, ako i objemom. Vlani sme trovili takmer štyrikrát menej hovä-

OPÝTALI SME SA ZA VÁS: Dr. GORDANA RADOVIĆOVÁ, RIADITEĽKA DNEVNIK – POLJOPRIVREDNIKA

Prekážok je mnoho O. Filip

a nedávnom okrúhlom stole na tému Poľnohospodárstvo a vidiecky rozvoj – stav a potenciály, usporiadanom dvojtýždenníkom Poljoprivrednik, konal sa seriózny rozbor základných zložiek nášho pôdohospodárstva. Jednou z tém boli aj možnosti rozvoja vidieckeho turizmu, o ktorých hovorila riaditeľka Dnevnik-Poljoprivrednika, a. s., Dr. Gordana Radovićová. Otázka znela: – Aký je vlastne ekonomický aspekt spätosti poľnohospodárstva a rurálneho turizmu? – Z ekonomického aspektu je vidiecky turizmus príležitosť, ktorú nesmieme premrhať. Ide teda o to, aby sme poľnohospodárske a potravinárske výrobky predali

www.hl.rs

v Srbsku zahraničným turistom, tým spôsobom realizovali devízový prílev, čo má mať prajný vplyv na platobnú bilanciu. Jedným z aspektov spätosti je napríklad to, že nepriaznivé finančné postavenie poľnohospodárstva spôsobuje potrebu rozvoja vidieckeho turizmu s cieľom zabezpečenia dodatočných príjmov gazdovstvám. Rurálny turizmus chápaný ako všetky turistické aktivity vo vidieckych oblastiach má viac segmentov: dedinský turizmus, agroturizmus... Je tu však niekoľko prekážok pri rozvoji uvedeného odvetvia. Kategorizácia turistických domácností sa líši od obce k obci. Nemáme teda definované štandardy rurálneho turizmu. Okrem ich definovania treba založiť národné inštitúcie na

Informačno-politický týždenník

kategorizáciu a uvádzanie štátnych značiek na označenie kvality, tým skôr, že máme veľmi bohatú etno klenotnicu. Treba taktiež zabezpečiť pramene financovania všetkých segmentov turistickej ponuky. Nestačí mať len ubytovacie kapacity a bohatý jedálny lístok. Musí sa vkladať do rozvoja turistických obsahov, aby hosť mal náplňou bohatý a kvalitný pobyt, dovolenku.

dzieho mäsa než priemerný Európan (3 kg na obyvateľa v porovnaní s 10, 7 kg), dvojnásobne menej mlieka (46,2 – 90,4 l), mnohonásobne menej masla (0,2 kg k 4 kg.), výrazne menej aj ovocia a zelenín. Spotreba všetkých potravinových produktov klesá, najmä produkty tzv. vyššieho štandardu, kým sú chlieb a kurčacie mäso potraviny, ktoré viac kupujú občania s nižšími príjmami. Kým sa u nás na stravu a nápoje troví zo 36 percent rodinného rozpočtu, domácnosti v krajinách EÚ na tieto účely odvádzajú 19,4 percenta. Preto aj tá konštatácia v prvej vete. O lepšom živote nestačí len rozprávať, ale ho treba aj zabezpečiť. Napríklad oveľa nástojčivejšími reformami a rýchlejším zotavovaním než bolo to doterajšie. To znamená, že sa musí rozvíjať aj doprava, aj komunálna infraštruktúra. Nemáme turistickú signalizáciu: okrem označenia vínnych ciest, nevieme, kde sa nám čo presne v Srbsku nachádza. Podstatné je však, ako tzv. turistický výrobok predať na trhu. Môžu to napríklad robiť turistické agentúry prostredníctvom organizovania žiackych exkurzií, či jednodňových tematických výletov. Absentuje aj register rurálneho turizmu. Je tu aj problém s tým, že hostiteľom nemožno zaplatiť včas za ich služby, keďže pracovný čas turistických organizácií často nie je tomu prispôsobený. Povedané stručne, potrebujeme inštitúcie na rozvoj, promovanie a predaj turistického výrobku. Musia sa, samozrejme, aj určiť rozvojové priority ovplyvňujúce pridelenie podnetných a úverových prostriedkov. Ide vcelku o definovanie a uplatnenie konceptu riadenia vidieckeho turizmu na udržateľných základoch. • TÝŽDEŇ •

SLOVO MÁ: MIRJANA PRLJEVIĆOVÁ, PREDSEDNÍČKA ENERGETICKO-INOVAČNÉHO STREDISKA TESLIANUM

Od komunikácie ku kooperácii Oto Filip

nergie hýbu svetom, taktiež našou súčasnosťou a budúcnosťou. Ich úspory, účinnosť, racionálne využívanie sú príkazom doby. Nie preto, že by si to dakto zmyslel a chcel, ale jednoducho kvôli tomu, že inej cesty niet. Čo to však v praxi znamená, ako k efektivite, kde sú východiská? Celkom dosť podnetov na rozhovor s prvou osobnosťou Energeticko-inovačného strediska Teslianum Mirjanou Prljevićovou. – Ako by ste stručne predstavili centrum, v čele ktorého ste? – Stredisko Teslianum založili v prvom rade ľudia z diaspóry v roku 2013 ako mimovládnu organizáciu. Ide o nás, ktorí sme v oblasti energetiky a stanovenia jej stratégie: o Borisa Vukobrata, Natali Vukobratovú, mňa a Nenada Kostića. Sú to aj iné inžinierske a strategické kádre, ľudia s prianím identifikovať skutočných partnerov v našom regióne, predovšetkým v Srbsku, angažovať sa prednostne na napredovaní energetickej účinnosti u nás. Pri tom zveľaďovaní mám na zreteli strategický rámec, lebo sme viac ako dve desaťročia hlboko v stratégiách, bez toho, aby sme boli istí, v akej miere je stratégia rozvoja energetiky Srbska ozaj tá pravá, ozaj adekvátna našim pomerom. Všetko uvedené bolo naším motívom pomôcť: od úrovne vlády a štátu, neskoršie cez úroveň zainteresovaných ministerstiev, ako aj Pokrajinského sekretariátu pre energetiku, po fakulty, ktoré sú nám mimoriadne dôležité. Sme napríklad strategickí partneri s Fakultou technických vied v Novom Sade a so Strojníckou fakultou v Belehrade. Pointou je zamestnať jednu novú skupinu inžinierov prostredníctvom projektu LEEN siete (Learning energy network), do ktorého sa zapájajú vojvodinské obce. – Možno to trochu ozrejmiť? – Máme kopu zahraničných • TÝŽDEŇ •

partnerov: v USA, Taliansku, Rakúsku, Nemecku... Podstatné je však prezentovať, ako možno pristúpiť k otázkam energetickej účinnosti. V duchu toho: Uvažuj globálne, konaj lokálne. Lebo bez globálneho, strategické-

ho prístupu, bez stanoveného rámca, vy na lokálnej úrovni budete veľmi zle pracovať na dlhodobom základe. To sa neraz ukázalo ako prax, takmer pravidlo. Pri strategickom určovaní pozície treba v prvom rade vychádzať z toho, čo uplatňujeme aj v Teslianume. Sú to tri základné slová: komunikácia, kooperácia a koordinácia. Som rád, že si to aj v Bruseli začali uvedomovať. Prednášam v celom svete, od USA po Čínu, žijem v Paríži, cestujem veľa, no vždy som rád, keď počujem, že tieto veci ľudia začínajú chápať. Totiž to, že bez komunikácie obcí s médiami, masovokomunikačných prostriedkov s podnikateľmi, týchto s medzivládnym úsekom, nemožno dosiahnuť potrebné. Na konci sa vždy musíte dostať k tomu najpodstatnejšiemu – občanovi. Každý z nás je v prvom rade občan. Potom sme vo funkcii nejakej svojej roboty, zamestnania, potom vo funkcii spoločenskej, politickej... – To je teda to, o čo sa snažíte ako mimovládny úsek?

– Musím povedať, možno to vyznie i ako chvála, že sme azda jedinou mimovládnou organizáciou v úseku energetiky, ktorá sa zaoberá prístupovou kapitolou 15. Veľmi sa angažujeme aj na podpore štátu v rokovaniach o tejto oblasti, zvlášť keď ide o energetickú účinnosť a obnoviteľné zdroje energie. – Aj tie možno rozčleniť? – Pravdaže. Pri energetickej účinnosti máte tri celky. Jeden sa zaoberá budovami, stavebníctvom (energetické pasy, izolácia) a osvetlením, vonkajším a vnútorným. Potom ďalej máte, že sa čosi vyrába ako produkt, prípadne služba. Navštívili sme Carnex, cukrovary, každý druh priemyslu je nám vítaný. Mali sme i rozhovory s distributérmi elektrického prúdu. Treťou zložkou je transport. Ide napríklad o mestskú a prímestskú dopravu, ako aj o prepravu v rámci toho-ktorého podniku. Napríklad o to, čo prepravcovia používajú, aké druhy paliva, koľko sú účinní v tom, čo podnikajú. Zjavná je potreba po integrálnom prístupe. Keďže sa v Srbsku v oblasti účinnosti štartovalo najmä s budovami a osvetlením, nazdávame sa, že to nestačí. Preto sa orientujeme na priame rokovania, rozhovory s kreátormi a aktérmi strategickej politiky. Lebo ak na tzv. vyššej úrovni dôjde k chybám, na lokálnej úrovni sa to veľmi ťažko bude naprávať. A ak sa aj obce nekoordinovane správajú v súvislosti so stratégiami, zase je tu problém. – Všetko sa však robí s cieľom prilákania zahraničných investorov na lokálnu úroveň... – Uvedené je len prípravou obcí a miest, aby mali precízne informácie, potrebné zložky, aby vedeli náležite reagovať po príchode zahraničného investora. Stávalo sa, že hostitelia pred neho vystúpili s jednou štúdiou, o päť minút už skloňovali druhú, aby pritom nevedeli, čo aj ako ďalej v energetickej účinnosti. Slovom, investori prichádzali

zmätení a odchádzali zbláznení. Keď nemáme precízne údaje, nestrácame len čas a možnosti, ale prichádzame aj o dôveru ľudí, ktorí by v normálnych pomeroch prostriedky vložili. Ide nám v prvom rade o rast konkurencieschopnosti obcí a miest, o zvýšenie ich kapacít, tým skôr, že v nich nie je dostatok inžinierov. Muselo by byť oveľa viac tzv. energetických manažérov. Bez spomínanej komunikácie, koordinácie a kooperácie nieto ani výsledkov, následkom čoho je absencia pozitívnych synergetických účinkov. – Po všetkom počutom, kde sme v oblasti energetiky v porovnaní s vyvinutejšou časťou Európy? – Na pláne energetickej účinnosti nie sme na tom veľmi dobre. Keď však ide o obnoviteľné zdroje energie, sme na tom podstatne lepšie, najmä vďaka silnému hydropotenciálu. Kontingenty solárnej energie sú hlavne rozdelené, to sa v podstate uzaviera, no najvýznamnejšie je to, že sa hýbeme v dobrom smere. Energetická účinnosť je skromná prednostne kvôli tomu, že nám chýba integrálny prístup a koordinácia ohľadne dilemy ako ju rozvíjať. Už sa nám neraz stávalo, že každý štartoval z inej pozície: dakto uprednostnil izoláciu, iní dali do popredia osvetlenie, podniky sa orientovali na čosi tretie. Na tomto mieste by som sa na záver chcela poďakovať GIZ-u, nemeckej rozvojovej agentúre, za to, že môže iným slúžiť ako smernica, keďže sa dopracovala k potrebnému, kvalitnému prístupu: zákonodarne, energeticky a inak. To, čo chceme, je dať všetko dohromady, mať integrálny prístup. Lebo ak prídete do obce a zriadite dva objekty a ďalších päť nie, čo ste vlastne urobili? Uzavriem tým, že musíme koordinovane pôsobiť, robiť, angažovať sa. A pritom vedieť, čo je obsahom kroku číslo jeden, ktorý je ten číslo dva a aká je náplň ďalšieho – kroku číslo tri...

17 /4696/ 23. 4. 2016

Slovensko Aké sú šance Slovákov? ODŠTARTOVAL PROCES VOĽBY NOVÉHO GENERÁLNEHO TAJOMNÍKA OSN

Rastislav Boldocký

k by ste dnes vsadili v austrálskej internetovej stávkovej kancelárii sportbet.com euro na to, že sa slovenský minister zahraničných vecí Miroslav Lajčák stane budúcim generálnym tajomníkom OSN, v deň jeho prípadného vymenovania do prestížnej funkcie by ste zinkasovali šestnásť eur. Šéf slovenskej diplomacie sa tak podľa bookmakerov pohybuje na konci prvej

desiatky najväčších favoritov. O niečo menšie šance dostať sa na čelo svetovej organizácie má podľa stávkových kancelárií ďalší Slovák – Lajčákov predchodca v kresle exšéfa slovenskej diplomacie Ján Kubiš. Kurz na jeho zvolenie je 1 : 21. Samozrejme, ide len o veľmi orientačné odhady. Proces voľby nového generálneho tajomníka OSN odštartoval len v týchto dňoch výsluchmi prvých oficiálnych kandidátov. Tých je zatiaľ len

deväť, pričom Lajčák ani Kubiš medzi nimi stále nefigurujú. Do jesene, keď sa dozvieme meno nástupcu Pan Ki-muna, karty určite Slovenský minister zahraničných vecí zamiešajú aj ďalšie Miroslav Lajčák (Foto: TASR) mená. Mimochodom, bookmakeri momentálne naj- ciálnymi kandidátmi je aj bývalý väčšie šance na víťazstvo dávajú srbský minister zahraničných vecí bývalej novozélandskej premiérke Vuk Jeremić, pričom podľa stávHelen Clarkovej a súčasnej šéfke kových kancelárií má podobné UNESCO, Bulharke Irine Bokovo- šance na víťazstvo ako Miroslav vej. Pre zaujímavosť, medzi ofi- Lajčák.

SLOVENSKÁ FILMOVÁ A TELEVÍZNA AKADÉMIA ROZDEĽOVALA CENY SLNKO V SIETI

Triumf Evy Novej R. Boldocký

ajlepším slovenským filmom za posledné dva roky je prvý hraný film Marka Škopa Eva Nová. Rozhodla o tom Slovenská filmová a televízna akadémia (SFTA), ktorá začiatkom apríla rozdeľovala ceny Slnko v sieti. Vzhľadom na nižšiu slovenskú filmovú produkciu, najlepšie filmy pod Tatrami vyhlasujú s dvojročnou periodicitou. Marka Škopa slovenská verejnosť poznala najmä ako tvorcu úspešných dokumentov Osadné či Iné svety, teraz ukázal, že má čo povedať aj fanúšikom hraného

filmu. Eva Nová mala premiéru koncom minulého roka a hneď zaujala na viacerých zahraničných festivaloch. Teraz príbeh skrachovanej speváčky ocenila aj Slovenská filmová akadémia. Škop si okrem ceny za najlepší film odniesol aj ceny za réžiu a scenár. Emília Vašáryová získala Slnko v sieti za najlepší ženský herecký výkon, zatiaľ čo Milan Ondrík sa stal najlepším hercom. Kritika hneď po premiére mimoriadne vysoko hodnotila práve Vašáryovej stvárnenie fiktívnej socialistickej hereckej hviezdy, ktorá po revolúcii prepadne alkoholu. Po odchode z protialkoholické-

ho liečenia sa potom snaží obnoviť narušené vzťahy so synom a jeho rodinou. Na tohtoročnom vy- Emília Vašáryová ako Eva Nová hlasovaní sa presadil aj film Koza o nešťastnom boxerovi alebo Koza Ivana Ostrochovského. či dokument Tak ďaleko, tak blízko To boli filmy, ktoré zarezonovali vo o autistických deťoch, ako i roz- svete a robili mu dobré meno. Film právka Sedem zhavranelých bratov. Eva Nová je zvláštny v tom, že je Úspech Evy Novej sa dal šípiť už dôsledne budovaný, postavený na po zverejnení nominácií. Snímka veľmi silných hereckých výkonoch. ich získala celkovo deväť, nasledo- Rozpráva o najjemnejších veciach, vala Koza so šiestimi, po tri nomi- ktoré sa týkajú ľudského života, nácie získali filmy: Deti, Čistič, Fair o hľadaní vlastnej dôstojnosti, play a Wilsonov. „Teší ma hlavne to, o hľadaní cesty ku svojim blízkym, že do finále sa dostali samé dobré o odpustení,“ uviedol pre TASR filmy, či už je to Eva Nová, Deti prezident SFTA Marek Leščák.

PREŽIL PREDSEDA VLÁDY ROBERT FICO MENŠÍ INFARKT?

Hospitalizovaný premiér R. Boldocký

ký je zdravotný stav predsedu slovenskej vlády Roberta Fica? Nad touto otázkou v týchto dňoch špekulovalo celé Slovensko. Premiér totiž vo štvrtok 14. apríla prišiel do nemocnice s bolesťou v hrudi a zostal tam vyše týždňa. Keďže si rodina neželá medializovať informácie o jeho zdravotnom stave, verej-

www.hl.rs

nosť môže len špekulovať, čo mu vlastne je. Zo začiatku to vyzeralo skôr na menšiu nevoľnosť. Lekári Národného ústavu srdcových a cievnych chorôb uviedli, že i premiéra ponechali na niekoľkodňovom pozorovaní. Nakoniec z niekoľkých dní bol zrušený program na celý budúci týždeň. Na dôležitom rokovaní o programovom vyhlásení novej vlády ho napríklad v

Informačno-politický týždenník

parlamente musel zastúpiť vicepremiér pre investície Peter Pellegrini. Lekári pritom ubezpečovali verejnosť, že nič dramatické sa nedeje. „Z pozorovania vyplynulo, že potrebujeme niektoré veci dosledovať a mať istotu,“ vysvetlil primár Vasiľ Hricák. Napriek tomu začali kolovať špekulácie, podľa ktorých Robert Fico prekonal menší infarkt.

Zároveň médiá otvorili otázku, či verejnosť má právo na informácie o zdravotnom stave predsedu vlády. Vo viacerých zahraničných krajinách je totiž bežné, aby vysokopostavení politici informovali o svojich prípadných chorobách. „Neinformovanie nie je v poriadku. Zdravotný stav premiéra, pokiaľ je vo funkcii, je verejným majetkom. Zastupuje nás a pracuje v mene všetkých. Je dôležité vedieť, v akom stave je jeho organizmus, či je schopný vykonávať svoju funkciu, a nakoľko je schopný ju vykonávať,“ povedal politológ Miroslav Kusý pre internetový server pluska.sk. • SLOVENSKO •

Ľudia a udalosti Dva nové prístroje pre Dom zdravia STARÁ PAZOVA

Anna Lešťanová

rednedávnom v staropazovskom Dome zdravia Dr. Jovana Jovanovića Zmaja slávnostne uviedli do prevádzky nový súčasný RTG prístroj japonskej značky Shimadzu. Röntgenový prístroj zaobstarali spoločnými silami s tamojšou lokálnou samosprávou a jeho hodnota je takmer 6 miliónov dinárov. Starý röntgenový prístroj je ešte stále funkčný, ale teraz sa bude používať omnoho menej. Dom zdravia v Starej Pazove patrí medzi zriedkavé zdravotnícke ustanovizne v Srbsku, ktoré získali akreditáciu na sedem rokov. Aj počas nedávnej návštevy akreditačná komisia znovu potvrdila získanú licenciu a ustanovizeň i tentoraz oznámkovala najvyššou známkou. Podľa slov riaditeľa Dr. Aleksandra Omerovića „táto ustanovizeň je živým organizmom, ktorý pracuje 365 dní v roku“, a preto sa musia vytvoriť čím lepšie podmienky pre prácu lekárov s pacientmi. Kvalita poskytovania zdravotníckych služieb sa zveľaďuje tak diagnostickými metódami a obstarávaním nových prístrojov, ako aj investíciami do automobilového parku a úpravy pracovných priestorov. Ako uviedol riaditeľ Omerović,

všetky ambulancie na území Staropazovskej obce sú adaptované, pekne upravené a čisté. Zostalo ešte len rekonštruovať Oddelenie gynekológie v Novej Pazove a dostavať adekvátny priestor na zasadnutia a edukáciu v Starej Pazove. Výsledkom permanentného vkladania do zdravotníctva v obci je aj skutočnosť, že táto ustanovizeň je uschopnená nielen na poskytovanie primárnej ochrany, ale aj niektorých diagnostických metód, ktoré nemajú ani niektoré nemocnice (napr. dopller diagnostika).

Nový súčasný RTG prístroj

Hostia a hostitelia na minislávnosti

Okrem nového RTG prístroja, ktorý umožní rýchlejšiu a komfortnejšiu prácu s pacient-

ZO ZASADNUTIA ZHROMAŽDENIA OBCE KOVAČICA

mi a vyznačuje sa zmenšenými negatívnymi účinkami žiarenia, staropazovský DZ v týchto dňoch

Rokovali iba o dvoch bodoch Anička Chalupová

pondelok 18. apríla 2016 vo veľkej sieni budovy obecnej správy sa uskutočnilo 40. zasadnutie Zhromaždenia obce Kovačica, na ktorom výborníci za necelú hodinu absolvovali rokovací program pozostávajúci z dvoch bodov. Po schválení zápisnice z predchádzajúceho zasadnutia ZO väčšina zložená z výborníkov vládnucej koalície schválila návrh ročné• ĽUDIA A UDALOSTI •

Momentka zo zasadnutia

dostal i nový CTG prístroj, ktorý v značnej miere zveľadí zdravotnú ochranu tehotných žien pred pôrodom. Tento prístroj Oddeleniu gynekológie venovali Rotary club a divadelná sekcia KUS Branka Radičevića v Starej Pazove. Hodnota prístroja je 230-tisíc dinárov. Na humanitárne účely v sobotu 9. apríla v tamojšej divadelnej sále zahrali veselohru Francisa Vebera Večera bláznov, v réžii Alexandra Baka. Riaditeľ Omerović vyhlásil, že sa ustanovizeň môže pochváliť aj dobrou kádrovou štruktúrou a pokým čakajú na návrat desiatich lekárov zo špecialistických štúdií, angažovali niekoľkých odborných spolupracovníkov v záujme nehatenej práce s pacientmi. ho programu ochrany, úpravy a používania poľnohospodárskej pôdy na území Obce Kovačica na rok 2017. Zdôvodnenie k tomuto bodu podal Ján Husárik, predseda Kovačickej obce, ktorý zároveň vyzval výborníkov, aby hlasovali za daný návrh programu, i keď sám vyjadril mienku, že program nie je ideálny. K tomuto bodu rokovacieho programu odznel rad pripomienok výborníkov z radov opozície (DS), ktorí sa rozhodli, že za návrh hlasovať nebudú. Na záver zasadnutia výborníci Zhromaždenia obce Kovačica schválili rozhodnutie o zabezpečení, využití, disponovaní a spravovaní vecí vo verejnom vlastníctve Kovačickej obce.

17 /4696/ 23. 4. 2016

Ľudia a udalosti BÁČSKY PETROVEC

Kultúrne stredisko aj oficiálne otvorené Jaroslav Čiep

števníkov boli i stánky obecnej Turistickej organizácie, aktuálna výstava obrazov Anny Babiakovej v Galérii Zuzky Medveďovej, ako aj nožničkové vystrihovačky Michala Hasíka a domácke výrobky členiek združenia Petrovillage. Do rekonštrukcie budovy stánku kultúry je investovaných viac ako sedem miliónov din. z pokrajinského

lávnostné otvorenie Kultúrneho strediska, ako nazvali projekt rekonštruovanej bývalej Štátnej školy v Petrovci, prebiehalo v sobotu 16. apríla 2016. Pri tej príležitosti pozvali i hostí z pokrajinskej administratívy a zo Slovenska. Na slávnostnom otvorení nového kultúrneho stánku odzneli príhovory predsedu Obce Báčsky Petrovec Pavla Marčoka, štátneho tajomníka Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky Branislava Ondruša a predsedu vlády Autonómnej pokrajiny Vojvodiny Dr. Bojana Pajtića. Po prestrihnutí symbolickej pásky nasledoval dlhší kultúrno-umelecký program, v ktorom účinkoval Komorný zbor Musica viva pod taktovkou Marieny Stankovićovej-

* LETMO

Petrovskí folkloristi nielenže prichystali program... -Krivákovej, viaceré vekové skupiny folkloristov zoskupených v Kultúrno-umeleckom spolku Petrovská družina, speváci sólisti Vladimíra Sabová, Pavel a Shaili Ponigerovci-Forero a Silvia Grňová, ako i Petrovčanky, čiže spevácka skupina Spolku petrovských žien. Potom prítomní mali možnosť obzrieť si ďalšie prichystané obsahy.

Oto Filip

Ako prebudiť záujem

Master stredisku Novosadského veľtrhu v posledných rokoch jeden z aprílových týždňov býva vyhradený pre Salón kníh a Art Expo. Po skromných začiatkoch v polovici poslednej dekády 20. storočia tieto podujatia riadne pokročili a vyprofilovali sa natoľko, že sa stali jednou z dominánt tunajších kultúrnych obsahov. Dni Lazu Kostića, viaceré oslavy jubileí, udelenie Ceny Savu Šumanovića, vyše pätnásť výstav, panelové rozpravy o knihovníctve, vydavateľské skutky, početné prezentácie, detský salón… Len program aktivít má okolo desať strán, svedčiacich o tom, že sa usporiadatelia i tento rok dobre prichystali na stretnutia s návštevníkmi… Tu je však i háčik. Návštevníkov bolo pomenej, no aj mnohé premiéry a prezentácie zostali takmer bez ozveny. Zvlášť smutno bolo vo štvrtok napoludnie, keď svoju rozvetvenú činnosť prezentoval pokrajinský Ústav pre kultúru. Na pódiu boli siedmi aktéri, v hľadisku len dvaja. Pardon, o chvíľu traja,

www.hl.rs

keďže si jedna pani, zrejme unavená dlhšou chôdzou, prisadla a s úľavou si vydýchla. O kultúre, literatúre, výtvarníctve zvykneme povedať, že sú čímsi, čo nám cibrí duch, že sú naším zrkadlom, že je život s nimi oveľa ľahší a pestrejší. Prax však všetky tieto slová riadne dementuje. Pod čosi sa podpisuje chudoba, pod iné nezáujem... Mladí voľné chvíle najradšej trávia v kaviarňach a kluboch, najčastejšie nečítajú iné než to predpísané školou, prípadne dennú tlač. Podľa jedného prieskumu až 80 percent mladých ľudí nenavštevuje múzeá, divadlá alebo literárne večierky, kým 85 percent uvádza, že sa nemieni zaoberať žiadnym druhom umenia. Načo, keď majú laptopy, tablety, moderné telefóny, sociálne siete? Nie div teda, že je sedemnásť percent negramotných a až trikrát toľko funkčne negramotných. Tých, čo majú problém vyplniť dotazník, uplatniť informácie získané z nejakého textu, alebo niečo napísať... Aj to je (ne)kultúra.

Informačno-politický týždenník

... ale predstavili aj krásu svojich krojov V spolku Petrovská družina inštalovali výstavu krojov, v Združení petrovských výtvarných umelcov zase svojráznu kolektívnu výstavu obrazov. Zaujímavé pre náv-

rozpočtu a pol druha milióna din. z obecnej pokladnice. V kompletne rekonštruovanej budove miesto si našli viaceré petrovské združenia a spolky.

KLUB MLADÝCH KASPER V HAJDUŠICI do svojho plánu práce zaradil aj humanitárnu činnosť. Na začiatku svojho pôsobenia pred dvomi rokmi zorganizovali vydarenú zbierkovú akciu odevu a obuvi pre deti v detskom domove v Belej Crkve a pred rokom sa zapojili do akcie Vrchnáčik pre hendikep (Čep za hendikep). Idea sa zrodila na vlaňajšom turnaji v malom futbale v organizácii mladých Hajdušičanov, kde zozbierali významné množstvo vrchnákov. Neskoršie škatuľu na vrchnáky postavili na vchode do predajne Anđela s výzvou k občanom, aby vrchnáky nezahadzovali, ale prispeli k akcii. Ohlas občanov bol skutočne veľký, doteraz sa nazbieralo takmer 50 kg vrchnákov. Druhú časť zbierky mladí kasperovci v týchto dňoch odovzdali nadácii Hemofarm vo Vršci, ktorá podporuje akciu Združenia paraplegikov a kvadriplegikov v Zreňanine. Ide o akciu, v ktorej vrchnáky predajú na recykláciu a z takto získaných peňazí kúpia invalidné vozíky pre členov združenia. Predseda Klubu mladých Kasper Nenad Folťan nám povedal, že akcia naďalej pokračuje a že občania ešte môžu vlh dať svoj príspevok. • ĽUDIA A UDALOSTI •

NAŠA ANKETA V KOVAČICI

Občania o premenovaní ulíc Anička Chalupová

hodnutím svoj názor obyvateľov, ktorí si bol živý, tak by pred takým mevyjadrili aj niektorí budú musieť vyme- siacom oslávil svoju šesťdesiata jednom z tohtoročných občania Kovačice. niť občianske preu- ku. Toto mu bude veľký darček zasadnutí Zhromaždenia Eržika Pilmajekazy a oznámiť nové k jeho nedožitým narodeninám. obce Kovačica výborníci rová: – Pekne je, že adresy v bankách, Konečne jedna z ulíc v Kovačici prerokovali a schválili iniciatí- si niekto konečne registroch a inde. bude niesť jeho meno. Myslím vu Memoriálneho strediska Dr. spomenul na ZuzaSlovom, premeno- si, že si on to zaslúžil. Janka Bulíka o premenovaní nu Chalupovú, našu vanie ulíc Pri zakladaní niektorých ulíc. Podľa rozhod- insitnú maliarku. Kovačice roku obyvateľov nutia ZO tieto ulice majú dostať Trošku nám bude 1802 ulice nepoteší, nové názvy: Ulica Martina Joná- divné, že sa starý ná- Jovan Šugić (Ulica Patrisa väčšmi by nemali mená, ša (od začiatku zov Ulice JĽA Lumumbu) a l e p r v ýc h ich potešila JĽA po križozmení, ale keď nejaká nová päť mali čísla. vatku s Ulicou ide o Zuzanu Chalupovú, továreň, v ktorej by sa Názvy ulíc, aké maršala Tita), tak je to celkom v poriadku. zamestnali mladí ľudia. poznáme v súUlica Zuzany Teším sa, že ulica dostane Nie je vôbec dôležité, či časnosti, údajChalupovej sa ulica bude volať tak ne pochádzajú nový názov. (Ulica JĽA od zo začiatku 60. Jovan Šugić: – V Kova- alebo onak. križovatky s čici žijem od roku 1953 Alžbeta Hriešiková: Alžbeta Hriešiková rokov minuUlicou maršaa myslím si, že nie je dô- – Informácia o preme- (Ulica JĽA) lého storočia. la Tita smerom ležité, ako sa ulica volá, novaní ulíc ma príjemne Po m e n ov a do Pančeva) Eržika Pilmajerová zvlášť nie je potrebné me- prekvapila a veľmi sa na to teším. ných je približne 40 ulíc, ktoré a Ulica Tomáša (Ulica JĽA) niť názvy ulíc, lebo je to Zvlášť mi je nejako smutno okolo podľa zákona o názvoch ulíc Hriešika-Mášfinančne náročná práca. srdca a zároveň som šťastná, keď boli určené s prihliadaním na ka (doterajšia Ulica Patrisa Lu- Lepšie nám nebude a s novými si spomeniem, že keď by môj históriu dediny, na významné mumbu). V súvislosti s týmto roz- názvami ulíc súvisí zmena adresy manžel Tomáš Hriešik-Máško nežijúce osobnosti a pod.

ZO ZŠ BRATSTVA A JEDNOTY V BIELOM BLATE

Pestujú liečivé rastliny Vladimír Hudec

okálna akčná skupina Cárska bara je neprofitová a neformálna organizácia utvorená roku Fedor Dolinaj svojím motokultivátorom zoral pôdu na pestovanie 2013 ako partnerstvo liečivých rastlín šiestich dedín, s cieľom samoorganizo– Realizácia projektu má viackladá vysádzanie a pestovanie vania i združovania násobný význam. Okrem toho, liečivých rastlín a vytváranie dedinských prostredí, podmienok na kompostovanie že sa rieši problém recyklácie vypracovania stratégie s cieľom použitia kompostu v jednotlivých druhov odpadu, rurálneho rozvoja a repredovšetkým lístia a trávy, žiaci tejto výrobe. alizácie jednotlivých sa budú môcť čo-to naučiť o komZákladná škola Bratstva a jedprojektov. Skupinu tvoria dediny gravitujúce Žiaci už vedia, že sa z trávy kompostovaním noty v Bielom Blate, ako partner postovaní a pestovaní liečivých v projekte, postúpila časť svojho rastlín podľa princípov dobrej k prírodnej rezervácii získa kvalitné hnojivo pozemku na realizáciu projektu, poľnohospodárskej praxe, resp. Cárska bara a dolnému ktorá sa začala začiatkom aprí- o význame používania organicbieha realizácia projektu posiltoku rieky Begej: Ečka, Stajićevo, Biele Blato, Lukino Selo, Perlez a ňovania dedinských prostredí s la. Bývalý žiak tejto školy Fedor kých hnojív v tom procese, čo Knićanin. Každá z týchto dedín dôrazom na zlepšenie ekologic- Dolinaj vlastnou mechanizáciou neskoršie iste budú môcť uplatrozvíja vlastné aktivity špecifické kých a estetických potenciálov a pripravil pôdu na sejbu liečivých niť aj v živote, – povedal riadipre dané prostredie. V súlade s vytváranie predpokladov v oblasti rastlín a súbežne s tým sa začal aj teľ ZŠ Bratstva a jednoty Milan Nedeljkov. tým v Bielom Blate práve pre- turistickej ponuky. To o. i. predpo- proces kompostovania. • ĽUDIA A UDALOSTI •

17 /4696/ 23. 4. 2016

Ľudia a udalosti SIEŤ 21 PÍŠE

Mierna trestná politika posmeľuje násilníkov Zoran Strika, Biljana Mihailovićová

ásilie na ženách a marginalizovaných skupinách, predovšetkým LGBT populácii, často sa opakuje pre miernu trestnú politiku, ale aj charakter spoločnosti. Zo správy Gay straight alliancie za rok 2014 vidieť, že počet fyzických útokov na LGBT osoby klesol v porovnaní s predchádzajúcimi rokmi. Hoci by to malo byť znakom, že sa táto populácia stretá so súhlasom, jeden z organizátorov Pochodu hrdosti, Goran Miletić, upozorňuje, že veľký počet prípadov násilia nebol nahlásený. „Príslušníci LGBT spoločenstva sa väčšinou rozhodujú nevystúpiť vo verejnosti s prípadmi násilia, takže je ťažko hovoriť o nejakých číslach, poklese či náraste násilia, existuje strach z nahlásenia násilia, pretože narazia len na odsúdenie. Správy sú ukazovateľom len určitej menšej časti. Mienim, že sme tam, kde sme boli aj skôr. Je pravda, že polícia je už trochu otvorenejšia, avšak v prokuratúre sú nevyhnutné podstatné zmeny,“ vysvetľuje Miletić pre 021.rs. V priebehu minulého roka v Srbsku bolo zavraždených vyše 40 žien obetí násilia. Biljana Stepanovová z Centra pre podporu žien zdôrazňuje, že údaje, ktoré Srbsko doručilo Výboru Spojených národov pre odstránenie diskriminácie žien (CEDAW), ukazujú, že sa počet prihlášok násilia zvýšil, ale sa znížil počet obžalovaných. Podľa jej slov takou reakciou štát ukazuje, že marginalizuje existujúci problém. „Spolu s nárastom počtu nahlásených prípadov máme teda situáciu, že sa zmenšil počet obžalovaných v porovnaní s predchádzajúcimi rokmi. To znamená, že náš štát zjemňuje kritériá pre trestný čin násilia v

www.hl.rs

rodine. Násilníkov súdia v súlade so zákonom o priestupkoch, kde sú tresty omnoho miernejšie. Najčastejšie prichádza k tomu, že manželia, bez ohľadu na to, kto je obeťou, utŕžia trest za porušovanie verejného poriadku a pokoja,“ hovorí naša spolubesedníčka. S podobnými prípadmi je oboznámená aj právnička Milena Vasićová, ktorá zdôrazňuje, že jedným z hlavných problémov je naše odvracanie hlavy, keď sa násilie objaví blízko nás. „Je pravda, že tresty nezodpovedajú činom, ale existujú aj iné problémy. Avšak predtým, než sa vôbec dostane na súd, nastoľuje sa otázka, ako prokuratúra definuje daný čin: ako pokus o vraždu, ťažkú ujmu na zdraví, alebo len ako násilie v rodine. Oni teda na štarte rozhodujú o prípadnom treste pre páchateľa. A vskutku sa všetko skončí podaním prihlášky za priestupok porušovania verejného poriadku,“ hovorí Vasićová a dokladá, že je problematická tá spoločnosť, ktorá si myslí, že netreba zasahovať v prípadoch násilia za cudzími dverami. RÝCHLOSŤ VYNÁŠANIA ROZSUDKU Okrem mierneho trestu k opakovanému násiliu vedie pomalé vynášanie rozsudkov. Rozsudok v rozumnej lehote patrí k hlavným predpokladom férového a spravodlivého procesu, takže od prvého januára 2016 každý, kto mieni, že sa jeho prípad bezdôvodne ťahá, získa právo na peňažnú úhradu. Podľa slov Gorana Miletića dakedy sa stáva, že proces za vyhrážanie trvá až niekoľko rokov, hoci je jasné, kto je vinník. „Len okolo Pochodu máme

Informačno-politický týždenník

takých 250 prípadov na súdoch v Srbsku, zvyčajne ide o vyhrážanie, že nás zabijú, tak to nahlásime. Všetko sa skončí ospravedlnením, spoločensky prospešnou prácou, odňatím počítača a podobne. Kedysi tresty bývali dlhšie a z toho dôvodu nemôžeme byť spokojní s trestnou politikou. Veľký problém je

však to, čo sa deje počas samého procesu. Niektorí obžalovaní, ako Mladen Obradović, namiesto obžaloby dostanú náklonnosť sudcov. Stáva sa, že advokáti otvorene povedia, že LGBT osobám neprislúchajú ľudské práva, a všetko to je veľmi problematické a nechutné,“ mieni Miletić. Odsúdenie násilníka, ktorý žene rýľom spôsobil ťažkú ujmu na zdraví, na len šesť mesiacov väzenia, ako aj násilie otca na synovi, ktorý je gay, tiež jeho obrana, že nebil syna, kým nevedel, že je homosexuál, hovorí o nedostatočnom vedomí spoločnosti a štátu o obetiach. Vlastne o nerozpoznávaní obetí, hovorí Milena Vasićová. „Rýchlosť, akou sa vynášajú rozsudky, je problematická, ale naše zákony konkrétne nepoznajú pojem obete, len ona nemá právo podať sťažnosť proti rozsudku. Jednoducho, inštitúcie systému nefungujú, preto vzniká problém s rýchlosťou vynášania rozhodnutí alebo sa všetko skončí neprimeraným rozsudkom. Preto si nemyslím, že je riešenie v trestnej politike,

ale v tom, ako zmeniť vedomie spoločnosti. Súdny systém je len zrkadlom nás samých,“ hovorí Vasićová. NÁSILNÍCI SA CÍTIA BYŤ CHRÁNENÍ Kruh násilia utvorený z neprihlásených prípadov, ignorovania, neúčinnosti príslušných inštitúcií a nedostatku spoločenského vedomia spôsobuje, že sa násilie konštantne opakuje. Biljana Stepanovová hovorí, že násilníci sú tí, ktorí sa cítia byť chránení, hoci by malo byť naopak. „Na rozdiel od iných krajín, v ktorých násilníka vysťahujú z domu alebo bytu, v Srbsku sa to nestáva. Naopak, podarí sa mu vyhnúť trestu, zvlášť v menších prostrediach, kde sa policajti a občania poznajú, takže sa všetko zamlčí. Netrestanie násilníka v prvom konaní môže za to, že sa násilníci cítia byť chránení. To ich vedie k presvedčeniu, že sa im vždy podarí uniknúť, takže opakujú svoje zločiny,“ zhodnotila Stepanovová. Podľa slov Gorana Miletića reagovanie Srbska v súvislosti s násilím na LGBT osobách vyvoláva následky v niekoľkých smeroch, najčastejšie tie týkajúce sa spravodlivosti a LGBT spoločenstva. „Právny systém u nás je v rozklade, nezaujaté súdne konanie v rozumnej lehote neexistuje, čo svedčí o tom, že my ako občania nemáme prístup k spravodlivosti. Ak sa na následky dívame z prístupu LGBT spoločenstva, zistíme, že sa jednotlivci necítia bezpečne, len zriedka prihlasujú násilie a žijú pod stigmou. Tak vzniká bludný kruh, hoci štátne orgány nechcú uznať, že problém nadobudol dramatické rozmery,“ uzavrel Miletić pre 021.rs. Foto: 021.rs

Text vznikol v rámci projektu Sieť 21 financovaného EÚ. Jeho obsah predpokladá zodpovednosť Rádia 021 a v žiadnom prípade neodzrkadľuje stanoviská Európskej únie. • ĽUDIA A UDALOSTI •

NÁSILIE PÁCHANÉ NA ŽENÁCH

Prelomiť mlčanie a odsúdiť násilie Elena Šranková

oraz častejšie sa v tlači a televízii stretáme s príspevkami o prípadoch násilia páchaného na ženách. Často s tragickým koncom. Uvedomujeme si, že to nie sú len titulky a prípady, ktoré sa stali niekde ďaleko? Že sa násilie na ženách pácha aj v našom prostredí a susedstve? S Dr. Máriou Vozárovou hovoríme na túto, žiaľ, čoraz aktuálnejšiu tému. Čo sa vlastne považuje za násilie páchané na ženách? – Násilie na ženách je každý čin páchaný proti ženinej vôli, ktorý ju ohrozuje psychicky, fyzicky, sexuálne alebo ekonomicky. Spoločnosť mieni, že rodina a všetko, čo sa v nej deje, je jej súkromná vec, a to sa vzťahuje aj na násilie. Týmto sa násilie v rodine utlmuje, prikrýva a samým tým podporuje. Od roku 2002 sa v našom trestnom zákone rodinné násilie nepovažuje za súkromnú vec, ale je spoločenským problémom a trestným činom. Ktoré ženy a v ktorých prostrediach sú najčastejšie obeťami? – Násilie na ženách sa stáva každodenne, tak v meste, ako aj na dedine. Svedkami sme toho aj vo svojom prostredí a čoraz viac sa o tom informuje aj v médiách. Obeťou násilia zo strany muža sa môže stať hociktorá žena, bez ohľadu na vek, vierovyznanie, vzdelanie, národnú príslušnosť atď. Ženské aktivistky poukázali, že je tento problém globálny, ibaže sa v rôznych krajoch sveta prejavuje iný spôsob trestania žien. Aj násilník môže byť hocikto, bez ohľadu na vek, vzdelanie, materiálny stav, národnostnú príslušnosť... Prihlasujú ženy násilie, alebo o tom mlčia? – Ženy sa ešte stále ťažko odhodlávajú verejne priznať násilie, ktoré trpia, lebo majú strach o deti, boja sa násilníka a • ĽUDIA A UDALOSTI •

postavenie v spoločnosti alebo povolanie. Vysvetlením, ale nie aj ospravedlnením je to, že ich zákon pri vykonávaní pracovných povinností nechráni pred násilníkmi, čo násilníkov len dodatočne posilňuje. Ako sa v tomto všetkom vynachádzajú zdravotní pracovníci? – Pre zdravotných pracovníkov sa v posledných desaťročiach organizujú semináre, čiže edukácie o tejto problematike. Žiaľ, musím uznať, že ich je čoraz menej. Cieľom všetkých stretnutí bolo organizovať koordinačné tímy. Konkrétne, každý zdravotný pracovník (lekár, sestra v ambulancii alebo v teréne) bol oboznámený s tým, ako má postupovať v prípade evidovaného prípadu násilia na žene. Boli definované konkrétne kro-

dokonca aj toho, že spoločnosť neprejaví porozumenie. Ešte stále sa žene neverí, ba ju ešte aj odsudzujú a obviňujú, že si je sama na vine za násilie, ktoré trpí od svojho partnera. Žena to dlhé roky znáša, lebo často nemá prostriedky osamostatniť sa, aj keď je zákon na jej strane. Avšak súdny proces je namáhavý a zdĺhavý. Žiaľ, čas sa tratí aj preto, že žena očakáva, že sa situácia zmení a že bude lepšie. Čo podniká spoločnosť, aby týmto ženám pomohla? – Texty takéhoto obsahu sa zverejňujú na internete, v novinách, na bilbordoch, plagátoch, letákoch. Posledné desaťročia poprední ľudia v spoločnosti diskutujú o tejto problematike. Organizujú sa semináre pre tých, ktorí sú v pozícii rozpoznať rodinné násilie (zdravotní, sociálni, osvetoví pracovníci, polícia...), ale aj pre ženy, aby sa posilnili a reagovali na vlastné alebo na rodinné násilie, ktoré trpí iná žena. Sme však svedkami, že sú aktivity kampaňovitého rázu a bez viditeľného po- Foto: Profimedia.rs kroku k zlepšeniu situácie. Dohodnuté zvyčajne zostáva ky, od rozhovoru a prehliadky iba na papieri. Ťažko povedať, ženy, po oboznámenie patričprečo. Jeden z dôvodov je aj ných služieb (polícia, stredisko ten, že sa násilníkovi a prob- sociálnej práce...), aby konali v lémom vyhýbajú aj tí, čo by rámci svojich kompetencií. Boli to nesmeli, vzhľadom na svoje tiež vypracované uniformné

protokoly pre evidovanie prípadov násilia, každý lekár ich mal vo svojej ordinácii. Hovorím v minulom čase, lebo to sa vo väčšine prípadov neujalo. Sčasti preto, lebo v ordinácii u lekára sú takéto prípady výnimočné. Nie preto, že nejestvujú, ale preto, že sa ženy zriedkavo rozhodnú prísť do ambulancie za lekárom s takýmto problémom. Služba urgentnej medicíny a pohotovosť už tých záznamov majú trochu viac. Čím je prostredie menšie, tým sa zriedkavejšie zaznamenávajú prípady násilia, hlavne na ženách. Dôvody sú tu už spomenuté. Je vôbec možné predísť násiliu na ženách? – V podstate by sa mali podnikať aktivity v smere prevencie takýchto javov. Začnúc od rodiny, rodičov, detí, spoločnosti. Naučiť každého jednotlivca, že násilie nie je spôsob, ako sa môže dokazovať a získať to, čo potrebuje, alebo si myslí, že potrebuje, či vo vlastnej rodine, v škole, na ulici, v dedine, teda v spoločnosti, v ktorej žije. A to je to najslabšie ohnivko, ktoré je najťažšie vybudovať v reťazci zodpovednosti všetkých členov spoločnosti. Okrem násilia na ženách sú aj iné druhy násilia. Ktoré? – Mohli by sme spomenúť napr. násilie rodičov na deťoch, násilie v škole, na internete, o čom tiež treba otvorene hovoriť. Nesmieme byť ľahostajní a nečinne sa pozerať na hocijaké násilie, o ktorom vieme. Nereagovať na násilie, ktorého sme svedkom, znamená byť spolupáchateľom. Lebo právo každého jednotlivca oháňať sa rukami zaniká v tom okamihu, keď sa ruka priblíži k niečiemu nosu. Žiadne násilie nemá ospravedlnenie, a to spáchané na žene je aj trestným činom.

17 /4696/ 23. 4. 2016

Ľudia a udalosti NA SLOVÍČKO S VOJLOVIČANOM IVANOM BERACKOM

Automobily má v krvi Vladimír Hudec

ojlovičan Ivan Beracka si na život zarába vo vlastnej maliarskej dielni. Okrem toho sa však zaoberá aj testovaním rôznych značiek automobilov, ktoré mu na skúšku poskytnú veľkí predajcovia automobilov. Svoje postrehy potom zverejní v časopisoch v podobe novinárskych článkov, na základe ktorých čitateľ môže získať objektívnejší obraz o danom aute. – Každý výrobca si o svojom výrobku myslí iba to najlepšie, aj keď to nemusí vždy zodpovedať pravde, – hovorí Ivan Beracka. – Tak je tomu aj s automobilmi. Každé auto má svoje dobré stránky, ale aj nedostatky, ktoré sa snažím počas jazdy zistiť. Tak napríklad často sa stáva, že v katalógu výrobcu je uvedená nižšia spotreba paliva od spotreby v reálnych podmienkach, zvlášť za jazdy v mestskej premávke. Okrem

ca vám do rúk dá auto v hodnote desať a viac tisíc eur a musí sa najprv presvedčiť, ako sa voči nemu budete správať, – hovorí. – Potreboval som vyše roka, aby som nadviazal kontakty a získal tú dôveru. S tým cieľom som napríklad viackrát bol na výcviku v Národnej vodičskej akadémii (NAVAK), kde som získal dodatočnú skúsenosť v bezpečnej jazde. Rovnobežne s tým som sa snažil nadviazať kontakty s veľkými dovozcami automobilov a ponúkol som im svoje služby. Najprv mi na testovanie dávali lacnejšie automobily, neskoršie aj tie drahšie. Úpornosť sa však oplatila, takže dnes už mám reputáciu spoľahlivého testovača áut. Vďaka tomu som už testoval aj autá, ktoré stoja viac ako 30 000 eur. Vďaka početným kontaktom denne som informovaný o všetkých novinkách v oblasti automobilizmu, pozývajú ma aj na veľtrhy a iné promócie automobilov.

Za volantom

toho si všímam všeobecné vlastnosti auta – ako sa ním riadi, či je, ako vodiči tomu povedia, tvrdý alebo mäkký, ako sa správa v rôznych podmienkach na ceste, ako je tomu s parkovaním, čo je dobré a čo chýba vo vnútri auta a tomu podobne... Aby sa mohol venovať tejto práci, Ivan musel splniť určité kritériá a získať dôveru predajcov automobilov. – To vonkoncom nebolo ľahké, čo je aj pochopiteľné. Veď predaj-

www.hl.rs

Táto robota je však iba prvý krok k jeho skutočnému cieľu. – Mojím cieľom je v tejto oblasti významne pokročiť a získať opravdivý certifikát testovacieho vodiča, ktorý mi umožní stať sa súčasťou sveta automobilizmu v tom pravom zmysle, – vysvetľuje Ivan Beracka. – Veľmi by som chcel navštevovať najväčšie svetové veľtrhy automobilov, ako sú tie v Paríži, Ženeve, Detroite, na ktorých sa vystavujú aj také modely, ktoré sa ešte nedostali

Informačno-politický týždenník

Ivan Beracka s jedným z početných automobilov, ktoré doteraz testoval

do hromadnej výroby. Okrem toho chcel by som pripravovať vysielania z oblasti automobilizmu, ako aj internet prezentácie. Cesta k tomu nie je však ani trochu ľahká, ani lacná a vyžaduje si, pravdaže, aj čas. Vcelku som úplne spokojný s tým, čo som za tri roky, koľko sa venujem tejto práci, dosiahol, lebo sa splnil môj sen dostať sa do spoločnosti významných osobností vo svete automobilizmu. Už ako malý chlapec som prejavoval veľkú lásku voči automobilom. Pre mňa auto vždy bolo na prvom mieste, a tak je tomu aj dnes. To je niečo, čo ma vskutku baví a čo viem robiť. Robím to s veľkou vášňou, sledujem odbornú literatúru... Na otázku, ako sa mu darí zladiť súkromné podnikanie a automobilizmus, Ivan Beracka hovorí: – Vcelku v mojom živote sú tri dôležité veci, ktoré musím zladiť. Je to moja rodina, ktorá je pre mňa veľmi dôležitá a nesmie trpieť. Nesmie trpieť ani práca, z ktorej sa moja rodina živí, a do všetkého vtesnávam aj automobilizmus, lebo to mám rád a nechcel by som sa ho vzdať. Nuž a keď niečo máte radi, čas sa musí nájsť, v mojom prípade je to na úkor oddychu a spánku. V noci, keď ostatní členovia rodiny spia, ja si sadnem k počítaču a odchádzam do sveta automobilizmu. Dobre je, že aj rôzne promócie, na ktorých

sa zúčastňujem, bývajú hlavne vo večerných hodinách, takže sa to dá zladiť s každodennými povinnosťami. Ďalšia výhoda je tá, že podnikám spolu s bratom a mám aj robotníkov, na ktorých sa môžem spoľahnúť v prípade, že počas dňa potrebujem ísť na nejakú promóciu. Bol by som však najšťastnejší, keby som to všetko nemusel až tak pozorne zlaďovať a keby som sa mohol venovať len automobilizmu, čo sa nateraz nedá. Testovanie áut predpokladá o. i. aj obozretnú jazdu a dodržiavanie všetkých dopravných predpisov. Ivan Beracka sa vždy správa v súlade s tým a má veľmi zlú mienku o správaní sa iných vodičov v doprave. – Mnohí šoféri sa správajú bezočivo, akoby boli sami na ceste. Keď som kvôli tomuto rozhovoru prichádzal z Belehradu, musel som trikrát silne zabrzdiť, lebo vodiči neuctievali prednosť v jazde. Mnoho je síce aj tých svedomitých vodičov, ale oni sú často obeťami tých agresívnych a nedisciplinovaných. Kultúra správania sa v premávke významne klesla a vyžaduje si vážnu a obsiahlu akciu patričných orgánov. Okrem vodičov zvlášť bezohľadní sú aj chodci a bicyklisti a keby som mal tú možnosť, najprv by som ich edukoval, – uzavrel náš spolubesedník. Foto: z osobného archívu • ĽUDIA A UDALOSTI •

Slovenská reč prúdila v Čelareve Juraj Bartoš

ravdaže, nie je jedno vyjadrovať sa po slovensky v prostrediach, kde Slováci tvoria väčšinu, a tam, kde ich je už málo, ako povedzme v Čelareve. Preto ako zelené oázy v púšti vyznievajú chvíle, aké sme tu zažili v piatkový podvečer 15. apríla. Spleť

Speváčky zo Selenče sprevádzal detský orchester pod vedením Juraja Súdiho

Svetlana Zolňanová

pre svoje deti, aby navštevovali hodiny slovenčiny.“ Zolňanová sa poďakovala domácim a žiakom zo Selenče a Petrovca za vystúpenie. Podotkla tiež, že učiteľka Mária Supeková, ktorá vyučuje slovenský jazyk v Čelareve a Novom Sade, robí vzácnu robotu. Organizátorka pekného rezkého rozihraného programu Mária Supeková, kladúc za ním bodku, povedala: „Bolo mi cťou privítať vás. Som hrdá na svoj slovenský pôvod. Pokiaľ je ochota a sú deti, slovenská reč nezahynie. Poďakúvam sa svojim

Mária Supeková

Čelarevské deti recitovali po slovensky

pesničiek, básničiek, detských hier, riekaniek, tancov a hudby predviedli žiaci Základnej školy Zdravka Čelara a ich hostia zo ZŠ Jána Kollára v Selenči a ZŠ Jána Čajaka Báčskom Petrovci.

Predsedníčka Výboru pre vzdelávanie NRSNM Svetlana Zolňanová v príhovore o. i. zdôraznila: „Slovenská reč a pesnička je to, čo nás všetkých spája. Dôležité je, aby sme vedeli, kto sme, aby sme sa nehanbili pri každej príležitosti poukázať na svoj slovenský pôvod. Viem, že to v Čelareve nemáte ľahké a Vďačné obecenstvo nešetrilo potleskom práve toto je jeden z dôvodov, ako vás povzbudiť, aby ste v máji, žiakom a ich rodičom, že mi zverili svoj keď dostanete anketové lístky, okrúž- najväčší poklad, svoje deti, aby sa venovali kovali svoju materinskú reč a zvolili pestovaniu slovenskej reči.“

Tancami sa predstavili aj žiaci z Petrovca • ĽUDIA A UDALOSTI •

17 /4696/ 23. 4. 2016

Ľudia a udalosti SPRÁVCA ARADÁČSKEHO LOVISKA PAVEL ZAHOREC O REVÍRE, KTORÝ SPRAVUJE

Šakaly, diviaky a jazvece vyčíňajú Vladimír Hudec

evír Poľovníckeho spolku Jednota v Aradáči sa rozprestiera na 7 500 hektároch a bohatý je na rôzne druhy diviny. O stave loviska a problémoch, ktoré musia riešiť, porozprával nám dlhoročný správca aradáčskeho loviska Pavel Zahorec st. – Naše lovisko je bohaté predovšetkým na srnčiu divinu. Aj tohto roku sme napočítali asi 800 kusov tejto diviny, bez tých žijúcich v lese, ale odhadujeme, že v našom revíre žije vyše 1 000 kusov srnčej diviny, – povedal na úvod. – Máme aj mnoho diviakov a zajacov, hoci nie toľko ako skôr. V tomto roku sme mali dve poľovačky na zajace a každý poľovník dostal po jedného, čo nie je ani zblízka tak ako skôr, keď stačilo obísť dva kruhy a zastreliť viac zajacov než nám bolo potrebné. Sú tu ešte aj bažanty, divé husi, prepelice a iné vtáctvo. V poslednom čase sa namnožili aj jazvece, a ako všade vo Vojvodine, aj tu žijú líšky a čoraz viac je aj šakalov. Ako šakaly vplývajú na fond diviny? – Šakaly sú predátori a veľmi ohrozujú lovisko. Útočia hlavne na mláďatá zajacov, bažantov, srnčej diviny. Takmer výlučne lovia v skupinách. Práve preto poľovačka na šakalov, ako aj na líšky nie je obmedzená. Loví sa počas celého roka. Ja som napríklad vlani zastrelil päť kusov. Skôr spolok podnecoval lov na šakalov bezplatným strelivom. Za každého zastreleného šakala sme darovali 50 guliek. Neskoršie sme to z finančných dôvodov zmenšili na 25, a teraz dávame iba 10 kusov. Inak šakal je nočná zver, len ťažko sa dá vystopovať. Zdržiava sa hlavne v trstinoviskách, ktoré my nemôžeme prekonať. Loví takmer výlučne v noci a cez deň sa skrýva. Silnejší je od psa, takže nám psy nemôžu veľmi pomôcť. V poslednom čase sme zorganizovali tri hony na šakalov, ale sme ani jedného nezastrelili. Všetky nám ušli. Máte aj dosť diviakov, ktoré

www.hl.rs

Častým terčom aradáčskych poľovníkov sú diviaky

robia škodu poľnohospodárom. Ako proti ním bojujete? – Diviaky spôsobujú veľkú škodu. My sme napríklad predvlani v ríte pre vodu nemohli omlátiť pol druha jutra kukurice a predpokladali sme, že ju omlátime na jar. Keď sme však na jar vyšli do

Pavel Zahorec na poľovačke

poľa, boli sme nepríjemne prekvapení. Kukuričie bolo pováľané a ani jediného šúľka sme nenašli. Všetko diviaky zjedli. Diviaky však robia škodu aj po sejbe. Nájdu rad posadenej kukurice, a potom radom ryjú a vyberajú. Poľovačka na diviaky je obmedzená, ale predsa sme aj vlani dostali povolenie

Informačno-politický týždenník

a zastrelili sme 30 kusov. Podľa mňa nám mohli povoliť aj väčší počet, hoci je otázne, či by sa nám podarilo toľko aj zastreliť. Diviak je podobne ako šakal nočná zver, ktorá tiež žije v trstinoviskách, kde sme vskutku bezmocní. Najviac diviakov je v tých častiach chotára, do ktorých sa človek nemôže dostať. Jazvecov je v poslednom čase tiež mnoho? – Prvého jazveca sme v našom revíre zastrelili v dávnom roku 1979. Vtedy sme ani nevedeli, čo je to. Dnes ich je tu mnoho a robia škodu. Stáva sa, že ľudia obvinia diviaky za škodu v kukurici, a vskutku ide o jazvece. Po „zásoby“ zvyčajne chodia päť – šesť v skupine. Skôr bolo zakázané zastreliť jazveca, ale teraz je už povolené. Poľovníci v niektorých iných prostrediach za zmenšenie počtu zajacov obviňujú nekontrolované používanie herbicídov a pesticídov a preorávanie pasienkov, na ktorých zajace žijú. Ako je to u vás? – Myslím si, že u nás to nie je príčinou zmenšenia počtu zajacov. My totiž máme časť loviska rozlohy vyše 1 500 hektárov, kde traktory nechodia a nič sa nepostrekuje, takže sa zajace najčastejšie tam zdržiavajú. Myslím si, že zajace postihla nejaká choroba. Spomínam si napríklad, že pred

25 rokmi takmer vyhynuli na následky ochorenia. Vtedy sme ich 5 rokov vôbec nelovili. Predpokladám, že aj teraz je na vine niečo podobné, že nemáme toľko zajacov ako skôr. Ako je to u vás s poľovníckym turizmom? – V posledných troch – štyroch rokoch sa nemôžeme pochváliť bohvieakou návštevnosťou. Vlani sme napríklad v rámci lovného turizmu zastrelili a, pravdaže, predali iba 5 srncov, 17 zajacov a zo 25 bažantov, a to vlastne bolo všetko. Aby ste mali čo loviť, dokonca aj predávať, musíte sa o divinu aj starať a obnovovať fond. Ako to robíte? – Kŕmenie diviny v zimnom období je pravidelná aktivita každého spolku, a tak aj nášho. Aj počas uplynulej zimy sme vyniesli do chotára významné množstvá krmiva, hlavne kukurice a sena. Okrem toho každú jar kúpime a do loviska vypustíme zo 1 000 kusov vynosených sliepočiek a bažantov, ktoré potom v prírode do jesene dokážu vyliahnuť svoj dorast. Pokúsili sme sa aj sami liahnuť bažanty, ale to bol omnoho drahší variant. Okrem toho keď malé bažanty vypustíte do prírody, značná časť sa nevynájde, časť padne za obeť predátorov, nuž sme sa toho vzdali a aj naďalej do prírody púšťame dospelé bažanty. Máte aj takých návštevníkov loviska, ktorí chcú divinu zdarma? – Pytliakov vždy bolo a bude. Bolo ich mnoho skôr, teraz ich je možno trochu menej. Najviac lovia srnčiu divinu. Bažanty a zajace ich nezaujímajú. Proti pytliakom sme v podstate bezmocní, lebo sa tým hlavne zaoberajú ľudia, ktorí majú za sebou vplyvných ľudí, takže sme na súde najčastejšie nič nedosiahli. Dokonca sa nám stávalo, že sme pri krádeži nachytali rôznych popredných ľudí a boli z toho iba nepríjemnosti. • ĽUDIA A UDALOSTI •

BÁČ

Štvrtá báčska klobasiáda Juraj Berédi

nedeľu 17. apríla v Báči usporiadali 4. báčsku klobasiádu, ktorú každoročne organizuje obecná Turistická organizácia. Podujatie je súťažného rázu a výrobcovia domácich mäsových špecialít súťažia v troch kategóriách. Volia sa po traja najúspešnejší výrobcovia, ktorí dokážu vyrobiť domáce výrobky najvyššej kvality. Trojčlenná komisia hodnotila odovzdané vzorky domácich klobás, slaniny a hrubých klobás. Najkvalitnejšiu domácu klobásu podľa rozhodnutia komisie vyrobil Mario Perdić, ktorý tiež obsadil aj druhé miesto, a na treťom mieste sa umiestnil Milan Dobrijević. Za najchutnejšiu domácu slaninu vyhlásili slaninu Dragana Babića, druhé miesto patrilo Ivane Klecinovej a tretie Mišovi Ikačovi. Za najkvalitnejšiu hrubú klobásu, čiže kulen vyhlásili ten, ktorý vyrobil Ivan Božin, druhé miesto za svoj výrobok získala Morana Perdićová a na treťom mieste zakotvil Milan Dobrijević. Všetci odmenení výrobcovia sú z Báča. Na klobasiáde sa zúčastnili aj hostia zo Selenče, Báčskej Palanky, Nového Sadu, Báčskeho Petrovca, Vajsky a Bođan. Organizátori pre víťazov prichystali primerané darčeky a diplomy. Najúspešnejším

Odmenený výrobca najlepšej hrubej klobásy Ivan Božin

zablahoželal a získané uznania odovzdal riaditeľ obecnej TO Darko Vojnović. Podujatie spestrili členovia KUS Mladost z Báča, ktorí predviedli kratší umelecký program. Účastníci a návštevníci sa mohli zabaviť aj pri živej hudbe a okrem mäsových výrobkov mohli si kúpiť aj iné pochúťky, zdravé výrobky, alkoholické nápoje a pod. Pre všetkých účastníkov organizátori prichystali aj obed a občerstvenie. Treba poznamenať, že toto podujatie je ešte vždy v zábehu, ale organizátori sa snažia z roka na rok prilákať čím väčší počet účastníkov a spestriť jeho obsah.

V ZÁKLADNEJ ŠKOLE T. G. MASARYKA V JÁNOŠÍKU v rámci mimotriednych aktivít v apríli usporiadali dve vydarené dielne ručných prác. Zúčastnili sa takmer všetci žiaci starších ročníkov, ktorí mali príležitosť zoznámiť sa so starými remeslami, ako je vyšívanie a pletenie košíkov z prútia, ale sa mohli naučiť aj modernejším zručnostiam, napr. patchwork, háčkovanie igelitovými vreckami a pletenie košíkov zo starého papiera. Organizátorkou tejto vydarenej dielne bola profesorka biológie Martina Zríniová, ktorá dostala podporu riaditeľky Zuzany Halabrínovej a kolegov profesorov Sanje Vučkovićovej, Sanje Staňovej a Anželiky Pešićovej. Do tajomstiev vyšívania žiakov zasvätila jánošícka výšivkárka Anna Kolárová. Výrobky, ktoré vznikli v tejto dielni, žiaci plánujú predať na trhu a z tých peňazí kúpiť kvety, ktoré vysadia na nádvorí školy. vlh Foto: z archívu školy

KRÁTKE SPRÁVY

Báčsky Petrovec

Zmluvy. V utorok 19. apríla 2016 vo veľkej sieni Obce Báčsky Petrovec sa konalo podpisovanie zmlúv medzi združeniami, klubmi a mimovládnymi organizáciami z územia obce a petrovskou lokálnou samosprávou. Tieto zmluvy predstavitelia obce prichystali na základe vypísaného súbehu na udelenie prostriedkov z rozpočtu Obce Báčsky Petrovec na rok 2016. Sumu schválených peňazí

obec následne aj určila a týmto činom sa vytvoril právny základ peniaze presunúť týmto užívateľom. xxx Prednáška o orgonitoch. Združenie Petrovillage v sobotu 23. apríla v miestnostiach obecnej Turistickej organizácie vedľa trhoviska usporiada prednášku o orgonitoch. Školiteľkou bude Ivana Popovićová, ktorá bude hovoriť a aj prakticky ukáže, ako sa tvoria orgonity, umelecké prístroje, ktoré transformujú negatívnu energiu na pozitívnu. J. Č.

POUGÁR

Juraj Bartoš

Bmbm-bmbm-bmbmbm!

o sa deje, pýtate sa? Prečo bubon zjajkol, stíchol? Bez paniky, dámy, páni, to už je tu takým zvykom: pri tichosti po´me vedno na stretnutie s tichom. Nie s bársakým, s predpotopným. S Predpotopným tichom. Umyme sa, učešme sa a tvárme sa šťastne, milo, kýmkoľvek nám tu trvá Predpotopné ticho. • ĽUDIA A UDALOSTI •

Poviem vám to na rovinu; ale žiaden chichot, ´bo po tichu predpotopnom zavládne ešte väčšie Ticho. Postpotopné ticho; to vám bude TICHO! Zapíšte si, opakujte bez nadsádzky, s citom, že to Ticho Postpotopné ovalí nás švihom. Nešťastní ste, pravda, úsmev vám z tváre zmizol? Tak sa predsa nechodieva na stretnutie s Tichom. Preč s

lamentom! Keď treba, poslúžte sa trikom. Povedzte si pred zrkadlom: chvalabohu, že Predpotopné nahradí nám Postpotopné ticho. Hore hlavy! Pohľad dravý nech vás krášli pritom; čo nevidieť vezme ho ďas – Predpotopné ticho. Bez výskotu, prosím pekne, len ak... s tichým krikom... Rozlúčme sa dôstojne s Predpotopným tichom. Napred

hrdo, nebojácne, takpovediac živo! Tam nás čaká teplá náruč – Postpotopné ticho! Tak sem ten pohár s čistým vínom, glg po glgu dožičme si, s Predpotopným tichom. Nebude po prvý raz, že miesto lásky šípov zasiahne nás meč nasiaknutý Postpotopným Tichom. Pravda to tam dakto kýchol...? Bmbmbmbmbchchch...

17 /4696/ 23. 4. 2016

Ľudia a udalosti STARÁ PAZOVA

Stretnutie po päťdesiatich rokoch Anna Lešťanová

edávno sa znovu stretli žiaci generácie 1966. Toho dávneho roku Základnú školu 15. mája v Starej Pazove skončilo 85 malých maturantov. Bývalí spolužiaci sa po päťdesiatich rokoch

la 40. výročie ukončenia základnej školy. Primeraný program oslávencov a ich hostí sa začal cengotom zvončeka bývalého školníka Jána Pecníka a úvodom odznela i matičná hymna Po nábreží, ktorú všetci spolu zaspievali. V mene

Spoločná fotografia zo stretnutia na pamiatku

Zachovaná fotografia žiakov 8. 2 triedy s učiteľkou Máriou Đorđievskou (Filipovou) opäť stretli na slávnosti, ktorá sa uskutočnila v sobotu 16. apríla v tamojšom hoteli Vojvodina. Pred desiatimi rokmi, roku 2006, táto generácia si spoločne pripomenu-

organizačného výboru tejto slávnosti sa prihovoril Pavel Baláž-Pašo. Poďakoval sa všetkým, ktorí sa zúčastnili na tomto ozaj krásnom stretnutí a zároveň minútkou ticha

vzdali poctu zosnulým spolužiakom a učiteľom. Na stretnutie prišli aj niekdajší obľúbení učitelia Miroslava Mojovićová, Mária Đorđievská, Zuzana a Ján Barnákovci. Aj pre týchto osvetových pracovníkov na dôchodku toto stretnutie bolo veľmi dojímavé, o čom svedčia aj slová Jána Barnáka: „Takéhoto stretnutia po polstoročí sa treba dožiť. Som veľmi rád, že sa ho môžem zúčastniť, lebo je nabité silnými emóciami.“ S veľkou hrdosťou si generácia 1966

pripomenula päťdesiate výročie malej maturity v slovenskej škole. Po chutnej večeri nasledovala voľná debata a zábava pri hudbe, o ktorú sa postarali členovia Pazovského ľudového orchestra. A aj na tomto stretnutí si bývalí spolužiaci zaspomínali na niektoré udalosti, ktoré sa im navždy vryli do pamäti. Všetci sa pekne bavili a pred odchodom domov vyslovili prianie stretnúť sa znovu, možno už o rok pri kávičke a o päť rokov na ďalšom stretnutí.

ZO STRETNUTIA ČLENOV PADINSKEJ RODINY GRNČOVEJ

Rodina sa rozrastá

Anička Chalupová

nešná uponáhľaná doba len občas umožní rodinám, aby sa stretli všetci spolu. Napriek tomu sestrám dvojičkám Márii Slivkovej a Zuzane Valentovej sa po rokoch podarilo zoskupiť prevažnú časť rodiny na krásnej návšteve u starej mamy Zuzany Grnčovej, rodenej Pálenkášovej, ktorá si vychutnáva dôchodcovské dni v Domove pre penzistov a starých v Padine. Pri príležitosti oslavy 85. narodenín stará mama Grnčová sa potešila návšteve svojich najbližších a najmilších, ktorí jej prišli gratulovať k vzácnemu životnému jubileu. Okrem na oslave menín a narodenín rodina sa v hojnejšom počte stretáva aj počas

www.hl.rs

veľkých cirkevných sviatkov, ako sú Vianoce, Veľká noc. Zorganizovať také stretnutie nie je vôbec jednoduché, lebo každý už má nejaké svoje zvyky a starosti, ktoré treba zladiť. Na jedno z posledných stretnutí prišlo päť generácií potomkov starých rodičov Grnčovcov. Stará mama Zuzana Grnčová v mladosti nemala na ružiach ustlané. V manželstve s Ďurom Grnčom sa im narodilo sedem detí, o ktoré sa v živote pri neľahkej práci musela starať sama. Manžel zomrel, stala sa vdovou. V súčasnosti starká má 12 vnúčeniec, 18 pravnúčeniec a dve prapravnúčence, keďže za posledné dva roky do rodiny pribudli noví členovia a nové, mladučké tváre Damija a Petar. Pri takýchto stretnutiach si všetci

Informačno-politický týždenník

V spoločnosti najbližších je život krajší: stará mama Zuzana Grnčová (sedí tretia zľava) a jej pravnučka Snežana Koreňová so synom Petrom, dcéra Zuzana Pavelová, vnučka Zuzana Valentová, vnučka Mária Slivková a pravnučka Martina Valentová s dcérou Damijou radi spomínajú na krásne chvíle detstva strávené u starej mamy Grnčovej, na rôzne príhody, spomienky a pod. Naposledy si sľúbili, že sa onedlho znovu stretnú. Čo dodať na záver takého pekného rodinného stretnutia? Asi

už len pravdivý výrok Richarda Bacha: „Puto, ktoré spojuje tvoju skutočnú rodinu, nie je v krvi, ale vo vzájomnej úcte a radosti vašich životov. Málokedy vyrastú členovia jednej rodiny pod jednou strechou.“ • ĽUDIA A UDALOSTI •

DEVIATA KROJOVÁ ZÁBAVA ZDRUŽENIA ŽIEN MATKINO SRDCE

venka Hložany, Spolok kulpínskych žien, Spolok kysáčskych žien, Spolok padinských žien, Spolok pivnických žien, Spolok pazovských žien, Združenie žien z Odžakov, Združenie žien z Báčskeho Gračca, Združenie žien Đurđic z Ratkova, Združenie žien Koštana z Karavukova, domáce Združe-

Na tanci v Laliti Juraj Pucovský

aša mládež sa voľakedy, keď neboli televízory, počítače a mobily, stretávala na tanečných zábavách. Tak tomu bývalo aj v Laliti, kde chýrečné tance organizovali každú nedeľu, tiež vo sviatočné dni v dvoch krčmách, u Benkov na slovenskom konci dediny a u Trivu, kde prevažne žijú Srbi. Ej, boli že to chvíle krásne z nášho dievockého a mládeneckého veku, neraz si pri rôznych príležitostiach s nádychom nostalgie právom zaspomínajú tí najstarší medzi nami.

ťanky pozvali svoje kolegyne zo spolkov či združení žien takmer z celej Vojvodiny. Ženy, dievky, dievčatá, chlapci a podaktorý muž sa najprv vo svojich pestrých, rôznoro- Mladí Laliťania v krojoch v slávnostnom dých krojoch predstavili Laliťa- sprievode nom v slávnostnom sprievode. Ten tiahol zo Základnej školy členky všetkých spolkov Nestora Žučného po budovu Miest- a hostí, medzi nimi aj neho spoločenstva Laliť hlavnou predsedníčku Matice Ulicou maršala Tita až do etnodo- slovenskej v Srbsku Katarínu Melegovú-Melichovú, ktorá zábavu otvorila primeranými, povzbudivými, teplými slovami. Na pódiu sa potom svojimi krojmi, ale i priebehom ta- Pivničanky v tanci posilnila Petrovčanka, nečných zábav lalitská nevesta Zuzana Hmiráková (v v dedinách, od- tmavých okuliaroch) Veselé Ličanky z Báčskeho Gračca

nie Matkino srdce, ako aj ochotníci lalitských KUS Branislava Nušića a Štefánik, tiež domáci škôlkari so svojou vychovávateľkou Ruženou mu. V tomto priestore, o ktorý sa Katarína MelegováValentovou. Obecenstvu sa páčili s veľkou láskou starajú lalitské Melichová a Katarína všetky kroje, ale aj to, že si po preženy, si účastníci obzreli starodávBenková pri otvorení zábavy zentácii účastníci zatancovali čarnu lalitskú kuchyňu, obývačku, dáš, valčík, step, a to za sprievodu spálňu, čiže čistú izbu, lalitských hudobníkov Miroslava ako ju voľakedy v tejto Zorňana na harmonike a Ivana dedine volali, kde zvláštny Šimeka na base. Poldruhahodinový obdiv mnohých vyvolali program moderovali Katarína Bendobové postele ustlané Moderátorky (zľava) Una Vukšićová ková mladšia v slovenčine a Una duchnami a vankúšmi a Katarína Benková Vukšićová v srbčine. takmer až po povalu, Po skončení oficia dievčenská výbava álneho programu 9. v skriniach. Členky ZŽ Krojovej zábavy a odoMatkino srdce pri tejto vzdaní diplomov účastpríležitosti v pitvore níkom v sále Domu nainštalovali výstavu kultúry pokračovala vyšívaných vankúšikov, zábava pri tanci, žrektoré hlavne zdedili od bovaní tomboly, družsvojich mám a starých nom rozhovore dobre materí, hoci si podaktoznámych kamarátok ré z nich tieto ozdoby Pekne si zatancovali aj Pazovčanky z viacerých ženských izieb aj samy zhotovili. podujatí. O dobrú náNadšení touto krásou usilovPráve tance ako zábavy a všetko, ladu sa postarala hučo sa na nich dialo, so zvláštnym ných ženských rúk účastníci 9. dobno-spevácka pivprihliadaním na oblečenie diev- Krojovej zábavy sa potom prenicko-selenčská trojica čat a chlapcov, si Združenie žien sťahovali na nádvorie lalitského Mladé Selenčanky mamy pekne vyparádili Kardio band. Od nikoho Matkino srdce zvolilo pre svoju 9. Domu kultúry, kde v peknom a Krojovú zábavu, ktorá bola v nedeľu teplom počasí prebiehal program. kiaľ prišli, predstavili rad radom v sále sme nepočuli, že o rok neprí17. apríla 2016. Na tradičnú krojovú Najprv predsedníčka ZŽ Matkino Etno-sekcia MOMS Selenča, Spolok de na 10., jubilejnú krojovú zábavu zábavu venovanú tancom si Lali- srdce Katarína Benková privítala petrovských žien, Spolok žien Slo- do Lalite. • ĽUDIA A UDALOSTI •

17 /4696/ 23. 4. 2016

Ľudia a udalosti

VAJÍČKOVÝ BÁL. V sobotu 16. apríla v sieni Miestneho spoločenstva Kovačica prebiehal 7. ročník podujatia s názvom Vajíčkový bál. Obecné združenie invalidov práce a Miestna organizácia invalidov práce už tradične k slovenským a srbským veľkonočným sviatkom usporadúvajú tematickú výstavu a spoločenskú zábavu, na ktorú okrem domácich členov penzistov pozývajú aj hostí z iných prostredí. Tohtoročný bál prilákal asi sto účastníkov z Kovačice, Padiny, Belehradu, Zemunu, Sečnja, Jánošíka a Hajdušice, ktorí sa veselili až do rána. Akciu sprevádzali aj dve výstavy: ručné práce s veľkonočnou tematikou Zuzany Ďurišovej, ako aj ručné práce, ktoré vznikli počas kreatívnych dielní v OZIP a MOIP v Kovačici a Padine. A. Ch.

KONFIRMAČNÚ SLÁVNOSŤ V SILBAŠI usporiadali v nedeľu 3. apríla, čiže v 1. nedeľu po Veľkej noci, ako je už zvykom v tomto evanjelickom cirkevnom zbore. Nová generácia detí, štyria chlapci a štyri dievčence, obnovili svoju krstnú zmluvu a tým sa stali dospelými členmi silbašského cirkevného zboru. Konfirmáciu vykonala velebná pani farárka Jasmina Kotasová-Medveďová. Konfirmandi výborne odpovedali na otázky a tým potešili všetkých prítomných cirkevníkov. R. K.

DOJMY Z PEKNÉHO VÝLETU

To Slovensko (a Srbsko) naše Ružena Závišová

ž dlho som túžila ešte aspoň raz navštíviť Hornú zem, pretože mi zostala navždy spomienka na rok 1988, keď moju rodinu pán Blažej Fabian zo Stupavy spoznal s krásami slovenského raja a Vysokých Tatier. Mne osobne pribudlo, čakajúc na lepší život, už dosť rokov, tak som si povedala, že na Slovensko pôjdem pri prvej príležitosti. V prvom rade preto, že je krásne, čo už takých 6 – 7 rokov možno vidieť na všetkých slovenských programoch, ktoré máme možnosť pozerať aj my v Srbsku. Preto, že tam niekde pod horami žili moji predkovia. A preto, že cítim hlboký rešpekt voči tomu, ako sa slovenský ľud vedel správne postaviť voči rôznym životným udalostiam, výsledok čoho vidieť na každom kroku. Dozvedela som sa, že Kysáčanka Mariana Danielová s rodinou už dlhší čas žije a pracuje v Martine, vďaka tiež náhodnej známosti s Mgr. Ľubicou Hlavatovou,

www.hl.rs

V škole v Martine

riaditeľkou špeciálnej základnej školy v Martine. Zamestnankyne uvedenej školy minulý rok zase navštívili Kysáč, a potom Kysáčanky dostali pozvanie do Martina. Náhodou sa objavilo jedno voľné miesto, s radosťou som sa prihlásila a môj sen sa stal skutočnosťou. Najprv nás uvítali v súkromnej Základnej škole pre žiakov s vývinovými poruchami učenia, v ktorej sa venujú veľmi náročnej práci a ktorej motto znie: Škola nesmie byť miestom sĺz, bludiskom a

Informačno-politický týždenník

drinou, ale hrou, hostinou a rajom (J. A. Komenský). Súkromnú Základnú školu pre žiakov s vývinovými poruchami učenia sa rozhodli zariadiť na základe osobných skúseností vo vzdelávaní týchto žiakov a pre ich problémy v bežnom školskom prostredí, keďže sú rodičmi týchto detí. Pribúda rodičov, ktorí sú nešťastní z problémov svojich detí, ktoré napriek svojej vysokej inteligencii nie sú schopné zvládať tempo práce a spôsob výučby v základnej škole. Výho-

dy základnej školy pre žiakov s vývinovými poruchami učenia sú tie, že vyučovanie prebieha pod vedením špeciálneho pedagóga a že nízky počet žiakov v triede umožňuje individuálny prístup ku každému žiakovi, možnosť tvorby individuálnych plánov, využívanie kompenzačných pomôcok, špeciálno-pedagogické poradenstvo pre žiaka i rodiča, individuálnu logopedickú starostlivosť. Ako nám počas návštevy povedali, sami pracovníci tejto školy priestor minulý rok vylíčili a spestrili rôznymi pomôckami, takže sa zo starej nefunkčnej školy stalo nové príjemné prostredie. Navštívili sme martinský cintorín, kde odpočívajú znamenité osobnosti slovenského ľudu, obzreli sme si budovy v strede mesta a s radosťou sme sledovali predstavenie v martinskom divadle. Zostali sme bez slov pri návšteve Bojnického zámku. Hneď po nedeľných bohoslužbách v evanjelickom kostole navštívili sme Oravský hrad a dopriali sme si krásny pohľad na krajinu. V okolí Ružomberku medzi útulnými chalupami sme si nakúpili bryndzu a syr, ba aj domáci slovenský chlieb, s úmyslom zaniesť si kus Slovenska domov na Dolnú zem. • ĽUDIA A UDALOSTI •

VOJNOVÉ NEZÁBUDKY (11)

Bojím sa, teda som Ján Cicka STREDA 14. apríla Poplach prestal ráno o 7.15 hodine. Niet teplej vody. Zohrejem si v hrnčeku, a tak sa holím. Ranná teplota: 10 °C. Pofukuje, svieti slnko, ale bude daždivo. Milý mocný Bože, nech to čerti berú! Zdubajže Madlenu, nezdubas mi dcéru. Tieto moje nezábudky mohli by mať aj názov: Ako drobný človiečik prežíva vojnu. Stále nosím tepláky, pod nimi dlhé gate. Keď som sa dnes „vyštafíroval“ do mesta, cítil som sa ináč, pripadalo mi, ako by v noci neboli žiadne nálety, streľba, vojna. Čakal som na autobus s odchodom 9.55, keď zahučalo lietadlo a – tresk! Vzápätí siréna. Nejdem do redakcie ani do banky. Čo je to za móresy!? Najprv buchne, potom zaznie siréna! Chystám sa odísť do mesta o 10.37 hodine. V byte okná zatemnené, v úkryte tesno; žijeme ako v brlohu. Vyzváňa nám telefón: Všetci sa opytujú, čo to buchlo? Čítal som Blic pri stánku, hučí lietadlo, myslím si, riadna linka, letecká. Zabudol som, že je vojna. Do frasa! Naraz len prišli až štyri autá, vojenské. Chvíľu pri kasárni stáli, potom sa pobrali preč. Autobusy chvíľu nepremávali. Do redakcie som odišiel o 11.21 hodine. Na vrátnici Dnevnika ten istý vrátnik. Zložil som ruky k prosbe so slovami: „Prosím ťa, pusť ma dnu, nech si vidím kolegyne a kolegov, aj odskočím k doktorke.“ Mávol súhlasne rukou. Vyrozprával a vybozkával som sa s mojimi (kolegyňami), vyrozprával, zavtipkoval. V ambulancii nemajú pacientov, dvere otvorené dokorán. Kúpil som si lieky v apatieke. V Hospodárskej banke skontroloval saldo na bežnom účte: 1 219 dinárov. Futocký trh sa zelenie od šalátu a špenátu. Kapusty niet. Domov som sa vrátil pred druhou popoludní. • ĽUDIA A UDALOSTI •

Vojnový vtip vyrozprávala Cecina spolupracovníčka: „Keď ide kompa z Nového Sadu, Petrovaradínci a Kameničania pokrikujú: ,Báčania, máte kávu?‘ Keď sa vracia späť, Báčania kričia: ,Schovajte (sa), idú Sriemci‘!“

Diagnóza Pani doktorka, čo je to? Z ľavej nosnej dierky mi tečie ako z pumpy. V pravom uchu mi hučí ako starej dievke. Keď zavyje siréna sadám na trón Kohút slzí. To je vojna! Je na to liek? MIER. V redakcii som sa dohovoril so šéfredaktorom O. Filipom: aprílové Obzory nejdú. Ak, tak mi oznámi. Na autobusovej zastávke som zdvihol zo zeme plechový TARGET! Oproti na zelenej budove murári stavajú podkrovie. Správa z rádia: Včera v Osle Ivanov a Madlena sa nezhodli o konečnom zastavení krízy na Kosove. To pre nás znamená: Aj ďalej nás budú bombardovať. Natrhal som Vilke kvety v záhradke pred budovou: orgovány a Mojžišov ker do vázy. Za dobrý obed: kôprová omáčka, pyré a rezne. Predvčerom pražila palacinky, na ktoré zavolala Jucu. Juca bola v chatke na Fruškej hore. Frušká hora je plná vojska. Legitimovali ju. Viezla sa kompou, na ktorú sa zmestí 300 ľudí. O tom výbuchu predpoludním: krízový štáb úradne potvrdil, že to bolo prerazenie zvukovej bariéry. Len nepovedali, čie lietadlo. Ne-

Kol´ Milana stánku pivári si sedia, do pivečka hľadia, slovka nepovedia. Voľáko im dneska nechutí pivečko, blízko je kasáreň, trasie sa srdiečko. ŠTVRTOK 15. apríla Vlastne pijú, o vojne dišputujú. Nervy na prasknutie. Najradšej Siréna pokoja o pol ôsmej. Hneď som odišiel do fronty po by som praštil... To preto, že som kávu. Kávu začínajú predávať o jedol fazuľu. ôsmej: 200 g. Ranná teplota 7 Jedol som a plakal. °C. Je polooblačno, ale deň je Bol sa strihať vysokej Darin príjemný, takmer teplučký. syn, zamestnaný v Kysáči. Idem Dvaja predo mnou vo fronte sa si vypiť harmanček, užiť tabletku rozprávali, aj rádio o siedmej mi a – ľahnúť. to potvrdil: NS raketovali ráno, Poplach o 19.15 hod. Dosť krátko pred piatou, severozápad- dlho sme sa chamrali. Nejako nú časť, to sme my. Vtedy som sa poponáhľali. precitol, ale nič som nepočul. O 22.00 boli sme si dať u nás Práve sa idem holiť, siréna po- kávu s Draganom a Tanjou Irmiplachu. O 9.55 hodine. nou. Vrátili sme sa do úkrytu o Oholil som sa, žena strihala 22.30 hodine. suseda Mileho. Željko mal pravdu. O 22.30 hodine to u nás tresklo Vyhláška futbalistu Sinišu Mihajlovića (žije a hrá v Taliansku) doteraz najsilnejšie. Aj v úkryte vo včerajšom Blici: „Moje srdce odpadla vakovka. Na bytoch je v Srbsku.“ Môj komentár: „Ja vyvalilo dvere, porozbíjalo okná. som v Srbsku celý.“ V úkryte panika. Doktorka dáva V noci pri Đakovici na Kosove injekcie, tablety. Prihrnulo sa zasiahli niekoľkotisícovú koló- mnoho národa. nu utečencov: 70 mŕtvych, 31 Nášmu bytu sa nič nestalo. ranených. Branko fúzatý zo Zelenej oproJe poplach, z okna vidím: Člo- ti prišiel z bytu do úkrytu, sadol vek nesie ulicou na ramenách na lavicu, nohy ho nedržia, v trojročné dieťa. tvári je bledý. Juca narieka, že Prišla Manika, prvý raz ako je syn Dejan zostal v byte aj s tou vojna, sa strihať. Ohovára nejakú jeho k... Starú Síčovku sme našli Margitu, čo má penziu z Bonnu. sedieť na vchode do budovy a Pijú z Rileho pálenky. – jesť. Rozália včera poumývala Šiel som hľadať jedlý olej. Za- okná, v noci jej všetky rozbilo. meškal som, nedostal som. Zajtra V tejto noci prvýkrát dostala pôjdem včaššie. Privážajú ho zo aj Subotica. Zreňaninu. Domov sme prišli na brieždeVilka varí kapustu. Bolia ma ní, unavení, prechladnutí. Čaj a ďasná. do postele. V kuchyni sme našli kúsky skla, ale nie z našich okien. Triaška, triaška, triaška. Roleta vyskočila zo žliabku, nedá Predpolnočná triaška. sa zdvihnúť. Vojna veru nie je Autobusy už zase premávajú. Divadelná fraška. Hlásil sa Željko z Blavy: Vraj sa Dragan sa zberá do roboty. Je na nás ešte ostrejšie chystajú. 5.40. Budú nás – kým nepokľakneme. Aj v spálni roleta vyskočila. Je mi z toho zle. Vilka vraví: „Nech už raz zmlátia Nechce sa mi ani jesť. Idem tú kasáreň a budeme mať pokoj!“ spať. Čerta spím! Ktosi pribíja naspäť vyvalené Je iba trinásť hodín. dvere. Darin Bata sa nahý do pása slní. Bol som obzrieť Alenin (5. poOd juhozápadu idú oblaky. schodie) a Milenin (1. poschodie) Vôkol mňa mračná, chmáry byt. Milenin sa nedá odomknúť. sa vijú, Na Aleninom v Dejankinej izbe Ja letím, letím, kým ma nezabijú. rozbité okná, vytrhnuté role ty, v kuchyni tiež. Papagáje sú (Janko Kráľ) živé. priateľské? O polnoci sme prišli z úkrytu do bytu. Človek, ako to znie tvrdo. Bojím sa, teda som. O polnoci v byte pod nami dlho plakalo dieťa.

17 /4696/ 23. 4. 2016

Adela Beníková, 5. c vá, 5. b Ema Snido

Ivan Tatliak , 5. c

Poďme robiť koláž

S týmto termínom sme sa všetci stretli ešte v škôlke, v škole je táto výtvarná technika žiakom zvlášť obľúbená. Je to, pravdaže, obraz zlepený z rôznych výstrižkov, a pritom tie výstrižky nemusia byť iba z papiera, ale aj z textilu, prípadne z iných materiálov. Len nech sa to dá tam zalepiť, nech to dotvára autorovu víziu konečného výsledku. Práce môžu byť figuratívne alebo dekoratívne. A nech učiteľ háda, „čo chcel básnik – čiže majster výtvarník – povedať“. Pri týchto prácach žiakov 5. ročníka ZŠ Jána Čajaka pani učiteľka výtvarnej kultúry Daniela Triašková nemusela hádať, čo koláže jej žiakov predstavujú, lebo im sama zadala tému. Na dvoch uverejnených prácach je park, na ďalších dvoch sviatok zaľúbených a štyri znázorňujú portréty spolužiakov. Spoznajú sa portrétovaní kamaráti? Pavel Poniger Forero, 5. a

Robertína P

Maja Vrbovská, 5. c

Emília

Holúb

eková

ucková, 5. c

, 5. b

Sára Zorićová, 5. a

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

• DETSKÝ KÚTIK • •

Poľnohospodárske PRÍLOHA PRE POĽNOHOSPODÁROV A DEDINU

rozhľady

AKTUÁLNE

Ročník XLV 23. apríla 2016 Číslo

8 /1914/

Z PRODUKČNEJ BURZY

Obchodovalo sa len dva dni

V máji všetky cesty vedú na Novosadské A výstavisko

Ľ. Sýkorová

Ľubica Sýkorová

ak, a je to tu opäť. Presne po roku sa opäť otvoria brány Novosadského výstaviska, ktoré privíta poľnohospodárov, odborníkov, podnikateľov a hostí z mnohých krajín sveta. Tohtoročný, v poradí už 83. Medzinárodný poľnohospodársky veľtrh sa bude konať v dňoch od 14. do 20. mája. Toto významné podujatie predstavuje dlhoročné pevné zázemie pre úspešnú komunikáciu odborníkov z oblasti agráru a poľnohospodárov, prispieva k rozvoju domáceho poľnohospodárstva a prináša aj zážitok pre širokú verejnosť. Už roky poľnohospodársky veľtrh v Novom Sade patrí medzi najvýznamnejšie podujatia v oblasti agráru v tejto časti Európy. V tomto roku sa návštevníkom predstavia vystavovatelia zo šesťdesiatich krajín sveta, čím sa novosadský poľnohospodársky veľtrh zaraďuje medzi päť najvýznamnejších poľnohospodárskych veľtrhov v Európe. Zúčastní sa ho aj

veľký počet vystavovateľov z Číny, opäť budú organizované kolektívne výstavy z Talianska, Holandska, Rakúska, Maďarska, Turecka, Česka a Španielska. Tohtoročnou partnerskou krajinou je Taliansko. Medzi atraktívnych vystavovateľov budú patriť aj dve spoločnosti z oblasti agráru zo Spojených arabských emirátov. Národná výstava dobytka, ktorú podporí Ministerstvo poľnohospodárstva a ochrany životného prostredia, bude v porovnaní s minulým rokom bohatšia, pretože účasť prisľúbili aj chovatelia hovädzieho dobytka, ktorí minulý rok výstavu bojkotovali. ... Pestovateľský rok ovocinárov ani poriadne nezačal a už boli v niektorých častiach Vojvodiny na ovocných stromoch zaznamenané prvé škody, ktoré zapríčinilo krupobitie. Pokrajinský sekretariát pre poľnohospodárstvo vyzýva pestovateľov, aby sa prihlásili na súbeh o pridelenie nenávratných prostriedkov na spolufinanco-

le aj napriek tomu bol na Produkčnej burze v Novom Sade za tie dva dni tovarový aj finančný obrat vyšší, ako za celý predchádzajúci týždeň. V dňoch od 11. do 15. apríla 2016 sa na novosadskej burze intenzívne obchodovalo iba v vanie pri nákupe prvé dva dni, potom sa trh jednoducho protiľadovcových sietí (do 60 % z „zatvoril“. No za tieto dva dni bol pri celkovej hodnoty porovnaní s predchádzajúcim týždňom investície). V roku tovarový obrat väčší 2,4-krát a finančný 2016 na tieto účely obrat bol vyšší až o 60,81 %. je vyčlenených 270 Najviac sa obchodovalo s kukuricou, miliónov dinárov, z ktorej priemerná cena bola 17,66 toho jedna časť už din./kg (16,05 bez DPH). V porovnabola vyplatená. Súní s predchádzajúcim týždňom tak beh je otvorený do 30. bola vyššia o nepatrných 0,96 %. septembra, alebo kým Cenovo sa opäť po troch týždňoch sa vyčlenené finančné vyrovnala so pšenicou. prostriedky nerozdelia. Sója sa v uvedenom období Ľadové krúpy sú zvlášť predávala po 44,55 din./kg nebezpečné pre intenzívne (40,50 din. bez DPH), čo je tohovocinárstvo. Poškodenia toročné cenové maximum. nimi spôsobené sa týkajú Absolútny nezáujem bol nadzemných častí ovocných o pšenicu. Zásoby tejplodín, teda aj plodov, ktoré to obilniny v sýpkach znamenajú dôležitú stratu sa odhadujú na 400 zisku z úrody. Okrem zničenia 000 ton, čo môže úrody môže krupobitie spônegatívne vplývať sobiť aj závažnejšie poškona jej cenu po denia, ako čiastočné alebo úplné zničenie listov, ktoré žatve. ○ má vplyv na nedostatočnú tvorbu asimilátov, ovplyvňujúcich mrazuvzdornosť, rodivosť a celkový rast a vývin ovocných drevín. Poškodenie pletív formou tržných rán na konároch a kmeni slúži ako vstupná brána pre choroby. Najpoužívanejšia

forma ochrany je ochranná protiľadovcová sieť. Skúsenosti s umiestňovaním týchto sietí nad hospodárske plodiny a ovocné sady ukázali viac ako dobrú úspešnosť. ○

Z obsahu Nebezpečná spála jadrovín Str. 2

Život viniča počas jedného roka Str. 5

Do vášho receptára Str. 6

POĽNOHOSPODÁRSKE ROZHĽADY | HLAS ĽUDU

OVOCINÁRSTVO

Nebezpečná spála jadrovín Ľubica Sýkorová Baktériová spála jadrovín Erwinia amylovora (srb. bakteriozna plamenjača jabučastog voća) je nebezpečná karanténna choroba jadrovín, ktorá aj v Srbsku významne poškodzuje ovocné stromy. Najčastejšie napáda jablone, hrušky, dulu, na ktorých môže spôsobiť až 100-percentné škody. Najcitlivejšie obdobie pre jej šírenie je obdobie kvitnutia až do vytvárania voskového povlaku mladých plodov. Napadnuté môžu byť jednotlivé kvety alebo aj celé súkvetia. Na kvetnej stopke sú viditeľné vo vlhkom počasí kvapôčky baktériového slizu, kvety zhnednú, ale neopadávajú. Infekcia neskôr preniká do kvetnej stopky.

atrí medzi najvážnejšie ochorenia jadrovín a okrem spomenutých ovocných druhov napáda aj mnohé okrasné rastliny z čeľade ružovitých. Rozšírená je takmer v celej Európe. Jej pôvodcom je baktéria Erwinia amylovora, ktorá pochádza zo Severnej Ameriky. Ako sme už spomenuli, prvé príznaky sa prejavujú skoro po začiatku kvitnutia na jednotlivých kvetoch alebo aj na celom súkvetí. Kvety sú vodnaté, vädnú, skrúcajú sa a neskoršie černejú. Napadnutie pripomína poškodenie mrazom. Kvety aj listy sú akoby spálené mrazom a odtiaľ aj pochádza názov „spála“. Infekcia môže prejsť aj na stopku a ak zasiahne semenník, nevytvoria sa plody. Kvety opadávajú, často však zostávajú na strome zaschnuté. Napadnuté listy a kôrové pletivo je na jabloniach svetlo- až tmavohnedé, na hruškách tmavohnedé až čierne. Napadnuté výhonky sa hákovite ohýbajú v dôsledku náhlej straty vody a často na nich nájdeme kvapky slizu, ktorý obsahuje baktérie. Tieto kvapky sú ďalej rozširované hmyzom, kvapkami dažďa alebo vetrom na okolité rastliny. Na väčšie vzdialenosti rozširujú infekciu vtáky, ale môže sa šíriť aj vysadením už chorých výpestkov. Plody hnednú až černejú, scvrkávajú sa, nadobúdajú múmiovitý vzhľad a zostávajú na strome. Najnáchylnejšie sú

mladé plody. Pri preniknutí infekcie do konárov dochádza k ich odumretiu a pri infekcii kmeňa k odumretiu celých stromov. Na napadnutých častiach, najmä pri vlhkom počasí, sa nachádza belavý až hnedočervený sliz baktérií. Ochorenie sa prejavuje predčasným odumieraním chorých stromov. Takisto na rozhraní zdravého a chorého pletiva sa spravidla objavujú kvapôčky žltohnedého slizu. Kôra a kmeň starších stromov praská a vyteká z nich baktériový sliz. Koreňový kŕčik a korene majú červenkasté sfarbenie dreva. Baktérie spôsobujúce spálu jadrovín prezimujú na kôre stromov v ložiskách, ktoré sú umiestnené najčastejšie okolo konárov. Hlavným obdobím šírenia je jar, najmä v období kvitnutia. K rozširovaniu choroby významne prispieva aj človek predovšetkým vrúbľovaním a očkovaním infikovaného rastlinného materiálu. Baktérie môžu niekoľko mesiacov osídľovať pletivá hostiteľských rastlín aj bez vyvolania choroby. Pri vhodných klimatických podmienkach sa však intenzívne rozmnožujú a prenikajú do otvorených rán v pletivách, najmä po krupobití alebo inom poškodení. Infekcia sa intenzívne šíri počas teplej a vlhkej jari v období kvitnutia. Ochranné opatrenia boli spočiatku veľmi radikálne – po objavení napadnutých ko-

nárov pestovatelia zlikvidovali a spálili celý strom, niekedy aj celú výsadbu. Teraz sa skôr presadzuje odstránenie a spálenie napadnutej časti a ošetrenie meďnatými prípravkami alebo antibiotikami. Najúčinnejšia metóda ochrany pred zavlečením

Spála dokáže zničiť celý strom

spály jadrovín do nezamorených oblastí je prevencia, ktorá spočíva aj v zákaze dovozu hostiteľských rastlín, častí rastlín a plodov zo zamorených oblastí. Mechanický spôsob boja spočíva predovšetkým v odstraňovaní napadnutých častí rezom až do zdravého pletiva. Nožnicami treba odstrihnúť najmenej 30 cm pod posledným viditeľným symptómom na tenších konároch a najmenej 50 cm na hrubších konároch. Musíme tiež

vydezinfikovať aj nožnice a pílky (napr. 70-percentným etylalkoholom). Rezné rany dezinfikujeme napr. 0,5-percentným roztokom meďnatého prípravku a ošetríme štepárskym voskom. Odstrihnuté časti treba ihneď vyhodiť do vriec, vyviezť z ovocného sadu a spáliť. Mechanickú ochranu robíme počas zimných aj letných mesiacov. Pri silnom poškodení stromy treba úplne odstrániť. Najlepšie výsledky pri chemickej ochrane boli pri použití prípravkov na báze medi (srb. bakar) vo fáze vegetačného pokoja stromov (hneď na jeseň po opadnutí listov a na jar pred začiatkom vegetácie). Počas vegetácie sa meďnaté prípravky môžu používať, ale počas daždivého počasia môžu spôsobiť fytotoxicitu na listoch a plodoch (Funguran – OH 0,05 – 0,06 % vo fáze intenzívneho rastu a kvitnutia). Aj keď sú antibiotiká v boji proti spále účinné, kvôli škodlivému vplyvu na ľudí a domáce zvieratá sa ich použitie neodporúča a v Srbsku je zakázané. Biologický spôsob ochrany predstavuje aplikáciu biologických prípravkov, napr. BlightBan (na báze baktérie Pseudomonas flavescens), Blossom Bless (na báze baktérie Pantoea agglomerans). Účinné sú aj éterické oleje z rôznych rastlín (napr. Biozell 2000-B). V rámci prevencie ovocné stromy treba pravidelne kontrolovať a pri zistení tohto ochorenia okamžite začať s ochranou. Pri zakladaní nových ovocných sadov treba vyberať odrody jabloní, ktoré sú rezistentné proti tejto chorobe, napr. Red Delicious (srb. crveni delišes), Liberti, Prima, ○ Priscilla, Splendor,…).

23. 4. 2016 • 17 /4696/

SLOVO DALO SLOVO: PROF. DR. RADOVAN PEJANOVIĆ, POĽNOHOSPODÁRSKA FAKULTA V NOVOM SADE

Parciálne zmeny nestačia

Oto Filip

a základe dobrých exportných výsledkov a niektorých iných ukazovateľov mohlo by sa zdať, že je naše poľnohospodárstvo ako strategické hospodárske odvetvie na dobrej ceste. Mylný dojem. Tunajšia agrárna politika potrebuje dôkladné zmeny zasahujúce do celého radu jej segmentov. Nielen preto, že si to žiada prispôsobovanie sa európskym štandardom, ale aj kvôli potrebe náležite využiť všetky nemalé prírodné, klimatické a iné predpoklady a výhody, ktoré máme. Nedávny okrúhly stôl usporiadaný novosadským Poljoprivrednikom na tému Poľnohospodárstvo a vidiecky rozvoj – stav a perspektívy bol zároveň príležitosťou vypočuť si názory popredných odborníkov na danú a príbuzné témy. Jedným z nich je aj uznávaný agrárny ekonóm, profesor Poľnohospodárskej fakulty v Novom Sade a donedávny rektor Novosadskej univerzity Radovan Pejanović. – Čo považujete za základné obmedzujúce činitele, ktoré brzdia rozvoj tunajšieho pôdohospodárstva? – Tých je mnoho a dajú sa rozvrhnúť podľa rôznych základov: na objektívne a subjektívne, externé a interné... Bez ohľadu na to, do ktorej kategórie patria, tieto objektívne spomaľujú rozvoj odvetvia, čo spôsobuje, že sa ono stáva zaostalým a nekonkurencieschopným. Vychádzajúc z dlhoročných výskumov a prieskumov, za kľúčové limitujúce činitele považujem doterajšiu agrárnu politiku, nepriaznivú agrárnu štruktúru poľnohospodárstva a neorganizovanosť poľnohospodárskych výrobcov, neupravenosť trhu agrárnych výrobkov a nestabilitu ich cien. V tomto zozname je aj neadekvátna úloha štátu, problém financovania a úverovania poľnohospodárstva, nedostatočná konkuren-

cieschopnosť tak subjektov, ako i hospodárskeho odvetvia, tiež demografické problémy dediny, ako aj širšia hospodárska kríza či klimatické zmeny. – Z radov odborníkov často počuť konštatovanie o nezodpovedajúcej agrárnej politike štátu? – Jej dlhoročnou príznačnosťou sú časté zmeny poznačené nedostatočným vyčleňovaním prostriedkov na podnecovanie poľnohospodárstva a vidieckeho rozvoja. Začiatkom storočia, od roku 2000 do roku 2003, uplatňoval sa koncept agrárnej politiky cenového rázu, upriamený na zvolené poľnohospodárske plodiny, na úsek priemyselných kultúr, ako aj na výrobu mlieka s cieľom jednoduchého rastu fyzického objemu výroby. Šlo teda viac o kvantitatívny ako kvalitatívny rozvoj. Obdobie rokov 2004 – 2006 charakterizuje modifikovanie agrárnej politiky, ako aj zredukovanie opatrení, vrátane cenovej podpory. V tomto období bola badateľná práca na inštitucionálnej úprave úseku, výsledkom čoho bolo schválenie balíka systémových zákonov upravujúcich túto oblasť. Od roku 2007 sa zmenil systém podpory výroby. Už ide o priame platby podľa hektára obrábanej pôdy, nezávisle od toho, aká bola skutočná produkcia a výnosy. Uvádzajú sa aj priame platby podľa počtu kusov dobytka, no zároveň sa redukuje aj cenová podpora poľnohospodárskej výroby mlieka. V podstate dochádza ku generálnemu zmenšeniu investičnej podpory odvetvia. Schvaľujú sa taktiež viaceré zákonné akty z oblasti poľnohospodárstva a bezpečnosti potravín. – Dosť dilem spôsobila aj liberalizácia trhu poľnohospodárskych produktov... – Od roku 2009 Srbsko uplatňuje obchodnú časť Stabilizačnej a asociačnej dohody s EÚ. Je tu i pristúpenie k CEFTA

dohode, čím vlastne nastupuje postupná liberalizácia colnej ochrany na dovoz jednotlivých výrobkov. Spôsobilo to negatívne následky na našich poľnohospodárskych tovarových výrobcov. Politika priamych platieb podľa hektára a kusa dobytka, ktorá čerpá najväčšiu časť agrárneho rozpočtu, pokračuje aj po roku 2012 až dodnes. Pokračuje taktiež nedostatočné vyčleňovanie z rozpočtu na investičnú pod-

poru poľnohospodárstva. Viaceré reformy tohto úseku nie sú ukončené a sú i neúčinné. Podnikateľské ovzdušie na zaoberanie sa poľnohospodárstvom sa v dôsledku toho nezveľaďuje natoľko, aby sa toto odvetvie stalo lákavým na investovanie. – Je to dobrá diagnóza, no aké môžu byť lieky na ten dosť chorý stav? – Jasná je potreba po novej agrárnej politike. Táto sa v období pred nami musí stať plne kompatibilnou so spoločnou agrárnou politikou Európskej únie. Tým sa rozumie oddelenie politiky priamych platieb od politiky vidieckeho rozvoja – ide o tzv. prvý a druhý pilier spoločnej agrárnej politiky – ako aj výraznejšie silnenie časti rozpočtových prostriedkov určených na rurálny rozvoj. Táto politika musí rešpek-

III

tovať i záväzky vyplývajúce z nadchádzajúceho členstva Srbska v Svetovej obchodnej organizácii, tiež imperatív zlaďovať sa s politikou EÚ v tejto oblasti. To znamená, že v budúcnosti budeme musieť zastaviť používanie a uplatňovanie exportných subvencií na naše agrárne produkty. Čiže to, že opatrenia cenovej podpory nášho poľnohospodárstva budú čoraz menej prítomné v tunajšej praxi. – Ako sa však dostať k podnetnému podnikateľskému ovzdušiu v agrárnom biznise v období pred nami? – V tomto kontexte je osobitne významné stanovenie, uplatnenie a sledovanie štátnej agrárnej politiky, ktorá v prvom rade musí na dlhšie obdobie byť stabilná, predvídateľná a konzistentná. Predpokladom jej vzniku je konštruktívna, úprimná a včasná rozprava o agrárnej politike, ktorú štát má implementovať so všetkými zainteresovanými účastníkmi agrárneho komplexu. Len tak sa vyhneme prejavom voluntarizmu, svojvôle, ako aj slabým vedomostiam niektorých nositeľov agrárnej politiky, čo je, žiaľ, dlhou tradíciou u nás. Súbežne s tým treba riešiť problém finančných obmedzení. Je to strategická otázka pre novú vládu, ktorá by mala prijať koncept reindustrializácie, založený na rozvoji agrárneho priemyslu a multifunkčného poľnohospodárstva. Musíme mať strategický rámec, presne vedieť, čo chceme, v akom smere sa naša loď má plaviť. Pre úspešnú transformáciu tohto úseku je veľmi dôležité ukončenie procesu tranzície. Zvlášť privatizácie poľnohospodárstva, ktorá zanechala katastrofálne následky na jej rozvoj. Okrem tranzície netreba zabúdať ani na inštitucionálne zmeny a vznik inštitúcií podľa vzoru EÚ. Ani na lepšiu rozpočtovú investičnú podporu poľnohospodárstvu, na združovanie a školenie, na politiku ochrany trhu, na výrobu potravín ako strategickú možnosť rozvoja. Povedané stručne, treba meniť komparatívne výhody do výhod konkurencieschopnosti. ○

POĽNOHOSPODÁRSKE ROZHĽADY | HLAS ĽUDU

OCHRANA RASTLÍN

Škodcovia kapustovín (8) Ing. Ján Tancik, PhD. SPU Nitra

SIATICE Siatice (srb. podgrizajuće sovice) patria medzi motýle

Siatica oziminová je hospodársky najvýznamnejší druh u nás. Rozpätie krídel motýľa je 35 – 45 mm. Predné krídla sú hnedé až tmavohnedé. Škvrny na krídlach (okrúhle a obličkovité) sú ohraničené čiernou

Silne poškodená rastlina larvami mory alebo siatice (Foto: J. Tancik)

(Lepidoptera), konkrétne do če- čiarou. Vyliahnuté larvy sivej ľade morovité (Noctuidae). Sú farby sú matné, staršie, s rôzto nočné motýle, stredne veľké, nymi odtieňmi sivej farby sú s charakteristickou kresbou na lesklé. Dorastú do dĺžky 52 mm. predných krídlach, pozostávajúcou zvyčajne z troch škvŕn BIONÓMIA a priečnych pásikov. Húsenice Prezimujúcim štádiom je sú vážnymi škodcami v poľno- dospelá húsenica 10 – 50 cm hospodárstve. Mladé poško- pod povrchom pôdy. Kukledzujú listy. Staršie húsenice nie prebieha v apríli. Dospelé siatic sa počas dňa nachádzajú v pôde a v noci poškodzujú stonky rastlín nad a pod povrchom pôdy, prípadne môžu poškodzovať aj spodné listy. Siatic je viacero druhov, sú to komplexní škodcovia. Medzi najvýznamnejšie druhy u nás patria: Larva siatice (Foto: P. Tóth) siatica oziminová (Agrotis segetum), siatica jedince začínajú lietať v prvej výkričníková (Agrotis exclama- polovici mája a najintenzívtionis), siatica ypsilonová (Ag- nejšie lietajú koncom mája a rotis ipsilon) a siatica pšeničná začiatkom júna. Samičky kla(Euxoa tritici). dú vajíčka jednotlivo alebo

v malých skupinách na spodnú stranu listov rôznych rastlín (vrátane burín). Z vajíčok sa o 5 až 15 dní liahnu húsenice, ktoré spočiatku žijú na nadzemných častiach rastlín. Staršie húsenice sa cez deň ukrývajú v pôde, sú fotofóbne. Vývoj húseníc je pomalý, trvá skoro dva mesiace, a tým je dlhá aj doba škodlivosti. Húsenice sa vyskytujú v pôde od začiatku júna do polovice júla. Húsenice druhej generácie začínajú škodiť od druhej polovice augusta.

môže zničiť za jeden deň viac mladých rastlín (10 –15 kusov cukrovej repy). Hospodársky významnejšia je prvá generácia siatic. Húsenice škodia v druhej a tretej dekáde júna a v prvej dekáde júla. Najväčšie škody spôsobujú na okopaninách a zelenine. Viac sú ohrozené hlavne

EKOLÓGIA Na premnoženie priaznivo vplýva teplé a suché počasie na jar a v lete a tiež dlhá, teplá a mierne vlhká jeseň. Rozmnožovaniu vyhovujú zaburinené porasty a strniská. ŠKODLIVOSŤ Siatica oziminová je polyfág, ktorý sa živí na viac ako 150 druhoch rastlín. Škodí na mladých porastoch obilnín, kukurice, cukrovej repy, zemiakov, slnečnice, tabaku, repke, kapustovej a rôznej inej zelenine. Mladé Svetelný lapač húsenice vyžierajú na (Foto: J. Tancik) spodnej strane listov okienka, neskôr vyhrýzajú neskoré výsevy a zaburinené do listov otvory a po prvom polia. Húsenice druhej genezvliekaní obžierajú listy od rácie škodia najmä na repke okraja. a osivovej cukrovej repe. Posledné vývojové štádiá húseníc spôsobujú naj- OCHRANA významnejšie poškodenia PREVENTÍVNE OPATRENIA – obžierajú podzemné časAgrotechnické opatrenia ti rastlín, čo môže spôso- – skorá sejba, ničenie burín, bovať až ich odumieranie zavlažovanie a obrábanie pôdy a zníženie počtu rastlín na majú veľký vplyv na zníženie jednotku plochy. Niekedy škôd. Dobre vykonaná agzapríčinia výpadok takmer rotechnika umožňuje rýchle celého porastu. Húsenice sú a rovnomerné vzchádzanie veľmi žravé, plytvajú potravou, a rýchly rast mladých rastlín, rastlinu prehryznú, ale ju viac a tým aj rýchle prekonávanie nežerú, ale prehryznú ďalšiu kritického obdobia. Porasty rastlinu. Preto jedna húsenica zo skorých výsevov sú na jar

23. 4. 2016 • 17 /4696/ poškodzované menej a aj lepšie znášajú poškodenia. Zaburinené polia lákajú samičky na kladenie vajíčok. Na zaburinených poliach sa siatice vyskytujú aj 7-krát viac ako na nezaburinených. D ô le ž i té a g ro te c h n i c ké opatrenie je orba strniska v auguste, v čase kladenia vajíčok a liahnutia húseníc, ktorá môže znížiť populáciu až o 90 %. Zavlažovanie porastov v čase kladenia vajíčok a začiatku liahnutia lariev má tiež veľký vplyv na redukciu populácie siatic. HODNOTENIE VÝSKYTU ŠKODCU Výskyt motýľov sledujeme svetelnými alebo feromónovými lapačmi. Feromónové lapače inštalujeme priamo do porastu v polovici apríla. Výskyt lariev sledujeme týždeň po nálete prvej vlny motýľov a robíme ho v týždenných intervaloch až do konca náletu motýľov. Hodnotíme výskyt húseníc na 1 m2 na listoch a pôde. Mladé larvy sa ťažko hľadajú a staršie sú zalezené v pôde cez deň. Na miestach, kde sú na listoch čerstvé požerky, treba z nich sklepávať na biele podnosy a tiež prehľadať pôdu v blízkosti rastlín.

23. – 29. 4. 2016

POČASIE

PRAH EKONOMICKEJ ŠKODLIVOSTI A TERMÍN CHEMICKÉHO OŠETRENIA Ochranu treba robiť pri výskyte húseníc na 10 % rastlín. V literatúre sa tiež uvádza ako prah škodlivosti výskyt 1 – 2 lariev na m2. Aplikácia sa odporúča aj 5 – 7 dní po zistení vajíčok na listoch. Chemická ochrana sa vykonáva proti mladým larvám, kým sa ešte nachádzajú na nadzemných častiach rastlín. 

VINOHRADNÍCTVO

Fenofáza kvitnutia prebieha súbežne s intenzívnym rastom viniča. V závislosti od vonkajších podmienok trvá 6 – 20 dní. Optimálna teplota je okolo 25 °C; minimálna je 15 °C. Pri optimálnych podmienkach prebehne za 5 – 6 dní, za chladného daždivého počasia môže trvať aj 3 týždne. Počas kvitnutia viniča škodí dážď a vysoká vlhkosť vzduchu, nie je vhodné ani veterné a suché počasie. Fenofáza intenzívneho rastu viniča sa prejavuje intenzívnym rastom letorastov, listov, nastupuje rýchly vývin bobúľ a vo vznikajúcich zimných pukoch sa vytvárajú základy výhonkov a sú-

kvetí, ktoré sa vyformujú v budúcom roku. Na konci fenofázy sa pomaly začína dozrievanie hrozna zamäkávaním bobúľ, keď sa v bobuliach začína zvyšovať obsah cukru. Fenofáza trvá priemerne 60 – 64 dní. V rokoch s priaznivými klimatickými podmienkami možno predpokladať vysoké úrody kvalitného hrozna. Do začiatku kvitnutia máva letorast 7 – 8 listov s nadpolovičnou veľkosťou, po odkvitnutí 10 – 12. Rýchlosť rastu závisí najmä od teploty (optimum je približne 28 – 30 °C). Začiatok fenofázy dozrievania hrozna závisí od odrody a ekologických podmienok. Fenofázu charakterizuje nástup zamäkávania bobúľ – bobule zväčšujú svoj objem, stávajú sa priesvitnými, vyfarbujú sa a mäknú. Najdôležitejším faktorom je teplo. Počas slnečných a teplých jesení prebieha intenzívna fotosyntéza a dýchanie, čo sa spája s vysokým kumulovaním cukrov v bobuliach. Chladnejšie podmienky v tomto období uvedené procesy potláčajú a výsledkom je nižší obsah cukrov a vyšší obsah kyselín. Fenofáza vyzrievania letorastov začína koncom leta zrelosťou hrozna a končí opadávaním listov. Listy dostávajú typické jesenné zafarbenie a všetky vegetačné orgány sa postupne pripravujú na nadchádzajúce obdobie vegetačného pokoja. So začiatkom zimného obdobia, pri relatívne nízkej teplote vzduchu a pôdy, nastáva obdobie relatívneho pokoja, keď sa vinič dostáva do latentného stavu a nerastie. U nás táto fenofáza trvá asi 4 mesiace – od novembra do marca. Spolu s poklesom teploty sa životné procesy úplne obmedzia alebo sa utlmia, všetky zásobné látky sa odvedú do starého dreva a do koreňov. Niektoré životné procesy ako dýchanie, transpirácia a preprava látok v koreňoch sa však uskutočňujú nepretržite, preto je to len obdobie relatívneho pokoja. 

Život viniča počas jedného roka Ľubica Sýkorová

Okrem celoživotného cyklu, počas ktorého vinič prechádza rôznymi rastovými a vývinovými zmenami v jednotlivých životných obdobiach, každoročne prebieha opakujúci sa cyklus, ktorý spôsobuje zmeny v morfológii nadzemných a podzemných orgánov. Ročný vegetačný cyklus tvoria pravidelne sa striedajúce obdobia vegetácie a vegetačného pokoja. Obdobie vegetácie sa začína na jar prúdením miazgy (štiav) a končí na jeseň opadávaním listov. Potom nastúpi obdobie relatívneho vegetačného pokoja, ktoré začína opadávaním listov a trvá až do nového prúdenia miazgy.

meny prebiehajúce počas cyklu sa rozdeľujú na tieto krátke úseky – fázy: prúdenie miazgy (štiav) – slzenie; pučanie púčikov; kvitnutie; fáza intenzívneho rastu viniča; dozrievanie hrozna; vyzrievanie letorastov; fáza vegetačného pokoja. Po zvýšení teploty v predjarí sa začne odvádzanie látok z podzemných častí späť do nadzemných častí viniča. Týmto začína obdobie aktívneho života viniča – obdobie vegetácie. Nastáva prúdenie miazgy z koreňov do nadzemných častí, prejavujúce sa slzením viniča. Pri slzení dochádza k veľkým stratám vody a v nej rozpustených živín. Miazga začína prúdiť, ak pôda v hĺbke asi 0,40 m, v mieste s najväčším množstvom koreňov, dosahuje teplotu 7 – 10 °C. Fenofáza pučania začína pri väčšine odrôd pri priemernej dennej teplote 8 – 12 °C a trvá 40 – 65 dní. Pozorujeme prvé zmeny na nadzemnej časti kra – začína aktívna vegetácia. Na prebiehajúce procesy (vytvorenie krátkych letorastov s listami, úponkami a základmi súkvetí; rast koreňov) využíva vinič zásobné látky. Počet vypučaných pukov závisí od množstva ponechaných zimných pukov na kre po reze a stupňa poškodenia pukov mrazom.

sobota

nedeľa

pondelok

utorok

streda

štvrtok

piatok

10˚ | 21˚

11˚ | 17˚

8˚| 14˚

7˚ | 15˚

7˚ | 16˚

8˚ | 19˚

9˚ | 20˚

POĽNOHOSPODÁRSKE ROZHĽADY | HLAS ĽUDU

OKRASNÁ ZÁHRADA

Symbol čistoty, krásy a ženskosti Ľubica Sýkorová

Magnólia je jedna z obľúbených okrasných drevín v našich záhradách. Skoro na jar naše pohľady priťahujú krásne veľké kvety na holých vetvičkách. Magnólia je symbol dôstojnosti, vytrvalosti, čistoty, krásy a ženskosti.

agnólia je typická solitérna drevina, ktorá rastie ako krík alebo ako strom. Jej kvety môžu byť biele, žlté, ružové, fialové, listy sú lesklé, kožovité a veľké. Magnóliu vysádzame v marci až apríli alebo na jeseň, kým neprídu prvé mrazy. Magnólie v baloch alebo kontajneroch môžeme vysádzať prakticky počas celého roka. Vyberieme vhodné miesto – slnečné a záveterné, vykopeme dostatočne veľkú jamu. Na jej dno nasypeme rašelinu, ktorá zabezpečí mierne kyslú reakciu. So sadenicami manipulujeme opatrne, lebo majú tenké korene, ktoré sa ľahko lámu. Rozložíme ich a zasypeme záhradníckym substrátom. Vhodné je k rastline zatĺcť kolík, aby ju nevyvrátil vietor. Napokon magnóliu výdatne polejeme. Na povrch pôdy nasypeme vrstvu nástielky, ktorá bude zadržiavať vlahu. Všeobecne jej vyhovuje slnečná poloha, prípadne polotieň, miesto chránené pred silným vetrom. V hlbokom tieni kvitne obmedzene. Neznáša premokrené a ťažké pôdy. Magnólie sú vďačné za prídavok rašeliny alebo listovky, majú rady mulčovanie, ktoré zabezpečí, že vlhkosť sa nebude zbytočne vyparovať. Veľmi plytko korenia, preto ich okopávame len opatrne a nie príliš hlboko. Väčšinu druhov nemusíme tvarovať, stačí, ak odrežeme namrznuté, polámané alebo prekážajúce konáre. Ak listy magnólií začnú žltnúť, je to prejav nedostatku železa v pôde. Vtedy ich prihnojíme

organickým hnojivom s vyšším obsahom železa. Ak má rastlina zeleno-žlté listy, je to príznak vysokého obsahu vápnika v

pôde, ktorý neznáša. Tu pomôže primiešanie rašeliny alebo kompostu. Mladým stromčekom je potrebné zabezpečiť dostatok vlahy. Nestriháme ich, iba v nutných prípadoch urobíme rez, a to bezprostredne po odkvitnutí.

Proti zimným mrazom sú magnólie odolné, bez ujmy znesú teploty do – 30 °C. Skoro kvitnúce druhy však môžu ohroziť jarné mrazy. K poškodeniu kvetov dochádza už pri – 3 °C. V našich záhradách sa najčastejšie pestuje Magnolia soulangova, ktorá môže narásť do sedemmetrovej výšky. Kalichovité kvety sú obyčajne vnútri biele, s purpurovým tieňovaním, no paleta farieb kvetov je veľmi široká. Objavujú sa pri báze v apríli, ešte pred listami. VEDELI STE? Podľa feng shui, ak posadíme magnóliu pred domom, bude priťahovať energiu spokojnosti

a pokoja. Ak ju posadíme za domom, bude priťahovať – pomaly, ale určite – bohatstvo. Číňania a Japonci už dvetisíc rokov využívajú liečivé účinky extraktu z kôry magnólie. Dnes sa tento extrakt najviac používa v kozmetickom priemysle. Ako sme už spomenuli, tento pradávny symbol krásy, ako magnóliu označujú, inšpiruje pre svoju výraznú sladkú vôňu pri výrobe parfumov a luxusných mydiel. Kvety tohto vznešeného stromu sa využívajú najmä v prírodnej kozmetike. Sú známe jej čistiace a antibakteriálne účinky, ktoré sa aplikujú v pleťových prípravkoch, napr. pri problémoch s akné. Populárne je využitie v aromaterapii pri regenerácii tela i mysle, pomáha pri uvoľňovaní organizmu počas ťažkých dní, pomáha pri liečení nervozity, napätosti, má antidepresívne účinky. Extrakt z magnólie chráni pokožku a spevňuje pleť. Odporúča sa taktiež na ošetrenie podráždenej pokožky, najlepšie zmiešaním s nechtíkovým olejom. 

Záhrada v apríli hýri vôňou kvetov Ľ. Sýkorová

apríli oficiálne nastupuje vegetačné obdobie. Výrazne sa zvyšuje teplota pôdy, začína sa v nej život mikroorganizmov a zrýchľuje sa rast koreňov. Apríl je mesiacom kvitnúcich ovocných aj okrasných drevín. Je časom výsadby zeleniny a kvetov, poľných plodín. V okrasnej záhrade ukončíme rez a tvarovanie drevín a živých plotov. Rozmnožovať ich môžeme odrezkami. Vysádzame niektoré okrasné kry a stromy, napr. rododendrony, brezy či borovice. Ihličnany musia mať kvalitný koreňový bal.

Po výsadbe nezabudnime na dobrú zálievku. V tomto období zalievame aj ostatné dreviny, najmä v čase dlhšie trvajúceho sucha. Aj jarné slnko dokáže vytiahnuť veľa vlahy, takže deficit vody býva v tomto období pomerne veľký. V apríli vysádzame alebo presádzame trvalky, na výsadbu pripravíme georgíny a mečíky. Ak sme nestihli v marci, robíme priame výsevy letničiek. Je taktiež vhodný čas na založenie trávnika alebo dosievanie prázdnych miest. Izbové kvety, ktoré už máme presadené, začneme pravidelne prih nojovať.

23. 4. 2016 • 17 /4696/

DETI A VÝCHOVA

Keď dieťa šušle a ráčkuje

yrastie z toho, alebo nie? Odpoveď sa vám nebude páčiť!

Spraví sa to samo? Nie! Určite nie. Ak je reč dieťaťa aj po treťom roku celkovo nezrozumiteľná, nevie zopakovať dlhé slová a komolí ich, je potrebné vyhľadať logopedickú pomoc. Deti majú problémy najmä s výslovnosťou sykaviek a hlások l, r. Najčastejšou príčinou býva zanedbanie rečovej výchovy, slabá komunikácia v rodine, nesprávne rečové vzory rodičov či kamarátov. Do prvého ročníka základnej školy tak nastupuje mnoho detí s poruchou reči, čo výrazne komplikuje ich učenie. Kedy k logopédovi? Čo najskôr! Prvú preventívnu návštevu klinického logopéda odporúčajú

odborníci najneskôr v treťom roku života dieťaťa. Prísť o dva či tri roky neskôr už znamená premeškať najdôležitejšie obdobie pre správny vývin reči. K poruchám reči dochádza napríklad aj pri cmúľaní prstov alebo tvrdých cumľov, ktoré môže spôsobiť rôzne deformity rečových orgánov. Poruchy reči mávajú aj deti s genetickou predispozíciou, rizikové deti, deti s veľkou nosnou mandľou, s alergiami, s neurologickým ochorením či s poruchami sluchu. Logopédi radia, že na prvý pohovor môže rodič prísť už s dieťatkom, ktoré má pol roka. Rodičia: Nekomoľte, nešušlite. Ak sa doma maznáte, ťuťulíkujete, muťulíkujete, šušlete, nečakajte, že dieťa bude rozprávať inak. Rodičia môžu pomôcť

svojmu zlatíčku dosiahnuť čistú reč tak, že mu poskytujú správny rečový vzor. To znamená, že nekomolia slová, používajú čistú výslovnosť a vyhýbajú sa maznavej reči. Rodičia by mali hovoriť jasne a trochu pomalšie, avšak stále prirodzene, môžu jemne zdôrazňovať tie hlásky, ktoré chcú, aby si dieťa osvojilo. Túto tzv. stratégiu modelovania môžu používať aj v ranom veku dieťaťa. S nácvikom správnej výslovnosti je dobré začať aspoň rok pred nástupom do školy, pretože nesprávna výslovnosť môže mať vplyv na úspechy v škole, najmä v predmetoch čítanie a písanie. Riekanky nestačia. Veľa rodičov si myslí, že správnu výslovnosť nacvičia hovorením básničiek a riekaniek. Nie je to tak.

TIPY PRE KRAJŠIE BÝVANIE

TOP ZLEPŠOVÁKY

Chystáte doma veľké upratovanie?

rh ponúka nespočetné množstvo čistiacich a dezinfekčných prípravkov, ale ako si vybrať tie správne a účinné? Čistič na všetko je mýtus! Univerzálny čistiaci prípravok, ktorý by odstránil akúkoľvek škvrnu z akéhokoľvek materiálu, neexistuje. Uprednostnite radšej špecializované čistiace prípravky, ktorých zloženie je upravené tak, aby bojovali s konkrétnou špinou. Zásadité prípravky sú vhodné na mastnotu v kuchyni či upchaté odpady, kyslé zase na usadeniny v kúpeľni. Prípravky na sklenené plochy obsahujú najmä alkoholy, prípravky v tuhom skupenstve obsahujú abrazívne látky ako kremenné piesky alebo mleté vápence a sú vhodné na zašlú špinu. Etikety nie sú na okrasu. Pred kúpou si poriadne prečítaj-

te etiketu na produkte, aby ste predišli nechceným efektom. Je totiž rozdiel v prípravkoch určených na drevené, plastové alebo keramické povrchy. Nepoužívajte výrobky, ktoré nie sú určené na povrch, ktorý chcete vyčistiť. Môže dôjsť k nezvratnému poškodeniu. Nekombinujte a preverujte! Neexperimentujte a nekombinujte čistiace prípravky. Môžete nevedome, okrem čisteného povrchu, ublížiť aj svojmu zdraviu. Vyhnite sa hlavne miešaniu prípravkov založených na zásaditých látkach a kyselinách, ktoré môžu pri zreagovaní uvoľniť nebezpečnú látku.

Ak dieťa nevie vysloviť hlásku v izolácii, samostatných slovách alebo krátkych vetách, darmo s ním budete cvičiť riekanky a básničky. Domáce učenie sa môže aj vypomstiť. Čo je dobré vedieť. Tak ako detský organizmus rastie a rozvíja sa, vyvíja sa aj detská výslovnosť. Podľa logopédov by sme mali trojročnému dieťaťu rozumieť asi 75 percent toho, čo hovorí. Vývin výslovnosti má istú postupnosť. Dieťa do troch rokov by malo správne vyslovovať hlásky n, m, p, h, t, k. O rok neskôr by to mali byť hlásky f, v, g, b, j, d. Nakoniec by malo zvládnuť tupé hlásky (č ,š, ž, dž), ostré hlásky (c, s, z, dz) sykavky, hlásky l a r, ktoré sa objavujú v reči detí medzi štvrtým a siedmym rokom života. To však neznamená, že rodičia majú čakať až do siedmeho roku. Stále platí: čím skôr s odstraňovaním poruchy začnete, tým skôr sa jej dieťa zbaví. 

Originálne nápady, a máte po probléme!

Dezinfikujte bezpečne. To, že ste sa zbavili špiny, neznamená, že ste sa zbavili aj baktérií. Dezinfekčné prípravky musia obsahovať látky, ktoré účinne likvidujú baktérie. Keď už taký prípravok nájdete, nezabudnite pri upratovaní na svoje zdravie a používajte rukavice. Nebojte sa chlóru. Dezinfekčné prípravky na báze chlóru sú schopné pri správnom používaní dôkladne odstrániť zárodky vírusov, baktérií a plesní. Je potrebné, samozrejme, dodržiavať odporúčané riedenie a  dobu pôsobenia.

VII

Kvety bez prachu. Aby ste pri čistení listov na kvetoch zabránili mokrej podlahe a ochránili nábytok, použite bavlnené rukavice. Navlhčite ich, zvyšok vlažnej vody vyžmýkajte a následne bez kvapkania pohodlne utriete listy od prachu. S vôňou a bez škrípania. Vŕzganie dverí bez ich zosadenia odstránite, ak na pánty nastriekate penu na holenie. Ak si chcete rozvoňať celý byt, stačí potrieť žiarovku nejakou príjemnou, napríklad vanilkovou esenciou. Účinkuje to, samozrejme, až po jej rozsvietení, keď sa zohreje. Originálne servírovanie. Ak z obalov od konzerv po ich spotrebovaní odstránite vrchnú aj spodnú časť, získate formy, pomocou ktorých môžete dekorovať na tanier ryžu alebo cestoviny. 

POĽNOHOSPODÁRSKE ROZHĽADY | HLAS ĽUDU

DO VÁŠHO RECEPTÁRA

Mafiny plné zdravia

Kamélia

Suroviny: 2 až 3 čajové šálky integrálnej alebo pohánkovej múky, 3 – 4 vajcia, asi 3 polievkové lyžice (PL) polostuhnutého kokosového oleja, med podľa chuti, 2 PL organického kakaa, 2 nastrúhané jablká, 2 alebo 3 hrste upečených a nakrájaných lieskovcov alebo orechov, trochu škorice, trochu kypriaceho prášku a mlieko (obyčajné – kravské, kokosové

Suroviny: Na prvé cesto: 5 bielkov, 100 g cukru, 100 g mletých orechov, 2 lyžice múky, 1 kypriaci prášok; Na druhé cesto: 5 bielkov, 100 g cukru, 100 g kokosu, 1 kypriaci prášok; Na tretie cesto: 4 vajcia, 100 g cukru, 100 g čokolády, 2 lyžice múky, 1 kypriaci prášok; Na plnku: 10 žĺtkov, 300 g cukru, 1 vanilínový cukor, 8 lyžíc múky, 1 l mlieka, 500 g masla, 250 g práškového cukru, 2 vrecúška šľahačkového vanilínového krému, 100 g čiernej a 100 g bielej čokolády; Poleva: 3 vrecúška šľahačkového krému, 2 dl mlieka Takto sa to podarí: Pr vé cesto: Vyšľaháme bielk y s cukrom, pridáme mleté orechy a múku zmiešanú s kypriacim práškom. Dobre zmiešame a vylejeme na plech (priemeru 28 cm) vystlaný papierom na pečenie. Pečieme v rúre zahriatej na 200 ºC asi 20 minút. Druhé cesto: Vyšľaháme bielky s cukrom, pridáme kokos zmiešaný s kypriacim práškom. Dobre zmiešame, vylejeme na plech a upečieme ako prvé cesto. Tretie cesto: Vyšľaháme bielky s cukrom, pridáme žĺtky, nastrúhanú čokoládu a múku zmiešanú s kypriacim práškom. Dobre zmiešame a upečieme ako

alebo sójové) podľa potreby Takto sa to podarí: Zamiešame múku, kypriaci prášok, kakao, škoricu, lieskovce alebo orechy a jablká. Do zmesi pridáme vajcia, med a kokosový olej. Nakoniec pridávame mlieko podľa potreby. Lyžicou naplníme mafinové formy do 2/3 formy a pečieme v predtým vyhriatej rúre na asi 200 – 220 °C asi 15 – 20 minút (podľa typu rúry). 

Mrkvová torta Suroviny: Na cesto: 200 g polohrubej múky, 150 g tr s tinového cukru, 1 lyžica kypriaceho prášku, 2 vajcia, 90 ml oleja, 1 lyžička mletej škorice, 60 ml šťavy z pomaranča, 450 g mrkvy, kôra z 1 pomaranča, 50 g brusnice, 50 g hrozienka; Na plnku: 250 g mascarpone, 3 lyžice práškového cukru, 2 lyžice masla Takto sa to podarí: Cesto: V prvej miske zmiešame múku s kypriacim práškom, cukrom a škoricou. Z bielkov vyšľaháme tuhý sneh. Žĺtky zmiešame s olejom a šťavou z pomaranča. Postupne zamiešame suchú zmes z prvej misky. Do cesta zľahka pridáme sneh z bielkov. Mrkvu

nastrúhame na hrubšie a taktiež pridáme do zmesi spolu s hrozienkami, kôrou z pomaranča a brusnicami. Tortovú formu vystelieme papierom na pečenie, cesto rozotrieme rovnomerne a pečieme pri 180 °C asi 40 minút. Plnka: Zmäknuté maslo vyšľaháme s cukrom, postupne pridávame syr mascarpone. Plnku vrstvíme na vychladené a upečené cesto. Vrch ozdobíme kôrou z pomaranča alebo citróna. 

prvé dve cestá. Plnka: Žĺtky vymiešame s cukrom, vanilínovým cukrom a múkou. Nalejeme polovicu mlieka a dobre zmiešame. Druhú polovicu mlieka dáme zovrieť, zavaríme žĺtkovú zmes a varíme, kým plnka nezhustne. Keď vychladne, pridáme maslo vymiešané s práškovým cukrom a šľahačkovým krémom. Šľahačkový krém nešľaháme

osobitne, ale pridáme práškový. Dobre zmiešame a rozdelíme na dve časti. Do jednej pridáme nastrúhanú bielu a do druhej nastrúhanú čiernu čokoládu. Dobre zmiešame. Na prvé cesto natrieme polovicu plnky s bielou čokoládou, pokryjeme druhým cestom a natrieme polovicou plnky s čiernou čokoládou. Na túto plnku natrieme druhú polovicu plnky s bielou čokoládou a pokryjeme tretím cestom. Vrch potrieme druhou polovicou plnky s čiernou čokoládou. Ozdobíme krémom vyšľahaným s cukrom. 

Orieškové rezy Suroviny: Na cesto: 4 vajcia, 120 g cukru, 90 g polohrubej múky, 100 g masla, ½ vrecúška kypriaceho prášku, 1 vanilínový cukor, 2 lyžice rumu; Na plnku: 10 lyžíc cukru, 3 lyžice vody,1 lyžica kakaa,1 rebro čokolády, 200 g mletých lieskových orieškov, 200 g masla Takto sa to podarí: Cesto: Vymiešame žĺtky s cukrom do

peny. Pridáme vanilínový cukor, mäkké maslo a rum. Nakoniec pridáme múku s kypriacim práškom a vyšľahaný sneh z bielkov. Pečieme vo vyhriatej rúre 180 °C asi 10 minút. Plnka: Rozvaríme vodu s cukrom, pridáme

čokoládu a kakao. Odstavíme a pridáme mleté lieskové oriešky a maslo. Toto robíme za tepla. Krém necháme trochu zatuhnúť a natrieme na cesto. Môžeme preliať čokoládovou polevou a vrch ozdobiť mletými orieškami alebo kokosom. Kto má rád, môže namiesto lieskových použiť vlašské oriešky. 

POĽNOHOSPODÁRSKE ROZHĽADY | Príloha pre poľnohospodárov a dedinu | Číslo 414 | Pripravujú: Ľubica Sýkorová, Elena Šranková a spolupracovníci | Použitá domáca a zahraničná literatúra

VIII

Kultúra Knihy a ilustrácie – mier pre dušu Z 22. SALÓNU KNÍH

Jasmina Pániková

V otváracom programe slova sa autora Dragana Jovanovića Danilova ujal aj riaditeľ Bibiany Peter Tvrdoň, vo výbere a preklade Martina Prebuová sezóna Novosadského ktorému udelili špeciálne uznanie za dilu. Na sklonku minulého roku túto veľtrhu aj tentoraz výnimočný prínos v ob- knihu vydali Vydavateľstvo Spolku štartovala podujatiami lasti propagácie ilustrácií slovenských spisovateľov v Bratislave venovanými umeniu a písakníh. Po prebratí ceny a Slovenské vydavateľské centrum nému slovu. Od 12. do 18. zdôraznil, že na tomto v Báčskom Petrovci. Riaditeľ SVC apríla sa početní vydavatelia veľtrhu chcú predsta- Vladimír Valentík poznamenal, že ide a samotní autori postarali viť kolekciu najlepších o prvú knihu, ktorá nastala v koproo to, aby pre milovníkov kníh ilustrácií z minuloročnej dukcii týchto dvoch vydavateľstiev zorganizovali viacero akcií, na súťaže, čiže najväčšiu vý- a prízvukoval, že slovenská literatúra ktorých prezentovali svoje stavu originálov ilustrácií zo Slovenska nikdy predtým nebola vydania. detských kníh. tak intenzívne prekladaná a vydávaDo rámca početných akV rovnaký deň sa ná u nás, než je to teraz. cií aj v tomto roku zapadol udiala ešte jedna akcia, Nadšenie z knihy neskrýval ani – teraz už piaty – Festival významná najmä pre spisovateľ D. Jovanović Danilov. ilustrácií kníh BookILL Fest, slovenskú menšinu. Na „Podľa reakcií verejnosti povedal na ktorom v stredu 13. aprístánku Vojvodina viac by som, že Prebudila urobil dobrý la udelili ceny za najlepšie Hosťujúcu výstavu ilustrácií z Bratislavy otvorila než kniha v priateľskom preklad, ktorý zažil aj na Slovensku. ilustrácie kníh a zároveň veľvyslankyňa Dagmar Repčeková ovzduší prezentovali Teší ma, že sa o knihe píše, a práve otvorili výstavu najlepších to je pre spisovateľa ilustrácií na minuloročnom Bienále Z toho dôvodu už 51 rokov najdôležitejšie, nie ilustrácií v Bratislave. Na tohtoročný sa organizuje medzinárodná biografia, ale biblioBookILL festival bolo zaslaných okolo súťažná výstava ilustrácií grafia,“ poznamenal 2 200 ilustrácií zo Srbska a ďalších 27 Bienále ilustrácií Bratislava, Danilov. štátov. Cenu za najlepšiu ilustráciu ktorú organizuje Bibiana. Prekladateľ Preknihy pre deti udelili Stefanovi Ka- Keď na Slovensku počujete budila zdôraznil, že tanićovi, zatiaľ čo ceny za najlepšiu slovo Bibiana, ihneď môžete dobrá spolupráca ilustráciu knihy próz, respektíve vedieť, že ide o dom umenia medzi Združením poézie odišli do Ruska a Španielska. pre deti, ktorý podporuje spisovateľov Srbska Otvárajúc výstavu najlepších ilu- a rozvíja ilustrátorstvo pre a Spolkom slovenstrácií veľvyslankyňa Slovenskej deti,“ poznamenala veľvyských spisovateľov republiky v Srbsku Dagmar Repče- slankyňa Repčeková a vyjadv Bratislave pretrková v príhovore zdôraznila význam rila potešenie, že už druhý váva už zopár rodobrej ilustrácie, ktorá podľa nej rok zaradom je realizovaná Úspešné trio: (zľava) prekladateľ, predstaviteľ kov a podľa neho umožňuje deťom pochopiť obsah spolupráca medzi Bibianou vydavateľstva, spisovateľ je práve poézia D. knihy a, samozrejme, pochválila aj a Banátskym kultúrnym Jovanovića Daniloilustrátorov, ktorí napriek pokročilé- centrom, ako aj Nadáciou Babka dvojrečový výber z poézie Moje va ohnivkom, ktoré spája dve krásne mu veku musia uvažovať ako deti, v Kovačice. presné vidiny / Moja tačna priviđenja literatúry.

a pritom zachovať v sebe umelca. „Na Slovensku sme pochopili, že je potrebné podporovať tvorbu pre deti.

NIELEN SLOVO, ALE AJ OBRAZ(Y). Roky plynú a súbežne so salónom kníh do šírky rastie aj Medzinárodná výstava umenia Art Expo. Dokladom toho je najmä údaj, že sa v dňoch 12. až 18. apríla konalo vyše desať výstav na Art Expo, ako i ďalších šesť na salóne. Osobitný význam medzi podujatiami výtvarného druhu malo štvrtkové udelenie Ceny Savu Šumanovića, ktorého iniciátormi a spoluusporiadateľmi sú od roku 1999 Novosadský veľtrh, Galéria Bel Art a Stredisko pre vizuálnu kultúru Zlaté oko. Najnovšou laureátkou tejto poprednej umeleckej ceny je maliarka z Belehradu Marija Dragojlovićová (Šabac 1950), ktorá celé desaťročia logicky a kontinuálne buduje mimoriadne koherentný maliarsky opus, stále dokazujúc podnety skutočnosti transponovať do autentického sveta obrazu. Veľkú pozornosť upútala aj výstava zorganizovaná k 30. výročiu odchodu básnika Miroslava Antića, ďalšia s názvom Pomníky minulej doby organizovaná Židovskou obcou Nový Sad, výstava obrazov Boška Petrovića, tapisérie vystavené Ateliérom 61, výstava našich a slovenských knižných ilustrácií... Príležitosť prezentovať vlastnú tvorbu na svojom stánku mal aj Výtvarný krúžok Michala Geržu z Kysáča (práce na snímke). O. F. • KULTÚRA •

17 /4696/ 23. 4. 2016

Kultúra SNEMOVALI KYSÁČSKI MATIČIARI

Dojímavá diskusia Elena Šranková

ýročné a volebné zhromaždenie MOMS Kysáč bolo v nedeľu 17. apríla v Slovenskom národnom dome. Po vstupnom úvodnom programe, v ktorom účinkovali ženská a mužská spevácka skupina KIS, recitátorky Elena Surová, učiteľka v penzii, a Marína Šmitová, žiačka ZŠ, nasledovala pracovná časť. V rámci nej sa najprv posvietilo na činnosť kysáčskej matičnej organizácie v období rokov 2012 až 2016, s dôrazom na uplynulý rok. Prítomných o početných aktivitách a realizovaných prácach informovali Rastislav Surový, predseda MOMS Kysáč, a Anna Legíňová, tajomníčka, pričom spomenuli len najvýznamnejšie a najpodstatnejšie. Tak vlani ústredným podujatím bolo pripomínanie si 25. výročia práce MSS, ako i MOMS Kysáč. V rokoch predtým to bolo úspešné

ukončenie prác a vydanie zborníka Kysáč 1773 – 2013, ako i oslavy 240. výročia príchodu Slovákov do Kysáča. Pracovalo sa aj na dobudovaní skladu a zasadačky matičného stánku, čiže Slovenského národného domu. Správu o hospodárení v roku 2015 podal Michal Šranka, pokladník, a správu Dozornej rady Anna Bičiarová, predsedníčka DR. Vyplynulo, že sa vlani s prostriedkami nakladalo pozitívne a v tejto chvíli je v pokladnici čosi nad 8-tisíc dinárov. Projekcia dokladov a fotografií z matičného archívu, ktorá sa realizovala vďaka novému videobeamu, prispela k tomu, aby snemovanie bolo pútavejšie. Plán a program matičnej práce na tento rok prečítala A. Legíňová. Niektoré z podujatí sa už realizovali a z naplánovaných treba spomenúť: prezentáciu knihy Za slnkom napoludnie, aktualizáciu webovej matičnej stránky, pripomínanie výročia smrti Ľudovíta Štúra, ako

Predseda MOMS a pracovné predsedníctvo (zľava): Rastislav Surový, Jozef Kardelis, Michal Kulík a Mária Čemanová

i údržbu miestností a okolia Slovenského národného domu. Snemovanie svojou prítomnosťou poctili Katarína Melegová-Melichová, predsedníčka MSS, Ján Slávik, predseda Výboru pre kultúru NRSNM, a predstavitelia kysáčskych cirkví, spolkov a združení občanov. Hostia sa zapojili aj do diskusie, aby pochválili matičnú činnosť, ale zmienili sa aj o aktuálnom probléme – odchode najmä mladých ľudí na Slovensko. V dojímavej diskusii sa prítomní uzhodli, že mladí odchádzajú z ekonomických dôvodov.

Konštatovali, že treba zmeniť všeobecnú situáciu v štáte, v rámci slovenského etnika byť súdržní a snažiť sa o to, aby mladí zostávali tu. Keďže mnohí z prítomných majú najbližších v zahraničí, rozcítili sa nad touto skutočnosťou a niektorí aj cez slzy prejavili nádej, že sa hospodárska situácia zmení a že sa im najmilší vrátia. Na snemovaní schválili navrhnutých kandidátov na udelenie uznaní MSS, ako i kandidátov do novej Správnej rady MOMS Kysáč v období rokov 2016 – 2020.

V KC KYSÁČ BOLA OSLAVA

Životné jubileum Zoroslava Speváka E. Šranková

kinosále Kultúrneho centra v Kysáči bola v sobotu 16. apríla oslava jubilea – šesťdesiatky slovenského spisovateľa prof. Dr. Zoroslava Speváka Jesenského z Báčskeho Petrovca. Tak ako to pri takýchto príležitostiach býva, prezentovali kúsok z tvorby oslávenca, primeranými slovami mu blahoželali k jubileu a nakoniec mu odovzdali slovo. Na úvod Monika Bažaľová z Hložian prečítala báseň Čo sa mi v Kysáči páči, ktorú Zoroslav Spevák Jesenský napísal z tejto príležitosti. O jubilantovi, ktorý 7. septembra oslávi 60. narodeniny, sa zmienila Anna Horvátová z Báčskeho Petrovca, moderátorka večierka. Povedala, že ide o prozaika, autora pre deti, niekdajšieho novinára Hlasu ľudu a Vzletu, redaktora časopisu Zornička, zostavovateľa čítaniek a učebníc slovenského jazyka pre

www.hl.rs

nižšie ročníky základných škôl, profesora na Filozofickej fakulte Univerzity v Novom Sade, ktorý napriek rokom zostal mladistvým, plným života, tvorivým a neoblomným. Z tvorby Zoroslava Speváka Jesenského odzneli poviedky Strašné, strašné a Ako Andrejko zjedol muchu v predvedení Maríny Horvátovej z Báčskeho Petrovca a básne Kocúr Karol a Každý deň má inú farbu v predvedení M. Bažaľovej. Rodina Speváková na javisku KC Kysáč Jubilantovi zablahoželali a na stretnutia s ním si zaspomínali lebo neznáša stojaté vody. Ako Pavel Surový, úradujúci riaditeľ povedal, má pocit, že celý život KC Kysáč, Libuška Lakatošová, žije v stojatom močiari. Pritom republiková poslankyňa zo Starej má veľa energie a nemá s kým Pazovy, a Vlasta Brnová, kysáčska niečo pohnúť, zmeniť, napraviť, matrikárka. Oslávenec Z. Spevák zlepšiť. Preto vždy hľadal ľudí, ktorí v príhovore hovoril o sebe a svojej sú mu v tomto zmysle podobní, povahe. Medziiným spomenul, že ktorí nečakajú, aby život prešiel má veľmi rád polemiku, intelek- pomimo nich, ale ho chcú lapiť do tuálne súboje a prudkú výmenu svojich rúk. Hovoril aj o profesionázorov, a to z jediného dôvodu, nálnom angažovaní sa a písaní pre

Informačno-politický týždenník

deti, čo je jeho srdcovou záležitosťou. Prezradil, že mu je Kysáč blízky z rodinných dôvodov a zmienil sa o svojom životnom jubileu s odkazom, že je život krásny, hodný úsilia vybudovať si ho vo forme radosti, tolerancie a smiechu. Na záver prečítal prózu Boli raz dvaja. K umeleckej zložke večierka prispeli kostýmované mladučké herečky Kultúrneho centra Kristína Madacká a Ľudmila Zorjanová. Úradujúci riaditeľ KC P. Surový v príhovore na úvod večierka spomenul, že oslava má byť netradičná, zábavná, trochu ironická, smiešna a vážna. Po oficiálnej časti zahlásil rozhovory s rodinou Spevákovou, kamarátenie na javisku v tvare performansu a stand-up komédie. • KULTÚRA •

POSTUPOVÉ KOLO DO SPEVÁCKYCH SÚŤAŽÍ

Spievanky, spievanky v Lugu Andrej Meleg

ž druhý víkend za sebou sa Sriemom rozliehala slovenská pieseň. Najprv v Šíde (9. apríla), a potom i v Lugu (16. apríla) zorganizovali koncerty spevákov a speváčok z tejto časti Vojvodiny. Na rozdiel od festivalu v Šíde, ktorý bol revuálneho rázu, v Lugu, v malebnej dedinke na svahoch Fruškej hory, bol festival súťažný. O ceny odbornej poroty (pracovala v zložení: Ružena Červenská, Anna Kukučková-Jašová a Zdenko Jašo) súťažili mladučké speváčky z Lugu do 15 rokov a v druhej kategórii speváčky a jeden spevák vo veku nad 15 rokov. Výhercovia lužského festivalu Spievanky, spievanky postupujú do ďalších súťaží, a to na festivaly Rozospievaný Sriem a na chýrečné Stretnutie v pivnickom poli, ktoré sa tohto roku bude konať v novembri.

Na pamiatku aj spoločná fotografia všetkých účastníkov festivalu

Spevákov v Lugu sprevádzal orchester pod taktovkou Valentína Michala Grňu z Pivnice a toto podujatie tentoraz bolo usporiadané po štvrtýkrát. Lužanov svojou prítomnosťou poctili aj Anna Tomanová-Makanová, predsedníčka Národnostnej rady slovenskej národnostnej menšiny v Srbsku, Katarína Melegová-Melicho-

vá, predsedníčka Matice slovenskej v Srbsku a predsedníčka Výkonnej rady NRSNM, Jarmila Bohušová, členka Výkonnej rady NRSNM poverená kultúrou, Anna Chrťanová-Leskovac, riaditeľka Ústavu pre kultúru vojvodinských Slovákov, Milan Šodić, predseda Obce Beočín, ako aj mnohí iní. Pre festivalové

obecenstvo bola v sobotu sieň Domu kultúry v Lugu primalá. Na javisku sa striedali malí speváci, ale aj tí starší, ostrieľaní, ktorí už súťažili na spomínaných festivaloch v Srieme a Pivnici. Spolu účinkovalo až 18 spevákov. V revuálnej časti si zaspievali aj ďalší, ktorí pochádzajú z Lugu, alebo tu pôsobili, a pridali sa aj hostia z Chorvátska, z Radoša. Odborná porota nemala ľahkú robotu, ale po dlhších konzultáciách sa rozhodli, že si ceny za prednes v mladšej kategórii zaslúžili: Emília Bažíková (1. cena), Silvia Kukučková (2. cena) a Ivana Kolárová (3. cena) a v staršej kategórii Snežana Kukučková (1. cena), Karolína Speváková (2. cena) a Emília Melegová (3. cena). Podľa toho, čo obecenstvo mohlo počuť na festivale Spievanky, spievanky, Lužania môžu byť spokojní so speváckym potenciálom svojej dedinky. Bude ju mať kto reprezentovať teraz, aj v budúcnosti.

V KOVAČICI

Spevom a tancom na opravu cimbala Anička Chalupová

spevákov a tanečníkov ZŠ Mladých pokolení, Domu kultúry, členov Meakmer pred viac moriálneho stredisnež 210 rokka Dr. Janka Bulíka, mi si Slováci z Ženského spolku v pravlasti do KovaKovačici a ženského čice okrem iného spevokolu cirkevnépriniesli i hudobné ho zboru Kovačica II. nástroje. Do konca V bezmála dvojhodi70. rokov 20. storočia novom programe sa v hudobnom živote vystriedala takmer Kovačičanov pretrvástovka účastníkov. vali najmä sláčikoPo úvodnom prívé orchestre, ktoré V duchu výroku básnika hovore Kataríny obsahovali husle, Goetheho Kto nerobí nič Lenhartovej-Petríviolu, kontrabas a pre druhých, nerobí nič kovej, úradujúcej pre seba, sa snažila konať cimbal. riaditeľky DK, za V sobotu 16. aj iniciátorka tejto akcie, hudobného sprieapríla v sieni Domu rozhlasová speváčka Anna vodu slovenského Širková kultúry 3. októbra ľudového orchestra sa z iniciatívy dvoch Kovačičaniek pod taktovkou prof. Pavla Tomáša Anny Širkovej a profesorky Jarmily ml. a za účasti Vladimíra Kolárika, Jonášovej uskutočnil benefičný vojlovického cimbalistu, v prograkoncert na opravu cimbala, ktorý me vystúpili sólistky Anna Širková, desaťročia stál zapadnutý prachom K. Lenhartová-Petríková, Katarína v Dome kultúry. Táto dobročinná ak- Válovcová, Mária Magdaléna Torcia oslovila početných mladučkých ňošová a Gabriela Svetlíková, tiež

• KULTÚRA •

Krása ľudových krojov a šikovnosť malých tanečníkov oslovili divákov v Dome kultúry

členovia Komorného zboru Skala pod vedením Pavla Tomáša st., ŽSS pri Ženskom spolku v Kovačici, dievčenská spevácka skupina pri ZŠ pod vedením prof. Jána Dišpitera, ako i tri folklórne skupiny pri ZŠ, ktoré nacvičili Katarína Mikulićová, Zuzana Petríková a Želko Suchánek. Vzácne informácie o dejinách cimbalu v Kovačici zozbieral a na programe prezentoval profesor Ján Dišpiter, ktorý okrem iného podčiarkol, že tento zvláštny úderový strunový

nástroj sa dostal do DK v polovici 70. rokov minulého storočia, keď ho z lásky k slovenskej ľudovej hudbe a ochotníctvu daroval cimbalista Pavel Nemček. Hrou na cimbale rôzne spoločenské podujatia a svadby v Kovačici v minulosti spríjemňovali aj cimbalisti Michal Čech, Tanasije Stojanović a iní. Benefičný program venovaný na opravu cimbala moderovala profesorka slovenčiny Mária Kotvášová-Jonášová.

17 /4696/ 23. 4. 2016

Kultúra TRADIČNÉ KONCERTY V SELENČI

Selenčské sláviky mali aj hostí Juraj Berédi

dňoch uplynulého víkendu – v sobotu 16. a v nedeľu 17. apríla – sa Selenčou vo večerných hodinách rozliehal spev „slávikov“. Neboli to však spevavé vtáčiky, ale rozspievané deti, účastníčky a účastníci dvoch koncertov pomenovaných Selenčské sláviky 2016. Spoločne ich už tradične organizujú Komorný zbor Zvony a Základná škola Jána Kollára v Selenči.

Účastníci sobotňajšieho koncertu

V nedeľu vystupovali tí trochu starší

Počas dvoch koncertov vystúpilo približne 50 detí rôzneho veku, hlavne žiaci základnej školy, tak chlapci, ako i dievčatá. Tohto roku Sláviky mali aj hostí, a to

deti z Lalite a zo Šídu. Deti spievajú ľudové piesne vo vlastnom výbere a sú oblečené v slovenskom ľudovom kroji zo svojho prostredia. Spevákov sprevádzal

orchester základnej školy Orchestrík, ktorý už roky pracuje pod taktovkou PaedDr. Juraja Súdiho, profesora hudobnej kultúry v ZŠ v Selenči, a koncerty moderovala Mária Trusinová. Záujem o účasť spevákov na koncertoch z roka na rok stúpa, ako aj počet členov orchestra. Tieto koncerty už „vyrástli“ v opravdivé kultúrne podujatie, ktoré sa snaží zachovať nie iba slovenskú ľudovú pieseň, hudbu, slovenský ľudový kroj, ale aj slovenský jazyk a kultúru. Na začiatku druhého koncertu sa obecenstvu a účastníkom prihovorili i Anna Tomanová-Makanová, predsedníčka NRSNM, a Katarína Melegová-Melichová,

predsedníčka Matice slovenskej v Srbsku. Organizátori pre účastníkov zabezpečili primerané spomienkové darčeky a diplomy a predstavitelia NRSNM každému spevákovi a členovi orchestra darovali slovenskú knihu. Koncerty hmotne alebo finančne pomohli sponzori, ako aj rodičia detí – účastníkov koncertov, ktorí po koncertoch pre všetkých prichystali pochúťky a občerstvenie. Oba koncerty mali veľkú návštevnosť a diváci nešetrili dlane, aby posmelili a odmenili malých nádejných spevákov. V obecenstve boli aj predstavitelia kultúrneho, spoločenského a politického života Báčskej obce a Selenče. Hlavnú časť organizácie koncertov zvládli na výbornú znovu členovia rodiny Súdiovej, kým scénu upravili členky matičnej etno sekcie. Organizátori, ako je to už všade v dnešnej dobe, zápasili s nedostatkom finančných prostriedkov, ale aj teraz sa dokázalo, že dobrá vôľa všetko zdolá. Dúfajme, že o rok koncerty Selenčských slávikov znovu potešia obecenstvo, že pri organizácii koncertov neubudne síl, vôle, energie, dobrého zdravia, dokonca, že možno aj podmienky budú prajnejšie.

Z AKCIE TURISTICKEJ ORGANIZÁCIE OBCE KOVAČICA

Jarné kolo

Anička Chalupová

uristická organizácia Obce Kovačica so zámerom piesňou, tancom a pekným slovom privítať jar v sobotu 16. apríla usporiadala stretnutie detských folklórnych súborov z Kovačickej obce. Prvý ročník podujatia Jarné kolo po uvítacích slovách Dragany Latovljevovej, úradujúcej riaditeľky Turistickej organizácie Obce Kovačica, slávnostne otvoril Ján Husárik, predseda obce. Potom sa na letnom javisku striedali spevácke a folklórne skupiny, malí

www.hl.rs

recitátori a divadelníci zo základných škôl a kultúrno-umeleckých spolkov v Kovačickej obci. Svoje tanečné vlohy prezentovali členovia folklórnej skupiny a dievčenská spevácka skupina pri ZŠ Mladých pokolení v Malým folkloristom z Kovačice v tanci neprekážalo ani horúce slniečko Kovačici, malí tanečníci Kultúrno-umeleckého spolku svä- podujatí sa zúčastnili aj členovia z už uvedených škôl. Vyše hodinový program na tého Savu v Crepaji a najmladší divadelnej pobočky Ljuto meče členovia Družstva pre pestovanie pri ZŠ Savu Žebeljana v Crepaji, letnom javisku Miestneho spolotradícií Banatsko kolo z Debeljače folklórne skupiny DK Vladimira čenstva Kovačica doznel piesňou – pobočky v Kovačici pod taktov- Fijata v Samoši a ZŠ svätého Geor- o Pupinovi, ktorú predviedli mlakou choreografa Đorđa Nađa. Na gija v Uzdine, tiež malí recitátori dučkí hudobníci z idvorskej ZŠ.

Informačno-politický týždenník

• KULTÚRA •

S PROGRAMOVÝM RIADITEĽOM KULTÚRNEHO CENTRA ZRENJANIN VLADIMIROM ĐURIĆOM

Zachovali programovú kontinuitu Juraj Bartoš

ultúrne centrum Zrenjanin založili roku 1978 pod názvom Dom mladosti. Vtedy novú stavbu teraz čiastočne renovujú. Jednak preto, lebo ju poriadne načal zub času, jednak z toho dôvodu, že tak nakladá doba. Ako vieme, pri aktuálnom znižovaní zamestnaných v spoločenskom úseku, meč udiera predovšetkým po kultúre a športe. KC zatiaľ počíta 30 zamestnancov a mestské vrchnosti vraj dokonca uvažovali o zavretí ustanovizne alebo o dákom jej „polofinancovaní“. S programovým riaditeľom KC Zrenjanin Vladimirom Đurićom hovoríme predovšetkým o tom, čo je v jeho kompetencii, teda o kultúrnych obsahoch. Čo sa v KC deje počas roka, ako vlastne fungujete? „Podobne ako väčšina kultúrnych stredísk, aj my sme polyvalentná ustanovizeň, znamená, že robíme rozmanité programy. Máme niekoľko redakcií a teda i vlastnú produkciu: hudobné programy, divadelné, výstavné, literárne, chystáme a zabezpečujeme rôzne tribúny, filmové predstavenia a zábavné podujatia. Všetko teda, čo jednotlivé kultúrne ustanovizne robia osobitne, my tu robíme všetko spolu. Nemáme iba knižnicu.“ Aký je záujem o vaše programy? „Približne stotisíc návštevníkov sa tu premelie počas roka. Okrem našich programov môžu si pozrieť aj tie, ktoré organizujeme v spolupráci s rôznymi civilnými a inými kultúrnymi organizáciami. Realizuje sa tu veľký počet dielní, pracujú tu tri kultúrno-umelecké spolky, dve školy baletu, ako i civilná organizácia, ktorá sa zaoberá prácou s deťmi, takže každý deň tu pobudne niekoľko stovák detí.“ DIVADELNÉ PUBLIKUM ODUMIERA Je dôležité vzbudiť záujem o kultúru práve u detí. Ako sa vám to darí, aké metódy uplatňujete? „Už celé roky máme projekt Nové kultúrne publikum, ktorý by v zásade mal fungovať v spolupráci so základnými a strednými školami. Vskutku to funguje na základe • KULTÚRA •

entuziazmu ľudí vo vzdelávacích ustanovizniach, z jednoduchého dôvodu: my sme pripravení rôzne obsahy určené deťom rovno s cieľom vytvárania nového kultúrneho obecenstva realizovať, avšak, ako je známe, vzdelávanie a kultúra u nás sú v nevýhodnej situácii. V školách sa často štrajkuje, a tak aj vtedy, keď existujú možnosti a čas, je ťažké získať ich zamestnancov, aby deti doviedli sem. Často dostávame odpoveď: ,Stačí, že ich v škole vyučujeme, nieže ich ešte máme niekam odvádzať na dáke kultúrne diania...‘ To je proste záležitosť, ktorú treba riešiť systémovo na úrovni štátu. Ak štátu záleží na tom, aby mal kultúrne a vzdelané budúce generácie, musí to riešiť tak, aby v plánoch a programoch všetkých základných a stredných škôl bolo zaradené aspoň niekoľko návštev divadelných predstavení, vernisáží... Učitelia a vychovávatelia ich musia naučiť, ako sa treba správať v divadle, kine a podobne. Je to mimoriadne dôležité, keďže nám divadelné obecenstvo naskutku fyzicky odumiera.“ Čo, podľa vašej mienky, zapríčiňuje pokles záujmu o kultúrne obsahy? „Generálne – celkový stav v spoločnosti. Vinníkmi sú médiá, čiže nával kadejakých špatných nekontrolovaných obsahov v nich, čo vedie k vytváraniu takého ovzdušia v spoločnosti, ktoré je kontraproduktívne v oblasti, ktorou sa zaoberáme, a teda prispieva k búraniu celého hodnotového systému. Aj toto by bolo možné riešiť systémovo, tak, že by kompetentní naložili všetkým celoplošným médiám, aby vo svojich programoch záväzne mali isté percentá vzdelávacích a kultúrnych programov. Nazdávam sa, že by sa situácia podstatne zlepšila.“ ČORAZ MENEJ PEŇAZÍ Výroba kultúrnych programov a postprodukcia nie je celkom lacná záležitosť. Ako premosťujete ﬁnančné bariéry? „Pravdaže, zakladateľom našej ustanovizne je mesto Zreňanin, takže výdavky na platy našich zamestnancov a iné hmotné náklady sa uhrádzajú z mestského rozpočtu. Ibaže sa tie prostriedky neustále

znižujú, takže je tu nepomer povedzme medzi hmotnou údržbou budovy, platmi a prídelom kultúrnym programom z celkového koláča. Keď sa povie vyčleňovanie na kultúru, myslí sa na všetko spomenuté; tie sumy sa môžu na prvý pohľad zdať veľmi veľké, avšak keď sa pozriete, koľko sa ozaj odvádza na programy, to sú naskutku mi-

noritné prostriedky. Aj to je jeden z podstatných dôvodov, pre ktoré je nedostatok kvalitných programov. Kvalitné programy si vyžadujú viac peňazí, tých je však stále menej. Usilujeme sa prekonať to účasťou na rôznych súbehoch v našej krajine, ale i v zahraničí. Práve sa s našimi priateľmi z Temešváru uchádzame o prostriedky Pokrajinského sekretariátu pre kultúru, rezortného ministerstva, NIS (Naftového priemyslu) a iných subjektov.“ Môžete nám povedať, v akých rámcoch sa pohybuje rozpočet KC Zrenjanin? „Nemám presné exaktné údaje, viem však, že na programy je to okolo dvoch miliónov dinárov. Do tej sumy sú však zabudované aj niektoré veci, ktoré musíme urobiť v prospech zakladateľa. Vlani sme, povedzme, dostali 1,5 milióna dinárov, a potom sme v marci museli usporiadať koncert, ktorý stál 900 000, takže sme si museli počkať na júnový opravný rozpočet, aby sme vedeli, čo si môžeme dovoliť. To je situácia, ktorá sa opakuje, takmer každý rok. Na výplatu honorárov čakáme 5 – 6 mesiacov, takže nie je jednoduché plánovať a realizovať programy.“ MENEJ PROGRAMOV NA DEDINÁCH Zreňanin je národnostne pestrý. V akej miere prihliadate na

záujmy príslušníkov národnostných menšín? „Snažíme sa o činorodú spoluprácu tak s civilným úsekom, ako i s národnostnými menšinami. Občas pripravíme niečo i pre nich, ale tie programy sú príliš zriedkavé. Pravidelne chystáme programy pre maďarské národnostné spoločenstvo k niektorým ich sviatkom, sledujeme udalosti na kultúrnom poli v okolitých dedinách, snažíme sa ich podporiť technickými pomôckami, ktoré máme. Bolo by to treba posunúť na vyššiu úroveň, chce to len lepšiu komunikáciu; my sme ochotní poskytnúť naše zdroje. Háčik je i v tom, že aj na dedinách je, následne nedostatku peňazí, menej programov než ich bolo skôr. Keď sme vyrukovali s ideou Kultúrnej siete Vojvodiny, myšlienka fungovala len po prvé kolo volieb. Len čo v kultúrnych ustanovizniach bolo zmenené zhruba 60 percent riaditeľov, museli sme s ňou ísť od začiatku. Chceli sme, aby to bola istým spôsobom neformálna organizácia, keďže všetky kultúrne strediská fungujú ako osobitné organizácie, prečo by sme teda robili ešte dáku novú? Keď už existuje Ústav pre kultúru Vojvodiny, ktorý by sa mal starať aj o kultúru národnostných menšín, spolu s ich národnostnými radami, mienili sme, že by bolo logické, aby sa toho ujal. Idea bola, aby sme si vymieňali programy, aby sme sa spoločne uchádzali o určité prostriedky. Žiaľ, v ústave neprejavili záujem.“ V akej miere na činnosť KC vplývajú politické previerania, proti ktorým nie je imúnny ani Zreňanin? „Na post programového riaditeľa som prišiel roku 2001. Odvtedy sa v KC vystriedali štyria riaditelia. Každý nový riaditeľ má vlastné idey. Uvedomujem si, že on je ten, kto rozhoduje a ja sa snažím zachovať programovú kontinuitu, čo sa nám, podľa mojej mienky, aj podarilo, napriek niekoľkým politickým opciám, ktoré sa vystriedali. Politika sa vždy do všetkého mieša, my sa však snažíme, aby kultúra zostala pri svojej pôvodnej úlohe.“

17 /4696/ 23. 4. 2016

Kultúra  RECENZIA

Posunuté dimenzie Oto Filip

eľkí spisovatelia sú veľkí najmä tým, že vždy dokážu prekvapiť. Spravidla príjemne. Svojím románom Nulté číslo, ktorý svetlo sveta uzrel vlani, jasne to potvrdzuje aj taliansky historik, filozof, estetik a spisovateľ Umberto Eco (1932 – 2016). Osobnosť hlboko zasvätená do všetkých dimenzií a tajov roztrieštenej talianskej alebo i modernej európskej spoločnosti: veď pracoval aj ako kultúrny redaktor vo verejnoprávnej televízii, aj ako odborný asistent a vysokoškolský učiteľ. Známy je najmä ako autor pozoruhodných románov – Meno ruže, Foucaultovo kyvadlo, Ostrov včerajšieho dňa, Tajuplný plameň kráľovnej Loany, Pražský cintorín, odborných publikácií, esejí, dokonca i knihy pre deti. Nulté číslo nie je románom rozsiahlym, má zo stopäťdesiat strán, no je románom mnohých dimenzií. Dej je spätý s Milánom a rokom 1992, keď istý veľkopodnikateľ – Komendátor chystá

nulté čísla nového denníka, no nie na to, aby informoval, ale preto, aby zastrašoval a vydieral svojich protivníkov. Pritom sa denníkom menom Zajtra – ktorý, mimochodom, nikdy nevyjde – má dostať do vysokých kruhov finančníctva a bankovníctva. Cez uvádzanie hlavného hrdinu Colonnu do výzoru, štruktúry, významu a poslania budúceho titulu, odhaľujú sa v plnej nahote všetky praktiky mediálnej scény, v ktorej sú informovanie a pravda kdesi ďaleko vzadu za všetkým iným. Časopis Die Welt konštatuje, že sa kedysi sprisahanci ukrývali za múrmi kláštorov a že dnes vystupujú v médiách, uvádzajúc, že Umberto Eco napísal román o Berlusconimu. Kritik Bruce Nichols si všíma skorumpovanú tlač, konšpiračné teórie,

historky a fámy, označujúc román za politickú satiru nielen pre literárnych fajnšmekrov. A autor, ako azda jeden z príznakov tamojšej filozofie, pri konci diela uvádza: – Vždy sme boli národ dýky a jedu. Sme zaočkovaní, imúnni, nech nám porozprávajú akýkoľvek nový príbeh, povieme, že sme počuli ešte horší, a pritom bol možno jeden aj druhý vymyslený... Napísaný v podobe denníka, Nulté číslo sa ako špičkový román číta ľahko, jedným dychom, bez ohľadu na to, že má viac dejových línií. Toľko toho je tam, nútiace nás hlboko sa zamýšľať nad dobou, ktorú práve žijeme: aj dnešok reprezentovaný médiami, aj ich praktikami, aj filozofia pragmatizmu, aj dejiny znázornené sprisahaniami od Mussoliniho smrti po

vyčíňanie červených teroristov. Je to ale aj detektívka, aj ľúbostný román, aj hlboká literárna či mediálna spoločenská sonda. Po všetkých obsahom naznačených teóriách a sprisahaniach, ktorých pravdivosť alebo aspoň opodstatnenosť potvrdia konkrétne zločiny, ako i spravodajstvo odvysielané BBC, hlavný hrdina rozčarovane až cynicky kvituje, že nezostáva iné, než odísť, pohľadať si krajinu v Strednej a Južnej Amerike. Takú, kde nejestvujú žiadne tajomstvá a všetko sa odohráva pred očami verejnosti: polícia požaduje, aby bola pravidelne korumpovaná, vláda a organizovaný zločin v súlade s ústavou tvoria jeden celok, banky žijú z prania špinavých peňazí, ľudia sa zabíjajú, ale iba navzájom medzi sebou, turistov nechávajú na pokoji... A čo (je) v tom všetkom jedinec? Nezostáva mu iné, než mať pokojnú nedôveru voči svetu, ktorý ho obklopuje. Lebo život je znesiteľný, stačí sa uskromniť, keďže zajtra je iný deň. A aj ten treba ako-tak prežiť.

DIVADELNÝ FESTIVAL ANIČKY JURKOVIČOVEJ

Ocenenie aj pre Petrovčanov Jaroslav Čiep

eloslovenská prehliadka neprofesionálnych divadelných súborov Festival Aničky Jurkovičovej si prostredníctvom vybraných inscenácií slovenskej a svetovej dramatickej tvorby kladie za cieľ priblížiť postavenie ženy v živote spoločnosti. V oficiálnom názve má festival meno jednej z prvých slovenských ochotníckych herečiek Aničky Jurkovičovej. V Novom meste nad Váhom v dňoch 10. až 12. apríla 2016 usporiadali 19. ročník tohto festivalu a na ňom sa predstavili aj Petrovčania: Divadlo VHV s predstavením Hore nohami autorky Kataríny Hitzingerovej a

www.hl.rs

Po úspešnej premiére predstavenia Hore nohami v Petrovci

Informačno-politický týždenník

v réžii Hany Tancikovej. Divadlo VHV Petrovec na tomto festivale získalo dve ocenenia: za šírenie slovenskej kultúry v zahraničí, ako i za aktuálnu tému v reflexii divadla a jeho poslania a miesta v spoločnosti. Ináč petrovskí divadelníci si tohto roku pripomenú 150. výročie uvedenia divadla vo svojom prostredí, respektíve aj pol druha storočia slovenského divadelníctva na Dolnej zemi. Okrem víťazného Divadla 21 z Opatovej, Divadla VHV Petrovec zo Srbska, na festivale sa predstavili aj Divadelný súbor z Hubovej, divadelný súbor Jána Chalupku z Brezna, domáci súbor Lusian a divadelníci zo súboru Masky z Ilavy. • KULTÚRA •

GYMNÁZIUM JÁNA KOLLÁRA V PETROVCI

Deň otvorených dverí Jaroslav Čiep

ymnázium Jána Kollára so žiackym domovom v Báčskom Petrovci v sobotu 16. apríla od 9. do 18. hodiny otvorilo brány dokorán pre všetkých záujemcov. Toto naše jedinečné gymnázium s už takmer storočnou tradíciou vysoko profesionálnou výchovno-vzdelávacou prácou dalo základy pre vysokoškolské štúdiá významným doktorom vied, vedcom, umelcom, lekárom, inžinierom, spisovateľom a mnohým iným, ktorí boli a v súčasnosti sú nositeľmi spoločenského a kultúrneho života Slovákov, a nie iba Slovákov, u nás a vo svete. V sobotu všetci záujemcovia mali možnosť vidieť, ako a s akým technickým vybavením táto ustanovizeň prispieva k tomu, že žiaci gymnázia dosahovali a dosahujú najvyššie ocenenia na olympiádach a súťaženiach vo vojvodinských, republikových a medzinárodných rámcoch. Spevom, tancom, hovoreným a písaným slovom, športovými a bádateľskými aktivitami petrovskí gymnazisti dávno prekročili hranice štátu a sú hrdosťou a emblémom bezmála storočného petrovského gymnázia. Pre túto príležitosť maturanti petrovskej strednej školy prichystali aj virtuálnu prechádzku školou a jej prezentáciu. „Verím, že mnohí žiaci a ich rodičia ocenia všetky výhody, ktoré škola ponúka vo vyučovaní a v ubytovaní žiakov. Vybavenosť školy pomôckami

je na veľmi vysokej úrovni. Kabinety a triedy sú vybavené počítačmi, v nich máme aj videopremietač alebo veľké obrazovky. Čoskoro budeme mať aj optický internet v rámci celej budovy školy,“ zdôraznila riaditeľka Anna Medveďová. Pritom od budúceho školského roka na gymnáziu bude otvorený nový vzdelávací profil v oblasti informatických technológií v nadštandardne vybavených kabinetoch. Je to ďalší motív náboru žiakov. O tom riaditeľka hovorí: „Nový vzdelávací profil je vlastne počítačové gymnázium pre nadaných žiakov. Schválili nám slovenskú triedu s možnosťou zápisu 20 žiakov v jednom roční-

Viac desiatok záujemcov si so záujmom prezreli gymnázium a sprevádzali ich angažovaní profesori ku. Vybavili sme nový kabinet a do jesene tam pribudnú ďalšie silné počítače, ktoré budú vyhovovať všetkým požiadavkám tohto odboru.“ Na otázku, čo to znamená pre profesorský káder, odpoveď Medveďovej znela: „Pre profesorský kolektív to znamená mnoho, lebo týmto by sme sa vrátili na normu 16 tried spred štyroch rokov, kde by všetci profesori mali úplné normy. K tomu potrebujeme ešte jedného

matematika a jedného informatika. Pre prijímací test budúcich žiakov zorganizujeme aj bezplatnú prípravu z matematiky.“ Riaditeľka a profesorský kolektív odkazujú všetkým záujemcom, aby ich rozhodne navštívili a aby sa na vlastné oči presvedčili, že školením sa na tejto škole budúcim gymnazistom umožnia získať potrebné vedomosti a pripravia ich na úspešné vysokoškolské štúdiá.

NA FESTIVALE V IRIGU

Triumf hercov a režisérov z Pazovy Anna Lešťanová

a 44. festivale divadelných ochotníkov Sriemu, ktorý prebiehal v dňoch 8. až 16. apríla v Irigu, sa zúčastnili divadelné súbory zo Šídu, Beočínu, Starej Pazovy, Pećiniec, Sriemskej Mitrovice, Nových Bánoviec a Irigu. Za absolútneho víťaza festivalu vyhlásili predstavenie Ad infinitum SD VHV Stará Pazova pri SKUS hrdinu Janka Čmelíka autorskej dvojice Miroslava Kožíka a Miroslava Baka. Podľa rozhodnutia selektora festivalu Predraga Momčilovića, profesora na Akadémii umení v Novom Sade, toto predstavenie spolu s inscenáciami z Beočínu a Sriemskej Mitrovice sa zúčastní na divadelnej prehliadke ochotníkov Vojvodiny.

Aj druhé predstavenie staropazovského SD VHV Maratónci bežia čestné kolo na festivale v Irigu dosiahlo pozoruhodné úspechy. Predstavenie je navrhnuté do repertoáru Festivalu tradičných divadelných foriem v dedinke Jaša Tomić. Režisér predstavenia Alexander Bako je tohtoročným nositeľom uznania za réžiu a scénografiu, kým Miroslav Bako získal aj cenu za originálnu hudbu vo víťaznom predstavení Ad infinutum, ktorému sa dostalo i uznanie za scénický pohyb. Medzi piatimi nositeľmi diplomov za herecké výkony sú i dvaja Staropazovčania: Janko Šarkézy za stvárnenie postavy Lakiho Topalovića v Maratóncach... a Michal Topoľský za úlohu Adama v predstavení Ad infinitum.

 KRÁTKE SPRÁVY

Stará Pazova

Obecná prehliadka hudobno-folklórnej tvorby detí sa uskutočnila v nedeľu 17. apríla v staropazovskej divadelnej sále. Zúčastnilo sa na nej 13 súborov a do ďalšieho súťaženia podľa rozhodnutia selektora Dejana Trifunovića, choreografa z Pančeva, postúpilo až 11 súborov. Vo všetkých troch kategóriách (ľudová tradícia, mladšia a staršia veková skupina) do oblastnej prehliadky hudobno-folklórnej tvorby, ktorá bude 7. mája v Starej Pazove, postúpili aj detské súbory SKUS hrdinu Janka Čmelíka. Organizáciu prehliadky mal na starosti Zväz ochotníkov Obce Stará Pazova. • KULTÚRA •

Bratislava

Muzikál Annie na zájazde. Súbor muzikálu Annie ZŠ hrdinu Janka Čmelíka zo Starej Pazovy v dňoch 14. až 17. apríla pobudol na zájazde na Slovensku. Členovia súboru boli ubytovaní v Základnej umeleckej škole Jána Albrechta v Bratislave, kde v sobotu 16. apríla úspešne vystúpili v Radošinskom naivnom divadle. Tento zájazd využili aj na obhliadku pamätihodností mesta. Ináč mladým hercom ho zorganizovala Jasmina Nasáriková, pazovská rodáčka žijúca na Slovensku, a autobusovú prepravu zabezpečila Obec Stará Pazova. a. lš.

Báčsky Petrovec

Hosťujúce detské divadelné predstavenie. V utorok 19. apríla napoludnie v Slovenskom vojvodinskom divadle v Petrovci hosťovalo Detské divadlo zo Subotice s predstavením Par cipela (Pár topánok). Autor predlohy je Pierre Gripari a dramatizáciu a réžiu podpísal Todor Valov. Predstavenie zobrazuje harmóniu troch hier: bábkarstva, masiek a živej hry. V Petrovci sa predstavili herci: Jasmina Pralijová, Bela Kalo a Zalan Greguš.

17 /4696/ 23. 4. 2016

J. Č.

Kultúra  RECENZIA NOVÁ PUBLIKÁCIA

Symbióza Dolnej zeme a Slovenska

(V tvorivej symbióze medzi Dolnou zemou a Slovenskom. Zborník prác z rovnomennej medzinárodnej konferencie, ktorá sa konala v Nadlaku 20. – 21. marca 2015. Nadlak : Vydavateľstvo Ivana Krasku, 2015) Jaroslav Čiep

rednedávnom doznela ôsma medzinárodná konferencia v sídle Demokratického zväzu Slovákov a Čechov v Rumunsku, v Nadlaku. Každoročne ju usporadúva DZSČR v spolupráci s Kultúrnou a vedeckou spoločnosťou Ivana Kraska. Udeľovanie prestížnej Ceny Ondreja Štefanka a konferencia s tým spätá je príležitosťou, aby sa Nadlak na chvíľu stal centrom Slovákov a slovenskosti. Tohtoročnú konferenciu zacielili na divadelníctvo a predovšetkým úctyhodné jubileum 150 rokov slovenského divadla v Petrovci a na Dolnej zemi. Pri tej príležitosti organizátor prezentoval aj zborník prác z minuloročnej konferencie. Uvedený zborník prác je pomenovaný práve tak ako aj samotná konferencia: V tvorivej symbióze medzi Dolnou zemou a Slovenskom a čitateľ sa v ňom dočíta, akým spôsobom účastníci konferencie prehodnocovali minulosť, ale aj súčasnosť slovensko-slovenských vzťahov v rámci určenej témy.

Na minuloročnej vedeckej konferencii sa v Nadlaku zhromaždili početní účinkujúci a nechýbali ani poprední slovenskí odborníci z oblasti histórie, etnológie, jazykovedy, tiež osobnosti vedy, literatúry, umenia a cirkvi, ako aj významní predstavitelia vzdelanostného, kultúrneho a duchovného života Slovákov na Dolnej zemi. V pracovnej časti konferencie odznelo 35 referátov a príhovorov. K slovu sa dostali pozvaní odborníci v nastolenej problematike z viacerých univerzitných centier na Slovensku, v Rumunsku, Maďarsku a Srbsku, ale aj predstavitelia významných inštitúcií, spolkov a združení. Všetci spoločne si posvietili na vzácne príklady hornozemsko-dolnozemských vzťahov, ale aj na

4. BIBLICKÁ OLYMPIÁDA

Bohatý a poučný deň Adela Obšustová

sobotu 16. apríla sa v Aradáči uskutočnila 4. Biblická olympiáda a podľa odhadu organizátorov sa na nej zúčastnilo najviac účastníkov. Cieľom tejto akcie je zlepšenie a zdokonalenie poznania Biblie u žiakov, ktorí chodia na hodiny náboženskej výchovy, ale aj šírenie evanjelia. Tohto roku žiaci boli skúšaní z Ježišových podobenstiev z Matúšovho evanjelia. Organizátori z Aradáča považujú tieto dva elementy za veľmi dôležité, a tak sa snažili vytvoriť efektný balans a komplexný odkaz olympijského dňa. Účastníci boli vítaní na aradáčskej fare a žiaci boli rozdelení do štyroch skupín. Na otvorení olympiády si všetci prítomní pozreli film olympiády, na základe ktorého potom pribudla prvá fakľa. Zapálil ju predseda vý-

www.hl.rs

boru tohto podujatia pán farár Jaroslav Kopčok. Nasledoval program s komparáciou známych svetových olympionikov a biblických postáv s rovnakými menami a pieseň Olympiáda, napísaná pre toto podujatie. Potom sa všetci súťažiaci presunuli do aradáčskej základnej školy, kde prebiehalo testovanie. Žiaci súťažili v 4 vekových kategóriách. Najúspešnejší boli: 3. a 4. ročník – Mária Anna Kukučková z Lugu (1. cena), Andrej Vareca zo Starej Pazovy (2. cena); 5. a 6. ročník – Tijana Adámeková z Hložian (1. cena), Lydka Murtínová z Hložian (2. cena), Karmena Kováčová zo Selenče (3. cena); 7. a 8. ročník – Valentína Imreková z Pivnice (1. cena), Sarah Malvína Čelovská z Lugu (2. cena), Ela Števáková zo Starej Pazovy (3. cena); stredná škola – Timea Kopčoková z Hložian (1. cena), Ksenia

Informačno-politický týždenník

obdobia a príklady, keď tie vzťahy neboli najprajnejšie. V zborníku prác s objemom 312 strán sú uverejnené i viaceré referáty účastníkov zo Srbska. Svoju poslednú prácu v ňom uverejnil i nebohý vlaňajší laureát Ceny Ondreja Štefanka Samuel Boldocký (Andrej Sirácky a Ján Sirácky, významné osobnosti z radov vojvodinských Slovákov), ako i Dr. Michal Harpáň (Moje Slovensko), Vladimír Valentík (Petrovčania – slovenskí akademici), Katarína Melegová-Melichová (prof. PhDr. Michal Topoľský – markantná osobnosť slovenského sveta), Viera Benková (Dolnozemskí intelektuáli v kultúrnom a spoločenskom živote Slovenska) a Dr. Anna Makišová (Vojvodinská slovakistika). V zborníku sú

zastúpení aj viacerí na Slovensku pôsobiaci našinci: Dr. Michal Babiak (Id quod inferius, sicut quod superius? – Čo je hore, to je aj dolu?), Dr. Samuel Jovankovič (Historik Jozef Maliak 1856 – 1945), Mgr. Samuel Koruniak (Dr. Michal Týr – významný kamienok k mozaike slovenskej vojvodinskej jazykovedy), Mgr. Viera Denďúrová-Tapalagová (Symbióza Dolnej zeme a Slovenska) a Mgr. Marína Hríbová (Význam a odkaz vedeckého diela Jozefa Štolca v kontexte rozvoja slovenskej dialektológie v Srbsku). Viacero prác v zborníku sa dotklo pôsobenia historika Jána Siráckeho (Mária Katarína Hrkľová, Alžbeta Hollerová-Račková), Dr. Zuzana Drugová zohľadnila umelca Martina Jonáša a Dr. Erika Brtáňová osvietenského vzdelanca Juraja Rohoňa. Záver zborníka zachytáva podrobnosti ohľadom udelenia Ceny Ondreja Štefanka 2015, vrátane štatútu ceny, zoznamu porotcov a laudatio na ocenených Samuela Boldockého zo Srbska a Annu Divičanovú z Maďarska.

Gašparová zo Starej Pazovy (2. cena), Emília Jana Pálešová z Erdevíka (3. cena). Radosť mali aj ich vyučujúce učiteľky: Anna Kišová, Janka Kopčoková, Anna Valentová, Lenka Víziová, Jasmina Kotasová-Medveďová a Anna Šilerová. Po testovaní a chutnom obede súťažiaci sa mohli naučiť dve staronové mládežnícke piesne so zaujímavými zvukovými efektmi. Boli to piesne Muž

múdry a Ak máš v srdci smútok. Po udelení cien najlepším žiakom, ktoré vykonali pán farár Jaroslav Kopčok a banátsky senior Ján Sklenár, všetci súťažiaci si zaspievali tie dve naučené pesničky. Vďaka usilovným gymnazistkám Timei Kopčokovej a Emílii Jane Pálešovej plameň nasledujúcej 5. Biblickej olympiády bude horieť v Báčskom Petrovci.



CHÝRNIK

BÁČSKY PETROVEC. Redakcia mesačníka pre literatúru a kultúru Nový život, SVC a Výbor pre kultúru NRSNM usporiadajú v sobotu 23. apríla o 11. hodine v Slávnostnej sieni Gymnázia Jána Kollára v Petrovci 60. literárne snemovanie. V programe snemovania je udelenie Ceny Nového života za rok 2015, témou podujatia sú Naše literárne snemovania a osobitné príspevky sú ladené k životným jubileám Jána Labátha (90), Jozefa Valihoru (70) a Zoroslava Speváka (60).

NOVÝ SAD. Otvorenie samostatnej výstavy obrazov Michala Ďurovku pod názvom Roviny bude v utorok 26. apríla o 20. hodine v Galérii Zväzu združenia výtvarných umelcov Vojvodiny (Bulvár Mihajla Pupina 9 v Novom Sade). a. f. NOVÝ SAD. V Slovenskom kultúrnom centre Pavla Jozefa Šafárika v Novom Sade (Ulica Vuka Karadžića 2/a) v sobotu 30. apríla o 17. hodine bude slávnostné otvorenie výstavy obrazov Ivana Križana z Báčskeho Petrovca. a. l. • KULTÚRA •

Kultúra • Oznamy

Narodeniny Skladám sa s tebou a výročia v apríli 2016 Anna Horvátová

1. apríla 1961 v Zreňanine sa narodil Dr. Adam Svetlík, univerzitný profesor, literárny teoretik a kritik. (Blahoželáme k 55. narodeninám.) 2. apríla 1941 na Slovensku, v Teranoch, sa narodil Ladislav Ballek, slovenský prozaik, politik a diplomat. Umrel 15. apríla 2014. (Pripomíname si 75. výročie narodenia.) 7. apríla 1936 v Kovačici sa narodila insitná maliarka Alžbeta Čížiková. (Blahoželáme k 80. narodeninám.) 19. apríla 1996 v Báčskom Petrovci zomrela insitná maliarka Mária Máľachová. Narodila sa roku 1908. (Pripomíname si 20. výročie smrti.)

ieme si obrazne predstaviť situáciu, v ktorej sa vyjadríme, že „sa skladáme“ s názorom spolubesedníka, teda že myslíme rovnako ako on. Tu medzi nami dolnozemskými Slovákmi nastáva omyl v chápaní slovesa skladať sa. Je to čisto slovenské slovo, ale nie vždy aj správne použité. K tomu nemôžeme stotožniť význam srbského slova slagati se s významom slovesa skladať sa na všetkých úrovniach. Preto si pozrime, ako je sloveso skladať sa vysvetlené v Synonymickom slovníku slovenského jazyka: je to byť zložený, pozostávať: dielo sa skladá z troch častí; kolektív sa skladá, pozostáva z desiatich pracovníkov. Alebo konať medzi sebou (peňažnú) zbierku na istý cieľ, zbierať sa na podporu, na dar, ako i prispievať (dávať finančný príspevok): mesačne prispieva rodičom v starobe. Stotožňovať sa s niekým, keď ide o nejaký súhlas, návrh nevyjadrujeme slovesom „skladať sa“. Keď sme s niekým rovnakej mienky, rovnakého názoru alebo prejavujeme súhlas, buď povieme, že dávame súhlas, alebo vyjadrujeme súhlas a aj súhlasíme: súhlasím s

IN MEMORIAM

22. apríla 1956 v Ašanji sa narodil Miroslav Benka, režisér, scenárista, herec, scénický výtvarník, dizajnér, významný umelec. (Blahoželáme k 60. narodeninám.)

Pavel Kríž

24. apríla 1921 v Báčskom Petrovci sa narodil Paľo Bohuš, vlastným menom Pavel Sabo, popredný básnik a lekár. Zomrel 21. septembra 1997 v Sriemskej Kamenici. (Pripomíname si 95. výročie narodenia.)

ňa 18. apríla 2016 sa na jánošíckom cintoríne rodina, priatelia a známi navždy rozlúčili s Pavlom Krížom, učiteľom vo výslužbe, predsedom MOMS Jánošík, presbyterom v cirkevnom zbore a členom spevokolu Glória, ktorý 16. apríla prehral boj s krátkou, ale ťažkou chorobou. Narodil sa 18. augusta 1945 v Jánošíku, kde chodil do základnej školy. Ako 13-ročný odišiel do Báčskeho Petrovca, kde zakončil 7. a 8. ročník. Už vtedy mu veľmi záležalo na pestovaní materinskej reči, a preto sa chcel zapísať do Učiteľskej školy v Petrovci. Keďže práve v tom roku v Petrovci nezapisovali nových žiakov, zvolil si Učiteľskú školu vo Vršci. Tá mu umožnila, aby sa hneď po vyškolení zamestnal v ZŠ T. G. Masaryka v Jánošíku, odkiaľ do dôchodku odišiel v roku 2007. Počas 40-ročnej praxe spolupracoval s mnohý-

24. apríla 1931 v Kysáči sa narodil akademický maliar Jaroslav Šimovič. (Blahoželáme k 85. narodeninám.) 28. apríla 1881 na Slovensku, v Banskej Bystrici, zomrel Ján Botto, štúrovský básnik, patrón a zakladateľ gymnázia v Revúcej. Narodil sa 27. januára 1829 v Hrachove. (Pripomíname si 135. výročie smrti.)

riešením, aké ste navrhli; dávam na to súhlas; iba počúva a so všetkým súhlasí, vyjadruje súhlas. Aj stotožňovať sa, mať rovnaký názor: nestotožňoval sa s rozhodnutím predstavenstva. Obyčajne pejoratívne, ale správne, sa dá použiť aj sloveso prikyvovať (horlivo alebo mechanicky súhlasiť): na schôdzke na všetko prikyvoval, so všetkým súhlasil. Dokonca aj prisviedčať, prisvedčovať (slovne prejavovať súhlas): na otázky iba prisviedčal. Veď nám je dobre známe porekadlo: Kto mlčí, ten svedčí. Akže chceme zdôrazniť, že nám prestávajú odporovať a prejavujú súhlas, pristávajú na naše podmienky, hodia sa i slovesá: podvoľovať sa, podrobovať sa: už sa podvoľujú, podrobujú, že rozkazy splnia. Sympatizovať je tiež vhodne použiť v prípadoch, keď vyjadrujeme kladný postoj, obyčajne vnútorne: s jeho konaním sympatizujeme. Vhodné je i zhodovať sa, byť zhodný, byť rovnaký: v cieľoch výchovy sa zhodujeme, sme zhodní; naše stanoviská sa zhodujú, sú rovnaké. Dobre známa nám je aj výpoveď: Vyhlásenie zodpovedá pravde. A keď niečo nesúhlasí, neštimuje, môž to aj takto: to akosi nehrá, nesedí.

1945 – 2016

mi kolegami a pričinil sa k vzdelaniu mnohých jánošíckych žiakov. Práve jeho žiaci si naňho budú spomínať ako na horlivého zástancu pestovania slovenského jazyka a opravdivého pedagóga. Nielen počas pôsobenia v škole, ale aj počas dôchodcovských dní sa zasadzoval o zapisovanie detí do slovenskej školy. Od prvého dňa každému žiakovi, ktorého učil, vštepoval lásku k materinskej reči a kultúre, ktorú aj sám dlhé roky rozvíjal v rámci SKUS Jánošík. Lásku k materinskej reči prejavoval aj v Matici slovenskej v Srbsku, kde bol dlhoročným členom a predsedom MOMS Jánošík. Aj svojich Jánošíčanov sa snažil presvedčiť, prečo by mali spoločne pracovať pre svoju dedinu. Posledné také zasadnutie uskutočnil iba dva dni predtým, než sa dozvedel o svojej chorobe. Na večný odpočinok ho prišli vyprevadiť aj matičiari z ústredia MSS, ako aj z MOMS Hajdušica, Vojlovica, Kovačica a Padina. Česť jeho pamiatke! J. P-á

KONKURZ NA ZAMESTNANCA Veľvyslanectvo SR v Srbsku vypisuje konkurz na obsadenie miesta druhého asistenta s predpokladaným termínom nástupu 1. 6. 2016. Náplňou práce na uvedenej pozícii je preklad a tlmočenie z jazyka srbského do jazyka slovenského a naopak, asistencia pri agende obchodného oddelenia, vedenie administratívy, vybavovanie písomností a ďalšie úlohy súvisiace s chodom veľvyslanectva. Kvaliﬁkačnými predpokladmi sú: dobrá znalosť srbského, slovenského a anglického

• KULTÚRA • OZNAMY •

jazyka, komunikatívnosť, ﬂexibilita, znalosť práce s PC, vodičský preukaz skupiny B. Asistent vykonáva prácu v priestoroch Veľvyslanectva SR v Belehrade. Záujemcovia môžu posielať svoje životopisy na adresu emb.beograd@mzv.sk do 10. 5. 2016. Vybraných kandidátov pozveme na osobný rozhovor.

17 /4696/ 23. 4. 2016

Oznamy Mestská správa pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad na základe článku 20 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04 a 36/09) zverejňuje OZNÁMENIE o verejnom nahliadnutí, verejnej prezentácii a verejnej rozprave o Štúdii o odhade vplyvov projektu na životné prostredie Nositeľ projektu Telekom Srbija, a. s., Takovská 2, Belehrad, podal žiadosť o poskytovanie súhlasu k Štúdii o odhade vplyvov na životné prostredie projektu základnej stanice mobilnej telefónie NSU231, NSL231 NS – Braće Dronjak, Nový Sad, v Ul. braće Dronjak 13, v Novom Sade, na katastrálnej parcele číslo 10716/11, k. o. Nový Sad I, Mesto Nový Sad Údaje a dokumentáciu zo žiadosti nositeľa projektu možno dostať k nahliadnutiu v miestnostiach Mestskej správy pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad, Rumenačka 110, Nový Sad, v pracovné dni od 10.00 do 15.00 h, do 16. mája 2016. V súlade s článkom 6 Pravidiel o postupe verejného nahliadnutia, prezentácii a verejnej rozprave o Štúdii o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 69/05) zainteresované orgány, organizácie a verejnosť počas trvania verejného nahliadnutia môžu podať pripomienky a mienky k Štúdii o odhade vplyvov v písanej forme Mestskej správe pre ochranu životného prostredia. Verejná rozprava a prezentácia sa uskutočnia 17. mája 2016 v miestnostiach Mestskej správy pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad, Rumenačka 110, Nový Sad, o 13.00 h.

Mestská správa pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad na základe článku 10 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04 a 36/09) zverejňuje OZNÁMENIE o podanej žiadosti o rozhodovanie o potrebe odhadu vplyvov na životné prostredie projektu Nositeľ projektu Telekom Srbija, a. s., Takovská 2, Belehrad, podal žiadosť o rozhodovanie o potrebe odhadu vplyvov na životné prostredie projektu základnej stanice mobilnej telefónie NSU179, NSL179 NS Braće Krkljuš, Ul. braće Krkljuš č. 21, Nový Sad, na katastrálnej parcele číslo 2979, k. o. Nový Sad II, Mesto Nový Sad. Údaje a dokumentáciu zo žiadosti nositeľa projektu možno dostať k nahliadnutiu v miestnostiach Mestskej správy pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad, Rumenačka 110, Nový Sad, v pracovné dni od 10.00 do 15.00 h. Všetci záujemcovia v lehote 10 dní odo dňa zverejnenia tohto oznámenia môžu svoju mienku v písanej forme doručiť na adresu Mestskej správy pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad.

Vlaha v stenách?

Izolovanie vlhkých objektov strojmi. 33 rokov skúsenosti v izolovaní vlhkých domov, kostolov a iných objektov hrúbky stien do 10 m. Záruka na vykonané práce.

hlasludu.info www.hl.rs

Radšej vysušovať – ako búrať! Hydroizolácia Živanović telefóny: 063440470 a 0631024114 hizivanovic@gmail.com www.hiz.co.rs

VYROBNY PROGRAM: – KOTLY NA PEVNE PALIVO, BIOMASU A PELETY – HORAKY NA PELETY – NEREZOVE KOMINY – AKUMULACNE NADRŽE

Nositelia zlatých medailí za kvalitu na Novosadskom veľtrhu

KOVAČICA Štúrova 69 tel./fax: 013/662-183 mob. 063/282-097 www.uniko.rs

www.hl.rs

Oznamujte v Hlase ľudu 021/ 47-20-840 a 021/47-20-844 inzercia@hl.rs

Informačno-politický týždenník

Nositeľ projektu Telekom Srbija, a. s., Takovská 2, Belehrad, podal žiadosť o rozhodovanie o potrebe odhadu vplyvov na životné prostredie projektu základnej stanice mobilnej telefónie NSU190, NSL190-BRAĆE MOGIN, v Ul. braće Mogin č. 4, Nový Sad, na katastrálnej parcele číslo 5423/2, k. o. Nový Sad I, Mesto Nový Sad. Údaje a dokumentáciu zo žiadosti nositeľa projektu možno dostať k nahliadnutiu v miestnostiach Mestskej správy pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad, Rumenačka 110, Nový Sad, v pracovné dni od 10.00 do 15.00 h. Všetci záujemcovia v lehote 10 dní odo dňa zverejnenia tohto oznámenia môžu svoju mienku v písanej forme doručiť na adresu Mestskej správy pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad.

Mestská správa pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad na základe článku 20 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04 a 36/09) zverejňuje OZNÁMENIE o verejnom nahliadnutí, verejnej prezentácii a verejnej rozprave o Štúdii o odhade vplyvov projektu na životné prostredie Nositeľ projektu Telekom Srbija, a. s., Takovská 2, Belehrad, podal žiadosť o poskytovanie súhlasu k Štúdii o odhade vplyvov na životné prostredie projektu základnej stanice mobilnej telefónie NS-Zanatski dom-UMTS, Námestie Marije Trandafil č. 14, v Novom Sade, na katastrálnej parcele číslo 9663, k. o. Nový Sad I, Mesto Nový Sad. Údaje a dokumentáciu zo žiadosti nositeľa projektu možno dostať k nahliadnutiu v miestnostiach Mestskej správy pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad, Rumenačka 110, Nový Sad, v pracovné dni od 10.00 do 15.00 h, do 16. mája 2016. V súlade s článkom 6 Pravidiel o postupe verejného nahliadnutia, prezentácii a verejnej rozprave o Štúdii o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 69/05) zainteresované orgány, organizácie a verejnosť počas trvania verejného nahliadnutia môžu podať pripomienky a mienky k Štúdii o odhade vplyvov v písanej forme Mestskej správe pre ochranu životného prostredia. Verejná rozprava a prezentácia sa uskutočnia 17. mája 2016 v miestnostiach Mestskej správy pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad, Rumenačka 110, Nový Sad, o 12.00 h.

• OZNAMY •

Oznamy POSLEDNÁ ROZLÚČKA

POSLEDNÁ ROZLÚČKA

s kolegom

PAVLOM KRÍŽOM

SMUTNÁ SPOMIENKA mamu, starkú a mamičku

otca, starkého a apka

manžela, otca a starkého

ZUZANU CEROVSKÚ

SAMUELA CEROVSKÉHO

ONDREJA PATAFTU

Stále nám chýbate.

POSLEDNÁ ROZLÚČKA s bratrancom

JÁNOM TURČANOM

z Báčskeho Petrovca

Osud je občas veľmi krutý, nevráti, čo raz vzal... A nám zostali len spomienky. S úctou Ondro, Paľko a teta

18. 8. 1945 – 16. 4. 2016 z Jánošíka

Kolegyne a kolegovia na dôchodku

kolektív ZŠ T. G. Masaryka v Jánošíku

1923 – 2001 – 2016 z Báčskeho Petrovca

PAVLOM KRÍŽOM

18. 8. 1945 – 16. 4. 2016 z Jánošíka

Trvalú spomienku naňho si zachová

1927 – 2015 – 2016

so švagrom

PAVLOM KRÍŽOM

1945 – 2016 učiteľom na dôchodku z Jánošíka

SMUTNÁ ROZLÚČKA

Prestalo tĺcť srdce Tvoje unavené, nebolo z ocele, nebolo z kameňa. Bolesťou unavené prestalo biť, nebolo lieku, ktorým by mohlo žiť. Na neho si bude spomínať rodina Pániková

POSLEDNÝ POZDRAV

matičiarovi a národnému dejateľovi

PAVLOVI KRÍŽOVI 1945 – 2016

1949 – 2004 – 2016 Vaši najmilší

HĽADÁTE serióznu prácu na Slovensku? S nami ju nájdete. Viac info na webe: www.newjob.rs alebo na tel. č.: 064/454-555-3. Nová robota pre lepšiu budúcnosť.

Vďaka za jeho angažovanosť, za pevnú slovenskosť, za dobrácku povahu, za lásku a úprimnosť, s ktorou ku všetkým pristupoval, a za všetko to, čo urobil na matičnom poli. Zostane natrvalo zapísaný v matičných dejinách a v našej pamäti. Nech mu je večná sláva. Vďační matičiari

Pokrajinský sekretariát pre urbanizmus, stavebníctvo a ochranu životného prostredia na základe článku 14 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04 a 36/09) zverejňuje OZNÁMENIE o podanej žiadosti o odhad potreby po ažúrovaní Štúdie o odhade vplyvov na životné prostredie Nositeľ projektu WindVision Windfarm A, s. s r. o., Alibunár, Ul. Žarka Zrenjanina č. 10, podal žiadosť o odhad potreby po ažúrovaní Štúdie o odhade vplyvov na životné prostredie projektu Veterná elektráreň Alibunár 1 celkovej sily 99 MW. Údaje a dokumentáciu zo žiadosti nositeľa projektu možno dostať k nahliadnutiu v miestnostiach Pokrajinského sekretariátu pre urbanizmus, stavebníctvo a ochranu životného prostredia, Bulvár Mihajla Pupina 16, Nový Sad (prízemie, kancelária č. 39). Všetci záujemcovia v lehote 15 dní odo dňa zverejnenia tohto oznámenia môžu podať svoju mienku v písanej forme na adresu sekretariátu.

• OZNAMY •

17 /4696/ 23. 4. 2016

DROBNÝ OZNAM T E S N Í M E (dihtujeme) okná a dvere neopren gumou a vyrábame harmonika dvere a rolety; telefóny: 025/5827-710 a 060/5088-433.

Oznamy BOLESTNÁ SPOMIENKA

na milovaného manžela, otca a starkého

SMUTNÁ ROZLÚČKA s manželom

PAVLA MYJAVCA

MICHALOM ČOBRDOM

30. 1. 1940 – 21. 4. 2006 – 21. 4. 2016 z Petrovca

Pekné spomienky na spoločné chvíle si aj po desiatich rokoch odlúčenia s láskou uchovávame. Nedovolíme, aby nám vybledli z pamäti. S láskou a úctou Tvoji najmilší

SMUTNÉ VÝROČIE

Dňa 18. apríla 2016 sa dovŕšilo päť rokov, čo nás opustila

ZUZANA MARINKOVOVÁ rod. Drieňovská 24. 4. 1948 – 18. 4. 2011 – 2016 z Petrovca

29. 9. 1954 – 5. 4. 2016 z Pivnice

Bolesťou unavený tíško si zaspal, zanechajúc všetkých, čo si rád mal. Za všetky tie Tvoje trápenia a bolesti, nech Ti dá Pán Boh milosti. S nádejou na večný život s Tebou sa lúči Tvoja zarmútená manželka Anna

SMUTNÁ SPOMIENKA

Dňa 24. apríla 2016 uplynie smutný a boľavý rok, čo nie je s nami náš milovaný manžel, otec a starý otec

JANO SEDLIAK – RAKO

V smútku a s úctou si na ňu spomínajú:

1943 – 2015 – 2016 z Hajdušice

sestra Mária, švagor Vladimír, synovci Vladimír a Andrej s rodinami Pucovskovci

SMUTNÁ SPOMIENKA

Ten večný pokoj Ti prajeme a spomienku na Teba si navždy zachovávame.

Dňa 25. apríla 2016 uplynie rok, čo sme sa s Tebou rozlúčili.

Manželka Anna, syn Jaroslav a dcéra Jarmila s rodinami

SMUTNÁ SPOMIENKA na brata

SAMUEL BOLDOCKÝ 25. 4. 1943 – 25. 4. 2015

JÁNA ŠIMÁKA – DŽAJA

1957 – 2015 – 2016 z Padiny

S láskou a úctou si na Teba spomíname. Žiješ nami. Manželka Mária a dcéry Annamária a Mariana s rodinami

DROBNÝ OZNAM POTREBUJEME ZODPOVEDNÚ OPATROVATEĽKU na 24-hodinový úväzok k staršej pacientke v Starej Pazove. Plat podľa dohody a možné sú aj voľné dni; tel.: 063/750-21-68.

www.hl.rs

Večnú pamiatku si zachovávame a s láskou v srdciach si na Teba spomíname.

Informačno-politický týždenník

Sestra s manželom a deťmi

BOĽAVÁ ROZLÚČKA

Dňa 5. apríla 2016 nás po krátkej, ale ťažkej chorobe navždy opustil náš brat

MICHAL ČOBRDA 29. 9. 1954 – 5. 4. 2016 z Pivnice

S úctou si na Teba budeme spomínať. Brat a sestry s rodinami

SMUTNÁ SPOMIENKA

Uplynulo dvadsať rokov odvtedy, čo nás navždy opustila naša manželka, mama, svokra a mamina

KATARÍNA ŠUSTEROVÁ rod. Papová 5. 1. 1932 – 26. 4. 1996 – 26. 4. 2016 z Pivnice

Čas plynie, ale spomienky na Teba navždy zostanú v našich srdciach. S láskou a úctou si na Teba spomínajú Tvoji najbližší

SMUTNÁ SPOMIENKA

Dňa 11. apríla 2016 uplynul rok, čo ma opustil môj milovaný syn

JÁN ŠIMÁK

29. 12. 1957 – 11. 4. 2015 – 2016 z Padiny

Boh mi je útočišťom a silou, pomocou v súžení vždy osvedčenou. (Žalm 46 – 1) S veľkým smútkom a bolesťou v srdci navždy si spomína a nikdy nezabudne zarmútená matka Anna • OZNAMY •

SMUTNÁ SPOMIENKA

SPOMIENKA

na svojho zaťa

PAVEL MELEG

na milovaného manžela, ocka a starkého

ONDREJA HEVERU

PAVLA MELEGA

1949 – 2013 – 2016 z Báčskeho Petrovca

14. 8. 1942 – 16. 4. 2011 – 2016 z Báčskeho Petrovca

1949 – 2013 – 2016 z Báčskeho Petrovca

Tichú a trvalú spomienku na Teba si zachováva

Nech Ťa v tichosti večného pokoja sprevádza naša láska, ktorá je silnejšia od zabudnutia.

Trvalú spomienku si na Teba zachováva

syn Miroslav s rodinou

S úctou a láskou

svokra Miroslava z Rumy

Tvoji najmilší

SMUTNÁ SPOMIENKA

SPOMIENKA

na manžela

na svojich rodičov

PAVLA MELEGA 1949 – 2013 – 2016 z Báčskeho Petrovca

JÁNA TRIAŠKU

KATARÍNU TRIAŠKOVÚ

1922 – 1991

rod. Chalupkovú 1926 – 2006

z Kulpína S láskou si na Teba spomína Tvoja manželka Lela

SPOMIENKA

Dňa 11. apríla 2016 uplynul rok, čo sme sa rozlúčili s naším milovaným a starostlivým starkým, ockom a manželom

Pri príležitosti 25. a 10. výročia smrti svojich rodičov s úctou a láskou si na nich spomínajú dcéry Mária, Katarína a Anna s rodinami

SMUTNÁ SPOMIENKA Dňa 19. apríla 2016 uplynul rok, čo nás navždy opustil drahý manžel, otec a starý otec

Dňa 21. mája 2016 uplynie 6 smutných rokov, čo ma predčasne opustila moja milovaná dcéra

MARTIN ZLOCH

KATARÍNA URBANOVÁ

JÁNOM ŠIMÁKOM – DŽAJOM 1957 – 2015 – 2016 z Padiny

Život končí, nikdy nie však láska. S úctou a láskou si spomínajú: vnúčik Tobinko, dcéra Ivana s manželom Jánom, syn Ján so snúbenkou Saňou a manželka Anička

• OZNAMY •

10. 7. 1943 – 19. 4. 2015 – 2016

rod. Zlochová 25. 3. 1972 – 21. 5. 2010 – 2016

z Kovačice Večný pokoj Vám prajeme a spomienky na Vás si navždy zachovávame. Zarmútená manželka a matka s rodinou 17 /4696/ 23. 4. 2016

RTV Panoráma TELEVÍZIA VOJVODINA 2 Piatok 22. apríla 19.30 Zostrih z druhej časti FF Tancuj, tancuj... z roku 2015 20.00 Dobrý večer, Vojvodina – kolážová relácia TV Týždeň Spektrum Nedeľa 24. apríla 11.00 Dúhovka 11.30 Mimoriadne správy venované voľbám 11.35 Náboženské vysielanie 21.30 Mimoriadne správy venované voľbám 23.30 Mimoriadne správy venované voľbám Utorok 26. apríla 10.10 Paleta – výber najlepších vysielaní z produkcie Slovenskej redakcie RTV Vojvodina titulkovaných po srbsky na 1. programe TVV 17.30 Perličky – desaťminútový blok venovaný najmladším divákom Pondelok – sobota 18.00 Denník NOVÉ TERMÍNY REPRÍZOVÝCH VYSIELANÍ Piatok 21.30 Náboženské vysielanie Sobota 9.25 Dobrý večer, Vojvodina 11.20 Paleta

RÁDIO NOVÝ SAD 3 Predpoludňajší program Každý pracovný deň 8.00 – 10.00 Sobota 8.00 Správy, predpoludňajší program 8.30 Envirosféra 9.00 Správy Týždeň 8.00 8.05 9.05 9.30

Nedeľa Správy Vysielanie pre dedinu Pohľady k výšinám Vysielanie pre deti

Popoludňajší program 15.00 Správy Rádiošport (pondelok) Kronika našich osád (utorok) Hudobné vysielanie Inteen (streda) Súzvuky (štvrtok) Z každého rožka troška (piatok) Kaleidoskop (sobota) Hudobné relácie (nedeľa) 17.00 Rozhlasové noviny Vejár hudobných vysielaní Nočný program 23.00 Hudobné relácie (utorok) 23.00 Rozhlasová hra, hudobné relácie (sobota)

Nedeľa 24. apríla 18.30 Hit dňa, Reklamy, zostrih Molí 19.00 Zvon, prehľad udalostí týždňa 20.00 Kolážová relácia Nedeľa s vami 22.00 Film: – Zemianska česť 24.00 Záver vysielania

Každý piatok 18.15 Výber z programu TV Kovačica

Spektrum odznie v ústrety jubilejnému 60. literárnemu snemovaniu, ktoré bude prebiehať v sobotu 23. apríla v Slávnostnej sieni Gymnázia Jána Kollára v Petrovci. Náboženské vysielanie bude venované 4. Biblickej olympiáde v Aradáči, aktuálnej situácii v begečskom cirkevnom zbore a dojmom pivnických a kulpínskych cirkevníčok z návštevy ďalekej Austrálie. Slovo Božie v túto nedeľu prednesie pán farár Vladimír Lovás. www.hl.rs

Pondelok – sobota 18.25 Začiatok vysielania 18.30 Zahraničný denník 18.50 Hit dňa, Moľa / Klenoty, Citáty 19.00 Zvon, spravodajská relácia 19.15 Kreslený film 19.50 Hit dňa, Reklamy 20.00 Filmy: Piatok 22. apríla – Jánošík, 1. časť Sobota 23. apríla – Jánošík, 2. časť Pondelok 25. apríla – Jack Hunter a Nebeská hviezda Utorok 26. apríla – Honba na ponorku Streda 27. apríla – Láska prvej triedy Štvrtok 28. apríla – Invázia 21.45 Hit dňa, Moľa / Klenoty, Citáty, Reklamy, Zvon 23.00 Záver vysielania

Každý pondelok 20.15 Hudobný mix

Utorok 16.10 Paleta 17.00 Dúhovka

TV PETROVEC

TV STARÁ PAZOVA Utorok – sobota 17.00 Správy 22.00 Správy

Každú sobotu 18.15 Výber z programu TV Pančevo

Nedeľa 13.00 S vami a pre vás S vami a pre vás je kolážové vysielanie, ktoré obsahuje aktuality zo staropazovského prostredia, ale aj z iných slovenských prostredí. V rámci hodinového vysielania je aj náboženská časť pod názvom Hrad prepevný. Repríza v pondelok a stredu o 14.00, resp. o 22.05.

Informačno-politický týždenník

Pavel Halaj informuje o aktivitách Petkysu v Kysáči

TV OBCE KOVAČICA Klenotnica (nedeľa, utorok, piatok) 16.00 – 18.00 Nedeľa 24. apríla 16.00 Kronika týždňa Slovo na týždeň V Kovačici sa uskutočnil benefičný kultúrnoumelecký program pre opravu cimbalu Utorok 26. apríla 16.00 Dôchodcovia aj v tomto roku majú nárok na bezplatný pobyt v kúpeľoch Vajíčkový bál zhromaždil veľký počet občanov v dôchodkovom veku Čo nového v našom spoločenskom živote? Piatok 29. apríla 16.00 Slovenský film: Skalní v ofsajde Príspevky z archívu TV OK

RÁDIO KOVAČICA Na modrej vlne – každý pracovný deň 15.05 Správy z regiónu 15.30 Stalo sa na dnešný deň 16.00 Správy z Kovačickej obce 16.10 Hlas ľudu ponúka (každý piatok) 16.20 Kalendárium 16.25 Udalosti dňa 16.55 Citáty do vrecka 17.00 Šport, Medicína, Školstvo, Poľnohospodárstvo, Kultúra 17.15 Zaujímavosti zo sveta 17.30 Humor 18.00 Správy z Kovačickej obce 18.10 Zaujímavosti zo sveta 18.15 Šport, Medicína, Školstvo, Poľnohospodárstvo, Kultúra 18.20 Citáty do vrecka 18.40 Poézia • RTV PANORÁMA •

KRÍŽOVKA ČÍSLO 17

NOVOSADSKÁ TELEVÍZIA Každý pracovný deň 15.15 Objektív v slovenskej reči

• RTV PANORÁMA •

Utorok – piatok 10.40 Hit dňa 14.00 Dozvuky Sobota 10.00 Aktuality z Vojvodiny Nedeľa 10.00 Retrospektíva týždňa

V tajničke je meno a priezvisko prvej akademickej maliarky vojvodinských Slovákov (1897 – 1985). autorka: druh ANNA 2. časť poplach izbovej rieka v BIČIA- tajničky kvit. rast. Rusku ROVÁ

privolávala

titul

irídium panovníka kozácky náčelník

plod maku

Slovenská hudba každý deň 5.00 – 15.00. písomné Svetová hudba každý deň 15.00 – 5.00.

vypracovanie témy rádium zvitok tabakových listov

liter druh farby

podal

meter

vrabec (srb.)

balením naplnil

ž. meno vpíšte DEP

Eddie Murphy

TELEVÍZIA PANČEVO Nedeľa 24. apríla 20.15 Repríza relácie Dobrý deň Streda 27. apríla 13.00 Dobrý deň, kolážová relácia

mužské meno

mäkká spoluhl.

Bor

hlavné jedlo dňa

listnatý strom

Kikinda

krajná časť

volt

biela polievka

fúkala

plošná jednotka TV VOJVODINY program vysiela na nasledujúcich kanáloch: pre územie Nového Sadu na 48., pre územie Subotice na 40. a pre územie Vršca na 39. Program v slovenskej reči sa vysiela na Druhom programe RÁDIO NOVÝ SAD Program v slovenskej reči sa vysiela na vlnovej dĺžke 100 a 107.1 MHz TV PETROVEC Program sa vysiela na kanáli 55; www.tvpetrovec.com; RÁDIO PETROVEC Program sa vysiela na vlnovej dĺžke 91.4 MHz TELEVÍZIA OBCE KOVAČICA Program sa vysiela na kanáli 52 RÁDIO OBCE KOVAČICA Program sa vysiela na vlnovej dĺžke 93,2 MHz RÁDIO STARÁ PAZOVA Program v slovenskej reči sa vysiela na vlnovej dĺžke 91.5 MHz TV STARÁ PAZOVA Program v slovenskej reči sa vysiela prostredníctvom lokálneho káblového operátora na kanáli 60 TELEVÍZIA PANČEVO Program sa vysiela na kanáli 39 NOVOSADSKÁ TELEVÍZIA Program sa vysiela na kanáli 60

prvé písmená

chyba ktorá

áno (srb.)

vpíšte AZ

podalo

turecký dôstojník

kelvin

1. časť tajničky

ROZLÚŠTENIE KRÍŽOVKY ČÍSLO 16 VODOROVNE: jednotka, ária, rob, nonsens, takt, to, Miro, ars, okačena, Ta, Iva, N, O, platba, kura, ólb, rov, smer, O, oblina, sekera, L TAJNIČKA: JÁN KOSTRA

šansoniér Montan prvé písmeno abecedy

HL ĽU AS DU

Utorok – piatok 18.00 Servis Na dnešný deň Meniny 18.15 Volíme melódiu dňa 18.30 Aktuality z obce a iných osád Poučky zo slovenčiny (streda) 19.00 Denník, informatívne vysielanie 19.15 Hudba 19.30 Oznamy, hudba a reklamy 20.00 Z nášho uhla, udalosti a ľudia Náboženské vysielanie Živé vody (streda) Tematické vysielanie Z minulosti (štvrtok) Sobota 15.00 Servis Na dnešný deň Meniny, Reklamy 16.00 Správy 16.05 Zvončeky, detské vysielanie 16.30 Oznamy a drobné oznamy 17.00 Volíme melódiu týždňa, resp. mesiaca, hudba a reklamy 18.05 Repríza štvrtkovej relácie Z nášho uhla 19.00 Nová relácia Aktuality z Vojvodiny, na spoločnej vlne rozhlasové stanice Báč, Báčsky Petrovec, Kysáč, Kovačica a Stará Pazova 19.30 Oznamy, drobné oznamy a z našich osád 20.00 Aktuality z mesta, repríza utorkovej relácie Z nášho uhla Nedeľa 7.00 Servis Na dnešný deň Meniny 7.30 Oznamy, hudba a reklamy 8.00 Správy 8.05 Hudba, servis 8.30 Slovo nášho Boha, náboženské vysielanie 9.00 Správy 9.05 Hudba a aktuality 9.30 Oznamy, hudba a reklamy

RÁDIO PETROVEC

HL ĽU AS DU

RÁDIO STARÁ PAZOVA

röntgen

Správne rozlúštenie KRÍŽOVKY 13/14 z čísla 13 – 14 Hlasu ľudu z 26. marca – 2. apríla 2016 bolo: VEĽKÁ NOC. Odmenu – knižné vydanie z produkcie NVU Hlas ľudu za správne rozlúštenie uvedenej krížovky získal: VLADIMÍR CHRŤAN, Ul. Janka Jesenského č. 92, 21 211 KYSÁČ. BLAHOŽELÁME. Správne rozlúštenia aj naďalej zasielajte DO 5 DNÍ ODO DŇA VYDANIA NAŠICH NOVÍN na adresu: NVU Hlas ľudu, Bulvár oslobodenia 81/V, poštový priečinok 234, 21 000 Nový Sad, PRE KRÍŽOVKU, alebo mailom na adresu: obsustova@hl.rs

17 /4696/ 23. 4. 2016

Šport S lídrom voľačo, v Temeríne nič! SRBSKÁ LIGA – SKUPINA VOJVODINA

Ján Bokor Napriek remíze v Padine Odžačania si zvýšili bodový rozdiel nad mužstvom novopazovského Radničkého na deväť bodov. Z dvoch zápasov maximálny počet bodov získali iba Sriemskomitrovčania. Pančevský Železničar prehral oba zápasy. Šance na záchranu si zlepšili Vršac, Borac a Banat, kým padinská Dolina prebrala lampáš. Výsledky 21. kola: Radnički (SM) – Radnički (NP) 3 : 0, Vršac – Železničar 3 : 1, Bačka 1901 – Borac 3 : 1, Omladinac – Radnički (Š) 2 :0, TSC – Banat 1 : 0, Senta – Dunav 0 : 0, Dolina – Odžaci 2 : 2, Cement – Sloga 2 : 0. Výsledky 22. kola: Radnički (NP) – Cement 2 : 0, Sloga – Dolina 1 : 0, Odžaci – Senta 2 : 1, Dunav – TSC 1 : 1, Banat – Omladinac 1 : 0, Radnički (Š) – Bačka 1901 2 : 0, Borac – Vršac 4 : 1, Železničar – Radnički (SM) 1 : 3. Program 23. kola: Železničar – Radnički (NP), Radnički (SM) – Borac, Vršac – Radnički (Š), Bačka 1901 – Banat, Omladinac – Dunav, TSC – Odžaci, Senta – Sloga, Dolina – Cement.

Kožená trafila žrď, odrazila sa na kopačku Labovića, ktorý vyrovnal na 2 : 2. Dva góly v poslednej min. sú zriedkavosťou na našich futbalových ihriskách. DOLINA: Trivunović, Savić, Krstinić,

čakali, že výhra príde sama! Ani domáci neukázali veľa, ale v 27. min využili chybu Pajkovića, Remić prihral Panićovi, ktorý loptu upravil do siete. V druhom polčase domáci boli lepší, mali šance a výsledok sa nezmenil iba vďaka brankárovi Trivunovićovi, ktorý si jediný zaslúžil pochvalu v mužstve Doliny. O výkone ostatných hráčov hostí sa môžeme zmieniť iba kritickými slovami. Rozhodca Neven Zekonja z Kikindy so

DOLINA – ODŽACI 2 : 2 (0 : 1) V mimoriadnom kole diváci v Padine sledovali kvalitný zápas. Hostia z Odžakov dokázali, že sú právom lídrom a jediným kandidátom o postup do Prvej ligy Srbska. V nezvyčajnom finiši zápas sa skončil spravodlivou remízou. V obojstranne bojovnej hre šancí bolo na oboch stranách, ale hráči Doliny nevedeli dlho trafiť sieť brány Kronića. V 17. min. hostia využili nepozornosť Radaka, lopty sa zmocnil Vukić a prekonal vybiehajúceho Trivunovića. Domáci protestovali

v presvedčení, že strelec bol v postavení mimo hry, ale rozhodca uznal gól. V 78. min. Matijašević našiel trhlinu v obrane domácich a zvýšil náskok na 0 : 2. Vtedy nikto neveril, že sa výsledok bude meniť, ale divy vo futbale sú vždy možné. V 90. min. obrana lídra zavinila penaltu, ktorú premenil Radosavljević – 1 : 2. Keď všetci čakali koniec, udialo sa niečo nevídané. Hráč Doliny zo svojej polovice kopol loptu, brankár Kronić ju prepustil, aby tak rýchlejšie uplynul čas.

Gól Predraga Radosavljevića z penalty s lídrom tabuľky z Odžakov – 1 : 2 Brkić (Kozić), Atanasković, Radak, Pajković, Radosavljević, Stanković, Labović, Radivojević (Mastilo) SLOGA – DOLINA 1 : 0 (1 : 0) Dolina v Temeríne podala najslabší jarný výkon. Hostia sa neusilovali, akoby

svojimi pomocníkmi viedol zápas dobre, nikoho nepoškodil. DOLINA: Trivunović, Savić, Kiš, Krstinić, Brkić, Atanasković, Radak, Pajković, Radosavljević, Mastilo (Radivojević – Subašić), Labović (Kozić)

Čudný zápas v Šíde!

DRUHÁ JUHOBANÁTSKA LIGA – VÝCHODNÁ SKUPINA

Lazar Pavković

HAJDUŠICA – POTPORANJ 0 : 3 (0 : 1)

Vladimír Hudec

RADNIČKI (Š) – BAČKA 1901 2 : 0 (1 : 0)

íďania konečne po šiestich kolách a 540 minútach hry v 7. zápase dosiahli prvé jarné góly a na svoje bodové konto si zapísali prvú trojku. Verných 200 milovníkov futbalu prišlo vidieť kvalitu mužstva subotickej Bačky 1901, ktorá bola dosiaľ na treťom mieste rebríka, ale za 90 minút boli ukrátení o pekný futbalový zážitok, lebo súper Radničkého v Šíde neukázal nič! Nevideli sme žiaden futbal, lebo sa hostia vyhýbali duelom s domácimi futbalistami. K víťazstvu sa pričinil aj strážca siete Bačky Tripković, keď v 38. min. nedovolene chytil loptu v trestnom území, a rozhodca Bojan Graovac z Rumy oprávnene odpískal nepriamy kop v prospech Šíďanov, z ktorého N. Grumić strelil prvý jarný gól Radničkého. Hrali sa posledné minúty tohto nezaujímavého a nepekného zápasu, keď náhradník Teofilović v 87. min. dal druhý gól. Na zápas v Šíde treba čím skôr zabudnúť, lebo góly, ktoré sme videli na tomto zápase, nastoľujú logickú otázku, či Bačka 1901 prepustila body svojmu hostiteľovi? Žlté karty dostali Jakšić (Radnički) a Poljaković (Bačka). RADNIČKI: Tojagić, Sarić (Knežević), Đurkić, Jakšić, Raičević, N. Grumić, P. Grumić, Aperlić, Puškaš, Uglješić (Bibić), Đačanin (Teofilović) V mimoriadnom kole v Nových Bánovciach domáci Omladinac prekonal gólmi Lužajića a Pavlovića šídsky Radnički 2 : 0. Žltú kartu dostal hosť Smajić.

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

Čím skôr zabudnúť!

tudená sprcha obliala hajdušických futbalistov a ich fanúšikov po nedeľňajšom meraní síl s jedným z uchádzačov o zostup. Nikto totiž neočakával, že Hajdušičania, ktorí bojujú o vrch tabuľky, tento zápas môžu prehrať, ale práve to sa stalo. K tomu súper z dediny Potporanj vyhral príliš presvedčivo. Hajdušičania boli bezmocní počas celého zápasu, útočili konfúzne a nepremyslene. Prvú príležitosť na zápase mal Radović, keď po prihrávke Jankovića vyrazil sám pred bránu hostí, ale strieľal do brankára. O niekoľko minút neskoršie príležitosť mali aj hostia, ale sa ich útočník pred bránou Melicha nevynašiel najlepšie. Hostia sa vedenia ujali v 45. min., keď ich útočník prekľučkoval doslova celú obranu Hajdušice a ľahko prekonal Melicha. Očakávalo sa, že Hajdušičania po zmene strán budú motivovanejší a pokúsia sa

výsledok obrátiť vo svoj prospech, ale namiesto toho pokračovali neisto, no mali aj niekoľko pološancí. Už v 49. min. málo chýbalo, aby Maliar strelou z takmer 40 metrov prekvapil hosťujúceho brankára. Ten istý hráč v polovici polčasu mal ešte jednu príležitosť, ale hlavičkoval nad bránu. A to vlastne bolo všetko. Slovom, domácim futbalistom sa v nedeľu nič nedarilo, čo hostia vedeli využiť a dvomi pomerne lacnými gólmi si zaistili výhru a tri vzácne body v boji o záchranu. Na druhej strane Hajdušičania po tejto prehre klesli na šieste miesto a majú 28 bodov. HAJDUŠICA: Melich, Z. Lipták (Đukić), Mršić, Maliar, Stojkovski, Folťan, Marko, Pejčić (A. Lipták), Janković, Radović, Ružić Ostatné výsledky 18. kola: Partizan – Karaš (J) 5 : 0, Jedinstvo – Vojvodina (S) 2 : 1, Borac (VG) – Vojvodina (CC) 1 : 0, Ševac – Karaš (K) 2 : 1, Dunav – Borac (VS) 4 : 2, Ratar – Banat 2 : 1. • ŠPORT •

NOVOSADSKO-SRIEMSKA LIGA

Ach, tá jedenástka! SREMAC – BUDÚCNOSŤ 1 : 0 (0 : 0)

Ján Murtin

a hosťovaní vo Vojke futbalisti Budúcnosti zase nepochodili, a rovnako ako i vlani prehru zažili gólom, ktorý inkasovali z jedenástky. Obe mužstvá hrali obozretne a vyčkávali na chybu súpera. Domáci futbalisti v prvom polčase získali prevahu, no konkrétne šance si nevytvorili. Mužstvo trénera Sinišu Stanivuka po niekoľkých prienikoch Kobilarova bolo bližšie k vedeniu. No predsa tomuto tímu Hložančanov chýba dobrý a typický zakončovateľ sľubných akcií. V druhom polčase futbalisti Sremca zrýchlili hru, ale nebyť chyby Ćetkovića, ktorý nepresne prihral, a nepozorného zákroku brankára Mitrovića, lebo zavinil jedenástku, ťažko by Sriemčania dali gól. Tak v 67. min. Bojan Popović využil šancu a domácim zabezpečil vzácne tri body v boji o záchranu.

Aj Hložančania strelili gól po vhodení lopty Latinovića z autu, ale ho rozhodca Aćimović z Veternika anuloval, pre údajné našľapnutie postrannej čiary, ako to „videl“ pomocník, keď sa hostia už radovali! BUDÚCNOSŤ: Mitrović, Latinović, O. Štefek (Malidžan), Ćetković, Alić, Zečević, Kobilarov (Vukosavljević), Nedić, Ardalić, Čičić, Obradović (D. Štefek) BUDÚCNOSŤ – CRVENA ZVEZDA 0:0 V mimoriadnom kole 13. apríla 2016 v Hložanoch hosťovala novosadská Crvena zvezda, ktorá bojuje o titul majstra ligy. Bol to tvrdý, nervózny zápas, v ktorom obe mužstvá hrali obozretne, lebo predovšetkým nechceli prehrať. Po príliš rovnocennej hre v prvom polčase Novosadčania po obrátke získali prevahu, vytvorili si niekoľko

šancí, ale ich nevyužili. V 71. min. sa Čičić (Malidžan), Ćetković, Krstić lopta ocitla v sieti Nenada Mitrovića, ale Výsledky 21. kola: ŽSK – Veternik rozhodca Branislav Ljubinković z Rumy 2 : 4, Kabel – Mladost 2 : 1, Jugović – gól anuloval správne, lebo postranný Borac 2 : 7, Budúcnosť (H) – Crvena rozhodca, jeho spoluobčan Nemanja zvezda 0 : 0, Jednota – Sremac 2 : 0, Batalo, už na začiatku akcie signalizoval Slavija – Budućnost (SN) 4 : 3, Hajpostavenie mimo duk – Kupinovo 3 : hry strelca Novo0, LSK – Sloga 1 : 0. sadčanov. Výsledky 22. Nepekný tieň na kola: Veternik – tento zápas vrhli LSK 0 : 1, Sloga – Hajduk 1 : 2, Kuhostia svojím nešportovým a drzým pinovo – Slavija správaním sa počas 0 : 2, Budućnost celého zápasu. „Vy(SN) – Jednota 3 : 1, Sremac – Bunikali“ v tom tréner Miroslav Gordanić, dúcnosť (H) 1 : 0, C. ktorého rozhodca zvezda – Jugović 5 odstránil zo strie: 0, Borac – Kabel 0 dačky v 73. min., Aký je to šport? Hráči C. zvezdy : 0, Mladost – ŽSK stredný útočník „presviedčajú“ rozhodcu 5 : 0. Bojan Stojičić, do- Batala, že ich strelec nebol Program 23. stal červenú kartu v ofsajde! kola: Mladost – v 93. min., a najmä Veternik, ŽSK – vulgárny stopér Stefan Čupić, ktorý Borac, Kabel – C. zvezda, Jugović za nehorázne urážky postranného – Sremac, Budúcnosť (H) – Budućnost rozhodcu Batala nedostal žiadnu kartu?! (SN), Jednota – Kupinovo, Slavija – BUDÚCNOSŤ: Mitrović, Latinović, Sloga, Hajduk – LSK. Zečević (O. Štefek), Dašić, Alić, Ardalić, Kobilarov (Obradović), Nedić, Foto: J. Pucovský

Tak sa titul nezískava!

Kto mal pravdu?

SLOGA – HAJDUK 1 : 2 (1 : 2)

BUDUĆNOST (SN) – JEDNOTA 3 : 1 (1 : 0)

Matej Bzovský

ž v 7. jarnom kole pazovské mužstvo zažilo až tretiu prehru, čo fanúšikom Jednoty prinieslo veľké rozčarovanie. Od začiatku jari v Starej Pazove veľa očakávali vzhľadom na skutočnosť, že sa hlavný a v tej chvíli jediný uchádzač o titul – žabaljský ŽSK v zime vzdal boja o prvú priečku. Zapríčinil to nečakane ťažký finančný stav v klube, odchod predsedu Raletića a takmer celej prvej jedenástky futbalistov. Potešenie pre túto „haváriu“ v radoch mužstva zo Žablja však krátko trvalo. Už v prvom zápase Jednota na ihrisku povedľa novosadského kúpaliska Štrand bola „potopená“. Po zápase sa domov vrátila katastrofálne porazená až 0 : 4 od Kabela, ktorý sa v jeseni nepreslávil dobrými výkonmi. To bolo prvým signálom, že v radoch Jednoty nefunguje všetko tak, ako to priaznivci mužstva v optimistickej nálade očakávali. Po prvom veľkom sklamaní prišli ďalšie, prehra • ŠPORT •

Károly Vig

s C. zvezdou 2 : 3 a chudobná remíza v Báčskom Jarku 2 : 2. Na konci nepríjemnej série je aj nedeľná pre- Pred bránou Sremca nebolo mnoho svedčivá prehra vzrušujúcich chvíľ v dedine Salaš Noćajski neďaleko Sriemskej Mitro- nom zákroku neistej obrany. Šancí vice, ktorá má len 1 500 obyvateľov!? na vyrovnanie takmer ani nebolo. Slabú, takmer žiadnu útechu nepri- V pokračovaní už v 47. min. hostia niesli výhry nad slabým mužstvom predsa vyrovnali zo skrumáže pred ŽSK, úplne omladeným tímom no- bránou Budućnosti, keď bol strelvosadského Borca a v mimoriadnom com Vasiljević. Neskoršie sa domáci kole v súboji s oslabeným Sremcom ešte dvakrát úspešne presadili. Vo finiši príliš unavení, ale veľmi obezo susednej Vojky 2 : 0. Po poslednom zápase s tímom taví, domáci hráči mohli z dvoch Budućnost, v ktorom takmer výlučne výrazných šancí zvýšiť náskok, kým hrajú hráči z domáceho prostredia, si na druhej strane hostia pripravili a zaslúženej prehre, ktorá mohla len jednu príležitosť, ktorú ľahko byť aj presvedčivejšia, v radoch FK zahodili. JEDNOTA: Travica, Milanović, Jednota zavolali na poplach a vážne Rebić, Bošković, Vasiljević, Bajić, zamyslenie sa! V úvode zápasu Jednota síce Andreata (Janjuz), Pejić, Vemić mala jalovú prevahu, ale už v 18. (Krunić), Krivokuća (Šestović), min. inkasovala gól po nepozor- Marković

ápas bol veľmi významný pre obe mužstvá, lebo sú ohrozené zostupom. Hostia z Bešky sa od začiatku lepšie vynachádzali a už v 14. min. z protiútoku získali náskok aj vďaka chybe brankára Savića. Hráči Slogy sa snažili vyrovnať, ale znova chybil Savić a v 28. min. výsledok bol 0 : 2. Našťastie, domáci rýchlo skorigovali prostredníctvom Borisa Považana v 30. min. V druhom polčase Erdevíčania získali prevahu, vytvárali si šance, ale ich strelci nevedeli využiť. Úporní hostia sa dobre bránili, ale im rozhodca Aleksandar Lekić dovolil hrubú hru, vylihovanie na trávniku, časté prerušovanie akcií domácich nedovolenými zákrokmi. Revoltované obecenstvo a nervózni hráči vytvorili ovzdušie, v ktorom sa dialo všeličo, len sme nevideli dobrý futbal. Delegát zápasu nemal takú mienku, lebo do protokolu zapísal: „Pekný zápas a férové rozhodovanie rozhodcov!“ Kto mal pravdu?! SLOGA: Savić, Tešić, Matić, Bojanić (Nedić), Cvijić (Ribar), Krajinović, Kovačević, Đorđević, Simeunović, Považan, Grković

17 /4696/ 23. 4. 2016

Šport BANÁTSKA LIGA

Rozhodca (ne)hviezdil MLADOST (L) – SLÁVA 3 : 2 (1 : 1)

Ján Špringeľ

„B

ola to slabá, neangažovaná hra z oboch strán. Neboli sme sústredení v posledných minútach a inkasovali sme gól, ktorý nás obral o nerozhodný výsledok. Chýbal nám zranený Žuržinov a vykartovaný Radenković. Aj napriek tomu mali sme viac príležitostí, žiaľ, viac od dvoch gólov sme nevsietili,“ vyhlásil po zápase tréner Slávie Zlatko Mršulov. Úvodný gól pre hostiteľov padol v 6. min. po strele Žarka Matića, tečovaná lopta od Sachtera prekabátila Trbojevića. Anđelković vyrovnal v 19. min. po vbehnutí do pokutového územia a presnej bokovej strele – 1 : 1. Päť minút po prestávke Nemanja Matić bol po centrovanej lopte z pravej strany nechránený a presný v malom štvorci – 2 : 1. Na centrovanú loptu P. Čížika nezaváhal Mitić a jedenásť minút pred koncom merania síl bolo 2 : 2. V záverečných sekundách po

rohovom kope hlavičkoval a stanovil konečný výsledok strelec prvého gólu Ž. Matić – 3 : 2. SLÁVIA: Trbojević, Sachter, P. Čížk, Čerňoš, Mitić, D. Čížik (Pavlov), Anđelković, Andrić, Staletović (Ćirić), Ivanišević, Tahirović Ďalšie výsledky 21. kola: Polet – ŽAK 0 : 1, Jedinstvo (BK) – Radnički (S) 5 : 3, Radnički (Z) – Kozara 1 : 0, Crvena zvezda – Budućnost 1 : 0, Sloga – Radnički (K) 3 : 0, Sloboda – Vršac United 0 : 1, Jedinstvo (NB) – Proleter 1 : 0. SLÁVIA – CRVENA ZVEZDA 2 : 1 (1 : 0) Po vykopnutej lopte Trbojevića až na polovicu súperovho územia sa lopty zmocnil Tahirović a neúprosne mieril do siete bližšie ľavej žrde v 3. min. – 1 : 0. Hostia, ktorí po ôsmom kole nemali ani bod a pred týmto skrížením zbraní mali iba o bod nemej od Kovačičanov, začali hrať vabank.

OBLASTNÁ LIGA ÚFZ NOVÝ SAD

Trhliny v obrane MLADOSŤ – STARI GRAD 0 : 3 (0 : 1)

Samuel Medveď

udná hra petrovských „modrých“ privádzala k zmätku pred bránou Pavla Fejdiho, čo maximálne využívali hráči z Báčskej Palanky. Stari grad má omnoho silnejší celok než minulej jesene. Mladosť dobre útočila, ale jej útočníci nevedeli streliť gól. V 6. min. hosťujúci brankár zle vykopol loptu, ktorú Vlaisavljević prihral Kaňovi, ktorý kopal rovno do brankára. Potom strela Mijina skončila nad brvnom. V 12. min. hostia nečakane prečíslili zadákov „modrých“ a z rýchleho protiútoku skórovali. Potom sa Mladosť snažila vyrovnať. Niekoľko pokusov Mijina, Pavlisa, Trojanovića či Milenkovića neprinieslo plody. Dokonca i „žltí“ z mestečka na Dunaji mohli zvýšiť náskok. Vyznamenal sa náhradník brankára Leňu (trestaný je troma zápasmi pre červenú kartu v Gospođinciach) Pavel Fejdi bravúrnym zákrokom. V druhom polčase sa obraz hry podstatne nezmenil. Mladosť sa

www.hl.rs

snažila drviť protivníka, čo sa jej vo väčšej časti zápasu darilo. No predsa domáci príliš zdĺhavo rozohrávali

Bojovnú a rýchlu hru z oboch strán o cenné tri body prekazil slabý rozhodca Drndarević zo Zreňanina. Pískal neraz v neprospech futbalu a nadelil piatim slávistom žlté karty.

Nemohol nastúpiť proti Mladosti, vyhral nad C. zvezdou: spoľahlivý obranca Slávie Darko Radenković (vpravo) v súboji s Davorom Mészarosom Zvezde sa úsilie vyrovnať oplatilo dvadsať minút pred koncom zápasu gólom Kresoju – 1 : 1. Radosť rozhorčeným fanúšikom Slávie rozhodovaním Rupar, Severíni, Milenković (Sladojević), Kajtez, Mijin, Vlaisaljević, Kaňa Domáci dorastenci v predzáse prehrali od silnejších hostí 1 : 5. Výsledky 21. kola: Kulpín – Hercegovac 1 : 4, Krila Krajine – Miletić 3 : 1, Budućnost – Napredak 2 : 1, Hajduk – Vojvodina 5 : 0, Sutjeska – Jedinstvo 0 : 2, Mladosť – Stari

Útočník Mladosti Svetozar Mijin (modré tričko 2) nevyužil niekoľko šancí na zápase s mužstvom Stari grad akcie a gól nijako nemohli dať. Znovu šance nevyžili Mijin, Vlaisavljević a Torbica. Hostia sa presadili v 75. min., ako i v 90. min., a tak si zabezpečili tri body v Petrovci. MLADOSŤ: Fejdi, Milićević, Pavlis (Torbica), Babiak (Trojanović),

Informačno-politický týždenník

grad 0 : 3, Tvrđava – Titel 2 : 2, Borac – Napredak 8 : 0. Program 22. kola: Hercegovac – Tvrđava, Titel – Mladosť, Stari grad – Sutjeska, Jedinstvo – Hajduk, Vojvodina – Budućnost, Napredak – Borac, Proleter – Krila Krajine, Miletić – Kulpín.

priniesol znovu Tahirović presnou pravačkou zo skrumáže v šestnástke hostí – 2 : 1. Zverenci Z. Mršulova neboli kompletní ani na tomto stretnutí, chýbali vykartovaní D. Čížik a Mitić. SLÁVIA: Trbojević, Sachter, P. Čížik, Čerňoš, Radenković, Ivanišević, Anđelković (Andrić), Ćirić, Tahirović, Staletović, Pavlov (Žuržinov) V sobotu 23. apríla Slávia bude hrať v Zreňanine s lídrom v tabuľke Radničkim. Ďalšie výsledky 22. kola: ŽAK – Jedinstvo (NB) 1 : 2, Proleter – Sloboda 2 : 2, Vršac United – Sloboda 3 : 1, Radnički (K) – Mladost 5 : 0, Budućnost – Radnički (Z) 0 : 3, Kozara – Jedinstvo (BK) 1 : 1, Radnički (S) – Polet 6 : 1. Izbište sa vďaka dvom ďalším prehrám vzdialilo od boja o záchranu. Okrem Poletu sa nedarí na začiatku jari príliš ani ŽAK-u. V 21. kole prekvapila výhra Vršac Unitedu na trávniku Slobody. V derby prvoumiestnených vyhral vedúci Radnički (Z). V 22. kole sa remízou skončilo derby druhej Kozary s tretím Jedinstvom (BK), kým menovec zreňaninského klubu v Kovine v derby o záchranu presvedčivo vyhral nad tímom Mladost.

Obecná liga Šíd Stanislav Stupavský Jednota Šíd – Jednota Ľuba 5 : 1. Oslávenci (pozri stranu 51) nemali ľútosť voči súperovi. Pre domácich góly dali Đurđević 2, Chrček, Medić a Milutinović, kým česť Ľubanov zachránil Čalić. Znie to paradoxne, ale napriek vysokej prehre hostia boli takmer rovnocenným súperom a nemali ani športové šťastie. Ľubania nevyužili dve jedenástky, ďalšie 3 – 4 veľké šance a na druhej strane Šíďania všetko trafili. Omladinac Batrovci – Hajduk Višnjićevo 1 : 6. Líder tabuľky aj ďalej zaznamenáva vysoké víťazstvá. Tentoraz silu mužstva Hajduka pocítili Batrovčania. Po dva góly pre víťazov dali Vejnović a Bošnjaković, raz trafili Đorđević a Rakić. OFK Binguľa – Graničar Jamena 5 : 3. Bol zvrchovaný čas, aby sa aj Binguľčania zobudili zo zimného spánku. Urobili to vďaka gólom Stamboliju 2, Jeličića, Kramára a Jankovića. • ŠPORT •

MESTSKÁ LIGA ZREŇANIN – A SKUPINA

Cenné body z Botoša OMLADINAC – AŠK 2 : 3 (2 : 2)

Vladimír Gál

ž na samom začiatku zápasu sa videlo, že hostia budú mať problém s postrannou rozhodkyňou, inak mladučkým dievčaťom, ktorá už pri prvom útoku domáceho celku nesignalizovala očividný ofsajd a dovolila domácemu útočníkovi, aby vyrazil sám pred brankára. Aradáčania však mali šťastie, lebo tento strelil vedľa brány. V 7. min. ďalšia chyba rozhodkyne, znova

postavenie mimo hry, čo domáci tentoraz využili – 1 : 0. V 15. min. diváci videli najkrajší ťah na zápase, keď Mijić prudkou strelou z dvadsiatich metrov dal gól a vyrovnal. Iba o päť minút neskoršie zadák AŠK Striško utekal za útočníkom domácich vedľa postrannej čiary, a keď lopta vyšla von z ihriska, zastal. Rozhodcovia sa však neozvali, domáci pokračovali v útoku a v súboji jeden proti jednému s brankárom AŠK útočník Omladinca bol úspeš-

MEDZIOBECNÁ LIGA BÁČSKA PALANKA – DRUHÁ TRIEDA

Triafali iba žrď

BORAC – JEDNOTA 1950 3 : 0 (2 : 0)

Ján Murtin

ekompletné mužstvo z Hložian zažilo studenú sprchu v dedine Vizić, a tak sa asi rozlúčilo s možnosťou získať titul majstra ligy. Agilnejší domáci futbalisti po chybách bledých hostí v 7. min. a v 23. min. prekonali Zahorca, ktorý pred gólmi a po nich bravúrne zastavoval strely hráčov Borca. V druhom polčase po zmenách, ktoré v mužstve vykonal tréner Koruniak, hostia zahrali odhodlanejšie, dvakrát trafili žrď a nevyužili rad šancí. Ich snaha vyšla nazmar aj po čudných verdiktoch rozhodcovskej trojky z Báčskej Palanky, ktorá zastavovala útoky Hložančanov pre údajné postavenia mimo hry a tolerovala otáľanie hry Vizićanov. Absurdum je tým väčšie, že sú žltými kartami potrestaní Huďan, Drieňovský, Fábry, Aleksić a kapitána Horváta pre protesty rozhodca vylúčil z hry. Konečný výsledok v 87. min. Borac stanovil zo skrumáže pred bránou Zahorca. JEDNOTA 1950: Zahorec, Supek (Molnár), Fábry (D. Lončar), Matić, Benko, Aleksić, Huďan, Feleć, Kulík, Horvát, Drieňovský Pionieri Budúcnosti remizovali doma s rovesníkmi ČSK Pivara z Čelareva 1 : 1. Gól dal Lokić a hostia vyrovnali v posledných chvíľach zápasu. Výsledky 10. kola: Sloga – Slavija 1 : 1, Borac – Jednota 1950 3 : 0, Proleter – Mladost 2 : 3, voľná bola Budućnost. Program 11. kola: Mladost – Borac, Jednota 1950 – Sloga, Slavija – Budućnost, voľný je Proleter. • ŠPORT •

nejší – 2 : 1. Pri konci diaľky zastavila žrď. Tak polčasu Birmanac si Aradáčania na vlastné unikol z pravej strakonto zapísali vzácne tri ny, pekne asistoval body, ktoré im umožnia, aby trochu pokojnejšie Rajčevićovi a tento rutinovane vedľa vyhrali nasledujúce zápabiehajúceho brankára sy s nádejou, že sa im znova vyrovnal – 2 : 2. boj o záchranu vydarí. Na samom začiatAŠK: Eötvös, Birmaku druhého polčasu nac, Vesin, ProdanoMaksimović využil vić, Striško (Maksimonepozornosť domá- Najkrajšia chvíľa na vić), Ďuríček, Korać, ceho zadáka, odňal mu zápase: Miloš Mijić Rajčević, Apostolović (Gál), Mijić, M. Števko loptu a priniesol radosť (AŠK Aradáč) svojmu mužstvu. Po Ostatné výsledky tomto góle sa Aradá16. kola: Proleter – čania rozhodli brániť minimálny OFK Klek 2 : 2, Lehel – MSK 2 : náskok, čo sa im aj darilo. Jedinú 2, Jedinstvo – OFK Gradnulica príležitosť v druhom polčase domá- 1 : 5, ŽFK Banat – Naftagas 1: 2, ci mali v 80. min., ibaže ich strelu z Potisje – Rusanda 2 : 1.

MESTSKÁ LIGA ZREŇANIN – B SKUPINA

Poriadne sa zahanbili! ZŠF PETLIĆ – MLADOSŤ 7 : 1 (4 : 0)

Darko Sládeček

ieloblatčania sa poriadne zahanbili na hosťovaní v Zreňanine. Od prvého hvizdu rozhodcu domáci tím, líder na tabuľke, dal hosťom najavo, že nečaká nič iné okrem výhry. Zreňaninčania od prvej minúty zaútočili a takmer počas celého zápasu sa hralo na polovici hostí. Bieloblatčania tlak vydržali iba prvých 19. min., keď sieť Antmana načal Viskup. O dve min. neskoršie Vučetić zvýšil náskok. Ani v pokračovaní sa hosťom nedarilo konsolidovať si svoje rady, takže do polčasu Antman ešte dvakrát kapituloval. Strelci boli

Rama v 36. min. a Prodić v 45. min. Na samom začiatku druhého polčasu, v 48. min., Prodić zvýšil náskok na ohromných 5 : 0. V pokračovaní sa hralo mierne, hlavne pred bránou hostí, ktorí sa iba občas pokúsili ohroziť domáceho brankára z protiútokov. To sa im aj podarilo v 73. min., keď čestný gól pre Mladosť vsietil Poničan. Domáci sa však neuspokojili s vysokým náskokom, aj naďalej útočili. Do konca sa do listiny strelcov ešte raz zapísal Rama v 79. min. a strelecké hody uzavrel svojím druhým gólom Viskup v 83. min. V mužstve Mladosti nebolo ani jedného hráča, ktorý by si zaslúžil aspoň dobrú známku. Rovno preto Bieloblatčania na tento zápas musia čím skôr zabudnúť, lebo už v nedeľu do Bieleho Blata prichádza ďalší nepríjemný súper, FK Zlatica, ktorý sa nachádza na treťom mieste v tabuľke. MLADOSŤ: Antman, Tomin (Marijanović), Kalapiš, Goda, Đurić, Šofranko (Milošević), Šušić, Poliak, Žižić, Kurunci, Poničan Ostatné výsledky 11. kola: KSK Konak 1926 – Zlatica 2 : 1, Tamiš – Borac 2 : 1, Sloga – Tisa 1933 5 : 2. Voľný bol OFK Stajićevo.

FUTBALOVÝ ZÁPAS VETERÁNOV

PRVÁ VOJVODINSKÁ STOLNOTENISOVÁ LIGA

Soro a Vještica v Kysáči

Domáci postúpili

Pavel Pálik

STK ROHAM – STK MLADOSŤ 4 : 1

amiesto priateľského zápasu seniorov Tatra – Mladost radost zo Srbobranu hrali kysáčski veteráni so svojimi rovesníkmi z novosadského Limanu. Vyhrali hostia 3 : 5. Góly dali Banči, Dragoljević a Folkman pre Tatru, Vještica 3, Borovnica a Đurović pre víťazov. V mužstve hostí hral aj brankár brazílskeho VK Botafogo Slobodan Soro, niekdajší vodnopólový reprezentant Srbska, ktorý bude hájiť farby Brazílie na Olympijských hrách v Riu de Janeiro. Dres Limana si obliekol aj niekdajší futbalista Vojvodiny, Partizana a Zenita Milan Vještica. Výsledky 18. kola Mestskej ligy Nový Sad: Báčka – Centar 6 : 1, RFK Nový Sad – Sremac 14 : 0, Kabel Štrand – Fruškogorac 2 : 1, voľná bola Tatra. V nedeľu Tatra uvíta novosadské mužstvo Centar.

Samuel Medveď

tolní tenisti z Petrovca vždy ťažko hrali s mužstvom z Novej Crnje. Boli to napínavé súboje. Táto výhra celku Roham priniesla v predposlednom kole tretiu priečku, a tak aj postup do vyššej ligy. Výsledky: Šoti – Turan 3 : 1, Lučić – Lomen 2 : 3, Cvetković – Šramka 3 : 0, štvorhra Šoti / Karvak – Turan / Lomen 3 : 2, Šoti – Lomen 3 : 0. STK Mladosť v poslednom kole uhostí STK Rapid z Nikoliniec.

17 /4696/ 23. 4. 2016

Šport MEDZIOBECNÁ LIGA BÁČSKA PALANKA – PRVÁ TRIEDA

hráčom Miljevićovi a Đurićovi, ako aj hosťovi Nímetovi. Pionieri Slávie v majstrovskom zápase v Gajdobre porazili rovesníkov Hercegovca 4 : 0. Miljević, ale jeho Góly dali Šuster 2, strelu brankár Brňa Blažek a Kalko. Naladený strelec: zneškodnil. Výsledky 12. SLÁVIA: Brňa, Radovan Gagović kola: Kriváň – Nímet, Obrado- (Slávia Pivnica) Naša hviezda 3 : vić, Milec, Ro2, Soko – Slávia 0 ganović, Milić (Čolović), Vlad. : 2, Borac – Maglić 5 : 3, Vajska Kuchta, Vlast. Kuchta (M. Žig- – Neštín 1 : 3, Bački hajduk – mund), Gagović, Mirković, Tošić Bačka 3 : 0. (Kovačević) Program 13. kola o 16.30 hoZápas v Novej Gajdobre sle- dine: Bački hajduk – Kriváň, dovalo asi 100 divákov, dosť ich Bačka – Vajska, Neštín – Borac, bolo aj z Pivnice. Rozhodca Dra- Maglić – Soko, Slávia – Naša žić žlté karty ukázal domácim hviezda.

Presne triafal Gagović SOKO – SLÁVIA 0 : 2 (0 : 1) Ján Šuster

ápas v Novej Gajdobre priniesol dobrý výkon oboch mužstiev. Prví nebezpečne zaútočili domáci v 4. min., keď Čalija z hranice trestného územia trafil žrď brány Brňu, takže hostia mali veľké šťastie. V 26. min. Nímet z autu vhodil loptu pred bránu, Gagović bol najvyšší a hlavou prekonal brankára Anđelića – 0 : 1. Ani v druhom polčase sa obraz hry nezmenil. Pivničania mali pre-

vahu a už v 49. min. sa výsledok menil. Mirković uvoľnil Obradovića v trestnom území, ktorého Novogajdobrančania zrazili, rozhodca Dražić ukázal na biely bod a penaltu úspešne realizoval Gagović – 0 : 2. Do konca zápasu šance pre Sláviu nevyužili Vlad. Kuchta v 55. min., keď strelil vedľa brány a Tošić v 57. min., ktorého strelu brankár mužstva Soko kryl. V 78. min. pohrozili aj domáci, Kolar trafil do žrde, na odrazenú loptu nabehol

Štyri penalty v Selenči!

PRIATEĽSKÝ ZÁPAS V LALITI

KRIVÁŇ – NAŠA HVIEZDA 3 : 2 (2 : 0)

Juraj Pucovský

pre Našu hviezdu, ktorú Horvatić premenil. V 75. min. znova jedeerby v Selenči prilákalo asi nástka v prospech Silbašanov, 200 divákov, ktorí boli sved- ktorú Laćarak zahodil! Čoskoro potom šancu nevyužil kami útočnej hry Kočonda. V 89. min. Kriváňa od začiatku rozhodca Mudrinić zápasu. Na prvý gól aj tretíkrát ukázal na sa čakalo po 27. min., biely bod v trestnom keď Nikić z jedenástúzemí Kriváňa. Tentoky otvoril skóre. V 43. raz Laćarak bol presný min. Ignjatović zvýšil – 3 : 2. Hostia sa do výsledok na 2 : 0. Vtedy konca tohto vzrušusa zdalo, že je o víťazojúceho zápasu pokúsili vi zápasu rozhodnuté. vyrovnať, ale sa im to Tréner domácich nepodarilo. Dragan Jovović urobil KRIVÁŇ: Naď, A. dobre, keď na polčase Strehársky, KočonSklabinského vystrieda, Deljanin, Lučar, dal Salijevićom. Tento Nikić, Alexy, Ignjamladý futbalista Setović, Pavlov, Čapelenčanov už v 48. min. ľa (Gašparovský), strelil tretí gól – 3 : 0. Sklabinský (Salijević O desať min. neskoršie – Mučaji) Salijević musel opustiť NAŠA HVIEZDA: trávnik, lebo dostal Otvoril skóre úder lakťom do tváre! zápasu: Duško Nikić Drašković, Panić, Đuragić (Mladenović), Hostia zo Silbaša sa (Kriváň Selenča) Zelen, Torić, Horvaani po trojgólovom náskoku súpera nevzdávali. Po tić, Takerić, Grňa, Fabók, Laćachybe obrany Kriváňa rozhodca rak, Račić Tomislav Mudrinić z Báčskej PalanFoto: J. Pucovský ky v 65. min. nariadil prvú penaltu Michal Poliak

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

Šesť pekných gólov PANÓNIA – BUDUĆNOST 2 : 4 (1 : 1)

ladé mužstvo Panónie zohralo ďalší priateľský zápas, tentoraz s vedúcim mužstvom MOL Báčska Palanka – druhej triedy z dediny Parage. Domáci začali

Budućnosti, ktorému rozhodca ukázal červenú kartu, nariadil voľný kop pre Panóniu z 18 metrov, hoci niektorí fanúšikovia domácich očakávali penaltu. V 83. min. Stanko Danilov využil chybný krok brankára Valenta a prízemnou strelou ho

Živa Danilov (10) dal druhý gól pre Budućnost z penalty lepšie a v 21. min. Šinkarčuk peknou strelou prekonal Abadžića po prihrávke Tereka. Vyrovnal Stanko Danilov v 37. min. prudkou delovkou z 25 metrov pod brvno brány bezmocného Valenta. Rozhodca Saša Stoiljković zo S. Miletića v 60. min. po zákroku M. Obradova nariadil penaltu pre hostí, ktorú premenil Živa Danilov – 1 : 2. Tretí gól dal Pejić v 73. min. V 80. min. Terek bol v rýchlom útoku, ale ho z chrbta zrazil obranca

prekonal – 1 : 4. V 88. min. Turčan pekne prihral na pravú stranu, kde loptu zachytil šestnásťročný Milan Stojanović, kým nespadla ani na trávu, a vsietil veľmi krásny gól, ktorému sa potešilo viac ako 70 divákov na tribúne. PANÓNIA: Valent, Lj. Dobrić, M. Obradov, Šipka, Lazić, Stolić, A. Obradov, Vlaisavljević, Terek, Ján Turčan, Šinkarčuk. Striedali: Z. Dobrić, S. Dobrić, Milan Stojanović, Virijević, Brkin. • ŠPORT •

Mužstvá veteránov šídskej Jednoty a hložianskej Budúcnosti

OSLAVA 45. VÝROČIA ČINNOSTI ŠÍDSKEHO FK JEDNOTA

Vždy hrali futbalisti a športovci Stanislav Stupavský

nedeľu 17. apríla 2016 na svojom ihrisku a v sále Slovenského domu v Šíde FK Jednota oslávil 45. výročie pôsobenia. Program osláv pozostával z troch častí: stretnutia veteránov, majstrovského zápasu šídskej a ľubskej Jednoty a výstavy fotografií, pohárov, diplomov a trofejí. Dve mužstvá Jednoty a veteráni hložianskej Budúcnosti zohrali turnaj. V prvom zápase Budúcnosť a „modré“ mužstvo Jednoty hrali nerozhodne 1 : 1. Hložančania sa ujali vedenia gólom Bučíka a vyrovnal Malešević. V druhom zápase hráči oslávenkyne v žltých dresoch porazili „modrých“. Za „žltých“ skórovali Belan a Andriška, výsledok skorigoval Radivojšić z jedenástky. Naposledy veteráni z Hložian a „žltí“ Šíďania rozhodovali o víťazovi. Vďaka gólu Bučíka triumfovali hostia 1 : 0 a zvíťazili na turnaji. Potom na ihrisku zohrali majstrovský zápas 15. kola Obecnej ligy Šíd domáca a ľubská Jednota. Očakávalo sa, že oslávenci ľahko zvíťazia, najmä po katastrofe Ľubanov vo Višnjićeve. Hostia však zaútočili a Šíďanov iba veľké šťastie zachránilo, že už na začiatku neinkasovali najmenej dva góly. V polovici polčasu hráč hosťujúcej Jednoty zahodil aj penaltu, a potom pred odchodom na prestávku domáci Chrček strelil prvý gól.

Na začiatku druhej časti Medić zvýšil náskok, ale potom Ćalić skorigoval na 2 : 1. V poslednej štvrťhodine Šíďania úplne premohli Ľu- Prvé mužstvo šídskej Jednoty banov. Đurđević zvýšil na 3 : 1, a potom hostia zahodili aj druhú penaltu. Milutinović a Đurđević svojím druhým gólom uzavreli skóre – 5 : 1. Po zápasoch sa hostia presťahovali do Slovenského domu, kde si obzreli výstavu fotografií, ale i poháre a trofeje, ktoré FK Jednota získal za 45 rokov pôsobenia. Ústredné miesto mal pohár belehradského FK Obilić darovaný FK Jednota po prvom zápase 12. apríla 1974, pri otvorení nového ihriska Šíďanov. Zaujímavý pre návštevníkov bol i putovný pohár, ktorý v období rokov 1975 až 1990 Výstava fotografií získavali víťazi tradičného turnaja 12. apríla, a trofejí FK organizovaného z príležitosti osláv výročia Jednota prelomu Sriemskeho frontu. Účastníkmi turnaja boli novosadská Vojvodina, báčskopalanská Bačka, Radnik z Bijeljiny a mnohé iné kluby z bývalej Juhoslávie. Po pozdravnom prívete predsedu FK Jednota Emila Chrčeka prihovoril sa aj Nemanja Radivojšić, futbalista a člen klubu z Bačiniec, kde Jednota roku 1971 zohrala prvý zápas. S hrdosťou povedal, že za uplynulých 45 rokov v Jednote nehrali ani Srbi, ani Slováci, ani Chorváti, ani Rusíni, ale iba futbalisti, športovci. Emil Chrček, predseda Aj v nedeľu ho manšídskej Jednoty želka do Šídu vyprevadila slovami: „Choď tam, kde sa hovoril o dejinách tohto kolektívu a pripomecítiš tak dobre a kde nul si aj tých futbalistov a členov klubu, ktorí si ťa ľudia tak pekne sa nedožili osláviť 45. výročie pôsobenia. Na uctievajú!“ záver osláv predseda Emil Chrček všetkým Prvý tajomník FK členom prvej správy, prvého mužstva odovzdal Jednota z roku l971 pamätné diplomy, vlajky a členské listy, aby im Stanislav Stupavský pripomínali toto pekné stretnutie. Keď sa šance nevyužijú: mužstvo ľubskej Jednoty

Šampiónsky tím ŠK Selenča (2013)

Mužstvo ŠK Selenča sa tretíkrát vrátilo do Juhobáčskej ligy (2016)

NAŠE ŠPORTOVÉ KOLEKTÍVY

Šachový klub Selenča

Pavel Pecník starší, kandidát na majstra (2016)

Prvý riadny Šachový klub Jánošík v Selenči založili 1. marca 1951, keď za predsedu zvolili Juraja Pavlova a tajomníkom sa stal Pavel Doboš. Predtým Selenčania šach hrávali v KUS Jána Kollára, čo v knihe Selenča 1758 – 1998 uvádza športový nadšenec Dušan Valent. Roku 1973 Jánošík premenovali na MŠK Selenča, od roku 1981 to bol ŠK Kriváň, kým od 1994 až dodnes pôsobí ŠK Selenča. Selenčskí šachisti najčastejšie hrávali majstrovské zápasy v medziobecných a oblastných ligách; na začiatku hlavne s klubmi z Odžackého okresu, neskoršie z obcí Báč, Báčska Palanka, Kandidát na Báčsky Petrovec, Vrbas, ale i klubmi z Nového Sadu. Zápasy hrávali v priestoroch Miestneho majstra Ján spoločenstva Selenča, občas v dedinských hostincoch a diskoklube niekdajšej mládežníckej organizácie. Mandáč (2016) A práve tak v hostinci Štefana Krajčíka roku 1968 v simultánke s chýrečným československým veľmajstrom Jánom Plachetkom (pochádza z Trenčína) remizovali Selenčania Dušan Valent, Štefan Krajčík, Ján Trusina, Ján a Juraj Grňovci. Rok predtým – 1967 v Ratkove hosťoval tiež známy československý veľmajster Vlastimil Hort (narodený v Kladne), s ktorým zo Selenčanov v simultánke remizoval iba Branko Kľúčik. V tom istom roku v Báči s druhým hráčom niekdajšej Juhoslávie veľmajstrom Borislavom Ivkovom, po neopakovateľnom Svetozarovi Gligorićovi, remizovali dvaja Selenčania, Dušan Valent a Momir Sarić. Od roku 1969 klub pravidelne organizuje majstrovstvá Selenče, na ktorých najviac titulov, druhých a tretích miest získali Pavel Pecník starší a Ján Mandáč, najlepší selenčskí šachisti, obaja kandidáti na majstra. Mužstvo sa viackrát zúčastnilo vo finálovej časti súťaže o Pohár Vojvodiny. O veľkej láske k tejto starobylej hre na 64 čierno-bielych políčkach hovorí aj skutočnosť, že na turnaj po obnovení Slovenských národných slávností trojka zo Selenče, Ján Mandáč, Pavel Pecník starší a Ján Kľúčik, do Petrovca cestovala na bicykloch! ŠK Selenča roku 2002 získal titul najlepšieho športového kolektívu Obce Báč, dnes má 44 registrovaných hráčov, stretávajú sa každý utorok a piatok v priestoroch Miestneho Členský list ŠK spoločenstva Selenča. Po získaní titulu majstra MOL Vrbas – Báč – Báčska Palanka Jánošík Selenča – Báčsky Petrovec roku 2015 ŠK Selenča sa tretíkrát vrátil do Juhobáčskej (1963) ligy – západnej skupiny. Juraj Pucovský Snímky: autor a z archívu ŠK Selenča

Turnaj k 240-ročnej Selenči (1998) Žiadosť o registráciu ŠK Jánošík (1951)

Šachový turnaj v Selenči za účasti Ratkovčanov, Odžačanov, Karavukovčanov a domácich hráčov (2002)

Partia Selenčana Jána Sľúku (vľavo) a Fína Mikka Mikullu sa skončila remízou (SNS 2015)

Odmeny po skončení turnaja (1998)

Najstarší hráč ŠK Selenča Štefan Gazáfy na ťahu (2016)