Hlas 17 2017 by NVU Hlas ľudu

Ján Triaška Báčsky Petrovec

Annamárii Boldockej-Grbićovej Cena Nového života

ISSN 0018-2869

Informačno-politický týždenník ROČNÍK 74 | 29. 4. 2017 | CENA 50 DIN.

www.hlasludu.info www.hl.rs

ČÍSLO

/4748/

Z obsahu

29. 4. 2017 | 17 /4748/

Uzávierka čísla: 26. 4. 2017

4 TÝŽDEŇ 4 Zdanie a sklamanie 6 Štyri spoločenstvá – jeden zámer 8 Celý súbor predpokladov

9 ĽUDIA A UDALOSTI 11 Dva paralelné svety 15 O nich sa len málokedy píše 19 „Ja do tej Austrálie pôjdem...“

22 DETSKÝ KÚTIK

Na desiatej, jubilejnej Krojovej zábave Združenia žien Matkino srdce 22. apríla 2017 sa zúčastnili spolky žien z Petrovca, Pivnice, Hložian, Kulpína, Selenče, Silbaša, Starej Pazovy, Odžakov, Báčskeho Gračca, Karavukova, chorvátskeho Iloka a hostiteľskej Lalite (na snímke). (s. 16) J. Pucovský

22 Šport ako záľuba

23 MOZAIKA 24 Najlepšie sa vynachádzam v kronikárskych vodách 26 O Ríme, Večnom meste 30 Kuracia roláda

31 KULTÚRA 31 Aktuálne slovensko-srbské styky 32 Neúnavná hŕstka nadšencov 34 Vrtkosť a šikovnosť ratolestí

V utorok 25. apríla na Oddelení slovakistiky Filozofickej fakulty v Novom Sade predstavili čerstvý zborník 270 rokov dejín, literatúry a jazyka Slovákov vo Vojvodine, v ktorom publikovali práce z rovnomennej medzinárodnej konferencie, ktorá bola v roku 2015. Predstavili i najnovšie čísla študentských časopisov Čar(b)ológ a Traf! a na záver odovzdali diplomy študentom základného a master akademického štúdia. (s. 7) E. Šranková

38 OZNAMY 44 RTV PANORÁMA

46 ŠPORT 46 Súper ako snajper 49 Za hodinu deväť gólov! 51 Slávia verzus Ázia Autor titulnej fotografie: Jaroslav Čiep

Svetový deň slobody tlače si pripomíname 3. mája. Je to príležitosť, aby sme zhodnotili mediálne slobody aj v našej krajine. Existuje slobodný prístup k objektívnym a neskresleným informáciám? (s. 5) J. Pániková

Editoriál

ZAKLADATEĽ: NÁRODNOSTNÁ RADA SLOVENSKEJ NÁRODNOSTNEJ MENŠINY VYCHÁDZA TÝŽDENNE, V SOBOTU VYDÁVA NOVINOVO-VYDAVATEĽSKÁ USTANOVIZEŇ HLAS ĽUDU V NOVOM SADE PRVÉ ČÍSLO VYŠLO 19. OKTÓBRA 1944 V BÁČSKOM PETROVCI OD ROKU 1967 VYCHÁDZA V NOVOM SADE ROKU 1967 PREZIDENT REPUBLIKY VYZNAMENAL HLAS ĽUDU RADOM BRATSTVA A JEDNOTY SO STRIEBORNÝM VENCOM Riaditeľ NVU Hlas ľudu: Samuel Žiak Zodpovedná redaktorka: Vladimíra Dorčová-Valtnerová Zástupkyňa zodpovednej redaktorky: Anna Francistyová Redakcia: Juraj Bartoš, Danuška Berediová, Jaroslav Čiep, Oto Filip, Katarína Gažová, Vladimír Hudec, Anička Chalupová, Stevan Lenhart, Anna Lešťanová, Jasmina Pániková, Juraj Pucovský, Ľubica Sýkorová, Elena Šranková Technický redaktor: Miroslav Dobroňovský Jazyková redaktorka: Anna Horvátová Lektorka: Mária Domoniová Adresa redakcie: Bulvár oslobodenia 81/V, 21 000 Nový Sad, poštový priečinok 234 www.hl.rs E-mail: nvu@hl.rs nvuhlasludu@hl.rs inzercia@hl.rs Telefóny redakcie: 021/47 20 840 063/47 20 84 Telefax: 021/47 20 844 Dopisovateľstvo v Petrovci: 021/22 80 042 Dopisovateľstvo v Kovačici: 013/662 565 Dopisovateľstvo v Starej Pazove: 022/317 505 Tlačí:

Tlačiareň HL PRINT Báčsky Petrovec Účet NVU Hlas ľudu 160-924115-88 Banca Intesa ISSN 0018-2869 COBISS.SR-ID 16185090

• •

Práca a pláca, trhliny a vidiny Kedysi všetko bolo, ak nie lepšie, aspoň inakšie. Práca sa vážila väčšmi ako dnes, sviatky boli ozajstnými slávnostnými chvíľami. Viacerí preto zažili i časy, keď sa susedovci alebo známi stretli a vážne si pritom zablahoželali k 1. máju – Sviatku práce alebo k 29. novembru – Dňu republiky.

iaľ, nielen práca, ale i pojem robotník sa dnes natoľko zdevalvovali, že ich najčastejšie počuť v nelichotivej konotácii. Napríklad: je to len fyzický robotník. Všetci iní sú lekári, právnici, inžinieri, pedagógovia alebo prinajmenšom úradníci či zamestnanci. Po desaťročiach dosť intenzívneho povojnového rozvoja a ráznej industrializácie o robotníkov sme prišli hlavne v rokoch deväťdesiatych, keď sa pre vplyv sankcií a vojen priemysel riadne zdevastoval. Bol to i jeden z posledných klincov do rakvy dovtedajšej pracovnej morálky, systému a vôbec váženia si hodnotnej práce. Nebolo treba veľa a začali sa diať zvláštne, priam paradoxné javy, ktorých sa nemožno zbaviť dodnes: dôležitejšie je obchodovať ako vyrábať, kšeftovať ako sa zamestnať, vynachádzať sa ako vedieť. Pre rôzne zmeny, transformácie a privatizácie, pre obmedzený trh a technologické zaostávanie, pre chybný koncept opierajúci sa viac o služby než o výrobu, viac o dovoz, ako o možnosti vývozu, zostali sme teda, najmä v tomto storočí, bez početných fabrík, vrátane výrobných zvykov a robotníkov v nich. Vyhrotil sa komplexný a viacvrstvový problém, celé roky sa prehlbujúci a kumulujúci. No treba nechať hovoriť najprv fakty. Počet robotníkov výrazne klesol a celkové hospodárske pomery sa natoľko skomplikovali, že sa čoraz častejšie ozývajú volania po revitalizácii priemyslu a reindustrializácii. Je to možnosť, na základe iných výrobných odvetví, ako sú

napríklad informačné technológie, energetika, technické odbory, moderné poľnohospodárstvo, urýchliť rozvoj, zvýšiť zamestnanosť, presúvať sa z krízy smerom ku kontinuálnemu rozvoju a rastu spoločenského a osobného štandardu. Bez spracovateľského a iného priemyslu, ktorý má badateľný podiel v tvorbe každého hrubého národného dôchodku, žiadna ekonomika totiž, vrátane našej, nemôže byť stabilná. Je to i predpoklad, aby sa vyhliadky ekonomiky zlepšili, aby sa v čase krízy ľudia menej obávali, že prídu o príjem pre stratu práce, príležitosť, aby kvalitne odvedená práca bola hodnotená lepšou plácou. Čo sa, samozrejme, nebude dať aj bez celého radu iných realizovaných opatrení, akými sú program stabilizácie, stratégia reforiem, zmeny na trhu práce a vo verejnom úseku, sporenie, menová politika, sociálne partnerstvo, administratíva, konkurencieschopnosť, fiškálne zmeny... Lebo sa o práci a pláci vlastne vôbec nedá hovoriť bez istého vytriezvenia z omylov a inak ako v zmenených a širších ekonomických, no i spoločenských súvislostiach. Bez práce jednoducho nejde. Dostojevskij dávno kvitoval, že len prácou a bojom sa dá získať samostatnosť a pocit vlastnej dôstojnosti. A netreba zabúdať ani na nášho Duška Radovića, ktorý vtipne poznamenal: Kto si včera nechal dosť práce na dnes, nemusí sa starať, čo bude robiť zajtra. My to vieme: pripomínať si alebo oslavovať Sviatok práce.

Oto Filip

Čítajte nás aj na www.hl.rs. 17 /4748/ 29. 4. 2017

Týždeň 

InPress

Značkovanie na úvod Jasmina Pániková

„K

ino je opäť otvorené,“ výrok z kultového filmu Maratónci bežia čestné kolo by sa v tomto prípade mohol prispôsobiť našim podmienkam. Namiesto malých chlapcov z filmu by správu o ukončení 40-dňovej prestávky mohli rozhlásiť niektorí poslanci Národného zhromaždenia. Svojráznym spôsobom ju aj rozhlásili. Namiesto toho, aby prvé zasadnutia využili iba na diskusiu o predložených zákonoch, podaktorí z nich sa zaoberali fotografiami jednotlivcov, ktorí sa zúčastnili na protestnom pochode proti diktatúre. Už na prvom zasadnutí šéf poslaneckej skupiny pokrokárov Aleksandar Martinović mával fotografiami určitých politikov, novinárov, ich detí. Mávanie fotografiami ako zástavami pokračovalo aj na nasledujúcom zasadnutí, ibaže vlajkonosičom bol tentoraz Marjan Rističević. Rovnaké fotky, rovnaký scenár a značkovanie podaktorých osôb. Náš známy 2 in 1 človek sa tobôž ospravedlnil za Martinovićov počin, lebo útočiť na deti nie je morálne. A prečo tobôž? Jednoznačne preto, lebo nezabudol nadhodiť, že tí, ktorí sa ocitli na fotkách, sa sami chválili, že aj ich deti boli na protestoch. Inými slovami, sami sú si na vine. Spomeňme si, že sa rovnako „ospravedlnil“ aj počas prezidentskej kampane, keď Milenko Jovanov obvinil Natašu Jeremićovú, že šéfuje narko trhom v našej krajine. Ibaže nikto nepočul ospravedlnenie adresované priamo spomínanej Jeremićovej, ale to bolo ospravedlňovanie všetkým nám, koľkí žijeme v tejto krajine. Obvinil Jovanov 7 miliónov občanov Srbska, alebo iba jednu osobu? Príhody zo Zhromaždenia pokračovali aj v treťom týždni opätovnej činnosti. Predsedníčka Gojkovićová odmietla žiadosť, aby skupina demonštrantov sledovala zasadnutie, na čo podľa pravidiel majú právo všetci občania. Tie práva neplatia aj pre tých, ktorí otvorene vystupujú proti vládnucej strane. Už spomínaný alfa a omega nedávno hovoril, že žijeme v demokratickom štáte. Obrovský omyl!

www.hl.rs

168 HODÍN

Zdanie a sklamanie Oto Filip

az je to tak, inokedy inak. Práve keď sa zdá, že by sa čosi mohlo začať hýbať v pozitívnom smere, závany nečakaného rozpŕchnu krehké nádeje a zase sme tam, kde sme boli predtým. Voľby sú za nami, no ich chvosty nás stále švácajú. Republiková volebná komisia, ako sa aj očakávalo, odmietla tri námietky na konečné výsledky prezidentských volieb, hodnotiac ich ako neopodstatnené, prípadne nezaslané na tú správnu adresu. Sťažnosti sa vzťahovali na, ako sa uvádza, protizákonné stále zloženie komisie, na nezladenosť počtu použitých volebných lístkov s počtom voličov, ktorí sa vo voľbách zúčastnili, tiež na odmietavý postoj k realizovaniu rozhodnutia Ústavného súdu o hlasovaní na Kosmete. Nie je položená bodka ani za správami o nákladoch, vzťahujúcich sa na financovanie volebnej kampane, ktoré politické strany, skupiny občanov a koalície majú zaslať do 22. mája Agentúre pre boj proti korupcii. Aby všetko bolo ešte komplikovanejšie, aj nedeľné lokálne voľby v piatich obciach: Vrbase, Odžakoch, Kovine, Kosjerići a Zaječare sa niesli v znamení incidentov, zvlášť vo Vrbase. Malá, no výstižná ukážka pohnutého



spoločenského ovzdušia, ktoré vládne už neúnosne dlho. Uplynul, hľa, už rok od dianí v Savamale a známe je, kam sa tento prípad (ne)posunul. Akoby nestačili tunajšie spoločenské, sú tu aj regionálne mračná. Z Tirany a Prištiny, konkrétne zo strany albánskeho premiéra Ediho Ramu a prezidenta samoproklamovaného štátu Kosovo Hashima Thacího prišiel odkaz, že nemôžu vylúčiť zjednotenie Albánska a Kosova, ak sa perspektíva vstupu západného Balkánu do Európskej únie bude posúvať do nedohľadna. Nový prejav snáh o naplnenie projektu veľkého Albánska, ktorého pokusy o realizáciu by sa nezastavili len pri menení hraníc. Zrejme by spôsobil aj nové krvavé zrážky, keďže by šlo o ohrozenie zvrchovaného územia viacerých tunajších štátov. Aforista Dragutin Minić Karlo túto poslednú provokáciu dvoch albánskych vysokých činiteľov zhodnotil slovami, že Albánci aj v bdelom stave snívajú o veľkom Albánsku. A že preto my musíme byť bdelí, aj keď snívame. Na všetko, čo sa deje, Brusel reagoval odkazom, že mu záleží na stabilite pásma, ktorý má jasnú európsku perspektívu, ako aj konštatovaním, že každá forma politického zasahovania narúša

upevňovanie dobrých susedských vzťahov. Čo to konkrétne znamená, sa v pondelok pokúsil ozrejmiť minister zahraničných vecí Ivica Dačić na bruselskom stretnutí s Johannesom Hahnom, eurokomisárom pre susedskú politiku a rozhovory o rozšírení. Hovorili nielen o perspektívach otvorenia ďalších prístupových kapitol, zrejme aj o posledných nebezpečných vyhláseniach na tému prípadného zjednotenia Albánska a Kosova. Dokladom toho, že sa regionálna situácia vyhrocuje, sú aj upozornenia amerických veľvyslancov v Belehrade, Prištine a Tirane, že vyhlásenia albánskych dejateľov stupňujú napätie na Balkáne. Scenáre sú už neraz videné. Albánsky premiér Rama koná aj pod tlakom opozície a protestov. Parlamentné voľby, ktoré majú prebiehať 18. júna a mali by odštartovať rokovania ohľadom členstva Albánska v Európskej únii, sú každým dňom bližšie a bližšie. Zrejme preto nie všetci na týchto končinách chápu, čo znamená európska perspektíva regiónu. Alebo ju chápu tak, ako sa im práve hodí. Aj za cenu uplatnenia povestne známeho scenára: čím horšie, tým lepšie. Nie je však celkom jasné, aká môže byť cena takýchto zdaní a sklamaní.

JEDNA OSOBNOSŤ, JEDNA OTÁZKA

ALEKSANDAR ŠVONJA, RIADITEĽ PREDAJA AGROPANONKY

Dve jubileá Oto Filip – Tento rok nie je pre vašu spoločnosť bežný… – Agropanonka v tomto roku oslavuje jubileum, dvadsaťpäť rokov existencie. V tomto rámci naša spoločnosť oslavuje i ďalšie jubileum, zapadajúce do spolupráce s Novosadským veľtrhom. Meno-

Informačno-politický týždenník

vite ide o dvadsať rokov vystavovania na ňom. Za ten čas sme ako najlepšie dary šťastným výhercom, návštevníkom veľtrhu, odovzdali dvadsaťjeden traktorov. Sme na to nielen hrdí, ale aj šťastní. V tej praxi budeme pokračovať aj na nadchádzajúcom májovom Poľnohospodárskom veľtrhu, kde

šťastnému výhercovi darujeme traktor – model 82. 1. Ide o najpredávanejší model v Srbsku za niekoľko posledných rokov. Keď ide o tú výstavnú zložku, Agropanonka bude prezentovať rozmanité poľnohospodárske produkty, najmä traktory, ale aj iné, na dvoch miestach: už tradične pri fontáne, ako aj na inom, trochu ďalej umiestnenom stánku a priestore. • TÝŽDEŇ •

MEDIÁLNE SLOBODY V NAŠEJ KRAJINE

Možnosť alebo utópia? Jasmina Pániková

j naša krajina sa ocitla na fotografii avizujúcej správu k Svetovému dňu slobody tlače nezávislej organizácie Freedom House. Máme byť na to hrdí? V tomto prípade nie, keďže sú krajiny znázornené v podobe svorky vlkov, ktorí vycierajú zuby na novinárov. Ale takto nás vidia vo svete. Niektoré osoby pri moci ako naprogramované opakujú, že žijeme v demokratickom štáte, pestujeme demokratické hodnoty a pod. A keď sa pozrieme na našu mediálnu scénu, uvidíme, že

súkromných firiem a ponechaní sú na projekty zahraničných organizácií. To im z jednej strany umožňuje slobodu pôsobenia, ale ich zo strany druhej zaraďuje na titulné strany bulvárnej tlače a definuje ako zradcov a prisluhovačov. Ohrozuje ich fyzickú bezpečnosť, viaže ruky a privádza do pozície neslobody. Za takýchto podmienok niet ani slova o slobode médií.“

KOĽKO MÉDIÍ ZLOŽILO SKÚŠKU Z PROFESIONÁLNOSTI? „Povinnosťou novinára je presne, pravdivo, úplne a včasne informovať o udalostiach, ktoré sú vo fókuse verejného záujmu, a súčasne rešpektovať právo verejnosti spoznať pravdu a dodržiavať základné normy novinárskej profesie,“ znie jedno z pravidiel Etického kódexu novinárov Srbska. Nakoľko sa v podaktorých médiách uplatňujú tieto zásady, máme možnosť vidieť aj od začiatku protestov, Tamara Skrozza (Foto: Medija centar) ktoré sa organizujú v našej krajine. „Máme médiá, ktoré je ona možno zdevastovanejšia nepovažujú za dôležité skutočnež inokedy. Nemala by práve nosť, že na ulice mesta vyšlo 5-tisíc mediálna sloboda byť hlavným ľudí a neinformujú o tom verejnosť, prostriedkom boja za demokra- alebo sa iba okrajovo zmieňujú,“ tické hodnoty? upozorňuje Šinković. „Bez ohľadu „Som novinár zhruba 15 rokov, ale nespomínam si na taký vysoký stupeň ohlupovania občanov, drzosti a neprofesionalizmu,“ hovorí novinár Norbert Šinković. Rovnakej mienky je aj Viera Dorčová-Babiaková, novinárka slovenskej redakcie Rádia Nový Sad. Podľa nej mediálna scéna v našej krajine nikdy nebola na takej zlej úrovni ako je dnes. Prvým krokom k slobode médií by mala byť ich finančná samostatnosť, čo médiá v našej krajine Norbert Šinković nemôžu dokázať. Z tohto dôvodu (Foto: z archívu N. Š.) sa musia na konkurzoch uchádzať o prostriedky a ako pre náš týž- na ideologické názory, je to obdenník ocenila Tamara Skrozza, rovská správa pre každú redakciu novinárka týždenníka Vreme, za a fakt, že niektorým redaktorom udelené prostriedky sa odplácajú to nebolo dôležité, hovorí iba ako neprítomnosťou hocijakej kritiky. hlboko sa ponorila naša profesia.“ „Tí, ktorí sú kritickí voči režimu, na Pozerajúc sa na dnešné médiá tých istých súbehoch dostávajú čo- a hodnotiac ich prácu viditeľný raz menej prostriedkov, zostávajú je skromný počet tých, ktorí odobez profitu z reklám štátnych a aj lávajú väčšine. Ibaže také mé• TÝŽDEŇ •

diá sú zväčša odsunuté na okraj, označkované za zradcov a pod. Je to bezpochyby produktom nedoriešených problémov v našej spoločnosti, ktorá vo veľkej miere ovplyvňuje aj existenciu samotných novinárov. „Novinári sú dnes prinútení svoju prácu vykonávať v rozpore so všetkými profesionálnymi štandardmi a definíciami novinárstva ako takého, prinútení sú mlčať a skláňať hlavu alebo robiť desať rozličných prác, aby prežili. Nemáme žiadnu istotu, nemôžeme si plánovať budúcnosť, vždy sme pod stresom a sotva, že už existuje aj morálna satisfakcia, pocit, že si svojou prácou niečo zmenil, k niečomu prispel,“ komentuje Skrozza. OBRANNÉ MECHANIZMY EXISTUJÚ, ALE... V poslednom čase je útokov na novinárov možno viac než inokedy, fyzických a verbálnych. Útoky sa vyskytujú aj vo svete digitálnych médií. Bojan Perkov z Nadácie SHARE hovorí, že v minulom roku ich tím zaznamenal okolo 15 technických útokov na webové stránky. Ako povedal, útoky sa zväčša vyskytli po zverejnení kritických textov o práci ľudí pri moci. „Nakoľko vieme, ani jeden z prípadov, ktoré sme sledovali, nemá svoj epilóg na súde, ani len v prvostupňovom konaní.“ Tamara Skrozza

jednoznačne mieni, že neexistujú mechanizmy na obranu novinárov. Podľa nej najnovšia dohoda, ktorú podpísali združenia novinárov, Republiková verejná prokuratúra a Ministerstvo vnútra, je z teoretického hľadiska výborná vec, ale

Viera Dorčová-Babiaková (Foto: z archívu V. D. B.)

pochybuje o tom, že konkrétne prispeje k niečomu. Optimisticky sa na dohodu nepozerá ani V. Dorčová-Babiaková. „Papier všetko znesie. Poznám kolegov, ktorým sa verejne vyhráža a na tom sa ešte nič neurobilo.“ Pokým sa nevytvoria podmienky na nerušené fungovanie médií a normálny život mediálnych pracovníkov, nemožno ani hovoriť o slobode v médiách. Štát by mal pochopiť, že bez médií a novinárov neexistuje ani slobodná spoločnosť. A kto potom bude ochraňovať naše záujmy? Tí istí ľudia, ktorí ju teraz ohrozujú?

17 /4748/ 29. 4. 2017

Týždeň ANI POD RÔZNE

Zodpovednosť (z)a nezodpovedané otázky Juraj Bartoš

red týždňom (v príspevku Kam odchádzajú peniaze občanov) sme informovali o tom, že z rozpočtu Obce Báčsky Petrovec výmerom starostu Srđana Simića odviedli 3,5 milióna (z určených 4 miliónov) na dofinancovanie činnosti 9 médií na základe verejného súbehu. Hlava obce nám do stredy 26. apríla predpoludním (kedy vznikol tento príspevok) neodpovedal na zopár jednoduchých otázok. Rádio Petrovec (ktoré program po slovensky vysiela pol storočia) si projektom od lokálnej samosprávy nárokovalo na 2,5 milióna din. a získalo 600 000. Televízia Petrovec (tiež vysiela po slovensky, temer 20 rokov) dostala rovnakú sumu (a priala si 2,9 milióna). Je zarážajúce, že podstatne vyšším percentom uspel portál Brif.rs z Petrovaradí-

na: z požadovaných 1.728.000 din. dostal okrúhly milión! Časť verejnosti pobúrili najmä dve otázky: či je normálne, že až 2,3 milióna získali médiá mimo Báčskopetrovskej obce, respektíve, či je v poriadku, že v trojčlennej odbornej komisii, ktorá posúdila (?) úhrnne 18 projektov a navrhla, komu treba prostriedky udeliť, nebol ani jeden člen z územia Obce Báčsky Petrovec, respektíve ani jeden Slovák. Nemožno sa o. i. nespýtať, či azda Brif.rs informuje o udalostiach v Báčskopetrovskej obci podrobnejšie a kvalitnejšie než to denne robia Rádio Petrovec a TV Petrovec? Nie náhodou mnohým vŕta v hlave myšlienka, či vlastne nejde „iba“ o krytie výdavkov nedávnej predvolebnej kampane vládnucej Srbskej pokrokovej strany (SNS). Chceli sme si tieto a iné veci ujasniť priamo v rozhovore s predsedom Obce Báčsky Petrovec Srđanom

Simićom. Vo štvrtok 20. apríla, keď sme zavolali do jeho kabinetu, poň sme sa nedostali. Odporúčali nám poslať mu otázky písomne, lebo že je zaneprázdnený. Zaslali sme teda elektronickou poštou tri otázky (napísané po srbsky). Keďže sme sľúbené odpovede nedostali, poslali sme tie isté tri otázky a dodali štvrtú v pondelok 24. apríla. Zase žiadny ohlas. Uvedomuje si pán predseda Simić, že pohŕdaním alias odmietaním komunikácie s médiami (vyhol sa aj rozhovoru pre Slovenskú rubriku Televízie Vojvodina) neuráža (iba) médiá, ale aj občanov, že tvrdohlavým „odmlčaním sa“ naskutku ponižuje verejnosť? Tým, že sa dostal do kresla starostu obce, prirodzene, prijal na seba aj isté záväzky a – domnievame sa, hádam len nie mylne – aj zodpovednosť. Nuž teda... V presvedčení, že je nesporný záujem verejnosti, obzvlášť daňových

poplatníkov Obce Báčsky Petrovec dostať valídne odpovede (aj) na otázky týkajúce sa odlivu peňazí mimo územia lokálnej samosprávy, na čele s pánom predsedom Srđanom Simićom, zverejňujeme otázky, ktoré sme mu (napísané po slovensky) poslali v pondelok 24. apríla. 1. Prečo v odbornej komisii pre posúdenie projektov v oblasti verejného informovania kvôli naplneniu verejného záujmu na území Obce Báčsky Petrovec na rok 2017 nebol žiaden člen z radu médií, ktoré informujú v slovenskom jazyku, čiže ani jeden príslušník slovenskej národnosti (a bol v tomto zmysle aspoň 1 návrh)? 2. Ako by ste opodstatnili skutočnosť, že portál Brif.rs dostal 1.000.000 din., teda takmer tretinu z rozvrhnutých 3,5 milióna dinárov; či to znamená, že bude úplnejšie a lepšie a všeobsiahlejšie informovať o udalostiach v Báčskopetrovskej obci? 3. Ako to, že až 2,9 milióna dinárov – peňazí daňových poplatníkov Obce Báčsky Petrovec – odchádza na účet médiám mimo tejto obce? 4. Prečo ste do odbornej komisie nezaradili Vladimíru Dorčovú-Valtnerovú, zodpovednú redaktorku týždenníka Hlas ľudu, ktorú navrhla Mediálna koalícia?

ZÁVER PROJEKTU KARPATSKÉ PARALELY

Štyri spoločenstvá – jeden zámer Jasmina Pániková

sem mesiacov, tri stretnutia, štyri spoločenstvá a nespočetný počet skúseností priniesol projekt Karpatské paralely. Nositeľom projektu bol Ústav pre kultúru vojvodinských Rusínov, v ktorom v piatok 21. apríla usporiadali okrúhly stôl, spolu s účastníkmi ohodnotili projekt a podpísali protokol o vzájomnej spolupráci. Na základe podpísaného protokolu účastníci projektu sa plánujú spoločne uchádzať o prostriedky na lokálnych, pokrajinských a republikových súbehoch, ako aj tých cezhraničných. Projekt financovala Nadácia pre otvorenú spoločnosť. Ako tému projektu si zvolili barok ako umelecký smer, ktorý spájal dovtedy rozptýlenú európsku kultúru. Jedinečné spájanie mladých ľudí zo srbského, rumunského, rusínskeho a slovenského spoločenstva bolo cieľom tohto projektu. Poznamenala to Jelena Perkovićová, ktorá bola poverená programovými obsahmi

www.hl.rs

projektu. „Karpatské paralely je pilotný projekt, v ktorom účinkovali po štyria stredoškoláci srbskej, rumunskej, rusínskej a slovenskej národnosti,“ povedala Perkovićová. Konštatovala, že tento projekt je jedinečný aj podľa toho, že účastníci skúmali spoločné korene a až potom výdobytky, ktoré spoločným živo- Účastníci a organizátori projektu tom získali konkrétne spoločenstvá, na rozdiel od iných rámci troch interkultúrnych stretnutí projektov, v ktorých predstavitelia uskutočnené boli kreatívne dielspoločenstiev najprv prezentujú ne, v ktorých napr. mali oživotvoriť príchod vlastných predkov na toto seba a svoju tradíciu. Prvé stretnutie a prvé dielne sa územie. Za pomoci nás, mentorov, uskutočnili v novembri vo Vršci, žiaci veľmi úspešne prejavili svoje v januári pokračovali v Kovačici poznatky a zručnosti,“ povedal M. a vo februári v Ruskom Kerestúre Jurica. Ohodnotil, že je veľmi dôlea Srbobrane. V projekte sa zúčast- žité rozvíjať interkultúrnosť zvlášť nili aj žiaci kovačického Gymnázia v multikultúrnom prostredí, v akom Mihajla Pupina, ktorým školiteľ bol my žijeme. Ako povedal, vždy možno Miroslav Jurica, profesor dejepisu. „V nájsť spoločné body, ktoré spájajú

Informačno-politický týždenník

spoločenstvá, bez ohľadu na to, že ide o na prvý pohľad rozličné etniká. Projekt rovnako ohodnotila aj Sára Miháľová z Padiny, jedna z účastníčok. „Okrem nových priateľov projekt priniesol aj nové poznatky o iných národnostných spoločenstvách, baroku ako umeleckom slohu a mestách, ktoré sme navštívili,“ povedala Sára. Okrem podaktorých predstaviteľov národnostných rád, na okrúhlom stole sa zúčastnili aj predstavitelia pokrajinskej vlády – Dragan Milić, pomocník pokrajinského tajomníka pre šport a mládež, a Miroslav Ilić, pomocník pokrajinského tajomníka pre vzťahy s národnostnými spoločenstvami. Obaja zdôraznili, že sú interkultúrny dialóg a spoločná minulosť hodnoty, ktoré krášlia Vojvodinu a ktorým by sa mali venovať aj mladí. • TÝŽDEŇ •

TROJITÁ SLÁVNOSŤ NA ODDELENÍ SLOVAKISTIKY

Prezentácie a promócia Elena Šranková

a Oddelení slovakistiky Filozofickej fakulty v Novom Sade bola v utorok 25. apríla trojitá slávnosť. Predstavili zborník 270 rokov dejín, literatúry a jazyka Slovákov vo Vojvodine, tiež najnovšie čísla študentských časopisov Čar(b)ológ a Traf! a odovzdali diplomy študentom základného a master akademického štúdia.

Prezentácia zborníka 270 rokov dejín, literatúry a jazyka Slovákov vo Vojvodine: prof. Dr. Jarmila Hodoličová

Na Oddelení slovakistiky totiž 16. októbra 2015 bola medzinárodná konferencia pod názvom 270 rokov dejín, literatúry a jazyka Slovákov vo Vojvodine, o ktorú záujem prejavili autori z deviatich krajín. Ako povedala prof. Dr. Jarmila Hodoličová, vedúca Oddelenia slovakistiky, po časovom odstupe a zabezpečení finančných prostriedkov sa im podarilo vydať z tejto konferencie vzácny zborník. O jeho vzniku hovorila Ma. Anna Margaréta Valentová, doktorandka, ktorá medziiným spomenula, že je v zborníku 46 textov z histórie, literárnej vedy a lingvistiky, ale tiež s interdisciplinárnym presahom. Zodpovedným redaktorom historickej časti je prof. Dr. Samuel Čelovský, literárnovednú mala na starosti doc. Dr. Marína Šimáková-Speváková a lingvistickú editovala prof. Dr. Anna Makišová. Hlavnou redak• TÝŽDEŇ •

torkou zborníka je J. Hodoličová. humor, fantáziu a predstavivosť. Zborník vyvolal záujem odbornej Koncom marca tohto roku sa verejnosti na Slovensku, o čom študentom Oddelenia slovakistiky svedčí recenzia doc. PhDr. Etely podarilo vydať nové, siedme číslo Farkašovej, PhD., z FF UK v Bra- s finančnou podporou NRSNM. tislave. Bezmála 400-stranovú Študentka Jana Domoniová hopublikáciu E. Farkašová stručne ocharakterizovala „ako mozaiku pohľadov na nemalú a záslužnú prácu, ktorú vojvodinskí Slováci vykonali od svojho príchodu na Dolnú zem na literárnom, jazykovednom a v najširšom zmysle slova kultúrnom poli. Ide o mnohopohľadovú mozaiku, jednak preto, že optika jednotlivých nazretí je spätá s rôznymi vednými disciplínami, a jednak preto, lebo nastolené Absolventi základného a master akademického štúdia problematiky reflektujú vedci a vedkyne z univerzít či vorila o časopise Traf!. Prezentáciu výskumno-vedeckých inštitúcií pripravili s A. M. Valentovou pod z viacerých krajín“. Recenziu pre- vedením zodpovednej redaktorky čítala Dr. Zuzana Týrová. Na záver M. Šimákovej-Spevákovej. Tak sa tejto časti utorkového podujatia prítomní dozvedeli, že Traf! pona fakulte lektorka slovenského kračuje v stopách študentského jazyka PhDr. Marta Součková, časopisu Tma, ktorý vychádzal PhD., namiesto krstu odovzda- v 90. rokoch 20. storočia. Mal la exempláre predstaveného niekoľko transformácií a určitý zborníka tretiemu tajomníkovi Veľvyslanectva SR v Belehrade Michalovi Hrušíkovi a riaditeľke Ústavu pre kultúru vojvodinských Slovákov Anne Chrťanovej-Leskovac. V rámci druhej časti slávnosti predstavili študentské časopisy Čar(b)ológ a Traf!, ktoré začali vychádzať v roku 2007, a tak si pripomenuli aj ich desaťročnicu. Ako povedala Martina Bartošová, o vznik Čar(b)ológu, časopisu zameraného na tvorbu pre deti, zásluhu má prof. Hodoličová, ako i študenti slovenského jazyka a literatúry na FF Univerzity v Novom Sade, ku ktorým sa neskôr pripojili študenti Vysokej školy odborového štúdia pre vzdelávanie vychovávateľov v Novom Sade a Pedagogickej fakulty v Sombore. Od prispievateľov Čar(b)ológu sa vyžaNikola duje kreativita, rešpektovanie Petkov ľudského aspektu či zmysel pre

čas doň prispievali aj slovenskí študenti z iných odborov a fakúlt. Od začiatku však dôraz bol na študentoch, ich prístupoch ku konkrétnym témam, tvorbe a zdokonaľovaní sa. Cieľom časopisu je rozvíjať kritický postoj študentov k jednotlivým témam, zdokonaľovať sa vo vlastnej literárnej tvorbe, rozvíjať literárnovedné a lingvistické myslenie, vyskúšať si redakčnú činnosť, ale v prvom rade vytvoriť časopis s obsahom, v ktorom sa prejavia postoje a názory mladých ľudí k problémom. Promócia študentov bola snáď najslávnostnejšou chvíľou utorkového podujatia na Oddelení slovakistiky v Novom Sade. Vedúca oddelenia pripomenula, že sa dejiny slovakistiky začali roku 1961 na Vyššej pedagogickej škole v Novom Sade. Slovakistiku doteraz ukončilo 170 študentov, čím sa toto oddelenie stalo najsilnejším slovakistickým centrom mimo Slovenska. Potom odovzdali diplomy Darkovi Bábeľovi a Vladimírovi Valihorovi za ukončené základné štúdium a Martine Bartošovej, Edite Kmeťkovej a Anete Lomenovej za ukončené master štúdium.

Iný uhol reality

17 /4748/ 29. 4. 2017

Týždeň SPOLOČENSKY ZODPOVEDNÉ PODNIKANIE: ČO TO JE?

Celý súbor predpokladov Oto Filip

ri úvahách o otázke, týkajúcej sa podstaty spoločenskej zodpovednosti v podnikaní, mnohým sa v myšlienkach automaticky vybaví charita. Odpoveď je čiastočne správna, zďaleka však nie úplná, alebo celkom ozrejmujúca uvedený pojem. – Zvlášť si vážim ľudí, ktorí aj v tom zhone za ziskom a zárobkom nezabúdajú na iných a už roky prejavujú cit pre spoločensky zodpovedné podnikanie. Pripomínanie si tých, ktorí pomoc najviac potrebujú, je nevyhnutné aj preto, aby sme si každý deň uvedomili, nakoľko sú mnohé z našich problémov vlastne zanedbateľné v porovnaní s tými, ktoré trápia ľudí, čo pomoc iných najviac potrebujú, – uvádza štátny tajomník Ministerstva pre prácu, zamestnávanie, bojovnícke a sociálne otázky Dragan Todorović. V posledných rokoch je už akým-

Program v Hospodárskej komore Srbska sa začal vystúpením zemunských detí s postihnutým zrakom

si trendom vo svete, že hospodárske spoločnosti nehodnotia svoje výsledky len cez prizmu výsledkov na trhu, ale aj v tzv. nefinančnej sfére. V duchu toho pred desaťročím vznikla Štátna cena pre spo-

ločensky zodpovedné podnikanie. Hospodárska komora Srbska ju nedávno, už šiesty raz, udelila spoločnostiam, ktoré prejavili najvýraznejšiu odovzdanosť zásadám spoločenskej zodpovednosti v Srbsku. Za posledných desať rokov v súťaži o toto prestížne uznanie účinkovalo až 350 firiem. V tej najnovšej, ktorá trvala šesť mesiacov, sa zúčastnilo päťdesiat firiem, súťažiacich v troch kategóriách: veľké, stredné a malé a mikrohospodárske spoločnosti. Víťazmi sa stali Delta holding (Belehrad), Baňa a flotácia Rudnik (Rudnik), ako aj Inmold plast (Požega). Tieto boli najlepšie v piatich oblastiach, ktoré sa už roky hodnotia. Prvú možno označiť širokým pojmom ľudia. Ide vlastne o zamestnancov, ich prácu, činnosť a účinnosť, otázky zdravia a bezpečnosti, vrátane rovnakých práv pre všetkých. Druhou je trh. Zahŕňa nielen kvalitu, ale aj bezpečnosť

ZLAĎOVANIE SRBSKEJ LEGISLATÍVY SO SÚBOROM PRÁVNYCH PREDPISOV EÚ

Význam Dohody o stabilizácii a pridružení Danuška Berediová

edno z kritérií, ktoré EÚ vyhlásila vo svojom všeobecnom rokovacom rámci so Srbskom, je to, že do chvíle pripojenia k EÚ Srbsko musí mať administratívnu kapacitu, ktorá bude zaručovať včasnú a úplnú implementáciu zladených predpisov s predpismi EÚ. Od Srbska sa tiež očakáva, že bude mať súdny aparát, ktorý bude v stave ochrániť právo na základe súboru právnych predpisov EÚ. Z toho dôvodu Informačný kútik EÚ Nový Sad v spolupráci s Univerzitou Priemyselná komora v Novom Sade v piatok 21. apríla zorganizovali dielňu Zlaďovanie srbskej legislatívy s aquis communautaire. Základným cieľom dielne bolo oboznámiť funkcionárov a zamestnaných v štátnych, pokrajinských a lokálnych

www.hl.rs

inštitúciách so záväzkami, ktoré Srbsko prevzalo podpísaním Dohody o stabilizácii a pridružení v roku 2008, v zmysle zlaďovania so súborom právnych predpisov EÚ. Dielňu viedol prof. Dr. Vladimir Medović, ktorý predstavil inštitucionálny rámec Európskej únie po prijatí Lisabonskej zmluvy, proces rozhodovania v nej a jej právne usporiadanie, dôkladnú analýzu Dohody o stabilizácii a pridružení (DSP) medzi Srbskom a EÚ a harmonizáciu srbskej legislatívy s EÚ. DSP predstavuje jeden podtyp dohôd o pridružení, ktorý je určený pre štáty západného Balkánu. Termín západný Balkán je politický pojem a označuje oblasť, v ktorej sa viedli vojny, a účel takej dohody je ekonomická, sociálna a politická stabilizácia regiónu. Zaujímavé je, že medzi dôležité prvky DSP

Informačno-politický týždenník

(rešpektovanie právneho štátu, demokratických zásad a ľudských práv a zásad trhovej ekonomiky) je pridaný element rešpektovania medzinárodného práva. A to z dôvodu, že sa tu vojny končili medzinárodnými dohodami a takto sa zabezpečilo ich dodržiavanie. Dohodu podpísali v roku 2008 a platnosť nadobudla 1. septembra 2013. Aby oblasť dohody týkajúca sa obchodu mohla ihneď platiť, v deň podpísania DSP podpísali aj Prechodnú dohodu o obchode a obchodných záležitostiach, ktorá vstúpila do platnosti 1. februára 2010 (až po vydaní Radovana Karadžića Medzinárodnému súdnemu tribunálu pre bývalú Juhosláviu v Haagu). DSP museli ratifikovať všetky členské štáty, čo sa stalo v roku 2013, keď prestala platiť Prechodná dohoda. Tieto dátumy

produktov, ako aj zodpovedajúcu cenovú politiku, uplatnenie etických zásad pri reklamách a oznamovaní. Treťou je kapitál a majetok, čiže finančná moc a vplyv, orgány riadenia, prístupnosť informácií. Predposlednou, štvrtou je životné prostredie. Predpokladá racionálne nakladanie so zdrojmi, úspory elektrického prúdu, vody a iných energií, zadováženie adekvátnych surovín, primeraný ekologický dizajn výrobkov. Piatou sférou je vzťah k spoločenstvu, vrátane starostlivosti o ohrozené skupiny obyvateľstva, akou sú seniori, osoby s invaliditou, deti, rôzne menšiny... Podľa podpredsedu HKS Miroslava Miletića významná cena, ktorú komora udeľuje od roku 2007, je vlastne dvojročným prierezom stavu srbského hospodárstva vo sfére, alebo presnejšie v stupni uplatnenia princípov spoločenskej zodpovednosti. Je to veľký prínos aj k lepším výsledkom našej ekonomiky, ako aj k naplneniu poslania a aktivít Globálneho dohovoru Spojených národov, ako najmasovejšieho dobrovoľného združenia spoločensky zodpovedných firiem a organizácií. sú dôležité, lebo sa lehoty na zladenie predpisov počítajú rozdielne, v závislosti od toho, ktorá oblasť patrí do ktorej dohody. Predvída sa, že pridruženie bude postupné a v plnom rozsahu uskutočnené v rámci prechodného obdobia v trvaní najviac šesť rokov, teda v roku 2019. Osobitnú kapitolu dohody predstavuje harmonizácia srbskej legislatívy s predpismi EÚ. Okrem všeobecných ustanovení dohoda obsahuje aj tie, ktoré predvídajú špeciálne podmienky a lehoty pre harmonizáciu osobitných oblastí práva: konkurencia, verejné podniky, verejné obstarávanie, duševné vlastníctvo, ochrana spotrebiteľa, štandardizácia a podmienky práce. Včasná a správna implementácia DSP sa považuje za jedno z kritérií pre pripojenie Srbska k EÚ. Naopak, neplnenie povinností môže byť dôvodom pre sankcionovanie a prerušenie rokovaní. Zrušenie DSP by o. i. znamenalo znovuzavedenie ciel na dovoz alebo vývoz medzi Srbskom a EÚ a zrušenie rôznej finančnej pomoci EÚ, ktorá je v tejto chvíli dôležitá pre Srbsko. • TÝŽDEŇ •

Ľudia a udalosti ZO ZASADNUTIA ZHROMAŽDENIA OBCE BÁČSKY PETROVEC

Úhrady a samozdanenie Katarína Gažová

zmenách vo vyplácaní finančných úhrad členom Obecnej rady a prinavrátení prostriedkov samozdanenia občanom dedín diskutovali výborníci báčskopetrovského lokálneho parlamentu na zasadnutí v utorok 25. apríla. Okrem toho sa venovali aj iným otázkam. Zhromaždenie obce schválilo Uznesenie o spoluzaložení Verejného podniku pre územné a urbanistické plánovanie a projektovanie Ústav pre urbanizmus Vojvodiny, Nový Sad. Ako bolo vysvetlené, podnietila to pokrajinská administratíva, s cieľom zabezpečiť obciam, ktoré sú spoluzakladateľmi ústavu, jednoduchší postup pri vypracovaní územných a urbanistických plánov. Výborníci chválili aj správu o začiatku likvidácie VP Direkcia pre výstavbu Báčsky Petrovec. Čulá diskusia sa rozprúdila o zmenách vo vyplácaní finančnej úhrady členom Obecnej rady,

ktorá by mala byť 12-tisíc din. mesačne, bez ohľadu na počet zasadnutí v danom mesiaci. Náčelník pre financie Boško Bogunović vysvetlil, že nejde o zvýšenie, ale o zmenu formy vyplácania. Najviac pripomienok mali výborníci z radov opozície. Miroslav Čeman ostro poznamenal, že v obecnom rozpočte sú zmenšené takmer všetky položky a teraz sa žiada zvýšenie úhrad pre Obecnú radu. Do diskusie sa zapojili i Spasoje Prodanov a Pavel Marčok. Výborníci koalície pri moci tvrdili, že vďaka takejto mesačnej úhrade sa dosiahne väčšia efektivita práce, ako keď dostávali úhradu po každom zasadnutí. Záverom rozpravy zhromaždenie schválilo záver, že členom Obecnej rady, ktorí nie sú v stálom pracovnom pomere v tomto orgáne, patrí za prácu v rade mesačná paušálna úhrada v hodnote 12-tisíc dinárov netto. Správu o prinavrátení prostriedkov samozdanenia občanom dedín B. Petrovec, Hložany a Kulpín za obdobie od 1. januára do 23.

marca 2017 podal obecný právny zástupca Vladislav Tárnoci. V spomenutom období bolo na tieto účely vyčlenených viac ako 18 miliónov dinárov a žiadateľov Výborníci na dvanástom zasadnutí lokálneho parlamentu zo spomenutých dedín bolo 278. Keďže sa veľká časť prostriedkov Jána Pavlisa z Petrovca. Na mieste z rozpočtu obce vyčleňuje na úradujúcej riaditeľky Strediska pre vracanie samozdanenia, v diskusii sociálnu prácu do 28. septembra odznel návrh, aby požiadali štát t. r. zostane Biljana Drakulićová o finančnú podporu, ale tento z Maglića a do rovnakého dátumu návrh nebol schválený. Informácie úradujúcim riaditeľom Progresu o vracaní samozdanenia patričná zostáva Ljubomir Kabić z Nového služba má zhromaždeniu posky- Sadu. Práca Progresu pod vedením tovať kvartálne. Bez diskusie boli spomenutého riaditeľa bola na schválené správy o práci predsedu zasadnutí pochválená. Z funkcie obce a Obecnej rady. Rovnako ako úradujúcej riaditeľky SVD uvoľnili aj Múzea vojvodinských Slovákov, Jaňu Urbančekovú-Fejzulahiovú, Knižnice Štefana Homolu, Sloven- lebo sa 1. apríla na miesto riaditeľky z materskej dovolenky vrátila ského vojvodinského divadla. Z funkcie úradujúceho riaditeľa Viera Tárnociová-Krstovská. Novou obecnej Turistickej organizácie členkou Správnej rady Múzea uvoľnili a následne za riaditeľa na vojvodinských Slovákov sa stala štvorročné obdobie vymenovali Zdenka Tomanová z Petrovca.

DELEGÁCIA ZO SLOVENSKA V STAREJ PAZOVE

O možnostiach využívania európskych fondov Anna Lešťanová

dňoch 25. až 28. apríla na pracovnej návšteve v Obci Stará Pazova pobudla delegácia obce Belá zo Slovenskej republiky. Už v prvý deň pobytu v utorok mali v budove Zhromaždenia obce stretnutie s predstaviteľmi hostiteľskej obce. Témou zasadnutia bola spolupráca dvoch obcí v oblasti vypracovania spoločných projektov na získanie prostriedkov z Európskej únie. Zahraničnú delegáciu, ktorú tvorili Ing. Matúš Krajči, starosta obce, Ján Filip, asistent pre medzinárodné vzťahy, Lenka Kováčová • ĽUDIA A UDALOSTI •

a Anna Hodoňová, manažérky pre projekty EÚ, pozdravil a privítal Đorđe Radinović, predseda Obce Stará Pazova, so spolupracovníkmi. V krátkych črtách sa zmienil o peknom spolunažívaní srbského národa s príslušníkmi národnostných menšín a zvlášť so Slovákmi. Na úvod Matúš Krajči povedal, že už „prvú lastovičku z tohto prostredia u nich mali“, keď ich na sklonku lanského roka navštívili členovia pazovského KUS Branka Radičevića, ktorí ozaj dôstojne reprezentovali svoju obec v oblasti kultúry. Hovoril aj o ich skúsenostiach a realizovaných prostriedkoch z fondov EÚ. Stará Pazova,

Počas rokovaní v Starej Pazove

ktorá patrí medzi vyvinutejšie obce v Srbsku, tiež má za sebou úspešné projekty, o ktorých sa širšie zmienila Marína Savićová, pomocníčka predsedu obce pre ekonomický rozvoj a strategický marketing. O tom, čo sa konkrétne do-

hodli, starosta M. Krajči povedal: „Rokovali sme hlavne o tom, čo sa týka možností využívania európskych fondov, keďže my na slovenskej strane už nejaké skúsenosti máme a viaceré projekty sa u nás realizovali. Vymieňali sme si aj skúsenosti a to, čo vieme ponúknuť my.“ Okrem toho uviedol, že Staropazovská obec je prvá obec zo Srbska, s ktorou plánujú nadviazať spoluprácu, pričom v obci Belá rozvíjajú spoluprácu so susednými krajinami Poľskom a Českom. Obe strany vyjadrili presvedčenie, že okrem kultúrnej ich bude spájať i ekonomická spolupráca. Po oficiálnych rozhovoroch s predstaviteľmi obce hostia zo Slovenska mali možnosť navštíviť niektoré inštitúcie a ustanovizne.

17 /4748/ 29. 4. 2017

Ľudia a udalosti LOKÁLNE VOĽBY V ODŽACKEJ OBCI

Laliťania dôverujú socialistom Juraj Pucovský

byvatelia západobáčskej Obce Odžaci v priebehu troch týždňov dvakrát v tomto mesiaci išli voliť. Po vyjadrovaní sa o novom prezidentovi štátu 2. apríla 2017 znova pristupovali k volebným urnám 23. apríla, aby si v lokálnych voľbách zvolili svojich zastupiteľov v Zhromaždení Obce Odžaci. Celkovo 26 061 oprávnených voličov malo možnosť voliť svojich zástupcov (vcelku 27) zo šiestich listín, na ktorých bolo úhrnne 131 kandidátov na výborníkov, z toho 55 žien. Z celkového počtu voličov v nedeľu svoje právo a povinnosť využilo 14 218 osôb, čiže 54,56 %. Najviac hlasov získala listina: Aleksandar Vučić – Rýchlejšie, silnejšie, lepšie – 7 734 alebo 54,39 %, na druhom mieste je Ivica Dačić –

Socialistická strana Srbska – 2 653 alebo 18,66 %, tretia je Skupina občanov Odžaci môžu lepšie – 1 185 alebo 8,33 %, štvrtá je Srbská radikálna strana – Dr. Vojislav Šešelj – 973 alebo 6,84 %, piata je Demokratická strana – Aleksandar Dikić – 967 alebo 6,80 % a na poslednom šiestom mieste je Skupina občanov Už bolo dosť – Saša Radulović – 372 alebo 2,62 %. Na základe týchto výsledkov Srbská pokroková strana bude mať v lokálnom parlamente v nasledujúcich štyroch rokoch 16 výborníkov, Socialistická strana Srbska piatich, Srbská radikálna strana, Skupina občanov Odžaci môžu lepšie a Demokratická strana po dvoch výborníkov. Skupina občanov Už bolo dosť – Saša Radulović nebude mať žiadneho predstaviteľa, lebo jediná v týchto voľbách neprevýšila

cenzus. Z tohto vyplýva, že v Odžackej obci Srbská pokroková strana bude môcť samostatne vykonávať moc, hoci je takmer isté, že sa jej pripoja ešte niektorí výborníci. Výsledky hlasovania v Laliti sa odlišujú od tých na úrovni obce. V najmenšej dedine v obci bolo vcelku zapísaných 1 174 voličov, z ktorých sa volieb zúčastnilo 752 občanov, z čoho devätnásti volili doma v prítomnosti členov volebných výborov. Laliťania najviac hlasov dali listine Ivica Dačić – Socialistická strana Srbska – 312, na druhom mieste je Srbská pokroková strana – 205, nasledujú Skupina občanov Odžaci môžu lepšie – 169, Demokratická strana – Aleksandar Dikić – 27, Skupina občanov Už bolo dosť – Saša Radulović – 16 a Srbská radikálna strana – Dr. Vojislav Šešelj – 11 hlasov.

Z volebného miesta 25 v Laliti

Na rozdiel od niektorých uplynulých volieb, keď v Laliti dodnes neznáme osoby, ktoré prišli zo strany, aj zbili kandidáta na výborníka do obecného parlamentu, a to v jeho kancelárii, tentoraz nebolo žiadnych problémov?! Všimli sme si predsa aj dve hliadky policajtov, ktoré sa prechádzali pešo a viezli autom hlavnou lalitskou Ulicou maršala Tita!

S ANGELOU MARIĆOVOU, POVERENÍČKOU PRE UTEČENCOV V KOVAČICKEJ OBCI

O zveľadení postavenia migrantov Anička Chalupová

odľa údajov Povereníctva pre utečencov v Kovačickej obci je doteraz registrovaných 407 utečencov a 8 interne vysťahovaných osôb, kým navrátilci na základe dohody o readmisii doteraz neboli zaznamenaní. S cieľom zlepšiť sociálne a hmotné postavenie a bývanie utečencov podnietením ich ekonomického silnenia, zabezpečením predpokladov na riešenie ich problémov, posilňovaním kapacít lokálnej samosprávy a prezentovaním tolerancie voči žiadateľom azylu a migrantom v núdzi, výborníci Zhromaždenia obce Kovačica nedávno schválili Lokálny akčný plán pre zveľadenie postavenia migrantov v Kovačickej obci na obdobie rokov 2017 – 2021. Ako hovorí Angela Marićová, povereníčka pre utečencov v Obci Kovačica, „je to strategický dokument, ktorým sú stanovené potreby uvedených kategórií osôb a predpokladané opatrenia a aktivity na zlepšenie ich postavenia“.

www.hl.rs

Pri tejto príležitosti bola založená vých skupín a sociálnych činiteľov Rada pre spravovanie migrácií a tr- v systéme podpory utečencom, valé riešenia. Okrem predstaviteľov interne vysťahovaným osobám, lokálnej samosprávy do práce rady navrátilcom, migrantom a pod. sú zapojení predstavitelia inštitúcií, Lokálny akčný plán pre zveľadenie ako je Stredisko pre sociálnu prácu, Červený kríž, Národná služba pre zamestnávanie a predovšetkým Komisariát pre utečencov a migrantov v Belehrade, ktoré sú zapojené do riešenia problémov. V Lokálnom akčnom pláne je stanovených 11 cieľov, ktoré majú realizovať členovia rady v čele s predsedom obce Milanom Garaševićom? – Úlohou a kompetenciou rady je napr. sledovať a informovať Komisariát pre utečencov Angela Marićová a migrácie RS, ako aj obecné orgány správy o migračných po- postavenia migrantov v Kovačickej hyboch na území obce, navrhovať obci na obdobie rokov 2017 – 2021 programy, opatrenia a plány aktivít je aj východiskovým bodom na aplizamerané na účinnejšie spravovanie kovanie na zahraničných súbehoch, migrácií, koordinovať prácu orgánov prostredníctvom ktorých je možné na lokálnej úrovni, ktorých činnosť zabezpečiť prostriedky na riešenie je dôležitá pre oblasť spravovania niektorých problémov. migrácií, zabezpečiť potrebné inDoteraz sú migrantom na formácie bezprostredne od cieľo- území Srbska sprístupnené

Informačno-politický týždenník

ubytovacie kapacity v asi pätnástich azylových, prijímacích a dočasných strediskách, z ktorých niektoré sú aj na území Vojvodiny. Okrem zadržiavacích stredísk v Subotici, Sombore, Šíde, prednedávnom bolo ďalšie stredisko otvorené v Kikinde. Plánuje sa čosi podobné aj na území Kovačickej obce? – Keď ide o zadržiavacie stredisko pre migrantov, doteraz sme nemali žiadnu informáciu o tom, že by sa čosi podobné žiadalo zabezpečiť aj v Kovačickej obci. Neboli nám takisto doteraz predostreté žiadne plány akejkoľvek inštitúcie, ktorá sa venuje týmto otázkam. Ako doteraz fungovalo povereníctvo pre utečencov na území Kovačickej obce? – Povereníctvo na území obce doteraz fungovalo v súlade so zákonom a predpismi. Napr. v roku 2014 boli úspešne realizované dva projekty. Jeden sa týkal zabezpečenia stavebného materiálu a druhý ekonomického posilnenia utečencov v Kovačickej obci. • ĽUDIA A UDALOSTI •

Ľudia a udalosti V APRÍLOVOM ŠÍDE

Dva paralelné svety

Oto Filip

aždý, kto v uplynulých mesiacoch, týždňoch či dňoch mal to šťastie alebo nešťastie cestovať železničnou dopravou, nemohol si nevšimnúť nový jav alebo skôr nových pasažierov. Či už na relácii Belehrad – Subotica alebo Subotica – Belehrad, prípadne Belehrad – Šíd alebo naopak, nedajú sa prehliadnuť utečenci. Cestujú sem i tam, otrasení reálnym a veriaci v nemožné: lepší život kdesi na vysnívanom Západe. V nočných hodinách ich najčastejšie vidieť, ako telefonujú, zriedkavejšie hrajú karty alebo čosi čítajú. Prvý dojem pri nedávnom nedeľnom príchode do Šídu bol pohľad na pracovníkov UNHCR, kontrolujúcich, či z vlaku smerujúceho do Chorvátska a ďalej do Švajčiarska, vystúpili všetci, čo

Obed na tráve

Dvojica na spoločnej úlohe: vlakový kontrolór a kontrolór UNHCR

Zrejme podnietení mojím fotovybavením, riadení presvedčením, že som azda západný novinár, teda bohatý, chodia za mnou pýtajúc si peniaze. Musel som ich rozčarovať. Pr i následnom stretnutí s kolegom a naším dopisovateľom Staňom Stupavským jednou z prvých informácií, ktorú mi zvestoval, bola: − Sú rôzni. No čoraz častejšie sú problémy s nimi. Už začínajú vstupovať aj do domov. Včera

nemajú potrebné doklady. Dojem druhý: deň pekný a pod vodovodným kohútikom na železničnej stanici dvaja utečenci prepierajú bielizeň. Neďaleko nich stoja cestujúci, ktorí sa dívajú. Niektorí si šomrú nadávky do brady, iným je to ľahostajné. Skupiniek utečencov je v okolí tohto železničného uzla Hraničný prechod: nemálo. Veď nádej zo- tu sa začínajú a končia sny miera posledná. A kto vie, čo všetko sa môže vyskytnúť vyľakali dve maloleté dievčatká, alebo zomlieť. Vybrať sa krížom cez keď so studenou zbraňou vhupli autobusovú stanicu smerom do do domu a ukradli dva mobily mesta znamená stretnúť sa zároveň a peňaženku zo stola... Po reagovaní príslušných obecs viacerými utečeneckými deckami. • ĽUDIA A UDALOSTI •

ných orgánov o pár dní neskoršie nasledovali policajné razie. Zistené je, že desiatky utečencov v Šíde nemajú regulovaný status, takže ich premiestnili do stredísk iných, ďalej od hraničné- Dvaja pri studni ho pásma. Tí, ktorí sú už celé mesiace v Šíde a v stredisku pri stanici, dni trávia tak, ako vedia a môžu. Niektorí vysedávajú hodiny a hodiny pri káve v miestnych krčmičkách, iní sa rozložia jesť na trávniku uprostred mesta, tretí chodia sem i tam ako telá bez duše. Čakanie, zvlášť to bez reálnej perspektívy, vie byť nesmierne dlhé. Zvlášť keď sa rýchlo začne míňať nielen trpezlivosť, ale aj tá trocha ťažko usporených peňazí. Pr i odchode zo Šídu som si Železničná stanica Šíd

V okolí stanice sa stále ponevierajú

dal dosť dlhú prechádzku. Práve s cieľom zistiť, či sa tie dva svety, miestny a utečenecký, kdesi prelínajú. Deň bol krásny, ľudí mnoho v kaviarňach a inde, no utečencov sediacich s miestnymi som neuzrel. Netvrdím, že je to vždy

tak, ale prvý dojem najčastejšie neklame. Čo už robiť s tým: ale aj keď žijeme v paralelných svetoch, podstatné je nezabudnúť, že sme všetci ľudia. A že by sme mali mať porozumenie pre iných, navzájom si pomáhať.

17 /4748/ 29. 4. 2017

Ľudia a udalosti S MÓDNOU NÁVRHÁRKOU Z KYSÁČA

Verná svojmu štýlu Elena Šranková

óda je veľmi premenlivá hra, kým osobný štýl je nesmrteľný. Preto šatník netreba meniť s každou sezónou. Treba ho doplniť aktuálnymi must-have kúskami, hovorí Mária Kohútová, módna návrhárka z Kysáča. Čo je v módnom návrhárstve dôležité? − Aby som mohla čo najlepšie vycítiť, ako sa zákazníčka vyjadruje obliekaním, musím spoznať alebo zachytiť jej iskru, nejaký pohyb, detail, niečo z jej povahy. Preto sa snažím prostredníctvom módneho návrhárstva dosiahnuť, aby sa každá klientka cítila ako vo svojej koži v tom, čo pre ňu ušijem. Tak sa snažím robiť svoju prácu. Kedy ste sa začali venovať móde? − Už ako malá som šila bábikám a počas školenia som v praxi bola najlepšia. I keď musím uznať, že som sa nerada učila. Jedna profesorka ma posmeľovala, aby som sa učila trochu viac, ale mňa zaujímali iba praktické hodiny. Dnes chápem, že mi to chybuje, že som mala zakončiť fakultu, lebo vždy som mala ambície stať sa módnou návrhárkou. Ako ste sa v tom predsa uplatnili? − Po skončení školy som robila v súkromnej krajčírskej dielni a tam som sa veľa naučila a veľa toho získala prostredníctvom roboty. Keď som sa osamostatnila, podporil ma najmä otec tým, že veril vo mňa. Spočiatku všetko bolo pre mňa výzvou. Ušila som i mužské sako, ale už vtedy som do toho vložila niečo modernejšie, v súlade s mojím štýlom. Pekný pocit som mala, keď sa mi to podarilo, keď to niekto nosil. To ma poháňalo vždy dopredu, robiť niečo nové a viac. Tak som prenikala bližšie k ľuďom a pochopila, že ich musím spoznať, ako som už povedala na začiatku. Hovoríte, že móda je premenlivá? − Mienim, že by každá žena mala mať nejaký detail v trende, ktorý si môže dovoliť, ale nemala by slepo nasledovať módu. Málo mám

www.hl.rs

Mária Kohútová: Som šťastná, že robím to, čo mám naozaj rada

zákazníčok, ktoré sú obťažené módou. Hlavne mám také, ktoré sú mne podobné a s mnohými som sa začala aj kamarátiť. To, že sú s mojou prácou spokojné, teší ma viac od finančného zisku. Neraz niektorej z nich k narodeninám niečo ušijem do daru a radosť v jej očiach ma naplní šťastím. Z uvedeného vyplýva, že máte rada svoju prácu? − Som šťastná osoba, lebo robím robotu, ktorú mám naozaj rada. Počujem, že je málo takých ľudí, a ja mám to šťastie, že ma návrhárstvo vypĺňa, a neviem, čo iné by som robila. Vyskúšala som sa aj v iných vodách, ale v týchto najlepšie plávam. Šijete iba pre známe zákazníčky? − Prevažne pre známe. Pre niektoré z nich šijem oddávna a dobre ich poznám. Neraz sa stane, že mi iba zavolajú a povedia, na akú príležitosť ich treba obliecť. V takých prípadoch od kúpy látky až do konca všetko zrealizujem sama. V úplnosti sa na mňa spoľahnú. Na druhej strane som začala s navrhovaním modelov a ich šitím. To ma väčšmi inšpirovalo a stále viac poháňalo zaoberať sa návrhárstvom. Sú to veci na rôzne spoločenské udalosti, pre osoby mladé duchom, ako to zvyknem povedať. Aký štýl najviac preferujete? − Nie som klasická, nemôžem

Informačno-politický týždenník

napríklad šiť kostýmy. Podľa mojej mienky športová elegancia je štýl, ktorý sa vždy uplatní. Neraz sa mi stáva, že začnem šiť niečo pre jednu klientku a nakoniec to skončí u celkom inej. Alebo si niečo vymyslím, ale zákazníčke to nesedí. A to je super, dáva mi vzpruhu pokračovať ďalej. Robota ma stále zláka niečím novým. Stáva sa, že niekedy nemám inšpiráciu. Vtedy sa dám motivovať kvetmi alebo morom napríklad. Naopak, keď ma na oddychu pochytí tvorivý impulz, model si ihneď nakreslím a tak memorujem. Čo by ste poradili ženám, keď ide o oblečenie? − Mienim, že každá žena by v šatníku mala mať čierne šaty, lebo ženy sa v nich vždy dobre cítia. Sama som mala čierne šaty, v ktorých som desať rokov chodila na sviatočné udalosti. Vždy som však niečo zmenila a vynovila buď šatkou, šperkom, čipkou alebo iným detailom, takže si nikto nevšimol, že ide o rovnakú toaletu. Každá žena má v skrini niečo, v čom sa vždy cíti dobre, aj keby v ten deň vstala ľavou nohou. Garderóba ju nemôže urobiť šťastnou, ale jej môže zlepšiť náladu. Ako prichádzate k ideám? − Niekedy inšpirácia príde náhodou. Napríklad pred Novým rokom som začala upratovať látky a pri triedení sa dve-tri náhodou tak skombinovali, že z toho vznikla

„kúsková“ sukňa. Začala som šiť také sukne a zákazníčkam sa to páčilo. Žičia dnešné časy módnemu návrhárstvu? − Návrhárstvo a vôbec krajčírstvo prežíva ťažké časy. Konkurenciu má v čínskych a iných lacnejších obchodoch, i keď sa aj ja usilujem predávať za prístupné ceny. Ba dokonca tak, aby sme z toho mali zisk aj zákazníčka, aj ja. Investície sú pritom veľké a látky je oveľa ťažšie kúpiť ako skôr, keď boli krajšie a kvalitnejšie. Zákazníčky sú však rozdielne. Tie, čo sledujú módu, nakupujú v značkových obchodoch, pričom sa stredná vrstva niekde stratila. Ide o ženy, ktoré by si niečo chceli dovoliť, ale sú finančne obmedzené. Preto často spolu kalkulujeme tak, aby sa šaty mohli nosiť aspoň dve sezóny. Dá sa to dosiahnuť malými opravami, skrátením rukávov, zväčšením výstrihu, zúžením nohavíc. I keď zárobok v takom prípade nemám, záleží mi, aby zákazníčky pekne vyzerali a boli spokojné. V salóne máte tri stroje. Od idey po realizáciu robíte však sama? − Áno, stroje som kupovala z vlastného zárobku, aj salón som sama dizajnovala a vyfinancovala, sama nakupujem látky. Je zaujímavé, že sa ma aj v predajni s látkami, nielen predavači, ale aj zákazníci pýtajú, čo by som z ktorej látky ušila. Rada im poradím, a tak som dokonca získala aj nové klientky. Aj vďaka facebooku sa mi hlásili mnohé záujemkyne, a tak sa moje modely začali predávať aj v iných prostrediach a na Slovensku, nielen v Kysáči. A ešte o tých trendoch. Aké sú teraz aktuálne? − Tohto roku sú v trende vyšívané motívy na košeliach a šatách. Každá žena má určite v skrini košeľu alebo šaty, ktoré zbožňuje, no a opatruje ich, všetky sme také. Vrátili sme sa v módnych trendoch do obdobia, keď som začínala šiť. Preto by každá žena mala prezrieť svoje staršie veci, ktoré sa dajú prešiť, doplniť, aby znovu boli v trende. • ĽUDIA A UDALOSTI •

STARÁ PAZOVA

Pokračuje rekonštrukcia divadelnej sály Anna Lešťanová

o staropazovskej divadelnej sály sa permanentne vkladá a o najnovších prácach zakončených v priebehu apríla rozprávali sme sa s Vladimirom Kerkezom, riaditeľom Strediska pre kultúru Stará Pazova. − Za posledné štyri roky robíme podľa vypracovanej stratégie, ktorá sa vzťahuje i na divadelnú sálu, a usilujeme sa všetky zaevidované nedostatky postupne odstraňovať. Každý rok sa teda snažíme niečo urobiť, opraviť, skvalitniť. Doteraz sme upravili šatňu, hygienické uzly, zlepšili elektrické napätie, − pripomenul Kerkez.

Staropazovská divadelná sála, v ktorej sa kultúrne programy konajú takmer každý deň, vyzerá moderne a technicky je dobre vybavená. Najnovšie práce na rekonštrukcii celkového objektu (sály a auly) boli nedávno zakončené. Treba povedať, že pre prebiehajúce rekonštrukčné práce sa v tomto prostredí nekonali tradičné veľkonočné koncerty. − Začali sme s opravou strechy, ktorá premokala. Pre nedostatok prostriedkov vykonaná je zatiaľ sanácia iba jednej tretiny strechy. To znamená, že strecha už nepremoká, čo je azda i najpodstatnejšie. Upravená je aj miestnosť na predaj vstupeniek a umožnený elektronický predaj lístkov. V celom objekte je kom-

KREATÍVNE CENTRUM PRE DETI V PETROVCI

YMCÁREŇ Jaroslav Čiep

ládežnícka organizácia YMCA Serbia v Báčskom Petrovci chce vytvoriť priestor na kreatívne trávenie voľného času detí. Preto v najbližšom období, už 8. mája 2017, vo svojich priestoroch vo Vrbare YMCA sa na túto činnosť začala chystať už plánuje otvoriť Kreatívvlani v lete, keď začali upravovať priestor ne centrum s názvom pre kreatívne dielne detí YMCÁREŇ. Kreatívne centrum v Petrovci priestoroch vybavených novým bude ponúkať niekoľkohodino- detským nábytkom a množstvom vé bloky dielní, ktoré budú viesť pomôcok ponúkne herecké dielne, vychovávatelia a lektori. Rodičia rozprávkové dielne kreatívneho sem počas určitých dní v týždni čítania, hodiny pre malých spev dopoludňajších, popoludňajších vákov, šikovné rúčky, spoznávanie a v podvečerných hodinách budú sveta okolo nás. Časom podľa môcť priviesť svoje deti, aby si záujmu pribudnú aj iné dielne. účasťou v práci kreatívneho bloku Čas trvania jednej dielne je 1,5 rozvíjali schopnosti alebo nado- hodiny a rodičia svoje deti môžu búdali nové zručnosti vo vekovo už vopred zapísať na e-mailovej primeranom kolektíve. Kreatívne adrese: ymca.bpetrovac@gmail. centrum je určené pre deti od 3 com alebo na Facebookovej stránke YMCA Serbia. Bližšie informácie do 12 rokov. YMCÁREŇ vo svojich farebných na tel. č.: 063/7888104. • ĽUDIA A UDALOSTI •

menšie účty za strovenú elektrickú energiu. Úsporné žiarovky sa inak hodia i pre kultúrne objekty. Okrem toho všetky steny v budove sú vybielené. Prvý program sa vo vynovenej divadelnej sále uskutočnil už v piatok 21. apríla, keď si najmladší milovníci divadla mohli pozrieť premiéru divadelného predstavenia z Kruševca. Podľa slov Kerkeza plánujú pokračovať so sanáciou strešnej konštrukcie a s kompletnou úpravou javiska. Uvedené práce vykonali za podpory Obce Stará Nové osvetlenie aj v aule divadelnej sály Pazova a MS Stará Pazova. pletne vymenené osvetlenie a − Naše obecenstvo si chce teraz sú všade inštalované LED pozrieť programy v peknej upražiarovky, − vysvetlil riaditeľ Stre- venej divadelnej sále, a preto diska pre kultúru Stará Pazova, sa my maximálne usilujeme, ktorý zároveň vyjadril presved- nakoľko sa dá, skvalitniť každý čenie, že sa táto investícia o pár segment, − prízvukoval náš spomesiacov oplatí, lebo budú oveľa lubesedník.

V CIRKEVNÝCH ZBOROCH SLOVENSKEJ EVANJELICKEJ CIRKVI V ŠÍDE A V BINGULI a vo fíliách šídskeho zboru vo Višnjićeve a v Bijeljine z rozhodnutia biskupa Samuela Vrbovského počas veľkonočných sviatkov kázal študent teológie Branislav Balca z Kysáča. Prispel tak k sviatočnému ovzdušiu v zboroch, v ktorých toho času nemajú farára, a cirkevníkom Slovenskej evanjelickej a. v. cirkvi v tejto časti Sriemu umožnil primerane osláviť tento veľký kresťanský sviatok. Na fotografii je správa cirkevného zboru v Šíde s Branislavom Balcom. St. S. 17 /4748/ 29. 4. 2017

Ľudia a udalosti V ZŠ ĽUDOVÍTA ŠTÚRA V KYSÁČI

Od jesene dve slovenské triedy prvákov? Elena Šranková

Základnej škole Ľudovíta Štúra v Kysáči, tak ako v iných školách, 1. apríla začali zapisovať prvákov. Ako informuje riaditeľka Anna Vozárová, od jesene budú mať 29 prvákov v slovenskej a 24 v srbskej triede. Doteraz zapísali 42 prvákov a na rodičovskej porade rodičov oboznámili s tým, ako treba deti pripraviť pre prvý deň v škole, ako sa treba učiť a tomu podobné. Budúci prváci sa v škole tiež zoznámili s novým prostredím. Čo počet slovenských detí znamená pre otvorenie budúcich tried? – Žiaľ, znovu sa nám zjavuje problém ako aj vlani. Podľa pravidiel potrebujeme 31 detí, aby sa formovali dve triedy a počet slovenských detí

je 29. Uvidíme, ako sa to do konca zápisu rieši, ale veríme, že sa nám predsa podarí otvoriť dve slovenské a jednu srbskú triedu. Apelovalo sa na rodičov zapisovať deti do slovenských tried? – Áno, pravdaže. Avšak rozhodnutie zostáva na rodičoch. Pred zápisom apelujeme na rodičov, aby si to dobre rozmysleli. Snažíme sa vplývať aj pri zmiešaných manželstvách. Sú však prípady, že sa rodičia rozhodnú skôr pre srbskú triedu, s odôvodnením, že dieťaťu bude ľahšie v strednej škole. Keď deti dorastú a sú práceschopné, žiadajú si potvrdenie o absolvovaní našej školy a že vedia po slovensky. Aby si mohli zabezpečiť pobyt na Slovensku. V takom prípade im nemôžeme vyjsť v ústrety. Mienim, že si treba zachovať svoj jazyk a kultúru

a škola má v tom veľký podiel. Bola som učiteľkou a triednou v srbských triedach, kde boli deti zo zmiešaných manželstiev, a pritom deti neovládali dobre ani slovenský, ani srbský jazyk. S vychovávateľkami v škôlke sme sa rozprávali, že by na rodičov v tomto smere bolo treba vplývať už v škôlke. Ako bolo v minulých rokoch s počtom ôsmakov? – Mienim, že sa postupne zvyšuje počet detí v srbských triedach. Avšak všetko závisí od generácie. Natalita klesá a aj z Kysáča na Slovensko odchádza veľa rodín. Odzrkadľuje sa to na počte tried a zamestnaných, ale ešte stále s tým úspešne zápasíme. Ak tento trend bude pokračovať, môže sa stať, že o 5 – 10 rokov budeme mať dve srbské a jednu slovenskú triedu. Štát ešte stále nezasahuje v tom smere, aby sa záväzný počet detí v triede znížil. Zo školy odchádza početná generácia ôsmakov, 44 sú v slovenských triedach a 15 v srbskej. U nás sa už prezentovali

FINÁLOVÁ SÚŤAŽ ŽIEN V PETROVCI

Do Bystrice pôjdu Pazovčanka a Kovačičanka Katarína Gažová

inálová súťaž v prednese poézie a prózy pre ženy bola v piatok 21. apríla v Dome MSS v Petrovci. Po troch regionálnych kolách uskutočnených pre Banát v Kovačici, pre Báčku v Pivnici a pre Sriem v Starej Pazove, najlepšie recitátorky sa dostali na finálovú súťaž do Petrovca. Ako ozrejmila predsedníčka ASSŽ Viera Miškovicová, táto súťaž je jubilejná desiata. V tradícii treba pokračovať, ale zároveň pripomenula, že záujem žien o súťaž klesá, predovšetkým v Báčke. Pochvalné je, že sa do súťaže zapojili ženy zo Sriemu. Prednesy žien hodnotila odborná porota v zložení: Katarína Melegová-Melichová, predsedníčka poroty, Mária Jonášová-Kotvášová a Milina Florianová, členky.

www.hl.rs

Účastníčky finálovej recitačnej súťaže s odbornou porotou

Súťažilo sa v štyroch kategóriách: do 25 rokov v prednese poézie a prózy a v dvoch kategóriách nad 25 rokov, tiež v prednese poézie a prózy. Program súťaže moderovala Viera Dorčová-Babiaková. V kategórii od 16 do 25 rokov v prednese poézie vystúpili dve

Informačno-politický týždenník

účastníčky: Monika Bažaľová z Hložian a Alexandra Čížiková z Kovačice. V prednese poézie nad 25 rokov účinkovali tiež dve dámy: Anna Simonovićová zo Starej Pazovy a Anička Strehovská z Padiny. Nasledoval prednes prózy. V kategórii nad 25 rokov súťažili Miriam Murtínová

stredné školy z Bratislavy, Dolného Kubína, zo Starej Turej a Senice. Návštevu zahlásili aj z Poľnohospodárskej školy vo Futogu, nuž ponuka je zaujímavá. Pedagogička robila s ôsmakmi ohľadom profesionálnej orientácie, takže predpokladám, že už majú vyhliadnuté, v ktorom smere budú pokračovať v školení. Záujem prejavili o stredné školy na Slovensku, ale aj u nás, tiež o gymnáziá. Vlani boli populárne najmä zdravotnícka a dopravná škola. Realizujú sa aj prípravné hodiny pre záverečné skúšky, ako i skúšobný test. Ktorým aktivitám ste sa venovali naposledy? – Externým hodnotením sme dostali známku 3,30. Najviac pripomienok bolo na spôsob známkovania. Aj na nevyváženú kontinuitu výsledkov záverečných skúšok. Žiaci účinkovali na súťaženiach a dosiahli pekné výsledky. Pokročili až na republikovú úroveň, a to z nemčiny, zemepisu a srbčiny ako nematerinského jazyka.

z Hložian, Marženka Žiaková z Kovačice a Anna Čelovská z Lugu. Kým odborná porota rozhodovala, návštevníčky finálovej súťaže v Petrovci prednesom vlastných básní a piesne pobavila Viera Bažaľová z Lugu. Predsedníčka odbornej poroty finálovej súťaže Katarína Melegová-Melichová povedala, že mali neľahkú úlohu, lebo vystúpili tie najlepšie recitátorky z najlepších. V umeleckom prednese poézie a prózy podľa rozhodnutia odbornej poroty finálovej súťaže zvíťazili: Alexandra Čížiková z Kovačice, Anna Simonovićová zo Starej Pazovy (v prednese poézie) a Miriam Murtínová z Hložian a Marženka Žiaková z Kovačice (v prednese prózy). Po vyhlásení víťaziek predsedníčka MSS účastníčkam finálovej súťaže odovzdala knižné darčeky, ktoré zabezpečila Matica a SVC. K tomu predsedníčka ASSŽ Viera Miškovicová udelila ďakovné listiny. Podľa informácií získaných od Viery Miškovicovej, recitačnej súťaže Vansovej Lomnička v Banskej Bystrici sa zúčastnia víťazky z finálovej súťaže Anna Simonovićová zo Starej Pazovy a Marženka Žiaková z Kovačice. • ĽUDIA A UDALOSTI •

NA SLOVÍČKO SO ŠKOLNÍKMI ZŠ T. G. MASARYKA V JÁNOŠÍKU

O nich sa len málokedy píše Vladimír Hudec

organizujeme a všetko pravidelne udržiavame, tak stačíme. Musíme si predovšetkým dobre rozvrhnúť prácu. Sú každodenné práce a tie, ktoré robíme občasne. Zvyčajne sa predpoludňajšia zmena venuje tým občasným prácam, kvetom, záhradke, utieraniu a poobedňajšia, keď deti nie sú v škole, robí tie každodenné práce, ako je umývanie dlážky v chodbách a učebniach, utieranie prachu, upratovanie toaliet… V rozhovore sa dozvedáme, že priestor v tejto škole kvetmi začala zošľachťovať bývalá školníčka Anna Vanková, ktorá je už na dôchodku, a dnešné školníčky v tom iba pokračujú,

okým si prácu učiteľov, profesorov, odborných pracovníkov či riaditeľov škôl všetci všímajú, verejne hodnotia, chvália a odmeňujú, len málokedy si dôkladnejšie všimneme a verejne prehovoríme o práci školníkov. Niektorí si to ani nezaslúžia, lebo si svoju prácu vykonávajú, ako tomu povieme, spolovice, avšak sú aj takí školníci, ktorým záleží na tom, aby škola bola čistá a upravená a aby sa v nej žiaci, profesori a návštevníci príjemne cítili. Tých prvých našťastie nie Ivan Vanek (zľava), Slađana Sokolová, Lyduška Šterbová a Mariena je mnoho a väčšina našich škôl Megová vynakladajú hodne úsilia na to, aby škola vyzerala pekne je príkladne poupratovaná. Mea útulne dzi školy, ktoré sa vskutku môžu pochváliť, že majú školníkov, Martine Zríniovej, ktorá s deťmi ktorí s láskou vykonávajú svoju zošľachťuje okolie školy. Tak prácu, patrí aj Základná škola T. vznikli drevené kompostéry na G. Masaryka v Jánošíku. kompostovanie lístia, domčeky Zásluhy za to patria školníkom pre vtákov, v ktorých deti vtáLyduške Šterbovej, Mariene kom v zime nechávajú potravu, Megovej, Slađane Sokolovej a domčeky pre psíkov… Kompost, Ivanovi Vanekovi. Okrem toho, ktorý vyrobia, deti predávajú že sú školské priestory vždy a kupujú kvety, ktoré potom upratané a čisté, prvé, čo si návspolu so školníkmi vysádzajú števník všimne, sú kvety, ktoré v školskom dvore. Počas roka dominujú školskej chodbe. Nása deti o kvety aj starajú, ale dvorie školy je vždy pokosené počas prázdnin je to úlohou a vysadené kvetmi. Na našu školníkov, ktorí sú naporúdzi aj otázku, či je v škole mnoho práslužbukonajúcemu profesorovi ce a ako to všetko vystačia, ako v udržiavaní poriadku počas jeden odpovedajú: Školníci sú deťom nápomocnou rukou pri rôznych pracovných prestávky. Na našu otázku, aké − Je čo robiť, ale ak sa dobre akciách, a tak aj pri kompostovaní sú dnešné deti, odpovedajú: − Počuť všelijaké rozprávky pestujú jestvujúce a vysádzajú nové kvety. Z iniciatívy Anny o tom, že sú dnešné deti také a Vankovej a pána farára Slađana onaké, rozmaznané, bezočivé, Daniela Srdića, profesora nem- nevychované… Naše deti nie činy v tejto škole, pred tromi sú také. Sú dobré a uctievajú rokmi bol založený malý etno si starších, poslúchajú profekútik, do ktorého exponátmi sorov, ale aj nás, keď ich počas prispeli občania Vladimír Tomek prestávky upozorníme, že to, a vychovávateľka na dôchod- čo robia nie je dobré. Trochu ku Anna Čiepová, pričom ruky sú však neposedné, nemôžu k dielu, pravdaže, priložila aj zaveľa sedieť ako my starší, ale riaditeľka školy Zuzana Halabrí- to je hádam aj normálne. Mlanová. Nuž a o to, aby ten kútik dosť je to. Nebolo by dobre, svojou čistotou a upravenosťou keby bolo inak, − odpovedajú zapôsobil na návštevníkov školy, svorne, práve tak ako si svorne starajú sa práve školníci. Okrem dennodenne vykonávajú svoju toho vždy poskytujú nápomoc- prácu. nú ruku, zvlášť Ivan, profesorke Foto: V. Hudec a J. Takáč biológie a technickej výchovy Etno kútik na vchode do jánošíckej školy • ĽUDIA A UDALOSTI •

17 /4748/ 29. 4. 2017

Ľudia a udalosti DESIATA KROJOVÁ ZÁBAVA ZDRUŽENIA ŽIEN MATKINO SRDCE V LALITI

Tak sa chráni dedovizeň Juraj Pucovský

obávali sa vysokých teplôt eď v roku 2008 usporiada- a búrok, teraz li 1. Krojovú zábavu, aby sa už niekoľko vzdali hold krojom a ľudo- rokov stretávavému odevu, členky Združenia jú koncom aprížien Matkino srdce hádam ani la, keď vie byť netušili, že toto pekné podujatie chladné, priam zimné počasie, aké bolo i minulú sobotu. To však neprekážalo, aby sa v Laliti predstavili spolky Petrovčanky v hrdých štofkách a združenia žien z dvanástich prostredí. Kro- kej sály nedostali všetci záujemjová zábava ako aj vždy doteraz covia a diváci. Úvodom všetkých Latinka Vasiljkovićová otvorila sa začala slávnostným sprievo- účastníkov a hostí privítala nová 10. Krojovú zábavu dom všetkých účastníkov, ktorý predsedníčka ZŽ Matkino srdce Mária Mackopotrvá celé desaťročie a podľa vá, prihovoril neho vo verejnosti budú známe sa aj predseda tak ony, ako aj dedina Laliť. Rady MiestA práve v sobotu 22. apríla 2017 neho spoloKrojová zábava sa dožila prvéčenstva Laliť ho okrúhleho jubilea – v Laliti Nikola Krivoprebiehala desiatykrát. kuća a zábaJe zaujímavé, že takmer kažvu otvorila doročne usilovné, pohostinné predsedníčka a starostlivé Laliťanky pokukáDočasného vajú do neba a stŕpajú hlavne orgánu sprapreto, aby neprinieslo nejaké vovania Obce prekvapenie, ktoré by prekazilo Odžaci Latinka úspešný priebeh tohto nielen Vasiljkovićová. kultúrneho, ale aj etnograficPo dvoch kého podujatia. Keď zábavy Mladí Selenčania predstavili detskú svadbu piesňach, ktoprebiehali v letných mesiacoch, tiahol zo Základnej školy ré zaspievala mladá lalitská speNestora Žučného hlavnou váčka Katarína Benková, roztočil lalitskou Ulicou maršala Tita k pomníku padlých bojovníkov, a potom do etnodomu. V ňom si účastníci a hostia obzreli stálu expozíciu ľudového odevu, kuchynského riadu a rôzneho náčinia z minulosti Lalite. Členky ZŽ Matkino srdce k jubileu prichystali aj výstavu fotografií z uplynulých deviatich ročníkov a krojovaných bábok z osobných zbierok Laliťaniek. Pre chladné počasie program nemohol pre- Ličskí mladomanželia Kulpínske dievky vo vynovených biehať na nádvorí Domu z Báčskeho Gračca krojoch starých mám kultúry, takže sa do neveľ-

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

Iločanky prvýkrát v Laliti

sa program hýriaci pestrými farbami prevažne slovenských, ale aj srbských krojov. Obecenstvu a hosťom sa predstavili Združenie žien Odžaci, Etno-sekcia MOMS a FS Pramienok ZŠ Jána Kollára zo Selenče, Spolok pivnických žien, Združenie žien

Mária Macková víta hostí

Báčsky Gračac, Spolok žien Slovenka Hložany, Združenie žien Koštana Karavukovo, Spolok petrovských žien, Združenie pazovských žien, Spolok kulpínskych žien, Spolok silbašských žien, prvýkrát Spolok žien pri MS Ľudovíta Štúra z chorvátskeho Iloka, kým lalitské Združenie žien Matkino srdce tentoraz reprezentovali škôlkari, mladší a starší tanečníci slovenského KUS Štefánik a srbského KUS Branislava Nušića. Ta k m e r d v o j h o d i n o v ý program, v ktorom sme videli početné slávnostné kroje, ale aj obleky na každý deň, moderovala Anna Hrnčiarová. Po odovzdaní diplomov a krásnych medovníkových srdiečok účastníkom nasledovala zábava pri tanci a tombole za sprievodu selenčsko-pivnického Kardio bandu. • ĽUDIA A UDALOSTI •

KYSÁČSKI HASIČI DOSTALI ROVNOŠATY

Vítaná pomoc darcov a sponzorov Elena Šranková

vlastne celkom vynovili cisternu, ktorá tiekla. Práce vykonali naši asičské spolky, a tak aj kysáč- členovia, požiarnici Pavel Surový sky, pomáhajú ľuďom v naj- a Ján Agarský. Čo sa týka paliva väčšej núdzi a v najťažších a údržby mechanizácie, vynachvíľach. Aby mohli zachraňovať chádzame sa vlastnými silami životy a majetky, potrebujú stroje, a neraz nám pomáhajú dedinskí rovnošaty, palivo... Ako sa dozve- mechanici, takže stroje máme dáme od zástupcu veliteľa Dušana teraz pojazdné, rovnošaty sme Francistyho, v činnosti sa opierajú dostali. Najnutnejšia je oprava aj na pomoc darcov a sponzorov. krovu. Nedávno ste dostali nové Koľko členov máte toho času rovnošaty. O akú donáciu šlo? v spolku? − Vďaka tomu, že je − V dobrovoľnom pohasičský spolok vždy žiarnickom spolku v Kyotvorený na spoluprásáči je 60 požiarnikov, cu, prijmeme donácie z ktorých je 30 operaod všetkých, čo môžu tívnych. To znamená, že pomôcť. Keď si niekto v prípade požiaru môžu všimne, že nám je pointervenovať počas 24 moc potrebná, tak ju hodín a 365 dní v roku. vďačne prijmeme, lebo K tomu máme asi 40 nám vždy niečo chydetí, ktoré sa v rámci buje. Najnovšie sme tímov zúčastňujú na dostali 21 rovnošiat pre súťaženiach, ale čo je dospelých a dorastenešte dôležitejšie, pricov. Darovali nám ich Dušan Francisty právajú sa na hasenie spoločným projekpožiarov. tom organizácie SPS − miestna Koľko požiarov mávate ročne a mestská. a čo je ich príčinou? Čo by ste ešte potrebovali? − Počet požiarov sa z roka na − Najviac by sme potrebovali rok znižuje a ročne ich je 5 až 10, donáciu na sanáciu strechy, ktorá hlavne menších. Pri poslednom premoká. Treba však spomenúť, požiari sme intervenovali s dvože sme nedávno vďaka pomoci ma kamiónmi a po nás prišli aj Miestneho spoločenstva opravili, novosadskí požiarnici. Treba po-

V nových rovnošatách

vedať, že vždy na miesto požiaru prídeme prví a načas. Požiare

sú výsledkom neopatrnosti. Občania kupujú lacné a slabé káble, na ktoré pripájajú pece. Na predlžovacie káble sa musí veľmi prihliadať, ale aj na to, kde sa vyhadzuje pahreba. Čo ešte, v spektre vašej činnosti, prispieva k zníženiu počtu požiarov? − Iste aj to, že mávame ukážkové cvičenia v škôlke a škole, kde deťom ukazujeme, ako treba hasiť požiar, ale najmä ako predísť požiaru. Prispieva to aj k zvýšeniu počtu našich členov, nuž nás je stále viac.

KRÁTKE SPRÁVY

Kysáč Kontrola zdravia. Po ôsmich mesiacoch v Evanjelickej metodistickej cirkvi v sobotu 22. apríla zorganizovali meranie hladiny cukru a krvného tlaku. Ako informuje Vladimír Sabo, ktorý so Zuzanou Macákovou mal na starosti meranie hladiny cukru, ohlas tentoraz bol trochu slabší ako minule. Medzi tými, čo si prišli skontrolovať zdravie, sa neobjavili noví pacienti ani kritické rezultáty, čiže nadmerne zvýšené hodnoty. Šlo hlavne o ľudí, ktorí dlhšie zápasia s uvedenými

zdravotnými problémami, ale si hladinu cukru a krvný tlak riadne kontrolujú a pravidelne užívajú terapiu. Pri tejto príležitosti im poradili, aby lieky užívali naďalej a aby dbali na životosprávu, najmä na stravovanie. V druhom tíme, ktorý meral krvný tlak, boli Anna Pixiadesová a Anna Ďurovková. Ako uviedol náš spolubesedník Sabo, v tomto roku takéto akcie usporiadajú častejšie, nielen výhradne pre členov EMC, ale aj pre iných záujemcov. E. Š.

POUGÁR

Juraj Bartoš

Bum-bum, bum-bum, bumbumbum!

znamuje sa mladým protestantom! Prepáčte, zmýlil som sa. Pravdaže sám, nikým / ničím neovplyvnený, tobôž nie pánom vysokým hodnostárom Vu Li Nom, ktorý tiež protestujúcich študentov a ostatných protestujúcich občanov nazval protestantmi. Ohľaduačojaviemčohoešteplný, aký už raz – čo raz, storázXsto – pán Vu Li N, ich sám pomenoval protestantmi, len aby som sa ja nemusel červenať. Takže sa za spáchanú chybu hlboko a neprirodzene ospravedlňujem. Ospravedlniť sa rovnako, tentoraz • ĽUDIA A UDALOSTI •

práveže prirodzene, navrhujem aj protestujúcim na uliciach Belehradu, Nového Sadu, Nišu, Vršca a ďalších a bližších miest Pokrokom len tak jedna radosťnazaplakanie zurčiaceho Srbska. Za čo? Nuž veru zato a preto! Však oni už vedia prečo. Teda preto a za to, že nevedia, alebo sa tvária, že nemajú poňatia o tom, že svojím správaním hádžu polená do dolu kopcom – v smere avizovaného Po-kro-ku, áno, Pokrokpokrokutamaspäť – rútiaceho sa voza, na ktorom vozíku – voze je nám neprotestantom, pardon,

neprotestujúcim, ohromne super; tak nám aj načim. Nuž, veru, vážení protestujúci protestanti, študenti a ostatná nespokojná háveď! Kedyže sa konečne naučíš, kedy, prepánajána a prepánov, pre ktorých si vyliezla do ulíc, pochopíš, že u nás je vlastne všetko v Najlepšom Poriadku; všetko, okrem teba, ctená banda?! Lebo sa nechceš prispôsobiť. Namiesto toho, aby si pekne-krásne na plné hrdlo jasala a volala, povedzme: Ale nám je super!, alebo: Nech žije vodca, nám stačí živoriť!, či: S kultúrou

do ulity – nech žije reality!, alebo: Aj cestou dozadu sa stúpa Vpred! atď. a pod. a etc., ty tu, obluda akási protestant...tujúca, ničíš vysnívanú cestičku stromoradím, priamo k veľkolepému už spomenutému Pokroku vedúcu. Chyťte sa rozumu, vážení protestantujúci a začleňte sa – ako sa patrí – do Správnej Strany! Tak, veru? najprv stranícku knižku, potom prácu a nakoniec diplom! A nie tu vrčať, čo vrčať – pokojne provokovať lodivodov a strážcov Pokroku. Že vás nemrzí... BUUUM!

17 /4748/ 29. 4. 2017

Ľudia a udalosti

KONFIRMAČNÁ SLÁVNOSŤ V PETROVCI PO DVOCH ROKOCH. Vlani sa azda po prvýkrát stalo, že sa v evanjelickom zbore v Báčskom Petrovci konfirmácia nekonala. Tak rozhodol cirkevný konvent a vlaňajší piataci teraz sú už šiestaci. V Petrovci býva zvykom, že slávnostná konfirmácia, čiže obnovenie krstnej zmluvy sa koná týždeň po Veľkej noci. V nedeľu 23. apríla ku konfirmácii pristúpilo 45 detí – 23 chlapcov a 22 dievčat. Konfirmandov po prvýkrát v tomto prostredí pripravil farár Ján Vida a za pomoci kantora Pavla Očovejiho vykonal i konfirmáciu detí v chráme. Tejto slávnosti prijímania nových členov do cirkevného spoločenstva svedčil aj veľký počet prítomných v kostole – členov rodiny, krstných rodičov, príbuzných a ostatných cirkevníkov. Na fotografii sú konfirmandi s rozpomienkami pred oltárom v spoločnosti farára a kantora. J. Č-p

VAJÍČKOVÝ BÁL V KOVAČICI, tradičné podujatie Obecného združenia invalidov práce v čele s predsedom Martinom Ďurišom, ktoré organizujú v spolupráci s miestnymi organizáciami invalidov práce v Kovačici a Padine, tohto roku prebiehal v sobotu 22. apríla v sieni Miestneho spoločenstva Kovačica. Okrem spoločenskej zábavy, ktorá mala za cieľ zoskupiť, zabaviť a rozptýliť čo najväčší počet seniorov, táto v poradí ôsma akcia ponúkla aj výstavu výtvarných diel, ktoré vznikli na vlaňajšom výtvarnom tábore v Padine, ručné práce penzistky Zuzany Ďurišovej z Padiny, ktoré pomohla nainštalovať Katarína Petrášová, ako i tematické práce účastníkov zimných tvorivých dielní v OZIP a MOIP. Za prítomnosti zhruba 80 účastníkov podujatia, kde okrem hostiteľov z Kovačice a Padiny boli aj hostia z Pančeva, Titelu a Hajdušice, organizátor udelil ďakovný list Jurajovi Šiškovi, súkromnému podnikateľovi, ktorý v uplynulom roku nesebecky podporoval činnosť OZIP Kovačica. Návštevníci sa potom zabávali pri chutnej večeri a hudbe padinského hudobníka Vladimíra Hudeca. A. Ch.

S VESNOU DIMITRIJEVIĆOVOU Z DOBANOVIEC

Láska k umeniu sa pestuje odmalička Danuška Berediová

esna Dimitrijevićová je vedúca výtvarnej sekcie v Slovenskom kultúrno-osvetovom spolku Šafárik v Dobanovciach. Svoju lásku k umeniu spojila s láskou k deťom a v spolupráci s predsedom SKOS Šafárik Željkom Čapeľom založili výtvarnú sekciu. Prejavujú deti záujem o prácu vo výtvarnej sekcii? – Sekciu sme založili hneď po otvorení Slovenského domu, keď ešte nič podobné neexistovalo na území Obce Surčín. Od začiatku sme mali pekný ohlas a časom sa pripájalo stále viac detí. Po roku a pol sme mali okolo 60 detí. Teraz je najviac detí od 5 do 11 rokov, ale vždy je tých mladších viac. Dielne sa konajú každú sobotu v Slovenskom dome, začíname v septembri a pracujeme do konca školského roku. Som iniciátorkou a organizátorkou, ale ani jednu hodinu sme nemali bez profesorky. Sama volím témy a píšem program na celý rok. Snažím sa, aby boli zastúpené

www.hl.rs

výtvarné techniky vhodné pre deti, ného umenia, čo dodnes ľutujem. ako je napr. maľovanie na dreve, na Ale lásku k umeniu mám v sebe skle, na tričkách atď., a to všetkými odmalička. Preto som sa usilovala na možnými druhmi farieb. Najlepšie vý- deti preniesť a stimulovať tie pocity, sledky deti dosahujú v ktoré som sama mala technike suchý pastel. ako dieťa. Deti, ktoré Niekoľkokrát nám obec sem chodia, tiež majú pomohla zabezpečezmysel pre krásu, krením mikrobusov a išli ativitu a umenie. Na sme si pozrieť jednu dielňach povzbudzuvýstavu v Pavilóne Cvijeme ich rozvoj už jety Zuzorićovej, ako aj od reproduktívnej do Šumatovačkej, najúrovne a na tom poznámejšieho strediska tom budujeme ďapre výtvarné vzdelanie. lej. Máme deti, ktoré Boli sme aj v Kovačici. chodia už roky, ale Všetko, čo sme videli stačí aj jeden rok, a robili pre deti, bolo Vesna Dimitrijevićová aby sa videl pokrok. zážitkom. V roku 2014 Stávalo sa, že učiteľky sme mali významnú výstavu, ktorá v škole neveria, že im práce neurobil bola inšpirovaná multietnickým pro- niekto starší. Deti sú najkreatívnejstredím, v ktorom žijeme, a ktorá, šie medzi piatym a šiestym rokom povedala by som, poznačila túto a vtedy sú aj najlepšie na spoluprácu. moju prácu. Keď sú staršie, tá ich detská fantázia Iste je významné rozvíjať krea- už klesá. Každý rok som sa snažila sledovať výtvarné súbehy aj u nás, aj tivitu u detí v tomto veku... – Som iba milovník umenia, ktorý v zahraničí a posielala práce. Môžem neukončil štúdium pre učiteľa výtvar- sa pochváliť, že naše práce vždy boli

Informačno-politický týždenník

povšimnuté, a obsadili sme aj prvé a druhé miesta na medzinárodných súťažiach. Deti sa tomu vždy tešili a odmeny ich ďalej motivovali. Hovoríte, že ste milovníčkou umenia. Venujete sa maľovaniu aj sama? – Okrem práce s deťmi v spolku aspoň raz ročne organizujeme výstavu. Maľovaniu sa aj sama venujem také 3 – 4 roky. Mám mentora, ktorý ma usmerňuje, aby sa môj talent dostal do popredia. Doteraz som mala jednu kolektívnu výstavu v Batočine, kde som prvý raz ukázala to, čo robím. Teraz chystám obrazy pre moju prvú samostatnú výstavu a chcela by som, aby bola tu, v Slovenskom dome, aby ju mohli vidieť aj deti, aj rodičia. Myslím si, že je dôležité, aby deti videli, že aj sama mám nejaké vlastné práce. Zbožňujem impresionizmus a olejomaľbu a ľuďom sa páči môj štýl. Šťastná som, aj keď pracujem s deťmi, ale aj keď mám momenty pre seba a keď maľujem, k čomu určite prispela spolupráca so Slovenským domom v Dobanovciach. • ĽUDIA A UDALOSTI •

PIVNIČANKA V ŠÍROM SVETE

,,Ja do tej Austrálie pôjdem...“ Anna Čásarová

ulka Blatnická z Pivnice po celý život chodila do poľa, ťažko pracovala, len aby vyškolila svojich dvoch synov. Príležitosť cestovať nikdy vlastne nemala. V súčasnosti je vdova a riadne odchádza do kostola. Keď raz v nedeľu pán farár Ján Zahorec Za osviežením do oceánu vyhlásil, že sa pláPo príchode do Austrálie ubynuje cesta do Austrálie, Julka si pomyslela: „Ja do tej Austrálie tovanie mala u Zuzky Kolárovej, ale zoznámila pôjdem!“ A tak sa s mnohými aj bolo. slovenskými V Melbourne rodinami, ktopobudla celý ré ju pozvali mesiac, od 29. na návštevu februára do 31. a k obedu. Tak marca 2016. Na si spomína na ďalekú cestu sa Milušku Zaovvybrali štrnásnajskú, Michala ti evanjelici zo Činčuráka, ktorý s l o ve n s k ýc h ju odviedol loviť dedín v Srbryby, Zuzku Zesku a pätnásti lenákovú, ktorá zo Slovenska, ju vo voľnom ktorí prijali počase zaviedla zvanie na cirna rôzne výlety, kevnú slávnosť Zuzku Belaňovú, z príležitosti 40. Juraja a Annu výročia založeB e l a ň o v c o v, nia Oltárneho Vo Wildlife parku Zuzku Šimokrúžku žien v Lavertone. Okrem Julky Blat- novú, Jozefa Maďara, Katarínu nickej z Pivnice do Austrálie ces- Adámekovú, Štefana a Zuzku tovali Miluška Belániová, Anna Tótovcov, Michala Butáša, Anku Bolehradská a Jarmila Čobrdová. Cesta lietadlom z Belehradu do Melbournu trvala 24 hodín a počas letu Julka Blatnická sa s letuškami dorozumievala rukami. Keďže mala oblečený slovenský kroj a nepodarilo sa jej zapnúť Zvieratá sú zvyknuté na ľudí si bezpečnostný pás, museli jej priniesť dodatok, Butášovú, Branku Dovitendi a Jus úsmevom rozprávala svoje raja a Katarínu Pavlovcov, ku ktorým cestovala až 500 km. prvé zážitky z cesty. • ĽUDIA A UDALOSTI •

Všetci uvedení ju srdečne prijali do svojho domu, za čo im je veľmi povďačná. Navštívila Luteránsky park, kde videla krásny vodopád, maják umiestnený v zálive a k tomu lovila ryby. Pobudla na viacerých rodinných chatách. Vo Wildlife parku videla rôzne zvieratá, napr. klokany, koaly, pávy. Každú nedeľu odchádzala

ovocie, aké chce a koľko chce, za ktoré potom na východe zaplatí stanovenú cenu. Kochala sa v pohľade na Dvanásť apoštolov, čiže z mora vyčnievajúce skaly, ktoré vznikli eróziou a za pomoci Južného oceánu. Jeden je zbúraný a mnohí tvrdia, že to je Judáš. Počas pobytu obišla aj samotné mesto Melbourne a obdivovala mnohé mrakodrapy. V budove, ktorá ma 85 poschodí, sa z 83. poschodia kochala v pohľade na mesto. Z tej výšky bolo vidieť aj terén, kde sa odohráva Australian Open. Hovorí, že jej

Julka Blatnická s Jarmilou Čobrdovou z Pivnice a rodinou Zelenákovou z Melbournu vo výťahu na 83. poschodí

do kostola a na Kvetnú nedeľu sa zúčastnila na hlavnej oslave. Tam oslávila svoje 70. narode-

V herni vyhrala „za hrsť dolárov“

niny a prvýkrát k narodeninám dostala tortu. Na Julku Blatnickú zapôsobila návšteva ovocného sadu, v ktorom si každý môže naoberať

prospieval vzduch pri oceáne a eukalyptoch, že jej dodával silu. Navštívila i staré mesto, bola na rôznych zábavách a oslavách, dokonca aj v kasíne, kde, ako hovorí, vyhrala za hrsť dolárov. Odkedy sa vrátila domov do Pivnice, Julka nadšene rozpráva svoje zážitky z cesty a ešte stále ich vraj nemôže všetky vyrozprávať, toľko toho krásneho videla a zažila. Zostala však v kontakte s ľuďmi, s ktorými sa počas pobytu v Austrálii zoznámila, a občas si aj zatelefonujú.

17 /4748/ 29. 4. 2017

Ľudia a udalosti KONFIRMAČNÚ SLÁVNOSŤ V STAREJ PAZOVE usporiadali v nedeľu 23. apríla v tamojšom chráme Božom, za prítomnosti rodičov, krstných rodičov, príbuzných a známych. Nová generácia detí, 18 dievčeniec (2 zo zahraničia, z Rakúska a Nemecka) a 18 chlapcov obnovili svoju krstnú zmluvu a tým sa stali dospelými členmi cirkevného zboru. Slávnosť konfirmácie vykonal Igor Feldy, farár staropazovský, ktorý ich aj pripravoval, a spev mal na starosti kantor Pavel Kadlečík. A. Lš. Foto: Renky

KONFIRMÁCIA V KYSÁČI tak ako roky predtým bola týždeň po Veľkej noci. Tohto roku to bolo v nedeľu 23. apríla, keď sa v chráme Božom mladí dospievajúci kysáčski evanjelici stali dospelými členmi Slovenskej evanjelickej a. v. cirkvi. V kostole svoju krstnú zmluvu obnovilo a vo viere sa utvrdilo 17 dievčeniec a 15 chlapcov. Vyzdobený kostol obsadili ich rodičia, krstní rodičia, starí rodičia, súrodenci, príbuzní. Konfirmandi v slávnostných oblekoch a bielych toaletách ukázali, čo sa počas predkonfirmačnej výučby naučili. Prípravu konfirmandov mal na starosti a ich skúšku vykonal Ondrej Marčok, farár kysáčsky, ktorý prisluhoval i Večeru Pánovu. Spevom sprevádzala farárka Darina Marčoková. Po vyznaní viery pán farár do spoločenstva cirkvi prijal 32 nových členov. E. Š.

HLOŽANY

Pätnásť novorodencov, dvadsaťdeväť pohrebov Juraj Bartoš

ribúda (aj) v Hložanoch počet prázdnych, opustených, zubu času napospas ponechaných starých domov. Povážlivá demografická situácia vyznačujúca sa tendenciou poklesu počtu obyvateľov úspešne pretrváva, čo potvrdzujú údaje, ktoré nám poskytla matrikárka Mária Kováčová-Kyseľová. Podľa jej názoru zhruba 200 občanov Hložian žije v zahraničí, ale Dvakrát častejšie pohreby než krstiny „v súpise obyvateľstva Srbska sú obsiahnutí“. Pokým roku 1916 (a bola vojna!) pôrodnici v Novom Sade, narodilo „bociany priniesli“ do dediny pri 15 detí: 8 dievčeniec a 7 chlapcov. Dunaji 49 batoliat, vlani sa hlo- Zapísané sú v novosadských matžianskym rodičom, pravdaže v rikách a 9 z nich sú prvorodenci.

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

Rodičia dievčatám dali tieto mená: Staša, Naďa, Tijana, Timea, Amadea, Petra, Angela, Elenka, a chlapci dostali nasledujúce mená: Leon, M arek , M ilan, Maksim, Ján, Joel a Darko. Vlani pribudlo aj 7 zápisov občanov narodených v zahraničí: 5 dospelých, tiež jedného dievčaťa (narodeného vo Švajčiarsku) a chlapca (narodeného na Slovensku). Svadieb tu tiež nie je ani zďaleka toľko ako bývalo v minulosti. Roku

2016 do matriky zosobášených pribudlo 14 záznamov; pritom 2 sobáše boli uzavreté v zahraničí. Pred polstoročím Hložančania považovali dvadsiatnikov, ktorí neuzavreli manželstvo, za staré dievky a starých mládencov. Priemerný vek vlaňajších ženíchov bol 32 rokov a mladúch 28,5 roka (najmladší ženích, rovnako i mladucha sa vlani zosobášili vo veku 19 rokov). Najviac práce matrikárka v Hložanoch mala pri zapisovaní zomretých. Roku 2016 tu zomrelo 20 osôb, ďalších 9 Hložančanov dokonalo v nemocnici, takže v dedine bolo úhrnne 29 pohrebov. Spoluobčania sa rozlúčili s 12 ženami (najstaršia Grozda Lukićová dovŕšila 90 rokov života, najmladšia Vierka Greksová iba 42) a 8 mužmi (najstarší Karol Ajchorn − 89 a najmladší Samuel Buzek − 42). Vlani na poslednú cestu vyprevadili o. i. manželov Ajchornovcov (a ich vnuka), tiež matku a syna Mackovcov, ako i široko-ďaleko známeho zubára Dr. Samuela Korčoka. Priemerný vek zosnulých mužov bol 68 rokov a žien 72 rokov. • ĽUDIA A UDALOSTI •

SRIEMSKE KARLOVCE MEDZI VČERAJŠKOM A ZAJTRAJŠKOM (4)

Tradícia veľa znamená Oto Filip

rôznych úverov, fondov, subven- chyba, ani náhoda. Vzniká celé cií... Táto pivnica, v ktorej sme, je desaťročia a je veľmi vítaná ako álo je takých mestečiek ako jednou z väčších, no zďaleka nie prírodná termoizolácia. Preto ju Sriemske Karlovce, dáv- najväčšia. Pre všetky pivnice v Kar- nechávame tam, kde je. Druhý no poznačené výraznými lovciach je ale príznačné, že sú ide- dôvod je ten vizuálny, lebo skvele stopami minulosti, zachovanými álne na uskladnenie vína. V nich je vyzerá. V mnohých starých pivnipo súčasnosť. Badať to nielen konštantná teplota, okolo dvanásť ciach vo Francúzsku či Taliansku v architektúre alebo v historických stupňov Celziových, počas ce- si ju preto tiež chránia. odkazoch a poučeniach, ale aj lého roka. Naša pivnica na v rôznych inštitúciách: hospo- začiatku ide do hĺbky päť dárskych, školských, nábožen- metrov do zeme. Pri konci ských, iných. Na živý duch tradície je tá hĺbka viacnásobne poukazuje aj známy vinár Borivoj väčšia. Kapacita je približne Živanović, syn Žarka Živanovića. 45 000 litrov. A ak sa rozPočas prechádzky dvorom, kto- právame o Európskej únii, rý by sa súčasným jazykom dal o európskych štandardoch označiť za multifunkčný, keďže a o inom, treba vedieť, že sú v ňom rôzne miestnosti, ako aj v takýchto miestnostiach pivnice, sklady a predajne, Borivoj už nemožno vyrábať víno, vraví, že sa už sedem generácií lebo v nich nie sú podmienŽivanovićovcov zaoberá vinár- ky na kontrolovanú výrobu. stvom. A že ono malo rôzne fázy. Znamená to, že sa buHviezdnu, ale aj fázu úplného dete sťahovať? úpadku. Ako i tú poslednú, ná− Pred šiestimi rokmi sme dejnú, ktorá štartovala pred pár začali stavať novú, väčšiu desaťročiami: vináreň. Ešte nie je úplne V pivnici aj pleseň má svoje miesto, − Keď sme sa s otcom rozhod- dokončená, no v podstate vysvetľuje Dobrivoj Živanović li obnoviť výrobu vína, mnohé je vo funkcii. V nej je i nová z dnešného tu na dvore neexis- vínna pivnica, oveľa väčšia ako Boli tieto podkopy vždy tatovalo: ani dvere na pivnici, ani táto. V súčasnosti na uskladnenie kéto? niektoré múry, ani miestnosti vína kombinujeme oceľové a dre− V porovnaní s obdobím pred v dnešnej podobe. Takmer všet- vené, dubové sudy. Na budúci rok dvadsiatimi alebo tridsiatimi rokmi ko chátralo. Štartovali novinkou je to, že sme sme teda od nuly, nielen zaviedli elektrický prúd. v domácnosti, ale aj v Nové je aj vodovodné okolí. Kúpili sme pozempotrubie. Kedysi, keď výky, vyklčovali, čo neboroba bola menšia, voda lo treba vyrúbali, vinič sa musela nosiť ručne. znova vysadili. Zároveň Môj starý otec mal v obsme nakúpili nové sudy, dobí po druhej svetovej aby sme víno mali kde vojne zvyčajne desať až uskladniť. Dá sa podvanásť jutár vinohradov vedať, že sme dodnes obrábaných starým spôv akejsi prechodnej fáze, sobom. V súčasnosti 99 ako aj väčšina tunajších percent výrobcov, medzi menších výrobcov vína. nimi aj my, vinič pestuje No dobre je, že sú práplantážovo. Je to ľahšie, ve Karlovce strediskom vrátane údržby. Máme fruškohorskej vinárskej malú rodinnú vináreň, oblasti, − podčiarkuje vyrábajúcu 25 000 až 30 na úvod. 000 litrov vína ročne. Na návšteve u kolegu: známy karlovský výrobca Čo podľa vás na to bermetu Alex No tých druhov rozhodujúce vplýva? hrozna a vína je veľa... − Na strane jednej máme skvelé by sme chceli mať v tejto pivnici − Máme biele a červené sorty. prírodné podmienky. Na strane len sudy drevené, zodpovedajúce Z bielych dominuje rizling, chardruhej sa nám širšie otvárajú rôz- danému priestoru. Všetky iné, donnay, ako aj niekoľko autochne možnosti, turistické a finanč- oceľové, premiestnime do novej tónnych odrôd. Tie sú v malých né. Ide hlavne o možnosť dostať pivnice. Ako ste si iste všimli, na množstvách, lebo nemáme veľké sa k peniazom prostredníctvom stenách je pleseň. Nie je to ani výmery pod viničom. To sú Petra,

• ĽUDIA A UDALOSTI •

Neoplanta, sorty, ktoré vznikli na tunajšom Inštitúte pre vinohradníctvo, ako aj tamjanika. Zo sort červených tými najpopulárnejšími tak u nás, ako aj inde, sú merlot i cabernet sauvignon. Zvlášť vydarený je merlot. Obsahuje viac cukru ako v iných oblastiach, dozrieva o dva alebo tri týždne skôr ako sorty iné. Okrem uvedených máme aj našu lokálnu sortu hrozna s názvom probus. Vznikla tiež na Inštitúte pre vinohradníctvo, pred necelým polstoročím. Veľmi sme na ňu hrdí, lebo my žiadnu inú červenú sortu vína nemáme. V našej rodine sme sa jej vážnejšie začali venovať pred dvanástimi rokmi. Okrem nás sú tu ešte dve malé rodinné vinárne, ktoré ju tiež pestujú. Máme nádej, že ich počet v budúcnosti rázne stúpne. Ak pre nič iné, tak kvôli tomu, že na európskom trhu vládne dosť veľký dopyt práve po nových, autochtónnych sortách viniča. A už sme aj pri priam chýrečnom bermete... − Je to víno z úpätí Fruškej hory, ktoré po druhej svetovej vojne celkom zmizlo. Kedysi bolo nápojom, podľa ktorého sa na mnohých svetových rovnobežkách vedelo o Sriemskych Karlovciach a Fruškej hore. Veď bermet bol na nápojovom lístku viacerých európskych kráľovských rodín, známy nielen v Budapešti, ale aj v Rotterdame, či v New Yorku už v tridsiatych rokoch. O tom existujú dokumenty a záznamy, ktoré sme dodnes zachovali. Po druhej svetovej vojne sa mnohí vinári orientovali na masovú výrobu lacných vín, takže produkcia tých špeciálnych a kvalitnejších celkom stagnovala. Len pred približne dvadsiatimi rokmi odštartovala obnova nášho vinohradníctva a vinárstva, takže dnes takmer niet vinárne, ktorá nevyrába svoj bermet. Každá z nich má svoj návod na výrobu, tým aj vlastnú kvalitu. Je to dobre, lebo čas vlastne robí v prospech toho, aby bermet bol rok čo rok lepší...

17 /4748/ 29. 4. 2017

(V budúcom čísle: V Múzeu včelárstva)

Šport ako záľuba Iste sa každý z vás zaujíma o nejaký šport. A sú aj takí, ktorí sú fanúšikovia viacerých športov. Zo záľuby sa deti venujú rôznym športom. U chlapcov je to najčastejšie futbal a u dievčat zasa volejbal, hádzaná. Veľmi populárny je aj tenis, stolný tenis a ďalšie lákavé športy. Venovať sa športu rekreačne prospieva zdraviu, predovšetkým pohyb tela a jeho pravidelný rozvoj v dobe, keď mnoho času trávite pred počítačmi. Teplejšie jarné počasie vás určite vyláka von, aby ste sa hrali a aby ste si aj zašportovali na sviežom vzduchu. Niekto sa športu venuje naplno a v ňom vidí aj aktívne hobby alebo aj svoje budúce povolanie. V tom mu pomáha aj obdivovanie niektorého úspešného športovca, ktorého si berie za vzor. Venujte sa nejakému športu, ktorý vás baví a ten vám iste prospeje.

Dominik Žilaji, 2. 1, ZŠ 15. októbra v Pivnici

Dejana M iu ZŠ T. G. M čová, šiestačka, asaryka v Jánošík u

Mária Supková, šiestačka, ZŠ T. G. Masaryka v Jánošíku

Katarína Maláriková, ôsmačka, ZŠ T. G. Masaryka v Jánošíku

Môj obľúbený šport Môj obľúbený šport je futbal. Začal som sa mu venovať už v prvom ročníku. Začiatky boli pre mňa veľmi ťažké, lebo vždy, keď som hral zápas, bol som nervózny. Ale s veľkým úsilím som na to zabudol. Venoval som sa mu sedem rokov. Trénoval by som veru ešte aj dnes futbal, ale keď som bol u lekára na prehliadke, povedal mi, že viac nemôžem hrať futbal zo zdravotných dôvodov. Vtedy som bol veľmi rozčarovaný, lebo som ešte chcel trénovať. Chodil som na rôzne zápasy, získal som mnoho skúseností, ale, žiaľ, viac nemôžem hrať futbal. Vždy, keď mám voľný čas, hrám sa s loptou alebo hrávam s priateľmi futbal. Mojím obľúbeným hráčom je Cristiano Ronaldo. Chcel by som ho spoznať, ale myslím si, že sa to nestane. Keby som sa s ním stretol, zahrali by sme si futbal a rozprávali by sme sa. Každý, kto športuje, získa dobrú fyzickú aktivitu, ale aj veľa dobrých priateľov. Emanuel Trusina, ZŠ Jána Kollára v Selenči

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

Anđela Buzašo vá, ZŠ T. G. Masar yk siedmačka, a v Jánošíku

Damián Týr, 4. 1,

ZŠ 15. ok tóbra v P

ivnici

• DETSKÝ KÚTIK • •

Mozaika

ROČNÍK XVII 29. apríla 2017 ČÍSLO

213

MAGAZÍNOVÁ PRÍLOHA

NA CESTÁCH

KRÁSA TÁTOŠOV

Čo kôň premôže, to komár nemôže Ján Špringeľ

djakživa patria k sebe. Človek a kôň: láska bez vrásky. Značná zodpovednosť a ešte väčšia kratochví ľ a chovateľa. Držať i chovať. Čistiť, kŕmiť, ošetrovať. Opatrovať, ba aj pestovať − v stajni a na pasienku. Ťažné a jazdecké. Lebo všetka ušľachtilosť pochádza z koňa, praveká je sentencia. Ešte pred n i e ko ľ k ý m i desaťročiami kraľovali našimi cestami. Panovali kemenicou či poľnou cestou. Prepravovali nás neustále na roľu, občas na jarmoky do bližších dedín, neraz záprahom za zápasom do vzdialenejších obcí. Obdivovali sme ovládanie záprahu našich. Najbližších a najmilších: ujov, strýkov, starých

otcov – úzd vodcov. Pohoničov bez bičov. Hnedákov a žltákov, plavákov či ryšiakov. Vraníkov. Čo ale nevidieť, vystriedali ich iné tátoše. Ako voľakedy, ešte reprezentujú svojho gazdu. Dnes sú však viac paripy parádne. Na parádu. A piruetu. Na pohyb bez pochýb: dostihy, drezúry, preteky, prehliadky. Chod a mimochod. Na klus, cval a kontracval. Aj zastavenie, spomalenie, vedenie. So strmeňmi a remeňmi dnes je aj džokej ockay. Pohľad na svet je najkrajší, keď prechádza medzi ušami koňa, znie známe arabské. Podľa Juraja Zajonca a Emílie Horváthovej biely kôň bol posvätným zvieraťom najvyšších slovanských b o ž s t i e v Sv a n tovíta a Triglava. Biele kone strojne pochodujú hlavnými ulicami Crepaje, tamojším štadiónom

Z obsahu

Najlepšie sa vynachádzam v kronikárskych vodách Str. 2

Sto topoľov a jeho okolím. Roky rokúce. Od roku 1993 dodnes. Na Veľkonočný pondelok v Banáte. Na Crepajskom fiakri je lipicanov, cisárskych koní, najviac. Podujatie preplnené parádnymi koňmi prepočetní milovníci tátošov zbožňujú. Nebolo inak ani 17. apríla tohto roku. Bolo tam koní, krásnych natoľko, že nepotrebujú osobitné opisy, či ich fotky podpisy. Nečudo preto, že Vjekoslav Papadopulo, predseda Združenia chovateľov lipicanov Srbska, z roka na rok opakuje: „Crepaja je jedna, jediná a – jedinečná.“

O Ríme, Večnom meste

Str. 4

Pravá metla národov

Str. 6

Mozaika NA NÁVŠTEVE U STANISLAVA STUPAVSKÉHO: SEDEM DESAŤROČÍ ŽIVOTA A POL STOROČIA SPOLUPRÁCE S HLASOM ĽUDU

VČERA, DNES, ZAJTRA...

Najlepšie sa vynachádzam v kronikárskych vodách Oto Filip

dkiaľ vlastne začať? Od čias vlastných novinárskych začiatkov, keď sa azda žiadna cesta do Šídu nemohla obísť bez stretnutia či už s kolegom Ondrom Krásnikom alebo so Staňom Stupavským, vtedy pôsobiacim v tamojšom Miestnom spoločenstve. Alebo od súčasnosti, keď je za jubilantom už toľko toho, vrátane faustovských nepokojov pri hľadaní? Aj v tú Kvetnú nedeľu 9. apríla, tri dni pred jeho sedemdesiatkou, dovŕšenou 12. apríla, sa snažíme tok vzájomnej konverzácie upriamiť na hlavné aspekty a predmety životných záujmov, snažiac sa časovo vymedziť aspoň tie ich krajné body. V prívetivej domácnosti ma najprv víta starší syn Dalibor, následne aj Staňova manželka, pani Zuzana, dievocky Hnilicová, pôvodom Binguľčanka. Ďalší syn Boris žije v Košiciach. Na otázku, či je ťažko žiť s človekom pera, manželka s úsmevom odpovedá, že je. Nie toľko kvôli novinárčine, koľko kvôli monografiám, ktoré si vyžadujú tisíce údajov, fotiek, súvislostí, preverovaní. Napísané totiž zostáva. Aj z tohto detailu je jasné, že tak v živote, ako i v pôsobení Staňo prešiel mnohými skúškami. Rovnako tak ako je jasné, že sa ozaj nefalšovane potešil, že si dakto, okrem členov rodiny, spomenul na jeho jubileum. Pardon, na dve jubileá. Z jeho životopisu, tentoraz, len to najzákladnejšie. Narodil sa v Šíde, základnú školu a gymnázium ukončil v rodisku, v Subotici študoval na Vyššej stavebníckej, v Novom Sade na Vyššej ekonomickej. Prvé úradné zamestnanie mal v Poisťovacej spoločnosti Vojvodina v Šíde. Pracovná púť ho stadiaľ viedla do Samosprávneho záujmového spoločenstva zdravotnej ochrany, stadiaľ do Tehelne, potom zase

do Miestneho spoločenstva, kde strávil až dvadsaťštyri rokov. Podotýka, že je v Šíde vlastne celý život a že nikdy neuvažoval vybrať sa inam. Tie naše hlboké korene. Istou stálicou po všetky tieto roky je nielen spoločenská angažovanosť, napríklad ako niekdajšieho obecného výborníka, ale aj tá na poli kultúry. V čom táto vlastne pramenila?

Šlo o Súdenie smiechu, s ktorými sme my Šíďania účinkovali v Starej Pazove na festivale ochotníckych divadiel. V roku 1971 so hral a získal odmenu aj za rolu v predstavení Líška a hrozno, ktoré vzniklo pri príležitosti 105. výročia divadelníctva v Petrovci. Jubileá sú spravidla príležitosťou aj na súvahy. Je tu spokojnosť s doterajšou cestou? − Nemám času rozmýšľať o tom, či som spokojný alebo nie. Lebo to pracovné tempo ma ešte stále drží, stále som aktívny. Venujem sa Stupavskovcom na Dolnej zemi. Musím povedať, že mi je ľúto, že nás Úrad pre Slovákov žijúcich v zahraničí odmietol a jediným dinárom neprispel k

Živá encyklopédia rodiny Stupavskej

− Spomínam si, že som už v detstve, v základnej škole začal hrávať v orchestri nášho profesora Sabola. Následne som sa zapojil do pôsobenia vtedy založeného tamburašského orchestra v Kultúrno-umeleckom spolku Jednota. V škole som pôsobil od roku 1957 do 1961, v spolku od roku 1961. Nastúpil som aj do orchestra, aj som sa viac začal venovať hudbe, takže môžem povedať, že sa tá spoločensko-kultúrna aktivita začala vlastne práve vtedy. Najprv som bol hudobníkom, aby som sa neskoršie upriamil na divadelnú prácu, dráhu a réžiu. Prvým predstavením bola Smrť Jánošíkova, v ktorom som aj hral. Potom som režíroval Ženský zákon. Nasledovali Zem, Konopáreň. Neskoršie som napísal predlohu i režíroval isté predstavenie kabaretného druhu.

Pri jednom z rodokmeňov

tlačeniu tejto monografie. O to viac, že je za mnou a mojimi súrodencami rozsiahla práca, ktorá trvá už niekoľko rokov. Kto sa rodokmeňmi zaoberá, vie, koľko úsilia treba vložiť, aby sa prišlo po údaje. O tom napríklad, kedy sa viac ako päťsto členov rodiny Stupavskej narodilo, s kým sa kto ženil, kedy zomrel, koľko a ktorých detí mali, čo sa dialo s nimi, kde

žijú. Prakticky ide o 310 rokov dejín našej rodiny, ktoré sú obsiahnuté v tej knihe. Možno povedať čosi viac o nej? − Jasné je, že sú členovia našej rodiny nielen v celom Srbsku, ale sú mnohí roztrúsení aj vo svete. No pre naše základné vetvy, šídsku a binguľskú som údaje zbieral a spracoval ja, pre tú hložiansku to mali na starosti Ondrej Stupavský, ako aj Štefan Stupavský, ktorý žije v Brne. Pre vetvu pazovskú sa na tom angažoval Ján Stupavský. Pôvod nás všetkých je spätý s naším dávnym predkom Jurajom Stupavským, narodeným v roku 1706 na Stupave. Jeho manželkou bola Katarína Peťanská, narodená v roku 1707, tiež na Stupave. Traduje sa, že zakladateľ rodiny bol džbankár, ktorý sa so svojím vozom vydal smerom na juh. Nevieme, či sa s budúcou manželkou našiel na Stupave, alebo v Piliši, kde žili kdesi do roku 1770. V uvedenom roku sa Juraj a jeho štyria synovia vydali ďalej na cestu, aby sa dostali do Hložian. Stadiaľ sa pazovská vetva vyčlenila v roku 1830, binguľská v roku 1857. Poslednou bola šídska vetva, ktorá vznikla v roku 1899. Tých už spomínaných 310 rokov znamená vlastne desať generácií. Chcem vyzdvihnúť, že nás Stupavskovcov v Šíde zostalo málo, no zato nás je v celom svete. Z poslednej, desiatej generácie je tridsaťštyri osôb na Slovensku (v Bratislave a v Košiciach), v Českej republike, v Chorvátsku, v Kanade, v USA, v Nemecku, v Austrálii, na Novom Zélande... Veľká rodina, bude taká aj kniha? − Mala by mať dvestošesťdesiat strán formátu A 4. Jej technická príprava je hotová, lektorka Anna Horvátová robila lektúru a korektúry, srbský text robil prof.

HLAS ĽUDU | 29. 4. 2017 • 17 /4748/ Lukić. Urobil som v PDF formáte pravdepodobne už od roku 1706 takých 230 strán, zostalo urobiť dodnes. O priezvisku toľko. Z opaešte okolo štyridsať strán. Ide kujúcich sa mien našej rodiny práve o časť Z rodinného albumu, počas minulých generácií bolo do ktorej treba doložiť a zakom- najviac Jánov. Tu sú aj iné tradičné ponovať ešte niektoré fotografie. mená: Michal, Pavel, Ondrej, kým Približne polovicu prostriedkov, Štefanov bolo menej. takých sedemdesiattisíc dinárov, Treba sa pristaviť aj pri tom nám zabezpečila lokálna samo- druhom jubileu: ako k spolupráci správa. Je mi to v poradí šiesta s Hlasom ľudu došlo? kniha. Obsahuje rodokmene via− Začal som spolupracovať cerých vetiev, siav roku 1967. Je hajúce od Stupavy, tomu teda už cez Piliš, po Hložapol storočia, ako ny a ďalej. K tejto som zaslal prvé neľahkej práci ma príspevky do nahlavne motivoval šich novín. A tá jeden z rodinných spolupráca trvá príbehov, vlastne dodnes. O Hlase dilema, či sme na ľudu som prvýkrát Dolnú zem prišli počul v prvej triede ako Stupavskovzákladnej školy v ci, alebo ako ĎuriŠíde, kam noviny šovci. Vo mne stále prichádzali a odkiaľ čosi vŕtalo, hlavne ich učiteľ Vanek po dostať sa k odpo- Jedna z najmilších cien deťoch, medzi ktovedi na otázku, kto rými som bol i ja, sme, čo sme, skadiaľ sme. My rozosielal do domácností. V rokoch štyria súčasníci sme po zabezpe- 1965 a 1966 noviny prichádzali aj do nášho spolku, v ktorom som už vtedy pôsobil. Nebohý Staňo Kolár sa mi sťažoval, že sa o nás nepíše. Opýtal sa ma, či by som vedel dačo napísať. Odpoveď znela: Pokúsim sa. Napísal som pár príspevkov, ktoré mi zverejnili, takže pred polstoročím, v roku 1967 sa začala vážna spolupráca s Hlasom ľudu. A je to príbeh trvajúci dodnes.

S manželkou Zuzanou

čení dokumentácie zistili, že naši predkovia, menovite Juraj prišiel do Piliša, kde už bol evidovaný ako Stupavský. Nevieme, či to priezvisko dostal tam, alebo už aj skôr, no od Piliša sa členovia rodiny definitívne vedú ako Stupavskovci. Mohlo sa stať, že Juraja, ktorý bol dobrým majstrom, záujemcovia o jeho džbánky označovali ako toho zo Stupavy, a že to vlastne bol koreň priezviska. Ja aj v knihe uvádzam, že sme nezistili žiadne spojenie s priezviskom Ďuriš, čo znamená, že sme Stupavskovci,

Spomienky na časy divadelné

Jasné je, že sa písanie z tohto prostredia celkom líši od toho z niektorých iných. Už aj tým, že je Slovákov tu málo... − Povedal by som tak, že nás Slovákov v tejto časti Sriemu zostála len malá oáza. Nebyť toho, že nás je tu málo a že sme

tak trochu po boku, asi by som si nestanovil záväzok, ktorý vznikol ešte pred niekoľkými desaťročiami. V roku 1970 som sa začal serióznejšie zaoberať novinárstvom v redakcii Šídskeho rozhlasu. Istý

Štyri vetvy, štyria aj autori

o ňom! Nuž písal som o tom, čo som videl, počul, najmä na základe rozprávania iných, ale mnohých z tých ľudí osobne nepoznám. Na monografiách som začal pracovať pred takým štvrťstoročím, keď svetlo sveta uzrela tá o Miestnom spoločenstve Šíd. A keď ide o nejaké osobné afinity, v podstate som kronikár. Najlepšie sa vynachádzam v tých vodách. Najradšej však píšem reportáže, také, ktoré sa ľuďom dostanú pod kožu. Spomínam si, že som asi pred desaťročím dostal Cenu Hlasu ľudu pre dopisovateľa za reportáž o Erdevíčanovi Ondrejovi Rožkovi. Konkrétne o jeho boji zachovať chmeľnice, čo sa mu napriek úsiliu nepodarilo. Okrem tejto ceny som hrdý aj na Višnjićovu cenu za životné dielo, ktorú som získal práve za knihy, ktorých som autorom. Udelilo mi ju v septembri 2012 Kultúrno-vzdelávacie stredisko Šíd za mimoriadny prínos k pestovaniu a k rozvoju kultúry. Je možno čosi, čo by bolo ešte treba podotknúť na záver?

čas som zasielal príspevky aj do Novosadského rozhlasu, potom aj do Televízie Nový Sad, ako aj do iných médií. Keďže asimilácia robí svoje, dal som si do vena úlohu spomaliť to, ako sa dá. Pri stretnutiach s našimi Slovákmi som si nemohol nevšimnúť, že jednoducho mizneme a že preto musia po nás zostať písané stopy. Povedal som si: ak budem môcť, napíšem viac o Slovákoch v Šíde, o Slovákoch vo Višnjićeve, o Slovákoch vo Vašici, v Sote... O Binguli som vtedy ani nerozmýšľal. Nuž podarilo sa mi urobiť monografie o Višnjićeve a Binguli. Tú o Sote som neurobil, čo mi je ľúto. Zdá sa mi, že ju ani neurobím, lebo tam zostalo len pár rodín slovenských a neviem, ako by som sa Doterajšie monografie dostal k širším údajom. − Azda to, že v ťažkých chvíO Vašici a tamojších Slovákoch som už písal. Je to zverejne- ľach, keď som po príchode radiné v Hlase ľudu, no dalo by sa kálov a zrušení miestnych spoloo tom písať oveľa viac, takmer čenstiev zostal bez roboty, nebyť ako o Višnjićeve. Hlasu ľudu a jeho vedenia, ktorí Ako ľudia reagovali na tieto mi ponúkli čulejšiu spoluprácu monografie? a umožnili mi viac písať a tak si − Nuž keď odídem do Višnjićeva, koľko-toľko zarobiť, by som vtedy Grčanci, ako ich voláme, považujú ťažko prežil. Hlasu ľudu som za ma za svojho. Písal som o nich, to nesmierne vďačný. Na to, že tak som ich. Rovnako tak je aj mi pomohol vtedy, keď mi bolo s Binguľčanmi. Keď sa voľačo najťažšie, nikdy nezabudnem. rozprávame o niekom, vravia mi: Má to pre mňa obrovskú cenu... Vieš, ide o toho a toho, veď si písal

III

Mozaika REPORTÉRI

Pozostatky Rímskeho Fóra

HISTÓRIA NA KAŽDOM KROKU

O Ríme, Večnom meste Danuška Berediová

ajúc na zreteli, že sa v Taliansku nachádza 50 % kultúrnych statkov, ktoré sú chránené UNESCO-m a z toho až 45 % je v Ríme, osobne tvrdím, že je Rím jedno z najkrajších miest na svete. Nemusela

vyrážajú dych. Táto krása určite vďačí geniálnym umelcom, ako sú Raffaelo, Michelangelo, Bernini, Caravaggio..., lebo mnohé pamiatky sú výsledkom ich práce. Jeho kráse prispieva aj to, že sa rozprestiera na siedmich pahorkoch, nad riekou Tiber. Ročne toto mesto navštívi okolo 10 miliónov

kúpila, zistila som, koľko toho som vlastne nevidela. Napriek tomu, dojmy, ktoré som si priniesla, sú na celý život.

aj akési slnečné hodiny, lebo na poludnie slnko svieti na vchodové dvere chrámu. Cez tento otvor sa dážď nedostane dnu ďakujúc prúdeniu vzduchu. Rím môžeme nazvať aj mestom fontán, lebo ich je okolo 280 v ňom. Z tých, ktoré som videla, nie div, že sa mi najviac páčila tá najznámejšia na svete, Fontána di Trevi. Ak si chcete poistiť svoj návrat sem, otočte chrbát fontáne a pravou rukou cez ľavé plece hoďte mincu. Každý turista to urobí. A tak sa z tejto fontány denne vytiahne okolo 3-tisíc eur. A kde potom skončia tieto peniaze? Podľa dohody s mestom mince z fontány každodenne zbierajú zamestnanci katolíckej charitatívnej organizácie Caritas a za ne kupujú potraviny ľuďom v núdzi v Taliansku, ale pomoc odchádza aj do viac ako 200 iných štátov. Koloseum je jedno z najväčších zázrakov rímskej civilizácie v každom zmysle. Hovorí sa, že kto bol v Ríme a nevidel Koloseum – akoby v Ríme ani nebol. Nachádza sa na zozname nových sedem divov sveta, ktoré sú ekvivalentom siedmich divov starovekého sveta. Nachádza sa na konci Ulice cisárskych fór, so

Koloseum – zázrak Rímskej civilizácie

Jedna z najznámejších fontán na svete – Fontana di Trevi

som zahodiť mincu do Fontány Di Trevi, aby som silno zachcela ešte raz navštíviť večné mesto. Doslovne, história je na každom kroku. Námestia, baziliky, fontány, fóra či Koloseum pri pohľade

turistov. V závislosti od záujmov, v každom prípade nestačilo by desať dní, aby sa videlo to najkrajšie a najznámejšie v Ríme. Iba keď som prišla domov a začala listovať knihu o Ríme, ktorú som si tam

NAJZAUJÍMAVEJŠIE PAMIATKY Predpokladá sa, že je Panteón najzachovanejšou antickou stavebnou pamiatkou v Ríme. Výrobu betónu objavili Rimania a používali ho ešte pred 2100 rokmi, ďakujúc ktorému aj Panteón dnes stojí. Okrem podľa svojej veľkosti je známy ešte tým, že sa tu nachádzajú Raffaelove pozostatky. Zaujímavý je aj otvor uprostred kupoly, ktorý okrem na osvetlenie a vetranie predstavuje

svojou výškou 50 m sa dá zďaleka vidieť. Mohol prijať do 60-tisíc divákov. Mal funkciu, akú dnes majú ohromné štadióny. Rimania tu najradšej pozerali gladiátorské hry. Predpokladá sa, že v týchto hrách život utratilo okolo 500-tisíc ľudí a milión divých zvierat. Jeho výstavba bola ukončená v roku 80 n. l. a odvtedy prežil 3 zemetrasenia a požiar. V stredoveku slúžil ako stavebný materiál pre iné mestské budovy. Napriek všetkým poško-

HLAS ĽUDU | 29. 4. 2017 • 17 /4748/ deniam predstavuje hrdosť Rímu. Keď som povedala, že je história Starý rímsky epigram hovorí: Kým na každom kroku, svedčí tomu aj to, stojí Koloseum, bude stáť aj Rím. Keď že sa v Ríme nachádza viac ako 900 padne Koloseum, padne Rím. A keď kostolov. Pre mňa najimpozantnejpadne Rím, padne aj svet. šou bola Bazilika Santa Maria MagRímsky Fórum sa nachádza me- giore (Bazilika Panny Márie Väčšej). dzi pahorkami Palatín a Kapitol. Je štvrtá podľa veľkosti a najväčšia V antike bolo po stáročia politickým z kostolov venovaných Panne Mácentrom Rímskej ríše. S pádom zá- rii. Jej vznik sa spája s legendou, padnej Rímskej ríše začína upádať, že sa pápežovi Liberiusovi prisnil čomu pomohlo aj ničivé zemetra- sen, aby nasledujúci deň zasvätil senie v roku 851. Nie je nezvyčajné kostol na mieste, kde ráno nájde vidieť mačky ležať na pozostat- čerstvo napadaný sneh. Údajne koch Fóra, lebo ich mestská rada sneh napadal na pahorku Esquiline vyhlásila za súčasť historického a naznačoval pôdorys budúceho dedičstva. A tak napríklad na kostola. Hlavnú loď pokrýva strop mieste, je kde je zavraždený Julius zdobený pôvodným prvým zlatom Caesar, na námestí Largo di Torre dovezeným z Ameriky. Jej zvonica Argentina, sa nachádza útulok mačiek, kde ich je okolo 250. O Palatíne sa hovorí, že je kolískou Rímu. Legenda hovorí, že tu Romulus vyoral prvú brázdu ako hranicu budúceho mesta. Potom tu bolo stredisko kráľov, a preto všetci cisári si vyberali tento pahorok pre svoje paláce. Španielske schody, na Španielskom námestí, predstavujú jednu z hlavných rím- Námestie sv. Petra vo Vatikáne skych atrakcií. Je ich 135 a vedú ku kostolu Trinita dei Mon- je najvyššou zvonicou zo všetkých ti. Žiaľ, plné kvetov sú iba v apríli kostolov v Ríme. a máji. Sú obľúbeným miestom Nemožno nespomenúť aj tastretávok Rimanov a často sa tu lianske špeciality. Aj keď nemám konajú modelingové prehliadky. Tie- rada cestoviny a jedlá z cesta, pizzu to schody sú známe aj vďaka filmu som musela ochutnať. A prekvaPrázdniny v Ríme (Holiday in Rome), penie! Povedala som si, že to, čo s Audrey Hepburnovou a Gregory u nás jeme a nazývame pizzou Peckom, z roku 1953. Posledná – to žiadna pizza nie je. To určite obnova schodov bola v roku 2016 potvrdí každý, kto ochutnal pizzu a financoval ju výrobca luxusných v Taliansku. U nás štandardný orešperkov Bvlgari. Jeho hlavná pre- gano a tam bazalka a olivový olej. dajňa sa nachádza na Španielskom A nespočetne mnoho kombinácií námestí. prídavkov. Našťastie, narazila

Pohľad na vnútro Kolosea

som na Čiernohorca pracujúceho v pizzerii a ten bol ochotný aj vysvetliť, ktorá je z čoho pizza, ale aj poradiť. Ešte jednou výhodou v tej pizzerii bolo, že sa pizza predávala na gramy, lebo tie chute si pýtali ochutnať viac inakších po kúsok. Gelato v taliančine znamená zmrzlina, ale gelato a zmrzlina nie sú to isté. Niektorí miestni výrobcovia gelata sa aj urazia, ak ich gelato nazvete zmrzlinou. Pravý gelato obsahuje menej mliečneho tuku a vzduchu, ktorý vchádza doňho miešaním v procese mrazenia. Aj bez týchto informácií po ochutnaní gelata si všimnete roz-

vo Vatikáne − Námestie svätého Petra. Je v tvare elipsy, okolo ktorej sú sochy svätcov. Dá sa povedať, že od roku 1377, odkedy je Vatikán pápežskou rezidenciou, každý pápež dodnes sa snažil prispieť k jeho skrášľovaniu. Obchôdzka Vatikánskych múzeí, Sixtínskej kaplnky a Baziliky svätého Petra trvala okolo 5 hodín. Po nej hlava plná informácií a dojmov, aby na to naša sprievodkyňa povedala, že sprevádza turistov vo Vatikáne takmer 20 rokov a že ešte ani sama nevidela všetko. Predsa malým sklamaním zostalo, že sme na obdivovanie Sixtínskej kaplnky mali iba 5 minút, čo ani keby som v nej bola sama, bolo by málo. Kým sme si našli iba miesto na státie

Bazilika Santa Maria Maggiore

diel, najprv v štruktúre, a potom aj v chuti. Plnej chuti prírodných zložiek, z ktorých sa vyrába.

Panteón pevne stojí

VATIKÁN Oficiálny názov je Vatikánsky mestský štát (Svätá stolica) so 0,44 km2. Jedno z najkrajších námestí sveta je určite to hlavné

v dave turistov a z toho miesta popozerať, čo sa odtiaľ dá a už sme šli von. Napriek tomu strop kaplnky, ktorú vymaľoval Michelangelo, je nádherný z každého kúta, z ktorého sa pozerá. Rovnako ako je magické aj celé Večné mesto, z ktoréhokoľvek smeru sa dostaneš doň. Alebo kdekoľvek sa ocitneš v ňom.

Mozaika Z PERA MAJSTROV: ĽUBOMÍR FELDEK

Pravá metla národov P rečo sme si vlastne my, žijúci na materskej pôde slovenčiny, takí istí, že sme pre ňu zárukou jej večnosti? Kde berieme presvedčenie, že sme naozaj takou dobrou loďou, na ktorej nehrozí nijaké stroskotanie „zlatému nákladu“, ktorý vezieme, teda slovenskej reči, ktorá spôsobuje našu národnú svojbytnosť a obsahuje kód kultúrnej tradície, dávajúc nám tak viac než čokoľvek iné signál, že máme čosi spoločné aj s dávnymi veľkomoravskými predkami? Naša história nám ho nedáva celkom určite – každých desať rokov si začíname písať novú. A naša súčasná kultúra? Niekedy sa zdá, že nič tak nezavadzia nenadanému Slovákovi ako nadaný

Slovák (a že nadanému zavadzia dvojnásobne). S chuťou devalvujeme svoj kultúrny kapitál, vydávame gýč za

vlastnej pece, môže sa nám to ešte javiť ako neškodné galganstvo – len čo sa však začneme porovnávať s národmi, ktoré nás obklopujú, zistíme, že aj za najmenšiu nekultúrnosť platíme zaostávaním. Akokoľvek by sa niekomu mohla zdať spojitosť vecí nie celkom pochopiteľná, ba možno aj úplne tajomná – dejiny národov potvrdzujú, že práve tak všetko dobré, ako všetko zlé v národe išlo cez reč, z reči pochádzalo a v reči sa odzrkadľovalo. Ako aj inak, keď bez reči niet národa. Z reči národy povstávali – ale nie raz navždy! ŽiIlustrácia: Albín Brunovský votaschopnými sa ukázali iba tie národy, ktoré sa zo umenie a naopak, a podľa toho, svojej reči boli schopné rodiť vždy komu dal Boh kedy a aký úrad, znovu a znovu, čiže tie, ktoré si preskupujeme od buka do buka túto povinnosť uvedomovali vždy hierarchiu hodnôt. ako najprítomnejšiu úlohu a ako Keď sa na to dívame len spoza takú si ju uvedomujú aj dnes a

Spoločná pamäť V yšla kedysi veselá kniha o Francúzoch a Angličanoch, v ktorej sa hovorí, že Bohu sa zapáčilo ubytovať na dva brehy prielivu La Manche dva národy, z ktorých každý robí všetko opačné než ten druhý. Ak zistíte, že Francúzi pri jedle radi rozprávajú, akoby ste sa dozvedeli vlastne aj to, čo robia pri jedle Angličania: mlčia. Taká veselá kniha by sa určite dala napísať aj o Čechoch a Slovákoch. Ak nejaký cudzinec zistí o Čechoch, že je to národ „písmákov“, ktorý o každej udalosti rád urobí písomný záznam – akoby sa zároveň dozvedel aj to, že Slováci dávajú prednosť ústnemu podaniu. Prejavuje sa to aj v korešpondencii – aj ja napríklad mám v

sebe slovenský korešpondenčný interval, ktorý je celkom iný ako český. Keď mi napíše Slovák, odpoviem mu o pol roka. Viem, že mu na tom nebude nič čudné – a aj on mi odpovie o pol roka. Alebo o rok. Alebo počká, kým nás život zvedie dokopy a všetko si povieme pri vínku. Ak však dostanem list od Čecha, pomyslím si, že by ho slovenský interval mohol nahnevať a usilujem sa mu odpovedať v priebehu dvoch týždňov. Lenže v priebehu ďalších štyroch dní dostanem od neho korešpondenčný lístok: „Dékuji za dopis. Zatím odpovídám alespoň takhle, dopis nasleduje.“ A „dopis“ príde do týždňa. Odpovedám do troch týždňov. A zas korešpondenčný lístok. Nestačím s dychom, a keď

príde potom aj „dopis“, odpovedám už po slovensky – o pol roka. Ale Čecha to nenahnevá – dávno už Česi slovenský interval poznajú. O pol roka a štyri dni dostanem ďalší, veľmi milý korešpondenčný lístok. Na pohľad je to len taká milá maličkosť. Ak však žijú vedľa seba národy, ktoré sa líšia v takýchto milých maličkostiach, je to vždy známka, že každý z nich má svoje hodnoty, ktoré môže tomu druhému ponúknuť na výmenu – a taká výmena hodnôt, to už je veľká vec. Hľa, dôkaz: záľubu Slovákov v ústnom podaní ocenila napríklad v devätnástom storočí Božena Němcová, ktorá chodila počúvať slovenské rozprávky po slovenských horách a dolinách.

Mozaiku číslo 213 pripravil Oto Filip

INÍ PÍŠU nezabudnú sa k nej znovu vrátiť zajtra. Dobrá, pestovaná, obsahuplná reč národ zjednocuje, dáva mu morálku a zdravie. Zanedbávaná reč, plná táranín, sa mstí národu všestranným úpadkom a decimovaním. Jeden národ môže vyvraždiť druhý. Ale nijaký národ nemôže reči iného národa ublížiť tak, ako svojej reči môže ublížiť národ sám. Ak roky a roky žijeme bez toho, aby bol v kníhkupectvách Slovník slovenského jazyka, nie je to iba taká dajaká vydavateľsko-distribučná maličkosť, ale zreteľná vizitka ľahostajnosti národa k vlastným národným potrebám. A rovnako môže byť dokladom takejto ľahostajnosti priveľké množstvo produkovaných nezmyslov, ktoré vedia na nepoznanie zmeniť reč národa a prispôsobiť si ju na svoj pokrivený obraz. To je tá najstrašnejšia asimilácia, pravá metla národov. ○ (1981)

A štúrovci sa zas iste aj od nej naučili, že rozprávky netreba len počúvať, ale aj zapisovať. Vďaka Bohu za ten nápad, že na dva brehy rieky Moravy ubytoval dva národy, v ktorých spoločnej pamäti netečie krv bratovražedných vojen – je v nej len vôľa vzájomne sa obohacovať. Nič na tom nemení, že Československá republika už nejestvuje. Slováci a Česi si vymieňali hodnoty dávno pred jej vznikom, a budú to robiť i po jej zániku. A v tej vôli vzájomne sa obohacovať sa Česi a Slováci vôbec neodlišujú. ○ (1997) Zo zbierky Homo politicus, edícia Zrkadlenie, Slovenský literárny klub v ČR, Praha 2008

HLAS ĽUDU | 29. 4. 2017 • 17 /4748/

(DUCHA)PLNKY

Výber: Oto Filip

Smiech j liek

Povedali o ženách

Zákazník u mäsiara: – Máte hovädzie mäso? – Nie. – Teľacie? – Nie. – Bravčové? – Nie. – Baraninu? – Nie. Ktosi sa ozve zozadu: – Čo si tak preberá! Dajme mu po papuli! – Počul som, že si sa ženil veľmi romantickým spôsobom. Vraj si uniesol svoju snúbenicu z rodičovského domu. – Hej. – A rodičia ju neprenasledovali? – Prenasledovali. – Márne, však? – Čoby márne. Teraz bývajú u nás. Dve priateľky: – Počuj, Mariena, ako sa volá ten tvoj nový snúbenec? – Ľudovít. – Štrnásty či pätnásty? Do nemocnice prijímajú pacienta. Sestrička mu po vybavení formulárov povie: – Vyzlečte sa, ľahnite si do postele a ja za vami hneď prídem!

Ženy nevedia, čo chcú, a nedajú pokoja, kým to nedostanú. Wilde Moja žena ma tak ľúbi, že si niekedy aj rozumieme. Pascal Muži žiarlia na svojich predchodcov, ženy na tie, čo prídu po nich. Achard

Ako mladý muž bol som rozhodnutý oženiť sa až vtedy, až nájdem ideálnu ženu – ale keď som ju o niekoľko rokov našiel, začala hľadať ideálneho muža. Simon Keby manželia nežili spolu, bolo by viac šťastných manželstiev. Nietzche

Špinavé čistky

Pavol Janík

Princíp privatizácie: Radšej zobrať − ako žobrať. Demokratický bontón: Jedným zaklopať, druhých zakopať. Cena demokracie: Stále víťazí pravda peňazí!

Demokracia: Zabezpečuje práva ľudu aj proti jeho vôli. Demoskrat: Demokrat na skrátený úväzok.

Belehrad, dobré ráno

Keď sme kedysi rozprávali o krajšej budúcnosti, nikto nespomínal, že v medzičase zostarneme. A, hľa, čo sa stalo: budúcnosti je čoraz viac a nás stále menej. Buďte opatrní. Víťazstvá sa ľahšie zabúdajú ako porážky. Tí, ktorí veľa vedia – málo rozprávajú. A naopak: najviac rozprávajú tí, ktorí nič nevedia. To súvisí.

Dušan Radović

Len myšlienka môže človeka znemožniť rozprávať. Ktosi včera na Zvezdare nechal otvorené dvere. A ktosi v Surčine nezavrel okno. A tak vznikol prievan. Ak máte strach z odpovedí – neklaďte otázky. Nie je každá vedomosť lepšia od neznalosti.

Vo svete aforizmov

Gojko Janković

Mier a rozum víťazia, hoci dosť závisí aj od sily zbraní. Pre tých, ktorí milujú pálené, pravda nie je vo víne. Svet nás lepšie vidí na sociálnej, než na zemepisnej mape. Ranko Pivljanin Máme tragickú minulosť a ešte tragickejšiu súčasnosť. Šťastie naše, že nemáme budúcnosť. Všetko ide ani ako naolejované. A práve prilievame olej do ohňa. To, že sme bláznivý národ, mohli sme aj múdrejšie využiť. Petar Lazić

Mojej vlasti treba odpustiť. Mala nešťastné detstvo. Vychovali sme toľko nevidiacich a zo žiadneho sa nestal Hómer. Bojovali sme o lepší život svojich detí a teraz by aj cudzie deti chceli žiť lepšie. Informácie musia byť prístupné novinárom. V opačnom prípade by sa mohli dostať do verejnosti. Z lexikónu Kto je kto v našom humore, satire a karikatúre Pripravil Milovan Vržina, vydal Ošišani Jež, 1998

Myšlienka na nezabudnutie

29. 4. – 5. 5. 2017

POČASIE

Duško Radović

Kresba: Dušan Petričić

Karel Čapek

Človek sa nikdy nezbaví toho, o čom mlčí.

sobota

nedeľa

pondelok

utorok

streda

štvrtok

piatok

9˚ | 15˚

6˚ | 18˚

8˚| 20˚

10˚ | 23˚

11˚ | 23˚

10˚ | 23˚

11˚ | 22˚

VII

Mozaika RADY A NÁPADY

Výber: Elena Šranková

TIPY A TRIKY

IBA PRE LABUŽNÍKOV

Ako vyčistiť kuchynskú dosku

Kuracia roláda Suroviny: 1 kura, 5 starších rožkov, cibuľa, strúčik cesnaku, petržlenová vňať, 2 vajcia, soľ, mleté korenie; Na opraženie: maslo Takto sa to podarí: Kura umyjeme, osušíme a ostrým nožom rozrežeme na prsiach. Čepeľou oddelíme prsia od hrudného koša. Kožu na krídlach a stehnách narežeme jedným rezom a mäso pri kostiach oddelíme. Všetko mäso by malo ostať prichytené k jednému kusu kože. Mäso potom prekryjeme fóliou a zľahka naklepeme. Staršie rožky nakrájame na kocky a necháme mierne oschnúť. Nakrájanú cibuľu prudko opečieme na rozohriatom masle, odstavíme a primiešame prelisovaný strúčik cesnaku a petržlenovú vňať. Zmes primiešame k rožkom spolu s vajcami, so soľou a s mletým čiernym korením. Plnku rovnomerne nanesieme na kuracie mäso a opatrne zvinieme. Zvonka mäso zaistíme kuchynskou niťou. Roládu preložíme do pekáča,

Vedeli ste, že bežne používaná kuchynská doska má na sebe o 200 % viac baktérií ako záchodová? Nájdete na nej aj salmonelu, E.coli či listériu. Ako sa ich zbaviť? Citrón odstráni zápach. Pokiaľ lopár vonia po cibuli, cesnaku, surovom mäse alebo rybe, pomôže obyčajný citrón. Pokiaľ sa chcete zba-

mierne podlejeme vodou a zvrchu osolíme. Zakryjeme alobalom a dáme do rúry vyhriatej na 180 °C. Po 30 minútach odokryjeme a dopečieme. Počas pečenia podlievame výpekom. Upečenú roládu vyberieme, necháme vychladnúť, odstránime niť a nakrájame na plátky. Podávame s ryžou alebo so zemiakmi. 

DOMÁCNOSŤ

Ako vyleštiť kuchynský drez? ajomstvom perfektne vylešteného kuchynského drezu z nehrdzavejúcej ocele je jediná vec. Veľmi lacná, veľmi jednoduchá, veľmi zvláštna vec. MÚKA.

ny tak, ako to obyčajná špongia ani mydlo nedokážu.

Potrebujeme: Saponát alebo mydlovú vodu, kuchynský uterák, múku, papierovú utierku alebo mäkkú handru Postup: Kuchynský drez vyčistite saponátom alebo mydlovou vodou. Drez dôkladne osušte čistým uterákom alebo handričkou. Posypte jednu stranu / polovicu drezu múkou. Vezmite papierovú utierku alebo mäkkú handričku a vyleštite celý drez vrátane kohútika. Zvyšok múky odstráňte. Opakujte tento „múčny“ trik raz za mesiac. Múka drez vyleští a zbaví ho nečistôt a špi-

Nie vždy sa podarí spotrebovať všetko pečivo, keď je čerstvé. Z kúskov, ktoré sa zdajú ako gumené, veľmi rýchlo vyčarujete čerstvé a chrumkavé. Stačí na to jednoduchý trik. Rúru rozohrejeme na maximum (250 °C) a pečivo po celom povrchu potrieme vodou. Potom ho vložíme do rozohriatej rúry a podľa veľkosti pečieme 3 až 7 minút. Vyberieme a ihneď podávame. Takého rozpečené pečivo však pri ochladzovaní rýchlo stráca vodu a vysychá, treba ho preto zjesť pokiaľ možno ešte teplé. 

Ako rýchlo oživiť pečivo?

STRAVOVANIE

Šesť zásad, ako jesť čo najzdravšie

hcete sa vo svojom tele cítiť lepšie? Netrápte sa radikálnymi diétami, tajomstvo perfektnej figúry je ukryté v šiestich jednoduchých zásadách. 1. Jedzte iba vtedy, keď máte hlad. 2. Urobte si na jedlo čas. 3. Všetko dôkladne

VIII

požujte, žalúdok nemá zuby. 4. Nejedzte na noc. 5. Jedlo musí vždy dobre chutiť, veď, ak aj to najzdravšie nie je dobré, nikomu nepomôže. 6. Držte sa hesla: všetkého s mierou (aj toho zdravého). 

viť nepríjemnej vône a zároveň dezinfikovať lopár, dôkladne ho potrite polovicou citróna. Alebo ho môžete tiež umyť v nezriedenej citrónovej šťave z obchodu. Ocot dezinfikuje. Časté používanie vody a čistiaceho prostriedku môže oslabiť povrch dreva, ktorý potom nemusí byť odolný proti ostriu noža. Na dezinfekciu a očistenie je preto lepšie drevený lopár po každom použití len otrieť handričkou namočenou do octu. Kyselina octová je dobrý dezinfekčný prostriedok. Keď ho potrebujete zbaviť aj pachu, posypte ho trochou sódy bikarbóny, a potom postriekajte nezriedeným bielym octom. Nechajte zmes peniť a bublať 5 až 10 minút, a potom lopár opláchnite v čistej vode. Soľ rozžiari. Pokiaľ ste umyli dosku čistiacim prostriedkom, pretrite ju vlhkým obrúskom namočeným v soli. Hneď bude mať svetlejšiu a jasnejšiu farbu. Môžete si vytvoriť aj pastu zmiešaním soli a citrónovej šťavy a tou dosku vyčistiť podľa potreby. Keď sa chcete zbaviť nepríjemného zápachu, tak dosku mierne navlhčite, nasypte na ňu väčšie množstvo soli a nechajte pôsobiť asi 5 minút. Nakoniec stačí opláchnuť skoro vriacou vodou a doska zaručene stratí všetky pachy z aromatických surovín. Sóda bikarbóna vyčistí do hĺbky. Udržiavať čistú drevenú alebo plastovú dosku môžete aj tak, že príležitostne ju vydrhnete pastou pripravenou z 1 polievkovej lyžice sódy, 1 polievkovej lyžice soli a 1 polievkovej lyžice vody. Dôkladne ju potom opláchnite vodou, prípadne umyte čistiacim prostriedkom. 

Kultúra Aktuálne slovensko-srbské styky LITERÁRNE SNEMOVANIE V PETROVCI

Jaroslav Čiep

ýročné stretnutie literátov sa uskutočnilo už po 61krát. Účastníci Literárneho snemovania, domáci a hostia, si sobotu 22. apríla a Slávnostnú sieň Gymnázia Jána Kollára v Báčskom Petrovci vyhradili na družbu a zoznamovanie sa tak s dejinami slovensko-srbských stykov v minulosti, ako i na utužovanie známosti a priateľstiev v súčasnosti. Po uvítacích slovách Zdenky Valentovej-Belićovej, šéfredaktorky časopisu pre literatúru a kultúru Nový život, v mene organizátora podujatia auditóriu sa v rámci slávnostnej časti snemovania prihovorili riaditeľka hostiteľského gymnázia Anna Medveďová, predsedníčka

Cenu Nového života Annamárii Boldockej-Grbićovej odovzdal Vladimír Valentík

a Anna Vršková. Uvedená trojica v presvedčení uprednostniť pôvodnú literárnu tvorbu sa rozhodla túto prestížnu cenu udeliť

štýle písania pestuje jemnocit a za ocenenie sa potom príležitostným prejavom svojsky poďakovala aj sama. Po udelení Ceny Nového života literárne snemovanie už dlhý rad rokov pokračuje pracovnou časťou. A to najprv uctením si spisovateľov jubilantov. Tohto roku si sprítomnili jubileá Pavla Grňu (80), Márie Kotvášovej-Jo-

bola oblasť slovensko-srbských literárnych stykov, ktorá zanechala hlboké brázdy v dejinách oboch národov. Téma rozdelená do dvoch častí sa týkala minulosti, súčasnosti a podnetov na budúcnosť. Na tému bolo prihlásených 12 príspevkov a ďalšie diskusie, ktoré organizátori zverejnia v Novom živote. V tejto časti harmonogram snemovania obsahoval príspevky Dr. Nebojšu Kuzmanovića, Dr. Dragana Stanića, predsedu Matice srbskej, Miroslava Demáka, Miroslava Aleksića, Ľudmily Berediovej-Stupavskej, Miroslava Bielika, Radomira Andrića, predsedu Spolku spisovateľov Srbska, Martina Prebudilu, Borisa Brendzu, Zorana Đerića, riaditeľa Srbského národného divadla v Novom Sade, Dr. Maríny Šimákovej-Spevákovej a Zdenky Valentovej-Belićovej. Vedci a kultúrni pracovníci sa pokúsili vrhnúť nové pohľady na styky Pavla Jozefa Šafárika a Đorđa Magaraševića, vzťahy Janka Šafárika a srbskej národnej

Slovo o jubilantoch (za stolom): Dr. Zoroslav Spevák

NRSNM Anna Tomanová-Makanová, predseda Spolku slovenských spisovateľov Miroslav Bielik, zástupca pokrajinského tajomníka pre kultúru, verejné informovanie a vzťahy s náboženskými spoločenstvami Nebojša Kuzmanović, predsedníčka Matice slovenskej v Srbsku Katarína Melegová-Melichová a riaditeľ Slovenského vydavateľského centra Vladimír Valentík. V mene komisie pre udelenie Ceny Nového života za rok 2016 správu prečítal predseda komisie Michal Ďuga. V nej pracovali i Katarína Mosnáková-Bagľašová • KULTÚRA •

Annamárii Boldockej-Grbićovej. A to zároveň za prózu Kto sa bojí červeného? a za esej Tušta i tma. Podľa slov M. Ďugu „Boldocká-Grbićová nepíše mnoho, ale pritom sa neustále snaží dopracovať k určitej ideálnej kvalite“. O tom svedčia aj slová autorky: „Nebolo dané každému písať! Nie je každý z tejto šľachty! A tak aj má byť, šľachta pera má byť v slonovinovej veži! A ako taká mala by byť ostro sledovaná, čiže ostro vyberaná! Chránená a ochránená a má prejsť dlhé cestovanie do vlastných výšin, na výslnie veže!“ Laureátka Boldocká-Grbićová vo svojom

Z pracovnej časti o slovensko-srbských stykoch

nášovej (60), Kataríny Hricovej (50) a 75. narodeniny čestného predsedu Spolku slovenských spisovateľov, inak aj osobne prítomného na snemovaní, Jaroslava Rezníka. O ich tvorbe dôkladnejšie hovorili Dr. Zuzana Čížiková, Dr. Zoroslav Spevák, Martin Prebudila a poeticky sa prihovorili i samotní jubilanti. Ústrednou témou tohtoročného literárneho snemovania

a kultúrnej inteligencie, Jovana Jovanovića-Zmaja, na aktivistky ženského hnutia v minulosti, na novú slovenskú drámu a vôbec literatúru v srbskom preklade. Aj na styky Spolku slovenských spisovateľov, slovenských spisovateľov vo Vojvodine a obnovenú spoluprácu so Združením spisovateľov Srbska, ako aj na možné spoločné podujatia v budúcnosti.

17 /4748/ 29. 4. 2017

Kultúra K PIATEMU VÝROČIU SLOVENSKÉHO DOMU V DOBANOVCIACH

Neúnavná hŕstka nadšencov Jasmina Pániková

„S

čas záplav dočasné ubytovanie v Dobanovciach, ale v Surčíne, si v priebehu troch mesiacov tu Ugrinovciach, Batajnici, Zemunašlo viac ako 600 ľudí. ne, Boľovciach, Šimanovciach V Slovenskom a Belehrade.“ národnom dome Na prvý pomiesto stretnuhľad sa zdá, že tí majú aj ženy, aktivity medzi členky Aktívu dobanovskými Slovákmi ozaj žien. „Ženy sú naše neúnavné žijú, no ako náš včielky, ktoré sa spolubesedník zapájajú do všetpripomenul, kých aktivít, či už programov je do tých, ktoré z roka na rok čoraz menej. V čom sa organizujú u nás, alebo na je háčik? podujatiach, „Ako aj vo akými sú FF Tanvšetkých slocuj, tancuj..., Slovenských dedivenské národné nách, aj u nás slávnosti a pod., „Máme problémy, ale je prítomný odalebo aj na pod- nevzdávame sa,“ hovorí chod mladých ujatiach na Slo- Željko Čapeľa. na Slovensko. vensku. Zhruba Teraz nás je tu 12 žien sa tu stretáva každý štvr- 160 – 170. Na Slovensku žije tok. Často organizujú večierky zhruba 60 našich spoluobčanov, na tému zdravej výživy, tradič- mladých ľudí, ktorí mohli urči-

lováci v Dobanovciach mali na druhý deň Veľkej noci (22. apríla) veľkú slávnosť: v ten deň sa im splnili dávne túžby a ich nový stánok národnej kultúry a národného ducha odovzdaný bol svojmu vznešenému cieľu. Bola to radosť nielen dobanovských Slovákov, ale celej našej menšiny. Veď vzmáhanie a napredovanie jedných je úspechom nás všetkých.“ Takto sa písalo v Národnej jednote roku 1935 v príspevku venovanom slávnostnému otvoreniu Slovenského národného domu v Dobanovciach. Aj v roku 2012 bola pozornosť upriamená na otvorenie Slovenského národného domu. Presnejšie, 29. apríla 2012 na Ulici ugrinovačkej, na mieste niekdajšieho domu, prebiehala slávnosť otvorenia nového kultúrneho stánku dobanovských Slovákov. Željko Čapeľa, predseda SKOS Šafárik, ktorý sídli v Slovenskom národnom dome, hovorí, že v poslednom čase je menej udalostí než ich bolo v minulých rokoch. „Od roku 2012 do 2014 sme mali po 200 programov ročne. Usporadúvali sme rôzne koncerty, výstavy, dielne, prezentácie... Samozrejme, také programy máme aj teraz, ale v oveľa menšom počte,“ hovorí. V tomto kultúrnom stánku majú aj knižnicu, ktorá má pozoruhodný počet kníh. Počas poslednej Vďaka hlasľudovskej akcii zbierania kníh do knižnice pribudli nové knihy návštevy hlasľudovskej novinárskej výpravy na polič- ných jedál a remesiel. Stretávajú tým spôsobom prispieť k fungoky knižnice pribudlo nových sa s cieľom naučiť sa niečo, alebo vaniu Slovenského národného zhruba 200 kníh, v slovenskom iba porozprávať sa. Keďže žijeme domu. Slováci z iných dedín a srbskom jazyku. v prevažne srbskom prostredí, je odchádzajú na Slovensko, lebo Miestnosti Slovenského domu prirodzené, že aj medzi našimi sa nemajú kde zamestnať. U nás neboli vždy vyhranené iba na členmi je veľa Srbov, ale takis- to nie je tak. V Dobanovciach kultúrne obsahy. V roku 2014 po- to aj Slovákov, ktorí nežijú iba máme štyri priemyselné zóny

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

a o blízkosti dvoch letísk a Belehradu nemusím ani hovoriť. Avšak odchádzajú preto, lebo si za hranicami nachádzajú určitú istotu, ktorú si tu nenašli.“ Keďže sme načreli do studnice spoločenských problémov, dozvedeli sme sa, že aj v samotnom spolku bojujú s nimi. „Mali sme veľký problém so zaplatením dlhu za elektrinu, ktorý sme našťastie riešili. Ani spolupráca s cirkvou nie je taká, akú by sme si priali, a je tu aj Obec Surčín, ktorá napr. vlani na celkovú našu činnosť vyčlenila 70-tisíc dinárov. Iba na porovnanie uvediem, že za jeden autobus do Nového Sadu musíme zaplatiť 20-tisíc dinárov. Bez ohľadu na to, že máme menej aktivít, vlani sme mali 20 zájazdov. Z čoho sme zaplatili? Z členského, podaktorých dotácií a z vlastného vrecka. Žiaľ, tohto roku sa naše deti nezúčastnia na festivale Zlatá brána, keďže sa zlúčením SKOS Šafárik so srbským KUS Budućnost prestalo s nacvičovaním slovenských tancov. Plánujeme angažovať istú osobu, ktorá bude nacvičovať deti, avšak teraz je už príliš neskoro, aby sa niečo začínalo,“ konštatuje Čapeľa. Problémy sú tu, ale entuziazmus a vôľa nechýbajú. Všetky budúce udalosti, ktoré sa budú diať, budú venované jubileám, začnúc od toho najmenšieho – päťročnice nového Slovenského národného domu, 80 rokov od narodenia učiteľa Jána Galáta, ktorý zanechal pozoruhodné stopy v kultúrnom živote dobanovských Slovákov, 110 rokov slovenského kostola, 125. výročia fungovania slovenského zboru, 155. výročia príchodu Slovákov do Dobanoviec. A čerešničkou na torte by mala byť monografia o Slovákoch v Dobanovciach, ktorú by spoločne mali vydať s Katedrou manažmentu, kultúry a turizmu Filozofickej fakulty UKF v Nitre. • KULTÚRA •

PO SKONČENÍ FESTIVALU DIDA V PIVNICI

Plagát ako pridaná hodnota divadlu Anna Francistyová

školenie, čiže členovia komisie formou pootešili sme sa novinke na ne- známok chceli upodávno skončenom divadel- zorniť tvorcov, na nom podujatí DIDA v Pivnici, čo si pri ich príprave ale neprekvapilo nás, že to bola majú podbať. Tu je práve výstava a hodnotenie pla- ich správa: „Väčšina gátov účinkujúcich predstavení. plagátov je vytvorená Jednoducho preto, lebo Andrei z fotografií a rôznoMerníkovej, novej predsedníčke rodej typografie, čo Organizačného výboru festivalu je jasným dôkazom DIDA a akademickej grafičke, je vplyvu súčasných diplagát srdcová záležitosť. Veď mas- gitálnych médií na ich ter štúdium na Akadémii umení tvorbu. Okrem zopár v Novom Sade absolvovala práve plagátov, ktoré hneď Odmenené plagáty v oblasti plagátu. Rada ich aj sama na prvý pohľad vynikfonty písma na plagáte a pri a kresby. I keď sú na internete stvárňuje, zúčastňuje sa písaní textu dbať na veľkosť označené ako ,zdarma’, neznamena rôznych súbehoch v písmen: dôležité informácie ná, že by sme ich smeli používať oblasti grafického dizajnu, (napríklad názov predsta- bez povolenia autora. preto neváhala ponúknuť venia) nech sú väčšie než Treba dbať i na pravopis: nie Ochotníckemu divadlu ostatný text. Dbať na čitateľ- iba správny vyber vizuálneho eleJanka Čemana túto sprienosť textu: nepoužívať kom- mentu a fontu písma nám hovorí vodnú akciu na tradičnom plikované fonty písma, ktoré o kvalite plagátu, ale aj správne divadelnom podujatí. sa ťažko čítajú. Nepísať text pravopisne napísaný text. ZdôrazAkcia dostala zelenú tmavými farbami na tmavom ňujeme, že i keď každý font nemá a hneď prvý ročník sa podklade. Navrhujeme auto- diakritiku (mäkčene, dĺžne...), text vydaril na výbornú: z 13 rom, aby viac experimentova- predsa treba správne napísať a prihlásených inscenácií li s inými formami. Napríklad ak je potrebné, mäkčene a dĺžne až 12 malo vypracovaný okrem najviac používanej dopísať.“ plagát a súbory ich poslali kombinácie ,fotografia + text’ Cieľom tejto súťaže bolo syndo Pivnice s propagačným môžu vizuálny motív na pla- tézou divadelného a vizuálneho materiálom. Akcia mala gáte aj nakresliť. umenia skvalitniť prácu divadelaj súťažný charakter, teda Pri otvorení výstavy plagátov na začiatku 23. I keď sa nám zdá, že naj- ných súborov v našich prostrenebola to len výstava, a ko- festivalu DIDA: (zľava) Kvetoslava Imrekovámisia v zložení: Ma. Andrea Šusterová, Vladimír Brňa a Andrea Merníková jednoduchší spôsob, ako vy- diach. A, pravdaže, motivovať pracovať plagát, je stiahnuť dizajnérov a umelcov k vytváraMerníková, Nina Miljušová, grafická dizajnérka z Nového Sadu, li, konštatujeme, že sú plagáty – ukradnúť fotografiu z internetu, niu premyslených plagátov. My a Mgr. Miroslav Pap, Pivničan, rovnakej kvality. Preto chceme ku ktorej sa iba pripíše text, mu- dokladáme, že to neplatí len pre doktorand v štúdiu kulturológie, dať niekoľko rád autorom, aby v síme si byť vedomí, že takýmto divadelné plagáty, ale i upútavky vybrala troch autorov najkreatív- budúcnosti zlepšili svoju prácu: spôsobom priamo siahame na k folklórnym, literárnym či hudobnejších plagátov. Ich mená sme Nepoužívať viac ako dva rozličné autorské práva autorov fotografie ným podujatiam. už zverejnili v Hlase ľudu, a sú to: Peter Zbončák, 1. cena (plagát ZODPOVEDNE V KULTÚRE je názov pivnického predstavenia Dievča, výstavy, ktorá sa v Galérii Národnej banky ktoré písalo), Ján Puškár, 2. cena Srbska začala 5. apríla a potrvá do 12. (plagát kovačického predstavenia mája. Ide o výsledok spolupráce Galérie Tma) a Filip Sirotiar, 3. cena (plagát Matice srbskej a Vojvodinskej banky na kysáčskej inscenácie Zámka škripí). súpise, spracovaní a katalogizácii rozsiahlej zbierky banky. Obsahuje viac než šesťsto DBAŤ NA ČITATEĽNOSŤ prác vojvodinských maliarov, tematicky A PRAVOPIS zameraných na panónske krajinky, zátišia Možno si neuvedomujeme, že a mestské a vidiecke prostredia, z ktorých práve plagát je prvým kontaktom je v Belehrade vystavených tridsaťtri prác. nového predstavenia s potenSú to diela Milana Konjovića, Milana Kerca, ciálnym obecenstvom a má mu Milana Kečića, Stojana Trumića... Na snímke ho priblížiť, zaujať ho. Preto je je práca Zorana Petrovića (1921 Sakule dôležité, ako bude vypracovaný. – 1996 Belehrad) s názvom Modrá brána Prvý ročník hodnotenia divadelv Boľovciach po roku 1950. O. F. ných plagátov ponúkol aj isté

• KULTÚRA •

17 /4748/ 29. 4. 2017

Kultúra

Na ukážku zábery z vystúpenia detí a dospelých na veľkonočnej veselici

VEĽKONOČNÉ SVIATKY VO VOJLOVICI

V kostole a tradičná veselica detvanovcov Alena Kulíková

ajväčší a najvzácnejší sviatok si v nedeľu 16. apríla pripomenuli aj Vojlovičania v chráme Božom na slávnostných službách. Slávnostnú kázeň mal na starosti vojlovický farár Branislav Kulík. Ako to už býva zvykom, zaspieval spevokol, ktorý nacvičila kantorka Evka Brezníková

a mužská a ženská spevácka skupina SKOS Detvan, ktoré nacvičil umelecký vedúci Vladimír Kolárik za hudobného sprievodu Ivany Ivaničovej. Do slávnostného programu sa zapojili aj deti. Spolu s katechétkami pripravili divadelnú veľkonočnú scénku Opustené stádo a tiež zaspievali. Cirkevný zbor deti za ich vynaložené úsilie odmenil darčekom a vareným vajíčkom.

Veľkonočné sviatky ukončili v pondelok tradičným programom Vojlovická veľkonočná veselica v sieni Spomienkového domu. V bohatom kultúrno-umeleckom programe na javisku sa vystriedali mnohopočetní malí a veľkí tanečníci, speváci a hudobníci, ktorí spevom, tancom a hudbou šírili krásy vojlovického folklóru. Obecenstvo malo nekaždodennú príležitosť

OBECNÁ PREHLIADKA DETSKÉHO FOLKLÓRU V PETROVCI

Vrtkosť a šikovnosť ratolestí Katarína Gažová

red plnou sieňou divákov v Slovenskom vojvodinskom divadle sa vo štvrtok 20. apríla tancom a spevom predstavili deti z Báčskopetrovskej obce. Obecnú prehliadku detských folklórnych, speváckych a tanečných skupín otvoril predseda obce Srđan Simić. Začiatok obecnej prehliadky patril Petrovčanom, ktorí ju aj zorganizovali. Najmladší speváci a tanečníci KUS Petrovská družina sa prví predstavili obecenstvu. Najprv zaspievali zmes detských ľudových piesní Močila konope, močila, nacvičila ich umelecká vedúca Milina Sýkorová. Potom predviedli detskú ľudovú hru Ženilo sa motovidlo, autorkou ktorej je Daniela Legíňová-Sabová. Po nich na javisko vyšli najmladší tanečníci DFS Bažalička pôsobiaceho pri KUS Zvolen z Kulpína. Bažaličkárov na prehliadku pripravili autori

www.hl.rs

hry Čižíček, čižíček Zoroslav a Miroslav Zimovci. Na obecnú folklórnu prehliadku z Kulpína prišla i staršia

KOS Jednota z Hložian. Autorom predvedenej choreografie Kdeže si mi, moja milá, bola a umeleckým

Z vystúpenia najmladších Petrovčanov tanečná skupina KUS Mitropolitu Stefana Stratimirovića a zatancovali choreografiu autora Miroslava Savića Hry z Vladičinho Hanu. Predstavila sa i detská tanečná skupina

Informačno-politický týždenník

vedúcim je Jaroslav Kriška. Po nich mladší tanečníci KUS Đuru Jakšića z Maglića predviedli Hry z užického kraja vedúceho spolku Miroslava Savića. Zmesou piesní Červené ja-

pozerať sa aj na plné javisko mladšej a staršej detskej folklórnej sekcie. Pre toto tradičné podujatie sa po dlhšom čase zoskupili aj veteráni – staršia tanečná skupina a zatancovala tradičné Tapantoše. Spevom sa predstavili aj ženská, mužská a staršia mužská spevácka skupina, ktorú sprevádzal známy vojlovický orchester. Po programe sa diváci mohli kochať v kráse ručných prác a kraslíc. Tie pripravili výšivkárky za pomoci detí, ktoré svoje veľkonočné vajíčka v rámci kreatívnej dielne zdobili rôznymi technikami. Týmto programom všetky sekcie začali novú sezónu aktivít a prípravy pre festivaly. Lebo chcú aj naďalej úspešne prezentovať svoj spolok, tradičné tance, piesne a hudbu, ako to robili aj doteraz. bĺčko sa na prehliadke predstavila staršia detská spevácka skupina KUS Petrovská družina, s ktorou tiež pracuje Milina Sýkorová. Nasledoval pozoruhodný výstup staršej detskej tanečnej skupiny z Maglića a tanec Miroslava Savića Hry z Dimitrovgradu. Záver prehliadky patril Petrovčanom. Štylizovaným tancom Žatva je autora a vedúceho Pavla Pavlíniho sa obecenstvu predstavila stredná detská skupina Petrovskej družiny. Programom prehliadky detských tancov a spevov obecenstvo viedla Emília Gániová. Všetky uvedené súbory a skupiny na prehliadke v Petrovci súťažili o čím lepšie umiestnenie na rebríčku bodovej listiny selektora Jána Slávika, choreografa z Kysáča. Tí najlepší čoskoro budú predstavovať Báčskopetrovskú obec na Oblastnej prehliadke detských folklórnych súborov v Čelareve. Ďalej s tanečnými bodmi postúpili: staršia tanečná skupina z Maglića, tanečníci KUS Mitropolitu Stefana Stratimirovića a DFS Bažalička z Kulpína a staršia tanečná skupina družinárov z Petrovca a so spevom postúpila mladšia spevácka skupina Petrovskej družiny. • KULTÚRA •

PROGRAM V SELENČI

Novosadčania spolu s domácimi Juraj Berédi-Ďuky

sobotu 22. apríla v Selenči v sieni Domu kultúry sa uskutočnil umelecký program, na ktorom spoločne vystúpili selenčský KUS Jána Kollára, novosadské Slovenské kultúrne stredisko Pavla Jozefa Šafárika a orchester Základnej školy Jána Kollára Orchestrík.

né, spevácke, hudobné body, ako aj veselé výstupy členov selenčskej divadelnej sekcie. Domácemu obecenstvu sa hostia najprv krátko predstavili slovom, a potom sa už tancovalo a spievalo. Členovia tanečnej sekcie Šafárika sa predstavili svojimi nadovšetko atraktívnymi tanečnými choreografiami, ktorými získali priazeň obecenstva. To ich Spoločne domáci Selenčania a Novosadčania

Šafárikovci v Selenči

Týmto programom pokračuje spolupráca dvoch spolkov, ktorá sa začala ešte v minulom roku. Obsah programu tvorili taneč-

odmenilo zaslúženým búrlivým potleskom. Predstavili sa aj orchester a spevácka sekcia hosťujúceho súboru piesňami sólistov a zborovo.

Domáci kultúrno-umelecký spolok aj napriek tomu, že zápasí s rôznymi ťažkosťami, sa obecenstvu predstavil dvoma tanečnými choreografiami tanečnej sekcie. Žartovné scénky predviedli domácemu publiku dobre známi členovia divadelnej sekcie. Spolkári sa zmienili aj o dejinách svojho pôsobenia na kultúrnom poli a zahlásili, že spolok tohto roku jubiluje, a to patrične oslávia. Orchestrík sa predstavil spletom ľudových piesní a sprevádzal aj tanečné choreografie domáceho súboru, ako aj spevákov sólistov.

Na záver programu odznela pieseň Po nábreží, ktorú spoločne zaspievali všetci účastníci programu. Bol to vcelku príjemný večierok, z ktorého početní diváci, aj z okolitých osád, mali iba pôžitok a umelecký zážitok. Práve preto nadšení tým, čo mohli vidieť a počuť, nešetrili dlane a potleskom štedro odmenili všetkých účastníkov programu. Domáci spolok si tohto roku pripomenie sedemdesiate výročie svojho jestvovania a práve toto podujatie avizuje začiatok náležitých príprav na tieto oslavy.

STARÁ PAZOVA

Programové formy maximálne úspešné Anna Lešťanová

práva o minuloročnej činnosti programových foriem a ich plán práce na bežný rok boli ústrednými bodmi zasadnutia členov správy SKUS hrdinu Janka Čmelíka v Starej Pazove v pondelok 24. apríla. O tom, že je vždy rušno a že jestvuje veľký záujem o prácu v tomto kultúrnom stánku, svedčila i samotná účasť členov správy – z úhrnných 29 sa zoskupilo 25 jej členov. V čulej rozprave pochválili vedenie v čele s predsedníčkou Libuškou Lakatošovou a konštatovali, že spoločnými silami sa • KULTÚRA •

dosahujú pozoruhodné výsledky. Ako bolo počuť, „v spolku cítiť lepšiu atmosféru“, plné miestnosti a zo 300 aktivistov nasvedčujú serióznu činnosť všetkých programových foriem. Každá zo siedmich foriem vlani podala maximálne úspešný výkon, čo členovia správy na schôdzi jednohlasne podporili, rovnako ako aj ich plány práce na bežný rok. Odznel i návrh, aby sa do budúcna v spolku konali neformálne tematické stretnutia, o ktoré Slováci prejavujú najväčší záujem. Tým by sa „vplývalo na národné povedomie“ v tomto prostredí.

V mene trojčlennej Dozornej rady Z pracovnej časti členov správy spolku spolku hovorila Tamara Karaćová. Po vykonanej divadla na premiéru divadelnej kontrole pokladnice „niet pripo- hry Ferka Urbánka Diabol v raji mienok k práci, teda všetko je manželskom v réžii Aničky Baláv najlepšom poriadku a riadne žovej a v podaní hercov SD VHV zapísané“. Okrem čulej činnosti zo Starej Pazovy. Premiéru plánujú aktivisti v spolku sa v uplynu- na piatok 28. apríla o 20.00 h v lom období venovali aj úprave a divadelnej sieni. Okrem súťažných vybaveniu miestností, o čom sa festivalov, ktorých sa ochotníci členovia správy pozitívne zmienili. tohto spolku pravidelne zúčastNa zasadnutí vedenie podalo aj ňujú, na 14. mája si naplánovali aj informáciu o schválených pro- veľký sviatok spevu a tanca, keď si členovia Folklórneho súboru Klasy jektoch z ÚSŽZ. Pri bežných otázkach predsed- sprítomnia krásne jubileum – 25 níčka pozvala všetkých milovníkov rokov úspešnej činnosti. 17 /4748/ 29. 4. 2017

Kultúra Z VÝROČNÉHO ZHROMAŽDENIA MOMS BIELE BLATO

Kultúrne pozdvihovali bieloblatských Slovákov Vladimír Hudec

a výročnom a zároveň aj volebnom zhromaždení MOMS Biele Blato v sobotu 22. apríla matičiari schválili správu o činnosti, zvolili nové vedenie a určili si plán práce na tento rok. Prítomných členov MOMS, ako aj hostí z Kovačice, Padiny, Vojlovice, Hajdušice, Zreňanina a Aradáča a predstaviteľov domácich spolkov a združení privítala predsedníčka MOMS Jarmila Hromčíková. Podávajúc správu o činnosti za rok 2016, v ktorom oslávili 25. výročie obnovenia MOMS, Hromčíková konštatovala, že za uplynulých 26

rokov MOMS bol miestom, vôkol ktorého prebiehal kompletný kultúrny život bieloblatských Slovákov, čím matičiari významne prispeli k tomu, aby si tunajší Slováci zachovali svoju identitu, tradíciu a materinskú reč. „Vo svojej činnosti MOMS úspešne spolupracoval s Miestnym spoločenstvom, základnou školou a slovenským evanjelickým cirkevným zborom v našej dedine a komunikácia a spolupráca s jednotlivými banátskymi MOMS, ako aj ústredím MSS, bola na vysokej úrovni,“ konštatovala Hromčíková a predostrela plán práce na tento rok. V návrhu sa okrem iného uvádza, že MOMS aj v tomto roku bude rozví-

Pracovné predsedníctvo volebného jať činnosť folklórnej zhromaždenia v čele s Katarínou Dolinajovou sekcie, organizovať divadelné a kultúrno-umelecké Anitu Jonášovú-Mišićovú, Adama programy tak domáceho, ako aj sú- Jonáša, Miroslava Hromčíka, Annu borov z iných dedín a zo Slovenska. Lackovú ml., Vlastimíra Lacka, DarV spolupráci so ZŠ sa budú snažiť, ka Sládečeka, Pavla Vršku a Jána aby sa čím väčší počet detí zapi- Markuša. Do Dozornej rady sú zvosoval do slovenských tried, budú lení Miroslav Dolinaj, Mária Fružová pokračovať v spolupráci s bratskou a Ferko Straka. Primeranými a podnetnými sloobcou Príbelce na Slovensku... Jednou z významnejších úloh bude aj vami sa prihovoril aj podpredseda začiatok výstavby matičného domu. MSS pre Banát Pavel Baláž, ktorý Na tieto účely Bieloblatčania očakáva- poinformoval aj o aktuálnej situácii jú finančnú podporu ÚSŽZ a NRSNM. v súvislosti s voľbami v MSS, a úspešVo volebnej časti zasadnutia prí- nú prácu bieloblatskému MOMS tomní jednohlasne do Správnej rady zaželal aj predseda MOMS Zreňanin MOMS zvolili Jarmilu Hromčíkovú, Adam Markuš, bieloblatský rodák.

LITERÁRNO-POČÍTAČOVÁ SÚŤAŽ KOVAČICKÁ MOZAIKA 2017

V knižnici odmenili kreativitu P Anička Chalupová

ri príležitosti Medzinárodného dňa knihy a autorských práv v nedeľu 23. apríla Obecná knižnica v Kovačici odmenila zo dvadsať autorov v poradí 9. Literárno-počítačovej súťaže Kovačická mozaika 2017, ktorí literárne tvorili po srbsky, slovensky, rumunsky a rómsky. V rámci tohtoročného podujatia o pekné a hodnotné ceny sa uchádzalo 91 literárnych prác autorov, ktorí boli rozdelení do troch kategórií (nižšie a vyššie ročníky základných škôl, stredoškoláci, študenti a dospelí). Literáti si vyskúšali svoje informatické schopnosti a literárne vlohy na témy: Staré rozprávky z Banátu, Kto vidí, ten aj verí; nech hovorí ten, ktorý má čo povedať – Mihajlo Pupin, To najsladšie nakoniec a na voľnú tému. Po úvodných slovách Slobodana Stevanovského, riaditeľa OK, ktorý vyjadril potešenie z účasti veľkého počtu autorov a vydarenej akcie, slova sa ujala aj Katarína Lenhartová-Petríková, predsedníčka hodnotiacej komisie, ktorá spolu s členmi poroty prof. Miroslavom Novakovom z Crepaje a Aničkou Barbuovou z Uzdinu zverejnili výsledky súťaže. Rozhodli sa, že prvé miesto v kategórii nižších ročníkov ZŠ rovnoprávne patrí Ivone Karasovej, žiačke 4. ročníka ZŠ v Kovačici a jej vrstovníčke Milici Živanovovej z Crepaje, kým titul najúspešnejších literátov v strednej kategórii získali žiaci 7. ročníka ZŠ Anabela Muminovićová z Padiny a Stefan Đolović z Crepaje. V kategórii dospelých prvá cena sa dostala do rúk Martine

www.hl.rs

Valentovej z Padiny a Dušanovi Gencovi z Crepaje. Za originalitu v kategórii PowerPoint prezentácie prvú cenu Časť odmenených účastníkov Literárno-počítačovej súťaže si rovnoprávne rozdelili žiaci Kovačická mozaika 2017 kovačického gymnázia Hana Čížiková a Ján Farkaš. Organizátor bol štedrý a Jaroslavy Staňovej z Padiny, Eleny Kožokarovej z primerané darčeky prichystal aj pre účastníkov, Uzdinu a Marije Trajkovićovej z Crepaje. Odmeny ktorí obsadili druhé a tretie miesta. OK v Kovačici v rámci súťaže udelila predsedníčka Správnej aj tohto roku odmenila pedagógov, ktorí svojou rady OK v Kovačici Biljana Dabićová a program prácou a účasťou prispeli k úspešnej organizácii moderovala študentka Anna Andrea Holíková z tejto akcie a darčeky sa dostali do rúk profesoriek Kovačice. ŽIVOT JE PIESEŇ. Prvý medzinárodný festival chórov tretieho veku, ktorý sa uskutočnil od 20. do 22. júla v Novom Sade, Báčskom Petrovci a v Rume, sa volá Život je pieseň. Tento festival vznikol ako pridaná hodnota k vyhláseniu Nového Sadu za európsku metropolu kultúry roku 2021 a na ňom vystupovali aj zbory zo Španielska a Grécka. Festival podporili pokrajinská administratíva a jednotlivé lokálne samosprávy, v ktorých sa festival uskutočnil. V piatok 21. apríla v Slávnostnej sieni Gymnázia Jána Kollára v Báčskom Petrovci koncertovali domáci Komorný zbor Musica viva pod vedením Marieny Stankovićovej-Krivákovej a Akademický spevácky zbor Spomenak z Nového Sadu pod dirigentskou taktovkou Damira Miloševića. Na úvod podujatia sa prihovorila poslankyňa v Zhromaždení Autonómnej pokrajiny Vojvodiny Dr. Tatiana Vujačićová, a potom sa prítomní mohli prepustiť čaru zborového spevu každého zboru osve, ale i spoločne, ako vidieť i z fotografie. J. Č-p

Informačno-politický týždenník

• KULTÚRA •

V PETROVCI OTVORILI VÝSTAVU OLEJOMALIEB

Výtvarník Spremo z Maglića a kone Katarína Gažová

tejto výstavy na najviac vystavených olejomaľbách znázorňuje kone, potom ženské akty a figúry, sálaše a krajinomaľby z Vojvodiny. Savo Spremo často maľuje práve konkrétne kone, ktoré majú aj svoje mená, teda nie pomyselné.

poradí šiestu samostatnú výstavu obrazov Savo Spremo z Maglića, člen Združenia petrovských výtvarných umelcov, ponúkol verejnosti v sobotu 22. apríla v miestnostiach Turistickej organizácie Obce Báčsky Petrovec. Na vernisáži početných návštevníkov, menovite hostí zo Slovenska, privítala Mária Ivičiaková, predsedníčka petrovských výtvarníkov. V citovo zafarbenom Mária Ivičiaková (zľava), Savo Spremo, Pavel príhovore podala Čáni, Vladimír Valentík a hosť zo Slovenska kratší životopis au- Miroslav Bielik tora a predstavila jeho doterajšie výtvarné dielo. Na vernisáži sa prihovoril aj O vystavených olejomaľbách predseda Spolku slovenských z odborného uhla hovoril výtvar- spisovateľov Miroslav Bielik z Braný kritik Vladimír Valentík. Savo tislavy. Po slovách autora výstavu Spremo ako maliar pestuje všetky otvoril riaditeľ Múzea vojvodintradičné výtvarné žánre. Dobre sa ských Slovákov Mr. Pavel Čáni vynachádza pri maľovaní krajiniek, a nechýbali ani hudobné sóla zátišia, portrétov a aktov. V rámci Borisa Gabríniho na gitare.

NA RADOSŤ MALIAROV A MILOVNÍKOV INSITY. Galéria insitného umenia v Kovačici už rad rokov prezentuje a chráni poklady – obrazy vyše 60-ročnej miestnej insity. O tom, že to dobre a kvalitne robí, potvrdilo aj najvyššie vyznamenanie – Rad Karađorđevej hviezdy prvého stupňa, ktoré jej v polovici februára slávnostne udelili v Belehrade. Na domácej pôde v Kovačici sú v súčasnosti návštevníkom sprístupnené ďalšie dve výstavy. V prízemí budovy GIU na obdiv ponúkli stálu expozíciu diel zakladateľov kovačickej insity a v podkroví svoj život začala žiť výstava umeleckých diel z minulých ročníkov výtvarných táborov v Idvore. Obrazy akademických, insitných a mladých začínajúcich maliarov z domova a zo zahraničia sú venované životu a dielu Mihajla Pupina, idvorského rodáka a svetoznámeho vynálezcu a vedca. Výstavu otvorili 20. apríla, kde sa po príležitostnom programe, v ktorom účinkovali Nenad Kerleta, mladý huslista, a Nikolina Žarkov, sólistka z Idvoru, za odborného vedenia prof. Dragišu Matića-Uču, a známy srbský herec Milenko Pavlov, prihovorili aj Mária Raspírová, riaditeľka GIU, a Svetislav Zakić, riaditeľ Domu kultúry Mihajla Pupina v Idvore. Expozíciu obrazov slávnostne otvorila Aleksandra Ninkovićová-Tašićová, historička vedy a predsedníčka Vzdelávaco-výskumnej spoločnosti Mihajla Pupina v Belehrade. Výstava v GIU bude sprístupnená do 15. mája. A. Ch.

NOVO MILOŠEVO

Výstavy knižných ilustrácií Andrej Meleg

B DIVADELNÉ HOSŤOVANIE PIVNIČANOV. Na doskách báčskopalanského Slovenského domu v nedeľu večer 23. apríla vystúpili herci Ochotníckeho divadla Janka Čemana z Pivnice s divadelným predstavením Dievča, ktoré písalo v réžii Kataríny Mišíkovej-Hitzingerovej. Autorom tohto predstavenia je Samuel Gašparc, ktorý ho vytvoril na motívy denníka Anny Frankovej. Diváci v Palanke boli touto inscenáciou príliš oslovení, keďže si pri realistických zvukoch bombardovania pripomenuli nešťastné chvíle, ktoré pred 18 rokmi zažili na vlastnej koži skrývajúc sa vo svojich domovoch. M. Kováč • KULTÚRA •

ookILL fest vo fókuse je podujatie, ktoré organizuje Banátske kultúrne centrum v rámci projektu Mestá vo fókuse. Cieľom akcie je ilustrácie z novosadského Pálešová a Galasová pri otvorení Festivalu knižnej ilustrácie BookILL výstav v Novom Miloševe fest predstaviť aj v Novom Miiní. Po slovensky pri tej príležitosti loševe. Výstavu Ceny detskej poroty Bie- zarecitovali žiačky petrovského nále ilustrácií Bratislava1994 – 2015 gymnázia Iveta Galasová z Padiny v Banátskom kultúrnom centre v a Emília Jana Pálešová z Erdevíka. Novom Miloševe otvorili v stredu Zároveň na druhej výstave Ceny 19. apríla. O výstave hovorili Marián Festivalu knižnej ilustrácie BookILL Potrok, predstaviteľ Bibiany z Brati- fest 2012 – 2017 predstavili viac ako slavy, a Pavel Babka, majiteľ Galérie 100 ilustrácií zo Srbska a početBabka z Kovačice. Prítomným sa ných štátov sveta, ktoré vytipovala prihovorili aj predseda Obce Nový porota festivalu. Výstavy otvorila Bečej Saša Maksimović, publicista veľvyslankyňa Slovenskej republiky a riaditeľ BKC Radovan Vlhović a v Srbsku Dagmar Repčeková. 17 /4748/ 29. 4. 2017

Kultúra • Oznamy

Prihláste sa na Gitariádu Vojvodiny

 KRÁTKE SPRÁVY

Jánošík

Po ročnej prestávke v pondelok 24. apríla vo farských miestnostiach zasadala Správna rada MOMS Jánošík. Na začiatku minútkou ticha vzdali úctu vlani zosnulému predsedovi MOMS Pavlovi Krížovi. V pokračovaní za nového predsedu MOMS zvolili Jozefa Omastu. Vymenili si

aj mienky o tom, ako do budúcna rozprúdiť činnosť, a vypočuli si aj správu o stave v pokladnici. Činnosť jánošíckeho MOMS po dlhotrvajúcej prestávke rozprúdili pred dvomi rokmi, ale zhodou nešťastných okolností, čiže smrťou predsedu P. Kríža ona bola pred rokom znovu prerušená. vlh

yzývame vás, aby ste tohto roku boli súčasťou Gitariády Vojvodiny, ktorá sa tretí raz uskutoční v Kysáči na pomocnom teréne štadióna FK Tatra 30. júna a 1. júla 2017. Festival je sčasti súťažného a sčasti revuálneho rázu. V piatok 30. júna budú súťažiť mladé bandy, vystúpia víťaz Gitariády z roka 2016 a skupina Divlje jagode. CHÝRNIK V sobotu 1. júla vystúpi víťazná skupina tohtoročnej Gitariády a YU grupa. Ostatní účastníci budú zverejnení čoskoro. Nový Sad. Ústav pre kultúru vojvodin- o 20.00 h v miestnostiach ústavu (NjeSúťažná časť je najvýznamnejším segmentom tohto podujatia, lebo nadväzuje na tradície gitariády z roku 1975. Všetky bandy, ktoré ských Slovákov usporiada samostatnú gošova 16/2, Nový Sad). chcú súťažiť, sa môžu prihlásiť na linku: http://www.gitarijadakisac. výstavu umeleckej tvorby Zvonimíra úkvs com/formular-za-prijavu/ na súbeh, ktorý je otvorený do 1. júna Pudelku z Pivnice v piatok 5. mája 2017 2017. Prihlášky na súbeh sa vypĺňajú výlučne elektronickou cestou. POTREBNÝ PREDAVAČ Dodatočné informácie možno nájsť na webovej stránke gitariády: http://www.gitarijadakisac.com/. Právo účasti na súbehu majú demo Novinovo-vydavateľská ustanovizeň Hlas ľudu súrne potrebuje kolportéra (predavača) Hlasu ľudu v Aradáči. Úhrada sa reguluje bandy, ktoré nemajú zverejnené komerčné vydanie a majú aspoň tri zmluvou. Záujemcovia sa môžu ohlásiť v NVU Hlas ľudu, Nový autorské kompozície. K prihláške je potrebné priložiť: snímku jednej Sad, Bul. oslobodenia 81/V, alebo na tel. č.: 021/47-20-840, autorskej kompozície v trvaní 10 minút (mp3/wma/acc), zoznam čle063/47-20-84 (služba predaja). nov bandu s kontaktmi, krátku biografiu a fotografiu bandu (jpg). NVU Hlas ľudu Na Gitariáde Vojvodiny po prvý raz zorganizujú kemp na otvorenom a malú školu roka, v rámci ktorej sa záujemcovia zoznámia s reEvanjelička zo Slovenska (34) sa rada zoznámi nomovanými menami našej rokovej scény a budú sa od nich učiť.



s mladým mužom z Vojvodiny (lamilena05a@gmail.com).

Organizačný výbor Gitariády Vojvodiny

Podľa článkov 35 a 36 Zákona o kultúre (Úradný vestník RS, č. 72/2009) a článkov 22 a 23 Štatútu Múzea vojvodinských Slovákov (ďalej MVS) Správna rada MVS v Báčskom Petrovci vypisuje SÚBEH NA VOĽBU RIADITEĽA MÚZEA VOJVODINSKÝCH SLOVÁKOV Kandidáti majú spĺňať tieto podmienky: – majú mať štátnu príslušnosť Republiky Srbsko, – vysokoškolské vzdelanie v humanistickom odbore (master štúdium, špecializované akademické štúdium, špecializované odborné štúdium alebo základné štúdium v trvaní štyroch rokov), – päť rokov pracovnej skúsenosti v oblasti kultúry, – účasť a riadenie odborných, vedeckých alebo muzeálnych projektov, – organizačné schopnosti, znalosti a skúsenosť, – znalosť spisovnej slovenčiny. K prihláške na súbeh kandidáti majú doložiť: – životopis, – plán práce a rozvoja ustanovizne, – dôkaz o štátnej príslušnosti, – overenú fotokópiu diplomu o získanom odbornom vzdelaní, – potvrdenie o pracovnej skúsenosti, – potvrdenie o bezúhonnosti trestu. Riaditeľ sa volí na obdobie štyroch rokov. Lehota prihlasovania na súbeh začína platiť odo dňa zverejnenia súbehu v týždenníku Hlas ľudu, t. j. od 29. apríla 2017 a trvá do 13. mája 2017. Prihlášky na súbeh treba zaslať na adresu: Múzeum vojvodinských Slovákov, M. Tita 23, 21 470 Báčsky Petrovec. Nevčasné a neúplné prihlášky sa nebudú rozoberať. Tento súbeh sa zverejňuje na webovej stránke Nacionálnej služby pre zamestnávanie, oznamovacej tabuli Obecnej správy Obce Báčsky Petrovec, v týždenníku Hlas ľudu, v programe Rádia Petrovec, na webovej stránke MVS a najmenej v jedných denných novinách, ktoré sa distribuujú na území Srbska. Bližšie informácie o súbehu možno dostať na telefónne číslo: 021/781-377 alebo na e-mail: muzejvs@stcable.net.

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

Hydro BG je najväčší výrobca na Slovensku s vedúcim postavením na trhu vo svojom odbore, špecializujúci sa na vývoj, výrobu a predaj betónových odtokových a káblových žľabov. Na posilnenie svojho tímu hľadáme:

PRACOVNÍKA na obsluhu strojných zariadení SKLADNÍKA (práca na vonkajšom sklade) Požiadavky: − strojno-technické myslenie, ovládanie VZV, chuť pracovať, bezúhonnosť. Ponúkame: − zaškolenie, dobrý kolektív, slušné platové ohodnotenie

− vhodné pre krajanov s preukazom zahraničného Slováka

− ubytovanie by bolo riešené v okolitých obciach HYDRO BG, s. r. o., 900 52 Kuchyňa 586, e-mail: denis.ulrich@bg-company.com, tel.: 00421/34 7979 629, mobil: 00421 917 620 461

• KULTÚRA • OZNAMY •

Oznamy ALBATROS, spol. s r. o.

TICHÁ SPOMIENKA

SMUTNÁ ROZLÚČKA s otcom a starým otcom

Mliečany 61 , 92901 Dunajská Streda

PAVEL ČELOVSKÝ

JURAJOM GRŇOM

19. 1. 1925 – 1. 5. 2001 – 2017 z Kulpína

Prijme vodičov na kamión, potrebné oprávnenie CE, lekárske potvrdenie, karta do tachografu Kontak: uher@albatros-group.sk Telefón: +421908084200

24. 2. 1933 – 19. 4. 2017 z Kysáča

Tichú spomienku navždy si na Teba zachováme. V našich srdciach zostaneš natrvalo.

Si stále v našich myšlienkach. Tvoji: Marka, Oto, Filip a Dávid Filipovci

POSLEDNÝ POZDRAV

PRACOVNÁ PONUKA ARMÁNI GLOBAL AGENCY, s. r. o., PRAHA Česká agentúra práce hľadá na obchodnú spoluprácu manažérku. Vyžadujeme ﬂexibilnosť, spoľahlivosť, znalosť slovenského jazyka, minimálne stredoškolské vzdelanie.

bratovi a báčimu

VYROBNY PROGRAM: – KOTLY NA PEVNE PALIVO, BIOMASU A PELETY – HORAKY NA PELETY – NEREZOVE KOMINY – AKUMULACNE NADRŽE

Ponúkame zaujímavé ﬁnančné podmienky.

Nositelia zlatých medailí za kvalitu na Novosadskom veľtrhu

Kontakt: renkalongauerova@gmail.com

KOVAČICA Štúrova 69 tel./fax: 013/662-183 mob. 063/282-097 www.uniko.rs

PREKLADY

Úradné preklady zo srbského do slovenského jazyka pre budúcich študentov stredných a vysokých škôl na Slovensku z Vojvodiny za iba 10 eur za dokument, ako sú povolenie pre pobyt, zápis alebo dokumenty na vybavenie osvedčenia Slováka žijúceho v zahraničí. Množstvové zľavy – zásielka dokumentov 5 a viacerých budúcich študentov (a stredoškolákov na SK) – 20-percentná zľava. Preklady vyhotovuje prekladateľ zo zoznamu MSSR – teda bez overenia prekladu na Veľvyslanectve SR v Belehrade. Kontakt: mobil: +421(0)949 851 480; e-mail: zaborsky7@gmail. com

hlasludu.info www.hl.rs

• OZNAMY •

Zarmútení syn Ján a dcéra Mária s rodinami

JURAJOVI GRŇOVI 24. 2. 1933 – 19. 4. 2017 z Kysáča

Tichú a trvalú spomienku na Teba si zachová sestra Zuzana Vozárová s rodinou

Mestská správa pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad na základe článku 29 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04 a 36/09) zverejňuje

SPOMIENKA na našu drahú

OZNÁMENIE o schválení rozhodnutia, ktorým sa poskytuje súhlas k Štúdii o odhade vplyvov na životné prostredie projektu Zariadenie na skladovanie a tretmán vlastného a ostatného plastického odpadu, vo výrobnom objekte na výrobu kant pások pre drevný priemysel, Ul. rumenački put číslo 52 b, na katastrálnej parcele číslo 2394/3, k. o. Nový Sad IV, Mesto Nový Sad, nositeľa projektu EUROKANT, s. s r. o., Nový Sad, Subotička č. 6 Nositeľ projektu EUROKANT, s. s r. o., Nový Sad, Subotička č. 6, podal žiadosť o poskytovanie súhlasu k Štúdii o odhade vplyvov na životné prostredie projektu Zariadenie na skladovanie a tretmán vlastného a ostatného plastického odpadu, vo výrobnom objekte na výrobu kant pások pre drevný priemysel, Ul. rumenački put číslo 52 b, na katastrálnej parcele číslo 2394/3, k. o. Nový Sad IV, Mesto Nový Sad. Po uskutočnenom postupe a návrhu technickej komisie Mestská správa pre ochranu životného prostredia dňa 19. apríla 2017 schválila rozhodnutie číslo VI-501-106/17, ktorým sa poskytuje súhlas k predmetovej štúdii. Do predmetového rozhodnutia možno nahliadnuť v miestnostiach Mestskej správy pre ochranu životného prostredia Rumenačka 110 a, Nový Sad, v pracovné dni od 10.00 do 15.00 h a na webovej stránke Mestskej správy pre ochranu životného prostredia www.environovisad.org.rs. Proti tomuto rozhodnutiu možno začať súdne konanie v Správnom súde v lehote 30 dní odo dňa zverejnenia oznámenia o schválení rozhodnutia v prostriedkoch verejného informovania. Mestská správa pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad na základe článku 20 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04 a 36/09) zverejňuje

IVETKU VARGOVÚ

26. 12. 1985 – 30. 4. 2002 – 2017 z Kovačice Milovaní nikdy neumierajú, žijú v spomienkach živých. Teta a švagor Bartošovci a bratranci Saško a Ivanko s rodinami

SMUTNÁ SPOMIENKA na

OZNÁMENIE o verejnom nahliadnutí, verejnej prezentácii a verejnej rozprave o Štúdii o odhade vplyvov na životné prostredie projektu Nositeľ projektu NEPI REAL ESTATE PROJECT ONE, s. s r. o., Nový Belehrad, Bulvár Milutina Milankovića číslo 9ž, podal žiadosť o poskytovanie súhlasu k Štúdii o odhade vplyvov na životné prostredie projektu Výstavba podnikateľského objektu – obchodné stredisko NEPI ONE výšky, pivnica, prízemie, poschodie (Su + P + 1) do pivnice, prízemia a troch poschodí (Su + P + 3), na rohu Bulvára cára Lazára a Bulvára oslobodenia, na katastrálnej parcele číslo 900/18, k. o. Nový Sad II, Mesto Nový Sad. Údaje a dokumentáciu zo žiadosti nositeľa projektu možno dostať k nahliadnutiu v miestnostiach Mestskej správy pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad, v pracovné dni od 10.00 do 15.00 h, do 22. mája 2017. V súlade s článkom 6 Pravidiel o postupe verejného nahliadnutia prezentácii a verejnej rozprave o Štúdii o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 69/05) zainteresované orgány, organizácie a verejnosť počas trvania verejného nahliadnutia môžu podať pripomienky a mienky k štúdii o odhade vplyvov v písanej forme Mestskej správe pre ochranu životného prostredia. Verejná rozprava a prezentácia sa uskutočnia 23. mája 2017 v miestnostiach Mestskej správy pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad, Rumenačka 110A, Nový Sad, o 12.00 h.

ZUZANU GAŠPAROVÚ

rod. Tancikovú 13. 9. 1940 – 27. 4. 2002 − 2017 z Báčskeho Petrovca S láskou na Teba spomíname.

17 /4748/ 29. 4. 2017

Dcéry Anna, Viera a Zuzana s rodinami

Oznamy ROZLÚČKA

s dlhoročnou členkou kysáčskeho evanjelického cirkevného spevokolu

SMUTNÁ ROZLÚČKA

1930 – 2017 z Báčskeho Petrovca

22. 11. 1934 − 20. 4. 2017 z Kysáča

cirkevný spevokol

SMUTNÁ SPOMIENKA

na milovanú dcérenku, sestričku a vnučku

Ako tíško žil, tak tíško odišiel, skromný v živote, ale veľký v láske a dobrote. Vnuk Stanislav a vnučka Tatiana s rodinou

SMUTNÁ ROZLÚČKA

Tvoji rodičia, sestrička Marínka a stará mamička Vargovci

BOĽAVÁ SPOMIENKA

Dňa 27. apríla 2017 uplynulo pol roka, čo nás po krátkej, ale ťažkej chorobe opustil náš milý

1930 – 2017 z Báčskeho Petrovca

Neplačte, že som odišiel, ten večný pokoj mi prajte, len v srdci milé spomienky si na mňa zachovajte.

SMUTNÁ SPOMIENKA na zaťa

ŠTEFANA OPAVSKÉHO

18. 7. 1951 – 27. 10. 2016 z Aradáča

Srdce topí sa v mori horkých sĺz. Myseľ hodnotí chvíle s Tebou strávené, čo nevrátia sa nikdy, navždy sú vzdialené... Večnú spomienku s láskou a vďakou si zachovávajú: mama Marka, manželka Zuzana a dcéra Kristína Jonášová s rodinou

www.hl.rs

1951 – 2015 – 2017 z Petrovca

Osud Ti nedoprial s nami dlhšie byť, ale v našich srdciach budeš stále žiť.

Informačno-politický týždenník

Spi ticho, tichučko, už dosnívala si života sen a cestou bolesti odišla si tam, kde choroby niet. V srdciach si Ťa navždy uchovajú Tvoji najmilší

JÁNOM SĽÚKOM

1930 – 2017 z Báčskeho Petrovca

Tichú spomienku navždy si na Teba zachováme. V našich srdciach zostaneš natrvalo.

Syn Ján s manželkou Annou

PAĽO GODA-SUĽO

rod. Hansmanová 22. 12. 1957 − 17. 4. 2017 z Petrovca

s otcom, starým a prastarým otcom

JÁNOM SĽÚKOM

26. 12. 1985 – 30. 4. 2002 – 2017 z Kovačice

MÁRIA LAĆARKOVÁ

BOĽAVÁ ROZLÚČKA

s otcom

IVETKU VARGOVÚ

Často si spomíname na Tvoju lásku a dobrotu.

Dňa 17. apríla nastali pre nás ťažké dni, keď navždy zavrela oči a nenávratne odišla milovaná dcéra, nenahraditeľná manželka, mama, starká, sestra, teta

JÁNOM SĽÚKOM

ZUZANOU MADACKOU

Lúči sa s ňou

BOLESTIVÁ ROZLÚČKA

so starkým

Diňovci

Zarmútená dcéra, zať a vnučky s rodinami

POSLEDNÁ ROZLÚČKA s bratom, strýkom a ujom

JÁNOM SĽÚKOM

1930 – 2017 z Báčskeho Petrovca

Odpočívaj v pokoji. Tichú a trvalú spomienku na Teba si zachovajú brat Samuel s rodinou a rodina Pálenkášová • OZNAMY •

Oznamy DROBNÉ OZNAMY

BOLESTIVÁ ROZLÚČKA

MÁRIA LAĆARKOVÁ

rod. Hansmanová 22. 12. 1957 − 17. 4. 2017 z Petrovca Odchádzam za svetlom, kdesi v diaľke splyniem s ním. Tým, ktorých milujem, na cestu posvietim. So žiaľom a bôľom v srdci sme prijali správu o Tvojej smrti. Vyslovujúc najúprimnejšie ľútosť v srdciach Tvojich priateľov spomienky na Teba zostanú trvalé.

T E S N Í M E (dihtujeme) okná a dvere neopren gumou a vyrábame harmonika dvere a rolety; telefóny: 025/5827-710 a 060/5088-433. NA PREDAJ servisované, zachované domáce spotrebiče a biela technika v Báčskom Petrovci; bližšie informácie na tel. č.: 064/2051445.

POSLEDNÝ POZDRAV susede

SPOMIENKA

Uplynul rok, čo nie je s nami manželka a matka

ZUZANA VRŠKOVÁ

rod. Čuvárová 17. 11. 1952 – 27. 4. 2015 – 2017 z Kovačice

Za všetky trápenia a bolesti nech Ti dá Pán Boh večnej milosti. Večnú spomienku na Teba si zachovávajú manžel Ondrej a syn Michal

SPOMIENKA

Uplynul rok, čo nie je s nami matka

MÁRII LAĆARKOVEJ rod. Hansmanovej 1957 – 2017 z Báčskeho Petrovca

Zavreli sa oči, ktoré sa na nás dennodenne pozerali. Zamĺkli ústa, ktoré sa nám prihovárali. Márne Ťa naše oči na ulici hľadajú, Teba niet. Odišla si zo života – do sveta spomienok. S Tebou sa lúčia susedovci: Demrovskovci, Kulíkovci, Orosovci, Sýkorovci, Hlaváčová, Častvenovci, Slavkovci, Mučajiovci, Víziovci a Ceferovci

SMUTNÁ SPOMIENKA

Uplynú tri roky, čo nie je medzi nami môj braček

JOZEF BENKA-JOŽKO

18. 1. 1954 – 6. 5. 2014 – 2017 z Kovačice

Čas plynie, všetko pomaly bledne, ale krásne spomienky na Teba nám zostanú večné. Tvoja sestra Zuzka Širková s manželom Pavlom a svojou rodinou • OZNAMY •

ZUZANA VRŠKOVÁ

rod. Čuvárová 17. 11. 1952 – 27. 4. 2015 – 2017 z Kovačice

Nech Ťa v tichosti večného pokoja sprevádza naša láska, ktorá je silnejšia od zabudnutia. Syn Miroslav s manželkou Vierkou a synmi Miroslavom a Máriom

SPOMIENKA

Uplynul rok, čo nie je s nami matka

ZUZANA VRŠKOVÁ

rod. Čuvárová 17. 11. 1952 – 27. 4. 2015 – 2017 z Kovačice

Osud Ti nedoprial s nami dlhšie byť, ale v našich srdciach budeš stále žiť. Ten večný pokoj Ti prajeme a krásne spomienky na Teba si zachovávame. Dcéra Katarína s manželom Nikolom a deťmi Ivou a Filipom

17 /4748/ 29. 4. 2017

Oznamy SMUTNÁ ROZLÚČKA s manželom

BOĽAVÁ ROZLÚČKA s milovaným manželom

PAVLOM UŠJAKOM 25. 5. 1947 – 16. 4. 2017 zo Silbaša

Nič už nie je tak, ako bolo predtým. Všade okolo chýba Tvoj hlas. Mal si rád život, my Teba a Ty nás. Skromný vo svojom živote a veľký vo svojej láske a dobrote.

JÁNOM SĽÚKOM 1930 – 2017 z Báčskeho Petrovca

Manželka Marka

SMUTNÁ ROZLÚČKA s otcom a starým otcom

PAVLOM UŠJAKOM 25. 5. 1947 – 16. 4. 2017 zo Silbaša

Bolesťou unavený tíško si zaspal, zanechajúc všetkých nás, čo si rád mal. Len kyticu kvetov na hrob Ti môžeme dať a spokojný spánok Ti priať. Syn Michal s manželkou Natašou, vnuk Miroslav a vnučka Tatjana

SMUTNÁ ROZLÚČKA

Navždy zostaneš v mojom srdci. Zarmútená manželka Ďakujeme všetkým tým, ktorí ste nám vyjadrili sústrasť a prišli vyprevadiť nášho zosnulého na večný odpočinok.

SMUTNÁ ROZLÚČKA

SPOMIENKA

ZUZANOU BENKOVOU

ONDREJA BENKU

s mamou

na otca

PALKO BALÁŽ

28. 10. 1955 – 20. 2. 2017 zo Starej Pazovy Bolesťou unavený tíško si zaspal, zanechávajúc všetkých, ktorých si miloval. Za všetky trápenia, bolesti, nech Ti dá Pán Boh večnej milosti. S láskou si na Teba budú spomínať: manželka Mária, syn Jaroslav, syn Miroslav s manželkou Silviou a synom Filipom, ako aj bratia, sestry, priatelia a známi

SMUTNÁ SPOMIENKA

Dňa 29. apríla 2017 je tomu rok, čo nás navždy opustil manžel, otec a starký

JÁN SPEVÁK

20. 7. 1951 – 29. 4. 2016 – 2017 z Petrovca Tvoj náhly odchod nás prekvapil. Zostali srdcia zarmútené. Veľmi nám chýbaš. Milovali sme Ťa, Ty si miloval nás, tú lásku v srdci nezničí ani čas. Na Tvoju lásku a dobrotu si stále spomíname. Manželka Anna, synovia Miroslav a Jaroslav s rodinami a rodiny a Zimanová

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

rod. Balážovou 1935 – 1989 – 2017 1935 – 2017 z Báčskeho Petrovca

Odpočívajte v pokoji.

Zarmútené dcéry Zuzana a Anna s rodinami

Mestská správa pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad na základe článku 29 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04 a 36/09) zverejňuje OZNÁMENIE o schválení rozhodnutia, že nie je potrebný odhad vplyvov na životné prostredie projektu Nositeľ projektu STEEL-IMPEX, s. s r. o., Sriemska Kamenica, Ulica vihorska číslo 35, podal tomuto orgánu žiadosť o rozhodovanie o potrebe po odhade vplyvov na životné prostredie projektu Dočasné skladovanie bezpečného kovového odpadu, vnútri komplexu Luka Nový Sad, Ulica kanálska, na časti katastrálnej parcely číslo 4142/39, k. o. Nový Sad I, Mesto Nový Sad. Po uskutočnenom postupe Mestská správa pre ochranu životného prostredia dňa 24. apríla 2017 schválila rozhodnutie číslo VI-501-196/17, že nie je potrebný odhad vplyvov predmetového projektu na životné prostredie. Do predmetového rozhodnutia možno nahliadnuť v miestnostiach Mestskej správy pre ochranu životného prostredia, Rumenačka 110 a, Nový Sad, v pracovné dni od 10.00 do 15.00 h a na webovej stránke Mestskej správy pre ochranu životného prostredia www.environovisad.org.rs. Zainteresovaná verejnosť môže vyjadriť sťažnosť proti tomuto rozhodnutiu v lehote 15 dní odo dňa jeho zverejnenia v prostriedkoch verejného informovania prostredníctvom tohto orgánu.

• OZNAMY •

SMUTNÁ SPOMIENKA

POSLEDNÁ ROZLÚČKA

ŠTEFANA OPAVSKÉHO

PAVLOM RYBÁROM

1951 – 2015 – 2017 z Petrovca

Bôľ tlačí hruď a slza sama vypadne, keď pri životných radostiach Teba nemáme. Už len kyticu kvetov na hrob Ti môžeme dať a čakať, že čas rany vylieči a s raneným srdcom žiť naučí.

„Ale ja viem, že môj vykupiteľ žije...“ Jób 19: 25 Navždy v našich srdciach.

Navždy budeš žiť v našich srdciach. S láskou si na Teba spomínajú

11. 6. 1953 – 19. 4. 2017 z Báčskeho Petrovca

Tvoji najmilší

Manželka Mária, synovia Pavel, Miroslav a dcéra Nataša, nevesta Gabriela, vnúčatá Ksénia, Kristián, Hanna a sestra Anna

SMUTNÁ SPOMIENKA

Je tomu veľmi smutný rok, čo nás do večnosti predišla moja manželka, mama, starká, prastarká, sestra, teta a ujčiná

SPOMIENKA

ZUZANA LEŇOVÁ rod. Vršková 7. 7. 1943 – 29. 4. 2016 – 29. 4. 2017 z Báčskeho Petrovca

Rýchlosťou vtáka letí čas, nejednu slzu zvábi z rias, v nejednom srdci vyvolá žiaľ, ktorý nik už nezdolá. Rýchlosťou vtáka letí čas, nesie so sebou svetla jas, života, zdravia jarú moc, ale i smrti temnú noc. Rýchlosťou vtáka letí čas, zo zeme preč on nesie nás. Nič to! Veď až raz zaletíš, čaká Ťa večná blaha ríš.

PAVEL ĎURČOK

8. 12. 1936 − 19. 4. 1997 učiteľ z Aradáča

S láskou a úctou si spomína syn Pavel s rodinou

Jej najmilší • OZNAMY •

17 /4748/ 29. 4. 2017

RTV Panoráma TELEVÍZIA VOJVODINA 2 Piatok 28. apríla 19.30 Zostrih z Folklórneho festivalu Tancuj, tancuj... z roku 2013 20.00 Dobrý večer, Vojvodina Nedeľa 30. apríla 11.00 Dúhovka 11.30 Vysielanie pre dedinu Utorok 2. mája 10.10 Paleta – výber najlepších vysielaní z produkcie Slovenskej redakcie RTV Vojvodina titulkovaných po srbsky na 1. programe TVV 17.30 Perličky – desaťminútový blok venovaný najmladším divákom Pondelok – sobota 18.00 Denník TERMÍNY REPRÍZOVÝCH VYSIELANÍ Piatok 21.30 Dúhovka a Vysielanie pre dedinu Sobota 9.25 Dobrý večer, Vojvodina 11.20 Paleta

Dobrý večer, Vojvodina – pravidelný piatkový blok bude venovaný najprv najmladším – Čaroslovníku, v ktorom bude vysvetlené, čo to je Džungľa. V pokračovaní, okrem iného, budú odvysielané príspevky o tom, aké škody spôsobil sneh a mráz na porastoch, aké intervencie mali pivnickí hasiči a ako dopadlo 61. Literárne snemovanie. Vysielanie pre dedinu – druhá časť nedeľného bloku bude venovaná: krojovej zábave v Laliti, umelcovi z Begeča, ktorý vyrába zaujímavé drevené sošky, výstave šálok v Hložanoch a pestovaniu kokedamy. www.hl.rs

Predpoludňajší program Každý pracovný deň 8.00 – 10.00 Sobota 8.00 Správy 8.30 Envirosféra 9.00 Správy Týždeň 8.00 8.05 9.00 9.05 9.30

Nedeľa Správy Vysielanie pre dedinu Správy Pohľady k výšinám Vysielanie pre deti

Popoludňajší program 14.45 Slovenská ľudová hudba (sobota) 15.00 Správy 15.05 Rádiošport (pondelok) Kronika našich osád (utorok) Hudobné vysielanie (streda) Inteen (streda o 16.00) Súzvuky (štvrtok) Z každého rožka troška (piatok) Kaleidoskop (sobota) 15.30 Zo sveta hudby – zábavná hudba (nedeľa) 16.00 Motívy (nedeľa) 17.00 Rozhlasové noviny 17.15 Vejár hudobných vysielaní Slovenská ľudová hudba (sobota) Nočný program 23.00 Rozhlasová hra pre dospelých (utorok) 24.00 Slovenská tanečná, ľudová a umelecká hudba (nedeľa)

Utorok 16.10 Paleta 17.00 Dúhovka

RÁDIO NOVÝ SAD 3

TV PETROVEC Pondelok – sobota 18.25 Začiatok vysielania 18.30 Zahraničný denník 18.50 Hit dňa, Moľa / Klenoty, Citáty 19.00 Zvon, spravodajská relácia 19.15 Kreslený film 19.50 Hit dňa, Reklamy 20.00 Filmy: Piatok 28. apríla – Zabijak Sobota 29. apríla – Twilight sága – Zatmenie Pondelok 1. mája – Zberateľ bozkov Utorok 2. mája – Nebezpečné hry 4 Streda 3. mája – Včely – Smrtiaca hrozba Štvrtok 4. mája – Príbeľská vzbura Janka Kráľa 21.45 Hit dňa, Moľa / Klenoty, Citáty, Reklamy, Zvon 23.00 Záver vysielania Nedeľa 30. apríla 17.00 Film: Koník Hrgáčik 18.30 Hit dňa, Reklamy, zostrih Molí 19.00 Zvon, prehľad udalostí týždňa 20.00 Kolážová relácia Nedeľa s vami 22.00 Film: Za mrežami 24.00 Záver vysielania Každý pondelok 20.00 Hudobný mix Každý piatok 18.15 Výber z programu TV Kovačica

TV STARÁ PAZOVA

Každú sobotu 18.15 Výber z programu TV Pančevo

Utorok – sobota 17.00 Správy 22.00 Správy Nedeľa 13.00 S vami a pre vás S vami a pre vás je kolážové vysielanie, ktoré obsahuje aktuality zo staropazovského prostredia, ako i z iných slovenských prostredí. V rámci hodinového vysielania je aj náboženská časť pod názvom Hrad prepevný. Repríza v pondelok a stredu o 14.00, resp. o 22.05.

Informačno-politický týždenník

Rozhovor o programe ku Dňu planéty Zeme

TV OBCE KOVAČICA Klenotnica (nedeľa, utorok, piatok) 16.00 – 18.00 Nedeľa 30. apríla 16.00 Kronika týždňa Slovo na týždeň Tradičné slovenské jedlá (Ženský spolok Kovačica) Utorok 2. mája 16.00 Poveľkonočná zábava seniorov Vyhlásili víťazov Kovačickej mozaiky Divadelné predstavenie: Ženba a vydaj Piatok 5. mája 16.00 Z archívu: Festival Letí pieseň letí 2016 Film: Medená veža

RÁDIO KOVAČICA Na modrej vlne – každý pracovný deň 15.05 Správy z regiónu 15.30 Stalo sa na dnešný deň 16.00 Správy z Kovačickej obce 16.10 Hlas ľudu ponúka (každý piatok) 16.20 Kalendárium 16.25 Udalosti dňa 16.55 Citáty do vrecka 17.00 Šport, Medicína, Školstvo, Poľnohospodárstvo, Kultúra 17.15 Zaujímavosti zo sveta 17.30 Humor 18.00 Správy z Kovačickej obce 18.10 Zaujímavosti zo sveta 18.15 Šport, Medicína, Školstvo, Poľnohospodárstvo, Kultúra 18.20 Citáty do vrecka 18.40 Poézia • RTV PANORÁMA •

KRÍŽOVKA ČÍSLO 17 RÁDIO STARÁ PAZOVA Utorok – piatok 18.00 Servis Na dnešný deň Meniny 18.15 Volíme melódiu dňa 18.30 Aktuality z obce a iných osád Poučky zo slovenčiny (streda) 19.00 Denník, informatívne vysielanie 19.15 Hudba 19.30 Oznamy, hudba a reklamy 20.00 Z nášho uhla, udalosti a ľudia Náboženské vysielanie Živé vody (streda) Tematické vysielanie Z minulosti (štvrtok) Sobota 15.00 Servis Na dnešný deň Meniny, Reklamy 16.00 Správy 16.05 Zvončeky, detské vysielanie 16.30 Oznamy a drobné oznamy 17.00 Volíme melódiu týždňa, resp. mesiaca, hudba a reklamy 18.05 Repríza štvrtkovej relácie Z nášho uhla 19.00 Nová relácia Aktuality z Vojvodiny, na spoločnej vlne rozhlasové stanice Báč, Báčsky Petrovec, Kysáč, Kovačica a Stará Pazova 19.30 Oznamy, drobné oznamy a z našich osád 20.00 Aktuality z mesta, repríza utorkovej relácie Z nášho uhla Nedeľa 7.00 Servis Na dnešný deň Meniny 7.30 Oznamy, hudba a reklamy 8.00 Správy 8.05 Hudba, servis 8.30 Slovo nášho Boha, náboženské vysielanie 9.00 Správy 9.05 Hudba a aktuality 9.30 Oznamy, hudba a reklamy

NOVOSADSKÁ TELEVÍZIA Každý pracovný deň 15.15 Objektív v slovenskej reči

• RTV PANORÁMA •

RÁDIO PETROVEC Utorok – piatok 10.40 Hit dňa 14.00 Dozvuky Sobota 10.00 Aktuality z Vojvodiny Nedeľa 10.00 Retrospektíva týždňa

V tajničke je pomenovanie sviatku, ktorý oslavujeme 1. mája.

autorka: ANNA 2. časť BIČIA- tajnička ROVÁ

veľký oheň

pond

pletivo zjednotené 1. časť tenký herečka pod kôrou tajničky (príslovka) Rina kráľovstvo stromu

povolil

Slovenská hudba každý deň 5.00 – 15.00. Svetová hudba každý deň 15.00 – 5.00. vpíšte

okrasné rastliny

otec (hypokr.)

iným spôsobom

súhlas

spojka

kyslík chystal obed

cicajúce mláďa

TELEVÍZIA PANČEVO Nedeľa 30. apríla 19.30 Repríza relácie Dobrý deň Streda 3. mája 12.30 Dobrý deň, kolážová relácia Dobrý deň – vysielanie bude venované tomu, ako Vojlovičania oslávili veľkonočné sviatky.

tovenie natieral lakom

vpíšte ESK okolo (bás.) AS HL DU paradajka U (angl.) Ľ

vyhradené právo rozhodovať (ekonom.)

Anna Kareninová

TV VOJVODINY program vysiela na nasledujúcich kanáloch: pre územie Nového Sadu na 48., pre územie Subotice na 40. a pre územie Vršca na 39. Program v slovenskej reči sa vysiela na Druhom programe RÁDIO NOVÝ SAD Program v slovenskej reči sa vysiela na vlnovej dĺžke 100 a 107.1 MHz TV PETROVEC Program sa vysiela na kanáli 55; www.tvpetrovec.com; RÁDIO PETROVEC Program sa vysiela na vlnovej dĺžke 91.4 MHz TELEVÍZIA OBCE KOVAČICA Program sa vysiela na kanáli 52 RÁDIO OBCE KOVAČICA Program sa vysiela na vlnovej dĺžke 93,2 MHz RÁDIO STARÁ PAZOVA Program v slovenskej reči sa vysiela na vlnovej dĺžke 91.5 MHz TV STARÁ PAZOVA Program v slovenskej reči sa vysiela prostredníctvom lokálneho káblového operátora na kanáli 60 TELEVÍZIA PANČEVO Program sa vysiela na kanáli 39 NOVOSADSKÁ TELEVÍZIA Program sa vysiela na kanáli 60

súzvuk tónov ad notam

polej vriacou vodou

obľúbená pieseň úradný preukaz

zázrak

umelý násyp

prvé písmená Z výstavy veľkonočných ručných prác a kraslíc

spojka holením zbavil

ono obvod

vpíšte KDT

500 (rím.) Loznica

Rumunsko

zahrádzali priechod dravý vták

lovenie

ROZLÚŠTENIE KRÍŽOVKY ČÍSLO 16 VODOROVNE: rozoslal, ovos, ipe, zarevala, plam, na, O, N, Saul, riava, za, R, ala, S, Veľká noc, ona, mákí, nalial, V, K, In, yan, uvarí, ty TAJNIČKA: VEĽKÁ NOC

Správne rozlúštenie KRÍŽOVKY 13 z čísla 13 Hlasu ľudu z 1. apríla 2017 bolo: ANDREJ PRIVRATSKÝ. Odmenu – knižné vydanie z produkcie NVU Hlas ľudu za správne rozlúštenie uvedenej krížovky získal: IVAN MUCHA, Ul. Janka Čmelíka č. 33, 21 211 KYSÁČ. BLAHOŽELÁME. Správne rozlúštenia aj naďalej zasielajte DO 5 DNÍ ODO DŇA VYDANIA NAŠICH NOVÍN na adresu: NVU Hlas ľudu, Bulvár oslobodenia 81/V, poštový priečinok 234, 21 000 Nový Sad, PRE KRÍŽOVKU, alebo mailom na adresu: obsustova@hl.rs

17 /4748/ 29. 4. 2017

Šport

VOJVODINSKÁ LIGA – VÝCHODNÁ SKUPINA

Majú za čím banovať! Ján Bokor

Domáce mužstvá vyhrali na siedmich zápasoch, kým sa hostia tešili iba v Padine. Domáci strelci nastrieľali 23 gólov a hostia iba päťkrát vlnili siete domácich brankárov. Derby bojujúcich o záchranu sa hralo v Plandišti, kde domáca Sloga presvedčivo porazila ŽAK z Kikindy. Kovačická Slávia prehrala v Banátskom Karađorđeve a Dolinu premohla Kozara, ktorá zostala po boku pančevského Dinama 1945 v boji o titul majstra. Výsledky 23. kola: Polet – Budućnost 1 : 0, Radnički (S) – Vršac United 4 : 3, Sloboda – Radnički (K) 1 : 0, Jedinstvo (BK) – Slávia 4 : 0, Sloga – ŽAK 4 : 0, Dolina – Kozara 0 : 1, Vojvodina 1928 – Proleter 4 : 1, Dinamo 1945 – Jedinstvo (NB) 5 : 0. Program 24. kola: Budućnost – Dinamo 1945, Jedinstvo (NB) – Vojvodina 1928, Proleter – Dolina, Kozara – Sloga, ŽAK – Jedinstvo (BK), Slávia – Sloboda, Radnički (K) – Radnički (S), Vršac United – Polet. DOLINA – KOZARA 0 : 1 (0 : 0) iváci v Padine sledovali kvalitný zápas. Posledná Dolina uhostila jedného z dvoch uchádzačov o majstra ligy, Kozaru z dediny Banátsko Veliko Selo. Postavenie v tabuľke medzi dvoma priateľskými klubmi nebolo nikdy tak veľmi rozdielne ako teraz. Význam zápasu nútil hráčov naplno bojovať o body, ktoré domácim znamenajú slamku záchrany a hosťom eventuálny titul. Na ihrisku sa viedol tvrdý boj. Mužstvo Doliny podalo najlepší výkon, prevýšilo favorita a chýbalo mu trochu šťastia, aby získalo prepotrebné body. Od začiatku zápasu obe mužstvá nastolili útočnú hru. Hostia sa pokúšali prekvapiť dobrú obranu Doliny z pravej strany, kde najviac starostí domácim robil výborný Knežević.

Usilovný Nikola Mihajlović (vľavo) v dueli s obrancom Kozary

Z diaľky nebezpečne strieľal Zeljković. Hráči Doliny odpovedali dobre organizovanými útokmi a častejšie boli pred bránou Kozary. Mali aj lepšie gólové šance, ktoré nevyužili Matuľa a M. Rudić. Aj po prestávke sa pokračovalo v rýchlom tempe. Dolina bola častejšie pred bránou hostí, ktorí sa museli brániť, často sa váľali po trávniku, aby prerušovali hru. Zhustená obrana Kozary odolala všetkým útokom a vyznamenal sa výborný brankár Atlagić.

Nepísané futbalové pravidlo nedáš – dostaneš sa opäť osvedčilo v 80. min. Obranca Doliny odrazil loptu rovno na kopačku Milana Bunića, ktorý z hranice šestnástky prudkou strelou rozvlnil sieť Trkulju – 0 : 1. Do konca zápasu šance nevyužili Anđelić, M. Rudić a Matuľa. Doline aj šťastie obrátilo chrbát, lebo strela Rudića skončila na brvne. Šťastní hostia sa tešili minimálnej výhre. Hráčom Doliny sa nemá čo zazlievať, hrali dobre, svoje šance nevyužili a majú za čím banovať, lebo vypustili aj vrabca z hrsti. DOLINA: Trkulja, Koreň, Važić, Anđelić, Matuľa, M. Rudić, S. Rudić, Bančov, Mihajlović, Kevdžija, Cvetanović

Dinamo Kozara Budućnost Radnički (K) Polet Vojvodina Jedinstvo Vršac United Jedinst. (NB) Radnički (S) Sloboda Proleter Sloga (-1) ŽAK (-1) Slávia Dolina

Súper ako snajper JEDINSTVO (BK) – SLÁVIA 4 : 0 (3 : 0) Ján Špringeľ

taronový tréner slávistov János Csánki po zápase vyhlásil, že aj napriek štyrom prijatým gólom bol strážca siete najlepším v šíkoch hosťujúceho mužstva: „Trbojević obránil penaltu Zekanovića už v 13. min. hry, vzápätí ale tento futbalista vyrazenú loptu strelil do siete pre 1 : 0. Aj pred znásobením výsledku Zekanovića strelou z voleja v 23. min. mal ochranca našej svätyne niekoľko úspešných zákrokov a bol dirigentom obrany až do konca hry.“ Lodivod Slávie nemohol počítať až na sedem hráčov z prvého

www.hl.rs

mužstva: „Chýbali vykartovaní Gigović a V. Dudáš, zranení bratia Pavel a Daniel Čížikovci, pre pracovné povinnosti nemohli cestovať Válovec a Stojković. Nehral ani druhý útočník Toma, ktorý hrá na dvojitú registráciu.“ Minútu pred prestávkou najlepší futbalista na meraní síl Zekanović prihral Pantićovi na polčasové skóre 3 : 0. Výsledok duelu stanovil Živanov presnou strelou z hranice pokutového územia dve minúty po zmene strán – 4 : 0. Tréner Csánki gratuloval hostiteľom k zaslúženej výhre a vo vyhláške sa pochvalne zmienil aj o hre

Informačno-politický týždenník

Kovačičanov z mladšej generácie Slávie: „Súper bol ako snajper. Trafil všetko, čo malo príchuť výraznej príležitosti. Rovnako tak malo Jedinstvo aj územnú prevahu na zápase. Na tomto skrížení zbraní slušný výkon podali Jovnáš, Garaj a Petrák.“ Svoje mož-

Nepomohol ani motor mužstva: stredopoliar Igor Karna (Slávia Kovačica)

23 23 23 23 23 23 23 23 23 23 23 23 23 23 23 23

18 18 12 11 10 10 10 9 9 9 8 6 6 6 5 5

2 2 6 3 5 5 3 6 5 4 5 5 5 3 4 1

3 79 : 13 3 56 : 14 5 46 : 19 9 37 : 33 8 48 : 35 8 42 : 34 10 46 : 38 8 35 : 37 9 35 : 40 10 44 : 44 10 24 : 32 12 22 : 44 12 32 : 55 14 28 : 51 14 36 : 69 17 18 : 70

56 56 42 36 35 35 33 33 32 31 29 23 22 20 19 16

nosti nevyužili ani slávisti. V prvom polčase Stefan Karna strieľal z dvadsiatich metrov mimo, v druhej časti dve príležitosti po rohovom kope Kovačičanov zmaril Zupković. SLÁVIA: Trbojević, Garaj, Ambruš, Miodrag, Malinović, Zupković, Petrák, Ćirić (Jovnáš), I. Karna, S. Karna, Ďuriš Sedem zápasov pred záverečným hvizdom sezóny bojuje päť mužstiev o záchranu v lige. Zostúpia najmenej dva kluby. Slávia zohrá 30. apríla o16.30 hodine v Kovačici zápas so Slobodou Novi Kozarci. • ŠPORT •

VOJVODINSKÁ LIGA – SEVERNÁ SKUPINA

Vydreté víťazstvo! BUDÚCNOSŤ – POLET 2 : 1 (0 : 0) Ján Murtin

ostia uhostili a porazili jesenného dlžníka z Karavukova. No k výhre prišli ťažšie ako 200 divákov očakávalo, lebo súper výborne čelil. V 9. min. stopér Jovović blokoval strelu Ilića z 5 – 6 metrov. V 14. min. po skrumáži Janić oblúčikom prehodil výborného brankára Ivanovića, ale loptu z bránkovej čiary vykopol Doroslovac. Tento hráč v 18. min. najprv hrubo fauloval Ilića a vzápätí na strede ihriska vo výskoku lakťom udrel mladého Dokića, ktorý celý zakrvavený s dvoma vybitými zubmi skončil v Urgentnom stredisku Vojvodiny a vinník musel predčasne

pod sprchy! Podobne ako v prvom polčase, aj v pokračovaní sa hralo iba na bránu Poleta, no v 51. min. šok pre domácich. Skúsený Bogdanović uvoľnil Stošića, ktorý prekľučkoval Rodića a Galonju a presnou strelou z 13 – 14 metrov matoval Kosturanova – 0 : 1. Tlak domácich potom stupňoval a k vyrovnaniu prišlo v 64. min., keď Sekulić a Lalatović umožnili Ilićovi zblízka prekonať Ivanovića – 1 : 1. Šťastie obrátilo chrbát domácim, lebo Ardalić, Rodić, Krstić, Ilić a Sekulić nevyužili svoje šance. Predsa v nadstavenom čase hráč zápasu Ilić poctivo zabojoval, zmocnil sa prakticky stratenej lopty, pre-

VOJVODINSKÁ LIGA – JUŽNÁ SKUPINA

Gólová úroda pokračuje PODUNAVAC – JEDNOTA 0 : 4 (0 : 2) Matej Bzovský

onečne staropazovskí priaznivci guľatej môžu byť spokojní s koncovkou útočníkov Jednoty. Sieť súpera sa znova štyrikrát vlnila, takže Staropazovčania majú na svojom konte 55 strelených gólov. Tentoraz boli obeťou nároční susedia v Belegiši, ktorí sa mohli dožiť oveľa presvedčivejšej prehry. Dosť času bolo treba, kým noví hráči a najmä útočníci v radoch Jednoty dosiahli súhru, čo sa potom odzrkadlilo aj na dobrých výsledkoch. Keby Pazovčania hrali takto aj v prvej časti, iste by boli bok po boku s vedúcim tímom Mladosti. Teraz je neskoro plakať nad rozliatym mliekom v jeseni, tím Jednoty môže zaútočiť iba na druhú priečku pre eventuálny baráž o postup do vyššej súťaže. Od začiatku nedeľňajšieho zápasu dvoch nevyrovnaných mužstiev na mokrej ploche v silnom daždi hostia boli oveľa kvalitnejším súperom. Pevná obrana v čele so skúseným Markom Boškovićom, neskoršie sa zranil, nedala do• ŠPORT •

mácim priestor na útoky, takže Podunavac mal len dve vyložené šance. Na druhej strane útočníci Pazovčanov si pripravili kopu príležitostí po pekných a rýchlych akciách a mohli vyhrať najmenej s poltuctovým výsledkom. Hostia prišli k vedeniu po predbežne troch nevyužitých šanciach Milenkovića, Cvejića a Pejića. Najlepší jednotlivec zápasu Dušan Ivković sa prerazil cez obranu domácich a jeho odcentrovanú loptu pohotový Aleksa Bajić zblízka ľahko dorazil do siete. V 36. min. domáci prvýkrát pohrozili, ale výborný Lazar Jovišić ostrú strelu útočníka Tintora vyrazil na roh. Pred koncom polčasu Ivković zvýšil náskok na 0 : 2 po rýchlom úniku z pravej strany. Aj v druhej polovici zápasu hostia udávali tempo hry. V 48. min. Ivković mal ďalšiu šancu, keď sa poprechádzal pomedzi obranné rady Belegišanov, prekľučkoval aj brankára, ale triafal vedľa. Čoskoro sa však vykúpil, keď peknou šikmou strelou prekonal bezmocného Martinovića – 0 : 3. Po vysokom

kľučkoval obranzranil Dokića, zaslúcov hostí, na jeho žene videl červenú center nabehol kartu. BUDÚCNOSŤ: náhradník Rodić a silne hlavičkoval Kosturnov, Krstić, Štefek, Janić, Latido siete – 2 : 1. V poslednom nović (Živojinov), útoku na zápase Galonja, Adámek (Rodić), Lalatović, Ilić prekľučkoval Dokić (Ardalić), troch súperov, Ilić, Sekulić v šestnástke ho hrubo fauloval MiVýsledky 23. lenković. Namiesto kola: Budúcnosť penalty čistej ako – Polet 2 : 1, Teksslza dobrý rozhodca tilac – Potisje 2 : 1, Rauković zo SubotiSubotica – Zadruce odpískal koniec gar 0 : 5, Radnički zápasu, čo veľmi – Mladost (T) 2 : 2, revoltovalo fanú- Trafil a prihral: Strahinja Ilić Tisa – Sloga 0 : 2, šikov hložianskeho (Budúcnosť Hložany) Tavankut – Mlamužstva. Tejto jari dost (A) 3 : 0, Vrbas futbalisti Budúcnosti stratili dosť – Bačka 2 : 1, Bečej – Srbobran 3 : 1. bodov vo finiši zápasov. Žeby sa im V 24. kole Budúcnosť bude hosto začalo vracať? Žlté karty dostal ťovať v Kanjiži, kde ju uvíta domáci domáci Krstić, dvaja hostia a bez- tím Potisja. ohľadný Doroslovac, ktorý ťažšie Foto: J. Pucovský náskoku útočníci Jednoty si dlhšie nevedeli poradiť s obranou domácich, aby v protiútoku hráč Podunavca trafil žrď brány po jedinej chybe obrany Staropazovčanov. Záverečný gól mladého Dejana Galića bol čerešničkou na torte, jeho prudká strela zo srdca šestnástky zmietla pavučinu z horného rohu brány Podunavca. JEDNOTA: Jovišić, Pejić, Jelović, Bošković (Žeželj), Popović,

Galić, Milenković, Kostić, Cvejić, Ivković, Bajić V sobotu Jednota bude mať vážnu skúšku, keďže privíta vedúcu Mladost z Báčskeho Jarku. Výsledky 23. kola: Slavija – Kabel 0 : 1, Sofex – Borac 1 : 1, Mladost – Hajduk (B) 1 : 0, Podunavac – Jednota 0 : 4, Index – Kupinovo 1 : 0, Sremac – Veternik 2 : 0, Hajduk (Č) – LSK 6 : 2, ŽSK – Sloga 2 : 1.

DRUHÁ JUHOBANÁTSKA LIGA – VÝCHODNÁ SKUPINA

Mohlo byť i viac... HAJDUŠICA – VLADIMIROVAC 3 : 0 (0 : 0) Vladimír Hudec

ým vládali, hostia z Vladimirovca čelili útokom naladených domácich futbalistov. Sami Hajdušičania sú na vine, že sa na prestávku odišlo bez gólov. Najprv Atila Lipták z blízkosti strieľal do brankára. Iba o pár minút neskoršie aj Janković kopal do brankára, v závere polčasu z asi 11 metrov znova trafil strážcu siete hostí. Sieť Vladimirovca po prihrávke Spasovského načal Radović v 60. min. presnou strelou z okraja šestnástky do ľavého horného rohu. V 68. min. Spasovski centroval, brankár odrazil loptu presne na hlavu Jankovića, ktorý ju ponad brankára vrátil do siete. Dve minúty neskoršie Radović centroval Jankovićovi a tento pekným volejom z asi desiatich metrov druhýkrát rozvlnil sieť. Výsledok do konca zostal nezmenený; na vine bola aj ľahostajnosť domácich futbalistov, ktorí sa doslova zahrávali s vyčerpanými futbalistami Vladimirovca. HAJDUŠICA: Melich, Folťan, Đukić, Maliar, M. Mršić, Marko (Stojkovski), Pomorišac, Spasovski, Radović, Lipták (Kocevski), Janković (I. Mršić) Výsledky 19. kola: Ratar – Borac (VS) 2 : 1, Banat – Radnički 1927 – 3 : 0, Vojvodina – Dobrica 2 : 0, Karaš – Dunav 1 : 5, Ševac – Potporanj 0 : 2, Partizan – Borac (VG) 1 : 2. 17 /4748/ 29. 4. 2017

Šport SOMBORSKÁ OBLASTNÁ LIGA

Dobre je, že vyhrali MLADOSŤ – TÖREKVÉS 2 : 0 (1 : 0) Samuel Medveď

o troch prehrách zaradom petrovskí „modrí“ zdolali solídny celok zo Svilojeva. Mladosť zahrala trochu lepšie než na minulých zápasoch. Mala viac z hry, zvlášť v druhom polčase. Domáci boli vo vzájomných súbojoch omnoho lepší. Hostia v prvom polčase mohli v niekoľkých situáciách nebezpečne ohroziť domáceho brankára Leňu. Predsa petrovskí zadáci hrali iste. Hostia sa predstavili ako mužstvo, ktoré neraz ofsajdovými pascami v značnej miere zastavovali

rýchle útoky domácich, a v niekoľkých prípadoch im v tom pomohli slabí čiaroví rozhodcovia. V 21. min. rýchly Torbica dobre vbehol po ľavej strane do trestného územia, prekľučkoval niekoľkých Svilojevčanov, zacentroval Trojanovićovi, ale spred neho zadák hostí loptu upravil do vlastnej siete – 1 : 0. Pred koncom prvého polčasu Mladosť mohla streliť ešte jeden gól. Bojan Trojanović dobre zužitkoval Kaňov center, ale jeho strela hlavou skončila vedľa brány. V 65. min. Mladosť dosiahla aj druhý

V Pivnici penalta v 1. minúte! BORAC – SLÁVIA 2 : 1 (1 : 0) Ján Šuster

Výsledky 22. kola: Hajduk junior – Šikara 5 : 1, Polet – Mladost (K) 2 : 1, Törekvés – Lipar 4 : 0, Stari grad – Mladosť (P) 1 : 0, Hercegovac – Rusín 4 : 1, Budućnost – Krila Krajine 1 : 2, BSK – ŽAK 1 : 0, Borac – Slávia 2 : 1.

22. kole Pivničania hosťovali v Báčskom Gračci. Pred malým počtom divákov a na klzkom trávniku lepšie sa vynašli domáci hráči, ktorí bojujú o záchranu v lige. Jednotlivci z radov Borca nevyberali SLÁVIA – BUDUĆNOST 0 : 1 (0 : 1) prostriedky, aby zastavili Pivničanov, To, čo v nedeľu v Pivnici urobil čo im rozhodca Nikola Čugalj z Apa- rozhodca Mudrinić z Apatina, je neutina hlavne toleroval. veriteľné! V 1. min. jeden z obrancov V 20. min. školácka chyba hostí, Mladenova uvoľnil Bukvića na pravej Kuchta stratil loptu, Ilić strane, ktorý bol tri – ju odcentroval pred štyri metre v ofsajde, bránu a Veselinović čo nevidela postranná prekonal Brňu. Do polrozhodkyňa Nikolićočasu dobrú príležitosť vá! Lopta sa potom zahodil Kotiv. dostala do trestného V druhom polčase, územia Slávie, kde bol v 53. min. opäť chyba najrýchlejší brankár hostí, Žegarca fauloval Brňa a loptu chytil, cez brankár Brňa a odpísneho potom spadol kanú jedenástku preKnežević a Mudrinić menil Bogunović – 2 Čoraz lepší: Rastislav pískal penaltu. Vyvo: 0. Po protiútoku Slá- Záskalický (Slávia Pivnica) lalo to veľkú revoltu vie v 82. min. domáci domácich hráčov a favykopli loptu za bránu, Kotiv zacen- núšikov, ale Bajić premenil pokutový troval z rohu a Roganović hlavou pre- kop a už vtedy stanovil výsledok konal Vajagića. Šancu na vyrovnanie zápasu!? výsledku mal tiež Roganović, ale jeho Do konca prvého polčasu domáci strela z voleja skončila vedľa brány. neustále útočili, ale J. Žigmund, VlaSLÁVIA: Brňa, Roganović, Ben- dimír Kuchta, Novićević a Petrović ka, M. Žigmund, Milec, Tešanović nevyužili šance. Pivničania pokračo(Krnjajić), Kotiv, Novićević, Vlasti- vali s útokmi aj po prestávke, no poslav Kuchta, Petrović (Drinčić), J. četné príležitosti nedokázali premeniť Žigmund (Záskalický) Roganović, Tešanović, Novićević, J.

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

gól. Pekná ukážková akcia Sladojevića, Trojanovića a Kaňu. Tento posledný sa potom zapísal do listiny strelcov. Neskoršie Kaňa dobre asistoval mladému Ficovi, ktorý premárnil šancu. V 88. min. Petrovčania mali znova šancu, keď Trojanović prenikol sám pred bránu hostí, ale kopal priamo do rúk brankára. MLADOSŤ: Leňa, Fábry, Babiak, Jakuš, Rupar, Sladoje- Vrátila sa radosť do Vrbary vić, Torbica (Babić), Severíni, gól dosiahli z dvadsiatich metrov Trojanović (Vukčević), Valentík v 50. min. a tak si zabezpečili tri body. (Fic), Kaňa Petrovčania neukázali takmer nič, omnoho lepší neboli ani Palančania. STARI GRAD – MLADOSŤ MLADOSŤ: Leňa, Vukčević (Ba1 : 0 (0 : 0) biak), Rupar, Trojanović, Babić (Fic), Na ihrisku s umelou trávou dobre Kaňa, Kobilarov (Valentík), Dragin, nasiaknutou vodou v predmestí Báč- Severíni, Fábry, Jakuš skej Palanky mužstvá nemohli produkovať kvalitnejší výkon. Domáci jediný Foto: J. Pucovský Žigmund a v samom finiši aj jediný strelec na zápase Bajić. SLÁVIA: Brňa, Záskalický, Benka, M. Žigmund, Roganović, Tešanović (Krnjajić), Vlastislav Kuchta (Drinčić), Novićević, J. Žigmund, Petrović (Kojičić), Vladimír Kuchta Výsledky 23. kola: BSK – Hajduk junior 4 : 3, ŽAK – Borac 2 : 3, Slávia – Budućnost 0 : 1, Krila Krajine

– Hercegovac 3 : 0, Rusín – Stari grad 2 : 2, Mladosť (P) – Törekvés 2 : 0, Lipar – Polet 2 : 2, Mladost (K) – Šikara 4 : 2. Program 24. kola o 16.30 h: Hajduk junior – Mladost (K), Šikara – Lipar, Polet – Mladosť (P), Törekvés – Rusín, Stari grad – Krila Krajine, Hercegovac – Slávia, Budućnost – ŽAK, Borac – BSK.

MESTSKÁ LIGA ZREŇANIN – SKUPINA B

Podozrivý strelec Miljuš TARAŠ – MLADOSŤ 3 : 2 (2 : 1) Darko Sládeček

ieloblatčania na hosťovaní v dedine Taraš neboli úspešní. Silný vietor počas celého zápasu prekážal tak hosťom, ako aj domácim futbalistom. Už v 2. min. domáci hráč Miljuš rozvlnil sieť hostí. Hostia iba o minútku neskoršie gólom Kalapiša vyrovnali. V pokračovaní sa hralo slabo, lebo často chybili hráči oboch mužstiev. Predsa v 41. min. znova Miljuš využil nepozornosť obrany hostí a na prestávke bolo 2 : 1. V druhom polčase hostia zahrali omnoho lepšie a útočnejšie, pokým sa domáci v snahe zachrániť minimálny náskok uzavreli na vlastnej polovici ihriska. Ofenzívna hra sa Bieloblatčanom oplatila. Hrala sa 59. min., keď domáci hráč v trestnom území udrel loptu rukou. Rozhodca ukázal na biely bod, z ktorého Boris Žižić vyrovnal. O

tri min. neskoršie domáci sa tretím gólom Miljuša tretíkrát ujali vedenia. V 79. min. rozhodca potrestal Godu druhou žltou kartou, takže Mladosť s desiatimi hráčmi nemala síl vyrovnať, kdežeby vyhrať. Treba povedať, že vedenie Mladosti pred zápasom vyjadrilo podozrenie, že hráč, ktorý dal tri góly pre Tisu, hral na cudziu registráciu. Delegát aj napriek tomu dovolil hráčovi hrať. Bieloblatčania však podali sťažnosť súťažiacim orgánom a očakávajú, že zápas bude registrovaný v ich prospech. MLADOSŤ: Antman, Nečov, Paraljov (Horvát), Karacsonyi, Goda, Tapai, Žižić, Kalapiš (Sabo), Poničan, Gibarov, Šofranko (Kuchárik) Výsledky 10. kola: Proleter – KSK Konak 1926 1 : 1, Borac – Tamiš 1 : 6, Partizan – Sloga 2 : 4. Bieloblatčania sa nachádzajú na 4. mieste a majú 14 bodov. • ŠPORT •

NOVOSADSKÁ OBLASTNÁ LIGA

Za hodinu deväť gólov! TITEL – TATRA 0 : 9 (0 : 6) Pavel Pálik

utbalisti Tatry si podľa očakávania priniesli tri body z Titela, kde dosiahli zaslúženú a vysokú výhru, na akú sa nepamätajú ani tí najstarší fanúšikovia Kysáčanov. Už v 30. sekunde Dražić z pravej strany takmer z polovice ihriska uvoľnil Pekića, ktorý priniesol rýchle vedenie hosťom – 0 : 1. V 7. min. Pekić uvoľnil Tomljanovića – 0 : 2. Už vo 8. min. Tomljanović dal ďalší gól – 0 : 3. Gólmi v 17., 25. a 27. min. Ćuk hetrikom stanovil výsledok prvého polčasu.

V 48. min. Vladan Todorić strelou z asi tridsiatich metrov trafil ľavý horný roh brány a zvýšil na 0 : 7. Podobne v 61. min. aj Dejan Klaić prekonal domáceho brankára. Konečných 0 : 9 stanovil náhradný brankár Dejan Munjas v 63. min., ktorý len 120 sekúnd predtým vykročil na trávnik v role útočníka. Tatra sa upevnila v strede tabuľky a ešte jej stačia prakticky len tri body, aby si zaistila status člena tejto ligy aj v nových majstrovstvách. TATRA: Subašić, Klaić, Pekić, Ábelovský, Petrović, Dražić (Munjas), Todorić, Stakić, Misini,

Tomljanović (Jambrich), Ćuk (Mihajlović) Výsledky 2 2 . ko l a : Vinogradar Náhradný brankár Tatry Dejan Munjas (číslo 15), v 63. – Mladost min. stanovil konečný výsledok zápasu v Titeli – 0 : 9 0 : 2, Jedinstvo – TSK 0 : 3, Sirig – Borac 0 Sirig – Futog, Omladinac – Šajkaš, : 2, Miletić – Petrovaradín 1 : 3, Vinogradar – TSK, Jedinstvo – Bačka – Futog 3 : 0, Titel – Tatra Petrovaradín, Miletić – Tatra, 0 : 9, Omladinac – Proleter 2 : 0, Bačka – Proleter, Titel – Jugović. V stredu 26. apríla v rámci 23. Šajkaš – Jugović 2 : 2. Program 24. kola 29. a 30. aprí- kola Tatra uhostila Bačku z Ďurdeva. la o 17. hodine: Mladost – Borac,

MEDZIOBECNÁ LIGA SOMBOR – DRUHÁ TRIEDA

O dva body ukrátení Juraj Pucovský Najpresvedčivejší boli futbalisti vedúceho Partizana, ktorí v Kolute „častovali“ domácich sedmičkou. Nečakane ľahko a vysoko Dinamo 1923 v derby o druhé miesto v Báčskom Bregu položilo na lopatky Rastinu, ktorá predtým mala štyri jarné výhry s celkovým skóre 11 : 0! Sport bol v Sonte úspešnejší od Dinama a Jedinstvo z Ribareva prekonalo v Kule domáci KFK. Somborský Metalac v posledných minútach v Laliti veľmi šťastne „obral“ mladých Laliťanov o dva body. Výsledky 16. kola: Dinamo (S) – Sport 1 : 2, Dinamo (BB) – Rastina 4 : 0, Panónia – Metalac 2 : 2, Jedinstvo (K) – Partizan 1 : 7, KFK Kula – Jedinstvo (R) 0 : 1. Program 17. kola: Jedinstvo (R) – Jedinstvo (K), Partizan – Panónia, Metalac – Dinamo (BB), Rastina – Dinamo (S), Sport – Telečka. PANÓNIA – METALAC 2 : 2 (0 : 0) prvom polčase zápasu, ktorý sa hral vo veternom počasí, sme videli po jednu peknú príležitosť pred každou bránou. Najprv v 27. min. S. Čičovački vybehol sám pred brankára Valenta, ktorý jeho strelu kryl. O päť min. neskoršie Turčan z ľavej strany prihral Lj. Dobrićovi, ktorý z piatich metrov presne mieril, no brankár Somborčanov Lekaj z bránkovej čiary šťastne vyrazil loptu nohou na roh. Metalac v 55. min. založil rýchly útok z pravej strany a S. Čičovački prízemnou strelou rozvlnil sieť – 0 : 1. Bolo to signálom pre domácich, aby ešte silnejšie zaútočili, a to im v 73. min. prinieslo vyrovnanie výsledku. Náhradník Stoisavljević sprava odcentroval a Z. Dobrić rozvlnil sieť. V 80. min. prišlo k úplnému zvratu

• ŠPORT •

výsledku. Kapitán Lazić z voľného kopu zahral do šestnástky, na loptu z pravej strany nabehol Stoisavljević

Náhradník Panónie Milan Stoisavljević (8) oslavuje vedúci gól, ktorý strelil v 80. min. zápasu v Laliti a z niekoľkých metrov ju usmernil do siete – 2 : 1. Ďalšie pokusy Moguša, Z. Dobrića, Ďurčianskeho sa nevydarili, a potom v 88. min. hostia nečakane vyrovnali čudným gólom. Zvekanov kopal takmer z tridsiatich metrov ponad múr do ľavej strany brány Panónie, lopta vo vzduchu pravdepodobne nosená vetrom zmenila smer,

spadla na trávu a odrazila sa rovno do pravého horného rohu pre veľkú radosť Somborčanov a trpké sklamanie lalitských hráčov a fanúšikov – 2 : 2. PANÓNIA: Valent, Lj. Dobrić (Popović), M. Obradov, Šipka (Stoisavljević), Lazić, Ďurčiansky, A. Obradov, Stolić, Šinkarčuk (Moguš), Turčan, Z. Dobrić

MEDZIOBECNÁ LIGA ALIBUNÁR – PLANDIŠTE

Ach, tie šance! JÁNOŠÍK – SLOGA 0 : 0 Vladislav Staňo

nedeľu Jánošíčania zohrali zápas s veľmi dobrým mužstvom z dediny Margita. V prvom polčase to bol príliš nezaujímavý zápas. Hralo sa hlavne medzi dvoma šestnástkami, bez výhľadných šancí. Po zmene strán domáci zahrali omnoho útočnejšie a vytvorili si celý rad šancí, ale proti sebe mali mužstvo, ktoré sa uzavrelo vo vlastnej šestnástke. Sloga mala aj veľmi dobrého brankára Mioka, ktorý veľmi dobre kryl strely Prokića a Živanova. Neskoršie príležitosti zmrhali aj Pavlovic, Jakimov a Đorđijevski. V 80.

min. domáci zostali bez kapitána Melicha, ktorý dostal druhú žltú kartu a musel opustiť ihrisko. Počtom slabší Jánošíčania do konca nedokázali zmeniť výsledok vo svoj prospech. JÁNOŠÍK: Radak, Živanov, Jakimov, Staňo, M. Prokić, Caran, Pavlovic, V. Prokić, Đorđijevski, Huska, Melich, striedali: Privratský a Janković Výsledky 11. kola: Solunac – Crvena zvezda 5 : 3, Naša Krajina – Graničar 1 : 4, Mladost – Gaj 3 : 3. Jánošík sa nachádza na druhom mieste a má 26 bodov. V nedeľu Jánošíčania hosťujú v Novom Kozjaku, kde sa stretnú s tamojšou Crvenou zvezdou. 17 /4748/ 29. 4. 2017

Šport PRVÁ LIGA SRBSKA

Favorit sa prejavil ZEMUN – ODŽACI 1 : 0 (1 : 0) Juraj Pucovský

užstvo Zemuna ospravedlnilo rolu favorita a tak pokračuje spolu s užickou Slobodou boj o postup do Superligy Srbska. Odžačania týmto zápasom skončili súboje s troma vedúcimi mužstvami v lige, z ktorých získali len jeden bod v snahe zabezpečiť si obstátie. Ten bod si priniesli zo Šabca (0 : 0), kým doma v Kule prehrali nešťastne s užickou Slobodou 0 : Pomáha aj útočníkom: Mladen 1 v posledných chvíľach zápasu. Veselinović (v červeno-bielom Prvý polčas sobotňajšieho úbore) duelu prebiehal v presilovke mužstva Zemuna, ktoré prvé po- a Milosavljevića. Odžačan Stefan Mahrozilo prostredníctvom Lukovića tijević v 18. min. sa zbavil niekoľkých

strážcov, ale keď sa chystal vypáliť na bránu Kirovského, znemožnil ho v tom obranca Božović. Radosť pre asi 800 divákov na tribúne prišla v 33. min., keď Lukić pätičkou prihral Vučićovi, ktorý zo siedmich metrov popod Kronića rozvlnil sieť pre konečných 1 : 0. Všetky snahy hráčov oboch mužstiev v druhom polčase vyšli nazmar, takže diváci v Zemune viac nevideli ani jeden gól. Minimálna výhra potešila zverencov trénera Milana Milanovića, kým mužstvo trénera Gorana Lazarevića v ďalších zápasoch musí hľadať šancu na záchranu v lige, čo nebude v žiadnom prípade ľahko. Prvá príležitosť sa Odžačanom naskytuje v sobotu, keď na štadión Hajduka do Kuly pricestuje novosadský Proleter, ktorý si ešte stále s istotou nezabezpečil status člena tejto spoločnosti aj v novej sezóne. ODŽACI: Kronić, Ponjević, Veselinović (Svitić), Babić, Perišić, Tutnjević, Stanković, Pobulić, Galić (Vujović), Matijević, Đorović

(Potkozarac) Výsledky 23. kola: Radnički – Inđija 1 : 1, Proleter – Kolubara 4 : 1, Zemun – Odžaci 1 : 0, Sloboda – BSK 2 : 1, Mačva – ČSK Pivara 2 : 2, Bežanija – Sinđelić 1 : 1, Jagodina – Budućnost 2 : 1, Dinamo – OFK Beograd 1 : 0.

Mačva (-1) Sloboda Zemun Radnički Jagodina Dinamo Inđija Proleter Budućnost Bežanija (-1) Sinđelić ČSK Piv. (-1) BSK (-1) Odžaci Kolubara OFK Belehr.

23 23 23 23 23 23 23 23 23 23 23 23 23 23 23 23

15 5 3 12 7 4 11 9 3 10 5 8 10 4 9 9 7 7 9 6 8 8 6 9 8 6 9 6 11 6 6 10 7 6 10 7 7 5 11 5 8 10 2 10 11 2 7 14

36 : 16 32 : 19 29 : 13 23 : 19 31 : 27 25 : 27 22 : 21 25 : 28 23 : 30 19 : 18 20 : 20 25 : 25 21 : 28 14 : 19 17 : 29 16 : 38

49 43 42 35 34 34 33 30 30 28 28 27 25 23 16 13

V KOVAČICI VEĽKONOČNÝ BASKETBALOVÝ TURNAJ

Družba veteránov Anička Chalupová

od strechou Basketbalového klubu Presing v Kovačici už bezmála päť rokov trénuje hŕstka nadšencov, ktorí v uplynulom období zaznamenali niekoľko pekných výsledkov v rámci Letnej rozvojovej ligy basketbalového regiónu Pančevo.

V nedeľu 16. apríla 2017 v telocvični kovačickej Základnej školy Mladých pokolení usporiadali prvý ročník Veľkonočného turnaja, ktorého sa okrem domácich basketbalistov zúčastnili aj veteráni z Pančeva a Aranđelovca. Spolu 28 hráčov týchto mužstiev si zmeralo sily v dynamických zápasoch, kým po turnaji pokračovala družba v ko-

OBECNÁ LIGA ŠÍD

Prehrávali, ale vyhrali JEDNOTA – OMLADINAC 5 : 3 (2 : 3) L. Pavković

utbalisti šídskej Jednoty v bojovnom zápase porazili mužstvo Omladinca z Batroviec. V prvom polčase hostia mali náskok 2 : 3, ale v pokračovaní sa domáci vykúpili a vďaka trom gólom si vybojovali zaslúžený triumf. Po dva góly pre Jednotu dali Bodo a Milutinović, piaty v 90. min. pridal Marčetić. JEDNOTA: Avramović, Danilović, Janković, Trlajić, Manojlović, S. Jovanović (Bodo), Stević, Milutinović, Grujić (Radosavljević), Marčetić, Starčević Výsledky 16. kola: Jednota (Š) – Omladinac 5 : 3, Jednota (Ľ) – OFK Binguľa 2 : 3, Sinđelić – Graničar 1 : 0, Napredak – Sremac 3 : 0, OFK Bačinci – OFK Bikić 5 : 3.

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

Účastníci prvého Veľkonočného turnaja v Kovačici

vačickej reštaurácii Červené víno. Zostavu domáceho tímu tvorili títo basketbalisti: Vladimír Jonáš, Marinko Čobanin, Damir Farkaš, Milan Dinić, Pavel Jaško, Miroslav Paus, Miroslav Mlynárček, Marinko Miladinović, Veselin Todorović, Rastislav Gajan a Darko Vukmirica.

V rámci prvého ročníka Veľkonočného turnaja najlepšie výsledky dosiahli basketbalisti z Aranđelovca, druhé miesto si zaslúžili veteráni z Pančeva a na treťom mieste zakotvili hostitelia, BK Presing Kovačica. Snímka: BK Presing

DRUHÁ STOLNOTENISOVÁ LIGA – SKUPINA SEVER

Dve prehry STK Mladosť S. Medveď

uplynulých dňoch petrovskí stolní tenisti zohrali ďalšie dva zápasy, v ktorých zaznamenali prehry. V prvom na hosťovaní v Zmajeve prehrali 4 : 0, kým minulú stredu doma prehrali s novosadským Radničkim identickým výsledkom. Výsledky v Zmajeve: Komad – Turan 3 : 2, Bojović – Lomen 3 : 1, Ćete – Šramka 3 : 1; štvorhra: Ćete / Komad – Turan / Lomen 3 : 0. Výsledky s mužstvom Radnički: Turan – Starović 2 : 3, Bažík – Čović 1 : 3, Lomen – Smiljanić 1 : 3; štvorhra: Turan / Lomen – Čović / Starović 1 : 3. • ŠPORT •

HISTORICKÝ ZÁPAS KOVAČIČANOV

Slávia verzus Ázia

SLÁVIA – REPREZENTÁCIA ČÍNSKEJ PROVINCIE TIENCIN 1 : 5 (0 : 3)

Ján Špringeľ

a slávistickom ihrisku sa vo Veľkonočný piatok prepisovala história. Prvýkrát v bohatých dejinách futbalu v Kovačici si jeden domáci klub zmeral sily v medzinárodnom priateľskom zápase s tímom, ktorý nie je z Európy. Pri rohovej zastávke dvaja Číňania Predtým hrali futbalisti z mestečka insity priateľské zápa- reprezentácia čínskej provincie sy s klubmi z bývalého Českoslo- Tiencin, futbalisti do dvadsať venska, ako i s Maratónom Solún. rokov. V piatok 14. apríla 2017 zaNa dvojtýždňových prípravách vítali i do Kovačice, kde si zmerali v Borči (do 23. apríla) pobudla sily s kombinovaným tímom Slávie, zostaveným z hráčov dorastu a prvého tímu. Dobrá spolupráca medzi Podnikateľsko-rekreačným strediskom Relax v Kovačici a manažérom Darkom Marićom bola korunovaná spomínaným skrížením zbraní futbalistov z dvoch kontinentov. Fyzicky zdatnejší a technicky vyspelejší futbalisti zo severu Číny prejavili kvalitu vo všetkých segmentoch hry a zaslúžene porazili domáci celok 5 : 1 (3 : 0). Strelcom jediného gólu pre Sláviu bol Renato Jovnáš. Rozhodoval Crepajčan Zakliesnený útočník Benchenghuan Aleksandar Buzadžija, dvojicou slávistov čiaroví rozhodcovia boli z Číny.

Reprezentácia provincie Tiencin

SLÁVIA: Králik, Tvrdý, Ďuriš, Malinović, Garaj, Markov, Bartoš, Válovec, Petrák, Svetlík, V. Dudáš, striedali Jovnáš a Fos REPREZENTÁCIA TIENCIN: Yaxiong, Hao, Zitong (kapi-

tán), Yanzhao, Shangling, Jingchong, Chenfei, Guangfu, Xinyu, Benchenghuan, Gongtai; hrali aj: Yiwen, Qiaofeng, Dong Shu, Yueyan, Yuchi, Weichao, Enze

Z tejto možnosti gól nepadol • ŠPORT •

17 /4748/ 29. 4. 2017

21 470 Báčsky Petrovec Ul. XIV. VÚSB 4-6 tel.: +381 (0)21/780-618 tel.: +381 (0)21/780-619 fax: +381 (0)21/780-291 hlprintbp@gmail.com

www.hlprint.rs

Fotosadzba Ofsetová tlač Knihárske spracovanie Výroba obalu