Hlas 44 2017 by NVU Hlas ľudu

Padina – 500 rokov reformácie Ján Triaška Báčsky Petrovec

ISSN 0018-2869

Informačno-politický týždenník ROČNÍK 74 | 4. 11. 2017 | CENA 50 DIN.

www.hlasludu.info www.hl.rs

ČÍSLO

/4775/

Z obsahu

4. 11. 2017 | 44 /4775/

Uzávierka čísla: 1. 11. 2017

4 TÝŽDEŇ 5 Prekonať nielen architektonické bariéry 6 Ide to dolu vodou 8 Podpora pre študentov slovakistiky

9 SLOVENSKO 9 Ako v detektívke

10 ĽUDIA A UDALOSTI 10 Vzácne darčeky k 500. výročiu reformácie 14 Spomienka na tragicky ukončené mladé životy

Nový Sad ako prvé Mesto – hosť 62. Medzinárodného knižného veľtrhu prezentoval svoje knižné a kultúrne potenciály v piatok 27. októbra v sieni Lazu Kostića Belehradského veľtrhu. (s. 33) O. Filip

21 V prospech detí

22 DETSKÝ KÚTIK 22 Jeseň

23 POĽNOHOSPODÁRSKE ROZHĽADY 23 Tejto jesene pšenica na väčších plochách 24 Agrotechnické spôsoby ochrany rastlín (5) 28 Nezabudnite na jesenný postrek ovocných stromov

31 KULTÚRA 32 Kniha je zlatom tunajšej kultúry 34 Laureátkami festivalu Nemogová a Válovcová

Tohtoročnú 48. prehliadku slovenskej ochotníckej divadelnej tvorby Divadelný vavrín v piatok 27. októbra v staropazovskej divadelnej sále slávnostne otvorila tamojšia dlhoročná herečka Mária Chlebianová (sprava). Prehliadka prebieha do 5. novembra a v súťažnej časti programu je deväť divadelných predstavení zo siedmich prostredí: z Pivnice, Vojlovice, Kovačice, Padiny, Aradáča, Kysáča a zo Starej Pazovy. (s. 31) A. Lešťanová

35 Cipár a ľudová slovesnosť pre deti

40 OZNAMY 44 RTV PANORÁMA

46 ŠPORT 46 Bohatý úlovok na Dunaji 49 Sedem gólov v búrke 51 Jazdná polícia budí rešpekt Autorka titulnej fotografie: Anička Chalupová

V poslednú októbrovú sobotu Futogom rozvoniavala kapustnica a sárma. Na 18. Futockej kapustiáde sa súťažilo o najlepšie uvarené jedlo s kapustou a o najväčšiu kapustovú hlávku. Nechýbalo ani odborné zhromaždenie, kultúrno-umelecký program a jarmok. Fotoreportéri s chuťou fotili guľatú krásavicu zo všetkých možných uhlov... (s. 19) J. Bartoš

Editoriál ZAKLADATEĽ: NÁRODNOSTNÁ RADA SLOVENSKEJ NÁRODNOSTNEJ MENŠINY VYCHÁDZA TÝŽDENNE, V SOBOTU VYDÁVA NOVINOVO-VYDAVATEĽSKÁ USTANOVIZEŇ HLAS ĽUDU V NOVOM SADE PRVÉ ČÍSLO VYŠLO 19. OKTÓBRA 1944 V BÁČSKOM PETROVCI OD ROKU 1967 VYCHÁDZA V NOVOM SADE ROKU 1967 PREZIDENT REPUBLIKY VYZNAMENAL HLAS ĽUDU RADOM BRATSTVA A JEDNOTY SO STRIEBORNÝM VENCOM Riaditeľ NVU Hlas ľudu: Samuel Žiak Úradujúca zodpovedná redaktorka: Vladimíra Dorčová-Valtnerová Zástupkyňa úradujúcej zodpovednej redaktorky: Anna Francistyová Redakcia: Juraj Bartoš, Danuška Berediová, Jaroslav Čiep, Oto Filip, Katarína Gažová, Vladimír Hudec, Anička Chalupová, Stevan Lenhart, Anna Lešťanová, Jasmina Pániková, Juraj Pucovský, Ľubica Sýkorová, Elena Šranková Technický redaktor: Miroslav Dobroňovský Jazyková redaktorka: Anna Horvátová Lektorka: Mária Domoniová Adresa redakcie: Bulvár oslobodenia 81/V, 21 000 Nový Sad, poštový priečinok 234 www.hl.rs E-mail: nvu@hl.rs nvuhlasludu@hl.rs inzercia@hl.rs Telefóny redakcie: 021/47 20 840 063/47 20 84 Telefax: 021/47 20 844 Dopisovateľstvo v Petrovci: 021/22 80 042 Dopisovateľstvo v Kovačici: 013/662 565 Dopisovateľstvo v Starej Pazove: 022/317 505 Tlačí:

Tlačiareň HL PRINT Báčsky Petrovec Účet NVU Hlas ľudu 160-924115-88 Banca Intesa ISSN 0018-2869 COBISS.SR-ID 16185090

• •

•



Zreformujme naše srdcia

„R

ok 2017 je pre evanjelickú cirkev a evanjelikov augsburského vyznania na celom svete významným medzníkom. Cirkevné zbory a veriaci – evanjelici si pripomínajú 500. výročie reformácie, ktorá sa začala 31. októbra 1517 v meste Wittenberg, keď reformátor Dr. Martin Luther na dvere chrámu Božieho pribil 95 výpovedí proti odpustkom. Významné a pre celé kresťanstvo prelomové výročie si pripomínajú evanjelici na Slovensku, ale aj v našich krajanských prostrediach. Neoddeliteľnou súčasťou evanjelikov vo svete sú sestry a bratia žijúci viac ako 250 rokov na území slovenskej Dolnej zeme, pričom najmä vojvodinskí Slováci v Srbsku patria ku kľúčovým nositeľom a šíriteľom Lutherovho učenia,“ týmito slovami Biskupský úrad SEAVC pozýval v deň výročia reformácie na ústrednú celocirkevnú sviatosť do Padiny. V jeden celkom nezáživný deň „škrtol“ istý augustiniánsky mních svojou teologickou zápalkou. Namiesto plánovaného plameňa porozumenia prišiel prekvapivo poriadny pekelný požiar. Inak povedané, takto pred presne 500 rokmi vo Wittenbergu začal Martin Luther pomaly, ale isto spúšťať lavínu protestantskej, respektíve evanjelickej, reformácie. Hoci Luther nie je jedinou tvárou transformácie cirkvi, bol jej ústredným činiteľom a ostal dodnes – právom – aj jej symbolom. Nakoniec, je to práve vďaka nemu, prečo si tento rok pripomíname toto 500. výročie. Kresťanstvo, Európa, a vôbec celý svet už neboli po týchto udalostiach rovnakým miestom.

Pod reformáciou sa v Európe rozumejú veľké náboženské hnutia, usilujúce sa o nápravu západnej kresťanskej cirkvi. Reforma smerovala k dvom hlavným cieľom – k presnému dodržiavaniu etických zásad kresťanstva a k odstráneniu svetskej moci cirkvi. K 500. výročiu reformácie už od roku 2008 dodnes Evanjelická cirkev augsburského vierovyznania na Slovensku si početnými podujatiami slávnostne pripomenula tento sviatok. V rámci projektu Lutherova dekáda si naplánovali objemné aktivity. Medzi iným aj zasadiť 500 stromov reformácie na Slovensku, používať jednotné logo, prezentovať putovnú výstavu, vydať pamätnú medailu, poštovú známku, početné tematické publikácie, konať verejné prezentácie cez médiá, natočiť dokumentárne filmy, organizovať semináre a konferencie, podnikať študijné cesty, evanjelické cirkevné dni a iné. Aj v našich cirkevných zboroch odzneli reformačné dni, v rámci ktorých bolo viacero výstav, vrátane tej putovnej zo Slovenska, tiež zorganizovali večierky, koncerty, slávnostné bohoslužby... Ako trvalé stopy po tomto sviatku zostanú aj u nás vysadené stromy reformácie, ale predovšetkým vydaná reprezentačná publikácia Slovenská evanjelická augsburského vyznania cirkev v Srbsku v slove a v obrazoch či busta Dr. Martina Luthera v kostolnej záhrade v Padine. Končíme slovami kňaza: „Poďme, zreformujme naše srdcia a cez zmenu zmýšľania obnovme harmóniu nášho vzťahu so Stvoriteľom!“ Jaroslav Čiep

Čítajte nás aj na www.hl.rs.  44 /4775/ 4. 11. 2017

Týždeň 

InPress

168 HODÍN

Karty za hlasy? Jesenné variácie Jasmina Pániková

ôchodcovia v našej krajine sa, vraj, majú na čo tešiť. V nadchádzajúcich dňoch od štátu dostanú jednorazovú pomoc vo výške (až) 5-tisíc dinárov! Avizovala to naša premiérka, ako aj to, že na budúci rok zvýšia penzie za 5 %. Za 5 % zvýšia, 5-tisíc „darujú“ a milióny zobrali... Skvelá kalkulácia! Belehradskí penzisti majú ešte jeden dôvod na úsmev. V týchto dňoch sa im do rúk dostala Senior karta, ktorá im umožní určité zľavy v mestských podnikoch, určitých domoch zdravia a pod. Prvú kartu slávnostne odovzdala premiérka, zdôrazňujúc pritom, že je to znak vďaky penzistom za všetko, čo vykonali za nové generácie, za Srbsko a za všetko, čo aj v súčasnosti vykonávajú. To znamená, že iba penzisti, ktorí teraz žijú v Belehrade, spravili niečo dobre pre svoju krajinu? A tí z Nišu, Kragujevca, Nového Sadu, dedín...? Tí sú podľa všetkého druhoradými penzistami a nezaslúžili si takú úctu. Možno sa celé divadielko neodohráva preto, lebo sa chcú odvďačiť úbohým penzistom, ale preto, lebo sa už začala (hoci skrytá) kampaň belehradských volieb. Ak v hlavnom meste žije viac ako 400-tisíc penzistov, týmto spôsobom by si mohli zaručiť aspoň 250-tisíc hlasov. A vieme, že vo voľbách je každý hlas ako zlato. Predstavujúc túto chýrečnú Senior kartu belehradský primátor zdôraznil, že ich cieľom je, aby všetci boli „časťou rovnakého klubu“. Ktorého? Dôchodcovského? Súdiac podľa farieb možno mal na mysli nejaký iný klub, ten, ktorý už niekoľko rokov vládne v našej krajine, a touto štedrou akciou by „zabili dve muchy odrazu“ – pomohli penzistom a zaradili ich do svojho zoznamu, ktorý sa o mesiac určite využije. Alebo zneužije.

www.hl.rs

Oto Filip

pisovateľ Ľubomír Feldek na konci svojej knihy Homo Politicus to dobre vystihol: Politici totiž, či už nám chcú dobre, alebo zle, sa stávajú politikmi práve preto, aby nás na pokoji nenechali. Politika je neúnavná ako smrť – dá o sebe vedieť každému, i tomu, kto sa do nej pletie, i tomu, kto sa o ňu nestará. Dakedy to robí priamo, inokedy nepriamo, no výsledok je rovnaký. Dennodenne sa stávame svedkami rôznych politických variácií, neraz i manipulácií, ktorých je toľko, že nás už opantáva tichá panika. Ešte sa nezľahli ani dojmy z hodnotení, vzťahujúcich sa na prvých sto dní pôsobenia vlády Any Brnabićovej, a už prezident, zároveň aj líder pokrokárov Aleksandar Vučić vyhlásil, že sa v sídle SNS rozprávalo i o možných mimoriadnych parlamentných voľbách. Ako povedal novinárom, nie je tajomstvom, že sa o tom uvažuje. Kiežby sme aj iného mali toľko, koľko sme doteraz mali volieb rozhodujúcich o krajšej budúcnosti. Azda by sme potom do tejto jesene vstúpili so zreteľne menšími obavami, napríklad ohľadne toho, ako zdolať všetky ataky



na rodinné rozpočty. Sú v tom všetkom aj budúce voľby belehradské, ktorých možný termín sa mení v závislosti od politických odhadov vládnucej väčšiny súvisiacich s tým, kto zo súperov má v nich aké šance a nároky. Nemožno sa akosi zbaviť dojmu, že nastúpila éra frekventovaného vypúšťania skúšobných balónov, lietajúcich nad našimi hlavami, v podstate nič neprinášajúcich, až na taktizovanie v duchu: kto s kým, proti komu, kedy a ako. Staré porekadlo vraví síce trikrát meraj a raz strihaj, šachová skúsenosť zase to, že ani päťdesiat dobrých ťahov nedokáže zabezpečiť výhru, kým len jeden zlý ťah môže znamenať prehru, no to by sa nemalo stotožňovať s prianím neustále nás vystavovať novým testom a skúškam, tobôž nie volebným. O to skôr, že základný pomer síl na politickej scéne je jasný a v podstate nezmenený od volieb minulých. Smerovanie k Európskej únii, dobré vzťahy s Moskvou a Pekingom, snaha o rozvíjanie rovnakých vzťahov aj keď ide o Washington. Možno len budúce skutočnosti a skúsenosti naznačia alebo odhalia, čo všetko sa skrývalo za nedávnou návštevou kľúčového

človeka americkej administratívy pre Balkán Hoyta Yeeho v tejto časti Európy. Ako bolo oznámené, jeho odkazy boli ťažké, nie však i nové. Jasné je, že z aspektu amerických záujmov je to riešenie naliehavého problému Kosova, o ktorom sa v utorok začal vnútropolitický dialóg na okrúhlom stole právnych expertov, vzdialenie sa Srbska od Ruska a priblíženie sa Belehradu EÚ a NATO. Sú tu i staré nedopovedané kauzy zaťažujúce srbsko-americké vzťahy, ako je tá vzťahujúca sa na zavraždenie bratov Bitićiovcov v Petrovom Sele v roku 1999, či opätovné odročenie súdneho procesu s obvinenými zo zapálenia americkej ambasády v Belehrade v roku 2008, čo veľvyslanec USA v Belehrade Kyle Scott zhodnotil ako frustrujúce. Ešte necelé dva mesiace zostávajú do konca roka, tým aj do bilancovania, čo komu dal a čo komu vzal. Podľa rozhodujúcich politických aktérov tento rok bol k tým, na ktorých sa všetci odvolávajú – k bežným občanom – hospodársky a inak štedrejší ako predošlý, podľa opozície o poznanie horší. Pravda je kdesi uprostred. Mnoho zásadných prelomov nepriniesol, čo však neznamená, že prípadné mimoriadne parlamentné voľby môžu byť všeliekom na tie najmasovejšie boľačky, zväčša sa vzťahujúce na stále skromný životný štandard obyvateľov.

JEDNA OSOBNOSŤ, JEDNA OTÁZKA

MATEJA NORČIČ-ŠTAMCAR, ZÁSTUPKYŇA ŠÉFA DELEGÁCIE EURÓPSKEJ ÚNIE V SRBSKU

Tá pravá cesta Oto Filip Ako reagovať na skutočnosť, že občania Srbska ešte stále nevedia dostatočne toho, čo majú o Európskej únii? – My pracujeme na zviditeľnení Európskej únie v Srbsku. Jedným zo spôsobov, ako to dosiahnuť a stať sa viditeľnejšími, je aj angažovanie sa vlád jed-

Informačno-politický týždenník

notlivých štátov na tomto pláne. Bola to prax, keď šlo o všetkých nových členov, alebo štátov uchádzajúcich sa o členstvo. Okrem nás v Slovinsku to robilo napríklad aj Slovensko, Maďarsko, iné štáty. Je to tá pravá cesta. My v Delegácii EÚ v Srbsku sa tiež tomu venujeme, snažiac sa o zviditeľnenie únie. Robíme

to teda spolu s kandidátskymi či členskými štátmi. Veľmi by som chcela pozdraviť skutočnosť, že Ministerstvo pre eurointegráciu Srbska štartovalo v súčasnosti visibility vo forme nových publikácií zaoberajúcich sa tým, čo Európska únia je, prináša alebo znamená. Aj my sa, samozrejme, budeme určitými spôsobmi angažovať na tom vedno s nim. • TÝŽDEŇ •

KONFERENCIA O PRÍSTUPNÝCH KOMUNIKÁCIÁCH

Prekonať nielen architektonické bariéry Jasmina Pániková

úpiť si dennú tlač a môcť ju prečítať, pozrieť si televízne správy, film, vypočuť si rozhlasový program, vybaviť si doklady na úradoch, odísť na výstavu či do kina... Všetko toto väčšina z nás chápe ako samozrejmosť, ako niečo, s čím sa dennodenne stretávame a vykonávame. Pre jednu skupinu ľudí je to bežná vec, pre osoby s invaliditou každodenným zaťažením. Práve s cieľom prepojiť dve menšinové skupiny – osoby s invaliditou a príslušníkov národnostných menšín, vo štvrtok 26. októbra v Novom Sade prebiehala konferencia Prístupné komunikácie, ktorú zorganizovala agentúra Heror Media Pont.

verejnosť, aby aj naďalej prihlasovali prípady diskriminácie nielen osôb s invaliditou, ale aj všetkých menšinových či marginalizovaných skupín ľudí. „Musíme mať na zreteli, že prihlásením jedného prípadu nepomôžeme iba sebe, ale aj veľkému počtu osôb, ktoré sa stretajú s týmto problémom,“ zdôraznila. Konferencie sa zúčastnili aj predstavitelia vojvodinských zväzov nevidiacich a nepočujúcich, konzultantka pre dostupnosť Marija Vrebalovová, PR Nadácie Nový Sad, Európske hlavné mesto kultúry 2021 Mirjana Kovačevićová a ďalší. Cez prizmu viacerých príkladov ukázali na problémy, s ktorými osoby s invaliditou zápasia. Anđelka Ružinová, tajomníčka

Ohodnotili súčasnú situáciu a nastolili nové témy

Konferenciu otvorila Tamara Vlaškalinová, poradkyňa v kabinete Poverenca pre ochranu rovnosti. Zmienila sa o význame uctievania ľudských práv a vyzvala všetkých, aby prihlasovali akty diskriminácie. „Postup je veľmi jednoduchý. Formuláre sú dostupné aj na stránke Poverenca pre ochranu rovnosti a celý postup je bezplatný,“ zdôraznila Vlaškalinová. Ako ďalej uviedla, na ročnej úrovni najviac žalôb podávajú ženy a osoby s invaliditou. Pozvala • TÝŽDEŇ •

Zväzu nevidiacich a slabovidiacich Vojvodiny, poukázala na početné problémy, ktoré sa vyskytujú v mestách. „Dlažby pre nevidiacich sú často nesprávne položené a som presvedčená, že veľká väčšina obyvateľov ani nevie, čo tie dlažby znamenajú. Potvrdzujú to aj početné žardiniéry, ktoré sú položené na dlažbách, a tak prekážajú nevidiacim a slabovidiacim pohybovať sa.“ Podľa jej slov oveľa väčšie nebezpečenstvo hrozí od osôb, ktoré vedome strpčujú život

Online anketu analyzoval Károly Király (vľavo)

osobám s invaliditou. Ako príklad uviedla istý kadernícky salón, pred ktorým majiteľka vybudovala schod, a to preto, aby ženy vo vozíku nemohli zísť dnu. MÉDIÁ A OSOBY S INVALIDITOU Médiá by mali mať veľkú úlohu v živote osôb s invaliditou, uzhodli sa účastníci konferencie. Ibaže v našej krajine je málo tých, ktoré sú dostupné tejto skupine obyvateľov. Právo na informovanie v jazyku národnostných menšín je garantované Ústavou Republiky Srbsko. A čím je zaručené právo na informovanie nevidiacich alebo nepočujúcich osôb? Ako sme sa dozvedeli, zväzy, okolo ktorých sa zhromažďujú tieto osoby, vydávajú svoje časopisy alebo audiočasopisy, ibaže ich financovanie nie je nepretržité, ale je odkázané na projektové financovanie. Z toho dôvodu by aj informovanie nevidiacich a slabovidiacich malo byť rovnoprávne zastúpené v Stratégii rozvoja informovania. Prítomní zdôraznili potrebu po väčšej dostupnosti informačných televíznych a rozhlasových vysielaní, dostupnejšie obsahy na webových stránkach. Takisto navrhli, aby sa do procesu zapojili aj menšinové tlačové médiá, ktoré by aspoň niekoľko strán

tlačili Braillovým písmom. Tento návrh podporila aj zodpovedná redaktorka denníka Magyar Szó Márta Varjú, ktorá ocenila, že je ich denník odhodlaný sprístupniť svoje obsahy aj osobám s invaliditou. Nakoľko sú mediálne obsahy dostupné osobám s invaliditou, resp. v akej miere poznáme asistenčné technológie, hodnotil Károly Király, učiteľ v Strednej elektrotechnickej škole v Novom Sade, a to na základe online ankety, ktorá bola dostupná na našej webovej stránke a stránke denníka Magyar Szó. Konštatoval, že podobné odpovede boli v oboch anketách, z ktorých vyplynulo, že si verejnosť uvedomuje existenciu osôb s invaliditou a ich potreby, ťažkosti informovania, ale takisto existuje aj odpor k týmto osobám. Táto odpoveď sa vyskytla vo veľmi malom percente, ale, ako Király konštatoval, je šokujúce, že sa vôbec vyskytla. Nemožno poprieť, že konferencia otvorila mnohé problematické témy, o ktorých zväčša uvažujú iba tí, ktorí s nimi zápasia. Ako naznačila aj riaditeľka agentúry Heror Media Pont Nataša Herorová, témy, ktoré nastolili účastníci debaty, sú dobrou ouvertúrou, aby sa na budúci rok konkrétnejšie na ne debatovalo a hľadalo riešenie.

44 /4775/ 4. 11. 2017

Týždeň SPOLUFINANCOVANIE MÉDIÍ Z ROZPOČTU MESTA BELEHRAD

Vychodeným chodníčkom Juraj Bartoš

obre je. Aj na tohtoročnom súbehu pre spolufinancovanie médiálnych projektov, ako informoval denník Danas v dvojčísle z 21. a 22. októbra t. r., viacmiliónové sumy skončili na účtoch neznámych produkčných podnikov, ktoré boli založené krátko pred zverejnením alebo dokonca počas trvania (!) súbehu. Čitateľ sa môže spýtať – čo je na tom dobré? Nič. Zhola nič. Iba ak to, že podozrivé dofinancovanie médií z rozpočtu obce Báčsky Petrovec, o ktorom sme v Hlase ľudu informovali v apríli t. r., nepredstavuje „bielu vranu.” Danas uvádza, že takmer 80 miliónov dinárov mesto Belehrad „rozvrhlo podľa osvedčeného vlaňajšieho receptu médiám blízkym moci.” Slovom, znovu zostali bez aspoň časti požadovaných peňazí Danas, agentúra Beta, Medija centar, denník Blic, ako aj portál Pištaljka. Žeby preto, lebo sa tento o kus koláča z mestskej „pece” uchádzal projektom Výskum korupcie a zrážka záujmov vo výkon-

ných orgánoch mesta Belehradu a mestských obcí? Denník Danas, ktorý sa nezdráha kriticky písať o činnosti vlády a politických prominentov vrátane predákov vládnucej koalície tvrdí: „Studio B za dva projekty zobralo po 6,5 miliónov dinárov a podniky späté s jeho majiteľmi ´do rodinného rozpočtu´ pridali ešte 10 miliónov dinárov. Brender s. s r. o. dostala šesť miliónov dinárov a Irik a. s. s r. o. štryi milióny. O firmách spätých so Studiom B, z ktorých sú niektoré fiktívne, Danas písal aj po vlaňajšom súbehu, keď tá istá skupina získala polovicu z celkove pridelených prostriedkov, až 41,5 milióna dinárov.” Koncom apríla sme v Hlase ľudu informovali o spolufinancovaní médií v obci Báčsky Petrovec, ktorá na naplnenie verejného záujmu v oblasti verejného informovania na území obce Báčsky Petrovec roku 2017 určila 4 milióny dinárov, z čoho uchádzačom rozdelila úhrnne 3,5 milióna. Ani NRSNM, ani Asociácia slovenských novinárov, ani naša redakcia nedosta-

Z TRETIEHO VEĽTRHU MÉDIÍ MÉDIA MARKET V BELEHRADE

Ide to dolu vodou Oto Filip

édií je stále viac a je im stále horšie. Obrovskej väčšine z nich. Nedostatok finančných prostriedkov, politické vplyvy, skromné pracovné podmienky, nízky životný štandard novinárov, tabloidizácia obsahov, dikriminovanie žurnalistov, tolerovanie a politika netrestania tých, čo fyzicky útočia a hrozia novinárom, znehodnocujú ich a ťahajú cez blato... Ukážok zlých praktík je toľko, že by sa nimi pokojne dala zaplniť celá tematická brožúrka. Pre neblahú mediálnu situáciu v posledných rokoch sme na čoraz nižších priečkach svetových zoznamov, hodnoverne sa zaoberajúcich stavom mediálnych slobôd a slobodou prejavu. Nepriamou ukážkou situácie v žurnalistike bol aj tohtoročný, v poradí tretí Média market, ktorý od 25. do 29. októbra prebiehal v hale 3 Belehradského veľtrhu. Zoskupil viaceré popredné

www.hl.rs

li odpovede na otázku, ako je možné, že temer dvakrát viac (2,3 milióna) bolo pridelené uchádzačom mimo báčskopetrovskej obce, než tamojším lokálnym médiám. Pripomíname, že Petrovská televízia a Rádio Petrovec dostali po 600-tisíc din., zatiaľ čo portal Brif medija net Petrovaradin (na konto projektu Bačkopetrovački kibicifenster) dostal milión din. Mimochodom, z rozpočtu mesta Belehrad vraj najväčšiu sumu (až 6,9 milióna din.) získalo Združenie rokových hudobníkov Srbska (?!). Danas tiež informuje, že „viacmiliónové sumy skončili v neznámych produkčných podnikoch, založených pred vypísaním alebo počas súbehu. Firma Folim dostala päť a Zofin štyri milióny dinárov.” V tejto súvislosti predseda Nezávislého združenia novinárov Srbska (NUNS) Slaviša Lekić uviedol: „Na rozdiel od predchádzajúcich súbehov, keď v komisiách boli členovia redakcií, ktoré dostali peniaze, ľudia, ktorí sami sebe pridelili prostriedky, tohto roku komisiu tvorí päť úplne neznámych Priam ukážkovou v tomto zmysle bola tribúna venovaná dileme, či u nás ešte sú veľké novinárske osobnosti. Zoskupila štyroch účinkujúcich a azda rovnako toľko novinárov, ktorí ju sledovali. Pritom to mohla byť pekná, otvorená a interaktívna platforma na výmenu názorov a nápadov na ponúknutú tému.

mediálne spoločnosti, ktoré prezentovali približne sto vydaní, no z televízií s celoštátnym pôsobením takmer žiadna neprejavila potrebu zúčastniť sa v ňom. Je chvályhodné, že najväčšie podujatie tohto druhu v regióne prilákalo počas niekoľkých dní atraktívnych hostí zo sveta politiky, športu, hudby, umenia, kultúry a šoubiznisu. Na druhej strane možno Z diskusie o novinárskych osobnostiach však byť rozčarovaný Návštevníkov, ktorým dominovala pre skutočnosť, že sa viaceré debaty na zaujímavé témy, ako Mladí a médiá, mládež, na veľtrhu hlavne lákala možMožno médiám veriť?, Ako sa zo zlej nosť sadnúť si za počítače v priestore správy stáva správa dobrá, Kto rediguje jednej zo známych mediálnych spoprogram: diváci či redaktori?, Predávajú ločností, ako aj príležitosť vidieť, ako sociálne siete dobre výrobky?, Ako sa vzniká program populárnej hudobnej prichádza k mediálnej nezávislosti... stanice. Novinári zase mali možnosť nemohli pochváliť badateľnejšou stretnúť sa s kolegami z iných reúčasťou zainteresovaných divákov. dakcií, poťažkať si na situáciu, alebo

Informačno-politický týždenník

osôb, novinárskych anonymov.” On dodal, že takýto výsledok súbehu je „ďalším dôkazom na to, že štátne vkladanie do médií čiže spolufinancovanie verejného záujmu je úplne pozbavené zmyslu.” Rovnaký dojem sme mali aj z výsledku tohtoročného súbehu respektíve udelenia peňazí z rozpočtu obce Báčsky Petrovec. V trojčlennej odbornej komisii nebol totiž žiaden predstaviteľ slovenských médií, respektíve nikto z radu slovenskej menšiny v Srbsku. Starosta báčskopetrovskej obce Srđan Simić dodnes neposkytol odpovede na otázky, ktoré sme uverejnili v našom týždenníku po tom, čo ignoroval našu výzvu na rozhovor k háklivej téme. Nakoľko nám je známe, úradne nezareagovala ani jedna z politických strán ani občianske združenia, ktoré sa vydávajú za neochvejných zástupcov záujmov slovenskej menšiny v Srbsku. Nie náhodou NUNS v aprílovom oznámení uviedlo: „Dva a pol roka odkedy sa uplatňuje nová sada mediálnych zákonov, ktorých jedným z cieľov bolo odstúpenie štátu z médií, sa inštitúcia konkurzového spolufinancovania stala úplne nezmyselnou následne skutočnosti, že sa v lokále pozmenila na mechanizmus na financovanie médií lojálnych aktuálnej moci.” sa porozprávať s čitateľmi o obsahu jednotlivých printových vydaní. Hoci podujatie pomerne mladé, Veľtrh médií si už teraz žiada niektoré inovácie. Zišlo by sa viac serióznych, tematicky širších a účastnícky masovejších rozpráv o postavení novinárov, ktorí sú čoraz zjavnejšie, najčastejšie nie vlastnou vinou na okraji spoločenského diania. Ide o to, na čo na jednej z debát poukázala i šéfka mediálneho oddelenia OBSE Gordana Jankovićová. Akákoľvek moc sa snaží mediálnu verejnú mienku využiť vo svoj prospech. Čo znamená, že niet slobody, ktorá je navždy daná a že sú preto cestou a modelom, ako dosiahnu slobodu, silné inštitúcie, rešpektovanie zákonov a dialóg, ktorý v Srbsku buď absentuje, alebo ktorý sa chápe ako hádka. Tieto návody sú u nás zvlášť potrebné, keďže niekdajšia siedma veľmoc už dávno nie je ani siedma, ani veľmoc. Skôr je zrkadlom stavu, v akom spoločnosť je. A v tejto sú už dávnejšie mnohé hodnoty obrátené naruby.

• TÝŽDEŇ •

DÁTUMY

Zabehnite si, hoci (nie) ste vegán Juraj Bartoš

oľkí z nás si všímajú, sporadicky alebo permanentne, náhodne alebo zámerne rôzne rubriky v tlačených periodikách, či v niektorom z (nes) početných internetových portálov, ktoré obsahujú údaje o rôznych dátumoch? Asi viacerí než je tých, ktorí sú ochotní priznať sa k „činnosti“, ktorá sama osebe nemusí byť ani na škodu, ale môže (a opäť nemusí) byť na úžitok. Takmer na každý deň v kalendári pripadá dajaký medzinárodný či svetový deň niečoho... Tak začneme nakúkať. Ako je dávnejšie známe, 1. novembra si pripomíname sviatok Všetkých svätých, u nás skrátene nazvaný Deň všechsvätých. Na 2. novembra pripadá Pamiatka zosnulých (na Slovensku známa ako Dušičky). Zo slovenskej ľudovej tradície poznáme, že v podvečer Dušičiek „duše zosnulých vystupujú z očistca, kde v plameňoch pykajú za svoje hriechy“. V Deň pamiatky zosnulých ľudia navštevujú cintoríny, odnášajú na hroby kvetiny, pália tam sviečky, a tak si spomínajú na príbuzných a známych. Sviatok Všetkých svätých v 8. storočí stanovil na 1. novembra pápež Gregor IV. ako spomienku na kresťanských svätcov. Kedysi dávno ľudia v noci na 2. novembra na stole nechávali časť večere a na hroboch zažíhali sviečky, takže časom dátum 2. novembra začali pripomínať ako Pamiatku zosnulých (Dušičky). Prvý deň v novembri od roku 1994 figuruje ako Svetový deň vegánov. Pod pojmom vegáni sa chápu ľudia, ktorí nekonzumujú mäso ani žiadne produkty živočíšneho pôvodu (mlieko, syry, vajcia, ba často i med). Ľudia sa orientujú na vegánsky spôsob výživy z rôznych dôvodov – zdravotné, environmentálne, náboženské či etické a morálne dôvody s ohľadom na práva zvierat. Mnohí vegáni si budujú vlastný životný štýl a filozofiu. Vegán• TÝŽDEŇ •

ska strava znižuje riziká ochorení (akými sú o. i. rakovina hrubého čreva, infarkt myokardu, vysoký cholesterol, vysoký krvný tlak, rakovina prostaty či mŕtvica). Na druhej strane vystavujú sa

ťaženému súčasným „sedavým“ spôsobom života. Majte preto, vážení, na ume, že cesta či chodníček, ktorým si (a nielen 5. novembra) pobežíme, uvoľnene a s radosťou, vedie priamo k zdra-

počasí. Dozaista neoľutujeme. Najmä keď po čase zistíme, že sme o niekoľko kilogramov ľahší a „o niekoľko sekúnd“ rýchlejší, alebo že sa nám rozvíri upokojená sivá hmota, respektíve, že

istým rizikám, následne manka niektorých minerálov a vitamínov, ktoré sa v potravinách rastlinného pôvodu vyskytujú v menšom množstve. Nahrádzajú ich príslušnými suplementmi. V prípade záujmu o prepojenie na vegánsku výživu určite by sa bolo treba konzultovať s odborníkmi. Od roku 1999, keď ho založil bežec Bill McDermott na Long Islande, dátum 5. novembra je známy aj ako Svetový deň behu. Jeho zakladateľ mu vštepil základnú šľachetnú myšlienku: podporiť behom boj proti chudobe vo svete, a to nielen získaním finančných prostriedkov, ale aj (a najmä!) zvýšením povedomia verejnosti o príčinách a riešeniach extrémnej chudoby vo svete. Každý rok sa 5. novembra v stovkách miest na všetkých kontinentoch organizujú behy, ktorých účastníci sa riadia vopred vyslovenou myšlienkou. Nepridáte sa k nim? V každom prípade beh a vôbec pohyb na čerstvom vzduchu prospieva nášmu organizmu za-

viu. Lebo si behom utužujeme srdcovo-cievne i tráviace ústrojenstvo, upevňujeme svalstvo, staviame hrádzu proti rôznym ochoreniam. Nuž, dožičme si trebárs len dva- − trikrát za týždeň 30 − 45 minút behu. V každom

sa pominula malátnosť. Nebežali sme (pra)dávno? No a čo? Nikdy nie je neskoro na (nový) začiatok. Pravdaže, len opatrne. Malá rozcvička neublíži. Ani postupné predlžovanie prebehnutej dráhy.

Iný uhol reality

44 /4775/ 4. 11. 2017

Nikola Petkov

Týždeň Z UDELENIA ŠTIPENDIÍ NA FILOZOFICKEJ FAKULTE

Podpora pre študentov slovakistiky Danuška Berediová

a Oddelení slovakistiky Filozofickej fakulty v Novom Sade v pondelok 30. októbra udelili štipendiá študentom prvého ročníka. Cieľom tejto finančnej

rada vypracovala projekt a prostriedky na štipendiá na prvé tri mesiace, teda na október, november a december vyčlení Úrad pre Slovákov žijúcich v zahraničí. Na budúci rok prostriedky sčasti zabezpečí aj NRSNM. V budúcnosti

Prváci − študenti slovakistiky

pomoci je podporiť a motivovať študentov slovakistiky. Ako podotkla Anna Tomanová-Makanová, predsedníčka Národnostnej rady slovenskej národnostnej menšiny,

sa obe strany budú snažiť striedať sa na tri mesiace. Štipendiá vo výške 7-tisíc dinárov mesačne budú dostávať títo študenti: Aleksandra Čmelíková zo

Slankamenských Vi n o h ra d ov, Alena Kolárová z Lugu, Miroslava Ožvátová z Kysáča, Anna Demrovská a Ján Andrášik z Báčskeho Petrovca. Slávnostného udelenia štipendií sa zúčastnili aj hostia: Ján Varšo, Pomoc, ktorá bude osožná predseda Úradu pre Slovákov žijúcich v zahrani- lebo „už je to stelesnením toho, čí, Igor Furdík, generálny konzul čo sa podarilo konkrétnemu člov Békešskej Čabe, Anna Toma- veku, ktorý sa začal v materskej nová-Makanová, predsedníčka škole učiť po slovensky, potom NRSNM, a prodekan Filozofickej v základnej a strednej škole. Vy, fakulty pre vedu a medzinárodnú ktorí ešte študujete, uvidíte, že patríte medzi inteligenciu, ktorá spoluprácu Zoran Paunović. Vedúca Oddelenia slovakistiky nesie zodpovednosť za profesiu, prof. Dr. Jarmila Hodoličová vyjad- za ktorú ste sa vyučili“. Takisto rila potešenie, že si úrad spomenul povedal, že keď ide o investície, aj na vysoké školstvo, o ktoré sa ktoré sú vkladané do študentov, podľa jej mienky neprejavuje veľký nie je dôležité, či sú zo Srbska záujem. Predsedu úradu je toho alebo zo Slovenska, ale je dôležité názoru, že univerzity a vysoké to, aby študenti tie investície vo školstvo patria medzi priority, svojej praxi využívali.

Z OKRÚHLEHO STOLA BELEHRADSKÉHO STREDISKA PRE VÝSKUM MIGRÁCIÍ

Oba menšinové zákony už v decembri? Jasmina Pániková

inister Štátnej správy a lokálnej samosprávy Branko Ružić nedávno vyhlásil, že sú práce na zmenách a doplnkoch Zákona o ochrane práv a slobôd národnostných menšín v záverečnej fáze. Práve o týchto zmenách a komunikácii medzi rezortným ministerstvom, národnostnými radami a predstaviteľmi civilnej spoločnosti hovorili na okrúhlom stole, ktorý v stredu 25. októbra v Belehrade zorganizovalo Stredisko pre výskum migrácií. Aj keď verejná debata prebiehala počas minulého decembra, podľa slov riaditeľky strediska Biljany Jovićovej je chvíľa, aby sa zohľadnila situácia a konštatovalo, v akej miere ministerstvo akceptovalo

www.hl.rs

pripomienky a návrhy odbornej verejnosti. V súvise s tým riaditeľ Inštitútu spoločenských vied Goran Bašić zdôraznil, že návrhy, ktoré doručili civilné spoločnosti, ministerstvo neakceptovalo so zdôvodnením, že nie sú v súlade s konceptom zákona. „Je to pravda, lebo tento návrh zákona ani nemá koncept. Mali by sme mať jeden zákon, ktorý by riadil aj postavenie menšín, aj ich účinkovanie vo verejnom živote, ako aj postavenie menšinových samospráv. Dôvody na zmenu zákona mali byť oveľa silnejšie, než tie, ktorými sa riadilo ministerstvo. Silným dôvodom mal byť aj segregačný model multikultúrnosti a skutočnosť, že sú menšiny čoraz ďalej od väčšiny.“ Podľa neho návrh zákona neprispel k tomu, aby sa mohla konštruovať

Informačno-politický týždenník

zdravá menšinová politika, ktorá by prispela k zlepšeniu celkovej situácii. Ako ďalej uviedol, oveľa menej škody by prinieslo meškanie v realizácii Kapitoly 23, než schválenie zákona, v ktorom nieto jasnej spoločenskej politiky, ktorá zaručuje dlhoročnú stabilitu a demokratické vzťahy medzi občanmi. S touto konštatáciou sa uzhodli aj predstavitelia Národnostnej rady bosniackej národnostnej menšiny. Ahmedin Škrijelj, ktorý bol aj členom pracovnej skupiny na vypracovanie návrhu zákona, konštatoval, že neboli zohľadnené reálne potreby pre každú menšinu osobitne. Zdôraznil, že ich Národnostná rada podala početné pripomienky, ktoré ministerstvo bez zdôvodnenia odmietlo. V mene Ministerstva štátnej

správy a lokálnej samosprávy debaty za zúčastnila Ljiljana Bekčićová. Zdôraznila, že prioritou ministerstva v minulom období bolo vypracovanie zmien a doplnkov zákona o menšinách, ako aj zmien a doplnkov zákona o národnostných radách národnostných menšín. Avizovala, že by zákon o menšinách mal byť schválený v decembri, rovnako ako aj zákon o národnostných radách. Práve toto vyvolalo reakciu prítomných, ktorí boli prekvapení takým rozhodnutím, keďže, ako povedali, stanovisko národnostných rád a stanovisko štátu ohľadom zákona o národnostných radách sa veľmi rozchádzajú. Konštatovali, že zase budeme mať ďalšie súrne schválené zákony, ktoré nemôžu priniesť žiadny prospech. • TÝŽDEŇ •

Slovensko

BÝVALÉHO ŠÉFA TELEVÍZIE MARKÍZA A MINISTRA HOSPODÁRSTVA PAVLA RUSKA OBVINILI Z OBJEDNANIA VRAŽDY SVOJEJ OBCHODNEJ PARTNERKY

Ako v detektívke Rastislav Boldocký

éf najsledovanejšej televízie si u hlavného šéfa podsvetia objedná vraždu svojej obchodnej partnerky. A celý prípad spred dvadsiatich rokov by mohol odhaliť rozsiahle prepojenie politických a ekonomických elít. Kauza ako vystrihnutá z mafiánskych filmov otriasa členskou krajinou Európskej únie. Tipujete dobre, ide o Slovensko. Koncom októbra policajti zatkli Pavla Ruska, bývalého šéfa televízie Markíza a neskôr aj ministra hospodárstva. Za všetkým bola výpoveď na doživotie odsúdeného mafiánskeho bossa Mikuláša Černáka, ktorý v posledných rokoch, zjavne s cieľom skrátiť si trest, začal spolupracovať s vyšetrovateľmi a prehovoril o svojich zločinoch z divokých deväťdesiatych ro-

kov. Najnovšie si „spomenul“ na stretnutia s Pavlom Ruskom z roku 1997 v Banskej Bystrici a v Bratislave. Rusko si mal na nich u neho objednať vraždu svojej obchodnej partnerky Sylvie Volzovej a údajne aj zaplatil zálohu vo výške pol milióna korún. Aby situácia bola Mikuláš Černák a Pavol Rusko ešte bizarnejšia, tieto stretnutia sprostredkoval súčasný predseda spoločnosti v 90. rokoch. Je zjavné, Slovenského futbalového zväzu že mafia mala mimoriadne silné Ján Kováčik. K vražde nakoniec ne- postavenie. Týždenník PLUS 7 DNÍ došlo, lebo približne v tom istom si všíma, že keby aj Rusko hovoril čase vyhlásila polícia po Černákovi pravdu, na zamyslenie stojí, prečo pátranie a on sa dobrovoľne vzdal. pomoc nehľadal na polícii, ale Podrobnosti zamotaného prí- u predstaviteľov mafie. Žeby v tom padu vychádzajú na povrch len čase bossovia mali viac vplyvu než pomaly. Pavol Rusko aj Ján Kováčik muži zákona? Zarážajúce je tiež, stretnutia s Černákom potvrdili. že bývalý šéf Markízy sa napriek Bývalý šéf Markízy však akúkoľvek týmto stykom s podsvetím neskôr vinu odmieta, naopak u mafiánov, stal ministrom hospodárstva. Ale celá kauza by mohla výrazne vraj, sám hľadal ochranu, lebo mal zamiešať karty aj dnes. Médiá si obavy o vlastný život. V každom prípade celá kauza všímajú, že Ruska majú na staveľa hovorí o fungovaní slovenskej rosti vyšetrovatelia takzvaného

prípadu Gorila, v rámci ktorého prešetrujú údajné korupčné prepojenia súčasných politických a finančných elít. Je to prinajmenšom netradičný postup. Gorila je totiž o ekonomickej kriminalite, zatiaľ čo v prípade šéfa Markízy ide o pokus o vraždu. Objavili sa preto špekulácie, že vyšetrovatelia chcú iba pritlačiť na Ruska, aby prehovoril o skutočnostiach zo spisu Gorila. Ak by to bola pravda, mohli by sme sa dočkať ešte šokujúcejších zatknutí. Foto: www.cas.sk

SOCHÁR JÁN STUPAVSKÝ – LAUREÁT PRESTÍŽNEJ CENY IDENTIFIKAČNÝ KÓD SLOVENSKA

Ocenenie a výstava R. Boldocký

taropazovský umelec Ján Stupavský v druhej polovici októbra na Slovensku bodoval. Stal sa len tretím laureátom prestížneho ocenenia Identifikačný kód Slovenska z radov krajanskej komunity, navyše si milovníci umenia mohli pozrieť v Galérii Západnej terasy Bratislavského hradu jeho sochársku tvorbu. Cieľom ocenenia Identifikačný kód Slovenska (IKS) je zviditeľniť slovenské kultúrne hodnoty, ich význam, postavenie vo vzťahu k vývoju civilizácie a ľudskej identity v nej. Tradične ho udeľujú osobnostiam z oblasti kultúry, umenia a vedy. V minulých rokoch udelili IKS len dvom príslušníkom krajanskej komunity – Pavlovi Čánimu zo Srbska a Nataši Floreanovej, ktorá pôsobí v Austrálii. Teraz sa k nim pridal aj sochár Ján Stupavský. Tohto roku • SLOVENSKO •

Ján Stupavský pri soche Ľudovíta Štúra

ocenili aj pätnásť ďalších osobností, medzi ktorými sú napríklad hudob-

ník skupiny Elán Ján Baláž, huslista Ján Berky, herec Martin Huba, he-

rečka Jana Hubinská, spisovateľ Tomáš Janovic, výtvarník Dušan Kállay, architekt Ferdinand Milučký či sochár Štefan Polák. „Ocenenie Identifikačný kód Slovenska pre slovenských a zahraničných tvorcov bude v tomto roku posolstvom i šírením myšlienky humanizmu, spolužitia a mieru. Zároveň aj zásluhou ich talentu, tvorivosti a originality,“ zdôraznil pre agentúru TASR kurátor projektu Ľuboslav Moza. Ján Stupavský v roku 2017 má viacero jubileí. Oslávil sedemdesiate narodeniny, ako aj 55 rokov umeleckej a 35 rokov sochárskej tvorby. Aj v týchto súvislostiach treba vnímať výstavu jeho diela v priestoroch Galérie Západnej terasy Bratislavského hradu. Stupavského originálne práce si priaznivci umenia v hlavnom meste mohli pozrieť počas posledných dvoch októbrových týždňov.

44 /4775/ 4. 11. 2017

Ľudia a udalosti Vzácne darčeky k 500. výročiu PAMIATKA REFORMÁCIE V STAREJ PAZOVE

Jaroslav Čiep Anna Lešťanová Katarína Verešová

Starej Pazove si vo štvrtok 26. októbra slávnostne pripomenuli Pamiatku reformácie. Členovia slovenského evanjelického cirkevného zboru vo svojom prostredí privítali početných hostí, ktorí sa zúčastnili na oslave 500. výročia reformácie. Bolo to vskutku celodenné cirkevné sústredenie, v rámci ktorého odzneli prednášky, večierok piesní a poézie, prezentácia novej publikácie a

PREDNÁŠKA A VEČIEROK Oslava päťstého výročia reformácie v Starej Pazove sa prakticky začala prednáškou profesora Dr. Rolanda Wernera z Teologickej fakulty v Marburgu (Nemecká republika) v zborovej sieni na novej fare, na ktorej sa zúčastnili farári SEAVC v Srbsku a EAVC v Chorvátsku, ako aj iní cirkevní hodnostári a záujemcovia o luteránsku cirkev. Témou prednášky bolo líderstvo v kresťanstve. Prednášateľ vychádzal z Lutherovej myšlienky Evanjelium má prenikavé oči a vidí hlboko do srdca, tak aj kresťanskí vodcovia

Z prednášky o duchovnom vodcovi

Monografia – darček k výročiu reformácie

otvorenie dvoch dokumentárnych výstav. K tomu posvätili monumentálnu sochu a zasadili strom reformácie. Na záver odznel slávnostný program.

www.hl.rs

majú vniknúť do potrieb a túžob veriacich a vhĺbiť sa do myšlienok detí, žien, mužov a chorých. Aby kresťanstvo bolo živé u ľudí a v spoločnosti, farári a cirkevní

Informačno-politický týždenník

hodnostári musia pozerať nielen do minulosti, ale aj dopredu a mať víziu, aká cirkev bude o päťdesiat rokov. Súčasne v staropazovskom chráme Božom, ktorý k tomuto jubileu pekne vymaľovali, odznelo ďalšie podujatie, ktoré sa nieslo v znamení náboženských piesní a poézie. Zúčastnili sa ho cirkevníci z hosťujúcich cirkevných zborov a domáci viery. Program mala na starosti dlhoročná horlivá cirkevníčka Katarína Forgáčová, predsedníčka pazovského Oltárneho krúžku žien. Okrem iného prečítali laudatio na slovenskú Evanjelickú cirkev pri odovzdávaní Ceny NRSNM Evanjelickej cirkvi z pera Kataríny Melegovej-Melichovej. V programe vystúpila i Anna Malková, domáca viery, ktorá prečítala úryvok Na Pamiatku reformácie z básnickej zbierky Rozhovory s Bohom bývalého biskupa Jána Valenta.

V slávnostnom programe sa prihovoril Roland Werner (sprava), do slovenčiny prekladal Igor Feldy

Potom zostavovateľka Vojnićová-Feldyová ozrejmila ideu vzniku tejto knihy a dlhé a obsažné práce zaradené do tohto zborníka, ktorý postupom času získal tvar bohato ilustrovanej monografie.

PREZENTÁCIA KNIHY Jadro aktivít pazovských cirkevníkov prebiehalo však v budove Hurbanovskej fary a na farskom nádvorí. Pekným darčekom nielen pre domácich evanjelikov, ale aj pre celú Evanjelickú cirkev vo Vojvodine je vydanie monografie Slovenská evanjelická augsburského vyznania cirkev v Srbsku v slove a v obrazoch, ktorú naša verejnosť čakala viac ako osemdesiat rokov. Na jej realizácii za posledných osem rokov pracoval početný tím pod vedením zostavovateľky, farárky Umelec Ján Stupavský a socha Utrpenie Svetlany Vojnićovej-Feldyovej. Ide o reprezentač- Zároveň slová vďaky adresovala nú publikáciu nadväzujúcu na všetkým tým, ktorí priložili ruky monografiu biskupa Adama Ve- a svoje zručnosti a vedomosti k jej reša z roku 1930. V preplnenej zrodu. Miestny farár Igor Feldy, farskej sieni čerstvo vytlačenú ktorý vlastne vystupoval v úlohe knihu prezentovali verejnosti. Na moderátora večierka, vyzval svoje úvod zaspievali členovia zmieša- deti, aby prečítali krátke úvahy ného zboru Tília pod taktovkou o tom, ako prežívali roky vzniku dirigentky Anny Đurđevićovej. tejto knihy. Slová z pera posudzo• ĽUDIA A UDALOSTI •

archívu a týka sa uvedených tém. Sú tu rôzne veci, kusy nábytku, ako i listy, fotografie, dokumenty v Hurbanovskej spomienkovej izbe, knihy, predovšetkým Biblie a iné cirkevné vydania týkajúce sa Dr. Martina Luthera a reformácie. Na nádvorí medzi dvoma farskými budovami farár Igor Feldy

pri tejto príležitosti posvätil monumentálnu drevenú sochu pomenovanú Utrpenie. Socha vznikla z niekdajšieho stromu, moruše z rodinného domu akademického sochára Jána Stupavského. Potom cirkevní hodnostári a predstavitelia cirkevných zborov na dvore spoločne zasadli strom

Vo farskom dvore zasadili strom reformácie

vateľov prečítala profesorka Viera Diovčošová. Potom slovo odovzdali hosťom. Potešenie z vydania publikácie vyjadrili Ján Brtka, predseda Matice slovenskej v Srbsku, a Anna Tomanová-Makanová, predsedníčka Národnostnej rady slovenskej

boli nainštalované dve dokumentárne výstavy, ich obsah sprítomnila autorka výstav a archivárka v Ústrednom archíve SEAVC v Srbsku Katarína Verešová. Ide o výstavy z príležitosti 500. výročia reformácie a 200. výročia narodenia Dr. Jozefa Miloslava Hurbana. Vystavené je to, čo sa uschováva v depo tohto

Z prezentácie publikácie o dejinách SEAVC v Srbsku

reformácie. O význame sadenia stromu reformácie hovoril kysáčsky farár Ondrej Marčok.

Program v kostole mala na starosti Katarína Forgáčová

národnostnej menšiny. Autorom a tímu, ktorý sa podieľal na realizácii knihy, odovzdali prvé výtlačky a ostatní záujemcovia si knihu mohli kúpiť. Grafický dizajn mali na starosti Miroslav Benka a Zdenko Ďarmotský, kým sa lektorskou prácu na nej podieľali Edita Škodová zo Slovenska, Zuzana Medveďová-Koruniaková a Viera Diovčošová. Kniha obsahuje menný a miestny register, ako i sumár v srbčine, nemčine a angličtine. VÝSTAVY, SKULPTÚRA A STROM REFORMÁCIE Predtým, ako návštevníci Hurbanovskej fary navštívili ďalšie miestnosti starej fary, v ktorých • ĽUDIA A UDALOSTI •

Chór ZŠ hrdinu Janka Čmelíka pod vedením Ljiljany Popovej

Dve pútavé výstavy: o Hurbanovcoch a reformácii

VEČIEROK Vo večerných hodinách sa v divadelnej sále uskutočnil slávnostný program pod názvom Na počiatku bolo slovo. Úvodom odznela duchovná pieseň Hrad prepevný, ktorú zhudobnil Martin Luther a slová napísal na motívy Žalmu 46. Táto pieseň má charakter hymny reformácie a luteránskych cirkví. Hlavným rečníkom na štvrtkovom slávnostnom programe bol hosť z Nemecka Dr. Werner, ktorý podrobne ozrejmil život a dielo Martina Luthera a zmienil sa o význame reformácie. V bohatej hudobno-speváckej časti programu v plnej divadelnej sále vystúpil Zmiešaný spevácky zbor Tília, chór ZŠ hrdinu Janka Čmelíka a početní iní sólisti a hudobníci. Pazovčanov dodnes riadi hurbanovský duch. To znamená, že pri takejto duchovnej slávnosti, akou je výročie reformácie, členovia cirkevného zboru v Starej Pazove zmobilizujú všetky sily a každý sa usilovne, v súlade s cirkevnými povinnosťami zaangažuje tak, aby sa všetko vykonalo podľa spoločných zborových predstáv a aby všetko dopadlo na výbornú.

44 /4775/ 4. 11. 2017

Ľudia a udalosti BÁČSKY PETROVEC

Usporiadali Reformačný deň Jaroslav Čiep

lovenský evanjelický a. v. cirkevný zbor v Báčskom Petrovci v nedeľu 29. októbra zorganizoval Reformačný deň. Podobne ako aj v iných našich prostrediach, tým sa chceli pričiniť o veľkolepejšiu pamiatku na 500. výročie reformácie. Najprv predpoludním v rámci príležitostných bohoslužieb pred početným spoločenstvom veriacich odznel slávnostný program. Okrem svojho duchovného vodcu – farára Jána Vidu a kantora Pavla Očovejiho pred príležitostne okrášlený oltár si zastali a zaspievali, resp. zahrali alebo sa prihovorili starší a mladší

Návštevníci osláv si určite všimli nový nosič vlajky na generálne obnovenej 180-ročnej farskej budove, kde po prvýkrát v petrovskom cirkevnom zbore mali vyvesenú vlajku Evanjelickej cirkvi. V prízemí teraz už celkovo zreštaurovanej starej farskej budovy bola vernisáž venovaná dejinám Evanjelickej cirkvi a reformácie. Na úvod profesorka Anna V programe vystúpil Komorný zbor Srdce Ježišovo zo Senty Reformačný deň v Petrovci uzavreli koncertom duchovných piesní v kostole. Okrem príhovoru miestneho kňaza Vidu, prednesu Hany Tancikovej a vystúpenia staršieho a mladšieho petrovského spevokolu, jadro programu patrilo hosťujúcemu Komornému zboru Srdce Ježišovo, čiže Cor Jesu zo Senty. Členovia tohto zboru spievali predovšetkým

po maďarsky, ale aj po nemecky a po srbsky. Na záver spolu s domácimi viery spievali aj po slovensky hymnu evanjelikov Hrad prepevný. Okrem toho ako sólista na husliach sa predstavil žiak strednej hudobnej školy v Subotici Árpád László, organista Zoltán Borbély a niekoľko piesní sólo zaspievala aj dirigentka tohto zboru Réka Miklósová.

Z otvorenia dokumentárnej výstavy: (zľava) Anna Hansmanová, Ján Vida a Anna Struhárová

cirkevný spevokol, deti Detskej besiedky, ako aj členky Oltárneho krúžku žien a dychový orchester. K tomuto podujatiu sa darovaním svojho obrazu znázorňujúceho pribíjanie 95 téz proti odpustkom pričinil aj presbyter, inak miestny lekár na dôchodku a výtvarník Daniel Chorvát. Po skončení bohoslužieb oslava výročia reformácie pokračovala v kostolnej záhrade. Po príhovore domáceho kňaza a príležitostnom programe cirkevníci spoločne zasadili strom reformácie, japonskú červenú slivku. V predvečerných hodinách sa uskutočnili dve ďalšie podujatia.

www.hl.rs

Hansmanová predniesla príležitostnú báseň a mladší spevokol zaspieval niekoľko cirkevných piesní. Profesorka dejín Anna Struhárová prednášala o globálnych dejinách reformácie a jej dopade nielen na cirkevné, ale aj svetské pomery. Farár Vida podrobnejšie ozrejmil obsah vystavených panelov, fotografií a výkresov. Prvú časť výstavy tvoria panely znázorňujúce dejiny reformácie na Slovensku, v druhej časti je fotograficky zobrazená životná cesta Dr. Martina Luthera a tretiu časť tvoria výkresy petrovských detí zhotovené na Detskej besiedke. Výstava bude otvorená do 31. decembra 2017.

Informačno-politický týždenník

V EVANJELICKOM A. V. CIRKEVNOM ZBORE V SELENČI si pripomenuli 500 rokov reformácie. V nedeľu 29. októbra popoludní v kostole prebiehali bohoslužby venované tomuto výročiu. V programe účinkovali spevokoly, deti z Nedeľnej školy zaspievali primerané piesne a Anna Valentová prečítala príležitostný text. Ako hosť na službách Božích sa zúčastnil a kázal selenčský rodák a kulpínsky farár Jaroslav Javorník. Po bohoslužbách neďaleko kostola prítomní spoločne zasadili strom reformácie, ktorý by mal rásť, rozvíjať sa a slúžiť ako vzor generáciám, ktoré budú túto cirkev v budúcnosti nasledovať. J. B.-Ď. • ĽUDIA A UDALOSTI •

V CIRKEVNOM ZBORE V PADINE

Odhalili bustu Dr. Martina Luthera Anička Chalupová

V rámci slávnostného programu sa ri príležitosti 500. predstavili členovýročia reformácie via kulpínskeho v utorok 31. októbra cirkevného spevo2017 v cirkevnom zbokolu pod vedením re v Padine prebiehala Milušky Petrášovej, ústredná celocirkevná tiež domáci evanjeoslava a slávnostné služlický spevokol pod by Božie. V rámci oslavy taktovkou kantora v kostolnej záhrade zaPavla Petroviča, sadili strom reformácie sólistka Anita Peta biskup SEAVC Samuel ráková a členovia Vrbovský odhalil bustu Komorného zboru Dr. Martina Luthera. Viliama Figuša-BysBiskupský úrad Sloventrého. Príležitostnou Padinský kňaz Ján Cicka v mene SEAVC v Srbsku skej evanjelickej a. v. cirkvi privítal hostí a účastníkov podujatia básňou venovanou v deň výročia reformácie reformácii autousporiadal oslavu v Padine, na žitosti reformácie hovoril Pavel ra ThDr. Michala Lučanského, ktorú pozvali početných hostí Sklenár, senior banátsky a farár evanjelického farára a básnika, z bližšieho a ďalšieho okolia, ako cirkevného zboru Kovačica I. sa prihovorila Mária Bančová.

Na bohoslužbách vystúpil aj padinský spevokol

i zo zahraničia. Na slávnostných službách Božích v padinskom kostole uvítaciu reč predniesol domáci kňaz Ján Cicka a príležitostnú kázeň mal dôstojný pán biskup Samuel Vrbovský. Na slávnostných bohoslužbách venovaných 500. výročiu reformácie (31. októbra 1517 v meste Wittenberg reformátor Dr. Martin Luther na dvere chrámu Božieho pribil 95 výpovedí proti odpustkom) sa zúčastnili kňazi zo všetkých našich cirkevných zborov, zástupcovia iných kresťanských cirkví pôsobiacich v Srbsku a vysokí hostia zo zahraničia. Pri tejto príležitosti sa slova ujal a o dôle• ĽUDIA A UDALOSTI •

Busta Dr. Martina Luthera v Padine

V kostolnej záhrade v Padine zasadili strom reformácie

Slávnostné ovzdušie chrámu Božieho v Padine

Odzneli aj príhovory vzácnych hostí, medzi ktorými bol aj Ján Varšo, predseda Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí, ktorý v tejto slávnostnej chvíli odovzdal biskupovi Vrbovskému pamätnú medailu. Po slávnostných službách v areáli padinského chrámu Božieho symbolicky zasadili strom reformácie a slávnostne odhalili bustu Dr. Martina Luthera. Hostitelia spolu so svojimi hosťami využili krásne slnečné počasie a pri tejto príležitosti navštívili aj Etno dom a Slovenské etno múzeum majiteľa Pavla Petráša. 44 /4775/ 4. 11. 2017

Ľudia a udalosti 28. OKTÓBER V PETROVCI

Spomienka na tragicky ukončené mladé životy Jaroslav Čiep

ni po 76 rokoch mučenícka smrť petrovských mladíkov nepadla do zabudnutia. Tých už v prvom roku druhej svetovej vojny 28. októbra 1941 obesili maďarskí okupanti ako odvetu za pálenie konopární v tomto prostredí. „Hovorí sa, že človek, ktorý nepozná dejiny, ťažko buduje budúcnosť. Preto dnes, keď stojíme na tomto mieste popravy petrovských prvobojovníkov, treba si položiť otázku, či poznáme vlastné dejiny. Či nás utratené životy niečomu naučili. To, že stojíme dnes na tomto mieste, hovorí, že áno. Životy stratené pre všetkých nás, či mladých, či starých, počas všet-

Spoločná hrobka prvobojovníkov

Spomienkové stretnutie na nádvorí Slovenského vojvodinského divadla kých týchto rokov sú záväzok, aby sme sa pamätali na ich obete a správali sa tak, aby tie obete neboli márne. Učebnice nám hovoria, že spálili konope, že bojovali

LETMO

Oto Filip

Informovanosť Oto Filip

yť včas a objektívne informovaný je mnohokrát základom správnych úvah, názorov, alebo aj rozhodnutí. Na skutočnosť, že si mnohí tunajší občania ešte stále neosvojili adekvátne poznatky o Európskej únii, od toho, aký je jej význam, po to, čo sú ozajstné európske štandardy a hodnoty, nedávne zareagovalo Ministerstvo pre eurointegráciu. A to spôsobom vhodným, nie ani priveľmi nákladným, no účinným. Prichystalo totiž dve publikácie, ktoré delilo zdarma početným návštevníkom uplynulého Medzinárodného knižného veľtrhu v Belehrade. Prvou je Argumenty za Európu. Obsahuje výstižný a reálny prehľad politických, inštitucionálnych, ekonomických a spoločenských výhod, ktoré nesie členstvo v EÚ, ako aj stručnú informáciu o európskej pomoci a podpore Srbsku prostredníctvom európskych fondov a programov. Oveľa je však zaujímavejšia publikácia Mýty o Európskej únii. Ide o rea-

www.hl.rs

govanie na to, čo nás podľa odporcov EÚ môže čakať, ak budeme neopatrní a dovolíme, aby nám život riadili články a paragrafy, oberajúce nás o samostatnosť a identitu, regulujúce dĺžku mrkvy, silu vysávača, formu a druh žiarovky.... Lazar Džamić v knihe Čaj zo sliviek vyzdvihuje, že najväčšia tragédia mýtov je v tom, že sa v prípade, že človek z nich nevyrastie, z druhu psychologickej pomoci stávajú obsesiou. A keďže sú uzavreté a nemenné, zastavujú učenie, zabíjajú nuansy, odmietajú rozbor. Čiže, sú smutné, ako aj krajiny, v ktorých sa javia. Práve preto je dobre, že svetlo sveta uzrela publikácia, ktorá ľahkým a prístupným spôsobom rieši mnohé dilemy. A to tak, že uvádza zlý príklad, následne ozrejmuje skutočný stav veci, prináša i zaujímavosť k tomu, na záver stručnej kapitoly aj relevantné zdroje určené tým, ktorí sa o danej oblasti chcú dozvedieť viac. Čiže všetko sa dá, keď sa vie a chce. A vtedy je aj omylov podstatne menej.

Informačno-politický týždenník

proti fašizmu, ale nehovoria nám o tom, že vlastne fašizmus bol možno menší ako ten opravdivý boj, a to bol boj za slobodu... a to spoločnými silami,“ zdôraznil vo svojom prejave zoskupeným na nádvorí Slovenského vojvodinského divadla zástupca predsedu obce Ján Brna. Chór žiakov Základnej školy Jána Čajaka pod vedením pro-

fesorky Marieny Stankovićovej-Krivákovej už tradične zaspieval pieseň Kto za pravdu horí, a potom stredoškoláčky Irena Struhárová a Petra Častvenová predniesli verše našich básnikov po slovensky a po srbsky. Prvú časť spomienkového stretnutia uzavrel profesor dejín Ján Benda ozrejmením okolností, ktoré vyústili do tragického ukončenia života mladíkov. K pamätníku popravených Pavla Ďugu, Jána Labátha, Martina Hrubíka, Jána Marčoka, Ruda Hrubíka, Branislava Mokića, všetkých z Petrovca, Jovana Žeravljeva z Nového Sadu a Ljubomira Doroslovačkého z Bečeja predstavitelia obce položili veniec, a spolu s inými petrovskými združeniami aj na spoločnú hrobku na tzv. partizánskom cintoríne.

PAMIATKA REFORMÁCIE V SILBAŠI. V nedeľu 29. októbra v silbašskom evanjelickom chráme Božom si pripomenuli 500 rokov od obnovenia cirkvi, ako pamiatku na 31. október 1517, keď Dr. Martin Luther pribil na dvere chrámu vo Wittenbergu listinu s 95 výpoveďami. Služby Božie vykonala silbašská farárka Jasmina Kotasová-Medveďová. Po kázni vystúpili deti, ktoré navštevujú hodiny náboženstva v škole a ktoré prečítali o živote a diele M. Luthera a verše z Biblie, ktoré Luther použil vo svojom diele. Na záver deti dostali lízanky, na ktorých bola namaľovaná Lutherova ruža. R. K. • ĽUDIA A UDALOSTI •

S DEFEKTOLOGIČKOU KAROLÍNOU ĎUGOVOU Z KULPÍNA

Keď sa povolaniu venuješ s láskou... Katarína Gažová

toho, aký máme prístup k deťom, akú metódu práce si zvolíme. Veo skončení strednej zdravot- domosti zo školy boli pre mňa iba níckej školy v Novom Sade základom, z ktorého som začínala Kulpínčanka Karolína Ďugová a na ktorý som ďalej stavala v praxi. sa pri výbere študijného odboru Pracujem s deťmi s poruchami orientovala na dva okruhy svojich v niektorej doméne rozvoja, takže záujmov: zdravotníctvo a prácu sa snažím z nich vyťažiť maximum, s deťmi. Preto sa rozhodla študovať a potom ich na tom stupni udržať. defektológiu na Zdravotníckej fa- Najvďačnejší vek dieťaťa je do päť kulte v Novom Sade. rokov života, keď my Každý ročník štúdia defektológovia môju utvrdil v presvedžeme najviac dosiahčení, že si zvolila ponuť, neraz dokonca volanie, ktorému sa odstrániť poruchy chce a môže venovať v jeho rozvoji.“ naplno. Po skončení zákPo strednej škole ladných štúdií začaste sa rozhodli štuli ste pracovať, ale dovať defektolóskončili ste i master giu. Čo vás k tomu štúdium. Kde teraz viedlo? pracujete? „Zo začiatku som „Skončila som odnemala jasnú predbor špeciálna rehastavu, kde budem Karolína Ďugová bilitácia pri viacnápokračovať v školení. sobných poruchách Predsa som si časom uvedomila, a tým získala hodnosť diplomože chcem zostať v doméne zdra- vaný defektológ na viacnásobné votníctva, ale lákala ma aj práca poruchy. Prvé zamestnanie som s deťmi. Potom som váhala medzi si našla vo firme, ktorá pracuje s štúdiom psychológie a defektoló- pomôckami pre sluchovo postihgie. Nakoniec prevážila defekto- nutých. Aj tu som pracovala ako lógia. Bolo to síce pre mňa niečo defektologička, lebo sa nevenonové, ale predsa ma lákalo a počas vali iba predaju pomôcok, ale aj štúdia som si s istotou uvedomila, rehabilitácii sluchu. Po siedmich že som si zvolila správne. Potvrdilo mesiacoch sa mi naskytla prílesa mi to aj neskoršie, keď sme žitosť zamestnať sa v Škole pre v rámci študijného programu začali základné a stredné vzdelávanie robiť s deťmi.“ so žiackym domovom Milana PetČo zahrnuje práca defektológa rovića v Novom Sade. Najprv som a nakoľko je možné využiť získa- nastúpila na miesto defektológa né teoretické vedomosti v praxi? pre nemocničné liečenie v detskej „Doména, kde môže defektológ nemocnici v Novom Sade, kde sa pracovať, je veľmi široká. Pracuje liečia deti z tejto školy, a tam sa sa s najmenšími deťmi, s deťmi na tvári miesta počas rehabilitácie školského veku, stredoškolákmi s nimi pracuje. Potom ma preradili a dospelými osobami. Už počas do triednej výučby a dostala som štúdia sme sa najviac venovali tretiakov, u ktorých sa vyskytovali detskému rozvoju a deťom v škol- kombinované poruchy. Na tom skom veku. Zistila som, že ma pracovnom mieste som zostala láka práve práca s deťmi, a nie s pol druha roka. V septembri, čiže dospelými. Tak som sa už na fakulte začiatkom tohto školského roka, čoraz viac usmerňovala na prácu ma pre potrebu pracovať s deťmi s deťmi a priala som si nájsť si za- v slovenskom jazyku preradili do mestnanie v škole. Tu som videla vysunutého oddelenia novosadaj najviac možností na rozvíjanie skej školy v Kysáči, v budove ZŠ a uplatňovanie svojich odborných Ľudovíta Štúra. Tu pracujem v komvedomostí. V akej miere dokážeme binovanej triede siedmeho a ôsmevyužiť vedomosti v praxi, závisí od

• ĽUDIA A UDALOSTI •

ho ročníka. Skôr sme mali skupiny podľa druhu poruchy, ale teraz sú žiaci rozdelení generačne do skupín. Pracujeme s deťmi, ktoré majú ľahšie intelektuálne poruchy, ktoré sú intelektuálne slabšie, ktoré trpia autizmom, cerebrálnou paralýzou, alebo majú psychiatrické poruchy, prípadne sú sluchovo postihnutí.“ Aký má byť defektológ z psychologického hľadiska? „Defektológ, ktorí chce pracovať s postihnutými deťmi, musí byť v prvom rade veľmi trpezlivá osoba, lebo ide o veľmi namáhavú a časovo náročnú prácu. Musí si vedieť vytvoriť čo najlepší prístup ku každému dieťaťu a musí byť kreatívny, aby ich vedel zaujať a prilákať ich pozornosť pri práci v škole. Môžem povedať, že je niekedy ťažko nadviazať kontakt, ale to všetko závisí aj od toho, o akú poruchu u konkrétneho dieťaťa ide. Potrebné je v najkratšom čase vytvoriť si správny prístup a nad-

viazať kontakt. Často ide o deti postihnuté tak v tom emocionálnom, ako aj v sociálnom rozvoji. Pre mňa je najdôležitejšie byť s nimi blízka, aby pocítili, že mi môžu veriť, k čomu som sa časom dopracovala. Musia tiež cítiť, že sa na mňa môžu spoľahnúť a nechcem pred nimi vystupovať ako nejaká prísna autorita. Aby sme to teda zhrnuli, treba vedieť nadviazať blízky vzťah s postihnutými deťmi, byť trpezlivý a kreatívny.“ Aké máte profesionálne ambície do budúcna? „Chcela by som naďalej pracovať v praxi, teda s deťmi. Tá vedecká stránka môjho povolania ma nateraz neláka, hoci bolo obdobie, keď som o tom uvažovala. Je tu ešte možnosť zdokonaľovať sa, teda špecializácia v odbore včasná intervencia. V poslednom čase ma to najviac zaujalo a láka ma čoraz viac; takže pracovať a zdokonaľovať sa zároveň, to sú moje plány.“ Foto: z archívu K. Ďugovej

KOVAČIČANIA V NEMECKU. Na pozvanie kovačického rodáka Martina Válovca, predsedu Slovenského spolku Gomaringen, v dňoch 13. až 15. októbra v Nemecku pobudli kovačickí hudobníci Ján Dišpiter a Ján Suchánek. Zúčastnili sa na tradičnej októbrovej zábave, ktorá bola roky predtým nazvaná hroznová, a ktorá v súčasnosti zoskupuje nielen Slovákov zo štátov bývalej Juhoslávie, ale i z iných štátov. Častými hosťami týchto akcií sú aj predstavitelia Generálneho konzulátu Srbska zo Stuttgartu. Zámerom spolku je organizovať rôzne aktivity, a tak udržiavať, rozvíjať a vštepovať lásku k slovenskej kultúre, jazyku a tradíciám. Okrem degustácie tradičných špecialít z kuchyne vojvodinských Slovákov, na zábave nechýbali ani slovenské ľudové piesne z Vojvodiny, ktoré prezentovali kovačickí hudobníci. A. Ch. Foto: z archívu spolku 44 /4775/ 4. 11. 2017

Ľudia a udalosti S TECHNICKOU TAJOMNÍČKOU ZDRUŽENIA PARAPLEGIKOV V NOVOM SADE

Činnosť riadne financuje len mesto Juraj Bartoš

druženie paraplegikov a kvadriplegikov v Novom Sade pôvodne založili roku 1976. Od roku 1985 pôsobí ako Združenie paraplegikov Mestského spoločenstva Nového Sadu a počíta takmer 100 členov. Stanka Mekićová je jeho technická tajomníčka od roku 1995. O čistotu jeho miestností na Bulvári Národného frontu č. 16 v Novom Sade (inak malých, rozlohy zhruba 25 štvorcových metrov) sa stará sama tajomníčka. Sama vypracúva projekty, programové aktivity, organizuje súťaže a exkurzie. Občas, keď šofér práve nie je prítomný, sadne si za volant mikrobusu a odvezie ľudí s invaliditou k lekárovi alebo na súťaže, ako povedzme do Hložian, kde sme sa s ňou rozprávali. Ako funguje Združenie paraplegikov v Novom Sade? „Združenie má správnu a dozornú radu, teda je zaregistrované v Agentúre pre hospodárske registre. Práca našej organizácie je humanitná a verejná. Účel združenia tkvie predovšetkým v tom, aby sme členom poskytli právnu pomoc, aby sme ich usmernili tam, kde treba. Ďalej, aby proste prichádzali do združenia, aby vypadli z domáceho prostredia, aby trochu odbremenili rodinu.“ Z ktorých obcí prichádzajú vaši členovia? „Členovia nášho združenia sú z mesta Nový Sad a z obcí Báčsky Petrovec, Báč, Báčska Palanka, Beočín, Sriemske Karlovce, Žabalj, Temerín, Vrbas. Sme jedným z 11 členov Zväzu paraplegikov Vojvodiny ako Zväzu paraplegikov Srbska.“ Ktoré sú najväčšie problémy ľudí s invaliditou? „Predovšetkým architektonické bariéry. Ďalej sú to neriešené početné otázky. Títo ľudia majú nízke invalidné dôchodky, majú síce aj prídavky na cudziu pomoc a starostlivosť, tie sú však určené pre tých, ktorí sa o nich starajú.“ Počujeme, že do Hložian pri-

www.hl.rs

Stanka Mekićová

chádzate pravidelne. Prečo? „Lebo nám tunajší Lovecký dom vyhovuje, sú tu lipy, neďaleko je rybník a čo je najdôležitejšie, ľudia sú tu zvlášť príjemní, ústretoví, všetci sa tu cítime výborne, preto sa sem aj vraciame.“ Ako ste sa vôbec dozvedeli o tomto mieste? „Z rozprávania nášho člena z Hložian Jána Ferku. Pred siedmimi − ôsmimi rokmi sme tu boli

prvý raz, vítali sme tu Nový rok. Odvtedy sem radi prichádzame. Pravdaže, posielame našich členov aj k moru, tiež do viacerých vojvodinských miest na rôzne súťaže v pikade, kulinárstve, rybolove a podobne. Naše združenie znáša všetky výlohy.“ Ako zabezpečujete prostriedky na jeho činnosť? „Financujeme sa z rozpočtu Mesta Nový Sad prostredníc-

tvom Mestskej správy pre sociálnu a detskú ochranu. Z tých prostriedkov odvádzame peniaze na môj plat, na údržbu úradu, na nákup kancelárskych a hygienických výrobkov. Malú časť prostriedkov zabezpečujeme z Ministerstva pre prácu, zamestnávanie, bojovnícke a sociálne otázky prostredníctvom projektov, ako aj z pokrajinského rozpočtu.“ V akej miere pomáha štát? „Nie veľmi. Republika a pokrajina pomôžu iba sem-tam, keď schvália niektorý náš projekt. Najviac nám pomáha Mesto Nový Sad.“ Čo iné obce, odkiaľ prichádzajú vaši členovia? „Kedysi sme dostávali hoci malé prostriedky aj od nich. Povedzme z Báčskopetrovskej obce sme pred ôsmimi − deviatimi rokmi dostávali asi po desaťtisíc. Keď teraz oslovím niektorú obec, počujem rovnakú odpoveď: združenie nie je zaregistrované na našom území. Nezaujíma ich, že tí občania sú našimi členmi. Nezaváži ani to, že z nášho združenia vzišlo veľa špičkových športovcov.“

JESENNÉ POSEDENIE PENZISTOV V HLOŽANOCH. Tohtoročné jesenné posedenie pri príležitosti mesiaca úcty k starším Miestna organizácia penzistov Hložany usporiadala v nedeľu 22. októbra v kaviarni Pod lipami. Prítomných privítal predseda starobných penzistov Ján Haška, ktorý okrem iného povedal: „Rozprávajme sa, tolerujme si navzájom chyby i nedostatky, pochváľme, lebo nikdy nevieme, či nám osud dopraje stretnúť sa aj nabudúce v takomto počte. Prežívajme ďalšie dni v šťastí a želajme si, aby sme sa v dobrom zdraví zišli aj o rok. Lebo sme tu ako rodina a keď rodina môže byť spolu, to je hodnota.“ O posedenie pri čaji a káve záujem prejavilo približne 60 členov oboch organizácií rôzneho veku. Stretnutie prebiehalo vo veľmi milej a veselej atmosfére. Spestrili ho dve penzistky: Anna Galambošová predniesla vlastnú báseň o prežívaní dôchodcovských dní a Zuzana Galambošová si v autorskom texte zaspomínala na školské časy. Vedenie pre svojich členov pripravilo slané a sladké maškrty a každý prítomný dostal jablko – jeden zo symbolov jesene a zdravia.

Informačno-politický týždenník

J. Č.-G-ová • ĽUDIA A UDALOSTI •

NA SLOVÍČKO S HAJDUŠIČANKOU VEROU ORAVCOVOU

Kreativitou proti chorobe Vladimír Hudec

ajdušičanka, inak jánošícka rodáčka, Vera Oravcová už ako žiačka základnej školy prejavila kreatívne schopnosti a sklony k maliarstvu, ale sa v tom neskoršie v živote neprejavila. – Veľmi rada som mala olejomaľbu, ale to je príliš drahé, a ja som nemala na to možnosti, takže to zostalo mojou neuskutočnenou túžbou. Iba neskoršie, keď som sa vydala, svoje kreatívne vlohy som uplatnila pri výrobe rôznych ôsmomarcových darčekov pre matku, príbuzné, priateľky, vychovávateľky v škôlke. Pred pol druha rokom však vážne ochorela. Zákernú chorobu síce prekonala, ale zostali následky, takže už nemôže vykonávať fyzicky ťažšie práce. Preto potrebovala nejaké zamestnanie, ktorým by si vyplnila voľný čas, strovila zvyšnú energiu a odpútala si myseľ od myšlienok o chorobe. Idey hľadala na internete. Navštevovala stránky, na ktorých bolo vidieť rôzne ručné práce, úžitkové umenie, a tak sa dostala k technike ozdobovania skla – fliaš, pohárov, džbánov, tzv. metódou skamenenej látky. – Veľmi sa mi to zapáčilo a po-

myslela som si, že by som to aj ja mohla robiť. Skúsila som a bola som spokojná s výsledkom, nuž som pokračovala. Pracovala som podľa pokynov z internetu, ale aj sama som uzavrela, ako robiť. V podstate to nie je až také kom-

Vere Oravcovej pri ozdobovaní predmetov pomáha dcérka Dajana

plikované. Aby ste ozdobili jednu sklenicu alebo pohár, potrebujete jednu grilonovú pančuchu, lep na drevo a farbu na betón. Lep zalepí pančuchu na sklo a farba ju „skamení“. Pančuchu ponoríme do zmesi lepu a farby, natiahneme na sklo, a potom ju modelujeme tak, že prstami z pančuchy vytvárame rôzne reliéfne tvary. Na jednej

sklenici som napríklad z tej istej pančuchy vymodelovala peknú ružu, kým na inej som ružu vymodelovala osobitne a len som ju prilepila na sklenicu. Časť bohatej palety výrobkov Okrem skla Oravcová z Verinej dielne ozdobuje aj kartónové alebo drevené škatuľky rôznych vajúc sa vysvetľuje táto šikovná veľkostí a tvarov, tiež kartónové Hajdušičanka a my sa tvárime, trúbky, ale aj rôzne iné predmety, že sme všetkému veľmi dobre ako napríklad plastové poháre rozumeli. Prvýkrát sa verejnosti predalebo vedierka, ktoré zostanú v každej domácnosti po použití stavila koncom augusta tohto napr. smotany. Vyrába z toho so- roku, keď počas návštevy Bibiany chy, košíčky a iné ozdoby vhodné v hajdušickej škole vystavila svoje do každého bytu. Pritom použí- práce. V týchto dňoch mala aj va ozaj nekaždodenný materiál, prvú predajnú výstavu na večierako lep na drevo, silikónový lep, ku, ktorý usporiadalo združenie ktorým kreslí na plochu, ktorú penzistov. Záujem, ktorý vzbudili ozdobuje, lak na nechty, git na jej práce, podnietil ju uvažovať drevo, farbu na betón, obyčajný o tom, že by ich mohla aj speňaakvalak. Ozdobné detaily vyrába žiť, a tak prispieť do rodinného hlavne z recyklačného materiálu, rozpočtu. – Robím to predovšetkým kvôli čiže plastových fliaš, kartónov na sebe a svojmu zdraviu, ale ak by vajcia, obyčajného papiera... – Drevenú škatuľu alebo kar- sa dalo speňažiť, prečo nie?! Z fitónovú trubicu najprv ozdobím, nančného aspektu to nie je až taká zalepím rôzne ružičky vystrihnuté náročná práca, ibaže si vyžaduje z papiera, alebo metódou deku- dosť času a trpezlivosti, takže je páže nejakú fotografiu, silikónom ťažko určiť cenu, aby to nebolo nakreslím vzor, ktorý ofarbím veľmi drahé a aby som predsa farbou na betón a natriem lakom, mala nejaký zisk. Čas ukáže, ako prípadne dám tomu zlatožltú to dopadne, – povedala na záver. alebo striebornú nuansu, – usmie-

POUGÁR

Juraj Bartoš

Bumbum-bumbum-bumbumbum! T íhá! Aký prašisko sa zdvihol, keď pán prezident Vučić vyčítal TV N1, že prejav ministra Dačića v príspevku z osláv SNS trval o osem (!!!!!!!!) sekúnd dlhšie než jeho AV prejav! Ešte sa zlomyseľníci pýtajú, prečo sa pán prezident nepohoršuje nad skutočnosťou, že je v iných televíziách sám zastúpený neúmerne viac než všetci politici vospolok. Veď by sme sa zahrdúsili v prachu, ktorý by sa zdvihol, keby si, nebodaj, pán prezident čo len pomyslel na také niečo! Bez prachu sa obišla vyhláška nemeckého spisovateľa pre deti a mládež Olivera Uschmanna. Hosťujúc na 62. Medzinárodnom knižnom veľtrhu • ĽUDIA A UDALOSTI •

v Belehrade v rozhovore pre denník Dnešok vyhlásil: „Neznámym ľuďom často rozprávam vymyslené príbehy o sebe.“ Verejnosť mlčí a pán spisovateľ si jednoznačne nárokuje na kreslo premiéra a/lebo (aj) prezidenta! Na spomenutom veľtrhu občianstvo šokoval aj Zoran Kesić. Autor najsledovanejšieho vysielania nedávnej TV B92, premenovanej na O2, si praje, aby sa raz zmenila terajšia moc?! Preto, aby on a jeho mančaft, ktorí pripravujú satirické vysielanie, 24 minút „kritizovali aj dáku inú moc“. Úradnej moci (beztak tak trochu výrazne bezmoc..., pardon, chorej) sa len tak z kečky parí, čo sa

chystá odstúpiť. A overiť si zásadovosť pána Kesića. Keď už sme spomenuli Kesićovo vysielanie 24 minút, je známe, že pred letnou prestávkou trvalo aj viac než dvakrát toľko, koľko naznačuje jeho názov. Odkedy sa B92 premenovala na O2, vysielanie 24 minút trvá čoraz kratšie. Prirodzene. Lebo za úspech nasleduje primeraná odmena. O nej by vedela rozprávať znamenitá novinárka Olja Bećkovićová. Jej vysielanie (na niekdajšej B92!) Útisok, pardon, Utisak nedelje čiže Dojem (dojete, dojedli sme...) týždňa, bolo taktiež mimoriadne masovo sledované. Nuž ju B92 zrušilo...

Až na zopár nezávislých médií nikto sa nad tým nepohoršoval, nikoho to príliš nevzrušilo. Prečo by sa verejnosť vzrušovala nad odstavením od kormidla trénera futbalovej reprezentácie Srbska Slavoljuba Muslina? S čím iným, než so zaslúženou odmenou za úspech mohol rátať po tom, čo so svojimi zverencami vybojoval postup na Majstrovstvá sveta roku 2018 v Rusku? Tak to u nás beží, bračekovci a sestričky: meníme úspešných. Neúspešným furt ponechávame šancu na opravnú. Sme predsa humanisti! BUM!

44 /4775/ 4. 11. 2017

Ľudia a udalosti HUMANITÁRNA AKCIA HAJDUŠICKÝCH PENZISTOV

Pomoc postihnutým deťom Vladimír Hudec

druženie invalidov penzistov a občanov v Hajdušici od svojho založenia v polovici minulého roku rozprúdilo čulú činnosť, hlavne keď ide o organizovanie zábavných večierkov pre svojich členov a iných občanov a účasť na podobných večierkoch, ktoré organizujú iné združenia penzistov, v čom nadviazali dobrú spoluprácu aj so spolkom žien Oko. Okrem toho svojich členov zásobujú rôznymi výrobkami, hlavne potravinami, za zvýhodnených podmienok. V týchto dňoch činnosť rozšírili

Hajdušickí penzisti spojili pekné a užitočné – pekne sa zabavili a pomohli tým, ktorým je pomoc potrebná

aj na humanitárnu aktivitu. V polovici októbra zorganizo-

ZÁKLADNÉ ŠKOLY Z BÁČSKEHO PETROVCA A ZO ŽUPKOVA

Podpísali partnerskú zmluvu Jaroslav Čiep

lete počas tohtoročných Slovenských národných slávností, keď v Petrovci pobudli hostia zo Slovenskej republiky, zo Župkova, predstavitelia petrovskej a župkovskej základnej školy dosiahli dohodu o podpísaní partnerskej zmluvy. Tak sa aj stalo vo štvrtok 26. októbra napoludnie, keď predstavitelia dvoch škôl a

obce Župkov podpísali zmluvu o spolupráci. Župkovčania v Petrovci pobudli už viackrát, predovšetkým počas nášho národného sviatku, a takisto predstavitelia ZŠ Jána Čajaka z Petrovca v máji tohto roku navštívili školu v Župkove, ako aj Kľakovskú dolinu, Banskú Bystricu a Štiavnicu. Počas októbrovej návštevy pedagógov a predstaviteľa obce zo Slovenska, ako uviedla riaditeľka Zá-

vali večierok, na ktorý pozvali aj hostí, členov združení penzistov

z Kovačice, Padiny, Vršca, Veľkej Gredy a iných miest. Pekne sa spolu bavili pri hudbe, chutnej večeri a bohatej tombole. Tento večierok však mal aj humanitárny charakter, keďže zisk venovali na pomoc deťom s osobitnými potrebami a matke s dvomi deťmi z tejto dediny, obetiam rodinného násilia. Predseda združenia Mišo Hrudka uviedol, že na tie účely vyčlenili 22-tisíc dinárov, koľko sa zvýšilo po vyplatení všetkých nákladov na usporiadanie večierka a z dobrovoľných príspevkov účastníkov tejto humanitárnej akcie. Prostriedky odovzdali riaditeľke Strediska pre sociálnu prácu v Plandišti Đurđevke Tafrovej a stredisko z uvedených peňazí kúpi najnevyhnutnejšie potreby týmto dvom rodinám.

kladnej školy Jána Čajaka v Petrovci Vlasta Werleová, realizovali predtým dosiahnuté dohovory o rozvíjaní vzájomnej spolupráce medzi školami: „Prišli k nám riaditeľka Základnej školy s materskou ško- Z podpisovania zmluvy v petrovskej lou Iveta Tomášo- základnej škole vá, učiteľka prvého stupňa, dve učiteľky druhého to krásny vrchovatý kraj, dohodli stupňa vyučovania a starosta obce sme sa, aby sme my k nim chodieJán Tomáš. K spolupráci prišlo pred vali cez zimu, keď je tam trochu dvoma rokmi, keď sme na našom snehu s možnosťou sánkovačky dvore zasadili lipku priateľstva, a lyžovačky, a ich uvítame u nás v a teraz sme podpísali partnerskú máji na Deň Petrovca, lebo chcú zmluvu.“ Zdôraznila tiež: „Teraz sú vidieť, ako si zachovávame ľudové na rade deti, čiže žiaci. Keďže je tradície a zvyky.“ SPEVOM OSLAVOVALI HOSPODINA. Koncert nábožných piesní bieloblatského spevokolu Elpis odznel v nedeľu 22. októbra v chráme Božom v Bielom Blate. Spevokol bol založený roku 2002 za pomoci kantora Nebojšu Popića a jeho manželky, farárky bieloblatskej Márie Popićovej. Pôvodne v ňom bolo 20 žien, teraz iba 11, ale ukázali, že spevom dokážu pookriať duše prítomných na každom vystúpení. Tentoraz zaspievali 12 nábožných piesní za hudobného sprievodu Igora Kuraja, ktorý ich pripravuje od roku 2011. Doteraz majú nahraté tri cédečká. Na úvod sa prihovoril farár Branislav Kulík, administrátor cirkevného zboru v Bielom Blate, ako aj predčitateľka Anna Lacková. Prekvapením pre návštevníkov boli básne, ktoré predniesli členky spevokolu. Záverom programu sa prihovoril hosť z Aradáča, študent teológie Ivica Grujić-Litavský, ako aj vojlovický dozorca Martin Marko. A. K.

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

• ĽUDIA A UDALOSTI •

18. FUTOCKÁ KAPUSTIÁDA

Kvalitná kapusta šíri dobré meno svetom Juraj Bartoš

hladné sobotné ráno vo Futogu. Vrava v Ulici cára Lazara silnie každou minútou, mieša sa so silnejúcou vôňou kapustnice, sármy, prasacinky a iných gastronomických dobrôtok. Tlačenica medzi dvoma radmi jarmočných stanov sa zintenzívňuje. Na javisku pod veľkým

Ústredným, avšak tentoraz akosi „zabudnutým“, segmentom tradičného podujatia malo byť odborné zhromaždenie v hoteli oproti KC Mladost. S výčitkami svedomia a kameňom na krku, že meškáme desať minút, rútime sa, po letmej obhliadke 18. Futockej kapustiády, na stretnutie, na ktorom sa bude vecne hovoriť na tému Zneužitie chránených

Účastníci odbornej porady hovorili o ochrane chránených výrobkov šiatrom pred Kultúrnym centrom výrobkov Srbska. Medzi ne sa radí aj Mladost sa odvíja kultúrno-umelecký Futocká kapusta a Futocká kyslá kaprogram. Hrajú sa, spievajú a zvŕtajú pusta. Len čo otvoríme dvere, padne šarvanci, malí krásni futockí škôlkari. nám spomenutý kameň... priamo Po nich vystúpia ochotníci KC Mla- na prsty nôh. V miestnosti so stolmi dost, hostia z Nového Sadu, Kucury, odiatymi do bielych obrusov okrem ako i z Republiky Srbskej a Chorvát- troch novinárov uvidíme ešte sotva ska. Folklórne výstupy početní diváci odmeňujú potleskom. Niekoľko desiatok celkov kuchárov a jednotlivcov naplnili kotlíky a kotly kvalitnou Futockou kapustou. Po takých troch hodinách prácu dokončili, a čo sa ukázalo? Že najlepšie jedlo uvarilo a 1. miesto obsadilo družstvo Gurmani z Futogu, na 2. mieste sa umiestnil celok Poľovníckeho spolku Futog (č. 33) a tím, ktorý získal 3. Obdiv pre najväčšie kapustné hlávky miesto sa – neidentifikoval. Tentoraz sa iba šesť pestovateľov desať ľudí. Pri ostatných stoloch sa Futockej kapusty uchádzalo o titul hustota obyvateľstva nepatrne zvýši víťaza v súťaži o najťažšiu kapustnú až po ukončení vedeckého zhromažhlávku. Víťazom sa stal Ranko Sto- denia, keď hotelový personál prinesie janović (jeho hlávka futockej vážila misy s chutnou sármou. 6,70 kilogramu). Z 2. miesta sa tešila Vedecké zhromaždenie sa začína Đurđica Vlajnićová (6,20 kg) a 3. patrí krátkym príhovorom Gorany PuačoJanji Radanovićovej (6,05 kg). vej. Otvárací prejav patril Miroljubovi • ĽUDIA A UDALOSTI •

Goranovi Puačovi, predsedovi Združenia Futoški kupus. On vždy hovoril: Existuje kapusta z Futogu a Futocká kapusta. Dnes oslavujeme Futockú kapustu. Vitajte!“ Aj riaditeľka KC Mladost a knihovníčka Aleksandra Rajaková zdôrazní: „Jeden z málopočetných, ktorí verili, že futocký brand rozšíri slávu Futogu po celom svete, bol muž tichý, skromný, ale pracovitý – Goran Puača. Mravčou nesebeckou prácou budoval Združenie Futocká kapusta a levím bojom bojoval a vybojoval chránené meno Futockej kapusty.“ Vzápätí na videobeame premietnu krátky dokumentárny film, vzdajúc tak hold svojmu zosnulému a vzácnemu spoluobčanovi Goranovi Puačovi. O ňom, prirodzene, prehovorí aj Miroljub Janković. „Môžem povedať, že sme prišli o lídra a vodcu, o človeka, ktorý nás najlepším možným spôsobom organizoval a motivoval k práci na prezentácii toho, čo je identita

Jankovićovi, rovnako neúnavnému borcovi za dobré meno Futockej kapusty a jednému z jej popredných pestovateľov. „Je dobre známe, že sa na trhoch predáva veľmi veľa kapusty pod názvom Futocká kapusta a v podstate sa s ohľadom na celkové množstvo Futockej kapusty dopestuje veľmi málo. Ide teda o zneužitie uznávaného názvu, jej dobrého mena, ktoré získala dávno.“ Predstavitelia výrobcov tradičných produktov vysypú hŕbu problémov, ktoré im strpčujú život. Dve pracovníčky Poľnohospodárskej inšpekcie Nového Sadu im prezentujú rámcové zákonné možnosti na ich riešenie. Prítomní sa zhodnú s návrhom zástupcu predsedu Združenia Futocká kapusta Miroljuba Jankovića: všetci sa musia vo veľkom vzdelávať a navzájom komunikovať a pomáhať si. Na záver udalosti Uroš Puača udelí uznania Futockej kapustiády; Nech sa páči: Lacná a chutná sárma okrem iných aj petrovskému Združeniu Petrovački ku- mesta Futog, čo je jeho tradícia a čo len a Združeniu poľnohospodárov sú jeho dejiny. Budeme sa usilovať chrániť a dobudúvať to, čo sme s ním Hložany. Čas neúprosne letí a my s ním be- dosiahli. Verím, že Futocká kapusta vo žíme opreteky k otvorenému javisku Futogu, v celej našej krajine a v celom pred Domom kultúry. Moderátorka svete bude mať dobré meno, a to ešte kultúrno-umeleckého vo väčšom rozsahu, než má dnes.“ Organizátori cťou otvoriť čerstvo programu informuje: „O organizáciu 18. Futockej plnoletú Futockú kapustiádu poverili kapustiády sa spoločne jej vrstovníka Dimitrija Jovanovića, postarali: Miestne spo- žiaka generácie Poľnohospodárskej ločentsvo Futog, Kul- školy vo Futogu, ktorý povie: „Naši predkovia, usilovní roľníci túrne centrum Mladost, Združenie Futoški kupus, a obchodníci budovali svoje mesto základné školy a Poľno- Futog, chránili jeho meno, svoj jazyk hospodárska škola so a vieru. Tradíciu pestovania Futockej žiackym domovom vo kapusty prenášali z kolena na koleno, zachovali ju pre nás, narodených Futogu.“ Predseda Rady Miest- v 21. storočí. Teraz je na nás, aby neho spoločensva Futog sme zachránené preniesli ďalej, a to Zoran Crepulja sa poďa- môžeme dosiahnuť len osvojením kuje Mestu Nový Sad, pod záštitou nových vedomostí a technológií, ktorého sa koná prvý ročník plnoletej učením a zdokonaľovaním...“ V tej chvíli z rúk najmladších obkapustiády, ako i početným sponzorom. Bez nadsádzky podčiarkne: čanov Futogu, škôlkarov, vzlietne na „Chcem sa poďakovať mužovi, ktorý desiatky farebných balónov. Vietor svojou prácou veľkou mierou prispel ich – spolu s dobrým hlasom o Futok tomu, aby kapustiáda dnes vyzerala gu, jeho obyvateľoch a ich Futockej takto, ktorý, žiaľ, už nie je s nami, kapuste nesie široko-ďaleko. 44 /4775/ 4. 11. 2017

Ľudia a udalosti ZO SPOLKU KULPÍNSKYCH ŽIEN

Chystajú partu pre nevestu Katarína Gažová

ten, že partu potrebujeme každý rok na naše tradičné ž vlani Asociácia slopodujatie Svadba voľakedy venských spolkov žien a dnes. Odvtedy sa v Spolku na návrh kulpínskych kulpínskych žien pravidelne spolkárok začala rozmýšľať stretávame každý pondelok o projekte Výroba party. a pokračujeme v práci, čiže S týmto projektom sa popletieme základ pre partu. tom prihlásila na súbeh Ženy sú šikovné a všeličo vyÚradu pre Slovákov žijúcich myslia, tak sa aj nám podarilo v zahraničí, tiež na súbeh uľahčiť si robotu a zdokonaliť NRSNM a na súbehy pospôsob výroby party. ZákladTrpezlivo pracujú na detailoch, z ktorých krajinských orgánov, taný materiál je biele plátno, pozostáva kulpínska parta: Katarína Zorňanová kže sa im podarilo získať (zľava), Zuzana Babiaková, Mariena Struháriková, práca je zaujímavá, ale vyprostriedky na realizáciu. Mária Plachtinská a Anna Šimová žaduje si hodne trpezlivosti, Koncom augusta v Poľov– povedala predsedníčka níckom dome v Kulpíne usporiadali party, ženám sa počas trvania dielne SKŽ Katarína Zorňanová. dvojdňovú dielňu výroby part pre podarilo zhotoviť celé party. U nás Prítomné spolkárky nám ochotne v Báčke sú party zväčša veľké, takže prezradili, aký spôsob práce si zvolili. mladé nevesty. „Dielňa bola úspešne realizovaná sme my urobili iba časť. Materiál, ktorý Pracujú na príprave drobných bielych a zúčastnilo sa jej až štyridsať spolkov nám zostal, sme si rozdelili a používa- kvietkov, ktoré vlastne znázorňujú z Báčky, Banátu a Sriemu. Najviac me ho v ďalšej práci, lebo sme sa po konvalinky. Najprv z bieleho naškrobolo spolkárok z Báčky. Keď ide o skončení dielne rozhodli, že si urobíme beného plátna vystrihujú krúžky, ktoré prostredia, v ktorých majú menšie aj my našu kulpínsku partu. Dôvod je potom preťahujú cez vrchnák fixky,

VO SVET(L)E ARCHITEKTÚRY (4)

Snahy o obnovenie synagóg Oto Filip

Keďže synagógy nie sú len sväté miesta, ale sú aj jadrom židovského ynagóg, týchto pomníkov doby intelektuálneho, duchovného a spominulej, tým aj svojráznych arločenského života, symbolom kohechitektonických skvostov, u nás rentnosti spoločnosti a životného zostalo veľmi málo. Len tri: v Novom elánu, nie div, že sa Maďarsko na Sade, Subotici a Zemubelehradskej Noci ne. Mnohé stavby tohto architektúry rozhodnotného historického hodlo predstaviť sa a kultúrneho dedičstva boli panelovou výstavou zbúrané počas druhej sves názvom Synagógy tovej vojny alebo po nej. v stredovýchodnej Známy je údaj, že vo VojEurópe 1782 – 1944. vodine počas niekoľkých Pravdepodobne vystoročí bolo vybudovachádzalo z toho, že ných viac než sedemdesa židovská asimisiat synagóg a modlitební. lácia a spoločenská Tie najkrajšie a najväčšie modernizácia stali vznikli po roku 1867, keď zvlášť viditeľnými náboženstvá a národnosv architektúre tejto ti v rakúsko-uhorskej ríši časti Európy najmä získali rovnoprávnosť. Po v polovici 19. stoniekoľkých desaťročiach, ročia. Z panelovej výstavy, ktorú usporiadalo Maďarsko, v druhej svetovej vojne boli v rámci Noci architektúry Uvedené podujabrutálne zavraždené celé tie, menovite výstagenerácie Židov a okupanti spolu miestach tak zmizli posledné stopy va je vlastne púťou časom a priestos domácimi zradcami surovo ničili kultúrneho a hmotného dedičstva rom, znázorňujúcou viaceré aspekty a plienili budovy synagóg v Banáte a v jednej populácie vo Vojvodine. života Židov, ako aj ekonomický a kul-

www.hl.rs

Srieme. Tie, ktoré zostali neporušené, a takých bolo v Báčke, mizli pre správanie nového režimu, ktorý povolil, aby sa tie pekné budovy, architektonické drahokamy, nezodpovedne a nerozvážne zbúrali. Na mnohých

Informačno-politický týždenník

a tak formujú drobné kvietky. Tie potom postriekajú lakom na spevnenie a keď uschnú, stýbajú ich a pripevnia na drôtiky obkrútené bielym papierom, aby dostali halúzky. „V rozhovore so ženami sme sa dozvedeli, že potrebujeme sedemdesiat takých halúzok. Party majú dve časti: prednú a zadnú, ktoré sa potom spájajú do jedného celku. V každej z tých častí je tridsaťpäť halúzok. Nakoniec tú

Zuzana Babiaková ukazuje, ako sa halúzky zapletajú do party našu skrášlime farebnými ružičkami. Taká parta pre mladuchu kedysi vážila sedem až dvanásť kíl. Roboty je ešte dosť, ale dúfame, že to dotiahneme do konca a mladucha sa bude hrdiť v novej parte.“ túrny pokrok židovských spoločenstiev vo vtedajších multinárodnostných impériách. Poskytuje široký obraz významných zmien, ktoré vyústili do čoraz badateľnejšej a vitálnejšej úlohy židovských spoločenstiev v hospodárskom a kultúrnom živote Európy. O to je nepochopiteľnejší holokaust, keď tieto spoločenstvá boli len počas niekoľkých rokov takmer celkom zničené. Na paneloch v rámci Noci architektúry boli obrazy početných synagóg v stredovýchodnej Európe, spolu s vysvetlivkami a popiskami. Boli na nich aj synagógy, ktoré sa ešte používajú, no aj tie, z ktorých zostali len zrúcaniny. Je to nemerateľná kultúrna, no nielen taká strata. Maďarsko a Židovské kultúrne spoločenstvo zrejme chápe svoju misiu ako úsilie zachrániť a ukázať toto dedičstvo širšiemu publiku. V ňom osobitné miesto má synagóga v Subotici, ktorá bola dokončená v roku 1902 a ktorej plán navrhli známi maďarskí architekti Marcell Komor a Dezsö Jakab. Ide o vzácny drahokam európskej architektúry vybudovaný v maďarskom art nouveau štýle, ktorý, ako aj mnohé iné, potrebuje obnovenie a rekonštrukciu. (V budúcom čísle: Historická hodnota budovy) • ĽUDIA A UDALOSTI •

SEDEMDESIAT ROKOV UNICEF V SRBSKU

V prospech detí Oto Filip

a úvod sa patrí trochu zalistovať v dejinách medzinárodných organizácií. Detský fond OSN alebo UNICEF utvorilo Valné zhromaždenie

určená pôvodne pre štáty postihnuté pustošivými následkami vojny, sa už niekoľko desaťročí zameriava najmä na rozvojové krajiny a najčastejšie realizuje prostredníctvom dlhodobých programov na základe dohody

V záujme detí

svetovej organizácie na základe rezolúcie 57 (I) z 11. 12. 1946. Pôvodne to bol Mimoriadny medzinárodný fond na pomoc deťom, zriadený na tri roky. Začiatkom októbra (6. 10.) 1953 sa jeho názov zmenil a fond sa stal stálou agentúrou Organizácie spojených národov. Základné poslanie UNICEF je poskytovať

Detského fondu OSN so štátmi, ktoré chcú tú pomoc použiť. UNICEF financuje časť programov a kontroluje priebeh ich realizácie. V rámci programu v sú-

Najkrajší úsmev

Balíky pomoci

pomoc vládam štátov v ich činnosti v prospech detí a mládeže, čiže dodávať lieky a potraviny, pomáhať stavať zariadenia a obstarávať vybavenie, pomáhať utečencom... Uvedená pomoc, • ĽUDIA A UDALOSTI •

Treba študovať aj Abecedár detských práv

časnosti poskytuje pomoc napríklad pri organizovaní starostlivosti o matku a dieťa, pri organizovaní školstva, v prevencii a boji proti chorobám, pri dodávke potravín... Belehrad, Nový Sad, Subotica, Niš, Pirot... – sú to dejiská putovnej výstavy veľkoplošných záberov s námetom UNICEF: 70 rokov v Srbsku, obsahujúcich Pokojne spať... rôzne témy z rozvetvenej činnosti a vôbec pôsobe- dému dieťaťu, ktoré potrebuje nia Detského fondu OSN u nás. pomoc. Aj to, že ide o príležitosť Otvárajúc uvedené podujatie pripomenúť si sľuby, ktoré sme 1. októbra v Múzeu diplomacie dali deťom s úmyslom, že ich Ministerstva zahraničných vecí splníme tak, že sa budeme angažovať na tom, aby každé dieťa dosiahlo svoj plný potenciál. Cesta uvedenej výstavy pokračovala z Múzea diplomacie na ulice Belehradu, v polovici októbra aj na Námestie slobody v Novom Sade, ako aj do iných miest. Skončí sa na sklonku novembra. Zlomky veľmi rozvetvenej a mimoriadne zmysluplnej činnosti Detského fondu Spojených národov návštevníkom približujú Bežný deň v škole zábery nafotené v časoch v Belehrade, prvý podpredseda pokojných a menej pokojných, vlády a minister zahraničných v období krízy a skúšok, no aj v vecí Ivica Dačić uviedol, že naša tých, v ktorých bolo akosi menej dlhoročná spolupráca a partner- drám a zápasov o životnú exisský vzťah, rozvíjané prostredníctvom početných úspešných iniciatív počas uplynulých sedemdesiat rokov, potvrdzujú význam podpory, ktoré UNICEF dodnes poskytuje vláde Srbska. Takisto úsilie zabezpečiť zdravé a podnetné prostredie pre rozvoj, vzdelávanie a bezpečný život detí a plné realizovanie ich práv v našej krajine. Podľa riaditeľa UNICEF v Srbsku Michela Saint-Lota tento fond vždy bol súčasťou dejín kra- Čo to máš, čo mi dáš? jiny, ktorej od roku 1947 pomáhal rôznymi spôsobmi: tenciu. Všetky z nich deti vnímali od poskytovania humanitárnej veľmi citlivo. A preto je dobre, že pomoci po systémovú podporu im mal kto pomôcť a pomáhať, vlády v reformných procesoch. keď to ich rodičia alebo spoločUviedol, že sme vždy pracovali nosť nedokázali tak, ako by sa to spolu, s cieľom dostať sa ku kaž- patrilo. 44 /4775/ 4. 11. 2017

Jeseň v našej dedine

Jeseň Jeseň k nám už zavítala a našich kamarátov z Padiny, Kovačice a Pivnice inšpirovala, aby kreslili a písali. Dajte sa aj vy inšpirovať týmto krásnym ročným obdobím. Danuška

Daniel Sretenović, 4. 2, ZŠ Mladých pokolení, Kovačica

Jeseň do Jeseň je jedno ročné ob or iet a v no bie. Vonku je chlad y. list áva strh v mo fúka a zo stro tep sa e sím Mu í. prš aj sto Ča tšie. lejšie obliekať. Dni sú kra sú ci Žia je. uru vyk už Vnútri sa či, ale v škole. Jeseň sa mi pá leto je pre mňa krajšie. Marta Kotvášová, 2. 1, a ZŠ maršala Tita, Padin

Skončilo sa horúce leto. Zavítala k nám bohatá, zlatožl tá kráľovná – jeseň. Teším sa, že je znovu toto ročné obdobie. Zač al sa aj nov ý školský rok a m oji spolužiaci a ja sme znovu spo lu. Keď idem do školy, všímam si zmeny vôkol seba. Stromy ma jú pestrofarebné listy, ktoré pom aly padajú na zem. Ulica sa podobá na ozdobenú mladú nevest u. Bude to tak vyzerať až po prv ý mráz. V ovocných sadoch doz reli jablká, hrušky, slivky... V poli sa láme kukurica a vyberá cukrov á repa. Poľné divé zvieratá si chy stajú zásoby na zimu. Sťahov avé vtáky odleteli do teplých kra jov. Moji rodičia usilovne pracuj ú v poli, najviac ocko. Všetko sa náhli prichystať si potrebné vec i na zimu. Mám rád jeseň, leb o je pestrofarebná a už nie sú veľ ké horúčavy. Radosť mi robí aj zrel é ovocie a hrozno. Jedine, čo sa mi nepáči, sú dažde a jesenný viet or. Adam Farkaš, 4. 2, ZŠ Mladých pokolení, Kovači ca

Daniel Krasko, 3. 1, ZŠ maršala Tita, Padina

Nina Petrášová, 3. 1, ZŠ maršala Tita, Padina

Nóra Tárnociová, 2. 1, ZŠ 15. októbra, Pivnica

Elena Hlavatá, 3. 1, ZŠ maršala Tita, Padina

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

• DETSKÝ KÚTIK• ••

Poľnohospodárske PRÍLOHA PRE POĽNOHOSPODÁROV A DEDINU

rozhľady

Ročník XLVI 4. novembra 2017 Číslo

21 /1951

Z PRODUKČNEJ BURZY

Ceny stagnujú AKTUÁLNE

Ľ. Sýkorová

a Produkčnej burze v Novom Sade v dňoch od 23. 10. do 27. 10. 2017 sa ceny poľnohospodárskych komodít výrazne nezmenili. S niektorými komoditami sa pre odlišné názory na ich ceny vôbec neobchodovalo, takže aj obrat bol nižší. Pri porovnaní s predchádzajúcim týždňom tovarový obrat bol nižší o 32,31 % a finančný o 39,07 %. Výrazne sa nezmenila ani cena kukurice. Jej posledná oficiálna cena bola na rovnakej úrovni ako v predchádzajúcom týždni – 18,20 din./kg (20,02 din./kg s DPH). Zber kukurice v USA sa vplyvom zrážok predĺžil, čo vplýva na jej cenu na burze CBOT. Ešte stále sa nevie, Ľubica Sýkorová ako hlboko sa ešte prepadne, kým sa zber skončí, no výsledná produkcia K významným zásadám pri zakladaní porastov pšenice patrí dodržanie správneho, kukurice v tejto krajine bude mať tzv. agrotechnického termínu sejby, ktorý je podmienený teplotou a vlhkosťou pôdy. zásadný vplyv na vývoj jej ceny na V závislosti od odrody a nadmorskej výšky sa u nás optimálny termín sejby končí 10. svetových trhoch. novembra (no seje sa aj počas celého novembra). Predčasný, ako aj neskorý termín Na novosadskej burze v uvesejby vedie k poklesu úrody pšenice. denom období priemerná cena pšenice bola 18,78 din./kg (20,65 tomto roku poveternost- je určite aj suchý rok. Veľa dinských poliach čoraz častejdin./kg s DPH), čo je v porovnaní né podmienky umožnili výrobcov sa aj bez sľúbenej šie pestuje aj repka olejná. s jej cenou z predchádzajúpestovateľom pripraviť pomoci štátu rozhodlo zaradiť Podľa zverejnených údajov do ceho týždňa o 0,50 % mepôdu v optimálnom termí- zimné obilniny do osevného konca októbra bolo posiatych nej. Na svetových burzách ne. Podľa názoru odborníkov postupu. Jediná pomoc prišla približne 620 000 ha pšenice, cena pšenice potravinársejba ozimín v Srbsku prebie- zo strany Direkcie pre tovarové do uplynutia optimálneho skej opäť mierne klesla. ha dobre. Aj keď podmienky zásoby vo forme výmeny mer- termínu sejby by to malo byť Sója sa predávana základnú a predsejbovú kantilnej pšenice za osivovú. od 650 000 do 720 000 ha. la po 51,50 din./kg Tu treba spomenúť, že opäť To je v porovnaní s minulým prípravu pôdy neboli najidebez DPH, no nikto álnejšie, zrážky počas sep- mnohí v rámci sporenia posiali rokom takmer o 20 % viac. neprejavil o ňu tembra situáciu zachránili a svoju merkantilnú pšenicu ale- Najviac ozimín bude posiatych túry. Úrody ○ záujem.

Tejto jesene pšenica na väčších plochách V

osivo sa posialo do vlhkej pôdy. To umožnilo rýchle, ale nevyrovnané vzchádzanie. Vhodné by bolo po sejbe parcely povalcovať, čo však urobil len veľmi malý počet pestovateľov. Podľa doterajšieho odhadu v tomto roku bude posiatej oveľa viac pšenice, ako v roku minulom. Jedným z dôvodov

bo menej kvalitné odrody. Aj ponuka vhodných kombinácií minerálneho hnojiva NPK, ktoré zdraželo, je nedostačujúca. Blíži sa koniec optimálneho termínu sejby, preto je potrebné urýchliť ju a pri sejbe treba použiť hornú hranicu množstva osiva, ktorú odporúčajú šľachtitelia. Okrem pšenice sa na vojvo-

v Banáte, Srieme a Mačve. V Báčke pestovatelia zase sejú najmä olejniny. ... Na našich poliach stále pokračuje zber cukrovej repy. V tomto roku sa najviac cukrovej repy pestovalo v Banáte. Katastrofálne sucho negatívne vplývalo aj na výšku výnosov tejto poľnohospodárskej kul-

sú v priemere nižšie o 30 % a v porovnaní s minulým rokom, ktorý bol pre cukrovú repu optimálny, výnosy sú nižšie až o 50 %. Z druhej strany v tomto roku je oveľa lepšia kvalita koreňa a cukornatosť sa pohybuje v priemere okolo 17 %. ○

Z obsahu Značkové vína ako perspektíva Str. 3

Orie, orie Ján,…

Čo musíme urobiť do prvých mrazov? Str. 4 – 5

Str. 6

POĽNOHOSPODÁRSKE ROZHĽADY | HLAS ĽUDU hustotu škodcu. Iné vošky, napríklad voška slivková, sa často vyskytujú vo veľkých kolóniách na mladých výhonkoch a likvidácia týchto výhonkov je účinný spôsob ochrany.

OCHRANA RASTLÍN

Agrotechnické spôsoby ochrany rastlín (5) Ing. Ján Tancik, PhD. VÝBER ODRÔD Pri zakladaní sadov by mali byť uprednostňované tolerantné alebo rezistentné odrody voči hlavným chorobám a škodcom. Napríklad je veľa odrôd jabloní tolerantných a rezistentných na chrastavitosť. Niektoré rezistentné odrody sú svojou kvalitou a produkciou porovnateľné so špičkovými odrodami, ktoré nie sú rezistentné. Správnym výberom odrôd sa tiež môžeme vyhnúť napadnutiu niektorými škodcami nielen tým, že vysádzame tolerantné odrody, ale aj v závislosti od skorosti odrody. Napríklad skoré odrody sliviek sú omnoho intenzívnejšie napádané piliarkou slivkovou ako neskoro zrejúce odrody. No na druhej strane skoré odrody sú pomerne málo napádané obaľovačom slivkovým, významným škodcom sliviek, ktorý zapríčiňuje „červivosť sliviek“. Vrtivka čerešňová napáda vo väčšej miere stredne skoré a neskoré odrody s tmavou pokožkou. Skoré odrody sú menej alebo vôbec nie sú napádané. KULTIVÁCIA PÔDY Kultivačné práce v ovocnom sade a najmä pod stromami nepriaznivo vplývajú na škodcov, ktorí sa vyvíjajú alebo prezimujú v pôde. Týmto spôsobom sa mechanicky ničia štádiá, ktoré

sú v pôde, alebo sa dostávajú do väčších hĺbok, ktoré sú nepriaznivé pre ich vývoj. Kultiváciou pôdy pod stromami čerešní a višní sa zničí veľká časť prezimujúcich lariev nosánika čerešňového. Kultivácia pôdy počas vegetácie ničí larvy a kukly piliarky čerešňovej a vrtivky čerešňovej. Jesenné alebo včasné jarné kyprenie pôdy pod korunami stromov jabloní ničí prezimujúce larvy piliarky jablčnej. Hlbokým zaorávaním prezimujúcich lariev a kultivácia pôdy počas vegetácie pod korunami hrušiek nepriaznivo vplýva na byľomora hruškového. Kultiváciou pôdy pod stromami liesky ničíme larvy nosánika lieskového. PESTOVATEĽSKÉ ZÁKROKY V SADE Orezávanie alebo opiľovanie konárov, na ktorých sa nachádza väčší počet škodcov a ich následné ničenie − takto sa môže značne znížiť populácia rôznych škodcov. Spomenieme niektoré z nich: OREZÁVANIE VETVIČIEK S VAJÍČKAMI PRIADKOVCA OBRÚČKAVÉHO Priadkovec obrúčkavý je škodca z radu motýľov, ktorý vajíčka kladie na halúzky v podobe obrúčky. Tieto vajíčka sú dobre viditeľné a orezávaním a následným ničením sa dá znížiť populačná hustota škodcu.

MNÍŠKA ZLATORÍTKA Prezimuje v štádiu larvy v zimných hniezdach spradených z listov na vrcholkoch tenkých vetvičiek. Po opadnutí listov tieto hniezda sú dobre viditeľné, takže sa dajú ľahko vyhľadať, odrezať a zničiť. Treba napomenúť, že tieto hniezda treba ničiť nielen na stromoch v ovocnom sade, ale aj v blízkosti sadu, lebo škodca môže migrovať. LARVY SPRIADAČA AMERICKÉHO A PRIADZOVCA JABLOŇOVÉHO Počas vegetácie žijú pohromade v tzv. letných hniezdach. Likvidácia týchto hniezd spolu s húsenicami je významný spôsob ochrany. Hniezda treba ničiť na začiatku ich vzniku. Larvy, ktoré sa vhrýzajú do halúzok a vyhrýzajú v nich chodby, zapríčiňujú vädnutie a sušenie listov na napadnutých halúzkach. Orezávaním týchto zvädnutých častí a spaľovaním ničíme aj larvy. Takto môžeme zasiahnuť proti bodruške hruškovej, ktorej larvy vyžierajú chodby do letorastov hrušky. Larvy prvej generácie psoty broskyňovej na broskyni tiež zapríčiňujú podobné symptómy. VOŠKY Niektoré druhy vošiek, napríklad voška čerešňová, sa koncentrujú v kolóniách na listoch na konci letorastu. Odstrihnutím týchto častí znižujeme populačnú

STRIASANIE ŠKODCOV ZO STROMOV Pri veľkom výskyte imág chlpáčika obyčajného môžeme populáciu znížiť striasaním zo stromov. Pred striasaním môžeme strom poliať vodou. Imága sa po strasení robia mŕtve, tak ich môžeme ľahko pozbierať a zničiť. Podobne môžeme ochrániť stromy pred žerom listov imágami chrústov. OŠKRABÁVANIE VAJÍČOK Z KMEŇOV Populáciu mníšky veľkohlavej výrazne môžeme znížiť oškrabávaním vajíčkových znášok z kmeňov alebo konárov stromov. Samičky mníšky veľkohlavej kladú vajíčka do znášok a prekrývajú ich chĺpkami z bruška samičky a tie sa relatívne ľahko dajú vyhľadať a zničiť. ZBER PADAVIEK Zberom opadnutých plodov (padaviek), v ktorých sa nachádzajú larvy alebo imága škodcu, sa účinne dá znížiť populácia škodcu. No zber sa musí vykonať načas, kým ešte larvy nevyliezli z plodov. Toto opatrenie môžeme využiť pri ochrane sliviek – zberom padaviek s larvami prvej generácie obaľovača slivkového a piliarky slivkovej najneskoršie druhý deň po ich opade. Neskorší zber padaviek už nemá význam, lebo larvy vyliezli z plodov a zaliezli do pôdy, kde sa zakuklia. NAČAS VYKONANÝ ZBER OVOCIA Načas vykonaný zber čerešní a višní znižuje napadnutie týchto plodov vrtivkou čerešňovou. STAROSTLIVOSŤ O ZDRAVOTNÝ STAV STROMOV Choré a zoslabnuté stromy treba zo sadu odstrániť a spáliť, lebo sú veľmi napádané sekundárnymi škodcami – podkôrníkmi, drvenárikmi, drvotočcami... Najslabšie alebo bezcenné stromy môžeme použiť ako lapače – na jeseň ich úmyselne poškodíme a na jar ich zlikvidujeme spolu so škodcami. ○ (Koniec)

44 /4775/ 4. 11. 2017

SLOVENSKÍ VINÁRI NA NAŠOM TRHU (1)

Značkové vína ako perspektíva Oto Filip

edávna prezentácia pätnástich druhov slovenských prívlastkových vín v Novom Sade a účasť viacerých slovenských vinárstiev na podujatiach v Belehrade svedčia, že slovenskí vinári postupne, ale isto objavujú i tento trh. A snažia

Slovensku. Kvalita vín zodpovedá dlhej tradícii a skvelej povesti. Od Devína po Častú sú to predovšetkým biele vína, najmä veltlíny, kým je južný a severný okraj známy najmä produkciou červených vín, ako Frankovka z Rače či Portugal modrý z Orešian. Treťou vinohradníckou podoblasťou sú vinohrady se-

vinohradníckej oblasti zaregistrovaných 5 360 hektárov viníc z celkovej výmery vinohradníckej plochy, ktorá predstavuje 18 183 hektárov. Malokarpatská vinohradnícka oblasť sa rozdeľuje na dvanásť Produkty Mahidu z Veľkej Mače vinohradníckych rajónov a 119, z celkového počtu oblasť je väčšinovým producentom hrozna na výrobu bielych 603 vinohradníckych obcí. Keď ide o pôdne podmienky, vín. Najpestovanejšou odrodou vinohrady ležiace na svahoch je Veltlínske zelené. V podstate, Malých Karpát sú charakte- každá vinohradnícka oblasť pod ristické najmä rozmanitosťou Malými Karpatami má aj svoju pôd, mnohorakou svahovitosťou charakteristickú odrodu: v Lim-

Zo začiatku prezentácie

sa na ňom presadiť, predovšet- verného výbežku Malých Karpát kým značkovými bielymi vína- a tie východne od Malých Karpát. Celkovo je v malokarpatskej mi. Najmä tí z Malokarpatskej oblasti. Toto vinohradnícke pásmo nachádzajúce sa v juhozápadnej časti Slovenska sa skladá z troch podoblastí odlišujúcich sa klimatickými a pôdno-geologickými podmienkami. Prvou sú vinohrady Záhoria, ktorých najznámejšia časť sa nachádza v okolí mesta Skalica, Rôzne druhy slovenských vín známeho najmä červenými vínami. Druhou sú Malokarpatské vinohrady v užšom zmysle slova, ktoré sa rozprestierajú na juhozápadných svahoch Malých Karpát od Bratislavy po Horné Orešany. Z Bratislavy na prezentácii boli vína z Vajnor, z pivnice Horné Orešany víno Dious. Treba, samozrejme, uviesť aj druhú polovicu tohto kvarteta účinkujúcich: Elesko v Modre a Mahid vo Veľkej Mači. Juhozápadné svahy uvedeného pohoria sa označujú za skutočnú klenotnicu vinohradníctva na Potom pouvažovať a oznámkovať

Najprv ochutnať...

a širokou škálou pestovaných odrôd. Pre kvalitu dorábaných vín je rozhodujúce, že väčšina vinohradov leží na južných svahoch, ktoré sú pre kvalitu vína najpriaznivejšie. Malokarpatská

III

bachu je to Silvánske zelené, v Modre Dievčie hrozno, v Pezinku Rizling vlašský. Z modrých odrôd v Rači možno objaviť Frankovku modrú, v Orešanoch Modrý Portugal. Cabernet Sauvignon, Frankovka modrá, Rosé, Dunaj D.S.C., Generál Pellé, Rizling Rýnsky, Devín, Tramín červený, Rulandské šedé... To sú niektoré zo slovenských prívlastkových vín, ktoré by sa mohli častejšie objavovať aj na našom trhu. Lebo majú kvalitu a víno je nielen nápojom, ale v primeraných dávkach môže byť aj liekom. Rovnako tak, ako ○ je inšpiráciou a vášňou.

(V budúcom čísle: Vinárstvo Elesko)

POĽNOHOSPODÁRSKE ROZHĽADY | HLAS ĽUDU

RASTLINNÁ VÝROBA

Orie, orie Ján,… Ľubica Sýkorová … priletelo deväť vrán. Prvá vraví – dobre orie, druhá vraví dobre orie,… a ďalej to už určite všetci poznáme. Mnohí si myslia, že písať o orbe je pre tunajších pestovateľov bezpredmetné. Všetci predsa vedia, ako sa orie. Ale určite nebude na škodu pripomenúť si zopár základných pravidiel a postupov, ktoré odporúčajú odborníci.

rba je najstaršou a najčastejšie vykonávanou pracovnou operáciou základnej prípravy pôdy. Pri ošetrovaní rastlín a zbere úrody dochádza k utláčaniu pôdy. Spolu s ostatnými nepriaznivými činiteľmi a poveternostnými podmienkami sa znehodnocuje pôdna štruktúra aj vlastnosti pôdy. Tomuto negatívnemu vplyvu v značnej miere zabraňuje orba. Ako sme už spomenuli, je to najdôležitejšia pracovná operácia základného obrábania pôdy, pri ktorej sa ornica pluhom obracia, drobí, mieša a nakypruje. Bežne sa orie 1- až 2-krát ročne na všetkých orných pôdach s kultúrnymi rastlinami. Výnimku tvoria trvalé trávne porasty a porasty ďatelinovín, kde sa orba vykonáva iba pred zakladaním porastu alebo pri jeho vyorávke. Pri oraní sa obracia ornica tak, aby sa jej vrchná časť so zhoršenou štruktúrou dostala na dno brázdy a nosná, štruktúrnejšia časť na povrch pôdy, prípadne aby sa obidve časti navzájom premiešali. Orbou sa zapracúva do pôdy mačina ďatelinového alebo trávneho porastu, buriny vzídené po podmietke, zelené

rastliny určené na hnojenie, maštaľný hnoj, príp. priemyselné hnojivá, slama alebo iné pozberové zvyšky. Pôda sa nakypruje, čo umožňuje väčší príjem zrážkovej vody, lepší priebeh pôdnych procesov a uvoľňovanie živín pre rastliny. Zároveň sa na dno brázdy zapracúvajú prípadní škodcovia a choroby, kde vo väčšej hĺbke majú obmedzené životné podmienky, čím sa ničia alebo sa obmedzuje ich škodlivosť. AKÉ DRUHY ORBY POZNÁME? Prvá je letná (strnisková) orba, ktorú možno robiť po podmietke alebo po zbere predplodiny. Väčšinou sa vykonáva pred sejbou strniskových miešaniek, porastov na zelené hnojenie alebo iných kŕmnych plodín, ktoré sa zberajú koncom júna. Robí sa do hĺbky 0,12 – 0,15 m. Pre ľahšie pôdy je horná hranica 0,15 m a pre ťažšie 0,12 m. Ide o veľmi plytkú orbu, ktorej cieľom je narušiť kapilaritu (vzlínavosť) a vytvoriť predpoklady na ďalšiu prípravu pôdy a založenie nového porastu. Pretože sa robí v letných mesiacoch, musí sa oráčina ošetriť bránením alebo valcovaním, aby nevznikali veľké

straty pôdnej vlahy. Zároveň sa urovnáva povrch pôdy a zmenšuje plocha vyparovania. Najčastejším druhom orby je stredná (predsejbová). Robí sa minimálne 3 – 5 týždňov pred sejbou ozimín tak, aby pôda mala dosť času na uľahnutie a obnovenie pôdnej vzlínavosti, čo je dôležité hlavne pre zasiate osivá. Výnimku tvoria oblasti ohrozené vodnou eróziou, kde sa po nej môže siať čo najskôr. Hĺbka sa pohybuje v rozpätí 0,18 – 0, 24 m. Opäť spodná hranica platí pre ťažšie pôdy, horná hranica pre pôdy ľahké. Stredná orba sa ošetruje bránením, ktoré sa často spája s orbou za vhodných vlhkostných podmienok. Povrch sa často urovnáva kombináciou smykovania s bránením. Za suchších podmienok sa ošetruje valcovaním, ktoré má okrem rozdrvenia hrúd zabrániť výparu vody a zlepšiť kapilaritu pôdy. Pri strednej orbe sa pôda nielen obracia, premieša a kyprí, ale zároveň sa zapracúvajú priemyselné a organické hnojivá. Touto orbou sa najčastejšie zapracúva do pôdy maštaľný hnoj, ale treba dbať na to, aby sa nezapracúval súčasne s vápenatými hnojivami.

Poslednou orbou pred príchodom zimy je hlboká − jesenná orba. Robí sa do zamrznutia pôdy. Ukončuje sa ňou poľnohospodársky rok. Majú sa poorať všetky dovtedy nepoorané plochy, čo sa budú na jar osievať jarinami. Robí sa do hĺbky 0,24 – 0,30 m a viac. Pod obilniny a jarné strukoviny je postačujúca hĺbka 0,24 m. Pre hlboko zakoreňujúce rastliny a okopaniny sa vyžaduje hĺbka orby 0,30 – 0, 35 m. Hĺbku orby limituje aj pôdny druh. Ošetrovanie hlbokej orby sa robí len pod plodiny vyžadujúce špeciálnu prípravu pôdy a dostatok vody v jarných mesiacoch pri vzchádzaní. Vtedy sa oráčina ošetruje ihneď po orbe ešte počas jesene smykovaním, ktoré zabezpečuje vyrovnanú pôdnu vlahu na jar v celom pôdnom profile, najmä vo vrchných vrstvách ornice. Pre väčšinu jarín sa hlboká orba neošetruje a ponecháva sa v hrubej brázde. Vytvára sa tým veľká hrebeňovitosť povrchu, čo umožňuje na pozemku zachytiť v brázdach viac zimných zrážok. Tieto prenikajú do väčších hrúd, ktoré sa vplyvom mrazu rozpadávajú. Pri strednej a hlbokej orbe sa používa aj predplúžok, ktorý je umiestnený pred hlavným orbovým telesom. Využíva sa pri zaorávaní trávnatého porastu, kde predplúžok odrezáva vrchnú časť pôdy, mačinu a umiestňuje ju na dno brázdy. Túto časť

44 /4775/ 4. 11. 2017

4. – 10 . 11. 2017

POČASIE

potom prekryje brázda z hlavného orbového telesa, čím sa dosiahne dobré zapracovanie mačiny do pôdy. Predplúžok sa používa na orby s hĺbkou od 0,20 do 0,30 m. Jarná orba sa robí v prípade, ak sa pre skorý príchod jesenných mrazov nestihli poorať všetky pozemky. Termín orby je na jar po rozmrznutí pôdy a jej primeranom obschnutí. Považuje sa za nežiaducu, pretože dochádza k veľkej strate pôdnej vlahy nahromadenej počas zimných mesiacov. Robí sa do hĺbky 0,15 – 0,20 m. V prípade, že sa vykonáva za veľmi vlhkých podmienok, usychaním povrchu brázd sa vytvoria tvrdé hrudy, ktoré sťažujú ďalšiu prípravu pôdy, prípadne sa na pracovné náradie lepí mokrá pôda. K špeciálnej základnej príprave pôdy patrí podrývanie. Pôda sa v tomto prípade nedostáva na povrch a nemieša sa s ornicou, iba sa prehlbuje ornica pod niektoré plodiny (cukrová repa, ďatelinoviny). Tým je umožnené presakovanie dažďovej vody do hlbších aj nepriepustných vrstiev, čím sa zároveň podporuje vzlínavosť pôdnej vody. Robí sa najmä v jesenných mesiacoch raz za 3 – 4 roky, pričom sa pravidelne hnojí maštaľným hnojom alebo zeleným hnojením. Má význam najmä na plytkých pôdach na nepriepustnej vrstve. Vplyv podrývania sa prejavuje hlavne zvýšením biologickej aktivity, lepšou využiteľnosťou živín a zvýšením úrodnosti pôdy. Veľmi hlboká orba do hĺbky 0,50 – 0,60 m sa nazýva rigolovanie. Pri tejto operácii sa vynáša na povrch menej úrodná vrstva pôdy a do požadovanej hĺbky sa zapravuje úrodná vrstva ornice, organické a priemyselné hnojivá. Používa sa pri zakladaní špeciálnych kultúr, napr. ovocných sadov, chmeľníc či vinohradov. Robí sa pomocou rigolovačného pluhu v jeseni. Rigolovaním sa vytvárajú vhodné podmienky na rast a vývin koreňovej sústavy

hlboko zakoreňujúcich rastlín trvalých kultúr. Dopĺňajú ju vyššie dávky priemyselných hnojív, maštaľného hnoja a kompostu alebo zelené hnojenie. ČO VPLÝVA NA KVALITNÚ ORBU? Medzi najdôležitejšie parametre patrí termín vykonania a spôsob ošetrenia, ktoré určuje druh plodiny a pôdne pomery. S výnimkou letnej (strniskovej) orby, ktorá sa vykonáva v júni až v auguste, orie sa prevažne od konca augusta do polovice novembra, resp. do zamrznutia pôdy. Pri jednotlivých termínoch je však potrebné zohľadňovať pôdny druh a obsah vody v pôde. Ľahké pôdy je možné orať za vlhších aj suchších podmienok, za sucha sa však veľmi rozpadávajú. V prípade ťažších pôd sa za sucha vytvárajú veľké hrudy a pri vyššej vlhkosti sa pôda silne lepí na náradie. Optimálna vlhkosť má zodpovedať obsahu ílovitých a piesočnatých častíc tak, aby sa primerane drobila, nelepila a nevytvárala hrudy. Nevyhnutné je však dodržať dodatočný časový odstup, hlavne pri strednej orbe pod oziminy, inak nebude pôda pred sejbou dostatočne uľahnutá a vyvíjajúca koreňová sústava sa bude pri usadzovaní pôdy poškodzovať. Ošetrenie oráčiny je dôležité najmä pri strednej, letnej, prípadne jarnej orbe. Ďalším dôležitým parametrom kvalitnej orby je hĺbka orby. Rovnomernosť a priamočiarosť závisí od druhu orby. Jej dodržanie v značnej miere závisí od vhodného nastavenia pluhu pred orbou a jeho dôsledné dodržiavanie. Priamočiarosť priamo závisí od vytvorenia prvej brázdy. Hĺbku orby v jednotlivých rokoch meníme, aby sa nevytvorilo nepriepustné dno brázdy. Stupeň obrátenia brázdového odvalu závisí od vhodného nastavenia pluhu a orbového pomeru. Orbový pomer je pomer medzi hĺbkou orby a šírkou záberu orbového telesa (radlice).

Nemal by byť menší ako 1 : 2,7. Znamená to, že šírka brázdového odvalu má byť väčšia ako hĺbka orby. Prejavom zlého orbového pomeru je vytŕčanie pozberových zvyškov na povrchu oráčiny. Dôležitým parametrom je aj nakyprenosť ornicovej vrstvy, ktorá má vplyv na dobrý rozvoj koreňov a vzájomný pomer vody a vzduchu v pôde. Podľa druhu pôdy sa nakyprenosť zvyšuje po kvalitne vykonanej orbe až o 75 %. Pri ťažších pôdach sa nakyprenosť orbou zvyšuje viac ako pri ľahších pôdach. S nakyprenosťou súvisí hrebeňovitosť a hrudkovitosť povrchu. Pri kvalitne vykonanej orbe nesmie byť viditeľný prechod medzi jednotlivými zábermi pluhu. Hrebeňovitosť sa vyžaduje hlavne pri jesennej hlbokej orbe na zachytenie zimnej vlahy. Stupeň zapracovania organických zvyškov je výsledkom vhodného nastavenia pluhu. Pri jeho správnom nastavení sa všetky organické zvyšky dostávajú do pôdy a naplno ich prekrývajú brázdové odvaly. Musia sa zapracovať do dostatočnej hĺbky. Smer orby sa väčšinou hodnotí na svahovitom teréne, kde by mal zodpovedať smeru vrstevníc. Zabraňuje sa tým možnej pôdnej erózii. Na veľkých a rovných parcelách sa odporúča smer orby pravidelne meniť. Medzi dôležité parametre kvalitnej orby určite patrí dodržanie agrotechnického termínu, čo je dôležité hlavne pri predsejbovej orbe, ktorú je potrebné vykonať aspoň 4 – 6 týždňov pred sejbou. AKÉ SPÔSOBY ORBY POZNÁME? Najčastejší spôsob je záhonová orba, pri ktorej sa používa radlicový pluh, ktorý otáča brázdu vždy na pravú stranu. Je vhodná na pozemky rovnomerného tvaru rozdelené na pravidelné záhony so šírkou 30 − 130 m. V prípade orby do skladu sa začína v strede záhona s otáčaním vpravo a v protismere sa vyoráva ďalšia brázda, ktorá sa prikladá k prvej

a spolu vytvárajú písmeno A. Pred začiatkom orby je potrebné urobiť v strede brázdy rozorávku do rozkladu, aby pod prvou brázdou nezostala nepooraná plocha. Pri orbe do rozkladu sa začína na pravom okraji záhona. Na jeho konci sa oráč otáča doľava, prechádza na druhý okraj a pokračuje v orbe. Otáčky sa vykonávajú stále doľava a brázdy sa postupne prikladajú. Pri poslednej brázde v strede záhona vzniká medzi brázdami rozorávka v tvare písmena V. Orba do roviny je spôsob, pri ktorom sa využíva špeciálny druh pluhov − otočné pluhy. Princíp tejto orby spočíva v tom, že oráč sa pohybuje v oboch smeroch v tej istej brázde. Orba môže začať na ktoromkoľvek okraji pozemku. Musí sa však urobiť prvá brázda, aby sa nezakryla nezoraná časť. Tento spôsob sa v súčasnosti využíva čoraz intenzívnejšie. Jeho výhodou je, že na svahoch, kde hrozí vodná erózia, sa môže brázda bez problému ukladať ku svahu. Orba do klina, tzv. uberacia orba sa robí na pozemkoch trojuholníkového tvaru. Začína sa z konca jedného klina k druhému, pričom dĺžka pracovného záberu sa skracuje podľa potreby. RÝCHLOSŤ ORBY Rýchlosť orby ovplyvňuje kvalitu a racionalizáciu práce. Pri malej rýchlosti orby (0,5 – 0,8 m/s) sa brázdové odvaly obracajú pomaly, a preto sa slabo drobia. Zvýšením rýchlosti na 2 m/s, t. j. 7,2 km/h sa zlepšuje drobenie pôdy, odstraňuje sa hrebeňovitosť a nadmerná nakyprenosť oráčiny. Pri rýchlosti orby nad 10 km/h sa odhadzujú brázdové odvaly na príliš veľkú vzdialenosť, v dôsledku čoho dochádza k triedeniu pôdy. Väčšie hrudy padajú bližšie, menšie sú odhadzované ďalej a prikrývajú naspodku uložené väčšie hrudy. Tým sa rozpad väčších hrúd spomaľuje, hlavne v suchších oblastiach. ○

sobota

nedeľa

pondelok

utorok

streda

štvrtok

piatok

2˚ | 14˚

3˚ | 15˚

9˚| 17˚

7˚ | 16˚

8˚ | 17˚

7˚ | 16˚

4˚ | 17˚

POĽNOHOSPODÁRSKE ROZHĽADY | HLAS ĽUDU

BLÍŽI SA ZIMA

skleníka. Skalku prikryjeme čečinou, aby sme rastliny chránili pred snehom. Trvalky, ktoré neznášajú zimnú vlhkosť, chránime nejakým krytom napr. zo skla. Vyhrabeme lístie z trávnika a prihnojíme ho rozloženým kompostom. Priebežne kontrolujeme hľuzy a cibule kvetín.

Ľubica Sýkorová

ZELENINOVÁ ZÁHRADA Tí, ktorí majú pareniská, môžu v nich uskladniť kaleráb, kel hlávkový, čínsku kapustu na zimnú spotrebu. Ak počasie dovolí, môžeme zrýľovať záhony a zapracovať pozberové zvyšky. Koncom novembra prikryjeme zimný šalát a špenát čečinou, aby sme ich chránili pred holomrazmi. Priebežne kontrolujeme uskladnenú zeleninu.

Čo musíme urobiť do prvých mrazov?

Sychravé počasie, chladné rána, častejšie hmly, opadané lístie – to všetko nás upozorňuje, že zima je predo dvermi. No v našich záhradách nás čaká ešte kopa práce. OVOCNÁ ZÁHRADA V novembri pomaly ukončíme výsadbu ovocných drevín. Korene citlivejších druhov chránime nakopcovaním pôdy, aby ich mráz nepoškodil. Z kmeňov ovocných stromov odstránime lapacie pásy, machy, lišajníky a vhodne ich zlikvidujeme. Z korún ovocných stromov odstraňujeme mumifikované plody a hniezda mníšky zlatoritky. Pravidelne pohrabeme opadané lístie, ktoré môžeme skompostovať. Ešte pred prvými mrazmi máme poslednú možnosť urobiť zimný rez na jabloniach a hruškách, zrezať ostružiny a černice. Novovysadené stromy a kríky zabalíme do textílie, tak ich ochránime pred mrazom. Pred prvým snehom ovocné stromy a kríky by sme mali postriekať proti červenej škvrnitosti sliviek, chrastavitosti jabloní a antraknóze ríbezlí. Huby týchto chorôb dokážu prežiť na opadaných listoch, preto by ste ich mali spáliť. Pri nedostatku jesenných zrážok musíme ovocné dreviny výdatne zavlažiť. Na miestach so silnejšími holomrazmi treba chrániť porasty jahôd prikrývkou z agrotextílie alebo čečinou. Vo vinici podľa potreby vápnime, hnojíme maštaľným hnojom alebo kompostom a plnými priemyselnými hnojivami. V teplejších oblastiach môžeme ešte vysádzať nové sadenice viniča. Teraz je vhodný čas na prípravu jám na jarnú výsadbu OKRASNÁ ZÁHRADA Staršie kríkové ruže by sme mali zostrihať na 30 cm a stromčekové tak, aby konáriky mali maximálne 20 cm. Zabaľme ich

do ochrannej textílie, zasypme mulčom. Preventívne ich môžeme ošetriť proti škvrnitosti, čo sú hnedé akoby vypálené škvrnky na listoch. Ide o chorobu, kto-

rá sa výtrusmi šíri vzduchom. V prípade, ak je choroba veľmi rozšírená, musíme kríky zostrihať na čo najkratšie, na 3 až 5 očiek. Všetky citlivé okrasné rastliny treba prikryť textíliami. Vonkajšie kvetináče musíme zabaliť, aby im zima neublížila, môžeme ich preniesť do chladnejších pivníc, kde teplota neklesá pod bod

mrazu. Nesmieme zabudnúť ani na izoláciu zospodu a kvetináče postaviť na polystyrén alebo tehly. K drevinám a trvalkám opatrne zarýľujeme kompost, aby sme nepoškodili korene. Chryzantémy môžeme vybrať z pôdy, presadiť do črepníkov a umiestniť ich do chladnej miestnosti bez mrazu. Trvalky a dvojročné kvetiny citlivé na väčšie mrazy musíme chrániť napr. čečinou alebo lístím. Aj korene citlivejších ihličnanov, vždyzelených listnáčov treba prihrnúť pôdou, ihličnany a vždyzelené listnáče výdatne zavlažíme. Stĺpovité ihličnany zviažeme, aby ich sneh svojou hmotnosťou nepolámal. K mladým stromčekom dáme vhodnú oporu, aby ich vietor nevykýval, prípadne nezlomil. Vzácnejšie citlivé skalničky umiestnime v črepníkoch do studeného pareniska alebo do

OSTATNÉ Netreba zabudnúť ani na hrable, kosačky, motyky. Všetko náradie by sme mali umyť, poriadne utrieť a zazimovať. Ak je náradie zhrdzavené, v zime budeme mať dostatok času dať ho do poriadku. Prehadzujeme kompost, aby sa dôkladne prevzdušnil. Aj hnojiská a komposty by sme mali chrániť pred zimou, aby všetky hnilobné procesy pokračovali a tvoril sa humus. Použiť môžeme starú textíliu, koberec alebo inú fóliu. V prípade, ak dlhšie nepršalo a vieme, že nebude nasledujúce dni mrznúť, môžeme ich poliať. A na koniec – nezabudnime zatvoriť hydranty a vypustiť vodu z vodovodných rúr. 

PRIPOMÍNAME

Nezabudnite na jesenný postrek ovocných stromov Ľ. Sýkorová

ráve v tomto období po opadnutí lístia súčasťou jesennej prevencie proti mnohým hubovým a bakteriálnym chorobám je chemický postrek meďnatými fungicídmi. Broskyne chránime proti kučeravosti broskýň, čerešne, višne, marhule a slivky proti bakteriálnemu a moníliovému odumieraniu konárikov a zároveň

proti nekróze kôry. Prvý postrek robíme po opadnutí lístia a po 14 dňoch ho opakujeme. Jablone, hrušky a okrasné ruže ošetrujeme proti karanténnej spále rastlín z čeľade ružovitých a proti hrdzi hruškovej. Môžeme zároveň ošetriť aj kríky bobuľového ovocia, ako napr. ríbezle, egreše či vinič. Postreky treba vykonávať za bezveterného počasia a pri teplote aspoň 5 °C, za dodržania predpísanej dávky. Pri jabloniach, kde

bol zaznamenaný výskyt vlnačky krvavej, sa odporúča zlikvidovať prípadné kolónie tejto vošky, ktorá prezimováva na spodnej časti kmeňa tesne pod vrchnou vrstvou pôdy. Kolónia sa vyznačuje nádorovitými útvarmi a belavým povlakom. Ako prevencia proti vlnačke krvavej sa odporúča jesenné hnojenie jabloní a hrušiek draselnou soľou, ktorú treba povrchovo zapracovať v tesnej blízkosti kmeňov stromov. 

44 /4775/ 4. 11. 2017

ZDRAVIE A MY

Priaznivé Zákerná choroba vám prevráti život hore nohami (1) účinky gaštanov

šetky sme občas smutné, no ak sa neviete zbaviť pocitu, že vám už nikto a nič na tomto svete nedokáže urobiť radosť, nemusí to byť vaša vina.

DEPRESIA Skutočná depresia je choroba ako každá iná. Aj keď nepoznáme presné príčiny, výskumy ukázali, že mozog pacientov funguje odlišne. Neplechu zrejme spôsobuje nerovnováha dôležitých chemických látok – neurotransmiterov. Ako ju rozpoznať? Príznaky depresie sa od bežných negatívnych reakcií na nepriaznivé životné udalosti líšia tým, že pretrvávajú dlhšie, sú hlboké a znemožňujú človeku fungovať v bežnom živote. Ak pacient trpí depresiou, jeho fyzický i psychický stav ovplyvňuje smútok. O depresiu ide, ak to trvá minimálne 14 dní. Ekvivalentom smútku pre klasifikáciu duševných porúch je, že človek sa nevie potešiť z bežných vecí, ako z práce, detí, vnúčat, záľub. Ženy, ktoré rady skrášľujú domácnosť alebo si niečo prečítajú, zrazu o to stratia záujem, dokonca ich to zaťažuje, vtedy hovoríme o tzv. anhedónii. Takýto človek rovnako nedokáže precítiť naplno pozitívne ani negatívne emócie, doslova si nemôže vychutnávať život vo

všetkých jeho odtieňoch. Anhedónia často pretrváva aj po odznení depresívnej epizódy a sťažuje pacientovi návrat do bežných koľají. Na trhu sú však dnes už aj špeciálne antidepresíva, ktoré ju dokážu zmierniť.

Pôsobia cielene iba na nervové prenášače, ktorých funkcia je pri depresii zmenená. Na rozdiel od benzodiazepínov síce účinkujú až po určitom čase (cca 14 dní), no nespôsobujú závislosť. Môže sa to stať aj vám. Depresia môže postihnúť každého bez ohľadu na vek či postavenie. Ku vzniku psychických porúch prispieva stres, rýchly životný štýl, prepracovanosť, vzťahy v rodinách, sociálna neistota i traumy

DOBRÉ RADY – VEĽKÁ POMOC

Nosíte správnu veľkosť topánok?

ôže vám to pripadať ako banalita, ale dlhodobé nosenie nevhodných topánok môže spôsobiť bolestivé problémy. Ako si zmerať nohu? Najlepšie sa noha meria pomocou papiera, ktorý položíme tesne k stene. Jednou nohou sa naň postavíme a pätu k stene pritlačíme. Potom nakreslíme kolmú čiaru pozdĺž špičky najdlhšieho prsta. Vzdialenosť od

začiatku papiera k čiare zmeriame v centimetroch a prevedieme na zodpovedajúce číslo podľa tabuľky, ktorú nájdete na internete. Merajte vždy obe chodidlá a kupujte si topánky podľa toho väčšieho. Ak si kupujete uzatvorenú obuv, merajte si nohy v ponožkách, ktoré zodpovedajú hrúbke tých, ktoré budete najčastejšie nosiť. Pokiaľ naopak kupujete sandálky,

z minulosti. No môžu sa objaviť aj bez zjavnej príčiny a pôvod ochorenia sa nedá zistiť. Určitú predispozíciu môžeme aj zdediť. K prepuknutiu však môžu prispieť aj stresujúce životné zmeny, ktoré sú navonok príjemné, ako prírastok do rodiny, povýšenie v práci či náhle zbohatnutie. Neporazíte ju sama. Už počas dospievania sa výskyt depresií u dievčat oproti chlapcom prudko zvyšuje. Súvisí to s formovaním identity, rozvíjajúcou sa sexualitou a hormonálnymi zmenami. Stres v práci v kombinácii s úlohou matky môže byť spúšťačom depresií v strednom veku. Pohlavné hormóny a ich kolísanie počas tehotenstva, po pôrode či v prechode majú podľa vedcov vplyv na chémiu v mozgu a jej prípadné poruchy. Ak sú tabletky na upokojenie vaše verné kamarátky, zvážte odbornú liečbu pod dohľadom lekára. Niektorí ľudia sa s tým naučia žiť, no vedú nekvalitný život. Zvyknú si na to, povedia si, že im nie je pomoci a len nejako prežívajú. Ak príznaky trvajú dlho, depresia vedie k strate výkonnosti, k izolácii aj k zhoršeniu zdravotného stavu – predstavuje významný rizikový faktor pre vznik ochorení srdca a ciev, chrbtice či onkologických diagnóz.  zmerajte si nohy bosé. Ako si vybrať obuv správnej veľkosti? 1. Topánky si chodievajte kupovať zásadne popoludní, vtedy je noha objemnejšia než ráno. Vyhnete sa tak nepríjemnému prekvapeniu, že nové topánky sú vám v neskorších hodinách neznesiteľne úzke. 2. Vždy si skúšajte obe topánky, pretože veľkosť nôh sa mierne líši. Mohlo by sa vám stať, že vám topánka padne ako uliata na jednu nohu a na druhej bude pekelne tlačiť. 3. Pri kupovaní novej obuvi dbajte vždy na to, aby mali prsty dostatočný priestor. Pred nimi by mal byť centimeter miesta a prsty by nemali byť príliš pritlačené k sebe. 

k jeseň, tak jednoznačne gaštany! V tomto období si z nich môžete pripraviť veľa dobrôt, ale aj pečené gaštany sú fantastickou pochúťkou... Skutočná vitamínová bomba. Gaštany sú výborným zdrojom vitamínu E, ktorý spomaľuje procesu starnutia, znižuje hladinu zlého cholesterolu v krvi, čím podporuje zdravie srdcovo-cievneho systému. Okrem toho gaštany obsahujú vitamíny B1, B2 a B6, ktoré sú zodpovedné za správne fungovanie nervového systému, metabolizmu a proces tvorby a obnovy krvných elementov. Sú bohaté aj na vitamín C, ktorý je veľmi dôležitý na posilnenie imunitného systému v chladnom, sychravom období. Možno to znie až neuveriteľne, ale gaštany obsahujú oveľa viac minerálnych látok ako ovocie. Ide tu v prvom rade o vápnik, draslík, fosfor, železo, sodík, horčík a meď. Aby sa nezabudlo, tieto hnedé plody sú taktiež bohaté na vlákninu, už aj malé množstvo gaštanov dokáže zahnať hlad a má pozitívny účinok na funkciu čriev. Gaštanový čaj. Z vysušenej a rozdrvenej gaštanovej kôry si môžete uvariť chutný čaj, ktorý zmierňuje kašeľ – upokojuje sliznicu, krvácanie, kŕče, hnačku či reumu. Z listov pagaštanu konského si tiež môžete pripraviť čaj, ktorý pomáha pri trávení a zmierňuje bolesti žalúdka. Gaštany v starostlivosti o krásu. Skúšali ste už primiešať gaštanový extrakt do prírodného telového mlieka? Ak ešte nie, choďte smelo do toho! Získate totiž skvelý spevňujúci krém. Pravidelne si ním natierajte dekolt, krk, ruky, dokonca aj partie s celulitídou. Extrakt totiž stimuluje cirkuláciu krvi a tým podporuje detoxikáciu organizmu. 

VII 29

POĽNOHOSPODÁRSKE ROZHĽADY | HLAS ĽUDU

DO VÁŠHO RECEPTÁRA

Tukožrútska polievka

Suroviny: 1 lyžica masla, 2 cibule, 2 mrkvy, 1 menšia biela kapusta, hrsť vopred namočenej fazule, soľ, mleté čierne korenie, rasca Takto sa to podarí: Na masle v hrnci opražíme nakrájanú cibuľu a pridáme nakrájanú mrkvu. Pomiešame a necháme chvíľku pražiť. Pridáme nakrájanú kapustu a namočenú, scedenú fazuľu. Zalejeme vodou, ochutíme soľou, korením,

rascou a varíme, kým nebude zelenina mäkká. Zapekané zemiaky s nivou Suroviny: maslo, 300 g zemiakov, soľ, 200 g syra niva, 200 g smotany na šľahanie Takto sa to podarí: Pekáč vymastíme maslom. Naukladáme nakrájané zemiaky. Ochutíme soľou. Posypeme syrom a zalejeme smotanou. Pečieme orientačne 50 minút na 200 °C dozlatista. 

Králičie stehná na víne Suroviny: 2 králičie stehná, podľa chuti soľ a korenie (vegeta), 2 strúčiky cesnaku, 100 ml bieleho vína, 100 ml hydinového vývaru, 2 lyžice strúhanky, 1 stonka rozmarínu, trochu oleja. Takto sa o podarí: Králičie stehná umyjeme, osušíme, dochutíme soľou a korením. V hrnci rozpálime olej a stehná na ňom z oboch strán opečieme. Podlejeme ich vývarom, prikryjeme a dusíme asi 30 minút. Strúhanku zmiešame s prelisovaným cesnakom a nasekaným rozmarínom. Udusené stehná preložíme

do zapekacej misy. Posypeme ich ochutenou strúhankou a pokvapkáme olejom. Pridáme biele víno, ešte trochu vývaru alebo vody a zapečieme ich v rúre vyhriatej na 180 °C.  Zdroj: https://casprezeny.azet.sk/

Šťavnatý banánový koláč

Keksová roláda

Suroviny: Na cesto: 500 g mletých keksov, 100 g cukru, 2 lyžice kakaa, 300 ml kávy; Na plnku: 150 g masla, 150 g práškového cukru, 2 žĺtky, 50 ml rumu Takto sa to podarí: Cesto: Suroviny potrebné na cesto

zmiešame a rozvaľkáme na podložke, ktorú sme natreli olejom. Plnka: Zmiešame všetky suroviny potrebné na plnku a natrieme na cesto. Cesto s plnkou zvinieme do rolády a necháme v chladničke  vychladnúť.

Suroviny: Na žlté cesto: 4 vajcia, 4 lyžice cukru, 4 lyžice múky, 2 lyžice oleja, 1 kypriaci prášok; Na tmavé cesto: 4 vajcia, 4 lyžice cukru, 4 lyžice múky, 2 lyžice oleja, 1 lyžica kakaa a kypriaci prášok; Na plnku: 300 ml mlieka, 2 vanilínové pudingy, 300 g cukru, 6 lyžíc múky; 200 g masla alebo margarínu, 4 vanilínové cukre; Ostatné: 500 ml sladkej smotany na šľahanie, 4 stredné banány Takto sa to podarí: Žlté cesto: Vyšľaháme bielky. Za stáleho šľahania pridávame cukor. Keď dostaneme pevný sneh, pridáme žĺtky, múku, olej a kypriaci prášok a zľahka zmiešame. Pečieme v plechu, ktorý sme vystlali papierom na pečenie. Tmavé cesto: Upečieme rovnako, iba okrem surovín

použitých pre žlté cesto pridáme i kakao. Plnka: Vanilínové pudingy, cukor a múku vymiešame v trochu mlieka a zavaríme do zvyšného vriaceho mlieka. Uvaríme hustý krém, ktorý necháme vychladnúť. Pridáme margarín, ktorý sme vyšľahali s vanilínovými cukrami a dobre zmiešame. Ostatné: vyšľaháme šľahačku a banány nakrájame na tenké kolieska. Na žlté cesto natrieme polovicu plnky a poskladáme kolieska z dvoch banánov. Potrieme polovicou šľahačky, na ktorú kladieme tmavé cesto. Natrieme druhou polovicou plnky, poskladáme zvyšné banány a natrieme zvyšnú šľahačku.  Zdroj: http://nasmagazin.com/

POĽNOHOSPODÁRSKE ROZHĽADY | Príloha pre poľnohospodárov a dedinu | Číslo 451 | Pripravujú: Ľubica Sýkorová, Elena Šranková a spolupracovníci | Použitá domáca a zahraničná literatúra

VIII

Kultúra V súťažnej časti deväť predstavení V STAREJ PAZOVE ŠTARTOVAL DIVADELNÝ VAVRÍN 2017

Anna Lešťanová

dňoch 27. októbra až 5. novembra v Starej Pazove prebieha 48. prehliadka slovenskej ochotníckej divadelnej tvorby Divadelný vavrín. Slávnostne ju v piatok 27. októbra v divadelnej sále otvorila tamojšia dlhoročná herečka Mária Chlebianová. Okrem iného pri tej príležitosti povedala:

Mladá flautistka Marína Domoniová

„Otvoriť Divadelný vavrín som sa prijala preto, že viem, koľko je úsilia potrebné vynaložiť, koľko hodín stráviť, koľko osobného zriekania sa a koľko lásky vtkať, aby sa stvárnila úloha v predstavení. Preto by som si priala, aby ste každý výkon zažili tak, ako divadelníci zažívajú každú rolu a podávajú vám ju.“ Na motto prvých pazovských divadelníkov tak, ako to vo svojom kuplete napísal VHV: Stojme zmužile, bok po bok, hrávať budeme každý rok, si v príhovore otváracieho ceremoniálu pripomenula Libuška Lakatošová, predsedníčka Organizačno-správnej rady a predsedníčka SKUS hrdinu Janka Čmelíka. Anna Tomanová-Makanová, predsedníčka NRSNM, vyzdvihla význam divadla v zachovávaní identity a poznamenala, že NRSNM bude aj naďalej podporovať túto prehliadku zaradenú do zoznamu významných celomenšinových podujatí. Zároveň pochválila na základe podpísanej zmluvy dobrú spoluprácu s Obcou Stará Pazova. Otvárací ceremoniál hudbou spríjemnila mladá flautistka Marína Domoniová a prednesom krásneho • KULTÚRA •

slova Ema Kočišová, obe zo Starej Pazovy. Pred otvorením Divadelného vavrína v aule divadelnej sály boli dve sprievodné podujatia: otvorenie výstavy 150 rokov divadla v Báčskom Petrovci a namiesto naplánovaného literárneho posedenia s Ľubomírom Feldekom o živote a diele tohto popredného slovenského básnika, dramatika, prozaika a prekladateľa a najmä o preložených dvoch knihách do srbčiny hovorili Vladimír Valentík, autor spomenutej výstavy, a Martin Prebudila, prekladateľ Feldekových kníh do srbčiny. Na ukážku z jeho tvorby kratší úryvok prečítala pazovská recitátorka Jana Rumanová.

Momentka z dvoch piatkových sprievodných podujatí

rota obecenstva vyhlásila Kristínu Ďurčiansku za stvárnenie postavy Anny Frankovej. Pazovské javisko v sobotu patrilo aj Vojlovičanom a vystúpili tam členovia SKOS Detvan. Zahrali hru Dária Fó NemôSÚŤAŽNÁ ČASŤ žem zaplatiť, aj nechPREHLIADKY cem zaplatiť v réžii V súťažnej časti Vladany Cvijanovićotohtoročnej prevej. Herečkou večera hliadky je deväť divasa stala Katarína Kaldelných predstavení márová za stvárnezo siedmich prostrenie postavy Antónie. dí a okrem nich do Aktívnu účasť programu sú zarav rozhovoroch po dené i dve hosťujúce predstavení má aj divadlá. Jedno z nich trojčlenná odborná bolo zahrané po slávporota v zložení Ján nostnom otváracom Ema Kočišová Makan, Miroslav programe, keď na v prednese krásneho slova Benka a Miroslav pazovskom javisku Fábry. Každé predvystúpili členovia Slovenského stavenie má možnosť známkovať vojvodinského divadla z Báčskeho (známkami od 1 do 5) i publikum Petrovca s predstavením Vladimíra v aule divadelnej sály. Hurbana Vladimírova Vinica zreje v réžii Michala Babiaka. Súťažná časť 48. prehliadky slovenskej ochotníckej divadelnej tvorby v Srbsku štartovala v sobotu 28. októbra a vtedy sa divákom predstavili herecké súbory z Pivnice a Vojlovice-Pančeva. Členovia Ochot- Odborná porota (sedí v prvom rade) na rozhovoroch po predstavení níckeho divadla Janka Čemana z Pivnice zahrali drámu Aj v nedeľu 29. októbra na DivaSamuela Gašperca Dievča, ktoré delnom vavríne boli dve predstapísalo v réžii Kataríny Mišíkovej-Hi- venia a pritom obidve z Kovačice. tzingeovej. Po predstavení v rámci Najprv sa porote obecenstva, odrozhovorov o predstavení, ktoré bornej porote a milovníkom Tálie v aule divadelnej sály vedie Martin v divadelnej sále predstavili členoPrebudila, za herečku večera po- via Gymko teátra pri Gymnáziu Mi-

hajla Pupina z Kovačice. Predviedli hru Vesny Ognjenovićovej a Budimira Nešića Pozdrav niekoho v réžii Fedora Popova. Podľa rozhodnutia poroty obecenstva hercom večera sa stal Ivan Cicka. V druhom termíne nedeľňajšieho súťažného dňa pazovské javisko patrilo hereckému súboru Divadla VHV scéna Kovačica pri Dome kultúry 3. októbra. Podľa predlohy Branislava Nušića predviedli predstavenie Dr. v réžii Danky Tomanovej. Herečkou večera sa stala Anna Širková za stvárnenie postavy Slávky Cvijovićovej. V pondelok 30. októbra na divadelnej prehliadke v Starej Pazove vystúpili Aradáčania. Členovia Divadelnej sekcie Branislava Vierga pri Kultúrnom centre predviedli autorské dielo Jána Hrubíka Levínec. Herečkou večera podľa rozhodnutia poroty obecenstva sa stala Martina Hanusová za stvárnenie postavy Žena 3. Organizátormi Divadelného vavrína sú NRSNM, Obec Stará Pazova, Ústav pre kultúru vojvodinských Slovákov, ktorí ju aj podporili spolu s Úradom pre Slovákov žijúcich v zahraničí a s Pokrajinským sekretariátom pre kultúru, verejné informovanie a vzťahy s náboženskými spoločenstvami. Do realizačnej časti prehliadky je zapojený aj tamojší SKUS hrdinu Janka Čmelíka. V súťažnej časti do konca prehliadky vystúpia divadelné súbory z Padiny, Kovačice, Kysáča a Starej Pazovy.

44 /4775/ 4. 11. 2017

Kultúra V BELEHRADE SA V NEDEĽU SKONČIL 62. MEDZINÁRODNÝ KNIŽNÝ VEĽTRH

Kniha je zlatom tunajšej kultúry čiže ide o Vieru Benkovú vateľského centra Vladimír Valentík. a jej dielo Tri ženy, dvaja Vítajúc hostí na piatkovej popoludmuži a ja…, ako aj o Je- ňajšej prezentácii titulov podotkol a konci bič plieska. V súremiju Lazarevića a jeho skutočnosť, že vďaka prekladateľvislosti so 62. MedzináKľúče od rozostavaného skému a zostavovateľskému úsiliu rodným belehradským domu. Sú tu aj dve knihy Martina Prebudilu vznikajú nové knižným veľtrhom metaforu Ľubomíra Feldeka v srb- mosty medzi dvoma krajinami, ich možno pochopiť aspoň v čine. Jedna je spoločné kultúrami a literatúrami. Ozrejmil, dvoch zmysloch. Celkovo, vydanie so Združením že sa pre zdravotné príčiny veľký v nedeľu a v pondelok, asspisovateľov Srbska slovenský spisovateľ Ľubomír Felpoň podľa počtu účastníkov Nasmejani otac, druhá dek a popredný slovenský ilustrátor a frekvencie dianí, len málo Z prezentácie Imigrantov v Babylonskej veži zase – Bajka o Andersenu i Miroslav Cipar nedokázali dostaviť toho naznačovalo, že sa na knižnom veľtrhu budú lámať viaceré ky Valentovej-Belićovej a niektorých dunavskoj vili je spoločným vydaním na toto podujatie. O týchto dvoch rekordy. Radikálne iný obrat a obraz autorov Rozhovorov o identite (podná- s novosadským Prometejom. Piatu, osobnostiach, ich význame a diele sa zmienil Martin Prebuv druhej polovici týždňa. Návštev- zov titulu), ako Zoran Đerić, dila, vyjadrujúc pritom níkov neúrekom, toľko, že sa človek Vladimir Pištalo či Nebojša potešenie, že sme cez cez to ľudské mravenisko len ťažko Kuzmanović so záujemcaPetrovec a Nový Sad dostával z jednej na druhú stranu mi o bližšie ozrejmenie ich spojili Dunaj v Bratislave najväčších hál, jednotky a štvorky. názorov na ústrednú tému a v Belehrade. Predseda Čosi z údajov, týkajúcich sa veľtrhu, publikácie – identitu. Počas piatkového poZdruženia spisovateľov prezentoval v nedeľu, pred chvíľaSrbska (UKS) Radomir mi, keď Otvorenú knihu čestného poludnia sa Nový Sad ako Andrić hovoril o spoluhosťa prebral predstaviteľ Maroka Európska metropola kultúry práci dvoch združení ako prvej arabskej krajiny, ktorá na rok 2021 v sieni Lazu spisovateľov, tak isto bude mať tento status, predseda Kostića prezentoval v plnej o literárnom projekte organizačného výboru podujatia kráse. Ako prvé mesto − o Dunaji zoskupujúcom prof. Dr. Zoran Avramović. Hovo- hosť Knižného veľtrhu, jeho Päť titulov a jedno odovzdávanie autorských spisovateľov až desiatich ril o vyše päťsto vystavovateľoch, dejatelia, od spoločenských výtlačkov počas piatkového popoludnia; i prejav krajín. Zvlášť zarezonovao 525 programoch usporiadaných po kultúrnych, ozrejmili plá- predsedu UKS Radomira Andrića lo jeho hodnotenie, že účastníkmi či samotným veľtrhom, ny na roky pred nami, zvlášť ktorú sme predstavili, je UKS nemá natoľko kvalitné, dobré o desiatkach tisíc návštevEnike, benike, krikel bé au- a srdečné vzťahy so žiadnym iných níkov. Aj o tom, že je kniha torky Kataríny Mosnákovej- združením v slovanských krajinách, ozaj zlatom srbskej či inej -Bagľašovej. Ide o kapitálne aké má so Spolkom spisovateľov kultúry, že toto podujatie vydanie, lebo prvýkrát vy- Slovenska. Prvá osobnosť novobolo lepšie od predošlého. chádza ľudová slovesnosť sadského nakladateľstva Prometej Napríklad už tým, že do pre deti knižne, tu u nás Zoran Kolundžija vyzdvihla význam bodky splnilo tri vytýčené vyzbieraná. Doslov pre ňu spolupráce so slovenskými autorciele: zachovať a zveľaďonapísal Ľubomír Feldek a mi. Okrem uvedenej Feldekovej vať bohatú tradíciu podilustroval ju Miroslav Cipár. knihy Prometej je i vydavateľom ujatia, zdokonaliť beztak Cipár ilustroval aj knihu Baj- titulu Dinastija Benjovski (Dynastia bohaté a pestré programy, ka o Andersenu… Najnovšia Beňovských), humoristicko-satirickej v ktorých účinkovali mnohí kniha, čiže šiesta, je mono- novely autora Víťazoslava Hronca. poprední hostia, ako aj grafia Kišgeci zostavovateľa Po viacerých ukážkach z titulov v posilniť väzby a styky meMartina Prebudilu, ktorému prednese Niny Simićovej Vladimír dzi autormi, nakladateľmi Krásne ľudské mravenisko Valentík viacnásobnú prea čitateľmi. zentáciu uzavrel slovami, že Metaforu z úvodu možno uplatniť tie vzťahujúce sa na projekt sú Radomir Andrić a Zoran aj na účasť slovenských predstavite- Európska metropola kultúry: Kolundžija ľavou a pravou ľov na 62. Medzinárodnom knižnom Nový Sad 2021. Potom naslerukou vzniku uvedených kníh, veľtrhu. Pondelok 23. októbra sa hlav- dovalo vystúpenie predstavikým je srdcom a mozgom, ne niesol v znamení prezentovania teľov vydavateľstiev, vrátane čiže hybnou silou tých snáh bratislavskej Bibiany a Bienále ilustrá- tých sídliacich a pôsobiacich Martin Prebudila. cií Bratislava, ako aj vydaní Ústavu v Novom Sade. Pekným záverom piatka Medzinárodný knižný pre kultúru vojvodinských Slovákov. veľtrh v Belehrade sa skonPo istom zátiší v utorok a v stredu, bola prezentácia až piatich čil, brány onedlho dokorán štvrtok poznačila prezentácia knihy titulov a jedno odovzdanie Veľvyslanec Maroka Mohammed Belhaj otvorí bratislavská BibliotéImigranti u Vavilonskoj kuli (Imigranti v autorských výtlačkov, v čom s Otvorenou knihou v nedeľu, tesne ka... Najpodstatnejšie je však, Babylonskej veži), ktorej vydavateľom prím hralo Slovenské vyda- po dvanástej hodine aby kniha neustále bola pri je Ústav pre kultúru Vojvodiny. Zrea- vateľské centrum. − Sú tu dve spoločné vydania so sme odovzdali autorské výtlačky, – nás. Ako drahokam tunajších kultúr, lizovaná je hlavne prostredníctvom rozhovorov jej zostavovateľky Zden- Spolkom slovenských spisovateľov, uvádza riaditeľ Slovenského vyda- ktorého lesk trvá a trvá. Oto Filip

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

• KULTÚRA •

NOVÝ SAD AKO MESTO – HOSŤ BELEHRADSKÉHO KNIŽNÉHO VEĽTRHU

Mnoho možností Oto Filip

ve významné novinky poznačili uplynulý Medzinárodný knižný veľtrh v Belehrade. Prvou je skutočnosť, že status čestného hosťa mali až štyri krajiny, v ktorých sa rozpráva jednou rečou – nemčinou. Druhou zase to, že je uvedená inštitúcia Mesta – čestného hosťa. Logicky, prvým na tomto zozname bol práve Nový Sad. Tak pre všetko, čo historicky dosiahol a dnes robí a má na pláne kultúry, ako aj pre fakt, že sa už vážne chystá na rok 2021, keď sa stane Európskou metropolou kultúry. Do hlbokej studnice zoznamu toho, čo všetko v tomto smere podniká a ponúka, načreli mnohí jeho dejatelia v piatkovej, až sedemhodinovej prezentácii, prednostne upriamenej na literárnu

Z prezentácie knižných vydaní Hlasu ľudu riaditeľom Samuelom Žiakom

kultúrni dejatelia mesta. Nový Sad označil za prvé mesto v Srbsku, ktoré má svoju Stratégiu kultúrneho rozvoja, aby následne vzťah

dom v nadchádzajúcich rokoch, sa zmienil aj riaditeľ Nadácie Nový Sad 2021 – Európska metropola kultúry Nemanja Milenković. Príležitosť prezentovať svoju vydavateľskú činnosť mala aj ustanovizeň Hlasu ľudu. Jej riaditeľ Samuel Žiak na úvod uviedol, že sú jej prioritnou aktivitou periodické vydania, zvlášť Hlas ľudu, kým je aktivitou sekundárnou vydávanie kníh v rôznych edíciách. A v časoch

skúpych na finančné možnosti to znamená, že sa prostriedky na ne zadovažujú z rôznych zdrojov, projektov a fondov doma alebo aj v zahraničí, menovite na Slovensku. Predtým než predstavil viaceré edície Hlasu ľudu, podotkol, že je základnou slovenskou inštitúciou v oblasti vydávania kníh Slovenské vydavateľské centrum sídliace v Báčskom Petrovci. Po NVU Hlas ľudu nasledovalo predstavenie NVU Ruske slovo, ako aj iných menšinových vydavateľstiev. Vcelku, hoci je Belehrad vzdialený od Nového Sadu len takú dobrú hodinku cesty autostrádou, zdá sa, že o sebe kultúrni dejatelia dvoch miest nevedia všetko. Práve preto treba privítať nový program Belehradského veľtrhu. Jeho cieľom je, vyzdvihuje primátor Belehradu Siniša Mali, aby každé mesto a každá významná inštitúcia v štáte boli každý rok prezentované na renomovanom knižnom podujatí tým, čo v súvislosti s knihou a kultúrou dokážu ponúknuť. Predseda organizačného výboru nášho najväčšieho a najvýznamnejšieho kultúrneho podujatia prof. Dr. Zoran Avramović to vyjadruje slovami, že Medzinárodný knižný veľtrh má síce v názve aj to Belehradský, no je v podstate veľtrhom nás všetkých, kdekoľvek v Srbsku knihou a pre knihu žijeme a sme.

Predstavilo sa aj Ruské slovo

scénu a vzťah ku knihe. V tomto zmysle tematické predstavovanie sa začalo informáciami o vydaniach a práci Matice srbskej, aby pokračovalo popoludní aj predstavením sa literárnych festivalov, činnosti Mestskej knižnice či Kultúrneho strediska, ako aj početných vydavateľstiev vrátane nakladateľstiev národnostných menšín, ktorých sídlo je v Novom Sade. Pripomínajúc základné medzníky uplynulej cesty, primátor Miloš Vučević uviedol, že rozhodujúcim momentom v získaní titulu v Bruseli bolo to, že sa do projektu Európska metropola kultúry 2021, chystaného celé desaťročie, zapojili všetky kultúrne inštitúcie a početní • KULTÚRA •

ku kultúre ilustroval aj údajom, že sa na jej potreby z mestského rozpočtu vyčleňuje až päť percent prostriedkov. Je to neporovnateľne viac ako v obrovskej väčšine iných miest. Viac prostriedkov, no veľa i povinností, ktoré treba zdolať. Zvlášť projektov, ako je rekonštrukcia priemyselného pásma, kde sídlila fabrika Petra Drapšina, známejšieho ako Čínska štvrť, a to do tvorivej štvrte, v ktorej by prím mali hrať mladí. Jedným z projektov je aj rekonštrukcia okolia Petrovaradínskej pevnosti, ďalšími sú zase vybudovanie ozajstnej koncertnej dvorany, obnovenie fasád a iné. O tom, aké sú všetky záväzky a výzvy pred Novým Sa-

V CELOSLOVENSKEJ SÚŤAŽI SLOVENSKO, KRAJINA V SRDCI EURÓPY osobitnú cenu získali žiaci 2. 2 triedy Základnej školy Ľudovíta Štúra v Kysáči. Ôsmi kysáčski žiaci (na snímke): Aleksandar Asodi, Ivan Čeman, Ján Marčok, Andrejka Medovarská, Igor Pavlov, Dávid Folkman, Jana Jambrichová a Boris Vozár sa potešili, lebo ich práce boli vystavené v dvorane Ministerstva kultúry Slovenskej republiky v Bratislave. A. Lg. 44 /4775/ 4. 11. 2017

Kultúra ROZSPIEVANÉ KLENOTY 2017: FINÁLE

Laureátkami festivalu Nemogová a Válovcová Anička Chalupová

poslednú októbrovú nedeľu, teda 29. októbra, na javisku Domu kultúry 3. októbra v Kovačici sa uskutočnil 25. ročník Festivalu slovenských ľudových piesní v prednese detí Rozspievané klenoty 2017. Vojvodinský festival tohto roku do Kovačice prilákal 32 mladučkých

svojho prostredia. Za hudobného sprievodu ľudového orchestra, ktorý tvorili hudobníci Pavel Tomáš ml., Gabriela Feketyová, Ivan Šándor, Šamu Kiš, Anna Ďurišová, Pavel Tomáš st., Šandor Dorfi, Vladimír Kolárik, Jóžef Kováč a Pavel Ďuriš, v

Cena obecenstva sa dostala do rúk Valentíny Chalupovej

Z vyšších ročníkov najväčšie sympatie odbornej poroty získala Jana Nemogová Katarína Válovcová, laureátka festivalu v mladšej vekovej skupine

rámci mladšej skupiny sa predstavili 14 interpreti: Alexander Asodi, Filip Zadunajský, Eleonóra Ábelovská, Adriana Čížiková, Katarína Válovcová, Mária Magdaléna Torňošová, Dário Beška, Stefanija Šterbová, Marek Škabla, Michaela Šimeková,

spevákov z 15 prostredí, nielen z Vojvodiny, ale aj širšie. Okrem hostiteľskej Kovačice do finálovej súťaže svojich predstaviteľov poslali aj tieto prostredia: Padina, Aradáč, Biele Blato, Jánošík, Vojlovica, Stará Pazova, Nový Sad, Kysáč, Pivnica, Selenča, Laliť, Dobanovce, Šíd a Obrenovac. Po oficiálnom otvorení podujatia, v rámci ktorého sa prihovorili Branislav Kulík, podpredseda Matice slovenskej v Srbsku, Anna Tomanová-Makanová, predsedníčka NRSNM, a Milan Garašević, predseda Obce Kovačica, ktorý festival aj slávnostne otvoril, účastníci rozdelení do dvoch vekových kategórií prezentovali po jednu slovenskú ľudovú pieseň a zároveň kroj zo Nové skúsenosti pre všetkých účastníkov

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

Ognjen Malenić, Nevena Vlaisavljevićová, Marína Marčeta, Aňa Bírešová. O titul najrozospievanejší klenot súťažili aj starší speváci vo veku 11 až 14 rokov: Adrijana Kukučková, Andrea Čobrdová, Veljko Ranković, Andrea Opavská, Mária Folťanová, Jaroslava Cicková, Valentína Chalupová, Anđela Mrđová, Andrea Javorníková, Adrijana Lamošová, Annamária Čániová, Stefan Trkulja, Mária Čemanová, Marína Šmitová, Andrej Nosáľ, Jana Greksová, Jana Nemogová a Jana Beracká.

Podľa rozhodnutia odbornej poroty, ktorú tvorili Dipl. Ing. Ivan Babka, Anita Petráková, hudobníčka, a Anna Širková, renomovaná rozhlasová speváčka (predsedníčka poroty), k najúspešnejším spevákom v mladšej vekovej kategórii sa prebojovali Katarína Válovcová, predstaviteľka kovačického DK (prvé miesto). Druhé miesto obsadil Alexander Asódi z Kysáča a tretiu cenu si vyspievala Mária Magdaléna Torňošová zo ZŠ Mladých pokolení. V staršej skupine najúspešnejšou speváčkou bola Padinčanka Jana Nemogová, kým si druhé miesto, ako i cenu obecenstva, zaslúžila Valentína Chalupová (DK 3. októbra) a na treťom mieste zakotvila Jaroslava Cicková, predstaviteľka kovačickej ZŠ. Odmeny udelili predstavitelia obce Zlatko Šimák, predseda Zhromaždenia obce, a Tatiana Bubesková, vedúca obecného Oddelenia pre spoločenské činnosti. Osobitná komisia, ktorú tvorili členky kovačického Ženského spolku, hodnotila ľudové kroje a rozhodla, že najkrajší dievčenský kroj na sebe mali oblečené Adrijana Lamošová z Lalite a Andrea Javorníková zo Selenče, kým najväčšiu pozornosť im pripútali aj chlapčenské kroje majiteľov Andreja Nosáľa z Bieleho Blata a Veljka Rankovića z Obrenovca. Najautentickejšie ľudové kroje na festivale mali oblečené speváčky Jana Nemogová a Jaroslava Cicková. Spolkárky Zuzana Jonášová, Anna Stanová a Katarína Mravíková odmenili aj najmladšie speváčky Nevenu Vlaisavljevićovú zo Šídu a dueto Marínu Marčeta a Aňu Bírešovú z Nového Sadu. Tohtoročný Festival slovenských ľudových piesní Rozspievané klenoty 2017 spoločne organizovali Základná škola Mladých pokolení v čele s riaditeľkou Aničkou Bírešovou a Dom kultúry 3. októbra s vedúcim Jánom Tomášom. Organizáciu podujatia podporili aj Obec Kovačica, Národnostná rada slovenskej národnostnej menšiny a početní sponzori. Program podľa textu, ktorý pripravili Mária Kotvášová a Anna Hrková, viedla moderátorská dvojica Una Brtková a Juraj Jonáš. Príležitostnou básňou sa prihovorila aj recitátorka Daniela Severínyová. • KULTÚRA •

GALÉRIA ZUZKY MEDVEĎOVEJ BÁČSKY PETROVEC

Cipár a ľudová slovesnosť pre deti Jaroslav Čiep

venej knihe. Feldekov doslov prečítala profesorka Elena Lončarová. Prvé výtlačky čerstvo vytlačenej knihy, 100. v edícii Včielka, vydanej k belehradskému knižnému veľtrhu, sa v rámci vernisáže dostali aj do rúk Kataríny Mosnákovej-Bagľašovej (1984). Autorka sa deťom za ich predvedenie ukážok z knihy zavďačila sladkosťami a o svoje prvé dojmy, ako aj s problematikou ľudovej slovesnosti u nás, sa rozdelila s prítomnými. Na záver sa za vydanie knihy poďakovala vydavateľom SVC a ÚKVS. Samostatnú výstavu malieb, kresieb a ilustrácií jedného z najznámejších slovenských výtvarníkov Miroslava Cipára v Petrovci otvoril

amostatnú výstavu malieb, kresieb a ilustrácií akademického maliara Miroslava Cipára zo Slovenska otvorili v Galérii Zuzky Medveďovej v Báčskom Petrovci v sobotu večer 28. októbra 2017. Pri tej príležitosti predstavili aj knihu Enike, benike, krikel bé Kataríny Mosnákovej-Bagľašovej, ktorú Miroslav Cipár ilustroval a doslov v nej napísal spisovateľ Ľubomír Feldek. Z otvorenia výstavy Miroslava Cipára v Petrovci Bolo naplánované, že výstavu otvorí a knihu predstaví práve cií chýrečného Miroslava Cipára kaligraf, typograf, tvorca značiek Ľubomír Feldek, ale, ako bolo v GZM v Báčskom Petrovci je jed- a piktogramov, ilustrátor, grafik počuť na večierku, páni Cipár a nou z najvýznamnejších udalostí a maliar. Univerzálnejšieho výFeldek sa ospravedlnili a pre vy- výtvarného života vojvodinských tvarníka svetovej kvality je ťažko soký vek a zdravotné problémy do Slovákov,“ napísal kurátor výstavy stretnúť.“ Srbska predsa nepricestovali. Na Vladimír Valentík a k tomu doVýstava zaujala širšiu vernisáži známeho slovenského dal: „Miroslav Cipár je vynikajúci verejnosť v Petrovci. O akademického maliara tom svedčila nadštanMiroslava Cipára (1935) dardná návštevnosť a premiére knihy ľudopublika všetkých vevej slovesnosti pre deti kových generácií. KulSlovákov v Srbsku prítúrny program svojím tomných pozdravil Mr. vystúpením dotvorili Pavel Čáni, riaditeľ Múzea deti z Predškolskej vojvodinských Slovákov ustanovizne Včielka a vedúci Galérie Zuzky v Petrovci s vychová- Autorské výtlačky a kytica pre Katarínu Medveďovej. Zároveň vateľkami Zuzanou Mosnákovú-Bagľašovú predstavil prácu a život Trabakovou a Annou slovenského umelca. Stracinskou. Predviedli zopár 3. tajomník Veľvyslanectva Sloven„Výstava dvojplošných ukážok, akými sú hry, piesne a skej republiky v Belehrade Michal obrazov, kresieb a ilustrá- Najmladší účastníci vernisáže a premiéry knihy básničky, zahrnuté aj v predsta- Hrušík.

2. Festival slovenských ľudových krojov Slovákov vo Vojvodine Sobota 4. novembra 2017 Kultúrne centrum Kysáč (Ul. slovenská 22, Kysáč)

Program 14.00 – príchod účastníkov

16.30 – fotenie účastníkov festivalu

14.00 – 15.00 – priestorová skúška

17.30 – vítanie hostí chlebom a soľou v letnej sále KC Kysáč

15.00 – 15.45 – obliekanie do krojov 15.45 – defilé účastníkov festivalu (odchod z Kultúrneho centra, Slovenskou ulicou po Hasičský dom, Ulicou J. Jesenského po uličku, uličkou, Ulicou J. Gombára späť do KC Kysáč; v prípade veľkej zimy a dažďa defilé sa neuskutoční) • KULTÚRA •

18.00 – premiéra knihy a galaprogram vo veľkej sále KC Kysáč 19.00 – módna prehliadka starých slovenských krojov 20.30 – vernisáž Slovenská krása v slovenskom ľudovom kroji v letnej sále KC Kysáč 44 /4775/ 4. 11. 2017

Kultúra V GYMNÁZIU MIHAJLA PUPINA V KOVAČICI

Slávnostná akadémia k dvom jubileám Anička Chalupová

ymnázium Mihajla Pupina v Kovačici je hrdosťou a súčasťou nielen života Kovačice, ale aj celej obce. Pôsobí už celé polstoročie. Za ten čas jeho bránami prešlo niekoľko tisícok absolventov, z ktorých boli a sú doktori vied, lekári, magistri, profesori, umelci, usilovní pracovníci... V súčasnosti gymnázium počíta 220 žiakov, z čoho

budúcich žiakov, bude rozvíjať v tom smere, aby otvorila nové vzdelávacie profily. „Od budúceho roku, je to už isté, že nových žiakov bude prijímať Gymnázium – Elektrotechnická škola,“ zdôraznila úradujúca riaditeľka. Slova sa ujal aj Zlatko Šimák, predseda Zhromaždenia obce Kovačica, a Anna Tomanová-Makanová, predsedníčka NRSNM, ktorá vo svojom príhovore zdôraznila

Aj Anna Tomanová-Makanová zagratulovala jubilujúcej škole

a Báčskom Petrovci, v ktorých sa vyučuje po slovensky. „Robíme to tým spôsobom, že už vyše 10 rokov poskytujeme štipendiá najúspešnejším gymnazistom, a tak vyše 2 milióny dinárov sme venovali tým, ktorým je učenie blízke, ktorí sa chcú aj ďalej vzdelávať, šíriť svoje vidiny,“ zdôranila Tomanová-Makanová. Pri tejto príležitosti prečítali list z Veľvyslanectva Slovenskej republiky v Belehrade a z bývalých riaditeľov sa prihovorili Martin

početné pozoruhodné výsledky vďačiac aj riaditeľom Metodiji Iloskému (1994 – 2001) a Pavlovi Rohárikovi (2001 – 2015). Pomenované podľa vedca Mihajla Pupina, nesprostredkúva žiakom iba poznanie, ale pomáha im aj citovo dozrieť, zblížiť sa s vrstovníkmi z iných dedín a miest, Zo slávnostnej akadémie spoznať ich kultúru, obyčaje, folklór a piesne. V rámci slávnostnej sa 24 žiakov v tomto školskom význam tejto vzdelávacej inštiakadémie odznel aj príležitostný roku zapísalo do novootvorené- túcie nielen pre Kovačickú obec, program, ktorý potešil srdcia ho vzdelávacieho odboru elek- ale pre celú slovenskú komunitu nielen pozvaných hostí, bývalých trotechnik informačných i súčasných pedatechnológií. gógov, ale aj štuVzácne výročia – 55 dentov samotných, rokov od založenia prvej Prvú strednú školu kroniky Kovačickej obce zaznamenali ešte roku 1962, keď začala ktorí sa očividne strednej školy v Kovačici pracovať ekonomická stredná škola. V školskom roku 1967/1968 rozhodnutím obce prezentovali s lása 50 rokov od vzniku a pôpostupne prestala s prácou a začalo pôsobiť Gymnázium Mihajla Pupina. V prvom roku kou a s nasadením. sobenia Gymnázia Mihajla bola výučba spoločná pre všetkých žiakov a od druhého roku boli utvorené dve triedy, V rečiach národPupina si vedenie školy jedna spoločensko-jazyková a druhá prírodovedno-matematická. Podobne, ako aj všetky nostných menšín pripomenulo v sobotu 28. školy v našej krajine, čo roky prechádzali a prechádzajú cez menšie alebo väčšie zmeny žijúcich v tejto obci októbra 2017 slávnostnou a reformy, premeny zažilo aj kovačické gymnázium. V roku 1975 sa mení na Vzdeláva- sa predstavili taakadémiou v sieni Domu cie centrum Mihajla Pupina. Od školského roku 1977/1978 s prácou začína Pozývacie lentované speváčkultúry 3. októbra v Kousmernené vzdelávanie pre potreby spoločenských činností právnickej a kulturologickej ky, tanečníci a mlavačici. Pozvanie na oslavu profesie. Centrum malo svoje pobočky v Padine, Crepaji, Uzdine a v Debeljači. Výučba dí literáti. K záveru prijali mnohí hostia, prosa konala v slovenskom, srbochorvátskom, maďarskom a rumunskom jazyku. Odborné slávnostného podfesori, kolegovia a bývalí profily sa menili z roka na rok, vystriedali sa odbory: stavebnícky, kovoobrábací, kožiarsky, ujatia patril film žiaci, absolventi školy, dnes poľnohospodársky. V roku 1990 sa znovu mení na gymnázium všeobecného smeru, Gymnázium vo pôsobiaci na významných ktoré vzdelávalo žiakov v troch triedach, v dvoch v srbskej reči a v jednej so slovenskou fotografiách autopostoch. Hosťom sa najprv rov Samuela Krávyučovacou rečou. Zhruba v nej bývalo do 400 žiakov. prihovorila Tatiana Brtkoľovského, bývalého vá, úradujúca riaditeľka profesora, a Adriagymnázia, ktorá medziiným po- žijúcu na týchto priestoroch. Toman, prvý riaditeľ strednej na Čížika, žiaka 3. ročníka GMP. vedala, že sa táto vzdelávacia Podčiarkla, že NRSNM pomáhala školy v Kovačici, a Živa Stojanov, Program viedla moderátorská inštitúcia, vzhľadom na svoje a vždy bude pomáhať našim ktorí viedol školu v rokoch 1991 dvojica Jana Kováčová a Dejan potreby a želania niektorých dvom gymnáziám, v Kovačici – 1994. Gymnázium dosiahlo Đolović.

Z dejín strednej školy a gymnázia

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

• KULTÚRA •

SELENČA

Príležitostné oslavy jubileí Juraj Berédi-Ďuky

Selenči nedeľa 29. októbra patrila oslavám. V sále Domu kultúry si vďaka príležitostnému programu prítomní pripomenuli 85 rokov pôsobenia Matice slovenskej v Srbsku a 55 rokov práce na kultúrnom a hudobnom poli Jána Šimoniho.

Báč a inštitúcií, ktoré predstavujú Slovákov v Srbsku. Auditóriu sa prihovorili a k jubileám zablahoželali zástupca predsedu Obce Báč Zdenko Kolár a predseda Matice slovenskej v Srbsku Ján Brtka. Ján Šimoni, predseda MOMS Selenča, prečítal stručnú správu o dejinách Matice slovenskej v Juhoslávii, respektíve v Srbsku

vákom, hudobníkom a tanečníkom. Najprv bola prečítaná správa o 55-ročnej činnosti Jána Šimoniho na kultúrnom a hudobnom poli. Program potom spestrili domáci speváci sólisti: Juraj Súdi ml., Juraj Súdi st., Anna Berédiová, Jarmila Papová, Zlatko Klinovský, ako aj hosťujúci speváci Anna Zorňanová a Ondrej Pavčok. Vy-

Účastníci ďalšieho vydareného programu v Selenči

Program sa začal hymnickou piesňou Po nábreží, ktorú zaspieval domáci Komorný zbor Zvony. Moderátorka programu Malvína Zolňanová privítala hostí – predstaviteľov politického a kultúrneho života dediny, Obce

od jej založenia dodnes. Vzápätí odznelo niekoľko vlasteneckých piesní v prednese Komorného zboru Zvony. Druhá časť programu bola venovaná jubilantovi Jánovi Šimonimu a javisko patrilo spe-

stúpili i tanečné súbory selenčskej základnej školy a KUS Jána Kollára a prítomných pobavil i Orchestrík pod vedením Dr. Juraja Súdiho. Spevákov a tanečníkov sprevádzali ľudový orchester pod vedením Jána Šimoniho a spomenutý Or-

ZASADAL MOMS PETROVEC

O matičnom štatúte ešte raz Jaroslav Čiep

ieste zasadnutie Správnej rady Miestneho odboru Matice slovenskej v Báčskom Petrovci bolo zase zvolané na podklade novelizácie stanov Matice slovenskej v Srbsku. Uskutočnilo sa v stredu 25. októbra vo vlastnej zasadačke na poschodí Domu MSS Ľudovíta Mišíka, kam sa petrovskí matičiari zase dostali zadným vchodom. Novelizáciu stanov MSS, ktorú stoj čo stoj pretláča predsedníctvo Matice, si Petrovčania poctivo preštudovali a oprávnene diskutovali o jednotlivých článkoch, • KULTÚRA •

z ktorých je až neuveriteľné množstvo vo vzájomnej kolízii, takže sa nastoľuje otázka, či ich skutočne pripravovali právnici, alebo je to iba súhrn článkov zostavený neodborníkmi. To, čo si nemožno nevšimnúť, je skutočnosť, že podľa platných stanov Matice iniciatívu na zmenu môže podať viacero subjektov, ale najprv sa vyslovuje jej zhromaždenie, či chce pristúpiť k novelizácii, a potom sa pristupuje k procesu zmien. A nie takto – stavaním sa na hlavu, ako si počína matičné predsedníctvo. Na mnohých miestach si petrovskí matičiari všimli nezrovnalosti v kompetencii

matičných štruktúr a orgánov, medziiným aj to, či je MSS nezisková alebo zisková organizácia, keďže sa navrhuje, aby Matica poskytovala aj ekonomické služby. Pochybené kritérium je aj v stati o počte členov zhromaždenia. Tu sa vonkoncom nerešpektuje matičné členstvo, keďže sa navrhuje počet delegátov zhromaždenia podľa súpisu obyvateľstva v jednotlivých prostrediach v krajine?! Podľa Petrovčanov je neprípustné, aby všetky relevantné kompetencie od SR prebralo predsedníctvo, ako aj to, že tri – štyri osoby majú možnosť predať aj Dom MSS, členovia predsedníctva sami

Jubilant Ján Šimoni

chestrík, ktoré sa predstavili aj osobitnými hudobnými číslami. Pri tejto príležitosti bola vydaná brožúrka Príspevok významných osobností zo Selenče k jej rozvoju, ktorú pripravil MOMS Selenča. V brožúrke sú zahrnuté dve osobnosti, a to Pavel Lukáč a Ján Šimoni. Do budúcna sa plánujú aj ďalšie vydania s príspevkami o iných spoluobčanoch, ktorí svojou prácou a dielom významne prispeli ku kultúrnemu a hospodárskemu rozvoju Selenče. Úpravu javiska na nedeľný program mali na starosti členky Etno sekcie, ktorá pôsobí v rámci MOMS Selenča. Členky tejto sekcie s vedúcou Vierou Strehárskou pri takýchto príležitostiach vždy efekte a kreatívne využijú exponáty etno priestoru a vkusne upravia javisko. Bol to vcelku príjemný a pekný kultúrny program, z ktorého mali pôžitok aj účastníci, aj návštevníci programu. seba potvrdzujú pri voľbách a iné zmyslu zbavené veci v predložených zmenách matičných stanov. Predsedníčka MOMS Katarína Melegová-Melichová informovala členov SR, že podľa platných stanov Matice MOMS Petrovec sa podľa rozhodnutia Zhromaždenia MOMS Petrovec z apríla 2017 zaregistroval ako samostatná právnická osoba, ale aj ako súčasť MSS. Ďalej odzneli informácie, že sa všetky tri petrovské predstaviteľky na speváckom festivale v Nadlaku – Kukučková, Kováčová a Sýkorová ovenčili cenami, že festival Jarné nôty sa stal spoločným dolnozemským projektom a členovia SR sa dohodli aj o aktivitách do konca kalendárneho roka. Petrovská verejnosť sa môže tešiť na literárny, na hudobný večierok, ako i na festival Spievajže si, spievaj...

44 /4775/ 4. 11. 2017

Kultúra V KOVAČICKEJ OBECNEJ KNIŽNICI

Prezentovali publikáciu Digitálna Kovačica Anička Chalupová

krem zdigitalizovanou publikáciou Monografija Crepaje 1660 – 1918 z roku 2014 a druhým doplneným vydaním tejto publikácie, ktoré vyšlo v roku 2016 (Monografija Crepaja 1660 – 1918), tiež Zbierkou obrazov a malieb Ksenije Ilijevićovej (k vydaniu CD prispel aj DK Mitu Živkova Lalu v Crepaji), Obecná knižnica v Kovačici sa od posledného októbrového piatka môže pochváliť novým vydaním: ukončeným projektom Digitálna Kovačica. Prezentácia zdigitalizovaného materiálu prilákala 27. októbra do miestností Obecnej knižnice mnohých milovníkov dejín. Po uvítacích slovách

Vedení nápadom, že na konci všetkého sú iba spomienky, ktoré zostávajú navždy, sa rozhodli zachovať spomienku na Kovačicu; na snímke: autor textov a zberateľ Miroslav Mlynárček

METODICKO-VZDELÁVACIE PODUJATIE PRE UČITEĽOV NA SLOVENSKU

O tvorivosti a tvorivej edukačnej klíme Michal Ďurovka

entrum ďalšieho vzdelávania Univerzity Komenského v Bratislave v dňoch 22. až 27. októbra zorganizovalo metodicko-vzdelávací seminár pre učiteľov zo škôl s vyučovacím jazykom slovenským v zahraničí. Vzdelávacie Spoločná fotografia účastníkov a školiteľov po predvedení podujatie malo tri diel- predstavenia Zlatá priadka ne. Tvorivú dramatiku v edukačnom procese viedla PaedDr. Zuzana didaktické hry viedla PaedDr. Mária Onušková. Dugovičová, formovanie umeleckého predne- Užitočnú odbornú prednášku realizovala aj Mgr. su mala na starosti Mgr. Zlata Ilievová a dielňu Dušana Bieleszová na tému Školská mediácia.

redaktora vydania Slobodana Stevanovského, riaditeľa Obecnej knižnice, historik Miroslav Mlynárček zaujal prítomných prezentáciou obsahu zdigitalizovanej publikácie, ktorá obsahuje staré fotografie, doklady o Kovačici a iné. Digitalizovaná Kovačica ponúka medziiným aj chronologický prehľad dejín Kovačice do 70. rokov minulého storočia. V nej sa napríklad nachádza údaj, že sa Kovačica po prvýkrát spomína už v roku 1458 pod menom Kovasdinz. Podľa slov Mlynárčeka, aby táto publikácia dosiahla svoj želaný konečný výsledok, potrebné je omnoho viac času, a preto toto prvé vydanie má byť príkladom a smerovkou na ďalšiu prácu na poli digitalizácie. V rámci prezentácie Digitálnej Kovačice okrem Kovačičana Pavla Jonáša, ktorý hovoril o živote svojho starého otca Samuela Jonáša, chýrečného kovačického bubeníka, ktorý vlastnoručne písal kroniku Kovačice, návštevníkom tohto nekaždodenného večierka sa prihovorila aj Alžbeta Hriešiková, predsedníčka Združenia občanov Mihajla Pupina Idvorského. Toto združenie totiž podporilo vydanie spomenutej publikácie.

Účastníci z Maďarska, Ukrajiny, Rumunska a zo Srbska boli ubytovaní v Študijnom a kongresovom stredisku v Modre-Harmónii a okrem prednášok a praktických dielní absolvovali aj zaujímavé náučné exkurzie. Navštívili Malokarpatské múzeum v Pezinku, pozreli si film Pacho, hybský zbojník, kde hrala známa slovenská divadelná a filmová herečka a poetka Ida Rapaičová, s ktorou učitelia strávili jedno príjemné popoludnie. Navštívili Trnavu, v Divadle Jána Palárika si pozreli divadelné predstavenie Denník Anny Frankovej a boli i v Bratislave a v Slovenskom Grobe. Počas vzdelávania učitelia získali poznatky, ktoré budú môcť použiť pri dramatizácii textu, pri tvorivom využití v didaktickej hre vo výučbe alebo pri interpretácii textov. Ako výsledok dielní vzniklo záverečné divadelné predstavenie z niekoľkých častí inšpirované rozprávkou Zlatá priadka. Organizáciu tohto bohatého a výborne zorganizovaného seminára mala na starosti Mgr. Ľudmila Ábelová, osvedčenia o absolvovaní vzdelávacieho podujatia učiteľom udelila riaditeľka PaedDr. Janka Chládecká, PhD., a vyfinancovala ho vláda Slovenskej republiky. Pre účastníkov zo Srbska prepravu sčasti vyfinancovala NRSNM. Foto: Denisa Hansmanová

V ZÁKLADNEJ ŠKOLE ĽUDOVÍTA ŠTÚRA V KYSÁČI učitelia, žiaci, penzisti, rodičia a starí rodičia spolu s hosťami v pondelok 30. októbra oslávili Deň školy. V telocvični školy v slávnostnom programe účinkovali žiaci, ktorí sa predstavili bodmi o Ľudovítovi Štúrovi, recitáciami, dramatickými pásmami, rytmickými tancami a chórovým spevom. Anna Vozárová, riaditeľka školy, pozdravila jubilantov, ktorým udelila darčeky za odpracované roky v tomto kolektíve; tohto roku sú to: profesorka anglického jazyka Elena Čiefová, profesorka dejepisu a občianskej výchovy Marína Vindžanovićová a upratovačka Jasna Srnková (10 rokov). Do dôchodku vyprevadili pedagogičku Ljubicu Hmiljovú a šéfku účtovníctva Annu Kulíkovú. M. Ď.

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

• KULTÚRA •

14. Festival Zuzany Kardelisovej Kysáč 10. – 12. novembra 2017

PROGRAM

PIATOK 10. NOVEMBRA 12.00 – Pietna spomienka pri hrobke Zuzany Kardelisovej na kysáčskom cintoríne 20.00 – Otvorenie festivalu – Slovenské divadlo VHV pri SKUS hrdinu Janka Čmelíka, Stará Pazova Ferko Urbánek: Diabol v raji manželskom Réžia: Anička Balážová

ILOK

SOBOTA 11. NOVEMBRA 18.00 – Divadlo Dominus, Močenok, Slovenská republika Karel Jaromír Erben: Svadobné košele Preklad: Ľubomír Feldek Réžia: Peter Weinciller 20.30 – Kolektív kreatívnych amatérov Kokram, Kovačica

Dragan Karlečík: Nový Protheus Preklad: kolektív Réžia: Svetlana Gašková NEDEĽA 12. NOVEMBRA 18.00 – Divadlo VHV scéna pri Dome kultúry 3. októbra, Kovačica Branislav Nušić: Dr. Réžia: Danka Tomanová 20.30 – Zhodnotenie festivalu a udelenie cien Ochotnícke divadlo KC Kysáč pri Ustanovizni pre kultúru a vzdelávanie Kultúrne centrum Kysáč C. Rai: Zmizni od svojej ženy Réžia: Ján Privizer

ceny dostali Natália Činčuráková z Iloka a Mia Janjićová zo Solian a víťazkou v tejto kategórii sa stala Vladimíra Matúšová z Iloka. V najstaršej kategórii druhú cenu získal Dário Dubovský a víťaznú pieseň zaspievala Gabriela Činčuráková. Detský festival Na brehu pri Dunaji spoločne organizovali Matica Slovenská Ilok a SKOS Ľudovíta Štúra, podporili ho Rada pre národnostné menšiny v Chorvátsku, vláda Chorvátskej republiky a mesto Ilok. Skvelému večierku prispeli aj sympatickí moderátori brat a sestra Martina a Timotej Menďanovci. Na záver festivalu všetci účastníci spoločne zaspievali pieseň Na brehu pri Dunaji... V rozhovore s predsedom Matice slovenskej v Iloku V. Mudrochom sme sa dozvedeli, že je v tomto spolku najaktívnejšia Na pamiatku spoločná fotografia všetkých účastníkov a najpočetnejšia tanečná skupina. Spevákov na husliach) a Gabriela (klávesy) majú mladých a vnuk Andrej (hral na base). a tých starších, Dievčatá aj súťažili na festivale. kým mládežníci Všetci účastníci zaspievali po dve odchádzajú do piesne a ich výkon hodnotila poškôl. Vlani na rota v zložení: Ivica Hodolič, Anna ďalšie školenie Babiaková a Blaženka Dierčanová. na Slovensko V revuálnej časti sa obecenstvu odišli šiesti člepredstavili známi ilockí spevánovia, toho roku ci: Martina Menďanová, Dejan dvaja tanečníci Novaković, Katka Menďanová odišli na fakultu a Vladimír Velko. a štyria za prácou Po neľahkej práci porota určila, do Nemecka. Za kto získal ceny za presvedčivý necelé dva roky prednes na festivale. V druhej Rodina Činčuráková je skvelým orchestrom tak zostali bez kategórii dve tretie ceny získali jednej kvalitnej Silvia Čapeľová a Michal Lomian- kategórii špeciálnu cenu porota folklórnej skupiny. Predsa aktívne sky, druhú cenu získal Adam Zajac udelila Lukovi Žibernovi z Jakšića, sú športové sekcie, tanečná a spea prvú cenu si vyspievala Monika tretiu cenu získala Katarína Mi- vácka skupina, ako aj združenie Mudrochová. V tretej súťažnej chálová zo Solian, dve druhé žien.

V znamení slovenskej ľudovej piesne Blaženka Dierčanová

a brehu pri Dunaji je názov festivalu mladých spevákov slovenských ľudových piesní, ktorý odznel v sobotu 28. októbra v najzápadnejšom meste Chorvátska – v Iloku. Na úvod sa prítomným prihovoril predseda Matice slovenskej Ilok Vlatko Mudroch a tohtoročný 12. festival otvorila primátorka mesta Ilok Marína Budimir. V štyroch skupinách vystúpilo spolu 26 spevákov z Radoša, Solian, Jakšića a Iloka. Koncert otvorili najsympatickejší účastníci – päť dievčeniec a štyria chlapci vo veku 5 až 8 rokov – v nesúťažnej kategórii. V druhej kategórii (vo veku 9 až 11 rokov) súťažilo desať spevákov, v tretej kategórii (od 12 do 15 rokov) svoje spevácke schopnosti prejavili štyri speváčky a jeden spevák, kým vo štvrtej kategórii (účastníci ponad 16 rokov) súťažili jeden spevák a jedna speváčka. Všetkých účastníkov festivalu sprevádzal jedinečný orchester – rodina Činčuráková a viac ako päťdesiat pesničiek nacvičili za tri dni. Na cimbale hral Michal Činčurák, ináč známy harmonikár, jeho syn Vladimír bol vedúcim orchestra a hral na harmonike, ďalšími členmi boli Michalove vnučky Natália (hrala • KULTÚRA •

44 /4775/ 4. 11. 2017

Kultúra • Oznamy

Ani „frižidér“, ani „zamrziváč“ Anna Horvátová

j príprava jedál, ale aj ich ďalšie uskladnenie vie nám dodatočne spôsobiť problémy. Voľakedy, v časoch, keď elektriny nebolo v domácnostiach, jedlá a potraviny sa uskladňovali v kopaných studniach, nad vodou, lebo tam nehrozilo nebezpečenstvo, že sa môžu pokaziť, alebo že nevítaní hostia (muchy) môžu spôsobiť skazu jedla. Natrápili sa veru tí naši predkovia. My

však s uskladnením spracovaných jedál problémy nemáme. Zato ale problémy máme s vyjadrovaním, s postojom voči nášmu spisovnému jazyku. A to akože ako?! No tak už v povojnových rokoch sa technika rozvíjala neuveriteľnou rýchlosťou, povedali by sme – nič nového pod slnkom, je to tak aj dnes. Ale v tých šesťdesiatych rokoch rozmachu také technické prístroje boli veru vítané s oduševnením. Na uskladnenie mäsa a zeleniny boli skonštruované Literárna súťaž žiakov základných a stredných škôl Komisia pre literárno-vydavateľskú činnosť Výboru pre kultúru NRSNM a Slovenské vydavateľské centrum, Báčsky Petrovec zverejňujú

SÚBEH

na žiacke literárne práce (próza a poézia) Téma je voľná. Práce treba zasielať v troch exemplároch podpísané menom a priezviskom a uvedeným kontaktom. Literárne práce bude hodnotiť komisia, ktorá udelí tri ceny v dvoch kategóriách – v kategórii žiakov základných škôl od 5. po 8. ročník a žiakov stredných škôl a gymnázií. Súbeh je otvorený do 15. novembra 2017. Práce treba zaslať na adresu: NRSNM, Bulvár Mihajla Pupina 1/4, 21 000 Nový Sad s poznámkou Na súbeh žiackych prác.

Literárno-vydavateľská komisia Výboru pre kultúru NRSNM Slovenské vydavateľské centrum a redakcia časopisu Zornička zverejňujú

LITERÁRNU SÚŤAŽ o poviedku a báseň pre deti

Práce treba zasielať v troch exemplároch podpísané heslom. Rozlúštenie hesla treba doložiť v dodatočnej obálke spolu s rukopisom. Literárne práce bude hodnotiť komisia, ktorá udelí tri ceny za poéziu a tri ceny za prózu. Súťaž je otvorená do 15. novembra 2017. Práce treba zaslať na adresu: NRSNM, Bulvár Mihajla Pupina 1/4, 21 000 Nový Sad, s poznámkou Literárna súťaž Zorničky. Mestská správa pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad na základe článku 10 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04 a 36/09) zverejňuje OZNÁMENIE o podanej žiadosti o rozhodovanie o potrebe po odhade vplyvov na životné prostredie projektu Nositeľ projektu Telekom Srbija, a. s., Takovská 2, Belehrad, podal žiadosť o potrebe po odhade vplyvov na životné prostredie projektu základňovej stanice

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

chladnička a mraznička. Najväčším problémom pri týchto zariadeniach sme práve my Slováci žijúci na tunajších priestranstvách, na Dolnej zemi. Nuž a to prečo?! Nevieme rozlíšiť, že prístroj na chladenie v slovenskom jazyku nie je frižider. Neznámou zostáva, prečo sa opierame o to srbské slovo, ktoré ešte aj poslovenčíme na „frižidér“. V slovenskom jazyku je teda skriňa s chladiacim mechanizmom na uchovávanie potravín chladnička:

Literárna súťaž Nového života Literárno-vydavateľská komisia Výboru pre kultúru Národnostnej rady slovenskej národnostnej menšiny v Srbsku, Slovenské vydavateľské centrum a redakcia mesačníka pre literatúru a kultúru Nový život zverejňujú súťaž o najlepšiu prózu, básnický cyklus a literárnu esej. Oceňovacia porota vymenovaná Literárnou komisiou Výboru pre kultúru NRSNM udelí jednu prvú, dve druhé a dve tretie ceny. Súťaž je anonymná a rukopisy treba zaslať v troch výtlačkoch pod heslom. Rozlúštenie hesla, teda kontakt na autora, ktorý sa za heslom skrýva, treba priložiť v osobitnej obálke a všetko spolu zaslať na adresu: NRSNM, Bulvár Mihajla Pupina 1/4, 21 000 Nový Sad, s poznámkou Literárna súťaž Nového života, najneskoršie do 15. novembra 2017. Výsledky súťaže budú zverejnené v Novom živote a v slovenských vojvodinských médiách. Odmenené, ale i neodmenené kvalitné texty budú uverejnené v Novom živote.

elektrická, plynová chladnička. V lete si aj vodu dáme do chladničky. Mlieko a iné krátkotrvajúce výrobky držíme v chladničke stále. Praktické sú aj kombinované chladničky, tie spolu so „zamrziváčom“. Ani tu nie sme na čistom. Ten „zamrziváč“ je poslovenčené srbské podstatné meno zamrzivač, čo je v slovenčine mraznička. Dlhodobá úschovňa mrazených rastlín sa koná na bezpečnom mieste, teda v mrazničke.

CHÝRNIK RUMA. Na 54. Festivale hudobných spolkov Vojvodiny, ktorý prebiehal v Rume 28. a 29. Októbra, selenčský Orchestrík, orchester ZŠ Jána Kollára, ktorý pôsobí pod vedením Dr. Juraja Súdiho, získal zlatú plaketu vo svojej kategórii. J. B.-Ď. NOVÝ SAD. V Štúdiu M Novosadského rozhlasu sa v sobotu 4. novembra o 10. hodine uskutoční 44. Rozhlasová súťaž recitátorov, na ktorej budú súťažiť žiaci nižších a vyšších ročníkov základných škôl, stredoškoláci a študenti. Podujatie sa aj tohto roku uskutoční vďaka podpore Matice slovenskej v Srbsku, Národnostnej rady slovenskej národnostnej menšiny a Asociácie slovenských pedagógov. Organizáciu a priebeh aj tohtoročnej súťaže má na starosti Slovenská redakcia Rádia Nový Sad a výkony recitátorov bude hodnotiť trojčlenná porota v zložení: Katarína Melegová-Melichová, Zuzana Týrová a Karmena Zorňanová. m. p. NOVÝ SAD. Ústav pre kultúru vojvodinských Slovákov usporiada vernisáž umeleckej tvorby insitného maliara Jána Bačúra z Padiny pri príležitosti osláv autorových 80. narodenín. Otvorenie výstavy bude v utorok 7. novembra o 18. hodine v ÚKVS (Njegošova 16/II, Nový Sad). ÚKVS NOVÝ SAD. Novosadský MOMS usporiada večierok v stredu 8. novembra o 18. hodine vo veľkej sieni SKC P. J. Šafárika. Ochotníci Kultúrno-umeleckého spolku Združenia novosadských penzistov predvedú veselohru Penzionerska banka (Banka pre penzistov) autorky Zuzany Karlečíkovej. Správna rada MOMS NITRA. V stredu 8. novembra o 17. hodine v Galérii na schodoch Filozofickej fakulty Univerzity Konštantína Filozofa v Nitre (Hodžova 1) bude slávnostne otvorená výstava olejomalieb Michala Ďurovku, akademického maliara z Kysáča, pod názvom Lesy a roviny. a. f.

mobilnej telefónie NS229, NSU229, NSL229 NS PMF, Námestie Dositeja Obradovića 3, Nový Sad, na katastrálnej parcele číslo 3660/6, k. o. Nový Sad II, Mesto Nový Sad. Údaje a dokumentáciu zo žiadosti nositeľa projektu možno dostať k nahliadnutiu v miestnostiach Mestskej správy pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad, Rumenačka 110, Nový Sad, v pracovné dni od 10.00 do 15.00 h. Všetci záujemcovia v lehote 10 dní odo dňa zverejnenia tohto oznámenia môžu doručiť svoju mienku v písanej forme na adresu Mestskej správy pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad.

• KULTÚRA • OZNAMY •

Oznamy GRATULÁCIA BLAHOŽELANIE Na Ekonomickej fakulte v Novom Sade dňa 11. októbra 2017 diplomovú prácu obhájila TAMARA JURÁSOVÁ z Kysáča a získala titul diplomovaný ekonóm. K úspechu jej blahoželajú a prajú veľa úspechov v ďalšom školení a v živote rodičia Milinka a Samuel, brat Ivan a starká Gašková.

GRATULÁCIA Dňa 11. októbra 2017 na Ekonomickej fakulte v Novom Sade úspešne ukončila štúdium TAMARA JURÁSOVÁ z Kysáča a získala titul diplomovaný ekonóm. K tomuto úspechu jej srdečne blahoželá a do budúcna všetko dobré praje krstniatko Filip s rodičmi Klinkovci.

Na Vysokej technickej škole odborných štúdií v Novom Sade sa MARIENA MEGOVÁ z Padiny stala diplomovanou inžinierkou ochrany životného prostredia. Mladej odborníčke zo srdca gratulujú starký a starká Pavelovci.

GRATULÁCIA Na Vysokej technickej škole odborných štúdií v Novom Sade sa MARIENA MEGOVÁ z Padiny v týchto dňoch stala diplomovanou inžinierkou ochrany životného prostredia. Mladej odborníčke zo srdca gratulujú starký a starká Megovci.

GRATULÁCIA

Na Vysokej technickej škole odborných štúdií v Novom Sade sa v týchto dňoch MARIENA MEGOVÁ z Padiny stala diplomovanou inžinierkou ochrany životného prostredia. K tomuto úspechu jej gratulujú: rodičia Mária a Michal, sestra Milina Kotvášová s manželom Miroslavom a dcérou Lenkou a brat Michael s manželkou Boženou Megovci.

hlasludu.info www.hl.rs

Oznamujte v Hlase ľudu 021/ 47-20-840 a 021/47-20-844 l inzercia@hl.rs

• OZNAMY •

44 /4775/ 4. 11. 2017

Prijmeme vodiča nákladnej dopravy v Bratislave – mzda 1 200 €

+421 905 612 573

Oznamy

VYROBNY PROGRAM: – KOTLY NA PEVNE PALIVO, BIOMASU A PELETY – HORAKY NA PELETY – NEREZOVE KOMINY – AKUMULACNE NADRŽE

hlasludu.info www.hl.rs

Nositelia zlatých medailí za kvalitu na Novosadskom veľtrhu

KOVAČICA Štúrova 69 tel./fax: 013/662-183 mob. 063/282-097 www.uniko.rs Mestská správa pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad na základe článku 29 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04 a 36/09) zverejňuje

DROBNÉ OZNAMY T E S N Í M E (dihtujeme) okná a dvere neopren gumou a vyrábame harmonika dvere a rolety; tel. č.: 025/5827-710 a 060/5088-433. NA PREDAJ servisované, zachované domáce spotrebiče a biela technika v Báčskom Petrovci; bližšie informácie na tel. č.: 064/2051445.

SMUTNÁ ROZLÚČKA

Po kratšej a ťažkej chorobe dňa 20. októbra 2017 nás navždy opustil náš drahý manžel, otec, starý otec a kmotor

JÁN ČMELÍK

21. 9. 1934 – 20. 10. 2017 zo Starej Pazovy Bolesťou unavený tíško si zaspal. S láskou si na Teba budú spomínať: manželka Katarína, dcéra Anna Vršková s manželom Mirom, vnukovia Miroslav a Jaroslav, syn Miroslav, švagriné Anna Barnáková a Mária Čekeová s rodinami, kmotrovci Haviarovci a Verešovci

BOĽAVÁ SPOMIENKA

Dňa 3. novembra 2017 uplynulo päť smutných rokov, čo nás navždy opustil manžel, otec a apko

PAVEL GALICKÝ Oznamujte v Hlase ľudu • 021/ 47-20-840 a 021/47-20-844 • inzercia@hl.rs

1929 – 2012 – 2017 zo Silbaša

Už len kvety z lásky Ti na hrob môžeme dať, modlitbu tichú odriekať, za všetko krásne ďakovať, a s láskou v srdci na Teba spomínať. Spomínajú: manželka Zuzana, synovia Ondro a Paľko s rodinou a dcéry Katka a Vierka s rodinami

hlasludu.info www.hl.rs

OZNÁMENIE o schválení rozhodnutia, že je potrebný odhad vplyvov a o určovaní rozsahu a obsahu Štúdie o odhade vplyvov na životné prostredie projektu základňovej rozhlasovej stanice mobilnej telefónie NS2499_01 NS_Novi_Sad_Bulevar_ oslobođenja_3

Mestská správa pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad na základe článku 10 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04 a 36/09) zverejňuje OZNÁMENIE o podanej žiadosti o rozhodovanie o potrebe po odhade vplyvov na životné prostredie projektu

Podnik KODAR INŽENJERING, s. s r. o., Belehrad, splnomocnením nositeľa projektu VIP MOBILE, s. s r. o., Nový Belehrad, Ul. Milutina Milankovića 1 ž, podal tomuto orgánu žiadosť o poskytovaní súhlasu o Štúdii o odhade vplyvov na životné prostredie projektu základňovej rozhlasovej stanice mobilnej telefónie NS2499_01 NS_Novi_Sad_Bulevar_oslobođenja_3, Bulvár oslobodenia číslo 115, na katastrálnej parcele číslo 933, k. o. Nový Sad II, Mesto Nový Sad. Po uskutočnenom postupe Mestská správa pre ochranu životného prostredia dňa 30. októbra 2017 schválila rozhodnutie číslo VI-501-642/17, že je potrebný odhad vplyvov na životné prostredie a o určení rozsahu a obsahu Štúdie o odhade vplyvov projektu na životné prostredie. Do predmetového rozhodnutia možno nahliadnuť v miestnostiach Mestskej správy pre ochranu životného prostredia, Rumenačka 110 a, Nový Sad, v pracovné dni od 10.00 do 15.00 h, a na webovej stránke Mestskej správy pre ochranu životného prostredia www.environovisad.org.rs. Zainteresovaná verejnosť môže vyjadriť sťažnosť proti tomuto rozhodnutiu v lehote 15 dní odo dňa jeho zverejnenia v prostriedkoch verejného informovania prostredníctvom tohto orgánu.

Nositeľ projektu Institut za ratarstvo i povrtarstvo, Nový Sad, Ul. Maksima Gorkog 30, podal žiadosť o rozhodovanie o potrebe po odhade vplyvov na životné prostredie projektu Výstavba internej stanice na zásobovanie palivom motorových vozidiel výšky P, na katastrálnej parcele číslo 3823/1, k. o. Čenej, Mesto Nový Sad. Údaje a dokumentáciu zo žiadosti nositeľa projektu možno dostať k nahliadnutiu v miestnostiach Mestskej správy pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad, Rumenačka 110 a, Nový Sad, v pracovné dni od 10.00 do 15.00 h. Všetci záujemcovia v lehote 10 dní odo dňa zverejnenia tohto oznámenia môžu svoju mienku v písanej forme doručiť na adresu Mestskej správy pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad.

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

• OZNAMY •

Oznamy SMUTNÁ ROZLÚČKA

SMUTNÁ SPOMIENKA

BOĽAVÁ ROZPOMIENKA

Dňa 23. októbra 2017 nečakane nás navždy opustila naša drahá mama, mamička a svokra

na kmotru a krstnú mamu

na rodičov

MÁRIU MAKOVNÍKOVÚ 1950 – 2016 – 2017 z Kysáča

MÁRIA VÍZIOVÁ rod. Krajčiová 1940 – 2017 z Báčskeho Petrovca

ŠTEFANA

25. 10. 1977 – 25. 10. 2017

V krásnych spomienkach si Ťa zachovávame a nikdy na Teba nezabudneme.

ANNU

rod. Malovú 16. 11. 2001 – 16. 11. 2017

Kmotra Darinka Čapeľová a krstniatko Jasmina Damjanová s rodinou

SVETLÍKOVCOV

S láskou a úctou si na Teba vždy budú spomínať syn Vladimír, vnučka Hanka a nevesta Anka

z Aradáča

SMUTNÁ SPOMIENKA

S láskou a úctou na nich si spomína dcéra Anna s rodinou

SAMUEL RYBOVIČ

12. 10. 1950 – 3. 11 2016 z Báčskeho Petrovca

SPOMIENKA na

JÁNA STRUHÁRIKA 2. 8. 1944 – 3. 11. 1992 z Hložian

Na Teba si zachovávame tichú a trvalú spomienku.

Oznamujte v Hlase ľudu • 021/ 47-20-840 a 021/47-20-844 • inzercia@hl.rs

hlasludu.info www.hl.rs

V našich srdciach a spomienkach budeš žiť navždy. Manželka Mária, syn Samuel s Jankou, dcéra Mária a vnučka Gabika

SPOMIENKA

Uplynulo tridsať rokov od smrti môjho manžela, nášho otca a apka

Manželka a dcéra s rodinou

SMUTNÁ SPOMIENKA

Dňa 4. novembra 2017 sú tomu štyri roky, čo nás opustil milovaný manžel, otec a dedo

ŠTEFAN ČAPEĽA 1959 – 2013 – 2017 z Kysáča

JÁNA PIXIADESA 1929 – 1987 – 2017 z Kysáča

Ťažko a smutno je žiť bez Teba. Roky prechádzajú, čas letí a v spomienkach nám ešte stále odznievajú Tvoje kroky, Tvoj milý hlas a smiech. V srdciach si Ťa chránime, s láskou spomíname a nikdy nezabúdame. Manželka Darinka Čapeľová, dcéra Jasmina Damjanová, vnúčikovia Nemanja, Uroš a Stefan a zať Dejan • OZNAMY •

Tvoji: manželka, deti a vnúčatá

44 /4775/ 4. 11. 2017

RTV Panoráma TELEVÍZIA VOJVODINA 2

RÁDIO NOVÝ SAD 3

Piatok 3. novembra 19.30 – 21.30 Pamiatka reformácie Nedeľa 5. novembra 11.00 Dúhovka 11.30 Vysielanie pre penzistov Utorok 7. novembra 10.10 Paleta – výber najlepších vysielaní z produkcie Slovenskej redakcie RTV Vojvodina titulkovaných po srbsky na 1. programe TVV 17.30 Perličky – desaťminútový blok venovaný najmladším divákom Pondelok – sobota 18.00 Denník TERMÍNY REPRÍZOVÝCH VYSIELANÍ Piatok 21.30 Vysielanie pre penzistov Sobota 9.25 Pamiatka reformácie 11.20 Paleta Utorok 16.10 Paleta 17.00 Dúhovka Pamiatka reformácie – v piatkovom bloku bude odvysielaný záznam zo slávnostných bohoslužieb z Padiny. Rok 2017 je pre Evanjelickú cirkev na celom svete významným medzníkom, lebo si veriaci pripomínajú 500. výročie reformácie, ktorá sa začala 31. októbra 1517 vo Wittenbergu. Pri tejto príležitosti Evanjelická cirkev v Srbsku sa rozhodla ústredné celocirkevné oslavy organizovať práve v tento deň v cirkevnom zbore v Padine. Dúhovka – Vysielanie z cyklu dokumentárnych reportáží Sriemske potulky tentoraz bude patriť najväčšej dedine Šídskej obce − Erdevíku. Zobrazená bude každodennosť erdevíckych Slovákov, tak ich ekonomická, ako aj duchovná a kultúrna svojráznosť.

www.hl.rs

Predpoludňajší program Každý pracovný deň 8.00 – 10.00 Sobota 8.00 Správy 8.30 Aspekty 9.00 Správy Týždeň 8.00 8.05 9.05 9.30 14.45 15.00 15.05

15.30 16.00 17.00 17.15

Nedeľa Správy Vysielanie pre dedinu Pohľady k výšinám Vysielanie pre deti Popoludňajší program Slovenská ľudová hudba (sobota) Správy Rádiošport (pondelok) Kronika našich osád (utorok) Hudobné vysielanie (streda) Inteen (streda o 16.00) Súzvuky (štvrtok) Z každého rožka troška (piatok) Kaleidoskop (sobota) Zo sveta hudby – zábavná hudba (nedeľa) Motívy (nedeľa) Rozhlasové noviny Vejár hudobných vysielaní Slovenská ľudová hudba (sobota)

Nočný program 23.00 Rozhlasová hra pre dospelých (utorok) 24.00 Slovenská tanečná, ľudová a umelecká hudba (nedeľa)

TV PETROVEC Pondelok – sobota 18.25 Začiatok vysielania 18.30 Zahraničný denník 18.50 Hit dňa, Moľa / Klenoty, Citáty 19.00 Zvon, spravodajská relácia 19.15 Kreslený film 19.50 Hit dňa, Reklamy 20.00 Filmy: Piatok 3. novembra – Veľký Gatsby Sobota 4. novembra – Skyfall Pondelok 6. novembra – 7 sekúnd Utorok 7. novembra – Jack Reacher Streda 8. novembra – Cestujem sama Štvrtok 9. novembra – Bratia 21.45 Hit dňa, Moľa / Klenoty, Citáty, Reklamy, Zvon 23.00 Záver vysielania Nedeľa 5. novembra 17.00 Film: Princezná na hrášku 18.30 Hit dňa, Reklamy, zostrih Molí 19.00 Zvon, prehľad udalostí týždňa 20.00 Kolážová relácia Nedeľa s vami 22.00 Film: Salt 24.00 Záver vysielania Každý pondelok 20.00 Hudobný mix Každý piatok 18.15 Výber z programu TV Kovačica

TV STARÁ PAZOVA

Každú sobotu 18.15 Výber z programu TV Pančevo

Utorok – sobota 17.00 Správy 22.00 Správy Nedeľa 13.00 S vami a pre vás S vami a pre vás je kolážové vysielanie, ktoré obsahuje aktuality zo staropazovského prostredia, ako i z iných slovenských prostredí. V rámci hodinového vysielania je aj náboženská časť pod názvom Hrad prepevný. Repríza v pondelok a stredu o 14.00, resp. o 22.05.

Informačno-politický týždenník

Pavel Pálik z Kysáča

TV OBCE KOVAČICA Klenotnica (nedeľa, utorok, piatok) 16.00 – 18.00 Nedeľa 5. novembra 16.00 Kronika týždňa Slovo na týždeň Nemogová a Válovcová sú víťazky Rozspievaných klenotov Celocirkevná oslava poltisícročia prebiehala v Padine Utorok 7. novembra 16.00 Slovenská insita v Belehrade Slávnostná akadémia Gymnázia M. Pupina Gymnazisti nacvičili ďalšie predstavenie Poľovníci oslávili Deň poľovníctva Obce Kovačica Piatok 10. novembra 16.00 Z archívu: RTVOK Film: Rok na dedine: jar, leto

RÁDIO KOVAČICA Na modrej vlne – každý pracovný deň 15.05 Správy z regiónu 15.30 Stalo sa na dnešný deň 16.00 Správy z Kovačickej obce 16.10 Hlas ľudu ponúka (každý piatok) 16.20 Kalendárium 16.25 Udalosti dňa 16.55 Citáty do vrecka 17.00 Šport, Medicína, Školstvo, Poľnohospodárstvo, Kultúra 17.15 Zaujímavosti zo sveta 17.30 Humor 18.00 Správy z Kovačickej obce 18.10 Zaujímavosti zo sveta 18.15 Šport, Medicína, Školstvo, Poľnohospodárstvo, Kultúra 18.20 Citáty do vrecka 18.40 Poézia • RTV PANORÁMA •

KRÍŽOVKA ČÍSLO 44 RÁDIO STARÁ PAZOVA Utorok – piatok 18.00 Servis Na dnešný deň Meniny 18.15 Volíme melódiu dňa 18.30 Aktuality z obce a iných osád Poučky zo slovenčiny (streda) 19.00 Denník, informatívne vysielanie 19.15 Hudba 19.30 Oznamy, hudba a reklamy 20.00 Z nášho uhla, udalosti a ľudia Náboženské vysielanie Živé vody (streda) Tematické vysielanie Z minulosti (štvrtok) 15.00 16.00 16.05 16.30 17.00 18.05 19.00

19.30 20.00

Sobota Servis Na dnešný deň Meniny, Reklamy Správy Zvončeky, detské vysielanie Oznamy a drobné oznamy Volíme melódiu týždňa, resp. mesiaca, hudba a reklamy Repríza štvrtkovej relácie Z nášho uhla Aktuality z Vojvodiny, na spoločnej vlne rozhlasové stanice Báč, Báčsky Petrovec, Kovačica a Stará Pazova Oznamy, drobné oznamy a z našich osád Aktuality z mesta, repríza utorkovej relácie Z nášho uhla

Nedeľa 7.00 Servis Na dnešný deň Meniny 7.30 Oznamy, hudba a reklamy 8.00 Správy 8.05 Hudba, servis 8.30 Slovo nášho Boha, náboženské vysielanie 9.00 Správy 9.05 Hudba a aktuality 9.30 Oznamy, hudba a reklamy

NOVOSADSKÁ TELEVÍZIA Každý pracovný deň 15.15 Objektív v slovenskej reči

• RTV PANORÁMA •

RÁDIO PETROVEC

V tajničke je pomenovanie Festivalu slovenskej populárnej hudby, ktorý afirmuje nových spevákov a skladateľov.

Utorok – piatok 9.00 – 13.00 Správy na každú hodinu 10.00 – 11.00 Hit dňa, kontakt relácia autorka: 14.00 Dozvuky, denná informatívna ANNA poobzerať BIČIArelácia ROVÁ Sobota 10.00 – 11.00 Rádiodišputy, predieral týždenná relácia na aktuálnu sa tému Nedeľa obývateľné 10.00 – 12.00 Retrospektíva udalostí miesto týždňa 12.00 Hudobné pozdravy Petar a blahoželania Čelik Slovenská hudba každý deň od 5.00 – 20.00. Svetová hudba každý deň od 20.00 – 5.00.

chcel sa

Émile Zola

2. časť ponad spojka tajničky vpíšte lovecký AAK dom

zamrznutá voda vpíšte RTÝ

hrubší konár urobí aktívnym

žiadajte Tomáš Čelovský

vpíšte OIZ

pond upresnil

prúd

stroncium

1. časť tajničky

ampér otec v poriadku (angl.)

písmeno s

TELEVÍZIA PANČEVO Nedeľa 5. novembra 19.30 Repríza relácie Dobrý deň Streda 8. novembra 12.30 Dobrý deň, kolážová relácia TV VOJVODINY program vysiela na nasledujúcich kanáloch: pre územie Nového Sadu na 48., pre územie Subotice na 40. a pre územie Vršca na 39. Program v slovenskej reči sa vysiela na Druhom programe RÁDIO NOVÝ SAD Program v slovenskej reči sa vysiela na vlnovej dĺžke 100 a 107.1 MHz TV PETROVEC Program sa vysiela na kanáli 55; www.tvpetrovec.com; RÁDIO PETROVEC Program sa vysiela na vlnovej dĺžke 91.4 MHz TELEVÍZIA OBCE KOVAČICA Program sa vysiela na kanáli 52 RÁDIO OBCE KOVAČICA Program sa vysiela na vlnovej dĺžke 93,2 MHz RÁDIO STARÁ PAZOVA Program v slovenskej reči sa vysiela na vlnovej dĺžke 91.5 MHz TV STARÁ PAZOVA Program v slovenskej reči sa vysiela prostredníctvom lokálneho káblového operátora na kanáli 60 TELEVÍZIA PANČEVO Program sa vysiela na kanáli 39 NOVOSADSKÁ TELEVÍZIA Program sa vysiela na kanáli 60

Rimavská Sobota

srb. mužské meno alt

moc Taliansko druh kozmetiky

kvetina m. meno vpíšte LSE Klára Zetkinová

zviera žijúce v púšti sopka AS HL DU rieka v U Ľ Taliansku

Leskovac

povozil sa ten

spojka

ROZLÚŠTENIE KRÍŽOVKY ČÍSLO 43 VODOROVNE: molekula, abonent, rivali, k, Tea, kov, IL, krása, niva, tis, ll, tt, Ke, U, Talian, tvaroh, i, horí, lée, Edin, At, raka, nad TAJNIČKA: MARTIN LUTHER

Správne rozlúštenie KRÍŽOVKY 41 z čísla 41 Hlasu ľudu zo 14. októbra 2017 bolo: JÁN BREZINA. Odmenu – knižné vydanie z produkcie NVU Hlas ľudu za správne rozlúštenie uvedenej krížovky získala: KATARÍNA HOLOKOVÁ, Ul. Jánošíkova č. 231, 26 000 PANČEVO – VOJLOVICA. BLAHOŽELÁME. Správne rozlúštenia aj naďalej zasielajte DO 5 DNÍ ODO DŇA VYDANIA NAŠICH NOVÍN na adresu: NVU Hlas ľudu, Bulvár oslobodenia 81/V, poštový priečinok 234, 21 000 Nový Sad, PRE KRÍŽOVKU, alebo mailom na adresu: obsustova@hl.rs

44 /4775/ 4. 11. 2017

Šport PRVÁ JUHOBANÁTSKA LIGA

Bohatý úlovok na Dunaji DUNAV – DOLINA 2 : 7 (1 : 3) Ján Bokor Zoznam kandidátov na jesenného majstra sa scvrkol na dve mená, BAK a Dolina. Poslední Jabučania zaznamenali prvú výhru v Crepaji, kde prekvapili domácu Vojvodinu. Dunav a Vojvodina (CC) sú stále bez výhry. Výsledky 11. kola: BAK – C. zvezda 2 : 0, Borac – Sloga 1 : 1, Partizan – Jedinstvo (V) 4 : 3, Vojvodina (S) – Jedinstvo Stević 3 : 1, Vojvodina (C) – Jugoslavija 2 : 3, Dunav – Dolina 2 : 7, Vulturul – Radnički 2 : 1, Strela – Vojvodina (CC) 2 : 0. DUNAV – DOLINA 2 : 7 (1 : 3)

o niekoľkých desaťročiach Dolina znova hosťovala v ďalekej dedinke Banatska Palanka. Hrboľaté ihrisko ohradené drôtom a skromné šatne sa viac podobajú sálašu, ako

Najmladší kapitán Doliny Miroslav Koreň súčasnému športovému objektu. Súťažiace orgány schválili, aby sa tam hrali majstrovské zápasy najvyššej ligy v južnom Banáte. Hráči, ktorí tam musia hrať, majú celkom opačnú mienku. Vietor, ktorý neustále dúcha z rumunských Karpatov, robí dodatočné problémy futbalistom a divákom. Padinskí futbalisti sa dobre prispôsobili daným podmienkam, v akých ešte nehrali. Hrali jednoducho a vďaka dlhým prihrávkam sa dostávali pred bránu súpera. Už v 4. min. Mirko Rudić bol rýchlejší od domáceho obrancu a otvoril skóre zápasu. Technicky vyspelejší hráči Doliny z protiútokov vsietili ďalšie dva góly. Druhý po dobre centrovanej lopte hlavou strelil Cvetanović a trojgólový náskok lepším hosťom zabezpečil Marko Rudić. V poslednej

www.hl.rs

min. polčasu Palančania skorigovali, hoci bolo jasné, že lopta neprešla bránkovú čiaru. Po prestávke hostia nevypustili opraty z rúk. Z množstva šancí premenili ešte štyri. Druhýkrát sa medzi strelcov zapísali Mirko Rudić a Cvetanović. Náhradník Paul peknou strelou šiesty raz rozvlnil sieť brány Irovića. Domáci gólom Georgijevského zo skrumáže zjemnili prehru. Naposledy spoľahlivý Kevdžija stanovil výsledok veľmi korektného zápasu. Rozhodcovia v čele s Igorom Jajićom z Pančeva nemali ťažkú úlohu a žiaden hráč nie je potrestaný ani žltou kartou. DOLINA: Trkulja, Koreň, Cvetanović, Važić, Kevdžija, Matuľa, Mirko Rudić, Marko Rudić (Hlavča), S. Rudić, Dobrić (Paul), Mihajlović (Ilić) V nedeľu Dolina uhostí Vulturul z Grebenca.

SOMBORSKÁ OBLASTNÁ LIGA

Bod do Kerestúra SLÁVIA – RUSÍN 0 : 0

kou futbalistom oboch mužstiev. Vietor tentoraz pomáhal hosťom, o 150 divákov v prvom polčase a preto sa viac hralo na polovici nedeľného zápasu v Pivnici ihriska Slávie. Domáci sa snažili sledovalo dobrý futbal, o čo preniknúť prostredníctvom prosa postarali obe mužstvá. Domáci tiútokov. Najlepšiu šancu pred od začiatku zaútočili na bránu koncom mal Sekeruš, ktorý bol rýchlejší od svojKerestúrčaho strážcu, oklamal nov. Už v 3. aj vybiehajúceho min. Vlastislav brankára Orosa, ale Kuchta prebez desiatich metrov hol pravou netrafil do prázdstranou, cennej brány. troval pred Zápas viedol bránu, lopta rozhodca Malbašić sa odrazila zo Somboru, žlté od obrancu karty dostali M. Pavlovića, ale Žigmund, Nímet, ju Tešanović Sekeruš (Slávia), iba z dvoch Fekete, Hrnčiar, metrov neBoris Oros, Orszávedel upraviť gh (Rusín). do brány. V 7. Zachránil sieť v Pivnici: Željko Oros, brankár Rusína SLÁVIA: Brňa, min. po priM. Žigmund, Vlahrávke Kotiva ani Vlastislav Kuchta nebol presný. dimír Kuchta, Nímet, Mirković, V 15. min. Tešanović loptou trafil Kotiv (Babić), Sekeruš, Vlastislav do nohy brankára Željka Orosa. Kuchta, Tešanović, Petrović, J. V 40. min. vo veľkej skrumáži pred Žigmund V 13. kole Slávia bude hrať na bránou Rusína Tešanović strelil, ale brankár Oros aj tentoraz bol štadióne Milana Sredanovića v nezdolateľný. Pivničania mali veľ- Kule s domácim Hajduk juniorom. ké šťastie v 31. min., keď Hrnčiar Zápas sa začne o 13. hodine. Výsledky 12. kola: Kula – Hajcentroval pred bránu, lopta sa odrazila od zeme a skončila na duk junior 2 : 0, Stari grad – Mladost 4 : 0, Stanišić – Budupravej žrdi brány Brňu. Keď mal začať druhý polčas, ćnost (P) 0 : 0, Lipar – ŽAK 3 : 0, zotmelo sa, začal fúkať silný vietor Vojvodina – Krila Krajine 4 : 2, a padať prudký dážď, takže hráči Crvenka – Borac 6 : 0, Budućnost a rozhodcovia na trávnik vyšli o de- (M) – Hercegovac 2 : 0. sať minút neskoršie. Rozbahnený Foto: J. Pucovský trávnik a búrka boli veľkou prekážJán Šuster

OBECNÁ LIGA ŠÍD

Večera v Šíde SREMAC – JEDNOTA (Š) 0 : 2 (0 : 0) Lazar Pavković

ídska Jednota súťaž uzavrela víťazstvom nad veľmi dobrým mužstvom v Berkasove. Strelcom oboch gólov bol Kosanović. Vedenie Jednoty futbalistov odmenilo spoločnou večerou. JEDNOTA (Š): G. Stojadinović, L. Stojadinović (Milanović), Šolaja, Jovanović, Trlajić, Janković

Informačno-politický týždenník

(Farkaš), Petrović, Rukavina, Milutinović (Šarčević), Kosanović (Grujić), Mijatović, (Radosavljević) JEDNOTA (Ľ) – SINĐELIĆ 2 : 4 (1 : 4) Ľubania prehrali aj posledný zápas jesene na domácom trávniku s bojovnejším a lepším mužstvom z Gibarca. Góly pre domácich dali D. Ruman v 30. min. a Ž. Sremčić v 78. min. Jednota je posledná iba s jedným bodom. Ak chce mať úspešnejšiu jar, vedenie klubu musí svoje mužstvo posilniť mladšími a bojovnejšími futbalistami. JEDNOTA (Ľ): Stjelja, Laćarac, Širadović, Zečević, Punoš (Šili), Ramić, D. Ruman, Ž. Sremčić, P. Sremčić, B. Ćalić, Ganić • ŠPORT •

NOVOSADSKÁ OBLASTNÁ LIGA

Vietor vracal loptu TATRA – NOVÝ SAD 1 : 1 (0 : 1) Pavel Pálik

ol to zaujímavý, do konca napínavý, ale veľmi korektný zápas, ktorý nepokazil ani veľký nečas. Fúkal silný vietor tak, že loptu vracal späť. Keď začalo veľmi pršať, rozhodca Gaćinović z Nového Sadu zápas prerušil a po pätnástich minútach sa predsa hralo do konca. Domáci začali naplno, už v 3. min., resp. v 17. min. mali pekné príležitosti, a v 27. min. Đaković hlavou trafil žrď. No keď nedáš – dostaneš, a tak to bolo aj tentoraz. V 38. min. po rohovom

kope z pravej strany Svrkota zahral hlavou medzi niekoľkými domácimi hráčmi a trafil ľavý roh brány – 0 : 1. Mužstvo Tatry, ktorému sa nedarilo na tomto zápase, muselo vynaložiť veľké úsilie, aby aspoň vyrovnalo výsledok. V 75. min. sa to Kysáčanom konečne podarilo, keď najlepší hráč zápasu Gadžić únikom zo stredu ihriska zanechal 5 – 6 hráčov Nového Sadu, takmer z bránkovej čiary prihral Pekićovi, ktorý z 2 – 3 metrov zaslal loptu do siete – 1 : 1. Takýto výsledok je najsprávnejší. Zápas v Kysáči sledovalo asi 200

Hráč hostí Nemanja Svrkota (žltý č. 6 v hlúčiku modrých) hlavou trafil sieť Tatry – 0 : 1 divákov a novosadský rozhodca Gaćinović kartami netrestal nikoho. TATRA: Kosturanov, Đaković, Pekić, Dražić, Petrović, Novaković, Martinko (Ožvát), Gadžić, Klaić (Stojaković), Tomljanović, Jambrich (Ábelovský) Výsledky 13. kola: Tatra – RFK Nový Sad 1 : 1, ŽSK – Fr. partizan 1 : 2, Bačka – Sofex 1 : 4, Proleter

– Petrovaradín 2 : 4, Jedinstvo (G) – Veternik 0 : 4, Omladinac – TSK 2 : 1, Futog – Šajkaš 2 : 2, Jedinstvo (R) – Vinogradar 2 : 0, Mladost – Sirig 0 : 2. Tabuľka: 1. Sofex 29 bodov, 2. Jedinstvo (R) 27, 3. TSK 26, 4. Tatra 26, 5. Veternik 25... V nedeľu Tatra uvíta žabaljský ŽSK o 13.30 hodine.

DRUHÁ JUHOBANÁTSKA LIGA – VÝCHODNÁ SKUPINA

MESTSKÁ LIGA ZREŇANIN – A SKUPINA

BUDUĆNOST – HAJDUŠICA 4 : 0 (2 : 0)

AŠK – MSK 2 : 0 (1 : 0)

Vladimír Hudec

Vladimír Gál

Výprask v Alibunári Prvá výhra doma

o víťazstve nad mužstvom Polet z Izbišta fanúšikovia Hajdušice očakávali prajný výsledok aj z ďalšieho derby v Alibunári, ale sa celkom sklamali. Hostia síce neboli až toľko slabší, ako by sa to na základe výsledku dalo uzavrieť, avšak domáci vo svojich radoch mali skúseného Đapu, niekdajšieho hráča Hajdušice, ktorý dvoma presnými strelami z voľných kopov matoval Melicha a demoralizoval hostí. K tomu rýchle zranenia Pomorišca v 10. min., A. Liptáka v 35. min. a niekoľko nevyužitých príležitostí Hajdušičanov sa museli odzrkadliť na konečnom výsledku. Začalo sa rovnocennou hrou medzi dvoma šestnástkami. V 9. min. Đapa skúšal z diaľky, ale Melich bol pohotový. Iba o dve min. neskoršie Jović unikol obrancom Hajdušice a Aleksić zaslal loptu do opačného rohu Melichovej siete – 1 : 0. Po tomto góle hostia presadili hru na polovicu Budućnosti. V 20. min. Petrović skúsil z diaľky a v 22. min. hostia mali najlepšiu príležitosť na zápase. Ružić pekne centroval z pravej strany, no Stefanovski pri opačnej žrdi z nepatrnej blízkosti strieľal vedľa. O dve min. neskoršie sa Ružić z asi dvadsiatich metrov pokúsil lobovať brankára, tento mal loptu v rukách, vypadla • ŠPORT •

mu a trafila žrď. Nuž keď nedáš, tak dostaneš! Už v nasledujúcej min. Đapa z asi 25 metrov z voľného kopu prekonal Melicha – 2 : 0. Po zmene strán domáci hrali omnoho nebezpečnejšie a v tom im pomáhal aj čoraz silnejší vietor. Už v 52. min. Đapa ešte jedným gólom z voľného kopu z okraja šestnástky matoval Melicha – 3 : 0. Po tomto góle domáci dominovali ihriskom, avšak silný vietor a prudký lejak nedovolili hrať kvalitnejší futbal. Domácim sa vo finiši zápasu podarilo ešte raz prekonať Melicha, predsa len pre nezaslúžených 4 : 0. HAJDUŠICA: Melich, Z. Lipták, Đukić, Maliar, M. Mršić, Stojkovski, Pomorišac (Kocevski), Petrović (Spasovski), Stefanovski (Miksád), A. Lipták (Radović), Ružić Ďalšie výsledky 10. kola: Ševac – Jánošík 4 : 1, Potporanj – Partizan 2 : 1, Borac (VG) – Ratar 1 : 1, Polet – Karaš 3 : 0, Borac (VS) – Dobrica 7 : 2, Vladimirovac – Vinogradar zápas nehrali. Hajdušičania sa nachádzajú na 6. mieste so 16 bodmi, pokým je Jánošík aj ďalej presvedčivo posledný. V poslednom kole Juhobanátskej ligy pionieri Hajdušice zohrali zápas v Ilandži, kde s tamojšími rovesníkmi FK Banat prehrali 5 : 3.

radáčanom sa podarilo prvýkrát vyhrať na vlastnej pôde. V doterajšom priebehu majstrovstiev vyhrali iba jeden zápas, na hosťovaní vo Farkaždine. Domáci sa vedenia ujali už v 5. min., keď Životin strelil, lopta trafila jedného obrancu, oklamala brankára a skončila v sieti za jeho chrbtom. V pokračovaní domáci dominovali ihriskom, neustále obliehali bránu hostí. Najlepšiu príležitosť v prvom polčase mal prvý strelec AŠK Apostolović, keď po prihrávke Birmanca vybehol sám pred brankára, loboval ho, ale lopta preletela nad brvno. Na druhej strane hostia v prvom polčase ani raz nestrelili na bránu domácich, takže brankár Eötvös vôbec nebol ohrozený. Na začiatku druhého polčasu po veľkej chybe obrancu hostí lopty sa zmocnil Apostolović, zaslal ju do siete a priniesol veľkú radosť svojim spoluhráčom a obecenstvu. Nuž a potom v 60. min. pre silnú víchricu s dažďom rozhodca prerušil zápas. Prerušenie trvalo asi desať minút, a keď sa počasie trochu zmiernilo, hráči znovu vybehli na ihrisko. Vietor fúkal hráčom z Mihajlova do chrbta, čo sa títo pokúsili vyu-

žiť, začali nebezpečnejšie útočiť a vytvárať si šance. V 70. min. útočník hostí dobre reagoval, ale jeho strela skončila vedľa. V 75. min. domáci mali aj trochu šťastia, lebo hráč hostí z asi osemnástich metrov strelil tesne vedľa žrdi. Poslednú šancu na zápase mal Birmanac, ktorý po prihrávke Vesina dobre strieľal, ale obranca hostí loptu zablokoval. Tak si Aradáčania na skromné konto zapísali tri body a s celkovo deviatimi sú na 10. mieste v tabuľke. V nedeľu AŠK bude hosťovať v Zreňanine, kde zohrá zápas so ŽFK Banat. AŠK: Eötvös, Birmanac, Vesin, Korać, Ďuríček, Petrović, Životin (Pavlenko), Nenin, Apostolović, Števko (Gál), Matejin (Ðorđević) Ďalšie výsledky 10. kola: Jedinstvo – Zadrugar 2 : 0, OFK Klek – Radnički 1911 3 : 0, OFK Gradnulica – Potisje 2 : 3, Tamiš – ŽFK Banat 0 : 0, Zlatica – OFK Stajićevo 1 : 3. Veteráni AŠK sa zapojili do ligy veteránov mesta Zreňanin. V 1. kole uhostili starých pánov FK Petlić zo Zreňanina a prehrali 2 : 5, kým v 2. kole rovnakým výsledkom (5 : 2) porazili rovesníkov vo Farkaždine. Na tomto zápase góly dali Bogdanović, Nenin po dva a Gál.

44 /4775/ 4. 11. 2017

Šport VOJVODINSKÁ LIGA – JUŽNÁ SKUPINA

Vyrovnanie na vlásku JEDNOTA – HAJDUK (B) 1 : 0 (0 : 0)

Matej Bzovský

tímu nedostal veľmi dobrý Dušan Ivković, nikto nevie, ale na tomto ol to zápas dvoch vyrovnaných zápase dosť chýbal. Domáci sa prebrali až po prestávmužstiev, ktorý domácim mohol priniesť stratu cenných bodov ke, vynútili si územnú prevahu, ale v boji o titul. V prvom polčase vytrvalí sa znova hrali s ohňom a nervami svojich nepočetných, a obetavo hrajúci hostia iba tých najvernejších z Bešky úspešne odoláfanúšikov. Protiútoky vali a domáci útočníci sa odvážnych hostí často znova trápili. Chýbala im zaváňali nebezpečenrozvaha pri streľbe. Ruku stvom. Pazovčania si na srdce, Pazovčania vyvydýchli v 58. min., keď hrali vďaka šťastiu. náhradník Lazar Cvejić Trápnu chvíľu domáci šikovnou strelou prekvazažívali v nadstavenom pil brankára hostí Blagočase, keď Mačak dostal jevića – 1 : 0. Vyloženú ideálnu prihrávku do príležitosť v 67. min. mal šestnástky a brankár Predsa odolali: Ivan David Knežević, pekne Lazar Jovišić, ktorý už Živković (Jednota sa zbavil svojho strážcu, predtým zachraňoval St. Pazova) ale zaváhal a nepresne svoju sieť, musel bravúrnym zákrokom vyraziť loptu kopnutá lopta skončila vedľa žrde. Vznikol dojem, a to nie iba na tomz horného uhla na roh. Vyrovnanie vtedy viselo na vlásku. V prvej časti to zápase, že klesá forma mužstva, mali aktívnejší hostia dve vyložené ktorému nie práve šikovne diriguje už šance, čo už vtedy bolo signálom celých päť rokov takmer nezameniteľpre trénera Vujasina, aby v prestávke ný tréner Milan Vujasin. Ťažko je veriť, v mužstve niečo zmenil. Prečo sa do že sa v budúcich jesenných zápasoch

niečo zmení vo výkonoch Jednoty. Zistíme to možno už v nedeľu, keď si Staropazovčania na ihrisku povedľa novosadského Štrandu zmerajú sily so solídnym mužstvom Kabela v predpoludňajšom termíne. JEDNOTA: Jovišić, Živković (Rajić), Bojbaša, Jelović, Bošković, Milenković, Knežević, Dimitrić, Bajić (Cvejić), Milaković, Popović (Zarić) Výsledky 11. kola: Borac (Š) – Hajduk (D) 3 : 1, Index – LSK 0 : 2, Sloga (E) – Jugović 3 : 0, Borac (NS) – Hajduk (Č) 1 : 0, Sremac – Podunavac 4 : 3, Sloga (T) – Slavija 3 : 1, Kupinovo – Kabel 1 : 2, Jednota – Hajduk (B) 1 : 0.

Sloga (E) Jednota Borac (Š) Hajduk (D) Hajduk (Č) Podunavac Sloga (T) Borac (NS) Kabel Index Sremac LSK Hajduk (B) Jugović Slavija Kupinovo

11 11 11 11 11 11 11 11 11 11 11 11 11 11 11 11

9 8 7 6 5 5 5 5 4 3 3 3 3 3 2 0

1 3 3 2 3 2 2 1 4 3 3 2 1 1 1 2

DRUHÁ JUHOBANÁTSKA LIGA ZÁPAD – SEVER

Blízko k remíze MUNDIAL – SLÁVIA 1 : 0 (1 : 0)

Ján Špringeľ

lávisti podali veľmi dobrý výkon v Pančeve. Súperom im bol vicešampión jesene. Utŕžili iba minimálnu prehru s klubom, ktorý v prvej časti sezóny žiadne mužstvo nevyhral vyššie ako dvojgólovým rozdielom, ale na svojom konte má len jednu prehru, doma s jesenným šampiónom, debeljačským Spartakom 1911 – 0 : 4. Futbaloví odborníci v Pančevskom oblastnom zväze ešte niekoľko týždňov pred začiatkom majstrovstiev tvrdili, že je Mundial horúcim kandidátom na postup do Prvej juhobanátskej ligy po skončení baráže začiatkom júna 2018. Zeleno-biely tím je formovaný z hráčov známejších pančevských klubov, ktorí si v nich nevybojovali miesto v silnejších ligových súťažiach. K tomu vraj letné prípravy absolvovali na výbornú. Kovačičania v sídelnom meste južného Banátu prijali jediný gól v 25. min. po štandardnej situácii: po kvalitnom rohovom kope sa lopty v šestnástke zmocnil stredopoliar domácich, prízemná strela skončila za bránkovou čiarou brány hostí – 1 : 0. Slávia mala niekoľko príležitostí na otvorenie skóre či prípadné vyrovnanie: v prvom polčase skúšali diaľ-

www.hl.rs

kovými strelami Dudáš, Válovec a D. Cicka, po zmene strán Vyniká rýchlosťou: i K. Svetlík. krídlo Slávie Dávid Svetlík Možno najbližšie k remíze mali slávisti po projektile D. Cicku, keď strela zasiahla vonkajšiu stranu siete strážcu svätyne Mundiala. Futbalisti z Kovačice odcestovali na zápas do Pančeva s jedným náhradníkom, no Urban neschádzal do hry. SLÁVIA: P. Cicka, Zloch, Jaško, Čech, Bartko, Válovec, Dudáš, K. Svetlík, Bakoš, D. Cicka, D. Svetlík Výsledky 9. kola: Mundial – Slávia 1 : 0, Polet – Omladinac 2 : 0, Pobeda – Unirea 2 : 0, Spartak – Glogonj 4 : 1, Tempo – Mladosť 2 : 3. Kovačičanom zostáva ešte jeden zájazd do Pančeva: na štadióne vo Vojlovici si sily zmerajú s Mladosťou v odročenom zápase úvodného kola. Meranie síl sa začne v nedeľu 5. novembra 2017 o 14. hodine. Bez ohľadu na výsledok Slávia zakončí prvý diel šampionátu na ôsmom mieste.

Informačno-politický týždenník

1 0 1 3 3 4 4 5 3 5 5 6 6 7 8 9

26 : 6 23 : 7 30 : 17 18 : 15 17 : 13 20 : 15 15 : 18 13 : 10 15 : 14 11 : 13 13 : 20 20 : 28 11 : 17 17 : 25 13 : 27 8 : 26

28 27 24 20 18 17 17 16 16 12 12 11 10 10 7 2

Kaćania len desiati SLOGA (E) – JUGOVIĆ 3 : 0 (2 : 0)

Lazar Pavković

utbalistom Slogy hostia z Kaća neboli rovnocenným súperom už i preto, že na zápas do Erdevíka pricestovali len desiati! Preto už v prvom polčase zverenci trénera Momčila Raičevića získali dvojgólový náskok. Strelci boli Vuković v 3. min. a Grković v 32. min. Sieť brány Jugovića sa tretíkrát vlnila v 64. min., keď ju druhýkrát na zápase trafil Vuković. Predtým v 56. min. Miloša Džibrića hostia faulovali v trestnom území, všetci na ihrisku očakávali penaltu, ale neistý rozhodca Branko Grmuša z Petrovaradína si myslel, že domáci hráč predstieral faul a potrestal ho žltou kartou. Vyvolalo to smiech a potlesk v hľadisku. SLOGA: Ilić (Jokić), Džibrić, Matić, Bojanić, Halilović (Pendo), Grković, Cvijić, Simeunović (Bošković), Vuković, Doknić, D. Považan Sloga teraz bude hosťovať v Laćarku.

MEDZIOBECNÁ LIGA BÁČSKA PALANKA – PRVÁ TRIEDA

Pekná rozlúčka

NAŠA HVIEZDA – BORAC (V) 4 : 0 (1 : 0)

Rastislav Kopčok

apriek nepriaznivému počasiu v Silbaši sme sledovali výborný výkon domácich, ktorí sa na rozlúčku s jeseňou spolu s fanúšikmi tešili výhre. Vizićania sa bránili a lopta najviac bola na nohách Silbašanov. Prvý gól dal Laćarak z penalty v 31. min. Po prestávke v 63. min. trafil Pisarev, v 66. min. na 3 : 0 zvýšil Pejak, aby Hložan v 77. min. uzavrel skóre zápasu. V 77. min. červenú kartu dostal tréner Borca Belec pre nešportové správanie. NAŠA HVIEZDA: Panić, Paroški, Torić (Tucić), Grňa, Trivunović, Gašić, Hložan, Đuragić (N. Panić), Aleksić (Pejak), Laćarak, Pisarev Výsledky 9. kola: Neštín – Kulpín 1 : 2, Maglić – Bačka 4 : 1, Borac (O) – Sloga 6 : 1, Tvrđava – Kriváň 3 : 1, N. hviezda – Borac (V) 4 : 0. • ŠPORT •

VOJVODINSKÁ LIGA – SEVERNÁ SKUPINA

Sedem gólov v búrke MLADOSŤ – SLOGA 5 : 2 (4 : 0)

V 10. min. Sebastijan Kuntić trafil sieť brány Slogy – 2 : 0 Samuel Medveď

lé počasie, prudký vietor, sprevádzaný dažďom spôsobili búrku a poznačili nedeľný zápas vo Vrbare, ktorý mal tri časti. Chmúrilo sa už pred začiatkom stretnutia, ktoré sa dobre rozbehlo. Hostia z Čonoplje v Petrovci hrali po prvýkrát. Domáci modrí od začiatku zahrali naplno. V 4. min. dobrý kanonier Ilić využil presnú prihrávku Kaňu z ľavej strany a lopta skončila pod brvnom brány brankára Slogy Zorića – 1 : 0. V 10. min. Mladosť viedla 2 : 0. Dobre sa v útoku presadil Kuntić, sprava prenikol pred bránu a za-

slal prízemnú strelu do opačného rohu brány mužstva z Čonoplje. Striedali sa potom útoky na jednej i na druhej strane ihriska. Dvakrát sa vyznamenal aj brankár Leňa, keď v 26. min. znemožnil Ninkovića a o necelých 60 sekúnd neskoršie nohou odrazil na roh aj strelu Vemića. A potom prišla 40. min., keď rozhodca Csongor Szabó z Kuly pre silný vietor a dážď prerušil zápas a poslal hráčov do teplých šatní. Po pätnásťminútovej prestávke sa pokračovalo v dohrávke prvého polčasu. Mladosť dvakrát využila nepozornosť obrany hostí a v krátkom čase dala ešte dva góly. Strelcom tre-

tieho, vlastného gólu bol hosťujúci hráč Marko Rebić, ktorý nepozorne prekonal brankára Zorića v 44. min. Potom o necelú minútku neskoršie znovu v trestnom území Slogy prihorelo. Tentoraz Jakuš podobným spôsobom zdolal Zorića – 4 : 0. Hneď nato rozhodca odpískal koniec prvého polčasu, hráči nešli do šatní, ale po zmene strán v zápase pokračovali. V 48. min. Ilić znovu využil únik a presnú prihrávku Kaňu z ľavej strany a Zorić bol piaty raz matovaný – 5 : 0. Zvyšok zápasu prebiehal na mokrom ihrisku zahalenom veľkými mrakmi. Mladosť mala šance, najmä

Zaslúžený bod

stilac – Mladost (A) 1 : 1, Tavankut – Zadrugar 2 : 1, Radnički – Mladost (T) 1 : 0, Tisa – BSK 5 : 1, Preporod – Srbobran 1 : 3, Mladosť – Sloga 5 : 2. Foto: J. Pucovský

POTISJE – BUDÚCNOSŤ 1 : 1 (0 : 0) Ján Murtín

ťažkého hosťovania v Kanjiži si mladí futbalisti Budúcnosti zaslúžene priniesli bod. Pred sotva 70 divákmi obe mužstvá predviedli kvalitný výkon pre tento stupeň súťaže a výsledok je celkom reálny. Po začiatočnom skúmaní síl domáci v 18. min. a 27. min. mali veľké šance, ale strely Romića a Kozomoru kryl pozorný brankár Dragišić. Najlepšiu šancu hostí v prvej časti zahodil Lalatović. V druhom polčase zmenu výsledku dlho znemožňovali hlavne dobrí stopéri Budúcnosti Alempić a Ralević, na druhej strane obetavý hráč Potisja Bjelobrk. Tréner Budúcnosti Saša Filipović v 58. min. Grujića a Vujinovića vystriedal Adámekom a D. Kovačevićom, ktorí zrýchlili hru • ŠPORT •

svojho tímu. Domáci potom zažívali krušné chvíle. V 69. min. Rosić v dueli nechtiac vybil zub Ralevićovi a kým sa Galonja namiesto neho chystal vykročiť na trávnik, domáci v prečíslení využili chybnú rozohrávku Đ. Kovačevića a Lalatovića a náhradník Popović zblízka prekonal bezmocného Dragišića – 1 : 0. Posledných dvadsať minút hostia neustále útočili a šťastie sa im usmialo v 90. min., keď Lalatović dobrý výkon korunoval vyrovnávajúcim gólom – 1 : 1. Rozhodca Manić zo Subotice nemal ťažkú robotu a štyri žlté karty domácim ukázal pre nešportové komentovanie jeho verdiktov, ako aj hosťom Đ. Kovačevićovi a strelcovi Lalatovićovi preto, že si v radosti po góle vyzliekol dres. BUDÚCNOSŤ: Dragišić, D. Štefek,

Ilić, ale férovo hrajúci hostia z Čonoplje zjemnili päťgólovú nádielku Mladosti. Najprv Vemić v 68. min. z diaľky precízne trafil pravý roh brány Leňu a na konci zápasu, v 90. min., Vukas prekvapil už asi dobre uzimeného domáceho strážcu siete. MLADOSŤ: Leňa, Kobilarov, Zeljković, Nešković, Babiak (Šproch), Jakuš, Kuntić, Valentík, Ilić, Ožvát (Fábry), Kaňa (Milenković) V sobotu sa v Srbobrane bude hrať derby jesene medzi rovnomenným domácim mužstvom a Mladosťou. Foto: J. Pucovský

Dušan Lalatović (v bielom úbore) trafil v poslednej chvíli O. Štefek, Grujić (Adámek), Alempić, Ralević (Galonja), Vujinović (D. Kovačević), Lalatović, Josipović, Đ. Kovačević, Dugonjić V nedeľu o 13.30 hodine v Hložanoch bude hosťovať odžacký Tekstilac. Výsledky 11. kola: Polet – Bačka 5 : 1, Potisje – Budúcnosť 1 : 1, Tek-

Srbobran Mladosť (P) Tisa Potisje Radnički Mladost (T) Sloga BSK Polet Budúcnosť Zadrugar Mladost (A) Tavankut Preporod Bačka Tekstilac

44 /4775/ 4. 11. 2017

11 11 11 11 11 11 11 11 11 11 11 11 11 11 11 11

8 8 6 5 5 5 4 5 4 4 3 2 3 2 3 1

3 1 4 3 2 2 4 1 3 3 3 4 1 3 0 3

0 17 : 2 2 23 : 9 1 20 : 6 3 17 : 13 4 21 : 15 4 20 : 16 3 25 : 22 5 29 : 28 4 19 : 14 4 14 : 15 5 23 : 22 5 11 : 23 7 11 : 23 6 16 : 24 8 16 : 26 7 8 : 32

27 25 22 18 17 17 16 16 15 15 12 10 10 9 9 6 49

Šport DRUHÁ LIGA SRBSKA – SEVERNÁ SKUPINA

Doma úspešne VK KULPÍN – VK MAGLIĆ 3 : 1

Katarína Gažová

o volejbalovom derby v Kulpíne v sobotu 28. októbra 2017 domáci privítali susedovcov z Maglića. Hralo sa férovo, ako sa patrí na priateľské mužstvá z jednej obce. Tak aj fandili početní fanúšikovia oboch mužstiev. Zápas poznačila dobrá nálada a hodne úspešných ťahov hráčov oboch tímov. Kulpín má mladých, kvalitných hráčov, ako aj niekoľko starších, dobre technicky a fyzicky pripravených.

Mužstvo Maglića tvoria veľmi skúsení, tiež kvalitní hráči. Maglićania nastúpili hneď útočne a bojovne, čo im prinieslo výhru v prvom sete. Už v druhom sete sa Kulpínčania vzchopili a do konca zápasu hrali veľmi dobre. Práve preto vyhrali ďalšie tri sety. Tréner Ján Lačok poskytol šancu dokázať sa všetkým svojim hráčom. Výsledky jednotlivých setov: 22 : 25, 25 : 23, 25 : 22, 25 : 19. VK KULPÍN: Relota, Zima, Ćirić, Lekár, Nemanja Petrović, Prodanović,

Mužstvo Kulpína s trénerom Jánom Lačokom Jaško, Kisić, Babić, Gajičić, Zavaroš, Jeftić, Rade Petrović, Grujić

SRBSKÁ LIGA – SKUPINA VOJVODINA

Štvrtá nula v slede DINAMO – ODŽACI 1 : 0 (1 : 0)

hlavou upravil do siete – 1 : 0. Do konca zápasu sa siete viac nevlnili, lebo obrana hostí odčio neúspechu v súboji s Benila všetky pokusy Pančevčanov, čejom mužstvo Odžakov kým Odžačania takmer nemazostalo bez trénera Sloboli výraznejšiu šancu vážnejšie dana Bačića, ktorého do konca ohroziť brankára Dinama Čajesene vystrieda jeho doterajší novića. pomocník Vukašin Živković. ZaODŽACI: Ićitović, Babić, Vetiaľ ani táto zmena nepriniesla selinović, Bošković, Slavuljica, krajšie chvíle Odžačanom, ktorí Ivelja (Baletić), Tutnjević (Prov Pančeve utŕžili štvrtú prehru nek), Kostić (Terzić), Zogović, v slede. Na druhej strane DinaGalić, Đorović mo má šesť víťazstiev za sebou, V sobotu Odžačania uvítajú pričom jeho obrana za 630 minút novosadskú C. zvezdu. hry neinkasovala ani gól. MužVýsledky 11. kola: Bečej – stvo sa dostalo na druhú priečku Bratstvo 2 : 0, Dinamo – Odžaci v tabuľke. 1 : 0, C. zvezda – Cement 0 : Rozhodujúci gól 300 divákov na tribúne videlo už v 8. min., keď Keď sa mužstvu nedarí...: 1, Mladost – Omladinac 1 : 2, Radnički (NP) – Bačka 2 : 0, Stojanovski kopol na bránu súpe- Slobodan Bačić odišiel Radnički (Š) – Radnički (SM) ra, brankár Ićitović loptu odrazil, z FK Odžaci 1 : 0, Dunav – Železničar 0 : 1, ktorá potom trafila brvno a vzápätí ju Jovanić sotva z metrovej vzdialenosti Borac – Radnički (Z) 0 : 2.

Sú aj slabší! RADNIČKI (Š) – RADNIČKI (SM) 1 : 0 (0 : 0)

d futbalistov šídskeho FK Radnički, ktorí prišli zo všetkých strán, sú slabší Sriemskomitrovčania. Domáci futbalisti v 11. kole zaznamenali prvú výhru a strelcom jediného gólu bol Gudan v 56. min. zápasu. Šíďania nevyužili ešte niekoľko vyložených

www.hl.rs

MEDZIOBECNÁ LIGA SOMBOR – DRUHÁ TRIEDA

Dožili sa radosti J. Pucovský

Juraj Pucovský

Lazar Pavković

VK Kulpín teraz bude hosťovať v Báči.

šancí, aby si vybojovali ešte presvedčivejšie víťazstvo. RADNIČKI (Š): Mitrović, Bogojević, Kočijašević, Drča, Urošević, Teofanov, Miletić (Bojanić), Gudan, Manojlović, Dmitrović, Ćirić (Vidović) Teraz je na rade zápas v Subotici Bačka 1911 – Radnički (Š).

Informačno-politický týždenník

Všetky štyri domáce mužstvá presvedčivo zvíťazili, pričom z hostí jediný gól dala Šikara v Riđici. Sport v Bezdane nemal ťažkú úlohu s Dinamom zo Sonty, vedúci Metalac stroskotal vo Svilojeve a Laliťania sa konečne dožili prvej radosti. Výsledky 8. kola: Sport – Dinamo 3 : 0, Panónia – Telečka 2 : 0, Graničar – Šikara 4 : 1, Törekvés – Metalac 2 : 0. PANÓNIA – TELEČKA 2 : 0 (1 : 0)

užstvu Panónie bolo potrebných 720 minút hry, aby vyhralo prvý zápas v tejto sezóne! O odhodlanosti domácich vyhrať hovorí aj fakt, že už v prvých minútach Moguš dvakrát pohrozil šťastnému brankárovi. V 5. min. A. Popović z pokutového kopu pre hru rukou tiež trafil iba strážcu siete z Telečky. Napokon v 22. Zaistil výhru: Ján min. Moguš rozvlnil sieť Turčan (Panónia Laliť) po prihrávke M. Obradova – 1 : 0. Do polčasu tento hráč mal ešte niekoľko príležitostí, pričom raz trafil žrď, potom aj brvno. Výsledok zápasu v druhom polčase, ktorý sa hral za silného vetra a chladného dažďa, stanovil Turčan strelou z diaľky. Po zápase všetci hráči Panónie odišli na svadbu svojho kapitána Živojina Lazića. PANÓNIA: Valent, Terek, Stolić (Lj. Dobrić), Šipka, A. Popović, Stojanović (Staletović – Jovanović), M. Obradov, A. Obradov, Moguš (Majera), Turčan, Lamoš (Šinkarčuk) • ŠPORT •

V porovnaní so západnými krajinami v konských hliadkach zaostávame

PRESVEDČILI NÁS NA 50. LORIST-e V NOVOM SADE

Jazdná polícia budí rešpekt Juraj Pucovský

najmä vo vyspelých metropolách sveta. lovek a kôň. Osudy sú im Jazdnú políciu v Srbspletené od vzniku života na sku má iba Belehrad. zemi. Spoločne lovili zverinu, Založená je v ďalekom vyhrávali a prehrávali vojny, s pluroku 1946, ale pôsobí Súlad jazdca a koňa hom lopotili v úrodnej brázde, žali, v krajine všade tam, kde Belehradský oddiel jazdnej polítreba. Hliadkovanie na koni je veľmi výhodné z hľadiska dostupnosti cie sídli v stajniach a na polygóne v menej prístupnom, kopcovitom Banovo brdo. Počas jubilejného teréne. Kone sú najekologickejším 50. Lorist-u policajti na koňoch dopravným prostriedkom, a pri- docválali na pôdu Novosadského tom sú štyrikrát rýchlejšie ako člo- výstaviska, aby zvedavým divákom vek. Policajtov na koňoch môžeme predviedli to, čo dokážu vykonať vidieť aj pri masových udalostiach: pre ochranu a bezpečnosť občanov predovšetkým športových, futbalo- a ich majetku. Zvedavci, zvlášť deti mali čo vivých zápasoch, koncertoch, zhromaždeniach veľkého počtu ľudí, dieť. Kone sa nedajú ničím nahradiť, protestoch... Hliadky na koňoch pre policajta sú vzácne rovnako tak, pôsobia preventívne proti páchaniu ako aj zbraň. Treba vedieť, že nie priestupkov, ale, ak treba, účinne každý kôň sa na takúto prácu hodí Rovnaký osud: aj kone, aj policajti si musia zvyknúť na dymovnice zasahujú aj medzi rozvadenými a nesmie sa báť ľudí, ani áut. Preto ich každodenne cvičia, zvykajú stranami. na reakcie ľudí, na rôzne rušivé predmety: dymovnice, svetlice, výbušné nálože (po našsky petardy), streľbu, vlajky, hluk ľudského davu, klaksónov motorových vozidiel... Policajti sa koňom venúvajú každý deň, robia s nimi drezúru a jazdia, kontrolujú im zdravotný stav, kŕmia ich. Základným krmivom týchto zvierat je ovos, kvalitné seno a verte-neverte, hlavne v zimnom období rozkrájané jablká a mrkva. Veď len zdravý, sýty, striedmy, spoľahlivý a pekný kôň v jazdnej polícii vzbudí Máme času aj na futbal Na záver pozdrav rešpekt ľudí.

zvážali, mlátili obilie, dodnes sú aktérmi parkúrového skákania, súťaží záprahov, sviatku mladomanželov, predvádzania hipoterapie (liečba telesných a duševných postihnutí jazdou na koni) a nie najmenej významné – tvoria jazdnú políciu,

MOMS Vojlovica 1 – 7. miesto na 21. Matičnom turnaji vo Vojlovici 2017

Ratimir Britvec, Ivan Zafirović, Andrej Pánik, Jozef Polák, Đorđe Arnautović (stoja zľava); Božidar Jovanović, Martin Beracka, Zoran Nađ, Miroslav Pánik (v drepe zľava)

Foto: Vladimír Hudec