Hlas 45 2017

Krása ľudových krojov

Ján Triaška Báčsky Petrovec

ISSN 0018-2869

Informačno-politický týždenník ROČNÍK 74 | 11. 11. 2017 | CENA 50 DIN.

www.hlasludu.info www.hl.rs

ČÍSLO

/4776/

45

Z obsahu

11. 11. 2017 | 45 /4776/

Uzávierka čísla: 8. 11. 2017

4 TÝŽDEŇ 6 Staronové poznámky 7 Pozerajú sa očami percipienta 8 Menšinové médiá nie sú inertné

9 ĽUDIA A UDALOSTI 10 Nateraz bez zmien 19 Ako sa pohnúť...?

21 Posviacka renovovaného kostola

22 DETSKÝ KÚTIK

Prvé zasadnutie Správnej rady Matice slovenskej v Srbsku v novom zložení sa uskutočnilo v sobotu 4. novembra v Dome MSS Ľudovíta Mišíka v Báčskom Petrovci. Na ňom sa riešili staronové problémy. (s. 5) J. Čiep

22 Rodina

23 OBZORY 23 Vedomie o pokore, vedenie k pokore 29 Nick Cave and the Bad Seeds znovu u nás 30 Šesť výrazných osobností

31 KULTÚRA 32 Najúspešnejší Kovačičania 34 Krása ľudového kroja v Kysáči

V Štúdiu M Novosadského rozhlasu v sobotu 4. novembra prebiehal 44. ročník Rozhlasovej súťaže mladých recitátorov, ktorí súťažili v prednese poézie a prózy. (s. 31) J. Pániková

36 Obrazy s veľkou dušou skromného umelca

41 OZNAMY 44 RTV PANORÁMA

46 ŠPORT 46 Úspechy vábia fanúšikov 49 Petrovčania sú lepší 51 Sokoliari, výstavy a prednáška Autorka titulnej fotografie: Danuška Berediová

V rozhovore s jánošíckym poľnohospodárom kvitujeme efekty tohtoročnej poľnohospodárskej výroby a jesenné práce na poli. (s. 12) V. Hudec

Editoriál



ZAKLADATEĽ: NÁRODNOSTNÁ RADA SLOVENSKEJ NÁRODNOSTNEJ MENŠINY VYCHÁDZA TÝŽDENNE, V SOBOTU

PRVÉ ČÍSLO VYŠLO 19. OKTÓBRA 1944 V BÁČSKOM PETROVCI OD ROKU 1967 VYCHÁDZA V NOVOM SADE ROKU 1967 PREZIDENT REPUBLIKY VYZNAMENAL HLAS ĽUDU RADOM BRATSTVA A JEDNOTY SO STRIEBORNÝM VENCOM Riaditeľ NVU Hlas ľudu: Samuel Žiak Úradujúca zodpovedná redaktorka: Vladimíra Dorčová-Valtnerová Zástupkyňa úradujúcej zodpovednej redaktorky: Anna Francistyová Redakcia: Juraj Bartoš, Danuška Berediová, Jaroslav Čiep, Oto Filip, Katarína Gažová, Vladimír Hudec, Anička Chalupová, Stevan Lenhart, Anna Lešťanová, Jasmina Pániková, Juraj Pucovský, Ľubica Sýkorová, Elena Šranková Technický redaktor: Miroslav Dobroňovský Jazyková redaktorka: Anna Horvátová Lektorka: Mária Domoniová Adresa redakcie: Bulvár oslobodenia 81/V, 21 000 Nový Sad, poštový priečinok 234 www.hl.rs E-mail: nvu@hl.rs nvuhlasludu@hl.rs inzercia@hl.rs Telefóny redakcie: 021/47 20 840 063/47 20 84 Telefax: 021/47 20 844 Dopisovateľstvo v Petrovci: 021/22 80 042 Dopisovateľstvo v Kovačici: 013/662 565 Dopisovateľstvo v Starej Pazove: 022/317 505 Tlačí:

Tlačiareň HL PRINT Báčsky Petrovec Účet NVU Hlas ľudu 160-924115-88 Banca Intesa ISSN 0018-2869 COBISS.SR-ID 16185090

• •

•

Foto: © velikirat.nb.rs

VYDÁVA NOVINOVO-VYDAVATEĽSKÁ USTANOVIZEŇ HLAS ĽUDU V NOVOM SADE

Pojem prímeria postupne vyšumí z pamäti

Napísané dejiny ľudstva odzrkadľujú odvekú túžbu jednotlivcov po moci a líderskej pozícii. O tom hovoria početné vojny, ktoré človek viedol oproti človeku len z jediného dôvodu. Preukázať svoju prevahu, politickú a ekonomickú domináciu, riadenú okrem iného syndrómom, ktorým trpel Narcis. Scenár šitý aj na dnešok, však?

D

ejiny nás učia, že človek človeku je vlkom. Možno polemizovať o tom, či ide o človeka vo vlčom kožuchu, čo je prirodzený ľudský stav, alebo o Rousseauho ušľachtilého divocha, ktorý zdrsnel pod vplyvom štátnych okov. Jedno je isté: keď človeka pozorujeme ako súčasť kolektívu, ten sa veru na „vlastných“ – ľudských − chybách zrejme neučí. Ako inak objasniť vojnové zrážky v minulosti, ako vnímať tie súčasné?

Nepoučili sme sa ani z poslednej svetovej vojny, rovnako ako sa z vienka skúseností vytráca empíria z Veľkej vojny, ako je v dejinách známa prvá svetová vojna.

Občas si na ne pripomenieme, napríklad v Deň prímeria v prvej svetovej vojne, ktorý si na počesť všetkých nevinných obetí, a ide o vyše 10 miliónov vojakov a civilistov, pripomíname dnes, 11. novembra. Uplynulo 99 rokov odvtedy, čo sa európske veľmoci rozhodli súperiť o politickú a ekonomickú ústrednú pozíciu v Európe. Spomíname na početné obete na všetkých frontoch. Aj na pazúry vojny v podobe neľudského správania sa veliteľov porazeného rakúsko-uhorského impéria na sklonku vojny, začiatkom júna 1918, keď sa v Kragujevci slovenskí vojaci 71.

trenčianskeho pešieho pluku vzbúrili proti krikľúnstvu svojich veliteľov. Za ľudskosť. Štyridsiati štyria z nich sa nikdy nevrátili na rodnú slovenskú hruď, lebo ich za trest vzbury zastrelili na Stanovljanskom poli.

Na rok si určite mnohí spomenú na túto, ale aj na iné udalosti späté s Veľkou vojnou.

Politickí činitelia pri hrobkách padlých vojakov a civilistov vychrlia ošúchané frázy a mnohým z nich pojem prímeria hneď za rohom vyšumí z mysle. Nejeden z nich ihneď po pietnej spomienke bude pokračovať v dobýjaní vlastného politického miesta.

Nevyberajúc ani slová, ani prostriedky.

Spomenie si niekto z nich, či z nás, na osudy konkrétnych vojakov a civilistov s konkrétnymi menami a priezviskami? Na životy „malých“ ľudí, aké viedli pred vojnou.

Na príbehy slovenských, srbských a iných vojakov, ktoré urýchlene dostali svoje epilógy bez práva na rozhodovanie o vlastnom živote? Na neznámych hrdinov, o ktorých dejiny nepíšu…

Spomenie, čo by nie! Ale to automaticky ešte neznamená, že sa aj z početných krvavých zrážok poučia tí, ktorí rozhodujú o našich životoch a osudoch, všakže?

Vladimíra Dorčová-Valtnerová

Čítajte nás aj na www.hl.rs.  45 /4776/ 11. 11. 2017

3

Týždeň 

InPress

AKTUÁLNE V POLITIKE

Volia nám voľby Ukrižovanie novinárky Jasmina Pániková

Z

vykli sme si, že si naše štátne vedenie veľmi často chce „overovať“, v akej miere je populárne medzi občanmi. Overovanie sa už stalo ustálenou praxou. Predstavitelia politickej strany, ktorí už 5 rokov vedú našu krajinu (presne kam – nevieme), podľa všetkého zbožňujú voľby. Predvolebná kampaň, mítingy, potlesk, skandovanie jedného jediného mena... Kto by to nechcel? Natoľko sú opantaní voľbami, že už avizujú aj ďalšie parlamentné voľby. Bolo by to v poriadku, keby sme ich nemali pred... Rokom! Ak sa uskutočnia na rok, budú to tretie mimoriadne voľby za 5 rokov. Náš prezident presvedčivo povedal, že on ani nie je zástancom mimoriadnych parlamentných volieb, ale všetci v strane chcú voľby... Tak sa pravdepodobne rozhodol splniť im želanie. Spomeňme si, že on ani len neuvažoval kandidovať na prezidentských voľbách, a potom zrazu zmenil rozhodnutie a šup na bilbordy, seba do popredia a bývalého prezidenta do úzadia.

V celkovej volebnej hre ako keby sa zabúdalo na úsporné opatrenia.

Z jednej strany nastoľujú problematiku šetrenia, a potom máme voľby, ktoré sa striedajú ako na výrobnej linke. A všetko to stojí. Aj samotné voľby, aj volebné kampane. Ibaže vždy sú medzi nami aj takí, ktorí z lásky ku kandidátovi podporia kampaň. Koľko kto má, avšak počas prezidentských volieb celkovo 6 940 občanov sa rozhodlo podporiť svoju obľúbenú stranu rovnakou sumou – 40-tisíc dinárov. Taká jednota sa nevída tak často. Dokonca túto sumu vyčleňovali aj tí, ktorí sú na zozname užívateľov sociálnej pomoci. Žeby to bol prejav náklonnosti alebo určitý spôsob prania špinavých peňazí? Čelný človek strany tvrdí, že sú ich financie najčistejšie zo všetkých. Čistotu by mali dokázať inštitúcie poverené týmito záležitosťami. Agentúra pre boj proti korupcii reagovala, ale aká bude reakcia Vyššej prokuratúry − to už nie je známe. Dúfajme iba, že nebude rovnaká ako ohľadom srdečnej tety z Kanady.

4

www.hl.rs

a prípad rajských papierov Vladimíra Dorčová-Valtnerová Občania Srbska, medzi nimi aj novinári, to vôbec nemajú ľahké.

Alebo sú „americkí nájomníci“, alebo sú mocnárski pätolizači. Stred v mediálnej branži, ako ukázalo aj nedávne interview investigatívnej novinárky Insajderu Brankice Stankovićovej so srbským prezidentom Aleksandrom Vučićom, akoby neexistoval.

Televízne auditórium, ktoré v piatok 3. novembra v Insajderi sledovalo rozhovor s hlavou štátu, sa úplne rozdelilo do dvoch znepriatelených táborov vo veci dostatočnej (ne) prípravy novinárky, ako to u nás už dávnejšie býva. Jedni ju obhajovali za to, že sa nedostatočne venovala príprave otázok a ich argumentácii, pri ktorej vôbec nevyužila archív, ako nástroj na úspešné dementovanie niektorých odpovedí Vučića. Iní ju verejne „ukrižovali“, pranierovali vo verejnosti, akoby ona bola zodpovedná za celkový katastrofálny stav našej spoločnosti.

V prípade interview Stankovićová – Vučić bolo vidieť aj výraznú absenciu novinárskej solidarity. Lebo ani niektorí kolegovia novinári ju



nešetrili. Niektoré médiá sa však vzchopili a poukázali na pointu tohto rozhovoru, ktorá mnohým unikla.

Vzťahuje sa totiž na nepresné, a tým aj zavádzajúce odpovede srbského prezidenta. Alebo ako utorkové vydanie denníka Danas uvádza, v interview prezident Srbska uviedol chybné čísla, vyberal si štatistiku a menil tézy, dokladujúc tvrdenie presnými údajmi. Napríklad v denníku sa ozrejmuje, že sa prezident a novinárka uzhodli, že priemerný plat v júli bol 406, respektíve 407 eur, hoci ani v jednom mesiaci tohto roku plat nevynášal ani 406, ani 407 eur.

Podľa písania srbského denníka v júli to bolo 399 eur, resp. v septembri 404.

Danas pripomína aj klasickú zámenu téz v prípade „zvýšenia“ penzií, ktorá je dennodenne v politickom verejnom diskurze.

Na druhej strane investigatívnym novinárom (aj) v Srbsku turbulentné, až nadmieru nemravné politické vetry ženú vodu na mlyn. Po víkende, v ktorom sa na spoločenských sieťach donekonečna diskutovalo o Brankici, novinári Siete pre vyšetrovanie kriminality a korupcie KRIK zverejnili nový objav pod názvom Rajské

papiere, vyšetrovanie, ktoré vedie Medzinárodné konzorcium investigatívnych novinárov ICIJ a nemecké noviny Süddeutsche Zeitung. Tie totiž odhaľujú tajné obchody svetových lídrov, anglickej kráľovnej, hudobných hviezd a známych korporácií. Rajské papiere sú vlastne prehĺbené objavy vlaňajšieho projektu Panamské papiere, keď z jednej z najznámejších agentúr na zakladanie offshor firiem uniklo 11,5 milióna dokumentov.

Srbsko tiež ešte stále nemá vakcínu proti zbohatlíckemu vírusu, takže sa aj mnohí srbskí občania, hlavne politici a podnikatelia prepojení na vládnuce štruktúry nainfikovali a ocitli v „raji“.

Okrem iných sa tam ocitol aj srbský minister bez kresla Nenad Popović s detailným popisom podnikateľského impéria. Podľa písania KRIK-u, Popovićov majetok a obchodovanie má hodnotu najmenej 75 miliónov dolárov a ich trhová hodnota presahuje 100 miliónov. Ak sa potvrdí, že je to naozaj pravda, a KRIK sľubuje, že do konca týždňa zverejní reportáž s konkrétnymi dôkazmi, naša verejnosť dostala odpoveď na otázku, kto je najbohatším politikom v Srbsku.

JEDNA OSOBNOSŤ, JEDNA OTÁZKA

Prof. Dr. ZORAN AVRAMOVIĆ, PREDSEDA VÝBORU BELEHRADSKÉHO KNIŽNÉHO VEĽTRHU

Obojstranný záujem Oto Filip Uvedenie inštitúcie Mesto − hosť do programu uplynulého Medzinárodného knižného veľtrhu v Belehrade je pekným nápadom, z ktorého po čase vznikne i tradícia... − Hoci knižný veľtrh má v názve aj to belehradský, netreba zabúdať, že

Informačno-politický týždenník

sú jeho návštevníkmi a účastníkmi nielen ľudia z Belehradu a zo Srbska, ale aj tí z regiónu či vôbec zo sveta. Preto sme sa zhodli na tom, aby sme každý rok boli hostiteľmi jedného mesta zo Srbska. Prvým na tom zozname bol Nový Sad, ktorý si to iste zaslúžil: aj pre svoje tradície, aj

pre súčasné aktivity, aj pre multikultúrnosť. Vynasnažíme sa o to, aby každé mesto každý ďalší rok predstavilo všetko, čo robí v záujme knihy, literatúry. Ktoré inštitúcie sa na tom podieľajú, kto všetko sa aj ako angažuje v záujme vylepšovania kultúry čítania a knihy. Je to ten najlepší spôsob, aby sa na takom mieste, ako je veľtrh, dané mesto raz ročne prezentovalo. Nám sú síce tie aktivity v podstate známe, ale len ako jednotlivé segmenty.

Ide o to, aby sa konkrétne mesto predstavilo vcelku, na dejisku, ktoré počas tých sedem či osem dní navštívi okolo 180 000 milovníkov kníh. Je to v jeho záujme, no aj v záujme veľtrhu, ktorý týmto spôsobom obohacuje vlastnú ponuku.

• TÝŽDEŇ •

BÁČSKY PETROVEC

Správna rada MSS prvýkrát po voľbách Jaroslav Čiep

P

novaním predsedov matičných komisií. Aj bod pomenovaný stanovy MSS po vecných pripomienkach premenovali na iniciatívu na novelizáciu matičných stanov. Tú adresovali Zhromaždeniu MSS, ktoré sa má vyjadriť, či ju podporí alebo nie. Odznela aj pripomienka, aby stanovy boli vypracované aj

ozvánka na prvé zasadnutie Správnej rady Matice slovenskej v Srbsku na sobotu 4. novembra matičným delegátom v novom zložení prišla po viac ako polroku od posledného uskutočneného zasadnutia, ktoré bolo presne v deň matičných volieb 29. apríla 2017.

Ani polročná prestávka neutíšila rozruch, ktorý rozvíril hladinu pri a po uskutočnení volieb do Matice, ako i jej Dozornej rad, takže v štyriapolhodinovej pracovnej, aj únavnej rozprave nechybovali početné diskusie, na momenty aj veľmi vášnivé, tiež ujasňovanie Z rozpravy matičných delegátov si vecí a konaní jednotlivých matičiarov, ale i urážky zo po slovensky.

Po voľbe overovateľov zápisnice, strany jednotlivcov, ktorým niektorí členovia poukázali na ich nekalé dlhšej rozprave a pripomienkach o neoprávnených delegátoch a nemravné spôsoby činnosti.

Po prvýkrát v dejinách od obno- z Pivnice, za ktorých sa na volebvenia Matice sa stalo, že pracovné nom zhromaždení predstavovali predsedníctvo, v zložení predseda Petrovčania Michal Spevák a Ján Ján Brtka a regionálni podpred- Kolár, a bodu týkajúceho sa správy sedovia Branislav Kulík, Vladimír Dozornej rady za rok 2016, matičiari Fekete a Ján Havran, medzi seba schválili zápisnicu z 29. zasadnutia neprijali tajomníka MSS. Voľba Správnej rady MSS. Aj ďalšie z ponúknutých 14 botajomníka MSS sa na poslednom zasadnutí nekonala a ešte len treba dov, v rámci ktorých boli obsiahzistiť, z čieho nedopatrenia, takže nuté aj viacero podbodov, vyvolali ešte stále aktuálnou tajomníčkou je obsiahlu polemiku. Matičiari disZdenka Chalupková. Takýto počin kutovali o správe predsedu MSS spôsobil, že zasadnutie nebolo o jeho šesťmesačných aktivitách, adekvátne prichystané, body ne- v rámci ktorej boli akcentované aj boli terminologicky jednoznač- nedoriešené majetkovo-právne ne a správne definované, prišlo veci ohľadom matičnej budovy. aj k nedorozumeniam ohľadom Správa Dozornej rady MSS bola toho, kto má a kto nemá právo zameraná predovšetkým na výsledky matičných volieb, na list hlasovať a pod.

Už samotné schvaľovanie roko- Jána Gubu z Pivnice o neúčasti ich vacieho programu prinieslo určitú delegátov na volebnom zhromažpatovú situáciu, keďže ani jeden ná- dení, na donáciu Ľudovíta Mišíka vrh nedostal väčšinu oprávnených v hodnote 10 000 eur a o (ne)účasti hlasov (23) prítomných delegátov Matice na nadchádzajúcich voľbách z 18 miestnych odborov a predsed- do NRSNM. Prítomní si vypočuli, níctva. Po zopakovanom hlasovaní koho si predseda MSS zvolil za sa predsa prišlo k zosúladeniu ná- zástupcu predsedu a regionálnych zorov a jednotnému rokovaciemu podpredsedov a schválili návrh na programu, v ktorom uprednostnili predsedov matičných komisií. V čele správu Dozornej rady pred vyme- komisie pre kontakty so štátnymi • TÝŽDEŇ •

orgánmi je Ján Brtka, Športovej komisie Pavel Turan, Legislatívnej Vladislav Tárnoci, Osvetovej Ján Havran, Vydavateľskej Anna Horvátová, Komisie pre kultúru Tatiana Kriváková-Amidžićová, Historickej komisie Jaroslav Miklovic, Informatívno-propagačnej Zoroslav Spevák, Komisie pre projekty Ján Kolár a Komisie pre prácu s mládežou Anna Speváková.

Delegáti a predsedovia MOMS si vypočuli aj iniciatívu, v ktorej sa od predstaviteľov republikových orgánov dožaduje, aby Maticu uznali ako reprezentatívne združenie v kultúre. Zelenú dostal aj návrh na angažovanie nezávislého revízora, hoci vedenie MSS nevedelo dať odpoveď, koľko to Maticu bude stáť peňazí. Od analýzy Slovenských národných slávností 2017 sa upustilo, lebo odvtedy prešlo hodne času. Ale preto bolo

V pokračovaní sa hovorilo o ďalších matičných otázkach, akými sú poistenie budovy a zamestnancov, dražba starého automobilu Škoda, súbehu na dizajnové riešenie SNS, Cena Samuela Tešedíka a obecná cena, plaketa MSS Svetozarovi Miletićovi, účasť na vedeckej konferencii a na Valnom zhromaždení Matice slovenskej v Liptovskom Mikuláši.

Matičiari sa zaoberali aj otázkou zmlúv o práci zamestnankýň Ústredia MSS. Väčšina bola názoru, že ich treba ponechať s existujúcimi zmluvami. Keďže sa pri posledných voľbách nevykonala voľba tajomníka Matice, túto otázku postúpili na ďalšie Zhromaždenie MSS, lebo riešenie tejto problematiky je v jeho kompetencii. Predsa z diskusie vyplynulo, že sa smeruje k zamestnaniu nového tajomníka.

Záverom zasadnutia predseda Legislatívnej komisie Vladislav Tárnoci ozrejmil princípy komisie pri vypracovaní návrhu nových matičných stanov. Delegát z Belehradu Ján Krivák pripomenul, že sa v každých doterajších matičných stanovách

O tom, či sa majú upraviť stanovy, rozhodne Zhromaždenie MSS

počuť návrh na zmenu termínu konania SNS, lebo, parafrázujúc slová predsedu Brtku, odnedávna sa v tom termíne v našej krajine začala každoročná upomienka na vyhnanie Srbov z Krajiny a „ťažko je niekoho z predstaviteľov štátnej moci vtedy prilákať na Slávnosti“.

Tie by sa v budúcnosti mali konať v najbližší víkend po 15. auguste, teda ako bolo počuť, zhruba tretí augustový víkend.

sústavne vynechávajú Slováci žijúci v hlavnom meste a v centrálnom Srbsku. Odznela aj obsažná výmena názorov na rozhodnutie MOMS Petrovec registrovať sa ako samostatný právny subjekt, ale ako súčasť MSS, na čo má právo podľa platných stanov MSS. Na otázku, kedy plánujú zvolať Zhromaždenie MSS, predseda Ján Brtka nedal jednoznačnú odpoveď.

45 /4776/ 11. 11. 2017

5

Týždeň NRSNM: ODOVZDALI UČEBNÉ POMÔCKY A NAVRHLI ŠTIPENDISTOV

Vzdelávanie je ich prioritou Jasmina Pániková

V

miestnostiach Národnostnej rady slovenskej národnostnej menšiny v pondelok 6. novembra zorganizovali dve udalosti týkajúce sa vzdelávania. Najprv odovzdali učebné pomôcky pre slovenskú skupinu v predškolskej ustanovizni Radosno detinjstvo v Novom Sade a neskoršie navrhli štipendistov NRSNM na akademický rok 2017/2018, ktorý posunuli Výkonnej rade na schválenie.

Učebné pomôcky, ktoré pozostávajú z hračiek, cédečiek a kníh, zabezpečili v rámci projektu, ktorým podporujú predškolské ustanovizne, v ktorých sa vyučuje po slovensky alebo sa zlepšuje postavenie slovenského jazyka s prvkami národnej kultúry.

Predsedníčka NRSNM Anna Tomanová-Makanová pripomenula, že ostatné predškolské ustanovizne

Zmluvu o prevzatí učebných pomôcok a finančnej pomoci podpísala Daniela Ðukićová (vľavo)

si pomôcky prebrali v septembri počas stretnutia vychovávateliek, avšak pre určité dôvody deti v Novom Sade ich dostali iba teraz. „Celkový projekt obstarávania a zadovažovania súčasných didaktických pomôcok pre predškolské ustanovizne realizujeme spolu s Úradom pre Slovákov žijúcich v zahraničí a na tieto účely sme

minuli 2 500 eur,“ zdôraznila Tomanová-Makanová.

Pomôcky prebrala vychovávateľka Daniela Ðukićová, ktorá spolu s Ivetou Demrovskou pracuje so skupinou počítajúcou 20 detí vo veku od 3 do 6 rokov. Ako vychovávateľka Ðukićová povedala, je to maximálny počet detí pre jednu skupinu, avšak pre deti, ktoré sa

nemohli zapísať, každú sobotu organizujú dvojhodinové vyučovanie slovenčiny. Práve pre toto sobotňajšie vyučovanie finančnú pomoc poskytuje NRSNM, a to nielen pre vyučovanie slovenčiny v Novom Sade, ale aj v Čelareve, Báčskej Palanke, Bielom Blate a ako predsedníčka NRSNM povedala, rokuje sa aj o možnostiach vytvorenia skupiny v Krčedine, kde by takisto poskytovali finančnú pomoc.

V pokračovaní pondelkových udalostí zasadala aj Komisia pre štipendiá Výboru pre vzdelávanie. Členovia analyzovali iba jeden bod – schvaľovanie štipendií NRSNM pre študentov na akademický rok 2017/2018. Koordinátorka Výboru pre vzdelávanie Svetlana Zolňanová konštatovala, že sa na súbeh prihlásilo 15 študentov a vzhľadom na kritériá súbehu komisia navrhla štipendiá týmto študentom: Anne Berédiovej zo Selenče, Maríne Cickovej z Kovačice, Michaele Tárnociovej z Pivnice, Daniele Vujovićovej z Báčskeho Petrovca, Ivete Makanovej zo Silbaša, Milote Kulíkovej z Kysáča, Martinovi Hložanovi z Báčskej Palanky, Hane Kukučkovej z Hložian a Lýdii Spevákovej z B. Petrovca.

ZASADALI BANÁTSKI MATIČIARI

Staronové poznámky Vladimír Hudec

V

ústrety ďalšej novelizácii stanov Matice slovenskej v Srbsku v Bielom Blate sa v stredu 1. novembra stretli predstavitelia banátskych MOMS. Témou stretnutia boli závery, čiže zápisnice z troch zasadnutí Dozornej rady MSS a návrh nových stanov.

Po obsiahlej viac ako dvojhodinovej výmene názorov predstavitelia banátskych matičiarov sa uzhodli, že v záujme MSS je, aby nezávislý revízor rozanalyzoval hospodárenie Matice za posledných 8 rokov, takže tento návrh jednohlasne podporili.

Omnoho obsiahlejšia diskusia sa viedla ohľadom návrhu ďalšej novelizácie stanov MSS. Okrem viacero návrhov, ktorými by sa vylepšil text a ujasnili niektoré ustanovenia, banátski matičiari pozornosť upriamili aj na niekoľko závažných rozhodnutí v najvyššom dokumente MSS, na ktorých trvali aj na zasadnutí Zhromaždenia MSS v marci toho

6

www.hl.rs

roku v Kysáči, a týkajú sa celkového fungovania Matice do budúcna.

Už na začiatku znovu odznela mienka, že sa Matica nemá zúčastňovať volieb do NRSNM, lebo ide o politický proces, ktorý sa negatívne odzrkadľuje na vzťahy v Matici.

Po diskusii v štýle „za a proti“ predsa len prevládla mienka, že Matica iba účasťou v práci NRSNM môže vplývať na zlepšenie celkového postavenia Slovákov, a že sa preto na voľbách musí zúčastniť. Pritom však treba pripraviť jasné pravidlá, podľa ktorých sa MSS vo voľbách bude správať. Banátski matičiari sú jednotní v mienke, že treba zrušiť možnosť, že MOMS môže byť právnickou osobou, lebo to môže vyvolať trieštenie MSS ako jednotnej organizácie. MOMS musí zostať ako doteraz základnou bunkou MSS. Tak ako na zasadnutí zhromaždenia MSS v Kysáči, banátski matičiari aj naďalej zastávajú mienku, aby predsedníctvo MSS tvorili predseda a všetci šiesti podpredsedovia. Mie-

Informačno-politický týždenník

nia, že dávaním možnosti predsedovi MSS, aby si spomedzi šiestich rovnoprávne z v o l e n ý c h Zo zasadnutia v Bielom Blate podpredsedov zvolil troch funkčných, je aktívne od niektorých aktívnych MOnespravodlivosťou voči ostatným MS-ov z dedín, v ktorých je pomerne málo Slovákov, akým je napríklad trom, ktorí sú tiež legálne zvolení.

Veľa sa rokovalo aj o návrhu ur- Biele Blato, by týmto riešením boli čovania počtu delegátov MOMS ukrátené o dvoch delegátov. Účastv zhromaždení MSS na základe níci tejto porady boli jednotní v tom, počtu Slovákov v danej dedine, že počet delegátov treba určiť na podľa sčítania obyvateľstva. Prí- základe počtu členov, pričom treba tomní uzavreli, že to nemôže byť určiť model, ktorý by umožnil, aby reálnym parametrom, lebo okrem všetky MOMS-y podľa počtu deletoho, že jednotlivé MOMS-y majú gátov boli približne rovnoprávne aj členov Neslovákov, na zozname v zhromaždení. Čiže aby sa nestásvojich členov majú aj tých žijúcich valo, že delegáti jedného MOMS v iných častiach krajiny, kde nie je môžu prehlasovať celý jeden región. organizovaný MOMS a tomu podob- Na záver odznel návrh, aby Matica né. Okrem toho týmto riešením by mala svoj deň, vlajku a hymnu, čím boli zvýhodnené MOMS-y z dedín by jej osobný preukaz v stanovách s veľkým počtom Slovákov. Menej bol kompletný.

• TÝŽDEŇ •

AKO SA NEMECKÉ MÉDIÁ PRIHOVÁRAJÚ MLADÉMU PUBLIKU?

Pozerajú sa očami percipienta Jasmina Pániková

V

našej spoločnosti sa možno častejšie hovorí o tom, aký vplyv majú médiá na mladých divákov, čitateľov či poslucháčov, než o tom, aké sú vlastne naše médiá určené mladému publiku. Áno, máme časopisy a vysielania pre malých percipientov a mládež, ale nevyhnutné je položiť otázku, či tematické okruhy zostávajú na úrovni „kačičiek a mačičiek“ a zábavy, alebo sa im ponúkajú aj serióznejšie obsahy.

Nemecké tradičné médiá si to dobre premysleli. Pochopili, že si mediálnych konzumentov, schopných chápať mediálne obsahy a otvárať nové témy, musia pestovať od útleho veku.

Skupina novinárov z našej krajiny nedávno navštívila početné nemecké médiá, ktorých cieľová skupina sú mladí vo veku od 8 do 30 rokov, a po návrate ich prezentovala domácim kolegom.

Tentoraz sa sústredíme iba na najmladších. Časopis Zeit Leo je určený pre deti vo veku od 8 do 12 rokov a vychádza každý druhý mesiac. Riadia sa tromi cieľmi: zažiť, rozumieť a vykonať niečo. Vo svojich čitateľoch chcú prebudiť fantáziu a preniesť vedomosti o svete okolo nás.

Ako to robia? Jednoducho! Zaujímajú sa o témy, ktoré bavia deti a detským spôsobom ponúkajú aj témy, o ktoré majú záujem dospelí. Napríklad predvolebná kampaň v Nemecku bola spracovaná tak, ako ju videli deti. Konkrétne dvaja chlapci opisovali pracovné dni ich matky – kandidátky, a pritom vysvetľovali, čo sú voľby, predvolebná kampaň atď. Uznajme, takéto témy v našich detských časopisoch sotvaže sú, alebo vôbec nie sú prítomné. Podobným, detským spôsobom v tomto časopise rozpracúvajú aj témy tý• TÝŽDEŇ •

Logo! − logické, aktuálne a najmä jednoduché

kajúce sa teroristických útokov, vojny, utečencov. Robia to iba s jedným cieľom – vypestovať si budúce publikum pre svoje základné tradičné médiá a školiť budúcich voličov. O takomto spôsobe písania pre malých čitateľov by mali pouvažovať aj redaktori v našej krajine, lebo aj politické témy sú vôkol detí a ony ich kde-tu zachytia. Ďalším skvelým príkladom je aj televízne vysielanie Logo! (slov. logické). Presnejšie, ide o detský denník verejného servisu Druhej nemeckej televízie (ZDF), ktorý sa vysiela od roku 1989. Určitý druh detského denníka máme aj my, ibaže v našom prípade moderátormi sú deti a v Nemecku túto prácu zverili dospelým osobám. Pri výbere moderátorov sa riadili tým, aby osoba vyzerala čím mladšie, a v samotnom vysielaní dbajú na to, aby moderátorka, ktorá je aj redaktorkou, bola jednoducho oblečená a takmer nenalíčená. Úlohu zverili aj samotným deťom, ktoré do terénu chodia so staršími kolegami a spracúvajú tie isté témy, ktoré sú aj v denníku pre dospelých, samozrejme, z detského uhla pohľadu. A je tu aj predpoveď počasia, ktorú si deti samy navrhli. Predpoveď počasia má aj náš Malý denník, ale tá sa netýka opravdivej pred-

povede počasia, ale skôr je pokusom o vtipné komentovanie poveternostných podmienok.

I keď často počujeme, že sme zvyknutí kritizovať všetko do-

máce a vyzdvihovať zahraničné – často je to aj opodstatnené.

Pozorujúc nemecké médiá a naše, nemožno nevšimnúť si, že médiám v Nemecku skutočne záleží na pestovaní publika a budúcich občanov, ktorí sa aktívne budú zapájať do spoločenského alebo politického života. Áno, financie hrajú veľkú úlohu. Na ukážku uvedieme, že v roku 2015 nemecké verejné servisy mali k dispozícii 8,131 miliardy eur, zatiaľ čo naše majú 4 miliardy dinárov. Aj napriek týmto obrovským rozdielom mali by sme mať na mysli, že záujmy detí sú rovnaké a tie nesúvisia s výškou rozpočtu.

Kritické publikum sa nevytvorí za jeden deň, potrebné sú roky.

Iný uhol reality

45 /4776/ 11. 11. 2017

Nikola Petkov

7

Týždeň K SPRÁVE NDNV O INFORMOVANÍ V JAZYKOCH NÁRODNOSTNÝCH MENŠÍN VO VECI OSOBITNÉHO AKČNÉHO PLÁNU KAPITOLY 23

Menšinové médiá nie sú inertné Vladimíra Dorčová-Valtnerová

J

edným z prvých a závažných kapitol rokovacieho procesu Srbska s Európskou úniou je Kapitola 23, ktorá zahŕňa základné postuláty Univerzálnej deklarácie ľudských práv OSN a Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd. Niet pochýb, že ide o kapitolu, resp. dokumenty podstatných pre zachovanie, fungovanie a rozvíjanie menšinových národnostných spoločenstiev, pre ktoré jedným z pilierov zachovania národnostnej identity je informovanie. Samotný rokovací proces sledujú mnohé štátne inštitúcie, ale aj mimovládne, odborové, neziskové. Podobne je tomu tak v mediálnej oblasti. Práve pre túto oblasť sú významné správy o realizácii kľúčovej agendy na zlepšenie informovania v jazykoch národnostných menšín v Srbsku v kontexte prístupových rokovaní, − akčného plánu na uskutočňovanie práv národnostných menšín − ktoré kvartálne vypracúvajú aj nezávislé organizácie, napríklad Koalícia prEUgovor či Nezávislý spolok novinárov Vojvodiny (NDNV).

V správe NDNV pod názvom Informovanie v jazykoch národnostných menšín – na vedľajšej trati, ktorú zverejnili na sklonku októbra, sa okrem samotného hodnotenia súčasného stavu a odporučení na aktivity v ďalšom negociačnom procese ako akýsi (negatívny) leitmotív vznáša konštatácia, že „úplná neprítomnosť publika menšinových médií v hodnotení výsledkov (realizáciu spomínaného akčného plánu, pozn. a.), a tým aj tematika menšinového informovania zostáva na určitom druhu ,vedľajšej trate’ v sledovaní pokroku v rámci rokovaní o Kapitole 23“. Toto nás podnietilo, aby sme sa znovu vrátili k téme menšinových médií a Kapitole 23, o čom sme sa porozprávali s predsedníčkou Výboru pre informovanie NRSNM Annou Jaškovou.

8

www.hl.rs

Čo priniesol prístupový rokovací proces s EÚ pre oblasť (menšinových) médií v prvom kroku? „Legislatívna regulácia v oblasti ľudských práv, teda aj práva na verejné informovanie a práv, ktoré z neho dedukujeme, ako podmienka v negociačnom procese, ,prinútila’ srbských zákonodarcov zariadiť mediálnu sféru.

Tento proces dostal epilóg schválením balíka mediálnych zákonov v auguste 2014, keď formálne Srbsko do svojich mediálnych zákonov implementuje európske normatívy aj v oblasti práva na informovanie v materinskom jazyku. Implementácia zákonov a vynesenie podzákonných aktov sa ukázalo ako kameň úrazu daného regulatívu, lebo nedosahujú svoju podstatu artikulovanú v, teraz už bývalej, Stratégii rozvoja médií v Srbsku 2011 − 2016. Sloboda, pluralizmus, nezávislosť a ,vystúpenie štátu’ z médií ako základné predpoklady uvedeného dokumentu sa nedosiahli v podstatnej miere.“ Známe je, že osobitným akčným plánom pre Kapitolu 23 sa sleduje napĺňanie práv menšín, teda aj práva na informovanie v materinskom jazyku. O úspechu, či neúspechu, alebo provizórnom úspechu sa často vo verejnosti hovorí, a teraz je to aj dokladované v správach niektorých nezávislých organizácií. Ako hodnotíte tieto správy? „Správa NDNV napríklad ponúka prierez stavu menšinových médií v procese rokovania s EÚ, na základe zjednotenej správy kľúčových subjektov v oblasti menšinového informovania (národnostných rád, verejných servisov, občianskych organizácií), pričom autori, tentoraz konkrétne Zsuzsanna Szerencsésová zdôrazňuje nedostatok systematizácie a protikladné údaje, ktoré sa v

Informačno-politický týždenník

správach uvádzajú. Podnecujúca je stať, ktorá sa zaoberá udržateľnosťou a finančnou nezávislosťou menšinových médií. Tu vidieť nedostatky regulačných mechanizmov príznačné aj pre väčšinové médiá. Analyzujú sa tri skupiny médií, ktoré sú výsledkom regulatívov z roku 2014: verejné servisy, médiá, ktorých zakladateľom sú národnostné rady a súkromné

menšinové média. Okrem nedostatkov v systémoch verejného financovania prostredníctvom súbehov, zvlášť na lokálnej úrovni, uvádza − zdá sa, iba na základe formálneho napĺňania povinností v oblasti menšinového informovania − stav verejných servisov a prístupnosť informácií (o menšinách a pre menšiny), ako aj (ne) účinnosť regulačného telesa. Aj z tohto vidieť, že menšinové médiá, a nie iba tie, aj ďalej trpia veľkým vplyvom štátnej a národnostnej (prostredníctvom národnostných rád) politiky a trhovej ekonomiky záujmových skupín. Podstatné je, že autori (rovnako Z. Szerencsésová a Nedim Sejdinović), analyzujúc menšinové médiá mimo ich tradičných rámcov ako prostriedok na zachovanie národnostnej kultúry a identity, na základe správ o napĺňaní akčného plánu a v kontexte stratégie rozvoja systému verejného infor-

movania do roku 2023 konštatujú aj nedostatok mediálnych slobôd a priame alebo nepriame vplyvy štátu reflektované v oblastiach financovania, privatizácie, napĺňania základných ľudských práv, marginalizácie a anachronickosti menšinových médií.“ Konkrétne uvedená správa NDNV je dosť kritická aj voči menšinovým médiám. Je táto kritika opodstatnená? „V správe vidím však aj nedostatok systémovej analýzy obsahov menšinových médií ako jeden z ukazovateľov súčasného stavu. Hodnotiace stanoviská sa generalizujú, čo nepredstavuje podnetné východisko pre menšinové médiá. Postupný odsun od kontextu ,národnostného’ informovania v niektorých menšinových médiách môže znamenať, že výnimka potvrdzuje pravidlo, ale rovnako tak aj ohnivko kritického postoja, čo znamená, že sú si vedomé širšieho kontextu, v ktorom pôsobia (nie iba celoštátneho, ale globálneho).

Preto neobstojí pripomienka, že sú menšinové média inertné vo veci menšinového informovania a eurointegračného procesu.

Odporúčania ako výsledok správy a systematizácie súčasného stavu v menšinových médiách (novinárske združenia, národnostné rady, menšinový novinári) sme už dávnejšie artikulovali ako podmienku v tomto procese. Samoregulačné telesá, aktívna participácia menšinových médií a novinárov vo vytváraní multikultúrneho ovzdušia, tiež stimulačné opatrenia ako mechanizmy finančnej nezávislosti a udržateľnosti, účinné trestné mechanizmy, definovanie verejného záujmu, neustále zdokonaľovanie a uctievanie morálnych hodnôt sú predpokladom na obstátie slobodných médií, aj tých menšinových.“ Foto: D. Berediová • TÝŽDEŇ •

Ľudia a udalosti Medzinárodná konferencia venovaná sociálnej ochrane STARÁ PAZOVA

Anna Lešťanová

Z

príležitosti 35. výročia pôsobenia Stredisko pre sociálnu prácu v Starej Pazove usporiadalo v piatok 3. novembra prvú medzinárodnú konferenciu Stredisko pre sociálnu prácu dnes – výzvy a možnosti. Podujatie sa uskutočnilo za podpory Obce Stará Pazova a prebiehalo v tamojšom Národnom dome futbalu.

Konferenciu slávnostne otvoril Đorđe Radinović, predseda Obce Stará Pazova, a na nej sa

zúčastnilo vyše 200 účastníkov – pracovníkov v oblasti sociálnej ochrany, tak z našej krajiny, ako aj zo zahraničia. Skúsenosti z oblasti sociálnej ochrany v rámci prednášok prezentovali aj hostia z krajín regiónu, a to zo Slovinska, Macedónska, Republiky Srbskej a Čiernej Hory. V úvodnej časti konferencie premietali dokumentárny film o bohatých dejinách staropazovskej ustanovizne, ktorá bola založená 1. júla 1982, a v mene ktorej sa prihovorila riaditeľka Rada Žugićová.

ZO ZASADNUTIA ZHROMAŽDENIA OBCE ŠÍD

Vymenovali Radu pre národnostné menšiny Stanislav Stupavský

N

a zasadnutí Zhromaždenia obce Šíd v pondelok 6. novembra výborníci schválili rozhodnutie o uskutočnení komasácie v dedine Morović, ako aj rozhodnutie o maximálnom počte zamestnaných v organizačných jenotkách Obce Šíd. Do rokovacieho programu bolo zaradené aj schválenie správy o vlaňajšej činnosti a plánu prace na nasledujúci rok Verejnej ustanovizne pre predškolské vzdelávanie Jelice Stanivukovićej v Šíde. Vo svojom prejave o uvedenom bode riaditeľka tejto ustanovizne Dragana Svitlica povedala, že v 19 objektoch majú spolu 960 detí, čo je 41,45 % celkového počtu predškolákov v obci. V tejto chvíli v celej obci sú iba tri deti, ktoré nemohli prijať, ale zdôraznila aj to, že všetky možné spôsoby v zmysle zabezpečenia potrebného priestoru • ĽUDIA A UDALOSTI •

ochranu. Organizátorovi tohto významného odborného zhromaždenia – Stredisku pre sociálnu prácu Stará Pazova udelili špeciálnu ďakovnú listinu Medziobecného strediska pre sociálnu prácu Bitolj.

V záverečnej časti programu prvú medzinárodnú konferenciu zhodnotili ako veľmi úspešnú a osožnú

už vyčerpali, takže bez nových investícií do nových objektov situácia sa nemôže zmeniť. Okrem toho v ustanovizni majú 195 detí, ktoré potrebujú pomoc logopéda, a 18 detí s osobitnými potrebami. Ďalej sa v rokovacom programe striedali body súvisiace s činnosťou orgánov obce. Medzi také patrí aj rozhodnutie o vymenovaní Rady pre národnostné menšiny, keďže mandát predošlej vypršal ešte v roku 2013. Do tohto orgánu vymenúvajú predstaviteľov slovenskej, rusínskej a rómskej národnostnej menšiny na návrh príslušných národnostných rád. Národnostná rada slovenskej národnostnej menšiny ako predstaviteľku navrhla Blaženku Dierčanovú zo Šídu.

Na tomto zasadnutí sa po prvýkrát vyskytla situácia, že Zhromaždenie obce po diskusii jedného výborníka odmietlo schváliť rozhodnutie, ktoré navrhla Obecná rada.

Z otvorenia medzinárodnej konferencie v Starej Pazove

Medzi početnými hosťami na medzinárodnej konferencii v Starej Pazove boli predstavitelia Pokrajinského sekretariátu pre sociálnu politiku, demografiu a rodovú rovnosť, Komory sociálnej ochrany, Správnej rady Asociácie stredísk pre sociálnu prácu Srbska, Republikového a Pokrajinského ústavu pre sociálnu

pre všetkých účastníkov z hľadiska zveľadenia činnosti a výmeny skúseností v oblasti sociálnej ochrany. Účastníci konferencie mali takisto možnosť pozrieť si etno výstavu inštalovanú v aule konferenčnej sály Domu futbalu, ktorá prezentovala spolužitie Slovákov a Srbov na týchto priestoroch.

OBNOVUJÚ CESTU OD PETROVCA PO VÝCHOD Z KULPÍNA. Koncom júla Obec Báčsky Petrovec prostredníctvom súbehu z pokrajinského rozpočtu získala 90 572 294,40 din. nenávratných prostriedkov na rehabilitáciu a spevnenie vrstvy cesty Báčsky Petrovec – Kulpín.

V piatok 3. novembra Obec Báčsky Petrovec a podnik Put invest, s. r. o., zo Sriemskej Kamenice uzavreli zmluvu o spolupráci, ktorú podpísali predseda obce Srđan Simić a zástupca riaditeľa Goran Plazonić. Obsahom podpísanej zmluvy v hodnote pridelených financií z pokrajiny a peňazí z obecného rozpočtu v úhrnnej hodnote 98 853 456 din. je vylievanie dvoch vrstiev asfaltu. Podľa slov predsedu obce sa má obnoviť 4 848 m vozovky od východu z Petrovca smerom do Kulpína a cez neho pozdĺž Ulice maršala Tita až po východ z dediny. Zmluvou je definované, že práce budú trvať 55 dní.

J. Č-p 45 /4776/ 11. 11. 2017

9

Ľudia a udalosti ČO JE PRAVDA O PREBERANÍ KYSÁČSKEHO CINTORÍNA?

Nateraz bez zmien Elena Šranková

N

edávno sa na Facebooku objavila informácia, že VKP Lisje preberá kysáčsky cintorín. Súdiac podľa početných komentárov správa rozhnevala Kysáčanov, lebo sa v nej spomínajú vysoké ceny pohrebných služieb a ročného poplatku za údržbu pamätníkov.

Ako sme sa však dozvedeli od Jána Pálika, podpredsedu Rady Miestneho spoločenstva, a Márie Balcovej, tajomníčky, správa nie je pravdivá. Miestne spoločenstvo naďalej vykonáva pohrebné služby, rovnako ako doteraz. Občania, ktorí niekoho vyprevádzajú na večný odpočinok, majú priniesť vyplatené šeky Informatiky a nemajú iné finančné výdavky týkajúce sa samotného činu pochovávania. Iba tí, ktorí neplatia poplatky Informatiky, musia zaplatiť 7 000 din. za používanie Domu smútku a 5 000 až 7 000

din. za hrobové miesto (závisí, či ide o hrobku pre jedného alebo dvoch).

Tento poplatok platia aj príbuzní nebožtíkov, ktorí nie sú občanmi Kysáča, ktorých teda privezú z iných prostredí. Ako pripomína J. Pálik, na šeku Informatiky je i položka na údržbu zelených plôch v sume 125 din. mesačne na domácnosť. Z týchto prostriedkov sa udržiavajú miesta určené rozhodnutím Rady MS, čiže plochy v cintoríne, v strede dediny, detské ihriská... Z týchto peňazí plánujú do konca roka vybudovať ďalších 115 štvorcových metrov chodníkov v cintoríne, vymaľovať Dom smútku, vynoviť hygienické zariadenie a inventár. Podpredseda RMS k tomu dodal, že hrobár a domovníčka v Dome smútku sú zamestnané osoby a príspevky im možno dať iba dobrovoľne.

K vzniku informácií, že Lisje prebralo kysáčsky cintorín, pravdepodobne prispeli robotníci služby

katastra hrobových miest VKP Lisje, ktorých občania denne vidia merať a fotografovať hrobové miesta. Ako však vyplýva z listu, ktorý do Miestneho spoločenstva Kysáč zaslali z podniku Lisje, ide o vypracovanie katastra hrobových miest v kysáčskom cintoríne. Robí sa to v súlade s rozhodnutím o vykonávaní komunálnej činnosti spravovania cintorínov a o pohrebných službách. Vypracovaním katastra hrobových miest v Kysáči sa doplnia údaje o hrobových miestach v kompletnej báze údajov Nového Sadu a prímestských sídlisk.

Problematikou spravovania kysáčskeho cintorína sa v Kysáči zamestnávajú od júna 2013. Najprv Rada MS rozhodla, že sa práce spravovania cintorína zveria cirkevnému výboru, v ktorom sú predstavitelia cirkví a náboženských spoločenstiev. S týmto rozhodnutím Kysáčania súhlasili na zhromaždení občanov v septembri 2013. Cirkevný výbor sa hneď dal do práce, realizoval početné aktivity a stretnutia

s predstaviteľmi Mesta Nový Sad, Mestskej správy pre komunálne práce a iných kompetentných inštitúcií, avšak ich úsilie dodnes neprinieslo výsledky. Hlavnou príčinou sú zákonné predpisy o komunálnych činnostiach, podľa ktorých nemožno pohrebné služby zveriť cirkvám a cirkevným spoločenstvám, ak nie sú majiteľmi pozemku, na ktorom je cintorín. Nateraz je pozemok cintorína v Kysáči v procese reštitúcie.

V ktorom smere sa rieši spravovanie kysáčskeho cintorína, časom sa uvidí. Nateraz sa občania nemusia obávať zmien. Prechodné obdobie preberania pohrebných služieb buď zo strany cirkevného výboru alebo podniku Lisje ešte potrvá.

HLOŽANY

Ohrady budú, ak dovolí počasie Juraj Bartoš

P

re niekoľkými dňami nás oslovil istý starší občan Hložian a vraví: „Písali ste... a teraz čušíte!?“ Vysvitlo, že hovorí o skládke a cintoríne, ktoré „mali už byť ohradené“. Zavolali sme teda v druhú novembrovú stredu predsedovi Rady Miestneho spoločenstva Hložany a predsedovi Správnej rady Komunálneho podniku Gloakvalis Pavlovi Žemberymu. Na otázku, či teda cintorín a skládka odpadu predsa budú ohradené do konca roka, odpovedal: „Cintorín začneme ohrádzať o niekoľko dní, ak dovolí počasie, a potom aj odpad. Cintorín bude ohradený do konca roku a odpad... uvidíme. Trochu je ťažšie teraz zabezpečiť prostriedky.“ Inak sme s Pavlom Žemberym o možnosti ohradenia cintorína a skládky hovorili aj 23. septembra,

10

www.hl.rs

Záber zo septembrovej brigády na hložianskom trhovisku

keď zopár Hložancov vyfarbilo časť ohrady okolo trhoviska. Vtedy povedal, že ak počasie dovolí, odpad bude ohradený o taký mesiac a dodal: „Tohto roku bude záväzne ohradený. Ohrada okolo cintorína nebola urobená preto, že boli veľké

Informačno-politický týždenník

horúčavy a nedalo sa betónovať.

Okrem toho robotníci Gloakvalisu mali dosť práce na údržbe. Teraz, keď sa ochladilo, to aj urobíme.“ Podobne sa vtedy vyjadril aj riaditeľ Gloakvalisu Branislav Huďan: „Odpad ohradíme. Čakáme len

lepšie počasie. Geometer bol na teréne, vyznačil parcelu, všetko je porovnané...“ Mimochodom richtár Žembery zorganizoval pracovnú akciu aj v sobotu 28. októbra. Nakoľko vieme (pozvaní sme neboli) zúčastnilo sa zhruba pätnásť členov tamojších občianskych združení. „Vyfarbili sme druhú časť ohrady okolo trhoviska, vymaľovali obidve sály kaviarne Pod lipami, ženy zriadili svoje miestnosti, členovia KOS Jednota tie svoje...“ povedal nám v stredu Pavel Žembery. Zároveň sľúbil, že nabudúce, keď Rada MS bude dačo organizovať, naloží tajomníkovi MS, aby zavolal aj novinárov. MS Hložany síce o svojich aktivitách informuje prostredníctvom Facebooku, domnievame sa však, že ešte stále sa (aj) občania Hložian informujú i prostredníctvom nášho týždenníka a iných médií.

• ĽUDIA A UDALOSTI •

MÓRESY NAŠE KAŽDODENNÉ

Nerozumná úpornosť v znečisťovaní okolia Vladimír Hudec

O

bčania Srbska sú známi podľa zlozvyku, že sa svojho komunálneho či stavebného odpadu zbavia tak, že ho odhodia tam, kde im to najviac zodpovedá, najčastejšie vedľa asfaltových ciest a na pasienkoch. Pritom si vonkoncom neuvedomujú, že tým znečisťujú vlastné okolie a prispievajú k beztak negatívnej mienke o našej krajine a kultúre žitia.

Nelegálne skládky odpadu možno vidieť takmer v každej dedine a všade je to rovnako nepekný obraz. Je pravda, že so zavedením organizovaného odvozu komunálneho odpadu aj z dedín, ako aj väčším angažovaním lokálnych samospráv v posledných rokoch mnohé takéto nelegálne skládky boli úplne eliminované. Na druhej strane je priam ohromujúca úpornosť občanov, ktorí odpad vynášajú tam, kde si zvykli. Nepomáhajú žiadne zákazy a často nie

sú prekážkou ani fyzické bariéry.

Už dlhšie sme svedkami nekaždodenného „boja“ predstaviteľov Obce Sečanj a Miestneho spoločenstva Sutjeska s nesvedomitými občanmi, s cieľom eliminovať veľkú nelegálnu skládku v tejto dedine.

Najprv tam vysadili stromoradie sibírskeho bresta v presvedčení, že to zastaví vyhadzovačov odpadu.

Občania si však veľmi rýchlo prerazili cestu, aby sa pomedzi stromy dostali k skládke, ale odpad vyhadzovali aj vedľa samej cesty, medzi stromy. V jeseň niekto dokonca zapálil odpad a spolu s ním aj trávu, takže oheň poškodil aj stromy.

Nakoniec v lokálnej samospráve boli prinútení vedľa cesty vykopať hlboký kanál, a tak zamedziť nenáležité odkladanie odpadu.

Zároveň postavili veľké tabule s oznámením, že je na tom mieste zakázané vyhadzovať odpad. Nepomohlo! Už o pár dní neskoršie začala vznikať nová hŕba odpadu na konci kanála, hneď vedľa ta-

bule. Vrece plné odpadu niekto dokonca vyhodil priamo do kanála?! Neprípustné: Odpad v blízkosti cintorína vo Vojlovici Našťastie, ani ten poOkrem toho každá domácnosť kus sa nevydaril a nepekný obraz dostala koše na odkladanie odna okraji tejto dediny už viac ne- padu a všetci prostredníctvom upúta pozornosť vodičov, ktorí jednotného účtu spolu s ostatnými tadiaľ prechádzajú. komunálnymi službami zaplatia aj Podobný príklad sme zazname- za odvoz odpadu. Občas komunálnali aj vo Vojlovici. Občania žijúci nici pozbierajú aj kopy odpadu na okraji tohto predmestia Pan- oproti cintorína, ale o krátky čas čeva, neďaleko cintorína a Domu tam pribudnú ďalšie vrecia. Člen smútku, vo svojej bezohľadnosti RMS Vojlovica Jaroslav Marek na odišli ešte o krok ďalej. Komunál- našu otázku krátko odpovedal: ny a stavebný odpad vyhadzujú „Neprídu ľudia zo Starčeva sem vedľa cesty, iba niekoľko metrov vyhodiť odpad. Sami si robíme od posledných hrobov na cintoríne neporiadok. A prečo to tak robia, a nie viac ako 15 metrov od Domu vonkoncom mi nie je jasné. Veď smútku, v ktorom občania denne dokonca aj napriek tomu, že odpad vzdávajú úctu zosnulým. Pritom vynášajú za dedinu, plateniu za pančevský komunálny podnik túto službu sa nevyhnú.“ Hygiena pravidelne každú stredu Keby nebolo smutné, bolo by odváža odpad z tejto časti mesta. smiešne.

NA DEPÓNIÁCH V KULPÍNE

Poplatok za odvoz odpadu Katarína Gažová

O

krem ústrednej skládky odpadu, ktorá sa nachádza v časti chotára medzi Petrovcom a Kulpínom, v Kulpíne sú ešte dve menšie depónie. Všetky tri sú upravené a odpad na ne nemožno vyvážať bez zaplatenia patričného poplatku Verejnému komunálnemu podniku Progres, ktorý je poverený prácou v oblasti odvozu odpadu z dediny. „Miestne spoločenstvo Kulpín na sklonku minulého roka využilo zvyšné prostriedky na úpravu dvoch menších depónií v dedine.

Sú to depónie určené na stavebný odpad. Jedna z nich je umiestnená na konci Nušićovej ulice a druhá v časti vedľa pravoslávneho cintorína. Vtedy sme tam rozmiestnili • ĽUDIA A UDALOSTI •

Skládka stavebného odpadu na konci Ulice Nušićovej je upravená

betónové stĺpiky a postavili drôtenú ohradu okolo každej z nich, tiež sme namontovali vstupnú bránu a dozorné kamery. Predtým ako občania stavebný odpad vyvezú na tieto depónie, musia za jednu vlečku odpadu v Progrese zaplatiť 444 din. Iba po zaplatení, keď dostanú písomné potvrdenie, môžu

prísť ohlásiť sa u nás v Miestnom spoločenstve a len potom môžu odpad vyvážať. Depónie spravuje podnik Progres a občania môžu odpad vyvážať v stanovenom čase od 7. do 15. hodiny, “ vysvetlil tajomník kulpínskeho MS Zlatko Harminc.

Vlani VKP Progres z prostriedkov obce ohradil priestor ústrednej de-

pónie v Kulpíne a pozemok vybavil videodozorom. Angažovaný je tu aj človek, ktorý sa stará, aby nikto bezprávne nesypal odpad.

Každý pondelok podnik Progres organizovane zbiera odpad v Kulpíne, ktorý potom odváža na ústrednú skládku. Pritom sa separuje plast, papier a sklo, ktoré občania balia do osobitných vriec a v stanovené dni podľa vopred vypracovaného kalendára vynášajú na ulicu. Ak niekto chce súkromne vyviezť odpad, tiež musí za jednu vlečku zaplatiť 444 din. „Koľko je dobre, aby sa zaviedol nejaký poriadok pri vyvážaní odpadu z dediny, toľko uvedené poplatky neraz privedú občanov k tomu, že odpad vyhodia hocikde, kde sa im zachce. Tak napríklad vedľa kanála a na iných miestach často vidieť len tak vyhodený odpad.

Niektorí občania nechcú zaplatiť poplatok, tak si urobia po svojom.

Ale máme nádej, že sa kultúra odvozu odpadu z dediny postupne predsa ujme.“

45 /4776/ 11. 11. 2017

11

Ľudia a udalosti S JÁNOŠÍČANOM JANKOM TOMEČEKOM KVITUJEME TOHTOROČNÚ POĽNOHOSPODÁRSKU VÝROBU

Neoplatí sa, ale žijeme v nádeji Vladimír Hudec

sóje, ktoré sú najzastúpenejšie v našom chotári, aj keď ľudia o, že poľnohospodári toho čoraz viac pestujú aj slnečnicu roku hospodárili stratovo, a repku olejku, lebo sa tieto plodije už celkom jasné. Tropické ny ukázali ako rentabilné. Pri tom horúčavy a dlhotrvajúce väčšina poľnohosposucho významne zredudárov, ako aj my sami, kovali úrodu všetkých pšenicu seje z povaly, jarných plodín: sóje, lebo sú hybridy veľmi kukurice, slnečnice, drahé. Zahraničné stoja cukrovej repy... Rozmeaž 60 din./kg, čiže 3,5 kg ry škôd spôsobených merkantilnej pšenice. touto, pokojne možno Domáce sú trochu lacpovedať, živelnou ponejšie − 40 din./kg, ale hromou sa však predsa aj tak sú príliš drahé. rozlišujú od regiónu po Odjakživa naše výrobky región, od dediny po boli lacné a reprodukčdedinu, dokonca ani ný materiál drahý. Prečo v tom istom chotári sa tá parita musí byť 1 : 3,5, neurodilo všade rovnaalebo 1 : 2,5. Ozaj, či ko. To je podmienené nestačí, aby sa za jeden Napriek všetkému Jánošíčania pôdu nenechajú predovšetkým tým, či kilogram osiva zaplatilo zaburiniť; žitko už vychádza, časť pôdy je zoraná, niekde predsa trochu ale značné výmery ešte stále čakajú na pluh napríklad 1 : 1,8, prípršalo, resp. koľko dní padne dva kilogramy trvalo sucho. Ani v Jánošíku roľníci o odročení výplaty. To však nie je merkantilnej. Hovoria nám, že to nemajú ružové. Potvrdil nám to všetko. Palivo som musel kúpiť za treba siať hybridy, ale neurobia aj poľnohospodár Janko Tomeček. hotové a vložil som aj svoju prá- nič na tom, aby tie hybridy boli − Tento rok je vcelku katastro- cu. Okrem toho vždy sú aj nejaké cenovo prístupnejšie poľnohosfálny, − hovorí. – Zvlášť zle uro- neočakávané výdavky, poruchy podárovi. Ďalej si myslím, že sa dila kukurica. Zo šiestich jutár, na strojoch a tomu podobné. tohtoročná zlá úroda a straty, na koľkých som ju pestoval, na Robil som teda úplne zdarma. ktoré sme mali, prejaví aj na podvoch jutrách úroda bola uspoAko sa to všetko odzrkadlí užití umelých hnojív, ktoré sú kojujúca, ale nie aj hojná. Na na sejbu? tiež veľmi drahé − 360 až 400 ostatných štyroch urodili 2 tony z jutra na šúľkach. To znamená, že v zrne nebude ani pol druha tony.

Podobne je tomu aj so sójou.

Iba z jedného jutra bolo trochu viac, čiže 1 tona, pokým som na ostatných namlátil 500 kg z jutra, čo je výnimočne málo. Počujem však, že sú aj poľnohospodári, ktorí z jedného jutra namlátili smutných 200 kg. Iba pšenica slušne urodila, ale tou som mal obsiate iba necelé štyri jutrá.

Orientoval som sa na sóju, lebo tá spravidla prináša viac peňazí.

Tohto roku však úplne sklamala.

Dá sa za takých okolností vôbec hovoriť o finančných efektoch výroby? − Dá sa, ale o negatívnych, V normálnom roku sa do tohto koša vmestí úroda z dvoch jutár, čiže stratových. Osivo sóje som a teraz sme vmestili kukuricu zo šiestich jutrách síce mal vlastné, resp. nemusel − sklamaný je Janko Tomeček som zaň dať peniaze, aj keď to − Už teraz vidím, že v našom eur/t. Dokonca u výkupcu sa má svoju hodnotu, ale pri osive chotári je omnoho viac pšenice zadlžíme v eurách a vyplatíme kukurice a ochranných prostried- ako vlani. Uvidíme na jar, či to v úrode pšenice 2018. Bez hnokoch som sa na jar zadlžil, ako bude na účet kukurice alebo jiva však nemožno očakávať ani

T

12

www.hl.rs

sa tomu povie na zeleno, čiže mal som zaplatiť zodpovedajúcim množstvom sóje. Úroda mi však postačila iba na časť dlhu, takže som podpísal novú zmluvu

Informačno-politický týždenník

úrodu, ale väčšina ľudí používa minimálne množstvá. Šetrí sa aj na agrotechnike, resp. uplatňuje sa redukované spracovanie pôdy.

Dokonca tam, kde sa neoplácalo mlátiť kukuricu, ľudia jednoducho kukuričnisko bránili ťažkou bránou, a tak jedným úderom posekali kukuričie a pripravili pôdu na sejbu pšenice. Tým sa vyhli sečkovaniu kukuričia, oraniu, bráneniu... a tak ušetrili.

Ak rok bude dobrý, aj tak urodí, a ak nie...

Obrábate 16 jutár pôdy. Dá sa z toho žiť, pravdaže, za predpokladu, že sa normálne urodí? − Nedá. Keby sme nemali manželkin plat a donedávna aj môj, neviem, ako by sme všetko dotiahli ku koncu. Skôr poľnohospodár, ktorý mal 5 − 6 jutár pôdy bol gazda, nech nehovoríme o tom, kto mal to chýrečné maximum.

Vyškolili dve, tri deti, poženili ich, povydávali, svadbu im pripravili, pomohli dom vystavať... A dnes?

Aj so 60 jutrami si nikto a nič.

Stačí iba na prežitie, ale nie aj na nové investície. Prosperovať môžu iba tí, ktorí obrábajú 100 a viac jutár pôdy.

Keď je tomu už raz tak, prečo sa ľudia trápia, robia, vkladajú, ak sa im to nevracia? − Vždy žijeme v nádeji, že sa urodí, že cena bude dobrá a že trochu aj zarobíme. Už je to však nepísaným pravidlom, že niekoľko rokov za sebou sa nám iba vráti vložené, potom príde jeden úspešný rok a znovu niekoľko rokov žijeme s tou nádejou, že sa znovu urodí, a tak dokola.

Dopredu však nepostupujeme, iba zaostávame. Hľa, moja mechanizácia je stará, takmer 40 rokov, a nemôžem ani rozmýšľať o tom, že kúpim novú. Preto nie div, že mnohí Jánošíčania, hoci mali kompletnú mechanizáciu, pôdu prenajali väčším výrobcom.

Aspoň vedia, že dostanú nájomné 100 až 120 eur za jutro a majú väčší osoh, než by sami obrábali a rozmýšľali, či bude sucho alebo bude topiť, či urodí alebo neurodí, či budú mať z čoho vyplatiť dlžobu...

• ĽUDIA A UDALOSTI •

NA KUS REČI S KOVAČICKÝM POĽNOHOSPODÁROM ONDREJOM STANOM

Na budúci rok viac cukrovej repy Anička Chalupová

− Tak ako aj v tomto roku, aj na rok budeme pestovať bežné kultúry, možno len zmeníme parcelu, ibaže na budúci rok plánujem zväčšiť plochy pod cukrovou repou. Čím sa ešte zaoberáte okrem roľníctva? − Už viac ako 30 rokov sa zaoberáme aj dobytkárstvom. Máme štyri kravy dojnice a počas roka dopestujeme aj okolo 15 býkov a okolo 20 oviec, ktoré chováme hlavne ako hobby. Som rád, keď je náš dvor plný rôznych domá-

K

11. – 17 . 11. 2017

POČASIE

ovačičan Ondrej Stano ml. sa poľnohospodárstvom zaoberá od detstva, takmer vyše 25 rokov. Vzácne skúsenosti a poznatky z oblasti poľnohospodárstva získal od svojho otca Ondreja, ktorý mu je aj dodnes vždy poruke v tomto základnom zamestnaní. Obrába 150 jutár pôdy, na ktorých pestuje hlavne pšenicu, kukuricu, slnečnicu, cukrovú repu a lucerku. S tohtoročným výrobným rokom, ako aj Všetky stroje treba najprv dôkladne prekontrolovať... väčšina kovačických poľnohospoSte spokojný s výkupnou dárov, nie je spokojný... − Pšenica, podobne ako aj cenou, akú poľnohospodárom v minulom výrobnom roku, ponúkol kovačický cukrovar? − Koľko sľúbili, toľko dali. Zhruurodila dosť dobre, ale cena sa nezmenila, takže sa nemôžeme ba to bolo 35 eur za tonu, čiže 4 pochváliť nejakým väčším zárob- din. za kilogram. K tomu sme tiež kom. Úrodu sme zobrali skôr, než dostali prémiu. Na budúci rok z prišlo to veľké sucho, tak to bolo cukrovaru sľúbili vyššiu cenu, dosť dobre. Podobný osoh bol okolo 4,5 dinára za kg cukrovej aj zo slnečnice, nejaký dinár sa repy. Tohto roku budeme troviť predsa len zvýšil. Z kukurice sme to, čo sme dopestovali v minulom tohto roku mali veľkú stratu. Kukuricou sme mali obsiatu polovicu obrábacej pôdy, ale v porovnaní s minulým rokom úroda bola Pri dojniciach musí byť všetko čisté a upratané... menšia až o 50 − 60 percent. Niečo spôsobom pomohol len veľkým cich zvierat. Ošípané chováme kukurice nechávapoľnohospodárom, kým my malí pre naše domáce potreby. me na chov nášho sa zasa musíme vynachádzať, ako Pomáha vám niekto v práci? dobytka a zvyšok vieme a môžeme. − Moja manželka Marka mi je zvyčajne predáme.

Ktoré práce v poli sú teraz vždy poruke, zvlášť okolo dobytSlabšia úroda a, saaktuálne? ka, kde nám pomáhajú aj moji mozrejme, aj menší Ovce moje, ovce... − Ku koncu sa chýli vybera- rodičia. V roľníckych prácach sa zisk bol tohto roku nie cukrovej repy, sejba pšenice môžem pokojne spoľahnúť na aj z cukrovej repy. O celý vagón roku. Tým, čo sa od vlani nezvý- a ozimného jačmeňa je už zakon- nášho dlhoročného kamaráta, bolo z jutra menej repy ako vla- šilo, budú si musieť požičať. Štát čená, zostala ešte hlboká orba sezónneho robotníka Želimíra ni. Pri pestovaní cukrovej repy len sľubuje nejakú pomoc, ale a príprava pôdy. Pšenica sa už Beracku, s ktorým všetky poľje síce dosť veľa práce, treba ju z toho stále nič. Ani palivo sme v poli zelenie... nohospodárske práce − sejbu, 8- − 9-krát striekať a ochrániť pred ešte nedostali a orba čoskoro Aké sú vaše plány na budúci žatvu, zber úrody, orbu vykonám škodcami, ale z nej je slušný zisk. bude aj zakončená. Štát nejakým výrobný rok? na čas, podľa plánu.

sobota

nedeľa

pondelok

utorok

streda

štvrtok

piatok

5˚ | 15˚

6˚ | 14˚

6˚| 10˚

3˚ | 9˚

2˚ | 7˚

2˚ | 7˚

1˚ | 9˚

• ĽUDIA A UDALOSTI •

45 /4776/ 11. 11. 2017

13

Ľudia a udalosti NA SLOVO S HASIČKAMI Z HLOŽIAN

Chceli by prilákať viac žien Danuška Berediová

Daniela: – Môj manžel je pro- sme mali dvakrát viac požiarov Ako dlho ste členkami tohto fesionálnym hasičom. Chodieva ako vlani. Preto by sme tieto naše spolku? aniela Báďonská a Mária na hasičské prezentácie a dva- prezentácie o požiaroch na poMária: – Členkou som asi dva Čipkárová sú zatiaľ jediné krát som tam bola aj ja. Veľmi liach a ako sa pred nimi chrániť roky, ale aktívna som taký rok, dve hasičky v celej Báčsko- sa mi páčilo, že sa v hasičstve chceli pripojiť k prednáškam, odkedy sme začali s prípravou petrovskej obci. môžu zúčastniť ktoré organizuprezentácií a cvičeZároveň sú však ním. aj ženy a deti jú poľnohospodôkazom toho, Daniela: – Ja som a vôbec všetci, dári. Lebo poľže hasičstvo nie ktorých to baví. nohospodári tiež aktívna hasička vyhradené iba Tak je zapojená po žatve najasi rok. Prednedávpre mužov. Sú celá naša rodina, častejšie pália nom sme boli na súčlenkami Dobja s manželom, strniská. Nie je ťaži v Temeríne ako rovo ľ n í c k e h o deti a svokor. Môj to nebezpečné zmiešaná skupina. hasičského spolmanžel by chcel iba pre susedné Zvíťazili sme, mali ku v Hložanoch, preniesť vedo- polia, ale tým sme najlepší čas. ktorý počíta viac mosti, ktoré má sa ničia aj mikNedávno ste naako 40 členov. o hasičstve, na roorganizmy vštívili hasičský V budúcnosti spolok z Holíča na nás ostatných, v pôde, ktoré plánujú formoaby sme sa mohli s ú d ô l e ž i té Slovensku, s ktovať ženský hasič- Mária Čipkárová zúčastňovať v ha- pre úrodnosť. rým váš spolok má Daniela Báďonská ský tím v Hložasičských súťaže- Chceme ich spoluprácu. Aké noch, lebo, ako povedali naše niach. Máme mužský a detský edukovať o tom, že netreba páliť dojmy ste si odtiaľ priniesli? spolubesedníčky, hasičstvo nie tím a chceli by sme formovať iba preto, aby sa zem ľahšie zoMária: – Pozvali nás, aby sme je iba chodiť na protipožiarne aj ženský. Zatiaľ sme tu iba dve rala, pretože to má aj následky. videli, ako sa to u nich robí a zorzásahy, ale aj možnosť mnoho ženy.

Predpokladám, že nechodíte ganizovali tam aj súťaženie, ale toho sa naučiť o prístrojoch, na požiarne zásahy... podľa európskych štandardov. Sú Ako chcete prilákať ženy? ktoré sa používajú na hasenie Daniela: – Chceme zavolať Daniela: – My sme iba ako to poloprofesionáli a dosť toho ženy, ktorých to baví. pomoc, ak niečo treba doniesť. sme sa od nich naučili, priniesli Nie je to nič ťažké a naMária: – Ideme tam, ale nejde- sme si odtiaľ nové skúsenosti máhavé. Stretávame sa me ku ohňu, lebo je to veľmi ne- a zážitky. Robia to trochu inak, 3- – 4-krát týždenne. Cvičíme, kamarátime sa vo večerných hodinách. Je pravda, že sa ženy obávajú toho, že ide o vyložene mužsk ú činnosť.

V každom prípade je lepšie takto sa stretávať a kamarátiť, ako sedieť doma za počítačom a s nikým nekomunikovať. Zatiaľ pripravuje- Na súťažení v Temeríne me prezentácie o hasičstve. bezpečné a my sme ešte mladé ale podľa mňa je to oveľa jedHložianske hasičky O čom sú tie prezen- hasičky. Dozeráme, aby sa ľudia noduchšie ako u nás. požiarov, zoznámiť sa s inými tácie? vzdialili od ohňa. Prednedávnom Daniela: – Áno, všetko robia hasičmi a hasičkami a vymeniť si Mária: – O požiaroch, o hasič- sme mali požiar, keď sa zapáli- inak. A k tomu u nich je normálvedomosti o hasičstve, ktoré sú ských prístrojoch, o chybách, li baly slamy, oheň bol blízko ne, že sa do hasičstva zapájajú užitočné a použiteľné v každej ktoré ľudia robia v poli, keď ne- elektrickým káblom a ľudia sa aj ženy. Koľko je v tíme mužov, domácnosti. udržiavajú dostatočne svoje tam prišli pozerať. Našťastie, toľko je aj žien.

Ako ste sa rozhodli stať sa stroje, vyhadzujú ohorky, ktoré nič sa nestalo, ale bolo to veľmi Foto: autorka, z archívu hasičkou? môžu spôsobiť požiar. Tohto roku nebezpečné.

M. Čipkárovej a spolku

D

14

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

• ĽUDIA A UDALOSTI •

KRST PUBLIKÁCIE PETROVSKÝCH SPOLKÁROK

Fotograficky zachytená pätnásťročná činnosť Jaroslav Čiep

P

re členky Spolku petrovských žien nie je žiadnou novinkou, že svoje knižné vydania prezentujú verejnosti na svojich tradičných batôžkových zábavách. Tak už roku 2013 na Batôžkovej zábave v sieni Domu penzistov v Báčskom Petrovci prezentovali druhú knihu spolkového receptára.

V nedeľu 5. novembra petrovské spolkárky vo Vrbare usporiadali 11. Batôžkovú zábavu. Ústredným bodom nedeľného večierka bol krst novej knihy, svojrázneho fotografického albumu so sprievodnými úvodnými textovými staťami, pomenovaného Spolok petrovských žien vo fotografii 2002 – 2017 editorky Márie Gašparovskej. O svoje prvé dojmy po prečítaní knihy sa s verejnosťou rozdelila Svetluša Hlaváčová: „Ak vezmeme do úvahy pravidlo, že jedna fotografia nahrádza tisíc slov, tak ich tu máme presne 312-tisíc.“

Titulná strana knihy

Krst novej fotografickej monografie Spolku petrovských žien

Potom na javisko vystúpila väčšina členiek redakčnej rady publikácie. Okrem editorky tvoria ju: Katarína Arňašová, Drahotína Dorčová, Anna Dudášová, Anna Hansmanová, Mariena Hašková, Katarína Hlaváčová, Zuzana Medveďová-Koruniaková, Anna Mučajiová a Katarína Rašetová. Knihu sypaním maku z narezaných makovíc pokrstil predseda Rady Miestneho spoločen-

stva Báčsky Petrovec Ján Rybovič.

Publikácia na kriedovom papieri vyšla ako spoločné vydanie spolkárok a Slovenského vydavateľského centra, ktorého riaditeľ Vladimír Valentík predsedníčke SPŽ Márii Gašparovskej odovzdal prvé výtlačky knihy a následne ich rozdelila spolupracovníčkam. K úspešne zdolanej práci si všetci spolu štrngli pohárom šampanského. Nová kniha

Z ČINNOSTI ZDRUŽENIA PAZOVSKÝCH ŽIEN

Vydarený zahraničný zájazd Anna Lešťanová

K

oncom októbra členky Združenia pazovských žien, programovej formy pri SKUS hrdinu Janka Čmelíka, úspešne absolvovali zájazd na Slovensko.

Pobudli v Obci Belá v Žilinskom kraji, s ktorou Obec Stará Pazova má podpísanú partnerskú zmluvu.

Ako hovorí vedúca cesty Anna Balážová, členky pazovského združenia vďaka svojim hostiteľom v Belej strávili niekoľko pekných a nezabudnuteľných dní. „Zúčastnili sme sa tamojšej ústrednej oslavy Dní dôchodcov. Na tomto zájazde bolo 23 žien, k tomu traja predstavitelia staropazovského MS. Zájazd nám cez MS a Staropazovskú obec sprostredkovala predsedníčka • ĽUDIA A UDALOSTI •

Pazovčania v Belej

spolku Libuška Lakatošová a bola to vlastne odmena pre členky za

ich usilovnú prácu v tomto kultúrnom stánku, najmä na zachovávaní

sa dostala aj do rúk predstaviteliek všetkých prítomných spolkov.

Uvedená kniha je tretia publikácia, pod vydanie ktorej sa podpisuje Spolok petrovských žien. Prvé dve boli zbierky domácich receptov – receptáre Takto to chutí po petrovsky (2012) a Takto to chutí po petrovsky 2 (2013). K týmto knihám azda treba priradiť aj tú z vydavateľstva Matice slovenskej v Srbsku Čarovná niť v ruke ženy (2012) editorky Kataríny Melegovej-Melichovej, v ktorej sú zachytené deväťdesiatročné dejiny organizovaného pôsobenia petrovských žien. slovenských zvykov a obyčají,“ pripomenula Balažová. Účastníkov zájazdu prekrásnym Žilinským krajom sprevádzal Ján Filip, inak staropazovský rodák.

Každý deň mali vyplnený nový obsahmi, navštívili tamojšie inštitúcie a ustanovizne a nadviazali aj kontakty so sesterským združením v Belej. „V záverečný deň nášho pobytu sme v Dome kultúry v Belej inštalovali výstavu ručných prác a usporiadali hudobno-lyrické pásmo. Vystúpila tam aj spevácka skupina Združenia pazovských žien vyparádená do ľudového kroja,“ poznamenala naša spolubesedníčka.

V tom istom čase, od 27. do 29. októbra, dve členky združenia pazovských žien sa prostredníctvom Turistickej organizácie zúčastnili na podujatí Dni Vojvodiny v Podgorici.

Prezentovali tam bohatú kultúrnu a gastronomickú ponuku pazovských Slovákov.

Foto: A. Oravcová

45 /4776/ 11. 11. 2017

15

Ľudia a udalosti NA ZÁBAVE SPOLKU PETROVSKÝCH ŽIEN

Batôžky plné dobrej nálady Jaroslav Čiep

P

ozvanie na 11. Batôžkovú zábavu s programom a premiérou novej knihy, ktorá sa uskutočnila v nedeľu 5. novembra 2017 vo Vrbare v Báčskom Petrovci, neodmietli spolkárky z jedenástich prostredí z celej Vojvodiny, ako aj niektoré miestne spolky, zástupcovia inštitúcií a spoločenských štruktúr.

S cieľom pobaviť sa spolu s členkami Spolku petrovských žien ako organizátorkami do Petrovca pricestovali Kulpínčanky, Hložančanky, Maglićanky, Kysáčanky, Silbašanky, Pivničanky, Staropazovčanky, Dobanovčanky, Lužanky, ako aj spolkárky

Úcta k spolkovej práci Kataríny Balážovej (vľavo)

a medzi nimi aj ojedinelí spolkári z Kucury a Vrdnika.

Keďže sa už v minulých rokoch presvedčili o útulnosti spoločenskej siene vo Vrbare, zábavu aj tentoraz usporiadali na rovnakom mieste. Petrovské ženy aj tohto roku pripravili zábavu s bohatou náplňou. Nechyboval ani navrstvený umelecký program, tombola a hudba do tanca. Už na príchode domáce ženy vítali domácich a hostí spoza chotára, ktorí so sebou prinášali nachystané balíčky. Tie potom naservírovali na spoločnom švédskom stole, na ktorom, pravdaže, nechybovala ani domáca špecialita – smažená klobása s prílohami, rozličné drobné slané pochúťky a chýrečná doboška. „Programový batôžtek“, ako to zahlásila moderátorka podujatia Anna Hansmanová, piesňami

16

www.hl.rs

zo svojho repertoára otvorila spevácka skupina Petrovčanky pôsobiaca pri SPŽ.

Potom sa slova ujala predsedníčka SPŽ Mária Gašparovská a najsrdečnejšie privítala všetkých prítomných na zábave, so želaním, aby sa u nich „dobre cítili, aby si odtiaľ odniesli batôžtek plný dobrej nálady, dobrej vôle, aby strávili s nimi chvíle v pohodlí a aby mali nedeľu vyplnenú radosťou a dobrou náSpolkové speváčky zaspievali zopár pesničiek ladou“.

Petrovčania si nielen Ďalší skvostom v programo- Ako prejav úcty k tejto najstaršej v pesničke volajú na pomoc susedovcov spoza vom batôžku bola dlhoročná aktívnej miestnej spolkárke a chotára. Tak aj tentoraz aktivistka SPŽ Katarína Balážová. k jej blížiacemu sa životnému jubileu vedenie pozvali dobrého SPŽ sa primesuseda z Kysáča, rane zavďačizo známeho telo darčekom levízneho seriálu a kvetmi.

Susedovci, ktoÚstredným rého stvárnil Mibodom večierchal Ivičiak. Skúka bol krst nosený humorista vej knihy Spovo dvoch vystúlok petrovských peniach pekne žien vo fotograzabavil prítomfii 2002 – 2017 ných svojím vtipkovaním. editorky Márie Svoju Anču musel nechať Gašparovskej, doma, lebo „nemajú psa, Dobrý sused z Kysáča: vtipný Michal Ivičiak o ktorej hovoa dom predsa niekto musí strážiť“. V pokračovaní sa predne- Zaspievala starodávnu pesničku rila Svetluša Hlaváčová, a pokrstil som prózy s témou niekdajších zo svojho v pamäti starostlivo ju domáci richtár Ján Rybovič. zábav predstavila bývalá pred- uschovávaného spevníka, akú Novú knihu odovzdali i predsedníčka SPŽ Katarína Arňašová. sotva niekto z prítomných počul. staviteľkám všetkých prítomných spolkov. V mene Asociácie slovenských spolkov žien sa za knižný darček poďakovala Viera Miškovicová a za Spolok kysáčskych žien Ľudmila Berediová-Stupavská.

Programovú časť prednesom svojich veršov po srbsky, po slovensky a po rusínsky ukončil hosť z Kucury, ľudový básnik Ivan Dobrovoljski-Rančer, pôvodom z Maglića. Aj tohto roku do tanca a na dobrú náladu hrali skúsení hudobníci s trefným repertoárom − Ján Andrášik a Ján Zelenák.

Bohaté batôžkové stolovanie

Informačno-politický týždenník

• ĽUDIA A UDALOSTI •

V PADINSKOM SPOLKU ŽIEN

Slabý záujem o spolkovú činnosť Anička Chalupová

S

polok žien v Padine bol obnovený a nepretržite funguje od roku 2003. Jeho členky sú vždy ochotné priložiť ruky k dielu a pomôcť všade, kde treba. Vedúcou Spolku žien v Padine je Elenka Haníková. Na úvod sa takto zmienila: − Naším prvoradým cieľom je zachovávať slovenskú identitu, naše slovenské zvyky, obyčaje, tradíciu a kultúru.

V súčasnosti sa do činnosti padinského spolku zapája okolo tridsať prevažne starších žien. Čomu sa venujete na svojich pravidelných stretnutiach a posedeniach? − Stretávame sa každý piatok vo večerných hodinách, v zime je to o 18. hod. a v lete o 20.00. Zo začiatku sme na tých našich posedeniach vyrábali rôzne ručné práce, avšak v súčasnosti už na to nemáme čas, máme iné povinnosti.

Na každom piatkovom stretnutí na rokovacom programe máme takých 5 − 6 bodov, ktoré treba prerokovať.

Ide napr. o to, kde máme ísť, čo máme robiť, aké podujatie máme pred sebou. Ručné práce pre spolok vyhotovuje niekoľko žien doma a keď ideme na nejaké podujatie, tie ručné práce sa snažíme primerane prezentovať. Čas strávený v spolku

využívame napríklad aj na prípravu starodávnych tradičných heroviek.

Aké akcie počas roka usporadúvajú padinské ženy? − Máme niekoľko tradičných akcií. Na začiatku roka pri príležitosti oslavy Dňa žien odchádzame na divadelné predstavenia, napr. do Belehradu, Nového Sadu, Zreňaninu a pod. Neskoršie organizujeme našu recitač- Elenka Haníková nú súťaž v prednese poézie a prózy, v ktorej sa Padinčanky dote- v rôznych akciách, kde sme často raz vždy zúčastňovali v najväčšom povšimnuté a odmenené. Napríklad počte. Najprv je to naša súťaž lokál- nedávno sme v Crepaji na podujatí neho charakteru, a potom nasleduje venovanom jablku získali prvú cenu regionálna, na ktorej sa zúčastňujú za naj jablkový zákusok, v Debeljači ženy z našich slovenských spolkov. sme tiež získali prvú cenu za mrveVždy účinkujeme aj v akciách, ktoré nie kukurice, druhú cenu za koláč, organizujú iné spolky v Kovačickej v Pančeve náš ruský šalát získal obci, ale aj inde v zahraničí. Pestu- druhú cenu a pod. Máme sa teda jeme a rozvíjame spoluprácu so čím pochváliť.

V súčasnej dobe spolková činzdružením žien v Spišskej Novej Vsi na Slovensku a už tri roky za sebou nosť sotva môže fungovať bez sme boli na Detve, kde sme v rámci finančnej podpory. Ako je to vo Podpolianskych slávností a Krajan- vašom spolku? − Okrem toho, že výrobou a preského dvora prezentovali činnosť nášho spolku. Keď ide o našu účasť dajom koláčov na rôznych podujana oslavách Dňa Padiny, každoročne tiach samy prispievame do spolkopripravujeme už známu tortiádu vej pokladnice, spolok sa uchádza a tematickú výstavu, v novembri o prostriedky prostredníctvom usporadúvame Tekvicovú zábavu. projektov; tohto roku sme ich zaPočas celého roka sa zúčastňujeme slali päť. V organizácii podujatí nám

značne finančne pomáha Obec Kovačica a napr. časť výdavkov na uskutočnenie Tekvicovej zábavy nám každoročne financuje Pokrajinský sekretariát pre poľnohospodárstvo, vodohospodárstvo a lesníctvo.

Aká je budúcnosť takéhoto spôsobu organizovania žien v Padine? − Treba plánovať a organizovať niečo nové, čo by prilákalo nové členky. Tak napríklad na budúci rok, pri príležitosti 15 rokov obnovenej činnosti Spolku žien v Padine, plánujeme vydať knihu o starodávnom padinskom ľudovom kroji. Ešte od roku 2007 spolok sa venuje zachovávaniu starodávneho kroja, ktorý sme doteraz prezentovali na rôznych výstavách, módnych prehliadkach, priadkach, v rámci ukážky starodávnych prác na dedine a podobne. Na publikácii sa už dlhší čas pracuje a okrem vzácnych fotografií bude obsahovať aj odborné texty, ktoré pripravuje naša etnologička Zdenka Obšustová, potom zberateľka Zuzana Kotvášová a iné. V budúcnosti plánujeme usporiadať aj rôzne edukačné dielne, v rámci ktorých by odborníci prednášali o zdravej výžive, o témach zo zdravotníctva, o rôznych technikách ozdobovania úžitkových predmetov, o výrobe suvenírov a pod.

POUGÁR

Juraj Bartoš

Bumbum-bumbum-bumbumbum!

A

ko dobre, keď minister nie je plukovník! Plukovníkovi, ako je známe, nemá kto napísať.

Najmä odkedy pán G. G. Márquez napísal poviedku. Ministrom veru má kto napísať. Dokonca aj neobjednané listy.

Nášmu pánovi ministrovi Mladenovi Šarčevićovi pred niekoľkými dňami prišiel dokonca trojlist. Srbská akadémia vied a umení, Konferencia univerzít Srbska a Národná rada pre vysoké vzdelávanie − ospravedlňujem sa Mysliacim Milovníkom Slovenských Krojov, že som vskutku do listu nenahliadol a predsa ho spomínam − v liste • ĽUDIA A UDALOSTI •

s podpismi svojich hláv žiadajú zmeny častí v podstate čerstvého Zákona o vysokom vzdelávaní, alebo dokonca schválenie nového zákona?! Citujem citát z pondelkového Danasu: „V Národnej rade pre vysoké vzdelávanie je zmenšený podiel zástupcov univerzít z 57 na 35 percent a v Správnej rade Národného akreditačného telesa zo siedmich členov len jedného navrhujú univerzity.“ Kto uhovie osvetárom a akademikom?!

Namiesto toho, aby rýchle kovali plány o tom, čo a ako so svojimi

platmi, ktoré po Novom roku budú vysoké − vysočizné, aké nikdy doteraz neboli − viem, že viete, kto im ich prisľúbil, a rovnako viete, že On, keď niečo sľúbi... adresátom sľubov nezostáva nič iné než sa tešiť-plesať-radovať...! − oni, hľa, vystrkujú rožky. Poukazujúc na dáke tam akože nemiestne znížené percentá. Vari sa tak patrí zavďačiť autorom a uzákoňovateľom spomenutého zákona za to, že im fakticky umožňuje − znížením angažmánu v spomenutom telese, resp. orgáne − viac sa venovať svojej primárnej práci − vyučovaniu

mladých múdrych ľudí, pripravovať ich na cestu do Európy v jednom smere, aby tam šírili dobré meno krajiny pôvodu?! Prirodzene, neodletia všetci. Najlepší zostanú. A vrhnú sa na preškolenie. V súlade s tým, čo v piatok pred týždňom napísal Blic: Všetci chcú byť kuchári, kaderníci a účtovníci.

Tak veru. Osveta tu proste prekvitá.

Aj keď prší, aj keď sneží, aj keď fúka, aj keď pripeká hviezda. Bez ohľadu na počet zástupcov univerzít v rôznych orgánoch či telesách.

Bumbum!

45 /4776/ 11. 11. 2017

17

Ľudia a udalosti ŠTUDENTI MARKO A DANIELA

Dodržiavajú zdravý životný štýl Danuška Berediová

M

arko Popin z Despotova a Daniela Papová z Pivnice sú spolu ešte z gymnaziálnych čias v Petrovci. Teraz sú študentmi v Novom Sade, ona biológie a on medicíny. Sympatická Daniela sa medzičasom veľmi nezmenila, ale Marko sa zmenil ozaj drasticky. Schudol vyše 20 kg. Zmenil životný štýl a po čase sa mu pripojila aj Daniela.

Kedy a prečo nastal ten zlom vo vašich životoch, že ste sa rozhodli zmeniť predchádzajúce stravovacie a životné návyky?

Marko: − Bolo to pred piatimi rokmi. Čítal som si predmet z medicíny, fyziológiu. Bolo mi zaujímavé, čo všetko sa deje v našom tele, tak som sa rozhodol skúsiť niečo aj na sebe. Chcel som schudnúť, dobre vyzerať, ale dlhodobým cieľom pre mňa bolo zostať zdravý. Kamarát mi dal nejaké rady, ako sa stravovať. A začal som aj behať. Po pol roku ma nikto nepoznal. Rodičia si mysleli, že som sa rozchorel. A pritom som nebol ani raz chorý.

Daniela: − Nezačali sme to naraz. Ja som si ešte kupovala jedlo v pekárni a on mi hovoril, že to nie je zdravé, že nerobím sebe dobre.

A kým mi to týmto spôsobom akoby vnucoval, ignorovala som to.

Až keď s tým prestal, jednoducho som si sama uvedomila, že mi to naozaj nerobí dobre a že by som aj sama mala zmeniť stravovacie zvyky. Stalo sa to po dvoch rokoch.

Podľa akého princípu sa stravujete?

Marko: − Najdôležitejšie je nemiešať sacharidy a proteíny.

Sacharidy sú najjednoduchšie povedané cukry. Existujú jednoduché – obilniny, všetky necelozrnné múky a výrobky z nich, cukor, šťavy, čokolády, sladkosti atď. a zložené – celozrnné výrobky, ovocie, sušené ovocie a koreňová zelenina. Proteíny sa nachádzajú vo všetkých druhoch mäsa, mlieku a mliečnych výrobkoch, orieškoch, semiačkach. V týchto potravinách sú aj tuky. Vidíme, že príroda spoji-

18

www.hl.rs

la proteíny a tuky, a tak by sme ich aj my mali kombinovať v našich jedlách. Lebo tak sa najľahšie trávia. My ráno jeme sacharidy, z ktorých dostaneme energiu.

V byte cvičia zhyby na hrazde: nižšia je Danielina, vyššia Markova

Prednedávnom ste otvorili profil na Instagrame, kde zverejňujete fotografie a recepty jedál, ktoré ste navarili v ten deň.

Daniela: − Áno, varíme každý deň. Marko si vždy vopred vymyslí, čo budeme variť, kým ja sa radšej nechám viesť tým, na čo mám v tej chvíli chuť. Z varenia mnohí robia celú peripetiu. Pre mňa je to hra.

Dôležité je mať vopred pripravené potraviny, potom je varenie pôžitok. V lete sme na balkóne mali jahody, cherry paradajky, rukolu, špenát, mangold (blitva), echinaceu, aloe vera. Teraz sme to trochu zredukovali, lebo ide zima.

Máme tiež mätu, tymian, bazalku.

A keď varíme, to máme poruke.

Marko: − Varíme spolu, ale asi ja mám radšej varenie. Proste zbožňujem variť. Vždy kombinujem z toho, čo máme v chladničke.

Kupujeme si vopred na niekoľko dní − čerstvú zeleninu a ovocie, a to sezónne. Toho je najviac, a preto je najlacnejšie. A čo môžeme, prinesieme si z domu. Plá-

Uvaríme si napríklad ovsenú kašu, pridáme ovocie, škoricu a nejaké oriešky. Časový odstup medzi jedlami by mal byť asi 4 − 5 hodín, aby sa to strávilo a aby organizmus mohol prijať novú stravu. Na obed tiež dodržiavame tento princíp. Najčastejšie je to mäso so zeleninou smaženou na olivovom alebo inom − za studena lisovanom oleji − a šalát. Večera by mala byť ľahšia a najlepšie proteínová.

Zvlášť pre tých, ktorý chcú schudnúť, lebo proteíny sa dlho trávia a spotrebúvajú mnoho energie. Tak počas spánku chudneme. S proteínmi nemôžeme pribrať, lebo sa zvyšok vylúči močom. Preto netreba s nimi preháňať, ak necvičíme a nespotrebujeme ich, lebo zaťažujú obličky. A záväzne denne treba piť 2 litre vody, aby nám telo Pestujú záhradku na balkóne normálne fungovalo. Ale každý organizmus je iný, a preto by nujeme s jedným triatlonistom sa každý mal riadiť podľa svojho. urobiť webovú stránku, kde by On nám všetko ukáže, lenže si to sme spojili jeho vedomosti o tréningoch a naše vedomosti o výnevšímame.

Informačno-politický týždenník

žive. Možno napíšeme aj nejakú knihu receptov.

Marko, vy ste schudli zdravým spôsobom. Ako sa pozeráte na dnešné instant diéty, ktoré sľubujú menej 7 kg za 7 dní?

Marko: − Ľudia musia mať dlhodobý cieľ. Ale nie taký, že chcú do leta schudnúť a začnú cvičiť.

Lebo také chudnutie je veľmi stresové pre náš organizmus. Musí si postupne zvykať na fyzickú aktivitu. Človek je vytvorený, aby sa hýbal, nie aby sedel. Tá fyzická aktivita nemusí byť intenzívna.

Stačí 45-minútová prechádzka, ale taká, aby sa človek spotil.

To môže každý. Každý, kto chce schudnúť, musel by si zrýchliť metabolizmus. Ja napríklad každé ráno zjem kúsok čerstvého zázvoru, 15 − 20 min. pred raňajkami.

Odporúča sa tiež jesť 5- − 6-krát denne, aby telo stále robilo, lebo na trávenie sa spotrebúva až 60 % energie. V žiadnom prípade netreba hladovať, lebo to iba spomaľuje metabolizmus. Všetko treba robiť postupne a dlhodobo, aby konečný cieľ znamenal zdravie. Treba sa venovať sebe a nevšímať si, čo iní povedia.

Nie je hanba a každý by si mal brať jedlo do práce z domu, a nie jedávať ,na ulici’. Treba sa tiež informovať a poradiť sa s odborníkom. Čím sa chcete zaoberať po skončení štúdia?

Marko a Daniela: − Plánujeme tu zostať, kým nezakončíme fakultu. Cieľom nám je zvýšiť povedomie ľudí, na ktorých nám záleží o tejto téme. Kým sme tu, chceli by sme robiť prezentácie deťom v základných školách, o fyzickej aktivite, o stravovaní, o hlúpostiach, ktoré si kupujú na raňajky.

V pláne je aj tá webová stránka. Obaja sa ešte chceme viac naučiť o liečivých rastlinách.

Potom plánujeme odísť na Slovensko. Platy lekárov sú tam dvakrát vyššie a ľudia majú vyvinuté povedomie o témach, ktoré my chceme propagovať. Časom to príde aj k nám.

• ĽUDIA A UDALOSTI •

18. FUTOCKÁ KAPUSTIÁDA (2)

jeho vážna tvár ukrývajúca dobrosrdečný úsmev. Goran Puača, zakladateľ Futockej kapustiády, alfa a omega Združenia Futocká kapusta, sa, žiaľ, pominul vo februári. Zato sú tu jeho nástupcovia, dcéra Gorana a syn Uroš.

Jablká sa veru neodkotúľali ďaleko ste ju centrifugovali priamo z klobás?“ od šľachetného stromu. Všímate si „A veru údená! Keď sa ma prvý raz so zadosťučinením, s akým jemnov Belehrade na trhu spýtali, či mám citom sa venujú prítomným a vedú údenú papriku, myslel som si, že ma rozhovor s pálčivou témou mladučkí, zaje...ajú. Lenže som na internete ale sebavedomí súrodenci. Do témy najprv zahryzne Miroljub Janković, rovnako neúnavný borec za dobré meno Futockej kapusty a jeden z jej popredných pestovateľov. „Je dobre známe, že sa na trhoch predáva veľmi veľa kapusty pod názvom Futocká kapusta a v podstate sa jej, s ohľadom na celkové množstvo, dopestuje veľmi málo. Ide teda o zneužitie uznávaného názvu, dobrého mena Futockej kapusty, ktoré získala dávno. Rovnaké problémy majú Leskovački ajvar, Pirotski kačTo, že máte pred sebou pravú Futockú kapustu, dosvedčí kavalj, Fruškogorski lipov med a iné jej majiteľ Miroljub Janković chránené výrobky.“ O chvíľu neveľká sieň bude naprataná zaraz zistil, že ju svetoví chýreční kuproblémami, ktoré chári už dávnejšie používajú... Tak som predstavitelia výrobcov začal tiež údiť. Nech sa páči ochutnať.“ tradičných produktov Nedáte sa dvakrát ponúkať; dáte na vysypú pred dve dámy, slovo Márkiho Mihálya. Írečitý fúzač príslušníčky Poľnohosz Kaća si kúpi vás, vy kúpite z jeho podárskej inšpekcie údenej...

Nového Sadu. Ktoré O kúsok ďalej na im na prestreté stoly náprotivnej strane vyložia zákonné možjarmočnej ulice ponosti boja proti zneužínúka papriku Anna vateľom ochranných Feketová z Hložian. značiek kvalitných Prirodzene: sladkú, výrobkov, predávajúc čiže jemnú, horkú t. napríklad pod názvom j. štipľavú. Aj múku Futocká kapusta aj kaz pohánky (po srbpustu, ktorá Futog ani sky heljda), tiež mak „Dáte si s nami sármu alebo kapustnicu?“ len neovoňala. čierny i biely. „Vieš čo, Nielen preto, že už sa mi nechce nič robiť... Toto sucho... pred zneužitím. Otvoríte dvere, keď nikto z rezortného ministerstva ani Vklady vysoké, úroda tam... V miestnosti so stolmi odiatymi pokrajinského sekretariátu prítomný do bielych obrusov okrem „až“ troch nie je, účastníci zhromaždenia sa slabá, ceny...“ Stúpate s do- novinárov uvidíte ešte desať − pätnásť po spoločnom obede rozídu bez zvukmi známej smutnej sedliackej ľudí. Hustota obyvateľstva sa mierne veľkých očakávaní rýchleho a dôkladpesničky ďalej. Sľúbite rúčim Ara- zvýši až po ukončení vedeckého ného riešenia problémov. Zhodnú zhromaždenia. sa ale s návrhom zástupcu predsedáčankám, že sa Len čo hotelový du Združenia Futocká kapusta Mistavíte pri sladkom personál prinesie roljuba Jankovića: „Všetci sa musíme stánku Harmónie, misy, z ktorých vzdelávať, navzájom komunikovať sotva si uvedosa šinie omamná a pomáhať si. S cieľom, aby rezortné miac, že ste práve vôňa sármy. ministerstvo vypracovalo strategické oklamali. Lebo ten Niekto tu − body, z ktorých treba vychádzať.“ čas... Náhlite sa do a nielen tu − chýS pohnutými dojmami pohnete sa reštaurácie Marína. ba. Fyzicky. Inak tiež z 18. Futockej kapustiády. Ktorá Tam sa o chvíľku, jeho prítomnosť, sa odvezie na starom sedliackom o desiatej, začne ak ste ho čo len voze zaparkovanom pred Kultúrnym vedecké zhromažtrošku poznali, centrom Mladost. Do budúcich dní, denie. Keď vám cítite na každom teda do minulosti. S jasnou predstapohľad utkvie na kroku. Očakávate, vou o tom, kam treba ísť. Len ako sa voňavých mydlách že sa už-už zjaví tam dostať? a rôznych výrob- Krása Futockej kapustiády

Ako sa pohnúť...?

Juraj Bartoš

H

ložančania zaparkujú poza Kultúrne centrum Futog, rýchle rozostavia stánok. Za výdatného odmáhania furtáka vetra, ktorý sa len tak valí od Dunaja, nevšímajúc si inak krásne slnečné počasíčko.

Pravdaže, spomenutí, a nielen oni, majú naň tekuté otázky. Starú pálenku a mladé vínko. Pri tých, na rozdiel od oplana vetriska, reč neuviazne. Čas letí rýchlejšie a má skvelú náladu.

Pri nej znamenitý hložiansky kuchár Juraj Kuriš navarí príma fazuľovicu.

Fazuľovicu a na kapustiáde? Veruže áno. Krátko pred jednou popoludní bude hotová a onedlho po druhej bude po nej. Záujemcovia ju priam hlcú pri stole za stánkom, podaktorí veru i stojačky. Tí, ktorí zmeškali, by najradšej hoci kotlík vylízali. Nuž čo.

Kto pozde chodí k hložianskemu stánku... aj tak nezostane hladný.

Ponúknu mu chutnú slaninu a ešte chutnejšiu klobásu.

Nebudete členom Združenia poľnohospodárov Hložany zavadzať pri

Hodí sa to aj do kapustnice umývaní riadu, poberiete sa ďalej za nosom. Rovno na jarmok, ktorý je inak organickou súčasťou kapustiády.

Napásť si do sýta oči. Prípadne trebárs nepatrne vyvetrať scvrknutú peňaženku. Hlavne sa mrknúť, či zočíte, alebo sa dopočujete aj niečo nové.

Vybíjate si pomedzi stánky, uhýbate, uhýbajú pred vami, sem-tam do niekoho, otáčajúc hlavu ani slnečnica svoj rozkošný širák, drgnete, tu i tam niekto narazí do vás. Pršia ospravedlnenia ako chladné slnečné lúče.

Pohľadom šibnete po vystavených tovaroch. Všetko je už videné; len keď... Čože?! Údená paprika? Áno. „Ovoňajte, ochutnajte.“ „Akože, údená? Vari • ĽUDIA A UDALOSTI •

koch z byliniek, neodoláte, pristavíte sa na kus reči. Pani Mária Katonová z Petrovca vám rada ozrejmí, ako sa to všetko pripravuje...

S výčitkami svedomia a kameňom okolo krku, že meškáte desať minút, rútite sa na stretnutie odborníkov, ktorí budú vecne hovoriť o téme Zneužitie chránených výrobkov Srbska. Prirodzene, najmä o tom, ako Futockú kapustu a Futockú kyslú kapustu ochrániť

45 /4776/ 11. 11. 2017

19

Ľudia a udalosti NA SLOVÍČKO S PREDSEDNÍČKOU SPOLKU ŽIEN OKO V HAJDUŠICI

príliš náročné. Podľa slov Marišky Spasovskej spolok potrebuje mladé sily, nové idey. − Možno sú výšivky prežitok. Prišla nová doba a s ňou aj nové záujmy.

Na internete možno všeličo vidieť, čo by sme aj my mohli vyrobiť a osviežiť né. Narobili sme toho mnoho a málo našu ponuku. Do práce spolku sú predali. Vedomé sme si aj skutočnosvšak zapojené hlavne ženy stredných ti, že sú časy ťažké a ľudia nemajú rokov, päťdesiatničky a staršie, ktoré peniaze ani na živobytie, kdeže na sa v tom veľmi nevynachávýšivky, – hovorí pani dzajú, pokým mladé ženy Spasovská. o túto aktivitu neprejavujú Nedalo by sa však záujem. Z jednej strany je to povedať, že tieto ženy aj pochopiteľné. V dnešnej úplne zaháľajú. Naouponáhľanej dobe žena má pak. Ide o skupinu usivskutku mnoho záväzkov lovných žien, ktoré sa a voľné chvíle najradšej zapájajú do činnosti trávi so svojou rodinou a Oltárneho krúžku žien, deťmi. Je pravda, že podKUS, MOMS, združenia stata jestvovania spolku je penzistov. Vždy priložia v tom, aby ženy v ňom anruky, keď treba vymaľogažované aspoň na chvíľu vať a upratať miestnosti Mariška Spasovská v etno izbe v Slovenskom dome zabudli na svoje každodenspolku, matičného etno domu, kostol, dom smútku... A nielen chce mať niečo svoje, avšak mnohé né problémy. Žiaľ, väčšina mladých to. Tieto ženy sú členkami spevác- bývajú v tom istom čase, takže hoci žien to tak nevidí a o prípadnom kej skupiny a, pokojne by sa dalo by sme chceli, všade jednoducho spoločenskom angažovaní vonkonpovedať, sú aj hybnou silou KUS nestačíme. Keby sme chceli všade com neuvažuje. Za takých okolností Bratstvo. Okrem toho v spolupráci stihnúť, každý víkend by sme boli spolok nemá ružovú budúcnosť. Čas s hajdušickým MOMS občas uhostia na nejakej zábave alebo výstave, a ukáže, dokedy to takto vydržíme, výletníkov, ktorí prichádzajú do Haj- to sa jednoducho nedá. Okrem toho ak sa nám nepripoja mladšie sily. dušice pozrieť si storočný park, kaštieľ, z finančného aspektu je to takisto

Potrebujú mladé sily Vladimír Hudec

S

polok žien Oko v Hajdušici založili roku 2009 a odvtedy sa môžu pochváliť skutočne rozmanitou aktivitou, aj keď, podľa slov predsedníčky Marišky Spasovskej, na činnosť spolku vplývajú početné, hlavne objektívne ťažkosti. − V spolku máme jedenásť členiek a pravidelne každú stredu sa stretávame v miestnostiach Slovenského domu, ktoré nám KUS Bratstvo ponechal na používanie. Skôr sme boli omnoho usilovnejšie, vyšívali sme rôzne predmety, ktoré sme ponúkali na predaj na výstavách. Medzičasom sme si prostredníctvom projektov zadovážili šijací stroj a nadostač materiálu, avšak v poslednom čase na tých našich posedeniach nerobíme nič, ibaže sa kamarátime, uvaríme si kávičku alebo čaj, trochu si poklebetíme... Slovom, oddychujeme, ale sa aj dohovárame o budúcich aktivitách.

Mám dojem, že sme trochu znechute-

etno dom. Ženy pre nich pripravia jedlá a koláčiky tradičnej slovenskej kuchyne. K tomu sa zúčastňujú na početných podujatiach v slovenských a iných dedinách a už niekoľko rokov organizujú podujatie Slivkový deň, na ktorom privítajú podávajú tradičné slivkové špeciality – lepník a buchty. − V poslednom čase je tých podujatí skutočne mnoho. Každý spolok

VO SVET(L)E ARCHITEKTÚRY (5)

Historická hodnota budovy Oto Filip

O

bnova vyše sto rokov existujúcej budovy synagógy v Subotici, tohto ukážkového drahokamu stredoeurópskej a celkovej európskej architektúry, má byť dokončená do konca tohto roku. Tým sa stane nielen dejiskom viacerých krásnych kultúrnych podujatí, najmä koncertov, ale aj jednou z hlavných turistických atraktivít mesta na severe Vojvodiny.

Riaditeľa Collegium Hungaricum v Belehrade, čo je Oddelenie pre kultúru Ambasády Maďarska v Srbsku, Jánosa Dezsöa sa na úvod rozhovoru opytujeme: Ako pokračujú práce na reštaurácii historickej stavby? − Nakoľko som osobne zasvätený do tej veci, subotická synagóga bude zakončená, čiže rekonštrukčné práce na budove ukončia do konca tohto roku. Maďarsko na tieto účely vyčlenilo veľké prostriedky. Ide o 2 355 000 eur určených na to, aby sa uvedenej synagóge, ktorá má mimoriadnu historickú

20

www.hl.rs

a inú hodnotu, prinavrátil starý lesk. Je mune. Aká je situácia v Maďarsku? to čudesná stavba, povšimnutiahodná − U nás je viac synagóg, hoci nietak v architektúre európskej, ako aj ktoré chátrajú. V Budapešti je tá prestredoeurópskej. Spokrásna v Ulici Dohány, lu s Veľkou synagógou obnovená nielen mav Budapešti patrí meďarskými peniazmi, ale dzi najkrajšie synagógy. aj prostriedkami známeA pritom je i najväčšia ho herca maďarského v Európe a jednou z naja židovského pôvodu Tonyho Curtisa (1925 – väčších vo svete. Týmto spôsobom sa Maďarsko 2010). Synagógy sú aj vo na strane jednej snaží zaviacerých iných mestách, chovať významnú histokde existovali silnejšie žirickú spoločnú hodnotu dovské strediská. My sme pre budúce generácie. sa na Noci architektúry Na strane druhej chce prezentovali výstavou, aj trochu revitalizovať, János Dezsö na ktorej sme na dvadpomôcť a prispieť k živosiatich paneloch ukázali tu, pôsobeniu a posilneniu židovského skvelú architektúru stredoeurópskych spoločenstva. Veď Židia odohrali veľmi a východoeurópskych synagóg. veľkú úlohu v kultúrnom živote MaČo by ste označili za ich príznačďarska, rovnako ako i vašej Subotice. nosť? − Zaujímavá na týchto stavbách Máme nádej, že Subotica bude hrdá, je skutočnosť, že si na nich možno keď synagóga bude dokončená.

Známy je údaj, že synagóg vo všimnúť rozličné architektonické štýly, Vojvodine zostalo veľmi málo, len napríklad secesiu či neobarok. Tá plná tri: v Novom Sade, Subotici a Ze- rozličnosť znamená, že na synagógach

Informačno-politický týždenník

je toľko nezvyčajných architektonických elementov, no tieto budovy vždy majú svoje špecifiká, svoju tvár. Uvedomíte si, že ide o sakrálny priestor, ktorý zoskupoval isté spoločenstvo, napriek tomu, že sú tam mnohé rozličné architektonické zložky.

Aký vzťah k uvedeným synagógam má Izrael? − Židovské spoločenstvá všade v Európe, dokonca aj v severnej Afrike, zažili ťažké historické obdobia a skúšky. Nedokázal by som odhadnúť, koľko tieto spoločenstvá dnes majú síl revitalizovať tie náboženské a kultúrne statky. Úmysel iste existuje, čo si všímame aj pri návštevách vysokých úradných činiteľov Izraela. Títo spravidla navštívia našu synagógu v Budapešti, a to si mimoriadne vážia.

Ako by som to povedal? Všetko, čo je na území niekdajšieho Rakúsko-Uhorska či Maďarského kráľovstva, a teraz je v Maďarsku, nám prirástlo k srdcu a je to náš spoločný poklad. Ide o naše spoločné dejiny. O mnoho toho sa my tu v strednej Európe delíme. Môžeme byť hrdí na to, lebo ide o obrovské bohatstvo. A myslím si, že sa aj štát Izrael na to pozerá rovnako.

(Dokončenie v budúcom čísle: Slávny kulpínsky rodák) • ĽUDIA A UDALOSTI •

V RÍMSKOKATOLÍCKEJ FARNOSTI V SELENČI

Posviacka renovovaného kostola Juraj Berédi-Ďuky

V

nedeľu 29. októbra v rímskokatolíckej farnosti v Selenči bolo slávnostne. Dôvodom bola posviacka renovovaného Kostola Najsvätejšej Trojice, ktorý sa po skončení renovačných prác, trvajúcich 133 dní, zaskvel v novom rúchu. Bol to zároveň koniec túžobného čakania cirkevníkov, členov rímskokatolíckej farnosti, na skončenie prác, lebo sa bohoslužby a rôzne cirkevné obrady dočasne museli konať v improvizovanom objekte.

Pred asi pol druha rokom za nového rímskokatolíckeho farára do Selenče prišiel vdp. Siniša Tubas Loketić. Ako nový zborový farár začal si všímať rôzne nedostatky, tak na kostole, ako

la. Od idey po realizáciu neprešlo mi náročné, lebo bolo potrebné mnoho času. Cirkevníci sa dali do steny znovu omaľovať novými práce a vyprázdnili kostol, aby tak ozdobami, podľa vzoru starých, umožnili vstup majstrom, ktorí po- takisto namaľovať nové obrazy. tom začali pracovať na renovácii kostola. Veľkú pomoc a podporu už na začiatku prác dostali aj od podniku Slovan-progres a jeho riaditeľa Juraja Bocku, ktorý prisľúbil nezištnú pomoc, za čo sú mu vo farnosti nesmierne vďační.

Práce sa začali 7. júna 2016. Boli to náročné práce, ktoré si vyžado- Nadbiskup Stanislav Hočevar (vpravo) vali zníženie podlahy a vdp. Siniša Tumbas Loketić kostola o 30 cm, aby sa potom dala vybetónovať nová Tieto práce si vyžiadali takmer dva podlaha. Nasledovali natieračské mesiace. V ďalšej fáze na väčšinu práce v kostole, ktoré boli veľ- plochy nainštalovali podlahové vykurovanie. Bola vybudovaná nová ambona, nainštalované nove ozvučenie, vnesené boli nové lavice, nová podlaha, do

bol venovaný téme Farnosť ako miesto slúženia a omšu slúžil mons. Dr. Andrija Anišić. V sobotu celebroval vdp. Ivan Lovrić a téma bola Farnosť ako miesto zmierenia. Po omši nasledoval koncert Katedrálneho zboru Albeho Vidakovića zo Subotice. Štvrtý deň, nedeľa popoludní, bol najdôležitejší deň pre rímskokatolícku farnosť, keď renovovaný Kostol Najsvätejšej Trojice v Selenči posvätil mons. Stanislav Hočevar, belehradský nadbiskup a metropolita. Kostol bol vyplnený do posledného miesta a okrem príslušníkov rímskokatolíckej farnosti na posviacke boli prítomní aj početní hostia, predstavitelia politického a duchovného života Obce Báč a Miestneho spoločenstva Selenča.

Primerané piesne zaspievali aj členovia selenčského Komorného zboru Zvony.

Zo slávnostných bohoslužieb

aj vo farnosti, a snažil sa svojím vplyvom a radami zistené nedostatky odstrániť. Robil to s cieľom vylepšiť a spríjemniť podmienky na vykonávanie služieb Božích v kostole. Jedného dňa sa Vdp. Loketić rozhodol zavolať svojich cirkevníkov, členov cirkevnej rady, a obrátiť sa na nich s návrhom, aby sa podujali vymeniť staré lavice v kostole. V diskusii, ktorá potom nasledovala, sa dopracovali k záveru, že by sa mali pustiť do prác väčších rozmerov a zrenovovať celý kostol, keď sa už raz v kostole rozhodnú pracovať. Rozsah prác sa však musel vtesnať do sumy finančných prostriedkov na tieto účely, ktorými farnosť disponova• ĽUDIA A UDALOSTI •

Počas posviacky bola podpísaná zmluva

Darčeky nadpiskupovi odovzdali mladí Selenčania v krojoch

pomocných miestností bol kúpený nový nábytok. Dalo by sa povedať, že je teraz vnútro kostola úplne vynovené a pôsobí priam očarujúco.

Po skončení všetkých fyzických prác začali sa duchovné prípravy na posviacku vynoveného kostola. Duchovné prípravy trvali tri dni a štvrtý deň nasledovala posviacka kostola. Vo štvrtok 26. októbra bohoslužby boli venované téme Farnosť ako spoločenstvo a omšu slúžil vdp. Željko Šipek. Po službách nasledoval koncert Zboru Jelačić z Nového Sadu. Piatok

Ako hovorí vdp. Siniša Tumbas Loketić, zborový farár, vo farnosti sú všetci prešťastní, že sa im podarilo úspešne zvládnuť a dokončiť také veľkolepé a náročné dielo, ktoré bude slúžiť na radosť a duchovné posilnenie nie iba terajším, ale aj nasledujúcim generáciám. Srdečne vďačia za pomoc všetkým, ktorí na akýkoľvek spôsob prispeli k úspešnému ukončeniu prác a pravda vďaka patrí aj pánu Bohu, ktorý požehnal tak práce, ako aj všetkých ktorí účinkovali v obnove kostola.

45 /4776/ 11. 11. 2017

21

Moja rodina Moja rodina má štyroch členov. To sú otec, mama, sestra a ja.

Najstarší člen našej rodiny je otec. On je vysoký a chudý. Môj ocko robí ako predavač v našej poľnohospo dárskej predajni.

Keď má času , hrá basketb al.

Mama je strednej postavy. Jej zamestnanie je práca v domácnosti. Vo voľnom čase číta časo pisy a knihy. Mám sestru, volá sa Petra. Ona je ešte bábätko.

Najradšej svet skúma ústami. Do rodiny patrím aj ja. Som druhák, mám osem rokov. Rád sa hrám a, pravdaže, učím. Vo svojej rodine nechcem nič zmeniť. Všetkým členom rodiny prajem šťastie, zdravie, lásku a krásu.

Moji starí rodičia

Rodina Vráťme sa ešte na vašich milovaných starých rodičov, lebo ste nám dosť prác poslali na túto tému. A písali ste aj o ostatných členoch rodiny. Prečítajte si ich, dajte sa inšpirovať a napíšte aj vy o vašej rodine.

Danuška

Noe Klúčik, 2. 1, bra, Pivnica októ 15.

ZŠ

Môj starý otec Môj star ý otec sa volá Ján. Má modré oči a hnedé vlasy. Je tlstý a strednej výšk y. Má viac ako šesťdesiat rokov. Je veľmi dobrý.

Vždy mi prináša sladkosti a ja ho veľmi ľúbim. Keď som smutná, tak ma môj star ý otec príde potešiť. Ja ho mám veľmi rada.

Ivona Gracová, 3. 1, ZŠ Bratstvo, Aradáč

Kristián Barnák Patai, 3. 1, ZŠ Bratstvo, Aradáč

Andrej Chrťan, 6. 1, ZŠ Ľudovíta Štúra, Kysáč

Rozprávala mi stará mama...

Mám dve staré mamy – jedna sa volá a Anna a druhá Marka. Stará mama Ann tva. dets ho svoj zo ky mi rozprávala zážit , Keď bola malá, hrávala sa so Zdenkou ými statn a s o Jankom, Katkou, Vladkom deťmi. Hrávali sa na schovávanky – skrý eji Beg ri Pop eji.

Beg pri ne hlav sa vali ĺzla rástla žihľava. Stará mama sa pok Celá y. vod do ve žihľa po sa a skotúľala Na sa popŕhlila, tak ju celé telo pálilo. celý sa ona t, výle ký druhý deň šli na škols čas škrabala. Všetkým to bolo smiešne, nes jedine starej mame nebolo. Ešte dod tok. záži ný ríjem nep si pamätá ten Lana Feherová, 4. b.

ZŠ Jána Čajaka

22

www.hl.rs

Môj starý otec býva v Aradáči.

Býva so starou mamou. Vždy chodí do obchodu. Vtedy mi kúpi niečo, lebo ma má rád. Viem, že ma má rád aj pre to, lebo mi pomáha pri domácej úlohe. Často so mnou hrá futbal. Môj star ý otec je strednej výšk y. Má zelené oči, šedé vlasy. Dovŕšil 64 rokov. Veľmi je dobrý a usilovný.

Všetko vie urobiť. Stará mama je dosť nízka. Má modré oči a tiež šedé vlasy. Tohto roku naplní 62 rokov. Je usilovná. Po dome všetko poupratuje, navarí... Je veľmi dobrá. Všetko by pre mňa urobila, veď ma veľmi ľúbi. Obaja ma veľmi ľúbia, pretože som ich vnuk. Vedia, že aj ja ich veľmi ľúbim a uc tievam. Všetko by som pre nich urobil a na každom kroku som im pomohol.

Sused Sused – dobrý človek a blízka rodina.

Je tu s nami stále, lebo je hrdina.

Keď mu ja pomôžem, odovzdá odmenu.

Vtedy moja radosť nemá žiadnu cenu.

Sused, ten je super.

Používa Viber!

Vladko Hromčík, siedmak, ZŠ Bratstva jednoty, Biele Blato

Informačno-politický týždenník

Sestra Mám rád svoju sestru, usilovnú, peknú.

Sestra vždycky pomôže, keď niek to niečo nemôže.

Sestra je milá, spoločenská.

Mám rád svoju sestru vysokú a smiešnu.

Vždy mi podá kúsok zlatý vytvorený z čokolády.

Moja sestra kučeravá, tá je stále usmievavá.

Andrej Nosáľ, siedmak , ZŠ Bratstva jednoty, Biele Blato

• DETSKÝ KÚTIK• ••

Obzory

Z obsahu K životnému jubileu Martina Kizúra (Nielen) divadelné divy Miroslavy Dudkovej Zážitok je v hľadaní

str. 3 str. 4 - 5

Nový Sad 11. 11. 2017 Ročník XXXIV Číslo 10/399

PRÍLOHA PRE KULTÚRU, VEDU, UMENIE A LITERATÚRU

str. 7

INTERVIEW S ĽUBOSLAVOM MAJEROM, DIVADELNÝM REŽISÉROM A PEDAGÓGOM

Vedomie o pokore, vedenie k pokore Annamária Boldocká-Grbićová

Z

a každou cenou je vždy obetavosť, oddanie sa k remeslu, predovšetkým múdrosť, ľudskosť a viera v dobro.

Vytríbený cit pre vštepovanie hodnôt, následníkom do vienka.

Stretnutie s Ľuboslavom Majerom je o sviatočnej chvíli!

Najnovšie, existoval konkrétny dôvod navyše – tento náš zaslúžilý umelec, eminentný režisér a pedagóg je aktuálnym držiteľom bronzovej medaily ako prejavu uznania za úspešnú pedagogickú prácu na Akadémii umení v Banskej Bystrici.

Ktoré ceny sú jagavejšie – tie za réžiu, alebo za pedagogickú činnosť?

– Ocenenia sú vždy záležitosťou lahodnou, rovnako tak na začiatku a po rokoch kariéry. V každom prípade vždy lahodí všetka preukázaná úcta. V prvom rade musíš dávať, a v tom je snáď najväčšie čaro. To bol prípad so mnou a s kolegami, ktorí získali takéto a možno i hodnotnejšie ocenenia – medaily za dlhoročnú pedagogickú činnosť na Akadémii umení v Banskej Bystrici.

Existuje tu rozdiel. Ceny za réžiu, za umelecký prínos vcelku, sú v každom prípade dôležitejšie, ale krátkodobo trvácne. Prečo? No preto, že odzrkadľujú buďto vývoj

v danej chvíli, alebo konšte- a získal svojou prácou, ale láciu v umení. Alebo proste v aj vďaka tým pedagógom, tom čase, keď vzniklo určité ktorí zasa teba formovali. predstavenie, bol to akýsi Je to teda taký nepretržitý tvoj názor na diania, ktoré sa konajú okolo teba, alebo ťa vyprovokovali, aby si spravil také a také predstavenie.

A keď ide o pedagogickú činnosť... Nie náhodou starí Gréci mali asi pravdu, keď hovorili, že ak chceš niekoho potrestať, tak mu daj, aby bol učiteľom! Je to trest boží byť učiteľom, ale na druhej strane ono má trvácnejšiu hodnotu ako sú tie ceny za réžiu. Preto, že sa to kopia tie hodnoty, skúsenosti, vedomosti a tvoja šikovnosť a všetko sa nejakým spôsobom prenáša na tie nové, ďalšie generácie. Myslím si, že v každom tom človeku zostalo to, čo som sa mu pokúsil vštepiť, a predpokladám, že si každý z nich Ľuboslav Majera v predstavení vie pripomenúť aspoň tú Návrat k Mariutke roku 2016 malú chvíľku, moment, (foto: Jaroslav Čiep) alebo proste vec, ktorá ich usmernila v ďalšom, ich reťazec prenášania vedomostí vlastnom vývine, takže nej- a skúseností z generácie na de o žiadnu šablónu! Je to generáciu. v prvom rade aj o dobrom Vaši študenti potvrdili, že remesle, ale na druhej strane práve vaša charizma hýbala je to aj o tom, čo ti Pán Boh celým štúdiom… dal, čo máš ako dar Boží a – Je to charizma, ktorú zrejtakýmto spôsobom usmer- me človek má, alebo nemá. nený od pedagóga. Myslím Je to spôsob cítenia, vyjadsi, že ide o oveľa dlhotrva- rovania, generálne komunijúcejšiu radosť z toho, že si kácie, ktorá buďto funguje mal komu odovzdať to, čo pozitívne, alebo nefunguje. si ty istým spôsobom mal Tam veľa mudrovania nie je!

A čo všetko vplýva na to, aby to malo kvalitný charakter?

To neviem ani sám povedať.

Keby som ja to vedel, tak by som bol najmúdrejší na svete!

Ako kvitujete prínos Akadémie umení v Banskej Bystrici v rozvoji slovenského herectva?

– Myslím si, že každá pedagogická ustanovizeň je vítaná, priam najviac v tejto dobe, keď zrazu vedomosti získavame strašne ľahko a bez hocijakých problémov, kliknutím na jednu klávesnicu.

Dostať tak hŕbu informácií, presných, encyklopedických, všetkého možného, tam je bombardovanie informáciami. Môžete to všetko získať, ale to stále nevie nahradiť živého človeka a kontakt so živým človekom, ktorý toto vie oznámiť a vie to svojím vlastným spôsobom a nie tým typizovaným, šablónovitým, ako to spraví počítač.

Ste lepší režisér alebo pedagóg?

– To neviem. Osobne si ale myslím, že u mňa je veľké šťastie a ďakujem Pánu Bohu, že sa to u mňa takto pospájalo. Ide o výchovu. To je jedno, či sú to prváčikovia mojej manželky, alebo prváčikovia >>>

INTERVIEW >>> na Akadémii umení. Ty tých ľudí musíš od začiatku ťahať k etapnému cieľu, a potom k ďalšiemu a ďalšiemu cieľu, až kým nie sú schopní stáť na vlastných nohách, rozmýšľať vlastnou hlavou a rozhodovať vlastnou vôľou, že toto bude to, čo ja chcem, čo sa môže realizovať pod určitými pravidlami, ktoré platia pre tento druh umenia.

Boli situácie, že sa študenti báli, že nespĺňajú vaše očakávania?

– To je bežná vec. Čiže, taká normálna obava to je. Veď práve na nás pedagógoch je povzbudzovať a upevňovať tú vieru v seba a vo vlastné rozhodnutia a disciplínu v rámci dohodnutého. Čo budeme hrať a akým spôsobom a čo použijeme na to, aby sme povedali to i ono, to je podstatné! Čiže naučiť ich stáť na vlastných nohách a rozmýšľať vlastnou hlavou.

Významnou vašou štipkou do mlyna v pedagogickej stáži na Slovensku je i to, že ste spájali divadelné senzi-

11. 11. 2017 • 45 /4776/ nia a tie isté túžby, ciele, aké majú títo študenti v Novom Sade alebo v Banskej Bystrici, ktorí tak isto vedia a majú ten istý cieľ. Zakončiť tú školu a svojráznym spôsobom samostatne povedať, kto sú a čo sú

doba sa mení, časy sa menia, hodnotové systémy sa menia. Myslím si, že je rozdiel jedine v tom, že je toto veľmi uponáhľaná doba. A o to viac u mladých ľudí, lebo oni už odrastali v tej uponáhľanej,

Bronzová medaila Ľuboslavovi Majerovi ako prejav uznania za úspešnú pedagogickú prácu na Akadémii umení v Banskej Bystrici

a vypovedať o sebe všetko to, čo je možné povedať z javiska – teda o svojich zdatnostiach umných, hereckých, tvárnych, mentálnych a emočných. Aby vedeli to artikulovať a povedať

upachtenej dobe. Veľmi rýchlo chcú stihnúť k cieľu. Ale tiež si myslím, že aj my sme boli takí majstri sveta na začiatku a mysleli sme si, že vieme všetko hneď. Dačo sa nám nepáčilo a

sa dokázať, že sme schopní voľačo vypovedať, a pritom časom získavame tú pokoru a získavame vedomie o tom, že nie je to také jednoduché a veľmi priamočiare, ako sa zdá na prvý pohľad. Práve, že získavanie tej pokory voči tomuto všetkému komplikovanému vôkol nás je asi to najvzácnejšie, ale to už so sebou nesie starnutie – a získavanie istých vedomostí, ktoré nie sú až také zrejmé na začiatku tej púte, ako sú zrejmé pri jej konci. Žiaľ, človek odchádza z tohto sveta práve v tej chvíli, keď zistí všetky pravdy.

Je možné, že je v divadle už všetko povedané?

– Absolútne nie! Divadlo nemôže zakapať! Divadlo je tak múdre a také široké... Je to však kontaktné umenie. Bez dvoch pólov to nefunguje. Ak existuje herec a nemá komu hrať, teda, nemá percipienta a publikum, nemá dôvod hrať! Prečo by hral? Jedine sám pre seba. A to sa hraničí s bláznovstvom.

Mali ste dakedy pocit, že sa v nejakej sezóne – životnej, divadelnej – opakujete?

24/II

Zábery zo študentského predstavenia Radovan III. Akadémie umení v Banskej Bystrici v réžii Ľuboslava Majeru (foto: Anna Francistyová)

bility – Srbska a Slovenska.

– To nielenže sú divadelné, to sú mentalitové veci, ktoré sú trochu rozličné. Kulturologický, temperamentálny, mentalitový kód na Balkáne je iný. Čo neznamená, že sme si celkom odlišní a čo znamená, že hovoríme relatívne istým jazykom a máme tie isté chce-

to takým spôsobom, aby ich ten druhý, z tej druhej strany rampy vedel rozumieť, pochopiť a vcítiť sa do tej situácie, ktorú oni predvádzajú.

Umenie dnes a mladí ľudia.

Rozlišuje sa tento segment v súčasnosti v porovnaní s minulosťou?

– Samozrejme, že áno. Lebo

búrlivo sme reagovali na veci, ktoré boli bežné pre tú dobu.

Pomaličky, po jednom páde, po jednom nevydarenom kroku, po pokuse (veď všetko je o pokuse) zisťujeme pravdy! Prinesie to buďto jemný úspech, alebo naopak, rozbitý nos! V každom prípade je to rozprávka o konštantnom pokúšaní

– Samozrejme. Autocitácia je úplne regulárna vec, ktorú človek používa, pritom, veľmi vedome! Lebo myslím si, že hociktorý umelec spieva tú istú pieseň rôznymi spôsobmi od začiatku do konca. Je to celé v podstate o človeku a o jeho celoživotnej výpovedi, ktorá sa rozlične opakuje.

ART

HLAS ĽUDU • OBZORY

K životnému jubileu Martina Kizúra Vladimír Valentík

V

osemdesiatych rokoch minulého storočia výtvarné umenie Slovákov vo Vojvodine malo až piatich vynikajúcich akademicky školených a úspešných grafikov: Pavla Popa (1948), Jozefa Klátika (1949), Pavla Čániho (1953), Michala Kiráľa (1955 – 1995) a Martina Kizúra, ktorý bol najmladším z tejto skupiny.

Martin Kizúr sa narodil 1. februára 1957 v Kovačici a svoju prvú samostatnú výstavu výtvarných prác usporiadal ešte ako žiak kovačickej základnej školy v roku 1970.

Neskôr vyštudoval grafiku na Fakulte výtvarných umení v Belehrade, kde absolvoval aj postgraduálne štúdium a už

na racionálno-konštruktívny spôsob. Na jednej strane uznával skúsenosti a umelecké dosahy syntetického kubizmu a na druhej dosahy neskorého variantu ab-

Long story (Dlhá rozprávka), akrylové farby na plátne, 80 x 150, 2007

Martin Kizúr

straktného expresionizmu, ktorý v Kizúrovej autentickej transformácii dostal vysokú a nezvyčajne čistú vizuálnu

bol na stope postmodernistického umeleckého prejavu.

Po odchode do Austrálie Martin Kizúr sa usadil v Melbourne, kde pobudol s rodinou viac ako šesť rokov a usporiadal tam i tri samostatné výstavy (Gabriel Gallery, Kingston Arts Centre a Spencer Fine Arts) a zdokonalil sa aj v počítačovom grafickom dizajne na Royal Melbourne Institute of Technology. Prí-

Kamene v plytkej vode, linoryt 4 farby, 35 x 60, 2014

Shadow (Tieň), akrylové farby na plátne, 50 x 90, 2005

poetickosť. Tvorivým spájaním dvoch v podstate opozičných výtvarných konceptov Kizúr

chod do Austrálie a jej vizuálny zážitok ho natoľko očarili, že došlo k výraznej zmene aj jeho

Foto: z archívu Martina Kizúra

25/III

ako študentovi umenia sa mu dostali početné uznania (Cena za kresbu Fakulty výtvarných umení, Cena Univerzity umení v Belehrade) a stal sa aj členom Združenia výtvarných umelcov Srbska a Galérie Grafický kolektív v Belehrade. V období 1981 – 1991 realizoval osem samostatných výstav (dve v Kovačici, štyri v Belehrade, jednu v Skopje a jednu v Báčskom Petrovci). Po výstave v Kovačici 18. novembra 1991 sa vysťahoval do Austrálie.

V období pred odchodom do Austrálie Martin Kizúr sa vo svojej tvorbe orientoval

výtvarnej poetiky. Nové svetlo a farby, s ktorými sa stretol v novom domove, ho silnejšie pripútali k maľbe.

Farby a exotickosť tropického pásma sa ešte výraznejšie prejavili po presťahovaní sa do najväčšieho austrálskeho tropického mesta Townsville.

Tu v jeho aktuálnom domove, kde oslávil šesťdesiatiny, vznikol cyklus obrazov Plody trópov, ktorý Martin Kizúr roku 2003 vystavil v Perc Tucker Regional Gallery s veľkým úspechom. Ďalšie cykly obrazov venoval mušliam a koralom. V Townsville Martin Kizúr vystavuje svoje obrazy periodicky takmer pravidelne a usporiadal tu aj svoju veľkú retrospektívnu výstavu.

I napriek veľkej vzdialenosti Martin Kizúr – úspešný austrálsky umelec zostáva v povedomí milovníkov a ctiteľov slovenského vojvodinského umenia, predovšetkým vďaka jeho takmer pravidelnej účasti od samého začiatku na najväčšom a najvýznamnejšom výtvarnom podujatí vojvodinských Slovákov v Srbsku – na Bienále v Galérii Zuzky Medveďovej v Báčskom Petrovci, ktoré sa prvýkrát uskutočnilo práve tesne po jeho vysťahovaní do Austrálie roku 1991.

Tohtoročné výstavy v Báčskom Petrovci, Novom Sade a v Kovačici sú prvou samostatnou prezentáciou výtvarnej tvorby Martina Kizúra od roku 1991 na týchto priestoroch a výstižne nám predstavujú jeho tvorbu z Austrálie v období takmer štvrťstoročia.

PO R T R É T

11. 11. 2017 • 45 /4776/

(Nielen) divadelné divy Miroslavy Dudkovej Ján Čáni

N

a návšteve Bratislavského bábkového divadla vám nehrozí, že sa miniete s herečkou Miroslavou Škvareninovou-Dudkovou. Táto

štúdia bol úplne prirodzený.

Po ukončení štúdia na Vysokej škole múzických umení v Bratislave som vystriedala niekoľko divadiel, ale pomerne skoro som začala robiť v Bratislavskom bábkovom divadle.“

26/IV

Ako Gina-Rosina v inscenácii Figaro

doktorka umenia tu pôsobí už viac než desaťročie. Doktorandské štúdium ukončila doktorátom na tému Hlasová technika v alternatívnom divadle v roku 2008 (VŠMU – KBT). Pamätáme si však aj na jej včasnejšie umelecké prejavy – najmä rolu kustódky Mirky v predstavení pre deti Duchovplná rozprávka alebo Nedotýkajte sa trollov (SVD, 2004) a poznáme ju aj ako poetku, ktorá má dnes za sebou tri básnické zbierky.

Táto novosadská rodáčka, dnes Bratislavčanka, o sebe hovorí: „Povolanie som zdedila po rodičoch. Po otcovi, univerzitnom profesorovi a spisovateľovi, mám vzťah k literatúre, a po matke, herečke, k divadlu.

Táto ma často vodila zo sebou do divadla. Predstavenia som pozerala prevažne zo zákulisia. Vedela som všetky texty naspamäť, tak ako ich teraz vie moja dcéra. Takže výber

Posledne Dudková účinkuje v dvoch avantgardných predstaveniach tohto divadla, a to s obrovským úspechom. „Sama som vlastne nikdy neinklinovala k rolám princezničiek. Do divadla ma zobrali na základe úspešných Beckettových Šťastných dní. Celý čas som robila aj absurdné divadlo, za ktoré sa mi dostali aj ceny, a vôbec som nehrala princezné. Napríklad v predstavení Naozaj, alebo o chlapcovi, ktorý kreslil hrala

Na slepačích krídlach

som Chlapca Orla. Toto predstavenie dostalo na celosvetovom bábkovom festivale v Bangkoku cenu za tvorivosť, pokým za postavu Giny-Rosiny Miroslava Dudková v Kráľovi v hre Figaro mi na Medzinárodnom festi- experimentuje. Ja to mám vale detských divadiel v Banji strašne rada. Som šťastná, že Luke (2011) udelili cenu za sa naše divadlo v poslednom čase otvára práve k takýmto herecký výkon.“ O svojich aktuálnych záuj- experimentom, že mení dramoch v oblasti divadelného maturgiu.“ Konkrétne uvedené záujmy umenia Miroslava Dudková Dudková presadila v predstarozpráva: vení Kráľ v réžii Andreja Kalinku.

Ide o autorský, konceptuálny projekt určený pre dospelého diváka. Svojou formou je na pomedzí umeleckých druhov.

Je výtvarnou inštaláciou, V predstavení Naozaj, koncertom, poalebo o chlapcovi, ktorý kreslil hybovo-perfor„Mala som vždy záujem skú- mačným divadlom s textovými mať ľudský hlas, jeho nad- vstupmi. Pozostáva z niekoľväznosť na emócie, spôsob, kých navzájom sa prelínajúcich ako sa hlasom pracovalo v častí – variácií na tému vzťahu divadle, najmä v súčasnom k tomu, čo symbolizuje kráľ. avantgardnom, v ktorom sa Sme svedkami výjavov úcty,

PORTRÉT

HLAS ĽUDU • OBZORY sledujem a ktorí ma niečím zaujmú.“ KLAUN, KTORÝ ZLEPŠUJE NÁLADU

Ako sestra Tina Trdlová (foto: cervenynos.sk)

Od roku 2003 Dudková pôsobí aj ako zdravotný klaun.

Je sestrou Tinou Trdlovou, ktorej špecializácia je profesionálne otváranie a zatváranie dverí, čistenie uší a kúzelné miznutie malých vecí. Používa liečebné metódy koncertu na ukulele a bublinkovú upokojujúcu metódu trdlovským spôsobom. Obľúbenou rekvizitou je šatka, v ktorej sa objavujú a miznú rôzne veci a vecičky.

Jej motto je: S úsmevom na tvári, všetko sa podarí. „V združení Červený nos je nás približne šesťdesiat klaunov. Improvizujeme vo dvojiciach, tak, aby sme povzbudili náladu detí. Aby sme ich rozveselili. Myslím, že to má nielen význam, ale že je to nádherné. To, že som zdravotným klaunom, ma vyslovene napĺňa. Nevnímam to ako prácu, ja to jednoducho milujem.

Strašne som rada, keď deti, ktoré majú ťažkú diagnózu, ktoré sú smutné, sa zrazu tešia a majú radosť. Čakajú nás. Je aj vedecky dokázané, že keď je psychika v poriadku, aj choroba sa utíši. Nevnímam to ako povolanie, ale ako dar.“ V príspevku sú použité fotografie z archívu Bratislavského bábkového divadla.

MIROSLAVA DUDKOVÁ

Pokrčené verše 27. strážcovia nákupov od rána striehnu čudujú sa že tu stojím že opätky minisukňu nemám ani umelé vlasy riasi a iné krásy že iba stojím a píšem plním papiere ozvenou písmen bez otázok bez bodky svalnaté otázky ich svrbia pod nosom na chvíľu nepozerať na farebné lákadlá iných paničiek musia pozerať na papier a pero na moje pokrčené verše ako na zázrak

1. kráčať na pätách po doskách rázne vážne vŕtať v citových závitoch po textoch cielene jasne pamätať si zabúdať hľadať spoznávať pohľady dotyky pointy klaňať sa ohýbať sa plaziť sa v radosti v slzách v kráse v prítmí dňa spievať uspávanku života

27/V

relativizovania, zahrávania so zmyslom pre tlmočenie nasa, ničenia a následného po- liehavej výpovede. To všetko citu straty a tápania, ktoré je bez bábok, ktoré by neznalý možné zmierniť jedine hľada- divák od tohto typu divadla ním a obeťou. Toto scénické automaticky očakával. Aulidielo sa hrá v netradičných, tisová stavia celú inscenáciu nedivadelných priestoroch na dynamickej hereckej akcii, (Moyzesova sieň v budove ako aj na dôslednej práci s Filozofickej fakulty Univerzity rekvizitami. Osobne ma však Komenského), s bezprostred- zaujala nekonečná plejáda nou blízkosťou herca a akcie. premien divadelného znaku. Časopis bratislavského DiAj napriek tomu, že inscevadelného ústavu KOD (číslo nácia o hľadaní svojho miesta 6/2017) v článku Eleny Kno- v spoločnosti a v rodine znie povej o predstavení Kráľ po- príliš prepolitizovane, bol som znamenáva: „Všetko tu malo svedkom toho, že posolstvo svoj presne stanovený čas aj hry deti viac než pochopili. A miesto. Nič sa nepoužilo ná- pritom sa vynikajúco zabávali. hodne, na efekt, samoúčelne. Ja s nimi tiež!

Akcie sa odohrávajú simultánne, mení sa rytmus, dynami- NEPÍŠE O SEBE ka, vyjadrovacie prostriedky.

Literárny talent Miroslavy Hudbu a spevy strieda ticho. Dudkovej sa prejavil ešte Nemáme pred sebou lineárny v jej stredoškolských rokoch, príbeh ani dramatický dej. keď štyrikrát zaradom zísVšetko, čo je k dispozícii, sú kala Prvú cenu Literárneho výstupy spájané do podoby Kežmarku; do rúk sa jej pokoláže.“ tom dostala aj Cena RozleDo pozornosti návštevníkom tov časopisu Vzlet (1998), Bratislavského bábkového di- ako aj Cena Nového života vadla odporúčame aj ďalšie predstavenie, v ktorom sa zúčastňuje Miroslava Dudková – Na slepačích krídlach. Toto predstavenie získalo dve nominácie na najvyššie slovenské divadelné ocenenie DOSKY 2016.

Inscenácia rozMiroslava s dcérou Evkou (foto: cervenynos.sk) práva príbeh o dospievajúcom dievčati, ktoré vyrastá (2001) a nakoniec získala v socialistickom Českoslo- Cenu Maše Haľamovej (2008). vensku. Päťdesiate roky sú Dudkovej poézia upúta poplné budovateľského nad- zornosť tak čitateľov, ako aj šenia, no i strachu, paranoje literárnych kritikov a dodnes a neslobody. Predstavenie vydala zbierky básní Suchý rok vzniklo podľa rovnomenného (2003), Nahá myseľ (2009) a románu švajčiarskej spisova- Pokrčené verše (2015). teľky slovenského pôvodu O svojej nekaždodennej Ireny Brežnej. Jej adaptáciu poetickej tvorbe skrátka prev Bratislavskom bábkovom zrádza: „V poézii sa snažím divadle napísala a režírovala byť kritická. Ale čítala som i Katarína Aulitisová, s obdivu- to, že je moja poézia aj lyrichodnou invenciou, dojemnou ká. Ja však nepíšem o sebe, hravosťou a humorom, ale aj ale píšem o ľuďoch, ktorých

KNIHY

11. 11. 2017 • 45 /4776/

Folklór ožívajúci v rukách Kataríny Mosnákovej-Bagľašovej (Enike benike krikel bé. Slovenské vydavateľské centrum – Ústav pre kultúru vojvodinských Slovákov : Báčsky Petrovec – Nový Sad 2017) Ľubomír Feldek

H

ry sú v Tvojich rukách a len od Teba závisí, či zasa ožijú... – vraví Katarína Mosnáková-Bagľašová v úvode k zbierke detských ľudových hier dolnozemských Slovákov Enike benike krikel bé, ktorú zostavila aj zo zbierok už jestvujúcich.* Ale zostavila ju nielen z už jestvujúcich zbierok – aj z plodov vlastného výskumu v Jánošíku, Aradáči a Kovačici.

Pre mňa, osemdesiatnika, ktorý si myslel, že sa o slovenskej ľudovej slovesnosti už nič nové v živote nedozvie, je to fascinujúca informácia. Akože sme to mávali v čítankách? Ženilo sa motovidlo, vzalo sebe staré bidlo...

A tu zrazu namiesto starého bidla nové slovo: Ženilo sa motovidlo, vzalo sebe krosnovidlo...

28/VI

Nie, nie je to celkom presné, že tie hry sú v Tvojich rukách a len od Teba závisí, či zasa ožijú....

Do našich rúk sa dostali len vďaka tomu, že už predtým ožili v rukách zostavovateľky a zberateľky.

Kto je to vlastne – tá Katarína Mosnáková-Bagľašová? Čítam jej encyklopedické heslo a aj nad ním žasnem.

Očakával by som, že encyklopedické heslo mladej, aj keď

pracovitej osobnosti, bude stručné – a, hľa, koľko rôznych tvorivých iniciatív a ich výsledkov.

Katarína Mosnáková-Bagľašová sa narodila 23. marca 1984 v Pančeve. Základnú školu vychodila v Jánošíku, strednú v Zreňanine a diplomové a master štúdia absolvovala na Oddelení slovakistiky Filozofickej fakulty Univerzity v Novom Sade. Pracuje v Ústave pre kultúru vojvodinských Slovákov od jeho založenia a v roku 2015 bola jeho úradujúcou riaditeľkou. Je zostavovateľkou knihy Slováci v Srbsku z aspektu kultúry (2012 a 2013, spolu s M. Sklabinskou), autorkou knihy poviedok pre deti Jednozubý úsmev (2014) a editorkou knihy Minulosť dneška II. (2010), monografie Slovenského kultúrneho centra P. J. Šafárika v Novom Sade, ktorého v rokoch 2013 – 2015 bola predsedníčkou. Zaoberá sa aj publicistikou a uverejňuje texty v časopisoch Rovina, Vzlet, Hlas ľudu, v ročenke Národný kalendár a najmä prispieva na webový portál Ústavu pre kultúru vojvodinských Slovákov. Je členkou redakcie časopisu pre deti Zornička, od roku 2015 aj zástupkyňou šéfredaktora Slovenského svetového kalendára. Básne uverejňovala v časopisoch Nový život a Literárny týždenník.

Dlhé roky sa venuje slovenskému folklóru. Je interpretka

* Ide o tieto publikácie a príspevky: BEREDIOVÁ-STUPAVSKÁ, ĽUDMILA: Detské hry a obyčaje, Detstvo v Kysáči a uspávanky. In: Kysáč 1773 – 2013. Ed. Vladimír Valentík. Báčsky Petrovec : Slovenské vydavateľské centrum 2013, s. 194 – 196.

DURGALOVÁ, Jarmila: Detské ľudové hry v Lugu. In: Lug – Dedinka v údolí, prvých 105 rokov. Ed. Pavel Matúch. Matica slovenská MOMS Lug 2008, s. 108 – 143.

MARIĆOVÁ, A.: Tradičné detské hry staropazovských Slovákov. In: Pazovský kalendár 2016, r. 15, s. 84 – 88

ľudových piesní a tancov, choreografka, režisérka, umelecká vedúca speváckych skupín a zberateľka. Za svoju činnosť, tak s deťmi, ako i s mládežou, získala početné ocenenia na folklórnych festivaloch a pre-

hliadkach. Pri príležitosti 200. výročia dediny Jánošík nahrala CD Čo sa stálo v Šándore na bráne (2010), ktoré obsahuje pôvodné slovenské ľudové piesne z tohto prostredia. Štúdie o detskom folklóre uverejňovala v časopise Dolnozemský Slovák a v zborníku Zahraniční Slováci a naposledy jej vyšla kniha Detstvo našich predkov (2016) s podnázvom Z detského folklóru Slovákov v Jánošíku.

Informáciu, že je aj interpretka ľudových piesní, by som kedysi len zbežne zaregistroval, no dnes, v dobe internetu, si môžem vyťukovať jej meno na YouTube, a predo mnou sa

objaví krásna mladá žena v ľudovom kroji, ktorá mi zaspieva: Ej, kukulienka zakukala, Ej, mamka dcéru zapletala.

Ej, nezapletaj, mamka, tuho, Ej, nebudem ti doma dlho...

Nie som odborník na ľudový spev, no zhodou okolností mám ženu z Tvrdošína, v rovnakom dvore ako žili jej starí rodičia, rástla aj Darinka Laščiaková, ktorú som neraz počul rozprávať, že k originalite ľudového spevu patrí aj originálne dýchanie – a ju, že nielen spievať, ale aj dýchať naučila stará mama mojej ženy.

Podobnú profesionalitu aj laik vytuší i v speve Kataríny Mosnákovej-Bagľašovej. Aj v tomto prípade platí, že folklór ožíva.

Tentoraz nie v jej rukách, ale v jej hrdle.

Kniha Enike benike krikel bé je na ceste k čitateľovi. Predbežne ju ešte nepozná veľa ľudí – no nadšene som už počul o nej rozprávať jej ilustrátora Miroslava Cipára – a o čo len nadšenejšie budú o nej hovoriť tí, čo ju budú držať v rukách ilustrovanú!

Mala by sa dostať k čo najväčšiemu počtu Slovákov. Nie iba dolno- ale aj hornozemských.

Nie iba detí, ale i dospelých.

Nie v rámci boja proti globalizácii, ale hlavne – pre tú radosť, že sme národ s nádhernou ľudovou kultúrou, ktorú si vieme a ktorú má kto uchovať, aj keby sme sa nebodaj usalašili raz až niekde na Mesiaci.

MIŠKOVICOVÁ, Mária: Detské hry. Báčsky Petrovec : Kultúra 2003, 79 s.

MOSNÁKOVÁ-BAGĽAŠOVÁ, Katarína: Detstvo našich predkov, Z detského folklóru Slovákov v Jánošíku. Báčsky Petrovec : Slovenské vydavateľské centrum 2016, 149 s.

RALBOVSKÁ, Kristína: Ľudová slovesnosť pre deti u katolíkov v Selenči. In: Selenča 1758 – 1998. Ed. Jozef Gašparovský. Selenča : Slovan – Báčsky Petrovec : Kultúra 1998, s. 560 – 570 ZOLŇANOVÁ, Svetlana: Selenčské povery, uspávanky, riekanky, detské hry a zábava mládeže. In: Selenča 1758 – 1998. Ed. Jozef Gašparovský. Selenča : Slovan – Báčsky Petrovec : Kultúra 1998, s. 542 – 559

HU DB A

HLAS ĽUDU • OBZORY

Nick Cave and the Bad Seeds znovu u nás Aréna, Belehrad 28. októbra 2017 Janko Takáč

P

o takmer vypredanom koncerte v belehradskej Aréne (ktorej kapacita je okolo 20 000 návštevníkov) je jasné, že Nick Cave and the Bad Seeds dnes patria medzi najpopulárnejšie svetové rockové skupiny u nás.

Spevák a hlavná osobnosť v tejto kapele Nick Cave sa narodil roku 1957 v meste Warracknabeal v Austrálii. Študoval na Caulfield Institute of Technology, kým sa koncom 70. rokov nezačal venovať hudbe. Cave bol spoluzakladateľom kapiel The Boys Next Door, The Birthday Party, Nick Cave and the Bad Seeds a Grinderman a zaoberal sa aj literatúrou (uverejnil knihy ako King Ink, And the Ass Saw the Angel, The Death of Bunny Munro) a filmom (účinkoval najmä vo filmoch Wima Wendersa, ako Nebo nad Berlínom, Až na koniec sveta a Tak ďaleko, tak blízko). Predsa jeho najznámejší projekt je kapela Nick Cave and the Bad Seeds, s ktorou od roku 1983 vydal 16 albumov. Cez ka-

pelu The Bad Seeds za týchto takmer 35 rokov prešli mnohí dnes známi hudobníci – napr. Barry Adamson, Blixa Bargeld, Mick Harvey, Kid Congo Powers – a v jej dnešnom zložení sú basgitarista Martyn P. Casey, bubeník Toby Dammit, gitarista Warren Ellis, klávesista Conway Savage, perkusionista Jim Sclavunos, gitarista George Vjestica a bubeník Thomas Wydler. V Srbsku skupina koncertovala už niekoľkokrát – v rokoch 1990 a 2008 v Belehrade a v roku 2013 v Novom Sade – a tentoraz znovu zavítali do Belehradu v rámci svetového turné, na ktorom predstavujú platňu Skeleton Tree. Úvodná časť koncertu bola zameraná na nový materiál – najmä na skladby z albumov Skeleton Tree a Push the Sky Away – a začala sa o 20.30 piesňami Anthrocene, Jesus Alone, Magneto a Higgs Boson Blues. Ide o piesne, ktoré sú najviac pod vplyvom Caveovej

spolupráce s multiinštrumentalistom Warrenom Ellisom, s ktorým Cave už viac ako dvadsať rokov má spoločné projekty – kapelu Grinderman a nahrávanie filmovej hudby. Dominujú teda piesne s atmosférickou a rozjímavou hudbou, ktorá je založená najviac na syntetizátoroch. Po trochu melancholickom úvode nasledovali piesne, ktoré sú známejšie obecenstvu – From Her To Eternity a Tupelo, pričom sa naplno prejavila sila kapely The Bad Seeds, lebo obe tieto piesne boli energické a veľmi hlučné. Ústrednou časťou koncertu bol repertoár predstavujúci zmes nových a starých piesní, striedali sa

Jubilee Street, The Ship Song, Into My Arms, Girl in Amber, I Need You, Red Right Hand, Mercy Seat a Distant Sky (Nick Cave zaspieval spolu s nahrávkou a videoprojekciou sopranistky Else Torp). Hlavná časť koncertu bola ukončená piesňou Skeleton Tree. Oduševnené publikum nešetrilo ruky a potleskom povolalo kapelu, aby sa vrátila na javisko.

Nick a Bad Seeds sa vrátili a zahrali ešte tri piesne: Weeping Song (počas ktorej Nick zišiel medzi publikum a odspieval pieseň z parteru), Stagger Lee a Push the Sky Away (počas ktorých si Nick povolal asi päťdesiatich fanúšikov, aby sa mu pripojili na javisku).

Napriek tomu, že repertoár piesní, ktoré nám kapela zahrala v Belehrade, bol úplne rovnaký, ako aj na predchádzajúcich dvoch vystúpeniach – v Prahe a Katowiciach – koncert bol ozajstne vydarený. Pozitívny dojem zanechalo najmä to, že Nick Cave v takomto veľkom priestore (akým je Aréna) a pred takýmto veľkým počtom ľudí počas celého koncertu udržiaval veľmi blízky kontakt s obecenstvom. Natoľko blízky, že si v jednej chvíli vzal mobil od fanúšika z prvého radu, urobil selfie na javisku, a potom tomu fanúšikovi vrátil mobil.

Foto: Elena Tomášová

R EC ENZI A

Zážitok je v hľadaní (Maurizio Grandinetti: Seek. United Phoenix Records / A Tree in a Field Records, 2016) Stevan Lehart

J

Tak na samom začiatku skladby -ata-11 gitara píska ako lokomotíva a v pokračovaní cestujeme po koľajniciach a strunách elektrického nástroja, vnímajúc vynárajúce sa divné zvukové

29/VII

estvujú dnes vôbec nejaké nové spôsoby hry na gitare? Odpoveď na otázku možno získať pod podmienkou, že sa niekto tie nové spôsoby hry vlastne pokúsi aj vynachádzať.

A práve v tom smere sa vyvíja experimentálna hra švajčiarskeho gitaristu Maurizia Grandinettiho na jeho albume Seek. Elektrickú gitaru možno vždy považovať za „nájdený predmet“ a hrať na nej na základe vlastnej intuície a nálady aj bez predchádzajúcej hudobnej skúsenosti a

vedomostí. Grandinetti však tú skúsenosť určite má, je členom uznávaného kolektívu Ensemble Phoenix Basel a prednáša na vysokých hudobných školách v Taliansku a Nemecku. Na albume Seek spolupracoval so siedmimi skladateľmi, ktorí mu pripravili tézy na vytvorenie gitarových nahrávok. Výsledkom sú hravé, dynamické kusy s prvkami voľnej improvizácie, súčasného džezu a ambientnej hudby, ktoré vďaka Grandinettiho odvážnosti a virtuozite znejú nadostač prekvapivo, aby neodradili ani tých, ktorí neznášajú pretenciózne prejavy učených interpretov.

krajinky. Titulný kus Seek zase oplýva elegantnými, terapeuticky znejúcimi repetíciami a podobne ladené džezovo-ambientné brnkanie počuť aj v nahrávkach Pit Stop a Scuse Me,, pokým Lunatico prináša temnejšie extravagantné výjavy, zachádzajúc nakoniec aj na hardrockové javisko, kde je vždy vhodná príležitosť zapojiť aj wah a flanger. Záverečná „hračka“ Electric Cat mraučí, škripí, vŕzga a naplno vyjadruje autorov sklon k experimentálnemu prejavu. Skutočne ani nejde o to, či sa tu objavuje nejaký nový spôsob hry. Lebo zážitok je v samom hľadaní a v samej hre.

Pričom hráč je aj hudobník, aj poslucháč.

Album Seek si možno vypočuť na internetovej adrese: mauriziograndinettiguitar.bandcamp. com.

VÝSTAV Y

11. 11. 2017 • 45 /4776/

NOVOSADSKÁ GALÉRIA BEL ART ÚČINKOVALA NA ART MARKETE V BUDAPEŠTI

Šesť výrazných osobností

ke, tak Galeŕie Bel Art, ako Petrovićovej a ktorú i nedávneho Medzinárodného sme hneď po ukončení Art Marketu vrátili. Šlo oli, alebo sú v rozličnom veku, festivalu Dunajské dialógy, o zaujímavú inštalámali alebo majú inakšie prístupy Vesne Latinovićovej: – Art Market Budapešť je ciu, o starú skriňu plnú k tvorbe, líšia sa výrazovou poekovových stružlín, čo tikou, používajú rôzne techniky, v súčasnosti jedným z vedúcich publikom sledovalo no je tu predsa čosi spoločné. Konvenčným veľtrhov umenia. Vlani sme s veľkým záujmom. spôsobom a slovníkom povedané, dve tam účinkovali v jednom proPravdepodobne sa mestá pri Dunaji: Nový Sad a Budapešť si jekte. Tentoraz ako galéria so samostatným vystúpením účasť galérie Bel Art a prácami šiestich umelcov, neobmedzila len na a to s konceptom taktilných výstavnú časť? obrazov. Tým sme boli ne– Celkovo sa konalo Vesna Latinovićová zvyčajní, lebo šlo o umelcov mnoho akcií, výkladov využívajúcich netypické výstavy určených nomaliarske materiály: papier, kartón, vinárom, prípadne zberateľom, ktorí preglejka, terakota, plastické granuly, prichádzali aj k nášmu stánku. V sprievodkožušina a tomu podobne... nom programe Art Marketu dennodenne Ako návštevníci reagovali na to?

– Prijali to veľmi dobre.

Veľtrh bol vskutku navštívený, keďže sa na umelecké diela prichádzalo pozrieť na tisíce ľudí. Ozvena publika bola teda skvelá, lebo Tri práce Miry Brtkovej milovníci umenia mali možna preglejke nosť nielen pozrieť si, ale sa v polovici októbra podali ruky aj výtvar- aj dotknúť našich vystavených nou tvorbou. Podobne vzniku jedného diel. To, ako je známe, nie je z najdôležitejších európskych literárnych vôbec častou praxou v iných projektov Veľký pán Dunaj, zoskupujúceho múzeách a galériách. Vcelku V znamení geometrie: dve diela prof. Bosiljky spisovateľov z desiatich štátov, aj výtvar- šlo o zaujímavé priatelenie Zirojevićovej-Lečićovej záujemcov o umenie níci, naši, maďarskí a iní, s umelcami, kritikmi, majiteľmi prebiehali rôzne prednášky. Uzavriem podnikli nemalý krok galérií alebo múzeí. tým, že tento veľtrh pozostáva zo štyroch k hlbšiemu vzájomnému zložiek: jednou sú galérie a ich vystúpenia, Zrejme nešlo len o to? spoznávaniu sa, tým – Samozrejme, že nie. Takéto druhou fotografická výstava, azda naji k lepšiemu zblíženiu, veľtrhy sú aj dejisväčšia v regióne, kde sa prena pôde reprezentačkami akvizícií, kde zentujú galérie a združenia, ného budapeštianskezberatelia vyberajú zaoberajúce sa fotografiou. ho strediska s názvom a nakupujú práce Tretím segmentom sú umeMillenarius. do svojich zbierok. lecké projekty, kde hlavne Spôsob bol jednak Na podujatí, ktoré účinkovali fakulty, múzeá, zaujímav ý, jednak trvalo od 10. do 16. združenia umelcov, ako aj jednetradičný: výstava októbra, účinkonotliví umelci z celého sveta Spoľahlivý vnem – dotyk dotyk, valo šesť našich so zaujímavými projektmi. ktorá zahrnula práce Osobitnou, poslednou časautorov. Práce šiestich umelcov: Miry ťou programu, sú prednášky piatich z nich sú Brtkovej, Koriny Gubia rozhovory. Tohtoročnou práve vystavené kovej, Andrei Ivanovićohosťujúcou krajinou bol Izrael. v galérii Bel Art, vej-Jakšićovej, Zvonimítu v Novom Sade.

Treba vyzdvihnúť aj to, že sa ra Pudelku, Zvonimira Obálka katalógu Keď ide o Zvonimiozaj mnoho sprievodných Santrača a Bosiljky Art market ra Santrača, ten sa programov konalo nielen na Zirojevićovej-Lečićovej. na veľtrhu zúčastnil s inštaláústrednom dejisku Art Marketu, ale aj na O čo konkrétne šlo?

Spätosť s prírodou: ciou, ktorú sme požičali z Múzea, iných výstavných a kultúrnych lokalitách Otázka je adresovaná z tvorby Zvonimíra vlastne z Memoriálu Nadeždy hlavného mesta Maďarska. dvojnásobnej riaditeľPudelku Oto Filip

30/VIII

B

• OBZORY • Príloha Hlasu ľudu pre kultúru, vedu, umenie a literatúru • Rediguje: Stevan Lenhart • Prvé číslo OBZOROV vyšlo 28. januára 1984. • S finančnou podporou Pokrajinského sekretariátu pre kultúru a verejné informovanie, Nový Sad ISSN 2466-5169 • COBISS ID=226828044

Kultúra Vždy mladá a prínosná 44. ROZHLASOVÁ SÚŤAŽ MLADÝCH RECITÁTOROV

Jasmina Pániková

N

ovember je ustáleným termínom, keď sa v rámci Rozhlasovej súťaže mladých recitátorov zídu milovníci poézie a prózy, a to iba s jedným cieľom – nechať čím lepší dojem na porotu, ktorá hodnotí ich prednes. Tohtoročný zraz recitátorov bol v sobotu 4. novembra a prebiehal na už známom mieste – v Štúdiu M Novosadského rozhlasu a súťažilo 61 žiakov zá-

poézie žiakov nižších ročníkov, prednes prózy, prednes poézie žiakov vyšších ročníkov a poslednú skupinu tvorili žiaci stredných škôl a študenti vysokých škôl. Ich prednes hodnotila trojčlenná porota: Katarína Melegová-Melichová (predsedníčka poroty), Dr. Zuzana Týrová, asistentka na Oddelení Súťaž otvorila predsedníčka NRSNM slovakistiky Filozofic- Anna Tomanová-Makanová kej fakulty v Novom stala Nataša Stanová z Padiny, druhú Jana Greksová z Aradáča a tretiu Mia Majerová z Báčskeho Petrovca.

V kategórii prednesu prózy najúspešnejšia bola Ivana Zorňanová z Erdevíka. Druhú cenu udelili Čile

Nataša Stanová

kladných a stredných škôl, ako aj vysokoškolských študentov.

Súťaž otvorila predsedníčka NRSNM Anna Tomanová-Makanová, ktorá zdôraznila, že je súťaž potvrdením toho, že záujem o poéziu a prózu pretrváva. Takisto sa poďakovala pedagógom, ktorí pracovali s deťmi, lebo sú oni tí, ktorí„vštepujú lásku k poézii alebo próze“.

Prítomným sa prihovorili aj zodpovedný redaktor Slovenskej redakcie Rádia Nový Sad Martin Prebudila, ktorý namiesto, ako povedal, veľkých uvítacích slov prečítal verše básnika Pavla Országha Hviezdoslava, hovoriace o vyznaní autora k materinskej reči. Účastníkov a obecenstvo pozdravil aj hlavný a zodpovedný redaktor Tretieho programu RTV Vojin Popović, zatiaľ čo v revuálnej časti vystúpili členovia selenčského Orchestríka.

Aj v tomto roku recitátori súťažili v štyroch kategóriách: prednes • KULTÚRA •

Ivana Zorňanová

Sade, a Karmena Zorňanová, redaktorka Slovenskej redakcie Televízie Nový Sad. V kategórii prednesu poézie žiakov nižších ročníkov prvú cenu do-

Ema Kočišová

Anabela Myjavcová

Šantovej z Nového Sadu a tretiu Blanke Slávikovej z Erdevíka.

Za najlepší prednes poézie spomedzi žiakov vyšších ročníkov komisia ocenila prednes Anabely Myjavcovej z B. Petrovca.

Druhá cena sa dostala Eme Pudelkovej z Pivnice a tretiu cenu dostali dvaja účastníci – Mariana Mikuľová z Aradáča a Miloslav Macek z Padiny.

Spomedzi najstarších na komisiu najviac zapôsobil prednes Emy Kočišovej zo Starej Pazovy. Druhú cenu dostal Ivan Cicka z Kovačice a tretiu Emília Jana Pálešová z Petrovca. Odmeny, ktoré zabezpečila Národnostná rada slovenskej národnostnej menšiny a Matica slovenská v Srbsku, udelili K. Melegová-Melichová, predsedníčka poroty, a Svetlana Zolňanová, koordinátorka Výboru pre vzdelávanie NRSNM. V mene odbornej poroty Melegová-Melichová zdôraznila význam súťaže, ktorá podľa nej prispieva nielen ku kultúre krásneho slova, ale aj ku kultúre hovoreného slova.

Avšak podotkla, že v najmladšej vekovej kategórii konštatovali pokles kvality, ako aj pri prednese prózy.

Pedagógov vyzvala, aby podbali na výber textov, ktorý by mal byť primeraný veku, keďže pri nejednom recitátorovi konštatovali, že text nebol primeraný veku recitátora, čo sa odzrkadlilo aj na samotnom prednese. „Uvítali by sme aj, keby sme boli trochu invenčnejší pri voľbe textov a nevolili iba to, čo je v učebných osnovách, ale aj trošku pátrali po textoch, pretože sa nám stáva, že sa z roka na rok niektoré texty opakujú, a potom sa snažíme aj napodobňovať prednesy, ktoré boli možno odmenené a obľahčujeme si prácu,“ konštatovala Melegová-Melichová.

V revuálnej časti súťaže vystúpili členovia selenčského Orchestríka pod vedením Dr. Juraja Súdiho, ktorí prezentovali cédečko k učebnici hudobnej kultúry pre 4. ročník, nahrané spolu s chórom ZŠ Jána Čajaka v Petrovci.

45 /4776/ 11. 11. 2017

31

Kultúra kou SKUS hrdinu Janka Čmelíka, udeľovala aj ceny najúspešnejším jednotlivcom a súborom podľa rozhodnutia trojčlennej odbornej poroty, ktorú tvorili: Miroslav Benka (predseda), Ján Makan a Miroslav Fábry (členovia). Obe vo svojich Ferka Urbánka režírovala Anička Ba- ka Kočišová, koordinátorka prehliad- príhovoroch v rámci ceremoniálu lážová. Porota obecenstva rozhodla, ky, získal hostiteľský súbor. Predsta- zatvorenia Divadelného vavrínu pože sa herečkou večera stala Valentí- viteľke tamojšieho SD VHV Aničke zdravili milovníkov Tálie a poukázali na Verešová za stvárnenie postavy Balážovej Cenu obecenstva udelil na význam usporiadania prehliadky.

Karolíny Lazarovičovej. V druhom Alexander Bako, umelecký vedúci V mene odbornej poroty rozhodsobotňajšom termíne javisko patri- prehliadky. Kultúru hovoreného slo- nutie prečítal M. Benka. O každom lo Kovačičanom. Kolektív kreatívnych va na Divadelnom vavríne sledovala predstavení sa takto zmienili: „OD amatérov KOKRAM podľa predlohy porota v zložení: Lýdia Gedeľovská, Janka Čemana, Pivnica, Dievča, ktoré písalo. Komiksovo zjednodušený prípad Denníka Anny Frankovej, rovnako na úrovni predlohy, ako i režijnej interpretácie. Dôsledkom toho sama interpretácia (herecká, ako i režijná) nedosiahla tragickú úroveň svetoznámeho fenoménu Anny Frankovej.

SKOS Detvan Vojlovica-Pančevo, Nemôžem zaplatiť, aj nechcem zaplatiť. Pokus uplatniť Direnmantovu teorému, že komédia je najúspešnejším spôsobom, ako vyjadriť celú tragiku kapitalistickej spoločnosti, najmä tragiku utláčanejších príslušníkov spoločnosti. Nenáročná režijná interpretácia nevytvorila dostatočný Najúspešnejší na tohtoročnom Divadelnom vavríne priestor hravému súboru prejaviť Dragana Karlečíka predviedol pred- profesorka triednej výučby, a Iveta evidentný komický potenciál. stavenie Nový Protheus v réžii Svetlany Filipová, profesorka slovenského Gymko teáter, Kovačica Pozdrav Gaškovej. Porota obecenstva za he- jazyka a kultúry (obe zo Starej Pazo- niekoho. Presvedčivo podané, herečku večera vymenovala Alexandru vy), ktorá aj zdôvodnila rozhodnutie. recky úspešne individualizované Čížikovú.

Osobitný dôraz na hovorené slovo výpovede obyvateľov Domova pre Divadelný vavrín zorganizovali si členky poroty všimli v štyroch sú- deti bez rodičovskej starostlivosti.

NRSNM, Obec Stará Pazova, Ústav boroch: kysáčskom (Zmizni od svojej Žiaľ, individualita pomerne klesala pre kultúru vojvodinských v obrazoch zborového výSlovákov, ktorý ho aj podpostupu. Chvályhodná práca rili spolu s Úradom pre Slomladých nadšencov a pevákov žijúcich v zahraničí a dagogický vplyv režiséra Pokrajinským sekretariátom Fedora Popova. pre kultúru, verejné informoDK 3. októbra Kovačica, vanie a vzťahy s náboženDivadlo VHV scéna v Koskými spoločenstvami. Do vačici, Dr. Iba náznaky trarealizačnej časti prehliadky vestie nedokázali žánrovo zapojený bol aj tamojší SKUS posunúť a tým eventuálne hrdinu Janka Čmelíka. zosúčasniť príbeh kostýmovo a scénograficky pevne UDELENIE CIEN zakotvený v štýle realisSlávnostné zatvorenie Triumf súboru Pozdrav niekoho na 48. prehliadke tickej satiry meštianskej prehliadky a udelenie cien slovenskej ochotníckej divadelnej tvorby v Srbsku vulgárno-kapitalistickej, najúspešnejším jednotlivmamonou posadnutej com a súborom bolo v nedeľu 5. ženy), staropazovskom (Diabol v raji spoločnosti. novembra v divadelnej sále za prí- manželskom) a kovačických (Nový KC Aradáč, DS Branislava Vierga, tomnosti početných hostí, medzi Protheus a Pozdrav niekoho). Cenu Levínec. Náročne a presvedčivo rozktorými boli aj Igor Vencel, zástupca za kultúru hovoreného slova na pracovanú, autorsky smelú reflexiu veľvyslankyne Slovenskej republiky tohtoročnej divadelnej prehliadke našej skutočnosti sledoval primerav Belehrade, ktorý sa i prihovoril, a získal kovačický súbor Gymko teáter ný herecký výkon súboru. Zostáva Anna Chrťanová-Leskovac, riadi- za predstavenie Pozdrav niekoho. dojem, že náročnejším režijným teľka ÚKVS. Túto cenu NRSNM udelila predsed- postupom sa mohla získať pôsobiKaždé predstavenie malo mož- níčka Anna Tomanová-Makanová, vejšia expresia divadelného diela. nosť oznámkovať i obecenstvo ktorá spolu s Libuškou Lakatošovou, Fedor teatar Padina & KOMAR v aule divadelnej sály. Najvyššiu predsedníčkou organizačno-správ- Kovačica, Pani Margaréta. Pokus známku – 4,80, ako povedala Miruš- nej rady prehliadky a predsedníč- prostriedkami ambientálnej inscená-

UKONČENÝ DIVADELNÝ VAVRÍN 2017 V STAREJ PAZOVE

Najúspešnejší Kovačičania Anna Lešťanová

D

esaťdňové divadelné hody v Starej Pazove sú za nami. Tohtoročná 48. prehliadka slovenskej ochotníckej divadelnej tvorby v Srbsku, ktorá sa začala 27. októbra, bola slávnostne ukončená v nedeľu 5. novembra v divadelnej sále udelením cien najúspešnejším jednotlivcom a súborom. Na Divadelnom vavríne 2017 v súťažnej časti programu bolo deväť divadelných predstavení zo siedmich prostredí, a to z Pivnice, Vojlovice – Pančeva, Kovačice, Padiny, Aradáča, Kysáča a zo Starej Pazovy.

SÚŤAŽNÉ PREDSTAVENIA – DRUHÁ ČASŤ PREHLIADKY Po stredajšom (1. novembra) sprievodnom programe – Filmovom vavríne, keď obecenstvo malo príležitosť pozrieť si úspešný česko-slovenský film, oceňovaný na početných medzinárodných filmových festivaloch Sedím na konári a je mi dobre v réžii Juraja Jakubiska, súťažná časť na 48. prehliadke slovenskej ochotníckej divadelnej tvorby Srbska pokračovala vo štvrtok 2. novembra.

Tentoraz v učebni tamojšej ZŠ hrdinu Janka Čmelíka (na požiadavku režiséra) členovia Fedor teatra Padina & KOMAR Kovačica predviedli podľa predlohy Roberta Athayda divadlo Pani Margaréta v réžii Fedora Popova. Podľa rozhodnutia poroty obecenstva herečkou večera sa stala Tiana Nemogová za stvárnenie postavy Margaréty 1.

V predposledný súťažný deň, v piatok 3. novembra pazovské javisko patrilo Kysáčanom. Vystúpili členovia Ochotníckeho divadla Ustanovizne pre kultúru a vzdelávanie Kultúrneho centra Kysáč. Premiéru predstavenia C. Raya Zmizni od svojej ženy v réžii Jána Privizera uviedli práve na prehliadke a priniesli sladké trápenia bežného zamilovaného človeka, ktorý bojuje so svojimi citmi a ovplyvňuje tým aj svoje okolie. Podľa rozhodnutia poroty obecenstva hercom večera sa stal Branislav Čeman za stvárnenie postavy Stanleya Gardnera.

V záverečný súťažný deň Divadelného vavrína, v sobotu 4. novembra vystúpili dva súbory. Najprv to boli herci SD VHV pri SKUS hrdinu Janka Čmelíka s predstavením Diabol v raji manželskom, ktorú podľa predlohy

32

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

• KULTÚRA •

cie vytvoriť priamu, bezprostrednú interakciu hercov a obecenstva, určite prispeje k rozšíreniu skúseností mladého, ale ambiciózneho súboru.

Ustanovizeň pre kultúru a vzdelávanie, KC Kysáč, OD KC Kysáč, Zmizni od svojej ženy. Rozvetvená, chvíľami až neúčelne komplikovaná štruktúra dramaturgie tzv. meštianskej komédie nedorozumenia vytvorila priveľa prekážok potentnému, avšak zmenou generácie zastihnutému súboru.

SKUS hrdinu J. Čmelíka, SD VHV Stará Pazova, Diabol v raji manželskom. Zaujímavé predstavenie podporené skvelým hereckým súborom v réžii Aničky Balážovej dotklo sa humoru na potešenie obecenstva.

KOKRAM Kovačica, Nový Protheus.

Dramatické stretnutie Svetlany Gaškovej a Dragana Karlečíka vyústilo do imaginárneho sveta divadla. Útvary blízkej budúcnosti priblížili sa dnešnej skutočnosti. Vzrušujúce!“ Diplomy za úspešné herecké výkony udelili týmto hercom: Kristíne Ďurčianskej z Pivnice, Kataríne Kalmárovej z Vojlovice, Alexandre Čížikovej z Kovačice, Zuzane Šipickej z Kovačice, Verone Ábelovskej-Petrákovej z Aradáča, Jaroslavovi Čapeľovi z Aradáča, Tiane Nemogovej z Padiny, Branislavovi Čemanovi z Kysáča, Jane Rumanovej zo Starej Pazovy a Valentíne Verešovej zo Starej Pazovy.

Odborná porota udelila tieto ceny: Eve Taubertovej z Padiny (Najúspešnejšie kostýmy), Petrovi Zbončakovi z Pivnice (Najúspešnejšia scénografia), Janovi Hrubíkovi z Aradáča za text Levínec (Najúspešnejšia pôvodná predloha), Ivanovi Cickovi z Kovačice (Najúspešnejší mužský debut), Annamárii Simonovićovej zo Starej Pazovy (Najúspešnejší ženský debut), Igorovi Pisklovi zo Starej Pazovy (Najúspešnejšia epizódna mužská postava), Anne Širkovej z Kovačice (Najúspešnejšia epizódna ženská postava), Jánovi Chrťanovi z Kovačice (Najúspešnejšia mužská postava) a Dušane Babincovej z Kovačice (Najúspešnejšia ženská postava).

Prvú cenu, ktorá je zároveň aj Cenou NRSNM, získalo predstavenie Pozdrav niekoho (Gymko teáter, Kovačica), druhú cenu predstavenie Dr. (Divadlo VHV, Scéna v Kovačici) a tretiu cenu predstavenie Levínec (Divadelná sekcia Branislava Vierga, KC Aradáč).

Na počesť odmenených hostia zo Stična (Slovinsko) zahrali predstavenie Carla Goldoniho Sluha dvoch pánov v réžii Staropazovčana Alexandra Baka.

• KULTÚRA •

MOMS PETROVEC

Poviedky pre deti z pera Sloveniek Jaroslav Čiep

M

V rámci večierka krásneho slova z poviedky Dagmar Márie Anocovej najprv prečítala Dajana-Jana Brnová, poviedku Viery Švenkovej dialogicky predniesli Dávid Opavský, Stanislav Koruniak, Sára

atičný program v Petrovci sa vo štvrtok 2. novembra niesol v znamení poviedkovej tvorby slovenských autoriek z antológie Jednozubý úsmev zostavovateliek Viery Benkovej a Etely Farkašovej.

Do realizácie podujatia zapojili žiakov zo Základnej školy Jána Čajaka, kde sa program aj uskutočnil. Žiaci boli skvelí, poviedky dobre interpretovali a zaspievané melodické piesne pomedzi texty osviežili večierok.

Literárny večierok venovaný antológii prózy pre deti slovenských autoriek z Maďarska, Rumun- Príhovor zostavovateľky Viery Benkovej ska, Slovenska a Srbska sa uskutočnil na správnej adrese Andrášiková a Una Žilićová. Emília – presne tam, kam je adresova- Gániová, Peter Opavský a Daniela ná tvorba prezentovanej knihy: Zátrochová to tiež urobili pri podeťom. Aby im rozšírila obrazo- viedke Márie Kotvášovej-Jonášovej. tvornosť a aspoň trochu spestrila Alisa Opavská a Silvia Báďonská uponáhľanú a príliš informatizova- prezentovali prózu Hany Koškovej. nú dobu, v akej žijeme. Predtým, Napokon poviedku Márie Fazekaako sa to roztočilo, prítomných šovej predniesli Marcela Gániová,

Matičný program v podaní žiakov ZŠ Jána Čajaka v Petrovci na literárnom večierku v mene hostiteľa a organizátora privítali riaditeľka školy Vlasta Werleová a predsedníčka MOMS Petrovec Katarína Melegová-Melichová.

Martin Červený a Martina Bujzášová. Žiacky chór ZŠ Jána Čajaka s dirigentkou Marienou Stankovićovou-Krivákovou zaspieval šesť nacvičených pesničiek. Na záver

hudobníčka Iveta Kováčová prítomným zahrala na syntetizátore.

Dobrý štart knihy, priaznivé ozveny vo verejnosti, tiež dobrého zdravia a zdaru v práci zostavovateľskému tímu popriali viacerí gratulanti.

S peknými želaniami sa prihovorili predseda Matice slovenskej v Srbsku Ján Brtka, podpredseda Demokratického zväzu Slovákov a Čechov v Rumunsku Pavel Hlásnik, zástupca predsedu obce Ján Brna a spisovateľka pre deti Xénia Mučajiová. Príhovor jednej zo zostavovateliek publikácie − Viery Benkovej sa sčasti týkal mladej generácie a prítomných žiakov. Sugerovala im, aby si uvedomili, čo im prináša krásne slovo. Sčasti vysvetlila aj zámer vydať antológiu slovenskej „ženskej literárnej tvorby pre deti“ a preniesla pozdravy profesorky Farkašovej. Večierok prichystali K. Melegová-Melichová a profesorky miestnej základnej školy Mária Andrášiková, Jarmila Pantelićová, Vesna Valihorová-Filipovićová a M. Stankovićová-Kriváková.

Spolupráca na literárnom poli medzi Benkovou a Farkašovou začala roku 2012 výberom z poetickej tvorby slovenských autoriek z Maďarska, Rumunska, Slovenska a Srbska Plášť bohyne. Pokračovala 2014 antológiou poviedok Studienky a knihou Eseje a štúdie roku 2015. Z literatúry pre dospelých sa autorská dvojica presunula na mapovanie literatúry pre deti z pera Sloveniek. Tá sa prejavila vydaním prezentovanej knihy próz pre deti Jednozubý úsmev v roku 2016.

Avizovali aj antológiu poézie pre deti, ktorú by do konca roka mala vydať MSS, ktorá vydala aj všetky hore uvedené knihy.

45 /4776/ 11. 11. 2017

33

Kultúra 2. FESTIVAL SLOVENSKÉHO ĽUDOVÉHO KROJA SLOVÁKOV VO VOJVODINE

Krása ľudového kroja v Kysáči Danuška Berediová

V

Nový Sad Miloša Vučevića, pokrajinskú tajomníčku pre financie Smiljku Jovanovićovú, pokrajinského tajomníka pre vysoké vzdelanie a vedecko-výskumnú činnosť Zorana Miloševića, veľvyslankyňu Slovenskej republiky v Srbsku Dagmar Repčekovú, predsedu Matice

sobotu 4. novembra sa v Kysáči uskutočnil 2. Festival slovenského ľudového kroja Slovákov vo Vojvodine. Cieľom tohto festivalu je novým a originálnym spôsobom pozdvihnúť slovenské povedomie a 300-ročnú tradíciu a históriu krojov Slovákov vo Vojvodine.

Festival sa konal pod záštitou mesta Nový Sad a organizovalo ho Kultúrne centrum Kysáč, odkiaľ sa začalo defilé účastníkov, a to bol vlastne začiatok festivalu.

Počas galaprogramu, ktorý nasledoval, bola premiéra fotomonografie Slovenská krása v slovenskom ľudovom kroji dvoch kysáčskych autorov Branislava Kokavca a Pavla Surového. Z otvorenia galaprogramu Kniha je výsledok umeleckého projektu Slovenská slovenskej v Srbsku Jána Brtku krása, ktorý je nadstavbou tohto a iných. Týmto kapitálnym dielom festivalu, v ktorej sú prezentované chcú priblížiť slovenskú kultúru kroje z našich 17 dedín. Riaditeľ KC a tradície srbskému národu a osKysáč Pavel Surový privítal týchto tatným národnostiam a národným vzácnych hostí: primátora mesta spoločenstvám vo Vojvodine. Kniha má dve vydania – srbské a slovensko-srbské. Surový zahlásil, že v roku 2021, keď Nový Sad bude Európske hlavné mesto kultúry, kniha bude vydaná aj po anglicky. Knihu finančne podporilo mesto Nový Sad a Pokrajinský sekretariát pre kultúru, informovanie a vzťahy s náboženskými spoločenstvami a Ministerstvo kultúry a informovania Srbska. O knihe hovorili jej autori, ako aj recenzenti prof. Dr. Zoroslav Spevák a Dr. Defilé účastníkov ulicami Kysáča Nebojša Kuzmanović.

34

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

Galaprogram otvorila tancom Alisa Oravcová z Vojlovice a spevom sa predstavila aj Katarína Benková z Lalite a skupina Lego duo so speváčkou Andreou Lačokovou.

Nasledoval krst knihy.

Na módnej prehliadke starých slovenských krojov sa predsta-

Kráska festivalu Alisa Oravcová

Marčoková a Gašková. V revuálnej časti, kým pracovala odborná porota, sa programom predstavili účastníci festivalu. Špeciálnu cenu udelili Dárii Žemberiovej z Hložian (nosila 150-ročný kroj). Prvú cenu za najautentickejší kroj udelili Malvíne Zolňanovej zo Selenče (nosila sviatočný, slávnostný kroj), 2. cenu Jane Jambrichovej z Kysáča (nosila zimný kroj z konca 20. storočia) a 3. cenu Filipe Janovskej z Aradáča (nosila sviatočný dámsky odev). Kráskou festivalu sa stala Alisa Oravcová z Vojlovice.

Festival uzavreli otvorením výstavy Slovenská krása v slovenskom ľudovom kroji, ktorú otvorila pokrajinská tajomníčka pre financie Smilj-

Krst knihy Slovenská krása v slovenskom ľudovom kroji

vili chlapci a dievčatá z Aradáča, Báčskeho Petrovca, Bingule, Boľoviec, Dobanoviec, Hložian, Padiny, Kovačice, Kysáča, Selenče, Starej Pazovy, Šídu a Vojlovice. Odbornú porotu, ktorá hodnotila všetky kroje, tvorili tri Márie: Petríková,

ka Jovanovićová. Výstavu tvoria fotografie veľkého formátu, ktoré sa nachádzajú v spomenutej knihe.

Počas festivalu riaditeľ KC Kysáč Pavel Surový zahlásil rekonštrukciu veľkej sály KC Kysáč, ktorú bude financovať mesto Nový Sad. • KULTÚRA •

O IDENTITE A NIELEN O NEJ

Pestrosť ako krása a výzva Oto Filip

koncepciu v zmysle zviditeľnenia Nového života. Prirodzene sme sa akej miere táto doba pozna- tak dostali k téme identity, ktorá čená náporom globalizácie je nadostač univerzálna a široká. žičí identite? Je človek otro- Zaoberali sa ňou početní autori. kom spoločenských múrov vôkol Samozrejme, aj každý jednotlivec, neho? Ako si zachovať to svoje? Je najmä z menšinových spoločenidentita ako snehová guľa, na ktorú stiev, sa v živote stretol s tým, že sa zvonku lepí to nové, kým jadro, sa sám v sebe musel vyrovnať to podstatné, je staré, navždy ne- s tým, kto je a čím je, takže sme menné, ako to uvádza si pri rozhovoroch zostavovateľka Zdenvolili takých spoluka Valentová-Belićobesedníkov, ktorí tú vá v predslove knihy osobnú skúsenosť Imigranti v Babylonskej majú a mohli nám veži (Imigranti u Vaaj z nej povedať čosi vilonskoj kuli)? Alebo o identite, prípadne sa identitu možno zaraaj vedecky zaoberali diť do takej kategótouto témou. rie ľudskej podstaty, Dr. Nebojša Kuzmaktorá nie je navždy nović, námestník podaná a nemenná, ale krajinského tajomníka sa nepretržite mení, pre kultúru a verejné Zdenka prispôsobuje, opätovinformovanie, ktorý Valentová-Belićová ne hodnotí a rozvíja, je spoluautorom príčo podčiarkuje Vladimíra Dorčová- spevku menom Slovensko-srbská -Valtnerová v doslove uvedenej vzájomnosť ako nadnárodná identiknihy? Bez nárokovania na plné ta, kladne hodnotí tvorivý prístup vysvetlenie spomínaného feno- k identite, podčiarkujúc, že ten aj ménu stálo za to osloviť niektorých vďaka rôznym autorom poskytol z autorov a aktérov Rozhovorov dobré výsledky: o identite, ako znie podnázov Imig− Zdenka Valentová-Belićová a rantov v Babylonskej veži, o ozrejme- jej spolupracovníci urobili veľmi nie ich názorov na danú tému. Na dobrú knihu, lebo všetky idey, otázku, prečo práve rozhovory na ktorými sa my neraz ako jednottému identity, vlastne livci zaoberáme, dali trialógy medzi tromi lido trilaterálnej formy, terárnymi a kultúrnymi s tým, že sa otázkou kontextami a autormi, identity zaoberajú po Zdenka Valentová-Bejeden autor zo Srbska lićová odpovedá: a Slovenska, ako i oni – V tej chvíli, keď som ako moderátori rozhosa dostala za šéfredakvorov. V jednej knihe torku Nového života, vlastne máme tri knihy, tak ako to robím v žitri poetiky, tri filozofie vote, urobila som krok alebo tri ideológie. Mal − dva dozadu, aby som som príležitosť rozprási objektívne mohla Zoran Đerić vať sa s akademikom zohľadniť, ktorý je ten Slovenskej akadémie oporný bod, na ktorom by bolo vied (SAV) Jánom Jankovičom, treba budovať koncepciu Nového ktorý je podľa mňa jedným z najživota. Pravda, nadväzujúc aj na lepších znalcov srbsko-slovenských koncepciu mojich predchodcov, kultúrnych stykov od Rista Kovijabývalých šéfredaktorov. Prišla som nića dodnes. S ním sa kamarátiť, k záveru, že je našou prednosťou byť priateľom a spolupracovať. práve to prelínanie troch kultúr- Prostredníctvom dialogickej formy nych a literárnych kontextov. A že sme vyrozprávali príbeh o stykoch si na tom treba budovať budúcu srbskej a slovenskej literatúry, ako

V

• KULTÚRA •

aj o identitách, ktoré sa prelínajú Knihy, ako sú Imigranti v Babylonnajmä v 19. storočí, v tej zlatej skej veži, pomáhajú uvedomiť si ére srbsko-slovenských spojov v tú svoju identitu, vidieť problémy, období romantizmu. Zaujímavé ktoré s ňou súvisia a vznikajú pri je, čo Jankovič uvádza o tom, čo odchodoch inam. Do cudzieho sa teraz stáva v Európskej únii. priestoru, do pobytov medzi inými Ako slovenská kultúra a literatúra identitami, pričom je ten, kto je začínajú pomaly strácať identitu, menší, vždy ohrozený. Lebo my v dôsledku toho, že vstúpili do sme malé národy a keď sa stratíme veľkého impéria kultúr. Nazdávam v akomsi veľkom priestore, je nám sa, že môžem súhlasiť veľmi ťažko chrániť s ním, lebo definitívne si vlastné špecifiká, malé kultúry, akými sú rozoznateľnosť. srbská či slovenská, Đerić zároveň už ak neobjavia nejakú v úvode rozhovoru, špecifickú diferenciu, menovite príspevku, o takých dvadsať, tripodľa ktorého kniha dsať alebo päťdesiat i dostala názov, uvárokov budú ťažko dza, že sa literárna existovať. Môžem to bezdomovosť v 20. dokladovať exaktstoročí stala všeobecnými údajmi. Podľa ným javom. údajov či prognóz Na záver ešte názor Nebojša Kuzmanović Spojených národov svetobežníka, spisovao takých 50 rokov teľa Vladimira Pištala: v Nigérii bude žiť asi 700 milió− Takéto knihy veľmi potrebunov ľudí, kým v Chorvátsku bude jeme. Táto má teší, lebo je takýto žiť 2,5 milióna ľudí a v Srbsku 3 projekt čímsi prezentujúcim všetči 4 milióny obyvateľov. V takom ko, v čo verím, o čom si myslím, prípade sa náš príbeh o identitách že je budúcnosťou Európy. Sú tu môže stať zbytočným, lebo ho srbský a slovenský národ, ktoré sú nebude mať kto nastoliť. si podľa hodne toho veľmi blízke.

Na otázku, ako vníma identitu V Bratislave som sa dorozumieval v súčasných globalizačných pome- rozprávajúc po srbsky, síce pomaly. roch, básnik, literárny kritik, prekla- Podotkol by som aj to, že celé stodateľ, teatrológ, riadny ročia tu žije slovenská profesor na Akadémii menšina, a pritom sa umení v Banji Luke poznáme menej, než Zoran Đerić odpovedá: by to bolo treba. Ľudia – Žiaľ, každé presúsa zoznamujú a spoznávajú prostrednícvanie z rodnej pôdy je i problémom ohrozetvom dialógu, ktorý je nosti, teda aj identii podstatou ich výmeny ty. Preto, lebo inému názorov. Aj Imigranti sú priestoru dominujú dialógom rozličných srbských a slovenských iní a ťažko sa v tom priestore vynájsť, vyspisovateľov, ktorí sa bojovať si svoju samo- Vladimir Pištalo predtým nepoznali, no statnosť, rozoznateľrozprávali sa na najnosť. Práve preto všetky migrácie, rozličnejšie témy otvorene, v kozvlášť tie násilné, majú ten veľký legiálnom duchu príznačnom pre problém: zachovať si svoju kultúrnu kultúrny dialóg. Bol by som rád, identitu a súbežne zotrvať, obstáť, keby sme mali takýchto kníh viac, existovať na nejakom cudzom ná- aj keby sme ich kombinovali so rodnom a kultúrnom priestore. vzájomnými návštevami spisoA to tak, aby sa pritom zachovala vateľov. Aby nešlo len o dialóvlastná samostatnosť, materinská gy písané, ale aj o tie ozajstné... reč, kultúra, s ktorou sme vyrastali.

45 /4776/ 11. 11. 2017

35

Kultúra K ŽIVOTNEJ ŠESŤDESIATKE VÝTVARNÉHO UMELCA JÁNA GLÓZIKA

Obrazy s veľkou dušou skromného umelca Anička Chalupová

J

na fakulte a my samoukí maliari si tie nové poznatky získavame priamo v práci s obrazom, cez výtvarnú tvorbu. Čo je všetko potrebné, aby sa jeden mladý človek stal dobrým výtvarným umelcom? − Potrebné je veľa práce, lebo len cez ňu sa človek môže dopra-

maliari správajú inak. V súčasnosti sa už takmer v každej dedine organizuje vlastný výtvarný tábor, a potom sa tam zjavujú nejakí noví maliari. Keď som bol začiatočníkom, priam som vpíjal nové skúsenosti od starších maliarov, ctil som si ich, ani som si len nepomyslel na nejakú slávu a pod.

án Glózik patrí do strednej generácie insitných maliarov v Kovačici a maliarstvom sa začal zaoberať v druhej polovici 70. rokov minulého storočia.

Pri príležitosti životného jubilea, ktoré oslávil 29. októbra, si spomenul aj na svoje maliarske začiatky: − Ešte v základnej škole som sa spolu s Martinom Kizúrom v rámci hodín výtvarnej výchovy osobitne zaujímal o výtvarnú tvorbu, a to pokladám za môj maliarsky začiatok. S Martinom som sa kamarátil už v detstve. Neskoršie som spolu s ním, kým ešte študoval, pobudol v Taliansku, kde som sa pozeral na jeho prácu, na to, ako odkukával a na papier rysoval sochy a iné umelecké skvosty v Ríme, Florencii a pod. Neskoršie som chodil k maliarke Zuzane Chalupovej, ktorá mi dala ešte väčšiu vôľu do maľovania. Ako vojak Maliar Ján Glózik so svojou najnovšou olejomaľbou som si práve maľovaním krátil dlhé chvíle. Zo začiatku som namaľoval 1 až 2 obrazy covať k úspechu. Je to dosť dlhá Veľmi ťažko je dostať sa na vŕšok, v roku a neskoršie som začal ma- cesta, náročný a drahý koníček. ale veľmi ľahko je dostať sa stadiaľ ľovať častejšie a viac. Vzhľadom Keď som začínal, potrebné bolo na dno. Taká doba prišla, každý na súčasnú dobu skôr to bolo zaobstarať maliarske plátno, farby, maliar o tom inak rozmýšľa, ale moje hobby a teraz každú voľnú lebo ten obraz bude taký, ako mne to osobne neprekáža. Je fakt, chvíľu využívam na maľovanie ho kvalitne urobíte. A len tvrdou že sa to dostalo už na okraj všetobrazu, teda nepoznám oddych a vlastnou prácou. Nie odkukáva- kého možného, nech nepoviem, so spánkom, ale len oddych so ním z obrazov iných autorov, tým že k amaterizmu a gýču. Podľa štetcom v ruke. sa nič nedosiahne. Kto napodob- môjho rozmýšľania to dno je aj Čo vás v súčasnosti posúva ňuje na svojich obrazoch Jonáša, vtedy, keď si skúsený maliar dovpred vo vašej tvorbe?

Chalupovú a iných maliarov, to volí vystavovať svoju tvorbu často − Ak by bol maliar spokojný sa hneď spozoruje. Potrebné je, a kdekoľvek. Na dobrú výstavu sa s tým, čo namaľoval raz, druhý- aby každý maliar mal niečo svoje, akademickí maliari pripravujú aj krát... tak by to bol koniec. Záver vymyslel niečo nové, aby bol stále 2 − 3 roky. by bol, že nemá čo viac povedať, aktívny... Čo si myslíte, na akej ceste je alebo, čo by naši susedovci poVzhľadom na začiatky, aký je naša dolnozemská insita? vedali, već viđeno. To teda nezna- súčasný stav v insitnom umení? − Nemôžeme sa správať k umemená, že každý deň máš niečo − Na začiatku mojej maliarskej niu ako k výrobku z továrne, aby objaviť, ale napr. majstrovská ro- práce sme všetci my mladší ma- sme rozmýšľali len o tom, ako bota dáva niečo nové, zvlášť na liari mali určitý rešpekt k starším namaľovať čím viac obrazov, a privýtvarných táboroch sa všeličo maliarom, k Jonášovi, Chalupovej, tom neprihliadať na ich kvalitu. Ja nové dá vidieť, naučiť... Tí, čo štu- Paluškovi, Kňazovicovi, Garajovi, veľmi veľa času strávim pri maľodujú výtvarníctvo, sa o tom naučia Pilchovi..., kým dnes sa títo mladí vaní obrazu, zvlášť olejomalieb

36

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

veľkých formátov, kým zasa na obrazy menších veľkostí nemám času. Napr. kolegovi maliarovi Bačúrovi sa chystá výstava v Ministerstve kultúry na Slovensku, to má cveng. Veľké galérie a múzeá sú tie kvalitné miesta na výstavy.

Za každou dobrou výstavou musí stáť pekný plagát, dobrý katalóg a pod. Nie je dobre, aby sa maliar prihlásil so svojou tvorbou na hocaký súbeh a tým znehodnotil seba ako maliara a svoju tvorbu. Čo je najtypickejšie pre vašu tvorbu, je to maľba, nejaká iná technika, alebo niečo celkom iné? − Najtypickejšie pre moju tvorbu je olejomaľba. Vyskúšal som si už takmer každú techniku, naposledy som akrylovými farbami maľoval na kartón, ale verný zostávam olejovým farbám.

Kto alebo čo je vašou inšpiráciou pri tvorbe obrazov? − Často, keď cestujem alebo chodím sem a tam, pred očami sa mi zjaví niečo, čo by som mohol napr. namaľovať. Naposledy keď som kamsi cestoval, pri ceste som spozoroval zaujímavý suchý strom, ktorý mi zostal v pamäti.

Nemám problém s inšpiráciou, sama sa mi objaví. V súčasnosti na svojich obrazoch maľujem fantáziu, do oblakov maľujem klobúky, huby a pod.

Koľko obrazov ste doteraz namaľovali? − V roku je 52 týždňov, ale každý týždeň sa mi nevydaril jeden obraz, takže možno 20 – 25 obrazov v roku som namaľoval. A sú roky, zvlášť zo začiatku mojej výtvarnej tvorby, keď som málo maľoval.

V súčasnosti namaľujem zhruba okolo 50 ,čo väčších, čo menších’ obrazov. Ako to kolega Mesaroš raz povedal, že ak sa chcú novinári dozvedieť, koľko som namaľoval doteraz obrazov, nech pátrajú v archíve a sami sa dozvedia údaj o tom. V súčasnosti si každý namaľovaný obraz odfotím, takže by som vedel o niektorých rokoch povedať, koľko som obrazov vtedy namaľoval.

Vedeli by ste povedať, ktorý obraz vám je spomedzi všetkých vašich obrazov najobľúbenejší, najvzácnejší? − Za uplynulých niekoľko rokov som namaľoval 2 − 3 obrazy veľkých rozmerov, ako je obraz • KULTÚRA •

Obraz veľkých rozmerov venovaný 200-ročnici Kovačice už nekrášli steny kovačickej obrazárne

k 200-ročnici Kovačice, ktorý za propagáciu Obce Kovačica znázorňuje príchod Slovákov na v Srbsku a v zahraničí, ktorú mi Dolnú zem a osídľovanie Kovačice, udelila Obec Kovačica. Bolo to tiež obraz venovaný oslave 1 150. v roku, keď mi najprv v Galérii výročia príchodu Cyrila a Metoda stiahli vystavený veľkoobraz nana Veľkú Moravu, tento najnovší maľovaný k 200. výročiu Kovačice, k 500. výročiu reformácie... Mám aj a potom mi udelili Zlatú plaketu. jeden dobrý veľký obraz v Rusku, Je mi ľúto, že sa to tak stalo, ale na ktorom som namaľoval úrodnú blížili sa voľby, hádam to niekorovinu, osoby oblečené v ruských krojoch, domčeky pokryté slamou a pod.

Za svoju tvorbu ste získali niekoľko ocenení, ktoré vám je najvýznamnejšie? − Veľmi si ctím uznanie Striebornú plaketu za tvorivosť a propagáciu slovenského insitného umenia v Srbsku, za rozvoj slovensko-srbských vzťahov v oblasti kultúry a prezentáciu Slovenskej republiky v zahraničí, ktorú mi udelil Miroslav Lajčák, podpredseda vlády a minister zahraničných vecí a európskych záležitostí Slovenska. Ďalšie veľmi vzácne uznanie je to, ktoré mi udelilo Slovenské veľvyslanectvo v Pekingu, tiež Special award of Gallery Kasper: Prix Suisse et Ján Glózik: Muzikant vo vinohrade prix Europe de peinture primitive moderne vo Švajčiarsku, ako mu tak zodpovedalo. Teraz sa to i uznanie z celosvetovej súťaže nesnažím ani napraviť, radšej si výtvarných diel Art Revolution ho zoberiem späť domov a zo Taipei v Taiwane. Nemám veľa srdca niekomu venujem na hutých uznaní, ale si ma zahraničie manitárne účely. viac uznáva ako domov... V roku Niektoré vaše obrazy akoby 2015 som získal Zlatú plaketu si žiadali väčší ohlas. Snažíte • KULTÚRA •

sa osloviť aj širšie publikum alebo ide stále len o osobné vyjadrenie? − Veľký obraz, ako napríklad ten donedávna vystavený v kovačickej galérii, začínal a končil rozprávku o galérii, s tým, že pomedzi bola predstavená aj výtvarná tvorba všetkých členov galérie, od zakladateľov po súčasných maliarov. Nikdy som doteraz okrem toho obrazu nemal iné vyložené obrazy, tam na tom veľkoobraze je všetko povedané.

Obraz veľkých rozmerov má inú hodnotu, začnúc od jeho rozmerov po jeho tematiku. Napr. Leonardo da Vinci namaľoval mnoho obrazov väčších a menších, ale jeho obraz Mona Lisa oslovil publikum, vďaka tomu obrazu sa stal slávnym.

Kedy sa vám najčastejšie javí inšpirácia či múza? − Niekedy nemám inšpiráciu, inokedy zase nemôžem dočkať ráno, aby som začal znázorňovať na obraze to, čo sa mi zjavilo. To príde samo. Niekedy to napríklad príde s prvou kávou hneď ráno, inokedy sa mi inšpirácia zjaví v noci a vtedy maľujem.

Pri maľovaní hľadáte svoju vnútornú rovnováhu v neľahkých životných situáciách alebo

únik z nudnej reality? − Aj jedno, aj druhé... Zabudnem na problémy, ale pritom, keď maľujem, stále rozmýšľam o galérii, výstavách... Uznám si, musím rozmýšľať o tom, čo robím, o farbách... Keď nie som naladený, tak to radšej nechám a maľujem inokedy. Keď som naladený, vtedy sa mi najlepšie tvorí. Čo vás okrem maľovania ešte baví, napĺňa? − Rád počúvam hudbu, lebo keď mám zapojené rádio, v izbe nie som sám. Okrem toho baví ma pozrieť si futbalový, basketbalový či volejbalový zápas, nejaké európske majstrovstvá, ale i nejaký festival v našej dedine a pod.

Aké máte plány v budúcnosti? − Rozmýšľam o tom, aby mojou ďalšou témou bolo niečo späté s vedcami, napríklad s Mihajlom Pupinom, Nikolom Teslom, alebo namaľovať obraz o tom, kde som už bol a vystavoval svoju tvorbu a pod. Plánujem teda namaľovať ešte niekoľko obrazov veľkých rozmerov. Je to pre mňa ďalšia výzva, lebo ak na takom veľkom obraze maliar nedosiahne to, čo chce, je to preňho väčšia strata ako napr. nevydarený obraz menších rozmerov. Nie je podstatou len namaľovať čím väčší obraz, dôležité je na ňom zobraziť dobrý a kvalitný dej, dať mu dušu, život...

45 /4776/ 11. 11. 2017

37

Kultúra Z VERNISÁŽE V KYSÁČI

Portréty Michala Ďurovku Elena Šranková

V

Galérii Slovenského národného domu v Kysáči v piatok 3. novembra slávnostne otvorili 19. samostatnú výstavu Portréty akademického maliara

ich emócie. Moderoval Michal Madacký, vedúci Galérie SND. Pripomenul, že realizáciu výstavy podporili Národnostná rada slovenskej národnostnej menšiny a Úrad pre Slovákov žijúcich v zahraničí. Spomenul tiež, že

portrétov je na vysokej profesionálnej úrovni. Vidieť pri nej celkom vyformovaný výtvarný prejav. Ide o portréty robené istou rukou skúseného umelca, určitým spôsobom dištancované. V očiach portrétovaných badať viac-menej skrytú nádej na možnosť jestvovania krajšieho a lepšieho sveta.

trofarebným maľbám. K portrétom, ako nevyčerpateľnej téme a inšpirácii, sa najnovšie vrátil a pôvodne plánoval urobiť výstavu aj s maľovanými portrétmi. Avšak škoda bolo nevystaviť až 214 impresionistických, expresionistických a realistických kreslených portrétov rozličných formátov.

Vernisáž: (zľava) Sabína Trbarová, Anna Tomanová-Makanová, Michal Ďurovka, Michal Madacký a Vladimír Valentík

a profesora výtvarnej kultúry Michala Ďurovku.

Ctiteľom jeho výtvarnej tvorby, ktorí vo veľkom počte poctili vernisáž, sa autor portrétov tentoraz predstavil výstavou kresieb ľudských podobizní. Ide o perokresby, kresby uhľom, ceruzou alebo kombináciou techník, ktorými znázornil jedinečné podobizne svojich príbuzných, priateľov, známych, ale i modelov z akadémie. O Michalových portrétoch sa na otvorení výstavy zmienil výtvarný kritik Vladimír Valentík, kým príležitostný text akademickej maliarky Rajny Krulj prečítala Sabína Trbarová, ktorá sa spevom postarala aj o umeleckú zložku vernisáže. Členky Výtvarného krúžku Michala Geržu Mária Sláviková a Zuzana Ferková sa pochvalne zmienili tak o spolupráci s Michalom, ako i o jeho ľudských vlastnostiach. Výstavu otvorila Anna Tomanová-Makanová, predsedníčka NRSNM, ktorá vystavovanie portrétov ohodnotila ako hrdinský čin, lebo sa portrétovaním zaoberajú iba umelci, ktorí majú radi ľudí a vedia vycítiť

38

www.hl.rs

výstavu zorganizovali v rámci osláv 85. výročia MSS. Ako bolo počuť, Michal Ďurovka v priebehu uplynulých 25 rokov dokázal, že rovnako ľahko maľuje abstrakcie, krajinky a portréty. Najnovšia séria jeho

V Galérii SND nikdy nebolo toľko prítomných fyzicky a imaginárne – na portrétoch

Ako povedal maliar Ďurovka, portréty začal kresliť v rámci príprav na zápis na akadémiu. Počas školenia mu učarili, ale neskoršie sa viac venoval abstraktným pes-

Veď výstavy portrétov, a najmä kreslených, nie sú časté.

Z príležitosti výstavy vydali primeraný katalóg. Výstava bude otvorená do 30. novembra.

DIVADELNÍCI ZO STIČNA V KULPÍNE. V sieni Domu kultúry v Kulpíne si v sobotu 4. novembra milovníci divadla zasa prišli na svoje. Predstavili sa im divadelníci KD Stična zo Slovinska hrou Carla Goldoniho Sluga dveh gospodarjev (Sluha dvoch pánov) v réžii Alexandra Baka. Pred predstavením sa obecenstvu v mene KUS Zvolen ako hostiteľa prihovorila členka divadelnej sekcie kulpínskeho strediska Viera Dorčová-Babiaková. Po privítaní vysvetlila, že aj kulpínski divadelníci spolupracujú s režisérom Alexandrom Bakom zo Starej Pazovy a prostredníctvom neho hostia zo Slovinska zavítali do Kulpína. Inak slovinský súbor bol hosťujúcim súborom na 48. Divadelnom vavríne v Starej Pazove. Komédiu Sluha dvoch pánov aj v Kulpíne zahrali na výbornú, a to vďaka vynikajúcim hereckým kreáciám. Obecenstvo ich pozorne sledovalo a aj napriek jazykovej bariére porozumelo predstaveniu a hercov a režiséra odmenilo nejedným potleskom.

K. G.

Informačno-politický týždenník

• KULTÚRA •

VERNISÁŽ V ÚKVS

K osemdesiatinám Jána Bačúra Elena Šranková

V

ernisáž, ktorá v utorok 7. novembra prebiehala v Ústave pre kultúru vojvodinských Slovákov v Novom Sade, bola v znamení 80. narodenín insitného maliara Jána Bačúra z Padiny a jeho umeleckej tvorby. Je to 57. samostatná výstava tohto autora a v Novom Sade potrvá do konca mesiaca.

Výstavu usporiadali v spolupráci s Galériou insitného umenia v Kovačici, nuž sa na slávnostnom otvorení po uvítacích slovách Anny Chrťanovej-Leskovac, riaditeľky ÚKVS, prihovorila Anna Barcová-Žolnajová, kurátorka výstavy. Prítomných oboznámila so životnou a umeleckou dráhou jubilanta, umelca, kronikára a predovšetkým veľkého človeka Jána Bačúra, ktorý sa dopracoval k originálnemu maliarskemu rukopisu. Vladimír Valentík, výtvarný kritik, okrem iného spomenul, že v rámci opusu Jána Bačúra, ktorým predsta-

vuje svoje rodisko, možno rozlišovať obrazy venované samotnej Padine, kým je druhý tematický okruh venovaný prácam, najmä v poli, ale aj vo

Na slávnostnom otvorení výstavy: (zľava) Vladimír Valentík, Anna Chrťanová-Leskovac, Anna Barcová-Žolnajová, Ján Bačúr a Rozka Bačúrová

Pre jubilanta: padinská doboška na novosadskej vernisáži

dvore. Pri prvých obrazoch je častým motívom charakteristická budova padinského kostola a pri druhých

je to záprah, o čom sa návštevníci výstavy v Novom Sade mohli i sami presvedčiť.

Jubilant Bačúr pripomenul, že je toto jeho druhá výstava v Novom Sade po jedenástich rokoch. Najzaujímavejšie však bolo, keď prezradil, že je dôležité byť spokojný počas celého života a nie nahnevaný a natrápený.

Ako povedal, dôležité sú i zdravá

STAROPAZOVSKÝ ZBOR TÍLIA

Úspešné vystúpenia na festivaloch a koncertoch Anna Lešťanová

Z

miešaný spevácky zbor Tília úspešne pôsobí v Starej Pazove už viac ako 16 rokov. Okrem duchovných piesní na repertoári má aj slovenské ľudové piesne, skladby vážnej hudby a iné piesne podľa výberu a afinity tak vedúcej Anny Đurđevićovej, ako aj členov zboru. So svojím bohatým repertoárom zbor Členovia zboru Tília s vedúcou Tília vystupuje na mnohých Annou Đurđevićovou príležitostných koncertoch a festivaloch. Podľa slov dirigentky A. programe pre hostí z Nemecka, Đurđevićovej práve kvitujú čulú čin- na miestnej oslave 500 rokov renosť, a tak to potrvá do konca roka. formácie, pri tej istej oslave i v V minulom mesiaci vystupo- tamojšom adventistickom kostole), vali až päťkrát, nielen v Pazove (v ale aj v širšom okolí. Na 54. festivale evanjelickom kostole na tradičnom hudobných spolkov Vojvodiny, • KULTÚRA •

ktorý bol 28. októbra v Rume, tento zbor získal bronzovú sošku, ktorú si jeho členovia s potešením zaradili medzi svoje vzácne ocenenia. Už nasledujúci deň presvedčivý spevácky výkon mali v Belehrade, v koncertnej sále Iliju Kolarca na slávnostnej akadémii k oslave 500. výročia reformácie. V zemunskom kostole príležitostný program predviedli v nedeľu 5. novembra. Ako nám povedala dirigentka Đurđevićová, intenzívne sa v zbore chystajú i na festival slovenských speváckych zborov z Vojvodiny a na iné podujatia, ktoré ich očakávajú do konca roka v Starej Pazove a z každého vystúpenia sa nesmierne všetci tešia.

výživa a rekreácia, ale sa občas vo výžive pripúšťajú aj „prehrešky“. Keď ide o talent na maľovanie, povedal, že zaň vďačí svojej matke, avšak musel ho neustále pestovať a rozvíjať, aby sa dopracoval k dnešným výsledkom.

O umeleckú zložku na vernisáži sa spevom a hudbou postarali členovia SKC P. J. Šafárika z Nového Sadu.



KRÁTKE SPRÁVY

Šíd

Zasadala Správna rada MOMS Šíd. V piatok 3. novembra v Slovenskom národnom dome v Šíde matičiari v čele s predsedníčkou Natašou Kolárovou prerokovali tri zaujímavé body. Najprv členovia Správnej rady MOMS analyzovali svoju činnosť od júna tohto roku po toto zasadnutie a ohodnotili ju ako úspešnú. Potom si pohovorili o dvoch udalostiach, ktoré šídsky MOMS zorganizuje v novembri 2017. Po prezentácii knihy Mgr. Anny Petrovićovej Slovenská cirkev v Srbsku (8. novembra) nasledujúce podujatie tiež v miestnostiach slovenského evanjelického kostola (29. novembra) bude venované 72. výročiu založenia MOMS Šíd. Na spomenutom zasadnutí matičiari rokovali aj o svojich kandidátoch na najvyššie uznanie v Obci Šíd – 6-decembrovú cenu.

St. S.

45 /4776/ 11. 11. 2017

39

Kultúra VYHODNOTENIE SÚŤAŽE v rámci kampaní Október, mesiac správnej výživy 2017 a 16. október Svetový deň stravy sa uskutočnilo v stredu 1. novembra v slávnostnej sieni Kaštieľa Egység v Novom Sade. Žiakom základných škôl a deťom predškolského veku z územia Juhobáčskeho obvodu, autorom najkrajších výtvarných a literárnych prác zaslaných na súbeh Stravuj sa pravidelne a buď zdravý ceny udelil prof. Dr. Zoltán Horváth, člen Mestskej rady poverený zdravotníctvom.

Pozoruhodný úspech dosiahli aj dve žiačky ZŠ Ľudovíta Štúra v Kysáči: v kategórii žiakov nižších ročníkov základnej školy 1. cenu získala Jana Gašková, žiačka 2. 2 triedy, ktorú motivovala učiteľka triednej výučby Anna Legíňová, a v kategórii žiakov vyšších ročníkov 2. cenu získala Andrea Miháľová, žiačka 7. 2, na súťaž ju motivoval učiteľ výtvarnej kultúry Michal Ďurovka. Organizátorom súťaže bol Inštitút pre verejné zdravie Vojvodiny.

E. Š.

Foto: M. Ďurovka

IN MEMORIAM

Miroslav Jašo 1956 – 2017

M

nohí účastníci tohtoročného Petrovského maratónu, dobiehajúc do cieľa v poslednú septembrovú nedeľu, postrehli, že tam niekto chýba. Profesor telovýchovy Miroslav Jašo už niekoľko dní predtým bežal posledné kilometre svojho životného maratónu. Z pokrajinskej nemocnice v Novom Sade do Inštitútu pre kardiovaskulárne ochorenia v Sriemskej Kamenici.

Odkiaľ v pondelok 30. októbra 2017 prišla správa: Miroslav dobehol do cieľa... Posledná rozlúčka s ním sa konala na petrovskom cintoríne v stredu 1. novembra.

Miroslav Jašo sa narodil 29. júna 1956 v Báčskom Petrovci v učiteľskej rodine, ako brat staršieho (tiež už zosnulého) brata Vladimíra. Základnú školu a gymnázium skončil v rodisku a diplom profesora telesnej výchovy získal na Fakulte telesnej kultúry v Novom Sade. Dlho čakal na príležitosť, aby sa uplatnil v odbore. Po tom, čo krátko pracoval v Bjelovare, jedenásť rokov bol zamestnancom Ústavu pre neurológiu, psychiatriu a duševné zdravie v Novom Sade (1984 – 1995).

Ako učiteľ telesnej výchovy začal pôsobiť roku 1995 v Základnej škole Jozefa Marčoka Dragutina v Hložanoch, kde žil s manželkou Mirkou. Aj ona ho predstihla na ceste do večnosti. Tešili sa z malých vecí a najviac zo svojho najväčšieho šťastia – dcéry Ivany, ktorá sa vypracovala na vynikajúcu huslistku. Od roku 2006 Miroslavovo pracovisko bolo v Základnej škole Jána Čajaka v rodnom Petrovci. Po chvíľu, keď ho záchranná sanitka zo školy zaviezla do nemocnice... Učiteľským zborom v Hložanoch a Petrovci zostáva v pamäti ako dobrý kolega, odborník, ktorý k svojmu povolaniu, kolegom a žiakom prechovával mimoriadne zodpovedný vzťah. Deti a dospievajúcich mladých ľudí viedol k starostlivosti o vlastné zdravie, učiac ich základom telesnej kultúry. Zároveň im odovzdával oveľa viac: vlastným príkladom im ukazoval cestu k svedomitosti, čestnosti, odvahe a rozvážnosti. Na takého človeka veru hodno v dobrom spomínať.

J. B.

40

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

Ani „dom na sprat“, ani „stán“, ani „zgrada“ Anna Horvátová

P

odstatné meno dom je spisovné. Zatiaľ nie sú ani náznaky na jeho skomolenie, odoláva úspešne novým srbsko-slovenským trendom.

Ešte stále mu rozumieme aj v slovenčine. Azda preto, že je také jednoduché, pri vyjadrovaní ani písaní nenarážame na tie obvyklé problémy. Neplatí to však pri spojeniach, v ktorých je dom súčasťou a ktoré sú, žiaľ, ešte jedným dôkazom našej nedbalosti o slovenčinu: „dom na sprat“, ale aj „dom na poschodie“... Srbské spojenie kuća na sprat sme si my „logicky“ preložili „dom na sprat“ alebo, a to s cieľom byť „dôsledný“ v preklade, „dom na poschodie“. V slovenčine tomuto zodpovedá poschodový dom.

Na rozdiel od tohto je aj prízemný dom. V závislosti od materiálu rozlišujeme kamenný, drevený.

A od účelu: obchodný dom, či veľký obchod; mestský, obecný dom či radnica; aj svadobný dom, kde sa organizujú svadby; alebo dom smútku, v ktorom leží telo nebožtíka. No a namiesto slova kostol možno použiť dom Pána, dom boží. Prídavným menom poschodový označujeme všetko, čo má jedno poschodie alebo inú rovnorodú nadstavbu: poschodová posteľ, poschodový autobus...

V novšej architektúre sa upus-

tilo od klasickej stavby domov, ktoré mali prednú izbu, pitvor, zadnú izbu. Také stavby vystriedali buď už spomenuté poschodové domy alebo „montážne“ domy. V srbčine montažne kuće, čo je v poriadku, v slovenčine sú montované domy.

Takým novším trendom pri vyjadrovaní je aj slovo „stán“. Do nášho jazyka sa dostalo pridaním dlhého „á“ srbskému slovu stan.

Ale nedajbože, aby sme bývali v stane, to by sme bývali pod šiatrom. Vari je to také ťažké vysloviť slovenské slovo byt?! Nepopierame skutočnosť, že naši študenti do mesta prídu a hľadajú si „stán“, ale či aj ich rodičia a starí rodičia musia chodiť do „stánu“, a nie do bytu?! Slovenské slovo byt už neodoláva nárazom asimilácie a novej doby. Byt jednoizbový, dvojizbový, trojizbový; aj súkromný, služobný, letný, moderný možno prenajať, dať do prenájmu; v srbčine izdajem stan. Vziať niekoho na byt ako podnájomníka je mať niekoho na byte.

A aby téma s bývaním bola úplná, spomenieme aj „zgradu“, v ktorej sa nachádzajú „stány“.

Do tohto slovka sme nepridali žiaden ani mäkčeň, ani dĺžeň, privlastnili sme si ho v pôvodnom znení. Srbskému slovu zgrada zodpovedá slovenské budova: obytná budova, budova z panelov alebo panelový dom, hov. panelák.

CHÝRNIK KYSÁČ. V dňoch 10. až 12. novembra v Kysáči prebieha 14. Festival Zuzany Kardelisovej. V súťažnej a revuálnej časti festival ponúka milovníkom scénického umenia päť divadelných predstavení zo Starej Pazovy, Kovačice, Kysáča a Močenka (Slovensko). a. f.

NOVÝ SAD. Ústav pre kultúru vojvodinských Slovákov usporiada

večierok, na ktorom si posvieti na život a tvorbu pre deti a mládež oceňovanej spisovateľky z radu vojvodinských Slovákov Márie Kotvášovej-Jonášovej pri príležitosti jej životného jubilea – 60. narodenín. Večierok bude vo štvrtok 16. novembra o 18. hodine v miestnostiach ÚKVS (Njegošova 16/II, Nový Sad). ÚKVS • KULTÚRA •

Oznamy GRATULÁCIA

GRATULÁCIA

Na Fakulte technických vied v Novom Sade dňa 31. októbra 2017 master prácu obhájil ŽELISLAV POLIAK z Kovačice a získal titul master inžinier grafického inžinierstva a dizajnu.

K úspechu mu srdečne gratulujú mama a sestra s rodinou.

Na Vysokej technickej škole odborných štúdií v Novom Sade sa NATÁLIA ČIPKÁROVÁ z Kulpína stala diplomovanou inžinierkou ochrany životného prostredia.

Mladej odborníčke zo srdca gratulujú rodičia a sestra Aleksandra.

BLAHOŽELANIE

GRATULÁCIA

Dňa 31. októbra 2017 na Fakulte technických vied v Novom Sade úspešne ukončil master štúdium ŽELISLAV POLIAK z Kovačice a získal titul master inžinier grafického inžinierstva a dizajnu.

K úspechu mu srdečne blahoželajú starí rodičia Poliakovci.

Na Vysokej technickej škole odborných štúdií v Novom Sade sa NATÁLIA ČIPKÁROVÁ z Kulpína stala diplomovanou inžinierkou ochrany životného prostredia.

Mladej odborníčke zo srdca gratulujú starký a starká Zaťkovci.

Pokrajinský sekretariát pre urbanizmus a ochranu životného prostredia na základe článku 14 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04) zverejňuje

Mestská správa pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad na základe článku 29 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04 a 36/09) zverejňuje

OZNÁMENIE o schválení rozhodnutia o rozsahu a obsahu Štúdie o odhade vplyvov na životné prostredie

OZNÁMENIE o schválení rozhodnutia, že nie je potrebný odhad vplyvov na životné prostredie projektu základňovej stanice mobilnej telefónie NS2473_01 NS_Novi_Sad_Uspenska_crkva

Pokrajinský sekretariát pre urbanizmus a ochranu životného prostredia dňa 30. 10. 2017 schválil rozhodnutie o rozsahu a obsahu Štúdie o odhade vplyvov na životné prostredie projektu Rekonštrukcia časti prevádzky na destilovanie širokých frakcií ľahkých uhľovodíkov (ŠFLU) do zložitejšej prevádzky na destilovanie, viazaním ešte jednej kolóny na destilovanie v sústave na destilovanie širokých frakcií ľahkých uhľovodíkov (ŠFLU) v továrni Hipol Odžaci.

Nositeľ projektu je Chemický priemysel Hipol, a. s., Odžaci, Ulica gračacki put b. č.

Rozhodnutie o rozsahu a obsahu Štúdie o odhade vplyvov na životné prostredie pre predmetový projekt možno dostať k nahliadnutiu v pracovné dni od 10.00 do 14.00 h v miestnostiach Pokrajinského sekretariátu pre urbanizmus a ochranu životného prostredia, Bulvár Mihajla Pupina 16, Nový Sad (prízemie, kancelária č. 39).

Zainteresovaná verejnosť môže podať sťažnosť proti tomuto rozhodnutiu v lehote 15 dní odo dňa zverejnenia tohto oznámenia.

Podnik KODAR INŽENJERING, s. s r. o., Belehrad, splnomocnením nositeľa projektu VIP MOBILE, s. s r. o., Nový Belehrad, Milutina Milankovića 1ž, podal tomuto orgánu žiadosť o rozhodovanie o potrebe po odhade vplyvov na životné prostredie projektu – základňovej stanice mobilnej telefónie NS2473_01 NS_Novi_Sad_Uspenska_crkva, Ul. uspenska 12, na katastrálnej parcele číslo 10125/1, k. o. Nový Sad I, Mesto Nový Sad. Po uskutočnenom postupe Mestská správa pre ochranu životného prostredia dňa 6. novembra 2017 schválila rozhodnutie číslo VI-501-656/17, že nie je potrebný odhad vplyvov predmetového projektu na životné prostredie.

Do predmetového rozhodnutia možno nahliadnuť v miestnostiach Mestskej správy pre ochranu životného prostredia, Rumenačka 110 a, Nový Sad, v pracovné dni od 10.00 do 15.00 h a na webovej stránke Mestskej správy pre ochranu životného prostredia www.environovisad.org.rs.

Zainteresovaná verejnosť môže vyjadriť sťažnosť proti tomuto rozhodnutiu v lehote 15 dní odo dňa jeho zverejnenia v prostriedkoch verejného informovania prostredníctvom tohto orgánu.

• OZNAMY •

45 /4776/ 11. 11. 2017

41

Oznamy BOĽAVÁ ROZLÚČKA

Dňa 26. októbra 2017 ma navždy opustila milovaná dcéra

SMUTNÁ ROZLÚČKA

BOŽENA PEŤKOVSKÁ

BOŽENA PEŤKOVSKÁ

rod. Bendová 1952 – 2017 z Petrovca

rod. Bendová 1952 – 2017 z Petrovca

Nikdy na Teba nezabudne

S láskou si na Teba budú spomínať: mama

POSLEDNÝ POZDRAV

našej nenahraditeľnej mame, svokre a mamičke

MÁRII VÍZIOVEJ

rod. Krajčiovej 11. 1940 – 23. 10. 2017 z Báčskeho Petrovca

syn Ján, nevesta Mária a vnuk Matúš

SMUTNÁ ROZLÚČKA VYROBNY PROGRAM: – KOTLY NA PEVNE PALIVO, BIOMASU A PELETY – HORAKY NA PELETY – NEREZOVE KOMINY – AKUMULACNE NADRŽE

Nositelia zlatých medailí za kvalitu na Novosadskom veľtrhu

BOŽENA PEŤKOVSKÁ rod. Bendová 1952 – 2017 z Petrovca

Navždy zarmútená dcéra Milota, zať Pavel a vnuk Pavel

SMUTNÁ ROZLÚČKA

Dňa 30. októbra sme sa navždy rozlúčili s naším príbuzným a dobrým priateľom

Navždy zostaneš v našich srdciach.

KOVAČICA Štúrova 69 tel./fax: 013/662-183 mob. 063/282-097 www.uniko.rs

SMUTNÁ SPOMIENKA

Dňa 5. novembra 2017 uplynul rok, čo ma navždy opustil môj drahý manžel

Syn Ivan, nevesta Maja a vnuk Boris

SMUTNÁ SPOMIENKA

MIROSLAVOM JAŠOM

29. 6. 1956 – 30. 10. 2017 z Báčskeho Petrovca

Dňa 5. novembra 2017 uplynul rok, čo nás navždy opustil otec a starký Tichú spomienku si na Teba zachovajú rodiny Dorčová a Krajčíková

JÁN BÚRIK

JÁN BÚRIK

1945 – 2016 – 2017 z Kulpína

1945 – 2016 – 2017 z Kulpína

SMUTNÁ SPOMIENKA

Uplynulo osem rokov, čo nás navždy opustila naša drahá mama a stará mama

S láskou si na neho spomína

S láskou a úctou si na neho spomína dcéra Anna s rodinou

manželka Anna

Mestská správa pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad na základe článku 14 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04 a 36/09) zverejňuje OZNÁMENIE o podanej žiadosti o určovanie rozsahu a obsahu Štúdie o odhadu vplyvov na životné prostredie projektu Nositeľ projektu Verejný komunálny podnik NOVOSADSKA TOPLANA, Nový Sad, Vladimira Nikolića číslo 1, Nový Sad, podal žiadosť o určovanie rozsahu a obsahu Štúdie o odhadu vplyvov na životné prostredie projektu Rekonštrukcia a dostavba objektu

42

www.hl.rs

teplárne, časťou výšky: prízemie a poschodie (P + 1) a časťou vysoké prízemie (VP) vnútornej komunikácie a komunikácie chodcov, komplex teplárne ISTOK v Ul. Marka Miljanova 2, na katastrálnych parcelách čísla 9313/2 a 9313/1, k. o. Nový Sad I, Mesto Nový Sad. Údaje a dokumentáciu zo žiadosti nositeľa projektu možno dostať k nahliadnutiu v miestnostiach Mestskej správy pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad, Rumenačka 110, Nový Sad, v pracovné dni od 10.00 do 15.00 h.

Všetci záujemcovia v lehote 15 dní odo dňa zverejnenia tohto oznámenia môžu svoju mienku v písanej forme doručiť na adresu Mestskej správy pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad.

Informačno-politický týždenník

ZUZANA KOVÁČOVÁ

rod. Balcová 1929 – 2009 – 2017 z Báčskeho Petrovca

Na Tvoju lásku, dobrotu a starostlivosť nezabúdajú a s úctou si na Teba spomínajú dcéra Mária s manželom Ondrejom, vnučka Milotka a vnuk Miloslav s rodinami • OZNAMY •

Oznamy BOĽAVÁ SPOMIENKA

SMUTNÁ ROZLÚČKA

na sestru a brata

KATARÍNU POVOLNÚ rod. Mikulášovú 24. 7. 1949 – 19. 2. 1987 – 2017

s otcom a starkým

JÁNA MIKULÁŠA

26. 4. 1955 – 5. 11. 2016 – 2017

z Padiny

V našich srdciach a spomienkach neustále žijete.

Sestra Anna Červená z Kulpína s manželom Paľkom, synom Jaroslavom a dcérou Milinou s rodinami

ANDRIJOM ŠIMOM

SMUTNÁ ROZLÚČKA

7. 10. 1950 – 31. 10. 2017 žil v Nemecku pôvodom z Kulpína

s milovaným ockom

MIROSLAVOM JAŠOM 29. 6. 1956 – 30. 10. 2017 z Báčskeho Petrovca

Ďakujem Ti, že si bol mojím ockom, lebo mať takého človeka, akým si bol Ty, za otca je privilégiom. Ďakujem Ti za všetku lásku, podporu a dobrotu, ktorú si mi daroval. Po Tebe zostáva prázdnota v srdci, ktorú nič nevyplní. Budeš mi strašne chýbať.

Tešili sme sa, že príde chvíľa, keď budeme tráviť s Tebou viac času, ale osud nám to nedoprial.

Zostalo nám iba spomínať na krásne spoločné chvíle, i keď ich bolo málo.

Lúčia sa:

syn Andrej s rodinou a dcéra Gabriela

Tvoja Ivanka s manželom Luciom

POSLEDNÝ POZDRAV

POSLEDNÝ POZDRAV

nášmu priateľovi

nášmu kolegovi

MIROSLAVOVI JAŠOVI 29. 6. 1956 – 30. 10. 2017 z Petrovca

Odišiel si, ako si to osud prial, ale v našich srdciach a spomienkach zostávaš naďalej.

Tvoji priatelia: Krco, Andrášikovci, Werleovci a Pálenkášovci

MIROSLAVOVI JAŠOVI 1956 – 2017 z Petrovca

DROBNÉ OZNAMY TESNÍME (dihtujeme) okná a dvere neopren gumou a vyrábame harmonika dvere a rolety; tel. č.: 025/5827-710 a 060/5088-433.

Mnohé generácie žiakov dlho budú pátrať po veľkom slove vďaky svojmu učiteľovi a nanajvýš priateľovi.

Lúčime sa s Tebou a s nesmiernou úctou a vďakou hlboko sa klaniame Tvojej pamiatke.

hlasludu.info www.hl.rs

NA PREDAJ servisované, zachované domáce spotrebiče a biela technika v Báčskom Petrovci; bližšie informácie na tel. č.: 064/2051445.

Kolektív ZŠ Jána Čajaka v Petrovci

• OZNAMY •

45 /4776/ 11. 11. 2017

43

RTV Panoráma TELEVÍZIA VOJVODINA 2 Piatok 10. novembra 19.30 37. Festival slovenskej populárnej hudby Zlatý kľúč, revuálna časť 20.00 Dobrý večer Vojvodina Nedeľa 12. novembra 11.00 Dúhovka 11.30 Agrosféra Utorok 14. novembra 12.10 Paleta – výber najlepších vysielaní z produkcie Slovenskej redakcie RTV Vojvodina titulkovaných po srbsky na 1. programe TVV 17.30 Perličky – desaťminútový blok venovaný najmladším divákom Pondelok – sobota 18.00 Denník TERMÍNY REPRÍZOVÝCH VYSIELANÍ Piatok 21.30 Dúhovka 22.00 Agrosféra Sobota 9.25 Dobrý večer Vojvodina 11.20 Paleta Utorok 16.10 Paleta 17.00 Dúhovka

RÁDIO NOVÝ SAD 3 Predpoludňajší program Každý pracovný deň 8.00 – 10.00 Sobota 8.00 Správy 8.30 Envirosféra 9.00 Správy Týždeň 8.00 8.05 9.05 9.30

Nedeľa Správy Vysielanie pre dedinu Pohľady k výšinám Vysielanie pre deti

Popoludňajší program 14.45 Slovenská ľudová hudba (sobota) 15.00 Správy 15.05 Rádiošport (pondelok) Kronika našich osád (utorok) Hudobné vysielanie (streda) Inteen (streda o 16.00) Súzvuky (štvrtok) Z každého rožka troška (piatok) Kaleidoskop (sobota) 15.30 Zo sveta hudby – zábavná hudba (nedeľa) 16.00 Motívy (nedeľa) 17.00 Rozhlasové noviny 17.15 Vejár hudobných vysielaní Slovenská ľudová hudba (sobota) Nočný program 23.00 Rozhlasová hra pre dospelých (utorok) 24.00 Slovenská tanečná, ľudová a umelecká hudba (nedeľa)

44

www.hl.rs

Pondelok – sobota 18.25 Začiatok vysielania 18.30 Zahraničný denník 18.50 Hit dňa, Moľa / Klenoty, Citáty 19.00 Zvon, spravodajská relácia 19.15 Kreslený film 19.50 Hit dňa, Reklamy 20.00 Filmy: Piatok 10. novembra – Purpurový vrch Sobota 11. novembra – Avatar Pondelok 13. novembra – Trójska Helena, 2. časť Utorok 14. novembra – Princ a Purďas Streda 15. novembra – Policajt zo škôlky 2 Štvrtok 16. novembra – Rýchlo a zbesilo 6 21.45 Hit dňa, Moľa / Klenoty, Citáty, Reklamy, Zvon 23.00 Záver vysielania

TV STARÁ PAZOVA

Každý pondelok 20.00 Hudobný mix

Každú sobotu 18.15 Výber z programu TV Pančevo

Utorok – sobota 17.00 Správy 22.00 Správy Nedeľa 13.00 S vami a pre vás S vami a pre vás je kolážové vysielanie, ktoré obsahuje aktuality zo staropazovského prostredia, ako i z iných slovenských prostredí. V rámci hodinového vysielania je aj náboženská časť pod názvom Hrad prepevný. Repríza v pondelok a stredu o 14.00, resp. o 22.05.

Informačno-politický týždenník

TV OBCE KOVAČICA Klenotnica (nedeľa, utorok, piatok) 16.00 – 18.00 Nedeľa 12. novembra 16.00 Kronika týždňa Slovo na týždeň Kovačičania sa ovenčili vavrínom Aktivity padinských dôchodcov Utorok 14. novembra 16.00 Poľovníctvo nie je len záľuba Slávnostná akadémia Gymnázia M. Pupina Divadlo: Pozdrav niekoho iatok 17. novembra 16.00 Z archívu: RTVOK Film: Pani zima

Nedeľa 12. novembra 17.00 Film: Cililing a zver-nezver 18.30 Hit dňa, Reklamy, zostrih Molí 19.00 Zvon, prehľad udalostí týždňa 20.00 Kolážová relácia Nedeľa s vami 22.00 Film: Trójska Helena, 1. časť 24.00 Záver vysielania

Každý piatok 18.15 Výber z programu TV Kovačica

Zlatý kľúč. V piatkovom termíne odznie revuálna časť 37. Festivalu slovenskej populárnej hudby Zlatý kľúč, v ktorej vystúpila skupina Fair play.

Dúhovka. V nedeľnom predpoludňajšom bloku si diváci môžu pozrieť reportáž zo 48. prehliadky slovenskej ochotníckej divadelnej tvorby v Srbsku Divadelný vavrín, v ktorej je priestor na stretnutie, interakciu a komunikáciu divadelných tvorcov, odborníkov a divákov.

TV PETROVEC

Pavel Surový, riaditeľ KC Kysáč

RÁDIO KOVAČICA Na modrej vlne – každý pracovný deň 15.05 Správy z regiónu 15.30 Stalo sa na dnešný deň 16.00 Správy z Kovačickej obce 16.10 Hlas ľudu ponúka (každý piatok) 16.20 Kalendárium 16.25 Udalosti dňa 16.55 Citáty do vrecka 17.00 Šport, Medicína, Školstvo, Poľnohospodárstvo, Kultúra 17.15 Zaujímavosti zo sveta 17.30 Humor 18.00 Správy z Kovačickej obce 18.10 Zaujímavosti zo sveta 18.15 Šport, Medicína, Školstvo, Poľnohospodárstvo, Kultúra 18.20 Citáty do vrecka 18.40 Poézia • RTV PANORÁMA •

KRÍŽOVKA ČÍSLO 45 RÁDIO STARÁ PAZOVA 18.00 18.15 18.30 19.00 19.15 19.30 20.00

15.00 16.00 16.05 16.30 17.00 18.05 19.00

19.30 20.00

7.00 7.30 8.00 8.05 8.30 9.00 9.05 9.30

Utorok – piatok Servis Na dnešný deň Meniny Volíme melódiu dňa Aktuality z obce a iných osád Poučky zo slovenčiny (streda) Denník, informatívne vysielanie Hudba Oznamy, hudba a reklamy Z nášho uhla, udalosti a ľudia Náboženské vysielanie Živé vody (streda) Tematické vysielanie Z minulosti (štvrtok) Sobota Servis Na dnešný deň Meniny, Reklamy Správy Zvončeky, detské vysielanie Oznamy a drobné oznamy Volíme melódiu týždňa, resp. mesiaca, hudba a reklamy Repríza štvrtkovej relácie Z nášho uhla Aktuality z Vojvodiny, na spoločnej vlne rozhlasové stanice Báč, Báčsky Petrovec, Kovačica a Stará Pazova Oznamy, drobné oznamy a z našich osád Aktuality z mesta, repríza utorkovej relácie Z nášho uhla Nedeľa Servis Na dnešný deň Meniny Oznamy, hudba a reklamy Správy Hudba, servis Slovo nášho Boha, náboženské vysielanie Správy Hudba a aktuality Oznamy, hudba a reklamy

NOVOSADSKÁ TELEVÍZIA Každý pracovný deň 15.15 Objektív v slovenskej reči

• RTV PANORÁMA •

RÁDIO PETROVEC Utorok – piatok 9.00 – 13.00 Správy na každú hodinu 10.00 – 11.00 Hit dňa, kontakt relácia 14.00 Dozvuky, denná informatívna relácia Sobota 10.00 – 11.00 Rádiodišputy, týždenná relácia na aktuálnu tému Nedeľa 10.00 – 12.00 Retrospektíva udalostí týždňa 12.00 Hudobné pozdravy a blahoželania Slovenská hudba každý deň od 5.00 – 20.00.

Svetová hudba každý deň od 20.00 – 5.00.

V tajničke je názov tradičného podujatia venovaného seniorom.

autorka: a druh ANNA 1. časť podobne rozvoj BIČIA- tajničky kvetiny (skr.)

ROVÁ

Streda 15. novembra 12.30 Dobrý deň, kolážová relácia TV VOJVODINY program vysiela na nasledujúcich kanáloch: pre územie Nového Sadu na 48., pre územie Subotice na 40. a pre územie Vršca na 39.

Program v slovenskej reči sa vysiela na Druhom programe RÁDIO NOVÝ SAD Program v slovenskej reči sa vysiela na vlnovej dĺžke 100 a 107.1 MHz TV PETROVEC Program sa vysiela na kanáli 55; www.tvpetrovec.com; RÁDIO PETROVEC Program sa vysiela na vlnovej dĺžke 91.4 MHz TELEVÍZIA OBCE KOVAČICA Program sa vysiela na kanáli 52 RÁDIO OBCE KOVAČICA Program sa vysiela na vlnovej dĺžke 93,2 MHz RÁDIO STARÁ PAZOVA Program v slovenskej reči sa vysiela na vlnovej dĺžke 91.5 MHz TV STARÁ PAZOVA Program v slovenskej reči sa vysiela prostredníctvom lokálneho káblového operátora na kanáli 60 TELEVÍZIA PANČEVO Program sa vysiela na kanáli 39 NOVOSADSKÁ TELEVÍZIA Program sa vysiela na kanáli 60

New York

sólová vokálna skladba

mliečny výrobok

listnatý strom

továreň na cukrovinky

číslovka vpíšte IÁ

predložka

spojka

zemeguľa Sarajevo

najlepší jednotlivci

chorvátsky novinár Keršovani

metál herečka Banjac

lichotiť

turist. hotel

Neda Arnerić

Nedeľa 12. novembra 19.30 Repríza relácie Dobrý deň

najvyššia karta

zafarbená

štikúta

TELEVÍZIA PANČEVO

Bor

3. časť tajničky

dlhá samohláska

mužský oblek

2. časť tajničky

hodina nástroj na čistenie

priekopa

AS HL DU U budovy Ľ

opyt. zám. nerozhodne v šachu

druh prikrývky popred

vpíšte OSE

Lesoto grécke písmeno

náčinie na zametanie

röntgen

vpíšte YŇ

potrať!

ROZLÚŠTENIE KRÍŽOVKY ČÍSLO 44 VODOROVNE: prenikal, oáza, ľad, PČ, drúk, oiz, TČ, p, Zlatý, Sr, esko, apo, Ratko, RS, a, I, kvet, ťava, lse, vulkán, pojazdil, onen, ale TAJNIČKA: ZLATÝ KĽÚČ

Správne rozlúštenie KRÍŽOVKY 42 z čísla 42 Hlasu ľudu zo 21. októbra 2017 bolo: DEŇ HLASU ĽUDU. Odmenu – knižné vydanie z produkcie NVU Hlas ľudu za správne rozlúštenie uvedenej krížovky získala: VERONA PETRAKOVÁ, Ul. mira č. 133, 11 275 BOĽOVCE. BLAHOŽELÁME. Správne rozlúštenia aj naďalej zasielajte DO 5 DNÍ ODO DŇA VYDANIA NAŠICH NOVÍN na adresu: NVU Hlas ľudu, Bulvár oslobodenia 81/V, poštový priečinok 234, 21 000 Nový Sad, PRE KRÍŽOVKU, alebo mailom na adresu: obsustova@hl.rs

45 /4776/ 11. 11. 2017

45

Šport PRVÁ JUHOBANÁTSKA LIGA

Úspechy vábia fanúšikov Ján Bokor Domáce mužstvá vyhrali na šiestich zápasoch, hostia len na jednom, kým sa jedno stretnutie skončilo nerozhodne. Vedúci BAK a druhá Dolina nepoľavujú, dokonca zvyšujú si bodový náskok.

Výsledky 12. kola: Crvena zvezda – Vojvodina (CC) 1 : 0, Radnički – Strela 2 : 1, Dolina – Vulturul 5 : 0, Jugoslavija – Dunav 2 : 0, Jedinstvo Stević – Vojvodina (C) 2 : 2, Jedinstvo (V) – Vojvodina (S) 1 : 0, Sloga – Partizan 0 : 2, BAK – Borac 3 : 1.

DOLINA – VULTURUL 5 : 0 (1 : 0)

D

obré výkony a výsledky vábia fanúšikov Doliny, ktorých je na tribúne stále viac. Tak to bolo aj na zápase s Vulturulom z Grebenca. Hostia posilnení Pavlom Čížikom a veteránom Makarunom, ktorí si obliekali aj tričko Doliny, neprišli do Padiny s bielou zástavou.

Chceli lepšieho súpera prekvapiť a pribrzdiť. Nepodarilo sa im to.

Nároční hostia mali sily iba na jeden polčas, v ktorom sa pokúsili ohroziť brankára Trkulju. Dolina postupne prebrala hru, jej útočníci

častejšie strieľali na bránu dobrého brankára Antića. Strelu Marka Rudića však nemohol kryť, a tak domáci od 19. min. viedli 1 : 0.

V druhom polčase tréner Šipka skúseného záložníka Čížika presunul do útoku, tak oslabil obranu a Padinčanom umožnil, aby hrali voľnejšie. Mirko a Marko Rudićovci svoje šance zmárnili. Čoraz väčší zmätok v obrane hostí využil vysoký Dobrić a hlavou vsietil najkrajší gól – 2 : 0. Potom usilovný Kevdžija centroval, loptu hlavou zachytil

SOMBORSKÁ OBLASTNÁ LIGA

Nespokojní s rozhodcom HAJDUK JUNIOR – SLÁVIA 2 : 0 (0 : 0) Ján Šuster

N

epočetné obecenstvo, zápas v Kule sledovalo len sotva 50 divákov, videlo dobrý futbal. Pekné, slnečné počasie a veľmi dobrý trávnik priam inšpirovali hráčov oboch mužstiev, aby hrali čím lepšie. Na konci sa domáci radovali, ale vďaka výdatnej pomoci rozhodcu Darka Mitrovića z Odžakov, ktorý nemal rovnaké kritérium voči hráčom dvoch tímov, takže hostitelia mohli robiť, čo len chceli!

Prvý pohrozil Sekeruš už v 3. min., pred trestným územím ho nedovolene zastavil Veselinović, ale sa píšťala rozhodcu nepočula, a potom v 18. min. útočník Pivničanov trafil domáceho Marića. V 28. min. hráč Hajduk juniora hrubo fauloval J. Žigmunda pred svojím trestným územím, rozhodca sa znova neozval, no márne boli protesty zo striedačky Slávie a hŕstky Pivničanov na tribúne. Prvú a jedinú strelu na bránu hostí zaslal Furtula v 44. min., no brankár Brňa sa

46

www.hl.rs

Dražen Dobrić hlavou strelil najkrajší gól na zápase v Padine – 2 : 0 Marko Rudić a bolo 3 : 0. Len čo vykročil na trávnik náhradník Ilić, zo skrumáže strelil štvrtý gól. V závere zápasu obranca hostí fauloval Rudića a penaltu úspešne premenil S. Rudić – 5 : 0.

Mladí rozhodcovia v čele s Pančevčanom Borisom Cvitakom, ktorému pomáhali Miloš Janković (B. Brestovac) a Katarina Petrovićová (Pančevo), dobre vykonali svoju úlohu.

DOLINA: Trkulja, Koreň, Cvetanović, Važić, Kevdžija, Matuľa, Mirko Rudić (Ilić), Marko Rudić, S. Rudić, Dobrić (Hlavča), Mihajlović V nedeľu Dolina bude hosťovať v Ivanove, kde zohrá zápas s domácou Strelou.

nedal prekvapiť.

V 53. min. sa radovali domáci. Ľavý obranca Janjić prebehol po ľavej strane, vysoko zacentroval a lopta sa na všeobecné prekvapenie ocitla v bráne Brňu – 1 : 0. V 72. veľká šanca pre Sláviu, Sekeruš oklamal troch zadákov domácich, rýchlejší bol aj od brankára, no jeho strela skončila Prehra v Kule: mimo brány. RozhodMiloš Mirković ca Mitrović v 89. min.

(Slávia Pivnica) odpískal penaltu pre Hajduk junior, ktorú videl asi len on a Danojević stanovil výsledok zápasu – 2 : 0.

SLÁVIA: Brňa, Vladimír Kuchta, M. Žigmund, Nímet, Mirković, Kotiv, Sekeruš, Vlastislav Kuchta, Tešanović, Petrović, J. Žigmund Výsledky 13. kola: Hercegovac – Kula 3 : 1, Borac – Budućnost (M) 0 : 2, Krila Krajine – Crvenka 2 : 1, ŽAK – Vojvodina 1 : 2, Budućnost (P) – Lipar 3 : 0, Mladost – Stanišić 0 : 3, Rusín – Stari grad 1 : 1, Hajduk junior – Slávia 2 : 0.

Slávia znova bude hosťovať v Kule, kde si teraz zmeria sily s rovnomenným domácim mužstvom.

Informačno-politický týždenník

1. BAK 12 2. Dolina 12 3. Partizan 12 4. Borac 12 5. Sloga 12 6. Vojvodina (S) 12 7. Radnički 12 8. Jedinstvo (V) 12 9. Vojvodina (C) 12 10. Strela 12 11. Jedins. Stević 12 12. Vulturul 12 13. C. zvezda 12 14. Jugoslavija 12 15. Vojvodina (CC)12 16. Dunav 12

11 10 7 6 7 6 6 5 4 4 3 3 2 2 0 0

0 0 3 4 1 3 2 3 3 3 3 2 3 1 5 4

1 2 2 2 4 3 4 4 5 5 6 7 7 9 7 8

31 : 6 36 : 13 34 : 21 27 : 12 19 : 11 22 : 19 26 : 17 19 : 22 24 : 24 18 : 19 23 : 27 12 : 28 18 : 30 16 : 40 4 : 16 9 : 33

33 30 24 22 22 21 20 18 15 15 12 11 9 7 5 4

IN MEMORIAM

Ján Vrška-Prpić 1957 – 2017

V

o štvrtok 2. novembra po dlhej a ťažkej chorobe v Kysáči umrel niekdajší brankár FK Tatra Ján Vrška-Prpić. Hrať začal v pionierskom tíme, potom v doraste a medzi žrde prvej jedenástky FK Tatra si zastal v roku 1974, kde zotrval desať rokov. Tri roky hral aj hádzanú v HK Tatra. Bol aj členom folklórnej skupiny KIS Kysáč. Jeho telesné pozostatky pochovali 3. novembra v Kysáči.

PP

IN MEMORIAM

Ondrej Šuľan 1939 – 2017

V

o štvrtok 2. novembra v Kysáči umrel niekdajší technický vedúci HK Tatra. Narodil sa 12. januára 1939. V rokoch 1970 – 1976 zastával funkciu technického vedúceho ženského družstva. Hádzanú často podporoval aj hmotne a športové diania v Kysáči sledoval do posledného dňa života. Pochovaný bol 3. novembra 2017.

PP • ŠPORT •

NOVOSADSKÁ OBLASTNÁ LIGA

Hostia mohli zúfať TATRA – ŽSK 4 : 0 (1 : 0) Pavel Pálik

K

onečne aj fanúšikovia Tatry sledovali veľmi dobrý a atraktívny výkon svojich miláčikov, ktorých často odmenili potleskom. Domáci od začiatku nastolili prudké tempo, mali územnú prevahu, bojovali o každú loptu, presnými prihrávkami hostí zo Žablja často privádzali do zúfalstva.

V 10. min. Jambrich z rohu centroval na ďalšiu žrď, odkiaľ Pekić hlavou trafil sieť pod brvnom – 1 : 0. Futbalisti Tatry neprestávali s tlakom na bránu ŽSK, ale na 2 : 0 zvýšili iba v 50. min., keď

skúsený Tomljanović presnou strelou z asi štrnástich metrov trafil dolný roh dobrého brankára Gusića.

V poslednej polhodinke tlak domácich zosilnel a, ako to športovci hovoria, gól visel vo vzduchu. Kysáčania svoju prevahu korunovali dvoma gólmi, ktoré dali Pekić v 75. min. a Tomljanović v 87. min. Domáci okrem toho mali ešte aspoň 6 – 7 veľkých šancí, pričom raz trafili brvno a žrď.

Hostia zo Žablja hrali veľmi korektne, vynakladali veľké úsilie, ale naladených hostiteľov nemohli úspešne zastaviť a znemožniť ich akcie. Jedinú príle-

DRUHÁ JUHOBANÁTSKA LIGA – VÝCHODNÁ SKUPINA

Ledva bod HAJDUŠICA – BORAC (VS) 2 : 2 (1 : 1)

V

• ŠPORT •

žitosť ŽSK mal v 17. min., no domáci brankár Kosturanov smelým vrhnutím sa do nôh Klisarovi zachránil svoju sieť.

Nedeľný zápas v Kysáči sledovalo asi 200 divákov, veľmi dobre ho viedol Novosadčan Mitrović a kariet nebolo.

TATRA: Kosturanov, Ábelovský (Srnka), Pekić, Dražić (Martinko), Đaković, Novaković, Pavlović (Ožvát), Gadžić, Tomljanović, Vu-

ković, Jambrich Výsledky 14. kola: Nový Sad 1921 – Sirig 2 : 1, Vinogradar – Mladost 0 : 6, Šajkaš – Jedinstvo (R) 0 : 0, TSK – Futog 0 : 0, Veternik – Omladinac 1 : 1, Petrovaradín – Jedinstvo (G) 2 : 1, Sofex – Proleter 3 : 0, Fr. partizan – Bačka 1 : 0, Tatra – ŽSK 4 : 0.

V nedeľu Tatra bude hosťovať v Ďurdeve, kde ju uhostí Bačka.

Nie sú viac poslední JÁNOŠÍK – POTPORANJ 2 : 1 (1 : 1)

Vladimír Hudec závere jesennej časti majstrovstiev Hajdušičania doplácajú veľkému počtu zranených hráčov. Mimo trávnika pre zranenia sú A. Lipták, Pomorišac, Sándor, Spasovski. Pre pracovné záväzky v nedeľu nehral ani donedávna tiež zranený Radović. Bez týchto kľúčových hráčov Hajdušičania v stretnutí s mužstvom z Veľkého Središta podali bledý výkon a iba horko-ťažko si zachránili aspoň bod.

Začalo sa to dobre. Už v 8. min.

Stefanovski pekným gólom priniesol radosť domácim. Aj v pokračovaní prvého polčasu Hajdušičania boli omnoho lepší, ibaže, ako aj toľkokrát predtým, zmrhali príležitosti zaistiť si výhru. Šance mali Kocevski a Ružić, keď na centrovanú loptu pred bránu trochu zmeškali, aby loptu zaslali do nechránenej siete.

Nuž a potom vo finiši polčasu, po nedorozumení obrancov Hajdušice, hostia vyrovnali.

Po zmene strán hostia boli lepší a svoju prevahu korunovali gólom v 60. min., znova po nedorozumení domácej obrany. Po tomto góle domáci hrali trochu rýchlejšie a nebezpečnejšie, snažili

Hráč Tatry Tomljanović (číslo 9) v 50. min. zvýšil výsledok na 2 : 0

Vladislav Staňo Pre Aleksandra Pomorišca (s barlami) a Nikolu Spasovského (vpravo) sú majstrovstvá už skončené sa hru presadiť pred bránu hostí a vyrovnať, ale sa súper šikovne bránil. V 69. min. rozhodca Sarka právom ukázal druhú žltú, potom červenú kartu kapitánovi hostí Komnenovićovi, ktorý sa pokúsil udrieť po nohách Ružića, keď ho tento už prekľučkoval. Číselnú prevahu domáci využili a v 73. min. vyrovnali. Z voľného kopu silne strieľal Petrović a odrazenú loptu Milan Mršić zaslal do siete. Hostia sa však nevzdávali, aj bez jedného hráča nebezpečne útočili na bránu Melicha, ale obrana Hajdušice dobre pôsobila. Na druhej strane poslednú príležitosť na zápase mal navrátilec do tímu Hajdušice Pavlov, ktorý z okraja šestnástky strieľal slabo.

HAJDUŠICA: Melich, Z. Lipták, Đukić, Maliar, M. Mršić, Folťan, Kocevski (Stojkovski), Petrović, Stefanovski, Miksád (Pavlov), Ružić Foto: V. Maliar

J

ánošíčania až v 11. kole zaznamenali prvú výhru tejto jesene.

Radosť je o to väčšia, že na lopatky položili tím, ktorý od začiatku až posiaľ hral prím.

Predsa sa to nezačalo dobre pre domácich. V 25. min. po veľkej chybe domáceho zadáka Melicha útočník hostí Jovanov prekonal veľmi dobrého brankára Radaka.

Domáci sa však nevzdávali. Hrala sa 32. min., keď rozhodca na vzdialenosti väčšej ako 25 metrov od brány odpískal voľný kop pre Jánošík. Skúsený zadák Jakimov sa rozbehol, silne vypálil, rozvlnil sieť za chrbtom brankára hostí a stanovil výsledok prvého polčasu.

V druhom polčase domáci sa pomerne rýchlo, už v 55. min. ujali vedenia. Najlepší hráč na tomto zápase Ion Caran prekľučkoval celú obranu hostí a peknou strelou prekonal hosťujúceho brankára. Do konca zápasu sa hostia snažili vyrovnať, prípadne obrátiť výsledok vo vlastný prospech, ale im to domáci nedovolili. Tieto tri body Jánošíčanom budú na jar veľmi vzácne v boji o záchranu v tejto súťaži.

J Á NOŠÍK: R a d a k , Ion Caran P. Staňo, − najlepší na ihrisku M. Prokić, Živanov, Melich, Jakimov, Šterba, Caran, Huszka (A. Staňo), Đorđijevski, Pavlovic V nedeľu Jánošíčania budú hosťovať vo Vračevom Gaji. Ďalšie výsledky 11. kola: Vinogradar – Ševac 1 : 3, Dobrica – Vladimirovac 5 : 1, Karaš – Budućnost 3 : 1, Ratar – Polet 0 : 2, Partizan – Borac (VG).

1. Polet 11 2. Potporanj 11 3. Ševac 11 4. Budućnost 11 5. Dobrica 11 6. Hajdušica 11 7. Ratar 10 8. Partizan 11 9. Borac (VS) 10 10. Borac (VG) 11 11. Karaš 10 12. Vladimirovac 10 13. Jánošík 11 14. Vinogradar (-1)11

45 /4776/ 11. 11. 2017

7 7 7 6 6 5 5 5 5 5 3 2 1 1

2 1 1 3 1 2 2 2 1 1 0 1 1 2

2 3 3 2 4 4 3 4 4 5 7 7 9 8

24 : 17 26 : 14 28 : 18 32 : 19 25 : 30 26 : 19 17 : 10 19 : 14 30 : 25 16 : 22 18 : 24 12 : 28 18 : 34 10 : 27

23 22 22 21 19 17 17 17 16 16 9 7 4 4 47

Šport VOJVODINSKÁ LIGA – JUŽNÁ SKUPINA

Nerozhodne pri Štrande KABEL – JEDNOTA 2 : 2 (2 : 0)

Matej Bzovský

Z

hosťovania na ihrisku povedľa chýrečného novosadského Štrandu Staropazovčania si priniesli iba bod, ale po prvom polčase im aj ten bol veľmi ďaleko.

Dvakrát v prvom polčase pri zmene výsledku boli tí istí aktéri. Hosť Bošković v 32. min. a 40. min. v šestnástke nedovolene zastavil nebezpečného Grahovca a novosadský rozhodca Dimitrijević odpískal penalty v prospech Kabela. Obe úspešne premenil Goran Nedić – 2 : 0.

V druhom polčase sa prebudili aj Pazovčania. V 61. min. Dimitrić strelil na bránu, brankár Sakić odrazil loptu, ale ju nabiehajúci Cvejić zaslal do siete – 2 : 1. V 82. min. Milenković od-

centroval a náhradník Rajić v prvom kontakte s loptou na tomto zápase hlavou prekonal Sakića – 2 : 2.

JEDNOTA: Jovišić, Živković (Bajić), Bojbaša, Jelović, Bošković, Milenković, Knežević (Cvejić), Dimitrić (Rajić), Galić, Milaković, Zarić V sobotu Jednota uvíta novosadskú Slaviju.

Výsledky 12. kola: Hajduk (D) – Hajduk (B) 2 : 1, Kabel – Jednota 2 : 2, Slavija – Kupinovo 0 : 0, Podunavac – Sloga (T) 0 : 2, Hajduk (Č) – Sremac 2 : 0, Jugović – Borac (NS) 1 : 1, LSK – Sloga (E) 1 : 3, Borac (Š) – Index 2 : 2.

Tabuľka: 1. Sloga (E) 31 bodov, 2.

Jednota 28, 3. Borac (Š) 25, 4. Hajduk (D) 23... 9. Kabel 17... 16. Kupinovo 3 body.

Zabodovali skúsenosťou MLADOSŤ – SLÁVIA 6 : 0 (6 : 0)

Druhý polčas bez chýb: Slávista Denis Čech (modrý dres)

K

ovačičania zohrali ešte jeden zápas bez náhradníkov prvej jedenástky.

Z rôznych príčin nemohol tréner János Csanky počítať na obranných hráčov Bartku a Stojkova, ale aj Košúta, Bakoša, ešte nezotaveného Jovnáša, vrátil sa ale dlhšiu dobu zranený Garaj.

Vojlovičania boli jasným favoritom bez ohľadu na fakt, že v posledných dvoch skríženiach zbraní od slávistov prehrali rovnakým výsledkom – 3 : 1.

Presvedčivou výhrou poltuctovým rozdielom nad Sláviou sa Mladosť stala vicešampiónom jesene a dala najavo, že sú oba pančevské kluby (aj Mundial), popri majstrovi prvej časti − Spartaku 1911 Debeljača, uchádzačmi o jedno z prvých štyroch miest, ktoré zabezpečia účasť v play-off s možnosťou postupu do vyššej súťaže.

Slávia si pred posledným stretnutím nemohla ani zlepšiť, ani zhoršiť ôsmu

48

www.hl.rs

LSK – SLOGA 1 : 3 (1 : 3)

Lazar Pavković

DRUHÁ JUHOBANÁTSKA LIGA ZÁPAD – SEVER

Ján Špringeľ

Nepomohol ani rozhodca

pozíciu. Kovačičania všetkých šesť gólov prijali ešte pred prestávkou. Hetrikmi sa zaskveli Jovan Radojković (v 1., 5. a 6. min.) a Miloš Đukanović (v 35., 38. a 41. min.). V druhom polčase sa výkon Slávie skvalitnil a tím neinkasoval ani gól. Jedinú príležitosť pre Sláviu mal D. Cicka.

Mladosť trénuje bývalý lodivod Kovačičanov Dejan Žarkov, hrajú v nej niekdajší slávisti Mitić, Stanković a Ivanišević.

MLADOSŤ: Andrić, Jakimovski, Krstin, Mitić, Avramović, Stanković, Ivanišević, Đukanović, Blagojević, Radojković, Janaćković; striedali: Živkov, Mladenović, Miljević, Đerfi a Repak SLÁVIA: P. Cicka, K. Svetlík, Zloch, Ďurkovský, Jaško, Garaj, Čech, Válovec, Dudáš, Urban, D. Cicka

Informačno-politický týždenník

S

riemske a susedské derby v Laćarku pokazil rozhodca Dejan Ilić z Novej Pazovy, ktorý nadŕžal domácim futbalistom toľko, že sa mu diváci smiali.

Mužstvo domáceho LSK otvorilo skóre zápasu už v 3. min. gólom Lađevca z jedenástky. Rozhodca ukázal na biely bod, ale skôr mal pískať faul nad brankárom Slogy Ilićom!

Bez ohľadu na to, že Ilić bol dva-

nástym hráčom domácich počas celého zápasu, nepodarilo sa mu pomôcť tímu LSK. O to sa postarali naladení strelci Erdevíčanov: Cvijić trafil v 7. min., výsledok obrátil Doknić v 30. min. a výhru potvrdil Simeunović v 38. min. zápasu. V druhom polčase hostia mali mnoho šancí, ale sa im nepodarilo ani jednu premeniť.

SLOGA: Ilić, Džibrić (Kovačević), Matić, Halilović, Mikić, Grković, Cvijić (Bojanić), Simeunović (Pendo), Vuković, Doknić, D. Považan

MESTSKÁ LIGA ZREŇANIN – A SKUPINA

Na rozlúčku bod BANAT – AŠK 1 : 1 (0 : 1)

Vladimír Gál

V

poslednom kole jesennej časti majstrovstiev Aradáčania si z hosťovania v Zreňanine priniesli bod. V prvých dvadsiatich minútach hry hostia mali až tri šance, tú prvú aj premenili. Na center Maksimovića dobre reagoval Apostolović, priniesol veľkú radosť spoluhráčom, ale aj početným fanúšikom, ktorí prišli do Zreňaninu pozrieť si tento zápas.

Neskoršie Mijić centroval z rohu, Števko sa dobre vynašiel, ale lopta odletela nad brvno. Na druhej strane domáci v prvom polčase iba raz strelili na bránu Eötvösa, ktorý tú

strelu úspešne kryl.

Na začiatku druhého polčasu domáci po chybe obrany AŠK vyrovnali a v pokračovaní boli lepší, mali častejšie loptu na nohách, ale nie aj šance. Za posledných desať minút po jednu príležitosť zmarili oba tímy.

AŠK: Eötvös, Maksimović (Birmanac), Vesin (Životin), Korać, Mijić, Ďuríček, Petrović, Števko, Apostolović, Studen, Nenin Ďalšie výsledky 11. kola: OFK Stajićevo – Jedinstvo 3 : 0, MSK Zlatica 2 : 2, Potisje – Tamiš 4 : 3, Radnički 1911 – OFK Gradnulica 4 : 1, Zadrugar – OFK Klek 3 : 0.

OBECNÁ LIGA ŠÍD

Do poslednej chvíle...

OBILIĆ 1993 – ERDEVÍK 2017 1 : 2 (1 : 0)

Lazar Pavković

V

zaujímavom a obojstranne bojovnom zápase v Kukujevciach mužstvá sa o výhru uchádzali do posledného hvizdu veľmi dobrého rozhodcu Marka Avramovića z Molovina.

Domáci získali náskok gólom Bertića v 35. min., ale výsledok v druhom polčase obrátili S. Šafárik v 75. min. a Petrović v 86. min.

ERDEVÍK 2017: Mrkonjić, Gerik, Cvetković, Masnikosa, Babić, Petro-

vić (Toman), Štrbac, Pap, Matijević, Nenadović, Ďurík (S. Šafárik) OFK BINGUĽA – OFK BAČINCI 1 : 4 (0 : 1) Na rozlúčku so svojimi fanúšikmi Binguľčania utŕžili presvedčivú prehru s mužstvom z Bačiniec. Čestný gól pre domácich dal Pajić v 68. min.

OFK BINGUĽA: Volić, Palić, Šućak, R. Ćalić, Mikić, Sitarević (N. Pajić), Bojanić, Farkaš (S. Popović), Radosavljević, Rajić, Džever (N. Popović)

• ŠPORT •

Trýznili loptu Petrovčania sú lepší! a divákov VOJVODINSKÁ LIGA – SEVERNÁ SKUPINA

SRBOBRAN – MLADOSŤ 0 : 1 (0 : 0)

rú šancu v 4. min., keď Ilić prenikol z pravej strany, ale kopol povedento zápas netrpezlivo oča- ľa žrdi. Potom Valentík v 12. min. kávali tak Srbobrančania, ako z diaľky triafal nad bránu. V 43. min. i Petrovčania, ktorí sa minulú Kaňa zľava presne zahral voľný kop, sobotu v slušnom počte pobrali ale brankár Latinović chytil loptu posmeľovať „modrých“. Pekné, ale z pravého dolného rohu.

V druhom polčase chladné jesenné Mladosť vyčkala prapočasie prilákalo vú chvíľu na úspešný v Srbobrane slušútok. Strahinja Ilić ný počet divákov, v 54. min. dobre prijal na priestrannej loptu, obohral dvoch tribúne bolo viac súperov a presnou ako 300 ľudí. polovysokou strelou Bol to tvrdý trafil ľavý roh brány a bojovný zápas, Latinovića – 0 : 1. Bola v ktorom, ako to to radosť pre hostí uznali domáci, z Petrovca.

Mladosť hrala lepší Domáci vo finiši futbal, výkonom a mali presilovku, ale taktikou prevýšila Mladosť v obrane pôsúpera. Domáci v sobila organizovane. obrane boli omnoLeňa bol medzi žrďaho slabší, do útomi istý, jednu strelu, ku vychádzali i s Pevná obrana: ktorú už mnohí videli trochu ostrým Darko Babiak v petrovskej bráne, nasadením. Veľ- (Mladosť Petrovec) Pavlis vyrazil z bránké súboje viedli so súpermi petrovskí zadáci Jakuš kovej čiary.

MLADOSŤ: Leňa, Kobilarov, a Kobilarov. Nehovoriac o kapitánovi Darkovi Babiakovi, ktorý Zeljković, Nešković, Babiak, Jatvrdo bojoval s domácimi útoč- kuš, Kuntić, Valentík (Pavlis), Ilić níkmi Hađincom a Kosovićom. (Milenković), Ožvát (Severíni), Rozhodcovská trojica v čele s Da- Kaňa V nedeľu o 13. hodine Mladosť vidom Đumićom z Báčskej Topoly vo Vrbare uvíta tím BSK z Báčskeho viedla zápas objektívne.

Prvý polčas prebiehal hlavne vo Brestovca.

Foto: J. Pucovský vyrovnanej hre. Mladosť mala dob-

Samuel Medveď

T

BUDÚCNOSŤ – TEKSTILAC 5 : 0 (2 : 0)

Ján Murtín

M

ladí hráči Budúcnosti dosiahli najpresvedčivejšiu výhru tejto jesene, ale výkonom proti číselne oslabeným hosťom z Odžakov, ktorí pre nedopatrenie s registráciami mali na súpiske iba deviatich hráčov, neuspokojili len okolo 100 divákov na tribúne.

Od začiatku si domáci vytvárali šance, ale brankár Tekstilca Miloš Marković mal svoj deň. Do polčasu ho prekonali iba D. Kovačević v 15. min. strelou zo srdca trestného územia a Vujinović po odrazenej strele Lalatovića v 32. min. Strážca siete hostí potom kryl strely Josipovića, Vujinovića a Dugonjića.

V druhom polčase hráči Budúcnosti trýznili loptu a divákov až do chvíle, kým na trávnik nevykročili náhradníci Grujić, Adámek a najmä Stojaković. Tento posledný vďaka gólom, ktoré strelil v 80. a 87. min., ako i prihrávke Adámekovi, aby v 89. min. stanovil konečných 5 : 0, vyrástol na hrdinu zápasu.

Bez chorého trénera Sašu Filipovića prístup k zápasu a záväzkom mužstva Budúcnosti bol katastrofálny. Šťastie, že v nedeľu súperom bolo najslabšie mužstvo v lige.

Rozhodca Srđan Štulić z Apatína žltými kartami potrestal domácich

VÝZVA SŠR IKRA

S

polok športových rybárov Ikra si na nedeľu 19. novembra 2017 naplánoval súťaž v love šťúk pod názvom Šťukiáda. Záujemcovia sú povinní prísť na úsek kanála D-T-D Báč – Tovariševo už o 6.30 hod. ráno, aby sa tam spoločne naraňajkovali a pripravili na začiatok súťaže o 8. hodine.

Súťažiť budú výlučne Lov šťúk je zaujímavý a náročný • ŠPORT •

Lalatovića, Galonju a Dokića, resp. hostí Mitrovića a Milojevića.

BUDÚCNOSŤ: Dragišić, O. Štefek, Alempić (Grujić), Galonja, Dokić, Vujinović, Lalatović, Josipović (Adámek), D. Kovačević (Stojaković), Dugonjić, Radosavljević Budúcnosť teraz bude hosťovať v Tavankute.

Výsledky 12. kola: Bačka – Sloga 2 : 1, Srbobran – Mladosť (P) 0 : 1, BSK – Preporod 5 : 2, Mladost (T) – Tisa 0 : 0, Zadrugar – Radnički 1 : 1, Mladost (A) – Tavankut 1 : 2, Budúcnosť – Tekstilac 5 : 0, Polet – Potisje 2 : 2.

Tabuľka: 1. Mladosť (P) 28 bodov, 2. Srbobran 27, 3. Tisa 23, 4. BSK 19, 5.

Potisje 19... 8. Budúcnosť 18, 9. Polet 16... 11. Zadrugar 13... 16. Tekstilac 6 bodov.

Foto: J. Pucovský

PRVÁ VOJVODINSKÁ STOLNOTENISOVÁ LIGA

Šťukiáda v Selenči Juraj Berédi-Ďuky

Položil bodku: Milan Adámek (Budúcnosť Hložany)

dvojčlenné tímy, najviac so štyrmi prútmi. Návnady – živé rybky zabezpečia organizátori. Súťaž sa skončí o 13. hodine a počas spoločného obedu vyhlásia víťazov, udelia im primerané peňažné odmeny a poháre.

Poplatok za jeden tím je 3 000 dinárov. Prihlášky treba zaslať najneskoršie do 15. novembra a zúčastniť sa môžu rybári z celého Srbska.

Prvý neúspech MLADOSŤ – PARTIZAN 2 : 4

Ján Lačok

V

1. kole stolní tenisti petrovskej Mladosti v sále ZŠ Jána Čajaka prehrali s hosťami zo Šídu, ktorých mladí hráči podali lepší výkon. V mužstve Mladosti hrali Bažík, Turan a Lomen, kým farby hostí hájili Rakić, Tiosavljević a Milekić.

Druhý zápas Mladosť bude hrať znova doma, tentoraz 12. novembra s novosadským STK Detelinara MG 2015.

45 /4776/ 11. 11. 2017

49

Šport SRBSKÁ LIGA – SKUPINA VOJVODINA

Napokon, Đorović!

ODŽACI – CRVENA ZVEZDA 1 : 0 (0 : 0)

Juraj Pucovský

O

džačania prerušili sériu štyroch prehier a konečne potešili čoraz menej svojich prívržencov na tribúne mestského štadióna. Bol to ináč prvý zápas o body týchto dvoch mužstiev.

Prvú šancu na zápase mal domáci hráč Ivelja, a potom Ićitovićovi pohrozili niekdajší hráči Odžačanov Balabanović a Soković. Najlepšiu príležitosť v prvom polčase nevyužil Marko Đorović v 44. min., ktorého strelu zastavil brankár Novosadčanov Glavičanin.

V druhom polčase domáci prejavili väčšiu odhodlanosť v snahe konečne vyhrať. Najprv neboli presní dobrí strelci Galić a Matijašević, ale všetko v 73. min. vynahradil Đorović, ktorý z desiatich metrov prekonal veľ- Konečne radosť: Marko Đorović (v červeno-bielom úbore) mi dobrého Glavičanina – 1 : 0.

Na záver treba povedať, že FK Odžaci zostal bez dobrodinca Milojka Erića, ktorý toto mužstvo za šesť rokov z najnižšej súťaže odviedol do Prvej ligy Srbska.

Práve preto je otázna existencia tohto klubu nielen do konca jesennej časti, ale aj v majstrovskej odvete a v budúcnosti vôbec.

ODŽACI: Ićitović, Pronek (Bošković), Veselinović, Babić, Zogović, Adamović (Terzić), Tutnjević, Ivelja (Vukasović), Galić, Matijašević, Đorović V sobotu Odžačania budú hosťovať v Báčskom Jarku.

Výsledky 12. kola: Bečej – Dinamo 0 : 2, Bratstvo – Železničar 2 : 0, Radnički (SM) – Dunav 1 : 1, Bačka 1901 – Radnički (Š) 5 : 1, Radnički (Z) – Radnički (NP) 2 : 1, Omladinac – Borac 1 : 1, Cement – Mladost 0 : 1, Odžaci – C. zvezda 1 : 0.

Päťka ľahko!

BAČKA 1901 – RADNIČKI (Š) 5 : 1 (2 : 1)

Lazar Pavković

S

ubotickému mužstvu nebolo ťažko presvedčivo prekonať šídsky Radnički, ktorý dosiaľ vyhral iba nad sriemskomitrovickým menovcom. Všetko to dobré na tomto zápase hostia urobili v 8. min., keď Dmitrović vyrovnal výsledok na 1 : 1, po vedúcom góle Bursaća v 4. min. Ďalšie góly pre najstarší klub v krajine dali Nađ, Zlatković, Tumbas a Jakovljević.

RADNIČKI: Mitrović, Jevtić, Drča, Teofanov, Vidović, Gudan, Manojlović, Dmitrović, Ćirić, Čavić (Bojanić), Bogojević (Gardić) V sobotu do Šídu pricestuje zreňaninský Radnički.

MEDZIOBECNÁ LIGA SOMBOR – DRUHÁ TRIEDA

V Laliti stŕpali...

J. Pucovský

Bezdanský Sport v Kule deklasoval KFK a získal titul jesenného majstra. Šikara prekonala Törekvés, Graničar nemal žiadne problémy v Telečke a najviac gólov bolo na zápase v Laliti.

Výsledky 9. kola: Šikara – Törekvés 2 : 0, Telečka – Graničar 0 : 5, Panónia – Dinamo 4 : 3, KFK Kula – Sport 0 : 5.

PANÓNIA – DINAMO 4 : 3 (2 : 1)

M

užstvo zo Sonty pricestovalo do Lalite iba s desiatimi hráčmi, ktorí poriadne natrápili šestnástich domácich! Už v 7. min. bolo 0 : 1, keď Tetkov prekabátil obranu Panónie. Mrhali potom šance Moguš, Lj. Dobrić a Turčan, aby M. Obradov vyrovnal v 30. min. V posledných chvíľach prvého polčasu Terek dal krásny gól z voľného kopu spoza šestnástky.

Po rohovom kope M. Obradova v 53. min. loptu zachytil kapitán Lazić, brankárovi Kurucovi lopta vypadla, znova ju chytil, ale za bránkovou čiarou – 3 : 1. Tetkov svojím druhým gólom skorigoval v 63. min.

V 72. min. päťdesiati diváci videli najkrajšiu akciu na zápase, keď Ma-

50

www.hl.rs

Prvý strelec: Ivan Moguš (Panónia Laliť) jera pätičkou prihral Z. Dobrićovi, tento odcentroval, volej Moguša brankár Kuruc odrazil, ale z druhého pokusu strelec Panónie trafil – 4 : 2.

Nebol to koniec trápení domácich,

lebo Tetkov hetrik v 80. min. opäť vniesol výsledkovú neurčitosť. Hostia však nemali síl vyrovnať, lebo zápas skončili deviati, keďže sa im jeden hráč zranil.

DRUHÁ LIGA SRBSKA – SEVERNÁ SKUPINA

Tretia výhra VK PARTIZAN – VK KULPÍN 1 : 3

Katarína Gažová

H

ostiteľom volejbalistov Kulpína v sobotu 4. novembra 2017 bol báčsky Partizan. Hralo sa v

Informačno-politický týždenník

chladnej sále, a preto sa hráči v nej necítili pohodlne. VK Kulpín prvý set, ktorý sa skončil výsledkom 25 : 17 v prospech domácich, hral sebavedome a uvoľnene. Tréner kulpín-

PANÓNIA: Valent, Terek (Jovanović), Lj. Dobrić (S. Dobrić), Šipka, Lazić (A. Popović), Stolić, M. Obradov (Majera), A. Obradov (Z. Dobrić), Moguš, Turčan, Lamoš skeho mužstva Ján Lačok skritizoval hráčov, ktorí sa potom vzchopili a nasledujúce tri sety zvíťazili nad bojovným mužstvom domáceho Báča výsledkami: 17 : 25, 22 : 25, 19 : 25.

VK KULPÍN: Relota, Zima, Lekár, Nemanja Petrović, Jaško, Prodanović, Ćirić, Kisić, Babić, Gajičić, Zavaroš, Grujić, Jeftić, Rade Petrović V sobotu 11. novembra 2017 v Kulpíne bude hosťovať kvalitné mužstvo VK Hercegovina.

• ŠPORT •

Na pamiatku − poľovník z Padiny sa vyfotil so sokolom

Zo slávnostného otvorenia výstavy obrazov v Galérii Babka

KU DŇU POĽOVNÍCTVA V KOVAČICKEJ OBCI

Sokoliari, výstavy a prednáška Anička Chalupová

V

poslednú októbrovú sobotu v sieni a na nádvorí Miestneho spoločenstva Kovačica prebiehal druhý Deň poľovníkov Kovačickej obce. Podujatie usporiadalo Obecné združenie poľovníkov Livade v spolupráci s lokálnou samosprávou.

Poľovnícke trofeje na výstave

Bohatý program sa začal výstavou živých exponátov členov Združenia sokoliarov Srbska a neskoršie otvorili zaujímavú výstavu poľovníckych trofejí na poschodí budovy MS. Súčasťou osláv Dňa poľovníctva v Kovačickej obci bola aj výstava olejomalieb v Galérii Babka. Výstavu obrazov na tému poľovníctva tvorili diela autorov

Slavoljuba Lukina z Idvoru, Stely o poľovníctve v Kovačickej obci sa Đura z Uzdina a insitných malia- hovorilo aj skôr, ešte pred prvou rov Pavla Cicku a Štefana Vargu svetovou vojnou. V dnešnej dobe z Kovačice, ako i padinských vý- cieľom poľovania nie je zabezpetvarníkov staršej generácie − Jána čiť obživu človeka, ale ide o jeho Bačúra a Pavla Povolného-Juhása. koníček vo voľnom čase. Skutoční O výstave hovoril Pavel Babka, poľovníci dobre vedia, že tu nejde majiteľ galérie, a slávnostne ju len o bezduché strieľanie diviny. otvoril Vladimir Žarkov, predseda Okrem lovu poľovníci sa starajú Obecného združenia poľovníkov Livade.

Podľa jeho slov poľovníci z Kovačickej obce majú veľmi blízky vzťah aj k výtvarnému umeniu, niekoľkí členovia OZP Livade už dlhé roky na svojich obrazoch znázorňujú príbehy z poľovačiek, maľujú zvieratá a prírodu. V súčasnosti združenie Livade Poľovačka ako trvalá spomienka na obraze počíta zhruba 200 maliara a poľovníka Štefana Vargu poľovníkov, prevažne starších, z čoho je najviac milovníkov tohto športu (okolo 80) z Idvora a Uzdinu. Závažným súčasným problémom v združení, podobne ako aj inde, je nedostatok mladých členov, takže je priemerný vek poľovníkov okolo 50 rokov.

Najčastejšou masovou akciou OZP Livade je sezóna poľovačiek, ktorá sa začína prvým augustovým dňom a končí prvým februárom.

Takmer každý týždeň poľovníci lovia prepelice, hrdličky, divé kačice... V Uzdine sú už dlhé roky známe tradičné poľovačky na líšky a Poľovanie očami Pavla diviaky. Organizované poľovníctvo Povolného-Juhása v Kovačici sa javí v roku 1922, ale

Sokol – vlastníctvo Združenia sokoliarov Srbska

o to, aby zver mala stravu aj v zimných mesiacoch, a preto do kŕmidiel odvážajú zrnoviny, seno, soľ...

V rámci podujatia Deň poľovníctva v Kovačickej obci vedenie OZP Livade udelilo ďakovné listy zaslúžilým poľovníkom a usporiadali prednášku Chov a prežitie bažantích kuriatok v poľovníckej oblasti Dve studne, ktorú viedol prof. Zoran Ristić z Nového Sadu.

Staré omaľované zrkadlo s prvkami lovu autora Jána Bačúra

Mužstvo Miestnej organizácie Čechov a Slovákov v Rumunsku Čerpotok – 8. miesto na 21. Matičnom turnaji vo Vojlovici 2017

V mužstve hrali: Adrián Miroslav Merka, Ján Merka, Milan Fatura, Ján Brňák, Pavel Conevalík, Ján Hoško, Oliver Merka, Kristi Farkaš, Jarko Podhora

Foto: Vladimír Hudec