Hlas 20 2015 by NVU Hlas ľudu

ISSN 0018-2869

ČÍSLO

/4647/ Informačno-politický týždenník ROČNÍK 72 | 16. 5. 2015 | CENA 50 DIN

www.hlasludu.info | www.hl.rs

Odhodlane k ďalšiemu jubileu

POĽNOHOSPODÁRSKE ROZHĽADY

Rekordný počet vystavovateľov ŠPORT

Radosť prišla do Pivnice

Ján Triaška Báčsky Petrovec

Z obsahu

16. 5. 2015 | 20 /4647/

Uzávierka čísla: 13. 5. 2015

4 TÝŽDEŇ 5 Nové rozhodnutia o našej ustanovizni 6 Má to veľký význam 7 Všetko je stále možné

8 SLOVENSKO 8 Z jedného roka je už dvadsať

9 NAŠA TÉMA 9 Prečo rodičia (ne)zapisujú deti do slovenských tried?! 11 Klesá nám národnostné povedomie! 13 Keď sme nehasili iskry, musíme hasiť požiar

14 ĽUDIA A DIANIA 15 Majú na čo byť hrdí 17 Európa na zreňaninskom námestí 20 Tajomstvo najstaršej lavičky

22 DETSKÝ KÚTIK 22 Jar inšpiruje k veršovaniu

23 POĽNOHOSPODÁRSKE ROZHĽADY

Vo štvrtok 7. mája prebiehalo siedme zasadnutie Národnostnej rady slovenskej národnostnej menšiny. Členovia rady sa tentoraz stretli v miestnostiach SKOS Erdevík. (s. 5) J. Pániková Problém zápisu žiakov do slovenských škôl v poslednom čase nielen v malých, ale aj vo väčších osadách je čoraz pálčivejší a vypuklejší. V rámci rubriky Naša téma sme sa pokúsili zmapovať aktuálnu chvíľu pri zápise ďalšej generácie prvákov. (s. 9 – 13) J. Čiep (foto: archív NRSNM)

24 Najpoužívanejší herbicíd pravdepodobný karcinogén 28 Stromčeky si vyžadujú našu pozornosť 30 Ľadová jahodová torta

31 KULTÚRA 32 Jazykoveda ako rôznorodá paleta možností 33 Pomocníci fantázie nosia školské tašky 34 Holubička zažiarila

39 OZNAMY 44 RTV PANORÁMA 46 ŠPORT 46 Výprask na severe Báčky 47 Prvá prehra slávistov 49 Namiesto výhry len bod Autorka titulnej fotografie: Jasmina Pániková

V dňoch 8. až 10. mája ochotníci Domu kultúry Michala Babinku pobudli na Slovensku, kde sa zúčastnili na 3. ročníku Podjavorinských folklórnych slávností 2015 v obci Lubina. (s. 34) A. Chalupová

Editoriál

Rodová senzibilita NRSNM stúpa

ZAKLADATEĽ: NÁRODNOSTNÁ RADA SLOVENSKEJ NÁRODNOSTNEJ MENŠINY VYCHÁDZA TÝŽDENNE, V SOBOTU VYDÁVA NOVINOVO-VYDAVATEĽSKÁ USTANOVIZEŇ HLAS ĽUDU V NOVOM SADE

PRVÉ ČÍSLO VYŠLO 19. OKTÓBRA 1944 V BÁČSKOM PETROVCI OD ROKU 1967 VYCHÁDZA V NOVOM SADE

Zodpovedná redaktorka: Vladimíra Dorčová-Valtnerová Zástupkyňa zodpovednej redaktorky: Anna Francistyová Redakcia: Juraj Bartoš, Jaroslav Čiep, Michal Ďuga, Oto Filip, Katarína Gažová, Vladimír Hudec, Anička Chalupová, Anna Lešťanová, Jasmina Pániková, Juraj Pucovský, Ľubica Sýkorová, Elena Šranková Technický redaktor: Miroslav Dobroňovský Jazyková redaktorka: Anna Horvátová Lektorka: Mária Domoniová Adresa redakcie: Bulvár oslobodenia 81/V, 21 000 Nový Sad, poštový priečinok 234 www.hl.rs E-mail: nvu@hl.rs nvuhlasludu@hl.rs inzercia@hl.rs Telefóny redakcie: 021/47 20 840 063/47 20 84 Telefax: 021/47 20 844 Dopisovateľstvo v Petrovci: 021/22 80 042 Dopisovateľstvo v Kovačici: 013/662 565 Dopisovateľstvo v Starej Pazove: 022/317 505 Tlačí:

ABC SRBIJA D I G I T A L

ABC SRBIJA W E B

TotoTlačiareň vydanie HLOvo Toto vydanie PRINT Ovo izdanje izdanje je oditovano je oditovano je auditované je auditované

Foto: www.sxc.hu

ROKU 1967 PREZIDENT REPUBLIKY VYZNAMENAL HLAS ĽUDU RADOM BRATSTVA A JEDNOTY SO STRIEBORNÝM VENCOM Riaditeľ NVU Hlas ľudu: Samuel Žiak

Slovenské menšinové spoločenstvo je jedným z tých, pre ktoré neplatí, že ženy sú marginalizované, keď ide o vykonávanie dôležitých spoločenských funkcií, ktoré dávajú do rúk „zbraň“ rozhodovania.

okladuje to aj najnovší dokument pokrajinského ochrancu občanov, ktorý v týchto dňoch zverejnil výsledky prieskumu o postavení žien v národnostných radách národnostných menšín z konca lanského roka. Výsledky poukazujú na to, že prišlo k jemnému zvýšeniu účasti žien v NRNM a ich orgánoch. To nie je postačujúce, keď máme na mysli, že Európska únia a Organizácia spojených národov už roky či desaťročia rôznymi systémovými a štátnymi mechanizmami, včítane zákonného predpisu o 30-percentnom zastúpení žien v parlamentoch na všetkých úrovniach, bojuje proti rodovej nerovnosti. Treba mať na zreteli, že rodová rovnosť automaticky neznamená presadzovanie feministických postulátov, ale zabezpečuje rovnaké postavenie a účasť oboch pohlaví vo všetkých sférach súkromného a verejného života, s cieľom plnohodnotného uplatnenia mužov i žien. Ide o to, že treba odbúravať rodové stereotypy, ktoré sú prítomné v každej spoločnosti, u nás niekedy až príliš vypuklé, a ktoré zahrnujú predstavy o „typických” ženských a mužských vlastnostiach, aktivitách, správaniach, zamestnaniach. Toto akoby sa však „netýkalo” slovenskej society vo Vojvodine, keďže práve ženy sú tie, ktoré sa nachádzajú na dôležitých kultúrno-spoločenských postoch, čiže sú „líderky” v oblasti menšinovej kultúrnej samosprávy, v školstve, kultúre, dokonca v médiách. Slovenská žena je teda emancipovaná. Veď aj vo výskume pokrajinského ombudsmana sa explicitne hovorí o tom, že sa účasť žien v NRSNM v porovnaní s rokom 2010 zvýšila o tri členky, čiže hovoríme o čosi nad 40-percentnom zastúpení žien v menšinovom parlamente. Dokonca tam máme aj dve ženy na vedúcich funkciách. No vždy možno zlepšiť rovnosť príležitostí mužov a žien a dopracovať sa aspoň k číslu päťdesiat. To je iba vrcholec ľadovej kryhy. Čo sa však nachádza pod ňou? Aká je situácia s položením (slovenskej) ženy na dedine, v meste, v domácnosti, v rodine? Táto žena znáša spoločný osud spoločnosti, v ktorej žije. Treba teda ešte pracovať na poli rodovej rovnosti a neustále sprítomňovať pojem rodovej rovnosti, posmeľovať angažovanie žien v našich organizáciách, inštitúciách, ustanovizniach, zároveň školiť príslušníkov oboch pohlaví o rodovej rovnosti a (ženských) ľudských právach. Vladimíra Dorčová-Valtnerová

Báčsky Petrovec

ABC SRBIJA P R I N T

Ovo vydanie izdanje Toto je auditované oditovano je

Účet NVU Hlas ľudu 160-924115-88 Banca Intesa YU ISSN 0018-2869 COBISS.SR-ID 16185090

• •

Čítajte nás aj na www.hl.rs. 20 /4647/ 16. 5. 2015

Týždeň  Z MÔJHO UHLA

Cvičenie

priebehu minulého týždňa v Belehrade prebiehalo mnohonárodné vojenské cvičenie Logex 15. Hoci je známe, že každé vojenské cvičenie má predovšetkým za cieľ zvýšiť bojovú pohotovosť vojenských jednotiek, zámerom tohto cvičenia bolo predovšetkým zachovať mier. Naznačil to aj srbský premiér Aleksandar Vučić po obhliadke spomenutej akcie v kasárni Banjica 2, keď vyhlásil, že Srbsko neustále posilňuje svoje ozbrojené sily (tak napríklad toho roku bolo zabezpečené väčšie množstvo vojenského vybavenia, pričom bolo hodne prostriedkov vložených aj do vojenského letectva a do obrnených síl), aby sme boli úplne pripravení odpovedať na každú bezpečnostnú výzvu a potenciálne nebezpečenstvo. Náš premiér zdôraznil aj to, že sa nemusíme ničoho obávať, lebo našej krajine nehrozí nebezpečenstvo a naše bezpečnostné sily rýchlo a účinne dokážu reagovať na každý pokus o ohrozenie. Srbsko je pritom dostatočne silné aj pre hrozby teroristov, ktorí spôsobili veľké problémy v našom regióne. Tým sa naše vojsko stáva silným faktorom stability a odpudzovania potenciálnych agresorov. Naša krajina doteraz nemala príležitosť byť hostiteľom logistického cvičenia takého veľkého formátu. Získané poznatky budú pre nás veľmi cenné, lebo účasť v mnohonárodných akciách bude v budúcnosti vyžadovať veľké angažovanie práve takýchto kádrov. Zároveň sa takýmito cvičeniami prezentuje vzájomné porozumenie, dôvera a spolupráca všetkých účastníkov. Len pripomíname, že v tomto cvičení, ktoré sa začalo 4. mája a trvalo do 15. mája, účinkovalo 122 príslušníkov ozbrojených síl Švédska, Fínska, Albánska, Bosny a Hercegoviny, Chorvátska, Macedónska, Čiernej Hory, Moldavska, Česka a USA, a zároveň ako pozorovatelia boli predstavitelia Arménska. Hoci ťažiskom cvičenia bola príprava a angažovanie účelovej jednotky v odvetných operáciách pod mandátom Spojených národov, my pevne veríme, že predovšetkým ide o mierový zámer početných spojencov...

www.hl.rs

168 HODÍN

Otrasy na druhú

Michal Ďuga



Oto Filip

oci je možno nezvyčajné robiť bilanciu najkrajšieho mesiaca v roku už v jeho polovici, dalo by sa povedať, že v strednej časti Balkánu ten prívlastok najkrajší za jeden jediný víkend stratil oporu v realite. Slovom – to dnes v žiadnom prípade neplatí. Krvavými dňami v Kumanove, počas ktorých pri zrážke s početnou teroristickou skupinou o život prišli alebo boli zranené desiatky osôb, sa zase prejavila ozajstná tvár novodobého zla, ktoré nielenže spôsobilo a vystupňovalo strach jedných, ale i rozpaky druhých. Ako bezprostrední susedia chápeme, že po pohnutých dňoch protestov a zrážok s opozíciou a po teroristických skutkoch známeho pôvodu a motívu, ktoré európski hodnostári chápu ako izolovaný incident, kým ich iní vidia i ako malý krok k veľkému Albánsku, najťažšie bude dať Macedónsko znovu dohromady a zabezpečiť mu pokoj. Lebo už teraz je jasné, že nad tým zostane visieť i to neurčité a hrozivé. Veď aj nie tak dávno sotvaže niekto mohol predpokladať, že sa hrozby uvedeného druhu ako jedna z mnohých globálnych výziev, ktorým bude musieť čeliť ľudstvo v 21. storočí, začnú napĺňať aj neďaleko nás a hlavne tak skoro.



Opodstatnená pochmúrnosť v tejto dobe nie je len príznačnosťou južného suseda. Skutočný život všade má veľa odtieňov. Od depresívneho statusu mysle spôsobeného finančnou a hospodárskou krízou, cez chladnokrvné menenie pravidiel hry počas zápasu, tak obľúbeného u aktérov svetovej scény, po to všetko, čo sa každý deň i tu u nás javilo a javí ako reakcia na nezávideniahodné okolnosti a neúprosnú realitu, v ktorej musíme žiť. Veď sa ako spoločnosť varíme vo veľkom krízovom hrnci a ľudia buď živoria, alebo tí málopočetní berú dni ako príležitosti na pôžitok a sviatok, obe kategórie čoraz menej zainteresované o sľuby a prejavy, závery a zákony, rezolúcie a dekréty, a oveľa viac o zajtrajšok a o to, čo im tento nesie. Oslavy 70. výročia oslobodenia v tomto relatívnom čase prišli a odišli, onedlho prach zabudnutia prekryje aj všetky dilemy súvisiace s nimi, s Moskvou, Bruselom a nami, s tým, čo komu visíme, teda čo dlhujeme, alebo nedlhujeme. Mali sme aj Deň víťazstva, aj Deň Európy, práve vystriedané dňom všedným. V ňom spravidla nikdy nie je tak zle, aby nemohlo byť i horšie,

ako nikdy nie je tak dobre, aby nemohlo byť aj lepšie. Závisí to najmä, no nielen od nás. Aj od tohto pondelka, keď misia Medzinárodného menového fondu a vláda Srbska dosiahli dohodu o ukončení prvej revízie aranžmánu schváleného našej krajine, ktorý by vedenie a Výkonný výbor tejto finančnej organizácie mali schváliť v júni. Menej potešujúca správa prišla z Bruselu, kde sa po rozhovoroch našich predstaviteľov, šéfa vládnej kancelárie pre Kosovo a Metóchiu Marka Đurića a ministra energetiky Aleksandra Antića s kosovskou delegáciou nedosiahla dohoda o energetike pre odmietanie Prištiny splniť predtým prebraté záväzky. Očakáva sa, že sa priame rozhovory Prištiny a Belehradu o Spoločenstve srbských obcí, ktoré Priština úporne nastoľuje ako kameň úrazu, začnú v Bruseli počas nadchádzajúceho mesiaca. Rovno pred rokom, počas vlaňajšieho mája zápasili sme s vodou a prírodou. Následky znášame dodnes. Tento máj núka inakšiu perspektívu a zdá sa, že i pochmúrnosť na druhú, varujúce predpovede, spôsobené vlajkonosičmi vzbúr, teroru, nepokojov, neistoty na okolí. Ako čo nevylučuje nové otrasy, najmä ak nebude patričných akcií na ich odstránení. Všeličo sa môže zmeniť (aj) na zlé a treba na to byť pripravený. Už teraz.

JEDNA OSOBNOSŤ, JEDNA OTÁZKA

SLOBODAN IVKOV, KUNSTHISTORIK A PUBLICISTA

Treba sa lepšie organizovať Oto Filip – Keďže sa zaoberáte aj komiksom, aké je miesto našich autorov v tých širších, medzinárodných reláciách v prípade tohto druhu umenia?

Informačno-politický týždenník

– Naši individuálni autori obstávajú napriek konkurencii, majú dosť práce, uznávajú ich aj inde. Ale väčším problémom je, že nie sú tu u nás organizovaní, a najčastejšie ani tak nenastupujú. Preto sa stáva, že dvaja alebo traja autori z Čes-

kej republiky, ktorí sú navzájom spätí, keď vystúpia spoločne, nechajú väčší dojem, výraznejšiu stopu ako štyridsiati naši autori zo Srbska, rozličnej národnostnej príslušnosti, pracujúci hlavne pre francúzsky a belgický trh. Povedal alebo uzavrel by som to tak, že sme na tej scéne prítomní, no azda nik o nás nevie. • TÝŽDEŇ •

DOZVUKY ZO SIEDMEHO ZASADNUTIA NRSNM

Nové rozhodnutia o našej ustanovizni Jasmina Pániková

poradí siedme zasadnutie Národnostnej rady slovenskej národnostnej menšiny prebiehalo vo štvrtok 7. mája. Zasadnutie rady sa po prvýkrát uskutočnilo v Erdevíku, presnejšie v miestnostiach tunajšieho Slovenského kultúrno-osvetového spolku. Aj na tomto poslednom zasadnutí určitý počet bodov denného programu patril NVU Hlas ľudu. Presnejšie, ide o nové rozhodnutia týkajúce sa našej ustanovizne, ktoré členovia aj podporili. Riaditeľ NVU Hlas ľudu Samuel Žiak ozrejmil rozhodnutie o NVU, na základe ktorého voľba riaditeľa ustanovizne a zodpovedného redaktora odteraz bude v kompetencii Správnej rady NVU Hlas ľudu, a nie NRSNM. Vyplýva to, samozrejme, zo Zákona o verejnom informovaní a médiách. Správna rada bude taktiež hodnotiť realizáciu redakčnej politiky týždenníka, a to na základe odborného telesa – Rady novín. Ako povedal, významným doplnkom rozhodnutia sú state, ktoré sa týkajú zakladateľských a vydavateľských práv na detský časopis Zornička, ktorú doteraz vydávalo Slovenské vydavateľské centrum. „Týmto rozhodnutím sa ona presúva do NVU Hlas ľudu, preto, lebo Zornička si môže nárokovať na prostriedky z verejných príjmov iba ak bude v kompetencii Hlasu ľudu ako inštitúcie, ktorej patria prostriedky z rozpočtu AP Vojvodiny,“ povedal okrem iného riaditeľ S. Žiak. Schválili aj nových členov Správnej a Dozornej rady NVU Hlas ľudu. Zloženie Správnej rady budú tvoriť Pavel Zima (predseda), Jarmila Pálenkášová, Dušan Kereš, Ján Litavský, Samuel Čelovský, Veno Nechvátal, Vladimír Hudec, Elena Šranková a Oto Filip. Keď ide o členov Dozornej rady, členmi sú Juraj Červenák (predseda), Ján Šimák a Adam Jonáš. Rozhodnutia týkajúce sa NVU Hlas ľudu podporili všetci členovia, avšak keď ide o novozvolených členov Správnej rady • TÝŽDEŇ •

členovia z listiny Slováci vpred! alebo lokálnych médií. Novým zvýšený rozpočet. Na túto otázku – Pavel Surový boli zdržaní a po- momentom je to, že účastiny sme nedostali konkrétnu odpoznamenali, že podľa nich medzi nebudú môcť prebrať všetci tí, veď,“ povedala Jašková. členmi chýbajú mladí ľudia, ktorí ktorí vlastnia štátne akcie, a podľa Skutočne najviac rozruchu vyby mohli preukázať svoje zručnos- informácií, ktoré dostali z lokál- volal posledný bod – prípad údajti. Podobne sa vyjadrili aj nej streľby na dom člena o členoch Dozornej rady. NRSNM Pavla Surového. Vo Mienia, že by sa zloženie vyhlásení pre médiá Pavel rady malo meniť, a nie Surový povedal, že by sa viac-menej vždy voliť nerád vyjadroval o útoku. rovnakých členov. „Vyniesol som kopu udaV inakšom tóne nelostí, ktoré sa mi stali, od levyznelo ani vymenovapenia letákov na moje auto, nie členov komisie na fyzického sotenia, podriapania billboardu a toto len hodnotenie projektov zaslaných na súbehy AP vyvrcholilo. Zle som sa cítil Vojvodiny. Už spomínaní z toho, že niektorí môžu aj členovia z listiny Slováci – Vždy schválime a podporíme to, čo je dobré, – incident dehonestovať.“ Predsedníčka NRSNM vpred! – Pavel Surový sa odznelo zo strany členov z listiny Slováci vpred! dožadovali odpovede – Pavel Surový Anna Tomanová-Makatýkajúcej sa odbornosti nová poznamenala, že členov, boli mienky, že členovia nych médií, takmer niet osoby, rada ohľadom tohto incidentu musia byť nezávislí, a vytýkali, že ktorá už nevlastní účastiny. „O oslovila patričné orgány, dostala s nimi nikto nekomunikuje, keď kúpu média sa môže uchádzať odpoveď a očakávajú, že polícia ide o návrhy. nadácia založená národnostnou dorieši tento problém. „Na zaSamozrejme, na rokovacom radou, avšak tým naše lokálne sadnutí vyzneli rôzne mienky, programe bola aj privatizácia médiá tratia právo uchádzať sa členovia mali možnosť vyjadriť lokálnych médií. Predsedníčka o prostriedky, ktoré by boli vy- sa a povedať, čo si o tom myslia. Výboru pre informovanie NRSNM písané na lokálnej, pokrajinskej Jednou vetou sa implicitne všetko Anna Jašková ozrejmila nové a štátnej úrovni. V tom prípade by privádza k súvisu s členstvom momenty v procese privatizácie. národnostná rada mala zvýšený a pôsobením v rade. Myslím si, Ako povedala, odpovede, ktoré rozpočet, ktorým by spravovala že to nie je pravda, lebo všetci dostali z ministerstva, vôbec nej- financie médií. Zaujímalo nás, či môžu hovoriť, čo chcú, ako a koľdú v prospech našich miestnych by v tomto prípade rada mala ko chcú,“ povedala. MODRÁ BRÁNA NA NOVÉ RÁNA. – Dnes som veľkým optimistom. Práve sme v rámci našich spoločných aktivít na prezentovaní európskej integrácie občanom Srbska úradne otvorili Info point EÚ v Novom Sade. Nebolo by to možné bez iniciatívy zo strany mesta a jeho primátora Vučevića, nebolo by to možné bez aktívnej spolupráce pri implementácii početných aktivít zo strany pokrajinskej administratívy a pána Pajtića. Máme veľmi pozitívnu a plodnú spoluprácu, v rámci ktorej tunajšie Infocentrum bude jedným z jej východiskových bodov smerom k ďalším aktivitám. Ako vám je známe, aj komisár Johannes Hahn počas svojej poslednej návštevy Belehradu zase potvrdil podporu a odhodlanie EÚ, Európskej komisie a členských štátov ohľadom európskej cesty Srbska. Predovšetkým je podstatné to, aby šlo o realizáciu ambícií samotných občanov Srbska, Vojvodiny, Nového Sadu. Sme tu, aby sme vám naďalej pomáhali, podporovali vaše úsilie v tomto smere. Aby ste teda realizovali vlastné ambície, aby Srbsko konzekventne a veľmi solídne kráčalo európskou cestou za našej pomoci, – týmito slovami odpovedal vedúci delegácie EÚ v Srbsku Michael Davenport na žiadosť spravodajcu Hlasu ľudu skomentovať súčasnú chvíľu eurointegrácie pri príležitosti Dňa Európy. Novosadské Infocentrum, ktoré od 8. mája rôznymi spôsobmi približuje politiku Európskej únie našim občanom, sídli na Bulvári Mihajla Pupina 17. O. F. 20 /4647/ 16. 5. 2015

Týždeň K UKONČENIU SÚBEHU O UDELENIE NENÁVRATNÝCH PROSTRIEDKOV NA KÚPU DEDINSKÝCH BYTOV

Má to veľký význam Oto Filip

reba sa porovnávať s inými. Aj preto, aby sme vedeli, na čom sme. Alebo i preto, aby sa pri jednom z významných aspektov demografických pohybov zistilo, že vlastne celé desaťročia meškáme za vyvinutými v tých našich presídleniach na relácii dedina – mesto – dedina. Industrializácia, nezamestnanosť, masové opúšťanie dedín pre ťažký život na vidieku a falošné predstavy o číhajúcom šťastí v mestách dostali rurálne oblasti tam, kde asi ani nesnívali, na okraj priepasti. Mnohé z nich sú takmer vyľudnené, sú stovky dedín s menej od sto obyvateľov, odhaduje sa, že je v Srbsku až dvestotisíc domov opustených a neobývaných… Pri takejto scenérii je dobre, že sa vo Vojvodine zrodila iniciatíva podnietiť návrat na dediny spôsobom finančne nie tak náročným, povahou neobvyklým, no s vyhliadkami veľmi dobrými. V polovici novembra Ústav pre rodovú rovnosť ako

formálno-právny nositeľ aktivít vypísal súbeh na pridelenie nenávratných prostriedkov manželským párom z územia APV na nákup dedinských domov so záhradami. Ohlas skutočne bol nad očakávanie. Záujem o domy prejavilo približne tisíc rodín, z ktorých sa na súbehu zúčastnilo ich 344, v užšom výbere sa ocitlo deväťdesiat rodín, aby prostriedky v úhrnnej sume 38 miliónov dinárov získalo 39 rodín. Reč štatistiky vraví, že najväčší záujem bol o Báčku (22), potom o Banát (15), najmenší o Sriem (2). Každý tretí pár z nich 39 sa rozhodol odísť z mesta alebo obce: z Nového Sadu, Somboru a Kovina, cez Kikindu, Petrovaradín, Beočín a Plandište, po Irig, Zreňanin či Báčsku Topolu, a perspektívu pohľadať na dedine. Hybným motívom je podľa všetkého aj úroveň životného štandardu. Totiž štrnásť párov má po tri alebo štyri deti, osemnásť párov po dve deti. Viac od polovice párov má stredoškolské vzdelanie, kým len pätnásť percent vysokoškolské.

Z prezentácie záveru súbehu v tlačovej sieni pokrajinskej vlády

Prezentujúc v tlačovej sieni vlády Vojvodiny v Novom Sade rozhodnutie a výsledky súbehu, vypísaného 15. novembra vlani, podpredseda pokrajinskej vlády a pokrajinský tajomník pre hospodárstvo, zamestnávanie a rodovú rovnosť Miroslav Vasin podotkol 6. mája, že cieľom akcie bolo ožiť dedinské prostredia, ktoré sú všade vo veľkej kríze, nesúhlasiac pritom s tézou, že o žitie na dedine nie je záujem. Cieľov na udelenie subvencií v sume do milión dinárov jednej

rodine je niekoľko. Aj podnecovanie zotrvania na dedine ľudí pracujúcich v meste a bývajúcich na vidieku, aj zastavenie devastácie dedín, aj využitie všetkých potenciálov, ktoré tieto majú. Návod a model úspešný. Možno to dokladovať i záujmom o prostriedky, i novým súbehom, ktorý má byť vypísaný v blízkej budúcnosti, i ozvenou, ktorú má nielen vo vojvodinskej verejnosti. So strechou nad hlavou aj chudoba sa akosi ľahšie znáša.

OPÝTALI SME SA ZA VÁS: DIJANA KATICA, VONKAJŠIA ČLENKA VÝBORU PRE TURIZMUS CHORVÁTSKEHO SNEMU

Využiť všetky zdroje O. Filip

a uplynulej medzinárodnej konferencii o zdravotnom turizme a burze časopisu Turistická prizma, ktoré koncom apríla prebiehali v Novom Sade, viacerí zahraniční hostia mali prejavy o jednotlivých segmentoch a opatreniach v tejto oblasti podnikania. Jednu z nich, pani Dijanu Katicu, vonkajšiu členku Výboru pre turizmus Chorvátskeho snemu a predsedníčku Správy Chorvátskeho farmára, spoločnosti pôsobiacej v oblasti vidieckeho turizmu, sme sa opýtali: – Aké poznatky, odkazy a rady nesiete našim podnika-

www.hl.rs

teľom a zdravotným činiteľom? – Námetom mojej prednášky je spätosť zdravotného a vidieckeho turizmu. Mám prehľad o liečebných ústavoch a iných zdravotných objektoch v rurálnych ob-

Informačno-politický týždenník

lastiach a prvým konštatovaním je, že je veľmi významný vznik vidieckej turistickej destinácie, ako aj využívanie všetkých existujúcich zdrojov. Mám na mysli tak prírodné krásy, ako aj kultúrne dedičstvo, tiež vínne pivnice, gastronomickú ponuku, suveníry a vôbec všetko, čo môžu ponúknuť dedinské gazdovstvá. Prezentovala som niekoľko príkladov, ako sa Chorvátsko alebo iné európske krajiny angažujú a snažia v tomto smere a čo treba podnikať v snahách zvýšiť konkurencieschopnosť tak zdravotného, ako aj rurálneho turizmu. Možnosti na to ozaj sú. Zdravotný turizmus v celom svete stúpa až devätnásť percent ročne. V Chorvátsku je

toto percento o čosi menšie, no predsa sa upravujú objekty. Dôležitá je aj ich privatizácia a najmä styky zainteresovaných s vidieckymi oblasťami. Netreba zabúdať, že je jedným zo súčasných opatrení Európskej únie program rurálneho rozvoja podnecujúci a financujúci špecifické projekty. Na jednej strane podporujeme a máme dosť samotných dedinských gazdovstiev, ktorých ponuku rozširujeme. Na tej druhej podnecujeme aj podnikateľov, konkrétne majiteľov hotelov, ubytovní, pohostinstiev a iných objektov v smere zabezpečenia širších dodatočných obsahov danej turistickej alebo zdravotnej destinácie. • TÝŽDEŇ •

SIEDMY FESTIVAL VEDY PREBIEHAL 9. A 10. MÁJA V NOVOM SADE

Všetko je stále možné Oto Filip

Férovosť

bchodné praktiky sú rôzne. V honbe za existenciou alebo zárobkom každý predajca sa vynachádza, ako vie a smie. Viaceré čínske obchody v Novom Sade majú napríklad akcie v duchu Dnes všetko o 20 percent lacnejšie. V strede Starej Pazovy nie tak dávno vznikol obchod, v ktorom nielenže možno lacno kúpiť odev, obuv, tašky alebo čosi iné, ale aj tie svoje zbytočné, malé alebo nepoužívané veci predať. Princípom je prenajať si časť priestoru za sedemdesiat až sto dinárov denne, vystaviť si tovar a ak si kto čosi kúpi, tak je zisk tu. Ak nie, ani škoda nebude veľká. No nie vždy, alebo skôr dosť často sú tu i praktiky, ktoré s férovosťou majú len málo spoločného. Celé dni na Bulvári oslobodenia parkuje kamión, z ktorého sa okoloidúcim ponúka ovocie, najčastejšie banány a jahody, o poznanie lacnejšie než na neďalekom Futockom trhu. Predajca neplatí drahé miesto na trhu, zrejme ani žiadne odvody, a povážlivé je aj, nakoľko sú jeho vážky presné. Keďže je v živote dosť často čosi relatívne, tak sa ten kilogram vie scvrknúť aj o štvrtinu, niekedy až o • TÝŽDEŇ •

vedy, ktorej srdce je práve na tomto festivale. V mene univerzity, jej štrnástich fakúlt a dvoch inštitútov, niekoľko tisíc pedagógov a približne päťdesiattisíc študentov sa účastníkom a hosťom festivalu prihovoril úradujúci rektor prof. Dr.

Oto Filip tretinu reálnej váhy. Druhý prípad sa nedávno udial v medzinárodnom vlaku Budapešť – Belehrad, spravidla premávajúcom s dvoma vozňami. Bol veľký (pred)sviatočný nával, a ktosi so sprievodcov vymyslel originálny nápad rozdeliť vozeň na dve časti zaujímavou metódou: lepiacou páskou, na ktorú zavesil oznam, že ide o prvú triedu. Zároveň jeho kolega začal upozorňovať, že si pasažieri budú musieť priplatiť, ak chcú sedieť v prvej triede. Zámer bol jasný. Menovaní odstúpili od neho, len keď sme sa s kolegom z RTV začali zaujímať o motívy ich konania, mená a začali to všetko fotiť. Férovosť, životná a obchodná by musela byť cnosť. Pri všetkom tom, ako sa ľudia dnes správajú a vynachádzajú, neraz nemožno neodplávať do spomienok. Keď sme pred niekoľkými desaťročiami šli cez ešte spiace ranné mesto k rieke na rybačku, prechádzali sme popri obchodoch, pred ktorými už bolo mlieko, zväčša v tých širokých, sklenených fľašiach. Chutilo skvelo a veľmi, zvlášť ak daná noc bola akosi krátka. Nuž, zobrali sme si každý po liter a nechali peniaze. Veľmi zriedkavo, možno len raz za rok, sa stalo, že by ich obchodníci nenašli tam, kam sme ich dali. Iné časy, iné aj zvyky…

Radovan Pejanović, ktorý podotkol, že ide o podujatie jedinečné nielen obsahmi, ale i významom. – Ako vám je známe, veda je mocnou pákou tejto spoločnosti a ešte mocnejšou silou novej spoločnosti, ku ktorej spejeme. Je to spoločnosť vedomostná, ku ktorej smerujú mnohé štáty EÚ, no aj my. Naša univerzita túto misiu zvláda

INÝ NÁHĽAD

 LETMO

Festival ako vhodná príležitosť vedou zaujať tých mladších

Ďuro Varga

eľa mladých, veľa farieb, veľa slnka, veľa nádeje. Ovzdušie na pohľadanie. Primerané udalosti, ktorej počet účastníkov i návštevníkov, ako aj kvalita rok čo rok stúpa a ktorá už získava prívlastok tradičná. V poradí siedmy novosadský Festival vedy, podporený Pokrajinským sekretariátom pre vedu a technologický rozvoj, konal sa uplynulý víkend v ústrednej budove a v kampuse Univerzity v Novom Sade pod heslom Všetko je možné. To je totiž veda a jej možnosť a poslanie. Programová riaditeľka festivalu prof. Dr. Tijana Prodanovićová podčiarkuje, že žiadna spoločnosť, žiaden štát nemôže napredovať, ani sa rozvíjať bez vedy. Lebo táto z nemožného robí možné. To, čo sa žiaci učia v škole, označila za základ alebo kostru

tak, že sa zaoberá nielen vzdelávaním, ale i vedeckovýskumnou prácou, ako i podnikateľstvom, – uviedol. Pokrajinský tajomník pre vedu a technologický rozvoj Vladimir Pavlov podotkol, že jediný istý dinár, ktorý sa multiplikuje a mnohonásobne vracia, je ten vložený do vedy, do univerzity. Zároveň vyzval všetkých záujemcov uchádzať sa vlastnými návrhmi a projektmi v príslušnom sekretariáte, keďže je to v záujme modernizácie a vedeckého pokroku spoločnosti. Štátna tajomníčka v Ministerstve školstva, vedy a technologického rozvoja prof. Dr. Zorana Lužaninová podčiarkla podmienenosť dobrej vedy dobrým vzdelávaním, konštatujúc, že je krása vedy práve v tom, že je na strane jednej univerzálna a na tej druhej osobná. Na uplynulom Festivale vedy účinkovalo viac než päťsto výskumníkov, bádateľov, dobrovoľníkov, pedagógov a študentov, konalo sa zo osemdesiat dielní, prebiehali početné prednášky a tribúny. Ich aktérmi boli všemocní technológovia, všemohúci inžinieri, všemožní zdravotníci... Samozrejme, aj tí, ktorí sa o pár rokov nimi len stanú.

20 /4647/ 16. 5. 2015

Slovensko Z jedného roka je už dvadsať SEDEM OTÁZOK PRE ĽUDMILU TURČANOVÚ, FARMACEUTKU

Rastislav Boldocký

ložančanka Ľudmila Turčanová prišla do Bratislavy v septembri 1994 študovať farmáciu. „Na Slovensko sa mi veľmi ísť nechcelo,“ zdôverila sa nám. „Skôr ma presvedčili rodičia, lebo v tom čase bola u nás situácia taká, aká bola.“ Hneď po ukončení štúdia sa zamestnala ako lekárnička a v lekárni pracuje dodnes – medzičasom však postúpila na pozíciu zodpovednej vedúcej. Zároveň pokračovala v štúdiu. Na Farmaceutickej fakulte UK si urobila atestáciu a doktorát. Práve v týchto dňoch na Vysokej škole zdravotníctva a sociálnej práce svätej Alžbety v Bratislave skladá aj skúšky, aby získala titul magistra administrácie v zdravotníctve. „Je to manažérsky diplom, bude mi užitočný, pokiaľ by som dostala príležitosť zastávať vedúcu funkciu v štátnom sektore.“

– Čo bolo pre teba na Slovensku najťažšie? – Jednoznačne prvý ročník. Trvalo to, kým som si zvykla na prostredie a inú mentalitu ľudí. Neskôr to už bolo ľahšie, aj keď

bojovať s nostalgiou nikdy nie je jednoduché. – Kedy si si uvedomila, že tu zostaneš žiť? – Nebolo to žiadne náhle rozhodnutie. V skutočnosti som dlho zvádzala vnútorný boj, či sa vrátim, alebo zostanem. Keďže sa mi tu profesionálne a osobne darilo a u nás zúrili vojny a krízy, stále mi to vychádzalo, že je lepšie nevracať sa. Vždy som si hovorila, že ešte rok počkám, a potom uvidím. No a z jedného roka je už vyše dvadsať. – Ovplyvnil nejakým spôsobom pôvod tvoju kariéru? – Na Slovensku som sa nestretla so žiadnou negatívnou reakciou v súvislosti s mojím pôvodom. Pôvod mi tu skôr otvoril viacero dverí. – Čo považuješ za svoj najväčší úspech? – Už ako dieťa som chcela pracovať v lekárni, takže sa mi

vlastne splnil detský sen. A som veľmi rada, že sa z tohto úspechu môžem tešiť spolu s rodičmi. Ukázalo sa, že mali pravdu, keď ma presviedčali, aby som odišla na Slovensko. Nesmierne som im povďačná. Ich láska a neochvejná podpora ma neustále posúvali dopredu. – Ľutuješ niekedy, že si odišla z Hložian? – Nie, neľutujem. Teraz už nie (smiech). – Čo by sa muselo stať, aby si sa vrátila? – Táto otázka evokuje vo mne rôzne myšlienkové pochody... dokonca aj dosť zlovestné, preto radšej zostanem pri tých pozitívnych. Možno by som sa vrátila, ak by v mojom súkromnom a profesionálnom živote nastala tá správna zhoda okolností. – Komu fandíš, keď hrajú Slovensko a Srbsko v nejakom športe? – Đokovićovi nech už hrá s kýmkoľvek... (smiech). A keď hrajú reprezentácie vo futbale? Asi Srbsku. Stále to beriem nostalgicky, akože „jóój, to sú naši“.

SLOVENSKÉ LIETAJÚCE AUTO MALO BYŤ PRVÉ PREDAJNÉ NA SVETE. TERAZ JE TO OHROZENÉ.

Havária jedinečného aeromobilu R. Boldocký

ž o dva roky sa malo hrdiť svetovým unikátom. Do predaja sa mal dostať vôbec prvý lietajúci automobil nitrianskeho konštruktéra Štefana Kleina. Sériovú výrobu však budú musieť oddialiť. Začiatkom mája jedinečný aeromobil havaroval počas skúšobného letu. Pilotoval ho práve vynálezca, ktorý našťastie z nehody vyviazol bez závažnejších zranení. Lietajúce auto sa zrútilo na letisku v Nitre počas cvičných manévrov z dvestometrovej výšky. „Lietanie je trojdimenzionálny stav a keď nastane odchýlka, človek to musí riešiť v tej sekunde. Použil som záchranný balistický systém, ktorý vo výške tristo metrov garantuje, že lietadlo sa znesie k zemi štandardným režimom, to znamená sedem metrov za sekundu. Je to rýchlosť zoskoku parašutistu.

www.hl.rs

Táto voľba sa ukázala ako správna. sa otázka, čo bude ďalej s jeho Vedel som, že táto cesta je najbez- projektom. Zatiaľ to vyzerá tak, pečnejšia,“ opísal Klein denníku že vývoj lietajúceho automobilu Pravda dramatické chvíle v kri- pokračuje. „Lietadlo je mierne potických okamihoch letu. Konštruktér, pre ktorého je zostrojenie lietajúceho auta detským snom a pracuje na ňom už celé štvrťstoročie, sa po páde sťažoval na bolesti hlavy, chrbtice a rúk. Vyšetrenia v nemocnici však neodhalili žiadne závažnejšie zranenia. Ako píše Pravda, pokusov o zostrojenie pro- Havarovaný aeromobil (foto: TASR) totypu aeromobilu bolo v histórii viac. No len dva na celom škodené, je opraviteľné,“ vysvetlil svete boli funkčné, viac-menej Klein. Príčinu havárie síce odhalí pripravené na sériovú výrobu. až vyšetrovanie, ale už teraz sa Jeden je v Amerike a ten druhý, špekuluje o technickej poruche. síce už poškodený, zostrojil Nitran, Ani toto však konštruktéra neodakademický sochár Štefan Kle- rádza od projektu. „Analyzujeme in, dizajnér, konštruktér. Natíska zozbierané údaje. Budú veľmi

Informačno-politický týždenník

užitočné pre pokračujúci rozvoj vozidla a testovací program. Budeme poskytovať ďalšie aktualizácie, keď údaje budú plne analyzované,“ uvádza sa vo vyhlásení tímu aeromobilu. Kleinov lietajúci automobil má dolet 1 000 kilometrov. Mal by uľahčiť dopravu v čase dopravnej špičky a mohol sa stať súčasťou dopravnej infraštruktúry diaľnic alebo malých letísk. Keby jeho majiteľ letel napríklad z Nitry do Bratislavy, tak pri Triblavine by na vytvorenom asi stometrovom páse pri diaľnici mohol pristáť bez toho, aby to niekomu hlásil. Šoférovať lietajúce auto by však nemohol každý. Okrem vodičského preukazu by jeho majiteľ musel mať aj pilotnú licenciu. • SLOVENSKO •

Naša téma Problém zápisu žiakov do slovenských škôl Jaroslav Čiep

oniec jedného školského roka je zároveň i obdobím, keď sa nová generácia budúcich žiačikov chystá na zápis do prvej triedy základných škôl. Májové a júnové obdobie, kým trvá zápis žiakov do základných a stredných škôl, aj slo-

venská menšina v Srbsku každý rok prežíva traumaticky. Totiž ide o to, či tých žiakov v slovenských triedach bude nadostač, aby sme sa nedostali do úzkych a aby nasledujúca slovenská osada a škola nezostala bez ďalšej slovenskej triedy. Tento negatívny jav prejavujúci sa ochabením národnostného povedomia pretrvá-

STARÁ PAZOVA

va už od skôr, ale v poslednom čase naberá na tempe a svedkami sme, že nielen v menších prostrediach, ale aj v tých väčších, dokonca aj v najväčších, ktoré sa hrdia ako slovenské centrá, rodičia svojich potomkov sa čoraz častejšie rozhodujú zapisovať do srbských škôl. Žiaľbohu, aj v takých prípadoch, kde vedľa srbských

Prečo rodičia (ne)zapisujú deti do slovenskej triedy?! venskej triedy v škole uskutočnili štyri zasadnutia, či stretnutia s roápis prvákov do nového škol- dičmi. Náborové akcie realizovali ského roku 2015/2016 oficiál- NRSNM, MSS a samotná škola. ne trvá do konca mesiaca. Av- Podľa slov riaditeľa Havrana, tiešak aj po tomto termíne si rodičia to akcie zatiaľ nepriniesli nejaký údajne svoje deti môžu zapísať do výsledok, resp. neprilákali väčší zvolenej základnej školy. O aktu- počet detí do slovenskej triedy, ale vplývali hlavne álnej situácii na povedomie týkajúcej sa rodičov budúzápisu bucich prvákov, dúcich prváže urobili kov v starosprávny krok pazovskej a zápisom Zák ladnej dieťaťa do sloškole hrdinu venskej triedy Janka Čmepodporili i líka sme sa ich slovenskú rozprávali Helena a Novak Popovićovci identitu. s riaditeľom (Foto: z rodinného albumu) Ďalšie ukaJankom Havranom. Do 6. mája v tejto sloven- zovatele hovoria, že iba za poskej škole je zapísaných 21 detí sledné desaťročie mnohé mladé – budúcich žiakov 1. ročníka. „Na generácie Pazovčanov odišli do základe môjho reálneho názoru zahraničia, hlavne na Slovensko. pribudnúť nám môže ešte iba Odcestovali tam buď študovať, jedno, resp. dve deti,“ pripomenul alebo za prácou a lepšími životnáš spolubesedník. A dodal, že nými podmienkami. Mladí ľudia – či budú mať od septembra dve životaschopní si tam založili svoje triedy prvého ročníka, to závisí rodiny a aj ich deti tam chodia do od rozhodnutia vyšších patrič- školy. Sú iba ojedinelé prípady, ných pokrajinských orgánov a keď sa niekto rozhodol znovu každopádne listy podpory v tomto sa vrátiť žiť a pracovať do Starej zmysle zašlú i na adresy NRSNM Pazovy. Z roka na rok je pokles žiakov v a MSS. Doteraz sa na popularizácii tejto slovenskej škole evidentný. zápisu budúcich prvákov do slo- Avšak v Starej Pazove možnosť

Anna Lešťanová

• NAŠA TÉMA •

tried existujú aj tie so slovenskou vyučovacou rečou. Naposledy sme taký negatívny jav zaregistrovali aj v Starej Pazove. Práve preto sme si zaumienili v rámci májovej Našej témy Hlasu ľudu posvietiť si na túto pálčivú a boľavú skutočnosť. Oslovili sme kompetentných národnostných funkcionárov a dali im priestor vyjadriť sa k téme. Vyjadriť sa o téme oslovili sme aj rodičov budúcich prvákov, ako i školskú psychologičku. Na strane druhej pokúsime sa vám predostrieť aj komentáre, ale i komparáciu žiakov v slovenských triedach v poslednom päťročnom období.

slávnom kostole a vyučovacím jazykom v základnej škole je, t. j. bude slovenčina. „Ani v jednej chvíli sme neváhali, ale sme sa pevne rozhodli, že sa naše dcéry budú učiť po slovensky. Spokojní sme s dcérinou učiteľkou Irenou Babíkovou a jej dobrými spolužiakmi. Základná škola hrdinu Janka Čmelíka má dlhú a úspešnú tradíciu, je čistá, pekne upravená, pracuje v nej dobrý káder a žiaci sa slušne správajú. Lea už teraz veľmi dobre ovláda oba jazyky, tak slovenčinu, ako aj srbčinu, čo nám je najpodstatnejšie,“ povedali manželia Popovićovci.

výberu školy v porovnaní s ostanými prostrediami je väčšia, lebo v samotnom meste sú ešte dve základné školy – Boška Palkovljevića Pinkiho a Simeona Aranického so srbskou vyučovacou rečou. ZŠ Simeona Aranického je nová mo der ná ško la (umiestnená v tzv. ZLATUŠKA TRUčasti Malá Bosna). NEČKOVÁ: „ManAko nám uviedol riažel a ja máme dve diteľ Havran, v tejto dcéry, Natašu a Aňu. škole je i najviac zaObidve ešte do škôlpísaných žiakov zo ky chodili do srbskej zmiešaných manskupiny, tak som želstiev (slovensko- Zlatuška Trunečková sa sama rozhodla, -srbských) a sú i niekeďže manžel bol ktoré prípady, keď sú obaja rodičia zaneprázdnený mnohými povinSlováci. Zasa rodičia, ktorí majú nosťami, že ich dáme do srbskej deti v tejto škole, hovoria, „že je školy, aby im bolo ľahšie, teda aby ich demokratické právo zapísať si v rozvrhu hodín nemali ešte jeden dieťa, kde oni chcú a na toto ich predmet viac. Staršia dcéra prvý rozhodnutie nemôže nikto ani ročník vychodila v škole B. Palvplývať, ani im zazlievať“. kovljevića Pinkiho a po otvorení školy Simeona Aranického sme HELENA A NOVAK POPO- ju premiestnili do novej školy, VIĆOVCI: Rodičia Helena (rode- ktorá sa nachádza v neďalekej ná Čipkárová) je Slovenkou a jej blízkosti nášho bydliska. Doma sa manžel Novak je Neslovák. Žijú všetci rozprávame po slovensky, v Starej Pazove a majú dve dcéry pravidelne navštevujeme i bo– Leu, ktorá je žiačkou 1. roční- hoslužby v evanjelickom kostole. ka Základnej školy hrdinu Janka Ináč, obe dcéry sú výbornými Čmelíka, a štvorročnú Lanu. Na žiačkami a veľmi som spokojná so základe manželskej dohody obe spôsobom práce v škole a ich miich dcéry sú pokrstené v pravo- moškolskými aktivitami.“ 20 /4647/ 16. 5. 2015

Naša téma ROZHOVOR S KATARÍNOU MELEGOVOU-MELICHOVOU

Kým iní iba rozprávali, Matica už konkrétne konala Jaroslav Čiep

vypuklom probléme čoraz menšieho záujmu rodičov o zápis svojich detí do slovenských tried sme sa zastavili na kus reči s predsedníčkou Matice slovenskej v Srbsku Katarínou Melegovou-Melichovou. Pre Našu tému sa vyjadrila takto: – Tento problém ako problém a negatívny jav sme identifikovali dávnejšie. Na začiatku to bol jav v menších prostrediach, tam, kde je viac zmiešaných manželstiev. Navštevovali sme Hajdušicu, Biele blato... Napodiv sa nám vtedy podarilo zvýšiť záujem o výučbu slovenčiny či už ako jazyka prostredia, alebo vôbec o zápis žiakov do slovenských tried. Potom, keď sme robili tematickú konferenciu o tom, ako je to s našou slovenskosťou a kde vidíme najväčšie problémy, vtedy sme vlastne zistili, že tento jav nie je príznačný len pre malé prostredia, ale že napr. v Kovačici vtedy bolo až 66 detí: 33 zo zmiešaných manželstiev a 33 zo slovenských manželstiev, ktoré boli v srbských triedach. V Starej Pazove bolo tých detí menej, ale predsa ich bolo. V Pazove sa ten počet časom zvyšoval. Tento jav a problém máme prítomný aj v Kulpíne, a preto sme minulý rok s podporou Pokrajinského sekretariátu pre vedu a technologický rozvoj urobili projekt Prečo po slovensky? V rámci neho sa naši eminentní odborníci, ktorí zakončili slovenské školy a uplatnili sa nielen u nás, ale aj v zahraničí, dokonca aj na iných svetadieloch ako vedúci a mimoriadne uznávaní, vyjadrili k tomu, či je negatívum alebo pozitívum, keď dieťa chodí do slovenskej školy v takomto prostredí, akým je Srbsko. Jednoznačne sa vyjadrili, že je to pozitívum a potvrdili to aj psychológovia, lebo dieťa oveľa ľahšie zvláda to, čo sa pred neho kladie v škole v svojej materinskej reči, tú, ktorú lepšie pozná ako srbčinu. Dieťa, ktoré sa zapíše do srbskej triedy, nedáva svoj maximum, pretože srbčinu neovláda tak ako srbské deti, a potom je

www.hl.rs

často aj predmetom výsmechu a nedosahuje také výsledky, na aké má predpoklady. Kým iní len mapovali a pohoršovali sa nad skutočnosťou, matičiari aj konkrétne konali. – Kým iní iba lamentovali, my sme navštívili aj Kovačicu, aj Starú Pazovu, aj Kulpín. Potom sme spolu s NRSNM zase boli v Pazove. O tomto probléme som hovorila pri každej možnej príležitosti, keď sa mi naskytla. Myslím si, že ak si Slováci nebudú dávať svoje deti do slovenských tried, tak tieto sa

prečo mám rád Slovensko. Tieto deti za odmenu posielame na Slovensko, do školy v prírode, tam, kde sa vzorne pracuje so slovenskými triedami. V letných mesiacoch tohto roku zase aj Úrad bude mať takúto školu v prírode. Keď ide o Pazovu, preto, že tam je skutočne vypuklý problém, aj takto sme sa rozhodli konať. Na dvojtýždňový výlet do SR vyšleme tých žiakov, ktorí sú už zapísaní do slovenskej triedy. Zamerali sme sa na túto prax a za posledné štyri roky vypracúvame projekty osobitne zamerané

Príhovor veľvyslanca Jána Varšu pri udeľovaní darčekov pre prvákov slovenských tried v MSS v júni 2014 (Foto: K. Gažová) nám rýchlo budú zatvárať, a potom darmo budeme nariekať nad tým, že sa nám zmenšujú práva, že nemáme školy, predškolské ustanovizne, že strácame práva, ktoré sme mali, a k tomuto dôjde aj našou zásluhou. Nechcela by som, aby k tomuto došlo aj matičnou nečinnosťou, a preto sme vynaložili všetko toto úsilie a všetky tieto aktivity, lebo si myslím, že sme povinní vynaložiť všetko možné úsilie preto, aby sme každé slovenské dieťa dostali do slovenskej školy, tam, kde táto škola existuje, alebo aspoň na pestovanie slovenského jazyka. Preto Matica odmeňuje žiakov, ktorí dosahujú vynikajúce úspechy či už v recitátorstve, divadelníctve, či v akcii Prečo mám rád slovenčinu,

Informačno-politický týždenník

na deti a mládež. Myslíme, že toto treba podporovať, lebo keď ich stratíme, tak sme stratili vlastnú budúcnosť. Už teraz máme dohodnutý termín v Erdevíku, kde sa pôjdeme spolu s NRSNM rozprávať s rodičmi päťročných detí a tými, ktoré by sa teraz mali zapísať do prvého ročníka. Sú tam iba tri deti, ale nechceme sa vzdať nikoho. Pre žiakov v slovenských triedach a ich rodičov aj konkrétna pomoc. – Keďže sme problém zápisu detí do slovenských tried identifikovali dávnejšie, pri vlaňajšej februárovej návšteve premiéra SR Roberta Fica Belehradu všetci, ktorí sme tam boli, mali sme možnosť povedať, v čom vidíme, že by bola najefektívnejšia pomoc pána premiéra.

A ja som hovorila práve o tom, aký máme problém so zápisom slovenských detí do slovenských tried. Opýtal sa ma, akú pomoc by sme potrebovali. Na to som odpovedala, že vzhľadom na ekonomickú situáciu veľkou pomocou by bola kúpa tašiek, všetkých písacích potrieb, zošitov, úboru pre telesnú výchovu, že to by nám veľmi pomohlo. Po tom sme vypracovali projekt a pán premiér nám naň schválil 15 000 eur, za čo sme kúpili pre všetkých tohtoročných 337 žiakov, ktorý práve teraz končia prvú triedu, darčeky. Aj v tomto roku sme oslovili pána premiéra. Mám nádej, že dostaneme kladnú odpoveď a že aj v tomto roku budeme môcť všetkým tým prvákom, ktorí sa zapíšu do slovenských tried, poskytnúť takýto darček a že takto pomôžeme i rodičom. Zdôrazňujem, že títo žiaci potom budú mať možnosť ísť aj do školy v prírode. Dokonca napomáhame už aj predškolské ustanovizne, odnášame im súčasnú literatúru, súčasné pomôcky, skutočne nádherné knižky pre deti, aby tie deti z pobytu v slovenskej triede, či už v predškolskej ustanovizni, alebo v nižších ročníkoch, mali radosť. Aké sú výhody po skončení slovenských škôl? – V našom prípade, keď ide o príslušníkov slovenskej národnosti, po skončení tunajších slovenských škôl, je tu aj možnosť ďalej pokračovať v štúdiu v Slovenskej republike, a to so štipendiom vlády SR. Keďže vieme, v akej ekonomickej situácii sa nachádza náš štát a aké časy žijeme, to nie je zanedbateľné. Okrem toho po skončení škôl je tu možnosť zamestnať sa nielen v SR, ale aj inde, lebo tieto diplomy sú uznávané v Európskej únii, čo nie je malá vec. Keď máme na zreteli, že Srbsko sa chce dostať do EÚ, že sa posúvame bližšie k tomuto cieľu, aj zahraniční investori prichádzajú k nám. Čiže možno očakávať, že bude možnosť aj u nás sa zamestnávať v zahraničných firmách. Dnes je zamestnanie skončeného vysokoškoláka alebo stredoškoláka veľký problém. Môže on mať neviem aký prospech, keď nenájde uplatnenie, tak celá námaha, vrátane celého rodinného zázemia, je vlastne nanič. Mnohí, ktorí zakončili aj srbské školy, teraz prichádzajú vybavovať si doklady, lebo odchod mladých ľudí do Slovenskej republiky je v posledných mesiacoch skutočne masový. Zvlášť keď ide o prácu. • NAŠA TÉMA •

S PREDSEDOM VÝBORU PRE VZDELÁVANIE NRSNM JÁNOM BRNOM

Klesá nám národnostné povedomie! Jasmina Pániková

ápis žiakov do prvého ročníka základných škôl naplno prebieha. Situácia, žiaľ, nie je ružová. Realita sa odlišuje od predpokladaného. Podľa predbežných údajov sa očakával zápis 346 žiakov. Iba na ukážku uvedieme počet potenciálnych žiakov v ZŠ maršala Tita v Padine. Podľa počtu narodených v roku 2008, respektíve v januári a februári 2009, očakávaný počet prvákov v padinskej škole bol 75 a zatiaľ sa znížil na menej ako 60. Keďže vieme, že Národnostná rada slovenskej národnostnej menšiny svoje kompetencie v oblasti vzdelávania realizuje cez Výbor pre vzdelávanie, o situácii v teréne a možných riešeniach problémov sme sa rozprávali s predsedom VPV Jánom Brnom. – Podľa predbežných údajov vieme, že je malý počet potenciálnych prvákov, ktorí sa budú vyučovať po slovensky. Čo Výbor pre vzdelávanie podniká, aby sa táto situácia ako-tak zlepšila? – V pláne Výboru pre vzdelávanie je takpovediac boj o každé dieťa, ktoré by sa podľa určitých predpokladov malo učiť po slovensky. Skutočnosť je taká, že v teréne máme evidentné problémy. Všeobecne je málo detí a teda málo aj tých, ktorých rodičia zapisujú do slovenských tried. Navštívili sme niekoľko osád, ktoré sme považovali za problematické, ale obávam sa, že v budúcnosti budeme mať v každom prostredí, kde sa vyučuje po slovensky, rovnaký problém. Sú najmä tri dôvody, ktoré zapríčiňujú situáciu, akú máme dnes. Prvým dôvodom je menší počet narodených detí, druhým vysťahovanie a tretím – novovzniknutým je ten, že rodičia – slovenskej národnosti, z nejakého presvedčenia, že ich deťom bude ďalšie školenie uľahčené, svoje deti zapisujú do srbských tried. To, čo my môžeme urobiť a na čom aj pracujeme, je pozdvihnutie národnostnej iden• NAŠA TÉMA •

tity a skvalitnenie vyučovania v slovenských školách. – Z prostredí, ktoré ste navštívili, kde je najproblematickejšia situácia? – Jedna z problematickejších situácií je v Starej Pazove a z toho dôvodu je stredobodom pozor-

základné školy a rodičia majú väčší výber, do ktorej si zapíšu svoje deti. – V rámci návštev stretávali ste sa aj s rodičmi budúcich žiakov. Aké boli ich reakcie? – Aj to sa odlišuje od prostredia k prostrediu. V už spomínanom Jánošíku boli pozitívne ozveny. Poukázali sme im na možnosti ďalšieho školenia po slovensky, či už v stredných školách alebo na vysokých. V Pazove bolo trochu inak. Pokúsili sme sa prísť po rodičov, ktorí si pokrstili deti v evanjelickom kostole, písomne sme ich oslovili, medzitým na rodičovskú poradu prišiel malý počet rodičov a boli to predovšetkým tí, ktorí sa už rozhodli, že svoje deti zapíšu do slovenskej triedy. Podľa najnovších údajov, ktorými výbor v tejto chvíli disponuje, z očakávaných 22 žiakov prvého ročníka zatiaľ je zapísaných 16. Pripomínam, zápis stále prebieha, ale obávam sa, že

príslušníci slovenskej národnosti. – Máme evidentný problém v Starej Pazove. Čo ste konkrétne podnikli, aby sa istý vyriešil? – Ako som už zdôraznil, oslovili sme rodičov a stále pracujeme na tom, aby sme ich podnietili na to, aby svojim deťom umožnili vyučovanie v materinskom jazyku. Je tu aj ďalší problém. V Pazove máme konkurentskú základnú školu, ktorá ponúkla žiakom prvého ročníka bezplatné učebnice. Aj tu sme podnikli konkrétne kroky, čiže Národnostná rada zabezpečí učebnice pre prvý ročník v ZŠ hrdinu Janka Čmelíka. Takéto problémy sa budú zjavovať aj v iných prostrediach, ale považujeme, že tento rok má pazovská škola najväčší problém. Možno ide o určitý strach vyjadrovať sa ako príslušník slovenskej národnosti, o nižšiu úroveň vyučovania v slovenských triedach alebo o presvedčenie, že školské vzde-

nosti, nielen Národnostnej rady, ale aj Matice slovenskej v Srbsku práve Stará Pazova. Tam hrozí nebezpečenstvo, že sa do prvého ročníka nezapíše dostatočný počet žiakov a nebudú otvorené dve triedy, čo má zase za následok problém technologického zvyšku zamestnaných, a tým aj pomalý úpadok samotnej školy. Malý počet žiakov je spoločný pre všetky prostredia, avšak dôvody na to sú rozličné. Napr. v Jánošíku sme mali situáciu, že sa rodina, ktorá má štyri školopovinné deti, vysťahovala do susednej osady. Rodičia a budúci petrovskí prváci pred začiatkom školského roka Pre malú školu, akou 2014/2015 (Foto: J. Čiep) je jánošícka, ten počet je obrovský a práve tie štyri čokoľvek podnikneme, staropa- lanie v srbčine umožní uľahdeti by chýbali do počtu, aby zovská Základná škola hrdinu čené ďalšie školenie. Jedno je škola fungovala ako aj doposiaľ. Janka Čmelíka bude mať o jednu isté – národnostné povedomie Našťastie, podniknuté sú určité triedu menej. Rodičia si kedysi nám skutočne klesá a k tomu sa kroky, aby lokálna samospráva pokrstili svoje deti v slovenskom nastoľuje iba jedna otázka – kde hradila cestovné trovy pre týchto kostole, ale asi to nepochopili budeme my vojvodinskí Slováci, žiakov. Zase odlišná situácia je ako svojrázny záväzok, aby sa o niekoľko rokov, ak naše školy v Starej Pazove. Tam máme dve aj v budúcnosti vyjadrovali ako budú zívať prázdnotou? 20 /4647/ 16. 5. 2015

Naša téma O ZÁPISE DO STREDNÝCH ŠKÔL, VYUČOVANÍ V SLOVENČINE A NIELEN O TOM

V stredných školách, ktorých zakladateľom je APV, sa v súčasnosti, v školskom roku 2014 – 2015, vyučovanie v prvej triede koná v dvoch jazykoch v 37 školách: v tridsiatich dvoch v srbčine a v maďarčine, a národnostné menšiny, v hlave ich slovensky, sa ich 97 alebo čosi nad v dvoch v srbčine a v slovenčine, premietnuť a porovnať ich. 26 percent rozhodlo pokračovať v dvoch v srbčine a v rumunčine V roku 2011 – 2012 vyučovanie v školení po slovensky. Na porovna- a v jednej škole v srbčine a v rusínv jazykoch národnostných spoločen- nie, z tých školákov, ktorí sa školili po čine. Jednorečové vyučovanie je stiev bolo organizované v 43 stred- maďarsky, sa až 95 percent rozhodlo prítomné v osemdesiatich školách, ných školách na území 17 lokálnych pokračovať v školení v ich materčine, z čoho v sedemdesiatich ôsmich samospráv, a to: v 12 gymnáziách kým u Rumunov šlo o necelých 38 v srbčine a v dvoch v maďarčine. (9 po maďarsky, V troch školách vyučova2 po slovensky, 1 nie sa koná v troch rečiach: po rumunsky a po v dvoch školách v srbčine, chorvátsky), v 27 maďarčine a v chorvátčine, odborných školách v jednej v srbčine, maďarčine (26 po maďarsky a v slovenčine. a 1 po rumunsky), Plán vlaňajšieho zápisu do v dvoch zmiešaprvej triedy strednej v príných školách (1 pade výučby v slovenčine po maďarsky a 1 zrealizovali na necelých po rusínsky) a v 2 86 percent alebo o takmer umeleckých škodvadsať percent viac než Na grafe: pohyb počtu slovenských žiakov lách po maďarsky. zapisujúcich sa do prvého ročníka stredných škôl rok predtým. Totiž z pláVyučovanie v slo- v uplynulom päťročnom období novaných 120 miest zapívenskom jazyku saných je 103 žiakov do navštevovalo 373 žiakov (259 na percent. V tomto ale treba mať na štyroch tried (o tri viac než v roku gymnáziu v Petrovci a 114 na gym- zreteli aj ten fakt, koľko je stredných 2013 (2014)), ale aj tu treba vedieť, náziu v Kovačici), z ktorých bolo škôl a akého druhu pre príslušní- že k dispozícii bolo až o tridsať miest 368 Slovákov, jeden Chorvát, kým kov danej menšiny. Inými slovami, menej ako rok predtým. V základsa štyria žiaci nevyjadrili o národnej možnosti slovenských žiakov sú ných školách pred dvoma rokmi príslušnosti. Rok predtým sa po značne limitované skutočnosťou, že vyučovanie po slovensky obsiahlo slovensky vyučovalo 350 žiakov. v prvom rade ide o dve gymnáziá, 343 žiakov, z ktorých sa necelých Osobitne zaujímavý je údaj, že zo kým deti maďarského pôvodu majú tridsať percent rozhodlo pokračovať 367 žiakov, ktorí v tom školskom napríklad k dispozícii aj desiatky v školení v materčine. roku ukončili základnú školu po odborných škôl. Aj keď mnohé údaje nemožno mechanicky porovnávať, kým pri niektorých treba mať na zreteli najmä objektívne okolnosti: finančnú a kádrovú situáciu, stav škôl, možnosti štátu, pokrajiny a lokálnej samosprávy, na plánujúcich je naďalej záväzok zlaďovať počet miest podľa oblastí a vzdelávacích profilov s reálnymi potrebami lokálneho spoločenstva, trhu práce, dokonca so stratégiou rozvoja AP Vojvodiny, a, samozrejme, s počtom žiakov končiacich základnú školu. Druhým, nemenej dôležitým aspektom je, že by sa možnosti tzv. menšinového školenia mali rozširovať a nie zužovať. To závisí aj od spoločnosti, aj od rodiny, aj od žiaka samotného, ale aj od nás všetkých, ktorí k tomu ako národnostné inštitúcie máme čo povedať, v prípade potreby i (za)reagovať. Reťaz je taká silná ako jej najslabšie ohnivko. Práve preto si netreba dovoliť, aby sa tá naša, vzdelávacia, roztrhla a praskla tam, kde nemá. V mnohých smeroch by následky takého čohosi boli ozaj nedozerné.

Svedectvo dokumentov Oto Filip

aždý dom je len taký pevný a odolný, aké pevné sú jeho základy. Azda je zbytočné širšie hovoriť o význame školy pre zachovanie národnostnej identity a cítenia, jazyka a kultúry, tradície a zmýšľania. V mnohom by mohla alebo skôr mala a musela byť nadstavbou pre domácu výchovu, upevnenie citu a úcty k materinskej reči. To, že sa ako Slováci často cítime len doma, vonkoncom nestačí. Najväčší prínos k spomaleniu procesu prirodzenej asimilácie možno poskytnúť využívaním všetkých možností, ktoré spoločnosť v oblasti vzdelávania poskytuje: od zápisu do škôl s vyučovaním po slovensky, po všetky fázy ďalšieho školenia v materinskej reči. Nie vždy však na takejto skúške alebo v praxi úspešne obstávame. Už teraz totiž niektoré údaje treba brať ako výstražné znamenie. Bez úmyslu dokazovať čosi nad slnko jasné, stačí sa vhĺbiť do údajov o zápise žiakov do stredných škôl vo Vojvodine, respektíve ich počte, vypracovaných Pokrajinským sekretariátom pre vzdelávanie, predpisy, správu

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

• NAŠA TÉMA •

NAMIESTO POZNÁMKY

Keď sme nehasili iskry, musíme hasiť požiar Vladimír Hudec

eď dokončil „svoje poslanie“ v malých, zjav zapisovania slovenských detí do srbských tried začal vyčíňať aj vo väčších slovenských prostrediach, takže dnes už nie je zriedkavosťou, že do srbských tried sa zapisujú slovenské deti aj v Kovačici, Kulpíne, Starej Pazove... Rodičia to zdôvodňujú už ošúchanou výhovorkou, že deťom bude ľahšie, ak sa od začiatku budú učiť po srbsky, pričom nemajú výčitky svedomia, že tým zneuctili vlastný národ. Nuž a dieťa, ktoré sleduje výučbu v srbčine, postupne začína rozmýšľať v tom jazyku, a aj s kamarátmi Slovákmi sa rozprávať po srbsky. A ten, kto rozmýšľa, číta, píše a rozpráva sa v nematerinskom jazyku, je úplne ľahostajný voči svojmu národu, svojej národnej identite, kultúre, tradícii... Vraj po slovensky sa naučia rozprávať aj v rodine. Je tomu

možno tak, ibaže v najväčšom počte prípadov to nestačí, aby sa dieťa cítilo Slovákom, aby rozmýšľalo a všade, kde je to možné, rozprávalo sa po slovensky. Zvlášť sú v tom citlivé deti z národnostne zmiešaných rodín, v ktorých sa najčastejšie rozpráva po srbsky, a deti materinskému jazyku naučia starí rodičia, aj keď je čoraz viac tých, ktorí sa so svojimi vnúčatami rozprávajú tak ako ich rodičia, teda po srbsky. To znamená, že nasledujúce generácie už nebudú vedieť rozprávať a ani čítať po slovensky, ale im na tom ani veľmi nebude záležať, a o ich slovenskom pôvode budú svedčiť už iba priezviská. Všetko to spolu možno pomenovať ako nenútenú, ale nie aj prírodnú asimiláciu. Jedným z príkladov zhubných následkov zapisovania detí do srbskej triedy je Hajdušica. Prvý Slovák sa do srbskej triedy v tamojšej škole zapísal koncom sedemdesiatych ro-

kov minulého storočia. Bol to vtedy ojedinelý prípad. Učitelia upozorňovali na možné negatívne následky, ale to nik vtedy nebral vážne. Z ojedinelého prípadu sa časom stalo pravidlo, a keď posledná učiteľka, ktorá učila v slovenskej triede, roku 1988 odišla do dôchodku, slovenské triedy zanikli a málopočetné deti, ktoré vyjadrili žiadosť školiť sa v slovenčine, škola usmernila na najbližšiu slovenskú školu v Jánošíku. Rodičia to, pravdaže, odmietli a voľky-nevoľky deti zapísali do srbskej triedy. Odvtedy a, hľa, dodnes slovenský jazyk v škole je voliteľný, ale oň málokto má záujem, a otázka je času, kedy aj tie hodiny zaniknú. Medzičasom sa však nikto z Matice slovenskej a neskoršie aj z Národnostnej rady, až na výnimku jedného pokusu nebohého Samuela Feketeho a pred niekoľkými rokmi aj predsedníčky MSS Kataríny Melegovej-Melichovej, nepokúsil rozprávať

V KOVAČICI A PADINE

Chyby sú odpoveďou na to, ako v budúcnosti prekonať situáciu Anička Chalupová

n ovo m š k o l s k o m ro k u 2015/2016 v základných školách v Kovačici a Padine bude o niečo viac žiakov ako v uplynulých rokoch a tried bude rovnako ako vlani. V tomto roku v kovačickej Predškolskej ustanovizni Kolibrík v triedach so slovenskou vyučovacou rečou vzdelanie končí zhruba 39 detí, kým vlani počítali o 4 menej. Podľa údajov pedagogickej služby za posledných päť rokov najviac detí v slovenských triedach PU bolo v roku 2012 (52). Keď ide o oddelenie v Padine, so škôlkou sa onedlho rozlúči 66 budúcich prvákov, ktorí absolvujú výučbu v slovenskej reči a vlani ten počet bol 62. V slovenskom oddelení škôlky v Padine za posledných päť rokov najviac detí bolo v roku • NAŠA TÉMA •

2011 (79) a najmenej v uplynulom roku. Skutočnosť, že sú generácie najmladších Kovačičanov z roka na rok menšie, sa čoraz prejavuje aj na tunajšej ZŠ Mladých pokolení. Do školských lavíc sa v novom školskom roku dostane generácia prvákov, ktorá bude počítať iba 52 žiakov (skôr ich bolo aj ponad 70), z toho zhruba 31 sa rozhodlo pre vzdelávanie v slovenskej vyučovacej reči. Na otázku, prečo je detí v slovenských triedach čoraz menej, školská psychologička v kovačickej škole Viera Ušiaková hovorí: – Natalita klesá všade, nielen v našej osade. Pred takými tridsiatimi rokmi bolo do 700 a v posledných rokoch sa počet žiakov zmenšil zhruba o 200. V Kovačici je z roka na rok menej Slovákov, mnohé rodiny sa vysťahúvajú do zahraničia, kde

Viera Ušiaková, psychologička v kovačickej ZŠ Mladých pokolení si hľadajú lepšie podmienky pre život. Okrem toho v Kovačici máme

sa s rodičmi. Pokus prof. Feketeho stroskotal pre nezáujem rodičov, avšak predsedníčka MSS dosiahla to, že po rozhovore s ňou všetci rodičia svoje deti zapísali aj na hodiny slovenčiny. Prečo toto píšeme? Nuž jednoducho preto, aby sme rodičom, ktorí si deti zapísali alebo mienia zapísať do srbskej triedy, poukázali na to, že svojim deťom a národu, ku ktorému prislúchajú, robia medvediu službu. Hajdušičania, ale aj Slováci v niektorých iných zmiešaných prostrediach, to pocítili na vlastnej koži, čiže na vlastnej národnej uvedomelosti, ktorá je dnes, zvlášť u mladých, ktorí sa školili v srbčine, na veľmi nízkej úrovni. Vedomí toho v Národnostnej rade a v Matici slovenskej zazvonili na poplach a začali podnikať vážnejšie kroky na zamedzenie tohto pre vojvodinských Slovákov zhubného javu. Bol zvrchovaný čas. Keby v minulosti pravidelnejšie navštevovali Slovákov vo všetkých kútoch Vojvodiny a rozprávali sa s rodičmi na túto tému, dnes by sme o zapisovaní slovenských detí do srbských tried buď nemuseli písať, alebo by sme o nich hovorili ako o ojedinelých prípadoch, ktoré treba zamedziť. Takto namiesto iskry musíme hasiť požiar, ktorý, žiaľ, v niektorých osadách za sebou zanechal zhorenisko. mnoho zmiešaných manželstiev, rodičia si svoje deti zapisujú skôr do srbských tried. Sú i také prípady, že sa rodičia rozhodli zapísať svoje dieťa do srbskej triedy z toho dôvodu, že je v nich menej učiva. Tam slovenský jazyk patrí do skupiny voliteľných predmetov. Ako doriešiť tento nepriaznivý jav? Škola sa spolu so svojimi odborníkmi a predstaviteľmi Matice slovenskej v Srbsku a Národnostnej rady slovenskej národnostnej menšiny v posledných rokoch usiluje nejako doriešiť trápnu situáciu, ktorá vládne aj na našej, ale aj na iných školách v našich slovenských osadách. Veríme, že naša trpezlivosť s horkou príchuťou a vynaložené úsilie predsa prinesú sladké plody. Od septembra sú v kovačickej škole znovu iba dve slovenské triedy. Takýto negatívny trend sa začal rozhodnutím školskej správy ešte v roku 2010, keď sa kvôli zmenšenému počtu žiakov museli zrušiť tri triedy v jednom ročníku. V padinskej ZŠ maršala Tita je situácia trochu stabilnejšia, počet tried zostáva rovnaký ako vlani, noví žiaci sa budú vyučovať v troch slovenských triedach.

20 /4647/ 16. 5. 2015

Ľudia a diania Rádio Báčka 48-ročné R BÁČ

Juraj Berédi

ozhlasová stanica Rádio Báčka z Báča oslávila svoje 48. narodeniny. Pod menom Rádio Báč sa prvýkrát ozvala 1. mája 1967. Dnes je to moderná regionálna rozhlasová stanica, ktorá vysiela dvadsaťštyri hodín denne. Programy sa vysielajú po slovensky, srbsky, chorvátsky, rómsky, rumunsky a po maďarsky. Počas minulých rokov v tejto rozhlasovej stanici neustále sledovali rozvoj techniky a technológie a snažili sa uplatniť všetky pozitívne novinky, ktoré prispeli k skvalitneniu programov a vysielacej techniky. Program v slovenskom jazyku sa pripravuje v štúdiu v Selenči, kým ostatné vysielania sa pripravujú v Báči. V súčasnosti na vlnách Rádia

Zamestnanci Rádia Báčka s riaditeľom Milenkom Vraneševićom Báčka možno sledovať informatívny, zábavný, náboženský a politický program, ako aj programy pre žiakov a mládež a programy menšinových národnostných spoločenstiev z územia obce. Programovú

schému prispôsobujú potrebám rozvoja spoločnosti a požiadavkám svojich poslucháčov. Rádio Báčka vysielalo nepretržite počas 48 rokov svojho jestvovania. Dnes tento rozhlas možno sledovať aj

prostredníctvom počítačov. Na oslave 48. narodenín Rádia Báčka sa zúčastnili predstavitelia politického, spoločenského, kultúrneho a náboženského života obce, ako aj hostia z médií z okolitých osád. Medzi hosťami bol aj predstaviteľ Pokrajinského sekretariátu pre kultúru a informovanie Kalman Kuntić, námestník pokrajinského tajomníka pre médiá. Najviac obáv v súčasnosti vyvoláva proces privatizácie, ktorý je nevyhnutný v médiách a ktorý by sa mal skončiť do 30. júna t. r. Všetci prítomní, tak zamestnaní v rozhlase, ako aj predstavitelia pokrajiny a Obce Báč vyjadrili nádej, že privatizáciu úspešne vykonajú na potešenie všetkých a zvlášť svojich poslucháčov. Rádio Báčka predstavuje brand tohto prostredia, lebo pôsobí v jednom mnohonárodnom a multikonfesionálnom prostredí a v úplnosti plní svoje poslanie a požiadavky všetkých činiteľov daného prostredia.

K VÝROČIU ČASOPISU PADINSKÉ ZVONY

Dvadsať rokov v službe Bohu a národu Ondrej Kotváš

znikli potichu, no časom ich odkazy bolo počuť čoraz hlasnejšie. Ide o časopis Padinské zvony, ktorý vychádza štyrikrát do roka. Jeho zakladateľom a vydavateľom je padinsk ý zbor Slovenskej evanjelickej a. v. cirkvi a v týchto dňoch sa časopis dožil svojich 20. narodenín. Pri tejto príležitosti sme sa rozprávali so zakladateľom a hlavným redaktorom časopisu, pánom farárom Ján Cicka Jánom Cickom. Ako vznikol časopis? Kto prišiel s myšlienkou vydávať Padinské zvony? – Myšlienka sa zrodila dávno, dozrievala postupne. S nebohým Martinom Širkom sme od môjho príchodu do Padiny (1982) rozmýšľali o tom, že by sme mali na zborovej úrovni začať s vydávaním lokálneho časopisu. Ale pred sprístupnením osobných počítačov to bolo spojené s mnohými ťažkosťami, a tak myšlienka zostala

www.hl.rs

myšlienkou. V roku 1995 sme kúpili prvý počítač a hneď sme naštartovali s plným nasadením. Na aké témy sa časopis zameriava a aké sú ozveny v osade? – Od začiatku sme chceli osloviť všetkých obyvateľov Padiny, a tak sme ladili aj témy. Mali sme šťastie, že sa pera ujali odborní a pracovití ľudia. Od prvého čísla DrSc. Ján Babiak písal Iskričky z dejín Padiny. Pripojila sa profesorka Zuzana Papová, ktorá do detailov opísala zvyky a obyčaje našich ľudí. Martin Širka bol autorom príspevkov, akého by si priala mať hádam každá redakcia, neúnavne písal o všetkom, čo sa dialo v Padine. Náboženské a vieroučné témy sú pravidelné. Snažíme sa písať o všetkom, čo sa deje v Padine: o Miestnom spoločenstve, Dome kultúry, knižnici, spolku žien... Ozveny sú prevažne kladné, a to nás drží nad vodou. Okrem spomenutých dlhoročných prispievateľov máme ochotných ľudí, ktorí píšu autorské články pre náš časopis alebo dovolia, aby sme

Informačno-politický týždenník

ich práce zverejnili v našom časopise. Nemôžeme spomenúť všetky mená, hoci ich máme starostlivo evidované, ale vďaka patrí všetkým. Sú medzi nimi aj uznávaní odborníci doma a v zahraničí (Ján Jančovic, Igor Kišš

a iní). Zvlášť sme povďační za to, že píšu pre náš časopis zdarma. Časopis je nepredajný, čo znamená, že nie sú príjmy z predaja. Ako sa ﬁnancuje vydávanie tohto časopisu?

– Od prvého čísla sme sa snažili nezaťažovať zbor finančne. Utvorili sme kruh sponzorov, z ktorých niektorí zotrvali a pomáhajú od prvého čísla dodnes (Ruženka a Pavel Štaubovci). Ďalší sa vzdali pre zdravotné problémy alebo sa predčasne rozlúčili s touto časnosťou. Ale pribúdajú aj noví. Ďalší kruh pomoci tvoria pravidelné milodary na náš časopis, hoci je týchto milodarov stále menej. Máme aj jednu oferu – kirvajovú – ktorá je určená na pomoc nášmu časopisu. Môžeme povedať, že sme spokojní, aj keď sa o žiadnom zisku nemôže hovoriť. Ako sa pozeráte na budúcnosť časopisu? – Dúfam, že časopis bude mať budúcnosť. Ja mám ešte niekoľko rokov služby pred sebou, za ktoré, ak mi Pán Boh dá zdravie, by som chcel udržať časopis. Závisí to ale od veľa činiteľov. Veľkou pomocou však bude, ak budem mať okolo seba stále pomocníkov, akých som mal doteraz a akých mám aj v tejto chvíli. Som však v prvom rade veriaci človek a farár. Viem, že nič nie je možné bez pomoci zhora, od Pána Boha. To nie je fráza. Preto do Jeho rúk oddávam nielen svoj život, ale aj náš časopis. • ĽUDIA A DIANIA •

OSLAVY 50-ROČNÉHO RÁDIA KYSÁČ

Majú na čo byť hrdí Jasmina Pániková

amätaj, že úspech je odmena za drinu − znie výrok známeho gréckeho dramatika Sofokla, a práve to slovo drina veľmi dobre poznajú zamestnanci a spolupracovníci, súčasní a bývalí, všetci tí, ktorí venovali svoj čas a úsilie, aby Rádio Kysáč v prvom rade bolo založené, a potom aby pôsobilo už 50 rokov. Oslavy tohto ctihodného jubilea začali v piatok 8. mája, keď usporiadali konferenciu Rádio Kysáč – minulosť, súčasnosť a budúcnosť, pokým na záver osláv, v nedeľu, prebiehala slávnostná akadémia pod názvom Rádio Kysáč − 50-ročné. Počas týchto dvoch dní vo veľkej sieni KIS Kysáč odzneli početné príhovory, v ktorých si bývalí zamestnanci či spolupracovníci zaspomínali na zašlé časy strávené v Kysáčskom rozhlase, ktorý v súčasnosti vysiela program v slovenskom a v srbskom jazyku. Od 1. mája 1965 dodnes v Kysáčskom rozhlase sa vystriedalo skutočne mnoho osôb. Menili

dacká a Michal Ďurovka skutočne povedali pravdu, keď uviedli, že si „vďaka zachovaným údajom, spomienkam a hudbe časoloďou zaplávame po rok 1965 a späť“. Na novinárske začiatky si zaspomínala aj predsedníčka MSS Katarína Melegová-Melichová. I keď nepôsobila v Rádiu Kysáč, ako povedala, už ako gymnazistku ju vtedajší kysáčski rozhlasoví nadšenci podnietili, aby zakotvila v novinárstve. Spomienky, ktoré oživili početní účinkujúci, boli naozaj krásne. Vyzneli akosi pohodlne, celkom odlišne od súčasnej situácie. Samozrejme, tu máme na mysli proces privatizácie, v ktorom sa nachádza aj Rádio Kysáč. Pripomenula to novinárka a predsedníčka Výboru pre informovanie NRSNM Anna Jašková, keď na piatkovej konferencii poznamenala, že o menšinové médiá zatiaľ nikto konkrétne neprejavil záujem, ako aj predsedníčka NRSNM Anna Tomanová-Makanová, ktorá vyjadrila obavy nad budúcnosťou lokálnych médií. Ako povedala, na najnovšom stretnutí národ-

Katarína Melegová-Melichová počas príhovoru s riaditeľkou KIS Kysáč a zodpovednou redaktorkou Annou Chrťanovou-Leskovac

nostných menšín informovanie vo svojom jazyku chápu ako súčasť získaných práv. Počas dvoch oslavných dní neraz zaznelo meno Jána Lomena-Kumka, zakladateľa Kysáčskeho rozhlasu. Ako v príhovore povedal predseda MS Kysáč Ján Slávik, Kysáčania mali, majú a budú mať osoby schopné pozerať sa do budúcnosti a práve takou osobou bol spomínaný Ján Lomen. Vyjadril nádej, že nové mediálne zákony nezmenia poslanie Kysáčskeho rozhlasu – informovať poslucháčov a vyplniť ich čas početnými reláciami.

ších zamestnancov a spolupracovníkov účinkovalo v programoch, že napísali svoje referáty a prezentovali ich publiku. Kysáčsky rozhlas netvoria len ľudia, ktorí sú

Milan Súdi – prvý hlásateľ Rádia Kysáč

Kysáčsku pieseň zaspievala ženská a mužská spevácka skupina KIS Kysáč

sa aj priestory. Od Bartošovho domu, obecného domu, cez budovu vedľa banky, až po priestory v KIS Kysáč. Od Mládežníckej rozhlasovej stanice po lokálne rádio. Moderátori programu Anna Ma• ĽUDIA A DIANIA •

nostných rád v Srbsku sa ukázalo, že všetky národnostné rady sú rovnakej mienky – v žiadnom prípade by nechceli, aby sa lokálne médiá privatizovali, okrem iného aj preto, že všetci príslušníci národ-

Po ukončení osláv nemohli sme sa ale nespýtať hlavnej a zodpovednej redaktorky rozhlasu Anny Chrťanovej-Leskovac, ako na ňu zapôsobili tieto dva oslavné dni. „Teší ma, že skutočne veľa niekdaj-

v súčasnosti činní. Je to kopa ľudí, ktorí kedysi tu pôsobili a vložili svoje snahy do tohto rozhlasu. Ak bol program aj dlhší, než si niektorí priali, to bolo iba preto, že si všetci novinári, hlásatelia, technici a iní zaslúžili, aby svoje skúsenosti zdieľali s publikom,“ povedala A. Chrťanová-Leskovac. Za 50 rokov sa do zoznamu pôsobiacich v rozhlase dostalo skutočne veľa mien: Ján Lomen, Pavel Grňa, Michal Naď, Pavel Čeman, Milan Súdi, Vladimír Kardelis, Zuzana Filková, Elena Šranková, Michal Ivičiak, Juraj Madacký, Anna Legíňová, Darina a Ondrej Marčokovci, Zorica Pavlovová, Branislav Kokavec, Ivan Klinko a mnohí iní. Prajeme im, aby počas budúcich rokov na tento zoznam pribudlo ešte viac mien.

20 /4647/ 16. 5. 2015

Ľudia a diania V TÝCHTO DŇOCH V PETROVCI A V KULPÍNE

Cyklistické dráhy, cesty a chodníky Jaroslav Čiep

petrovskej Ulici Branislava Mokića si okoloidúci minulý týždeň iste všimli novú záverečnú asfaltovú vrstvu. Po rovnej vozovke sa od Parnej pekárne po trhovisko a VKP Progres teraz už jazdí pohodlnejšie. Direkcia pre výstavbu Obce Báčsky Petrovec oboznámila občanov, že časť Hrobovej ulice (od Sládkovičovej po Chmeľovú) v Petrovci bude zavretá pre premávku motorových vozidiel, bicyklistov a chodcov v priebehu desiatich dní, čiže počas trvania prác na rekonštrukcii vozovky. Pred oslavami Dňa Petrovca vidno, že sa trochu upravuje aj samotná osada. Cestárov sme totiž stretli aj v iných uliciach, keď plátali diery na niektorých úsekoch cesty. V stredu 6. mája predpoludním do terénu, čiže do ulíc, kde prebiehali práce, sa vybrali aj

čelní ľudia báčskopetrovskej samosprávy. Predseda obce Pavel Marčok so spolupracovníkmi na rohu ulíc Novosadskej a Rybárskej sa zastavil pri robotníkoch a zaujímal sa o to, ako sa darí práca na výstavbe cyklistickej dráhy, ktorá by mala končiť na východe z Petrovca pri moste do Nového Sadu. Obecní funkcionári si zároveň obzreli aj práce, ktoré v dĺžke 120 metrov prebiehajú na Ulici hrobovej. Tuná vybetónujú cestu šírky 2,8 metra, vrátane odvodových kanálov, a upravia aj priechod k tejto uličke od Ulice národnej revolúcie po Ulicu chmeľovú. Prehliadku aktuálnych a prednedávnom Obrysy novej cyklistickej dráhy ukončených prác uzavreli na smerom do akvaparku Petroland vchode do Kulpína, kde práve ukončili výstavbu cyklistickej vybudovali betónový chodník dráhy. V záverečnej fáze cyklistic- tiahnuci od mosta cez kanál DTD kej dráhy z Petrovca do Kulpína po prvé domy v Kulpíne.

Prostriedky na výstavbu cyklistickej dráhy v Ulici novosadskej v Báčskom Petrovci sú zabezpečené z rozpočtu vlády APV a z rozpočtu Obce Báčsky Petrovec. Celková hodnota prác je 1,8 milióna din. Finančné prostriedky na práce, ktoré prebiehajú v Ulici hrobovej a ktoré vykonali v Ulici Branislava Mokića, ako i na výstavbu cyklistickej dráhy v Kulpíne, dosahujú 3,1 milióna din. Peniaze sú zabezpečené z obecného rozpočtu a realizuje ich Verejný podnik Direkcia pre výstavbu Obce Báčsky Petrovec. Práce v Petrovci vykonáva podnik Lukač putevi z Temerínu. Riaditeľ Ondrej Bovdiš potvrdil, že táto firma získala zákazku cestou verejného obstarávania. Ako sme sa dozvedeli, v pláne je aj postaviť kamery na všetky vchody do osád Báčskopetrovskej obce.

BOĽOVCE

Z poľovníckej kapsy Anna Simonovićová

oľovnícky revír v okolí Boľoviec, ktorý má na starosti Lovecký spolok Zemun, sekcia v Boľovciach, je bohatý na divé zvieratá. Je to dokonca najaktívnejšia sekcia v tomto Poľovníckom spolku. – Aj tejto jari sa poľovníci starajú o mladé zvieratá a ich kŕmenie, o zachovanie pokoja, aby mohli dobre začať svoj životný cyklus v prírode a aby sme na Zlatko Zloch jeseň mohli ísť do lovu a využiť tie dary, ktoré sme dali prírode. Takto začína rozprávku, tú poľovnícku, Zlatko Zloch, predseda loveckej sekcie v Boľovciach, a pokračuje: – Lov je komplexný šport. Nie je to iba dať si flintu na plece, ale je to aj starostlivosť o zvieratá, ktoré sa nachádzajú v revíri. A nám sa dobre darí. Najčastejšie sa lovia veľké zvieratá, diviaky a srny, ale aj tie malé, zajace, bažanty, divé kačice, prepelice, jarabice.

www.hl.rs

Hoci lovecká sekcia ma dlhú, sedemdesiatročnú tradíciu, iba pred piatimi rokmi dostala vlastné miestnosti. – Pozemok sme dostali pred piatimi rokmi od obce a Lovecký dom sme si sami vybudovali za podpory štedrých darcov. Šťastní sme, že ho máme, lebo tu sa stretávame, aby sme sa rozdelili o zážitky, ktorých je neúrekom. Boľovskí lovci sa stretávajú každý piatok a po dobrej príprave do lovu odchádzajú v nedeľu. Lovecký dom je miestom určeným nielen pre lovcov, organizujú sa tam aj iné stretnutia a podujatia. Posledným takým bolo stavanie mája. No a na záver musíme povedať, že tú rozprávku z poľovníckej kapsy sme si nevypočuli, azda budeme musieť zavítať na niektoré stretnutie poľovníkov. Zatiaľ sme sa dozvedeli iba to, že Zlatko Zloch ulovil diviaka.

Informačno-politický týždenník

KROK DO BUDÚCNOSTI je názov uplynulého Medzinárodného veľtrhu techniky, ktorý v Belehrade zoskupil viac než päťsto domácich a zahraničných vystavovateľov z dvadsiatich piatich krajín. Najvýznamnejšie regionálne rozvojovo-technologické podujatie sa konalo od pondelka do piatka v štyroch halách a na otvorených priestoroch rozlohy vyše 15 000 štvorcových metrov. Jednou z troch krajín, ktoré sa prezentovali národnou výstavou, bolo i Slovensko (na snímke).

O. F. • ĽUDIA A DIANIA •

EURÓPSKA DEDINA ŠTVRTÝKRÁT V ZREŇANINE

Európa na zreňaninskom námestí li tomu, že Aradáčania predstavili Holandsko. Keďže ide o krajinu chýrečných maliarov, aradáčski žiaci svoju prezentáciu venovali Vincentovi Van Goghovi. O Holandsku sa rozprávali na hodinách slovenčiny, na hodinách výtvarnej kultúry kreslili na tému Holandska a tieto práce vystavili na svojom stánku. Vyrobili aj suveníry príznačné pre túto krajinu, ktoré predávali

ský ľudový tanec a predviedli ho na ústrednom javisku. V rámci podujatia prebiehala eň Európy a Deň víťazsúťaž na tému Koľko poznáš Eustva nad fašizmom v rópsku úniu, v ktorej účinkovalo 50 Zreňanine si už štvrtý žiakov. Najlepší dostali primerané rok za sebou pripomenuli odmeny. originálnym podujatím Tohto roku na toto jedinečné Európska dedina. Pri tej podujatie do Zreňaninu prišli príležitosti sa na priestopredstavitelia veľvyslanectiev re bývalého trhoviska v Grécka, Švédska, Rumunska, Mapiatok 8. mája zhromaždili ďarska, Bulharska a Francúzskeho stovky žiakov a učiteľov z inštitútu z Nového Sadu, ako aj 24 škôl a z predškolskej predstavitelia domácich inštitúcií ustanovizne. Najprv na zaoberajúcich sa eurointegráciou. svojich stánkoch, a potom Aradáčania predstavili Holandsko Návštevníkom sa najprv prihovoril aj v ústrednom programe primátor Zreňaninu Čežiaci predstavili 26 krajín EÚ. Na Milano. Vďaka týmto domir Janjić, a potom podujatí sa zúčastnili aj Bieloblat- aktivitám deti trochu inakším spôsobom sa o podujatí zmienil čania a Aradáčania. vedúci politického odNa stánku ZŠ Bratstva a jed- spoznali túto krajinu. delenia Delegácie EÚ noty z Bieleho Blata hluk a ruch. Dozvedeli sa naprív Srbsku Luka BjankiPredávali tam špagety a kúsky klad niečo o gondoni. Podujatie otvorila pizze. Uhádli ste – Bieloblatčania lách a benátskych zástupkyňa riaditeľky predstavili Taliansko. Pozornosť maskách, ktoré sme tu Úradu pre európske upútala veľká maketa šikmej veže aj vystavili, naučili sa integrácie vlády Srbska v Pise, vedľa nej obraz chýrečnej príbeh o rímskej vlčici, Ana Ilićová, ktorá konMona Lisy bez tváre, čo umožnilo zistili, čo je pizza a ako štatovala, „že toto je jedeťom, aby na fotografiách kom- sa pripravuje... Koruden z najkreatívnejších binovali vlastnú tvár s podobizňou nou bola hudobnospôsobov oslavy Dňa tejto záhadnej ženy na obraze -scénická prechádzka talianskymi dejinami, Európy, lebo sa tuná Leonarda da Vinciho. Luka Bjankini (vpravo) navštívil stánok Talianska, zvláštnym spôsobom – O Taliansku sa u nás v škole ktorú sme predviedli v čiže ZŠ Bratstva a jednoty z Bieleho Blata, kde prezentujú základné hovorilo počas celého druhého ústrednom programe. ho o tejto osade informoval riaditeľ školy Milan Trochu ďalej na Nedeljkov európske hodnoty, a polroku, – hovorí riaditeľ školy to nielen rozmanitosť Milan Nedeljkov. – Zorganizo- stánku ZŠ Bratstvo v vali sme dokonca aj chýrečné Aradáči miniatúrne veterné mlyny návštevníkom. Na hodinách hu- kultúr, ale aj rozvíjanie vzájomnej talianske futbalové derby Inter – a výtvarné práce nasvedčova- dobnej kultúry pripravili holand- spolupráce a kamarátenia“.

Vladimír Hudec

POUGÁR

Juraj Bartoš

Bumbum-bumbum-bumbumbum!

repáčia mi, vážení, pobudol som zopár dní v únii, takže nemám celkom svieže správy o tom, čo sa doma deje, šejahoj, nemôže vysloviť jazyk môj... Ak som len dobre počul, Nášho pána premiéra pobolieva hlava nad dilemou, ako pýtať drobné, čiže miliardu eur od jeho inak dobrého kamaráta pána šeika. Akoby nie, keď má na to (nie, nie NATO, zatiaľ, nie!) dva základné spôsoby: 1. a) S úsmevom na perách; 1. b) So slzami v očiach. Rozhodnutie akiste padne čo nevidieť. Hneď • ĽUDIA A DIANIA •

a razom po rekonštrukcii vlády. Ktorá bude – čo nevidieť. Pokým u nás na spôsob veľkého Ghandího čakáme na rekonštrukciu vlády, v susednom Macedónsku formou minivojny blčí rekonštrukcia balkánskych hraníc. Ktorá tak trošku (viac?) páchne budúcim potrubím, z ktorého by sa časť Európy mala zásobovať ruským plynom. Zato u nás sa začali lepšie časy. Ibaže my, celí zaneprázdnení, po lakte pohrúžení do tvrdej poctivej práce, akí už raz sme, ani sme si

nevšimli, trebárs o tom aj vrabčeky čvirikčvirikčvirikajú, že dosiahnuté víťazné výsledky na pláne ekonomiky otvárajú priestor na návrat platov a penzií na predchádzajúcu úroveň. Po ktorom prinavrátení by bolo celkom prirodzené opäť vrátiť platy a penzie – na predchádzajúcu úroveň (s ohľadom na predchodkyňu predchádzajúcej úrovne, alebo tak nejako, všakáno). Nič to preto, ak sa splnia správy, že zdražie elektrina; veď to vyváži aktuálne zníženie výkupnej ceny

mlieka. Je možno možné, že ľuďom postihnutým vlaňajšou povodňou sa práve do rúk dostávajú účty za odvodňovanie. Nie je ale nemožné, že sa stala chyba, t. j. že vlastne ide o účty – za zavlažovanie. Vraj sa rodičov nikto nepýta, aké učebnice by si priali. No a? Čo ich do toho? Do školy predsa nepôjdu oni, ale ich ratolesti. Ako pekne je vrátiť sa domov. Počuť, ako tu život zurčí, kým v únii je strašná nuda. Lebo tam, zdá sa, nemajú času...

20 /4647/ 16. 5. 2015

Ľudia a diania

OSLAVY DŇA PETROVCA 22. – 24. mája 2015

Program Piatok 22. mája 12.00 – Kde bolo, tam bolo, detské divadelné predstavenie, veľká sieň SVD 14.00 – 18.00 – Martinskopetrovské paralely: festival výroby klobás podľa tradičnej receptúr y, nádvorie MS Petrovec 17.00 – Svadobné zvyky a obyčaje v Petrovci, otvorenie výstavy, Spolok petrovských žien 17.30 – Čaro štetca 4, otvorenie výstavy, Združenie petrovských výtvarných umelcov 18.00 – Dni filatelie Petrovca 4, otvorenie výstavy poštových známok, Knižnica Štefana Homolu 20.00 – ľudová veselica, ochutnávka a predaj čerstvých pražených klobás, nádvorie MS 21.00 – ocenenie vyrobených čerstvých klobás, nádvorie MS Sobota 23. mája 8.00 – 10.00 – meranie hladiny cukru v krvi, Združenie diabetikov, Námestie slobody 9.00 – 15.00 – Škola futbalu: Futbalový turnaj kohútikov a pionierov, hrajú tímy z Martina, Belehradu, Nového Sadu, Petrovca, ŠRS Vrbara

10.00 – 11.30 – Petrovec vo svojej jedinečnosti – ústredný program k 270. výročiu príchodu Slovákov do Petrovca, MOMS Petrovec, veľká sieň SVD 10.00 – 16.00 – ústredný program na Námestí slobody: výstava a predaj včelárskych výrobkov, Združenie včelárov Včela, predaj čerstvej a údenej klobásy, Združenie výrobcov klobás Kulen, prezentácia materiálov o ochrane prírody Ekologické hnutie Zelení, predajná výstava výrobkov a tematická dielňa Združenie My, vozenie na koči po Petrovci, Jazdeck ý k lub G aloper, remeselníci a iní podnikatelia, obecná Turistická organizácia 10.00 – 24.00 – predaj svadobnej kapusty a predajná výstava tort, Spolok petrovských žien 10.00 – 16.00 – predajná výstava kvetín, sadeníc a kríkov, park na Námestí slobody 10.00 – 12.00 – výtvarný tábor žiakov základných škôl z územia obce, Združenie petrovských výtvarných umelcov, park pri fontáne 12.00 – 18.30 – súťaž o najlepšiu čerstvú klobásu, o najlepšiu údenú klobásu a

o najlepšiu pálenku, nádvorie MS 12.30 – 15.00 – kultúrnoumelecký program: FS PU Včielka, FS ZŠ Jána Čajaka, detské hry bez hraníc, koncert hudobných skupín z Martina, Námestie slobody 13.00 – 16.00 – Zlatý kotlík: súťaž o najlepší králičí paprikáš, predaj paprikáša, Združenie drobnochovateľov 15.30 – 18.00 – súťaž o najsilnejšieho muža Srbska vo viacerých silových kategóriách, Klub silových športov Stena, Námestie slobody 18.30 – ľudová veselica, nádvorie MS Nedeľa 24. mája 9.30 – služby Božie k oslavám Dňa Petrovca, evanjelický kostol 17.00 – služby Božie k oslavám Dňa Petrovca, baptistický kostol Deň petrovského športu 8.00 – súťaž žiakov ZŠ Jána Čajaka v love rýb na plavák, Kanál DTD pri rybárskej chate 8.00 – predajná výstava a burza drobných zvierat, Združenie drobnochovateľov 9.00 – súťaž v streľbe do

hlinených terčov a súťaž o najlepší lovecký paprikáš, Lovecký dom v Lesíku 10.00 – STK Mladosť: turnaj v stolnom tenise – juniori, telocvičňa a športová hala ZŠ Jána Čajaka 11.00 – predaj rybacích špecialít, rybárska chata 12.00 – ukážka prác vo včelíne, Združenie včelárov Včela, Lesík 15.00 – slávnostné zasadnutie k 15. výročiu založenia Školy futbalu, fotoa videoprezentácia činnosti Školy futbalu, ŠRS Vrbara 17.00 – ŠK Mladosť – otvorený šachový turnaj Obce Báčsky Petrovec, telocvičňa ZŠ Jána Čajaka 17.00 – FK Mladosť – FK Fomat z Martina, futbalový zápas seniorov, ŠRS Vrbara 17.00 – Mesačný bál – predstavenie pre deti, veľká sieň SVD 18.00 – koncert Komorného zboru Musica viva a hosťujúcich zborov, slávnostná sieň GJK 2 0 . 0 0 – Hore nohami, veselohra v predvedení OD VHV Petrovec, veľká sieň SVD Organizačný výbor

ODMENENÉ ZDRAVOTNÉ SESTRY V STAREJ PAZOVE. V staropazovskom Dome zdravia Dr. Jovana Jovanovića Zmaja z príležitosti 12. mája – Medzinárodného dňa zdravotných sestier usporiadali dve podujatia. Najprv pre občanov na Námestí Dr. Zorana Đinđića mali akciu merania cukru a tlaku a presne napoludnie v patronátnej službe po prvý raz odmenili najúspešnejšie zdravotné sestry. Na území celej obce v tejto ustanovizni pracuje viac ako 200 zdravotných sestier a tentoraz ďakovné listiny dostalo 17 naj-sestričiek, ktoré v uplynulom období dosiahli pozoruhodné úspechy (na fotografii). Ďakovné listiny sestričkám odovzdal Dr. Aleksandar Omerović, úradujúci riaditeľ, a za dobrú tímovú prácu sa kolegyniam poďakovala hlavná sestra Slađana Grujićová. a. lš.

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

• ĽUDIA A DIANIA •

S ENERGIOU ROCK AND ROLLU

Oživenie legendy Elenka Ďurišová

adina ako nejaký vojvodinský Zaječar je známa podľa špecifického hudobného vkusu. Ako domov rock and rollu každoročne víta najznámejšie mená R’n’R scény bývalej Juhoslávie, k tomu pestuje pekný počet padinských skupín a naďaleko známe café bary. Avšak ako aj v iných mestách, tak i v Padine určitý čas mali problém s bombardovaním mládeže komerčnou – „silikónovou“ hudbou, ako ju nazývajú tí, čo tomu trendu nepodľahli. Úplnej strate padinského pseudonymu – Dom R’n’R – predišla milovníčka Padiny, motoriek a rockovej hudby, Kovačičanka Mária Širková (52). – Od mladosti viem, že sa v Padine počúva rocková hudba. Pred piatimi rokmi v kaviarňach začali prehrávať techno hudbu a

du, o ktorom sa vedelo široko-ďaleko. Budova vyzerala ako ruina, ale za pomoci priateľov a milovníkov R’n’R sme ju zrenovovali, prihliadajúc však na jej pôvodný vzhľad. Máriiným prínosom bolo i to, že padinským hudobníkom poskytla možnosť prezentovať sa. Popri domácich túto oázu navštívili aj iné významné skupiny:

turbo folk, takže sa mládež verná R’n’R nemala kde zabávať. Tak sa zrodila idea prenajať priestor, kde sa stretávame a kde sa prevažne počúva R’n’R, punk a trochu metalu. Je to hudba, ktorá má roky a kvalitu. Bola som veľmi rada, keď sa nám pripojili aj mladší a začali nás navštevovať aj starší, ktorí s touto hudbou prežili mladosť. Názov kaviarničky bol Two Wheels, lebo mám rada motorky a v tomto mene som zahrnula obe moje záľuby. Tejto výnimočnej dáme, kto- Mária Širková rej sa v takpovediac mužskom svete podarilo zmeniť vlastný – Okrem šikovných padinských život od základov, vytvoriť vlastný hudobníkov, ktorí okrem R’n’R brand a žiť svoje sny, zároveň sa hrajú aj slovenskú a vážnu hudvydarilo oživiť aj padinskú legen- bu, privítali sme tu aj skupiny z du rockového života: iných osád. Keď sa o nás počulo, – Po štyroch rokoch mi vyšiel mnohé skupiny sa nám prišli plán – presťahovať kaviarničku do ponúkať, lebo sa chceli prezenmiestností bývalého Undergroun- tovať Padinčanom. Hrali tu Iskaz,

Mad Red, Helm a iní. Všetci sa tu dobre pobavili. Mnohí sa divili, že jestvujú takí pozitívni ľudia, ktorí žijú pre R’n’R a ktorí sú takí pohostinní, že sa cudzí tu cítia ako doma. Pred tromi rokmi sme uhostili punk band Dátum výroby z Bardejova (Slovensko). Predtým ani nevedeli, že v Srbsku žijú aj Slováci, a nakoniec sa im stadiaľto nechcelo odísť. To im verím, lebo sama pochádzam z Kovačice a môžem povedať, že kto raz príde do Padiny, nerád z nej odchádza. Možno sa Padine raz podarí dosiahnuť renomé Zaječaru? – Fungujeme ako jedna rodina. Ja sa v Padine cítim ako doma a chcem, aby sa tak cítili aj tí, čo prídu do Under-u. Navzájom si pomáhame v snahe oživiť Underground taký, aký sme si zapamätali a zažili, aby to zažili aj nové generácie. Ďalej chcem pozvať všetkých milovníkov R’n’R, všetkých, čo sa zaoberajú alebo sa chcú zaoberať hudbou, aby sa tu stretli, aby si dohodli edukačné dielne, hranie na gitare a pod. Toto nie je obyčajná kaviareň. Je to dom R’n’R a rockerov.

STAROPAZOVČAN MIROSLAV HUDEC SA STAL MAJITEĽOM PATENTU

Garáž pre veľkú motorku Anna Lešťanová

Miroslav Hudec potreboval pol druha mesiaca intenzívnej práce. Garáž je vyrobená z nehrdzavejúcej ocele a plechu a jej rozmery (270 cm x 125 cm) sú vhodné

ž roky Miroslav Hudec zo Starej Pazovy patrí medzi milovníkov veľkých motoriek. Keďže pre svojho dvojkolesového krásavca potreboval garáž, bez obáv a váhania sa rozhodol pustiť do práce. Prvoradým cieľom tohto pazovského bikera a člena tamojšieho Moto klubu Gromovi bolo konštruovať a vyrobiť unikátnu garáž výlučne pre vlastné potreby. Keď sa púšťal do roboty, iste ani len netušil, že vďaka návrhu a podpore kamarátov za toto dielo získa patent Miroslav Hudec pred svojou garážou registrovaný v Ústave pre zachovanie intelektuálneho na umiestnenie všetkých typov vlastníctva Republiky Srbsko. Na veľkých motoriek. Vnútri má navýrobu garáže pre veľkú motorku montovanú poličku na odkladanie • ĽUDIA A DIANIA •

výstroja pre dvoch motorkárov. Má automatické otváranie dverí, inštalovaný alarm a led žiarovku, tiež systém na zamykanie predného kolesa motorky. „Táto garáž je vhodná najmä pre majiteľov veľkých motoriek, ktorí bývajú v bytoch vo väčších mestách. Garáž ochráni motorku nielen pred krádežou, ale aj pred krupobitím a pneumatiky pred slnkom,“ prízvukoval náš spolubesedník. Garáž pre motorky Miroslava Hudeca je praktická a užitočná. Ako nám prezradil, spokojný je s tým, že sa mu tento, pre neho veľký projekt podarilo úspešne skončiť. Svoj registrovaný patent nedávno prezentoval i na motostretnutí v Sriemskej Mitro-

Pohľad do vnútorného priestoru vici. Prítomní bikeri boli s touto ochrannou garážou priam oduševnení. Toho času Miroslav Hudec vo svojom rodinnom dome v Starej Pazove pracuje na výrobe druhej garáže. Tentoraz to vraj ide už oveľa ľahšie a rýchlejšie.

20 /4647/ 16. 5. 2015

Ľudia a diania KONFIRMÁCIA V KOVAČICI. V nedeľu 10. mája v slovenskom evanjelickom kostole v Kovačici za prítomnosti rodičov, krstných rodičov, príbuzných a priateľov prebiehala slávnosť konfirmácie. Svoju krstnú zmluvu potvrdilo dvadsaťsedem konfirmandov, teda novými dospelými členmi evanjelického cirkevného zboru Kovačica II sa stalo šestnásť chlapcov a jedenásť dievčat. Konfirmandov pripravil a slávnosť konfirmácie vykonal zborový farár Mgr. Martin Bajza. Konfirmandi pri tejto slávnostnej príležitosti po prvýkrát prijali Večeru Pánovu. Na snímke sú konfirmandi so zborovým farárom Martinom Bajzom a členmi cirkevnej správy. A. Ch. Foto: Foto štúdio Centar

SPOLOK ŽIEN V ĽUBE

Tajomstvo najstaršej lavičky Monika Necpálová

Iste, všetok nábytok, čo takto ajstaršia lavička prezrádza zozbierajú, treba tajomstvá len tomu, kto si zaopatriť, aby na ňu sadne, odhodlaný na- nejako vyzeral. priek všetkým móresom trošku si, Ale pri vstupe do v dobrom, poklebetiť. Veď také niekdajšej učiteľklebietky o časoch minulých už skej miestnosti nemôžu nikomu uškodiť. A ak návštevníka ohúmáte za spoločníčky dve milé ri nielen lavička dámy, trápi vás hlavne otázka, z roku 1900, ale aj Čo by turisti zo zahraničia odkiaľ tú parádnu lavičku majú. iná nádhera. Malá dali za takúto nádhernú „Nielen lavičku, ale aj posteľ a stôl predsieň a tri ešte tekvičku? chceli susedovci vyhodiť. To sme menšie miestnosVitajte v spolku žien problém.“ Postupne tak aktivita predsa nemohli dovoliť,“ vysvet- ti doslova praskaľuje Katarína Topoľská. Snežana jú vo švíkoch. Jedna miestnosť nieto komu odovzdávať skúsenos- ochabuje. Slovenský spolok žien v Ľube Rumanová dodáva: „Pri prechádz- vypadá ako kuchynka a je samý ti. Tieto dve dámy vyššieho veku kach po dedine natrafíte na mno- ručníček vyšívaný. Druhú miest- sú v podstate medzi spolkárkami vznikol v roku 2005 a vedie ho Ljiljana Sládeková. hé zaujímavé staré veci. Keby nosť dotvára aktuálna výzdoba Hoci ženy pozývajú ste si ich nepýtali, ľudia by ich podľa kalendárnych tradícií. Tretia na rôzne podujatia, bez váhania vyhodili.“ Slovenský je plná krojov. „Ženy, ktoré sa do ich činnosť závisí aj spolok žien v Ľube tak zachováva Ľuby vydali, priniesli kroje zo od finančných možhotové rarity. svojich dedín, preto ľubiansky ností alebo skôr nekroj ako taký nemožností. Malá skuexistuje,“ hovorí pinka žien sa často Katarína. Okrem morduje: „Málo nás naozaj starých, je, takže ani toho viac ako storočveľa nemôžeme roných krojov, je tu biť. Stalo sa nám už, však dostatočná že nám zmokli kroje, zásoba nových. potom sme museli „Školáci potrebu- Celý rok má svoj kalendárny kolorit všetko vynášať von jú kroje na svoje vystúpenia, takže najmladšie. „Je nás málo. Aktívne a prať.“ Mnoho ľudí ani nevie, ako pre nich šijeme,“ sa nás stretáva len zo päť. Po- spolok funguje a čo sa za zavretýhovoria o aktu- čas zimy sú tie stretnutia veľmi mi dverami deje. Riešenie je však álnej práci ženy. ojedinelé, lebo v miestnosti pri zrejmé a dámy – spolkárky v tom Jedným dychom základnej škole je veľmi chlad- majú jasno. Odkazujú: „Príďte sa Nech sa páči, posaďte sa na najstaršiu však dodávajú, že no, vykurovanie je ako všade pozrieť a uvidíte!“

lavičku!

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

• ĽUDIA A DIANIA •

ZAUJÍMAVOSTI Z ÚSTREDNÉHO ARCHÍVU SEAVC

Učiteľ Ján Mičátek bol násilne penzionovaný Katarína Verešová

d druhej polovice 19. storočia národným buditeľom a organizátorom kultúrneho života vojvodinských Slovákov bol aj učiteľ, básnik a jazykovedec Ján Branislav Mičátek (1873 – 1905). Vlastne, keby on z Modry v tej dobe nebol prišiel do Kysáča, vojvodinská Slovač by bola ukrátená o mnohé užitočné predsavzatia v zachovávaní slovenskej identity a kultúry vôbec. Ján B. Mičátek sa narodil 19. novembra 1837 v Malých Stankovciach (dnes Trenčianske Stankovce). Otec mu tiež bol učiteľom a jeho učiteľom bol štúrovec Janko Kalinčiak, od ktorého získal nielen prvé vedomosti, ale aj hrdosť, že pochádza z rodu významných národovcov a vzdelancov. V Modre skončil aj učiteľský ústav. V roku 1857 prišiel za učiteľa do Lalite, kde tiež pôsobil národný buditeľ Jozef Godra. Od roku 1862 učil v Kysáči, kde zostal až do odchodu do penzie. Jeho zásluhou je, že Kysáčanov zainteresoval za osvetovú činnosť a že deti so záľubou začali chodiť do školy (čo dovtedy nebol prípad). Jeho zámer učiť slovenské deti po slovensky narážal v období silnej maďarizácie na veľké prekážky, ktorých sa neoslobodil až do svojej smrti. V čase jeho príchodu v Kysáči pôsobil farár Friedrich Steltzer, s ktorým sa mladý Mičátek hneď dostal do sporu. Pretože aj kysáčski slovenskí veriaci mali so Steltzerom už skôr roztržky, Ján Mičátek sa stal ich úctyhodným národným buditeľom, čo sa zvlášť pocítilo počas príchodu Viliama Paulínyho-Tótha počas volieb, od ktorých Steltzer všetkých odhováral a brzdil organizovaný odchod Kysáčanov do Kulpína. • ĽUDIA A DIANIA •

Učiteľ Ján Branislav Mičátek narazil na problémy aj vtedy, keď odišiel na prvú slovenskú divadelnú zábavu do susedného Báčskeho Petrovca, lebo bol pri úradoch obžalovaný z vyvolávania neznášanlivosti voči maďarskému národu. Dôvodom obžaloby bolo to, že na tej zábave recitoval básne po slovensky. Napriek tomu čoskoro zorganizoval divadelnú činnosť v Kysáči a založil Slovenský čítací spolok a knižnicu. Ján Mičátek v mene

vedno, komu boli adresované), ktoré sú uložené v ÚA SEAVC v Starej Pazove: „Mám školákov 133 drobných a v opakovacej škole 75, týchto dievčeniec od 12 – 15 rokov. Senior Gábor Belohorský uvedomil cirkev kysáčsku, že som vládou daný s 20 zl. od septembra ´94 a že od 1-ho septembra prestáva mi všetken plat od cirkve. Ani ja, ani cirkev nežiada si moje pensionovanie, a cirkev ohradila sa proti tomu. Konventualiter boly v konvente

Podpis Jána Mičátka z tretieho listu adresovaného na Stevana 11. októbra 1901

dolnozemských Slovákov odoslal svoj chýrečný prípis vďačnosti Matici slovenskej do Martina, kam každoročne odchádzal na oslavy. Ako zakladateľ Matice slovenskej v Turčianskom Sv. Martine bol povereníkom pre Dolnú zem, zberateľom predplatného, ale i organizátorom kultúrnych podujatí a veľkým matičiarom – národovcom. Prispieval do Orla, Sokola, Pešťbudínskych vedomostí, ako aj do srbských novín a časopisov (novosadského Nevenu). Preto v roku 1894, keď sa začala tvrdá maďarizácia, úrady ho pozbavili učiteľstva a násilne ho penzionovali. O tom, ako sa predčasne dostal do dôchodku, Ján Mičátek písal v dvoch listoch (zatiaľ ne-

hlasy: minister nám učiteľov neplatí, ani nevolí – on nemá práva ani vyzdvihovať z úradu našich učiteľov – my máme autonómiu! Zaslal som v auguste prosbu na ministra, aby ma nahal bár 3 roky v úrade, aby som 40 ročnú uč. službou honosiť sa mohol, a po troch rokoch, že zaďakujem. Odpoveď prišla záporná… Nuž na denunciu lživú miestneho notára, podnotára (vtedy) Beniača – Abaffyho a iných – bez príčiny, bez vyšetrovania žijem s výrokom – že som bol proti vôli v penzii. Pensie nevybral som si ešte ani grajciara. Úradujem dosiaľ. Konkurs farár Langhoffer vypísal do 15.novembra ´94. Vladimír má nastúpiť miesto moje – nuž vysím ako truhla s Mahomedom,” uvádza v liste

z 18. novembra 1894. V ňom okrem syna Vladimíra (ako jeho nástupcu) spomína aj druhého syna Jána, farára v Amerike: „Poslal mi fotografiu elegantne vyhotovenú. Dal si sňať – v občianskom rúchu, je tučný, zdravý, spokojný. Švagrov syn, Gustáv Maršall, redaktor ,Slováka’ v Amerike v meste Čikagu… vydal i Jánošíka, objemný, pútavý román. Vyzýva mňa, otca svojho a známych za členov Americkej slovenskej matice.” V druhom liste napísanom 22. decembra 1894 v Kysáči Ján Mičátek uvádza, ako po násilnom penzionovaní ochorel: „Dňa 2-ho decembra ´94 ľahol som na posteľ, skrúšený zapálením pľúc a liečený švagrom dr. Egyedym a uzdravený Spasiteľom Kristom, povstal som 20-ho ač slabý, ale vďaka Bohu, duchom dosť svieži. Školské vyučovania za mňa, kde p. uč. Lichner, kde syn Vlado za dva týždne nahradili za mňa… Proti synovi Vladimírovi vŕta tiež bunevač notár Köszeghy i nový podnotár istý Vodning, a aj p. Urbanovci zdajú sa podrývať ako kritice. Denuncírujú ho, že mal sa vysloviť proti vláde v hostinci: huncut a kormány (ako v Debrecíne: ´Még is huncut a német´) a že hovoril, že terajší beamteri robia socialistov a anarchistov – poneváč sú sprostí – 3-4 hlasy školské majúci – a takéto oštoby – riadiť a spravovať majú vzdelaných ľudí, ale náš slúžny Kolozsváry Gyula – Köszeghy a tutti quanti a Sini.. Toto sa prísne pravde podobá. Za toto má Vlado inqusicie – sekatúry – a ja popri ňom. Snáď padne tyrania už!” Učiteľ Ján Mičátek zomrel roku 1905 v Kysáči, nadšený voľbou Milana Hodžu za spoločného kandidáta Srbov a Slovákov vo vtedajších uhorských parlamentných voľbách.

20 /4647/ 16. 5. 2015

Daniela Imreková, ZŠ 15. októbra v Pivnici

Jar inšpiruje k veršovaniu

okúsili ste sa niekedy napísať báseň? Ak nie, možno je práve teraz tá pravá chvíľa. Jarná príroda môže byť iste skutočnou inšpiráciou začať veršovať. Ale inšpirovať vás, milé deti, môže aj niečo také zvyčajné, ako sú zážitky z každodenného života, alebo aj niečo také výnimočné, ako je povedzme láska, zaľúbenosť, sympatia k niekomu. No skutočne sa možno dať inšpirovať mnohým a skladať verš k veršu a rým k rýmu a stopercentne z tej snahy vznikne báseň. Veršovať sa pokúsili aj petrovskí piataci a posúďte aj sami, že sa im to vcelku naozaj dobre vydarilo. Chvályhodné... Verše sme dotvorili páčivými ilustráciami žiakov z viacerých škôl.

osa Denis Kolár, ZŠ Jána Am íne ulp v K ho ké Komens

Deti, deti, pozametať smeti.

Môj pokus o báseň Bolo to dávno, jedno jarné ráno. Snil sa mi sen, zostaviť báseň.

Zajko jedol seno, ako keby bolo jeho. Zbadal ho však lovec a zazvonil zvonec.

Prezliecť sa a poumývať, matka bude hlavou kývať. Popraviť si postele a všetko máš už hotové.

Filip Anđelić, 5. a ZŠ Jána Čajaka v Petrovci

či

Bol som básnik ako Juraj Krásnik. Básni som dal meno – suché jarné seno.

Poriadok

Buďme deti pomocníci rodičom zostane menej práce.

Darko N ZŠ Ľud ovaković, ovíta Š túra v K ysá

Denis Kopčok, 5. a ZŠ Jána Čajaka v Petrovci

Mila Čižmanská, ZŠ Ľudovíta Štúra v Kysáči

Marcela Ľavová, ZŠ Jána Čajaka v B. Petrovci

Ivor Vrška, ZŠ Jána Čajaka v B. Petrovci K. G. a J. T.

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

• DETSKÝ KÚTIK • •

Poľnohospodárske PRÍLOHA PRE POĽNOHOSPODÁROV A DEDINU

rozhľady

Ročník XLV 16. mája 2015 Číslo

10 /1892/

Z 82. MEDZINÁRODNÉHO POĽNOHOSPODÁRSKEHO VEĽTRHU

Rekordný počet vystavovateľov

Ľubica Sýkorová

piatok 15. mája sa v Novom Sade skončil poľnohospodársky veľtrh. Tohto roku sa návštevníkom predstavilo takmer 1 500 vystavovateľov zo šesťdesiatich krajín sveta. V sobotu 9. mája veľtrh slávnostne otvoril minister financií Srbska Dušan Vujović, pričom vyzdvihol, že táto v juhovýchodnej Európe najväčšia poľnohospodárska výstava predstavuje významné európske podujatie. Tu sa stretávajú ľudia, ktorí sú si vedomí skutočnosti, že poľnohospodárstvo je veľmi dôležité hospodárske odvetvie. Vo svojom prejave pripomenul, že vláda Srbska bude v budúcnosti podporovať poľnohospodárov, zdokonalí subvencovanie, poskytne pomoc výrobcom a zabezpečí zlepšenie infraštruktúry. Na veľtrhu treba prezentovať to, čo máme, a budúcim domácim a zahraničným investorom umožniť, aby investovali do poľnohospodárstva Srbska a úspešne ho rozvíjali. Veľtrh je taktiež miesto, na ktorom môžu domáci výrobcovia získať nové skúsenosti vo výrobe zdravých

potravín, o ktoré je čoraz väčší záujem. Srbsko na ceste európskych integrácií bude musieť „počas chodu” meniť spôsob poľnohospodárskej výroby, z extenzívnej prejsť na výrobu vysokokvalitných a profitových výrobkov, po ktorých je dopyt v celom svete. Ministerka poľnohospodárstva a ochrany životného prostredia Srbska Snežana Bogosavljevićová-Boškovićová taktiež pripomenula, že poľnohospodársky veľtrh je výbornou príležitosťou na to, aby sme si uvedomili, čo poľnohospodárstvo znamená pre ekonomiku Srbska. Pestovateľom treba pomôcť, aby hektárové výnosy boli vyššie, aby kvalita výrobkov bola vyššia, aby sa týmto spôsobom zabezpečila potravinová istota obyvateľov Srbska, a zároveň to, aby sme mali aj čo vyvážať. Už tradične návštevníkov veľtrhu najviac lákala impozantná výstava poľnohospodárskych strojov a mechanizácie a výstava hospodárskych zvierat. Medzi najväčšie atrakcie v tomto roku patril najdrahší kombajn na zber cukrovej repy Holmer, za ktorý treba zaplatiť neuveriteľných pol

milióna eur. Okrem domácich výrobcov IMR a IMT Belehrad aj členovia Podnikateľského združenia dovozcov a vývozcov poľnohospodárskych strojov a mechanizácie (Agrocesla, Agromehanika AC, Agropanonka MTZ Finke, Agrimatco, Agroblobe, Agrotech PMD, Agrovojvodina – Mehanizacija, Almex, Agrouniverzal, Delta Agrar, Inter Agrar SRB, ITN group, Jugometal, MasFerg Agro, Milurović Komerc, Res Trade International, Titan Machinery a Kosa trejd) atraktívnym spôsobom prezentovali novinky a špeciálne výhody pri kúpe počas veľtrhu. Zo zahraničia sa predstavili najznámejší výrobcovia poľnohospodárskych strojov, a to Belarus, Mahindra, New Holland, Faresin, YTO, Zetor, Class, Holmer, Landini, Massey Ferguson, Challenger, John Deere a iní. Aj keď v tomto roku opäť chýbalo pomerne dosť vystavovateľov – chovateľov hovädzieho dobytka najmä z Resavy (ktorí zo solidarity so združením chovateľov hovädzieho dobytka simentálskeho plemena bojkotovali tohtoročný veľtrh), pozornosť pútali býky Dragan a

Kokan so svojimi 2 200 a 1 280 kilogramami a výstava ušľachtilých koní. V kongresovom centre MASTER bolo počas výstavy organizovaných veľa odborných a podnikateľských stretnutí, prezentácií a prednášok. Témy boli rôznorodé: riziká v súčasnej poľnohospodárskej výrobe, význam poistenia, výživa hovädzieho dobytka v modernom dobytkárstve, bezpečné používanie pesticídov, ako zvýšiť úroveň bezpečnosti poľnohospodárskych strojov v premávke, promócia obnoviteľných zdrojov energie – biomasa v poľnohospodárstve, rozvojové možnosti semenárstva v Srbsku, budúcnosť výroby sóje v Srbsku, význam označenia GM FREE výrobkov a výzvy otvoreného trhu. Organizovanie týchto stretnutí a prednášok má obrovský význam, pretože tie poskytujú veľa potrebných a užitočných informácií. V budúcom roku partnerskou krajinou Medzinárodného poľnohospodárskeho veľtrhu v Novom Sade bude Taliansko, ktoré tento rok malo titul krajina priateľ. ○

Z obsahu Zdravý základ pre zdravý život Str. 3

Škodcovia cesnaku a cibule

Do vášho receptára Str. 4 - 5

Str. 8

POĽNOHOSPODÁRSKE ROZHĽADY | HLAS ĽUDU

CELOSVETOVÁ POLEMIKA O GLYFOSÁTE

Najpoužívanejší herbicíd pravdepodobný karcinogén? Ľubica Sýkorová

inisterstvo poľnohospodárstva a ochrany životného prostredia vyhlásilo, že Srbsko podporí rozhodnutie Európskej únie o používaní prípravkov na ochranu rastlín, ktoré obsahujú glyfosát, ktoré zahŕňa aj zákaz alebo obmedzenie ich predaja a používania. Svetové médiá prednedávnom zverejnili správu, že Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) zaradila glyfosát, ako jeden z najpoužívanejších herbicídov, do nového zoznamu pravdepodobne karcinogénnych látok. Špecializovaná agentúra Svetovej zdravotníckej organizácie – Medzinárodná agentúra pre výskum rakoviny (IACR) konštatovala, že existujú dôkazy, že glyfosát vedie k vzniku Non-Hodgkinovho lymfómu, môže spôsobovať rakovinu pri laboratórnych zvieratách a poškodenie DNA a chromozómov v ľudských bunkách a zaradila túto látku do kategórie pravdepodobný karcinogén pre človeka (skupina 2A). Táto agentúra, ktorá sídli vo francúzskom meste Lyon, je súčasťou Svetovej zdravotníckej organizácie. Celkovo rozhodla o klasifikácii piatich insekticídov (prípravky určené na hubenie hmyzu) a herbicídov (prípravky určené na ničenie buriny), vrátane glyfosátu, ktorý sa po celom svete používa v priemyselnom poľnohospodárstve. Glyfosát je podľa francúzskej agentúry používaný vo viac ako 750 rôznych výrobkoch určených pre poľnohospodárstvo a lesníctvo. Jeho používanie sa výrazne zvyšuje s vývojom geneticky modifikovaných odrôd plodín rezistentných voči glyfosátu. Glyfosát bol zistený vo

vzduchu pri striekaní, vo vode a v potravinách. Zistený bol tiež v krvi a moči poľnohospodárskych pracovníkov. Monsanto a ďalší výrobcovia herbicídov vyjadrili s rozhodnutím IARC nesúhlas, pričom používanie glyfosátu podľa nich pre ľudské zdravie nie je nebezpečné. Vlastníkom práv na patenty výroby a pestovania modifikovaných plodín je americká farmaceuticko-potravinárska korporácia Monsanto. V roku 1970 táto spoločnosť vyvinula herbicídnu látku s názvom glyfosát – ide o skrátený názov fosfátu glycínu, fosforylovanej aminokyseliny. Glyfosát je zložkou celosvetovo exportovaného herbicídu Roundup (Monsanto), ktorý sa bežne používa pri pestovaní plodín. Viaceré štáty už reagovali na varovania odborníkov a pestovanie geneticky modifikovaných plodín,

ktoré sa ošetrujú vo veľkých množstvách práve herbicídom Roundup, pozastavili alebo úplne zakázali. Na medzinárodnom trhu sa stále nachádzajú obrovské množstvá škodlivých produktov, ktoré ničia ľudský reprodukčný, endokrinný a pravdepodobne aj tráviaci a vylučovací systém. Štúdia Brémskej medicínskej univerzity z roku 2013 totiž ukázala, že približne 43 % testovaných Európanov malo vo vzorke moču pozitívny test na aktívnu látku herbicídu Roundup, čo je alarmujúce. Argentínski vedci tvrdia, že glyfosát je zodpovedný za vrodené chyby detí narodených v Južnej Amerike. Nemecké úrady ale spochybňujú tieto štúdie a účinnú látku naďalej dovoľujú. Preto ju farmári plánujú používať aj naďalej. V obilninových produktoch bol glyfosát preukázaný v nízkych množstvách a spor prechádza

do ďalšieho kola. Mnohí experti upozorňujú: glyfosát nepatrí do rúk záhradkárov. Novšia štúdia francúzskeho vedca Gilles-Eric Séraliniho potvrdzuje, že skúmané pesticídy sú dvoj- až tisícnásobne jedovatejšie, ako uvádzajú výrobcovia. Produkcia environmentálnych jedov ohrozuje zdravie, biodiverzitu, vodu, vzduch a pôdu. Iba v roku 2013 bolo povolených až 100 nových alebo predtým zakázaných druhov pesticídov! Na celom svete sú pravdepodobne všetky skupiny obyvateľstva vystavené záťaži pesticídmi. Všadeprítomnosť týchto látok dokazujú najmä údaje o ich zvyškoch v potravinách, v povrchovej, spodnej a pitnej vode. Postupná otrava ľudí potravinami kontaminovanými pesticídmi takmer všade zvyšuje riziko chorôb. U nás taktiež. ○

VEDELI STE?

Aj včely môžu byť závislé pripravila: Ľ. Sýkorová

ni včely nie sú výnimkou. Tak ako pre človeka je mnoho vecí návykových, tomuto zlozvyku sa nevyhli ani tieto najusilovnejšie stvorenia. A čo je najhoršie, ich závislosť zapríčinil človek. Podľa najnovších poznatkov niektoré druhy pesticídov sú pre včely návykové. Existuje dôkaz o tom, že včely pri výbere potravy uprednostňujú pesticídmi kontaminované jedlo a môžu byť závislé na potrave obsahujúcej neonikotinoidy, podobne ako človek na cigaretách a nikotíne.

Tento druh syntetických pesticídov na báze nikotínov je pomerne účinnou ochranou poľnohospodárskych plodín. Rastliny ho absorbujú ešte počas svojho rastu a chemikálie následne napádajú nervový systém prípadných škodcov. Viaceré štúdie však preukázali, že neonikotinoidy zároveň ovplyvňujú aj pamäťové centrum užitočného hmyzu, akým sú napríklad včely. Tie po „otrave“ týmto druhom pesticídov majú problémy s navigáciou, čo výrazne zhoršuje ich opeľovacie schopnosti. Tento relatívne nový druh insekticídov uviedli na trh

pred približne 20 rokmi a odvtedy sa vedú diskusie o tom, či by ich používanie nemalo byť obmedzené. Európska komisia v roku 2013 spustila iniciatívu na obmedzenie troch najškodlivejších neonikotinoidov, a to imodakloprid, tiametoxám a klotianidín na obdobie dvoch rokov. Podľa Greenpeace by tieto nebezpečné toxické látky na ošetrenie rastlín mali byť zakázané natrvalo. Európska komisia by mala prehodnotiť obmedzenia troch najkontroverznejších neonikotinoidov do 1. decembra 2015. ○

16. 5. 2015 • 20 /4647/

ROK 2015 JE MEDZINÁRODNÝM ROKOM PÔDY

Zdravý základ pre zdravý život

Oto Filip

ôda je spolu s vodou a vzduchom jednou zo základných poľnohospodárskych a environmentálnych zložiek. S cieľom zvýšiť pozornosť a chápanie jej významu, zaistiť potravinovú bezpečnosť a umožniť ekosystémom plniť základné funkcie, Organizácia Spojených národov pre výživu a poľnohospodárstvo (FAO) vyhlásila tento rok za Medzinárodný rok pôdy. Lebo je táto základom rodinného poľnohospodárstva, spojencom pri zabezpečovaní potravín, kľúčovým činiteľom potravinovej bezpečnosti, významným aj pre znižovanie následkov klimatických zmien, odstraňovanie chudoby, napomáhanie trvalo udržateľného rozvoja. Má mnohé funkcie, od produkcie biomasy, cez filtráciu a premenu látok pri ochrane životného okolia po genetický potenciál pre biodiverzitu. To sú jej funkcie ekologické. Sociálno-ekonomickými je to, že sa javí ako prameň surovín a nádrž vody, že je ochranou pre zachovanie kultúrneho dedičstva, podporou

pri budovaní stavebných objektov s infraštruktúrou. Vlastný prínos k Medzinárodnému roku pôdy poskytol aj Republikový štatistický ústav, keď na základe sčítania v poľnohospodárstve v roku 2012 objednal viacero tematických štúdií. Najnovšou z nich je Poľnohospodárska pôda v Republike Pôdne parcely na jednom z upätí Fruškej hory Srbsku autora prof. Dr. Miladina Ševarlića, ktorú ne- zmysle aj relatívne obmedzujúcou dávno prezentovali v Belehrade. podmienkou organizovania poľnoMá takmer dvestošesťdesiat strán, hospodárskej výroby, potravinovej obsahuje osem kapitol, predslov, istoty a udržateľnej budúcnosti recenziu a zoznam použitej li- ľudí. Pre mnohé nástrahy a stupeň teratúry. Jej nosným mottom je degradácie, ktorým je vystavená, myšlienka Pôda je matkou všet- osobitný význam má dnes jej kých vecí (Doran and Parkin, 1994). udržateľné riadenie. Zdravá pôda Prof. Ševarlić vychádza zo správ- je základom zdravých potravín, nej tézy, že je poľnohospodárska taktiež vegetácie. Odhaduje sa, pôda výrobne a ekonomicky naj- že je i hostiteľkou jednej štvrtiny dôležitejšou kategóriou tejto zlož- celkovej biodiverzity. Žiaľ, nie všetci sa primerane ky prírody, prakticky neobnoviteľným prírodným zdrojom a v istom tomu aj správajú. Na rozdiel od

RODINNÉ PODNIKY VO VIDIECKYCH OBLASTIACH SRBSKA (2)

Druhy rodinných podnikov

Oto Filip

edným zo základných činiteľov, ktorý nemohol nevplývať aj na ekonomiku a pôdohospodárstvo, bol rýchly a dynamický proces industrializácie počas uplynulých desaťročí. V prvom rade spôsobil silné migračné pohyby na relácii dedina – mesto. Na priestoroch niekdajšej Juhoslávie sa za niekoľko desaťročí z dedín do miest presťahovalo okolo osem miliónov ľudí. Vo vyvinutom svete na takýto proces potrebovali 120 do 150 rokov. Namiesto nadmerného agrárneho zaľudnenia čoraz viac problémov spôsobujú preľudnené mestá a tlačenica v nich. Vzhľadom na tie problémy, na nevyužité pracovné a výrobné potenciály dedín, potreba

po rýchlejšom rozvoji vidieckych oblastí je rok čo rok výraznejšia. Industrializácia dedinských oblastí a poľnohospodárstva na základe rozvoja rodinných podnikov by mala prispieť tak k rýchlejšiemu zužitkovaniu existujúcich zdrojov, ako aj k urýchleniu ekonomického rozvoja, tým i k zlepšeniu životnej úrovne v tejto dôležitej oblasti spoločenského žitia a práce. Vzhľadom na to, čo máme, na ľudské a prírodné zdroje, ktoré sú v dedinských oblastiach k dispozícii, založenie a rozvoj rodinných firiem treba predovšetkým spájať s procesným priemyslom, zakladajúcim sa na primárnych poľnohospodárskych výrobkoch ako surovinách. Súbežne s rozvojom rodinných prevádzok v dedinských

pásmach treba rozvíjať aj komunikácie, prepravu, obchodovanie a inú infraštruktúru. Keď ide o doteraz rozpracované modely vo svete, za ich základný cieľ možno označiť optimálne rozvrhnutie odvetví alebo oblastí výroby, sledované minimálnymi nákladmi na rozvoj a prepravu s orientáciou na maximálny možný zisk. Je až päť základných kritérií, na základe ktorých možno členiť druhy rodinných podnikov. Prvým je vzdialenosť od mesta. Základná deľba je na prímestské a ústredné rodinné firmy, kým je treťou kategóriou rodinný podnik vo vnútrozemí. Z aspektu veľkosti (objemu výroby, výšky kapitálu a počtu zamestnaných) rodinné firmy môžu byť veľké, stredné a malé. Podľa zisku

III

minulosti, keď sa zem bezvýhradne považovala za živiteľku, a preto človek azda nikdy nezneužíval plodnú poľnohospodársku pôdu, a preto vlastné príbytky a iné objekty staval mimo nej, súčasnosť poskytuje celkom inakší obraz. Plodné rozlohy, najmä pri mestách, sú priam okupované stavebnými objektmi. Desiatky tisíc hektárov je aj mimo toho neobrobených. Keďže sa kríza energie, surovín a zdravých potravín prehlbuje, možno očakávať, že to zmení na lepšie aj náš vzťah k pôde a poľnohospodárstvu ako základnému hospodárskemu odvetviu. No aj vtedy nad všetkým zostane visieť veľký výkričník. Musí sa najprv čosi (z)ničiť, aby sme si len potom uvedomili jeho váhu a význam? A to len vtedy, keď zostaneme bez toho nevyhnutného. ○ sú vysokoprofitové, stredneprofitové a tie nízkoprofitové. Keď ide o úroveň technologického rozvoja, prvým druhom sú tie, v ktorých sú celkom automatizované procesy. V druhých sú čiastočne automatizované procesy, kým v tretích prevláda tradičná výroba. Poslednou, piatou kategóriou je deľba podľa výrobných odvetví. Existujú teda rodinné firmy strojnícke, chemické, potravinárske a spracovateľské, textilné, tie, čo poskytujú služby... Ukážkou životaschopnosti rodinných firiem je napríklad to, že sú najstaršou formou podnikania na globálnej svetovej úrovni. Sú vo všetkých štátoch, vo všetkých formách hospodárskej a mimohospodárskej činnosti. V mnohých štátoch rodinné firmy tvoria dokonca až 70 percent domáceho hospodárstva a v nich vzniká 65 percent hrubého domáceho dôchodku, čo je prípad Španielska. ○ (V budúcom čísle: Fázy rozvoja, dilemy a brand)

POĽNOHOSPODÁRSKE ROZHĽADY | HLAS ĽUDU

OCHRANA RASTLÍN

Škodcovia cesnaku a cibule (2) Ing. Ján Tancik, PhD. SPU Nitra

ľahko zistíme podľa drobných belavých škvŕn usporiadaných v rade. Tieto škvrny spôsobujú samičky kladielkom a následne sa živia šťavou, ktorá vyteká z poškodených pletív. Samičky kladú vajíčka do základu vonkajších listov. Vyliahnuté larvy mínujú v parenchymatickom pletive listov a postupujú smerom do podzemnej časti. Míny sa mierne rozširujú. V jednej cibuli môžeme nájsť 2 až 3 larvy, pri silnom napadnutí až 20. Larvy neprenikajú do vnútra

MÍNERKA PÓROVÁ Mínerka pórová (srb. minirajuća muva luka) – Phytomyza gymnostoma (Agromyzidae, Diptera) patrí k novým škodcom cibule a cesnaku. Prvé údaje o premnožení a hospodárskych škodách boli zaznamenané v roku 1987 v Maďarsku. Na Slovensku boli významné škody zistené už v roku 1989. V Poľsku a vo východnom Rakúsku to bolo v roku 1991, v Srbsku 1992, v Slovinsku v roku 1998 a v Chorvátsku v roku 1999. Dnes sa vyskytuje aj vo Francúzku, vo Veľkej Británii a v Grécku. Imágo je veľké 3,5 až 4 mm, je sivej, prípadne sivohnedej farby, boky bruška a čelo je sivej farby. Určovanie imág je veľmi ťažké pre podobnosť s mínerkami z rodu Liriomyza. Larva je bezhlavá, veľkosti Cibuľa napadnutá mínerkou pórovou 5 až 8 mm, belavej farby. Kukla (pupárium) má súrastlín. Kuklia sa prevažne na dkový tvar škoricovo hnedej konci chodbičky, ktorú vyfarby, dĺžky 3,5 až 4 mm. Larva žrali. Väčšinou sú plytko pod a kukla sa môže zameniť s kve- obalovými šupinami, takže tárkou cibuľovou. ich možno ľahko nájsť. Kukly Mínerka pórová má dve ge- často vypadávajú do pôdy. nerácie ročne, jarnú a jesen- Larvy sa v rastlinách nachánú. Prezimuje v štádiu kukly dzajú v apríli a máji a kuklenie v mladých rastlinách ozimnej začína v máji. Počas letných cibule, póru alebo v pôde. Na jar mesiacov mínerka pórová zozačínajú vyletovať dospelé je- stáva v diapauze v štádiu kukly. dince – muchy už koncom marca Rojenie jesennej generácie – začiatkom apríla. Ich výskyt možno pozorovať v závislosti

od zrážok a teplôt už koncom augusta. Zvyčajne nastáva po trvalejšom ochladení, prípadne po zrážkach. Prítomnosť imág v poraste zase možno najlepšie zistiť objavením spomínaných vpichov na špičkách listov póru. Pri priaznivom počasí jesenná generácia tejto muchy lieta ešte aj počas slnečných októbrových dní. Vývoj jednej generácie od vajíčka po kuklu trvá približne 4 až 5 týždňov. Hlavnými hostiteľskými rastlinami mínerky pórovej sú ozimná cibuľa, ozimný cesnak, jarná cibuľa zo sadzačky, pór a niektoré okrasné rastliny. Hlavné škody zapríčiňuje larva, ktorá mínuje cibuľové listy. Tie sa deformujú a zaostávajú v raste. Vonkajšie suknice cibule a obalové šupiny sa trhajú. Najväčšia škodlivosť je na jar, na mladých rastlinách cibule, ktoré pri väčšom napadnutí vyschnú. Pri menšom napadnutí cibuľa vyrastie. Na jeseň pri silnom napadnutí rastliny póru vyschnú. Pri daždivom počasí alebo po prezimovaní na záhone často podliehajú hnilobe. Cibule cesnaku sa otvárajú, čím sa zhoršuje jeho trhová hodnota. EKOLÓGIA Mínerka pórová má dve generácie do roka vo všetkých

Foto: Ľ. S.

krajinách, kde sa vyskytuje. Začiatok náletu múch prvej generácie závisí od teplotných podmienok na jar, najmä v marci. V Chorvátsku počas sledovania výskytu tohto škodcu v rokoch 1999 – 2001 bol zistený maximálny nálet múch o 10 dní skôr v roku 2001 (26. 3.) ako v rokoch 1999 (6. 4.) a v roku 2000 (5. 4.). Dôvodom skoršieho výskytu imág v roku 2001 bola vyššia stredná denná teplota v marci 2001. OCHRANA Ochrana cibuľovín proti mínerke pórovej by mala spočívať v prvom rade v nechemických metódach ochrany, ktoré zahŕňajú agrotechnické a mechanické opatrenia. Tieto vplývajú na zníženie populačnej hustoty škodcu, a tým aj na intenzitu napadnutia a škodlivosť. Odporúča sa zmena miesta pestovania cibuľovín (osevný postup), obrábanie pôdy hneď po zbere cibuľovín, počas vegetácie ničenie napadnutých rastlín – negatívny výber, pri zbere zrelých cibuľovín stŕhanie a ničenie obalových šupín s larvami a kuklami. Proti mínerke pórovej sa dá úspešne bojovať pomocou netkanej textílie, ktorá zabráni prenikaniu samičiek k rastlinám. Záhony cibule na jar, póru v lete musíme zakryť ešte pred začiatkom rojenia škodcu. Pri jarnej generácii koncom marca – začiatkom apríla a pri letnej

16. 5. 2015 • 20 /4647/ generácii koncom augusta – začiatkom septembra. Okraj textílie musí byť zapustený do pôdy. Nemusíme sa báť, že rastliny budú trpieť nedostatkom vlahy. Netkaná látka prepúšťa dažďovú a závlahovú vodu, a pritom je vzdušná. Chemická ochrana proti tomuto škodcovi sa robí počas náletu múch. Úspešnosť ochrany závisí od termínu ochrany. Dôležitým signálom na ošetrenie ohrozených cibuľovín je prítomnosť už spomínaných vpichov na špičkách listov. Najneskôr týždeň po ich zistený prvýkrát postrekujeme a o 14 dní postrek zopakujeme. Pri ošetrení cibule proti jarnej generácii stačia dve ošetrenia, ale pór zvyčajne treba ošetriť viackrát, najmä ak je jeseň teplá, a tým aj dlhšia. Na jeseň ošetrujeme pór a cibuľu, ktoré zostávajú na poli počas zimy a nie tie, ktoré plánujeme na konzum. Podobne sa na jar chemická ochrana nerobí na mladej konzumnej cibuli. V pokusoch v ochrane cibule proti škodcom z radu Diptera v Chorvátsku použili päť rôznych insekticídov (imidaclopride, dimethoat, chlorpyripfos-ethyl, chlorpyripfos-methyl a phoxin) štyrmi spôsobmi: morením sadbového materiálu, postrekom, zálievkou a vnášaním granulovaných insekticídov do pôdy počas sadby. Vysokú účinnosť dosiahli morením cibuliek v roztoku systémového insekticídu na báze dimetoatu (100 %), imidacloprideu (85,5 – 100 %), tiež postrekom insekticídu na báze dimetoatu (77,8 – 100 %) a imidacloprideu (52,37 – 92,75 %). Podobnú účinnosť dosiahli aj použitím týchto dvoch insekticídnych látok zálievkou: dimetoat: účinnosť od 77,4 – 100 % a imidakloprid: 46,62 – 91,95 %.

16. – 22. 5. 2015

POČASIE

KVETÁRKA CIBUĽOVÁ Kvetárka cibuľová (srb. lu-

kova muva) – Delia antiqua (Anthomyiidae, Diptera) je mucha podobná muche domácej, len je trochu menšia, telo je dlhé 6 – 7 mm, sivej farby. Nohy sú čierne a krídla žltkasté. Larvy sú žltobielej farby, dorastená larva meria 8 – 10 mm. Počas roka má 2 až 4 generácie, pričom počet závisí od klimatických podmienok. Na severe Európy má jednu a na juhu až 4 generácie. Na Slovensku má 2 až 3 generácie do roka. Prezimuje

V priaznivých podmienkach sa môže vyvinúť aj tretia generácia. Imága tejto generácie lietajú v októbri. Kvetárka cibuľová škodí najmä na cibuli, ale aj cesnaku. Veľké škody zapríčiňuje v rokoch, keď je jar vlhká a mierne teplá, najmä ak máme také dva až tri roky za sebou. Najnebezpečnejšia je prvá generácia, keď sú napadnuté mladé rastliny cibule a cesnaku. Larvy prenikajú do koreňového krčku a cibule, kde sa živia, čo zapríčiňuje vädnutie rastliny, centrálny list sa suší a ľahko vyťahuje. Silne napadnuté rastliny hynú. Larvy druhej a tretej generácie napádajú cibule. V jednej cibuli môže byť aj 50 lariev. Napadnuté cibule sú napádané mikroorganizmami, ktoré zapríčiňujú hniloby. EKOLÓGIA Kvetárke cibuľovej vyhovuje vlhká a mierne teplá jar. Na Slovensku má dve generácie, v teplých rokoch sa môže vyvinúť aj tretia. V podmienkach globálneho otepľovania môže mať škodca stabilne tretiu generáciu, prípadne aj štvrtú. To zvýši intenzitu napadnutia a komplikuje ochranu.

Dospelý jedinec kvetárky cibuľovej v štádiu kukly v pôde v hĺbke 10 – 20 cm. Imága začínajú lietať začiatkom mája v čase kvitnutia čerešní. Samičky kladú vajíčka do pôdy vedľa rastlín alebo do šupky cibúľ. Embryonálny vývoj trvá 3 – 8 dní v závislosti od teploty. Vajíčka potrebujú pre vývoj dosť vysokú relatívnu vlhkosť – do 80 %, takže suchá a nadmierne vlhká pôda negatívne vplýva na vývoj vajíčka. Vyliahnuté larvy sa vžierajú do cibúľ. Vývoj lariev trvá 15 – 20 dní. Dospelé larvy sa kuklia v pôde. Imága druhej generácie vyletujú v júli a ich nálet trvá až do konca augusta. Samičky kladú vajíčka rovnako ako pri prvej generácii. Do jesene sa vyvinú kukly, ktoré prezimujú.

OCHRANA Z preventívnych opatrení sa odporúča zmena miesta pestovania cibuľovín (osevný postup), obrábanie pôdy hneď po zbere cibuľovín, počas vegetácie ničenie napadnutých rastlín – negatívny výber. Včasná sejba alebo sadba znižuje škody. Výber stanovišťa, kde sú časté prúdenia vzduchu, napomáha zníženiu napadnutia. Neodporú-

ča sa hnojiť čerstvým maštaľným hnojom, lebo jeho vôňa láka samičky. V Holandsku sa úspešne využíva metóda vypúšťania sterilných samčekov. Chemická ochrana sa robí podobne ako pri mínerke pórovej. Nálet imág môžeme sledovať pomocou žltých lepových dosiek alebo žltých vodných misiek. MÍNERKA CIBUĽOVÁ Mínerka cibuľová (srb. lisni mineri) – Dizygomyza (Liriomyza) cepae (Agromyzidae: Diptera) je malá muška, telo má dlhé 1,7 – 2,5 mm, hruď má čiernu a bruško sivohnedé. Nohy sú čierne, chodidlá hnedočervené, krídla mliečnobiele, priezračné. Larvy sú žltobielej farby, dorastená larva meria 2 – 3 mm. Počas roka má 2 až 3 generácie. Kukla prezimuje v pôde. Imága lietajú v druhej polovici apríla a v máji. Samičky kladú vajíčka na listy. Vyliahnuté larvy sa vhrýzajú do listu a vytvárajú krátke míny, ktoré neobsahujú trus. Dorastené larvy odchádzajú do pôdy, kde sa kuklia. Mínerka cibuľová zapríčiňuje významné škody len v rokoch, keď je na jar nadmerné množstvo zrážok. Najvýznamnejšie škody zapríčiňuje prvá generácia škodcu na mladých rastlinách. Škodlivé sú larvy, ktoré vyžierajú charakteristické míny, čo znižuje trhovú hodnotu cibule. EKOLÓGIA V Chorvátsku má mínerka cibuľová 2 až 3 generácie do roka, no v posledných rokoch nie je vážny škodca. Na Slovensku môže tiež mať tento škodca vplyvom globálneho otepľovania dve až tri generácie, ale nemusí to znamenať, že sa intenzita škodlivosti zvýši. Ochrana je rovnaká ako proti mínerke pórovej.  (foto z internetu)

sobota

nedeľa

pondelok

utorok

streda

štvrtok

piatok

15˚ | 22˚

12˚ | 21˚

10˚ | 20˚

10˚ | 24˚

12˚ | 24˚

14˚ | 27˚

14 | 24˚

POĽNOHOSPODÁRSKE ROZHĽADY | HLAS ĽUDU

OVOCINÁRSTVO

Stromčeky si vyžadujú našu pozornosť Ľubica Sýkorová

ájové slnko prebúdza k životu všetky dreviny, ovocné stromy a kríky, ktoré okamžite prahnú po živinách a vode. Dôkladne musíme zalievať najmä novo vysadené ovocné stromčeky a kríky bez ohľadu na to, či sme ich sadili na jeseň alebo na jar. Ich rast môžeme podporiť ešte tým, že okolo nich ponecháme nezatrávnené a nakyprené misy, ktoré namulčujeme kôrou alebo pokosenou trávou. Zaistíme im tak rovnomerne vlhkú a kyprú pôdu, zamedzíme rastu burín a umožníme bohatý vývoj pôdnych mikroorganizmov. V máji pravidelne kontrolujeme hrušky, jablone a ďalšie dreviny, či nemajú sčernené listy a plody alebo hákovito ohnuté letorasty, prípadne slizovité kvapky na výhonkoch a plodoch. To sú príznaky nebezpečnej bakteriálnej spály ružovitých rastlín. Napadnuté časti musíme čo najskôr odrezať asi 50 cm do zdravého dreva a spáliť, dreviny postriekať vhodným fungicídom. Pri ovocných stenách a štíhlych vretenách jabloní a hrušiek ohýbame výhonky a slabšie konáre do vodorovnej polohy na zmiernenie rastu a podporenie rodivosti. Bohato zakvitnuté ovocné stromy nedokážu po opelení udržať všetky kvety a tvoriace sa plody. To vidíme najmä za vysokých denných teplôt, keď dochádza k ich opadávaniu, pretože ovocné stromy nedokážu vyživovať nadbytok letorastov a plodov. Veľkú násadu plodov na jabloniach, hruškách a broskyniach pretrhávame aj my, len čo dosiahnu veľkosť lieskového orieška. Na jabloniach odstraňujeme iba plod, stopka má zostať na plodonosnom konáriku. Nadmerne vysoké koruny môžeme aj v tomto čase znížiť, čím

regulujeme násadu plodov. Tie plody, ktoré na strome zostanú, majú väčšiu možnosť dorásť do požadovanej veľkosti, zvyšuje sa ich vyfarbenosť a cukornatosť. Odstránením vrcholových častí letorastov súčasne likvidujeme aj veľký počet vošiek, múčnatku a ďalšie choroby a škodcov. Pri presvetlených ovocných stromov môžeme účinnejšie zasiahnuť proti nebezpečným chorobám a škodcom. Čas presvetľovacích a ďalších rezov síce máme už za sebou, no nožnice a nôž neodkladáme. Pri ovocných stromčekoch bude treba ešte za zelena odstrániť parazitné výhonky, ktoré sa príležitostne objavujú na spodnej časti kmeňa. Hladkým rezom tiež

odstraňujeme prebytočné kolmo rastúce výhony. Veľmi dôležité je odrezávanie tzv. čípkov, čo sú pahýle výhonkov po jarnom reze. Pri preštepovaných stromoch odstraňujeme letorasty vyrastajúce zo starých vetiev na spodnej strane štepu. Nezabúdame ani na tzv. vlky, ktoré sa vyskytujú najmä pri hustých korunách. Kvalitné ovocie môžeme dopestovať len vtedy, keď sú v pôde rovnomerne rozložené všetky základné živiny (dusík, fosfor, draslík a stopové prvky). Hnojivá do pôdy aplikujeme len do konca júna, lebo neskoršie prihnojovanie podporuje nadmerný rast

a zlé vyzrievanie dreva a plodov. Hnitie ovocia podporuje najmä prehnojenie dusíkom. Ovocným stromom prospieva aj hnojenie na listovú plochu koruny stromov. Listy pomocou prieduchov dokážu okamžite čerpať potrebné živiny. 

ZELENINÁRSTVO

Vieme správne zavlažovať? Ľ. Sýkorová

avlažovaná zelenina lepšie využíva živiny, čím vytvára vyššie úrody, plody sú väčšie, majú krajší vzhľad a vyššiu nutričnú hodnotu. Pre správne zavlažovanie zeleniny je nutné dodržiavať niekoľko hlavných zásad. V prvých fázach rastu zavlažujeme menšou intenzitou a drobnejšími kvapkami, aby sme nepoškodili rastliny a neporušovali štruktúru pôdy, ktorá ešte nie je chránená porastom. Neskôr zavlažujeme radšej väčšími dávkami, pretože pri malých vzniká plytšia koreňová sústava. Výhodnejšie je zavlažovať primeranými dávkami a menej často (raz za 7 až 10 dní), ako malými a častými dávkami, pričom sa značná časť vody odparí už z povrchu pôdy. V teplejšom období zavlažujeme ráno, keď sú rastliny a pôda chladnejšie. Po večernom zavlažovaní zostávajú rastliny dlho mokré. Zavlažovanie cez teplé dni môže zhoršiť fyziologickú

činnosť rastlín. Veľmi dobre je zavlažovať po miernom daždi, keď sú rastliny i pôda pripravené na príjem vody a stačí dodať menšiu závlahovú dávku. Na povrchu pôdy nesmú počas závlahy vznikať kaluže alebo povrchový odtok vody. V takom prípade je vhodné znížiť intenzitu postreku, alebo závlahu prerušovať. Teplota závlahovej vody by nemala byť menšia ako teplota pôdy o viac ako 5 °C. Závlahová voda musí byť hygienicky neškodná. Pri závlahe postrekom nezavlažujeme počas kvitnutia plodín. Po každej závlahe treba povrch pôdy prekypriť, čím znížime vyparovanie. Aj v rokoch, keď je celkový súčet zrážok nadnormálny, môžu rastliny trpieť nedostatkom vody, lebo ju nedostali v tých obdobiach, keď ju najviac potrebovali. Aj trvale vysoká vlhkosť pôdy je tiež nevhodná. Pôda a koreňový systém potrebujú aj prevzdušnenie, vhodné podmienky na rozvoj mikroorganizmov a prirodzený biorytmus. 

16. 5. 2015 • 20 /4647/

TRIKY Z MÓDY A KRÁSY

O stvrdnutú pokožku na nohách sa starajte pravidelne

ázory na ošetrovanie chodidiel sa rôznia. Niektorí nedajú dopustiť na odstraňovanie zhrubnutej kože skalpelom či obrusovaním, iní sú zástancovia jemnejších metód, ktoré zahŕňajú ošetrenie pokožky

pílingom a následnú aplikáciu špeciálneho gélu alebo balzamu na zmäkčenie stvrdnutej kože. Momentálne sa však presadzuje názor, že lepšie ako raz začas zobrať stvrdnutú pokožku útokom, je starať sa o ňu pravi-

delne a menej invazívne – či už u pedikérky alebo doma. Takéto ošetrenie chodidiel si môžete dopriať v pohodlí domova aj každý týždeň. Najprv si pripravte kúpeľ, v ktorom si urobíte píling. Následne

DOBRÁ RADA – VEĽKÁ POMOC

Časté umývanie vlasov nemusí ovplyvňovať ich kvalitu.

lasy si umývajte tak často, ako je to potrebné. Je dôležité vybrať si jemný šampón určený na časté umývanie, ktorý ich zbaví nečistôt skutočne šetrne. V lekárni nájdete aj špeciálne produkty, ktoré častým používaním kvalitu vlasov ešte zlepšujú. Po umytí vždy použite kondicionér alebo balzam, treba ho však dávkovať s mierou. Na polodlhé vlasy strednej hustoty postačí množstvo lieskového orecha, ktoré si rozotriete v dlaniach a rovnomerne vmasírujete do dĺžok a končekov. Nanášaniu pri korienkoch sa radšej vyhnite. Príliš veľa balzamu zaťaží vlasy a rýchlejšie budú pôsobiť mastno a spľasnuto.

4 zlepšováky na bábovku: Ako ju šikovne oddeliť od formy a vyklopiť? Odteraz to nebude problém! Ako ju upiecť ešte lepšie a šikovnejšie? Tieto 4 triky sa vám pri príprave obľúbenej bábovky môžu zísť. 1. Ak nechceme mať problém s vyklopením upečenej bábovky, formu na pečenie najskôr vymastíme tukom, dáme ju do chladničky po dobu prípravy cesta a až potom ju vysypeme múkou alebo strúhankou. 2. Ak sa bábovka po upečení nechce od formy oddeliť, vyklepávame ju tak, že formu zvonka ochladíme utierkou namočenou v studenej vode. Tak sa dobre vyklopí a nerozmrví sa. 3. Bábovku ľahšie

vyklopíme, ak formu po vymastení vysypeme kokosom alebo mletými orechmi. 4. Ak do bábovky pridávame hrozienka, najskôr ich obalíme v múke. Neklesnú na dno formy. Zlepšovák na puding: Aj vám sa občas pripáli? Už nemusí, stačí použiť tento drobný trik! Aj vám sa občas stane, že sa puding pri varení pripáli? Aby sa vám to nestalo, je dobre steny i dno hrnca vopred natrieť maslom. Puding bude potom vláčnejší a hladší. Čo robiť, aby sa na povrchu nevytvorila škaredá koža? Máte tri možnosti: 1. Buď misku s horúcim pudingom ihneď prekryjete potravinárskou fóliou, alebo... 2. puding

ZDRAVIE A MY

Už je toho stresu na vás priveľa? Uvoľnite sa a dýchajte.

etíte do práce, potom z práce a zasa je váš byt obrátený hore nohami. Príliš veľa stresu? Meditujte s nami. Nájdite si pokojné teplé miesto, kde vás nebude nikto rušiť. Najlepšie je sadnúť si a zaujať čo najpohodlnejšiu polohu; odporúča sa poloha v sede na zemi so skríženými nohami. Ak je to pre vás veľmi tvrdé, dajte si pod zadok vankúš. Môžete si vybrať aj sedenie na stoličke s rovným operadlom, s rukami položenými na

kolenách a s chodidlami na zemi. Meditácia má mnoho podôb. Skúste niektoré základné techniky, ktoré sú prijateľné pre väčšinu ľudí.

Sadnite si vzpriamene, pohodlne, aby ste boli bdelé, ale nie napäté. Chrbát držte rovno, v jednej línii s hlavou a šijou, telo čo najviac uvoľnite. Oči ľahko privrite, aby ste sa lepšie sústredili. Dýchajte rovnomerne a zhlboka. Sústreďte sa na to, ako vdychujete a vydychujete. Sledujte svoje brucho, ako sa dvíha a klesá. Venujte tomu celú svoju pozornosť. Ďalej svoj dych pozorujte. Vedome prehĺbte dýchanie. Odpočítajte si

VII

chodidlá dôkladne osušte a stvrdnutú pokožku odstráňte jemným pilníkom. Potom aplikujte zmäkčujúci výživný krém. Pekné chodidlá si udržíte každodennou aplikáciou hydratačného krému, najlepšie večer pred spaním.  ihneď po rozdelení do misiek potriete maslom. 3. Nakoniec stačí, aj keď puding posypete cukrom. 3 originálne nápady, a máte razdva po probléme! Kvety bez prachu: Aby ste pri čistení listov na kvetoch zabránili mokrej podlahe a ochránili nábytok, použite bavlnené rukavice. Navlhčite ich, zvyšok vlažnej vody vyžmýkajte a následne bez kvapkania pohodlne utriete listy od prachu. S vôňou a bez škrípania: Vŕzganie dverí bez ich zosadenia odstránite, ak na pánty nastriekate penu na holenie. Ak si chcete rozvoňať celý byt, stačí potrieť žiarovku nejakou príjemnou, napríklad vanilkovou esenciou. Účinkuje to, samozrejme, až po jej rozsvietení, keď sa zohreje. Originálne servírovanie: Ak z obalov od konzerv po ich spotrebovaní odstránite vrchnú aj spodnú časť, získate formy, pomocou ktorých môžete dekorovať na tanier ryžu alebo cestoviny.  dĺžku nádychu a výdych predĺžte na dvojnásobok. Len čo sa vám myšlienky začnú túlať, jemne ich opäť sústreďte na dýchanie a stúpanie a klesanie brucha. Ak sa neviete striasť dotieravých myšlienok, nadýchnite sa, zadržte na chvíľu dych (vtedy akoby v človeku všetko zastalo), a potom s výdychom pošlite všetky myšlienky a napätie do zeme, akoby to z vás stieklo, počnúc od vrchu hlavy, úplne sa od všetkého uvoľnite. Skúste vydržať aspoň 5 minút, ideálne je 20 minút. Pomaly sa vráťte späť k normálnemu stavu vedomia. Nevstávajte zbytočne rýchlo; pomaly si uvedomujte svoje okolie a mierne sa povystierajte. Potom vstaňte a začnite sa nenáhlivo pohybovať. 

POĽNOHOSPODÁRSKE ROZHĽADY | HLAS ĽUDU

DO VÁŠHO RECEPTÁRA

Makovo-smotanová torta Surovina: Na cesto: 100 g zmäknutého masla, 30 g práškového cukru, 1 vanilínový cukor, 1 škoricový cukor, štipka soli, 4 žĺtky, 4 bielky, 90 g práškového cukru, 100 g mletého maku, 70 g hladkej múky; Na plnku: 50 ml vody, 1 lyžica citrónovej šťavy, 1 želatína jemne mletá, 500 ml kyslej smotany, 1 vanilínový cukor, 4 lyžice práškového cukru, 250 ml smotany na šľahanie, 100 g jahôd; Na zdobenie: 200 g jahôd, 1 tortové želé Takto sa to podarí: Maslo s 30 g práškového cukru, vanilínovým, škoricovým cukrom a soľou vyšľaháme do peny. Za stáleho miešania postupne pridávame žĺtky. Bielky s 90 g práškového cukru vyšľaháme dotuha. Sneh opatrne vmiešame do žĺtkovej peny. Zmiešame mak s múkou, pridáme do cesta a všetko premiešame. Cesto nalejeme do vymastenej a múkou vysypanej tortovej formy a uhladíme. Dáme piecť do spodnej polovice predhriatej rúry na 180 C̊ asi 40 minút. Po upečení necháme cesto vychladnúť

vo forme. Krém: Vymiešame vodu s citrónovou šťavou a namočíme do nej želatínu. Necháme ju napučať. Po napučaní želatínu rozpustíme vo vodnom kúpeli. Kyslú smotanu, vanilínový cukor a práškový cukor dobre premiešame. Pridáme ušľahanú šľahačku, nakrájané jahody a rozpustenú želatínu. Pripravený krém natrieme na vychladnutý korpus, povrch uhladíme a dáme na 3 hodiny do chladničky stuhnúť. Zdobenie: Po vychladnutí rozložíme na krém rozpolené jahody, pripravíme tortové želé podľa návodu na prípravu a nalejeme ho na povrch torty.

Šľahačkovo-jahodová torta Suroviny: Na cesto: 5 vajec, 150 g práškového cukru, 150 g hladkej múky, 1/2 kypriaceho prášku, 120 g lieskových orieškov, 2 lyžice vody, soľ; Na plnku: 500 g jahôd, 4 smotany na šľahanie, 3 vajcia, 50 g práškového cukru, 20 g želatínového stužovača, mandľové lupienky, šťava z citróna Takto sa to podarí: Cesto: Bielky vyšľaháme so štipkou soli, žĺtky s cukrom a vodou, múku rozmiešame s kypriacim práškom. Do žĺtkov striedavo pridávame oriešky a múku. Nakoniec pridáme vyšľahané bielky a zľahka zamiešame. Na dno tortovej formy dáme papier na pečenie. Pečieme v predhriatej rúre 50 min. na 175˚C. Necháme vychladnúť. Rozkrojíme na tri časti. Plnka: Okraje tortovej formy vyložíme alobalom. Želatínový stužovač rozmiešame v ¾

dcl studenej vody, necháme 15 min. napučať. Vyšľaháme 6 dcl šľahačky, pridáme cukor, nakrájané jahody a citrónovú šťavu. Všetko spolu rozšľaháme. Želatínu nahrejeme za stáleho miešania na platni – nevaríme! Vlejeme do pripravenej masy, zamiešame a plníme. Tortu necháme vychladiť, ozdobíme zvyšnou šľahačkou, jahodami a opraženými mandľovými lupienkami.

Ľadová jahodová torta Suroviny: Na cesto: 3 bielky, 60 g cukru, 50 g mletých lieskovcov, 20 g múky; Na plnku: 2 vajcia, 3 žĺtky, 225 g cukru, 1 vanilínový cukor, 400 ml sladkej smotany, 250 g jahôd Takto sa to podarí: Cesto: Z bielkov a cukru vyšľaháme tuhý sneh. Zmiešame lieskovce a múku a zamiešame ich do vyšľahaných bielkov. Cesto vylejeme na papierom vystlaný plech (ø 20 cm) a v rúre vyhriatej na 120 C̊ sušíme 2 – 3 hodiny. Plnka: Vymiešame vajcia, žĺtky, 150 g cukru a vanilínový cukor a uvaríme vo vodnom kúpeli. Osobitne vyšľaháme smotanu a zamiešame do vajcovej hmoty. Jahody umyjeme, očistíme a polovicu prepučíme vidličkou spolu so 75 g cukru.

Upečené cesto vyberieme z formy, odstránime papier a vrátime späť do formy. Potrieme 2/3 plnky a rozpučanými jahodami. Vidličkou jemne premiešame a nožom zarovnáme. Tortu necháme v chladničke 6 hodín, ako i zvyšnú plnku. Asi pol hodiny pred podávaním vyberieme tortu z chladničky, potrieme zvyšnou plnkou a ozdobíme zvyšnými jahodami.

Čokoládová torta s jahodami Suroviny: Na cesto: 3 vajcia, 3 lyžice kryštálového cukru, 3 lyžice teplej vody, 1 lyžica slnečnicového oleja, 3 lyžice múky, 1 lyžička kypriaceho prášku; Na čokoládový krém: 600 ml smotany na šľahanie, 400 g mliečnej čokolády; Pomocné suroviny: 400 g jahôd; Na polevu: 50 g mliečnej čokolády, 1 lyžica slnečnicového oleja Takto sa to podarí: Cesto: Vyšľaháme vajcia s cukrom a keď dostaneme tuhý sneh, pridáme olej, vodu a múku zmiešanú s kypriacim práškom. Vymiešame, vylejeme do formy a pečieme na 180 C̊ asi 35 min. Upečené cesto necháme vychladnúť, a potom ho prerežeme na dve časti. Čokoládový krém: Čokoládu prevaríme v smotane. Necháme vychladnúť

a prenocovať v chladničke. Po vybratí z chladničky vyšľaháme krém pomocou mixéra. Správne je vyšľahaný, keď sa v ňom robia „brázdy“. Na polovicu cesta natrieme krém a poukladáme naň vopred umyté, odkvapkané a prekrojené jahody. Potrieme ich krémom. Položíme naň druhú polovicu cesta a krémom potrieme celú tortu. Poleva: Vo vodnom kúpeli roztopíme a dobre zmiešame čokoládu a olej. Polevou potrieme vrch torty a ozdobíme jahodami.

POĽNOHOSPODÁRSKE ROZHĽADY | Príloha pre poľnohospodárov a dedinu | Číslo 392 | Pripravujú: Ľubica Sýkorová, Elena Šranková a spolupracovníci | Použitá domáca a zahraničná literatúra

VIII

zdroj: internet

Kultúra Nakoľko je živá naša poézia? ZRAZ SPISOVATEĽOV A BILANCOVANIE NAŠEJ LITERATÚRY

Jaroslav Čiep

čítať? Okrem hŕstky literátov, novinárov a kultúrnych pracovníkov, tohtoročné stretnutie svojou prítomnosťou poctili

ude poéziu ešte niekto čítať? – Bude, bude: ešte mnohí a ešte zaveľa! – odpovedal na kruciálnu otázku laureát Ceny Nového života za rok 2014 spisovateľ Martin Prebudila. Avšak nevyjadroval sa o tom, či v rámci našej society ju bude niekto chcieť aj písať, resp. publikovať, podobne ako sa nevyjadrili ani ostatní z prítomných na 59. literárnom snemovaní v sobotu 9. mája 2015 v Slávnostnej sieni Gymnázia Jána Kollára v Báčskom Petrovci. A či budeme mať na to, aby tá poézia bola na akej-takej kvalitatívnej úrovni. Takmer šesť desaťro- Minútka ticha pre Samuela Boldockého čí sa tunajšia kultúrna a predovšetkým literárna ve- hostia zo Slovenska – predseda rejnosť aspoň raz do roka stret- Spolku slovenských spisovatene na tematickom snemovaní ľov Miroslav Bielik a riaditeľ Vya pohovorí si buď o jubileách davateľstva Spolku slovenských aktívnych literárnych tvorcov, spisovateľov Roman Michelko.

Cena NŽ sa dostala do rúk Martina Prebudilu

alebo o aktuálnej chvíli v našej literatúre. Program tohtoročného literárneho snemovania, ktoré po prvýkrát podpisuje nová šéfredaktorka literárneho časopisu Nový život Zdenka Valentová-Belićová, chcel byť trochu inovačný a ladený bol diskusne: Bude poéziu ešte niekto • KULTÚRA •

Prvá časť snemovania bola v znamení spomienky na zosnulého literárneho kritika a profesora Samuela Boldockého. Po minútke ticha slová na rozlúčku so Samuelom Boldockým prečítala jeho dcéra Annamária Boldocká-Grbićová. Po krátkom videopríspevku – portréte k se-

demdesiatke S. Boldockého, s kamarátom sa ešte raz verejne rozlúčila spisovateľka Viera Benková.

ších menšinových básnikov vo Vojvodine. O zastúpení poézie v slovenskom týždenníku Hlas ľudu hovorila jej zodpovedná redaktorka Vladimíra Dorčová-Valtnerová. Vtipne a súčasným slovníkom bola podaná aj trefná úvaha Michala Bíreša Ideme sa klamať, a či nie?, na čo Martin Prebudila tvrdil, že sa poézia bude čítať, a Katarína Hricová na ukážku prečítala cyklus vlastných básní. Vo vlastnom štýle básnickú performanciu predviedol Jozef Klátik a svoje priam kozmické uvažovanie o poézii predniesol Zlatko Benka. Záverom sa o vnímaní vlastnej tvorby cestou projekcie vyjadril azda najstarší náš žijúci spisovateľ Ján Labáth. V záverečnej tretej časti sa tradične každý rok udeľuje Cena Nového života. Laureátom ocenenia literárneho časopisu NŽ sa po druhýkrát stal Martin Prebudila. Cenu NŽ za rok 2014 získal za cyklus básní: Malá mi je malá / malá ranná slabá metafora. V mene odbornej komisie, ktorá posudzovala vlaňajšie čísla tohto časopisu, V. Dorčová-Valtnero-

Prítomných na snemovaní na domácej pôde privítal riaditeľ gymnázia Paľo Belička. Valentová-Belićová na úvod pracovnej časti stretnutia nastolila dilemu o tom, či v budúcnosti v dobe technologickej a internetovej budeme mať tvorcov a konzumentov Jej Výsosti – poézie. Po úvodných slovách na tému literárneho snemovania, ktoré okrem časopisu NŽ podpisujú i Slovenské vydavateľské centrum a Výbor pre kultúru NRSNM, na uvedenú tému sa vyjadrili viacerí referenti a premietali sa aj dva kratšie dokumentárne filmy. Miroslav Bielik uvažoval o filozofii a bytí poézie v dnešnej dobe, Adam Svetlík sa pokúsil napočítať a definovať aktívnych poetov v našej societe a tých je už veru málo. Anna Plaketa, ktorú každý rok udeľujú Margaréta Valentová ryso- niekomu z našich literátov vala Noru Ružičkovú v nekonečnosti poézie a prítomní si vá v správe zdôraznila, že ide vypočuli i časti z úvahy Mirona o ročník, v ktorom prevládala Pukana o tom, či nám skutočne absencia pôvodnej kvalitnej prestalo záležať na poézii. Sne- originality príspevkov. Ocenené žana Ilićová sa zmienila o Slo- verše celkom na záver snemovákoch a filme Mapa, ktorým vania prečítal herec Miroslav sa pokúsila zmapovať najmlad- Babiak. 20 /4647/ 16. 5. 2015

Kultúra SLOVENSKÍ JAZYKOVEDCI V NOVOM SADE

ským časopisom Slniečko, ktorý považuje za konzervatívnejší. V poslednom čase sa zameral aj na písanie textov piesní a ako aj iní kolegovia, organizuje literárne súťaže, na ktorých i sám ako dospievajúci autor vyrastal a dozrieval. Ján Gavura je komparatistiku pri preslovenský básnik, kladoch z angličtiny do prekladateľ, knižný slovenčiny. Pracuje ako editor, univerzitný odborná asistentka na učiteľ a literárny Inštitúte prekladateľstva kritik. Jeho tvorba a tlmočníctva na Filozoje viac zameraná fickej fakulte Prešovskej na poéziu. Založil univerzity a venuje sa tiež časopis o poézii umeleckému prekladu a básnikoch mez anglického jazyka. Ja- Časopis VERTIGO má zaujímavý dlhý formát, a preto nom VERTIGO, zykovedkyňa Gavurová ho spolu predstavili (zľava) Peter Karpinský, Marta ktorý vychádza sa počas prednášky za- Součková a Ján Gavura päť rokov a dlhomerala na predstavenie takých vila lektorka zo Slovenska Marta nových lexém, ktoré fungujú Součková. Každý potom hovoril dobo edituje časopis o súčasnom umení ENTER. O svojej tvorbe v slovenčine na Slovensku a kto- o svojej tvorbe. Peter Karpinský sa venuje deji- a spomenutých časopisoch hovoré vznikajú pod vplyvom češtiny a iných jazykov, ako napr. expan- nám spisovnej slovenčiny, vývinu ril aj na stretnutí v Novom Sade. zívnej angličtiny. Ako príklady slovenského jazyka, dialektológii Študentom slovakistiky v Novom uviedla módne lexémy: nerieš to, a teórii komiksu. Píše aj pre dospe- Sade a všetkým záujemcom boli brutálne, dostať – dostalo ma to, lých, aj pre deti a je zároveň šéfre- k dispozícii na predaj tituly spotop (ako odevný predmet), outfit, daktorom časopisu ZIPS (literárny menutých autorov, časopisy a iné platforma (na topánkach) a iné... zábavník pre dievčatá a chlapcov). knihy, ktoré hostia priniesli zo Druhá časť stretnutia v knižnici Je aj autorom rozprávkových hier Slovenska. Deň predtým, v stredu 6. mája, Oddelenia slovakistiky v Novom a tvorcom a režisérom detských Sade patrila predstavovaniu tvor- divadelných predstavení. Podľa podobné stretnutie bolo v Belehby dvoch renomovaných sloven- jeho slov detský časopis ZIPS je rade na Filologickej fakulte Uniských autorov: Petra Karpinského urobený modernejším pútavejším verzity v Belehrade na Oddelení a Jána Gavura, ktorých predsta- spôsobom v porovnaní s det- slavistiky.

Jazykoveda ako rôznorodá paleta možností Katarína Gažová

ddelenia slavistiky Filologickej fakulty Univerzity v Belehrade a Filozofickej fakulty Univerzity v Novom Sade, spolu s Lektorátom slovenského jazyka a kultúry Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky a Literárnym informačným centrom v Bratislave 6. a 7. mája usporiadali prednášky a prezentácie popredných jazykovedcov v Belehrade a v Novom Sade. Stretnutie v Novom Sade, na ktorom sa zúčastnili študenti a profesori slovakistiky a iní hostia, otvorila vedúca Oddelenia slovakistiky Jarmila Hodoličová. Prednášku pod názvom To nerieš, príde mi to ako fail!, zameranú na floskuly a módne slová v súčasnej slovenčine, mala Miroslava Gavurová. Venuje sa jazykovej a komunikačnej charakteristike skratiek a časť svojho výskumu orientuje na lingvokultúrnu

MULTIMEDIÁLNY UMELEC DORU BOSIOK A JEHO SELF PORTRAIT

Tie skvelé štyri desaťročia Oto Filip

tosi raz povedal, že je kniha jediný produkt vytlačený s cieľom trvať a trvať. Profesor a publicista, ilustrátor a karikaturista, grafik a výtvarný redaktor mnohých titulov a vydaní Doru Bosiok prezentoval 7. mája v slávnostnej sieni Matice srbskej v Novom Sade neobvyklú monografiu: o sebe. Jej názov je možno trochu (ne)všedný Self portrait alebo Autoportrét, no o obsahu to v žiadnom prípade povedať nemožno. Lebo ako povedal kunsthistorik Slobodan Ivkov, ide o knihu, v ktorej je mnoho toho v jednom. Je aj spomínanou monografiou, aj zborníkom prác, aj rodinným albumom, aj ilustrovanou

www.hl.rs

encyklopédiou, aj cestopisom, aj Doru Bosioka a jeho umeleckom slovníkom, aj štúdiou… pôsobení počas uplynulých štyroch Početných účastníkov prezen- desaťročí sa zmienil karikaturista tácie na pôde najstaršej srbskej týždenníka NIN Jugoslav Vlahović. literárnej, kultúrnej a Monografiu, ktorá je vedeckej inštitúcie priautorovým výberom vítal predseda Matice rôznych segmentov srbskej prof. Dr. Draz uplynulých rokov gan Stanić. Pripomevlastnej tvorby, obsanul časy, keď Bosiok hujúcu vyše tisíc ilustrácií, fotografií, kresieb, redigoval chýrečnú edíciu Matice srbskej Vlahović zhodnotil ako Prvá kniha, za čo zísmimoriadne významné kal nejedno popredné edičné podujatie, tak uznanie. O predstavitepre našu grafickú scéľoch vojvodinskej ško- Doru Bosiok nu, ako aj pre výtvarné umenie a kultúru vôly kreslenia, ilustrácií a karikatúr, ako aj o rôznych aspek- bec. O autorovi samotnom hovoril toch tvorby jedného z pôvodcov ako o umelcovi rôznych záujmov a multimediálneho umenia u nás záľub, ktorý čokoľvek robil a tvoril,

Informačno-politický týždenník

Titulná stránka monografie

nikdy nebol otrokom kompromisov. Toto je Bosiokova druhá monografia, tematicky a záberovo omnoho širšia ako tá prvá, ktorej dominovala kresba. Vzhľadom na celkovú jeho tvorbu a všetky jej aspekty, aktéri prezentácie nevylúčili možnosť, že už o pár rokov uzrie svetlo sveta aj monografia tretia. • KULTÚRA •

V BÁČSKOM PETROVCI

Dvojdňové zdokonaľovanie učiteľov K. Gažová

Slávnostnej sieni Gymnázia Jána Kollára v Petrovci v piatok 8. mája štartovalo dvojdňové odborné zdokonaľovanie učiteľov základných a stredných škôl, ktorí vyučujú v triedach s vyučovacím jazykom slovenským, ako aj vychovávateľov materských škôl. Účastníkov seminára na pôde petrovského gymnázia, v mene hostiteľov, privítal riaditeľ Paľo Belička. V mene organizátorov edukačného podujatia zo 80 frekventantov zo Srbska a Chorvátska oslovil Ján Brna, predseda Výboru pre vzdelávanie NRSNM, ktorý vyjadril presvedčenie, že získané vedomosti počas seminára pomôžu účastníkom v ich ďalšej pedagogickej práci. Predstavili sa aj hosťujúci odborníci – prednášatelia z Bratislavy. Harmonogram dvojdňového stretnutia učiteľov v Petrovci a technické záležitosti

ujasnila koordinátorka Výboru pre vzdelávanie NRSNM Svetlana Zolňanová. Podujatie teda usporiadali Výbor pre vzdelávanie NRSNM a Asociácia slovenských pedagógov v spolupráci s Ministerstvom školstva, vedy, výskumu a športu SR. Program odborného zdokonaľovania sa uskutočnil v dvoch výchovno-vzdelávacích ustanovizniach v Petrovci: v GJK a v priestoroch Predškolskej ustanovizne Včielka. Prednášateľmi dvojdňového seminára boli odborníci Centra ďalšieho vzdelávania Univerzity Komenského v Bratislave. V priestoroch GJK bolo spracované viacero tém. Pre profesorov prírodných vied: Projektové vyučovanie vo vyučovacom procese, pre profesorov humanitných vied: Čitateľská gramotnosť – historické písomné pramene a Interaktívna tabuľa vo vyučovacom procese. Pre profesorov 1. stupňa to boli

Účastníci seminára a hostitelia v Slávnostnej sieni GJK

témy: Environmentálna výchova vo vyučovacom procese a Literárne texty vo výučbe slovenského jazyka. Vychovávateľky materských škôl mali v rámci tohto seminára prednášky v miestnostiach PU Včielka, kde hostiteľky boli riaditeľka Zuzana Pašićová a predsedníčka združenia vychovávateľov Božena Levárska. Spracované boli témy venované digitálnym technológi-

KNIHY SA PÍŠU V LUGU

Pomocníci fantázie nosia školské tašky Monika Necpálová

a slovíčko, milá Anna. Alebo skôr Na písmenko, na písmenko? Práve tak znie názov druhej knižky mladej talentovanej spisovateľky Anny Kukučkovej, ktorú jej v roku 2014 vydali v Slovenskom vydavateľskom centre v Báčskom Petrovci. Rodáčka z Lugu pôsobí už päť rokov ako učiteľka prvého až štvrtého ročníka v Základnej škole vo Sviloši. Ide o vysunuté oddelenie Základnej školy Jovana Popovića v Suseku. Sviloš je malá dedinka a Anna tu svojim žiakom prednáša po srbsky. „Zatiaľ som nemala príležitosť učiť slovenčinu, hoci sama som sa po slovensky učila v Báčskom Petrovci,“ vysvetľuje s úsmevom. • KULTÚRA •

Anne Kukučkovej otvárajú bránu do detského sveta jej žiaci

Žiaci poznajú i pani učiteľkinu prvotinu s titulom Chvostík a kamaráti. „Preložila som im niekto-

ré rozprávky do srbčiny a mali z toho veľkú radosť. Čítavame si príbehy na hodinách,“ ozrejmuje spisovateľka. Jej hodiny musia byť skutočne pre žiakov zaujímavé, pretože sami rodičia ju poprosili, aby učila školákov aj slovenčinu. Každú stredu sa teda žiaci stretávajú i na nepovinnej hodine slovenského jazyka. „Aj to je výhoda malej školy. Hodina sa nepíše do denníka, ale všetci sa na ňu tešia,“ uvádza nás do obrazu Anna Kukučková: „Deti už čítajú po slovensky, ale stále im pomáham, lebo s učením jazyka sme začali len tento rok. Spoločne si potom prekladáme.“ Práve žiaci sú pre autorku veľkou inšpiráciou. Fantázia detí jej pomáha ponoriť sa do detského sveta. „Keď ich sledujem, ako vní-

ám v MŠ. Okrem prednášok počas seminára bolo zasadnutie aktívov v rámci Asociácie slovenských pedagógov. Seminár finančne sčasti podporil Úrad pre Slovákov žijúcich v zahraničí a časť financií bola zabezpečená prostredníctvom kotizácie. Vyhodnotenie seminára prebiehalo v rámci každej pracovnej skupiny. majú veci, ľahšie sa mi pre ne píše. V každodennom živote si uvedomujem, čo je pre ne zaujímavé.“ A pamätá si autorka na to, ako písala svoju prvú knižku? „Na začiatku bola domáca úloha – napísať jeden príbeh. Naň nadviazali ďalšie rozprávočky. Napísala som ich za týždeň. Šlo to, ani neviem ako,“ spomína trochu nostalgicky. Idea druhej knihy existovala už dávnejšie, ale trochu trvalo, kým sa myšlienky podarilo poskladať na papier. Hoci si Anna sadla za písací stôl niekoľkokrát, musela prísť tá pravá chvíľa. Tvorivý proces autorov je rôzny. No napokon aj druhý rukopis vznikol, tak povediac, na jeden dych. „Teší ma, že v poslednom čase bolo vydaných niekoľko kníh pre deti. A som rada, že píšu pre deti mladé spisovateľky,“ vyslovila sa Anna a vydavateľom odkázala: „Môžete byť spokojní, detská literatúra vo Vojvodine má budúcnosť.“ Nám ostáva len pripísať, že tá budúcnosť je nielen v talente mladých autoriek a autorov, ale aj v dôvere všetkých, ktorí nad zrodom nových kníh bdejú.

20 /4647/ 16. 5. 2015

Kultúra PADINČANIA NA SLOVENSKU

Holubička zažiarila Anička Chalupová

na pomaly už zabudnuriateľstvo medzi dolnozem- té priateľstvo. skými Slovákmi a tými na Obec LuSlovensku pretrváva už dlhé bina (Okres Padinské kroje boli stredobodom pozornosti mnohých návštevníkov PFS roky a vzájomné návštevy sú Staré Mesto samozrejmosťou. Takou bola aj nad Váhom), dozvie sa každý, Na 3. ročníku Podjavorinských Padine. Sprievodným podujatím návšteva osady Lubina s okolím, kto sa do nej poberie hoci le- folklórnych slávností sa okrem PFS boli rôzne zaujímavosti pre spevu a tancov deti, prezentačné stánky ľudona ktorú sa uplynulý v podaní ochot- vých remesiel a umenia, medzi víkend vydali ochotníkov folklór- ktorými bol stánok s umeleckými níci Domu kultúry nych súborov z dielami autorov Juraja Lavroša a Michala Babinku v okolitých osád Vladimíra Galasa, insitných maPadine. Lubiny a naďa- liarov z Padiny. Na pozvanie Ing. leko známeho Zájazd Padinčanov doznel Martina Beňatinskébratislavského pri ľudovej veselici v Lubine – ho, starostu obce FS Technik pred- Miškech Dedinke, kde sa PadinLubina, Padinčania stavili členovia čania spolu so svojimi hostiteľmi sa po 25 rokoch FS Holubička „zo príjemne pobavili až do „pozdnej rozhodli oživiť sposrbskej Padiny“. nočnej hodiny“. Na rozlúčke, pri luprácu s tamojšími Padinčania svoju ktorej sa mnohým skotúľala slza ochotníkmi FSk Javorinka. Tam na 3. roč- Padinčanov slávnostne privítali na obecnom úrade v Lubine tradíciu a obyča- v oku, si sľúbili, že odteraz budú je podali v chore- pevne držať putá spoločného níku Podjavorinských folklórnych slávností piesňou a tom-svetom-internetom, leží ografii, ktorá je spätá s dejinami priateľstva a v budúcnosti ešte tancom prezentovali svoju najslo- na slovensko-moravskom po- smädu v osade, a piesňami o tesnejšie spolupracovať. venskejšiu dolnozemskú osadu. hraničí, v Podjavorinskej oblasti. Po ubytovaní v rekreačnom stre- Najvýznamnejšími susednými MÁJOVÝ VZLET prinádisku Tábor Podvišňové na úpätí obcami Lubiny sú Stará Turá a Brša články o mládežníckej Veľkej Javoriny v obci Bzince pod zince pod Javorinou. Územie je organizácii YMCA Srbsko, Javorinou, v Okrese Nové Mesto koridorom k najvyššiemu vrcholu slovenských žiakoch zo nad Váhom, ochotníkov padin- Bielych Karpát – k Veľkej Javorine. Zdravotníckej školy 7. apríla ského DK a členov FS Holubička Obec Lubina počíta necelých 1 v Novom Sade, výročí 40 slávnostne privítali na obecnom 400 obyvateľov. rokov kysáčskej gitariády, úrade v Lubine. Starosta obce V sobotu 9. mája v zrekonodbornom seminári v Žiline Ing. Beňatinský im bližšie ozrej- štruovanom amfiteátri na vrchu na Slovensku a vystúpení mil údaje o obci a jej obyvate- Roh nad obcou Lubina ožila petrovských gymnazistov ľoch, spoločne sa rozpamätali tradícia slovenského folklóru. na Domiáde, tiež možno čítať ankety s ôsmakmi z Padiny a Jánošíka. Sú tu aj aktuality z oblasti informačných technológií (Android Auto), počítačových videohier (Mushroom Men – Truffle Trouble), filmového umenia (The Water Diviner, seriál Crno-bijeli svijet) a hudby (John Newman). Literárno-výtvarná príloha Rozlety obsahuje nové práce našich mladých autorov, ako aj výber zo súčasnej slovenskej poézie (Anna Ondrejková) a prózy (Balla). Ďalšie zaujímavosti ponúkajú rubriky Móda, Pohľadnica, Perličky a Stromy, nechýba horoskop, krížovka a komiks.

Na stánku Padiny okrem olejomalieb a iných umeleckých prác svoje miesto mali aj Hlas ľudu a Vzlet

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

Čítajte Vzlet! • KULTÚRA •

SLOVENSKÝ SPOLOK V NEMECKOM GOMARINGENE OSLÁVIL DVADSIATKU

Šafárikovci brnkli na city

Spoločná fotka na rozlúčku: Slováci žijúci v Nemecku so súborom z Nového Sadu

Juraj Bartoš

kov žijúcich v zahraničí Petra Prochácku, starostu Gomaringeak ako sa v piatok podvečer nu Stefana Hesa, predstaviteľov 8. mája zvítali, rovnako sa Spolku Staropazovčanov z Brav pondelok predpoludním tislavy, skupinu podunajských 11. mája rozlúčili. Nadovšetko Švábov a osobitne členov SKC srdečne a so vzájomnou úctou. Pavla Jozefa Šafárika, v mene Slováci žijúci v Nemecku, ktorí sa ktorého sa prihovorila predsedníčka Katarína Mosnáková-Bagľašová, odovzdajúc primerané darčeky domácim. Boli pritom aj médiá, teda novinári z Rádia Slovakia International z Bratislavy, Televízie Vojvodina z Nového Sadu a Hlasu ľudu. Prítomných privítala Kristiána Martin Valovec a Anna Margaréta Valentová Kovačevićová, rod. Brachnová, a temer tam odsťahovali hľadajúc prácu a lepší život, a členovia SKC Pavla Jozefa Šafárika, teda Slováci takmer zo všetkých vojvodinských prostredí, v ktorých žijú a zachovávajú vlastnú identitu. V krásnej priestrannej Kultúrnej a športovej hale v Gomaringene sa v sobotu 9. mája podvečer konali veľkolepé oslavy. „Som veľmi hrdý a šťastný, že v tento deň môžeme, spolu s vami, osláviť 20. výročie založenia nášho spolku,“ povedal, po slovensky a po nemecky, vítajúc hostí, predseda hostiteľského spolku Martin Valovec. Privítal o. i. konzula Republiky Srbsko v Stuttgarte Božidara Vučurovića, podpredsedu Úradu pre Slová- Speváčky SKC P. J. Šafárika

• KULTÚRA •

dvojhodinovým pásmom ľudových tancov, spevov a obyčají viedla obecenstvo Anna Margaréta Valentová. Prečítala aj telegramy, ktoré členom jubilujúceho spolku zaslali predsedníčka NRSNM Anna Tomanová- Makanová, riaditeľka Ústavu pre kultúru vojvodinských Slovákov Milina Sklabinská a staropazovský farár Igor Feldy. Poďakúvajúc sa organizátorom osláv za pozvanie v mene vlastnom, ako i predsedu ÚSŽZ Igora Furdíka, Peter Prochácka o. i. podčiarkol: „Hlavným hosťom na tomto podujatí sú Slováci z Vojvodiny. (...) Slováci žijúci v týchto končinách Nemecka pochádzajú zo Srbska, kde už 270 rokov sa rozvíja rodostrom, z ktorého niektoré ratolesti zapustili korene aj vo Wittenbergu.“ Poznamenal tiež, že komunita

Slovákov žijúcich vo Vojvodine a z nej pochádzajúcich je jednou z najživotaschopnejších „z hľadiska schopnosti zachovať tie hodnoty, ktoré sú podstatné pre udržanie slovenskosti v prostredí, v ktorom žijete“.

Peter Prochácka

Podčiarkol aj, že Slováci, ktorí boli susedmi švábskych Nemcov žijúcich predtým vo Vojvodine, „tak ako žili vo vzájomnom porozumení s nimi tam, tak žijú vo vzájomnom porozumení aj tu“. Hostiteľov povzbudili i jeho slová: „Chcem vás uistiť, že v úsilí zachovať slovenský jazyk ÚSŽZ vás bude podporovať.“ Výprava z Vojvodiny sa z Nemecka vrátila zhruba o 30 hodín neskoršie než bolo naplánované, takže o udalosti na tomto mieste svedčíme viac fotografiami než písaným slovom. K zájazdu a najmä k tomu, ako žijú naši v Nemecku, sa vrátime v nasledujúcich číslach Hlasu ľudu. 20 /4647/ 16. 5. 2015

Kultúra STARÁ PAZOVA

Výročný koncert Klasov Anna Lešťanová

lenovia Folklórneho súboru Klasy, ktorý pôsobí pri staropazovskom SKUS hrdinu Janka Čmelíka, v nedeľu 10. mája v tamojšej divadelnej sále usporiadali výročný koncert. Vo viac ako dvojhodinovom programe domácemu obecenstvu sa predstavili piesňami a tancami z bohatého repertoára. Úhrnne predviedli sedem tanečných kompozícií, ktorých autormi sú Zlatko Ruman (až šiestich), cho- Roztancované pazovské Klasy

reograf a vedúci Klasov, a jeho manželka Hana Rumanová (jednej). Zatancovali tieto choreografie: Otvor, milá, Anka čierna, V krčme za stolami, Na živej vode…, ako aj najnovšiu so svadobnými zvykmi Stratila som pártu, zelený veniec. Na nedeľňajšom výročnom koncerte pa-

zovských Klasov, ktorým si pripomenuli 23 rokov úspešného pôsobenia, pod týmto názvom vystúpili početní tamojší speváci Boris Babík, Katarína Šagová, Ján Šago, Irena Topoľská, Ema Kočišová, Alexandra Filková, Andrea Rumanová, tiež Nataša Ćirkovićová a Igor Uheli, predstavitelia tohto spolku na jubilujúcom 50. ročníku festivalu Stretnutie v pivnickom poli od 22. do 24. mája v Pivnici. Všetkých účastníkov koncertu sprevádzal slovenský ľudový orchester pod vedením Vladislava Forgáča. V záverečnej časti programu sa 5 členov súboru (Silvia Zolnajová, Igor Ďurica, Jaroslav Topoľský, Marko Šeprák, Vladimír Lepšanović) rozlúčilo s aktívnou účasťou vo folklóre. Zlatko Ruman im na pamiatku odovzdal odznak FS Klasy, ktorý sa tiež dostal do rúk aj jeho autorke Irene Babíkovej, vtedy Papovej.

Z ČINNOSTI KOS JEDNOTA HLOŽANY

Tancovali v Spišskej Novej Vsi a Levoči

Jasminka Činčuráková-Galambošová

jarnom období v KOS Jednota pracujú na plné obrátky. A práve v týchto dňoch sa náležite pripravujú na nadchádzajúci 45. Folklórny festival Tancuj, tancuj... Okrem našich folklórnych festivalov do ročného kalendára prác si hložianski folkloristi zaradili výstupy na súťažných prehliadkach, celovečerných programoch v domove, ale aj zájazdy do zahraničia. Začiatkom mesiaca pobudli na zájazde na Slovensku, v meste Spišská Nová Ves. Dolnozemských Slovákov a folklórnu tradíciu predstavovali tentoraz tanečníci KOS Jednota na 9. Spišskom mládežníckom folklórnom festivale Zahrajte nám, muzikanti... Hložianski folkloristi sa podľa slov predsedu spolku Rastislava Struhára zúčastnili na tomto festivale ako druhoumiestnení v kategórii tancov na vlaňajšom 44. FF Tancuj, tancuj... v spolupráci s Maticou slovenskou v Srbsku. Ako poznamenal R. Struhár, čelný človek spolku a vedúci orchestra, na Slovensko

www.hl.rs

odcestovala stredná folklórna sprievod mali na starosti Ondrej skupina, čiže tanečníci a speváci Maglovský, Valentín Grňa a Vladimír Čáni. Na Slovensku pobudli aj vo veku 17 až 34 rokov. Inak Spišský medzinárodný podpredseda spolku KOS Jednota mládežnícky festival je medzi- Vladimír Bažaľa, člen výboru Milan národného charakteru. Prebiehal Ciganović a v mene MSS bola v Madaras parku na otvorenom amfiteátri. Pre daždivé počasie na druhý deň dopoludnia pokračoval v obchodnom centre. Okrem ôsmich slovenských domácich súborov účinkovali folkloristi z chorvátskeho Markovca a rumunského Nadlaku. Na festivale sa zúčastnili i folklórne súbory národnostných menšín, okolo 250 domácich a zahraničných účastníkov. Festival Z vystúpenia v Levoči má nesúťažný charakter a zhruba tridsať hložian- profesorka Anna Medveďová. skych folkloristov tam pobudlo po Zájazd čiastočne finančne podprvýkrát. Dôstojne reprezentovali porila Matica slovenská v Srbsku. našu krajinu a tunajších Slovákov. Menovaný slovenský mládežnícky Predstavili sa štyrmi choreografia- festival je organizovaný s finančmi a spievali aj sóloví speváci Jana nou podporou Úradu vlády SloUramová, Adam Vladislav Stupav- venskej republiky a v spolupráci ský a Jaroslav Kriška. Hudobný s neinvestičným fondom Slováci

Informačno-politický týždenník

Slovákom, Mestom Spišská Nová Ves, Mestským kultúrnym centrom, Miestnym odborom Matice slovenskej v Spišskej Novej Vsi a Občianskym združením Dotyk ľudskosti. Hložianski folkloristi v rámci návštevy na Slovensku pobudli aj v susednom okrese, v meste Levoča, kde vystúpili v strede mesta, v Mestskom parku. V rámci hodinového programu folkloristi okrem spevu a tancov tamojším hostiteľom priblížili súčasné aktivity, ale aj činnosť hložianskeho spolku a prácu počas 68-ročného pôsobenia. Ich výstup malo na starosti Levočské kultúrne centrum. Hložianski folkloristi v oboch mestách svojím výkonom nenechali divákov ľahostajnými, zožali obrovský potlesk, vzbudili obdiv svojím vzhľadom, ale aj tým, že si my dolnozemskí Slováci nanajvýš zachovávame ľudové zvyky, tradíciu a najmä ľubozvučnú materinskú reč svojich predkov. • KULTÚRA •

PODNET MLADÝM AUTOROM. Básnická štafeta, podujatie, ktoré 41 rokov organizuje Mestská knižnica Žarka Zrenjanina v Zreňanine, sa na cestu vybrala 4. mája. Nosil ju, práve tak ako aj prvú štafetu, známy básnik pre deti Ljubivoje Ršumović. Už prvého dňa zavítali do Bieleho Blata (na fotografii). V jedinečnom etno ovzduší bieloblatskej školy najprv školská divadelná sekcia zahrala jednoaktovku na text Lj. Ršumovića, a potom svoje básne písané vo všetkých bieloblatských jazykoch čítali tunajší nádejní básnici. Do finále, ktoré sa uskutočnilo 15. mája v Kultúrnom stredisku v Zreňanine, v kategórii mladších ročníkov postúpili Brigita Czonková a Nemanja Žižić a v konkurencii starších ročníkov Slađana Jovanovićová a Lea Sládečeková. Známeho básnika 6. mája srdečne privítali v ZŠ Bratstvo v Aradáči, kde žiaci a učitelia tiež pripravili primeraný program a vypočuli si tvorbu žiakov v podaní samotných autorov po slovensky a po srbsky. Najlepšie Vl. H. básne podľa mienky poroty napísali Andrea Straková, Tamara Zelenáková, Martin Zvara a Vladislav Stefanović.

ÚSPEŠNÍ PAZOVSKÍ RECITÁTORI

tovanou mladou dievčinou nielen v prednese krásneho slova, ale aj v speve a tanci. Toto bude jej štvrtá účasť na republikovej súťaži recitátorov a tretie vystúpenie zaradom (7. a 8. ročník základnej školy a 1. ročník strednej školy). Na recitačné a postup až súťaže ju pripravuje do republimama Miruška Kočišová kovej súťaže a na príprave prednesu Andrej Simendić (Foto: recitátorov, básne Miroslava Váleka z rodinného albumu) ktorá je tohSlovo údajne dosť dlho to mesiaca naplánovaná pracovali, „lebo ju bolo potrebné vo Valjeve. Pani učiteľka rozumieť a pocítiť“. Na pokrajinskej Gedeľovská o. i. povedala, súťaži recitátorov Ema obsadila pože Andrej Simendić rád re- zoruhodné tretie miesto v staršej citujeme a má na to vlohy. vekovej kategórii. Od malička rada Okrem s Andrejom inten- recituje a, ako hovorí, seba našla zívne pracovala i s Miou aj v tejto umeleckej oblasti, čo je Verešovou, ktorá je tiež jej najpodstatnejšie. K tomuto treba žiačkou, a Janou Rumano- ešte dodať, že v rodine Kočišovej je vou, malou maturantkou tejto školy. i prednes krásneho slova peknou Aj s ich úspechom na pokrajinskej rodinnou tradíciou a skvelé úspechy súťaži recitátorov je spokojná. v tejto oblasti mala aj jej staršia sestra Ema Kočišová je výnimočne talen- Michaela.

Andrej a Ema postúpili do republikovej súťaže A. Lešťanová

a pokrajinskej súťaži recitátorov, ktorá sa konala koncom apríla v Sečnji, skvelé výsledky dosiahli dvaja pazovskí recitátori – Andrej Simendić a Ema Kočišová, ktorí sa v prednese krásneho slova predstavili po slovensky. Andrej Simendić je žiakom 4. ročníka Základnej školy hrdinu Janka Čmelíka a na pokrajinskej súťaži recitátorov vystúpil v mene tejto pazovskej školy. Ema Kočišová, žiačka 1. ročníka staropazovskej Ekonomicko-obchodnej školy Vuka Karadžića, v prednese krásneho slova súťažila v mene tamojšieho SKUS hrdinu Janka Čmelíka.

„Andrejovi som ponúkla niekoľko básní a on si zvolil tú, ktorá sa mu najviac páčila – Nová rozprávka o repe súčasného slovenského spisovateľa Ľubomíra Feldeka,“ povedala Lýdia Gedeľovská, Andrejova učiteľka, ktorá ho pripraEma Kočišová vuje na recitačné súťaže. Ináč Andrej sa v prednese krásneho slova vyskúšal i v uplynulých dvoch ročníkoch, no tentoraz dosiahol výnimočný úspech – Zlatý diplom

K VÝSTAVE DUBRAVKY LAZIĆOVEJ, PROFESORKY NOVOSADSKEJ AKADÉMIE UMENÍ, V GALÉRII GRAFICKÉHO KOLEKTÍVU V BELEHRADE

Svetlo a tiene Oto Filip

iekto má rád fotografiu farebnú, niekto uprednostňuje čiernobielu, pre tretieho je zase najlákavejšie čosi pomedzi. Nevedno, či je to dané pocitom nostalgie, zvýrazneným kontrastom, úmyselnými náznakmi alebo inými výrazovými prostriedkami, no práce profesorky Dubravky Lazićovej z novosadskej Akadémie umení majú čosi tajomne pekné, zázračné, nú• KULTÚRA •

tiace nás premýšľať, prečo sú vlastne nevyčerpateľnou studňou úvah o celom rade existenčných otázok a dilem, siahajúcich od detskej hry po životné úvahy a súvahy.

Jej výstava s názvom Hry viditeľného a neviditeľného, ktorá sa konala v Galérii Grafického kolektívu v Belehrade od 20. apríla do 9. mája, akoby mala za cieľ vzbudiť na chvíľu v nás pocit vzdialenosti a nedopovedaného, aby nás v ďalšej chvíli posunula k odhadom toho, čo sa vlastne skrýva za

tým údajne neviditeľným. Tie vizuálne zrážky s neprítomným podnecujú nás urobiť ho aspoň v myšlienkach blízkym a bezprostredným. A je to vlastne tá hra. Autorka vlastné zámery technicky dosahuje troma základnými spôsobmi: fotografiou klasickou, fotogramom ako osobitnou umeleckou technikou prameniacou v tmavej komore, kde obrazy vznikajú bez používania fotoaparátu, ale, laicky povedané, na základe svetla, tieňa a vlastností fotografického papiera, a do tretice kyanotipiou ako špecifickým druhom tlače. V dobe, keď je digitálnych záberov až neúnosne mnoho a mnohé z nich sú obsahovo sýte až na prasknutie, vystavené snímky a iné práce profesorky Lazićovej nezaťažujú pohľad, ale

Navonok pokojný sen priam lahodia zraku. Predovšetkým pre ten voľný priestor v nich a hravosť námetov. Tajomstvo možno treba hľadať v zásade, že aj menej môže byť viac. Menej farby – viac kontrastu, menej tieňov – viac svetla, menej neviditeľného – viac viditeľného. A keď je to dané v podobe hry, tak to ozaj stojí za to.

20 /4647/ 16. 5. 2015

Kultúra

Slovenčina nepozná slovo „strelica“ Anna Horvátová

o tzv. slovníka slovenských vojvodinských novotvarov, žiaľ, takých, ktoré nepatria do spisovnej slovenčiny a príslušníci slovenského jazykového spoločenstva sa s nimi vôbec nemôžu pochváliť, ba medzi Slovákmi ani veľmi dorozumieť, okrem prešľapov – „byť v rozkroku“ a nie v rozpore, hovoriť o „nezvestnej budúcnosti“ a nie o neistej, „kaliť stromy“ a nie líčiť, chodiť na tréning „stredou“ a nie v stredu, konať „samoiniciatívne“ a nie z vlastnej iniciatívy, „zimské“ topánky namiesto zimné... a tak ďalej (nesprávnych príkladov je neúrekom), patrí aj našské či srbské slovo „strelica“. Zrejme sa použitím tohto slova chcel zvýrazniť ukazovateľ smeru, čo v srbčine aj je „strelica“, ale slovenčina toto slovo nepozná. V slovenčine strelou označujeme súčasť náboja, predmet, ktorý po vystrelení vyletí zo strelnej zbrane: trhavá strela, strela z pušky, zasiahnuť strelou cieľ. Aj v športovej

terminológii sa používa strela – ako prudké usmernenie lopty, puku na bránu; takto usmernená lopta, puk, napr.: bola to prudká strela na bránu, brankár chytil prudkú strelu. Pre deti je príznačné, že letia, bežia ako strela – rýchlo. Alebo aj ako šíp. V zahrešeniach sa vysloví: strela jasná, strela okovaná!. Spomíname si aj to jánošíkovské: sto striel hrmených!, sto striel ti do matere. Namiesto srbského a našského nenáležitého „strelica“ v slovenčine treba použiť slovo šípka, akokoľvek sa to neznalcom spisovnej slovenčiny zdá nevhodné. Okrem tohto významu – značka v podobe hrotu ukazujúca smer, ukazovateľ smeru, napríklad vchod treba označiť šípkou, nám je známy len význam šípky ako šípového kra a červený plod šípovej ruže, ktoré sa zbierajú, sušia a z nich je vynikajúci aj čaj. Šípová ruža je aj šíp. Toto blízke slovo – šíp je i strela s hrotom vystreľovaná z luku: jedovatý, indiánsky šíp. V prenesenom zmysle sú trefné spojenia šíp hnevu, lásky.

LISTY ČITATEĽOV

Lana číta, Emil počúva Vážená redakcia Hlasu ľudu, dovolím si Vám napísať a zavďačiť sa za knižnú odmenu za správne vyriešenú krížovku v našom týždenníku Hlas ľudu. Ale chcem vám najprv zvestovať, že v tejto našej súčasnosti niet mnoho radostných a potešujúcich dní. V našej a myslím si, že i v mnohých iných rodinách situácia je podobná, keďže nemôžeme vyčleniť aspoň trochu peňazí, aby sme kúpili knihu, a tak potešili seba či vnúčatá. Veď kniha je predsa niečo „zvláštne“, z čoho sa človek môže naučiť a obohatiť si vedomosti. Neraz hovoríme, že piatok je nešťastný deň – ba naopak. Stalo sa, že piatok bol deň šťastným a významným pre našu rodinu, keď nám prišla kniha autora Andreja Čipkára Prečo?. Akoby písaná pre moje vnúčatá, Lanu a Emila (na snímke). Lana číta nahlas, veď

www.hl.rs

Emil a Lana s knihou je druháčkou, a braček Emil počúva a načúva, že Prečo? S nadšením počúva i stará mama, ktorá pozdravuje celú redakciu, a ešte raz Vám ďakujeme za krásny darček. Mária Cechmajstrová zo Selenče Foto: J. Pucovský

Informačno-politický týždenník

CHÝRNIK

BÁČSKY PETROVEC. Múzeum vojvodinských Slovákov pozýva návštevníkov na 12. Noc múzeí v Galérii Zuzky Medveďovej, ktorú organizujú v sobotu 16. mája, keď priestory galérie budú otvorené od 18. do 24. hodiny. Návštevníci si budú môcť pozrieť výstavu reštaurovaných miniatúr akademickej maliarky Zuzky Medveďovej, stálu expozíciu a aktuálnu výstavu Daniely Triaškovej: grafiky a koláže. Ako novinku uvádzajú možnosť kúpiť si reprodukcie obrazov na plátne maliarky Z. Medveďovej. J. Č-p

TEMERÍN. Ústav pre kultúru Vojvodiny a Kultúrne centrum Obce Temerín v dňoch 6. až 8. mája usporiadali 58. prehliadku divadelnej tvorby detí Vojvodiny pod názvom Májové stretnutia 2015. V stredu 6. mája – v deň otvorenia vystúpili aj žiaci staropazovskej ZŠ hrdinu Janka Čmelíka s predstavením Cesta ku šťastiu. Text Jána Uličianskeho upravili a žiakov nacvičili Anička Balážová a Ivan Ječmen. Diplom za herecký výkon na prehliadke získala Nataša Fodorová. a. lš.

Pokrajinský sekretariát pre vzdelávanie, predpisy, správu a národnostné menšiny – národnostné spoločenstvá Podľa článku 3 Pravidiel o pridelení rozpočtových prostriedkov Pokrajinského sekretariátu pre vzdelávanie, predpisy, správu a národnostné menšiny – národnostné spoločenstvá na financovanie a spolufinancovanie projektu pokrajinskej vlády Uvádzanie dvojjazyčnej výučby v srbskom a anglickom jazyku do ustanovizní výchovy a vzdelávania na území AP Vojvodiny (Úradný vestník APV, č. 18/15) a v súvislosti s Pokrajinským parlamentným uznesením o rozpočte Autonómnej pokrajiny Vojvodiny na rok 2015 (Úradný vestník APV, číslo 53/14 a 54/14 – opr.), Pokrajinský sekretariát pre vzdelávanie, predpisy, správu a národnostné menšiny – národnostné spoločenstvá (ďalej: sekretariát) vypisuje SÚBEH o ﬁnancovanie a spoluﬁnancovanie projektu pokrajinskej vlády Uvádzanie dvojjazyčnej výučby v srbskom a anglickom jazyku do ustanovizní vzdelávania a výchovy na území AP Vojvodiny na rok 2015 Súbeh sa vypisuje na financovanie a spolufinancovanie projektu pokrajinskej vlády Uvádzanie dvojjazyčnej výučby v srbskom a anglickom jazyku do ustanovizní výchovy a vzdelávania na území AP Vojvodiny v roku 2015 (ďalej: projekt) 1) pre základné vzdelávanie 2) pre stredné vzdelávanie Užívateľ je povinný pri obstaraní služieb a vybavenia konať v súlade s ustanoveniami Zákona o verejnom obstaraní (Úradný vestník RS, č. 124/12 a 14/15). Realizácia finančných záväzkov sa vykoná v súlade s likvidnými možnosťami rozpočtu Autonómnej pokrajiny Vojvodiny na rok 2015. PODMIENKY SÚBEHU 1. Podávatelia žiadostí – môžu byť ustanovizne základného a stredného vzdelávania 2. Kritériá rozvrhovania prostriedkov Pri určovaní výšky prostriedkov na programové výdavky vo funkcii realizácie projektu uplatňujú sa tieto kritériá: – počet učiteľov, ktorí sa zúčastňujú v dvojjazyčnej výučbe, – počet učiteľov, ktorí sa prvýkrát zapájajú do dvojjazyčnej výučby, – počet žiakov v dvojjazyčnej výučbe, – oprávnenosť v zmysle ďalšieho vývoja projektu a – počet dvojjazyčných oddelení, – počet vyučovacích predmetov, ktoré sa vyučujú dvojjazyčne. SPÔSOB PODÁVANIA ŽIADOSTÍ Žiadosti o pridelenie prostriedkov treba odovzdať na jednotnom súbehovom tlačive sekretariátu. Kompletnú súbehovú dokumentáciu možno stiahnuť od 8. mája 2015 z webovej adresy sekretariátu www.puma.vojvodina.gov.rs. Žiadosti treba zaslať poštou na adresu: Pokrajinský sekretariát pre vzdelávanie, predpisy, správu a národnostné menšiny – národnostné spoločenstvá s označením Súbeh pre dvojjazyčnú výučbu, Bulvár Mihajla Pupina 16, 21 000 Nový Sad, alebo sa odovzdávajú osobne v spisovni pokrajinských orgánov správy v Novom Sade (prízemie budovy pokrajinskej vlády). K prihláške na súbeh treba pripojiť potrebnú dokumentáciu. Lehota odovzdania prihlášok na súbeh je 20. máj 2015. Sekretariát si vyhradzuje právo žiadať si od podávateľa žiadosti, podľa potreby dodatočnú dokumentáciu a informácie, resp. na pridelenie prostriedkov určiť splnenie potrebných podmienok. Oneskorené alebo neúplné prihlášky sa nebudú rozoberať. Výsledky súbehu sa zverejnia na webovej prezentácii sekretariátu. Zainteresované osoby dodatočné informácie v súvislosti s realizáciou súbehu môžu dostať v sekretariáte na tel. čísla: 021/487-45-05 a 487-42-62.

• KULTÚRA •

Oznamy Mestská správa pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad na základe článku 29 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04 a 36/09) zverejňuje OZNÁMENIE o schválení rozhodnutia v zopakovanom postupe, že je potrebný odhad vplyvov daného stavu na životné prostredie a o určovaní rozsahu a obsahu Štúdie o odhade vplyvov na životné prostredie projektu základnej stanice mobilnej telefónie NS Telep 2 Nositeľ projektu TELENOR, s. s r. o., Nový Belehrad, Omladinskih brigada 90, podal tomuto orgánu žiadosť o rozhodovanie o potrebe odhadu vplyvov daného stavu na životné prostredie projektu základnej stanice mobilnej telefónie NS Telep 2, Ul. Gorana Kovačića č. 22, na katastrálnej parcele číslo 5930, k. o. Nový Sad II, Mesto Nový Sad. Po uskutočnenom postupe Mestská správa pre ochranu životného prostredia dňa 7. mája 2015 schválila rozhodnutie v zopakovanom postupe číslo VI-501-8/11, že je potrebný odhad vplyvov daného stavu na životné prostredie a o určovaní rozsahu a obsahu štúdie o odhade vplyvov na životné prostredie projektu základnej stanice mobilnej telefónie NS Telep 2. S cieľom informovania zainteresovanej verejnosti integrálny text rozhodnutia sa zverejňuje v úplnosti: Mestská správa pre ochranu životného prostredia na základe článku 10 odseky 4 a 5 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04 a 36/09), článku 232 odsek 2 Zákona o všeobecnom správnom konaní (Úradné noviny SRJ, č. 33/97 a 31/01 a Úradný vestník RS, č. 30/10) a článkov 11, 34 a 36 Rozhodnutia o mestských správach Mesta Nový Sad (Úradné noviny Mesta Nový Sad, č. 52/08, 55/09, 11/10, 39/10, 60/10 a 69/13), konajúc podľa žiadosti nositeľa projektu TELENOR, s. s r. o., Nový Belehrad, Omladinskih brigada 90, o rozhodovanie o potrebe odhadu vplyvov daného stavu na životné prostredie projektu základnej stanice mobilnej telefónie NS Telep 2, v zopakovanom postupe, schvaľuje ROZHODNUTIE 1. Určuje sa, že pre projekt základnej stanice mobilnej telefónie NS Telep 2, Ul. Gorana Kovačića č. 22, na katastrálnej parcele číslo 5930, k. o. Nový Sad II, Mesto Nový Sad, nositeľa projektu TELENOR, s. s r. o., Omladinskih brigada 90, Nový Belehrad, potrebný je odhad vplyvov daného stavu na životné prostredie. 2. Stanovuje sa, že nositeľ projektu Štúdiu o odhade vplyvov na životné prostredie projektu základnej stanice mobilnej telefónie NS Telep 2, Ul. Gorana Kovačića č. 22, na katastrálnej parcele číslo 5930, k. o. Nový Sad II, Mesto Nový Sad, keď ide o rozsah a obsah, vypracuje v súlade s článkom 17 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie a Pravidlami o obsahu štúdie o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, číslo 69/05). Štúdia o odhade vplyvov na životné prostredie má obsahovať predovšetkým nasledujúce: – grafický a tabelárny náčrt prepočtu intenzity EM žiarenia predmetovej základnej stanice a kumulačného efektu v dôsledku blízkosti iných jestvujúcich projektov s rovnakými alebo podobnými efektmi (základné stanica, rozhlas a TV vysielače), v kruhu polomeru 300 m; – program sledovania vplyvov na životné prostredie v súlade so Zákonom o ochrane od neionizujúceho žiarenia (Úradný vestník RS, číslo 36/09) a platnými predpismi, ktoré regulujú túto oblasť; – opatrenia, ktoré zabezpečia, aby nakladanie s odpadom bolo v súlade so Zákonom o nakladaní s odpadom (Úradný vestník RS, č. 36/09 a 88/10); – opatrenia ochrany od možných nehôd a opatrenia na odstraňovanie následkov v prípade nehôd; – predpokladať spôsob a opatrenia, ktoré sa podniknú v prípade presťahovania a po prerušení práce objektu. ZDÔVODNENIE Nositeľ projektu TELENOR, s. s r. o., Nový Belehrad, Omladinskih brigada 90, 6. januára 2011 podal tomuto orgánu žiadosť o rozhodovanie o potrebe odhadu vplyvov daného stavu na životné prostredie projektu základnej stanice mobilnej telefónie NS Telep 2, v Ul. Gorana Kovačića č. 22, na katastrálnej parcele číslo 5930, k. o. Nový Sad II, Mesto Nový Sad. Údaje o projekte, pre ktorý sa podala žiadosť, vzťahovali sa na trojúsekovú anténovú sústavu, ktorá pozostáva z troch panelových antén typu Kathrein K739636, po jednej na každom úseku pre uskutočňovanie sústavy GSM 900 a tri panelové antény typu Kathrein K742213 po jednej na každom úseku pre uskutočňovanie sústavy UMTS. Konfigurácia vysielača základnej stanice pre sústavu GSM 900 je 4 + 4 + 4 a pre sústavu UMTS je 1 + 1 + 1. Antény sú usmernené s azimutmi 90 ° (prvý úsek), 210 ° (druhý úsek) a 330 ° (tretí úsek). V súlade so Zákonom o odhade vplyvov na životné prostredie s podanou žiadosťou je verejnosť oboznámená prostredníctvom informovania v prostriedkoch verejného informovania a MS Bratstvo – Telep. K podanej žiadosti o rozhodovanie o potrebe odhadu vplyvov daného stavu na životné prostredie, v lehote stanovenej zákonom neboli doručené mienky zainteresovaných orgánov, organizácií a verejnosti. Mestská správa pre ochranu životného prostredia dňa 30. júna 2011 schválila rozhodnutie číslo VI-501-8/11, ktorým potvrdila, že nie je potrebný odhad vplyvov na životné prostredie pre predmetový projekt. V súlade so zákonom o odhade vplyvov na životné prostredie, so schválením rozhodnutia verejnosť je oboznámená prostredníctvom oznamovania v prostriedkoch verejného informovania a MS Bratstvo – Telep. K tomuto rozhodnutiu Vesna Kurteš, ako zainteresovaná verejnosť, podala sťažnosť Pokrajinskému sekretariátu pre urbanizmus, stavebníctvo a ochranu životného prostredia

• OZNAMY •

prostredníctvom tohto orgánu dňa 15. júla 2011. Pokrajinský sekretariát pre urbanizmus, stavebníctvo a ochranu životného prostredia schválil rozhodnutie číslo 130-501-1718/2011-02 z 12. augusta 2011, ktorým sa zrušuje Rozhodnutie Mestskej správy pre ochranu životného prostredia číslo VI-501-8/11 z 30. júna 2011 a predmet sa vracia späť prvostupňovému orgánu na zopakovaný postup a rozhodovanie, poukazujúc na to, že je v úvode rozhodnutia Mestskej správy pre ochranu životného prostredia vynechané, z ktorých zákonných ustanovení vyplýva splnomocnenie zástupcu náčelníka pre schvaľovanie a podpisovanie rozhodnutí. Mestská správa pre ochranu životného prostredia v zopakovanom postupe dňa 14. septembra 2011 schválila rozhodnutie číslo: VI-501-8/11, v ktorom v súlade s návodom druhostupňového orgánu stanovila právny podklad na podpisovanie rozhodnutia, ktoré je uvedené v úvode rozhodnutia, a ktorým je stanovené, že pre projekt – základnej rozhlasovej stanice mobilnej telefónie NS Telep 2 nie je potrebný odhad vplyvov na životné prostredie. V súlade so Zákonom o odhade vplyvov na životné prostredie so schválením rozhodnutia v zopakovanom postupe sa verejnosť oboznamuje prostredníctvom informovania v prostriedkoch verejného informovania, MS Bratstvo – Telep a Vesna Kurteš. K tomuto rozhodnutiu Vesna Kurteš dňa 22. septembra 2011 podala sťažnosť Pokrajinskému sekretariátu pre urbanizmus, stavebníctvo a ochranu životného prostredia. Dňa 24. októbra 2011 Pokrajinský sekretariát pre urbanizmus, stavebníctvo a ochranu životného prostredia podal rozhodnutie číslo: 130-501-2186/2011-02, ktorým zamietol túto sťažnosť Vesny Kurteš na rozhodnutie Mestskej správy pre ochranu životného prostredia číslo: VI-501-8/11 zo 14. septembra 2011 ako neopodstatnenú. Proti rozhodnutiu Pokrajinského sekretariátu pre urbanizmus, stavebníctvo a ochranu životného prostredia, číslo: 130-501-2186/2011-02 z 24. októbra 2011 sa začalo správne konanie na základe sťažnosti Vesny Kurteš z Nového Sadu. V správnom konaní na základe sťažnosti Vesny Kurteš z Nového Sadu, Ul. Milana Savića č. 8, zastupovanej splnomocnencom Milošom Stojanovićom, praktikantom z advokátskej kancelárie advokáta Nikolu Stevanovića z Nového Sadu, Ul. Pavla Simića č. 5, Správny súd, Oddelenie v Novom Sade, svojím rozsudkom III-5 U.13200/11 z 13. marca 2014 sťažnosť zvážil a zamietol rozhodnutie Pokrajinského sekretariátu pre urbanizmus, stavebníctvo a ochranu životného prostredia, číslo: 130-501-2186/2011-02 z 24. októbra 2011 a vrátil predmet kompetentnému orgánu na zopakované rozhodnutie. Dňa 8. mája 2014 Mestská správa pre ochranu životného prostredia prijala rozhodnutie Pokrajinského sekretariátu pre urbanizmus, stavebníctvo a ochranu životného prostredia, číslo: 130-501-2186/2011-02 zo 6. mája 2014, ktorým sa zrušuje rozhodnutie Mestskej správy pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad, číslo: VI-501-8/11 zo 14. septembra 2011 a predmet sa vracia späť prvostupňovému orgánu na zopakovanie postupu a rozhodnutie. V uvedenom rozhodnutí Pokrajinského sekretariátu pre urbanizmus, stavebníctvo a ochranu životného prostredia sú poskytnuté návody na postup prvostupňového orgánu. Na základe tohto návodu Mestská správa pre ochranu životného prostredia dňa 30. mája 2014 pod číslom VI-501-8/11 požiadala Mestskú správu pre inšpekčné práce, Oblasť inšpekcie pre ochranu životného prostredia o žiadosť o dostavenie údajov, ktorou sa žiada, aby sa jej doručili nasledujúce údaje: – ktorý systém na predmetovej parcele bol predmetom inšpekčnej kontroly 2010; – odkedy sa ten systém používa; – v ktorej fáze je inšpekčný postup, respektíve, či je a ako je ukončený. Mestská správa pre inšpekčné práce, Oblasť inšpekcie pre ochranu životného prostredia, úsek pre ochranu životného prostredia dňa 10. júna 2014 doručila list číslo: XIV-5011237/10, z ktorého sa nemohlo zistiť, na ktorého operátora sa vzťahujú údaje o anténach, vzhľadom na to, že sú na predmetovej lokalite inštalované sústavy dvoch operátorov. Z toho dôvodu Mestská správa pre ochranu životného prostredia zaslala Mestskej správe pre inšpekčné práce, Oblasť pre inšpekcie pre ochranu životného prostredia, nový list číslo: VI-501-8/11 z 24. júna 2014, ktorým žiada doručenie dodatočných údajov a aby odpovedali na otázky: Ktorá sústava na uvedenej parcele bola predmetom inšpekčnej kontroly 2010?; Odkedy sa tá sústava používa a v ktorej fáze je inšpekčný postup, respektíve či je a ako je ukončený? a doplnili údajmi, ktorá z týchto dvoch staníc (TELENOR, s. s r. o., Telekom Srbija, a. s.) bola predmetom inšpekčnej kontroly (jedna alebo obidve) a aby doručili fotokópie aktov, z ktorých sa presne vidia charakteristiky základnej(ých) stanice(íc) pre ďalší proces konania postupu. Mestská správa pre inšpekčné práce, Oblasť inšpekcie pre ochranu životného prostredie, úsek pre ochranu životného prostredia, dňa 9. júla 2014 zaslala list, číslo: XIV-5011237/10 z 8. júla 2014, ktorý obsahoval dodatočné údaje podľa žiadosti Mestskej správy pre ochranu životného prostredia s fotokópiou Správy o výskume úrovne vystavovania ľudí vysoko frekvenčným elektromagnetickým poliam, identifikačné číslo správy: 2502/13271-MK z 22. marca 2013, ktorý vypracoval Inštitút Vatrogas. Vzhľadom na to, že tento orgán z doručenej dokumentácie postrehol nezhodu údajov správe o výskume úrovne vystavovania ľudí vysokofrekvenčným elektromagnetickým poliam, identifikačné číslo správy: 2502/13-271-MK z 22. marca 2013 a v odbornom zhodnotení zaťaženia životného prostredia v lokálnej zóne základnej stanice mobilnej telefónie NS Telep 2, číslo 1420, z februára 2011, ktorú vypracovalo akreditované Laboratórium Konsing

20 /4647/ 16. 5. 2015

Oznamy v Belehrade (ktorá je prvá podaná so žiadosťou), zaslaný je list číslo: VI-501-8/11 z 25. júla 2014, ktorým sa od nositeľa projektu TELENOR, s. s r. o., žiada, aby doručil údaje o charakteristikách zdrojov základnej stanice, ktorá je postavená na anténovom stĺpe na uvedenej parcele pre nedvojzmyselné určovanie aktuálneho stavu v teréne. Nositeľ projektu TELENOR, s. s r. o., z dňa 19. augusta 2014 doručil údaje o anténach, ktoré sú momentálne inštalované na uvedenom stĺpe. Na základe analýzy doručených údajov tento orgán dňa 11. septembra 2014 nositeľa projektu požiadal, aby doručil nové odborné zhodnotenie zaťaženia životného prostredia vypracované pre základnú stanicu, ktorá je postavená na predmetovej lokalite v lehote od 60 dní do dňa prijatia žiadosti. Predmetovú žiadosť nositeľ projektu prijal 15. septembra 2014. Dňa 14. novembra 2014 nositeľ projektu TELENOR, s. s r. o., tomuto orgánu doručil odborné zhodnotenie zaťaženia životného prostredia v lokálnej zóne základnej stanice mobilnej telefónie NS Telep 2, číslo správy: 1510/14-271 AP, ktorú vypracoval Inštitút Vatrogas z Nového Sadu. Dňa 18. novembra 2014 po zozbieranej dokumentácii nevyhnutnej pre rozhodnutie, so žiadosťou o rozhodovanie v zopakovanom postupe o potrebe odhadu vplyvov daného stavu na životné prostredie projektu základnej stanice NS Telep 2, Ul. Gorana Kovačića č. 22, na katastrálnej parcele č. 5930, k. o. Nový Sad II, Mesto Nový Sad, nositeľa projektu TELENOR, s. s r. o., Omladinskih brigada 90, Nový Belehrad, verejnosť je oboznámená prostredníctvom informovania v prostriedkoch verejného informovania, MS Bratstvo – Telep, Pokrajinský sekretariát pre urbanizmus, stavebníctvo a ochranu životného prostredia a Vesna Kurteš. K podanej žiadosti o rozhodovanie v zopakovanom postupe o potrebe odhadu vplyvov daného stavu na životné prostredie v lehote stanovenej zákonom mienku doručila Vesna Kurteš. V mienke doručenej Mestskej správe pre ochranu životného prostredia zo strany Vesny Kurteš dňa 3. decembra 2014 uvedené je, že sa ona nezhoduje, aby sa žiadosť TELENOR, s. s r. o., dostala do postupu rozhodovania a dožaduje sa, aby sa odmietla ako neriadna, lebo v dokumentácii, ktorá je doručená verejnosti na nahliadnutie, nebolo konané v súlade so všetkými žiadosťami, ktoré určil Správny súd v rozhodnutí III-5 U. 13200/11 z 13. marca 2014. V uvedenej mienke sa ďalej uvádza, že ona považuje, že sa v dokumentoch, ktoré sú doručené, nachádzajú údaje, ktoré nie sú vierohodné, teda uvedené je, že sa v dokumentoch, ktoré doručil nositeľ projektu TELENOR, s. s r. o., nachádzajú aj údaje o základnej stanici, ktorá je vlastníctvom Telekom Srbija, a. s., ktorá sa nachádza na tom istom anténovom stĺpe, pričom sa malo prihliadať na kumulačný efekt obidvoch základných staníc, pričom Telekom Srbija, a. s., nepotvrdila presnosť údajov o jej základnej stanici. V doručenej mienke Vesny Kurteš sa uvádza aj to, že sa nezhoduje, aby sa uvedená žiadosť o rozhodovanie dostala do postupu, lebo TELENOR, s. s r. o., doručil odborné zhodnotenie zaťaženia životného prostredia a správu o meraní organizácie, ktorá nie je kompetentná pre túto prácu, resp. po jej návodoch, s dokumentmi je doručené rozhodnutie Pokrajinského sekretariátu pre ochranu životného prostredia a udržateľný rozvoj číslo: 119-501-00134/2010-04 z 10. marca 2010 Inštitútu Vatrogas, s. s r. o., a certifikát o akreditácii ATS pre Inštitút Vatrogas, s. s r. o., a že, mieni, že sú to dve rozličné firmy. Dňa 5. decembra 2014 Vesna Kurteš doručila, v mene všetkých podpísaných žiadosť o odstránenie všetkých staníc z predmetového stĺpu, s napomenutím, že sa takmer v každej druhej domácnosti, členovia ktorých podpísali túto žiadosť, vyskytuje kancerogénne ochorenie, a že je za posledných 4 – 5 rokov zvýšené úmrtie v podpísaných rodinách. Uvedené je aj, že sa javia aj iné anomálie na zdravotnom stave ľudí, ako i zvierat a domácich miláčikov a že po zozbieraní zdravotnej dokumentácie všetkých chorých (a zosnulých) kompetentný orgán bude oboznámený. Mestská správa pre ochranu životného prostredia v zopakovanom postupe, dňa 12. decembra 2014, schválila rozhodnutie: VI-501-8/11, že je potrebný odhad vplyvov daného stavu na životné prostredie a o určovaní rozsahu a obsahu štúdie o odhade vplyvov na životné prostredie projektu základnej stanice mobilnej telefónie NS Telep 2. V súlade so Zákonom o odhade vplyvov na životné prostredie o schválení rozhodnutia v zopakovanom postupe oboznámená je verejnosť prostredníctvom informovania v prostriedkoch verejného informovania, MS Bratstvo – Telep, Pokrajinský sekretariát pre urbanizmus, stavebníctvo a ochranu životného prostredia a Vesna Kurteš. Na toto rozhodnutie Vesna Kurteš dňa 31. decembra 2014 podala sťažnosť Pokrajinskému sekretariátu pre urbanizmus, stavebníctvo a ochranu životného prostredia, v ktorej navrhuje, aby sa žiadosť zamietla z tých príčin, že nie je osobitne doručená správa o výskume, výsledky ktorého sa uvádzajú v doručenom odbornom zhodnotení zaťaženia životného prostredia, takže je znemožnené, aby sa zistil úplne a presne daný stav o realizovanom výskume. Dňa 27. februára 2015 Pokrajinský sekretariát pre urbanizmus, stavebníctvo a ochranu životného prostredia podal rozhodnutie číslo: 130-501-33/2015-02, ktorým sa zamieta rozhodnutie Mestskej správy pre ochranu životného prostredia číslo: VI-501-8/11 z 12. decembra 2014 a predmet sa vracia prvostupňovému orgánu na zopakovaný postup a rozhodovanie. V uvedenom rozhodnutí Pokrajinského sekretariátu pre urbanizmus, stavebníctvo a ochranu životného prostredia dané sú návody na konanie prvostupňovému orgánu, takže je od nositeľa žiadané dňa 12. marca 2015 pod číslom: VI-501-8/11, aby doručil odborné zhodnotenie, ktoré bude vypracované na základe vierohodnej správy o meraní, berúc do ohľadu aj všetky iné inštalované sústavy iných operátorov na predmetovom stĺpe, a všetko podľa návodu Pokrajinského sekretariátu pre urbanizmus, stavebníctvo a ochranu životného prostredia z rozhodnutia číslo: 130-501-33/2015-02 z 27. februára 2015, ktorým je prijatá sťažnosť Vesny Kurteš.

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

Dňa 2. apríla 2015 nositeľ projektu doručil odborné zhodnotenie zaťaženia životného prostredia v lokálnej zóne základnej stanice mobilnej telefónie NS Telep 2-ZMENY a DOPLNKY, číslo správy: 1510/14-271 AP I/D, ktorú vypracoval Inštitút Vatrogas v Novom Sade, s ktorou je doručená správa o výskume úrovne vystavovania ľudí vysokofrekvenčným elektromagnetickým poliam, so zvýrazneným znakom ATC-a, identifikačné číslo správy: 1510/14-271 AP L. Dňa 2. apríla 2015 po zozbieranej dokumentácii nevyhnutnej pre rozhodovanie, o žiadosti o rozhodovanie v zopakovanom postupe o potrebe odhadu vplyvov daného stavu na životné prostredie projektu základnej stanice NS Telep 2, Ul. Gorana Kovačića č. 22, na katastrálnej parcele č. 5930, k. o. Nový Sad II, Mesto Nový Sad, nositeľa projektu TELENOR, s. s r. o., Omladinskih brigada 90, Nový Belehrad informovaná je verejnosť prostredníctvom oznamovania v prostriedkoch verejného informovania, MS Bratstvo – Telep, Pokrajinský sekretariát pre urbanizmus, stavebníctvo a ochranu životného prostredia a Vesna Kurteš. K podanej žiadosti o rozhodovanie v zopakovanom postupe o potrebe odhadu vplyvov daného stavu na životné prostredie, v zákonom stanovenej lehote, nikto nedoručil mienky. Nahliadnutím do údajov o základnej stanici, pre ktorú je vypracované odborné zhodnotenie zaťaženia životného prostredia v lokálnej zóne základnej stanice mobilnej telefónie NS Telep 2 – ZMENY a DOPLNKY, číslo správy: 1510/14-271 AP I/D, tento orgán určil, že tu ide o trojúsekovú anténovú sústavu operatéra TELENOR, s. s r. o., ktorá pracuje v dvoch rozsahoch, a to GSM 900 a UMTS. Pre GSM 900 sú postavené antény K739634 a pre UMTS rozsah antény K742213, ktoré sú rozvrhnuté po azimutoch 90 ° (prvý úsek), 210 ° (druhý úsek) a 330 ° (tretí úsek). RBS je typu BTS 3900A, pre GSM900 konfigurácia vysielača je 4 + 4 + 4, pre UMTS 3 + 3 + 3, resp. po úsekoch. Základná stanica mobilnej telefónie NS Telep 2 má efektívnu vyjadrenú silu pre sústavu GSM 900 od 993,3 W (prvý úsek), 993,3 (druhý úsek) a 993,3 (tretí úsek) a efektívnu vyjadrenú silu pre sústavu UMTS od 3598,5 W (prvý úsek), 3598,5 W (druhý úsek) a 3598,5 W (tretí úsek). V rámci odborného zhodnotenia zaťaženia životného prostredia v lokálnej zóne základnej stanice mobilnej telefónie NS Telep 2, číslo správy: 1510/14-271 AP spracované je i kumulačné pôsobenie so základnou stanicou operatéra Telekom Srbija, a. s., základná stanica ktorého je postavená na tom istom stĺpe. Pritom boli pre prehodnotenie použité nasledujúce údaje prislúchajúce základnej stanice operatéra Telekom Srbija, a. s.: Anténová sústava je trojúseková s anténami typu Kathrein 742241 (prvý, druhý a tretí úsek) pre GSM 900, GSM 1800 a UMTS. Antény pre GSM 900, GSM 1800 a UMTS sú rozvrhnuté po azimutoch 0,1 °, 112, 3 ° a 221,6 °, resp. po úsekoch. Typ BS pre GSM 900, GSM 1800 a UMTS je Ericsson 6102. Konfigurácia kanála je 4 + 4 + 4 pre GSM 900, 4 + 4 + 4 pre GSM 1800 a 2 + 2 + 2 pre UMTS. Celková vyžiarená sila z antén (ERP) pre GSM 900 je 1538,5 W po úseku, GSM 1800 je 1086,58 W po úseku a pre UMTS je 415, 91 W po úseku. Aby sa kumulačné pôsobenie obidvoch základných staníc na predmetovej lokalite vzalo do úvahy na zodpovedajúci spôsob, Mestská správa pre ochranu životného prostredia nahliadla do úradných údajov pre predmet, ktorý je zavedený pred týmto orgánom pod číslom: VI-501-38/15 a vzťahuje sa na základnú rozhlasovú stanicu telefónie NS Telep – NS 48, NSX 48, NSU 48, na katastrálnej parcele 5930, k. o. Nový Sad II, Mesto Nový Sad, nositeľa projektu Telekom Srbija, a. s. Porovnávajúc dané údaje z odborného zhodnotenia zaťaženia životného prostredia v lokálnej zóne základnej stanice mobilnej telefónie, číslo správy: 0212/14-270 AP, Odborného zhodnotenia zaťaženia životného prostredia v lokálnej zóne základnej stanice mobilnej telefónie – ZMENY, číslo správy: 0212/14-270 AP – ZMENY a Odborného zhodnotenia zaťaženia životného prostredia v lokálnej zóne základnej stanice mobilnej telefónie – ZMENY 2, číslo správy: 0212/14-270 AP – ZMENY 2, ktoré vypracovalo akreditované laboratórium pre výskum Inštitút Vatrogas, akreditované číslo: 01-173, s údajmi z odborného zhodnotenia zaťaženia životného prostredia v lokálnej zóne základnej stanice mobilnej telefónie NS Telep 2 – ZMENY a DOPLNKY, číslo správy 1510/14-271 AP I/D, tento orgán určil, že sa údaje o anténach, kabinetoch základných staníc, azimutoch a konfigurácií kanálov, zhodujú v obidvoch dokumentoch, takže samým tým tento orgán je mienky, že je kumulačné pôsobenie obidvoch prameňov na predmetovej lokalite vzaté do ohľadu na zodpovedajúci spôsob. Po rozoberaní žiadosti nositeľa projektu a údajov o predmetovej lokalite, charakteristikách a odhade možných vplyvov uvedeného projektu na životné prostredie a berúc do ohľadu, že predmetová základná rozhlasová stanica má efektívnu vyžiarenú silu väčšiu ako 250 W a môže mať významnejší vplyv na životné prostredie – bod 12 podbod 13 Telekomunikačné objekty mobilnej telefónie (základnej rozhlasovej stanice), Listiny II Vyhlášky o určovaní Listiny projektov, pre ktoré je odhad vplyvov záväzný, a Listiny projektov, pre ktoré sa môže žiadať odhad vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, číslo 114/08), tento orgán v súlade s článkom 10 odsek 4 Zákona o odhade vplyvov rozhodol, že je potrebný odhad vplyvov projektu na životné prostredie. Článkom 10 odsek 5 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie je predpísané, že rozhodnutím, ktorým sa zisťuje, že je potrebný odhad vplyvov na životné prostredie, kompetentný orgán môže určiť aj rozsah, aj obsah štúdie o odhade vplyvov, čo je v tomto prípade aj vykonané. Okrem rozoberania intenzity vplyvov (vyjadrenej efektívnou vysielanou silou prístrojov), kompetentný orgán v konkrétnom prípade rozoberal aj trvanie vplyvov, a to je, že základná stanica predstavuje kontinuálny prameň žiarenia. Uplatňujúc spôsoby prevencie a opatrení (článok 9 odsek 1 podbod 2 Zákona o ochrane životného prostredia, Úradný vestník RS, č. 135/04, 36/09, 36/09 – iný zákon, 72/09

• OZNAMY •

– iný zákon a 43/11 Rozhodnutie US), ktorými sa požaduje, že každá aktivita musí byť plánovaná a uskutočnená na spôsob, aby medziiným predstavovala najmenšie riziko po ľudské zdravie, štúdiou treba dokázať, že pre predmetový projekt bude uplatnená najlepšia dostupná technológia, technika a výstroj. Berúc do ohľadu vopred uvedené a osobitne špecifickosť lokality (husto obývaná stavebná zóna a blízkosť predškolskej ustanovizne), nevyhnutné je vypracovať dokument, ktorým sa analyzuje a oceňuje kvalita činiteľov životného prostredia na určenom priestore, vzájomné vplyvy jestvujúcich a plánovaných aktivít a určujú sa podmienky a opatrenia pre znemožňovanie, zmenšenie a odstraňovanie škodlivých vplyvov na životné prostre-

die, ako i opatrenia v prípade nehôd a zabezpečiť sledovanie vplyvov prameňa žiarenia, a to sa výlučne môže zabezpečiť štúdiou o odhade vplyvov na životné prostredie, ktorú by mal vypracovať multidisciplinárny odborný tím. Poučenie o opravnom prostriedku: Proti tomuto rozhodnutiu sa môže podať sťažnosť Pokrajinskému sekretariátu pre urbanizmus, stavebníctvo a ochranu životného prostredia v lehote 15 dní odo dňa prijatia rozhodnutia prostredníctvom tohto orgánu. Zainteresovaná verejnosť môže podať sťažnosť proti tomuto rozhodnutiu v lehote 15 dní odo dňa jeho zverejnenia v prostriedkoch verejného informovania, prostredníctvom tohto orgánu.

Pokrajinský sekretariát pre vzdelávanie, predpisy, správu a národnostné menšiny – národnostné spoločenstvá Podľa článku 6 Pokrajinského parlamentného uznesenia o pridelení rozpočtových prostriedkov orgánom a organizáciám, v ktorých práci sa úradne používajú jazyky a písma národnostných menšín národnostných spoločenstiev (Úradný vestník APV, č. 14/2015), Pokrajinský sekretariát pre vzdelávanie, predpisy, správu a národnostné menšiny – národnostné spoločenstvá vypisuje SÚBEH o pridelenie rozpočtových prostriedkov orgánom a organizáciám v Autonómnej pokrajine Vojvodine, ktoré v práci úradne používajú jazyky a písma národnostných menšín – národnostných spoločenstiev na rok 2015 Prostriedky v sume 9 500 000,00 dinárov sa pridelia na financovanie aktivít, ktorých cieľom je zveľaďovať práva na úradné používanie jazykov a písem národnostných menšín – národnostných spoločenstiev v Autonómnej pokrajine Vojvodine. Právo účasti na súbehu majú: orgány jednotiek lokálnej samosprávy na území Autonómnej pokrajiny Vojvodiny, pri ktorých sa štatútom mesta, resp. obce určilo úradné používanie jazykov a písem národnostných menšín – národnostných spoločenstiev na celom území jednotky lokálnej samosprávy alebo v osadách na ich území, miestne spoločenstvá na území miest a obcí z predchádzajúcej aliney, iné orgány, organizácie, služby a ustanovizne, užívatelia rozpočtových prostriedkov, čo majú sídlo na území lokálnej samosprávy alebo vykonávajú činnosť na území lokálnej samosprávy z aliney 1. Prostriedky sa pridelia na financovanie, resp. účasť vo financovaní: uspôsobovania zamestnancov v orgánoch a organizáciách, aby sa používal jazyk národnostnej menšiny – národnostného spoločenstva, ktorý sa úradne používa, najmä zamestnancov na pracovných miestach, na ktorých sa uskutočňuje styk so stránkami (účasť na kurzoch, seminároch a iných podujatiach usporiadaných s tým cieľom) a na rozvoj systému elektronickej správy pre prácu vo viacjazyčných podmienkach, trov výroby a osadenia tabuliek s názvom orgánov a organizácií, osád a iných geografických názvov na cestných smeroch, s názvom ulíc a námestí, ako aj iných informácií a upozornení pre verejnosť, napísaných aj v jazykoch národnostných menšín – národnostných spoločenstiev, čo sa úradne používajú v obci, meste a osade a na tlačenie dvojjazyčných alebo viacjazyčných tlačív, úradných vestníkov a iných verejných publikácií. Výška pridelených prostriedkov sa určí podľa týchto kritérií: počet jazykov a písem národnostných menšín – národnostných spoločenstiev, čo sa úradne používajú na celom území obce, mesta alebo osady, percentuálny pomer príslušníkov národnostných menšín – národnostných spoločenstiev, ktorých jazyky a písma sa úradne používajú v celkovom počte obyvateľov, podľa oficiálnych údajov Republikového štatistického ústavu z posledného sčítania obyvateľov, celkové hmotné náklady potrebné na realizáciu aktivít, jestvovanie iných zdrojov financovania aktivít, kontinuita vo financovaní aktivít zo strany sekretariátu, resp. či sa prostriedky žiadajú prvýkrát. Lehota na zasielanie prihlášok na súbeh je do 15. júna 2015. Prihlášky na súbeh treba zaslať výlučne na súbehových tlačivách sekretariátu. Úplnú súbehovú dokumentáciu si možno prevziať v miestnostiach sekretariátu alebo stiahnuť z webovej adresy: www.ounz.vojvodina.gov.rs. Prihlášky na súbeh treba odovzdať v srbskom jazyku alebo v jazyku národnostnej menšiny – národnostného spoločenstva, čo sa úradne používa v orgánoch Autonómnej pokrajiny Vojvodiny. Prihlášky treba odovzdať osobne v spisovni pokrajinských orgánov správy v Novom Sade (budova vlády AP Vojvodiny) alebo zaslať poštou na adresu: Pokrajinský sekretariát pre vzdelávanie, predpisy, správu a národnostné menšiny – národnostné spoločenstvá, Bulvár Mihajla Pupina 16, 21 000 Nový Sad. Prihlášky na súbeh treba zaslať vo dvoch vyhotoveniach, s dvoma overenými vyhláseniami podpísanými oprávnenou osobou podávateľa prihlášky, ak sa na súbehu uchádza podľa jedného podkladu a ak sa súčasne uchádza na súbehu aj podľa iného podkladu, prihlášky treba doručiť v štyroch vyhotoveniach, so štyrmi overenými vyhláseniami. Oneskorené alebo neúplné prihlášky, ktorých nedostatok sa neodstránil ani po upozornení, sa nebudú rozoberať, ako ani prihlášky, čo nesúvisia so súbehom určenými účelmi alebo ich odovzdali neoprávnené osoby. Užívateľ je povinný používať prostriedky iba na účely, na ktoré sa pridelili, a nestrovené prostriedky vrátiť do rozpočtu Autonómnej pokrajiny Vojvodiny; zodpovedajúcim spôsobom vyzdvihnúť, že sa vo financovaní zúčastnil sekretariát; najneskôr po uplynutie kalendárneho roka odovzdať sekretariátu správu o trovení pridelených prostriedkov so zodpovedajúcou dokumentáciou. Ak jestvuje pochybnosť o tom, že sa pridelené prostriedky v jednotlivých prípadoch neúčelovo použili, sekretariát začne konanie pred pokrajinským orgánom pre rozpočtovú inšpekciu na kontrolu zákonného a účelového používania prostriedkov. Ak sa zistí, že sa pridelené prostriedky v jednotlivých prípadoch nepoužili účelovo, prihlášky týchto užívateľov prostriedkov sa v budúcnosti nebudú rozoberať pri ich účasti na súbehu. Súbehový postup uskutočňuje komisia na rozoberanie prihlášok, ktorú zriaďuje pokrajinský tajomník. Komisia po rozobratí zaslaných prihlášok zostavuje zdôvodnený návrh na pridelenie prostriedkov podľa súbehu a doručuje ho pokrajinskému tajomníkovi. O pridelení prostriedkov užívateľom podľa uskutočneného postupu rozhoduje pokrajinský tajomník rozhodnutím, ktoré je konečné. Rozhodnutie o pridelení prostriedkov sa uverejňuje na webovej stránke sekretariátu.

• OZNAMY •

Zverejnenie WindVision na tému Alibunár veterných projektov WindVision Windfarm A plánuje výstavbu veterných parkov v blízkosti dedín Vladimirovac, Seleuš a Alibunár. Štúdia vplyvov na spoločnosť a životné prostredie je teraz prístupná na verejné nahliadnutie a komentovanie. Predtým Štúdia vplyvov na životné prostredie pre dve fázy projektov Alibunár A a B bola schválená zo strany Pokrajinského sekretariátu pre urbanizmus, výstavbu a ochranu životného prostredia Vojvodiny. Odhad vplyvov na ekologické a spoločenské prostredie tohto projektu zahrňuje nasledujúce dokumenty, tak na anglickom, ako i na srbskom jazyku: – odhad vplyvov na ekologické a spoločenské prostredie pre Alibunár A a B; – odhad vplyvov na ekologické prostredie pre Alibunár A; – odhad vplyvov na ekologické prostredie pre Alibunár B; – netechnické resumé Odhad vplyvov na ekologické a spoločenské prostredie; – Akčný plán pre životné a spoločenské prostredie pre Alibunár A; –Plán zapájania záujmových skupín do rozvoja veterného parku Alibunár A; – jednoročné monitorovanie stavu ornitofauny a hyporterofauny na území potenciálneho veterného parku v Banáte (len v srbskom jazyku); – správa archeologického rekognoscovania územia plánovaného pre výstavbu diaľkového vedenia. Prístupnosť Štúdie vplyvov na ekologické a spoločenské prostredie Elektronické exempláre týchto dokumentov sú prístupné na adresách: www.windvision.com a www.ebrd.com Do kópií týchto dokumentov možno nazrieť na týchto lokalitách: – WindVision, 18 – 20, Obilićev venac, 7. poschodie, apartmány 1 a 2, Belehrad (tiež v anglickom jazyku) a na adrese Žarka Zrenjanina 10, Alibunár; – Obec Alibunár, Námestie slobody 4, Alibunár; – MS Vladimirovac, Cára Lazara 76, Vladimirovac; – MS Seleuš, Branka Radičevića 2, Seleuš; – MS Banatsko novo selo, Maršala Tita 67, Banatsko novo selo; – EBRD, One Exchange Square, London EC2A 2JN, UK (tiež v anglickom jazyku); – EBRD miestnosti v Belehrade, Bluecentre podnikateľská budova, Španskih boraca 3, 6. poschodie, 11 070 Nový Belehrad. Komentáre a otázky Komentáre a otázky môžu byť usmernené Milici Vukojičić alebo Ivane Ivanović na uvedené adresy WindVision v Alibunári, na tel. č.: +381 11 3283 527 alebo na e-mail: milica.vukojicic@windvision. com a ivana.ivanovic@windvision.com. Verejné zhromaždenie WindVision uskutoční verejnú rozpravu v Alibunári koncom mája alebo začiatkom júna 2015, s cieľom prezentovať informácie o projekte a dostať komentáre na projekt a dokumentáciu. Dátum, čas a lokalita budú zverejnené v nasledujúcom čísle novín najneskoršie týždeň pred plánovaním dátumom zhromaždenia: Dnevnik (Nový Sad), Hlas ľudu (Nový Sad), Libertatea (Pančevo) a Familia (Vladimirovac). Informácie budú tiež zverejnené na rozhlasovej stanici Rádio-televízie Srbsko v Belehrade. 20 /4647/ 16. 5. 2015

Oznamy DROBNÉ OZNAMY

POSLEDNÝ POZDRAV

PRENAJÍMAM apartmán pre 4 osoby, resp. dom vo Vrdniku za výhodných podmienok; tel.: 062/8022-126. NA PREDAJ dom v Krašićiach pri Tivte, 100 metrov od pláže, 3 byty, garáž, cisterna na vodu, tel.: 063/811-67-90; 061/193-45-98. NA PREDAJ dva pozemky (850 m2 a 430 m2) pri Bratislave v Bernolákove, výborná lokalita, v blízkosti obchodného strediska LIDL; tel.: 063/783-18-58 a 021/6-36-98-04.

SMUTNÁ ROZLÚČKA

Dňa 3. mája 2015 nás navždy opustila moja manželka, naša mama a mamička

ŠTEFANOVI OPAVSKÉMU 1951 – 2015 z Petrovca

S úctou si spomienku na neho zachová Vladimír Obuch s rodinou

ZUZANA VOZÁROVÁ

ROZLÚČKA

s naším priateľom

rod. Menďanová 5. 11. 1950 – 3. 5. 2015 z Kysáča

ŠTEFANOM OPAVSKÝM 1951 – 2015 z Petrovca

Zarmútení: manžel Pavel, syn Ján s manželkou Annou a deťmi Jánom a Jurajom a dcéra Mária Šmitová s manželom Pavlom a deťmi Pavlom a Marínou

S láskou a úctou

POSLEDNÝ POZDRAV

SMUTNÁ SPOMIENKA

sestre

na milovaného vnuka

KATARÍNE LOVREOVEJ

rod. Kostolániovej 1947 – 2015 z Petrovca žila a pochovaná je vo Viedni Navždy zostaneš v našich srdciach. Brat Samuel s rodinou

DROBNÝ OZNAM NA PREDAJ jednoizbový byt v Novom Sade pri Železničnej stanici na 5. poschodí; tel. číslo: 064/20-14-762.

hlasludu.info www.hl.rs 42

www.hl.rs

rodina Dolencová

VLADIMÍRA TOMIĆA

1992 – 2009 – 2015 z Báčskeho Petrovca Bolo to iba sklamanie, že čas rany vylieči, on nás len s raneným srdcom ďalej žiť naučí. Navždy zarmútené: starká Franková a prastarká Pálenkášová

SPOMIENKA

na milovaného vnuka

VLADIMÍRA TOMIĆA

1992 – 2009 – 2015 z Báčskeho Petrovca Osud Ti nedoprial s nami dlhšie byť, ale v našich srdciach budeš stále žiť. Tvoji starí rodičia Lešťanovci a tetka Julka Tomićová Informačno-politický týždenník

SPOMIENKA na švagra

ŠTEFANA SEMARTONSKÉHO 16. 5. 2010 – 16. 5. 2015 z Báčskeho Petrovca

Kto Ťa poznal, spomenie si, kto Ťa mal rád, nezabudne. Na Teba si s úctou spomínajú Zuzana Gučová a rodina Pálenkášová

SPOMIENKA

VLADIMÍR TOMIĆ

1992 – 2009 – 2015 z Báčskeho Petrovca

Večnú pamiatku si zachovávajú a s láskou v srdci si na Teba spomínajú krstní rodičia Ďugovci

SMUTNÁ SPOMIENKA

na milovaného syna a brata

VLADIMÍRA TOMIĆA

2. 8. 1992 – 14. 5. 2009 – 2015 z Báčskeho Petrovca Čas rany hojí – hovorí sa. Je to však len zdanlivá útecha, lebo rany za stratou dieťaťa sú také hlboké a boľavé, že sa nezahoja nikdy. Boľavé srdcia nič nevylieči. Aj po šiestich rokoch si stále na Teba spomíname, pohľadom Ťa vyhľadávame a nikdy na Teba nezabúdame. Zarmútení: Tvoji rodičia a sestra Alenka so snúbencom • OZNAMY •

SMUTNÁ SPOMIENKA

SMUTNÁ ROZLÚČKA

1941 – 2007 – 2015 z Petrovca

Na Teba nikdy nezabudnú

matke

ZUZANE STVORCOVEJ

ZUZANOU STVORCOVOU

PAVEL LAČOK

Cestou života musíme kráčať bez Teba, ale si predsa stále s nami v krásnych spomienkach...

POSLEDNÝ POZDRAV

s manželkou

rod. Imrovej 4. 11. 1951 – 28. 4. 2015 z Kovačice

rod. Imrovou 4. 11. 1951 – 28. 4. 2015 z Kovačice

Zanechala si nás v žiali, ale krásne spomienky na Teba si v našich srdciach navždy uchováme.

Tichú a trvalú spomienku na Teba si zachová Tvoj manžel Ján

Tvoji milovaní

SPOMIENKA

Dňa 16. mája uplynie 5 smutných rokov, čo nás navždy opustil drahý manžel, otec a starý otec

POSLEDNÁ ROZLÚČKA

SMUTNÁ SPOMIENKA

s priateľom

Dňa 17. mája 2015 uplynie desať rokov, čo nás navždy opustila

KATARÍNA LOMENOVÁ

SAMUELOM BOLDOCKÝM

ŠTEFAN SEMARTONSKÝ

rod. Lačoková 1943 – 2005 – 2015 z Báčskeho Petrovca

25. 4. 1943 – 25. 4. 2015 z Báčskeho Petrovca

1934 – 2010 – 2015 z Báčskeho Petrovca

Už nič iného Ti nemôžeme dať, iba kyticu kvetov na hrob položiť a ten večný pokoj Ti priať.

Zarmútený syn Tomáš s manželkou Tatianou a synom Thomasom

Samo, vďaka Ti za kamarátstvo. Tvoji Dušan a Vierka

Smútok a ticho dolieha na náš dom, veľmi nám, veľmi chýbaš v ňom. Len ten, kto stratil, koho mal rád, pochopí, čo je bolesť a žiaľ. S láskou a úctou si na Teba spomínajú: manžel Ondrej, dcéra Katarína a syn Ondrej s rodinami

Tvoji najbližší

POSLEDNÝ POZDRAV

SMUTNÁ ROZLÚČKA s

SAMUELOVI BOLDOCKÉMU

z Báčskeho Petrovca

EVOU KOTVÁŠOVOU rod. Povolnou 14. 2. 1930 – 2. 5. 2015 odbornou učiteľkou z Padiny

hlasludu.info www.hl.rs Veľmi sme si vážili pána profesora a matičiara.

S láskou a úctou si na Teba budú spomínať Tvoji najmilší

MOMS Biele Blato • OZNAMY •

20 /4647/ 16. 5. 2015

RTV Panoráma TELEVÍZIA VOJVODINA 2 Piatok 15. mája 19.30 Piesne v prednese účastníkov festivalu Stretnutie v pivnickom poli z roku 2003, 2. časť 20.00 Dobrý večer, Vojvodina – kolážová relácia TV Týždeň 20.45 Spektrum Nedeľa 17. mája 11.00 Dúhovka – portrét Juraja Feríka 11.30 Reportáž z Gomaringenu 21.30 Dotyky

RÁDIO NOVÝ SAD 3 Predpoludňajší program Každý pracovný deň 8.00 – 10.00 Sobota 8.00 Správy, predpoludňajší program 8.30 Aspekty 9.00 Správy Týždeň 8.00 8.05 9.05 9.30

Nedeľa Správy Vysielanie pre dedinu Pohľady k výšinám Vysielanie pre deti

Utorok 19. mája Popoludňajší program 10.10 Paleta – výber najlepších 15.00 Správy vysielaní z produkcie Rádiošport (pondelok) Slovenskej redakcie RTV Kronika našich osád (utorok) Vojvodina titulkovaných po Hudobné vysielanie srbsky na 1. programe TVV Inteen (streda) Súzvuky (štvrtok) Pondelok – sobota Z každého rožka troška 18.00 Denník (piatok) Kaleidoskop (sobota) REPRÍZY Hudobné relácie (nedeľa) Sobota 16. mája 17.00 Rozhlasové noviny 2.00 Repríza piatkových Vejár hudobných vysielaní vysielaní a Palety 10.00 Repríza piatkových Nočný program vysielaní a Palety 23.00 Hudobné relácie (utorok) 23.00 Rozhlasová hra, hudobné Piatok 22. mája relácie (sobota) 16.45 Repríza nedeľných vysielaní Sobota 23. mája 5.30 Repríza nedeľných vysielaní TV Týždeň prinesie príspevky o projekte veterného parku v Kovačici, o poľnohospodárskom veľtrhu, o udelení štipendií tunajším študentom, z konferencie k päťdesiatke Rádia Kysáč a o iných aktualitách z našich prostredí. Dotyky – rodinný magazín bude svojráznym úvodom, ale i retrospektívou najstaršieho festivalu slovenských ľudových piesní Stretnutie v pivnickom poli, ktorý každoročne prebieha v Pivnici, a tohto roku oslávi 50. výročie. V štúdiu budú hosťami jeho zakladatelia, kronikári, členovia poroty a orchestra a nebude chýbať ani spev víťazov, recept a odmeny pre divákov.

www.hl.rs

TV PETROVEC Pondelok – sobota 18.25 Začiatok vysielania 18.30 Zahraničný denník 18.50 Hit dňa, Moľa / Klenoty, Citáty 19.00 Zvon, spravodajská relácia 19.15 Kreslený film 19.50 Hit dňa, Reklamy 20.00 Filmy: Piatok 15. mája – Priamy zásah Sobota 16. mája – Jánošík, 1. časť Pondelok 18. mája – Rukojemník Utorok 19. mája – Dámska jazda Streda 20. mája – Deň bláznov Štvrtok 21. mája – 2012 21.45 Hit dňa, Moľa / Klenoty, Citáty, Reklamy, Zvon 23.00 Záver vysielania Nedeľa 17. mája 18.30 Hit dňa, Reklamy, zostrih Molí 19.00 Zvon, prehľad udalostí týždňa 20.00 Kolážová relácia Nedeľa s vami 22.00 Film: Jánošík, 2. časť 24.00 Záver vysielania Každý pondelok 20.15 Hudobný mix Každý piatok 18.15 Výber z programu TV Kovačica Každú sobotu 18.15 Výber z programu TV Pančevo

TV STARÁ PAZOVA Utorok – sobota 17.00 Správy 22.00 Správy Nedeľa 13.00 S vami a pre vás S vami a pre vás je kolážové vysielanie, ktoré obsahuje aktuality zo staropazovského prostredia, ale aj z iných slovenských prostredí. V rámci hodinového vysielania je aj náboženská časť pod názvom Hrad prepevný. Repríza v pondelok a stredu o 14.00, resp. o 22.05.

Informačno-politický týždenník

Rozhovor s Annou ChrťanovouLeskovac počas osláv Rádia Kysáč

TV OBCE KOVAČICA Klenotnica (nedeľa, utorok, piatok) 16.00 – 18.00 Nedeľa 17. mája 16.00 Kronika týždňa Slovo na týždeň 213-ročná Kovačica Noc múzeí v Kovačici a Padine Utorok 19. mája 16.00 Pozor, krásna, ale nie je jedlá Priestor Čepiec – symbol vydatých žien v Padine v minulosti a dnes Čo nového v našom spoločenskom živote? Piatok 22. mája 16.00 MU-ZEJ, MU-ZIKA, MUZEJZIKA v Padine Slovenský film: Skalní v ofsajde Čo nového v našom chotári? Výber z programu TV Petrovec

RÁDIO KOVAČICA Na modrej vlne – každý pracovný deň 15.05 Správy z regiónu 15.30 Stalo sa na dnešný deň 16.00 Správy z Kovačickej obce 16.10 Hlas ľudu ponúka (každý piatok) 16.20 Kalendárium 16.25 Udalosti dňa 16.55 Citáty do vrecka 17.00 Šport, Medicína, Školstvo, Poľnohospodárstvo, Kultúra 17.15 Zaujímavosti zo sveta 17.30 Humor 18.00 Správy z Kovačickej obce 18.10 Zaujímavosti zo sveta 18.15 Šport, Medicína, Školstvo, Poľnohospodárstvo, Kultúra 18.20 Citáty do vrecka 18.40 Poézia • RTV PANORÁMA •

KRÍŽOVKA ČÍSLO 20 RÁDIO STARÁ PAZOVA Utorok – piatok 18.00 Servis Na dnešný deň Meniny 18.15 Volíme melódiu dňa 18.30 Aktuality z obce a iných osád Poučky zo slovenčiny (streda) 19.00 Denník, informatívne vysielanie 19.15 Hudba 19.30 Oznamy, hudba a reklamy 20.00 Z nášho uhla, udalosti a ľudia Náboženské vysielanie Živé vody (streda) Tematické vysielanie Z minulosti (štvrtok) Sobota 15.00 Servis Na dnešný deň Meniny, Reklamy 16.00 Správy 16.05 Zvončeky, detské vysielanie 16.30 Oznamy a drobné oznamy 17.00 Volíme melódiu týždňa, resp. mesiaca, hudba a reklamy 18.05 Repríza štvrtkovej relácie Z nášho uhla 19.00 Nová relácia Aktuality z Vojvodiny, na spoločnej vlne rozhlasové stanice Báč, Báčsky Petrovec, Kysáč, Kovačica a Stará Pazova 19.30 Oznamy, drobné oznamy a z našich osád 20.00 Aktuality z mesta, repríza utorkovej relácie Z nášho uhla Nedeľa 7.00 Servis Na dnešný deň Meniny 7.30 Oznamy, hudba a reklamy 8.00 Správy 8.05 Hudba, servis 8.30 Slovo nášho Boha, náboženské vysielanie 9.00 Správy 9.05 Hudba a aktuality 9.30 Oznamy, hudba a reklamy

NOVOSADSKÁ TELEVÍZIA Každý pracovný deň 15.15 Objektív v slovenskej reči

• RTV PANORÁMA •

RÁDIO PETROVEC Utorok – piatok 10.40 Hit dňa 14.00 Dozvuky Sobota 10.00 Aktuality z Vojvodiny Nedeľa 10.00 Retrospektíva týždňa

V tajničke je meno a priezvisko slovenského básnika, prozaika, esejistu, prekladateľa a autora literatúry pre deti a mládež (1943). autorka: ANNA druh bola solm. BIČIA- hydiny v obehu slab. ROVÁ

riečny ostrov

H2O

čvrlikala

vpíšte ÍA

klam

2. časť tajn.

Slovenská hudba každý deň 5.00 – 15.00. jedol Svetová hudba každý deň 15.00 – 5.00. napoludnie vpíšte ADI

Rijeka

ampér

prvý muž

Rumunsko Sýria (biblicky)

krík

Ján Čajak

rieka pri Košiciach amerícium

pozdrav

TELEVÍZIA PANČEVO Nedeľa 17. mája 7.30 Repríza relácie Dobrý deň Streda 20. mája 19.30 Dobrý deň, kolážová relácia

TV VOJVODINY program vysiela na nasledujúcich kanáloch: pre územie Nového Sadu na 48., pre územie Subotice na 40. a pre územie Vršca na 39. Program v slovenskej reči sa vysiela na Druhom programe RÁDIO NOVÝ SAD Program v slovenskej reči sa vysiela na vlnovej dĺžke 100 a 107.1 MHz TV PETROVEC Program sa vysiela na kanáli 55; www.tvpetrovec.com; RÁDIO PETROVEC Program sa vysiela na vlnovej dĺžke 91.4 MHz TELEVÍZIA OBCE KOVAČICA Program sa vysiela na kanáli 52 RÁDIO OBCE KOVAČICA Program sa vysiela na vlnovej dĺžke 93,2 MHz RÁDIO STARÁ PAZOVA Program v slovenskej reči sa vysiela na vlnovej dĺžke 91.5 MHz TV STARÁ PAZOVA Program v slovenskej reči sa vysiela prostedníctvom lokálneho káblového operátora na kanáli 60 TELEVÍZIA PANČEVO Program sa vysiela na kanáli 39 NOVOSADSKÁ TELEVÍZIA Program sa vysiela na kanáli 60

alt AS HL DU 1. časť ĽU tajničky

krompáč pohorie v Turecku

kráčala rieka a pohorie v Srbsku

Španielsko

mama (hov.) vpíšte ANM

liter

elektrón

počasie

zranenie

tropický jed speváčka Bekuta

otrava

väčšie súkromné hospodárstvo

spojka hliník sánky

speváčka Nikolić

obvod súlad (knižne)

severoatlant. pakt

ROZLÚŠTENIE KRÍŽOVKY ČÍSLO 19 VODOROVNE: zalomilo, Nokia, P, U, reč, pr, Štefánia, istota, V, J, avk, oi, ev, aorta, šalvia, len, á, vs, otec, tak, zotína, O, akademik TAJNIČKA: ŠTEFÁNIA MIČÁTKOVÁ

Správne rozlúštenie KRÍŽOVKY 17 z čísla 17 Hlasu ľudu z 25. apríla 2015 bolo: JÁN KOPČOK. Odmenu – knižné vydanie z produkcie NVU Hlas ľudu za správne rozlúštenie uvedenej krížovky získal: JAROSLAV KOLÁR, Ul. Karla Marxa č. 6, 21 470 BÁČSKY PETROVEC. BLAHOŽELÁME. Správne rozlúštenia aj naďalej zasielajte DO 5 DNÍ ODO DŇA VYDANIA NAŠICH NOVÍN na adresu: NVU Hlas ľudu, Bulvár oslobodenia 81/V, poštový priečinok 234, 21 000 Nový Sad, PRE KRÍŽOVKU, alebo mailom na adresu: obsustova@hl.rs

20 /4647/ 16. 5. 2015

Šport Výprask na severe Báčky SRBSKÁ LIGA – SKUPINA VOJVODINA

Ján Bokor Strelci boli naladení, keďže strelili úhrnne 31 gólov. Temerínčania, Subotičania, Novopazovčania a Vrščania naplnili siete svojich hostí. ČSK Pivara si priniesol body zo Zreňanina, Dunav prekvapil Cement v Beočíne a šídsky Radnički utrpel porážku od menovca zo Sriemskej Mitrovice. Budúci vicemajster Senta remizoval na hosťovaní u Prigrevici v Odžakoch. Jasnejšia situácia je i na dne tabuľky, kde posledný Tekstilac už dávno stratil šance na záchranu a po tomto kole sa mu pripojil aj somborský Radnički. Výsledky 25. kola: Sloga – Dinamo 4 : 1, Banat – ČSK Pivara 0 : 2, Cement – Dunav 0 : 1, Radnički (Š) – Radnički (SM) 0 : 3, Bačka 1901 – Dolina 4 : 0, Radnički (NP) – Radnički (S) 6 : 0, Prigrevica – Senta 2 : 2, Vršac – Tekstilac 5 : 1. Program 26. kola: Dinamo – Vršac, Tekstilac – Prigrevica, Senta – Radnički (NP), Radnički (S) – Bačka 1901, Dolina – Radnički (Š), Radnički (SM) – Cement, Dunav – Banat, ČSK Pivara – Sloga. BAČKA 1901 – DOLINA 4 : 0 (3 : 0)

ápas dvoch vysoko umiestnených mužstiev sľuboval kvalitný futbal. Kým sa domáci hráči veľmi snažili, aby splnili očakávania svojich fanúšikov, zatiaľ hostia z Padiny úplne rozčarovali. Správali sa akoby na nejakej prechádzke. Nepodnikli nič, aby sa vyhli presvedčivej prehre. Domáci zverenci trénera Slobodana Kustudića húževnate

bojovali o prestíž, hoci pred zápasom nemohli ani očakávať, že tak ľahko rozdrvia hostí z Padiny. Subotičania si za polhodinku zabezpečili trojgólový náskok! Už v 5. min. Savović prebehol ľavou stranou, pekne centroval na hlavu Švelja, ktorého strelu brankár Trivunović odrazil, ale pasívna obrana Doliny dovolila Ljubenovićovi, aby skóroval. O tri min. neskoršie kapitán Ra-

VETERÁNI FK SLÁVIA OSLAVUJÚ

Dvadsaťročné jubileum

eteráni pivnického FK Slávia si toho roku pripomínajú dvadsiate výročie pôsobenia. Z tej príležitosti v sobotu 16. mája 2015 usporiadajú turnaj za účasti štyroch mužstiev. Najprv na ihrisko v Pivnici o 14. hodine vybehnú hráči Slá- Z vlaňajšieho zápasu veteránov vie a lalitskej Panónie. O 15.10 Panónie a Slávie druhý semifinálový zápas zohrajú starí páni Kulpína a hložianskej Budúcnosti. Súboj o tretie miesto medzi porazenými mužstvami sa začne o 16.20 hod. a finále, ktoré zohrajú víťazi, je naplánované o 17.30 hod. Všetci účastníci dostanú príležitostné odmeny a poďakovania. www.hl.rs

dosavljev z voľného kopu zvýšil na 2 : 0. Domáci sa potom ešte svižnejšie rozbehli po ihrisku a zakladali premyslené akcie. Výborný útok začal Simović, pokračoval Šveljo a gólom ho skončil Zlatković. Tak domáci od 30. min. viedli 3 : 0... Počas prestávky sa trénerovi Doliny Milanovi Stojanoskému nepodarilo motivovať hráčov.

1. ČSK Pivara 2. Senta 3. Dolina 4. Bačka 1901 5. Sloga 6. Radnički (SM) 7. Dunav 8. Dinamo 9. Cement 10. Prigrevica 11. Banat 12. Radnički (Š) 13. Radnički (NP) 14. Vršac 15. Radnički (S) 16. Tekstilac

25 25 25 25 25 25 25 25 25 25 25 25 25 25 25 25

21 17 12 12 11 10 9 10 8 8 6 6 7 5 4 1

2 2 58 : 11 4 4 49 : 15 7 6 30 : 25 4 9 31 : 24 7 7 26 : 22 8 7 34 : 19 8 8 20 : 25 4 11 32 : 36 9 8 26 : 30 8 9 29 : 25 11 8 21 : 24 10 9 25 : 31 6 12 42 : 41 9 11 21 : 30 6 15 17 : 53 3 21 18 : 66

65 55 43 40 40 38 35 34 33 32 29 28 27 24 18 6

TRADIČNÝ TURNAJ STK MLADOSŤ V PETROVCI

Tentoraz Bažík najlepší S. Medveď

J. Pucovský

Brankár Doliny Bojan Trivunović sa v Subotici jediný usiloval

Aj v pokračovaní Dolina hrala akoby z povinnosti a jej hráči sa ani nesnažili zlepšiť výkon. Domáci pokračovali veľmi hravo a zodpovedne. V 50. min. vydarenú akciu začal Svitić, kombinoval so Šveljom, ktorý prihral Ljubenovićovi. Brankár Trivunović strelu domáceho hráča znova odrazil, ale najlepší jednotlivec zápasu Šveljo loptu rutinovane zaslal do siete – 4 : 0. DOLINA: Trivunović, A. Šušnjar, Mrđa, Vasić, M. Šušnjar, Brkić, Čigoja, Veličković (Jokić), Pavlović, Popović (Šarenac), Nedučić (Milovac).

Informačno-politický týždenník

ko to každý rok už beží, aj tentoraz 6. mája 2015 STK Mladosť v Petrovci zorganizoval súťaž svojich členov o putovný pohár. Pri stolnotenisových stoloch si zahrali piati členovia klubu. Vlaňajší víťaz Miroslav Lomen sa tentoraz musel uspokojiť so štvrtým miestom, kým sa ví- Pavel Bažík, víťaz stolnotenisového ťazom turnaja stal navrátilec turnaja STK Mladosť v Petrovci, k pingpongovému stolu a v tejto s putovným pohárom sezóne možno i najlepší hráč Pavel Bažík. Druhé miesto obsadil Pavel Turan, tretí bol Michal Šramka, Miroslav Lomen bol štvrtý, kým čestné piate miesto si vybojoval Ľudovít Kaňa. Pre zranenie nehral Vlastislav Záborský. • ŠPORT •

PRVÁ JUHOBANÁTSKA LIGA

Prvá prehra slávistov JUGOSLAVIJA – SLÁVIA 1 : 0 (1 : 0)

Ján Špringeľ

akmer bez polovice hráčov odcestovala Slávia na meranie síl do Jabuky. Čiastka futbalistov bola zranená, hŕstka hráčov z Kovačice vrátane slávistov odcestovala na skúšku do jedného klubu na Slovensko a niekoľkí mali v rodine konfirmačnú slávnosť. Náhradný brankár Pejčinović bol v prvej jedenástke, ale ako hráč. Prvýkrát po niekoľkých sezónach zahral v drese Slávie aj Vlastislav Dudáš. Ani jeden súper nemal väčšiu územnú prevahu, zväčša to bolo počas celého duelu 50 : 50. Jediný gól na stretnutí vsietil bývalý slávista Filip Angelovski. Využil svoju povestnú rýchlosť a po takmer tridsaťmetrovom šprinte z pravej strany prenikol do pokutového územia a zavlnil sieť Krstića. Na meraní síl s Jugoslavijou Gigović nastrelil dvakrát brvno, prvý raz sa lopta odrazila tesne

pred bránkovú čiaru. Druhýkrát hrotový útočník Slávie strieľal do klady po prestávke. V tejto časti mal tento strelec aj ďalšiu zrelú šancu, keď brankár hostiteľov vyrazil loptu do rohu. V posledných dvanástich stretnutiach týchto rivalov sa ani jeden zápas neskončil remízou. Oba kluby majú po šesť výhier, slávisti vsietili Jabučanom 28 gólov, pričom 19 gólov inkasovali. SLÁVIA: Krstić, Sachter, Vl. Dudáš, St. Dudáš, Vulišić, Petković, Vukajlović, Ivanišević, Znovu v slávistickom drese: Vlastislav Dudáš (vpravo) Gigović, Pejčinović, Milošević. Po zápasoch v Jabuke a Alibunári zohrajú 30. minúte. Kovačičania si na vlastnom ihrisku Kovačičania znovu doma. Súperom im bude potom skrížia zbrane ešte len dvakrát: 27. mája Mladosť z Omoljice. Duel začne o 17. hodine s Hajdušicou a 7. júna s Partizanom Gaj.

Zmierili sa s osudom SLOGA – HAJDUŠICA 5 : 1 (3 : 1)

Vladimír Hudec

ajdušičania aj do Banátskeho Nového Sela odcestovali s úplne okypteným mužstvom. Z rôznych dôvodov vystali Radulović, Demse, Stojkovski, Hrudka, Barbulović, Zambo, Folťan a Cziczai. V takomto zložení nemohli vážnejšie čeliť domácemu celku. Aj napriek tomu futbalisti Slogy hrali omnoho slabšie, než by sa to na základe výsledku mohlo uzavrieť. Zápas v Banátskom Novom Sele sa bude pamätať iba po vysokej výhre Slogy, ktorá sa vedenia ujala už v 6. minúte. Iba o minútku neskoršie bolo 2 : 0. Potom hostia akoby nadviazali rovnováhu, ale sa do konca polčasu hralo hlavne na strede ihriska, nebolo premyslenejších akcií, prevahy toho-ktorého mužstva a ani výhľadných šancí. Predsa vo finiši prvého polčasu domáci ešte raz prekonali Melicha, a potom aj Đaković v posledných minútach skorigoval výsledok. Podobne, slabo a nezaujímavo sa hralo aj po zmene strán. V polovici polčasu Hajdušičania trochu pohrozili, ale sa im nepo• ŠPORT •

darilo výsledok obrátiť vo svoj prospech. Nuž a potom ku koncu zápasu domáci ešte dvoma gólmi potvrdili predsa len nezaslúžene vysokú výhru. „Škoda. Mužstvo Slogy vonkoncom nie je silné a keby sme boli kompletní, istotne by sme aj ako hostia mohli získať aspoň bod,“ povedal nám skúsený stredopoliar Hajdušice Dragoslav Radović, ktorý na posledných dvoch zápasoch z núdze bol v úlohe záložníka. HAJDUŠICA: Melich, Petrović, Miksád, Pomorišac, Radović, Glogovac, Đaković, Anđelovski, Lipták, Đapa, Ružić. Výsledky 24. kola: Jugoslavija – Slávia 1 : 0, Mladosť (V) – Budućnost 2 : 3, Omladinac – Mladost (O) 1 : 1, Polet – Radnički 4 : 0, Sloga – Hajdušica 5 : 1, BAK – Crvena zvezda 2 : 1, Vojvodina – Partizan 1 : 2, Vulturul – Jedinstvo Stević 1 : 4. Program 26. kola: Jugoslavija – Budućnost, Slávia – Mladost (O), Mladosť (V) – Radnički, Omladinac – Hajdušica, Polet – C. zvezda, Sloga – Partizan, BAK – Jedinstvo Stević, Vojvodina – Vulturul.

Strelil iba čestný gól: Jovan Đaković (FK Hajdušica)

1. Slávia 24 2. Polet 24 3. BAK 24 4. Vojvodina 24 5. Jedinstvo Stević 24 6. Mladosť (V) 24 7. Radnički 24 8. Partizan 24 9. Sloga 24 10. Jugoslavija 24 11. Budućnost (-1) 24 12. Crvena zvezda 24 13. Omladinac 24 14. Mladost (O) 24 15.Vulturul 24 16. Hajdušica 24

18 14 13 12 10 11 10 8 9 9 9 8 7 7 7 6

5 1 73 : 15 3 7 53 : 27 6 5 37 : 30 3 9 42 : 29 6 8 52 : 49 1 12 37 : 37 4 10 35 : 35 6 10 41: 43 3 12 30 : 38 3 12 36 : 53 4 11 34 : 55 4 12 39 : 43 7 10 38 : 53 5 12 34 : 39 4 13 24 : 38 4 14 25 : 46

59 45 45 39 36 34 34 30 30 30 30 28 28 26 25 22

Obecná liga Šíd Stanislav Stupavský Jednota Ľuba – OFK Bačinci 1 : 4. Ľubanom to ozaj nevyšlo. Na svojom trávniku katastrofálne prehrali s hosťami z Bačiniec. Jediný gól za domácich vsietil R. Ćalić. Graničar Jamena – Jednota Šíd 4 : 2. Domáci celok bol lepší a podal kvalitnejší výkon. Oba góly za Jednotu dosiahol Milutinović. Bratstvo Sot – Hajduk Višnjićevo 2 : 3. Tri cenné body si mužstvo Hajduka prinieslo do Višnjićeva. O to sa postarali strelci Jurošević, Janković a Rakić. OFK Binguľa – Sremac Berkasovo 3 : 0. Binguľčania konečne oslávili triumf na domácom trávniku. Loptu do siete Borca zaslali Rajić, Kljajić a Lovás. 20 /4647/ 16. 5. 2015

Šport MEDZIOBECNÁ LIGA BÁČSKA PALANKA – PRVÁ TRIEDA

Pivničanom radosť, Selenčanom starosť SLÁVIA – KRIVÁŇ 1 : 0 (1 : 0)

Ján Šuster

ivničania museli zohrať šesť zápasov tejto jari, aby sa dožili prvej radosti. Bol to tesný, ale celkom zaslúžený triumf, lebo mužstvo Slávie vedelo využiť svoju šancu. V nedeľu sa najviac hralo v strede ihriska, keďže zadáci oboch mužstiev zastavovali útoky pred svojím trestným územím. V 13. min. domáci zaútočili, mladý Petrović dobre mieril do pravého dolného rohu, no brankár Kriváňa Naď sa nedal prekvapiť. V 16. min. Petrović odcentroval z ľavej strany, pred bránou J. Žigmund bol hlavou šikovnejší od Naďa a Jovovića a lopta sa ocitla v sieti – 1 : 0. Nikto z divákov si v tej chvíli hádam ani len nepomyslel, že to bude konečný výsledok zápasu. Hostia zo Selenče prvýkrát pohrozili v 19. min., keď po faule nad Malinom z voľného kopu Spasić strelil nad bránu. O päť min. neskoršie nepresne mieril aj Kocić. V 28. min. sa pokúsil obranca Jovović, ktorého strela skončila tesne vedľa ľavej žrde brány J. Čobrdu. Do polčasu príležitosť nevyužil kapitán domácich J.

Duel Alena Strehárskeho (5) a Jozefa Žigmunda v druhom polčase zápasu v Pivnici Žigmund, keď jeho strelu brankár Naď kryl a Marek z voľného kopu trafil len múr Selenčanov. Začiatkom druhého polčasu príležitosti mali Marek a Benka. Na druhej strane Spasić sa dvakrát pokúsil prekonať Čobrdu, no ani raz netrafil bránu, ako ani J. Žigmund v 61. min. a 76. min. Potom prišiel rad na Deljanina, aby strelil z voľného kopu, no ani on netrafil bránu. V 79. min.

sa vyznamenal Čobrda, keď kryl ostrú strelu Kuteniča. V 87. min. sa zavlnila sieť Slávie, ale rozhodca Palić skôr odpískal faul nad brankárom Čobrdom, no nie veľmi ostré protesty hosťom nepomohli. SLÁVIA: J. Čobrda, Vlastislav Kuchta, Vladimír Kuchta, Marek, Séč, Nímet, Baláž, M. Žigmund (Vachula), Panić (Benka), J. Žigmund, Petrović (Pintír).

OBLASTNÁ LIGA NOVÝ SAD

Zo šancí žiaden osoh PETROVARADÍN – TATRA 3 : 2 (2 : 0)

Pavel Pálik

utbalisti Tatry vo väčšej časti zápasu v Petrovaradíne boli lepší, ale kým hostia mrhali šance, hostitelia aj tie nie veľmi výhodné využili. No, vo futbale sa počítajú a hodnotia iba góly. V 37. min. domáci stredný útočník a strelec Dragin bol v postavení mimo hry aspoň päť metrov, ale rozhodkyňa Zorica Ilićová z Futogu gól uznala. V 43. min. a hneď na začiatku druhého polčasu v 47. min. Kaurin využil svoju rýchlosť, ušiel obrane hostí a bolo 3 : 0. Z druhej strany Tatra mala už v 2.

www.hl.rs

min. príležitosť, ale Milunović loptou trafil to miesto, kde sa spája žrď a brvno. Potom hostia nevyužili ešte tri šance, a preto zažili hore spomenutý osud. Milunović v 54. min. centrovanú loptu z pravej strany volejom zaslal do siete. V 63. min. Klaić znova centroval a Grijak hlavou dal druhý gól za Tatru. Vo finiši, v 84. min. Grijak ušiel domácim obrancom, pekne uvoľnil Trojanovića, ktorý nevyužil šancu zápasu, lebo z desiatich metrov strelil ponad bránu. Zápas v Petrovaradíne sledovalo asi 100 divákov, viedla ho Zorica Ilićová z Futogu. Žlté karty dostali

Informačno-politický týždenník

Todorović (Petrovaradín) a Jakšić (Tatra), kým červenú v 90. min. videl Kaurin (Petrovaradín). TATRA: Munjas, Ožvát (Funtík), Jambrich, Milanov, Ábelovský, Jakšić, Daneček (Vozár), Klaić, Grijak, Milunović, Trojanović. Výsledky 25. kola: Slavija – Susek 3 : 0, Sofeks – TSK 0 : 0, Petrovaradín – Tatra 3 : 2, Jedinstvo – Fr. partizan 2 : 0, Dinamo – Sirig 1 : 2, Proleter – Mladost 1 : 2, Futog – Vinogradar 2 : 0, Šajkaš – Veternik 2 : 4. V 26. kole sa stretnú: Susek – Šajkaš, Veternik – Futog, Vinogradar – Proleter, Mladost

KRIVÁŇ: Naď, Faďoš (Lipták), Jovović, Deljanin, A. Strehársky, Alexy (Kočonda), Kocić, Kutenič, Pavlov, Spasić, Malina (Sklabinský). Zápas v Pivnici sledovalo zo 200 divákov. Rozhodca Palić z Karađorđeva žltými kartami potrestal štyroch domácich hráčov: Mareka, Nímeta, Petrovića a Pintíra. Výsledky 15. kola: Mladost – Hercegovac 1 : 3, Neštín – Bačka 5 : 3, Bački hajduk – Vajska 1 : 0, Soko – Borac 3 : 4, Slávia – Kriváň 1 : 0. Program 16. kola: Hercegovac – Slávia, Kriváň – Soko, Borac – B. hajduk, Vajska – Neštín, Bačka – Mladost. Foto: J. Pucovský

1. Hercegovac 2. Borac 3. B. hajduk 4. Bačka 5. Neštín 6. Slávia 7. Kriváň 8. Vajska 9. Soko 10. Mladost

15 10 15 9 15 7 15 7 15 7 15 6 15 4 15 5 15 3 15 3

2 3 28 : 12 32 2 4 38 : 26 29 4 4 27 : 18 25 3 5 25 : 25 24 2 6 25 : 21 23 4 5 25 : 26 22 4 7 18 : 23 16 0 10 28 : 36 15 5 7 20 : 30 14 2 10 18 : 35 11

– Dinamo, Sirig – Jedinstvo, Fr. partizan – Petrovaradín, Tatra – Sofeks, TSK – Slavija.

1. Veternik 2. Slavija 3. Proleter 4. Šajkaš 5. Petrovaradín 6. Sofeks 7. Fr. partizan 8. Susek 9. Jedinstvo 10. TSK 11. Mladost 12. Futog 13. Dinamo 14. Sirig 15. Tatra 16. Vinogradar

25 18 25 14 25 14 25 12 25 12 25 10 25 11 25 11 25 11 25 10 25 10 25 9 25 7 25 7 25 4 25 4

2 5 68 : 24 56 7 4 52 : 29 49 5 6 41 : 26 47 6 7 48 : 30 42 6 7 42 : 33 42 7 8 42 : 27 37 4 10 45 : 39 37 3 11 44 : 36 36 3 11 34 : 36 36 5 10 27 : 39 35 3 11 35 : 35 33 5 10 39 : 39 32 4 14 27 : 42 25 4 14 26 : 50 25 4 17 34 : 70 16 2 19 17 : 66 14 • ŠPORT •

OBLASTNÁ LIGA ÚFZ NOVÝ SAD

Namiesto výhry len bod MLADOSŤ – PROLETER 2 : 2 (1 : 0)

Samuel Medveď

stý fanúšik Mladosti po nedeľňajšom zápase povedal: „Napíš, že sme boli lepší a nevyhrali sme!“ A mal pravdu, lebo konštatujeme, že by ešte väčšie fiasko bolo, keby Mladosť tento zápas i prehrala. K tomu treba povedať, že si už na polčase mnohí mysleli, keďže v prvej časti zápasu „modrí“ mohli vsietiť aspoň tri góly, že si susedia z dediny Ravno Selo odnesú domov plnú kapsu gólov. Mladosť od začiatku „prikladala na oheň“ a bolo jasné, že sú Ravnoselčania slabším celkom, zvlášť ich brankár, ktorý neraz zakročil veľmi neisto. V 5. min. naladený Kajtez dobre centroval, Milenković sa pokúsil volejom. Potom sprava pred brankára Proletera prenikli najprv Kajtez, hneď nato i Severíni, ale gól nepadol. Neskoršie rýchly

Zahrával sa: Svetozar Mijin (Mladosť Petrovec) a presvedčivý Milićević dobre prihral Mijinovi. Tento zase neskoršie zľava centroval na opačnú žrď a Stefanovi Milićevićovi bolo potrebné loptu iba doraziť do siete, no to sa mu nepodarilo.

Hostia sa v 14. min. ocitli sami pred Fejdim, ale kopali „do oblakov“. V 32. min. Mladosť konečne vsietila. Bol to gól v réžii Svetozara Mijina, ktorý sa zahral so zadákmi Proletera.

Bezmocnosť sa dobre videla KULPÍN – BORAC 0 : 5 (0 : 1)

Gavra Govorčin

utbalisti Kulpína pred asi 200 divákmi zle pochodili v súboji s tretím mužstvom v tabuľke. Od začiatku bolo vidno, že sú hostia zo Šajkaša kvalitnejší a zohratejší celok. V 5. min. žrď zachránila Kulpínčanov. V 25. min. sa Ivković pokúsil zaslanú loptu od Lazičića upraviť do siete, ale kopol nad bránu. Hostia v 35. min. z voľného kopu z asi tridsiatich metrov za pomoci silného vetra prekvapili Botorića – 0 : 1. Zaznamenali sme možno najkrajšiu akciu domácich v 43. min. tohto zápasu. Loptu z pravej strany Stajić prihral Lazičićovi, tento atraktívne nožnicami ostro vypálil, ale dal len šancu brankárovi, aby sa vyznamenal bravúrnym zákrokom. V druhom polčase sa ešte výraznejšie videla prevaha mužstva Borca. V 58. min. obrancovia domácich akoby zaspali, a to znamenalo 0 : 2. V 65. min. ostrá strela Trišića • ŠPORT •

Nečakane vysoká prehra: Aleksandar Kolarski (FK Kulpín) predsa neprekvapila dobrého brankára. Hrala sa 68. min., keď útočník Borca Rosić zobral loptu vo

svojom trestnom území, v opravdivom slalome obchádzal strážcov pozdĺž celého trávnika a keď sa ocitol zoči-voči s Botorićom, rozhodla jeho skúsenosť – 0 : 3. Zmýlenému brankárovi domácich v 77. min. sa nepodarilo zastaviť strelu z voľného kopu z takých 25 metrov a výsledok znel 0 : 4. Hostia v poslednej min. dali aj piaty gól a v tej chvíli rozhodkyňa Vanja Ivanovićová z Báčskej Palanky odpískala koniec zápasu. Fanúšikovia domácich nemali žiadne námietky na svojich futbalistiv, lebo pochopili, že Kulpín zaslúžene prehral tento zápas. Jedinú žltú kartu dostal jeden hráč hostí. KULPÍN: Botorić, Haška (Ignjatović), Stajić, Vučković, Kolarski (Zečević), Radević, Mirković, Trišić, Ivković, Savić, Lazičić, (Chalupka). Dorast domácich prehral 0 : 3. Výsledky 25. kola: Bečej – Maglić 8 : 1, Krila Krajine – Budu-

Keď v druhom polčase na ihrisko zo striedačky vošiel i rýchly Pavle Torbica, mnohí v hľadisku boli presvedčení, že hostí neminie výprask. V 47. min. Kajtez mal znovu veľkú šancu. Aj Milićević urobil dobrý pokus. V 57. min. Celin z asi 30 metrov dobre strieľal, brankárovi hostí lopta vypadla z rúk a Torbicovi nebolo ťažko zaslať ju do siete. Potom Mladosť ešte niekoľkokrát zaútočila, ale jedna nepozornosť v obrane prispela k tomu, aby hostia prostredníctvom Igora Novićevića (kratší čas hral aj v drese Mladosti), výsledok skorigovali. Potom hráči Proletera začali viac útočiť, ale predsa Mladosť z jednej skrumáže prostredníctvom Torbicu dosiahla gól, lenže ho rozhodca na pokyn svojho pomocníka Dudka z Hložian anuloval. V 83. min. Proleter gólom Kličkovića výsledok vyrovnal na 2 : 2. MLADOSŤ: Fejdi, Fábry (Babiak), Pavlis, Vuković, Celin, Kajtez (Rupar), Milićević, Severíni, Mijin, Jakuš, Milenković (Torbica). Dorastenci Mladosti zvíťazili v predzápase 3 : 2. Foto: J. Pucovský ćnost 1 : 2, Kulpín – Borac 0 : 5, Mladosť – Proleter 2 : 2, Obilić – Tvrđava 1 : 1, Sutjeska – Hajduk 4 : 2, Titel – Stari grad 4 : 1, Vojvodina – Mladost radost 3 : 0. Program 26. kola: Maglić – Sutjeska, Hajduk – Mladosť, Proleter – Vojvodina, Mladost radost – Krila Krajine, Budućnost – Titel, Stari grad – Kulpín, Borac – Obilić, Tvrđava – Bečej. Foto: J. Pucovský

1. Bečej 2. Mladost radost 3. Borac 4. Hajduk 5. Titel 6. Mladosť 7. Vojvodina 8. Budućnost 9. Proleter 10. Tvrđava 11. Sutjeska 12. Kulpín 13. Krila Krajine 14. Stari grad 15. Maglić (-1) 16. Obilić (-1)

20 /4647/ 16. 5. 2015

25 20 25 15 25 15 25 12 25 12 25 9 25 10 25 10 25 9 25 8 25 9 25 9 25 6 25 6 25 7 25 3

2 3 79 : 16 62 5 5 61 : 34 50 1 9 58 : 31 46 6 7 39 : 31 42 4 9 40 : 29 40 9 7 34 : 29 36 5 10 38 : 24 35 5 10 40 : 40 35 7 9 39 : 46 34 8 9 30 : 37 32 4 12 39 : 45 31 1 15 42 : 68 28 7 12 29 : 42 25 5 14 16 : 43 23 3 15 2 8 : 70 23 8 14 18 : 45 16 49

Šport NOVOSADSKO-SRIEMSKA LIGA

Tri góly – tri body SLOGA – KABEL 3 : 0 (2 : 0) Károly Vig

hráči strieľali zo všetkých pozícií, ale Sučević všetko chytal, kým domáci brankár Tojagić vôbec nemal robotu. Rozhodca Goran Vukčević v 32. min. oprávnene odpískal penaltu v prospech Slogy a Sovilj zvýšil na 2 : 0. Do konca zápasu hostia pôsobili unavene. Využil to Rankić v 83. min., aby uzavrel skóre zápasu. Tri góly za tri body. Hostia z Nového Sadu môžu byť spokojní, že neprehrali aj presvedčivejšie. SLOGA: Tojagić, Kovačević, Matić, Čobanović (Rankić), Raičević,

Vuković, Sovilj, Grković (Bojanić), Pendo, Simeunović, Miščević. Výsledky 25. kola: Borac – Budúcnosť 2 : 0, Index – LSK 0 : 2, Hajduk – Jugović 1 : 0, Jednota – Ljukovo 0 : 0, ŽSK – Omladinac 2 : 1, Kupinovo – Mladost 1 : 1, Sloga – Kabel 3 : 0, C. zvezda – Sremac 0 : 1. Program 26. kola: Budúcnosť – C. zvezda, Sremac – Sloga, Kabel – Kupinovo, Mladost – ŽSK, Omladinac – Jednota, Ljukovo – Hajduk, Jugović – Index, LSK – Borac.

Keď nejde, tak nejde

klesnú nižšie, aj keď priveľký strach od zostupu nemajú. Tento zápas bol pre zverencov trénera Milana Vujasina skúškou pre budúcnosť, aby sa lepšie naučili „otvárať“ defenzívne hrajúcich súperov a presnými strelami triafať ich sieť. Ljukovčanom sa na druhej strane splnil cieľ. Chceli získať bod a zrejme na konci boli spokojní. Pravda, domáci boli oveľa bližšie k víťazstvu, mali niekoľko jasných šancí, ale sa útočníci nevedeli presadiť. Nepočetní diváci, ktorých počet sa

ola to ozajstná lekcia mužstvu z novosadského Štrandu, pričom hráči Slogy dosiahli góly ako z futbalových učebníc. Domáci pevne držali hru vo svojich rukách a nedovolili hosťom, aby zahrali lepšie. Domáci hráč Simeunović v 12. min. sa „poprechádzal“ medzi obrancami Kabela a z pätnástich metrov zboku prekonal brankára Sučevića – 1 : 0. V pokračovaní mužstvo Slogy malo neustálu prevahu na trávniku, jeho

JEDNOTA – LJUKOVO 0 : 0 Matej Bzovský

alšia remíza doma alebo lepšie povedané ďalší neúspech neúčinných Staropazovčanov v súboji s mužstvom bojujúcim o záchranu v lige sa mohla veru aj očakávať. Keď sa pozrieme na

tabuľku, zistíme, že ani Jednota nie je v oveľa lepšom postavení od sobotňajšieho súpera z Ljukova. Zopár víťazstiev v jarnom pokračovaní majstrovstiev umožnilo Pazovčanom prebojovať sa do stredu tabuľky, ale ľahko sa môže stať, že do ukončenia majstrovstiev opäť

1. Omladinac 2. Borac 3. ŽSK 4. Kabel 5. Budúcnosť 6. Mladost 7. Sloga 8. C. zvezda 9. Sremac 10. Jednota 11. LSK 12. Kupinovo 13. Hajduk 14. Ljukovo (-1) 15. Jugović 16. Index

25 19 25 14 25 13 25 11 25 11 25 9 25 9 25 9 25 10 25 8 25 8 25 7 25 8 25 8 25 7 25 5

1 5 47 : 18 58 6 5 46 : 18 48 6 6 43 : 29 45 5 9 36 : 22 38 3 11 35 : 29 36 7 9 35 : 40 34 7 9 32 : 35 34 6 10 28 : 28 33 3 12 29 : 35 33 8 9 27 : 30 32 7 10 29 : 38 31 8 10 28 : 32 29 5 12 35 : 47 29 4 13 23 : 43 28 4 14 31 : 46 25 8 12 23 : 36 23

nezvýši, ak Jednota bude takto hrať, videli, ako nerozvážni útočníci netrafili sieť brány dobre sa brániaceho súpera, ktorému aj šťastie žičilo. Preto sa tento zápas inak ani nemohol skončiť, iba nepopulárnym výsledkom bez gólov. Či nedeľný duel na trávniku majstra ligy v Nových Bánovciach prinesie úrodu gólov alebo vracanie dlhov – uvidíme! JEDNOTA: Travica, Šuša, Jelović, Ninić, Stegnjajić, Gačić, Uzelac (A. Lukić), Milaković, Igrač, Krstović, Marković.

Domáci hrozili, bili a vyhrali BORAC – BUDÚCNOSŤ 2 : 0 (0 : 0) Ján Murtin

ložiansky tím rozčaroval svojich početných fanúšikov na zápase s Borcom v Novom Sade. Hráči Budúcnosti, keď prejdú za tabuľu z nadpisom Hložany, akoby zabudli hrať futbal. Hostia naozaj hrali slabo. Do polčasu si vytvorili aké-také príležitosti. Dvakrát sa nevynašiel N. Kobilarov a raz stredný útočník Krstić. Domáci mali iba jednu jedinú šancu, keď ich kanonier Drakulić prekľučkoval aj brankára Kneževića a z dvoch metrov nedokázal trafiť prázdnu bránu – opečiatkoval len brvno. Koncom prvého polčasu prišlo k incidentu, lebo domáci v čele s kapitánom Drakulićom a stredným záložníkom Paprićom zaútočili na Uglješu Joksimovića, Ardalića, Rodića..., takže bolo otázne, či vôbec

www.hl.rs

bude pokračovať zápas v druhom polčase. Hložančania najprv nechceli hrať, lebo nevideli políciu na ihrisku, ale potom predsa vybehli na trávnik. V pokračovaní domáci tím mal silný vietor do plachiet a vedel to využiť. Oba góly padli po chybách brankára Kneževića. Stalo sa to v 64. min., keď Rakić z ľavej strany zahral voľný kop, lopta spadla na päť metrov pred bránou, preskočila brankára Budúcnosti a od brvna sa odrazila do siete – 1 : 0. V 75. min. Paprić vhodil loptu rukou z autu, ktorá Kneževića trafila do nohy a náhradník Vučić ju z pol metra vzdialenosti ľahko upravil do siete. Do konca zápasu hostia mali len jednu šancu, ale Krstić tesne prestrelil bránu Bogunovića. Rozhodca Miloš Banjac z Inđije nie prvý raz hráčom Budúcnosti uká-

Informačno-politický týždenník

zal až šesť žltých kariet (N. Kobilarov, M. Kobilarov, Ardalić, Anušić, Rodić, Lukić), čo veľmi nahnevalo hostí na trávniku a v hľadisku. Domáci počas celého zápasu udierali súperov, bili lakťami, kopali do nôh, za čo boli potrestaní iba žltými kartami piati hráči Borca. Tréner Siniša Stanivuk bude mať starosti pri zostave mužstva na zápasoch s novosadskou C. zvezdou doma a s LSK v Laćarku, lebo všetci šiesti trestaní musia na jednom z týchto dvoch zápasov pauzovať. Len on vie, ako tých hráčov zaradí do tímu, ale pravdepodobne traja vystanú z jedného a druhí traja z druhého zápasu. No to je predsa záležitosť trénera hložianskeho tímu. BUDÚCNOSŤ: Knežević, Uglješa Joksimović, Štefek, Ardalić (Lukić), Alić, Rodić, N. Kobilarov,

Všeličo na Klise: Ognjen Štefek (Budúcnosť Hložany) Trivunović (Marković), Krstić, M. Kobilarov, Mitrović (Anušić). Pionieri Budúcnosti v nedeľu predpoludním porazili doma rovesníkov Fr. partizana z Bukovca 8 : 0. Foto: J. Pucovský • ŠPORT •

Priháralo pred bránou Slávie Rozhodca Palić (v strede) s kolegami vyvádza hráčov na pivnický trávnik

SLÁVIA PREKONALA KRIVÁŇ

Prišla radosť do Pivnice Juraj Pucovský

ivnická Slávia a selenčský Kriváň zohrali v nedeľu 10. mája 2015 jarnú odvetu v celkom inom ovzduší ako v jeseň. Derby v Selenči sa hralo, keď Slávia viedla na tabuľke pred Kriváňom s trojbodovým náskokom a obe mužstvá si trúfali, že možno získajú aj titul jesenného majstra. Nepodarilo sa im to, lebo neskoršie oba tímy poľavili a na prvom mieste zakotvil Hercegovac z Gajdobry. Obe mužstvá očakávali krajšiu jar. Selenčania preto, že vôbec nezmenili tím a Pivničania vkladali nádej do novej správy, nového trénera Nenada Proleho, do mladých domácich hráčov a jednotlivcov, ktorí sa reaktivovali či vrátili do klubu. V prvých šiestich jarných zápasoch sa nie veľmi darilo tak Slávii, ako i Kriváňovi, lebo nevyhrali ani jeden zápas a každé mužstvo získalo len po dva body. Selenčania remizovali v Báči s mužstvom Mladost (0 : 0)

Tentoraz lopta predsa neskončila v bráne Kriváňa

a doma s Borcom z Obrovca (1 : 1), kým Pivničania hrali tiež s tímom Mladost doma (0 : 0) a bod si priniesli aj z Despotova (1 : 1). Pritom kriváňovci iba raz trafili sieť súperov a slávisti boli len o gól účinnejší. Na nedeľnom zápase Slávia a Kriváň sa snažili prerušiť túto nepríjemnú šnúru neúspechov. Podarilo sa to pivnickým futbalistom vďaka gólu Jozefa Žigmunda, ktorý v 16. min. prekabátil Jovovića a brankára Naďa. Siete na nedeľnom zápase sa viac nevlnili, aj keď boli pokusy hráčov oboch mužstiev, ale mladučký Julián Čobrda a Pavel Naď sa nedali prekvapiť. Selenčania hrali lepšie zvlášť vo finiši zápasu, keď im rozhodca Palić z Karađorđeva anuloval gól. Pivničania sa mohli po zápase tešiť z prvej jarnej výhry, ktorú si vybojovali po 540 minútach hry. Kriváňovci musia hľadať novú príležitosť na radosť, ktorá sa im naskytne v nedeľu na domácom ihrisku, keď uvítajú Soko z Novej Gajdobry.

Záverečný okamih jediného gólu: Naďova noha, strelec J. Žigmund a Jovović (zľava)

Lopta môže prejsť, hráč nie: Petrović potiahol za dres Pavlova...

Chlapci, dosť bolo!: rozhodca Palić napomína Selenčana Malinu (11) a Pivničana M. Žigmunda

Žltá karta pre Pintíra (14)

Šanca Panića (modrý dres) pred bránou Naďa

• ŠPORT •

Pohodlie na tribúne

Sloga – Pačir 4 : 2 (1952); druhý sprava stojí Jozef Kolár

FK Bajša pred zápasom s FK Egység 1 : 1 (1 : 1) (2015)

NAŠE ŠPORTOVÉ KOLEKTÍVY

Futbalový klub Bajša Uplynulo 84 rokov odvtedy, čo István Vojnits do Bajše priniesol prvú futbalovú loptu, ktorú budúci hráči a fanúšikovia prijali s nadNajlepší Oslava titulu a 80 rokov FK šením a radosťou. Vtom roku 1931 založili prvý klub – BSK (Bajšiansky strelec Bajša (2011) športový klub), ktorý v novej Juhoslávii premenovali na FK Sloga. Roku 1960 Darko Sloga zmenila meno na FK Partizan. Názov a čierno-biele farby, ktoré ich krášlia až Rahić dodnes, Bajšania si zvolili podľa vzoru na belehradský veľkoklub. Názov FK Bajša platí (2015) od roku 2003, lebo sa tak chce lepšie afirmovať dedina. Od založenia až po súčasnosť bajšiansky klub získal početné tituly, trofeje, poháre a uznania na domácich ihriskách, ale i v zahraničí. Spomenieme dva tituly majstra Obecnej ligy Báčska Topola a Mali Iđoš; v sezónach 1980/1981 a 2000/2001, triumf v pohárovej súťaži na území týchto dvoch obcí roku 2000. FK Bajša bol majstrom Oblastnej ligy Subotica v sezóne 2002/2003 a v ročníku 2003/2004 Bajšania boli majstrami Vojvodinskej ligy – sever. Bajšiansky klub roku 2005 vykonal fúziu s niekdajším AIK Báčska Topola, ktorému prepustil svoje miesto vo Vojvodinskej lige. FK Bajša vytvoril stabilné mužstvo z domácich hráčov a zo susednej B. Topoly, ktorý v sezóne 2010/2011, k 80. výročiu pôsobenia, znova bol najlepší v Oblastnej lige Subotica. Od roku 2000 generálnym sponzorom FK Bajša je Spoločnosť Sat-Trakt, majiteľa Jána Žemberyho, ktorý vystaval nové šatne, upravil štadión, zabezpečuje športový úbor, iné potreby hráčov a vcelku vytvoril mimoriadne dobré podmienky na činnosť viac ako 70 futbalistov. Sat-Trakt už dvanásť rokov každé leto v Bajši usporadúva rovnomenný medzinárodný turnaj najmladších futbalistov. FK Bajša, ktorý v Oblastnej lige Subotica toho času kotví v strede tabuľky, vedú Riaditeľ a sponzor: (zľava) predseda Szilárd Faragó a riaditeľ Szabolcz Palágyi. Trénerom prvého mužstva Szabolcz Palágyi a Ján je Miroslav Milutin. Futbalisti Bajše sú ako aj všade hrdosťou svojich faŽembery (2011) núšikov a futbal je najpopulárnejší a najmasovejší šport v Bajši. FK Bajša, majster Vojvodinskej ligy – sever (2003/2004)

Juraj Pucovský Snímky: autor, P. Pálik a z archívu FK Bajša

Kapitán Bajše Igor Žembery (prvý sprava)

Mužstvo Bajše, majster Oblastnej ligy Subotica (2010/2011)

Zo zápasu Partizan – Elektrovojvodina (1965)

Fanúšik Jozef Kolár (prvý zľava) na „svojom“ mieste (2015)

Pionieri Tatry na turnaji Sat-Trakt (2013)

Riaditeľ FK Bajša Szabolcz Palágyi medzi trofejami