Hlas 20 2017 by NVU Hlas ľudu

Sladké padinské jahody Ján Triaška Báčsky Petrovec

ISSN 0018-2869

Informačno-politický týždenník ROČNÍK 74 | 20. 5. 2017 | CENA 50 DIN.

www.hlasludu.info www.hl.rs

ČÍSLO

/4751/

Z obsahu

20. 5. 2017 | 20 /4751/

Uzávierka čísla: 17. 5. 2017

4 TÝŽDEŇ 5 Veľa priestoru na úpravy 6 Vystavovateľov každým rokom čoraz viac 7 Mediálna gramotnosť v školách? Áno!

8 NA PULZE DNÍ 8 Aby neodchádzali za lepším životom

11 ĽUDIA A UDALOSTI 11 Štvrtá revolúcia na scéne 12 Malý záujem o miestne voľby 18 Rožky slané, rožky sladké

Sobotňajší Deň otvorených dverí na Veľvyslanectve Slovenskej republiky v Novom Belehrade prebiehal v znamení množstva rozmanitých akcií, zvlášť folklórnych programov (na snímke). (s. 6) O. Filip

22 DETSKÝ KÚTIK 22 Kubizmus a perokresba

23 OBZORY 23 Predsa sa karusel točil aj s nami 25 Priesečník minulosti a budúcnosti 29 Magickosť novosadskej Luny

31 KULTÚRA 31 Slováci budú v Argentíne reprezentovať Srbsko a Česko

Celovečerný koncert Folklórneho súboru Klasy odznel v nedeľu 14. mája v staropazovskej divadelnej sále. Výročný koncert pod názvom Kázala mi moja mati na jeseň vydati bol zároveň oslavným, keď si pripomenuli úctyhodné jubileum – 25 rokov úspešného pôsobenia. (s. 32) A. Lešťanová

33 Migrácie Slovákov a fotodokumentácia života 36 Ako sa žilo

41 OZNAMY 44 RTV PANORÁMA

46 ŠPORT 48 Dlho sa trápili 50 V šiestom zápase prehrali 51 Ďalšia méta – planéta! Autorka titulnej fotografie: Anička Chalupová

Kovačičania spolu so svojimi hosťami uplynulý víkend a v pondelok 15. mája 2017 niekoľkými kultúrno-spoločenskými podujatiami oslávili 215. narodeniny svojej dediny. Jedno z najnavštivenejších podujatí boli pamiatkové vnútromisijné služby Božie v slovenskom evanjelickom kostole. (s. 13) A. Chalupová

Editoriál

ZAKLADATEĽ: NÁRODNOSTNÁ RADA SLOVENSKEJ NÁRODNOSTNEJ MENŠINY VYCHÁDZA TÝŽDENNE, V SOBOTU VYDÁVA NOVINOVO-VYDAVATEĽSKÁ USTANOVIZEŇ HLAS ĽUDU V NOVOM SADE PRVÉ ČÍSLO VYŠLO 19. OKTÓBRA 1944 V BÁČSKOM PETROVCI OD ROKU 1967 VYCHÁDZA V NOVOM SADE ROKU 1967 PREZIDENT REPUBLIKY VYZNAMENAL HLAS ĽUDU RADOM BRATSTVA A JEDNOTY SO STRIEBORNÝM VENCOM Riaditeľ NVU Hlas ľudu: Samuel Žiak Zodpovedná redaktorka: Vladimíra Dorčová-Valtnerová Zástupkyňa zodpovednej redaktorky: Anna Francistyová Redakcia: Juraj Bartoš, Danuška Berediová, Jaroslav Čiep, Oto Filip, Katarína Gažová, Vladimír Hudec, Anička Chalupová, Stevan Lenhart, Anna Lešťanová, Jasmina Pániková, Juraj Pucovský, Ľubica Sýkorová, Elena Šranková Technický redaktor: Miroslav Dobroňovský Jazyková redaktorka: Anna Horvátová Lektorka: Mária Domoniová Adresa redakcie: Bulvár oslobodenia 81/V, 21 000 Nový Sad, poštový priečinok 234 www.hl.rs E-mail: nvu@hl.rs nvuhlasludu@hl.rs inzercia@hl.rs Telefóny redakcie: 021/47 20 840 063/47 20 84 Telefax: 021/47 20 844 Dopisovateľstvo v Petrovci: 021/22 80 042 Dopisovateľstvo v Kovačici: 013/662 565 Dopisovateľstvo v Starej Pazove: 022/317 505 Tlačí:

Tlačiareň HL PRINT Báčsky Petrovec Účet NVU Hlas ľudu 160-924115-88 Banca Intesa ISSN 0018-2869 COBISS.SR-ID 16185090

• •

Tlaky na otlaky Ani takmer 400 dní po uplynutí hroznej noci, v ktorej, ako povedal premiér a teraz i zvolený prezident – kompletní idioti zbúrali početné objekty v belehradskej mestskej časti Savamala – nie sú známi „majstri“ s kuklami na hlavách. Ako (aspoň úradne) nie je známe ani to, kto im vystavil „pracovný príkaz“.

náme je iba, že (povedal premiér a zvolený prezident) aktuálny primátor Belehradu Siniša Mali čoskoro nebude už dlho hlavou hlavného mesta našej krajiny. Nie preto, že (ne) alarmoval príslušné orgány ohľadne toho, čo sa v noci na 25. apríla 2016 udialo v „jeho“ meste, lež preto, že prácu vyplývajúcu z opisu jeho pracovného miesta poriadne robiť nemôže. Vraj v dôsledku všeobecnej kampane, ktorá sa vedie proti nemu, t. j. preto, ako spresnil premiér, že je verejnosti predstavený „v najhoršom možnom svetle“. Na rozdiel (nie, nepovedal premiér) od toho, ako Belehrad a Srbsko v očiach sveta (re) prezentuje komplexný prípad Savamala? Verejnosti nie je celkom jasné, či pod spomenutou kampaňou treba chápať protestné zhromaždenia čo „protestantov“ alias občanov protestujúcich, čo proti spôsobom súvisiacim s aprílovými prezidentskými voľbami (zoskupenie Proti diktatúre), čo proti Belehradu na vode (iniciatíva Ne davimo Beograd, t. j. Nepotápajme Belehrad) alebo (aj) iné nátlaky. Zarážajúca je taktiež skutočnosť, že pokým páchatelia s kuklami na hlavách (ani) v danom prípade doposiaľ nie sú známi, tobôž nie potrestaní, sú ľudia, ktorých odvaha písať o kauze Savamala stála priehrštie nervov a (temer) aj zopár „drobných“. Ako je známe, Vyšší súd v Belehrade hneď po novoročných sviatkoch „potešil hriešnikov“. Kladne riešil žalobu ministra polície a novinárke Sandre Petrušićovej, hlavnému redakto-

rovi Milanovi Ćulibrkovi a týždenníku NIN, v ktorom (vlani v júni) na titulnej strane tohto magazínu uverejnili text Nebojša Stefanović: hlavný fantóm zo Savamaly, vyrubil pokutu. Rozhodol, že „vinníci“ musia ministrovi (v koži obyčajného občana, resp. naopak) vyrátať 300.000 dinárov. V dôsledku „narušenia cti a dobrého mena“ žalobcu. Apelačný súd 28. apríla novinárov a redakciu pokuty pozbavil. Prečo toto píšem(e), keď je (už) všetko pomerne dobre známe, ak práve nie je (ešte stále) zahmlené? Preto a jedine preto, že útoky (hrdinov, čo s kuklami, čo bez nich) na novinárov a redakcie, ktorí/é sa usilujú o objektívne nezaujaté informovanie, neustávajú. Naopak: množia sa. Dokonca aj zo strany jednotlivcov, ktorí pred časom práveže orodovali za občianske a mediálne práva a slobody. Ani čo by sa im zunovalo močiť proti vetru, rozhodli sa chrániť si nové topánky, trebárs v nich furt vykračujú (a my s nimi)... do kruhu. Na rozdiel od tých, ktorí z tesného a tiesnivého kruhu vystúpili a pobrali sa, čo zväčša, na sever, za druhú hranicu, (po)zostalým zostáva len trpieť tlaky na otlaky. Kým, zase raz, nezaúradujú lieky proti tlakom na otlaky. Nie náhodou pán Maciavelli onehdy skonštatoval: Kniežatstvá zanikajú obvykle vo chvíli ohrozenia, keď panovník chce prepojiť z vlády demokratickej na absolutistickú. Necitujem, parafrázujem a domnievam sa, že vyslovené neplatí len pre kniežatstvá. Juraj Bartoš

Čítajte nás aj na www.hl.rs. 20 /4751/ 20. 5. 2017

Týždeň 

InPress

Rýchlejšie, silnejšie... Jasmina Pániková

pomínate si na možno jeden z najcitovanejších výrokov nášho premiéra, keď v januári 2015 povedal, že hospodárske opatrenia vlády Srbska dali také dobré výsledky, že ho bolo až hanba nahlas povedať, aké sú dobré? Zrejme premiér nemal pred sebou údaje týkajúce sa nášho štátu, lebo ak by nám už vtedy bolo až tak dobre, neocitli by sme sa v situácii, v akej sme teraz, keď sme podľa priemerných čistých platov až za 21 africkými štátmi. Namíbia, Kongo, Čad, Džibutsko, Libéria... Sú to iba niektoré zo štátov, v ktorých v minulom roku boli vyššie priemerné platy. A údajne v našej krajine priemerná čistá mzda bola 46 097 dinárov. Pre mnohých zamestnaných je táto suma stále neznámym pojmom... Aj občania Srbska cítia obrovskú dávku nepríjemnosti po zistení, že v krajinách, ktoré sú odkázané na dovoz základných životných potravín, pracujú za vyššie platy ako my v našom úrodnom, úspešnom Srbsku. Naše reformy nie sú iba boľavé, ale aj vyvolávajúce kolektívny pocit nepríjemnosti. Ideme rýchlejšie, silnejšie, lepšie k... lepšiemu životu, alebo sa rýchlejšie a silnejšie ponárame do priepasti? Náš premiér (+ prezident) by určite povedal, že ideme k lepšiemu životu, alebo ten lepší život už žijeme (ak máme na mysli, koľkokrát nám ho sľuboval), a občania, ktorí po výplate mesačnej mzdy nevedia, či sa budú smiať alebo plakať, by určite povedali, že sme už na dne priepasti. Ozaj, či nás niekto z nej vytiahne? Možno nám tú nápomocnú ruku podajú práve Číňania, keďže premiér a budúci prezident (ako sám povedal) počas summitu v Číne nechal aj viac než skvelý dojem. Alebo kľúčovú úlohu v sprostredkovaní pomoci bude mať ešte stále aktuálny prezident, keďže sa chystá byť v čele Národnej rady pre spoluprácu s Čínou a Ruskom? Ak túto radu založia špeciálne pre budúceho exprezidenta, tak aj tá pomoc bude rovnako špeciálna.

www.hl.rs

168 HODÍN

Jedno pásmo, viac ciest Oto Filip

e skutočne mnoho problémov, ktoré sužujú súčasný globálny svet: terorizmus, pretrvávajúce vojnové konflikty a ich tragické následky pre milióny bezbranných a nevinných ľudí, vyčíňanie extrémistov, chudoba a hlad, rast nezamestnanosti a jej fatálnych dôsledkov na dôstojnosť života, zdecimovanie národných ekonomík, koncentrácia moci ekonomických gigantov. Je tu civilizácia, ktorá začína krachovať zvnútra. Spolu s nadbytkom priamoúmerne narastá úpadok, sociálne rozdiely v spoločnosti sa prehlbujú, milióny ľudí aj v prosperujúcich hospodárstvach žijú na hranici životného minima. Planéta nezápasí len so starými, ale aj s novými skúškami. Ukazuje sa napríklad, že osožný internetový svet nemožno stotožňovať s úplným bezpečím. Nedávny masový útok hackerov, ktorý zasiahol najmenej stopäťdesiat štátov a vyše dvestotisíc cieľov, je, žiaľ, len špičkou ľadovca. Výpadky na rôznych končinách sveta sú totiž čímsi, opakovanie čoho nemožno vylúčiť už o deň, týždeň, mesiac... Softvérová spoločnosť Microsoft uviedla, že masový kybernetický



útok treba brať ako varovanie, iní vyzdvihujú, že ide o čosi, čo sa bude opakovať v oveľa dramatickejšej podobe. Ako prvý liek odborníci radia aktualizovať operačné systémy, čo je jeden zo spôsobov odolávania vydieračským vírusom. Čiže dnešný svet je vystavený novým skúškam, plný rozporov a rozkolov. No chvályhodné je, že ten istý svet, keď mu o to ide, vie úspešne spolupracovať. Vlajkonosičom toho sa stala rýchlo napredujúca Čína, ktorá na sklonku minulého a na začiatku tohto týždňa usporiadala vysoké fórum pre medzinárodnú spoluprácu, konkrétne projekt Jedno pásmo, jedna cesta. Je to vlastne stratégia oznámená ešte pred štyrmi rokmi, cieľom ktorej je obnovenie dávnych pozemných a námorných obchodných ciest z Číny, cez Áziu až do Európy. Ide o takzvanú novú hodvábnu cestu s dôrazom na rozvoj infraštruktúry a obchodu, čo Pekingu má umožniť posilňovanie vplyvu v globálnych záležitostiach a prehlbovanie regionálnej hospodárskej spolupráce. Celkove tento projekt spája takmer 4,5 miliardy ľudí. Ich spoločný hrubý domáci produkt sa pohybuje okolo dvoch biliónov amerických dolárov.

Na fóre v Pekingu sa zúčastnili lídri 29 a zástupcovia vyše sto krajín, vrátane premiéra Aleksandra Vučića, ktorý bol v čele delegácie Srbska. Väčšina hláv štátov alebo vlád mala stretnutie s čínskym prezidentom Si Ťin-pchingom a premiérom Li Kche-čchiangom. Vzhľadom na úroveň a kvalitu našich vzťahov s Čínou, tiež na význam a rozsah vzájomných dohovorov a projektov, jasné je, prečo mnohé pohľady u nás boli v minulých dňoch upreté práve na Peking. Premiér Vučić ocenil, že pre Srbsko je veľkou cťou, že malo možnosť predstaviť sa v Číne na fóre, ktoré zoskupilo popredných lídrov sveta, medzi ktorými bol i ruský prezident Vladimir Putin. Na pondelkovej tematickej konferencii navrhol, aby sa ďalšie fórum konalo v Srbsku. Projekt má síce názov Jedno pásmo, jedna cesta, no podstatné je, že k jeho naplneniu vedú vlastne mnohé menšie cesty. Napríklad aj realizácia tej železničnej z Belehradu do Budapešti, či inej menom tunel cez Fruškú horu, alebo tretej s názvom priemyselný park pri Pupinovom moste v Belehrade. Rozvoj bez zintenzívnenia medzinárodnej spolupráce jednoducho nejde. A Čína má aj dostatok ochoty, aj obrovské prostriedky na to.

JEDNA OSOBNOSŤ, JEDNA OTÁZKA

VLADIMIR RADOMIROVIĆ, PREDSEDA ZDRUŽENIA NOVINÁROV SRBSKA (UNS)

Skúška a záväzok Oto Filip

– Na nedávnom volebnom zhromaždení Združenia novinárov Srbska (UNS) v Ivanjici ste získali mimoriadnu podporu: zo 130 hlasujúcich ich 122 sa vyjadrilo za vás ako predsedu združenia. S akými pocitmi ste prebrali kormidlo UNS?

Informačno-politický týždenník

– V každom prípade ide o veľkú skúšku, o veľký a zodpovedný záväzok. Ako som vyzdvihol aj vo svojom vstupnom prejave ako novozvolený predseda UNS, v Srbsku sú zriedkavé inštitúcie, ktoré nepretržite trvajú, pôsobia od sklonku devätnásteho storočia. Tým chcem vyzdvihnúť, že sú to ozaj veľké, úctyhodné dejiny,

silné a pozoruhodné dejiny združenia n ov in á rov, ktoré je najväčšie v Srbsku. A preto si zaslúži, aby sa mu venovala výrazná pozornosť celej spoločnosti. Ide teda o to, aby ono, vedno so všetkými svojimi členmi, stále a aktívne účinkovalo v budovaní jednej lepšej, demokratickejšej spoločnosti u nás. • TÝŽDEŇ •

SLOVO MÁ: NINO BRAJOVIĆ, ŠTÁTNY TAJOMNÍK PRE INFORMOVANIE A MÉDIÁ

Veľa priestoru na úpravy Oto Filip

ovinári samotní sú si svojho nelichotivého spoločenského postavenia azda najviac vedomí. O nič lepšia nie je ani ich ekonomická a profesionálna pozícia. Podľa jedného z prieskumov, ktoré pred pár rokmi realizovalo Združenie novinárov Srbska (UNS), takmer dvaja z troch novinárov (62 percent) za najväčší problém povolania označili nízke zárobky. Vyše polovice respondentov (54 percent) sa sťažuje na neprofesionálny prístup a neadekvátne vzdelávanie žurnalistov. Uvedené údaje boli vhodným vstupom do rozhovoru s Ninom Brajovićom, štátnym tajomníkom Ministerstva kultúry a informovania, povereným informovaním a médiami. EKONOMICKÉ PROBLÉMY VRCHOLIA – Na volebnom zhromaždení UNS v Ivanjici sa dosť toho, či už priamo alebo medzi riadkami, povedalo o postavení novinárov. Prvé dva roky uplynulého štvorročného obdobia boli hlavne poznačené privatizáciou a rôznymi transformáciami. Čo by ste uviedli ako základnú príznačnosť roku minulého a tohto? – Som toho názoru, že sú ekonomické problémy médií a novinárov v poslednom čase poznačené výraznou eskaláciou. Po privatizácii sa štát stiahol z masovokomunikačných prostriedkov, no stiahol aj peniaze, ktoré dovtedy vkladal do nich. Ak sa všade sporí, ak sa hľadajú účinnejšie modely podnikania, mne je celkom logické, že sa mohlo, podmienečne povedané, sporiť aj na médiách. Ale v žiadnom prípade to nemuselo byť až tak drastické, lebo sú mnohé médiá, zvlášť tie lokálne, vystavené stagnácii alebo aj krachu. Riadiac sa touto skutočnosťou, novinári odchádzajú, hľadajú lepšie zamestnania inde, takže sa definitívne dostávame k tomu, že máme početné médiá nekvalitné. • TÝŽDEŇ •

– Známy je odhad UNS-a, že počas poslednej privatizácie, za dva roky, približne tisíc žurnalistov a mediálnych pracovníkov zostalo bez roboty. Mnohí ale nevedia, že to bola takmer polovica zamestnaných vo vyše sedemdesiatich médiách, ktoré sa transformovali. Čo ministerstvo podniká ohľadom toho?

Počas prejavu na volebnom zhromaždení UNS v Ivanjici 6. mája

– Ministerstvo kultúry a informovania rozumie a zvažuje túto situáciu. To znamená, že sa plne venuje rozboru a hľadaniu spôsobov, ako médiá lepšie financovať, ako im pomôcť zlepšiť si vlastnú ekonomickú pozíciu, čo je základom pôsobenia akýchkoľvek kvalitnejších, slobodných médií. Moc by nesmela zo zreteľa strácať skutočnosť, že ak zmiznú médiá, otázne je, kto, aj na lokálnej úrovni, zašle akýkoľvek odkaz občanom, politický alebo iný, dôležitý pre dané lokálne spoločenstvo. Takáto absencia je čosi neakceptovateľné a tieto témy sú čímsi, čomu sa osobne maximálne venujem. K SÚBEHOM PRISTUPOVAŤ INAK – Tie problémy ekonomické nie sú však jediné? Ako sme na tom s projektovým financovaním? – Tými ďalšími, ktoré sme označili za dôležité, je stanoviť záväzok republike a pokrajine, zákonom aj lokálnym samosprávam, aby sa

súbehy na projektové spolufinancovanie vypisovali už na začiatku roka pre lokálne samosprávy. Ide o to, aby médiá mohli počas roka normálne realizovať svoje projekty. To by sa malo upraviť zákonom. Tohto roku ministerstvo zabezpečilo také štyri mesiace skôr ako predtým peniaze médiám, čiže poponáhľalo s realizovaním postupov vypísania súbehov a záväzkov s tým súvisiacich. Už v novembri vypíšeme súbeh na rok 2018. Tým máme vstúpiť do inej, lepšej sústavy. Ďakujúc tomu, že v tomto roku budeme mať dva súbehy, aj médiám bude k dispozícii okolo pol miliardy dinárov viac. – O akých sumách sa pri tomto druhu financovania vlastne rozprávame? – Na Ministerstve kultúry a informovania sme vypočítali, že stosedemdesiat lokálnych samospráv v Srbsku, koľko ich je vrátane mestských obcí, úhrnne vyčleňuje okolo 1,4 miliardy na informovanie. Z toho je 1,1 miliardy určených na projektové spolufinancovanie obsahov verejného významu, kým sa takých tristo miliónov stroví na rôzne špecializované služby, ako sú napríklad televízne a iné prenosy zasadnutí zhromaždení obcí. Máme aj dva veľké súbehy Ministerstva kultúry a informovania a Pokrajinského sekretariátu pre informovanie, ktorých hodnota je okolo 500 – 550 miliónov. Ide takmer o dve miliardy dinárov, alebo o šestnásť miliónov eur. Raz toľko je i peňazí, odhadujeme, ktoré lokálne vedenia, prostredníctvom marketingu a iných foriem, ako sú PR služby a podobne, strovia ročne. Celkovo ide o okolo tridsať miliónov eur. Je to ozaj malá suma peňazí. Podľa niektorých prieskumov, pred piatimi rokmi, bez účinkovania marketingu v skromnom koláči, na informovanie sa z republiky, pokrajiny a lokálnych samospráv, vyčlenilo najmenej trikrát viac peňazí ako dnes. Majúc na zreteli uvedenú skutočnosť, nazdávame sa, že tieto sumy treba zväčšiť. Na základe výskumu Ministerstva kul-

túry sme sa dopracovali k údaju, že lokálne samosprávy vyčleňujú priemerne na médiá dokopy len 0,37 percenta rozpočtu. Tie sumy by sa mali strojnásobiť. Totiž také jedno percento z rozpočtu by bolo akousi prijateľnou hranicou pre ich existenciu, čímsi, čo by finančne neohrozilo lokálne samosprávy. Predsa ide len o jedno zo sto percent. ZACHOVAŤ EXISTUJÚCE ŠTANDARDY – Tento rozhovor by iste nebol úplný bez spomínania mediálnej stratégie na budúce päťročné obdobie... – Sme vo fáze konštituovania pracovnej skupiny. S novinárskymi združeniami, novinárskou mediálnou koalíciou sa máme dohodnúť o ešte jednom ich predstaviteľovi, ktorý bude účinkovať v uvedenej skupine. Potom nasleduje plné angažovanie sa na stanovení hlavných smerov rozvoja médií na obdobie rokov 2017 – 2022. Do toho sa iste dostanú otázky, o ktorých sme sa práve rozprávali, ako je najmä financovanie. Jasné je, že je dôležitou otázkou aj financovanie médií národnostných menšín. Uvedenú otázku musíme dobre regulovať práve preto, aby sme existujúce štandardy zachovali, aj aby v nich nedochádzalo k odlevom. Mám na mysli aj viacrečové médiá, ktoré sa pre privatizáciu, pre nedostatok peňazí, ocitli v zlom postavení. Nazdávam sa, že dôraz musí byť aj na týchto médiách, čiže, osobitne treba dbať na ich postavenie. Z niektorých prieskumov vyplýva, že sa v informovaní a v nich programové obsahy čiastočne zachovali, no s oveľa menším počtom zamestnancov. To na dlhé dráhy nie je udržateľným východiskom. Samozrejme, budeme musieť vypracovať aj niektoré zákonné východiská pre digitálne médiá, keďže sú tie tradičné akosi čoraz menej atraktívne na trhu. Respondenti, zvlášť mladšia populácia, sa čoraz výraznejšie orientujú na informovanie prostredníctvom médií digitálnych. To znamená, že aj v tejto oblasti budeme mať mnoho priestoru na lepší regulatív, ktorý teraz nemáme. Internet je teda veľké a široké pole, ktoré má byť upravené.

20 /4751/ 20. 5. 2017

Týždeň Z 84. MEDZINÁRODNÉHO POĽNOHOSPODÁRSKEHO VEĽTRHU

Vystavovateľov každým rokom čoraz viac Ľubica Sýkorová

piatok 19. mája sa zatvorili brány 84. Medzinárodného poľnohospodárskeho veľtrhu v Novom Sade. Tohtoročné podujatie bolo v znamení veľkého počtu podnikateľských stretnutí, premiér poľnohospodárskych strojov, či nadväzovania nových a rozširovania existujúcich kontaktov medzi podnikateľskými kruhmi. V tomto roku sme si mohli všimnúť lepšiu úroveň výstavných priestorov a stánkov, ako aj širšiu škálu vystavovaných produktov. Už tradične vysoká návštevnosť podujatia bola nielen z radov odbornej verejnosti, ale aj samotných poľnohospodárskych výrobcov či rodín s deťmi. Silná publicita novosadského Poľnohospodárskeho veľtrhu je veľmi dôležitá najmä preto, že agropotravinársky sektor je a vždy aj bude odvetvím, ktoré sa priamo týka výživy, zdra-

vých potravín, zdravého života a tým aj každého z nás. Len prosperujúci agropotravinársky sektor je v záujme celej spoločnosti. A práve aj tento veľtrh je jednou z možností, kde sa môžu získať nové informácie, nadviazať dôležité kontakty a načerpať

že poľnohospodárstvo je najväčší potenciál hospodárskeho rozvoja Srbska a vláda Srbska bude aj naďalej podporovať poľnohospodárskych výrobcov a spracovateľský priemysel. Výstavy sa zúčastnilo takmer 1 500 vystavovateľov zo šesťdesiatich krajín sveta, čím sa zaraďuje medzi päť najvýznamnejších poľnohospodárskych veľtrhov v Európe. Opäť boli organizované kolektívne výstavy z desiatich krajín sveta: z Rakúska, Bosny Momentka z Poľnohospodárskeho veľtrhu a Hercegoviny, v Novom Sade z Talianska, Honové vedomosti. landska, Maďarska, Turecka, Česka, Tohtoročný poľnohospodársky Číny, Izraela a Španielska. veľtrh otvoril prvý podpredseda vláMedzi novinky v rámci dobytdy Srbska Ivica Dačić, ktorý zdôraznil, kárskej výstavy s cieľom rozvoja

dobytkárstva a organizácie trhu určite patrila Aukcia najkvalitnejšieho dobytka z domáceho chovu. Ďalšou novinkou boli Dni kariéry v agrobiznise, ktoré zorganizoval Novosadský veľtrh a Národná služba pre zamestnávanie. Na tento spôsob si mohli viacerí, najmä mladí ľudia nájsť zamestnanie. Vystavovatelia zverejnili voľné pracovné miesta a záujemcovia sa mohli o ne uchádzať priamo na stánku, ktorý sa nachádzal v aule Novosadského výstaviska. Poľnohospodárski výrobcovia, najmä pestovatelia ovocia a zeleniny, mali možnosť priamo na veľtrhu využiť stimulačné opatrenia Ministerstva poľnohospodárstva a ochrany životného prostredia Srbska na kúpu poľnohospodárskej mechanizácie. Priamo na výstavných stánkoch mohli vybaviť potrebné faktúry na kúpu poľnohospodárskych strojov a tak do 19. mája odovzdať potrebnú dokumentáciu ohľadom súbehu na subvencované úvery. Aj Ministerstvo poľnohospodárstva na svojom stánku po celý čas trvania veľtrhu poskytovalo všetky potrebné informácie týkajúce sa aj opatrení na podporu mladých poľnohospodárov, či dodatočné informácie o nenávratných pôžičkách na rôzne účely.

DEŇ OTVORENÝCH DVERÍ NA SLOVENSKOM VEĽVYSLANECTVE V BELEHRADE

Zakladáme celkom peknú tradíciu Oto Filip

ol to deň veľmi vydarený. V poradí síce len druhý, no už teraz s oprávnenými nárokmi na získanie prívlastku tradičný. Sobotňajší Deň otvorených dverí na Veľvyslanectve Slovenskej republiky v Novom Belehrade bol taký, aký bol – v prvom rade ozaj pestrý a páčivý – ďakujúc v prvom rade úsiliu hostiteľov: všetkých pracovníkov ambasády, no i účinkujúcich dejateľov z hosťujúcej Obce Kovačica, ako aj z Belehradu, Zemuna, Dobanoviec, Sabinova, iných prostredí. Hostí a účastníkov privítala veľvyslankyňa SR v Srbsku Dagmar Repčeková spolu s predsedom Obce Kovačica Milanom Garaševićom. Po prezentovaní zámeru, zložiek programu a poslania podujatia veľvyslankyňa oznámila, že na budúci rok hosťujúcim prostredím majú byť Hložany. Predstavia sa Festivalom

www.hl.rs

kvetín a Festivalom zeleniny a ovocia. Keďže termín akcie bude okolo 1. júna, ktorý je Medzinárodným dňom detí, má sa konať aj maškarný ples pre nich. – Vlani sme mali prvé takéto podujatie v júli a bol taký miš-maš. Každý sa totiž pýtal, čo je pre nás špecifické. Preto sme sa rozhodli každý rok pozvať inú obec s cieľom prezentovať jej umenie, výrobky, vôbec to, čo je pre ňu príznačné. Ja si myslím, že Belehrad to celkom rád spozná. Pre nich je to niečo, čo musia prebádať, čosi nové. Zakladáme celkom peknú tradíciu. A je to aj o tom, aby sa o Slovákoch vedelo, aby sa vedelo to dobré; že sme naozaj národ, ktorý rád má umenie, návrat ku koreňom, ktorý má svoje tradície, ktorý má svoju kultúru a vie ju prezentovať. A že má svoje výrobky, ktoré sú naozaj veľmi, veľmi dobré... – podčiarkla Repčeková vo vyhlásení pre Hlas ľudu.

Informačno-politický týždenník

Vystúpenia folklórnych súborov z kovačickej a padinskej základnej školy, ako aj z kovačického gymnázia, tiež súboru V šírom poli hruška, prezentovanie rôznych kultúrno-umeleckých hodnôt vrátane insitného umenia, ponuky širokej turistickej palety Obce Kovačica, účinkovanie v programe hosťujúceho detského súboru Sabiník zo Sabinova, prezentácie činnosti galérií a domov kultúry – bol to len jeden aspekt programov, prebiehajúcich 13. mája. Iným sa možno najviac zapáčilo koleso šťastia a kreslené filmy, tretím gastronomické pochúťky a slovenské pivo, predávané za symbolické ceny, z ktorých výťažok šiel na humanitárne účely: na pomoc novobelehradským deťom z ulice, ktoré tiež prišli na ambasádu, a ich náhradnému domovu. Najvýraznejší aspekt dňa bol však zameraný na výtvarné a úžitkové umenie. Predovšetkým vďaka

skutočnosti, že jedným z hlavných partnerov podujatia bola bratislavská Bibiana, ktorá do Srbska, ako i vlani, vyslala popredného slovenského ilustrátora detskej a časopiseckej literatúry Mira Regítka. Za pár dní viedol viac tvorivých dielní, zaúčajúc nadané deti do tajov rôznych kresliarskych a ilustrátorských techník. K činu sa mali i študenti Strednej priemyselnej školy pre dizajn v Belehrade, tiež študenti fakúlt výtvarného a úžitkového umenia v Belehrade. Pre každého bolo ozaj čosi, vrátane pozerania filmov, kreslenia, hudby, stretnutí, možnosti preveriť strelecké zručnosti. Bol to deň, v ktorom dvere slovenského veľvyslanectva boli úprimne otvorené dokorán. A ktorému dokonca i počasie žičilo: tak, že sa už po začiatku akcie o desiatej predpoludním umúdrilo a otravný ranný dážď vystriedalo teplými slnečnými lúčmi. • TÝŽDEŇ •

DEBATA V NEZÁVISLOM SPOLKU NOVINÁROV VOJVODINY

Mediálna gramotnosť v školách? Áno! Jasmina Pániková

y ť gramotnou osobou v dnešnej dobe neznamená iba vedieť čítať a písať. Pod gramotnosťou sa chápu aj informačná a v posledných rokoch aj mediálna gramotnosť, ktorej sa možno nevenujeme v dostatočnej miere. Svedčí o tom aj predošlá Stratégia rozvoja

– Mediálna gramotnosť sa v niektorých školách vyučuje už teraz, – povedal Dejan Pralica.

verejného informovania v Srbsku, ktorá sa tejto problematiky dotýkala iba okrajovo. Je viacero definícií mediálnej gramotnosti. Jednou z nich je aj tá, že pod týmto pojmom chápeme schopnosť analyzovať, tvoriť

a hodnotiť mediálny obsah s kritickým a objektívnym prístupom. O význame mediálnej gramotnosti a o tom, komu je určený tento druh výchovy, hovorili na diskusii Mediálna gramotnosť a kultúra, ktorá prebiehala v pondelok 15. mája v Nezávislom spolku novinárov Vojvodiny (NDNV). Je to prvý z radu rozhovorov, ktorý usporiadalo vydavateľstvo Clio a hnutie Nový optimizmus. Prítomní, medzi ktorými boli profesori z Oddelenia pre mediálne štúdie Filozofickej fakulty v Novom Sade a mediálni pracovníci, konštatovali, že je dôležité začať s vyučovaním mediálnej gramotnosti už v základnej škole. Aj keď podaktorí účinkujúci boli mienky, že uvedenie tohto predmetu do vyučovacích plánov a programov pôjde pomalou cestou, rovnakou, akou prechádzalo uvedenie informatiky, vedúci Oddelenia pre mediálne štúdiá doc. Dr. Dejan Pralica mieni, že ono môže začať už teraz. Presnejšie, ako povedal, v niektorých školách už prebieha vyučovanie, a to vďaka učiteľom, ktorí učia aj o obsahoch týkajúcich sa mediálnej gramotnosti. Optimisticky sa na uvedenie mediálnej gramotnosti do škôl nepozerá predseda NDNV Nedim Sejdinović. To opodstatnil konštatáciou, že v našej krajine

EŠTE RAZ

K matičným voľbám

súvislosti s posledným volebným zhromaždením MSS, ktoré bolo 29. apríla 2017, chcem informovať verejnosť, že sa predstavitelia pivnického MOMS-u na tomto zhromaždení nezúčastnili, ani nesplnomocnili nikoho, aby hlasoval v ich mene alebo v mene pivnického MOMS-u. Preto pokladám konanie osôb, ktoré na tomto zhromaždení hlasovali v • TÝŽDEŇ •

mene Pivničanov, za nekorektné, manipulatívne a v nejednom ohľade ponižujúce. Takýto ich čin neprispieva k utužovaniu spolupráce medzi matičným ústredím a jednotlivými MOMS-ami a vo veľkej miere ohrozuje aj dobré meno samotnej MSS. Predseda MOMS v Pivnici Jozef Valihora

neexistuje politická vôľa uviesť mediálnu gramotnosť do systému vzdelávania. Medzi panelistami bola aj prof. Dr. Dubravka Valićová-Nedeljkovićová, ktorá vyzdvihla, že mediálni konzumenti sú technologicky gramotní, avšak mediálne negramotní,

konzumentmi médií. Ako dobrý príklad uviedla istý časopis v Maďarsku, ktorého redaktori po každom vyjdení čísla remitendu časopisu odnášajú do škôl a prezentujú žiakom, lebo pochopili, že sú oni ich potenciálni čitatelia. Záverom diskusie zodpovedný

O mediálnu gramotnosť zainteresovaná aj mladšia, aj staršia populácia

a z toho dôvodu často nerozumejú textu, ktorý prečítajú. Podľa nej ani náš mediálny priemysel nechápe dôležitosť mediálnej gramotnosti, ktorá priamo súvisí s budúcimi

redaktor vydavateľstva Clio Zoran Hamović navrhol podpisovanie Deklarácie o mediálnej gramotnosti, ktorá by mala byť doručená príslušným orgánom.

Iný uhol reality

Nikola Petkov 20 /4751/ 20. 5. 2017

Na pulze dní Aby neodchádzali za lepším životom S PROFESORKOU DR. JARMILOU HODOLIČOVOU, VEDÚCOU ODDELENIA SLOVAKISTIKY NA FF UNS

Juraj Bartoš

októbri sa naplnia celé štyri desaťročia, čo sa zamestnala na Katedre slovenského jazyka a literatúry na Filozofickej fakulte v Novom Sade, ktorá toho času funguje pod názvom Oddelenie slovakistiky Filozofickej fakulty na Univerzite v Novom Sade. Od roku 2013 je vedúcou tejto našej významnej inštitúcie. Profesorka Dr. Jarmila Hodoličová sa 27. apríla 2017 dožila 65 rokov a 31. marca t. r. jej v Bratislave udelili Veľkú medailu svätého Gorazda. Klopať sme nemuseli, dvere č. 245 na Oddelení slovakistiky sú otvorené... Aký je pocit byť laureátkou najvyššieho slovenského uznania v odbore školstva? „Pravdaže mi uznanie znamená veľa, najmä preto, že som ho naskutku neočakávala. Skutočne bolo pre mňa prekvapením. Úprimne povediac, ani som nevedela, čo to uznanie znamená. Až keď som prišla na Slovensko, kolegovia mi vysvetlili, že to nie je malá vec. Len vtedy, pri samotnom udelení, som začala rozmýšľať o sebe: kto som, čo som, čím som si to zaslúžila. Uvedomila som si, že za štyri roky, koľko som vedúcou Oddelenia slovakistiky, som všetky súkromné veci odsunula nabok, s cieľom, aby som slovakistiku vrátila na úroveň osemdesiatych a deväťdesiatych rokov 20. storočia, keď prekvitala. Hneď tam som si spomenula na zakladateľov slovakistiky na FF v Novom Sade profesora Michala Filipa, akademika Jána Kmeťa, prof. Daniela Dudka, prof. Máriu Myjavcovú: im na slovakistike veľmi záležalo.“ Čo znamená, že chcete vrátiť slovakistiku do niekdajšej koľaje? „Ide o to, aby bolo jasné, čím naskutku je naše oddelenie. Aby bolo jasné: slovenská inteligen-

www.hl.rs

TO NEVEDIE NIKAM Ako percipujete nesváre na pôde NRSNM i v MSS, naposledy aj na úrovni lokálnych samospráv a miestnych spoločenstiev? „Úprimne povedané, ja sa do tých konfliktov veľmi nevhlbujem, lebo vidím, ako človek môže dopadnúť. Situáciu, akú v tomto ohľade máme dnes, sme nemali nikdy. Neprimerané vyhlášky, aké si podaktorí jednotlivci dovoľujú, nerobia dobre našej menšine. Ak sa máme navzájom trieštiť.“ Ako je vaše oddelenie na tom ohľadne odborných kádrov? „Počet zamestnancov na oddelení klesá a klesať bude aj naďalej. Vlani nás opustila zosnulá riadna profesorka Anna Marićová a do dôchodku odišiel profesor Samuel Čelovský.“ Kto teda teraz pracuje na slovenský jazyk a Spolok vojvoOddelení slovakistiky? dinských slovakistov organizovali „Lingvistické predmety vyuZimné stretnutia, SVS vydával Sločujú prof. Miroslav Dudok, prof. vakistický zborník, organizovali Anna Makišová, docentka Jasna sme konferencie... Tak sa mi zdá, Uhláriková a asistentka Dr. Zuzaže v istom období vzniklo určité na Týrová. Literatúru prednášajú prof. Adam Svetlík, docentka vákuum v záujme o vysokoškolskú slovakistiku. Preto sme po Marína Šimáková-Speváková a dvadsiatich rokoch – 16. októbra ja. Je otázne, či nám Ministerstvo 2015 – zorganizovali medzináškolstva Slovenskej republiky rodnú konferenciu 270 rokov pošle nového lektora, alebo tu dejín literatúry a jazyka Slovákov naďalej zostane profesorka Marta vo Vojvodine. Podujatie Součková, ktorá je s nami a teraz aj rovnomenný štyri roky a urobila toho zborník z konferencie veľa pre dobré slovenskomajú mimoriadne dobvzťahy. Je tu tiež Ak sú nám osobné ambície vyššie -srbské ré ohlasy zo Slovenska.“ asistentka Dr. Daniela MarZborník vyšiel zhruba než ambície o zachovanie sloven- čoková – orientuje sa na až 15 mesiacov po kon- skej menšiny, tak toto, čo sa deje, kultúrne dejiny. Tajomníčferencii. Prečo? kou a knihovníčkou je Ma. nevedie nikam. „S každým referentom Tatiana Pintírová.“ bolo treba komunikovať, aby poslal príspevok elektronicky, Kto teda spomenutý zborník IDÚ ZA LEPŠÍM ŽIVOTOM spolu ich bolo 46 z ôsmich kra- vyfinancoval? Aká je strednodobá, respekjín, chcelo to trochu viac času. „Konferenciu a zborník finanč- tíve dlhodobá perspektíva odOkrem toho, už pred konferen- ne podporili Ústav pre kultúru delenia, s ohľadom na znižuciou sme mali isté sľuby, že to vojvodinských Slovákov a Ná- júci sa počet detí, zvyšujúce bude vyfinancované, avšak boli rodnostná rada slovenskej ná- sa odchody na Slovensko a rodnostnej menšiny.“ množstvo iných nepriaznivých sme strašne sklamaní...“ Dostali autori honoráre za okolností? Kto a čo sľuboval? „Sľuby sme mali do posled- svoje odborné príspevky? „Vlani nám ministerstvo dovonej chvíle z Ústavu pre kultúru „Nie. Nemali sme peniaze ani lilo na akademické štúdiá zapísať vojvodinských Slovákov, ktorý na honoráre, ani na ubytovanie, 6 študentov a na masterové tiež nám peniaze nedal hneď, nako- takže si účastníci konferencie zo 6 z rozpočtu a 15 na samofinanniec sme ich predsa len dostali zahraničia náklady hradili sami.“ covanie; toľkých sme i zapísali cia, všetci, ktorí pracujú v školách, rozhlase, televízii, novinách, kultúrnych inštitúciách – sú prevažne niekdajší študenti, ktorí ukončili štúdium slovenčiny na našom oddelení, a som na nich veľmi hrdá. Voľakedy Katedra pre

Informačno-politický týždenník

s tým, že ich musíme veľmi rýchle zobrať a využiť. Úprimne povedané, očakávali sme, že nám vyjde v ústrety Úrad pre Slovákov žijúcich v zahraničí, keďže sme sa o prostriedky na vydanie zborníka uchádzali prostredníctvom projektu. Boli sme však všetci úplne sklamaní z toho, že sme nedostali nič. Naša žiadosť bola odmietnutá ,pre nedostatok finančných prostriedkov’! Ďalšia vec: Úrad pre Slovákov žijúcich v zahraničí nám nedal peniaze ani na časopisy a knihy zo Slovenska. Nedostávali sme 15 rokov Slovenské pohľady, Romboid, Literárny týždenník..., takže keď niekto priniesol dáky časopis zo Slovenska, podávali sme si ho z ruky do ruky a čítali ako pred sto rokmi, lebo bola odmietnutá aj naša žiadosť o financovanie časopisov. Mienim, že to pre Úrad nie je neviem ako vysoká položka, takže máme pocit, ako keby aj ÚSŽZ nemal záujem o slovakistiku vo Vojvodine.“

• NA PULZE DNÍ •

na rozpočet. Je veľká výhoda študovať na tomto oddelení, proste je to privilégium. Veď iba na najprestížnejších univerzitách vo svete sa študuje v malých skupinách. Poznáte každého študenta, jeho záujmy, ku čomu má sklony, dokonca jeho problémy. Mám obavy z toho, ako to bude v nasledujúcom školskom roku. Celé rodiny odchádzajú na Slovensko, kde študenti dostanú štipendium. Rodičom zo vzdialenejších prostredí je ťažko vyfinancovať štúdiá detí v Novom Sade. Národnostná rada poskytuje symbolické štipendiá dvom-trom našim študentom. Keby ich aspoň dostávali všetci, ktorí študujú na Oddelení slovakistiky, myslím si, že by sme čiastočne zamedzili odchody na Slovensko. Nemôžeme nikoho ťahať za rukáv, aby zostal tu; všetci idú za lepším životom. Maďarskí študenti v Novom Sade majú perfektný internát, ktorý im vystaval maďarský štát...“ Pokúsili ste sa trebárs s NRSNM osloviť slovenský štát s prosbou, aby pridelil časť štipendií našim študentom, ktorí budú študovať tuná? „Pokúsila som sa osobne, rovnako i dekanka Filozofickej fakulty hovoriť s predchádzajúcim veľvyslancom SR pánom Varšom o tom, ako by Slovensko mohlo pomôcť (pravdaže nie postavením veľkolepého internátu), avšak odpoveď bola, že oni prostriedky na to nemajú.“ Čím by ste motivovali študentov, aby sa zapísali na štúdium slovenčiny? „Musím povedať, že znovu budeme mať o jedného študenta menej, teda môžeme zapísať len piatich na základné štúdium a piatich na masterové, a to z rozpočtu. Myslím si, že ten, kto chce slovenčinu študovať, príde sem aj bez osobitnej motivácie. Prichádza k zmene generácií, takže majú veľké výhľady na to, že sa po ukončení štúdia zamestnajú. Myslím si, že v poslednom čase sa naši absolventi dosť dobre uplatnili. Novinkou je, že v školskom roku 2018/2019 očakávame, že otvoríme dvojpredmetové štúdium: študenti budú študovať čistú slovenčinu a slovenčinu v kombinácii so srbskou filológiou alebo so žurnalistikou. • NA PULZE DNÍ •

ZÁUJEM O NEPRESKÚMANÉ Neskoršie sme tu mali repub- Sliacky a Zuzana Stanislavová, Roku 2003 ste obhájili dok- likové projekty a zase profesor ktorá ma pred časom poprosila, torskú dizertáciu Vývin sloven- Kmeť bol ten, ktorý ma – a nielen aby som napísala o slovenskej skej detskej prózy vo Vojvodine. mňa – usmernil. Jednoducho mi literatúre do jej knihy Literatúra Predtým ste úspešnou obhaj- povedal: ,Nemáme nikoho, kto pre deti a mládež po roku 1960, obou práce Literárna činnosť sa zaoberá detskou literatúrou, takže už v tej mojej dlhšej štúdii Alberta Martiša na Filologickej pokús sa... A na republikovom sú zahrnuté dejiny našej detfakulte v Belehrade získali titul projekte budeš písať o ženskom skej literatúry od začiatku po magistry. Ako došlo k odklonu hnutí.’ Tak som sa oboznámila súčasnosť. Dôležité je, že profesor od Martiša k detskej Sliacky následne do svojho literatúre? Slovníka pre deti a mládež za„Keď som sa zamestnaradil všetkých slovenských la na Oddelení slovakistiVedela som presne, že sa chcem vojvodinských spisovateľov ky ako asistentka, pokrapre deti, čo je u nás takmer čovala som v štúdiu ešte zaoberať detskou literatúrou, že to neznáma vec. dva roky – na Filologickej do konca života bude moja cesta. Pokiaľ ide o Medovník, fakulte v Belehrade, na myslím si, že je to mimoodbore literárnej vedy. Končilo s tým, čo vlastne robili aktivistky riadne dobre urobená kniha, sa písaním a obhajobou magis- Eržika Mičátková, Ľudmila Hurba- krásne ilustrovaná. Na Sloventerskej práce. Nemala som dosta- nová, Marína Maliaková, Blanka sku sa ma pýtajú, ako sa mi to točnú šírku pohľadu na to, aby Fábryová a ako fungoval Ústredný vôbec podarilo urobiť. Ako nasom vedela, čo v našom prostredí spolok československých žien, písala Desanka Maksimovićová nemáme preskúmané na rozdiel a ako po vojne Adela Čajaková- Nemam više vremena, tak som od akademika Jána Kmeťa, ktorý -Petrovičová, Oľga Babylonová, si tiež povedala, že nemám viac mi povedal: ,Magisterskú prácu Zuzka Medveďová a Mariena času. Môžete konštatovať v nej aj budeš písať o Albertovi Mar- Czoczeková-Eichardtová založili nejaké nedopatrenia, je to však tišovi.’ Odišla som do Martina, Naše slniečko – najdôležitejší ča- na papieri a myslím si, že ide o vzácnu vec. Aj napriek tomu, že jeho cena na naše pomery bola dosť vysoká, Medovník bol vypredaný za mesiac-dva. Bolo by ho treba znovu vytlačiť.“ Nie je mi známe, aká bola téma vašej diplomovej práce... „Názov moje diplomovky z dialektológie bol Ľudové nápoje a jedlá v Hložanoch. Dialektologický výskum mi bol blízky a zaujímavý; sedela som na hložianskej fare, prehŕňala sa v knihách a robila výskum v dedine. Druhá diplomová práca bola na tému Ceny Nového života; dovtedy o nich nikto osobitne nepísal, takže som zase preskúmala niečo nové a už tu sa vlastne vo mne prebudil záujem o literatúru. K nej desať dní som sedela v Knižnici sopis pre deti, aký u nás existoval. som vždy mala bližší vzťah ako k Matice slovenskej, hľadala údaje Naši ľudia ani nevedia, že ho Zuz- lingvistike, iste aj preto, že otec v archíve, časopisoch a literatúre ka Medveďová nielen ilustrovala, na mňa v tomto smere pôsobil, a zistila som, že Martiš napísal ale doň písala aj básničky; raz by ešte kým som bola dieťa, keď toho strašne veľa. Nemožno po- som rada vydať knižku jej básní ma podnecoval, aby som veľa vedať, že bol špičkový spisovateľ, s jej ilustráciami. Tak som sa teda čítala, a rozprával sa so mnou ale spisovateľ predsa bol. Teší ma, usmernila a vedela som presne, o prečítaných knihách.“ že na základe toho, čo som si na- že sa chcem zaoberať detskou Na Oddelení slovakistiky študovala v Martine, vyšla kniha literatúrou, že to do konca života roku 2007 začali vychádzať Autobiografické črty a spomienky bude moja cesta.“ časopisy Čar(b)ológ a Traf! Na Alberta Martiša. Dokonca jeho Zatiaľ je zlatým klincom rozdiel od študentského časopoviedky si možno dnes vyhľadať na tej ceste kniha Medovník pisu Tma, z ktorého pred štvrťaj na internete na Zlatom fonde. / Chrestomatia slovenskej vojvo- storočím vyšlo iba zopár čísel, Bola som strašne spokojná, že dinskej literatúry pre deti. Vyšla tieto majú dlhší krok. V čom je som robila novú vec, lebo nik- roku 2011; aký máte z nej pocit ich základný význam a v čom dy v živote som neopakovala, s časovým odstupom? tajomstvo trvania? nepísala o niečom, čo už niekto „Na Slovensku sú jednotkou >>> v oblasti detskej literatúry Ondrej napísal. 20 /4751/ 20. 5. 2017

Na pulze dní >>> „Viete, že študenti z každého predmetu musia napísať seminárnu prácu. Okrem toho, navrhla som študentom, či by nechceli dačo napísať. No a tak začali písať; veľmi sa im to páčilo, na hodinách bývalo vždy veselo, keď sme čítali ich práce, aj sa smiali, aj sa učili písať. Keď videli prvé číslo Čar(b)ológu, oduševnili sa, a to ich motivovalo písať aj ďalej. Tajomstvo trvania je teda vo vytrvalosti. A v čom je podstata? V tom, že z bývalých študentov, ktorí začali uverejňovať prózy a básne pre deti v Čar(b)ológu, dnes máme študentky, ktoré vydali tri – štyri knihy pre deti. S ohľadom na to, že už takmer nemáme spisovateľov pre deti, je to veľká vec. Prakticky sa formuje nová generácia; v istej štúdii som ju nazvala generácia Čar, keďže začali vyrastať s Čar(b)ológom.“ SLOVENČINA A VZŤAHY V OHROZENÍ Aj na spomenutej medzinárodnej konferencii zazneli varovné signály o súčasnom stave slovenčiny vojvodinských Slovákov. Máte predstavu o tom, aká bude jej kvalita o dve-tri desaťročia? „Myslím si, že si slovenčinu predsa zachováme. Trápi ma iba nezáujem o slovenčinu u detí, t. j. ich rodičov v Novom Sade, hoci sa tunajší učitelia slovenského jazyka maximálne snažia... Rodičia si radšej dajú deti do srbskej školy, ,aby sa im neskoršie ľahšie študovalo’. Tým robia veľmi veľkú chybu. Poznať niekoľko jazykov je veľká vec. Študenti – Srbi z ostatných oddelení – si na našom oddelení ako voliteľný predmet volia práve slovenčinu a už ovládajú materinský jazyk, slovenčinu a napr. angličtinu. Je ich viac ako päťdesiat. Sú bohatší o jeden cudzí slovanský jazyk. Naše deti ovládajú perfektne srbčinu už odmalička. Veď veľmi veľa bývalých žiakov gymnázia v Petrovci sa učilo po slovensky, a potom úspešne ukončilo vysokoškolské štúdiá v srbskom

www.hl.rs

jazyku a úspešne sa uplatňujú v rôznych oblastiach.“ Veľkú medailu sv. Gorazda ste dostali ,za celoživotný prínos k rozvoju slovenského národného školstva v Srbsku’. Aký je podľa vašej mienky súčasný stav nášho školstva, od čoho závisí vzťah k potrebe ovládania materinským jazykom?

„Radosť mám z toho, čo robím tuná na oddelení, nielen z toho, čo dosiahnem sama, ale aj hocikto z mojich kolegov. Netreba byť sebecký, pripisovať spoločný úspech len sebe, treba si vážiť aj prácu iných. Rovnako mám dobrý pocit zo svojich detí, z toho, že sú úspešné a zdravé. Dcéra je špecialistkou jadrovej medicíny, žije v zahraničí a život venovala vedeckej práci. Syn s manželkou sú agroinžinieri, v práci sa doplňujú. Vrchol môjho šťastia sú mená Lenka, Lucka a Lydka. V dnešnej dobe moja pozitívna / negatívna vlastnosť je, že chcem byť voči všetkému spravodlivá. Hoci sa mi to niekedy neoplatí, od toho neodstúpim, najmä ak sa s tým zhodujú aj iní spolupracovníci a kolegovia, ktorých sa vždy pýtam na ich mienku. Vždy som za spoluprácu medzi ľuďmi; neoplatí sa byť navzájom pohádaný.“ Narodili ste sa v Hložanoch, „Myslím si, že v mnohom závisí základnú školu a gymnázium od toho, aký postoj má učiteľ voči vychodili v Petrovci a žijete svojmu povolaniu, a od toho, akí v Novom Sade. Kde sa cítite sú riaditelia osvetových inštitúcií. doma? Ak je riaditeľ tam kvôli osobným „Hložany mi zostali v najkrajcieľom, nemôže byť riaditeľom. šej spomienke, stále sa do nich Každý riaditeľ v slovenskej škole vraciam, odchádzam s mojimi musí bojovať o slovenčinu. Mysznámymi a priateľmi k Dunaju, lím si, že študenti, ktorí vyštuvždy sa tam dobre cítim, vždy dovali slovenčinu na Oddelení je to hŕba spomienok na detské slovakistiky, k svojim pedagogiczážitky, aké dnes nenájdete: že kým záväzkom pristupujú veľmi sa deti hrajú na ulici na svadbu, zodpovedne. Sledujem ich prácu že hrajú futbal jedna ulica proti prostredníctvom médií, ako aj druhej, že moja stará mama Stuosobných kontaktov, a vidím, pavská bola sama a v jej dvore že povedzme učiteľky nacvičujú sme sa zoskupovali, robili didivadielka, pracujú s recitátormi, vadielka, recitovali, tancovali, vydávajú školské časopisy že som chodievala na a podobne. Môžem sa na pažiť pásť husi... Mama príklade mojich vnučiek len bola z Hložian, otec pochvalne zmieniť o tom, Ak žiakov nemáme nadostač, z Kysáča; keď prišiel ako sa pracuje v predškolskej musíme otvárať nové oddelenia čas, aby som šla do ustanovizni a v škole v Petrovškoly, dohodli sa, že ci: deti sa začínajú rozprávať a nemáme si robiť posmech z toho, pôjdeme do Petrovca, spisovne, čo je výsledok dob- že tam budú kuchári... lebo je tam centrum rej práce učiteliek.“ kultúrneho života SloAko okomentujete aktuálnu viť a vydať knihu detských prác vákov, hoci otec mal výhodnú situáciu v gymnáziách v Petrov- a ilustrácií Zuzky Medveďovej... ponuku pre prácu v Novom Sade. ci a Kovačici: môžu obstáť ako Chcela by som aj moju publikáciu Čiže, dobre poznám Hložany, Kyklasické, alebo sa musia meniť? Prehľad detskej slovenskej prózy sáč, Petrovec a keďže môj manžel „Je jasné, že sa musíme pri- vo Vojvodine doplniť prehľadom bol z Pivnice, dobre poznám aj spôsobiť dobe. Nakoniec o tom poézie, aby z toho boli kompletné charakter a obyčaje pivnických nerozhoduje iba riaditeľka toho či dejiny slovenskej vojvodinskej ľudí a môžem povedať, že sa všaoného gymnázia, ale aj príslušné detskej literatúry.“ de cítim doma. Pravdaže, zvlášť ministerstvo. Myslím si, že obidve dobre sa cítim v Novom Sade, riaditeľky sa usilujú o zachova- DRUHÝ DOM kde žijem, lebo táto fakulta a toto nie slovenského gymnázia, ale Z čoho máte osobitnú ra- oddelenie je môj druhý dom.“ ak žiakov nemáme nadostač, dosť?

Informačno-politický týždenník

musíme otvárať nové oddelenia a nemáme si robiť posmech z toho, že tam budú kuchári. Vari voľakedy gymnáziá nefungovali ako usmernené školy? Vtedy to priniesla doba, teraz doba prináša takúto situáciu; možno bude lepšie, možno horšie, možno zanikneme a možno budeme znovu mať päť oddelení slovenských tried ako kedysi.“ Vaša srdcová záležitosť, ženské spolky, riadne ožili. Čím to je? „Roku 2003 vyšla moja prvá kniha Slovenky. Chodili sme po slovenských osadách, prezentovali sme ju, rozdávali, a tak sa mi zdá, že odvtedy sa začala znovu vyvíjať spolková činnosť žien, že ich príbehy Sloveniek oslovili, a tak si začali zakladať ženské spolky. Hoci mnohí hovoria, že ženské spolky nič nerobia, iba vypekajú koláče, torty, to nie je pravda. Robia. Usporadúvajú aj literárne večierky, prednášky, výstavy... Veď prečo by sa ženy, keď sa dostanú do dôchodku, mali uzavierať do seba alebo sa ,iba’ starať o vnúčatá. Žena musí mať času aj na seba.“ Čo najbližšie chystáte na vydavateľskom pláne? „Od istého času skúmam príspevky našich vojvodinských autoriek v časopisoch Živena a Dennica. Chcela by som pripra-

• NA PULZE DNÍ •

Ľudia a udalosti ZO 61. MEDZINÁRODNÉHO VEĽTRHU TECHNIKY V BELEHRADE

Štvrtá revolúcia na scéne

Oto Filip

e ozaj mnoho technických vynálezov, ktoré sa stali nenahraditeľným spoločníkom človeka. Ich história, zvlášť v minulom storočí, bola sprevádzaná radom významných zlepšení, ktorých autori sotva upadnú do zabudnutia. Pozitívny podiel na tom má aj belehradský Medzinárodný veľtrh techniky a technických výdobytkov, bežne označovaný za popredné, najväčšie, najstaršie, najznámejšie a najrenomovanejšie špecializované rozvojovo-technologické podujatie v tejto časti Európy. Historicky prvé vydanie tejto mimoriadnej akcie, z ktorej následne vznikali takmer všetky iné významné špecializované veľtrhy v Belehrade, uzrelo svetlo sveta presne pred 80 rokmi, čiže v roku 1937. Súčasný veľtrh techniky, prebiehajúci od pondelka do piatka v znamení hesla Tempo budúcnosti, zoskupil vyše 550 vystavovateľov z približne tridsiatich krajín. Na výstavnom priestore presahujúcom 20 000 štvorcových metrov tisíce návštevníkov mali možnosť pozrieť si aj päť národných výstav

a virtuálne fabriky budúcnosti. Pozornosť sa, samozrejme, venovala i elektroenergetike a termotechnike, inováciám a novým technológiám, ktorých tam bolo vyše sto, meracím zariadeniam... Otvárajúc v pondelok podujatie podpredseda vlády Rasim Ljajić podotkol, že sa netreba diviť, prečo tento veľtrh označujú za veľtrh všetkých veľtrhov. – Lebo keď človek uvidí tieto stroje a nástroje, roboty a všetko iné, jasné je, prečo ide o jedno z najdôležitejších podujatí. Toto je aj ideálne miesto, kde Srbsko môže prezentovať a promovať štvrtú revolúciu, ktorá nie je ničím iným než revolúciou technologickou. Veľtrh je významný Veľtrh otvoril podpredseda vlády aj tým, že zvyšuje povedoSrbska Rasim Ljajić mie o význame technológie iných krajín. Základom prezentácií a technologických výdobytkov, účastníkov boli výstavy proces- aj preto, že nám umožňuje ponej techniky, nástrojov, robotov, rovnávať sa s inými. Ide o to, aby softvérov a komunikačných li- sme videli, kde sme, nakoľko doniek nevyhnutných vo výrobných kážeme sledovať najvyvinutejšie procesoch príznačných pre štvrtú štáty a spoločnosti. Srbsko je revolúciu. Ide o priemyselnú auto- dnes na šesťdesiatej piatej pomatizáciu, digitalizáciu, o digitálne zícii na zozname globálneho

HLOŽANY

Jarmok a voľby

Juraj Bartoš

nedeľu 21. mája 2017 v Hložanoch budú dve udalosti. Jedna tradičná (májový jarmok), druhá cyklická, občasná (voľby do Rady Miestneho spoločenstva Hložany). Prvá bude v ustálenom termíne, týždeň pred tradičným Folklórnym festivalom Tancuj, tancuj..., druhá sa bude konať „s malým“ štvormesačným oneskorením. Občania môžu hlasovať v budove Základnej školy Jozefa Marčoka Dragutina v nedeľu od 7.00 do 20.00 hod. Predseda Zhromaždenia obce Báčsky Petrovec Dr. Ján Šuľan oznámil tu avizované voľby do RMS Hložany 13. marca. O deväť postov • ĽUDIA A UDALOSTI •

v Rade MS Hložany na mandátne obdobie 2017 – 2021 sa uchádza 22 kandidátov: 1. Pavel Baďan, 2. Ján Benko, 3. Dejan Dimitrov, 4. Katarína Dobríková, 5. Ľudovít Dudok, 6. Pavel Žembery, 7. Ondrej Zahorec, 8. Stanislav Zelenák, 9. Ján Kolár, 10. Jarmila Korčoková, 11. Pavel Korčok, 12. Miroslav Kudron, 13. Zuzana Kukučková, 14. Pavel Lovás, 15. Jaroslav Macko, 16. Ján Molnár, 17. Branka Rekićová, 18. Ondrej Stupavský, 19. Ondrej Fekete, 20. Jaroslav Chlebian, 21. Branislav Huďan, 22. Jelena Červenáková. Okrem zoznamu uchádzačov o posty dedinského vedenia v okne Miestneho spoločenstva Hložany (na prízemí Domu kultúry) sú aj mená aktuálnej volebnej

komisie; tvoria ju: predseda Ján Huďan (jeho zástupkyňa Anna Dorčová), a členovia (respektíve ich zástupcovia): Mária Topolská (Pavel Šranka), Ivana Murtínová (Saša Rekić), Jaroslav Pagáč (Nikola Gostović), Zdenka Dimitrovová (Ján Kráľovský). Ako je známe, pôvodne sa voľby miestneho richtárstva Hložian na obdobie 2017 – 2021 mali konať 22. januára t. r., lenže niekoľko dní predtým niekoľkí členovia volebnej komisie (ktorá už skôr zrealizovala všetky potrebné predvolebné práce) rezignovali. Verejnosť sa nedozvedela, z akých dôvodov. Rada MS Hložany súrne navrhla novú zostavu volebnej komisie. Súrnym spôsobom bola zvolaná

indexu inovačnosti, a to medzi 128 krajinami, ktoré to hodnotia. Sú tri kľúčové príčiny, prečo nie sme lepšie umiestnení. Prvou je stále skromné vyčleňovanie na vedu, výskum a rozvoj, druhou je veľký odlev, odchod mladých vysokovzdelaných odborníkov do cudziny, treťou nedostatočná spätosť vedy a hospodárstva, – podotkol Ljajić. Napriek všetkým uvedeným ťažkostiam tunajšia technika sa snaží raziť si cestu vpred. Dalo sa to zistiť nielen na výstavných pultoch a prostredníctvom mnohých moderných exponátov na nich, ale aj podľa ozaj bohatého odborného sprievodného programu. Na jednom z fór sa rokovalo o klimatickej a energetickej diplomacii 21. storočia, na výročnej konferencii o zveľadení ekonomickej spolupráce Srbska a Talianska dominovala oblasť nových výrobných technológií, viaceré panely boli venované priemyselnej robotike v Európe, vzdelávaniu inžinierov pre potreby 4. priemyselnej revolúcie, masovej digitalizácii výroby... Slovom a stručne, urýchlenie tempa budúcnosti je bez techniky nepredstaviteľné. aj schôdza Zhromaždenia obce Báčsky Petrovec (z iniciatívy 12 výborníkov), ktoré malo alias mohlo potvrdiť mandáty nového zloženia volebnej komisie, čo sa ale nestalo – pre nedostatok kvóra v zasadačke. Lokálna samospráva „šikovne“ obišla otázku volebnej komisie aj na nasledujúcej schôdzi, no a tak voľby do RMS v Hložanoch budú štyri mesiace po normálnom termíne. Je zaujímavé, že aj pred voľbami, ktoré sa v januári nekonali, na kandidátke bolo 22 mien. Niektorí občania kandidovali aj vtedy, aj teraz, iní odstúpili; medzi nimi aj (do)terajšia hlava RMS Ján Bohuš. Už v pondelok (najneskoršie o ôsmej večer) 22. mája by malo byť známe nové zloženie Rady Miestneho spoločenstva Hložany. Jej členovia by potom (čoskoro) na ustanovujúcej schôdzi mali zvoliť predsedu a podpredsedu RMS.

20 /4751/ 20. 5. 2017

Ľudia a udalosti MEDZINÁRODNÝ FESTIVAL VEDY A VZDELANIA NA UNS

Popularizácia vedy Danuška Berediová

Prorektor prof. Dr. Saša Orlović privítal hostí a festival slávnostne otvoril akademik Vladimir Kostić, predseda Srbskej akadémie vied a umení. Výstavu o Nikolovi Teslovi otvoril Branimir Jovanović, riaditeľ Múzea Nikolu Teslu v Belehrade. V rámci festivalu zorganizovali viac ako 70 zaujímavých dielní

edzinárodný festival vedy a vzdelania sa konal v dňoch víkendu 13. a 14. mája v ústrednom kampuse Univerzity v Novom Sade. Festival a príležitostnú výstavu venovali Nikolovi Teslovi a hlavnou témou bola elektrická energia a telekomunikácie. Podujatie sa po deviatykrát uskutočnilo na Novosadskej univerzite a po prvýkrát malo medzinárodný ráz. Cieľom festivalu je popularizovať vedu ako spoločensky významnú aktivitu prostredníctvom predstavovania súčasných dosiahnutí a aktuálnych výskumov Vladimir Kostić, predseda Srbskej akadémie vo svete aj u nás. vied a umení, otvoril tohtoročný festival Festival zorganizovala Univerzita v Novom Sade z inžinierskych, technologica hlavným podporovateľom bola kých, prírodných, spoločenských Pokrajinská vláda a Pokrajinský a medicínskych disciplín, ktoré sekretariát pre vysokoškolské prilákali aj tých najmladších. vzdelávanie a vedecký výskum. Stredisko pre strategické a pokrokové štúdiá usporiadalo niekoľko okrúhlych stolov, ktoré sú výnimočne významné pre budúcnosť akademickej spoločnosti Univerzity v Novom Sade a spoločnosti vcelku. Okrúhly stôl na tému Budúcnosť vedy a vzdelávania viedol prof. Dr. Maurizio Fermeglia, rektor Univerzity v Trieste, Taliansko. Profesor hovoril o najdôležitejších strategických tendenciách v technológiách, o budúcnosti zamestnávania s Jedna z dielní na stánku Technologickej ohľadom na vplyv fakulty digitalizácie, kon-

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

Dielne sa konali v kampuse

krétne o profesiách, ktoré zmiznú do roku 2030 v dôsledku automatizácie, a nakoľko sme na to pripravení. Ďalšie dve prednášky boli o telekomunikáciách a o nových technológiách pre štvrtú

priemyselnú revolúciu. V sobotu 13. mája na Filozofickej fakulte UNS bol Deň otvorených dverí a budúci študenti sa mohli oboznámiť so študijnými programami na tejto fakulte.

STAROPAZOVSKÁ OBEC

Malý záujem o miestne voľby Anna Lešťanová

2013 a v porovnaní s nimi možno povedať, že občania tentoraz prejavili oveľa menší záujem a zúčastnili sa v menšom počte. V samotnej Starej Pazove vo

oľby členov rád všetkých desiatich miestnych spoločenstiev z územia Staropazovskej obce sa uskutočnili v nedeľu 14. mája. Z úhrnne 116 členov rád miestnych spoločenstiev Stará Pazova, Nová Pazova, Staré Bánovce, Nové Bánovce, Bánovce – Dunaj, Belegiš, Surduk, Vojka, Krnješevci a Golubinci koalícia zoskupená okolo Srbskej pokroko- Z nedeľňajších volieb členov Rady MS Stará vej strany (SNS) Pazova získala 110 členov. Miestne voľby prebiehali bez voľbách sa zúčastnilo 19,23 perakýchkoľvek incidentov a spolu centa voličov. V MS Stará Pazova 55 878 oprávnených voličov spomínaná koalícia zoskupená malo možnosť voliť na 48 voleb- okolo SNS bude mať 18 zastupiných miestach. Predchádzajúce teľov a v Rade MS k tomu budú voľby členov rád miestnych spo- ešte aj traja členovia zo Skupiny ločenstiev sa uskutočnili 26. mája občanov Moja Pazova. • ĽUDIA A UDALOSTI •

K OSLAVE 215. NARODENÍN KOVAČICE

Namiesto kytice kvetov... Anička Chalupová

sobotu 13. mája 2017 začali oslavy v jubilujúcej 215-ročnej Kovačici, keď v sieni Domu kultúry 3. októbra odznel kultúrno-umelecký program hostí zo Slovenska, členov Detského folklórneho súboru Sabiník zo Sabinova, ktorý už niekoľko rokov úspešne spolupracuje s Memoriálnym strediskom Dr. Janka Bulíka. Vo vyše hodinovom programe diváci v sieni pocítili príjemnú, povzbudzujúcu synergiu tancov, spevu a ľudovej hudby, ktorú predniesli mladučkí umelci zo Slovenska.

čici. Okrem domácich predstaviteľov oboch CZ v čele s farármi Pavlom Sklenárom, seniorom banátskym, a Martinom Bajzom, na slávnostných spoločných bohoslužbách sa zúčastnili Samuel Vrbovský, biskup SEAVC v Srbsku, Ján Cicka, zborový farár v Padine a predseda kňazskej konferencie SEAVC, Branislav Kulík, farár vojlovický, Slađan Daniel Srdić, farár jánošícky. Boli tam aj delegácie cirkevných zborov v Hajdušici, Aradáči, Bielom Blate, Ostojićeve Spevom a tancom prispeli k oslave Dňa Kovačice: z vystúpenia DFS Sabiník a Zreňanine a predstavitelia lokálnej samosprávy v čele kolu pod vedením kantorky Evy BERG TU v Košiciach. Toto obBrezníkovej. V mene domácich siahle interdisciplinárne vedecké z CZ Kovačica I. sa predstavil periodikum predstavil prof. Ing. cirkevný spevokol Dr. Jána Ča- Dr. h. c. Pavol Rybár, PhD., hlavný ploviča pod taktovkou kantora redaktor a jeden zo spoluautoJána Nemčeka a ženský cirkev- rov, ktorý do časopisu napísal no-zborový spevokol vedený obsiahlu štúdiu pod názvom učiteľkou Alžbetou Hriešikovou. Úloha Galérie Babka v Kovačici Z CZ Kovačica II. vystúpil zmie- pri presadzovaní insitných mašaný spevokol pod taktovkou liarov doma a vo svete. K vzniku kantorky Anky Naďovej, ženský tejto štúdie, o ktorej sa odborne cirkevno-zborový spevokol pod vyjadril Vladimír Valentík, výtvarvedením kantora Jána Dišpite- ný kritik a riaditeľ Slovenského ra a členovia mladšieho CZS, vydavateľského centra, prispel aj ktorých nacvičili A. Naďová a J. druhý spoluautor – Pavel Babka, ktorý už vyše štvrťstoročia propaDišpiter.

Po slávnostných bohoslužbách venovaných aj narodeninám Kovačice pred kostolom zasadili dva stromy reformácie

V mene hostiteľov sa prihovoril Ján Dišpiter, predseda MS Dr. Janka Bulíka, ktorý okrem iného vyjadril potešenie z príchodu hostí a ich účasti v programe k výročiu Kovačice. O súbore a zložkách prezentovaného programu stručne porozprávala Natália Salanciová-Hviščová, umelecká vedúca súboru Sabiník. Oslavy Dňa Kovačice pokračovali v nedeľu slávnostnými vnútromisijnými službami Božími Banátskeho seniorátu, ktoré boli venované pripomínaniu výročí: 500 rokov reformácie, 215 rokov od založenia Kovačice, 110 rokov od Kovačického procesu a 80 rokov od založenia prvého cirkevného spevokolu v Kova• ĽUDIA A UDALOSTI •

s Milanom Garaševićom, predsedom obce. V rámci programu bola slávnostne sprístupnená putovná výstava 500 rokov reformácie ECAV na Slovensku a po službách v cirkevnej záhrade zasadili dva stromy reformácie. V popoludňajších hodinách sa stretli spevokoly Banátskeho seniorátu, ktoré vystúpili v rámci slávnostného spoločného koncertu. Príležitostné piesne predviedli: cirkevno-zborový spevokol z Aradáča pod taktovkou Igora Kuraja, spevokol z Jánošíka pod vedením zborového farára Slađana Daniela Srdića, spevokol z Padiny, ktorý nacvičil kantor Pavel Petrovič, a vystúpili aj členovia vojlovického spevo-

Z premiéry periodickej publikácie Acta Regionalia v Galérii Babka

Zakladatelia Galérie Babka v Kovačici Klára a Pavel Babkovci svojim spoluobčanom, milovníkom literatúry, k narodeninám dediny usporiadali premiéru vedeckého časopisu Acta Regionalia, vydavateľa Kysuckého múzea v Čadci v spolupráci s Fakultou

guje slovenské insitné umenie na veľkých svetových podujatiach vo svetových metropolách. Na záver Kovačičania Pavel Baláž a Pavel Jonáš príležitostnými slovami vyprevadili periodikum Acta Regionalia na cestu k čitateľom.

20 /4751/ 20. 5. 2017

Ľudia a udalosti MARIJANA VASILJEVIĆOVÁ Z DOBANOVIEC

Ako myslíš, tak žiješ Danuška Berediová

arijana je diplomovaná teologička, pracuje ako biblická učiteľka v cirkvi adventistov. Pochádza z Macedónska, ale kvôli práci žije v Dobanovciach. V Slovenskom dome v Dobanovciach je aktívna už tri roky, odkedy prišla s nápadom nadviazať spoluprácu s Aktívom žien, aby organizovali bezplatné dielne, na ktorých by sa ľudia učili, ako žiť zdravým životom tak, aby to nebolo drahé. Aký je záujem o túto tému? – Sama som sa prekvapila, myslela som si, že nebude veľa záujemcov, ale ich je stále viac. Bohužiaľ, väčší záujem majú starší, lebo ľudia v tom veku už majú určité zdravotné problémy a sú odhodlanejší venovať pozornosť tejto téme. Mladší si hovoria, že sú mladí a zdraví, nemajú žiadne choroby, nič ich netrápi, a preto majú menší záujem. O tejto téme sa stále viac hovorí a myslím si, že aj médiá prispievajú k tomu. Ako vyzerajú tieto dielne o zdravej výžive? – Najčastejšie si ľudia myslia, že je zdravá výživa príliš drahá a nie je chutná. Na týchto dielňach sa snažíme dokázať opak, ukázať, že sa dajú použiť lacné náhrady a že sa zo všetkého dá urobiť zdravší variant. Dielne mávame každý druhý štvrtok a často pozývame aj lekárov, odborníkov na zdravú výživu, a hovoríme o zdraví na všetkých úrovniach – psychickej, duchovnej a telesnej. Lebo výživa vplýva na všetky tieto úrovne. Nie je nadarmo príslovie Povedz mi, čo ješ, a poviem ti, aký si človek. Mali sme dielňu o tom, ako zdravým spôsobom pripraviť jedlá na zimu tak, ako to robili naši predkovia, ktorí nemali k dispozícii konzervanty. Snažím sa pripomenúť ženám, ako varili ich staré mamy. Nasledujúcu prednášku plánujeme o tom, ako modlitba vplýva na zdravie, alebo ako si doma pripraviť prírodnú kozmetiku a čistiace prostriedky do domácnosti. Aj názorne ukazujeme, ako prichystať zdravé jedlá. Som rada, že ženy prijali mnohé rady, čo možno vidieť

www.hl.rs

Marijana s obľúbenou divou stravou z prírody

na ich domácom jedálničku. Na dielňach je najmenej zastúpená fyzická aktivita, ktorá je tiež veľmi dôležitá pre zdravie, ale často organizujeme výlety a tohto roku pôjdeme na Kosmaj. Čo sa týka cvičenia, so staršími je to trochu inak, ale ľuďom na dedine to ani nie je také dôležité, lebo pracujú v záhrade, na roli, pohybujú sa. Ľuďom v meste je to potrebnejšie. Duchovnému a psychickému zdraviu prospieva aj spev a hudba, čo tiež patrí k vašim záľubám... – Áno, to je pravda. Spievam, ale som iba amatérka. Dokázané je, že hudba lieči. Mám rada hudbu, je to môj dar od Boha, a preto cítim zodpovednosť využiť ho na blaho ľudí. Spievam v jedinom chóre, ktorý pestuje černošskú gospelovú hudbu na Balkáne – Merry Gospel Choir. Rada spievam aj duchovnú, dalmatínsku, ale aj slovenskú hudbu. Vráťme sa k zdravej výžive. Zaplavení sme reklamami priemyselných a hotových výrobkov, polotovarov. Nemyslíte si, že ľuďom chýba edukácia, aby dokázali čeliť reklame a vedeli si správne vybrať to zdravé? – Isteže chýba. Rýchle tempo života je najväčší omyl. Ľudia si stále myslia, že nemajú čas kupovať zdravé, lebo im nie je na dosah ruky. Sama som zažila a viem, že keď človek ochorie, nájde si času na všetko. Zmení si priority v živote

Informačno-politický týždenník

a najdôležitejšie mu je zdravie. Keď máš takú prioritu a cieľ, všetko prispôsobíš tomu, nájdeš si čas a dbáš o to, čo ješ. Podľa mňa dôležité je vedieť: Ako myslíš, tak žiješ. Žijeme v stresovom prostredí, máme mnoho problémov, ale človek by predsa mal mať pozitívne myšlienky, lebo stres je veľmi nebezpečný pre zdravie. Duchovná stránka osobnosti je v našom národe veľmi zanedbaná, hoci človeku môže veľmi pomôcť. Aký spôsob výživy preferujte? – Veľmi mám rada výživu, ktorú volám divá výživa z prírody. Ľudia vôbec nevedia, že opravdivú hostinu nájdu na lúke. Napríklad všade rastie hviezdica prostredná (po srbsky mišjakinja), ktorá obsahuje rovnakú látku ako žĺtok a je výborná proteínová strava. Alebo portulaka zeleninová (u

deň v priebehu dvoch týždňov naoberať a zjesť niekoľko stoniek púpavy, čo očistí pečeň a obličky. Aké rady dávate ľuďom? – Nemám rada deklarovanie v tej podobe, či je niekto vegan, či vegetarián. Myslím si, že treba jesť čím viac čerstvej nespracovanej stravy, zeleniny a ovocia, variť iba zeleniny, ktoré sa musia variť, vyhýbať sa červenému mäsu a preferovať biele. Stravou vnášame aj mnohé látky, ktoré náš organizmus nemôže stráviť a ktoré potom ukladá a časom z toho môžu vzniknúť mnohé ochorenia. Často sa ma ľudia pýtajú, ako mi nezunuje každý deň jesť tú istú potravinu. Pritom si neuvedomujú, že aj sami jedia rovnaké potraviny každý deň, ako je napr. hamburger alebo chlieb. Vždy hovorím, ak sa nemôžete niečoho zrieknuť, aspoň zredukujte

Z nedávnej prednášky o duchovnej inteligencii a zdraví

nás ju volajú aj prasacia burina) obsahuje 3- – 4-krát viac omega-3 mastných kyselín ako ryby. Veľmi výživný je aj slez lesný (čierny slez) alebo púpava. Dajú sa konzumovať čerstvé, ako šalát alebo ich možno pridať do smoothie. Ľudia dnes najčastejšie majú vysoké hladiny cholesterolu alebo stukovatenú pečeň. Lekári im potom dajú lieky, ktoré sú drahé a môžu vyvolať aj iné nežiaduce účinky. Pacienti ich berú, ale vo svojom stravovaní nezmenia nič, a tak sa ich zdravie nezlepšuje. Najjednoduchší a najlacnejší liek na tieto problémy sa nachádza v prírode. Stačí každý

to škodlivé. Ak na vašom tanieri väčšiu časť zaberá rezeň a menšiu šalát, tak to jednoducho obráťte, jedzte viac šalátu a menej mäsa, dakedy stačí zmeniť iba pomer. Z druhej strany opakujem, že neexistujú šablóny, každý človek je iný a nie každému zodpovedá to isté. Treba počúvať svoj organizmus. Taký spôsob života si vyžaduje disciplínu a záväznosť, ale ak máte motív, to sa vždy oplatí. U nás je problémom aj to, že sa ľudia boja odlišnosti od iných, žijú a robia tak ako všetci. Preto sa dám viesť mottom: Kto chce, ten nájde spôsob, a kto nechce, nájde dôvod. • ĽUDIA A UDALOSTI •

SO ZÁHRADNÍCKOU RODINOU MIKULÁŠOVOU Z PADINY

Jahody najlepšie chutia čerstvé Anička Chalupová

ikulášovcov dnes mnohí považujú za jednu z najúspešnejších padinských záhradníckych rodín. Ján Mikuláš ml. bol donedávna majiteľom obchodu s potravinami, v ktorom pracoval spolu s manželkou Ankou. Keďže úspešne skončil strednú poľnohospodársku školu v Pančeve, pred šiestimi rokmi sa rozhodol, že jeho budúci biznis bude práve v oblasti záhradníctva. Tak sa to začalo pestovaním cesnaku, neskoršie sa zdokonalil v pestovaní paradajok, uhoriek a iných druhov zeleniny. Dnes v Mikulášových fóliovníkoch vidieť celé záhony pestrofarebných, rôznorodých voňavých kvetov. Jeho pravou rukou v práci je otec Ján Mikuláš st., ktorý po 27 rokoch odpracovaných vo veľkom padinskom spoločen-

Všetci najradšej pracujú vo fóliovníku s kvetmi

Mikulášovci zhodne konštatovali, že záhradníctvo je pekná práca, ale mladší Ján dodal, že je zároveň aj ťažká a namáhavá. - Keď je sezóna, tak my štyria, otec, mama, manželka a ja pracujeme od šiestej ráno do ôsmej večer. Najviac práce máme v marci, apríli, máji a v júni. Teraz napr. viažeme paradajky, odburiňujeme, oberáme jahody a pod. Niekedy sa dokonca stane, že sa nám nepodarí zakončiť naplánovanú prácu, keďže v súčasnosti prácujeme na ploche veľkosti 5 000 štvorcových metrov. Tam je čo robiť. Aké podmienky treba zabezpečiť, aby napr. plody jahôd boli zdravé, kvalitné a chutné? - Nevyhnutné je ustavičné prihnojovanie a stály dostatok vlahy. Koľko im opatery a starostlivosti dáme, toľko od nich úrody dostaneme. Okrem podmienok zhora, na ktoré ne„A teraz už dosť fotenia, mám robotu! môžeme vplývať, treba ich stráTreba jahody oberať“, vraví malá Nina žiť pred škodcami, ako je tzv. rutavý chrobák, ktorý dokáže skom podniku Pokrok v roku 2005 na kvetoch zapríčiniť veľké škody. zostal bez zamestnania. V tejto Striekať – nestriekame, lebo sa práci teraz našiel seba a ako nám nesmie, ale vyrábame zvláštne prezradil, najväčšmi ho baví pes- pasce pre chrobákov, do ktorých tovanie kvetov. V práci v záhrade ich úspešne chytáme. niekedy pomáhajú aj jeho vnúčatá Čo ešte je dôležité vedieť pri Mirko, Ivanko a Ninka a svojou pestovaní jahôd? šikovnosťou a tvrdou prácou pri- Pri pestovaní jahôd treba vespieva aj manželka Eva. Okrem dieť (my pestujeme talianskú odtoho, že sa stará o domácnosť, do rodu Alba), že nové rastliny treba rodinnej pokladnice prispieva aj vysádzať každé dva roky. Prvý rok peniazmi z upratovania v beleh- ich vysadíme, dva roky zberáme radských rodinách. Všetci štyria úrodu, a potom znovu vysádzame • ĽUDIA A UDALOSTI •

nové, ale na inú plochu. V opačnom prípade jahody budú čoraz menšie a menej kvalitné. My ich pestujeme s cieľom dosiahnuť čím kvalitnejšie plody. Už šesť rokov máme najkrajšie jahody v okolí. I keď je to obrovská robota, naše

- Ľudia majú radi len veľké a sladké plody a záväzne musia byť padinské. Keď prídeme na trh, ľudia sa už vyzvedajú, že kde máme tie padinské jahody? Priekupníci zvyčajne na trhu predávajú všelijaké jahody, ale my sa snažíme, aby kvalita bola vždy na prvom mieste. Niekedy je záujem taký veľký, že nemusíme ani ísť na trh a jahody vypredáme rovno u nás vo dvore. Prednedávnom sa stalo, že som za pár hodím predal vyše 120 kg jahôd. Na aké problémy narážate? - Okrem nepriaznivého počasia niekedy sa objavia finančné problémy. S prácou začíname v zimných mesiacoch (december-február), keď musíme investovať zhruba 3 000 eur. A vtedy je mŕtva sezóna, čiže obdobie, keď niet prílevu peňazí.

„Dedko a ocko, poďme sa vyfotiť vedľa paprikovej a paradajkovej priesady!“

výrobky sú najvyhľadávanejšie na trhoch nielen v Kovačici a Padine, ale aj inde. V nedeľu náš tovar vyhľadávajú aj na trhu v Ilanči. Všetky roboty okrem kvapkového zavlažovania vykonávame ručne. Zber vykonávame za pekného počasia a vtedy, keď máme času. Dážď vie byť nebezpečný, dokáže spôsobiť veľké škody. Koľkokrát ročne vykonávate zber jahôd? - Jahody oberáme len raz do roka, a to od začiatku mája do začiatku júna. Koncom júna im skosíme listy, a potom zasa nasleduje prihnojovanie, ochrana a pod. Čo zákazníci od Vás žiadajú, akú kvalitu tovaru?

Napriek veľkej konkurencii na trhu, pomerne rýchlo ste sa so svojimi kvalitnými výrobkami a prístupom k zákazníkom presadili ako jeden zo špičkových pestovateľov. Ako vidíte svoj biznis v budúcnosti? - Plánujeme ešte zväčšiť pestovateľské plochy. Prednedávno sme kúpili ďalší kus pôdy, na ktorom chceme postaviť veľký fóliovník na pestovanie kvetov. Ako budeme mať prostriedky, tak ho budeme stavať a zariaďovať. Chceli by sme postaviť aj ďalších 5-6 fóliovníkov s cieľom uspokojiť požiadavky všetkých terajších, ale aj budúcich zákazníkov.

20 /4751/ 20. 5. 2017

Ľudia a udalosti

SLOVENSKÝ ETNODOM V SILBAŠI v piatok 5. mája navštívili žiaci 3. ročníka ZŠ bratov Novakovcov v Silbaši s učiteľkou Silviou Gašićovou. Spolu dvadsať detí zo srbskej triedy malo tak príležitosť bližšie sa zoznámiť s ľudovou kultúrou Slovákov a aj pri tejto návšteve si znova uvedomiť, aké bohatstvo má miesto ich narodenia vzhľadom na existenciu viacerých kultúr, ktoré prispievajú k jednote rozmanitosti tohto kraja. Hostiteľky v etnodome Milina a Zuzana Sklabinské deťom hovorili o význame zachovania ľudovej kultúry, o tom, aký bol život Slovákov v Silbaši v minulosti a ako si kedysi ľudia vedeli zariadiť svoju každodennosť. Návšteva bola vhodná aj na to, aby si niektoré deti vyskúšali slovenský ľudový odev a vyfotili sa v ňom. A keďže sa vonku schyľovalo k dažďu, všetci spoločne sa naučili a veselo si zaspievali slovenskú pesničku pre deti – Prší, prší, len sa leje. M. S.

MÍĽA PRE MAMU 2017. Pod patronátom Združenia vychovávateliek v piatok 12. mája predpoludním – práve v Deň matiek – mamy spolu s deťmi a bábätkami v kočíkoch vykročili na symbolickú míľu spred Predškolskej ustanovizne Včielka v Báčskom Petrovci. Spoločnú prechádzku, ktorú organizujú od roku 2011, ukončili pri fontáne v Parku Zuzky Medveďovej, kde deti pre svoje mamy a ostatných záujemcov predviedli primeraný program pomenovaný Poď s nami do rozprávky a odovzdali im aj darčeky. Na začiatku podujatia sa prihovorila vychovávateľka Božena Levárska a o manželskej a rodinnej poradni Rodinka hovorila Milka Grbićová zo Strediska pre sociálnu prácu. Aktivisti YMCÁRNE tiež podporili toto pekné podujatie a prispeli do programu. O kreatívnom centre pre deti, ktoré práve začalo s prácou v rámci YMCA, hovorila Monika Necpálová. J. Č-p

SNEMOVALI KYSÁČSKI INVALIDI PRÁCE

Zvolili predsedu a podpredsedu Elena Šranková

a výročnom zasadnutí Miestnej organizácie invalidov práce v Kysáči v piatok 12. mája v miestnostiach Slovenského národného domu okrem iného zvolili čelných ľudí tejto organizácie. Na zasadnutí bolo prítomných 62 členov MO invalidov práce, ako aj predstavitelia miestnych organizácií invalidov práce z Rumenky, Futogu a Begeča, predstavitelia Mestskej organizácie invalidov práce Nového Sadu a predstavitelia kysáčskych spolkov, cirkví a združení. V pracovnej časti snemovania najprv odznela správa o vlaňajšej činnosti MO invalidov práce, v ktorej vlani bolo 201 členov. Správu podal Ján Pálik, doterajší podpredseda a novozvolený predseda. Vyplynulo, že rovnako ako v minulých rokoch, dôraz dali na zásobovanie svojich členov potravinami za zvý-

www.hl.rs

Na zasadnutí vlaňajšiu prácu zhodnotili pozitívne

hodnené ceny. Rozdelili aj 64 balíkov, ktoré zabezpečili pokrajinská vláda a Pokrajinská organizácia invalidov práce. Odovzdali i darčeky svojim najstarším členom a zorganizovali čajový večierok a batôžkovú zábavu. Zúčastnili sa a pomáhali pri organizovaní niektorých podujatí v Kysáči a

Informačno-politický týždenník

dobre spolupracovali s Mestskou organizáciou invalidov práce. Minulý rok kysáčska organizácia invalidov práce hospodárila dobre, o čom informovali pokladníčka Mária Srnková a predseda Dozornej rady Michal Vozár. Napriek skromným príjmom podarilo sa im skončiť rok s pozitívnou bilanciou,

čiže zvyškom, ktorý dosahuje bezmála 18-tisíc dinárov. O plánoch MO invalidov práce na bežný rok hovorila tajomníčka Mária Grňová. V druhej časti snemovania invalidi práce schválili demisiu doterajšieho predsedu Jána Vitéza, ktorú podal zo zdravotných dôvodov. Za predsedu zvolili Jána Pálika a za nového podpredsedu Michala Marčoka. V diskusii odzneli príhovory a príspevky Rastislava a Eleny Surovcov a Ondreja Marčoka. Zuzana Ferková, predsedníčka Výtvarného krúžku Michala Geržu, informovala, že vlani zorganizovali dve samostatné výstavy a tohto roku v tom mienia pokračovať. Predseda starobných penzistov Pavel Medveď povedal, že sa ohľadom výstavby domu penzistov vyskytli určité problémy, napriek skutočnosti, že sú zabezpečené prostriedky na zbúranie starého a výstavbu nového domu. • ĽUDIA A UDALOSTI •

RODINNÝ BIZNIS ČAPEĽOVCOV Z DOBANOVIEC AKO PRÍKLAD DOBREJ PRAXE

Svedomité podnikanie zaručí úspech Jasmina Pániková

2-tisíc kurčiat denne, ktoré spracúvajú a zákazníkom ponúkajú vo svojich predajniach: v Dobanovciach, Šimanovciach, Jakove, Zemune a v troch predajniach v Belehrade. Ak máme na zreteli, že ide o relatívne malé objekty a že všade v okolí je čoraz viac megamarketov, v ktorých takmer každý deň majú akcie na mäso, logicky sa nastoľuje otázka, nakoľko je možné

období hospodárskej krízy, keď sa mnohí rozhodujú vysťahovať z našej krajiny, alebo uvažujú o tom, tvrdenie, že v relatívne malých prostrediach existujú úspešní podnikatelia vyznieva ako utopická myšlienka. Schopnosť reagovať na požiadavky trhu a podnikať v súlade s platnými pravidlami sa vo väčšine oplatí. Príkladom toho je rodina Čapeľová z Dobanoviec, ktorá už šesť rokov úspešne rozvíja rodinný biznis. Ružica a Stevan Čapeľovci vlastnia hydinový bitúnok, v ktorom na dennej úrovni zarežú 2-tisíc kurčiat, a k tomu majú aj mäsiareň. V tomto roku svoju prácu rozšírili aj na spracovanie mäsa, hydinového a bravčového, takže v ponuke majú aj vlastné výrobky. „Naše podnikanie sa začalo tak, že sme vedľa práce, ktorú sme vtedy mali, hľadali ďalšie spôsoby, ako zvýšiť rodinný rozpočet,“ hovorí Ružica. „Bitúnok a spracovanie mäsa nebolo našou prvoradou ideou. Najprv sme Kontroly zamestnancov a náradia začali liahnuť kuriatka. Bolo to sú každodennosťou v menších rozmeroch a nebolo veľmi úspešné. Zostali sme však tomu čeliť. Naša spolubesedníčka vo sfére hydinárstva, ibaže v inej odpovedá, že ľudia dnes rozoznajú forme.“ To znamená, že dnes vo kvalitné od nekvalitného. „Mienim, svojom bitúnku zarežú priemerne že sa v určitých megamarketoch

nepredáva kvalitné mäso. Často je mäso, ktoré je na zľave, pred vypršaním trvanlivosti. Nie je ľahko súperiť s veľkými firmami, ale zatiaľ sa nám darí.“ Ok rem konkurencie týmto podnikateľom hlavybôle spôsobujú aj rôzne inšpekcie, ktoré kontrolujú d o d r ž i a v a n i e Ružica a Stevan Čapeľovci predpísaných štandardov, od čoho vlastne závisí každých šesť mesiacov naši zamestnanci, ktorých máme zhruba ich celá budúca práca. „Možno povedať, že máme 60, musia podstúpiť hygienické dennodenné previerky. Skúmajú kontroly. Ako vidno, tých kontrol vodu, ktorú používame, čo je trochu máme naozaj veľa, avšak je to nezmyselné, lebo ide o mestský nevyhnutné pre systém HACCP,“ vodovod, každý týždeň trikrát sa konštatuje Ružica. Veľa kontrol si vyžaduje aj veľa fivzorkuje mäso, berú sa výtery z nančných výdavkov. Napriek tomu rúk, pracovných plôch, náradia... Na všetko, čo používame v bitúnku, naša spolubesedníčka na záver musíme mať certifikát či atest, od konštatuje, že sa táto práca predsa čistiacich prostriedkov, po mäsiar- oplatí. „Keby sa neoplatilo, firma sky papier, fólie, igelitky. Znamená by neexistovala už šesť rokov. Ak to, že tieto výrobky si nemôžeme niekto nič nerobí, iba opakuje, že zadovážiť za lacnejšiu cenu, čiže sa dnes nič neoplatí, samozrejme, na trhu, alebo v megamarkete, ale že ani nebude nič mať. Treba skúsiť, musíme spolupracovať iba s firma- bojovať, vytrvať, a výsledky budú mi, ktoré majú ďalšie certifikáty na viditeľné.“ Foto: z archívu R. Č. výrobu týchto produktov. Takisto

POUGÁR

Juraj Bartoš

Bumbum-bumbum-bumbumbum! Oznamujeme čitateľom Hlasu ľudu, že vyšlo dvojčíslo Hlasu ľudu 18 – 19; kto neverí, neurobím mu nič. Iba ak mu zabubnujem a vyhlásim, že: 1. V súvislosti s nedávnym alias už tak dávnym Sviatkom práce náš pán minister Ivica Dačić vyhlásil, že vraj iba ekonomicky vyvinuté Srbsko môže zabezpečiť práva svojich robotníkov. Čiže, vážení robotníci, dovtedy sa strpte. Kto vydrží, bude spasený! Tak alebo onak. 2. Povráva sa, čo, pravda, nemusí znamenať, že nemusí byť pravda, že nie je vylúčené, že po verbálnych • ĽUDIA A UDALOSTI •

prestrelkách pred chvíľou spomenutého pána ministra Dačića (ktorý si, ako je dobre známe, nenárokuje na premiérske kreslo vo vláde Srbska) s kosovským politikom Ramushom Haradinajom (ktorý si na post premiéra Kosova ešte ako nárokuje, tobôž po nedávnom návrate z Veľmi Služobnej Cesty s malým medzipristátím v istej parížskej kaviarničke, pardon, base) môžu nasledovať prestrelky s ostrou muníciou medzi ich spoluobčanmi. Nuž ale... Vari oni môžu za to? 3. Poslanci Národného zhromaž-

denia sa po poldruha(ná)mesačnej prestávke ničím nezapríčinenej prezidentskými voľbami vrátili (ako ktorí) do poslaneckých lavíc. Údajne mali spoľahlivú informáciu, že ich navštívi niekdajšia kolegyňa poslankyňa talianskeho parlamentu Ilona Stallerová, známa pod umeleckým menom Cicciolina. Chýrečná pornohviezda maďarského pôvodu, ktorá pred niekoľkými dňami pobudla v našej krásnej krajine, do NZ sa nakoniec predsa len nedostala. Možno v domnienke, že veľa krásneho jej uberie na vlastnej odchádzajúcej

kráse, a môžbyť jej iba napadlo, že na „filmy“, aké sa naposledy Tam dávali, t. j. natáčali, predsa len (už) nemá (to, čo majú muži). 4. Novinárske združenia vyzvali všetkých kolegov, aby päť minút pred dvanástou hodinou 3. mája prerušili program, t. j. „zatemnili obrazovky“. Aby tak „hromohlasným tichom“ vzdali hold Svetovému dňu slobody. U nás – až na 1 – 2 výnimky – tejto výzve vraj žiadna TV nevyhovela. No a? Vari sa temnota nevalí aj zo zapnutých televízorov? Bumbumbum!

20 /4751/ 20. 5. 2017

Ľudia a udalosti NA 6. ARADÁČSKEJ KIFLIÁDE

Rožky slané, rožky sladké Vladimír Hudec

ožky sú obľúbeným pečivom na tomto území, a preto nie náhodou sa členky Asociácie žien v Aradáči rozhodli svoje podujatie, čiže zábavu, venovať práve

aj predstaviteľky miestnych spolkov žien Ruža a Harmónia, Združenia žien Oko z Hajdušice a Klubu žien z Bieleho Blata, ktoré na vkusne upravených stánkoch vystavili rôzne druhy rožkov – slané a sladké, „prázdne“, alebo plnené syrom, špe-

Víťazky tohtoročnej aradáčskej Kifliády s predsedníčkou Asociácie žien Aradáč a iniciátorkou podujatia Radou Petrášovou (v drepe) Stánok najvkusnejšie upravili členky Spolku žien z Elemira

tejto pochúťke. Pomenovali ju jednoducho, ale po srbsky Kifliáda, a v nedeľu 14. mája usporiadali už šiestu v poradí. Pri tej príležitosti si Aradčánky pozvali aj hostky, členky spolkov žien z rôznych častí Banátu − Elemira, Orlovatu, Krajišnika, Kikindy... Boli tu

nátom, lekvárom, salovky... menšie i väčšie, väčšinou zakrúcané, alebo prepletané do venca... Na úvod prítomných pozdravila predsedníčka aradáčskeho združenia Rada Petrášová, prihovoril sa aj predseda Rady MS Ranko Jovanov a meškárka Anna Puderková so svojimi dcérami

Vieročkou a Danielou zaspievala dve piesne. Keďže je podujatie súťažného rázu, posudzovacia komisia všetky stánky pozorne obzrela a známkovala. Hodnotili aj vzhľad a chuť rožkov, ktoré sa uchádzali o titul najlepších. Rozhodli, že v konkurencii slaných najlepšie rožky upiekla Ruženka Gálová z Aradáča a naj-

lepšie sladké rožky vyšli z kuchyne Anusky Simonovej z Bieleho Blata. Za najupravenejší stánok vyhlásila stánok Spolku žien z Elemira. Po tejto úradnej časti nasledovala večera, na ktorú podľa tradície pripravili fazuľu, po ktorej sa hostia a domáci pri hudbe v dobrej nálade bavili do neskorých nočných hodín.

DEŇ ŠKOLY V PETROVCI

Trochu inak Jaroslav Čiep

a rozdiel od predchádzajúcich rokov, keď žiaci a profesori Základnej školy Jána Čajaka

v Petrovci ku Dňu školy v druhý májový týždeň chystali kultúrno-umelecké programy, ktoré prezentovali na javisku SVD pre širšie auditórium, už vlani ho zazname-

Veľký záujem žiakov o kvízovú súťaž

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

Základné tanečné kroky pre tých menších

nali trochu inak. Vlaňajší deň školy sa totiž niesol v znamení športovej olympiády. Tohto roku oslava narodenín základnej školy vyznela zase celkom inak – príznačnosťou boli dielne pre žiakov nižších a vyšších ročníkov podľa vlastného výberu. – Usporiadali sme pre žiakov šesť dielní: umelecko-výtvarnú, tanečnú, športovú a iné. Doteraz boli do programu zapojení len niekoľkí a teraz sme chceli obsiahnuť a zapojiť všetkých žiakov našej školy, – povedala riaditeľka školy Vlasta Werleová a doložila: – Medzi žiakmi sme realizovali

anketu a oni sa prihlasovali podľa svojho záujmu. Dielne prebiehali od pondelka 8. mája do stredy. Tí menší sa učili rôzne tance, obliekali sa do krojov, na tričká špeciálnymi farbami maľovali ľubovoľné motívy a športovali. Vyššie ročníky mali spoločensko-jazykovú dielňu, kde pozerali filmy aj v štyroch jazykoch, súperili v kvízovom súťažení, ôsmakov choreografka Tatiana Kriváková-Amidžićová naučila základy klasických tancov pre ich predmaturitný večierok a vyrobili aj ozdoby pre tento večierok. Foto: z archívu školy • ĽUDIA A UDALOSTI •

ZO ZÁKLADNEJ ŠKOLY V SILBAŠI

Oslávili Deň školy Jaruška Ferková

20. – 26. 5. 2017

POČASIE

ruhý májový týždeň v ZŠ bratov Novakovcov v Silbaši sa niesol v znamení osláv Dňa školy. Pár dní pred ústrednou slávnosťou milovníci športu sa v stredu 10. mája tešili z futAj srbský tanec zožal búrlivý potlesk balového turnaja, Slovenské tance oduševnili divákov kde si sily zmerali žiaci z Pivnice, Gajdobry, Despo- aspoň na chvíľu ocitli v Dudo- z Dudova, z prednesu poézie a z ského, slovenského a rómskeho tova a Silbaša. V ten deň oslavy ve − ako dedinu vo svojej básni hudobných bodov, ktoré vhodne jazyka v tejto dedine. Záverom Dňa školy usporiadali v Paragoch pomenoval bývalý silbašský herec prispeli k celkovému ovzdušiu. pripomenieme slová z príhovoa v Despotove, kým ústredné Velimir Subotić. Všetci mali oprav- Bol to ďalší dôkaz na potvrdenie ru riaditeľa školy Đoku Milića, oslavy v Silbaši realizovali o dva divú radosť z krásy slovenského krásy multikultúrnych hodnôt že na školskej slávnosti boli „všetci dni neskoršie, v piatok 12. mája. a srbského folklóru, zo skečov a dobrého spolunažívania srb- naši“. Podľa tradície toho dňa delegácia osvetových pracovníkov v čele s riaditeľom školy Đokom Milićom a za účasti žiakov nižších ročníkov a predstaviteľov žiackeho parlamentu z vyšších ročníkov navštívila silbašský cintorín, kde položila kvety na hrobku piatich bratov Novakovcov. Na organizácii bohatého a pestrého programu sa podieľali osvetoví pracovníci Jarmila Križanová, Miroslav Hložan, Katica Gajićová, Zvonko Jelić, Radimirka Vukovićová a Mirjana Radivojkovová-Lukićová. Prispela i spolupráca s Donkou Milanovovou a Daliborom Pejakom zo silbašského Ochotníckeho divadla, tiež s KUS Dudovo. Z PRÍLEŽITOSTI 12. MÁJA, MEDZINÁRODNÉHO DŇA ZDRAVOTNÝCH SESTIER, v staropazovskom Na slávnostnom programe v Dome zdravia Dr. Jovana Jovanovića-Zmaja usporiadali primeranú slávnosť. Zdravotným sestrám a techtelocvični boli prítomní početní nikom k ich dňu, ktorý inak oslávili pracovne, v mene ustanovizne zagratulovali riaditeľ Dr. Aleksandar vzácni hostia, penzisti, ako i roOmerović a hlavná zdravotná sestra Slađana Grujićová. Riaditeľ Omerović okrem iného uviedol, že za dičia a starí rodičia žiakov. Body Deň sestier je zvolený deň narodenia zakladateľky moderného ošetrovateľstva Florence Nightingaleovej. zaradené do tohto príležitostného Tohto roku ďakovné listiny udelili Mariene Folťanovej a Miroslavovi Čmelíkovi zo Starej Pazovy, a to za ich a krásneho programu odzrkadneúnavné úsilie a pozornosť, akú venujú pacientom. M. Folťanová pracuje 33 rokov ako zdravotná sestra, ľovali bohatú kultúru Silbaša, čo toho času na oddelení pediatrie, kým jej kolega M. Čmelík 6 rokov pracuje s ťažko chorými pacientmi v vďačné obecenstvo odmenilo Službe pre hemodialýzu. búrlivým potleskom. Prítomní A. Lš. sa ponorili do minulosti, aby sa

sobota

nedeľa

pondelok

utorok

streda

štvrtok

piatok

13˚ | 25˚

12˚ | 22˚

11˚| 23˚

12˚ | 23˚

12˚ | 17˚

13˚ | 25˚

13˚ | 24˚

• ĽUDIA A UDALOSTI •

20 /4751/ 20. 5. 2017

Ľudia a udalosti OBEC BÁČSKY PETROVEC

Ako pomôcť rodine v kríze Jaroslav Čiep

anelová diskusia s názvom Rodina je v kríze – systémy vo funkcii zachovania rodiny organizovaná Centrom pre sociálnu prácu Obce Báčsky Petrovec prebiehala v pondelok 15. mája v zasadacej sieni Zhromaždenia obce.

Odborná debata sa konala pri príležitosti Medzinárodného dňa rodiny – 15. mája, s cieľom informovať a zvýšiť povedomie verejnosti o význame rodiny a o medziodborovej spolupráci v tejto oblasti na úrovni lokálnej komunity. Prezentovať tiež aktivity Strediska sociálnej práce a

Pracovné predsedníctvo a pokrajinská poradkyňa za rečníckym pultom

Prítomní odborníci nielen z Báčskopetrovskej obce, ale aj z Báča a Báčskej Palanky

 LETMO

Oto Filip

Chlieb

ostoj k chlebu je azda v každej krajine iný. Po niekdajšom príchode na štúdiá do Bratislavy, pri prvej návšteve študentskej jedálne dosť veľkým prekvapením bolo zistenie, že zemiaky a ryža sú populárne rovnako ako chlieb. To presvedčenie potvrdila aj návšteva viacerých reštaurácií, v ktorých vám chlieb k hlavnému jedlu priniesli len na vyslovené požiadanie. Počas pobytu v istej rodine v Nemecku na raňajky ponúkali síce chlieb, no aspoň trojnásobne tenší kúsok ako u nás. Samozrejme, len jeden. Náš chlieb je čosi celkom iné. Dostať ho všade, v mnohých podobách, obmenách a množstvách. Údaj, že ho najviac konzumujeme v Európe, viac než sto kilogramov na obyvateľa ročne, nie je čímsi,

www.hl.rs

čím sa treba chváliť. Táto potravina totiž skôr symbolizuje chudobu ako akýsi blahobyt. V spotrebe iných kategórií potravín sme na tom veľmi zle. Mlieka spotrebujeme 33 litrov na obyvateľa ročne, kým je to v Európe trikrát viac. Bravčoviny dvakrát menej, masla päťkrát menej než je európsky priemer. Inak azda ani nemôže byť, keďže každý člen domácnosti v Srbsku má priemerne k dispozícii denne len 2,13 eura na stravu a nealkoholické nápoje. Štatistika taktiež vraví, že domácnosti na osobnú spotrebu majú priemerne po približne 26 000 dinárov. Je to nielen na potraviny, ale aj na účty, odev, obuv, zdravotné služby, školské náklady, prípadne na rôzne kultúrne obsahy. Potrieb veľa a peňazí stále málo. Treba sa potom vôbec diviť, že je chlieb základným potravným článkom? A to už dlho.

Informačno-politický týždenník

ich poradenstva v práci s rodinou sorka pedagogiky a riaditeľka a školou. Základnej školy Jána Amosa KoV prvej časti pozostávajúcej z menského v Kulpíne, prezentovala úvodných príhovorov grémium tému Význam rodiny v priebehu pozdravila predstaviteľka Po- dejín. Diplomovaná psychologička krajinského ústavu pre sociálnu ochranu poradkyňa Maja Dumnićová a v mene novej regionálnej inštitúcie – Strediska pre rodinné ubytovanie a adopciu Nový Sad sa prihovorila jeho riaditeľka Ivana Koprivicová. Úradujúca riaditeľka Centra pre sociálnu Biljana Drakulićová, prácu Obce Báčsky úradujúca riaditeľka CSP Petrovec Biljana Drakulićová v mene organizátorov Svetlana Prodanovićová z Báča popriala prítomným zdarnú prácu vyhodnotila a zohľadnila súčasnú a vyzdvihla, že táto inštitúcia po rodinu ako ju vnímajú v Stredisku prvýkrát organizuje panel tohto pre sociálnu prácu. O právach druhu, a za dobrý podnet sa po- rodičov sa vo svojom príspevku ďakovala kulpínskej základnej zmienila Milka Grbićová, masškole. „Jednoducho mienime, ter psychológie, z petrovského že rodina si zasluhuje pozornosť Centra pre sociálnu prácu. Na a starostlivosť celej spoločnosti. záver o rodine v škole prednášala Vzájomná spolupráca ohľadom diplomovaná pedagogička z kultejto témy môže byť určená aj ofi- pínskej základnej školy Zagorka ciálnymi protokolmi, ktoré majú Marinkovićová. V podnetnej panelovej diskusii svoju určitú silu. Ale môže byť aj bezprostredná. Ona je silná a ví- v Petrovci sa zúčastnilo zo 50 taná vždy, keď je reč o budovaní odborníkov sociálnej práce, školsiete a práci všetkých systémov ských psychológov a pedagógov, v prospech zachovania rodiny,“ ako aj iných záujemcov, ktorých vyzdvihla Drakulićová. prichystané témy oslovili, a všetci V rámci programu panelovej spolu sa dopracovali k záverom. diskusie odzneli viaceré prejavy. Panelovú diskusiu moderovala Najprv Jovanka Zimová, profe- profesorka Tatiana Mitićová. • ĽUDIA A UDALOSTI •

SRIEMSKE KARLOVCE MEDZI VČERAJŠKOM A ZAJTRAJŠKOM (6)

Špecifiká a skúsenosti Oto Filip

prekážok. Tá cesta za svedectvami spájajúcimi v podstate až tri stobjaviť menej známu, tro- ročia, 19., 20. a 21., bola objavná, chu skrytú tvár minulosti a lebo umožnila vydolovať mnohé každodennosti Sriemskych doposiaľ nepovšimnuté novinky Karloviec, tvár historickú a tú sú- a detaily. Slovom – krása. časnú a autentickú, si žiada nielen O najslávnejšom predkovi, akpoznať minulosť, ale aj zbaviť sa térovi a predstaviteľovi rodiny Žipoetických štylizávanovićovcov, prof. cií o prekrásnom, Jovanovi Živanoprírodou obdarovavićovi (1841 – 1916) nom pásme medzi by sa dalo hovoriť Dunajom a úpätiacelé hodiny. A to bez mi Fruškej hory ako toho, aby sa úplne podstaty všetkého. a presne docenilo Je to totiž len jedna všetko, čím sa zaostránka ich príbehu. beral, vrátane jeho No v prvom rade sa pedagogickej, objatreba do Karloviec viteľskej, včelárskej, vybrať na prechádzvinárskej, editorskej ku, ktorú človek Prof. Jovan Živanović: či rôznych iných činZakladateľ moderného v žiadnom prípade a racionálneho ností. neoľutuje. Aby sa včelárstva u nás Len niekoľko detak, prostredníctailov o ňom: gymtvom stretnutí a rozhovorov pred názium ukončil v Sriemskych zvedavcom otvorili brány zapad- Karlovciach, vysokú školu vo lých svetov a ten sa stal svedkom Viedni, aby po návrate ako profesor v rodisku začal uplatňovať pravopis Vuka Karadžića a písať nielen školské učebnice o jazyku, ale aj mnohé iné, najmä odborné knihy. Keď ochorel, rozhodol sa venovať prírode a na radu priateľov sa začal zaoberať včelárstvom. Ako osobnosť všestranná a tvorivá, rýchlo zistil, čo načim robiť, aby v jednej domácnosti získali viac než len štyri alebo päť kilogramov medu ročne. Vedomý si prínosu Potomok Borko Živanović včiel k vlastnému vyliečeniu, začal v múzeu, existujúcom takmer polstoročie si prostredníctvom korešponneočakávaných objavov rôznych dencie vymieskúseností, súvislostí a vecí. I ta- ňať skúsenosti kých, popri ktorých možno azda s najväčšími i denne chodiť, ale si ich človek e u r ó p s k y m i nepovšimne. Lebo sa spravidla o d b o r n í k m i neukážu v takom svetle, že by na včelárstvo. mohli vzbudiť našu pozornosť. Neubehlo veľa Prechádzka štyrmi miestnosťami času a vyrobil Múzea včelárstva rodiny Živano- prvý moderný vićovcov sa vďaka slovám hostiteľa úľ, ktorý poBorivoja Živanovića a nesmierne menoval amezaujímavým rodinným predme- rikanka. Ako tom, kronikám a iným exponátom, vravel, všetky chvíľami podobala na dejinami novinky nám a fantáziou vykonštruovaný ča- p r i c h á d z a j ú sostroj, pomocou ktorého možno z USA, tak prečasom a priestorom cestovať bez to ten názov. Uznaní je mnoho

• ĽUDIA A UDALOSTI •

V ľude sa však ten názov neujal natoľko ako názov košnica živanovićka. Bol to prvý úľ s pohyblivými voštinami, v ňom sa prvýkrát použili i rámy. Rozhodnutie a model správny, dokladom čoho Niekdajšie úle je skutočnosť, že včelie úle zostali v podstate rovnaké rom bolo až 350 úľov. Keďže v tých dodnes. Ako osobnosť šľachetná, rokoch došlo najprv k stagnácii, s cieľom rozdeliť sa o svoje objavy potom i k výraznému úpadku vis inými včelármi a vôbec ľudom, nohradníctva a výroba vína klesla, na karlovskej bohoslovii uviedol prof. Živanović píše neraz o tom, že víno z hrozna môže nahradiť medovina. – Okrem toho bol zakladateľom prvého Združenia včelárov v Srbsku v roku 1899. S cieľom zavďačiť sa včele, ktorá mu umožnila druhý život, urobil vo včelíne kostol, ktorý je kópiou monastiera Ravanica, – uvádza jeho potomok Borko Živanović. Nie je to však zďaleka všetko. S manželkou Jelenou mal pätnásť detí, no mnohé z nich, až ich osem, zomreli na tuberSo záujmom o minulosť: kulózu vo veľmi mladom Časť návštevníkov veku. Mladosti sa dočkali odbor včelárstvo. Prednášal o ňom dvaja synovia a päť dcér. Rodina sa viac než štvrťstoročie a je zakla- na začiatku 20. storočia súbežne dateľom v poradí druhej katedry zaoberala výrobou medu a vína včelárstva v Európe. Uznávajúc a trvá to dodnes. Prof. Živanović nielen teóriu, ale aj prax, už v roku je i pôvodcom prvého odborného 1875 mal obrovský včelín, v kto- časopisu Srpski včelar, autorom knihy o včelárstve, nositeľom mnohých uznaní z veľtrhov a výstav za prínos k rozvoju tohto odvetvia. V Múzeu včelárstva sú nielen mnohé vyznamenania, ďakovné listiny, fotky a medaily, výtlačky prvých kníh o včelárstve, no i ďalšia zaujímavosť: najstaršia zachovaná fotka v Srbsku, ktorá vznikla v roku 1841 vo Viedni, autorom ktorej je maliar a úžitkový umelec Anastas Jovanović. Kto potom môže tvrdiť, že sa neoplatí ponoriť do hĺbok minulosti? (Dokončenie v budúcom čísle: Tvorivé videnie, ale i prístup) 20 /4751/ 20. 5. 2017

Zdobené detailmi: Daniela Chalupková, 8. a, ZŠ J. A. Komenského, Kulpín Avantgardne: Martin Ján Javorník , 8. a, ZŠ J. A. Komenského, Kulpín

Minimalisticky: Staša Radosavljev, 8. b, ZŠ J. A. Komenského, Kulpín

Pestrofarebne: Daniela Králiková, 8. a, ZŠ J. A. Komenského, Kulpín

Kubizmus a perokresba

Slnečnice, astry, margaréty...: Katarína Maláriková, ôsmačka, ZŠ T. G. Masaryka, Jánošík

Naučme sa alebo si zopakujme čo-to z výtvarnej kultúry. Najprv si vďaka nevšedným portrétom našich kamarátov z Kulpína pripomenieme kubizmus – avantgardné umelecké hnutie zo začiatku 20. storočia. Princíp tohto umeleckého smeru spočíva v tom, že sa predmet nezobrazuje len z jedného uhla, ale z mnohých uhlov súčasne. A do perokresby sa pustili naši výtvarníci z Jánošíka. Je to kresliaca technika záznamu obrazu čiarami, pritom tie čiary môžu byť rôznej hrúbky. Vyskúšate niečo z tohto aj vy, milí naši kamaráti? Jeho Veličenstvo – Strom: Ingrid Miloševićová, ôsmačka, ZŠ T. G. Masaryka, Jánošík

Motív z dediny: Sára Hučoková, ôsmačka, ZŠ T. G. Masaryka, Jánošík

Nenáhodne zvolené objekty: Vladimír Supek, ôsmak, ZŠ T. G. Masaryka, Jánošík

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

• DETSKÝ KÚTIK • •

Obzory

Z obsahu Márnosť malých rozdielov

str. 4 – 5

Magickosť novosadskej Luny

str. 7

Všetko môže byť aj naruby

str. 8

Nový Sad 20. 5. 2017 Ročník XXXIV Číslo 4/393

PRÍLOHA PRE KULTÚRU, VEDU, UMENIE A LITERATÚRU

DIVADLO GLOSA NA MARGO 67. FESTIVALU PROFESIONÁLNYCH DIVADIEL VOJVODINY

Predsa sa karusel točil aj s nami Ján Čáni

ajstarší festival profesionálnych divadiel z územia Vojvodiny, ale aj Srbska, sa znovu, v prvej polovici apríla, po dvoch desaťročiach prinavrátil do Nového Sadu. Jeho patrónom bolo a je ako obvykle Združenie profesionálnych divadiel Vojvodiny. Jeho organizátorom tentoraz bolo Srbské národné divadlo, Novosadské divadlo a Divadlo mladých. Selektor Goran Ibrajter zhodnotenie minuloročnej produkcie a svoju voľbu jemu blízkej poetiky zhrnul nasledujúcim spôsobom: „Všetky predsta-

venia sú moderné vo svojom výraze, každé svojím spôsobom, ale predsa zakotvené v tradícii v zmysle uctievania si základných postulátov divadla.“ Na festivale, ako je to posledné roky tradíciou, vystalo Slovenské vojvodinské divadlo. Česť slovenských vojvodinských divadelných profesionálov bola však znovu zachráneMgr. art. Vladislava Fekete, ArtD., ná. Tentoraz toto bremeno členka odbornej poroty na seba prijala riaditeľka slovenského Divadelného ústavu, pedagogička bra- Fekete, ArtD. Ako členka odbortislavskej VŠMU, odmeňovaná nej poroty sa o stave súčasného dramatička, dramaturgička a profesionálneho vojvodinského režisérka Mgr. art. Vladislava divadelníctva vyslovila takto:

Most na Drine – cena za najlepšie predstavenie, réžiu, ženskú a epizódnu postavu, scénograﬁu, kostým a Memoriálna cena Ivany Mirkov-Vlačić

„Tohtoročný 67. ročník Festivalu profesionálnych divadiel Vojvodiny, zostavený selektorom Goranom Ibrajterom, priniesol jeden z možných výberov divadla pre deti a divadla pre dospelých. Neviem posúdiť, do akej miery je aktuálna produkcia vojvodinských divadiel vybočením z každoročnej rutinnej prevádzky, ale s istotou viem potvrdiť fakt, že vojvodinské divadlo nesklamalo v zásadných divadelných kategóriách: výberom divadelných predlôh, výrazným režijným rukopisom a fantastickým hereckým zástojom. Keď ide o predlohy, mali sme možnosť vidieť výbornú adaptáciu románu Iva Andrića Most na Drine (Srbské národné divadlo v Novom Sade), adaptáciu staršej dramatickej predlohy Istvána Baloga Čierny (Novosadské divadlo), adaptáciu románu Svetislava Basaru Fáma o bicyklistoch (Novosadské divadlo) a dokumentárnu drámu Požiar. Laundž / Kontrast (Srbské národné divadlo). Uvedený zoznam nabáda hneď na niekoľko záverov: v dramaturgii vojvodinských divadiel dominujú dramatizácie významných románov, veľké historické a ﬁlozoﬁcké témy sa aktualizujú a dominantné estetické spracovanie prichádza z veľkých mestských divadiel. Hoci zovšeobecnenie môže situáciu aj značne skresliť, >>>

DIVADLO >>> v tomto prípade by som sa neobávala, keďže podobné trendy nie sú ničím nezvyčajným a aj na európskej úrovni môžeme

20. 5. 2017 • 20 /4751/ bábkového divadla nemožno obchádzať, ak sa niekto o to pokúsi, výsledok bude rozpačitý, ako v prípade tohtoročnej produkcie pre deti vojvodinských divadiel.“

24/II

Fekete – cena za najlepšiu mužskú postavu, dramaturgiu a hudbu

sledovať výrazný zástoj dramatizácií, ktoré upozorňujú na zacyklovanie histórie, respektíve prepisujú klasiku do súčasnosti. V tomto prípade nejde tak o nedôveru v nový dramatický text, ale o potrebu pretlmočiť tieto významné prozaické diela. Pre režisérov (keďže sa, žiaľ, ešte stále pohybujeme v ére režisérizmu) oni predstavujú obrovskú výzvu, tzv. veľké plátno, koncept totálneho divadla. Rovnako tak aj herci s obľubou hrávajú veľké historické postavy, keďže majú šancu stotožniť sa s nimi, preniesť ich posolstvo. Súčasnú drámu reprezentovala v podstate iba jediná inscenácia kikindského divadla Hltan Žaniny Mirčevskej. Zaujala však skôr ako dramatický text, jeho inscenačná podoba si neporadila s výzvami, ktoré autorka nadhodila inscenačnému tímu. Inscenácie pre deti boli snáď najväčším sklamaním tohtoročného festivalu. Ich najväčším nedostatkom je absolútne povrchná a nezvládnutá práca s bábkou, nekomunikácia s detským divákom. Akoby vznikali z predsavzatia, že pre deti tvoriť stále treba, ale inscenátori nepriniesli pre dnešného mladého diváka, ktorého moderná doba pomerne rozmaznáva, nič komunikatívne, moderné ani inšpirujúce. Možno je tomu na vine neexistencia katedry bábkovej tvorby na umeleckých akadémiách v Srbsku. Zákonitosti

Ďalším Slovákom, laureátom festivalu, bol herec Miroslav Fábry. To aj vďaka jeho účasti a prínose k prestaveniu Most na Drine môžeme skonštatovať, že kvalitnejší, zohranejší

mostu buduje hlavnú postavu, prostredníctvom ktorej, v procese jeho stavby a búrania, vytvára metaforu nestáleho územia zaťaženého konﬂiktmi a podozrivými zmiereniami. Podobne sa súbor prejavil aj v dokumentárnej dráme Požiar. Laundž / Kontrast. O utrpení mladých v dvoch novosadských nočných kluboch bolo hovorené eticky, tak ako si to divadlo vyžaduje. A nadovšetko štylizovane a poeticky! Zdôraznime ešte i to, že polovica z 12 predstavení bola z Nového Sadu. Vidiecke divadlo sa teda utiahlo do ústrania. Alebo je to centralizácia?! Fenoménom festivalu boli znovu maďarské divadlá. Jedna tretina predstavení bola ich produkciou. Zo Subotice tu bol herecky superiórny Amadeus a rozohraný Janko s Marienkou. Vynikal však znovu Fekete. Je to vskutku súčasná groteska o novom revolucionárovi z hypermarketu. Páčivá a navyše divadelne štruktúrovaná inscenácia plná irónie a sarkazmu. Ako sa

dokonalé a neopakovateľné. Vladislava Fekete túto skutočnosť zhrnula takto: „Maďarské Novosadské divadlo dlhodobo fascinuje odbornú i širšiu verejnosť. Od tzv. fenoménu menšinového divadla sa prehuplo k štandardnému divadlu repertoárového typu, ktoré nezaváha zaradiť do dramaturgického plánu muzikál vedľa starej rytierskej drámy. Maďarom sa podarilo v priebehu rokov vybudovať si divadlo, ktoré spája vysoké s nízkym, nadchýna absolútnou hereckou pripravenosťou (fyzickou a hlasovou dispozíciou), výberom aktuálnych titulov, akýmsi moderným duchom kolektívneho divadla. Lakonicky môžeme povzdychnúť nad situáciou v našom Slovenskom vojvodinskom divadle, ktoré, žiaľ, stále neprekročilo hranice svojho prostredia. Verím však, že sa situácia môže vylepšiť, ale to by sa opäť musela rozbehnúť otázka umeleckého vzdelávania hereckého kádra.“ A ako je to v profesionálnom divadle na Slovensku?

Allegro con brio – cena za najlepšie detské predstavenie

súbor, ako ho má v tomto čase Srbské národné divadlo, sme v poslednom čase nepostrehli. Preto nie ani div, že o tomto predstavení hovoríme ako o rozkošnom, monumentálnom artefakte, na aký sme pomaly zabudli. Súbor tu skvostne z

na dobu patrí! A k tomu ešte multikultúrna a intertextuálna. Rovnako tak plienila aj Fáma o bicyklistoch. Detektívka tak ako ﬁlozoﬁcká rozprava, muzikál ako psychodráma. Furiózny rytmus a minuciózna stavba postáv. Prešperkované! Herecky

V prospech odpovede prijali sme výzvu navštíviť Festival Nová dráma 2017 v Bratislave. Podrobnosti si ujasníme v máji na tvári miesta. Pokračovanie nasleduje! Foto: zppv.org

PUBLIKÁCIE

HLAS ĽUDU • OBZORY

Priesečník minulosti a budúcnosti (Zborník prác 270 rokov dejín, literatúry a jazyka Slovákov vo Vojvodine. Slovakistická vojvodinská spoločnosť : Nový Sad 2017 : Nový Sad 2017) Juraj Bartoš

vzťahov. Adam Svetlík podáva prehľad slovenskej vojvodinskej prózy v 21. storočí a Marína Šimáková-Speváková hovorí o slovenskej literatúre z aspektu areálových štúdií. Ostatní autori si pod drobnohľad zobrali jednotlivé literárne osobnosti a ich tvorbu: Zuzana Čížiková (podoby a premeny poézie pre deti ilustruje na príkladoch tvorby Michala Babinku, Juraja Tušiaka a Pavla Mučajiho), Dana Hučková (píše o Ivanovi Lilgemu Lyseckom), Michal Harpáň (Šafárik a jeho verš), Erika Brtáňová (Martin Morháč), Jarmila Hodoličová (Eržika Mičátková), Oľga Vaneková (báseň Michala Godru venovaná Jánovi Grosovi), Jana Pácalová (Branko A. Rovinov), Viera Benková (Rebeka Lešková), Marta Součková (Ladislav Čáni), Ana Žikićová (Vladimír Hurban Vladimírov). Najrozsiahlejšiu stať zborníka tvoria príspevky sekcie lingvistickej: je ich až 20 a sústreďujú sa na vývin a súčasný stav jazyka Slovákov vo Vojvodine, respektíve na Dolnej zemi. Bazírujú na vedeckých výskumoch a poskytujú, o. i., odpovede na otázky ovplyvňovania slovenčiny majoritným jazykom, zaoberajú sa jej aktuálnym stavom, čiastočne sa dotýkajúc jej budúcnosti. Do tejto časti problematiky čitateľov vovádza príspevok medzičasom zosnulého Daniela Dudka Výskum nárečí slovenského jazyka na území bývalej Juhoslávie. Mária Žiláková poukazuje na funkcie nárečí v enklávnom postavení v premenách času. Príspevok Anny Makišovej je o spisovnej slovenčine vo Vojvodine v kontakte so srbčinou, Juraj Glovňa si všíma znaky súčasnej vojvodinskej slovenčiny a Alžbeta Uhrinová podáva

obraz slovenskej komunikácie v Maďarsku. Marcel Olšiak posudzuje zvukovú kultúru jazykových prejavov v srbských a slovenských elektronických médiách, Renáta Hlavatá sa zmieňuje o jazyku písanej publicistiky vo Vojvodine a Anna Margaréta Valentová poukazuje na úroveň slovenčiny na našich celomenšinových podujatiach. Súčasný stav poznania slovenských nárečí v Srbsku naznačuje Marína Hríbová, poukazujúc na potrebu ich opätovného preskúmania. Je tu i Sociolingvistický pohľad na slovensko-srbský bilingvizmus Slovákov vo Vojvodine Zuzany Týrovej a zastúpení sú aj ďalší autori: Anna Marićová (taktiež už zosnulá), Ľubica Dvornická, Peter Karpinský, Samuel Koruniak, Miroslav Dudok, Mária Myjavcová, Stanislava Spáčilová a Tünde Tušková. Je tu i príspevok v slovinčine autora Roberta Grošelja Oblikoskladnja slovaškega in slovenskega nedoločnika – kontrastivna studija. Všetky texty sú opatrené zoznamom literatúry a resumé. Hlavnou a zodpovednou redaktorkou vzácnej publikácie, ktorá vyznieva ako priesečník minulosti a budúcnosti v jazykovej rovine Slovákov žijúcich vo Vojvodine, resp. Srbsku, je prof. Dr. Jarmila Hodoličová. Na príprave sa podieľali redaktori prof. Dr. Samuel Čelovský, prof. Dr. Anna Makišová, doc. Dr. Marína Šimáková-Speváková a Dr. Zuzana Týrová. Výkonnou redaktorkou je Ma. Anna Margaréta Valentová. Jazykovú úpravu mali na starosti: Mgr. Martina Bodnárová, PhD. (slovenský jazyk), doc. Dr. Milan Ajdžanović (srbský jazyk), prof. Dr. Biljana Radićová-Bojanićová (anglický jazyk). Knihu odborne posúdili recenzenti doc. PhDr. PaedDr. Karol Janas, PhD., prof. PhDr. Juraj Glovňa, CSc., Mgr. Dana Hučková, CSc. Obálku navrhol Milan Potran, graﬁcky publikáciu upravila Sanja Ninkovićová-Potranová a vytlačila tlačiareň Tampograf v Novom Sade.

25/III

red dvoma rokmi Oddelenie slovakistiky Filozofickej fakulty Univerzity a Ústav pre kultúru vojvodinských Slovákov (obe inštitúcie so sídlom v Novom Sade) sa rozhodli verejne pripomenúť 270. výročie usídlenia Slovákov na území Vojvodiny, menovite v Petrovci. Usporiadali medzinárodnú konferenciu v Novom Sade (16. októbra 2015), kde jej účastníci ozrejmili významné piliere svojbytnosti vojvodinských Slovákov. Zborník prác z úspešného podujatia vyšiel tlačou pod názvom 270 rokov dejín, literatúry a jazyka Slovákov vo Vojvodine v prvom kvartáli 2017. Vydala ho Slovakistická vojvodinská spoločnosť, s ﬁnančnou podporou Národnostnej rady slovenskej národnostnej menšiny a Ústavu pre kultúru vojvodinských Slovákov v náklade 200 exemplárov. Pozorovaná publikácia okrem úvodu obsahuje úhrnne 46 príspevkov, zaradených do troch častí, teda v súlade s koncepciou samotnej konferencie, na ktorej sa zúčastnili autori zo Srbska, Maďarska, Rumunska, Slovenska, Česka, Slovinska, Macedónska, Kanady a Austrálie. S ohľadom na kvantitu textov v publikácii a tu určený priestor nie je možné rozpísať sa o nich podrobnejšie. Kniha je rozčlenená na tri časti a tu spomenieme iba niektoré príspevky, ktoré zaujali našu pozornosť, neupierajúc kvalitu a význam ostatných. Prvý segment tvorí 12 prác autorov, ktorí na konferencii vystúpili v rámci historickej sekcie. Sprítomňujú obdobie presídľovania Slovákov z Horniakov do najjužnejších krajov Dolnej zeme. Sledujú ich prispôsobovanie životu v novom prostredí, t. j. vývin na hospodárskom, národnopolitickom a národno-kultúrnom pláne začnúc druhou polovicou 18. storočia po 20. storočie, čiastočne až po súčasnosť. Miroslav

Kmeť sa sústredil na zmeny v národno-kultúrnych prejavoch vojvodinských a békešsko-čanádskych Slovákov počas 19. a 20. storočia. Sociálno-kultúrny vývoj Slovákov, ako minority žijúcej v Srbsku, sledujú spoločne Oľga Bočáková a Darina Kubíčková. Samuel Čelovský si posvietil na sťahovanie Slovákov do Kysáča a Gabriela Gubová poukazuje na snahy Igora Branislava Štefánika o zjednodušenie pravopisu slovenského jazyka. Peter Mičko ozrejmuje hospodársky život tunajších Slovákov v 1. polovici 20. storočia a Eva Škorvanková sleduje vzťah slovenskej menšiny vo Vojvodine so slovenským štátom. Tu sú i príspevky Karola Janasa a Rudolfa Kucharčíka, Marcela Lincényiho a Kataríny Jankackej, Jany Sivičekovej, Daniely Marčokovej a Jána Kulíka. Všetky sú v slovenčine, iba text autorskej dvojice Jasny Uhlárikovej a Gorana Mladenovića Činioci negovanja kulturnog, nacionalnog i jezičkog identiteta slovačke nacionalne zajednice u Vojvodini je zverejnený v srbčine (azbukou). Literárnovedná sekcia je zastúpená 14 prácami. Ich autori sa sústreďujú na fungovanie slovenskej vojvodinskej (respektíve dolnozemskej) literatúry od jej začiatkov po súčasnosť. Niektorí prezentujú súvislosti z inventára všeobecných súvislostí, iní sa koncentrujú na konkrétnych literárnych tvorcov a ich tvorbu. Vstupný príspevok tejto časti je „z pera“ Zuzany Stanislavovej: Vojvodinská literatúra pre deti a mládež v kontexte modernej literárnej tvorby na Slovensku. Zvonko Taneski sa zmieňuje o podiele vojvodinských Slovákov na rozvoji slovensko-macedónskych literárnych a kultúrnych

U ME N IE

20. 5. 2017 • 20 /4751/

VÝSTAVA PRÁC GRAYSONA PERRYHO V MÚZEU SÚČASNÉHO UMENIA VOJVODINY

Márnosť malých rozdielov bol inšpirovaný aj obrazmi z histórie umenia, často ranorenesančných sakrálnych diel. rayson Perry (1960) Prvé dve tapisérie sa sa považuje sústreďujú na vkus za jedného britskej robotníckej z najznátriedy, druhé dve na mejších súčasných vkus strednej triedy britských umelcov. a piata a šiesta na vkus Prostredníctvom travyšších tried. Tapisérie dičných médií, ako sú sú bohaté obsahom, tapisérie, keramika detailmi a farbou a rytiny skúma svoju a znázorňujú mnoho fascináciu súčasnými excentrickosti a jedispoločenskými otáznečnosti, ktorá sa viakami a často provože na život vo Veľkej katívnym spôsobom Británii – od dizajnu spracúva témy, ako interiéru po britskú sú náboženstvo, rod a Grayson Perry (foto: independent.co.uk) kuchyňu, politické propolitika. V roku 2003 získal Turnerovu cenu, naj- z 18. storočia pod názvom testy a klebety o známych prestížnejšiu britskú cenu Život samopašníka anglického osobnostiach. Všetky práce v oblasti vizuálneho ume- maliara Williama Hogartha, sú rozmerov 200 x 400 cm. nia. Cenu prijal oblečený ako žena, jeho alter-ego Claire, aby vyjadril svoj záujem aj o identitu, ktorá je veľmi očividná v jeho umení. Výstava Márnosť malých rozdielov bola otvorená do 20. mája v Múzeu súčasného umenia Vojvodiny a uskutočnená bola spolu s British councilom. Týchto šesť tapisérií hovoria o spoločenskej mobilite vo Veľkej Británii v 21. storočí cez život Tima Rakewella, vymyslenej postavy vytvorenej Graysonom Perrym. Tim je narodený v rodine patriacej do robotníckej triedy a do strednej triedy vstupuje tak, Klaňanie klietkových bojovníkov že získava univerzitné vzdelanie, zbohatne a ženbou sa Tapiséria č. 1 – Klaňadostáva do bohatšej rodiny. seriál, ktorý znázorňuje Potom dožíva ﬁnančnú zá- vzostup a pád postavy Toma nie klietkových bojovníkov. ťaž vyššej triedy a zomiera Rakewella. Okrem tohto Perry V strede ukážky je Tim, bábätko v matkinom náručí, ako moderná interpretácia scény Panny Márie s dieťaťom z kresťanskej ikonograﬁe. Táto scéna sa nachádza v obývačke Timovej prababičky, zriadenej starožitným nábytkom, tapetami, zásterami a kobercom. Tim sa pokúša upriamiť pozornosť svojej matky na seba, siahajúc po smartfóne, ktorý ju upúta. Matka vyzerá nahodená na večerné stretnutie so svojimi štyrmi kamarátkami, ktoré na Agónia na parkovisku

Danuška Berediová

26/IV

pri autonehode. Vytvárajúc postavu Tima, Perry hravo odzrkadľuje cyklus obrazov

ňu čakajú, čo sa dá vidieť po pravom boku. Dvaja entuziasti zmiešaných bojových umení, tzv. klietkoví bojovníci kľačia pred Timom a jeho matkou núkajúc dieťaťu ikony kmeňovej identity: tričko futbalového klubu a banícku lampu. Podľa mravov ranokresťanského maliarstva Tim sa tu ukazuje aj druhýkrát: na schodoch, ako štvorročný. Táto scéna sa odvoláva na Klaňanie pastierov, obraz talianskeho renesančného maliara z 15. storočia Andrea Mantegna. Tapiséria č. 2 – Agónia na parkovisku. Táto tapiséria je inšpirovaná odchodom Perryho do Sunderlandu, mesta na severovýchode Anglicka,

ktorý je známy podľa svojho futbalového tímu, mesta, ktorého obyvateľstvo hlavne patrí do robotníckej triedy. V úzadí ukážky sa dajú vidieť chudobnejšie časti mesta, paneláky a priemyselná oblasť: žeriav pre stavbu lodí predstavuje symbol ukrižovania. Fókusom tej scény je Timov nevlastný otec, spevák v nočnom klube; on otvorene prejavuje emócie, kým mu Timova matka horlivo kľačí pod nohami. Poloha ich tiel pripomína ﬁgúry na obraze Ukrižovanie Mathiasa Grünewalda z 15. storočia. Tim

UM ENI E

HLAS ĽUDU • OBZORY je už tínedžer, v školskej uniforme, a zapchal si uši, prepádajúc od hanby pod zem. Počítač, ktorý trčí z Timovej školskej tašky, ukazuje na jeho záujem o technológiu, ktorá poznamená jeho život. Poukazujúc na šťastnejšie časy Timovho detstva, po ľavej strane tapisérie sa dá vidieť mladší Tim, šťastný, ako sa vo dvore hrá s otcom svojho nevlastného otca. Tapiséria č. 3 – Vyhnanie z rajskej osady č. 8. Táto scéna znázorňuje Tima ako

akoby predstavoval mŕtvu prírodu, motív zložený z predmetov, ktoré ukazujú Timovo buržoázne blaho: organická zelenina, džbán s kvetmi a domáci džem. Timova softvérová ﬁrma je mimoriadne úspešná a titulky v novinách na stole a iPade uverejňujú, že Tim svoju spoločnosť práve predal za obrovskú sumu peňazí zakladateľovi skupiny Virgin, miliardárovi Richardovi Brensonovi. Vo fókuse scény je Timov pracovný partner, ktorý stojí

Zvestovanie o dohode s Virgin-om

ktorý tento pár znázorňuje na ich pozemku. Spoza nich sa nachádza dub, symbolizujúci stabilitu a kontinuitu, a po ich ľavej strane sú snopy kukurice ako symboly plodnosti. Jelene v strede scény predstavujú vyššiu triedu alebo aristokratov z tej oblasti v Anglicku. Perry znázorňuje to, ako je táto spoločenská vrstva

Tapiséria č. 6 – #Nárek. Finálová tapiséria tohto cyklu znázorňuje Timov brutálny koniec. Tim zomiera v autonehode; jeho pádu prispieva fakt, že príliš rýchlo jazdil jeho drahý Ferrari. Tim umiera v náručí jemu neznámych okoloidúcich, z ktorých je jedna žena, celkom náhodou, zdravotná sestra a snaží sa ho zachrániť. Tú

Vyhnanie z rajskej osady č. 8

v žltom odeve, prináša dobrú správu. Tu Perry odkazuje na tri rozličné obrazy z 15. storočia, na biblickú tému zvestovania. Centrálne konvexné zrkadlo a odhodené topánky sú motívy, ktoré ukazujú na status a bohatstvo, a ako také sú použité na Portréte Arnolﬁniových Jana van Eyka. Tapiséria č. 5 – Vyššia trieda v slepej uličke. Tim a jeho manželka teraz bývajú mimo mesta a prechádzajú sa po lúkach okolo svojej vily v Cotswoldse, idylickej oblasti v južnej

#Nárek

obťažená vysokými daňovými sadzbami; záplaty na tvídovom obleku ukazujú, že s ťažkosťami udržujú svoje staré domy a tradície. Aj Tim sa stretáva s problémami, lebo teraz, ke-

Vyššia trieda v slepej uličke

časti centrálneho Anglicka. Táto scéna pripomína obraz britského maliara Thomasa Gainsborougha z 18. storočia, chýrečný Pán a pani Andrews,

ďže je boháč, upúta pozornosť ľudí, ktorí protestujú proti sociálnej nerovnakosti, ktorí sú znázornení ako utáborení pred jeho domom.

scénu Timova druhá manželka pozoruje v šoku a okoloidúci fotografujú svojimi mobilmi. Žene z kabelky vypadol časopis, v ktorom na titulnej strane sú Tim a jeho mladá manželka. #Nárek sa odvoláva na biblickú ukážku trúchlenia znázorneného na obraze ﬂámskeho maliara z 15. storočia Rogiera van der Weydena, kde Panna Mária a Ján evanjelista držia telo ukrižovaného Krista (tu Tima), kým Mária Magdaléna (tu Timova manželka) smútiaco pozerá stranou. Lebku, ktorá sa nachádza v popredí na obraze Van der Weydena, Perry vymieňa rozbitým smartfónom, pripomínajúc telefón, ktorý na prvej tapisérii má v ruke Timova matka. Táto scéna sa odvoláva aj na záverečný obraz Hogarthovho cyklu Život samopašníka (1733), na ktorom Tom Rakewell umiera v blázinci.

27/V

študenta informatiky. Tim opúšťa svoj dovtedajší život s matkou a nevlastným otcom a odchádza do Tunbridge Wells, bohatého mesta na juhovýchode Anglicka, kde ho uvítajú rodičia jeho priateľky, príslušníci vyššej strednej triedy. Perry navštívil Tunbridge Wells v rámci výskumu pre tieto tapisérie; výber interiéru v tejto scéne odzrkadľuje dominantný vkus strednej triedy na tých priestoroch. Výrazy tváre Tima a jeho priateľky pripomínajú fresku z 15. storočia Vyhnanie z raja, talianskeho ranorenesančného maliara Masaccioa. Aj ich dvaja, ako aj prarodičia Adam a Eva, vyzerajú ako vinníci, kým za sebou nechávajú rozpravu s očividne frustrovanými rodičmi, a prechádzajúc cez dúhu odchádzajú na večeru s civilizovanou spoločnosťou v rodinnom dome Timovej priateľky. Tapiséria č. 4 – Zvestovanie o dohode s Virgin-om. Umelca pre túto tapisériu inšpirovala návšteva juhovýchodu Anglicka, ktorý zdanlivo má najväčší priemerný príjem na domácnosť vo Veľkej Británii. Jedálenský stôl v strede

KNIHY

20. 5. 2017 • 20 /4751/

Cestami spomienok a pamäte (Viera Benková: Päť ročných období. Slovenské vydavateľské centrum : Báčsky Petrovec 2016) Hana Košková

iera Benková otáča svoju pamäť ako ďalekohľad. Chce obsiahnuť väčšinu z toho, čo sa jej v spomienkach usadilo, a vystihnúť to najpodstatnejšie. Možno si pri písaní kládla otázku, či je ľahšie preskúmať hĺbku rieky či vlastné pamäťové meandre. V spomienkovej knihe Päť ročných období sa inšpirovala ročnými obdobiami jar, leto, jeseň, zima. A pripísala k nim aj piate ročné obdobie. Akoby týmito symbolmi chcela charakterizovať prežité. Začínajúc detstvom, dospelosťou až po starnutie. Detstvo je pre ňu, ako pre každého z nás, nevyčerpateľným rezervoárom na pestré zážitky, život v rodičovskom dome spojený s Báčskym Petrovcom. Pri čítaní

spomienok Viery Benkovej akoby sme si prezerali insitné obrázky Zuzany Chalupovej. Zachytáva zvyky v dolnozemských domoch, opisuje ulice, históriu vysťahovalectva Slovákov na Dolnú zem, ľudí, ktorí to nemali v časoch maďarizácie ľahké, ak si chceli uchovať svoje národnostné cítenie, vzťah k osobnostiam, ktoré pôsobili v jej rodisku a ovplyvnili aj jej vzťah k literatúre. Opisuje pobyt s mamou na Slovensku, v matkiných rodných Čičmanoch. S vrúcnosťou si spomína na slovenské príbuzenstvo, na akademika profesora Šišku,

ktorý stál na čele tímu operatérov pri prvej transplantácii srdca na Slovensku, vyhovoril jej štúdium medicíny a upriamil autorkin záujem na literatúru. S trpkosťou opisuje perzekúcie postihujúce otca. Čitateľ môže nazrieť do atmosféry tej doby vo Vojvodine, vcítiť sa do pocitov tých, ktorí boli súčasťou autorkinho života pri formovaní jej osobnosti, až po štúdium na Belehradskej univerzite. Dáva nám nahliadnuť do atmosféry Belehradu, vtedajších pomerov na univerzite, do priateľstiev, ľúbostných okamihov, do strát či osobných súžení. Cez autorkinu optiku

vnímame Československý dom, v ktorom bývala s ostatnými študentmi, ale i ústretovosť, s ktorou sa stretla pri hľadaní zamestnania. Spomína na priazeň niektorých ľudí, s ktorými nadviazala pracovný a súkromný vzťah. Celá táto „obrazáreň“ ľudských charakterov deﬁlujúcich pred nami svedčí o bohatom a naplnenom živote autorky. Múdrosť spomienkovej knihy akoby bola záručným listom dôležitého úseku dejín cez osobnú skúsenosť autorky, ktorá v nej našla oporné body zvýrazňujúce kontrast medzi dneškom a minulosťou. Piate ročné obdobie nám ponúka myšlienku, že plynúci čas opäť môže byť plodný a nemusí byť len bielym, nezapísaným miestom v knihe autorkinho života.

PUB LIK ÁC IE

Nové číslo vedeckej ročenky Slováci v zahraničí Zuzana Pavelcová

28/VI

rajanské múzeum Matice slovenskej počas roku 2016 pripravilo ďalší, v poradí 33. ročník vedeckej ročenky Slováci v zahraničí. Na približne 140 stranách zborník prináša výsledky vedeckých výskumov, recenzie, názory a informácie odborníkov zaoberajúcich sa životom a dielom Slovákov v zahraničí. Zborník je členený do 4 hlavných kapitol. Kapitolu Štúdie otvára príspevok Kataríny Mosnákovej-Bagľašovej, ktorá sa zaoberá detským slovenským folklórom z obce Jánošík vo Vojvodine. Štúdia prináša veľmi vzácne výsledky terénneho výskumu doplneného o výpovede informátorov. Ďalšou v poradí je práca Patrika Šenkára, ktorá sa orientuje na vzájomné politicko-kultúrno-literárne vzťahy Slovákov a Rumunov v období

dualizmu. Autor do tohto kontextu uvádza osobu novinára, „priekopníka priateľstva“ – Gustáva Augustínyho a jeho záslužnú sprostredkovateľskú činnosť v dobovom kultúrnom ovzduší. Kapitolu uzatvára štúdia Alžbety Uhrinovej, ktorá sa zaoberá možnosťami štúdia slovenského jazyka v dnešnom Maďarsku. V úvode ponúka krátke exkurz do dejín národnostného školstva. Pokračuje prehľadom slovenského školského systému v Maďarsku. Zaoberá sa aj aktuálnymi problémami školstva a možnými prognózami jeho vývoja. Kapitolu Pramene a materiály zastrešuje príspevok Jána Jančovica. Autor rieši históriu osídľovania Békešskej Čaby a života Slovákov v nej.

V zborníku nájdeme aj tri recenzné príspevky (kapitola Recenzie). Prvá recenzia Claudeho Baláža hodnotí publikáciu Jeana Philippeho Namota. Autor vyjadruje svoje postoje k obsahu knihy Dejiny české a slovenské emigrace ve Francii (1914 – 1940). Recenzia autorky Eriky Fajnorovej reﬂektuje antológiu Patrika Šenkára Slovenská dolnozemská literatúra (v teórii a praxi). Autorka približuje najmä obsahovú stánku knihy, jej členenie a predmetné zameranie. Ostatnou recenziou je príspevok Ladislava Lenovského. Hodnotí zborník z medzinárodnej vedeckej konferencie venovanej životnému jubileu etnografa Ondreja Krupu s názvom Duchovná a sociálna kultúra menšín

v majoritnom prostredí. Približuje, aké príspevky zborník prináša najmä po ich obsahovej stránke. Autor si ponecháva priestor aj na vyjadrenie subjektívnych hodnotení. Správy a informácie obsahujú príspevok Anny Kováčovej. Opisuje životné osudy hudobného skladateľa, dirigenta a zbormajstra Ondreja Francisciho, ktorý autorka obohacuje neformálnymi informáciami z rozhovorov a spomienok. Informačný príspevok Jána Vrtielku sa zaoberá pobytom Martina Kukučína v čilskej a argentínskej Patagónii. Ročenku uzatvára príspevok Zuzany Pavelcovej, ktorá sa zaoberá rekapituláciou činností Krajanského múzea Matice slovenskej počas roku 2016. Zborník Slováci v zahraničí je pripravený dostať sa do rúk všetkým záujemcom. Zakúpiť si ho môžete na stránke www. vydavatel.sk. Ponúkame taktiež možnosť prispieť do ročenky Slováci v zahraničí č. 34 všetkým záujemcom aj v roku 2017. Pokyny pre autorov nájdete na webovej stránke Matice slovenskej.

HU DB A

HLAS ĽUDU • OBZORY

Magickosť novosadskej Luny K vydaniu knihy Ogledala Lune (Društvo ljubitelja popularne kulture, 2017) Janko Takáč

ovosadská new wave kapela Luna patrí medzi najzaujímavejšie javy na hudobnej scéne bývalej socialistickej Juhoslávie. Založená roku 1981, skupina trvala len tri roky a za

Ogledala Lune (377 strán, 22 x 28 cm), ktorej základ tvoria rozsiahle rozhovory s každým členom kapely. Podľa slov autorov knihy tie rozhovory trvali aj po niekoľko dní a v nich je obsiahnutý takmer každý aspekt života a tvorby členov Luny, ako aj ich vlastné názory na založe-

Skupina Luna (foto: Predrag Popović) nie, tvorbu a zánik skupiny. Túto vzácnu knihu zostavili Saša Rakezić (novinár a autor komiksov, známy aj ako Aleksandar Zograf), Predrag Popović (novinár, zakladateľ portálu Popboks) a Goran Tarlać (novinár, prvý redaktor Popboksu). Najstarší člen Luny Slobodan Tišma (1946) hovorí o svojej aktivite v priebehu šesťdesiatych rokov (prvé rockové kapely v Novom Sade), sedemdesiatych (Tribúna mladých, poézia a konceptuálne umenie), osemdesiatych (skupiny Luna a La Strada) a neskoršie (svojrázna opozičná činnosť v deväťdesiatych rokoch, návrat k písaniu prózy v novom storočí). Tišma je tichá, rezervovaná, ale skutočne fantastická osobnosť a v tejto knihe sú okrem iného zaujímavé epizódy jeho zaoberania sa konceptuálnym umením (umelecký smer, ktorý vznikol v prvej polovici 60. rokov dvadsiateho storočia a ktorý sa sústreďuje na prezentáciu samej myšlienky a umelcovho myšlienkového procesu), ako aj epizóda nervového zrútenia a liečenia sa v belehradskej psychiatrickej ustanovizni v 70. rokoch, kde mu psychoterapeutom bol Vladeta Jerotić, dnes možno najznámejší psychológ v Srbsku.

Saša Rakezić, spoluautor knihy Ogledala Lune: – Začiatkom 80. rokov s Predragom Popovićom sme dostali peniaze od časopisu Džuboks na cestovné trovy do Nového Sadu. Odcestovali sme tam, užili sme si tú scénu a spoznali početných ľudí, ktorí tam tvorili. Plán bol takýto: najprv sme šli na nejaký koncert, a potom sme šli do bytu k Peđovi Vraneševićovi, kde sme sa rozprávali o všetkom, najviac o umení – celú noc. Luna bola čudný súhrn osobností – Tišma mal 35 – 36 rokov, ostatní členovia boli viac-menej tínedžeri. Dojmy, ktoré sme tam získali, zostali s nami dodnes. Pokúsili sme sa hovoriť o druhej vlne skupín. Prvá vlna bola zastúpená na platni Paket aranžman, kým druhú vlnu mohla viesť práve Luna. Predrag a ja sme mali veľký počet textov a fotiek z toho obdobia a prvá idea bola zostaviť knihu fotograﬁí. U nás je vôbec málo kníh, ktoré sa zaoberajú populárnou kultúrou jedným „hlbším“ spôsobom. Bale bol veľmi autoritatívny, Lunu chápal ako svoj vlastný projekt a snažil sa, aby Nestvarne stvari zneli úplne tak, ako si on to predstavoval. Nakoniec práve ten jeho pomerne krutý postoj viedol k zániku kapely, ešte počas nahrávania ich prvej platni. Ivan Fece-Firči (1962) má možno najbohatší a najnezvyčajnejší životopis. Hneď po zániku Luny sa stal vyhľadávaným a aktívnym hudobníkom – hral na albumoch skupín Jakarta, Laboratorija zvuka, Griva, Aerodrom, Fit, Ruž... Stihol až po Plavi orkestar! A stal sa členom skupiny EKV, s ktorou nahral jej prvý album (Ekatarina Velika, 1985, ZKP RTVL). O niekoľko rokov neskoršie sa mu však zdalo, že v SFRJ viac nemá čo

nej škole, práca so študentmi, skladateľstvo, poézia... Okrem rozhovorov s členmi skupiny Luna, kniha je bohatá na kvalitné fotograﬁe zo všetkých období tvorby skupiny, ako aj rozhovory s inými umelcami, hudobníkmi, spisovateľmi, novinármi... Kniha tiež obsahuje kompletné texty piesní, početné recenzie koncertov a albumu Nestvarne stvari,, básne Jasminy Mitrušić... Posledné strany v knihe sú venované komiksom, ktoré sú inšpirované textami piesní Luny – autormi komiksov sú Aleksandar Zograf, Wostok a Sanja Stepanović. Prezentácie knihy sa uskutočnili v Belehrade, Novom Sade a Pančeve.

29/VII

sebou zanechala len jednu platňu Nestvarne stvari (1984), vydanú v malom slovinskom vydavateľstve Helidon v náklade 920 exemplárov. Luna pôsobila ako kvarteto v zložení: Slobodan Tišma (spevák a textár), Zoran Bulatović – Bale (gitara, spev), Ivan Fece-Firči (bubny) a Jasmina Mitrušić-Mina (syntetizátor a spev). Od zániku skupiny až dodnes neustále trvá spomienka na toto kvarteto, Luna sa stala perfektným exemplárom kultovej skupiny a v každej novej generácii mladých hudobníkov a fanúšikov domácej hudby z priestoru ex-YU javia sa noví nadšenci Luny. O potenciáli tejto skupiny hovorí aj fakt, že všetci jej členovia neskoršie vynikali v rôznych iných projektoch a oblastiach – Slobodan Tišma sa stal známym a váženým spisovateľom (získal Cenu časopisu NIN za rok 2011 za knihu Bernardijeva soba), Zoran Bulatović sa stal vyhľadávaným hudobníkom a skladateľom v USA a v západnej Európe, Ivan Fece-Firči bol členom skupiny EKV a pozdejšie v USA aj vynálezcom a inovátorom (Firchie Drums), pokým Jasmina Mitrušić sa stala profesorkou hudby a skladateľkou. Preto vôbec neprekvapuje potreba vydania veľkolepej knihy

Zoran Bulatović-Bale (1964) bol veľmi mladý, keď sa stal profesionálnym hudobníkom. Bol žiakom hudobnej školy, keď ako 16-ročný so skupinou Pekinška patka nahral album Strah od monotonije (Jugoton, 1981). Do kapely Luna predsa vošiel ako kompletný autor a na albume Nestvarne stvari bol podpísaný ako autor všetkých skladieb. Po zániku Luny sa stal hudobníkom, ktorý dosť „blúdil“ (Laboratorija zvuka a Griva v Novom Sade, I.C.U. a Furniture v New Yorku), až kým sa nestal skladateľom pre ﬁlmy a divadlo. Napriek tomu, že bol veľmi mladý, ako člen Luny

dosiahnuť, takže sa odsťahoval do USA, kde založil vlastný podnik na výrobu bubnov. V novom storočí sa vrátil do Srbska, kde najprv „blúdil“ po televíznych reality show programoch, a potom v Novom Sade založil vlastný hudobný klub Think Tank. Jasmina Mitrušić-Mina (1964) netají, že sa v Lune ocitla náhodou a že nikdy vlastne nepatrila do toho new wave a post-punkového sveta. Do Luny prišla ako 17-ročná žiačka strednej hudobnej školy. V knihe Ogledala Lune najradšej hovorí o vlastných náhľadoch na život, lásku, hudbu, vzťahy medzi ľuďmi. Zaujímavé sú jej náhľady na vtedajšiu novosadskú hudobnú scénu, najmä na dnes zabudnutú synth-popovú kapelu Grad. Dojali nás aj príbehy z jej života: práca v kasíne v 90. rokoch, učiteľská práca v hudob-

VÝSTAV Y

20. 5. 2017 • 20 /4751/

O SLIEPKACH A INÝCH ZÁZRAKOCH VLADIMIRA PRICU

Všetko môže byť aj naruby Oto Filip

takmer dohodíš kameňom, netreba sa diviť, že jeho najnovšia výstava O sliepkach a iných zázrakoch vyštartovala do sveta 8. mája v Galérii staropazovského Strediska pre kultúru.

rvým chvíľam a vernisážnym pohľadom dominovala rozpačitosť, akoby dvojaká podoba autentickosti, akási tichá, no nesporná emocionalita. Rôzne štýly, fázy a techniky, rozmanité námety, zahrávanie sa s asociáciami a tušeniami pozorovateľa. Až do momentu rýchleho pochopenia, že tak, ako zväčša nič v živote neriadia náhody, tak sa nič nedeje náhodou ani v tvorbe maliara Vladimira Pricu (Bihać 1968). Pôvodom spätý Vladimir Prica a Marjan Karavla najmä s Likou a Korenicou, štúdiami s Rijekou – Sliepkam som sa začal vea Akadémiou umení v Novom Sade, tvorbou so Združením novať spontánne, tak, že ma to výtvarných umelcov Srbska raz napadlo a začalo ma najprv a dvoma inými združeniami, z tej technickej stránky zaujímať. ktorých je členom, osudom Sám názov možno pochopiť i ako s maľbou, ktorej sa venuje až bonmot, vtipnú slovnú hru, lebo do vyčerpania. Badať to aj z jeho ani sliepky, ani tie iné zázraky slov na vernisáži 8. mája, že sú zázrakmi vlastne nie sú. Tuto sú mu, keď sa z katakomb ročne práce z viacerých cyklov, ktoré dostane na pár hodín na svetlo sveta, tí, ktorí ho prišli podporiť, podstatou. Vladimir Prica samostatne a kolektívne vystavoval

júce nedeﬁnovateľný obsah či význam. V prípade Vladimira Pricu jednoducho ide o prácu, o kontinuitu, o proces, o to, že jedna vec vyplýva z druhej, alebo jedno nadväzuje na iné. Čo, v tom širšom kontexte, platí i pre život samotný. Veď mu, vraví, vôbec nebolo ľahko presídliť sa z rodiska na tieto priestory, presunúť sa kdesi od Jadranského mora k moru Panónskemu. – Bola to obrovská zmena, ktorú som zažil asi tak, ani keby som pristal na Mars, – kvituje. S príslovečnou úpornosťou sa dokázal presadiť aj tu, nezabúdajúc pritom na vlastné korene. Preto asi tretinu roka trávi v Chorvátsku, v Korenici. Rozpráva tiež, že po odchode z novosadskej Akadémie umení pôsobil päť

Sliepka

– Páči sa mi jeho jednoduchosť. Každý obraz má nejakú pointu. Kolorit nie je veľmi expresívny, skôr je pastelový. Každé dielo má však svoj príbeh, rozprávku, ktorú každý človek dokáže vidieť svojím spôsobom. V obrazoch nemožno prehliadnuť ani tú grotesku, istú satirickosť, ktoré sú príznačnosťou tunajšieho duchu. Uzavrel by

Pri schodoch

som tým, že to, čo sa deje, to, čím každý deň žijeme, badať aj na jeho prácach, – uzaviera. Tie maľby sú teda aj o evokovaní a provokovaní duchovného rozmeru tunajšieho bytia, tým, samozrejme, i o nás. Ako nastavené, raz reálne, raz úmyselne deformované zrkadlo. Obsahujú

Zberatelia sekundárnych surovín

30/VIII

Dievča a sliepka Kraljević Marko: Nie je Marko ako Marko

už mnohokrát, tak u nás, ako aj v cudzine. Vzhľadom na skutočnosť, že ateliér má v Novej Pazove, a že do Pazovy Starej

vznikli od roku 2010 do roku 2016, – odpovedá na otázku, prečo práve tie sliepky. Podčiarkuje, že si vopred neurčuje témy, tak isto to, že inšpiráciu považuje za už riadne exploatované, veľmi opotrebované slovo obsahu-

rokov v Ústave pre ochranu pamätihodností: ako maliar, retušér pri reštauráciách cirkví. Bolo to ozaj dobrou školou: veď sa najviac toho o maľbe vlastne tam naučil. Preto mu dnes nie je cudzou ani maľba klasická, ani kresba. Na otázku, ako vníma Pricovu tvorbu, akademický maliar a odborný spolupracovník pre výtvarníctvo Marjan Karavla odpovedá:

Jednoduchosť úmyselná

toľko toho: ideu, jednoduchosť, príbeh, iróniu, odkaz, hru... A ak sa komusi možno tie maľby aj nezapáčia na prvý pohľad, stačí len to, aby sa na ne zadíval aj dlhšie, aj hlbšie...

• OBZORY • Príloha Hlasu ľudu pre kultúru, vedu, umenie a literatúru • Rediguje: Stevan Lenhart • Prvé číslo OBZOROV vyšlo 28. januára 1984. • S ﬁnančnou podporou Pokrajinského sekretariátu pre kultúru a verejné informovanie, Nový Sad ISSN 2466-5169 • COBISS ID=226828044

Kultúra Slováci budú v Argentíne reprezentovať Srbsko a Česko ÚSPECH PETROVSKÉHO DIVADLA VHV

Vladimíra Dorčová-Valtnerová

etrovskí divadelníci s najnovším predstavením Birds in the house scenáristu a režiséra Petra Serge Butka dva mesiace pobudnú na turné v Argentíne. Divadelná fantázia o osudových stretnutiach vtákov a ľudí, v ktorej leitmotívom je sloboda, dáva krídla aj Divadlu VHV, ktorého výprava v septembri a októbri t. r. pobudne v Latinskej Amerike. Dva roky vývoja dramatickej laterny magice podanej v predstavení Birds in the house Divadla VHV v Báčskom Petrovci, ktoré herecky odviedli Ján Sklenár a Peter Serge Butko, hudobne Jaroslav Zima, kým projekcie mal na starosti Vladimír Zima, animácie Marko Kaćanski a výrobu bábik Ondrej Mištec, svoju katarziu dosiahnu teda na sklonku leta na americkom kontinente.

– Vyhrali sme na konkurze vypísanom Ministerstvom kultúry Argentíny, ktoré každé dva roky vypisuje konkurz do celého sveta, – autor predstavenia Peter Serge Butko približuje úspech predstavenia Birds in the house, ktoré vzniklo v koprodukcii Divadla VHV (Petrovec) a Next picture (Praha). – Tohto roku sa na konkurz prihlásilo 1 500 divadiel z celého sveta, z ktorých si ministerstvo vybralo okolo 30. Tie, ktoré si ministerstvo zvolí, sa dostávajú na dvojmesačné turné po Argentíne. To znamená, že je zaraďované do programu rôznych festivalov, čiže divadelné predstavenie je k dispozícii dva mesiace a robia mu program. Vôbec nešlo o jednoduchú záležitosť prihlásiť predstavenie na konkurz, lebo nejde o súkromnú záležitosť, ale o štátnu vec Argentíny. Pri podávaní prihlášky, podobne ako pri každom projekte, kto-

rý Divadlo VHV realizuje s Petrom Serge Butkom, sa podieľal celý tím spolupracovníkov. Anna Máľachová vypracovala úplne nový vizuál predstavenia, Marija Matićová mala na starosti jazykovú stránku, čiže angličtinu, a ďalší. Tímovosť je charakteristika, ktorá sprevádza každý počin tohto slovenského režiséra z Česka v Báčskom Petrovci. Ale na charakterizáciu divadelných skutkov v spolupráci Divadla VHV a Butka značne vplýva aj slovenskosť. – Toto bolo prvé predstavenie, ktoré som urobil v Divadle VHV ako koprodukciu Petrovca a Prahy, lebo všetky peniaze, ktoré na to predstavenie boli – a neboli to malé peniaze, lebo plátno na videoprojekciu, projektor, teda technológie sú drahé – prišli do Petrovca z Česka. Majme na zreteli, že Praha je vo svete veľmi známa, Petrovec už trochu menej, takže aj preto je táto kopro-

DIVADLO VHV SCÉNA V KOVAČICI

V novej sezóne s Nušićovou komédiou Dr. Anička Chalupová

u Dňu Kovačice herci Divadla VHV scény v Kovačici uplynulý víkend premiérovali komédiu Dr. autora Branislava Nušića (1864 – 1938), srbského spisovateľa, dramatika, esejistu, satirika a zakladateľa modernej rétoriky v Srbsku. Úlohy režisérky sa v tejto divadelnej sezóne ujala skúsená kovačická herečka a režisérka Danka Tomanová. – Predlohu od autora Branislava Nušića som si zvolila zámerne, keďže po dvoch rokoch naša Scéna VHV mala robiť nový projekt, a myslela som si, že je Nušić najbližší nášmu obecenstvu. Naši ľudia rozumejú tomu, o čom píše, teda, podáva tematiku, ktorá nám je blízka. Hoci je to písané v 30. rokoch minulého storočia, • KULTÚRA •

téma je aktuálna aj dnes, – uvažuje skúsená režisérka. V Nušićovej komédii Dr. ide o záležitosti, ktoré sa nekončia celkom najlepšie pre toho, kto pomocou peňazí kupuje vysoký akademický titul. Roly v predstavení Momentka z úspešnej premiéry obsadili títo herci: Ján Chrťan (Života Cvijović), Medzi jednotlivými hercami je Andrea Karasová (Marija Cvijo- dosť veľký vekový rozdiel, ale vićová), Miloslav Jonáš (Milorad režisérke to pri zadelení úloh Cvijović), Anna Širková (Slavka nebol žiaden problém. – Myslím si, že som všetky poCvijovićová), Miroslav Sabo (Velimir Pavlović), Adam Strakúšek stavy v divadle dobre obsadila. (Ujo Blagoje), Zuzana Šipická Každý herec sa s tou postavou, (Pani Draga), Alexandra Čížiková ktorú stvárňoval, mohol stotožniť, (Klára), Dušana Babincová (Pani proste ju pocítiť. Dalo sa to vidieť Spasojevićová), Sabína Tomášová aj na premiére, kde každému (Marica) a Jaroslav Hriešik (Simo). hercovi úloha ,ľahla’.

Záber z predstavenia Birds in the house

dukcia dobrá. Potom prichádzame k zaujímavej skutočnosti: ideme do Argentíny, kde budeme reprezentovať Báčsky Petrovec s Prahou, čiže to dáva tejto akcii istý punc. A najväčším paradoxom je, že Českú republiku a Republiku Srbsko budú v Argentíne reprezentovať zahraniční Slováci. A to je super! – vyzdvihuje krásnu pointu budúceho dvojmesačného pobytu predstaviteľov petrovského ochotníckeho divadla v Argentíne Peter Serge Butko. (Foto: Milan Gross) Režisérka sa veľmi pochvalne vyjadrila o výkone hercov na premiére. – Veľmi som spokojná, lebo sme robili mnoho, dlho, niekedy nám bolo už ťažko, namáhavo, sústredenosť po dlhšom čase začala ubúdať... Mali sme z toho všetkého veľký strach, lebo je to predloha, ktorú každý pozná, a ak sa niekde pochybí, obecenstvo si chybu hneď všimne. Chceli sme to urobiť na výbornú a cvičili sme dovtedy, kým sme neprišli po najvyššiu možnú kvalitu, –podčiarkla Danka Tomanová. Pod produkciu tohto divadelného predstavenia sa podpísal Goran Bobić, dlhoročný herec Scény VHV, kým technické záležitosti mali na starosti Igor Barca a Pavel Toman. Divadelné predstavenie Dr. predvedú herci Divadla VHV scény v Kovačici aj v rámci tohtoročných Divadelných dní Tomáša Hriešika-Máška, ktoré budú prebiehať v Dome kul túry v dňoch 25. až 28. mája.

20 /4751/ 20. 5. 2017

Kultúra STARÁ PAZOVA

Úctyhodné jubileum Folklórneho súboru Klasy Anna Lešťanová

elovečerný koncert Folklórneho súboru Klasy, pôsobiaceho pri SKUS hrdinu Janka Čmelíka, odznel v nedeľu 14. mája v staropazovskej divadelnej sále. Tento výročný koncert pod názvom Kázala mi moja mati na jeseň vydati bol

Annamária Dolinajová a Ivan Kožík ako mladucha a mladoženích

zároveň oslavným k úctyhodnému jubileu – 25 rokov úspešného pôsobenia súboru. Na koncerte členovia súboru početnému obecenstvu, ktoré nešetrilo dlane a po celý čas potleskom sprevádzalo výkony aktérov na javisku, sprítomnili už pomaly zabudnuté staropazovské svadobné zvyky a obyčaje. Program spestrili

Etnografická výstava

www.hl.rs

aj zvukové a vizuálne nahrávky narátorky Anny Slamajovej a prezentované boli i staré fotografie, ktorými poukázali na niekdajší spôsob života, od zoznamovania sa mladých ľudí až po ich sobášny deň a prvé dni manželského života. Okrem početných choreografií nielen terajšej, ale aj bývalej generácie Klasov, na nedeľňajšom koncerte odzneli aj mnohé slovenské svadobné Na pamiatku spoločná fotografia ľudové piesne v podaní skúsených spevákov. FS Klasy Rumana, ktorý je zároveň zatancoval choreografie Zlatka i vedúcim folklórneho súboru. Hosťami koncertu boli členovia strednej detskej tanečnej skupiny, ktorí sa tiež predstavili choreografiou svadobných zvykov a obyčají, a tamojší známy ľudový orchester. V záverečnej časti koncertu sa za vydarený folklórno-scénický program poďakovala a členom súboru k jubileu zagratulovala Libuška Roztancované Klasy Lakatošová, predsedníčka spolku. Zaželala im ešte veľa dlhoročnú činnosť vo FS Klasy udetakýchto koncertov, úspechov v lili tanečníkom Anne Dvornickej, Jaroslava Vršková-Opavská práci a mnoho nových tanečníkov. Annamárii Simonovićovej, Daniele zaspievala slovenské ľudové Uznania s odznakom súboru za Kuľhavej, Milošovi Simonovićovi, piesne Zlatkovi Gašparovi, umeleckému vedúcemu orchestra Vladislavovi Forgáčovi a prvému umeleckému vedúcemu súboru Vladislavovi Popovi. Okrem uznaní L. Lakatošová a Zdenko Uheli, výkonný riaditeľ spolku, udelili aj početné ďakovné listiny terajším a bývalým aktivistom spolku, priateľom a podporovateľom tohto kultúrneho stánku. K oslavnému koncertu Klasov v aule divadelnej sály bola nainštalovaná etnografická výstava pazovských krojov a iných typických exponátov pre toto prostredie, o Má na čo byť hrdý – Zlatko ktorú sa postarali členky Združenia Ruman, choreograf a vedúci pazovských žien. FS Klasy

Informačno-politický týždenník

• KULTÚRA •

VEČIEROK MOMS KYSÁČ

Migrácie Slovákov a fotodokumentácia života Elena Šranková

DrSc. J. Babiaka skrátka predstavila Anna Legíňová. Ako povedal autor J. Babiak, príprave predstavovanej knihy venoval 25 rokov života a ide o jeho kapitálne dielo. Hovoril o prenikaní Slovákov na priestory

organizácii MOMS Kysáč v nedeľu 14. mája bol večierok, na ktorom kysáčskemu obecenstvu predstavili knihu Za slnkom napoludnie autora DrSc. Jána Babiaka z Kulpína a výstavu fotografií Ondreja Stupavského z Hložian. Podujatie bolo v Slovenskom národnom dome. Prítomných pozdravil Rastislav Surový, predseda MOMS Kysáč a čestný predseda MSS, ktorý pripomenul, že sa večierok realizuje pri Výstava starých fotografií (aj pod lupou) príležitosti 85. výročia založenia MSJ a 27. výročia ob- Dolnej zeme a južnejšie, pričom novenia práce MSJ, ako i MOMS prítomných najviac zaujímalo, ako Kysáč. Prihovoril sa i Ján Brtka, sa ich predkovia dostali na územie predseda MSS. Publikačnú činnosť Kysáča. Zároveň si vypočuli tvrde-

Výmena publikácií Za slnkom napoludnie a Kysáč 1773 – 2013: (zľava) Rastislav Surový a Ján Babiak

nia J. Babiaka, ktorými vyvrátil doterajšie zistenia niektorých iných autorov. Prezentáciu ilustrovanú množstvom máp a historických záznamov Kysáčania sledovali prostredníctvom videobeamu. Autor výstavy starých fotografií Ondrej Stupavský sa zmienil o svojej zberateľskej činnosti a o tom,

ako vznikla výstava dokumentujúca život a prácu našich predkov. Umeleckú zložku večierka mala na starosti Elena Surová, učiteľka na dôchodku, po čom autor J. Babiak rozdelil knihu Za slnkom napoludnie kultúrnym inštitúciám, cirkvám a iným relevantným subjektom, ako i jednotlivcom.

SNEMOVALI V KUS VLADIMÍRA MIČÁTKA V KYSÁČI

Pridajú i nové podujatia E. Šranková

ko bolo počuť na snemovaní Kultúrno-umeleckého spolku Vladimíra Mičátka v sobotu 13. Mája, vlaňajšia činnosť spolku bola bohatá a do tohtoročnej mienia zaradiť aj niektoré nové podujatia. Výročné zhromaždenie spolku bolo v Slovenskom národnom dome a okrem členov ho svojou prítomnosťou poctili aj predstavitelia kysáčskych spolkov, združení a inštitúcií. Zo správy predsedu Michala Francistyho vyplynulo, že sa mičátkovci vlani zamerali na tie aktivity, ktoré sú príznačné pre ich spolok. Usporadúvali literárne večierky, výstavy a bazáre. Stavali i máj a nevystali ani tradičné adventné podujatia. Činná bola aj ich sekcia na výrobu ručných • KULTÚRA •

Predseda spolku Michal Francisty (zľava) a pracovné predsedníctvo: Anna Legíňová, Michal Šranka, Michal Vrška, predseda, a Ján Slávik

prác, ktorá takmer ku každému podujatiu pripravila primerané zručne vypracované výrobky. Dobre spolupracovali najmä s MOMS, Galériou SND a EMC, ale aj ostatnými subjektmi v dedine. Činnosť v roku 2016 si prítomní

pripomenuli aj vďaka videoprezentácii. Zo správy pokladníčky Zuzany Nasádiovej sa dozvedeli, že spolok vlani hospodáril pozitívne a zostal mu zvyšok prostriedkov vo vyše 12,5-tisíca dinárov. Predseda Dozornej rady Rasti-

slav Surový medziiným navrhol stretnutie predstaviteľov MOMS, KUS V. Mičátka a Galérie SND, kde by sa dohodlo o spoločnej údržbe Slovenského národného domu, v ktorom spoločne sídlia. Informoval tiež, že budú podnikať kroky na riešení právneho statusu tohto domu. Keď ide o aktivity mičátkovcov v bežnom roku, niektoré z nich sa už realizovali a tie tradičné mienia naďalej zachovávať a usporiadať aj v tomto roku. Ako informoval predseda Francisty, budú to najmä literárno-hudobné pásma, ale aj nové podujatia, akými sú deň strašidiel a výstava známok, ktorú plánujú urobiť počas DFF Zlatá brána. Na koniec snemovania za novú tajomníčku zvolili Annu Legíňovú a za novú členku predsedníctva spolku Veru Ožvátovú.

20 /4751/ 20. 5. 2017

Kultúra S DANIELOU SEVERÍNYOVOU Z KOVAČICE

Dnes recitátorka, zajtra herečka Anička Chalupová

j v uplynulých rokoch sme v Kovačici sledovali úspešných recitátorov. Niektorí z nich zostali pri dramatickom umení, iní sa vybrali úplne odlišnou cestou a vzťah k literatúre im zostal iba záľubou. Jednou zo súčasných recitátoriek, ktorá pekným slovom reprezentuje svoju školu, je aj Daniela Severínyová, žiačka 8. ročníka Základnej školy Mladých pokolení. Na tohtoročnej pokrajinskej prehliadke recitátorov v Sečnji s básňou Každý deň autora Jána Kostru si vybojovala postup do republikovej súťaže recitátorov vo Valjeve. Prednes krásneho slova ju zaujíma od detstva, ale

Daniela Severínyová s mentorkou Máriou Kotvášovou

vážnejšie sa ním začala zaoberať len vo vyšších ročníkoch ZŠ. – Odmalička sa mi páčili starší recitátori, ktorí vedeli krásne recitovať. Vždy som si želala stať sa takou úspešnou recitátorkou, ako je napríklad Kovačičanka Alexandra Čížiková a ďalší, – hovorí mladá recitátorka, ktorá aj v uplynulom roku na pokrajinskej súťaži recitátorov získala Zlatý diplom. Prezradila nám i to, že v prednese pekného slova proste relaxuje, oddychuje, recitátorstvo ju jednoducho baví. Po skončení základnej školy a po stredoškolskom vzdelávaní na Gymnáziu Mihajla Pupina plánuje študovať jazyky na Filologickej fakulte v Belehrade alebo na Filozofickej fakulte v Novom Sade. Keďže sa

STARÁ PAZOVA

Primeraná oslava Dňa školy A. Lešťanová

iaci a učitelia staropazovskej Základnej školy hrdinu Janka Čmelíka k oslave Dňa školy usporiadanej v stredu 10. mája v divadelnej sále prichystali bohatý program, ktorý sa niesol v znamení básní, tanca a spevu.

Početných hostí, rodičov a priateľov školy v mene hostiteľskej výchovno-vzdelávacej ustanovizne privítal riaditeľ Janko Havran. Medzi hosťami na oslave boli aj Libuška Lakatošová, národná poslankyňa, a Ján Brtka, predseda MSS. V prvej časti programu sa predstavili škôlkari z PU Poletarac, a to

Skvelý recitátor Andrej Simendić

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

až s tromi skupinami. Nasledovali hudobné, spevácke a tanečné body v podaní usilovných žiakov. Základná škola hrdinu J. Čmelíka je slovenskou školou, kde sa žiaci vzdelávajú v materinskej reči. Súčasťou národnej identity je aj pestovanie ľudovej tradície, a preto sa na tejto slávnosti predstavili i členovia tanečnej skupiny tejto

okrem recitátorstvu venuje aj divadelnému umeniu, v budúcnosti seba vidí aj ako úspešnú herečku. Umenie a umelecký prednes je i jednou z ciest spĺňania zodpovednej úlohy jedného pedagóga. Už niekoľko rokov lásku k umeleckému prednesu Severínyovej vštepuje Mária Kotvášová, profesorka slovenského jazyka, ktorá ju cez stretnutie s poéziou a prózou učí aj porozumeniu, spoznávaniu okolitého sveta a pod. Podľa nej sa umelecký prednes pre mladých ľudí stáva prostriedkom poznávania skutočných hodnôt, ktorými sa budú v živote riadiť. Aby si vedeli zvoliť tú správnu cestu, porozumieť iným, odsúdiť zlé, či oceniť krásu a dobro. školy Pazovčanka. Krásu umeleckého prednesu podali Valentína Hudecová, Ela Števáková a Andrej Simendić, ktorý postúpil do republikovej recitačnej súťaže. Nevystalo ani vystúpenie školského chóru a orchestra, tiež dueta flautistiek Mie Verešovej a Kataríny Gubečkovej. Stredajší program oslavy Dňa školy ukončili slovami Edvarda Bassa: „Nech si hovoria čokoľvek, v skutočnosti majú žiaci a učitelia školu radi, lebo sú tam prestávky.“ A po jednej takej dlhšej zahlásili účastníci oslavy ďalšie stretnutie na tomto tradičnom podujatí o rok.

Tanečná skupina Pazovčanka • KULTÚRA •

ČELAREVO

žeby riaditeľ osobne)? Nuž okrem učiteľky a malých „slovenčinárov“, t. j. škôlkarov a žiana „javisku“ vstupnej siene školy. kov, prevažne Juraj Bartoš Prv než sa deti, po ukončení zo zmiešaných ž dávnejšie jedinou uda- polhodinového páčivého progra- rodín, viacerí losťou v Čelareve, ktorú by mu, občerstvili pri chrumkách dokonca zo bolo možné zaradiť do sku- a múčnikoch, ktoré priniesli ich srbských, po piny kultúrnych podujatí a má mamy a staré mamy, pani uči- slovensky ani prívlastok slovenská, je žiac- teľka Supeková sa opýtala, či sa nemukol. Ani ky program v Základnej škole dakto chce na záver prihovoriť. nezareagoval, Zdravka Čelara. Tak tomu bolo aj Odpovedalo jej trápne ticho. keď učiteľka Odkaz pre rodičov: Kolo, kolo mlynské... v piatok 12. mája, keď sa mladší Veď akože inak, keď tam nebol Supeková pred sa končí citoslovcom bác! škôlkari Predškolsvetlá, aby sme mohli začať!“ skej ustanovizne Nuž, veru, nemožno sa nespýSnežana a žiaci tať: ctení čelarevskí matičiari, ZŠ, ktorí chodia kde ste? Vari sa (aj tu) slovenská na hodiny slovenidentita – obľúbené to menu pri činy, predstavili temer každom matičnom „stopásmom slovenlovaní“ – varí iba pri kotlíkoch ských básní, ries gulášom či rybacou polievkou? kaniek, porekaV poriadku, ak „nemáte času“ diel, piesní, hier... prísť na žiacky program, prečo Viac než 40 si ale mnohí z vás neposielate detí s chuťou deti na hodiny ľubozvučnej (ó, predviedli časť ako to občas falošne znie!) slotoho, čo ich na venčiny? Namiesto toho, aby ste hodinách slovenboli hrdí na učiteľku, ktorá v nie činy naučila učipráve žičlivých podmienkach teľka Mária Su- Čelarevskí škôlkari a žiaci, ktorí slovenčinu a pani učiteľku majú radi urputne bojuje o to, aby v Čelapeková. Početné reve prúdila aj slovenčina, ňou obecenstvo, hlavne rodičia, bližší nikto z vedenia Miestneho od- začiatkom programu opakovala jednoducho pohŕdate... „Kapírapríbuzní a známi ich opakovane boru Matice slovenskej v Srbsku, do mikrofónu, prirodzene po srb- te“, kam (po)vedie ľahostajnosť? odmenili potleskom za výkony ani zo školského kolektívu (nie- sky: „Prosím niekoho, aby zažal

Matičiari, kde ste?

V KOVAČICI

Deň školy, úspechy a jubileá Anička Chalupová

čiteľský a žiacky kolektív Základnej školy Mladých pokolení v Kovačici v pondelok 15. mája oslávil Deň školy. Pri tejto príležitosti v sieni Domu kultúry 3. októbra v Kovačici sa uskutočnil bohatý a pestrý kultúrno-umelecký program, v ktorom sa predstavili žiacke spevácke Z vydareného príležitostného programu skupiny, sólisti, recitátori, tanečné skupiny a žiacky kov a ich profesorov, ktorí počas orchester. Keďže sa pomaly blíži školského roku dosiali pekné koniec školského roka, bola to výsledky na mnohých súťažezároveň príležitosť pochváliť žia- niach. V kultúrno-umeleckom • KULTÚRA •

programe vystúpili aj hostia zo Slovenska, členovia DFS Sabiník, ktorí spevom a tancami zagratulovali svojim hostiteľom k sviatku.

Deň školy učiteľský kolektív kovačickej základnej školy využíva aj na stretnutie s bývalými kolegami a pracovníkmi, ako i na vyprevadenie kolegov do zaslúženej penzie. Riaditeľka školy Anička Bírešová okrem kolegom jubilantom primerané darčeky odovzdala aj čerstvým penzistom, ktorými sa prednedávnom stali profesor Milorad Mirković a školník Martin Marček.

20 /4751/ 20. 5. 2017

Kultúra K VÝSTAVE STARÝCH FOTOGRAFIÍ V HLOŽANOCH

Ako sa žilo Juraj Bartoš

biera ich už celý rad rokov. Staré fotografie Hložian. Keď sa ich nahromadilo, prišli sme v matičnom odbore na myšlienku tie fotografie zväčšiť a urobiť výstavu. Tak nejako pri otvorení 2. výstavy starých foto-

že expozícia vycestovala aj za chotár. Do Kysáča. Ľudia sa prostredníctvom nej s veľkým pôžitkom a štipkou nostalgie zadívali do niekdajších hložianskych ulíc. Zahútali sa a podebatovali si pri tichom a predsa veľavravnom okienku. Započúvali sa do erdžania koní, plnými pľúcami vdychu-

Rodina Verešová sa sánkuje (1933)

Apkovia: (zľava) Stupavský, Struhár a Andrášik

grafií Hložian a jej ľudí (v Dome kultúry, 5. mája t. r.) skromne povedal usilovný zberateľ, matičiar, ekológ a posledný (?!) hložiansky (dajme tomu aktívny) herec Ondrej Stupavský-Endy, a dodal: „Keď sa pozriete na fotografie, zaplavia vás spomienky, staré... staré... staré... a uvidíte, ako to tu vyzeralo voľakedy.“ A skutočne: zvedavé hlúčky ľudí i jednotlivci sa pristavovali pri sade starých čierno-bielych – pritom prevažne veľmi kvalitných fotiek. Tentoraz ich bolo zo 60. Vlani pri Strechári premiérovej prezentácii Endy ponúkol zhruba 80 fotozväčšenín. Ich obsah evidentne oslovil nielen jeho spoluobčanov, ale aj cezpoľných návštevníkov. Ako pred rokom, tak i teraz. Ani sa nečudujeme,

www.hl.rs

júc vône zašlých časov. Postretli dávnych príbuzných a známych pri „diváne“, t. j. v obligátnom nedeľnom rozhovore. Pri „tlačení žita“ alias mlatbe pšenice, močení konôp, pri robote s hod-

vábnikmi. Pripomenuli si práce, na aké si už pomaly nemá kto zaspomínať. Aj na úkony, ktoré sú zrovna na odchode a fotozábery pripomínajú ich niekdajšie obmeny. Akými sú povedzme

Informačno-politický týždenník

priadky, zakáľačky, ba i hroznové oberačky, či svadby. Staré fotografie proste hýria vzácnymi informáciami. Dokumentujú, ako sa ľudia obliekali pred 50 až 100 rokmi, ako im na nohách často chýbal obuv, nie aj úsmevy na zrobených tvárach. O tom, ako ľudí (a detí tobôž) pri rôznych zoskupeniach bývalo viac než v súčasnosti, ako si boli bližší... Skrátka, aj tohtoročná, druhá v poradí výstava starých fotografií, ktoré nazbieral a vystavil Ondrej Stupavský-Endy výrečne svedčila o tom, ako a v akej dedine kedysi Hložančanky a Hložančania žili. Žiaľ, a to nie je žiadna hložianska exkluzíva, iba malý počet snímok, ktoré autorovi výstavy poskytli spoluobčania, obsahuje relevantné údaje. Takže iba niektoré vystavené fotografie boli opatrené dátumom ich vzniku a menami odfotografovaných osôb a, ak sa nemýlime, pri žiadnej nebolo meno autora. Fotografovaním sa, vraj, v prvej polovici 20. storočia zaoberali Tomáš Horvát a Ján Andrášik, trochu neskoršie aj Andrej Ďuriš. Nemožno nepodotknúť, že Andrášikove (samozrejme, že

čierno-biele fotky) sú nielen mimoriadne kvalitné (a teda i dobre zachované) z hľadiska technológie ich výroby, a že majú rozpoznateľný „rukopis“ autora i na pláne kompozície. Podpisujeme vyslovenú kvalifikáciu pripisujúc

Mária Franková (zľava, vydatá Takáčová) a Mária Gašparová (vydatá Mravíková, holičova)

autorstvo Andrášikovi na základe niektorých snímok, pri ktorých ono nie je sporné. Je škoda, že ani pre prvú, ani pre druhú výstavu nebol pripravený katalóg, plagát alebo program výstavy, proste akýkoľvek hmotný doklad, ktorý dosvedčí o vzácnej práci zberateľa Endyho (spoluobčania ho sotva inak oslovia). • KULTÚRA •

K VÝSTAVE ILUSTRÁCIÍ DUŠANA PETRIČIĆA V BELEHRADSKEJ GALÉRII CHAOS

Veľavravné zlomky Oto Filip

zda sa netreba tak veľmi diviť tomu, že osud súvislosti zariadil tak, že dvaja veľkí mágovia tunajšieho umenia mali rovnaké

Z rodokmeňa

meno a boli priateľmi na život a smrť. Mág slova, spisovateľ a novinár, aforista a redaktor Dušan Radović (1922 – 1984) sa už dávno plaví nebeskými výšinami, dívajúc sa zhora na milovaný Belehrad. Mág karikatúry a kresby Dušan Petričić

1969 na Akadémii úžitkových umení, odbor grafika, v triede prof. Bogdana Kršića. Na svojej alma mater roky pôsobil ako vysokoškolský učiteľ ilustrácie a dizajnu knihy. Pedagogickou činnosťou sa zaoberal aj v Kanade. Okrem toho ako karikaturista a ilustrátor regulárne pracoval pre popredné svetové tituly: The New York Times Book Review, The Wall Street Journal, The Toronto Star, ako aj pre našu Politiku, NIN, Večernje novosti, mnohé iné domáce a svetové časopisy a magazíny. Účinkoval na desiatkach skupinových a na takmer dvadsať samostatných výstav ilustrácií a karikatúr. Je autorom vyše päťdesiat leporel a kníh karikatúr, šesť animovaných filmov, je i dvojnásobným laureátom Októbrovej ceny mesta Belehrad (1976 a 2009)... Pomerne málo je u nás známe, že počas dvadsaťročného pobytu v Kanade a v USA Dušan Petričić zverejnil viac než štyridsať kníh ilustrácií pre deti. Z tejto obrovskej produkcie na výstave v Galérii Chaos zverejnil práce z troch kníh, ktoré nie tak dávno uzreli svetlo

Niekoľko vydaní s ilustráciami Duška Petričića

(1946) sa nám po dvadsaťročnom dobrovoľnom exile v Kanade a v USA, našťastie, pred niekoľkými rokmi, vrátil. Pre tých, ktorí to nevedia, len pár životopisných údajov o ňom: narodil sa v Belehrade, diplom získal v roku • KULTÚRA •

sveta v Kanade: Človek s husľami (2013), Môj rodinný strom (2015) a Husľová hra (2017). Sú to ilustrácie hravé, plné fantázie a predstáv, poznačené jeho jedinečným koloritom, mnohé tak isto odkazmi dospelým, aby viac

vnímali detské reakcie, priania, city, potreby. Zároveň plné zaujímavých detailov z každodenného života. Ako podčiarkuje kritička a odborníčka Irina Subotićová, Petričić vie, že detská kniha musí pestovať múdry prístup, že sa z nej musí cítiť kvalitný

len optimizmus či krajšiu náladu, ale aj spomienky na vlastné detstvo. Keď bolo oveľa menej programov, mobilov, počítačov, tabletov, rôznych virtuálnych hier, no oveľa viac priamej komunikácie s deťmi a medzi deťmi. Duško Radović je autorom aforizmu,

Malý huslista

a čestný vzťah k mladým a malým, že ona musí byť zábavný a pútavý, súbežne aj nenahraditeľný edukatívny a výchovný prostriedok. Práce vystavené v galérii Chaos od 25. apríla do dnešného 20. mája azda v každom návštevníkovi vzbudili nie-

podstatou ktorého je, že je hodnota niekoho úmerná tomu, nakoľko ho iní potrebujú. Dušana Petričića veľmi potrebujeme všetci: tak deti jeho pestré ilustrácie, ako aj dospelí jeho výstižné karikatúry, silnejšie od akýchkoľvek slov.

POETICKO-HUDOBNÝ VEČIEROK V STAREJ PAZOVE. Prednedávnom v Ľudovej knižnici Dositeja Obradovića predstavili básnickú zbierku Među nama rečeno autorky Maje Gračan-Livada z Rumy. Ako na prezentácii sama povedala, do tohto prostredia rada chodí, lebo odtiaľto pochádzajú jej predkovia. O knihe hovorili lektorka Ljiljana Nikolićová a recenzent a spisovateľ Todor Bjelkić. Túto autorkinu tretiu knihu vydala Mestská knižnica Atanasija Stojkovića z Rumy, s ktorou má staropazovská knižnica peknú spoluprácu. Okrem prednesu krásneho slova v programe znela aj hudba vďaka vystúpeniu Mr. Ljubinka Lazića a žiakov jeho hudobnej školy. Poeticko-hudobný večierok aj tentoraz zaujímavým spôsobom moderovala Nataša Filipová, knihovníčka – poradkyňa. a. lš. 20 /4751/ 20. 5. 2017

Kultúra NA OSLAVE V OBECNEJ KNIŽNICI V KOVAČICI



Literárna tvorba dvoch autoriek

Momentka z rozhovorov spisovateliek: (zľava) Katarína Stanová, Anna Dudášová, Mária Kotvášová-Jonášová a Dr. Zuzana Čížiková

Anička Chalupová

becná knižnica v Kovačici v pondelok 15. mája si pripomenula 22. výročie svojej činnosti. Pri tejto príležitosti prezentovala literárnu tvorbu pre deti dvoch autoriek: Anny Dudášovej, kovačickej rodáčky žijúcej v Malom Crnići, a Kovačičanky Márie Kotvášovej-Jonášovej. V úvodnej časti podujatia sa prítomným prihovoril Slobodan Stevanovski, úradujúci riaditeľ Obecnej knižnice, ktorý medzi inými privítal aj hostí z Obce

tvorbe. Odzneli i krátke úryvky z ich tvorby pre deti, ktoré predviedli žiaci kovačickej základnej školy. Pri tejto príležitosti profesorka Katarína Stanová priblížila literárnu tvorbu Kovačičanov, ktorí tvorili počas dvoch storočí. Tento nevšedný literárny večierok, usporiadaný k narodeninovej oslave Obecnej knižnice Kovačica, skrášlila výstava kníh z krajanskej zbierky. K slávnostnejšiemu ovzdušiu pondelkového kultúrneho podujatia prispela i mladá speváčka Gabriela Svetlíková, ktorá za

Malo Crniće v čele s predsedom obce Mališom Antonijevićom. Neskoršie sa slova ujala Dr. Zuzana Čížiková, literárna kritička, ktorá viedla rozhovory so spisovateľka- Časť výstavy krajanskej zbierky mi Dudášovou a Kotvášovou-Jonášovou. hudobného sprievodu profeV nich sa milovníci literatúry sora hudby Pavla Tomáš ml. zadozvedeli viac o ich literárnej spievala príležitostnú pieseň.

CHÝRNIK

PIVNICA. Divadelné predstavenie Ko vama dade predstavu? si obecenstvo bude môcť pozrieť v Ochotníckom divadle Janka Čemana v sobotu 27. mája o 20. hodine. Autorom textu a režisérom je Semir Gicić a hrajú známi herci zo srbskej divadelnej a filmovej scény: Jelica Sretenovićová, Zorana Pavićová, Igor Lazić-Niggor a Nenad Škundrić. Zvýhodnený predpredaj lístkov sa koná v Dome penzistov (Ul. vojvodinská 25). M. K. KOVAČICA. Dom kultúry 3. októbra v Kovačici a Divadlo VHV Scéna v Kovačici v dňoch 25. až 28. mája usporiadajú Divadelné dni Tomáša Hriešika-Máška. Vo štvrtok 25. mája o 20. hodine s predstavením Večera budala autora Francisa Vebera a v réžii Alexandra Baka vystúpia členovia Divadelnej sekcie KUS Branka Radičevića zo Starej Pazovy. V piatok 26. mája o 19. hodine ochotníci KOKRAM-u zahrajú inscenáciu Tma autora a režiséra Dragana Karlečíka. V nedeľu 28. mája o 19. hodine vystúpia členovia Divadla VHV Scény v Kovačici s komédiou Dr. autora Branislava Nušića v réžii Danky Tomanovej. Dve hodiny neskoršie javisko kovačického DK bude patriť Vojlovičanom, ochotníkom SKOS Detvan, ktorí predvedú predstavenie Futúrum lásky, autorky a režisérky Terezy Veberovej-Oravcovej. A. Ch.

CENY MLADÝM ČLENOM KNIŽNICE. Národná knižnica Veljka Petrovića v Báčskej Palanke zviditeľňuje svoju prácu i účasťou svojich členov na rôznych literárnych a výtvarných súťažiach. Najnovšie sa po ôsmykrát zúčastnili na literárno-výtvarnom súbehu Potlesk pre knihu v Národnej knižnici Stevana Sremca v Niši. Tento tradičný súbeh k výročiu narodenia detského spisovateľa H. Ch. Andersena je medzinárodného charakteru a práce hodnotia akademickí maliari a spisovatelia. Knižnica V. Petrovića aj tentoraz dostala ocenenia vďaka kreatívnym a talentovaným žiakom. Tohto roku ceny potešili i predškolákov a školákov z Pivnice: Darka Zelića-Tóta (prvá cena za výtvarnú prácu), Saru Bajagićovú, Miu Čásarovú, Ines Šagátovú a Valentínu Imrekovú. Spoluprácu s pivnickou školou si prichvaľuje i riaditeľka knižnice Koviljka Dobrićová a pripomína, že tohto roku na súbeh zaslali 350 prác a získali 19 odmien. A. Č.

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

• KULTÚRA •

S MLADOU VYCHOVÁVATEĽKOU Z ĽUBY

Detský folklór a divadielko má na starosti Monika Danuška Berediová

onika Považanová z Ľuby je jedna z aktívnejších členiek združenia Sriemsky pamätník. Je vyštudovanou vychovávateľkou. Študovala na Vysokej škole odborných štúdií pre vychovávateľov v Sriemskej Mitrovici, a potom si urobila špecializáciu pre výtvarné umenie v Šabci. V Ľube pracuje s deťmi. Výsledky jej práce Ľubania mohli vidieť na detskom veľkonočnom programe, ktorý toto združenie organizovalo. Najprv ste začali s folklórom. – Áno, nacvičujem detský folklór v Ľube už niekoľko rokov a momentálne mám asi osem detí, ktoré chodia pravidelne. Folklór som začala nacvičovať spolu s učiteľkou Ruženkou Ďuríkovou.

Najprv chodili iba deti, ktoré sa ru, možno preto, že tam už mám učili slovenčinu, a časom sa začali skúsenosť. S naším divadelným pripájať aj iné deti, ktopredstavením Novoročrým sa to páčilo. Kroje ná rozprávka podľa textu pre deti nám dávajú zo Vlatka Miksáda sa tohzdruženia žien v Ľube. to roku predstavíme na Tohto roku som naPrehliadke 3 x Ď v Starej cvičovala aj speváčPazove. V Ľube zostalo ku Danielu Dobríkoveľmi málo Slovákov, vú, ktorá vystúpila väčšina odišla na Slovenna festivale Keď si ja sko. Deti, ktoré zostali zaspievam v Šíde. a hrajú v tomto divaPrednedávnom ste dielku, sú najčastejšie zo prebrali na seba aj zmiešaných manželstiev detské divadielko. alebo sa ani nerozpráAko sa vám darí v Monika Považanová vajú po slovensky. Ale tejto oblasti? všetci spolu sa snažíme. – Učiteľka Ďuríková v Ľube začala Aj ja keď sa zamestnám, neverobiť aj detské divadlo, vybrala rím, že zostanem bývať v Ľube. text a teraz som ja prebrala ná- Ale kým som tu, budem robiť cvik. Musím uznať, že mi to ide s deťmi, lebo s nimi v tomto veku ťažšie ako nacvičovanie folkló- treba pracovať.

V ZŠ 15. OKTÓBRA V PIVNICI

John Peoplefox sa teší na divákov

Anna Čásarová

techniku majú na starosti Janko Brňa a žiak Alexander Zajac. Väčšina protagonistov sú skúsení herci, lebo

eti zo základnej školy v Pivnici nacvičili divadlo pod názvom John Peoplefox podľa textu Duška Radovića Kapitán John Peoplefox. Dramaturgiu, réžiu, scénografiu a kostýmy urobili profesorky Vesna Kámaňová a Jarmila Čobrdová. Hudbu pre predstavenie komponoval Ondrej Pavčok. Vzniku divadla predchádzali dramatické, výtvarné a hudobné dielne, ktoré trvali asi dva mesiace. Tu dokonca deti vymysleli i text piesne, ktorú Ondrej Pavčok zhudobnil, a tiež si zmysleli, že obluda Námorníci so šľachetným poslaním kradne sladkosti a posádka ich bude potom zachraňovať. V dra- hrajú už približne 5 rokov, iba štyria matickej dielni so žiakmi pracoval sú debutanti. Hrajú: Damián Grňa i profesionálny herec zo Srbského (John Peoplefox), Patrícia Kmeťková národného divadla v Novom Sade (Korytnačka), Anastázia Blatnická (Archibald), Valentína Imreková Miroslav Fábry. V predstavení účinkuje 15 detí, (Conoval), Dalibor Brňa (Sekera), • KULTÚRA •

Lea Blatnická (Pirát 1), Anita Grňová (Pirát 2), Adela Grňová (Pirát 3), Sara Vučanovićová (Rozprávač), Marta Cabuková, Lea Herčeková, Paskal Činčurák (Číňania), Ema Pudelková (Jaskyňa), Andrea Čobrdová (Ozvena),– Ines Gedrová, Lea Herčeková (Obluda), Kristián Baďura, Maja Žigmundová, Tea Pudelková, Anastázia Blatnická, Ema Pudelková (spievajú pieseň). Toto predstavenie je vážnejším projektom. Na jeho realizáciu pivnickej škole schválili finančné prostriedky z pokrajiny, takže si mohli objednať originálnu skladbu, kúpiť, čo je potrebné. Podľa slov Vesny Kámaňovej, profesorky slovenského jazyka, venovali sa mu naozaj seriózne, dlho a komplexne. Spolupracovali s viacerými odborníkmi, s kolegami zo školského kolektívu a pomohli aj rodičia niektorých žiakov. Premiéru pre spoluobčanov a pre širšiu verejnosť zahlásili na 19. mája. Plánujú i zájazdy do susedných osád a pravdaže po tretíkrát zaradom v júni sa chystajú na Prehliadku 3 x Ď v Starej Pazove.

47. Folklórny festival Tancuj, tancuj... Sobota 27. mája 2017 Hložany

Program 13.00 Koncert speváckych skupín a orchestrov (Dom kultúry) 15.00 9. Stretnutie dolnozemských Slovákov Na jarmoku (areál amfiteátra) 16.00 Slávnostné defilé účastníkov 47. FFTT 17.00 Program otvorenia festivalu (amfiteáter) 17.30 1. koncert tanečných súborov 20.00 2. koncert tanečných súborov 21.30 Revuálna časť a vyhlásenie výsledkov festivalu Sprievodné podujatia Etno výstava Spolku žien Slovenka z Hložian pod názvom Práce po zakáľačke (v miestnostiach spolku na poschodí Domu kultúry) Výstava starých fotografií zobrazujúcich práce Slovákov v Hložanoch autora Ondreja Stupavského-Endyho Výstava insitného umenia vojvodinských Slovákov pod názvom Insitné dáždniky v organizácii Kreatívneho centra pre cestovný ruch, umenie a kultúru v Kovačici

20 /4751/ 20. 5. 2017

Kultúra

Z insitnej tvorby

Ilustrátor Miro Regítko: Čo nového v Hlase ľudu?

Folklóru sa upisujú najmä deti

KEĎ SA DVERE SLOVENSKÉHO VEĽVYSLANECTVA V BELEHRADE OTVORIA DOKORÁN

Čas priam letí Oto Filip

ú inštitúcie rôzneho druhu. Úrad prezidenta a premiéra, vlády, parlamenty, najvyššie súdy, ambasády sú tými dosť zatvore-

rozhodnutia, týkajúce sa osudu a života nás všetkých. Do tejto dobrej tradície zapojilo sa vlani v júli a tohto roku v polovici mája aj Veľvyslanectvo Slovenskej republiky v Novom Belehrade. Za

O kreslenie a maľovanie vládol veľký záujem

Dve ilustrácie známeho slovenského ilustrátora

ného typu. S cieľom zviditeľniť ich, ktosi múdry pred rokmi vymyslel Dni otvorených dverí, keď sa aj bežný smrteľník môže pozrieť sa kulisy dejísk, kde sa často schvaľujú

spolupráce s Obcou Kovačica, ilustrátorom časopisu Fifík Mirom Regítkom, viacerými belehradskými vysokoškolskými inštitúciami a inými aktérmi prichystalo ozaj

Vo štvorici: zo Slovenska do karikatúry

bohatý sobotňajší program. Najlepšou ukážkou jeho kvality bola skutočnosť, že ten čas od desiatej predpoludním do tretej popoludní uletel priam neuveriteľne rýchlo. Bolo totiž stále čosi, na čo sa bolo treba pozrieť, počuť, zažiť. Tu je len pár momentiek z ozaj širokej palety rôznych aktivít. Škoda len, že takýchto dní otvoreného srdca a dverí nie je predsa viac.

NA MEDZINÁRODNOM FESTIVALE ZLATNI OPANAK, ktorý prebiehal od 12. do 14. mája vo Valjeve, stredná detská tanečná skupina SKUS hrdinu Janka Čmelíka zo Starej Pazovy získala zlatú plaketu. Pazovskí tanečníci vystúpili v sobotu 13. mája a boli víťazmi večera v kategórii „motýle“ (na snímke Nataše Hricovej). Na festivale sa zúčastnilo 22 súborov a choreografia Ruženy Červenskej a nacvičovateľky Kataríny Šašovej Čo sa v svete deje bola vysoko zhodnotená a oznámkovaná. Pochválený bol i detský orchester, ktorí sprevádzal malých folkloristov. a. lš.

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

• KULTÚRA •

Oznamy

„Len sa vyživujú na dieťati, akoby ani nebolo ich!“ Anna Horvátová

edzijazykové slovenské a srbské homonymá nám aj pri slovese vyživovať spôsobili nejasnosti. O aké tu dilemy ide, rozlúštime nazrúc do Synonymického slovníka: vyživovať, živiť je starať sa o živobytie, či poskytovať výživu, hmotne niekoho zaopatrovať, živiť, vyživovať veľkú rodinu. Alebo chovať, opatrovať rodičov, starých rodičov. Aj starať sa (finančne)

o matku. Vydržiavať, vydržovať (hospodársky zaopatrovať) domácnosť tiež. Druhý význam je dodávať silu, aby niečo nezaniklo, udržiavať (oheň), posilňovať v nádeji na lepší život. A ďalší je význam kŕmiť. Vo vojvodinskej slovenčine k týmto významom pribudol aj ďalší, nesprávny, z doslovného prekladu srbského významu, resp. spojenia iživljavati se na deci, iživljavati se na radnicima... Jasné, že toto sloveso vo výz-

Mestská správa pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad na základe článku 29 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, číslo 135/04 a 36/09) zverejňuje OZNÁMENIE o schválení rozhodnutia, ktorým sa poskytuje súhlas k Štúdii o odhade vplyvov na životné prostredie projektu Objekt na skladovanie nebezpečného odpadu, v Novom Sade, Ul. prímorská č. 86, na katastrálnej parcele číslo 385/1, k. o. Nový Sad IV, Mesto Nový Sad, nositeľa projektu C.I.A.K., s. s r. o., Nový Sad, Ul. prímorská č. 86 Nositeľ projektu C.I.A.K., s. s r. o., Nový Sad, Ul. prímorská č. 86, podal žiadosť o poskytovanie súhlasu k Štúdii o odhade vplyvov na životné prostredie projektu Objekt na skladovanie nebezpečného odpadu, v Novom Sade, Ul. prímorská č. 86, na katastrálnej parcele číslo 385/1, k. o. Nový Sad IV, Mesto Nový Sad. Po uskutočnenom postupe a návrhu technickej komisie Mestská správa pre ochranu životného prostredia dňa 15. mája 2017 schválila rozhodnutie číslo VI-501-165/17, ktorým je daný súhlas k predmetovej štúdii. Do predmetového rozhodnutia možno nahliadnuť v miestnostiach Mestskej správy pre ochranu životného prostredia Rumenačka 110 a, Nový Sad, v pracovné dni od 10.00 do 15.00 h a na webovej stránke Mestskej správy pre ochranu životného prostredia www.environovisad.org.rs. Proti tomuto rozhodnutiu možno začať súdne konanie v Správnom súde v lehote 30 dní odo dňa zverejnenia oznámenia o schválení rozhodnutia v prostriedkoch verejného informovania.

name „vyživovať sa na deťoch“, „vyživovať sa na robotníkoch“ v slovenčine neobstojí. Ani tá väzba. Násilnícky sa správať je nie vyživovať. Na zámerné spôsobovanie bolesti v slovenčine máme slová: mučiť, trýzniť, sužovať, utláčať, týrať, molestovať, obťažovať, ba aj tyranizovať, terorizovať. Aj zámerne spôsobovať bolesť, spôsobovať trápenie. Na takéto nemilé počiny sa hodí aj termín šikanovať. Žiaľ, čoraz

viac sme svedkami týrania detí, zvierat, alebo keď jeden člen rodiny tyranizuje celú rodinu. Sú aj nemilé prípady, keď sme týraní výčitkami svedomia. Aj bolesť vie trýzniť, mučiť, týrať. Jednotlivci tyranizujú, terorizujú, keď násilne vnucujú svoju vôľu. Otázkami sa tiež dá unúvať, molestovať, ustávať. Ako príklad uvedieme (a keby to len príklad aj zostal): „Len trýznia / tyranizujú to dieťa, akoby ani nebolo ich.“

DROBNÉ OZNAMY TESNÍME (dihtujeme) okná a dvere neopren gumou a vyrábame harmonika dvere a rolety; telefóny: 025/5827-710 a 060/5088-433. NA PREDAJ servisované, zachované domáce spotrebiče a biela technika v Báčskom Petrovci; bližšie informácie na tel. č.: 064/2051445. POTREBNÁ žena v stredných rokoch pre údržbu domácnosti (domu, dvoru, záhrady) v Novom Sade. Možnosť stáleho zamestnania. Tel. č.: 063/550-464.

PRACOVNÁ PONUKA ARMÁNI GLOBAL AGENCY, s. r. o., PRAHA Česká agentúra práce hľadá na obchodnú spoluprácu manažérku. Vyžadujeme flexibilnosť, spoľahlivosť, znalosť slovenského jazyka, minimálne stredoškolské vzdelanie.

VYROBNY PROGRAM: – KOTLY NA PEVNE PALIVO, BIOMASU A PELETY – HORAKY NA PELETY – NEREZOVE KOMINY – AKUMULACNE NADRŽE

Ponúkame zaujímavé finančné podmienky.

Nositelia zlatých medailí za kvalitu na Novosadskom veľtrhu

Kontakt: renkalongauerova@gmail.com

KOVAČICA Štúrova 69 tel./fax: 013/662-183 mob. 063/282-097 www.uniko.rs

Mestská správa pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad na základe článku 29 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, číslo 135/04 a 36/09) zverejňuje OZNÁMENIE o schválení rozhodnutia, ktorým sa poskytuje súhlas k Štúdii o odhade vplyvov na životné prostredie projektu – základňovej rozhlasovej stanice mobilnej telefónie NS2391_01 NS_ Sremska_Kamenica_2 Podnik KODAR INŽENJERING, s. s r. o., z Belehradu, splnomocnením nositeľa projektu VIP MOBILE, s. s r. o., Ul. Milutina Milankovića č. 12, Nový Belehrad, podal žiadosť o poskytovanie súhlasu k Štúdii o odhade vplyvov na životné prostredie projektu základňovej rozhlasovej stanice mobilnej telefónie NS2391_01 NS_Sremska_Kamenica_2, v Ul. Karađorđeva číslo 5, na katastrálnej parcele číslo 4807/1, k. o. Sriemska Kamenica, Mesto Nový Sad. Po uskutočnenom postupe a návrhu technickej komisie Mestská správa pre ochranu životného prostredia dňa 10. mája 2017 schválila rozhodnutie číslo VI-501-103/17, ktorým je daný súhlas k predmetovej štúdii. Do predmetového rozhodnutia možno nahliadnuť v miestnostiach Mestskej správy pre ochranu životného prostredia Rumenačka 110 a, Nový Sad, v pracovné dni od 10.00 do 15.00 h a na webovej stránke Mestskej správy pre ochranu životného prostredia www.environovisad.org.rs. Proti tomuto rozhodnutiu možno začať súdne konanie v Správnom súde v lehote 30 dní odo dňa zverejnenia oznámenia o schválení rozhodnutia v prostriedkoch verejného informovania.

Pokrajinský sekretariát pre urbanizmus a ochranu životného prostredia na základe článku 10 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04) zverejňuje OZNÁMENIE o schválení rozhodnutia o nemožnosti vypracovania Štúdie o odhade vplyvov na životné prostredie Pokrajinský sekretariát pre urbanizmus a ochranu životného prostredia dňa 4. 5. 2017 schválil rozhodnutie o nemožnosti vypracovania Štúdie o odhade vplyvov na životné prostredie projektu Vyberanie riečneho nánosu z plavebnej cesty v koryte rieky Dunaj od km 1259 + 700 do km 1260 + 000, na častiach k. p. č. 4023, k. o. Sriemska Kamenica, a 7856/5, k. o. Nový Sad II, nositeľa projektu NOVI TRADING NS, s. s r. o., Zmajevo, Ul. maršala Tita b. č. Rozhodnutie o nemožnosti vypracovania Štúdie o odhade vplyvov na životné prostredie pre predmetový projekt možno dostať k nahliadnutiu v pracovné dni od 10.00 do 14.00 h v miestnostiach Pokrajinského sekretariátu pre urbanizmus a ochranu životného prostredia, Bulvár Mihajla Pupina 16, Nový Sad (prízemie, kancelária č. 39). Zainteresovaná verejnosť môže podať sťažnosť proti tomuto rozhodnutiu v lehote 15 dní odo dňa zverejnenia tohto oznámenia.

Oznamujte v Hlase ľudu 021/ 47-20-840 a 021/47-20-844 l inzercia@hl.rs • OZNAMY •

20 /4751/ 20. 5. 2017

Oznamy SPOMIENKA

na našich rodičov V tomto roku uplynulo 30 rokov odvtedy, čo sme sa navždy rozlúčili s našou mamou, a 22 rokov odvtedy, čo sme sa navždy rozlúčili s otcom

SMUTNÁ ROZLÚČKA s kmotrom

SMUTNÁ ROZLÚČKA

s manželom, otcom a zaťom

JÁNOM BALÁŽOM

ONDREJOM BALÁŽOM

JÁNOM LABÁTOM

7. 7. 1948 – 5. 5. 2017 z Báčskeho Petrovca

ZUZANOU LABÁTOVOU

1913 – 1995 – 2017

rod. Širkovou 1919 – 1987 – 2017 z Kulpína

Spomienky na neho si uchováme v našich srdciach.

S láskou, úctou a vďakou si na nich spomínajú dcéry a syn s rodinami

ROZLÚČKA s

23. 11. 1957 – 7. 5. 2017 z Báčskeho Petrovca

Rodina Andrášiková

SMUTNÁ SPOMIENKA

Uplynulo 7 rokov odvtedy, čo nie je s nami náš milovaný

Bolesťou unavený tíško si zaspal, zanechajúc všetkých nás, čo si rád mal. Len kyticu kvetov na hrob Ti môžeme dať a spokojný spánok Ti priať. Manželka Jarmila, syn Denis a svokra Pavlovová

POSLEDNÝ POZDRAV

svojmu manželovi, otcovi a dedovi

JARO HRČEK

6. 3. 1946 – 7. 5. 2010 – 2017 z Kovačice

JURAJOM FRAŇOM 21. 4. 1937 – 10. 5. 2017 z Báčskeho Petrovca

Tichú a trvalú spomienku si na Teba zachovajú manželka a dcéry s rodinami

Zanechal si nám veľký smútok, na Teba si už len s láskou spomíname. Žiješ v našich myšlienkach, rozhovoroch a v srdciach. S úctou Tvoji najmilší: manželka Milenka, dcéry Nataly a Jaroslava, zaťovia Vilijam a Martin a vnúčatká Dávid, Teodor, Dagmar, Ingrid a Martin

ONDREJOVI BENÍKOVI 10. 2. 1947 – 24. 4. 2017 z Petrovca

Na večnú spomienku. Manželka Mária s deťmi a vnúčatami

SMUTNÁ ROZLÚČKA

Mestská správa pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad na základe článku 29 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04 a 36/09) zverejňuje

s naším strýkom

OZNÁMENIE o schválení rozhodnutia, že je potrebný odhad vplyvov, a o určovaní rozsahu a obsahu Štúdie o odhade vplyvov na životné prostredie projektu základňovej rozhlasovej stanice mobilnej telefónie NS PETROVARADIN-RTV NS202, NSU202, NSL202 Nositeľ projektu Telekom Srbija, a. s., Takovská 2, Belehrad, podal tomuto orgánu žiadosť o rozhodovanie o potrebe po odhade vplyvov na životné prostredie projektu základňovej rozhlasovej stanice mobilnej telefónie NS PETROVARADIN-RTV NS202, NSU202, NSL202, v Ul. patriarcha Rajačića 30, v Petrovaradíne, na katastrálnej parcele číslo 820, k. o. Petrovaradín, Mesto Nový Sad. Po uskutočnenom postupe Mestská správa pre ochranu životného prostredia dňa 8. mája 2017 schválila rozhodnutie číslo VI-501-218/17, že je potrebný odhad vplyvov, a o určovaní rozsahu a obsahu Štúdie o odhade vplyvov na životné prostredie. Do predmetového rozhodnutia možno nahliadnuť v miestnostiach Mestskej správy pre ochranu životného prostredia Rumenačka 110 a, Nový Sad, v pracovné dni od 10.00 do 15.00 h a na webovej stránke Mestskej správy pre ochranu životného prostredia www.environovisad.org.rs. Zainteresovaná verejnosť môže vyjadriť sťažnosť proti tomuto rozhodnutiu v lehote 15 dní odo dňa jeho zverejnenia v prostriedkoch verejného informovania prostredníctvom tohto orgánu.

Oznamujte v Hlase ľudu 021/ 47-20-840 a 021/47-20-844 l inzercia@hl.rs 42

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

MIROSLAVOM BELIČKOM 20. 9. 1940 – 30. 4. 2017 z Báčskeho Petrovca

Nech Ťa v tichosti večného pokoja sprevádza naša láska, ktorá je silnejšia od zabudnutia. Odpočívaj v pokoji.

Mariena, Štefan a Mária

• OZNAMY •

POSLEDNÝ POZDRAV

SMUTNÁ SPOMIENKA

svojmu bratovi

SPOMIENKA

Dňa 20. mája 2017 je tomu rok, čo nás opustila mama, starká a mamička

Pred rokom 20. mája 2016 nás opustila mama a babka

ELENA BOBÁČEKOVÁ

JÁNOVI BALÁŽOVI

rod. Sabová 1932 – 2016 – 2017 z Báčskeho Petrovca

1957 – 2017 z Báčskeho Petrovca

rod. Sabová 1932 – 2016 – 2017 z Báčskeho Petrovca

Cestou života musíme kráčať bez Teba, ale si stále s nami v krásnych spomienkach.

Lúči sa

brat Daniel

POSLEDNÝ POZDRAV

Tvoji: dcéra Anna Kišová s rodinou

POSLEDNÝ POZDRAV

svojmu bratovi

Syn Jozef so synom Ivanom

BOĽAVÁ SPOMIENKA

otcovi

JÁNOVI BALÁŽOVI

Čas plynie, ale spomienky na Teba navždy zostávajú.

JÁNOVI BALÁŽOVI

1957 – 2017 z Báčskeho Petrovca

ZUZANU

1930 – 2005 – 2017 S úctou a láskou si na Teba bude spomínať sestra Zuzana Benková s rodinou

ROZLÚČKA

Odpočívaj v pokoji. Syn Daniel s manželkou

SPOMIENKA

so švagrom a ujom

na manželku, mamu a mamičku

ŠTEFANA

1924 – 2012 – 2017

ČRIEPKOVCOV V myšlienkach ste stále so mnou. Vaša dcéra s rodinou

SMUTNÁ ROZLÚČKA so sestrou

ONDREJOM BENÍKOM 10. 2. 1947 – 24. 4. 2017

MÁRIU MIŠTECOVÚ

z Petrovca

rod. Beníkovú 1937 – 2002 – 2017

Lúčia sa: rodiny Mištecová a Lomenová Spomienky na Teba neblednú. Tvoji najmilší

ANNOU BARTOŠOVOU

18. 3. 1963 – 7. 5. 2017 z Kulpína

SMUTNÁ SPOMIENKA

Uplynulo sedem rokov, čo nás opustil manžel a otec

MICHAL POLIAK

Navždy zostaneš v našich spomienkach.

1949 – 2010 – 2017 z Petrovca

Spomienky neblednú. S láskou si na Teba spomínajú manželka Evka, syn Michal a dcéra Anna s rodinou • OZNAMY •

hlasludu.info www.hl.rs

Brat Ján s rodinou Ďakujeme všetkým, ktorí ste nám vyjadrili sústrasť a prišli vyprevadiť našu zosnulú na večný odpočinok. 20 /4751/ 20. 5. 2017

RTV Panoráma TELEVÍZIA VOJVODINA 2 Piatok 19. mája 19.30 Zostrih z Folklórneho festivalu Tancuj, tancuj... z roku 2007 20.00 Dobrý večer, Vojvodina Nedeľa 21. mája 11.00 Dúhovka 11.30 Agrosféra Utorok 23. mája 10.10 Paleta – výber najlepších vysielaní z produkcie Slovenskej redakcie RTV Vojvodina titulkovaných po srbsky na 1. programe TVV 17.30 Perličky – desaťminútový blok venovaný najmladším divákom Pondelok – sobota 18.00 Denník TERMÍNY REPRÍZOVÝCH VYSIELANÍ Piatok 21.30 Agrosféra Sobota 9.25 Dobrý večer, Vojvodina 11.20 Paleta Utorok 16.10 Paleta 17.00 Dúhovka Dobrý večer, Vojvodina. V druhej časti vysielania – v Spektre – bude pozornosť upriamená na nadchádzajúci 47. Folklórny festival Tancuj, tancuj..., ktorý bude prebiehať v Hložanoch. O prípravách, obsahu a novinkách sa bude hovoriť s hosťami v štúdiu. Agrosféra bude venovaná 84. Medzinárodnému poľnohospodárskemu veľtrhu v Novom Sade. V pokračovaní sa bude hovoriť o ochrane porastov primárnych poľnohospodárskych plodín, o pestovaní paradajok na otvorenom a o produkcii jahôd.

www.hl.rs

RÁDIO NOVÝ SAD 3 Predpoludňajší program Každý pracovný deň 8.00 – 10.00 Sobota 8.00 Správy 8.30 Aspekty 9.00 Správy Týždeň 8.00 8.05 9.00 9.05 9.30

Nedeľa Správy Vysielanie pre dedinu Správy Pohľady k výšinám Vysielanie pre deti

Popoludňajší program 14.45 Slovenská ľudová hudba (sobota) 15.00 Správy 15.05 Rádiošport (pondelok) Kronika našich osád (utorok) Hudobné vysielanie (streda) Inteen (streda o 16.00) Súzvuky (štvrtok) Z každého rožka troška (piatok) Kaleidoskop (sobota) 15.30 Zo sveta hudby – zábavná hudba (nedeľa) 16.00 Motívy (nedeľa) 17.00 Rozhlasové noviny 17.15 Vejár hudobných vysielaní Slovenská ľudová hudba (sobota) Nočný program 23.00 Rozhlasová hra pre dospelých (utorok) 24.00 Slovenská tanečná, ľudová a umelecká hudba (nedeľa)

TV PETROVEC Pondelok – sobota 18.25 Začiatok vysielania 18.30 Zahraničný denník 18.50 Hit dňa, Moľa / Klenoty, Citáty 19.00 Zvon, spravodajská relácia 19.15 Kreslený film 19.50 Hit dňa, Reklamy 20.00 Filmy: Piatok 19. mája – Atramentové srdce Sobota 20. mája – Invázia do USA Pondelok 22. mája – 15 minút Utorok 23. mája – Batman a Robin Streda 24. mája – Bozk smrti Štvrtok 25. mája – Plavčík a Vratko 21.45 Hit dňa, Moľa / Klenoty, Citáty, Reklamy, Zvon 23.00 Záver vysielania Nedeľa 21. mája 17.00 Film: Tom a Jerry – Odlet na Mars 18.30 Hit dňa, Reklamy, zostrih Molí 19.00 Zvon, prehľad udalostí týždňa 20.00 Kolážová relácia Nedeľa s vami 22.00 Film: Let 24.00 Záver vysielania Každý pondelok 20.00 Hudobný mix Každý piatok 18.15 Výber z programu TV Kovačica

TV STARÁ PAZOVA

Každú sobotu 18.15 Výber z programu TV Pančevo

Utorok – sobota 17.00 Správy 22.00 Správy Nedeľa 13.00 S vami a pre vás S vami a pre vás je kolážové vysielanie, ktoré obsahuje aktuality zo staropazovského prostredia, ako i z iných slovenských prostredí. V rámci hodinového vysielania je aj náboženská časť pod názvom Hrad prepevný. Repríza v pondelok a stredu o 14.00, resp. o 22.05.

Informačno-politický týždenník

Anna Medveďová, riaditeľka GJK, informuje o podmienkach zápisu

TV OBCE KOVAČICA Klenotnica (nedeľa, utorok, piatok) 16.00 – 18.00 Nedeľa 21. mája 16.00 Kronika týždňa Slovo na týždeň Tradičné slovenské jedlá (Ženský spolok Kovačica) Stretnutie banátskych spevokolov Utorok 23. mája 16.00 Program ku Dňu školy v Kovačici DFS Sabiník v Kovačici Piatok 26. mája 16.00 Z archívu: Nezvyčajné zvuky v kovačickom kostole Film: Drak sa vracia

RÁDIO KOVAČICA Na modrej vlne – každý pracovný deň 15.05 Správy z regiónu 15.30 Stalo sa na dnešný deň 16.00 Správy z Kovačickej obce 16.10 Hlas ľudu ponúka (každý piatok) 16.20 Kalendárium 16.25 Udalosti dňa 16.55 Citáty do vrecka 17.00 Šport, Medicína, Školstvo, Poľnohospodárstvo, Kultúra 17.15 Zaujímavosti zo sveta 17.30 Humor 18.00 Správy z Kovačickej obce 18.10 Zaujímavosti zo sveta 18.15 Šport, Medicína, Školstvo, Poľnohospodárstvo, Kultúra 18.20 Citáty do vrecka 18.40 Poézia • RTV PANORÁMA •

KRÍŽOVKA ČÍSLO 20 RÁDIO STARÁ PAZOVA Utorok – piatok 18.00 Servis Na dnešný deň Meniny 18.15 Volíme melódiu dňa 18.30 Aktuality z obce a iných osád Poučky zo slovenčiny (streda) 19.00 Denník, informatívne vysielanie 19.15 Hudba 19.30 Oznamy, hudba a reklamy 20.00 Z nášho uhla, udalosti a ľudia Náboženské vysielanie Živé vody (streda) Tematické vysielanie Z minulosti (štvrtok) Sobota 15.00 Servis Na dnešný deň Meniny, Reklamy 16.00 Správy 16.05 Zvončeky, detské vysielanie 16.30 Oznamy a drobné oznamy 17.00 Volíme melódiu týždňa, resp. mesiaca, hudba a reklamy 18.05 Repríza štvrtkovej relácie Z nášho uhla 19.00 Aktuality z Vojvodiny, na spoločnej vlne rozhlasové stanice Báč, Báčsky Petrovec, Kovačica a Stará Pazova 19.30 Oznamy, drobné oznamy a z našich osád 20.00 Aktuality z mesta, repríza utorkovej relácie Z nášho uhla 7.00 7.30 8.00 8.05 8.30 9.00 9.05 9.30

Nedeľa Servis Na dnešný deň Meniny Oznamy, hudba a reklamy Správy Hudba, servis Slovo nášho Boha, náboženské vysielanie Správy Hudba a aktuality Oznamy, hudba a reklamy

NOVOSADSKÁ TELEVÍZIA Každý pracovný deň 15.15 Objektív v slovenskej reči

• RTV PANORÁMA •

RÁDIO PETROVEC Utorok – piatok 10.40 Hit dňa 14.00 Dozvuky Sobota 10.00 Aktuality z Vojvodiny Nedeľa 10.00 Retrospektíva týždňa

V tajničke je meno a priezvisko insitnej maliarky (1908 – 1996) z Petrovca. autorka: továreň mesto ANNA na ženské na BIČIA- zamiesť výrobu meno Cypre káblov ROVÁ

citoslovce LAS speváčka 1. časť povzdychu H UDU Mária tajničky Ľ Zdravkovićová amerícium

dookola

olúpil

Slovenská hudba každý deň 5.00 – 15.00. Svetová hudba každý deň 15.00 – 5.00. 2. časť

tajničky vpíšte ZAR budoval

rieka v Srbsku vpíšte NSB dusík

elektrický (skr.)

TELEVÍZIA PANČEVO Nedeľa 21. mája 19.30 Repríza relácie Dobrý deň Streda 24. mája 12.30 Dobrý deň, kolážová relácia

menšia sonáta Katarína (hypokr.)

vpíšte ŤV časť AS HL DU odevu ĽU vykonával

kyslík

hmota na stavbu ciest

fermentované ovocie

riečny rybár obal

kde

TV VOJVODINY program vysiela na nasledujúcich kanáloch: pre územie Nového Sadu na 48., pre územie Subotice na 40. a pre územie Vršca na 39. Program v slovenskej reči sa vysiela na Druhom programe RÁDIO NOVÝ SAD Program v slovenskej reči sa vysiela na vlnovej dĺžke 100 a 107.1 MHz TV PETROVEC Program sa vysiela na kanáli 55; www.tvpetrovec.com; RÁDIO PETROVEC Program sa vysiela na vlnovej dĺžke 91.4 MHz TELEVÍZIA OBCE KOVAČICA Program sa vysiela na kanáli 52 RÁDIO OBCE KOVAČICA Program sa vysiela na vlnovej dĺžke 93,2 MHz RÁDIO STARÁ PAZOVA Program v slovenskej reči sa vysiela na vlnovej dĺžke 91.5 MHz TV STARÁ PAZOVA Program v slovenskej reči sa vysiela prostredníctvom lokálneho káblového operátora na kanáli 60 TELEVÍZIA PANČEVO Program sa vysiela na kanáli 39 NOVOSADSKÁ TELEVÍZIA Program sa vysiela na kanáli 60

Taliansko ženské meno

vpíšte ŠF

vpíšte UML tá

Eduard (hypokr.)

graf. značka tónu

Elenka (hypokr.)

hliník klesal na zem

ad notam

meter

odlamovalo

tona

ROZLÚŠTENIE KRÍŽOVKY ČÍSLO 18 – 19 VODOROVNE: formoval, ihlica, A, LO, chodil, Ivka, Ivo, poslal, T, Ra, nad, zi, Vesna, Vlasta, t, O, Ita, Ta, Nada, tam, kvantita, ua, ekran TAJNIČKA: MICHAL FILIP

Správne rozlúštenie KRÍŽOVKY 16 z čísla 16 Hlasu ľudu z 22. apríla 2017 bolo: VEĽKÁ NOC. Odmenu – knižné vydanie z produkcie NVU Hlas ľudu za správne rozlúštenie uvedenej krížovky získal: SAMUEL ZELENÁK, Ul. Kubániova č. 4, 21 470 BÁČSKY PETROVEC. BLAHOŽELÁME. Správne rozlúštenia aj naďalej zasielajte DO 5 DNÍ ODO DŇA VYDANIA NAŠICH NOVÍN na adresu: NVU Hlas ľudu, Bulvár oslobodenia 81/V, poštový priečinok 234, 21 000 Nový Sad, PRE KRÍŽOVKU, alebo mailom na adresu: obsustova@hl.rs

20 /4751/ 20. 5. 2017

Šport DINAMO 1945 – DOLINA 8 : 0 (3 : 0)

P Skokna v 13. min. z voľného kopu trafil horný roh brány Trkulju – 1 : 0

VOJVODINSKÁ LIGA – VÝCHODNÁ SKUPINA

Žiaden odpor lídrovi

Ján Bokor

Domáce mužstvá boli úspešnejšie, vyhrali na siedmich zápasoch a hostia iba na jednom. Uchádzači o titul Dinamo a Kozara boli úspešní, kým je medzi ohrozenými mužstvami Dolina v najhoršom postavení a Slávia napriek výhre nepostúpila vyššie. Výsledky 26. kola: Budućnost – Vojvodina 4 : 2, Dinamo – Dolina 8 : 0, Jedinstvo (NB) – Sloga 1 : 2, Proleter – Jedinstvo (BK) 2 : 1, Kozara – Sloboda 2 : 0, ŽAK – Radnički (S) 3 : 2, Slávia – Polet 4 : 3, Radnički (K) – Vršac United 2 : 1. Program 28. kola: Budućnost – Dolina, Vojvodina – Sloga, Dinamo – Jedinstvo (BK), Jedinstvo (NB) – Sloboda, Proleter – Radnički (S), Kozara – Polet, ŽAK – Vršac United, Slávia – Radnički (K).

Gólostroj s hetrikom SLÁVIA – POLET 4 : 3 (0 : 1)

min. Ćirić vsietil prvý z troch gólov, keď bol precízny z pravého boku veľkého obdĺžnika – 1 prvom polčase sa striedali šance z oboch : 1. O nové vedenie hostí sa postaral najlepší hráč Nakovčanov Spahić, keď strán, v druhom ako na bevypálil volej neďaleko bieleho žiacom páse padali góly. Už bodu – 1 : 2. po akcii zo 6. min. Ćirića a Amruša Ďalšie vyrovnanie sa mohlo brankár Kristijan Kovač naznačil, že udiať v 53. min: Stojković zo bude kľúčovou postavou zápasu. štyroch metrov trafil nad, Dve minúty neskoršie po prihrávke ťažšie bolo netrafiť. Vzápätí Ambruša Gigović trafil vzdialenejšiu ale chybu napravil druhým žrď ochrancu svätyne Poleta. gólom Ćirić, keď vykľučkoval V polovici polčasu studenú celú obranu, vrátane brankásprchu pre stovku neveriacich fanúra Kovača – 2 : 2. O dočasný šikov domácich pripravil presným výsledkový zvrat sa postaral zásahom hrotový útočník Nikola Gigović presným projektilom Galić – 0 : 1. V poslednej štvrťz pravej strany v 62. min. – 3 : hodine pred prestávkou strieľali 2. Radosť hostiteľov netrvala mimo, alebo Kovač zachránil bránu, dlho: po centrovanej lopte raz Gigović a dvakrát Stanojković. hlavičkoval na 3 : 3 náhradník Presnú mušku stredopoliara Marka Kristijan Draganov. ŠtvrťhodiSpahića vyrazil sedem minút pred Prvý hetrik: Ivan Ćirić nu pred záverečným hvizdom prestávkou Trbojević. V 44. min. (Slávia Kovačica) usmernil diaľkový šíp Stefan neuspeli zo sľubnej akcie Gigović Karna tesne mimo. Onedlho Ivan Ćirić zachráa Ćirić. Hrotový útočník Gigović minútku po zmene nil hetrikom tri cenné body slávistom v boji strán nevyužitou príležitosťou naznačil, že o záchranu. SLÁVIA: Trbojević, Ambruš, Miodrag, slávisti zahrajú vabank. O sekundu neskoršie sa gól nepodarilo dať Ambrušovi. Kovač P. Čížik, Stojković, D. Čížik, I. Karna, S. bleskurýchle zareagoval po Gigovićovom Karna, Ćirić, Stanojković (Garaj), Gigović šípe z ľavej strany pokutového územia. V 49. (Válovec) Ján Špringeľ

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

adinčania nepodali očakávaný výkon a neúspešne čelili lídrovi v Pančeve. Rovnaký výsledok bol aj v jeseň v Padine, keď Dolina mala slabšie mužstvo. Nepočetní diváci na pekne upravenom štadióne Dinama sledovali nerovnocenný boj a domáci počas celého zápasu robili, čo chceli! Najskúsenejší hráč hostí Važić v 13. min. chytil loptu rukou na hranici šestnástky a Skokna z voľného kopu presne trafil – 1 : 0. Dobre odcentrovanú loptu Karanfilovského z pravej strany statickí obrancovia Doliny neodkopli, čo veľmi dobrý Nikolić využil v 16. min. a 24. min. V úvode druhého polčasu Mihajlović trafil vlastnú sieť – 4 : 0. Potom hráči Dinama plnili sieť bezmocného Trkulju. Ešte raz sa do listiny strelcov zapísal Skokna, potom skórovali aj náhradníci Arbutina (dvakrát) a Vuković. Objektívni diváci potleskom pozdravili strelu Mihajlovića, ktorá otriasla brvno brány Tomića. Hostia sa za svoj výkon v Pančeve môžu iba hanbiť. DOLINA: Trkulja, Koreň, Kutálek (Ugrenović), Važić, Matuľa, M. Rudić, S. Rudić, Bančov, Mihajlović, Kevdžija, Cvetanović

ZO STK MLADOSŤ

Bažík nový šampión S. Medveď

Pavel Bažík (zľava) a predseda STK Mladosť Ján Lačok

stredu 10. mája 2017 STK Mladosť zorganizoval klubovú súťaž, v ktorej súperili piati stolní tenisti. Prvé miesto obsadil Pavel Bažík, ktorý, ako i druhoumiestnený Miroslav Lomen, trikrát zvíťazil a raz prehral, ale vo vzájomnom zápase bol lepší, tretí bol Pavel Turan, štvrtý Michal Šramka a piaty Ľudovít Kaňa. Víťaz dostal putovný pohár a všetci účastníci i diplom. • ŠPORT •

MEDZIOBECNÁ LIGA SOMBOR – DRUHÁ TRIEDA

Z Gedera so štítom! Juraj Pucovský V nedeľu štyri domáce mužstvá dosiahli presvedčivé výhry, kým si body z hosťovania priniesli iba Laliťania. Jedinstvo Ribarevo, Metalac a Rastina svojich súperov vyprevadili domov s päťkami v sieťach, pokiaľ nový majster ligy Partizan bol zhovievavejší voči obecnému rivalovi zo Sonty. Výsledky 19. kola: KFK Kula – Panónia 2 : 3, Jedinstvo (R) – Dinamo (BB) 5 : 1, Partizan – Dinamo (S) 2 : 0, Metalac – Telečka 5 : 0, Rastina – Sport 5 : 0. Program 20. kola: Sport – Metalac, Telečka – Partizan, Dinamo (S) – Jedinstvo (R), Dinamo (BB) – KFK Kula, lalitská Panónia je voľná, lebo Jedinstvo z Kolutu vylúčili zo súťaže. KFK KULA – PANÓNIA 2 : 3 (1 : 0)

predchádzajúcich štyroch zápasov Laliťania získali iba bod. Prehrali trikrát 1 : 0, v Rastine, Kupusine a doma s Jedinstvom z Ribareva, remizovali so somborským Metalcom 2 : 2. Zverenci trénera Milan Marjanovića vonkoncom nehrali slabo, ale

ako sa to vo futbale často stáva, body stratili vďaka viacerým nepriaznivým okolnostiam. V Rastine inkasovali jediný gól iba potom, keď tendenčný rozhodca Mahotka vylúčil z hry Tereka a Stojanovića, s Jedinstvom im chýbala aj štipka šťastia, lebo

DRUHÁ JUHOBANÁTSKA LIGA – VÝCHODNÁ SKUPINA

Chránili sa pred zranením! PARTIZAN – HAJDUŠICA 3 : 1 (1 : 1) Vladimír Hudec

ápas v dedine Kajtasovo mal dvojaký význam. Hajdušičania očakávali, že si výhrou predĺžia šancu na získanie druhého miesta a postup, pokým domácim triumf znamenal obstátie v lige. Teda podľa očakávania hral sa tvrdý majstrovský zápas. Vedenia sa ujali hostia v polovici polčasu. Z penalty presný bol Spasovski, avšak iba o päť minút neskoršie po centri z rohového kopu domáci vyrovnali. S nerozhodným výsledkom sa odišlo aj na prestávku. Po zmene strán domáci zahrali omnoho ostrejšie, a tak dali najavo, že nemienia prehrať. Hra na momenty bola neprípustne ostrá, ale rozhodca Ćirović z Vršca im to toleroval, takže ani tie najbrutálnejšie zákroky netrestal ani len žltou, kdežeby • ŠPORT •

červenou kartou. Pritom najmenej dvoch hráčov Partizana musel predčasne poslať do obliekarne. Hostia z Hajdušice si zrejme načas uvedomili, že majú aj rozhodcu proti sebe, a namiesto na futbalovú hru pozornosť upriamili na to, ako sa zachrániť pred zranením! Domáci to využili a ešte dvoma gólmi, najprv z podozrivej penalty, potom pri konci zápasu z protiútoku, si zaistili vytúžené tri body. HAJDUŠICA: Melich, Z. Lipták, M. Mršić, Maliar, Stojkovski (Đukić), Marko, Pomorišac, Petrović (Radović), Spasovski, A. Lipták, Kocevski Ostatné výsledky: Borac (VS) – Ševac 2 : 2, Borac (VG) – Karaš 5 : 0, Potporanj – Vojvodina 1 : 1, Vladimirovac – Banat 5 : 2, Dobrica – Radnički 1927 4 : 0, Dunav – Ratar 3 : 0. Hajdušica sa nachádza na 4. mieste a má 38 bodov.

Majera a A. Obradov v priebehu troch minút namiesto siete trafili žrď, a Metalac si z Lalite odniesol bod vďaka náhodnému gólu v posledných chvíľach zápasu. Mladému mužstvu Panónie sa muselo niečo aspoň čiastočne vrátiť, a stalo sa to minulú sobotu na kulskom i h r i s k u G e d e r. Domáci KFK Kula Útočník Panónie Ivan Moguš (vo výskoku) prostredníctvom v druhom polčase dvakrát trafil sieť Kuľanov Ćo s ov i ć a z í s k a l náskok v 43. min., hoci predtým gólom Ćosovića v 87. min. iba A. Obradov znova trafil do brvna. zjemnili prehru, ktorá mohla byť Po prestávke bolo vidno, že aj presvedčivejšia, lebo hostia sú hostia odhodlaní bojovať nevyužili ešte niekoľko pekných o víťazstvo. V 50. min. Stojanović príležitostí. Stojanović k tomu trafil prihral Mogušovi, ktorý vyrovnal žrď, odrazená lopta trafila do ruky výsledok. Laliťania sa s tým obrancu Kuľanov, ale pre solídneho neuspokojili a peknú akciu rozhodcu Mojsovića z Apatina to Turčana v 67. min. druhým nebola penalta pre tentoraz veľmi gólom zakončil Terek – 1 : 2. Keď dobré mužstvo z Lalite. PANÓNIA: Valent, M. Obradov, sa dvojica náhradníkov, strojca akcie Z. Dobrić a strelec Moguš, Ďurčiansky, Šipka (Stolić), v 75. min. postarala o tretí gól, Lazić, Stojanović, A. Obradov, bolo jasné, že si Panónia odnesie Majera (Moguš), Terek, Turčan, body z Gedera. Domáci druhým Šinkarčuk (Z. Dobrić)

MESTSKÁ LIGA ZREŇANIN – SKUPINA B

Zaslúžená výhra hostí MLADOSŤ – TAMIŠ 0 : 3 (0 : 1) Darko Sládeček

red asi 300 divákmi, ktorí sledovali zápas v Bielom Blate, domáca Mladosť zaslúžene prehrala. Od samého začiatku bolo jasné, že hostia z Farkaždinu sú omnoho kvalitnejší, takže sa od prvej minúty hralo hlavne pred bránou Antmana. Domáci odolávali útokom hostí po 21. min., keď najlepší hráč hostí Novaković prebehol takmer celé ihrisko, prekľučkoval piatich domácich hráčov a skóroval. V druhom polčase sa domáci pokúsili dvoma zmenami posilniť útok a nadviazať rovnováhu, ale sa hostia dobre bránili. A nielenže sa bránili, ale v 61. min. Stefanov centroval do šestnástky,

kde sa Novaković znovu zahral s domácimi obrancami a zvýšil náskok – 0 : 2. V 70. min. Cvetković z dvadsiatich metrov strelil pod brvno brány Antmana a položil bodku za výsledkom tohto zápasu. MLADOSŤ: Antman, Paraľov, Horvát, Karacsonyi, Kuchárik (V. Poničan), Haník (Poliak), Szabó, J. Poničan, Žižić, Gibarov, Šofranko Výsledky 12. kola: Tisa 1933 – KSK Konak 1926 1 : 0, Proleter – Sloga 3 : 2, Borac – Partizan 3 : 0. Mladosť po tejto prehre klesla na 5. miesto tabuľky a má 14 bodov. V nasledujúcom kole Bieloblatčania budú hosťovať v Jarkovci, kde sa stretnú s domácou Slogou, ktorá je tretia.

20 /4751/ 20. 5. 2017

Šport VOJVODINSKÁ LIGA – SEVERNÁ SKUPINA

Ešte jeden neúspech MLADOST (T) – BUDÚCNOSŤ 3 : 1 (2 : 0) Ján Murtin

ložančania zažili ďalšiu prehru na hosťovaní. Domáci tím v Turiji, ktorému horí pod nohami, pred 100 divákmi zaslúžene získal tri veľmi cenné body. Skúsený Filipović už v 2. min. strelou z vyše dvadsiatich metrov prekvapil Kosturanova – 1 : 0. Bola to prvá strela vôbec na jednu bránu na ihrisku v Turiji. Do 26. min. sa hralo medzi dvoma šestnástkami, lebo obrany nedovolili žiadne prekvapenia. Vtedy však mladý

hráč domácich Adamović strelil na bránu súpera spoza hranice trestného územia, a strážca siete hostí musel druhý raz vyberať loptu zo siete – 2 : 0. V pokračovaní si zverenci trénera Sinišu Stanivuka konsolidovali rady, vytvorili si zopár šancí, no iba tú v 57. min. realizoval Janić – 2 : 1. Predsa dvanásť minút pred posledným hvizdom dobrého rozhodcu Bečanovića zo Sombora po peknej akcii Turijčanov a zlom zákroku obrany hostí Vasićovi bolo umožnené streliť aj tretí gól – 3 : 1.

VOJVODINSKÁ LIGA – JUŽNÁ SKUPINA

: 0. V 76. min. dobiehajúci Popović po rohovom kope šikovne hlavou usmernil loptu do pravého rohu brány Slavije. V závere nezaujímavého zápasu Pejić sa po sólovom úniku výborani strela Milenkone zorientoval v šestnástke vića z desiatich a prekonal bezmocného metrov. V závere brankára Novosadčanov polčasu sa zahanbil Stojića – 3 : 1. aj Bajić, keď zblízka Nevyrušil pokoj Pred 150 divákmi rozstrelil ďaleko vedľa Stojića: Danilo hodca Prašović z Nového Milenković žrde. Sadu dve žlté karty ukázal Aj v druhom pol- (Jednota St. Pazova) hosťom, obrancovi Stepačase vytrvalí hostia novićovi a útočníkovi Glisi dlho udržiavali priaznivý výsle- gorićovi. dok, v jednotlivých chvíľach sa aj neorganizovane a šťastne bránili, ale v 69. min. museli konečne vyberať loptu zo svojej siete. Vtedy peknú a užitočnú prihrávku Pejića spoľahliví Kostić upravil do siete – 1

Dlho sa trápili JEDNOTA – SLAVIJA 3 : 0 (0 : 0) Matej Bzovský

inulý víkend si staropazovskí futbalisti dlho nevedeli poradiť so zhustenou obranou obetavých hostí z novosadskej Salajky. Z neorganizovaných útokov sa zrodili príležitosti, ktoré domáci strelci v prvom polčase nepozorne zahadzovali. V 16. min. prudká strela z ľavačky Jelovića presvišťala povedľa pravej žrde. Potom aj Ivković spálil obrovskú príležitosť, keď z troch metrov strelil vysoko nad prázdnu bránu. Dobrému brankárovi hostí Stojićovi pokoj nevyrušila

Nepomohol ani rozhodca SLOGA – INDEX 2 : 0 (1 : 0) Lazar Pavković

užstvu erdevíckej Slogy chýbalo niekoľko hráčov, ale i napriek tomu dobrý výkon domáci korunovali dvoma peknými gólmi pred 100 divákmi. Strelcom prvého bol Simeunović v 36. min. a druhý strelil Bertić v 65. min. Hosťom z Nového Sadu nepomohla ani náklonnosť rozhodcu

www.hl.rs

nivuk), Ilić, Sekulić, Malidžan Kohútiky Budúcnosti pod vedením trénera Jána Hrubíka v derby prevýšili rovesníkov ČSK Pivara z Čelareva presvedčivo 3 : 0. Dva góly dala Ferková a jeden Macko. Výsledky 26. kola: Polet – Vrbas 1 : 0, Bečej – Tavankut 3 : 0, Srbobran – Tisa 2 : 2, Bačka – Radnički (S) 1 : 0, Mladost (A) – Subotica 3 : 0, Sloga – Tekstilac 1 : 0, Mladost (T) – Budúcnosť 3 : 1, Zadrugar – Potisje 5 : 5. Program 28. kola 20. a 21. mája 2017 o 16.30 hodine: Polet Nepochodili v Turiji: v bielom úbore Nikola Malidžan (Budúcnosť Hložany) – Tavankut, Vrbas – Tisa, Bečej – Radnički, Srbobran – Subotica, Žlté karty v korektnom zápase do- Bačka – Tekstilac, Mladost (A) – Bustali domáci Filipović a hosť Latinović. dúcnosť, Sloga – Potisje, Mladost BUDÚCNOSŤ: Kosturanov, Galon- (T) – Zadrugar. ja, Krstić, Janić, Latinović, Zečević, Adámek (Horvát), Živojinov (StaFoto: J. Pucovský

Gorana Vukčevića z Novej Pazovy. Víťazstvo Slogy mohlo byť presvedčivejšie, keďže Gačić v 38. min. strelil vedľa žrde po dobrej prihrávke Simeunovića. Hostitelia viackrát neboli presní ani vo finiši zápasu. SLOGA: Roška, Teofilović, Matić, Bertić (Macanović), Halilović, Smiljanić, Simeunović, Cvijić, Gačić (Sladojević), Bojanić, Zazić

Informačno-politický týždenník

JEDNOTA: Jovišić, Pejić, Kostić, Popović, Bošković, Jelović, Milenković, Galić, Cvejić (Matić), Ivković, Bajić Výsledky 26. kola: Kabel – Hajduk (Č) 2 : 2, ŽSK – Sremac 4 : 3, Sloga – Index 2 : 0, LSK – Podunavac 0 : 3, Veternik – Mladost 1 : 8, Kupinovo – Sofex 1 : 1, Jednota – Slavija 3 : 0, Hajduk (B) – Borac 1 : 1. Program 28. kola 19. a 20. mája 2017 o 16.30 hodine: Kabel – Sremac, Hajduk (Č) – Index, ŽSK – Podunavac, Sloga – Mladost, LSK – Sofex, Veternik – Slavija, Kupinovo – Borac, Jednota – Hajduk (B).

PENZISTI K O VA Č I C K E J OBCE sa snažia udržiavať kondíciu, mnohí prežívajú „druhú mladosť“, uprednostňujú aktívny spôsob života a niektorí športujú. V stredu 10. mája 2017 v Kovačici usporiadali obecnú súťaž penzistov v basketbale, penaltách v malom futbale, pikade a v šachu. Okrem Kovačičanov sa zúčastnili aj tímy z Padiny a Debeljače. Do kvalifikačnej časti oblastnej súťaže, ktorá bude 27. mája t. r. vo Vršci, postúpili štyri súťažiace celky. Družstvo basketbalistiek budú predstavovať Ljiljana Bobošová z Padiny, Mária Zámečníková a Eržika Pilmajerová z Kovačice. V penaltách budú súťažiť Mária Cicková, Mária Zámečníková z Kovačice a Anna Nemcová z Padiny. Celok, ktorý bude súťažiť v pikade, tvoria Eržika Pilmajerová, Mária Cicková z Kovačice a Zuzana Ďuricová z Padiny. Tím šachistov budú zastupovať Božidar Kračunov z Kovačice, Benjamin Martinek z Debeljače a Jano Kratica z Padiny. Na snímke je časť účastníkov Obecnej súťaže penzistov. A. Chalupová • ŠPORT •

SOMBORSKÁ OBLASTNÁ LIGA

Výhra pri kanáli v Kruščići MLADOST (K) – MLADOSŤ (P) 0 : 2 (0 : 1)

Samuel Medveď

etrovská Mladosť prvýkrát hosťovala v dedine Kruščić v Kulskej obci, kde na dobre upravenom ihrisku vedľa kanála a po slušnom výkone zdolala svoju menovkyňu. Úvodné chvíle zápasu patrili Petrovčanom, domáci čelili útokom „modrých“ a len sporadicky útočili. V 15. min. najlepší hráč petrovských „modrých“ toho času Bojan Trojanović vbehol do trestného územia Kruščićanov, pekne prihral Sladojevićovi a hostia viedli 1 : 0. V tejto časti dobre spolupracovali práve Trojanović a Kaňa, ktorý mohol zvýšiť výsledok. Po rohovom kope dobre nožničkami strieľal na bránu domáceho bran-

kára Jakuš. V domácich radoch bol nebezpečný už dobre známy futbalista mnohých klubov v týchto súťažiach Zoltán Kirti. Do druhého polčasu domáci vykročili s plným nasadením. Petrovčania sa dobre bránili a sporadicky ohrozovali bránu domácich z protiútokov. V 59. min. do pohotovej situácie sa dostal rýchly Kaňa, prenikol ľavou stranou a poľahky dosiahol druhý gól pre Mladosť. Domácim vtedy začalo prihárať, znervózneli a zahrali priostro. Finiš zápasu priniesol ostrý zákrok domácich na najlepšieho hráča hostí Trojanovića. Kým tento ležal na trávniku, jeden domáci hráč pre nič udrel mladého Stefana Milićevića a za to dostal len žltú kartu?! MLADOSŤ: Leňa, Milićević, Babiak, Rupar, Jakuš, Sladojević (Pavlis), Trojanović, Severíni, Dragin (Kobilarov), Babić, Kaňa

Vo výbornej forme: Bojan Trojanović (vľavo) na zápase so somborským ŽAK-om

Foto: J. Pucovský

Čierna séria Pivničanov – dokiaľ? TÖREKVÉS – SLÁVIA 3 : 0 (1 : 0)

Ján Šuster

ierna séria pivnických futbalistov sa predĺžila aj v dedine Svilojevo v Apatinskej obci, kde Slávia nevyhrala ani po piatom majstrovskom zápase! Aj v nedeľu hostia hrali slabo, zakladali pomalé útoky, nepozorne prihrávali a domáci si ľahko poradili s obrannými hráčmi súpera. Neuveriteľný je fakt, že Pivničania mali hráča viac na trávniku celých 50 minút a nevyužili to! Nik nevie, dokiaľ kríza výsledkov potrvá. V nedeľňajšom zápase už v 2. min. domáci založili útok z ľavej strany, keď ľavokrídelník Stefan Ožegović prekonal veterána v bráne Slávie Čobrdu – 1 : 0. Rýchle vedenie dosť zmýlilo hráčov Slávie, ktorí sa nijako nemohli dostať zo začiatočného šoku. V 14. min. Uzelac zacentroval z voľného kopu a Relić hlavičkoval tesne vedľa pravej žrde. Hostia v prvom polčase iba dvakrát nebezpečne zaútočili na bránu Törekvésa. Najprv v 24. min. • ŠPORT •

covi, ktorý nešportove zareagoval a vzápätí dostal druhú žltú, potom i červenú kartu. Tentoraz sa hnevali domáci futbalisti, ale po dlhšom čase vylúčený hráč opustil trávnik. Očakávalo sa, že pivnické mužstvo v druhom polčase využije číselnú prevahu, ale z toho nebolo nič. Prvú strelu na bránu domácich sme videli v 49. min., keď sa po sólovom útoku a strele Novićevića domáci brankár Bojan Ožegović nedal prekvapiť. Hostia mali príležitosť aj vtedy, keď Nímet odcentroval z pravej strany Rodinná tradícia: Vladimír Čobrda z voľného kopu a J. Žigmund (s loptou) so synom Juliánom zo siedmich metrov hlavou strelil nad bránu. Benka vo výhodnej pozícii slabo Na druhej strane domáci boli reagoval a o päť min. neskoršie dvakrát úspešní z protiútokov. tohto hráča v trestnom území zra- V 59. min. Kuntić ušiel svojim zil Rađenović, ale píšťala rozhodcu strážcom a trafil – 2 : 0, potom Martinovića sa nepočula. Protesty brankár Čobrda zastavil strely hosťom nič nepomohli. V 41. min. Basarića, Uzelca a Stefana Ožerozhodca Martinović ukázal žltú govića. Tento posledný v 83. min. kartu domácemu hráčovi Jelisav- predsa dosiahol aj tretí gól.

Zápas vo Svilojeve sledovalo 100 divákov, rozhodca Martinović z Kljajićeva žltými kartami potrestal Relića a Basarića, resp. J. Žigmunda. SLÁVIA: Čobrda, Nímet, Vladimír Kuchta, Milec (Záskalický), Roganović, Drinčić, Kotiv, Tešanović, Krnjajić (Vlastislav Kuchta), J. Žigmund, Benka (Novićević) Výsledky 26. kola: Hajduk junior – Lipar 1 : 3, Mladost (K) – Mladosť (P) 0 : 2, Šikara – Rusín 2 : 2, Polet – Krila Krajine 0 : 4, Törekvés – Slávia 3 : 0, Hercegovac – BSK 2 : 5, Budućnost – Borac 2 : 2, Stari grad – ŽAK, zápas pre premávkové nešťastie Somborčanov odročili na 24. mája. Program 28. kola 20. a 21. mája 2017 o 16.30 hodine: Hajduk junior – Mladosť (P), Lipar – Rusín, Mladost (K) – Krila Krajine, Šikara – Slávia, Polet – ŽAK, Törekvés – BSK, Stari grad – Borac, Hercegovac – Budućnost. Foto: J. Pucovský

20 /4751/ 20. 5. 2017

Šport PRVÁ LIGA SRBSKA

NOVOSADSKÁ OBLASTNÁ LIGA

ODŽACI – INĐIJA 2 : 3 (0 : 2)

JEDINSTVO – TATRA 2 : 0 (1 : 0)

Ulietla aj posledná V šiestom zápase nádej? prehrali! Juraj Pucovský

V druhom polčase sa lopta viac nachádzala na polovici ihriska Inđije, ebudeme robiť predčasné záve- čo prinieslo akú-takú nádej mužstvu ry, ale sa nám zdá, že futbalisti Odžakov po prvom góle Tiodorovića Odžakov po najnovšej prehre v 75. min. No namiesto vyrovnávajúako hostitelia v Kule s tímom Inđije ceho gólu domácich sotva 150 divátri kolá pred koncom majstrovstiev kov na priestrannej tribúne štadióna stratili takmer všetky šance na zá- Hajduka v Kule videlo tretiu radosť chranu v Prvej lige Srbska. hostí v 88. min., keď Kronića prekonal Domáci veľmi zle začali tento roz- aj obranca Domagić – 1 : 3. Iba v nadhodujúci zápas, z ktorého fanúšikovia stavenom čase sa druhý raz vlnila možno aj nereálne očakávali body sieť „zeleno-bielych“ z Inđije, keď v 90. + 2. min. efektne trafil Pobulić. Bol to aj tretí smutný koniec prvoligových snov Odžačanov v Kule. Do konca majstrovstiev zostali ešte tri kolá, vrátane aj stredajšieho, keď mužstvo Odžakov malo na programe hosťovanie u tiež Strelec gólu bez významu: Dimitrije Pobulić (v červeno-bielom úbore) ohrozeného tímu BSK v Borči. Aj v príposlednej nádeje. V rýchlom útoku pade troch víťazstiev, čo je ťažko v 2. min. sa najlepšie vynašiel Bo- uskutočniteľné, keď máme na zreteli sančić v trestnom území Odžačanov posledné neúspechy zverencov tréa prekonal Kronića – 0 : 1. Len o tri nera Gorana Lazarevića najmä v role min. neskoršie strelec tohto gólu hostiteľov, veľmi je otázne, či im to mohol zvýšiť náskok, no zboku strelil postačí na záchranu. Každopádne vedľa brány. ich osud bude závisieť aj od výsledOdžačania prvýkrát pohrozili v 15. kov ostatných mužstiev bojujúcich min., keď Galić takmer z dvadsiatich o holý život v elite, z ktorých väčšina metrov trafil brvno brány šťastného v posledných kolách dosahuje dobré brankára Inđije Kneževića. V 42. min. výsledky. Krstanović prudkou strelou spoza ODŽACI: Kronić, Ponjević, Vešestnástky zdvojnásobil výsledok selinović (Svitić), Perišić, Babić, – 0 : 2. Potom sieť hostí v 44. min. Tiodorović, Tutnjević, Mijailović netrafil Mijailović, lebo lopta po jeho (Potkozarac), Galić, Matijević, Đodiaľkovej strele opečiatkovala žrď. rović (Pobulić)

Hráči Jedinstva ani tentoraz nekapitulovali...

Pavel Pálik

ol to slabý a nezaujímavý futbal v dedine Gospođinci, kde Kysáčania po piatich výhrach prehrali. Vo väčšej časti zápasu sa hralo v strede ihriska a šancí bolo veľmi málo. Domáci strelili prvý gól v 22. min. prostredníctvom Milana Tepića. V 30. min. hostia z Kysáča mali prvú šancu, ale skúsený hráč Tomljanović nevedel prekonať brankára Jedinstva Dovedana, ktorý mu vybehol v ústrety. V druhej časti sa nič nezmenilo. Znova sa hralo v strede ihriska a vyložené šance sme takmer ani nevideli. Keď sa už čakal koniec zápasu, v 89. min. domáci futbalista Radoslav Tepić prenikol z pravej strany a takmer z gólovej čiary prekonal Munjasa – 2 : 0.

Zápas v Gospođinciach sledovalo asi 250 divákov, viedol ho Čolić zo Šajkaša, ktorý nemal mnoho práce. Obe mužstvá hrali veľmi korektne, takže žiadnych kariet nebolo. TATRA: Munjas, Klaić, Pekić (Todorić), Srnka, Petrović (Mihajlović), Dražić, Martinko, Stakić, Jambrich, Tomljanović, Vasiljev (Misini) Výsledky 26. kola: Vinogradar – Borac 1 : 1, TSK – Petrovaradín 1 : 0, Mladost – Futog 1 : 3, Jedinstvo – Tatra 2 : 0, Sirig – Proleter 4 : 3, Miletić – Jugović 1 : 6, Bačka – Šajkaš 5 : 2, Titel – Omladinac 0 : 9. Program 27. kola o 17. hodine: Omladinac – Bačka, Šajkaš – Miletić, Jugović – Sirig, Futog – TSK, Titel – Vinogradar, Proleter – Jedinstvo, Tatra – Mladost, Petrovaradín – Borac.

ŽIACKE ŠPORTOVANIE V BÁČSKOM PETROVCI. Základná škola Jána Čajaka v Báčskom Petrovci svoj Deň školy v piatok 12. mája 2017 oslávila aj športovaním. Kým v predchádzajúcich dňoch v športovej hale pre žiakov prichystala športové aktivity a žiacku olympiádu, v piatok predpoludním na športových ihriskách vedľa školy prebiehali aj tradičné športové preteky Kros RTS. Ide o žiacke športové podujatie s celoštátnou platnosťou podľa odporučenia a pokynov Ministerstva školstva RS. Na atletickej dráhe žiaci z Petrovca bežali za zdravím. Súťažili žiaci a žiačky, každá kategória osve, od prvého po ôsmy ročník (na snímke), každý na určenej dráhe. Motiváciou účasti žiakov na krose azda boli aj päťky z telesnej výchovy a tí najrýchlejší, po traja v každej kategórii, na pamiatku z Krosu RTS získali i diplomy. Aj žiaci petrovského Gymnázia Jána Kollára so žiackym domovom v piatok predpoludním športovali. Podľa určeného harmonogramu osve chlapci a osve dievčatá podľa jednotlivých ročníkov utekali v areáli školy a v okolitých uliciach. Víťazom a najúspešnejším bežcom tiež udelili spomienkové diplomy. J. Čiep

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

• ŠPORT •

Michal Šuľa na Dunajskom polmaratóne 2014

Bežec Šuľa (číslo 94) na Savskom polmaratóne 2014

MICHAL ŠUĽA (ZNOVU) PREPISUJE HISTÓRIU

Ďalšia méta – planéta! Ján Špringeľ

ľudí od najmladších pokolení po najstaršie generácie: behajú, zaoberajú sa rýchlou d belehradskej Kaluđerice po maďarský chôdzou, bicyklujú, chodia do fitnes centier Segedín, aj tak by sa obrazne mohol či posilňovní. Na chodníkoch ulíc okresného pomenovať ďalší husársky kúsok, ktorý sídelného mesta, v lesíku a parkoch alebo dokázal neúnavný kovačický vytrvalostný okolo nich, na asfaltke, v interiéroch. Nemalú bežec Michal Šuľa. Banátska kométa dosiahla zásluhu elán, vytrvalosť, motiváciu a pozhovena štátnych majstrovstvách na Palići 6. mája nie spoluobčanov k aktívnemu oddychu majú 2017 najlepší výsledok všetkých čias Srbska práve Miško Šuľa a vynikajúca organizácia v behu na 24 hodín: 227 Kovačického polmaratónu. km 900 m! Značku štátMichala do tajov atletiky neho rekordu posunul zaúčal „v učňovských rokoch“ o 5 km a 700 m. Doterajší starší syn. Mladší sa behom rekordér Jovica Spajić nakazil takisto v základoškolje podľa Šuľových slov ských rokoch. Dnes beží hlava najlepším srbským ulrodiny Šuľovej v Balkánskej tramaratóncom. Úspech bežeckej lige bok po boku Kovačičana s padinskými s manželkou a v rebríčkoch koreňmi je aj preto o to párov na tento rok sú takisto cennejší: porazil najväčmedzi najlepšími. šieho, akého kedy diaľIzby rodiny Šuľovej na Ulici kový beh v Srbsku mal. Michala Tomana v Kovačici sú Víťaz Balkánskej beako výstavné siene bežeckých žeckej ligy v roku 2015 je disciplín: začínajúc desiatkami v súčasnosti na druhom Na uliciach Nového Sadu pohárov, končiac stovkami memieste v tohtoročnej sú- (prvý sprava) dailí. Stálo to času a námahy. ťaži. Na vedúcej priečke je keď ide o behanie Obom. A trpezlivosti celej rodiny. utramaratónov (5), Šuľov beh na Palići má aj Michal počas tréningov beží všade, kde prívlastok beh roku a medzi desať najlepších sa mu naskytne príležitosť. Janko Bulík sa tohtoročných behov zaradený je ako siedmy popasoval aj s pomalšou lokomotívou, Šuľa sa aj ten Michalov vytrvalostný na 6 hodín veľakrát pustí opreteky i s cyklistami. Neveriaci v Belehrade 11. marca (Maratón maratónov, Tomášovia ešte pred niekoľkými rokmi krútili 75 km 740 m). hlavou, zhíkli by od prekvapenia. Poznali Miška Hocikde oduševnenie a bezmerné pocty ako fanúšika cigariet. Dnes je opak pravdou. zožali Šuľa a jeho spolupracovníci – nielen Začal trénovať z tvrdohlavosti a skrížil si zbrane členovia ARK Maratonko – dokonalou orga- s neresťou zvanou fajčenie. Teraz sa tvrdým nizáciou prvého Kovačického polmaratónu tréningom naša raketa už dopracovala k tomu, 19. marca tohto roku. že – vo vytrvalostných behoch nenachádza Verejným tajomstvom je, že zdravý štýl premožiteľa. života vo voľnom čase v čoraz menšej, no vždy zelenej Kovačici pestuje čím ďalej viac Snímky: autor a z archívu M. Šuľu

Počas behu na trati (Šuľa číslo 80)

Takto sa písalo o víťazovi 4. ultramaratónu Baja – Sombor 2015

Michal (zľava) s členmi ARK Maratonko

Otec a syn Michal a Damián Šuľovci v Belehrade