Hlas 20 2018 by NVU Hlas ľudu

Sviatok poľnohospodárstva Ján Triaška Báčsky Petrovec

ISSN 0018-2869

Informačno-politický týždenník ROČNÍK 75 | 19. 5. 2018 | CENA 50 DIN.

www.hlasludu.info www.hl.rs

ČÍSLO

/4803/



Z obsahu

19. 5. 2018 | 20 /4803/

Deň otvorených dverí, tretí v poradí, na Veľvyslanectve Slovenskej republiky v Novom Belehrade prebiehal 12. mája v znamení celého radu akcií, programov a ponúk. Keďže spoluorganizátorom bola Obec Báč a mestečko Selenča, šlo aj o Deň zdravej výživy, organických a biopotravín, ktorých časť je i na snímke. O. Filip

V predsieni Slovenského vojvodinského divadla v Báčskom Petrovci v piatok 11. mája nainštalovali kolážovú výstavu a v spolupráci s Ústavom pre kultúru vojvodinských Slovákov zorganizovali aj literárny večierok so spisovateľom Zlatkom Benkom z Lalite. J. Čiep

V juhovýchodnom Banáte pri porastoch ozimín vidieť nedostatok vlahy v pôde. Sucho zapríčinilo aj nerovnomerný rast kukurice, sóje, slnečnice a viacerí sedliaci v očakávaní dažďa odročili sejbu sóje. V. Hudec

Uzávierka čísla: 16. 5. 2018

V stredu 9. mája 2018 Kovačicu navštívila slovenská delegácia v čele s guvernérom Národnej banky Slovenska Jozefom Makúchom. Na snímke sú vzácni hostia zo Slovenska so svojimi hostiteľmi v Galérii Babka. A. Chalupová

Študenti a profesori Oddelenia slovakistiky Filozofickej fakulty Univerzity v Novom Sade sa vo štvrtok 10. mája zoznámili s tvorbou dvoch súčasných spisovateľov zo Slovenska. V rámci podujatia LiteraTour im predstavili finalistov prestížnej literárnej ceny Anasoft litera – Richarda Pupalu a Ondreja Štefánika. E. Šranková

Editoriál

ZAKLADATEĽ: NÁRODNOSTNÁ RADA SLOVENSKEJ NÁRODNOSTNEJ MENŠINY VYCHÁDZA TÝŽDENNE, V SOBOTU VYDÁVA NOVINOVO-VYDAVATEĽSKÁ USTANOVIZEŇ HLAS ĽUDU V NOVOM SADE PRVÉ ČÍSLO VYŠLO 19. OKTÓBRA 1944 V BÁČSKOM PETROVCI OD ROKU 1967 VYCHÁDZA V NOVOM SADE ROKU 1967 PREZIDENT REPUBLIKY VYZNAMENAL HLAS ĽUDU RADOM BRATSTVA A JEDNOTY SO STRIEBORNÝM VENCOM Riaditeľ NVU Hlas ľudu: Samuel Žiak Úradujúci zodpovedný redaktor: Stevan Lenhart Zástupkyňa úradujúceho zodpovedného redaktora: Anna Francistyová Redakcia: Juraj Bartoš, Danuška Berediová, Jaroslav Čiep, Oto Filip, Katarína Gažová, Vladimír Hudec, Anička Chalupová, Anna Lešťanová, Jasmina Pániková, Juraj Pucovský, Ľubica Sýkorová, Elena Šranková Technický redaktor: Miroslav Dobroňovský Jazyková redaktorka: Anna Horvátová Lektorka: Mária Domoniová Adresa redakcie: Bulvár oslobodenia 81/V, 21 000 Nový Sad, poštový priečinok 234 www.hl.rs E-mail: nvu@hl.rs nvuhlasludu@hl.rs inzercia@hl.rs Telefóny redakcie: 021/47 20 840 063/47 20 84 Telefax: 021/47 20 844 Dopisovateľstvo v Petrovci: 021/22 80 042 Dopisovateľstvo v Kovačici: 013/662 565 Dopisovateľstvo v Starej Pazove: 022/317 505 Tlačí:

Dobrá prax N

ašťastie už sú takmer za nami časy, keď pôsobenie vlád, parlamentov, ministerstiev, vojenských a iných inštitúcií bolo zahalené rúškom tajomstva a prístupné len úzkemu kruhu vyvolených. Transparentnosť a otvorenosť informácií sú vo vyvinutom svete už dávnejšie bežným javom. Logika je až neúprosne jednoduchá: ten, kto nemá čo skrývať, nemá sa ani čoho báť. Na strane opačnej zahmlievanie skutočnosti je často späté so snahou loviť v mútnom: peniaze, pozície, výhody... Transparentnosť sa prejavuje rôznymi spôsobmi, vrátane Medzinárodného dňa určeného právu verejnosti vedieť, ktorým je 28. september, no v posledných rokoch sú jednou z jej frekventovaných ukážok práve dni otvorených dverí. Umožňujúce napríklad, aby sa bežný občan ocitol v parlamente a sledoval jeho rokovanie či vynášanie príslušných zákonov, aby sa kochal v zručnosti pilotov na leteckom mítingu, aby zistil, čo mu ktorá škola dokáže ponúknuť, aby mohol navštíviť niektorú z ambasád. Okrem zložky pozorovacej oveľa podstatnejšia je zložka obsahová. Tak sa v európskych inštitúciách pri príležitosti Dňa Európy nedávno konal Deň otvorených dverí pre verejnosť. Počas neho všetci, od najmladších po najstarších, mali možnosť spoznať spôsob ich fungovania a priority. Okrem prehliadky budov naskytla sa im aj príležitosť zapojiť sa do osobitných aktivít, ako sú verejné debaty, šanca stretnúť europoslancov, klásť im otázky, zmieniť sa o jednotlivých témach či problémoch. Pre členské štáty Európskej únie je Deň otvorených dverí často dňom, keď početným

Účet NVU Hlas ľudu 160-924115-88 Banca Intesa ISSN 0018-2869 COBISS.SR-ID 16185090

• •

Oto Filip

V tomto čísle TÝŽDEŇ

5 Je to priam zázrak

Tlačiareň HL PRINT Báčsky Petrovec

návštevníkom prezentujú prírodné a kultúrne hodnoty svojej krajiny. Zrod novej a peknej tradície na pôde Veľvyslanectva SR v Novom Belehrade sa spája s rokom 2016, keď táto usporiadala svoj prvý Deň otvorených dverí. Veľvyslankyňa Slovenskej republiky v Srbsku pani Dagmar Repčeková vyzdvihuje: – Je to prejav demokracie. Vlastne Deň otvorených dverí bol zavedený s oslavami dní a týždňov Európy. Preto je to taká májová udalosť. Ide o to, že chceme demonštrovať našu otvorenosť, ukázať, že sme si veľmi blízky, že máme tu svoju menšinu, ako aj to, že rozumieme Srbom a ich duši, že nás spája veľmi blízke priateľstvo. Preto, keď chceme prezentovať Slovensko, tak úplne stačí prezentovať slovenskú menšinu tu... – vyzdvihuje. Po prvom dni, ktorý bol všeobecného rázu, keďže zahrnul ponuku viacerých tunajších prostredí a konal sa v lete, vlani došlo k zmene jeho konceptu v tom zmysle, že sa spoluorganizátorom stálo jedno prostredie, menovite Kovačická obec. Uplynulú sobotu ju vystriedala Obec Báč a Selenča, o rok pribudne spoluusporiadateľ iný. Najpodstatnejšia je však tá snaha po lepšom vzájomnom (s) poznaní, ako aj humanitárny aspekt podujatia. A tiež neprehliadnuteľná dobrá nálada, ktorú otváranie dverí veľvyslanectva spravidla nesie. Čo všetko svedčí, že si máme aj čo povedať, aj ako spolupracovať, aj to, že sa skutočne vieme kochať v rozmanitých akciách a programoch, ktoré uvedené dni sebou nesú. Sú totiž dobrou praxou, ktorá si zaslúži bezvýhradnú podporu.

ĽUDIA A UDALOSTI

11 Energia z 38 veterných turbín

OBZORY

20 Tvorivé dosahy a presahy

KULTÚRA

31 Balet je drina, skrývajúca sa za ladnými pohybmi

ŠPORT

43 Epicentrum talentov Autor titulnej fotografie: Oto Filip

20 /4803/ 19. 5. 2018

Týždeň 

InPress

Krvavý pondelok

Komisia Jasmina Pániková

ento týždeň národní poslanci začali veľmi rozhodne – formovať komisiu, ktorá bude mať na starosti vyšetrovanie následkov NATO bombardovania Srbska v roku 1999. Fakt, že by sa verejnosť konečne mala dozvedieť o následkoch niekoľkomesačného bombardovania, potvrdzuje aj predsedníčka Národného zhromaždenia, ktorá je presvedčená, že komisia dokáže, že porast malígnych ochorení v našej krajine súvisí s bombardovaním ochudobneným uránom. K vyšetrovaniu by mala prispieť aj správa talianskeho parlamentu, ktorá ukazuje, že talianski vojaci, ktorí pobudli na priestoroch bombardovaných ochudobneným uránom, trpia nádorovými ochoreniami. Vo verejnosti sa o tejto téme hovorilo už veľakrát. Jedni mienia, že bombardovanie má následky na naše zdravie, iní to zase popierajú. Avšak skutočnosť je taká, že tisíce osôb v našej krajine, mladých a starších, vedie boj so zákernou chorobou. Mnohí ten boj prehrali. Nedávno taký boj prehrala aj mladá novosadská novinárka, ktorá pred koncom niekoľkoročnej ťažkej cesty spásu hľadala v nemocnici v Istanbule. Prečo? Lebo náš zdravotný systém ignoroval jej chorobu. Napísala to jej matka, ktorá v otvorenom liste adresovanom ministrovi zdravotníctva poukázala na situáciu v našich nemocniciach, nesprávne liečenie jej dcéry a správanie zdravotných pracovníkov k ťažko chorým osobám. Samozrejme, minister ihneď odpovedal, že nedošlo k prehliadnutiu v liečbe. Bolo by čudné, keby povedal opačne! Nie sme lekári a o tom nemôžeme diskutovať, ale fakt, že náš zdravotný systém nefunguje tak, ako by mal, sa potvrdzuje pred našimi očami každodenne. Keďže naša krajina nemá podmienky na liečbu ťažko chorých pacientov, oni sú odkázaní pomoc hľadať v zahraničí, ktorú si, žiaľ, sami musia financovať. Našťastie, naši spoluobčania ešte stále preukazujú súcit a pomôžu, ibaže tá pomoc často príde neskoro, rovnako aj v prípade mladej novinárky.

www.hl.rs

168 HODÍN

Oto Filip

lé sny a tvrdá realita nesužujú len Balkán, ale i iné časti sveta. Názornú ukážku toho, ako rýchlo sa zlé sny vedia zmeniť do krvavej reality, priniesol pondelok, deň, keď sa Veľvyslanectvo USA oficiálne presunulo z Tel Avivu do Jeruzalemu. Krok, ktorý zapadol do 70. výročia vzniku moderného židovského štátu predseda palestínskej samosprávy Mahmúd Abbás označil za „ facku storočia“. Totiž kým Izrael Jeruzalem považuje za svoje „večné a nedeliteľné“ hlavné mesto, Palestínčania si nárokujú jeho východnú časť za metropolu pre svoj budúci štát. Európska únia, s výnimkou niekoľkých krajín, proti Trumpovmu rozhodnutiu vzniesla ostré námietky, vychádzajúc v prvom rade z toho, že je v kolízii s medzinárodným právom. Mnohé okolnosti speli k tomu tragickému, čo sa i stalo: v pondelok pri hraniciach s Gazou vypukli krvavé násilnosti, v ktorých okolo tri tisíce ľudí utrpelo zranenia, kým ich približne šesťdesiat ne-



prežilo. Bol to najtragickejší deň od začiatku ničivej vojny v pásme Gazy medzi palestínskym hnutím Hamas a Izraelom v roku 2014. Na protestoch s názvom Veľký pochod späť namierených proti pozemskej, vzdušnej a námornej blokáde pásma Gazy, ako i proti otvoreniu amerického veľvyslanectva v Jeruzaleme sa už celé dni zúčastňujú desiatky tisíc Palestínčanov, dožadujúcich sa návratu na územia, kde žili pred vznikom štátu Izrael v roku 1948. To by však znamenalo, že by Izrael prakticky prestal existovať ako židovský štát, keďže by Arabi v tom prípade mali prevahu. Netreba zabúdať, že pred niekoľkými desaťročiami z dnešného izraelského územia odišlo okolo 700-tisíc Palestínčanov a že ich je – podľa dnešných odhadov – spolu s potomkami v Gaze a v susedných krajinách takmer päť miliónov. Izrael si teda tvrdou silou stojí za svojimi záujmami, Palestínčania zase úporne protestujú, počet mŕtvych a ranených sa stupňuje. Keďže nešťastie spravidla nejde samo, je ho i inde: Amerika a Irán

nabrali konfliktný kurz, potvrdením čoho je i rozhodnutie prezidenta USA Donalda Trumpa odstúpiť od dohody o iránskom jadrovom programe z roku 2015. To jednak znepokojilo európskych spojencov Washingtonu, jednak zneistilo svetové dodávky ropy, zvyšujúc zároveň riziko nových konfliktov na Blízkom východe. Lúč nádeje však do sporu vniesli slová iránskeho prezidenta Hasana Rúháního. Ich podstatou je, že ak nebudú sankcie, Teherán dodrží jadrovú dohodu. To však závisí prinajmenšom od dvoch aspektov problému: od toho, či Rusko, Čína, Francúzsko, Nemecko a Veľká Británia odstúpia od významného dokumentu, tiež od toho, aký spád naberú rozpory medzi iránskou politickou elitou, ktoré sa nedávno dostali na svetlo sveta. Menovite, ako si Rúhání v Teheráne poradí so zástancami tvrdej línie, ktorí neveria veľmi európskym signatárom dohody. Výsledným bodom obidvoch dianí je, že agónia Blízkeho východu pokračuje. A že bude pretrvávať ešte dlho, úmerne tomu, koľké a aké všetko záujmy sa budú prelínať v historicky a súčasne nepokojnom pásme a v jeho bezprostrednom okolí.

JEDNA OSOBNOSŤ, JEDNA OTÁZKA

ŽELJKO RADOŠEVIĆ, ŠTÁTNY TAJOMNÍK V MINISTERSTVE POĽNOHOSPODÁRSTVA, LESNÍCTVA A VODOHOSPODÁRSTVA

Svojrázna diplomová skúška Oto Filip Vo verejnosti sa dosť často nastoľuje otázka, či sú naši poľnohospodári uschopnení uchádzať sa o európske finančné prostriedky... – Ministerstvo poľnohospodárstva podniká veľké úsilie, aby našich poľnohospodárov čím lepšie prichystalo na uchádzanie sa o prostriedky z programov IPARD. To, čo nás teší, je, že sme na základe prvých dvoch výziev prijali veľký, alebo adekvátny počet prihlášok. Keď vravím adekvátny

Informačno-politický týždenník

počet, tým mám na mysli porovnanie so susedným Chorvátskom, ktoré malo – uvádzam to neúradne – okolo sedemdesiat prihlášok po prvej výzve. U nás ich bolo o poznanie viac. Môžeme teda byť spokojní s prihláškami, ktoré prišli. Jednou z prvých úloh v nadchádzajúcom období je ďalej intenzívne pracovať na tomto pláne, a aj za podpory médií čím lepšie prichystať našich pôdohospodárov na ďalšie výzvy, ktorých v tomto roku bude ešte niekoľko. Cieľom

nám je, aby sme túto diplomovku zložili, zdolali s najvyššou možnou známkou, čím by sme zároveň ukázali, že sme pripravení používať aj omnoho viac uvedených prostriedkov od chvíľ, keď sa Srbsko stane rovnoprávnym členom Európskej únie. My v tomto roku začíname vlastne troviť prostriedky, ktoré sú stanovené na rok 2015. Ide približne o prvých pätnásť miliónov eur. Potom budeme pokračovať ďalej. Vynasnažíme sa čím účinnejšie stroviť prostriedky, ktoré sú nám prístupné, čo chápem ako dôkaz zrelosti tak našich inštitúcií, ako aj našich poľnohospodárov. • TÝŽDEŇ •

Týždeň GUVERNÉR NÁRODNEJ BANKY SLOVENSKA (NBS) doc. Ing. JOZEF MAKÚCH POBUDOL NA PRACOVNEJ NÁVŠTEVE V SRBSKU

Je to priam zázrak Anička Chalupová, Jaroslav Čiep, Oto Filip

– H

lavný zmysel tej návštevy bolo nadviazať na minuloročnú návštevu, pretože minulý rok nás veľmi zaujalo to, čo sme tu na území Vojvodiny o Slovákoch, pre nás zahraničných, videli. Boli sme zvedaví, či je to naozaj tak. Zistili sme, že naozaj to povedomie je veľmi silné a je priam zázrak, že sa vyše 270 rokov celkovo zachoval slovenský jazyk, slovenské zvyky, slovenská kultúra a hlavne hrdosť na to, že ľudia sú Slováci. A to sa nám potvrdzovalo aj pri tejto návšteve, či to bola Kovačica, či to bol Báčsky Petrovec alebo Selenča... Potom je tu aj tá tradícia: či už je to storočné gymnázium v Báčskom Petrovci, koľko bude mať na budúci rok, alebo aj Hlas ľudu, ktorý v roku 2019 oslávi 75 rokov, je niečo obdivuhodné, – uvedenými slovami guvernér NBS doc. Ing.

DEŇ V KOVAČICI V stredu 9. mája 2018 Kovačicu navštívil pán Jozef Makúch, guvernér NBS, so spolupracovníkmi, ktorý na stretnutí s predstaviteľmi kultúrno-spoločenského a politického života tejto obce v Galérii Babka vyjadril svoje potešenie z príjemného privítania hostiteľov, s ktorými NBS spolupracuje už dlhý rad rokov. Okrem vinša, ktorým potešil Pavla Babku k jeho 63. narodeninám, pán Makúch tiež zdôraznil význam výstavy Slovenské insitné umenie zo Srbska, ktorá bude prebiehať v dňoch 3. až 14. decembra 2018 v miestnostiach Národnej banky Slovenska v Bratislave a v rámci podujatia bude prezentovaná aj etnologicko-antropologická štúdia o dolnozemskom insitnom výtvarnom umení autorky Dr. Gordany Blagojevićovej. Vzácnu delegáciu, ktorú okrem pána Makúcha a jeho manželky Eleny tvorili aj Karol Mrva, člen Bankovej rady NBS, s manželkou Beatou, Elena Vítteková, vedúca Oddelenia

Guvernér NBS so spolupracovníkmi a hostiteľmi pred Galériou Babka v Kovačici

moriálneho strediska Dr. Janka Bulíka. Stretnutie hostí so ženami maliarkami a ich výtvarnými dielami v Galérii Babka spríjemnili účastníci Detskej svadby, ktorí za hudobného sprievodu

Po privítaní v GJK guvernér žiakom prezentoval oblasť bankovníctva

Jozef Makúch zhodnotil v piatok 11. mája uplynulú trojdňovú pracovnú návštevu v Srbsku, v rámci ktorej so sprievodom pobudol vo viacerých slovenských prostrediach. • TÝŽDEŇ •

sekretariátu guvernéra, Pavel Báchor a iní, v mene lokálnej samosprávy privítal aj Jaroslav Hrubík, zástupca predsedu Kovačickej obce, a prihovoril sa aj Pavel Baláž, zakladateľ Me-

Jána Dišpitera zaspievali zmes slovenských ľudových piesní. Delegácia NBS neskoršie navštívila aj Galériu insitného umenia, slovenský evanjelický kostol, Dom Martina Jonáša, výrobcu

huslí Jána Nemčeka a Ženský spolok, kde im predstaviteľky tohto združenia v čele s predsedníčkou Zuzanou Jonášovou pripravili tradičný obed. Okrem ručných prác hostia boli nadšení aj vinšmi mladučkých vinšovníkov a divadielkom Mladí pastieri, ktoré predniesli žiaci Ivan Benka a Viktor Brngár. V popoludňajších hodinách sa vzácni hostia zo Slovenska rozlúčili so svojimi hostiteľmi a odcestovali na návštevu do Slankamenských Vinohradov. PO DRUHÝKRÁT V PETROVCI Guvernér Národnej banky v Slovenskej republike Jozef Makúch so svojimi spolupracovníkmi za necelý rok už druhýkrát zavítal aj do Báčskeho Petrovca. Vo štvrtok 10. mája Petrovec navštívila šesťčlenná delegácia, ktorú na domácej pôde sprevádzala Katarína Melegová-Melichová, predsedníčka MOMS Petrovec. Vysokých hostí zo Slovenskej republiky v Báčskom Petrov-

20 /4803/ 19. 5. 2018

>>>

Týždeň >>> ci najprv privítali matičiari v Dome Matice slovenskej v Srbsku Ľudovíta Mišíka. Predseda Ján Brtka so spolupracovníkmi ich poinformovali o aktivitách MSS a posťažovali sa, že nemajú zabezpečený stály finančný zdroj pre činnosť Matice. Návšteva v Petrovci pokračovala na akademickej pôde Gymnázia Jána Kollára. Riaditeľka Anna Medveďová im pripomenula nastávajúce významné jubileum – storočnicu existencie petrovského gymnázia a aktivity, ktoré plánujú pritom realizovať. Guvernér Makúch pre žiakov gymnázia prichystal aj prezentáciu z oblasti bankovníctva, spojenú s diskusiou. Napokon po obedňajšej prestávke hostí privítali aj v Spolku petrovských žien. Tu im predsedníčka Mária Gašparovská priblížila dejiny a aktuálne aktivity spolkárok a spoločne si prezreli aj expozíciu etnografickej výstavy zachytávajúcu slovenské tradície. Pri krátkej prechádzke Petrovcom,

Zo stretnutia v NRSNM

predtým ako sa presunuli do Selenče, hostia sa zastavili aj v Galérii Zuzky Medveďovej. V Selenči podľa harmonogramu mali prijatie v Biznis centre Slovan, obhliadku podniku Zdravo Organic na výrobu a spracovanie zeleniny a ovocia a prehliadku etnografickej expozície v Základnej škole Jána Kollára. STRETNUTIE V NRSNM Tesne pred odchodom, v piatok predpoludním, viacčlenná

slovenská delegácia v čele s guvernérom Jozefom Makúchom pobudla v Národnostnej rade, kde mala stretnutie s predsedníčkou Annou Tomanovou-Makanovou, riaditeľkou Ústavu pre kultúru vojvodinských Slovákov Annou Chrťanovou-Leskovcovou, ako aj s tajomníkom rady Ladislavom Čánim. Hosťom zo Slovenska počas viac než hodinového rozhovoru prezentovali štyri základné oblasti pôsobenia rady, tiež viaceré problémy,

ktoré v súčasnosti trápia (aj) príslušníkov slovenskej menšiny: od hospodárskych, cez tie v oblasti vzdelávania, po niektoré naliehavé a konkrétne, ako je napríklad otázka priestorov ústavu. – Veľmi nás teší, že guvernér takej vysokej inštitúcie, akou je Národná banka Slovenska, prišiel na návštevu do Srbska a že mal stretnutia s predstaviteľmi slovenskej komunity. To, čo bolo stredobodom pozornosti počas návštevy Národnostnej rady, bola vlastne aktuálna situácia: ako tu žijeme, ako riešime aktuálne otázky napríklad keď ide o cestu do Európskej únie. Zaujímali sa aj o to, ako sa zapájame do plnenia Akčného plánu pre národnostné menšiny, aké máme celomenšinové podujatia, najmä festivaly, aká situácia je na školách rôzneho druhu, čo máme nového v médiách. Proste chceli získať a vytvoriť si taký detailnejší a ucelenejší obraz o nás, – uviedla na záver pobytu hostí zo Slovenska predsedníčka NRSNM Tomanová-Makanová.

AKTIVITY POKRAJINSKÉHO ÚSTAVU PRE RODOVÚ ROVNOSŤ

Upriamení na posilnenie žien Jasmina Pániková

eny na dedine boli a stále sú vo veľkej miere marginalizovanou skupinou občanov. Ak k tomu pridáme aj národnostnú príslušnosť – stupeň diskriminácie sa iba zvyšuje. Tieto slová neraz vyslovila riaditeľka Pokrajinského ústavu pre rodovú rovnosť Diana Milovićová, ktorá sa spolu so svojím tímom snaží prispieť k zlepšeniu tejto situácie. V súvise s tým do svojich plánov zaradili aktivity, ktoré sa vzťahujú na zlepšenie ekonomického postavenia žien a ich zviditeľnenia v spoločnosti. „Nie je postačujúce iba založiť združenie žien,“ hovorí riaditeľka Milovićová. „Ženy robia fantastické veci, vo svojich rukách majú opravdivé poklady, ale problém je, že tie poklady zostávajú v skriniach, ďaleko od verejnosti a potenciál-

www.hl.rs

nych kupcov. Práve cez Akadémiu zručností sa snažíme naučiť ich, ako speňažiť svoju prácu. V tomto roku sa akadémia uskutoční od 1. do 3. júna a možnosť prihlásiť sa mali aj muži. Presnejšie, školenie bude zorganizované pre 20 žien a 5 mužov a účastníci budú mať možnosť naučiť sa, ako registrovať podnikateľský obchod alebo spoločnosť, ako majú viesť financie, ako napísať biznis plán, ako zabaliť, distribuovať a predať svoje výrobky a pod.,“ hovorí a dokladá, že ústav vypíše aj súbeh pre marketingové agentúry, ktoré budú sledovať prácu združení a podnikateľských firiem a pomáhať im. Podľa nej kľúč úspechu združení spočíva práve v dobrom marketingu, čiže spôsobe predaja. Ako povedala, o výrobky, buď gastronomické alebo ručné práce, sú vždy zainteresovaní aj zahraniční turisti, avšak zriedkaktoré združenie

Informačno-politický týždenník

ich aj predáva. „Považujem, že by sme si takéto práce mali viac vážiť a som si istá, že zahraniční turisti si to vážia a sú odhodlaní zaplatiť aj väčšiu sumu peňazí za také ručné práce,“ zdôrazňuje Milovićová. Najpopulárnejším súbehom ústavu je súbeh o pridelenie jednorazových prostriedkov na kúpu domov pre manželské a nemanželské páry. Tento súbeh je významný aj preto, že sa vlastníctvo nehnuteľnosti rovnomerne rozdeľuje na muža a ženu. Súbeh bol otvorený do 30. apríla a na adresu ústavu prišlo až 234 žiadostí, zatiaľ čo možnosť dostať prostriedky bude mať iba 30 párov. Existuje možnosť, že sa opravným rozpočtom dodatočné prostriedky usmernia na tento projekt, čo umožní v druhej polovici roka kúpu domov pre viac než 30 párov. Výsledky tohto súbehu budú zverejnené v prvej polovici júna.

– Vážme si prácu žien, – hovorí riaditeľka Diana Milovićová.

Rovnako ako aj pred niekoľkými mesiacmi, riaditeľka ústavu aj teraz zdôraznila, že národnostné rady národnostných menšín ešte stále akoby nepochopili ich úlohu v posilňovaní postavenia žien. Ako povedala, túto úlohu si naplno spĺňa iba Národnostná rada chorvátskej národnostnej menšiny a odkazuje radám, že je ústav otvorený pre každý druh spolupráce s nimi.

• TÝŽDEŇ •

TÝŽDEŇ V ZNAMENÍ 85. MEDZINÁRODNÉHO POĽNOHOSPODÁRSKEHO VEĽTRHU

Výhody a výzvy Oto Filip

ýždenné podujatie, ktoré bezpochyby hýbe svetom tunajšieho pôdohospodárstva. Lebo k 85. Medzinárodnému poľnohospodárskemu veľtrhu v Novom Sade, ktorý sa v utorok začal a v pondelok skončí, neodmysliteľne patrí bilancovanie dosiahnutého a séria

predsavzatí do týždňov a mesiacov nových. Ako vyzdvihuje generálny riaditeľ Novosadského veľtrhu Slobodan Cvetković, ide o nastavené zrkadlo nášho agropriemyselného komplexu, poskytujúce možnosť nazrieť do najaktuálnejších trendov a tém tohto hospodárskeho odvetvia, zistiť, kde v porovnaní s inými sme, čo nám ďalej na uvedenom

OPÝTALI SME SA ZA VÁS: Doc. Mgr. art. PATRIK ILLO, VEDÚCI ATELIÉRU SKLO KATEDRY ÚŽITKOVÉHO UMENIA VŠVU, BRATISLAVA

Úcta k technológii a súčasnosti O. Filip

orelácie, nedávna výstava ukážkových prác študentov a pedagógov bratislavskej Katedry úžitkového umenia Vysokej školy výtvarných umení (VŠVU), prebiehajúca v belehradskom Múzeu vedy a techniky, ukázala v plnej kráse jedinečné exponáty zo skla či keramiky, ako aj šperky. Zároveň znamenala i pravý dôvod osloviť vedúceho ateliéru Sklo doc. Mgr. art. Patrika Illa otázkou: Je záujem o štúdium skla a odkedy ono vlastne existuje? – Ateliér bol založený v roku 1965 a jeho prvým vedúcim bol docent a akademický sochár Václav Cigler, veľmi významný český umelec, ktorý nastavil kritériá, ktoré boli na tú dobu veľmi progresívne i vo svete. Dokonca i českí umelci sa často dívali tým smerom na Bratislavu. Ateliér teda existuje 53 rokov a je jedným z najstarších oddelení na našej škole. Sme súčasťou Katedry úžitkových umení, na ktorej sú aj dva mladšie ateliéry: Ateliér keramiky, založený v roku 1990, rovnako ako aj Ateliér šperkov, založený tiež v uvedenom roku. Máme teda tradíciu, no dôležitá je i budúcnosť. Pretože väčšina fabrík skla na Slovensku padli, takže zostala funkčná len fabrika v meste Lednické Rovne, samozrej• TÝŽDEŇ •

me, i ten záujem o štúdium u nás tiež trochu klesá. V ročníku mávame dvoch alebo štyroch študentov. Viac ani nechceme a viac-menej sme radi, keď máme dvoch. Čím je sklo ako východiskový materiál zaujímavé: priesvitnosťou, tvárnosťou, univerzálnou úžitkovosťou? – Poviem najprv, aký ja mám vzťah k nemu, a potom aj o čo nám ide v ateliéri. Čo sa týka mňa, ja sklo neuprednostňujem ako materiál. Ono ma síce živí, lebo väčšinu svojich realizácií mám so sklom alebo v skle a v sklárskom dizajne, lebo som dizajnér pre slovenské, české a poľské sklárne. Ja si myslím, že to je materiál so svojimi špecifickými vlastnosťami, ale, samozrejme, taký istý materiál ako drevo alebo kov. Nie je to vyšší alebo dôležitejší materiál, ale nie je ani nižší. A keď ide o ateliér, sú tendencie v sklárskom umení dívať sa na daný odbor len cez technológiu, cez materiál. Myslím si, že naším poslaním je aj zachovať tú technológiu, no nielen to. Ide o to, aby študenti naozaj dostali nejaké základy tak remeselné, ako aj technologické, takže na jednej strane vedieme študentov k úcte k technológii, na tej druhej k tomu, aby boli absolútne súčasní v tom svojom prejave. Napríklad aby používali aj iný materiál, iné médium v kombinácii so sklom.

pláne treba robiť. Príležitosti na to je až-až. Veď je náš najznámejší veľtrh nielen prierezom súčasných trendov, výrobkov a služieb, ale je i dejiskom spätosti hospodárstva Srbska s ekonomikami inými, či už regionálnymi, alebo aj Stroje každý rok lákajú návštevníkov tými vzdialenými. Netreba zabúdať, že na ňom účinkuje ponátmi, najväčšiu svojho druhu na vyše 1 500 vystavovateľov z približne Balkáne. A to, že žijeme v ére kvality, tridsiatich krajín, že vlastné výrobky potvrdzuje aj výstava ďalšia: Kvalita a služby prezentujú spoločnosti zo navyše, pod ktorú sa podpisuje šesťdesiatich krajín, že je krajinou Ministerstvo poľnohospodárstva, − priateľom tohtoročného veľtrhu lesníctva a vodohospodárstva. Francúzsko, že sa kolektívne predsta- V rámci nej sa predovšetkým prevujú i podnikatelia z Rakúska, Bosny zentuje organická výroba, výrobky a Hercegoviny, Čiernej Hory, Ho- so zemepisným pôvodom, produkty landska, Talianska, Číny, Maďarska, s označením Srbská kvalita a po Španielska... Vhodnou príležitosťou prvýkrát i remeselnícke pivovavyjadriť sa o súčasnosti poľnohos- ry. Už tradičnou zložkou veľtrhu podárstva a o jeho perspektívach je hodnotenie kvality výrobkov. Je sú aj desiatky odborných zoskupení, zaujímavé, že je v podstate staršie aj zjazdov, prednášok, konferencií od Novosadského veľtrhu, keďže sa a prezentácií prebiehajúcich hlavne prvé konalo rovno pred 130 rokmi, v Master stredisku Novosadské- na prvej Župnej poľnohospodárskej ho veľtrhu. Prím v obsahoch ako výstave v Novom Sade v roku 1888. Desiatky tisíc návštevníkov, ktoré obvykle hrá poľnohospodárska technika, v rámci nej firmy naše, no dennodenne prechádzajú bránami aj tie z Českej republiky, Rakúska, Novosadského veľtrhu, aby čosi videIndie, Nemecka, Talianska, Rumun- li, zažili, nakúpili, sú jeho najlepšou ska, Slovinska, Turecka, Ukrajiny... vizitkou. Tak isto svedectvom správExponátov mechanizácie je vyše nej koncepcie rozvoja podujatia, tritisíc a zaberajú až tretinu otvo- ktoré každý rok stúpne o približne rených výstavných priestorov. Ide desať percent. Dobrý trend, znameo najznámejšie brandy traktorov, najúci, že bez poľnohospodárstva kombajnov, poľnohospodárskych veľké perspektívy nie sú. Raz to strojov, vybavení. Nemožno, ani ktosi trefne vyjadril myšlienkou, netreba prehliadnuť ani Štátnu vý- že je práca otcom a pôda matkou stavu dobytka s až 1 600 živými ex- spoločenského blahobytu.

Iný uhol reality

Nikola Petkov 20 /4803/ 19. 5. 2018

Slovensko VYZERÁ TO NA MIMORIADNE ZAUJÍMAVÝ BOJ O POST SLOVENSKEJ HLAVY ŠTÁTU

Kiska nebude kandidovať Rastislav Boldocký

J. Kuciaka a M. Kušnírovej, ktorá vyvolala najväčšiu krízu dôvery v dejinách moderného Slovenska. Naznačil tak, že odstúpenie

ž je to jasné, Slovensko dostane na rok nového prezidenta. Súčasná hlava štátu Andrej Kiska sa rozhodol v budúcoročných voľbách nekandidovať. Ako dôvod uviedol rodinu aj politickú zodpovednosť. „Dnes chcem verejnosti oznámiť, že sa nebudem uchádzať druhý raz o funkciu hlavy štátu,“ oznámil. „Čas strávený s najbližšími, s manželkou, s deťmi, s rodičmi je nenahraditeľný. Ak má mať náš život zmysel, Andrej Kiska (Foto: TASR) nemôžeme ich odsúvať na vedľajšiu koľaj.“ Ako dodal, jeho rozhodnutie ovplyvnila aj premiéra Roberta Fica a ministra ďalšia vec – nepresvedčivá a aro- vnútra Roberta Kaliňáka nepogantná reakcia vlády na vraždu važuje za dostatočné. „V úrade

prezidenta som sa stal súčasťou konca jednej politickej éry. Udalosti posledných mesiacov vyústili do pádu vlády a osobitne do ukončenia pôsobenia dlhoročných, v minulosti vo svojich pozíciách nedotknuteľných politikov,“ povedal Kiska. Najmä posledné mesiace slovenskú politickú scénu poznačili konflikty medzi prezidentom a vládou. Dlho sa dokonca špekulovalo, že Andrej Kiska plánuje založiť vlastnú stranu. Návrat do politiky pritom nevylúčil – oznámil, že bude premýšľať o tom, ako čo najlepšie využiť autoritu a dôveru časti verejnosti.

„Aby som aj po ukončení svojho pôsobenia v úrade prezidenta pomohol k začiatku novej éry na Slovensku,“ zdôraznil. Svoje rozhodnutie oznámi po komunálnych voľbách na jeseň tohto roka. Na budúci rok sa tak črtá mimoriadne zaujímavý volebný boj o post hlavy štátu. Najväčšie strany doteraz buď taktizovali, alebo sa nedokázali dohodnúť na vlastnom kandidátovi. Najmä opozícia čakala na Kiskovo rozhodnutie, či bude kandidovať. Ak by tak urobil, bola pripravená ho podporiť – teraz musia jej predstavitelia hľadať náhradné riešenie. Doteraz sa vie o niekoľkých kandidátoch, ktorým sa vo všeobecnosti nedávajú príliš veľké šance na víťazstvo. Najznámejší medzi nimi sú politológ Eduard Chmelár a najmä kontroverzný sudca a bývalý podpredseda vlády Štefan Harabin. Prezidentské voľby by sa mali konať na jar budúceho roka.

HLAVNE, ŽE VEĽA NESTOJÍ: SRBSKÍ ROBOTNÍCI NA SLOVENSKU BÝVAJÚ V PRIESTOROCH BÝVALEJ NIKLOVEJ HUTY

Ubytovňa „Priemyselný park“ R. Boldocký

a svete je ďalší škandál s ubytovňou, v ktorom hlavnú rolu zohrávajú robotníci zo Srbska. Tentoraz však nejde o žiadne násilie či nesociálne správanie, Srbi sú skôr obeťami chamtivosti a bezohľadnosti. Ubytovali ich totiž v priestoroch bývalej Niklovej huty v Seredi. Nelegálne – v niklovke by nikto nesmel bývať už zo zdravotných dôvodov. Pokiaľ ide o ubytovanie zahraničných robotníkov, – najmä zo Srbska, ale napríklad aj Ukrajiny či Rumunska – v minulosti sa objavili viaceré aféry. V niektorých prípadoch išlo o agresívne správanie, občas pracovali aj nože a tiekla krv, inokedy sa miestni obyvatelia búrili proti príchodu cudzincov. Zdá sa však, že ubytovanie zahraničných robotníkov dokáže byť dobrým biznisom. Natoľko dobrým, že sú mnohí podnikavci ochotní ísť aj za hranu zákona, len aby zarobili.

www.hl.rs

„Bývanie na pohľadanie“: Srbom stačí málo, píše týždenník Plus 7 Dní (Foto: Henrieta Ďurovová)

„Areálu bývalej Niklovej huty hovoria skrátene niklovka. Rozpadávajúce sa výrobné haly, niekoľko kancelárskych budov. A hneď vedľa halda lúženca, odpadu, ktorý zostal po výrobe niklu. Dosiaľ nezvládnutá environmentálna záťaž,“ píše vo svojej reportáži denník Pravda. Uprostred opusteného areálu však nájdete rozvešanú bielizeň či poschodové postele. A pri nich

Informačno-politický týždenník

Marka a Radanu. „Áno, býva nás tu v ubytovni asi päťdesiat, prišli sme cez pracovnú agentúru,“ prezradila dvojica Srbov. V skutočnosti by tu bývať v žiadnom prípade nemali. Podľa územného plánu mesta v priemyselnej zóne nie je prípustné budovať nové ubytovne, respektíve meniť účel stavieb na ubytovne. „Stavebný úrad vykonal v areáli bývalej Niklo-

vej huty štátny stavebný dohľad a vec rieši,“ povedala denníku Pravda vedúca stavebného úradu mesta Sereď Anna Halabrínová. Primátor Serede Martin Tomčányi pripustil, že vedia o nelegálnej ubytovni, prevádzkovateľovi dokonca udelili pokutu. Podľa medializovaných informácií však nelegálna ubytovňa funguje naďalej. Týždenník Plus 7 Dní vo svojej reportáži dodáva, že sa obyvatelia v okolí priemyselného parku často sťažovali na znečistenie. „Hovorili o znečistení stromov a budov a obávali sa zdravotných následkov, ako sú alergie, astma či onkologické ochorenia,“ píše týždenník. „Dnes v areáli bývajú ľudia a s čiernymi ubytovňami nikto nerobí nič.“ Mimochodom, podľa odborníkov to môže byť ešte horšie. Vzhľadom na čoraz väčší nedostatok pracovných síl v jednotlivých slovenských regiónoch, bude sem prúdiť stále viac cudzincov. A tých bude potrebné niekde ubytovať. • SLOVENSKO •

Ľudia a udalosti Akcent na regulačných plánoch ZO ZASADNUTIA ZHROMAŽDENIA MESTA NOVÝ SAD

Elena Šranková

ba dvojposchodovej haly pre malé športy s podnikateľskou a zasadnutí Zhromaždenia časťou. Tenisové terény sa tiež mesta Nový Sad v ponmajú rekonštruovať a má delok 14. mája akcent sa vystavať i jeden terén bol na regulačných plánoch, s tribúnami. V pláne je nad o ktorých rokovali v rámci kolkárňou vybudovať ešte ôsmich bodov rokovacieho jedno poschodie, alebo doprogramu. Rozhodnutia, ktokonca postaviť nový objekt. ré nakoniec schválili, budú Na rohu spomenutých ulíc v urbanistickom zmysle vplýsa plánuje výstavba haly pre vať na rozvoj mesta v nadchábojové športy s komerčnými dzajúcich rokoch. V rozprave obsahmi. Pred výborníkmi bolo počuť vzájomné obvinebol i plán výstavby 7-ponia predstaviteľov opozície schodovej budovy na rohu a vládnucej koalície na účet Z rozpravy na Zhromaždení mesta Nový Sad Ul. bratov Ribnikarovcov, Ul. zodpovednosti za urbanisticfutockej a Antona Čechoký chaos v meste. Na zasadnutí jestvujúcim parkoviskom na va, ako i plán výstavby 1 800 sa okrem iného hovorilo o pláne rohu ulíc Mičurinovej a Hajduk bytov pre príslušníkov vojska výstavby 16-poschodovej budo- Veljkovej. Plánmi sa predvída aj a polície na priestore kasárne vy pre podnikateľské potreby obnovenie futbalového terénu Jugovićevo. Opoziční výborníci v Ulici bratov Popovićovcov pri a výstavba tribúny a na mieste mali pripomienky, lebo sa podľa Novosadskom veľtrhu. Aj o no- doterajšieho „balóna“ výstav- ich mienky zvyšuje pôvodne

vom pláne Športového centra Sajmište, ktorým je stanovená výstavba podzemnej garáže pod

plánovaná výška objektov, a tým vychádza v ústrety súkromným investorom. Zmenšujú sa tak aj zelené plochy, ktoré sú hodne pod európsky priemer. Ako povedali, väčší počet poschodí zapríčiní aj problémy s parkovacími miestami a prístupnosťou pre vozidlá pohotovosti a komunálnych služieb. Na zasadnutí okrem regulačných plánov prerokovali aj iné body. Medziiným výborníci súhlasili, aby meno Nový Sad vo svojom názve mal novoutvorený džudo a jazdecký zväz mesta. Schválili i správu o realizácii Programu investičných aktivít VKP Parking servis za rok 2017 a rozhodnutie o postavení busty Momčila Tapavicu na rohu Bulvára cára Lazara a Stražilovskej ulice.

ZASADALO ZHROMAŽDENIE OBCE KOVAČICA

Na programe aj komasácia v Debeljači Anička Chalupová

a 17. zasadnutí ZO Kovačica, v piatok 11. mája, výborníci prerokovali a schválili všetky štyri body rokovacieho programu, ktorý bol hneď na začiatku doplnený dvomi návrhmi. Na samom začiatku zasadnutia prítomní členovia lokálneho parlamentu minútkou ticha vzdali poctu nedávno zosnulej výborníčke a členke Obecnej rady Mirjane Kostićovej z Crepaje. V pokračovaní zelenú dali najprv návrhu rozhodnutia o schválení programu komasácie v katastrálnej obci Debeljača (Obec Kovačica) a neskoršie bez diskusie schválili uznesenie o uskutočnení postupu komasácie v katastrálnej obci Debeljača. Komasácia pôdy v Kovačickej obci sa začala uskutočňovať v roku 1976 a doteraz je ukončená vo všetkých katastrálnych obciach okrem k. • ĽUDIA A UDALOSTI •

o. Debeljača, Padina a Samoš. Na návrh Obecnej rady, ktorá zasadala deň pred týmto zasadnutím ZO, 36 prítomných výborníkov posúdilo a schválilo návrh rozhodnutia o poskytovaní súhlasu k textu zmluvy

o regulovaní vzájomných vzťahov v poskytovaní služieb pri vykonávaní činností v oblasti urbanizmu a ochrany životného prostredia medzi Obcou Kovačica a Verejným podnikom Urbanizam Pančevo.

Na záver schôdze výborníci schválili návrh uznesenia o poskytovaní súhlasu k rozhodnutiu o spôsobe určovania cenníka vypracovania územných plánov a urbanistických plánov a projektov.

DEŇ VÍŤAZSTVA. V stredu 9. mája Rada Miestneho spoločenstva Selenča zorganizovala príležitostnú slávnosť pri pomníku obetiam druhej svetovej vojny, s cieľom spoločne si pripomenúť 9. máj 1945 − Deň víťazstva nad fašizmom, ktorý je stanovený na počesť ukončenia druhej svetovej vojny. Zoskupeným občanom a žiakom základnej školy sa krátko prihovorila predsedníčka RMS Katarína Vrabčenbiaková, ktorá najprv ozrejmila dôvod zoskupenia, a potom vyzvala prítomných, aby minútou ticha vzdali zaslúženú poctu obetiam. Predstavitelia Združenia bojovníkov Obce Báč Tomislav Ćosović a Ramiz Šabčanin, členovia RMS Selenča Katarína Vrabčeniaková a Želmíra Kolárová, ako aj predseda Zhromaždenia obce Báč Dr. Zoran Novaković položili veniec k pomníku padlým občanom Selenče, ktorí svoje životy venovali boju proti fašizmu v presvedčení, že bojujú za lepšiu a krajšiu budúcnosť J. B.-Ď. nasledujúcich generácií. 20 /4803/ 19. 5. 2018

Ľudia a udalosti OBEC BÁČSKY PETROVEC

Ročné financovanie združení občanov Jaroslav Čiep

pondelok 7. mája vo veľkej sieni Zhromaždenia obce Báčsky Petrovec odovzdali zmluvy na rok 2018 združeniam občanov pôsobiacich v tejto obci. Predseda obce Srđan Simić slávnostne podpísal zmluvy o financovaní ročných programov vo verejnom záujme s predstaviteľmi uvedených združení. Ako odznelo v krátkom príhovore, pri tejto príležitosti podpísali 66 zmlúv týkajúcich sa realizácie programov v oblasti kultúry, programov humanitného, osvetového, invalidného a náboženského charakteru a iných programov a aktivít vo verejnom záujme obce, ktoré sa majú realizovať v aktuálnom roku. Úhrnnú sumu rozpočtových prostriedkov v hodnote 4 milióny dinárov zabezpečili na základe Uznesenia o rozpočte Obce Báčsky Petrovec na rok 2018. Finančnú injekciu pre spolky a združenia v oblasti kultúry, ako aj pre mimovládne organizácie pôsobiace v Obci Báčsky Petrovec určuje Obecná rada, ktorá schvaľuje prostriedky na návrh Komisie pre hodno-

tenie programov združení občanov. Tak petrovská Obecná rada 12. apríla schválila rozhodnutie o rozvrhnutí prostriedkov pre oblasť kultúra v roku

din. združeniam výtvarných umelcov Hložianska paleta a Maglićanská manufaktúra. Spolu je to 1,7 milióna din. Zvyšných 300 000 v tejto položke

Predstavitelia báčskopetrovských spolkov a združení pred podpisovaním zmlúv 2018 v hodnote 2 miliónov dinárov. na mimoriadne aktivity spolkov na Keď ide kultúrno-umelecké spolky, základe osobitného rozhodnutia peniaze rozdelili podľa nasledujú- rozvrhne predseda obce. ceho kľúča: pre divadelníkov VHV V kategórii mimovládnych organiz Petrovca 360 000 din., pre kultúrno- zácií rozpočtová položka je v hodnote -umelecké spolky Petrovská družina 3,2 milióna dinárov. Peniaze sú určené v Petrovci, Jednota v Hložanoch, na spolufinancovanie programov spolok Đuru Jakšića v Maglići po a aktivít humanitného, kultúrno340 000, pre Zvolen v Kulpíne 160 -vzdelávacieho, invalidného a ná000, Združenie petrovských výtvar- boženského charakteru, ako i na akných umelcov 60 000, Spolku filatelis- tivity významné pre Obec Báčsky tov Báčsky Petrovec pridelili 40 000, Petrovec. Určené sú pre 49 spolkov tiež toľko MOMS Petrovec a po 10 000 a združení. V tejto kategórii najviac

peňazí, 135 000 získalo Združenie osôb s osobitnými potrebami Objatie v Kulpíne, potom Matica slovenská v Srbsku a Srbská pravoslávna cirkevná obec v Kulpíne po 100 000, Srbská pravoslávna cirkevná obec v Maglići a petrovský evanjelický cirkevný chór po 80 000, spolky žien v Petrovci, Hložanoch a Maglići po 70 000, kým Spolok kulpínskych žien dostal 40 000. Klub poľnohospodárov v Petrovci získa 60 000, koľko aj obecné združenie penzistov, kým miestne organizácie penzistov a Zväz invalidov práce Vojvodiny po 40 000. Obecní požiarnici a hasičské spolky v Hložanoch a Petrovci, ako i obecní lovci a spolky vo všetkých štyroch dedinách, Združenie Multiple sklerózy, Rádioklub Petrovec, YMCA Serbia a Komorný zbor Musica viva po 50 000. Najviac združení (14) v tejto kategórii však získalo 30- až 40-tisíc din., 3 združenia po 20 000, jedno 15 000 a 3 po 10 000 din. Veľkú čiastku peňazí tejto rozpočtovej položky osobitným rozhodnutím rozvrhne predseda obce. Ide o 900 000 din., čiže takmer tretinu peňazí v tejto položke.

NOSITELIA CENY HOSPODÁRSKEJ KOMORY VOJVODINY (2): MIKROMARKET NS, NOVÝ SAD

Široká parketa novosadského marketu Oto Filip

red rokmi asi každá naša domácnosť mala vlastný obľúbený, spravidla menší obchod v susedstve, kam jej členovia pravidelne chodili nakupovať to základné: chlieb, mlieko, jogurt, cukor, ryžu, konzervy, šťavy... Potom nastúpila éra samoobslúh, po nej veľkých, najčastejšie zahraničných obchodných reťazcov v mestách, ponúkajúcich veľký výber tovarov od výmyslu sveta. No pre stálu tlačenicu, málo času a predajnú horúčku stratila sa v nich možnosť poznať bližšie predajcov, viac a častejšie komunikovať s nimi. Riadiac sa tézou, že nie všetko minulé musí byť aj zlé, majiteľ a riaditeľ Mikromarketu NS Aleksandar Čokorilo v podnikaní vsadil na tromf, že ľudia i dnes potrebujú menšie obchody v susedstve. Orientácia správna, dôkazom čoho je i ročná cena HKS, získaná za výsledky dosiahnuté v oblasti služieb.

www.hl.rs

Chronologický pohľad treba začať údajom, že Mikromarket bol založený v roku 1996, aby potom celých deväť rokov pôsobil a v podstate podnikal v jednom maloobchode. Počet predajných objektov začal stúpať od roku 2005, práve v dobe, keď sa veľké zahraničné obchody rýchlo začali etablovať na tunajšom trhu. Najprv pribúdalo pár nových marketov každý rok, aby sa v posledných rokoch ich počet rázne zvýšil. Už rok 2014 Mikromarket ukončil s dvadsiatimi štyrmi lokalitami v meste, čo znamenalo, že mu v ňom začalo byť tesno. Logickým ďalším krokom bolo šírenie obchodnej siete, otváranie podnikateľských jednotiek aj v obciach Sriemske Karlovce, Báčsky Petrovec, Inđija. V súčasnosti je v zložení spoločnosti až 110 maloobchodných objektov, veľkoobchod, už tri roky i pekáreň s kapacitou desaťtisíc výrobných jednotiek za deň. Spoločnosť v súčasnosti zamestnáva 700 pracovníkov a jej objekty denne navštívi približne

Informačno-politický týždenník

päťdesiattisíc zákazníkov, ktorých nákupné potreby sa sledujú na dennej úrovni. Od roku 2005 ročný rast Mikromarketu NS nikdy nebol menší od tridsať percent. Pred pár rokmi bol dokonMajiteľ a riaditeľ ca šesťdesiatoMikromarketu NS Aleksandar sem percent, čo vlastne spôsobiČokorilo lo, že vlani otvoril až 31. predajný objekt. Markety podobajúce sa niekdajším obchodíkom umožňujú dnes kupujúcim rýchly nákup a dobré služby. Darí sa im to natoľko, že sa dostali medzi päť najlepších maloobchodných firiem vo Vojvodine, obchodujúcich s potravinárskymi a nepotravinárskymi výrobkami. Majiteľ Aleksandar Čokorilo

na záver podčiarkuje: − K stabilite firmy najviac prispievajú zamestnanci svojou úpornou, kvalitnou a trpezlivou prácou. Počas všetkých rokov sme mali podporu dodávateľov, ktorí nás berú ako partnera, do ktorého sa oplatí investovať a korektne s ním podnikať. Akcie a marketingové aktivity nám umožnili stať sa konkurencieschopnými aj v súťaži s veľkými zahraničnými obchodnými reťazcami. Pre skvelý vzťah k zákazníkom, prispôsobovanie sortimentu ich potrebám, tí nám zostávajú verní. A s cieľom byť im vždy k dispozícii, väčšina našich objektov má otvorené 24 hodín denne. Uzavriem tým, že počas všetkých uplynulých rokov existencie Mikromarket NS bol synonymom stabilnej, solventnej a likvidnej firmy. Cieľom nám je, aby taký zostal aj v budúcnosti... (V budúcom čísle: Nič sa nedeje náhodou) • ĽUDIA A UDALOSTI •

V KOVAČIKEJ OBCI BUDÚ VYRÁBAŤ ELEKTRINU Z VETRA

Energia z 38 veterných turbín P Anička Chalupová

odobne ako kovačickú insitu už roky obdivujú návštevníci takmer z celého sveta, milovníkov technických zaujímavostí určite poteší návšteva prvej veternej elektrárne v Kovačickej obci, ktorú sprevádzkujú koncom roka.

obce. Krátko potom sa začali prípravy na realizáciu projektu so zámerom vyrábať elektrickú energiu premenou veternej energie. Majiteľom projektu, ktorého celková hodnota dosahuje zhruba 185 miliónov eur, je Enlight Renewable Energies, izraelská firma, kým zhotovenie štúdie, hlavného projektu a zadováženie

Oznamovacia tabuľa na začiatku územia, kde sa buduje Veterný park Kovačica

V prvej polovici roku 2012 bola podpísaná prvá zmluva medzi Obcou Kovačica a belgickou firmou Elektrowinds, ktorou sa plánovala výstavba veterného parku na území

stavebných povolení mal na starosti investor – belehradská pobočka belgickej firmy Elektrawinds K-Wind. Projekt Kovacica Wind Farm financuje hlavne Európska banka pre

elektrárne plánuje aj rekonštrukcia poľných ciest smerujúcich k veterným generátorom. Kým sa veterná elektráreň pomaly stáva atrakciou pre okoloidúcich pútnikov, poľnohospodári z Kovačickej obce sú spokojní s úhradou získanou za svoje prenajaté pozemky. Po ukončení

obnovu a rozvoj (EBRD-European Bank for Reconstruction and Development), ako i iné banky. Veterný park Kovačica s výkonom 104,5 MW bude čoskoro sprevádzkovaný na území približnej rozlohy 3 711 ha v katastrálnych obciach Kovačica, Crepaja a Debeljača a rozprestiera sa približne na 80 m nadmorskej výšky na západe, ktorá sa zvyšuje Z magistrálnej cesty M-24, medzi Crepajou v smere východu a Kovačicou, už tušiť vŕšky vysokých stožiarov do maximálnych s turbínami 115 m. Úhrnne 38 veterných turbín pre Veterný park prác na výstavbe parku, kde je angaKovačica dodala americká spoloč- žovaných približne 50 pracovníkov, nosť General Electric Renewable piati ľudia si tu nájdu zamestnanie Energy, ktorá sa zaoberá výrobou na neurčitú dobu. Po uvedení do elektrickej energie z obnoviteľných prevádzky koncom roku táto veterná zdrojov. V uplynulých mesiacoch elektráreň bude treťou najväčšou bolo inštalovaných už zopár z diaľky elektrárňou tohto druhu v Srbsku viditeľných generátorov s trojlistými a spolu s Veterným parkom Čibuk vrtuľami na 110 metrov vysokých pri Kovine do roku 2020 má byť stožiaroch. Predpokladaný výkon zapojená do elektrickej siete Srbska. Výstavba veterných elektrární sa pokryje spotrebu energie pre zhruba 65 000 domácností. Týmto projek- plánuje aj v juhobanátskych obciach tom sa okrem výstavby veternej Alibunár, Plandište a Vršac.

PREVENCIA ZUBNÉHO KAZU U DETÍ

Za zdravý úsmev Elena Šranková

odľa slov Dr. Maríny Francistyovej štatistické údaje týkajúce sa zubného kazu u školských detí sú z roka na rok deprimujúcejšie. To ju ako detskú stomatologičku a predsedníčku združenia občanov Oáza zdravia podnietilo realizovať projekt Za zdravý úsmev, ktorý podporil Pokrajinský sekretariát pre zdravotníctvo. Prvá prednáška a dielňa v rámci tohto projektu boli vo štvrtok 3. mája v kysáčskej škole pre žiakov nižších tried. Žiaci si so záujmom vypočuli o tom, čomu slúžia zuby, čo spôsobuje zubný kaz a ako mu Žiaci boli aktívni a kreatívni • ĽUDIA A UDALOSTI •

predísť. Boli veľmi aktívni a zaujímavo odpovedali na otázky, kedy navštevujú zubára a kedy si umývajú zuby. Neskoršie usilovne triedili pre zuby zdravé a škodlivé potraviny a naliepali ich k zdravému, respektíve pokazenému zubu. Vyfarbovali zubné kefky, kreslili zuby a takýmto spôsobom si iste najlepšie zapamätali, ako si zachovať zdravé zuby. Ako hovorí Dr. Francistyová, v ďalšej etape projektu, ktorý potrvá aj v júni, deti budú ešte aktívnejšie účinkovať. Na záver informuje, že združenie Oáza zdravia jestvuje dva roky a doteraz sa zameriavalo na ekológiu. 20 /4803/ 19. 5. 2018

Ľudia a udalosti K DESIATEMU VÝROČIU PORTÁLU MARTINA A KATARÍNY PUCOVSKOVCOV Z KULPÍNA

Robili sme nadšene, s láskou Katarína Gažová

ebová stránka kulpin.net bola spustená 1. mája 2008 a dodnes tam bolo zverejnených asi 4 300 textov. Iniciátorom založenia stránky bol vtedy 16-ročný Martin Pucovský. O práci na obsahovej náplni kulpin.netu nám porozprávala Katarína Pucovská, novinárka v Novosadskom rozhlase. Aké boli začiatky fungovania vášho portálu? − Môj syn začal túto prácu takpovediac na vlastnú päsť a ja som ho v tom podporila. Zo začiatku sme ani nemali presnú víziu, dokedy plánujeme zotrvať. Predpokladali sme, že to bude dva − tri roky a, hľa, uplynulo odvtedy plných desať rokov. Martin urobil prvý dizajn kulpin.netu a za tie roky sme ho dvakrát redizajnovali. Má na starosti technickú stránku portálu, technickú údržbu a ja pracujem na tej novinárskej časti,

LETMO

Budúcnosť

raví sa, že nostalgia patrí minulosti a nádej budúcnosti. I keď to zákonite nemusí vždy tak byť, je jasné, že spravidla viac sa oplatí dívať do nadchádzajúcich rokov, než uvažovať o tom, čo bolo kedysi, prípadne čo sa dalo urobiť inak. V záujme lepšej dopravnej budúcnosti práve prebiehajú veľké infraštruktúrne projekty, od vŕtania tunelov, cez budovanie nových tratí, po stavanie mostov a vozoviek. Vyžiada si to obrovské sumy, lebo sú mimoriadne náročné. To, čo však zlyháva, sú niektoré doterajšie praxe a zvyky. Železnice Srbska majú síce nové vlaky, no staré stanice. Vrátane počítačov v nich, ktoré sú v takom stave, že pokladníci často musia vypisovať lístky rukou. Kým stará hlavná železničná stanica v Belehrade navidomoči mizne pod tieňmi rýchlo sa šíriaceho Belehradu

www.hl.rs

čo je aj v súlade s mojím povo- zostali na tom, že všetko sami laním. Teraz Martin žije a pracuje financujeme a nikomu nič nedlna Slovensku, ale vďaka inter- hujeme. Hlavne ide o prenajatie netu naďalej spolupracujeme internetového priestoru, lebo a náš kulpin.net žije svoj život. Najprv sme tak fungovali, že ja som písala texty a Martin fotil a spracúval fotografie, robil videá. Teraz ja pripravím texty a spracujem fotky a on to dá na portál. Ako to finančne kryjete? − Ako som povedala, Martin sám vyfinancoval otvorenie webu, aby sme získali internetový priestor. Tak sme zača- Martin a Katarína Pucovskovci li. Vkladali sme najprv vlastné prostriedky. Neskoršie máme hodne fotografií vo vysokej sme sa uchádzali o prostriedky rezolúcii, máme aj videá, texty, čo z Úradu pre Slovákov žijúcich si vyžaduje hodne priestoru. A v zahraničí a takých šesť rokov keďže chceme fungovať naďalej, sme dostávali prostriedky z toh- svoju robotu a čas nepočítame to prameňa. Potom sme zasa a ostatné výdavky financujeme z vlastného vrecka. Čo si záujemcovia môžu vyhľadať na kulpin.nete? Oto Filip − Snažíme sa zaujať, a tak sledujeme aktuality z rôznych oblastí. Predovšetkým zo života tunajších na vode, tá nová Belehrad − Stred Slovákov. Dôležitú úlohu majú alebo Prokop je nielenže vzdialená od stredu mesta, ale aj veľmi zle spojená s inými časťami. Na frekventovanej stanici Nový Belehrad KRÁTKE SPRÁVY nielenže nie je žiadna pitná voda, ale celé jej okolie je priam úžasne špinavé. Pri stanici Golubince, kde vlaky smerom do Nového Sadu alebo Belehradu menia lokomotíPosvätili starú farskú buvu, keďže časť trate medzi Starou dovu. Po vlani ukončenej gePazovou a Inđijou bude uzavretá nerálnej oprave farská budova prinajmenšom do konca roka, sa slovenského evanjelického a. počas dvadsaťminútovej prestáv- v. cirkevného zboru v Báčskom ky cudzinci nadchýnajú bujnými Petrovci vystavaná ešte v roku rastlinnými porastmi, nielen trávy, 1837 bola v nedeľu 13. mája ale i žihľavy. po predpoludňajších službách Množstvo navonok drobných Božích slávnostne posvätená. vecí, skôr problémov, už dnes hrozí, že vymaže všetky pekné dojmy Čin posviacky vykonal Samuel z napredovania veľkých investič- Vrbovský, biskup SEAVC v Srbných podujatí. Najdivnejšie však sku, za pomoci domáceho farára je to, že na ich odstránenie vôbec Jána Vidu, hostí zo Slovenskej netreba veľa peňazí. Stačí viac republiky v čele s Milanom Krivzodpovednosti a kúsok lepšej or- dom, biskupom Západného ganizovanosti. Budúcnosť si aspoň dištriktu ECAV na Slovensku, toľko zaslúži. A my s ňou. a viacerých kňazov pôsobiacich

Informačno-politický týždenník

fotografie, ktoré upútajú pozornosť návštevníkov našej stránky. Posledné tri roky sme prítomní aj na Facebooku, kde dávame ešte viac informácií a foto materiálu, avizujeme aktuálne udalosti, ponúkame rôzne zaujímavosti z každodenného života. Máme hodne návštevníkov stránky zo zahraničia, našich krajanov v Kanade, v Spojených štátoch, v Austrálii..., s ktorými dobre spolupracujeme, takže aj odtiaľ zverejňujeme texty o rôznych udalostiach a činnosti Slovákov vo svete. Aké máte plány do budúcna? − Povedala by som, že nič vopred neplánujeme. Robíme, pokiaľ nás ten fanatizmus drží a pokiaľ budeme vládať. Stále je to ťažšie a náročnejšie. Ale snažíme sa každý deň priložiť aspoň jeden nový príspevok na stránku. Ak nemáme aktuality, tak je to nejaká zaujímavosť, napr. o významných osobnostiach, o udalostiach z dejín a podobne. Naši návštevníci to od nás očakávajú a teší nás, že vedia oceniť našu snahu. Foto: z archívu kulpin.net

Báčsky Petrovec v zboroch Báčskeho seniorátu. Túto 181-ročnú budovu miestna cirkev mala možnosť zrenovovať predovšetkým vďaka financiám, ktoré získava z prenájmu v reštitúcii vrátenej cirkevnej pôdy, ale aj vďaka projektom, schválenej zahraničnej podpore a sčasti aj príspevkom lokálnej samosprávy. Pri tejto príležitosti v kostole a na farskom nádvorí odznel príležitostný program, ktorý prichystali domáci cirkevníci. Potom si záujemcovia mohli obzrieť renovované miestnosti v prízemí starej farskej budovy. J. Č-p • ĽUDIA A UDALOSTI •

JARNÁ SEJBA NA BANÁTSKYCH POLIACH

Sucho znovu vyčíňa Vladimír Hudec

truktúra sejby na vojvodinských poliach je hlavne podmienená kvalitou pôdy a tým, ktorá kultúra sa v danom prostredí darí. V Aradáči, Bielom Blate, Vojlovici, sejú hlavne kukuricu a slnečnicu, ako aj pšenicu a iné oziminy. V juhovýchodnom Banáte, presnejšie v Hajdušici a Jánošíku okrem kukurice a pšenice hodne pestujú aj sóju. Táto štruktúra sa podstatne nezmenila ani tejto jari, ibaže poľnohospodári čoraz viac sadia aj repku olejnatú, ktorá sa zdá byť rentabilnejšou od pšenice a aj od kukurice. Poveternostné podmienky viac-menej žičili jarnej sejbe. Zásoby vlahy v pôde neboli síce veľké,

ale boli predsa uspokojivé. Suché počasie v apríli umožnilo sedliakom pôdu dobre skypriť a vykonať sejbu v optimálnych lehotách. Avšak sucho s nezvyčajne vysokými teplotami, ako aj dlhotrvajúci juhovýchodný vietor znovu konali proti poľnohospodárom. Zásoby vlahy sa pomaly míňali a na pôde sa objavili čoraz väčšie pukliny, ako jasný znak, že zem je suchá. Následkom bolo nerovnomerné vyrastanie zasiatych porastov. Zrnko, ktoré sa dostalo hlbšie do pôdy, kde malo nadostač vlahy, vyklíčilo, avšak to plytšie uložené buď nevyklíčilo, alebo začalo klíčiť, ale pre nedostatok vlahy vyschlo. V rozhovore so sedliakmi odhadujeme, že nevyšlo asi 20 percent osiva. Toto nerovnomerné vyrastanie zvýši náklady

pri ošetrovaní porastov a vyvolá aj nerovnomerné zrenie a problémy s tým súvisiace. Aby sa tomu vyhli, mnohí poľnohospodári odročili sejbu sóje na druhú polovicu mája. Následky nedostatku vlhka už vidieť aj na porastoch pšenice, ktorá začala žltnúť od koreňa. Okrem toho pšenica už vyklasila a potrebuje vodu na nalievanie zrna. S repkou olejnatou je to vari trochu lepšie, lebo má vraj hlbšie korene, hoci zrejme tiež potrebuje dážď. Vo chvíli, keď tieto riadky odovzdávame do tlače, v Hajdušici a okolí pršalo, čo určite pomôže vzchádzaniu a rozvoju porastov, ktoré už vyšli, hoci tie inak príliš skromné spŕšky určite nestačia. Potrebné sú vraj výdatnejšie dažde. Takými sa môžu pochváliť poľnohospodári v Bielom Blate, kde pred dvomi týždňami spadlo zo 30 litrov na štvorcový meter a významne pomohlo porastom. Lejak bol síce prudký a vyvolal vytváranie kôry, ktorá bránila klíčiacim rastlinám

preraziť na povrch. Okrem toho minulý víkend túto dedinu postihla opravdivá prietrž mračien. Pol hodiny sa lialo ako z vedra a napadalo až 47 litrov na štvorcový meter. Pršalo však hlavne v dedine a v bližších častiach chotára. Veľké množstvá vody pováľali pšenicu a jačmeň a v údoliach voda zostala na povrchu. Určité škody nečas spôsobil aj v záhradách. Tak či onak vrtošivé počasie už začalo vyčíňať a poľnohospodári sa obávajú, že sú to náznaky ďalšieho suchého roku. V očakávaní výdatnejšieho dažďa hromžia na štát a vodohospodárske organizácie Srbska a Vojvodiny, ktoré práve v týchto dňoch vyrubili príspevky na odvodňovanie na tento a na minulý rok, napriek tomu, že vo vláde Srbska svätosväte sľubovali, že tento príspevok na rok 2017 bude zrušený. Mala to byť skromná pomoc štátu pre beztak ochudobnených sedliakov, ale ako vidieť, ani tá sa nerealizovala.

PR ČLÁNOK

Užite si rozšantené leto v akvaparku v Báčskom Petrovci

ňa 25. mája 2018 OTVORÍME PRE VÁS najväčší a najkrajší komplex akvaparku PETROLAND v Srbsku. Nachádza sa v Báčskom Petrovci, iba 17 km od Nového Sadu a 115 km od Belehradu. Celková plocha komplexu je 20 ha. Na ploche asi 8 hektárov sa nachádzajú vodné zábavné atrakcie s vyše dvadsiatimi najväčšími a najrýchlejšími toboganmi – Black Hole (čierna diera) najdlhší – 128 m, Kamikaza najrýchlejší a najvyšší – 18 m i veselý tobogan Dúha pre deti i dospelých. Súčasťou rozsiahleho areálu je 6 bazénov, ako aj rozšantený, so špeciálnymi efektmi bazén pre deti – Detský raj a ďalšie atrakcie pre dospelých. Ponúkame vám skvelú jazdu aj na ďalších toboganoch Crazy corn, Twister, Tiger a Zebra a vami, našimi návštevníkmi najviac preferovanom tobogane King (kráľ) kvôli neobvyklému tvaru. Využite aj jedinečný Bazén s vlnami – naše „Panónske more“ so šiestimi typmi vĺn a Divokú rieku s množstvom zábavy. Zdrojom termálnej vody je vrt, z ktorého prúdi na povrch voda z hĺbky vyše 800 m s teplotou nad 46 °C. Našu geotermálnu vodu s jej blahodarnými účinkami na liečbu pohybového ústrojenstva, reumatizmu môžete využiť práve v Relaxačnom bazéne, doprajte si oddych, pohodu a úľavu vášmu telu. • ĽUDIA A UDALOSTI •

Samozrejmosťou je aj široká ponuka stravovacích služieb, kde je možné ochutnať rôzne špeciality z grilu, ale aj vynikajúcu pizzu. Ponúkame ďalšie súvisiace služby − priestranné pláže s ležadlami a slnečníkmi, športové ihriská pre futbal a volejbal, ako aj viacúčelové ihrisko s umelou trávou, veľké parkovisko, zmenáreň, free wifi, prezliekareň so skriňami...

Ak si želáte oddych, relaxáciu, úžasnú zábavu a adrenalín, navštívte petrovský akvapark PETROLAND, ideálne miesto pre mladých, rodiny s deťmi i pre tých trochu starších… Je to práve to, čo potrebujete − oddych pre dušu a telo! Doprajte si predĺžený víkend s kúpaním. Viac informácií nájdete na www. petroland.rs, ako aj na Facebook skupine www.facebook.com/aquaparkpetroland.

20 /4803/ 19. 5. 2018

Ľudia a udalosti STARÁ PAZOVA

BÁČSKY PETROVEC

Oslávili Deň školy Program ku Dňu ZŠ Anna Lešťanová

stredu 9. mája žiaci a učitelia staropazovskej Základnej školy hrdinu Janka Čmelíka oslávili Deň školy. Pri tejto príležitosti žiaci za pomoci svojich učiteľov prichystali program, ktorý sa niesol v znamení tanca, spevu a básní.

slovenskom a v srbskom jazyku. Potom nasledovali hudobné, spevácke a tanečné body, ako aj prednes krásneho slova. Vydarené vystúpenia mali aj členovia školského chóru a orchestra a predstavila sa aj školská tanečná skupina Pazovčanka. Členovia školskej divadelnej sekcie predviedli úryvok z divadelného pred-

Katarína Gažová

sieni Slovenského vojvodinského divadla v piatok 11. mája odznel program venovaný oslave Dňa Základnej školy

Únos starkých, ktoré vzniklo vďaka vlaňajšiemu projektu a za finančnej podpory Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí. Autorkami projektu sú Mária Andrášiková a Zuzana Maglovská. Cieľom pro-

S tanečnou skupinou Pazovčanka pracuje Vlasta Kardelisová

Na začiatku programu − riaditeľka školy Vlasta Werleová a profesorka Mária Andrášiková

Početných hostí, rodičov a priateľov školy v mene tejto výchovno-vzdelávacej ustanovizne v divadelnej sále privítal Janko Havran, riaditeľ školy. V prvej časti programu sa predstavili škôlkari z Predškolskej ustanovizne Poletarac, ktorí majú vyučovanie v

Jána Čajaka. Prítomných privítala a o práci žiakov a učiteľov v škole sa zmienila riaditeľka školy Vlasta Werleová. Zvlášť sa poďakovala učiteľom a žiakom, ktorí reprezentovali školu na rôznych súťažiach. Potom žiaci na javisku SVD predviedli divadelné predstavene

stavenia Kako su nastale ružne reči a recitáciami po nemecky a po anglicky žiaci ukázali svoju znalosť cudzích jazykov. Oslava bola iba malou ukážkou toho, čo sa žiaci tejto slovenskej základnej školy naučili od začiatku školského roka.

POUGÁR

Juraj Bartoš

Bumbumbum-bumbum-bum! E xkluzívna správa úvodom dnešného bubnovania, vážení, znie: Permanentné vyčkávanie na oznámenú rekonštrukciu Našej Vlády potrvá do ďalšieho. Pardon: do ďalších... Ďalších... vo... vol... ieb! Áno, správne, uhádli ste – volieb! Do ďalších volieb-voľbičiek. Ktoré budú...? No − kedyže budú? V októbri, vravíte? Dobre, dobre − máte pravdu. Lenže tu nie je reč o malých voľbách, o voľbách do národnostných rád. Tu ide o budúce Veľké, temer Historické parlamentné voľby. Ktoré budú... Správne: keď povie Niekto, Kto Rozhoduje o Všetkom. Veď

www.hl.rs

jektu boli divadelné zájazdy, aby sa žiaci petrovskej základnej školy zoznámili so žiakmi z iných prostredí u nás a v zahraničí. V rámci programu ku Dňu školy vystúpil aj školský spevácky zbor pod vedením profesorky Marieny Stankovićovej-Krivákovej.

prečo by sa malo vetrať za dverami vlády, ktorej členovia sa raz za čas trošku povadia. Vari sme neskonštatovali aj pred týždňom, že kto koho rád-rada, rád-rada sa s ním/ňou hašterí-háda? Ejha! Veď to môže platiť − a prečo by, všakáno, neplatilo?! − aj pre Našu Národnostnú Radu! V ktorej NNR (a veruže už dávno) všetko klape − jedna radosť! Najmä hádky. Neklamný to prejav lásky jej členiek a členov... Čože-čo? Za dverami NNR že je od istého času Veľké Ticho? Nuž teda... behom-beh nazrieť do osobitných voličských zoznamov. Rozum do hrsti

Informačno-politický týždenník

(ak do hrsti je ešte vôbec čo dať) a v októbri, akože inak: s úsmevom na tvári, rezkým krokom k urnám sa pobrať, teda k volebným urnám. Hlasovať za Vyprofilovaných a Slušných a Charakterných a Slušných a Bojovných a Slušných a Odborných a Slušných a Vzdelaných a Slušných Prosteakurátnych a Slušných a Slušných a Slušných kandidátov. Čože? Tvrdíte, že takí nie sú?! Vy ste alebo dajakým zázrakom už v máji 2018 nedostali Leták s Kalendárom na Historický Rok 2018, v ktorom HR ´18 sa udejú Historické Októbrové Voľby do NNR, alebo vám proste zlyháva

zrak a mali by ste − prv než nazriete do osobitného voličského zoznamu, a potom aj do volebnej listiny, zájsť k okulistovi. Aby ste sa potom nemuseli posýpať popolom, vyslovujúc obligátne ospravedlnenie, že ste − hát − od istého času akýsi krátkozrakí... Alebo nedoslýchaví. Ako napríklad tí a takí, ktorí nechápu, že ak padne tzv. dočasný zákon o znížení dôchodkov (z roku 2017, platný do konca 2017), naši penzisti − ako pekne-krásne objasnil Náš Pán Prezident a Naša Pani Premiérka − budú poberať nižšie penzie! BUM! • ĽUDIA A UDALOSTI •

BÁČSKY PETROVEC

Seminár pre vychovávateľov a učiteľov Katarína Gažová

núka možnosť získania nových poznatkov doma, o čom svedčí a dvoch lokalitách − v Gym- aj počet prihlásených záujemnáziu Jána Kollára a v Pred- cov. V škôlke ich bolo 30 a v GJK školskej ustanovizni Včiel- zo 50. Seminár je dôležitý aj pre ka v Báčskom zveľaďovanie Petrovci v piavyučovacieho tok 11. mája sa procesu v nazačal dvojdňošich škôlkach v ý seminár a školách. pre učiteľov V Slávnosta vychovávanej sieni GJK sa teľov, ktorý tiež prihovorila zorganizovala Ľudmila ÁbeloNárodnostná vá, manažérka rada slovenvzdelávania skej národCentra ďalšienostnej menho vzdelávašiny, Výbor pre Anna Medveďová a Ľudmila nia Univerzity vzdelávanie, Ábelová (sprava) Komenského, v spolupráci ako jedna z ves Univerzitou Komenského dúcich organizátoriek semináv Bratislave, Centrom ďalšieho ra zo Slovenska. Vysvetlila, že vzdelávania. príchod do Petrovca je spôsoRiaditeľka Anna Medveďová bom výjazdového metodického podotkla, že tento seminár po- vzdelávania mimo Slovenska

STAROPAZOVSKÝ SPOLOK PRE AFIRMÁCIU INVALIDOV FÉNIX oslávil v sobotu 12. mája sviatok svojho domáceho patróna Vasilija Ostroškého. Slávnosť za prítomnosti početných hostí a priateľov spolku prebiehala v miestnostiach tamojšieho Sokolského domu. Uvítací prejav mala Jelica Despotová, predsedníčka Fénixu, ktorý úspešne pôsobí 24 rokov a zoskupuje okolo sedemdesiat členov.

19. – 25. 5. 2018

POČASIE

A. Lš.

Časť účastníkov seminára pre Slovákov žijúcich v zahraničí. Cestou seminárov sa odborníci zo Slovenska snažia pripraviť program, pomocou ktorého chcú pomôcť našim pedagógom a uľahčiť im prácu. Zameranie seminárov bolo na prierezové témy v edukačnom procese, pričom mali tri cieľové skupiny: materské školy, pre

ktoré pripravili seminár o folklóre, pre prvý stupeň základných škôl spracovali témy príprava na prednes a umelecký prednes, a pre druhý stupeň základných a pre stredné školy pripravili mastery larling ako novú tému a prednášky z informačných technológií ako základu vyučovania pre každého učiteľa. Vedúcimi jednotlivých skupín seminára boli Ľudmila Lašáková pre 1. stupeň ZŠ, Anikó Töröková pre informatiku, Mária Onušková pre 2. stupeň ZŠ a stredné školy, a Beatka Juráková pre materské školy.

KONFIRMAČNÁ SLÁVNOSŤ V CIRKEVNOM ZBORE KOVAČICA I sa uskutočnila v nedeľu 13. mája. V tohtoročnej generácii je 15 konfirmandov, z čoho 5 dievčat a 10 chlapcov, ktorých pripravil a slávnosť konfirmácie vykonal zborový farár a banátsky senior Pavel Sklenár. Svoje znalosti z kresťanskej viery konfirmandi si v plnom slovenskom evanjelickom chráme Božom overili pred rodičmi, krstnými a starými rodičmi, príbuznými a ostatnými veriacimi, keď aj prvýkrát pristúpili k sviatosti Večere Pánovej. A. Ch. Foto: Foto Centar

sobota

nedeľa

pondelok

utorok

streda

štvrtok

piatok

27˚ | 12˚

28˚ | 14˚

25˚| 15˚

25˚ | 16˚

22˚ | 14˚

23˚ | 13˚

21˚ | 14˚

• ĽUDIA A UDALOSTI •

20 /4803/ 19. 5. 2018

Ľudia a udalosti Z ČERVENÉHO KRÍŽA V STAREJ PAZOVE

Početné humanitárne aktivity Anna Lešťanová

vetový deň Červeného kríža a Červeného polmesiaca − 8. máj si pripomenuli aj v staropazovskej obecnej organizácii. Na príležitostnej tlačovke hovoril Živan Radaković, tajomník Červeného kríža Stará Pazova, ktorý okrem kratších dejín vzniku tejto humanitárnej organizácie podal súvahu doterajšej činnosti úspešne realizovanej na území obce. V rámci Týždňa Červeného kríža od 8. do 15. mája v Starej Pazove organizovali početné aktivity, ako deľba edukačných materiálov, dobrovoľné akcie darcovsta krvi, súťaž v poskytovaní prvej pomoci... Táto súťaž sa konala v tamojšej Zalesňovateľskej škôlke Brest a jej účastníci boli rozdelení do dvoch skupín: dorast a mládež. V prvej skupine súťažilo osem tímov – žiaci základných škôl zo Starej Pazovy, Novej Pazovy a Vojky, kým v druhej skupine tri tímy tvorili žiaci pazovských stredných škôl. Úlohou súťažiacich bolo čím lepšie sa postarať o zranených v improvizovanom dopravnom nešťastí a vyskúšať sa v poskytovaní kardiovaskulárnej reanimácie. Podľa rozhodnutia odbornej poroty víťazmi v kategórii dorastencov boli žiaci Základnej školy hrdinu Janka

Čmelíka zo Starej Pazovy. Najlepší v mládežníckej kategórii boli žiaci gymnázia, ktorí týmto postúpili do pokrajinskej súťaže v poskytovaní prvej pomoci, ktorá sa uskutoční 2. júna v Kovine. S cieľom nadviazať medziná-

tajomník Radaković, mienia pokračovať v poskytovaní pomoci najohrozenejším občanom Staropazovskej obce. Zvýšenú pozornosť upriamia na zapojenie mladých ľudí – volontérov, ktorí sú základom tejto humanitárnej organizácie. Toho času majú asi 100 volonté-

Starej Pazove varí jedlo, ktoré sa rozdeľuje na 11 punktoch. Pre najohrozenejších občanov je zabezpečených aj okolo 300 tzv. lunch balíkov,“ prízvukoval Radaković a doložil, že všetky aktivity tejto organizácie podporuje tamojšia lokálna samospráva. Jednou z pri-

Živan Radaković rodnú spoluprácu predstavitelia staropazovskej humanitárnej organizácie spolu s delegáciou lokálnej samoprávy 11 a 12. mája pobudli na Slovensku, kde sa zúčastnili v podujatí Dni Starej Pazovy v Bratislave. Červený kríž Stará Pazova patrí medzi úspešnejšie organizácie vo Vojvodine, ktorých je spolu 45, kým na území celého Srbska pôsobí 186 organizácií ČK. Aj v tomto roku, ako povedal

Jedlo pre užívateľov ľudovej kuchyne sa varí v dvoch veľkých kotloch rov a plánujú utvoriť mládežnícku terénnu jednotku. „ Pre užívateľov ľudovej kuchyne (700 – 750 porcií) sa každodenne v budove Červeného kríža v

oritných úloh v nadchádzajúcom období je zabezpečiť miestnosti pre miestne organizácie ČK v dedinách Staropazovskej obce.

IN MEMORIAM

Ján Gedeľovský 1933 – 2018

piatok 4. mája vo veku 85 rokov v Kysáči umrel Dr. Ján Gedeľovský, špecialista všeobecnej medicíny. Kysáčom sa rýchlo rozniesla táto smutná správa, lebo doktor Gedeľovský liečil Kysáčanov celých 37 rokov a mnohí ho poznali aj ako zanieteného športovca, hudobníka a speváka. Ján Gedeľovský sa narodil 26. apríla 1933 v Kysáči, kde ukončil i základnú školu. Bol príkladným žiakom. Roku 1945 ho zapísali do gymnázia v Petrovci, kde tiež bol výborným žiakom, ale sa z neho stal i vynikajúci

www.hl.rs

športovec. Najskôr v starej záľube, vo futbale, ale neskoršie viac pozornosti venuje volejbalu a stáva sa hráčom petrovskej Mladosti. Hodne pozornosti venoval i stolnému tenisu. Zdravotníctvo začal študovať v Sarajeve, ale po roku pokračoval na Lekárskej fakulte v Belehrade, kde roku 1961 získal diplom. Špecializáciu všeobecnej medicíny ukončil v Novom Sade. Zúčastňoval sa na kongresoch a odborných konferenciách a uverejnil tri odborné články. Celú pracovnú

Informačno-politický týždenník

dobu, v rokoch 1961 až 1998, robil v ambulancii v Kysáči. Okrem zdravotníctva doktor Gedeľovský mal rád šport a hudbu. Učarili mu husle, na ktorých hrával od stredoškolských rokov, tiež počas štúdia v Československom dome v Belehrade a neskoršie i so synmi Jánom a Vladimírom na početných programoch a podujatiach nielen v Kysáči, ale i mimo a dokonca i v zahraničí. Bol i spevákom v mužskej speváckej skupine KIS Kysáč a v novosadskom Šafáriku. Športové žilky v ňom hrali až dovtedy, kým mu to roky dovoľovali. V Kysáči sa pričinil o založenie stolnotenisového klubu a dokonca

bol delegátom vojvodinského stolnotenisového športu na návšteve v Moskve a v Leningrade (1984). Bol i na Majstrovstvách Európy v Prahe (1986). Ako stály lekár FK Tatra bol prítomní nielen na bežných súťažiach, ale i na početných zájazdoch v zahraničí. Množstvo plakiet a diplomov svedčí o jeho záujmoch, vzťahoch a príspevkoch v športe. Všetci, čo poznali doktora Gedeľovského, sa zhodnú s tým, že bol človekom plným optimizmu a pozitívnej energie, dobrej fyzickej i psychickej kondície. Snáď preto sa i dožil vysokého veku. Pochovali ho v Kysáči 5. mája. Nech mu je ľahká rodná kysáčska zem. E. Š. • ĽUDIA A UDALOSTI •

EKOLOGICKÁ SÚČASNOSŤ SRBSKA (3)

Rýchlejšie k cieľom Oto Filip

acošské správanie sa k životnému prostrediu si vyberá stále väčšiu daň. Po dobe, keď sa vplyv civilizácie na podnebie príliš dlho schovával za prirodzené výkyvy počasia, nastúpili časy iné. Dá sa povedať, že dnes ručičky na symbolických hodinách životného prostredia ukazujú o päť minút dvanásť. Výrazné oteplenie, priveľa automobilov a plynov, úroda v ohrození, rôzne hrozivé štatistiky nútia štáty, inštitúcie a jednotlivcov úporne, rýchlo a rázne konať v prospech ochrany prírody a okolia. Jednou z popredných osobností, ktorá je už dlho aktívna na environmentálnej scéne Srbska, je Ilija Đorđević, predseda Organizačného výboru podujatia Eco Expo, pri zrode ktorého pred rokmi stál. Od prvého veľtrhu s uvedeným názvom uplynulo takmer desaťročie, kadečo sa za ten čas zmenilo, čosi na horšie, čosi na lepšie... Ľudia z času na čas zvyknú robiť súvahy. Vyčítate si dakedy, že ste sa plnou vervou vybrali ekologic-

Ilija Đorđević kou cestou? Zvlášť vzhľadom na početné prekážky, z ktorých je nedostatok peňazí a pochopenia asi tá najväčšia... − Pointa je asi v tom, že keď čosi robíš z ničoho, keď začínaš od nuly, tak je to ako tvoje decko, čiže musíš sa stále oň starať. Nepatrím k ľuďom, ktorí sa vzdávajú alebo cúvnu, keď narazia na prekážky. Podľa mňa je najdôležitejšie, že sa veľtrhy, ako • ĽUDIA A UDALOSTI •

Eco Expo musia diať, aby sme v tom environmentálnom boji mohli nielen zotrvať, ale občas i zvíťaziť. Hoci účinkujem v kope aktivít počas roka, v rôznych pracovných skupinách, v inštitúciách a inde, veľtrh ma napĺňa najviac. Istým spôsobom mám rád aj tú tenziu, ktorá sa začína už pol

angažujú v záujme štátu alebo v záujme vlastného alebo cudzieho vačku. Všetko to, samozrejme, súvisí aj so životným štandardom... − Veľký problém v štáte, v ktorom mnoho zamestnaných pracuje za dvesto, tristo, nanajvýš štyristo eur, je ten, že to mnohokrát dokorán

Z aprílového veľtrhu Eco Expo roka pred štartom podujatia a stupňuje sa každým mesiacom. Nie je mi to ľúto, nemám výčitky v žiadnej chvíli, keďže všetky tieto ekologické záležitosti a opatrenia mám rád. Keď je tu navyše i apríl v Belehrade, skvelý, slnečný a krásny, aký bol tohto roku, hneď je aj ovzdušie inakšie a človek sa inak cíti. Čo ešte by som si mohol priať? Nie všetci a nie vždy majú pochopenie pre to, čo treba podnikať... − Platí to zvlášť pre to, ako sa iní dívajú na pôsobenie Hospodárskej komory Zeleného Srbska. Viacerí ľudia si totiž chybne namýšľajú, že sme si ich neprávom zobrali na mušku, že máme čosi proti nim, hoci v tom všetkom nie je nič osobné. Základný problém je v tom, že jednotlivci či spoločnosti narúšajú príslušné zákony, čo mi zase nechceme tolerovať. Musíme sa vtedy ozvať, domáhať sa pôsobenia sústavy, tak isto systémových riešení, ktoré výrazne zredukujú možnosti pôsobiť v akomkoľvek sivom pásme. Toho sa hlasne zastávame v každej pracovnej skupine. Vieme o všetkom, čo sa na ekologickom pláne deje v Srbsku toľko, že dakedy len na základe jednej výpovede alebo pár viet vieme odhadnúť, či sa dotyční

otvára možnosti korupcie. Priam obdivujem, ako všetko ľudia bojujú za vlastnú existenciu. Ide o to, že sú to ľudia, ktorí musia so skromnými prostriedkami žiť a prežiť mesiac, ktorí majú deti na školách a fakultách, ktorých nútia byť zodpovednými a načas platiť komunálne a iné účty. Musí sa konečne objaviť možnosť, aby tie naše platy stúpli, aby ľudia mohli z nich a svojej roboty žiť ako-tak dôstojne, čiže aby sa nemuseli dennodenne vynachádzať, robiť inde na úkor vlastného času, aby nemuseli čakať na pomoc z dediny, prípadne z cudziny. Hodne sa hovorí o prístupovej Kapitole 27. Sme dostatočne prichystaní na jej zdolávanie, máme na to vôbec odborníkov, vieme vypracovať projekty? − Keď ide o vypracovanie projektov, úprimne poviem, že si nie som istý, že to vieme tak, ako treba. Keď ide o znalosť látky, som presvedčený, že máme dobrých odborníkov, vrátane mladých, ktorých táto oblasť veľmi baví. Musím vyzdvihnúť, že už od roku 2003, čiže celých pätnásť rokov, rozprávam o opatreniach vzťahujúcich sa na životné prostredia, že im treba pristupovať inak. Vedia o tom na príslušných ministerstvách – pre ochranu životného prostredia,

eurointegráciu, poľnohospodárstvo. Veď nemôžete od pôdohospodára, ktorý vstáva o štvrtej či piatej ráno, aby sa najprv postaral o dobytok, potom vysadol na traktor a odišiel do poľa, kde je takmer celý deň a skadiaľ sa unavený vráti domov, očakávať a žiadať, aby po večeroch písal projekty. Ak mu nepomôžeme, tak pomáhame veľkým, bohatým konglomerátom, ktoré majú všetko a všetko si môžu dovoliť zaplatiť. Ide o absolútne nerovnoprávny zápas, v ktorom je poľnohospodársky výrobca znevýhodnený už na štarte, čo znamená, že ho musíme podporiť inak ako dnes. Čím sa životné prostredie líši od poľnohospodárstva? − Základnou špecifickosťou životného prostredia je, že do neho sa musí len vkladať. Ziskom je čosi neveľmi vyčísliteľné, konkrétne či hmatateľné, ako je čistý vzduch, voda, pôda. To si však vyžiada pätnásť až šestnásť miliárd eur, ktoré treba na tieto účely vyčleniť v priebehu pár desaťročí. Pre mnohých je prvým problémom to, že takúto veľkú sumu treba zabezpečiť na čosi, čo sa neveľmi vidí: nie je to teda ekonomika, v ktorej sa vyrába, nie je to ani infraštruktúra, ktorá prinesie nové vozovky, trate, mosty. Navyše, iné krajiny v tom všetkom majú oveľa lepšie možnosti ako my. Či už s peniazmi alebo bez peňazí, ekologicky sa pôsobiť musí... − Nesmieme v žiadnom prípade dovoliť, aby sme žili v doterajšej špine a pri odpadoch, aby sme prírodu zamorili ešte viac. Neraz je jednoducho nepochopiteľné, ako veľmi sa nestaráme o vlastné okolie. Stačí sa pozrieť na skromné možnosti početných lokálnych komunálnych podnikov v Srbsku, ktoré často majú len jeden alebo dva nákladiaky v dezolátnom stave. Problémov je všade a musíme ich rýchlejšie riešiť. Chcem tým povedať, že je najdôležitejšie, aby sme na konci dňa mali kladnú súvahu. Musíme si konečne uvedomiť, že to najpodstatnejšie a nenahraditeľné je naše zdravie. A že zaň a za lepšiu existenciu treba vytrvalo bojovať, tak ako to robia mnohí iní vo svete. Namiesto záveru vyzdvihujem, že musíme urobiť súvahu, potiahnuť hrubú čiaru pod doterajšou praxou a nepochopením, uvedomiť si, že bez nápravy stavu a výroby nieto ani rozvoja. Nič sa samo osebe neposunie vpred, ani v živote, ani v ekológii... (V budúcom čísle: V environmentálnej Bosne)

20 /4803/ 19. 5. 2018

DETSKÝ KÚTIK

O rodine Keď sa vás opýtajú, že koho máte najradšej vo svojej rodine, čo odpovedáte? Rodičov, brata, sestru či starých rodičov? Ťažká otázka, však? Je to láska, ktorá sa nemôže vymerať ani porovnať s inou. Kamaráti z Bieleho Blata, Aradáča, Petrovca a Padiny nám písali o svojej rodine. Danuška

a Moja mamMá

nna . a sa volá A Moja mam ravotná zd cuje ako ra p é a v ko 45 ro av y. Má dlh rednej post né. Oči st Je . ra st se za , vždy zavia hnedé vlasy sí okuliare. Tvár má o n a ako stena. m á hn e d é sto je bledá okrúhlu a ča tupý. Uši má malé ý a šnice. Má Nos má mal v ýrazné náu kná, keď e n a v e si o n a Je pe dé obočie. tmavé, hne oje lesklé, sv ždy ukáže V . je e sm sa eje. Oblieka Často sa sm nohavice čisté zuby. osieva iba n , vo a o rt o sa šp uke nosiev tenisk y. V r ba. vé o so rt o o ilá šp a u. Je to m šk ta u rn e veľkú či na , 4. b, ZŠ Já Igor Ferko y Petrovec čsk Čajaka, Bá

Moja stará mama o kom Dlho som rozmýšľala, sa som o Dlh . cu napíšem prá o mám leb úť, dn ho roz hla nemo rých rodičov. veľmi rada mojich sta hodla pre roz sa som a Ale preds so mnou. starú mamu. Je najviac pomáha. mi le Stá . Veľmi je dobrá . ou mn Hrá sa so často Mnoho pracuje. Ja jej Keď príde . trh na í od Ch pomáham. hn ste á. domov, často varieva odré oči. a m Má hnedé vlasy á je. Má 67 lst a t šky vý j Je stredne rokov. Volá sa Anna. dy ma Často chodím k nej. Vž starú ju mo Ja í. ap kv pre s niečím . mamu veľmi ľúbim

Moja rodina Ocko kosí trávičku, mama má veľký úsmev na líčku. Očká sa jej smejú a moje srdce hrejú. Moje srdce je veľké ako háj, v maminých rukách je raj. Mám ja rúčky dve, ktoré mama hreje. Braček sa hrá s autíčkom trochu a mamu na líčko bozká, veď je to krásny dar. Mama a ocko sú pekný pár, ocko ľúbi mamku a mamka ľúbi ocka, je to láska veľká ako dve čierne očká! Lucia Valentová, 3. 2, ZŠ Bratstva jednoty, Biele Blato

www.hl.rs

Moja rodina má št yroch čl mama, otec, enov: brat a ja. Rad i trávime voľný čas sp olu. Keď sú naši ro dičia v práci stará mama sa stará o bra , naša ta a mňa. Aj keď mám všetkých člen ov rodiny rada, rozhodla som mojej sa, vám predstav ím len jednéh že o nich. Dnes vá m predstavím z bračeka. Jeh môjho o meno je Pe ter. Má tri roky. Pre jeh o vek je stre dnej výšk y. Jeho farba o čí je hnedá ak o gaštany. Má aj hnedé vlasy. Je vžd y nasmiaty a jeho úsmev m Keď sa vrátim u vždy pristane. zo školy, veľm poteší a chce i sa mi , aby sme sa spolu hrali. Môj braček a ja sa radi hrá vame s autami, skla dáme kock y a radi spievame. Ke ď je priazniv é počasie a keď svieti sl niečko, hráva me sa na dvore. Hra n a dvore je vž dy veselá. Na dvore hrá me sa na kolobež futbal a vozíme kách. Ale rad i sa aj prechádzam e. Mne je s moj ím bračekom veselo. A pre vždy to mám môj ho bračeka Petríka veľm i rada. Hana Cechm ajstrová, 4. ZŠ Jána Čaj b, aka, Báčsk y Petrovec

Moji b Ján je ratia sa vo lajú mô rokov j starší bra Ján a Žan. t. Má 1 a mlad 5 š má m odré o í Žan má 14 či a hn . Ján Ž an m oči a c á hnedé vla edé vlasy. h o dí d ch o d í sy a h ne d o Už sú o strednej 7. triedy. Já dé Môj dedo vi š veľ kí, n k o ly ac nežije. Um na ta a každ bol živý, každ rel. Keď ý má s k sa nehrajú Slovensku ú n edeľu chodie . r á d hr voj m dôchodok. val po obil a . Učia sa áva hr la y mn e p Môj dedo m omáh na laptope ptop. Žan al 76 rokov. M a, keď Ján je a niek sa Ján Hrubík enoval e n p . Bol vysoký. príde revažne na iečo nerozu dy aj Oči mal hnedé, vlasy domo S m lo ie v b m e ie le. Mal prob v, ja sa ns k u , . Hráva s jazykom. Č ale v r asto ho vypla lém a sled ád na gitare eľmi poteším keď zoval. uje fu Mal ma rád, , p o čú . tb ja jeho tiež, že má v le ma vždy čaka m star alové zápa a hudbu l, keď som sa bo sy šíc m ôž u vracal zo škôlk y. Po vždy b h bratov, le . Som rada máhal nám. , tre b a . rániť a b Kup nám potravu pomô o oni ma . Dedo mal ka oval cť mi, maráta gumára. On keď je živý a čast o nás navštívi. E le Môj dedo m ZŠ ma na Hlavat i veľmi chýb Nemá ma kt á , 3. 1 a. rš ala o do , Tit a , P vraciam zo šk čkať, keď sa adina oly. Mama p racuje a ja som sám.Vte dy na neho. Nik si často spomínam dy nezabud nem na môjho dobré ho deda.

Aňa Gálová, 3. 1, ZŠ Bratstvo, Aradáč

Moji b rat

Môj brat

Informačno-politický týždenník

Môj starý ot ec

Milan Stepan ov, 3. 1, ZŠ Bratstvo , Aradáč

• DETSKÝ KÚTIK •

Obzory

Z obsahu Slobodná improvizátorka

str. 4-5

K 25. Hložianskej palete

str. 6

Apokalyptická púšť

str. 8

Nový Sad 19. 5. 2018 Ročník XXXV Číslo 4/404

PRÍLOHA PRE KULTÚRU, VEDU, UMENIE A LITERATÚRU

VÝROČIA

Zázrakov je celkom dosť aj tu, na dosah ruky K šesťdesiatinám Tomáša Čelovského Zoroslav Spevák

či mimozemskými bytosťami na to, aby vyčaroval kúzlo. omáš Čelovský je pán Perly, kúzla a zázraky sú totiž spisovateľ. S aristo- všade vôkol nás, tu, na dosah kratickým ruky – v rodine, na citom a dvore, v škole, vo úctou k písanévreckách detských mu slovu, bude kraťasov, v kotlíochotný dôkladne ku, kde otec varí a neúnavne brúsiť vojenskú fazulu, text, do posledvo dvore, na kláte nej kvapky ležérne starého stromu... plynúceho času. Stačí iba siahnuť Kvalitu a úroveň rukou, samozrejnikdy nepodriadi me, keď na to máš žiadnemu mimozrak, schopnosť literárnemu mozázrak si všimnúť, mentu či tlaku. zázrakotvorné Azda aj preto tvorí oči, schopné veci pomenej, ale asvnímať nedemoTomáš Čelovský poň za sebou nekratickým, exklunecháva machule a zlyhania, zívnym, ba až excentrickým ktoré by mohli narušiť dojem spôsobom... To človek buď od o čare jeho spisovateľských Matky Prírody má, alebo je jedschopností a zručností. noducho odsúdený žiť bez toho Neuróny v tzv. spisovateľskej zóne sivej mozgovej hmoty Tomáša Čelovského boli a azda aj sú nastavené tak, že bol a azda aj je schopný veci a javy života vidieť zo zvláštnych, neočakávaných, prekvapivých uhlov: veď práve to je jedna z podstatných čŕt tvorivosti. Tento svieži, nonkonformný pohľad rozmeru, bez tej soli života... na svet mu umožnil venovať sa Ďalšou vecou je však, čo s tým vo svojej tvorbe naoko všed- dokážeš urobiť, keď sa postavíš ným, každodenným témam zoči-voči bielemu, mlčiacemu – nemusel teda siahať za fan- papieru, či ľahostajne svetieltastickými, nadpozemskými, kujúcemu monitoru...

Príbeh je tu niekde, chveje sa na hranici uchopiteľnosti, vznáša sa ako duch, raz je v hlave, potom už z nej von, dýcha ti do ucha, je to dych zloducha, mihá sa, skrýva a objavuje ako pruhovaný, plachý tiger v bambusovom kroví. Hneď je tu, v nasledujúcej sekunde ho už niet... Skutočnosť či prelud? Ak rýchlo nenájdeš správne slová a nezachytíš ho pevnými koordinátami jazykových prvkov – nenávratne zmizne, unikne... PUF! Tomáš však k príbehu pristupuje trpezlivo, až láskavo, ako skúsený poľovník na príbehy, sústredene a s prižmúrenými očami, ukazuje zvieratku prázdnu dlaň, získava jeho dôveru, pomaličky − potichučky ho oplieta citlivými, pozorne vyberanými slovami, pohládza ho, oblapáva, vykresľuje nežnými pohybmi pera a príbeh sa

pozvoľna objavuje na čiernom pozadí, vyrastajú jeho obrysy, nenápadne sa zhmotňuje jeho štruktúra: Ozaj, čo len z toho vznikne? Zahusťuje sa sémantická sieť, zapĺňajú sa prázdne

miesta, vykúkajú a trbliecu sa detaily, naskakujú perlivé slovné bravúry a významové kotrmelce, odrazu príbeh je celý tu, v plnej svojej kráse, minuciózne vycibrený a vyšperkovaný, akoby vznikol sám od seba, zrodil sa z vodnej peny... Vety sú elegantné, hadité, kaskádovité, vibrujú a prekvapujú... ponárajú sa a vynárajú... navonok krehké, vskutku ale pevne skĺbené a usporiadané... Často viac vypovedajú práve v cezúrach medzi slovami, než vo svojich hmotných štruktúrach. Áno, uhádli ste, sú to vety pána spisovateľa. Tomáša Čelovského. Majstra vodografa v knihe Rád chodím do školy (1984). Sama Bažaľu zo zbierky Sen noci prvoaprílovej (1993). Ocka so šampónovou špongiou na uchu, „mydliaceho sa“ vo vani mobilom po celom tele v jednej z našich najlepších poviedok pre deti všetkých čias Telefón, zaradenej do knihy Posledné pekné rozprávky (2008). Zatiaľ Tomášovej poslednej knihy pre deti. Pri jeho vzácnom jubileu si s radosťou a vďakou spomínam na spoločne strávené chvíle, predovšetkým tie, pri spolutvorení Zorničky. A dovolím si upozorniť, teda nie iba vzácneho jubilanta: Pre tvorivého človeka je práve tvorenie tou najlepšou „medecínou“. Neprestávam preto očakávať a robiť si zálusk na Tomášove „ešte poslednejšie a ešte peknejšie“ poviedky. Samozrejme – pre deti a pre nás ostatných. POZNÁMKA: Autor text prečítal na 62. literárnom snemovaní, ktoré sa uskutočnilo 21. apríla 2018 v matičnom dome v Báčskom Petrovci.

VÝTVARNÍCTVO

19. 5. 2018 • 20 /4803/

KVARTETO SLOVENSKÝCH VÝTVARNÍKOV ÚČINKUJE NA MÁJOVEJ VÝSTAVE GRAFIKY V BELEHRADE

Tvorivé dosahy a presahy Oto Filip

lérie a podujatia Májová výstava grafiky. O rok aždý z nich má svojský neskoršie vzniká subjektívny pohľad, Zbierka Graficktorý mnoho vypokého kolektívu, vedá aj o samotnom ktorá už v roku autorovi. Pútavé diela štyroch 1955 mala 700 osobností, našich umelcov, grafických lisktorých podmienečne možno tov. Dnes je tých zaradiť do troch generácií: prác vyše 5 000. pokročilej – Jozefa Klátika, na Z dejín ešte len prahu stredného veku – Vesny toľko, že sa na Emília Valentíková: Strecha Opavskej a mladej, naplno Obilićevom venci doposiaľ udialo okolo Vladu Veličkovića, od Halila 1 500 výstav, kým si stovky Tikveša po Boška Karanovića. No na to, aby sa podujatie expozícií z neho mali možnosť pozrieť obyvatelia iných miest trvajúce do 24. mája nezrev Srbsku a v Juhoslávii, ako dukovalo len na cenu, treba aj v Európe, Ázii, Amerike... Aj tohtoročná Májová výstava grafiky belehradského kruhu, podujatie len názvom belehradské, no spravidla renomované, kontinuálne a kvalitné, splnila svoje poslanie – prezentovať rôzne súčasné tendencie autorov, prekliesniť cesty mladým autoprichádzajúcej – Aleny Klátirom len dobýjajúcim kovej a Emílie Valentíkovej, tunajšiu scénu, odmenemožno prehliadnuť na súniť najúspešnejších časnej grafickej scéne. Štyri a najlepších Veľkou práce, nesporne zaujímavé už Práca najnovšieho laureáta Veľkej pečaťou. Tradične ju kvalitou a možnosťou výkladu, pečate Bojana Otaševića: Raj – Alena Klátiková: Graziella udeľujú v deň otvorenia poznačené inakším koloriOmilostenie výstavy, tento rok to tom, rôznymi kontrastmi, inou úlohou svetla a jasu, vcelku 1949 a rýchlo sa, za pár ro- bolo 3. mája. Je zaujímavé, že vyzdvihnúť, že tohtoročný rozmanitými tvorivými prí- kov, okrem Katedry grafiky vznikla presne pred 55 rokmi, výber prác takmer stodvadstupmi. To, čo je však prácam na belehradskej Akadémii v roku 1963. Dokladom toho, siatich umelcov zo Srbska a rekvarteta našich výtvarníkov výtvarných umení na dlhšie že ide o cenu jasnú a vzácnu, giónu znovu potvrdil výraznú sú i mená niektorých z jej lau- pluralitu prejavov, rozmanité predsa spoločné, reátov: od Bogdana Kršića po a skutočné bohatstvo rozličje azda citlivá myných autorských poetík seľ a precízna kresa umeleckých orientácií ba, poetické oko a záujmov, pútavosť tvoa zručná ruka ako rivých rukopisov, reagupredpoklad vzniku júcich na široké rozpätie grafík s viacerými námetov, nápadov a vrstvami významov, tém, pohybujúcich sa od pôsobiacich sviežo, lyrickej a geometrickej niekedy pevným, abstrakcie po figuráciu. inokedy prchavým Súčasný návštevník dojmom. SvedecJozef Klátik: Stopy zvuku však z azda najkomtvá ich pozorovania plexnejšieho grafického dneška, prírody, postavenia obdobie stal jediným punktom podujatia u nás, z tohto človeka, možno i monotó- pre túto výtvarnú disciplísvojrázneho prierezu nie, jemných zmien rôznej nu. Samozrejme, i kultovým ročnej grafickej tvormatérie, vrátane tej ľudskej, miestom, zvlášť od roku 1952, Grafika Vesny Opavskej: Myslím, by, predsa odchádza naznačujú prostredníctvom s ktorým sa spája i vznik gateda jar

20/II

vystaveného mnohoznačnosť možných posolstiev. A prinášajú, samozrejme, zvláštny cit, nepripúšťajúci odosobnenosť a samotu, najčastejšie nútiaci diváka byť nielen svedkom, ale i vizuálnym spolutvorcom s umelcom. Či už milovník umenia grafiku vo výtvarníctve má, alebo nemá najradšej, je jasné, že to najkrajšie z nej každý rok dokáže vydolovať práve v najkrajšom ročnom mesiaci. Spravidla v jej svojráznej Mekke, ktorou je takmer sedem desaťročí Galéria Grafického kolektívu v srdci Belehradu. Pre tých, čo možno nie sú dostatočne v obraze, Grafický kolektív uzrel svetlo sveta 3. júna

VÝTVARNÍCTVO

HLAS ĽUDU • OBZORY s rozporuplnými pocitmi. S potešením z (u)videného, no aj s nemalou dávkou blenu v srdci. Totiž ešte len pár mesiacov, do polovice júla a známa galéria odpláva kdesi do neznáma, možno i do dejín alebo neprívetivých končín. A už to nebude ono. Lebo sa z jedného z najznámejších belehradských chrámov umenia a dlhoročnej oázy graﬁky, ktorého steny pred polrokom i čosi zdobili napríklad i diela prof. Albína Brunovského, napriek viacročným úporným snahám, petíciám a apelom, pravdepodobne stane čosi všedné: akási kaviareň, reštaurácia, slovom pohostinský

Pestrosť rôznych autorských prístupov: Slavko Milenković, Mirjana Tomašević a Dušica Grujić

objekt. Azda ich je tak málo, takže potrebujeme ďalší. Toľko o našej kultúre a nekultúre, o vzťahu k umeniu, o vážení si tradícií. A čo je ešte smutnejšie, nová adresa chýrečnej

galérie zatiaľ nie je ani známa. Akoby táto inštitúcia, s ktorou sú späté celé povojnové dejiny tunajšej graﬁky bola bezdomovcom, čakajúcim na to, kto bude mať dosta-

tok milosrdenstva prichýliť ho. Sme ľudia pôžitkári, a kto by v tom všetkom holdoval tam nejakému výtvarníctvu či graﬁkám. Ešte dva rezne a štyri koňaky, prosím...

Portréty Michala Ďurovku Vladimír Valentík

tvorby. Michal Ďurovka sa tu totiž rozhodol predstaviť sa verejnosti samostatnou výstavou kresieb ľudských podobizní. Počas rokov v jeho ateliéri sa nahromadil veľký počet portré-

21/III

kademický maliar Michal Ďurovka má za sebou už početné samostatné a kolektívne výstavy. Širšia verejnosť ho pozná predovšetkým ako maliara abstraktných kompozícií pozostávajúcich z pestrofarebných plôch. Novšie skúšal svoj výtvarný prejav čiastočne konkretizovať a zaoberal sa farebnými výjavmi roviny a ešte v konkrétnejšom tvare – lesov. Bolo to malé prekvapenie pre naše výtvarné obecenstvo a milovníkov výtvarného umenia. Autoportréty, lavírované perokresby, Najnovšie vý1995 − 1999 stavy portrétov v Kysáči, Kovačici a Báčskom Petrovci sú ďalším tov jeho príbuzných, priateľov, posunom v jeho umeleckej ko- známych a tiež aj modelov z munikácii s ctiteľmi výtvarnej akadémie, ktorí profesionálne

ponúkajú svoju tvár Niektoré podobizne na umelecké stvárnesú znázornené iba nie. Výstava portrétov kontúrovou čiarou Michala Ďurovku nám a iné zase pomocou približuje predovšettak husto navrstvekým jeho kresliarsku ných čiar, že na nich zručnosť pri znázorbielobu papiera ňovaní početných takmer nevidieť. individuálnych, jediPráve spôsob pounečných osobností a žívania a využívania sprostredkuje nám ich čiary v podstatnej neraz zložitý psychomiere ovplyvňuje logický stav na dvojnaše pocity a spôrozmere papiera. V Rajna Krulj, sob, na aký budeme tom všetkom akoby lavírovaná kresba znázornenú osobu bola skrytá svojrázna tušom, 13,3x10,5 vnímať. Ako výslemágia umeleckého cm, 1992 dok takej skutočpovolania a zručnosti. nosti na týchto Na Ďurovkovej výstave pe- Ďurovkových monotematicrokresieb, kresieb kých výstavách sme uhľom, ceruzou alebo sa stretli s nespokombináciou techník četným množstvom (uhoľ, pastel a lavíľudských podobizní rovaný tuš) stretáv ich rôznych duševme sa s početnými, ných a náladových jedinečnými ľudskýobmenách. mi podobizňami. POZNÁMKA: Text Na základe použitej techniky pri ich bol uverejnený v kastvárňovaní závažne talógoch výstav porRastislav vyplynulo ovzdušie, trétov M. Ďurovku Boldocký, kresba usporiadaných v v ktorom ten portrét uhľom a pastel, pokračuje svoj život Galérii SND v Kysá40x30 cm, 2018 na papieri. Ešte viac či, Galérii insitného však psychologizujúci umenia v Kovačici efekt na znázornenej osob- a Galérii Zuzky Medveďovej v nosti závisí od použitia čiary. Báčskom Petrovci.

H UD B A

19. 5. 2018 • 20 /4803/

INTERVIEW: MARÍNA DŽUKLJEVOVÁ, KLAVIRISTKA

Slobodná improvizátorka Stevan Lenhart

22/IV

dá sa, že u nás ešte stále pretrváva ponímanie klavíra ako stroho klasického nástroja. Nielen preto novosadská klaviristka Marína Džukljevová patrí medzi najvýraznejších súčasných inovátorov a protagonistov novej hudby v tomto prostredí. Zaoberajúca sa najmä hrou v oblasti voľnej improvizácie (free improv) a spolupracujúc s domácimi a zahraničnými hudobníkmi rôznych štýlových zameraní, v priebehu posledných rokov sa osvedčila ako vynikajúca inštrumentalistka, odohrala veľký počet koncertov a nahrala viacero spoločných vydaní. Okrem toho Marína tiež organizuje koncerty a dielne improvizovanej hudby v Novom Sade a pracuje ako profesorka hudobnej kultúry v strednej škole v Sombore. Občas je prítomná v televízii (Štúdio 6) a rozhlase (Tretí program RB) a je na programe tohtoročného Medzinárodného festivalu Ring Ring. Aká bola tvoja cesta k voľnej improvizácii? Čo tomu predchádzalo v hudobnom zmysle a ako pociťuješ vzťah medzi voľnou improvizáciou a konvenčnejšími hudobnými štýlmi? – Po ukončenom štúdiu hry na klavíri na Akadémii umení v Novom Sade nasledovalo obdobie prehodnocovania: Kto som ja, čo vlastne chcem dosiahnuť hudbou, ktorý je môj hudobný jazyk a čo je to, čo mnou hýbe a podnecuje vo mne kreativitu a ďalšiu aktivitu? Cítila som potrebu po súčasnejšom hudobnom výraze, ktorý vôbec nebol zastúpený v našich vzdelávacích ustanovizniach a na koncertných javiskách. Ide predovšetkým o súčasnú hudbu z konca 20. a z 21. storočia – o ktorej u nás, žiaľ, nejestvovala literatúra a nejestvoval školiteľ, s ktorým by som mohla pokračovať v ta-

kom štúdiu a zdokonaľovaní. Našťastie, v tom období som mala príležitosť zúčastniť sa v práci dvoch dielní voľnej improvizácie, ktoré viedol violista a skladateľ Szilárd Mezei. Tam som sa stretla s niečím, čo ma v hudobnom zmysle dodnes napĺňa a vzrušuje. Začala som vystupovať s viacerými improvizátormi a neskoršie som sa zúčastnila

ešte v niekoľkých dielňach, lebo takýto spôsob vyjadrovania je nevyčerpateľnou témou na uvažovanie, prácu a zdokonaľovanie. Som rada, že hneď na začiatku rozhovoru môžem odpovedať na, pre mňa veľmi významnú, otázku vzťahu medzi improvizáciou a konvenčnou, čiže klasickou hudbou. Je dobre známe, že najväčší skladatelia, začnúc Bachom, boli vynikajúci improvizátori a mnohé diela klasickej hudby vlastne predstavujú zapísanú improvizáciu. Vo svojej pedagogickej práci v strednej hudobnej škole sa snažím poukázať žiakom práve na túto skutočnosť. Pre mňa sú tie dve strany nerozlučiteľné a takýmto spôsobom pozorujem aj komponované diela, pričom základný rozdiel je v čase, ktorý sa trávi pri vzniku určitého diela. Pri komponovanom kuse totiž máte všetok čas sveta dopracovať

ho, pokým pri improvizácii ten čas predstavuje chvíľu, keď zaznie prvý zvuk a musíte sa omnoho rýchlejšie vynájsť, reagovať a formovať materiál. Väčšina ľudí, aspoň u nás, považuje klavír za výlučne klasický hudobný nástroj. Tvoj prístup k hre je však príliš neštandardný, vzpiera sa ustáleným kánonom

a opiera sa o avantgardný zvuk súčasných skladateľov a interpretov... Aké reakcie kolegov a obecenstva vzbudzuje tvoja hra na klavíri? – Spôsob môjho narábania s klavírom nie je ani nový, ani revolučný. Okrem rozšírených techník, ktoré používam a ktoré sú už dlho prítomné

v súčasnej klasickej hudbe, je tu aj inakšie využitie zvuku a disonancie, čo dnes väčšinu mojich kolegov v Srbsku, žiaľ, veľmi prekvapuje. Odpoveď na otázku, prečo je tomu tak, obsahuje v sebe viac činiteľov, akými sú: nedostatok správnej

kultúrnej politiky, nekvalitné vedenie inštitúcií, katastrofálne rozdeľovanie ﬁnancií v oblasti kultúry, nedostatočné alebo žiadne zastúpenie súčasného hudobného výrazu (tak improvizácie, ako aj súčasnej klasickej hudby)... Moja technika a narábanie s hudobným nástrojom nepredstavuje teda niečo nové alebo neznáme, ale snažím sa dosiahnuť vlastný, autentický hudobný výraz, aby ste, keď zaznie zvuk klavíra, vedeli, že som to ja. Tvoje vystúpenia a nahrávky sa realizujú hlavne v spolupráci s inými hudobníkmi, hrávaš najčastejšie v duete alebo ako členka tria a viacčlenných ansámblov... Vystupuješ a nahrávaš niekedy aj sólo alebo sa vždy radšej rozhodneš pre spoluprácu? Ako vlastne vzniká tvoja spolupráca s inými hudobníkmi a nakoľko má význam ich štýlová zameranosť? – Tvorba a výmena energie s inými ľuďmi je niečo, čo ma napĺňa a mám z toho veľkú radosť. Nezáleží na tom, či ide o dueto alebo viacčlenný ansámbel. Doteraz som ešte nemala sólistický koncert, ale v tomto roku sú predo mnou samostatné vystúpenia na Slovensku, vo Švédsku a možno aj v Srbsku. Pravdepodobne sa teda realizujú aj moje sólistické nahrávky. Spolupráca s inými hudobníkmi vždy vzniká veľmi spontánne. Hneď na začiatku viete, či vám niekto senzibilitou zodpovedá alebo nie. Či je to niekto, s kým by ste si spolu aj vypili kávu a trávili čas. Improvizácia je špeciﬁcký druh hudobného vyjadrovania sa, pri ktorom sa skutočne bez okolkov prejavujú vaše osobné charakteristiky. Povedala by som, že ide o výrazne ob-

HU DB A

HLAS ĽUDU • OBZORY nažujúci spôsob hudobného výrazu. V tom zmysle je mne veľmi ľahko rozhodnúť sa, či by som chcela spolupracovať s niektorým hudobníkom alebo nie. Doteraz som mala veľké šťastie, lebo to boli nielen výnimoční ľudia, ale tiež vynikajúci hudobníci, od ktorých som sa naučila mnohé veci a spolupráca s nimi bola zakaždým novou výzvou.

ných a rozhlasových hier? – Ide o rozhlasovú hru Majster a Kleopatra, ktorá mala premiéru v marci 2018 na vlnách Tretieho programu Rádia Belehrad. Bola to vzácna skúsenosť, najmä preto, lebo túto hru napísali, komponovali a režírovali dvaja vynikajúci improvizátori: Tristan Honsinger a Joel Grip. Hovoríme teda o príliš atypickom kuse a v súlade s tým bol taký aj výsledok. A reakcie boli výnimočné! V tejto hre sa javia prvky automatického textu, improvizácie a surrealizmu, takže to bol skutočne cenný zážitok. Okrem spomenutej drámy dva roky som hrala v rámci predstavenia Kingy Mezeiovej v Novosadskom divadle a taktiež často

Improstor, aké sú to akcie a kto sú ich účastníci? Je dnes v Novom Sade záujem obecenstva o takýto druh hudobného výrazu? – V tomto mesiaci sa Improstor dožije svojho 99. koncertu bez takmer akejkoľvek podpory mestských a pokrajinských

Pre ktorý nástroj by si sa rozhodla nebyť klavíru? – Po dvadsiatich siedmich rokoch hry na tomto nástroji, je mi ťažko predstaviť si niektorý iný ako fókus môjho záujmu a činnosti. Ale v každom prípade by som chcela naďalej rozvíjať vlastný štýl zapájajúc iné elementy do svojej práce – napr. narábanie mikrofónmi ako nástrojmi, taktiež elektronické nástroje, ale aj akustické predmety, ktoré by mohli prispieť k vývinu a rozširovaniu môjho hudobného výrazu. Foto: Rinzing Kelsang, Joža Jahvo, Róbert Révész

23/V

Príliš často spolupracuješ s inými hudobníkmi – nedávno si nahrala album s tvojím starým známym Jakom Bergerom a na tohtoročnom festivale Ring Ring vystupuješ s Áronom Portelekim... Ako sa klavír správa v duete s bubnami? Inak než inokedy? – Takýto druh dueta je pre mňa možno najlákavejší, z jednoduchého dôvodu, že tu inštitúcií, čo považujem za máte jeden komplementárny veľký úspech. Môžete si len hudobný obraz a možnosti sú predstaviť, koľko úsilia je vlonekonečné. Okrem toho, že je ženého počas sedem rokov harmonický a melodický, klavír organizovania koncertov a dielje tiež perkusívny ní improvizovanej nástroj. Na druhej hudby bez ﬁnančnej Diskograﬁa: Mezei strane bubeníci, podpory. Nielenže – Džukljev – Trilla: s ktorými spolupraide o volontérsku Still Now (If you still) cujem, nepoužívajú prácu mňa a mojich (2017), Džukljev Berbubny výlučne ako kolegov Ivana Čkonger Duo: While Two bicie nástroje. Je jevića a Vladimira Pigeons (2017), S. to možno spoločRaškovića, ale je to aj Mezei Túl A Tiszán né pre všetkých pripravenosť účinkuInnen Ensemble: bubeníkov, s ktojúcich hudobníkov na Nem Füstöl A Zentaji rými som doteraz riziko, že prostriedky Gyár Kéménye (2017), hrala v duete, a sú z predaja vstupeniek Manja Ristić & Marina Džukljev: Moj lavirint nije to Jaka Berger, možno nebudú stačiť tvoj lavirint (2017), Manja Ristić & Marina DžuklAleksandar Škorić, ani na cestovné trojev & Đorđe Marković: Super Silent Mice In Space Vasco Trilla a Pandi vy. Napriek všetkým (2016), Manja Ristić & Marina Džukljev: Live at Balaž. týmto problémom Cultural Center Parobrod (2016), Manja Ristić & Vystúpenie s PorImprostor sa po Marina Džukljev: Secret Conversations (2015), S. telekim na festivacelé tieto roky snaží Mezei: 13 Woodpecker (2014), S. Mezei: Mozdulat le Ring Ring bude ponúknuť novosadnem számít / Motion Does Not Matter (2014), S. vlastne premiéra, skému obecenstvu Mezei Túl A Tiszán Innen Ensemble: Vajdasági lebo sme doteraz vzrušujúci a rozmaMagyar Népdalok | Narodne pesme vojvođanskih nevystupovali sponitý program, priMađara (2014), Szilárd Mezei Septet: Live in Novi lu a veľmi sa teším čom takmer na 80 Sad (Polar/4) (2013). na ten koncert. Ide % prípadov hosťujú Niektoré nahrávky M. Džukljevovej si možno o vynikajúceho umelci sú zo zahravypočuť na webovej stránke soundcloud.com/ hudobníka, výrazničia. marinakeys. ne muzikálneho Vďaka veľkej enera s fantastickou technikou. interpretujem a nahrávam gii a vytrvalosti dnes po siedDúfam, že sa uvidíme 19. mája hudbu Szilárda Mezeia pre mich rokoch v Novom Sade už vo veľkej sieni belehradského rôzne divadelné kusy. Úžitková jestvuje obecenstvo, ktoré ŠKC! hudba je v každom prípade sleduje improvizovanú hudniečo, z čoho mám pôžitok bu a pravidelne prichádza Aké máš skúsenosti z na- a pričom hudba je len jedným na takéto koncerty. Všetko hrávania nekaždodennej z činiteľov celkového diela. toto, samozrejme, vplývalo aj na vývin osobitnej scény rozhlasovej hry Tretieho programu Rádia Belehrad Zaoberáš sa tiež organizá- v tomto meste, ktorá sa môže a v akej miere ťa inšpiruje ciou koncertov a tvorivých pochváliť veľmi zaujímavými zapájanie hudby do divadel- hudobných dielní pod názvom a autentickými hudobníkmi.

Okrem toho, že si jej účastníčkou, určite si zoznámená aj s tvorbou iných interpretov na súčasnej scéne free improv... Ktorých hudobníkov si osobitne vážiš? Mohla by si odporučiť niektoré mená? Vypočuješ si doma aj niektoré populárnejšie hudobné štýly? – Snažím sa sledovať, nakoľko je to možné, čo sa deje v oblasti improvizovanej hudby, aj festivaly, aj nové vydania. Je veľmi mnoho talentovaných a progresívnych hudobníkov, ale pokúsim sa vybrať len zopár mien. Sú to klaviristi Pat Thomas a Eve Risser, potom kontrabasisti Pascal Niggenkemper a Joel Grip a saxofonisti Seymor Wright, John Butcher a Jean-Luc Guionnet. Ich vydania, spolupráce a koncerty predstavujú pre mňa zakaždým vzrušujúce zážitky. Doma počúvam hudbu hlavne ,aktívne’, analyzujem ju a uvažujem o nej, takže moja odpoveď ohľadom toho by ani nebola natoľko zaujímavá, ale chcela by som spomenúť pár mien z domácej scény, ktoré sa určitým spôsobom dotýkajú improvizácie a prichádzajú z iných žánrov. Sú to Lenhart Tapes a skupiny Crno dete a Fish in Oil. Okrem toho, že sú mojimi priateľmi, na ich koncerty rada odchádzam užiť si hudbu.

V ÝRO ČIA

19. 5. 2018 • 20 /4803/

K 25. Hložianskej palete Vladimír Valentík

tvrťstoročie kontinuálnej výstavnej umeleckej činnosti hložianskych výtvarníkov je skutočne krásne jubileum. Výtvarná tvorba v Hložanoch má svoju tradíciu, má svoju minulosť, má svoju aktuálnu chvíľu, a čo je najdôležitejšie, aj svoju budúcnosť. Semeno tohto výtvarného umeleckého podujatia zasadené pred 25 rokmi novinárom Jurajom Bartošom, roky pestované maliarom Jánom Chlpkom a ďalšími hložianskymi maliarmi vyrástlo v rozkošatený strom, ktorý však aj naďalej treba pestovať. K tomu v poslednom čase ruky znovu priložil neúnavný Karol Bartoš. Expozícia jubilejnej 25. Hložianskej palety okrem prác mladých, začínajúcich a nadaných hložianskych výtvarníkov zoskupila aj obrazy tých najskúsenejších a najlepších

Po otvorení 25. Hložianskej palety, sprava: Vladimír Valentík, Ján Miškovic (v úzadí), Milina Balážová, Karol Bartoš, Ján Bartoš, Ondrej Zahorec, Juraj Bartoš, Juraj Galamboš, Branislav Galamboš, Zuzana Galambošová s vnučkou hložianskych maliarov, ktorí sú piliermi tohto výstavného podujatia. Ján Miškovic okrem vydarených krajinomalieb vystavil aj dve ľudovožánrové maľby, realistickým spôsobom znázorňujúce Hložančanov vychádzajúcich z kostola a pri hroznovej oberačke. Karola Bartoša zaujal chotár vôkol Hložian. Najmä sú zaujímavé motívy poľných ciest po daždi. Ďalší vynikajúci hložiansky maliar Branislav

Galamboš, ktorý je roky prítomný na tomto výtvarnom podujatí a bez ktorého by sme si výstavu ťažko mohli predstaviť, pre jubilejnú výstavu si zvolil kvetinové zátišia, ale aj portrét. Ján Chlpka sa na jubilejnej výstave predstavuje svojou typickou a jedinečnou výtvarnou duchaplnosťou. Juraj Galamboš patrí tiež medzi umelecké piliere tejto svojráznej hložianskej umeleckej výtvarnej

prehliadky. Ako skúsený maliar tentoraz si zvolil expresívnejšie podané krajinkárske výjavy, ale aj kvetinové zátišie. Kvetmi na výstavu prispela tiež už skúsená hložianska výtvarníčka Milina Balážová a ku červeným májovým vlčím makom alebo silnejšie štylizovaným kvetom pridala aj jednu zimnú krajinu. Ján Bartoš – tiež pravidelne už roky prítomný na tejto výstave – dával jej vždy osobitnú dynamickosť, lebo ako výtvarník najčastejšie a neúnavne menil výtvarné techniky a výtvarné motívy, ktoré ho oslovovali. Tentoraz sa venoval biblickým témam a motívom. Hložianski výtvarníci sa neustále venujú aj svojim mladším spoluobčanom a pomáhajú im zasvätiť sa do tajov maliarskeho umenia. Práve tí najmladší, ktorí sa predstavujú na tejto výstave vydarenými krajinomaľbami z Dunaja, majú akúsi povinnosť či úlohu s týmto podujatím zotrvať a spomínať si na toto jubileum, keď budú organizovať a oslavovať 50. paletu v Hložanoch.

PUB LIK ÁC IE

Obsahovo bohatá vedecká ročenka Zuzana Pavelcová

24/VI

edecká ročenka Slováci v zahraničí vyšla vo Vydavateľstve Matice slovenskej už po 34-krát. Recenzne ročenku posúdili doc. PaedDr. Pavol Parenička, CSc., a PhDr. Peter Mulík, PhD. Zostavovateľsky sa pod ňou podpísali Gabriela Hamranová a Zuzana Pavelcová. Tridsiaty štvrtý ročník zborníka je osobitý najmä vďaka vyššej vedeckej úrovni, ktorú zabezpečila stať venovaná 110. výročiu založenia Slovenskej ligy v Amerike. Táto kapitola je písomnou reﬂexiou odborného vedeckého seminára s medzinárodnou účasťou, ktorý v júni 2017 usporiadalo Krajanské múzeum Matice slovenskej. Kapitola zachytáva nielen zdravicu z pera generálnej tajomníčky Slovenskej ligy v Amerike Niny Holej, ale i spomienkový príspevok Jána Holého, čestného predsedu tejto inštitúcie. Stať obsahuje šesť odborných štúdií zaoberajúcich sa prevažne dejinami Slovenskej ligy v Amerike. Ďalšiu kapitolu zborníka s ná-

zvom Štúdie otvára príspevok Petra Karpinského. Analyzuje text publikácie Praktičný slovensko-anglický tlumač, ktorú v roku 1905 vydal v USA Pavol K. Kadák. Anna Kováčová sa zaoberá dejinami Slovákov v Angyalfölde, ktoré zachytili dobové periodiká. Štúdia Jany Sivičekovej sa zaoberá analýzou myslenia vojvodinského Slováka Andreja Siráckeho prostredníctvom jeho článkov publikovaných v Slovenskej jednote v období 1942 – 1943. Patrik Šenkár poukazuje na dôležitosť súdobých ideí spoločenskej situácie Slovákov v dualistickom Rakúsko-Uhorsku. Uvádza životné peripetie Ondreja Seberíniho, ktorý svoj život prežil na Dolnej zemi. Príspevok Ivana Šušu sa orientuje na súčasnú slovenskú literatúru v prekladovom kontexte. Autor sa zaoberá dejinným exkurzom do prekladov slovenskej literatúry do taliančiny,

okrajovo autormi, ktorí čerpali z talianskeho prostredia a prenosom slovensko-talianskych motívov do oboch literatúr. Kapitolu Pramene a materiály uvádza príspevok Claude Baláža. Ponúka prierez legislatívou európskych štátov, rozvádza genézu legislatívnych procesov a vznik zákonov v súvislosti s vysťahovalectvom, migráciou, emigráciou od čias Rakúsko-Uhorska po dnešok. Autor Ján Marko sa na príklade svojich predkov z rodov Aláč a Aranyi venuje dejinám Slovákom v Maďarsku. Pramenný materiál Jána Jančovica sa zameriava na prvé dve storočia zachovávania slovenskosti osídlencov a zakladateľov terajšieho mesta Pilíš v Peštianskej župe zo začiatku 18. storočia až po koniec 19. storočia. Príspevok Agáty Jedrzejczykovej sa zaoberá dejinami Miestnej skupiny Spolku Slovákov v Novej Belej (Poľsko).

Zborník uzatvára kapitola Výročia, jubileá, správy a recenzie. Spomienkové príspevky Petra Cabadaja sa zaoberajú osobnosťami Františka J. Fugu a Ladislava Jankoviča. Recenzia Gabriely Hamranovej podáva hodnotiace stanovisko publikácie Slovenské písomníctvo v Maďarsku po roku 1989 v autorstve Alžbety Uhrinovej. Dušan Mikolaj svoj príspevok venuje životnému jubileu Claude Baláža. Katarína Mosnáková-Bagľašová sa vo svojom príspevku zaoberá problematikou slovenských kalendárov vo svete. Autorka Sandra KraljVukšić prináša informácie o vzniku, úlohách a aktivitách Slovenského kultúrneho centra v Našiciach. Ďalšia informácia Sandry KraljVukšić je venovaná 25. výročiu krajanského periodika Prameň. Príspevok Zuzany Pavelcovej sa zaoberá rekapituláciu činností Krajanského múzea Matice slovenskej počas roku 2017. Ročenka Slováci v zahraničí č. 34 má takmer 400 strán, je obsahovo bohatá, kvalitná, myšlienkovo plná. Záujemcovia si ju môžu objednať cez webovú stránku www.vydavatel.sk.

R EC ENZI A

HLAS ĽUDU • OBZORY

V metafyzickom priestore poézie je ticho ako v lekárni (Dragan Jovanović Danilov: Moje presné vidiny. Zostavil a preložil Martin Prebudila. Bratislava : Spolok slovenských spisovateľov – Báčsky Petrovec : SVC, 2015) Zdenka Valentová-Belićová

ne prirovnáva ráno k hodvábnej ženskej bielizni a prekríži vlastné narodenie s úmrtím v tej istej básni. Život je už raz taký, nejednoznačný, a len ak ho takýto vnímame, môžeme si ho naplno užiť. Lebo život, ako aj poézia, je priestor medzi nespočetnými krajnosťami. Danilov miluje život tak, že píše o smrti, má rád mladosť, silu, bodrosť a uvedomuje si ich nestálosť. Ten priestor medzi konečnými pólmi hodnotových súradníc je Danilovov priestor imaginácie – to povedané a nevyslovené. Ak parafrázujeme jeho verš, to, čo je najdôležitejšie, ešte len má byť stvorené a stvorí sa práve v tomto medzipriestore. Alebo možno už jestvuje a my o tom nevieme, lebo ide o stále prítomnom metafyzickom jave, ktorý si v krátkom okamihu – nakoľko sme vstave – uvedomíme. Danilov je básnik hľadania perspektívy. Snaží sa každý jav dobre vyanalyzovať, postrehnúť jeho rôznorodé vlastnosti a ironicko-sarkastickými poznámkami prehodnotiť vlastný postoj k nim. O tom, že neuznáva jednostrannosť a jednoznačnosť, svedčí aj básnikov „zlozvyk“ oslovovať sám seba. Priestor imaginácie v prípade sebaoslovovania sa nachádza medzi lyrickým subjektom v 1. osobe a samotným básnikom v 2. alebo v 3. osobe (Jeleň). Oslovenie básnik potrebuje na zachytenie viacerých možných zorných uhlov, lebo nepovažuje za dostatočne vierohodné, ak sa na jav pozerá len z jedného aspektu, ak mu neumožní aj inú perspektívu. V tom pátraní po správnom zornom uhle sa musí v jednej chvíli aj odosobniť a pozrieť sa na seba zvonku. Neodolá pokušeniu opomenúť sa alebo seba ironicky pokarhať. Čo je teda poézia pre Danilova? Aj keď poéziu chápe ako spojovacie tkanivo (Teplý strach), ktoré spája ľudí, vníma ju ako nedokonalú a slabú, dokonca ako aj jazyk všeobecne: „Nejestvuje spôsob, ako jasne povedať to, čo sa chce, nič nezaručuje všemohúcnosť jazyka.“ Poézia je pre neho proces čistenia všetkého,

25/VII

roku 2013 Karol Chmel v závere textu o poézii Dragana Jovanovića Danilova o. i. napísal: „Verím, že pre slovenského čitateľa bude tento výnimočný zjav súčasnej srbskej básnickej produkcie dobrým úvodom pri novom zoznamovaní sa s vrcholnými osobnosťami tejto literatúry.“ Asi netušil, ako pravdivo vidí do budúcnosti. Totiž práve zbierka Moje presné vidiny Dragana Jovanovića Danilova s vročením 2015 bola detstvom edície, aká v kontexte slovenskej knižnej produkcie azda dosiaľ nevznikla – kolekcie básnických zbierok súčasných srbských básnikov. Formálne nemožno hovoriť o osobitnej edícii, ale obsahovo – áno. Hneď po tejto zbierke vyšli knihy ďalších básnikov: R. Andrića, J. Lazarevića, I. Negrišorca, Z. Đerića, ku ktorým sa už v tomto roku chystajú nové preklady. Nielen preto, že bola prvá, a dosiaľ zostala nerecenzovaná, ale predovšetkým z dôvodu, že ide o presvedčivú básnickú zbierku, ktorú charakterizuje autentický a silný básnický hlas, vhodný výber a presný preklad, kvalitná graﬁcká úprava, umelecky hodnotné ilustrácie akademického výtvarníka Pavla Čániho a pevná väzba, predkladáme čitateľom tento text či glosu o Danilovovej básnickej tvorbe. Srbský básnik, výtvarný kritik a esejista Dragan Jovanović Danilov (1960) dosiaľ uverejnil dve desiatky básnických zbierok. Je tiež autorom troch románov a jednej knihy esejí. Za básnickú tvorbu získal početné národné a medzinárodné ocenenia a prekladaný je do viacerých jazykov. Danilov má bezpochyby zvláštny a originálny svet a poetiku, ale píše s ľahkosťou, nie je zaťažený inakosťou po každú cenu, a preto

by kritici mohli v jeho poézii postrehnúť aj estetický relativizmus alebo poetický agnosticizmus (Danilov by sa tomu potešil, veď o sebe zvykne hovoriť, že nie je básnikom, ale vodopádom). Je to poézia obrazu, zvuku (bzučanie včiel, zvon v diaľke, štrnganie), farby (často čiernej), vône (citrusov, mora), pocitu, absurdu (sliepka so zoťatou hlavou uteká po dvore a vypisuje vlastnou krvou kaligram, slepci hrajú futbal...), poézia dialógu s Bohom (Máš ty niekoho, komu sa môžeš vyspovedať), jasnej a jednoznačnej etiky, nadšenia svetom a pokory voči tomu istému svetu, empatie so zvieratami (Vdova a kocúr), prírodnej scenérie (les, jazero, citrusy na trhu). Oko básnika vo všetkom hľadá krásu, nielen vo viditeľnom a v príjemnom, lež aj v nebytí, v smrti alebo pominuteľnosti. Svet je ambivalentný a život je súčet protikladov. Kontrast a oxymoron patria medzi základné štylistické konštrukčné prostriedky, ktorými básnik Danilov stavia báseň a ktorými vyjadruje ambivalentnú podstatu bytia. Kontrast využíva od najmenšej úrovne − syntagmy „Rozkvet staroby“ (Ochrid), „Teplý strach“, väčších syntaktických jednotiek a veršov: „Som živý utopenec v nemej temnote“ (Na morskom dne) na úrovni strofy, básnického obrazu (List jedného starca Zuzane alebo študentky literatúry vychádzajú z budovy Filozoﬁckej fakulty v Belehrade), či celej básne. Prvoradou úlohou týchto obrazných pomenovaní je vyjadrenie večnej protirečivosti sveta. U Danilova sa oslavné piesne spievajú na smetisku a velebia sa krátke a bezvýznamné životy, nenarodení spievajú a mŕtvi si podávajú ruky, dni sa vynárajú z tmy a dievčatá sú zdravé ako úhory, stretáva sa eros a tanatos (Svetlý tunel), básnik na cintorí-

čo pochádza zo skutočnosti, je vypätie žíl a ducha, eros a tanatos a nikdy nie je indiferentnosť a ľahostajnosť. Pre Danilova poézia je autoreﬂexia, spôsob, ako sa vyrovnáva so svetom, je básnikovým náboženstvom, oporou a cestou dosiahnutia zmyslu a podstaty. Danilov verí v poéziu ako imanentnú a absolútnu slobodu. Ale je ona pre tohto básnika aj luxus, za ktorý sa aj vlastnému otcovi musí ospravedlniť, že si ho doprial (Orol a dieťa, alebo čo mi povedal otec na smrteľnej posteli). Poézia je prehrešok, ktorý si uvedomí, kým prehodnocuje svoju predchádzajúcu tvorbu, ktorý si zaslúži, aby bol spálený a vyrovnanie sa s takouto minulosťou je pre básnika hostina (Pálenie rukopisov). Veľkou témou Danilovových básní je smrť, a to odchod blízkeho príbuzného (Báseň pre môjho otca a pstruha), či smrť vlastná, zvieratka (Vdova a kocúr) alebo všeobecne (Keď veľké duše odchádzajú). Smrť u Danilova nie je tragická ani strašná, je iba prechodom do záhrobného sveta, kde sa konečne stretneme a podáme ruky s tými, ktorí na nás tam už čakajú. Existencia je jav, ktorý predchádza životu a nasleduje po ňom. Výber Danilovových básní zostavovateľ a prekladateľ Martin Prebudila urobil z troch zbierok: Simetrija vrtloga, Moja tačna priviđenja a Memoari peska. Škoda, že sa údaj o tom nedočítame, ak už nie na titulnej strane, kde sa taký údaj zvyčajne uvádza, tak aspoň v tiráži, lebo zostavovanie básnických zbierok je autorstvo, ktoré by bolo treba uviesť v publikácii. Dokonca veľmi zavádzajúce pôsobia vety z doslovu a z poznámky na obálke, podľa ktorých si čitateľ môže domyslieť, že výber urobil sám autor. V doslove Karol Chmel píše: „V prítomnom výbere akoby autor voči sebe postupoval mimoriadne kriticky – zo skutočne rozsiahlej tvorby vybral len úzky výsek...“, ale jeho konštatácia sa vzťahuje na zbierku Víno z vulkána a ten výber zostavovateľ Prebudila neskôr doplnil aj básňami z iných zbierok. V jednom určite s Chmelom môžeme súhlasiť − vzhľadom na Danilovovu bohatú tvorbu v zbierke mohlo byť skutočne omnoho viac básní, a vôbec ich nie je málo. Ale taký je básnik Danilov – nedozerný, rozvravený a po všetkom tichý, lebo keď knihu zavrieme, zostaneme ako v básni Dva kontinenty duše „tichí ako v lekárni“.

V ÝS TAV Y

19. 5. 2018 • 20 /4803/

K VÝSTAVE UNIKANIE A DUSENIE MILOŠA ŠOBAJIĆA

Apokalyptická púšť Oto Filip

lovek bezmocný, opantaný bolesťou, scény znázorňujúce úniky, prenasledovanie, apokalyptické výjavy, nútiace nás premýšľať o dnešku, v ktorom žijeme... Všetko to ponúka ďalší komplexný pohľad na svet chýrečného maliara Miloša Šobajića, sprítomnený milovníkom umenia v novosadskom Múzeu sú-

26/VIII

Umelec a jeho dielo

časného umenia Vojvodiny v dňoch od 27. apríla do 25. mája. Miloš Šobajić (1945 Belehrad) ukončil Výtvarnú akadémiu v Belehrade v roku 1970, od roku 1972 žije a tvorí v metropole svetového umenia − Paríži, aby v roku 2005 v Belehrade, na Univerzite Megatrend založil Fakultu pre umenie a dizajn. Ako profesor a dekan pôsobil na nej do roku 2014. Tam získal i hodnosti čestného doktora (doctor honoris causa) a profesora emeritusa. Je mentorom na doktorských štúdiách v oblasti výtvarného umenia, bol hosťujúcim profesorom na Luxun Academy of Fine Arts v Číne, kde prednášal maľbu v rokoch 2004 – 2006. Má vyše osemdesiat samostatných výstav za sebou, účinkoval na Dusenie približne štyristodvadsať skupinových výstavách vo svete, jeho diela sú zastúpené vo vyše tridsať svetových múzeí.

S rukami rozpaženými naširoko

asociácie, no i odkazy, týkajúNa jeho špeciﬁckú, jedinečnú a a nespokojnosti v dobe presiaknu- ce sa globálneho obrazu sveta, rozmanitú tvorbu vrhá svetlo sveta tej nenávisťou. Dusia sa v cudzích v ktorom existujeme. Tak isto si až šesť monograﬁí, ako aj vyše šťavách, ale aj vo vlastnej šťave, na jeho veľkoplošných obrazoch sedemsto článkov vo francúzskej, unikajú mimo hraníc svojej vlasti, nemožno nevšimnúť akúsi ich talianskej, americkej, japonskej, no i mimo hraníc poznaného a vnútornú dynamiku, vývoj zastavený alebo pokragréckej, nemeckej, načujúci, vôbec život šej tlači. Zo životopisu aj otrasený a otrasný, to, že je laureátom viaale istým spôsobom cerých popredných cien aj plný rozprávok − Vukova cena, Zlatni a monumentálny. beočug Beograda, Cena Žiadne slová, či už Mišu Anastasijevića... kritika, alebo laika, Výstavu Unikanie nedokážu dokorán a dusenie, plnú expreozrejmiť, čím všetko sívnych a pestrofasú Šobajićove diela rebných obrazov ľudí úchvatné a nezatrpiacich a dusiacich budnuteľné. Slovom sa, možno vlastne chátreba ich v prvom pať ako silnú metaforu rade osobne zažiť, dneška, umelcov odkaz, najlepšie v tichu múže je skutočnosť míľazeí a galérií. A ak sa mi vzdialená od akéPúť životom ani to nedá alebo hokoľvek pojmu žitia nepodarí, nezostáva príjemného, krásneho a pohodového. Veď si dnešok, rov- známeho. Podľa nej Šobajić nie iné, než sa (po)kochať v týchto nako tak ako civi- je maliarom, ktorý mlčí lizáciu doterajšiu, a maľuje, keďže je explócelkovú a vôbec ziou, ktorá sa stále znovu vonkoncom ne- rodí. Sťa fénix, všetkým možno predstaviť ukazujúci, že vzdávania bez vyhnanstva, niet. Ani vtedy, keď moc, násilia, obetí. tma a krutá tvár domiAktivistka za nácie naberajú rýchly a práva domoro- riadny spád. dého národa Celé roky Šobajićove a z a c h ov a n i e maľby, tiež skulptúoblastí prof. Dr. ry, možno chápať ako Maja Izquierdo, dejiská dramatických Rozpor ktorej je výstava spoločenských príbevenovaná, vyzdvi- hov, realizované komhuje, že sú ľudia vznikajúci z rúk, plikovanými kompozičnými vý- niekoľkých snímkach, ktoré sú presnejšie štetca Miloša Šobajića chodiskami bohatými na tváre, len slabou napodobeninou sily prezentovaní vo svojej plnej sile významy, nespočetné detaily, sálajúcej z malieb ozajstných.

• OBZORY • Príloha Hlasu ľudu pre kultúru, vedu, umenie a literatúru • Rediguje: Stevan Lenhart • Prvé číslo OBZOROV vyšlo 28. januára 1984. • S ﬁnančnou podporou Pokrajinského sekretariátu pre kultúru a verejné informovanie, Nový Sad ISSN 2466-5169 • COBISS ID=226828044

Kultúra Balet je drina, skrývajúca sa za ladnými pohybmi

Kultúra

NA KUS REČI S MLADOU BALETKOU BLANKOU PAVELOVOU Z PADINY

Anička Chalupová

ladá Padinčanka Blanka Pavelová už v detstve chcela byť baletkou. Na rozdiel od iných dievčeniec, ktoré o tom krásnom povolaní len túžili a básnili, jej sen sa naplnil. V tejto chvíli je žiačkou záverečného ročníka Baletnej školy Dimitriju Parlića v Pančeve a pomaly sa chystá na diplomovú skúšku, ktorá ju čaká koncom mája. Len nedávno, v marci, potešil ju úspech na republikovej súťaži v Novom Sade. − Na republikovej súťaži baletných škôl v Srbskom národnom divadle som obsadila 3. miesto. Predtým som bola účastníčkou rôznych baletných súťaží v Srbsku a v zahraničí, napríklad v Rumunsku, Chorvátsku, Macedónsku,... – povedala nám na úvod mladá baletka z Padiny.

Balet je umelecký útvar, zjednocujúci hudbu, libreto, choreograﬁu, scénu a kostýmy

ktorí sa k nám najmladším celkom pekne správali. Bolo tam niekoľko príjemných príbehov, často si na ne zaspomínam. Kto ťa priviedol k baletu, a prečo práve balet? – Mala som takých 7 – 8 rokov, keď som sa dostala k letáku, na ktorom písalo, že baletný klub do svojich radov pozýva nových členov. Zapáčilo sa mi to a poprosila som rodičov, či by som sa mohla prihlásiť. Zo začiatku mi balet bol iba Malá Blanka začala najprv nacvičovať atletiku, neskoršie presedlala do baletu ako rekreácia, ale učiteľky v našej padinskej škole Pamätáš si na nejaké pekné mi radili, aby som sa zapísala do príbehy z vystúpení? baletnej školy, lebo už nejaký talent – Príjemné pocity a skúsenosť som na balet mám. Tak sa aj stalo, zapísala zažila ako účastníčka minuloročného som sa a v baletnej škole v Pančeve predstavenia Tajomstvo čiernej ruky, som už takmer 8 rokov. ktoré režíroval Ljubiša Ristić. Okrem Čo pre teba znamená balet? nás mladých baletiek v muzikáli účin– Pre mňa sa už stal zvykom. Keď kovali aj známe estrádne osobnosti som začala chodiť do tejto školy, pro– Nataša Bekvalac, Dušan Svilar a iní, fesori nám povedali, že keď vojdeme do baletnej sály, svoje problémy a starosti záväzne máme nechať z druhej strany dvier, teda aby sme na parkete rozmýšľali iba o balete. Všeobecne povedané, balet je drina, ktorá sa skrýva za ladnými pohybmi. Stalo sa ti už, že si chcela balet zaV baletnom triu: Blanka prvá sprava vesiť na klinec? • KULTÚRA •

– Zavesila by som ho už niekoľkokrát, lebo každý deň je rovnaký. Prídem domov zo školy, kde trénujem rovnaké cviky, nacvičujem tie isté kroky, pohyby, techniku a pod. Stále mám v hlave dva body na pleciach a dva body na bedrách, ktoré spolu majú tvoriť štvorec. Je to ťažká prá-

Každý pohyb, prvok, či baletný postoj mladá padinská baletka zdoláva ľahko ca, lebo aj po 20 rokoch v balete sa môže zjaviť problém v nesprávnom a neprirodzenom pohybe. I keď sa každý deň podobá tomu predchádzajúcemu, balet ma predsa napĺňa v tom duchovnom zmysle. Javia sa aj nové úlohy, ktoré ma dokonca rozptýlia. Kto ťa najviac podporuje?– Matka je mojou najväčšou podporou

a tu je aj moja sestra, ktorá je hrdá na mňa. Nehovorí o tom, ale ja to viem. Matka je tá, ktorá mi zabezpečí, upraví a opraví kostým, položí korunku na hlavu, najviac mi pomáha. Ako často cvičíš? – Ešte v základnej škole som sa zaoberala atletikou, takže cvičím dávno, ale v balete strávim aj po 10 hodín denne. Každé ráno štartujem o 6. hodine do školy a vraciam sa späť o pol desiatej v nočnej hodine. Šesť dní v týždni cvičíme, preto nemám času venovať sa iným veciam. Školu chápem ako záväzok, ktorý som si sama zvolila. V škole cvičíme stanovený repertoár, klasickú, duetovú, charakterovú a súčasnú hru a iné tanečné predmety. Najviac sa mi páčia hry 20. storočia, kde sa učíme niektoré tance, ktoré sme doteraz nemali, napríklad cha-cha, valčík a iné. Čo plánuješ po skončení záverečného ročníka? – Mám niekoľko želaní. Chcela by som sa prihlásiť na nejaké audície, ale predtým sa pokúsim stať členkou veľkého ansámblu v Belehrade alebo Novom Sade. Mám na mysli aj zápis na Filologickú fakultu v Belehrade. Ako vidíš seba v budúcnosti? – Mám pocit, že som celý život v balete, na ktorý som si už zvykla. Želám si ešte niečo urobiť pre seba. Rada by som si niekde ako herečka zahrala nejakú rolu... Proste sa vidím iba v tom umeleckom svete, bez ohľadu na ktorú jeho stranu sa pozerám. Foto: z archívu B. Pavelovej

20 /4803/ 19. 5. 2018

Kultúra UMELECKÉ PODUJATIE V BÁČSKOM PETROVCI

Koláže a literatúra Zlatka Benku Krstevská. Na tomto podujatí si posvietili aj na prezentáciu života a tvorby slovenského vojvodinského básnika, spisovateľa a publicistu Zlatka Benku. Z literárneho aspektu

aj v srbčine. Po slovensky vydal týchto šesť zbierok básní: Vodný prach (1977), Dvojsečný nôž (1981), lovenské vojvodinské divadlo Oceán (1984), Íl (2001), Sen na stole v spolupráci s Ústavom pre (2006), Keď po hrdinstve (2008) kultúru vojvodinských Slováa Najvyšší čas (2011). kov v piatok 11. mája Benka je aj autorom 2018 zorganizovali troch románov: Striebkolážovú výstavu a ro piesočného lesa prezentáciu literár(1996), Anjelský pád nej tvorby spisovate(1996) a Deväť prsteľa a publicistu Zlatka ňov (2004). Po slovenBenku. V predsieni sky vydal dve drámy, Slovenského vojvoa to 24. Oriónov život dinského divadla v (1993) a Strieborný les Báčskom Petrovci (2003). Vydal i zbiernainštalovali výstaky básní v srbskom vu a podobne ako jazyku: Demon ali to bolo na sklonku gde (1973), Oklopnik vlaňajšieho roka Záber z večierka venovaného Zlatkovi Benkovi v Petrovci (1986), román Boginja v ÚKVS, prichystali aj literárny večierok so spisovateľom o ňom hovoril ďalší náš básnik na prestolu (1996) a bibliofílie Priče Ladislav Čáni. Úryvky z literárnych (1992) a Plavi sprud (2002). Zlatkom Benkom z Lalite. Večierka sa zúčastnil aj Mr. Pavel Prezentáciu literárnej tvorby prác autora v Petrovci predniesli Zlatka Benku a zároveň aj pred- Tatiana Mitićová a Anna Petrášová. Čáni, ktorý sa pokúsil prítomným Zlatko Benka je autorom diel záujemcom o Benkovu umeleckú stavovanie výstavy koláží v SVD mala na starosti riaditeľka Viera publikovaných v slovenčine, ale tvorbu sprítomniť aj autorove vý-

tvarnícke sklony a predovšetkým kolážovú tvorbu, ktorou sa Benka už viac desaťročí tiež pokúša vyjadriť podstatu ľudského bytia. Výstava koláží Zlatka Benku bude otvorená aj v rámci Noci múzeí 19. mája od 17. hodiny až do nasledujúceho dňa do 1. hodine po polnoci. Benka sa narodil 22. júla 1951 v Laliti. Strednú školu, respektíve gymnázium navštevoval v Odžakoch. Vysokoškolské štúdium absolvoval v Novom Sade na Filozofickej fakulte, odbor slovenský jazyk a literatúra. Pracoval ako redaktor študentského týždenníka Index, bol spolupracovníkom Rádia Nový Sad, TV Nový Sad, novinárom v informačnom stredisku v Odžakoch, potom odišiel zo zdravotných dôvodov do predčasného dôchodku, odvtedy pôsobí ako spisovateľ v slobodnom povolaní. Je členom Spolku slovenských spisovateľov. V súčasnosti žije v Laliti.

STRETNUTIE SO SPISOVATEĽMI V NOVOM SADE

postáv. Ako konštatovali, napriek prieniku žánrov, ktorý je evidentný u hosťujúcich spisovateľov, sú čitateľsky atraktívni. Podarilo sa im urobiť komunikatívne texty – ľahko čitateľné, ktoré zároveň nestrácajú umeleckú silu. Skutočnosť, že obaja pomerne neskoro začali publikovať, vysvetlili tým, že majú aj inú prácu a skoro si zakladali rodinu. Konštatovali, že je to lepšie, lebo dospeli, i keď s písaním začali omnoho skôr Ich poviedky vznikali postupne a dlhodobo. Zmienili sa aj o tom, či ich ceny motivovali alebo demotivovali. Richard Pupala ako tvorca umeleckej prózy debutoval koncom roka 2014 zbierkou poviedok Návštevy, ktorá bola v roku 2015 nominovaná na Cenu Anasoft litera. V roku 2017 vydal druhú knihu (strašidelných) poviedok Čierny zošit. Ondrej Štefánik vydal zbierku poviedok Pštrosí muž (2011), román Bezprsté mesto (2012) – pod názvom Ujjatlan város (2016) nedávno vyšiel v maďarskom preklade – a román Som Paula (2016).

Jaroslav Čiep

Písanie si vyžaduje disciplínu i sústredenie Elena Šranková

a pôde Filozofickej fakulty Univerzity v Novom Sade v rámci podujatia LiteraTOUR vo štvrtok 10. mája prebiehalo stretnutie študentov a profesorov Oddelenia slovakistiky so súčasnými slovenskými spisovateľmi zo Slovenska. Predstavili tvorbu finalistov prestížnej literárnej ceny Anasoft litera – Richarda Pupalu a Ondreja Štefánika. Posedenie moderovala profesorka Marta Součková z Filozofickej fakulty Prešovskej univerzity. LiteraTOUR realizovali OZ literárnyklub.sk a partnermi boli Literárne informačné centrum, Anasoft a Veľvyslanectvo Slovenskej republiky v Belehrade.

www.hl.rs

V rámci tohto podujatia najprv v stredu 9. mája navštívili Katedru slavistiky Filologickej fakulty v Belehrade. Keďže obaja prozaici, Pupala a Štefánik, robia aj v iných kreatívnych oblastiach, nielen v literatúre, úvodom Na fakulte v Novom Sade: (zľava) Ondrej hovorili o tom, ako sa Štefánik, Marta Součková a Richard Pupala dajú zlúčiť ich povolania a písanie. Ondrej Štefánik volaní, je tímové, na zadanú tému, je totiž spoluvlastník reklamnej kým v literatúre je to samostatná agentúry a pracuje ako copywriter činnosť. Hovorili i o tom, že nikto na a Richard Pupala, ktorý je scenáris- Slovensku nie je spisovateľ na plný tom a dramaturgom pre produkč- úväzok a oni to robia preto, že to né spoločnosti a televízie, pracuje chcú, majú radi. Vyzdvihli, že je pri na výrobe seriálov a komerčných písaní dôležitá disciplína a sústreprojektov. Ako vyplynulo z ich slov, denie pri artikulovaní myšlienok, písanie, s ktorým sa stretajú v po- najmä pri stvárňovaní ženských

Informačno-politický týždenník

• KULTÚRA •

DIVADELNÉ DNI TOMÁŠA HRIEŠIKA-MÁŠKA 2018

Spomienka živá bezmála štvrťstoročie Anička Chalupová

redstavením Tilda v predvedení Slovenského vojvodinského divadla v Báčskom Petrovci v nedeľu 13. mája aktuálneho roku dozneli tradičné Divadelné dni Tomáša Hriešika-Máška 2018. Okrem Kovačičanov v rámci tohto významného kultúrneho podujatia, ktoré spoločne usporiadali Dom kultúry 3. októbra a Divadlo VHV Scéna v Kovačici, vystúpili aj dve slovenské ochotnícke divadlá a jedno profesionálne. Divadelné dni Tomáša Hriešika-Máška v piatok 11. mája otvorili členovia detského divadelného súboru Matice slovenskej v Iloku, Kultúrno-osvetového spolku Ľudovita Štúra v Iloku, ktorí sa kovačickému obecenstvu predstavili divadelnou hrou Komu sa nelení, tomu sa zelení v réžii Jarmily Mudrochovej. Večer vystúpili domáci ochotníci, členovia Kolektívu kreatívnych amatérov, ktorí vystúpili s divadelnou inscenáciou Nový Protheus autora Dragana Karlečíka, v réžii Svetlany Gaškovej. Divadelné dni Tomáša Hriešika-Máška po-

kračovali aj v sobotu s divadelným deväťdesiatych rokov 20. storopredstavením Úplný Gogoľ, ktoré čia nielen vedúcou osobnosťou predviedli Petrovčania, podľa vzo- kovačického divadelníctva, ale ru umelcov z programu Na stojáka, bol aj drahocenným kamienkom v réžii Maríny Dýrovej. Trojdňové v juhoslovanskom divadelnom divadelné hody v Kovačici uzavreli herci Slovenského vojvodinského divadla v Báčskom Petrovci s predstavením Tilda v réžii Kataríny Mišíkovej-Hitzingerovej. Tomáš Hriešik Máško – vše stranný divadelný dejateľ Vďaka milovníkom osobnosti Pri hrobe Tomáša Hriešika-Máška a diela Tomáša Hriešika Máška, kovačického herca, režiséra, ma- ochotníctve. Jeho prvá z celkovo tičiara, komiksového nadšenca, 22 hereckých úloh bola v predkarikaturistu a všestranného stavení Pokondirena tikva autora aktivistu na poli kultúry, kto- J. S. Popovića (1972) a posledná, rý tragicky a predčasne opustil v ktorom stvárňoval hlavnú rolu tuzemský život vo svojom 36. Čičíkova, bolo predstavenie Mŕtve roku života, spomienka je viac duše autora M. Bulgakova, v réako živá bezmála štvrťstoročie. žii Stanislava Sládečeka (1992). Tento vynikajúci divadelný deja- „Sledoval súčasné diania v proteľ (1956 – 1993) bol začiatkom fesionálnom divadle v Belehrade

V STAREJ PAZOVE

Divadelný májový festival sa neuskutoční Anna Lešťanová

dňoch 18. až 26. mája Stará Pazova mala byť hostiteľkou tradičného divadelného festivalu Vojvodiny. Na základe úradného listu, ktorý sa dostal do Zväzu ochotníkov Obce Stará Pazova a ktorý zaslal Savo Mučibabić, tajomník Zväzu umeleckej tvorby ochotníkov Vojvodiny, tohtoročný 56. festival ochotníckych divadiel Vojvodiny sa neuskutoční. V zdôvodnení, ktoré je zaslané ochotníckym divadlám Vojvodiny a účastníkom • KULTÚRA •

tohtoročnej náhradnej selekcie, sa uvádza: „Toto je prvá vláda, ktorá za 55 rokov trvania nášho festivalu, neschválila prostriedky pre náš festival, rovnako ako aj pre ostatné tradičné ochotnícke festivaly zväzu, ktoré sú významné pre pokrajinu Vojvodinu; 1 800 ochotníckych tvarov pôsobenia a ich 250 000 členov pre našu pokrajinskú vládu neznamenajú a nepredstavujú nijakú spoločenskú hodnotu. Naša krajina je podpisovateľkou UNESCO Univerzálnej deklarácie o ľud-

ských právach z roku 1993, kde sa v článku 27 uvádza, že každý má právo slobodne sa zúčastniť v kultúrnom živote spoločenstva a kochať sa v umení. Toto právo nám naša vláda ukrátila.“ Ďalej z tohto listu citujeme: „Od mája lanského roku dodnes sme päťkrát v písanej forme oslovovali predsedu pokrajinskej vlády, aby prijal delegáciu zväzu s cieľom riešiť problémy, dvakrát sme v písanej forme a viac ráz telefonicky oslovovali novú tajomníčku Pokrajinského sekretariátu pre kultúru o prijatie, ale celkom nás

a ako režisér sa nebál uviesť v Kovačici také predstavenia, akými sú Príbeh Jelisavety B. a Marat v. Sade – predlohy, s ktorými sa ani divadlá v hlavnom meste nesmeli zaoberať,“ v monografii Máško zostavovateľa Pavla Matúcha evokoval svoje spomienky Pavel Jonáš-Lero. Režíroval zhruba 13 predstavení, z ktorých mu prvé bolo Kvadratúra kruhu autora V. Kataja (1979/1980) a posledné (1991) Z temného kúta autora J. Holúbeka v Padine. Na znak úcty tohto tragicky a predčasne zosnulého všestranného kultúrneho aktivistu koncom januára roku 1994 sa po prvýkrát uskutočnili Divadelné dni Tomáša Hriešika-Máška, ktoré sa odvtedy stali tradičnými. Spolupracovníci, kamaráti a členovia Máškovho života v rámci tohtoročného podujatia navštívili aj cintorín, kde na jeho hrob položili kvety a vzdali hold jeho dielu a osobnosti. ignorovali. My vo zväze aj naďalej budeme bojovať s problémami, ktoré sa týkajú finančných prostriedkov a festival usporiadame, keď sa na to vytvoria podmienky. V liste elektronickou formou zaslali aj rozhodnutie Predraga Momčilovića, hlavného selektora tohtoročného cyklu prehliadok. Z 13 predstavení, ktoré sa našli v konkurencii (a medzi nimi aj staropazovské predstavenie SD VHV s predlohou Františka Urbánka Diabol v raji manželskum, v réžii Aničky Balážovej) na tradičnom májovom divadelnom festivale v Starej Pazove by mali vystúpiť divadelné súbory z Kuly, Senty, Banatského Karađorđeva, Kovinu, Vrbasu, Novej Pazovy (Ochotnícke divadlo Mirka Talatovića-Ćiru s predlohou Jovana Steriju-Popovića Pokondirena tikva, v réžii Alexandra Baka), Sriemskej Mitrovice a Sivca.

20 /4803/ 19. 5. 2018

Kultúra KOVAČICKÁ MOZAIKA 2018

Desiaty ročník literárnopočítačového podujatia Anička Chalupová

fesorka srbčiny. Rozhodli, že v prvej kategórii najlepšie práce napísali Vanesa Grosu, žiačka ZŠ svätého Georgia v Uzdine, a Adam Farkaš, žiak nižších ročníkov ZŠ Mladých

Prvé miesto si rovnoprávne rozdelili Stefan Đolović z Uzdinu a Valentína Ðurovićová z Padiny. Druhé miesto si zaslúžili Aňa Raduová a Ruženka Cicková z Kovačice. Do tretice

yhodnotenie desiateho ročníka literárno-počítačovej súťaže Kovačická mozaika sa uskutočnilo v sobotu 12. mája 2018 v sieni Miestneho spoločenstva Kovačica. Vtedy slávnostne udelili aj odmeny najlepším autorom a zároveň boli prezentované aj ich odmenené práce. Zámerom tejto akcie, ktorá vznikla v roku 2007, je podnietiť mladých ľudí k literárnej a audio-vizuálnej tvorbe v slovenčine, srbčine, maďarčine a rumunčine. Tohtoroční účastníci akcie za- Tohto roku sa prihlásil veľký počet účastníkov, ktorí na súťaž spolu zaslali radení do troch kategórií (nižšie bezmála 200 literárnych a audio-vizuálnych prác; na snímke je časť odmenených autorov a vyššie ročníky základných škôl, stredoškoláci, študenti a dospelí) pokolení v Kovačici. Druhé miesto patrili odmenené literárne práce si vyskúšali svoje literárne vlohy a si rovnoprávne rozdelili Matija Gro- autorov Janka Petráša z Kovačice a informatické schopnosti na voľnú su z Uzdinu a Andrea Petrášová Daniela Povolného z Padiny. V tretej tému. Komisiu, ktorá hodnotila lite- z Kovačice. Na 3. mieste zakotvili kategórii, do ktorej patrila literárna rárne práce, tvorili Katarína Lenhar- žiaci Miodrag Savić z kovačickej tvorba stredoškolákov, študentov a tová-Petríková a Katarína Stanová, ZŠ a Nataša Staňová z Padiny. V dospelých, odborná porota udelila profesorky slovenčiny, a Nevena druhej kategórii odmenili literár- prvé dve ceny autorkám z Padiny Gligorijevićová-Bugarčićová, pro- ne práce žiakov vyšších ročníkov. Elenke Ďurišovej a Andrei Lome-

LESY A ROVINY VO FIĽAKOVE. Po troch realizovaných výstavách na Slovensku, na Detve, v Nitre a v Bratislave, výstava olejomalieb Lesy a roviny Michala Ďurovku, akademického maliara z Kysáča, sa dostala do Fiľakova. Vo výstavnom priestore v Dome Matice slovenskej vo Fiľakove v sobotu 12. mája otvorili ďalšiu výstavu tohto svojrázneho turné po Slovensku. Na vernisáži autora predstavila Miroslava Podhorová, poverená riaditeľka DMS Fiľakovo. Vladimír Valentík, výtvarný kritik a kurátor výstavy, hovoril o vystavených obrazoch. Hostí privítal Pavel Krpeľan, predseda MOMS Fiľakovo, a výstavu otvoril Mgr. Attila Agócs, PhD., primátor mesta Fiľakovo. Speváckymi a tanečnými bodmi vernisáž skrášlili členovia DFS Jánošík pri DMS Fiľakovo. Výstavu vo Fiľakove sprostredkoval Ján Slávik, predseda Výboru pre kultúru NRSNM, a o ubytovanie sa postaral Ing. Milan Spodniak, starosta obce Ratka. Milovníci umenia si výstavu môžu pozrieť do 12. júna 2018. Na snímke Anny Vozárovej je momentka po E. Š. vernisáži.

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

novej-Sabovej. Druhú cenu získali Lazar Laušev z Idvoru a Ján Valenta z Padiny. Tretia cena sa dostala do rúk autorom Dušanovi Gencovi z Crepaje a Martine Valentovej z Padiny. Audio-vizuálne práce sledovala a hodnotila posudzovacia komisia: Samuel Kráľovský, profesor informatiky, Deloria Šošdeanová, profesorka kovačického gymnázia, a Slobodan Stevanovski, magister knihovníctva a informatiky. Rozhodli, že najlepšie dielo mala skupina autorov v čele s prof. Evou Poliakovou-Hrkovou zo ZŠ Mladých pokolení, ktorá nahrala krátky film Cisárove nové šaty. Druhú cenu získala počítačová práca Malí kreatívci, uzdinskej skupiny žiakov vedených profesorkou Tatjanou Romanovovou. Tretia cena v tejto kategórii sa dostala gymnazistke Anelie Babucovej z Uzdinu za video-vizuálnu prácu Voda. Osobitnú pochvalu posudzovacej komisie získal kreatívny tím žiakov padinskej školy v čele s profesorkou Zuzanou Kotvášovou, ktorý nahral krátky film Namiesto lektúry. Obecná knižnica v Kovačici tohto roku odmenila aj školských pedagógov, ktorí pomohli k organizácii tohto podujatia. Skromné darčeky organizátor udelil Tatjane Romanovovej, Darine Poliakovej a Jaroslave Staňovej.

UČITELIA A ODBORNÍ SPOLUPRACOVNÍCI zo základných a stredných škôl s vyučovacím jazykom slovenským v Srbsku (z Jánošíka, Kovačice, Padiny, Kulpína, Kysáča, Čelareva), ako aj ich kolegovia z Békešskej Čaby v Maďarsku od 22. do 27. apríla pobudli v Modre, na Slovensku, na odbornom seminári. Aj tentoraz ho zorganizoval Centrum ďalšieho vzdelávania Univerzity Komenského v Bratislave a finančne podporila aj NRSNM. Cieľ kurzu bol aktualizovať profesijné kompetencie učiteľov v oblasti tvorby testov a jednotlivých testových položiek, ich vyhodnotenie a využívanie pre potreby práce učiteľa v edukačnom procese základnej a strednej školy. Kurz obsahoval 24 vyučovacích hodín, ako aj náčuvy na gymnáziu a ZŠ v Modre, prednášku etnologičky Dr. Kataríny Nádaskej Tradičné rodinné zvykoslovie a projekciu filmu Učiteľka. Účastníci seminára navštívili aj kaštieľ Dolná Krupá, Múzeum mesta Bratislava, hrad Červený kameň, cintorín v Modre a ďalšie slovenské reálie. Koordinátorkou seminára bola Mgr. Ľudmila Ábelová a prednášateľky PhDr. Darina J. Takáč Gogolová a PaedDr. Mária Onušková. • KULTÚRA •

MÁJOVÉ STRETNUTIA 2018 V TEMERÍNE. Pokrajinská prehliadka detskej divadelnej tvorby Májové stretnutia (Majski susreti) sa konala po 61-krát. Tohtoročná prehliadka sa uskutočnila v dňoch 9. až 11. mája v Kultúrnom stredisku Lukijana Mušického v Temeríne. V súťažnej časti programu vystúpilo 13 divadelných predstavení, a to zo Zreňanina, Báčskej Topoly (dve predstavenia), Crvenky, Kruščića, Kuly, Kovina, Inđije, Telečky, Starej Pazovy, Pećiniec, Rumy a Mačvanskej Mitrovice. Staropazovský divadelný súbor Základnej školy hrdinu Janka Čmelíka a SKUS hrdinu Janka Čmelíka na prehliadke vystúpil vo štvrtok 10. mája s predstavením Zmätok v knihe autorského diela Aničky Balážovej, Lýdie Gedeľovskej, Maríny Havranovej a Ivana Ječmena. Podľa rozhodnutia odbornej poroty odmeny, okrem iných, za herecké výkony udelili aj Andrei Turanovej zo Starej Pazovy za stvárnenie postavy Niny v predstavení Zmätok v knihe. Pazovskému súboru sa dostala i odmena za najúspešnejšiu scénickú reč. Na Májových A. Lš. stretnutiach v Temeríne zvíťazili divadelníci z Crvenky.

Hlasľudovský program dobre „vypadol“ Anna Horvátová

eby program „vypadol“?! Pravdaže nie, program predsa nemôže vypadnúť. Keď chceme skonštatovať, že náplň programu bola bohatá, spievalo sa a tancovalo, a nie „tančilo“, povieme, že program dopadol na výbornú, podaril sa, mal úspech, vydaril sa... Aj vtedy, keď chceme pochváliť deti, ako správne vyspeli, najmä duševne, siahneme po spojení, že sú to vydarené deti. Okrem tohto aj spojenie„vypadnúť smiešny“ je veľmi frekventované. Ani tieto uvedené prípady neobišiel silný vplyv kontaktového srbského jazyka. Nenáležité používanie slovesa vypadnúť / vypadať sa rozšírilo pod silným vplyvom srbčiny a veľmi zaužívaného srbského spojenia ispasti smešan. V našom materinskom jazyku vystriedajme túto nespisovnú väzbu týmito náhradami: zosmiešniť sa – stať sa smiešnym, vyjsť na posmech: napr. zosmiešniť sa svojím správaním, ... v očiach iných, ale i zosmiešniť – urobiť smiešnym; vyviesť na posmech, vysmiať niekoho, napr. zosmiešnil ho

pred všetkými; ukázať na niekoho prstom – vyjadrovať posmech, pohoršenie ap. nad niekým; ani sa neukáže, hanbí sa ukázať ľuďom na oči. A čo s tým fotografie dobre vypadli / na fotografiách dobre vypadli?! Ani tu nie sú väzby náležite použité, vystriedajme ich týmito: fotografie sa podarili / vydarili sa / dopadli / vyšli dobre, a náhrady za ten druhý zvrat sú: ... na fotografii sú dobre či pekne zachytení / pekne zobrazení. A na záver ten správny význam slovka vypadnúť: uvoľniť sa, opustiť svoje miesto a padnúť smerom von, napr. kľúč vypadol z dvier, vypadol mi zub, vypadol z okna; hovorovo odchýliť sa od predchádzajúceho spôsobu, vypadnúť z úlohy, z tempa; hovorovo prestať byť účastníkom niečoho, byť vypustený, vyradený, napr. zo súťaže, dva riadky v texte vypadli, vypadol prúd; subštandardne odísť, stratiť sa, napr. musí vypadnúť z tohto prostredia, ... vypadni! zmizni!; akoby mu bol z oka vypadol – veľmi sa mu podobá; vypadlo mi to z pamäti – zabudla som na to; expr. div mu oči nevypadnú, idú mu oči vypadnúť – uprene, dychtivo pozerá.

NOVÉ ČÍSLO ČASOPISU VZLET aj tentoraz prináša obsahy, ktoré určite zaujmú pozornosť čitateľov. Titulnú stranu skrášľujú členovia literárno-novinárskeho a fotografického krúžku pri ZŠ m. Tita v Padine, ktorí aktívne prispievajú do nášho časopisu. Pred niektorými z nich je ťažké rozhodnutie – do ktorej školy sa zapísať? Na túto tému nám, okrem padinských ôsmakov, hovorili aj petrovskí ôsmaci a ktorým aktivitám sa venujú vo svojom voľnom čase hovorili naši čitatelia z Vojvodiny a zo Slovenska. Priestor sme venovali aj mladej herečke Maríne Turčanovej, ako aj vizážistke Kataríne Ďurovkovej, ktorá svoje mejkap zručnosti úspešne uplatnila aj v niekoľkých zahraničných filmoch. Nechýba ani recenzia PC hry, zaujímavosti zo sveta PC a technológií a pre milovníkov športu tentoraz píšeme o futbale. Čítajte nový Vzlet a píšte nám na vzlet@hl.rs. J. P-á • KULTÚRA •

SCÉNA

Sting + Shaggy = 44/876. Spolupráca medzi Stingom a rapperom Shaggym rezultovala aktuálnym vydaním 44/876, ktorého názov je zložený zo smerových telefónnych čísel rodných krajín týchto dvoch hudobníkov (Spojeného kráľovstva a Jamajky). Piesne z albumu sú vraj inšpirované zvukom reggae a duchom Boba Marleyho, ale tiež americkou kultúrou a tvorbou skupiny Beach Boys. Komentáre hudobných kritikov sú rôzne: pokým niektorí obdivujú exoticko-eklektický mix rôznych štýlov, iní mienia, že zámerom tohto dueta bol skôr komerčný než umelecký úspech. Melvins hrajú The Beatles. Kultová americká skupina Melvins existuje už celých 35 rokov a pod vedením gitaristu a speváka Buzza Osborna nahrala kopu oficiálnych a neoficiálnych vydaní. Ich najnovší album Pinkus Abortion Technician (Vydavateľstvo Ipecac) prináša 8 skladieb, medzi ktorými je aj spracovaný hit The Beatles – I Want to Hold Your Hand. Návrat Jamesa Lega. James Leg (vl. menom John Wesley Myers) z Texasu je dnes jedným z najzaujímavejších interpretov garážového rocku, najmä skrze nezvyčajnú inštrumentálnu formáciu jeho dueta (elektrický klavír + bubny). Po úspešných koncertoch, ktoré odohral u nás pred niekoľkými rokmi, vracia sa do Srbska a bude koncertovať 26. mája v belehradskom KC Grad.

KONCERTY 19. mája, SKCNS Fabrika v Novom Sade: Ispitni Rock #3. Del Arno Band + Killo Killo Banda + Deep Steady 19. mája, Mládežnícke stredisko CK13 v Novom Sade: Larska (stoner / grunge / psych / desert rock z Kragujevca) + Sell Them Sin (NS) + Yeltsin’s Atomic Orchestra (NS) 19. mája, Dom mládeže v Belehrade: Bojana Vunturišević (ex Svi na pod) S. L.

20 /4803/ 19. 5. 2018

RTV Panoráma TELEVÍZIA VOJVODINA 2 Piatok 18. mája 19.30 Zostrih z Folklórneho festivalu Tancuj, tancuj... z roku 2017, 2. časť 20.00 Dobrý večer, Vojvodina Nedeľa 20. mája 11.00 Dúhovka 11.30 Vysielanie pre dedinu 21.00 Dotyky Utorok 22. mája 12.10 Paleta – výber najlepších vysielaní z produkcie Slovenskej redakcie RTV Vojvodina titulkovaných po srbsky na 1. programe TVV 17.30 Perličky – desaťminútový blok venovaný najmladším divákom Pondelok – sobota 18.00 Denník TERMÍNY REPRÍZOVÝCH VYSIELANÍ Piatok 21.30 Dúhovka 22.00 Vysielanie pre dedinu Sobota 9.25 Dobrý večer, Vojvodina 11.20 Paleta 9.00

Pondelok Dotyky

Utorok 16.10 Paleta 17.00 Dúhovka Dobrý večer, Vojvodina. Prvá časť kolážovej relácie tentoraz bude z vysunutého štúdia z Medzinárodného poľnohospodárskeho veľtrhu. Okrem bežných príspevkov uvítajú aj hostí. V pokračovaní nasleduje Kumštáreň. V druhej časti piatkového bloku okrem iného bude predstavená tvorba výtvarníčky Ivany Vereskej. O svojej prozaickej tvorbe budú hovoriť slovenskí spisovatelia Richard Pupala a Ondrej Štefánik. Zahrajú aj padinskí hudobníci.

www.hl.rs

RÁDIO NOVÝ SAD 3 Predpoludňajší program Každý pracovný deň 8.00 – 10.00 Sobota 8.00 Správy 8.30 Envirosféra 9.00 Správy Týždeň 8.00 8.05 9.05 9.30

Nedeľa Správy Vysielanie pre dedinu Pohľady k výšinám Vysielanie pre deti

Popoludňajší program 14.45 Slovenská ľudová hudba (sobota) 15.00 Správy 15.05 Rádiošport (pondelok) Kronika našich osád (utorok) Hudobné vysielanie (streda) Inteen (streda o 16.00) Súzvuky (štvrtok) Z každého rožka troška (piatok) Kaleidoskop (sobota) 15.30 Zo sveta hudby – zábavná hudba (nedeľa) 16.00 Motívy (nedeľa) 17.00 Rozhlasové noviny 17.15 Vejár hudobných vysielaní Slovenská ľudová hudba (sobota) Nočný program 23.00 Rozhlasová hra pre dospelých (utorok) 24.00 Slovenská tanečná, ľudová a umelecká hudba (nedeľa)

TV PETROVEC Pondelok – sobota 18.25 Začiatok vysielania 18.30 Zahraničný denník 18.50 Hit dňa, Moľa / Klenoty, Citáty 19.00 Zvon, spravodajská relácia 19.15 Kreslený film 19.50 Hit dňa, Reklamy 20.00 Filmy: Piatok 18. mája – McFarland – Útek pred chudobou Sobota 19. mája – Muž na pravom mieste Pondelok 21. mája – Divosi Utorok 22. mája – Odobrať z priateľov Streda 23. mája – Londýn v plameňoch Štvrtok 24. mája – Katka 21.45 Hit dňa, Moľa / Klenoty, Citáty, Reklamy, Zvon 23.00 Záver vysielania Nedeľa 20. mája 17.00 Film: Monštrá verzus Votrelci 18.30 Hit dňa, Reklamy, zostrih Molí 19.00 Zvon, prehľad udalostí týždňa 20.00 Kolážová relácia Nedeľa s vami 22.00 Film: Otvorená klietka 24.00 Záver vysielania Každý pondelok 20.00 Hudobný mix Každý piatok 18.15 Výber z programu TV Kovačica

TV STARÁ PAZOVA

Každú sobotu 18.15 Výber z programu TV Pančevo

Utorok – sobota 17.00 Správy 22.00 Správy Nedeľa 13.00 S vami a pre vás S vami a pre vás je kolážové vysielanie, ktoré obsahuje aktuality zo staropazovského prostredia, ako i z iných slovenských prostredí. V rámci hodinového vysielania je aj náboženská časť pod názvom Hrad prepevný. Repríza v pondelok a stredu o 14.00, resp. o 22.05.

Informačno-politický týždenník

Andrej Širka, pestovateľ jahôd z Petrovca

TV OBCE KOVAČICA Klenotnica (nedeľa, utorok, piatok) 16.00 – 18.00 Nedeľa 20. mája 16.00 Kronika týždňa Slovo na týždeň Kovačickí školáci so svojimi pedagógmi oslávili Deň školy Kovačická mozaika má za sebou 10 úspešných ročníkov Utorok 22. mája 16.00 Aj v Kovačickej obci bol Noc múzeí Pre maturantov kovačického gymnázia poslednýkrát zazvonil školský zvonec V Kovačici si Máškovými dňami uctili spomienku na divadelného dejateľa Tomáša Hriešika-Máška Piatok 25. mája 16.00 Z archívu: RTV OK Film: Kým sa skončí táto noc

RÁDIO KOVAČICA Na modrej vlne – každý pracovný deň 15.05 Správy z regiónu 15.30 Stalo sa na dnešný deň 16.00 Správy z Kovačickej obce 16.10 Hlas ľudu ponúka (každý piatok) 16.20 Kalendárium 16.25 Udalosti dňa 16.55 Citáty do vrecka 17.00 Šport, Medicína, Školstvo, Poľnohospodárstvo, Kultúra 17.15 Zaujímavosti zo sveta 17.30 Humor 18.00 Správy z Kovačickej obce 18.10 Zaujímavosti zo sveta 18.15 Šport, Medicína, Školstvo, Poľnohospodárstvo, Kultúra 18.20 Citáty do vrecka 18.40 Poézia • RTV PANORÁMA •

KRÍŽOVKA ČÍSLO 20 RÁDIO STARÁ PAZOVA Utorok – piatok 18.00 Servis Na dnešný deň Meniny 18.15 Volíme melódiu dňa 18.30 Aktuality z obce a iných osád Poučky zo slovenčiny (streda) 19.00 Denník, informatívne vysielanie 19.15 Hudba 19.30 Oznamy, hudba a reklamy 20.00 Z nášho uhla, udalosti a ľudia Náboženské vysielanie Živé vody (streda) Tematické vysielanie Z minulosti (štvrtok) 15.00 16.00 16.05 16.30 17.00 18.05 19.00

19.30 20.00

7.00 7.30 8.00 8.05 8.30 9.00 9.05 9.30

Sobota Servis Na dnešný deň Meniny, Reklamy Správy Zvončeky, detské vysielanie Oznamy a drobné oznamy Volíme melódiu týždňa, resp. mesiaca, hudba a reklamy Repríza štvrtkovej relácie Z nášho uhla Aktuality z Vojvodiny, na spoločnej vlne rozhlasové stanice Báč, Báčsky Petrovec, Kovačica a Stará Pazova Oznamy, drobné oznamy a z našich osád Aktuality z mesta, repríza utorkovej relácie Z nášho uhla Nedeľa Servis Na dnešný deň Meniny Oznamy, hudba a reklamy Správy Hudba, servis Slovo nášho Boha, náboženské vysielanie Správy Hudba a aktuality Oznamy, hudba a reklamy

NOVOSADSKÁ TELEVÍZIA Každý pracovný deň 15.15 Objektív v slovenskej reči

• RTV PANORÁMA •

RÁDIO PETROVEC Utorok – piatok 9.00 – 13.00 Správy na každú hodinu 10.00 – 11.00 Hit dňa, kontakt relácia 14.00 Dozvuky, denná informatívna relácia Sobota 10.00 – 11.00 Rádiodišputy, týždenná relácia na aktuálnu tému Nedeľa 10.00 – 12.00 Retrospektíva udalostí týždňa 12.00 Hudobné pozdravy a blahoželania Slovenská hudba každý deň od 5.00 – 20.00. Svetová hudba každý deň od 20.00 – 5.00.

V tajničke je meno a priezvisko slovenského spisovateľa, básnika, kňaza a učiteľa, ktorý tvoril pod pseudonymom Drahotín spod Rokoše (1811 – 1851). autorka: ANNA BIČIAROVÁ

porada, buď, drevená tajnička možno zasadanie narazil Španiel- uvar! Rakúsko doska sko

maškarný sprievod, zábava

úrad rektora

smerom (lat.)

švédsky futbalista Lundin

12.30 Dobrý deň, kolážová relácia TV VOJVODINY program vysiela na nasledujúcich kanáloch: pre územie Nového Sadu na 48., pre územie Subotice na 40. a pre územie Vršca na 39. Program v slovenskej reči sa vysiela na Druhom programe RÁDIO NOVÝ SAD Program v slovenskej reči sa vysiela na vlnovej dĺžke 100 a 107.1 MHz TV PETROVEC Program sa vysiela na kanáli 55; www.tvpetrovec.com; RÁDIO PETROVEC Program sa vysiela na vlnovej dĺžke 91.4 MHz TELEVÍZIA OBCE KOVAČICA Program sa vysiela na kanáli 52 RÁDIO OBCE KOVAČICA Program sa vysiela na vlnovej dĺžke 93,2 MHz RÁDIO STARÁ PAZOVA Program v slovenskej reči sa vysiela na vlnovej dĺžke 91.5 MHz TV STARÁ PAZOVA Program v slovenskej reči sa vysiela prostredníctvom lokálneho káblového operátora na kanáli 60 TELEVÍZIA PANČEVO Program sa vysiela na kanáli 39 NOVOSADSKÁ TELEVÍZIA Program sa vysiela na kanáli 60

omámil

urán

obvod

druh odevu

havajský pozdrav

Nedeľa 20. mája Streda 23. mája

Ružomberok dávil

vpíšte ÉK

pohoršujúca udalosť

škola

19.30 Repríza relácie Dobrý deň

hudobná skladba

vpíšte OÍ

osopí sa

TELEVÍZIA PANČEVO

ampér

samohláska

liečivá rastlina

samec kozy športový úbor

vpíšte IL trochu

dlhá samohl.

odovzdalo

vpíšte RME

AS HL DU ĽU

citoslovce

vežové hodiny

príklad

vpíšte EZ

otec

časť ľudského tela

angl. pozdrav liter

poslal na rozličné adresy

ROZLÚŠTENIE KRÍŽOVKY ČÍSLO 19 VODOROVNE: Pavlovič, opát, ale, Jozef, uch, Eta, ars, de, ochota, nóta, krk, áz, válov, var, Riva, a, an, nar, lad, sane, vada, Il, parádne TAJNIČKA: JOZEF PAVLOVIČ

Správne rozlúštenie KRÍŽOVKY 16 z čísla 16 Hlasu ľudu z 21. apríla 2018 bolo: KVETOSLAVA BENKOVÁ. Odmenu – knižné vydanie z produkcie NVU Hlas ľudu za správne rozlúštenie uvedenej krížovky získala: JARMILA VALENTÍKOVÁ, Ul. Čmelíkova č. 1, 21 469 Pivnica. Blahoželáme. Správne rozlúštenia aj naďalej zasielajte DO 5 DNÍ ODO DŇA VYDANIA NAŠICH NOVÍN na adresu: NVU Hlas ľudu, Bulvár oslobodenia 81/V, poštový priečinok 234, 21 000 Nový Sad, PRE KRÍŽOVKU, alebo mailom na adresu: obsustova@hl.rs

20 /4803/ 19. 5. 2018

t , u

j ,

a . d

Oznamy SÚBEH Slovenské vojvodinské divadlo zverejňuje súbeh na vypracovanie LOGA 15 rokov Slovenského vojvodinského divadla, ktoré oslávi tohto roku. Zámerom súbehu je použiť logo na všetkých propagačných materiáloch, a tak poukázať na jubileum tejto inštitúcie. PODMIENKY SÚBEHU: – potrebné je zaslať originálny a doposiaľ nezverejnený návrh loga vo formáte jpg alebo pdf, – návrhy majú byť inšpirované tematikou jubilea Slovenského vojvodinského divadla, – návrhy treba zaslať na CD v obálke, na ktorej je napísané heslo. Rozlúštenie hesla, t. j. meno a kontakt na autora, ktorý sa za heslom skrýva, treba priložiť v osobitnej obálke. Jeden autor môže poslať viacero návrhov, ale každý návrh má byť v osobitnej obálke s osobitným heslom. Návrhy treba zaslať najneskôr do 31. mája 2018 na adresu, alebo priniesť osobne do kancelárie. Súbehová komisia vyberie najlepší návrh, ktorého autor získa odmenu vo výške 10 000 dinárov. Výsledky súťaže budú zverejnené na webovej stránke SVD. Záujemcom o tvorbu loga dávame do pozornosti: https://svdivadlo.wixsite.com/divadlo. Pokrajinský sekretariát pre urbanizmus a ochranu životného prostredia na základe článku 10 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04) zverejňuje OZNÁMENIE o schválení rozhodnutia o potrebe po vypracovaní Štúdie o odhade vplyvov na životné prostredie Pokrajinský sekretariát pre urbanizmus a ochranu životného prostredia dňa 25. 4. 2018 schválil rozhodnutie o potrebe po vypracovaní Štúdie o odhade vplyvov na životné prostredie projektu Výstavba sila pre cereálie Q = 8 x 8000 m3 so sprievodnými objektmi na k. p. č. 6146/8, k. o. Báčska Topola – mesto, nositeľa projektu GEBI, s. s r. o., Čantavir, Ul. maršala Tita č. 46. Rovnakým rozhodnutým rozhodnuté je aj o rozsahu a obsahu predmetovej štúdie. Rozhodnutie o rozhodovaní o potrebe po vypracovaní Štúdie o odhade vplyvov na životné prostredie predmetového projektu možno dostať k nahliadnutiu v pracovné dni od 10.00 do 14.00 v miestnostiach Pokrajinského sekretariátu pre urbanizmus a ochranu životného prostredia, Bulvár Mihajla Pupina 16, Nový Sad (prízemie, kancelária č. 39). Zainteresovaná verejnosť môže podať sťažnosť proti schválenému rozhodnutiu v lehote 15 dní odo dňa zverejnenia tohto oznámenia.

Hľadáme šikovných pracovníkov na prerábanie bytov v Bratislave: sadrokartonistov, obkladačov, vodárov, murárov; tel. číslo: +421903 125 113 (Viber, Whatsapp), Daniel.

VYROBNY PROGRAM: – KOTLY NA PEVNE PALIVO, BIOMASU A PELETY – HORAKY NA PELETY – NEREZOVE KOMINY – AKUMULACNE NADRŽE

hlasludu.info www.hl.rs

Nositelia zlatých medailí za kvalitu na Novosadskom veľtrhu

KOVAČICA Štúrova 69 tel./fax: 013/662-183 mob. 063/282-097 www.uniko.rs

Mestská správa pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad na základe článku 29 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04 a 36/09) zverejňuje

Mestská správa pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad na základe článku 20 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04 a 36/09) zverejňuje

OZNÁMENIE o schválení rozhodnutia, že nie je potrebný odhad vplyvov na životné prostredie projektu Zariadenie na prečisťovanie odpadových vôd sídliska Begeč, s dodávkou vody do zariadenia a odvodom prečistenej vody

OZNÁMENIE o verejnom nahliadnutí, verejnej prezentácii a verejnej rozprave o Štúdii o odhade vplyvov na životné prostredie projektu

Nositeľ projektu Mestská správa pre stavebný pozemok a investície Mesta Nový Sad, Stevana Branovačkog 3, Nový Sad, podal tomuto orgánu žiadosť o rozhodovanie o potrebe po odhade vplyvov na životné prostredie projektu Zariadenie na prečisťovanie odpadových vôd sídliska Begeč, na katastrálnej parcele číslo 83/2, dodávky vody do zariadenia na katastrálnych parcelách, č. 74/1, 74/5, 74/6, 75, 83/3 a 83/1 a odvodom prečistenej vody na katastrálnych parcelách č. 89/1, 90/1, 4345/2 a 4341, k. o. Begeč, Mesto Nový Sad. Po uskutočnenom postupe Mestská správa pre ochranu životného prostredia dňa 11. mája 2018 schválila rozhodnutie číslo VI-501-222/18, že nie je potrebný odhad vplyvov predmetového projektu na životné prostredie. Do predmetového rozhodnutia možno nahliadnuť v miestnostiach Mestskej správy pre ochranu životného prostredia, Rumenačka 110 a, Nový Sad, v pracovné dni od 10.00 do 15.00 h a na webovej stránke Mestskej správy pre ochranu životného prostredia www.environovisad.org.rs. Zainteresovaná verejnosť môže vyjadriť sťažnosť proti tomuto rozhodnutiu v lehote 15 dní odo dňa jeho zverejnenia v prostriedkoch verejného informovania prostredníctvom tohto orgánu.

Nositeľ projektu VITOROG-PROMET, s. s r. o., Nový Sad, Ul. novosadski put 132, podal žiadosť o poskytovanie súhlasu k Štúdii o odhade vplyvov na životné prostredie Podnikateľský komplex – výroba nábytku (zmena účelu s nevyhnutnou rekonštrukciou jestvujúcich podnikateľských objektov, výšky P, VP a P + 1, v rámci jestvujúceho komplexu), v Novom Sade, Put novosadskog partizanskog odreda číslo 6, na katastrálnych parcelách č. 3367/1, 3367/2, k. o. Nový Sad I, Mesto Nový Sad. Údaje a dokumentáciu zo žiadosti nositeľa projektu možno dostať k nahliadnutiu v miestnostiach Mestskej správy pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad, Rumenačka 110, Nový Sad, v pracovné dni od 10.00 do 15.00 h, do 4. júna 2018. V súlade s článkom 6 Pravidiel o postupe verejného nahliadnutia, prezentácie a verejnej rozpravy o Štúdii o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 69/05) zainteresované orgány, organizácie a verejnosť počas trvania verejného nahliadnutia môžu podať pripomienky a mienky k Štúdii o odhade vplyvov v písanej forme Mestskej správe pre ochranu životného prostredia. Verejná rozprava a prezentácia sa uskutočnia 5. júna 2018 v miestnostiach Mestskej správy pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad, Rumenačka 110, Nový Sad, o 12.00 h.

Mestská správa pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad na základe článku 29 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04 a 36/09) zverejňuje

Pokrajinský sekretariát pre urbanizmus a ochranu životného prostredia na základe článku 10 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04) zverejňuje

OZNÁMENIE o schválení rozhodnutia, že nie je potrebný odhad vplyvov na životné prostredie projektu základňovej stanice mobilnej telefónie NSU 252, NSL 252 NS – LEDINCI 2, SRIEMSKA KAMENICA

OZNÁMENIE o schválení rozhodnutia o potrebe po vypracovaní Štúdie o odhade vplyvov na životné prostredie

Nositeľ projektu Telekom Srbija, a. s., Takovská 2, Belehrad, podal tomuto orgánu žiadosť o rozhodovanie o potrebe po odhade vplyvov na životné prostredie projektu základňovej stanice mobilnej telefónie NSU 252, NSL 252 NS – LEDINCI 2, SRIEMSKA KAMENICA, Ul. Jasmina 200, na katastrálnych parcelách čísla 2165/6 a 2166, k. o. Sriemska Kamenica, Mesto Nový Sad. Po uskutočnenom postupe Mestská správa pre ochranu životného prostredia dňa 14. mája 2018 schválila rozhodnutie číslo VI-501-214/18, že nie je potrebný odhad vplyvov na životné prostredie. Do predmetového rozhodnutia možno nahliadnuť v miestnostiach Mestskej správy pre ochranu životného prostredia, Rumenačka 110 a, Nový Sad, v pracovné dni od 10.00 do 15.00 h a na webovej stránke Mestskej správy pre ochranu životného prostredia www.environovisad.org.rs. Zainteresovaná verejnosť môže vyjadriť sťažnosť proti tomuto rozhodnutiu v lehote 15 dní odo dňa jeho zverejnenia v prostriedkoch verejného informovania prostredníctvom tohto orgánu.

Pokrajinský sekretariát pre urbanizmus a ochranu životného prostredia dňa 9. 5. 2018 schválil rozhodnutie o potrebe po vypracovaní Štúdie o odhade vplyvov na životné prostredie projektu Výstavba zariadenia na prečisťovanie vody na pitie na pramenisku Petrovaradínsky ostrov, Nový Sad, na k. p. č. 453/2 a 453/3, k. o. Petrovaradín, nositeľa projektu VKP Vodovod a kanalizácia, Nový Sad, Ul. Masarykova č. 17. Rovnakým rozhodnutým rozhodnuté je aj o rozsahu a obsahu predmetovej štúdie. Rozhodnutie o rozhodovaní o potrebe vypracovania Štúdie o odhade vplyvov na životné prostredie predmetového projektu možno dostať k nahliadnutiu v pracovné dni od 10.00 do 14.00 v miestnostiach Pokrajinského sekretariátu pre urbanizmus a ochranu životného prostredia, Bulvár Mihajla Pupina 16, Nový Sad (prízemie, kancelária č. 39). Zainteresovaná verejnosť môže podať sťažnosť proti schválenému rozhodnutiu v lehote 15 dní odo dňa zverejnenia tohto oznámenia.

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

• OZNAMY •

Mestská správa pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad na základe článku 10 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04 a 36/09) zverejňuje OZNÁMENIE o podanej žiadosti o rozhodovanie o potrebe po odhade vplyvov na životné prostredie projektu

hlasludu.info www.hl.rs

Podnik Telenor Common Operation, pobočka Belehrad – Nový Belehrad, s oprávnením nositeľa projektu Telenor, s. s r. o., Omladinskih brigada 90, Nový Belehrad, podal žiadosť o rozhodovanie o potrebe po odhade vplyvov na životné prostredie projektu základňovej stanice mobilnej telefónie NS Spens, Ul. Sutjeska č. 2, v Novom Sade, na katastrálnej parcele číslo 893, k. o. Nový Sad II, Mesto Nový Sad, nositeľa projektu TELENOR, s. s r. o., Omladinskih brigada 90, Nový Belehrad. Údaje a dokumentáciu zo žiadosti nositeľa projektu možno dostať k nahliadnutiu v miestnostiach Mestskej správy pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad, Rumenačka 110, Nový Sad, v pracovné dni od 10.00 do 15.00 h. Všetci záujemcovia v lehote 10 dní odo dňa zverejnenia tohto oznámenia môžu svoju mienku v písanej forme doručiť na adresu Mestskej správy pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad.

DROBNÉ OZNAMY

SPOMIENKA

TESNÍME (dihtujeme) okná a dvere neopren gumou – ochraňuje pred vetrom, chladom, prachom. Je úsporou pri vykurovaní. Inštalujeme a opravujeme rolety, harmonika dvere, pásové záclony, siete proti hmyzu; tel.: 060/5088-433 a 025/5827-710. KUPUJEM staré a nové perie alebo mením za paplóny, vankúše a deky. Prichádzam na pozvanie; Martin Nosál, B. Petrovec, tel.: 063/826-92-05 a 021/782-278.

SMUTNÁ ROZLÚČKA s

JÁNOM SÚŠERSKÝM 10. 3. 1945 – 8. 5. 2018 z Kulpína

Tichú a trvalú spomienku si zachová a večný pokoj Ti praje svatka Opavská

POSLEDNÁ ROZLÚČKA s priateľom

MÁRIA BELIČKOVÁ

JÁNOM TRPINSKÝMTRPSOM

rod. Šprochová 1945 – 1999 – 2018 z Báčskeho Petrovca

1959 – 2018 z Kulpína

S láskou a úctou si na Teba spomínajú

BOĽAVÁ ROZLÚČKA

Náhle a nečakane nás opustil náš otec a apko

EMIL BENKA

23. 10. 1944 – 12. 5. 2018 z Erdevíka

Dcéra Stanislava, zať Nikola, vnúčatá Luka a Ana

SMUTNÁ ROZLÚČKA

Dňa 7. mája 2018 po kratšej chorobe nás opustil

Tvoji najmilší

Spolužiaci z petrovského gymnázia, generácia maturantov 1977/1978

BOĽAVÁ ROZLÚČKA

Náhle a nečakane nás opustil náš otec a apko

EMIL BENKA

23. 10. 1944 – 12. 5. 2018 z Erdevíka

Syn Darko, nevesta Marjana, vnúčatá Blanka a Filip

SMUTNÁ ROZLÚČKA

EMIL BENKA

JÁN BENKA

1933 – 2018 z Báčskeho Petrovca

Tvoja starostlivosť, láska a dobrota zostanú uschované v našich srdciach. Syn Vladimír, nevesta Miluška a vnuk Peter s rodinou

• OZNAMY •

23. 10. 1944 – 12. 5. 2018 z Erdevíka

Pusto a prázdno, ktoré zostalo po Tebe, nedá sa ničím nahradiť. Chýbajú nám Tvoja pomoc a rada, Tvoja veľká láska a dobrota. S Tebou sa lúči dcéra Tatjana, zať Miroslav, vnúčatá Marína a Miroslav

19 /4802/ 12. 5. 2018

Oznamy POSLEDNÝ POZDRAV kolegovi

POSLEDNÝ POZDRAV susedovi

SMÚTOČNÉ OZNÁMENIE Dňa 2. mája 2018 nás opustil

Tichú a trvalú spomienku si na Teba zachovajú susedovci Agárskovci, Chrťanovci a Privizerovci

POSLEDNÁ ROZLÚČKA s

Sestra Anna Chrťanová s rodinou

svatovci Kičiňovci

BOĽAVÁ ROZLÚČKA

JÁNOM TRPINSKÝM

JÁN TRPINSKÝ 24. 11. 1959 – 5. 5. 2018 z Kulpína

24. 11. 1959 – 5. 5. 2018 z Kulpína

Tichú a trvalú spomienku na Teba si zachová

Rodiny Vidová a Čiepová

www.hl.rs

s bratom a ujom

JÁNOM TRPINSKÝM 24. 11. 1959 – 5. 5. 2018 z Kulpína

S láskou a úctou si na Teba budú spomínať:

S úctou si na Teba budú spomínať

S láskou a úctou si na Teba budeme spomínať.

BOĽAVÁ ROZLÚČKA

1959 – 2018 z Kulpína

Kto umiera, neodchádza, ale zostáva živý s tými, ktorí ho mali radi.

s bratrancom

Život vyhasol bez posledných slov rozlúčky. Osud bol krutý, žiaľ ešte väčší. Pusto a prázdno, ktoré zostalo po Tebe, nedá sa ničím nahradiť.

JÁNOM TRPINSKÝM

1944 – 2018 tesár z Kysáča

BOĽAVÁ ROZLÚČKA

24. 11. 1959 – 5. 5. 2018 z Kulpína

Zarmútený ocko Michal Trpinský

JÁN CHRŤAN

Odpočívaj v pokoji.

JÁNOM TRPINSKÝM

1937 – 2018 z Kysáča

1937 – 2018 učiteľovi vo výslužbe z Kysáča

kolegyne a kolegovia dôchodcovia ZŠ Ľ. Štúra z Kysáča

so svojím synom

PAVLOVI MAGLOVSKÉMU

zasielajú a tichú a trvalú spomienku si na neho zachovajú

BOĽAVÁ ROZLÚČKA

Informačno-politický týždenník

svokra Žilajiová

sestra Ana Fehérová s manželom Karolom a deťmi Michalom a Karolom s manželkou Natáliou a deťmi Filipom a Igorom-Jánom

SMUTNÁ ROZLÚČKA s

JÁNOM TRPINSKÝM 1959 – 2018 z Kulpína

Na Teba si bude spomínať Miroslav Čeman-Čepsi s rodinou

• OZNAMY •

BOĽAVÁ ROZLÚČKA

SMUTNÁ ROZLÚČKA

9. 12. 1944 − 3. 5. 2018 z Padiny

MIROSLAVOM BENKOM

13. 9. 1964 – 6. 5. 2018

13. 9 1964 – 6. 5. 2018 z Detroitu, USA

Nech Ťa v tichosti večného pokoja sprevádza naša láska, ktorá je silnejšia od zabudnutia.

S láskou a veľkým bôľom v srdci sa s Tebou lúčia:

Tvoja tetuška, švagor a bratranec Darko

Tvoj brat Michal

SMUTNÁ ROZLÚČKA

Arbetovci, Janáťovci a Belovci

BOĽAVÁ ROZLÚČKA

s manželom

s naším milovaným synom, manželom a otcom

EMILOM BENKOM

23. 10. 1944 – 12. 5. 2018 z Erdevíka

Silnejšia od lásky a vôle do života bola smrť, ktorá Ťa od nás odtrhla. V srdci Ťa nosím a nikdy na Teba nezabudnem. Manželka Ruženka

SMUTNÁ SPOMIENKA

Dňa 20. mája 2018 uplynie rok, čo nás navždy opustil drahý manžel, otec a starý otec

JÁN TURAN-ROLE 1942 – 2017 – 2018 zo Starej Pazovy

Osud Ti nedoprial s nami dlhšie byť, ale v našich srdciach budeš večne žiť. S láskou a úctou si na Teba stále spomínajú: manželka Anna, dcéra Tatjana a syn Rastislav s rodinami • OZNAMY •

MIROSLAV BENKA

JÁN VLČEK

Brat môj, odišiel si rýchlo, bez slova. Osud nevráti to, čo mi vzal, zostanú len spomienky a veľký žiaľ.

BOĽAVÁ ROZLÚČKA

MIROSLAVOM BENKOM

13. 9. 1964 – 6. 5. 2018 narodeným v Novom Sade zosnulým a pochovaným 11. 5. 2018 v Sterling Heightse, v Michigane (USA) Bože, keď i dopustíš, by nás milí opustili, daj nám viery, daj nám sily, znášať smútku ťažký kríž. Navždy si Ťa zachovajú vo svojich srdciach: rodičia Michal a Zuzana, manželka Kathleen a deti Tatiana a Nikolas

SMUTNÁ ROZLÚČKA s drahým bratom

MIROSLAVOM BENKOM 13. 9. 1964 – 6. 5. 2018

Utíchlo srdce, utíchol hlas, mal si rád život a všetkých nás. Bol to osud alebo sila, čo Tvoj život náhle ukrátila? Zavrel si oči, srdce prestalo biť, aj keď si chcel ešte tak veľmi žiť. Tvoj brat Miky s manželkou Triciou a deťmi Alexom, Alyssou a Andrewom

19 /4802/ 12. 5. 2018

Oznamy SMUTNÁ ROZLÚČKA

SMUTNÁ ROLÚČKA so starým otcom

JÁNOM SÚŠERSKÝM

10. 3. 1945 – 8. 5. 2018 z Kulpína

JÁN SÚŠERSKÝ

10. 3. 1945 – 8. 5. 2018 z Kulpína

Márne Ťa naše oči hľadajú, márne po tvári slzy stekajú. Len ten, kto stratil, koho mal rád, pochopí, čo je bolesť a žiaľ. Spi sladko, snívaj svoj večný sen, v spomienkach sme s Tebou každý deň.

Navždy zostaneš v našich srdciach. Manželka Mária a dcéry Mária a Ana s rodinami

Vnúčatá: Igor, Marína, Ivona a Dávid

BOĽAVÁ ROZLÚČKA

JÁN TRPINSKÝ

24. 11. 1959 – 5. 5. 2018 z Kulpína

Zamĺkol Tvoj hlas, srdce prestalo biť, nebolo lieku, aby si ešte mohol žiť. V srdci Ťa budú nosiť Tvoji najmilší: manželka Zuzana, dcéra Zuzana a syn Ján s manželkou Andreou

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

• OZNAMY •

Šport DRUHÁ JUHOBANÁTSKA LIGA – VÝCHODNÁ SKUPINA

MEDZIOBECNÁ LIGA SOMBOR – DRUHÁ TRIEDA

Nespravodlivo trestaní Trojkou obrátili výsledok HAJDUŠICA – BORAC (VG) 7 : 2 (4 : 2) Vladimír Hudec

j napriek tomu, že v Kajtasove pred dvoma týždňami prešli ako nahí v tŕni, Hajdušičania podľa rozsudku disciplinárnych orgánov FZ Pančevo sú vinníkmi prerušenia zápasu?! Preto, že opustili ihrisko po tom, ako na nich zaútočili domáci hráči a zápas bol prerušený, Hajdušičanov potrestali odňatím troch bodov, a ich predseda Vladimír Maliar je podmienečne suspendovaný v lehote šiestich mesiacov. Potrestali aj vylúčeného domáceho brankára Japundžu. O organizácii zápasu, o tom, že vylúčený brankár nesmel sedieť na striedačke, a kdeže by ešte hostí triafal hrudou, o rozhodovaní, hrubej hre a provokáciách domácich futbalistov delegát Svetislav Vela z Belej Crkvy v zápisnici nenapísal ani slovo. Pritom disciplinárne orgány vonkoncom neakceptovali sťažnosť klubu z Hajdušice. Ak sa k tomu má na zreteli, že pre vystúpenie mužstva Vladimirovac z ligy Hajdušičania zostali bez ďalších troch bodov, nie je ťažko uzavrieť, že sa ocitli v príliš nepríjemnej situácii a nedeľný zápas museli vyhrať. Domáci akoby z trucu zahrali naplno a doslova deklasovali svojho vždy nepríjemného súpera z dediny Vračev Gaj. Sieť hostí už v 5. min. načal Stojkovski peknou strelou z okraja šestnástky. Iba

Juraj Pucovský o pár minút neskoršie A. Ružić prihral bratovi Nikolovi v šestnástke a tento bol presný. Ešte niekoľko príležitostí zahodili domáci futbalisti, za čo prišiel trest, keď útočník Borca v sólovom útoku skorigoval výsledok. Radosť hostí krátko trvala. V 25. min. znovu kombinovali bratia Ružićovci a tentoraz bol presný Aleksandar. Hostia sa však nevzdávali. V 35. min. rozhodca Labović pískal faul po správnom zákroku Folťana na okraji šestnástky a hostia z voľného kopu prekonali Melicha. V 42. min. darček aj pre domácich. Brankár Borca chcel vykopnúť loptu do ihriska, avšak N. Ružić podložil nohu a lopta sa odrazila do siete – 4 : 2. Po zmene strán Hajdušičania boli omnoho lepší. Vytvorili si rad šancí a Stojkovski, Nikola a Aleksandar Ružićovci tri aj využili. HAJDUŠICA: Melich, Z. Lipták, Ćulum (Đukić), Maliar, Mršić (Brezičanin), Folťan, Guran, Stojkovski, A. Ružić, Radović, N. Ružić Výsledky 21. kola: Partizan – Ševac 3 : 4, Ratar – Jánošík 3 : 0 kontumačne, lebo hostia neprišli na zápas, Karaš – Potporanj 0 : 1, Dobrica – Polet 2 : 2, Vinogradar – Budućnost 0 : 7, Borac (VS) bol voľný. Po tejto výhre a trestaní Hajdušičania majú 27 bodov a nachádzajú sa na 6. mieste, pokým je Jánošík posledný a má iba 7 bodov.

MESTSKÁ LIGA ZREŇANIN – A SKUPINA

Dráma vo finiši ZLATICA – AŠK 4 : 2 (0 : 1) Vladimír Gál

eden s najdôležitejších zápasov s priamym konkurentom o zostup Aradáčania prehrali, pričom dvakrát zahodili náskok. Prvý gól dal veterán Gál po veľkej chybe domáceho obrancu, ktorý nepozorne prihral útočníkovi AŠK. Po zmene strán sa hralo slabo, bez príležitostí až po 78. min., keď sa začala opravdivá futbalová dráma. Rozhodca dopískal nejestvujúci faul pre domácich, ktorí strelou z voľného kopu vyrovnali. Radosť domácich však krátko trvala, lebo sa hostia znovu ujali vedenia tiež z voľného kopu, keď bol presný Mijić. Už v 85. min. domáci zasa vyrovnali. O tri min. neskoršie rozhodca neodpískal

• ŠPORT •

Pred posledným kolom na prvom mieste je Šikara, ktorá tam aj zostane, ak neprehrá v nedeľu v Svilojeve dvojciferným výsledkom, čo je pre domáci Törekvés predsa ťažko dosiahnuteľné. Výsledky 17. kola: Dinamo – Sport 3 : 3, Telečka – Panónia 1 : 3, Šikara – Graničar 3 : 0, Metalac – Törekvés 1 : 2. TELEČKA – PANÓNIA 1 : 3 (1 : 0)

ápas na hrboľatom, tvrdom, viac zemskom ako trávnatom ihrisku v Telečke mal dva rozdielne polčasy. Hostitelia v prvej časti celkom nečakane získali náskok napriek tomu, že Laliťania viac útočili, mali množstvo rohových kopov a šancí, pričom Šinkarčuk nastrelil aj brvno. Po prestávke celkom iný obraz. Vyrovnávajúci gól Lazića hlavou po rohovom kope Mr- Využil šancu: Andrej Majera dalja v 55. min. zmýlil domácich (Panónia Laliť) a už vtedy bolo jasné, že Panónia vyhrá. Gól Turčana z voľného PANÓNIA: Valent, Stolić (Jovakopu priniesol úľavu hráčom hostí nović), S. Dobrić (Ďurčiansky), na trávniku, trénerovi Milanovi Terek, Lazić, Stojanović, Lamoš, Marjanovićovi a náhradníkom na Mrdalj (Brkin), Z. Dobrić (A. Popostriedačke. Pri konci veľmi dobrý vić), Turčan, Šinkarčuk (Majera) Mrdalj pekne uvoľnil náhradníV nedeľu Panónia odcestuje do ka Majeru, ktorý sa zbavil strážcu Sonty na posledný majstrovský a uzavrel skóre zápasu – 1 : 3. zápas s domácim Dinamom.

MESTSKÁ LIGA ZREŇANIN – B SKUPINA

Prvá remíza

KSK KONAK 1926 – MLADOSŤ 1 : 1 (0 : 1) Darko Sládeček

ofsajd, následne Ďuríček útočníka nedovolene zastavil v šestnástke, nuž rozhodca ukázal na jedenástku, ktorú domáci premenili. V 90. min. vedľa viditeľne demoralizovaných Aradáčanov hráč Zlatice dal aj štvrtý gól – 4 : 2. AŠK: Nebrigić, Birmanac (Rajčević), Životin, Striško, Ďuríček, Korać, Studen, Maksimović, Apostolović, Gál, Mijić Výsledky 19. kola: Radnički – Jedinstvo 2 : 1, Potisje – Zadrugar 3 : 0, ŽFK Banat – OFK Klek 0 : 1, MSK – OFK Gradnulica 4 : 1, OFK Stajićevo – Tamiš 3 : 2. Aradáčania po tejto prehre klesli na predposledné miesto, majú 13 bodov a v nasledujúcom kole uhostia OFK Stajićevo.

red začiatkom zápasu Bieloblatčania mali dosť problémov, keďže niektorí hráči pre pracovné povinnosti a zranenia nemohli hrať. Aj napriek tomu hostia mali prevahu počas celého prvého polčasu a do cesty im najviac zastával postranný rozhodca Relja Momirov, ktorý až pätnásťkrát signalizoval postavenie mimo hry hráčov Mladosti, aj keď ofsajdu nebolo! Tento rozhodca v druhom polčase, keď sledoval domácich, ani raz nezodvihol zástavku a hostia ani raz neboli v ofsajde. Žeby sa počas prestávky naučili? Predsa v 20. min. sa Bieloblatčania ujali vedenia, keď po voľnom kope Žižića pred bránou domácich najvyššie vyskočil Kočević a trafil. V druhom polčase znova prob-

lém. Po zákroku domáceho brankára zranil sa Poničan a musel opustiť trávnik. Hostia predsa hrali dobrý futbal. Najzaujímavejšia situácia bola v 75. min, keď Szabó prekľučkoval brankára domácich, kopol loptu pred bránu a Kalapiš strelil vedľa. Hostí to akoby znechutilo, domáci čoraz častejšie útočili a pri konci zápasu po rohovom kope útočník Konaku prekonal Perišića a priniesol veľkú radosť svojim spoluhráčom. MLADOSŤ: Perišić, Necsov, Paraľov, Poničan (Halász), Szabó, Horvát, Žižić, Gibarov, Šofranko, Karácsony, Kočević (Tapai) Bieloblatčanom toto bola prvá remíza v týchto majstrovstvách. Teraz sú voľní, takže doma zohrajú priateľský zápas so zreňaninským mužstvom syndikátu polície.

20 /4803/ 19. 5. 2018

Šport SOMBORSKÁ OBLASTNÁ LIGA

zo Somboru; žlté karty dostali Kuchta (Slávia) a Varga (Mladost). SLÁVIA: Brňa (Šuster), M. Žigmund, Benka, Milec, Ćorda, Kotiv, Kuchta (Beláni), Petrohru, ale viac šancí premrvić, J. Žigmund (Budić), hali Kotiv, Kutenič, TešaKutenič, Tešanović nović, ako aj náhradníci Výsledky 26. kola: Strelec hetriku: Jozef Beláni a Budić, ktorí sa Kula – Budućnost (M) ocitli sami pred branká- Žigmund (Slávia 1 : 6, Crvenka – HerPivnica) rom Obradovićom. cegovac 5 : 0, Lipar – V 76. min. hostia založili rýchly Krila Krajine 3 : 1, Stanišić – ŽAK protiútok a Pap zblízka trafil do pra- 5 : 0, Stari grad – Budućnost (P) 2 vého dolného rohu brány náhradníka : 2, Slávia – Mladost 3 : 1, Hajduk Šustera – 3 : 1. Víťazstvo domácich junior – Rusín 1 : 0. je celkom zaslúžené a mohlo byť aj V nedeľu Slávia uvíta mužstvo presvedčivejšie. Hajduk junior z Kuly. Zápas sa začne Zápas viedol rozhodca Mahotka o 17. hodine.

Hetrik Jozefa Žigmunda SLÁVIA – MLADOST 3 : 1 (3 : 0)

Ján Šuster

ivnickí futbalisti od začiatku zápasu, ktorý sledovalo asi 200 divákov, dali na vedomie, že chcú vyhrať. Už v 5. min. Kutenič bol rýchlejší od svojho strážcu, z piatich metrov od brány prehodil brankára Obradovića, ale sa lopta odrazila od pravej žrde. Prevahu domácich prvým gólom korunoval Jozef Žigmund, keď v 12. min. loptu zo skrumáže dorazil do

siete – 1 : 0. Od 19. po 30. min. dve šance nevyužil Kuchta a strelu Petrovića brankár Kruščićanov kryl. V 38. min. J. Žigmund bol znova najrýchlejší pred bránou Mladosti a zvýšil náskok na 2 : 0. Drvivá prevaha domácich futbalistov priniesla tretí gól J. Žigmunda v posledných chvíľach prvého polčasu. Bol to hetrik tohto útočníka. V druhom polčase sa Pivničania akoby uspokojili s presvedčivým výsledkom, dovolili hosťom vyrovnať

NOVOSADSKÁ OBLASTNÁ LIGA

Z Detelinary iba bod NOVÝ SAD – TATRA 2 : 2 (1 : 1)

Pavel Kocka

hosťovania u kedysi slávneho RFK Nový Sad v sídlisku Detelinara vedúce mužstvo kysáčskej Tatry sa domov vrátilo iba s bodom. Zápas susedovcov poznačil talentovaný hráč domácich Goran Grlica, dvojnásobný strelec. Grlica prvýkrát prekonal Munjaza v 29. min., ale v 40. min. Kysáčania vyrovnali prostredníctvom Milićevića, ktorý využil prihrávku Vučića zboku.

Aj v druhom polčase 100 divákov videlo ešte dva góly. Znova sa najprv vlnila sieť Munjaza v 72. min., keď druhý raz trafil Grlica. Vyrovnal Vučić v 80. min., a tak svojmu mužstvu priniesol cenný bod. TATRA: Munjaz, Budík, Pekić, Dražić, Samardžija, Novaković, Vučić, Gadžić (Ćirić), Milićević (Ožvát), Berić, Pavlović (Jambrich) Výsledky 30. kola: Nový Sad – Tatra 2 : 2, Fruškogorski partizan – ŽSK 3 : 1, Sofex – Bačka 3

Dobrý zákrok brankára Munjaza na novosadskej Detelinare : 4, Petrovaradín – Proleter 1 : 0, Veternik – Jedinstvo (G) 6 : 1, TSK – Omladinac 3 : 0, Šajkaš – Futog 3 : 0, Vinogradar – Jedinstvo (R) 2 : 6, Sirig – Mladost 1 : 0. Tabuľka: 1. Tatra 68 bodov,

MEDZIOBECNÁ LIGA BÁČSKA PALANKA – PRVÁ TRIEDA

Prvýkrát nevyhrali NAŠA HVIEZDA – TVRĐAVA 1 : 1 (0 : 0)

Rastislav Kopčok

utbalisti Našej hviezdy prvýkrát tejto jari nevyhrali zápas. Súboj s veľmi dobrým mužstvom báčskej Tvrđavy sa skončil nerozhodne. Hoci hostia v prvej časti boli lepší, diváci nevideli ani jeden gól. V pokračovaní mužstvo Našej hviezdy zahralo lepšie a veľmi dobrý Pisarev v 59. min. strelil prvý gól. O niekoľko minút neskoršie tento hráč mohol rozhodnúť o víťazovi, lenže jeho strela z ľavej strany minula cieľ. To sa domácim čoskoro vypomstilo, lebo Báčania po peknej akcii v 75. min. vyrovnali. Môžeme konštatovať, že výsledok odzrkadľuje to, čo sme videli na ihrisku. NAŠA HVIEZDA: Plavšić, Karačonji, Dmitrović (Aleksić), Torić, Đuragić, Lučić (Kebdžija), Gašić, Grňa, Santrač, Pisarev, Panić

www.hl.rs

Výsledky 16. kola: Kulpín – Bačka 5 : 1, Kriváň – Maglić 1 : 2, Borac (V) – Borac (O) 3 : 4, Naša hviezda – Tvrđava 1 : 1, Sloga – Neštín 0 : 2. Tabuľka: 1. Kulpín 42 bodov, 2. Borac (O) 30... 5. N. hviezda 25... 7. Mohol priniesť výhru: Kriváň 20... 10 Slo- Saša Pisarev (v zelenom ga 9 bodov. drese) V nedeľu v Silbaši bude hosťovať majster Kulpín, kým selenčský Kriváň pocestuje do Obrovca. Foto: J. Pucovský

Informačno-politický týždenník

2. Jedinstvo (R) 59, 3. TSK 59, 4. Sofex 58... 9. Nový Sad 42... 18. Vinogradar 1 bod. V nedeľu Tatra bude znova hosťovať, tentoraz v Žablji, kde ju uvíta domáci tím ŽSK.

PRVÁ VOJVODINSKÁ STOLNOTENISOVÁ LIGA

Lepšie nemohli MLADOSŤ – BANATUL 1 : 4

S. Medveď

tázny bol nástup celého mužstva petrovských stolných tenistov v zápase s mužstvom STK Banatul z odľahlej banátskej dedinky Lokve. Pavel Turan mal pracovné záväzky a ani zdravotne nie je najlepšie, podobne je to aj s Lomenom a Šramkom. Iba Bažík v poslednom čase podáva štandardne dobré výkony. Hostia z Lokiev v čele s Gajtom sú dobré mužstvo a nie div, že vyhrali v Petrovci. Výsledky jednotlivých zápasov : Bažík – Ardeljan 2 : 3, Šramka – Gajta 0 : 3, Lomen – Munćan 3 : 0; štvorhra: Lomen / Bažík – Gajta / Ardjelan 1 : 3, Bažík – Gajta 0 : 3. • ŠPORT •

VOJVODINSKÁ LIGA – SEVERNÁ SKUPINA

Hostia zahadzovali šance... SLOGA – MLADOSŤ 1 : 0 (0 : 0)

Samuel Medveď

etrovskí futbalisti odcestovali do dediny Čonoplja zohrať majstrovský zápas akoby z povinnosti. Vytvorili si niekoľko dobrých príležitostí, ale ich nevedeli realizovať. Dobrú šancu mal najlepší strelec petrovského mužstva Strahinja Ilić, potom i Kaňa a Nenad Đokić najprv trafil brvno, potom odrazenú loptu nevedel upraviť do brány mužstva Slogy.

Domáci mali tiež niekoľko šancí, z ktorých dali jediný gól. Center v 59. min. využil domáci hráč Vukas, ktorý sa ocitol pomedzi Beronju a Jakuša, presne trafil – 1 : 0. MLADOSŤ: Leňa, Fábry (Kobilarov), Zeljković (Beronja), Nešković, Rupar, Jakuš Ilić, Pavlis (Severíni), Đokić, Ožvát, Kaňa Výsledky 26. kola: Bačka – Polet 1 : 2, Mladost (A) – Tekstilac 2 : 0, Zadrugar – Tavankut 6 : 4, Mladost (T) – Radnički 3 : 1, BSK – Tisa 2

VOJVODINSKÁ LIGA – JUŽNÁ SKUPINA

Ťažko pre favoritov HAJDUK (B) – JEDNOTA 1 : 1 (0 : 1)

Matej Bzovský

JUGOVIĆ – SLOGA (E) 1 : 1 (0 : 0) Nevyhrali ani Erdevíčania na taropazovčania v Beške získali len bod, čo ich ešte viac vzdia- hosťovaní v Kaći. Zverenci trénera lilo od získania vytúženého Momčila Raičevića síce viedli 0 : 1 titulu. Po dvoch nevyužitých príleži- gólom Halilovića v 60. min. V 69. tostiach Vuković prihral Ivkovićovi, min. po hre rukou v trestnom území ktorý v 41. min. prekonal Šovljan- rozhodca Goran Zinaja zo Subotice nariadil penaltu, ského – 0 : 1. z ktorej VeselinoRozhodca Mivić vyrovnal – 1 : 1. lan Gaborov zo SLOGA: Ilić, Zreňanina v 72. Đurić, Đurkić, min. odpískal poVuković, Halidozrivú penaltu lović, Smiljanić pre Hajduk, lebo (Kovačević), nebolo celkom Grković, Cvijić, jasné, či Denić Považan (Simeuhral rukou v šestnović – Šarić), nástke alebo Lovrić, Doknić mimo nej. CuraVýsledky 26. ković z bieleho kola: Hajduk (D) bodu vyrovnal. – Borac (Š) 1 : 0, Znervóznilo to LSK – Index 3 : 2, hráčov z PazoJugović – Sloga vy, ktorým sa do (E) 1 : 1, Hajduk konca nepodarilo (Č) – Borac (NS) streliť víťazný gól. 2 : 3, Podunavac Nadovšetko v 90. – Sremac 2 : 3, min. zostali bez Nestačilo na výhru: Alen Slavija – Sloga dvoch spoľahli- Halilović (Sloga Erdevík) (T) 2 : 0, Kabel vých a kvalitných hráčov – Zarića a Stojanovića, ktorí – Kupinovo 2 : 0, Hajduk (B) – Jednota 1 : 1. dostali červené karty?! Jednota bude hrať v Novom Sade JEDNOTA: Jovišić, Živković (Stojanović), Rebić, Zarić, Mato- so Slavijou, kým je v dedine Šajkaš vić, Vuković, Ivković, Milenković na programe derby majstrovstiev (Denić), Begović, Stojaković (Cve- Borac – Sloga Erdevík. Foto: J. Pucovský jić), Mrdaković

• ŠPORT •

: 1, Srbobran – Pre p o ro d 9 : 0, Sloga – Mladosť (P) 1 : 0, voľná bola hložianska Budúcnosť. V nedeľu Mladosť bude hosťovať v Báčskom Brestovci, V Čonoplji bez gólu: Igor Kaňa (Mladosť Petrovec) kým Budúcnosť Foto: J. Pucovský uvíta mužstvo z dediny Tavankut.

DESIATY MEMORIÁL ALEKSANDRA BATU GRUJIĆA V NOVOM SADE

Úspech Pavla Bažíka S. Medveď

poslednú aprílovú nedeľu v Športovo-podnikateľskom stredisku SPENS v Novom Sade prebiehal 10., jubilejný Memoriál Aleksandra Batu Grujića. Na turnaji hralo viac ako sto stolných tenistov, medzi nimi aj dvaja Petrovčania, dvaja Pavlovia, Turan a Bažík. Tentoraz väčší úspech dosiahol Pavel Bažík. Podľa slov Pavla Turana, súťaž na memoriáli, ktorá má cveng stolnotenisových majstrovstiev štátu, mu tentoraz nežičila, lebo zápasí so zdravotnými problémami. Postúpil síce zo skupiny medzi šestnástich, ale ďalej nemohol. Bažík hral finále s Lučićom, no na konci musel zablahoželať súperovi, ktorý bol lepší a zvíťazil 3 : 2. Poháre a pekné odmeny odovzdal najlepším syn Aleksandra Grujića Slobodan, ktorý

Pavel Bažík s pohármi žije v zahraničí. Pavel Bažík hrá rekreačne pre mužstvo Trans-Nafta v Novosadskej rekreačnej lige a toho roku získal odmenu ako najlepší hráč minulej sezóny.

OBECNÁ LIGA ŠÍD

Katastrofa Šíďanov Lazar Pavković VAŠICA: Napredak – Erdevík 2017 1 : 1 (1 : 1). Novaković otvoril skóre zápasu pre domácich v 5. min. gólom z penalty, vyrovnal Babić v 29. min. Derby neospravedlnilo očakávania, ale sa obe mužstvá uspokojili s bodom. BATROVCI: Omladinac – Jednota Ľuba 3 : 2 (2 : 0). Bodo a Gačić priniesli domácim pekný náskok v prvom polčase. Skorigoval Ž. Sremčić

v 72. min., Batrovčan Kotarlić v 80. min. zvýšil na 3 : 1 a Ľuban Šili bol posledným strelcom na zápase. BINGUĽA: OFK – Obilić 1993 Kukujevci 1 : 3 (1 : 2). Binguľčania prehrali s kvalitnejším mužstvom. Gól pre domácich dal Bojanić v 15. min. GIBARAC: Sinđelić – Jednota Šíd 9 : 0 (4 : 0). Šíďania nemohli úspešne čeliť naladenému súperovi a nepodarilo sa im dať ani len čestný gól z vytvorených dvoch − troch šancí.

20 /4803/ 19. 5. 2018

Šport PRVÁ JUHOBANÁTSKA LIGA

Tesná, ale zaslúžená výhra Ján Bokor Okrem rekordnej výhry Kačarevčanov na ostatných zápasoch mužstvá zaznamenali tesné výsledky. Domáci boli úspešní trikrát, kým sa hostia tešili až päťkrát. Dunav nielenže prehral v Padine, ale mu odňali až štyri body preto, že na predchádzajúcom zápase do mužstva zaradil hráča, ktorý nemal právo hrať! Výsledky 26. kola: Crvena zvezda – BAK 2 : 3, Sloga – Borac (S) 0 : 1, Jedinstvo (V) – Partizan 0 : 1, Jedinstvo Stević – Vojvodina (S) 9 : 1, Jugoslavija – Vojvodina (C) 0 : 1, Radnički – Vulturul 5 : 4, Vojvodina (CC) – Strela 0 : 1. DOLINA – DUNAV 2 : 1 (1 : 0)

kolo 150 divákov na ihrisku Doliny sledovalo dynamickú hru dobrých súperov. Domáci hráči museli vynaložiť viac úsilia ako v jeseni, keď poľahky prekonali tohto súpera v Banátskej Palanke.

Prudká strela Sašu Rudića sa odrazila od brankára Zekovića, na ňu nabehli Marko Rudić a stredný záložník hostí Maričić, ktorý ju dorazil do vlastnej siete. Domáci tak od 15. min. viedli 1 : 0. Po prestávke tempo hry nekleslo.

Do brány spolu s loptou – 1 : 0 Brankár mužstva z Banátskej Palanky Zeković dobre strážil svoju bránu, keďže zastavil niekoľko striel domácich útočníkov. Najkrajšiu akciu domácich predsa nemohol zneškodniť. Mladý Matuľa prebehol ľavou stranou, presne odcentroval, v strede šestnástky loptu zachytil Mirko Rudić a rozvlnil sieť brány Dunava – 2 : 0. Od 71. min. domáci mali dvojgólový náskok, ktorý sa im nepodarilo zachovať. Po vykonaných zmenách v domácej zostave hráči Doliny začali robiť chyby, využili to vytrvalí hostia a gólom náhradníka Putnika v 88.

DRUHÁ JUHOBANÁTSKA LIGA ZÁPAD – SEVERNÁ SKUPINA

Rozhodca – hnevu pôvodca SLÁVIA – MUNDIAL 1 : 4 (0 : 1) Ján Špringeľ

rvá polhodina hry bola plná zvratov. Zo začiatku skúšal V. Dudáš, z druhej strany ale po centre hlavičkoval v malom štvorci Miloš Vlajin, brankár Kandić bleskurýchle zneškodnil pokus.

skúšal domáci tím jemnú územnú prevahu favorizovaných hostí anulovať protiútokmi cez rýchlych útočníkov. Tri razy však Borbaš mával nejestvujúci ofsajd. Nepáčilo sa to hráčom, trénerovi a fanúšikom hostiteľov, ktorých protesty vyšli nazmar. Boris Vlajin vzápätí v 20. min. strelil presne z hranice pokutového územia – 0 : 1. Hostia výsledok znásobili v prvej štvrťhodine druhého polčasu – 0 : 2. Po centrovanej lopte v 65. min. výsledok zmenšil Ďuriš. Do troch minút pred záverečným hvizdom sa skóre nemenilo. Pančevčania

Najrýchlejší slávista Dávid Svetlík (vľavo) v dueli s obrancom hostí Nikolom Svilarevićom Na scénu potom vstúpili postranný „rozdeľovač pravdy“ Borbaš z Pančeva a hlavný rozhodca Mitrović z Bavaništa; trikrát zaradom

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

v závere vsietili ešte dva góly pre konečných 1 : 4. SLÁVIA: Kandić, Jaško, Košút, Ďurkovský, V. Dudáš, Zloch, Jovnáš, D. Svetlík, Ďuriš, Válovec, D. Cicka; striedali: Čech, Garaj, Urban, Jonáš Mundial má šancu zo štvrtej priečky postúpiť do vyššej ligy v play-off. Kovačičania zakončili šampionát na ôsmej priečke, štyrikrát skončili so štítom, bez remízy, získali dokopy 12 bodov. Najväčším prínosom jarnej časti majstrovstiev je, že v nej hrali okrem brankára Kandića všetci Kovačičania – z 22 hráčov na súpiske

min. skorigovali. Keď dobrý rozhodca Blagoje Mijailović z Vršca odpískal koniec zápasu, fanúšikom Doliny sa uľavilo, lebo si ich mužstvo po tesnej, ale zaslúženej výhre, zapísalo na konto cenné tri body. Obaja súperi si zaslúžili pochvaly za korektnú a páčivú hru. DOLINA: Trkulja, Koreň, Važić, Cvetanović, Marko Rudić (Ugrenović), Matuľa (Hlavča), Mirko Rudić, Saša Rudić, Dobrić, Kevdžija (Ilić), Mihajlović V nedeľu Dolina bude hosťovať v Grebenci. bolo až 21 domácich futbalistov. Výsledky posledného 18. kola: Slávia – Mundial 1 : 4, Omladinac 1927 – Polet 0 : 0, Unirea – Pobeda 2 : 0, Glogonj – Spartak 1 : 2, Mladosť (V) – Tempo 3 : 0.

1. Spartak 18 17 2. Mladosť (V) 18 12 3. Polet 18 11 4. Mundial 18 11 5. Glogonj 18 8 6. Omladinac 1927 18 8 7. Unirea 18 6 8. Slávia 18 4 9. Pobeda 18 2 10. Tempo 18 1

1 0 53 : 14 2 4 50 : 22 3 4 38 : 16 3 4 40 : 30 4 6 35 : 30 2 8 29 : 25 2 10 27 : 39 0 14 14 : 48 1 15 13 : 47 2 15 13 : 41

52 38 36 36 28 26 20 12 7 5

ÚSPECH PETROVSKÝCH GYMNAZISTOV. V Kraljeve 12. mája 2018 prebiehalo 22. športové stretnutie stredoškolských domovov – republiková domiáda, kde sa zúčastnili žiaci zo západného Srbska, Šumadije, Pomoravlja, Braničeva, juhovýchodného Srbska, Belehradu a Vojvodiny. Petrovské Gymnázium Jána Kollára so žiackym domovom reprezentovali traja žiaci, ktorí boli najlepší v šachu na pokrajinskej domiáde v Apatíne. Mužstvo šachistov pod vedením riaditeľa domova Pavla Turana v zložení: Igor Žiak, Vaňa Bocka a Martin Švec, všetci traja zo Selenče (na snímke), obsadilo tretie miesto v Srbsku. Je to doteraz najväčší športový úspech GJK so žiackym domovom na domiádach. T. P. • ŠPORT •

Členovia vedenia klubu Ján Valenta a Martin Hedi (druhý a tretí zľava hore), s talentovanými šachistami z Padiny na turnaji v Crepaji

Najúspešnejší Padinčan v Crepaji: bronzový Marko Valenta (prvý sprava)

ŠACHOVÉ CENTRUM PADINA

Epicentrum talentov Ján Špringeľ

ísal sa rok 1991. Rinčali zbrane, zamlčali múzy. V Padine prestal aj boj drevených armád. Zanikol Šachový klub Dolina.

Iniciátor obnovenia padinského klubu Martin Hedi Písal sa dátum 23. októbra, štvrťstoročie neskoršie. Nadšenci do šachovej hry z dediny insity v čele s Božidarom Kračunovom

Dejan Nosáľ (vľavo) v Crepaji

zorganizovali prvý turnaj v rámci Kovačického októbra. Medzi jedenástimi klubmi Padina skončila na poslednej priečke s jedným bodom. Ale získala najviac. Talentovaného a najmladšieho účastníka Sašu Valentu. Svorní Padinčania pod taktovkou Martina Hediho už začiatkom roku 2017 založili klub, Šachové centrum Padina. Saša Valenta dovliekol do klubu podobne nadaného brata Marka. Po polroku bola v ŠC Padina neuveriteľná štvrťstovka hráčov. Padinskí šachisti sa ihneď prihlásili v Šachovom zväze Vojvodiny do najnižšej súťaže, Juhobanátskej ligy. A už po prvom roku dokázali rovnoprávne bojovať i so silnejšími súpermi. Minuloročnú sezónu skončili z tucta družstiev na ôsmej priečke. Na všetkých jedenástich meraniach síl boli Martin Hedi, Ján Valenta a Michal Ľauko. V mužstve hrali ešte aj Martin Valenta, Alexander Valenta, Marko Valenta, Pavel Povolný, Ján Kratica, Pavel Cicka, Ján Petrovič, Michal Ľauko ml., Ján Valenta a Dušan Ďuriš.

Neprestáva ale šachová Padina venovať prvoradú pozornosť najmladším a najzanietenejším v hre na 64 čierno-bielych políčkach. V poslednú aprílovú sobotu deviati Padinčania sa znovu zúčastnili na masovom mládežníckom šachovom turnaji v Crepaji: Jaroslav Slivka (vľavo) znova na Marko Valenta, mládežníckom turnaji Gabriel Petráš, Jaroslav Slivka, Tomas Husárik aj Luka Ondrík v kon- na piatom mieste. „Či v takomto hojnom počte kurencii starších žiakov a Marek padinská mládež zachová záujem o kráľovskú hru, nemôžem tvrdiť. Roboty niet, mladší ľudia odchádzajú. Jedno je ale isté: i naďalej budeme vštepovať lásku k šachu ratolestiam,“ slová sú Martina Hediho, jedného z iniciátorov obnovenia klubu. Tréner najmladších crepajských šachistov a jeden z organizátorov žiackych turnajov Predrag Tomin presvedčuje, že je úroveň šachu v Kovačickej obci vyššia ako pred desaťročím, keď začal cibriť svoju dcéru Kseniju Tominovú zo Samoša k neskoršiemu šachovému Everestu v mládežníckej triede: T omas Husárik je tiež šachová „Rozmeňme to na drobné. Crenádej Padiny pajský stredoškolák Vuk Žegarac je najmladším FIDE majstrom, Bačúr, Dejan Nosáľ, Darko Šimák jediným s tým titulom v celom a Stefan Petráš v súťažení žiakov okrese. Talentovaných žiakov má od 1. po 3. ročník základných škôl. okrem Crepaje i Padiny aj Kovačica. Zo starších Marko Valenta získal Dnes šachovo schopný drobizg bronz, Gabriel Petráš bol v tesnom z tejto časti južného Banátu hrá na závese za ním, z mladších šachis- majstrovstvách Srbska, čo je pre tov z Padiny bol najúspešnejší v tomto športe predsa neznámu v Crepaji Marek Bačúr, zakotvil obec nesmiernym úspechom.“

ZO SOBOTŇAJŠIEHO DŇA OTVORENÝCH DVERÍ NA VEĽVYSLANECTVE SLOVENSKEJ REPUBLIKY V BELEHRADE

Dar Selenčanov pre pani veľvyslankyňu Dagmar Repčekovú

S hudbou a tancom je deň hneď krajší

Zo známej selenčskej ponuky

Mať radosť zo života Oto Filip

chádzajúcemu Dňu detí. Preto sme aj zorganizovali maškarný ples na tému ovocie a zelenivere otvorené dokorán, na. No tento deň využijeme aj predpoludňajšie počasie na to, aby sme upozornili, že akoby vystrihnuté z letnétreba zdravo žiť, mať radosť ho dovolenkového katalógu zo života. Preto sme pozvali a skvelá nálada. V poradí tretí Veľkú pozornosť pútalo i koleso aj nutricionistov, ktorí robia Deň otvorených dverí na Veľvyšťastia poradenstvo, a je aj možnosť slanectve Slovenskej republiky tak isto rozmanitá ponuka všetkého: od merať tlak a podobne... v Novom Belehrade, ktorého spoPredseda spoluusporiada- výrobkov starodávnych a nových, cez gasluusporiadateľmi boli Obec Báč Predseda Obce Báč teľskej Obce Báč Borislav An- tronomické špeciality, rady nutricionistu a mestečko Selenča, prebiehal Borislav Antonić tonić uvádza, že nie sú hosťa- či lekára, po turistickú ponuku Obce Báč. 12. mája v znamení celého radu akcií a programov − od gastronomických, cez mi v slovenskom veľvyslanectve, keďže je Ozajstný májový sviatok. Len kiežby poSelenča akýmsi druhom hostiteľa. – Som dobných brán, otvorených dokorán, bolo detské, po hudobno-folklórne a športové. rád, že je tento deň zaplnenými viac aj inde. Povedané konkrétnejšie, vzhľarôznymi obsahmi a že je tu dosť dom na účasť Selenče to znamedetí, ako i návštevníkov, – vraví. ná, že šlo aj o Deň zdravej výživy Slovami chvály nešetrila ani Ana a biopotravín. No i hudby a folklóRadovanovićová, pracujúca ako ru, reprezentovaných viacerými psychológ v Svratišti: – Táto pomoc selenčskými súbormi: KUS Jána slovenskej ambasády sa stála traKollára, ľudovou hudbou Súdiovcov, díciou, ktorá nám veľa znamená. Folklórnym súborom Pramienok pri Nielen tie hmotné veci, ktoré nám ZŠ Jána Kollára, hudobnou skupinou doteraz darovala, ale i pozvania na Euro band. Deň úradne otvorila veľniektoré podujatia. Umožnili nám, vyslankyňa SR v Srbsku pani Dagmar aby sme sa stali viditeľnejšími, aby Repčeková, ktorá vo vyhlásení pre PsychologičHlas ľudu ozrejmila niektoré aspekty ka Ana Rado- sme nemali strach jedni z druhých, aby sme si boli navzájom bližší... – vanovićová jeho obsahu a významu: podčiarkuje. – Aj tento rok výťažok z podujatia Bude z útoku aj gól? Hoci si o sebe vieme toho dosť, cieľom pôjde na dobročinné účely. Máme dlhoročnú spoluprácu s deťmi z ulice − sú to rómske uvedeného, už tradičného podujatia je, aby aj deti a mimovládna organizácia Svratište. iní vedeli viac o nás, o dejinách, Trikrát do roka s nimi robíme niektoré akcie. kultúre, iných aspektoch života Vždy sú to Vianoce, vždy je to aj k nad- príslušníkov slovenskej menšiny. Ten sobotňajší deň bol len Masky boli ozaj rozmanité navonok ako iné. Jeho pridanou hodnotou boli naladené a veselé tváre účastníkov, zvlášť aktérov súťaže o najkrajšie masky, hostí tiež, Potravín a rôznych iných produktov bolo ozaj veľa