Hlas 21 2015 by NVU Hlas ľudu

ISSN 0018-2869

ČÍSLO

/4648/ Informačno-politický týždenník ROČNÍK 72 | 23. 5. 2015 | CENA 50 DIN

www.hlasludu.info | www.hl.rs

Insitná šesťdesiatka v Kovačici Ján Triaška Báčsky Petrovec

MOZAIKA

ŠPORT

Vyslanec zvolenský

Naša hviezda vyššie vzlietla

Z obsahu

23. 5. 2015 | 21 /4648/

Uzávierka čísla: 20. 5. 2015

4 TÝŽDEŇ 5 Na čo sa to podobá? 6 Chrániť všetky vodné zdroje 7 Dva nové ukážkové výrobky 8 Čarovné prútiky nie sú

9 ĽUDIA A DIANIA 11 Je na koho a na čo spomínať 12 Najstarší dom ako kameň úrazu 20 Tradícia zhúdania mája žije

22 DETSKÝ KÚTIK 22 Hry sú zábava...

23 MOZAIKA 23 Belehradské R. U. R. 24 Kedy alebo kam prilietajú bociany?

Na Medzinárodnom energetickom fóre CEDEF (Central European Development Forum), ktoré prebiehalo v Zhromaždení APV v Novom Sade, ústrednou témou bolo opätovné využívanie odpadových vôd a nakladanie s nimi. (s. 6) O. Filip Plánovaná výstavba mraziarne spoločnosti Fortis otvára nové možnosti pre pestovateľov višní a iného ovocia z Jánošíka a okolia. (str. 17) V. Hudec

30 Pšenové dukátiky

31 KULTÚRA 32 Sviatok obrazov a obrazárne 33 Noc múzeí ako časostroj

38 OZNAMY 44 RTV PANORÁMA 46 Najväčší pohár do Kulpína 49 Sedem kariet v jednej minúte 50 Neexistujú dva základy Autorka titulnej fotografie: Anička Chalupová

Celovečerný koncert k 50. výročiu SKUS Pivnica v nedeľu 17. mája bol zároveň pozvánkou na 50. festival Stretnutie v pivnickom poli, ktorý prebieha práve počas tohto víkendu – od 22. do 24 mája. (s. 31) A. Francistyová

Editoriál

Privierame oči pred rodinným násilím?

ZAKLADATEĽ: NÁRODNOSTNÁ RADA SLOVENSKEJ NÁRODNOSTNEJ MENŠINY VYCHÁDZA TÝŽDENNE, V SOBOTU VYDÁVA NOVINOVO-VYDAVATEĽSKÁ USTANOVIZEŇ HLAS ĽUDU V NOVOM SADE

PRVÉ ČÍSLO VYŠLO 19. OKTÓBRA 1944 V BÁČSKOM PETROVCI OD ROKU 1967 VYCHÁDZA V NOVOM SADE

Zodpovedná redaktorka: Vladimíra Dorčová-Valtnerová Zástupkyňa zodpovednej redaktorky: Anna Francistyová Redakcia: Juraj Bartoš, Jaroslav Čiep, Michal Ďuga, Oto Filip, Katarína Gažová, Vladimír Hudec, Anička Chalupová, Anna Lešťanová, Jasmina Pániková, Juraj Pucovský, Ľubica Sýkorová, Elena Šranková Technický redaktor: Miroslav Dobroňovský Jazyková redaktorka: Anna Horvátová Lektorka: Mária Domoniová Adresa redakcie: Bulvár oslobodenia 81/V, 21 000 Nový Sad, poštový priečinok 234 www.hl.rs E-mail: nvu@hl.rs nvuhlasludu@hl.rs inzercia@hl.rs Telefóny redakcie: 021/47 20 840 063/47 20 84 Telefax: 021/47 20 844 Dopisovateľstvo v Petrovci: 021/22 80 042 Dopisovateľstvo v Kovačici: 013/662 565 Dopisovateľstvo v Starej Pazove: 022/317 505 Tlačí:

ABC SRBIJA D I G I T A L

ABC SRBIJA W E B

TotoTlačiareň vydanie HLOvo Toto vydanie PRINT Ovo izdanje izdanje je oditovano je oditovano je auditované je auditované

Báčsky Petrovec

ABC SRBIJA P R I N T

Ovo vydanie izdanje Toto je auditované oditovano je

Účet NVU Hlas ľudu 160-924115-88 Banca Intesa YU ISSN 0018-2869 COBISS.SR-ID 16185090

• •

•

Foto: www.sxc.hu

ROKU 1967 PREZIDENT REPUBLIKY VYZNAMENAL HLAS ĽUDU RADOM BRATSTVA A JEDNOTY SO STRIEBORNÝM VENCOM Riaditeľ NVU Hlas ľudu: Samuel Žiak



Keď sa v spoločnosti udeje tragédia ako výsledok viacročného a opakovaného násilníckeho správania sa v rodine, ktorá si vyžiada deväť ľudských životov v priebehu dvoch dní, všetci členovia nášho spoločenstva by sa rodinnému násiliu museli pozrieť priamo do očí.

e zarážajúci fakt, že v jednej chvíli kvitujeme, že ženy v Srbsku sú čoraz emancipovanejšie, a o niekoľko dní na to nás šokujú tragické správy z Kanjiže a Čačku. Práve v týchto mestách prišlo k spomínanej tragédii, v ktorej zo spomínaných deväť obetí rodinného násilia bolo až sedem žien (!), pričom „džentlmeni“ po príšernom vražednom skutku vykonali samovraždu. To, že o tomto negatívnom jave treba hovoriť vo verejnosti, je nad slnko jasné, ale akosi sa na to zabudne, až po deň, keď sa v médiách objaví správa o rodinnej tragédii, v ktorej hlava rodiny siahla po tom, čo mu muselo a malo byť najsvätejšie – po živote svojich najbližších. V prvom rade treba nájsť prameň, pôvod, iskru, ktorá v človeku prebudila násilnícku zver, ktorá roky týra ženu, deti, rodičov, následkom čoho neraz býva násilná smrť v rodine. Na to upozorňujú aj odborníci, ktorí znovu poukazujú na neefektívnosť systému prevencie, ktorý tvoria polícia, ustanovizne sociálnej ochrany, zdravotnícke a vzdelávacie inštitúcie, verejná prokuratúra, súdy. Prostredníctvom otvoreného dialógu medzi rezortnými štátnymi inštitúciami, ale aj so všetkými občanmi našej krajiny je nutné konečne sa dopracovať k riešeniu tohto spoločenského problému. Lebo to nie je cudzí problém, ale náš spoločný! Nedávne rodinné nešťastia podnietili aj ministra spravodlivosti Nikolu Selakovića na proaktívny prístup k riešeniu tejto zložitej otázke. Aspoň tak napovedajú jeho vyhlásenia o plánovanej revízii trestného zákonodarstva v častiach týkajúcich sa prevencie a sankcií tohto druhu násilia. Výrazná patriarchálnosť ako charakterová črta príznačná pre našu spoločnosť, v ktorej sa často na vylepené „zaucho“ (zväčša) manželke pozerá ako na normálny a spoločensky prijateľný skutok – ako „výhovorka“ za neúčasť v boji proti násiliu v rodine v žiadnom prípade neobstojí. Stačí, keď sa každý z nás pozrie do vlastného rodinného kruhu a do susedného dvora – a v prípade potreby zareaguje na patričnom mieste. Pomôžme tým, ktorých tiché stonanie pre „modré“ od najbližšieho nevychádza do verejnosti. Otvorme oči a zachráňme život! Vladimíra Dorčová-Valtnerová

Čítajte nás aj na www.hl.rs.  21 /4648/ 23. 5. 2015

Týždeň  Z MÔJHO UHLA



168 HODÍN

Preukazy Víťazi bez víťazstiev Michal Ďuga

Oto Filip

ko bolo zverejnené, začiatkom týždňa sa do rúk občanom Srbska dostali nové zdravotné preukazy. Doteraz bolo vydaných prvých päťtisíc. Teda občania Srbska si už môžu vymeniť svoje papierové zdravotné „knižočky“ novými elektronickými kartičkami zdravotného poistenia. Výmena stojí 400 dinárov a pre sociálne najohrozenejších občanov bude zdarma. So samotnou výmenou starých preukazov, ako sa dozvedáme z tlače, sa začalo vo Valjeve, kde majiteľmi nových zdravotných preukazov je vyše dvetisíc poistencov. Zároveň boli nové preukazy udelené aj vyše tritisíc zamestnancom v Republikovom fonde pre zdravotné poistenie a členom ich rodín. Dnes už možno nové elektronické preukazy získať na území celého Srbska a očakáva sa, že ich do konca nasledujúceho roku bude vlastniť celkový počet poistencov v našej krajine, ktorý vynáša 6,9 miliónov poistencov. Žiadosť o vydanie zdravotného preukazu, čiže o výmenu starých zdravotných „knižočiek“, sa podáva kompetentnej filiálke Republikového fondu pre zdravotné poistenie. Postup o vydanie preukazu je podobný postupu pri vydávaní zdravotnej „knižočky“. Poistenec podáva žiadosť pre vydanie nového preukazu na osobitnom formulári, ktorý dostane v kompetentnej filiálke, podpisuje ho, a ten sa potom zasiela ďalej. Nakoľko poistenec už vlastní zdravotný preukaz, platný mu bude až kým mu neudelia nový, a nakoľko ho nemá, ale má na neho právo, bude mu vydané potvrdenie, ktoré bude platné až kým mu nebude vydaný nový preukaz, a najdlhšie mesiac dní odo dňa podávania žiadosti informujú z Republikového fondu pre zdravotné poistenie. Chceme len pripomenúť, že v auguste minulého roku práve uplynul termín na výmenu starých zdravotných „knižočiek“, ale na jej nerealizáciu ho predĺžili o 17 mesiacov, takže ešte stále je platný a týmto novým projektom sme sa vlastne dostali do jedného dôkladného chaosu, ktorý v našej krajine panuje.

www.hl.rs

ýždeň, skôr neobvyklý ako bežný, no vďačný na ďalšie inventúry uplynulých májových dní. Možno skonštatovať, že sa istým spôsobom začal oslavami Dňa víťazststva, pokračoval návštevou ruského ministra zahraničných vecí Sergeja Lavrova Belehradu, aby jeho finiš poznačila dilema, či sa aj prístupová Kapitola 31 o spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politike Európskej únie stane pre nás rovnako problematickou ako aj niektoré iné? Napríklad tá s číslom 35, ktorej dominujú otázky súvisiace s Kosovom? Dosť úvah na ujasnenie tak v Belehrade, ako aj v Bruseli, kde sa v pondelok konalo podujatie s názvom Priatelia Srbska, v práci ktorého účinkovalo dvadsať šéfov diplomacíí a osem zástupcov ministrov zahraničných vecí členských krajín EÚ. Na jeho záver premiér Aleksandar Vučić skonštatoval: „Urobili sme všetko, čo sme mohli.“ Hostiteľ konferencie, rakúsky šéf diplomacie Sebastian Kurz nám síce blahoželal k pozitívnym a významným reformám, no kvitoval i to, že nie je dobre, že



Srbsko pol druha roka po otvorení prístupových rokovaní ešte neotvorilo žiadnu prístupovú kapitolu. Druhý hostiteľ, minister zahraničných vecí Talianska Paolo Gentiloni prízvukoval konštruktívnu úlohu Srbska v úsilí zachovať stabilitu západného Balkánu, ako i nedogmatický a pragmatický prístup Belehradu k riešeniu problémov. Už neraz počutý záver znie: Dôležité je čím skôr otvoriť prístupové kapitoly, lebo si všetci prajú Srbsko v Európskej únii. Práve tá matka všetkých zahraničnopolitických tém, otázka otvorenia prístupových kapitol a vzťahov s EÚ, poznačila i utorkové stretnutia Vučića v Berlíne s predstaviteľmi Bundestagu a inými činiteľmi Nemecka. V prípade konkrétnych krokov neúradne sa skloňuje ministerské stretnutie EÚ v septembri, na ktorom by mali schváliť formálne rozhodnutie s tým, že by k otvoreniu konkrétnych kapitol malo prísť v októbri. Slová, ktoré tešia, ak zase nenarazia na múry spôsobené realitou, širšími súvislosťami medzinárodnými, najmä vzťahmi v trojuholníku najvplyvnejších, ako aj pomermi domácimi, či tými v susedstve, napríklad v Macedónsku.

Prinajmenej dosť rozporuplný odkaz sme zaslali svetu necelý týždeň po oslavách 70. výročia víťazstva a ukončenia druhej svetovej vojny rozhodnutím Vyššieho súdu v Belehrade o rehabilitácii veliteľa Kráľovského vojska vo vlasti generála Dragoslava Dražu Mihailovića a o prinavrátení občianskych práv, ktoré mu odňali v politicko-ideologickom procese komunistického režimu v roku 1946. Jednými bol vnímaný ako zradca kolaborujúci s nacistami, druhými zase ako hrdina, ktorý zomrel pre politické dôvody. Zrušenie rozsudku nad ním ťažko sledovať len v jednej rovine – ide o otvorenie Pandorinej skrinky so spolupracovníkmi okupantov, o pokus o vyrovnanie sa s minulosťou, o krok k náprave chýb alebo k relativizovaniu dejín či podnet na prehĺbenie beztak prítomných rozdelení? Uhlov pohľadu mnoho, no historickú pamäť vygumovať nemožno, ako nemožno ani dejiny anulovať. Už bolo nemálo víťazov bez víťazstiev. A je otázne či nové, Pyrrhovo víťazstvo v takejto situácii vôbec potrebujeme. Ak vôbec o víťazstvá ide. Akékoľvek.

JEDNA OSOBNOSŤ, JEDNA OTÁZKA

MILOŠ VUČEVIĆ, PRIMÁTOR NOVÉHO SADU

Pozitívny duch Oto Filip – Ako hodnotíte kandidatúru a výhľady Nového Sadu stať sa európskou metropolou kultúry na rok 2021? – Nejde len o takéto uznanie a vyhlásenie za európsku metropolu kultúry, ale aj o titul mládežníckej metropoly Európy na

Informačno-politický týždenník

rok 2018, kde sme sa dostali do užšieho výberu, medzi päť hlavných kandidátov. Som toho názoru, že Nový Sad má všetko, čo má mať jedna európska metropola, či už ide o oblasť kultúry alebo o oblasť politik y pre

mladých. A tými hodnotami sú aj naša tradícia, aj naša multikultúrnosť, aj multietnickosť, aj multikonfesionalita, ako aj jeden vyvinutý občiansky duch. Netreba zabúdať ani na to, že ide aj o ucelené urbanistické prostredie so silnou univerzitou a aj, na naše pomery, so silnou ekonomikou. Nezabúdajme, že Nový Sad predsa má vyvinuté hospodárstvo. No predovšetkým a nadovšetko chcem vyzdvihnúť ten pozitívny duch Novosadčanov. • TÝŽDEŇ •

ZO ZASADNUTIA AKTÍVU SLOVENČINÁROV

Zápasia s rovnakými problémami Jasmina Pániková

roblémy v našich školách sú evidentné. Malý počet žiakov, nedostatočné kádrové zastúpenie a pod. Problémy evidujú aj učitelia, ktorí vyučujú slovenčinu s prvkami národnej kultúry. So zámerom definovať problémy, s ktorými sa stretávajú, ako aj ponúknuť určité návrhy na ich riešenie, v pondelok 19. mája sa v miestnostiach NRSNM stretli členky Aktívu slovenčinárov, presnejšie učiteľky, ktoré tento predmet vyučujú v školách v Ľube, Binguli, Šíde, Vojlovici, Báčskej Palanke a v Novom Sade. Bez ohľadu na prostredie – problémy sú rovnaké. Vo väčšine škôl učiteľky nemajú svoje učebne. Využívajú tie, ktoré sú v danej chvíli voľné. Problémom sú aj termíny hodín. Zvyčajne blok

hodín majú po vyučovaktorý často v jednotlivých cích hodinách, keď sú deti školách ani nebol na zozname voliteľných. Z toho príliš vyčerpané a ťažšie sa sústreďujú na vyučovaciu dôvodu, ako informovahodinu. Pozdáva sa, akoby li predseda Výboru pre tým bol materinský jazyk vzdelávanie NRSNM Ján potláčaný do úzadia. Z preBrna a koordinátorka výjavov učiteliek vyplynulo, boru Svetlana Zolňanová, že v každom prostredí je všetky národnostné rady mnoho detí, ktoré by mohli si žiadajú, aby sa status chodiť na hodiny slovenči„voliteľný“ zmenil na „povinný voliteľný predmet“, ny, ale ich rodičia sa o tom čím by sa tento predmet nevyjadrili kladne. Aj tu sa Dožadujú sa lepšieho postavenia slovenského znovu otvára otázka náznámkoval a známka by, sajazyka s prvkami národnej kultúry rodného povedomia, ktoré mozrejme, bola započítaná nám, určite, čoraz viac klesá. Sú vali hodiny slovenského jazyka. do priemeru. Ďalej si žiadajú, aby však i príklady, kde deti z vlastnej Organizovanie tzv. ambientného sa vyučovanie tohto predmetu iniciatívy začali chodiť na hodiny vyučovania, návštevy našich pro- uviedlo už v predškolskom vzdea nanajvýš aj také, že aj neslo- stredí, inštitúcií a pod. Prítomné lávaní a dožadujú sa aj o zmenu venské deti navštevujú hodiny učiteľky potvrdili, že už roky obo- postavenia tohto predmetu aj slovenského jazyka s prvkami hacujú vyučovanie aj takými prv- v stredných školách, ktorý je zatiaľ kami, ale noví žiaci nepribúdajú. iba fakultatívny, a ministerstvo národnej kultúry. Na zasadnutí odzneli príklady, Táto nemilá skutočnosť má súvis v tom prípade nemá záväzok ako motivovať deti, aby navštevo- aj s postavením tohto predmetu, financovať profesorov.

KOMENTUJEME

Na čo sa to podobá...? J. Pániková

riame prenosy niekoľkohodinových zasadnutí Národného zhromaždenia málokto z nás sleduje. O určitých rozhodnutiach sa prostredníctvom médií dozvedáme už v ten, prípadne nasledujúci deň, avšak ak bolo zasadnutie obohatené určitou dávkou pikantérií (čítaj neslušností), vo verejnosti sa o danom zasadnutí bude hovoriť dlhšie, než ten jeden deň. O obsah takého zasadnutia sa naši poslanci postarali pred niekoľkými mesiacmi, keď iba frčali urážlivé slová, neslušné ani pre uličný rozhovor, a kdežeby pre Národné zhromaždenie. Žiaľ, pozdáva sa, že aj my Slováci máme svoju verziu Národného zhromaždenia a sú ňou zasadnutia Národnostnej rady slovenskej národnostnej menšiny. Príliš ostré prirovnanie? Možno áno a možno aj nie. Posledných niekoľko zasadnutí našej rady sa podobajú na všetko, len nie na zasadnutia takej významnej inštitúcie, strešnej inštitúcie nás • TÝŽDEŇ •

vojvodinských Slovákov. Niektorí akoby na chvíľu pozabudli, kde sa nachádzajú, akú funkciu zastupujú, nerešpektujúc pritom nikoho a nič. Jestvuje v rokovacom programe NRSNM taký článok, ktorý hovorí, že je na zasadnutí Národnostnej rady možné hovoriť až po požiadaní a udelení slova od predsedu rady? Istotne jestvuje. Pridŕžajú sa toho článku všetci členovia rady? Žiaľ, nie. Hovoriť bez povolenia, skákať do reči... Je to stálou zložkou takmer každého zasadnutia. A hovoriť iba a iba o téme, ktorá je na rokovacom programe? Prečo by naši zvolení predstavitelia rady hovorili iba na danú tému, keď je možnosť rozšírenia svojho (najmenej) päťminútového prejavu, a pritom hovoriť o čomkoľvek. A do prejavu zakomponovať (aj) urážlivé slová? Samozrejme! Prečo by sa malo podbať na to, kde sa hovorí, komu a akým spôsobom? Po jednom takom búrlivom zasadnutí, o ktoré sa postarali naši národní poslanci, kolégium Zhromaždenia požiadalo o vypracovanie slovníka výrazov,

ktoré nie sú primerané pre debaty v Zhromaždení. Možno by taký jeden slovník mala vypracovať aj Národnostná rada, aby sme do budúcna nemuseli počúvať hocaké slová... Počúvať a mlčať? Hovorí sa, že kto mlčí, ten svedčí... My nemlčíme. Keď je dobre – pochválime. Keď nie je – skritizujeme. Veď aj nás verejne kritizujú a „poúčajú nás“, ako by sme mali robiť. Avšak, spytujeme sa, dokedy budú iní mlčať? Dokedy sa bude rešpektovať nerešpektovanie rokovacieho programu... Áno, sme demokratická spoločnosť, každý má právo povedať, čo si myslí, ale podbať, akým tónom a akými slovami. Že by to bol jazyk demokratickej kultúry? Od ustanovujúcej schôdze ubehlo pol roka. Členovia rady by možno nemali dovoliť, aby do popredia vynikali nie veľmi reprezentačné veci a posúvali do úzadia to, čo podnikli v prospech všetkých nás. My čakáme výsledky ich sľubov. Neprajeme si byť svedkami „vynášania špinavého prádla“. Nie je to ani zaujímavé, ani komické. Skôr tragikomické. Takú tragikomédiu nám občas zahrajú poslanci v Národnom zhromaždení. Nemusíme mať aj svoju, národnostnú.

DO VAŠEJ POZORNOSTI Novinovo-vydavateľská ustanovizeň Hlas ľudu v piatok 29. mája t. r. v Padine organizuje podujatie Živé noviny ožívajú, cieľom ktorého je priblížiť sa k čitateľom, nahmatať tep vašich záujmov a zlepšiť našu vzájomnú spoluprácu. Program akcie: 16.00 – Otvorenie jednodňového dopisovateľstva Hlasu ľudu (Dom kultúry M. Babinku) 17.00 – Okrúhly stôl Poďme čítať Hlas ľudu! (ZŠ maršala Tita) 18.30 – Otvorenie výstavy 150 rokov slovenskej tlače (Galéria Domu kultúry M. Babinku) 19.00 – Kultúrno-umelecko-novinársky večierok V rukách print, v prstoch online (alebo Živé noviny ožívajú) (Dom kultúry M. Babinku) Všetci návštevníci sú srdečne vítaní!

21 /4648/ 23. 5. 2015

NVU Hlas ľudu

Týždeň 6. MEDZINÁRODNÉ CEDEF ENERGETICKÉ FÓRUM NA TÉMU POUŽÍVANIE A NAKLADANIE S KOMUNÁLNYMI A PRIEMYSELNÝMI ODPADOVÝMI VODAMI

Chrániť všetky vodné zdroje Oto Filip

e to problém, o ktorom sa právom búrlivo diskutuje. Strategickej suroviny, akou je voda, je čoraz menej a nepreslávili sme sa ani v chránení zásob tohto národného nerastného bohatstva. Jeho opätovné využívanie je v mnohých krajinách, na rozdiel od nás, kde sme v tom len pri prvých krokoch, už dlhoročnou praxou. V Izraeli sa napríklad až 86 percent vody prečisťuje a zase využíva, v Holandsku a Japonsku je tá miera využívania ešte vyššia – nad 90 percent. U nás sa však celé roky nedbalo na odpadové vody, následkom čoho je veľké znečistenie vodných tokov. Jasný následok skutočnosti, že viac než 65 percent priemyselných zariadení neprečisťuje odpadové vody. Vo Vojvodine sa prečisťuje len asi 10 percent vôd z miest a fabrík, no znečisťovateľov je hojne: okolo päťsto. Situácia vo viacerých iných oblastiach Srbska je i horšia. Celkovo

Z fóra CEDEF v Novom Sade sa v štáte spracúva medzi päť a desať percent komunálnych a priemyselných vôd, len každá piata obec má zariadenia na to, a menej od troch z piatich domácností je pripojených na sústavu verejnej kanalizácie. A keď sa čosi dlhodobo zanedbá, tak sú potom potrebné miliardy – nie dinárov, ale eur – aby sa to napravilo. Odhaduje sa, že si z predpokladaných vyše desať miliárd eur, ktoré by sme v budúcom desaťročí mali vložiť do dosiahnutia potrebných európskych ekologických štandar-

dov, nad šesť miliárd eur vyžiada oblasť vodného hospodárstva, predovšetkým regulovanie otázky opätovného využívania priemyselných, komunálnych a iných vôd. O tom, ako sa dostať z krízy, možnom zabezpečení peňazí, regulačnom rámci, rozbore aktuálneho stavu a návrhoch na zlepšenie až kritickej situácie, hovorilo sa na nedávnom medzinárodnom CEDEF energetickom fóre o nakladaní s odpadovými a priemyselnými vodami. Ten 13. mája zoskupil vo veľkej sieni

Zhromaždenia APV početných odborníkov, predstaviteľov lokálnych samospráv, zástupcov spoločností pôsobiacich v environmentálnej oblasti... Fórum sa konalo pod záštitou Pokrajinského sekretariátu pre urbanizmus, stavebníctvo a ochranu životného prostredia APV, Ministerstva poľnohospodárstva a ochrany životného prostredia, ako i Agentúry pre ochranu životného prostredia Srbska. Zmieňujúc sa o uvedenej problematike v mene CEDEF, ktorý v posledných rokoch hrá prím v oblasti ochrany životného prostredia u nás, predsedníčka jeho Správnej rady Jovanka Arsićová-Karišićová podotkla, že zámerom nastolenia takejto témy bolo podnietiť tak štát, ako i lokálne samosprávy a hospodárske spoločnosti seriózne sa venovať problematike vôd. Lebo treba nielenže zmeniť prístup k nej ako zdroju a strategickej surovine tohto storočia, ale aj zabezpečiť obrovské prostriedky, objaviť východiská, vystavať infraštruktúru. Je odhad, že celkové vklady do ochrany životného prostredia dosahujú u nás sumu 1 400 eur na obyvateľa. V štátoch, ktoré pred nami vstupovali do EÚ, to bolo 1 150 eur na obyvateľa. Záver je jasný. Prístupová kapitola 27, týkajúca sa ekológie, bude nielen mimoriadne náročná, ale aj nákladná.

OPÝTALI SME SA ZA VÁS: ALEKSANDAR VESIĆ, NÁMESTNÍK MINISTRA POĽNOHOSPODÁRSTVA A OCHRANY ŽIVOTNÉHO PROSTREDIA

Prax mešká za dokumentmi O. Filip

ekologických témach a trendoch sa v Novom Sade často debatovalo v dňoch za nami. Aj na Medzinárodnom poľnohospodárskom veľtrhu, aj v Zhromaždení APV, aj na univerzite… V rámci jedného z energetických fór nedalo sa neopýtať námestníka ministra poľnohospodárstva a ochrany životného prostredia Aleksandra Vesića: – Mnohé environmentálne údaje znepokojujú, stav mnohých ekologických zložiek sa hodnotí ako kritický až katastrofálny. Je to ozaj tak? – Práve som na tlačovej konferencii v Zhromaždení APV prezentoval viaceré negatívne údaje, ktoré sú úradné, vyplývajúce z našich oficiálnych dokumentov a stra-

www.hl.rs

tégie, týkajúcej sa pristúpenia k Európskej únii v environmentálnej oblasti. Je to všetko čosi, čo je v spomínaných papieroch, čo je evidentné na teréne a čoho by sme si bez výnimky mali byť vedomí, keďže sú tie dokumenty schválené ešte pred pár rokmi. Schválili sme predpisy, vyniesli stratégie a plány, no málo toho sa realizuje v praxi. Predovšetkým preto, lebo niet finančných prostriedkov. Na strane druhej ešte sme sa ani neorganizovali tak, aby sme boli prichystaní prijať niekto-

Informačno-politický týždenník

ré prostriedky, donácie či iné formy pomoci od európskych krajín, členov Európskej únie. Nemáme najmä adekvátnu technickú dokumentáciu. Absolútnymi štátnymi prioritami v oblasti ochrany životného prostredia je to, aby sme si ju všetkými možnými prostriedkami chránili v záujme nás a našich detí, žitia ďalších generácií v normálnom, nezamorenom prostredí. V tom je veľmi významné zachovať pitnú vodu ako zdroj, taktiež mať zdravé

potraviny. Z aspektu odpadového hospodárstva nie sú problémom len komunálne či priemyselné odpadové vody. Problémom sú aj divoké, nesanitárne skládky odpadov, rôzne nebezpečné látky, ktoré sa dostávajú do vodných tokov, odpad banícky a iný. A sú tu aj následky klimatických zmien, ktoré tiež negatívne vplývajú na stav životného prostredia. Všetko to komplikuje aj zlý stav našej komunálnej infraštruktúry. Napríklad, pri distribúcii pitnej vody prichádzame o jej obrovské množstvá, pretože sú potrubia opotrebované. Do infraštruktúry sa celé desaťročia nevkladalo dostatočne. Znamená to, že už musíme čeliť mnohým problémom na ceste k dosiahnutiu a zdolaniu potrebných európskych ekologických štandardov. • TÝŽDEŇ •

NAJLEPŠIE Z VOJVODINY

Dva nové ukážkové výrobky

 LETMO

Koordinácia

ovinárske povolanie je už raz také: raz je za deň udalostí toľko, že na ne stačiť nemožno, ani čo by sa človek roztrhal alebo rozštvrtil, inokedy sa zase o ne ani náhodou nepotkneš. Tá sínusoida kolíše hore-dolu aj vďaka tomu, že usporiadatelia spravidla vidia len seba, vlastný plán a záujem. V sobotu 9. mája na otvorení Festivalu vedy v Novom Sade bolo len niekoľko novinárov. Logický následok skutočnosti, že práve v tom čase a o tej jedenástej hodine vlastné brány otváral 82. Medzinárodný poľnohospodársky veľtrh. Tam žurnalistov z printových a elektronických médií bolo neúrekom. V to sobotňajšie predpoludnie sa v Novom Sade konalo i slávnostné zasadnutie Zhromaždenia APV ku Dňu Európy, prebiehali aj oslavy Dňa víťazstva, štartovala nová akcia • TÝŽDEŇ •

Dvaja najnovší laureáti

necelé tri roky. Nosnou výrobnou surovinou sú pozorne zvolené, najkvalitnejšie plody z Fruškej hory a jej ovocinárskeho pásma s dlhou tradíciou. Okrem základných ingrediencií, návodom na úspech sú aj

Oto Filip Desať dní s múzeami od 10 do 10. Vraví sa, že po boji je každý generál múdry, no ak niektoré dátumy, ako napríklad tie venované Európe a Európskej únii či výročiu ukončenia 2. svetovej vojny, meniť nemožno, celý rad iných je v podstate flexibilný a pripúšťajúci zmeny. Tak sa Festival vedy mohol konať o týždeň skôr alebo neskôr, rovnako tak, ako aj viaceré iné podujatia tematické či kultúrne. Okrem skutočnosti, že by mali viac návštevníkov, netreba zanedbať ani ten moment, že by sa iste tešili väčšej mediálnej priazni. Všetko to ale treba mať na zreteli oveľa skôr než je neskoro; teda: plánuj a konaj namiesto zaužívaného organizuj, kým sa to iné už nejako utrasie. Každá akcia si žiada nemálo úsilia, času a prostriedkov. Úmerné tomu by mali však byť aj jej výsledky. Všetko iné sa môže, no aj nemusí počítať. No najhoršie je, keď je z veľkého úsilia len málo osohu.

rajú úporne, a že je jedným z ich posledných mohykánov, Dragan Mesaroš odpovedá: „Je to pravda, no viem i to, že keď človek svoju robotu skutočne miluje, tak ho nič nezastaví. A ja tú svoju zbožňujem. Aj preto, že je to rodinná tradícia, aj preto, že mi umožňuje prejaviť všetko, čo v sebe mám. Okrem vane, práčky a ešte pár vecí, všetko iné v mojej domácnosti je z kovu, ručne vyrobené. Vravím, základom je robiť to, čo chceš, čo ťa baví.“ Pred udelením certifikátov najnovším nositeľom podpredseda pokrajinskej vlády a pokrajinský tajomník pre hospodárstvo, zamestnávanie a rodovú rovnosť Miroslav Vasin podčiarkol, že je získanie značky dôkazom kvality, umožňujúcim sa aj lepšie etablovať na nových trhoch, i lepšie predať výrobok, aj zlepšiť konkurencieschopnosť, aj motivovať iných výrobcov súťažiť o titul najlepších. Bez toho všetkého sa v ekonomike ťažko úspešne presadiť.

INÝ NÁHĽAD

ribližne pred desaťročím, riadená snahami podnietiť našu ekonomiku a rýchlejšie a úspešnejšie zapájať jej subjekty do európskych a svetových obchodných pohybov, pokrajinská vláda schválila rozhodnutie o značke Najlepšie z Vojvodiny. Jedinečný brand, krášliaci tunajšie najkvalitnejšie produkty, získalo počas uplynulých rokov štrnásť spoločností, za výrobky poľnohospodárske, remeselnícke, priemyselné, domáce... K tejto atraktívnej rodine hospodársky úspešných, v piatok 15. mája pribudli aj dvaja noví výrobcovia. Prvým je podnikateľka Mirna Milosavljevićová s marhuľovým lekvárom značky JAM-JELLY, druhým jediný bečejský kováč Dragan Mesaroš s ručne vyrobenou záhradnou železnou stolicou, model Hana. Prvá laureátka Milosavljevićová uvádza, že jej spoločnosť existuje

nové technológie a sklenené balenia umožňujúce zachovať prírodné vône a výživové zložky ovocia. Jej marhuľový lekvár získal vlani na Medzinárodnom poľnohospodárskom veľtrhu v Novom Sade Veľkú zlatú medailu. Tento rok zase popredné vojvodinské hospodárske uznanie, na rovnakom dejisku. Kováčsku dielňu Mesaroš možno označiť za rodinnú umeleckú dielňu na vypracovanie unikátnych predmetov z kovaného železa tradičným spôsobom. Pridanou hodnotou každého z nich je, že sa robí ručne. K cti tejto spoločnosti slúži i údaj, že je stolička s uznaním Najlepšie z Vojvodiny prvým výrobkom starých remesiel, ktorý nesie túto značku. Na otázku, či si je vedomý toho, že remeslá umie-

Ďuro Varga

Oto Filip

21 /4648/ 23. 5. 2015

Týždeň SLOVO DALO SLOVO: DR. KOSTA JOSIFIDIS, PROFESOR EKONOMICKEJ FAKULTY NOVOSADSKEJ UNIVERZITY

Čarovné prútiky nie sú Oto Filip

aždý z nás má vlastné názory na špecifiká dneška, výdatne podmienené vlastnou spoločenskou pozíciou, úrovňou osobného štandardu, politickými sympatiami alebo antipatiami, taktiež celým radom iných činiteľov vplývajúcich na náplň osobnej mienky. Ekonomika je stále nočnou morou nielen politikov, ale i podnikateľov, tiež občanov. Práve preto je zaujímavé vidieť, ako jej niektoré súčasné aspekty vníma vynikajúci odborník prof. Dr. Kosta Josifidis, zaoberajúci sa makroekonomikou, európskou integráciou a hospodárstvom, politickou ekonomikou transformácie... Je osobnosťou s bohatými medzinárodnými skúsenosťami, vrátane členstva v renomovaných medzinárodných a našich organizáciách. – Ako sa ako odborník dívate na rozpor, že sú jednou stranou mince pomerne optimistické vyhlásenia politikov o zlepšení ekonomických parametrov, kým je tou jej odvrátenou stranou prehĺbenie krízy zasahujúcou nielen už chudobné, ale i stredné vrstvy obyvateľstva? Možno to vôbec zladiť?

– Nieto tu čo zlaďovať. V ekonomike sú najdôležitejšie procesy, to, aby ich človek reálne skúmal. Ak sa pozrieme na nejaký štart, alebo ten základ, z ktorého sa pohlo, bez ohľadu na to, kedy sa určuje začiatok pozorovania, treba byť trpezlivý v tom. V hospodárstve neplatia čarovné prútiky. Ak sú hlavné problémy štrukturálnej povahy, už samotný ten pojem – slovo štruktúra znamená dlhé lehoty. Pochopiteľne, že aj v krátkych lehotách možno očakávať malé, pozitívne posuny. Bolo by veľmi deprimujúce, keby sa to nedialo. Musíme byť reálni, intímni s realitou ekonomiky z aspektu budúcich pohybov. – Čo v tom všetkom znamená napríklad rok? – Tento rok je veľmi krátke obdobie. K čomu ma vy prostredníctvom otázky nabádate, aby som povedal? Ktoré sú to predpoklady, aby táto ekonomika narástla cez noc? Tie predpoklady sú veľmi relatívne. Zahraničné investí-

cie sú, ale nie je dostatok cudzích priamych vkladov. Aj keď prídu, potrebujú čas na implementáciu. Dobre je, že sa konečne štartovalo s reformami, lebo sa s tým veľmi dlho otáľalo. Také reformy, také zásahy si pýtajú dlhé lehoty. Možno niektoré môžu byť aj v tých stredných lehotách, do troch rokov, no jeden rok je skutočne veľmi krátkym obdobím. Navyše je tu aj ten moment, že je kríza i mimo nás. A kým je Európa naďalej v kríze, efekty jej prelievania k nám sú naďalej prítomné, badateľné. A potom z tohto aspektu niet dostatočne cudzieho kapitálu. A je tu aj veľa iného, typického pre našu ekonomiku, ako je aj zvýšené riziko vkladania do nej. – Možno si všimnúť napríklad zo správ NALED-u, že sú bremenom ekonomiky mnohé parafiškálne zaťaženia, bez ktorých by sa mu dýchalo oveľa ľahšie. Čo je podľa vás tým zjavným nádorom nášho hospodárstva? Pred chvíľou ste

PO STOPÁCH SÚDNEJ JEDNOTKY V PETROVCI

Právo na mŕtve slovo (?) Juraj Bartoš

Súdna jednotka a v Báčskom Petrovci? Kto si ešte na to spomenie... Ako je dobre známe, proces televíznej digitalizácie na území Vojvodiny sa ukončil 18. mája. Kto nemá digitálny televízny prijímač alebo primerané zariadenie známe pod názvom STB (set top box), respektíve nie je napojený na káblovú televíziu, od pondelka má na TV obrazovke čierno-biely sneh. Ako je pomerne (menej) známe, od 1. júla sa elektronické médiá nebudú môcť financovať (ani čiastočne) zo štátnej pokladnice, ani z rozpočtov lokálnych samospráv. A ako toto súvisí s kauzou vysunutou do nadtitulku? Dajme

www.hl.rs

si najprv krátky exkurz do blízkej a už „takej ďalekej“ minulosti. Bez zámeru slziť nad rozliatym šechtárom. V novembri 2013 Zhromaždenie Srbska prijalo Zákon o sídlach a oblastiach súdov. V praxi mal za následok aj zrušenie súdnej jednotky v Báčskom Petrovci Základného súdu v Novom Sade – už 1. januára 2014. Keďže v Starej Pazove naďalej pôsobí základný súd a v Kovačici existuje súdna jednotka, vzniklo vďačné pole na výlevy lokálpatriotizmu a vzájomné obviňovanie tam, kde to azda najmenej potrebujeme. Na pôde Národnostnej rady slovenskej národnostnej menšiny. Ktorá sa veru nie práve pohotovo zorientovala v „strašne ošemetnej situácii“.

Informačno-politický týždenník

Podobne ako orgány Obce Báčsky Petrovec. Začalo sa prikladať prútikom po holej ritke, keď sa už táto oné... Pod strechou NRSNM siahli po inštitúcii známej ako občianska iniciatíva. Jej cieľom bolo – zozbierať 30 000 podpisov. Ktoré akože mali zachovať (!?) súdnu jednotku v Báčskom Petrovci, vo chvíli, keď jej už nazváňali tretí raz. Nakoľko nám je známe, v priestoroch Obce Báčsky Petrovec, v niektorých miestnych spoločenstvách a ev. farských úradoch, tiež v Matici slovenskej v Srbsku sa pod „záchrannú petíciu“ podpísalo niekoľko tisíc občanov. Bolo by viac než korektné voči nim a vôbec voči verejnosti, aby organizátori akcie dopredu odsúdenej na neúspech, koneč-

spomínali nedostatok cudzích investícií... – Z aspektu transformačných období je to ten fakt, že opúšťame jeden a vstupujeme do druhého systému, opúšťame jednu formu vlastníctva a vstupujeme do druhej. Plus, tu je aj to inštitucionálne ovzdušie. Štát by mal byť podľa neho rozpoznateľný, zmluvy by mali mať svoj status a mali by sa realizovať, privatizačné procesy majú byť – a neboli – adekvátne, následkom čoho došlo k veľkému procesu prepúšťania pracovnej sily. Ako ju teda nahradiť, ako umožniť širšie zamestnávanie? Ako sa dostať k zodpovedajúcemu ovzdušiu na rozvoj malých a stredných podnikov, k adekvátnemu ovzdušiu na prilákanie veľkých spoločností, ktoré budú predpokladom na zapájanie sa iných zložiek do pohybov, ako sú napríklad malé a stredné podniky. To sú tie otázky. Ten normatívny aspekt, zabezpečenie priaznivého ovzdušia pre normálne podnikanie je na štáte, na vláde. Sú tu i štrukturálne zmeny zo stanoviska technologického gapa, keďže meškáme dvadsať alebo dvadsaťpäť rokov za vyvinutým svetom. Treba investovať, napríklad tak, ako to urobil Fiat: prišiel k nám a vložil do nových technológií. Tým sa rozumie aj vkladanie do iných úsekov ekonomiky. Všetko to sú veľmi dlhé procesy, pri ktorých musíme byť trpezliví. Všetko ostatné je na denné politické použitie.

ne verejne povedali, ako vlastne dopadlo malé milé divadlo. Tak ako sa vo verejnosti už (temer) zabudlo na fakt, že (aj) v Báčskom Petrovci fungovala súdna jednotka, zajtra – pozajtra si sotva spomenieme, že televízie vysielali aj analógový signál. Veď teraz máme televízie digitálne. Uvidíme, ktoré z nich dlhodobo zvládnu pomerne vysoké finančné nároky vyplývajúce zo záväzkov súvisiacich so zákonom upravujúcim túto oblasť mediálnej sféry. Tak isto sa čoskoro ukáže, ktoré médiá vydržia beh na dlhé trate bez finančnej podpory zo štátneho mešca, t. j. čo sa s nimi bude diať na hrboľatej ceste privatizácie. Bude medzi nimi aj zopár pre našu komunitu mimoriadne dôležitých lokálnych rozhlasov a televízií? Alebo sa zase raz ukáže, že ustanovenie zakotvené v Ústave, podľa ktorého sa raz dosiahnuté práva nemôžu znižovať, je iba tak trošku (viac) mŕtve slovo na papieri? • TÝŽDEŇ •

Ľudia a diania Spoločný národný stánok Slovenska NA UPLYNULOM 59. MEDZINÁRODNOM VEĽTRHU TECHNIKY

Oto Filip

va veľtrhy rozličného zamerania prebiehajúce takmer v rovnakom termíne. Medzinárodný poľnohospodársky veľtrh sa konal v Novom Sade od 9. do 15. mája, Medzinárodný veľtrh techniky prebiehal v Belehrade od 11. do 15. mája. Pre zjavný záujem vidieť, ako sa uberá tento segment hospodárskej spolupráce Belehradu a Bratislavy, prípadne urobiť aj niektoré porovnania, novinárske cesty (za)viedli na obe podujatia. V Novom Sade malé rozčarovanie: zahraničných vystavovateľov bolo omnoho viac ako inde, dokonca z približne šesťdesiat štátov, no na ich súpiske sa nedal všimnúť názov Slovensko. Do Belehradu zase pricestovalo viac ako päťsto podnikateľských subjektov z dvadsiatich piatich krajín, medzi ktorými aj tí zo Slovenska. A je to už dobrá prax s náznakom tradície, keďže sa príchod účastníkov z cudziny na veľtrh tohto druhu v konečnom musí oplatiť. Na medzinárodnej strojárskej vý-

stave s mottom Krok do budúcnosti vystavovatelia nielenže predstavili najnovšie strojnícke technológie, ale aj inovačné produkty, tiež projekty v rôznych sférach a procesoch – od automatizácie a robotiky, cez priemyselný softvér a IKT technológie, po energetiku a rekonštrukciu dopravnej infraštruktúry. Národný stánok Slovenskej republiky patriaci pod garanciu Ministerstva hospodárstva SR, ako jeden z tohtoročných troch zahraničných a účasť slovenských firiem na našom veľtrhu, bol vlastne súčasťou národného projektu Operačného programu Konkurencieschopnosť a hospodársky rast zameraného na podporu účasti malých a stredných podnikov (MSP) na výstavách a veľtrhoch v zahraničí. Začal sa s podporou Európskej únie vo februári, potrvá do konca roka a jeho základným cieľom je podporiť propagáciu slovenského priemyselného potenciálu a účasť slovenských MSP na rôznych podujatiach v zahraničí. Záujem účastníkov, návštevníkov a prípadných obchodných partne-

Z národného stánku Slovenska

rov o ponuky troch slovenských firiem vystavujúcich u nás sa nedal nevšimnúť. Firma Adrian Group z Banskej Bystrice prezentovala vlastné energetické systémy vykurovania väčších, najmä priemyselných priestorov, Emsyst sídliaci v Trenčíne prišiel s produkciou silových senzorov pre rôzne spôsoby priemyselného využitia, kým sa prešovský Full Eko predstavil karbónovými fóliami určenými na znižovanie energetickej spotreby. Aj tohtoročná, ako aj minulé veľtrhové účasti slovenských fi-

riem pod patronátom Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky zapadajú do rámcov tradične dobrej spolupráce dvoch krajín, ktorej hospodársky segment ešte stále mešká za nadštandardnými politickými, kultúrnymi a inými vzťahmi Belehradu a Bratislavy. Práve preto ho aj týmto spôsobom možno, alebo skôr úporne treba zveľaďovať. Obojstranný záujem o to ozaj je, ako aj viaceré pozitívne skúsenosti, na ktorých sa dá stavať do výšky.

MALÍ MATURANTI PRED VEĽKOU OTÁZKOU

Čo si zvoliť, kam sa zapísať? Anička Chalupová

alí maturanti v základných školách už rátajú dni do konca školského roka. Otázky, kam ďalej, ktorú školu si zvoliť, zostať v krajine alebo ísť do zahraničia, trápia väčšinu ôsmakov. Okrem rodičov malým maturantom pri rozhodovaní iste pomohli aj prezentácie viacerých stredných škôl, tak domácich, ako aj tých zo Slovenska. Niekoľkých žiakov ôsmeho ročníka Základnej školy Mladých pokolení v Kovačici, medzi ktorými sú aj Janko Cicka, Želko Chalupa, Ďurko Omasta, Martin Hriešik a Paľko Urbánek, zlákala Stredná odborná škola v Starej Turej na Slovensku. Základným poslaním tejto školy, ktorá vznikla 1. septembra 2003 • ĽUDIA A DIANIA •

Nastali chvíle prvého vážneho rozhodovania o vlastnom osude: kovačickí malí maturanti, ktorí sa rozhodli študovať na Slovensku

združením Strednej priemyselnej školy elektrotechnickej a Stredného odborného učilišťa elektrotechnického, je vychovávať kvalifikovaných odborníkov

elektrotechnikov, grafikov a nastavovačov. V tejto škole už niekoľko rokov sa úspešne školí ponad 40 stredoškolákov zo Srbska, hlavne z Banátu a Báčky. Boris Čeman z

Kysáča je žiakom druhého ročníka SOŠ a vraví: – Rozhodol som sa pre odbor informačné a sieťové technológie. Zmena prostredia mi nepadla ťažko, získal som mnoho kamarátov a cítim sa tu ako doma. Plánujem zostať na Slovensku aj po skončení školy, lebo tu je jednoduchšie nájsť si zamestnanie ako u nás v Srbsku. Jaroslav Spevák z Báčskeho Petrovca je tretiak na odbore mechanik počítačových sietí. Jeho dojmy sú tiež pozitívne: – Páči sa mi tu, lebo sú profesori príjemnejší, ich prístup k žiakom je kamarátskejší. Snažia sa nám vysvetliť to, čo nemôžeme pochopiť a čo v živote budeme potrebovať. Predpokladám, že sa nevrátim späť do Srbska, že zostanem tu pracovať.

21 /4648/ 23. 5. 2015

Ľudia a diania ZMENILI ČELNÉHO ČLOVEKA KYSÁČA

Horúca schôdza Elena Šranková

práce Nový Sad. Vidno však bolo, že na to nieto porozumenia a že a zasadnutí Rady Miestneho sa so zmenou čelného človespoločenstva Kysáč vo štvr- ka Kysáča ponáhľa. Tajomníčka tok 14. mája (na Vstúpenie) MS Mária Balcová, ktorá v praxi odvolali z funkcie predsedu RMS takýto prípad ešte nemala, sa Jána Slávika a na jeho miesto preto konzultovala s príslušnou zvolili Miloslava Chrťana. právnickou službou na úrovI keď z pozvánky na schôdzu ni mesta, kde dostala ujasnenie nebolo vidno, v tom zmysle, že že príde k zmeakým spôsobom ne čelného člopredseda RMS veka Kysáča, príde na funkciu, v dedine sa votakým ho možno pred povrávalo, aj odvolať, čiže že sa doterajväčšinou hlasov šieho richtára členov RMS. chystajú zmeZa doplnenie niť. Dokonca rokovacieho bolo známe aj programu bodmeno nové mi o odvolaní ho. Navrhnuté predsedu RMS, body, čiže realivoľbu nového zácia finančnépredsedu RMS ho plánu MS Miloslav Chrťan a demisii J. Maod januára do dackého hlasomarca 2015 a správa o prácach valo 10 z 12 prítomných členov na výstavbe kanalizácie v osade RMS. Iniciatívu k odvolaniu predzostali tak v úzadí toho, čo sa na sedu RMS J. Slávika (prečítala M. schôdzi udialo. Balcová) podpísalo 11 členov Na začiatku zasadnutia demisiu RMS. Ako sa v nej uvádza, je to na člena RMS zo súkromných v záujme lepšej komunikácie dôvodov podal Ján Madacký a a koordinácie predstaviteľov predseda Dozornej rady RMS Rady MS a mestských orgánov Michal Anušiak informoval, že správy, verejných komunálnych na základe článku 26 Štatútu podnikov a inštitúcií v realizácii MS zvolajú zhromaždenie obča- spoločných aktivít. V iniciatíve sa nov. Témou zhromaždenia budú tiež uvádza, že je v záujme RMS a správy: o práci RMS v roku 2014, občanov Kysáča potrebné zvoliť Dozornej rady a Anny Vozárovej, výborníčky v Zhromaždení mesta DRUHÁ TOHTOROČNový Sad, ako i návrh rady na odNÁ AKCIA DARCOVSTVA volanie člena RMS M. Chrťana KRVI V SILBAŠI prebiehala pre neprimerané správanie voči v utorok 12. mája. Zorgapredsedovi MS (J. Slávikovi, pozn. nizovali ju Miestna orgaa.) v nemocnici. Potom J. Madacnizácia Červeného kríža a ký a M. Anušiak opustili schôdzu. Ústav pre transfúziu krvi v Doplnenie navrhnutého rokoNovom Sade. Akcia prebievacieho programu o iniciatívu hala od 8. do 10. hodiny v k odvolaniu z funkcie predsedu miestnostiach Hasičského RMS a voľbu nového predsedu domu. Ochotu pomôcť RMS navrhol Janko Pavlov. Nainým prejavilo 34 osôb, z sledovala polemika okolo toho, toho 8 obyvateľov dediči je to podľa Štatútu RMS, čiže ny Parage. Dvoch darcov legálne a legitímne? Boli návrodmietli zo zdravotných hy (Dozornej rady a výborníčky dôvodov a dve osoby po v mestskom zhromaždení), aby prvýkrát darovali krv. sa počkalo na písomné tlmočenie R. K. Mestskej správy pre všeobecné

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

Z hlasovania na štvrtkovom zasadnutí

nového predsedu, a to pre chorobu a znemožnenie J. Slávika aktívne a najlepším spôsobom účinkovať v práci a predstavovať radu a MS. Doterajší predseda RMS Kysáč J. Slávik sa snažil ubezpečiť prítomných na štvrtkovom zasadnutí, že sa po chorobe a rehabilitácii úspešne zotavuje. Ako však vyplynulo z diskusie Nedeljka Lugonju, člena RMS povereného komunálnymi prácami, ktorý ináč hlasoval proti zmene predsedu Rady MS, prvým dôvodom, prečo chceli zmeniť J. Slávika, bolo to, že pri hlasovaní v Národnostnej rade podporoval Annu Tomanovú-Makanovú a nie Pavla Surového. Po pripomienke N. Lugonju, že sú aj takí Kysáča-

nia, ktorí hlasovali za Makanovú, zmenili dôvod a našli ho v chorobe J. Slávika. I keď angažovanie sa členov RMS v činnosti Národnostnej rady nemá nič spoločné s ich činnosťou v Miestnom spoločenstve, zo slov N. Lugonju vyplynul opak. Okrem iného N. Lugonja povedal, že je legitímne právo SNS snažiť sa mať moc a to jej nikto nemôže poprieť. Avšak pripomenul členom, aby si spomenuli, že na začiatku mandátu prichádzali z rôznych politických strán a robili pod heslom Za náš Kysáč. K tomu sa v prvý deň dohodli, že podajú demisie, keď prvý raz politika vojde do Miestneho spoločenstva. Otázka N. Lugonju, či tak naozaj urobia, zostala nezodpovedaná.

• ĽUDIA A DIANIA •

SO ŠAFÁRIKOVCAMI V NEMECKU

Je na koho a na čo spomínať Juraj Bartoš

utorok 12. mája, krátko pred polnocou, v diaľke konečne zablikali svetielka Nového Sadu. Autobus, v ktorom sa folklórny súbor Slovenského kultúrneho centra Pavla Jozefa Šafárika Nový Sad práve vracal z Nemecka, odrazu ožil. Vedúci výpravy Milan Lačok sa prihovoril: „Vo štvrtok večer si urobíme analýzu, aby sme zistili, aké chyby sme robili, čo máme zlepšovať. Na budúci týždeň sa budeme pripravovať na festival Tancuj, tancuj... Skúšky sú záväzné, Drevorubačov musíme vystrúhať tak, aby boli perfektní.“ Padla prvá bodka za prekrásnym zájazdom. V rámci neho šafárikovci spestrili a spríjemnili oslavy členom Slovenského spolku v Gomaringene a ich priateľom. Zlatými literami sa podpísali pod vydarený večierok, ktorý vojvodinskí Slováci žijúci v Nemecku usporiadali pri príležitosti 20. výročia postavenia vzácneho krbu slovenskosti. O svojich hostí, spolkárov a novinárov z Vojvodiny, ako i predstaviteľa Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí a kolegyňu z bratislavského Rádia Slovakia International, sa postarali ako o svojich najbližších. Hostiteľom zostali srdcia plné krásy slovenských piesní, hudby a tancov, hostia sa vrátili domov s dlaňami teplejšími zo stiskov rúk nových priateľov. Super bolo cestovať a kamarátiť sa s mladým kolektívom novosadského Šafárika. Spolu s nimi si trebárs zaspievať (len a len) slovenské pesničky, zavtipkovať i seriózne sa porozprávať. Ako sa len dokázali povzniesť nad ošemetnú situáciu pri návrate domov... Čo sa vlastne stalo? Prečo sa naša výprava nevrátila do Nového Sadu v utorok ráno okolo siedmej, ale až na rázcestí so stredou? Len čo vodiči odstavili autobus pri čerpadle v meste Passau, už boli pri nich príslušníci nemeckej colnej kontroly. Našli u nich dva zoznamy: jeden s menami všetkých cestujúcich; druhý „kratší“ o mená troch, ktorí sa nám pripojili • ĽUDIA A DIANIA •

Šafárikovci v rezkom tanci

v Rakúsku. Kam prišli z Bratislavy, kde pracujú, respektíve študujú. Colníkov nezaujímalo, že v autobuse sú aj maloletí. Uznali síce, že šafárikovci ani vodiči nemôžu za to, že sa stalo niečo, čo je v rozpore

neskoršie v utorok ráno majiteľ agentúry zloží pokutu, o ktorej najprv vraj nechcel ani počuť. Elektronická platba sa ráno vliekla slimačím krokom. Nakoniec však všetci boli šťastní, že aj hotelové

jila svoju mamu, aby si nerobila starosti z toho, že zajtra nestihne na skúšku. Podaktorí sa ozvali vedúcim, že sa omeškajú do práce, iní brnkli domov, že všetko bude v poriadku... Keď v utorok ráno okolo deviatej autobus konečne zavrndžal a vedúci výpravy Milan Lačok oznámil, že sa ide domov, zaraz nám bolo veselšie. Tobôž keď sa ozvala aj predsedníčka Šafárika Katarína Mosnáková-Bagľašová: „Náš člen, pán majster Martin Klátik práve dnes oslavuje 79. narodeniny. Nech žije!“ Hneď zaznela mohutná ozvena: „Nech žijeeee!“ Vzápätí sa do nemeckého éteru vzniesla krásna slovenská, ktoráže iná než práve: „Starý náš, starý náš...“ „Starému“ ihneď žilky zahrali, pravdaže, pridal sa k „zboru“. Keď

Pred radnicou univerzitného mesta Tübingenu

so zákonmi únie, avšak zostali neoblomní. Ak naša agentúra nezaplatí pokutu (vraj 10 000 eur), povedali, že autobus zhabú. A vraj nie je ich problém, ako sa dostaneme domov – s krojmi, rekvizitami, batožinou... Nakoniec dovolili, aby nás autobus zaviezol do hotela s podmienkou, že naj-

výlohy regulovala agentúra, a že nikto nemusel ísť domov na vlastné náklady. Mládeži nepríjemné peripetie nijako neubrali na nálade a energii. Nikto neprotestoval, nesťažoval sa, ani nepanikáril. Študentka Michaela, ktorá sa nám tiež pripojila v Rakúsku, upoko-

už nám oproti uháňal svetielkujúci Nový Sad, potichu povedal: „Čoho som sa ja dožil... Kedysi som tú pieseň spieval iným a teraz... Ale som rád, že som, trebárs v takomto veku, videl Nemecko a našich... Ako si nás len uctili, ako nás uhostili... Na to nikdy nezabudnem!“

21 /4648/ 23. 5. 2015

Ľudia a diania S RIADITEĽOM MVS PAVLOM ČÁNIM

Najstarší dom ako kameň úrazu Jaroslav Čiep

aby sa úpravy, ktoré sú relatívne lacné, mali z čoho hradiť. Nevýhodou pre MVS je to, že sa nám dvakrát po 10 % zmenšili príspevky z pokrajinského rozpočtu, takže sme museli plátať i náš rozpočet. Zvyčajne prvé štyri mesiace v roku sme bez dinára a vtedy takmer nič nemôžeme ani plánovať. Iba z obecných peňazí sa nedá kryť činnosť všetkých zložiek MVS. Nateraz sme očistili prednú izbu, teda v nej je všetko autentické. Dbáme na to, aby všetko zodpovedalo dobe a nie je prvoradou folklórna krása. Architektonicky máme objekt ako centrálny a interiér nie je originálny od pôvodného majiteľa domu, ale je dobovo zastúpený tak ako má byť. Etnológovia v druhej polovici

edzi znamenité zložky kultúrneho dedičstva Slovákov žijúcich v Srbsku nesporne patrí aj najstarší dom v Báčskom Petrovci. Traduje sa, že tento objekt bol vystavaný roku 1799. Ide o nabíjanicu z hliny čiastočne zakopanú do zeme, so strechou pokrytou trstinou. Tento objekt predstavuje ukážku ľudovej architektúry z čias osídľovania tohto územia Slovákmi. Od roku 1965 dom je pod ochranou štátu, roku 1970 sa stal súčasťou muzeálnej zbierky vtedajšieho NáNa vchode do najstaršieho domu v Petrovci rodného múzea v Petrovci a v súčasnosti patrí Múzeu vojvodinských Slovákov. Ako významná turistická me vymeniť o rok a na to treba žiadajú, aby sa SPŽ staral o údržbu atrakcia je zaradený do turistickej zabezpečiť 2 000 eur. Nateraz sme domu. My sa musíme držať zákona. ponuky, ale v poslednom trstinu zo zadnej strany od Nič si v podstate nenechávame čase sa často skloňuje susedovcov upevnili vreco- na zajtra, ale nemôžeme urobiť v negatívnom kontexte. vinou, aby sa im netrúsila do viac ako vskutku môžeme. A na Prednedávnom v Spolku dvora. Máme vypracovaný aj čo jeden riaditeľ a jeden dočasný petrovských žien verejne celkový projekt najstaršieho zamestnanec MVS majú. Aj nadiskutovali o jeho sladomu, ktorý obsahuje aj priek tomu som presvedčený, že za bej údržbe a na svojom mniač, ale sa to skompli- posledných 7 – 8 rokov sme dosť aprílovom zasadnutí sa kovalo s majiteľom, ktorý urobili, aby sa komplex zachoval, otázkou (ne)údržby najpredtým súhlasil s jeho pre- teda nič sa nezrúcalo a nič nemá staršieho domu zaoberali miestnením,“ povedal Čáni tendenciu spadnúť. Myslím si, že aj členovia Rady Miestnea o aktuálnom „probléme“ z vyhlášok, ktoré som mal možnosť ho spoločenstva, o čom hovorí: „Keď ide o iniciatívu počuť, nič nestojí, iba ak to, že vždy sme informovali v čísle Miestneho spoločenstva, nik sa dá aj lepšie. MVS zabezpečí, aby 18 novín Hlas ľudu. ma nezavolal na zasadnutie sa v týchto dňoch objekt vybielil Riaditeľ MVS Pavel Čáni Susedný súkromný dom je azda v horšom stave ako a po ňom ani ústne, ani pí- zvonku aj zvnútra a komunálnici sa v mene prevádzko- ten najstarší a kopa zeme na dvore nastala pri kopaní somne mi nenaznačili, že sa upravia trávniky. Pre návštevníkov vateľa objektu vyjadril základov pre plánované premiestnenie mniača zaoberali prevádzkovaním Dňa Petrovca najstarší dom predsa k aktuálnemu problému: najstaršieho domu. O všet- bude otvorený a pozývam všetkých „Najstarší dom sme vždy podľa tohto roku upravia aj zadnú izbu, kom som sa dozvedel post festum záujemcov, aby ho navštívili,“ uzavplánov a programov upravovali a tak scelia expozíciu vo vnútri cez laicky zostavený prípis, kde rel riaditeľ MVS. na jar, keď sa stabilizuje počasie, domu. Trstinu na dome plánuje-



KRÁTKE SPRÁVY

Dobanovce

Pohľad na tradičnú prednú izbu

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

Humanita. Dobanovskí šafárikovci znovu ukázali, že majú veľké srdce. V sobotu 16. mája spolu s KUS Budućnost v sále Slovenského domu usporiadali veľkolepý folklórny večierok venovaný kamarátom z KUS Kolonija z Kragujevca, ktorým na Nový rok zhorel Dom kultúry, včítane všetkých miestností a krojov. V programe sa zúčastnilo okolo 180 detí z dobanovských spolkov a len z predaja vstupeniek sa zozbieralo 43 750 dinárov. V nedeľu 17. mája škôlkari a šafárikovci zahrali detské predstavenie Šípová Ruženka a prostriedky venovali na operáciu Ivy Milosavljevićovej, ktorá aj sama účinkovala v predstavení. Z predaja vstupeniek a predajnej výstavy detských prác zozbierali okolo 10 000 din. Prevažná väčšina členov dala svoj príspevok odoslaním humanitárnych esemesiek cez mobily. Ž. Č. • ĽUDIA A DIANIA •

PETROVSKÁ DEDINA PLNÁ JE KRČMIČIEK

Na dedine je krik veľký Pavel Hansman

spať, hostia zobúdzali kelnera. Vraj sa mu v záhrade na popoludňajšom slnku snívalo, že on tento objekt a ďalších dvadsať v strede Petrovca kúpi. Povráva sa, že sa mu ten sen i splnil. Ale Hviezda zmizla ako kométa.

ýchto niekoľko riadkov a fotografií, inšpirovaných nielen známou pesničkou, venúvame nášmu jubilantovi, ktorý v týchto dňoch oslavuje svoje sedemdesiate plus dvesto narodeniny. Venúvame ich známej dedinke a jej nedostaNA DEDINE JE KRIK VEĽKÝ točne povšimnutým budovám. Prednedávnom do známej LaBudovám a ich interiérom, v ktorých čokovej, na tabuli síce píše Putnik, od Mateja Čániho do dnešných zbehla skupinka veselých pánov dní pulzoval spoločenský, politický s piesňou na perách. Mladému gaza občas i kultúrny život. Všetko dovi zaspievali tú známu: Lačokova aktuálne sa v tých miestnostiach krčma nová. Nestarnúca krásna piepodrobne rozoberalo a o všetkom seň o krásnych krčmových časoch diskutovalo. Objednávali sa v nich v 270-ročnom Petrovci. roboty, uzavierali zmluvy na sloSpomíname ich, krčmy a minulé vo, predávali kvadráty, požičiavali Voľakedy húfy hostí, a dnes ich možno na prsty napočítať: časy preto, lebo práve v Lačokovej peniaze. A často tie rozpravy mali Ján Lačok za šenkom bola prednedávnom inventúra týchvyššiu úroveň ako zasadnutia loto budov a správu komisie ihneď kálneho parlamentu. O všetkom Báďonskovej roky chodieval na ani vtedy, keď niektorý z bratov posielame do novín: v Petrovci aj kávičku pešo. Každý trhový deň. Benkovcov, Pavlisovcov alebo Var- dnes funguje 36 (slovami tridsaťsa rozprávalo otvorene. Dokonca aj o tom, ako sa už zada- To sa nazývalo štýl. Dnes už také govcov strelil gól. šesť) objektov, čiže krčiem, kde sa neexistujú. Aj do Hviezdy, do tej najrepre- okrem občerstvujúcich podávajú nému Janovi zapáčila Keď ide o najstar- zentatívnejšej petrovskej krčmy, sa i alkoholické nápoje. Plus tridsať, Zuzina, tiež pod čepšiu Fejdiovu na Ulici voľakedy vstupovalo po schodoch v ktorých sa už nečapuje a ešte com, nakrochmeleUrčite ste si všimli, že maršala Tita (ani jej z Námestia slobody. Nikde na Silná kartúnka. A keby dvadsať, na ktoré sa členovia komiv zime pred každým ve- terajšia majiteľka len kartúnka, ale aj rejným podnikom zodpo- nevie, prečo jej dali šlingerka pod ňou vední upozorňujú na klzké meno Lipa), tak len a zahrčkané galvoschody alebo podlahu. v tejto krčme, v žiadniky... Príbehov tisíc, Ako aj to, že také upozor- nej inej na svete, môzaujímavostí na tony nenie neexistuje predo žete nielen prečítať, a dovolíme si povedvermi krčiem, čiže pohos- vidieť a počuť, čo dať, že naprávame tinských podnikov. Určite sa deje v Petrovci chybu. Veď takých preto, lebo do tých objek- a v ostatných sloobjektov aj v tejtov vstupujú len návštev- venských dedinách, to chvíli v Petrovci níci stabilného kroku. Bez ale autorov správ, jesto najmenej 100. ohľadu na počasie a iné článkov a reportáží i Tridsaťšesť aktívnych okolnosti. ohmatať, štrngnúť si krčiem. Ešte tridsať, s nimi, alebo o žatve v ktorých sa už nenalieva. Plus dvadsať, na ktoré sa v Pivnici a o právach Slovákov vo Vojvodine aj diskutovať. zberatelia údajov pamätajú. Namiesto gratulácie spomenieme iba niektoré na večné časy platné VRBARA A HVIEZDA Podrobnosti o známej Vrbare nepísané pravidlá, aby sa nezabudlo. písať nebudeme. Stačí sa pri nej trochu pristaviť a všetko bude nad Jajdabeda, či to bolí; letná záhrada voľakedajšej Hviezdy FEJDIOVA A BÁĎONSKOVA Ani na jedných dverách spome- slnko jasné. Aj na jej území bola krčma a krč- vestra nebolo tak slávnostne ako sie pamätajú. A pán Ján Lačok ako nutých objektov nikdy nepísalo, že je vstup pre určitú kategóriu márky v domácich krojoch. V časoch, vo Hviezde. Vyberaná spoločnosť predseda komisie dodáva: – Voľaobčanov zakázaný. Ale aj vtáčik na keď vo Vrbare bývali zábavy každý vyprevádzala starý a vítala nový kedy sa z petrovskej priemyselnej kostolnej veži vedel, že do voľake- týždeň, keď na tréningoch FK Mla- rok. V lete sa jedna zábava opierala zóny do dediny hrnulo 1 500 ľudí. dajšej Báďonskovej na Kollárovej dosť bývalo viac obecenstva ako o druhú zábavu. Neskoršie, keď ju Z tých sa v Lačokovej krčme každý ulici v strede dediny po schodoch dnes na zápasoch, jednému hosťovi dedinskí znalci premenovali na deň zastavilo najmenej 200 a vypili vystupovali páni profesori, učitelia, s brilkami na nose sa krčmárkino Belehrad, zábav a hostí bolo už okolo dvadsať ládičiek piva. Dnes advokáti, obchodníci a farári. Plus nalievanie nápojov za šenkom tak menej a namiesto toho, aby čašník toľko nepredám za týždeň. jeden pútnik z Kulpína, ktorý do páčilo, že sa ku ihrisku neobrátil zobúdzal hostí a posielal ich domov Gratulujeme.

Stabilita

• ĽUDIA A DIANIA •

21 /4648/ 23. 5. 2015

Ľudia a diania HOSTINSKÝ JÁN KOVÁČ Z KYSÁČA V OSTROVE PRI PIEŠŤANOCH

Robí, žije, má rád ľudí, nie aj darebákov Juraj Bartoš

olo to tak, že nás, futbalových veteránov z Hložian, pred dvoma rokmi cesta zaviedla na Horniaky. Po zápase nasledovala chutná večera, dodnes si po nej oblizujeme pery. Pohostinstvo Sedliacka stodola je chutne zariadený podnik. Jeho majiteľom je rázovitý chlap Ján Kováč z Kysáča (1953).V dedinke Ostrov pri Piešťanoch žije od roku 1982. Rozhovor s ním sa varil na tichom ohníku; nuž poďme si nabrať z obsahu neveľkého hrnca, pardon – nahrávača...

rok, a potom som – na úver – kúpil jedno obchodné centrum v Piešťanoch, mal som tam reštauráciu Delfín... Budova bola stará, tak som ju čoskoro predal; nechcel som robiť na banku.“ „Čím si sa zaoberal prv než si sa dostal na Horniaky?“ „Robil som recepčného na recepcii v hoteli Varadin na Petrovaradínskej pevnosti.“

„Prečo, Janko, z rovných Dolniakov na kopcovité – vrchovaté Horniaky?“ „Čo neutiahlo pár volov, tak sa hovorí u nás na Slovensku, tak jedna malá strapatá, na bábätko oholená, utiahla. Pochopil si, nie?“ „Priznaj sa: si viac Horniak, alebo, ešte stále, Kysáčan?“ „Ja som prispôsobivý; prispôsobujem sa celý život. Vieš ako: s kým chceš byť, s tým musíš žiť. Keď „Nech sa páči – do Sedliackej stodoly!“ prídem do Kysáča, mám problém z toho, že nevyprávam po „To si skončil turistickú školu...?“ kysáčsky. Tu ten problém nemám, „Ukončil som strednú ekonolebo tu som už dlho.“ mickú, odbor hotelierstva. Tu som „Nebolo to zo začiatku práve potreboval vysvedčenie a nakoľko naopak?“ tam u nás vtedy bola vojna, ne„Bolo to všelijaké... Ale ja som mohol som ho dostať, tak som si hneď išiel medzi obyčajných takú istú školu ešte raz spravil na robotníkov. Prišiel som za komunizmu a Štátna bezpečnosť povedala: Buď pôjdeš robiť na družstvo alebo do bane. A tak som išiel na družstvo. Sedem rokov som makal ako traktorista v bývalom Jednotnom roľníckom družstve Piešťany, hoci som predtým u nás v Kysáči traktor videl len na ulici. Keď končil komunizmus, prišiel za mnou predseda JRD a hovorí: Jano, otvárame snack bar; vidím, že ty túžiš po tom, pôjdeš to robiť? Šiel som, bez debaty. V Roxane som im spravil taký obrat za jedenásť mesiacov, že nevedeli pochopiť... Potom prišli za mnou, že potrebujú preorientovať odborársky hotel. Tam som bol jeden Vonia to tu prírodou a dedinou

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

Slovensku.“ „Na Slovensko si teda odišiel kvôli žene... Alebo, predsa, ženám?“ „Vtedy ozaj len kvôli jednej... Odvtedy som sa oženil, rozviedol a oženil sa druhýkrát. A je mi dobre. Robím, žijem a nenávidím darebákov. Preto mám, lebo robím.“ „Vlastníš svojím spôsobom zvláštnu hospodu...“ „Reštauráciu som pomenoval Sedliacka stodola, lebo som z dediny a sedliačina je moja milovaná záležitosť. Poľnohospodárstvo je môjmu srdcu blízke a tento dom „Nikdy sme sa nepohádali.“ kedysi bol poľnohospodársky. Tu, kde sedíme, kedysi šmek.“ „Keď draho kupuješ, sotva prebola maštaľ pre dvanásť kráv, tam, kde je kuchyňa, bola maštaľ pre dávaš lacno...?“ „Keď prídeš sem, dáš si aperitív, dva kone...“ polievku a hlavné jedlo a vyjde ťa „V ktorej stajni sa častejšie vyto do desať eur; inde za to zaplatíš skytuješ?“ „V tej pre dvoch, podčiarkni, ko- desať až dvadsať. Keďže neplatím ňov. S manželkou sme sa dohodli, nájom, lebo som vo svojom, tak že kuchyňa je moja priorita, lebo som na tom dobre.“ „Máš to tu aj pekne zariadepredovšetkým ona láka návštevníkov, takže tam to musí ísť na né, takže o zákazníkov iste nie plné obrátky, musí všetko klapať je núdza...“ „V okolí fungujem najlepšie. ako hodinky.“ Ani v Piešťanoch žiaden podnik „A darí sa ti. Prečo?“ „Lebo nešetrím. Kupujem naj- nefunguje lepšie; kebyže som kvalitnejšie mäso, zeleninu a vô- v Piešťanoch na námestí, tak nebec všetko, čo do reštaurácie patrí. stihnem žiť od roboty.“ „Čím to, podľa teba, je?“ Ľudia vedia, že u mňa nejedia „Je v tom tá poctivosť, že zákazníkovi dáš všetko, čo tam má byť. Vlastne podstata je v tom, že vždy dáš viac ako napíšeš na lístok. Nešetríš a ľudia sa vrátia.“ „Počkaj: ako teda prosperuješ, keď veľa vkladáš a hostí nederieš?“ „Prosperujem tak, že som furt okolo nuly. Nemôžem sa ani smiať, ani plakať. Proste – žijem. Som veselý a mám rád ľudí, lebo takýto má byť život.“ „Dnes tu máš harmonikára, hrá na heligónke... Je tu stále živá hudba?“ „Kým som mal reštauráciu Delfín, celých osem rokov, každý piatok a sobotu v nej hrala cigánska sláčiková hudba, Dungovci • ĽUDIA A DIANIA •

z Topoľčian. No ale vtedy sa hýrilo, nebola kríza. Tu som tiež začal s Dungovcami, lenže vyhlásili krízu a ľudia zabrzdili. Tak som musel tým mojim Cigáňom – ja im tak vravím a oni sa na mňa nehnevajú – povedať, že musíme prerušiť spoluprácu, lebo tržby šli dolu. Keď je tu dáka spoločenská akcia, tak ich zavolám, radi prídu. Teraz je tu pán Ján Sýkora z neďalekého Pobedima...“ „Čím najmä prilákaš zákazníkov?“ „Jedlá ako jahňacina, kozľacina a podobné, široko-ďaleko tu nikto nemá. Mám zákazníkov stálych i náhodných, teda turistov. Arabi, Komu by sa z takej hospody chcelo von... ktorí prichádzajú do Piešťan, keď od taxikárov počujú, že u mňa „Štipľavé. Robím ich sám, podľa vädzí vývar. Musia byť steaky, ryba, dostať jahňacinu, nenechajú si nášho tzv. dolniackeho receptu. najmä zubáč (čiže váš „smuđ“)... Keď ujsť príležitosť... Keď im ponúknem Teľaciu kyslú ragu polievku varím príde obdobie lovu, musí byť divina; špecialitu – hovädzie líčka pečené podľa receptu z bývalej Juhoslávie. najradšej robím, ako ho ja volám, na kapuste...“ U mňa sú všetky jedlá pikantné, pytliacky tanier.“ „Čo to je?“ s výraznými chuťami.“ „Vraciaš sa domov?“ „Kyslá sudová kapusta dusená „Azda len nepripravuješ stále tie „Do Kysáča chodím pravidels hovädzími líčkami, do ktorej isté jedlá?“ ne každý rok, na Veľkú noc. Mám pridám sušené slivky; tie tomu „Pravdaže nie. Nič bez učenia, tam sestru, tiež jej deti. Moja dcéra urobia abnormálnu chuť. Keď to experimentovania a obohacovania z prvého manželstva žije v Báčskom istý Arab zjedol, hovorí: Pán šéf, jedálneho lístka. Sú základné veci, Petrovci a rodičia už dávno nie sú v živote na Slovensku nejedol ktoré musia byť celý rok. U mňa to živí.“ taký dobrý jedlo!“ je kyslá teľacia polievka, tiež kla„Nikdy ti nenapadlo, že si predsa „Ako vidím, nezabúdaš na rodný sická fazuľová a držková (teda vaše len mal zostať doma, v Kysáči?“ kraj. Klobásy sú...“ „škembe“), pravdaže i slepačí a ho„Nieee. Ja som ako kočovník,

prispôsobím sa všade.“ „Kde sa vlastne viac cítiš doma?“ „Čo to je vlastne domov? Domov je tam, kde máš deti, kde sa dobre cítiš, kde robíš, kde žiješ... Tu som sa ja už začlenil, teraz sa už tu cítim doma. Vieš, keď prídem domov, do Kysáča, a vidím mojich bývalých spolužiakov, akí sú zrobení, zničení a ustarostení... Ženú sa za majetkom, len aby deťom niečo zanechali. Je to tvrdý život... Ja som nikdy nebol na to, aby som robil, ale aby som organizoval. Ja mám rád život, mám rád všetko do detailov zorganizovať, ale nie aj robiť nejakú ťažkú robotu. Plus teraz som už invalid, krívam na ľavú. Ako traktorista na družstve robil som postreky. Doktor mi povedal, že sa mi rozpadá chrupavka na kĺbe, a že to mám z tej chémie, lebo sme sa pri postreku nechránili, dokonca sme pritom aj fajčili... Zanedbal som sám seba a dospel som tam, kde som dospel.“ „Darí sa ti ešte stále zanedbávať seba?“ „Áno. Tým, že veľa lietam. Chodím, jak sa vraví, ako staré hodiny; stále som v pohybe a v tom by som sa mal šetriť. Ostatné nezanedbávam. Ani pitie, ani sex, ani jedenie, ani nič. Mám rád život na plné obrátky.“

NOVÝ SAD SA CHYSTÁ UCHÁDZAŤ SA O TITUL EURÓPSKEJ METROPOLY KULTÚRY 2021

Naše mesto Oto Filip

ový Sad má bohaté dejiny. Má aj peknú zemepisnú polohu. Je i pri Dunaji. Nemožno, samozrejme, prehliadnuť ani krásu Petrovaradínskej pevnosti, jednej z najväčších v Európe. Samotné mesto má jedinečné ulice a uličky, zákutia a námestia, stavby rozmanité tak výzorom, ako aj obdobiami, v ktorých vznikali. K mnohostrannej tvári mesta patria nielen desiatky rôznych podujatí, či početné historické osobnosti, ktoré v ňom žili a pôsobili, no najmä ľudia obyčajní, staroosadlíci a prisťahovalci, príslušníci pár desiatok národov a menšín, celé stáročia žijúci jedni s druhými, nie jedni vedľa druhých. Slovom, pokrajinská metropola ako ďalšia kráska na Dunaji, pritom i nevyčerpateľný zdroj motívov. Tie • ĽUDIA A DIANIA •

najvýstižnejšie z nich sa dali objaviť aj na výstave na otvorenom s názvom Pristav sa a všimni si, nainštalovanej v priestore medzi katedrálou a Kultúrnym strediskom Nového Pevnosť ako stály svedok dejín Sadu. Začala sa 7. mája, pri jednej z mestských fontán, na zachovať a popularizovať neútulnom, ale i dosť frekventovanom dostatočne odhalené alebo menej známe kultúrno-histo- Poštová schránka – žltý bod dejisku, trvala do 15. mája. Prvým cieľom bolo poskytnúť rické bohatstvá najväčšieho a stretnutí návštevníkom nový a nevšedný najkrajšieho tunajšieho mesta zážitok Nového Sadu, poinformovať a umožniť návštevníkom aktívne kultúry 2021 si za jedno zo základich zaujímavým spôsobom o jeho účinkovať v neobvyklej prechádzke. ných poslaní vytýčilo i upevnenie minulosti, dejinách, príznačnos- Tým sa stali aktívnymi aktérmi svoj- pocitu spolupatričnosti a zhody tiach. Veľké fotografické zábery, ráznej mestskej túry odhaľujúcej bo- medzi Novosadčanmi. Aj pripomíktorých niektoré časti pripomínajú haté kultúrno-historické dedičstvo, nanie, aby nestrácali zo zreteľa, ako kreslené seriály, oživili známe alebo tiež menej známe, nedostatočne je pekne žiť v prostredí, ktorí toľko aj už zabudnuté príbehy, povesti, promované, alebo už zabudnuté toho ponúka. Nám všetkým. Tak tým, čo v ňom žijú, ale i iným, ktorí záhady, pamätihodnosti, zaujímavé či podcenené hodnoty. Toto podujatie zapadajúce do v Novom Sade pracujú, alebo tretím, skutočnosti alebo nenápadné čaro rámca príprav na kandidatúru No- ktorí ho len občas alebo pravidelne vojvodinskej metropoly. Všetko s cieľom prezentovať, vého Sadu na európsku metropolu navštevujú. 21 /4648/ 23. 5. 2015

Ľudia a diania SLADKÝ SYMBOL LUGU

Juhoslávie. Med sa totiž predával do Slovinska. Medári teda prišli o kupcov a výroba bola odvtedy nerentabilná. V posledných rokoch však v Lugu znova včelárstvo ožíva. „Keďže Lug nemá žiadny výrobok, po ktorom by sa dal spoznať, zaumienili sme si, že sa pokúsime spraviť z nášho medu značku,“ objasňuje odvážne zámery Anna Čelovská. Bola by škoda, ak by človek nevyužil prírodné podmienky. Tie v Lugu včelárom prajú viac ako kdekoľvek inde vo Vojvodine. Ako sa dozvedáme, je tu možno najväčšia koncentrácia lipy v celej Európe. A keďže na druhej strane nájdu sa tu len malé plochy vhodné na obrábanie, poľnohospodári v Lugu nemôžu konkurovať poľnohospodárom z Banátu. Pozemky v malej sriemskej dedinke sú adekvátne hlavne pre ovocinárstvo. Poľahky možno pochopiť, že bez kvetu stromov by medu toľko nebolo.

Na avizovanom „lipovom podujatí“ okrem prezentácie klasických výrobkov z medu plánujú Lužania uviesť aj menej známe produkty. Jedným z nich je nepochybne medové mydlo. „Možno medzi nami žije viacero ľudí, o ktorých ani nevieme, že takéto veci vedia vyrábať,“ uvažuje tajomníčka. Podujatie otvorí dvere aj predstaviteľom iným národnostných menšín a väčšinovému srbskému obyvateľstvu. Mnoho včelárov do Lugu prichádza z južného Srbska. Mottom je spoznávanie sa. Hoci žijeme vo Vojvodine spoločne, ešte vždy sa málo poznáme. Zachovávanie kultúrnej tradície, vzájomné zbližovanie národov na pozadí aktuálnej podpory včelárstva má potenciál prežiť aj krízy budúcnosti. V tejto chvíli sú otázkou financie. Prostriedky získali zatiaľ len v obmedzenom množstve. Milan Šodić, predseda obce, tak isto podporuje podujatie. Všetci môžu byť na obyvateľov Lugu len hrdí, že k jeho prípravám pristupujú tak smelo, hoci časy nie sú ľahké. Nuž z každého rožka troška a slávnosti medu sa môžu začať.

by, naučiť sa ako odchovať kurčatá bez kvočky, ako pripraviť koncentrát, zvyknúť si na umelú insemináciu a rad noviniek, ktoré sú dnes bežným javom. Dipl. veterinár Juraj Pálenkáš veľmi skoro zistil, že jedným zo spôsobov presádzania výdobytkov vedy a techniky do výrobnej praxe je i písané slovo. Z toho dôvodu svoj celkový intelektuálny potenciál zacielil na odborné zdokonaľovanie poľnohospodárov. Každodenným stykom s chovateľmi domácich zvierat, prednáškami, odbornými príspevkami v novinách, kalendároch, časopisoch, rozhlase a v televízii sa snažil našim poľnohospodárom priblížiť novú technológiu odchovu a rozšíriť poznatky o zdravotnej ochrane domácich zvierat. Lahodným, priam beletristickým štýlom viac ako 50 rokov sprístupňoval našej verejnosti najnovšie dosahy vedy. V novinách Hlas ľudu, v Rozhľadoch,

Poľnohospodárskych rozhľadoch, Našich pionieroch, Jednote, Národných a Ľudových kalendároch, Rovine, Vzlete, Veterinarskom glasniku, Vesniku, Vetserume, Poljoprivredniku, Dnevniku, v časopisoch Misao, ZOIL Vojvodina, v Rádiu a TV Nový Sad a v Rádiu Petrovec mal uverejnených viac ako 2 300 príspevkov. Okrem toho vydal i dve knihy: Základy chovu hospodárskych zvierat (1968) a Choroby domácich zvierat (1986). Každý jeho text je opravdivá malá štúdia danej problematiky. Za túto úchvatnú, ako i za celkovú verejno-spoločenskú činnosť Jurajovi Pálenkášovi sa dostalo i rad uznaní a vyznamenaní, medzi nimi aj Rad práce so zlatým vencom, Októbrová cena Obce Báčsky Petrovec, Charta a plaketa Rádio-televízie Nový Sad, Ročná cena dopisovateľovi Hlasu ľudu a iné. Juraj Pálenkáš tíško usnul v piatok 15. mája 2015 po kratšej chorobe. Pochovaný bol na petrovskom cintoríne v sobotu 16. mája. Česť jeho pamiatke. J. Č-p

Poklad v lipovom kvete etapa. Začať by sme chceli v júli. A to jednodňovým podujatím Pod lipou ladké zlato ukryté v mede je da- sa chladíme a medom sa sladíme,“ vyrom prírody. Skrýva sa v lipovom svetľuje tajomníčka. Výstižný názov kvete. Obyvatelia Lugu o tomto svedčí o podujatí, ktoré z tradičného poklade roky vedia. Spolupráca života v dedinke vychádza a malo by mať svoju tradíciu. medzi včelami a čloNositeľom projektu je vekom tu má svoju KUS Mladosť a cieľodlhú tradíciu. Med vou skupinou sú doby sa časom mohol máci včelári. stať značkou Lugu. Lug je výrobou Anna Čelovská, tamedu známy už mnojomníčka Miestneho ho rokov. „V roku 2000 spoločenstva v Lugu Pavel Martinko spoa predsedníčka Kulmenul v článku, že na túrno-umeleckého každého obyvateľa spolku, nám predpripadá 1 a pol úľa. stavuje pripravený Dnes sú to dva úle na rozvojový plán. Med obyvateľa,“ spomína je v ňom prioritou Anna Čelovská hovorí Anna Čelovská a dočíslo jeden. Dlhodo- o mede ako o značke dáva: „V 80. rokoch bý projekt vypraco- Lugu vali spoločne s Annou Kukučkovou, sme boli známi výrobou medu, no ktorá s ideou naň prišla. „Už tohto potom to začalo zanikať.“ Podľa slov roku by sa mala realizovať prvá včelárov zmena nastala po rozpade Monika Necpálová

IN MEMORIAM

Diplomovaný veterinár Juraj Pálenkáš 1931 – 2015

uraj Pálenkáš sa narodil 5. decembra 1931 v Petrovci. Maturoval na petrovskom gymnáziu roku 1949 a v Belehrade zakončil Fakultu veterinárnej medicíny (1956). Absolvoval i školu pre záložných vojenských dôstojníkov v Ľubľane (1956). Prvé dočasné zamestnanie si našiel v účtovníctve vo vtedajšom podniku Kooperatíva, potom pracoval v Slovenskej ústrednej knižnici ako knihovník a v redakcii Hlas ľudu roku 1950 urobil prvé novinárske kroky. Trvalé zamestnanie si našiel v petrovskej Zverolekárskej stanici (1957), kde pôsobil ako terénny zverolekár celý svoj pracovný vek a naposledy žil ako dôchodca v Petrovci. Vo svojej profesionálnej činnosti Juraj Pálenkáš maximálne uplat-

www.hl.rs

nil modernú liečbu a prevenciu chorôb domácich zvierat. Bol prvý, ktorý v tomto prostredí urobil cisársky rez ako spôsob dokončenia ťažkého pôrodu prasníc, kráv a sučiek, ako aj iné komplikované chirurgické zásahy (resekcia čriev a i.). Jeho pričinením bola v roku 1964 vybudovaná nová, súčasná budova Zverolekárskej stanice. Činnosť zverolekára Juraja Pálenkáša zapadla do obdobia, keď sa i na týchto priestoroch stáročné tradície začali lámať a zanikať. Do nášho prostredia prichádzali nové plemená ošípaných, hovädzieho dobytka a hydiny. Bolo potrebné uplatňovať nové odchovné spôso-

Informačno-politický týždenník

• ĽUDIA A DIANIA •

NOVÉ PERSPEKTÍVY PRE JÁNOŠÍCKYCH PESTOVATEĽOV VIŠNÍ

Mraziareň ručí istotu Vladimír Hudec

dvtedy, čo pred viac ako desiatimi rokmi skrachovala mraziareň v neďalekej Veľkej Grede, ktorá pestovateľom višní ručila odbyt výrobkov a slušný zárobok, jánošícki pestovatelia višní pátrajú po investorovi, ktorý by v tomto kraji vystaval mraziareň, a tak im zabezpečil istotu. Nedostatok mraziarne zvlášť bolo cítiť vlani, keď mraziarne z južného Srbska posúvali začiatok oberačky v Banáte, takže meškali takmer mesiac a značné množstvá višní zostali na stromoch. Súdiac podľa rozhovorov, ktoré v piatok 15. mája pestovatelia v Jánošíku viedli s majiteľom a riaditeľom spoločnosti Fortis v Belehrade Sinišom Bencunom a Miodragom Cvetkovićom, riešenie problému je na obzore. Uvedená spoločnosť sa totiž zaoberá výrobou a spracovaním malín, višní, jahôd, sliviek a iných druhov ovocia. V Bojniku má továreň, resp. mraziareň, v ktorej okrem iného ročne spracuje 3 000 ton višní a teraz tie svoje spracovateľské kapacity plánuje priblížiť výrobcom v južnom Banáte. V mene lokálnej samosprávy v rozhovoroch účinkoval predseda Zhromaždenia

Perspektíva je tu: Siniša Bencun (tretí sprava) v rozhovore s Jánošíčanmi

obce Alibunár Predrag Belić, ktorý inicioval celý projekt a sprostredkoval toto zasadnutie. – Počas obchôdzky plantáží v južnom Banáte som zistil, že tu jestvuje slušná surovinová základňa a že je výstavba spracovateľských kapacít, čiže mraziarne opodstatnená, – povedal S. Bencun jánošíckym pestovateľom. – Projekt výstavby mraziarne je veľmi náročný, v tejto fáze sa snažíme zabezpečiť finančnú konštrukciu na výstavbu objek-

tu, ktorý by uspokojil tunajšie potreby vo výkupe a uskladnení výrobkov. Ak sa nám to podarí v nasledujúcich dvoch – troch mesiacoch, reálne je očakávať, že mraziareň bude hotová do nasledujúcej sezóny zberu višní. Plánujeme však túto výrobu rozširovať tak, aby za takých 5 rokov tu vyrástla mraziareň kapacity 5- až 6-tisíc ton rôzneho ovocia. Súbežne sme ochotní vkladať aj do rozšírenia surovinovej základne, čiže vysádzania nových sadov, a

to nielen višní, ale aj iných druhov ovocia. Myslím si, že sú tu dobré podmienky na výrobu ovocia, pričom by najlepšie bolo spojiť výrobné cykly skorých jahôd, višní, černíc a malín. Siniša Bencun ponúkol jánošíckym ovocinárom, že už tohto roku zorganizuje výkupné miesto v osade a vykúpi všetky ponúkané množstvá višieň. K tomu zabezpečí dostatočné množstvá ambaláže, ktorá často býva obmedzujúcim faktorom pri zbere. Jedinou podmienkou je, aby višne boli kvalitné, správne ošetrené a čisté, čiže bez stopiek a listov. Výstavba mraziarne má viacnásobný význam pre tento región. Okrem toho, že tunajším pestovateľom poskytne istotu v odbyte výrobkov, umožní aj zamestnanie pre značný počet občanov, či už na určitú alebo neurčitú dobu. K tomu je reálne očakávať, že sa aj iní občania Jánošíka a okolia začnú venovať ovocinárstvu ako zdroju zárobku a existencie. Lokálna samospráva investorom na výstavbu mraziarne ponúkla pozemok na okraji Jánošíka a záujem o účasť v projekte už prejavili aj partneri Jánošíčanov z Myjavy na Slovensku, ktorí v nastávajúcom období prídu do Jánošíka, a potom spoločne navštívia prevádzku a ovocné sady spoločnosti Fortis v Bojniku.

POUGÁR

Juraj Bartoš

Bumbum-bumbum-bumbumbum!

ehnevajte sa, vážení, ale je vôbec niekto, kto vám môže vyhovieť?! Polovica vás nadáva, že pán sudca pána Dražu rehabilitoval. Vraj na hanbu sveta. Druhá polovica jasá v domnienke, že sa rehabilitácia hneď a razom vzťahuje aj, jemne povedané, na nepekné – nechutné kúsky, ktorých sa vraj onehdy dopustili páni četníci. Tretia polovica (tvoria ju prevažne sympatizanti päťcípovej hviezdy) sa domnieva, že spomenutých veru neumyje ani voda budúceho Belehradu na vode, ktorý jedného pekného dňa, určitehádamakistenabetón, začne rásť ako z vody. Štvrtá polovica • ĽUDIA A DIANIA •

hundre, že zápas pretrvávajúci medzi stúpencami partizánov a četníkov, trvajúci sedem desaťročí, sa skončil remízou. Piata polovica vraví: Poďme, chlapci, od začiatku; šiesta polovica len šiesta... Kdeže sa, vážení, podelo povestné pozitívne zmýšľanie a správanie známe spred štyroch – piatich desaťročí? Kam sa podela obľúbená syntagma: Nema problema!? Nespokojnosť sa množí ako výhľady na novú deľbu žltej améby, ktorá ŽA sa delí, rozmnožuje – a ako úspešne! – už takmer celé štvrťstoročie. Vari nespokojnosť pramení v skutočnosti, že nám

je zo dňa na deň čoraz lepšie? Za čo môžeme vďačiť (aj) aktuálnej strašne sebakritickej vláde, natoľko sebakritickej, že sa jej Hlava už celé mesiace úspešne chystá a chystá a chystá na realizáciu jej avizovanej rekonštrukcie? Nuž, veru, nie je možné, že také čosi u nás je nemožné. Nespokojní sú veru i občania, ktorí zobrali úvery vo švajčiarskych frankoch. Lebo sa im enormne zvýšili úroky. Tak teraz píšu a bankárom odovzdávajú pripomienky. Na tehlách, na doskách, na starých dverách... Aby si ich bankári lepšie povšimli. Nech len píšu. Trebárs aj Na skle maľované... Len nijako nie

na banánových šupkách! Aby sa naše milé a starostlivé a zdravé banky, nebodaj, nepošmykli – neskĺzli! Manželia Antonovićovci z istej malej dedinky pri Pirote vraj našli peňaženku plnú peňazí. Vrátili ju majiteľovi, hoci vraj už deväť mesiacov nepracujú – ale sú zamestnaní – a už aj zabudli, kedy naposledy dostali platy. Ešte že tú istú peňaženku nenašiel budúci generálny Nášho Najväčšieho Verejného Servisu. Ktorý povedal jasne a hlasne, že jeho prvým cieľom bude – nájsť peniaze! Bumbumbum!

21 /4648/ 23. 5. 2015

Ľudia a diania ZÁKLADNÁ ŠKOLA JÁNA ČAJAKA V BÁČSKOM PETROVCI

Krok za krokom – rok za rokom Jaroslav Čiep

lani v máji žiaci a profesori Základnej školy Jána Čajaka v Báčskom Petrovci v rámci programu ku Dňu školy nadviazali na oslavy 150. výročia narodenia národovca, učiteľa a spisovateľa, menom ktorého sa škola hrdí od roku 1958 – Jána Čajaka. Tohtoročný máj sa nesie v znamení 270. výročia založenia slovenského Petrovca. Hneď po príchode na túto lokalitu noví osadníci si založili školu, takže školstvo v Petrovci má rovnako Z humoristického divadielka ôsmakov zahraného po anglicky dlhú tradíciu. Práve tá tradícia bola ústrednou témou programu, ktorý tohto roku pripravili ku Dňu školy. V piatok 15. mája veľká sieň Slovenského vojvodinského divadla bola primalá pre všetkých záujemcov o príležitostný kultúrno-umelecký program. Riaditeľ školy Ján Brna sa úvodom opýtal seba a prítomných, či je 270 rokov veľa, či málo a či sa niečo v tom časovom období zmenilo? „Zmenilo sa veľa toho, ale z druhej strany nič. Nezmenila sa podstata toho, čo my učitelia konáme. A to je vzdelávanie detí. Zmenil sa iba spôsob, akým sa snažíme podať Knižné dary petrovskej škole k jubileu v mene MSS odovzdala vedomosti deťom a všetkým tým, Katarína Melegová-Melichová

ktorým na tom záleží, aby sme im pomohli dosiahnuť niečo v živote. Aby mohli pomôcť sebe, svojim rodinám, svojej spoločnosti, Slovákom a všetkým nám,“ zauvažoval J. Brna a ešte dodal: „Kedysi mal učiteľ na starosti 250 žiakov, dnes má 25, teda to sa zmenilo, ako aj spôsob, ako podať žiakom vedomosti. Vďaka nám Petrovčanom v súčasnosti je naša základná škola moderná a snažíme sa v duchu doby, ako nás učí svet, podávať i vedomosti. Našou prioritou je a zostáva modernizácia výučby.“ Okrem hostí, učiteľov na dôchodku a pedagógov z okolitých osád, rodičia a príbuzní si potom pozreli páčivý program, v ktorom sa striedali pesničky, divadelné scénky, recitácie, tanečné a hudobné čísla. Osviežením bolo divadielko ôsmakov po anglicky, ako i premietanie fotografií z minulosti a spomienky a odkazy bývalých učiteliek Márie Pavlisovej, Drahotíny Dorčovej a Kataríny Jovankovičovej. Pod scenár programu sa podpísala profesorka Vesna Valihorová-Filipovićová a režijne ho upravila ďalšia slovenčinárka Jarmila Pantelićová.

STARÁ PAZOVA

Veselo oslávili Deň školy Anna Lešťanová

iaci a kolektív staropazovskej Základnej školy hrdinu Janka Čmelíka v utorok 12. mája oslávili Deň školy. Pri tej príležitosti v tamojšej divadelnej sále predniesli slávnostný program, ktorý otvoril školský chór s novou hymnou školy. Text hymnickej piesne napísala profesorka Anička Balážová a zhudobnila profesorka Andrea Dvornická-Machová.

www.hl.rs

Riaditeľ školy Janko Havran v uvítacom príhovore pozdravil početných hostí, medzi ktorými boli aj Libuška Lakatošová, národná poslankyňa, a Katarína Melegová-Melichová, predsedníčka MSS, ktorá sa prihovorila a uviedla, že táto škola patrí medzi najvzornejšie. Okrem toho oznámila, že žiaci prostredníctvom Matice cez letné prázdniny môžu odcestovať na Slovensko. K oslave Dňa školy do školskej knižnice priniesla knižné darčeky.

Informačno-politický týždenník

Žiacky chór zaspieval novú školskú hymnu

Početnému obecenstvu sa tancom predstavili aj škôlkari slovenskej skupiny PU Poletarac vychovávateľky Mirjany Mikľanovej. Slávnostný program k oslave Dňa školy sa niesol v znamení spevu, tanca a hudby. V prednese krásneho slova sa predstavili

najlepší recitátori školy Andrej Simendić, Mia Verešová a Jana Rumanová. Žiaci predviedli aj vyčítanky po nemecky a zarecitovali básne po srbsky. Hosťom, rodičom a priateľom školy sa predstavili aj folkloristi a školský band. • ĽUDIA A DIANIA •

OLTÁRNY KRÚŽOK V ERDEVÍKU

Polstoročie láskavosti Monika Necpálová

ťažkosti s krížami, chodila som na stretnutia nášho krúžku každú neychutnávame si čaro túlavých deľu vždy po nešporných službách,“ novinárskych topánok. V to 16. smeje sa Katarína a dodáva: „Toto májové ráno erdevícke ulice sa sú dnes aj moje narodeniny. Keď v slnečných lúčoch doslova topili. sa krúžok zakladal, nemala som ani Štebot ľudských úst, podávanie tridsať. Dnes s krúžkom oslavujem rúk a úsmevy. Tak vyzerala záplava 50. jubileum. Hádajte, koľko mám?“ ľudskej náklonnosti počas sviatočAko spomína Katarína, k zaloného dňa na fare, pred kostolom ženie krúžku vyzval cirkevníčky i v chráme. Tamojší evanjelický cir- pán farár Dr. Pavel Šuľan. Na prvé Na službách sa prihovoril aj biskup Samuel Vrbovský kevný zbor si slávnostne pripomína organizačné stretnutie prišlo pred 50 rokov Oltárneho krúžku žien, polstoročím 34 žien. A druhú nede- posťažovať si trochu.“ Aj novú faru HLAD PO LÁSKE ktorý začal písať svoju históriu 24. ľu ich bolo 73. „Očakávalo sa od nás, svojím spôsobom pomáhali stavať V kostole všetkých zblízka i zďaleka ženy. Postavili ju na mieste starej víta domáci pán farár Ján Vida. Prívety januára 1965. že budeme opatrovať oltár a kostol. fary robotníci, ale ani tí nemohli „Budete taká milá a porozprávate Posadíme krušpán strieda spevokol. „Vrúcne dolmi o vašom oltárnom krúžku,“ obra- pri kostole a urobínozemské spoločenstvo vítalo ciam sa na sympatickú paniu, sedia- me park. Pravdaže, nás chlebom, soľou i piesňou. cu v Kultúrno-umeleckom spolku rastlinky bolo treba Cítime sa tu tak, ako by sme v Erdevíku. Zuzana Kičiňová sa na neustále polievať,“ k sebe patrili,“ začína kázeň mňa usmeje a hneď mi hovorí, že spomína na začiatseniorka Liptovsko-oravského na rozprávanie tam majú niekoho ky najstaršia členka seniorátu Katarína Hudáková, povolanejšieho. Vezme ma za ruku krúžku. Hoci teraz „tak to medzi Slovákmi je. Nikto, a kráča so mnou takmer pomedzi sa ich zíde okolo 20 kto sem zavíta zo Slovenska, sa dvesto hostí do rohu obrovskej – 30, na úlohách sa tu necíti cudzo. Pocíti tu niečo, miestnosti, kde sa po predpolud- veľa nezmenilo. Počo dáva životu správnu chuť ňajších príležitostných službách máhajú chudobným a šťavu.“ Tu kladie otázku: Čím Božích zišli všetci hostia. Celkom a samy zo svojho prito je? Možno spoločným jazyvzadu sedí v zelenkavom kroji Ka- spievajú. „Kedysi sme kom, možno genetickým kótarína Šerféziová. „Kto im lepšie takto dali párové za dom, možno v túžbe spojiť to, porozpráva o založení spolku ako našich zvonárov čo k sebe oddávna patrilo? Odty, ktorá si pri tom stála a si s nami Gierikovcov. Zvonári poveď je oveľa jednoduchšia, dodnes?“ pošepne Kataríne Zuzana Mravíkovci zas mali Medzi členkami Oltárneho krúžku v zelenom kroji ako by sa všetci mudrci sveta Kičiňová, stále ma držiac za ruku. nazdávali. „Skutočná podstata šesť detí. Každému sedí Katarína Šerféziová je v láske. Tá prekoná všetky hladovať. Kto sa o nich pri robote hranice.“ Láska mení nemožné na staral, snáď netreba zvýrazňovať. možné, formuje nás a usmerňuje. Navyše sieň na fare bolo treba aj Otvára oči, aby sme videli vlastné zariadiť a mnoho vecí zabezpečili chyby. práve ženy z Oltárneho krúžku. V slovách biskupa Slovenskej „Keď sa spolok zakladal, tak ako evanjelickej cirkvi v Srbsku Samuela aj dnes, dostali sme sa aj do rečí. Vrbovského nachádzame paralelu Ľudia, ktorí nevedia, sa aj vysmejú. o púti. „Oltárny krúžok vždy bol poAle nikdy sme si z toho nič nerobili,“ ruke aj správe cirkevného zboru. Čas to sa už pridáva k nám aj Anna Fo- venovali chorým, starým, nevládnym. dorová. Prikladá si stoličku a dámy Vieru dokazovali láskou k blížnemu,“ štebocú jedna cez druhú, lebo oceňuje ich angažovanosť biskup. diskusia nikdy v krúžku nechýbala. Na službách sa prihovorila aj Viera Ani teraz. No ako tajomne povie Báthoryová, vedúca oltárnych krúžKatarína, ruže predsa stále kvitnú... kov žien v Srbsku: „Erdevícky zbor Dnes je jeho vedúcou Katarína vymenil mnoho farárov a mnohoPlachtinská. krát bol aj bez kňaza. Práve vtedy to „Pán farár Šuľan, na ktorého si boli ženy – sestry, ktoré udržiavali V závere služieb Božích sa odovzdávali drobné pozornosti rada spomínam, viedol stretnutia slovo Božie. Cítili zodpovednosť za krúžku vždy na fare. Nešlo len o to svoj zbor.“ Aj podľa nej krúžky majú Vykladáme si na dvor stoličky. z nich sme dali oblek ku konfirmá- čítať Písmo, ale stretnutia spolku veľké možnosti a dary, len ich musia Našu srdečnú debatu sem-tam pre- cii,“ pridáva sa k nášmu rozhovoru mali aj veľký vzdelávací význam,“ správne využívať. Netreba sa ľakať ani rušíme, aby sa ostatné členky mohli pani Zuzana a pokračuje: „Chodíme rozhovorí sa opäť Katarína. Na toho, keď je aktívnych len hŕstka. Vďas Katarínou vyobjímať. „My sme tu navštevovať aj chorých. To ideme zo stretnutiach krúžu sa totiž často kabohu aj za nich, aj tí môžu zapáliť všetky priateľky. Vždy sa objímeme, tri – štyri aj s pánom farárom. Vždy rozprávalo aj o cudzích krajinách, ostatných. Nuž nech erdevícke ruže porozprávame. Kým som nemala im dobre padne vyrozprávať sa, ale aj o kozme. kvitnú. Polievať ich zatiaľ má kto.

• ĽUDIA A DIANIA •

21 /4648/ 23. 5. 2015

Ľudia a diania

SLÁVNOSTNÁ KONFIRMÁCIA V CIRKEVNOM ZBORE KOVAČICA I sa uskutočnila v nedeľu 17. mája v slovenskom evanjelickom kostole v Kovačici. Za prítomnosti hostí, cirkevníkov z Liptovského Ondreja a Jakubovan mladí konfirmandi potvrdili svoju krstnú zmluvu. Služby Božie vykonali Mgr. Katarína Hudáková, seniorka z Liptovsko-oravského seniorátu, Mgr. Svetlana Bodnárová, kaplánka, a Mgr. Pavel Sklenár, senior banátsky a farár kovačický, ktorý konfirmandov aj pripravil. K slávnostnému ovzdušiu príležitostnými piesňami prispeli mládežnícky, ženský a zmiešaný starší spevokol, ako i hostia zo Slovenska. Konfirmandi pri tejto slávnostnej príležitosti po prvýkrát prijali Večeru Pánovu. A. Ch. Foto: M. Sklenárová

KONFIRMÁCIA V JÁNOŠÍKU sa konala v nedeľu 17. mája, keď do tohto cirkevného zboru pribudlo 11 nových členov. Slávnostné služby Božie vykonal pán farár Slađan Daniel Srdić. Deti smelo odpovedali na konfirmačné otázky, a tak potvrdili to, čo namiesto nich pri Krste svätom sľúbili ich krstní rodičia. Zaujímavosťou bolo to, že na otázku Čo je jadrom Božieho zákona a ako znie 10 Božích prikázaní odpovedali všetci prítomní v chráme. Spev konfirmandov sprevádzala kantorka Zuzana Đukićová a vystúpil aj spevokol Glória a mladší cirkevný spevokol. Päť dievčeniec a šesť chlapcov si pokľakli k oltáru a prvýkrát prijali sviatosť Večere Pánovej. Pred tvárou nebeského Otca sľúbili, že vo viere pevne vždy stáť budú. M. L.

NA KUS REČI S ERKOU TAKÁČOVOU ZO STAREJ PAZOVY

Tradícia zhúdania mája žije Anna Lešťanová

na niektorej inej lokalite, čo vždy záviselo od dohody účastníkov. áj je mesiac spojený s viace- Rovnako zaujímavou a nadorými ľudovými tradíciami, na všetko navštívenou udalosťou, ktoré sa, žiaľ, pomaly zabúda. hlavne pre mladých ľudí, v miMedzi niekdajšie veľmi populárne nulosti bolo zhúdanie (váľanie) udalosti určite patrí stavanie a zhú- mája, ktoré nasledovalo dva-tri danie mája. Aj v Starej týždne neskoršie. Pazove sa voľakedy Spomienky na stavali máje a v pozhúdanie mája sledných rokoch v tejto dávneho roku 1956 tradícii sporadicky pov Starej Pazove nám kračujú hlavne členky evokovala Erka TaZdruženia pazovských káčová. Bolo to, ako žien v spolupráci s osuviedla, jedno z potatnými programovými sledných väčších formami SKUS hrdinu a organizovanejších Janka Čmelíka. Máje podujatí v osade. sa stavali z rôznych Erka Takáčová „V Dudare (dnešná druhov stromov. NajUlica Hviezdoslavočastejšie to bola breza a na vrcholci va) pred domom rodiny Šilerovej sa nechal akoby malý stromček, z príležitosti zhúdania mája bol ktorý sa ozdobil pestrými stužkami. postavený veľký stan. Vchod bol Zavesená tam bola aj fľaša s vínom, ozdobený stužkami a kvetmi ktorej sa spravidla potešili chlapi pri a pod stanom sa nachádzalo zhúdaní mája. aj improvizované pódium pre Máje sa stavali posledného muzikantov,“ vysvetlila naša aprílového dňa. Niekedy máj spolubesedníčka, ktorá sa tejto stavali uprostred dediny alebo udalosti zúčastnila ako mla-

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

Pri zhúdaní mája sa všetci radi fotografovali; Erka Takáčová je štvrtá zľava a za ňou je jej sestra Mária Takáčová

dá dievčina, spolu so sestrou Máriou. Sestry Erka a Marka Strižkové pochádzali z rodiny s ôsmimi deťmi a azda osud tak chcel a zariadil, že práve ony dve aj po vydaji mali rovnaké priezvisko – Takáčová, hoci bez príbuzenskej súvislosti. Pred každým zhúdaním mája, včítane toho z roku 1956, v Pazove prebiehala veľká pracovná akcia obyvateľov okolitých ulíc, ktorí upravovali priestor určený

na podujatie. Ulice vtedy ešte neboli asfaltované, takže bolo treba urovnať plochu na tancovanie, prípadne poliať vodou, aby sa neprášilo. „Aj samotné prípravy mali svoje čaro. Presne sa vedelo, kto má akú úlohu,“ zdôraznila Erka Takáčová, ktorá dnes má 75 rokov a je šťastnou prababičkou. (Foto: z rodinného albumu E. Takáčovej) • ĽUDIA A DIANIA •

ZAUJÍMAVOSTI Z ÚSTREDNÉHO ARCHÍVU SEAVC

Štefánia Mičátková a Hurbanovci Katarína Verešová

luzakladateľkou Ústredného spolku čs. žien v Kráľovstve SHS v Novom Sade, r. 1926 Jadranskej stráže v Báčskom Petrovci, r. 1933 Jednoty slovenských žien v Trenčíne. R. 1927 vyznamenaná bola Radom sv. Sávu,“

s výstavou krojov. VHV jej na to odpovedal: „Tvoj Milý list a v ňom Tvoja mňa veľmi ctiaca výzva potešila ma a preto prijmi moju vďaku. ALE – ja nie som v stave v krátkom čase Tvoju žiadosť uskutočniť – neviem

nes je málo takých žien, ktoré sa tak horlivo starajú o osvetovú a sociálnu činnosť žien, akými boli Štefánia Mičátková a jej manželova sestra Eržika Mičátková. Štefánia Michalcová, neskôr Mičátková, publicistka, pracovníčka ženského hnutia a učiteľka, sa narodila 19. augusta 1887 v Trenčíne ako dcéra Karola Michalca, bratranca Ľudovíta Štúra. Základnú a meštiansku školu skončila v rodisku a študovala na učiteľskej preparandii v Bratislave. Zamestnala sa najprv v Starej Pazove (bývala na evanjelickej fare u tetky Augusty Hurbanovej, rod. Štúrovej), kde pôsobila od roku 1905 do roku 1912, pokým sa nevydala za Ľudovíta Mičátka, mladého advokáta pracujúceho v Novom Sade, pôvodom z Kysáča. Po smrti svojho manžela roku 1928 vo Viedni s deťmi sa vrátila do U Mičátkovcov v Trenčíne roku 1929; Trenčína, kde bola učiteľkou Štefánia Mičátková je prvá zľava (fotografoval VHV) v štátnej ľudovej škole ďalšie štyri roky. uvádza sa v Lexikóne slovenských vlastne kedy chceš tú výstavku Počas pôsobenia v Starej žien (Slovenská národná knižni- zariadiť. Potom samé divadelné Pazove aktívne sa zapojila do ca, Národný biografický ústav, predstavenie spojené je pre divadelnej činnosti (stvárnila Martin 2003, s. 166 a 167.) mňa s veľkou ťažkosťou, lebo dve postavy) a bola aj dekoraKeďže prof. Dr. Jarmila Hodo- ja sa vzdialiť z Pazovy nemôžem térkou a kostymérkou viace- ličová v knihe Kontúry slovenskej takrečeno ani na jeden deň rých divadelných predstavení. vojvodinskej literatúry a kultúry a sriadenie divadla odo mňa „Počas pôsobenia v Novom (Slovenské vydavateľské cen- vyžadovalo by aspoň jeden Sade pomáhala manželovi pri trum, Báčsky Petrovec 2011) týždeň. Lebo keď by som niečo kultúrno-osvetovej činnosti, zhrnula kompletnú činnosť podujal, tak by to muselo preorganizovala divadelné predsta- Štefánie Mičátkovej počas jej cízne vypadnúť. Vôbec, herecký venia, aktivizovala sa v ženskom pôsobenia vo Vojvodine, a to diletantizmus ma už teraz zahnutí, organizovala národopis- v článku Príspevok k výskumu bíja – cvičíme práve kus, ktorý né výstavy, koncerty, večierky, života diela Štefánie Mičátkovej budeme hrať na Hromnice a tak charitatívne akcie a pod. Od (skúmajúc periodiká a listy, kto- jasne vidím biedy a nedostatky roku 1905 pod pseud. Jeden ré sú uložené v Archíve Mesta „takých predstavení“. Dnes si z desiatich, Jedna z mnohých, Nový Sad), teraz v Hlase ľude každý namýšľa, že môže diMária Hýlová a Štefánia pub- uverejníme niektoré zaujíma- vadlo hrať...“ V druhom liste likovala v časopise Dolnozem- vosti z bohatej korešpondencie z 18. októbra 1935 sesternici ský Slovák, Domácnosť a škola, medzi Štefániou Mičátkovou Štefánke Mičátkovej VHV radí, Slovenské pohľady a Živena a Hurbanovcami. ako nacvičiť jeho drámu Milicu preklady a články zamerané na V čase, keď pôsobila v Novom Nikoličovú: „Potešiteľnú zvesť problematiku ženského hnutia, Sade, počas prípravy jedného som počul, že chcete nacvičiť pedagogické otázky, politic- divadelného predstavenia lis- v Trenčíne moju „Milicu“. Poké problémy, aktuálne spra- tom z 12. februára 1926 pozvala sielam Ti tu jeden ex. knihy – vodajstvo, ako aj biografické dramatika Vladimíra Hurbana druhé môžete dostať v Martine a jubilejné profily významných Vladimírova, aby v Novom Sade u ÚSOD-u. Ohľadom réžie kusu osobností. R. 1921 stala sa spo- režíroval predstavenie spojené a charakterov a typov v kuse, • ĽUDIA A DIANIA •

posielam Ti tu niekoľko mojich záznamov, keď som režiroval kus tu u nás v Pazove. (Žiaľ mi je, že nemôžem prísť do Trenčína...).“ Zo zachovaných 22 listov Štefánie Mičátkovej (rod. Michalcovej) sesternici Ľudmile Hurbanovej z obdobia rokov 1905 až 1959 najstarší bol písaný 6. septembra 1905 (spolu s prosbou o zamestnanie): „Pán farár Jurkovič mi poslal 60 Kč príspevok drahej tety na hrob matky Ľudovíta Štúra... Prosila by som Ťa, Ľudmilka, daj toto svedectvo p. Lilgemu, aby mi to správca ľud. školy láskave opravil dajúc že nie od 6. novembra ale od 6. septembra účinkovala som na pazovskej škole.“ Z listov z roku 1908 vidno, že si slečny organizovali výlety na Stražilovo a inde. Štefánia Mičátková v júli toho istého roku pobudla aj v Tatrách, Kremnici a v Martine: „Ako aj z karty vieš, boli sme piati: pani Hodžová (Milanova mať), Ira, Marča, Hodža a ja. Veselo nám bolo, dobre sa nám vodilo všade...“ Mičátkovci už ako mladomanželia radi cestovali. Z listu z 10. augusta 1918 vidno, že sa kočmi viezli do Sl. Vinohradov, odtiaľ do St. Slankamenu, a potom loďou do Nového Sadu. Po vojne Matica srbská sa začala živšie zaujímať o dejiny Slovenska. „Pán profesor Burušković bol si u nás pýtať podobizeň Vajanského, Dr. J. M. Hurbana a Francistyho. Prosím Ťa pošli mi ich – ach, či je možné – v kalendári opísal istý pán výstavku výšiviek v Martine 1887 roku а slávnosti. Preto by rád aby sa z tých troch obrazov klišé spraviť dal pre kalendár,“ píše Mičátková Hurbanovej dňa 1. októbra 1919. Najviac listov je z činnosti Československého spolku žien, ako aj z intímneho života dvoch spriatelených príbuzných rodín. Štefánia Mičátková sa dožila vysokého veku 93 rokov. Umrela 13. februára 1980 v Trenčíne.

21 /4648/ 23. 5. 2015

íková, Teodora Valent 2. ročník ZŠ 15. októbra v Pivnici

Hry sú zábava...

Gabriel Petráš, 4. 3 ZŠ maršala Tita v P adine

Jedného dňa...

o voľnom čase sa deti zhromaždia na ulici a vymýšľajú rôzne hry. Veď takým spôsobom sa aspoň na niekoľko hodín odpútajú od počítačov a mobilov, tých výdobytkov modernej techniky. Bol piatok, krásny jarný deň. A možností na detskú hru vonku na príjemnom jarnom vzduchu je Keď som prišla zo školy, povolala Stretli sa raz jeden slimák a mačnekonečne. No okrem detí hrať sa vedia i zvieratká. Vedeli ste to? Žiaci som si priateľov, aby sme sa ka, ktorá si myslela, že je múdrejšia. z Lalite nám napísali skvelé práce, v ktorých sú pekné návrhy na hru, hrali na schovávačky. Keď nám Mačka bola veľmi rýchla a poveale aj o tom, ako sa hrali zvieratká, a ako sa tá hra skončila. Preto, to zunovalo, dohovárali sme sa, dala slimákovi: „Hej, slimák, chceš milé deti, nemeškajte a hor‘ sa von na ulicu s kamarátmi akú hru si teraz zahráme. Anička sa so mnou pretekať? Každý budeme vymýšľať, akú hru by ste si mohli zahrať, a tak si oddýchnavrhla, aby sme sa hrali o svadbu. bežať ku svojmu domu!“ Slimáčik povenuť od všetkých školských povinností, ktorých Ten návrh sa nám všetkým zapáčil. dal: „Nie, nemám na to času.“ Mačka sa je pred koncom školského roka Dohodli sme sa, že mladucha bude nahnevala a skríkla: „Budeme sa preteneúrekom... Zuzka a mladý zať Janko, svadobníci kať a bodka! Ak nechceš, rozbijem ti tvoj zasa Miško a Janko. Sestra mladého zaťa domček!“ Slimák sa zľakol a odpovedal: bola Alenka a oddavači Marka a Marek. „Dobre, budeme sa pretekať, odmena je Za družbov sme určili všetkých chlapcov desať grošov.“ Mačka bola šťastná, lebo z družiny. Potom sme zozbierali nejaké si myslela, že je rýchlejšia, a povedala: staré šaty a biele záclony, chlapci sa „Keď napočítam do tri, štartujeme! postarali o prstene. Hra sa mohla začať. Jeden, dva, tri.“ Mačka bežala a bežala Šli sme ulicou a vyspevovali svadobné ostošesť, pokým sa slimák len stiahol piesne. Keď sme prišli na koniec ulice, do svojho domčeka. zvolili sme si Dávida za kňaza. Kmotrovci Keď sa mačka otočila, pochopila, že boli Elenka a Jozef. Keď sa skončil sobáš, slimák má domček na svojom chrbte. šli sme na veselicu. Večer okolo deviatej Bola veľmi nahnevaná, že ju takú múdru sme sa pobrali domov a všetky veci sme niekto prekabátil, ale musela slimákovi nechali na ulici. Keď tie ozdobené ploty vyplatiť desať grošov. susedia ráno videli, ihneď sme si to museli poupratovať. Anita Turčanová, A tak som sa krásne jedného dňa hrala 5. ročník s mojimi priateľmi o svadbu. ZŠ Nestora Žučného v Laliti

Slimák a mačka

Ivanka Kotvášová, 1. 1 ZŠ maršala Tita v Padine

vá, 4. 3 Annamária Tomášiko adine ZŠ maršala Tita v P

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

Adrijana Lamošová, 5. ročník ZŠ Nestora Žučného v Laliti

Tiana Belániová, 1. ročník ZŠ 15. októbra v Pivnici

K. G. a J. T. • DETSKÝ KÚTIK • •

Mozaika

ROČNÍK XV 23. mája 2015 ČÍSLO

190

MAGAZÍNOVÁ PRÍLOHA

NA CESTÁCH

VEĽTRH TECHNIKY

Z obsahu

Belehradské R.U.R. Monika Necpálová

ŕŕŕm, bŕŕŕm. Nie, nie, nie sme na pretekoch F1, ale snehobielu štvorkolesovú primadonu so zníženým podvozkom a nápisom Belgrade a číslom 35 sme našli pri jednom z centrálnych vchodov Belehradského veľtrhu. Strážili ju traja mladí muži v červených šporťáckych oblekoch. Stačilo naskočiť a naštartovať. Lenže čo by potom dominovalo 59. Medzinárodnému veľtrhu techniky? Možno nový rýchlovlak, ktorý by od polovice júla mal brázdiť srbské trate veľkou rýchlosťou. Alebo žeby roboti? Veľtrh sa zameriava na elektrotechniku, energetiku, hutníctvo, strojárenstvo, spracovanie kovov, dopravu, konštrukciu

Kolu alebo vodu? Dnes obsluhuje robot dopravných prostriedkov, telekomunikačnú techniku, kúrenie a ventiláciu, bielu techniku či vzduchotechniku. Všetko „môj“ odbor. Jasám nadšene, že sa tu budem môcť veeeľa naučiť,... ak nie všetko. O výstavný priestor sa tu uchádzajú najväčšie zahraničné firmy a jedným z hostí je aj Slovensko. Medzinárodné obchodné trhy sú pre investorov lákadlom. Neraz sa práve na veľtrhu nadviažu výnimočné partnerstvá. Míňam pavilóny jeden za druhým, druhý za prvým. Hľadám. „A kde sú?“

vypytujem sa kolegu. Namojdušu, už tu chodíme dokola hodinu. V niektorých sálach som sa zvrtla už aj tri razy, a zatiaľ som ani jedného nevidela. Je to možné? Čo je to za veľtrh techniky bez robotov? Ostáva 10 minút do slávnostného otvorenia. Kým hodiny v pondelok 11. mája odbijú 11 hodín a kamerama- Formula 1 na veľtrhu ni si rozložia svoje bude otvárať maskot, teda nejaký robot. trojnožky, prejdem sa ešte raz. Míňam obrovský oranžový stroj po- Aspoň taký, čo robil krok do budúcnosti nášajúci sa na teleport rozmeru aspoň 3 na každom plagáte. To je aj heslo tohtox 3 x 2 metre. „Na čo to slúži?“ vysúkam ročného veľtrhu. Za mikrofón sa postavil zo seba otázku nasmerovanú na člove- najprv minister hospodárstva, a potom ka – strojvodcu, ktorý mašinu opatruje. jedna z najlepších študentiek technic„Blablabla blublable,“ odpovie nezrozu- kých odborov v Srbsku, ktorá sa venuje v robote robotike. miteľne strojvodca. Žiadni roboti však Z troch slov som nev rade na mikrofón rozumela len dve. Tu nečakajú. Okrem ma pán ťahá za rupánov v modrých káv a názorne ukaoblekoch sú tu už zuje, že prístroj slúži len dvaja celí v čierna lisovanie plechu. nom. Jeden má na Veselo sa zasmejem pleci rebrík a druhý a kráčam ďalej. čiernu štetôčku. Fíha! V tom moje oči Ak títo dvaja otvoria uzreli jeho! Zvrtne sa veľtrh, to bude iste ku mne, dvíha ruku šťastie pre všetkých a galantne mi podáv y s t avov at eľ ov ! va plechovku s bubVtom zaznie potlesk, linkovým nápojom. všetci „oblekoví“ sa Nechytám sa, takže rozpŕchnu. A čo kodo druhej ruky berie obyčajnú vodu. Pre- Kominár – záruka úspechu veľtrhu? minári? Nemali otvoriť veľtrh? Iste, bolo kladá ich predo mňa by to trochu netradičné, ale s trochou ako gavalier. On robot! Konečne. Už som si myslela, že veda a technika zabudla na fantázie, prečo nie: Kto iný môže zaručiť týchto slávnych Čapkových potomkov. srbskej vede a technike viac šťastia ako Rozumovo univerzálni roboti... Robotovi kominár? Vtom okolo mňa prejde sadzou kývnem na znak vďaky hlavou a frčím zašpinená tvárička. Chytím sa pre šťastie za gombík a bytôstka mi strčí do ruky znova na otvárací ceremoniál. Iste chápete, že som čakala, že veľtrh cukrík s obrážtekom „odžaka“.

Kedy alebo kam prilietajú bociany!? Str. 2 - 3

Vedieť to prečo Str.6

Pšenové fašírky Str. 8

Mozaika VČERA, DNES, ZAJTRA...

Základom je kovová platforma

Z MARCOVÉHO EKOLOGICKÉHO DIÁRA, PRED MENINAMI JOZEFOV: TEN KRÁSNY SVET A JEHO LET

Kedy alebo kam prilietajú bociany!? Annamária Boldocká-Grbićová

o, že život býva rázovitejší a dôvtipnejší od reportáže, poznajú radoví píšuci, ale i trieda Vojtecha Mihálika, ktorý orodoval za lastovičky. Ale čo bocianí svet?! Ešte pred posledným odletom do teplých krajov z komína Taussigovho skladu v Ulici XIV. VÚSB v Petrovci dovidel, ako znovu robí petrovská tlačiareň a tlačí sa Hlas ľudu, a to, že sadili zorničkársku lipku. Už vtedy sme sa pýtali, na čo ďalšie bude dovidieť z takej výšky táto petrovská bociania vetva – štyri desaťročia obývajúca tento komín. A dobre, že odleteli s prvými náznakmi zimy a neboli tak medzi nami malými, čo sa čudovali, ako sa oproti stávajú veľké novoty územného plánovania. Za tri piatky vystavané nové nákupné stredisko, ktoré nastolil živel novej konfigurácie sveta a materialistickej antropológie: zbúrať sklad, dom bocianov, kultúrno-historickú pamiatku, erbový znak Petrovca,

zbúrať jedinečnosť, to, z čoho sa všetkému živému dobre žilo, a presadiť uniformnosť a konzum, ktorá zaručuje dobrý život ľudskému jedincovi. Dokonca, chudoba má svoje akcie, zľavy!

stoj čo stoj sa v marci nástojčivo chceli vrátiť na Taussigov sklad, ktorého viac niet. Odolávala dlho presile, nedala sa tá hrdá húževnatá stavba, chmeliarska a metlárov Koopera-

Čím vyššie, tým lepšie Čuš a kupuj! A nechaj bociany, aj tak by znetvorili novú omietku! A fakt, čudná sorta tie bociany, také dochvíľne a verné svojmu komínu! Niežeby to zostalo v Afrike, ale

tívy, čo udržiavala bocianiu rodinu. Ako svätožiaru. A ty vysvetli a navoď bocianov, ktorých pamäť a spomienky vábia k nám! Nenavrátiť ich na trasu, narúšať kruhy

prírody – nedovolili by to dobrovoľníci Spoločnosti pre ochranu a výskum vtákov z Nového Sadu, ekológovia, Zelení, profesori Milada Stankovićová a Andrej Medveď, aj keď by biely bocian nebol zákonom chránený vták a každé jeho ničenie a prenasledovanie ostro pokutované. Najmä nie takýto načúvajúci vtákom, ich „zaklínači“. Čo sa banálneho sveta týka, „úchylkári“. – Ešte pred koncom roka som poprosila ľudí, – svedčí pani profesorka Milada Stankovićová, – ktorí búrali sklad, aby zachovali vetvičky z hniezda na komíne. Celé desaťročie obec plánovala zbúrať magacín, a keď k tomu koncom roka došlo, obecná ekologická inšpektorka Tatiana Turanová iniciovala akciu, aby sa hniezdo presťahovalo. Jediný, kto povolil hniezdo presťahovať, bol majiteľ skladu Opavský, ktorý je o pár metrov v Uličke chmeľovej. Našťastie, boli sme už vopred poučení skúsenosťou z roku 2011 z Maglića – nad tamojšou základnou školou bolo totiž zbúrané hniezdo, ktoré sme obnovili. Z prostriedkov získaných v akcii predaja plechovíc a starého papiera sme s aktivistami Mićom Pilipovićom a Nikolom Necićom angažovali inžiniera Zdravka Babina, ktorý skonštruoval štyri platformy. Mimochodom, z ich iniciatívy tento inžinier skonštruoval aj desať malých kontajnerov, ktoré pripomínajú plechovicu a zvarili ich na už existujúce kontajnery pre plástovú ambaláž na úrovni Báčskoetrovskej obce. Minulého roku spolu so Základnou školou Jána Čajaka celková obec tak nazbierala tonu a 100 kilogramov plechovíc. Spomínaná platforma je kovová konštrukcia, horný oblúk ktorej vynáša 1,10 m a dolný 90 cm. Zvarili sme stojany, aby platforma bola vyššie, aby sa zamedzilo prípadnému možnému požiaru. Takto sme začiatkom marca postupovali aj v Petrovci, nainštalovali, zafixovali sme takúto platformu na spomenutom sklade, a potom sme s inšpektorkou Turanovou a žiakmi Markom Štrbom a Barbarou Haškovou vetvičky zo starého hniezda kládli do jej vnútra, aby

HLAS ĽUDU | 23. 5. 2015 • 21 /4648/ tak to nové bolo čím vernejšou imitáciou pôvodného. Teraz už len, aby sa bociany vedeli vrátiť... – Zostáva nám vidieť, či sa vrátia, či prijmú nové hniezdo. Naša pozorovateľská skúsenosť (teleskopická, z okna gymnaziálneho biologického kabinetu) napovedá, že asi tak 19. či 20. marca, teda buď na Jozefa alebo deň po ňom ako-tak napovedá i ľudová pamäť, prilietajú bociany, aby dobudovali hniezdo. O asi desať dní neskoršie prilietajú i ich krajšie polovičky – góle, pripájajú sa im a zúčastňujú sa v stavbe hniezda. Už v polovici apríla znesú vajíčka, potom sa 3. až 5. júna vyliahnu mladé. Ak sú jamy plné vody, znesú aj do šesť vajec. Ale ak sú jamy znečistené a nie je v nich nadostač potravy, tak len tri či štyri. Pozorní sú rodičia, chránia hniezdo a svoj dorast. Tento v polovici augusta podrastie, absolvuje lekcie z letu a s rodičmi vylietne do Afriky. Mali by byť spokojné petrovské góle s improvizovaným novým hniezdom?!

Už len spomienka – Bociany sú skutočnými majstrami v budovaní hniezda, oválneho tvaru, občas s priemerom i meter a pol. A jeho stred je taký mäkký, vyplnia ho trávou, perím a machom, aby mali suchý a teplý príbytok. Bočné steny hniezda sú výrazne pevné. Bociany sa tu odmocňujú, vetvičky zlepia polotekutým fesecom. Ľudia, ktorí búrali hniezdo, boli prekvapení,

ako veľmi je to ich takto pospájané hniezdo silné. Podľa svedectiev Petrovčanov, toto naše malo viac ako štyridsať rokov. Smutné bude, ak nám nezaberie. Ak sa

My teraz v celej obci nemáme osem dospelých párov. Minulého roku z nich sa iba maglićskému hniezdu podarilo vychovať tri mláďatá. A tu je ten povestný

Pri stavbe nového hniezda nám verné bociany síce prinavrátia, ale nespoznajú tento náš druhý variant ich originálu. Škoda, že sa nám nepodarilo dostať povolenie postaviť ďalšie platformy s imitáciami hniezd na nejakom ďalšom, ešte existujúcom skladisku. To by umožnilo a zvýraznilo šancu mať aspoň jedno aktívne hniezdo v Petrovci. V minulom roku štát naložil spočítať bociany. Tak sme výsledne vyšli s takouto bilanciou v Obci Petrovec: máme jedno bocianie hniezdo pri obytných budovách v Hložanoch, jedno je pri kaštieli Dunđerskovcov Kulpíne, v Maglići je v areáli základnej školy aktívne už dvadsať rokov a je aj v dome rodiny Rodićovej, ktorá si pre symboliku priezviska dala zabudovať platformu, no to hniezdo zatiaľ nie je aktívne. A je ešte jedno pri umelom jazere, ktoré sme urobili v spolupráci s Elektrovojvodinou. Zarážajúce sú údaje, ktoré nám zanechal známy ornitológ, riaditeľ Skadarského jazera, petrovský rodák Ondrej Vízi, že v šesťdesiatych rokoch 20. storočia len samotné Hložany mali štyridsať bocianov.

problém s nami. Človek toto vtáctvo prenasleduje, nedovoľuje zachovať hniezda. Naše okolité močiare, jamy, ako ich voláme v Petrovci, sú preplnené komunálnym odpadom, takže

motornosť sa v tomto naplno presadzuje. Sú v súčasnosti aj pozitívne príklady? – Aradáč je v tejto oblasti príkladný. Banát je síce močaristý, v tom je výhoda, ale ide najmä o cit Aradáčanov. V roku 2008 oni realizovali projekt pod patronátom holandskej ambasády. V spolupráci s Elektrovojvodinou na elektrických stĺpoch postavili 52 platforiem a my milovníci vtákov sme si všimli, že 49 platforiem bolo prijatých. Skutočne je rozkošné vidieť toľko bocianov, ktoré si tam užívajú. Nebojac sa človeka... Takto, v strehu, bociania suseda – lebo profesorka Stankovićová býva v budove oproti skladom, až do neresti horlivá zástankyňa práv vtákov, včiel – z ekodinára na maglićskej škole si kúpili včelie úle a dali ich včelárovi na opatrovanie – a ekologicky prijateľného správania, či ekopovedomia, – netrpezlivo čakala na rozuzlenie skúšky predloženej pred ľudských jedincov, človečinu... ktorá sa kuchtí vo svojom banálnom storočí. Všetko vie. Jedine zabúda, či vôbec – prilietajú k nám ešte bociany?

Budova do dejín bociany nemajú veľa na výber, nemajú ani potravy. Močiar, ktorý by im zodpovedal, by mal mať totiž vody asi do polovice výšky nôh, aby tak mohli voľne v ňom hľadať potravu. Ľudská drzosť a nestarostlivosť, empatická ne-

III

Videli sme ich v Petrovci, prilietli na Jozefa?! Ak neustojí, nezotrvá rodina bociania u nás, bude to asi znak, že sme sa zapredali! A vedzme, že nás vtedy neobšťastní žiadna zľava! Ani veľkonočný zajačik!

Mozaika REPORTÉRI

MESTO SO ŠTÚROVSKÝMI PRÍVLASTKAMI

Vyslanec zvolenský Monika Necpálová

a strednom Slovensku Zvolenskú kotlinu vlahou osviežuje mohutný Hron. Ako sa na druhú najväčšiu rieku krajiny patrí, aj za prameň si vybrala miesto priam vznešené – pod Kráľovou hoľou, v Horehronskom

obnovil v roku 1243. Dejiny mesta však siahajú až do roku 1172. Zvolen sa zapísal do histórie aj v spojení s naším azda najvýznamnejším dejateľom. V roku 1847 sa poslancom za mesto Zvolen stal Ľudovít Štúr. Hoci sa traduje, že v skutočnosti mesto nikdy nenavštívil, na túto udalosť po-

Technická univerzita vo Zvolene približuje celoslovenské podujatie Deň lesov podolí. Rovnako vznešené je aj mesto na jeho brehoch. Zvolen vyrástol ako sídlo uhorských kráľov. Svoj majestát si chránil celé stáročia. Mestské výsady mu udelil ešte Belo IV. v roku 1238. Týmto Zvolen ašpiruje na titul jedného z najstarších miest na Slovensku. Hoci o tieto výsady prišiel počas tatárskych vpádov, panovník ich

ukazuje pamätná tabuľa v centre mesta s nápisom: „Z tohto mestského domu r. 1847 mestom Zvolenom vyslaný bol na uhorskú diétu Ľudevít Štúr, národný buditeľ, vychovávateľ, novinár, ktorý tam do revolúcie r. 1848 demokraticky hájil práva mešťanov, neohrožene sa boril za oslobodenie poddaného ľudu slovenského. Nazpäť cesta

nemožná – napred sa ísť musí. Z obetavosti občianstva mesta Zvolena r. 1935 zasadil odbor Matice slovenskej.“ Štúr zastupoval mesto na Uhorskom sneme. Tejto významnej príležitosti – prezentovať svoje požiadavky pred politickou uhorskou elitou – sa mu dostalo vďaka dôvere Mikuláša Ostrolúckeho. Alebo kvôli jeho dcére Adele? Nuž, nie nadarmo sa hovorí, že za každým úspešným mužom stojí výnimočná žena. Adela Ostrolúcka, tak ako ju opísal vo svojom románe Jar Adely Ostrolúckej Ľudo Zúbek, bola rozhľadená, vzdelaná žena. Milovala slovenčinu, ctila si ľud, jeho zvyky a učarovala jej slovenská kultúra. V neďalekej dedine od Zvolena, na Ostrej Lúke, dodnes stojí prekrásny kaštieľ rodiny Ostrolúckych. S akou ľahkosťou spomínam na prechádzku po ostrolúckych lúkach. S akousi mantrou minulosti spája sa mi pohľad na múry kaštieľa. Dnes dedinka, ako mnohé iné... Kráčam po ulici, z oboch strán drobné domčúriky a záhradky zaplavené jarným kvietím. A predsa. Tu trávil mnohé dni besedami o politike sprvu s Mikulášom Ostrolúckym, Adeliným otcom, a neskôr so samotnou Adelou, Ľudovít Štúr. Femme fatale jeho života čakala na neho roky. Tak ako neľahkým údelom ženskej bytosti je

Pri niekdajšom kine v „jame“ vyrástlo obchodné centrum, ktoré však láka návštevníka aj na výstavy

od veky vekov čakanie, tak zložitosťou mužského bytia je únavné neustále dosahovanie cieľov. Štúrov životopis nebol napísaný inak. Úplne obyčajne, mužsky... Tak ho predstavuje aj najnovšia hra zvolenskej činohry Divadla Jozefa Gregora Tajovského, pod titulom Orol tatranský. Približuje Štúra aj ako obyčajného človeka, muža činu, ale aj srdca. Svoju dokonalú lásku venoval vlasti a roli národa dedičnej. Jeho portrét, ktorý je svetoznámy, je už, ako iste správne predpokladáte, dotvorený a skutočnej podobizni Štúra z dobových záznamov až tak nezodpovedá. NOVINÁRSKA ČESŤ Štúra si Zvolen pamätá vo všetkých podobách. Pri príležitosti tohtoročného 200. výročia od jeho narodenia usporiadalo mesto množstvo podujatí. Nie sú náhodné a nadväzujú na podujatia, ktoré píšu svoju „štúrovskú“ históriu už niekoľko desaťročí. Štúrovo pero je celoslovenská novinárska súťaž stredoškolákov a vysokoškolákov. Na dva dni sa Krajská knižnica Ľudovíta Štúra vo Zvolene pred verejnosťou zatvára, aby mali viac miesta tí najlepší mladí novinári z celej krajiny. Slovenským novinárskym sviatkom tohto roku boli dni 17.

HLAS ĽUDU | 23. 5. 2015 • 21 /4648/ a 18. apríl. Na 20. ročníku vyhod- názov dostalo mesto podľa toho, básky, pivo, trdelníky, medovnotenia súťaže v rámci diskusií že si ho panovníci „zvolili” za svoje níky, drevárske výrobky, pravý zasväcovali do mediálneho diania letné sídlo. Vyvolené mesto sa hrdí včelí med (určite pravejší ako na mladých novinárov mnohí hostia: niekoľkými primátmi. Má najväčšie obchodníckych pultoch). Oči by Matthias Settele, generálny ria- námestie na Slovensku a dominujú vám jedli, ale tu vás, rovnako ako diteľ TV Markíza; Juraj Draxler, mu dva kostoly. Evanjelický kostol kedysi mňa, zláka let na húsenkominister školstva, vedy, výskumu a sv. Trojice a Katolícky kostol sv. vej dráhe. Z detstva si pamätám športu SR; Henrich Krejča, riaditeľ Alžbety. kolotočiarsky švih, hudbu, rýchlosť Centra spravodajstva a publicisa priateľské výkriky spôsobené tiky; Tatiana Tóthová, hovorkyňa KOLOTOČ POD POĽANOU nadšením a adrenalínom. Celé TV Markíza; Ladislav Serdahély, Aj Sládkovič opísal vo svojom námestie bolo odjakživa na tri riaditeľ Literárneho fondu, či Vladi- Detvanovi život pod Poľanou, dni zastavané kolotočmi. Hotový mír Maňka, poslanec Európskeho raj. Čo ako sa výmyselníci parlamentu. premodernizovaných koloŠtúrov Zvolen. Veru, Štúrov. točov snažia v posledných Nielen novinárska súťaž Štúrorokoch pridrahými lístkavo pero, ale aj Štúrov výstup na mi „nalákať” do sedadiel Pustý hrad. Ten sa koná vždy v kolotočov nadšencov, období, keď si ruku podáva leto s nikdy sa im už nepodajeseňou a v ruinách starého hradu rilo privábiť toľko detí aj štebocú farby stromov. Pustý hrad zaľúbencov, ako kedysi nie je hradom v pravom zmysle na retiazkový kolotoč. Loslova. Len nedávno si uctili všetci vím v hlave. So zmrzlinou znalci archeológie úmrtie jedného v ruke sme si posadali na z najvýznamnejších slovenských sedadielka obrovského rearcheológov Václava Hanuliaka. tiazkového kolotoča. Kým Práve on oživil archeologické násme čakali na ostatných lezisko na Pustom hrade. Za jeho ľudí, zakrútili sme si nad profesionálnej éry sa ukázalo, že hlavou reťaze ako neboniekdajší hradný komplex je jedžiec. Potom sme sa chytili ným z najväčších v strednej Európe za ruky s tými vedľa nás. a piaty najväčší na Slovensku s Kolotočiar spúšťa kolotoč. rozlohou 4,7 ha. Zrúcaniny toh- Evanjelický kostol dominuje námestiu Za ruky sa nepúšťaj! Ešte to starého hradu dodnes lákajú vydrž! Až teráááááz! Len mnohých národovcov a výstupy jednou z vyhasnutých sopiek, čo sa rozkrútil kolotoč na plné na „Pusťák“ sú tradíciou u oby- ktorá ovplyvňuje zloženie úrod- obrátky, začína sa diať zázrak: vateľov mesta i okolitých dedín. S nej pôdy vo Zvolenskej kotline. točíme sa dvakrát – točí sa kolotoč odvahou môžeme tvrdiť, že Pustý Andrej, vlastným menom Braxa- a zároveň sa roztáčajú nad našimi hrad vznikol na mieste staršieho toris, ospieval vo svojich veršoch hlavami reťaze na sedadlách. To slovanského hradiska. Kedysi bol v časti Slatinský jarmok, život ľudí bol zážitok… Milujem kolotoče. Pre sídlom kráľovského komitátu a v podhradí. Zvolenská Slatina nie kamarátstvo, ktoré sa utužuje v zaberal približne adrenalínových územie celého stredsituáciách. Čo keby sm e t a k ného Slovenska. No nielen Pustý uleteli spoločne hrad je opradený do vesmíru? rôznymi legendami. A ak sa nám Svoju šperkovnicu to náhodou netajomných príbehov podarí na retiazotvára aj neskôr pokovom kolotoči, stavený Zvolenský o dja zdím e n a zámok. Akiste sa autíčkach. Tresk, k vám už donieslo bum, bác… Zrážmeno Matej Korvín. ka jedna za druKým jeho Čierny pluk hou a hurónsky tiahol, kráľ možno smiech. „Vykeoddychoval práve rovať sa” zo závo svojom poľovníc- Celoslovenská novinárska súťaž Štúrovo pero v Krajskej pchy, ktorá na kom sídle na jednom knižnici Ľ. Štúra improvizovanom z najkrajších slovenských zámkov. je preto známa len syrom, ale aj autodróme vzniká, je nemožné. Zvolen, okresné mesto, na stred- jarmokmi. Tie všeobecne patria Hlavne ak je cieľom mnohých vonom Slovensku obklopené Štiav- ku koloritu mesta hlavne na jeseň. dičov na „jarmočných autíčkach” nickými a Kremnickými horami, Zvolenský jarmok tak remeslami a najviac ich baví narážanie do Javorím, Slovenským Rudohorím zdravo konkuruje Radvanskému iných. Napokon vyhnúť bláznia divou Poľanou. Traduje sa, že jarmoku v Banskej Bystrici. Klo- vým zrážkam sa nedá – veď ak

v autíčku sedí dvojica, väčšinou v snahe vyhnúť sa inému vozidlu strhne volant každý na inú stranu. Bác! A rehot. Ešte jeden žetón na druhú jazdu? Ale nielen hrou (a divadlom) je človek živý, občas ho živia aj noviny. Bol raz jeden dobrý človek novinár. Začínala som pod jeho krídlami, kým ešte týždenník mesta Zvolen existoval. To je už dobrých dvanásť rokov dozadu. A verte, alebo nie, takých ľudí, sprievodcov, ktorí sú tu pre vás a chcú vám veľa odovzdať, takých v živote nie je veľa. No tých pár dokáže vryť hlbokú brázdu do vášho života. Kráčam korzom a

Keby som bol orol vták... Kráľ slovenských hôr na námestí vo Zvolene dumám o svojej novinárskej lastovičke. Teraz hniezdi ďaleko… Nedávno, keď som bola vo Zvolene, zbadala som na budove divadla a zároveň aj niekdajšej tlačiarne pamätnú tabuľu s nápisom: „V tejto budove počas Slovenského národného povstania v roku 1944 bola tlačená revolučná tlač Pravda a Hlas ľudu. Venované z príležitosti 15. výročia SNP.“ Azda netreba mapu, aby sme asociáciu medzi Zvolenom a Novým Sadom vysvetlili. Život ju vysvetľuje sám. Privádza nás tam, kde nás chce mať. Z mesta jedného Hlasu ľudu, do mesta druhého Hlasu ľudu. Delí ich len vzdialenosť niekoľkých stovák kilometrov a kolobeh hodinových ručičiek na ciferníku storočia.

Mozaika ZO SIEDMEHO FESTIVALU VEDY V NOVOM SADE

Vedieť to prečo Oto Filip

anikne raz vesmír? Koľko je hviezd? Z čoho je vzduch? Prečo Egypťania stavali pyramídy? Prečo ťavy majú hrby?

ších ročníkov základných škôl netrpezlivo kráčali od jedného k druhému stánku, zaujímajúc sa o prírodovedu, informatiku, astronómiu, fyziku, chémiu. Okrem rozšírenia obzoru doterajších

Čo je kde? Vojsť do sveta detskej predstavivosti, túžob po poznaní a hre, do detskej logiky a poskytnúť adekvátne odpovede na ich nesmiernu zvedavosť, možno rôznymi spôsobmi – rodičovským úsilím, detskou encyklopédiou, prednáškami v škole. Tu sa však zoznam nekončí. Už niekoľko ro-

vedomostí, jedným z prvých poslaní festivalu je aj ukázať, že veda nie je žiaden strašiak, ale čosi nesmierne zaujímavé a podnetné. Programová riaditeľka festivalu prof. Dr. Tijana Prodanovićová si dobre všimla, že je prezentovanie vedy zaujímavým spôsobom najlepším liekom na odstránenie žiackej trémy. Ako i to, že udalosť splnila svoj cieľ napríklad už tým, a tak, ak od zajtra žiak nebude do kabinetu chémie či fyziky vstupovať s väč-

žiaka základnej školy zaujal experiment, tak toho zo strednej školy či študenta pútali tematické oblasti, prednášky a skúšky. V duchu sloganu Všetko je možné všemožní inžinieri sa zaoberali otázkami ako mobilným telefónom riadiť motor, čo potrebuje múdra mikrovlnka, ako cvičiť s robotom. Všemohúci technológovia si zase všímali farebný svet na tanieri a všetky farby potravín, zaoberali sa matematikou cez Čo je v tých výškach? hru, uplatňovali princíp spracuj a vybuduj. Aj pred- leného vedeckého chodu vpred nášky boli zaujímavé. Obsah si mnohí účastníci uvedomili len jednej siahal od vojvodinských pri prehliadke a výstave prvých rolí po Jupiter, druhá za námet osobných počítačov, akými boli

Počítače spred troch a čosi desaťročí

Má aj voda svoje veľké tajomstvá? kov prebiehajúci májový Festival vedy v Novom Sade sa taktiež ukázal ako vynikajúce lákadlo detí do sveta, kde sa nemožné stáva možným. A keďže tieto oveľa radšej čosi vidia než počujú a oveľa radšej skúšajú než vidia, nie div, že toho 9. a 10. mája v areáli Univerzity v Novom Sade práve žiaci niž-

šími obavami ako včera. Nové poznatky, nové technológie, 3D ako dobový trend n ové ve d y, nové obzory a svety. Sú nielenže mala dešifrovanie kométy, treďalšími krokmi do budúcnosti, tia skúmala tvorivosť vo fľaši ale ešte viac spôsobom dostať a vôkol nej. sa z problémov súčasnosti. Ak Dimenzie toho nášho urých-

Pecon 84, Misedo, ZX Spectrum, Commodore 64... Z tohto pohľadu a z aspektu možností, ktoré mali, akoby vznikli kedysi v stredoveku. A pritom od tých čias skutočne neubehlo ani len niekoľko desaťročí. Chcieť vedieť to prečo je globálnym trendom. A úmerne frekvencii nastoľovania takýchto otázok svetom vedy, techniky a vzdelávania, stúpa aj počet odpovedí, nových poznatkov, výsledkov. Ktoré zase plodia nové otázky, bádania, vynálezy. Svet poznania sa skôr rúti než postupne krúti v ústrety novým výzvam a skúškam. A tak to aj má byť. Veď to je pokrok.

HLAS ĽUDU | 23. 5. 2015 • 21 /4648/

(DUCHA)PLNKY

Výber: Oto Filip

Smiech je liek Po rokoch sa stretnú dvaja známi. – Prečo si taký vážny? – Prežívam duševnú krízu. Mám dievča. Zbožňujem ju a ona miluje mňa. Predstav si tú tragédiu. Jej rodičia chcú, aby sme sa vzali, moji tiež. – Tak je všetko v poriadku! – Vôbec nie, vyvstáva totiž vážny problém. – Aký, prosím ťa? – Ako to vysvetlím svojej žene? Myš sa topila v sude vína. I bedákala a prosíkala okoloidúcu mačku, aby ju zachránila: – Čo ti to pomôže, aj tak ťa zožeriem, – vravela mačka. – Zato nič, len ma zachráň! – pišťala myš. Mačka teda vybrala myšku zo suda, no

v tej chvíli sa jej vyšmykla a hybaj vnohy. Vyčítavo kričala mačka za myškou: – No vidíš, sľúbila si, že ak ťa zachránim, môžem ťa zjesť a teraz si mi ušla! – Prosím ťa, – zažmurkala myš, – ako môžeš brať vážne slová opitej ženy! – Je to dobrý lekár? – pýtali sa na kohosi. – Ani by som nepovedal. Istého pacienta liečil pol roka na žltačku, až vysvitlo, že je to Japonec. Dvaja opilci sa tak dlho tackali na londýnskom moste, až sa im podarilo spadnúť do Temže. Keď ich vytiahli z vody a ocitli sa na pevnine, vraví jeden druhému: – Počuj, Jim, do tejto krčmy ma už nikto nedostane, tu je pivo hotová voda.

Povedali...

Karikatúra: Mordillo

Šťastný národ, ktorý má nudné dejiny. Charles de Montesquieu Starí Gréci mali veľa kultúry a nijaký benzín. My máme veľa benzínu. Fritz de Gregnis Lietaj pomaly a pri zemi. Zvyčajná rada mamičiek pilotom

Priatelia sú príbuzní, ktorých si človek sám vyberá. Dechamps Leňoch je ten, kto nepredstiera, že pracuje. Allais

Aforizmy pre nEURÓznych

Dagmar Wagnerová

Ošiaľ tanca zachvátil aj našich politikov. Tancujú na tenkom ľade. Ak pôjdeš s poctivosťou najďalej, dostaneš sa tam, odkiaľ si vyšiel. Tá korytnačka sa má! Celý život si hovie v jednom koryte. Neuspokojeným politikom odporúčam založiť Stranu hrdličiek. Tie vedia najlepšie cukrovať. Keby naši politici súťažili na olympiáde, šancu na výhru by mali iba v behu na krátke trate..

Satanovisko Odporúčanie

23. – 29. 5. 2015

POČASIE

Prípitok Pokyn Pravidlo I Pravidlo II Fakt Rovnobežka

Pavol Janík

Choďte rovno za nosom, za najväčším výnosom. Slovo do pitky. Nalievaj a naliehaj. Strana strane oko nevykole. Každá strana je morová rana. Kto vám žičí, ten vás zničí. Kolobežka s priamou trasou.

Zo skúseností životných Škodu ti aj zadarmo predajú. Vlasť je tam, kde je dobre. Chudobného i muchy väčšmi štípu. Keby klobásy krídla mali, nebolo by lepších vtákov na svete. Niektorá krava celé hovädo.

Trn

Jovan Hadži-Kostić

Sú také zasadnutia, na ktorých sa sto ľudí rozprávajú medzi štyrmi očami. Niekto sviatok nesie v srdci, niekto v žalúdku. Naučte sa najviac vážiť tie uznania, ktoré nedostávate. V živote vám je to ako vo futbale: malým ľuďom zodpovedá nízka hra. Príjmy z turizmu predsa nestačia kryť náklady na avanturizmus. Ceny pri mori stúpajú, teplota klesá. Jediné, čo sa tam nemení, je nadmorská výška. Včera mi jeden belehradský komár oznámil: Budeme bojovať do poslednej kvapky vašej krvi. V pirotskej konfekcii Prvý máj odhalili pomník futbalovej lopte. Už bolo aj načase. Veď toľko rokov ubehlo, odkedy futbal umrel. Vždy sa vie, kde sa predávajú lístky na zajtrajšie zápasy. Lenže sa nikdy nevie, kde sa predávajú zápasy.

sobota

nedeľa

pondelok

utorok

streda

štvrtok

piatok

15˚ | 22˚

12˚ | 21˚

12˚ | 20˚

13˚ | 24˚

14˚ | 24˚

14˚ | 22˚

12 | 24˚

VII

Mozaika Výber: Elena Šranková

RADY A NÁPADY

IBA PRE LABUŽNÍKOV

Pšenové dukátiky

Pšenové fašírky

Suroviny: 150 g pšena (prosa), 3 strúčiky ces-

naku, citrónová šťava, soľ, mleté čierne korenie, lyžica olivového oleja, petržlenová vňať, 1 vajce, strúhanka na obalenie, olej na vyprážanie Takto sa to podarí: Pšeno uvaríme. Najprv ho dôkladne umyjeme a sparíme vo vriacej vode (2- – 3-krát). Následne prepláchneme studenou vodou, necháme odkvapkať a uvaríme v jedenapol- až v dvojnásobku osolenej vody. Varením sa jeho objem viacnásobne zväčší, preto si pripravíme dostatočne veľkú nádobu na jeho prípravu. Foto: E. Šranková Netreba ho variť dlho, stačí na to približne 15 minút. Podľa chuti osolíme, okoreníme, pridáme pretlačený cesnak, lyžicu oleja, citrónovú šťavu, rozšľahané vajce a nasekanú petržlenovú vňať. Dobre premiešame. Necháme vychladnúť. Z hmoty formujeme fašírky, obalíme ich v strúhanke a opečieme na oleji z oboch strán. Podávame so zeleninovým šalátom a pyré.

½ lyžice detskej krupice, bylinky podľa chuti, rasca, soľ, korenie, olivový olej Takto sa to podarí: Pšeno dôkladne umyjeme a zalejeme vriacou vodou. Necháme ho v nej postáť 5 minút. Cez sitko ho prepláchneme, necháme odkvapkať. Dáme do hrnca, zalejeme 2,5 dl vriacej vody, osolíme a udusíme ako ryžu. Medzitým na oleji opražíme nadrobno nakrájanú cibuľu a nastrúhanú mrkvu. Pridáme koreniny a dusíme. Keď obidve zmesi vychladnú, zmiešame ich, pridáme bylinky a koreniny podľa chuti, dobre premiešame a zahustíme krupicou. Zo zmesi tvarujeme fašírky, ktoré dáme piecť do rúry na papier na pečenie. Každú fašírku pokvapkáme olivovým olejom. Pečieme 20 – 30 minút pri 200 °C.

TIPY A TRIKY

DOBRÁ RADA – VEĽKÁ POMOC

Prvá pomoc bez chémie

rápia vás nepríjemné pachy v byte alebo dome? Zbavte sa nepríjemného zápachu bez chémie. V kuchyni: V malých kuchyniach sa zadržiavajú výpary z jedál – napríklad pri varení ryby, vyprážaní alebo pri tepelnej úprave cesnaku. Prvá pomoc: Pri varení zapáľte vonnú sviečku, tá pohlcuje pachy. Osvieženie: Zahrejte v rúre niekoľko plátkov pomaranča a nechajte dvierka otvorené. Alebo zohrejte trochu octu vo vode. Na toalete: V malých miestnostiach sa ťažko vetrá, najmä keď tam nie je okno. Prvá pomoc: Nepríjemných pachov z toalety sa zbavíte, keď tam zapálite sviečku alebo zápalku. Osvieženie: Na žiarovku nakvapkajte trochu vanilkového oleja. Pri každom zapnutí svetla to tam bude rozvoniavať. Po oslave: Párty bola skvelá, ale ten cigaretový dym, čo cítiť v celom byte či dome, už taký skvelý nie je. Prvá po-

moc: Navlhčite veľký uterák a ako v saune ním mávajte hore-dole. To prečistí vzduch. Osvieženie: Do rohov izby dajte misky s trochou octu. Táto zmes absorbuje dym. Pre oblečenie platí: na napáchnuté kúsky dajte vlhké uteráky, pach vsiakne. V topánkach: Keď topánky dennodenne nosíte a nie sú priedušné, baktérie veľmi rýchlo vytvoria nepríjemný zápach. Prvá pomoc: Topánky nechajte dobre vyvetrať a presušiť na slnku. Vlhké topánky vysteľte novinami, mokré vložky vyberte a dajte vysušiť zvlášť. Osvieženie: Do topánok vložte vrecúška zeleného čaju. V chladničke: Silné potraviny, ako napríklad syr, salámy, či ryby robia v chladničke zlý vzduch. Prvá pomoc: Otvorené balenia zabaľte do potravinárskej fólie alebo ich dajte do plastikových dóz. Osvieženie: Chumáčik vaty namočte do vanilkového extraktu alebo mletú kávu nasypte na tanierik a dajte do chladničky.

Suroviny: 250 g pšena, 1 cibuľa, 1 mrkva,

Beh, raňajky a prechádzka Hľadáte najlepší liek na srdce? Beh vás zaplaví šťastím Beh pôsobí ako účinná prevencia ochorení srdca a ciev. Posilňuje a podporuje aj imunitný systém, zlepšuje kvalitu spánku a kondície. Beh skvele pomáha pri znižovaní hmotnosti tela a taktiež pri jej toľko potrebnej stálej kontrole. A nielen to: beh posilňuje telo, čistí myseľ a zaplavuje nás hormónmi šťastia, pričom finančná ani časová investícia skutočne nie je priveľmi náročná. Samozrejme, nezabudnite na tekutiny. Ste večne unavení a náladoví? Začnite raňajkovať! To, ako sa naraňajkujete, ovplyvní váš výkon a pocit počas celého dňa. V dlhodobom horizonte aj líniu, kondíciu a zdravie. Prečo? Lebo raňajky vám jednoducho zabezpečia energiu pre náročný začiatok dňa, naštartujú metabolizmus a telo začne spaľovať tuky (ranná hladovka je spúšťačom priberania – telo sa pripraví na horšie časy a za-

Mozaiku číslo 190 pripravil Oto Filip

VIII

staví spaľovanie), povzbudzujú mozgovú aktivitu a intelektuálne schopnosti, skrátka, keď sa správne najete, bude vám to lepšie páliť, raňajky vás upokoja, zbavia nervozity a zlepšia vám náladu. Kto pravidelne raňajkuje, je viac chránený pred cukrovkou, žlčovými kameňmi a ischemickou chorobou srdca. Lacný zdroj skvelej nálady: Vyrazte si na prechádzku! Lenivosť je potvora, ale keď ju prekonáte a vyrazíte na prechádzku, schudnete, rozprúdite si krvný obeh a vylepšíte náladu. Chôdza totiž dokáže zázraky! 1. Zlepší sa vám pamäť; 2. Budete veselá; 3. Zaženiete bolesť; 4. Posilníte si srdce; 5. Schudnete. Ak pracujete v kancelárii a je to len trochu možné, spestrite si deň aspoň 15-minútovou prechádzkou po obede. Uvidíte, že potom budete v práci výkonnejšie a spokojnejšie. Svižnej chôdzi by ste sa mali venovať aspoň trikrát týždenne 20 až 30 minút.

Kultúra Dve pivnické päťdesiatky KONCERT K JUBILEU A V ÚSTRETY FESTIVALU

Anna Francistyová

neho súboru V pivnickom sa predstavili spolu až jedenástimi choreografiami pôvodných a štylizovaných tancov. Sprevádzal ich desaťčlenný ľudový orchester pod vedením Valentína Michala Grňu a oduševnené

a 23. januára 1966, vystriedalo sa v Pivnici pred festivalovým mikrofónom viac ako tisíc spevákov, pred zabudnutím je zachovaných nespočetne mnoho pôvodných slovenských ľudových piesní, z anonymity sa medzi

odarilo sa. Po niekoľkých ročníkoch pivnického festivalu, ktorým sa menil a posúval termín, tentoraz plán organizátorov vyšiel. Vlani totiž v novembri, pri závere 49. Stretnutia v pivnickom poli, jeden z organizátorov – SKUS Pivnica – si predsavzal jubilejný festivalový ročník usporiadať od 22. do 24. mája 2015, lebo rovno vtedy tento spolok oslávi tiež 50 rokov pôsobenia. Prvé verejné vystúpenie vtedajší súbor V pivnickom poli, ktorý pôsobil v rámci mládežníckej organizácie, mal 23. Starší tanečníci potešili divákov šiestimi choreografiami mája 1965. Ale aby toho nebolo v tom predposled- obecenstvo v plnej kinosále renomovaných spevákov zaradinom májovom víkende roku všetkých odmenilo búrlivým lo veľa talentovaných spevákov 2015 veľa, spolkári svoje jubi- potleskom. Podporilo aj neúnav- a obecenstvo sa stále nemôže leum oslávili v nedeľu 17. mája. ných choreografov Tatianu Mac- vynadívať na krásu krojov, v kovú a Janka Merníka. Pri ktorých vystupujú interpreti príležitosti 50. výročia z takmer všetkých našich prosSKUS Pivnica predse- tredí. Len pripomenieme, že na da spolku Valentín Mi- 50. ročníku Stretnutia v pivnicchal Grňa za dlhoročnú kom poli vystúpi 24 spevákov a nezištnú prácu udelil (presne toľko ich spievalo aj na uznanie čestného člena tom teraz už dávnom prvom SKUS Pivnica Andrejovi festivale) a postrehli sme, že sú Grňovi a Jánovi Brňovi medzi nimi aj skúsení a už odmea na tomto jubilejnom ňovaní speváci, preto môžeme koncerte osobitne priví- predpokladať kvalitný ročník tal Annu Tomanovú-Ma- a silnú konkurenciu. Odborné kanovú, podpredsedníč- poroty sa možno potrápia pri ku Zhromaždenia APV hodnotení, ale obecenstvo sa a predsedníčku NRSNM, môže tešiť na krásny umelecký a Jovana Pantelića, pred- zážitok. Všetky tri festivalové sedu Výkonného výboru koncerty (v piatok 22. mája Zväzu ochotníkov Obce a v sobotu 23. mája súťažné a v nedeľu 24. mája koncert odBáčska Palanka. Noví čestní členovia SKUS Pivnica: Presný dátum spol- menených spevákov s revuálnou (zľava) Andrej Grňa a Ján Brňa kárskej päťdesiatky, do- časťou) sa začínajú o 20. hodikonca celý tento víkend ne. Nevystane ani pravidelné Príležitostný dvojhodinový – od 22. do 24. mája – obohatí pracovné stretnutie účastníkov program ponúkol divákom ďalšia päťdesiatka: jubilejný festivalu s členmi odborných prostredníctvom videobeamu ročník Stretnutia v pivnickom porôt (v nedeľu o 16. hodine archívne zábery z činnosti spol- poli, nášho najstaršieho teraz už v sieni SKUS Pivnica), recepcia ku a šesťdesiat členov Detského medzinárodného hudobno-spe- pre účastníkov (na tom istom folklórneho súboru Ratolesť váckeho podujatia. Od prvého mieste o 16.30) a návštevníkov a tridsať tanečníkov Folklór- festivalu, ktorý prebiehal 22. a divákov iste zaujme výstava • KULTÚRA •

ručných prác v organizácii Asociácie slovenských spolkov žien (v predsieni pivnickej kinosály od 14. hodiny v nedeľu 24. mája). K jubileu pivnického festivalu organizátori zahlásili i cédečko s pôvodnými slovenskými ľudovými piesňami a dvojčíslo pravidelného bulletinu.

KRÁTKE SPRÁVY

Kysáč Spomienka na Ľudovíta Štúra. Učiteľky dôchodkyne Základnej školy Ľudovíta Štúra v Kysáči na pravidelnom mesačnom stretnutí v miestnostiach MOMS v Kysáči, v Slovenskom národnom dome, si pripomenuli 200. výročie narodenia Ľudovíta Štúra. Primeraný text prichystala a prečítala učiteľka slovenčiny Magdaléna Lomenová. Prítomné si pozreli i publikácie o Štúrovi, ktoré má Múzeum Ľ. Štúra v Modre a ktoré ochotne poskytol MOMS Kysáč, aby ich matičiari prezentovali žiakom, občanom Kysáča, ale aj záujemcom mimo Kysáča. r. s.

Selenča Orchester ZŠ Jána Kollára v Selenči si na 54. Hudobnom festivale detí z Vojvodiny v Báčskej Topole „vyhúdol“ 100 možných bodov a stal sa nositeľom Zlatého ocenenia ako najlepší orchester v školskom roku 2014/2015 vo Vojvodine. V rámci ansámbla účinkujú žiaci vo veku 7 – 16 rokov. Šestnásť členov tohto orchestra sa tešia rôznym pozvaniam a novým príležitostiam na vystúpenia, ktoré sa im dostali po tomto skvelom úspechu. Na 54. hudobnom festivale detí z Vojvodiny účinkovalo 8 orchestrov. Už o dva týždne sa tento orchester predstaví na republikovej súťaži orchestrov v Lazarevci. S orchestrom pracuje profesor hudobnej kultúry Juraj Súdi. J. S.

21 /4648/ 23. 5. 2015

Kultúra V GALÉRII INSITNÉHO UMENIA V KOVAČICI

Sviatok obrazov a obrazárne Anička Chalupová

sobotu 16. mája v kovačickom svetoznámom chráme insity bola veľkolepá slávnosť. Za prítomnosti mnohopočetných hostí v Galérii insitného umenia v Kovačici oslávili 60. výročie pôsobenia GIU. Touto oslavou sa zapojili do kultúrnej akcie Noc múzeí a usporiadali dve výstavy. V ústrednej časti galérie sú v rámci tradičnej výstavy Jarný salón obrazov vystavené olejomaľby zakladateľov kovačickej insity, ktoré galéria vypožičala z iných múzeí a galérií, kým na podkroví sa prezentuje súčasná tvorba mladšej generácie maliarov. Počas otváracieho ceremoniálu sa o význame tejto naďaleko známej pinakotéky zmienili predseda Kovačickej obce Miroslav Krišan, podpredsedníčka Zhromaždenia AP Vojvodiny a predsedníčka NRSNM Anna Tomanová-Makanová, ktorá gratulovala galérii a maliarom a o výstave povedala: „Časťou sú tu aj naše dejiny. Každý obraz je rozprávka o sebe a obrazy hovoria. Na nich nájdete to, čo nosíme v literatúre, čo nosíme so sebou. Je to nejaký náš národnostný kódex, naše povedomie, identita, sú tu naše kroje, zvyky, obyčaje. Je to rozprávka, ktorá

S hrdosťou si zaspomínali na začiatky insitného umenia v Kovačici

tajomník pre hospodárstvo, zamestnávanie a rodovú rovnosť Miroslav Vasin, ktorý výstavu slávnostne otvoril. Počas vernisáže udelili ďakovné listiny predstaviteľom inštitúcií a ustanovizní, ako i jednotlivcom, zaslúžilým za dlhodobé šírenie dobrého mena galérie. Za sprievodu slovenského ľudového orchestra Rosička k slávnostnejšiemu ovzdušiu podujatia prispela prednesom slovenských ľudových piesní mladá kovačická speváčka Jarmila Hajková. V rámci akcie Noc múzeí v Kovačici verejnosť mala príležitosť preniknúť aj do umeleckých tajomstiev Martina Jonáša, barda chýrečnej kovačickej družiny maliarov, ktorý v rodnom dome

prostredníctvom obrazov cestuje svetom, mimo našich hraníc. A práve preto sa Kovačica stala známym miestom insitného umenia, nielen u nás, ale aj v zahraničí.“ Nikola Kusovac, historik umenia, sledoval tvorbu kovačických maliarov takmer od založenia GIU: „Zakladatelia insity v tomto prostredí dali silné podklady tým, ktorí majú pokračovať ich Na podkroví GIU výstavné miesto dýcha tvorbou cestou, sledovať ich es- maliarov mladšej generácie tetické postuláty, pohľad na realitu, zachovávať etno zvuk, ktorou láka návštevníkov do Ko- okrem mnohých cenných vecí zaktorý je základ ich reči. Kovačica a vačice.“ Na podujatí sa návštev- nechal i svoje obrazy s pútavými tvorba jej umelcov aj dnes dýcha níkom prihovoril aj podpredseda príbehmi pestrofarebného duše čarodejnou pozitívnou energiou, pokrajinskej vlády a pokrajinský chvenia.

V STAREJ PAZOVE OTVORILI 53. PREHLIADKU OCHOTNÍCKYCH DIVADIEL VOJVODINY

Osem predstavení v súťažnej časti Anna Lešťanová

d 16. do 24. mája je Stará Pazova hostiteľkou 53. Prehliadky ochotníckych divadiel Vojvodiny. Toto pokrajinské divadelné podujatie sa v Starej Pazove koná po 31-krát a organizátormi sú Ústav pre kultúru Vojvodiny, Zväz ochotníkov Vojvodiny, Zväz ochotníkov Obce Stará Pazova, Stredisko pre kultúru Stará Pazova a Obec Stará Pazova, ktorá je i generálnym patrónom. Tohtoročnú 53. PODV v staropazovskej divadelnej sále v sobotu 16. mája slávnostne otvoril Irfan

www.hl.rs

Mensur, bard juhoslovenského a srbského herectva. V mene hostiteľského mesta účastníkov prehliadky a milovníkov Tálie pozdravil Alexander Bako, podpredseda ZO Stará Pazova, a v mene Ústavu pre kultúru Vojvodiny Vladimir Ris. Česť vystúpiť prví v rámci súťažnej časti prehliadky mali členovia SD VHV SKUS hrdinu Janka Čmelíka. Zahrali drámu Milana Urbana Živý bič v réžii Aničky Balážovej. Výkony hercov hodnotí odborná porota v zložení: predseda Saša Volić, režisér z Belehradu, a členovia Tibor Vajda, režisér z Nového Sadu, a

Informačno-politický týždenník

Sonja Stipićová, herečka z Nového Sadu, ako i porota obecenstva. Na 53. PODV v Starej Pazove rozhovory o predstaveniach má na starosti Milan Belegišanin, filmový a divadelný režisér z Nového Sadu. Podľa rozhodnutia poroty obecenstva herečkou večera v sobotu sa stala Anna Kanášová za stvárnenie postavy Ilčíčky. Ináč súbor predstavenia Živý bič na prehliadke úspešne vystúpil. Prehliadkové javisko v nedeľu 17. mája bolo prázdne, lebo z objektívnych dôvodov herci z Irigu do Pazovy nepricestovali.

V pondelok 18. mája v rámci 53. PODV vystúpili herci zo Sivca a do konca tohto divadelného podujatia na programe sú ešte divadelné predstavenia z Kruščića, Crvenky, Kuly a Starej Pazovy. Divadelníci zo Šídu do Pazovy nepricestujú, ale si ich odborná porota pozrie na javisku ich Domu kultúry. Počas prehliadky v aule divadelnej sály je otvorená výstava plagátov a fotografií najúspešnejších súborov od 41. PODV a naplánované je i niekoľko sprievodných podujatí (premietanie filmov a výstava obrazov). • KULTÚRA •

ÚKVS OSEMDESIATNIKOVI JURAJOVI FERÍKOVI

Kyticu hudby, kvetov a emócií Juraj Bartoš

ko dobre bolo byť v útulnej zasadačke Ústavu pre kultúru vojvodinských Slovákov v utorok večer. S jubilantom, osemdesiatnikom Jurajom Feríkom, prvým školeným dirigentom z radu juhoslovanských, respektíve vojvodinských Slovákov, hudobným skladateľom a upravovateľom. Vonku sa chystal nečas, vnútri prúdila pohoda. Práve v deň jeho narodenín, 19. mája, pánovi profesorovi Jurajovi Feríkovi pracovníci ÚKVS a členovia SKC Pavla Jozefa Šafárika z Nového Sadu srdečne zablahoželali pásmom krásnych skladieb, slov, emócií a kvetín. Za dojímavý košík organizátorkám večierka, riaditeľke Miline Sklabinskej a jej spolupracovníčke Kataríne Mosnákovej-Bagľašovej, ktorá

znalecky ušila text sadol k elektronickému pianínu a hudbou konferencierskeho prednesu, naskutku podporil svoju vnučpatrí uznanie. Ako ku Emu Ivanovićovú. i manželom Karmene Ktorá mu, so šťavnaa Rastislavovi Zorňatým jablkom v ruke novcom, ktorí 40 – a netajenou láskou 50 prítomných hravo v srdci, zaspievala viedli programom v pesničku Červené jarole moderátorov. bĺčko vo vačku mám... Oslávencovi radom Zlaté dievčatko udblahoželali – jemu relo zlatý klinček. Na ňom zostala zavesená dozaista darčekmi udalosť, aké potrenajmilšími, teda hudbou a piesňami bujeme ani smädná – členovia orches- Plné náručie dôvodov na úsmevy (zľava): Milina pôda vodu. Za obtra Rádia Nový Sad, Sklabinská, Juraj Ferík a Katarína Mosnáková-Bagľašová čerstvujúci darček sa, dievčenská spevácka samozrejme, s jemu skupina novosadského Šafárika, hrávky a záznamy o oslávencovi... vlastným manierom tichého ako i sólisti Ivan Slávik a Mária Prv než mu viacerí prítomní aj skromného umelca, jubilant naTuranská. S chuťou, rovno zo srdca osobne zablahoželali, boli sme koniec poďakoval. predviedli skladby opečiatkované svedkami najemotívnejšieho Aká škoda, že pritom neboli jubilantom. Na videobeame sa ťahu štetcom na hrejivom ob- viacerí, ktorí tam organicky patrili, striedali zvukové a videové na- raze. Pán maestro Juraj Ferík si t. j. patria, nuž ale...

SPOJ TRADIČNÉHO A MODERNÉHO

Noc múzeí ako časostroj Elenka Ďurišová

o druhýkrát sa Padinčania zapojili do celosvetového podujatia Noc múzeí. Hlavným organizátorom a koordinátorom bola Obecná knižnica Kovačica – oddelenie v Padine, spoluorganizátormi Dom kultúry Michala Babinku, Spolok žien, slovenské etno múzeum Petráš a Kreatívne združenie Viliama Figuša Bystrého a pomohli aj Miestne spoločenstvo a ZŠ maršala Tita. V celovečernom programe prvá časť bola venovaná zachovávaniu ľudovej tradície a druhá mladým ľuďom a autorom, ktorí sa zaoberajú umením amatérsky alebo profesionálne. Mirko Bílek pripravil výstavu s tvorivou dielňou pod názvom Pozor, krásna, ale nie je jedlá a týmto spôsobom záujemcov oboznámil s najreprezentatívnejšími hríbmi v padinskom okolí. Ústredný program otvorili členovia Folklórneho súboru Brežin• KULTÚRA •

Čepčenie v padinskom etno dome

ky z obce Mestisko (Slovensko), ďalšou perličkou podujatia bola návšteva etno domu, kde choreografiu Na hajšovkách predniesol Detský folklórny súbor

Domu kultúry Michala Babinku pod vedením profesorky Anny Halajovej. Členky Spolku žien zorganizovali návštevu etno domu a prichystali predaj tradičných pa-

dinských koláčov. V slovenskom etno dome majiteľa Pavla Petráša bola nainštalovaná výstava pod názvom Čepiec – statusný symbol vydatých žien a prednes čepčenia obecenstvu ozrejmili Pavel Petráš a učiteľka vo výslužbe Katarína Petrášová. Časť programu venovaná mladým autorom prebiehala v miestnostiach DK Michala Babinku. Galéria Domu kultúry predostrela návštevníkom výstavu študentiek 4. ročníka Akadémie umení v Novom Sade Miny Vukomanovićovej z Nišu (portréty) a Sane Stvorcovej z Kovačice (abstraktné obrazy). Historička umenia Jarmila Ćendićová výstavu otvorila a vizuálny zážitok hrou na klavíri doplnila Polína Marková, žiačka 5. ročníka hudobnej školy v Zreňanine. Vo výstavnej sieni bola nainštalovaná výstava umeleckej fotografie na tému Priestor autorov Mirka Bíleka, Martina Labáta a Marka Marka. Výstava bola doplnená audiovizuálnymi efektmi.

21 /4648/ 23. 5. 2015

Kultúra STRETNUTIA: PROF. DR. DRAGAN STANIĆ, PREDSEDA MATICE SRBSKEJ

Prostriedky nás limitujú

Oto Filip

zda nikomu, alebo aspoň drvivej väčšine obyvateľstva, alebo aj inštitúcií sa dnes nežije ľahko. Pod váhou vlastných bremien vzdychá aj ekonomika, aj školstvo, aj kultúra... Celkový osud spoločnosti zdieľa aj najstaršia srbská literárna, kultúrna a vedecká inštitúcia, ktorá na budúci rok oslávi 190 rokov existencie. – Na čom sa práve angažujete, aj ako sa vám v súčasnosti darí brodiť naplánovanými aktivitami v neistých ﬁnančných vodách? – znela prvá otázka adresovaná prvej osobnosti Matice srbskej prof. Dr. Draganovi Stanićovi. – Nedávno, 7. mája, uzrel svetlo sveta šiesty zväzok Srbského biografického slovníka, ktorý vychádza od roku 2004. Je to kapitálne dielo, ktoré celkovo má mať až dvanásť základných a jeden dodatočný zväzok. Úhrnne v ňom bude vyše tridsaťtisíc životopisných hesiel osobností, ktoré zohrali významnú úlohu vo všetkých oblastiach nášho národného života. – Je to prvé dielo tohto druhu u nás? – My sme, žiaľ, doteraz takéto lexikografické dielo nemali, na rozdiel od iných kultúr, kde tie vznikali už v devätnástom alebo dvadsiatom

storočí. Uvediem ako príklad, že na Slovensku v deväťdesiatych rokoch minulého storočia vypracovali Slovenský biografický slovník v šiestich zväzkoch. Viaceré národy, ktoré sú nám blízke tak počtom obyvateľov, ako aj rozlohou, to teda zdolali skôr od nás. My sme sa na náš slovník začali chystať ešte v rokoch sedemdesiatych, no spravidla na ten účel nebolo dostatočne prostriedkov. Stále sa len čosi parciálne robilo. Pretrvávalo to až do roku 2004, keď akademik Čedomir Popov túto záležitosť prebral do vlastných rúk a zorganizoval tím. – Za uplynulé roky ste v prácach dosť postúpili? – Odvtedy zväzky vychádzajú s frekvenciou, ktorú možno označiť za pozoruhodnú. Hoci je na významnom slovníku angažovaných len šesť stálych zamestnancov, dokázali sme vychádzať orientačne každé dva roky s novým zväzkom. Ďakujúc aj stovkám spolupracovníkov, ktorí sa tiež na tom činia. Očakávam, že na jeho dokončenie budeme potrebovať ešte takých dvanásť rokov, keďže niet viac peňazí, za ktoré by sme

mohli urýchliť práce. Priklonili sme sa veľmi účinnému východisku. Angažovali sme mnoho ľudí, celú sieť spolupracovníkov, ktorí honorárne robia na zväzkoch. Je to iste výhodnejšie než profesionálne zamestnávať nových ľudí. – Okrem slovníka, sú tu aj iné kapitálne vydania... – Snažíme sa v prvom rade zachovať a zrealizovať tie dlhodobé projekty, ktoré si pýtajú väčšie vklady. Nie je to však ľahko. Aj Srbskú encyklopédiu postihla finančná kríza, žiadna iná. Ministerstvo vedy nemá totiž dostatok prostriedkov, ktorými by sme mohli vyplatiť autorov, ktorí hlavne ukončili vlastné texty. Máme v pláne vynasnažiť sa do konca roka ukončiť nový zväzok. Aj sa pokúsiť dohodnúť s autormi, aby sme im zatiaľ zostali dlžní, a prípadne im vyplatili všetky dlhy počas budúceho roku. Otázne je, či to uspeje. Ak sa totiž ministerstvo bude ďalej takto úsporne správať, tak ochota našich spolupracovníkov zmizne. A ak nám ľudia prestanú veriť, potom bude ťažko robiť ďalej.

– Peniaze sú teda prvým, najväčším problémom? – Môžem povedať, že organizačných a kádrových problémov nemáme. Celkom sme sa prispôsobili sústave slabého financovania. Lavírujeme pri spodnej hranici finančných možností, využívajúc maximálne vlastné kapacity. A teraz, keď nám príslušné ministerstvo zredukovalo aj ten spodný minimum o ďalších štyridsať percent, všetko sa stáva absolútne neznesiteľné. Keď nemáme ako zaplatiť ľudí, ktorí nám píšu, odovzdávajú texty, potom sa onedlho nebudeme mať o čom rozprávať. – Ako je to inde regulované? – U nás na uvedenom kapitálnom projekte, Srbskom biografickom slovníku, pracuje len šesť stálych zamestnancov. Inde sú zase na veľkých projektoch angažované celé tímy. Napríklad Lexikografický ústav Miroslava Krležu v Záhrebe má okolo dvesto zamestnancov. Vzhľadom na to, že sme spoločnosťou chudobnou, robíme tak, že zoskupujeme kvalitných a uznávaných odborníkov a vedcov, a potom ich honorárne angažujeme. Robota je u nás dobre organizovaná. Funguje všetko, ale musia byť peniaze na to. Lenže je tých čoraz menej, alebo ich už ani nieto...

„Ako sa ti len odĺžim?!“ Anna Horvátová

talo sa vám už iste, že ste boli až po uši v problémoch, alebo ste upadli do dlžôb, a nevedeli ste si proste dať rady, ale pri vás boli vaši kamaráti, známi, na ktorých sa v každej chvíli môžete spoľahnúť, ktorí vám nápomocnú ruku podajú aj vtedy, keď si myslíte, že sa všetci od vás odvrátili, a východisko z problémov vari nie je možné. Po určitom čase, keď sa veci vyriešia, alebo len do určitej miery stabilizujú, na znak vďaky sa prevažne takto vyjadríme: „Ako sa ti len odĺžim?!“, „Musím sa ti voľáko odĺžiť!“

www.hl.rs

Sloveso „odĺžiť sa“ spisovná slovenčina nepozná. Je to poslovenčené srbské slovko, ktoré sa, podobne ako iné srbské termíny, udomácnilo v našom jazyku, a my aj napriek tomu, že poznáme spisovné slovenské slová, aby sme priveľmi necifrovali, práve toto uprednostníme. Namiesto tohto slovesa použime niektoré z tu ponúknutých slovenských slov, ktoré nám určite nie sú neznáme: odvďačiť sa, odmeniť sa, odplatiť sa, odslúžiť sa; napr.: odvďačiť sa rodičom za námahu, odmenila sa mu úsmevom, odplatiť sa za pomoc, odplatiť sa za zlé dobrým, ako / čím sa vám za pomoc

Informačno-politický týždenník

odslúžim?... Vety hore uvedené majú znieť takto: „Ako sa ti len odvďačím / odplatím?!“, „Musím sa ti voľajako odvďačiť!“ alebo „Odmenila sa mu úsmevom.“ Na rozdiel od prejavenia vďačnosti, odvďačovania sa, sloveso „odĺžiť sa“ má i opačný, negatívny význam, ktorý zvykneme použiť v tých prípadoch, keď sa niekomu chceme vypomstiť: „Veď sa ja jemu odĺžim!“ Tu namiesto tohto nenáležitého poslovenčeného slova treba použiť spisovné termíny vypomstiť sa, pomstiť sa, napr.: vypomstiť sa za neprávom spáchanú krivdu, ľahkomyseľnosť sa mu (kruto) vypomstila...

Keď chceme však niekomu dať odmenu, použijeme dokonavé sloveso odmeniť: odmeniť niekoho za usilovnosť, odmeniť súťažiacich vecnými odmenami, odmeniť hercov potleskom... Dokonavé odplatiť (komu čo) použijeme vtedy, keď chceme vrátiť ako protihodnotu alebo náhradu, splatiť (v kladnom alebo zápornom zmysle), napr.: odplatiť rodičom lásku, odplatiť urážku, odplatiť návštevu – opätovať a pod. Tu ešte predkladáme aj význam dokonavého slovesa odslúžiť: službou splatiť – odslúžiť dlžobu; slúžením vykonať – odslúžiť (si) vojenčinu, odslúžiť omšu... • KULTÚRA •

MÔJ KYSÁČ PREZENTOVALI V KYSÁČI

v oblasti fotografie M. Madackého pred konzumentmi našiel zaokrúhlený a dobre premyslený, umelecký, sociologický a kulturologický projekt v podobe fotomonografie Elena Šranková angličtiny). Pravdaže, prihovoril Môj Kysáč. Prekladateľka textu do srbčiny Z. Valentová-Belićová sa i autor M. Madacký. ysáč v relatívne krátkom Riaditeľ SVC V. Valentík okrem okrem gratulácie autorovi k jeho čase dostal ďalšiu knihu, a iného povedal, že je kniha M. Ma- najosobnejšej publikácii sugerovala M. Madackému, aby to reprezentatívnu fourobil ešte jednu knihu o tomonografiu Môj Kysáč svojich Kysáčanoch. autora Michala Madackého. I keď autor Madacký Prezentovali ju v sobotu 16. na začiatku príhovoru mája v Kysáči. Svojou prípovedal, že sa prejavil tomnosťou toto podujatie prostredníctvom fotopoctili početní priaznivci grafií, predsa ujasnil, že diela kysáčskeho úžitkouplynulo päť rokov od vého umelca, jeho spoluprvej idey po realizáciu občania, spolupracovníci knihy Môj Kysáč. Hovoril a kamaráti. aj o tom, ako sa snažil Po hudobných číslach prostredníctvom fotoženskej speváckej skupiny príbehu predstaviť svoje KIS a videoprezentácii predrodisko v tom najkrajšom stavovanej fotomonografie Udelenie výtlačkov fotomonografie Môj Kysáč svetle. hovorili Vladimír Valentík, Po udelení výtlačkov sa vyberiaditeľ SVC a výtvarný kritik, Dr. dackého jeho osobným holdom Željko Škrbić, riadny profesor na svojmu rodisku, lebo do nej zakó- ranými slovami prihovorili hostia. Akadémii umení v Novom Sade, na doval všetku svoju lásku ku Kysáču. O predstavenej fotomonografii sa Katedre fotografie, prekladateľky Profesor Ž. Škrbić poznamenal, zmienili iba pochvalnými slovami. Zdenka Valentová-Belićová (do že je celkom prirodzené, že sa po Podujatie moderoval Michal Ďusrbčiny) a Roberta Bernacki (do dlhoročnej umeleckej činnosti rovka.

Hold rodisku

KU DŇU KOVAČICE

Namiesto kytice ruží… Anička Chalupová

javisku MS Kovačica v rámci oslavy Dňa Kovačice vystúpil Folklórny súbor Brežinky zo Slovenska, ri príležitosti oslavy Dňa z Mestiska, ktoKovačice rý prezentoval v piatok svoju tvorbu 15. mája na prostrednícletnom javistvom slovenku na nádvoských ľudových rí Miestneho piesní a tancov. spoločenstva Neskoršie zav Kovačici znel koncert bol hudobspeváčky Jarno-zábavný mily Bohušoprogram, vej, ktorá za v ktorom sprievodu huvystúpil DJ dobného tímu Babo z Padiny Samuela Kováa tamburášča prezentovala sky orches- Členovia FS Brežinky zo Slovenska pre Kovačičanov a ich hostí návštevníkom ter Mesečina predviedli kultúrno-umelecký program na vysokej úrovni slovenské zázo Sombora. bavné piesne z Na nasledujúci deň oslavy po- níkom nálady pridala obnovená vlastného repertoáru. Oslava Dňa Kovačice doznela hukračovali najprv vystúpením bosniansko-hercegovská hudobnajmladších kovačických hudob- ná skupina Teška industrija, ktorá dobno-zábavným programom doníkov (čerství malí maturanti), svoju najväčšiu popularitu zožala máceho orchestra Hot Music Band, ktorý sa pousiloval návštevníkov zoskupených v novozaloženej v 70. rokoch. skupine MaxBone z Kovačice, ktoV nedeľu 17. mája na letnom vyprevadiť domov až včasráno.

• KULTÚRA •

rých trošku neskoršie na javisku vystriedal mládežnícky hudobný kolektív Nebo z Padiny. Návštev-



KRÁTKE SPRÁVY

Petrovec Volebné zhromaždenie. Členovia Kultúrno-umeleckého spolku Petrovská družina na svojom výročnom a zároveň i volebnom zhromaždení 4. mája prerokovali správy a v rámci nich zhodnotili vlaňajšie aktivity spolku a plány na tento rok. Predsedníčkou KUS PD v nastávajúcom štvorročnom období sa stala Milina Častvenová, podpredsedníčkou Milina Sýkorová, tajomníčkou Jana Kopčoková-Gániová a pokladníčkou Milina Dudášová. Správnu rad tvoria: Ján Kováč, Daniela Legíňová-Sabová, Miroslav Horvát, Katarína Melegová-Melichová, Pavel Paulíny, Želmíra Smišeková, Anna Fehérová, Elena Ľavová a Milina Sľúková. Dozorná rada bude pôsobiť v tomto zložení: predsedníčka Zuzana Hmiráková a členky Annamária Gierová a Želmíra Legíňová. J. Č-p

Kovačica

Dokonalá analýza v podaní papagája. V piatok 15. mája v sieni kovačickej reštaurácie Jarmočisko bolo divadelné predstavenie Dokonalá analýza v podaní papagája autora Tennessea Williamsa, v réžii Jána Kmeťka a v podaní hercov Ochotníckeho divadla Janka Čemana: Maríny Čásarovej, Kristíny Šusterovej a Jaroslava Šimona.

Báčska Topola Pokrajinská prehliadka hudobnej tvorby. V nedeľu 17. mája v Báčskej Topole prebiehal 54. hudobný festival detí Vojvodiny, na ktorom vystúpili aj žiacke orchestre a spevácke zbory z Kovačickej obce. Pred selektorom vystúpili členovia žiackeho orchestra ZŠ maršala Tita z Padiny, ktorých nacvičil prof. Pavel Tomáš ml., a z kovačickej ZŠ Mladých pokolení pod taktovkou učiteľa hudby Pavla Tomáša st. sa predstavili mladí hudobníci, členovia školského orchestra a žiackeho speváckeho zboru. Účastníci festivalu z Kovačice a Padiny postúpili do republikovej súťaže speváckych zborov a orchestrov, ktorá sa uskutoční 30. a 31. mája v Lazarevci.

21 /4648/ 23. 5. 2015

A. Ch.

Kultúra V OBECNEJ KNIŽNICI V KOVAČICI

Sviatok komiksov a karikatúr Anička Chalupová

becná knižnica v Kovačici je čoraz vzácnejšou a významnejšou inštitúciou nielen v Kovačickej obci, ale aj širšie. Dejiny knižnice v Kovačici sa začali písať ešte v roku 1921, keď pôsobila ako Vzdelávací a čítací spolok Pokrok. Výstavbou a otvorením Domu kultúry 3. októbra sa v roku 1958 knižnica s čitárňou presťahovala do nových miestností, kde sídlili aj všetky sekcie tohto spolku. Po 37 rokoch na základe Zákona o knihovníctve sa vyčlenila z Domu kultúry a ako samostatná ustanovizeň Obecná knižnica Kovačica má pobočky v Crepaji, Debeljači, Padine a Uzdine. V súčasnosti má viac ako

Na otvorení výstavy sa hosťom prihovoril aj autor Ján Raspír-Žak

1 000 členov a okolo 60 000 kníh a iných tlačených a internetových obsahov.

V piatok 15. mája pri príležitosti 20. výročia samostatnej činnosti Obecnej knižnice bola výstava

komiksov, karikatúr a ilustrácií autorov z Kovačickej obce. Hosťom sa prihovorila riaditeľka Mária Ďurišová a zmienila sa aj o doterajšom dvadsaťročnom pôsobení knižnice. Na výstave návštevníci mohli hodnotiť tvorbu siedmich autorov: Jarmily Sabovej-Barcovej, Ivany Vereskej, Pavla Holúbeka-Paľuša, Nikolu Petkova, Jána Raspíra-Žaka a dvoch zosnulých tvorcov Tomáša Hriešika-Máška a Pavla Cicku-Paneho. O komiksovej forme umenia na podujatí hovoril Stevan Lenhart, zodpovedný redaktor mládežníckeho časopisu Vzlet, ktorý spomenul i prvých autorov, ktorí v 70. rokoch začali svojou tvorbou plniť strany tohto spoločensko-zábavného časopisu pre mládež. Podujatie spoločne viedla moderátorská dvojica študent Pavel Kuchárik a žiačka kovačického gymnázia Anna-Andrea Holíková.

NOC MÚZEÍ 2015 V PETROVCI

Zuzka, Daniela a hviezdy Jaroslav Čiep

úzeum vojvodinských Slovákov sa aj tohto roku zapojilo do globálnej akcie Noc múzeí. Po dvanásty raz nositeľkou aktivít tohto podujatia bola Galéria Zuzky Medveďovej. V rámci Noci múzeí v sobotu 16. mája 2015 priestory Galérie pre návštevníkov boli otvorené od 18. hodiny do polnoci. MVS sa tohto roku pokúsilo animovať návštevníkov, ktorých ani tohto roku nebolo veľa, i výstavou reštaurovaných miniatúr akademickej maliarky Zuzky Medveďovej. K tomu mali návštevníci možnosť pozrieť si stálu expozíciu Zuzkiných obrazov, ako aj aktuálnu výstavu v GZM. Ide o grafiky a koláže Daniely Triaškovej, profesorky výtvarníctva v petrovskej základnej škole a v gymnáziu. V akcii Noc múzeí v Petrovci sa pravidelne zúčastňujú aj agilní členovia astronomického združenia Univerzum z Báčskej Palanky Ján Mravík a Jaroslav Grňa, ktorí dosahujú pozoruhodné výsledky v tomto odbore. Vo večerných hodinách pred

www.hl.rs

vchodom do GZM Jaroslav Grňa namontoval teleskop, ale, žiaľ, pre nevhodné poveternostné podmienky, čiže pre veľkú oblačnosť, veľa toho nebolo možné vidieť z hviezd na oblohe nad Petrovcom. Predsa profesor Grňa všetkým zvedavcom poskytol odborné informácie a vďačne odpovedal na otázky. Ako novinku tohto roku MVS dalo vyrobiť reprodukcie známych obrazov na plátne akademickej maliarky Zuzky Medveďovej, a tak si záujemcovia mohli kúpiť reprodukcie jej

Pri 30. výročí úmrtia maliarky Zuzky Medveďovej v galérii, ktorá nesie jej meno, bola nainštalovaná i výstava zreštaurovaných miniatúr

koscov, svadby, tradičnej prednej izby v Petrovci, mladuchy, autoportrétu či orgovánov. Okrem toho v rámci galérie vo výstavných skrinkách si

návštevníci mohli pozrieť výber z katalógov, publikácií, medailí a iných artefaktov svedčiacich o doterajšej činnosti MVS a GZM.

SÚBEH Výbor pre úradné používanie jazyka a písma Národnostnej rady slovenskej národnostnej menšiny v Srbsku vypisuje súbeh na udeľovanie finančných prostriedkov mimovládnym organizáciám a mládežníckym združeniam slovenského národnostného spoločenstva v Srbsku. Na súbeh sa môžu prihlásiť registrované právnické osoby – organizácie a združenia, ktorých činnosť spočíva v pestovaní a rozvíjaní slovenskej identity na území Srbska. Prihlášky treba zaslať najneskoršie do 25. mája 2015. Podávajú sa na súbehovom tlačive (www.rada.org. rs) v dvoch exemplároch, v slovenskom jazyku, osobne v miestnostiach Národnostnej rady slovenskej národnostnej menšiny, alebo poštou na adresu: Národnostná rada slovenskej národnostnej menšiny, Bulvár M. Pupina 1/IV, 21 000 Nový Sad, s poznámkou PRE SÚBEH VÚPJP. Podmienky súbehu a prihlášku si môžete nájsť na stránke www.rada.org.rs (výzvy).

Informačno-politický týždenník

• KULTÚRA •

STARÁ PAZOVA

Hostia z Miloslavova v rámci osláv Anna Lešťanová

lenovia Správnej rady Miestnej organizácie Matice slovenskej Stará Pazova na zasadnutí, ktoré bolo v stredu 13. mája v Klube VHV SKUS hrdinu Janka Čmelíka, schválili plán programu osláv 245. výročia príchodu Slovákov do Starej Pazovy. Realizáciu bohatého programu, ako uviedla Anna Balážová, predsedníčka pazovských matičiarov, majú spoločne na starosti všetky tamojšie slovenské inštitúcie a ustanovizne, teda MOMS, slovenský evanjelický a. v. cirkevný zbor, ZŠ hrdinu Janka Čmelíka a rovnomenný slovenský spolok.

Oslavy tohto jubilea sa začali v nedeľu 10. mája výročným koncertom FS Klasy a 14. mája do Starej Pazovy po druhý raz na návštevu pricestovali hostia z Miloslavova zo Slovenska – predstavitelia združenia žien a dôchodcov. Vydarený program po uvítacích prí-



KRÁTKE SPRÁVY

Skopje Slovenské insitné umenie ako časť nehmotného kultúrneho dedičstva Srbska bol názov reprezentatívnej výstavy insitného umenia autorov z Kovačice, predstaviteľov tzv. Kovačickej školy insity, vrátane jej zakladateľov Zuzany Chalupovej a Martina Jonáša. Výstava bola nainštalovaná v dňoch 30. apríla až 15. mája v Galérii NLB Tutunskej banky v Skopje a usporiadalo ju srbské veľvyslanectvo v Skopje v čele s veľvyslankyňou Dušankou Divjak-Tomićovou v spolupráci s Veľvyslanectvom Slovenskej republiky a veľvyslancom Martinom Bezákom a súkromnou Galériou Babka z Kovačice, ktorú vedie zakladateľ P. Babka. Výstavu, ktorá obsahovala 50 obrazov 40 autorov a 10 informačných panelov v srbčine, macedónčine a angličtine, venovaných dejinám a súčasnosti slovenskej národnostnej menšiny v Srbsku, navštívili mnohí hostia, predstavitelia diplomatického zboru, kultúrnych inštitúcií a krajanskej komunity. A. Ch. • KULTÚRA •

hovoroch Anny Lepšanovićovej, predsedníčky slovenského spolku, a velebného pána Igora Feldyho, farára staropazovského, pripravili škôlkari z PU Poletarac. Deti zo slovenských skupín v Klube VHV zahrali divadielko a zatancovali. V mene Miloslavčanov sa za dojímavý program poďakovala Jasmina Nasáriková, pazovská rodáčka, ktorá je ináč riaditeľkou tamojšej Materskej školy. Pekná spolupráca medzi škôlkami v Pazove a Miloslavove je už nadviazaná a týmto vystúpením a vzájomnou družbou sa iba upevnila. K oslavám 245. výročia príchodu Slovákov do Starej Pazovy zablahoželala aj Radmila Bogdanovićová, úradujúca riaditeľka Poletarca. Hostia z Miloslavova spolu so svojimi hostiteľkami – členkami Združenia pazovských žien počas štvordňovej návštevy v Srbsku pobudli aj v Kulpíne, Petrovci a Belehrade. V rámci Dňa príchodu Slovákov do Starej Pazovy na 25. mája si naplánovali ďalšie aktivity – sláv-

Staropazovských škôlkarov nacvičila vychovávateľka Mirjana Mikľanová nostné zasadnutie SR MOMS v školskej jedálni a 28. júna budú slávnostné bohoslužby a posviacka rekonštruovaného evanjelického kostola a ukončenia novej fary. Početné programy sú naplánované aj počas septembra (divadelno-

-hudobné pásmo, výstava starých fotografií, koncerty…). Aktivity späté s oslavou toho jubilea by mali byť ukončené v novembri festivalom mladých spevákov slovenských ľudových piesní Rozospievaný Sriem.

SÚBEHY Výboru pre informovanie Národnostnej rady slovenskej národnostnej menšiny Súbeh na podávanie žiadostí v oblasti informovania – produkcia Na výrobu televíznych, rozhlasových, printových, hraných, hudobných a iných obsahov v roku 2015 je vyčlenených 1.500.000,00 RSD. Možnosť uchádzať sa o tieto prostriedky budú mať jednotlivci, súkromné produkcie, mimovládne organizácie, združenia a asociácie. O prostriedky sa nemôžu uchádzať médiá financované štátnym a pokrajinským rozpočtom. Tieto médiá však môžu byť distributérmi podporených obsahov. Súbeh na podávanie žiadostí v oblasti informovania – jednorazové granty na školenie a prax Na tieto účely v roku 2015 je vyčlenených 250.000,00 RSD. Možnosť uchádzať sa o tieto prostriedky budú mať iba jednotlivci.

Základnou podmienkou a prioritou súbehu je osobná iniciatíva v zdokonaľovaní doma a v zahraničí a odbornej praxi v slovenských redakciách v médiách vo Vojvodine. Súbeh na podávanie žiadostí v oblasti informovania – web produkcia Na tieto účely v roku 2015 je vyčlenených 150.000,00 RSD. Možnosť uchádzať sa o tieto prostriedky budú mať jednotlivci, súkromné produkcie, mimovládne organizácie, združenia a asociácie. O prostriedky sa nemôžu uchádzať médiá financované štátnym a pokrajinským rozpočtom. Tieto médiá však môžu byť distributérmi podporených obsahov. Tlačivo konkurzu si môžete zaobstarať na webovej stránke www.rada.org.rs. Všetky dodatočné informácie dostanete prostredníctvom telefónneho čísla: 021/422-989. Žiadosti treba odoslať na e-mail: office@rada. org.rs a na adresu: Národnostná rada slovenskej národnostnej menšiny (pre konkurz), Bulvár Mihajla Pupina 1/V, 21 000 Nový Sad. 21 /4648/ 23. 5. 2015

Oznamy Mestská správa pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad na základe článku 29 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04 a 36/09) zverejňuje OZNÁMENIE o schválení rozhodnutia, že je potrebný odhad vplyvov a o určovaní rozsahu a obsahu Štúdie o odhade vplyvov na životné prostredie projektu základnej stanice mobilnej telefónie NS-TK CENTAR-NS02, NSX02, NSU02, NSL02 Nositeľ projektu TELEKOM SRBIJA, a. s., Takovská 2, Belehrad, podal tomuto orgánu žiadosť o rozhodovanie o potrebe odhadu vplyvov na životné prostredie projektu základnej stanice mobilnej telefónie NS-TK CENTAR-NS02, NSX02, NSU02, NSL02, Ul. narodnih heroja 2, v Novom Sade, na katastrálnej parcele č. 241, k. o. Nový Sad II, Mesto Nový Sad. Po uskutočnenom postupe Mestská správa pre ochranu životného prostredia dňa 11. mája 2015 schválila rozhodnutie číslo VI501-346/15, že je potrebný odhad vplyvov na životné prostredie a o určovaní rozsahu a obsahu štúdie o odhade vplyvov na životné prostredie. S cieľom informovania zainteresovanej verejnosti text rozhodnutia sa zverejňuje v úplnosti: Mestská správa pre ochranu životného prostredia na základe článku 10 odseky 4 a 5 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04 a 36/09), článku 192 odsek 1 Zákona o všeobecnom správnom konaní (Úradné noviny SRJ, č. 33/97 a 31/01 a Úradný vestník RS, č. 30/10) a článkov 11, 34 a 36 Rozhodnutia o mestských správach Mesta Nový Sad (Úradné noviny Mesta Nový Sad, č. 52/08, 55/09, 11/10, 39/10, 60/10 a 69/13), konajúc podľa žiadosti nositeľa projektu TELEKOM SRBIJA, a. s., Takovská 2, Belehrad, o rozhodovanie o potrebe odhadu vplyvov na životné prostredie projektu základnej stanice mobilnej telefónie NS-TK CENTAR-NS02, NSX02, NSU02, NSL02, schvaľuje ROZHODNUTIE 1. Určuje sa, že pre projekt základnej stanice mobilnej telefónie NS-TK CENTAR-NS02, NSX02, NSU02, NSL02, Ul. narodnih heroja 2, v Novom Sade, na katastrálnej parcele č. 241, k. o. Nový Sad II, Mesto Nový Sad, nositeľa projektu TELEKOM SRBIJA, a. s., Takovská 2, Belehrad (v ďalšom texte: nositeľ projektu), je potrebný odhad vplyvov na životné prostredie. 2. Stanovuje sa, aby nositeľ projektu Štúdiu o odhade vplyvov na životné prostredie projektu základnej stanice mobilnej telefónie NS-TK CENTAR-NS02, NSX02, NSU02, NSL02, Ul. narodnih heroja 2, v Novom Sade, na katastrálnej parcele č. 241, k. o. Nový Sad II, Mesto Nový Sad, v zmysle rozsahu a obsahu vypracoval v súlade s článkom 17 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie a Pravidlami o obsahu štúdie o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, číslo 69/05). ZDÔVODNENIE Nositeľ projektu TELEKOM SRBIJA, a. s., Takovská 2, Belehrad, podal tomuto orgánu riadnu žiadosť o rozhodovanie o potrebe odhadu vplyvov na životné prostredie projektu základnej stanice mobilnej telefónie NS-TK CENTAR-NS02, NSX02, NSU02, NSL02, Ul. narodnih heroja 2, v Novom Sade, na katastrálnej parcele č. 241, k. o. Nový Sad II, Mesto Nový Sad. Na prvom úseku postavené sú dve panelové antény typu APX186515 pre sústavu GSM 900 s azimutom 20 °, dve panelové antény typu APX186515 pre sústavu GSM 1800 s azimutom 20 ° a jedna anténa typu K742213 pre rozsah UMTS s azimutom 25 °. Na druhom úseku postavené sú antény: jedna anténa typu APX906516 pre sústavu GSM 900 s azimutom 110 °, dve antény typu APX186515 pre sústavu GSM 1800 s azimutom 115 ° a jedna anténa typu K742213 pre rozsah UMTS s azimutom 120 °. Na treťom úseku postavené sú dve antény typu APX15G6-16DWB pre sústavu GSM 900 s azimutom 280 °, jedna anténa typu APX186515 pre sústavu GSM 1800 s azimutom 280 ° a jedna anténa typu K742213 pre rozsah UMTS s azimutom 260 °. Postavená je aj jedna anténa typu K742266 pre GSM 900 / GSM 1800 s azimutom 195 °. Projektom sa predpokladá postavenie štvorúsekovej anténovej sústavy pre rozsah GSM 900 a trojúsekovej pre rozsahy GSM 1800, UMTS a LTE. Okrem jestvujúcich antén postavia sa tri nové antény K80010505 pre rozsah LTE s azimutmi 20 °, 135 ° a 260 °, resp. po úsekoch. Vyraďuje sa jestvujúca anténa APX186515 s azimutom 280 °, úsek NSX DZ sa demontuje, takže anténa K742266 sa stáva tretím úsekom s azimutom 195 °. Konfigurácia vysielača základnej stanice pre sústavu GSM 900 je 4 + 8 + 8 + 4, pre sústavu GSM 1800 je 4 + 4 + 4, pre UMTS sústavu je 3 + 3 + 3 a pre LTE 1 + 1 + 1. V súlade so Zákonom o odhade vplyvov na životné prostredie s podanou žiadosťou je verejnosť oboznámená prostredníctvom

www.hl.rs

oznamovania v prostriedkoch verejného informovania a MS Prvej vojvodinskej brigady. V lehote stanovenej zákonom neboli doručené mienky zainteresovaných orgánov, organizácií a verejnosti. Ako vyplýva z článku 144 Zákona o plánovaní a výstavbe (Úradný vestník RS, č. 72/09, 81/09, 64/10 – Rozhodnutie US z 10. septembra 2010, 24/11, 121/12, 42/13 – Rozhodnutie US, 50/13 – Rozhodnutie US, 98/13 – Rozhodnutie US, 132/14 a 145/14), ktorým je stanovený osobitný druh objektov, pre ktoré nie je potrebné zabezpečiť akt kompetentného orgánu na výstavbu, čiže akt na vykonávanie prác, a medzi uvedeným sú aj nosiči antén s anténami na jestvujúcich budovách, cestách, infraštruktúre a kontajneroch elektronických komunikácií, štandardné kabinety základných staníc na zodpovedajúcich nosičoch, ako aj mienky Ministerstva pre životné prostredie, baníctvo a územné plánovanie č. 353-02-01676/2011-02 z 12. júla 2011, nositeľ projektu nie je povinný podať výpis z urbanistického plánu alebo schválený urbanistický projekt, čiže akt o urbanistických podmienkach, ktorý nie je starší ako rok, taktiež ani ideové riešenie alebo ideový projekt, čiže výpis z ideového projektu. S uvedenou žiadosťou nositeľ projektu priložil Zmluvu o prenájme uzavretú medzi Verejným podnikom PTT dopravy Srbija a Telekom Srbija, a. s., Takovská 2, Belehrad, rozhodnutia, ktorým sa schvaľuje podniku pre telekomunikácie Telekom Srbija, a. s., Takovská 2, Belehrad, používanie základnej rozhlasovej stanice PTT Nový Sad-NS02, Nový Sad, a odborné zhodnotenie zaťaženia životného prostredia v lokálnej zóne základnej stanice mobilnej telefónie NS-TK CENTAR-NS02, NSX02, NSU02, NSL02, číslo 2411/14-111 AR, ktoré vypracovalo akreditované Laboratórium Inštitútu Vatrogas z Nového Sadu. Základná stanica mobilnej telefónie NS-TK CENTAR-NS02, NSX02, NSU02, NSL02, má celkovú efektívnu vyžiarenú silu väčšiu ako 250 W pre všetky tri úseky pre sústavy (GSM 900, GSM 1800, UMTS a LTE). Po rozoberaní žiadosti nositeľa projektu a údajov o predmetovej lokalite, charakteristikách a odhade možných vplyvov uvedeného projektu na životné prostredie a berúc do ohľadu, že predmetová základná rozhlasová stanica má efektívnu vyžiarenú silu väčšiu ako 250 W a môže mať významný vplyv na životné prostredie – bod 12 podbod 13 Telekomunikačné objekty mobilnej telefónie (základné rozhlasové stanice), Listiny II Vyhlášky o určovaní Listiny projektov, pre ktoré je odhad vplyvov záväzný, a Listiny projektov, pre ktoré sa odhad vplyvov na životné prostredie môže žiadať (Úradný vestník RS, číslo 114/08), tento orgán je v súlade s článkom 10 odsek 4 Zákona o odhade vplyvov a rozhodol, že je potrebný odhad vplyvov. Článkom 10 odsek 5 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie predpísané je, že rozhodnutím, ktorým sa určuje, že je potrebný odhad vplyvov projektu na životné prostredie, splnomocnený orgán môže určiť aj rozsah, aj obsah štúdie o odhade vplyvov, čo je v tomto prípade aj vykonané. Okrem rozoberania intenzity vplyvov (vyjadrenou efektívnou vyžiarenou silou spotrebičov) splnomocnený orgán v konkrétnom prípade rozobral aj trvanie vplyvov – základná stanica predstavuje kontinuálny prameň žiarenia. Uplatňujúc princípy prevencie a opatrenia (článok 9 odsek 1 podbod 2 Zákona o ochrane životného prostredia, Úradný vestník RS, č. 135/04, 36/09, 36/09 – iný zákon, 72/09 – iný zákon a 43/11 rozhodnutie US), ktorým sa žiada, že každá aktivita musí byť plánovaná a realizovaná spôsobom, že medziiným predstavuje najmenšie riziko po ľudské zdravie, štúdiou treba dokázať, že pre predmetový projekt bude uplatnená najlepšia dostupná technológia, technika a výstroj. Berúc do ohľadu vopred spomenuté a predovšetkým špecifickosť lokality (husto osídlená obytná štvrť), nevyhnutné je vypracovať dokument, ktorým sa analyzuje a hodnotí kvalita činiteľov životného prostredia na určenom priestore, vzájomný vplyv jestvujúcich a plánovaných aktivít a určujú sa podmienky a opatrenia pre znemožnenie, zmenšenie a odstraňovanie škodlivých vplyvov na životné prostredie, ako i opatrenia v prípade nehôd, treba zabezpečiť sledovanie vplyvov prameňa vyžarovania, a to sa výlučne môže zabezpečiť Štúdiou o odhade vplyvov na životné prostredie, ktorú by mal vypracovať multidisciplinárny odborný tím. Na základe uvedeného rozhodnuté je ako v dispozícii. Poučenie o opravnom prostriedku: Proti tomuto rozhodnutiu nositeľ projektu môže podať sťažnosť Pokrajinskému sekretariátu pre urbanizmus, stavebníctvo a ochranu životného prostredia v lehote 15 dní odo dňa prijatia rozhodnutia prostredníctvom tohto orgánu. Zainteresovaná verejnosť môže podať sťažnosť proti tomuto rozhodnutiu v lehote 15 dní odo dňa jeho zverejnenia v prostriedkoch verejného informovania, prostredníctvom tohto orgánu.

Informačno-politický týždenník

BOĽAVÁ SPOMIENKA na mamu a starú mamu

JÚLIU MAKANOVÚ

rod. Ábelovú 1943 – 2010 – 2015 z Petrovca Tá rana v srdci stále bolí a zabudnúť nedovolí. Osud nevráti, čo čas vzal, zostali nám len spomienky a žiaľ. Tvoji najmilší: synovia a dcéry s rodinami

SMUTNÁ SPOMIENKA

Dňa 9. mája 2015 uplynulo 10 rokov, čo nás opustil manžel, otec a apko

JÁN MUČAJI

1946 – 2005 – 2015 z Báčskeho Petrovca

S láskou a úctou si na neho spomienku zachovávajú: manželka Anna a synovia Jaroslav a Miroslav s rodinami

Pokrajinský sekretariát pre urbanizmus, stavebníctvo a ochranu životného prostredia na základe článku 10 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04) zverejňuje OZNÁMENIE o podanej žiadosti o rozhodovanie o potrebe vypracovania štúdie o odhade vplyvov na životné prostredie Nositeľ projektu Brodokop, s. s r. o., Odžaci, Ul. Lolu Ribara č. 49, podal žiadosť o rozhodovanie o potrebe odhadu vplyvov na životné prostredie projektu Bagrovanie riečneho nánosu z koryta rieky Dunaj od km 1334 + 800 do km 1333 + 800, na k. p. č. 3207, k. o. Plavna, na k. p. č. 3926, k. o. Bođani. Údaje a dokumentácia zo žiadosti nositeľa projektu sa môžu dostať k nahliadnutiu v miestnostiach Pokrajinského sekretariátu pre urbanizmus, stavebníctvo a ochranu životného prostredia, Bulvár Mihajla Pupina 16, Nový Sad (prízemie, kancelária č. 39). Všetci záujemcovia v lehote 10 dní odo dňa zverejnenia tohto oznámenia môžu podať svoju mienku v písanej forme na adresu sekretariátu. • OZNAMY •

SPOMIENKA

na manžela, otca, starého otca a praotca

TOMÁŠA DOMONIHO

1933 – 2011 – 2015 zo Starej Pazovy

Trvalú spomienku na Teba si zachovávajú manželka Anna, dcéra Mária Vargová a syn Zlatko s rodinami

SPOMIENKA na brata a uja

PAVLA CHLEBIANA

1950 – 2005 – 2015 zo Starej Pazovy

Odišiel si rýchlo, nečakane... A nechal nám už len spomienky. S láskou a úctou si na Teba spomína sestra Anna Domoniová s dcérou Máriou Vargovou a so synom Zlatkom s rodinami

SMUTNÁ SPOMIENKA

Dňa 25. mája 2015 uplynú dva roky, čo nás navždy opustil môj nenahraditeľný manželom, náš oci a starký

PAVEL KOPČOK 24. 4. 1954 – 25. 5. 2013 – 2015 z Báčskeho Petrovca

Už len kyticu kvetov na hrob Ti môžeme dať a na Tvoju lásku a dobrotu iba spomínať. Zarmútená manželka a synovia Pavel a Ján s rodinami

DROBNÝ OZNAM KUPUJEM staré a nové perie alebo mením za paplóny, vankúše a deky. Prichádzam na pozvanie; Martin Nosál, B. Petrovec, 063/8269205 a 021/782-278. • OZNAMY •

Mestská správa pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad na základe článku 29 odsek 1 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04 a 36/09) zverejňuje OZNÁMENIE o schválení rozhodnutia, ktorým sa poskytuje súhlas k Štúdii o odhade vplyvov na životné prostredie projektu Skladovací priestor na skladovanie a pretáčanie propán-bután plynu (TNG-a), Irmovo, kapacity 1 000 m3 pre vlastné potreby Nositeľ projektu IRMOVO, a. s., Podnik na výrobu, obchod a služby, Atar 25, Stepanovićevo, podal žiadosť o poskytovanie súhlasu k štúdii o odhade vplyvov na životné prostredie projektu Skladovací priestor na skladovanie a pretáčanie propán-bután plynu (TNG-a), Irmovo, kapacity 1 000 m3 pre vlastné potreby, na katastrálnej parcele číslo 3306, k. o. Stepanovićevo, Mesto Nový Sad. Po uskutočnenom postupe a návrhu Technickej komisie Mestská správa pre ochranu životného prostredia dňa 11. mája 2015 schválila rozhodnutie číslo VI-501-320/15, ktorým sa k uvedenej štúdii poskytuje súhlas. S cieľom informovania zainteresovanej verejnosti text rozhodnutia sa zverejňuje v úplnosti: Mestská správa pre ochranu životného prostredia na základe článku 24 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04 a 36/09), článku 192 odsek 1 Zákona o všeobecnom správnom konaní (Úradné noviny SRJ, č. 33/97 a 31/01, Úradný vestník RS, číslo 30/10) a článku 11, 34 a 36 Rozhodnutia o mestských správach Mesta Nový Sad (Úradné noviny Mesta Nový Sad, č. 52/08, 55/09, 11/10, 39/10, 60/10 a 69/13), konajúc podľa žiadosti nositeľa projektu IRMOVO, a. s., Podnik na výrobu, obchod a služby, Atar 25, Stepanovićevo, v postupe rozhodovania o poskytnutí súhlasu k Štúdii o odhade vplyvov daného stavu na životné prostredie projektu Skladovací priestor na skladovanie a pretáčanie propán-bután plynu (TNG-a), Irmovo, kapacity 1 000 m3 pre vlastné potreby, po uskutočnenom postupe a správe Technickej komisie, schvaľuje ROZHODNUTIE 1. Poskytuje sa súhlas k Štúdii o odhade vplyvov daného stavu na životné prostredie projektu Skladovací priestor na skladovanie a pretáčanie propan-butan plynu (TNG-a), Irmovo, kapacity 1 000 m3 pre vlastné potreby, na katastrálnej parcele číslo 3306, k. o. Stepanovićevo, Mesto Nový Sad, nositeľa projektu IRMOVO, a. s., Podnik na výrobu, obchod a služby, Atar 25, Stepanovićevo. 2. Nositeľ projektu sa zaväzuje, že: – projekt realizuje v súlade s technickou dokumentáciou a podmienkami a opatreniami ochrany, ktoré určili iné oprávnené orgány a organizácie a priložené sú k štúdii; – zabezpečí podmienky a uskutoční opatrenia na zamedzovanie, zníženie alebo odstraňovanie škodlivých vplyvov na životné prostredie obsiahnuté v štúdii, kapitola 9 Opis opatrení pre zamedzovanie, zmenšenie a odstraňovanie všetkých škodlivých vplyvov na životné prostredie. 3. Nositeľ projektu je povinný zabezpečiť realizáciu programu stáleho sledovania v súlade s platnými predpismi definovanými kapitolou 10 Program sledovania vplyvov na životné prostredie a údaje získané monitoringom doručiť Agentúre pre ochranu životného prostredia, Mestskej správe pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad a Mestskej správe pre inšpekčné práce – Oblasť inšpekcie pre ochranu životného prostredia. ZDÔVODNENIE Nositeľ projektu IRMOVO, a. s., Podnik na výrobu, obchod a služby, Atar 25, Stepanovićevo, podal žiadosť o poskytovanie súhlasu k štúdii o odhade vplyvov daného stavu na životné prostredie projektu Skladovací priestor na skladovanie a pretáčanie propán-bután plynu (TNG-a), Irmovo, kapacity 1 000 m3 pre vlastné

potreby, na katastrálnej parcele číslo 3306, k. o. Stepanovićevo, Mesto Nový Sad. Predmetový projekt zahrnuje: nadzemné nádrže na propán-bután plyn kapacity 1 000 m3 (5 x 100 m3, 3 x 150 m3 a 1 x 50 m3), čističku so štyrmi pretáčacími mostmi na pretáčanie propán-bután plynu z nádrže do autocisterien, pumpovo-kompresorovú stanicu a všetky nadzemné a podzemné plynovody, ktoré spájajú nádrže, pretáčacie mosty a pumpovo-kompresorovú stanicu. Lokalita a účel projektu sú v súlade s Mienkou o podmienkach pre dodatočné dávanie stavebného povolenia, číslo 111 588/2014 z 19. 12. 2014, vydanou zo strany VP Urbanizam, Ústav pre urbanizmus Nový Sad, Bulvár cára Lazara 3/III, Nový Sad. V súlade so Zákonom o odhade vplyvov na životné prostredie a Pravidlami o postupe verejného nahliadnutia, prezentácii a verejnej rozprave k Štúdii o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, číslo 69/05), uskutočnený je postup odhadu vplyvov na životné prostredie a zabezpečená je účasť zainteresovaných orgánov, organizácií a verejnosti, takže je s podanou žiadosťou verejnosť oboznámená v prostriedkoch verejného informovania a zo zainteresovaných orgánov MS Stepanovićevo. V lehote stanovenej zákonom plánovanej pre verejné nahliadnutie Štúdia o odhade vplyvov projektu na životné prostredie bola vystavená v miestnostiach Mestskej správy pre ochranu životného prostredia do 20. apríla 2015. Počas trvania verejného nahliadnutia k Štúdii o odhade vplyvov na životné prostredie projektu neboli doručené mienky a pripomienky v písomnej forme zo strany zainteresovaných orgánov, organizácií a verejnosti a neboli vynesené ani mienky zainteresovanej verejnosti počas prezentácie a verejnej rozpravy, ktorá bola 21. apríla 2015, čo sa konštatovalo v zápisnici číslo VI-501-320/15 z 21. apríla 2015. Rozhodnutím o utvorení a vymenovaní predsedu a členov Technickej komisie na zhodnotenie Štúdie o odhade vplyvov na životné prostredie projektu Skladovací priestor na skladovanie a pretáčanie propán-bután plynu (TNG-a), Irmovo, kapacity 1 000 m3 pre vlastné potreby, na katastrálnej parcele číslo 3306, k. o. Stepanovićevo, Mesto Nový Sad, nositeľa projektu IRMOVO, a. s., Podnik na výrobu, obchod a služby, Atar 25, Stepanovićevo, číslo VI-501-320/15 z 30. marca 2015, utvorená je Technická komisia na zhodnotenie Štúdie o odhade vplyvov projektu na životné prostredie, ktorá Štúdiu o odhade vplyvov preskúmala, a po uskutočnenom, zákonom určenom postupe o svojej práci tomuto orgánu doručila správu číslo VI-501-320/15 z 11. mája 2015 so zhodnotením uvedenej štúdie o odhade vplyvov a návrhom, aby sa k nej poskytol súhlas. Nahliadnutím do kompletnej dokumentácie, po uskutočnenom postupe a správe Technickej komisie sa konštatovalo, že je Štúdia vypracovaná v súlade so Zákonom o odhade vplyvov na životné prostredie, Pravidlami o obsahu štúdie o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, číslo 69/05) a Rozhodnutím o potrebe odhadu vplyvov a o určovaní rozsahu a obsahu štúdie číslo VI-501-1507/14 z 20. februára 2015, ktoré schválila Mestská správa pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad. Ak sa projekt realizuje v súlade s technickou dokumentáciou a ak sa dodržia všetky plánované opatrenia na zníženie alebo zamedzovanie škodlivých vplyvov na životné prostredie z bodov 2 a 3 tohto rozhodnutia, práca objektu životné prostredie významnejšie neohrozí. Na základe uvedeného rozhodnuté je ako v dispozícii. Poučenie o opravnom prostriedku: Toto rozhodnutie je v správnom konaní konečné. Proti tomuto rozhodnutiu nositeľ projektu môže začať správny spor v Správnom súde v lehote 30 dní odo dňa prijatia rozhodnutia a zainteresovaná verejnosť v lehote 30 dní odo dňa zverejnenia oznámenia o schválení rozhodnutia v prostriedkoch verejného informovania.

21 /4648/ 23. 5. 2015

Oznamy SMUTNÁ SPOMIENKA

Dňa 25. mája 2015 uplynie desať smutných rokov, čo nie je s nami

MARTINOM ZLOCHOM

PAVLA MADACKÉHO

PAVEL MADACKÝ

1943 – 2015 z Kovačice

1947 – 2005 – 2015 z Kysáča

1947 – 2005 – 2015 z Kysáča Čas plynie, ale spomienka na Teba, Tvoju lásku a dobrotu zostáva v našich srdciach stále. Manželka Margita, dcéry Anna a Taňa s rodinami

SMUTNÁ ROZLÚČKA

SPOMIENKA na kmotra a krstného otca

Náhle a nečakane si nás opustil, smútok v našich srdciach zanechal. Trvalú spomienku na Teba si zachováva rodina Páliková

S úctou

kmotrovci Tomanovci s rodinou

S Ú B E H na povolenie záruk na zabezpečenie úverov určených na financovanie obstarania nového energeticky účinného vybavenia a vybavenia nevyhnutného na využívanie obnoviteľných zdrojov energie 1. Základným cieľom vydávania záruk je vytvorenie predpokladov na ľahší prístup k úverovým líniám bánk, obchodným spoločnostiam (mikro, makro a stredným), podnikateľom a registrovaným poľnohospodárskym gazdovstvám s cieľom zabezpečiť chýbajúce finančné prostriedky na financovanie obstarania energeticky účinného vybavenia a vybavenia nevyhnutného na využívanie obnoviteľných zdrojov energie. 2. Právo účasti na súbehu majú obchodné spoločnosti (mikro, malé a stredné), podnikatelia a registrované poľnohospodárske gazdovstvá, ktoré spĺňajú tieto podmienky: 1. Obchodné spoločnosti (mikro, malé a stredné) a podnikatelia • podnikateľské sídlo na území Autonómnej pokrajiny Vojvodiny, • podporený projekt musí byť realizovaný na území Autonómnej pokrajiny Vojvodiny, • posledné dve pozitívne finančné správy, • podávateľ žiadosti podniká najmenej 3 roky alebo patrí do skupiny spriaznených právnických osôb, ktoré podnikajú viac ako 3 roky, kde žiadosť môže podať len jedna právnická osoba, ktorá sa podľa pozitívnych zákonných predpisov pokladá za spriaznenú právnickú osobu, • nemá nevyrovnané záväzky voči banke a fondu, • riadna finančná história, • iné minimálne podmienky definované aktmi podnikateľskej politiky banky a fondu. 2. Fyzické osoby – nositelia registrovaných rodinných poľnohospodárskych gazdovstiev, ktoré vyhoveli týmto minimálnym podmienkam: • bydlisko na území Autonómnej pokrajiny Vojvodiny, • menej ako 70 rokov života v deň splatenia poslednej anuity. 3. Podľa tohto súbehu sa bude garantovať pre úvery povolené na financovanie obstarania energeticky účinného vybavenia a vybavenia nevyhnutného na využívanie obnoviteľných zdrojov energie, s tým, že banka môže, v súlade so svojou podnikateľskou politikou, dohodnúť, aby sa do 25 % prostriedkov úveru mohlo využiť na dodatočné výdavky priamo späté s financovaným projektom. Energeticky účinné vybavenie je vybavenie, ktoré zmenšuje spotrebu energie minimálne o 20 % a ktoré znižuje emisiu CO2 minimálne 20 %. Ak sa v rámci jedného úveru financuje viac rôznych opatrení energetickej účinnosti, každé opatrenie, resp. vybavenie, ktoré sa financuje, musí uskutočniť úspory minimálne 20 %. 4. Podľa tohto súbehu záruky sa vydajú na sumu do 80 % celkovej pohľadávky banky na úver (hlavný dlh zvýšený o bežný úrok a prípadný úrok z omeškania), ktorá sa schválila podľa nasledujúcich podmienok: 1. Úvery v eurách  suma povoleného úveru: v súlade s úverovou schopnosťou, od minimálne 5.000,00 eur pо maximálne 250.000,00 eur, v dinárovej protihodnote, podľa priemerného kurzu NBS v deň uvoľnenia úveru do užívania,  lehota splatenia úveru: dо 7 rokov,  doba spočívania: do 12 mesiacov, ktorá je zapojená do lehoty splatenia úveru (úrok sa vyúčtuje a platí počas doby spočívania),  nominálna úroková sadzba: fixná dо 5,95 % alebo premenná dо 5,95 % + 6 М Euribor  účasť: v súlade s podnikateľskou politikou banky,  uvoľnenie úveru do užívania: koná sa zaplatením na účet predajcu, na základe predbežného účtu, podľa priemerného kurzu NBS v deň uvoľnenia úveru do užívania alebo na účet klienta spolu so záväzným účelovým sledovaním,  splácanie úveru: po uplynutí doby spočívania:

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

– v rovnakých mesačných anuitách / splátkach pre podniky a podnikateľov, – v rovnakých mesačných, trojmesačných a polročných splátkach pre registrované poľnohospodárske gazdovstvá. Splácanie úveru sa koná v dinárovej protihodnote podľa priemerného kurzu NBS v deň uvoľnenia úveru do užívania,  úhrada banky za spracovanie žiadosti o úver: do 1 % zo sumy povoleného úveru, jednorazovo vopred,  úhrada za predčasné splatenie úveru: 0 %,  úhrada za monitoring: 0 %. 2. Úvery v RSD Fond bude povoľovať záruky aj na úvery povolené v dinároch, v súlade s podnikateľskou politikou bánk. 5. Prostriedky zábezpeky riadneho splácania zročných záväzkov voči banke a fondu sú:  blanko vlastné zmenky,  oprávnenia priameho zadlžovania,  spoludlžníctvo spriaznených osôb,  vlastná zmenka zakladateľa / majiteľa,  hypotéka 1. radu k poľnohospodárskej pôde bez bremien, v minimálnom pomere v hodnote 1 : 1,3 na povolenú sumu úveru (istina úveru), alebo hypotéka 1. radu na stavebno-podnikateľskom objekte v minimálnom pomere 1 : 1,5 na povolenú sumu úveru (istina úveru), ustanovená v prospech banky (hlavný dlh zvýšený o bežný úrok a eventuálny úrok z omeškania) a v prospech fondu (hlavný dlh zvýšený o bežný úrok a eventuálny úrok z omeškania, ako aj za úhradu za poskytnutie záruky), podľa pomeru, ktorý zodpovedá pomeru vydanej záruky alebo hypotéka 1. radu k poľnohospodárskej pôde v minimálnom pomere 1 : 1,3 alebo stavebno-podnikateľskému objektu v minimálnom pomere 1 : 1,5 na povolenú sumu úveru (istina úveru), bez bremien, ustanovená v prospech fondu (hlavný dlh zvýšený o bežný úrok a eventuálny úrok z omeškania, ako aj za úhradu za poskytnutie záruky) a hypotéka 2. radu k poľnohospodárskej pôde v minimálnom pomere v hodnote 1 : 1,3 alebo stavebno-podnikateľskému objektu v minimálnom pomere 1 : 1,5 na povolenú sumu úveru, ustanovená v prospech banky (hlavný dlh zvýšený o bežný úrok a eventuálny úrok z omeškania). 6. Provízia za vydávanie záruky je 0,5 % ročne z nominálnej sumy záruky a platí sa pred vydaním záruky. Každá ďalšia provízia sa zúčtuje ročne v období 1. – 15. 9. bežného roku zo zostatku zaručeného dlhu a platí sa v lehote 10 dní odo dňa prijatia účtu – faktúry. Na zakrytie trov uskutočnenia súbehu účastník súbehu zaplatí sumu 6.000,00 dinárov na bežný účet fondu číslo 160-118074-98. Súbeh je otvorený po vyčerpanie záručného potenciálu. Žiadosť o povolenie úveru a záruky spolu s dokumentáciou sa podáva vo všetkých podnikateľských jednotkách bánk na území AP Vojvodiny, ktoré s fondom uzavreli zmluvu o podnikateľskej spolupráci. Oneskorené a neúplné prihlášky na povolenie úveru a záruk sa nebudú rozoberať. Dodatočné informácie možno dostať v pracovný deň v Záručnom fonde v Novom Sade, Hajduk Veljkova č. 11 (Master stredisko Novosadského veľtrhu), a na telefónnom čísle (021) 489-37-00, ako aj vo všetkých podnikateľských jednotkách bánk na území AP Vojvodiny, ktoré s fondom uzavreli zmluvu o podnikateľskej spolupráci. Теxt súbehu, nevyhnutná dokumentácia, ktorá sa pripája k žiadosti, dokumentácia nevyhnutná na založenie hypotéky, zoznam oblastí, ktoré sa budú úverovať, a zoznam bánk kreditorov sú uverejnené na stránke Záručného fondu AP Vojvodiny www.garfondapv.org.rs

• OZNAMY •

POSLEDNÁ ROZLÚČKA

Dňa 19. apríla 2015 po krátkej a ťažkej chorobe ma opustil môj drahý manžel

MARTIN ZLOCH 10. 7. 1943 – 19. 4. 2015 z Kovačice

Náhle a nečakane odišla duša Tvoja, nestihol si ani povedať: „Zbohom, manželka moja.“ Chceli sme ešte spolu žiť, zo života sa tešiť. Navždy zarmútená Tvoja manželka atarína

SMUTNÁ ROZLÚČKA

Dňa 19. apríla 2015 po krátkej a ťažkej chorobe nás opustil náš otec a starý otec

MARTIN ZLOCH 10. 7. 1943 – 19. 4. 2015 z Kovačice

Klesli ruky, čo pre nás pracovali, prestalo biť srdce, ktoré nás milovalo, zavreli sa oči, ktoré na nás pozerali. Večný pokoj Ti prajú zarmútený syn Martin s manželkou Ankou a deťmi Anetkou a Martinkom

POSLEDNÝ POZDRAV susedovi

JURAJOVI PÁLENKÁŠOVI 5. 12. 1931 – 15. 5. 2015

z Báčskeho Petrovca

Tichú spomienku mu venúvajú susedovci Čiepovci, Krajčíkovci, Triaškovci, Melegovci, Beníkovci a Topoľskovci

• OZNAMY •

SMUTNÁ SPOMIENKA

SPOMIENKA

Dňa 21. mája 2015 uplynulo piate smutné výročie predčasnej smrti mojej dcérky

na manžela, otca a deda

KATARÍNY URBANOVEJ

MIŠA LEŠŤANA 1935 – 2000 – 2015 zo Starej Pazovy

rod. Zlochovej 25. 3. 1972 – 21. 5. 2010 – 2015 z Kovačice

Tichú a trvalú spomienku si na Teba zachovávajú:

Len ten, kto stratil, koho mal rád, pochopí, čo je bolesť a žiaľ. S láskou si na Teba neustále spomína Tvoja zarmútená matka

manželka Anna a syn Miroslav s manželkou Annou a synom Darkom

SMUTNÁ SPOMIENKA

Dňa 15. mája 2015 uplynulo päť rokov odvtedy, čo nás opustil

KATARÍNU URBANOVÚ

MICHAL POLIAK 21. 4. 1949 – 15. 5. 2010 – 2015 z Petrovca

rod. Zlochovú 25. 3. 1972 – 21. 5. 2010 – 2015 z Kovačice Čas plynie, ale trvalú spomienku si na Teba navždy zachovávame. S úctou a láskou si na Teba spomínajú: brat Martin s manželkou Ankou a deťmi Anetkou a Martinkom

SMUTNÁ SPOMIENKA

Ťažko je zmieriť sa s tým, že nie si s nami. Si strata, ktorá sa nedá vynahradiť. S láskou a úctou tichú spomienku Ti venujú manželka Evka a syn Michal

SMUTNÁ SPOMIENKA

Je tomu už sedem rokov, čo nás opustil náš vrele milovaný a nenahraditeľný manžel, otec, svokor a starký

na otca a starého otca

MICHALA POLIAKA

JÁN ŠUSTER – ŠUCO

21. 4. 1949 – 15. 5. 2010 – 2015 z Petrovca

17. 5. 1933 – 24. 5. 2008 – 2015 z Pivnice

Ťažko je naučiť sa žiť bez toho, kto nám v živote znamenal tak mnoho. Roky odchádzajú, ale spomienky na Teba zostávajú. Manželka Stojanka, syn Željko, nevesta Tatiana a vnučky Nikolina a Sandra

Márne Ťa naše oči hľadajú, márne po tvári slzy stekajú. Ťažko je bez Teba žiť, keď nemá kto poradiť, potešiť. Žiarila z Teba láska a dobrota, budeš nám chýbať do konca života. Dcéra Anna Funtíková s rodinou

21 /4648/ 23. 5. 2015

Oznamy BOĽAVÁ SPOMIENKA

Pred 11 rokmi nás náhle a nečakane opustil môj manžel, náš oco a starký

BOĽAVÁ SPOMIENKA

Uplynulo 11 smutných rokov, čo nie je s nami náš starký

ONDREJ STRACINSKÝ

1934 – 2004 – 2015 z Petrovca S láskou a úctou si na Teba spomínajú: manželka, syn a dcéra s rodinami

z Petrovca

SMUTNÁ SPOMIENKA na

JARMILU KOLÁROVÚ rod. Surovú 2005 – 2015

1946 – 2006 – 2015 z Petrovca

Tvoji najmilší

WindVision Windfarm A oznamuje, že sa uskutoční verejné zhromaždenie v Alibunári 5. júna o 11.30 hod. WindVision Windfarm A uskutoční prezentáciu projektu výstavby veterného parku Alibunár 1 v piatok 5. júna 2015 o 11.30 h v sále reštaurácie Grand, Námestie slobody 17, v Alibunári, kde sa bude prezentovať odhad vplyvov na ekologické a spoločenské prostredie pre Alibunár A, ako i program rozvoja veterného parku Alibunár A. Povolávajú sa všetci záujemcovia, aby sa zúčastnili na prezentácii.

www.hl.rs

ANNU ČELOVSKÚ

rod. Bohušovú 1925 – 2006 – 2015 z Kulpína

S láskou si na Teba spomínajú Monika a Ondrík

SPOMIENKA

PAVLA PÁLENKÁŠA

SPOMIENKA

na mamu, starkú a starú mamu

Rýchlosťou vtáka letí čas, nejedno šťastie pochová. Čo platný život plný krás, keď zhasla nádej ružová. Brat Rastislav s manželkou Elenou a jeho rodinou

SPOMIENKA

Pusto a prázdno, ktoré po Tebe zostalo, nemôžeme ničím nahradiť. Chýbajú nám Tvoj úsmev, pomoc a rada. Čas plynie, rok čo rok, ale smútok – ten je stále prítomný. Syn Michal a dcéra Anna s rodinou

SPOMIENKA

Dňa 21. mája 2015 uplynulo šestnásť rokov, čo nás navždy opustila naša drahá manželka, mama a stará mama

MÁRIA BELIČKOVÁ

rod. Šprochová 1945 – 1999 – 2015 z Petrovca

na našich rodičov S láskou a úctou si na Teba spomínajú: manžel Miroslav, syn Miroslav s manželkou Ksenijou a deťmi Andrejom a Renátou

SMUTNÁ SPOMIENKA

MIŠA KOVÁČA ĎURĎU KOVÁČOVÚ 7. 9. 1939 – 21. 5. 2014 – 2015

11. 4. 1941 – 10. 3. 2006 – 2015

z Padiny

Tichú pamiatku na Vás si s úctou zachovávajú: dcéra Gordana a syn Vladimír s rodinami

Informačno-politický týždenník

MÁRIA GREKSOVÁ

3. 7. 1923 – 21. 5. 2014 – 2015 z Hložian

Život plynie ďalej, ale spomienka na Teba je stále prítomná medzi nami. V srdci Ťa nosíme a s láskou a úctou si na Teba spomíname. Syn Ján s manželkou Máriou Buzekovci a vnučky Mária a Anna s rodinami • OZNAMY •

Mestská správa pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad na základe článku 29 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04 a 36/09) zverejňuje OZNÁMENIE o schválení rozhodnutia, že je potrebný odhad vplyvov daného stavu a o určovaní rozsahu a obsahu Štúdie o odhade vplyvov na životné prostredie projektu základnej stanice mobilnej telefónie NS-ŠANTIĆ-NS70, NSU70 Nositeľ projektu TELEKOM SRBIJA, a. s., Takovská 2, Belehrad, podal tomuto orgánu žiadosť o rozhodovanie o potrebe odhadu vplyvov daného stavu na životné prostredie projektu základnej stanice mobilnej telefónie NS-ŠANTIĆ-NS70, NSU70, Bulvár cára Lazara 73, na katastrálnej parcele č. 3926/10, k. o. Nový Sad II, Mesto Nový Sad. Po uskutočnenom postupe Mestská správa pre ochranu životného prostredia dňa 12. mája 2015 schválila rozhodnutie číslo VI-501-344/15, že je potrebný odhad vplyvov daného stavu na životné prostredie a o určovaní rozsahu a obsahu štúdie o odhade vplyvov na životné prostredie. S cieľom informovania zainteresovanej verejnosti text rozhodnutia sa zverejňuje v úplnosti: Mestská správa pre ochranu životného prostredia na základe článku 10 odseky 4 a 5 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04 a 36/09), článku 192 odsek 1 Zákona o všeobecnom správnom konaní (Úradné noviny SRJ, č. 33/97 a 31/01 a Úradný vestník RS, č. 30/10) a článkov 11, 34 a 36 Rozhodnutia o mestských správach Mesta Nový Sad (Úradné noviny Mesta Nový Sad, č. 52/08, 55/09, 11/10, 39/10, 60/10 a 69/13), konajúc podľa žiadosti nositeľa projektu TELEKOM SRBIJA, a. s., Takovská 2, Belehrad, o rozhodovanie o potrebe odhadu vplyvov daného stavu na životné prostredie projektu základnej stanice mobilnej telefónie NS-ŠANTIĆ-NS70, NSU70, schvaľuje ROZHODNUTIE 1. Určuje sa, že pre projekt základnej stanice mobilnej telefónie NS-ŠANTIĆ-NS70, NSU70, Bulvár cára Lazara 73, na katastrálnej parcele č. 3926/10, k. o. Nový Sad II, Mesto Nový Sad, nositeľa projektu TELEKOM SRBIJA, a. s., Takovská 2, Belehrad (v ďalšom texte: nositeľ projektu), potrebný je odhad vplyvov daného stavu na životné prostredie. 2. Stanovuje sa, aby nositeľ projektu Štúdiu o odhade vplyvov na životné prostredie projektu základnej stanice mobilnej telefónie NS-ŠANTIĆ-NS70, NSU70, Bulvár cára Lazara 73, na katastrálnej parcele č. 3926/10, k. o. Nový Sad II, Mesto Nový Sad, v zmysle rozsahu a obsahu vypracoval v súlade s článkom 17 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie a Pravidlami o obsahu štúdie o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, číslo 69/05). ZDÔVODNENIE Nositeľ projektu TELEKOM SRBIJA, a. s., Takovská 2, Belehrad, podal tomuto orgánu riadnu žiadosť o rozhodovanie o potrebe odhadu vplyvov daného stavu na životné prostredie projektu základnej stanice mobilnej telefónie NS-ŠANTIĆ-NS70, NSU70, Bulvár cára Lazara 73, na katastrálnej parcele č. 3926/10, k. o. Nový Sad II, Mesto Nový Sad. Projekt je realizovaný a postavená je trojúseková anténová sústava pre rozsahy GSM 900 a UMTS. Pre sústavu GSM 900 sú postavené tri antény typu APX906515L s azimutmi 37,5 °, 191,2 ° a 269,2 °. Pre sústavu UMTS postavené sú tri antény Kathrein K742215 s azimutmi 31,2 °, 188,3 ° a 266,5 °. Konfigurácia vysielača základnej stanice pre sústavu GSM 900 je 4 + 4 + 2 a pre UMTS je 2 + 2 + 2. V súlade so Zákonom o odhade vplyvov na životné prostredie s podanou žiadosťou je verejnosť oboznámená prostredníctvom oznamovania v prostriedkoch verejného informovania, MS Liman III, MS Very Pavlović, MS Ivu Andrića a MS 7. júla. V lehote stanovenej zákonom neboli doručené mienky zainteresovaných orgánov, organizácií a verejnosti. Nositeľ projektu doručil rozhodnutie, ktorým sa investorovi Podniku pre telekomunikácie TELEKOM SRBIJA, a. s., Takovská 2, Belehrad, povoľujú vykonané práce a používanie RBS NS-ŠANTIĆ-NS70, NSU70, Nový Sad, na objekte pošty na Bulvári cára Lazara 73, na katastrálnej parcele č. 3926/10, k. o. Nový Sad II, Mesto Nový Sad, vy-

• OZNAMY •

dané zo strany Ministerstva životného prostredia, baníctva a územného plánovania, Úsek pre stavebníctvo, investície a stavebný pozemok, číslo 35-00-00008/2012-07 z 23. decembra 2011, ako i Zmluvu o prenájme nehnuteľností číslo 86851/1 z 3. septembra 2004, uzavretú medzi Verejným podnikom PTT doprava Srbija, Belehrad, Takovská 2, a Podnikom pre telekomunikácie TELEKOM SRBIJA, a. s., Belehrad, Takovská 2. S uvedenou žiadosťou nositeľ projektu priložil Odborné zhodnotenie zaťaženia životného prostredia (daný stav) v lokálnej zóne základnej stanice mobilnej telefónie NS-ŠANTIĆ-NS70/NSU70, číslo EM-2015-005/SO z 27. februára 2015 a DOPLNKY Odborného zhodnotenia zaťaženia životného prostredia (daný stav) v lokálnej zóne základnej stanice mobilnej telefónie NS-ŠANTIĆ-NS70/NSU70, číslo EM-2015-005/SO z 9. apríla 2015, ktoré vypracovalo akreditované Laboratórium W-LINE v Belehrade. Základná rozhlasová stanica mobilnej telefónie NS-ŠANTIĆ-NS70, NSU70 má celkovú efektívnu vyžiarenú silu od 1089 W (pre úseky 1 a 2) a 1087 W (úsek 3) pre sústavu GSM 900 a pre sústavu UMTS celková efektívna vyžiarená sila je 614 W (pre všetky tri úseky). Po rozoberaní žiadosti nositeľa projektu a údajov o predmetovej lokalite, charakteristikách a odhade možných vplyvov uvedeného projektu na životné prostredie a berúc do ohľadu, že predmetová základná rozhlasová stanica má efektívnu vyžiarenú silu väčšiu ako 250 W a môže mať významný vplyv na životné prostredie – bod 12 podbod 13 Telekomunikačné objekty mobilnej telefónie (základné rozhlasové stanice), Listiny II Vyhlášky o určovaní Listiny projektov, pre ktoré je odhad vplyvov záväzný, a Listiny projektov, pre ktoré sa odhad vplyvov na životné prostredie môže žiadať (Úradný vestník RS, číslo 114/08), tento orgán je v súlade s článkom 10 odsek 4 Zákona o odhade vplyvov a rozhodol, že je potrebný odhad vplyvov. Článkom 10 odsek 5 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie predpísané je, že rozhodnutím, ktorým sa určuje, že je potrebný odhad vplyvov projektu na životné prostredie, splnomocnený orgán môže určiť aj rozsah aj obsah štúdie o odhade vplyvov, čo je v tomto prípade aj vykonané. Okrem rozoberania intenzity vplyvov (vyjadrenej efektívnou vyžiarenou silou spotrebičov), splnomocnený orgán v konkrétnom prípade rozobral aj trvanie vplyvov – základná stanica predstavuje kontinuálny prameň žiarenia. Uplatňujúc princípy prevencie a opatrenia (článok 9 odsek 1 podbod 2 Zákona o ochrane životného prostredia, Úradný vestník RS, č. 135/04, 36/09, 36/09 – iný zákon, 72/09 – iný zákon a 43/11 rozhodnutie US), ktorým sa žiada, že každá aktivita musí byť plánovaná a realizovaná na spôsob, že medziiným predstavuje najmenšie riziko po ľudské zdravie, štúdiou treba dokázať, že pre predmetový projekt bude uplatnená najlepšia dostupná technológia, technika a výstroj. Berúc do ohľadu vopred spomenuté a predovšetkým špecifickosť lokality (husto osídlená obytná štvrť), nevyhnutné je vypracovať dokument, ktorým sa analyzuje a hodnotí kvalita činiteľov životného prostredia na určenom priestore, vzájomný vplyv jestvujúcich a plánovaných aktivít a určujú sa podmienky a opatrenia pre znemožnenie, zmenšenie a odstraňovanie škodlivých vplyvov na životné prostredie, ako i opatrenia v prípade nehôd, a zabezpečuje sa sledovanie vplyvov prameňa vyžarovania, a to sa výlučne môže zabezpečiť Štúdiou o odhade vplyvov na životné prostredie, ktorú by mal vypracovať multidisciplinárny odborný tím. Na základe uvedeného rozhodnuté je ako v dispozícii. Poučenie o opravnom prostriedku: Proti tomuto rozhodnutiu nositeľ projektu môže podať sťažnosť Pokrajinskému sekretariátu pre urbanizmus, stavebníctvo a ochranu životného prostredia v lehote 15 dní odo dňa prijatia rozhodnutia prostredníctvom tohto orgánu. Zainteresovaná verejnosť môže podať sťažnosť proti tomuto rozhodnutiu v lehote 15 dní odo dňa jeho zverejnenia v prostriedkoch verejného informovania, prostredníctvom tohto orgánu.

Mestská správa pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad na základe článku 10 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04 a 36/09) zverejňuje OZNÁMENIE o podanej žiadosti o rozhodovanie o potrebe odhadu vplyvov na životné prostredie projektu Nositeľ projektu TELENOR, s. s r. o., Omladinskih brigada 90, Nový Belehrad, podal žiadosť o rozhodovanie o potrebe odhadu vplyvov na životné prostredie projektu základnej stanice mobilnej telefónie NS Klisa 3, na katastrálnej parcele číslo 84/1, k. o. Nový Sad I, Mesto Nový Sad. Údaje a dokumentácia zo žiadosti nositeľa projektu možno dostať k nahliadnutiu v miestnostiach Mestskej správy pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad, Rumenačka 110, Nový Sad, v pracovné dni od 10.00 do 15.00 h. Všetci záujemcovia v lehote 10 dní odo dňa zverejnenia tohto oznámenia môžu svoju mienku v písanej forme doručiť na adresu Mestskej správy pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad.

Mestská správa pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad na základe článku 10 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04 a 36/09) zverejňuje OZNÁMENIE o podanej žiadosti o rozhodovanie o potrebe odhadu vplyvov na životné prostredie projektu Nositeľ projektu TELENOR, s. s r. o., Omladinskih brigada 90, Nový Belehrad, podal žiadosť o rozhodovanie o potrebe odhadu vplyvov na životné prostredie projektu základnej stanice mobilnej telefónie NS Adice 2, Ul. suvoborská č. 16, v Novom Sade, na katastrálnej parcele číslo 3743/12, k. o. Veternik, Mesto Nový Sad. Údaje a dokumentácia zo žiadosti nositeľa projektu možno dostať k nahliadnutiu v miestnostiach Mestskej správy pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad, Rumenačka 110, Nový Sad, v pracovné dni od 10.00 do 15.00 h. Všetci záujemcovia v lehote 10 dní odo dňa zverejnenia tohto oznámenia môžu svoju mienku v písanej forme doručiť na adresu Mestskej správy pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad.

21 /4648/ 23. 5. 2015

RTV Panoráma TELEVÍZIA VOJVODINA 2 Piatok 22. mája 19.30 Piesne v prednese účastníkov festivalu Stretnutie v pivnickom poli z roku 2003, III. časť 20.00 Dobrý večer, Vojvodina – kolážová relácia, TV Týždeň 20.45 Spektrum Nedeľa 24. mája 11.00 Dúhovka 11.30 Agrosféra

RÁDIO NOVÝ SAD 3 Predpoludňajší program Každý pracovný deň 8.00 – 10.00 Sobota 8.00 Správy, predpoludňajší program 8.30 Envirosféra 9.00 Správy Týždeň 8.00 8.05 9.05 9.30

Nedeľa Správy Vysielanie pre dedinu Pohľady k výšinám Vysielanie pre deti

Utorok 26. mája 10.10 Paleta – výber najlepších Popoludňajší program vysielaní z produkcie 15.00 Správy Slovenskej redakcie RTV Rádiošport (pondelok) Vojvodina titulkovaných po Kronika našich osád srbsky na prvom programe (utorok) TVV Hudobné vysielanie Pondelok – sobota 18.00 Denník REPRÍZY Sobota 23. mája 2.00 Repríza piatkových vysielaní a Palety 10.00 Repríza piatkových vysielaní a Palety Piatok 29. mája 16.45 Repríza nedeľných vysielaní

Inteen (streda) Súzvuky (štvrtok) Z každého rožka troška (piatok) Kaleidoskop (sobota) Hudobné relácie (nedeľa) 17.00 Rozhlasové noviny Vejár hudobných vysielaní Nočný program 23.00 Hudobné relácie (utorok) 23.00 Rozhlasová hra, hudobné relácie (sobota)

TV Týždeň prinesie príspevky o projekte Noc múzeí v Kovačici, o celovečernom koncerte Páračky v Boľovciach, o oslave Dňa školy v Petrovci, z poľnohospodárstva a o iných aktualitách z našich prostredí. Dúhovka prinesie príspevok o polstoročnej – najstaršej lokálnej rozhlasovej stanici vo Vojvodine – Rádiu Kysáč. O svojich priekopníckych začiatkoch, súčasnej situácii a neistej budúcnosti sa zmienia bývalí a terajší kysáčski rozhlasoví nadšenci. www.hl.rs

Pondelok – sobota 18.25 Začiatok vysielania 18.30 Zahraničný denník 18.50 Hit dňa, Moľa / Klenoty, Citáty 19.00 Zvon, spravodajská relácia 19.15 Kreslený film 19.50 Hit dňa, Reklamy 20.00 Filmy: Piatok 22. mája – Čierny jastrab zostrelený Sobota 23. mája – Need For Speed Pondelok 25. mája – 96 hodín – odplata Utorok 26. mája – Mladosť v ťahu Streda 27. mája – Krvavá lagúna Štvrtok 28. mája – Spaľujúci oheň 21.45 Hit dňa, Moľa / Klenoty, Citáty, Reklamy, Zvon 23.00 Záver vysielania

Každý pondelok 20.15 Hudobný mix

Každú sobotu 18.15 Výber z programu TV Pančevo

TV STARÁ PAZOVA Utorok – sobota 17.00 Správy 22.00 Správy Nedeľa 13.00 S vami a pre vás S vami a pre vás je kolážové vysielanie, ktoré obsahuje aktuality zo staropazovského prostredia, ale aj z iných slovenských prostredí. V rámci hodinového vysielania je aj náboženská časť pod názvom Hrad prepevný. Repríza v pondelok a stredu o 14.00, resp. o 22.05.

Informačno-politický týždenník

TV OBCE KOVAČICA Klenotnica (nedeľa, utorok, piatok) 16.00 – 18.00 Nedeľa 24. mája 16.00 Kronika týždňa Slovo na týždeň Deň školy v Kovačici Utorok 26. mája 16.00 Deň školy v Padine 160 rokov narodenia Alberta Martiša Čo nového v našom spoločenskom živote? Piatok 29. mája 16.00 Slovenský film: Šerif za mrežami Čo nového v našom chotári? Výber z programu TV Petrovec

Nedeľa 24. mája 18.30 Hit dňa, Reklamy, zostrih Molí 19.00 Zvon, prehľad udalostí týždňa 20.00 Kolážová relácia Nedeľa s vami: Výber z programu osláv Dňa školy v Petrovci 22.00 Film: Súboj titanov 24.00 Záver vysielania

Každý piatok 18.15 Výber z programu TV Kovačica

Sobota 30. mája 5.30 Repríza nedeľných vysielaní

TV PETROVEC

Erdevícky farár Mgr. Ján Vida

RÁDIO KOVAČICA Na modrej vlne – každý pracovný deň 15.05 Správy z regiónu 15.30 Stalo sa na dnešný deň 16.00 Správy z Kovačickej obce 16.10 Hlas ľudu ponúka (každý piatok) 16.20 Kalendárium 16.25 Udalosti dňa 16.55 Citáty do vrecka 17.00 Šport, Medicína, Školstvo, Poľnohospodárstvo, Kultúra 17.15 Zaujímavosti zo sveta 17.30 Humor 18.00 Správy z Kovačickej obce 18.10 Zaujímavosti zo sveta 18.15 Šport, Medicína, Školstvo, Poľnohospodárstvo, Kultúra 18.20 Citáty do vrecka 18.40 Poézia • RTV PANORÁMA •

KRÍŽOVKA ČÍSLO 21 RÁDIO STARÁ PAZOVA Utorok – piatok 18.00 Servis Na dnešný deň Meniny 18.15 Volíme melódiu dňa 18.30 Aktuality z obce a iných osád Poučky zo slovenčiny (streda) 19.00 Denník, informatívne vysielanie 19.15 Hudba 19.30 Oznamy, hudba a reklamy 20.00 Z nášho uhla, udalosti a ľudia Náboženské vysielanie Živé vody (streda) Tematické vysielanie Z minulosti (štvrtok) Sobota 15.00 Servis Na dnešný deň Meniny, Reklamy 16.00 Správy 16.05 Zvončeky, detské vysielanie 16.30 Oznamy a drobné oznamy 17.00 Volíme melódiu týždňa, resp. mesiaca, hudba a reklamy 18.05 Repríza štvrtkovej relácie Z nášho uhla 19.00 Nová relácia Aktuality z Vojvodiny, na spoločnej vlne rozhlasové stanice Báč, Báčsky Petrovec, Kysáč, Kovačica a Stará Pazova 19.30 Oznamy, drobné oznamy a z našich osád 20.00 Aktuality z mesta, repríza utorkovej relácie Z nášho uhla Nedeľa 7.00 Servis Na dnešný deň Meniny 7.30 Oznamy, hudba a reklamy 8.00 Správy 8.05 Hudba, servis 8.30 Slovo nášho Boha, náboženské vysielanie 9.00 Správy 9.05 Hudba a aktuality 9.30 Oznamy, hudba a reklamy

NOVOSADSKÁ TELEVÍZIA Každý pracovný deň 15.15 Objektív v slovenskej reči

• RTV PANORÁMA •

RÁDIO PETROVEC Utorok – piatok 10.40 Hit dňa 14.00 Dozvuky Sobota 10.00 Aktuality z Vojvodiny Nedeľa 10.00 Retrospektíva týždňa

V tajničke je meno a priezvisko slovenskej poetky, prozaičky a dramatičky, autorky literatúry pre deti a mládež (1899 – 1988). autorka: vpíšte ženské vpíšte druh hore ANNA zaviazala 2. časť argón (básnicky) obylniny DATELINA meno Ť A R tajn. BIČIAROVÁ

vyhovieť

Slovenská hudba každý deň 5.00 – 15.00. ochraňovala Svetová hudba každý deň 15.00 – 5.00. časť motora vsadil do rámu

inter city opyt. zám.

činnosť v spánku

Rakúsko

3. časť tajničky

TELEVÍZIA PANČEVO Nedeľa 24. mája 7.30 Repríza relácie Dobrý deň Streda 27. mája 19.30 Dobrý deň, kolážová relácia

TV VOJVODINY program vysiela na nasledujúcich kanáloch: pre územie Nového Sadu na 48., pre územie Subotice na 40. a pre územie Vršca na 39. Program v slovenskej reči sa vysiela na Druhom programe RÁDIO NOVÝ SAD Program v slovenskej reči sa vysiela na vlnovej dĺžke 100 a 107.1 MHz TV PETROVEC Program sa vysiela na kanáli 55; www.tvpetrovec.com; RÁDIO PETROVEC Program sa vysiela na vlnovej dĺžke 91.4 MHz TELEVÍZIA OBCE KOVAČICA Program sa vysiela na kanáli 52 RÁDIO OBCE KOVAČICA Program sa vysiela na vlnovej dĺžke 93,2 MHz RÁDIO STARÁ PAZOVA Program v slovenskej reči sa vysiela na vlnovej dĺžke 91.5 MHz TV STARÁ PAZOVA Program v slovenskej reči sa vysiela prostedníctvom lokálneho káblového operátora na kanáli 60 TELEVÍZIA PANČEVO Program sa vysiela na kanáli 39 NOVOSADSKÁ TELEVÍZIA Program sa vysiela na kanáli 60

prostriedok na lakovanie

meter ampér 1. časť tajničky

solmiz. slabika raj

vpíšte AVÁ

ponad

prelamuje ampér

upravuje vlasy

doktor verne prípravná časť

kredit AS HL DU spojka len ĽU

národná republika

vpíšte BAN asi

dramatik Stodola

lebo

jestvoval

karát

anno Domini

vojna

dlhá samohl. alt

ľahký čln

ROZLÚŠTENIE KRÍŽOVKY ČÍSLO 20 VODOROVNE: Moravčík, obedoval, Ri, adi, A, ker, Aram, ahoj, Ida, a, čakan, šla, mami, Tara, l, e, E, ančar, farma, aj, Ana, sane, NATO, lad TAJNIČKA: ŠTEFAN MORAVČÍK

Správne rozlúštenie KRÍŽOVKY 18 z čísla 18 Hlasu ľudu z 2. mája 2015 bolo: SVIATOK PRÁCE. Odmenu – knižné vydanie z produkcie NVU Hlas ľudu za správne rozlúštenie uvedenej krížovky získala: MARÍNA HOLÍKOVÁ, Ul. Nálepkova č. 14, 26 210 KOVAČICA. BLAHOŽELÁME. Správne rozlúštenia aj naďalej zasielajte DO 5 DNÍ ODO DŇA VYDANIA NAŠICH NOVÍN na adresu: NVU Hlas ľudu, Bulvár oslobodenia 81/V, poštový priečinok 234, 21 000 Nový Sad, PRE KRÍŽOVKU, alebo mailom na adresu: obsustova@hl.rs

21 /4648/ 23. 5. 2015

Šport

TURNAJ VETERÁNOV PIVNICKEJ SLÁVIE

Najväčší pohár do Kulpína Futbalisti Kulpína a Slávie pred finálovým zápasom

Juraj Pucovský Futbaloví veteráni pivnickej Slávie toho roku oslavujú dvadsať rokov nepretržitej a úspešnej činnosti. Jedno z podujatí, ktoré usporiadali k jubileu, bol turnaj štyroch mužstiev v sobotu 16. mája 2015 na ihrisku Slávie, ktoré hrali zápasy 2 x 25 minút. Po zápasoch pri večeri najlepším odovzdali trofeje, a potom sa všetci zabávali pri hudbe selenčského Cardio bandu.

Ljubičić a Šranka, kým strely Adámeka a Greksu brankár V. Chalupka zastavil, takže Hložančania piatu penaltu ani nekopali. Zápas rozhodoval Pivničan Đuka Keravica. BUDÚCNOSŤ– PANÓNIA 6 : 1 (2 : 1) V boji o tretie miesto vďaka gólom Zahorca, Greksu, Žemberyho, Bučíka, Čipkára a Šranku, Hložančania premohli presvedčivo Laliťanov, za ktorých na 1 : 2 skorigoval Matić. Je zaujímavé, že porazené mužstvo až tri góly inkasovalo za posledných päť min. zápasu.

pre hru rukou hráča Slávie rozhodca Valášek v 20. min. nenariadil penaltu, z ktorej Valentík vsietil vedúci gól. Vyrovnal Rajčan po rohovom kope Česka v 28. min. O niekoľko min. neskoršie Valentík, aj keď bol na trávniku, šikovne dorazil loptu do siete. Po krásnom úniku z pravej strany Koruniak prihral pred bránu a Valentík ľahko dosiahol hetrik. Domáci do konca iba skorigovali výsledok gólom Česka z penalty v 48. min. KULPÍN: Červený, Gajinov, Maľa, S. Chalupka, Babiak, Koruniak, Benka, Šimo, Milenković, Peťkovský, Čelovský, V. Chalupka, Rakić, Galádik, Haška, Zorňan, Valentík. SLÁVIA: Čobrda, Ćitanov, Blažek, Šimon, Zajac, Guba, Šiješ, Mirkov, Rajčan, Keravica, Stankov, Peťkovský, Česko, Valihora, Salčák, Milec, Zabunov.

SLÁVIA – PANÓNIA 3 : 2 (1 : 1) Najlepší hráč turnaja: Ján Benko Najprv sa stretli starí rivali, do- (prvý zľava v bielom drese) máca Slávia a lalitská Panónia. Od začiatku sa lepšie darilo hosťom, lebo už v 1. min. POHÁRE PRE VŠETKÝCH Kršić trafil brvno. V 15. min. Najväčší pohár za prvé miesto zaslúČobrda boxoval loptu, kto- žene poputoval do Kulpína, druhá bola rú potom Pivarov upravil Slávia, tretia Budúcnosť a štvrtá, posledná do siete. Vyrovnal Salčák lalitská Panónia. v 22. min. Rajčan v 27. min. Najlepším hráčom turnaja je Ján Benko obrátil výsledok a Kršić po (Budúcnosť Hložany), najlepším brankáKULPÍN – SLÁVIA prihrávke Pivarova vyrovnal rom Vlastislav Chalupka (Kulpín), najstar3 : 2 (1 : 0) v 34. min. Ž. Doroslavac ším hráčom Ján Benka (Panónia) a najVo finále sme viv 40. min. opečiatkoval lepším trénerom Milivoj Jovkić (Panónia). deli najkvalitnejší brvno brány Peťkovského. futbal. Obe mužstvá Víťazný gól domáci dosiahli V pokračovaní sa celkom pre- nevyužili niekoľko Najlepší brankár: V. Chalupka zneškodnil strelu dve min. pred koncom, keď Česko budili Kulpínčania, vytvárali si šancí predtým, ako Greksu z penalty z voľného kopu vypálil. Lopta tra- šance, ktoré zahadzofila jedného hráča hostí, oklamala vali Koruniak, ValenBUDÚCNOSŤ: Benka, Orosa – 3 : 2. tík, Milenković... V 48. Horvát, Zahorec, Benko, Zápas viedol Pivničan Jaroslav min. konečne Valentík Ljubičić, Adámek, Eliáš, Valášek. úspešne premenil treBučík, Greksa, Žembery, tiu príležitosť a umožSrnka, Šranka, Čipkár, KULPÍN – BUDÚCNOSŤ 1 : 1 (0 : 0) nil svojmu mužstvu, Lokić. (po penaltovom rozstrele 4 : 2) aby sa po kopaní pePANÓNIA: Oros, B. Už v 2. min. sa zranil brankár nált dostalo do finále. Doroslovac, A. Popović, Kulpína Červený, ktorého najprv Pre Kulpín zo značky Ljubenković, Brkić, B. niekoľko minút vystriedal Valentík, pokutového kopu Malivuk, Ristić, Ž. Doroa potom do konca turnaja chytal V. presní boli Valentík, slovac, Tancik, Vučenov, Chalupka. V prvom polčase lepšie Peťkovský, Benka, KoKršić, Pivarov, Benka, hrali Hložančania. Po prihrávke runiak a Gajinov traDimić, M. Erdeljan, Ljubičića Žembery hlavou otvoril fil brvno. Z mužstva Matić. skóre v 38. min. zápasu. Budúcnosti trafili len Predstavitelia klubov s odmenami

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

• ŠPORT •

PRVÁ JUHOBANÁTSKA LIGA

Štyri góly Gigovića BUDUĆNOST – SLÁVIA 1 : 0 (1 : 0) Ján Špringeľ

ni pri druhej prehre nehrali slávisti kompletní. Chýbali zranení Radenković a D. Čížik. Na pracovnom mieste museli byť Milošević, Gigović a Ivanišević. Kovačičania odcestovali do Alibunára jedenásti, v zostave bol znovu brankár Pejčinović medzi útočníkmi. Jediný gól vsietili hos-

Nezadržateľný: strelec štyroch gólov Slobodan Gigović (modrý dres číslo 17)

Ledva čakajú koniec HAJDUŠICA – POLET 1 : 4 (0 : 4)

• ŠPORT •

MESTSKÁ LIGA ZREŇANIN – A SKUPINA

Radosť aj v Kopove Suzana Kokavská

OMLADINAC – HAJDUŠICA 3 : 0 (2 : 0) Teraz je už celkom jasné, že morálka u futbalistov Hajdušice úplne klesla, akoby ledva čakali koniec majstrovstiev. Aj do Deliblata odcestovalo iba jedenásť hráčov, prevažne náhradníkov, ktorí sa pokúsili čeliť motivovanejším domácim futbalistom. V prvom polčase sa im to ako-tak darilo. V polovici polčasu mali aj peknú príležitosť ujať sa vedenia. Ružić vybehol sám pred brankára Omladinca, ale strieľal vedľa. Nuž a potom v posledných minútach polčasu centrovanú loptu pred bránu Hajdušice domáci útočník hlavičkoval do siete brány Melicha – 1 : 0.

SLÁVIA – MLADOST (O) 4 : 1 (2 : 1) Gólstrojca Gigović pokoril Mladost štyrmi gólmi. Pri prvom v 17. min. a druhom v 30. min. dal góly po centroch S. Dudáša. Pri úvodnom z pravej, na znásobenie z ľavej strany. Jediný gól pre Omoljicu strelil ich najlepší hráč, talentovaný Milan Savković ľavačkou z voľného kopu z osemnástich metrov – 2 : 1. Pri treťom brankár Krstić rozohral

Gigovića diaľkovým výkopom až po ľavý bok šestnástky hostí, najlepší strelec Slávie prekabátil dvoch obrancov a záverom aj brankára – v 79. min. bolo 3 : 1. Skóre zápasu uzavrel päť minút pred koncom z pravej strany veľkého vápna po presnej prihrávke Petkovića – 4 : 1. SLÁVIA: Krstić, Sachter (Strakúšek), P. Čížik, Ján Čerňoš, Radenković, Bíreš (Milošević), Ivanišević, Petković, Vulišić, Gigović, S. Dudáš (Vukajlović). K postupu do Banátskej ligy chýba Kovačičanom iba bod. Na nedeľu 24. hrajú v susednej Barande a v stredu 27. mája doma s Hajdušicou.

AŠK – PROLETER 2006 2 : 0 (1 : 0)

Vladimír Hudec mimoriadnom kole Hajdušičania uvítali mužstvo Polet z Izbišta. Hostia od začiatku dali najavo, že nemienia prehrať, zahrali naplno a v prvom polčase až štyrikrát prekonali brankára Melicha. Tak splnili plán a v presvedčení, že Hajdušičania nemôžu dohoniť taký náskok, iniciatívu v pokračovaní prenechali domácim futbalistom. Nádej domácim futbalistom, že môžu zmeniť výsledok, dal Đapa, ktorý z voľného kopu korigoval výsledok. HAJDUŠICA: Melich, Lipták, Miksád, Folťan, Stojkovski (Glogovac), Đapa, Mladenović (Cziczai), Anđelovski, Demse, Radović, Ružić.

titelia z penalty v 47. minúte. SLÁVIA: Krstić, Sachter, Ján Čerňoš, Strakúšek, P. Čížik, Petković, Vulišić, Vukajlović, Bíreš, Pejčinović, S. Dudáš.

F Márna nádej: Branislav Đapa (FK Hajdušica) Už v prvých minútach pokračovania domáci zvýšili náskok a v 72. min. aj tretíkrát matovali Melicha. Stroskotala tak aj tá posledná nádej Hajdušičanov, že si môžu vybojovať záchranu v lige. Teoretické šance Hajdušičania ešte stále majú, ale aby sa to splnilo, musia všetky štyri zápasy do konca vyhrať, pričom ostatní konkurenti o zostup prehrať, takže teraz je už celkom jasné, že na rok Hajdušičania budú súťažiť v Druhej juhobanátskej lige. HAJDUŠICA: Melich, Lipták, Miksád, Pomorišac, Mršić, Cziczai, Đaković, Anđelovski, Glogovac, Đapa, Ružić. Výsledky 26. kola: Jugoslavija – Budućnost 2 : 1, Slávia – Mladost (O) 4 : 1, Mladosť (V) – Radnički 1 : 1, Omladinac – Hajdušica 3 : 0, Polet – Crvena zvezda 5 : 1, Sloga – Partizan 2 : 0, BAK – Jedinstvo Stević 4 : 2, Vojvodina – Vulturul 4 : 0.

utbalisti aradáčskeho AŠK minulú nedeľu prvýkrát tejto jari vyhrali na vlastnom ihrisku. Radosť z výhry je o to väčšia, ak vieme, že porazili zreňaninský Proleter 2006, ktorý si už zabezpečil postup do vyššej ligy. Predtým Aradáčania zaznamenali štyri remízy, dvakrát prehrali, a tak sa dostali do nebezpečného Strelec druhého gólu Bretšnajder pásma zostupu. v akcii Zápas sa od začiatku hral v rýchlom tempe. Pred prvým dovolili súperovi, aby sa dostal k gólom domáci mali niekoľko ne- bráne. V 64. min. po jednom útoku presných kopov, ale aj Proleter hostí Prodanović vykopol loptu jedinú šancu už v 10. min., ktorú ďaleko od brány, Mijić prihral Brebrankár Kurtešan pekným zákro- tšnajderovi, tento bol úspešnejší kom zneškodnil. Nuž a potom v od brankára Proletera a priniesol 27. min. Rajčević z voľného kopu veľkú radosť svojmu celku a poz asi 30 metrov zaslal loptu do šest- četným fanúšikom. nástky. Brankár Proletera sa zrazil AŠK: Kurtešan, Apostolović, so svojím spoluhráčom, vypustil Prodanović, Striško, Birmanac loptu, čo využil Ďuríček a zaslal ju (Novaković), Ďuríček, Bretšnajdo nechránenej siete. der (Čeman), Rajčević, Mijić, VeAradáčania podobne hrali aj sin, Gál (Korać). v druhom polčase. Útočili a neSnímka: I. Pančić

Obecná liga Šíd Stanislav Stupavský

Omladinac Molovin – Jednota Ľuba 4 : 2. Agónia Ľubanov pokračuje, čo potvrdilo aj hosťovanie v Molovine. Strelci pre hostí boli Ćalić a Mrđanović. Jednota Šíd – OFK Bikić 4 : 3. Šíďania konečne získali tri body. Pre

výhru nad Bikićanmi stačili góly Chrčeka 2, Farkaša a Đurđevića. Hajduk Višnjićevo – Graničar Jamena 3 : 1. Strelci Rakić, Janković a Runtić sa postarali o víťazstvo domáceho Hajduka. OFK Bačinci – OFK Binguľa 4 : 0. Prehra hostí sa mohla očakávať, aj keď nie taká presvedčivá.

21 /4648/ 23. 5. 2015

Šport

Rozhodla Premohli bojovných hostí skúsenosť NOVOSADSKO-SRIEMSKA LIGA

BUDÚCNOSŤ – CRVENA ZVEZDA 4 : 2 (0 : 1)

SREMAC – SLOGA 2 : 0 (1 : 0)

Ján Murtin

Sadu potom zahrali útočnejšie, takže bolo šancí na oboch straložančania zaslúžene porazili nách. Náhradník Ardalić v 80. min. dobrý a bojovný celok C. zvezda prekonal Subašića pre 3 : 1, ale z Nového Sadu. Pred iba 150 už v nasledujúcej minúte Terzić divákmi na výbornom trávniku od skorigoval výsledok a domáci mali prvého hvizdu rozhodcu Surlu z Inđije znova len gólový náskok. Do konca domáci mali prevahu, loptu v nohách, zápasu Mitrović z troch šancí využil ale konkrétne šance sa im nenaskytli. iba tú poslednú v 89. min. V 15. min. po chybe záložníkov Žlté karty na tomto zápase doa faule na hranici trestného územia stali N. Kobilarov a M. Kobilarov. skúsený Petković nedal žiadnu BUDÚCNOSŤ: Knežević, Uglješancu brankárovi Kneževićovi a traša Joksimović, Štefek, M. Kobifil roh brány – 0 : 1. Potom sa do larov, Alić, Rodić, N. Kobilarov, konca polčasu vyznamenal aj branOžvát (Marković), Krstić (Ardakár Novosadčanov Subašić, ktorý lić), Lukić (Trusina), Mitrović. efektne likvidoval strely Lukića, Výsledky 26. kola: Budúcnosť Krstića a Ožváta. Dobre triafa – C. zvezda 4 : 2, Sremac – Sloga Po zmene strán Budúcnosť pre- hlavou: Slavko 2 : 0, Kabel – Kupinovo 1 : 2, stala hrať cez stred ihriska, agilnejší Rodić (Budúcnosť Mladost – ŽSK 2 : 4, Omladinac boli krídelní útočníci N. Kobilarov Hložany) – Jednota 5 : 3, Ljukovo – Hajduk a Mitrović. To už v 55. min. prinieslo vyrov- 3 : 2, Jugović – Index 4 : 1, LSK – Borac 3 : návajúci gól N. Kobilarova. V 58. min. presne 0. hlavičkoval Rodić – 2 : 1. Hostia z Nového Foto: J. Pucovský

Postup majú v hrsti

Desiati, a neprehrali! HERCEGOVAC – SLÁVIA 1 : 1 (1 : 0)

Ján Šuster

Matej Bzovský omáci už v 8. min. viedli 2 : 0 gólmi Petkovića a Manceho. Na záver prvej štvrťhodine zápasu v Nových Bánovciach A. Lukić skorigoval z voľného kopu. Do polčasu 100 divákov videlo ešte jeden gól v sieti Pazovčanov, ktorého autorom bol Živković v 33. min. Aj na začiatku druhého polčasu nový majster ligy rýchlo dosiahol dva góly. Najprv Petković trafil v 52. min., a potom Haska v 58. min. zvýšil na 5 : 1. Záver opäť patril pazovskému mužstvu, ktoré prostredníctvom Igrača v 79. min. z penalty a 80. min. zjemnili vysokú prehru. JEDNOTA: Milošević, Blagojević (G. Lukić), Jelović (Stegnjajić), Šuša (Igrač), N. Bojić, M. Bojić, Maksimović, Uzelac, A. Lukić, Jašo, Šestović.

www.hl.rs

rdevíčania do Vojky odcestovali s okypteným mužstvom, lebo pre zranenia a žlté karty nemohli hrať Simeunović, Považan, Grković a Tojagić. Preto na striedačke povedľa trénera Mitu Ninkovića Sloga nemala ani jedného náhradníka. Mužstvo Sremca využilo domáci trávnik a skúsenosť svojich futbalistov. Kolarov v 33. min. nepríjemne prekvapil mladého brankára Savića, strelil z dvadsiatich metrov a trafil sieť – 1 : 0. Niekoľko šancí mali aj hostia z Erdevíka, no nepodarilo sa im dosiahnuť gól, lebo obrana Sremca vždy načas odčinila nebezpečenstvo. V druhom polčase domáci dali ešte jeden gól, strelcom bol Đurčin v 68. min. Vojčania viac túžili po víťazstve, a preto si ho zasúžene aj vybojovali. SLOGA: Savić, Babić, Matić, Vuković, Pendo, Raičević, Bosanac, Bojanić, Kovačević, Miščević, Rankić.

MEDZIOBECNÁ LIGA BÁČSKA PALANKA – PRVÁ TRIEDA

OMLADINAC – JEDNOTA 5 : 3 (3 : 1)

Károly Vig

lović sprava zacentroval, lopta preletela všetkých hráčov, na ivničania remizovali v Gajopačnej strane ju dočkal Vlasdobre s vedúcim mužtislav Kuchta a ostrou strelou stvom ligy. Možno ani tí trafil horný roh brány bezmocnajvernejší fanúšikovia nemali ného brankára Hercegovca nádej, že si Slávia prinesie bod Draškovića – 1 : 1. z horúcej pôdy, lebo jej chýSLÁVIA: J. Čobrda, Milec, bali Marek, Nímet a Petrović. Vladimír Kuchta, Séč, Vig, Úspech hostí je tým väčší, lebo Baláž, Vachula, M. Žigmund, od 38. min. hrali desiati, bez Vlastimír Kuchta (Cibula), J. vylúčeného Viga. Žigmund (Pintír), Čolović. Vyzerá, že si domáci mysleli, Pionieri Slávie porazili rovesako ľahko získajú body, čo níkov ČSK Pivara v Čelareve 2 : sa im na konci vypomstilo. 0. Oba góly dal Sič. Najprv v 36. min. domáci hráč Výsledky 16. kola: HerceHorvatić z voľného kopu trafil govac – Slávia 1 : 1, Kriváň žrď. V poslednej min. prvého Prekonal Draškovića: Vlasti– Soko 3 : 1, Borac – Bački polčasu Čobrda predsa kapitu- slav Kuchta (Slávia Pivnica) hajduk 3 : 1, Bačka – Mladost loval. Hrnjez predtým prekľuč2 : 3, Vajska – Neštín 3 : 1. koval niekoľkých hráčov, centroval pred bránu Program 17. kola: Bačka – Hercegovac, a Smajić rozvlnil sieť – 1 : 0. Mladost – Vajska, Neštín – Borac, B. hajduk V druhom polčase Hercegovac útočil, no obra- – Kriváň, Soko – Slávia. na Slávie vynikala bojovnosťou. Pivnické mužstvo sa spoliehalo na protiútoky. Tak v 78. min. ČoFoto: J. Pucovský

Informačno-politický týždenník

• ŠPORT •

Sedem V Silbaši uchvacujúcich 27 : 0! kariet v jednej U minúte! MEDZIOBECNÁ LIGA BÁČSKA PALANKA – DRUHÁ TRIEDA

NAŠA HVIEZDA – BORAC 4 : 0 (2 : 0)

Juraj Pucovský

ale aj mnohých divákov, medzi nimi i trénera Popovického, ktorí tento nezvyčajný gól nevideli.

min. prekonal Jarića a radosť na silbašskom ihrisku sa začala. Hostia ž pred zápasom na ihrisku v Silz Vizića nehrali ani tak zle v poli, ale si baši vládlo nevypracovali žiadnu zrelšiu slávnostné šancu. Predsa v 62. min. po ovzdušie, lebo jednej skrumáži sa prvýkrát mužstvu Našej tejto jari mohla vlniť sieť ishviezdy stačil aj tého Plavšića, keď lopta skôr bod v súboji s Vináhodne trafila miesto, kde zićanmi, aby posa spája pravá žrď a brvno. stúpilo. Zverenci NAŠA HVIEZDA: Plavšić, Jovana PopovicS. Danilov, Torić (Banović), kého však chceli Grňa, Đaković, Zelen, Ž. výhru, a to bez inDanilov, Bulatović, Gašić, kasovaného gólu, Zbućnović (Pejak), Čelovaby tak potvrdili ský (Ninkov). úspešnú jar. Pionieri Našej hviezdy Všetko to, čo Futbalisti Našej hviezdy (prúžkované dresy) všetkých porazili Bačku z Despotova Silbašania chceli, šesť jarných zápasov zohrali bezchybne 5 : 1 (5 : 0). Tri góly dal Đokić aj sa im splnilo. a dva razy trafil Petrović. Na lopatky položili mužstvo Borca Útočne hrali domáci aj v druhom Výsledky posledného 12. kola: z Vizića, bolo to ich šieste víťazstvo polčase, vytvárali si šance, ale Bula- Naša hviezda – Borac 4 : 0, Sloga – v šiestom jarnom zápase s uchva- tović, Zbućnović, Gašić, Čelovský... Slavija 3 : 2, Budućnost – Jednota cujúcim gólovým pomerom 27 : 0! zaveľa nemohli trafiť. Keď v 55. min. 4 : 1. Domáci podporení hlučnými fa- obranca Borca Davidović dostal núšikmi začali naplno. V 15. min. stre- červenú kartu za nadávku od rozlu Čelovského brankár Jarić vyrazil na hodcu Marka Bojanića, bolo jasné, 1. Naša hviezda 12 11 0 1 42 : 7 33 roh. V 18. min. Sriemčania faulovali že domáci ľahko splnia svoj cieľ. Tretí 2. Jednota 1950 12 9 1 2 36 : 17 28 Bulatovića na 18 metrov od brány gól pripravil Zbućnović a Bulatović 3. Budućnost 12 6 4 2 33 : 20 22 a Zbućnović presnou strelou trafil iba dorazil loptu do opustenej brány 4. Borac 12 5 1 6 25 : 27 16 ľavý roh brány Borca – 1 : 0. Dvad- – 3 : 0. Skutočné ovácie oduševne5. Proleter 12 2 2 8 11 : 27 8 sať min. neskoršie neúnavný Grňa ného obecenstva dostal najstarší 12 3 0 9 11 : 37 8 sprava prízemnou strelou prekvapil hráč domácich Nikola Pejak, ktorý 6. Sloga (-1) 7. Slavija 12 1 2 9 15 : 40 5 nielen solídneho brankára Jarića, po centri Bulatovića hlavou v 89.

NOVOSADSKÁ OBLASTNÁ LIGA

Keď nedáš – dostaneš! TATRA – SOFEKS 1 : 1 (1 : 0)

Pavel Pálik

si 150 divákov iste spokojní opustili ihrisko, lebo sledovali pekný zápas. Domáci boli bližšie k víťazstvu, ale im to predsa nevyšlo. V 3. min. Milunović mal šancu, v 21. a 38. min. góly nedosiahli ani Grijak a Trojanović. Konečne v 40. min. Grijak prenikol z ľavej strany a zboku vypálil pod žrď – 1 : 0. Začiatkom druhej časti domáci mali ešte dve veľké príležitosti, takže mohli potvrdiť víťazstvo. No ako sa to vo futbale často stáva, • ŠPORT •

stalo sa aj v Kýsači: keď nedáš – tak dostaneš! V 75. min. po rohovom kope z pravej strany, keď to nikto nečakal, Pribičević hlavou vyrovnal. Lepšie kondične pripravení hostia z Futogu potom získali prevahu, v 82. min. mali šancu obrátiť výsledok, ale na šťastie domácich nepodarilo sa im to. Mužstvo Tatry musí byť spokojné s jedným bodom, aj keď pri lepšej streleckej pohotovosti mohli domáci tento zápas vyhrať. TATRA: Privizer, Kohút, Ábelovský, Milanov, Lukić, Jambrich,

Klaić, Martinko, Grijak, Milunović (Budík), Trojanović. Výsledky 26. kola: Susek – Šajkaš 5 : 0, Veternik – Futog 5 : 3, Vinogradar – Proleter 0 : 0, Mladost – Dinamo 5 : 2, Sirig – Jedinstvo 3 : 2, Fr. partizan – Petrovaradín 1 : 1, Tatra – Sofeks 1 : 1, TSK – Slavija 0 : 1. Program 28. kola: Šajkaš – Proleter, Veternik – Dinamo, Mladost – Petrovaradín, Fr. partizan – Slavija, Susek – Futog, Vinogradar – Jedinstvo, Sirig – Sofeks, Tatra – TSK.

BUDUĆNOST – JEDNOTA 1950 4 : 1 (2 : 1)

Ján Murtin

poslednom kole hložianska Jednota zaslúžene prehrala v dedine Parage, napriek tomu, že už v 6. min. Čipkár matoval Markovića. Potom akoby sa prestal hrať futbal, lebo domáci začali atakovať na hostí, pričom ich tréner Michal Koruniak márne krotil. Ďalšie šance nevyužili M. Hataľa, Molnár a Zarić. Domáci vyrovnali v 44. min. po brutálnom zákroku Fabóka nad Drieňovským, ktorý zostal ležať na tráve. Kým hostia očakávali, aby domáci prerušili akciu, lopty sa zmocnil záložník Vujinović a prekonal Pagáča, ktorý sa ho v tom ani nepokúsil znemožniť! Čo sa potom stalo? Rozhodca Malešević z B. Palanky potrestal piatich revoltovaných Hložancov žltými kartami (Drieňovský, Lončar, Ralević, Čipkár a Pagáč), ako aj domácich Fabóka a strelca Vujinovića. V posledných chvíľach nadstavených sedem minút prvého polčasu Mirković prízemnou strelou prekonal Pagáča – 2 : 1. V druhom polčase Hložančania viac útočili, ale Budućnost prostredníctvom Huďana v 57. min. a Popova v 58. min. stanovila konečný výsledok. Pri stave 4 : 1 Zarić trafil žrď a Lončar brvno. Žlté karty v tejto časti dostali hostia Zarić a Đumić, ako aj domáci hráč Fabók v 73. min., a keďže mu to bola druhá, musel von z trávnika. JEDNOTA: Pagáč, Đumić, Supek, Drieňovský, Ralević, Zarić, M. Hataľa, Molnár, Čipkár, Horvát, Lončar.

21 /4648/ 23. 5. 2015

Šport FUTBALOVÁ ŠKOLA V PETROVCI A JEJ PÄTNÁSŤ ROKOV

bol dlhšie, a tak ako futbalista, tak aj ako člen správy som nadviazal kontakty a priateľstvá, bez ktorých nielen klub, ale ani takéto združenie nemôže existovať. Alebo existovať úspešne.“ Pavel Hansman Škola má už pätnásť rokov? PROGRAM OSLÁV „Veľmi ma teší, že škola lebo tri otázky prvéUž v piatok 22. mája 2015 nainštalovali v tzv. úspešne funguje. V jej čele sa mu predsedovi tohto sklenenej sále vo Vrbare výstavu fotografií a striedajú obetaví a odborní združenia, bývalému trofejí pod názvom Futbal, to je hra. V sobotu 23. ľudia. Deti trénujú a súťažia. futbalistovi, predsedovi FK mája deti budú hrať futbal so svojimi rovesníkmi V poslednom čase aj v zimMladosť v pohnutých časoch, z Martina, Belehradu, Vrbasu a Nového Sadu nom období. A nielen súťažia, diplomovanému právnikovi a v nedeľu 24. mája o pätnástej vo veľkej sále ŠC ale aj vyhrávajú. Klubové a iné Pavlovi Severínimu. Vrbara bude slávnostné zasadnutie venované miestnosti krášlia početné poVo Vrbare ste najprv bepätnásťročnej futbalovej škole a videoprezen- háre, diplomy a uznania. Ale hali za loptou, potom ste najväčším úspechom školy je, že tácia materiálu z tréningov, zápasov, turnajov lopty a iné potrebné veci vytvára základ pre dorastencov, a zájazdov. zabezpečovali všetkým a potom i prvé mužstvo MladosPavel Severíni kategóriám futbalistov ti. Už na samom začiatku škola ten celok. Aby sa zachovalo meno, ako čelný človek Mladosti „Preto, lebo ak človek voľačo má ktoré Futbalovému klubu Mladosť vyprodukovala šiestich futbalistov, a člen správy. V roku 2000 ste sa rád, tak sa na tom poli snaží i niečo a petrovskému prostrediu patrí. Keď o ktorých záujem prejavil jeden znovu vrátili do školy, do futba- urobiť. Nielen dokázať a dokázať sme futbalovú školu zakladali, tak vojvodinský ligista. Mnohí žiaci už lovej. Prečo? sa, ale urobiť pozitívny krok pre nevykrikovali všetci hurááááá. Medzi vo futbale zložili tie najťažšie skúšky, nimi i vplyvní ľudia klubu krútili stali sa oporou petrovského futbalu hlavou. Snažili sme sa ich tak trochu a dokonca i vedenia FK Mladosť. OBLASTNÁ LIGA ÚFZ NOVÝ SAD ignorovať a opierať sa o základ. Ani Preto sme školu i zakladali. Som na jednom dome neexistujú dva rád, že je to tak,“ podčiarkol prvý základy. Iba jeden, a tým nám boli predseda futbalovej školy v Petrovci rodičia detí, ktorí bezpodmieneč- Pavel Severíni a pohľad upriamil na ne podporili našu ideu. Súhlasili zelený trávnik vo Vrbare. Nuž, aká je tá futbalová prís tým, aby ich deti športovali, aby chodili do Vrbary, a tam hrávali tomnosť vo Vrbare? „Nielen naša Vrbara je zrkadlom futbal. Samozrejme, pod dozorom odborníkov a za podpory nielen spoločnosti. Všetci vieme, v akej siHAJDUK – MLADOSŤ 3 : 3 (2 : 1) klubového vedenia, ale i rodičov tuácii sa nachádza naša spoločnosť, Juraj Pucovský V druhom polčase vyrovnal na a sponzorov. Futbalová škola bola náš štát. Sledujem šport a futbal 2 : 2 Celin z voľného kopu z veľkej mojím pokračovaním v športe. Na aj v iných prostrediach a môžem peknom počasí na krásne vzdialenosti, možno to bolo aj celých zelenom trávniku som nebol dlho, konštatovať, že u nás to ani nie je upravenom trávniku v Čuru- 35 metrov. Čoskoro Čuružania opäť lebo mi to zdravie nedovoľova- také zlé, ako v bližšom a ďalšom gu mužstvá zohrali kvalitný získali náskok. Po prihrávke Mijina lo. Ako člen správy som v klube okolí.“ výsledok vyrovnal náhradzápas. Hostia z Báčskeník Torbica. Pred koncom ho Petrovca v prvom zápasu pred domáceho polčase boli omnoho brankára vybehol sám Vlalepší, ale sa z náskoku isavljević, ale trafil iba žrď. tešili futbalisti Hajduka. MLADOSŤ: Fejdi, BaPredseda Janko Pavlis biak, Celin, Vuković, nám povedal, že domáci Fábry, Jakuš, Severíni, futbalisti v prvom polMilićević (Pavlis), Vlaisa- STARI GRAD – KULPÍN 4 : 0 (0 : 0) čase iba dvakrát prešli vljević, Kajtez (Torbica), Gavra Govorčin na polovicu Petrovčaale brankár Ćurković strelu tohto Mijin. nov a vsietili dva góly! druhého kryl. Výsledky 26. kola: Prvý po rohovom kope Presný z penalty: Domáci v druhom polčase nastoutbalisti Kulpína znova zle poMaglić – Sutjeska 3 : 1, a druhý z diaľky, takmer Momčilo Vuković chodili na hosťovaní. V pred- lili ešte prudkejšie tempo. Výsledok Hajduk – Mladosť 3 : 3, z tridsiatich metrov. mestí Báčskej Palanky mužstvo, sa dlho nemenil a Kulpínčania by (Mladosť Petrovec) Proleter – Vojvodina 1 : ktoré bojuje o záchranu v lige, de- boli spokojní aj s remízou. A poPo faule nad Mijinom rozhodca nepískal penaltu pre Mla- 2, Mladost radost – Krila Krajine klasovalo hostí z Kulpína. tom odrazu začal dúchať prievan dosť, ale to urobil trochu neskoršie, 0 : 1, Budućnost – Titel 2 : 1, Stari Je zaujímavé, že domáci v 25 v obrane hostí zo všetkých strán... keď domáci obranca zahral rukou grad – Kulpín 4 : 0, Borac – Obilić 7 kolách dosiahli iba 16 gólov a sieť Od 73. min. po 86. min. Kulpínčania v šestnástke. Vuković bol istým : 0, Tvrđava – Bečej 4 : 3. Kulpínčanov rozvlnili štyrikrát. až štyrikrát vyberali loptu zo svojej Foto: J. Pucovský Možno sparné počasie a nerovný siete. Za štrnásť minút futbalová strelcom z bieleho bodu. trávnik boli príčiny pre lepší výkon pohroma! Takýmito slabými výkonmi hostí, ale rovnaké podmienky mali PRÍĎTE DO VRBARY! sa FK Kulpín nepodarí zachrániť sa aj domáci. Stari grad zaútočil od začiatku, v lige! Možno je aj reálnejšie hrať V utorok 26. mája 2015 v petrovskej Vrbare bude reprezentačný futbal ale si nevytváral šance. V 20. min. v nižšej súťaži, lepšie sa zorganizovať mladších kategórií. Najprv o 13. hodine sa stretnú výbery FZ Vojvodina Chalupka sa ocitol zoči-voči s bran- a spoliehať na vlastné kádre. a FZR Západné Srbsko (futbalisti narodení roku 2002). Potom o 14.30 KULPÍN: Botorić, Haška (Ignkárom, no tento bol úspešnejší. h na trávnik vybehnú tímy FZ Vojvodina a FZR Západné Srbsko (hráči Strela útočníka domácich v 27. jatović), Stajić, Vučković, Lakić, ročníka 2001). Hostiteľ mladých futbalistov našej krajiny, domáca FK min. skončila vedľa brány. V 35. Kolarski (Zečević), Mirković, Trišić, Mladosť pozýva milovníkov futbalu, aby prišli do Vrbary. min. sa pokúsili Chalupka a Stajić, Ivković, Radević, Chalupka.

Neexistujú dva základy A

Kvalitný futbal v Čurugu

Knokaut za štrnásť minút!

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

• ŠPORT •

1 : 0 v 18. min.: Branislav Zbućnović po faule nad Nikolom Bulatovićom z voľného kopu trafil sieť Borca

Zaslúžená radosť futbalistov a fanúšikov Našej hviezdy

TITUL KONEČNE V SILBAŠI

Naša hviezda vyššie vzlietla Juraj Pucovský

užstvo silbašskej Našej hviezdy od jesene bude opäť súťažiť v Medziobecnej lige Báčska Palanka – prvej triedy. Zverenci trénera Jovana Popovického si to zaslúžili najmä vďaka výbornej jarnej bilancii, keď vyhrali všetkých šesť zápasov. Silbašania jesennú polosezónu skončili na druhom mieste s jedným bodom menej od novozaloženého hložianskeho FK Jednota 1950. Posilnené mužstvo niekoľkými skúsenými hráčmi: Bulatovićom, Zbućnovićom, Čelovským, Plavšićom, Zelenom..., v jarnej odvete rozdrvilo všetkých svojich súperov. Rad radom pred naladeným mužstvom Našej hviezdy padali Slavija Bođani 5 : 0, Jednota Hložany 6 : 0, Budućnost

Parage 2 : 0, Sloga Plavna 7 : 0, Proleter Karađorđevo 3 : 0 a napokon v nedeľu 17. mája 2015 aj Borac Vizić 4 : 0. Šesť zápasov, šesť víťazstiev a priam neuveriteľný gólový pomer 27 : 0! Titul je v Silbaši, pohár vo vitríne Našej hviezdy, status člena vyššej súťaže zabezpečený. Pre agilné vedenie v čele s predsedom Mikom Laćarkom veľká radosť a odplata za vynaložené úsilie, čas a vložené prostriedky. Po zaslúženom oddychu Silbašania musia začať prípravy na účasť vo vyššom stupni. Od roku 2009, keď po sedemročnej prestávke znova obnovili činnosť Našej hviezdy, tento tím sa prvýkrát z najnižšej ligy prebojoval hore. Zaslúžene, presvedčivo, brilantne, a preto im prajeme ďalšie dobré výsledky aj v novej futbalovej spoločnosti.

2 : 0 v 38. min.: Mirko Grňa (prvý sprava sa raduje) prízemnou strelou zboku prekvapil brankára Ljubu Jarića

3 : 0 v 71. min.: Nikola Bulatović (zaklonený hráčom Borca) trafil nechránenú sieť

Šancu Zbućnovića v 65. min. zneškodnil brankár Jarić Kapitán Mirko Grňa s pohárom, ktorý mu odovzdal Dragoslav Đerman, tajomník OFZ Báčska Palanka

• ŠPORT •

4 : 0 v 88. min.: strelcom bol najstarší hráč Nikola Pejak

21 /4648/ 23. 5. 2015 Fanúšikovia Našej hviezdy počas celého zápasu hlučne podporovali nových majstrov ligy

Dnešné mužstvo Slávie (2015)

Futbalová sekcia TJ Sokol v Pivnici (1927)

NAŠE ŠPORTOVÉ KOLEKTÍVY

Futbalový klub Slávia Pivnica

Člen FK Vojvodina Dominik Dinga a reprezentant Srbska

Prvú futbalovú loptu do Pivnice doniesol majetný občan Kubinec (Botoš) v ďalekom roku 1926. Vtedy pri TJ Sokol založili futbalovú sekciu, kde žiaci a študenti počas letných prázdnin hrávali zápasy, keďže sa sedliacka a robotnícka mládež nezapojila. Pre nedostatok peňazí a slabý záujem o futbal sekcia zanikla. Prvý FK v Pivnici pod názvom Jánošík založili roku 1935. Predsedom sa stal Michal Šimek a v správe boli Štefan Durgala, Karol Týr, Pavel Mocko a iní... Nezištne pomáhali štedrý mecenáš Štefan Lamoš, jeho brat Pavel a Michal Kyseľa. V Jánošíku hrávali tak Slováci, ako aj Srbi. Počas okupácie klub sa menoval ŠK Pivnica a v radoch NOV sa zúčastnili všetci hráči. Brankár Vladimír Po vojne, v máji 1945, Jánošík zohral zápas s výberom 3. Armády z Nového Sadu. Na návrh Okresného Čobrda 32 rokov fyzkultúrneho výboru Odžaci roku 1945 Jánošík premenovali na FD Slávia, ktoré platí až dodnes. Roku medzi žrďami! 1958 vystavali terajšie ihrisko, miestnosti FK Slávia, tribúnu, šatne, byt pre domovníka a predajne. Pivničania do roku 1958 hrávali s klubmi Odžackého okresu a neskoršie najviac v Medziobecných ligách Báčska Palanka. Roku 1967 postúpili do Novosadskej ligy, keď v kvalifikácii premohli Šajkaš Kovilj 2 : 1 a novosadský Železničar 4 : 0. Tento druhý zápas v Pivnici viedol rozhodca Đorđević z Nového Sadu a sledovalo ho rekordných 900 divákov. V mužstve iba vtedy hrali všetci domáci hráči: Kľúčik, Činčurák, Panić, Zbućnović, Šuster, Valášek, Kmeťko, Milošev, Ruman, Beljanski, Valentík a náhradníci Stankov, Krošlák, Belajski, Zelenák, Baďura. Slávia v tej lige hrala len jednu sezónu. Roku 1979 Slávia znova postúpila do Novosadskej oblastnej ligy, keď väčšina hráčov nebola z Pivnice. Rovnaký úspech zopakovali aj roku 1987. Presne po 24 rokoch – 2011 FK Slávia s väčšinou cezpoľných hráčov v tíme bez prehry postúpil do Novosadskej oblastnej ligy. Mnohí kvalitní futbalisti odišli z Pivnice. Michal Činčurák hral v druholigovej palanskej Bačke, Ján Valentík v druholigovom BSK Slavonski Brod. Michal Tót bol členom prvoligovej Dukly Banská Bystrica. Najnovšie Dominik Dinga ako pionier hral Legenda pivnického za superligový Hajduk Kula a teraz je členom superligového FK Vojvodina, futbalu: Michal Činčurák reprezentantom a kapitánom mladších dorastencov Srbska. (1934 – 2010) Ján Šuster Fotky: J. Pucovský, z archívu J. Šustera, J. Gubu, M. Pintíra a J. Pintíra

Majster MOL Bačska Palanka – prvá trieda (2011)

FK Slávia v Novosadskej oblastnej lige (1967)

Od roku 1960 vo FK Slávia: Ján Šuster (vpravo), hráč, funkcionár a náš dopisovateľ s vnukom Dávidom

Tím Slávie v Novosadskej oblastnej lige (1979)

FK Jánošík Pivnica (1935)

Pionieri FK Slávia, majstri v sezóne 2012/2013