Hlas 21 2017 by NVU Hlas ľudu

Deň Petrovca 2017 Ján Triaška Báčsky Petrovec

ISSN 0018-2869

Informačno-politický týždenník ROČNÍK 74 | 27. 5. 2017 | CENA 50 DIN.

www.hlasludu.info www.hl.rs

ČÍSLO

/4752/

Z obsahu

27. 5. 2017 | 21 /4752/

Uzávierka čísla: 24. 5. 2017

4 TÝŽDEŇ 5 S dobrou perspektívou aj do budúcna 6 Konsolidácia pokračuje 7 Horšie ako v 90. rokoch?

8 SLOVENSKO 8 Chýbajú zamestnanci

9 ĽUDIA A UDALOSTI 10 Projekt na pohľadanie 14 Za zdravé úsmevy 19 Medzi dvoma svetmi

V ZŠ Jána Amosa Komenského v Kulpíne v sobotu 20. mája na republikovej súťaži zo slovenského jazyka o titul najlepších „bojovalo“ v školských laviciach 72 žiakov základných škôl zo 14 prostredí, kde sa vyučuje po slovensky. (s. 31) A. Francistyová

22 DETSKÝ KÚTIK 22 Milujeme zvieratká

23 POĽNOHOSPODÁRSKE ROZHĽADY 23 Nové súbehy pre vojvodinských poľnohospodárov 23 Začal predaj sóje na zeleno 26 Významní škodcovia kukurice v prvej polovici vegetácie a ich regulácia

31 KULTÚRA 35 Meteorológovia, buďte takí láskaví... 37 Lacná láska učiteľská 38 Skúsme spolu popremýšľať, ako na to

41 OZNAMY 44 RTV PANORÁMA

46 ŠPORT 49 Už sa to blíži... 50 Keď sa začne ľahostajne... 51 Na športoviskách živo a veselo Autor titulnej fotografie: Jaroslav Čiep

Tohtoročné podujatie Noc múzeí v Kovačickej obci, pri neformálnom vzdelávaní a kultivovanom oddychu, prezentovalo kultúrne dedičstvo a šírilo poznatky o kultúrnej rozmanitosti národnostných spoločenstiev, ktoré žijú na tomto území. Na snímke je expozícia v podkroví Galérie insitného umenia v Kovačici. (s. 34) A. Chalupová Na Námestí republiky v Novom Sade v dňoch 19. až 21. mája prebiehalo podujatie pod názvom Dedina v meste, na ktorom svoje originálne a netradičné výrobky predstavili malé a stredné poľnohospodárske gazdovstvá hlavne z Vojvodiny a združenia zaoberajúce sa výrobou tradičných predmetov, výšiviek a jedál. (s. 15) V. Hudec

Editoriál

ZAKLADATEĽ: NÁRODNOSTNÁ RADA SLOVENSKEJ NÁRODNOSTNEJ MENŠINY VYCHÁDZA TÝŽDENNE, V SOBOTU VYDÁVA NOVINOVO-VYDAVATEĽSKÁ USTANOVIZEŇ HLAS ĽUDU V NOVOM SADE PRVÉ ČÍSLO VYŠLO 19. OKTÓBRA 1944 V BÁČSKOM PETROVCI OD ROKU 1967 VYCHÁDZA V NOVOM SADE ROKU 1967 PREZIDENT REPUBLIKY VYZNAMENAL HLAS ĽUDU RADOM BRATSTVA A JEDNOTY SO STRIEBORNÝM VENCOM Riaditeľ NVU Hlas ľudu: Samuel Žiak Zodpovedná redaktorka: Vladimíra Dorčová-Valtnerová Zástupkyňa zodpovednej redaktorky: Anna Francistyová Redakcia: Juraj Bartoš, Danuška Berediová, Jaroslav Čiep, Oto Filip, Katarína Gažová, Vladimír Hudec, Anička Chalupová, Stevan Lenhart, Anna Lešťanová, Jasmina Pániková, Juraj Pucovský, Ľubica Sýkorová, Elena Šranková Technický redaktor: Miroslav Dobroňovský Jazyková redaktorka: Anna Horvátová Lektorka: Mária Domoniová Adresa redakcie: Bulvár oslobodenia 81/V, 21 000 Nový Sad, poštový priečinok 234 www.hl.rs E-mail: nvu@hl.rs nvuhlasludu@hl.rs inzercia@hl.rs Telefóny redakcie: 021/47 20 840 063/47 20 84 Telefax: 021/47 20 844 Dopisovateľstvo v Petrovci: 021/22 80 042 Dopisovateľstvo v Kovačici: 013/662 565 Dopisovateľstvo v Starej Pazove: 022/317 505 Tlačí:

Tlačiareň HL PRINT Báčsky Petrovec Účet NVU Hlas ľudu 160-924115-88 Banca Intesa ISSN 0018-2869 COBISS.SR-ID 16185090

• •

Vysoká úroveň historického uvedomenia Sviatkovanie viac-menej už máme za sebou. Prešli už takmer všetky klobasiády, slaniniády, tortiády a všelijaké iné -iády, ktoré sa najčastejšie v prvom kvartáli roka usporadúvajú v našich dedinách a mestečkách.

iaceré sídla, kde žijú Slováci, za sebou majú svoje dni. Prednedávnom sme v našich novinách zaznamenali Deň Hložian a v tomto aktuálnom čísle sme sa pokúsili zachytiť jadro toho, čo sa dialo počas Dňa Petrovca. A ten deň, podobne ako aj v rokoch minulých, trval až tri dni. Programov bolo neúrekom. Harmonogram osláv má z roka na rok tendenciu iba zvyšovania počtu podujatí. Hoci aj bez peňazí. Už vlani bolo vidno, že Deň Petrovca je pre miestnu samosprávu pritvrdým orieškom, zvlášť v situácii, keď Rada Miestneho spoločenstva Báčsky Petrovec zostala bez stáleho zdroja financovania. Pravdaže, ide o samozdanenie, ktoré sa v Petrovci vyberalo viac ako polstoročie. Aj na začiatku tohto roku sa petrovský richtár musel poriadne spotiť a azda mu aj zimomriavky vychádzali pri myšlienke, že čoskoro zase bude máj a bude treba zorganizovať ďalší ročník Dňa Petrovca. Nielen jemu, ale azda aj celej rade odľahlo, keď po finančnej stránke pomoc oslavy vyfinancovať prisľúbila báčskopetrovská lokálna samospráva. Ubehlo už šestnásť rokov, odkedy sa miestni výborníci rozhodli vyhlásiť 25. máj za deň mestečka a po prvýkrát stanovili Deň Petrovca. Začiatky boli skromnejšie. Bola akadémia a zopár menších podujatí s tortami a klobásou. V neskorších ročníkoch do obsahu pribudli aj súťaž o najlepšiu pálenku, ale aj mnohé

iné športové aktivity, aj výstavy a divadlá. Až kým sa nedopracovalo k programu osláv, aký návštevníci môžu absolvovať v posledných rokoch. Azda trochu do zabudnutia padla snaha Spolku vojvodinských slovakistov (SVS) z roku 2000, keď na príklade Petrovca chcel, aby si aj iné dediny štandardizovali autentické erby a vlajky. Tie rozpoznateľné symboly z iniciatívy SVS Petrovčanom grátis vypracovali Dr. Jaroslav Vrteľ, tajomník Slovenskej heraldickej spoločnosti na Slovensku, spolu s manželkou Dragicou Vrteľovou-Čavićovou, špecializovanou výtvarníčkou a našou rodáčkou. Pri ich prezentácii Dr. Samuel Čelovský zdôraznil, že obnovením symbolov Petrovca prezentujeme vysokú úroveň historického uvedomenia. Erb je i najstaršou zatiaľ známou kultúrnou národnou pamiatkou v Petrovci. „Týmto vzdávame úctu a prihlasujeme sa k dedičstvu našich príčinlivých predkov, ale najmä preto, že Petrovčania ako aj neraz vo svojich dejinách sú znovu ,jediní a jedineční’, lebo nielen slovenské vojvodinské osady, ale i osady a mestá v Srbsku a Juhoslávii v období takej celosvetovej renesancie heraldiky nemajú doposiaľ tak komplexne odborne heraldicky a výtvarne obnovené svoje symboly,“ zdôraznil vtedy tento odborník. Žiaľ, iné dediny takú vzácnu príležitosť získať autentické symboly premeškali. Jaroslav Čiep

Čítajte nás aj na www.hl.rs. 21 /4752/ 27. 5. 2017

Týždeň 

InPress

168 HODÍN

Trpezlivosť!

Menej alebo viac?

Oto Filip

Jasmina Pániková

kutočnosť, že politici nemajú veľké sympatie voči novinárom, sa prejavuje takmer každý deň. Podaktorí z nich sú toho názoru, že novinári nehovoria pravdu a záväzne patria do určitej politickej strany (ak sa istý novinár opováži napísať niečo proti vládnucej garnitúre). A politici... Tí si môžu dovoliť všeličo. Nadávajú, urážajú, vyhrážajú, niekto ich „potrestá“ a koniec. Všetko sa odpustí a môže sa znovu začať. Pred necelým rokom a pol vtedajší minister obrany Bratislav Gašić svojím komentárom urazil tisíce žien. Trest si odpykal tak, že už nebol v čele ministerstva. Uplatnil svoje zručnosti niekde inde? Nie je známe. Dôležité je to, že vydržal vyše roka bez žiadnej funkcie! Sú to slová nášho premiéra, ktorý akoby sa zľutoval, že Gašić nemal žiadnu štátnu funkciu, tak mu ju teraz udelil. Alebo znamená to, že je Gašić závislý od funkcií, prišiel na prehliadku k premiérovi (a možno asistoval aj doktor Nebojša z Belehradu) a ten mu ako druh terapie rýchlo udelil jednu funkciu? Nič viac, nič menej, ale funkciu čelnej osoby Bezpečnostno-informačnej agentúry. Zľutoval sa aj nad stále aktuálnym prezidentom, ktorému mandát čoskoro vyprší. S diplomom master ekonómie (hoci aj Wikipédia hľadá spoľahlivý zdroj pre potvrdenie tejto informácie) by sa síce mohol niekde uplatniť, ibaže štátna funkcia je štátna funkcia. Zvykol si on, zvykla si jeho manželka. Zľutoval sa premiér a založil Národnú radu pre koordináciu spolupráce s Ruskom a Čínou. Zatiaľ nie je známe, kedy sa zľutuje nad tisícami občanov tejto krajiny, ktorí sú roky bez práce, alebo vzhľadom na svoje vedomosti pracujú za minimálnu mzdu. Gašić trpezlivo čakal a oplatilo sa mu. Alebo sa oplatilo mať stranícky preukaz, rovnako ako ministrovi obrany, ktorý bol najprv Jorgovankin Tabakovićej šofér, ministrovi polície, ktorý vynaložil sily nakopírovať svoju dizertačnú prácu... Ozbrojiť sa trpezlivosťou alebo rozburcovať v sebe politika. To je riešenie.

www.hl.rs

e taký názor, že keď sa človek nezaujíma o politiku, tak sa táto začne zaujímať oňho. Tak či onak, v žiadnom prípade sa jej nevyhneš. Ak nie na pracovisku alebo doma, tak ťa dočká aspoň v podobe komentárov cestujúcich na ulici, trhu, vo vlaku, v mestskom autobuse. Máj, považovaný za najkrajší mesiac v roku, tento rok prejavil až dve tváre. Najprv studenú a nevypočítateľnú v prvej polovici, potom tú druhú, omnoho teplejšiu, no i vlhkejšiu v časti druhej. Nič rozhodujúce sa v ňom neudialo, aspoň nie u nás. Až na očakávanie chvíľ, keď na rozhraní mája a júna štátne kormidlo preberie doterajší premiér Aleksandar Vučić, alebo oznámenia, kto bude v čele a v zložení novej vlády Srbska. Jej založenie, podľa ministra Nebojšu Stefanovića, možno očakávať do 20. júna, meno nového premiéra, uviedol ten súčasný A. Vučić, kdesi v polovici nadchádzajúceho mesiaca. Ak nás zase neprekvapia vypísaním nových mimoriadnych parlamentných volieb. Dávno neboli. A žijeme aj v krajine zázrakov, plnej prekvapení. V duchu toho je i správa, že sa niekdajší minister obrany Bratislav Gašić má ocitnúť v čele Bezpečnostno-informačnej



agentúry (BIA). U nás pomerne málo noviniek, v cudzine omnoho viac. V našom priamom susedstve macedónsky prezident Đorđe Ivanov konečne zveril mandát založiť vládu lídrovi sociálnych demokratov Zoranovi Zaevovi. Je aj taký názor, že len veľmi málo chýba, aby po kosovských voľbách z 11. júna práve Ramush Haradinaj prebral výkonnú moc. V súvislosti s nadchádzajúcimi voľbami v nedeľu v Belehrade prebiehalo stretnutie kandidátov Srbskej listiny s premiérom Aleksandrom Vučićom a ministrami vo vláde Srbska. Na ňom konštatovali, že voľby z 11. júna na Kosove a Metóchii majú priam osudový význam pre srbský národ a že len Srbská listina môže byť zárukou, že nebude založené Vojsko Kosova, prípadne, že sa nepodniknú iné opatrenia na úkor Srbov. Do tretice, v Albánsku opozícia prerušila protivládne protesty a dosiahla dohovor s Edim Ramom ohľadne podmienok a nového dátumu parlamentných volieb. Mali by sa konať 25. júna namiesto v pôvodnom termíne – 18. júna. Ak sa niekto i nazdáva, že ide o prejavy ústupčivosti albánskych dejateľov v Tirane, Skopje či Prištine, tak je na ozaj veľkom omyle. Tam totiž, kde Brusel nedokázal zasiahnuť, vystriedal ho Washington. Jasné je, s akým smerovaním

a zámermi. Predstavitelia amerického State Departmentu si vôbec nerobia ťažkú hlavu z toho, čo sa na Kosmete (ne)deje. Konkrétne napríklad z toho, že Srbi ani po rokoch nemajú Spoločenstvo srbských obcí. Oveľa väčším problémom pre nich je dosiahnutie súhlasu albánskych strán, na základe ktorého by sa mala schváliť dohoda o demarkácii hranice s Čiernou Horou. V krízou otrasenom Macedónsku záruky vzťahujúce sa na zachovanie jeho jednoty netreba brať ako čosi nabetón isté. Albánci už majú svojho človeka v čele Sobranja a ak získajú aj pár kľúčových ministerstiev, napríklad vojska a polície, ľahšie sa vydajú na cestu vzniku štátu v štáte. Albánski činitelia v Macedónsku sa už teraz netaja tým, že sa budú snažiť tento štát redefinovať v súlade s platformou z Tirany. Rovnako tak ako sa ani tí v Prištine neštítia snívať o veľkom Albánsku za každú cenu. To je i podstatou ich súčasného prístupu k strategickým cieľom: za opory svojich vplyvných spojencov dnes žiadať menej, aby sa zajtra získalo viac. Tí, čo ich podporujú, si stále nechcú uvedomiť, že žiaden problém nezmizne sám osebe. Ani preto, že sa naň prestanú pozerať. Skôr sa vyhrotí, aby vybuchol v tej najnevhodnejšej chvíli. Zvlášť na Balkáne.

JEDNA OSOBNOSŤ, JEDNA OTÁZKA

NENAD JEZDIĆ, HEREC

Vlastné pravdy Oto Filip – Okrem herectva, v posledných rokoch sa intenzívne zaoberáte aj poľnohospodárstvom... – Pôdohospodárstvo je liekom na nadbytočnú energiu, ktorá by sa v mojom prípade v nejakej chvíli možno mohla otočiť do

Informačno-politický týždenník

nejakého nežiaduceho smeru. Preto som i odišiel na dedinu, nakúpil pôdu aj štartoval s výrobou, tak s tou primárnou, ako aj so spracovateľskou. To mi v každom prípade osoží. Poľnohospodárstvo si vyžaduje vytrvalých ľudí a je tým zákopom, z ktorého dnes máme viesť naše životné boje a naše vojny. Žiada si silných a pev-

ných ľudí, ktorých zoceľuje. Pôda, zem je tým, čo nám pomáha, aby sme sa dostali k vlastným pravdám. Kráčame po nej, vkladáme do nej, pracujeme na nej. A vždy, ak si seriózny človek, ak zrelo a vážne uvažuješ o živote, vždy vieš, že sa do nej raz vrátiš. Je čímsi, čo ti dáva zmysel v úvahách, vo vzťahu k životu. • TÝŽDEŇ •

VOJVODINSKO-MAĎARSKÉ PODNIKATEĽSKÉ FÓRUM

S dobrou perspektívou aj do budúcna Jasmina Pániková

obré susedské vzťahy, ktoré roky majú Srbsko a Maďarsko, prinášajú plody pre obe strany. Ocenili to účastníci Vojvodinsko-maďarského podnikateľského fóra, ktoré prebiehalo v rámci Medzinárodného poľnohospodárskeho veľtrhu v Novom Sade. Bola to príležitosť, aby sa vo štvrtok 18. mája stretli srbskí a maďarskí podnikatelia, predstavitelia pokrajinskej vlády a zhromaždenia, ako aj maďarského rezortného ministerstva, ktorí jednoznačne kvitovali, že je spolupráca medzi dvomi štátmi lepšia než inokedy. Svedčia o tom aj číslice. Ako nám povedali riaditeľ Hospodárskej komory Vojvodiny Boško Vučurević a podpredseda pokrajinskej vlády Đorđe Milićević, výmena tovaru firiem z AP Vojvodiny s firmami v Maďarsku v minulom roku bola zhruba 500 miliónov dolárov a vyššia je o 6,1 % vzhľadom

na rok 2015. Vývoz z pokrajiny do roku už podpísala jednu dohodu, Vojvodiny, v rámci ktorého budú Maďarska vynášal 275 miliónov a to s Hospodárskou komorou B2B rozhovory s našimi partnermi dolárov, čo je o štvrtinu viac než Segedína. „Novinkou je to, že sme z Maďarska,“ povedal Vučurević. Podľa predsedu pokrajinského v roku 2015. Podpredseda vlády formovali spoločnú správnu radu, Milićević ocenil, že vzhľadom na ktorá začiatkom júna usporiada Zhromaždenia Istvána Pásztora ukazovatele z prvého kvartálu stretnutie našich a maďarských dobré vzťahy medzi podnikateľtohto roku vidmi sú výsledkom no, že spoluprávynaložených úsilí ca v tomto roku nášho štátu, vďaka dosiahne ešte ktorým sú politicvyššiu úroveň. ké a hospodárske Už osvedčené vzťahy na veľmi vzťahy potvrdiv ysokej úrovni. lo aj podpísanie „Po 15 rokoch sme ďalšej zmluvy sa dopracovali o spolupráci, a to k tomu, aby výmedzi Hospodársledky spolupráce skou komorou boli na rekordnej úrovni. Vojvodinský Vojvodiny, Maďarsko-srbskou agrár nielenže má obchodnou potenciál, ale aj veľa priemyselnou Nová dohoda medzi dvomi štátmi ako potvrdenie vzťahov ký počet hospodár(Foto: A. Ótos) komorou a Maskych spoločností, ďarsko-srbskou podnikateľskou podnikateľov. Spolu s pokrajin- ktoré sa chcú rozvíjať, a dobrých radou. Riaditeľ Hospodárskej skou vládou chystáme aj biznis partnerov medzi maďarskými komory Vojvodiny pripomenul, fórum, ktoré bude v septembri podnikateľmi,“ povedal I. Pásztor. že vojvodinská komora v tomto u nás v Hospodárskej komore

ZASADALI POKRAJINSKÍ POSLANCI

Zdravie občanov pokrajiny stredobodom pozornosti J. Pániková

a dvanástom zasadnutí pokrajinského Zhromaždenia, ktoré prebiehalo v utorok 23. mája, desať bodov, z úhrnných dvanásť, sa vzťahovalo na zveľadenie všeobecných programov v oblasti zdravotníctva. Medzi týmito bodmi boli programy v oblasti verejného zdravia na území AP Vojvodiny, programy vylepšenia liečby sterility biomedicínsky asistovanou reprodukciou, programy zachovania plodnosti u chorých na malígne choroby atď. Tieto body podporili všetky poslanecké skupiny. Poslanci poslaneckej skupiny Už bolo dosť! (Dosta je bilo!) zdôraz• TÝŽDEŇ •

nili, že by sa oveľa väčší dôraz mal klásť na nedostatok pitnej vody na území pokrajiny. „Považujeme to za najväčší problém vo Vojvodine. Zo 48 testovaných vodovodov iba 8 uspokojilo požiadavky. Mienime, že choroby, ktoré sú obsiahnuté v programoch, ktoré dnes schvaľujeme, majú možné príčiny aj vo vode, ktorú občania pokrajiny pijú,“ povedala Svetlana Kozićová, predsedníčka poslaneckej skupiny. V mene poslaneckej skupiny SPS-JS Pavle Budakov poukázal na znížené percento očkovaných detí v našej pokrajine. „Existujú určité komplikácie po očkovaní, ale oveľa väčšie sú tie, ktoré nastávajú v prípade nevakcinovania. Z toho dôvodu navrhujeme, aby ústavy

pre verejné zdravie organizovali semináre, resp. verejné rozpravy, na ktorých by sa malo odborne opodstatniť, prečo rodičia nechcú očkovať svoje deti,“ povedal Budakov. Poslanci analyzovali aj body týkajúce sa správ o minuloročnom fungovaní Fondu pre podporu investícií – Vojvodina investment promotion – VIP, Fondu Európske práce AP Vojvodiny a Pedagogického ústavu Vojvodiny. Pripomíname, že vo februári t. r. na zasadnutí pokrajinského Zhromaždenia väčšinou hlasov poslanci schválili návrh na založenie Rozvojovej agentúry Vojvodiny, čím Fond pre podporu investícií prestal existovať. Podľa pokrajinského

tajomníka pre hospodárstvo a turizmus Ivana Đokovića v minulom roku fond hospodáril úspešne. „Jeho úlohu prevzala Rozvojová agentúra Vojvodiny, ktorá aj naďalej bude pracovať na prezentácii Vojvodiny a pritiahnutí investícií,“ zdôraznil. S týmto ale nesúhlasili poslanci Srbskej radikálnej strany, ktorí vo fondoch či agentúrach nevidia žiadny význam. „Sme toho názoru, že zrušením fondu pokrajine nebola zapríčinená žiadna škoda a takisto nič ani nezískala založením agentúry. Tvrdenia predsedu pokrajinskej vlády Igora Mirovića, že novozaložená Rozvojová agentúra Vojvodiny bude mať kľúčový význam pre ekonomický rozvoj pokrajiny, je iba lacná politická demagógia. Investície sa priťahujú tak, že sa zahraničným firmám, prevažne lacným textilným firmám, udeľujú obrovské subvencie, ktoré namiesto toho, aby vyvážali výrobky do zahraničia, predávajú ich v našej krajine, čím zapríčiňujú zánik domácich firiem,“ povedal Đurađ Jakšić (SRS).

21 /4752/ 27. 5. 2017

Týždeň OPÝTALI SME SA ZA VÁS: DUBRAVKA NEGRE, VEDÚCA KANCELÁRIE EURÓPSKEJ INVESTIČNEJ BANKY (EIB) PRE ZÁPADNÝ BALKÁN

Pred veľkými úlohami Oto Filip

ž celý rad rokov Európska investičná banka (EIB) vkladá obrovské prostriedky do tunajších ekonomík a infraštruktúr s cieľom zabezpečiť rýchlejší hospodársky rast a lepšiu zamestnanosť. Vedúca regionálneho zastupiteľstva EIB pre západný Balkán Dubravka Negre podotkla pred týždňom v Belehrade, že do tohto pásma uvedená banka vložila za posledných pätnásť rokov až deväť miliárd eur, z čoho polovicu do Srbska. – Veľkým predsavzatím pre budúcnosť je iste environmen-

talistika. Konkrétne, ktoré oblasti v nej? – Najzaujímavejšie je vodné zásobovanie, čiže výstavba zariadení, ktoré privedú bežnú vodu do tých častí Srbska, v ktorých táto práve nie je, ako aj výstavba čističiek. Nemožno zabudnúť ani zariadenia na spracovanie pevného odpadu, ktorých je málo, tak isto kanalizačné siete. Je to čosi, na čo sme sa i doposiaľ upriamovali, no nie v dostatočnej miere a toľko, aké sú skutočné potreby v tejto oblasti.

Doteraz sme financovali zariadenie na zásobovanie vodou v Novom Sade v sume okolo pätnásť miliónov eur. Uvažujeme tiež, aby sme v budúcnosti financovali zariadenie na prečisťovanie vôd, tiež v Novom Sade. Zapojení sme do projektu v Belehrade, ktorý sa vzťahuje na nakladanie s odpadmi vo Vinči. Je dosť projektov aj v centrálnom Srbsku, kde tiež môžeme prispieť k ich realizácii. Napríklad Kragujevac a Leskovac sú mestá, ktoré majú veľké environmentálne potreby.

– Odpadové vody sú azda najvýraznejším ekologickým problémom. Považujete odhad, že za desať rokov treba do tejto oblasti zainvestovať približne až šesť miliárd eur, za reálny, presný? – Pôjde o takú, ak nie aj o vyššiu sumu. Obrovským problémom sú odpadové vody, ktoré sa vlievajú do riek. Sú veľkými znečisťovateľmi a ničiteľmi flóry či fauny. Existuje Dunajská stratégia, upriamená na túto významnú európsku rieku, no ani v nej sa ešte nerobí dostatočne v zmysle financovania a implementovania projektov. Netreba zabúdať ani na iné rieky, ktoré sú tiež výrazne zamorené: na rieku Sávu, Moravu, Drinu... Keď ide o Dunajskú stratégiu, prím v tom hrá Európska komisia, členské štáty EÚ, ako aj krajiny, ktorými Dunaj preteká. My ako banka poverená financovaním čakáme na to, kedy projekty, obrazne povedané, dozrejú, aby sa mohli dostať k nám.

HOSPODÁRSKE ŠTARTY

Konsolidácia pokračuje od plánovaných malo elektrohospodárstvo lovek je stále tvor často mysliaci spolu s baníctvom, na peniaze. V širších rámcoch no i energetika. Keďplatí to aj pre štát. Tým, čím že sa pomery v prvej sú pre žiaka previerky, písomky polovici apríla v uve- Ekonomickí experti Stojan Stamenković a známky, pre hospodárskych dených segmentoch a Miladin Kovačević činiteľov sú Makroekonomické predsa začali zlepšoanalýzy a trendy (MAT). Aj keď sa vať, nie je vylúčené, že toto od- ľom dlhodobého hospodárskeho uvedený mesačník, pre logické dôvetvie do konca roku získa lepšie rastu. Závisí to od zabezpečenia vody, zaoberá uplynulými ekonoukazovatele. Kladné ukazovatele dostatočných a účinných investícií mickými pomermi s istým prejavujú i verejné fi- v tomto odvetví. Akosi na okraji všetkých ekonooneskorením, jeho kvalitou nancie, keďže rozpočet je, že to robí ozaj odborne, v prvých troch mesia- mických pohybov zostávajú otázky, všestranne a hĺbkovo. coch bol v pluse viac týkajúce sa životného štandardu. Základnou hospodárnež sedem miliárd. Je Je tu údaj, že pokračuje rast reskou príznačnosťou prvých to neporovnateľne viac álneho obratu v maloobchode, troch mesiacov 2017 je, že ako sa plánovalo a veľ- nastolený vo štvrtom kvartáli 2016. priniesli len jednopercentmi osožná rezerva pre Je aj údaj, že sa inflácia spomalila na mesačnej úrovni – v marci 2017 ný rast hrubého domáceho dni budúce. produktu (HDP) v porovNa strane druhej, bola 0,2 percenta – no i urýchlila naní s prvým kvartálom ešte stále je mnoho na medziročnej úrovni, kde bola 2016. To vo výraznej mienezvestných a nepres- 3,6 percenta. Možno by nebolo re spôsobil veľký, takmer ných činiteľov, ktoré by zle, keby sa, okrem pravidelného 15-percentný pokles vo Ekonomický inštitút v Belehrade: Tu vznikajú v konečnom dôsledku sledovania tempa a trendov hosvýrobe elektrickej energie. hospodárske analýzy a projekcie mohli ešte ovplyvniť podárskych aktivít, jedno temaExpert Stojan Stamenković prognózu rastu hrubé- tické číslo MAT zaoberalo hlbšie napriek tomu nemieni, že sa tým aj o zvýšenie výroby cementu. ho domáceho produktu. V prvom aj otázkami životného štandardu stáva otáznym na tento rok naplá- Žiaľ, celkový priemysel ešte stále rade ide o tohtoročné výsledky obyvateľstva. Lebo o už v úvode nované trojpercentné zvýšenie nedokáže držať krok s priemyslom a účinky poľnohospodárstva, spomínané peniaze a lepšiu kvalitu HDP. Takejto téze ide v prospech aj spracovateľským, pretože v prvých o nebezpečenstvo, že sa práve žitia nám v podstate všetkým ide. skutočnosť, že i Európska banka pre troch mesiacoch horšie výsledky energia stane limitujúcim činiteO. Filip

www.hl.rs

obnovu a rozvoj (EBRD) zvýšila odhad hospodárskeho rastu Srbska na rok 2017 z novembrových 2,7 percenta na súčasných 2,9 percenta. Ďalším kladným ukazovateľom je skutočnosť, že v marci odštartovalo urýchlenie hospodárskych aktivít. V prvom rade ide o dynamický rast výroby spracovateľského priemyslu, o stúpanie zahraničnoobchodnej výmeny a maloobchodu, ako

Informačno-politický týždenník

• TÝŽDEŇ •

POLITIKA A MÉDIÁ – PRÍPAD RTV

Horšie ako v 90. rokoch? Jasmina Pániková

ozvírená hladina vo Verejnom servise Rádio-televízie Vojvodina trvá už rok. Po zmene programového riaditeľa Slobodana Arežinu, demisie riaditeľa RTV Srđana Mihajlovića a zmene redaktorov informačného programu, či novinárov, na ich pozície sa dostali iní ľudia a tí, ktorí z nich odišli, začali verejne

prejavovať svoj nesúhlas. Protesty Podpor RTV štartovali onedlho po kádrovej zmene a potrvali niekoľko mesiacov. Takmer na výročie zmien v RTV a v predvečer tohtoročných prvých protestov Podpor RTV sa v Nezávislom spolku novinárov Vojvodiny uskutočnila debata Politika a médiá – prípad RTV, na ktorej hovorili predstaviteľ syndikátu RTV Nezávislosť Darko Šper, národná

NAMIESTO POZNÁMKY

Keď vyčíňa búrka Juraj Bartoš

to lepšie než ľudia pracujúci na roli poznajú situáciu, akú sme mali (úradovala i vo chvíľach, keď v utorok vznikal prítomný text), keď sa uprostred dňa zotmie, zafúka – zahrmí a výdatný lejak prešpikujú zhubné krúpy. Slovom, keď akože z ničoho nič udrie skutočná živelná pohroma. Všetko jedno, či túto syntagmu chápeme v jej základnom význame, alebo máme na ume jej „posunutý“ význam. Čím sú pre roľníkov, zeleninárov, ovocinárov, občas i pre dobytkárov následky živlu chápaného v pôvodnom zmysle, tým sú pre politikov a im blízke (oddané) okolie následky živelnej katastrofy v prenesenom význame. Pod ktorým (občas alebo často) chápu neúspech vo voľbách. Alebo (a najmä) neskoršie, keď po voľbách, v ktorých uspeli, s odstupom času pochopia, že sú, hnaní silou vlastnej neschopnosti, a teda neriešením problémov (čo v predvolebnej kampani, prirodzene, medovými rečami na plnú hubu rozmaznanému občianstvu ponúkali) odsúdení – na víťazný pád. V jednom i druhom prípade je na scéne rozliate mlieko zo šechtára, ktorý len pred chvíľkou bol plný. Tak pri pohľade na zničené plody tvrdej práce poľnohospodárov, ako v prípade stroskotania (predstáv) politikov. Iba na prvý pohľad živly (v priamom i prenesenom význame slo• TÝŽDEŇ •

va) prichádzajú bez toho, aby sa oznámili. Najčastejšie si postihnutí náznaky pohromy (oboch spomenutých a iných druhov) „všímajú“ až po jej úspešnom nivočení. Nie náhodou sa na vrchovatom Balkáne hovorí, že po boji sú všetci generáli. Poľnohospodári si náhradne spomenú, že veru naozaj prv než začala vyčíňať búrka, ktorá spáchala veľké škody, bolo zjavne dusno, že sa na oblohe zbiehali obláčky, ktoré postupne vytvorili tmavý hustý oblak známy ako kumulonimbus, že najprv zďaleka pohrmievalo... Politikom, tobôž predákom politických strán (najmä keď už zasadnú do vytúženého dajme tomu dákeho štátneho kresla) sa taktiež po čase v hlavách vyjasní. Odrazu len prídu na to, že to, čo im ich verní sluhovia (krycím menom z/radcovia) predstavovali ako plamienky naznačujúce nebývalý úspech, boli naskutku výstražné jazýčky ohňa, v ktorom – zásluhou „šachového slepidla“ – ich sny o trvalej a neobmedzenej moci vzbĺkli ani pavučina. Majúc na zreteli skutočnosť, že nič a nikto na tomto svete netrvá večne, najjemnejšie povedané, nie je od veci mať na zreteli, že vždy je pre zdravie, tobôž pre úspešné hospodárenie a politický angažmán prospešnejšia štipka obozretnosti a vľúdnosti než priehrštie nedbalosti a spupnosti. Určený rozsah sme prekročili a búrka... Znovu sa vracia.

poslankyňa Marinika Tepićová, novinári Dragan Gmizić a Branislava Opranovićová a predseda Nezávislého spolku novinárov Vojvodiny Nedim Sejdinović. Účastníci debaty jed- Branislava Opranovićová a Dragan Gmizić noznačne potvrdili, že Aj keď bola hlavnou témou sisa vplyv politiky jasne prejavuje vo Verejnom servise RTV. Novinár tuácia v RTV, účastníci okrúhleho Dragan Gmizić, ktorý práve v deň stola poukázali aj na situáciu v iných debaty 18. mája dostal Druhú cenu médiách. Hovoriac o novosadskom EÚ za investigatívnu žurnalistiku, denníku Dnevnik Branislava Oprapoznamenal, že zmeny zapríčinili novićová pripomenula, že v tomto pád kvality programu a sledovanos- médiu počas štrajku väčšinu štrajti. „Hlavným dôvodom na zmenu kujúcich vedenie poslalo na nútenú Slobodana Arežinu bola znížená dovolenku, z ktorej sa ani nevrátili sledovanosť celkového programu. na svoje pracovné miesto. O súčasNa základe monitoringu vysvitlo, že nej situácii povedala, že sa neraz v prípade špeciálnych informačných objednávajú už hotové rozhovory, vysielaní počas volieb sledovanosť pod ktoré sa musia podpísať niekv minulom roku bola 6-krát väčšia torí novinári, a keď ide o vlastníka než v tomto roku, a keď ide o Denník Dnevniku „nikto nevie, a vlastne o 17. hodine, v porovnaní s minulým všetci vedia, ibaže o tom nehovoria“. Hodnotiac celkovú situáciu predrokom je sledovanosť 3- – 4-krát menšia.“ Podľa jeho mienky občania seda NDNV N. Sejdinović konštastratili dôveru vo Verejný servis RTV, toval, že je situácia horšia než v 90. ktorá sa budovala od roku 2011, keď rokoch. Pripomenul, že sa to vidí aj boli s novou koncepciou uvedené v nezávislých spolkoch, ktoré štát nové vysielania, čo vplývalo na trestá vysokými pokutami, zatiaľ čo získavanie nového publika, aj mimo „poslušné médiá odmeňuje miliardami dinárov“. územia Vojvodiny.

Iný uhol reality

Nikola Petkov 21 /4752/ 27. 5. 2017

Slovensko OBYVATELIA MESTEČKA PRI TRNAVE SA BÚRIA PROTI ROBOTNÍCKEJ UBYTOVNI. MALI BY VRAJ V NEJ BÝVAŤ NAJMÄ SRBI.

Prípad Voderady Rastislav Boldocký

plánuje ubytovať 400 robotníkov pre okolité fabriky. V mestečku, kde žije 1 500 obyvateľov, to vyvolalo pobúrenie. Ľudia spisujú už druhú petíciu proti rozhodnutiu župy, obávajú sa, že ubytovňa bude príliš veľkým zásahom do štruktúry obyvateľstva. Zatiaľ síce nie je celkom

rbov tu nechceme. Pred niekoľkými týždňami priniesli slovenské médiá reportáž z mestečka Voderady pri Trnave zhruba s takýmto odkazom. „Ulicou nám pôjde 400 Srbov alebo nejakých ľudí, o ktorých vieme, že v posledných dňoch mali už aj na pracovisku bezprostredné kontakty, keď sa dopichali nožmi,“ sťažovala sa miestna pani pre televíziu Markíza. „Bojíme sa o naše deti, o náš majetok,“ doplnila ju ďalšia. Reakcia nenechala na seba dlho čakať, na sociálnych sieťach sa začali objavovať ironické komentáre o tom, kam sa Voderady: Z bývalého internátu bude podela slovanská vzájom- robotnícka ubytovňa nosť. Ukazuje sa však, že v tomto jasné, aká bude národnosť budúprípade nejde ani tak o obavy pred cich obyvateľov ubytovne, hovorí sa Srbmi, ako o všeobecný strach pred však „o cudzincoch, najmä Srboch“. cudzincami. Práve preto vznikli aj reči o tom, O čo teda v celej kauze ide? Po- že vo Voderadoch „Srbov nechcú“. slanci trnavskej župy sa ešte vo febAko však vyplýva z reportáže ruári rozhodli prenajať na dvadsať týždenníka Plus 7 dní, ľuďom neprerokov budovu bývalého internátu kážajú konkrétne Srbi, ale cudzinci vo Voderadoch súkromnej spoloč- ako takí. Obyvatelia Voderád pri nosti Centrum prenájmu, ktorá tam posudzovaní celej kauzy vychá-

dzajú najmä z vlastnej skúsenosti. V minulosti tu totiž už zahraničných robotníkov mali, nie však srbských, ale rumunských. A spolunažívanie vôbec nebolo ideálne. „Videli sme tu všetko možné,“ povedal časopisu sedemdesiatdvaročný Bohumil. „Hádky, bitky, dokonca tu jeden padol z balkóna. No horor. Určite žiadnu ubytovňu nechceme.“ Ďalší sa pridávajú. „Keď prišla prvá várka Rumunov, boli medzi nimi slušní a vzdelaní ľudia. Po nich však dorazili ďalší, ktorých permanentne riešila polícia. Tu v dedine chodili Rumuni po žobraní od domu k domu. Aj v noci. Človeku je ich ľúto, ale máme ich živiť? Viem, že médiá už o nás hovoria pomaly ako o rasistoch, ale máme tu zas sledovať policajné zásahy, báť sa o bezpečnosť našich detí?“ vysvetlila žena, čo sa predstavila ako Adriana. Petíciu proti ubytovni podporilo aj občianske združenie Ľudia za rovnosť. Jeho predstavitelia tiež upozorňujú, že v prípade celej

MZDY RASTÚ, DOMÁCNOSTI SI POLEPŠUJÚ, ALE FIRMY V STREDNEJ EURÓPE ZAČÍNAJÚ MAŤ S DOSTATKOM PRACOVNEJ SILY PROBLÉM

Chýbajú zamestnanci Slávka Boldocká

ývoj na trhu práce v strednej a východnej Európe (SVE) sa v ostatných rokoch stal významným pozitívom pre domácnosti. „Rastúce mzdy a nízka inflácia v kombinácii so zvyšovaním dôvery spotrebiteľov viedli k zníženiu miery nezamestnanosti a zvýšeniu súkromnej spotreby. Vzostup na trhu práce však zároveň spôsobuje, že firmy v regióne čoraz viac čelia ťažkostiam pri obsadzovaní pracovných miest, a to najmä kvalifikovanými pracovníkmi,“ konštatuje to v najnovšej analýze nadnárodná spoločnosť Coface, globálny líder v poistení pohľadávok firiem a ma-

www.hl.rs

nažovaní ich kreditného rizika. Ako dodáva, obavy firiem spôsobuje jednak nedostatok pracovných síl, ako aj následný nárast nákladov na pracovnú silu. Trh práce sa v regióne strednej a východnej Európy naďalej zlepšuje. Miera nezamestnanosti klesla vo väčšine ekonomík na najnižšie zaznamenané hodnoty a región sa tak teší nižšej nezamestnanosti než je priemer EÚ. „Hlavne v ostatných dvoch rokoch ide o obzvlášť výrazné zlepšenie. Špirála rastu miezd, nízka inflácia a zlepšenie spotrebiteľského sentimentu spôsobili, že hlavnou hybnou silou hospodárskej expanzie je spotreba domácností,“ podotýka

Informačno-politický týždenník

Coface. Väčšina krajín strednej a východnej Európy zaznamenáva v posledných rokoch pozitívnu dynamiku miezd. Od roku 2010 napríklad vzrástli hrubé mzdy v Rumunsku a Bulharsku o viac ako 30 % a v Maďarsku a Poľsku o viac ako 20 %. „No napriek tomu, že domácnosti a celková hospodárska aktivita regiónu profitujú z tohto vývoja, spoločnosti začínajú mať problémy. Čelia silnejšiemu vyjednávaniu pracovníkov o mzdách, čo zvyšuje náklady,“ podotýka Coface. Dynamický vonkajší a domáci dopyt, nízka pôrodnosť a emigrácia do západnej Európy zároveň prispeli k nedostatku pracovnej sily. „Rastúci počet spoločností to

iniciatívy nemožno hovoriť o žiadnom rasizme. „Žijú tu prívetiví ľudia, žiadni xenofóbi,“ zdôraznil pre Plus 7 dní Patrik Zvonár zo združenia. „Situáciu však vidia realisticky. Štyristo ľudí je viac než štvrtina tunajšieho obyvateľstva. Budú potrebovať priestor, služby, miesto na voľnočasové aktivity. Je jedno, či prídu zo Slovenska, z Rumunska, alebo zo Srbska. Táto dedina na nich nie je pripravená.“ Starosta Voderád Pavol Augustín sa domnieva, že kraj mal internát najprv ponúknuť mestu. Predstavitelia župy však všetky výčitky odmietajú. Tvrdia, že objekt sa dlhodobo pokúšali prenajať či predať a nikto až doteraz neprejavil záujem. Je preto málo pravdepodobné, že župa od pôvodného zámeru ustúpi. Prvou petíciou sa poslanci na kraji vôbec nezaoberali, veľkú šancu na úspech zjavne nemá ani tá druhá. A tak zrejme už onedlho by sa vo Voderadoch mali ubytovať prví robotníci. Ani investor nemieni od zámeru ustúpiť. „Ubytovanie poskytujeme už osem rokov a môžem povedať, že s Rumunmi či so Srbmi som mal doteraz rovnaké skúsenosti ako so Slovákmi. Samozrejme, objekt zabezpečíme tak, aby jeho obyvatelia negatívne neovplyvňovali chod obce,“ tvrdí konateľ spoločnosti Centrum prenájmu Martin Migra. Foto: Matej Kalina hlási ako prekážku expanzie svojho podnikania,“ upozorňuje. Nadnárodná spoločnosť zároveň konštatuje, že aj spoločnosti, ktoré platia vyššie mzdy, majú ťažkosti s obsadzovaním pracovných miest. „Akútny stav je najmä v Česku a v Maďarsku, ale problémy začína mať aj Rumunsko a Slovensko. Nie je prekvapením, že ťažkosti s obsadzovaním pracovných miest sú najmä vo veľkých mestách a priemyselných regiónoch, napríklad na Slovensku v Bratislave a v okolitom regióne, v prípade Česka v Prahe a v okolitom regióne či v západnej časti Maďarska,“ spresňuje Coface. Nárast miezd je v súčasnosti vyšší než nárast produktivity práce. „Našťastie sú však regionálne náklady na prácu stále v priemere viac ako trikrát nižšie v porovnaní s krajinami západnej Európy,“ poukazuje Coface. • SLOVENSKO •

Ľudia a udalosti Latinka Vasiljkovićová v čele obce KONŠTITUOVALI ORGÁNY MOCI V ODŽAKOCH

Juraj Pucovský

o mimoriadnych lokálnych voľbách za predsedníčku Obce Odžaci zvolili Odžačanku Latinku Vasiljkovićovú, členku Srbskej pokrokovej strany (SNS). Menovaná je magisterkou technických vied z oblasti dopravy, ktorá predtým dva roky zastávala post náčelníčky Západobáčskeho správneho obvodu a v predchádzajúcom období, po demisii bývalého predsedu Obce Odžaci Dušana Marjana, bola aj v čele Dočasného orgánu správy obce. Nová predsedníčka navrhla a výbornícka väčšina v Zhromaždení obce Odžaci, ktorú tvorí 16 výborníkov Srbskej pokrokovej strany a piati predstavitelia Socialistickej strany Srbska (SPS), potom do funkcie zástupcu predsedníčky obce zvolili Odžačana Miroslava Kondića, tiež člena pokrokárov. Zvolili taktiež deviatich členov Obecnej rady,

ktorú tvoria: Marija Blagojevićová denia obce Odžaci výborníci zvoz Bogojeva, Nebojša Nikolić z Od- lili Odžačana Gorana Đakovića, žakov, Rade Kocić zo Srbského Mile- člena Srbskej pokrokovej strany, tića, Igor Praća z Deronjov, Milivoje ktorý aj uplynulé tri roky zastával Radojičić z Ratkova, Slobodan Popović z Odžakov, Dragan Mrdalj z Báčskeho Gračca, Đurđica Bukorovićová zo Srbského Miletića a Ivana Pustinjakovićová z Odžakov. Je zaujímavé, že vládnuca SNS má troch členov v tomto orgáne, kým po jedno miesto obsadili predstavitelia Zväzu vojvodinských Maďarov, Strany zjednotených penzistov Srbska, Hnutia Sila Srbska, Sociálnodemokratickej strany Srbska, Hnutia socialistov a Socialistickej strany Srbska. Latinka Vasiljkovićová (vpredu) Kuriozitou je i to, že Strana na 10. Krojovej zábave v Laliti zjednotených penzistov Srbska a Hnutie Sila Srbska dostali po tento post. Jeho zástupkyňou je jedno miesto v OR, hoci na voľbách Odžačanka Aleksandra Ćirićová, nepodporili listinu Aleksandar Vučić kým za tajomníka obecného parla– Rýchlejšie, silnejšie, lepšie. mentu vymenovali Miloja Lepojića, Do funkcie predsedu Zhromaž- tiež z Odžakov.

Na ustanovujúcej schôdzi, hneď po verifikácii mandátov, dvaja výborníci podali demisie. Dušan Božanić, člen Srbskej pokrokovej strany, také rozhodnutie zdôvodnil tým, že nemôže byť výborníkom aj zástupcom riaditeľa Domu zdravia Odžaci, nuž sa rozhodol pre toto druhé pôsobisko. Dragan Ilić povedal, že demisiu na post výborníka podal z osobných dôvodov. Už pri prvom stretnutí nového zloženia ZO Odžaci prišlo k rozdielnym mienkam a iskričkám. Pokiaľ pokrokári a socialisti zdôrazňovali, že mienia dodržiavať doterajšiu kontinuitu práce lokálnej moci, šiesti opoziční výborníci – po dvaja radikáli, demokrati a predstavitelia Skupiny občanov Odžaci môžu lepšie – tvrdia, že to neprinesie pokrok, lebo sa v uplynulom období nerobilo dobre.

KONEČNE VOĽBY DO RADY MS HLOŽANY

Žeby to bola cesta k pokroku? Juraj Bartoš

onečne sa uskutočnili voľby členov Rady Miestneho spoločenstva Hložany na funkčné obdobie 2017 – 2022. Občania Hložian s hlasovacím právom z 23 kandidátov zvolili deviatich členov RMS. V zápisnici volebnej komisie sa uvádza, že z úhrnne 1 736 oprávnených voličov hlasovalo 863, z čoho jedenásti hlasovali mimo dvoch volebných miest. Obe boli v sieni Základnej školy Jozefa Marčoka Dragutina otvorené v nedeľu 21. apríla od 7.00 do 20.00 h. Neplatných bolo 18 hlasovacích lístkov. Na ustanovujúcej schôdzi RMS, ktorá by sa mala uskutočniť najneskoršie do 4. júna, zvolia nového starostu Hložian a jeho zástupcu. Rada MS Hložany by počas nasledujúcich piatich rokov mala pracovať v nasledujúcej zostave: (na kandidačnej listine umiestnený pod číslom 6) Pavel Žembery (narodený • ĽUDIA A UDALOSTI •

roku 1956, podnikateľ, vo voľbách získal 338 hlasov), (21) Branislav Huďan (1988, profesor telovýchovy, 320 hlasov), (13) Zuzana Kukučková (1959, učiteľka, 301), (15) Jaroslav Macko (1973, poľnohospodár, 300), (3) Dejan Dimitrov (1975, doktor medicíny, 284), (23) Jelena Červenáková (1956, penzistka, 280), (1) Pavel Baďan (1944, penzista, 276), (11) Pavel Korčok (1991, poľnohospodár, 272), (17) Branka Rekićová (1976, domáca, 270). Ostatní kandidáti získali menej hlasov (v prvej zátvorke uvádzame poradové číslo, pod ktorým figurovali na kadidátke, v druhej počet získaných hlasov): (2) Ján Benko (276), (4) Katarína Dobríková

(194), (5) Ľudovít Dudok (159), (7) Ondrej Zahorec (188), (8) Stanislav Zelenák (150), (9) Ján Kolár (183), (10) Jarmila Korčoková (145), (12) Miroslav Kudron (196), (14) Pavel Lovás (258), (16) Ján Molnár (162), (18) Ondrej Stupavský (187), (19) Ondrej Fekete (238), (20) Jaroslav Chlebian (247), (22) Milan Ciganović (150); posledného sme nespomenuli pred týždňom v texte Jarmok a voľby, takže sa mu, a čitateľom tiež, ospravedlňujeme. Viacerí občania nám ukázali lístky (veľkosti vizitiek), na ktorých je vpravo hore text napísaný na jednej strane srbskou azbukou a na druhej v slovenčine: Voľby do Rady MS Hložian a dolu: 3, 6, 11, 13, 14, 15, 17, 20, 21 Zakrúžkujte tieto čísla. Vľavo hore je na oboch stranách umiestnený text iba v srbčine (azbukou): AV / Aleksandar Vučić / •Brža •Jača •Bolja •Srbija. Voliči tvrdili, že im tieto lístky dali im známe osoby,

postávajúce neďaleko volebných miest. Volebná komisia v zápisnici vyvesenej i v okne Miestneho spoločenstva Hložany skonštatovala, že počas volieb nedošlo k porušeniu Zákona o lokálnych voľbách a Štatútu Miestneho spoločenstva Hložany, a že neanulovala hlasovanie ani na jednom volebnom mieste. V dedine „vrie“ ako po žiadnych predchádzajúcich voľbách (čo neznamená, že aj predtým bolo„všetko v poriadku“). Neúradne sa hovorí o tom, ako je možné, že podaktorí temer anonymní spoluobčania dostali „nenormálne“ viac hlasov než tí, ktorí sú dávnejšie „prítomní vo verejnosti“, a v tej súvislosti niektorí skloňujú syntagmu – výmena vriec s hlasovacími lístkami. Komentáre smerujú k otázke, či sú spôsoby, akými bežali prípravy a samotné voľby do RMS Hložany (pôvodne oznámené na 22. január), naskutku v záujme rýchlejšieho, silnejšieho a lepšieho Srbska?

21 /4752/ 27. 5. 2017

Ľudia a udalosti HLOŽANY

Kto skúsi, možno dostane P Radojević zdôraznil, že pokým vlani z vojvodinského rozpočtu do rozvoja poľnohospodárstva vrazili asi 800 miliónov, terajšia vojvodinská vláda na tieto ciele určila takmer 1,4 miliardy dinárov a dodal: „Do intenzívnej poľnohospodárskej

Juraj Bartoš

ri svojej tretej návšteve Báčskopetrovskej obce dva dni pred nedeľnými voľbami do Rady Miestneho spoločenstva Hložany do tejto dediny zamieril pokrajinský tajomník pre poľnohospodárstvo, vodohospodárstvo a lesníctvo Vuk Radojević. Výzve z úradu hlavy obce, z ktorej vyplýva, že na stretnutie boli pozvaní „všetci občania a poľnohospodári Obce Báčsky Petrovec“ vyhovelo zhruba 15 Hložančanov, plus asi toľko cezpoľných. Vypočuli si, čo príslušný pokrajinský sekretariát ponúka poľno- Srđan Simić (zľava), Vuk Radojević hospodárom a záverom pol- a Vladislav Krsmanović druhahodinového posedenia odznelo aj zopár konkrétnych otá- výroby sme usmernili o 70 % peňazí viac než bol celkový agrárny rozpozok a odpovedí. Vyzývajúc poľnohospodárov, aby čet Vojvodiny na predchádzajúci sa na súbehoch pokrajiny (a repub- rok.“ Ako povedal, pokrajina len liky) uchádzali o nenávratné finanč- na tri základné opatrenia vyhradila né prostriedky, tzv. subvencie, Vuk o 70 % peňazí viac než vlani: na

BIOENERGETICKÉ DEDINY

závlahové sústavy (vrátane vrtov nových studní), ochranu pred živelnými pohromami a na výrobu v uzavretom priestore. Pripomenul tiež, že na vybavenie dobytkárskych fariem vyhradili o 70 % peňazí viac než vlani. Časť prostriedkov z pokrajinského rozpočtu je určená na spolufinancovanie chladiarní a sušiarní, minispracovateľských kapacít, na podporu včelárom atď. „Máme i absolútne nové opatrenie, určené pre mladých ľudí v dedine: schválime do 10 000 eur pre ich agrobiznis plány, pričom im 70 % poskytneme ako preddavok.“ Takéto opatrenie je vraj nóvum nielen vo Vojvodine, ale aj vôbec v Srbsku. Súbeh je, povedal, vypísaný a záujemcovia si ho (ako i ostatné súbehy) môžu nájsť na portáli vlády APV. Ako podčiarkol Radojević, vláda AP Vojvodiny zvlášť podporuje mladých ľudí (do 40 rokov), ženy (nositeľky poľnohospodárskych majetkov) a tých, ktorí sa poľnohos-

podárstvom zaoberajú v sťažených podmienkach. Je známe, že poľnohospodárov najviac trápi zastaraná mechanizácia. Pavel Mravík uviedol vlastný problém: nedočkal sa peňazí zo súbehu na kúpu traktora a medzičasom vraj tento zdražel o 1 000 eur. Ondrej Bartoš sa spýtal, či pokrajina konečne podnikne dáke opatrenia na riešenie problému priekupníkov, a Juraj Semartonský – či je možné a kedy zaviesť subvencie na dieselové palivo ako v Chorvátsku. Z odpovedí neveľmi „zmúdreli“, ale ani niektoré otázky neboli celkom jasné. V každom prípade, kto sa o pomoc neuchádza, ten ju nedostane, kto skúsi, možno... Pokrajinský tajomník radil poľnohospodárom, aby sa združovali do družstiev na základe nového Zákona o družstvách. Podčiarkol, že družstevníkov uprednostnia na súbehoch, a uzavrel, že nie je možné počas jediného roka uspokojiť všetky potreby, respektíve riešiť nahromadené problémy. Predseda Báčskopetrovskej obce Srđan Simić vyzval hložianskych poľnohospodárov na komunikáciu s lokálnou samosprávou.

čitého priestoru, ktoré očividne existujú, s potenciálmi možných užívateľov. A to znamenalo zistiť, aké sú majetkovoprávne stredia, ktoré sa vzťahy, či existuje pochcú vymaniť z trebná dokumentáchudoby a v ktocia a infraštruktúra, rých majú probktorá dokáže spojiť lém s odlivom potenciál s konzuobyvateľstva. mentom. V Rume V Obci Bajbola taká situácia, ina Bašta ide Manažér projektu Miodrag že v jednom z prieteda o tzv. Gluščević myselných zariadení, pilotný alebo ktoré už nefunguje, skúšobný projekt. Uvažovali ste aj o takých, existovala kotolňa, ktorá obsluhoktoré by sa dali zrealizovať vo vala celé sídlisko. To je zaujímavé z aspektu jej možnej ďalšej využiVojvodine? – Samozrejme, že nám je Vojvo- teľnosti. V Pećinciach zase vznikol dina zaujímavá, predovšetkým pre nápad upriamiť sa na rýchlorastúce svoje veľké možnosti výroby bioma- energetické stromy. Tam sa už aj niesy z poľnohospodárstva. Pred týmto ktoré individuálne gazdovstvá snažia sme už realizovali jeden iný projekt využívať poľnohospodársku biomasu za podpory ambasády Fínska v Srb- na tvorbu energií. Z viacerých údajov, sku. Jeho cieľom bolo zmapovať ako aj energetických stratégií vyplýva, existujúce potenciály a predpoklady že je práve biomasa najväčším a najna využívanie biomasy na výrobu lepším prameňom obnoviteľných tepelnej a elektrickej energie v ob- zdrojov energie v Srbsku. Ten zdroj lasti Sriemu. Vypracovaná je štúdia je ešte stále slabo využitý. Je tu aj pre celý región, ako aj štúdie pre lesná biomasa, no tá je v oveľa väčšej každú zo siedmich obcí. Ideou bolo miere už využitá. Hoci nie vždy tým ozrejmiť súvislosti potenciálov ur- pravým spôsobom.

Projekt na pohľadanie B Oto Filip

oj o nové energie je v mnohom bojom o istejšiu a lepšiu budúcnosť. Vedomý si je toho i Miodrag Gluščević zo Stálej konferencie miest a obcí, ktorý je manažérom projektu menom Bioenergetické dediny. Zrejme ide o nový a zaujímavý projekt... – Je to európsky projekt, ktorý stála konferencia realizuje na území Srbska. Ide vlastne o koncept bioenergetických dedín, ktorý síce nie je celkom nový. Vo vyvinutej Európe ho začali realizovať pred vyše desaťročím, hlavne v Rakúsku, Nemecku, Švajčiarsku, Dánsku. Koncept sa zakladá na tom, že dediny alebo vôbec lokálne spoločenstvá svoje energetické potreby uspokojujú z lokálne prístupných obnoviteľných zdrojov energie, ako je napríklad biomasa, solárna, prípadne veterná energia. My v Srbsku sa na tom práve angažujeme v dedine Kostojevići v Obci Bajina Bašta. Tam už majú zavedený systém

www.hl.rs

diaľkového vykurovania, v tejto chvíli na mazut. Keďže ide o oblasť bohatú na poľnohospodársku a lesnú biomasu, vynasnažíme sa počas projektu umožniť im prechod z doterajšieho paliva na biomasu. Spoločne máme rozpracovať ešte niektoré veci, týkajúce sa napríklad vykurovacích kapacít. Prejavili aj iné prostredia záujem o takýto spôsob nakladania s energiami? – Záujem je, no hlavne na úrovní obcí a ich verejných komunálnych podnikov. No aj samotní obyvatelia prejavujú záujem o takúto zmenu, keďže im v konečnom dôsledku môže priniesť viacnásobný osoh: vykurovanie nielen hodne lacnejšie, ale aj kvalitnejšie. Netreba zabúdať ani na prínos k zdravšiemu životnému prostrediu, ako aj k lokálnemu rozvoju, keďže prostriedky usporené na energiách možno upriamiť inde. Ukážkou záujmu je i skutočnosť, že sa pri voľbe dediny na implementáciu projektu uchádzalo oveľa viac dedín než sme vtedy mali možností. Je to perspektívny projekt, zvlášť pre pro-

Informačno-politický týždenník

• ĽUDIA A UDALOSTI •

Z 13. SCHÔDZE ZO BÁČSKA PALANKA

Obec sa postará o železničnú trať J. Bartoš

eď k zahláseným 19 bodom rokovacieho programu 13. schôdze Zhromaždenia obce Báčska Palanka pridali ďalšie 3, zdalo sa, že nasleduje ďalší maratón. Predsa 36 prítomných výborníkov (5 absentovali) v pondelok 22. mája vyčerpalo rokovací program za tri hodiny (bez prestávky a obligátneho občerstvenia). Tentoraz sa ani neiskrilo pri diskusii, na ktorú sa zmohlo len zopár výborníkov, a to iba pri niekoľkých témach. Zhromaždenie obce bez diskusie poskytlo súhlas k finančnému plánu Gerontologického strediska na rok 2017. Pretras správy týkajúcej sa práce obecnej správy počas predchádzajúceho roku mierne rozvlnil pokojnú

LETMO

Prepojenie

vet je, vraj, síce obrovskou, no predsa len globálnou dedinou. V ktorej sa všetko vie, v ktorej niet tajomstiev, v ktorej, keď na jednom jej konci kýchneš, z druhého sa ti ozve: Na zdravie! O takýchto tvrdeniach som začal celkom vážne pochybovať počas nedávnej návštevy Medzinárodného poľnohospodárskeho veľtrhu v Novom Sade, menovite národného stánku Českej republiky. S hostiteľmi sa dalo celkom fajn porozprávať, človek sa dozvedel kopu osožných vecí, no predsa si mohol uvedomiť aj to, že o sebe navzájom vlastne vieme až zarážajúco málo. Keď sa ma po takmer hodinovom sedení už tretia hostiteľka opýtala, kedy som sa vlastne odsťahoval zo Slovenska a prišiel do Srbska, nezostalo iné, než použiť známy bonmot nebohého kolegu Vlada Dorču. Ten pri podobnej príležitosti, na otázku, ako dlho už žije vo Vojvodine, odpovedal: Nuž, takých dvestopäťdesiat rokov. Ja som musel byť ešte konkrétnejší, • ĽUDIA A UDALOSTI •

hladinu schôdze, ktorú občania mohli sledovať aj v priamom prenose prostredníctvom odžackej televízie K – 25. Bojan Radman obecnej správe vyčítal nedostatok koordinácie. Dragan Bozalo jej členom navrhol siahnuť po zásadných organizačných zmenách a skonštatoval: „Preskakujete z funkcie na funkciu v tejto budove.“ Najčulejšia výmena názorov odznela v súvislosti so správou o práci Verejného podniku Direkcia pre výstavbu Obce Báčska Palanka, resp. po jeho premenovaní, VP Standard. Podal ju riaditeľ Miroslav Sićević, ktorý okrem iného podotkol, že „v podniku zaznamenali odliv kádrov následne zmien v Zákone o rozpočte, takže 10 zamestnaných v decembri 2016, na základe súbehu,

bolo prijatých do obecnej správy Obce Báčska Palanka“. Dodal, že v reorganizovanom podniku po 15. decembri z 28 zamestnaných zostalo 18 (z čoho dvaja na určitú dobu). Primátor Báčskej Palanky Branislav Šušnica garantoval, že „terajší Standard bude v nadchádzajúcom období sebestačný“. Bojan Radman podčiarkol, že časť železničnej trate (ktorú dávno iba občas používajú nákladné vlaky – pozn. J. B.) treba zachovať. Hlava lokálnej samosprávy podčiarkol, že Obec Báčska Palanka „prostredníctvom opravného rozpočtu sa zrejme ujme údržby trate na relácii Báčska Palanka – Gajdobra“. Do spojenej rozpravy k štyrom bodom týkajúcim sa o. i. opatrení zameraných na ochranu

poľnohospodárskej pôdy zapadla poznámka výborníka Miroslava Hemelu týkajúca sa skutočnosti, že poľní strážcovia majú veľmi malé, takrečeno preventívne oprávnenia. V rámci bodu 18 rokovacieho programu sa diskutovalo o zmenách plánu podrobného regulovania nábrežia Dunaja. ZO schválilo návrh Bojana Radmana „aby sa lokálna samospráva obrátila na republikové orgány s cieľom pokračovať v dohodnutých aktivitách týkajúcich sa výstavby mosta cez Dunaj“. Pri posledných štyroch bodoch výborníci už temer ani nediskutovali a prijali o. i. uznesenie, ktorým zrušili platnosť Kódexu správania zamestnaných v obecnej správe Obce Báčska Palanka.

Oto Filip takže moja odpoveď znela: Dvesto sedemdesiat rokov. Predstaviteľky českých firiem si pôvodne asi mysleli, že si z nich robím dobrý deň, keďže sa len jedna zaujímala o to, čo tým myslím. Nezostalo iné, ako jej to vysvetliť. Na ďalšom stánku sme sa celkom pekne bavili o konope ako alternatívnej rastline. Istá česká inžinierka s ozaj dôkladnými odbornými poznatkami o nej sa na mňa, pri mojom zaujímaní o akýsi jej známy európsky projekt, zvedavo pozrela s otázkou: Veď by ste to mali vedieť, keďže ho spolu riešime v rámci Vyšehradskej skupiny, v ktorej je aj Slovensko. Priznám sa, že som mal dvojaké pocity. Na strane jednej som bol ozaj rád, že som sa jazykovo predal ako Slovák z Horniakov, na tej druhej zase trochu rozčarovaný preto, že sa opäť ozvalo to známe: Koľko toho o sebe vlastne (ne)vieme? A to žijeme v 21. storočí, keď komunikácie vládnu svetu a všetci by sme informáciami mohli byť navzájom mnohonásobne prepojení. Žiaľ, stále nie i tými, ktoré by mali patriť do všeobecného vzdelania.

TANEC MATURANTOV V KOVAČICI. Malí a veľkí maturanti z Kovačickej obce, spolu s vrstovníkmi z niekoľkých štátov vo svete, v tom istom termíne – v piatok 19. mája (Kovačičania, pravdaže, pred budovou Zhromaždenia obce) tancovali a po druhýkrát svojou účasťou podporili podujatie European Quadrille Dance Festival. Gymnazistov, žiakov záverečného ročníka osem základných škôl z Kovačickej obce, ako i početných návštevníkov tohto podujatia na úvod akcie pozdravil Milan Garašević, predseda obce, kým sa primeranými slovami prihovoril aj jeden z najvzornejších žiakov kovačického gymnázia – Sergio Valentín Radu. Po podujatí všetci účastníci navštívili Gymnázium Mihajla Pupina v Kovačici, kde prebiehal Deň otvorených dverí. Gymnazisti spolu so svojimi profesormi a riaditeľkou Tatianou Brtkovou informovali záujemcov o činnosti a práci tejto výchovno-vzdelávacej ustanovizne, v ktorej od začiatku nového školského roka bude sprístupnené aj nové usmernenie pre budúcich študentov – elektrotechnikov informačných technológií. Na snímke je momentka zo spoločného tanca kovačických maturantov. A. Ch. 21 /4752/ 27. 5. 2017

Ľudia a udalosti OSLAVY DŇA PETROVCA 2017

Po 270 rokoch – nepoľavovať Jaroslav Čiep

rví slovenskí osadníci na novej lokalite Petrovec dva roky po príchode písomnou zmluvou s futockým zemepánom potvrdili, že natrvalo zostanú v tomto prostredí. Udialo sa to 25. mája 1747. Ako pamiatku

oslavovalo v dňoch 19. až 21. mája. Petrovčania v piatok, sobotu a v nedeľu početnými príležitostnými spoločenskými, kultúrnymi a športovými obsahmi oslávili sviatok svojho mesta. Piatok ako svojrázny úvod bol popretkávaný kultúrnymi podujatiami, divadelnými pred-

usporiadaná v piatok v predpoludňajších hodinách, ako aj poobedňajšia módna prehliadka

Okrem toho vedúci miestnej samosprávy udelili aj ďalšie zlaté, strieborné a bronzové diplomy

Štyria z päťčlennej hodnotiacej komisie pre údenú klobásu

Len veselo a s úsmevom – potom tie štipľavé budú najlepšie

na túto udalosť Petrovčania si uvedený dátum stanovili za svoj sviatok a od roku 2002 ho oslavujú ako Deň Petrovca. Vtedy verejnosti predstavili aj úradný erb a vlajku Petrovca. Svoj sviatok si spravidla pripomínajú v dňoch víkendu, ktorý je najbližší 25. máju. Podujatie organizuje

staveniami a vernisážami, ktoré potom návštevníci môžu navštíviť aj v nasledujúcich dňoch. Tak po šiesty raz svoje obrazy kolektívne vystavovali umelci a svoje kolekcie známok vystavili filatelisti. Nechýbala ani národopisná výstava v Spolku petrovských žien. Milovníkov

a voľba krásky – detskej a mládežníckej. Súťaž o najlepšiu domácu pálenku a udeľovanie diplomov tohto roku zo soboty presunuli na piatok. Z rekordného počtu odovzdaných vzoriek tvrdého moku – až 55 – komisia mala neľahkú úlohu zvoliť tie naj-

v trinástich kategóriách. Do programu Dňa Petrovca v sobotu tradične patrí slávnostná akadémia Rady Miestneho spoločenstva Báčsky Petrovec. V sobotu predpoludním vo veľkej sieni Zhromaždenia obce predseda RMS Ján Rybovič úvodom zhrnul aktivity miestnej

K polstoročiu nadväzovania spojov a kontaktov rádioamatérov

Ďakovné diplomy pre jubilujúce spolky a združenia

miestna samospráva, čiže Rada Miestneho spoločenstva. Tohto roku sa naplnilo 270 rokov od podpísania osadníckej zmluvy a v Báčskom Petrovci sa

www.hl.rs

divadla rozptýlilo predstavenie kovačických ochotníkov. Svojráznym úvodom do tohtoročného DP bola prvá súťaž penzistov v šípkach a v biliarde

Informačno-politický týždenník

chutnejšie v jednotlivých kategóriách. Hodnotili pálenky marhuľové, jablkové, dulové, slivkové, hroznové, broskyňové, morušové, ovocné, ale aj tie nie celkom tradičné: malinovú pálenku, vínovicu, medovinu, anízovú pálenku. Komisia rozhodla, že absolútnym víťazom tohtoročnej súťaže je hroznová pálenka Pavla Pagáča z Hložian.

samosprávy a udelil ďakovné diplomy jubilujúcim spolkom a partnerským mestám. V mene 30-ročného Šachového klubu Mladosť diplom prevzal Pavel Marčok, za 50-ročný Klub rádioamatérov Pavel Benka, za 70-ročnú Miestnu organizáciu penzistov Zuzana Hmiráková a diplom odovzdajú aj predstaviteľom polstoročného Petrov• ĽUDIA A UDALOSTI •

kom parku bola predajná výstava kvetín, sadeníc a kríkov. V SPŽ rozvoniavala svadobná kapusta. K tomu ženy vo svojich miestnostiach prichystali na obdiv, ale i na predaj viac ako 30 rozličných tort. V tom čase na javisku pred pomníkom diváci mohli sledovať kultúrno-umelecký program a iba o kúsok ďalej, v Parku Zuzky Medveďovej, žiaci základných škôl z územia obce účinkovali na výtvarnom tábore. Na nádvorí Kultúrneho strediska návštevníci DP si mohli pozrieť

sy si víťazstvo odniesli dva celky z Petrovca, a to tím Klubu poľnohospodárov Báčsky Petrovec v zložení: Jaroslav Fejdi, Branislav Abrahám, Branislav Lekár a Pavel Varga, a tím Hrubíkovcov, ktorý tvorili Ondrej Hrubík ml., Jasna Hrubíková, Nebojša Govorčin a Samuel Benka. Diplomy a medaily uvedeným, ale i ostatným účinkujúcim v zlatom, striebornom a bronzovom pásme odovzdal zástupca veľvyslankyne Slovenskej republiky v Belehrade Igor Vencel.

Z ktorého konca začať: komisia, ktorá hodnotila pálenky

ského rozhlasu. Okrem Nadlaku v Rumunsku, s ktorým sa Petrovec zbratal vlani, a mesta Martin na Slovensku, s ktorým už viac rokov pestuje bratské vzťahy, pripomenuli si 40 rokov, odkedy sa tu natáčala chýrečná celojuhoslovanská relácia Ve-

tejto príležitosti petrovský richtár predstaviteľovi Obce Babušnica Goranovi Dimitrijevićovi odovzdal symboly Petrovca: vlajku a erb. Potom nasledoval príležitostný program, ktorý prichystal MOMS Petrovec, neskôr aj úradné vztýčenie vlajok pred

Originálne riešenia pre kvetináče Združenia rodičov detí s osobitnými potrebami na predajnej výstave kvetov (Foto: V. Dorčová-Valtnerová)

Petrovské cukrárky mali plné ruky práce, aby prichystali 31 tort domosti – bohatstvo. Vtedy do Petrovca zavítali hostia z Babušnice a práve toľko trvajú bratské vzťahy medzi týmito dvoma miestnymi spoločenstvami. Pri



budovou SVD a otvorenie DP na Námestí slobody. Na námestí prebiehal stánkový predaj a prezentácia činnosti spolkov a združení a v neďale-

vysielaciu techniku a výstavu 50 rokov pôsobenia Rádioklubu Petrovec YU7AJM. V rovnakom čase začali a do večera pri ľudovej veselici na dvore MS Petrovec prebiehali súťaže o najlepšiu čerstvú klobásu a o najlepšiu údenú klobásu. Tohto roku podľa rozhodnutia komisií najchutnejšiu hrubú klobásu priniesol Karol Horvát, ktorý súťaž vyhral, a pri chystaní čerstvej a smaženej tenkej klobá-

Hoci sa už v sobotu uskutočnili niektoré športové súťaženia, športovým dňom v rámci programu Dňa Petrovca zvyčajne býva nedeľa. Aj tohto roku sa stretli a zápasili volejbalisti, stolní tenisti, futbalisti a súťažili šachisti, rybári, lovci a drobnochovatelia. N e c hy b ov a l i a n i s l u ž by Božie k oslavám DP, a to v evanjelickom kostole predpoludním a v baptistickom kostole popoludní.

KRÁTKE SPRÁVY

Báčsky Petrovec

Nový Sad

Športové vybavenie. V spolupráci s Pokrajinským sekretariátom pre šport a mládež Obec Báčsky Petrovec zabezpečila peniaze na kúpu vybavenia pre športové objekty. Pre športové haly v Hložanoch a Maglići kúpili nové a zrekonštruovali existujúce vybavenie v hodnote 1 200 000 dinárov. Do Hložian kúpili volejbalovú sieť a dva pomocné basketbalové koše. Do športovej haly v Maglići kúpili novú volejbalovú sieť a tenisovú sieť a zrekonštruovali semafor. Okrem financií získaných z pokrajiny obec vyčlenila prostriedky aj z vlastného rozpočtu.

Energetická účinnosť. V piatok 19. mája riaditeľ Správy pre kapitálové vklady Nedeljko Kovačević v budove pokrajinskej vlády predstaviteľom lokálnych samospráv slávnostne odovzdal zmluvy o udelení prostriedkov z verejného súbehu na financovanie a spolufinancovanie projektov v oblasti energetickej účinnosti. Zmluvy schválených projektov podpísali primátori miest Nový Sad a Kikinda a predsedovia obcí Titel, Alibunar, Báč, Kanjiža a Báčsky Petrovec, ktorá na tomto súbehu získala prostriedky v hodnote 8 984 000 dinárov na adaptáciu budovy Základnej školy Jána Čajaka v B. Petrovci. J. Č-p

• ĽUDIA A UDALOSTI •

21 /4752/ 27. 5. 2017

Ľudia a udalosti HLOŽANY

Chcú sa páčiť Juraj Bartoš

ko sa každá rodina, keď majú prísť hostia, usiluje privítať ich v upratanom a čistom dome, tak sa i Hložany chystajú na stretnutie so stovka-

za potrebné zvolať tlačovú konferenciu a poinformovať verejnosť s cieľom zvýšiť záujem o tradičné folklórne podujatie, ktoré v sobotu 27. mája v Hložanoch pobeží zarovno s ďalšou udalosťou.

Ženy v centre dediny vysadili kvetiny a odburinili park

Aj Dom kultúry potrebuje nové šaty

mi účastníkov a hostí 47. ročníka Folklórneho festivalu Tancuj, tancuj... V utorok, keď sme písali tento text, podrobnosti neboli známe; nevedeli sme, ktorí vysokí hostia budú sedieť v prvých radoch, ktorí z nich sa prihovoria a kto festival úradne otvorí. Organizačný výbor zrejme existuje, avšak (ani tentoraz) nepovažuje

O FFTT a 9. Stretnutí dolnozemských Slovákov Na jarmoku podrobnejšie píšeme na kultúrnej rubrike. Tu už len skonštatujeme, že o spríjemnenie centra dediny sa pričinili členky Spolku žien Slovenka. Komunálny podnik Gloakvalis pokosil trávu pred vstupmi do Hložian, v amfiteátri a všade tam, kde to nemal kto uro-

Komunálnici pokosili trávu a pustili sa do stavania ohrady v cintoríne

biť. Jeho robotníkov sme dokonca pristihli, ako postavujú ohradu pri novom cintoríne. Snímky, ktoré tu podávame, sú iba zlomkom

toho, čo všetko Hložančania a ich združenia urobili v snahe páčiť sa vzácnym priateľom a vôbec všetkým hosťom.

STARÁ PAZOVA

Za zdravé úsmevy Anna Lešťanová

Srbsku sa viac ako dve a pol desaťročia každoročne v tretí májový týždeň pripomína Týždeň zdravých úst a zubov. Do tohto podujatia sa od 15. do 19. mája aktívne zapojil i staropazovský Dom zdravia Dr. Jovana Jovanovića Zmaja s dôrazom na deti predškolského veku. Zdravotníci v uvedených dňoch navštívili obe predškolské ustanovizne pôsobiace na území Staropazovskej obce – Poletarac v Starej Pazove a Radost v Nových Bánovciach. Tohtoročný, v poradí 27. týždeň zdravých úst a zubov sa konal pod

www.hl.rs

heslom Usmej sa zdravo a ústredné podujatie prebiehalo vo štvrtok 18. mája v mestskom parku. Podujatie slávnostne otvorila Mária Turanová-Vučetićová, spolupracovníčka na zveľaďovaní preventívnej zdravotnej ochrany v pazovskej škôlke. Zo sto detí z najstarších skupín tak z celodenného, ako aj poldenného pobytu spolu s vychovávateľkami pripravili príležitostný program a pekné masky a kostýmy z recyklovaného materiálu, tiež vykreslili zodpovedajúce heslá. Poetický program predviedli po srbsky a po slovensky. Za odmenu každé dieťa dostalo zubnú pastu. Do tohtoročnej akcie týždňa

Informačno-politický týždenník

Z ústredného podujatia v mestskom parku

zdravých úst a zubov zapojili aj žiakov Školy pre základné a stredné vzdelávanie Antona Skalu. Žiaci tej-

to školy sa zúčastnili na literárnom a výtvarnom súbehu a kamarátili sa so zubármi z Domu zdravia. • ĽUDIA A UDALOSTI •

NA PRVOM PODUJATÍ DEDINA V MESTE V NOVOM SADE

Prezentácia malých rodinných gazdovstiev Vladimír Hudec

ovosadské Námestie republiky sa v dňoch 19. až 21. mája nieslo v znamení dediny, originálnych a netradičných poľnohospodárskych výrobkov, tradičných jedál, pestrých výšiviek a iných ručných prác. Mohlo za to prvé podujatie pod názvom Dedina v meste, ktoré z iniciatívy Dragana Popovića, mladého podnikavého poľnohospodára z dediny Vojvoda Stepa, zorganizovalo združenie Tradícia, korene a kultúr-

Bez výrobkov z mäsa mangulice sa neobišlo ani toto podujatie a ako úplná gastronomická novinka sa objavila aj hrubá klobása, čiže kulen z králičieho mäsa. Pozornosť návštevníkov upútali aj výrobky z rastliny topinambur (srb. čičoky), ibišteka jedlého (srb. bamia) a iných. V ponuke boli aj vajcia japonskej prepelice, morská soľ, mydlo z kozieho mlieka... a nechýbala ani prezentácia pohostinských potenciálov niekoľkých sálašov vo Vojvodine.

V rámci otváracieho programu vystúpil aj detský folklórny súbor z Lovćenca

ne dedičstvo a podporilo Mesto Nový Sad a vláda AP Vojvodiny. Svoje tradičné, ale aj celkom originálne, netradičné výrobky a ručné práce predstavili malé a stredné poľnohospodárske gazdovstvá a združenia zaoberajúce sa výrobou tradičných predmetov, výšiviek a jedál z Vojvodiny, ale aj z iných častí Srbska a Kosova a Metóchie. Medzi nimi ako súčasť výpravy Obce Plandište boli aj členky Združenia žien Oko z Hajdušice, ktoré do Nového Sadu priniesli starobylé slovenské špeciality. Návštevníci podujatia si mohli pozrieť a ochutnať černicové víno, víno vyrobené z višieň a medu, orechové pálené, likér vyrobený z arónie, ovocné nevarené pretlaky bez konzervantov. • ĽUDIA A UDALOSTI •

Černicové víno vlastnej výroby predstavilo rodinné gazdovstvo Tatalović z dediny Kupinik

ny dopestovanej na vlastnom poľnohospodárskom majetku. – Ja som dieťa z dediny. Žijem na dedine a z dediny a chcel som niečo tej dedine dať do vena. Naši ľudia na dedine vyrábajú rôzne kvalitné a k tomu aj originálne výrobky. Mnohí z nich sú tými výrobkami známi v lokálnych rámcoch, ale nikde inde, v iných mestách. Tak mi napadla idea zorganizovať podujatie, na ktorom by malé a stredné dedinské gazdovstvá predstavili predovšetkým seba a svoje výrobky a tým aj svoje prostredie. Tým získali možnosť vystúpiť z lo-

ktorom sa predstavuje viacero prostredí naraz. Zároveň je to aj príprava na medzinárodné pod-

Momčilo Ćalić z Plandišta sa zaoberá výrobou a spracovaním zriedkavých a zdravých rastlín topinambur a ibištek jedlý

Žiaci a profesori strednej odbornej školy z Irigu boli hrdí na svoje výrobky

Návštevníci sa mohli takisto presvedčiť aj o tom, ako duálne vzdelávanie funguje v praxi. Žiaci a profesori Strednej odbornej školy Borislava Mihajlovića Mihiza z Irigu predstavili totiž víno, pálenku, ajvar, šalát, ktoré v rámci praktickej výučby sami vyrobili z hrozna a zo zeleni-

kálnych rámcov a svoje výrobky ukázať ešte niekomu, porovnať sa s inými, vymeniť si skúsenosti. Podujatie prebieha prakticky počas celej zimy. Doteraz sme totiž na novosadskom SPENS-e predstavili gazdovstvá a potenciály ôsmich dedín a toto je prvé, akože masovejšie podujatie, na

ujatie, na ktorom mienime zoskupiť dediny z krajín Európskej únie a Srbska a porovnať, kde sa nachádza dedina v Srbsku v porovnaní s dedinami z krajín EÚ, čo robíme dobre, a čo by sme museli zmeniť, – povedal nám iniciátor a autor tohto podujatia Dragan Popović. V otváracom programe sa prítomným podnetnými slovami prihovorili aj predstavitelia pokrajinskej vlády a Mesta Nový Sad a program počas všetkých troch dní obohatili početné kultúrno-zábavné body a humanitárne akcie.

21 /4752/ 27. 5. 2017

Ľudia a udalosti HASIČSKÉ MÁJOVÉ STRETNUTIA V PIVNICI

Rýchly a účinný zásah Maja Kubincová

poradí 37. hasičské májové stretnutia sa uskutočnili v nedeľu 21. mája v Pivnici. Podujatie prebiehalo od 9. do 14. hodiny. Organizátorom tohto tradičného súťaženia je Obecný hasičský zväz Báčska Palanka a hostiteľom bol Dobrovoľný hasičský spolok Pivnica. Celkovú organizáciu a priebeh súťaženia rôznymi spôsobmi podporili Obec Báčska Palanka, pivnický

Časť účastníkov súťaženia

Na polygóne

Klub poľnohospodárov, občania Pivnice a početní sponzori

a donátori. Organizačné prípravy, zriaďovanie terénu, úprava poly-

gónov a výstroje trvala tri týždne. Tohto roku vládol väčší záujem o účasť a bolo aj viac prihlásených DHS v porovnaní s minulými rokmi. Hasičské operatívne jednotky (mužské, ženské a veteráni) súťažili v rýchlosti práce s hasičským vozidlom, kde sa žiada čo najrýchlejšie zasiahnuť cieľ. Pionierske hasičské jednotky (chlapci a dievčatá) súťažili v rýchlosti v obsluhovaní brentačov. V súťažení účinkovali 4 ženské pionierske jednotky, 12 mužských pionierskych jednotiek, 8 ženských operatívnych jednotiek, 25 mužských operatívnych

ZABÁVALI SA STAROBNÍ PENZISTI V KYSÁČI

Pripomenuli si Deň mladosti Elena Šranková

iatykrát zaradom kysáčski starobní penzisti zorganizovali zábavu z príležitosti 25. mája. Je to sviatok, ktorý kedysi oslavovali ako mladí a takýmto spôsobom si ho teraz pripomínajú. V pamäti penzistov zostali pekné spomienky na 25. máj, deň narodenín Josipa Broza Tita a Deň mladosti. S nimi sú späté aj spomienky na Štafetu mladosti, ktorá cestovala vtedajšou Juhosláviou a ktorú 25. mája odovzdávali Titovi, vtedajšiemu prezidentovi SFRJ. Združenie starobných penzistov v Kysáči tentoraz zábavu usporiadalo v sobotu 20. mája

www.hl.rs

Veľký počet penzistov má záujem o takéto zábavy

v miestnostiach Kultúrneho centra Kysáč. Bolo to posedenie s kultúrno-umeleckým progra-

Informačno-politický týždenník

mom, na ktorom sa ako zvyčajne zúčastnil pekný počet penzistov, nielen z Kysáča, ale aj z iných

jednotiek a 6 veteránskych jednotiek. V DHS Pivnica do súťaže prihlásili jednu mužskú operatívnu jednotku a dve pionierske mužské jednotky. Najlepšie pionierske jednotky (chlapci) boli z Petrovaradína, Silbaša a Bogojeva. Najlepšie pionierske ženské jednotky (dievčatá) boli zo Silbaša, Despotova a Báča. V kategórii operatívnych jednotiek najlepšie boli ženské jednotky zo Selenče, z Kysáča a Kaća, ako aj mužské jednotky z Báča (dve) a zo Selenče. Medzi veteránmi najlepšie výsledky dosiahli hasiči z Báčskeho Nového Sela, Báča a Petrovaradína. združení, s ktorými v priebehu roka spolupracujú alebo sa kamarátia. Zábavu svojou prítomnosťou poctili penzisti z Nového Sadu, Rumenky, Futogu, Čurugu, Begeča, Gospođiniec, Báčskeho Petrovca, Hložian, Kulpína, Pivnice, Maradiku, Starej Pazovy a zo Stepanovićeva. Prišli sa medzi nich pobaviť aj predstavitelia z Mesta Nový Sad a mestskej organizácie starobných penzistov. V rámci kultúrno-umeleckého programu vystúpili folklórne skupiny Kultúrneho centra Kysáč. Po programe nasledovala večera, a potom zábava s tancom pri živej hudbe Pazovčanov. Predseda Združenia starobných penzistov Pavel Medveď hovorí, že podobné zábavy organizujú aj z príležitosti 29. novembra predovšetkým z toho dôvodu, aby sa zachovala pamiatka na Deň mladosti a Deň republiky. • ĽUDIA A UDALOSTI •

Z POLICAJNEJ STANICE BÁČSKY PETROVEC

STARÁ PAZOVA

Dostali nové auto Donácia v tvare invalidných vozíkov Jaroslav Čiep

ové terénne vozidlo pre Policajnú stanicu v Báčskom Petrovci zadovážila Obec Báčsky Petrovec z obecného rozpočtu. Približne 1,5 milióna dinárov zabezpečili z položky pre bezpečnosť

vo štvrtok 18. mája slávnostne odovzdal predseda obce Srđan Simić. Náčelník polície vyzdvihol, že toto je iba jeden z tvarov ich spolupráce s obcou, ktorá sa rozvíja prostredníctvom viacerých telies a komisií, aby sa zabezpečila primeraná dopravná, ale aj majetková

Anna Lešťanová

ďaka dobrej spolupráci Obce Stará Pazova a Špeciálnej nemocnice pre rehabilitáciu a ortopedickú protetiku v Belehrade do Starej Pazovy sa dostala ďalšia humanitárna zásielka invalidných vozíkov. Slávnostné odovzdanie pomôcok sa uskutočnilo vo štvrtok 11.

V príhovoroch zvlášť poukázali na veľký význam ortopedických pomôcok a vozíkov pre invalidné osoby. Po vlaňajšom nadviazaní spolupráce medzi nemocnicou a Staropazovskou obcou tentoraz do Starej Pazovy priniesli osem invalidných vozíkov. Iniciátorom realizácie aj tejto donácie je Staropazovčan Vlastislav Miltenović, zamestnanec uvedenej belehradskej nemocnice.

Prvý človek petrovských policajtov Ivanišević ocenil rozhodnutie obce pomôcť PS v B. Petrovci novým vozidlom

v doprave v snahe prispieť k ešte väčšej bezpečnosti občanov. Na základe zmluvy s Ministerstvom vnútra Republiky Srbsko a Policajnou správou Nový Sad vozidlo je určené na používanie výlučne zamestnancom Policajnej stanice v Báčskom Petrovci. Kľúče vozidla značky Dacia Duster LIFE 1,6 náčelníkovi PS Vukašinovi Ivaniševićovi

bezpečnosť občanov. „S dodatočným autom, ktoré nám mnoho znamená, budeme prítomnejší tak v dedinách, ako aj v chotári,“ vyzdvihol Ivanišević a na otázku, v akom stave sú ostatné ich vozidlá, nevoľky odpovedal, že sú na úrovni ostatných PS v Srbsku, a že očakávajú, že aj rezortné ministerstvo prispeje k náprave situácie.

Z udelenia vozíkov v Starej Pazove

mája v tzv. Bielej budove. Za vozíky sa vedeniu nemocnice poďakovali Goran Jović, predseda Zhromaždenia obce Stará Pazova, Jelica Despotová, predsedníčka Spolku pre afirmáciu invalidov Fenix, a Goran Rajković, predseda Združenia paraplegikov Fruška gora – Srem.

V spolku Fenix invalidné vozíky používa 15 osôb, kým v združení Fruška gora –Srem je ten počet väčší – 40 osôb. Podľa slov primára Dr. Igora Simanića, riaditeľa nemocnice, vozíky sú dobré a kvalitné, hoci už boli používané.

POUGÁR

Juraj Bartoš

Bumbumbum-bumbumbum-bumbumbuch! Oznamuje sa tu prítomným občanom s prosbou, aby oznámené sprostredkovali aj tu neprítomným občanom a poľnohospodárom! Prestaňte už, vážení, omieľať ošúchané dristy o tzv. kauze Savamala. Keď raz pán premiér, teraz už i zvolený pán prezident, a rovnako predtým ako i teraz a akiste aj potom, hlava najmasovejšej tunajšej politickej strany a (môžbyťakiste) atď. a etc. a pod. v jednej a tej istej osobe toť pred rôčkom a niekoľkými týždňami jasne a hlasne povedal, že problém bude riešený rýchle, tak tomu bude • ĽUDIA A UDALOSTI •

tak a len tak a nijako inak! Kto neverí, nech si spomenie na jeho slová spred asi necelého rôčka. Vari nepovedal jasne a hlasne, že mu ani nenapadne kandidovať na prezidenta Srbska? Čože, čo hundrete? Že predsa, čo nevidieť, pán Aleksandar Vučić z roly premiéra prestúpi do úlohy prezidenta. No a? Veď aj futbalové prešľa... prestupy sú na obzore. A propos obzoru: všimli ste si, že donedávny ochranca občanov alias republikový ombudsman Saša Janković založil občianske hnutie? Ktoré hnutie vraj mieni popracovať

na uzdravení spoločnosti. Teda aj ho založil, aj nezaložil. Pomenoval ho totiž Slobodni građani Srbije, čo by v preklade do slovenčiny mohlo znieť: Slobodní občania Srbska (SOS). A tak sa Sale potkol spolu s hnutím hneď na štarte. Zvolený názov totiž už v Agentúre pre hospodárske registre existuje. Takže si teraz Ach, môj Saša@spol. ozlomkrky lámu hlavy nad otázkou, aké meno dať novorodeniatku. Mnohí sa dozaista potešili aj preto, že by sa, ako nečlenovia SOS cítili ešte menej slobodní než sa cítia, a cítia

sa pomerne veľmi, ba čoraz väčšmi... neslobodní. Na dôvažok veľmi dôležité oznámenie s výzvou: v sobotu 27. mája v Hložanoch bude 47. Folklórny festival Tancuj, tancuj... Neváhajte, na festival sa poberajte. Verte mi na pougárske slovo bubeníka – poslušníka: sotva ste, vážení občania a poľnohospodári, zažili folklórnejší folklórny festival než bude tento, po voľbách do Rady Miestneho spoločenstva Hložany pred necelým týždňom! Bumbumbuch!

21 /4752/ 27. 5. 2017

Ľudia a udalosti V DOBROVOĽNOM HASIČSKOM SPOLKU V KOVAČICI

Bilancovali a plánovali Anička Chalupová

esiac máj v Dobrovoľnom hasičskom spolku v Kovačici sa zvyčajne nesie v znamení bilancovania uplynulého roka. Tak sa v sobotu 20. mája v sieni reštaurácie Červené víno na výročnej schôdzi okrem domácich členov DHS stretli aj hostia, predstavitelia dobrovoľných požiarnických spolkov z dedín Kovačickej obce, tiež z Kaća, Kysáča, Pančeva, ako i

hovoril sa aj predseda Zhromaždenia DHS Pavel Toman. Zo správy o práci hasičskej jednotky v uplynulom roku sa prítomní dozvedeli o ťažkom zásahu DHS v kovačickom podniku Padina Komerc, kde hasiči poskytli profesionálny výkon pri hasení veľkého požiaru. Iných požiarov našťastie nebolo. Kovačickí požiarnici účinkovali v rôznych kultúrnych a športových akciách, piati členovia úspešne zakončili kurz pre požiarnikov, ktorý orga-

Keď ide o plány v aktuálnom roku, hlavné úlohy spolku sú zamerané na preventívnu činnosť a rozvoj protipožiarnej kultúry, popularizáciu požiarnictva najmä medzi dorastom, cvičenia členstva a prípravy na súťaže a rôzne iné spoločenské aktivity. Vo finančnej správe tajomník

ťom darčeky, plakety a ďakovné listiny. Za 65 rokov aktívnej práce v spolku plaketu získal Pavel Toman, o päť rokov menej v spolku sú činní Jozef Šifel a Jozef Domoni. Polstoročnú prácu za sebou majú požiarnici Adam Kočovský a Pavel Lacko. Po zasadnutí nasledovala zábava

Momentka zo snemovania kovačických požiarnikov

Ďalšie knihy pre kovačickú knižnicu

predstavitelia Hasičského zväzu Vojvodiny v čele s predsedom Draganom Jajićom a hostia z mestečka Ruše pri Maribore v Slovinsku, tiež hasiči z Dobrovoľného hasičského zboru Prievoz z Bratislavy a iní. Schôdzu otvoril Ján Pavlík, predseda DHS v Kovačici, a pri-

nizoval DHS Padina podľa európskych certifikátov a v spolupráci s Fakultou pre bezpečnosť zo Zvolena na Slovensku. V správe HJ veliteľ DHS Martin Košút podčiarkol uspokojujúci záujem členov o rôzne pracovné akcie, ktoré sa konali v rámci budovy a mimo nej.

MAŠKARNÝ PLES každoročne organizuje Zväz detí pri Základnej škole maršala Tita v Padine. V tohtoročnom, ktorý sa uskutočnil vo štvrtok 18. mája v parku pred školou, účinkovalo okolo 50 masiek. Všetky masky boli povšimnuté porotou, ktorá bola zložená zo žiakov padinskej školy. Masky v parku sledovali aj rodičia, bratia a sestry, ktorí potleskami podporili účastníkov tejto akcie. M. K.

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

DHS Vladimir Mađarev povedal, že napriek neblahej finančnej situácii kovačickí požiarnici vlani hospodárili pozitívne. Predseda Dozornej rady Želimír Bolerác podčiarkol, že v činnosti DHS v uplynulom roku nebolo žiadnych nedopatrení. V záverečnej časti výročnej schôdze vedúci DHS Kovačica udelili domácim členom a hos-

s hudbou a tancom. Výročnému zasadnutiu DHS Kovačica predchádzal tretí ročník akcie, v rámci ktorej Ing. Dušan Pekár, starosta mestskej časti Ružinov, v predpoludňajších hodinách odovzdal Obecnej knižnici v Kovačici niekoľko balíkov kníh, ktoré zaslala Knižnica Ružinov v čele s riaditeľkou Dr. Darinou Horákovou.

V SILBAŠI SA 20. MÁJA v miestnostiach Základnej školy bratov Novakovcov stretla generácia žiakov narodených v rokoch 1941 a 1942. Na stretnutí z príležitosti 60 rokov od ukončenia základnej školy si zaspomínali na krásne chvíle, keď boli žiaci. Namiesto triednej Vierky Šusterovej-Venekovej v škole ich privítala učiteľka Silvija Gašićová. Spomienky na žiacke roky si pri tejto príležitosti oprášili bývalí spolužiaci Ján Sľúka, Miodrag Jović, Michal Ruman, Zuzka Bukorová, rod. Cinkocká, Anna Červenská, rod. Šomodiová, a Anđelka Pejaková. Na stretnutie neprišli Katica Dakićová, Sofija Živanovová, Janko Leporis. Účastníci stretnutia si spomenuli aj na svojich zosnulých spolužiakov a na hrobky tých, ktorí sú pochovaní na cintoríne v Silbaši, zaniesli kvety. R. K. • ĽUDIA A UDALOSTI •

NA SLOVO S MLADOU DOKTORANDKOU ANITOU RIBAR

svojho a ak si žiadajú, vysvetľujem a prezentujem ho a môže sa vyvinúť dobrá vedecká diskusia. Vznikla vtipná situácia, že sme v posledný deň s kolegami odišli do Madridu aspoň raz okúpať sa v Španielsku Danuška Berediová vrstiev, ktoré sa dajú využiť vo vý- medicínskej fyziky. Nepovedala by a v ten deň bolo aj vyhlásenie vírobe elektroniky, napríklad. Robím som, že to má väčšiu pointu, ale ten ťazov prezentácie plagátov. Takže nita Ribar je doktorandkou iba základný výskum a pozerám výsledok sa dá konkrétne vidieť. cenu som vyhrala, ale na vyhlásení na Fakulte matematiky, fyziky sa, ako nejaký elektrón interaguje Na druhej strane je to veľmi zod- som nebola. a informatiky na UK v Brati- s molekulou a na čo sa rozpadá. povedná robota a zvlášť stresová. Na konferenciách sa nadväslave. Okrem toho, že je úspešná Zdá sa, že sú to dve odlišné témy, Som medzi dvoma svetmi. Neviem zujú mnohé kontakty a máte vo svojom odbore fyziky, nám je ale obidve sa viažu na procesy sa rozhodnúť, či chcem zostať vo známych kolegov fyzikov aj zo známa aj podľa svojho speváckeho indukované elektrónmi. vede, alebo sa viac venovať aplikácii Srbska. Môžete porovnať a zhodtalentu. Farba jej hlasu sa nezabúAko ste sa dostali na notiť, v akom stave je veda da, preto jej spev obohacoval každý štúdium v Innsbrucku v v Srbsku? kultúrny žiacky program, ešte kým Rakúsku? – Na konferenciách strebola žiačkou petrovského gym– Na doktorandské tám dosť ľudí zo Srbska. názia. Tancovala v novosadskom štúdium som nastúpila Počas Bc. a Mgr. štúdií som Šafáriku a so spevom pokračovala s tým, že chcem študovať študovala fyziku plazmy a tá aj po odchode na štúdium na Slo- aj v zahraničí. Na fakulte téma dosť súvisí s Teslom vensko. Krátko spievala v SĽUK-u, mi ponúkli možnosť dvoa jeho prácou a verím, že a potom asi tri roky bola členkou jitého štúdia. Najprv som to motivuje Srbov, alebo aj FS Technik. Súčasne spievala s Ad to mala robiť v Anglicku, Chorvátov, a že ich preto je hoc Bandom a Pressburger Klezmer a potom sme sa dohodhodne v tejto oblasti. Keď Bandom, s ktorými prednedávnom li, že predsa pôjdem do Na konferencii SPIG 2016 v SANU v Belehrade ide o skupinu z Belehradu, mala koncert v Bratislave. Na Slo- Innsbrucku. Po dvoch ktorá organizovala konfevensku spievala aj srbské pôvodné rokoch v Bratislave som rok a pol a vojsť do priemyselného sektoru. renciu v SANU, povedala by som, piesne v ženskej skupine Izvor. bola v Innsbrucku. Tento posledný Sú rôzne možnosti pre fyzikov, že robia podobné veci ako aj my, Momentálne sa plne venuje vede, polrok mám byť v Bratislave, napísať zvlášť pre tých, ktorí aj programujú. ale z komunikácie s nimi vidím, že píše dizertačnú prácu. spoločnú dizertačku, obhájiť ju, Počas vášho štúdia ste boli to nemajú ľahké. Nie sú v EÚ a neNa akú tému píšete dizertačnú a potom dostanem titul z oboch na mnohých konferenciách, na môžu sa uchádzať o granty. Ťažko prácu? univerzít. ktorých ste získali dôležité ceny. im je, ale stále pracujú. Problém je – Téma dizertačky je Procesy Kde vidíte seba po ukončení Na jednej ste boli aj v Srbsku, aj v tom, že aj ľudia z vedy odcháindukované elektrónmi. Pozerám sa štúdia? v Srbskej akadémii vied a umení. dzajú zo Srbska. Na druhej strane si na zrážky elektrónov s molekulami – Je to pre mňa najťažšia otázka. – Ak sa môžem pochváliť, to bol myslím, že Srbsko má výhodu, lebo v zvláštnych vákuových systémoch, Veda je veľmi neistá v tom zmys- jeden z mojich väčších zážitkov. je súčasťou niektorých dôležitých a to buď na ióny, Mala som prednášku projektov, napríklad o fúzii. K tomu alebo na fotóv SANU v Belehrade, ľudia, ktorí sa dostanú na doktony. Je to dôležité na konferencii o fy- randské štúdiá, vedia na nejaký v oblastiach, ako je zike ionizovaných spôsob dostať čiastkové úväzky na napríklad liečenie plynov (SPIG 2016). inštitútoch, ako je ten v Zemune, rakoviny, lebo nieNajprv som tam bola čo ma naozaj prekvapilo. ktoré sa môžu liečiť v roku 2013, mala Pred odchodom na štúdiá boli rádioterapiou. To som plagát a celkom ste aktívna aj vo folklóre a spieje iba jedna časť náhodou som spieva- vali ste. Ako teraz hodnotíte sitémy, ale pre mňa la na otvorení. Osoba, tuáciu v kultúre u nás? je najzaujímavejktorá mala spievať, – Doma, v Novom Sade, som šia, lebo sa zistilo, neprišla, tak popro- nebola rok a pol, takže nemôžem že existuje skupisili mňa. Po dvoch povedať, že som informovaná, že na molekúl, ktorá rokoch, keď som už som to videla na vlastné oči. Pourýchľuje účinok Na výlete nad Innsbruckom bola v Innsbrucku, vedala by som, že z hornozemskej rádioterapie, keď pozvali ma organi- strany nezmizol záujem o dolnosa náhodou táto látka nachádza le, že si môžeš urobiť aj niekoľko zátori, aby som mala prednášku zemský folklór, lebo mám kontakt v organizme, v blízkosti nádoro- postdoktorandských a zase nevieš, o tom, čo robíme v Innsbrucku. s niekoľkými odborníkmi, ktorí vých buniek. Radiáciou sa posilňuje čo ďalej. Veľmi ťažko dostať totiž Vtedy som po prvýkrát prednášala chodia do Srbska. Ale neviem, či tzv. iradikácia nádorovej bunky. permanentnú pozíciu na fakulte. na nejakej konferencii. Bolo to ne- to má vplyv na ľudí tu a či ich to V Innsbrucku sme skúmali viacero Zdá sa, že je stále málo ľudí vo vede, uveriteľné a veľká česť. V roku 2015 vôbec povzbudzuje. Zo sociálnych takých potenciálnych rádiosenzi- ale konkurencia je ozaj veľká, zvlášť v Španielsku, v Tolede, som vyhrala sietí mám pocit, že to tu ešte žije. térov, teda látok, ktoré urýchľujú ak pochádzaš z takých štátov, ako cenu za prezentáciu plagátu. Bolo Viem, že aj niekoľkí moji známi zo rádioterapiu. Teraz sa to snažím sú Slovensko, Česko, Chorvátsko, to na konferencii, ktorá je najväčšia Šafárika nacvičujú folklór v našich dať dokopy s výskumom, ktorý Srbsko a pod., kde nemožno pove- v oblasti interakcií atómov a mole- prostrediach. Ja som na chvíľu som robila v Bratislave, ktorý bol dať, že vedci nemajú na to intelek- kúl. Plagát je spôsob prezentácie vo uprednostnila vedu, ale strašne viac orientovaný na tzv. elektrónmi tuálne, ale nemajú finančne. Mňa vede. Plagáty sú vystavené a ľudia mi chýba tanec aj kroj. indukovanú depozíciu metalických počas štúdia veľmi zaujala téma si ich pozerajú, ja stojím vedľa toho Foto: z archívu A. R.

Medzi dvoma svetmi

• ĽUDIA A UDALOSTI •

21 /4752/ 27. 5. 2017

Ľudia a udalosti KONFIRMÁCIA V CIRKEVNOM ZBORE KOVAČICA II. V nedeľu 21. mája sa v slovenskom evanjelickom kostole v Kovačici za prítomnosti veľkého počtu prítomných uskutočnila slávnosť konfirmácie. Svoju krstnú zmluvu potvrdilo dvadsaťdva konfirmandov. Novými dospelými členmi evanjelického cirkevného zboru Kovačica II sa stalo dvanásť chlapcov a desať dievčeniec. Konfirmandov, ktorí pri tejto slávnostnej príležitosti po prvýkrát prijali Večeru Pánovu, pripravil a slávnosť konfirmácie vykonal zborový farár Martin Bajza. A. Ch. Foto: z archívu CZ Kovačica II

NA KUS REČI S MARIENOU FOLŤANOVOU ZO STAREJ PAZOVY

Ďakovná listina k narodeninám Anna Lešťanová

dodenne cestovala a strávila som tam peknú časť svojho profesionálneho života. Nesmierne ma teší, že mnohí Surdučania na mňa ešte stále nezabudli, v Pazove na ulici sa mi prihovárajú a pozdravujú ma. Zvlášť je dojímavé, že moji niekdajší malí pacienti teraz sú dospelí ľudia a prichádzajú do Domu zdravia na prehliadku so svojimi deťmi,“ hovorí naša spolubesedníčka.

O Márii Folťanovej, ktorá je najčastejšie pracovne angažovaná na intervenciách na detskom oddelení, hovoria, že dokáže aj v tých stresových chvíľach upokojiť nielen bábätká a deti, lež aj ich rodičov. V súkromnom živote je manželkou a matkou dvoch synov, ktorým tiež venuje veľkú pozornosť a lásku. V každodennej komunikácii s ľuďmi vždy rada pomôže a poradí každému, kto ju o to požiada, o čom azda najlepšie svedčí aj nedávne uznanie v podobe ďakovnej listiny.

ohtoročnou odmenenou zdravotnou sestrou v staropazovskom Dome zdravia Dr. Jovana Jovanovića Zmaja je Mariena Folťanová. Z príležitosti 12. mája, Medzinárodného dňa zdravotných sestier, od Dr. Aleksandra Omerovića, riaditeľa ustanovizne, dostala Mariena Folťanová (zľava) so svojimi ďakovnú listinu za ne- kolegyňami na oddelení pediatrie únavné úsilie a pozornosť, akú venuje pacientom. som pracovala v dedine Surduk. Hoci aj pred piatimi rokmi sa jej Na pracovné miesto som kažFoto: z archívu M. F. dostalo rovnaké uznanie, hovorí, že sa mu znovu veľmi potešila, a KONCERT DUCHOVNEJ HUDBY to najmä preto, že sa to udialo V PIVNICI odznel v nedeľu 21. mája práve v deň jej narodenín. namiesto nešporných služieb BoToho času Mária Folťanová žích v evanjelickom kostole. Vystúpil pracuje na oddelení pediatrie domáci spevokol, ktorý vedie Anna a všetci sa o nej zmieňujú iba Stojnevová, staropazovský chór Típochvalne. Na pracovnom mieslia, ktorý vedie Anna Đurđevićová te je vždy maximálne svedomitá a spevokol zo Slankamenských Vinoa odovzdane vykonáva svoju hradov, ktorý pripravila predčitateľka robotu. Podľa slov jej kolegov nič Anna Dingová. Vystúpilo aj dueto Ján jej nie je ťažko vykonať. S úsmeFilip a Alžbeta Jašová a príležitostvom na tvári sa venuje tak mané básne predniesli Anna Malková, lým, ako aj veľkým pacientom Mária Lešťanová a Anna Vesteková. v prípade, že zastupuje kolegov V ten deň sa uskutočnilo družobné na niektorom inom oddelení stretnutie dvoch cirkevných zborov v Dome zdravia. SEAVC z Pivnice a zo Starej Pazovy Po ukončení strednej školy (spolu s fíliou v Slankamenských v Novom Sade sestra FolťaVinohradoch) na predpoludňajších bohoslužbách, ktoré vykonali zboroví farári Igor Feldy zo Starej nová sa v tejto zdravotníckej Pazovy a Ján Zahorec z Pivnice. Všetko to sa dialo v znamení jubilea 500 rokov reformácie. Hostia zo ustanovizni zamestnala pred Starej Pazovy a Slankamenských Vinohradov si pozreli aj etno izby v pivnickom Diakonickom dome. 33 rokmi. „Viac ako desať rokov K. V.

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

• ĽUDIA A UDALOSTI •

SRIEMSKE KARLOVCE MEDZI VČERAJŠKOM A ZAJTRAJŠKOM (7)

Tvorivé videnie, ale i prístup Oto Filip

aj mnohé pivnice a degustácie chýrečných vín. Návštevníci príležitostní sa môžu tešiť na podujatia,

odať spoľahlivý a ucelený obraz súčasných Sriemskych Karloviec, mnohé podrobnosti a zaujímavosti z ich dejín a dneška, si vyžaduje dôkladné znalosti, zďaleka presahujúce potreby a rámce novinárskeho cestopisu. Mestečko pri Dunaji je už mnoho desaťročí, alebo skôr storočí, prameňom obdivuhodných možností. K ich naplneniu Riaditeľ TO Dejan Manojlović (vľavo) dnes treba mať nielenže a publicista Petar Samardžija finančné prostriedky, infraštruktúrne podmienky, ale aj ako Sriemskokarlovský výtvarný tvorivé nápady a nové prístupy. tábor akvarelov a kresieb (na rozOkrem poľnohospodárstva, me- hraní mája a júna), Festival kuglofu novite vinohradníctva, vinárstva (posledný víkend v júni), Solárna

Riaditeľa Turistickej organizácie Dejana Manojlovića sa opytujeme: Na čom sa vlastne najviac zakladá tunajšia turistická ponuka? − Známe sú všetky klady pozície Karloviec: sú blízko Nového Sadu, niekoľko desiatok kilometrov vzdialené od Belehradu, na úpätiach Fruškej hory a pri nábreží Dunaja. To, čo nás ale stále limituje v snahách rýchlejšie rozvíjať turizmus, sú skromné hotelové a pohostinské ubytovacie kapacity. Plánujeme sa im viac venovať tak, že sa vynasnažíme zainteresovať o ich výstavbu možných investorov. Práve prebieha výstavba riečneho prístavu pre turistické lode

K štyrom z 19. registrovaných vinární

ktorou je stanovených osemnásť kľúčových turistických destinácií v Srbsku. Medzi nimi, spolu s Novým Sadom a Fruškou horou, sú aj Sriemske Karlovce. Dovolím si tvrdiť, že sú Karlovce vedno s ešte niekoľkými dôležitými mestami v Srbsku najsilnejším turistickým potenciálom v štáte. To, čo mesto

Niektoré z tradičných exponátov v domácnosti rodiny Živanovićovcov Stred mesta

a včelárstva a nesmierne bohatého duchovného života a kultúrneho dedičstva, najvýznamnejším dlhoročným tromfom Karloviec pre budúcnosť je turizmus. Vyplýva to tak z ich polohy, ako aj z ich ponuky. Na starosti ich hlavne má Turistická organizácia obce, ponúkajúca celý rad obsahov: pobyt v samotnom mestečku, návštevu hrobky Branka Radičevića na Stražilove, koštovky vín, odchod na Petrovaradínsku pevnosť alebo aj do jedenásť kilometrov vzdialeného Nového Sadu, obhliadku mnohých pamätihodností, galérií, múzeí. Pre hedonistov sú tu • ĽUDIA A UDALOSTI •

Jedna zo starobylých budov

akadémia (v auguste), Brankovo kolo a Karlovská hroznová oberačka (v septembri).

na nábreží pri Karlovciach, čo zrejme bude kladne vplývať na tunajšiu ponuku. Netreba totiž zabúdať, že sa, podľa údajov Turistickej organizácie Srbska, ročne u nás Dunajom preplaví vyše dvestotisíc turistov. Plánujeme aj nákup turistickej lode. Sú to plány súčasné. A tie na dlhšie dráhy? − Známe je, že vláda Srbska schválila Stratégiu rozvoja turizmu na obdobie rokov 2016 – 2023,

znamenalo v dejinách, vedia zväčša všetci. Ale aby sa o ňom vedelo viac i turisticky, treba zrealizovať viaceré plány, trvať na kvalite služieb, zapojiť do turistických procesov všetkých, čo by návštevníkovi mohli čosi špecifické a dobré ponúknuť, slovom plne využívať existujúce zdroje. Na záver podotkol to, čo je jasné každému, kto sa čo len trochu väčšmi vhĺbi do tunajšej situácie a pomerov. V prvom rade ide o skutočnosť, že poľnohospodárstvo, turizmus a služby tvoria ten trojlístok, s ktorým najviac treba počítať v budúcnosti. A od ktorého, v konečnom dôsledku, aj závisí kvalita budúcnosti Sriemskych Karloviec.

21 /4752/ 27. 5. 2017

Milujeme zvieratká

Biele ovečk y na fialovom podklade: Daniela Savićová, tretia čka, ZŠ hrdinu J. Čmelíka, Sta rá Pazova

Domáce sú tu s nami či blízko nás, môžeme sa im venovať, dokonca ich rozmaznávať. Tie, čo žijú vo voľnej prírode, sledujeme v televízii, píše sa o nich v encyklopédiách. Všetky zvieratká si zaslúžia našu pozornosť, náš rešpekt, môžu byť i inšpiráciou na slohovú či literárnu prácu. Dôkazom je i toto naše stretnutie v Hlase ľudu na obvyklom mieste – na strane 22.

Podklad pre povied ku o štyroch motýľoc h: Dejana Miucová, šiestačka, ZŠ T. G. Masar yka, Jánošík

Milujem Skipyho

Na výlete sme videli aj zvieratká: a Darinka Slivková, 2. 2, ZŠ maršala Tita, Padin

Krátka príhoda s mojím miláčikom

Aj psík y vedia, že je máj – lásk y čas: Ema Medveďová, 6. 1, ZŠ Ľudovíta Štúra, Kysáč

Môj miláčik sa volá Skipy. Je to chrček. Raz sa stalo, že mi vybehol z klietky a behal po celej kuchyni. Chytila som ho. Dobre, že to mama nevidela! Nechcela som jej hneď povedať, ale keď som mala dobrú náladu, tak som jej povedala. Iba sa usmiala. Vždy som šťastná, keď sa môžem hrať so Skipym. Dám ho do škatule a tak sa s ním hrám. Už sa stalo, že mačka vbehla dnu a chcela ho zjesť, ale Skipy ju uhryzol. Veľmi som sa vtedy smiala. Práve preto milujem Skipyho. Petra Seleštianska, 4. b, ZŠ J. Čajaka, Báčsky Petrovec

Keď sme sa v lete presťahovali do nášho domu, rodičia splnili bratovu a moju túžbu a kúpili nám psa. A nie takého obyčajného. Takého krásneho – bígla. Hneď sme ho nazvali Snupi. Toto trojfarebné psíča je naozaj milé a stále rastie, rastie. A robí zle. Ale taký je pekný, že mu všetko odpúšťame. Všetko roznáša, hryzie. Už nám zničil papuče, poobhrýzal kvety v záhrade. Ale už si vie na rozkaz sadnúť a podať labku. Mudrák! Keď som bola menšia, zbožňovala som myšiaka Mikiho. To, že mi bude obľúbený Snupi, vedela som, keď na ponúknuté hračky myšiaka Mikiho a káčera Donalda, s ktorými sa Snupi mal hrať, on si zvolil práve Mikiho. Odvtedy sa s ním hrá a stále ho nanáša. Miki je, pravdaže, gumený. Ten pravý by Snupiho zuby nezniesol. Matea Kolárová, 4. b, ZŠ J. Čajaka, Báčsky Petrovec

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

Páv ako prstov á tieňová post Nóra Tárnoci avička: ová, 1. 1, ZŠ 15 . októbra, Piv nica

• DETSKÝ KÚTIK • •

Poľnohospodárske PRÍLOHA PRE POĽNOHOSPODÁROV A DEDINU

rozhľady

Ročník XLVI 27. mája 2017 Číslo

10 /1940

Z PRODUKČNEJ BURZY

Začal predaj sóje na zeleno Ľ. Sýkorová

AKTUÁLNE

Nové súbehy pre vojvodinských poľnohospodárov Ľubica Sýkorová

okrajinský sekretariát pre poľnohospodárstvo, vodohospodárstvo a lesníctvo vypísalo súbeh na pridelenie nenávratných prostriedkov na spracovanie ovocia, zeleniny (vrátane húb), hrozna, výrobu vína a liehovín na území Vojvodiny na rok 2017. Na tento súbeh je vyčlenených 50 miliónov dinárov a maximálna suma nenávratných prostriedkov bude do dvoch miliónov dinárov. V prípade, ak je žiadateľ žena, osoba mladšia ako 40 rokov, alebo ak sa investícia realizuje na území so sťaženými podmienkami práce v poľnohospodárstve, výška nenávratných prostriedkov môže byť až do 2,2 milióna dinárov. Predmetom súbehu je udeľovanie nenávratných prostriedkov na zaobstaranie

nových zariadení na sušenie, zmrazovanie, blanšírovanie, pasterizáciu, sterilizáciu výrobkov z ovocia a zeleniny, zariadenia na výrobu vín a liehovín a zariadení na príjem, spracovanie, plnenie a balenie výrobkov z ovocia, zeleniny, hrozna, vína, liehovín. Nárok na tieto stimuly majú fyzické a právnické osoby zapísané v Registri poľnohospodárskych gazdovstiev. Súbeh je otvorený do vyčerpania financií s posledným dátumom 10. september 2017. ... Podľa slov ministra poľnohospodárstva a ochrany životného prostredia Srbska Branislava Nedimovića poľnohospodári v Srbsku by mali byť oslobodení od platenia úrokov, ktoré sa im už roky hromadia kvôli neplateniu

a Produkčnej burze v Novom Sade v dňoch od 15. do 19. mája 2017 sa najviac obchodovalo so pšenicou a sójovými výliskami. Bola podpísaná aj prvá zmluva o predaji sóje na zeleno z úrody 2017. V uvedenom období bol pri porovnaní s predchádzajúcim týždňom tovarový obrat vyšší o 8,15 % a finančný obrat až o 40,50 %. Cena kukurice bola 16,60 din./kg bez DPH, čo je o 2,20 % nižšia cena ako v predchádzajúcom týždni. Pšenica sa predávala v cenovej relácii od 17,20 din./kg do 18,40 din./kg v závislosti od kvality zrna. Jej priemerná cena bola 17,48 din./kg (19,23 s DPH), čo je pri porovnaní s cenou počas daní a príspevkov za dôžatvy približne o 15 % viac. chodkové a invalidné poisSója na zeleno sa predávala po tenie, ale dlh sa splatiť musí. 42,50 din./kg (46,75 din./kg s DPH), Momentálne tento dlh čo je po prepočte na euro 34 eur/t. predstavuje takmer 186 miNa novosadskej burze bol liárd dinárov a už čoskoro v uvedenom období zaznamebude témou stretnutia členov naný pokles ceny sóje z úrody Ministerstva poľnohospodár2016. Jej priemerná cena bola stva, Ministerstva práce, za49,67 din./kg (54,63 s DPH). mestnanosti, otázok vojnoSójové výlisky so vých veteránov a sociálnych 44-percentným obsavecí a ďalších relevantných hom bielkovín sa prepredstaviteľov štátu. Tento, už dávali od 52,50 do niekoľko desaťročí pretrváva53,00 din./kg. ○ júci problém sa musí vyriešiť a platí 40 roMinisterstvo poľnohospodár- kov. To nie je stva od neho neuteká. Podľa normálne, aby slov ministra Nedimovića v oboch prípariešenie tohto problému sa doch bol dôchodok nachádza v záverečnej fáze, 10 500 dinárov. ministerstvo má v úmysle V tejto oblasti existuje napísať nové pravidlá, aby sa ešte mnoho nezrovnalostí zabránilo situácii, že ten, kto a nelogických situácií. Jednou 15 rokov platí dôchodkové a z nich je aj to, že rovnaký invalidné poistenie, v koneč- príspevok platí niekto, kto nom dôsledku má rovnaký má jeden hektár pôdy, a aj dôchodok ako ten, kto ho ten, kto má 100 hektárov. ○

Z obsahu Synergia najstaršieho a najmladšieho Str. 2

Otvárať dvere spolupráce Str. 3

Príznaky nedostatku vápnika pri jabloniach Str. 6

POĽNOHOSPODÁRSKE ROZHĽADY | HLAS ĽUDU

IT SEKTOR A POĽNOHOSPODÁRSTVO

potrebné informovať verejnosť o prednostiach používania nových technológií, a ako príklad uviedol svoje skúsenosti s používaním GPS systému: „Sejba bola precíznejšia, práca bola rýchlejšia a ľahšia. To, čo teraz nasleduje, je mapovanie prínosov na plochách a na základe tých údajov budem podnikať ďalšie kroky,“ konštatoval Kobilarov. Zdôraznil, že sú si poľnohospodári vedomí skutočnosti, že musia zvýšiť výrobu, ako aj toho, že musia dbať na to, aké potraviny vyrábajú, či sú to bezpečné potraviny alebo nie. Ocenil, že v tom majú kľúčovú úlohu nové technológie, ktoré im umožnia vedieť napr. ktorý pesticíd použiť, v akom množstve, najvhodnejší termín na jeho aplikáciu a pod. „Menej chémie zaručí vyššiu kvalitu foto: Ľ.S. produktu a, samozrejme, väčšie úspory poľnohospodárom. Tie Jasmina Pániková podmienok, o adekvátnom za- mienky a za pomoci antén, ktoré úspory sa neraz vzťahujú na vlažovaní a odvádzaní zvyšku nestoja viac ako 1 000 eur, tie in- milióny eur,“ upozornil. ž si takmer nemôžeme vôd, ako aj o presnom používaní formácie môžeme sprostredkovať Samozrejme, používanie nopredstaviť ani jeden deň pesticídov, včasnom plánovaní poľnohospodárom. To, čo kedysi vých technológií si vyžaduje aj bez internetu, počítačov poľných prác, a všetko za pomoci predstavovalo drahé laboratórne investície. Ako panelisti vyzdvihli, a iných technologických výdo- informačných technológií. veľkí poľnohospodári sa bytkov. Dostala sa sféra IT aj do oveľa rýchlejšie rozhodnú IT spoločností je čoraz oblasti poľnohospodárstva? Áno! viac, medzitým tie, ktoré na taký krok. Problémom Síce u nás sa zatiaľ nevyužíva sa zaoberajú rozvojom je zatiaľ preniknúť medzi v plnej miere, ale dôležité je, že je softvérov pre poľnohosmalých či menších výrobrozpoznaná dôležitosť jeho úlohy podárstvo, možno aspoň cov, ktorých je v našej v samotnej poľnohospodárskej v našej pokrajine napokrajine oveľa viac než výrobe. Tejto problematike bol čítať na prsty jednej ruky. tých druhých. V tomto venovaný okrúhly stôl Použí- Jednou z nich je Inštitút roku Ministerstvo poľnovanie súčasných informačných BioSens v Novom Sade, hospodárstva a ochrany technológií (IT) v bežných poľných ktorého riaditeľ Vladimir životného prostredia vypíaktivitách poľnohospodárov, ktorý Crnojević zdôraznil, že ich salo aj súbeh na subvencie prebiehal v stredu 17. mája v rám- spoločnosť podporuje inpre investície do nových ci Poľnohospodárskeho veľtrhu tenzívnejšiu angažovanosť Novinárka Ljubica Gojgićová s panelistami technológií, čiže navigáa usporiadali ho Veľvyslanectvo IT sektoru v poľnohospociu poľnohospodárskych Holandského kráľovstva a Press dárstve, s cieľom zrýchliť rozvoj náčinie, dnes je dostupné všet- strojov. Damir Dedić z rezortného centrum Združenia novinárov poľnohospodárstva. „Dnes za kým nám,“ povedal Crnojević. ministerstva podotkol, že ešte Srbska. stále je väčší záujem o subvencie pomoci satelitov a dronov máme Okrúhly stôl mal na kúpu napr. nových traktorov AKO MOTIVOVAŤ za cieľ prezentovať než GPS systému. POĽNOHOSPODÁROV? a vysvetliť možÚčinkujúci okrúhleho stola Informačné technológie nosť používania IT sa stali dostupné, ale ako sa zhodli, že je nevyhnutné v poľnohospodármotivovať poľnohospodá- informovať a edukovať poľstve. Presnejšie, rov, aby sa tieto výdobytky nohospodárov o prednostiach predstavitelia vestali ich každodennosťou? nových technológií, ibaže zatiaľ deckej verejnosti Podľa prieskumov ani v Eu- nie je známe, kto ich bude zaa poľnohospodári, rópe sa informačno-ko- účať. Vedomosti a inovácie sú ktorí zakomponomunikačné technológie jedným z pilierov úspechu na vali IT do svojnepoužívajú každodenne. trhu a rozvoja celkového poľnoho výrobného Celkovo ich využíva 24 % hospodárstva, ale ak všetci neprocesu, hovorili Väčší záujem o novú mechanizáciu než o nové poľnohospodárov, zatiaľ budú mať rovnako sprístupnené o význame včas- technológie (Foto: Ľ. S.) čo v Spojených štátoch informácie a podmienky na ich ných informácií aplikovanie, nové technológie amerických až 80 %. o lokálnych meteorologických možnosť mapovať pôdu, analyzoŽarko Kobilarov zo Združe- medzi našimi poľnohospodármi podmienkach, plánovaní aktivít vať jej zloženie, vyspelosť siatin, nia poľnohospodárov 100P+ zostanú ťažko dosiahnuteľným v závislosti od meteorologických analyzovať meteorologické pod- ohľadom toho povedal, že je cieľom. ○

Synergia najstaršieho a najmladšieho

21 /4752/ 27. 5. 2017

ZO SELENČSKÉHO OKRÚHLEHO STOLA O PESTOVANÍ ALTERNATÍVNYCH PLODÍN (3)

Otvárať dvere spolupráce Oto Filip

stve sa už nehľadí na kvalitu, ale sa všetci riadia cenami. V praxi to znamená, že sa

edaktorka a jeden z autorov publikácie Pestovanie alternatívnych poľných rastlín doc. Dr. Dragana Latkovićová vyzdvihuje v jej predslove, že sú uvedené rastliny, ako sú cirok, ľan, konopa a iné, prítomné dnes v potravinárskom, textilnom a farmaceutickom priemysle, ako aj to, že kedysi boli významným zdrojom príjmov pre dedinské domácnosti. Keďže je u nás pomerne Pred začiatkom okrúhleho stola často evidentná nedôverčivosť k novinkám, jasné pôdohospodári upriamujú na je, že si ich presadenie v praxi lacnejšiu výrobu, aby svoje vyžiada ešte kopu presvied- plodiny mohli ľahšie predať. čania, školení a názorných Najviac sa pestuje sója a kukuukážok, prečo sa alternatívne rica, kým je pšenice málo. Dá rastliny oplatí pestovať. Len sa povedať, že i cukrová repa v keď sa stále budú otvárať nové Selenči zanikla, – podčiarkuje. Následne ozrejmuje skutočnosť, že združenie, v čele ktorého je, zoskupuje vyše štyridsať aktívnych členov, no že sa do akcií širšieho významu, ako je napríklad rovnanie ciest, zapája takmer dvojnásobne väčší počet ľudí.

zase tešiť skutočnosť, že počet členov predsa rastie z roka na rok. Existujeme síce len tri roky a sme prvým združením tohto druhu. Pred takými desiatimi rokmi som sa pokúsil o združenie zeleninárov, no toto zaniklo, lebo nebol oň záujem. Vtedy nás nemal kto podporiť. Dnes je to predsa iné, lebo je tu podpora Miestneho spoločenstva, trochu aj obce, – vraví. Svet alternatívnych plodín v tomto prostredí reprezentuje najmä cirok. Predseda Tru-

destinácií. Je na ňom v prvom rade Slovensko, kde mladí masovo odchádzajú, zvlášť tí, ktorí si ešte nezaložili rodiny. Jasné je, prečo. Predseda selenčského Strediska pre organickú výrobu Jozef Gašparovský vyzdvihol za okrúhlym stolom, že je spolupráca s novosadským Inštitútom pre rastlinnú výrobu a zeleninárstvo a s jeho oddeleniami veľmi dobrá, podčiarkujúc význam osobných stretnutí s odborníkmi s cieľom stanovenia smerov spolupráce aj pre časy budúce. Oznámil, že v Stredisku pre ekologickú výrobu existuje jedna časť, v rámci ktorej založili inkubátor pre túto výrobu. Jeho cieľom je poľnohospodárom, ktorí sa mienia ňou zaoberať, ukázať, ako to robiť. – Tam robíme mnohé skúšky a prieskumy tejto výroby, spolupracujeme v súvislosti s ňou s početnými inštitúciami. Treba

Vypočuť si slová odborníkov Ján Trusina (v strede)

dvere spolupráce, napríklad odborníkov a vedy s priamymi výrobcami, bude možné počítať aj s potrebnými zmenami v uvedenej oblasti. Práve pre dôvod zistiť, aký je skutočný stav veci ohľadne spomínaných rastlín, na okrúhlom stole bolo treba položiť zopár otázok aj predsedovi Združenia poľnohospodárov Selenča Jánovi Trusinovi. Na otázku, čo predovšetkým ovplyvňuje výber plodín, odpovedá, že krízu cítiť aj tu, hlavne v podobe malých platov a skromných dôchodkov: – Žiaľ, aj v poľnohospodár-

Dvaja Jozefovia: Gašparovský a Maďar

– Na jednej strane možno povedať, že ešte stále viacerí nepochopili význam nášho združenia, na tej druhej nás môže

sina vyzdvihuje, že sa – zvlášť v poslednom čase – pestuje maximálne, no problémom je pracovná sila. – Nemáme robotníkov, tak tí prichádzajú z inokadiaľ autobusmi: z Vrbasu, Apatinu, iných obcí. V Selenči je okolo dvadsať metlární a vyrobí sa ozaj pozoruhodný počet metiel. Cirok sa dnes u nás prerába: skôr sme ho dovážali z okolia Subotice, no ten teraz vozia do Maďarska a inde, – vraví. Ukážkou skutočnosti, že sa časy menia, je i údaj, že Selenčania, ktorí kedysi chodili a aj dnes chodia do Talianska na zárobky, rozšírili zoznam záujmových, vlastne zárobkových

III

povedať aj to, že sú študenti Poľnohospodárskej fakulty v Novom Sade pre potreby vypracovania master a iných prác často na našich pozemkoch. Čiže stále sa čosi deje. O alternatívnych rastlinách sme sa naposledy rozprávali asi pred takými troma rokmi a dúfam, že sa k prezentovaniu významu tejto oblasti ešte vrátime, – uvádza Jozef Gašparovský. Možnosti spolupráce vidí najmä vo sfére zabezpečenia potrebného, deklarovaného osiva, ktorého ○ nedostatok cítiť na trhu. (Dokončenie v budúcom čísle: Zeleninárstvo ako šanca)

POĽNOHOSPODÁRSKE ROZHĽADY | HLAS ĽUDU

OCHRANA RASTLÍN

Významní škodcovia kukurice v prvej polovici vegetácie a ich regulácia Ing. Ján Tancik, PhD.

Hospodársky najvýznamnejším škodcom kukurice v čase klíčenia a vzchádzania rastlín sú drôtovce a larvy kováčikov (srb. žičari). V poslednom desaťročí sa tento okruch rozšíril o dva nové druhy: dlhánika kukuričného a kukuričiara koreňového.

rôtovce poškodzujú pod- čiarou. Prezimujúcim štádiom zemné časti rastlín kuku- je dospelá húsenica 10 – 50 cm rice a najnebezpečnejšie pod povrchom pôdy. Kuklenie sú vo fáze klíčenia a vchádzania prebieha v apríli. Dospelé jedince rastlín. Dlhánik kukuričný škodí najintenzívnejšie lietajú koncom v štádiu imága pohrýzaním na- mája a začiatkom júna. Samičky dzemných častí vzchádzajúcich kladú vajíčka jednotlivo alebo rastlín. Kukuričiar koreňový po- v malých skupinách na spodškodzuje podzemné časti rastlín nú stranu listov rôznych rastlín kukurice neskoršie, koncom jari (vrátane burín). Z vajíčok sa o 5 a začiatkom leta, ale eventuálnu ochranu musíme vykonať pred sejbou alebo v čase sejby. V tomto období rastliny kukurice poškodzujú aj larvy siatic. Siatice (srb. sovice) patria medzi motýle (Lepidoptera), konkrétne do čeľade morovité (Noctuidae). Sú to stredne veľké motýle, s charakteristickou kresbou na predných krídlach, pozostávajúcou zvyčajne z troch škvŕn a priečnych Mladá rastlina kukurice poškodená pásikov. Húsenice siatic sú larvou siatice vážnymi škodcami v poľnohos- až 15 dní liahnu húsenice, ktoré podárstve. Mladé poškodzujú spočiatku žijú na nadzemných listy. Staršie húsenice sa počas častiach rastlín. Staršie húsenice dňa nachádzajú v pôde a v noci sa cez deň ukrývajú v pôde. Vývoj poškodzujú stonky rastlín nad húseníc je pomalý, trvá takmer a pod povrchom pôdy, prípadne dva mesiace a tým je dlhá aj môžu poškodzovať aj spodné lis- doba škodlivosti. Húsenice sa ty. Siatic je viacero druhov. Medzi vyskytujú v pôde od začiatku najvýznamnejšie druhy u nás júna do polovice júla. Húsenice patria: siatica oziminová (Agrotis druhej generácie začínajú škodiť segetum), siatica výkričníková od druhej polovice augusta. (Agrotis exclamationis), siatica Na premnoženie priaznivo ypsilonová (Agrotis ipsilon) a vplýva teplé a suché počasie siatica pšeničná (Euxoa tritici). na jar a v lete a tiež dlhá, teplá a mierne vlhká jeseň. Rozmnožovaniu vyhovujú zaburinené SIATICA OZIMINOVÁ Siatica oziminová je hospo- porasty a strniská. dársky najvýznamnejší druh Siatica oziminová je polyfág, u nás. Rozpätie krídel motýľa ktorý sa živí na viac ako 150 druje 35 – 45 mm. Predné krídla sú hoch rastlín. Škodí na mladých hnedé až tmavohnedé. Škvrny porastoch obilnín, kukurice, cukna krídlach (okrúhle a oblič- rovej repy, zemiakov, slnečnice, kovité) sú ohraničené čiernou tabaku, repke a rôznej zeleni-

ne. Mladé húsenice vyžierajú na spodnej strane listov okienka, neskôr vyhrýzajú do listov otvory a po prvom zvliekaní obžierajú listy od okraja. Posledné vývojové štádiá húseníc spôsobujú najvýznamnejšie poškodenia – obžierajú podzemné časti rastlín, čo môže spôsobovať až ich odumieranie a zníženie počtu rastlín na jednotku plochy. Niekedy zapríčinia výpadok takmer celého porastu. Húsenice sú veľmi žravé – napr. jedna môže zničiť za jeden deň až 10 – 15 mladých rastlín cukrovej repy. Hospodársky významnejšia je prvá generácia siatic. Húsenice škodia v druhej a tretej dekáde júna a v prvej dekáde júla. Najväčšie škody spôsobujú na okopaninách a zelenine. Viac sú ohrozené hlavne neskoré výsevy a zaburinené polia. Húsenice druhej generácie škodia hlavne na repke a osivovej cukrovej repe. DLHÁNIK KUKURIČNÝ Dlhánik kukuričný (srb. kukuruzna pipa) – Tanymecus dilaticollis (Coleoptera: Curculionidae) je významný škodca v aridných a semiaridných regiónoch juhovýchodnej a strednej Európy. Je polyfág, ktorý v čase klíčenia kukurice uprednostňuje túto plodinu. Deštrukčným štádiom sú imága, ktoré požierajú klíčne a pravé listy kukurice. Najväčšie škody vznikajú v chladnom, oblačnom a veternom počasí, pri teplote 12 – 13 °C, keď sú imága skryté v pôde, prehrýzajú klíčky a ničia rastliny skôr, ako sa dostanú na povrch pôdy. Rastliny kukurice sú však najčastejšie napádané v čase vzchádzania.

Mladé rastliny vo fáze prvého listu bývajú často úplne zožraté, alebo zostáva len hlavný nerv. Ak nie je poškodený vegetačný vrchol, rastliny regenerujú. Po vyvinutí 3 – 4 listov sa nebezpečenstvo zničenia celej rastliny znižuje. Stonka obyčajne nebýva prehryznutá, no listy môžu byť veľmi poškodené a takéto rastliny zaostávajú v raste. Pri poškodení do 50 % listovej plochy vo fáze 2 – 3 listov nedochádza k významnému zníženiu úrody vďaka veľkej regeneračnej schopnosti rastliny; pri poškodení od 50 – 75 % listovej plochy sa úroda zníži o 11 %; keď je zničenej viac ako 75 % listovej plochy, úroda je znížená o 30 %. Na intenzitu poškodenia vplývajú poveternostné podmienky počas vzchádzania a začiatočného rastu kukurice. Ak rastliny pre nepriaznivé poveternostné podmienky zostávajú dlhší čas v kritickej fáze, intenzita poškodenia môže byť väčšia. Stáva sa tak počas chladného a daždivého jarného počasia. Intenzita poškodenia závisí aj od použitých agrotechnických opatrení. Väčšie škody sú na porastoch pri monokultúrnom pestovaní (dva a viac rokov za sebou), a pri neskorej sejbe, keď sú zničené buriny. KUKURIČIAR KOREŇOVÝ Larvy kukuričiara koreňového (srb. kukuruzna zlatica) sa liahnu v priebehu dlhého obdobia od polovice mája do konca júna – začiatok júla a v pôde sa vyskytujú do konca júla. Mladé larvy sa živia jemnými korienkami a neskôr staršie larvy sú schopné zničiť celú koreňovú sústavu. Pri rovnakom stupni poškodenia koreňov straty na úrode môžu byť veľmi rozdielne v závislosti od klimatických a agrotechnických podmienok. Ak je leto výrazne suché, škody sú oveľa väčšie ako keď je leto bohaté na zrážky. Podobný vplyv má aj zavlažovanie. OCHRANA Na ochranu kukurice proti týmto škodcom sa netreba pozerať oddelene od ochrany iných poľných plodín z dôvodu výskytu polyfágnych škodcov na kukurici, ako sú drôtovce, larvy siatic a dlhánik kukuričný. Integrovaná ochrana je najideálnejšia pri regulácii týchto škodcov, zahŕňa agrotechnické,

21 /4752/ 27. 5. 2017

27. 5. – 2. 6. 2017

POČASIE

biologické a chemické metódy. imága a ľahko ich môžeme zničiť regenerácie poškodených častí. ho a larvám siatic. Chemická Agrotechnické opatrenia majú insekticídmi. Okrem toho dusíkaté hnojenie ochrana proti larvám kukuriveľký vplyv na škodcov. Ak sa Obrábanie pôdy – dobre vy- napomáha k zníženiu počtu po- čiara koreňového sa robí len uplatňuje správna agrotechnika, konaná agrotechnika: Kvalitné ľahnutých rastlín. na porastoch v monokultúre. ktorá umožňuje rovnomerné obrábanie pôdy, vyvážená výRegulácia burín: Na zaburine- Je špecifická tým, že larvy kuvzchádzanie a rýchly rast mla- živa a optimálny termín sejby ných poliach sa siatice vyskytujú kuričiara koreňového sa liahnu dých rastlín a tým aj rýchle pre- umožňuje rýchle a rovnomerné aj 7-krát viac ako na nezaburi- až v období po použití insektikonávanie kritického obdobia, vzchádzanie a rýchly rast mla- nených. cídov, preto musíme predvídať rastliny sa vyhýbajú väčším po- dých rastlín a tým aj rýchle preZavlažovanie: Toto opatrenie výskyt kritického počtu lariev. škodeniam od drôtovcov, imág konávanie kritického obdobia vyhovuje tým škodcom, ktorí Robíme to na základe výskytu dlhánika kukuričného potrebujú vlhké pros- imág na pozemku, na ktorom sa a lariev siatic. tredie, a to sú drôtovce v budúcom roku bude pestovať Osevný postup: a larvy kukuričiara ko- kukurica. Najviac sa odporúča Pestovanie kukurireňového. Zavlažovanie metóda sledovania náletu imág ce v monokultúre je rozličných plodín napo- do žltých lapačov. Do porasnajvýznamnejší faktor máha zvýšeniu populač- tov kukurice sa umiestni 2 – 6 zvyšovania populačnej hustoty lariev ková- žltých lapačov, kontrolujú sa nej hustoty kukuričikov 5- až 10-násobne. raz týždenne. Ak sa v priebehu čiara koreňového Zavlažovanie porastov týždňa chytí v priemere viac a dlhánika kukuričnékukurice v auguste redu- ako 35 jedincov na jeden lapač, ho. Nakoľko samičky kuje počet lariev posled- treba v budúcom roku vykonať kukuričiara koreňoných instarov a kukiel insekticídne ošetrenie. Chemicvého kladú vajíčka dlhánika kukuričného. ká ochrana proti larvám siatic takmer výhradne do Zavlažovanie okopanín sa vykonáva, kým sú larvy malé Rastlina kukurice poškodená dlhánikom kukuričným kukuričných polí v čase kladenia vajíčok a kým sa ešte nachádzajú na a jeho larva je škodcom kuku- a zníženie škôd zapríčinených a začiatku liahnutia lariev má nadzemných častiach rastlín. rice, striedanie plodín je naje- drôtovcami, larvami siatic a imá- tiež veľký vplyv na redukciu Signalizácia na ošetrenie sa robí fektívnejšou metódou ochrany. gami dlhánika kukuričného. Me- populácie siatic. na základe náletu motýľov do Podobne je tiež v prípade dlhá- dziriadková kultivácia kukurice Chemická ochrana: Chemickú svetelných lapačov alebo výnika kukuričného. V rizikových v máji, v čase hlavného kladenia ochranu proti týmto škodcom skytu vajíčok na listoch rastlín. lokalitách sa treba vyhnúť (as- vajíčok, spôsobuje až 50-perpoň dočasne) monokultúrnemu centnú redukciu počtu vajíčok pestovaniu kukurice. Po kukurici dlhánika kukuričného. Dôležité je vhodné pestovať pšenicu, čo agrotechnické opatrenie v revýrazne zníži populačnú hustotu gulácii siatic je orba strniska dlhánika kukuričného. Koreňový v auguste, v čase kladenia vasystém pšenice nie je vo fáze jíčok a liahnutia húseníc, ktorá nalievania a dozrievania zrna môže znížiť populáciu až o 90 %. vhodný na vývoj lariev. Termín sejby: Skôr zasiata kuPriestorová izolácia: Priesto- kurica so svojím rozrasteným rovú izoláciu ako metódu ochra- koreňovým systémom je viac ny môžeme využiť proti dlháni- napádaná larvami kukuričiara kovi kukuričnému, vysievaním koreňového, než kukurica vynových porastov kukurice, ale siata neskôr. Porasty vysiate aj slnečnice a cukrovej repy, v neskorých termínoch sa vyhnú ďalej od minuloročných, kde silnému napadnutiu larvami, Porast kukurice poškodený imágami dlhánika kukuričného prezimujú imága tohto škodcu lebo veľký počet vyliahnutých a odkiaľ sa na jar šíria na po- lariev hynie pre nedostatok po- treba vykonávať len po prekro- Aplikácia sa odporúča 5 – 7 dní rasty spomínaných plodín. Ak travy. Na druhej strane porasty čení prahov škodlivosti. Môže sa po zistení vajíčok na listoch. sa musí vysiať slnečnica alebo z neskorých termínov sejby sú vykonávať rôznymi spôsobmi: Morenie osiva: Reguláciou cukrová repa na plochu, kde viac napadané dlhánikom ku- morením osiva insekticídmi, pôdnych škodcov morením osiva sa v minulom roku pestovala kuričným a larvami siatic a aj aplikáciou kvapalných a granu- sa znižuje spotreba insekticídu kukurica, škody môžeme znížiť ťažšie znášajú poškodenia. lovaných insekticídov do pôdy 10-krát v porovnaní s aplikáciou Hnojenie: Dusíkaté hnojenie pri sejbe, a aplikáciou počas insekticídu do pásov. Okrem vysievaním záchytných pásov na jeseň. Na okraje parcely sa na neznižuje priamo počet jedin- medziriadkovej kultivácie proti ekonomickej výhody má tento jeseň vyseje ozimná pšenica do cov škodcu (kukuričiar kore- larvám kukuričiara koreňové- spôsob ochrany aj ekologickú pásov šírky 1 – 1,5 m. Na tieto ňový a dlhánik kukuričný), ale ho, foliárnou aplikáciou proti výhodu – nezaťažuje prostredie. miesta sa už v marci sťahujú škodlivosť je znížená v dôsledku imágam dlhánika kukuričné○

sobota

nedeľa

pondelok

utorok

streda

štvrtok

piatok

11˚ | 19˚

9˚ | 20˚

11˚| 24˚

12˚ | 25˚

14˚ | 25˚

14˚ | 27˚

15˚ | 28˚

POĽNOHOSPODÁRSKE ROZHĽADY | HLAS ĽUDU

OVOCINÁRSTVO

Príznaky nedostatku vápnika pri jabloniach Ľubica Sýkorová

Plody s vysokou hladinou vápnika sú pevnejšie a menej náchylné na poruchy spojené so skladovaním. Preto dostatočné doplňovanie Ca zaisťuje normálne dozrievanie a vysokú skladovateľnosť.

tromy prijímajú vápnik koreňovými špičkami a transportujú ho k listom a malým plodom. V tomto začiatočnom štádiu vývoja je príjem vápnika vcelku rýchly a úroveň pôdnej zásoby je veľmi dôležitá. Kým plod dosiahne veľkosť 50 g (priemer plodu 25 – 30 mm), vyše 50 % potrebného vápnika je už v ňom obsiahnutého. Preto je dôležité, aby pôdna aplikácia vápnika bola vykonaná pred týmto štádiom. V neskorších fázach vývoja je vápnik premiestňovaný k transpiračným orgánom – listom. Nakoľko je imobilný a nedochádza k spätnému transportu k plodom, obsah vápnika sa znižuje so zvyšovaním veľkosti plodov. Jediným spôsobom doplňovania Ca v tomto období je listová aplikácia. Náchylnosť na choroby je odrodová vlastnosť. Niektoré odrody jabloní, napr. jonagold, asimilujú vápnik horšie ako iné. Stromy s veľkou násadou plodov mávajú nižší obsah dostupného vápnika v plodoch, pretože dochádza ku konkurenčnému boju oň. Rovnako by však mohli stromy s malou násadou trpieť problémami kvôli zriedeniu obsahu vápnika, pretože plody sú veľké. Preto rovnováha medzi počtom plodov na strome a ich veľkosťou je veľmi dôležitá. Pôdna aplikácia dusičnanu vápenatého na jar zvyšuje výnos (viac ako v prípade dusičnanu amónneho) a zároveň dodáva vápnik rastúcim plodom. Nedostatok vápnika v plodoch zvyšuje výskyt horkej pehavosti a vnútorných porúch. Často sú spojené s nerovnováhou medzi dostupnosťou

draslíka a vápnika. Dodanie vápnika do pôdy je dôležité, ale nemalo by sa zabúdať na doplnkovú listovú výži-

vu. Postreky vápnikom môžu byť aplikované až do zberu a všeobecne možno povedať, že čím viac postrekov sa vykoná,

tým je lepšia kvalita plodov a skladový potenciál. Pôdna aplikácia dusičnanu vápenatého je účinná pri zlepšovaní pevnosti plodov. Pri foliárnej aplikácii vápnika je dôležité udržiavať rovnováhu živín, v opačnom prípade môže dochádzať k strate kvality plodov. Vápnik má tiež vplyv na poškodenie slnečným úpalom. Zvýšením obsahu vápnika v šupke a dužine sú bunky menej náchylné k poškodeniu a následným poruchám. Vápnik nemôže byť transportovaný späť zo starších pletív stromov, preto sa symptómy prejavujú ako chlorózy na najmladších listoch. Rast sa spomaľuje a úroda môže byť zredukovaná. Kvalita plodov sa zhoršuje, znižuje sa pevnosť a zvyšuje sa výskyt fyziologických chorôb, ako sú napríklad slnečný úpal a horká škvrnitosť jabĺk. Aby sme zabránili výskytu pehavosti jabĺk (najmä u citlivejších odrôd), od júna do konca leta by sa mali vykonávať v dvojtýždňových intervaloch postreky s listovým hnojivom so zvýšeným obsahom vápnika. ○

PRIPOMÍNAME

Jún v zeleninovej záhrade Ľ. Sýkorová

Postupne sa nám začínajú uvoľňovať niektoré záhony, ktoré znovu môžeme využiť na pestovanie zeleniny s kratšou vegetačnou dobou alebo pre neskorý zber. Skôr ako sa do toho pustíme, nezabúdajme na vhodnú obmenu, ktorá nám zaistí nielen hojnejšiu úrodu, ale tiež odolnosť rastlín proti rôznym chorobám a škodcom.

júni pokračujeme v zbere všetkých skorých odrôd zeleniny a na ich miesto vysádzame ďalšie priesady. V prvej polovici mesiaca to môžu byť ešte stále skoré odrody ružičkového kelu, skoré a poloskoré odrody kalerábov, poloskoré a poloneskoré odrody kelu kučeravého, hlávkového kelu a kapusty. Neskoro nie je ani na výsev. Siať môžeme špenát pre jesenný zber, pór, kel kučeravý, šalát, brokolicu a karfiol pre neskorý zber. Nezabúdajme na vhodné striedanie jednotlivých druhov. Po kapuste a keli sa bude dobre dariť valeriánke, šalátu a neskorému špenátu, po kalerábe a karfiole môžeme na rovnakom záhone pestovať zeler, pór, karotku, červenú repu alebo neskorý špenát. Na uvoľnený záhon po šaláte môžeme vysádzať neskoré hlúboviny, karotku, špenát, pór, červenú repu a reďkvičku. Na miesto pôvodnej cibule zo sadzačky môžeme vysadiť šalát, čínsku

kapustu, špenát či reďkovku. Po reďkovke sa môže pestovať šalát, zeler, pór a neskoré hlúboviny. Na miesto skorých zemiakov vysadíme kaleráby, reďkovku, reďkev, čínsku kapustu, karfiol, karotku, špenát a valeriánku. Pri pestovaní rajčiakov dostatok slnka a vlahy v júni nám zabezpečí dobrú úrodu. Aby bol zber čo najlepší, musíme ich vyštipovať. Rastliny nezalievame zvrchu (podporuje to šírenie hubových chorôb), ale odspodu do vyhĺbených kanálikov. Okolo rastliny môžeme nastielať mulčovací materiál, napríklad pokosenú trávu. Nezabúdajme tiež na hnojenie. Nikdy nepoužívame hnojivové prípravky obsahujúce chlór, ktorý rajčiakom škodí. Silnejšie júnové slnko často zapríčiňuje vybiehaniu šalátov do kvetov. Tomu môžeme do určitej miery zabrániť tak, že záhon zatienime. Listy potom budú krehkejšie a dožlta vyfarbené. ○

21 /4752/ 27. 5. 2017

ZDRAVIE A MY

Lepia sa na vás kilá a cítite sa zle? (1.)

MENEJ JE VIAC Mnoho štúdií odhaľuje súvislosť medzi stravou a následnými nebezpečnými ochoreniami. Preto Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) odporúča ženám skonzumovať za deň nie viac ako 24 gramov cukru, čo je asi 6 čajových

lyžičiek, muži majú povolených najviac 7. V skutočnosti zje väčšina z nás asi dvojnásobné až trojnásobné množstvo. Nezdá sa vám to? Cukor však nie sú len biele kryštály. Aj sacharidy pozostávajú z molekúl cukru. Kto má často na tanieri chlieb, ryžu a cestoviny, automaticky konzumuje aj príliš veľa cukru. A ten neškodí len zubom a línii. Cukor podľa veľkej časti odborníkov preukázateľne zvyšuje riziko rakoviny prsníka, hrubého čreva a žlčníka. Je to totiž niečo ako stavebná látka pre degenerované bunky. Čím viac ho dostanú, tým viac sa delia. Aj nebezpečné kôrnatenie tepien (ateroskleróza) sa pri veľkých dávkach cukru drasticky zhoršuje, predovšetkým ak trpíte aj cukrovkou. Tepny sa ním akoby vystužia a tým dochádza k ich zúženiu. Následkom sú srdcovocievne ochorenia ako srdcový a mozgový infarkt, ale aj problémy s očami a obličkami. Ak už chcete jesť sacharidy, tak len v celozrnnej verzii. 

DROBNÉ RADY – VEĽKÁ POMOC

TIPY A TRIKY

ez trojice skrytých zabijakov, jedov, ktoré si pridávame do jedla, sa nám zdá aj tá najlepšia pochúťka fádna. Zvykli sme si všetko sladiť, soliť, natierať... Ak to preženieme, môže to vyvolať vážne zdravotné problémy. Čo teda robiť? Teóriu zdravého stravovania poznáme všetky – polotovary, fast food a sladkosti do vyváženého jedálneho lístka veru nepatria. Okrem iného tieto potraviny a jedlá obsahujú veľké množstvo cukru, soli a tukov bez toho, aby to bolo nutné. A vedeli ste, že 20 % z požadovaného množstva soli prijmeme už konzumáciou chleba?

ŽIVOTNÝ ŠTÝL

Veci, ktoré šťastné páry nerobia

ungujúci vzťah nie je otázkou náhody, treba na ňom veľa a tvrdo pracovať. Naozaj šťastné páry dodržiavajú osem dôležitých pravidiel. Toto šťastné dvojice nikdy nerobia: 1. Neporovnávajú sa s inými pármi, sústreďujú sa len na seba a svoj život. 2. Priateľom ani členom rodine sa na seba nesťažujú a jeden druhého neohovárajú. Svoje problémy vždy riešia v súkromí, medzi štyrmi očami. 3. Neberú sa príliš vážne, veľa sa spolu smejú a zabávajú. 4. Neustále sa nekritizujú, snažia sa sústrediť na pozitívne stránky toho druhého. 5. Téma peňazí pre nich nie je zakázaná. Nech je to akokoľvek nepríjemné, o všetkom sa vedia úprimne porozprávať. 6. Nezverejňujú dennodenne na sociálnych sieťach svoje zaľúbené fotky, fotky s pusou, fotky bez pusy, ale v objatí, fotky pri pamiatkach, fotky v kúpeľni alebo v kuchyni s večerou, ktorú uvarili... Svoje súkromie si radšej nechajú pre seba a s priateľmi sa oň podelia len výnimočne. 7. Neprovokujú sa navzájom, vyhýbajú sa vetám typu „mal by si viac športovať“, „mala by si menej jesť“ a podobne. Podporujú sa a sú jeden druhému oporou. Vo všetkom. 8. Nedržia sa zaužívaných úloh muža a ženy – netrápi ich, keď je muž vo vzťahu lepší kuchár a žena lepšia milenka. Namiesto kritiky aktívne podporujú partnera v dosahovaní jeho cieľov. 

Ako správne 4 geniálne triky s ryžou vyprážať Z mäso? ázračná ryža nemusí slúžiť iba na varenie, zvládne oveľa viac. Navyše ušetrí aj peniaze.

Dodržujte štyri zlaté pravidlá. – Tuk musí byť horúci. Otestujete ho tak, že doňho namočíte drevené špáradlo. Ak sa začnú okolo neho tvoriť bublinky, olej je pripravený. – Mäso zľahka nechajte do tuku vkĺznuť. Pozor na prsty. – V panvici vyprážajte najviac dve porcie mäsa. Inak by tuk rýchlo vychladol a strúhankový obal na mäse by nasal viac masti, ako je potrebné. – Vypražené mäso uchováte teplé tak, že ho vložíte do rúry vyhriatej na 50 °C.

1. Čistí striebro. Striebro vďaka vlhkosti vzduchu černie, ale tento proces spomalíte pomocou ryže. Do skrine alebo šperkovnice, v ktorej skladujete striebro, vložte menšie množstvo ryže. Výborne absorbuje vlhkosť.

2. Pomáha proti bolestiam krku. Ak vás bolí krčná chrbtica a potrebujete uvoľniť stuhnuté svalstvo, opäť vám pomôže ryža. Nasypte do čistej ponožky suchú ryžu, zaviažte a vložte na 1 a pol minúty do mikrovlnky. Potom si ponožku priložte na krk. 3. Zachráni mokrú elektroniku. Ak vám mobilný telefón spadol do mláky alebo

sa inak dostal do kontaktu s vlhkosťou, ešte nemusí byť nič stratené. Čo najskôr vyberte z telefónu batériu a všetky kusy, ktoré sa dostali do kontaktu s vlhkosťou, vložte do misky s nevarenou ryžou (tak, aby boli celkom prikryté ryžou). Nechajte pôsobiť cez noc. Ryža nasiakne vlhkosť zo zariadenia a nepoškodí ho. Naopak, ak sa pokúsite vlhké časti vysušiť fénom, môže dôjsť k roztaveniu kovových komponentov. 4. Vyčistí vázy. Vázy s úzkym hrdlom alebo fľaše sa veľmi ťažko čistia. Nasypte do nich hrsť surovej ryže a pridajte trochu vody a mydla. Krúživými pohybmi rozhýbte zmes vo vnútri nádoby. Ryža odstráni špinu a nečistoty a zanechá čistý povrch. 

VII 29

POĽNOHOSPODÁRSKE ROZHĽADY | HLAS ĽUDU

DO VÁŠHO RECEPTÁRA

Vanilkové kocky

Ćevapčići

S ur ov iny : Na cesto: 4 vajcia, 150 g práškového cukru, 150 g polohrubej múky, 2 lyžice kakaa, 1 kypriaci prášok, 6 lyžíc vlažnej vody, 5 lyžíc oleja; Na plnku: 250 g masla, 500 ml mlieka, 2 vanilínové pudingy, 2 vrecúška vanilínového cukru, 100 g práškového cukru, rumová aróma; Na ozdobu: šľahačka Takto sa to podarí: Cesto: Žĺtky vymiešame s cukrom do peny. Postupne pridávame vlažnú vodu a olej. Múku rozmiešame s kypriacim práškom a kakaom. Zamiešame do cesta. Nakoniec zľahka primiešame sneh vyšľahaný z bielkov. Plech vymastíme tukom a vysypeme múkou. Dáme do neho cesto. Pečieme v predhriatej rúre na 180 °C asi 35 minút. Necháme vychladnúť. Plnka: Uvaríme puding s vanilko-

Suroviny: Na mäso: 500 g mletého mäsa, 5 strúčikov cesnaku, 2 lyžičky sódy bikarbóny, podľa chuti soľ a čierne korenie, 1 dl minerálky; Na bochníky: 500 g múky, 2 lyžičky cukru, 2 lyžičky soli, 1 vrecko droždia, 1 dl oleja, 2,5 dl vlažnej vody Takto sa to podarí: Mäso: Mäso, nadrobno nakrájaný cesnak, sódu bikarbónu, soľ, čierne korenie a minerálku (kyslú vodu) dobre vymiešame. V prikrytej nádobe necháme v chladničke, kým neupečieme bochníky. Bochníky: Do vlažnej vody dáme droždie a cukor a necháme, aby droždie vyšlo navrch. Pridáme múku, soľ a olej a zamiesime cesto. Nakoniec pridáme olej, vymiesime a necháme cesto nakysnúť. Keď cesto nakyslo, rozdelíme ho na bochníky. Rozvaľkáme na hrúbku 1 cm a necháme prikryté 15 minút. Rúru zohrejeme na 250 °C spolu

s plechom. Na horúci plech položíme bochníky a upečieme. Upečené prikryjeme utierkou a necháme vychladnúť. Z mäsa pomocou strojčeka alebo ručne urobíme ćevapčići a upražíme na panvici. Keď sú hotové, do panvice, kde sa pražili, pridáme pol litra vody a trochu vegety. Necháme prevrieť a zložíme zo sporáka. Bochníky prekrojíme a na panvicu, na ktorej sa nemôžu pripáliť, pridáme 2 – 3 lyžice vegetovej zmesi. Každý bochník ohrejeme, kým nevsiakne vegetovú zmes a trochu sa opraží. Naplníme ćevapčićami  a cibuľou.

Špenátové knedličky Suroviny: 160 g špenátu, 3 rožky, 150 ml mlieka, 150 g šunkovej salámy, 2 vajcia, 1 mozzarella, 200 g tvrdého syra, 180 ml smotany na šľahanie, 40 g strúhanky, 4 strúčiky cesnaku, čierne mleté korenie, soľ a olej Takto sa to podarí: Cesnak nakrájaný na malé kocky krátko orestujeme na oleji. Pridáme umyté, nakrájané alebo natrhané listy špenátu, chvíľku podusíme, mierne okoreníme. Šunkovú salámu alebo inú mäkkú salámu orestujeme na panvičke, pridáme k špenátu. Rožky nakrájame na kocky, zalejeme mliekom. Pridáme polovicu nastrúhaného syra, vajíčka a vychladnutú zmes

so špenátom. Podľa potreby zahustíme trochou strúhanky. Zmes premiešame a vložíme do mikroténového vrecúška. Vrecúško zauzlíme a masu vytvarujeme do valca. Varíme v mierne vriacej vode asi 30 minút. Uvarenú knedličku nakrájame, uložíme do vymastenej zapekacej misky. Na každú knedličku položíme plátok mozzarelly, zalejeme smotanou zmiešanou s druhou polovicou nastrúhaného syra. Dáme zapiecť asi 40 minút na 180 °C. 

vým cukrom a rumovou arómou. Miešame ho do vychladnutia nahladko, aby sme nemali hrčky. Maslo vymiešame s práškovým cukrom. Po častiach pridávame puding do maslovej hmoty. Vymiešame nahladko. Plnku dáme na povrch koláča. Rovnomerne natrieme a uhladíme. Šľahačku urobíme podľa návodu na obale. Pridáme ju na cesto. Rovnomerne rozotrieme a uhladíme. Takto pripravený zákusok dáme na pár hodín do chladničky stuhnúť. Po vychladnutí ho rozrežeme na kocky. Ozdobíme ľubovoľne. 

Česká torta Suroviny: Na cestá: 3 x 5 bielkov, 3 x 10 lyžíc práškového cukru, 3 x 5 lyžíc mletých orechov, 3 x 2 lyžice múky; Na plnku: liter mlieka, 15 žĺtkov, 10 lyžíc cukru, 9 lyžíc múky, 250 g práškového cukru, 250 g margarínu / masla, 150 g mletých orechov, trochu mlieka na obarenie orechov, 200 g čokolády, 3 vrecúška vanilínového šľahačkového krému, 200 ml mlieka alebo kyslej vody na šľahačkový krém. Takto sa to podarí: Cesto: Päť bielkov vyšľaháme s 10 lyžicami cukru. Do snehu zľahka primiešame 5 lyžíc mletých orechov a 2 lyžice múky. Vylejeme na plech vystlaný papierom na pečenie. Pečieme na 180 C̊ asi 25 minút. Upečieme 3 takéto cestá. Plnka: Sedem žĺtkov vymiešame s 10 lyžicami cukru a múkou. Pridáme trochu mlieka, vymiešame a zavaríme do zvyšného mlieka. Osobitne vymiešame 8 žĺtkov s práškovým cukrom a zmiešame s vyšľahaným margarínom / maslom. Pridáme

do vychladnutého krému a zmiešame. Do tretiny plnky pridáme sparené orechy a dobre zmiešame. Do druhých dvoch tretín pridáme roztopenú čokoládu a zmiešame. Osobitne vyšľaháme šľahačkový krém s mliekom alebo minerálkou. Na prvé cesto natrieme šľahačku a na ňu čokoládovú plnku. Položíme druhé cesto, natrieme šľahačkou, a potom orechovou plnkou. Položíme tretie cesto, natrieme šľahačkou a čokoládovou plnkou. Vrch torty ozdobíme ľubovoľne, napríklad šľahačkou a nastrúhanou čokoládou. Zdroj: http://imamonajboljerecepte.blogspot.rs/ a https:// varecha.pravda.sk/recepty/ 

POĽNOHOSPODÁRSKE ROZHĽADY | Príloha pre poľnohospodárov a dedinu | Číslo 440 | Pripravujú: Ľubica Sýkorová, Elena Šranková a spolupracovníci | Použitá domáca a zahraničná literatúra

VIII

Kultúra Láska k slovenčine kulminovala v Kulpíne REPUBLIKOVÁ SÚŤAŽ ŽIAKOV ZÁKLADNÝCH ŠKÔL ZO SLOVENSKÉHO JAZYKA

Na otvorení umelecký prednes a lahodná hudba

Anna Francistyová

máji, pred koncom školského roku, finalizujú aj žiacke súťaže z jednotlivých predmetov. Tak je to i tentoraz a republiková súťaž zo slovenčiny prebiehala v sobotu 20. mája v Základnej škole Jána Amosa Komenského v Kulpíne. Zúčastnilo sa na nej 72 žiakov, z čoho 40 siedmakov a 32 ôsmakov. Súťažili žiaci z Kulpína, Báčskeho Petrovca, Hložian, Pivnice, Selenče, Silbaša, Kysáča, Starej Pazovy, Erdevíka, Lalite, Padiny, Kovačice, Aradáča a Jánošíka. Hostiteľská škola ju usporiadala za podpory Ministerstva školstva, vedy a technologického rozvoja RS, Národnostnej rady slovenskej národnostnej menšiny a Slovakistickej vojvodinskej spoločnosti. V krátkom umeleckom pásme na otvorení súťaže sa prednesom básne predstavil štvrták Zoran Mitić a hrou na husliach ôsmak Martin Ján Javorník. Žiakov a ich učiteľov zo 14 prostredí, kde sa vyučuje po slovensky, privítala riaditeľka hostiteľskej školy Jovanka Zimová. Podnetnými slovami sa im prihovorila aj PaedDr. Svetlana Zolňanová, koordinátorka Výboru pre vzdelávanie NRSNM. Zdôraznila, že bez ohľadu na výsledky súťaže, všetci sú už teraz víťazi, lebo absolvovali niekoľko súťažných etáp a dostali sa na túto najvyššiu úroveň. V očiach slovenskej národnostnej menšiny sú vraj víťazmi aj tým, že si zvolili ako osobitnú záľubu • KULTÚRA •

Najúspešnejšie siedmačky a ôsmačky (Foto: Katarína Pucovská)

práve slovenčinu a venujú sa svojmu materinskému jazyku. Osobitne sa poďakovala učiteľom slovenčiny. Pritom podčiarkla, že ich práca nie je bežná úloha učiteľa, ale aj vštepovanie

lásky k materinskému jazyku a pestovanie národného povedomia u detí. Potom boli žiaci rozvrhnutí do štyroch učební, kde vypĺňali pripravené úlohy. Ich práce ne-

skôr hodnotili členky komisie: Dr. Anna Makišová, Dr. Jasna Uhláriková, Dr. Zuzana Týrová, Alena Pešková, Mariena Korošová a Svetlana Zolňanová. Žiaci a učitelia sa vtedy mohli venovať v školskom areáli športovým aktivitám (šachu alebo basketbalu), navštíviť blízke Poľnohospodárske múzeum alebo sa zapojiť do kreatívnych dielní. Tu s profesorkami Annou Stojanovićovou a Vericou Tanackovićovou vyrábali šperky. Pri vyhodnotení súťaže najúspešnejší žiaci dostali primerané darčeky a NRSNM aj tentoraz pre všetkých zabezpečila pobyt na Slovensku. A najviac bodov na súťaži v Kulpíne dosiahli títo siedmaci: Ivana Lomenová, ZŠ Jána Čajaka, Báčsky Petrovec (1. miesto), Valentína Ðurovićová, ZŠ maršala Tita, Padina (2. miesto) a Dajana Jana Brnová, ZŠ Jána Čajaka, Báčsky Petrovec (3. miesto). Najúspešnejší ôsmaci na tejto republikovej súťaži sú: Daniel Miháľ, ZŠ Ľudovíta Štúra, Kysáč (1. miesto), Sára Obuchová, ZŠ Jána Amosa Komenského, Kulpín (2. miesto) a Valentína Imreková, ZŠ 15. októbra, Pivnica (3. miesto). Vďaka úspešnej organizácii a plynulému priebehu aj táto udalosť zostane v peknej spomienke všetkým účastníkom.

PUBLIKOVANÁ I PRÁCA KYSÁČSKEJ ŽIAČKY. V Novom Sade pri príležitosti Dňa zdravých miest 17. mája predstavili publikáciu Zdravotný profil Mesta Nový Sad. Kniha vznikla s cieľom inšpirovať občanov k spoločným snahám v zachovaní a zveľadení zdravia v urbánnych prostrediach. Časť publikácie venovali výtvarným a literárnym prácam, ktoré vznikli v rámci konkurzu Mesto Nový Sad podľa mojich predstáv a Nový Sad – zdravé mesto. Medzi najúspešnejšími výtvarnými prácami publikovaná je i práca Anastázie Galambošovej, žiačky 7. 2 triedy ZŠ Ľudovíta Štúra v Kysáči. Na sprievodnom podujatí – výstave – boli i práce ďalších 16 žiakov kysáčskej školy. Na súťaž ich pripravoval a motivoval učiteľ výtvarnej kultúry Michal Ďurovka.

21 /4752/ 27. 5. 2017

E. Š.

Kultúra DEŇ PETROVCA 2017

Čoraz viac kultúrnych obsahov Jaroslav Čiep

elý minulý víkend v Báčskom Petrovci pre návštevníkov Dňa Petrovca to priam hýrilo kultúrnymi obsahmi. Petrovčania a ich hostia príležitostnými kultúrnymi a inými podujatiami predovšetkým v piatok a v sobotu chceli čo naj-

K tomu verejnosti na obdiv ponúkli aj ďalšie obrazy dvadsiatich účastníkov výtvarného tábora výtvarníkov zo slovenských prostredí Vojvodiny. Tábor petrovskí umelci usporiadali v marci tohto roku. Piatková vernisáž sa konala v miestnostiach obecnej Turistickej organizácie, keď sa prítomným prihovorili predsedníčka

prehliadky Dni filatelie Petrovca 6, ktorú nainštalovali v čitárni Knižnice Štefana Homolu. Na výstave 14 miestnych zberateľov známok odhalili zlomok zo svojich kolekcií. Prítomní si vypočuli slová predsedu spolku Mr. Pavla Lomianskeho, riaditeľky KŠH Jarmily Stojimirovićovej a výstavu otvoril predseda MSS Ján Brtka. Na syntetizátore v rámci programu otvorenia výstavy zahrala mladá študentka hudobnej školy Iveta Kováčová.

Zbierky 14 miestnych filatelistov v KŠH

Gašparovská. Podrobnejšie ozrejmila aj zámer najnovšej výstavy (v zozname tematických výstav v SPŽ je ich už 60) a uviedla, že „sa chceli vrátiť do minulosti a ukázať, ako si vážime svojich predkov, keď zachovávame to, čo sme od nich

Bohatý prínos petrovských výtvarníkov ku Dňu Petrovca

dôstojnejšie osláviť sviatok tohto mestečka. V prvý deň miestnych osláv, v piatok 19. mája, otvorili tri výstavy a diváci mali možnosť pozrieť si aj divadelné predstavenie hostí z Kovačice. Najprv otvorili kolektívnu výstavu obrazov Čaro štetca 6, ktorou obsiahli zväčša po dva obrazy 26 aktívnych členov Združenia petrovských výtvarných umelcov.

združenia Mária Ivičiaková a kritik Vladimír Valentík, ako aj Marcel Koleštík z Klubu UNESCO Slovakia a podpredseda RMS Báčsky Petrovec Pavel Marčok, ktorý výstavu i otvoril. Pri tejto príležitosti zaspievala Zuzana Kukučková, ktorej na harmonike zahral Zdenko Makovník. Druhým podujatím v piatok podvečer bolo otvorenie filatelistickej

Týždeň po premiére Kovačičania s Nušićom v Petrovci

Ďalšou kultúrnou zastávkou návštevníkov Dňa Petrovca 2017 bol Spolok petrovských žien. Na jeho nádvorí otvorili národopisnú výstavu pomenovanú V sedliackom dome. Hostí a prítomných privítala predsedníčka spolku Mária

dostali do vienka“. Krásnym slovom vernisáž spestrili Katarína Arňašová a Martina Bartošová a spevom a tancom i spolková spevácka skupina Petrovčanky. Divadlo VHV Scéna v Kovačici sa v piatok večer predstavilo

Už 5 rokov podporuje potenciálne talenty Vladimíra Dorčová-Valtnerová

oslavám Dňa Petrovca každoročne ruky prikladá aj Združenie petrovských výtvarných umelcov (ZPVU), ktoré okrem tradičnej výstavy Čaro štetca tohto roku už piaty rok zaradom v sobotu predpoludním zorganizovalo výtvarný tábor pre žiakov základných škôl z územia Báčskopetrovskej obce. Na kreatívnom podujatí sa stretli deti, aj školáci, aj škôlkari z Petrovca, Kulpína, Hložian a Maglića, ktorým v tvorbe svojráznych umeleckých diel pomáhali členovia Združenia petrovských výtvarných umelcov. Podujatie oficiálne otvorila predsedníčka ZPVU Mária Ivičiaková,

www.hl.rs

Mária Ivičiaková s potešením otvorila 5. Výtvarný tábor pre žiakov základných škôl z Báčskopetrovskej obce

ktorá pre Hlas ľudu podčiarkla význam tejto akcie, ktorý spočíva v pestovaní budúcich umeleckých

Informačno-politický týždenník

talentov a zároveň potenciálnych členov združenia. – Ide o malé jubileum tohto podujatia, pri ktorom pre deti prichystáme všetko: papier, farbičky, vodové farby, tempery, štetce, pravdaže, aj občerstvenie a symbolické darčeky. Bavíme sa s deťmi počas Dňa Petrovca, nech si ho aj ony trochu užijú, – Každý výkres je pekný, lebo tento deň je – hovorili si tieto dve viac-menej o do- nádejné umelkyne.

spelých, – povedala Ivičiaková. Deťom sa prihovorila aj členka ZPVU Anna Babiaková, a potom už zo tridsať detí v Parku Zuzky Medveďovej maľovalo, kreslilo, čiže rôznymi výtvarnými technikami vytváralo malé umelecké diela, ktoré širšej verejnosti budú predstavené začiatkom augusta na výstave počas Slovenských národných slávností v Báčskom Petrovci. • KULTÚRA •

Koncert zborovej a inštrumentálnej hudby

Petrovčanom vo veľkej sieni SVD komédiou Branislava Nušíća Dr. v réžii Danky Tomanovej. Jedenásťčlenný herecký mančaft dokázal dobre preniesť humor a zámer doyena srbskej drámy Nušića o malomeštiackych pomeroch, akých nechýba ani v súčasnej dobe. V pokračovaní v Divadelnom klube VHV pre milovníkov klubovej hudby prichystali koncert novozaloženej

kej sieni Zhromaždenia obce. Po pozdravných slovách a udelení ďakovných diplomov jubilujúcim spolkom a partnerským mestám aj tentoraz nasledoval príležitostný dokumentárno-umelecký program Poklona jubilantom, ktorý podpisuje Katarína Melegová-Melichová a prichystal ho MOMS Petrovec. V ňom slovom a obrazom zahrnuli 70 rokov Miestnej organizácie penzistov, 50 rokov rozhlasu v Petrovci, 50 rokov Klubu rádioamatérov, 30 rokov Šachového klubu Mladosť a 180 rokov od výstavby budovy evanjelickej fary. V umeleckej časti programu vystúpili Od ľudoviek po afroamerický tradicionál: hostiteľ koncertu renomované speváč- Komorný zbor Musica viva ky: Vladimíra Sabová, Sedliacky dom ako kedysi v Spolku Silvia Grňová, Andrea Anna Francistyová nými číslami vystúpili aj ďalšie dva petrovských žien Lačoková, všetky s harzbory: Spevácky zbor SEAVC v Šíde skupiny Southlanders zostavenej monikárom Jánom Andrášikom, omorný zbor Musica viva sa s dirigentkou Natašou Kolárovou a zo skúsených hudobníkov. Tvoria hudobník a spevák Samuel Kováč, už pár rokov snaží do boha- Spevácky zbor Srbského kultúrneho ju: Vladimír Čáni, Jaroslav Brtka, Komorný zbor Musica viva, petrovtého programu Deň Petrovca centra Stevana Sremca v Sente s diJaroslav Leporis, Ján Brtka, Stanislav ský cirkevný spevokol a zboroví priniesť aj krásu zborového spevu, rigentkou Kingou Lošonc. Hosťami Baláž a Vladimir Marušić. trubkári. Vyvrcholením programu inštrumentálnej hudby a umelecké- na koncerte boli i inštrumentalisti V piatok poobede, ale na druhej bola hymna Petrovská v podaní ho prednesu literárneho textu. Ako Iveta Kováčová a Vladimír Kováč (klastrane Petrovca, v Športovo-rekre- všetkých spevákov. s potešením poznamenala vedúca viristi), Marína Cerovská (huslistka) ačnom stredisku Vrbara, prebiehala Počas petrovských osláv nechý- a dirigentka zboru Mariena Stanko- a Martina Bartošová (recitátorka). módna prehliadka a výber krások bali ani ľudové veselice na nádvorí vićová-Kriváková, tohto roku na ich Koncert Komorný zbor Musica viva Miestneho spoločenstva, v Lesíku, sobotňajšom koncerte v slávnostnej a hostia moderovala Viera Dorčovádetského veku a mládežníčok. Program Dňa Petrovca v sobo- pri rybárskej chate na kanáli a inde. sieni petrovského gymnázia bolo -Babiaková. Divákom sa pripravený tu tradične zahrnie aj slávnostnú Pre mladšiu populáciu v sobotu viac divákov. umelecký program páčil, preto kažakadémiu Rady Miestneho spo- v noci vo Vrbare koncertovala skuOkrem hostiteľského Komorného dé vystúpenie odmenili búrlivým ločenstva Báčsky Petrovec vo veľ- pina Amadeus. zboru Musica viva so štyrmi hudob- potleskom.

Ľudová tradícia na prvom mieste V. Dorčová-Valtnerová

ko už tradične na Námestí slobody počas Dňa Petrovca v sobotňajšie popoludnie, tohto roku 20. mája, prebiehal kultúrno-umelecký program, na ktorom sa domácim a cezpoľným hosťom predstavili folklórne zložky PU Včielka, ZŠ Jána Čajaka a KUS Petrovská družina. Okrem početných spevákov – sólistov, tanečníkov a hudobníkov, veľkých i malých, žiaľ, málopočetným divákom sa hudbou a piesňou prihovoril i Miroslav Hemela v harmonikovom sprievode známeho virtuóza Ondreja Maglovského. Program moderovali Andrea Lačoková a Martina Benko• KULTÚRA •

Členovia mladšej tanečnej skupiny KUS Petrovská družina

vá. Kultúrno-umelecký program bol v úplnosti vo folklórnej tónine, čo svedčí o silnom pude petrovských Slovákov pestovať ľudovú tradíciu a zachovávať ju pred zabudnutím.

Predtým než sa to na javisku celé roztočilo, Petrovčanov a hostí privítal predseda Rady Miestneho spoločenstva B. Petrovec Ján Rybovič, ktorý zdôraznil, že toh-

to roku sa oslavuje 272. výročie príchodu Slovákov do Báčskeho Petrovca, „i keď sám Petrovec má oveľa viac rokov“. Pripomenul aj to, že sa tohto roku končí štvorročný mandát aktuálneho zloženia RMS, a zároveň sa poďakoval všetkým petrovským spolkom a združeniam za spoluprácu počas celého toho obdobia. Za mikrofónom sa potom vystriedali predseda Báčskopetrovskej obce Srđan Simić, predsedníčka NRSNM Anna Tomanová-Makanová, zástupca veľvyslankyne SR v Belehrade Igor Vencel, predseda MSS Ján Brtka, ako aj predstavitelia partnerských miest Martin, Nadlak a Babušnica.

21 /4752/ 27. 5. 2017

Kultúra DEŇ PETROVCA A NOC MÚZEÍ

Menej známa grafika Anna Francistyová

ktuálna výstava v Galérii Zuzky Medveďovej má niekoľko dimenzií plus: teda okrem bohatého umeleckého obsahu ladená je ku Dňu Petrovca, odznela v rámci Noci múzeí a jej unikátnosť je aj v tom, že je to prvá výstava orientovaná lokálne – na Petrovec. – My v Galérii Zuzky Medveďovej sme sa lokálnymi témami nikdy nezaoberali, nerobili sme napríklad bienále petrovských výtvarníkov, snažili sme sa byť otvorení pre širokú slovenskú vojvodinskú kultúru a pre všetkých iných. Stav, v akom sa naša kultúra nachádza v súčasnosti, nás však prinútil, aby sme upozornili aj na takéto hodnoty, ktoré

vznikajú medzi nami a s ktorými prihovoril i riaditeľ Múzea vojvo- zdôraznil, že výstavou sa chcelo sa môžeme pochváliť, – pove- dinských Slovákov Pavel Čáni. „upozorniť na začiatky grafiky, dal v príhovore kurátor výstavy Hovoriac o zámeroch tejto akcie, lebo je táto špecifická výtvarná Vladimír Valentík. A tá disciplína v Petrovci pomenej prezentovaná a maly prítomná už 40 rouprednostňovaná techkov“. Ináč prvá výstavná nika a hodnota je grafimiestnosť Galérie Zuzky ka. Výstava pod názvom Medveďovej je konciGrafika v Petrovci bude povaná tak, že je tu väčotvorená do 31. júla 2017 ší dôraz na figuráciu a v a záujemcovia si tu nájdu druhej miestnosti sú abexponáty piatich autostraktné výtvarné prerov: Pavla Čániho (1957), javy. Keďže ide o priam Michala Kiráľa (1955 – filigránske práce, plne 1995), Daniely Triaškosúhlasíme s kurátorom, vej, rod. Markovej (1980), že sa vystavené grafiky Anny Andrejićovej, rod. nemôžu pozrieť jedným Boťanskej (1991), a Emí- Autori grafík na vernisáži: (zľava) Pavel Čáni, pohľadom, ale si vyžalie Valentíkovej (1992). Anna Andrejićová a Emília Valentíková dujú hlbšiu analýzu, Na vernisáži v sobotu väčšie sústredenie, a 20. mája, ktorú moderovala Ta- o autoroch, ich tvorivej orientácii to zvlášť tie figurálne práce, teda tiana Mitićová, sa návštevníkom a vystavených prácach V. Valentík grafiky P. Čániho a M. Kiráľa.

NOC MÚZEÍ V KOVAČICKEJ OBCI

K lepšiemu pochopeniu podujatia Anička Chalupová

o medzinárodného podujatia Noc múzeí 2017 sa aj tohto roku zapojili kultúrne ustanovizne, združenia, súkromné galérie a múzeá z Kovačickej obce. Po príležitostnom programe v Galérii insitného umenia, v ktorom vystúpili členky dievčenskej speváckej skupiny Perla za hudobného sprievodu Daniela Cicku, podujatie Noc múzeí v sobotu 20. mája návštevníkom ponúklo na obdiv obrazy z tvorby insitných maliarov, zakladateľov a súčasných členov tejto obrazárne. Na podkroví pohľady milovníkov výtvarného umenia vábila expozícia diel mladých výtvarníkov z Kovačickej obce. O výstavách stručne hovorili Mária Raspírová, riaditeľka, a Anna Barcová-Žolnajová, kustódka GIU. V sobotu svoje brány do polnoci po prvýkrát mala otvorené aj súkromná galéria rodiny Čechovej, kde boli vystavené raritné práce

www.hl.rs

svetoznámych kovačických a padinských umelcov. V Padine sa v Noci múzeí na štyroch lokalitách ponúkali tiež zaujímavé obsahy. Vo vstupnej hale ZŠ maršala Tita bola výsta-

krátkymi dejinami obuvi. V budove ZŠ, v miestnosti, kde dočasne sídli padinská pobočka Obecnej knižnice v Kovačici, bola sprístupnená výstava masiek Evolúcia okamihu autorky Elenky Ďurišovej.

Spomienky Padinčanov na dávne vojenské časy

va Jej Veličenstvo Topánka, ku ktorej sa spolu s Elenou Tomášovou, profesorkou výtvarnej kultúry, dopracovali žiaci vyšších ročníkov. Expozícia obnosených omaľovaných topánok bola doplnená

Informačno-politický týždenník

Vystavených bolo 25 exponátov vyrobených z polymérnej hliny. V Noci múzeí verejnosť prenikla aj do tajov „múzejnej kuchyne“ Slovenského etno múzea Petráš, kde exponáty prezentovali dejiny

vojenského odevu a vojenskej výzbroje z lokálneho prostredia z konca 19. a zo začiatku 20. storočia. Výstavu prednesom príležitostných piesní spestrili mladí speváci Jana Nemogová a Vlastislav Povolný za hudobného sprievodu Pavla Petroviča. Informáciami o zaujímavostiach z dejín Padiny výstavu doplnili Zdenka Obšustová a Anna Slivková. V etno dome pri kostole členky Spolku žien v Padine pripomenuli spomienky o strašidlách v ľudovej tradícii. Pri tejto príležitosti členovia Detského folklórneho súboru Holubička, pod vedením choreografky Anny Halajovej, predniesli štylizovaný tanec na tému starodávnych fašiangových zakáľačiek. V Noci múzeí 2017 sa návštevníkom v Underground Rock Music Clube Padina ponúkali fotografické okamihy, ktoré svojím fotoobjektívom zaznamenali mladí kreatívni ľudia z Padiny. O spomenutú výstavu Mladí a bunt sa pričinili aj členovia Neformálneho fotoklubu Padina. • KULTÚRA •

HLOŽANY PRIPRAVENÉ NA FESTIVAL A JARMOK

Meteorológovia, buď te takí láskaví... Juraj Bartoš

ohrmieva – podunieva v utorok predpoludním, štyri dni pred veľkými oslavami, holdom ľudovému umeniu v Hložanoch. Už celé dni sa do tamojších príbytkov a pľúc ľudí vtiera otravný dym z neďalekej skládky odpadu. V dedine pri Dunaji sa v sobotu 27. mája t. r. predsa rozbehne nádherné koleso slovenského zvykoslovia a remeselníckeho kumštu: chýrečný Folklórny festival Tancuj, tancuj... a čoraz známejšie podujatie Na jarmoku, pôvodne známe ako Dolnozemský jarmok. Na 47. ročníku celomenšinového slovenského FF Tancuj, tancuj... rátajú s účasťou folkloristov z 18 prostredí. Program už tradične pozostáva z troch koncertov. Najprv odštartuje prvý: o 13.00 sa v Dome kultúry začne Koncert speváckych skupín a orchestrov. O 15.00 v areáli amfiteátra oznámia štart 9. Stretnutia dolnozemských Slovákov: podujatie Na

jarmoku ponúkne gastronomické môžu pozrieť etno výstavu Spolšpeciality, výrobky ľudových re- ku žien Slovenka z Hložian pod meselníkov z Maďarska (Békeš- názvom Práce po zakáľačke. Tam ská Čaba), Rumunska (Nadlak) a bude prístupná i výstava starých Srbska (viac prostredí). Predstavia fotografií Hložian a ich občanov sa aj hudobníci, tanečníci a speváci z uvedených krajín a pridajú sa im i priatelia z Chorvátska, t. j. z Iloku a Našíc. O 16.00 z trhoviska v centre dediny, Ulicou Ľudovíta Dudka smerom k amfiteátru, vyrazí slávnostné defilé účastníkov 47. FFTT. Otvárací ceremoniál sa začne v amfiteátri o 17.00. Už o 17.30 spustia prvý koncert tanečných súborov. Druhý sa začne Momentka z Dolnozemského jarmoku tamtiež o 20.00 a budú ho v Békešskej Čabe (2012) môcť sledovať aj televízni diváci prostredníctvom priameho (pripravil Ondrej Stupavský Endy). prenosu na 2. programe Televí- Do tretice si môžete pozrieť výzie Vojvodina. Na 21.30 hodín stavu insitného umenia vojvonaplánovali revuálne výstupy dinských Slovákov pod názvom hosťujúcich súborov, a potom Insitné dáždniky v organizácii aj vyhlásenie výsledkov festivalu. Kreatívneho centra pre cestovný Návštevníci si v Dome kultúry ruch, umenie a kultúru v Kovačici.

Tak ako obvykle, v blízkosti amfiteátra budú stánky s jedlami z roštu, občerstvením a hudbou. Hložančania sa akiste opäť predstavia ako dobrí hostitelia a chceme veriť, že v dobrom svetle sa tentoraz ukážu aj organizátori. Keď už nezvolali tlačovku pred dvojnásobným podujatím, azda to urobia – čoskoro – po. Aby verejnosti o. i. ozrejmili, koľko stáli tieto podujatia, respektíve koľko organizátori FFTT minuli na jeho predchádzajúce ročníky. Prosíme ich o to čo najláskavejšie. V nádeji, že pach z odpadu ako vždy počas FFTT predsa len nebude cítiť, orodujeme u meteorológov: pričiňte sa, nakoľko je vo vašej moci, aby sa programy, ktoré majú odznieť v amfiteátri a jeho okolí, nemuseli sťahovať do Domu kultúry, ako predpokladá „rezervný variant“ v prípade nečasu.

VERNISÁŽ V GALÉRII SND V KYSÁČI

Výstava k životnému jubileu Elena Šranková

deň 60. narodenín maliarky ochotníčky Zuzany Ferkovej v sobotu 20. mája v Galérii SND otvorili jej samostatnú výstavu prác. Prítomných pozdravil Michal Madacký, vedúci galérie, a text Anny Asodiovej o životnej a umeleckej dráhe autorky výstavy prečítal Michal Ďurovka, akademický maliar. Ako bolo počuť, Z. Ferková je prvou maliarkou v Kysáči, ktorá začala omaľovávať taniere, krčahy, kolovraty a iné. Neskoršie sa vyskúšala v olejomaľbe. Po dlhšej prestávke, v roku 2013, sa k maľovaniu vrátila a začala sa mu vážnejšie venovať. Vystavovala na niekoľkých spoločných • KULTÚRA •

výstavách a zúčastnila sa na viacerých výtvarných táboroch. Je predsedníčkou Výtvarného krúžku Michala Geržu v Kysáči.

kysáčskych ochotníckych maliarov možno najbližšie zaradiť do insitného maliarstva, lebo maľuje s citom a srdcom. Na

Na vernisáži v Slovenskom národnom dome. Autorka Zuzana Ferková je štvrtá sprava.

Ako povedal M. Ďurovka, tvorbu Zuzany Ferkovej v porovnaní s prácou ostatných

svojich obrazoch najčastejšie znázorňuje spomienky na detstvo, zvyky a obyčaje a práce na

dedine. Hodnoverne stvárňuje kysáčsky kroj, ako i starodávne domy a architektúru. Zvláštnymi kombináciami farieb hýria jej obrazy stvárňujúce kvetinové zátišia a s veľkým zanietením sa venuje biblickým témam. Pozoruhodné sú i jej maľované taniere, mliečniky a kolovraty, na ktorých šikovne maľuje ľudový ornament typický pre kysáčsky kroj, ktorý patrí medzi najhrdšie. Na vernisáži sa prihovorili, respektíve recitovali alebo spievali Rastislav a Elena Surovci, Anna Páliková-Kunčáková, spevokol Glória EMC, kým Ján Slávik, predseda Výboru pre kultúru NRSNM, odovzdal autorke darček spomenutého výboru. K výstave vydali i katalóg.

21 /4752/ 27. 5. 2017

Kultúra V BELEHRADE

Predstavili knihu Ľubomíra Feldeka Andrej Meleg

utorok 23. mája v belehradskom Združení spisovateľov Srbska prebiehala prezentácia knihy Ľubomíra Feldeka Nasmejani otac (Usmiaty otec). Ľubomír Feldek je jeden z najpoprednejších slovenských spisovateľov a vlani oslávil 80 rokov. Výber Feldekových básní do srbčiny prebásnil Martin Prebudila a knihu spoločne vydali Slovenské vydavateľské centrum a Združenie spisovateľov Srbska. Prezentácia knihy sa uskutočnila v prvý deň osláv Dní Cyrila a Metoda v Srbsku 2017. Na úvod predseda Združenia spisovateľov Srbska Radomir Andrić pochválil

Čítanie poézie Ľubomíra Feldeka v Belehrade: (zľava) Radomir Andrić, Martin Prebudila, Vladimír Valentík a Miroslav Demák

dlhoročnú a plodnú spoluprácu medzi SVC a ZSS. Výsledkom tejto spolupráce je zopár knižných vydaní, hlavne preklady srbských spisovateľov (Dragan Jovano-

vić Danilov, Radomir Andrić) zo srbčiny do slovenčiny a slovenských autorov (Jaroslav Rezník, Ľubomír Feldek) zo slovenčiny do srbčiny.

PREMIÉRA KNIHY MIROSLAVA MACHÁČA

Láska je stále ústrednou témou Anna Lešťanová

iroslav Macháč zo Starej Pazovy počas svojich dôchodcovských dní aktívne tvorí. Svedčí o tom aj najnovšie dielo Ljubavi lepe Anje. Premiéra najnovšieho románu M. Macháča bola v piatok 19. mája v istej pazovskej reštaurácii, do ktorej autor pozval najbližších spolupracovníkov, priateľov a milovníkov kníh. Radojko Mrlješ po odovzdaní autorských knižných výtlačkov v mene vydavateľa autorovi Macháčovi zaželal i naďalej mnoho zdaru v písaní. Pripomenul tiež, „že v tomto románe autor svojou autentickou formou a štýlom vyjadruje i zložité sociálne vzťahy medzi ľuďmi“. Román Ljubavi lepe Anje je piatou publikáciou tohto spisovateľa zo Starej Pazovy. Ako aj v predchádzajúcich Macháčových dielach, aj tu je ústrednou témou láska, hoci, ako povedal

www.hl.rs

sám autor v úvodnom prejave, vo svojej tvorbe „sa venúva rozličným témam z každodenného života ľudí“. O najnovšom románe M. Macháča hovorili profesori vo výslužbe Miladin Lekić, Matej Hadrík a text z pera Dejana Pavkova prečítala moderátorka programu Anna Simonovićová. Podľa slov Lekića „Macháč mnohých prekvapil prvým románom

Miroslav Macháč začal písať pred deviatimi rokmi

Ljubav na treći pogled a ďalšími dielami Igre sudbine i Obične priče. Bol to teda jeho dobrý začiatok a nasleduje ešte lepšie pokračovanie. Osobitnou hodnotou

PRIBLIŽNE TRIDSAŤ PRÁC vypracovaných rôznymi technikami, dosť výrazne sa odlišujúcich námetmi, odkazmi či kvalitou umeleckého prejavu, bolo zvolených na prezentovanie počas tradičnej Jarnej výstavy Združenia výtvarných tvorcov Šabca. Prebiehala v Galérii tamojšieho Kultúrneho strediska od 12. do 19. mája. Jej účastníčkou bola i Zita Filipová-Lukićová, ktorá sa tentoraz neprezentovala ani olejomaľbou, ani inštaláciou či performanciou, ale prácou patriacou do úžitkového umenia. Ide o dámsku listovú kabelku (na snímke).

Informačno-politický týždenník

O prezentovanej knihe hovoril prekladateľ M. Prebudila, ktorý na úvod odovzdal pozdravné slová Ľ. Feldeka, ktorý nemohol pricestovať do Belehradu, a potom povedal niekoľko slov o autorovi a samotnej knihe. Prihovorili sa aj riaditeľ SVC Vladimír Valentík a spisovateľ Miroslav Demák. Básne z knihy čítala Nina Simićová. Dni Cyrila a Metoda pokračovali ďalšie dva dni v Belehrade, Kostolci, Kragujevci a skončené boli 25. mája na podujatí v Slávnostnej sieni Združenia spisovateľov Srbska v Belehrade. Na oslavách boli spisovatelia z Ruska, Macedónska, Bulharska, Slovenska a básnici zo Srbska. tohto najnovšieho románu je to, že niet opisovania a vysvetľovania. Všetko sa deje tak, ako plynie život, cez stretnutia a rozhovory“. Na piatkovej premiére Hadrík uviedol, že veľký vplyv na tvorbu Macháča mal najmä zosnulý profesor Samuel Boldocký, ktorý ho pri písaní usmerňoval a zároveň posmeľoval v publikovaní diel. Pochvalne sa o Macháčovej tvorbe zmienil aj Predrag Jakšić, producent a režisér zo Starej Pazovy, kým na ukážku kratšie úryvky z najnovšieho diela Ljubavi lepe Anje prečítala Annamária Simonovićová.

-F• KULTÚRA •

ČELAREVO

Lacná láska učiteľská Juraj Bartoš

red dvoma týždňami sme mali príležitosť pozrieť si polhodinovú koláž hovoreného a spievaného slovenského slova v Čelareve. Ponúkli ju žiaci tamojšej Základnej školy Zdravka Čelara a škôlkari Predškolskej ustanovizne Snežana, ktorých slovenský jazyk vyučuje učiteľka Mária Supeková. Početnému obecenstvu, prevažne rodičom a starým rodičom sa program páčil, vďačne a úprimne ho odmenili viacnásobným potleskom. Po doznení posledného sme predsa na tvári učiteľky Supekovej postrehli tlmenú únavu a náznaky rozčarovania. Vari nie ste spokojná s výkonmi? Veď to bolo celkom obstojné. „Ďakujem. Mohlo to byť aj lepšie, ale... z iných vecí som – už dávno – znechutená. Všimli ste si, že na programe zase nebol nikto z matičiarov, okrem Šinkovcov? Ani zo školského kolektívu zase neprišiel nikto. Nemám nijakú podporu,

ponechaná som sama na seba. Ako Vedia po slovensky „len“ to, vidíte, stoličky donášali a vrátili ich čo sme počuli na programe, či do tried môj manžel, syn a zopár aj viac? ľudí, musela som prosíkať uprato„Iba ak traja – štyria vedia po vačky, aby zažali slovensky, ostatní svetlo... Už som predtým nevedetoľko ráz vraveli ani slovko; starí la, že nebudem rodičia sú Slováci, priprávať žiadne ale doma sa rodiprogramy; Miestna rozpráva iba ny odbor Matice po srbsky, takže slovenskej v Četo, čo som ich lareve to nezaunaučila počas jíma, ten odbor školského roku, proste nefungučo ste počuli, to je.“ vedia.“ Máte tu aj deti Všimli sme si, že na „javisku“ z čisto srbských ste mali viac detí rodín, to ako...? než vlani... „Väčšina škôlMária Supeková „V t o m t o karov, ktorí doškolskom roku v predškolskej chádzajú na slovenčinu, je zo ustanovizni na slovenčinu bolo srbských rodín. Aj sama som bola zapísaných 22 detí, 4 nedochádza- prekvapená z počtu a záujmu. Po jú, mám ich teda 18 a tie chodia prvom kole zápisu boli prihlásení pravidelne. Robí sa nám pekne, ôsmi. Keď sa začal školský rok, dobre spolupracujeme s rodičmi znovu sme ich anketovali a ohlas bol vynikajúci; aj keď sme už začali, a vychovávateľkami.“

ÚSPECHY ŽIAKOV NA POKRAJINSKEJ SÚŤAŽI HUDOBNEJ TVORIVOSTI. V nedeľu 14. mája už po 56.-krát v Bačskej Topole prebiehal Hudobný festival detí Vojvodiny, teda pokrajinská súťaž hudobnej tvorivosti žiakov a učiteľov základných škôl. V súťažnej časti v konkurencii orchestrov vystúpilo 9 žiackych hudobných telies a medzi nimi aj zo ZŠ Mladých pokolení v Kovačici (dirigent Pavel Tomáš st.), ZŠ maršala Tita v Padine (dirigent Pavel Tomáš ml.) a zo ZŠ Jána Kolára v Selenči (dirigent Juraj Súdi). Zlaté plakety získali orchestre zo Selenče a Uzdinu, strieborné z Padiny, Kovačice, Crepaje, Deliblata a Mramorka. V konkurencii chórov súťažilo 6 žiackych speváckych zborov a medzi nimi i chór nižších ročníkov ZŠ maršala Tita v Padine pod vedením dirigenta Pavla Tomáša st. (na snímke), ktorý vo svojej kategórii získal bronzovú plaketu. M. K. • KULTÚRA •

ešte aj potom prinášali anketové lístky a odvtedy na slovenčinu chodievajú riadne.“ Ako často s nimi pracujete? „Dva razy v týždni alebo raz za týždeň máme po dve hodiny, tak s mladšou, ako i so staršou skupinou; je to v rámci rozvrhu. Alebo robíme vtedy, keď sa môžem zapojiť do ich aktivít, s ohľadom na to, že vyučujem aj mimo Čelareva, a vtedy vytvoríme jednu, spoločnú skupinu.“ Koľko máte žiakov a ako sa darí práca s nimi? „Pracujem s dvomi skupinami, po dve hodiny v týždni s každou, čiže celkove mám s nimi štyri hodiny za týždeň. Spolu je to 26 žiakov, s tým, že ministerstvo financuje prácu so skupinou, v ktorej je 16 žiakov, a tú s 10 žiakmi finančne hradí Národnostná rada slovenskej národnostnej menšiny. So žiakmi robievam v piatok a keď nemôžu prísť – lebo majú iné, záväzné povinnosti v škole – tak dochádzajú v stredu na predhodinu. Keď mladší majú výučbu dopoludnia, tak v tom týždni mám riadne štyri hodiny s dvoma skupinami a platia mi len za dve hodiny. Dostávam 4 000 dinárov za jednu skupinu.“

DETSKÝ FOLKLÓRNY SÚBOR SABINÍK ZO SABINOVA NA SLOVENSKU v rámci zájazdu do Srbska zavítal aj do Jánošíka. Tamojšiemu obecenstvu predviedol pestrý kultúrno-umelecký program, v ktorom sa v priebehu jednej hodiny striedali početné detské piesne a tance (na fotografii Luboša Bernata). Sieň tamojšieho Domu kultúry v ten piatkový večer 12. mája bola vyplnená do posledného miesta a obecenstvo silným potleskom vyjadrilo svoje oduševnenie z vystúpenia mladých folkloristov. Bola toto prvá návšteva Sabinovčanov v Srbsku a prvé vystúpenie mali práve v Jánošíku. V nasledujúci deň vystúpili v priestoroch Veľvyslanectva SR v Belehrade a potom aj v Kovačici. Hosťovanie DFS zo Slovenska zorganizovalo Memoriálne stredisko Dr. Janka Bulíka v Kovačici. vlh 21 /4752/ 27. 5. 2017

Kultúra JURAJ MADACKÝ – MALÝ KYSÁČAN VO VEĽKEJ PRAHE

Skúsme spolu popremýšľať, ako na to Elena Šranková

tretnúť v Kysáči Juraja Madackého, ktorý 21 rokov žije v Prahe, bolo skutočné šťastie. Bola to príležitosť opýtať sa ho, čo toho času robí, ale zaspomínať si aj na roky, keď bol mladým všestranným tvorivým človekom. Ak súhlasíte, začneme s rokmi, keď ste režírovali divadelné hry Uzol, Srdce dámy, Adam, nebeský potmehúd, Inferno... – Boli to aj adaptácie. Napríklad jednoaktovka Posledná partia Lászla Tabiho sa „prerodila“ v Srdce dámy, v malú scénickú formu so závažnejším, tragickejším a absurdným príbehom, v ktorom excelovali Samuel Čeman a Andrej Matúš, výnimočný herec, ktorý bezchybne dokázal zvládnuť text hlavnej postavy za jediný deň a noc... to sa len tak nevidí. Hra Adam, nebeský potmehúd zase bola komédia Ľudovíta Filana, otca dnešnej slovenskej mediálnej hviezdy, spisovateľa a aforistu Borisa Filana, a mala názov Ja, Adam, volám zem. So súhlasom autora som ju prepracoval na takú komicko-kozmickú mystickú rozprávku pre dospelých s duchom a šťastným koncom. Hrala tam skupina krásnych a talentovaných kysáčskych dievčat a priam exceloval Ján Filko-Šeky v role Adama, akejsi karikatúry komixovej a filmovej postavy Flasha Gordona. Jeho ducha stvárnil Ondrej Sabadoš. Dokonca aj hudbu sme mali z filmového songu Flash skupiny Queen. Plagát v štýle komiksu namaľoval Pavel Koza, významný výtvarník z Kysáča. Predstavenie bolo nesmierne úspešné, malo snáď 30 repríz a rôzne ceny z prehliadok. Boli ste vtedy čerstvým dramaturgom. – Bavilo ma to, chcel som si to vyskúšať, bola to pre mňa výzva. Pritom som sa už zaoberal hudbou, písaním, prekladaním,

www.hl.rs

a tak ma prilákala aj dramaturgia. Šiel som do Bratislavy a Prahy a dovliekol som si hŕbu skrípt z tejto oblasti. Intenzívne som sa učil, začal písať svoje prvé rozhlasové hry..., aby som nejakým spôsobom vylepšil to, čo som mal zo školy a zo života. Právom sa hovorí, že sa v rôznych profesiách človek školí, ale pre dramaturga musí byť prekliaty. Je to krásna kliatba, požehnanie... Dodnes ma to drží. A o dosť viac ako kedysi. Neskoršie ste začali písať a vznikla vaša hra Krakpatrick. – V Rádiu Nový Sad, kde som bol zamestnaný ako dramaturg, som sa venoval aj písaniu vlastných rozhlasových hier. Krakpatrick bol postavený na mojej rozhlasovej hre takým multimediálnym formátom, ktorý nemal obdoby v tej dobe. Urobil to, a perfektne, Ľuboslav Majera. Krakpatrick mal veľké úspechy a dostal sa aj do Prahy. Len videozáznam, ale i to bolo niečo významné... Potom to asi zapadlo prachom, neviem, lepšie to snáď bude vedieť Ľubo Majera. Multimediálne divadlo Scéna 13 už viac nefungovalo? – Neviem to presne, myslím si však, že sa to dá obnoviť. Alebo, ešte lepšie, v tej tradícii dnes pokračovať v novom technologickom šate... Dnes, v dobe neuveriteľných technických vymožeností, je rozhlasová hra odsunutá nabok ako popoluška. Avšak v dobe filtrovania informácií a preťaženosti médiami rozhlasová hra má rozhodne jedinečnú šancu ako relaxačný, energetizujúci formát, ktorý navyše zdokonalí poslucháčovu pamäť. Iné médiá ju, naopak,

Informačno-politický týždenník

oslabujú. Aký je váš dnešný pohľad na Divadelný klub Brezák, ktorého činnosť vtedy označovali za obrodeneckú, priekopnícku? – Srdcová záležitosť aj dnes... Na starej fare sme si urobili krásne hniezdo, ktoré komixovým štýlom pomaľoval Pavel Koza, a bolo nám tam neuveriteľne dobre. Všetci sme boli jednotní ako Dumasovi mušketieri (Jeden pre všetkých, všetci pre jedného!) Staré jadro z Uzla sa rozšírilo, takže sme mali všetky generácie a nemali sme problém obsadiť ani 20 postáv, ako veľké divadlo. Fungovalo to skvele a dalo nám obrovskú energiu a chuť do života. Vtedy sme urobili až tri premiéry za rok. Plus bábkové divadlo... Ďalej viac a úspešne pokračovali v tom Ján Privizer, Anna Kekézová, Ján Miháľ, Branislav Miškovic a iní. Brezák nebolo iba klasické divadlo. – Bol to taký životný štýl, proste lokálna móda. Brezák sme si naozaj nosili na skúšky a v zime nič lepšieho nebolo ako brezák s kyslou kapustou a čerstvým chlebom, ktorý nám horúci posielal pekár Ondrej Balca. Dodnes cítim tú kúzelnú vôňu jeho chleba až do Prahy J. Bolo to veľmi výživné, nám to nesmierne chutilo, aj také pálivé. Mne brezák dodnes chutí. Dokonca mám otestované jeho 4 nové recepty, jedna absolútne zdravá! V tých rokoch ste neboli len divadelným snaživcom. – Paralelne sme s Pavlom Kozom robili komiks pre Vzlet, ktorý vtedy viedla Katarína Melegová. Uverejňovali sme asi pol druha roka celostránkový seriál Laco a Maco. Boli to príbehy zo života

obyčajných ľudí, malo to úspech. Pavel ešte kreslil postavu Tarzana pre mnoho štátov sveta, vtedy s legendárnym majstrom komiksu Branislavom Kercom... Pavel bol taká hviezda. A dnes ho pokojne pozvem znova, hlavne, aby vychovával mladé talenty, nielen v Kysáči... Spolupracovali sme aj na hudobnom poli a bola to taká aktivita z každého rožka troška. Všetko sa to odohrávalo viac-menej paralelne v rokoch 1981 až 1991. Potom som napísal scenár filmu Zuzka Turanová pre slovenskú televíziu (na Slovensku sa do roku 2015 vysielal každé Vianoce – tak bol divácky obľúbený), knihu – hračku pre deti Od A po ZOO, ktorá bola vo vtedajšom Československu rozchytaná v 20 000 exemplároch. No a taký projekt pre Bratislavský rozhlas Nefajčiť je moderné... so spoluautorom Milanom Kožiakom, špičkovým psychológom a predtým autorom relaxačných programov Psychobalzam... Získali sme za ten projekt medailu WHO (Svetová zdravotnícka organizácia). V tom čase som sa presťahoval do Bratislavy a o päť rokov neskoršie do Prahy. Vašu životnú a tvorivú dráhu v Bratislave a Prahe málo poznáme. – V podstate sa o nej ani nedá vedieť, lebo som po príchode do Bratislavy pochopil, že dramatické príbehy, ktoré ma najviac zaujímajú, sa týkajú hlavne päťdesiatnikov ako postáv a ja to nemôžem písať ako 26-, 27-ročný. V tvorbe rozhlasových a divadelných hier a filmových scenárov som sa dovtedy vyskúšal a videl som, ako mi to ide, alebo nejde. Za pochodu som sa doúčal a zdokonaľoval, ale chýbali mi životné skúsenosti. Urobil som si takú školiacu pauzu, ale som akumuloval postrehy a robil si námety do zásoby. Dodnes ich mám hodne, ale takmer nič som nezverejňoval. Dúfam, že som urobil dobre, a dodnes mám • KULTÚRA •

dosť materiálu na písanie rozhlasových hier a divadelných predstavení. Aj filmov. Čím ste sa zamestnávali po tie roky? – Mojou hlavnou aktivitou bola tvorba reklamy, reklamných projektov, organizovanie a riadenie projektov. V poslednom čase sa zaoberám mobilnými aplikáciami. Tým sa mi kombinatorické obzory rozšírili aj o tie parametre, lebo v dnešnom živote ani nieto príbehu bez mobilu, internetu alebo nejakého iného zariadenia, a niečo z toho patrí aj do divadla. Sledujete, čo sa deje u nás na kultúrnom poli? – Cez sieť sa niečo dá vidieť, ale nie všetko. Zaregistroval som napríklad, že Ľuboslav Majera a Častvenovci obnovili Mariutku, zachytil som aktivity Miroslava Benku a občas sa pozriem, čo robia Kysáčania. Počítam však, že sa budem viac pohybovať na Dolnej zemi a že si neucelený obraz doplním. Osobne by som si prial, aby sa nám na tomto priestore podarilo založiť takú multimediálnu formu divadla, trošku inú ako vtedy, pokročilejšiu, s použitím všetkých dostupných technologických aktuálnych nástrojov. Bol by som rád, keby sa do toho zapojili tí, čo majú s tým najviac skúseností, a to sú Miroslav Benka a Ľubo Majera. Pravdaže, je potrebné pritiahnuť aj mladé talenty. Aneta Lomenová a Svetlana Gašková napríklad... – skvelé mladé talenty! Máte na to aj nejaké plány? – Predovšetkým na to moderné multimediálne divadlo, finančne a inak samostatné, pripravujem dramaturgický plán, obchodný model a kľúčovú personalistiku... Treba byť optimistom, aspoň trošku. Mám vzťah k tomuto prostrediu od mladi, to sa nezmenilo, a leží mi to na srdci. Uvažujem o tom, čo by som mohol urobiť, lebo bez ohľadu na odsýpanie talentov a vzdelancov, na to tu priestor je a je i dôvod byť optimistom. A nejeden... Foto: z archívu J. M. • KULTÚRA •

OTVORENÝ 55. FESTIVAL OCHOTNÍCKYCH DIVADIEL VOJVODINY

V súťažnej časti osem predstavení Anna Lešťanová

aby tento festival mal reputáciu špičkového podujatia na počesť divadla na kultúrnej mape Vojvodiny“. V mene Obce Stará Pazova, ako generálneho patróna tohto podujatia, účastníkov festivalu, hostí a publikum pozdravil Vladimir Kerkez, riaditeľ Strediska pre kultúru Stará

vystúpili ochotníci z Novej Pazovy –členovia Ochotníckeho divadla Mirka Tatalovića Ćiru. Zahrali divadelné predstavenie Duška Petrovića Braćo i sestre v réžii Alexandra Baka. Výkony hercov na festivale v Starej Pazove hodnotila porota obecenstva a odborná porota (v zložení Aleksandar Saša Volić, režisér a dramatický pedagóg z Belehradu – predseda, Jugoslav Krajnov, herec z Nového Sadu, a Miloš Lazić, divadelný producent zo Starej Pazovy – členovia. Sprievodným podujatím festivalu bola v predsieni nainštalovaná výstava vybraných textov

tará Pazova bola v dňoch 19. až 27. mája hostiteľkou najväčšieho divadelného podujatia vo Vojvodine. V tomto roku má Festival ochotníckych divadiel Vojvodiny dokonca dvojnásobné jubileum: prebiehal jeho 55. ročník a v Starej Pazove po 25-krát. V divadelnej sále ho v piatok 19. mája prednesom krásneho slova slávnostne otvoril známy srbský herec Milutin Mima Karadžić. Herec- Festival otvoril Milutin Z novopazovského predstavenia Braćo i sestre v réžii Alexandra Baka kým súborom Mima Karadžić zdarné vystúpenie na festivale Pazova. Podľa rozhodnutia selek- z lokálneho časopisu Naša reč zaželal Savo Mučibabić, tajom- tora Tibora Vajdu v súťažnej časti (1976 – 1982) o herectve, hercoch ník Zväzu umeleckých spolkov festivalu vystúpili divadelníci a divadle pod názvom Z Pazovy Vojvodiny a predseda Zväzu z Novej Pazovy, Kovina, Crvenky, divadlo vždy volá autorky Nataše ochotníkov Srbska. Poďakoval Kruščića, Zreňanina, Kuly a Ba- Filipovej, knihovníčky Ľudovej sa aj Zväzu ochotníkov Obce Sta- nátskeho Karađorđeva. knižnice Dositeja Obradovića. rá Pazova za vynaložené „úsilie, Po slávnostnom otvorení prví DIVADELNÉ PREDSTAVENIE KAPITÁN JOHN PEOPLEFOX pripravili deti zo ZŠ 15. októbra v Pivnici so svojimi učiteľkami Vesnou Kámaňovou a Jarmilou Čobrdovou a premiéru malo v piatok 19. mája v tamojšej kinosále. V predstavení hrajú: Damián Grňa, Patrícia Kmeťková, Anastázia Blatnická, Valentína Imreková, Dalibor Brňa, Lea Blatnická, Anita Grňová, Adela Grňová, Sara Vučanovićová, Marta Cabuková, Paskal Činčurák, Lea Herčeková, Ema Pudelková, Andrea Čobrdová, Lea Herčeková a Ines Gedrová. Autorskú hudbu podpísal Ondrej Pavčok. Choreografiu, scénografiu, kostýmy a réžiu mali na starosti učiteľky V. Kámaňová a J. Čobrdová (na spoločnej snímke stoja zľava). Dej divadelnej hry prebieha na otvorenom mori na lodi a kapitán John Peoplefox so svojou posádkou pirátov hľadá sedemhlavú obludu. Skvelý plán, ako zvládnuť obludu – dávať jej otázky a za každú zlú odpoveď jej zoťať jednu hlavu – sa vydarí a divadlo sa končí víťazstvom pirátov. M. K. 21 /4752/ 27. 5. 2017

Kultúra V GYMKO TEÁTRI V KOVAČICI

Úspechy divadla Pozdrav niekoho Anička Chalupová

ovačickí gymnazisti, členovia Gymko Teátra, v sobotu 20. mája vystúpili s divadelným predstavením Pozdrav niekoho na Festivale mladých v Kule. A zožali pekný úspech: získali 3. cenu. O úspešnom vystúpení profesorka Jarmila Jonášová, vedúca tohto mladého hereckého tímu, doložila: – Po vystúpení na oblastnej prehliadke selektor Saša Latinović náš herecký tím poslal na Mládežnícky festival v Kule. Tam sme okrem 3. ceny získali aj ďalšie ocenenia: herečka Magdaléna Štaubová získala cenu za úspešný herecký výkon, Miluška Svetlíková cenu za najúspešnejšiu ženskú úlohu, Jana Galasová cenu obecenstva a Gymko Teáter získal cenu za kostýmy. Táto divadelná inscenácia hovorí o osudoch detí bez rodičovskej starostlivosti. Ide o autentické svedectvá detí z polepšovne v Zemune. Divadlo režíroval padinský režisér Fedor Popov. Prednedávnom toto predstavenie, ktoré vzniklo v spoločnej produkcii s Občianskym združením Komar, nadobudlo aj druhú podobu: žiaci ho totiž pod taktovkou

profesorky Jarmily Jonášovej na- preložili do svojho materinského ja- cholilo úspechom v Novom Sade. cvičili aj v jazykoch národnostných zyka (rumunský, rómsky a maďarský), Tu 11. mája vystúpili na prehliadke menšín. V slovenskom predstavení a tak vzniklo predstavenie s dvoj- Stredoškolské pozorje, kde obsadili roly stvárňujú žiaci: Anastasia On- tretinovým textom v slovenskom 1. miesto, teda titul najlepšie divadeldríková, Adrián Čížik, Alené predstavenie v celku, a xandra Čížiková, Dušana profesorka Jarmila Jonášová Babincová, Gabriel Garaj, získala 1. cenu za najlepšiu Ivan Cicka, Jana Galasoprofesorskú réžiu. vá, Magdaléna Štaubová, – Deťom bolo neuveriMartina Svetlíková, Marteľné, že sme boli najlepší tina Tomášiková, Miluna prehliadke. Na tomto ša Svetlíková, Natanael stredoškolskom divadelSampor, Pavel Litavský, nom podujatí sme sa zúSabina Tomášová a Tijana častnili už po štvrtýkrát, ale Nemogová. V predstaveaj doteraz sme vždy získali ní, kde sa okrem v slovennejakú cenu. čine príbehy podávajú aj S touto inscenáciou iba v v maďarskom, srbskom, slovenskej reči sa členovia Gymko Teátra tohto roku rumunskom a rómskom jazyku, hrajú aj noví Odmenený žiacky divadelný tím s profesorkou dostali aj na Slovensko, kde herci: Anelia Babucová Jarmilou Jonášovou na Festivale mladých v Kule v dňoch 23. až 26. apríla z Uzdinu, Arpád Požar vystúpili v programe 23. z Debeljače, Maja Bećirovićová a znení. Teda doložili sme niekoľko ročníka Levických divadelných dní. Mladen Banovac z Barandy a Sanja nových textov, do divadla zapojili – V Leviciach sme s týmto predstapiatich nových protagonistov, ináč vením zapôsobili tak dobre, že nás Miljevićová z Kovačice. – Už skôr som plánovala so žiakmi žiakov prvého ročníka nášho gym- s rovnakým očakávajú aj na budúci nacvičiť divadelnú predlohu v ja- názia, a všetci spolu sme pracovali na rok. Medzičasom však naštudujeme zykoch, ktoré sa vyučujú na našom zdokonalení predstavenia, – hovorí a predvedieme tam aj novú divadelgymnáziu. S nápadom neskoršie profesorka Jonášová. nú inscenáciu, – povedala nám na zásúhlasil aj režisér Popov. Vybrala som Doplnené viacrečové predstave- ver profesorka Jonášová, ktorá sa už texty, o ktorých som si myslela, že nie Pozdrav niekoho a vynaložené s mladým divadelným tímom teší na budú vhodné, dala ich žiakom, aby si úsilie hercov Gymko Teátra vyvr- vystúpenie v Báčskom Petrovci.

VOJLOVIČANIA VYSTÚPILI V BELEHRADE

Futúrum lásky pre študentov Vladimír Hudec

lologickej fakulte. V tomto divadelládežnícky divadelný nom texte prelosúbor SKOS Detvan ženom do slovenvo Vojlovici mal nedávno ského jazyka sú nevšednú príležitosť vystúpiť bohato zastúpené v Belehrade. V pondelok 15. slangové jazykové mája totiž na scéne Teátra 5 prostriedky, ktoré v budove Piateho belehradsképravdepodobne ho gymnázia predviedli muzikál najviac zaujali Futúrum lásky autorky a režištudentov, keďže sérky Terezy Veberovej-Oravsa s nimi tak často covej a v preklade Dr. Maríny nestretávajú v Hríbovej. Predstavenie bolo každodennej kozorganizované pre študentov Vojlovický mládežnícky divadelný súbor munikácii. Pritom slovakistiky a bohemistiky Fi- po predstavení v Belehrade s Dr. Marínou Hríbovou bolo pre nich iste lologickej fakulty Univerzity (stojí prvá sprava) prínosné sledovať v Belehrade, ako aj pre všetkých predstavenie v slopredpokladali sme, že bude zaují- venčine, ktoré hrali vojvodinskí milovníkov divadla. – Vzhľadom na to, že ide o mlá- mavé aj pre študentov slovenského Slováci. Mnohí z divákov konštadežnícke divadelné predstavenie, a českého jazyka na belehradskej Fi- tovali, že je to jedinečná príležitosť

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

vypočuť si jazyk a všimnúť si tú interferenciu. Všimli si, že sú herci trochu pod vplyvom nárečia. Naši študenti sa totiž slovenčinu učia ako cudzí jazyk, neovládajú žiadne slovenské nárečia, takže aj z tej dialektologickej stránky je to zaujímavé. Všimli si vplyv srbčiny alebo nárečia a je to pre nich super, lebo môžu porovnávať, – povedala nám Dr. Marína Hríbová, profesorka na Filologickej fakulte v Belehrade a iniciátorka tejto akcie. O predstavení sa kladne vyjadrili aj sami študenti. Aj tí, ktorí si na druhom ročníku štúdia mienia ako druhý jazyk zvoliť práve slovenský, lebo im v tom rozhodnutí trochu pomohlo aj toto predstavenie. Foto: študenti Filologickej fakulty UB • KULTÚRA •

Kultúra • Oznamy

„Sprémaš sa?“ Anna Horvátová

„S

prémam. No už som sa aj sprémila nabrzinu.“ S tým „sprémaním“ a „brzinou“ máme poriadne trampoty. Sloveso „sprémať (sa)“ a jeho tvary, ako i podstatné meno „brzina“ sú nespisovné. Ide tu o ďalšiu jazykovú výpožičku, ktorou si tak dobre pomáhame pri vyjadrovaní. A ktorú sme vynikajúco prispôso-

bili nášmu jazyku pochádzajúcu zo srbského slovesa spremati a brzina. Ozaj, nie je jednoduchšie povedať chystám sa, a či hovorovo richtovať sa? Keď teda máme v pláne vyraziť niekam a už ako to býva, vždy sme nejako v časovej tiesni, nie sú nám predsa neznáme slovenské slová chystať sa a rýchlosť. Chystať sa a či robiť prípravu na uskutočnenie niečoho, alebo pripravovať sa, strojiť sa: „Chystám sa / pripravujem sa / strojím sa na svadbu, na slávnosti,

do divadla, do školy.“ Hovorové sloveso richtovať sa sa hodnotí už ako zastarávajúce, avšak dobre je známe v našom jazykovom spoločenstve, a prečo nie, aj ho použiť. A keď začíname nejakú robotu, možno povedať, že sa dávame, zberáme sa, priberáme sa do písania, alebo že ženy sa veselo dávajú do roboty. Na cestu sa chystáme, vydávame sa, poberáme sa, vyberáme sa. Občas tak vystatovačne prejavíme svoj úmysel niečo urobiť, väčšinou pri vstupe do nového roku je to také výrazné,

PRACOVNÁ PONUKA ARMÁNI GLOBAL AGENCY, s. r. o., PRAHA Česká agentúra práce hľadá na obchodnú spoluprácu manažérku. Vyžadujeme ﬂexibilnosť, spoľahlivosť, znalosť slovenského jazyka, minimálne stredoškolské vzdelanie.

PRÁCA NA SLOVENSKU VYROBNY PROGRAM: – KOTLY NA PEVNE PALIVO, BIOMASU A PELETY – HORAKY NA PELETY – NEREZOVE KOMINY – AKUMULACNE NADRŽE

Ponúkame zaujímavé ﬁnančné podmienky.

Nositelia zlatých medailí za kvalitu na Novosadskom veľtrhu

Kontakt: renkalongauerova@gmail.com

KOVAČICA Štúrova 69 tel./fax: 013/662-183 mob. 063/282-097 www.uniko.rs

GRATULÁCIA Na Fakulte prírodných vied Univerzity Konštantína Filozofa v Nitre, odbor biológia, dňa 19. 5. 2017 TATIANA PONIGEROVÁ z Báčskeho Petrovca získala diplom a zároveň titul magisterky. K úspechu jej blahoželajú a do budúcna všetko dobré prajú mama Zuzana a brat Vladimír so snúbenicou Nataškou.

GRATULÁCIA Na Fakulte prírodných vied Univerzity Konštantína Filozofa v Nitre, odbor biológia, dňa 19. 5. 2017 moja vnučka TATIANA PONIGEROVÁ z Báčskeho Petrovca získala diplom a zároveň titul magisterky. K úspechu jej blahoželá a do budúcna všetko dobré praje stará mama Valentíková z Kulpína.

DROBNÝ OZNAM UHLIE: SPASO-prom Ugljevik ponúka dovoz všetkých druhov uhlia: kusové, kocka, orech, drobné uhlie. Rýchlo, kvalitne, výhodne! Mimosezónna zľava! Spasoje Marković; tel.: +381 55 678 019, mobil: +387 65 304 021.

DROBNÉ OZNAMY

TESNÍME (dihtujeme) okná a dvere neopren gumou a vyrábame harmonika dvere a rolety; telefóny: 025/5827-710 a 060/5088433. NA PREDAJ servisované, zachované domáce spotrebiče a biela technika v Báčskom Petrovci; bližšie informácie na tel. č.: 064/2051445. KUPUJEM staré a nové perie alebo mením za paplóny, vankúše a deky. Prichádzam na pozvanie, Martin Nosál, B. Petrovec, tel.: 063/826 92 05 a 021/782-278 • KULTÚRA • OZNAMY •

keď sebe a iným sľubujeme, že sa zmeníme, prestaneme fajčiť... a tu sa hodí sloveso zastrájať sa: „Zastrája sa prestať fajčiť.“ Z tej veličiny charakterizujúcej pohyb – rýchlosti sú odvodené príslovky narýchlo, napochytro, ktorými vyjadrujeme určitý spôsob konania: narýchlo urobiť test, napochytro sa zbaliť, napochytro pripraviť obed... Na záver iba toľko, že to všetko, aj po slovensky sa dá vyjadriť, a to bude: „Chystám sa. No už som sa aj schystala narýchlo.“

Potrebujeme ženy vo veku 18 – 45 rokov na prácu v továrňach. Jednoduchá manuálna práca (kontrola kvality). Plat 500 eur + odvody do zdravotnej a sociálnej poisťovne, dovoz na Slovensko a ubytovanie platené, stravné lístky. Pre viac informácií sa ozvite do správy na telefónne číslo: +421902321059, alebo na e-mail: paulinasuda@gmail.com.

Matica slovenská v Srbsku vypisuje

SÚBEH na dizajnové riešenie, resp. ideové riešenie propagačného materiálu, t. j. scénografie, plagátov, programov a pozvánok na Slovenské národné slávnosti 2017. Ideové riešenie a umelecké podanie návrhov by malo obsahovať nasledujúce: erby MSS, NRSNM, Obce B. Petrovec, logo SNS, dátum konania (4. 8. do 6. 8. 2017). Rok 2017 sa nesie v znamení 85 rokov od založenia MSJ/ MSS a 120 rokov od narodenia Dr. Janka Bulíka, prvého predsedu Matice slovenskej v Juhoslávii, čo by bolo žiaduce zakomponovať do scénografie, plagátov a pozvánok SNS 2017. Scénografia má mať dimenzie 10 m x 6 m a plagát 60 cm x 80 cm, program 80 cm x 60 cm. Vypracované dizajnové návrhy treba zaslať na adresu: Matica slovenská v Srbsku, Ul. maršala Tita 18, 21 470 Báčsky Petrovec, na CD nosiči. Umelecké návrhy na súbeh možno zaslať do 10. júna 2017. Odmenenému autorovi na súbehu bude uhradený primeraný honorár. 21 /4752/ 27. 5. 2017

Oznamy SMUTNÁ ROZLÚČKA

s naším otcom, starým otcom, praotcom

SMUTNÁ A BOĽAVÁ SPOMIENKA na vnučku

MICHALOM HEKELOM

S úctou:

VLASTU ŠEPRÁKOVÚ 2013 – 2017 z Hložian

2013 – 2017 z Hložian

Nech Ťa v tichosti večného pokoja sprevádza naša láska, ktorá je silnejšia od zabudnutia...

Zlatko a Jaroslav, Katarína a Anka s rodinami

BOĽAVÁ SPOMIENKA

VLASTU ŠEPRÁKOVÚ

12. 9. 1934 – 29. 4. 2017 z Kovačice

Nech Ťa v tichosti večného pokoja sprevádza naša láska, ktorá je silnejšia od zabudnutia.

SMUTNÁ SPOMIENKA

Uplynuli už štyri roky od rozlúčky s Tebou. So smútkom a bolesťou si na Teba spomína starká Šepráková

Aba a starká Buzekovci

SPOMIENKA

na zosnulých rodičov

SMUTNÁ SPOMIENKA na

JÁN PETRÁŠ

4. 7. 1945 – 24. 5. 2016 – 2017 z Padiny

MÁRIU MARTINKOVÚ

SAMUELA MARTINKA

Sú dni, ktoré preplačeš, sú rozprávky, ktorým uveríš, sú milovaní, ktorí sa stratia, nie sú však časy, ktoré sa vrátia. Trvalú spomienku na Teba si zachovávajú: manželka Mária, dcéra Mária s manželom Jánom a vnukovia Vladko a Janko

1933 – 2000 – 2017 1937 – 2012 – 2017

SMUTNÁ SPOMIENKA

Uplynulo už deväť rokov, čo nás opustil náš vrele milovaný a nenahraditeľný manžel, otec, svokor a starký

Ten večný pokoj Vám prajeme a spomienku na Vás si navždy zachováme. S láskou si na Vás spomínajú: dcéra Anna Agarská a syn Michal s rodinami

Syn Ján s manželkou Máriou a vnučky s rodinami

SPOMIENKA na

31. 7. 1933 – 25. 5. 2007 – 2017 zo Silbaša

Večnú spomienku s láskou a vďakou si zachovávajú manželka Katarína a syn Danko

Trvalú spomienku na Teba si zachovávajú manželka Stojanka, syn Željko, nevesta Tatjana a vnučky Nikolina a Sandra

www.hl.rs

Uplynuli už tri roky, čo sme sa rozlúčili. Spomíname si s láskou a úctou.

MICHAL ČERMÁK

17. 5. 1933 – 24. 5. 2008 – 2017 z Pivnice

2014 – 2017 z Hložian

z Kysáča

JÁN ŠUSTER – ŠUCO

Po cestách života kráčali sme spolu. Z jednej z nich sme sa vrátili bez Teba.

MÁRIU GREKSOVÚ

Informačno-politický týždenník

PAVLA PÁLENKÁŠA

1946 – 2006 – 2017 profesora z Báčskeho Petrovca Tvoji najmilší

hlasludu.info www.hl.rs • OZNAMY •

BOĽAVÁ SPOMIENKA

SMUTNÁ SPOMIENKA

Uplynuli štyri roky od rozlúčky s

Dňa 24. mája 2017 uplynuli dva roky, čo nás navždy opustila naša manželka, mama a starká

VLASTIČKOU ŠEPRÁKOVOU

MÁRIA ĎUROVKOVÁ

2013 – 2017 z Hložian

Márne Ťa naše oči hľadajú, márne po tvári slzy stekajú. Len ten, kto stratil, koho mal rád, pochopí, čo je bolesť a žiaľ. Spi sladko, snívaj svoj večný sen, v spomienkach sme s Tebou každý deň. Rodičia a sestra ROZLÚČKA

SPOMIENKA

s bratom a strýkom

na sestru

rod. Madacká 13. 10. 1940 – 24. 5. 2015 z Kysáča

Tvojím odchodom v nás zostala veľká a boľavá prázdnota. Ďakujeme Ti za Tvoju nesmiernu lásku a dobrotu. S láskou a úctou si Ťa zachovávame vo svojich spomienkach.

Tvoji najmilší

SMÚTOČNÉ OZNÁMENIE

Po krátkej, ale ťažkej nemoci nás opustila naša teta

ONDREJOM BENÍKOM

MÁRIU MIŠTECOVÚ

10. 2. 1947 – 24. 4. 2017 z Petrovca

rod. Beníkovú 1937 – 2002 – 2017

Navždy zostanete v našich srdciach. Sestra Zuzana s rodinou a rodina Mravíková z Kanady Mestská správa pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad na základe článku 20 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04 a 36/09) zverejňuje OZNÁMENIE o verejnom nahliadnutí, verejnej prezentácii a verejnej rozprave o Štúdii o odhade vplyvov na životné prostredie projektu Nositeľ projektu Telekom Srbija, a. s., Takovská 2, Belehrad, podal žiadosť o poskytovanie súhlasu k Štúdii o odhade vplyvov na životné prostredie projektu základňovej stanice mobilnej telefónie NSU180, NSL180 NS-Rumenačka II, v Ul. rumenački put č. 2, v Novom Sade, na katastrálnej parcele číslo 3395, k. o. Nový Sad I, Mesto Nový Sad. Údaje a dokumentáciu zo žiadosti nositeľa projektu možno dostať k nahliadnutiu v miestnostiach Mestskej správy pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad, Rumenačka 110, Nový Sad, v pracovné dni od 10.00 do 15.00 h, do 21. júna 2017. V súlade s článkom 6 Pravidiel o postupe verejného nahliadnutia, prezentácie a verejnej rozpravy o Štúdii o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 69/05) zainteresované orgány, organizácie a verejnosť počas trvania verejného nahliadnutia môžu podať pripomienky a mienky k Štúdii o odhade vplyvov v písanej forme Mestskej správe pre ochranu životného prostredia. Verejná rozprava a prezentácia sa uskutočnia 22. júna 2017 v miestnostiach Mestskej správy pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad, Rumenačka 110, Nový Sad, o 12.00 h.

• OZNAMY •

ANA TÓTOVÁ

rod. Vršková 26. 12. 1935 – 18. 5. 2017 Narodila sa v Báčskom Petrovci, umrela vo Windsore v Kanade, kde bola aj pochovaná 23. 5. 2017. „A Boh zotrie každú slzu z ich očí, a smrti už viacej nebude... ani bolesti viacej nebude, lebo prvé veci pominuly.“ Zjav. 21, 4 Zarmútené rodiny Sirácka a Leňová, pozostalé po jej zosnulých sestrách Márii a Zuzane 21 /4752/ 27. 5. 2017

RTV Panoráma TELEVÍZIA VOJVODINA 2 Piatok 26. mája Zostrih z Folklórneho festivalu Tancuj, tancuj... z roku 2007 20.00 Priamy prenos druhého koncertu 47. Folklórneho festivalu Tancuj, tancuj... v Hložanoch

RÁDIO NOVÝ SAD 3 Predpoludňajší program Každý pracovný deň 8.00 – 10.00

19.30

Nedeľa 28. mája 11.00 Dúhovka 11.30 Boh náš je láska 21.00 Dotyky Utorok 30. mája 10.10 Paleta – výber najlepších vysielaní z produkcie Slovenskej redakcie RTV Vojvodina titulkovaných po srbsky na 1. programe TVV 17.30 Perličky – desaťminútový blok venovaný najmladším divákom Pondelok – sobota 18.00 Denník TERMÍNY REPRÍZOVÝCH VYSIELANÍ Piatok 21.30 Boh náš je láska Sobota 9.25 Dobrý večer, Vojvodina 11.20 Paleta Pondelok 9.00 Dotyky Utorok 16.10 Paleta 17.00 Dúhovka Dúhovka uvedie reportážny záznam z tohtoročnej oslavy Dňa Petrovca. Boh náš je láska. Náboženské vysielanie bude venované: Biblickej olympiáde, ktorá prebiehala v Petrovci, oslave 15-ročného Oltárneho krúžku žien vo Vojlovici a stretnutiu troch cirkevných zborov v Pivnici.

www.hl.rs

Sobota 8.00 Správy 8.30 Envirosféra 9.00 Správy Týždeň 8.00 8.05 9.00 9.05 9.30

Nedeľa Správy Vysielanie pre dedinu Správy Pohľady k výšinám Vysielanie pre deti

Popoludňajší program 14.45 Slovenská ľudová hudba (sobota) 15.00 Správy 15.05 Rádiošport (pondelok) Kronika našich osád (utorok) Hudobné vysielanie (streda) Inteen (streda o 16.00) Súzvuky (štvrtok) Z každého rožka troška (piatok) Kaleidoskop (sobota) 15.30 Zo sveta hudby – zábavná hudba (nedeľa) 16.00 Motívy (nedeľa) 17.00 Rozhlasové noviny 17.15 Vejár hudobných vysielaní Slovenská ľudová hudba (sobota) Nočný program 23.00 Rozhlasová hra pre dospelých (utorok) 24.00 Slovenská tanečná, ľudová a umelecká hudba (nedeľa)

TV PETROVEC Pondelok – sobota 18.25 Začiatok vysielania 18.30 Zahraničný denník 18.50 Hit dňa, Moľa / Klenoty, Citáty 19.00 Zvon, spravodajská relácia 19.15 Kreslený film 19.50 Hit dňa, Reklamy 20.00 Filmy: Piatok 26. mája – V mene angela Sobota 27. mája – 39 schodov Pondelok 29. mája – John Q – Srdce pre syna Utorok 30. mája – Allan Guaterman a stratené mesto zlata Streda 31. mája – Umenie boja – Odplata Štvrtok 1. júna – Hájnikova žena 21.45 Hit dňa, Moľa / Klenoty, Citáty, Reklamy, Zvon 23.00 Záver vysielania Nedeľa 28. mája 17.00 Film: Scooby Doo a škola príšeriek 18.30 Hit dňa, Reklamy, zostrih Molí 19.00 Zvon, prehľad udalostí týždňa 20.00 Kolážová relácia Nedeľa s vami 22.00 Film: Hlava štátu 24.00 Záver vysielania Každý pondelok 20.00 Hudobný mix Každý piatok 18.15 Výber z programu TV Kovačica

TV STARÁ PAZOVA Utorok – sobota 17.00 Správy 22.00 Správy

Každú sobotu 18.15 Výber z programu TV Pančevo

Nedeľa 13.00 S vami a pre vás S vami a pre vás je kolážové vysielanie, ktoré obsahuje aktuality zo staropazovského prostredia, ako i z iných slovenských prostredí. V rámci hodinového vysielania je aj náboženská časť pod názvom Hrad prepevný. Repríza v pondelok a stredu o 14.00, resp. o 22.05.

Informačno-politický týždenník

Z osláv Dňa Petrovca

TV OBCE KOVAČICA Klenotnica (nedeľa, utorok, piatok) 16.00 – 18.00 Nedeľa 28. mája 16.00 Kronika týždňa Slovo na týždeň Noc múzeí v Kovačici Noc múzeí v Padine Utorok 30. mája 16.00 Výročná schôdza DHS Kovačica Máškove dni v Kovačici Piatok 2. júna 16.00 Z archívu RTV OK Divadelné predstavenie: Učené ženy Film: Kým sa skončí táto noc

RÁDIO KOVAČICA Na modrej vlne – každý pracovný deň 15.05 Správy z regiónu 15.30 Stalo sa na dnešný deň 16.00 Správy z Kovačickej obce 16.10 Hlas ľudu ponúka (každý piatok) 16.20 Kalendárium 16.25 Udalosti dňa 16.55 Citáty do vrecka 17.00 Šport, Medicína, Školstvo, Poľnohospodárstvo, Kultúra 17.15 Zaujímavosti zo sveta 17.30 Humor 18.00 Správy z Kovačickej obce 18.10 Zaujímavosti zo sveta 18.15 Šport, Medicína, Školstvo, Poľnohospodárstvo, Kultúra 18.20 Citáty do vrecka 18.40 Poézia • RTV PANORÁMA •

KRÍŽOVKA ČÍSLO 21 RÁDIO STARÁ PAZOVA Utorok – piatok 18.00 Servis Na dnešný deň Meniny 18.15 Volíme melódiu dňa 18.30 Aktuality z obce a iných osád Poučky zo slovenčiny (streda) 19.00 Denník, informatívne vysielanie 19.15 Hudba 19.30 Oznamy, hudba a reklamy 20.00 Z nášho uhla, udalosti a ľudia Náboženské vysielanie Živé vody (streda) Tematické vysielanie Z minulosti (štvrtok) Sobota 15.00 Servis Na dnešný deň Meniny, Reklamy 16.00 Správy 16.05 Zvončeky, detské vysielanie 16.30 Oznamy a drobné oznamy 17.00 Volíme melódiu týždňa, resp. mesiaca, hudba a reklamy 18.05 Repríza štvrtkovej relácie Z nášho uhla 19.00 Aktuality z Vojvodiny, na spoločnej vlne rozhlasové stanice Báč, Báčsky Petrovec, Kovačica a Stará Pazova 19.30 Oznamy, drobné oznamy a z našich osád 20.00 Aktuality z mesta, repríza utorkovej relácie Z nášho uhla 7.00 7.30 8.00 8.05 8.30 9.00 9.05 9.30

Nedeľa Servis Na dnešný deň Meniny Oznamy, hudba a reklamy Správy Hudba, servis Slovo nášho Boha, náboženské vysielanie Správy Hudba a aktuality Oznamy, hudba a reklamy

NOVOSADSKÁ TELEVÍZIA Každý pracovný deň 15.15 Objektív v slovenskej reči

• RTV PANORÁMA •

RÁDIO PETROVEC

V tajničke je názov slovenského festivalu, ktorý sa každoročne uskutočňuje v Hložanoch.

Utorok – piatok 10.40 Hit dňa 14.00 Dozvuky Sobota 10.00 Aktuality z Vojvodiny Nedeľa 10.00 Retrospektíva týždňa

autorka: ANNA používaním kypril mužské 2. časť erbium BIČIA- znehodnotená zem meno tajničky ROVÁ

nápadne

Slovenská hudba každý deň 5.00 – 15.00. Svetová hudba každý deň 15.00 – 5.00.

otec zvukovo AS sa HL UDU (slovinsky) prejavila Ľ 1. písm. staroslovienčiny vyhlásenie (srb.)

protikladnosť vpíšte ZAZ

otvorené (angl.)

omáčka (chorv.)

dusík druh obilniny

1. časť tajničky

TELEVÍZIA PANČEVO

Rade Lacković

Nedeľa 28. mája 19.30 Repríza relácie Dobrý deň

elektrón

Streda 31. mája 12.30 Dobrý deň, kolážová relácia

uskutočnil zjavenie

zamaže zlatý (skr.)

vpíšte OBAVIL

Katarína (hypokr.) herečka Evansová

jestvoval rieka v Rusku

autoškola dvanásť mesiacov

liter

nula 1. a 3. samohláska volt

pripravovala varom TV VOJVODINY program vysiela na nasledujúcich kanáloch: pre územie Nového Sadu na 48., pre územie Subotice na 40. a pre územie Vršca na 39. Program v slovenskej reči sa vysiela na Druhom programe RÁDIO NOVÝ SAD Program v slovenskej reči sa vysiela na vlnovej dĺžke 100 a 107.1 MHz TV PETROVEC Program sa vysiela na kanáli 55; www.tvpetrovec.com; RÁDIO PETROVEC Program sa vysiela na vlnovej dĺžke 91.4 MHz TELEVÍZIA OBCE KOVAČICA Program sa vysiela na kanáli 52 RÁDIO OBCE KOVAČICA Program sa vysiela na vlnovej dĺžke 93,2 MHz RÁDIO STARÁ PAZOVA Program v slovenskej reči sa vysiela na vlnovej dĺžke 91.5 MHz TV STARÁ PAZOVA Program v slovenskej reči sa vysiela prostredníctvom lokálneho káblového operátora na kanáli 60 TELEVÍZIA PANČEVO Program sa vysiela na kanáli 39 NOVOSADSKÁ TELEVÍZIA Program sa vysiela na kanáli 60

podal chodí

značka kozmetiky

evanjelický (skr.)

astát

nikam vpíšte ÁL

ROZLÚŠTENIE KRÍŽOVKY ČÍSLO 20 VODOROVNE: okolo, Am, Máľachová, Ibar, zar, el, nsb, I, sonatína, ťv, Kaja, kravata, kam, alas, O, uml, šf, nota, Eka, AN, padal, lámalo, t TAJNIČKA: MÁRIA MÁĽACHOVÁ

poučka

ampér

pohorie pri Belehrade

Správne rozlúštenie KRÍŽOVKY 17 z čísla 17 Hlasu ľudu z 29. apríla 2017 bolo: SVIATOK PRÁCE. Odmenu – knižné vydanie z produkcie NVU Hlas ľudu za správne rozlúštenie uvedenej krížovky získala: ANNA VRŠKOVÁ, Ul. republiková č. 39, 21 412 HLOŽANY. BLAHOŽELÁME. Správne rozlúštenia aj naďalej zasielajte DO 5 DNÍ ODO DŇA VYDANIA NAŠICH NOVÍN na adresu: NVU Hlas ľudu, Bulvár oslobodenia 81/V, poštový priečinok 234, 21 000 Nový Sad, PRE KRÍŽOVKU, alebo mailom na adresu: obsustova@hl.rs

21 /4752/ 27. 5. 2017

Šport Dolina sa unavila VOJVODINSKÁ LIGA – VÝCHODNÁ SKUPINA

Ján Bokor Predchádzajúce dve kolá priniesli zaujímavé a nečakané výsledky. Šesť mužstiev malo maximálny účinok. Reálne bolo očakávať výhry Dinama 1945 a Kozary, ale to nečakane urobili aj Proleter a ŽAK. Predposledná Slávia na hosťovaní prehrala, doma však vyhrala a ešte má šance na záchranu. Padinská Dolina sa unavila a dve posledné prehry jej rozplynuli všetky nádeje na záchranu. Zápasy v dvoch posledných kolách rozhodnú, kto sa pripojí Doline, ale aj kto získa titul majstra. Výsledky 27. kola: Radnički (K) – Budućnost 4 : 2, Vršac United – Slávia 4 : 2, Polet – ŽAK 3 : 4, Radnički (S) – Kozara 1 : 3, Sloboda – Proleter 0 : 1, Jedinstvo (BK) – Jedinstvo (NB) 3 : 1, Sloga – Dinamo 1945 0 : 4, Dolina – Vojvodina 1928 2 : 4. Výsledky 28. kola: Budućnost – Dolina 4 : 0, Vojvodina 1928 – Sloga 2 : 3, Dinamo 1945 – Jedinstvo (BK) 5 : 1, Jedinstvo (NB) – Sloboda 3 : 4, Proleter – Radnički (S) 3 : 1, Kozara – Polet 1 : 0, ŽAK – Vršac United 3 : 2, Slávia – Radnički (K) 2 : 1. Program 29. kola: Slávia – Budućnost, Radnički (K) – ŽAK, Vršac United – Kozara, Polet – Proleter, Radnički (S) – Jedinstvo (NB), Sloboda – Dinamo 1945, Jedinstvo (BK) – Vojvodina 1928, Sloga – Dolina. DOLINA – VOJVODINA 1928 2 : 4 (0 : 2)

olina narazila na veľmi dobré mužstvo z Perlezu. Prehra s nebojácnymi hosťami domácich priviedla do beznádejnej situácie, keď

ide o obstátie v lige. Hostia gólom Džajského v 3. min. začali úspešne budovať triumf v povestnej doline. Marko Malbaški bol

Marko Rudić z penalty v 81. min. vážne ohrozil výhru hostí, ktorú v 90. min. potvrdil Ninić najlepším hráčom na zápase a strelcom druhého gólu v 25. min. – 0 : 2. Hneď po prestávke, v 51. min. Ninić zo skrumáže poslal loptu pod brvno brány Trkulju – 0 : 3. Iba potom hráči Doliny začali útočiť na bránu Čanka. V 75. min. Marko Rudić prekabátil pevnú obranu Vojvodiny, obišiel aj brankára Čanka a s loptou vošiel do brány. Čoskoro, v 81. min. najlepší strelec Doliny M. Rudić druhý raz rozvlnil sieť z jedenástky. V snahe vyrovnať domáci zabudli na obranu vlastnej brány a Ninić v 90. min. stanovil výsledok zápasu – 2 : 4. DOLINA: Trkulja, Koreň, Važić, Matuľa (Ilić), M. Rudić, S. Rudić, Anđelić (Paul), Bančov, Ugrenović, Kevdžija, Cvetanović

Žrď, dve brvná a tri góly VRŠAC UNITED – SLÁVIA 4 : 2 (3 : 0) Ján Špringeľ

„H

rou sme v tejto sezóne prvýkrát boli lepší od súpera – hostiteľa. Gigović strelil gól oblúčikom v 51. min., kým Ambruš vsietil polhodinu neskoršie, keď po rohovom kope vyrazil obranca domácich hlavou loptu priamo do strelca slávistického gólu. Ktovie, ako by sa v posledných minútach skončil výsledok, keby obrancovia Unitedu nezachránili gól z bránkovej čiare pri výsledku 4 : 2 pre Vršac. Z hostiteľov v prvom polčase skórovali dvakrát Motorov a raz Tejin iba za dvadsať minút – od 16. po 36.,“ reportuje skrátka o zápase s Vršac Unitedom tajomník Slávie Jozef Pavlík. SLÁVIA: Trbojević, Ambruš, P. Čížik, Miodrag, D. Čížik (Garaj), Stojković, Ćirić, I. Karna, S. Karna, Stanojković, Gigović (Petrák) SLÁVIA – RADNIČKI (K) 2 : 1 (2 : 0) Bezpochyby jeden z najlepších

www.hl.rs

výkonov Kovačičanov na vlastnom trávniku. Navyše slávisti hrali bez vykartovaného najlepšieho strelca

perov z južného Banátu. Vstupný gól strelil v šestnástke vynaliezavý Toma v 11. min. – 1 : 0. Iba o sedem minút neskoršie tento hrotový útočník vypálil šíp z hranice pokutového územia do brvna. V 26. min. Ćirić znásobil výsledok z bieleho bodu – 2 : 0. Predtým obranca Kovinu hral rukou po strele I. Karnu. Iba o dve min. po zmene strán obranca Miodrag v snahe vyraziť loptu z veľkého štvorca mieril do Forgića a od tohto náhradníka lopta tečovala do brány – 2 : 1. V 37. min. Najlepší hráč zápasu Toma (prvý zľa- druhé brvno nastrelil P. Čížik va) v spoločnosti Simića a spoluhráča z voľného kopu a o tri minúty neskoršie Tomovu strelu po Miodraga prieniku do pravej strany Gigovića. Nahradil ho vynikajú- pokutového územia zachránila ci talent Stanislav Toma, ktorý ľavá žrď. rýchlosťou, dravosťou, fyzickou SLÁVIA: Trbojević, Ambruš, zdatnosťou a skvelými kľučkami si Miodrag, P. Čížik, Stojković, robil žarty s obranou Kovinčanov. D. Čížik, V. Dudáš, S. Karna Radnički hral ostošesť už od (Válovec), I. Karna, Ćirić, Toma úvodných sekúnd merania síl sú- (Garaj)

Informačno-politický týždenník

BUDUĆNOST – DOLINA 4 : 0 (0 : 0) Dolina bez väčších nárokov hosťovala u vysoko umiestnenej Budućnosti v Srbskej Crnji. Padinčania k tomu horko-ťažko zozbierali jedenástku a na lavici nemali žiadneho náhradníka. Poplátané mužstvo hostí v prvom polčase dobre čelilo domácim a udržalo si bezgólový výsledok. Po prestávke hostia nemali nadostač síl a ani vôle bojovať. Robili chyby, ktoré doplatili štyrmi gólmi, ktoré strelili Vukoje v 49. min., Matić v 55. min., Todorov v 65. min. a Topić v 88. min. DOLINA: Trkulja, Koreň, Važić, Milićev, S. Rudić, Ilić, Anđelić, Bančov, Mihajlović, Ugrenović, Cvetanović

VETERÁNI V PETROVCI

Pekné kamarátenie MLADOSŤ – JÁNOŠÍK 4 : 2 (2 : 0) S. Medveď

oslavám Dňa Petrovca prispeli aj bývalí futbalisti Mladosti a ich hostia z Jánošíka, ktorí po dlhšom čase zavítali do Vrbary. V mužstve Janošíčanov hrali hráči, ktorí hájili jeho farby vtedy, keď bolo v oveľa vyššej súťaži než teraz. Pre Mladosť góly dali: Potfaj, Haška, Triaška a Benka, kým strelcami pre Jánošíčanov boli V. Staňo a M. Melich. MLADOSŤ: J. Chlpka, M. Chlpka, Benka, Kuzmanović, Triaška, Ziman, Spevák, Glumac, Bohuš, Babiak, Peťkovský, Gajinov, Stracinský, Šimo, Pucovský, Haška, Potfaj JÁNOŠÍK: Skumpija, Mosnák, O. Staňo, M. Melich, Hríb, V. Staňo, Šterba, Vanek, Čiep, Privratský, Kolár, Jovanović, Filipovski • ŠPORT •

DRUHÁ JUHOBANÁTSKA LIGA – VÝCHODNÁ SKUPINA

MESTSKÁ LIGA ZREŇANIN – SKUPINA B

Pekne a korektne Domáci otáľali HAJDUŠICA – ŠEVAC 2 : 1 (0 : 0) Vladimír Hudec

eď pred zápasom nieto prosieb o falšovanie výsledku, hrozieb a ostrých zákrokov alebo podozrivého nadŕžania rozhodcu jednému mužstvu, môžeme očakávať pekný futbal. Nuž na ihrisko v Hajdušici v nedeľu vybehli mužstvá, ktoré nemajú žiadne škvrny v doterajšom priebehu majstrovstiev a zohrali nanajvýš korektný zápas. Počas celého prvého polčasu mužstvá boli úplne rovnocenné. Domáci už v prvých minútach mali peknú príležitosť, keď Folťan zaslal loptu pred bránu a Janković iba trochu zmeškal. V 24. min. Janković silnou strelou z takmer tridsiatich metrov otriasol brvno, a to okrem ešte niekoľkých pokusov na oboch stranách bolo všetko v prvom polčase. Po zmene strán sa prví prejavili hostia už v 54. min. Đukić bol príliš ľahostajný, dovolil súperovi, aby mu unikol a prekonal Melicha. Domáci po tomto góle pridali v

tempe. Hostia sa šikovne bránili, ale občas aj nebezpečne zaútočili. Kapitulovali v 63. min., keď po peknej kombinácii Jankovića a Atilu Liptáka tento druhý z asi siedmich metrov zaslal loptu do siete. Prelomová chvíľa zápasu bola v polovici polčasu, keď hosťujúci hráč Ostojić pre zranenie musel opustiť ihrisko, Ševac zostal s desiatimi hráčmi, lebo už predtým vymenil troch futbalistov. Hajdušičania to využili, vytvorili si niekoľko výhľadných príležitostí. Konečne bodku za výsledkom tohto pekného zápasu položil Janković v 84. min. po prihrávke Radovića. HAJDUŠICA: Melich, Folťan (Petrović), Đukić (Marko), Maliar, M. Mršić, Stojkovski (Z. Lipták), Pomorišac, Kocevski, Radović, A. Lipták, Janković Výsledky 23. kola: Dobrica – Borac (VS) 4 : 3, Radnički 1927 – Dunav 0 : 3, Ratar – Vladimirovac 6 : 2, Banat – Potporanj 0 : 2, Vojvodina – Borac (VG) 5 : 0, Karaš – Partizan 3 : 2

MESTSKÁ LIGA ZREŇANIN – SKUPINA A

s časom... SLOGA – MLADOSŤ 1 : 0 (1 : 0)

Darko Sládeček

ieloblatčania prehrali štvrtý raz zaradom, tentoraz v Jarkovci s favorizovanou domácou Slogou. Hostia dobre začali zápas, už v 3. min. Žižić mal šancu skórovať, ale brankár domácich bol úspešnejší. Domáci odpovedali rovnakou mierou, ale ich útoky Kurunci dobre zneškodnil. V 22. min. však kapituloval. Stajin zaslal dlhú prihrávku pred bránu hostí, Marković bol rýchlejší od obrancov, vybehol sám pred brankára a trafil – 1 : 0. Hostia po tomto góle úplne poľavili a do polčasu sa iba bránili. Na druhej strane domáci nevyužili viac ani jednu príležitosť, ani penaltu, ktorú v 35. min. zavinil brankár Kurunci, ktorý potom strelu Markovića kryl.

V druhom polčase hostia akoby sa zobudili zo spánku, začali útočiť podobne ako na začiatku zápasu, ale výsledok sa nemenil. Domáci už nemali sily, vylihovali po tráve, simulovali zranenia a tak otáľali s časom. Na druhej strane Žižić, Poničan, Poliak a Kalapiš svoje šance nevyužili. MLADOSŤ: Kurunci, Šofranko, Paraľov, Gibarov, Karacsonyi, Szabó (Goda), Kalapiš, Tapai, Žižić (Kuchárik), Poliak, Poničan Výsledky 13. kola: Borac – Tisa 1933 1 : 1, Partizan Proleter 5 : 3, Tamiš – KSK Konak 1926 5 : 0. Bieloblatčania sa nachádzajú na 5. mieste a majú 14 bodov. V nedeľu v poslednom kole v Bielom Blate uvítajú posledný Partizan z Tomaševca.

IN MEMORIAM

Ján Turan – Role

Hostiteľom výhra potrebnejšia Š

1942 – 2017

OFK KLEK – AŠK 5 : 3 (1 : 3) Vladimír Gál

radáčania si zabezpečili obstátie v lige a hádam aj preto hrajú omnoho uvoľnenejšie. Okrem toho na hosťovaní v Kleku im chýbali Vesin, Apostolović a iní hráči. Predsa aj v tak okyptenej zostave sa už na začiatku zápasu gólom Birmanca ujali vedenia. V pokračovaní však domáci zahrali omnoho útočnejšie a po niekoľkých pekných útokoch vyrovnali. Hostia sa nevzdávali. V polovici polčasu z odpískanej penalty brankár Eötvös priniesol novú prednosť AŠK a do konca polčasu Aradáčania ešte jedným gólom Birmanca zvýšili náskok na 1 : 3. V druhom polčase hostia dali šancu mladým hráčom, takže po • ŠPORT •

prvýkrát zahrali Mário Pavlenko, Ján Hucký a Aleksandar Đorđević. Nadobúdanie nev yhnutnej skúsenosti mladých hráčov malo svoju cenu a mužstvo zahralo omnoho neistejšie. K tomu domáci mali omnoho väčšiu vôľu vyhrať, lebo im to prinášalo obstátie v lige, a štyrmi gólmi v sieti Eötvösa obrátili výsledok vo svoj prospech. AŠK: Eötvös, Novaković (Hucký), Životin (Đorđević), Ďuríček, Korać, Prodanović, Rajčević, Matejin, Birmanac, Mijić, Petrović (Pavlenko) Výsledky 24. kola: Zadrugar – ŽFK Banat 3 : 0, OFK Gradnulica – Potisje 3 : 3, OFK Stajićevo – Rusanda 1 : 2, Omladinac – Jedinstvo 3 : 0, Zlatica MSK 5 : 2. Voľný bol Radnički 1911.

por tová Stará Pazova sa navždy rozlúčila s ďalším športovým velikánom. Po krátkej chorobe 20. mája 2017 usnul Ján Turan, ktorého všetci volali Role. Tento vynikajúci a vzorný športovec v roku 1951 sa prvýkrát stretol s gymnastikou, vedúcim Telovýchovného spolku Partizan bol od roku 1959. G e n e r á c i e c v i č e n c o v, nespočetne veľa detí pod bdelým okom Roleho urobilo svoje prvé salto. V živote sa mu nikdy nestalo, a cvičil deti do poslednej chvíle svojho plodného života, aby sa niektoré z nich zranilo. Vždy ich posmeľoval, aby nemali strach z náradia. Robil tak viac ako polstoročie, získal si priazeň a dôveru rodičov, lebo v jeho pevných a pozorných rukách ich deti počas cvičenia pocítili istotu.

R ole uspor iadal mnohé zlety, veľmi populárne cvičenia v Starej Pazove. Od roku 1971 rozšíril svoju bohatú činnosť – organizoval zimný pobyt a školu lyžovania na Tare. Do poslednej chvíle svojho života Ján bol verný gymnastickému náradiu a pedagogickej práci. Vlani, pri oslave sto rokov sokolského hnutia, aj Role venoval obrovský kus seba, vždy a všade s heslom: V zdravom tele zdravý duch! Za svoju prácu sa mu dostalo viacero významných športových a spoločenských uznaní. Telesné pozostatky Jána Turana – Roleho pochovali v utorok 23. mája na pazovskom cintoríne. Česť jeho pamiatke.

21 /4752/ 27. 5. 2017

M. Bzovský

Šport VOJVODINSKÁ LIGA – SEVERNÁ SKUPINA

BUDÚCNOSŤ: Kosturanov, Zečević, Štefek, Janić, Latinović, Krstić, Adámek, Galonja, Ardalić, Ilić, Sekulić Výsledky 28. a Adámeka stanovil kola: Polet – Tavýsledok polčasu – 1 vankut 0 : 0, Vrbas : 2. – Tisa 3 : 1, Bečej No už na začiatku – Radnički 3 : 0, Srdruhého polčasu D. bobran – Subotica Môže aj lepšie: Milan Mitrović v 48. min. vy- Adámek (Budúcnosť 9 : 0, Bačka – Teksrovnal a strelec prvého Hložany) tilac 0 : 1, Mladost gólu Savić o desať min. (A) – Budúcnosť 4 neskoršie obrátil výsledok v prospech : 3, Sloga – Potisje 3 : 3, Mladost svojho mužstva najviac vďaka komic- (T) – Zadrugar 4 : 0. kým zákrokom obrany Budúcnosti. Kohútiky Budúcnosti v Báčskej PaNo v 76. min. po prieniku Ilića domáci lanke porazili mužstvo Stari grad 4 : 0. záložník Medić nešťastne strelil vlastný Tri góly dal Činčurák a štvrtý Tretera. gól – 3 : 3. Predsa v 85. min. D. Mitrović V nedeľu o 17. hodine Budúcnosť po sólovom úniku dal svoj druhý, pre uvíta mužstvo Bačka z Pačiru. mužstvo štvrtý gól, a tak Mladost získala veľmi cenné body. Foto: J. Pucovský

Prehrali doma, aj vonku BUDÚCNOSŤ – SLOGA 0 : 1 (0 : 0) Ján Murtin

ložianski futbalisti pred 100 divákmi prehrali minimálne s mužstvom Slogy z Čonoplje, ktoré sa celú jar pokúšalo ohroziť prvé miesto Bečeja 1918. Obe mužstvá mali množstvo šancí, ale sa vyznamenali obaja brankári, domáci Kosturanov a hosť Šarić. Jediný gól strelil Marko Rebić v 50. min. zápasu. BUDÚCNOSŤ: Kosturanov, Galonja, Lalatović, Janić, Latinović, Rodić, Adámek (Horvát), Živojinov, Krstić, Ilić (Ardalić), Sekulić Výsledky 27. kola: Zadrugar – Polet 4 : 2, Potisje – Mladost (T) 1 :

4, Budúcnosť – Sloga 0 : 1, Tekstilac – Mladost (A) 2 : 1, Subotica – Bačka 2 : 1, Radnički – Srbobran 2 : 4, Tisa – Bečej 4 : 5, Tavankut – Vrbas 7 : 0. MLADOST (A) – BUDÚCNOSŤ 4 : 3 (1 : 2) V zápase bez výsledkového významu pre nich hložianski futbalisti pred 150 divákmi podľahli v Apatine mužstvu Mladosti, ktoré bojuje o záchranu. Domáci horko-ťažko položili na lopatky bledých hostí. Gól Savića v 18. min. zahlásil úspech Apatinčanov, ale núdzový stredný útočník Budúcnosti Ardalić v 29. min. a 33. min. po pekných prihrávkach Ilića

VOJVODINSKÁ LIGA – JUŽNÁ SKUPINA

Prebrali sa načas JEDNOTA – HAJDUK (B) 3 : 1 (0 : 1) Matej Bzovský

si 200 divákov videlo na štadióne povedľa Remeselníckeho domu dva rozdielne polčasy. V prvom lepšie pôsobili hostia z Bešky, ktorí sa v 23. min. ujali nečakaného vedenia

gólom Ž. Mitrovića. V tejto časti domáci hrali neorganizovane, neúčinne, práve ako aj predtým s novosadským Borcom, keď zažili prehru 1 : 2. Pazovčania sa prebrali až po prestávke. Náhradník Dušan Ivković priniesol živosť a viac nebezpečenstva

pre tvrdo hrajúcu obranu súpera. Vyrovnávajúci gól Lazara Cvejića v 65. min. po peknej prihrávke Ivkovića bol signálom pre lepší výkon mužstva Jednoty. Obrat priniesol práve nezadržateľný Ivković v 71. min. Tento rýchly útočník potom asistoval Cvejićovi v 77. min. pre záverečných 3 : 1. JEDNOTA: Jovišić, Pejić (Ivković), Popović, Jelović, Bošković, Kostić, Milenković, Matić (Žeželj), Cvejić, Galić, Bajić

OBECNÁ LIGA ŠÍD

Barjaktarević na kolenách JEDNOTA (Ľ) – OFK BAČINCI 5 : 1 (0 : 1) L. Pavković

ubania deklasovali súpera z Bačiniec. Naladení strelci domácich sa prejavili iba v druhom polčase, keď často hádzali skúseného brankára Barjaktarevića na kolená a pritom ho až päťkrát prekonali. Dvakrát trafil Širadović, po jednom góle dali Manojlović, D. Ruman a Ćalić. JEDNOTA (Ľ): Živanović, Zečević,

SRBSKÁ LIGA – SKUPINA VOJVODINA

Nádej trvá RADNIČKI (Š) – TSC 1 : 0 (0 : 0) L. Pavković

ol to mimoriadne dôležitý zápas pre domáci Radnički v boji o záchranu v lige. Obe mužstvá hrali

www.hl.rs

Laćarac, Toman, Manojlović, Mrđanović (Stjelja), D. Ruman, Ramić, Sremčić, Ćalić, Širadović JEDNOTA (Š) – OFK BINGUĽA 1 : 0 (0 : 0) Víťazstvo Šíďanov je celkom zaslúžené a čisté. Vo férovom zápase obe mužstvá dlhoročných športových priateľov pred 100 divákmi mali svoje šance. Jedinú útočne, ale sa na konci z víťazstva zaslúžene tešili Šíďania. Rozhodujúci gól v 52. min. vsietil Tomić, keď prekonal brankára Báčskotopolčanov Nemanju Jorgića. Rozhodca Stefan Kedžo z Nového Sadu veľmi dobre viedol tento zápas. Žltými kartami potrestal domácich hráčov Vukovića, Gluhovića, Boričića, Puškaša, Rodića, Labovića a hosťa Eraka. Pre dve napomenutia červené karty dostali Tomić (Rad-

Informačno-politický týždenník

však premenil iba Marčetić v 90. min. JEDNOTA (Š): Vlaisavljević, Danilović, Milanović, Starčević, Trlajić, Janković, Manojlović (Avramović), Milutinović, Grujić (Ostojić), Marčetić, Jovanović (Prodanović) OFK BINGUĽA: Volić, Palić, Jelčić, Rajić, Šućak, Gavrilović (Radičević), Popović, Pap, Kljajić, Matijević (Panić), Trgić nički) a Jovanić (TSC). RADNIČKI: Žakula, Rodić, Draganović, Vuković, Puškaš, Mačužić (Grumić), Labović (Bojanić), Gluhović, Tomić, Boričić (Sarić), Považan Výsledky 28. kola: Omladinac – Borac 2 : 2, Dunav – Radnički (NP) 3 : 5, Vršac – C. zvezda 2 : 2, Sloga – Radnički (Z) 0 : 4, Radnički (Š) – TSC 1 : 0, Bratstvo 1946 – Radnički (SM) 4 : 0, Bačka 1901 – Železničar 3 : 1.

Majster ich inšpiroval SLOGA – MLADOST 3 : 2 (1 : 1) Lazar Pavković

utbalisti mužstva Mladost z Báčskeho Jarku, staronoví členovia Srbskej ligy – skupina Vojvodina minulú sobotu boli veľkou inšpiráciou pre domácu Slogu, aby podala čím lepší výkon. Naladeným domácim sa to aj podarilo a okrem troch gólov predviedli mnoho pekných akcií, ktoré predsa nepriniesli viac presných zásahov. Najkrajšiu chvíľu na zápase 100 divákov v Erdevíku videlo v 55. min., keď hráč zápasu Milenko Simeunović korunoval gólom akciu domácich ako po šnúre. Lopta z rúk brankára Rošku putovala na nohy Halilovića, Smiljanića, Považana, aby ju na koniec strelec Simeunović upravil do siete. Tak domáci získali náskok 3 : 1. Prvý gól na zápase strelil hosť Đorđević v 13. min., vyrovnal Považan v 21. min. Na 2 : 1 zvýšil Halilović v 50. min., aby Đokić v 82. min. skorigoval výsledok. V závere zápasu sa Gačić ocitol zoči-voči s brankárom Lolićom, ale kopol vedľa brány. Rozhodca Dragan Arsić z Nového Sadu žlté karty ukázal Smiljanićovi, Gačićovi (Sloga) a Lolićovi, Đukićovi (Mladost). V 86. min. „očervenel“ hosť Đukić. SLOGA: Roška, Kovačević, Matić (Teofilović), Mikić (Gačić), Halilović, Smiljanić, Simeunović, Považan (Sladojević), Cvijić, Bojanić, Zazić • ŠPORT •

SOMBORSKÁ OBLASTNÁ LIGA

Už sa to blíži... Samuel Medveď

Petrovskí futbalisti finišujú. Posledné výhry im prinášajú veľkú nádej po tom, čo BSK z Báčskeho Brestovca prehral v Svilojeve 1 : 0, a Mladosť zdolala možno aj najťažšiu prekážku, keď na Štadióne Milana Sredanovića v Kule zvíťazila nad Hajduk juniorom. Dve kolá pred ukončením súťaže Petrovčania majú veľkú šancu získať titul majstra ligy. MLADOSŤ – LIPAR 6 : 0 (3 : 0)

ladosť v ukážkovej hre doma vo Vrbare deklasovala omladené mužstvo Liparu. Už na začiatku zápasu znovu sa prejavil tejto jari najlepší hráč Bojan Trojanović, ktorý už vo 8. min. dosiahol vedenie 1 : 0. Všetkým bolo jasné, že modrí zaznamenajú presvedčivú výhru. V 15. a 35. min. Petrovčania pridali na konto ďalšie dva góly. Strelcami boli Kaňa a Jakuš. V druhom polčase Trojanović vsietil ďalšie tri góly, a to v 48. min., 70. min. z jedenástky a v 82. min. MLADOSŤ: Leňa, Milićević (Pereza), Babiak, Rupar, Jakuš, Severíni,

Babić, Sladojević (Valentík), Dragin, Trojanović, Kaňa (Kobilarov)

Kanonier Mladosti Bojan Trojanović v 5. min. z penalty prvýkrát trafil sieť brány Milana Radmanovića – 0 : 1

HAJDUK JUNIOR – MLADOSŤ 1 : 2 (0 : 2) Bolo to možno i najťažšie hosťovanie Petrovčanov tejto jari. Už sám pekne upravený štadión, na ktorom donedávna hosťovali Partizan, C. zvezda, Vojvodina a iné naše superligové mužstvá, vzbudzoval rešpekt. Mladosť sa v 5. min. ujala vedenia z jedenástky. Kaňovu strelu obranca domácich Lančužanin zastavil rukou a Bojan Trojanović bol znova presný z jedenástky, ktorú energicky odpískal

rozhodca Vračar zo Somboru. V 17. min. modrí zvýšili náskok. Dragin centroval prízemne, Trojanović vkĺzol na opačnej strane na loptu a našiel dieru do siete pomedzi žrď a bezmocného brankára Radmanovića – 0 : 2. V ďalšom priebehu zápasu Mladosť mohla dosiahnuť i tretí gól, keď bol Nenad Dragin sám pred domácim brankárom, ale netrafil. V 40. min. Mladosť musela striedať ťažšie zraneného Pavlisa po brutálnom zákroku Jovovića nad ním. Rozhodca Vračar

by vonkoncom nechybil, keby mu namiesto žltej karty ukázal červenú. V druhom polčase Petrovčania poľavili, domáci najprv trafili žrď, a potom v 58. min. Danojević skorigoval na 1 : 2. Do konca zápasu Hajduk junior útočil, viac do šírky, ako na bránu Leňu, ale Mladosť sa ubránila. MLADOSŤ: Leňa, Milićević, Babiak, Jakuš, Rupar, Pavlis (Kobilarov), Sladojević, Severíni, Dragin (Vukčević), Trojanović, Kaňa (Valentík) Foto: J. Pucovský

SLÁVIA: Brňa, Nímet, Vladimír Kuchta, M. Žigmund, Roganović, Tešanović, Vlastislav Kuchta, Kotiv, Novićević (Pintír), Drinčić (Krnjajić), Benka (Petrović)

z voľných kopov brankár Šikary kryl. Potom prišlo kritických päť minút pre Sláviu, ktorá inkasovala až tri góly. V 68. min. Jovanović zvýšil na 3 : 1, Cvijetić bol strelcom pekného gólu v 70. min. a Stanković v 72. min. uzavrel výsledok zápasu na ihrisku vo výletníckom mieste neďaleko Somboru. SLÁVIA: Brňa, Vladimír Kuchta, Benka, Milec, Záskalický, Drinčić, Vlastislav Kuchta (Tešanović), Kotiv, Novićević, Petrović (J. Žigmund), Pintír (Roganović) Výsledky 28. kola: Hajduk junior – Mladosť (P) 1 : 2, Lipar – Rusín 3 : 2, Mladost (K) – Krila Krajine 1 : 1, Šikara – Slávia 5 : 1, Polet – ŽAK 5 : 7, Törekvés – BSK 1 : 0, Stari grad – Borac 2 : 4, Hercegovac – Budućnost 1 : 4.

Dva zápasy – tucet gólov SLÁVIA – POLET 6 : 0 (2 : 0) Ján Šuster

ni tí najstarší fanúšikovia v Pivnici sa nepamätajú, kedy naposledy futbalisti Slávie v majstrovskom zápase dali súperovi šesť gólov. Stalo sa to v súboji s posledným mužstvom v tabuľke, Poletom zo Sivca, ktorého futbalisti dobre čelili, len pokiaľ mali sily. Po nevyužitých šanciach Benku a Nímeta skóre zápasu otvoril Novićević

v 25. min., keď prekonal vybiehajúceho Đurišića. O tri min. neskoršie sieť Sivčanov sa opäť vlnila a strelcom bol Vlastislav Kuchta. V 47. min. náhradník Krnjajić zvýšil náskok na 3 : 0, aby v 52. min. Vlastislav Kuchta dosiahol svoj druhý gól zo skrumáže pred bránou. Hostia sa potom celkom vzdali. Piaty gól dal Roganović v 73. min. a výsledok zápasu uzavrel mladý hráč Slávie Pintír v 78. min.

ŠIKARA – SLÁVIA 5 : 1 (2 : 1) Bol to opravdivý výprask Pivničanov na nedeľnom hosťovaní v Sombore. Už v 4. min. ľavokrídelník domácich Jovanović dosiahol gól z podozrivej situácie. Hostia si potom koľko-toľko upravili rady, mali aj príležitosti, ktoré nevyužili Pintír, Petrović a Novićević. V 30. min. Novićević vhodil loptu z autu pred bránu, ktorú Drinčić hlavou upravil do siete – 1 : 1. V poslednej min. polčasu Stanković sa zbavil dvoch strážcov z Pivnice a rutinovane prekonal Brňu. V druhom polčase dve strely Kotiva

PRVÝ MEMORIÁL ĐUKU KERAVICU. Klub veteránov pivnickej Slávie v nedeľu 21. mája 2017 si takto pri prvom výročí predčasnej smrti uctil pamiatku na svojho zakladateľa, horlivého člena a prvého predsedu. Na trávniku Slávie usporiadali turnaj troch mužstiev futbalových veteránov, s ktorými Đuka dlhé roky spolupracoval, hrával a trávil chvíle voľna. Prvé miesto získal tím Radnički z Ratkova, ktorý porazil oboch súperov, hostiteľskú Sláviu 3 : 2 a lalitskú Panóniu 2 : 1; druhí boli Pivničania vďaka výhre J. Pucovský nad Laliťanmi 2 : 0. Na snímke vidíme hráčov všetkých troch mužstiev v Pivnici. • ŠPORT •

21 /4752/ 27. 5. 2017

Šport PRVÁ LIGA SRBSKA

Krok dozadu BSK – ODŽACI 2 : 1 (1 : 1) Juraj Pucovský

eraz je už celkom jasné, že Odžačania hrali iba jednu sezónu v Prvej lige Srbska. Domáci BSK v Borči, ktorý je tiež ohrozený zostupom, zvíťazil nad „červenými“ z Grbavice, ale pravdepodobne spolu s nimi vypadne. Dobre sa to začalo pre domácich, keď v 10. min. hostia faulovali Marušića, rozhodca Ostraćanin z Kraljeva nariadil penaltu a stopér Cvetković

ODŽACI – ČSK PIVARA 2 : 4 (0 : 2) Bol to druhý majstrovský zápas na štadióne v Kule, ktorý iba dva dni predtým dostal meno legendárneho brankára domáceho Hajduka, somborského Radničkého a novosadskej Vojvodiny Milana Sredanovića. Odžačania sa v smutnom ovzduší, pred sotva 100 divákmi, v poslednom zápase ako hostitelia rozlúčili s týmto stupňom súťaže. Z cenného víťazstva, ktoré im pravdepodob-

NOVOSADSKÁ OBLASTNÁ LIGA

Keď sa začne ľahostajne... TATRA – MLADOST 0 : 2 (0 : 0)

Vo finiši zápasu Branko Ćuk (11) nevyužil peknú šancu

Pavel Pálik

Luka Tiodorović (v červeno-bielom) a Dejan Kronić (v bráne) neuspeli s Odžačanmi vybojovať záchranu

z druhého pokusu prekonal Kronića, ktorý jeho prvú strelu odrazil. Minútku pred odchodom na prestávku hráč hostí Dimitrije Pobulić z 25 metrov z voľného kopu prekonal brankára svojho niekdajšieho klubu Šegavca – 1 : 1. Víťazný gól Borčania dosiahli v 65. min., keď Dabić prihral Đorđevićovi a tento zblízka matoval Kronića. Po tomto zápase tréner Odžačanov Goran Lazarević podal demisiu. ODŽACI: Kronić, Svitić, Ponjević, Babić, Perišić (Mijailović), Stanković, Tiodorović, Pobulić, Božičić, Đorović, Matijašević Výsledky 28. kola: Inđija – Bežanija 1 : 5, Dinamo – Mačva 2 : 4, Jagodina – Sloboda 3 : 0, Budućnost – Zemun 0 : 3, OFK Belehrad – Proleter 2 : 2, Sinđelić – Radnički 4 : 1, ČSK Pivara – Kolubara 0 : 1, BSK – Odžaci 2 : 1.

www.hl.rs

ne zachráni terajší status, sa tešili Čelarevčania. Góly za Odžačanov dali Galić v 28. min. a Stanković v 83. min., kým sa hostia mohli radovať vďaka presným zásahom Mezeiho v 10. min., Tanasića v 60. min., Galijaša v 85. min. a Trifkovića v 90. min. ODŽACI: Latinović, Ponjević, Veselinović, Đekić, Babić (Popović), Stanković, Tutnjević, Potkozarac, Galić, Matijević (Đorović), Matijašević (Božičić) Výsledky 29. kola: BSK – Inđija 1 : 2, Odžaci – ČSK Pivara 2 : 4, Kolubara – Sinđelić 0 : 0, Radnički – OFK Belehrad 1 : 1, Proleter – Budućnost 2 : 2, Zemun – Jagodina 1 : 0, Sloboda – Dinamo 1 : 1, Mačva – Bežanija 1 : 3. V poslednom kole Odžačania budú hrať v Belehrade s mužstvom Sinđelića.

Informačno-politický týždenník

omáci začali ľahostajne v presvedčení, že ľahko vyhrajú. Pravda je, že mali tri vyložené šance, a v 51. min. Ćuk trafil aj žrď. Hostia z Nového Sadu sa šikovne bránili a z protiútokov sa snažili niečo urobiť. To sa im aj podarilo v 56. min., keď Zorzić, niekdajší hráč Tatry, z pravej strany dobre strelil, Subašić loptu krátko odrazil a Maksimović ju zo štyroch metrov upravil do siete – 0 : 1. V 85. min. po faule nad Tomljanovićom rozhodca Dimovski z Nového Sadu nariadil jedenástku pre domácich, hostia silne protestovali a rozhodca na všeobecné prekvapenie anuloval svoje rozhodnutie?! Na také niečo sa nepamätajú ani najstarší kysáčski fanúšikovia. No rozhodca vždy má posledné slovo. Vo finiši zápasu domáci útočili, Ćuk mal aj šancu, ale z troch metrov

hlavičkoval vedľa brány. V nadstavenom čase Gadžić dal druhý gól pre hostí – 0 : 2. Zápas v Kysáči sledovalo asi 250 divákov. Žlté karty dostali Vasiljev (Tatra) a Samardžija (Mladost). TATRA: Subašić, Klaić, Pekić, Srnka, Petrović, Dražić (Jambrich), Vasiljev (Martinko), Stakić (Misini), Ábelovský, Tomljanović, Ćuk Výsledky 27. kola: Titel – Vinogradar 2 : 4, Omladinac – Bačka 3 : 1, Šajkaš – Miletić 8 : 0, Jugović – Sirig 2 : 0, Proleter – Jedinstvo 0 : 1, Tatra – Mladost 0 : 2, Futog – TSK 2 : 2, Petrovaradín – Borac 1 : 5. Program 28. kola v sobotu 27. mája o 17.30 hodine: Vinogradar – Petrovaradín, Borac – Futog, TSK – Tatra, Mladost – Proleter, Jedinstvo – Jugović, Sirig – Šajkaš, Miletić – Omladinac, Bačka – Titel.

MEDZIOBECNÁ LIGA SOMBOR – DRUHÁ TRIEDA

Partizan je šampión J. Pucovský

ž dávno futbalisti Partizana z Kupusiny si presvedčivo zaistili prvé miesto a postup do MOL Sombor – prvej triedy v sezóne 2017/2018. Ani v nedeľu nemali ťažkú úlohu a ľahko na hosťovaní prekonali Telečku, najslabší tím v lige. Omnoho zaujímavejší je boj o druhú priečku, ktorá tiež prináša postup. Po jesennej časti sa zdalo, že ju získa Dinamo z Báčskeho Bregu,

ktoré tejto jari náhle poľavilo. Do popredia sa aj vďaka rozhodcovskej náklonnosti dostali Rastina a Jedinstvo z Ribareva, ktorí dve kolá pred koncom majú rovnaký počet bodov. Výsledky 20. kola: Sport – Metalac 5 : 1, Telečka – Partizan 1 : 5, Dinamo (S) – Jedinstvo (R) 2 : 4, Dinamo (BB) – KFK Kula 3 : 0, Panónia – Jedinstvo (K) 3 : 0 kontumačne. V 21. kole lalitská Panónia je voľná. • ŠPORT •

Víťazné mužstvo kohútikov FK Odžaci

Čia bude lopta?

ŠPORT NA DNI PETROVCA 2017

Na športoviskách živo a veselo

Juraj Pucovský Samuel Medveď

a ihrisku vo Vrbare sa v sobotu 20. mája 2017 rozpŕchli futbalové kohútiky za loptou, aby po piatich hodinách najväčší pohár získalo mužstvo FK Odžaci, ktoré vo finále prekonalo hostiteľský tím petrovskej Mladosti A 3 : 0. Poradie ostatných mužstiev na turnaji určili výsledky zápasov: Milanelo Nový Sad – RMR Vojvodina Nový Sad 2 : 2, na penalty zvíťazil prvý tím, Bajša – Slávia Pivnica 4 : 0, Mladosť B – Tekstilac Odžaci 0 : 0, na penalty zvíťazili domáci. Najlepší brankár turnaja je Andrej Šimo (Mladosť), najlepší hráč Vojin Vuković (FK Odžaci) a najlepší strelec Dávid Maľa (Mladosť). Jedenásti šachisti z Hložian, Kulpína, Čelareva a Petrovca najdlhšie zo športovcov sa bavili na sobotňajšom otvorenom turnaji Obce Báčsky Petrovec, ktorý sa skončil polhodinku pred polnocou. Na poste vlaňajšieho víťaza Milana Radosavljeva tentoraz vystriedal brat Petar, ktorý získal 7 bodov. Na druhom mieste skončil Samuel Častven a tretí bol Branislav Beláni, ktorí tiež mali po sedem bodov, ako aj víťaz Radosavljev. Nasledovali Pavel Marčok (6,5), Juraj Červenák (6,5), Duško Malešević (5), Milan Radosavljev (5), Milan Tošković (4), Michal Grňa (4), Samuel Chlpka (2,5) a Ján Zahorec (0,5 bodu). Čerstvé nedeľné ráno nebolo žiadnou prekážkou a strachom pre 27 žiačok a žiakov ZŠ Jána Čajaka, aby s rybárskymi prútmi v rukách obsadili miesta pri kanáli neďaleko Pontónového mosta. ZŠR Karas aj tentoraz pre Stolní tenisti po skončení turnaja

nich zorganizovalo súťaž v love rýb udicou na plavák. Po dvojhodinovom rybárčení traja najlepší v kategórii nižších ročníkov boli: 1. Ján Abrahám (1 900 g), 2. Filip Varga (1 130 g), Dávid Červený (860 g). Medzi žiakmi vyšších ročníkov najlepšie výsledky dosiahli: 1. Samuel Benka (2 390 g), 2. Miroslav Meleg (2 100 g), 3. Darko Meleg (1 570 g). V Lesíku, pri olympijskej strelnici, sa tentoraz stretlo takmer 50 strelcov (vlani ich bolo 36) zo Somboru, Karavukova, Belehradu, Dobanoviec, Čantaviru, Báčskej Palanky, Čeneja, Silbaša, Kulpína, Petrovca na Mlave, Bijeljiny a Petrovca. V triafaní do asfaltových terčov najviac úspechu malo mužstvo SK Grof z Petrovca na Mlave, druhé bolo PZ Báčska Palanka a tretí SK Semberija Bijeljina. Z jednotlivcov najpresnejšiu mušku mali víťaz Nenad Menićanin z Belehradu (22 zásahov), druhý Željko Andrić z Dobanoviec (21) a tretí Slobodan Kopanja (21). Tretíkrát v rámci Dňa Petrovca prebiehal Memoriál Jaroslava Báďonského, mnohým dobre známeho stolnotenisového hráča, trénera a predsedu petrovského STK Mladosť. Tentoraz zvíťazil Kysáčan Ondrej Poničan, ktorý vo finále porazil Borislava Jovića z Báčskej Palanky 3 : 0. Rovnoprávne tretie miesto obsadili Petrovčania Janko Topoľský a Martin Hansman. Okrem spomínaných na turnaji hrali aj Ján Makan, Ján Andrášik, Svetoslav Majera, Predrag Stojanović, Miroslav Lačok, Vladimír Andrášik, Vladislav Fekete, Ján Tkáč, ako aj otec a syn Jozef a Peter Šiškovci zo Slovenska, ktorí teraz žijú vo Švajčiarsku. Snímky: autori Kapitáni najlepších mužstiev v Lesíku

Účastníci šachového turnaja

Vždy vítaná pomoc mladučkým rybárom

Žiaci – rybári s predsedom ZŠR Karas Samuelom Kondačom Bystrý pohľad, presná muška a je to!