Hlas 21 2018 by NVU Hlas ľudu

Dni Starej Pazovy v Bratislave

Ján Triaška Báčsky Petrovec

ISSN 0018-2869

Informačno-politický týždenník ROČNÍK 75 | 26. 5. 2018 | CENA 50 DIN.

www.hlasludu.info www.hl.rs

ČÍSLO

/4804/



Z obsahu

26. 5. 2018 | 21 /4804/

V Novom Sade sa v pondelok 21. mája zatvorili brány 85. Medzinárodného poľnohospodárskeho veľtrhu. Nový Sad sa tak aspoň na chvíľu stal centrom nielen domáceho, ale aj svetového poľnohospodárstva, kde návštevníci mali možnosť vidieť najmodernejšie poľnohospodárske stroje, kvalitný plemenný dobytok, kolektívne výstavy viacerých krajín či prezentáciu organického poľnohospodárstva. Ľ. Sýkorová

Samostatnou výstavou obrazov mladej akademickej maliarky Sane Stvorcovej z Kovačice si Múzeum vojvodinských Slovákov v sobotu 19. mája v Galérii Zuzky Medveďovej pripomenulo tohtoročnú Noc múzeí v Báčskom Petrovci, tiež o čosi skôr prezentovanou výstavou koláží Zlatka Benku. J. Čiep

Uzávierka čísla: 23. 5. 2018

Republikovej súťaže zo slovenského jazyka pre stredoškolákov, ktorá sa uskutočnila 19. mája na pôde Gymnázia Mihajla Pupina v Kovačici, sa zúčastnilo 44 žiakov zo Starej Pazovy, Báčskeho Petrovca, Nového Sadu a Kovačice. A. Chalupová

Opravu strechy na budove Základnej školy Nestora Žučného v Laliti vykonali po 58 rokoch a stála necelých 2,9 milióna dinárov. J. Pucovský

Hložianski poľnohospodári pred týždňom konečne dali do poriadku poľné cesty. Tentoraz výzve na tradičnú akciu vyhovelo podstatne menej ľudí než obvykle. Predsa zrealizovali to, čo sa pred odchodom do chotára dohodli. J. Bartoš

Editoriál

ZAKLADATEĽ: NÁRODNOSTNÁ RADA SLOVENSKEJ NÁRODNOSTNEJ MENŠINY VYCHÁDZA TÝŽDENNE, V SOBOTU VYDÁVA NOVINOVO-VYDAVATEĽSKÁ USTANOVIZEŇ HLAS ĽUDU V NOVOM SADE PRVÉ ČÍSLO VYŠLO 19. OKTÓBRA 1944 V BÁČSKOM PETROVCI OD ROKU 1967 VYCHÁDZA V NOVOM SADE ROKU 1967 PREZIDENT REPUBLIKY VYZNAMENAL HLAS ĽUDU RADOM BRATSTVA A JEDNOTY SO STRIEBORNÝM VENCOM Riaditeľ NVU Hlas ľudu: Samuel Žiak Úradujúci zodpovedný redaktor: Stevan Lenhart Zástupkyňa úradujúceho zodpovedného redaktora: Anna Francistyová Redakcia: Juraj Bartoš, Danuška Berediová, Jaroslav Čiep, Oto Filip, Katarína Gažová, Vladimír Hudec, Anička Chalupová, Anna Lešťanová, Jasmina Pániková, Juraj Pucovský, Ľubica Sýkorová, Elena Šranková Technický redaktor: Miroslav Dobroňovský Jazyková redaktorka: Anna Horvátová Lektorka: Mária Domoniová Adresa redakcie: Bulvár oslobodenia 81/V, 21 000 Nový Sad, poštový priečinok 234 www.hl.rs E-mail: nvu@hl.rs nvuhlasludu@hl.rs inzercia@hl.rs Telefóny redakcie: 021/47 20 840 063/47 20 84 Telefax: 021/47 20 844 Dopisovateľstvo v Petrovci: 021/22 80 042 Dopisovateľstvo v Kovačici: 013/662 565 Dopisovateľstvo v Starej Pazove: 022/317 505 Tlačí:

Májové priority F

olklórny festival Tancuj, tancuj... je vzácne podujatie v kultúrnom kalendári vojvodinských Slovákov. Je to nielen folklórna žatva, ale aj príležitosť na stretnutie tak priamych účastníkov – tanečníkov, hudobníkov, spevákov, hudobno-folklórnych odborníkov – ako aj všetkých milovníkov našej takmer tristoročnej ľudovej tradície. Miesto a pravá chvíľa na upevnenie starých známostí, priateľstiev, na výmenu skúseností, nadviazanie nových folklórnych známostí... V Hložanoch sa v sobotu 26. mája táto príležitosť záujemcom naskytne už štyridsiatyôsmykrát. Pri súvahe minuloročného festivalu členovia komisie hodnotiacej tance nemohli však nekonštatovať, že sa z roka na rok zmenšuje počet účastníkov, že niektoré prostredia prichádzajú s menším počtom tanečníkov. Kvitujú tiež slabší záujem o tanečnú tvorbu, nedostatok odborníkov na prácu so súbormi, ktorí by prilákali mládež do kultúrno-umeleckých spolkov... Vedomí sme si všetkých týchto skutočností, aj ďalších dôsledkov vysťahovaleckej eufórie a asimilácie, ale aj tento festivalový ročník je dôkazom, že koreň máme tuhý. Na koncerte speváckych skupín i na dvoch koncertoch tanečných súborov vystúpia totiž predstavitelia takmer všetkých našich prostredí. Pritom medzi tanečnými súbormi debutuje Folklórny súbor Petrovčan z mládežníckeho združenia YMCA v Báčskom Petrovci, po ročnej prestávke znovu sú tu tanečníci z Lalite... Prezradíme vám ešte, že hostitelia – hložiansky KOS Jednota

V tomto čísle

Účet NVU Hlas ľudu 160-924115-88 Banca Intesa ISSN 0018-2869 COBISS.SR-ID 16185090

• •

TÝŽDEŇ

KULTÚRA

ĽUDIA A UDALOSTI

ŠPORT

6 Ekológia nie je našou prioritou

Tlačiareň HL PRINT Báčsky Petrovec

– špeciálnou choreografiou pripomenú verejnosti 70. výročie pôsobenia svojho spolku, že tanečníčky SKUS hrdinu Janka Čmelíka zo Starej Pazovy budú mať oblečený najstarší ženský odev – zaznamenaný v Starej Pazove ešte koncom 19. storočia... Divákov potešia i hosťujúce súbory a naša finalistka z celoslovenskej televíznej folklórnej šou Zem spieva Anna Berédiová zo Selenče tiež vzdá poctu slovenskému folklóru niekoľkými slovenskými ľudovými piesňami. Organizátori pripravili i sprievodné akcie. Dúfajme len, že dojmy a zážitky z festivalovej soboty umocní aj ideálne počasie. Ideálnym sa nám však nezdá, že paralelne s Folklórnym festivalom Tancuj, tancuj... v Hložanoch prebieha oslava Dňa Petrovca. Zrejme vedení týmto kalendárnym momentom organizátori petrovských osláv začiatok svojho ústredného kultúrno-umeleckého programu stanovili na sobotňajšie poludnie, aby ich predstavitelia stihli aj svoje vystúpenie v Hložanoch. Ale v sobotnom večernom termíne zahlásené je otvorenie výstavy fotografií Jána Valu v Galérii Slovenského národného domu v Kysáči, divadelné predstavenie Úplný Gogoľ v SVD... Vernisáž v Kysáči, festivalový tanečný koncert v Hložanoch a divadlo v Petrovci už bude ťažšie zladiť milovníkom týchto umení. Ešte ťažšie to majú protagonisti spomenutých akcií. Nezostáva nič iné, iba určiť si sobotňajšie priority. Anna Francistyová

12 Ak niečo máš rád, času si nájdeš

POĽNOHOSPODÁRSKE ROZHĽADY 19 Užitočné informácie z pravej ruky

31 Odkaz minulosti pre budúcnosť

43 Padina bez mladosti, Kovačica bez radosti Autor titulnej fotografie: Milivoj Kovačević

21 /4804/ 26. 5. 2018

Týždeň 

InPress

168 HODÍN

Naše absurdity

Európske ciele a obavy

Jasmina Pániková

lavný odkaz samitu krajín Európskej únie a západného Balkánu, ktorý sa konal 17. mája v bulharskej Sofii, je v tom, že treba jednoznačne podporiť a dodatočne posmeliť reformy, ktoré na ceste k členstvu v EÚ podnikajú štáty nášho regiónu. Ten famózny rok 2025, ako dátum možného vstupu Srbska a Čiernej Hory do prestížneho spoločenstva európskych krajín, sa však prestal spomínať ako veľmi pravdepodobný, najmä vďaka francúzskemu prezidentovi Emmanuelovi Macronovi, ktorý na samite zopakoval svoju známu mienku, že netreba náhliť s rozširovaním EÚ prv než kandidáti o vstup podniknú na sebe skutočné a hĺbkové reformy a predtým než sama únia konsoliduje vlastné rady. Pripomeňme, že predchádzajúci samit tohto druhu sa konal pred pätnástimi rokmi v Solúne a odvtedy sa spomedzi krajín západného Balkánu do EÚ dostalo len Chorvátsko. Medzičasom sa situácia v samej Európe významne zmenila, nastalo obdobie viacrozmernej krízy a zostrené sú kritériá na členstvo, takže sú dnes pred Srbskom, Čiernou Horou, Mace-

polovici apríla sme sa príjemne pobavili čítajúc správu o diaľnici v Holandsku, ktorá prehrávala hymnu severného regiónu Holandska, cez ktorý diaľnica prechádzala. Novinka mala vraj prispieť k ľahšiemu zvládnutiu monotónnej roviny, avšak pieseň, ktorá sa opakovala, celkom vytáčala občanov žijúcich v blízkosti diaľnice a z toho dôvodu iba deň po otvorení Holandsko už spievajúcu diaľnicu nemalo. Iba deň! Občania belehradskej Slávie nemajú to šťastie. Tým už pol roka „vyhúda“ chýrečná fontána, a to vždy 6 rovnakých piesní – trochu Pavarotti, trochu belehradské šlágre a Michael Jackson. Uznajme, DJ si veľmi neposvietil na výber a možno práve preto občania Slávie fontánu nechcú ani vidieť, ale počúvať ju ešte stále musia, keďže je vedenie mesta imúnne na ich sťažnosti, čiže aktéri si predtým neurčili, kto má na starosti playlist – Mestská správa, Verejný podnik Vodovod, alebo niekto tretí. Vzhľadom na vložené peniaze, 1,8 milióna eur, aspoň repertoár piesní mohol byť rôznorodejší, a pritom príťažlivejší. Nie tak dávno naša „bohatá“ krajina vložila tisíce eur aj na ozdobenie chýrečného vlaku, ktorý mal prepravovať do Kosovskej Mitrovice a ako je známe, vlak po Kosovo ani neprišiel, zastavený bol v Raške. Vlak ozdobený freskami, ikonami a pod. bol vtedy pre jedných predmetom hrdosti a pre iných predmetom výsmechu. Akokoľvek, tento vrtoch nebol bezplatný a v týchto dňoch zástupca riaditeľa Kancelárie pre Kosovo vyhlásil, že celkový projekt stál 498-tisíc dinárov. Ibaže na internete ihneď vysvitlo, že za 400- − 500-tisíc dinárov možno kúpiť obal iba pre niekoľko áut strednej veľkosti. A sú tu aj fresky, ikony... Zástupca pravdepodobne vynechal niekoľko núl. Patriotický vlak určite nebol až taký lacný.

www.hl.rs

Stevan Lenhart



dónskom, Bosnou a Hercegovinou a Albánskom ešte väčšie prekážky než predtým. Na rozdiel od zdržanlivého Macrona optimistickejšie tóny ohľadom bližšej európskej perspektívy týchto krajín na samite v Sofii vniesol prezident Európskeho parlamentu Antonio Tajani, ktorý vyzdvihol kľúčový význam stability západného Balkánu, a preto podporil rýchlejší proces integrácie tunajších krajín do EÚ. Prezident Srbska Aleksandar Vučić mal na nedávnom samite osobitnú česť, aby bol prvým na zozname hovorcov a vo svojom prejave odkázal, že Srbsko je pevne odhodlané pokračovať v reformách s cieľom eurointegrácie. O niekoľko dní neskoršie, kým bol na návšteve v Azerbajdžane, Vučić povedal, že na takéto stanovisko nemôžu vplývať vyhlášky niektorých domácich politikov (akým je minister obrany Aleksandar Vulin, ktorý povedal, že by Srbsko malo zvážiť zmenu svojej politiky voči Európskej únii). Pozoruhodné úsilie dostať svoju krajinu do EÚ vynakladá macedónsky premiér Zoran Zaev, ktorý sa na samite v Sofii stretol s predsedom gréckej vlády Alexisom Tsiprasom s cieľom pokročiť v riešení známeho, dlhoročného sporu o oficiálny

názov krajiny. Aj najnovší Zaevov návrh Ilindenské Macedónsko však politickí predstavitelia Grécka označili za neprijateľný a takým bude vraj každý názov s akýmkoľvek tvarom termínu Macedónsko. Ale premiér Zaev by chcel otvoriť prístupové rokovania s EÚ v tomto roku, takže možno očakávať nové kompromisné návrhy. Úmysel zostať na európskej ceste a konečne prekonať „historicky zdedenú zaostalosť“ svojej krajiny vyjadril aj nový čiernohorský prezident Milo Đukanović počas svojej inaugurácie 20. mája v Cetinji. Đukanović sa po druhýkrát stal prezidentom (predtým konal túto funkciu v období 1998 – 2002), pokým ako premiér Čiernej Hory pôsobil počas šiestich mandátov. V samej EÚ sa politická situácia v posledných rokoch badateľne mení, čoho dôkazom sú aj výsledky parlamentných volieb v Taliansku, kde sa dnes o formovaní novej vlády dohovárajú dve euroskeptické strany – Liga Severu a Hnutie piatich hviezd. Po vyhláseniach predstaviteľov týchto strán, naznačujúcich odklon od pravidiel a záväzkov EÚ, Brusel vyjadruje obavy, že nová talianska vláda môže ohroziť stabilitu eurozóny.

JEDNA OSOBNOSŤ, JEDNA OTÁZKA

MIODRAG MATAVULJ, RIADITEĽ A ZODPOVEDNÝ REDAKTOR ČASOPISU AGRO PLANETA

Podobné problémy Oto Filip

Ktoré sú základné problémy súvisiace s postavením žien v pôdohospodárstve Bosny a Hercegoviny? – To, čo som si stačil všimnúť počas pobytu na 85. Medzinárodnom poľnohospodárskom veľtrhu v Novom Sade, ako aj na tematickej konferencii o zlepšení pozície žien na dedine, prebiehajúcej v Hospodárskej komore Vojvodiny, je,

Informačno-politický týždenník

že sú uvedené problémy u nás takmer totožné s tými v Srbsku. Jedným z výrazných je, že ženy nemajú prístup k určitým zdrojom, čo je podmienené skutočnosťou, že najčastejšie nie sú majiteľkami pôdy. To znamená, že sa nemôžu ani uchádzať o viaceré finančné prostriedky, lebo sú často bez podpory lokálneho spoločenstva alebo vládnych inštitúcií. Preto sa ani nemôžu dostať k určitým programom, projektom a podnetom, ktoré by

boli prispôsobené ich potrebám. Zjavná je aj potreba po silnejšom a lepšom organizovaní sa žien na dedine s cieľom realizovať záujmy, ktoré majú. Pri všetkom treba súbežne dbať aj na kvalitu a úroveň zákonného regulatívu, ktorý by mal byť zladený tak, aby znamenal skutočnú podporu ženám na vidieku. • TÝŽDEŇ •

DNI STAREJ PAZOVY V BRATISLAVE

Prelínanie slovenskej a srbskej kultúrnej autentickosti

Katarína Verešová

cieľom nadviazať širšie partnerské styky s ďalšími mestami a obcami v krajinách Európskej únie, Stará Pazova v dňoch 11. a 12. mája predstavila svoje potenciály v Bratislave – Starom Meste. Na dvojdňovom podujatí Dni Starej Pazovy v Bratislave boli multimediálnym spôsobom a naživo predstavené hospodársky a spoločenský život, kultúra a gastronómia Srbov a Slovákov z tohto prostredia. Na úvod v piatok 11. mája delegácia Bratislavy – Starého Mesta privítala viacčlennú delegáciu Obce Stará Pazova. Obe predstavili svoje lokálne samosprávy z oblasti hospodárskeho, sociálneho, kultúrneho a

Záber z Hviezdoslavovho námestia

Ing. Radoslav Števčík, starosta Bratislavy – Starého Mesta a Đorđe Radinović, predseda Obce Stará Pazova, počas príhovoru športového rozvoja a staropazovská delegácia prízvukovala aj stáročné spolužitie Slovákov a Srbov vo svojom mestečku. Pri tej príležitosti obe delegácie sa zhodli, že čím skôr treba zrušiť fyzické hranice medzi dvomi krajinami v zmysle rozšírenia Europskej únie, pestujúc v každom segmente právne, spoločenské a kultúrne výdobytky. Podujatie Dni Starej Pazovy v Bratislave sa potom presunulo na Hviezdoslavovo námestie a tunajší program otvorili predseda Obce Stará Pazova Đorđe Radinović a starosta mestskej časti Bratisla• TÝŽDEŇ •

va – Staré Mesto Radoslav Števčík za prítomnosti veľvyslanca Srbska Momčila Babića. V rámci dvojdňového programu vystúpili tamburáši maestra Ljubinka Lazića s vážnou hudbou, premietaný bol film v produkcii RTV Stará Pazova v slovenskej reči, bola vernisáž obrazov piatich akademických maliarov Staropazovskej obce a reprezentatívna výstava fotografií. Zároveň sa predstavili aj futbalisti Slovena z Bratislavy: Boris Sekulić a Aleksandar Čaurić. Vo večerných hodinách v Zichyho paláci bola prednesená oprášená inscenácia

Momentka z predstavenia Krčma na hlavnej hradskej Krčma na hlavnej hradskej v réžii Miroslava Benku a v predvedení Slovenského divadla VHV pri SKUS hrdinu Janka Čmelíka. Druhý deň podujatia 12. Mája sa začalo defilé folklórnych súborov z Hviezdoslavového námestia smerom pod Michalskú bránu, ktoré viedli republiková poslankyňa Srbska Libuška Lakatošová, predseda Obce Stará Pazova Đorđe Radinović a predseda Zhromaždenia obce Goran Jović. Neskoršie sa na letnom javisku pred Národným divadlom striedali srbské a slovenské piesne a tance v prednese Mládežníckeho kultúrno-umeleckého spolku svätého Sávu z Novej

Pazovy a Folklórneho súbory Klasy Slovenského kultúrno-umeleckého spolku hrdinu Janka Čmelíka. A znovu bol koncert Tamburašského orchestra Ljubinka Lazića a hudobnej skupiny Pangea bojs – víťaza tohtoročnej Pazovízie. V tom čase na Hviezdoslavovom námestí, na bohato vyzdobených stánkoch početných etno združení zo všetkých dedín Staropazovskej obce, Bratislavčania a početní turisti mohli ochutnať pazovské a sriemske gastronomické špeciality a kúpiť si suveníry z kraja, kde sa rieka Sáva chýli zliať do Dunaja.

21 /4804/ 26. 5. 2018

Foto: Marek Valček

Týždeň BÁČSKY PETROVEC – NOVÝ SAD

Workshopy o inováciách Jaroslav Čiep

Veľvyslanectva Slovenskej republiky v Belehrade a od spoluorganizátorov – Business Parku pod vedením majiteľa Janka Grňu a Podnikateľského a inovačného centra Báčsky Petrovec v čele s riaditeľkou Janou Zabunovovou – sme dostali pozvanie na workshop o inováciách, ktorý sa uskutočnil v pondelok 21. mája v PIC v Báčskom Petrovci. Od samého rána sa tam konala prezentácia dôležitosti inovačného procesu. Nasledoval teoretický výklad o metodike tvorby nápadov – synektike – a ďalšiu pol druha hodinu sa záujemcovia na seminári aj prakticky pokúsili vytvoriť nové riešenia, s cieľom riešiť vopred určený problém. A ten sa týkal spôsobu, ako zveľadiť život obyvateľov tunajšieho regiónu. Aby sa zamedzil odliv pracovnej sily v snahe zabezpečiť si živobytie v zahraničí. Frekventanti vypracovali možné riešenia vo forme

Po úspešne absolvovanom prvom workshope v Petrovci

opisu projektu a následne to potom prezentovali aj širšiemu zázemiu. Workshop viedli Ing. Artur Bobovnický, CSc., riaditeľ sekcie programov, analýz a medzinárodnej spolupráce zo Slovenskej inovačnej a energetickej agentúry, a lektori Mgr. Šimon Mičunek, riaditeľ odboru zvýšenia inovačnej výkonnosti, a projektoví manažéri Bc. Michal Muhl, Mgr. Tomáš Varadínek a Mgr. Artur Šturmankin. Na záverečnom hodnotení workshopu boli prítomní aj poradca ministra Popovića prof. Dr. Bojan

Lalić, zástupcovia veľvyslankyne SR a predseda Obce Báčsky Petrovec Srđan Simić so svojimi spolupracovníkmi. V dňoch 21. a 22. mája vďaka programu CETIR (Centrum pre odovzdávanie skúseností z integrácie a reforiem), ako jedným z nástrojov rozvojovej spolupráce Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí Slovenskej republiky, delegácia zo Slovenskej inovačnej a energetickej agentúry (SIEA) realizovala rad workshopov v Báčskom Petrovci a v Novom Sade a jednu

prednášku na Fakulte technických vied v Novom Sade. Prvého dňa, okrem toho v PIC, v Báčskom Petrovci realizovali workshop aj na Gymnáziu Jána Kollára so žiackym domovom. Dôkazom toho, že tieto aktivity získali pozornosť aj srbskej vlády, je skutočnosť, že tunajším hosťom bol aj Nenad Popović, minister bez portfólia pre inovácie a technologický rozvoj Republiky Srbska a v pokračovaní sa im pripojila aj Dagmar Repčeková, veľvyslankyňa SR. Okrem toho hostia zo Slovenska a z Belehradu navštívili aj areál Businnes Parku a v utorok Nový Sad, kde podľa harmonogramu mali prezentáciu SIEA v anglickom jazyku na Fakulte technických vied Univerzity v Novom Sade. Tu im hostitelia boli dekan fakulty prof. Dr. Rade Doroslovački a prof. Dr. Bojan Lalić. Paralelne s tým pre študentov Filozofickej fakulty Univerzity v Novom Sade na Oddelení slovakistiky bol ďalší workshop. Na domácej pôde ich mala privítať šéfka Oddelenia slovakistiky prof. Dr. Jarmila Hodoličová.

NA CESTE DO EURÓPSKEJ ÚNIE

Ekológia nie je našou prioritou Jasmina Pániková

prístupových rokovaniach naša krajina zatiaľ otvorila 12 kapitol z celkovo 35. Možno povedať, že najviac pozornosti upútajú tie, ktoré sa týkajú ľudských práv, súdnictva a Kosova. O Kapitole 27, ktorá sa vzťahuje na ochranu životného prostredia, sa takmer ani nehovorí. Dokonca nie je ani len známy dátum jej otvorenia. Zdôraznili to členovia Koalície 27, ktorí v piatok 18. mája v Novom Sade prezentovali výročnú správu o pokroku našej krajiny v oblasti ochrany životného prostredia v procese eurointegrácií. V správe je zahrnuté obdobie od novembra 2017 do februára 2018. Ako najvýznamnejšie zmeny počas tohto obdobia účastníci debaty vysunuli najmä založenie Ministerstva ochrany životného prostredia a prijatie Stratégie Európskej únie pre západný Balkán. Avšak, ako zdôraznila Darija Šajinová z Arhus

www.hl.rs

centra Nový Sad, v stratégii sa o Kapitole 27 vôbec nehovorí a o životnom prostredí iba okrajovo: „Z toho dôvodu mienime, že sú organizácie civilnej spoločnosti povinné vložiť dodatočné úsilie, aby sa táto téma zaradila medzi prioritné témy, lebo si to aj zasluhuje.“ Zdôraznila tiež, že pokrok brzdilo aj prerušenie práce Národného zhromaždenia počas volebnej kampane pre prezidentské voľby a rekonštrukcie vlády, ktorá nastala po voľbe nového prezidenta. Aj zimná prestávka prispela k tomu, aby sa nerealizovali dôležitejšie zákonodarné aktivity. Správou zahrnuli 10 tematických oblastí: horizontálne zákonodarstvo, kvalita vzduchu, nakladanie s odpadom, kvalita vody, ochrany prírody, priemyselné znečisťovanie a riadenie rizík, nakladanie chemikáliami, hluk a klimatické zmeny a lesníctvo. Na piatkovej prezentácii najviac pozornosti venovali najviditeľnejšiemu problému – odpadu.

Informačno-politický týždenník

Občan našej krajiny ročne vytvorí zhruba 270 kg odpadu, ktorý sa vo väčšine prípadov odkladá na nelegálne skládky, ktorých je viac ako 2 000, a to iba registrovaných, keďže údaje o divokých skládkach pre potreby vypracovania správy nedoručilo až 48 lokálnych samospráv. Podľa Igora Jezdimirovića, predsedu združenia Inžinieri ochrany životného prostredia, ktorý hovoril v mene Koalície 27, občanom Srbska životné okolie nie je prioritou a rovnako ani našim politikom. „Občania našej krajiny ešte stále nechápu, že je ochrana životného prostredia priamo spätá s nami, s naším zdravím. Odpad je obrovským problémom. Pred každým väčším mestom nás najprv privíta obrovská skládka a napr. v Novom Sade nám už vzniká nová Frušká hora, odpadová,“ obrazne vysvetľuje Jezdimirović a poukazuje na nedostatočné uplatňovanie zákonov a kopu regulatívov, ktorých

„V Novom Sade vzniká nová Frušká hora, odpadová,“ hovorí Igor Jezdimirović.

platnosť už vypršala. Ako hovorí, predpisy sa neuplatňujú, rovnako ani sankcie, zvlášť keď ide o lokálne samosprávy a verejné komunálne podniky. Na záver pripomenieme, že prvotná suma na celkové zosúladenie systému ochrany životného prostredie so systémom Európskej únie vo výške 10,6 miliardy eur je podľa ministra ochrany životného prostredia Gorana Trivana súčasne navýšená na zhruba 15 miliárd eur. Z ktorých zdrojov naša krajina zabezpečí tieto prostriedky, zatiaľ nie je známe. A lehota – rok 2030 – sa pomaly blíži. • TÝŽDEŇ •

Ľudia a udalosti ZO ZASADNUTIA ZHROMAŽDENIA OBCE STARÁ PAZOVA

Dlhší pracovný čas pohostinských objektov Anna Lešťanová

o mesačnej prestávke výborníci staropazovského lokálneho parlamentu na schôdzi, ktorá sa konala v utorok 22. mája, prerokovali úhrnne 16 bodov rokovacieho programu. Väčšinou hlasov schválili všetky body zaradené do rokovacieho programu 28. zasadnutia ZO Stará Pazova, medzi nimi aj finančné správy o vlaňajšom hospodárení a správy o práci v roku 2017 nielen piatich miestnych spoločenstiev (Nové Bánovce, Bánovce – Dunaj, Nová Pazova, Belegiš, Surduk), ale i Domu zdravia Dr. Jovana Jovanovića-Zmaja a Obecnej organizácie Červeného kríža. I tentoraz najaktívnejší boli výborníci z radov opozície a počas rozpravy o minuloročnej práci uvedených miestnych spoločenstiev hovorili o potrebách a problémoch v jednotlivých dedi-

nách. Zasadnutia sa zúčastnil aj predseda Obce Stará Pazova Đorđe Radinović, ktorý na otázky a pripomienky výborníkov ihneď odpovedal. Okrem iného ozrejmil, čo lokálna samospráva mieni podniknúť ohľadom riešenia uvedených problémov, ako výstavba kanalizácie, Pracovná atmosféra v zasadačke, úprava cintorínov, ktorú očakáva rekonštrukcia sanácia divokých skládok, odvádzanie atmosféric- čas pohostinských objektov, ktorým je stanovené, že počas víkendov kých vôd... Na obdobie štyroch rokov za riadi- namiesto do druhej po polnoci môžu teľku obecnej Turistickej organizácie mať otvorené o hodinu dlhšie. V prína zasadnutí znovu vymenovali Dra- pade, že je v užšom strede mesta ganu Zorićovú-Stanojkovićovú, ktorá hudba príliš hlasná, ako povedal túto funkciu vykonávala aj doteraz. predseda obce Radinović, občania to Výborníci schválili nový pracovný môžu prihlásiť Policajnej stanici a jej

ZASADALO ZHROMAŽDENIE OBCE ALIBUNÁR

Predali sme vietor, mohli by sme aj vodu Vladimír Hudec

ez úvodných prejavov a rozpravy výborníci Zhromaždenia obce Alibunár na zasadnutí 18. mája za 20 minút absolvovali 18 bodov rokovacieho programu. Je zaujímavé, že zhromaždenie pracovalo na okraji kvóra, čiže všetky body boli schválené minimálnou väčšinou 12 hlasov výborníkov. Na úvod táto výbornícka väčšina zrušila rozhodnutie zhromaždenia o prenájme stavebného pozemku v KO Vladimirovac investorovi, ktorý nesplnil zmluvou prevzaté záväzky a na sklonku minulého roku zanikol. Tým sa otvorila možnosť prenajať daný pozemok iným záujemcom o investovanie. Hneď potom výborníci rozhodli o prenájme stavebného • ĽUDIA A UDALOSTI •

pozemku v Banátskom Karlovci, tiež s cieľom investovať do výrobnej prevádzky. V pokračovaní odsúhlasili iniciatívu k spolupráci s mestami a obcami v povodí Horný Dunaj – ľavé prítoky – banátske Prvý veterný park v Srbsku na priestore vodné toky. medzi Alibunárom a Vladimirovcom počíta 24 V tejto obci po- veterných turbín a plánuje sa výstavba ďalších kračujú s vytváraním podmienok na Osobitným rozhodnutím určili výstavbu veterných turbín, a tak aj na tomto zasadnutí ďalšiemu spôsob voľby riaditeľov verejných investorovi, podniku Windvision podnikov, ktorých zakladateľom Windfarm B, poskytli na používa- je obec, schválili štatút predškolnie pozemok určený na výstavbu skej ustanovizne Poletarac, ako aj správu o uskutočnení vlaňajšieho ďalšieho veterného parku.

zamestanci musia ihneď zareagovať. Následkom zimného obdobia a výstavby kruhových objazdov azda najväčšie problémy v doprave spôsobujú jamy na vozovkách, takže sa najbližšie plánuje ich sanácia. Napriek tomu, že sa Goran Jović, predseda Zhromaždenia obce, na začiatku schôdze ospravedlnil výborníkom, že sa zasadnutie koná nie práve v najadekvátnejších podmienkach (problémy s osvetlením v sále a nepríjemný zvuk následkom technickej poruchy), jednotliví výborníci opozičných strán neprejavili pochopenie, zvlášť preto, že sa technické poruchy neobjavili po prvý raz. V tejto súvislosti predseda Radinović oznámil, že nasleduje rekonštrukcia budovy a že je projekt opravy už hotový. Na záver zasadnutia výborníci pochválili prácu zamestnancov Policajnej stanice Stará Pazova, ktorí zadržali muža podozrivého z toho, že 28. apríla vo večerných hodinách v strede mesta spílil 70-ročný strom – chránenú európsku tisu, ktorá desaťročia ozdobovala stred Pazovy. Vyšetrovanie tohto prípadu prebieha.

programu práce obecného štábu pre mimoriadne situácie a program na rok 2018. Výborníci sa venovali aj kádrovým otázkam a do funkcie úradujúceho riaditeľa komunálneho podniku Univerzal zvolili doterajšieho riaditeľa Vlastu Marića, ktorému vypršal mandát. Následne schválili rozhodnutie o presune časti prác VP Inžinjering Obce Alibunár na VP Univerzal, čím sa prakticky začína proces pripájania Inžinjeringu k Univerzalu. Týmto rozhodnutím Univerzal je poverený spravovaním verejných parkovísk, zabezpečením pouličného svetla, údržbou ulíc a ciest a inými prácami. Celkom na záver v bode vyhradenom pre výbornícke otázky a iniciatívy, výborník LSV a podpredseda Zhromaždenia obce Aurel Murgu predostrel zaujímavú iniciatívu, resp. návrh, aby sa obec začala zaoberať možnosťami investovania do továrne na balenie pitnej vody. „Vietor sme už predali na výrobu elektrickej energie, nuž prečo by sme nepredávali aj vodu, ktorá, ako je známe, v Alibunári a okolí vyviera na každom kroku,“ povedal.

21 /4804/ 26. 5. 2018

Ľudia a udalosti Z PREZENTÁCIE PROJEKTU V PETROVCI

Vyrozprávaj svoj príbeh Jaroslav Čiep

ákladnou myšlienkou projektu Fóra pre interkultúrnosť Vyrozprávaj svoj príbeh je otvoriť priestor pre horizont osobných skúseností príslušníkov menšinových etnických spoločenstiev vo Vojvodine a v Srbsku, a to vďaka špeciálnemu internetovému portálu. Stredisko pre interkultúrnu komunikáciu vo štvrtok 17. mája v Divadelnom klube VHV v Báčskom Petrovci zrealizovalo ďalšiu prezentáciu projektu tohto Fóra – Vyrozprávaj svoj príbeh (www. ispricajsvojupricu.rs). O projekte, ktorý sa realizuje prostredníctvom špecializovanej webovej stránky, hovorili štyria aktivisti. Prítomných privítala a večierok moderovala kulturologička a koordinátorka projektu Aleksandra Bosnićová-Đurićová. Hosťami boli filozofka Andrea Ratkovićová, sociológ Milorad Đurić a filozof a religiológ Miroslav Keveždi. Spoločne, každý v rámci

svojho odboru, sa pokúsili priblížiť podstatu týchto aktivít. Okrem iného bolo počuť, že napriek proklamovanému a deklaratívnemu kultúrnemu a politickému pluralizmu, v spoločenskej realite Srbska sa stále stretávame s jednostrannou nadvládou normatívnej, formálno-inštitucionálnej dimenzie chápania problematiky menšín. Okrem vyvinutého systému inštitucionálnej ochrany menšín mimo normatívneho kontextu v každodennom živote málokedy však počuť autentické hlasy samotných príslušníkov menšinových komunít. Tomu prispieva aj uzavretosť a sociálne prostredie, ktoré nie je priaznivé na prejavovanie rozdielov a v ktorom neexistujú žiadne podmienky na praktickú aplikáciu interkultúrneho dialógu (ani v médiách, ani v školskom systéme). Skutočnosť je vlastne taká, že sa príslušníci menšinových komunít často cítia ako druhoradí občania. Často sa cítia zraniteľní a ťažko sa stotožňujú so štátom,

v ktorom žijú. Taká skutočnosť zostáva skrytá v zákulisí formálnych inštitucionálnych štruktúr. Zbierajú osobné príbehy príslušníkov „Preto je úlohou menšinových skupín tohto projektu, aby do fókusu dal osobu, subjekt, kladá aj reakcie, ako aj otvorenú jednotlivca, namiesto formálne- diskusiu (fórum) disociovaných ho inštitucionálneho rozmeru subjektov v spoločnosti.“ Aktivisti projektu sú presvedčemenšinového života. To, čo bolo ní, že začiatok tohto na našom úzekedysi, bol príbeh o deklaratívnych právach, inštitúciách, výboroch mí jedinečného portálu je dobrým a komisiách. Teraz je to príbeh o spôsobom, aby štátne inštitúcie, človeku, jeho skutočných zážitkoch organizácie občianskej spoločnosti zraniteľnosti. O jeho pohľade na a občania vrhli pohľad na druhú, život v tejto spoločnosti z percep- osobnú stranu života príslušníkov cie menšinovej komunity,“ uviedla menšinových komunít. To prinesie Aleksandra Bosnićová-Đurićová a lepšie pochopenie ich postavenia, pokračovala: „Rozdiel medzi dek- poznanie ich skutočných problélaratívnymi právami a osobnými mov, čo zase vytvára predpoklaskúsenosťami otvára pole na re- dy na úspešnejšiu integráciu a alizáciu tohto projektu, ktorá sa súdržnosť. Svoje príbehy mali aj prítomní dostane bližšie k obom týmto rozmerom. A vytvorí podmienky Petrovčania, a preto ich koordinána nové chápanie, (auto)vnímanie torka vyzvala, aby ich vyrozprávali menšinových komunít. Nakoniec pre portál www.ispricajsvojupricu. povaha tohto projektu predpo- rs.

NOSITELIA CENY HOSPODÁRSKEJ KOMORY VOJVODINY (3): VREBALOV AGRAR, NOVÝ BEČEJ

Nič sa nedeje náhodou Oto Filip

štyri kolíky a povedal: Zostávame tu. Približne pred desaťročím, v a tretí lístok v trojlístku naj- zime roku 2007 sme založili Poľúspešnejších nohospodárske družvojvodinsk ých stvo Vrebalov, aby sme hospodárskych spotrochu neskoršie, spoločností Hospodárlu s bratom a otcom, ska komora Vojvodiv roku 2008 položili ny zvolila Vrebalov základy spoločnosti agrar, Nový Bečej, s. s Vrebalov agrár. Nič sa r. o. Na otázku, ako sa nedeje náhodou. Ešte v silnej poľnohospov roku 1909 náš prastadárskej konkurencii rý otec Jovan Vrebalov dostať medzi najlepsi bol vedomý význaších, jeho alfa a omega Nikola Vrebalov mu združovania, takže Nikola Vrebalov vraví: bol jedným zo spolu– Našou zásadou vždy bolo mať zakladateľov Prvého srbského radi to, čím sa zaoberáme. Len poľnohospodárskeho družstva vo tak sa totiž možno stať úspeš- Vranjeve, ktoré existuje dodnes..., ným, čosi dosiahnuť. Táto časť – ozrejmil súvislosti Nikola. Nového Bečeja sa volá Vranjevo Vrebalov agrar dnes obrába a my sme do nej prišli v ďalekom približne 1 500 hektárov pôdy, roku 1754. Všetko sa začalo tak, zaoberá sa i obratom a obchože náš dávny predok tam zatĺkol dovaním so semenami, umelými

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

hnojivami, pesticídmi... Spoločnosť spolupracuje s vyše dvoma tisícami kooperantov, od ktorých zväčša vykupuje obilniny a priemyselné rastliny. Je členom asociácie Vojvodina agrar, majiteľom skladovacích priestorov kapacity 40 000 ton, pričom ďalších 10 000 ton prenajíma: – Ide o to, že naše silo Vrebalov agraru je v tom istom dvore, kde je i mlyn Žitoprerade. Tak vznikla potreba, aby sme to kúpili, keďže kapacít nikdy nie je dosť. V roku 2016 sme kúpili mlyn a silo kapacity 10 000 ton. Vložili sme nemálo prostriedkov do ich zdarného štartu. Povedal by som, že sme vždy optimistami, ktorí sa dívajú dopredu, – vyzdvihuje Nikola. V uvedenom mlyne sa v súčasnosti vyrábajú tri základné druhy múky: 400, 500 a 850, potom i múka určená pre dobytok a

iné produkty. Pred dvoma rokmi Vrebalov agrar získal oprávnenie skladovať výrobky pre Republikové tovarové zásoby a jedným z jeho tromfov do budúcnosti sú i certifikáty umožňujúce export poľnohospodárskych produktov. Nielen to: vo Vrebalov agrare už vážne uvažujú o zväčšení celkových kapacít, o vystriedaní starých vybavení mlynu z roku 1961 novými, ako aj o farme dojníc. Vedomí si skutočnosti, že úspech žičí len pripraveným, zaoberajú sa aj myšlienkou nainštalovať zavlažovaciu sústavu na rozlohe 300 až 500 hektárov. To by im umožnilo vyskúšať sa aj v oblasti výroby semien a zeleninárstva. Bez vody teda niet pohody. – Nazdávame sa, že máme dostatok potenciálov a že netreba zotrvávať na jednom mieste, ale sa načim stále hýbať vpred, – odkazuje na záver Nikola Vrebalov. (V budúcom čísle: Starý otec mi bol vzorom) • ĽUDIA A UDALOSTI •

OPRAVA STRECHY NA ŠKOLE NESTORA ŽUČNÉHO V LALITI

Nové škridlice len od ulice Juraj Pucovský

septembri roku 1960 sa otvorili dvere dokorán na budove novej školy Nestora Žučného v Laliti. To znamenalo, že sa žiaci od školského roka 1960/61 presťahovali zo starých budov cirkevných škôl – pravoslávnej na srbskom konci a evanjelickej na slovenskom konci dediny – do spoločnej,

novej, priestrannej, na ten čas modernej stavby, vybudovanej na nároží ulíc Maršala Tita a Juhoslovanskej v podobe písmena L. Generácia dievčat a chlapcov narodených roku 1953 mala tú česť začať svoje školenie v novej škole ako prváčikovia, kým lalitskí žiaci narodení roku 1946 tam skončili iba ôsmy ročník. Počas uplynulých 58 rokov, keďže zub času zanechal stopy

VEREJNÁ DEBATA V BÁČSKOM PETROVCI

Ochrana detí pred násilím

Spoločne za väčšiu bezpečnosť detí

Jaroslav Čiep

ebata na tému Ochrana detí pred rôznymi formami násilia sa uskutočnila vo štvrtok 17. mája vo veľkej sieni Slovenského vojvodinského divadla v Báčskom Petrovci. Zameraná bola na rodičov, riaditeľov a zamestnancov škôl a týkala sa prevencie a ochrany detí pred zneužívaním drog a násilím na sociálnych sieťach, ako aj úlohy mediácie v prevencii násilia medzi rovesníkmi. Prítomných v mene organizátora privítala riaditeľka Základnej školy Jána Čajaka v Báčskom Petrovci Vlasta Werleová. Povedala, že cieľom tribúny je podnietiť všetky štruktúry, aby sme sa všetci viac venovali • ĽUDIA A UDALOSTI •

problematike a spoločnými silami sa snažili prekonať pálčivý problém súčasnej doby – násilie páchané na deťoch a tým vyzdvihli potrebu práva detí na život bez násilia. V debate sa zúčastnili predstavitelia Ministerstva školstva, vedy a technologického rozvoja, Nаnsеn dialóg centra Srbsko, Ministerstva vnútra a predstavitelia škôl. Debata bola súčasťou rodičovskej porady a mala vzdelávací charakter. Koordinátorkou bola profesorka Branislava Bukvićová a aktívne účinkovali aj psychologička Biljana Lajovićová, Tatjana Popovićová, Irena Mučibabićová, profesorka Darina Poliaková a policajt Dragan Vidaković.

aj na lalitskej škole, okrem bežnej údržby budovy vykonali tiež viaceré opravy, aby žiakom a učiteľom zabezpečili čím lepšie podmienky na prácu. Zvlášť viditeľné Selenčskí majstri, vpredu je Michal Strehársky, je to v posled- počas prác na oprave strechy lalitskej školy ných rokoch, keď vymenili podlahy v učeb- selenčský podnik Slovan – progniach, drevené okná od ulice a na res, ktorý to zveril partnerskej chodbe vystriedali plastovými, stavebnej firme Bauen. Majstri za tridsať pracovných zrekonštruovali telocvičňu od podlahy po krov, vybudovali nové dní, ktoré sa začali 14. apríla 2018, šatne a hygienické zariadenie, vykonali opravu 923 štvorcových metrov strechy na budove školy. upravili športové ihriská... Naposledy na rad prišla oprava Majiteľ selenčskej firmy Bauen strechy, ktorá na jednotlivých Michal Strehársky nám povedal, miestach bola príliš v zlom sta- že namiesto zhranených krokiev ve. Riaditeľ ZŠ Nestora Žučného (po našsky rohy) zabudovali do Vladislav Popović nám povedal, konštrukcie krovu tie zo zdravého že projekt prichystali ešte vlani, dreva a vykonali kompletné latona základe ktorého Obec Odža- vanie novými latami. Ako krytinu ci z Ministerstva hospodárstva z uličnej časti strechy použili 7 Republiky Srbsko zabezpečila 000 nových škridlíc, kým odo 2 863 833,42 din, vrátane dane dvora na pokrytie použili 5 000 z pridanej hodnoty, koľko stoja starých škridlíc, ktoré tam boli aj práce opravy strechy a výmena dosiaľ. Nepodarilo sa nám zistiť, odkvapových rúr na budove la- prečo staré škridly nevymenili novými. Žeby na to, a prečo, nelitskej školy. Rekonštrukciu strechy mali mali nadostač peňazí? Na takéto vykonať minulej jesene, ale pre a podobné budovateľské skutšpatné počasie to odročili na jar ky na spoločenských objektoch 2018. Práce na oprave strechy vo svojej dedine si Laliťania už vo verejnom obstarávaní získal zvykli!

KRÁTKE SPRÁVY

Kovačica Majstrovstvá. V týchto dňoch už naplno prebiehajú prípravy na 2. ročník Medzinárodných majstrovstiev vo varení a jedení bryndzových halušiek, ktoré sa pod záštitou veľvyslankyne Slovenskej republiky v Srbsku Dagmar Repčekovej, predsedu Obce Kovačica Milana Garaševića a predsedu spoločnosti Humanita pre život Jozefa Janíkova uskutočnia v sobotu 2. júna v Kovačici. Pod organizáciu tohto humanitárno-gastronomicko-kultúrneho

podujatia sa podpisujú: Memoriálne stredisko Dr. Janka Bulíka, Turistická organizácia Obce Kovačica a Humanita pre život, humanitná spoločnosť zo Slovenska. Súčasťou podujatia na nádvorí Miestneho spoločenstva Kovačica bude aj bohatý kultúrno-umelecký program v prednese kovačických ochotníkov a hostí zo Slovenska. Medzinárodné majstrovstvá vo varení a jedení bryndzových halušiek sa začnú o 10. hodine. A. Ch.

21 /4804/ 26. 5. 2018

Ľudia a udalosti vytvorí podkova, ktorá sa potom zužuje a nakoniec zatvorí a zvieratá S JÁNOM ŽEMBERIM Z BINGULE potom nemajú kde odbehnúť. Keď zatvoríme, spočítame, či stačí pre všetkých. Ak nie, ideme zase rovnakým princípom a smerom.“ To najdôležitejšie pre lov a lovca je zrejme puška. „Mal som pušku, ruský Hamerles, viachlavňovú, ktorú som si kúpil od jedného staršieho lovca a s ktorou som bol spokojný, Danuška Berediová úlovok pušku mladého vždy dobre triafala.“ S touto lovca. On si ľahol vedľa, puškou mal aj príhodu. Manroku 1967 som sa stal riad- na brucho a v rade čaželka Zuzana je z Lalite, tak, nym členom nášho združenia kali lovci, ktorí v rukách samozrejme, že chodili na lovcov v Binguli. Už je tomu mali prúty. Najprv mu kirbaj a po kirbaji, v nedeľu, naozaj veľa rokov. Teraz mám 83.“ po zadku švihol kmotor, sa išlo do lovu.„Na kirbaj sme Týmito slovami si Ján Žemberi z Bin- a potom všetci ostatišli aj s puškami. Do puzdra gule začal osviežovať spomienky ní lovci. ,Krstniatko’ sa a cez plece. Na ceste sme na to, ako sa stal lovcom. Ako sám rýchlo muselo postaviť stretli muzikantov cigáňov, hovorí, a potvrdila to aj jeho man- na nohy, aby ho veľmi ktorí mali tam hrať. Spýtaželka Zuzana, bol vášnivým lovcom. nevyšibali. Keď sa poli sa nás, kde ideme a na Teraz je čestným členom loveckého stavil, bol začlenený do čom hráme. – Na husliach? združenia v Binguli. K nemu nás spolku. Alebo zozbierali Ouuuu, tak budeme mať priviedol mladý Binguľčan Darko sa mladí lovci a museli konkurenciu! Nevedeli, že Bábeľa. S pánom Žemberim sú to prejsť cez špalír, ktorý sú to pušky,“ so smiechom jediní odberatelia našich novín v tvorili starší lovci. Nie- Aj po práci vo vinici Ján mal silu ešte ísť do lovu rozpráva pán Žemberi. Binguli. Ján ich ešte stále pravidelne kto išiel predkom, a tak Aj manželka Zuzana sa číta, a to bez okuliarov. Vráťme sa však dostal trochu viac, a ten, kto sa spa- líšky sme chodili pod horu, niekedy zapojila do príjemného rozhovoru k téme nášho rozhovoru – lovectvu. mätal, že môže aj dozadu ujsť, ten aj 3 − 4 km ďaleko od dediny, tam a prisvedčila, že lov mal jej manžel vychádzali a bolo ich veľmi veľa, nie najradšej. „Stávalo sa, že celý deň Áno, je to naozaj veľa rokov dozadu, dostál voľaktorú menej.“ presnejšie, Ján začal loviť Takto pochodil aj ako teraz. Teraz sa z lietadiel vypúšťa- rezal vinicu, prišiel domov, navečeral pred 51 rokmi. Ján, keď sa stal členom jú návnady po chotári, ktoré otrávia sa a šiel do lovu,“ prisvedčila pani „Vtedy sme boli ako spolku. Ďalej pokraču- líšky, a preto ich nieto,“ porovnáva Žemberiová a pán Žemberi príjemné jedna rodina. Chodili je a spomína si, ako Ján. A keď nebola zima, lovili takto: posedenie ukončil slovami: „Prešli sme na všelijaké akcie, žartovali, nie iba mladí „Hlavný lovec ide po vpredu a ostatní časy rýchlo. Keby som bol zase mladý, lovecké a športové, a lovci, v love: „Z lovco- idú z pravej a z ľavej strany, a tak sa znova by som bol lovcom.“ aj k nám chodili lovci vej tašky sa zobral z iných dedín, z Erdevíulovený zajac a naKRÁTKE SPRÁVY ka, Ľuby, Šídu, Divoša, miesto neho sa dala Sriemskej Mitrovice, Statam dobrá tehla a keď bol Dragan Krkljuš, manažér vo VP rej Pazovy. Medzitým to lovec prišiel domov, Jadrové objekty Srbska. Prostrednícsa časom menilo. Bolo mal čo vidieť. A mohol tvom teórie, diskusie a cvičení zistili, nás stále menej, star- Ján Žemberi v taške nájsť namiesto ako si vybrať najlepší model riadenia ší odchádzali a mladší bažanta straku. Vždy prichádzali. My sme sa medzi se- sme chceli mladých takto oklamať, Jazyk lásky. V priestoroch Podnika- projektov vo výrobe, ako pokračovať v bou uctievali, nezrádzali sme jeden ale stávalo sa, že potom aj oni nás.“ teľského a inovačného centra Báčsky rozvoji podnikových nápadov s cieľom druhého, lebo sme boli veľkí kaPo začlenení lovec mal aj záväzky, Petrovec v stredu 16. mája prichystali maximalizovať rýchlosť reakcie trhu na maráti. A stávalo sa, že niekto zabil musel mať dostatok bodov. Na ročnej prednášku a dielňu pod názvom Jazyk projektovaný produkt, tiež ako pripraviť niečo, čo sa nesmelo. Schovali sme, schôdzi sa dohodlo, koľko každý lásky. Ide o tému nenásilnej komuniká- produkt na predaj a otestovať svoje rozdelili si a išlo to,“ spomína si Ján lovec musí vyzbierať bodov, a to mu cie, vlastne jazyka lásky alebo žirafy. očakávania čo najskôr. J. Č-p na časy, keď bol aktívnym lovcom bol záväzok, aby si mohol zaplatiť Viedla ju Marija Belićová-Bibinová zo a uznáva, že by loviť ešte stále rád členské a aby mohol byť riadnym Strediska pre kreatívnu edukáciu a išiel, ale už nemá s kým. Hovorí, že členom. „Niekto mal viac bodov a ten, umenie DOR z Nového Sadu. Podujatie mladší sa teraz inak správajú, podľa kto nemal, musel zaplatiť členské. zorganizovali novozaložené online Akcia dobrovoľného darcovstva neho chodia loviť mechanicky, často Tak je to aj teraz. Zbierali sme body médium Storyteller (www.storyteller. krvi v Kovačickej obci sa uskutočnila aj autami a aj v noci. za sivé vrany, šaša, líšky, jazvece sme rs), FB skupina Mamy Petrovčanky a 17. a 18. mája a prebiehala v miestAby dokázal, že vtedy nelovili vykopávali. V ten deň, keď sme išli DOR – Stredisko pre kreatívnu edukáciu nostiach základných škôl v Kovačici, mechanicky, Ján nám vyrozprával vykopávať líšky, mali sme zapísaný a umenie. Padine a v Debeljači. Krv darovalo zaujímavý zvyk pre každého nového deň, že sme ho odrobili. V nedeľu xxx spolu 54 dobrovoľných darcov, hoci lovca: „Každý mladý lovec musel mať sme najčastejšie vychádzali na vrany, Súčasné výzvy AGILE. V sobotu 19. záujem o akciu bol aj väčší, ale niekmotra. Povinnosťou toho kmotra straky a líšky.“ Ján hovorí, že v zime mája v miestnostiach Podnikateľského ktorých dobrovoľníkov odmietli zo bolo švihnúť mu zopárkrát po zadku. zvlášť rád išiel do lovu. „Na bundu a inovačného strediska Báčsky Petrovec zdravotných dôvodov. V Kovačici krv Ale ako? Keď sa mladý lovec chcel za- sme si zahodili bielu plachtu, aby bola dielňa Súčasné výzvy AGILE pristudarovalo 23, v Padine 25 a v Debeljači členiť medzi lovcov, keď po prvýkrát sme sa nevideli na snehu, a potom povaniu v projektovom manažmente pri 6 dobrovoľných darcov. Akciu spoločne niečo ulovil, ,pokrstili’ ho. Vybral si sme iba čakali. Zimy boli veľké, vtedy startupových programoch priemyslu a organizovali Červený kríž Kovačica zo starších lovcov kmotra. Úlovok – sme chodili na líšky a s jednou ulo- spracovania potravín a nápojov cestou a Ústav pre transfúziu krvi v Belehrade. bažanta či zajaca dali na zem a cez venou sa mohlo vyplatiť členské. Na vlastných skúseností školiteľa. Ním A. Ch.

Keby som bol zase mladý, znova by som bol lovcom

„V

Báčsky Petrovec

Kovačica

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

• ĽUDIA A UDALOSTI •

HLOŽANY

Klesá záujem o rovnanie ciest? Juraj Bartoš

ohtoročná akcia úpravy poľných ciest v réžii Združenia poľnohospodárov Hložany sa tak trochu omeškala a zapojilo sa do nej menej ľudí než obvykle. Predseda ZPH Samuel Rojka v sobotu ráno 19. mája viac pre seba než pre verejnosť zašomral, že im najprv „prekážalo sucho a v máji mokro...“ Tak či onak, v piatok pri navážaní zeme na cesty s najväčšími jamami bolo 24 vlečiek. Práca vraj trochu viazla, kým odvážali hŕby zeme čakajúce povedľa vozovky k Dunaju a aj naberač (tzv. ult) z Maglića sa omeškal. Podstatne rýchlejšie sa pracovalo, keď začali odvážať zem z asfaltovej plošiny pri dedine, ktorú do vlečiek nakladal bager Komunálneho podniku Gloakvalis a porovnávače ZP Hložany. „Rande“ avizovali i na piatok i na sobotu ráno o pol ôsmej, avšak v prvý deň sa pustili do roboty až

o deviatej. Keď sme v sobotu o 7.30 Hložian (a v sobotu boli tri pohprišli na miesto zrazu, stálo tam iba reby), podpredseda ZP Hložany 5 traktorov... V piatok popoludní to- Ondrej Bartoš nakoniec bol spotiž pršalo, nuž sa podaktorí poľnohospodári domnievali, že z akcie nebude nič. Iní prišli na autách či bicykloch a hneď sa náhlili domov pre traktor y s prívesmi. Mnohí len prefrngli so striekačkami, smerujúc na vlastné role... Ďalší zrejme neprišli preto, Rovnajú cesty za vlastné peniaze lebo sa tradične nezúčastňujú rovnania ciest, kojný, keď do záznamníka, krátko hoci ich humpľujú rovnako ako pred pol deviatou, zapísal mená iní, poniektorí dokonca podstatne 26 účastníkov. Tí potom o chvíľu väčšmi. S ohľadom na skutočnosť, vyrazili do polí. Traktory zasmerovali že v piatok zomreli až traja občania na všetky strany, presnejšie všade

V KYSÁČI ROVNALI CESTY

V akcii 84 poľnohospodárov Elena Šranková

skupinky traktorov pustili do práce a za sebou nechávali upravené poľné cesty. Ako hovorí Vladimír Peťkovský, predseda Klubu poľnohospodárov, minulé roky akciu rov-

piatok 18. mája o ôsmej ráno kysáčski poľnohospodári začali s rovnaním poľných ciest. Akcia trvala do 12. až 13. hodiny a vo večerných hodinách sa usilovní účastníci akcie zoskupili pri chutnej večeri. Hluk traktorov bolo v dedine počuť od samého rána, už okolo 7. hodine. Každý poľnohospodár Dohovor skupiny pred začiatkom rovnania sa na traktore s prívesným strojom ponáhľal na nania poľných ciest realizovali trojedno z miest určených na začiatok chu skôr. Tentoraz pre nepriaznivé akcie. Po kratšom dohovore sa podmienky akcia meškala. Počkali, • ĽUDIA A UDALOSTI •

tam, kde v noci nenapršalo toľko, že nebolo možné robiť. V sobotu vraj nemohli porovnať cesty v častiach chotára známych ako Hora a Dípov, respektíve Vrtlog. Hložianski poľnohospodári dostali z Obce Báčsky Petrovec prísľub, že obecný rozpočet bude kryť výlohy na maglićský „ult“. Náklady na spoločné obedy pre účastníkov akcie (v kaviarni Pod lipami) vyrovná ZPH a zase raz vraj poľnohospodárom za spotrebované palivo nekvapne ani z obecného mešca, ani „z vyšších polôh“. Z ktorých nás denne informujú, ako sú na tom občania našej krajiny čoraz lepšie. V dôsledku ktorej dobroty aj z Hložian medzi vlaňajšou a tohtoročnou úpravou ciest odišli za prácou a lepším životom do zahraničia desiatky jednotlivcov a zopár rodín. Aj o tom bola jarná akcia úpravy ciest kolo Hložian, o ktorú akoby klesal záujem...

taní poskytnúť tak mechanické, ako i opravy pneumatík. Po akcii poľnohospodári boli spokojní s urobeným, cesty kvalitne upravili a pekne porovnali. Konštatovali to aj pri paprikáši, ktorý im uvaril klubový kuchár Pavel Kováč s pomocníkmi. V aktivitách Klubu poľnohospodárov, podľa slov predsedu

aby všetci zakončili sejbu, a potom čakali aj na spŕšky, aby cesty neboli veľmi suché. Z jeho slov tiež zisťujeme, že sa v piatkovej akcii zúčastnilo 84 ochotných poľnohospodárov a pracovalo sa na 76 traktoroch. Najstarším účastníkom bol Ján Ďurovka a najmladším, ktorí v akcii vydržal do konca, bol 4-ročný Dalibor Francisty. Po vyštartovaní do akcie Dokopy upravili takých 250 kilometrov poľných ciest, podobne Peťkovského, teraz nasleduje kratako v minuloročných akciách. Mali šia prestávka. Po žatve plánujú aj finančnú pomoc súkromného pokračovať s navážaním zeme poľnohospodárskeho podniku, a dovtedy sa každý bude venovať ako i majstrov, ktorí boli prichys- svojim naplánovaným prácam. 21 /4804/ 26. 5. 2018

Ľudia a udalosti NA SLOVÍČKO SO VŠESTRANNÝM VOJLOVIČANOM MIROM IVANIČOM

Ak niečo máš rád, času si nájdeš Vladimír Hudec

rozhodol venovať tejto rodinnej tradícii. Na internete si pozrel, ojlovičan Miro Ivanič je vše- ako sa vyrábajú úle. Čo nevidieť, stranný človek. Na život si tri sám vyhotovil. zarába vo vlastnej remesel„Ujo bol veľmi šťastný a ihneď níckej dielni na výrobu plastových mi daroval tri včelie rodiny, a ja okien, dverí a iných výrobkov. som bol taký nedočkavý, že som si Okrem toho obrába 16 jutár skôr, než som včely doniesol, kúpôdy, je dlhoročpil aj medomet na ným aktívnym člevytáčanie medu, nom SKOS Detvan z čoho si moji kaa v posledných romaráti robili žarty. koch sa venuje aj Kúpil som aj povčelárstvu. zemok – ovocný „S včelami som sad pri Dunaji, kde rástol od malička. som si založil včeMôj starý otec Kríž lín. Začiatok bol z Jánošíka a po veľmi ťažký, lebo ňom aj ujo Pavel som nič nevedel. boli včelári, ale Ujo mi síce ochotmňa to nebavilo. ne poradil a mnoPred asi dvadsiahé veci som zistil timi rokmi ujo aj na internete, vyčlenil 9 rodín ale z tých prvých a povedal: Toto sú Kvôli včelárstvu zanedbal troch rodín pri žisvoju veľkú lásku, športový teraz tvoje včely. vote zostala iba rybolov Avšak aj naďalej jedna. V Jánošíku všetko robil sám a ja som mu som si kúpil ďalšie tri a nasleduiba prišiel pomôcť vybrať med, júci rok som už mal desať, čo bolo prípadne sťahovať včely. Vtedy znakom, že som pokročil. Dnes som bol zamestnaný u súkrom- mám 30 rodín. níka a nemal som času na včely. Skôr než sa začal zaoberať včeOkrem toho včely ma raz do- lárstvom, bol horlivý športovým štípali natoľko, že som skončil rybárom. na pohotovosti, čo ma poriadne „Bol som veľmi úspešný v chytaznechutilo.“ ní rýb. Najlepší úlovok mi bol vyše Včelárstvo mal však v žilkách 100 kg sumcov a iných druhov a pred asi siedmimi rokmi sa rýb. Mal som dva motorové člny

a dodnes mám náčinie v hodnote bezmála 2 000 eur. Keď som sa však začal zaoberať včelárstvom, rybačku som zanedbal a k vode odídem iba niekoľkokrát v roku, kvôli kamaráteniu s priateľmi. Keby mi niekto pred dvadsiatimi rokmi povedal, že budem včelár a že kvôli včelárstvu zanedbám rybárstvo, neveril by som mu.“

Miro Ivanič s dcérou Ivanou a synom Mirkom počas najsladšej práce vo včelárstve – vytáčania medu

Minulý rok bol pre Ivaniča úspešný. Vytočil 400 až 450 kg medu, najviac slnečnicového, menej agátového a trochu lipového. Nepodarilo sa mu však uchytiť lúčny med. Významné množstvá medu nechal ako stravu pre včely počas zimy, časť nechal na vlastné

POUGÁR

Juraj Bartoš

Bumbumbum-bumbum-bum! O bčianske iniciatívy, uviedol utorkový denník Danas, odmietajú spoluprácu s politickými stranami. Dôvod ozrejmuje titulok: Strany bojujú o moc a občianske združenia za zmenu systému. Nuž, veru, politstrany sú pragmatickejšie. Systém predsa môže zmeniť ten, kto sa chopí moci. Alebo sa aktuálnemu systému, ak je ušitý na mieru politstrany uchopivšej sa moci, môže pekne-krásne prispôsobiť. A v pohode ten a taký systém-systemíček systematicky vo vlastný prospech zdokonaľovať. Poznáme, nie?

www.hl.rs

potreby, určité množstvá rozdelil kamarátom a väčšinu predal. Včelárstvom sa však, ako hovorí, nezaoberá kvôli medu. „Včelárstvo je predovšetkým môj koníček, lebo počas práce oddychujem v prírode. Teraz sa zhodou okolností stalo, že som mal trochu viac rodín, lebo ujo zomrel a po ňom som zdedil 20 rodín, ale mne ako včelárovi, pre ktorého je to koníček, tých 20 rodín celkom stačí. Podnikateľ, poľnohospodár, včelár, ochotník. Dá sa to všetko zladiť? „Keby ste prišli na jar v období sejby (rozhovor sme viedli začiatkom roka, pozn. vlh), istotne by ste ma nenašli doma, lebo po celodennej práci v dielni vysadnem do traktora a v noci oriem, kyprím pôdu, sejem. Ak v noci vidíte svetlá v chotári, to som ja. Tých niekoľko dní vydržím, a potom sa všetko vráti do normálnych koľají. V každom prípade treba mať rád to, čo robíte a nesmie vám chýbať ani dobrej vôle. Nuž a ja mám jedno i druhé. Pri tom je veľmi dôležité všetko dobre naplánovať. Mnohí sa divia, že plánujem najmenej týždeň dopredu, ale ja inak neviem fungovať. Stáva sa, že sa plán nevydarí na sto percent, ale keď jestvuje aspoň orientačný plán, všetko sa vystačí.“ Foto: Z archívu rodiny Ivaničovej

V politickom krajčírstve pre domáce potreby šijú ďalšie vrece pre rôznorodé politrohy. Na obzore je budúci opozičný Zväz za Srbsko. Funkcionár istej politickej strany, ktorá by sa v spomenutom vreci tiež mala ocitnúť, vyhlásil, že sa zasadzuje za budúcu dočasnú vládu. Ktorá by mala zriadiť právny štát a slobodu médií, odstrániť Srbsko z medzinárodnej čiernej listiny štátov upodozrievaných z prania špinavých peňazí, prijať zákon o pôvode majetku, vypísať slobodné, férové a demokratické voľby etc. atď.

Informačno-politický týždenník

a pod. Tíhá...! Tá dočasná vláda teda potrvá... Len ak, pravda, zosotí z trónu terajšiu. Hopi hop... Jój! Ex prezident a ex premiér Čiernej Hory Milo Đukanović zvíťail vo voľbách a stal sa novým prezidentom ČH. Podľa neho “je čas na rozhovor o europeizácii Západného Balkánu.” V domácom kotlíku skôr frfle myšlienka: Je čas hovoriť o balkanizácii (aspoň) Západnej Európy. Trochu nám tu popršiavalo, nuž paradoxy rastú ani huby po daždi. Toť sme sa v spomenutom Danase

dočítali, že Aj osvetári žiadajú lacné byty. Ľudia moji! Kto iný by mal vedieť, ak nie osvetári, že čo je lacné, nie je vzácne!? Dve ručné bomby odhalil v pondelok 21. mája istý nemenovaný pán pes v škatuli uloženej pred vchodom do skladovacieho priestoru, ktorý používa Beogradsko dramsko pozorište. Prosí sa poctivý milovník divadla, aby si po stratené veci prišiel do najbližšej policajnej stanice. S kefkou a pastou na zuby, mydlom a uterákom. Bumbum! • ĽUDIA A UDALOSTI •

DHS HLOŽANY

Hasiči natankovali novú energiu Juraj Bartoš

vozidla, ktorú vám odovzdávam teraz, ale ozajstné vozidlo.“ Maketu hasičského vozidla venoval aj starostovi Hložian Pavlovi Žemberymu. Predseda Hasičského zboru Holíč Beran Aleš sa tiež poďakoval za srdečné uvítanie a podčiarkol: „Pevne verím, že v budúcich akciách sa spolupráca bude rozvíjať nielen v technickom a materiálnom zmysle, ale aj me-

ložianski hasiči sa definitívne prebúdzajú z dlhšej letargie. Začiatkom mája sa prezentovali kvalitnou organizáciou prvého stretnutia čiže družby slovenských hasičských spolkov Vojvodiny. Podujatie (5. mája v Hložanoch) zahrnulo aj hasičské cvičenie a bolo prvým konkrétnym krokom k založeniu asociácie slovenských hasičských spolkov v AP Vojvodine, ktoré iniciujú práve Hložančania. Pri tej príležitosti ich hosťami boli aj kolegovia z partnerského mesta HolíSpoločná fotografia pred odchodom na 38. Májové stretnutia ča, ktorí ich navštívili znovu. hasičov v Despotove. (Snímka: Ondrej Zahorec ml.) Uplynulú nedeľu (20. mája) sa družstvá Hasičského spolku čiarkol, že hložianskym hasičom všetko, čo doteraz urobili pre Hložany zúčastnili tradičných, umožnia lepšie výkony a dodal: hložiansky hasičský kolektív, ktorý už 38. Májových stretnutí hasi„Situácia v spolku je už dlhšie pred časom naskutku uviazol v čov v Despotove a boli pritom Začiatok činorodej spolupráce: neprajná kvôli nedostatku finanč- apatii. S novým predsedom na aj ich holíčski kolegovia, ako Vlastimír Báďonský (sprava), ných prostriedkov, čo sa v značnej čele zjavne načerpáva novú eneri generálny tajomník Dobrovoľ- Vendelín Horváth a Vladimír Krasnec miere odzrkadľuje na účinnosť. giu. Činnosť spolku jednoznačne nej požiarnej ochrany SlovenVynakladáme úsilie a aj ďalej sa ožíva, po rokoch okrem starších skej republiky Vendelín Horváth. dzi rodinami. V živote sú veľmi budeme maximálne snažiť, aby hasičov je tu znovu ženské družHostia zo Slovenska neprišli dôležité nielen profesionálne, ale sme to zmenili. Myslím si, že sme stvo a dorast, zase sa hložianski s prázdnymi rukami. V nedeľu aj medziľudské vzťahy a pomoc urobili správny krok, keď sme vás hasiči aktívnejšie zapájajú do podvečer sa v hložianskom ha- blížnemu.“ oslovili s požiadavkou o pomoc. súťaží... Veľavravný je i ďalší fakt: sičskom dome konala malá slávPrihovoril sa i hložiansky richtár Nádejám sa, že priateľské a kole- pokým roku 2012 DHS Hložany nosť. Na veľkú radosť domácich Pavel Žembery, vyjadrujúc nádej, giálne vzťahy budeme upevňovať mal 37 členov, teraz počíta už 52 Horniaci im priniesli vzácne dary: že sa priateľstvo medzi Hložanami a spolupracovať. Ešte raz - veľké a záujem o hasičstvo sa v dedine čerpadlo, saciu hasičskú hadicu a Holíčom bude prehlbovať. Po- ďakujem.“ so zlepšovaním podmienok iste so sacím košom, hasičské hadice, ďakúvajúc sa slovenskej delegácii Predseda spolku Báďonský ude- bude zvyšovať. Nuž veru, nie náčižmy a topánky; všetko nové, len za vzácne dary, predseda DHS lil ďakovnú listinu V. Horváthovi hodou sa hovorí, že na mladých sa tak leskne! Generálny tajomník Hložany Vlastimír Báďonský pod- a partnerskému mestu Holíč za svet zostáva. Vendelín Horváth odovzdal predsedovi DHS Hložany Báďonskému aj príslušný certifikát, čiže dôkaz, SVÄTODUŠNÉ SVIATKY, ČI TURÍCE V LALITI sú že ide o dar DPO SR. V príhovore o. poznačené starodávnym ľudovým zvykom – stavaním i. povedal: „Žiaľ, nemohol som tu a váľaním mája. Lalitskí Slováci, prevažne mládenci, byť, keď vlani váš zbor oslavoval v minulosti máje stavali bohatým dievkam pred 85. výročie, takže teraz odovzdádomom, kým pre tie ostatné býval pred kostolom vam zboru Medailu 3. stupňa za jeden spoločný. Máje sa v Laliti stavajú takpovediac spoluprácu DPO SR a Medailu 3. v tajnosti, v noci na Turíčnu nedeľu, „žijú“ krátko, lebo stupňa za spoluprácu vám udeich váľajú už v podvečer vo Svätodušný pondelok. ľuje aj naše prezídium.“ Ohľadne Pred rokmi to bola obľúbená dedinská slávnosť, spolupráce vyslovil mienku, že „tá pomoc má fungovať spôsobom s tanečnou zábavou pri hudbe, kde sa zoskupovalo aj konkrétna obec konkrétnej obci“ niekoľko stovák dedinčanov. V posledných rokoch iba a dodal: „Často stačí aj účasť na skupinka mládencov máj stavia a váľa pred Domom vzájomných akciách, ktoré sa pokultúry (na snímke), čo zaujme pozornosť hlavne riadajú na Slovensku či v Srbsku.“ zvedavých detí. Tancovačky vymizli, a teraz chlapcom Najväčší potlesk zaznel po jeho uvaria paprikáš alebo fazuľu... Najdôležitejšie je, že nasledujúcich slovách: „Mojím tradícia pretrváva! tajným želaním je - nehovorím, J. P-ský že to bude v budúcom roku aby sme vám odovzdali nie fotku • ĽUDIA A UDALOSTI •

21 /4804/ 26. 5. 2018

Ľudia a udalosti ZO SELENČSKEJ ŠKôLKY

Malý turnaj pre veľkých otcov Juraj Berédi-Ďuky

škôlke Kolibrík v Selenči 15. mája pripravili príležitostný program venovaný Svetovému dňu rodiny, ktorý bol vyhlásený Organizáciou spojených národov (OSN) v roku 1993. Tento deň si v škôlke pripomínajú športovo-zábavným programom, v ktorom účinkujú celé rodiny a pomenovali ho Malý turnaj pre veľkých otcov. Motto turnaja je: V zdravom tele zdravý duch. Na turnaji sa v športových hrách zúčastňujú deti a otcovia, kým mamy prídu fandiť a poskytujú mravnú podporu svojim ratolestiam. V niektorých hrách súťažia

spoločne rozdelení do skupín a v niektorých deti súťažia proti otcom. Na tomto turnaji nezáleží na víťazoch, ide predovšetkým o výbornú zábavu pre celú rodinu a pekné spoločné chvíle. Turnaj začína spoločnou rozcvičkou, ako sa to na športovcov aj patrí, a k tomu musia spoločne zložiť športovú prísahu. Hry vopred pripravujú vychovávateľky. Turnaj prebieha v dobrej nálade a každá rodina za účasť dostane primerané diplomy. Význam Dňa rodiny spočíva v pripomínaní dôležitosti rodiny ako základnej stavebnej bunky spoločnosti. Súčasne je vhodnou príležitosťou, aby sa rôzne

Program osláv Dňa Petrovca 25. – 27. mája 2018

Piatok 25. mája 10.00 – Súťaže penzistov v šachu, šípkach a biliarde, Dom penzistov 18.00 – Čaro štetca 7, otvorenie výstavy obrazov, Združenie petrovských výtvarných umelcov 18.30 – Dni filatelie Petrovca 7, otvorenie výstavy poštových známok, Knižnica Štefana Homolu 18.00 – Ľudová veselica – hudobná skupina Struhárovci a Kováč, nádvorie MS Petrovec 19.00 – Slávnostná akadémia Rady Miestneho spoločenstva Báčsky Petrovec S vďačnosťou voči predkom, veľká sieň Zhromaždenia obce 20.30 – Koncert Komorného zboru Musica viva a hosťujúcich zborov, Slávnostná sieň GJK 20.30 – Divadelné predstavenie, veľká sieň SVD 14

www.hl.rs

Sobota 26. mája 9.00 – 16.00 – Stánkový predaj a prezentácia činnosti spolkov a združení, Námestie slobody 10.00 – 24.00 – Predaj svadobnej kapusty, predajná výstava tort, Spolok petrovských žien 10.00 – 16.00 – Predajná výstava kvetín, sadeníc a kríkov, Park Mateja Čániho 10.00 – 12.00 – Výtvarný tábor žiakov základných škôl z územia obce, Združenie petrovských výtvarných umelcov, Park Zuzky Medveďovej 10.00 – 16.00 – Výstava vysielacej techniky Rádioklubu Petrovec YU7AJM, Kultúrne stredisko 12.00 – 18.00 – Súťaž o najlepšiu čerstvú klobásu, o najlepšiu údenú klobásu a o najlepšiu domácu pálenku; ľudová veselica – hudobná skupina LM, nádvorie Miestneho spoločenstva

Informačno-politický týždenník

Úsmevy najlepšie svedčia o tom, že sa turnaj vydaril

inštitúcie zaoberajúce sa touto problematikou zamysleli nad rodinnou politikou v našej krajine. Okrem toho, že si pripomínajú rôzne významné dátumy, v škôlke pripravujú rôzne hry, scénky a divadielka, s ktorými sa zúčastňujú aj v súťaženiach. Najnovšie v selenčskej škôlke pripravili divadielko Pipko, čiže príbeh o neposlušnom kuriatku, ktoré sa rozhodlo odísť do sveta, ale sa nakoniec šťastne vrátilo domov. S týmto divadielkom sa škôlkari

12.30 – 15.00 – Kultúrno-umelecký program, Námestie slobody 9.00 – 15.00 – Futbalový turnaj kohútikov (ročník 2007), Športovo-rekreačné stre-

disko Vrbara 16.00 – Futbalový zápas veteránov FK Mladosť – FK Dubová (SK), Športovo-rekreačné stredisko Vrbara 11.00 – 16.00 – Zlatý kotlík: súťaž o najlepší králičí paprikáš, predaj paprikáša, Združenie drobnochovateľov (Ul. chmeľová 20) 15.00 – 20.00 – VK Mladosť: turnaj vo volejbale pre ženy, športová hala ZŠ Jána Čajaka 20.00 – Úplný Gogoľ, Divadlo VHV Petrovec, veľká sála SVD Nedeľa 27. mája 9.30 – Príležitostné bohoslužby, evanjelický chrám Boží 17.00 – Príležitostné bohoslužby, baptistický chrám Boží 8.00 – Súťaž žiakov ZŠ Jána Čajaka v love rýb na plavák, kanál DTD pri rybárskej chate 11.00 – Predaj rybacích špecia-

zúčastnili na obecnej prehliadke predškolských ustanovizní 22. apríla v Báči. Na prehliadke získali uznanie za najlepšiu choreografiu a Fabiána Kaňu odmenili za herecký výkon. Divadielko pripravili vychovávateľky prípravnej skupiny Ľudmila Čapandová a Emília Prokopcová a ochotne pomáhali aj ostatné kolegyne, ako aj mamy. Všetci záujemcovia a žiaci nižších ročníkov základnej školy si predstavenie mohli pozrieť 16. mája v Dome kultúry.

lít, kanál DTD pri rybárskej chate 8.00 – Predajná výstava a burza drobných zvierat, Združenie drobnochovateľov 9.00 – Súťaž v streľbe do hlinených terčov, Lovecký dom v Lesíku 11.00 – Združenie včelárov Včela v Lesíku: ukážka prác vo včelíne, Lesík 10.00 – STK Mladosť: turnaj v stolnom tenise – Memoriál Jaroslava Báďonského, telocvičňa ZŠ Jána Čajaka 17.00 – Otvorený šachový turnaj Obce Báčsky Petrovec, ŠK Mladosť, športová hala ZŠ Jána Čajaka 17.00 – Futbalový zápas: FK Mladosť Petrovec – FK Mladost Turija, Športovo-rekreačné stredisko Vrbara 20.00 – Divadelné predstavenie Zmizni od svojej ženy, OD KC Kysáč, veľká sála SVD Počas osláv Dňa Petrovca môžete navštíviť: – Galériu Zuzky Medveďovej, výstavu Sane Stvorcovej – Najstarší dom v Petrovci – Spolok petrovských žien, výstavu V sedliackom dome Organizačný výbor • ĽUDIA A UDALOSTI •

ZO STAROPAZOVSKEJ PREDŠKOLSKEJ USTANOVIZNE POLETARAC

Aktívni a úspešní škôlkari

Anna Lešťanová

ákladným cieľom pôsobenia predškolských ustanovizní je spoločenská pomoc v zaopatrení detí počas pracovného angažovania ich rodičov, pričom uspokojovanie tejto potreby činí ich sociálnu funkciu. Na druhej strane uspokojovanie vývojových potrieb detí (socializácia, výchova, vzdelávanie) sa uskutočňuje cez programové obsahy. Okrem týchto dvoch funkcií predškolské ustanovizne konajú i preventívne zdravotnícke funkcie. O tom, že sú škôlkari staropazovskej Predškolskej ustanovizne Poletarac veľmi aktívni a spolu so svojimi vychovávateľmi dosahujú pozoruhodné výsledky vo viacerých oblastiach, svedčia početné realizované podujatia. V škôlke Poletarac sa výchovno-vzdelávacia práca s deťmi realizuje v srbskom a v slovenskom jazyku a najmladší občania Pazovy mali v apríli možnosť navštíviť tamojšie Gymnázium Branka Ra-

Pazovskí škôlkari v mestskom parku dičevića. Deti boli oduševnené – ako hovoria – „veľkou“ školou a na hodine srbského jazyka im hostitelia prečítali aj niekoľko detských poviedok. Máj je pre pazovských škôlkarov veľmi dynamický a k tomu úspešný mesiac. Tohtoročného RTS behu sa zúčastnilo 290 detí z prípravných predškolských skupín (štyri skupi-

SPOLOČNÝ TANEC MALÝCH A VEĽKÝCH MATURANTOV V KOVAČICI. Spolu 299 žiakov záverečného ročníka Gymnázia Mihajla Pupina (62) a základných škôl Mladých pokolení v Kovačici (58), Maršala Tita v Padine (75), Savu Žebeljana v Crepaji (33), Lukrecije Ankucićovej v Samoši (8), Sv. Georgija v Uzdine (15), Mihajla Pupina v Idvore (9) a Mošu Pijadeho v Debeljači (39) v piatok 18. mája po tretíkrát tancovalo pod taktovkou profesorky Jasminy Munćanovej, a tak podporilo podujatie European Quadrille Dance Festival. Účastníkov a početných návštevníkov na úvod pozdravil Jaroslav Hrubík, zástupca predsedu Kovačickej obce, kým sa v mene žiakov prihovorila Hana Čížiková, jedna z najlepších žiakov kovačického gymnázia. Neskoršie sa všetci účastníci podujatia presťahovali do budovy gymnázia, kde prebiehal Deň otvorených dverí. A. Ch. • ĽUDIA A UDALOSTI •

ny z Novej Pazovy a sedem skupín zo Starej Pazovy). Podujatie sa konalo na novopazovskom štadióne FK Radnički a v staropazovskom mestskom parku a na starosti ho mala Sandra Molnárová, odborná spolupracovníčka ustanovizne pre telovýchovu. Deti z Poletarca sú aj milovníkmi Tálie, a tak sa prednedávnom

zúčastnili na prehliadke detskej divadelnej tvorby predškolských ustanovizní Sriemu v Šíde. Medzi 10 predstaveniami divadielko PU Poletarac, ktoré zahrali novopazovskí škôlkari z objektu Bubamara, obsadilo prvé miesto a dostalo sa na Májové hry v Bečeji. Pazovskí škôlkari sa tradične zapájajú do podujatia, ktorým si pripomínajú Týždeň zdravých zubov a úst (14. – 20. mája). Ústredný program sa uskutočnil v utorok 15. mája v mestskom parku a zúčastnilo sa ho sedem skupín detí, tak z celodenného, ako aj poldenného pobytu. Okrem tejto predškolskej ustanovizne do podujatia sa zapojila aj PU Radost Nové Banovce. Týždeň zdravých zubov a úst realizovali v spolupráci so stomatologickou službou Domu zdravia Dr. Jovana Jovanovića-Zmaja v Starej Pazove. Vyobliekaní do pestrofarebných masiek na tému Usmej sa zdravo škôlkari predviedli kratší program a detskí stomatológovia im poukázali na význam zdravých zubov. Tohto roku ako odmenu za vynaložené úsilie namiesto zubnej pasty či kefky dostali čerstvé jablko.

TANCOVALI STAROPAZOVSKÍ MATURANTI. Okolo 120 maturantov dvoch staropazovských stredných škôl – Gymnázia Branka Radičevića a Ekonomicko-obchodnej školy Vuka Karadžića sa zúčastnilo podujatia European Quadrille Dance Festival. Tancovali v piatok 18. mája napoludnie na Námestí Dr. Zorana Đinđića, kde sa zhromaždili početní občania, ktorí ich potleskom podporili. Najprv zatancovali choreografie podľa známych svetových skladieb, a potom predviedli tance, ktoré si sami zvolili, vrátane srbského kola. Podujatie zorganizovala Kancelária pre mladých za podpory Obce Stará Pazova a Strediska pre kultúru. Tanec maturantov (na fotografii) v Starej Pazove prebieha od roku 2010. A. Lš. 21 /4804/ 26. 5. 2018

Ľudia a udalosti NÁVŠTEVA V ETNO DOME V KYSÁČI

Učiteľky penzistky si pamätajú na minulosť Elena Šranková

lovenský etno dom Kysáč majiteľky Jasny Legíňovej patrí k turistickej ponuke tejto dediny. Prvých návštevníkov mali v roku 2013, keď začali etno dom zriaďovať, a boli to hostia z Maďarska. Odvtedy k exponátom stále pridávajú ďalšie predmety z minulosti našich predkov. Ako majiteľka Jasna a jej mama Anna hovoria, návštevníkov je viac ako na začiatku, keď etno dom sprístupnili tým, ktorých zaujíma, ako voľakedy žili Slováci na týchto priesto- V pitvore roch. Avšak neskrývajú, že očakávali väčší záujem. Preto sa snažia návštevy aj samy zorganizovať. Tak nedávno, 12. mája, do

etno domu pozvali učiteľky, toho času už penzistky, ktoré učili mamu Annu, a preukázali im tak pozornosť a poctu. Tie zas mali nekaždodenný zážitok, ale sa potešili aj z toho

dôvodu, že si na nich bývalí žiaci pamätajú, aspoň niektorí. Učiteľky a ostatní návštevníci si so záuj-

ŠTVRTÝ MAMA BAZÁR. Neformálne facebookové združenie Mamy Petrovčanky a Združenie pre rozvoj rurálnej turistiky Petrovillage v Báčskom Petrovci pravidelne usporadúvajú predaj zachovaných detských vecí. Podujatie pomenovali Mama bazár a organizujú ho v jeseň a na jar. Na štvrtý Mama bazár v sobotu 19. mája na nádvorí Miestneho spoločenstva organizátorky záujemcov upozornili a pozvali plagátikom a cestou sociálnych sietí. Hoci v sobotu poobede v Petrovci krátko pršalo, dážď neprekazil podujatie. Hŕstka mám s deťmi sa uchýlila pod striešku, kde bolo nadostač priestoru na predaj. Za prístupné ceny sa tu dal kúpiť odev, obuv, hračky a iné veci pre dojčatá, menšie i trochu staršie deti, ale i pre dospelých. Mamy takýmto spôsobom majú možnosť predať veci, ktoré už nepotrebujú, resp. výhodne kúpiť veci potrebné a zároveň usporiť. J. Č-p

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

mom pozreli exponáty v etno dome. Na mnohé tu vystavené predmety si učiteľky dobre pamätajú a spomínajú, ako ich vo svojich rodinách používali. Spo- V prednej izbe meňme, že väčšina vystavovaných vecí bola niec to bolo aj svojrázne stretnuv dome, ktorý Jasne zostal tie generácie, plné spomienok na po dedovi. To, čo chybovalo, školské časy poznačené pocitmi, si zabezpečila od známych ktoré hrejú okolo srdca. Niektoré v Kysáči a Kulpíne, ktorí jej z učiteliek si zasa pozvali susedy nepotrebné starožitnosti da- alebo najbližších, čo ich prepravili, rovali. Z Kulpína, odkiaľ po- takže sa tu nakoniec nazbierala chádza Jasnina starká Anna pekná hŕstka. Majiteľka etno domu Madacká, dostala najmä s mamou a starkou, ale aj bývalé sedliacke sukne, a z Kysá- spolužiačky, pripravili sladké a slané ča riad, detský kočík, ale aj dobroty, pri ktorých si po obchôdzstarodávne obleky a sukne. ke domu a pomocných objektov Na exponáty, čo nedostala posedeli a príjemne podebatovali. Spomínate si aj vy na svoje býa chcela ich mať, vyčlenila valé učiteľky? Pozdravte sa im, keď vlastné prostriedky. V piatok 12. mája Anna Legíňová do etno ich stretnete, zavolajte im, navštívte domu zavolala okrem učiteliek aj ich... Obohatí to nielen ich, ale aj niektoré spolužiačky, takže nako- vás.

KONFIRMÁCIA V JÁNOŠÍKU. V nedeľu po Vstúpení 13. mája v slovenskom evanjelickom cirkevnom zbore v Jánošíku bolo slávnostnejšie než obvykle, keďže toho dňa potvrdením krstnej zmluvy, čiže konfirmáciou do radov dospelých členov cirkvi prijali nových členov. Na slávnosti bolo konfirmovaných 6 detí: Emil Urban, Slađana Privratská, Suzana Hučková, Vaňa Megová, Tamara Švihranová a Daniel Chrťan, ktorí pred rodičmi, starými a krstnými rodičmi, príbuznými a početnými veriacimi odpovedali na otázky a potvrdili svoje vedomosti o viere kresťanskej. Služby Božie, ako i konfirmačný obrad s primeranou kázňou vykonal domáci farár Slađan Daniel Srdić. vlh Foto: Z archívu jánošíckeho zboru • ĽUDIA A UDALOSTI •

EKOLOGICKÁ SÚČASNOSŤ SRBSKA (4)

V environmentálnej Bosne a Hercegovine Oto Filip

o väčšine prípadov v živote platí to známe: viac ľudí viac vie. Výnimkou nie je ani ekológia. Výmena skúseností s inými je potrebná už aj preto, že environmentálne problémy nepoznajú štátne ani iné hranice. Čo znamená, že sa do boja s nimi každý nutne zapája úmerne vlastným možnostiam a schopnostiam. Jedným z popredných hostí na nedávnom veľtrhu Eco Expo v Novom Belehrade bol i Dipl. Ing. Mirsad Jašarspahić, predseda Hospodárskej komory Federácie Bosny a Hercegoviny. Za prínos k riešeniu ekologických ťažkostí a zvlášť k zveľadeniu regionálnej spolupráce v oblasti ochrany životného prostredia usporiadatelia podujatia mu udelili uznanie Zelený Oskar. Svedectvo, že už roky k environmentalistike má naozaj blízko. Ako by ste na úvod ozrejmili spätosť ekológie a ekonómie? – V zložení Hospodárskej komory Federácie Bosny a Hercegoviny sú, samozrejme, spoločnosti, ktoré sa zaoberajú recykláciou, nakladaním s odpadmi a inými zložkami a aspektmi environmentalistiky. Na strane druhej, v prípade všetkých spoločností, ktoré sú v priemyselnom úseku, ktorý je najväčší, keďže sa považujeme za priemyselnú krajinu, nie je projekt, ktorý takým alebo onakým spôsobom nesúvisí s ekológiou. Práve preto sme s niektorými firmami účinkovali na vašom veľtrhu, ktorý je obsahovo špecializovaný a na ktorom sa stretávajú ľudia zaoberajúci sa rovnakými témami a problémami. Netreba zabúdať, že celý región je podpisovateľom rôznych dohôd a protokolov, týkajúcich sa napríklad energetického spoločenstva, ktoré tunajšie štáty musia rešpektovať a realizovať, ak chcú úspešne pokračovať v eurointegrácii. Čo sa v tom považuje za zvlášť podstatné? – V prvom rade ide o to, že každé hospodárske odvetvie má styčné body, ako aj vplyv na ekológiu. Preto je nevyhnutné prispôsobovať projekty politike udržateľného rozvoja: či už ide o bane, o termoelektrárne, • ĽUDIA A UDALOSTI •

o projekty energetickej účinnosti, o projekty zaoberajúce sa vodným hospodárstvom či zamorenými vodami, odpadovým hospodárstvom... Sú to projekty, ktoré sú veľmi dôležité pre hospodárstvo a nestoja málo. Práve z toho dôvodu je podstatné hľadať a trvať na príkladoch najlepšej praxe, tak u nás, ako aj v susedstve, a snažiť sa niektoré veci zbytočne nedupľovať. Ide o to, že by sme nemali vymýšľať teplú vodu. Musíme pôsobiť v synergii, pomáhať jedni druhým všade tam, kde sa to dá.

veľmi rýchlo mohli stať energeticky závislou krajinou. A všetci vieme, čo to znamená v takých štátoch, ako je Bosna a Hercegovina, alebo aj Srbsko, kde je klíma vrtošivá a počasie vie ísť z extrému do extrému. Veci komplikuje i to, že je v oboch štátoch dosť tzv. energeticky intenzívnych spoločností, čiže takých, ktoré sú veľkými spotrebiteľmi energie. Tie sú akýmsi jadrom iných priemyselných firiem, čo znamená, že je tu výrazná vzájomná závislosť, podmienenosť jedných druhými, či už v dobrom, alebo v zlom. Udržateľný rozvoj

Pri preberaní Zeleného Oskara Neraz mám dojem, že sa po celý čas štáty tohto regiónu snažia byť jeden druhému konkurentom, čo je podľa mňa hlúpe. Malo by ísť o spoločnú aktivitu a spoločný osoh, tak isto i o naplnenie možnosti, aby sme ako konzorciá vystupovali vo všetkých segmentoch trhu, nielen v tom ekologickom. Čo považujete za najväčšie environmentálne skúšky Bosny a Hercegoviny? – U nás sú najväčšou výzvou energetické projekty, pretože máme inštalované veľké termokapacity. Tie sa stávajú zastarané, takže je jasná potreba vystriedať ich technologickými zariadeniami uvedeného druhu, ktoré sú menšími znečisťovateľmi, no pritom produkujú viac energie. Ak to nedokážeme regulovať tým pravým spôsobom, hrozí, že by sme sa

a ekologická spätosť projektov v prijateľných rámcoch sú tými projektmi budúcnosti, na ktorých treba vytrvať. To však nezávisí len od štátu? – Veľmi dôležitým aspektom a segmentom východísk sú aj nižšie úrovne moci. Zaujímavé je aj to, že napriek celkovému zákonnému regulatívu, ktorý majú štáty v regióne, veľmi často nemôžete úspešne zdolať žiadny projekt, ak ten neuspokojuje lokálne spoločenstvo. Niet toho, ani takého nátlaku štátu alebo politiky, ktorý by lokálnu úroveň moci prinútil robiť čosi, čo sa jej prieči, je proti jej záujmom. Toho sú si vedomí i zahraniční investori. Chcem tým povedať, že sa veci musia hýbať, štartovať z bázy. Lokálne spoločenstvo je podľa mňa jediný ozajstný inštrument moci na týchto priestoroch. A ak ono nechce

dať zelenú nejakému projektu, tak bude ozaj ťažko realizovať ho. Veľa sa rozpráva aj o alternatívnych zdrojoch energie. Ktoré sú príznačné pre Bosnu a Hercegovinu? – My už teraz máme okolo štyridsať percent energie z obnoviteľných zdrojov. Je to viac než v mnohých európskych krajinách, ktoré na tento región tlačia, aby sa orientoval na uvedené zdroje. Za takéto percento môžeme prvoplánovo vďačiť veľkým hydroelektrárňam, ktoré boli vybudované v predošlom systéme. Veľmi je otázne, či by dnes niekto dokázal pretlačiť čosi také. Vďaka tým vodným potenciálom, ktoré, nazdávam sa, ešte stále nie sú naplno využité, sme v energetike tam, kde sme. Na porovnanie uvediem Rakúsko, ktoré 64 percent energie získava z potenciálov vodných. Všetko, čo možno z energetických zdrojov využiť, treba využiť. Vo Vojvodine je to napríklad biomasa a energia vetra. Aj v Bosne sú v jednej časti zaujímavé veterné parky, v časti inej hydropotenciály. U nás nie sú veľkým potenciálom solárne panely. Tak preto, že by nám nepriniesli veľa energie, ako aj preto, že nie sme oblasťou, kde by tieto boli veľmi účinné. Okrem toho treba mať na zreteli, že všetky výrobky pre ne prichádzajú z dovozu. Mohli by sme túto stručnú prechádzku ekologickými témami ukončiť otázkou recyklácie. Ako ste na tom? – U nás sú zákonným regulatívom registrovaní operátori, zaoberajúci sa nakladaním s odpadmi a ich jednotlivými druhmi. Recyklujeme všetko, čo by mohlo mať akú-takú ekonomickú hodnotu. Ide o zber železa, hliníka, plastov, všetkého, čo možno druhotne zužitkovať, využiť. V prístupe tomuto problému sa situácia v Bosne a Hercegovine veľmi podobá tej v Srbsku. Najpodstatnejšie je uvedomiť si, že odpad sa najlepšie a najosožnejšie dá odstrániť práve prostredníctvom recyklácie. Vlastne, existuje čosi ešte lepšie – neprodukovať odpad. No to sa v súčasnej dobe asi nedá.

21 /4804/ 26. 5. 2018

(V budúcom čísle: Tak to robia v Tuzle)

DETSKÝ KÚTIK

, -ročný účik , 6 ivnica ľ K id v Dá a, P ok tóbr ZŠ 15.

Ovocie či zelenina? Alebo náhodou pizza, o ktorej písal náš kamarát z Bieleho Blata? Leto sa blíži a čoskoro sa budeme osviežovať čerstvým ovocím a zeleninami. Čo vy máte najradšej? Danuška

Dávid Supek, druhák, ZŠ T. G. Masaryka, Jánošík

Pizza Pizza je dobrá, pizza je hladká, mám rád, keď si stará mama ku nej vážne sadká. Vonia izba, celý dom, všetci cítia, čo je v ňom. Cesto, syr a na to šunka, na vrchu je už korunka. Huby svieže, veľké, konkurujú náuke. Olivy sú na vrchu hladkajú aj po uchu. Domáca je najlepšia, lebo vonia jak duša. Vonia, vonia šírym svetom,

Lucia Stajićová, 5. 1, ZŠ Ľudovíta Štúra, Kysáč

ťahá hostí rýchlym tempom. Vladko Hromčík, siedmak, ZŠ Bratstva jednoty, Biele Blato

Deny Supek, štvrták, ZŠ T. G. Masaryka, Jánošík

Erik Týr, 6-ročný, ZŠ 15. októbra, Pivnica Ivana Ďurovková, 8. 1, ZŠ Ľudovíta Štúra, Kysáč

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

• DETSKÝ KÚTIK •

Poľnohospodárske PRÍLOHA PRE POĽNOHOSPODÁROV A DEDINU

rozhľady

AKTUÁLNE

Užitočné informácie z pravej ruky

Ročník XLVII 26. mája 2018 Číslo

9 /1963

Z PRODUKČNEJ BURZY

Menší tovarový aj finančný obrat Ľ. Sýkorová

a Produkčnej burze v Novom Sade v dňoch 14. – 18. mája 2018 bol zaznamenaný až o 77,29 % menší tovarový obrat ako v predchádzajúcom týždni. Aj finančný obrat bol nižší až o 50,98 %. Ceny zostali takmer rovnaké. Jedným z dôvodov slabého obratu sa uvádza aj poľnohospodársky veľtrh v Novom Sade, ktorý prebiehal v tomto období. Cena kukurice sa pohybovala od 17,50 do 17,90 din./kg bez DPH. Priemerná cena bola 17,82 din./kg (19,60 din./kg s DPH), čo bolo pri porovnaní s predchádzajúcim týždňom o 0,46 % viac. Kvalitná pšenice s viac ako 13 % bielkovín a viac ako 26 % gluténu sa predávala Ľubica Sýkorová po 18,40 din./kg bez DPH. Za menej kvalitnú pšenicu sa platilo 18,10 din./ V pondelok 21. mája 2018 sa zatvorili brány v poradí už 85. Medzinárodného poľnohospodárkg bez DPH. Jej priemerná cena bola skeho veľtrhu v Novom Sade. V tomto roku bola pozmenená koncepcia – veľtrh sa začal v trochu 18,37 din./kg (20,20 din./kg s DPH), netradičnom dni – v utorok, rodinný deň bol v piatok a zatvorenie v pondelok. No to nič nezmenilo na čo je o 0,36 % vyššia cena ako v skutočnosti, že opäť zoskupil veľký počet vystavovateľov a návštevníkov, ktorí potvrdili veľmi dobrú predchádzajúcom týždni. úroveň tohto populárneho podujatia. Veľtrh opäť priniesol pestré zloženie vystavujúcich spoločností, V uvedenom období sa najviac bohaté sprievodné podujatia a aj rôzne novinky. obchodovalo so sójou, ktorej cena sa pohybovala od 46,50 do 47,00 j v tomto roku sa verej- poľnohospodárstve, ktorého určené na tieto stimuly nevydin./kg bez DPH. Priemerná nosti predstavilo okolo sa zúčastnili zástupcovia mi- užívajú dostatočne. Z praxe cena bola 46,73 din./kg (51,40 1 500 vystavovateľov z nisterstva, poisťovní a poľno- vidieť, že tento typ stimulov din./kg s DPH). 30 krajín sveta a prezentované hospodárski výrobcovia. Všetci využívajú najmä veľké systémy Cena slnečnicových výboli výrobky a služby z oblasti účastníci poukázali na to, že a nie malé poľnohospodárske liskov s 33-percentným poľnohospodárstva zo 60 kra- percento poistených poľno- gazdovstvá. Najčastejšie sa obsahom bielkovín jín. Tohtoročnou partnerskou hospodárskych plôch v Srbsku poisťujú viacročné plantáže a znise, Jarný bola o 0,93 % nižšia; je malé − len okolo 10 %, čo je oveľa menej zvieratá. krajinou bolo Francúzsko. festival vín, predávali sa po Ministerstvo poľnohospodár- výrazne menej ako v Európe a V tomto roku medzi veľmi Aukcia najkva21,20 din./kg stva, vodného hospodárstva a že musia nájsť spoločne najlepší dobre navštívené panely, se- litnejších kusov bez DPH. ○ lesníctva Srbska aj počas toh- model, ktorý by túto situáciu mináre a podujatia určite patrili hovädzieho dobyttoročného veľtrhu pripravilo zmenil. Z rozpočtu ministerstva tieto: Medzinárodné podnikateľ- ka, Deň dobytkárov či viacero stretnutí a workshopov, poľnohospodárstva je 75 % ské stretnutia AgroB2B@NSFair, Deň pestovateľov obilnín. na ktorých si vzájomne vymenili finančných prostriedkov urče- Skúsenosti a výzvy vo výrobe a Na svoje si mohol prísť kažnajnovšie poznatky a skúse- ných na dotácie a stimuly pre predaji ekologických výrobkov a dý, či už ten, ktorý chcel získať nosti poľnohospodárski vý- poľnohospodárstvo. Medzi ne výrobkov s označením zemepis- nové, užitočné informácie a robcovia a odborníci z rôznych patria aj subvencie na poistenie, ného pôvodu, Návrat mladých vedomosti, ale aj tí, ktorí si chcú oblastí agráru a príbuzných ktoré predstavujú 40 až 45 % z na vidiek, IPARD – skúsenosti obnoviť svoj strojový park, či odborov. Veľký záujem bol o celkovej sumy poistenia. Ešte a možnosti, Digitalizácia v poľ- osviežiť krv vo svojich chovoch. panel venovaný poisťovaniu v stále sa finančné prostriedky nohospodárstve, Ženy v agrobi- Bolo si z čoho vybrať. ○

Z obsahu Poplazy odstraňujeme odrezaním

Doba sa zmenila Str. 2

Jablone ohrozuje aj vlnačka krvavá Str. 3

Str. 6

POĽNOHOSPODÁRSKE ROZHĽADY | HLAS ĽUDU

OŠETRENIE JAHODOVISKA PO ZBERE

Poplazy odstraňujeme odrezaním

Ľubica Sýkorová

Po zbere plodov v rastlinách prebiehajú procesy, pri ktorých sa diferencujú kvetné orgány a vytvárajú sa predpoklady pre úrodu v budúcom roku. Po zbere jahôd záhony okopeme, pričom pôdu nakypríme, prevzdušníme a zároveň odburiníme.

retože plody sa nezberajú naraz, pôda býva po zbere utlačená a v závislosti od počasia chýba aj vlaha. Počas kvitnutia, dozrievania a zberu plodov sa na rastlinách vytvárajú poplazy, ktoré porasty zahusťujú. Okrem toho, najmä na starších výsadbách, sa na listoch rozširujú niektoré choroby (škvrnitosť listov). Potrebné je odstrániť nastielací materiál (ak sme nastielali), pôdu skypriť, odstrániť z porastu buriny, prihnojiť a podľa potreby porasty zavlažovať. Doplnková závlaha

po zbere má vplyv na úrodu v budúcom roku, lebo podporuje vývoj koreňov a listovej plochy. Najmä po skosení listov po zbere je závlaha nevyhnutná pre tvorbu novej listovej plochy. Ak je listová plocha poškodená najmä škvrnitosťou, listy opatrne pokosíme, aby sme nepoškodili srdiečka a z porastu ich vyhrabeme a odstránime. Dôležité je, aby ešte do príchodu mrazov narástla bohatá listová plocha a prebehla diferenciácia kvetných orgánov. Kosenie listov sa odporúča len pri

raz rodiacich jahodách. Počas kvitnutia a dozrievania plodov jahody spotrebujú značné množstvo živín, preto sa odporúča porast prihnojiť dusíkatým hnojivom. Zároveň odstránime nožom alebo nožnicami poplazy, ktoré porast zahusťujú. Poplazy vyrastajúce v smere riadkov ponechávame. Týmto spôsobom sa postupne vytvoria súvislé prerastené pásy, čím sa v budúcom roku zvýši úroda. Dbáme však na to, aby pásy neboli príliš prehustené, a preto aj v riadkoch odstraňujeme časť

VÝŽIVA RASTLÍN

Prečo jablká horknú?

Ľ. Sýkorová

Počas skladovania sa často na jablkách začnú tvoriť hnedé škvrny, ktoré jablku dodávajú horkú chuť. Ide o fyziologickú poruchu pri raste plodov, ktorá sa začne prejavovať počas prvých dvoch – troch mesiacoch pri uskladňovaní. Rozšírená je prakticky na celom svete – všade tam, kde sa jablone pestujú. Pehovitosť sa nesmie zamieňať s chrastavitosťou spôsobenou nedostatkom boru.

orké škvrny zapríčiňuje porucha vo výžive jabloní. Počas uskladnenia sa na šupke plodov začnú vytvárať tmavozelené až hnedé niekoľko milimetrov veľké, trošku vpadnuté škvrny. Sú to zaschnuté zhnednuté skupiny odumretých buniek vodivého pletiva, nachádzajúce sa väčšinou pod šupkou, ale môžu zasahovať aj hlbšie do dužiny. Pletivo dužiny zasýcha a odumiera v dôsledku vysokého výparu vody a nedostatočného zásobovania jabloní vodou pri vysokých letných teplotách v období dozrievania. Tieto škvrny majú horkú chuť. Najčastejšie sú viazané s nedo-

statkom vápnika (Ca) v plodoch. Typickým následkom nedostatku vápnika je porušenie rastlinného pletiva (ako sú horké škvrny na jablkách, alebo hnitie vrchov plodov na rajčinách, paprike, uhorkách a pod.). Faktory, ktoré ovplyvňujú nedostatok vápnika v rastlinách, sú napr. vymývanie vápnika z pôdy pri silných dažďoch, ako následok vysokej úrody, prehnané hnojenie dusíkom. Medzi najcitlivejšie odrody patrí Jonathan, Jonagold, Greni Smit, Mac Intosh, Mucu, Gloster, Red Delicious. Podľa výskumov vápnik je dôležitým elementom v listoch, stonkách, steblách

a v plodoch. Ak vo vrcholových listoch dôjde k nedostatku vápnika, v plodoch môže dôjsť k určitému rozkladu a k vráteniu sa vápnika z plodov naspäť do listov. Magnézium (horčík, Mg) a ešte niektoré prvky môžu nahradiť vápnik pri viazaní pektínov v plode. Z tohto dôvodu sa pravidelne musia robiť postreky cez list od začiatku opadávania kvetných lístkov až do zberu, aby listy boli nepretržite zásobené vápnikom. Prijímanie vápnika býva znemožnené prijímaním draslíka (K) a horčíka. Zvýšenie obsahu draslíka v pôde znižuje obsah vápnika v listoch a najmä v plodoch, a naopak,

poplazov podľa potreby. Ako sme už spomenuli, nikdy ich od rastlín neodtŕhame, aby sa nepoškodili koreňové kŕčky a korienky, ale odstraňujeme ich odrezávaním nožom, nožnicami alebo odsekávame ostrou motykou. Názory na obdobie odstraňovania poplazov sú rôzne. Zo skúseností pestovateľov najpraktickejšie je odstraňovať ich jednorazovo, a to dva až tri týždne po zbere. Jednotlivé odrody sa však vyznačujú rôznou intenzitou tvorby poplazov, a preto zvyčajne nestačí odstrániť ich jednorazovo, ale túto činnosť treba robiť priebežne niekoľkokrát počas pestovateľskej sezóny. V niektorých prípadoch poplazy alebo ich časť ponechávame na dopestovanie mladých sadeníc na novú výsadbu. Musíme však dodržať určité zásady. Sadenice odoberáme len z mladých 1- − 2-ročných porastov, a len z tých rastlín, ktoré sú zdravé a prinášajú bohatú úrodu plodov. Tieto rastliny si vopred v priebehu vegetácie označíme. Pri narastaní koreňového kŕčka sa rastlina akoby nadvihovala z pôdy. Preto v pozberovom období, keď sa intenzívne obnovujú korienky práve v najvrchnejších častiach koreňového kŕčika, odporúča sa pôdu pri každej okopávke čiastočne prihŕňať k rastlinám. ○ vyšší obsah vápnika môže znížiť absorpciu horčíka a draslíka, čo sa stáva v alkalických (zásaditých) pôdach. Preto takéto pôdy nie sú vhodné na pestovanie jabloní. Čím je vyšší obsah draslíka alebo horčíka, menej je vápnika a viac sa zjavujú symptόmy horkých škvŕn. V praxi by sa mal oveľa častejšie robiť rozbor pôdy a na základe potrieb jabloní dodávať alebo vynechať niektoré prvky v základných hnojivách. Toto sa špeciálne vzťahuje na obsah dusíka, draslíka a horčíka, ktoré vplývajú na prijímanie vápnika a vytváranie horkých škvŕn. Rovnako je tomu aj pri postrekoch na list, ktoré sa majú robiť len na základe stanovenia obsahu jednotlivých prvkov v listoch a plodoch. Najúčinnejšia ochrana pred vznikom horkých škvŕn je kombinácia aplikácie vápnika do pôdy a postrekov na list a plody a menších dávok horčíka a draslíka. Pod aplikáciou vápnika cez list a plody rozumieme skoré a pravidelné postrekovanie vápnikom počas vegetácie. ○

21 /4804/ 26. 5. 2018 – Známe je, že družstvá neoprávnene dlho boli považované za pozostatky starej sústavy. V roku 2012 nás vrátili do systému agrárnej politiky, družstvá následne boli zaradené do sústavy podnetov, svetlo sveta potom uzrel nový Zákon o družstvách, v je dosť. Vlani na tieto účely bolo roku 2017 prišli špecifické opatvyčlenených okolo 200 miliónov renia, ako je spomínaných 200 dinárov. Prostriedky získalo 22 miliónov dinárov, podporuje nás družstiev. Peniaze boli predoaj Pokrajinský sekretariát pre všetkým určené piatim obvodom poľnohospodárstvo, odštartovala na juhu Srbska, kde bola najťažšia družstevná revízia ako jedna z situácia. Tam sa odviedla polovica dôležitých funkcií, ktoré máme. prostriedkov, kým sa druhá poloNie sme spokojní, keď ide o zápis vica stanovila iným. Chcel by som družstevného majetku do príslušvyzdvihnúť, že odvádzame dobrú ných kníh, čo sa nie vždy stretáva s porozumením. Ako by ste zhodnotili úlohu médií a lokálnych samospráv v revitalizácii družstevníctva? – Ich činnosť je vždy vítaná, zvlášť keď ide o prezentovanie príkladov dobrej praxe. Všimli sme si, že aj keď sme robili veľa, a to sa nedostalo do verejnosti, akoby to ani nebolo urobené. Naši ľudia, keď sa ohľadne niečoho majú rozhodnúť, sú už raz takí, že radšej budú sledovať, ako sa to susedovi darí. Ak mu to vyjde, Predseda DZS Nikola tak sa aj oni vydajú tou cestou. Mihailović Aj tu médiá môžu prispieť, aby sa prácu, dôkazom čoho je aj fakt, že správne opatrenia podnecovali. vláda vyčlenila štyrikrát viac peňazí Keď ide o lokálne samosprávy, na nás ako vlani. Všetci sme dobre situácia je veľmi pestrá. Našťastie, robili, následkom čoho je, že je na stúpa počet obcí, ktoré rozumejú tento rok určených 825 miliónov tomu, o čo ide a nemrhajú čas na rozvoj družstevníctva. Tým som vyčkávajúc, či pribudnú akési príjemne prekvapený. továrne, ale sa angažujú aj Možno to vyjadriť aj niev oblasti družstevníctva. ktorými štatistickými údajmi? Lebo ono znamená aj za– To, čo sme si my v Družmestnávanie. Je čoraz väčší stevnom zväze Srbska všimli, počet lokálnych samospráv, je, že je na celom území štátu ktoré pomáhajú družstvám v tomto roku založené päťkrát dostať potrebné povolenia, viac družstiev než v celom zabezpečiť im akú-takú introjročnom období za nami. Na fraštruktúru. Uzavriem tým, juhu Srbska dokonca desaťkrát že sa spoločne dá dosiahnuť viac. Na deň, keď sa začal poľveľa. nohospodársky veľtrh – je to Na záver ako sa pozeráte 15. máj – môžem kvitovať, že na perspektívy družstevnícje založených 47 nových druž- Z nedávneho podpísania Dohody tva, menovite na možnosť stiev, čo znamená, že sa každý o spolupráci medzi odborným časopisom udržateľnosti družstiev v mesiac zakladá približne desať Poljoprivrednik a Družstevným zväzom budúcnosti? družstiev. Nenaháňame sa za Srbska – Je jasné, že existujúce číslicami, no dobre je, ak z kvantity to ľahko dá porovnať s tým, čo je v družstvá budú pôsobiť ďalej a že vzíde i kvalita: ak družstvá budú programe ako hodnota investície im stimuly prídu vhod odstrániť mať dobré, udržateľné programy, uvedené. Zatiaľ nemáme problémy niektoré tzv. úzke hrdlá v podnitak nás očakáva ešte lepší rok. tohto druhu. Skôr sú tu javy druhu kaní. V prípade družstiev nových Čo ako družstevný zväz upred- JPP – jedna pani povedala, čo je je jasné, že je každý začiatok ťažký. nostňujete? motivované azda tým, že sa u nás Sú dobré programy a predpoklady – Našou základnou ideou alebo neznáša ľahko úspech iných. Pod- na úspech, no súbežne aj niektoré smerovkou sú tri základné zložky: statné je, že sa dnes azda nič nedá zátarasy, komplikujúce činnosť. No vedomosti, družstvá samotné a skryť, prehliadnuť či zabudnúť. som presvedčený, že spoločnými dobytkárstvo. Na prvom mieste sú Postoj k družstvám sa akosi silami všetky tieto problémy mônám družstvá, ktoré si zakladajú zmenil na nepoznanie? žeme úspešne zdolať. ○

SLOVO DALO SLOVO: NIKOLA MIHAILOVIĆ, PREDSEDA DRUŠTEVNÉHO ZVÄZU SRBSKA

Doba sa zmenila Oto Filip

omerne málo sú známe údaje Spojených národov a Medzinárodného družstevného zväzu, že vo svete pôsobí až 2,6 milióna družstiev, zoskupujúcich vyše miliardy jednotlivých členov. Uvedené družstvá zamestnávajú 250 miliónov ľudí, vytvárajúc 2,2 bilióna dolárov príjmov ročne. V Holandsku sa až 83 % príjmov z poľnohospodárstva realizuje prostredníctvom družstiev, vo Francúzsku približne 50 %. Vo vyše 160 000 družstiev v Európskej únii je 123 milióna ich jednotlivých členov, v USA, kde je družstiev 30 000, počet jednotlivých členov je 130 miliónov. Vo svete družstvá alebo kooperatívy podnikajú v takmer všetkých hospodárskych oblastiach: poľnohospodárstve, maloobchode, bankovníctve, oblasti poistenia, zdravotníctve, stavebníctve. Keď ide o Srbsko, stav družstevníctva je dnes lepší než bol včera a treba predpokladať, že zajtra bude lepší ako je dnes. V štáte existuje 1 630 družstiev, zamestnávajúcich okolo 5 000 pracovníkov, kým je počet jednotlivých členov približne 35 000 osôb. Kde je vlastne naše družstevníctvo dnes? – bola prvá otázka určená predsedovi Družstevného zväzu Srbska Nikolovi Mihailovićovi. – Keď ide o organizáciu, v čele ktorej som, môžem povedať, že sme skôr rôzne opatrenia hlavne navrhovali a ich ignorovanie kritizovali. Časy sa zmenili v tom zmysle, že ich aj teraz navrhujeme, no prichystaní sme vyjadriť slová uznania za ich realizáciu. Povedal by som, že sme sa konečne všetci zoskupili okolo jednej, podstatnej idey menom zveľadenie družstevníctva. My sme sa ako Družstevné zväzy Srbska a Vojvodiny aj predtým angažovali na tom, no boli sme ako jednotlivci dosť slabí, takže sa náš hlas nepočul dostatočne ďaleko. Teraz sme, začnúc nami družstevníkmi, lokálnymi samosprávami, cez Srbskú akadémiu vied a umení po samotný vrchol štátu, podnikli viaceré výrazné kroky vpred. Mediálny obraz družstevníctva sa mení. Keď však ide o peniaze, tých nikdy nie

na dobytkárskej výrobe. Tie, ktoré sa venovali hovädziemu dobytku a ovčiarsku, boli trochu v popredí v porovnaní s inými. Podstatný je však poznatok, že štát, ktorý vie rozvíjať dobytkársku výrobu, je na najlepšej ceste riešiť väčšinu problémov v poľnohospodárstve. Preto sme na to apelovali, družstvám pomáhali, trvali na dobrých programoch. Veľa dobrých príkladov existuje od severu po juh Srbska. Nie je tajomstvom, že v oblasti dobytkárstva družstvo v Karavukove má skvelý program, na základe ktorého získali prostriedky. Na juhu Srbska sa úspešne zoskupili včelári, nemožno prehliadnuť ani liečivé rastliny v Gadžinom Hane. Osobne som sa síce nazdával, že z najnovších družstiev budú všetky úspešné, no z Európy nám odkazujú, že ak sa to podarí jednej tretine, tak to treba chápať ako úspech, brať ako ukážku dobrej roboty. Budeme, samozrejme, bojovať za to, aby všetky nové družstvá úspešne obstáli na trhu, no nepôjde to ľahko. V prípade podpory ide o rozpočtové prostriedky. Budú sa tie dať kontrolovať? – Je to veľmi dôležité, lebo nejde o malé prostriedky. Jasné je, že štát prostredníctvom vlastnej infraštruktúry bude kontrolovať spôsob ich trovenia. Jedným segmentom toho bude aj družstevná revízia. Družstvá doteraz hlavne investovali do vybavení, takže sa

III

POĽNOHOSPODÁRSKE ROZHĽADY | HLAS ĽUDU

OCHRANA RASTLÍN

Siatice – významní škodcovia poľných plodín a zeleniny Ing. Ján Tancik, PhD. Siatice (srb. podgrizajuće sovice) patria medzi motýle (Lepidoptera), konkrétne do čeľade morovité (Noctuidae). Sú to stredne veľké motýle s charakteristickou kresbou na predných krídlach, pozostávajúcou zvyčajne z troch škvŕn a priečnych pásikov.

(foto: Ľ. S.)

úsenice sú vážnymi škodcami v poľnohospodárstve. Mladé poškodzujú listy. Staršie húsenice siatic sa počas dňa nachádzajú v pôde a v noci poškodzujú stonky rastlín nad a pod povrchom pôdy, prípadne môžu poškodzovať aj spodné listy. Siatic je viacero druhov, sú to komplexní škodcovia. Medzi najvýznamnejšie druhy u nás patria: siatica oziminová (Agrotis segetum), siatica výkričníková (Agrotis exclamationis), siatica ypsilonová (Agrotis ipsilon) a siatica panónska (Euxoa temera). SIATICA OZIMINOVÁ Siatica ozimonová (srb. ozima sovica) je hospodársky najvýznamnejší druh u nás. Rozpätie krídel motýľa je 35 – 45 mm. Prezimujúcim štádiom je dospelá húsenice 10 – 50 mm pod povrchom pôdy. Kuklenie prebieha v apríli. Dospelé jedince najintenzívnejšie lietajú koncom mája a začiatkom júna. Samičky kladú vajíčka jednotlivo alebo v malých skupinách na spodnú stranu listov rôznych rastlín (vrátane burín). Z vajíčok sa o 5 až 15 dní liahnu húsenice, ktoré spočiatku žijú na nadzemných

častiach rastlín. Staršie húsenice sa cez deň sa ukrývajú v pôde. Vývoj húseníc je pomalý, trvá skoro dva mesiace, a tým je dlhá aj doba škodlivosti. Húsenice

Feromónový lapač sa vyskytujú v pôde od začiatku júna do polovice júla. Húsenice druhej generácie začínajú škodiť

od druhej polovice augusta. Na premnoženie priaznivo vplýva teplé a suché počasie na jar a v lete a tiež dlhá, teplá a mierne vlhká jeseň. Rozmnožovaniu vyhovujú zaburinené porasty a strniská. Siatica oziminová je polyfág, ktorý sa živí na viac ako 150 druhoch rastlín. Škodí na mladých porastoch obilnín, kukurice, cukrovej repy, zemiakov, slnečnice, tabaku, repky a rôznej zelenine. Mladé húsenice vyžierajú na spodnej strane listov okienka, neskôr vyhrýzajú Larva siatice do listov otvory a po prvom zvliekaní obžierajú listy od okraja. Posledné vývojové štádiá húseníc spôsobujú najvýznamnejšie poškodenia. Obžierajú podzemné časti rastlín, čo môže spôsobovať až ich odumieranie a zníženie počtu rastlín na jednotku plochy. Niekedy zapríčinia výpadok takmer celého porastu. Húsenice sú

veľmi žravé, jedna môže zničiť za jeden deň 10 až 15 mladých rastlín cukrovej repy. Hospodársky významnejšia je prvá generácia siatic. Húsenice škodia v druhej a tretej dekáde júna a v prvej dekáde júla. Viac sú ohrozené hlavne neskoré výsevy a zaburinené polia. Húsenice druhej generácie škodia hlavne na repke a osivovej cukrovej repe. SIATICA YPSILONOVÁ Siatica ypsilonová (srb. sovica ipsilon) patrí medzi významné druhy siatic u nás, ale aj v ostatných častiach Európy. Najviac sa vyskytuje na lokalitách s vysokou podzemnou vodou. Prezimuje v štádiu dospelej húsenice a kukly. Na Slovensku v priebehu roka sa vyvinú dve generácie. Na jar veľké množstvo motýľov doletuje z Mediteránu do strednej Európy. Migrácie motýľov sú závislé od poveternostných podmienok. Motýle sa vyskytujú počas celej vegetácie od marca do novembra, ale hlavné rojenie je v máji, júni a auguste – septembri. Samičky kladú vajíčka najmä na vlhké a nižšie položené terény a zaburinené porasty. Siatica ypsilonová je hygrofilný druh. Na masové rozmnožovanie tohto druhu priaznivo vplýva teplé počasie počas roka, skorá teplá jar a dlhá teplá jeseň s rovnomerne rozloženými zrážkami počas vegetácie. Vyskytuje sa najmä na miestach so zvýšenou vlhkosťou a na zavlažovaných terénoch. Húsenice siatice ypsilonovej sú veľmi polyfágne, napádajú veľký počet kultúrnych a divo rastúcich rastlín. Škodia najmä na kukurici, cukrovej repe, tabaku, lucerne, kapuste, rajčinách a iných okopaninách. Najvýznamnejšie škody

21 /4804/ 26. 5. 2018

26. 5. – 1. 6. 2018

POČASIE

zapríčiňujú húsenice prvej generácie, ktoré sa u nás vyskytujú od polovice mája do konca júna. Mladé a stredné štádiá húseníc sa živia na listoch, kým staršie štádiá požierajú podzemné časti, čo zapríčiňuje úhyn rastlín a zníženie počtu rastlín na jednotku plochy, podobne ako Rastlina kukurice poškodená larvou siatice húsenice siatice oziminovej. Najväčšie škody zaprí- mladej larvy vo vajíčkovom obale čiňuje na porastoch z neskorších (nevyliahnutej úplne formovatermínov sejby a na porastoch nej larvy). Húsenice sa liahnu v menej vyvinutých. Aj na terénoch, polovici marca a ich vývoj trvá ktoré sa nachádzajú vedľa riek do konca mája. V tomto obdoa ak boli zaplavené na jar a najmä bí sú larvy škodlivé, a preto sa v srbčine táto siatica volá siatica ak sú zaburinené. jarná. Až do konca júla húsenice sú v diapauze a kuklia sa koncom SIATICA VÝKRIČNÍKOVÁ Siatica výkričníková (srb. júla. Motýle lietajú v auguste – usklična sovica) patrí medzi často septembri. Samičky kladú vajíčka sa vyskytujúce druhy siatic v cena lucernu a zaburinené polia. Siatica panónska je xerofilný lej strednej Európe. Bionómia a škodlivosť tohto druhu je podobná ako pri siatici oziminovej. Húsenice sú polyfágne, živia sa na 75 druhoch rastlín. Poškodzujú pšenicu, kukuricu, cukrovú repu, tabak, slnečnicu a rôzne druhy zeleniny, tiež vinič. Prvá generácia škodí v júni a prvej polovici júla na okopaninách, kým druhá Motýľ siatice oziminovej generácia škodí od polovice augusta na rôznych plodinách zo strniskovej sejby druh, na vytvorenie gradácie (premnoženia) je potrebných a na ozimnej pšenici. niekoľko rokov za sebou výrazne teplých a suchých. Najviac vplýva SIATICA PANÓNSKA Siatica panónska (srb. pro- počasie na jar, v apríli a máji. Pri letnja sovica) – Euxoa temera premnožení bolo zaznamenaných je rozšírená v strednej a južnej aj niekoľko stovák húseníc na Európe. Považuje sa za jednu štvorcový meter. Tento druh je široký polyfág, z najvýznamnejších siatic v týchto regiónoch. Občas sa masovo no najväčšie škody zapríčiňuje premnoží a vtedy zapríčiňuje veľ- na okopaninách: cukrová repa, ké škody. Posledné premnoženie slnečnica, kukurica, mak, fazuľa, v juhovýchodnej Európe bolo zemiaky a zelenina. Hlavné škody zapríčiňujú larvy od polovice v rokoch 1946 – 1950. Počas roka vyvinie len jednu apríla do konca mája. Rastliny generáciu a prezimuje v štádiu poškodzuje rovnakým spôsobom

ako siatica oziminová. OCHRANA PROTI SIATICIAM Medzi agrotechnické opatrenia, ktoré majú veľký vplyv na zníženie škôd, patrí: skorá sejba, ničenie burín, zavlažovanie a obrábanie pôdy. Dobre vykonaná agrotechnika umožňuje rýchle a rovnomerné vzchádzanie a rýchly rast mladých rastlín a tým aj rýchle prekonávanie kritického obdobia. Porasty zo skorých výsevov sú na jar poškodzované menej a aj lepšie znášajú poškodenia. Zaburinené polia lákajú samičky na kladenie vajíčok. Na zaburinených poliach sa siatice vyskytujú aj 7-krát viac ako na nezaburinených. Dôležité agrotechnické opatrenie je orba strniska v auguste, v čase kladenia vajíčok a liahnutia húseníc, ktorá môže znížiť populáciu až o 90 %. Zavlažovanie okopanín v čase kladenia vajíčok a na začiatku liahnutia lariev má tiež veľký vplyv na redukciu populácie siatic. Chemická ochrana sa vykonáva proti mladým larvám, kým sa ešte nachádzajú na nadzemných častiach rastlín. Signalizácia pre ošetrenie sa robí na základe náletu motýľov do svetelných alebo feromónových lapačov, tiež sledovaním výskytu vajíčok na listoch rastlín. Výskyt vajíčok zisťujeme 7 až 10 dní po zistení náletu prvých motýľov, kontrolovaním listov pestovaných rastlín a burín v poraste idúc uhlopriečkou porastu. Aplikácia sa odporúča 5 – 7 dní po zistení vajíčok na listoch pri teplom a suchom počasí. Ak v spomínanom období vládne chladné a vlhké počasie, k ško-

dám nemusí dôjsť, lebo vajíčka neznášajú vlhko a hynú. Preto sa odporúča v ďalších 7 – 10 dňoch sledovať výskyt lariev 1. a 2. instaru. Ich výskyt zisťujeme sklepávaním z listov pestovanej plodiny a burín na biely papier. Prítomnosť mladých lariev môžeme zistiť aj na základe drobných požerkov na rastlinách (skeletovanie alebo okienkovanie). Kontrolujeme 5 rastlín na 20 náhodných miestach. Keď zistíme výskyt húseníc nad prahom škodlivosti, treba vykonať postrek. Ošetrenie by malo byť vykonané v čase maximálneho liahnutia lariev z vajíčok, pri výskyte lariev prvých dvoch instarov.

Motýle siatice oziminovej chytené vo feromónovom lapači Proti larvám 3. instaru ochranu treba robiť v nočných hodinách, lebo sú húsenice fotofónne, a preto počas dňa sú zalezené v pôde. Húsenice posledných instarov sú najškodlivejšie a celú dobu sa zdržujú v pôde, takže ochrana proti nim je neúčinná. ○ Foto: J. Tancik

sobota

nedeľa

pondelok

utorok

streda

štvrtok

piatok

28˚ | 17˚

23˚ | 15˚

24˚| 12˚

22˚ | 13˚

24˚ | 10˚

25˚ | 11˚

25˚ | 12˚

POĽNOHOSPODÁRSKE ROZHĽADY | HLAS ĽUDU

OVOCINÁRSTVO

Jablone ohrozuje aj vlnačka krvavá Ľubica Sýkorová

Škodlivosť vošiek zvyšuje aj skutočnosť, že sa dokážu v krátkom čase mimoriadne rýchlo premnožiť. Okrem cicania rastlinných štiav škodia aj prenášaním rôznych vírusových chorôb. Všetky druhy vošiek prezimujú vo forme vajíčok na jednotlivých druhoch ovocných drevín. Niektoré druhy začiatkom leta preletujú (migrujú) na letné hostiteľské rastliny, z ktorých sa na jeseň vracajú späť na ovocné dreviny a nakladú prezimujúce vajíčka. Iné druhy zostávajú počas celej vegetácie na ovocných drevinách.

ošky sú najznámejšími a jú zimné úkryty od konca apríla. alebo na koreňových kŕčkoch kmenajrozšírenejšími škodcami Prvé kolónie škodcu s typickými ňov stromov, kde chránené pôdou ovocných drevín. Ich škodli- vatovitými výlučkami môžeme na znesú aj silnejšie mrazy (až do -27 vosť spočíva predovšetkým v tom, jabloniach pozorovať už v druhej °C). Počas prvých teplých aprílových dní opúšťajú larvy zimné úkryže rastlinné šťavy cicajú v takom polovici mája. Vlnačka krvavá pochádza z Ame- ty a prechádzajú do korún stromov. množstve, že ich nestačia zužitkovať. Preto lepkavými kvapkami riky, odkiaľ sa rozšírila do celého Množia sa bez oplodnenia a pri priaznivých podmienkach štiav, ktoré prešli ich vytvoria za rok aj 10 – 12 tráviacim traktom (tzv. generácií. Populačná medovica), znečisťujú hustota vlnačky krvavej nižšie položené listy, kolíše v priebehu sezóny na ktorých sa neskôr s maximom v máji až júni. rozrastajú čerňovky. Neskôr dochádza k poOkrem listových klesu až do septembra, vošiek nebezpečným keď dochádza takmer škodcom jabloní je aj k jej vymiznutiu, preto vlnačka krvavá Eriosa môžu pestovatelia soma lanigerum (srb. domnievať, že sa strom krvava vaš). Poznáme uzdravil. Na jeseň sa však ju aj pod nesprávnym početnosť vlnačky krvanázvom voška krvavá. Nepatrí však medzi Lienka patrí medzi účinných prirodzených nepriate- vej môže opäť zvýšiť. Počas vegetácie obylistové vošky cicajúce ľov vlnačky krvavej (foto:aesgsf.free.fr) čajne koncom júna sa obrastlinné šťavy z listov napadnutých rastlín, ale medzi sveta. Do Európy sa dostala za- javujú aj okrídlené samičky, ktoré vlnačky, ktoré cicajú na kôre mla- čiatkom minulého storočia a udo- sa rozptyľujú na okolité stromy. dých výhonkov, starších konárov a mácnila sa aj u nás. Pomenovanie Kolónie vlnačiek sú pokryté hustou vyznačujú sa vylučovaním vosko- má podľa toho, že po rozmliaždení vrstvou voskových vlákien. vyteká z nej červenkastá tekutina vých vlákien. Vlnačka sa nachádza všade tam, podobná krvi. Vlnačka je obale- OCHRANA Vlnačka krvavá väčšinou nebýva kde sa pestujú jablone. Vyberá ná bielymi vatovitými voskovými si bujnejšie porasty v nižších a výlučkami, preto získala aj toto problémom v ovocných sadoch s vlhkejších oblastiach. Okrem jab- pomenovanie. Pri cicaní dráždia pravidelnou výživou a ochranou. loní napáda aj niektoré okrasné toxíny slinných žliaz pletivá mla- Prednostne poškodzuje oslaberastliny – rodu skalník (Cotone- dých výhonkov jabloní, v dôsledku né stromy. V rámci biologickej aster), hlohyňa (Pyracantha), hloh čoho sa vytvárajú nádorovité rany. ochrany sa v Európe nasadzoval (Crataegus) a jarabina (Sorbus), Okrem mladých konárov poško- jej prirodzený nepriateľ – voškár vlnačkový (Aphelinus mali), ktorý výnimočne môže napadnúť aj dzuje aj pne a korene. Prezimuje ako larva v štrbinách pochádza z oblasti jej prirodzenéhrušky. Prezimuje v štádiu lariev v puklinách kôry alebo na koreňo- kôry; len v teplejších oblastiach ho výskytu. Je to teplomilný druh vom krčku stromov. Larvy opúšťa- prezimujú aj samičky na koreňoch citlivý na silnejšie mrazy, preto sa

v strednej Európe veľmi neuplatnil a neudomácnil. Ochranu proti tomuto nebezpečnému škodcovi je potrebné začať robiť už skoro na jar a pokračovať s ňou počas celej vegetácie. Kolónie treba likvidovať buď mechanicky rozmliaždením alebo odrezávaním napadnutých výhonkov. Pri slabšom výskyte je možné nanášanie chemického prípravku pomocou štetca, pri silnejších je potrebné postrekovať, doslova okúpať celý strom. K chemickej ochrane pristupujeme vtedy, keď sa vlnačka vyskytne v početnosti väčšej od prahu škodlivosti, čo je asi 5 až 8 % napadnutých výhonkov. V mladých ovocných sadoch tento prah môže byť aj nižší. Na ničenie sa môže použiť niektorý insekticíd, s výberom ktorého nám poradia v poľnohospodárskych lekárňach. Do postrekovej kvapaliny sa odporúča pridať zmáčadlo, pomocou ktorého prípravok lepšie priľne k voskovým povlakom chrániacim vošky. Prevencia pred napadnutím vlnačkou spočíva najmä v dostatočnej výžive jabloní. Dôraz sa kladie na dostatok obsahu draslíka, ktorý má rozhodujúci vplyv na dobrú odolnosť hostiteľských rastlín proti vlnačke krvavej. Napadnuté konáre a vetvičky je potrebné odstrániť a spáliť. V pravidelne ošetrovaných sadoch nie je vlnačka problémovým škodcom. Prirodzeným predátorom vlnačky krvavej je ucholak obyčajný či lienka sedembodková. 

PRIPOMÍNAME

čerstvý vzduch počas najteplejších mesiacov roka. Opatrnosť vyžaduje letnenie dracén a difenbachií, ktoré citlivo reagujú na zníženie teploty v nočných hodinách aj počas leta a takisto na silné slnečné lúče. Subtropické druhy vyžadujú cez leto dostatok svetla a čerstvého vzduchu. Teplé slnečné miesto je vhodné pre kaktusy, palmu datľovú, oleander, fikus, agávu. V polotieni stromov sa dobre darí napríklad azalkám, fuksii. Aby korene rastlín tak rýchlo nepresychali, zapúšťame črepníky do zeme a prikryjeme ich tenkou vrstvou rašeliny, ktorá zadrží vlahu. 

Pobyt vonku nevyhovuje všetkým izbovým rastlinám Ľ. Sýkorová

obyt vonku počas leta predstavuje pre mnohé izbové rastliny rýchle zotavenie z uzatvorených, málo svetlých priestorov, navyše s pretrvávajúcou nižšou vzdušnou vlhkosťou. Rastliny vonku pomerne rýchlo

začínajú ožívať, vyháňajú nové listy, majú bohatší a kompaktnejší rast, ich olistenie je sýtozelené a nevidieť na ňom usedený prach. Pobyt vonku vyhovuje predovšetkým rastlinám, ktoré znášajú aj nižšie teploty v noci (striedanie teplôt), ako sú juky, rôzne druhy paliem, šeflera, monstera, begónie, pap-

raďorasty, figovníky, cisus, antúrie, myrta, citrusy, brečtan, kaktusy a sukulenty a iné. Takisto pre črepníkové rastliny s okrasným kvetom (azalky, kamélie, vianočné hviezdy, cyklámeny) je pobyt vonku veľmi prospešný. Podobne aj čínske ruže (Hibiscus rosa – chinensis), klívie alebo vianočné kaktusy obľubujú

21 /4804/ 26. 5. 2018

ZDRAVIE A MY

Ako ovládať stres? (1)

Miloš Krstovski

Každý deň sa na nás zo všetkých strán tlačia rôzne pravidlá, normy, záväzky... Rodina sa už vari ani nepodobá tomu, čomu nás učili v škole... A to všetko v nás každodenne vyvoláva znepokojenie, únavu, trápenie a starosti. Jedným slovom STRES. Človek v modernej dobe nemôže kontrolovať diania vôkol seba, ale má potrebu ovládať náhľad na skutky a ich vplyv na svoju osobnosť. ZOZNÁMENIE SA SO STRESOM Sme svedkami, že každý z nás dnes musí pracovať viac ako človek v minulosti. Očakávania sú náročnejšie a „urobiť viac je za kratší čas“ je samozrejmosťou. Toto tempo života je najväčším dôvodom, že sa väčšina cíti utrápene, zaneprázdnene a nervózne. To v človeku vyvoláva stres. V súčasnosti jednotlivec zápasí so stresom už od samého rána. Zobúdza ho budík, v budove ho dočká pokazený výťah, na zastávke čaká na autobus, ktorý mešká, a keď sa ho konečne dočká, všetky sedadlá v ňom sú obsadené, premávka je hrozná... potom príde do práce. V čase chudobnej ekonomiky, keď sú časté prepúšťania, keď mešká plat, keď je prítomný strach, že zajtra možno zostane bez práce, v človeku sa stupňuje úroveň stresu. Jeho šikovnosť vyrovnať sa so stresom v modernej dobe môže znamenať úspech alebo zlyhanie v práci. Kým niektorý stres je motivačný, oveľa viac je toho, ktorý je škodlivý pre zdravie, spoločenské vzťahy a úspech. Bez efektívneho zvládnutia stresu každý problém človeka má tendenciu zväčšovať sa ako lavína, až pokým nakoniec všetko okolo neho jednoducho stroskotá. Zničí si zdravie, zničí sa v práci, stratí schopnosť príjemnej komunikácie a čoraz viac má zlých vzťahov s kolegami. PREČO ČLOVEK ZAŽÍVA STRES Stres je prirodzená reakcia na vonkajšie podnety. Má evolučný účel, je to dedičná vlastnosť (bojuj alebo uteč), človekova potreba chrániť sa. Kým človek musel bojovať o prežitie, stres bol iskrou, ktorá uvoľňovala adrenalín potrebný pre boj.

Reakcie na vonkajšie podnety, ktoré rezultujú stresom, aj dnes ešte stále existujú. Podnet môže byť niečo psychické, ako napr. skrčenie prstov do pästi, alebo emocionálne napr. strata zamestnania. Príčiny, ktoré vyvolávajú stres, či už pozitívny alebo negatívny, sa nazývajú stresory. Reakcie človeka na jednotlivé stresory sú rozličné. V niektorých situáciách reakcia je podobná, v iných nie je. Ak človeku hrozí nebezpečenstvo, tak sa celý organizmus pripra-

ví na „bojuj alebo uteč“. Je to stav, v ktorom sa úplne sústredí na to, čo sa deje vôkol neho, všetky zmysly sú citlivejšie na podnety, dočasne sa zväčší sila, rýchlejšie je schopný reagovať. Len čo sa nebezpečenstvo pominie, organizmus sa vráti na normálu. ÚROVNE STRESU Stres zapríčiňujú rôzne dôvody a rozlične sa aj prejavuje. V súčasnosti rozlišujeme tri úrovne stresu: akútny alebo výrazný, opakujúci sa a chronický alebo dlhotrvajúci. Poznáme ich podľa charakteristických príznakov. Akútny alebo výrazný stres: Ste sa niekedy trhli a náhle prebudili zo sna? Vytiahol vám

niekto stoličku, na ktorú ste si chceli sadnúť? Tie pocity a stav organizmu sú vlastne príklady akútneho stresu. Našťastie krátko trvajú a rýchlo sa ich zbavíme. Príznaky akútneho stresu sú: rýchle bitie srdca, zvýšenie krvného tlaku, pocit napätia, starosti a trápenia; rýchle zbavenie sa pocitu stresu a upokojenie. Opakujúci sa akútny stres: Zdá sa nám, že sa konštantne dostaneme do stresových situácii a nemôžeme sa z nich vymotať. Naše emócie sa rýchlo

stupňujú a cítime silnú nervozitu. Opakujúci akútny stres sa zjavuje, keď jednotlivec za krátky čas zažije početné nešťastia, napríklad v príbehu jedného mesiaca príde o prácu, postihne ho strašná choroba alebo zostane bez domu. Takéto situácie môžu znamenať prechodný stav, ale spôsobujú opakujúci akútny stres pred jeho ukončením. Tento typ stresu sa môže prejaviť aj keď často hovoríme to, čo si vlastne úprimne nemyslíme. Napríklad nútená spolupráca s osobou, ktorá dostala uznania pre prácu, ktorú sme vykonali my. Len čo sa zbavíte toho, čo vás trápi, opakujúci akútny stres sa stratí. Ak sa ho nezbavíte, môže sa zmeniť na chronický,

dlhotrvajúci stres. Niektoré príznaky opakujúceho sa stresu sú: únava, nevoľnosť, kŕče v žalúdku, zlé trávenie, opakované bolesti hlavy, nespavosť alebo iné poruchy sna. Chronický dlhotrvajúci stres: Časom sa opakujúci stres stáva chronickým. Je to stav, keď sa pocit únavy, nevoľnosť alebo nespavosť stane súčasťou našej každodennosti. Myslíme si, že niet východiska z takej ťažkej skutočnosti. Zjavujú sa početne príznaky a symptómy, ktoré môžu ohrozovať naše zdravie a spokojnosť nielen na našom pracovisku, ale aj mimo neho, v bežnom živote. Toto sa môže manifestovať radikálnymi zmenami nálady, podráždenosťou, škrípaním zubami, zábudlivosťou, zmätkom, nedostatkom apetítu, alkoholizmom, depresiou alebo duševnými poruchami. ZNAKY UPOZORNENIA NA NADMERNÝ STRES PRI PRÁCI Ako si uvedomíme, či zažívame práve zlý deň alebo akýsi prílišný stres? Jestvujú určite znaky, ktoré sme už spomenuli. Ale ak zistíme, že sa naše vzťahy s kolegami, náš vzťah k práci a pracovnými úlohami zhoršujú, môžeme si byť istý, že je to následok nadmerného stresu. Príznaky nadmerného stresu na pracovisku: stála nepokojnosť, pravidelná podráždenosť, apatia – otupenosť, strata koncentrácie a záujmu o prácu, svalové napätie, vyhýbanie sa spoločnosti, užívanie alkoholu alebo drog. AKO SA VYROVNAŤ SO STRESOM? Pevná vôľa a rozhodnutie vyrovnať sa so stresom pomôžu jednotlivcovi osvojovanie nových zdravých návykov a zručností. Na samom začiatku to môže byť ťažké, ale nakoniec sa môžu zlepšiť zdravie, stav a nálada. 

VII 25

foto: pixabay

POĽNOHOSPODÁRSKE ROZHĽADY | HLAS ĽUDU

DO VÁŠHO RECEPTÁRA

Syrové krekery

Sezamové tyčinky

Suroviny: 100 g masla, 100 g hladkej múky, 100 g tvrdého syra, 1 žĺtok Takto sa to podarí: Studené maslo nakrájame na malé kocky a spolu s múkou vymiesime. Pridáme na jemnom strúhadle nastrúhaný syr, žĺtok a všetko spolu vymiesime. Pripravené cesto vyformujeme do loptičky, zabalíme do potravinárskej fólie a odložíme do mrazničky na minimálne pol hodiny. Odležané cesto rozdelíme na 2 časti. Každú časť rozvaľkáme na tenký kruh

Suroviny: 250 g masla, 11 lyžíc kryštálového cukru, 4 vajcia, 11 lyžíc mlieka, 1 kypriaci prášok, sezam na posypanie Takto sa to podarí: Maslo vymiešame s cukrom do peny, postupne vyšľaháme žĺtky, mlieko a kypriaci prášok. Vytvoríme kompaktnú hmotu, ktorú rozvaľkáme na hrúbku 1 cm a pomocou radielka nakrájame tyčinky. Bielky vyšľaháme vidličkou v miske a potrieme každú tyčinku, posypeme se-

a pokrájame na malé trojuholníky. Pomocou slamky vytvoríme malé dierky. Trojuholníčky ukladáme na plech, ktorý sme vyložili papierom na pečenie. Pečieme vo vopred vyhriatej rúra na teplote 180 ºC asi 10 minút.  Zdroj: nejrecept.cz

Jaffa torta Suroviny: Na cesto: 300 g mletých keksov, 200 g mletých orechov, 100 g práškového cukru, 100 g masla alebo margarínu, 2 dl pomarančovej šťavy; Na plnku: liter mlieka, 3 vanilínové pudingy, 3 lyžice gustinu, 200 g cukru, 200 g masla alebo margarínu, 2 škatule

(250 g) jaffa keksov, 300 g malín; Na dekoráciu: šľahačka, sladká smotana alebo čokoládová poleva Takto sa to podarí: Cesto: Všetky suroviny na cesto dáma do nádoby a dobre zmiešame (najlepšie rukou). Šťavu dolievame postupne, nemusíme použiť 2 dl. Plnka: Puding a gustin zmiešame

v troche mlieka a zvyšné mlieko s cukrom dáme variť. Do vriaceho zavaríme pudingovú zmes a varíme do želanej hustoty. Necháme vychladnúť. Mixérom vyšľaháme maslo alebo margarín a po lyžici do neho pridávame pudingovú plnku. Dobre zmiešame. Na cesto, ktoré sme formovali do formy priemeru 28 cm, dáme trochu plnky. Na plnku kladieme keksy, ktoré nenamáčame v šťave, lebo na ne dávame maliny. Keksy ukladáme čokoládovou stranou dolu a potom dávame maliny. Namiesto malín použiť plnku: uvaríme 500 g malín a jahôd s 5 lyžicami cukru a jedným vanilínovým pudingom rozmiešaným v dl vody. Na maliny, eventuálne túto inú plnku pomaly natrieme zvyšnú plnku, aby sa maliny neposúvali. Tortu ozdobíme šľahačkou alebo čo koládovou polevou. Zdroj: coolinarika.com

zamom a opatrne preložíme na papierom vyložený plech na pečenie. Pečieme pri teplote 180 ºC do zlata.  Zdroj: coolinarika.com

Čokoládovo-kokosová fantázia

Suroviny: Na cestá: 6 vajec, 12 lyžíc cukru, 3 lyžice oleja, 3 lyžice mlieka, 3 lyžice múky, 3 lyžice gustinu, 3 lyžice kakaa, 1,5 lyžičky kypriaceho prášku; Na plnku: liter mlieka, 8 lyžíc cukru, 2 vanilínové cukre, vanilínový puding, 5 lyžíc gustinu, 100 g kokosu, 300 ml sladkej smotany; Na potretie cesta: 200 ml sladkej smotany, 150 g čokolády; Na posypanie torty: kokos Takto sa to podarí: Z uvedených surovín upečieme tri cestá. Cesto: vyšľaháme 2 bielky so 4 lyžicami cukru. Do snehu pridáme žĺtky, lyžicu oleja, lyžicu mlieka, lyžicu múky, lyžicu gustinu, lyžicu kakaa a ½ lyžičky kypriaceho prášku. Dobre zmiešame a vylejeme do plechu veľkosti 23 – 24 cm, ktorý sme vystlali papierom na pečenie.

Upečieme v rúre na 170 ºC orientačne 15 minút. Necháme vychladnúť. Potieranie cesta: Do nádoby dáme sladkú smotanu a rozlámanú čokoládu. Zohrievame, kým sa čokoláda neroztopí (nesmie prevrieť). Ochladíme a potrieme všetky tri cestá. Necháme vychladnúť. Plnka: Do nádoby dáme 8 dl mlieka, cukor a vanilínové cukre a necháme prevrieť. Zmiešame puding s gustinom a 2 dl mlieka a zavaríme do vriaceho mlieka. Miešame, kým plnka nezhustne, a pridáme kokos. Zmiešame a necháme vychladnúť. Sladkú smotanu vyšľaháme. Vychladnutú kokosovú plnku vyšľaháme mixérom a pridávame lyžicou vyšľahanú sladkú smotanu. Cesto, ktoré sme už potreli smotanovo-čokoládovou plnkou, natrieme kokosovou plnkou a na plnku položíme ďalšie cesto. Rovnakým spôsobom natrieme aj druhé cesto a položíme naň tretie cesto. Nakoniec celú tortu natrieme plnkou, posypeme kokosom a ozdobíme roztopenou čokoládou.  Zdroj: zena.blic.rs

POĽNOHOSPODÁRSKE ROZHĽADY | Príloha pre poľnohospodárov a dedinu | Číslo 462 | Pripravujú: Ľubica Sýkorová, Elena Šranková a spolupracovníci | Použitá domáca a zahraničná literatúra

VIII

Kultúra Súťažilo 44 stredoškolákov

Kultúra

Z REPUBLIKOVEJ SÚŤAŽE ZO SLOVENČINY V KOVAČICI

Anička Chalupová

fesorky Dr. Anny Makišovej z Oddelenia slovakistiky FF v Novom Sade o tom, ako treba pristúpiť k riešeniu testov, a slovách Jána Brtku, predsedu Matice sloven-

a Gymnáziu Mihajla Pupina v Kovačici v sobotu 19. mája prebiehala republiková súťaž zo slovenského jazyka pre žiakov stredných škôl. Spoločne ju zorganizovali Ministerstvo osvety, vedy a technologického rozvoja Republiky Srbsko, Národnostná rada slovenskej národnostnej menšiny, Slovakistická vojvodinská spoločnosť a Gymnázium Mihajla Pupina. Zúčastnilo sa v nej 44 žiakov z gymnázií Branka Radičevića v Starej Pazove, Jána Kollára v Báčskom Petrovci a kovačického gymnázia, Zdravotníckej školy 7. apríla v Novom Sade a z Ekonomicko-obchodnej školy Vuka Karadžića v Starej Pazove. Po uvítacom príhovore Tatiany Brtkovej, riaditeľky hostiČasť odmenených účastníkov teľskej školy, nasledoval krátky a organizátorov súťaže a členky program, v ktorom vystúpili posudzovacej komisie sólistky Gabriela Feketyová a Jana Galasová za hudobného skej v Srbsku, ktorý súťaž otvoril, sprievodu hudobníka Pavla Li- účastníci akcie zaujali svoje miesta tavského ml. Po pokynoch pro- v učebniach a začali riešiť testy zo

slovenského jazyka. Po ich bezmála dvojhodinovej práci zhodnotila ich posudzovacia komisia: prof. Dr. Anna Makišová (predsedníčka), Mariena Korošová, Alena Pešková, PaedDr. Svetlana Zolňanová, Dr. Jasna Uhláriková a Dr. Zuzana Týrová (členky). Komisia rozhodla, že v kategórii prvákov podľa počtu bodov najlepší výsledok (18,5 bodu) dosiahol Daniel Miháľ z petrovského gymnázia, druhé miesto obsadili Sára Obuchová a Xénia Medovarská (17), obe z petrovského gymnázia, a tretie miesto Maja Gedeľovská (16) zo Zdravotníckej školy 7. apríla v Novom Sade. V druhom ročníku najviac bodov mala Maja Opavská (16,5) z GJK, druhé miesto si zaslúžili Alexandra Kreková (16) z GJK a Ján Farkaš z kovačického gymnázia, a tretie miesto patrilo Tijane Nemogovej (15,5) z GMP. V kategórii tretích ročníkov najlepšie výsledky dosiahli Iveta Medveďová (18,5) a Dávid Fic z GJK. Druhé miesto si zaslúžil Branislav Pop (18) a tretie miesto pripadlo Emílii-Jane Pálešovej (17,5), obaja z GJK. Vo štvrtom ročníku, kde bolo najmenej

Z otváracieho programu: Tatiana Brtková, riaditeľka školy, a Ján Brtka, predseda MSS

účastníkov súťaže, prvé miesto obsadili Hana Čížiková a Rebeka Majdlíková (18,5) z GMP, a na druhom mieste zakotvil Vladimír Zima (17,5) z GJK. Organizátori súťaže na záver všetkým odmeneným účastníkom zablahoželali k dosiahnutým úspechom, udelili im diplomy a primerané darčeky, kým odmenou bude aj pobyt na tábore na Slovensku, ktorý zabezpečila NRSNM. Hostitelia tohtoročnej republikovej súťaže zo slovenského jazyka pre svojich hostí usporiadali návštevu Pamätného domu Martina Jonáša a Galérie insitného umenia v Kovačici.

VÝROČNÉ ZHROMAŽDENIE ASOCIÁCIE SLOVENSKÝCH PEDAGÓGOV

Sú aj neriešené otázky Mária Andrášiková

o 40 osvetových pracovníkov z vojvodinských škôl s vyučovacím jazykom slovenským sa zúčastnilo v sobotu 12. mája v Slávnostnej sieni petrovského gymnázia na výročnom zhromaždení Asociácie slovenských pedagógov. V pracovnom predsedníctve boli: Anna Medveďová (predsedníčka), Tatiana Naďová (členka) a Jaroslava Števková (zapisovateľka). Správu o činnosti ASP za rok 2017 podala predsedníčka ASP Mária Andrášiková. Zmienila sa v nej o všetkých podujatiach asociácie u nás a v zahraničí, realizácii rôznych • KULTÚRA •

učiteľských a žiackych seminárov, o medzinárodných konferenciách a pracovných schôdzach, o práci aktívov a o ďalších aktivitách, na ktorých sa asociácia podieľala ako organizátor, spoluorganizátor alebo ako realizátor. Na záver skonštatovala, že s prácou ASP v roku 2017 je spokojná, aj napriek tomu, že pôsobenie tohto neziskového mimovládneho profesijného združenia závisí od dobrej vôle a ochoty inštitúcií, a to NRSNM, APV, ÚSŽZ… Všetky správy – správu o činnosti ASP za rok 2017, finančnú a správu Dozornej rady – prítomní schválili bez rozpráv. Aj program ASP v nastávajú-

com období prítomným prezentovala predsedníčka s konštatáciou, že aj v roku 2018 asociácia mieni ísť vyšliapanými O realizovaných aktivitách a plánoch na obdobie chodníčkami. Po pred nami (Foto: Andrej Medveď) schválení programu prítomní kládli konštruktívne o neriešených otázkach výberu otázky a návrhy. Jednoznačne sa učebníc, o vydavateľstvách a katazhodli, aby Tatiana Naďová bola lógoch a o potrebe účasti školskej predsedníčkou Aktívu učiteľov poradkyne pre slovenský a srbský nižších ročníkov (Aktív učiteľov 1. jazyk pri výbere učebníc. Po hostupňa), vyjadrili potrebu založe- dinovom výročnom zhromaždení nia Aktívu vyšších ročníkov (Aktív prítomní sa rozišli s pocitom dobre učiteľov 2. stupňa), hovorilo sa vykonanej práce. 21 /4804/ 26. 5. 2018

Kultúra NOC MÚZEÍ V BÁČSKOM PETROVCI

Samostatná výstava Sane Stvorcovej

Jaroslav Čiep

oc múzeí v Báčskom Petrovci roztočili smostatnou výstavou obrazov akademickej maliarky Sane Stvorcovej z Kovačice. Slávnostne ju otvorili v sobotu 19. mája v Galérii Zuzky Medveďovej, ktorá patrí pod Múzeum vojvodinských Slovákov v Stvorcovej obraz z cyklu Báčskom Petrovci. Spätné zrkadlo Riaditeľka MVS Anna Séčová-Pintírová na úvod vernisáže ob- historická zbierka má vyše 3 000 jasnila, že si každoročne 18. mája predmetov a etnologická zbierka pripomíname Svetový deň múzeí a má do 1 000 predmetov. Najstarší 19. mája sa uskutočňuje európska dom v Petrovci z roku 1799 má tiež Noc múzeí. Do nej sa už dlhší rad rokov zapája aj MVS v Báčskom Petrovci. Keď ide o našu reprezentačnú ustanovizeň, riaditeľka ju aj bližšie zohľadnila. „MVS je založené roku 2012, ale v rôznych obmenách existuje od roku Vernisáž v GZM v rámci Noci múzeí 1949. MVS v súčasnosti počíta zhruba 5 000 mu- na starosti múzeum. Ten je kulzeálnych predmetov. Umelecká túrnou pamiatkou pod ochranou zbierka počíta 500 predmetov, štátu. Stará sa aj o GZM a muzeálne

depozity na poschodí budovy hodnocovanie národopisných Matice. MVS má jedného za- prvkov, najčastejšie v tvare fotomestnanca – riaditeľku a jednu grafií, v rámci druhého cyklu prác, osobu na určitú ktoré spolu tvoria dobu. Snažíme sa expozíciu výstavy O autorke zachovať muzeálv GZM. Druhú časť Akademická maliarka nu činnosť, konať výstavy tvoria koláSaňa Stvorcová (Pančedigitalizáciu, zbierať že na ručne tkanom vo 1992) základnú školu materiály, uschováplátne s ľudovým ora gymnázium ukončila vať ich, uskladňovať namentom. K tomu v Kovačici. Po ukončení a konať ich prezenumelecky, po trochy Akadémie umení v Notáciu.“ Radi by privíaj ironicky „preuklavom Sade roku 2016 abtali aj študentov na dané“ a akoby s vnúsolvovala dve master štúodbornú prax. torným autorským diá – kreslenie a maľbu. Saňa Stvorcová je prehodnocovaním Prvú samostatnú výstavu mladá výtvarníčka Stvorcová podáva mala v roku 2010 v Beleha umelkyňa cyklus Spätné zrrade. Doteraz sa verejnosti z Kovačice. kadlo. V rámci otvápredstavila na deviatich racieho programu Kurátor výsamostatných a tridsiatich stavy Vladipremietali i dva krátkolektívnych výstavách. mír Valentík ke animované filmy Od roku 2015 pracuje ako prítomným Sane Stvorcovej a tri výtvarná pedagogička na vysvetlil, že piesne zaspieval KoGymnáziu Mihajla Pupina Stvorcovej morný zbor Musica v Kovačici. školenie poviva. Výstava Sane značili nové Stvorcovej v GZM počítačové technológie potrvá do 31. mája 2018. stvárňovania výtvarnéNávštevníkom Noci múzeí v Petho diela. Tie veľmi tref- rovci bola v ten deň od 17. hodiny ne a funkčne využila pri až do 1. hodine po polnoci spríspracovaní dvoch dominantných stupnená aj výstava koláží Zlatka motívov jej záujmu. Sú to vlasy Benku vo foyeri Slovenského vojv rámci prvého cyklu prác a pre- vodinského divadla.

K VÝSTAVE JULIENA MORELA V MÚZEU SÚČASNÉHO UMENIA VOJVODINY V NOVOM SADE

Tváre ako mapy

plátno, na ňom David Bowie sprej, akryl, oleaľbou sa zaojové farby. A to my, po veselosť berá takmer úspešne. Julien Pútač výstavy a nádej, známe dve desaťroMorel to dokázal je už dávno. čia, portrétmi už šesť i výstavou Portréty, Veď nie náhodou náš laureát Norokov. Prvým dejiskom ktorá sa v Múzeu sú- belovej ceny Ivo Andrić práve tvár tvorby francúzskeho časného umenia Voj- označil za kvet na rastline menom umelca Juliena Movodiny začala 4. mája človek, zdôrazňujúc pritom, že rela (1985) bol Paríž a trvala niekoľko dni. pohľadu na hviezdne nebo a ľudskú v roku 2000, odkedy To, že sú oči najná- tvár človeku nikdy dosť. Na tvárach kreslí grafiky, kresby zornejším zrkadlom sa odzrkadľuje nielen prejdená a koláže. Nielen v ňom, duše a tváre svojráz- životná cesta, ale i myšlienky, skutale po čase aj v iných nou mapou vypísa- ky, priania, potreby. Slovom, duša francúzskych mestách. Julien Morel nou osudom, z ktorej človeka, ako to všetko pomenoval Svojráznym medznímožno vyčítať celú Julien Morel počas víkendového pokom preň bol rok 2012, keď obľúbe- škálu emócií, od ľahostajnosti bytu v Novom Sade a v nedávnom né uličné múry výrazne vystriedalo a všednosti, cez ustráchanosť a dile- vyhlásení pre Hlas ľudu. Oto Filip

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

Ako umelec, ktorý začínal street artom, milujúci akryl a sprej, nemohol im odolať ani kedysi, ani dnes. S tým rozdielom, že svoje súčasné práce realizuje vo forme bar kódov, metaforicky alebo symbolicky tak naznačujúc, že žijeme v dobe konzumnej, čomu sa nevyhlo ani výtvarníctvo. Robí tak, či už šlo o portréty jednotlivcov: Davida Bowieho, Audrey Hepburnovej, Pabla Picassa, Jamesa Deana, Johna Lennona... alebo portréty skupinové, na ktorých sú tiež znázornené slávne svetové osobnosti. Morel však neobmedzuje svoju dnešnú tvorbu len na portréty. Venuje sa aj urbánnym námetom, zvlášť protikladu medzi estetickou krásou a násilím. O tom však viac niekedy inokedy, pri príležitosti akejsi ďalšej jeho výstavy zameranej (aj) na túto tému. • KULTÚRA •

NOC MÚZEÍ V KOVAČICI A V PADINE

Lákali množstvom zaujímavých podujatí Anička Chalupová

bez ktorých si svoj každodenný život edzi najúspešnejšie kultúrv minulosti nevene podujatia, keď múzeá dela predstaviť ani Na bohatstvo svojho kultúrneho dedičstva a galérie navštívia stovky jedna padinská si pripomenuli v Slovenskom etno múzeu návštevníkov, patrí celoeurópska domácnosť. Ne- majiteľa Pavla Petráša akcia Noc múzeí, ktorá v sobotu skoršie sa milov19. mája zavítala aj do Kovačice níci starožitností presťahovali do Príležitostnými básňami program a Padiny. miestností Etno domu pri kostole, obohatili poetky Katarína Šuľová Svoje dvere dokorán otvorila kde okrem stálej expozície člen- a Anička Strehovská, kým o výnajprv Galéria insitného ky Spolku žien v Padine tvarnej tvorbe padinských žien umenia. V príležitostnom v čele s predsedníčkou maliarok hovorila Elenka Ďuriprograme za sprievodu Elenkou Haníkovou po- šová. Program moderovala Anna slovenského ľudového núkli návštevníkom na Slivková. Po piatykrát sa do Noci múzeí orchestra pod vedením obdiv aj výstavu obrazov Daniela Cicku vystúpila padinských žien maliarok. zapojila aj Obecná knižnica KovaDSS Perla z Kreatívneho Svoj svet na obrazoch zná- čica, pobočka v Padine, ktorá sídli centra pre cestovný ruch, zornili autorky: Anna Kot- v budove ZŠ maršala Tita. V aule umenie a kultúru. Anna vášová, Biserka Petrášová, školy bola postavená výstava Víťazi Žolnajová-Barcová, riadiLjiljana Galasová, Vesna a víťazstvá – venovaná fyzike a teľka GIU, pripomenula, Kucháriková, Alexandra anglickému fyzikovi, kozmológovi že sa táto ustanovizeň po Saňa Valentová, Anna To- a matematikovi Stephenovi Hawprvýkrát do podujatia Noc V Noci múzeí aj Láska v siedmom kráľovstve tová, Katarína Ľavrošová a kingovi (1942 – 2018). Súčasťou múzeí zapojila v roku 2010. v podaní najmladších Padinčanov Anna Durgalová. Pri tejto výstavy bola aj power-pointová Tentoraz kolektív GIU popríležitosti sa na nádvorí prezentácia, ktorú pod vedením núkol návštevníkom na obdiv stálu V Padine sa v Noci múzeí na Etno domu uskutočnil kultúrno- profesorky Nataše Stvorcovej reexpozíciu Jarný salón obrazov 26 troch lokalitách ponúkali tiež za- -umelecký program, v ktorom alizovali žiačky 7. 1 triedy. V rámci súčasných členov kovačickej galé- ujímavé obsahy. Verejnosť najprv sa tancami Na potoku prala som akcie, ktorú pripravili a viedli knirie. Vo výstavných miestnostiach prenikla do tajov Slovenského autora Jána Kolárika a Poďme mi hovníčky Eva Taubertová a Zdenka na podkroví tejto kultúrnej usta- etno múzea Petráš, kde bola nain- na tančuru pod taktovkou choreo- Obšustová, vystúpili aj žiaci nižších novizne milovníkom výtvarného štalovaná výstava Náčinie používa- grafky Anny Halajovej predstavili ročníkov, a to scénkou Láska v umenia je sprístupnená časť vý- né v domácej výrobe. Obsahovala členovia folklórnych skupín pri ZŠ siedmom kráľovstve autorky Ireny stavy obrazov kovačického rodáka exponáty staré vyše 160 rokov, v Padine a pri DK Michala Babinku. Zlatkovićovej.

Martina Kizúra, akademického maliara žijúceho v Austrálii. V sobotu sa k podujatiu Noc múzeí pripojil aj Pamätný dom Martina Jonáša, ktorý podával zaujímavosti o živote a diele tohto eminentného maliara insity. Do neskorej nočnej hodiny mala otvorené brány aj súkromná galéria rodiny Čechovej v Ulici Iva Lolu Ribara.

DVE DIVADELNÉ PREDSTAVENIA V KYSÁČI

Pre deti a dospelých Elena Šranková

Kultúrnom centre Kysáč v sobotu 19. mája hosťovali herci zo Slovenska, zo Spišskej Novej Vsi. Pred kysáčskymi najmladšími divákmi zahrali v popoludňajších hodinách bábkové divadlo Cirkus Pinka, a potom vo večernom termíne divadlo To je ohromné, miláčik... Prvé predstavenie Bábkového divadla spod Spišského hradu uviedlo dojímavý príbeh akrobatky Pinky. Kysáčskym • KULTÚRA •

deťom prostredníctvom tohto predstavenia ho vyrozprávala Iva Liptáková, ktorá v tejto inscenácii stvárnila postavu starej klaunky. Zdôraznila, že v cirkuse treba tvrdo pracovať a vďaka takej usilovnej drine sa z Pinky stáva akrobatka. Po nešťastnom páde sa učí novej úlohe, bude klaunkou a nakoniec si založí vlastný cirkus. Druhú hru, ktorú si v sobotu pozrelo kysáčske obecenstvo vo veľkej sále KC, uviedlo Divadlo na opätkoch. Svojimi inscená-

ciami medziiným vytvára ženám priestor pre umelecký prejav, prezentuje názory, pocity a postrehy žien, presadzuje V bábkovom predstavení „vystúpili“ aj diváci: dodržiavanie ľud- (zľava) Soňa Francistyová s herečkou Ivou ských práv žien Liptákovou prostredníctvom umenia, poukazuje na porušo- divadelnej hry Geraldiny Aron vanie ženských ľudských práv Môj skvelý rozvod protagonisti a angažuje sa v kampaniach na Martina Ogurčáková, Aneta Beťpodporu práv žien. V komédii To ková a Ján Pramuk si posvietili na je ohromné, miláčik... na motívy príbeh a city rozvedenej ženy. 21 /4804/ 26. 5. 2018

Kultúra KULTÚRNO-OSVETOVÉHO SPOLOČENSTVO SRBSKA

Zlatý odznak aj Martinovi Prebudilovi Anna Lešťanová

Národnom divadle v Belehrade – Scéna Rašu Plaovića 15. mája slávnostne udelili uznanie Zlatý odznak Kultúrno-osvetového spoločenstva Srbska zaslúžilým umelcom a kultúrnym dejateľom. Toto ocenenie každoročne spoločne udeľujú KOS Srbska a Ministerstvo zahraničných vecí Srbska – Správa pre spoluprácu s diaspórou a Srbmi v regióne a tentoraz sa dostalo 53 jednotlivcom za mimoriadny dlhoročný prínos k rozvoju kultúrnej činnosti. Medzi nimi sú aj siedmi kultúrni dejatelia z Vojvodiny: Aleksandar Dujin, hudobník z Nového Sadu, Mirko Dimić, spisovateľ zo Sriemskych Karloviec, Stevan Kazimirović, kulturológ z Irigu, Severina Prostranová-Miletićová, divadelná herečka a produkčná z Nového Sadu, Martin Prebudila, spisovateľ a prekladateľ zo Starej Pazovy, Branko Pokornić, kultúrny dejateľ z Bajmoku, a Olgica Stefanovićová, výtvarníčka a dizajnérka z Nového Sadu. Na čele päťčlennej poroty, ktorá všetky rozhodnutia schválila jednohlasne, bol spisovateľ a básnik Milovan Vitezović. Po udelení tohto vysokého uznania poprosili sme laureáta Martina Prebudilu, novinára, ale aj dlhoročného kultúrneho dejateľa, predovšetkým

spisovateľa a prekladateľa, presné vidiny vynikajúceho o jeho dojmy z tohto ocesrbského básnika Dragana nenia. Jovanovića Danilova. V roku − Uznanie ako uznanie, 2016 Vydavateľstvo Spolku slobuď príde alebo nepríde, venských spisovateľov a naše v každom prípade dá sa aj SVC spoločne vydali obsiahlu bez toho žiť, kráčať ďalej, zbierku vybraných básní Až na dýchať a keď je na to času jednu vec Radomira Andrića, a dobrej vôle – aj tvoriť. Saktorú sme preložili spolu s Mimozrejme, toto uznanie ma roslavom Demákom. Vlaňajší potešilo, nie veľmi aj prekvarok tiež bol veľmi bohatý na pilo, keďže som mal dobrého vydanie prekladových kníh, navrhovateľa – priamo pred- Z udelenia Zlatého odznaku Martinovi a tak v srbčine vyšli až dve sedu Združenia spisovateľov Prebudlovi (druhý zľava) (Foto: Branislav Crnić) knihy barda slovenskej literaSrbska Radomira Andrića. Ani túry Ľubomíra Feldeka – výber k tomuto neprišlo náhodou, keďže sa ženia Andrićom podpísali zmluvu z poézie Nasmejani otac (SVC) a kniha s pánom Andrićom osobne pozná- o spolupráci. A práve vtedy sa ľady poviedok pre srbských mladých čitame dlhé roky a naša spolupráca sa pohli... Nielen ja, ale predovšetkým teľov Bajka o Andersenu i dunavskoj prejavila a aj ďalej sa prejavuje veľmi náš Miroslav Demák v Bratislave a Vla- vili (Prometej, Nový Sad). V tomto intenzívne najmä v poslednom päť- dimír Valentík v Báčskom Petrovci so renomovanom novosadskom vyročnom období. Potrebovali by sme mnou sme boli a aj v súčasnosti sme davateľstve tesne pred vlaňajším oveľa viac priestoru na to, aby sme istými piliermi toho novovybudova- knižným veľtrhom v Belehrade vyšiel len napočítali, čo sa všetko dobrého ného mosta medzi dvoma B. aj preložený román Gozba (Hostina) V tomto takmer päťročnom poprednej slovenskej prozaičky Rút udialo na relácii Belehrad – Bratislava, alebo opačne, v tomto najnovšom ob- období podarilo sa vám preložiť Lichnerovej. A to nie je všetko... Na dobí obnovených a zintenzívnených viacero básnických zbierok zo srb- vlaňajšej Bibliotéke v Bratislave boli stykov medzi dvomi blízkymi národmi činy do slovenčiny, resp. opačne. za prítomnosti autorov predstavené – Najprv v roku 2012 v edícii Brati- aj preložené zbierky dvoch novosada literatúrami. Dovolím si povšimnúť, že v srbsko-slovenských literárnych slava v SVC v Báčskom Petrovci vyšiel ských básnikov: Výstava oblakov Ivana dejinách určite zostane zapísaný už môj preklad vybraných básní Aj keby Negrišorca a Nové devínske elégie povestný dátum 25. októbra 2013, som nebol Miroslava Bielika a o tri roky Zorana Đerića (spolu so Zdenkou Vakeď predseda Spolku slovenských neskoršie až tri preložené básnické lentovou-Belićovou). Tak teda ako by spisovateľov Miroslav Bielik navštívil zbierky: Autoportret s Prokrustovim to povedal básnik Miroslav Demák: v Belehrade Združenie spisovateľov ležajem Dany Podrackej, Mudrost Toľko toho je za nami a hádam ešte Srbska, kde s predsedom tohto zdru- jesenjeg lišća Jaroslava Rezníka, Moje dosť toho pred nami...

PADINSKÍ MATIČIARI HRDÍ NA NOVÚ PUBLIKÁCIU

MOMS v Padine v rokoch 1990 – 2015

Anička Chalupová

tom, aká bola uplynulá štvrťstoročná činnosť Miestneho odboru Matice slovenskej v Padine, zapísané je v najnovšej publikácii 25 rokov činnosti MOMS v Padine 1990 – 2015, ktorú slávnostne vyprevadili k čitateľom v nedeľu 20. mája 2018 v Padine. Po zaspievaní hymnickej piesne Po nábreží... Ján Kolárik, predseda MOMS v Padine, pozdravil početných hostí z ústredia MSS a MOMS z Bieleho Blata, Vojlovice a Kovačice, tiež domácich matičiarov, zástupcov domácich spolkov. Neskoršie hovoril o realizácii tohto projektu, pod ktorý

www.hl.rs

sa za vydavateľa podpísal padinský MOMS. Zostavovateľmi tejto 8. knihy, ktorá vyšla za podpory Pokrajinského sekretariátu pre vzdelávanie, správu, predpisy a národnostné menšiny, sú Dušan Kereš, bývalý predseda MOMS, Jedna z fotograﬁí, ktorá bude možno obsahom a aktuálny predseda nejakej ďalšej publikácie o padinskom MOMS, Kolárik, ktorý spolu je i táto, ktorá vznikla 20. mája t. r.; na snímke s profesorkou Zuza- sú: (zľava) Ján Kolárik, Dušan Kereš a Zlatko nou Papovou (1934 – Šimák 2017) spracoval fotodokumentáciu prvej časti V zrkadle dejín sú zahrmiestneho odboru. Texty lektorovala nuté zaujímavosti z dejín MOMS Padina, nasledujú časti Povojnové Želmíra Koláriková. Publikácia je zložená z 8 častí. V obdobie, Obnovený MOMS v Padine

Informačno-politický týždenník

a MOMS v rokoch 1990 až 2015. Tu sú zaradené aj portréty predsedov MOMS, zoznam nositeľov uznaní Matice slovenskej, texty printových médií o činnosti padinského MOMS a v záverečnej časti knihy je obrázková príloha. Okrem Zlatka Šimáka, padinského matičiara a predsedu ZO Kovačica, ktorý hovoril o chronológii vydaných publikácií vo vydavateľstve alebo spoluvydavateľstve padinského MOMS, medzi prítomnými hosťami, ktorí vysoko hodnotili činnosť padinských matičiarov, bol aj farár Branislav Kulík, podpredseda MSS pre Banát. Podnetnými slovami sa prihovoril i kovačický matičiar Pavel Baláž, zakladateľ Memoriálneho strediska Dr. Janka Bulíka v Kovačici. V krátkom príležitostnom programe vystúpili padinskí speváci Alenka Povolná a Pavel Hološ, ktorí k slávnostnejšiemu ovzdušiu tejto knižnej premiéry prispeli prednesom slovenských ľudových piesní. • KULTÚRA •

KNIHA O SEAVC V SRBSKU PREDSTAVENÁ NA SLOVENSKU

Odkaz minulosti pre budúcnosť Katarína Verešová

knihy tvoria stĺp kultúry a cirkevného života a tri kamene kultúrnej, národnostnej a cirkevnej identity.“ Profesor histórie na Nitrianskej univerzite Jaroslav Čukan, recenzent tejto knihy, poukázal na bohatstvo

onografia Slovenská evanjelická augsburského vyznania cirkev v Srbsku v slove a v obrazoch editorky Svetlany Vojnićovej-Feldyovej bola predstavená v nedeľu 13. mája v bratislavskom Veľkom kostole ECAV. Odznel tu i príležitostný duchovný program za prítomnosti veľvyslanca Srbska v Bratislave Momčila Babića, vedeckých pracovníkov z histórie, etnológie a iných odborov z Bratislavy a Nitry, hodnostárov cirkevného zboru ECAV Bratislava – Staré Mesto a Profesor Mojmír Benža, odborný Bratislavčanov pôvodne spolupracovník na knihe, počas príhovoru v Bratislave žijúcich vo Vojvodine. Zostavovateľka tejto kapitál- údajov, ktoré sú v knihe zapísané; nej konfesionálnej encyklopédie od snahy vojvodinských Slovákov Svetlana Vojnićová-Feldyová vo dosiahnuť náboženskú slobodu, svojom príhovore ozrejmila život cez históriu budovania cirkevných evanjelických Slovákov v Srbsku a objektov, až po pastorálnu činnosť: zdôraznila: „Predkladaná publiká- „Je tu aj menoslov všetkých farárov cia si kladie za cieľ naplniť odkaz a v množstve fotografií možno minulosti pre budúcnosť, ako o vidieť aj to, ako sa vojvodinskí tom napísal biskup Adam Vereš.“ Slováci slávnostne obliekali a aké Profesor etnológie Mojmír Benža, si cirkevné zvyky zachovávali.“ Úryvky z knihy prečítali: Katarína odborný spolupracovník pri vydaní tejto publikácie, si všimol, že v Melichová (o Petrovci), Ľudmila posledných troch rokoch vyšli tri Turčanová (o Hložanoch), Igor Červýznamné publikácie: Slováci v vený (o Kulpíne), Miroslav Poničan Srbsku z aspektu kultúry (Ústav pre (o Kysáči) a Milina Sklabinská (o kultúru vojvodinských Slovákov, Silbaši). Úvahu o pazovskom cirkev2012), Slováci vo Vojvodine (autora nom zbore spojenú so záverečným docenta Jána Botíka, pred mesia- duchovným slovom predniesol Igor com) a teraz táto kniha: „Všetky tri Feldy, pazovský farár. Prezentáciu

knihy hudobne spestril Marek Andrej Kaňa piesňami z Evanjelického spevníka za sprievodu organovaného maestra Stanislava Tichého. Scenáristom a režisérom tohto podujatia bol docent Michal Babiak. O deň neskôr, čiže 14. mája, kniha o minulosti a súčasnosti Slovenskej evanjelickej a. v. cirkvi v Srbsku bola predstavená farárom Evanjelickej

odbornými spolupracovníkmi z príslušných oblastí to všetko zosúladiť tak, aby každý zbor bol primerane predstavený.“ Do prezentácie sa zapojil i Igor Feldy, ako aj delegácia pazovského cirkevného zboru, ozrejmiac prácu Ústredného archívu SEAVC v Srbsku. O hodnote knihy hovorili generálny biskup ECAV Miloš Klátik a Samuel Ján

Pazovská delegácia s generálnym riaditeľom ECAV Milošom Klátikom po kňazskej konferencii vo Zvolene a. v. cirkvi na Slovensku na Všeobecnej pastorálnej konferencii vo Zvolene, keď solianska farárka a editorka Vojnićová-Feldyová predstavila monografiu svojim kolegom. Uviedla, že základom boli príspevky od duchovných zo všetkých cirkevných zborov: „Keďže niektorí napísali 2 strany a niektorí až 75 strán, musela som s

Mišiak, myjavský farár a asistent na Teologickej fakulte. Pazovská delegácia vyslovila želanie, aby sa ešte v širšej miere rozvíjali partnerské styky medzi evanjelickými cirkevnými zbormi zo Slovenska a Srbska. Editorka knihy Vojnićová-Feldyová to prianie znázornila ilustrovanými krížami na knižnej obálke.

Výzva na návrh kandidátov na Cenu Samuela Tešedíka 1990 – 2015

poločnosť pre edukáciu a kultúru v Nadlaku, Asociácia slovenských pedagógov v Srbsku a Čabianska organizácia Slovákov (zriaďovatelia Ceny Samuela Tešedíka) vyzývajú organizácie Slovákov žijúcich v zahraničí so sídlom mimo územia Slovenskej republiky, ako aj organizácie so sídlom v SR, ktoré majú vo svojom predmete činnosti problematiku Slovákov žijúcich v zahraničí, aby podľa priloženého Štatútu Ceny Samuela Tešedíka navrhli potenciálnych ocenených na • KULTÚRA •

rok 2018, a to najneskôr do 30. júna 2018 (mailom na: hlasznik@ clicknet.ro, hlasznik@dzscr.ro, biapascu@gmail.com, andrasikova. maria61@gmail.com). Cena Samuela Tešedíka sa udeľuje každoročne začnúc rokom 2012 spravidla trom osobám za splnenie jednej alebo viacerých z týchto podmienok: za vynikajúcu pedagogickú, organizátorskú a riadiacu prácu v oblasti slovenského národnostného školstva v zahraničí; za didakticko-metodickú prácu

vykonávanú v prospech vzdelávania v slovenskom jazyku v zahraničí; za mimoriadnu voľnočasovú činnosť vyvíjanú pre deti a mládež v slovenských komunitách v zahraničí; za celoživotné dielo, ktorým sa vytvoril významný príspevok trvalej hodnoty pre rozvoj slovenskej vzdelanosti v zahraničí. Zriaďovatelia ceny môžu udeliť každoročne aj päť pamätných listov Samuela Tešedíka za mimoriadne úspechy

dosiahnuté v oblasti školstva a vzdelávania, za prínos a tvorivosť v oblasti výchovno-vzdelávacej práce s deťmi a mládežou v komunitách zahraničných Slovákov, za vzornú reprezentáciu školy v súťažiach národnostných škôl v domovských krajinách alebo v zahraničí, za celoživotný prínos v oblasti výchovy a vzdelávania pri príležitosti životného jubilea. Cenu udeľujú zriaďovatelia v spolupráci so Svetovým združením Slovákov v zahraničí.

21 /4804/ 26. 5. 2018

Kultúra

47. Folklórny festival Tancuj, tancuj... v sobotu 26. mája 2018 v Hložanoch

Program:

17.30 – 1. koncert tanečných

13.00 – Koncert speváckych skupín a orchestrov (Dom kultúry) 16.00 – Slávnostné defilé účastníkov 48. FFTT 17.00 – Program otvorenia festivalu (amfiteáter)

skupín 20.00 2. koncert tanečných skupín 21.30 – Revuálna časť a vyhlásenie výsledkov festivalu

Sprievodné podujatia: Výstava hložianskeho Spolku žien Slovenka Taniere (Dom kultúry) Výstava starých fotografií autora Ondreja Stupavského (Dom kultúry) Jarmok v organizácii ASSŽ (areál amfiteátra)

NOVÝ SAD

Mladí šafárikovci na matičnom večierku Jarmila Struhárová

ovosadskí matičiari už tradične májový večierok venujú mladým. Preto tajomníčka MOMS Danica Vŕbová, ktorá program pripravila a moderovala, tentoraz pozvala mladých ochotníkov SKC P. J. Šafárika, aby predstavili svoju činnosť. Boli to úspešní tanečníci, speváci, hudobníci: Samo Valent, Anna Zorňanová, Lýdia Príbeľová, Martina Benková, Juraj Súdi, Zlatko Klinovský a aj sama Danica Vŕbová. Každý z nich hovoril o tom, ako prišli do Šafárika, čím sa zaoberajú a ako vidia seba v budúcnosti. Väčšina z nich prezradila, že im lásku k slovenskému folklóru vštepili rodičia a že sa ľudovou hudbou, tancom alebo divadlom zaoberali odmalička v prostredí, v ktorom vyrastali. Preto neváhali, keď prišli na štúdiá do Nového Sadu, ihneď sa zapojili do renomovaného spolku, akým je Šafárik. Títo mladí ľudia povedali, že si ich vrstovníci okrem učenia alebo zamestnania môžu nájsť čas aj na ochotnícku činnosť a v nej čerpať vôľu a sily na každodenné povinnosti. Martina Benková uviedla svoj príklad, študuje na dvoch fakultách, je členkou Šafárika a pracuje aj v mládežníckej organizácii YMCA v Petrovci. Vŕbová okrem štúdií a práci na projekte v spolku tancuje, spieva, pracuje s deťmi a je aj tajomníčkou MOMS. Anna Zorňanová, ktorá je v spolku odmalička, vyjadrila názor, že mladí ľudia ešte počas štúdií majú využiť pracovné príležitosti, hoci aj za malé peniaze.

www.hl.rs

dosiahli. Veľká prednosť je v tom, že tu majú príbuzných, priateľov a známych. Do rozhovoru sa zapojili aj starší šafárikovci a matičiari. Júlia a Ján Brtkovci z dlhoročnej práce s mládežou majú len najkrajšie skúsenosti a spomienky a teraz vystupujú na javisku ako veteráni. Členovia spolkového orchestra Juraj Súdi a Zlatko Klinovský zahrali niekoľko krásnych skladieb a tým oduševnili prítomných. Svoj šafárikovský príbeh vyrozprávala aj Danica Vŕbová Na konci večierka, ktorý bol (Foto: J. Boldocký) 9. mája, predsedníčka MOMS S tým súhlasili aj ostatní účastníci Takmer všetci sú mienky, že sa Jarmila Struhárová sa poďakotejto zaujímavej debaty, ktorá naši mladí ľudia môžu uplatniť vala mladým snaživcom za účasť sa rozvírila najmä v súvislosti aj vo svojej krajine, možno nie a pozvala ich, aby sa zapojili aj s dilemou, či svoju budúcnosť hneď po skončení školy, ale musia do práce miestneho matičného plánovať doma alebo v zahraničí. vedieť, čo chcú a snažiť sa, aby to odboru. VOJLOVICKÍ MATIČIARI K ŽIVOTNÉMU JUBILEU ANNY KUCHÁRIKOVEJ. V priestoroch MOMS Vojlovica – Pančevo členovia matičného Výkonného výboru nedávno zorganizovali oslavu 80. narodenín svojej neúnavnej členky, etnografky, zberateľky fotografií a dlhoročnej aktívnej členky SKOS Detvan Anny Kuchárikovej. Na oslave boli aj vedúce Oltárneho krúžku žien a výšivkárskej sekcie SKOS Detvan. Nielen Vojlovičania, ale aj iní, čo ju mali možnosť spoznať, stále obdivujú jej silu, pevný charakter, zmysel pre spravodlivosť a pracovitosť. Iste si pri takejto vzácnej životnej príležitosti zaslúžila aj omnoho väčšiu pozornosť. S gratuláciami okrem darčekov pre tetu Annu matičiari, ktorí sú jej ako jedna veľká rodina, pripravili chutnú večeru, tortu s ohňostrojom a nezabudnuteľnú zábavu. Netreba ani osobitne vyzdvihovať, že tým oslávenkyni (na snímke v hornom rade v strede) urobili veľkú radosť. A. Kulíková

Informačno-politický týždenník

• KULTÚRA •

škôl rozhodol som sa pre strednú škole pokračovať v školení a verím, elektrotechnickú školu v Novom že mi táto stredná škola pomôže, Sade, odbor multimédiá. V tomto aby som sa potom správne rozvýbere, do ktorej strednej školy by hodla. Do petrovského gymnázia som šiel, mi sčasti pomohli rodičia sa chystá aj moja najlepšia kaa aj ja sám som sa marátka z Petrovca. Na skúšky sa zaujímal v tej škole, pripravujem doma a v škole tiež Katarína Gažová samozrejme, v súlade o aký odbor ide. Pri máme prípravu z predmetov, ktoré s jeho schopnosťami rofesionálnu orientáciu žia- a želaniami. Ak je nievoľbe nám tiež po- patria k záverečným skúškam. kov záverečného ročníka kto nerozhodný, robí máhala aj pedagoDaniela Šimová, žiačka 8. a: Základnej školy Jána Amosa sa test schopností, gička našej základnej − Môj výber stredného vzdelaKomenského v Kulpíne okrem kde prehodnocuje školy. Robili sme viac nia je Zdravotnícka škola 7. apríučiteľov má na starosti aj pe- svoje želania, motívy, testov, aby sme zistili, la v Novom Sade. Váham medzi dagogička školy ktorá škola a dvomi odbormi svoj charakZagorka Marinkoktorý odbor tejto školy − peter. Nakovićová. Vysvetlila diatrický technik nám najviac niec je to nám, že sa profealebo pôrodníczodpovedá. dôkladné insionálna orientácia Pripravujeme tvo. Ktorý odbor formovanie Daniela Šimová v tejto škole robí sa na záveto bude presne, za pomoci v troch častiach: rečné skúšky uvidím aj podInformátora testovanie, profeľa toho, ako sa pre stredné školy. Všetko a mám nádej, že sa mi sionálne informomi podarí nasa potom prehodnocuje podarí dostať sa do spovanie a nakoniec písať testy na na rodičovskej porade, menutej školy. u s m e r ň ov a n i e Lucia Babiaková, žiačka skúškach. Aby aby do toho rozhodnužiakov pre odbor, som ich čím leptia žiaka boli zapojení aj 8. a: − Plánujem sa zapísať Lucia Babiaková ktorý im najviac Dejan Popadić šie zvládla, prirodičia. Pre ktorú strednú do Gymnázia Jána Kollára v zodpovedá. Propravujeme sa aj školu sa rozhodli, pove- Petrovci. Túto strednú školu fesionálnym, čiže psychologickým dali nám: som si vybrala preto, že zatiaľ ne- v škole po vyučovacích hodinách, testom sa určí stredná škola, ktorá Dejan Popadić, žiak 8. b: − viem presne, čím by som sa chcela aj doma a chodím aj na súkromné je najvhodnejšia pre toho žiaka, Spomedzi všetkých stredných baviť. Mám v pláne po strednej hodiny.

O PROFESIONÁLNEJ ORIENTÁCII KULPÍNSKYCH ÔSMAKOV

Kam ďalej?

V KOVAČICKEJ ZÁKLADNEJ ŠKOLE

Deň školy a 215. výročie pôsobenia Anička Chalupová

olektív Základnej školy Mladých pokolení v Kovačici v utorok 15. mája oslávil Deň školy, a pritom si pripomenul 215. výročie založenia tejto významnej vzdelávacej ustanovizne. Najprv v sieni Domu kultúry 3. októbra odznel bohatý kultúrno-umelecký program. Vystúpili folklórne skupiny, žiacky spevácky zbor, sólisti, recitátori a žiacky orchester. Keďže sa pomaly blíži koniec školského roku, Čerství kovačickí penzisti s riaditeľkou bola to zároveň príležitosť Aničkou Bírešovou (prvá zľava) pochváliť žiakov a ich pedagógov za úspechy na mnohých čickej školy za úsilie rezultované súťažiach. Pri slávnostnom obede výnimočným úspechom žiakov na v reštaurácii Červené víno riaditeľ- rôznych súťažiach. Odmenení boli ka školy Anička Bírešová oslovila aj profesori: Gordana Stanisavljehostí z Nadlaku a z Aleksandrovca vićová, Zuzana Petríková, Zuzana a primerané darčeky odovzdala Putniková, Pavel Urban, Tatiana pedagógom a pracovníkom kova- Brezinová, Miroslav Šimek, Anna • KULTÚRA •

Hrková, Darina Poliaková, Soňa Lončarová, Mária Kotvášová, Zuzana Lenhartová, Saňa Bojkovićová, Pavel Tomáš a upratovačka Anna Karkušová. Tohtoročnými jubilantkami sa stali profesorky Zorica Timotijevićová, ktorá v škole Riaditelia Anička Bírešová a Mihajlo Milinčić pracuje 10 ro- podpísali protokol o spolupráci kov, Eva Omastová (20) a Katarína Pavelová hovoru Zlatka Šimáka, predsedu (30). Vyberanými veršami Márie Zhromaždenia obce Kovačica, Kotvášovej slávnostne do zaslú- riaditelia základných škôl Anička ženého dôchodku vyprevadili Bírešová a Mihajlo Milinčić zo ZŠ profesorov Juraja Svetlíka a Annu v Aleksandrovci podpísali protokol Došovú a upratovačku Zuzanu o budúcej spolupráci. O príjemnú náladu na oslave sa postaral huPoliakovú. Pri tejto príležitosti okrem prí- dobník Zlatko Hekeľ. 21 /4804/ 26. 5. 2018

Kultúra Z ČINNOSTI BINGUĽSKÉHO SKUS M. R. ŠTEFÁNIKA

Tance, spevy a divadielko

SCÉNA

Tijana Farkašová

rámci SKUS Milana Rastislava Štefánika v Binguli pôsobia tri detské sekcie, a to folklórna, divadelná a spevácka. Láska k hudbe, tancu a vôbec umeniu sa prenáša z pokolenia na pokolenie. Dôkazom je i kultúrno-umelecký program s premiérou predstavenia O binguľských prasiatkach..., ktorý prebiehal v sobotu 19. mája. Divadielko vzniklo na motívy známej ľudovej rozprávky O troch prasiatkach, teda jedného dňa sa tri malé prasiatka rozhodli odísť z chlieva a nájsť si vlastné domčeky. Rozprávka na Tancujú a spievajú malí binguľskí spolkári javisku pokračuje s malými obmenami toho, čo by sme očakávali. Réžiu mala staršia skupina. Autorkou je tiež Farkašová na starosti Tijana Farkašová, ktorá napísala i a tancovalo sa za sprievodu orchestra pod predlohu divadla. Kostýmy pripravili rodičia vedením K. Rumana. a scénografiu Kristián Horvát. Mladí divadelSpeváci, ktorí sa zúčastnili na festivale Keď si níci podali skvelý výkon a chystajú sa i na ja zaspievam v Šíde, svojím hlasom zapôsobili 25. Prehliadku slovenskej detskej divadelnej tentoraz aj na binguľské obecenstvo. Spievali: tvorby 3 x Ď v Starej Pazove. Luka Valent, Nevena Vlaisavljevićová a Luka Detský folklórny súbor, ktorý pôsobí pod Malenić zo SKUS Jednota v Šíde (nacvičila ich menom Čerešničky (mladšia a staršia sku- vedúca speváckej sekcie Nataša Kolárová), pina), vystúpil po prvýkrát s choreografiou Emília Bažíková a Anastázia Škuľcová zo SKUS Prútikový tanec. S týmto tancom vystúpia i Mladosť v Lugu (nacvičila ich Viera Bažaľová) na 25. Detskom folklórnom festivale Zlatá a Anđela Farkašová z Bingule. Spevákov brána v Kysáči. Autorkou a nacvičovateľkou sprevádzali Kristián Horvát a vedúci orchestra je Tijana Farkašová a vedúcim orchestra bol K. Ruman. Prítomní sa účinkujúcim za pekný Kristián Ruman. Choreografiu Zvrtniže sa umelecký zážitok a vynaložené úsilie odvďasedem ráz, či široký rubáč máš... zatancovala čili potleskom, pri ktorom nešetrili dlane. NA MEDZIOBECNEJ SÚŤAŽI ZO SLOVENSKÉHO JAZYKA, ktorá sa uskutočnila v sobotu 28. apríla v Základnej škole maršala Tita v Padine, sa zúčastnilo 54 žiakov vyšších ročníkov banátskych škôl z Aradáča (8 žiakov), Jánošíka (2), Kovačice (16) a Padiny (28). Na republikovú súťaž, ktorá bude 26. mája v Kovačici, sa dostali žiaci, ktorí vďaka svojim vedomostiam získali najviac bodov medzi rovesníkmi. Sú to piataci: Elena Petríková z Kovačice (16,5 bodu) a Padinčanky Natália Sojáková (18) a Aňa Ušáková (18,5). Medzi súťažiacimi šiestakmi vynikli: Nataša Pavelová (19), Jana Marková (17), Diana Petrášová (17) z Padiny, Peter Bagľaš (18) a Miroslav Zvara (17) z Aradáča a Andrej Majdlík z Kovačice (17). Medzi siedmakmi najlepšie vedomosti zo slovenčiny dosiahli: Gabriel Vladimír Lovás z Aradáča (18), Igor Čížik z Kovačice (18) a Padinčania Ivan Bokor (17,5) a Tijana Bešková (17). Zo záverečných ročníkov do republikovej súťaže postúpili: Aradáčania Martin Pekár (17,5) a Martin Zvara (17), Tina Trnovská z Padiny (16,5) a Samuel Barca z Kovačice (16,5). Posudzovaciu komisiu pre súťažiacich z 5. a 6. ročníka tvorili: Zuzana Kotvášová, Eva Hrková-Poliaková a Mária Kotvášová a pre 7. a 8. ročník členkami komisie Národnostnej rady boli Dr. Anna Makišová, Mariena Korošová, Alena Pešková a Mária Galasová. A. Ch.

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

Cigánsky punkrock: Gogol Bordello. Svetová gypsy-punkrocková atrakcia Gogol Bordello koncertuje 28. mája v záhradke Študentského kultúrneho centra (SKC) v Belehrade. Skupina vznikla roku 1999 v New Yorku a založil ju hudobník a umelec ukrajinského pôvodu Eugene Hütz. Gogoľovo meno v názve skupiny súvisí s tým, že tento spisovateľ vo svojej tvorbe „prepašoval“ prvky ukrajinskej kultúry do ruskej spoločnosti, a to isté vraj chcú urobiť členovia Gogol Bordello s prvkami cigánskej a východoeurópskej hudby v súčasnom západnom svete. Zloženie tejto skupiny je multietnické a vedľa frontmana Hütza dnes ho tvoria ďalší hudobníci ruského, bieloruského, etiópskeho, ekvádorského a amerického pôvodu. Na aktuálnom turné Gogol Bordello prezentujú svoj siedmy album Seekers and Finders.

Lee Aaron znovu rockerka. Niekdajšia metalová kráľovná Lee Aaron sa nevzdáva a práve vydala Diamond Baby Blues, kolekciu nových hard-bluesových a hardrockových piesní. Táto kanadská speváčka získala popularitu počas 80. rokov minulého storočia vydaniami Metal Queen, Call of the Wild a Bodyrock na vlne vtedy aktuálneho melodického (sweet / glam) metalu. Neskoršie vystupovala v kluboch ako džez-popová speváčka a urobila si prestávku s cieľom venovať sa rodinnému životu. Pred dvomi rokmi sa vrátila na rockovú scénu vydaním Fire and Gasoline a tohtoročný album bude koncertne prezentovať aj na niektorých festivaloch v Európe.

KONCERTY 1. júna, Dom b-612 v Novom Sade: Artan Lili 1. júna, Mládežnícke stredisko CK13 v Novom Sade: Tentacle Wizard (stoner/doom metal z NS) + Northern Revival (southern / stoner metal, NS) 1. a 2. júna, SKCNS Fabrika v Novom Sade: Festival To Be Punk #11. Crisis, Grade 2 (Anglicko), Vodka Juniors (Grécko), King of Sorrow (Bulharsko), Honesty (Francúzsko), Crippled Fox, Contra (Maďarsko), CC (Chorvátsko), Lost Propelleros, Six Pack, PSI, The Truth, Reflection, Mind Prison. S. L. • KULTÚRA •

Kultúra • Oznamy

KRÍŽOVKA

Premiéra, prezentácia, promócia Anna Horvátová

ri zistení existencie viacerých pomenovaní pre ten istý pojem a denotát (označovanú skutočnosť) zvyčajne sa zamyslíme nad tým, ktorý pojem by sme odporučili na použitie v spisovnom vyjadrovaní. Ešte v osemdesiatych rokoch 20. storočia vo vtedajšej Juhoslávii ako lektor na Filozofickej fakulte Univerzity v Novom Sade pôsobil Jozef Mlacek, ktorý postrehol, že slovo promócia medzi dolnozemskými Slovákmi má širší význam, teda internacionálne slovo v dôsledku rozdielnych kultúrnych tradícií sa používa širšie, nielen v spojeniach promócia absol-

ČÍSLO 21

V tajničke je názov tradičného slovenského festivalu tanca a spevu.

ventov, doktorov (= slávnostné udeľovanie vysokoškolských diplomov, akademických titulov). Aj v slovníkoch slovenského jazyka nachádzame len takýto význam slova promócia. Prvé verejné predstavenie knihy, opery, jednoducho umeleckého diela v slovníkoch je zapísané ako premiéra. Slovo prezentácia môžeme použiť, keď ide o predstavovanie nových kníh, cédečiek, nie prvé predstavovanie! Aj pri predložení nového cenného papiera na prijatie alebo na platenie, napr. prezentácia šeku, ako i na ohlásenie niečej prítomnosti. Aj pri premietaní fotografií, textov na videoprojektore, napr.: Powerpoint prezentácia.

autorka: ANNA zvyšok BIČIAROVÁ

samec opice výplata

vyleť, zaleť

astát

dve chválo1. časť tajničky hlásky spev

platba plietla, naťahovala dusík kypri pôdu!

Nórsko

vpíšte ZIAŤ

obvod kyslej chuti predloha

vpíšte OČT

výkrik radosti podnikla

sekunda

solmiz. slabika

Newton

Tesla

2. časť tajničky

meter

mazúrium

erbium arabský národ

spojka

mäta (srb.)

tropický plod zápisník

tona

ročné obdobie

útok

niečo spracúvala

dychový nástroj

CHÝRNIK

KYSÁČ. V sobotu 26. mája o 19. hodine v Galérii Slovenského národného domu v Kysáči bude slávnostne otvorená prvá samostatná výstava umeleckých

fotografií kysáčskeho rodáka Jána Valu pod názvom Na ceste osudu. Návštevníkom bude k dispozícii do 25. júna. a. f.

Na základe článku 102 odsek 2 Zákona o zamestnaných v autonómnych pokrajinách a jednotkách lokálnej samosprávy (Úradný vestník RS, č. 21/2016 a 113/2017), Obecná rada Obce Báč zverejňuje OZNÁMENIE o zverejnenom verejnom súbehu na obsadenie pracovného miesta zamestnanca – vrátnika a doručovateľa pre osídlené mesto Báč Obecná rada Obce Báč oboznamuje všetkých záujemcov, že je oznam o verejnom súbehu na obsadenie pracovného miesta zamestnanca – vrátnika a doručovateľa pre osídlené mesto Báč v Oddelení pre všeobecnú správu, družstevné činnosti a spoločenské práce zverejnený na úradnej internetovej prezentácii Obce Báč, a že sa doň, spolu s vyhláškou o súhlase na zoskupovanie údajov na verejnom súbehu na obsadenie pracovného miesta zamestnanca, môže nahliadnuť a prebrať z úradnej internetovej prezentácie Obce Báč: www.bac.rs. Oznam o verejnom súbehu obsahuje údaje o pracovnom mieste prebrané z Pravidiel o vnútornej organizácii a systematizácii pracovných miest v Obecnej správe Obce Báč, vnútorného audítora a generálneho prokurátora Obce Báč a o podmienkach na zamestnanie na spomenuté pracovné miesto, o odbornom zdokonaľovaní, vedomostiach a schopnostiach, ktoré sa hodnotia vo volebnom konaní a spôsobe ich previerky, mene osoby poverenej poskytovaním dodatočných informácií o verejnom súbehu, adrese, na ktorú sa prihlášky podávajú, ako aj údaje o potvrdeniach, ktoré sa podávajú s prihláškou. Lehota na podávanie prihlášok je 15 dní odo dňa zverejnenia tohto oznámenia v tlačených médiách.

• KULTÚRA • OZNAMY •

AS HL DU U Ľ

rieka v Rusku síra

latka Celzius

v poriadku

prípravný náčrt

ROZLÚŠTENIE KRÍŽOVKY ČÍSLO 20 VODOROVNE: karneval, aloa, a, A, rektorát, oborí, RK, lova, via, Š, aféra, tunika, O, ú, il, cap, rme, dalo, á, orloj, plece, hi, rozoslal TAJNIČKA: KAROL ŠTÚR

Správne rozlúštenie KRÍŽOVKY 17/18 z čísla 17 – 18 Hlasu ľudu z 28. apríla – 5. mája 2018 bolo: RUDOLF FÁBRY. Odmenu – knižné vydanie z produkcie NVU Hlas ľudu za správne rozlúštenie uvedenej krížovky získala: ZUZANA CHALUPOVÁ, Ul. Janka Čmelíka č. 22, 26 210 Kovačica. Blahoželáme. Správne rozlúštenia aj naďalej zasielajte DO 5 DNÍ ODO DŇA VYDANIA NAŠICH NOVÍN na adresu: NVU Hlas ľudu, Bulvár oslobodenia 81/V, poštový priečinok 234, 21 000 Nový Sad, PRE KRÍŽOVKU, alebo mailom na adresu: obsustova@hl.rs

21 /4804/ 26. 5. 2018

Oznamy Reštaurácia na Slovensku blízko Bratislavy prijme kuchára

BOĽAVÁ SPOMIENKA V máji 2018 uplynulo štrnásť rokov, čo nie je medzi nami môj manžel, náš oco a starký

s minimálne 3-ročnou pracovnou skúsenosťou. Nástupný plat 750 eur netto, možnosť ďalšieho rastu; mail: konicek@konicek.sk; tel.: +421 907 987 296.

ONDREJ STRACINSKÝ

1934 – 2004 – 2018 z Báčskeho Petrovca

S láskou a úctou si na Teba spomínajú Tvoji najmilší

Hľadáme šikovných pracovníkov na prerábanie bytov v Bratislave: sadrokartonistov, obkladačov, vodárov, murárov; tel. číslo: +421903 125 113 (Viber, Whatsapp), Daniel; mail: gages@stubau.sk.

VYROBNY PROGRAM: – KOTLY NA PEVNE PALIVO, BIOMASU A PELETY – HORAKY NA PELETY – NEREZOVE KOMINY – AKUMULACNE NADRŽE

Nositelia zlatých medailí za kvalitu na Novosadskom veľtrhu

KOVAČICA Štúrova 69 tel./fax: 013/662-183 mob. 063/282-097 www.uniko.rs

Mestská správa pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad na základe článku 10 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04 a 36/09) zverejňuje OZNÁMENIE o podanej žiadosti o rozhodovanie o potrebe po odhade vplyvov na životné prostredie projektu Nositeľ projektu Radbruch, s. s r. o., Makedonska 30, Belehrad, podal žiadosť o rozhodovanie o potrebe po odhade vplyvov na životné prostredie projektu Výstavba výrobného objektu – dielne na výrobu igelitiek výšky P a časť P + 1, na katastrálnej parcele číslo 10342, k. o. Futog, Mesto Nový Sad. Údaje a dokumentáciu zo žiadosti nositeľa projektu možno dostať k nahliadnutiu v miestnostiach Mestskej správy pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad, Rumenačka 110a, Nový Sad, v pracovné dni od 10.00 do 15.00 h. Všetci záujemcovia v lehote 10 dní odo dňa zverejnenia tohto oznámenia môžu svoju mienku v písomnej forme doručiť na adresu Mestskej správy pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad.

Pokrajinský sekretariát pre urbanizmus a ochranu životného prostredia na základe článku 20 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04) OZNAMUJE verejné nahliadnutie do Štúdie o odhade vplyvov na životné prostredie Nositeľ projektu NIS, a. s., Nový Sad, Ul. narodnog fronta č. 12, podal žiadosť o poskytovanie súhlasu k Štúdii o odhade vplyvov na životné prostredie projektu Potvrdzovanie vykonaného stavu a pokračovanie exploatácie ropy a plynu na ropovo-plynovom poli Elemir. Údaje a dokumentáciu zo žiadosti nositeľa projektu možno dostať k nahliadnutiu v pracovné dni od 10.00 do 14.00 h v miestnostiach Pokrajinského sekretariátu pre urbanizmus a ochranu životného prostredia, Bulvár Mihajla Pupina 16, Nový Sad (prízemie, kancelária č. 39) a v miestnostiach Mestskej správy Zreňanin, Námestie slobody č. 10, do 22. 6. 2018. Počas trvania verejného nahliadnutia zainteresovaná verejnosť môže v písomnej forme podať pripomienky a mienky k vystavenej Štúdii o odhade vplyvov na adresu sekretariátu. Verejná rozprava a prezentácia budú 25. 6. 2018 v budove vlády AP Vojvodiny (prízemie, kancelária č. 39) o 12.00 h.

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

DROBNÝ OZNAM T E S N Í M E (dihtujeme) okná a dvere neopren gumou – ochraňuje pred vetrom, chladom, prachom. Je úsporou pri vykurovaní. Inštalujeme a opravujeme rolety, harmonika dvere, p á s ové z á c l o ny, siete proti hmyzu; tel.: 060/5088-433 a 025/5827-710.

POSLEDNÉ ZBOHOM nášmu spolužiakovi

RASTISLAVOVI STRUHÁROVI

1951 – 2018 z Báčskeho Petrovca

Odišiel si tak, ako si to osud prial, ale krásne spomienky na spoločné chvíle navždy zostanú uchované v našich srdciach. Spolužiaci petrovského gymnázia 4. b triedy

SMUTNÁ SPOMIENKA

Uplynuli dva smutné roky, čo nás opustil milovaný a nenahraditeľný manžel, otec a starký

JÁN PETRÁŠ

4. 7. 1945 – 24. 5. 2016 – 2018 z Padiny

S láskou a úctou si na Teba spomínajú: manželka Mária, dcéra Mária s manželom Jánom a vnukovia Vladko a Janko

SMUTNÁ SPOMIENKA

MÁRIA GREKSOVÁ

3. 7. 1923 – 21. 5. 2014 – 2018 z Hložian

Uplynuli štyri roky odvtedy, čo nie si s nami. Cestou života musíme kráčať bez Teba, ale si predsa s nami v krásnych spomienkach. Tvoji: syn s manželkou Buzekovci a vnučky Šepráková a Štefanidesová s rodinami • OZNAMY •

SMUTNÁ ROZLÚČKA

SMUTNÁ SPOMIENKA

so švagrom

s manželom

na mamu, starkú a starú mamu

ANNU ČELOVSKÚ

PAVLOM MAGLOVSKÝM

rod. Bohušovú 1925 – 2006 – 2018 z Kulpína

1937 – 2018 z Kysáča

1937 – 2018 učiteľom vo výslužbe z Kysáča

S láskou a úctou si na Teba bude spomínať rodina Berédiová zo Selenče

Tichú a trvalú spomienku na Teba si zachová

SMUTNÁ SPOMIENKA

SPOMIENKA

Dňa 25. mája 2018 uplynulo päť rokov od smrti

manželka Mária

Čas plynie ako tichej rieky prúd, kto Ťa mal rád, nemôže zabudnúť. Tak ako voda svojím tokom plynie, krásna spomienka na Teba nikdy nepominie. Tvoji najmilší

PAVLA KOPČOKA

SMUTNÁ ROZLÚČKA s

25. 5. 2013 – 2018 z Petrovca

PAVLOM MAGLOVSKÝM

Tvoji najmilší

1937 – 2018 z Kysáča

Spomienka na Teba zostane navždy v našich srdciach. Dcéra Mária, zať Branislav, vnukovia Vladimír a Aleksandar Nerandžićovci

PAVLA PÁLENKÁŠA

Tichú a trvalú spomienku na Teba si zachovávajú

DROBNÝ OZNAM KUPUJEM staré a nové perie alebo mením za paplóny, vankúše a deky. Prichádzam na pozvanie; Mar tin Nosál, B. Petrovec, tel.: 063/826-92-05 a 021/782-278.

1946 – 2006 – 2018 profesora z Báčskeho Petrovca Tvoji najmilší

SMUTNÁ SPOMIENKA

Dňa 24. mája 2018 uplynuli tri roky, čo nás navždy opustila moja manželka, naša mama a starká

SMUTNÁ SPOMIENKA

na nášho milovaného a nenahraditeľného manžela, otca, svokra a starkého

JÁNA ŠUSTERA-ŠUCU

17. 5. 1933 – 24. 5. 2008 – 2018 z Pivnice Stále je ťažko a smutno nám všetkým, nič už nie je také, ako bolo predtým. Všade okolo chýba aj po DESIATICH rokoch Tvoj hlas. Mal si rád život, my Teba a Ty nás. Skromný a láskavý si bol vo svojom živote a veľký vo svojej láske a dobrote. Nám zostáva len toľko, aby sme si spomínali na pekné chvíle strávené s Tebou. Tvoji: manželka Stojanka, syn Željko, nevesta Tatjana a vnučky Nikolina a Sandra

• OZNAMY •

MÁRIA ĎUROVKOVÁ rod. Madacká 13. 10. 1940 – 24. 5. 2015 z Kysáča

Život bol nádejný, osud bol krutý, rozlúčka ťažká a spomienka zostáva večná. Manžel Ján a synovia Ján a Štefan s rodinami

21 /4804/ 26. 5. 2018

RTV Panoráma TELEVÍZIA VOJVODINA 2 Sobota 26. mája 19.30 Recepty 20.00 Priamy prenos 48. FF Tancuj, tancuj... Hložany Nedeľa 27. mája 11.00 Dúhovka 11.30 Boh náš je láska Utorok 29. mája 12.10 Paleta – výber najlepších vysielaní z produkcie Slovenskej redakcie RTV Vojvodina titulkovaných po srbsky na 1. programe TVV 17.30 Perličky – desaťminútový blok venovaný najmladším divákom Pondelok – sobota 18.00 Denník Recepty. V polhodinovom termíne, tentoraz výnimočne odvysielanom v sobotu, si diváci ešte raz budú môcť pozrieť niektoré recepty z vlaňajších vysielaní rodinného magazínu Dotyky.

18.25 18.30 18.50 19.00 19.15 19.50 20.00

Pondelok – sobota Začiatok vysielania Zahraničný denník Hit dňa, Moľa / Klenoty, Citáty Zvon, spravodajská relácia Kreslený film Hit dňa, Reklamy Filmy: Piatok 25. mája – Zlomené mesto Sobota 26. mája – Krutá pomsta Pondelok 28. mája – Dannyho jedenástka Utorok 29. mája – Špión Streda 30. mája – To sa môže stať každému Štvrtok 31. mája – Salvador

Boh náš je láska. V náboženskom vysielaní budú záznamy z posviacky petrovskej starej 21.45 Hit dňa, Moľa / Klenoty, Citáty, Reklamy, Zvon fary, o cirkevných sviatkoch aktuálnych v máji sa zmieni farár cirkevného zboru 23.00 Záver vysielania Kovačica II Martin Bajza a predstavený bude Komorný zbor Viliama Figuša-Bystrého Nedeľa 27. mája z Padiny, ktorý vo svojom repertoári má aj 17.00 Film: Heidi duchovné piesne. 18.30 Hit dňa, Reklamy, zostrih Molí 19.00 Zvon, prehľad udalostí týždňa 20.00 Kolážová relácia Nedeľa s vami 22.00 Film: Láska nič nestojí RÁDIO 24.00 Záver vysielania

NOVÝ SAD 3

Predpoludňajší program Každý pracovný deň 8.00 – 10.00 Sobota 8.00 Správy 8.30 Aspekty 9.00 Správy Týždeň 8.00 8.05 9.05 9.30

Popoludňajší program 14.45 Slovenská ľudová hudba (sobota) 15.00 Správy 15.05 Rádiošport (pondelok) Kronika našich osád (utorok) Hudobné vysielanie (streda) Inteen (streda o 16.00) Súzvuky (štvrtok) Z každého rožka troška (piatok) Kaleidoskop (sobota) 15.30 Zo sveta hudby – zábavná hudba (nedeľa) 16.00 Motívy (nedeľa) 17.00 Rozhlasové noviny 17.1 5 Vejár hudobných vysielaní Slovenská ľudová hudba (sobota) Nočný program 23.00 Rozhlasová hra pre dospelých (utorok) 24.00 Slovenská tanečná, ľudová a umelecká hudba (nedeľa)

www.hl.rs

Každý pondelok 20.00 Hudobný mix

Utorok – sobota 17.00 Správy 22.00 Správy Nedeľa 13.00 S vami a pre vás S vami a pre vás je kolážové vysielanie, ktoré obsahuje aktuality zo staropazovského prostredia, ako i z iných slovenských prostredí. V rámci hodinového vysielania je aj náboženská časť pod názvom Hrad prepevný. Repríza v pondelok a stredu o 14.00, resp. o 22.05.

Informačno-politický týždenník

TV OBCE KOVAČICA Klenotnica (nedeľa, utorok, piatok) 16.00 – 18.00 Nedeľa 27. mája 16.00 Kronika týždňa Slovo na týždeň Víťazi a víťazstvá – nosná téma Noci múzeí aj v Padine Jarný salón v Kovačici Utorok 29. mája 16.00 Maturanti gymnázia a základných škôl z Obce Kovačica spoločne zatancovali štvorylku

RÁDIO STARÁ PAZOVA 18.00

18.15 18.30 19.00 19.15 19.30 20.00

Utorok – piatok Servis Na dnešný deň Meniny Volíme melódiu dňa Aktuality z obce a iných osád Poučky zo slovenčiny (streda) Denník, informatívne vysielanie Hudba Oznamy, hudba a reklamy Z nášho uhla, udalosti a ľudia Náboženské vysielanie Živé vody (streda) Tematické vysielanie Z minulosti (štvrtok)

Sobota 15.00 Servis Na dnešný deň Meniny, Reklamy 16.00 Správy 16.05 Zvončeky, detské vysielanie Každú sobotu 16.30 Oznamy a drobné oznamy 18.15 Výber z programu 17.00 Volíme melódiu týždňa, resp. TV Pančevo mesiaca, hudba a reklamy 18.05 Repríza štvrtkovej relácie Z nášho uhla RÁDIO PETROVEC 19.00 Aktuality z Vojvodiny, na spoločnej vlne rozhlasové stanice Báč, Báčsky Petrovec, Kovačica a Stará Pazova Utorok – piatok 19.30 Oznamy, drobné oznamy 9.00 – 13.00 Správy na každú hodinu a z našich osád 10.00 – 11.00 Hit dňa, kontakt relácia 20.00 Aktuality z mesta, repríza utorkovej 14.00 Dozvuky, denná informatívna relácia relácie Z nášho uhla Sobota Nedeľa 10.00 – 11.00 Rádiodišputy, týždenná 7.00 Servis relácia na aktuálnu tému Na dnešný deň Nedeľa Meniny 10.00 – 12.00 Retrospektíva udalostí 7.30 Oznamy, hudba a reklamy týždňa 8.00 Správy 12.00 Hudobné pozdravy a blahoželania 8.05 Hudba, servis 8.30 Slovo nášho Boha, náboženské Slovenská hudba každý vysielanie 9.00 Správy deň od 5.00 – 20.00. 9.05 Hudba a aktuality Svetová hudba každý 9.30 Oznamy, hudba a reklamy deň od 20.00 – 5.00.

Každý piatok 18.15 Výber z programu TV Kovačica

Nedeľa Správy Vysielanie pre dedinu Pohľady k výšinám Vysielanie pre deti

TV STARÁ PAZOVA

TV PETROVEC

Svetlo sveta uzrel zborník 25 rokov činnosti MOMS v Padine Republiková súťaž zo slovenčiny pre stredné školy Piatok 1. júna 16.00 Z archívu: RTVOK Film: Panna zázračnica

RÁDIO KOVAČICA Na modrej vlne – každý pracovný deň 15.05 Správy z regiónu 15.30 Stalo sa na dnešný deň 16.00 Správy z Kovačickej obce 16.10 Hlas ľudu ponúka (každý piatok) 16.20 Kalendárium 16.25 Udalosti dňa 16.55 Citáty do vrecka 17.00 Šport, Medicína, Školstvo, Poľnohospodárstvo, Kultúra 17.15 Zaujímavosti zo sveta 17.30 Humor 18.00 Správy z Kovačickej obce 18.10 Zaujímavosti zo sveta 18.15 Šport, Medicína, Školstvo, Poľnohospodárstvo, Kultúra 18.20 Citáty do vrecka 18.40 Poézia

TELEVÍZIA PANČEVO Nedeľa 27. mája 19.30 Repríza relácie Dobrý deň Streda 30. mája 12.30 Dobrý deň, kolážová relácia

NOVOSADSKÁ TELEVÍZIA Každý pracovný deň 15.15 Objektív v slovenskej reči

• RTV PANORÁMA •

Šport DRUHÁ JUHOBANÁTSKA LIGA – VÝCHODNÁ SKUPINA

V Izbišti bezohľadne, v Jánošíku priateľsky

NA IHRISKU TATRY V KYSÁČI

Súťažili kuchári

POLET – HAJDUŠICA 1 : 1 (0 : 0)

Vladimír Hudec

ajdušičania sa aj z hosťovania v dedine Izbište domov vrátili s nepríjemnou skúsenosťou. Domácemu mužstvu body v boji o titul boli nevyhnutné, avšak ukázalo sa, že hostia boli tvrdším orieškom, než to domáci očakávali. Polet však „musel“ vyhrať, a preto sa jeho hráči rozhodli pre špinavé, bezohľadné zákroky, provokácie a oplzlé nadávky, ktoré z hľadiska doliehali až po spomínanie slovenskej matere. Rozhodca Igor Rac z Vršca to všetko toleroval. Ukázal síce mnoho žltých kariet domácim futbalistom, aj jednu červenú, hoci si taký trest zaslúžili viacerí v tričkách Poleta. Na druhej strane úplne nepotrebne do šatne predčasne poslal Radovića, pri konci zápasu aj N. Ružića, ktorého poriadne vyprovokovali, takže zaútočil na súpera. Hostia vydržali všetky údery, veľký tlak a boli rovnocenným súperom. Dokonca keby využili všetky šance, výsledok mohol byť aj inakší. V prvom polčase sa siete nevlnili, avšak už v druhej minúte pokračovania v skrumáži v šestnástke pred bránou Melicha lopta sa od Folťanovej nohy odrazila do siete – 1 : 0. O desať minút neskoršie Radović peknou strelou priamo z rohového kopu vyrovnal. Nuž a potom do konca Hajdušičania vydržali skutočne veľký tlak, domov sa vrátili s plne zaslúženým bodom, aj keď zápas ukončili iba s deviatimi hráčmi. HAJDUŠICA: Melich, Ćulum, Z. Lipták, Maliar, Stojkovski, Folťan, Radović, Đukić, Guran, A. Ružić, N. Ružić JÁNOŠÍK – PARTIZAN 4 : 1 (1 : 1) Zápas v Jánošíku nemal súťažiaci význam. Jánošík totiž už nemá ani teoretické šance dostať sa z dna tabuľky a o jeho statuse v tejto lige rozhodujú iní. Ak totiž baráž o postup do Juhobanátskej ligy úspešne zdolá aj vicemajster tejto ligy, Jánošíčania pravdepodobne obstanú, vzhľadom na to, že aj Vladimirovac už opustil súťaž. V opačnom prípade Jánošík na rok bude súťažiť v Obecnej lige Alibunár – Plandište. Keďže ani Partizan nemôže pod• ŠPORT •

statne zmeniť postavenie v tabuľke, nedeľňajší zápas sa podobal priateľskému. Domáci však prejavili väčšiu vôľu vyhrať. Dominovali počas celého zápasu a vytvárali si šance. Sieť hostí načal Šterba v 25. min. po prihrávke P. Staňa z rohového kopu. Radosť domácich však krátko trvala, lebo už v nasledujúcom útoku hostia prekonali núdzového brankára Húszku. Do konca polčasu sa hralo prevažne na polovici hostí, domáci si vytvorili ešte niekoľko šancí, ale sieť akoby bola začarovaná. Po zmene strán sa pomer síl na ihrisku nezmenil, ibaže domáci boli omnoho účinnejší a troma gólmi Pavlovica, Babića a A. Staňa korunovali dobrý výkon pre konečných 4 : 1. JÁNOŠÍK: Húszka, Prokić, Raškov, Šterba, Živanov, Jakimov, Babić, Pavlovic, Jankov, Caran, P. Staňo (A. Staňo) Výsledky 22. kola: Borac (VS) – Vinogradar 5 : 1, Budućnost – Dobrica 6 : 0, Borac (VG) – Karaš 2 : 2, Potporanj – Ratar 4 : 1, voľný bol Ševac. Hajdušica na 6. mieste má 28 bodov a Jánošík je s deviatimi bodmi posledný.

MESTSKÁ LIGA ZREŇANIN – A SKUPINA

Členovia komisie pri hodnotení paprikášov Elena Šranková

astronomické podujatia sú obľúbené, ľudia ich majú radi a tak výnimkou nie sú ani Kysáčania. Dokázali to aj v nedeľu 20. mája 2018, keď sa v peknom počte zoskupili na súťaži vo varení kotlíkového paprikáša, ktorú zorganizoval FK Tatra. Toto podujatie prebiehalo tretíkrát v areáli futbalového ihriska. Súťažilo Traja najlepší kuchári 17 skupín, kuchári varili od 14. do 18. hodiny. Potom sa ochutnala z každého paprikáša do roboty pustila komisia, ktorá a nakoniec vyhlásila tri najlepšie. Predsedom komisie bol Ján Šranka, podpredseda FK Tatra, ktorý aj a dozeral, aby všetko bolo regulárne. Paprikáše oceňovali už skúsení členovia komisie: Katarína Lekárová z Báčskeho Petrovca a Kysáčania Vladimír Sabo, Vladimír Budík, Ján Ožvát a Miloslav Madacký. O dobrú náladu všetkých, čo zachrániť si minimálny náskok, a to sa im aj podarilo. Treba povedať, že prišli podporiť túto akciu, teda ich v tom veľmi podporili aj početní aj FK Tatra, sa postarali Pazovskí diváci, ktorí si prišli pozrieť tento zápas. kocúri. Odmeny boli lákavé: prvá AŠK: Striško, Birmanac, Šťastný cena kotlík s nôžkami, druhá cena (Đorđević), Korać, Ďuríček, Životin, kartón piva a tretia poplatok na Studen, Gál, Apostolović, Mijić, súťaž (3 000 dinárov), ktorá bude o rok. Víťazov súťaže vyhlásil podTodorov Výsledky 20. kola: Jedinstvo – predseda klubu Ján Tordaj, ktorý Zlatica 8 : 5, Tamiš – MSK 0 : 1, OFK pripomenul aj pekný úspech kyGradnulica – ŽFK Banat 2 : 1, OFK sáčskych futbalistov v bežných Klek – Potisje 1 : 1, Zadrugar – Rad- majstrovstvách. Prvé miesto obsadil Ján Martinko, druhé Ivan nički 1911 0 : 2. Aradáčania sú aj ďalej predpo- Madacký a tretie Michal Čeman. Po vyhlásení najchutnejších slední v tabuľke a majú 16 bodov. V nasledujúcom kole budú hosťovať v kotlíkových paprikášov všetMihajlove, kde sa stretnú s priamym ci spoločne vychutnávali to, čo súperom o zostup, mužstvom MSK, kuchári uvarili, dlho sa zabávaktoré teraz má iba o jeden bod viac li sa pri hudbe a občerstvení. ako Aradáčania.

Vzácne víťazstvo AŠK – OFK STAJIĆEVO 1 : 0 (0 : 0) Vladimír Gál

re Aradáčanov to bol veľmi dôležitý zápas v boji o záchranu. V prvom polčase hrali pod tlakom, čo im vážne prekážalo, aby sa maximálne prejavili. Ani hostia zo Stajićeva nehrali lepšie, nemali šance, takže početní diváci nevideli zaujímavý futbal. V druhom polčase domáci boli lepší, ale prvú vážnejšiu strelu na bránu hostí zaslali až v 25. min., ibaže Gál trafil rovno do brankára. Peknú príležitosť mal Apostolović, ktorý z piatich metrov dobre hlavičkoval, ale aj brankár hostí dobre zakročil. Konečne v 75. min. po akcii Apostolovića v šestnástke sa najlepšie vynašiel Birmanac a dal dlho čakaný gól. Do konca zápasu domácim bol cieľ neinkasovať gól,

21 /4804/ 26. 5. 2018

Šport PRVÁ JUHOBANÁTSKA LIGA

SOMBORSKÁ OBLASTNÁ LIGA

Ján Bokor

SLÁVIA – HAJDUK JUNIOR 5 : 1 (2 : 1)

Dolu kopcom v Grebenci Na vrchu tabuľky sa situácia skomplikovala po prehrách vedúceho mužstva BAK a Doliny, takže sa Uljmania vyrovnali s lídrom a Padinčania klesli na tretie miesto, kde ich ohrozuje Borac Starčevo. Výsledky 27. kola: Vojvodina (CC) – C. zvezda 1 : 3, Strela – Radnički 5 : 2, Vulturul – Dolina 3 : 0, Dunav – Jugoslavija 1 : 1, Vojvodina (C) – Jedinstvo Stević 1 : 4, Vojvodina (S) – Jedinstvo (V) 1 : 0, Partizan – Sloga 3 : 0, Borac – BAK 2 : 1. VULTURUL – DOLINA 3 : 0 (3 : 0)

a ihrisku v Grebenci, ktoré je rov povestnou ľavačkou prekonal učupené na úpätí Karpát, Pa- Trkulju – 2 : 0. V 45. min. Makarun dinčania boli slabí horolezci, druhýkrát prekabátil obranu hostí lebo sa zrútili dolu kopcom. Domá- práve po prihrávke Čížika. Po prestávke sa nič nezmenilo. cim z tohto zápasu body neznamePadinčania majú za nali mnoho, strelili čím banovať, lebo im tri góly a zaslúžene výhra prinášala poprekonali nenaladestup na prvé miesto, ných hostí z Padiny. ale teraz je otázna Zaujímavosťou je, že aj účasť v baráži. strelci boli Pavel Čížik Správu zo zápasu a Rade Makarun, niekončíme slovami kdajší hráči Doliny. fanúšika Doliny po Nepotrebnú výceste do ďalekého hru si zavinili predGrebenca: „Boli sme, sa sami hráči hostí, videli, hanbili sme lebo hrali zbabelo, sa, a čo bude ďalej, neúčinne, pod vlast- Bez sentimentality: Pavel uvidíme!“ né možnosti. Hoci Čížik (Vulturul Grebenac) DOLINA: Trkulja, mali loptu viac na vlastných nohách, padinskí hráči Koreň (Paul), Važić, Matuľa, Mirko si nevytvorili žiadnu gólovú šancu. Rudić, Marko Rudić (Ilić), Saša RuV 11. min. loptu po rohovom kope dić, Cvetanović, Dobrić, Kevdžija, zachytil veterán Makarun a prvý raz Mihajlović Dolina v nedeľu bude hosťovať rozvlnil sieť. V závere prvého polčasu vynikol Pavel Čížik, keď v 42. min. u poslednej Vojvodiny v dedine z voľného kopu z tridsiatich met- Crvena Crkva.

NOVOSADSKÁ OBLASTNÁ LIGA

Pavel Kocka

a zápase v Žablji sa stretli mužstvá, ktoré majú rozdielne ciele. Pokiaľ Kysáčania bojujú o titul majstra, Žabaljčania sa snažia vyhnúť tomu najhoršiemu, zostupu o stupienok nižšie. Domáci na konci oslavovali veľmi cenné víťazstvo. Hostí tretia prehra veľmi

www.hl.rs

Ján Šuster

V 70. min. Žigmund sa na ľavej strane zbavil strážcu, prízemne odlávia na svojom ihrisku v Pivnici centroval, na loptu nabehol Beláni ľahko prekonala mužstvo Hajduk a sieť súpera sa tretíkrát vlnila. V 74. junior. Hostia z Kuly od 7. min. a 82. min. Zorzić bol dobrým asishrali iba desiati, lebo sa im zranil tentom, Beláni ešte lepším strelcom, obranca Kuduzović a náhradníka ktorý si tak na svoje konto zapísal hetrik. Hostia v tejto časti hre mali nemali. Pivnickí futbalisti a 150 divákov tri ozaj veľké šance po chybách domácej obrany, ale ich sa prvýkrát radovali na radosť Pivničanov v 14. min., keď Kuchta nevedeli premeniť. prebehol pravou straZápas viedol rozhodnou, dobre odcentroval ca Milešević z Báčskej a Zorzić zblízka prekoPalanky, žlté karty donal brankára Vajagića. stali Milec a Kuchta (SláNečakane po chybe via), tiež Zorić (Hajduk domácej obrany v 17. junior). min. hráč hostí Nikolić SLÁVIA: Ľ. Brňa, dorazil loptu do siete Budić (Sekeruš – BeSlávie – 1 : 1. O dve Hetrik prišiel z lavice: min. neskoršie domáci Sebastián Beláni (Slávia láni), Nímet, Milec, Ćorda, Kotiv, Kuchta, mali veľké šťastie, lebo Pivnica) Tešanović (Blažek), J. odrazenú loptu od žrde úplne sám Mušikić kopol nad bránu. Žigmund, Kutenič, Zorzić Výsledky 27. kola: Hajduk junior V 21. min. z veľkej skrumáže Zorzić druhýkrát trafil bránu a bol to výsle- – Kula 0 : 2, Rusín – Slávia 0 : 0, Mladost – Stari grad 1 : 6, Budućnost dok prvého polčasu. V druhom polčase, až po 70. min., (P) – Stanišić 1 : 1, ŽAK – Lipar 2 : Pivničania zakladali pomalé akcie, 0, Krila Krajine – Vojvodina 4 : 0, nepresne prihrávali, takže ich obrana Hercegovac – Budućnost (M) 0 : 1. Výsledky 28. kola: Kula – HerceHajduk juniora ľahko zastavovala pred trestným územím. V 60. min. sa govac 1 : 1, Crvenka – Krila Krajine zranil Tešanović, ktorého vystriedal 0 : 0, Vojvodina – ŽAK 4 : 2, Lipar Blažek, v 66. min. pre zranenie ihris- – Budućnost (P) 2 : 0, Stanišić – ko opustil aj Sekeruš a jeho miesto Mladost 3 : 0 kontumačne, Stari obsadil Beláni. Od tej chvíle domáci grad – Rusín 2 : 4, Slávia – Hajduk junior 5 : 1. zahrali živšie a nebezpečnejšie.

min., do polčasu obrátil výsledok v prospech Tatry. Hneď po prestávke v 47. min. vyrovnal Bogdanov. Kysáčania sa nedali, o čom neustarostila, hoci svedčí aj ich tretí mohli získať aspoň gól, ktorý v 53. min. bod, lebo sú stále strelil Vučić. Vtedy na prvom mieste a sa zdalo, že tento majú pekný náskok Smädný po góloch: Martin zápas hostia nemônad najbližšími sú- Budík (Tatra Kysáč) žu prehrať. No už permi. v 65. min. Džambas Gólostroj otvoril domáci Matić vyrovnal na 3 : 3 a v 73. min. Klisara v 17. min., ale naladený Martin dal víťazný gól pre ŽSK. Budík dvoma gólmi, v 37. a 40. Zápas pred 150 divákmi viedla

Tretia prehra ŽSK – TATRA 4 : 3 (1 : 2)

Hetrik Sebastiána Belániho

Informačno-politický týždenník

Novosadčanka Dunja Vukčevićová, ktorá žltou kartou potrestala iba domáceho Matića. TATRA: Munjaz, Srnka (Klaić), Pavlović (Jambrich), Dražić, Samardžija, Perić, Vučić, Gadžić, Milićević (Ožvát), Ćirić, Budík Výsledky 31. kola: Sirig – Nový Sad 2 : 2, Mladost – Vinogradar 3 : 0, Jedinstvo (R) – Šajkaš 3 : 0, Futog – TSK 0 : 3, Omladinac – Veternik 5 : 2, Jedinstvo (G) – Petrovaradín 0 : 4, Proleter – Sofex 1 : 1, Bačka – Fruškogorski partizan 2 : 2, ŽSK – Tatra 4 : 3. V nedeľu Tatra bude hosťovať v Banoštore, kde ju uvíta domáci Proleter. • ŠPORT •

MEDZIOBECNÁ LIGA BÁČSKA PALANKA – PRVÁ TRIEDA

Tri minútky Zbućnovića NAŠA HVIEZDA – KULPÍN 2 : 3 (1 : 0)

Rastislav Kopčok Juraj Pucovský

ilbašská Naša hviezda, najúspešnejšie mužstvo tejto jari v lige, zažila prvú prehru v súboji s majstrom z Kulpína. Domáci začali veľmi dobre a už v 9. min. ich najlepší hráč Pisarev dal krásny gól po akcii Santrača a presnej prihrávke Dmitrovića. Pisarev možno mohol riešiť výsledok zápasu v prvom polčase, ale jeho dve nebezpečné strely brankár Jurík pohotovo vyrazil na roh a v 44. útočník domácich trafil pravú žrď. Kulpínčania v prvom polčase len dva razy pohrozili; Haška v 13. min. z tridsiatich metrov opečiatkoval ľavú žrď brány Plavšića, potom Zbućnović v 44. min. bol najvyšší v trestnom území, ale hlavou strelil tesne vedľa.

Branislav Zbućnović (vpredu v červenom) v prvom polčase netraﬁl, ale v závere dvakrát matoval brankára Milana Plavšića Keď Santrač v 55. min. prízemnou strelou oklamal Juríka a zvýšil na 2 : 0, hádam nikto zo 100 divákov nečakal,

že Naša hviezda nevyhrá. Gól Krstića v 57. min. vrátil nádej šampiónovi na lepší výsledok. V 62. min. Santrač krás-

MEDZIOBECNÁ LIGA SOMBOR – DRUHÁ TRIEDA

ne uvoľnil Grňu, ktorý kopol tak silne, že všetci na ihrisku nielen videli, ale aj počuli ako zacvendžala pravá žrď. A potom v závere prišlo k úplnému zvratu výsledku za necelé tri minúty. Postarali sa o to hlavne traja Kulpínčania; Zorić v 82. min. a Haška v 84. min. centrovali z pravej strany a vynaliezavý Zbućnović zblízka dvakrát matoval Plavšića – 2 : 3. Tak tento futbalista rozčaroval niekdajších spoluhráčov v radoch Našej hviezdy a ich fanúšikov, s ktorými pred niekoľkými rokmi oslavoval postup práve do tejto ligy. NAŠA HVIEZDA: Plavšić, Karačonji, A. Hložan, Dmitrović, Kepčija (N. Panić), Đuragić, Gašić, Grňa, Santrač, Pisarev, Torić (Lučić) KULPÍN: Jurík, Haška, Stajić, Zorić, Kajtez, Anđić, Krstić, Kirti, Bulatović, Zbućnović, Ďuga Výsledky 17. kola: Naša hviezda – Kulpín 2 : 3, Borac (O) – Kriváň 6 : 0, Maglić – Sloga 4 : 0, Neštin – Bačka 5 : 2. Kulpínčania v nedeľu po zápase s Neštinom oslávia titul majstra a Kriváň uvíta báčsku Tvrđavu.

PANÓNIA: Valent, Stolić, S. Dobrić, Terek, Lazić (Mrdalj), Stojanović, M. Obradov, Lamoš, Šipka (Šinkarčuk), Turčan, Z. Dobrić (Majera)

Tak chcel sused Naď!

Foto: FK Dinamo Sonta

Juraj Pucovský Somborská Šikara prehrala derby v Svilojeve, ale predsa získala titul majstra práve pred mužstvom Törekvésa, ktoré má slabší gólový pomer. Graničar vďaka víťazstvu nad Telečkou predbehol lalitskú Panóniu, ktorá prehrala v Sonte. Výsledky posledného kola: Törekvés – Šikara 2 : 1, Graničar – Telečka 2 : 1, Dinamo – Panónia 2 : 1, Sport – KFK Kula 3 : 0, voľný bol Metalac. DINAMO – PANÓNIA 2 : 1 (1 : 0)

ol to druhý neúspech tejto jari mužstva trénera Milana Marjanovića, ktorému sa mohlo vyhnúť. Laliťania sa dostali do situácie, že o výsledku posledného zápasu sezóny v Sonte okrem niekoľko nevyužitých šancí rozhodol neobjektívny rozhodca Dejan Naď z Ruského Kerestúra. Domáce mužstvo strelilo prvý gól v 15. min. po príliš konfúznej situácii v trestnom území Laliťanov. Vyrovnal v 60. min. Terek krásnym lobom takmer zo štyridsiatich metrov. Keď sa už očakávala spravodlivá remíza dvoch mladých mužstiev, rozhodca Naď v 81. min. častoval domácich penaltou. Duel brankára Valenta a hráča Dinama v pokutovom území, po ktorom strážca siete • ŠPORT •

zostal ležať na tráve, ohodnotil ako penaltu, ale „vinníka“ nepotrestal ani žltou kartou! Domáci

Bola to penalta? následne kopali z bieleho bodu a vyhrali 2 : 1. Hostia sa sťažujú, že Naď nepískal penaltu pre nich vo chvíli, keď domáci obranca brankárskym zákrokom rukou odrazil loptu z prázdnej brány?!

1. Šikara 2. Törekvés 3. Metalac 4. Sport 5. Graničar (-1) 6. Panónia 7. KFK Kula 8. Dinamo 9. Telečka

16 16 16 16 16 16 16 16 16

10 10 8 7 7 5 6 5 1

1 5 39 : 27 1 5 26 : 24 4 4 32 : 22 5 4 35 : 18 1 8 33 : 28 5 6 32 : 32 2 8 30 : 39 4 7 31 : 38 3 12 17 : 47

31 31 28 26 21 20 20 19 6

ROZVONIAVALA OVČINA V LALITI. Pred týždňom, v sobotu 19. mája 2018, na nádvorí Domu kultúry prebiehala súťaž vo varení ovčieho paprikáša, ktorú zorganizovalo Slovensko-srbské informačné centrum za účasti desiatich mužstiev, deviatich domácich a jedného z Odžakov. Komisia, ktorú tvoril po jeden člen z každého tímu, rozhodla, že najchutnejší paprikáš uvarili spoločne Vladimír Ďurčiansky a Ján Turčan st., druhý bol Zvonko Valent a tretí Juraj Turčan. Prvú a jedinú odmenu na tombole – jahňa vážiace 38 kilogramov vyhral krčmár Štefan Benka. Na snímke: (zľava) Zvonko Valent, Ján Turčan, Vladimír Ďurčiansky, Juraj Turčan a v klietke jahňa, nezvyčajná, ale cenná odmena na tombole. J. P-ský 21 /4804/ 26. 5. 2018

Šport VOJVODINSKÁ LIGA – SEVERNÁ SKUPINA

Srbobrančania sa revanšovali MLADOSŤ – SRBOBRAN 0 : 1 (0 : 0) Samuel Medveď

inulú jeseň Mladosť vyhrala v Srbobrane, hostia sa teraz revanšovali vo Vrbare a dokázali, že toho času majú silnejšie, takmer celkom nové mužstvo. Už v 4. min. hostia zaútočili z ľavej strany, ale sa lopta odkotúľala po zemi vedľa ľavej žrde brány Leňu. Petrovčania nemali zrelú šancu, hoci dosť útočili, ale hosťujúceho brankára Kronića neohrozili.

z postavenia mimo hry. Po tomto góle sa rozprúdila hra, domáci viac útočili. Zo strán prenikali Kaňa a Kobilarov, Ilić sa pokúsil individuálnymi akciami, ale to neprinieslo ani vyrovnanie výsledku. MLADOSŤ: Leňa, Beronja (Šproch), Rupar, Jakuš, Fábry (Valentík), Nešković, Ilić, Severíni (Kobilarov), Đokić, Ožvát, Kaňa

Druhý polčas priniesol kvalitnejší futbal, ale i zlé verdikty rozhodcu Kristijana Čapa zo Subotice. Bolo vidieť, BSK – MLADOSŤ že hostia majú viac síl 2 : 3 (2 : 0) v nohách. Dobrými záPetrovčania do Báčkrokmi sa vyznamenal Stopér v role strelca: Jaroslav Jakuš skeho Brestovca odbrankár Leňa. No v 69. (Mladosť Petrovec) cestovali oslabení a na min. sa dostal do matovej situácie, z ktorej náhradník, striedačke okrem brankára Fejdiho veterán Filipović skóroval. Niektorí nemali nikoho. Chýbali Fábry, Zeljdiváci mienia, že hostia gól dosiahli ković, Babiak, Nešković, Kobilarov,

Napínavo do konca

„kohútikov“, no druhí hráči sa zapojili do šarvátky. Po zmiernení situácie rozhodca Mudrinić ukázal druhú žltú kartu Renićovi (hneď nato červenú), BUDÚCNOSŤ – TAVANKUT 3 : 2 (2 : 1) takže posledných dvadsať minút domáci museli vynaložiť veľa úsilia, aby strelou trafil opačný roh brány – 3 si zachovali výhru. Robotu im uľahčili Ján Murtín : 1. Hádam všetkých prekvapilo, že neambiciózni hostia, ktorých dlhé ložančania v napínavom zápase odvtedy nervózni Hložančania prak- prihrávky včasným vybehávaním pred 150 divákmi získali prepo- ticky prestali hrať. V 66. min. Renić znemožňoval brankár Ivić. Najslabší aktér zápasu, rozhodtrebné body v boji o záchranu. A nepotrebne dostal žltú kartu. Po faule ca Mudrinić žltými kartami že to išlo tak ťažko, sami sú si na vine. Hostia z dediny TEKSTILAC – BUDÚCNOSŤ potrestal domácich Ralevića a Grujića. V radoch Tavankuta Tavankut prišli na zápas 2 : 1 (1 : 0) rovnakú kartu videl kapitán poriadne oslabení, hrali V posledných chvíľach prvého Vizin, čo oprávnene revoltovalo bez vôle a domácim priam polčasu Ralević fauloval Božičića, Hložančanov, lebo si mysleli, ponúkli výhru. a potom Latinović z penalty pre- že je vinníkom pre vylúčenie Od začiatku sa hralo len konal Ljubičića. Kapitán Odžačanov Renića a rozhodca mu tiež na polovici Tavankuta, no Božičić v 53. min. zvýšil na 2 : 0. predčasne musel ukázať cespre zhustenú obranu sa Hostia z Hložian skorigovali gólom tu do šatne. hráči Budúcnosti ťažko doStojakovića v 56. min. Od 30. min. BUDÚCNOSŤ: Ivić, Dugonstávali do šancí, aby ohrov bráne Tekstilca stál hráč Ilić, lebo jić, O. Štefek, Grujić (Josipozili brankára Horvatského. pre zraneného brankára Ignjatovića vić), Ralević, Gaćeša, Adámek, V 13. min. Renić oblúčikom tréner Pančić nemal náhradného Vinović, Stojaković, Renić, D. prehodil prázdnu bránu, strážcu siete. Štefek (D. Kovačević) v 21. min. sa zahanbil aj BUDÚCNOSŤ: Ljubičić, Dugonjić Výsledky 27. kola: Sloga Stojaković, lebo netrafil (Štefek), Gaćeša, Grujić (Josipo- – Bačka 1 : 2, Mladosť (P) – Srz výhodnej príležitosti. Keď V streleckej vić), Alempić (Galonja), Ralević, bobran 0 : 1, Preporod – BSK Adámek v 27. min. prijal forme: Miloš D. Kovačević, Đ. Kovačević, Sto- 4 : 2, Tisa – Mladost (T) 2 : 3, loptu na pravej strane, ušiel Stojaković jaković, Renić, Adámek Radnički – Zadrugar 1 : 2, strážcom a prízemnou stre- (Budúcnosť lou rozvlnil sieť – 1 :0. V 42. Hložany) Foto: J. Pucovský Tavankut – Mladost (A) 3 : 1, Tekstilac – Budúcnosť 2 : 1. min. na loptu, ktorú hostia Výsledky 28. kola: Polet – Tekvracali „domov“, nabehol Stojaković, v pokutovom území spadol Dopuđ obišiel strážcu siete a stanovil pek- a rozhodca Mudrinić z Báčskej Palanky stilac 2 : 3, Budúcnosť – Tavankut ných 2 : 0. V poslednom útoku hostia druhýkrát pred bránou Budúcnosti 3 : 2, Mladost (A) – Radnički 1 : 0, zahrali rohový kop, obrana domácich ukázal na biely bod, z ktorého teraz Zadrugar – Tisa 2 : 1, Mladost (T) – Preporod 4 : 2, BSK – Mladosť (P) 2 faulovala Siliho v šestnáste a kapitán Sili prekonal Ivića – 3 : 2. V 72. min. po potýčke na strede : 3, Srbobran – Sloga 4 : 0. Vizin z jedenástky prekonal Ivića – 2 : 1. Budúcnosť teraz bude hosťovať Už na začiatku druhého polčasu ihriska medzi Ralevićom a kapitánom peknú prihrávku Renića využil Stoja- Tavankuta Vizinom hosť hlavou udrel v Sombore, kde ju uvíta domáci Radković, ušiel dvom strážcom a presnou stopéra hostiteľov. Renić rozohnal nički.

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

Ožvát a Rupar. Do mužstva sa po čase dostal útočník Dragin. V prvom polčase sa domáci presadili dvoma útokmi, keď sa sami pred brankárom Leňom ocitli Agbaba v 29. min. a Timar 37. min – 2 : 0. Mladosť akoby skúmala slabosti domácich. Po prvom polčase si domáci mysleli, že modrí v druhom polčase ľahko zložia zbraň. Mladosť však zahrala veľmi dobre a za dvanásť minút troma gólmi obrátila skóre zápasu. Najprv Dragin v 52. min. trafil a bolo 1 : 2, potom strelu Beronju v 57. min. domáci brankár odrazil, ale Jakuš vyrovnal. V 63. min. Kaňa z asi dvadsiatich metrov z voľného kopu bol presný a sieť BSK sa tretíkrát vlnila. MLADOSŤ: Leňa, Beronja, Šproch, Jakuš, Pavlis, Severíni, Ilić, Đokić, Dragin, Valentík, Kaňa Foto: J. Pucovský

OBECNÁ LIGA ŠÍD

Derby Ľubanom Lazar Pavković ĽUBA: Jednota – OFK Binguľa 2 : 1 (2 : 0). Futbalisti Jednoty sú zvlášť šťastní, keď môžu zvíťaziť nad susedmi z Bingule, ako to bolo tentoraz. Góly pre domácich dali P. Sremčić a Pavlović, pre hostí trafil Ćalić. Červenú kartu v 80. min. dostal brankár Bingule Volić. JEDNOTA: Stjelja, Mrđenović, Šili, Toman, Punoš, Ramić, Pavlović, Ž. Sremčić, P. Sremčić (Budimir), Cigankov, Laćarac OFK BINGUĽA: Volić, Šućak, Džever, Pajić, Farkaš, Ćalić, Mikić, Nikolić, Sitarević (Samardžić), Galetić (Janković), Bojanić ŠÍD: Jednota – Erdevík 2017 0 : 2 (0 : 0). Domáci prehrali s bojovnejším, pripravenejším a zohratejším mužstvom z Erdevíka. Oba góly dal Radmanovac po prestávke. JEDNOTA: Stojadinović, Poluga (V. Janković), Šipka, Jovanović, Milutinović (Rukavina), Petrović, Đorđević (Milutinović), Šumaruna, Dmitrović, Radonić (Jakšić), D. Janković (Grujić) ERDEVÍK 2017: Manojlović, Babić, Gerik (Vukadinović), Cvijanović, Jelčić, Masnikosa (Toman), Štrbac, Pap (Matijević), Radmanovac, Anđelić, Šafárik • ŠPORT •

Účastníci derby pred zápasom v Padine: (zľava) Stoja, Grosu, Groza, Uštević, Povolný, Žiak Tréner a hráč Doliny Vasile Stoja, Uzdinčan žijúci v Kovačici

NA MARGO STOLNOTENISOVÉHO DERBY DOLINA – SLÁVIA

Padina bez mladosti, Kovačica bez radosti pravidelne na tréningy. Aby sa dosiahol čo len najmenší úspech ie som spokojný v stolnom tenise, taso sezónou, ktolent nestačí, treba veľa rá je za nami, aj a namáhavo pracovať.“ napriek tomu, že sme po Stolné tenistky Dovýhre s odvekým rivalom liny súperia vo Vojposilnili druhú priečku v vodinskej lige. Srdatabuľke Banátskej ligy,“ sťanovićová, Maglocká, žuje sa tréner STK Dolina Vaňová a jej ďalšie ešte Vasile Stoja po obecnom mladšie kamarátky súderby so slávistami. streďujú sa hlavne na Hráč, ktorý bol v zostaškolské súťaže krížomve Unirey, keď Uzdinčania -krážom po Vojvodine pokorili známe stolnote- Najskúsenejší: Jano Povolný je nápomocnou rukou a brúsia si schopnosti nisové strediská bývalej v klube dodnes za stolom takmer väčJuhoslávie (Záhreb, Zadar, Ľubľanu, Nový Sad, Sarajevo, Subo- a v Padine. Pol storočia a dva roky ším ako ony. Niektoré hráčky pre odchod na ticu) a vyšplhali sa až po pomyselný uplynuli od chvíle, keď prvýkrát Triglav, odôvodňuje predchádzajú- zobral stolnotenisovú raketu do školenie mimo Padiny sa prestali rúk a zahral si v Uzdine pingpong: aktívne zaoberať pingpongom, dve ce vyslovené vety: „Športový klub – a nehovorím tu ako bývalý tajomník Športového zväzu Obce Kovačica na dôchodku, ktorému chýbajú najmladší, poprípade nepracuje s dorastom, nemá nádej na Uzdinčan Andrej Groza úspešne háji dlhodobejšie ob- farby Slávie ’96 státie. Preto sa v Padine snažím, aby okrem majNajmladší Padinčan Vuk Uštević strovských mepozorne počúva rady Vasila Stoju raní síl najmladší odchádzali na „Mám viac ako šesťdesiat rokov, turnaje aj mimo Banátu ďalší hráč Doliny Jano Povolný je a najskvelejší medzi nimi starší odo mňa. Mladšie padinské aj do zahraničia.“ Dievok, ktorým učatalenty, akým je druhák Vuk Uštević, nemôžu sa napočítať ani na prstoch rila najrýchlejšia hra, je v Padine viac, ale Kovajednej ruky.“ Stoja vycibril nejedného na- čičan Stoja kvituje ďalší Jediný bod v dueloch s Padinou získal daného hráča či schopnú hráčku problém: „Dievčence nechodia pre Kovačicu Uzdinčan Matija Grosu v Debeljači, ale najmä v Kovačici Ján Špringeľ

„N

Adrián Žiak hral v tejto sezóne obe obecné derby stolné tenistky (Sládečeková a Havelová) trénujú v susednej Slávii. Aj v kovačickom klube je zrejmý uzdinský stolnotenisový rukopis. Nie nadarmo sa v Kovačickej obci hovorí: Keď zavoláš stolný tenis, ozve sa ti Uzdin! Slávistky z Kovačice a Padiny totiž trénuje Daniel Toader, viacnásobný štátny majster s Unireou a Crvenou zvezdou, v súčasnosti staronový cvičiteľ junioriek a kadetiek Srbska.

Banátska liga, sezóna 2017/18: KOVAČICA: 3. KOLO, 18. 11. 2017 STK Slávia ’96 – STK Dolina 0 : 4 Andrei Groza – Vasile Stoja 0 : 3 Adrián Žiak – Vlastimír Kaštiak 0 : 3 Jaroslav Vestek – Jano Povolný 0 : 3 Andrei Groza / Jaroslav Vestek – Vasile Stoja / Vlastimír Kaštiak 1 : 3 PADINA: 8. KOLO, 11. 5. 2018 STK Dolina – STK ’Slávia 96 4 : 1 Jano Povolný – Andrei Groza 3 : 0 Vasile Stoja – Adrián Žiak 3 : 0 Vuk Uštević – Matija Grosu 0 : 3 Vasile Stoja / Vlastimír Kaštiak – Andrej Groza / Adrián Žiak 3 : 1 Jano Povolný – Adrián Žiak 3 : 0

ARADÁČ NA DLANI – DRUHÝKRÁT

Najväčšiu zásluhu na tom, že idea o Aradáči na dlani ožila, má predsedníčka aradáčskeho združenia penzistov Rada Petrášová (vpravo)

Program spestrili aj tanečníci KC Aradáč

Sladké lopty herovky sú poznávacou značkou Aradáča

Treba v tom zotrvať Vladimír Hudec

utorok 15. mája v popoludňajších hodinách na trhovisku a v parku pred Miestnym spoločenstvom v Aradáči bolo rušno. Združenie aradáčskych penzistov, Miestne spoločenstvo a Turistická organizácia mesta Zreňanin zorganizovali druhé v poradí turisticko-gastronomické podujatie Aradáč na dlani, ktoré má za cieľ prezentáciu tohto prostredia ako destinácie vidieckej turistiky. Program, ako je tu už dávno zvykom pri takýchto príležitostiach, otvorili meškárky, poznávacia značka Aradáča, ktoré dobré meno svojej dediny šíria po celom svete. Prítomným

vína... Nevystali ani kvetiny z Karkalíkovho fóliovníka, ručné práce združení Harmónia a Môj Aradáč, metlíňové metly, husacie pierka na natieranie pečiva, vlna a iné domácke výrobky Anny a Pavla Širokovcov, ako aj ručné práce hostí z okolitých dedín. Prítomní si mohli ochutnať aj z jahňaťa upečeného na ražni a nevystala ani dobrá nálada pri hudbe. V predvečerných hodinách sa účastníci presťahovali do mládežníckej siene, kde ako časť celkového podujatia prebiehala aj tradičná kifliáda, na ktorej hostia z okolitých banátskych dedín prezentovali rôzne druhy slaných a sladkých rožkov, komisia volila tie najlepšie, a potom sa pri hudbe bavili do neskorých nočných hodín. Keď pred dvomi rokmi v Aradáči prvýkrát zorganizovali toto podujatie, netajili sa ambíciami, aby sa stalo tradičným. Žiaľ, už na nasledujúci rok na to nebolo nadostač síl a podujatie vystalo. Tohto roku sa znovu zmohli. Zostal však dojem, že vystala úplná mobilizácia všetkých síl, a že Aradáčania neukázali všetko, čo môžu ponúknuť návštevníkom. Aj návšteva bola skromná, čo sa vysvetľuje predovšetkým tým, že podujatie zorganizovali v pracovný deň, ale aj tým, že

Nechýbali ani vinári občanom sa prihovorili aj predstavitelia MS, TO Zreňanin a lokálnej samosprávy a svojím programom sa predstavili aradáčski karatisti a gymnasti, zatancovali folklórny súbor Kultúrneho centra Aradáč a zreňaninský srbský detský súbor KUS Đerđef, v ktorom vo väčšine tancujú aradáčske deti. Ponuka na stánkoch bola ako obvykle rôznorodá, bol tam veľký výber sladkých a slaných maškŕt: herovky, trutule (srb. šamrolne), torta doboška, výrobky z mlieka, chutné aradáčske

Pavel Široký aj tentoraz ukazoval zvedavcom, ako sa vyrába metla z metlíňa vystala kvalitnejšia reklama podujatia predovšetkým v meste. K tomu organizátorom aj počasie obrátilo chrbát, keďže asi pol druha hodiny po začiatku dážď prerušil podujatie. V každom prípade stojí to za to. Idea o prezentovaní potenciálov Aradáča na jednom mieste je dobrá a treba v tom zotrvať, ibaže by sa museli zmobilizovať všetky sily v čele s lokálonou samosprávou a Miestnym spoločenstvom a pripraviť program, ktorý by do Aradáča v ten deň (ale aj inokedy) prilákal čoraz väčší počet návštevníkov, záujemcov o vidiecku turistiku, milovníkov domácich slaných a sladkých špecialít a chutných nápojov, ktoré sa tu pripravujú a ponúkajú. Obrazy vyrobené pyrografiou, čiže vypaľovaním dreva a iné ručné práce, ako aj domácu pálenku predstavila Jarmilka Poničanová (vpravo) zo združenia Môj Aradáč

Združenie občanov Harmónia vystavilo ručné práce, tekvičky ozdobené technikou dekupáž, sáčky a košíčky upletené z igelitových sáčkov a papiera