Hlas 22 2016 by NVU Hlas ľudu

15. Deň Petrovca

Ján Triaška Báčsky Petrovec

ISSN 0018-2869

Informačno-politický týždenník ROČNÍK 73 | 28. 5. 2016 | CENA 50 DIN

www.hlasludu.info www.hl.rs

ČÍSLO

/4701/

Z obsahu

28. 5. 2016 | 22 /4701/

Uzávierka čísla: 25. 5. 2016

4 TÝŽDEŇ 4 Kombinácie a ašpirácie 6 Čo vidíš na inom... 7 Rázne vpred

8 SLOVENSKO 8 Traumy malého Marca

9 ĽUDIA A UDALOSTI 16 Najchutnejšia zmrzlina podľa apkovho receptu 19 Brožúrka o pretrvávaní priateľstva 20 Zdravé zuby, pekný úsmev

Divadelné predstavenia v predvedení súborov z Brezna (Kováči) a Starej Pazovy (Maratónci bežia čestné kolo) výborne zapasovali k oslavám Dňa Petrovca pred týždňom. Zároveň avizovali oslavy 150. výročia divadelníctva v Petrovci, ktoré vyvrcholia koncom augusta. Tu je záber z breznianskej inscenácie. Viac na strane 32. J. Bartoš

22 DETSKÝ KÚTIK 22 Jesenský rozdáva narodeninové darčeky

23 POĽNOHOSPODÁRSKE ROZHĽADY 23 Srbské poľnohospodárstvo by malo zostať bez GMO 24 Opeľovače v ohrození 28 Škodcovia kapustovín (10)

31 KULTÚRA 31 Bienále fantázie

Prvú cenu na 54. Stretnutí ochotníckych divadelných súborov Vojvodiny, ktoré sa v Starej Pazove konalo 13. až 21. mája, získalo predstavenie SD VHV Stará Pazova pri SKUS hrdinu Janka Čmelíka Ad infinitum, autorskej dvojice Miroslava Kožíka a Miroslava Baka, v réžii Miroslava Kožíka. (s. 35) A. Lešťanová

33 Tri zbory – štyri prostredia 35 Ad infinitum excelovalo

40 OZNAMY 44 RTV PANORÁMA 46 ŠPORT 46 Dolina a Banat si balia kufre... 49 Kto skôr dáva – neprehráva! 51 Futbalisti začali, futbalisti skončili Autor titulnej fotografie: Jaroslav Čiep

Tortiáda, herovkiáda, vinariáda, klobasiáda, zabíjačka, suveníry, ručné práce, domáce výrobky, meškárky, insitní maliari, karatisti, šachisti... Všetko to na jednom mieste Aradáčania v sobotu 21. mája predstavili početným návštevníkom v rámci prvého podujatia Aradáč na dlani. (s. 15) V. Hudec

Editoriál

Divadlo na šibenici?

ZAKLADATEĽ: NÁRODNOSTNÁ RADA SLOVENSKEJ NÁRODNOSTNEJ MENŠINY VYCHÁDZA TÝŽDENNE, V SOBOTU

VYDÁVA NOVINOVO-VYDAVATEĽSKÁ USTANOVIZEŇ HLAS ĽUDU V NOVOM SADE PRVÉ ČÍSLO VYŠLO 19. OKTÓBRA 1944 V BÁČSKOM PETROVCI OD ROKU 1967 VYCHÁDZA V NOVOM SADE ROKU 1967 PREZIDENT REPUBLIKY VYZNAMENAL HLAS ĽUDU RADOM BRATSTVA A JEDNOTY SO STRIEBORNÝM VENCOM Riaditeľ NVU Hlas ľudu: Samuel Žiak

Redakcia: Juraj Bartoš, Jaroslav Čiep, Oto Filip, Katarína Gažová, Vladimír Hudec, Anička Chalupová, Stevan Lenhart, Anna Lešťanová, Jasmina Pániková, Juraj Pucovský, Ľubica Sýkorová, Elena Šranková Technický redaktor: Miroslav Dobroňovský Jazyková redaktorka: Anna Horvátová Lektorka: Mária Domoniová Adresa redakcie: Bulvár oslobodenia 81/V, 21 000 Nový Sad, poštový priečinok 234 www.hl.rs E-mail: nvu@hl.rs nvuhlasludu@hl.rs inzercia@hl.rs Telefóny redakcie: 021/47 20 840 063/47 20 84 Telefax: 021/47 20 844 Dopisovateľstvo v Petrovci: 021/22 80 042 Dopisovateľstvo v Kovačici: 013/662 565 Dopisovateľstvo v Starej Pazove: 022/317 505 Tlačí:

Zodpovedná redaktorka: Vladimíra Dorčová-Valtnerová Zástupkyňa zodpovednej redaktorky: Anna Francistyová



Spoločnosť, v ktorej sa nepodporuje či nepodnecuje kultúra, jej udržanie a rozvoj, nemôže mať veľké nároky na celkový pokrok vôbec.

lovenskej enkláve žijúcej vo vysušenom Panónskom mori nikdy nevysychala vôľa a sila pracovať v oblasti kultúry, predovšetkým ochotníčiť, čo v podstate znamená hrdlačiť na účet voľného času a rodinného oddychu. Svedčia o tom mnohé osobnosti a udalosti z kultúrneho života našincov. 150 rokov divadla vo Vojvodine, ktoré tohto roku dostanú patričnú oslavnú nótu, na túto skutočnosť silno poukazujú. O silných divadelných vlohách vypovedá dátum prvej divadelnej premiéry v Báčskom Petrovci. Už 27. augusta 1866 bola totiž premiéra inscenácie Augusta von Kotzebue Starý vozka Petra III., čo do sveta priam kričí o kultúrnej vyspelosti našich predchodcov. Množstvom udalostí a akcií o divadle, v divadle a s divadlom, začnúc májom a končiac v decembri, divadelná verejnosť bude hlasno dávať na známosť, aký význam divadlo pre ľudí má, zvlášť pre tých, ktorí sú už storočia „odídení“ z rodnej pravlasti. Ako samotní iniciátori divadelných osláv hovoria, okrúhle výročie ponúka možnosť rekapitulácie činnosti slovenských vojvodinských divadelníkov, analýzu vývinových tendencií, kritický pohľad na jednotlivé etapy vo vývine divadla, ako aj na aktuálny tvorivý dialóg na regionálnej i medzinárodnej úrovni. Naše divadlo môžeme pozorovať aj ako dejiny Slovákov na týchto krážoch, lebo ono mnohorako poukazuje na náš odveký zápas o úspešnú integráciu do širšej (kultúrnej) spoločnosti a o vlastnú emancipáciu. Skúšku sme zložili. Zatiaľ nám v začleňovaní a udržaní vlastnej svojbytnosti pomáha kultúra, teda aj divadlo. Sú aj takí, ktorí opätovane skúšku nezložili. Takí, ktorí sa na divadlo dívajú ako na trináste prasa, ktoré ako sirota nemá na pokrm, bez ktorého len s vypätím posledných síl dokáže fungovať. Na rozvoj a rozmach však pomyslieť takmer ani nesmie: trinástka preň znamená nešťastie, čiže prázdnu pokladnicu. Veď aj toto nevšedné divadelné jubileum sa organizuje takmer bez peňazí. Zabúdame, čo nás stáročia ochraňuje pred rýchlou asimiláciou? Je to predsa kultúra, nie politika. Divadelníci to vedia a nedovolia šibenici zahrdúsiť obdivuhodné skutky našich predkov. Vladimíra Dorčová-Valtnerová

Tlačiareň HL PRINT Báčsky Petrovec Účet NVU Hlas ľudu 160-924115-88 Banca Intesa YU ISSN 0018-2869 COBISS.SR-ID 16185090

• •

•

Čítajte nás aj na www.hl.rs.  22 /4701/ 28. 5. 2016

Týždeň 

InPress

(Re)klamy? Jasmina Pániková

www.hl.rs

Kombinácie a ašpirácie Oto Filip

šímate si, koľko je reklám v televíznom programe, ktoré nás vyzývajú, aby sme si kúpili určitý liek alebo zdravotnú pomôcku? Kúpime si ich alebo nie, avšak je dovolené v médiách propagovať všetky lieky? Rozhodnutie bosnianskej Agentúry pre lieky a medicínske prostriedky, ktorá zakázala reklamy lieku Caffetin (pre jeho zložku – opiát kodeín) nás podnietilo položiť otázku, koľko takých a podobných liekov má v našich médiách každodennú reklamu a nakoľko sa prihliada na pravidlá o reklame liekov a medicínskych prostriedkov. Zatiaľ, čo je reklama Caffetinu v Bosne zakázaná, u nás sa toto analgetikum stále bez problému propaguje. Existujú určité pravidlá o reklame? Existujú. Kontroluje niekto reklamy? Zdá sa, že nie. V jednom z článkov uvedených pravidiel sa uvádza, že je zakázané vytvárať dojem, že užívanie lieku garantuje úspech v liečení choroby, zakázané sú reklamy liekov, ktoré obsahujú omamné drogy, lieky pre chronický diabetes a iné metabolické choroby... Zakázané je, aby lieky a medicínske prostriedky reklamovali známe osobnosti, lebo ich popularita môže vplývať na používanie liekov. Takisto je zakázané používať šokujúce fotografie a porovnávať stav pred použitím a po používaní lieku či prostriedku... Iba počas 45-minútového pozerania určitej komerčnej televízie vystriedalo sa osem reklám o liekoch. A obsahovali presne to, čo je zakázané. Šokujúce fotografie pred a perfektné (retušované?) fotky po užívaní medikamentu a, samozrejme, aj istá celebrita sa usmievala a odporúčala daný produkt, lebo jej, predstavte si, zmenil život! Zmenil –nezmenil – to nevieme, ale prihliadnuť na zmenu obsahov reklám by podaktorí určite mali. Vieme, že nie všetko, čo sa naservíruje v určitých informačných vysielaniach, je aj pravda, hoci sa snažia nás presvedčiť o tom, tak aspoň by nás nemali presviedčať, že sú aj komerčné obsahy podľa pravidiel.

168 HODÍN

koby sa na chvíľku zastavil čas a väčšina obyvateľov žije po tieto dni v očakávaní tej povestnej kvapky, spôsobujúcej, že sa veci (rýchlejšie) dajú do pohybu. S tým, že ho každý vidí inak. Zo snahy skondenzovať informácie na ich najčírejšiu esenciu tak, aby mali aj skutočnú výpovednú hodnotu, vyplývajú ozaj zaujímavé výsledky a následky. Po povolebnom tichu prišli štvrtkové a pondelkové konzultácie predstaviteľov politických strán, ktoré sa dostali do parlamentu, s prezidentom Srbska Tomislavom Nikolićom. V podstate priniesli len to, čo sa už predtým vedelo: že mandát na zloženie novej vlády prezident zverí prvej osobnosti SNS Aleksandrovi Vučićovi, čo sa aj udialo 23. mája. Súbežne s rôznymi kombináciami vznikajú aj prvé kontúry nového kabinetu, na ktorý čakajú ozaj rozmanité a ťažké úlohy, ekonomické, integračné a politické. Podľa toho, o kom sa všetko rozpráva a píše, zdá sa, že sú aspoň tri kategórie politikov a budúcich (ne)záujemcov o ministerské kreslá. Tí, ktorí majú reálne šance dostať sa do nich, tí, ktorí sa sami ponúkajú do prvých vládnych radov, a tí, ktorí seba vôbec nevidia v takýchto scenároch.



Samozrejme, zoznam predsavzatí pred tými zvolenými vôbec nie je krátky. Napríklad ako odblokovať trvanie Záhrebu na podmienkach vzťahujúcich sa najmä na spoluprácu s Haagom a naplnenie práv chorvátskej menšiny v Srbsku prostredníctvom ich zastúpenia v parlamente, ktoré už pár mesiacov brzdia otvorenie prístupovej kapitoly číslo 23. Kdesi nad tým všetkým visí aj otázka zmeny ústavy, hlavne mylne redukovaná len na problém zmenšenia počtu národných poslancov z 250 na 150. Na ústavné zmeny je potrebný súhlas, čiže hlas 167 poslancov, čo podľa doterajšieho a budúceho premiéra Aleksandra Vučića nebude problémom zabezpečiť. On však vyhlasuje, že by bolo dobre dosiahnuť široký spoločenský súhlas k tomu, čo sa pri takto roztrieštenej stranícko-politickej scéne zdá byť nemožnou misiou. Tým skôr, že sa na oveľa podstatnejšie ustanovenia vzťahujúce sa na (budúce) členstvo v Európskej únii, ako i na Kosovo, názory nápadne rôznia. Prestávka v bruselskom dialógu Belehradu a Prištiny trvá dosť dlho. Od Vučićovho stretnutia s Mustafom na sklonku januára 2016 Srbi na Kosmete nie sú azda ani o piaď bližšie Spoločenstvu srbských obcí. Na jeho štatút Priština práve

podľa Bruselskej dohody mala poskytnúť súhlas do 25. decembra vlani. V posledných mesiacoch jej je to akosi posledná starosť, keďže úporne a postupne upevňuje samoproklamovanú nezávislosť: vstupuje do UEFA a FIFA, je na dobrej ceste, aby od EÚ dostala bezvízový režim, Washington ju tlačí do Interpola a Partnerstva pre mier. Pred novým kolom rokovaní, ktoré by sa malo konať v júli, Srbsko zase trvá na vzniku Spoločenstva srbských obcí, kým Kosovo ako prioritu vysúva demarkáciu hraníc. Nezladené a rozladené struny na všetky strany. Nečudo, že dosť ľahko prichádza k zámene tém a téz. Namiesto riešenia dnešných problémov, nemálo pohľadov sa čoraz častejšie upriamuje do budúcnosti, v smere roku 2017 a ďalších prezidentských volieb. Ľuďom vládne zvedavosť, ich vedomie často vytvárajú práve médiá a je tu i značná časť odpovede, prečo sú tie zase v ohnisku pozornosti. Ktože to trvá na nezmysle, že ten, kto nie je s nami, musí zákonite byť proti nám? Alebo bol pôvodcom hlúpeho patentu na rozum, trvajúceho na tom, že všetko môže byť buď biele, alebo čierne. Keď tunajším dňom, osudom a existencii už dlho dominuje predovšetkým čosi pomedzi – sivé.

JEDNA OSOBNOSŤ, JEDNA OTÁZKA

JEŠA ERČIĆ, RIADITEĽ ÚSEKU PRIEMYSLU A POĽNOHOSPODÁRSTVA HOSPODÁRSKEJ KOMORY SRBSKA

Viac výhod Oto Filip – Tento podnikateľský rok u nás prebieha aj v znamení partnerstva s Talianskom… – Taliansko je jednou z piatich najväčších ekonomík v Európskej únii. Pritom je náš dlhoročný a stabilný partner, jeden z najdôleži-

Informačno-politický týždenník

tejších v zahraničnoobchodnej výmene, ktorú Srbsko má s členskými krajinami EÚ. Blízkosť tejto krajiny je obrovskou výhodou. Kedysi, najmä Slovinci, využívali to, že im je Taliansko nablízku. Nazdávam sa, že v tejto chvíli môžeme pro-

stredníctvom pridanej hodnoty a finalizovania hotových výrobkov veľmi veľa toho ponúknuť Taliansku. Je veľmi vhodným par tnerom aj v transfere vedomostí a technológií. Tak isto v oblasti využívania úverových liniek a finančných prostriedkov, ktoré sú k dispozícii, predovšetkým prostredníctvom rôznych foriem verejno-súkromného partnerstva. • TÝŽDEŇ •

KORUPCIA NAHLODÁVA AJ SÚDNICTVO

Na šikmej ploche Oto Filip

noho problémov možno označiť za kľúčové v prípade tunajšej korupcie: od jej dimenzií po úpornosť. Veď moc peňazí spravidla zasahovala aj do politiky, aj do celkovej tunajšej spoločenskej scény veľmi hlboko. Z toho dôvodu, boj proti úplatkárstvu takmer každá vláda zaraďuje medzi svoje priority. Aj tá z roku 2014, zrejme i tá, ktorá príde po aprílových voľbách. Predvlani a vlani si síce možno všimnúť niektoré pozitívne posuny v oblasti boja proti korupcii, tie ale stále meškajú za plánmi stanovenými strategickými dokumentmi a programom samotnej vlády. Srbsko sa neobišlo ani bez javov, ktoré možno chápať ako krok vzad v boji proti tomuto spoločenskému zlu, podčiarkuje sa v jednej z nedávnych správ mimovládnych organizácií tvoria-

cich Koalíciu prEUgovor. Tie javy v prvom rade súvisia so vzťahom parlamentu a vlády k nezávislým štátnym a iným organom, ako aj s neuplatnením domácich predpisov v prípade angažmánov a aranžmánov, týkajúcich sa medzištátnych zmlúv. Dosť toho ohľadom vzťahu justície a korupcie ozrejmila nedávna správa Rady pre boj proti korupcii, analyzujúca stav súdnictva z aspektu prístupnosti spravodlivosti. Akcentov je viac. Zjavná je absencia jasných kritérií pre stanovenie siete súdov a žalobcov, ako aj pre určovanie počtu nositeľov súdnych funkcií a súdnej administratívy. Pretrvávajúcim problémom je ďalší vplyv výkonnej moci na prácu súdov. Keďže sprístupnenie práva a spravodlivosti závisí od súdnych procesov, ktoré by mali prebiehať v rozumnej lehote, jasné je, že ak tie trvajú dlho, tratí sa aj právo,

aj spravodlivosť. Ešte stále je obrovský počet súdnych predmetov, až 2 900 000, z ktorých mnohé trvajú celé roky. V tejto sfére prichádza k akej-takej náprave, keďže predseda Najvyššieho kasačného súdu schválil program ich riešenia. Ďakujúc tomu sa počet predmetov starších od päť rokov v základných súdoch zmenšil o štyri percentá, predmetov trvajúcich viac ako desať rokov o dvanásť percent. Evidentný je i jav schvaľovania nekvalitných zákonov brzdiacich naplnenie spravodlivosti, keďže sú neúplné, nejasné a nerealizovateľné, neraz vynášané súrnym konaním, bez verejnej a odbornej rozpravy. Veľa je i zákonov, ktoré sme vlastne prebrali od iných štátov, ktoré nie vždy rešpektujú aj naše špecifiká. Na strane jednej súdne orgány a inštitúcie nemajú dostatočne prostriedkov na činnosť, na tej druhej občania pri hľadaní spravodlivosti majú náklady vonkoncom neprispôsobené ich životnej úrovni. Pre uvedené a celý rad iných okolností je i percepcia prítomnosti korupcie v justícii prinaj-

menšom znepokojujúca. Každý štvrtý sudca je názoru, že sú jeho kolegovia podplatiteľní. To si o svojich kolegoch myslí aj tridsať percent obžalobcov a šesťdesiat percent advokátov. Až osemdesiat percent občanov je tej mienky, že sú nositelia súdnych funkcií náchylní brať úplatky. Je množstvo možných východísk z problémov. K nim patria aj súdne procesy v rozumnej lehote, aj odstránenie vplyvov výkonnej moci na súdy, aj rýchlejšie realizovanie Národnej stratégie pre reformu súdnictva, aj uplatnenie Stratégie vyšetrovaní finančnej kriminality, aj odstránenie nedopatrení v predpisoch obmedzujúcich nezávislosť a samostatnosť nositeľov súdnych funkcií... Samozrejme, je tu aj prevencia, chápaná ako odstránenie všetkých rizík, ktoré by sa mohli stať živnou pôdou pre úplatkárstvo. A to tak isto znamená zveľadenie právneho a inštitucionálneho rámca, bez ktorého sa nemožno dostať z problémov. Ani zo šikmej plochy, na ktorej sa pre korupciu čiastočne ocitlo aj súdnictvo u nás.

V PETROVCI REPUBLIKOVÁ SÚŤAŽ ZO SLOVENSKÉHO JAZYKA

názia Mihajla Pupina z Kovačice a Emília-Jana Pálešová z GJK a zasa z druhákov Rebeka Majdlíková z Gymnázia Mihajla Pupina v Kovačici a tiež Vladimír Zima z GJK. Na druhom mieste z tretiakov skončila Tabita VáKatarína Gažová, galová z GJK a zo žiakov Svetlana Zolňanová štvrtého ročníka Alena Gymnáziu Jána Kollára Petríková z Gymnázia M. v Báčskom Petrovci v utoPupina v Kovačici. rok 24. mája bola republikoTretím miestom sa vá súťaž zo slovenského jazyka ovenčili stredoškoláci: pre žiakov stredných škôl. Na prváčka Tabita Pavelosúťaži sa zúčastnilo 53 žiakov, vá, druháčka Aňa Mara to z gymnázií v Petrovci, Kočoková, obidve z GJK, vačici a v Starej Pazove, potom tretiačka Stefana Nezo Strednej zdravotníckej školy mogová z Gymnázia M. 7. apríla z Nového Sadu a z EkoPupina, a štvrták Ivan nomickej školy zo Starej Pazovy. Kováč, žiak petrovského Organizátormi súťaže boli gymnázia. Ministerstvo osvety, vedy Pre všetkých týchto a technologického rozvoja, Spoločná snímka najúspešnejších stredoškolákov s členkami hodnotiacej žiakov, ktorí na republiNárodnostná rada slovenskej komisie na súťaži v Petrovci (Foto: Ján Brna) kovej súťaži ukázali ponárodnostnej menšiny a Vojzoruhodné vedomosti vodinská slovakistická spoločnosť. nislav Pop z GJK v B. Petrovci a Pupina z Kovačice. Prvé miesto zo slovenčiny a obsadili prvé tri Svoje vedomosti postupom na Anabela Stošićová z Gymnázia z tretieho ročníka obsadila Tanička miesta, Národnostná rada slovedúce miesta potvrdili najúspeš- Branka Radičevića v Starej Pa- Kľúčiková a zo štvrtákov Vladimír venskej národnostnej menšiny zove. Keď ide o žiakov druhého Vaňa Valent, obidvaja z GJK. nejší stredoškoláci: zabezpečí ako odmenu sedemNa druhé miesto sa z prvákov dňový pobyt v tábore v Slovenskej Prvé miesto obsadili žiaci prvé- ročníka, víťazné miesto obsadila ho ročníka stredných škôl: Bra- Hana Čížiková z Gymnázia Mihajla dostali: Ivona Bírešová z Gym- republike.

Vedomosti uhradia táborom

• TÝŽDEŇ •

22 /4701/ 28. 5. 2016

Týždeň NO COMMENT

Čo vidíš na inom...

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

opodstatnené, predsa najprv mali riešiť súdne orgány. SNV sa vo vyhlásení o. i. pýta, kde pramení „špekulantské upodozrievanie“ nového vedenia RTVV, keďže teraz „vymenovaní vedúci skôr boli tiež zmenení v dôsledku politických okolností, bez odôvodnenia“ a viacerí „znamenití novinári“ boli ukrátení o právo na prácu. Pravdaže, neuvádzajú sa mená, môžbyť aj preto, aby verejnosť neprišla na to, že ide aj o takých novinárov, ktorí pred takmer troma desaťročiami štvali k vojne, „ktorá nebola“. Disciplinovanie médií nie je u nás žiadnou novinkou. Každá vládnuca štruktúra sa ich snaží zazubadliť, maximálne kontrolovať tobôž tie, ktoré sa (čiastočne) financujú aj zo štátneho mešca. Na svedomí, na občianskej a profesionálnej

odvahe a rozvahe pracujúcich v médiách je, ako nastúpia voči vlnám, ktoré prinášajú snahy po oklieštení ich slobodného a nezaujatého informovania, v ktoromkoľvek období. Už teraz počuť mienky, že po RTVV „je na rade Rádio-televízia Srbska“. Nič nové. Zaráža iba ak to, že k zmenám v RTVV prišlo prv než sa ustanovila nová vládnuca koalícia v republike a pokrajine. Nie sú ojedinelí tí, ktorí sa pýtajú, ako to len bude vyzerať potom, keď už teraz...? Vždy už len dajako bolo aj bude – znie stará známa pravda. Nuž, zostáva žiť v „nádeji“ v duchu úslovia: „Čo vidíš na inom, čakaj na sebe.“ Platí to nielen pre žurnalistov a zamestnancov v iných inštitúciách a podnikoch, ale aj pre tých, ktorí po uchopení moci vplývajú na ich osudy.

INÝ NÁHĽAD

enzúra (zakázanie a/lebo oklieštenie novinárskych príspevkov) či menzúra (na dávkovanie novinárskej, občianskej a/lebo akejkoľvek inej slobody), diferenciácia či kastrácia (oba a početné iné možné úkony v záujme úspešného naplnenia obsahov z prvých dvoch zátvoriek tejto vety) je to fuk, len keby to už navždy čerti vzali. Ibaže čerti sa tu medzi nami stále viac cítia ako doma, teda ako v pekle. Ktoré ľuďom, ktorí sa diabla stránia, nijako nelahodí. Čo je celkom pochopiteľné a prirodzené. Neprirodzené a nepochopiteľné by bolo, keby sa aj tí a takí ľudia v podmienkach pekla cítili fajn. Azda je, vážení, v poriadku, keď pod rúškom čiernej noci v hlavnom meste Srbska, Belehrade, akýsi ďasi s kuklami na hlavách narobia hurhaj priamo pred bezpečnostnými kamerami v Hercegovskej a Mostarskej ulici, keď strážcu (s palicami v rukách) zviažu a zoberú mu mobil, keď objekty (niečí majetok!) v tzv. Savamale zbúrajú bagre a páchatelia vandalského činu nielenže nie sú za mrežami, ale nie je známe, prečo polícia nereagovala? Vari je v poriadku, keď premiér Aleksandar Vučić vyhlasujúc, že kompetentné orgány riešia prípad, dodá: „Ja sa nazdávam, že ten, kto by to spáchal a keby to chcel urobiť ktokoľvek pri moci, že ten je kompletný idiot, lebo to mal robiť za bieleho dňa, lebo ide o bezprávne objekty“? Žeby to malo znamenať, že premiér schvaľuje spôsob (násilie), nie aj (nočný) termín? Či je v poriadku, keď sa minister vnútorných vecí Nebojša Stefanović ozve až takmer týždeň po udalosti, ktorá nectí hlavné mesto, pri-

čom v súvise s kauzou Savamala povie málo konkrétneho? Vari nevyznieva takmer groteskne jeho vyhláška, zo desať dní po zbúraní objektov (z ktorých, tvrdia jednotlivé médiá, nie sú všetky postavené nelegálne), že príslušníci polície nepreskúmali terén na zrúcanisku, lebo by boli ohrození káblami potrhaného elektrického vedenia? Slovom, štátne orgány ako okolo horúcej kaše obskakovali okolo zásadnej veci: či sa skôr než otázkou búrania nelegálnych objektov (pripúšťajú sa úvodzovky) netreba zaoberať ich nelegálnym búraním? Podobná situácia sa vyskytla (žeby čírou zhodou okolností?) na inom pláne. Podobná, v zmysle, že „nikto nič nevie“ a „má čisté prsty“. Pravdaže, máme na ume situáciu vo verejnom servise Vojvodiny. Ako je známe, v Rádio-televízii Vojvodina z riaditeľských a redaktorských postov (Niečo) odvolalo hŕbu ľudí s menom a priezviskom. Bez zverejnenia argumentov, ktorými sa riadilo. Pohľady na tú istú vec sa rôznia. Pokým niektoré novinárske združenia, napr. Nezávislý spolok novinárov Vojvodiny či Nezávislé združenie novinárov Srbska sa k zmenám v RTVV postavilo kriticky, Spolok novinárov Vojvodiny sa vo svojom vyhlásení čuduje: „Novovymenovanému tímu redaktorov sa vopred – bez odôvodnenia – spočituje budúci pokles sledovanosti a domnelé ohrozovanie slobody médií.“ Háčik je v tom, že správna rada, ktorá odvolala doterajších vedúcich, takisto „preťala“ bez zdôvodnenia, ak zanedbáme tvrdenie z roviny všeobecného, že totiž „vinníci“ vraj môžu za údajný pokles sledovanosti programov RTVV a niektoré obvinenia jednotlivcov, ktoré by, ak sú

Ďuro Varga

Juraj Bartoš

• TÝŽDEŇ •

SLOVO DALO SLOVO: Dr. PREDRAG GLUHAKOVIĆ, MINISTER OBCHODU A TURIZMU REPUBLIKY SRBSKEJ

Rázne vpred Oto Filip

dkazom, že iste neexistujú prekážky znemožňujúce, aby sa Republika Srbská a Srbsko spoločne angažovali na rôznych turistických projektoch, minister obchodu a turizmu Republiky Srbskej Dr. Predrag Gluhaković pozdravil účastníkov nedávnej burzy Turistickej prizmy, prebiehajúcej v Novom Sade. Pri tej príležitosti podotkol, že vlaňajší rok bol pre turizmus v Republike Srbskej priam rekordný. – Čím to zdôvodňujete? – Dokladom uvedenej konštatácie sú oficiálne údaje nášho Štatistického úradu. Napríklad až 22-percentný nárast celkového počtu príchodov hostí, zvlášť do kúpeľných stredísk, kde ten rast prevýšil vlani rok 2014 až o tridsať percent. O 25,7 percenta v pozorovanom období stúpol počet nocľahov. – To ale nebolo ľahko dosiahnuť? – Musím podotknúť, že nám zimná sezóna veľmi nežičila, keďže sme mali tzv. zelenú, čiže jemnú zimu. Našťastie, do našich päť – šesť najznámejších kúpeľných stredísk prišlo oveľa viac hostí než to tieto plánovali. Veľkým krokom vpred je aj rastúci počet hostí, ktorí k nám chodili zo zahraničia, najmä z Chorvátska, Slovinska a Čiernej Hory. Pohľady už dnes upriamujeme aj na možnosti, ako zveľadiť náš zimný, horský turizmus. Všetko s cieľom sceliť celoročnú ponuku v duchu stratégie rozvoja tohto odvetvia. – Kúpele a hory nie sú však jedinou turistickou šancou? – Pobyt v Novom Sade chápeme ako vhodnú príležitosť zistiť čosi viac aj o zdravotnom turizme a jeho rozvoji u vás, tiež o šanciach u nás, keďže naše zdravotno-turistické strediská majú ozaj mnoho možností poskytnúť nové formy služieb záujemcom. Podľa našej stratégie do roku 2020 dôraz v rokoch pred nami bude aj na ekologickom a etnoturizme, zvlášť v oblasti • TÝŽDEŇ •

Krajiny, v pásme Banja Luka, Šipovo, Ribnik. Spolu so Srbskom, Chorvátskom a Slovinskom snažíme sa dopracovať aj k niektorým regionálnym brandom. My máme náš chýrečný rafting, v tomto roku sa u nás majú konať aj svetové majstrovstvá v niektorých vodných športoch, v kajaku a v kanoe. Sú na to rieky Vrbas a

Drina. Plánujeme sa sústrediť na tie oblasti, kde máme reálne možnosti a kvalitný produkt. Regionálne značky potrebujeme preto, aby sme sa udržali v prudkej konkurenčnej súťaži, aby stále pretrvával záujem návštevníkov aj o náš priestor. – Čo podľa vás najviac brzdí rozvoj odvetvia: zákony, objekty, kádre, prostriedky? – Povedal by som, že všetko uvedené spolu. Problémom sú aj kádre, aj investície. Jasné je, že investori, ktorí prichádzajú, chcú mať dobrý zákonný legislatív a pevné oporné body. My sme prostredníctvom viacerých zákonných zmien zveľadili túto oblasť, no jasné je, že dosť toho závisí aj od bezpečnostnej a politickej situácie, od samotnej propagandy, od toho, ako sme konkurencieschopní, zvlášť keď ide o prilákanie zahraničných investorov. A musíme, samozrejme, poskytovať šance aj investo-

rom domácim. Nemôžeme zabúdať, že výraznú, azda najväčšiu zamestnanosť v poslednom čase umožnil práve turizmus. Som si istý, že sa v období pred nami budeme musieť veľmi angažovať na vzniku takej politickej, hospodárskej a inej klímy, ktorá bude žičiť príchodu investorov, zahraničných alebo našich. – Na záver, turistický produkt zrejme kladne vplýva na hrubý národný dôchodok? – Jasné. Ak hovorím o údajoch, tak podotýkam, že sa turizmus v roku 2014 podieľal s 1,7 percenta na hrubom domácom dôchodku. Vlani to už bolo viac než 2,5 percenta. Základným cieľom je, aby do roku 2020 podiel turizmu ako hospodárskeho odvetvia v tvorbe hrubého národného produktu stúpol na desať percent. Mám nádej, že sa nám to aj podarí. Lebo už teraz podnikáme celý rad aktivít v tomto smere.

ŠTYRI VÝROBKY TROCH SPOLOČNOSTÍ sa stali najnovšími nositeľmi značky Najlepšie z Vojvodiny, ktorú im 20. mája v Novom Sade odovzdal podpredseda pokrajinskej vlády Miroslav Vasin. Ide o fornetti s bielym syrom a kukuričnými vločkami, ako aj o fornetti s jahodou a vanilkou výrobcu Mini Pani zo Subotice, o mydlo z kozieho mlieka dielne Eco produkt podnikateľky Zory Radojčićovej z Mokrina, ako aj o višňový džem irižského výrobcu JAM@JELLY, ktorého majiteľom je Mirna Milosavljevićová. Na snímke: Predstavitelia troch spoločností a pokrajinský tajomník pre hospodárstvo, zamestnávanie a rodovú rovnosť Miroslav Vasin. O. F. 22 /4701/ 28. 5. 2016

Slovensko

SEDEMROČNÉHO PRVÁČIKA ZA DRAMATICKÝCH OKOLNOSTÍ ODOBRALI STARÝM RODIČOM. PROTI JEHO VÔLI.

Traumy malého Marca S Rastislav Boldocký

lovensko v posledných dňoch pobúrila kauza malého Marca z dediny Brehy pri Žarnovici. Vysoký súdny úradník, sociálna pracovníčka a matka sedemročného chlapca vošli do školy na základe rozhodnutia súdu odobrať chlapca. Ako však uviedli svedkovia a prezradili zábery kamier, ten nechcel ísť s matkou, bránil sa, kopal a plakal. Dramatické udalosti sa navyše udiali pred očami ďalších prváčikov. Nakoniec sa matke podarilo odniesť si syna a odcestovať s ním zrejme do Švajčiarska. O čo v celom prípade ide? Marco prakticky od narodenia žil so svojou babkou. Podľa tej tvrdení jej dcéra o syna za celých sedem rokov neprejavila žiadny záujem. Mala sa starať len o seba, živiť vo Švajčiarsku ako tanečnica a údajne mala problémy s drogami a veľké dlhy. Otec dieťaťa je pritom neznámy. Stará matka preto pred časom požiadala súdnou cestou o starostlivosť nad dieťaťom. Prvostupňová inštancia jej aj vyhovela, ale matka chlapca sa proti rozhodnutiu odvolala. A s odvolaním uspela. Výsledkom tohto verdiktu 13. mája

priamo v škole chlapca odobrali. Kauzu spolu s drastickými videozábermi zverejnila aktivistka Monika Kozelová. A prípad hneď vyvolal pobúrené reakcie verejnosti, začali sa dokonca v ňom angažovať aj ministri a poslanci. „Som riaditeľkou 25 rokov a nikdy som sa nestretla s takou aroganciou, bezmocnosťou, neprofesionalitou a egoistickým prístupom,“ povedala serveru pluska.sk Mária Škodová, riaditeľka základnej školy v Brehoch. Násilné odobratie chlapca prirovnala krádeži a zdôraznila, že incident poriadne vystrašil všetky deti v triede. Celú situáciu dodatočne komplikuje skutočnosť, že Marco trpí hyperaktivitou a má individuálny študijný program. Takéto deti sa pritom ťažšie zvykajú na nové prostredie, najmä ak je cudzojazyčné. Šokovaná je aj babka. „Nie je možné, aby sme po sedem a pol roku, keď s manželom vychovávame vnuka, nemali nárok na to, aby sme vedeli, ako sa má, čo s ním je,“ povedala slovenským médiám Marta Kolárová. „Má moja dcéra vôbec nejaký cit, keď vlastnému dieťaťu spôsobí takú traumu? Marcovi tam bude veľmi ťažko, nemá

SLOVENKA PRIŠLA O ŽIVOT V JUŽNOM SUDÁNE

Smrť počas misie

nikoho.“ Jej advokátka Veronika Škodová pritom pripúšťa, že žiadny zákon nebol porušený. Zároveň však zdôrazňuje, že súdny proces nie je ukončený a v takýchto prípadoch sa takmer vždy dohliada na práva dieťaťa. „Neviem o tom, že by sa niekedy stalo, že by sa zobralo maloleté dieťa do zahraničia počas konania,“ uviedla. V slovenských médiách sa okamžite objavili aj teórie, prečo matka zrazu, z ničoho nič prejavila záujem o dieťa. Vraj na Marca bude vo Švajčiarsku bude poberať vysoké prídavky. Ibaže veci nikdy nie sú len čierne a biele. Viac-menej je jasné, že samé odobratie prváčika bolo

neprimerané. Aj preto vysoký súdny úradník, čo sa na ňom podieľal, už na súde nepracuje. Na druhej strane je faktom, že verejnosť pozná výpovede len jednej strany. Matka totiž s médiami nekomunikuje, práve na svojom facebookovom profile zverejnila fotografiu so synom, na ktorej vyzerajú spokojne. Jej advokátka Diana Messingerová len krátko uviedla, že je dieťa v poriadku s matkou v Švajčiarsku. „Chodí do školy, je spokojné, vysmiate, obaja sú šťastní, že sú spolu.“ Okrem toho odvolací súd musel na základe niečoho rozhodnúť v prospech matky. Po internete napríklad už koluje údajná kópia rozsudku, z ktorej vyplýva, že matka v minulosti za synom chodila, aj ho finančne podporovala. V každom prípade bude mať prípad aj ďalšiu dohru.

IRACKÍ KRESŤANIA SA POSTUPNE VRACAJÚ ZO SLOVENSKA DOMOV

Pod Tatrami sa im nepozdáva V R. Boldocký

lani v decembri na košickom letisku pristálo lietadlo so 149 asýrskymi kresťanmi na palube, keďže bezpečnostná situácia v ich rodnom Iraku bola mimoriadne zložitá. Nie všetci sa však s novým prostredím

prostredie a zvyšní členovia sa zo súdržnosti rozhodli vrátiť spolu s nimi,“ povedala denníku Pravda Michaela Paulenová z tlačového odboru Ministerstva vnútra. Podľa týždenníka PLUS 7 DNÍ by Slovensko mohli opustiť aj ďalší kresťania. „Niektorí Iračania sa cítia

stotožnili. Podľa slovenských médií sa už vyše dvadsať vrátilo do utečeneckého tábora v Iraku. Dôvodom ich návratu boli zrejme smútok a nostalgia. „Nevedeli prekonať smútok za domovom, a preto mali problém začleniť sa do života na Slovensku. Najstarší členovia dvoch rodín si nevedeli zvyknúť na nové

vykorenení, nastala davová psychóza ohľadne budúcnosti, boja sa, či utiahnu náklady na život, všetci ich strašia, vraj to tu bude ťažké. Ženy buzerujú chlapov, aby sa postarali o rodiny, a chlapi vidia, že nie je jednoduché postarať sa. A Iračania sú akoby stratení a riešia, či sa nedá vrátiť,“ povedal týždenníku nemenovaný zdroj.

R. Boldocký

mutná správa prišla minulý týždeň z Južného Sudánu. Zomrela tam slovenská misionárka a lekárka 58-ročná Veronika Terézia Racková. Podľahla strelným zraneniam, ktoré utrpela, keď sa 16. mája po polnoci vracala po odvoze pacienta do inej nemocnice. Na jej auto zaútočili ozbrojenci. Napriek sérii operácií sa ju zachrániť nepodarilo. Podľa lokálnych médií vyšetrovatelia činu ako páchateľov zadržali troch vojakov z armádnej jednotky Joint Operations Unit, rozmiestnenej v oblasti na zaistenie bezpečnosti civilistov. Sestra Veronika Terézia Racková bola členkou Misijnej kon-

www.hl.rs

gregácie služobníc Ducha Svätého a v Južnom Sudáne pracovala ako vedúca Zdravotného strediska svätej Bakhity v meste Yei.

Informačno-politický týždenník

• SLOVENSKO •

Ľudia a udalosti Naposledy o štátnej pôde ZASADALO ZHROMAŽDENIE OBCE BÁČSKY PETROVEC

Katarína Gažová

poradí 35. zasadnutie báčskopetrovského lokálneho parlamentu a zároveň posledné v doterajšom zložení usporiadali v piatok 20. mája. Predseda ZOBP Rajko Perić do rokovacieho programu zaradil iba jeden bod: návrh ročného programu ochrany, spravovania a používania poľnohospodárskych pozemkov Obce Báčsky Petrovec na rok 2016, ku ktorému súhlas 22. apríla 2016 poskytlo Ministerstvo poľnohospodárstva a ochrany životného prostredia, ako aj Správa pre poľnohospodárske pozemky. Návrh spomenutého programu v mene obce vypracovala komisia v zložení: Ján Lomiansky, Boško Bogunović a Ján Jovankovič. Na zasadnutí Zhromaždenia obce, ktoré bolo zvolané

Doterajší výborníci Zhromaždenia obce na krátkom piatkovom zasadnutí

v súrnom postupe, program za pomoci videoprezentácie ozrejmil náčelník pre hospodárstvo obecnej správy Ján Jovankovič. Medziiným vysvetlil aj to, že súrny postup schvaľovania programu bol uplatnený hlavne

z toho dôvodu, aby Ministerstvo financií mohlo vykonať transfer prostriedkov pre Obec Báčsky Petrovec. Práve preto muselo zhromaždenie zasadať ešte raz v doterajšom zložení. Náčelník Jovankovič ďalej

USTANOVUJÚCA SCHÔDZA ZHROMAŽDENIA OBCE BÁČSKA PALANKA

Demokrati mimo hry Juraj Bartoš

ložením prísahy všetkých 41 výborníkov nové zloženie Zhromaždenie obce Báčska Palanka 18. mája začalo uhrýzať zo svojho štvorročného mandátu. V kresle predsedu ZO zostáva opätovne zvolený doterajší jeho prvý muž Mita Lačanski z listiny Srbskej pokrokovej strany (SNS). Jeho zástupcom je primár Dr. Borislav Jović, člen Strany združených penzistov Srbska (PUPS), ktorý, ako najstarší výborník viedol ustanovujúcu schôdzu. Tajomníčkou ZO naďalej zostala Dubravka Živićová. Na prvej pracovnej schôdzi lokálnej samosprávy, ktorá sa uskutočnila hneď po ustanovujúcej, taktiež tajným hlasovaním za predsedu Obce Báčska Palanka zvolili ekonóma Branislava Šušnicu z Paragov, straníckeho kolegu (SNS), doterajšieho starostu Aleksandra Đedovca, ktorý v aprílových voľ• ĽUDIA A UDALOSTI •

Výborníci Zhromaždenia obce Báčska Palanka zložili slávnostnú prísahu

bách bol zvolený za poslanca v Zhromaždení AP Vojvodiny. Nový predseda obce získal 31 hlasov (pred hlasovaním zasadačku opustili členovia Socialistickej strany Srbska (SPS) a Srbskej radikálnej strany (SRS). Zástupcom starostu sa stal Aleksandar Borković, člen Hnutia Srbska (PS).

Čerstvá hlava Báčskopalanskej obce Branislav Šušnica vo vstupnom príhovore o. i. povedal, že mieni vsádzať najmä na vytváranie podmienok na otvorenie nových pracovných príležitostí, zabezpečenie nových investorov a výstavbu nových tovární. V tom mu bude nápomocná Obecná

uviedol, že v Petrovci je podľa údajov z katastra 372 ha v štátnom vlastníctve, v Hložanoch je to 612 ha, v Kulpíne 154 a v Maglići 1780 ha vo vlastníctve Ministerstva poľnohospodárstva. V programe sú uvedené aj údaje, že na rok 2016 poľnohospodárom v Petrovci je k dispozícii 193 ha, v Hložanoch 180 ha, v Kulpíne 153 ha a v Maglići iba 2 ha. To z toho dôvodu, že sú ešte platné zmluvy z roku 2015. Tieto plochy plánujú rozdeliť dobytkárom a na infraštruktúrne účely, takže na postup licitácie na území obce nezostala žiadna pôda. Výborníci bez diskusie väčšinou hlasov schválili tento program. Predseda ZOBP Rajko Perić hneď potom oznámil koniec pôsobenia lokálneho parlamentu Obce Báčsky Petrovec v doterajšom zložení.

rada, v ktorej okrem neho a jeho zástupcu bude ešte šesť členov SNS a jeden predstaviteľ PS. Do aktuálnej zostavy ZO Báčska Palanka sa v aprílových voľbách dostalo 20 výborníkov z listiny Aleksandar Vučić – Srbsko víťazí, z listiny Hnutie socialistov – Peđa Vuletić, Saša Borković, Dr. Boro Jović (PS – PUPS) 9, z listiny Ivica Dačić – Socialistická strana Srbska (SPS), Jednotné Srbsko (JS) Dragan Marković-Palma, Komunistická strana (KP) 7, z listiny Dr. Vojislav Šešelj – Srbská radikálna strana (SRS) 4, ako i 1 výborník (Viliam Slavka) z listiny Strana vojvodinských Slovákov – Viliam Slavka. Koalíciu teda utvorili pokrokári s členmi Hnutia socialistov (predsedom PS je Aleksandar Vulin) a penzistami (na čele s Milanom Krkobabićom). „Zatiaľ môžu rátať aj s našou podporou,“ povedal pre Hlas ľudu V. Slavka. Opozíciu tvoria socialisti a radikáli. V zhromaždení nebudú zastúpení „starousadlíci“ demokrati – členovia Demokratickej strany a nepresadili sa ani kandidáti z ďalších šiestich volebných listín.

22 /4701/ 28. 5. 2016

Ľudia a udalosti ZO ZHROMAŽDENIA OBCE KOVAČICA

Podnikateľ Milan Garašević nový predseda obce Anička Chalupová

Zhromaždení obce Kovačica sa v piatok 20. mája 2016 uskutočnilo konštitutívne zasadnutie lokálneho parlamentu, na ktorom prerokovali jedenásť bodov rokovacieho programu. Zasadnutie otvoril Zoran Savanov, predseda ZO v predchádzajúcom zlo- Noví výborníci zložili slávnostnú prísahu žení, a do zvolenia nového predsedu zasadnutie viedol tická strana Srbska (SPS) – 2, Zväz najstarší výborník Ján Petrák. vojvodinských Maďarov (SVM) – 1, Predtým než noví výborníci zložili kým Skupina občanov Zelené jablko prísahu, Živojin Matejić, predseda a Skupina občanov Obyčajní ľudia – obecnej volebnej komisie, podal Sava Kolarski nemajú predstaviteľov správu o výsledkoch volieb na vý- v parlamente. borníkov ZO Kovačica, ktoré sa uskuZa predsedu Zhromaždenia obce točnili 24. apríla. Podľa tejto správy je zvolený Zlatko Šimák (SNS), dipl. Srbská pokroková strana (SNS) má právnik z Padiny, a jeho zástupcom 21 mandátov, Demokratická strana sa stal Zoran Savanov (SNS), kožiar(DS) – 9, Liga sociálnych demokra- sky technik z Debeljače. Na návrh tov Vojvodiny (LSV) – 6, Socialis- nových výborníkov vládnucej koalície

Milan Garašević, novozvolený predseda Obce Kovačica zoskupenej okolo Srbskej pokrokovej strany, Milan Garašević (SNS), súkromný podnikateľ z Crepaje, bude zastávať funkciu nového predsedu obce, kým jeho zástupcom sa stal Ján Husárik (SNS), Dipl. Ing. agronómie z Kovačice. Dušanka Aleksićová, diplomovaná právnička z Kovačice, bude aj naďalej vykonávať funkciu tajomníčky Zhromaždenia obce. Zo spolu 39 výborníkov 24 dali zelenú, 9 (DS) neúčinkovali v hlasovaní a 6 (LSV) nesúhlasili s návrhom na

nových členov Obecnej rady, ktorú tvoria: Mirijana Kostićová z Crepaje, Janoš K. Nađ z Debeljače, Stelian Balan z Uzdinu, Ján Koreň z Kovačice, Marijana Melišová z Padiny, Predrag Petrov z Debeljače, Dragan Jovanov z Crepaje, Andreja Dinić z Kovačice, Aleksandar Simić z Crepaje, Igor Glavač z Padiny a Julijana Tomaševićová z Debeljače. Novými členmi Komisie pre kádrové a administratívne otázky, pracovné vzťahy, spoločenské uznania a ocenenia sú: Slađana Bekićová z Kovačice, Petar Višnjički z Crepaje a Majda Šipická z Kovačice, v čele s predsedom Živojinom Matejićom a jeho zástupcom Lazarom Ružićom. V Komisii pre mandátno-imunitné otázky budú pracovať Ilija Matejić z Crepaje (predseda), Emanuel Lupulescu (zástupca predsedu) a členovia Jaroslav Hrubík z Kovačice, Šandor Matanović a Karolina Bečei z Debeljače. Na záver vyše trojhodinového zasadnutia výborníci ZO Kovačica zvolili nových členov Komisie pre štatutárne otázky, organizáciu a normatívnu činnosť, ktorú tvoria Marijus Bulík z Uzdinu (predseda), Jovana Atanackovićová z Crepaje (zástupkyňa predsedu) a členovia Dario Bijeljanin z Kovačice, Petar Kapunac z Idvoru a Mihajlo Velimirović z Debeljače.

STARÁ PAZOVA

Noví na scéne K Anna Lešťanová

onštitutívna schôdza nového zloženia obecného parlamentu v Starej Pazove sa konala v stredu 18. mája a po jej ukončení vo veľkej zasadačke v tzv. Bielej budove nasledovali ďalšie dve zasadnutia. Po verifikácii mandátov 48 výborníkov (29 koalícia Aleksandar Vučić – Srbsko víťazí, 4 Skupina občanov Voľba pre našu obec, 4 Srbská radikálna strana (SRS), 3 Demokratická strana (DS), 3 Socialistická strana Srbska (SPS), 3 koalícia Goran Jović s Pazovským hnutím k víťazstvu – Sociálnodemokratická strana (SDS) – Liberálnodemokratická strana (LDP) – Liga sociálnych demokratov Vojvodiny a 2 Zelená strana) s 31 hlasmi za a 13 hlasmi proti za predsedu Zhromaždenia obce vymenovali Gorana Jovića zo Starej Pazovy, z koalície zoskupenej okolo Pazovského hnutia. Jeho zástupcom sa stal Živojin Gavrić z Novej Pazovy

www.hl.rs

(Srbská pokroková strana). Funkciu tajomníčky ZO aj v nadchádzajúcom období bude vykonávať Vesna Jovanovićová. Na druhom zasadnutí výborníci zvolili Draganu Stevićovú za predsedníčku mandátovo-administratívnej komisie a ďalšími štyrmi členmi sú: Saša Milićević, Zora Lepoja, Biljana Kostićová-Dizdarevićová a Radivoje Đukić. Na tejto druhej schôdzi namiesto Nedeljka Kovačevića, Janka Havrana a Vladimira Jovanovića z volebnej listiny koalície Aleksandar Vučić – Srbsko víťazí a Zorana Vukašinovića z volebnej listiny Ivica Dačić – Socialistická strana Srbska, ktorí na konštitutívnej schôdzi podali demisiu, vymenovali štyroch nových výborníkov: Mariju Baljak, Milana Bearu, Libušu Simendićovú (koalícia Aleksandar Vučić – Srbsko víťazí) a Branislava Gavrana (SPS). Na treťom zasadnutí ZO Stará Pazova za predsedu obce znovu

Informačno-politický týždenník

Počas skladania prísahy predsedu obce Đorđa Radinovića, jeho zástupcu Milana Bearu a členov Obecnej rady zvolili Đorđa Radinovića z Belegiša a jeho zástupcom sa stal Milan Beara z Nových Bánoviec, obaja z listiny Aleksandar Vučić – Srbsko víťazí. Takisto na tejto schôdzi výborníci na návrh Radinovića vymenovali nových

členov Obecnej rady: Zdenka Gašića, Slavišu Kostića, Maria Anića, Dragoslava Bonđija, Biljanu Glišićovú, Radoja Blagojevića, Dušana Sarapu, Jezdimira Ašćerića, Dragana Dronjka, Đorđa Vukašinca a Petra Preočanina.

Oprava

V Hlase ľudu č. 21 – 4700 v článku pod názvom Epilóg situácie v gymnáziu na str. 10 prišlo k neúmyselnej chybe pri uvádzaní dátumu vypísania súbehu na riaditeľa v kovačickom gymnáziu. Súbeh bol totiž vypísaný 11. mája a nie 4. mája, ako sme uviedli. Čitateľom sa ospravedlňujeme za preklep. Red. • ĽUDIA A UDALOSTI •

Z JUBILEJNÉHO 60. MEDZINÁRODNÉHO VEĽTRHU TECHNIKY V BELEHRADE

Pravidelný a silný tep Oto Filip

e to podujatie s množstvom prívlastkov. Medzinárodný veľtrh techniky a technických výdobytkov je popredné, najväčšie, najstaršie, najznámejšie a najrenomovanejšie špecializované rozvojovo-technologické veľtrhové dianie v tejto časti Európy. Prameň, z ktorého počas tých šiestich desaťročí za nami vznikali takmer všetky iné odborné a veľké veľtrhové podujatia, akcie, idey a nápady v Belehrade. Jeho dejiny sa začali písať na sklonku augusta 1957, keď na slávnostnom otvorení, v mestečku, ktoré predtým rýchlo, ako z vody, rástlo pri vode, bolo až päťtisíc hostí, aby výstavné haly za tých desať dní navštívilo až 1 150 000 osôb. Ďalší pozoruhodný údaj pre dejiny: z 1 500 vystavovateľov bolo 650 domácich a až 850 zahraničných, z 28 krajín. Rok 1957 bol zaujímavý aj v iných súvislostiach: vtedy sú podpísané Rímske zmluvy, jeden zo základov neskoršej európskej integrácie, oficiálne Titove narodeniny sa začali oslavovať ako Deň mladosti, v USA len vtedy začali černochom zákonom garantovať

hlasovacie práva, vyrobený je prvý auto značky Trabant, Nobelovu cenu za literatúru dostal Albert Camus...

Roboty: ich dejinami sa zaoberala tematická výstava, ich dnešných predstaviteľov prezentoval nejeden výrobca

Kori Udovički

Počas všetkých rokov, ktoré nasledovali, náš veľtrh techniky bol a zostal rozvojový oporný stĺp tak ekonomiky, ako aj našej budúcnosti. Jeho pulz bol pravidelný a silný, hoci samotná technika nutne prešla rôznymi obdobiami: bola aj na výslní, často ale aj v úzadí, alebo v núdzi. No podstatné je, že sa bez

nej nikdy nedalo. Ako sa nedalo ani bez početných technicko-technologických noviniek a inovácií, ktorých v polovici mája v Belehrade prezentovali viac ako sto. Jubilejný veľtrh mal nielen výstavnú, ale aj kopu iných zložiek: prednášky, prezentácie, výstavy, dielne, semináre. Aj konferenciu o taliansko-srbskej spolupráci v rozvoji a uplatnení nových výrobných technológií. Podpredsedníčka vlády Kori Udovički vyzdvihla na nej význam technologických inovácií, poznatkov a tzv. sietí, čiže spájania vedomostí. Tie sú totiž mimoriadne dôležité pre rozvoj podnikateľstva

primeraného 21. storočiu. Kvitovala, že je potrebné spájať sa s technologicky vyspelými štátmi a strediskami vedomostí, keďže sú také iniciatívy za podpory európskych fondov možnosťou rozvíjať Srbsko. Bez vlny zmien nemožno počítať ani s fabrikami budúcnosti, bez naplnenia podujatí, ktoré sú v tejto chvíli možno len kdesi v predstavách alebo v prvých zárodkoch, zase môžeme prespať túto dobu. Práve preto si treba stále pripomínať tú známu slovenskú reklamu: študuj vedu a techniku, budúcnosť sa ti poďakuje.

ZO ZHROMAŽDENIA OBCE PLANDIŠTE

Moc majú pokrokári a socialisti Vladimír Hudec

lokálnych voľbách 24. apríla v Obci Plandište Srbská pokroková strana (SNS) získala 12 výborníckych mandátov, Skupina občanov My môžeme Zoran Vorkapić 7, Socialistická strana Srbska (SPS) 2 a Liga sociálnych demokratov Vojvodiny (LSV) tiež 2 mandáty. Pokrokári teda mohli s minimálnou väčšinou sami konštituovať lokálnu moc, no v povolebných rozhovoroch sa predsa rozhodli uzavrieť koalíciu so Socialistickou stranou Srbska Takto utvorená koalícia sa potvrdila na konštitutívnom zasadnutí Zhromaždenia obce v utorok • ĽUDIA A UDALOSTI •

24. mája. Po schválení správy o voľbách, ktorú podal predseda volebnej komisie Igor Đorđevski, verifikované boli mandáty 23 výborníkov, ktorí túto funkciu budú zastávať počas nasledujúcich štyroch rokov. V pokračovaní zasadnutia na návrh výborníkov vládnucej väčšiny, ale aj výborníkov LSV, do funkcie predsedu Zhromaždenia obce je zvolený doterajší podpredseda obce Endre Sabo (SNS), Dipl. Ing. výrobného manažmentu z Veľkej Gredy. Za jeho zástupcu je zvolený Vladan Mladenović (SNS) z Plandišta, a na návrh predsedu zhromaždenia za tajomníka je znovu vymenovaný diplomovaný právnik zo Zreňanina

Zoltán Kovács (SNS). Zhromaždenie tak bolo aj formálne konštituované. Potom novozvolený predseda uzavrel schôdzu, dal prestávku a zvolal nové zasadnutie, ktoré sa uskutočnilo iba o 15 minút neskoršie. Zdôvodnil to naliehavosťou otázok, ktoré majú na rokovacom programe. Až také súrne bolo zvoliť viacero pracovných telies zhromaždenia a, pravdaže, predsedu a podpredsedu obce. Za predsedu obce bol zvolený predseda Obecného výboru SNS, master ekonóm Jovan Repac, pokým funkciu zástupcu predsedu obce v nastávajúcom období bude zastávať Dipl. ecc. Goran Donevski (SNS). Na návrh

predsedu obce do Obecnej rady sú väčšinou hlasov zvolení Bojana Jovanovićová, Zorana Petrovićová a Goran Latković z Plandišta, Dobrila Melichová z Hajdušice, Jovana Ilićová z Ban. Sokolca (všetci zo SNS), Robert Moric z Jermenoviec (ZVM) a Mihaj Mikša z Margity (SPS). V tejto obci do budúcna v opozícii zostanú iba siedmi výborníci Skupiny občanov My môžeme. Ani Liga sociálnych demokratov Vojvodiny – aspoň nateraz – neaplikuje vo výkonných orgánoch obce, avšak svojou podporou pri navrhovaní kandidátov na čelné funkcie avizovala možnosť, že sa pripojí vládnucej koalícii.

22 /4701/ 28. 5. 2016

Ľudia a udalosti SLÁVNOSTNÁ AKADÉMIA KU DŇU PETROVCA

Výročia sú potvrdením pracovitosti Jasmina Pániková

sme najcennejšia odlomená vetva slovenskej diaspóry vo svete, čo nás môže iba tešiť,“ poznamenal Rybovič. Podľa jeho slov zachovanie jazyka, tradície a zakladanie početných združení a spolkov sa vydarilo aj preto, lebo stavali na pevných základoch, ktoré postavili ich predkovia – mysliaci ľudia, ktorým nikdy nechý-

etrovčania si v tomto roku pripomínajú 271 rokov od príchodu ich predkov do petrovského chotára. Presnejšie, najväčší miestny sviatok oslavujú 25. mája, keďže práve vtedy v dávnom roku 1747 bola s futockým zemepánom Mihajlom Čarnojevićom podpísaná zmluva o používaní petrovského chotára. Zdôraznil to aj predseda Rady Miestneho spoločenstva Petrovec Ján Rybovič na slávnostnej akadémii, ktorá prebiehala v sobotu 21. mája. „Oveľa zaujímavejšie od toho, či Petrovec má veľa alebo málo rokov, bude odpoveď na otázku, či sme my tu zostali, či sme sa neasimilovali. Hostia zo zahraničia Nadlak – nové partnerské mesto; zľava: Ján nám dávajú vedieť, že Rybovič a Dušan Šomrák

V DRUHÝ DEŇ OSLÁV DŇA PETROVCA

ako aj Slovenské národné slávnosti. V znamení týchto výročí sa niesli tohtoročné oslavy a jubilujúce spolky a združenia boli podrobnejšie prezentované aj v dokumentárnom filme, ktorého scenár a réžiu mala na starosti Katarína Melegová-Melichová. Vďaka za to, že o Petrovci možno počuť aj mimo našich hraníc, istotne patrí aj Zdvihli vlajky a oficiálne otvorili početným partnerstvám Deň Petrovca medzi miestnym vedebali idey a chuť do práce. ním a zahraničnými mestami. Vďaka neúnavným predkom Najnovšie partnerstvo uzavreli a súčasným dobrodincom práve na slávnostnej akadémii, v Petrovci sa už 150 rokov keď dohodu o spolupráci s rumunhrávajú divadlá, 125 rokov ským mestom Nadlak podpísali J. pôsobí Dobrovoľný hasičský Rybovič a viceprimátor Nadlaku spolok, 95 rokov prebieha Dušan Šomrák. Túto slávnosť, spolková činnosť žien, 60 pravdaže, svojou prítomnosťou rokov pôsobí Spolok rybá- poctili aj početní hostia a vystúpili rov Karas a pred 25 rokmi početní petrovskí speváci, herci a obnovili matičnú činnosť, zbory.

Torty, kapustnica a iné dobroty Katarína Gažová

Materiál zabezpečilo združenie výtvarníkov, ako aj občerstvenie a darčeky pre účastníkov. Deti vytvorili každý svoj výkres a k tomu jeden veľký spoločný darovali združeniu. Práce z tábora budú vystavené na výstave združenia počas tohtoročných Slávností v Petrovci. Združenie drobnochovateľov

kapusty, ktorú členky pripravili na nádvorí spolku. Uvarili dva o programu osláv Dňa Petveľké kotly kapustnice a aj rovca na Námestí slobody tak jej nebolo nadostač pre v sobotu 21. mája bol zavšetkých labužníkov. radený rad lákavých podujatí. V neďalekom Parku Štartovali už predpoludním a Mateja Čániho preslnečné májové počasie iste biehala pestrofarebná prispelo k tomu, že sa vydarili predajná výstava kvea že nechýbalo návštevníkov. tín, sadeníc a kríkov. O Ako aj roky predtým dôraz kvety záujem prejavili bol predovšetkým na stánhlavne návštevníčky kovom predaji a prezentácii Na stánkoch pozornosť upútala ponuka osláv v Petrovci. činnosti spolkov a združení, detí zo združenia MY z Petrovca V Parku Zuzky Medtak z Petrovca, ako aj z rôzveďovej Združenie nych iných prostredí, ktoré prišli spolkárok bolo tiež veľmi rušno. petrovských výtvarných s bohatou ponukou rôznorodého Svojou úhľadnosťou a bohat- umelcov po štvrtýkrát Aj najmladší kreslili počas výtvarného tovaru. Tu si záujemcovia mohli stvom lákala kvalitná etnogra- usporiadalo výtvarný tábora kúpiť nielen rôzne slané a sladké fická výstava 95 rokov Spolku tábor žiakov základných lahôdky, ale aj všelijaký iný tovar. žien v Petrovci. Nechybovala škôl z územia obce. Do akcie sa sa tiež zapojilo do osláv. Kuchár Ponúkali sa koláče, údeniny, me- ani tradičná predajná výstava zapojili aj škôlkari a mladšie deti, a Jozef Hodolič za pomoci členov dové výrobky, rôzne predmety pekných a chutných tort. Tohto tak bolo súhrnne viac ako 40 účast- združenia uvaril kotol králičieho úžitkového umenia a všeličo iné. roku mali v ponuke až 30 tort a níkov tábora. Téma bola voľná, ako paprikáša pre šesťdesiat osôb, Bolo čo vidieť a bolo čo kúpiť, už záujem tunajších a zahraničných aj výber techniky. Starší skúsení ktorý potom ponúkali na predaj podľa chuti každého návštevníka. návštevníkov bol naozaj veľký. umelci Anna Babiaková a Michal milovníkom tejto pochúťky na V miestnostiach petrovských Rovnako ako aj o predaj svadobnej Hasík asistovali deťom pri práci. nádvorí združenia.

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

• ĽUDIA A UDALOSTI •

OSLAVY DŇA PETROVCA 2016

Ako by to bolo bez klobás a pálenky? Jaroslav Čiep

ani tohto roku to nemali ľahké, lebo vzoriek údených klobás a pálenky v súťaži bolo viac ako dosť. Komisie sa predsa pochlapili a potrápili správne vyhodnotiť a oceniť tie najlepšie klobásy a pálenky. Vo výrobe čerstvej klobásy podľa tradičnej receptúry súťažilo 14 celkov, väčšinou domácich a tých z bližšieho okolia, ale i kombinovaných celkov domácich a hostí z iných miest. Na tvári miesta, kde sa pripravovali tenké klobásy,

áplň víkendu od 20. do 22. mája, keď Petrovec oslávil narodeniny, aj tohto roku bola veľmi rôznorodá a bohatá. Programov bolo takmer toľko, ako v auguste na Slovenských národných slávnostiach. Obsahy programu osláv Dňa Petrovca k 271. výročiu príchodu Slovákov do tejto dediny sa diali na viacerých rozličných miestach a navzájom prelínali, takže si návštevníci skutočne mali z čoho vybrať a dobre sa pobaviť. V sobotu 21. mája prebiehal ústredný program na Námestí slobody a aj na nádvorí čerstvo upraveného Kultúrneho strediska, resp. tej jeho časti, kde sídli Miestne spoločenstvo, bolo veľmi rušno. Organizátor Dňa Petrovca domácich a hostí predovšetkým lákal festivalom klobás, takže sa nádvorím MS šírila vôňa Výsledok: kotúč čerstvej pochúťky

Takto miesili klobásy najlepší largovci

najviac sa darilo mladým chlapom, ktorí súťažili za podnik Largo plus. Tí súťaž aj vyhrali. Aj vlaňajší víťazi zabodovali, tohto roku sa tím Čemanovcov z Kysáča: Mária, Michal a Ján ovenčil zlatým diplomom, ako aj ďalšie dva tímy, ktoré tvorili Samuel Legíň, Ján Mráz, Samuel Kaňa, Samuel Zelenák z Petrovca a Vlastislav Hrubík, Miroslav Bovdiš, Jaroslav Lekár a Vladimír Oros, tiež z Petrovca. V kategórii údených klobás komisia z 33 vzoriek za najchutnejšiu vyhlásila klobásu, ktorú priniesol kamenár Ján Kováč, a zlatom sa Najlepšiu pálenku priniesla ovenčili aj ďalší Petrovčania: Já- Zuzana Šusterová nov syn Janko Kováč, Michal Topoľský, Janko Kováč (Kosovská) a Milan Lačok. Tohto roku hodnotili rekordný počet vzoriek domácej pálenky, až 38, čiže o 10 viac ako vlani. Jánovi Kováčovi uznanie za najlepšiu údenú klobásu odovzdali Desaťčlenná komisia richtár Ján Rybovič a predseda komisie Rastislav Denďúr ich hodnotila v piatok večer. Podľa klobások. Na tomto prezentovaných punkte prebiehala výsledkov najuž zachodená súťaž viac im chutila Tri víťazné vzorky vo výrobe čerstvej dulovica Zuzany smaženej klobásy, Šusterovej, ktorú vyhlásili za (Kosovská), morušovicu Igora tiež hodnotili najnajlepšiu v celej súťaži desti- Bovdiša, ovocnú pálenku Jána lepšiu údenú klolátov. Výbornými známkami Šustera z Pivnice a borovičku básu, ako i najlepšiu ocenili i hruškovicu a malinovi- Šťastka Durgalu. Tieto pálenky pálenku. K tomu cu Vlasta Tatliaka, hroznovicu v osobitných kategóriách tiež prichystali ľudovú Miroslava Hemelu, marhu- získali zlaté diplomy. veselicu, kde do Najusilovnejším účastníkom ľovicu Jána Benšu z Hložian, tanca v piatok a sojablkovicu Michala Kišgeciho, súťaží aj tohto roku bol Karol botu hrali viaceré broskyňovicu Zuzany Šuste- Horvát, ktorý za klobásy a pálenky hudobné skupiny. Hodnotiace komisie Komisia pri hodnotení čerstvých smažených klobások rovej, slivovicu Janka Kováča získal až 10 ocenení. • ĽUDIA A UDALOSTI •

22 /4701/ 28. 5. 2016

Ľudia a udalosti ŠTVORDŇOVÉ OSLAVY – ŠESŤ STOROČÍ OD PRVÝCH PÍSANÝCH DOKLADOV

Neďaleko od Vojky je Pazova Anna Lešťanová

byvatelia dediny Vojka v Staropazovskej obci sa môžu veru pochváliť úctyhodnými historickými údajmi. Tohto roku si pripomínajú veľké jubileum – šesť storočí od prvých písaných dokladov o svojej dedine. Vojka (Voyka) sa spomína v tzv. Čakiho knihe z roku 1416, no samotné sídlisko údajne existovalo už niekoľko storočí predtým, o čom svedčia archeologické artefakty. Toto jubileum si Vojčania v čele s tamojšou Radou MS budú pripomínať početnými podujatiami počas celého roka. Ústredný štvordňový program osláv usporiadali v dňoch 19. až 22. mája spolu s dedinským sviatkom a oslavou Dňa MS Vojka. Program

sa začal vo štvrtok otvorením etno výstavy a výstavy obrazov s motívmi Sriemu a vystúpením žiakov známej miestnej Hudobnej školy Mr. Ljubinka Lazića. V piatok viaceré programy a vyhodnotenia literárnych a výtvarných súbehov prebiehali v ZŠ Milana Hadžića. Vo večerných hodinách odznel koncert ľudovej hudby pod názvom Vojčania s priateľmi. Sobotňajší program bol vyhradený pre ľudovú veselicu a opekanie býka na ražni. Okrem folklórneho festivalu, na ktorom sa zúčastnili aj členky speváckej skupiny pri Združení pazovských žien SKUS hrdinu Janka Čmelíka, nechybovali ani športové podujatia, rockový koncert, minivýtvarný tábor. Nedeľa sa niesla v znamení

K NEDÁVNYM OSLAVÁM DŇA HLOŽIAN

Namiesto býka... Juraj Bartoš

eň Hložian 3. mája sa oslavuje od roku 2011. Premiérovo oslavy trvali až štyri dni, potom sa ustálili na dva (v sobotu a nedeľu), čo je, domnievame sa, v poriadku. V piatok a sobotu 6. a 7. mája, ktorý sa pomaly končí, si Deň Hložian občania tejto dediny a ich hostia pripomenuli v rámci jubilea – 260. výročia príchodu Slovákov. Hlas ľudu o tom pomerne rozsiahle informoval v predchádzajúcich číslach. Na niečo sme predsa, priznáme sa, pozabudli a na dačo sa, vo chvíľach doznievania slávnostného ovzdušia, nepatrilo poukazovať. Ani pred desiatimi rokmi, teda pri oslavách 250. výročia príchodu Slovákov, a ani teraz, v príležitostnom prejave miestneho richtára, neodznela poznámka, že môžbyť sa Hložančania sem predsa dostali neskoršie, čomu nasvedčujú hmotné dôkazy, ktoré už dávnejšie spomínajú historici. Takýto údaj odznel vo vzácnom dokumente autorky Kataríny Melegovej-Melichovej pod názvom

www.hl.rs

Dedina lásky a dobrých ľudí, ktorý videli účastníci kultúrno-umeleckého programu v Dome kultúry (technicky ho stvárnila Olja Tordajová). Film je o to významnejší, že prvý raz po roku 1986, keď vyšla kniha Hložany 1756 – 1986, pri oslavách spomenutého jubilea neprezentovali žiadnu knižnú publikáciu. Veď akoby aj, keď žiadna nevyšla, trebárs sa priam naliehavo pýta, napríklad taká, ktorá by bola venovaná Kultúrno-osvetovému spolku Jednota. Nie je kniha (povedzme štvrtá o Hložanoch) jediné, čo pri oslavách chýbalo, čo by zostalo vo funkcii stôp po udalosti(ach). Chýbalo najmä trošku (viac) vôle a ochoty organizačného výboru tohtoročných osláv v čele s jeho predsedom Jánom Bohušom osloviť, vyzvať k spolupráci spoluobčanov, ktorí dozaista vedia, môžu a chcú priložiť ruku k dielu. V tom prípade by bez katalógov a plagátov nezostali tri výstavy, z ktorých osobitný šmrnc mala tá, ktorá predostrela pred oči verejnosti staré vzácne

Informačno-politický týždenník

cirkevnej oslavy a fiakeriády, kým vo večerných hodinách v tamojšom Dome kultúry usporiadali slávnostnú akadémiu s kultúrno-umeleckým programom a premietaním dokumentárneho filmu o bohatých dejinách dediny. Na svoju Vojku dodnes nezabúdajú a v celom svete ju dôstojne prezentujú Aleksandar Kolarov, futbalový reprezentant Srbska a hráč Manchester City v Anglicku, Ljubinko Lazić, Stred dediny počas osláv magister kontrabasu, člen Belehradskej filharmónie a kvarte- Lekárskej fakulte v Marburgu, ta Basiona Amorosa v Mníchove, v Nemecku, a Ana Brankovićová, Igor Mačinković, biochemik na etnomuzikologička.

fotografie jubilujúcej dediny a jej občanov (pripravil ju Ondrej Stupavský Endy). Príležitostný program v Dome kultúry by sa neobišiel bez detí, budúcnosti Hložian (akákoľvek ich čaká) a do otváracích programov by boli zapojení špičkoví, teda odmeňovaní hložianski recitátori a speváci. Krásneho slova by akiste bolo viac; veď dovtedy sú Slováci Slovákmi, pokým vedia po slovensky. Alebo vari nie? Každá výstava by teda mala mať svoj katalóg a vlastnú vernisáž. Tobôž Hložianska paleta, ktorá sa dožila 23. ročníka. Katalóg síce bol, ale vraj iba asi 30 exemplárov. Katalógom organizátor (MOMS Hložany) opatril výstavu kníh hložianskych autorov, ibaže v ňom chýbalo množstvo údajov (podobne ako k výstave hložianskych výtvarníkov), ktoré by celú záležitosť posunuli na vyššiu úroveň. Slávnostné otvorenie troch výstav naraz, pred vchodom do DK sa nie veľmi osvedčilo. Predovšetkým preto, že bolo príliš zdĺhavé, keďže si, okrem priamo zapojených, museli zarečniť aj miestni a obecní činitelia. Podaktoré osoby sa navyše prihovorili aj pri otvorení matičnej knižnice, aj v rámci otváracích programov v DK, a potom rečnili

aj na tzv. slávnostnom zasadnutí Rady Miestneho spoločenstva Hložany. Nakoniec nemožno neskonštatovať, že v absencii písomných materiálov z osláv, ktoré by zostali ako hmotné stopy (p)o tom, čo sa (u)dialo a poslúžili by ako pomoc novinárom, ktorí o udalosti informovali, nachádzame aj „zľahčujúcu okolnosť“. Tkvie v skutočnosti, že oslavy Dňa Hložian sa rok čo rok podobajú ako vajce vajcu. Chce to teda obohatiť ich náplň, spestriť obsah. Chce to možno dostať na svetlo sveta staré filmové zábery, na ktorých svojho času výzor dediny „zvečnili“ povedzme Karol Bartoš st., Ján Dobrocký, Michal Babiak... Chce to parciálne publikácie, chce to oživiť Divadlo alebo aspoň zavolať hosťujúci divadelný súbor... Niekto sa teraz opýta: a nechce to tak náhodou aj trochu viac peňazí? Pravdaže, chce. Avšak ani nie o veľa menej (alebo ani o trošku viac) než povedzme stojí taký býk, ktorého za budovou hložianskej novej školy opekali „majstri“ z Maglića, a potom ho slastne zjedli oslávenci a ich hostia a potrebovali na to len zopár hodín. Písomnosti predsa trvajú podstatne dlhšie a pre budúcich nesporne majú väčšiu váhu. • ĽUDIA A UDALOSTI •

NA PRVOM TURISTICKO-GASTRONOMICKOM PODUJATÍ ARADÁČ NA DLANI

Čo-to pre každého Vladimír Hudec

radáč je známy tým, že sa tu vyrábajú chutné klobásy, herovky, pampúchy, torty a iné slané a sladké pochúťky. Naširoko – naďaleko je známe aj aradáčske víno a pálenka. V Aradáči si možno kúpiť aj sadenice pestrofarebných muškátov, petúnií a iných kvetín, „palíňové“ metly, husacie pierka na natieranie pečiva, ponožky (kapce) z prírodnej vlny pradenej na kolovrate. V ponuke je aj chutné kravské a kozie mlieko, syr, smotana, mak, fazuľa, orechy, lieskovce, med a ešte všeličo iné. Možno si obzrieť a kúpiť obrazy insitnej maliarky Rozálie Markovej, rôzne suveníry a praktické veci

Mäso slamou opálenej svine vraj má zvláštnu chuť

trochu starší šachisti, ktorí zahrali simultánku s FIDE majstrom Radivojom Perišićom zo Zreňaninu. Slovom, aradáčske Miestne spoločenstvo a početné spolky, ktoré spoločnými silami zorganizovali toto vydarené podujatie v aradáčskom parku a vôkol neho, ponúkli čo-to pre každého. Bolo to ďalšie z radu podujatí, ktorými Aradáčania šíria dobré meno svojej dediny, predovšetkým v záujme rozvoja vidieckeho turizmu, ku ktorému táto banátska dedina speje. – Myslím si, že to vcelku dobre dopadlo. Očakávali sme síce viac návštevníkov, ale termín nášho podujatia sa kryl s niektorými inými v Zreňanine, dokonca aj s Dňom Petrovca, takže ani s touto návštevnosťou nesmieme byť nespokojní. Dobre sme sa propagovali, ale si myslím, že najlepšia reklama je tá z úst do

ale aj medzi príslušníkmi staršej generácie boli takí, ktorí to videli prvýkrát. Medzi nimi aj kolega z RTS Simo Budimir, ktorý uznal, že v jeho rodisku sviňu tiež opaľovali, ale celkom inak. Nezaháľali ani vinohradníci a vinári, ktorí na nádvorí pálili pálenku, ktorú ponúkali na degustáciu a, pravdaže, na predaj. V rade sa čakalo Adam Šťastný v sobotu vypražil aj na horúce za dva kotly škvariek škvarky, ktoré vyrobené šikovnými rukami čleAdam Šťastný nov združenia Harmónia... Všetko v ypráž al na to Aradáčania v sobotu 21. mája tvári miesta. Členky Spolku žien Ruža ukázali, ako vznikajú doslova ako na dlani predstavili Dôverne nám chýrečné sladké lopty – herovky a ponúkli svojim hosprezradil, ťom zo Zreňaninu a že na dobré škvarky sú po- úst, čiže keď tí, čo nás navštívili, okolia, čiže návštevnítrebné tri predpoklady – vyrozprávajú svojim príbuzným kom prvého turistictrochu vody, trochu mlieka a priateľom, čo tu videli, na rok ko-gastronomického a mnoho lásky pri vyprážaní. prídu spolu. Mali sme podporu podujatia Aradáč na Pozornosť návštevníkov lokálnej samosprávy, zvlášť zádlani. upútali aj karatisti Karate klu- stupcu primátora Sašu Santovca, Nebol to však iba bu Banat, ktorí v telocvični a nevystala ani podpora Turisticobyčajný jarmok, na otvorenom prezentovali kej organizácie mesta Zreňanin. na ktorom sa presvoju zručnosť, požiarnický Všetko to nás ubezpečuje, že dávalo a kupovalo, dorast cvičením potvrdil, že sme na správnej ceste a že sa ale návštevníci na sú vážni kandidáti na titul na toto podujatie stane tradičným. tvári miesta mohli obvodnej súťaži, zaspievala Naším želaním je, aby ho zaranapríklad vidieť, ako aj mužská spevácka skupina dili do kalendára turistických vzniká metla, herovSKC Aradáč a priestorom podujatí Zreňaninu, – povedal ka, klobása. Ochotný sa ozývala hudba a spev nám jeden z iniciátorov a člen majster metlár Pavel Členovia novozaloženej mládežníckej organizácie neúnavných meškárok. Na organizačného výboru podujatia Široký celý deň zve- návštevníkom ponúkali ovocné šťavy a palacinky svoje si prišli mladí, ale aj tí Juraj Viliačik. • ĽUDIA A UDALOSTI •

davcom usilovne ukazoval, ako sa v yrábajú metly, členky Spolku žien Ruža prezentovali kompletný postup prípravy heroviek a pampúchov, od miesenia cesta po praženie a obaľovanie cukrom. Na aradáčske sladké lopty sa čakalo v rade. Na druhom konci výrobcovia klobás ukázali starobylý spôsob opaľovania brava slamou. Pre mnohých, najmä tých mladších, to bola celkom nová skúsenosť,

22 /4701/ 28. 5. 2016

Ľudia a udalosti KRÍŽOM-KRÁŽOM ZA REPORTÁŽOU

Najchutnejšia zmrzlina podľa apkovho receptu Vladimíra Dorčová -Valtnerová

ech sa iní zmrzlinári nehnevajú, ale dovolíme si tvrdiť, že Isova zmrzlina v Petrovci je najlepšia. Presne tak ako sa petrovský zmrzlinár Fari Ismaili, ktorý chýrečnú letnú pochúťku vyrába, neurazí, keď verní zákazníci dodnes hovoria o „Isovej“ a nie o Fariho zmrzline. – Ja sa tomu teším, lebo to hovorí, že Iso získal dobré meno v Petrovci, – hovorí hravo Fari Ismaili, sediac v rohu svojej zmrzlinárne, odkiaľ dozerá, či je všetko pod kontrolou. Ale nielen to. Všíma si každú reakciu detí a dospelých na domácu „Isovu“ zmrzlinu, ktorá spravidla býva plná emócií vyvolaných osviežujúcou lahodnou chuťou presnej dávky mlieka, vajec, cukru a príchutí. Výsledkom je stále prítomný úsmev na Fariho tvári, ako nemý svedok dobre vykonanej práce v zmrzlinárskej kuchyni. Takého sme ho aj stretli – s dobroprajným pohľadom, ktorý nahlas hovorí ,dobrý deň’. Hneď po príchode do zmrzlinárne sme sa mu priznali, že spomínaný „prezývkový prehrešok“ robíme aj my v našej rodine. – Hádam by bolo dobre, aby som hneď rozpovedal o našej rodinnej histórii zo zmrzlinárskeho uhla, aby ste poznali moje rodinné väzby s Isom, – vraví Fari a my, vďační za jeho iniciatívu, sadáme si k stolu s citronádou. Aj tú dobre poznajú v Petrovci... – Patrím k tretej generácii zmrzlinárov Ismailovcov, ktorí žijú a na živobytie si zarábajú tu, v Petrovci. Mám skoro 28 rokov stáže v Petrovci, – takmer celý náš život, – myslíme si v sebe a započúvame sa do dejín Fariho rodiny. – Môj apko Fari sem prišiel v roku 1951, a to z Československa. Petrovec si vybral preto, že sa tu hovorí po slovensky. Keďže robil v Čechách a vedel po slovensky, vybral si prostredie, v ktorom sa rozpráva po slovensky. – Keď starý otec prišiel do Petrovca, až o niekoľko rokov, v 60. rokoch, prišli sem aj moji dvaja strýkovia, tiež zmrzlinári: jeden otvoril cukráreň v Petrovci, druhý neskoršie v Kulpíne, odkiaľ odišiel do Slovinska. Strýc Iso, ktorý, okrem môjho otca Fariho,

www.hl.rs

dobrú zmrzlinu. Zo zmrzlinárskeho remesla sa dá vyžiť. – Vybudovať, vytvoriť niečo extra z cukrárstva sa nedá, ale na rodinu, vzdelávanie detí, dovolenku sa dá zarobiť, – konštatuje náš spolubesedník. – Ale musím povedať, že v po- Poďme na „Isovu“ zmrzlinu! slednom čase cítiť sku– V Petrovci sa cítim lepšie ako točnosť, že – ako hovoria v obecnom dome – na Slovensko odtiaľto odišlo v Macedónsku. Slobodnejšie. Nech sú akékoľvek albánsko-srbské „situácie“, okolo 3-tisíc ľudí... Zmrzlinárskeho majstra Fariho napr. v Kosove, ja som v Petrovci Fari v zmrzlinárskej akcii Ismailiho vždy stretnete v cukrárni doma, lebo nikdy sa nestali žiadne vedľa Begeja. Alebo je vedľa prístroja nepríjemné situácie, keď máme na vlastnil zmrzlináreň v Petrovci, v roku Carpigianiho, alebo práve podáva mysli moju albánsku národnostnú 1994, keď začala inflácia, zatvoril zmrzlinu v kornútiku, alebo len sedí príslušnosť. My sme Albánci, ale svoju chýrečnú cukráreň na rohu a zhovára sa so svojimi zákazníkmi macedónski. Akokoľvek, nikdy sme jednosmernej ulice pod lipami. My a priateľmi. Aby vraj reč nestála... Vždy nemali zlú skúsenosť s rozbíjaním zatiaľ zotrvávame. Niekedy je zárobok má vysúkané rukávy do roboty. Keď výkladov na cukrázdach alebo podobrý, inokedy je ťažšie, ale dôležité je pekný deň, pripraví zmrzlinu z 30 dobne, čo zažili albánski zmrzlinári v Novom Sade alebo v Sombore. je zachovať zmrzlinársku tradíciu až 50 litrov mlieka. v Petrovci. – Robím od siedmej hodiny ráno Skôr naopak: vždy nám pomáhali. Hm, zachovať zmrzlinársku tradí- a do jedenástej v noci. Aj keď mám Aj počas bombardovania ma niektorí ciu... Hoci niektorým bojovníkom za robotníčku, ja som naveky tu. Lebo Petrovčania pozývali, aby som prespal ochranu slovenskej identity sa mož- cukráreň potrebuje prítomnosť maj- u nich. Hovorili: „Poď k nám prespať. Nebuď sám...“ To si veľmi váno nebude páčiť, ale toto žim. V Macedónsku nie je tak Fariho predsavzatie nám pokojne ako v Petrovci. Tam pripadlo ako tie najhlbšie stále prichádza k politickým a najúprimnejšie snahy treniciam. A pozrite sa, ako sa o zachovanie slovenskosti, moja Merisa voľne po Petrovci ktoré Slováci preukazujú prechádza... každý deň – bez reflektoFari Ismaili zvykne cukráreň rov a novinárov. Očarilo počas zimy na dva mesiace nás to, lebo znovu sa nám zamknúť, keď s manželkou a potvrdilo, že na tomto dcérou s radosťou odchádza svete ešte stále existujú do rodného Tetova v Maceskromní a nenápadní ľudónsku. dia, pre ktorých je rodina – S manželkou máme jednu a rodinná tradícia svätá. ćeru Merisu, ktorá hovorí hlav– Ešte stále robíme ne po albánsky, ale učí sa aj po zmrzlinu podľa apkovho slovensky, keď je tu s nami. receptu. Pridávame iba Fariho Carpigianka dobre robí pod dozorom Avšak nebude tu chodiť do prírodné suroviny – mlieko, dcéry Merisy školy, lež doma, v Tetove, vajcia, cukor, bez akýchkoľvek „moderných“ práškových stra. Ten tu musí byť, bez ohľadu na kde žijú moji rodičia. Pôjde do školy vajec, príchutí a pod., ako sa to už to, či je tu robotníčka alebo nie! Jeden s vyučovacím jazykom albánskym, v mnohých cukrárňach robí, – po- cukrár, zmrzlinár, nemôže mať dve ale ako povinný predmet je tam aj kračujeme v rozhovore s petrovským cukrárne naraz. To jednoducho nejde. macedónsky jazyk. Sediac v zmrzlinárni u Fariho dlho zmrzlinárom, ktorý neuslyšal naše Zmrzlina je citlivá vec pre majstra prosby a neprezradil nám recept na zmrzlinára. K nej nepúšťame nikoho, sme hovorili o rodinných hodnotách a remeselníckej tradícii. – Myslím si, zmrzlinu. Márne sme naň žmurkali, ani vlastnú manželku. takže sme pokračovali v „bežnom“ Skutočnosť je, že medzi najlepších že ćera bude pokračovateľkou nášho rozhovore. – Zmrzlinu miešame výrobcov zmrzliny patria predo- remesla. I keď má iba 6 rokov, vidieť, v tomto 40-ročnom talianskom prí- všetkým Albánci. Fari, macedónsky že ju to zaujíma. Veď cez deň zje aj stroji Carpigiani na výrobu zmrzliny, Albánec, ktorému je slovenčina sa- šesť gučkov, usmieva sa huncútsky ktorý nikdy nesklamal, vždy vyrobil mozrejmosťou, nám to len potvrdil. Fari Ismaili. A my mu veríme.

Informačno-politický týždenník

• ĽUDIA A UDALOSTI •

ČO ROBIA NOVINÁRI, KEĎ NENOVINÁRČIA

Druhá strana príbehu Anna Horvátová

ľať inak. Viac sa venujem sebe a rodine. Stres zaháňam aktivitou ovinári, ktorí sa chcú svo- v prírode a prácou okolo zvierat. jej práci seriózne venovať, Mám ešte jednu osožnú záľubu majú skutočne málo času – zeleninárstvo a k tomu s manžena iné práce. Ako zladiť odchod lom pracujem vo vinici. Snažíme do terénu, čas na tvorenie prí- sa zeleninu čím menej striekať spevkov, nevyhnutné domáce a keď aj áno, tak odvarmi z byliniek práce a popri tom aj záľuby? Dá a zeleniny. Zvyknutá som vstávať sa to? Hľa, čo na to povedali naši každé ráno o piatej, takže dokákolegovia novinári, ktorí na nás žem zladiť práce a záľuby. Najnovšie sa starám aj o alpskú kozičku, ktorú sme s kozľaťom kúpili tejto jari. Po trojmesačnom pití surového kozieho mlieka ráno a večer po 3 dl zisťujem krásne zmeny na mojom zdraví. Novinárstvom sa toho času menej zaoberám, ale to neznamená, že nepíšem. VybeAnička Chalupová a Stevan Lenhart rám niečo z údajov Ústredného čakali v staropazovskom a ko- archívu SEAVC. Bude to prekvavačickom dopisovateľstve, keď penie!“ sme im priniesli nové číslo nášho Anna Lešťanová zo Starej Pazovy týždenníka a keď sa ocitli v úlohe vraví: „Voľný čas je veľmi dôležitou spolubesedníka. súčasťou života a potrebujeme ho Staropazovčanka Katarína Vere- všetci na regeneráciu fyzických a šová vraví: „Pred takým pol druha psychických síl. Keď mám v diári roka som mala operačný zákrok, prázdne miesto – a toho je tak po ktorom som začala rozmýš- zriedkavo a málo, lebo sledujem

príliš veľké obecné prostredie – tak som rada, keď môžem byť dlhšie so svojimi najmilšími alebo ísť sa pozrieť na obľúbené kvety, či sa na mňa usmievajú, alebo nie.“ V insitnej banátskej dedine Kovačici v hlasľudov- Anna Lešťanová skej kancelárii na nás čakali Anička Chalupová a Stevan Lenhart. chceli. Patrím do skupiny tých, pre Kolegyňa Chalupová povedala: ktorých je 24-hodinový deň krátky. Keď mám chvíľku voľného času, venujem sa záhradným a izbovým kvetinám alebo ručným prácam. Pletením a šitím na stroji dávam starým zaujímavým materiálom novú podobu, experimentujem v upravovaní miestností v dome, starým úžitkovým predmetom vdychujem nový život. Voľné chvíle rada trávim aj v spoločnosti najmilších, čítam knihy, počúvam hudbu a pod. Stevan Lenhart hovorí: „Keď nenovinárčim, čiže neredigujem, rád sa zaveziem s manželkou niekde do prírody, kde pozorujeme vtáctvo a rastlinný svet. Doma v minizáhrade skúšam pestovať zeleniny a chodievam na večerné prechádzky. Každodenne počúvam hudbu, občas navštívim nejaký koncert. Zbožňujem alternatívny komiks a snažím sa Katarína Verešová sledovať aktuálne vydania, čítam „Táto hektická doba nám nedovoľu- rôzne knihy…“ Foto: J. Vereš, K. Verešová, je dostatočne sa venovať záľubám a tráviť voľné chvíle tam, kde by sme J. Lačok

POUGÁR

Juraj Bartoš

Bumbum-bumbum-bumbumbum! A ko je teda známe, prezident Srbska Tomislav Nikolić si v uplynulých dňoch splnil kresťanskú, pardon, prezidentskú povinnosť. Prijal zástupcov politických strán, ktoré sa dostali do Zhromaždenia Srbska. Najkratšie, údajne až celých 30 sekúnd (!) zotrval v rozhovore s predstaviteľmi Srbskej radikálnej strany, ktorej členom kedysi bol aj sám, rovnako ako jeho kolega v terajšej Srbskej pokrokovej strane a – odchádzajúci a zároveň prichádzajúci – premiér Aleksandar Vučić. • ĽUDIA A UDALOSTI •

Prirodzene. Tým, ktorí si rozumejú, stačí aj (Do rána je...) malá chvíľa. Apropo uštipačných poznámok, že dvaja prví muži v štáte zmenili stranícke dresy, nemožno neskonštatovať: azda je hriech, že sa, ako niekdajší radikáli, radikálne rozhodli pre pokrok?! V záujme pokroku sa pán prezident Nikolić rozhodol poveriť založením novej vlády pána premiéra Vučića. V záujme pokroku predseda Demokratickej strany Bojan Pajtić, tak vyhlásil, neopúšťa politiku. Prirodzene. DS mieni predsa zotrvať

na správnej už dávnejšie nastúpenej ceste. Vláda Srbska, na návrh ministerstva poľnohospodárstva prijala vyhlášku, na základe ktorej našim poľnohospodárom pri zveľadení poľnohospodárskej výroby bude pomáhať 187 radcov. Zatiaľ nevedno, kedy bude prijatá vyhláška o zaangažovaní zradcov, pardon, radcov, ktorí radcovia radi budú radiť temer bezradným žurnalistom v záujme zriadenia situácie v mediálnej oblasti a teda i skvalitnenia beztak kvalit-

ného a dôkladného informovania. Z početných a pestrých reality šou. Vraj pani menom Jovanka Ostojićová zoskočila s padákom z výšky 3 000 metrov. Z rovnakej výšky absolvoval parašutistický zoskok aj pán minister Aleksandar Vulin. Nie je to nádherné? Veď pán minister Vulin si berie vzor zo starších. Na rade sú ďalší ministri, ktorí by si mohli zobrať vzor z radových občanov, ktorí zoskakujú čoraz hlbšie... Bumbum!

22 /4701/ 28. 5. 2016

Ľudia a udalosti K DESAŤROČNICI DRUŽBY MEDZI KULPÍNOM A RIEČKOU

Brožúrka o pretrvávaní priateľstva Katarína Gažová

roku 2006 v kulpínskom kaštieli bola podpísaná zmluva o vzájomnej spolupráci medzi Kulpínom a Riečkou. Tohto roku je tomu desať rokov, čo vzťahy medzi týmito zemepisne vzdialenými, ale predsa blízkymi prostrediami z Vojvodiny a zo Slovenska stále pretrvávajú. Pri príležitosti 5. výročia podpísania spomenutej zmluvy, teda v roku 2011, Riečania vydali brožúrku pomenovanú Riečka – Kulpín, 5 rokov priateľstva, do ktorej zhrnuli perličky prvej päťročnice vzájomnej družby. K desaťročnici sa teraz zasa Kulpínčania podujali pripraviť brožúrku. Minulý týždeň na zasadnutí redakcie, ktorá má na starosti jej prípravu, časť koncepcie brožúrky ozrejmila Katarína Pucovská. Zároveň ukázala hotovú časť, v ktorej je zastúpená textuálna i fotografická časť. S pribúdaním pripraveného materiálu sa bude konkrétnejšie črtať koncepcia

Kulpínčania a Riečania po podpísaní zmluvy o vzájomnej spolupráci v kulpínskom kaštieli brožúrky. Koordináciu prípravy brožúrky má na starosti Pavel Gaža. Prítomní sa konkrétnejšie dohovárali o obsahu brožúrky, do ktorej navrhli záväzne zaradiť aj začiatok úradnej časti spolupráce, teda text zmluvy z roku 2006. Na stretnutí v miestnostiach Miestneho spoločenstva boli prítomní Ján Lačok, predseda Rady MS v roku 2006, keď bola zmluva s Riečkou podpísaná,

Pavel Zima, člen novozvolenej Rady MS Kulpín a predseda Klubu Kulpínčanov, Katarína Zorňanová, predsedníčka Spolku kulpínskych žien, a Zlatko Harminc, tajomník MS Kulpín. Do obsahu brožúrky budú zaradené materiály svedčiace o stykoch na rôznych úrovniach, ktoré spájajú Kulpínčanov a Riečanov celé desaťročie. Ide o spoluprácu medzi MS Kulpín a obcou Riečka,

potom spoluprácu spolkov a združení, ako aj o nerozlučné priateľstvo, ktoré vzniklo medzi početnými rodinami z Kulpína a z Riečky, ktoré sa dodnes často navštevujú. Spolupráca s Riečkou pretrváva aj vďaka aktivitám Spolku kulpínskych žien, členky ktorého každý rok aspoň raz cestujú do Riečky, kde sa pravidelne zúčastňujú v súťaži v pečení kysnutých koláčov. Riečania zasa často prichádzajú na Slovenské národné slávnosti do Petrovca, ako aj na podujatie Svadba voľakedy a dnes v Kulpíne. Čulú spoluprácu majú aj futbalisti oboch prostredí, poľovníci, organizujú sa spoločné zabíjačky kamarátov z oboch prostredí. Materiál svedčiaci o priateľstve Kulpína a Riečky bude zaradený do brožúrky. Brožúrka je v príprave a prezentovaná bude počas júlových podujatí v Kulpíne, keď sa oslavuje deň dediny a usporadúvajú Predslávnosťové dni v Kulpíne.

HLOŽANČANKA MARÍNA ZAHORCOVÁ VYPEKÁ CHUTNÉ DOBOŠKY

Tak vravia ľudia Juraj Pucovský

re tohtoročný Deň Hložian členky Spolku žien Slovenka zabezpečili sedem dobošových tort, ktoré na svojom stánku ponúkali milovníkom sladkých maškŕt. Každý, kto chcel, bez ohľadu na to, či si kúpil a vychutnával kúsok torty, alebo nie, mohol hlasovať za najkrajšiu dobošku. Stačilo len lístok vhodiť do pripravenej škatule. Po sčítaní hlasov zistili, že najkrajšiu dobošku pre tohtoročný sviatok Hložančanov upiekla jedna z najmladších, možno i najmladšia tortárka Marína Zahor- Usmievavá Marína s odmenou cová, ktorú SŽ Slovenka primerane SŽ Slovenka odmenil. Ako si sa rozhodla vypekať vynášajú pestré torty. To pre mňa bolo podnetom, aby som sa pred dobošky? – Naša suseda sa dlho venuje rokom aj sama vyskúšala práve tejto robote a ja som vždy zveda- v príprave dobošky. Dala som sa vo pozerala, ako zákazníci od nej na to, upiekla som dve – tri torty

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

a venovala ich kamarátom k narodeninám. Mnohým sa to zapáčilo, hádam im moje torty chutili, nuž ma prišli požiadať, aby som aj im upiekla tortu na svadbu a na niektoré iné rodinné Najkrajšia torta Maríny Zahorcovej slávnosti. Odkiaľ recept, možno mesiaca upečiem 4 až 5 dobood susedy? šových tort. – Nie, prvý recept som odkuMarína Zahorcová skončikala z Kysáčskej kuchárky, ale ho la ekonomickú školu, pracuje stále modifikujem podľa vlastnej v obchode a hlavne rada spieva vôle. Uznám, že som sa opytovala v SKUS Jednota v Hložanoch. My aj niektorých iných žien, ako ony ešte dodáme, že vypeká pekné pripravujú dobošky. a chutné dobošky, čo potvrdili aj Čo je v tom najťažšie urobiť návštevníci tohtoročného Dňa a ako často pečieš torty? Hložian, keď jej tortu vyhlásili – Nie je to najťažšie, ale strašne za najkrajšiu. veľa času potrebujem na pečenie – Tak vravia ľudia, – s úsmevom plátov (ako my povieme platní) nám na rozlúčku povedala sympre dobošku, pokým ozdobo- patická mladá hložianska tortárka vanie ide rýchlejšie. Teraz do Marína Zahorcová. • ĽUDIA A UDALOSTI •

SELENČA

Študenti z Banskej Bystrice na praxi Juraj Berédi

Selenči od 16. do 22. mája pobudli študenti Univerzity Mateja Bela z Banskej Bystrice. Boli to študenti Filozofickej fakulty, katedry sociálnych štúdií a etnológie, ktorí musia v každom ročníku absolvovať terénnu prax zameranú na jednotlivé témy týkajúce sa sviatočného a každodenného života človeka, či už v rurálnom alebo urbánnom prostredí. Základným cieľom terénnej praxe je získať rutinu v práci v teréne, kde sa žiada získať nejaké informácie týkajúce sa sviatočného a každodenného života človeka, či už v historickom alebo súčasnom období, a po prípade, čo je oveľa náročnejšie, porovnávať tieto pomery. Týmto výskumom študenti získajú prax používať základné etnografické metódy. Tohto roku na návrh a žiadosť študentov, ktorých usmernila naša študentka na tejto univerzite Leonóra Súdiová, fakulta rozhodla jed-

nej skupine študentov povoliť, aby prax absolvovali práve v Selenči. Do Selenče pricestovalo desať študentiek a študentov prvého a druhého ročníka so svojimi vedúcimi PhDr. Katarínou Koštialovou, PhD., a Mgr. Romanom Hofreiterom, PhD., vedúcim katedry. Študenti predtým ako prišli na naše priestranstvá, absolvovali osobitnú prípravu a získali niektoré základné informácie o teréne, v ktorom sa bude konať výskum. Po príchode do Selenče boli príjemne prekvapení, že sa ocitli v slovenskom prostredí a hneď sa rozbehli po dedine, každý za svojou oblasťou skúmania, ktorú si vopred zvolili. Hostia tiež boli príjemne prekvapení srdečným privítaním v každej domácnosti, ktorú navštívili, a ochotou ľudí, ktorí im vďačne poskytli pre nich potrebné informácie a odpovede na otázky. Hostiteľom bolo Miestne spoločenstvo Selenča, ktoré sa snažilo vyjsť študentom v ústrety a pomôcť

PANČEVČANIA TANCOVALI S EURÓPOU. Medzi krásne udalosti na konci školského roka patrí maturitný tanec, ktorý tohto roku prebiehal v piatok 20. mája presne o 12.00 h. Pred mestskou radnicou v Pančeve vyše 600 maturantov, žiakov strednej elektrotechnickej, strojníckej, ekonomickej, hudobnej, poľnohospodárskej, technickej školy a gymnázií sa po 9. raz zapojilo do podujatia Tanec s Európou. Spoločne predviedli choreografiu so Straussovej operety Netopier, ktorú sa im podarilo zvládnuť vďaka Tanečnej škole Beodance. Tanečníkom maturantom sa prihovoril novozvolený primátor mesta Pančevo Saša Pavlov. Do tanca sa inak zapojilo vyše 75 štátov, s cieľom dosiahnuť Guinnessov rekord, a tak spoločne osláviť koniec školského roku. Maturitný tanec v Pančeve aj toho roku zorganizovali v spolupráci s z Kanceláriou pre mladých a Domom mládeže. Po ukončení maturitnej parády nasledovala party, ktorú žiaci tradične sami pripravujú. A. K-ová • ĽUDIA A UDALOSTI •

Selenčania srdečne privítali hostí z Banskej Bystrice

im zabezpečiť zodpovedajúcich respondentov. Okrem iného študenti mali možnosť v etno priestore vidieť obliekanie nevesty do kroja, počuť o niektorých svadobných zvykoch a obyčajach, členky etno sekcie im zaspievali svadobné piesne a bol im ponúknutý aj známy svadobným koláč – brána. Kultúrno-umelecký spolok tiež prezentoval svoju činnosť, hostia boli na skúške tanečnej a speváckej skupiny a mali možnosť obzrieť si svadobný a každodenný mužský oblek.

Na záver pobytu v Selenči Miestne spoločenstvo zorganizovalo prijatie, na ktorom sa hosťom prihovoril predseda Rady Miestneho spoločenstva Jozef Alexy a v mene Obce Báč zástupca predsedu obce Zdenko Kolár. Obaja vyjadrili nádej, že táto spolupráca bude aj naďalej pokračovať a že sa o rok znovu stretnú v Selenči. Hostia sa poďakovali za ochotu, vyjadrili vďaku všetkým Selenčanom za srdečné a priateľské privítanie vo svojich domácnostiach, ako aj za ochotu účinkovať vo výskume.

V SPOLOČNOM MATURITNOM TANCI sa zúčastnilo aj viac ako 350 maturantov z Kovačickej obce, gymnazistov a žiakov záverečného ročníka ôsmich základných škôl. Žiaci tak svojou účasťou po prvýkrát podporili podujatie European Quadrille Dance Festival a tancovali v piatok 20. mája napoludnie pred budovou Zhromaždenia obce Kovačica. Maturantov z Kovačickej obce pozdravil Ján Husárik, zástupca predsedu obce, a neskoršie, za prítomnosti početných občanov, ktorí ich prišli podporiť svojím potleskom, natešení žiaci záverečných ročníkov predviedli choreografie podľa známych svetových skladieb. Po podujatí, ktoré podporila Obec Kovačica, účastníci navštívili Gymnázium Mihajla Pupina, kde sa informovali o činnosti a práci tejto výchovno-vzdelávacej ustanovizne. A. Ch. 22 /4701/ 28. 5. 2016

Ľudia a udalosti PRÍLEŽITOSTNÝ DETSKÝ PROGRAM V STAROPAZOVSKOM MESTSKOM PARKU

Zdravé zuby, pekný úsmev Anna Lešťanová

ýždeň venovaný zdraviu úst a zubov v Srbsku sa u nás stal každoročnou akciou. Početnými aktivitami si tento tretí týždeň v máji pripomenuli aj v staropazovskej Predškolskej ustanovizni Poletarac. V spolupráci

so Službou detskej stomatológie Domu zdravia Dr. Jovana Jovanovića Zmaja ústredný program prebiehal vo štvrtok 19. mája v mestskom parku. Mnohé deti majú strach z návštevy zubára a cieľom tohtoročnej akcie bolo animovať najmladších, aby sa zbavili tohto strachu

a aby sa od malička naučili, aký veľký význam majú zdravé ústa a zuby pre náš organizmus. Na štvrtkovom programe prítomných najprv pozdravila a privítala Milica Blešićová, riaditeľka Poletarca, a potom škôlkari predviedli zaujímavé edukačné body, ktoré pripravili spolu so svojimi vychovávateľmi. Upozornili na význam pravidelnej hygieny úst a zubov, s pútavo vykreslenými heslami v rukách

a vyobliekaní do kostýmov z recyklovaného materiálu upútali veľkú pozornosť občanov. V programe sa zúčastnili aj stomatológovia z DZ, ktorí deťom poradili, ako si treba správne umývať zuby a vôbec ako sa o ne starať. Akcentovali takisto, že je prevencia veľmi dôležitá a počas týždňa zdravých zubov navštívili najmladších občanov Staropazovskej obce v predškolských ustanovizniach.

IN MEMORIAM

Justínia Totišasegiová 1922 – 2016 Z programu v mestskom parku

ČO VIEŠ O DOPRAVE V JÁNOŠÍKU. Vo štvrtok ráno 19. mája na nádvorí ZŠ T. G. Masaryka v Jánošíku sa zhromaždili škôlkari z Alibunárskej obce, aby ukázali, aké majú vedomosti z dopravy. Toho dňa prebiehala šiesta obecná prehliadka pod názvom Čo vieš o doprave. Účastníci súťaže nechali svoje bicykle pred budovou škôlky a najprv si v telocvični pozreli umelecký program, ktorý prichystali jánošícki škôlkari a žiaci nižších ročníkov základnej školy. Tí najmenší vyobliekaní v krojoch predviedli ľudové tance, tí starší zaspievali piesne o doprave. Po programe nasledovalo súťaženie, testy a cvičenie na polygóne, na ktorom týždne dozadu usilovne pracovali, aby sa v tom najlepšom svetle mohli ukázať rodičom, starým rodičom, kamarátom a porote. Z jánošíckej škôlky sa v súťaži zúčastnili Helena Šterbová, Mateja Listmajer a Dávid Supek. M. L.

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

ila tíško a tíško aj usnula. Život ju veru viac udieral ako hladil. Nereptala, nezúfala, so všetkými nástrahami sa vyrovnávala s pokojom a rozvahou, vzácnymi darmi, ktoré sa jej už v detstve dostali v bilingválnej rodine, od otca katolíka a matky evanjeličky. Justínia Totišasegiová zostane Bajšanom v pamäti ako dobrý človek a hŕstke pozostalých Slovákov ako hlboko oddaná slovenskému národu. Zvykla síce povedať: „Slabo sa u nás slovensky rozprávalo...“, avšak sama sa o materinský jazyk, v prostredí, v ktorom je slovenčina už dávno na definitívnom ústupe, starala ako o vlastného syna. Za života robila, čo len stihla. Spolu s manželom obrábala zem, starala sa o záhradu, opatrovala hydinu, chodievala na trh... Aj pri tvrdej robote na roli, aj vo vinohrade, aj v ovocnom sade a, pravdaže, i doma rada a často spievavala slovenské pesničky. Za mladi ich prezentovala aj ako členka bajšianskeho slovenského spolku a v hlbokej starobe návštevníkom

rodinného etno domu. Pani Justínia bezo sporu bola svojráznym erbom bajšianskych Slovákov a radi si za ňou zašli na rozhovor aj vzácni hostia zo Slovenska. Najväčšiu radosť mala zo syna Alexandra, ktorý vyštudoval za lekára a pracuje v ich rodisku. Pred časom revitalizoval tamojší Miestny odbor Matice slovenskej. Justínia Totišasegiová sa narodila 3. júna 1922 v Bajši. Tam vychodila štyri triedy základnej školy, v ktorých sa vtedy ešte vyučovalo po slovensky; ďalšie dve triedy ZŠ absolvovala po srbsky. Len pre chudobu, v akej žila jej rodina, táto statočná a múdra žena nepokračovala v školení. Ako zvykla povedať, so svojím manželom „cestovala z jednej vojny do druhej, z jednej chudoby do druhej...“ Teraz, v požehnanom veku, odcestovala do krajiny pokoja. Zomrela v nedeľu 8. mája 2016 a pohrebnú počestnosť na bajšianskom cintoríne vykonala evanjelická farárka Marta Dolinská. J. B. • ĽUDIA A UDALOSTI •

VOJNOVÉ NEZÁBUDKY (15)

Bijú, plakať nedajú... Ján Cicka PIATOK 23. apríla Ráno som sa zobudil s opicou. Hučí mi v hlave, kašlem, prevracia sa mi žalúdok, ale som sa aspoň dobre vyspal. NATO má dnes oslavy: 50. výročie založenia. Ja som ich oslávil predčasne. Dnes je zo mňa kajúcnik a spachtoš. Vilka so Stanou šli kúpiť špenát a cigarety. Ja sa holím, sprchujem, raňajkujem. Vonku je sychravo, nie a nie sa vyčasiť. Čakal som od 11.00 do 13.15 pred Milanovým stánkom na cigarety. Prišla jeho žena Nada a povedala: „Niet, možno budú po 15.00 hodine, ale nie je isté.“ Boli. Vilka bola prvá (Vinsent). V Blici čítam: „Zasiahli Miloševićovu rezidenciu na Dedinji, čo sa rovná atentátu na prezidenta.“ V TV vyhlásenie Černomirdina po návrate z Belehradu: „SRJ je ochotná prijať mierové sily na Kosovo za určitých podmienok.“ Zasiahli aj TV v Aberdarovej. Program je čoraz zriedkavejší. NATO: Namiesto oslavy strategická porada. TV: „Projektil vletel rovno do spálne symbolu našej slobody.“ Vilka a Stana vravia: „Aj nebo plače nad nami!“ Popŕcha. Po Telefakte našiel u nás Dragana jeho bratranec Dušan. Starší človek zo Slanej Bary, rozpráva pomaly, rozvážne, ako človek so životnými skúsenosťami. Čo je s týmto počasím? Už sa malo vyčasiť, a stále je oblačno a chladno! Večer v úkryte zorganizujem súťaženie v kašlaní. Vyhrá Živana. Stana na BK zachytila: Zajtra začínajú vyplácať penzie. Sedím za strojom, rozum mi nefunguje. Trochu čítať, trochu driemať. Počujem, ako po odkvapovej rúre bubnujú kvapky dažďa. Idem na prechádzku do úkrytu, veď som tam nebol už dva dni. Nejaká starká sa mi usalašila v plátennej stoličke. Čo ak si zvykne? Marko Baškalo vraví: „Zajtra bude mesiac od začiatku vojny. My vlastne vedieme nevypovedanú obrannú vojnu. Zajtra vraj • ĽUDIA A UDALOSTI •

NATO musí formálne vyhlásiť, či je s nami vo vojne.“ Živana vraví: „Zrovnali Kosovo. Na Vranje padlo 40 projektilov.“ (Nevraví kedy). Vranje a Niš – to je náš tabakový priemysel. S cigaretami to bude horšie. Vrátil som sa domov, pustiť kohútovi krv, vypiť si kávu. Je 21.20. Prestalo mrholiť, padá hustý dážď. Vilka leží oblečená. Sedieť v kuchyni sám je aj naďalej príšerné. Úzkosť opantáva človeka. Proti tomu niet rady ani pomoci. Všetky susedné štáty dali povolenie na voľný prelet lietadiel NATO. Už sme v slučke, len ju zatiahnuť. Aj ťa bijú a plakať ti nedajú. Dokonca aj Slovensko. Stará vlasť, do r...! Zabudla si, že vo Vojvodine žije viac ako 60-tisíc Slovákov. Čo sa to v tomto svete a s týmto svetom deje? Chodili ste na Slávnosti, vychutnávali petrovskú klobásu, zbožňovali našich insitárov, vysoko hodnotili našu kultúru, najmä jazykovedu, a teraz – dovoľujete, dávate svoju nebeskú cestu na prepravu smrtiaceho tovaru priamo na naše hlavy, na hlavy vašich rodných. Nezdá sa mi, že ste vy naši rodní. Aspoň vaši hlaváči nie sú! Celý mesiac som nevytiahol päty z NS. Volal som Dragana do Kysáča k Jambrichovi, chcel som s Tomom do Petrovca, Kovačica je za horami, za dolami, trčím tu ako v klietke lapený vták. Keď vtáčka lapajú, pekne mu hvízdajú. Lenže hvizd rakiet vôbec nie je pekný. Nechce sa mi sedieť doma, nechce sa mi do úkrytu, a tak si pohundrávam pesničku: Ani tuto nebudem, ani do úkrytu nepôjdem... Hlasľudovský papier ešte mám, tak nešetrím hlúposťami. Priniesli do úkrytu niekoľko železných postelí. Dali ich jednej rodine s troma malými deťmi. Jeden chlapček má vysokú horúčku: 39 °. Bola doktorka, dostal lieky, a tak, chúďa, leží. Prišiel k nemu jeden z vojakov, vraví mu: „Musíš vyzdravieť, lebo z teba má byť vojak.“ „Ani sa mi spí, ani sa mi nespí. Mať bohova! Kedy sa už toto skončí!?“

Poplach o 22.19 hodine. Neskoršie prestal dážď. Príjemná jarná noc. S Tomom som si dal prechádzku po sídlisku. Rozhodli sme sa ísť domov po tretej. Jeho a ešte jedného som si, celkom interne, nazval smoliari. Ak idú domov pred štvrtou, tak je útok. Aj v noci tak bolo. Tomo ešte bol tu, ale druhý Smoliar odišiel. Pred treťou zrazu rachot zo vzduchu a zo zeme. Hneď boli všetci späť, len Vilka a Stana sa nevrátili. Keď sa všetko utíšilo, ľahol som si na lavicu a zaspal. Zobudil som sa o šiestej. Zaujímavé: keď zarachotilo, jedno dieťa sa zo sna zobudilo s výkrikom a znovu sa utíšilo a hneď zaspalo. Je zamračené sobotné sychravé ráno. Som vyspatý, ale idem spať, lebo o pol siedmej ráno neviem nič múdrejšieho. V byte pod nami sa zo sna s plačom zobudilo dieťa. SOBOTA 24. apríla Mesiac nevypovedanej obrannej vojny. Treba zablahoželať meniny dvom Jurajom v redakcii: Bartošovi a Pucovskému. Teplota o pol desiatej: 12 °C. Za oknami – jeseň. Vilka referuje pri rannej kávičke: „Triafali rafinériu a Fruškú horu.“ Iso mi vyrozprával vtip: „Vrátil sa Lala po nálete domov, celý modrý v tvári. ,Čo je s tebou?’“ spytuje sa ho žena. „Napadlo ma lietadlo, hodil som sa do priekopy, lietadlo páli po mne a ja v priekope len tak uhýbam vľavo, vpravo... Netrafil ma. Lenže pilot, keď sa mu minulo strelivo, pristál na našej polianke, vytiahol kurbľu a poriadne ma ňou zmlátil.“ O pol jedenástej siréna! NATO neoslavuje. NATO bombarduje! Slovensko poskytuje nielen nebo, ale aj územie pre prechod NATO vojsk. Čím im to len pohrozili? MOCHOVCE! Pred pol dvanástou koniec poplachu. Ph!

Prišiel sa strihať Leo. Aj Dragan na kávu. Pred dvanástou sa hlásila Inka, srdce moje! Vyrozprával som jej vtipy o Lalovi a Carlitosovi. Srdečne sa smiala. Vraví: „V Grécku je 85 percent ľudí proti NATO, deň čo deň protestujú, chystajú sa na referendum, za vystúpenie z NATO a proti vojne s nami. Ešte nie je isté, že je tehotná. Pôjde k lekárovi.“ S Draganom idem na Futocké trhovisko kúpiť med. Vilka so Stanou odišli k Juci na kávu. Hlásil sa Željko z Blavy. Srdečne sme sa porozprávali. Pozdravil som aj Stanka Hrku. Okolo jednej popoludní ja a Dragan sme odišli na Futocký pľac. Kúpili sme po ½ kg medu, aj čaj proti kašľu a bronchitíde. Budeme si liečiť hrdlá od zlých cigariet, prievanu a prachu v úkryte. Bartošovi som blahoželal takto: „Blahoželám ti prvé vojnové meniny.“ Pucovskému márne volám na byt v NS, aj domov do Lalite, aj tamtiež do Benkovej krčmy. Ľahol som si po tretej, zobudil sa okolo šiestej. Mal som sen: Akože sedím so skupinkou partizánov na okraji hory pri nejakej rieke. Idem cez nejaké javisko labyrintom do lazaretu. V lazarete naša Inka. Dáva si dáku injekciu. Bozkávam ju s plačom. Vravím, že idem povedať mamke, že je tu. Namiesto toho sa ocitám pri nejakej dedine so zrúcaným hradom, s jedným poškodeným a druhým celým kostolom. Spytujem sa obstarožnej ženy, ako sa volá dedina. Niečo vraví, ale nerozumiem čo. Zrazu povie: Ide Maks Luburić; on vie. Bežím k partizánom; za nami idú ustašovci; nasadáme do člna v nejakej zátoke, aj Inka je tu, zašijeme sa v člne ako v spacom vaku. Maks páli z kanónov, ale už sme mimo dosahu. Celí šťastní chceme pristáť na druhom brehu. Smola! Z vŕšku na nás mieria četníci s kokardami na huňatých čiapkach. Vraciam sa na šíre more...

22 /4701/ 28. 5. 2016

Malý basketbalista Keď som bol malý lopty som sa bál. Potom som narástol, začal som hrať basketbal. Loptu vediem, lietam, skáčem, padám zadkom rovno na zem. Iba kôš mi je vysoký. Hodím loptu cez obruč azda o tri roky.

Jesenský rozdáva narodeninové darčeky Kamaráti, ahojte! V tomto Detskom kútiku pre vás píše veľký chlapec a náš najproduktívnejší spisovateľ pre deti Zoroslav Jesenský. Jeho básne a poviedočku spestrili práce dvoch budúcich velikánskych umelcov zo Starej Pazovy. Ani by ste neverili, že tento prozaik, básnik a publicista 7. septembra oslávi 60. narodeniny! Ale nebojte sa, i keď na pleciach nesie už toľké roky, vždy zostáva veselý a usmievavý. Preto si aj vyhútal, že svoje narodeninové darčeky venuje – vám. Ako? Nuž tak, že v každom poslednom čísle Detského kútika v mesiaci bude pre vás písať svoje verše a vety.

Bojíte sa ducha? Deti, bojíte sa ducha? Čo v noci na okná vám búcha? Áááá! Ide duch! Od strachu sa trasiem, chveje sa aj vzduch! Duch je, vieme, bytosť taká, ktorú tmavá polnoc láka. Máš lampu? Dobre je, uch, zapneš svetlo – ihneď zdúchne duch.

Mám strach Bojím sa, ľudia, mám obrovský strach. Mama, pomóóóc! Tie slová mám na perách. Tmavá je noc, tancujú príšerné tiene, čo mám teraz robiť volať sovu na pomoc? Niečo tam kvíli, v tráve šuchoce. Všetko je čierne, dokonca aj ovce. Po štyroch nohách obluda sa plazí – od jej ostrých pazúrov zostanú my jazvy. Azda je už dosť – obludu však nasleduje strašný mačací chvost. Idem radšej do izby, uložím sa spať. Niečo ma tam čaká! Nesmiete sa smiať. Veľký, tlstý vankúš, mäkký ako mach. Ale v jeho bruchu zíva čierny nočný STRACH. Mám však dobrú obranu: začujete strašný krik. Strach z izby vyženie môj plyšový medvedík.

www.hl.rs

Andrea Jašová, 3. 2, ZŠ hrdinu J. Čmelíka v Starej Pazove

Ide T-rex na ihrisko Vybral sa raz T-rex s bratom a tatim na ihrisko. Tati povedal: – Zoberieme aj Čoko. To je náš psíček farby bielej kávy, s čokoládovými odtieňmi. – Nech sa vyvenčí. Teda vyvetrá, vybehá, vyskáče, vyblázni. Psíci majú veľa energie, treba ich pravidelne venčiť. – Ja idem na bicykli! – vyhlásil T-rex v zelenom tričku Petra Sagana, majstra sveta v cyklistike. – Aj ja! – vyhlásil mladší Karsik. – A čo ja a Čoko? – opýtal sa tati. – Čoko nech ide na kolobežke – vyhlásil Karsik. A tak ideme: 1. V čele T-rex na bicykli. 2. Za ním Karsik na menšom bicykli. 3. Za nimi Čoko na Karsikovej kolobežke. 4. Ďaleko za nimi tata na vlastných nohách. Ľudia, s ktorými sa stretávali, sa nevedeli vynadiviť. Pohoršovali sa: – Ako otec môže tie deti púšťať samy na bicykli! – On pánko pekne pešo a ony nech sa polámu na kolesách! – Aké sú to deti! Nechajú si otca ísť pešo! – To sa nesluší! Ech tá mládež! Ale si si ich vychoval! Na všetko mali reči, len o Čoko na kolobežke nič. Ani slovíčko. U nás totiž psíkovia už dávno majú všetky práva. A veru ich vedia aj využiť.

Informačno-politický týždenník

Sergej Golubović, 3. 2, ZŠ hrdinu J. Čmelíka v Starej Pazove

Šarkan Kúpila si Ana žltého šarkana. Pri rieke, na vetre, púšťa Anička veselého šarkaníčka. Celý deň od rána so šarkanom lieta naša malá Ana. Už sa večer blíži, dvíha pohľad Aninka: a tam hore, pri Mesiaci, unavený šarkan spinká. Dobrú noc aj tebe, naša milá Anči, sme radi, že sa ti lietať so šarkanom páči.

• DETSKÝ KÚTIK • •

Poľnohospodárske PRÍLOHA PRE POĽNOHOSPODÁROV A DEDINU

AKTUÁLNE

rozhľady

Srbské poľnohospodárstvo by malo zostať bez GMO

Ročník XLV 28. máj 2016 Číslo

10 /1916/

Z PRODUKČNEJ BURZY

Vyššia cena sóje a kukurice Ľ. Sýkorová

a Produkčnej burze v Novom Sade v dňoch od 16. – 20. mája 2016 bolo pri porovnaní s predchádzajúcim obdobím oveľa rušnejšie. Tovarový obrat bol až trikrát väčší ako v predchádzajúcom týždni a zároveň to bol aj najväčší týždňový obrat zaznamenaný za posledné dva mesiace. Finančná hodnota obratu bola viac ako dvojnásobne vyššia. Aj naďalej rastie cena sóje, aj keď nie tak Ľubica Sýkorová výrazne, ako v predchádzajúcom týždni. Predávala sa po 47,30 din./kg (43,00 bez Výživu ľudstva treba riešiť sofistikovanejšie, nie GM plodinami – tohto názoru sú DPH), čo je o 0,77 % viac pri porovnaní s mnohí svetoví vedci a odborníci a čoraz viac aj široká verejnosť. Prevláda tiež cenou z predchádzajúceho týždňa. názor, že GM potraviny sú zdraviu škodlivé a nebezpečné. Naopak, cena pšenice v uvedenom období bola nižšia ako pred týždňom. MO (geneticky modi- v porovnaní s konvenčnými na ktorých sa pestujú Pohybovala sa od 17,30 do 17,50 din./ fikovaný organizmus) plodinami; zvýšili sa náklady geneticky modifikokg (bez DPH). V ponuke bola aj pšenica technológia je metóda farmárov; vznikli „super buriny vané plodiny. Zákon o vývoznej kvality (s certifikátom o kvalimanuálneho prenosu požado- a super škodcovia“; zvýšilo sa zákaze dovozu, výroby a te), ktorej cena bola od 18,00 do 18,50 din./kg (bez DPH), no kupujúci o ňu vaného génu do iného organiz- používanie pesticídov; ľudia obchodovania s geneticky nemali záujem. mu s cieľom vytvoriť organizmy hladujú naďalej; pestovanie modifikovanými organizNajviac sa obchodovalo s kukus požadovanou vlastnosťou. GM plodín zabíja prirodzené mami a výrobkami z nich bol ricou, ktorej cena sa na začiatku Keď sa pred mnohými rokmi živočíchy; ubúdajú dažďové schválený ešte v roku 2009. týždňa pohybovala od 17,60 začali pestovať GM plodiny, pralesy, na mieste ktorých sa Záujem v západnej Európe o do 17,70 din./kg (bez DPH). S biotechnologické spoločnosti teraz pestujú GM plodiny; život- biopotraviny každoročne stúpa. rastúcim záujmom o ňu rástla sľubovali „záchranu sveta“. né prostredie je kontaminované Ľudia si čoraz viac uvedomujú, aj jej cena, takže na konci Medzi hlavné sľuby patrilo a degradované. že prirodzená strava je asi týždňa sa predávala už V Srbsku medzi najväčších zvýšenie výnosov z pestovania, najvhodnejšia pre človeka. po 18,00 –18,10 din./ vyššia produkcia plodín, kon- odporcov geneticky modifi- Chemicky pestované potraviny kg. Predpokladá sa, trola nad škodcami a burinou, kovaných organizmov patrí človek používa asi šesťdesiat že jej cena bude aj zníženie používania chemikálií agroekonomický analytik prof. rokov, zatiaľ čo oveľa dlhšie ich naďalej rásť. ○ Dr. Miladin Ševarlić, ktorý je

v poľnohospodárstve, semená odolné proti suchu či nakŕmenie sveta. No všetky tieto sľuby „padli do vody“. Po niekoľkých desaťročiach pestovania GM plodín sú výsledky katastrofálne a podľa mnohých štúdií sa môžu zhrnúť do týchto bodov: – genetické inžinierstvo nezvýšilo zisk ani jednej plodiny

presvedčený, že Srbsko GMO nepotrebuje. Malo by si aj naďalej zachovať Zákon o zákaze dovozu, výroby a obchodovania s GMO a výrobkami z nich. Srbsko by sa malo v oveľa väčšej miere venovať organickej výrobe. Dnes, aj napriek zákazu pestovania, máme plochy,

konzumoval na báze prirodzenej, nemodifikovanej potravy. Preto sú biopotraviny veľkou perspektívou pre Srbsko, nakoľko trh s organickými potravinami nie je naplnený a dopyt po nich je veľký. Organické poľnohospodárstvo prospieva životnému prostrediu. Organické produkčné systémy vychádzajú

z konkrétnych presných noriem výroby, ktorá je zameraná na dosiahnutie optimálnych agrosystémov, ktoré sú udržateľné spoločensky, ekologicky aj ekonomicky. ○

Z obsahu Múčnatka sa dokáže šíriť veľmi rýchlo Str. 2

Nové združenie, staré ciele Str. 3

Prezentácia poľnohospodárstva pod jednou strechou Str. 4

POĽNOHOSPODÁRSKE ROZHĽADY | HLAS ĽUDU

VINOHRADNÍCTVO

Múčnatka sa dokáže šíriť veľmi rýchlo Ľubica Sýkorová

ubové choroby viniča spôsobujú každoročne vynakladanie nemalých finančných prostriedkov na ochranu, no aj tak sa nie vždy podarí úspešne chrániť vinič proti chorobám. Raz hrozí múčnatka, potom peronospóra a nakoniec sa môže vyskytnúť aj botrytída. Múčnatka viničová, Uncinula necator (srb. pepelnica vinove loze), sa zaraďuje medzi najvýznamnejšie choroby viniča. Do Európy bola dovlečená začiatkom 19. storočia z Ameriky a odtiaľto sa rozšírila ďalej do

Ázie, Afriky a Austrálie. Dnes sa vyskytuje takmer vo všetkých vinohradníckych oblastiach po celom svete. Spolu s peronospórou, Plasmopara viticola (srb. plamenjača), je hospodársky najvýznamnejšou chorobou viniča. Napáda kvety, strapce, listy a letorasty viniča. Najväčšie škody spôsobuje pri skorom napadnutí mladých bobúľ, ktorých povrch stvrdne, zhnedne a ich pokožka často aj praská. Na povrchu dozrievajúcich bobúľ vzniká lúčovite sa rozrastajúca sieť hubových vláken pôvodcu ocho-

EKOLÓGIA

Opeľovače v ohrození Ľ. Sýkorová

28. 5. – 3. 6. 2016

POČASIE

ová štúdia Medzinárodnej vedecko-politickej platformy pre biodiverzitu a ekosystémové služby (IPBES) opäť potvrdila, že stále väčšie množstvo opeľovačov je na hranici vyhynutia. Pesticídy, strata území, choroby či zmena klímy najviac ohrozuje približne 20-tisíc druhov včiel a iných opeľovačov. Výskum, na ktorom sa zúčastnilo až 124 krajín sveta, poukázal na fakt, že až tri štvrtiny plodín do značnej miery závisí na opeľovaní hmyzom. Zo správy vyplýva, že približne 16 % svetovej populácie opeľovačov hrozí vyhynutie. Najohrozenej-

ším druhom sú včely a motýle. IPBES viní z úbytku divokých včiel najmä herbicídy a pesticídy, a to vrátane neonikotinoidov. Správa prináša aj radu odporúčaní, ktoré by mali zmierniť negatívne vplyvy ľudskej činnosti na včely, motýle a iné druhy hmyzu, a tým zmierniť aj dopady na potravinové výnosy. Medzi ne patrí ochrana biodiverzity, ekologické poľnohospodárstvo, zníženie spotreby pesticídov a úplný zákaz tých ○ najškodlivejších.

renia. Podobné príznaky možno pozorovať aj na letorastoch. Múčnatka je charakteristická rýchlym šírením, bez ohľadu na teplotu a zrážky. Rozvoj a rozšírenie múčnatky podporujú najmä obdobia, keď sa striedajú chladné noci s dňami s vyššou teplotou a Bobule napadnuté múčnatkou vyššou vlhkosťou. V Srbsku praskajú (Foto: z internetu) sa vyskytuje pravidelne. Môže spôsobiť obrovské škody, mycéliom. Povrch šupky neskôr preto včasný zásah proti nej má hnedne a zasychá. Bobule a veľký význam pre poľnohospo- hlavne šupka ďalej nerastie, pričom dužina môže rásť ďadársku výrobu. Múčnatka sa môže objaviť lej, v dôsledku čoho bobule na všetkých zelených častiach praskajú. Múčnatka je jediná viniča. Napadnuté letorasty sú z hubových chorôb viniča, ktorá pokryté bielym povlakom mycé- intenzívne zapácha po hubách. Účinná ochrana viniča závisí lia a vyrastajú predovšetkým na viniči, ktorý bol silne napadnutý od množstva faktorov, medzi v minulom roku. Na vrchnej stra- ktoré patrí aj použitie vhodného ne listov, neskoršie aj na spod- prípravku v odporúčanom termínej strane, sa objavujú bledé, ne. Dnes máme k dispozícii veľký zelenožlté škvrny, o priemere 5 počet fungicídnych prípravkov. až 10 mm, s charakteristickým Proti múčnatke viniča sa dá matným leskom. Belavý povlak úspešne bojovať preventívnymi mycélia sa na listoch objavuje postrekmi, ktorými chránime až neskôr. Listy sa pri silnejšom predovšetkým mladé bobule. Medzi účinné fungicídy patrí napadnutí skrútia a odumierajú. Na jednoročnom dreve huba napr. Karathane Gold 350 EC, spôsobuje pozdĺžne škvrny ktorý sa môže aplikovať aj pri so slabo viditeľným bielym nižších teplotách (používa sa v povlakom mycélia. Na dozrieva- koncentrácii 0,05 – 0,06 %, čo je júcom letoraste škvrny stmavnú, 50 – 60 ml na 100 litrov vody); sčernejú a odumreté korkové Postalon 90 SC – kombinovaný pletivo jemne popraská. Veľmi systémový fungicíd (proti múčsilné napadnutie spôsobuje natke sa používa v koncentrácii spomalenie rastu a ohýbanie 0,1 – 0,125 %, čo je 100 – 125 ml alebo pokrivenie letorastov. na 100 litrov vody); alebo Crystal Strapce a bobule sú na infek- 250 SC, ktorý pôsobí preventívne ciu mimoriadne citlivé takmer a čiastočne kuratívne, najmä na v každom vývinovom štádiu. Po letnú infekciu múčnatky (použíinfekcii pri kvitnutí dochádza va sa v koncentrácii 0,015 – 0,02 k odumieraniu strapcov. Mladé %, čo je 15 – 20 ml na 100 litrov ○ bobule bývajú husto pokryté vody).

sobota

nedeľa

pondelok

utorok

streda

štvrtok

piatok

15˚ | 28˚

16˚ | 30˚

17˚| 29˚

17˚ | 28˚

15˚ | 26˚

14˚ | 24˚

28. 5. 2016 • 22 /4701/

STREDISKO PRE AGRÁRNE INICIATÍVY

Nové združenie, staré ciele Oto Filip

rtošivý máj priniesol početné nemilé prekvapenia: premenlivé počasie, časté dažde, studené noci a dni. Negatívne vplývajú nielen na ľudí a ich náladu, ale aj na poľnohospodárstvo, beztak dlho zápasiace s celým radom problémov. Mnohé z nich pretrvávajú celé roky. Lebo málo je aj porozumenia, aj peňazí, veľa zase dlhov a neistoty. K tým, ktorí chcú vážne konať, sledovať a zveľaďovať situáciu v našom poľnohospodárstve, navrhovať východiská, štartovať s iniciatívami k zveľadeniu a rozvoju tak poľnohospodárstva vcelku, ako aj jednotlivých

Z prezentácie nového združenia v Novom Sade

pôsobenie sa často zvádza na konzumovanie už existujúcich možností, my budeme tvorivou skupinou odborníkov, pozerajúcich sa vpred. Preto sú v našich radoch aj vedeckí pracovníci, aj poprední podnikatelia. Budeme sa angažovať v dvoch rovinách: jednak sa na rôznych úrovniach širšie organizovať, jednak sa upriamime na realizáciu rôznych elaborátov a projektov... – podčiarkuje predseda strediska sídliaceho v Subotici Josip Stipić.

Predseda Dipl. oec. Josip Stipić

vidieckych oblastí, zaradilo sa nedávno i novozaložené združenie s názvom Stredisko pre agrárne iniciatívy. Svoje poslanie, zámery, plány a ciele jeho vedúci prezentovali v polovici mája v priestoroch Spolku agrárnych novinárov v Novom Sade, podotýkajúc, že sa náprave stavu v tomto segmente ekonomiky mienia venovať komplexne aj dôkladne. – Od mnohých iných združení, sekcií, komôr a iných foriem organizovania poľnohospodárskych organizácií a jednotlivcov budeme sa líšiť tým, že stanovíme a ozrejmíme iné formy a náplne práce a pôsobenia, ako aj sledovania súčasného stavu, so zámerom konkrétne prispievať k rozvoju nášho poľnohospodárstva. Na rozdiel od iných, ktorých

Prof. Dr. Vitomir Vidović

Význam toho je jasný. Netreba zabúdať, že poľnohospodárstvo a potravinárstvo v tvorbe nášho hrubého národného dôchodku účinkujú s približne sedemnástimi percentami, alebo skutočnosť, že práve toto odvetvie už roky má najlepšie exportné výsledky, vrátane výrazného suficitu v obchodnej výmene so zahraničím. Predseda Stipić plánuje činnosť združenia rozvetviť do troch smerov: jedným sú rozbory stavov a návrhy východísk a iniciatív, druhým

mestnanosťou, ktorá v prípade mladých ľudí dosahuje aj do päťdesiat percent, nové prístupy k poľnohospodárstvu, ako aj lepšie využívanie skutočných možností, ktoré máme, môžu byť všeliekom na viaceré hospodárske choroby, ktoré už pustili hlboké korene do nášho ekonomického organizmu. Kým je dôchodok po hektári u nás od 1 000 do 1 500 eur, vyvinuté európske ekonomiky dosahujú až desaťnásobok toho. Odhaduje sa, že by sme priblížením sa ich dôchodku mohli počítať s desiatkami tisíc nových pracovných príležitostí. – Jedným zo základných cieľov, ktoré si v súčasnosti

spätosť s ráznymi inštitúciami, ako sú príslušné ministerstvo, hospodárske komory a združenia poľnohospodárov, tretím zase školenia pôdohospodárov. To všetko bude náplňou práce až ôsmich výborov. Každý z nich bude mať svoje špecifické úlohy a poslania: Skupina novinárov DAN celkové poľnohospodárstvo, technologický rozvoj kladieme, je, ako sa dostať a ekológiu, školenia, spätosť na úroveň tých, ktorí sú pred malých a stredných podnikov, nami. Najmä preto, že ide o tzv. zotrvanie mladých ľudí na dedi- agrárnu civilizáciu, pre ktorú je ne, súčasné prístupy k dobytkár- príznačný pomalý obrat kapitálu skej, rastlinnej a ovocinárskej a dosť nízka hodnota výroby. výrobe. O význame školení, V prvom rade musíme vedieť, že s dôrazom na mladých ľudí na má vzniknúť adekvátny systém na to, ako aj to, že orientáciu exportu treba úplne redefinovať, zmeniť v tom smere, aby sme vyvážali tie produkty, ktoré reálne môžeme. Ak by sme po viacerých opatreniach a rokoch dosiahli napríklad desaťtisíc eur po hektári, jasné je, že by sme všetci žili oveľa lepšie. Nielen pôdohospodári, – uzaviera prof. Vidović. Mnohé ciele sú už celé roky známe. O nich sa hovorilo aj na 83. Medzinárodnom poľnohosProf. Dr. Stevan Maširević podárskom veľtrhu v Novom dedinách, sa zmienil prof. Dr. Sade s dôrazom na odstránenie Stevan Maširević, a o tom, kde prekážok. Je to osožné, rovnako naše poľnohospodárstvo práve tak ako je dobre, že predsa vznije a kde by mohlo byť, ďalší kajú združenia zoskupujúce ľudí expert prof. Dr. Vitomir Vidović. ochotných hľadať východiská. V podmienkach, ako je smutný Naše poľnohospodárstvo si stav našich vyľudňujúcich sa aspoň toľko zaslúži. Najmä jeho ○ dedín poznačený vysokou neza- budúcnosť.

III

POĽNOHOSPODÁRSKE ROZHĽADY | HLAS ĽUDU

Z 83. MEDZINÁRODNÉHO POĽNOHOSPODÁRSKEHO VEĽTRHU

Prezentácia poľnohospodárstva pod jednou strechou Ľubica Sýkorová

dňoch od 14. do 20. mája 2016 sa v Novom Sade konal v poradí už 83. Medzinárodný poľnohospodársky veľtrh, na ktorom sa prezentovalo viac ako 1 500 vystavovateľov zo 60 krajín sveta. Nový Sad sa tak aspoň na chvíľu stal centrom európskeho a svetového poľnohospodárstva. Návštevníci mali možnosť vidieť najmodernejšie poľnohospodárske stroje, kombajny za pol milióna eur, traktory za 300-tisíc eur, kvalitný plemenný dobytok, výstavu hospodárskych zvierat, koní, drobných zvierat a hydiny, kolektívne výstavy viacerých krajín, prezentáciu organického poľnohospodárstva. Bohatá bola aj ponuka sprievodných podujatí, odborných seminárov, prezentácií,… Záujemcovia o poľnohospodárske stroje a techniku mali k dispozícii rôzne veľtrhové zľavy, mali možnosť kúpy poľnohospodárskych strojov prostredníctvom výhodných bankových úverov. Záujem vystavovateľov a návštevníkov aj v tomto roku potvrdil, že poľnohospodársky veľtrh patrí medzi najprestížnejšie poľnohospodárske podujatia v tejto časti Európy. V kongresovom centre Master na Novosadskom výstavisku každý deň prebiehali mnohé semináre, stretnutia, prezentácie. Medzi veľmi zaujímavé podujatia určite patril Seminár o francúzskom modeli družstiev a spoločnom používaní poľno-

hospodárskej mechanizácie. Skúsenosti francúzskych farmárov sú veľmi vzácne, pretože Francúzsko je dnes najväčší poľnohospodársky výrobca zo všetkých krajín Európskej únie s takmer 20 % celkovej európskej výroby. Každý štvrtý Francúz žije vo vidieckom prostredí a poľnohospodárstvo pokrýva 54 % štátneho územia Francúzska. Vo Francúzsku je okolo 500 000 gazdovstiev, ktoré zamestnávajú približne milión ľudí. Tieto gazdovstvá sú stredne veľké, priemerne majú po 56 hektárov obrábateľnej pôdy. Len na porovnanie – v Srbsku máme 630 000 poľnohospodárskych gazdovstiev, z ktorých 77 % obrába menej ako 5 hektárov a iba 1 400 gazdovstiev má viac ako 100 hektárov obrábateľnej pôdy. Princíp družstevníctva, spoločného umiestnenia a predaja tovaru a spoločné používanie poľnohospodárskej mechanizácie a strojov, ktoré sa praktizujú vo Francúzsku, sú pozitívnym príkladom spôsobu združovania aj pre našich poľnohospodárov. ... V organizácii ICE – Talianskej agentúry pre zahraničný obchod v kongresovom centre Master si vymenili skúsenosti a debatovali o spolupráci podnikatelia z regiónu. Tu sa na jednom mieste stretli dovozcovia a distribútori. Taliansko, ako krajina vo svete známa výrobou a inováciami poľnohospodárskych technológií, chce svoje vzácne skúsenosti odovzdať aj Srbsku a okolitým

krajinám, čím by sa zmodernizovala výroba a spracovanie a zároveň zlepšila kvalita výroby v oblasti poľnohospodárstva a potravinárstva. ... V rámci Konferencie AgroB2B, ktorá v organizácii Novosadského výstaviska, Hospodárskej komory Srbska a Európskej podnikateľskej siete taktiež prebiehala v Kongresovom centre Master, boli predstavené podmienky a možnosti získania talianskych úverov v hodnote 30 miliónov eur. Hospodárska komora Srbska spolu s Novosadským výstaviskom a Európskou podnikateľskou sieťou od roku 2013 organizujú medzinárodné obchodné rokovania AgroB2B. Každým rokom je počet účastníkov vyšší a v tomto roku sa ho zúčastnilo 104 spoločností z 13 krajín. ... Tohtoročný veľtrhový nástup spoločnosti Agropanonka bol v znamení 70 rokov existencie partnerskej firmy Belarus. Predstavené boli nové modely a veľmi výhodné podmienky na kúpu strojov. Zľavy sa pohybovali od 500 do 4 000 eur, v ponuke boli aj úvery za výhodných podmienok, napr. bezúročná pôžička v dinároch s minimálnou účasťou, s dobou splácania 36 mesiacov, kde je záruka splatenia traktor. ... Spoločnosť Almex predstavila na 2 500 m2 stovku poľnohospodárskych strojov, najmä traktory, kombajny, či silážne kombajny Claas. Tu bol aj naj-

drahší stroj z minuloročného veľtrhu – Holmerov kombajn na vyberanie cukrovej repy, ktorého cena je pol milióna eur. ... Obrovskú pozornosť nielen návštevníkov, ale aj odbornej verejnosti pútal na stánku Inter agrar traktor Fendt 1050 Vario s 500 konskými silami maximálneho výkonu, jedinečnými technickými riešeniami a cenou – 300 000 eur bez DPH. Tento traktor má dve prevodovky, ktoré sa automaticky aktivujú, má oddelený predný a zadný pohon, automaticky si nastavuje tlak v pneumatikách v závislosti od pracovnej operácie a podmienok v teréne. Fendt novým radom rozšíril svoju ponuku modelov smerom nahor a je výrobcom traktorov s výkonom od 50 do 500 k, s výhradne bezstupňovými prevodovkami. Rad 1000 tvoria celkovo 4 modely Fendt 1038 Vario (380 k), 1042 Vario (420 k), 1046 Vario (460 k) a spomínaný top model 1050 Vario. Na tomto stánku boli prezentované aj traktory novej série Valtra, či pluhy Amazone. Tu treba pripomenúť, že priemerný vek poľnohospodárskych strojov vo Vojvodine pred tridsiatimi rokmi bol 25 rokov, dnes je to o niečo lepšie – 12 rokov. Aj keď pre väčšinu farmárov v Srbsku sú takéto špičkové stroje len snom, je potešením ich aspoň vidieť naživo a zblízka si ich obzrieť. Na priblíženie atmosféry z poľnohospodárskeho veľtrhu prinášame zopár fotografií.

28. 5. 2016 • 22 /4701/

Na starom traktore mladá generácia

Býk Kokan – 1 600 kg

Ferrari na poľnohospodárskom veľtrhu

Traktor, ktorý stojí 300 000 eur – Fendt 1050 Vario

Petrovská klobása medzi organickými výrobkami nesmie chýbať

Malý traktor – malý traktorista

Koľko stojí tento tátoš?

Kvalitný pluh je vždy potrebný

POĽNOHOSPODÁRSKE ROZHĽADY | HLAS ĽUDU

OCHRANA RASTLÍN

Škodcovia kapustovín (10) Ing. Ján Tancik, PhD. SPU Nitra

postupu a kvalitné zaorávanie pozberových zvyškov napadnutých porastov. Treba pravidelne kontrolovať sadenice, vysádzať len preverený nenapadnutý sadivový materiál. Je tiež veľmi dôležité odstraňovať buriny z porastov.

ŠKODCOVIA POŠKODZUJÚCI LISTY – MOLICE Molice (srb. leptiraste vaši), Aleyrodidae (Sternorrhyncha), patria medzi najnebezpečnejších škodcov zeleniny pestovanej v skleníkoch a MONITORING A fóliovníkoch. V strednej PRAH ŠKODLIVOSTI Európe sa vyskytujú tri Výskyt molíc sledudruhy: molica skleníková, jeme buď pomocou Trialeurodes vaporariožltých lepových dorum (srb. bela leptirasta siek, alebo vizuálne. vaš), molica tabaková, Imága a vajíčka molice lastovičníkovej na spodnej strane listu (Foto: J. Tancik) Po vysadení porastov Bemisia tabaci (srb. lepodporúča sa sledovať medzi týmito dvoma druhmi V priebehu roka má väčší počet tirasta vaš duvana), a molica lastovičníková, Aleyrodes pro- je v stavbe zložených očí. Oči generácií. V skleníku ich má výskyt molíc pomocou žltých lepových dosiek, ktoré treba letella (srb. bela leptirasta vaš molice lastovičníkovej sú zlo- 10 až 12. umiestniť tesne nad porast. kupusa, kupusna leptirasta žené z dvoch skupín omatidií Žlté lepové dosky kontrolujasne oddelených od seba. ŠKODLIVOSŤ vaš). Na kapustovinách škodí Škodlivé sú všetky štádia jeme dvakrát do týždňa, kým najmä molica lastovičníková. Vajíčka sú podlhovasté, dlhé 0,23 mm zelenožltej farby, tiež okrem vajíčok. Larvy, nymfy výskyt molíc na rastlinách jepokryté voskovým povlakom. a dospelé jedince škodia vyci- denkrát do týždňa. Prah škodMOLICA Larvy (nymfy 1. instaru) sú ble- ciavaním štiav z pletív rastlín, livosti je 10 % napadnutých LASTOVIČNÍKOVÁ Je to nový škodca kapustovín dozelené, prekryté voskovým predovšetkým na spodnej stra- listov. v strednej Európe. Morfologic- povlakom, sú pohyblivé. Po pr- ne listov. Následkom vyciciavaky a bionómiou je podobná vom zvliekaní sú nepohyblivé nia štiav prichádza k zmenám CHEMICKÁ OCHRANA Chemická ochrana je účinmolici skleníkovej, ale sa líši a sú zalepené na liste. Po tre- farby rastliny. Zo začiatku sa na v škodlivosti. Molica skleníková ťom zvliekaní vzniká pupárium, listoch objavujú žlté škvrny, ich ná len vtedy, ak sa používa je polyfág, ktorý napáda mno- má elipsovitý tvar, podobá sa počet rýchlo rastie, takže listy v kombinácii s už spomínanými hé pestované plodiny a divo- na krabičku sardiniek. Dĺžka celé žltnú. Napadnuté listy sa preventívnymi opatreniami. Termín prvej aplikácie insektideformujú a opadávajú. rastúce rastliny – najviac škodí je 0,8 mm. Molica lastovičníková škodí cídu je, keď sa začína liahnutie na zelenine (rajčiny, uhorky, aj vylučovaním medovice (pro- lariev molice. Postrek treba paprika, šalát, hlúboviny, fa- BIONÓMIA Molica lastovičníková dukt metabolizmu obsahujúci usmerniť na spodnú stranu zuľa, tekvice), na okrasných rastlinách, jahodách, ale aj na v strednej Európe prezimuje cukry), ktorá prekrýva listy. listov, lebo tu sa nachádza niektorých poľných plodinách v štádiu imága na kapusto- Pretože sa na týchto častiach škodca. Odporúča sa použiť aj (mak). Nenapáda kapustoviny, vinách aj na otvorenom poli, vyvíjajú huby, černe, znižuje zmáčadlo. Použiť treba insektikým molica lastovičníková na- na rozdiel od molice sklení- sa aj fotosyntéza. Okrem toho cídy povolené proti moliciam, kovej, ktorá môže prezimovať napadnuté rastliny sú neatrak- prípadne proti savím škodpáda iba kapustoviny. iba v zatvorených priestoroch. tívne kvôli špinavému povrchu. com povolené do kapustovej Samičky kladú vajíčka na dol- Škodí aj nepriamo prenosom zeleniny. V pokusoch v SrbPOPIS Dospelý jedinec molice nú stranu listov. Počas života vírusových ochorení. Hlavné sku najlepšie účinky dosiahli lastovičníkovej sa podobá na nakladie až 100 vajíčok. Larvy škody spôsobuje koncom leta s kombináciou prípravkov na báze thiaklopridu (Calipso 48 malého bieleho motýľa, ale sa liahnu po 10 – 13 dňoch, a v jeseň. SC) a spirotetramatu (Movento nepatrí do radu motýľov. Telo sú pohyblivé. Po zvliekaní, 100 SC). Pri dvoch postrekoch imága je dlhé 1 mm, žltej farby, druhý a tretí instar sú nepo- OCHRANA druhý postrek treba vykonať hyblivé nymfy, prilepené sú Ochrana proti moliciam je ale je pokryté bielym voskovým popraškom. Má dva páry krí- na liste. Oba instary sa živia veľmi náročná. Úspešná ochra- po 7 – 10 dňoch. Boli tiež dodel približne rovnakého tvaru vyciciavaním štiav. Po ďalšom na je možná iba kombináciou siahnuté dobré výsledky aj a veľkosti, zložené do tvaru zvliekaní vytvára sa pupárium preventívnych, mechanických, prípravkom na báze spirotetstriešky. Na prednom páre krí- a z pupária sa liahne dospelý agrotechnických, biologických ramatu v dávke 1,5 l/ha po del má po dve tmavé škvrny na jedinec. Vyššie teploty a vyš- a chemických opatrení. Z agro- dvoch postrekoch v rozmedzí rozdiel od molice skleníkovej, šia relatívna vlhkosť vzduchu technických opatrení význam- sedem dní (Perenčević, Injac,  ktorá ich nemá. Ďalší rozdiel urýchľujú vývoj tohto škodcu. né je dodržiavanie osevného Petrović, 2015).

28. 5. 2016 • 22 /4701/

RADY A NÁPADY

Ako ošúpať a uvariť nové zemiaky

kúste tieto dva jednoduché triky a šúpanie bude hračka. Navyše vám počas varenia ani nevykypia. Nákup a uskladnenie. Nové zemiaky kupujeme len v takom množstve, ktoré spotrebujeme, aby sme ich zbytočne neskladovali. Musia byť pevné, suché a dobre tvarované. Dbáme o to, aby nemali pomliaždeniny, zárezy ani očká s klíčkami. Nikdy nekupujeme zemiaky, ktoré na niektorých miestach začali zelenieť. Znamená to prítomnosť toxínu, ktorý vzniká, keď sa takéto zemiaky vystavia svetlu. Zemiaky sa musia skladovať v chladnej, suchej, no predovšetkým tmavej miestnosti. Pôsobením svetla môžu zozelenieť a vytvárať zdraviu škodlivý solanín. Pred varením. Pred varením ich dôkladne zbavíme klíčkov, pretože aj tie obsahujú jedovaté látky. Nové zemiaky sa ľahko čistia, keď ich najprv namočíme do slanej vody. Pred prípravou ich dobre umyjeme pod tečúcou vodou. Po očistení ich ešte vcelku umyjeme. Krájame ich až tesne pred varením. Pokrájané už neumývame, pretože vitamín C sa ľahko vyplavuje do vody. Očistené zemiaky nenechávame stáť na vzduchu, lebo aj takto sa z nich stráca vitamín C. Jemnú šupku z nových zemiakov odstránime drôtenkou alebo zoškrabaním ostrým nožíkom. Čistíme ich len nožmi a škrabkami z nehrdzavejúceho

kovu, ktorý neoxiduje, lebo vitamín C je citlivý aj na to. Varenie. Nové zemiaky varíme buď jemne oškriabané, alebo v šupke. Pretože obsahujú veľa vody, na zaliatie 500 g zemiakov stačí 250 ml vody. Čím staršie sú zemiaky, tým viac vody dáme na varenie. Zemiaky sa oveľa rýchlejšie uvaria, ak hneď na začiatku varenia pridáme do hrnca lyžicu masla alebo malý pohár svetlého piva, alebo trošku kypriaceho prášku. Nové zemiaky sú však spravidla uvarené za 20 až 25 minút. Na varenie v šupke vyberáme približne rovnako veľké zemiaky, aby sa uvarili rovnomerne. Aby sa malé aj väčšie zemiaky uvarili naraz, stačí, keď tie väčšie pred varením popicháme ihlicou. Či sú zemiaky uvarené, zistíme, keď jeden napichneme na vidličku a on sám skĺzne dolu. Pri varení v šupke zemiaky neprasknú, keď do vody pridáme trochu octu, soli alebo lyžicu oleja. Zemiaky v alobale pri dusení nepopraskajú, ak ich najprv poprepichujeme vidličkou a až potom zabalíme do fólie. Po uvarení ich ihneď scedíme, aby z nich unikla prebytočná para, chvíľku ich necháme odokryté, a potom hneď zakryjeme. Pre chuťové variácie môžeme zemiaky variť v mlieku, prípadne v mäsovom vývare. Ak pri varení pridáme do vody trocha  tuku, zemiaky nevykypia.

KUCHYŇA

So žihľavou môžete čarovať, ale pozor na úskalia

ŕhľava dvojdomá je druh byliny, ktorú si zaručene s ničím nespletiete. Jej zber má však svoje úskalia. Táto rastlina veľmi obľubuje pôdy bohaté na dusík a čím je krajšia, tým je vyšší predpoklad, že obsahuje nebezpečné látky, ktoré bezúčelne ukladá vo svojich listoch. Vyberáme si preto naozaj mladé výhonky, ktoré rastú na bezpečných a chemikáliami nezamorených miestach. Mladé

výhonky treba rýchlo spracovať. Hodia sa napríklad do omeliet, do polievok, dajú sa zapekať so zemiakmi, ale hodia sa aj do slaných koláčov. Žihľava sa výborne kombinuje napríklad s kozím syrom. Treba pamätať, že ju vždy treba kombinovať, pretože jedlá, v ktorých hrá sólo, až tak za veľa nestoja. Oveľa lepšie sa uplatní ako tímový hráč v kombinácii so zeleninou či s ďalšími surovinami. 

TIPY A TRIKY

6 SUPER zelených jedál

k tieto parádne suroviny zaradíte do svojho jedálneho lístka, vaše telo sa vám určite poďakuje. Avokádo: Na milovanie avokáda ozaj netreba žiadny špeciálny dôvod. Toto chutné ovocie obsahuje až 690 mg draslíka, kým jeden banán ledva 420 mg. To z avokáda robí skvelého bojovníka napríklad aj proti svalovým kŕčom. Zdravé tuky zabraňujú zápalom a zároveň zlepšujú hladinu cholesterolu. Avokádo jeme výhradne surové v šalátoch, nátierkach, či ako súčasť obloženia. Jablko: Jedno jablko denne a doktora nebude treba. Šťavnaté plody pomáhajú bojovať s obezitou, znižujú cholesterol, riziko mŕtvice i riziko rakovinových ochorení. Nie všetky jablká sú zelené? Neprekáža, všetky tieto výhody v sebe ukrývajú aj červené či žlté. Kel: Zelené listy kelu momentálne zažívajú svojich 15 minút slávy, no je pre to veľmi dobrý dôvod. Tak napríklad sú skvelé pre kosti pre vysoký obsah vápnika a obsahujú aj vitamín A, ktorý je skvelý pre pokožku a proti niektorým druhom rakoviny. Ďalej sa v nich nachádza vitamín C a zároveň sú skvelým zdrojom antioxidantov na podporu imunitného systému. A v neposlednom rade je to vitamín K, podporujúci správny krvný obeh. Špenát: Aj keď je možno práve kel v trende, na špenát rozhodne netreba zabúdať. Podobne ako kel totiž obsahuje vitamíny A a C a dokonca ponúka o čosi viac vlákniny ako kel. Zaujímavý fakt: varením alebo sparením špenátu z neho dokážeme vyťažiť viac antioxidantov pre telo ako v surovom stave. Ružičkový kel: Malé hlávky kelu možno neponúkajú práve najlepšiu chuť, no sú výborným zdrojom vitamínov C a A. Zároveň vedia telu dodať potrebné množstvo vlákniny (zo 100 g až 4 g vlákniny). Pistácie: Aj keď nejde ani o ovocie, ani o zeleninu, pistácie so sebou prinášajú kopec benefitov. Už 25 g pistácií telu dodá 6 g bielkovín, čo je viac ako 10 % odporúčanej dennej dávky. A tiež sú dobrým zdrojom balastnej vlákniny. 

VII

POĽNOHOSPODÁRSKE ROZHĽADY | HLAS ĽUDU

DO VÁŠHO RECEPTÁRA

Slovenský rezeň Suroviny: 1 kg zemiakov, 6 bravčových rezňov, 2 vajcia, 100 g strúhanky, soľ, mleté čierne korenie, strúhanka na obaľovanie, olej na vyprážanie. Takto sa to podarí: Rezne naklepeme cez fóliu a osolíme. Zemiaky ošúpeme, umyjeme a najemno postrúhame. Strúhané zemiaky zmiešame s vajcami a so strúhankou, osolíme a okoreníme. Na pracovnú dosku nasypeme trochu strúhanky, na ktorú nanesieme tenkú vrstvu zemiakovej masy. Na ňu položíme rezeň a zakryjeme vrstvou zemiakov. Celý zemiakový rezeň obalíme v strúhanke. Na panvici rozohrejeme dostatočné množstvo oleja. Rezne doň opatrne vložíme a z oboch strán vypražíme do

Koláč s jogurtom

zlatohneda. Podávame s ryžou a kapustovým šalátom. 

Šťavnatý koláč Suroviny: Na plnku: 5 vajec, 250 g cukru, 40 g gustinu, 150 g krupice, 1 vanilínový cukor, 50 g masla, 1,3 l mlieka; Na sirup: 300 g cukru, 300 ml vody, 1 vanilínový cukor, podľa chuti – nastrúhaná citrónová kôra a trochu škorice; Iné: 10 listov štrúdľového cesta (kore za pitu), 100 g masla, trochu oleja Takto sa to podarí: Sirup: Uvaríme vodu s cukrom a vanilínovým cukrom a po 5 – 6 minútach pridáme citrónovú kôru a škoricu. Necháme vychladnúť. Plnka: Vymiešame vajcia s cukrom, pridáme gustin, krupicu, vanilínový cukor a dobre zmiešame. Dolejeme 100 ml mlieka, vymiešame a zavaríme do zvyšného vriaceho mlieka. Miešame a keď plnka zhustne, zložíme zo sporáka a pridáme maslo. Vyšľaháme a necháme

Suroviny: Na cesto: 3 jogurtové poháriky cukru, 3 jogurtové poháriky múky, 3 poháriky jogurtu, 3 zarovnané lyžice kakaa, 3 malé lyžičky sódy bikarbóny, 1 pohárik oleja (o 2 prsty menej než by bol plný pohárik) a 1 vanilínový cukor; Na polevu: 10 lyžíc mlieka, 10 lyžíc cukru, 125 g margarínu a 120 g čokolády Takto sa to podarí: Cesto: Všetky uvedené suroviny vymie-

šame v jednej nádobe. Vylejeme na pomastený a pomúčený plech a upečieme. Pečieme na 180 ºC asi 40 minút. Koláč po upečení popicháme vidličkou a polejeme polevou, kým je ešte teplý. Poleva: Mlieko a cukor dáme zohriať. Pridáme margarín a čokoládu, necháme roztopiť a dobre vymiešame.  Foto: E. Šranková

Kubánska torta

vychladnúť, nemusí byť celkom studená, keď budeme potierať. Predtým 100 g masla roztopíme a potrieme plech. Skladáme 5 listov štrúdľového cesta a každý potierame maslom. Na piaty list vyhrnieme plnku. Na plnku kladieme ďalších 5 listov cesta a každý potierame maslom, okrem posledného. Koláč pokrájame a polejeme zvyšným maslom. Poprskáme horúcou vodou a pečieme v rúre vyhriatej na 180 °C orientačne 35 – 40 minút. Koláč je hotový, keď začervenie. Polejeme ho vychladnutým a cez sitko precedeným sirupom. 

Suroviny: Na cesto: 5 vajec, 3 lyžice studenej vody, 125 g kryštálového cukru, 125 g polohrubej múky, 1 kypriaci prášok, tuk na vymastenie a múka na vysypanie formy; Na plnku: 4 vajcia, 150 g práškového cukru, 150 g masla, 150 g čokolády na varenie; Iné: 4 banány Takto sa to podarí: Plnka: Vajcia rozdelíme, bielky vyšľaháme s vodou na redší sneh. Pridáme cukor a došľaháme dotuha. Do snehu zašľaháme žĺtky, múku a kypriaci prášok. Cesto preložíme do vymastenej a vysypanej formy. Dáme upiecť do vyhriatej rúry na 180 °C. Plnka: Vajcia rozdelíme, žĺtky vymiešame s maslom a cukrom

dopenista. Čokoládu rozpustíme v horúcom vodnom kúpeli, odstavíme, necháme vychladnúť a tekutú pridáme do žĺtkovej peny. Z bielkov vyšľaháme tuhý sneh a opatrne zapracujeme do krému. Po vychladnutí na cesto pokladieme banány nakrájané na tenké kolieska. Na ne nanesieme čokoládový krém. Vrch uhladíme a tortu dáme aspoň na 24 hodín vychladiť do chladničky. 

POĽNOHOSPODÁRSKE ROZHĽADY | Príloha pre poľnohospodárov a dedinu | Číslo 416 | Pripravujú: Ľubica Sýkorová, Elena Šranková a spolupracovníci | Použitá domáca a zahraničná literatúra

VIII

Kultúra Cena Anny Frankovej Miroslavovi Demákovi Z DŇA SVÄTÝCH CYRILA A METODA V BELEHRADE

Martin Prebudila Oto Filip

ri príležitosti Dňa kresťanských vierozvestov svätých Cyrila a Metoda, ktorý sa v pravoslávnych krajinách oslavuje 24. mája, v Belehrade od pondelka do štvrtka prebiehalo podujatie menom Deň slovanskej písomnosti a kultúry, sviatok svätých Cyrila a Metoda. Domáci a zahraniční spisovatelia najprv v pondelok predpoludním položili kvety pri Chráme Cyrila a Metoda v Jajinciach pri Belehrade. V popoludňajších hodinách sa v slávnostnej sieni Združenia spisovateľov Srbska uskutočnil ústredný program pomenovaný Akadémia vďačnosti svätým Cyrilovi a Metodovi. Všetkých účastníkov tohtoročných osláv

privítal predsena Kuglerová, Ján da Združenia Tazberík, Ondrej spisovateľov Kalamár a MiroSrbska Radoslav Demák, stamir Andrić, ropazovský roktorý sa zmiedák dlhšiu dobu žijúci v Bratislave, nil o rozvetvektorí v rámci akanej spolupráci s celým radom démie predniesli združení spisoukážky zo svojej vateľov iných básnickej, príkrajín, na stapadne prozaickej rom kontinete tvorby. a mimo neho. NajslávnostJej ukážkou nejšími chvíľami je i najnovšie v chráme slova podpísanie Laureát Miroslav Demák bolo odovzdanie dvoch medziProtokolu o spolupráci, ktorý podpísal národných cien. Prvou je Cena s predsedom Zväzu bulharských Anny Frankovej udeľovaná maspisovateľov Bojanom Angelovim. cedónskym vydavateľstvom Na podujatí sa zúčastnili aj štyria Fénix a skopskou Nadáciou pre spisovatelia zo Slovenska: Zuza- kultúrnu a vedeckú afirmáciu

a prezentáciu spisovateľom za mimoriadne dosahy v literatúre pre deti, ktorej tohtoročným laureátom sa stal Miroslav Demák. Po príhovore Hrista Petreského, macedónskeho spisovateľa a riaditeľa nakladateľstva Fénix, ktorý sa pri zdôvodnení ceny zmienil o mostoch literárnej a inej spolupráce, laureát Miroslav Demák vo svojom príhovore podotkol, že je autorom desiatich vlastných kníh, ako aj pätnástich kníh prekladov. Aj to, že preložil práce osemdesiatich básnikov z radov južnoslovanských literatúr, čo účastníci akadémie odmenili úprimným potleskom. Druhú medzinárodnú cenu s názvom Zlatý prsteň získala poetka, lekárka a maliarka Zorica Arsićová-Mandarićová. Pondelňajšia akadémia sa konala nielen v znamení slova, ale aj gitarovej hudby a prednesu poézie veľkých básnikov, akými sú Nezval a Pasternak. V utorok a v stredu podujatie Deň svätých Cyrila a Metoda pokračovalo čítačkami domácich a zahraničných spisovateľov a básnikov v ľudových knižniciach v Kostolci a vo Východnom Sarajeve, v Republike Srbskej.

STRED MEDZINÁRODNEJ DETSKEJ TVORBY NA SLOVENSKU

Bienále fantázie Andrej Meleg

určianska galéria v Martine otvorila v polovici mája 22. ročník veľmi pekného a zaujímavého podujatia pre mladých tvorcov: Medzinárodnú súťažnú prehliadku výtvarnej tvorby pre deti a mládež Bienále fantázie. Vždy sa stanoví určitá téma a deti z rôznych štátov kreslia, maľujú alebo zhotovujú sochy z rôznych materiálov na zadanú tému. Tohtoročnou témou boli čísla. Po prvýkrát na Bienále fantázie svoje práce zaslali aj žiaci zo slovenských základných škôl v Srbsku. Tieto práce vznikli na 16. ročníku výtvarného tábora Makovička, ktorý sa organizuje v rámci Základnej školy Jána Čajaka v Báčskom Petrovci. Organizátori výtvarného tábora, • KULTÚRA •

kustód Galérie Zuzky Medveďovej z Báčskeho Petrovca Vladimír Valentík a riaditeľ Múzea vojvodinských Slovákov Pavel Čáni, nadviazali priateľské kontakty s riaditeľom Turčianskej galérie Ľubomírom Kraľovanským. Tak sa na toto medzinárodné podujatie dostali aj výtvarné práce detí z Vojvodiny. V martinskej galérii sú zastúpené výtvarné diela žiakov z Báčskeho Petrovca, Pivnice a Starej Pazovy. Do Martina s výtvarnými pedagógmi Elenou Majerovou z petrovskej školy, Vericou Tanackovićovou z pivnickej školy a Jánom Agarským zo staropazovskej základnej školy, pricestovali po jeden žiak z každej školy, ktorí boli odmenení za svoje práce. Hodnotné ceny v podobe kníh a výtvarných pomôcok si 19. mája prišli do Martina prebrať Ivan

Spoločná fotograﬁa účastníkov zo Srbska s predsedom ÚSŽZ J. Varšom a riaditeľom TG Ľ. Kraľovanským

Struhár z Báčskeho Petrovca, Gabriela Domoniová zo Starej Pazovy a Estera Zajacová z Pivnice. Im, ale aj ostatným deťom – slovenským žiakom z nemeckého Mníchova a domácim žiakom, ceny odovzdal predseda Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí Ján Varšo, ktorý pripomenul, že úrad pomohol pri organizácii užitočného podujatia pre deti, a tak to bude aj v budúcnosti.

Všetkých nás môže len tešiť, že nadané deti z Vojvodiny boli na bienále ocenené. Nepochybne im zájazd zostane v pamäti ako pekná spomienka na detstvo. Možno sa z nich aj vďaka tomu jedného dňa stanú známi výtvarní umelci. Práve takéto podujatia pomáhajú pri profilovaní budúcnosti dieťaťa a ovplyvňujú v dobrom zmysle slova jeho život.

22 /4701/ 28. 5. 2016

Kultúra PROGRAMY V RÁMCI DŇA PETROVCA 2016

Piatykrát sa prezentovali výtvarníci a filatelisti Jaroslav Čiep

piatok večer 20. mája ako úvod do ústredných osláv Dňa Petrovca kultúrnymi obsahmi, a ide o dve výstavy a divadelné

zahrnula práce 29 aktívnych členov Združenia petrovských výtvarných umelcov. Vernisáž sa konala v miestnostiach obecnej Turistickej organizácie. Tohto roku svoje obrazy verejnosti okrem už od skôr známych

Čaro štetca je bohaté na rôzne maliarske žánre, námety a techniky

predstavenie, začali svojrázne„malé Slávnosti“. Najprv otvorili kolektívnu výstavu obrazov Čaro štetca 5, ktorá

výtvarných snaživcov predstavili aj niekoľkí noví umelci. O tom hovorili predsedníčka združenia Mária Ivičiaková, konzulka na Veľvyslanectve

Slovenskej republiky v Belehrade Oľga Beňová, predsedníčka Matice slovenskej v Srbsku Katarína Melegová-Melichová, v mene Vladimíra Valentíka posudok prečítala Vlasta Triašková a predseda Miestneho spoločenstva Báčsky Petrovec Bodka za 40-ročnou zberateľskou prácou Ján Rybovič, petrovských filatelistov ktorý výstavu i otvoril, tiež pochválil snahu umel- Stojimirovićovej, predsedu Zväzu cov. Pri tejto príležitosti spevom filatelistov Slovenska Miroslava otvorenie spríjemnil Komorný zbor Ňaršíka, nového čestného člena Musica viva pod taktovkou Marieny spolku Rastislava Surového a výstavu otvorila predsedníčka MSS Stankovićovej-Krivákovej. Druhým podujatím v rámci Dňa Katarína Melegová-Melichová. Na Petrovca bola vernisáž filatelistickej syntetizátore sa v rámci vernisáže prehliadky Dni filatelie Petrovca predstavila mladá žiačka hudobnej 5, ktorú sme si obzreli v čitárni školy Iveta Kováčová.

DVA DIVADELNÉ SKVOSTY

Bravo, Kováči a Maratónci! Juraj Bartoš

Miloša Nikolića Kováčov už tridsiaty štvrtý raz. Nie div, že to šlo ako po masle. Pod režisérskou taktovkou Ľuboslava Majeru vyvolali salvy

a Rusovi, ktorí sa stretli s odstupom troch desaťročí, pričom bola aj otlesk na otvorenom javisku manželka jedného z nich (Nemdvíha hladinu adrenalínu a ka), donútil divákov znovu a zase zvyšuje chuť vydať zo pouvažovať o (ne) seba maximum na doskách, zmysle a následkoch ktoré činia zázračný svet divavojny. Trpké pocity delnej imaginácie. Nejedným umocnila skutočnosť, potleskom odmenilo vďačné že tento skvelý manobecenstvo aktérov dvoch čaft prednedávnom úchvatných inscenácií v sále dal odvolať z javiska Slovenského vojvodinského istý slovenský polidivadla. V piatok 20. mája tik, lebo mu prekážali sme videli divadelné predvulgarizmy. stavenie Kováči v predvedení Diváci veru neDivadelného súboru Jána šetrili dlaňami ani v Chalupku z Brezna a v nedeľu nedeľu, pri hádkach sa inscenáciou Maratónci Záber z hry Maratónci bežia čestné kolo piatich mužských bežia čestné kolo predstavili ochotníkov Slovenského divadla VHV členov (rovnakého ochotníci Slovenského di- zo Starej Pazovy počtu pokolení) vadla VHV zo Starej Pazovy. smiechu v hľadisku. Na druhej rodiny Topalovićovcov, piatich Brezňania v Petrovci hrali ab- strane príbeh o troch kováčoch, nie- zúrivých (a v podstate úbohých) surdnú komédiu srbského autora kdajších vojakoch, Nemcovi, Srbovi mužov, zaoberajúcich sa predajom

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

Knižnice Štefana Homolu. Výstava priniesla ďalší pohľad na bohatstvo známok, ktoré vo svojich zbierkach uschovávajú miestni zberatelia. Okrem príhovorov domácich a hostí pri tejto príležitosti, ako i 40-ročnej filatelistickej činnosti v Petrovci, oslávenej vlani, filatelisti odovzdávali plakety a diplomy. Vypočuli sme si slová predsedu spolku Mr. Pavla Lomianskeho, riaditeľky KŠH Jarmily

pohrebných potrieb a hrobárskymi prácami. Pravdaže, reč je o inscenácii najlepšieho súčasného srbského dramatika Duška Kovačevića Maratónci bežia čestné kolo, v réžii Alexandra Baka. Na javisku v zápase o dedičstvo zosnulej hlavy rodiny sa len tak iskrilo. Iskry z javiska fŕkali do obecenstva, zažíhajúc už dávno odchádzajúci pocit uvoľnenosti v ľuďoch, ktorí nezanevierajú na divadlo ani v časoch, ktoré kultúre nijako nežičia. Predtým než breznianski Kováči udreli kladivami po nákove, privítala ich predsedníčka Matice slovenskej v Srbsku Katarína Melegová-Melichová. Zároveň pripomenula, že v rámci osláv 150 rokov divadelníctva Slovákov v Petrovci a Srbsku usporiadajú aj vedeckú konferenciu. „Všetko môže prepadnúť, zmiznúť, len smrť je istá práca...“ Však poznávate jednu z povestných replík Lakiho z Maratóncov? Veru, veru: koľko štátov vzniklo a zaniklo, zmizlo, avšak Divadlo pretrváva. Aspoň tam, kde nájde živnú pôdu. • KULTÚRA •

KONCERT ZBOROV V RÁMCI DŇA PETROVCA

Tri zbory – štyri prostredia Jaroslav Čiep

árov zaspievali zbor Musica viva z Petrovca pod vedením Marieny Stankovićovej-Krivákovej, spo-

Losoncovou. Každý zo zborov zaspieval po päť piesní, zahlasovala ich Viera Dorčová-Babiaková

prostredí na koncerte vystúpili aj sólisti, naše hudobné talenty, ale aj afirmovaní hudobníci. Svojou hrou kvalitne predelili časti medzi spevom zborov. Na klavíri zahrali Iveta Kováčová z Petrovca a Vladimír Kováč z Palanky, na husliach zase Marína Cerovská z Petrovca s klavírnym sprievodom V. Ko-

edeľa je v rámci osláv Dňa Petrovca tradične športovým dňom, ale ani tentoraz v nedeľu 22. mája nechýbali slávnostné bohoslužby, predpoludním v evanjelickom kostole a poobede v baptistickom chráme, ale ani ďalšie divadelné predstavenie, ako ani koncert Komorného zboru Musica viva a hosťujúcich zborov. Komorný zbor Musica viva po druhýkrát k sviatku Petrovca zorganizoval koncert vážnej hudby a chórového Na druhom koncerte zborového spevu a vážnej hudby v rámci Dňa Petrovca účinkovali zbory spevu. V Slávnostnej sieni z Petrovca, Selenče, Báča a Senty Gymnázia Jána Kollára so žiac- jené zbory Zvony zo Selenče a a vypočuli sme si rôzne žánre váča a Juraj Súdi ml. s klavírnym kym domovom predvečerom Neven z Báča, ktoré nacvičuje a úpravy piesní, ktoré odzneli po sprievodom svojho otca Juraja. odznel spoločný koncert troch PaedDr. Juraj Súdi, a zmiešaný slovensky, srbsky, maďarsky, čes- Majestátne a mohutným spevom zborov. Nie až tak početnému zbor Základiny Stevana Sremca zo ky, nemecky, latinsky a anglicky. sa ozývala sieň v závere, keď všetky publiku časti zo svojich reperto- Senty so svojou vedúcou Kingou Okrem troch zborov zo štyroch tri zbory zaspievali spoločne.

KÚSOK ATMOSFÉRY Z UMELECKÉHO PROGRAMU KU DŇU PETROVCA

Tradícia má budúcnosť Jasmina Pániková

sobotu napoludnie na Námestí slobody v Báčskom Petrovci okolo javiska pri pomníku bolo viac než rušno. Okrem toho, že sa dial stánkový predaj, hemžil sa tam veľký počet detí. Chlapci a dievčatá v krojoch pobehovali okolo javiska a čakali, kedy ich moderátorka kultúrno-umeleckého programu Martina Benková vyzve na javisko. Predtým, než odštartoval program, publiku na námestí sa prihovorili predseda Rady MS Petrovec Dr. Ján Rybovič, ako aj predsedníčka MSS Katarína Melegová-Melichová, predseda obce Pavel Marčok, viceprimátor mesta Nadlak Dušan Šomrák a viceprimátor mesta Martin Milan Malík, ktorému za jeho dlhoročnú pomoc Petrovčanom udelili čestné občianstvo Petrovca. • KULTÚRA •

Program uzavreli Miroslav Hemela a Ondrej Maglovský

Po príhovoroch na rad prišla časť programu, ktorému sa tešili najmä deti. Česť vystúpiť prví na kultúrno-umeleckom programe

mali škôlkari z Predškolskej ustanovizne Včielka. Početné detičky sa sotvaže vmestili na javisko a niekoľkými Detský spev a smiech chýrili javiskom pesničkami, ktoré ich nacvičili vychovávateľ- Miroslav Hemela, za hudobného ky, skutočne potešili publikum. sprievodu Ondreja MaglovskéPokým boli škôlkari na javisku, ho. Tento program bol iba kana rad sa chystali členovia najmladšej skupiny KUS Petrovská mienkom v mozaike osláv Dňa družina. Predviedli detské hry, Petrovca. Keďže v ňom vystutance a piesne... Program spestril povali prevažne deti, početní aj orchester Kukulienka, ktorého návštevníci stánkového predaja členovia na početnejších ná- sa zastavili pri javisku a podpostrojoch zahrali zmes ľudových rili malých hudobníkov, ktorým nechýbala chuť do spevu piesní. Účinkujúci sa striedali, a tak a tanca. Petrovčania sa nemusia postupne na rad prišli aj starší obávať, či sa ich kroj a piesne speváci – Iveta Kováčová, Vla- zachovajú aj do budúcna. Predimíra Sabová, Silvia Grňová svedčili nás o tom účastníci soa bodku za programom položil botňajšieho programu. 22 /4701/ 28. 5. 2016

Kultúra NOC MÚZEÍ AJ V KOVAČICI A PADINE

S básňou, piesňou a umeleckými dielami Anička Chalupová

o celosvetového podujatia Noci múzeí a galérií sa tohto roku, okrem niekoľko desiatok múzeí a galérií v Srbsku, zapojili aj niektoré kultúrne ustanovizne, spolky a súkromné umelecké dielne

hudobníka Emila Nemčeka ml. Po slávnostnom otvorení výstavy, ku ktorému sa stručne pričinili riaditeľka Mária Raspirová a kustódka Anna Barcová-Žolnajová, na podkroví sa najmladší zúčastnili výtvarnej dielne. Okrem GIU svoje brány do polnoci po prvýkrát mala otvore-

Premiérový výstup členiek DSS Perly

né aj umelecká dielňa v Kovačickej obci. V Noci múzeí a galérií v sobotu rodiny Nemčekovej, kde 21. mája 2016 milovníci umenia tvorivá skupinka žien mali príležitosť po siedmykrát vytvárala krásne renespoznať zákutia inšpiratívnych výstav v Galérii insitného umenia v Kovačici, kde sa okrem krásnych obrazov s tematikou smiechu z depozitára tejto svetoznámej obrazárne ponúkali aj slovenské piesne v prednese ľubozvučných hlasov členiek novozaloženej Dievčenskej speváckej skupiny Perly pod tak- Camera Obscura bolo rovnako zaujímavé podujatie tak dospelým, tovkou Anity Petrákovej a ako i najmladším za hudobného sprievodu

sančné škatuľky na šperky. Túto zaujíma- Lepníky, herovky, makové buchty a iné lakoty – vú umeleckú sladké a slané lákadlá pre labužníkov dielňu tvorili účastníčky z Belehradu. K tomu hudobníka Pavla Petroviča, predJán Nemček stružlikal drevené telo niesli štylizované tance. V etno dome pri kostole si návštevníci nových huslí. V Padine, v dedine mletej vody, mohli pozrieť aj tradičnú výstavu sa v tú noc na štyroch lokalitách starých exponátov a pokochať sa ponúkali zaujímavé obsahy. V vo veršoch, ktoré predniesla Padinmiestnosti starej škôlky sa sku- čanka Katarína Šuľová. K slávnostpina padinských amatérskych nejšiemu ovzdušiu tuná prispeli aj fotografov vtipne a zaujímavo členky Spolku padinských žien, dopracovala k výstave fotografií, ktoré ponúkali chutné starodávne ktorú pomenovali Camera Obscura. sladké a slané maškrty. V sobotu V slovenskom Etno múzeu Petráš večer na svoje prišli aj milovníci sa od prachu ofúkali spomienky, literatúry. V prízemí Domu kultúry Michala Babinku sa uskutočnil večierok venovaný anglickému spisovateľovi Williamovi Shakespearovi, kde úryvky z romantickej komédie Sen noci svätojánskej predniesli viacerí dlhoroční spolupracovníci padinskej knižnice. K osobitnému čaru Šikovné ruky vytvorili originálne diela podujatia pridala

Úryvky z komédie Sen noci svätojánskej obohatili Noc múzeí v Padine

Členovia DFS Holubička s vedúcou Ankou Halajovou (tretia zľava) boli ústredným bodom programu v etno domoch

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

ktoré hovorili o používaní starého kuchynského náradia a o detských hrách, tancoch a piesňach. Členovia Detského folklórneho súboru Holubička, pod vedením choreografky Anky Halajovej a za hudobného sprievodu

mladá flautistka Tijana Nemogová. Hosťom večierka v Padine, ktorého organizáciu mali na starosti knihovníčky miestnej knižnice Eva Taubertová a Zdenka Obšustová, bol spisovateľ Krstin Đurica z Kovačice, ktorý predniesol vlastnú báseň venovanú svetovému dramatikovi Shakespearovi. • KULTÚRA •

54. SODSV V STAREJ PAZOVE

Ad infinitum excelovalo Anna Lešťanová

yhlásením najúspešnejších v sobotu 21. mája sa slávnostne skončilo 54. stretnutie ochotníckych divadelných súborov Vojvodiny v Starej Pazove trvajúce vyše týždňa. Odborná porota SODSV pracovala v zložení: predseda Milan Belegišanin, režisér z Nového Sadu, a členovia Saša LatiMajú byť na čo hrdí – Miroslav Kožík (zľava) nović, režisér z Be- a Miroslav Bako lehradu, a Senka Petrovićová, herečka a teatro- predstavenia Dušana Kovačelogička z Nového Sadu. Podľa vića Maratónci bežia čestné kolo ich rozhodnutia diplomy za tri v podaní členov SD VHV Stará najlepšie predstavenia, ktoré Pazova. Medzi piatimi rovnosa prezentujú na republikovom právnymi diplomami za herecké festivale ochotníckych divadiel výkony z tohto súboru odmenili Srbska, udelili súborom zo Starej Janka Šarkézyho za stvárnenie Pazovy, Senty a Crvenky. Prvé miesto na 54. SODSV obsadilo predstavenie SD VHV Stará Pazova pri SKUS hrdinu Janka Čmelíka Ad infinitum, autorskej dvojice Miroslava Kožíka a Miroslava Baka, v réžii Miroslava Kožíka. Toto predstavenie získalo aj cenu obecenstva, ktoré malo možnosť známkovať každé súťažné predstavenie. Odmenu si prebrali z rúk predsedu VV Rady MS Stará Pazova Svetislava Subotića. Na slávnostnom zatvorení divadelného stretnutia predseda Zväzu ochotníkov Vojvodiny Sava Mučibabić a tajomník Zväzu ochotníkov Obce Stará Pazova Petar Nerandžić M. Kožíkovi udelili i diplom za najlepšieho režiséra na tomto divadelnom podujatí, kým sa M. Bakovi dostal diplom za originálnu hudbu v rovnakom predstavení. Víťazný súbor Ad infinitum tiež získal odmenu za vizuálny dizajn predstavenia Cenu Anamarije Mihajlovićovej. Odborná porota diplom za najlepšiu scénografiu udelila Alexandrovi Bakovi, režisérovi • KULTÚRA •

postavy Lakiho Topalovića a Zlatkovi Fábrymu za stvárnenie postavy Aksentiju Topalovića sa dostala ďakovná listina. Podľa slov M. Belegišanina toto bolo najúspešnejšie divadelné stretnutie v uplynulom, bezmála celom desaťročí. V mene odbornej poroty sa za dobrú organizáciu zavďačil Zväzu ochotníkov Obce Stará Pazova, Stredisku pre kultúru Stará Pazova, ako i obecenstvu za výnimočnú podporu Momentka z predstavenia Ad infinitum počas ôsmich súťažných večerí. (Slovinsko). Zahrali ShakespeNa počesť odmenených vy- arovho Hamleta v réžii Trajčeho stúpili divadelníci zo Stičnej Georgieva. Kto za pravdu horí. Pod týmto menom v Slovenskom dome v Šíde Miestny odbor Matice slovenskej zo Šídu zorganizoval kultúrno-zábavný program venovaný 210. výročiu narodenia a 150. výročiu smrti prvého podpredsedu Matice slovenskej Karola Kuzmányho. Program spoločne predviedli spevokol šídsky cirkevný zbor, ktorý sa predstavil hymnickými piesňami Kto za pravdu horí K. Kuzmányho, a Hej, Slovania, ktorej text bol roky hymnou Juhoslávie. Žiaci Základnej školy Sriemskeho frontu a Gymnázia Savu Šumanovića, ktorí sa slovenčinu učia fakultatívne, predniesli údaje zo životopisu významného slovenského muža. Skutočnou atrakciou boli deti detského divadelného súboru Slovenského kultúrno-umeleckého spolku Štefánik z Bingule, ktoré na záver programu zahrali divadielko Vlk a 7 kozliatok. St. S.

22 /4701/ 28. 5. 2016

Kultúra NOC MÚZEÍ 2016 V BÁČSKOM PETROVCI

Výstava a posedenie so spisovateľom Jaroslav Čiep

výstavu akademického umelca, pivnického rodáka Zvonimíra Pudelku (1976). Podľa slov Mr. Pavla Čániho tento akademický maliar, módny štylista a pedagóg patrí do strednej generácie slovenských vojvodinských výtvarných umel-

krem bohatého a navrstveného programu osláv Dňa Petrovca v sobotu 21. marca 2016 domáci a návštevníci Petrovca skutočne mali na výber, ako sa pobaviť a kde stráviť svoj voľný čas a zároveň sa i kultúrne vyžiť. K tomu aj Múzeum vojvodinských Slovákov, ako už pravidelne od roku 2011, sa aktívne zapojilo do svetového podujatia Noc múzeí. A tak práve na sobotu večer namierilo svoje dve podujatia. Hoci s muzeálnou činnosťou nemá až natoľko súvis, Galéria Zuzky Medveďovej je azda najaktívnejšou sú- Black and white ponímanie Z. Pudelku časťou MVS, a tak nie je a osrstené obrazy sa čo diviť, že práve na jej pôde sa už roky uskutočňuje cov, ktorí študovali aj v Srbsku, aj jadro podujatí v rámci Noci múzeí na Slovensku. Pudelka roku 2015 v Petrovci. V sobotu večer teda v v Bratislave ukončil i doktorandské priestoroch Galérie Zuzky Medve- štúdium a jeho výtvarný prejav je ďovej najprv otvorili samostatnú poznačený súčasnou vizuálnou

V Noci múzeí posedenie aj s B. a O. Filanovcami kultúrou a médiami. Kritik Vladimír Valentík u Pudelku pozoroval široké spektrum záujmov: od kresby a maľby, priestorového prejavu, pomocou objektov a inštalácií, grafického dizajnu, až po kostýmové výtvarníctvo, scénografiu a módny styling. Záujemcovia si výstavu Z. Pudelku v GZM budú môcť pozrieť do 30. júna. O hodinu neskoršie na rovnakom mieste domáci a návštevníci GZM mali exkluzívnu možnosť na posedení stretnúť sa so známym

slovenským spisovateľom, textárom, dramaturgom, scenáristom a režisérom Borisom Filanom a jeho synom Oliverom. Bolo to družné posedenie, na ktorom v tvare dialógu, či vzájomného dopĺňania hostia zo Slovenska prerozprávali niektoré vlastné životné príhody a skúsenosti prikorenené vtipmi. Keďže v prípade Borisa Filana ide o markantnú postavu slovenskej súčasnej kultúrnej verejnosti, mnohí čakali aj čosi viac ako lacné vtipkovanie.

SÓLISTICKÝ KONCERT MAREKA STUPAVSKÉHO

Precítene pred novosadským publikom Elena Šranková

piatok 20. mája v slávnostnej sieni Hudobnej školy Isidora Bajića v Novom Sade koncertoval mladý klavirista Marek Stupavský, bývalý žiak tejto školy. Bol to jeho desiaty sólistický koncert. Toho času je Marek Stupavský študentom na Hudobnej a tanečnej fakulte VŠMU v Bratislave, kde rozvíja svoj talent. Potvrdil to svojím výkonom na piatkovom koncerte, pre ktorý si pripravil repertoár z povinných druhov skladieb na fakulte. Urobil to spolu s docentom Ivanom Gajanom, a to pre povinný záverečný koncert druhého ročníka. Predtým než ho zahrá v Bratislave, predstavil sa novosadskému publiku. V precítených interpretáciách mladého

www.hl.rs

klaviristu tentoraz odzneli skladby J. S. Bacha, L. van Beethovena, C. Debussyho, D. Scarlattiho, F. Chopina, A. Scriabina a S. Rachmaninoffa. Ako pre médiá prezradil mladý klavirista, už dlhšie nemal príležitosť koncertovať pred Novosadčanmi, keďže študuje v Bratislave. Pred domácim obecenstvom sa mu pekne hralo, takmer ako v rodinnom ovzduší, čo prítomní tiež vycítili a odmenili ho zaslúženým potleskom. Škola Isidora Bajića, ako povedal, je jeho druhý domov, lebo do nej chodil od piateho roku života po ukončenie strednej školy. O svojom profesorovi klavíra docentovi Gajanovi sa zmienil ako o veľkom profesionálovi, s ktorým je spokojný, lebo vie robiť so študentmi. Spoznal ho ešte pred

Informačno-politický týždenník

Zo sólistického koncertu Mareka Stupavského

prijímacími skúškami, a tak sa aj rozhodol zapísať na VŠMU. Piatkový koncert v Novom Sade bol prvý koncert Mareka Stupavského v tejto sezóne a o pár dní budú nasledovať dva koncerty v Bratislave a ešte ďalší v júni. Pekným záverom koncertu bol spoločný výstup s Lukášom Perným, bubeníkom zo Slovenska. Spomeňme ešte, že počas doterajšieho hudobného vzdelávania Marek získal mnohé odmeny na domácich a zahraničných súťažiach. Jeho doterajšiu kariéru poznačili početné výstupy v Srbsku a na Slovensku, medzi nimi boli aj dva s komorným sláčikovým orchestrom. • KULTÚRA •

V PADINE A V KOVAČICI

Premiéry dvoch divadelných inscenácií Anička Chalupová

iniciatívy občianskeho združenia KOMAR a za režijnej palice Fedora Popova v uplynulom roku v Základnej škole maršala Tita vzniklo divadelné predstavenie Karolínine Vianoce, autora kanadského spisovateľa Stephena Leacocka, ktoré nacvičili žiaci záverečného

podobu a do divadelného súboru zapojil aj dospelých hercov. V nedeľu 22. mája 2016 v Dome kultúry Michala Babinku sa uskutočnila premiéra divadelnej hry Trampoty farmára Johna Enderbyho, v ktorej roly stvárňujú mladí divadelní ochotníci: Anastázia Ondríková, Tina Hlavatá, Emília Kvočiková, Srna Grnčová, Tijana Nemogová,

Kovačičania v predlohe O láske

Trampoty farmára Johna Enderbyho v predvedení mladých padinských hercov ročníka tunajšej školy. Neskoršie režisér Popov tejto divadelnej inscenácii vdýchol trošku pozmenenú

Stefan Cicka, Patrik Brachna, Ivana Čapová, Jana Šišková, Pavel Pokorác a Paul Taubert. Úlohu narátor-

ky režisér Popov zveril skúsenej herečke Irene Ondríkovej. Okrem réžie, pod ktorú sa podpisuje Fedor Popov, choreografiu, zvuk a svetlo v tomto divadelnom predstavení má na starosti Jana Šišková. V nedeľu večer na svoje prišli aj divadelní nadšenci v Kovačici. Na letnom javisku Miestneho spoločenstva Kovačica ochotníci Kolektívu Kreatívnych Amatérov (KOKRAM) premiérovo predviedli komédiu O láske, autora a režiséra Dragana Karlečíka z Kovačice. Roly

v tomto divadelnom predstavení obsadili herci: Darina Dudková, Adam Strakúšek, Igor Košút, Marek a Annamária Chalupovci, Želko Horniaček, Martina Jonášová, Daniel a Anička Veňarskovci, ako i skúsení herci Ján Chrťan a Jaroslav Hriešik. Do divadelnej inscenácie sú zapojení aj Ján Puškár, asistent réžie, Daniel Hajko a Miroslav Koreň, ktorí majú na starosti svetlo a zvuk, kým efektný videoklip v predstavení spracoval Vladimír Kuchárik.

Z INTERNACIONÁLNEHO SALÓNU GRAFIKY V MESTSKEJ GALÉRII V KRALJEVE

Prelínanie súradníc Oto Filip

ožno je práve umelecká tvorba tou pravou cestou, ako mestá vzdialenejšie a nenápadné lepšie zviditeľniť, dostať na kultúrnu mapu rovnoprávne s inými. Tak Gornji Milanovac má Medzinárodné bienále miniatúry, Čačak podujatia v Umeleckej galérii Nadeždy Petrovićovej, Kraljevo zase Internacionálny salón grafiky... Ten štvrtý v poradí, ďakujúc najmä prvému usporiadateľovi – Združeniu výtvarných a úžitkových umelcov Kraljeva, vyštartoval do sveta 5. mája, obsahujúc práce takmer osemdesiatich autorov z vyše pätnástich krajín. Diela tematicky, technicky a žánrovo rôznorodé, každé is• KULTÚRA •

Práca Aleny Klátikovej tým spôsobom autochtónne, autorsky prameniace v rôznych

súradniciach v čase a v priestore. Keďže sa grafika už dávnejšie dostala z fázy a objatia vlastných prapočiatkov, jasné je, že Z tvorby Emílie Valentíkovej: tá dnešná neustále črepy alebo čriepky? experimentuje, šíriac sa i tam, kde sa to donedávna A môže nám byť k cti aj to, že milovníci umenia v Kraljeve mali nedalo ani len snívať. Aj keď sa občas zdá, že grafi- možnosť kochať sa i v prácach ka možno v podstate vyčerpa- dvoch našich mladých umella vlastné výrazové možnosti kýň, Aleny Klátikovej (Nový Sad a dosahy, vonkoncom netreba 1991) a Emílie Valentíkovej (Nový tomu (u)veriť. Tá vojvodinská, Sad 1992). Ich kreatívny rukopis prezentovaná v Kraljeve dielami rýchlo napreduje a vyvíja sa, už viacerých autorov, najmä štu- dnes naznačujúc, že o ich tvorbe dentmi a autormi, odchovanca- budeme ešte len počuť. Aj viac, aj mi novosadskej Akadémie umení, častejšie. Na snímkach z galérie je pestrá, podnetná a nápadná, v Kraljeve možno vidieť, s čím sa zbavená klišé a sebaúčelovosti. predstavili. 22 /4701/ 28. 5. 2016

Kultúra VÝROČNÉ VOLEBNÉ ZHROMAŽDENIE KUS V. MIČÁTKA

Činnosť čoraz čulejšia Elena Šranková

innosť KUS Vladimíra Mičátka bola obnovená v septembri 2008, avšak naplno sa rozbehla od podujatia Čaro Vianoc, ktoré bolo na sklonku roka 2014. Odvtedy členovia tohto spolku so zápalom pokračujú v práci a aj vlani usporiadali pekný počet akcií a podujatí. Ako na snemovaní vo štvrtok 19. mája spomenul predseda Michal Francisty, zamerali sa na organizovanie literárnych večierkov, ale aj výstav. Vo februári 2015 večierok prebiehal v znamení ľúbostných veršov a hostkou bola poetka Viera Benková. V marci literárny večierok ladili ku Dňu žien a hostkou bola Aneta Lomenová. Nasledovala výstava Biblií, kraslíc a predmetov spätých s Veľkou nocou. Potom stavanie a váľanie mája, predaj ošatenia a tradičné podujatie k Vianociam. Aby svoju činnosť predstavili aj širšiemu auditóriu, založili si facebookovú stránku

a okrem spomenutého mali rad stretnutí a návštev v rámci spolupráce, ktorú pestujú so všetkými, čo o to prejavili záujem. O tom, čo všetko spolkári robili, sa prítomní na snemovaní mohli dozvedieť aj prostredníctvom fotografií a textov premietaných na videoprojektore.

Momentka z váľania mája

Predseda Michal Francisty (zľava) číta zo správy o vlaňajšej činnosti

So záujmom si pozreli i nové logo spolku. Tak ako to na snemovaniach býva, pokladníčka Zuzana

Nasádiová informovala o finančných záležitostiach. Prostriedky, s ktorými nakladali, boli skromné, no aj napriek tomu im z vlaňajška zvýšilo o niečo viac než 10-tisíc dinárov. Dozorná rada dosvedčila, že sa robilo regulárne, o čom informovala predsedníčka Anna Bičiarová. Keďže návštevnosť na vlaňajších podujatiach bola pekná, spolkárov to posmelilo, nuž mienia pokračovať v podobných aktivitách a mnohé z tohtoročných už zrealizovali.

Najlepší Staropazovčania s muzikálom Annie. Divadelný súbor staropazovskej Základnej školy hrdinu Janka Čmelíka prednedávnom vystúpil na pokrajinskej prehliadke detských divadelných súborov v Temeríne (12. – 14. mája), kde predviedli muzikál Annie (inšpirovaný rovnomenným filmom). Keďže obsadili prvé miesto, zabezpečili si účasť na republikovej súťaži detskej divadelnej tvorby. Na festivale v Temeríne vystúpilo 13 detských divadelných súborov. Pazovčania si domov priniesli tieto ceny: cenu za najlepšiu réžiu, ktorú v predstavení podpisujú Anička Balážová, Lýdia Gedeľovská, Andrea Dvornická-Machová a Ivan Ječmen, dve ceny za herecké výkony – Maja Gedeľovská získala diplom za najlepšiu hlavnú a Marta Kukučková za najlepšiu epizódnu rolu, ako aj cenu za najlepšie kostýmy a za najlepšiu kolektívnu hru. A. Lš.

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

Práve prebieha motivačná výstava poštových známok v škole a nasledovať bude výstava marionet počas Zlatej brány. Ako zaujímavosť zahlásili nové podujatie, čiže stretnutie kysáčskych neviest z iných štátov. Hostia, ktorí na snemovanie prišli z mnohých kysáčskych spolkov, združení a organizácií, sa pochvalne zmienili o práci členov KUS V. Mičátka s konštatáciami, že všetci zápasia s nedostatkom peňazí, a preto je nevyhnutné uchádzať sa o ne prostredníctvom projektov. Na zasadnutí si členovia KUS V. Mičátka zvolili siedmich členov Správnej rady spolku a nimi sa stali: Michal Francisty, Anna Asodiová, Zuzana Nasádiová, Ján Ožvát, Biljana Stojčićová, Ondrej Žabka a Zorica Pavlovová. O účinný priebeh snemovania sa postaral predsedajúci Ján Slávik. Pred snemovaním zvalili máj, ktorý v posledný aprílový deň postavili pred Slovenským národným domom, kde je sídlisko KUS V. Mičátka, spolu s MOMS Kysáč a Galériou SND.

CHÝRNIK

BÁČSKY PETROVEC. V piatok 3. júna 2016 o 16.00 h na javisku Slovenského vojvodinského divadla bude hosťovať Bábkové divadlo zo Žiliny. Predstavia sa hrou Najlepšia rozprávka o Červenej Čiapočke v réžii Petra Palika. Ide o veselú klauniádu pre deti od troch rokov. Tento známy príbeh zahrajú štyria smiešni a popletení herci. J. Č-p NOVÝ SAD. Miestny odbor Matice slovenskej v Novom Sade a SKC Pavla Jozefa Šafárika v rámci pravidelného matičného večierka v stredu 1. júna o 19. hodine v sieni SKC usporiadajú program venovaný novosadským deťom. Bude uvedené detské divadelné predstavenie Húsky moje, poďte domov v réžii Anny Filkovej a vystúpia aj žiaci novosadských základných škôl, aby ukázali, čo sa na hodinách slovenčiny naučili. Prajú si, aby sa deti navzájom spoznávali a kamarátili, a preto všetkých záujemcov srdečne pozývajú na tento večierok. MOMS a SKC P. J. Šafárika • KULTÚRA •

VOJLOVICA

Malí a veľkí herci zažiarili Alena Kulíková

očas jedného týždňa na javisku Spomienkového domu vo Vojlovici pripravili dve divadelné predstavenia – muzikály. Najprv sa 12. mája predstavili najmladší herci, členovia Slovenského kultúrno-osvetového spolku Detvan z Vojlovice. Zahrali detské predstavenie Pepino Terezy Veberovej-Oravcovej, ako sa z drevenej bábky stal chlapec. Vďaka mladým režisérkam Alise Oravcovej a Kata-

ríne Kalmárovej sa rozprávka stala krásnym muzikálom. V nedeľu 15. mája mládežnícka divadelná skupina po prvýkrát zahrala muzikál Futúr lásky. Réžiu a text mala na starosti T. Veberová-Oravcová v spolupráci s K. Kalmárovou a A. Oravcovou, ktoré pripravili hudbu a spev. Čaro muzikálu dáva aj moderný tanec, oň sa postarala skupina Fusion dance studio. Tento muzikál si záujemcovia budú môcť pozrieť i 1. júna v Kultúrnom centre v Pančeve.

Staršia divadelná skupina vojlovických detvanovcov pripravila veselohru Doktor, doktor. Predpremiéra bola 21. mája na javisku Spomienkového domu vo Vojlovici. O réžiu sa postarala Vladana Cvijanovićová.

Z muzikálu Futúr lásky

Najmladší Vojlovičania s Pepinom

Zastávka nie je zástavka Anna Horvátová

M HAJDUŠIČANIA po dlhšom čase znovu mali príležitosť pozrieť si divadelné predstavenie. Na pozvanie Miestneho odboru Matice slovenskej v v sobotu 14. mája do tejto juhobanátskej dediny zavítali ochotníci divadelného súboru SKC Pavla Jozefa Šafárika, ktorí Hajdušičanom predviedli divadelnú veselohru Bos – Taurus autora a režiséra Rastislava Zorňana. Okrem autora, ktorý stvárnil postavu Adama, hrali ešte aj Mária Turanská (Adamova manželka), Samuel Medveď (Adamov sused), Anna Zorňanová a Anička Príbeľová (klebetnica). Techniku mal na starosti Ivan Slávik. vlh • KULTÚRA •

edzi dvojicu takmer rovnako znejúcich slov, pri výslovnosti ktorých treba dávať pozor, aby sme nevypovedali to druhé, a v tom znení nevhodné, patria aj slová zastávka a zástavka. Dlhou samohláskou – á na nie rovnakom mieste vyjadrujeme odlišný významový rozdiel. Podstatné meno ženského rodu zastávka sa v Krátkom slovníku slovenského jazyka hodnotí takto: je to zastavenie, malá zastávka (na pochode); pracovať možno bez zastávky; alebo je to miesto, kde pravidelne zastávajú prostriedky hromadnej dopravy: autobusová

zastávka, zastávka električky. Aj vzdialenosť medzi dvoma takými je zastávka. Keď sme niekde po prvýkrát, informujeme sa, koľko zastávok je do centra alebo do outletu. A práve v týchto prípadoch si akoby naschvál vymeníme tie dĺžne a povieme nenáležite „zástavka“. Toto slovo nie je frekventované, je uvedené iba vo výkladovom slovníku z roku 1968, ako zdrobnenina podstatného mena ženského rodu zástava. A to už je iný význam. Zástava je, to všetci dobre vieme, obdĺžniková látka so záväznou kombináciou farieb a vzorov používaná ako symbol istého spoločenstva ap.: štátna, olympijská zástava. Na znak úcty zosnulému sa vyvesí smútočná zástava – čierna. Zástavu možno vyvesiť, niesť, vztýčiť (na stožiari).

22 /4701/ 28. 5. 2016

Oznamy Vlaha v stenách?

VYROBNY PROGRAM: – KOTLY NA PEVNE PALIVO, BIOMASU A PELETY – HORAKY NA PELETY – NEREZOVE KOMINY – AKUMULACNE NADRŽE

Izolovanie vlhkých objektov strojmi. 33 rokov skúsenosti v izolovaní vlhkých domov, kostolov a iných objektov hrúbky stien do 10 m. Záruka na vykonané práce.

Nositelia zlatých medailí za kvalitu na Novosadskom veľtrhu

Radšej vysušovať – ako búrať!

KOVAČICA Štúrova 69 tel./fax: 013/662-183 mob. 063/282-097 www.uniko.rs

Hydroizolácia Živanović telefóny: 063440470 a 0631024114 hizivanovic@gmail.com www.hiz.co.rs

DROBNÝ OZNAM TESNÍME (dihtujeme) okná a dvere neopren gumou a vyrábame harmonika dvere a rolety; telefóny: 025/5827-710 a 060/5088-433.

HĽADÁTE serióznu prácu na Slovensku? S nami ju nájdete. Viac info na webe: www.newjob.rs alebo na tel.: 064/454-555-3. Z dokladov je potrebný iba srbský pas.

Pokrajinský sekretariát pre urbanizmus, stavebníctvo a ochranu životného prostredia na základe článku 10 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04) zverejňuje

OZNÁMENIE o podanej žiadosti o zhodnotenie potreby po aktualizovaní Štúdie o odhade vplyvov na životné prostredie

OZNÁMENIE o podanej žiadosti o rozhodovanie o potrebe vypracovania Štúdie o odhade vplyvov daného stavu na životné prostredie

Nositeľ projektu Electrawinds-s, s. s r. o., z Nového Belehradu, Ul. Vladimíra Popovića č. 6, podal žiadosť o zhodnotenie potreby po aktualizovaní Štúdie o odhade vplyvov na životné prostredie projektu Výstavba veterného parku Alibunár na území Obce Alibunár, k. o. Alibunár a k. o. Vladimirovac. Údaje a dokumentáciu zo žiadosti nositeľa projektu možno dostať k nahliadnutiu v miestnostiach Pokrajinského sekretariátu pre urbanizmus, stavebníctvo a ochranu životného prostredia, Bulvár Mihajla Pupina 16, Nový Sad (prízemie, kancelária č. 39). Všetci záujemcovia v lehote 15 dní odo dňa zverejnenia tohto oznámenia môžu podať svoju mienku v písanej forme na adresu sekretariátu.

Nositeľ projektu SPEED, s. s r. o., z Belehradu, Ul. partizánskej aviácie č. 6a, podal žiadosť o rozhodovanie o potrebe odhadu vplyvov daného stavu na životné prostredie projektu Sklad naftových derivátov v Novom Sade, na k. p. č. 382/1, k. o. Nový Sad IV. Údaje a dokumentáciu zo žiadosti nositeľa projektu možno dostať k nahliadnutiu v miestnostiach Pokrajinského sekretariátu pre urbanizmus, stavebníctvo a ochranu životného prostredia, Bulvár Mihajla Pupina 16, Nový Sad (prízemie, kancelária č. 39). Všetci záujemcovia v lehote 10 dní odo dňa zverejnenia tohto oznámenia môžu podať svoju mienku v písanej forme na adresu sekretariátu.

DROBNÉ OZNAMY

NA PREDAJ dom (staré a nové stavanie) v Hložanoch, Ul. m. Tita, veľkosť pozemku 32 árov. Na predaj i obrábateľná pôda 14 kvadrátov; tel.: 021/6041-241; 065/60-41-241.

Mestská správa pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad na základe článku 29 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, číslo 135/04 a 36/09) zverejňuje OZNÁMENIE o schválení rozhodnutia, ktorým sa poskytuje súhlas k Štúdii o odhade vplyvov na životné prostredie projektu – základňovej stanice mobilnej telefónie – NS Futoška kasarna Podnik Telenor Common Operation, pobočka Belehrad – Nový Belehrad, po splnomocnení nositeľa projektu Telenor, s. s r. o., Omladinskih brigada 90, Nový Belehrad, podal žiadosť o poskytovanie súhlasu k Štúdii o odhade vplyvov na životné prostredie projektu základňovej stanice mobilnej telefónie – NS Futoška kasarna, Ul. futoška č. 52, na katastrálnej parcele číslo 10373/2, k. o. Nový Sad I, Mesto Nový Sad. Po uskutočnenom postupe a návrhu technickej komisie Mestská správa pre ochranu životného prostredia dňa 17. mája 2016 schválila rozhodnutie číslo VI-501-217/16, ktorým sa schvaľuje súhlas k predmetovej štúdii. S cieľom informovania zainteresovanej verejnosti text rozhodnutia sa zverejňuje v úplnosti: Mestská správa pre ochranu životného prostredia na základe článku 24 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04 a 36/09), článku 192 odsek 1 Zákona o všeobecnom správnom konaní (Úradné noviny SRJ, č. 33/97, 31/01 a Úradný vestník RS, č. 30/10) a článkov 11, 34 a 36 Rozhodnutia o mestských správach Mesta Nový Sad (Úradné noviny Mesta Nový Sad, č. 52/08, 55/09, 11/10, 39/10, 60/10 a 69/13), konajúc podľa žiadosti Telenor Common Operation, pobočka Belehrad – Nový Belehrad, po splnomocnení nositeľa projektu TELENOR, s. s r. o., Omladinskih brigada 90, Nový Belehrad, v postupe rozhodovania o poskytovaní súhlasu k Štúdii o odhade vplyvov na životné prostredie projektu základňovej stanice mobilnej telefónie NS Futoška kasarna, po uskutočnenom postupe a správe technickej komisie, schvaľuje ROZHODNUTIE 1. Poskytuje sa súhlas k Štúdii o odhade vplyvov na životné prostredie projektu základňovej stanice mobilnej telefónie – NS Futoška kasarna, Ul. futoška č. 52, na katastrálnej parcele číslo 10373/2, k. o. Nový Sad I, Mesto Nový Sad, nositeľa projektu TELENOR, s. s r. o., Omladinskih brigada 90, Nový Belehrad. 2. Nositeľ projektu sa zaväzuje, že: – projekt realizuje v súlade s technickou dokumentáciou a s podmienkami a opatreniami ochrany, ktoré stanovili iné oprávnené orgány a organizácie a podané sú v prílohe štúdie; – zabezpečí podmienky a uskutoční opatrenia na zamedzovanie, zníženie alebo odstraňovanie škodlivých vplyvov na životné prostredie obsiahnuté v štúdii, kapitola 8 Opis opatrení predpokladaných s cieľom znemožniť, zmenšiť a odstrániť všetok významnejší škodlivý vplyv na životné prostredie. 3. Nositeľ projektu je povinný zabezpečiť výkon programu nepretržitého sledovania v súlade s platnými predpismi definovanými kapitolou 9 Program sledovania vplyvov na životné prostredie a údaje získané monitoringom doručiť Agentúre pre ochranu životného prostredia, Mestskej správe pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad a Mestskej správe pre inšpekčné práce – Oblasť inšpekcie pre ochranu životného prostredia. 4. Nositeľovi projektu sa nakladá, aby v prípade rekonštrukcie a zmeny technických charakteristík základňovej stanice z bodu 1 tohto rozhodnutia podal žiadosť zodpovednému orgánu o rozhodovanie o potrebe odhadu vplyvov na životné prostredie.

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

PRENAJÍMAM zariadený dvaapolizbový byt v Bratislave – Ružinov; tel.: 062/16-25-559. ZDÔVODNENIE Podnik Telenor Common Operation, pobočka Belehrad – Nový Belehrad, po splnomocnení nositeľa projektu Telenor, s. s r. o., Omladinskih brigada 90, Nový Belehrad, podal žiadosť o poskytovanie súhlasu k Štúdii o odhade vplyvov na životné prostredie projektu – základňovej stanice mobilnej telefónie – NS Futoška kasarna, Ul. futoška č. 52, na katastrálnej parcele číslo 10373/2, k. o. Nový Sad I, Mesto Nový Sad. Projektom sa predpokladá postavenie dvojúsekovej anténovej sústavy pre rozsahy GSM 900 a UMTS. Použijú sa dve antény typu K80010122 (pre každý úsek po jedna), ktoré obsluhujú obe projektované rozhlasové sústavy (GSM 900 a UMTS). Azimuty antén sú 190 ° (úsek 1) a 320 ° (úsek 2). Konfigurácia vysielača základňovej stanice pre sústavu GSM 900 je 2 + 2 a pre UMTS je 3 + 3. V súlade so Zákonom o odhade vplyvov na životné prostredie a Pravidlami o konaní verejného nahliadnutia, prezentácii a verejnej rozprave o Štúdii o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 69/05), realizované je konanie odhadu vplyvov na životné prostredie a zabezpečená je účasť zainteresovaných orgánov, organizácií a verejnosti. V lehote stanovenej zákonom plánovanej na verejné nahliadnutie, Štúdia o odhade vplyvov projektu na životné prostredie bola vystavená v miestnostiach Mestskej správy pre ochranu životného prostredia do 9. mája 2016. Počas trvania verejného nahliadnutia neboli doručené mienky a pripomienky v písomnej forme k Štúdii o odhade vplyvov projektu na životné prostredie zo strany zainteresovaných orgánov, organizácií a verejnosti, ani neboli vyslovené mienky počas prezentácie zainteresovanej verejnosti a verejnej rozpravy uskutočnenej 10. mája 2016, čo bolo konštatované v zápisnici číslo VI-501-217/16 z 10. mája 2016. Rozhodnutím o zostavovaní a vymenovaní predsedu a členov technickej komisie na zhodnotenie Štúdie o odhade vplyvov na životné prostredie projektu základňovej stanice mobilnej telefónie – NS Futoška kasarna, Ul. futoška č. 52, na katastrálnej parcele číslo 10373/2, k. o. Nový Sad I, Mesto Nový Sad, nositeľa projektu Telenor, s. s r. o., Nový Belehrad, Omladinskih brigada 90, číslo VI-501-217/16, z 18. apríla 2016, zostavená je technická komisia na zhodnotenie Štúdie o odhade vplyvov na životné prostredie projektu, ktorá prehodnotila Štúdiu o odhade vplyvov a po uskutočnenom, zákonom stanovenom postupe, o svojej práci tomuto orgánu doručila správu číslo VI-501-217/16 zo 17. mája 2016 so zhodnotením predmetovej Štúdie o odhade vplyvov a návrhom, aby sa k rovnakej poskytol súhlas. Nahliadnutím do kompletnej dokumentácie po uskutočnenom postupe a správe technickej komisie sa konštatovalo, že je štúdia vypracovaná v súlade so Zákonom o odhade vplyvov na životné prostredie, Pravidlami o obsahu Štúdie o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 69/05) a Rozhodnutím o potrebe odhadu vplyvov a o určovaní rozsahu a obsahu štúdie číslo VI-501-1106/15 z 25. februára 2016, ktorú schválila Mestská správa pre ochranu životného prostredia mesta Nový Sad. Ak sa projekt vypracuje v súlade s technickou dokumentáciou a ak sa budú uctievať všetky určené opatrenia na zmenšenie alebo znemožňovanie škodlivých vplyvov na životné prostredie z bodov 2 a 3 tohto rozhodnutia, práca objektu životné prostredie významnejšie neohrozí. Na základe uvedeného rozhodnuté je ako v dispozícii. Poučenie o opravnom prostriedku: Toto rozhodnutie je v správnom konaní konečné. Proti tomuto rozhodnutiu nositeľ projektu môže začať správny spor v Správnom súde v lehote 30 dní odo dňa prijatia rozhodnutia a zainteresovaná verejnosť v lehote 30 dní odo dňa zverejnenia oznámenia o schválenom rozhodnutí v prostriedkoch verejného informovania.

• OZNAMY •

Oznamy SPOMIENKA

Dňa 21. mája 2016 uplynul rok, čo nás navždy zanechal náš dobrý kmotor

VLADIMÍR TANCIK 1947 – 2015 z Petrovca

Spomienky zostanú navždy zapísané do srdca. Kmotrovci Triaškovci

Mestská správa pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad na základe článku 10 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04 a 36/09) zverejňuje OZNÁMENIE o podanej žiadosti o rozhodovanie o potrebe odhadu vplyvov na životné prostredie projektu Podnik KODAR INŽENJERING, s. s r. o., Belehrad, splnomocnením nositeľa projektu VIP MOBILE, s. s r. o., Ul. omladinskih brigada č. 21, Nový Belehrad, podal žiadosť o rozhodovanie o potrebe odhadu vplyvov na životné prostredie projektu základňovej rozhlasovej stanice mobilnej telefónie NS2376_01 NS_Novi_Sad_Almaška_crkva, Ulica almaška číslo 13, v Novom Sade, na katastrálnej parcele číslo 8721, k. o. Nový Sad I, Mesto Nový Sad. Údaje a dokumentáciu zo žiadosti nositeľa projektu možno dostať k nahliadnutiu v miestnostiach Mestskej správy pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad, Rumenačka 110, Nový Sad, v pracovné dni od 10.00 do 15.00 h. Všetci záujemcovia v lehote 10 dní odo dňa zverejnenia tohto oznámenia môžu svoju mienku v písanej forme doručiť na adresu Mestskej správy pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad.

Pokrajinský sekretariát pre urbanizmus, stavebníctvo a ochranu životného prostredia na základe článku 14 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04 a 36/09) zverejňuje OZNÁMENIE o schválení rozhodnutia v postupe aktualizovania Štúdie o odhade vplyvov na životné prostredie Splnomocnený orgán oboznamuje verejnosť, že 17. 5. 2016 schválil rozhodnutie, ktorým poskytuje súhlas, že nositeľ projektu WindVision Windfarm A, s. s r. o., Alibunár, Ulica Žarka Zrenjanina č. 10, nie je záväzný vypracovať novú, ani aktualizovať jestvujúcu Štúdiu o odhade vplyvov na životné prostredie projektu Veterný park Alibunár 1, celkovej sily 99 MW. Rozhodnutie možno dostať k nahliadnutiu v pracovné dni od 10.00 h do 14.00 h v miestnostiach Pokrajinského sekretariátu pre urbanizmus, stavebníctvo a ochranu životného prostredia, Bulvár Mihajla Pupina 16, Nový Sad (prízemie, kancelária č. 39). Zainteresovaná verejnosť môže podať sťažnosť proti schválenému rozhodnutiu v lehote 15 dní odo dňa zverejnenia tohto oznámenia.

• OZNAMY •

POSLEDNÝ POZDRAV

SPOMIENKA

spolužiačke

Uplynul rok, čo sme sa s Tebou rozlúčili

ELENKE LAUKOVEJ

MÁRIA ĎUROVKOVÁ

rod. Ožvátovej učiteľke v penzii z Erdevíka

rod. Madacká 13. 10. 1940 – 24. 5. 2015 – 2016 z Kysáča

Tichú a trvalú spomienku si zachovajú spolužiačky Učiteľskej školy v Petrovci, generácia 1955/56

BOĽAVÁ ROZLÚČKA

Čas plynie, ale spomienky na Teba navždy v srdciach zostávajú. Syn Ján s rodinou

SPOMIENKA

ELENA BOBÁČEKOVÁ

Dňa 24. mája 2016 uplynul rok, čo nás opustila naša starká

MÁRIA ĎUROVKOVÁ

rod. Sabová 13. 11. 1932 – 20. 5. 2016 z Báčskeho Petrovca

rod. Madacká 1940 – 2015 – 2016 z Kysáča

Nech Ťa v tichosti večného pokoja sprevádza naša láska, ktorá je silnejšia od zabudnutia.

S láskou a úctou si na Teba spomíname.

Dcéra Anna Kišová s rodinou

SMUTNÁ ROZLÚČKA

Vnuk Miloslav a vnučka Marína

SPOMIENKA na

ELENA BOBÁČEKOVÁ

PAVLA PÁLENKÁŠA

rod. Sabová 13. 11. 1932 – 20. 5. 2016 z Petrovca

1946 – 2006 – 2016 profesora z B. Petrovca

Každá rozlúčka je boľavá, ale spomienka na Teba zostáva trvalá.

Milovaní neumierajú nikdy...

Syn Jozef so svojím synom Ivanom

Tvoji najmilší

POSLEDNÝ POZDRAV

SMUTNÁ ROZLÚČKA

našej tete

ELENE BOBÁČEKOVEJ

ELENA BOBÁČEKOVÁ

rod. Sabovej 13. 11. 1932 – 20. 5. 2016 z Báčskeho Petrovca

rod. Sabová 13. 11. 1932 – 20. 5. 2016 z Petrovca

Ten večný pokoj Ti prajeme a spomienky na Teba si s láskou zachováme. Syn Ondrej Sabo s rodinou

S láskou si na Teba budú spomínať Vierka a Mirka s rodinami

22 /4701/ 28. 5. 2016

Oznamy SPOMIENKA

na drahého manžela, ociho a starkého

SMUTNÁ SPOMIENKA

ONDREJA ČÁNIHO

PAVEL GAŽA

1935 – 2007 – 2016 z Kulpína

1931 – 2000 – 2016 z Báčskeho Petrovca

Cestou života musíme kráčať bez Teba, ale si predsa s nami v našich srdciach a krásnych spomienkach. Tvoji: manželka, dcéra s rodinou a vnúčatá

SMUTNÁ SPOMIENKA

Dňa 27. mája 2016 uplynulo 8 rokov, čo sme sa rozlúčili s

Cestou života musíme kráčať bez Teba, ale si predsa stále s nami v krásnych spomienkach... Na Teba nikdy nezabudnú

Tvoji milovaní

SMUTNÁ SPOMIENKA

Uplynulo 10 rokov odvtedy, čo nás navždy opustil manžel, otec a starý otec

PAVEL MATÚCH 3. 3. 1939 – 30. 5. 2006 – 2016 z Kovačice

JÁNOM AGARSKÝM

1940 – 2008 – 2016 z Kysáča

S láskou a úctou stále si na Teba spomíname. Manželka a synovia s rodinami

SPOMIENKA

na desiate výročie smrti

Ten večný pokoj Ti prajeme a spomienku na Teba si navždy zachovávame. Manželka Mária, synovia Pavel a Ján s manželkou Vierkou a vnúčatá Janka, Margarétka, Miluška, Paľko a Števko Matúchovci

SMUTNÁ SPOMIENKA

Je tomu už osem rokov, čo nás opustil náš vrele milovaný a nenahraditeľný otec, svokor a starký

ONDREJA ŽILAJIHO

JÁN ŠUSTER

ŠUCO 17. 5. 1933 – 24. 5. 2008 – 2016 z Pivnice

1944 – 26. 5. 2006 – 26. 5. 2016 z Petrovca

Spomínajú: manželka Elena, dcéra Vesna, zať Pavel, vnúčatá: Stanislav, Sabína s manželom Alenom a Marieta

www.hl.rs

Čas plynie, ale spomienka na Teba nebledne. Nedá sa zabudnúť tá láska, dobrota a obetavosť, ktorú si odniesol so sebou. Manželka Stojanka, syn Željko, nevesta Tatiana a vnučky Nikolina a Sandra

Informačno-politický týždenník

SMUTNÁ SPOMIENKA

Dňa 31. mája 2016 uplynú tri roky, čo ma opustil môj milovaný manžel

ADAM SUCHÁNSKY

23. 6. 1941 – 31. 5. 2013 – 2016 z Kovačice Manžel môj milý, zdá sa mi, akoby večnosť celá bola odvtedy, čo som Ťa stratila. Každodenne k Bohu volám, aby mi bol na pomoci… Na Teba si spomína Tvoja manželka Katka

SMUTNÁ SPOMIENKA

Dňa 31. mája 2016 uplynú tri roky, čo nie je s nami náš milovaný otec a starý otec

ADAM SUCHÁNSKY

23. 6. 1941 – 31. 5. 2013 – 2016 z Kovačice

Cestou života musíme kráčať bez Teba, ale predsa si s nami v našich krásnych spomienkach. Tvoji najmilší: syn Jaroslav s manželkou Eržikou a vnukovia Jarko a Janko

SMUTNÁ SPOMIENKA

Pred týždňom uplynuli dva roky, čo nás navždy opustila matka, stará mama a dedka

MÁRIA GREKSOVÁ 3. 7. 1923 – 21. 5. 2014 z Hložian

Už len kyticu kvetov na hrob Ti môžeme dať a za všetko, čo si pre nás vykonala, ďakovať a spomínať. Zarmútení: syn s manželkou Buzekovci a vnučky Šepráková a Štefanidesová s rodinami • OZNAMY •

SMUTNÁ ROZLÚČKA

Dňa 11. mája 2016 nás nečakane opustil náš vrele milovaný syn

ONDREJ SELEŠTIANSKY 31. 10. 1966 – 11. 5. 2016 z Báčskeho Petrovca

Život vyhasol bez posledných slov rozlúčky. Osud bol krutý, žiaľ ešte väčší. Pusto a prázdno, ktoré zostalo po Tebe, nedá sa ničím vynahradiť. Ondro náš, chýbajú nám Tvoje kroky, Tvoja veľká láska a dobrota.

Zarmútení rodičia

SMÚTOČNÉ OZNÁMENIE

Dňa 22. mája 2016 nás navždy opustila naša drahá mama, sestra, starká a testiná

ELENKA LAUKOVÁ

rod. Ožvátová 2. 8. 1935 – 22. 5. 2016 učiteľka z Erdevíka ktorá usnula po dlhšej chorobe v 81. roku života. Pohreb zosnulej sa konal v utorok 24. mája 2016 na erdevíckom cintoríne o 15.00 hodine. S láskou a úctou sa s nebohou rozlúčili: syn Ľuboslav s manželkou Aničkou a dcérami Andreou a Ivetou, dcéra Vlasta s manželom Miroslavom a synom Olegom, príbuzní, bývalí žiaci a priatelia.

IN MEMORIAM

Jej najmilší, dcéra Vlasta Benková a syn Ľuboslav

MÁRIA ŠIMOVÁ 1928 – 2012 – 2016

JÁN ŠIMO

1924 – 2003 – 2016 1945 – 2002 – 2016 z Kulpína

SMUTNÁ SPOMIENKA

Dňa 24. mája 2016 uplynul rok, čo nás navždy opustila naša manželka, mama a starká

Milé spomienky na moju dobrú mamu, starostlivého otca a nenahraditeľného brata nezmarí ani čas. Dcéra a sestra Marka Bohušová s rodinou

SMUTNÁ SPOMIENKA

na nášho otca, deda a pradeda

MÁRIA ĎUROVKOVÁ

rod. Madacká 13. 10. 1940 – 24. 5. 2015 z Kysáča

MICHALA KOVÁČA

7. 9. 1939 – 21. 5. 2014 – 2016 z Padiny

Kniha života zavrela sa, písaná srdcom a krvou zo žíl. Odišiel si ticho, niet Ťa medzi nami, ale v pamäti našej žiariť bude pamiatka Tvoja stále živá.

Tvojím odchodom v nás zostala veľká a boľavá prázdnota. Ďakujeme Ti za Tvoju nesmiernu lásku a dobrotu. S láskou a úctou si Ťa zachovávame vo svojich spomienkach.

Tvoji: dcéra Gordana Miháleková a syn Vlada Kováč s rodinami

• OZNAMY •

Tvoji najmilší

22 /4701/ 28. 5. 2016

RTV Panoráma TELEVÍZIA VOJVODINA 2 Piatok 27. mája 19.30 Zostrih z FF Tancuj, tancuj... z roku 2015 20.00 Dobrý večer, Vojvodina – kolážová relácia TV Týždeň Mládežnícke vysielanie Sobota 28. mája 19.30 Portrét Anny TomanovejMakanovej, nakrútený pred piatimi rokmi 20.00 Priamy prenos 46. Folklórneho festivalu Tancuj, tancuj... v Hložanoch Nedeľa 29. mája 11.00 Dúhovka 11.30 Náboženské vysielanie Utorok 30. mája 10.10 Paleta – výber najlepších vysielaní z produkcie Slovenskej redakcie RTV Vojvodina titulkovaných po srbsky na 1. programe TVV 17.30 Perličky – desaťminútový blok venovaný najmladším divákom Pondelok – sobota 18.00 Denník NOVÉ TERMÍNY REPRÍZOVÝCH VYSIELANÍ Piatok 21.30 Náboženské vysielanie

RÁDIO NOVÝ SAD 3 Predpoludňajší program Každý pracovný deň 8.00 – 10.00 Sobota 8.00 Správy, predpoludňajší program 8.30 Aspekty 9.00 Správy Týždeň 8.00 8.05 9.05 9.30

Nedeľa Správy Vysielanie pre dedinu Pohľady k výšinám Vysielanie pre deti

Popoludňajší program 15.00 Správy Rádiošport (pondelok) Kronika našich osád (utorok) Hudobné vysielanie Inteen (streda) Súzvuky (štvrtok) Z každého rožka troška (piatok) Kaleidoskop (sobota) Hudobné relácie (nedeľa) 17.00 Rozhlasové noviny Vejár hudobných vysielaní Nočný program 23.00 Hudobné relácie (utorok) 23.00 Rozhlasová hra, hudobné relácie (sobota)

TV PETROVEC Pondelok – sobota 18.25 Začiatok vysielania 18.30 Zahraničný denník 18.50 Hit dňa, Moľa / Klenoty, Citáty 19.00 Zvon, spravodajská relácia 19.15 Kreslený film 19.50 Hit dňa, Reklamy 20.00 Filmy: Piatok 27. mája – Cobra Sobota 28. mája – Dni hromu Pondelok 30. mája – John Wick Utorok 31. mája – Do hlbiny Streda 1. júna – Do hlbiny 2 Štvrtok 2. júna – Sváko Ragan, 2. časť 21.45 Hit dňa, Moľa / Klenoty, Citáty, Reklamy, Zvon 23.00 Záver vysielania

Každý pondelok 20.15 Hudobný mix Každý piatok 18.15 Výber z programu TV Kovačica

Utorok 16.10 Paleta 17.00 Dúhovka

Každú sobotu 18.15 Výber z programu TV Pančevo

Dúhovka – predkovia Petrovčanov 25. mája 1747, dva roky po príchode, podpísali zmluvu s futockým zemepánom o používaní petrovského chotára a pustatiny Bodoň. Od roku 2002 tento deň sa ujal ako Deň Petrovca a oslávili ho aj tohto roku. Náboženské vysielanie – záznam z posviacky chrámu Božieho v Erdevíku. Nové cédečko predstavia členovia spevokolu z Pivnice. Na rozlúčku so selenčským katolíckym farárom Mariánom Dejom bude odvysielaný kratší rozhovor.

www.hl.rs

Utorok – sobota 17.00 Správy 22.00 Správy Nedeľa 13.00 S vami a pre vás S vami a pre vás je kolážové vysielanie, ktoré obsahuje aktuality zo staropazovského prostredia, ako i z iných slovenských prostredí. V rámci hodinového vysielania je aj náboženská časť pod názvom Hrad prepevný. Repríza v pondelok a stredu o 14.00, resp. o 22.05.

Informačno-politický týždenník

Klenotnica (nedeľa, utorok, piatok) 16.00 – 18.00 Nedeľa 29. mája 16.00 Kronika týždňa Slovo na týždeň Rozhovor s Filanovcami Utorok 31. mája 16.00 Doma v cudzine Celovečerný program DFS Štvorlístok a DFS Holubička Čo nového v našom spoločenskom živote? Piatok 3. júna 16.00 Slovenský film: Orlie pierko Príspevky z archívu TVOK

Nedeľa 29. mája 18.30 Hit dňa, Reklamy, zostrih Molí 19.00 Zvon, prehľad udalostí týždňa 20.00 Kolážová relácia Nedeľa s vami 22.00 Film: V tieni pravdy 24.00 Záver vysielania

Sobota 9.25 Dobrý večer, Vojvodina 11.20 Paleta

TV STARÁ PAZOVA

TV OBCE KOVAČICA

O dejinách Petrovca sa pre TV Petrovec zmienil učiteľ dejepisu v petrovskej ZŠ Jána Čajaka Ján Benda

RÁDIO KOVAČICA Na modrej vlne – každý pracovný deň 15.05 Správy z regiónu 15.30 Stalo sa na dnešný deň 16.00 Správy z Kovačickej obce 16.10 Hlas ľudu ponúka (každý piatok) 16.20 Kalendárium 16.25 Udalosti dňa 16.55 Citáty do vrecka 17.00 Šport, Medicína, Školstvo, Poľnohospodárstvo, Kultúra 17.15 Zaujímavosti zo sveta 17.30 Humor 18.00 Správy z Kovačickej obce 18.10 Zaujímavosti zo sveta 18.15 Šport, Medicína, Školstvo, Poľnohospodárstvo, Kultúra 18.20 Citáty do vrecka 18.40 Poézia • RTV PANORÁMA •

KRÍŽOVKA ČÍSLO 22 Utorok – piatok 18.00 Servis Na dnešný deň Meniny 18.15 Volíme melódiu dňa 18.30 Aktuality z obce a iných osád Poučky zo slovenčiny (streda) 19.00 Denník, informatívne vysielanie 19.15 Hudba 19.30 Oznamy, hudba a reklamy 20.00 Z nášho uhla, udalosti a ľudia Náboženské vysielanie Živé vody (streda) Tematické vysielanie Z minulosti (štvrtok) Sobota 15.00 Servis Na dnešný deň Meniny, Reklamy 16.00 Správy 16.05 Zvončeky, detské vysielanie 16.30 Oznamy a drobné oznamy 17.00 Volíme melódiu týždňa, resp. mesiaca, hudba a reklamy 18.05 Repríza štvrtkovej relácie Z nášho uhla 19.00 Nová relácia Aktuality z Vojvodiny, na spoločnej vlne rozhlasové stanice Báč, Báčsky Petrovec, Kysáč, Kovačica a Stará Pazova 19.30 Oznamy, drobné oznamy a z našich osád 20.00 Aktuality z mesta, repríza utorkovej relácie Z nášho uhla Nedeľa 7.00 Servis Na dnešný deň Meniny 7.30 Oznamy, hudba a reklamy 8.00 Správy 8.05 Hudba, servis 8.30 Slovo nášho Boha, náboženské vysielanie 9.00 Správy 9.05 Hudba a aktuality 9.30 Oznamy, hudba a reklamy

NOVOSADSKÁ TELEVÍZIA Každý pracovný deň 15.15 Objektív v slovenskej reči

• RTV PANORÁMA •

RÁDIO PETROVEC Utorok – piatok 10.40 Hit dňa 14.00 Dozvuky Sobota 10.00 Aktuality z Vojvodiny Nedeľa 10.00 Retrospektíva týždňa

V tajničke je pomenovanie folklórneho festivalu, ktorý vznikol roku 1970 v Hložanoch. autorka: ANNA číslovka 1. časť na inom vpíšte štát v spojka BIČIAtajničky mieste E C Euroázii ROVÁ

Slovenská hudba každý deň 5.00 – 15.00. Svetová hudba každý deň 15.00 – 5.00. 2. časť

presídľovanie

síra

osobné zámeno

Nedeľa 29. mája 20.15 Repríza relácie Dobrý deň Streda 1. júna 12.10 Dobrý deň, kolážová relácia

opytovacie zámeno

kelvin

tajničky

TELEVÍZIA PANČEVO

liter

utieraním zbavovala

HL ĽU AS DU

RÁDIO STARÁ PAZOVA

prestala sa hnevať

cmúlať

tupiť, urážať

mestečko v Srieme

dosiahnutie

predložka k

medvedík

prekvapenie

ujo pond

predložka hádam, možno

ampér osobné zámeno kroky (angl.)

obidvaja stará mama

všetci (srb.)

rieka v Srbsku a v Č. Hore

elektrón

letom sa dostať niekam TV VOJVODINY program vysiela na nasledujúcich kanáloch: pre územie Nového Sadu na 48., pre územie Subotice na 40. a pre územie Vršca na 39. Program v slovenskej reči sa vysiela na Druhom programe RÁDIO NOVÝ SAD Program v slovenskej reči sa vysiela na vlnovej dĺžke 100 a 107.1 MHz TV PETROVEC Program sa vysiela na kanáli 55; www.tvpetrovec.com; RÁDIO PETROVEC Program sa vysiela na vlnovej dĺžke 91.4 MHz TELEVÍZIA OBCE KOVAČICA Program sa vysiela na kanáli 52 RÁDIO OBCE KOVAČICA Program sa vysiela na vlnovej dĺžke 93,2 MHz RÁDIO STARÁ PAZOVA Program v slovenskej reči sa vysiela na vlnovej dĺžke 91.5 MHz TV STARÁ PAZOVA Program v slovenskej reči sa vysiela prostredníctvom lokálneho káblového operátora na kanáli 60 TELEVÍZIA PANČEVO Program sa vysiela na kanáli 39 NOVOSADSKÁ TELEVÍZIA Program sa vysiela na kanáli 60

herečka Lancaster

ochranný povlak

Sombor rôsol

Vlado Kalember

alt

vpíšte OAA

párne číslo

ROZLÚŠTENIE KRÍŽOVKY ČÍSLO 21 VODOROVNE: vetrovka, oviazal, ja, katar, t, m, jama, Emir, pch, chirurgie, hakoval, tá, ab, Ra, ole, Oli, Milota, O, okáľ, nik, S, nanovo TAJNIČKA: VOJTECH MIHÁLIK

kilometer (skr.)

Správne rozlúštenie KRÍŽOVKY 18/19 z dvojčísla 18 – 19 Hlasu ľudu z 30. apríla – 7. mája 2016 bolo: SVIATOK PRÁCE. Odmenu – knižné vydanie z produkcie NVU Hlas ľudu za správne rozlúštenie uvedenej krížovky získala: ANNA PJEVAČOVÁ, Ul. Maxima Gorkého č. 6, 25 230 KULA. BLAHOŽELÁME. Správne rozlúštenia aj naďalej zasielajte DO 5 DNÍ ODO DŇA VYDANIA NAŠICH NOVÍN na adresu: NVU Hlas ľudu, Bulvár oslobodenia 81/V, poštový priečinok 234, 21 000 Nový Sad, PRE KRÍŽOVKU, alebo mailom na adresu: obsustova@hl.rs

22 /4701/ 28. 5. 2016

Šport Dolina a Banat si balia kufre... SRBSKÁ LIGA – SKUPINA VOJVODINA

Ján Bokor

Po dvoch predchádzajúcich kolách je jasné, že si Dolina a Banat balia kufre na cestu do nižšej súťaže. Či vypadne aj tretie mužstvo a kto to bude, ešte sa nevie. V ťažkom postavení sú Vrščania, Temerínčania a Sakulčania. Titul majstra Odžačanom už nikto nemôže ohroziť. Výsledky 27. kola: Radnički (Š) – Radnički (NP) 3 : 0, Borac – Banat 3 : 1, Železničar – Dunav 2 : 0, Radnički (SM) – Odžaci 1 : 1, Vršac – Sloga 4 : 0, Bačka 1901 – Cement 3 : 1, Omladinac – Dolina 3 : 0, TSC – Senta 3 : 0. Výsledky 28. kola: Radnički (NP) – TSC 0 : 0, Senta – Omladinac 3 : 0, Dolina – Bačka 1901 2 : 2, Cement – Vršac 1 : 1, Sloga – Radnički (SM) 0 : 5, Odžaci – Železničar 2 : 0, Dunav – Borac 1 : 2, Banat – Radnički (Š) 0 : 1. Program 29. kola: Banat – Radnički (NP), Radnički (Š) – Dunav, Borac – Odžaci, Železničar – Sloga, Radnički (SM) – Cement, Vršac – Dolina, Bačka 1901 – Senta, Omladinac – TSC. OMLADINAC – DOLINA 3 : 0 (2 : 0)

rvé hosťovanie Padinčanov v Nových Bánovciach nebolo úspešné. V prvom polčase domáci boli lepší a rýchlo získali dvojgólový náskok. Strelcom prvého gólu v 9. min. bol Marko Despotović, na 2 : 0 zvýšil Marko Ležajić v 17. min. Po prestávke Dolina úspešnejšie čelila súperovi, ale jej hráčov brzdil neobjektívny rozhodca Nebojša Zeljković z Crvenky. Nepískal penaltu, dovolil protiútok domácich, z ktorého Nenad Petrović v 76. min. strelil tretí gól. Dolina skončila zápas bez Radosavljevića, ktorého rozhodca predčasne poslal pod

Nikola Krstinić (číslo 7 vpravo) sa nemohol preraziť cez obranu Bačky 1901

sprchy. DOLINA: Trivunović, Trkulja,

Tri výhry Šíďanov RADNIČKI (Š) – BORAC 2 : 0 (1 : 0)

Lazar Pavković

íďania od začiatku útočili, lebo sú si vedomí, že im iba výhra so súperom z dediny Sakule prinášala nádej na obstátie v tomto stupni súťaže. Asi 200 divákov prvý gól videlo v 32. min. z kopačky P. Grumića. Skóre uzavrel Knežević v 85. min. Oba tímy zápas skončili s desiatimi futbalistami, lebo rozhodca David Matić z Titela vylúčil domáceho Đurkića a hosťa Damjanovića. RADNIČKI (Š): Tojagić, Aperlić, Vuković, Jakšić, Raičević (Sarić), P. Grumić, Puškaš (Smajić), Đurkić, Knežević, N. Grumić, Uglješić (Đačanin)

www.hl.rs

RADNIČKI (Š) – RADNIČKI (NP) 3 : 0 (1 : 0) Domáci futbalisti príliš ľahko položili na lopatky menovca z Novej Pazovy. Jediný gól v prvom polčase strelil Jakšić v 35. min., ďalšie dva pridal po obrátke Uglješić, v 48. min. a 71. min. Rozhodca Mikloš Gligor zo Subotice ukázal hosťovi Punišićovi jedinú žltú kartu. RADNIČKI (Š): Tojagić, Aperlić, Sarić (Aleksić), Jakšić, Raičević, Smajić, Puškaš, Đačanin, Uglješić (Mijatović), N. Grumić, Teofilović (Bibić) BANAT – RADNIČKI (Š) 0 : 1 (0 : 0) Po tomto treťom úspechu v slede mužstvo šídskeho Radničkého sa dostalo do bezpečia a zacho-

Informačno-politický týždenník

Musa (Koreň), Savić, Krstinić, Brkić (Radivojević), Kozić, Kiš

valo si status srbskoligistu. Vďaka gólu skúseného futbalistu Puškaša za asistencie mladého a nádejného Bibića na štadióne Mirka Vučurovića v dedine Banatski Dvor pred sotva 50 divákmi k fanúšikom v Šíde prišla krásna a posmeľujúca správa, že na štadióne v Šíde aj v nových majstrovstvách budú sledovať najkvalitnejšie mužstvá z celej Vojvodiny. RADNIČKI (Š): Tojagić, Jakšić, Aperlić, Vuković, Puškaš, Đača-

(Subašić), Pajković, Radosavjević, Labović DOLINA – BAČKA 1901 2 : 2 (0 : 1) Zostup Doliny odpudil fanúšikov z tribúny, hoci tí najhorlivejší sledovali zápas so súperom zo Subotice. Domáci hráči čestne bojovali so štvrtým mužstvom v tabuľke, a tak plnia sľub, že korektne zohrajú do konca majstrovstiev. V prvom polčase sa hralo hlavne v strede ihriska. Hostia sa ujali vedenia po voľnom kope, keď sa lopta ako v biliarde od dvoch hráčov odrazila a ocitla v sieti brány Trivunovića. Strely Labovića skončili nad bránou. Po prestávke domáci zatlačili hostí, ale Vujinić z protiútoku zvýšil náskok na 0 : 2. Bačke sa na konci vypomstilo to, že Milikić a Nosković nevyužili šance, lebo Trkulja v 85. min. prekonal brankára Tasića. Výsledok vyrovnal Labović z voľného kopu v nadstavenom čase 90. + 2. min. Rozhodca Nikola Petrović zo Šajkaša nemusel použiť žiadnu kartu, lebo obe mužstvá hrali korektne. DOLINA: Trivunović, Trkulja, Musa (Subašić), Savić (Bančov), Kiš (Radivojević), Krstinić, Brkić, Kozić, Atanasković, Pajković, Labović

nin, Uglješić (Smajić), N. Grumić, Raičević, Knežević (Bibić), Teofilović (Sarić) V sobotu sa futbalisti Radničkého na domácom trávniku rozlúčia so svojimi vernými fanúšikmi v zápase so vždy nepríjemným súperom Dunavom zo Starých Bánoviec. V poslednom kole budú hosťovať v Odžakoch, kde sa stretnú s rovnomenným tímom, novým členom Prvej ligy Srbska.

Obecná liga Šíd Stanislav Stupavský

Hajduk Višnjićevo – Sremac Berkasovo 3 : 0. Domáci získali body kontumačne, lebo hostia nepricestovali na zápas. OFK Bačinci – OFK Binguľa 6 : 3. Bez ohľadu na presvedčivú prehru Binguľčania nehrali zle. Góly za hostí dali Samardžić, Francuski a Radičević. Jednota Šíd – Sinđelić Gibarac 0 : 1. Jednota znova potvrdila, že nemá schopných strelcov, nuž si hostia odniesli tri body. Jednota Ľuba – Omladinac Batrovci 1 : 4. Ľubania hrajú v nestálej forme, čo sa potvrdilo aj tentoraz, keď iba čestný gól dal R. Ćalić. • ŠPORT •

Trinásť gólov Žabaljčanom!

NOVOSADSKO-SRIEMSKA LIGA

Dráma až do konca?

SLOGA – ŽSK 13 : 0 (6 : 0)

VETERNIK – JEDNOTA 1 : 3 (1 : 3)

Károly Vig Matej Bzovský

ýhra na ihrisku vo Veterniku bola celkom v tieni neúspechu susedovcov vo Vojke, kde vyhrali favorizovaní Novosadčania 0 : 3. Podľa správ z tohto zápasu ľahostajne hrajúci domáci „sami seba porazili“. Najprv trafili vlastnú bránu, potom brankára domácich „prekvapila“ strela zo 40 metrov, neskoršie Sremac pokračoval s desiatimi hráčmi... Tesne pred týmto zápasom v boji o titul favorizovaná C. zvezda pohrozila, že neodcestuje do Vojky, lebo bola údajne poškodená na predchádzajúcich zápasoch. Preto si Novosadčania žiadali, aby ich zápasy neviedli až piati rozhodcovia, zároveň sa dožadovali sudcov z listiny Báčskej alebo Banátskej ligy, čo im aj vyhoveli, lebo zápas viedol Dušan Pančić z Karavukova. Skutočne nevídaný scenár a réžia! Všetkým je vari jasné, kto sa na tom podieľa, lebo je v čele Novosadčanov jeden z najvplyvnejších ľudí z Futbaloveho zväzu Vojvodiny. Vo Veterniku Pazovčania hrali veľmi dobre a účinne po chvíľu, kým nepočuli výsledok z Vojky. Dovtedy viedli 3 : 1, ale po tejto (ne)čakanej správe poľavili. Najprv agilný Trivković po sólovom úniku priviedol hostí k vedeniu v 17. min., o minútku nato Veternik

vyrovnal, ale sa Trivković znova vyznamenal pekným gólom. Výsledok prvého polčasu, a tým aj zápasu uzavrel Zoran Pejić. JEDNOTA: Travica, R. Pejić (Plećaš), Vasiljević, Ninić, Rebić, Jelović, Krivokuća, Trivković, Andreata (Janjuz), Z. Pejić, Vemić (Krunić) V nedeľu Jednota bude hosťovať v Hložanoch, kým C. zvezda narazí na oveľa ľahšieho súpera zo Salaša Noćajského.

užstvo Slogy zahralo v najsilnejšej zostave, lebo stále bojuje o záchranu. Po rýchlej akcii v 13. min. Simeunović načal sieť Gušića a už vtedy bolo jasné, že mužstvo zo Žablja utŕži futbalovú katastrofu. Z úplnej dominantnosti sa do konca zápasu zrodilo ešte dvanásť gólov. Simeunović dal ešte jeden gól, Považan 3, Kovačević 2, náhradník Dobrić 2 a Grković trafil sieť až

Za jedenásť minút 3 : 0! SLAVIJA – BUDÚCNOSŤ 3 : 1 (3 : 0)

Ján Murtin

slabení Hložančania tretíkrát zaradom rozčarovali svojich fanúšikov, keď ich po prehre v Kupinove 2 : 0, doma s Hajdukom z Bešky 3 : 1, premohla aj novosadská Slavija 3 : 1. V novosadskej Salajke domáci získali tri body, ktoré im pravdepodobne zabezpečujú obstátie v lige. Agilnejší domáci sa ujali vedenia v 19. min. gólom Radovanovića, aby už o dve min. neskoršie Pekić zvýšil náskok vďaka nepozornosti obrany Budúcnosti. Keď domáci hráč Medić v 30. min. strelil aj tretí gól, očakávala sa katastrofa Hložančanov. No našťastie hostia sa prebrali, ale

K ÚSPECHU NAŠICH KOLKÁROV V NOVIGRADE

do konca polčasu po jednu šancu nevyužili Nedić a Čičić. V druhom polčase sa na ihrisku viedol rovnocenný boj, mužstvo trénera Stanivuka malo zopár šancí, ale sa vyznamenal domáci brankár Kizić. Predsa čestný gól za hostí vsietil Nedić v 55. min. z jedenástky. Rozhodca Olah z Titelu možno i nepotrebne často mával kartami. Žltými potrestal Stakića, Kizića, Radojevića, Peteho (Slavija), Nedića, Kobilarova, Latinovića, Ardalića, O. Štefeka, Čičića (Budúcnosť). K tomu predčasne pod sprchy poslal domáceho Pekića a hosťa Čičića. BUDÚCNOSŤ: Matić, Latinović, D. Štefek (Živojinov), Obra-

štyrikrát. V Erdevíku nepamätajú, že na jednom majstrovskom zápase Sloga strelila až trinásť gólov. Hostia, ktorí prakticky ani raz nevkročili do trestného územia súpera, gratulovali domácim, nemrzela ich veľmi táto pohroma, lebo od jesene očakávajú krajšie futbalové dni v Žablji. SLOGA: Savić, Bosanac, Matić, Cvijić, Kalinić, Bojović, Kovačević, Đorđević (Babić), Simeunović (Dobrić), Považan, Grković (Nedić)

dović (Zečević), Dašić, Ardalić, Kobilarov (O. Štefek), Nedić, Čičić, Ćetković, Krstić V rámci 27. kola Budúcnosť doma s hosťami z Bešky v prvom polčase viedla 1 : 0 krásnym gólom Nedića. Hajduk po obrátke vďaka presnosti Subotina, Curakovića a Ž. Mitrovića obrátil výsledok na 1 : 3, čo veľmi rozčarovalo, ba rozhorčilo väčšinu zo 150 divákov. Výsledky 27. kola: C. zvezda – Veternik 2 : 0, Borac – Sremac 1 : 1, Mladost – Budućnost (SN) 4 : 1, ŽSK – Kupinovo 3 : 4, Kabel – Sloga 1 : 3, Jugović – LSK 1 : 4, Budúcnosť (H) – Hajduk 1 : 3, Jednota – Slavija 3 : 0. Výsledky 28. kola: Veternik – Jednota 1 : 3, Slavija – Budúcnosť (H) 3 : 1, Hajduk – Jugović 8 : 0, LSK – Kabel 3 : 0, Sloga – ŽSK 13 : 0, Kupinovo – Mladost 2: 1, Budućnost (SN) – Borac 1 : 2, Sremac – C. zvezda 0 : 3.

počtu získaných medailí boli najúspešnejší na MS v Novigrade. Skvelé výsledky mladých kolLjubenkovićová získala károv sú zárukou striebro. V mix kombipeknej budúcnácii (dievča – chlapec) nosti a ďalších Kristina a Želislav zakotúspechov, o ktoŽelislav Jakáb na MS vili na 6. mieste, čo je ré sa iste pričiní v Novigrade dosiaľ najväčší úspech aj mladý kolkár Srbska v tejto kategórii. Naši kolkári z Padiny Želislav Jakáb. dosiahli aj ďalšie úspechy a podľa Foto: z archívu KZ Vojvodiny

Jakáb v šampiónskom tíme J. Bokor

chorvátskom Novigrade sa skončili Majstrovstvá sveta mladších dorastencov a juniorov. Kolkári Srbska tam získali za priehrštie medailí. Reprezentácia juniorov našej krajiny štvrtý raz za• ŠPORT •

radom získala titul majstra sveta, čo sa dosiaľ nikomu nepodarilo. Vo výbere nášho národného mužstva bol aj Padinčan Želislav Jakáb. V konkurencii jednotlivcov mladších dorastencov Želislav Jakáb obsadil 3. miesto a ovenčil sa bronzovým kovom. Jeho spoluhráčka Kristina

22 /4701/ 28. 5. 2016

Šport OBLASTNÁ LIGA ÚFZ NOVÝ SAD

V réžii rozhodcu Stanišića! BUDUĆNOST – MLADOSŤ 3 : 2 (2 : 1) Samuel Medveď

Mladenove rozhodca Stanišić z Báčskej Palanky drasticky poškodil petrovskú Mladosť. Modrí sa vrátili domov veľmi revoltovaní nadŕžaním tohto rozhodcu domácemu mužstvu. Teraz je definitívne jasné, že futbalovej

Báčskej Palanke nezáleží na petrovskom futbale. Roky sa v tejto „futbalovej kuchyni“ dejú zlé a špinavé veci na škodu Petrovčanov. Rozhodca Stanišić vymyslel dve penalty v prospech Mladenovčanov, a tak títo už na začiatku zápasu viedli 2 : 0. Potom sa hádam chcel „revanšovať“ Petrovčanom,

a tak v prvom polčase pískal aj v ich prospech pokutový kop, ktorý Igor Kaňa premenil. V prvom polčase sa vážnejšie zranil i Stefan Milićević, zápas bol prerušený až 15. min., aby potom petrovského hráča odviezli do Urgentného strediska v Novom Sade na vyšetrenie. V druhom polčase domáci dali ešte jeden gól, Petrovčania prostredníctvom Milenkovića iba zjemnili prehru na 3 : 2. MLADOSŤ: Leňa, Rupar, Trojanović, Babiak (Pavlis), Jakuš, Vlaisavljević, Milićević (Haška),

Milenković, Severíni, Sladojević, Kaňa Petrovskí dorastenci prehrali 1 : 0. Výsledky 27. kola: Napredak – Hercegovac 0 : 2, Proleter – Vojvodina 3 : 3, Kulpín – Stari grad 1 : 4, Borac – Tvrđava 5 : 0, Budućnost – Mladosť 3 : 2, Hajduk – Sutjeska 5 : 1, Krila Krajine – Titel 5 : 0. Skôr hrali: Hercegovac – Hajduk 0 : 1. Po stredajšom zápase so Šajkašanmi vo Vrbare Mladosť bude hosťovať na ihrisku v báčskopalanskej Tikvare, kde sa stretne s mužstvom Krila Krajine.

MEDZIOBECNÁ LIGA BÁČSKA PALANKA – PRVÁ TRIEDA

MESTSKÁ LIGA ZREŇANIN – A SKUPINA

BAČKA – SLÁVIA 2 : 3 (2 : 3)

AŠK – MSK 5 : 0 (2 : 0)

Titul v Pivnici Ján Šuster

nami, ale gólov viac nebolo. Fanúšikovia Slávie, ktorých bolo viac ako domácich, na konci svojich futbalistov vyprevadili do šatne potleskom. Rozhodca Bojanić z Báčskej Palanky nepotrebne nadŕžal ostro hrajúcim domácim hráčom a jedinú žltú kartu dostal Roganović. SLÁVIA: Brňa, Roganović, Babić, Benka (Pintír), M. Žigmund, Mirković, Petrović, Milić, Gagović (Kalko), J. Žigmund, Kovačević

ďaka tomuto víťazstvu v susednom Despotove, pivnická Slávia si zabezpečila titul a postup do vyššej súťaže v jubilejnom, 90. roku od založenia prvého klubu v dedine. Fanúšikovia hostí mali obavy, lebo obrana Slávie na predchádzajúcich troch zápasoch inkasovala 9 gólov, kým predtým na trinástich stretnutiach sa sieť Brňu vlnila len desaťkrát. Nedeľný zápas sa začal veľmi dobre pre hostí, lebo sa sieť Bačky vlnila už v 5. min. Niekto z hostí dlhou prihrávkou uvoľnil Gagovića, ktorý sa zbavil dvoch strážcov a prekonal Ćulibrka – 0 : 1. V 12. min. Babić z ľavej strany odcentroval, obranca Bačky Šimon nebol pozorný, loptu mu odňal Gagović, oklamal Đakovića a druhýkrát rozvlnil sieť. Domáci sa však rýchlo Nedali sa prekvapiť: Rastislav Brňa, pozviechali, v 21. min. Nibrankár Slávie kić zacentroval pred bránu, obrana Slávie nereagovala najlepšie (Vlastislav Kuchta) a Kresoja z niekoľkých metrov trafil Výsledky 17. kola: Borac – Kriváň – 1 : 2. V 27. min. Bačka vyrovnala 5 : 4, Vajska – Soko 0 : 3, Bački za pomoci rozhodcu Bojanića, ktorý hajduk – Naša hviezda 4 : 1, Bačka nepískal faul nad Milićom na stre- – Slávia 2 : 3, Neštín – Maglić 2 : 1. de ihriska, využil to Nađ a efektne Program posledného 18. kola prekonal Brňu. Márne boli protesty o 18. hodine: Kriváň – Neštín, Pivničanov. Pravda je uspokojená Maglić – Bačka, Slávia – B. hajduk, v 33. min., keď Gagović povedľa N. hviezda – Vajska, Soko – Borac. vybiehajúceho brankára Ćulibrka Pionieri Slávie porazili selenčský prihral spoluhráčovi Milićovi, ktorý Kriváň 5 : 1. Góly za domácich dali zblízka uzavrel skóre zápasu. K. Činčurák, D. Činčurák, Blažek, V druhom polčase obe mužstvá Badinský a Keravica. vytvárali vzrušujúce chvíle pred bráFoto: J. Pucovský

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

Najpresvedčivejšia výhra Vladimír Gál

poslednom zápase sezóny na ihrisku v Kopove futbalisti AŠK zahrali naplno a od svojich verných fanúšikov sa rozlúčili najpresvedčivejšou výhrou tejto jari. Od začiatku domáci dominovali ihriskom a využili už prvú príležitosť. Birmanac centroval na druhú stranu, kde sa najlepšie vynašiel mladý Čeman a prvým gólom v seniorskom mužstve priniesol náskok. Po tomto góle sa hralo hlavne v strede ihriska, bez šancí. A tak až po 35. min., keď vynaliezavý Apostolović využil dlhú prihrávku Rajčevića a nerozhodnosť brankára MSK pre 2 : 0. O víťazovi je rozhodnuté už začiat-

kom druhého polčasu. Pre 3 : 0 skóroval Vesin strelou z asi 12 metrov. Po tomto góle tempo významne kleslo, avšak aj ďalej sa hralo častejšie pred bránou hostí z Mihajlova. V 75. min. po kombinácii Mijića, Gála a Maksimovića tento tretí zvýšil náskok. Bodku za presvedčivým výsledkom položil Birmanac vo finiši zápasu. AŠK: Eötvös, Maksimović, Čeman (Novaković), Korać, Striško, Prodanović, Birmanac, Vesin (Šťastný), Apostolović, Rajčević (Gál), Mijić Ostatné výsledky 21. kola: ŽFK Banat – Proleter 7 : 1, Omladinac – Jedinstvo 4 : 4, Potisje – Lehel 2 : 2, Rusanda – OFK Klek 1 : 0, Naftagas – OFK Gradnulica 5 : 0.

DRUHÁ JUHOBANÁTSKA LIGA – VÝCHODNÁ SKUPINA

Zápas na zabudnutie ŠEVAC – HAJDUŠICA 0 : 0 Vladimír Hudec

ve mužstvá z hornej časti tabuľky v dedinke Kusić na rumunských hraniciach podali slabý výkon. Bolo vidieť, že výsledok tohto zápasu nemá súťažiaci význam. V súlade s tým počas celého zápasu sa hralo hlavne medzi dvoma šestnástkami, takmer bez šancí. Hajdušičania boli rovnocenným súperom domácemu tímu iba v prvom polčase, keď niekoľkokrát ohrozili bránu, a to vlastne bolo všetko. Po zmene strán sa hostia orientovali na obrannú taktiku a záchranu vlastnej siete. Domáci sa pokúsili to využiť, mali častejšie loptu na nohách a obliehali bránu Melicha, ale

sa im nepodarilo vážnejšie ohroziť brankára Hajdušice. Obrana hostí vcelku dobre fungovala a nedovolila žiadne prekvapenie, takže siete do konca zostali nerozvlnené a remíza je vari najspravodlivejší výsledok tohto nezaujímavého zápasu. HAJDUŠICA: Melich, Mršić, I. Đukić (Miksád), Maliar, Stojkovski, Marko, A. Đukić (Z. Lipták), Pomorišac, Ružić, A. Lipták, Hrudka Ostatné výsledky 23. kola: Dunav – Borac (VG) 1 : 0, Ratar – Jedinstvo 2 : 0, Banat – Partizan 2 : 0, Borac (VS) – Potporanj 3 : 0, Karaš (K) – Karaš (J) 4 : 1, Vojvodina (CC) – Vojvodina (S) 2 : 2.

• ŠPORT •

BANÁTSKA LIGA

Kto skôr dáva – neprehráva! KOZARA – SLÁVIA 1 : 2 (1 : 0)

Ján Špringeľ

lávisti boli proti dlhoročnému vojvodinskému ligistovi lepší ešte v Kovačici, kde ich nešťastný vyrovnávajúci gól v posledných sekundách obral o dva body. Výhra v B. N. Sele potvrdila, že tejto jari hrá Slávia lepšie s klubmi z čela peletónu ako s celkami bojujúcimi o obstátie. Hostitelia sa ujali vedenia pred koncom polčasu (44 min.), keď presne strieľal Mudrinić – 1 : 0. Štyri min. po prestávke vyrovnal hrotový útočník Tahirović – 1 : 1. Polhodinu pred záverečným hvizdom stanovil konečné skóre Anđelović – 1 : 2. SLÁVIA: Trbojević, Sachter, P. Čížik, Mitić, Čerňoš, Staletović, D. Čížik, Andrić (Pavlov), Žuržinov (Ćirić), Anđelović, Tahirović SLÁVIA – BUDUĆNOST (SC) 2 : 1 (0 : 0) Historický výsledok dosiahli Kovačičania vo štvrtej štátnej súťaži: za osem dní tri výhry a získaných deväť bodov. Slávia sa už 28. mája

pokúsi dejinné klubotí Kovačevićovi sa pové skóre zveľadiť, keď darilo z tretieho skvev predposlednom kole lého zásahu stanoviť do dediny insity zavíta konečný výsledok – 2 ŽAK z Kikindy. : 1. Momentka zápasu, na ktorú prítomný diV prvom polčase bolo šancí habadej. Góly padli vák ľahko nezabudne, po prestávke. Tahirović sa stala trinásť minút najprv strelil gól z ofsajpred koncom: z voľnédu. Brankár Arsin potom ho kopu z viac ako 20 nešťastne trafil do chrbta metrov útočník Radin Anđelovića a tečovaná trafil brvno. lopta len-len, že nezbehla SLÁVIA: Milić, do siete. Diaľkovú bombu Sachter (Pavlov), P. zaslal potom P. Čížik. Čížik, Čerňoš, RadenV 15. min. Kovačević ković, D. Čížik, Ivaz Budućnosti mal prvú nišević, Staletović, šancu za hostí. Na center Naladený Edin Tahirović páli na bránu Arsina Anđelović, Žuržinov Tahirovića sa nepodarilo (Ćirić), Tahirović (Anchytrejšie vbehnúť do pokutového ktorý vbehol do veľkého štvorca drić) územia beztak bleskurýchlemu Iva- hostí a rázne strelil k ľavej žrdi Arsina Výsledky 28. kola: ŽAK – Mlaniševićovi. Najzrelšiu príležitosť mali – 1 : 0. Tahirović znásobil skóre – 2 : dost 3 : 2, Sloga – C. zvezda 5 : hostia vzápätí: po rohovom kope 0, keď sa obrancom hostí nepodarilo 0, Sloboda – Radnički (Z) 1 : 2, a hlavičke obrancu Glišina loptu dať strelca do postavenia mimo hry. Jedinstvo (NB) – Jedinstvo (BK) z bránkovej čiary vykopli obrancovia Podobný scenár videli fanúšikovia 0 : 3, Proleter – Polet 3 : 0, Vršac Slávie o minútu neskôr na druhej United – Radnički (S) 3 : 1, Radnički Slávie Sachter a Čerňoš. Šesť minút po zmene strán Sta- strane: zaspal stred poľa, aj obrana (K) – Kozara 0 : 1, Slávia – Budućletović presne prihral Tahirovićovi, domácich a najlepšiemu hráčovi hos- nost 2 : 1.

MESTSKÁ LIGA NOVÉHO SADU

Trinásť šancí a cvendžanie brvna TATRA – KABEL ŠTRAND 2 : 1 (2 : 0)

Pavel Pálik

utbalisti Tatry boli lepší počas celého zápasu a zaslúžene porazili mužstvo z Nového Sadu. Preto, že výsledok nie je presvedčivejší, na vine sú domáci útočníci, ktorí nevyužili až trinásť šancí, pritom trikrát nastrelili brvno a raz žrď. Už v 2. min. Zorzić prenikol z pravej strany, dobre odcentroval a Klaić z troch metrov trafil sieť – 1 : 0. V 36. min. znova Klaić protiútok skončil efektným gólom – 2 : 0. No v druhom polčase nastali trápne chvíle. Domáci viackrát netrafili doslova prázdnu bránu a mohlo ich to draho stáť. Hostia mali len dve šance, z ktorých jednu Nikolić v 61. min. premenil a stanovil konečný výsledok. Zápas v Kysáči sledovalo asi • ŠPORT •

Dejan Klaić (druhý sprava) v 36. min. druhýkrát trafil sieť Novosadčanov 100 divákov, viedol ho veľmi dobre Novosadčan Gaćinović

a jedinú žltú kartu dostal hosť Ivanišević, lebo svojvoľne opustil

ihrisko v 59. min. TATRA: Zeljković, Draganić, Babić, Savić, Červený, Klaić, Martinko (Ožvát), Đukanović (Jambrich), Grijak, Rašiovan, Zorzić Výsledky 23. kola: Báčka – RFK Nový Sad 1921 1 : 3, zápas prerušili v 79. min., lebo divák hostí vtrhol na trávnik a zaútočil na hráča Begečanov, Tatra – Kabel Štrand 2 : 1, Centar – Fruškogorac 1 : 1, Borac – Sremac 8 : 1, voľný bol Čenej. V stredu 25. mája 2016 na novosadskej Detelinare bol na programe zápas RFK Nový Sad – Tatra, a to bez prítomnosti divákov. Program 25. kola: Čenej – Tatra, Centar – RFK Nový Sad, Brac – Kabel Štrand, Sremac – Fruškogorac; voľná je Báčka.

22 /4701/ 28. 5. 2016

Šport ŠPORTOVCI KU DŇU PETROVCA

Na športoviskách hravo a veselo J. Pucovský NA TRÁVNIKU VO VRBARE sa v sobotu 21. mája na dvoch ihriskách rozpŕchli futbalové kohútiky ôsmich mužstiev (chlapci narodení roku 2005). V skupine A najlepší bol subotický Spartak pred domácou Mladosťou A, kým v skupine B zvíťazil zreňaninský Proleter a druhá bola novosadská Vojvodina.

Kohútiky FŠ Proleter Zreňanin boli najlepšie na turnaji v Petrovci

Mužstvá dosiahli tieto výsledky o konečné umiestnenie: vo finále Proleter porazil Spartak 1 : 0, o 3. miesto Vojvodina Nový Sad – Mladosť A 3 : 2, o 5. miesto MŠK Fomat Martin – Vojvodina Bačko Gradište 2 : 1, o 7. miesto Tolna VFC Maďarsko – Mladosť B 4 : 1. Najlepší brankár turnaja je Marko Balaž (Proleter), najlepší hráč Bogdan Mirčetić (Proleter) a najlepší strelec Stefan Sebastijan (Vojvodina N. Sad), ktorý vsietil 5 gólov. Najpresnejšie penalty kopal Nemanja Tomić (Vojvodina BG), najúspešnejšie strely chytal brankár Marin Zelienka (MŠK Fomat) a najlepšie žongloval Hunor Radatović (Vojvodina BG), ktorému lopta spadla na trávnik po 103 úderoch nohami, hlavou, prsiami, pätičkou... OTVORENÝ ŠACHOVÝ TURNAJ ŠK MLADOSŤ prilákal jedenástich milovníkov premiestňovania figúrok na 64 čierno-bielych políčkach z celej obce. Zvíťazil Kulpínčan Milan Radosavljev (8,5 bodu), druhý bol Petrovčan Samuel Častven (7,5) a tretí tiež Petrovčan Michal Grňa (7). Nasledovali Pavel Marčok (7), Petar Radosavljev a Juraj Červenák po 6... a posledný Víťaz Milan Radosavljev (vľavo) prehral bol Rastislav Boldocký s jed- jedinú partiu od Pavla Marčoka ným bodom. V LOVE RÝB UDICOU NA PLAVÁK, ktorú v nedeľu zorganizovalo ZŠR Karas na kanáli D-T-D pri svojej chatke, sa zúčastnilo dvadsať žiačok a žiakov ZŠ Jána Čajaka. Traja najlepší v kategórii nižších ročníkov boli: 1. Ján Abrahám (2 440 g), 2. Darko Meleg (1 270 g), 3. Filip Varga (1 160), kým vo vyšších poradie bolo takéto: 1. Martin Turčan (5 100 g), 2. Samuel Benka (2 140 g), 3. Miroslav Meleg (1 780 g). MEMORIÁL JAROSLAVA BÁĎONSKÉHO druhýkrát prebiehal v rámci osláv Dňa Petrovca. STK Mladosť aj takto vzdáva poctu veľkému milovníkovi stolného tenisu a svojmu niekdajšiemu hráčovi,

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

trénerovi a predsedovi. Na turnaji v telocvični ZŠ Jána Čajaka seniori a veteráni sa umiestnili takto: 1. Filip Ujfaluši, 2. Janko Topoľský, 3. Borisav Jović, 4. Vladimír Fekete, 5. Ján Andrášik, 6. Predrag Stojanović, 7. Svetoslav Majera, 8. Ján Makan. Medzi deťmi triumfoval Marek Hric a po Deti, pozrite sa, čo som ja ulovil! ňom týmto poradím nasledovali Stanislav Koruniak, Andrej Lomen, Sara Zarićová, Stanislav Krstevski, Miroslav Grňa a Martin Lekár. NA STRELNICI V LESÍKU do asfaltových terčov triafalo 36 strelcov z Hložian, Kulpína, Báčskej Palanky, Srbského Miletića, Nového Sadu, Despotova, Pivnice, Selenče, Lalite, Silbaša, Zmajeva, zo Slovenska a z Petrovca. V konkurencii jednotlivcov zvíťazil Petrovčan Samuel Fábry (30 presných zásahov), druhý bol Milan Gavrilov z Despotova (28), Strelci v Lesíku znova presne triafali tretí Novosadčan Slavko Matić (27), štvrtý Silbašan Janko Krnáč (26), piaty Dragan Đorđević (25), šiesty Vladimir Lukić (23), obaja zo Srbského Miletića. Tri najlepšie mužstvá na Dni Petrovca 2016 sú: Petrovec I., B. Palanka a S. Miletić. MLADOSŤ – BÁČKA BEGEČ 6 : 2 (0 : 0). Bol to priateľský zápas veteránov dvoch mužstiev, ktorý iba v druhom polčase priniesol pôžitok divákom – až osem gólov. Brankára Tancika prekonali Zbućnović štyrikrát, Stracinský a Glumac z jedenástky, kým Chlpku na kapituláciu prinútili Bičanski a Murtin.

Jeden zo štyroch gólov Zbućnovića (modrý dres 9) na zápase veteránov

MLADOSŤ: Chlpka, Kuzmanović, Peťkovský, Babiak, Benka, Glumac, Potfaj, Pucovský, Sabo, Slávik, Spevák, Stracinský, Triaška, Zbućnović, Stojanović, Gajinov, Ziman BÁČKA: Tancik, Z. Pekár, M. Pekár, Ivetić, Nimrichter, Radosavkić, Glišić, Mišić, Čamprić, Murtin, Supek, Benko, Glamočak, Bičanski, Malbašić, Kovačević • ŠPORT •

Po priateľskom volejbalovom zápase medzi Petrovčanmi a hosťami z Oravskej Poruby

Rozhodujúci gól vo finále kohútikov Proleter – Spartak 1 : 0

ŠPORT NA DNI PETROVCA 2016

Futbalisti začali, futbalisti skončili Juraj Pucovský

a žiakov ZŠ Jána Čajaka. V chytaní rýb udicou na plavák triumfoval v konkua krásnom trávnatom koberci vo rencii nižších ročníkov Ján Abrahám Vrbare sa v sobotu 21. mája 2016 (2 440 g), kým medzi pretekármi od 5. predpoludním prvé rozbehli fut- po 8. ročník sa najviac darilo Martinovi balové kohútiky ôsmich futbalových Turčanovi (5 100 g). mužstiev. Na zaujímavom turnaji triNa 10. Memoriáli Jaroslava Báďonumfoval zreňaninský ského, druhom v rámci Proleter po finálovej Dňa Petrovca, v konkuvýhre nad subotickým rencii siedmich žiakov Spartakom – 1 : 0. triumfoval Marek Hric, V športovej hale ZŠ medzi seniormi a veJána Čajaka volejbaloteránmi zvíťazil Filip vý zápas si zahrali dobrí Ujfaluši. priatelia, hráči domácej Zo strelnice PS Lesík Mladosti a mužstvo vesa od 9. do 14. hodiny teránov z obce Oravozýval rachot pušiek 36 ská Poruba, v blízkosti poľovníkov – strelcov Dolného Kubína. Klub z viacerých dedín, ktorí silových športov Stena triafali do asfaltových usporiadal súťaž o najterčov oranžovej farsilnejšiu ženu a muža, Siláci sa znova pasovali by. Najlepšie sa darilo kde početní pretekári s tonami nákladu hostiteľskému mužstvu ťahali, prenášali a dvíPetrovec I. a medzi jedhali tony a tony rôznorodej ťarchy notlivcami Petrovčanovi Samuelovi nákladu. Šachisti uzavreli športovú Fábrymu. sobotu Dňa Petrovca otvoreným šaŠportové aktivity na Dni Petrovca chovým turnajom hráčov z celej obce, sa skončili futbalom, keď v nedeľu na ktorom v konkurencii jedenástich podvečer veteráni domácej Mladosti hráčov triumfoval Kulpínčan Milan premohli begečskú Báčku 6 : 2 (0 : 0). Za Radosavljev s 8,5 bodu. ten čas na pomocnom ihrisku vo Vrbare Na pretekárskej dráhe kanála Dunaj na turnaji futbalových začiatočníkov – Tisa – Dunaj sa pri rybárskej chatke triumfovala domáca Mladosť I., pred ZŠR Karas v nedeľu ráno stretlo dvad- Kulpínom, kysáčskou Tatrou, pivnickou sať mladých rybárok a rybárov, žiačok Sláviou a Mladosťou II.

Veteráni Mladosti a begečskej Báčky na polčase zápasu vo Vrbare

Najlepší rybári s predsedom ZŠR Karas Samuelom Kondačom

Na šachovom turnaji hrali jedenásti hráči a zvíťazil Milan Radosavljev (vpravo)

Účastníci stolnotenisového turnaja v Lačokovom hostinci

Najlepší strelci: (zľava) Slavko, otec Milana Gavrilova (2. miesto), Samuel Fábry (víťaz), Slavko Matić (3. miesto)

Najstaršia fotografia binguľských poľovníkov (1921)

Lov líšok v Binguli (1960)

NAŠE ŠPORTOVÉ KOLEKTÍVY

Poľovnícky spolok Binguľa

Zlatko Holík s pohármi (2016)

Poľovnícky spolok Binguľa patrí medzi najstaršie v Šídskej obci, lebo je podľa rozprávania, ale nie aj verejných dokladov, založený na začiatku 20. storočia. Prvá a najstaršia fotografia lovcov je z roku 1921, ktorá aj dnes zdobí steny Poľovníckeho domu v Binguli. Binguľský spolok vedno s ľubským a erdevíckym tvoria Združenie poľovníkov Erdevík. Dnes je v PS Binguľa 27 aktívnych členov a jeho novým predsedom je Zlatko Holík. Binguľskí lovci v rokoch 1953 až 1980 vlastnili spoločný poľovnícky dom s OFK Binguľa. Zánikom aktivity Dobrovoľného požiarnického spolku Binguľa, tamojší PS zdedil hasičský dom a pozemok, kde potom dobudovali a renovovali miestnosti, takže dnes majú krásny lovecký dom, na ktorý sú lovci právom hrdí. Lovec Samuel Lovás s trofejami (2016) V rámci poľovníckeho spolku majú aj voliéru na odchov mladých bažantov, v ktorej im toho roku túlavé psy narobili veľkú škodu. Po druhej svetovej vojne spolok pravidelne organizoval známu Binguľskú šicaru, v ktorej sa zúčastňoval veľký počet lovcov, milovníkov triafania do sklenených fliaš naplnených vodou. Začiatkom 21. storočia táto pekná a zaujímavá súťaž zanikla z dobre známych príčin, ale ju spolok plánuje obnoviť. Kým to neurobia, binguľskí lovci sa musia uspokojiť usporadúvaním súťaží vo varení poľovníckeho paprikáša a pod. Dnes, po toľkých rokoch najstarším členom PS Binguľa je Ján Žembery, ktorý sa napriek osemdesiatke nevzdáva aktívnej poľovníckej činnosti. Trofeje z lovu v jeho dome majú osobitné miesto. Najviac o činnosti PS Binguľa sme sa dozvedeli od Samuela Lovása, majiteľa najväčšej kolekcie fotografií, ktoré sme použili aj k tomuto príspevku. Od Samuela sme sa dozvedeli aj to, že sa im raz v love podarilo chytiť živého lišiaka, ktorého na povraze ako psa doviedli do dediny. Naposledy nám predseda Zlatko Holík s hrdosťou ukázal parohy kapitálneho srnca, ktorého binguľskí lovci Parohy kapitálneho srnca (2016) posledne ulovili. Stanislav Stupavský Snímky: autor, z archívu S. Lovása a PS Binguľa

Zlatko Holík a Predrag Vukolić pred domom (2016)

Triafanie do asfaltových terčov Jazvec a lovecký pes

Norovanie líšok

Kto je prefíkanejší: lovci či líška? Tu by mala byť líška!