Hlas 22 2017 by NVU Hlas ľudu

Zvíťazil kovačický Rozmarín Ján Triaška Báčsky Petrovec

ISSN 0018-2869

Informačno-politický týždenník ROČNÍK 74 | 3. 6. 2017 | CENA 50 DIN.

www.hlasludu.info www.hl.rs

ČÍSLO

/4753/

Z obsahu

4 TÝŽDEŇ 4 Mesiac zmien 5 Spomalené tempo 6 Dohoda o spolupráci

7 NA PULZE DNÍ 7 Vyučovať v Srbsku? Áno. Ak Slovensko zaplatí!

10 ĽUDIA A UDALOSTI

3. 6. 2017 | 22 /4753/

Uzávierka čísla: 31. 5. 2017

V rámci 47. Folklórneho festivalu Tancuj, tancuj..., ktorý sa konal v sobotu 27. mája v Hložanoch, bolo usporiadané aj putovné podujatie Slovákov z Maďarska, Rumunska, Chorvátska a Srbska pod názvom Stretnutie dolnozemských Slovákov Na jarmoku. (s. 35) D. Berediová Foto: J. Bartoš

13 Možno sa dalo aj viac 14 Boli to lepšie časy 18 Úspech trasovaný láskou k spevu

22 DETSKÝ KÚTIK 22 Čakajúc leto

23 MOZAIKA 23 Fantast plný fantázie 26 S feldekovským Shakespearom v štíte 30 Torta Eva

31 KULTÚRA 34 Galakoncert bude 25. júna 36 Uznávaná dvojica

Slávnosť inštalácie zborového farára SEAVC v Báčskom Petrovci Jána Vidu sa konala v nedeľu 28. mája v rámci služieb Božích za prítomnosti početných veriacich a hostí z domova a zo zahraničia. (s. 19) J. Čiep

na modernej grafickej scéne 39 Experimentovanie so slovami a obrazmi

41 OZNAMY 44 RTV PANORÁMA

46 ŠPORT 46 Posledný krok k majstrovskému trónu 47 S víťazným imperatívom 51 Prvý memoriál Đuku Keravicu Autorka titulnej fotografie: Danuška Berediová

Na Divadelných dňoch Tomáša Hriešika-Máška 2017 od 25. do 28. mája milovníci Táliinho umenia mali príležitosť sledovať štyri divadelné predstavenia, ktoré odzneli na počesť pamiatky predčasne zosnulého kovačického herca a kultúrneho dejateľa Tomáša Hriešika-Máška (1956 – 1993). Na snímke: Ochotníci Divadelnej sekcie KUS Branka Radičevića v Starej Pazove. (s. 31) A. Chalupová

Editoriál ZAKLADATEĽ: NÁRODNOSTNÁ RADA SLOVENSKEJ NÁRODNOSTNEJ MENŠINY VYCHÁDZA TÝŽDENNE, V SOBOTU VYDÁVA NOVINOVO-VYDAVATEĽSKÁ USTANOVIZEŇ HLAS ĽUDU V NOVOM SADE PRVÉ ČÍSLO VYŠLO 19. OKTÓBRA 1944 V BÁČSKOM PETROVCI OD ROKU 1967 VYCHÁDZA V NOVOM SADE ROKU 1967 PREZIDENT REPUBLIKY VYZNAMENAL HLAS ĽUDU RADOM BRATSTVA A JEDNOTY SO STRIEBORNÝM VENCOM Riaditeľ NVU Hlas ľudu: Samuel Žiak Zodpovedná redaktorka: Vladimíra Dorčová-Valtnerová Zástupkyňa zodpovednej redaktorky: Anna Francistyová Redakcia: Juraj Bartoš, Danuška Berediová, Jaroslav Čiep, Oto Filip, Katarína Gažová, Vladimír Hudec, Anička Chalupová, Stevan Lenhart, Anna Lešťanová, Jasmina Pániková, Juraj Pucovský, Ľubica Sýkorová, Elena Šranková Technický redaktor: Miroslav Dobroňovský Jazyková redaktorka: Anna Horvátová Lektorka: Mária Domoniová Adresa redakcie: Bulvár oslobodenia 81/V, 21 000 Nový Sad, poštový priečinok 234 www.hl.rs E-mail: nvu@hl.rs nvuhlasludu@hl.rs inzercia@hl.rs Telefóny redakcie: 021/47 20 840 063/47 20 84 Telefax: 021/47 20 844 Dopisovateľstvo v Petrovci: 021/22 80 042 Dopisovateľstvo v Kovačici: 013/662 565 Dopisovateľstvo v Starej Pazove: 022/317 505 Tlačí:

Tlačiareň HL PRINT Báčsky Petrovec Účet NVU Hlas ľudu 160-924115-88 Banca Intesa ISSN 0018-2869 COBISS.SR-ID 16185090

• •

Na júnovú nôtu Takmer na každom kroku číhajú na nás dôvody na depresívnu náladu, obavy o dnešok i zajtrajšok, ale nezanedbávajme ani podnety na dobrú náladu a pekné myšlienky.

aši priatelia Srbi majú pekný výrok: „Pesma nas je održala, njojzi hvala“, vo voľnom preklade „Pieseň nám pomohla zotrvať, vďaka jej.“ A hoci nám podaktorí zazlievajú, že my Slováci len spievame a tancujeme, spievajme a tancujme aj ďalej. Po slovensky. Tak ako nás naučili naši rodičia, starí rodičia, ako to robili generácie pred nami už celých 270 rokov na Dolnej zemi. Napriek tomu, že nás je vďaka vysťahovaleckej eufórii stále menej. Vlastne tým skôr a tým úpornejšie nezanevierajme na našu zdedenú tradíciu a vštepujme lásku k slovenskej hudbe, piesni, básni, tancu, divadelnému textu aj prichádzajúcim generáciám. Nielen tak, že ich pri nástupe do základnej školy bez váhania zapíšeme do slovenských tried, ale i tak, že ich podporíme povzbudzujúcim slovom, slovenským krojom, potleskom pri vystúpeniach na kultúrnych podujatiach. Jún nám tých príležitostí ponúka plnú náruč. Nadväzuje i na „folklórny“ máj, lebo nám uplynulý víkend zahrali žilky, aj sme si ukradomky veselo podupkali do rytmu s roztancovanými a rozospievanými súbormi na 47. Folklórnom festivale Tancuj, tancuj... v Hložanoch. Prvý júnový víkend patrí 24. prehliadke slovenskej detskej divadelnej tvorby 3 x Ď v Starej Pazove. Organizátori zahlásili 13 predstavení v súťažnej časti a dve hosťujúce inscenácie zo Slovenska, z Púchova. Všetka česť učiteľom a učiteľkám v úlohe režisérov, rodičom – kostymérom i scénografom, ale velikánsky potlesk i malým hercom z Vojlovice, Iloka, Nového Sadu, Pivnice, Kysáča, Padiny, Bieleho Blata, Ľuby, Erdevíka, Bingule a Starej Pazovy. Nech sa im na 3 x Ď dobre vodí, nech sa im láska k umeleckému i scé-

nickému prednesu prehĺbi i na divadelných dielňach a pri najnovších tituloch detskej literatúry v produkcii SVC. Nasleduje Stretnutie pod lipami: výročná akcia, kde sa prezentuje tvorba mladých umelcov (literátov a výtvarníkov, ale aj hudobníkov, divadelníkov a vôbec tvorivých mládežníkov), ktorí uverejňujú svoje práce v časopise Vzlet alebo sa so Vzletom kamarátia inak. V tomto roku bude usporiadaný už 46. ročník tejto akcie našej ustanovizne, a to v sobotu 17. júna v SKC P. J. Šafárika v Novom Sade. Ústredný program bude zložený z výstavy výtvarných prác a prezentácie mladej poézie a literárnych textov, na záver sa plánuje výlet na Petrovaradínsku pevnosť. Nepoteší nás, keď počujeme, že v tom istom dni majú prebiehať dve veľké akcie vojvodinských Slovákov, ale tentoraz vari tie obavy ani nie sú také veľké. Totiž v tú istú sobotu 17. júna v Báčskom Petrovci (ale podvečer) odznie 21. Festival vážnej hudby Jarné nôty. Zostáva len poponáhľať sa z Petrovaradína a uháňať z novosadských „líp“ do Petrovca na „nôty“. Tu už bude klopať na dvere 24. Detský folklórny festival Zlatá brána v Kysáči. Od piatka 23. júna do nedele 25. júna na festivalovom zámku sa bude stále niečo diať. Okrem obvyklých obsahov hostitelia z KC Kysáč sľubujú na spestrenie novinky: výstavu starých a vzácnych fotografií objavených na istej silbašskej povale a dievčenský kasting pre Miss folklór Slovensko 2017. Je to výzva pre dievčatá folkloristky, lebo im táto akcia môže byť odrazovým mostíkom do finále spomenutej celoslovenskej súťaže. Tam budú reprezentovať Slovákov z Vojvodiny. Nielen svojou krásou, ale aj národnou uvedomelosťou. Anna Francistyová

Čítajte nás aj na www.hl.rs. 22 /4753/ 3. 6. 2017

Týždeň 

InPress

Viva presidente! Jasmina Pániková

e celkom prirodzené, aby ľudia menili svoje pracovné miesta (aj keď v našej krajine ešte stále platí pravidlo: prvé pracovné miesto na celý život) a lúčili sa s kolegami. Počas týchto dní sa aj predseda našej vlády lúčil so svojím pracoviskom. V predposledný májový deň podal demisiu na miesto premiéra. Rozlúčil sa tak so svojíim kabinetom, avšak ďaleko neodišiel. Z Nemanjovej 11 cez Pioniersky park a už sa ocitol na svojom novom pracovnom mieste, v prezidentskom kabinete. V predvečer veľkolepej prísahy komunálne služby špeciálne upravili park, keďže cez neho mal v nasledujúci deň prejsť nový prezident. Pokosili trávu, ofarbili lavičky a hojdačky a dokonca aj jednu časť znovu vyasfaltovali. Pravdepodobne tú, po ktorej sa poprechádzal prvý človek štátu. Aspoň nejaký úžitok z celkového happeningu. Samotná prísaha prebiehala nad špeciálne vyrobenou ústavou a replikou Miroslavovho evanjelia. Teraz už bývalý prezident mu odovzdal štátnu pečiatku a osobitnú zástavu, čo doposiaľ nebolo zvykom. Ceremoniál tak skôr pripomínal korunovanie kráľa, než prísahu nového prezidenta. Presne pred 5 rokmi prísahu zložil aj bývalý prezident, iba s oveľa menšou dávkou pompéznosti. Ešte by mohlo vysvitnúť, že bol exprezident (alebo skôr jeho manželka) aj žiarlivý na kolegu, ktorý s takou nádherou nastúpil do funkcie. Hoci je funkcia premiéra mocensky silnejšia než funkcia prezidenta, ktorá má vo väčšine prípadov reprezentatívny charakter, nepochybujeme, že si moc a kontrolu neprenesie aj do prezidentského mandátu. Nový prezident nebude iba vyznamenávať osobnosti. Zostane tu čosi (alebo všetko) aj z predošlej funkcie.

www.hl.rs

168 HODÍN

Mesiac zmien Oto Filip

pondelok 29. mája prebiehalo posledné zasadnutie vlády v tomto mandáte, ktoré viedol premiér Aleksandar Vučić. Ministrom odkázal, že pôsobenie vo vládnom kabinete je príležitosťou, aby ukázali, čo vedia, pričom za najťažšiu úlohu budúcej vlády označil zachovanie disciplíny pri míňaní peňazí. Je toho názoru, že sa dosiahli veľké výsledky v ekonomike a že by priemerný plat na konci roka mal byť 455 eur. O deň neskoršie mal prejav, v ktorom dôkladnejšie zhodnotil účinky svojho pôsobenia a stanovil prioritné úlohy do budúcna. V ten istý deň odštartovalo aj mimoriadne zasadnutie parlamentu kvôli zvoleniu novej vlády. V stredu Aleksandar Vučić zložil prezidentskú prísahu pred poslancami Národného zhromaždenia, po čom kormidlo vlády do zvolenia nového premiéra prebral jej aktuálny podpredseda Ivica Dačić. Tým sa však nekončia udalosti pokračujúce v rýchlom slede za sebou. Meno nového premiéra má byť známe v polovici júna, kým sa 23. júna, za účasti väčšieho počtu hláv štátov alebo vlád z regiónu,



má konať slávnostná inaugurácia nového prezidenta Aleksandra Vučića. Potom nastúpi nové leto, kým staré problémy zase dajú vedieť o sebe v ešte zložitejšej podobe. Napríklad ten kosovský, dodatočne zauzlený výsledkami volieb z 11. júna. Premiéri západného Balkánu sa síce nedávno v Bruseli stretli s vysokou predstaviteľkou EÚ pre zahraničnú politiku a bezpečnosť Federicou Mogheríniovou. Vymenili si názory na situáciu v regióne, na politické tenzie a dosť napäté vzťahy medzi tunajšími štátmi, všetci kvitovali vlastnú oddanosť porozumeniu a mieru, no to sa spravidla rozplynie do nenávratna už pri prvej zrážke s reálnymi problémami. Tak kandidát na premiéra Kosova Ramush Haradinaj už jasne vyhlasuje, že Srbska na Kosove nebude, a to v situácii, keď dialóg Belehradu a Prištiny riadne stagnuje, napriek obojstrannej potrebe hýbať sa v smere konkrétnych krokov a opatrení. Dakto by povedal, že by politici neboli politikmi, keby sa nesnažili využiť každú príležitosť vo svoj prospech. No práve umenie odhadnúť hranice možného a prispôsobiť sa

im v záujme porozumenia, ako aj snahy o odstránenie čoraz zreteľnejšieho rozporu medzi realitou a fikciou, je príznačnosťou politikov kvalitných a zrelých. Mnohí z tých našich, nielen politici, ale vôbec úradné osobnosti chodia raz sem, inokedy tam bez toho, aby vlastne vedeli, kam spejú. Raz sa ich správanie prejaví v podobe vulgarizmov nepatriacich do parlamentu, inokedy napr. v rehabilitácii spolupracovníka okupantov Nikolu Kalabića. Najčastejšie však v nekritickom velebení vlastného významu, dosahov a prínosu k stanoveným cieľom. Pri tomto poslednom pripomínajú istú pani, ktorá v živote prečítala len pár desiatok kníh, no vášnivo sa zapájala do kopy debát o literatúre. „Nech sa o čomkoľvek tí spisovatelia na debatách rozprávajú, ja to vždy dokážem zvrtnúť na tých autorov a na tie knihy, o ktorých čosi viem,“ skonštatovala nie bez pýchy pri istej príležitosti. Analógia je jasná: ani politici by neboli tým, čím sú, keby nerozprávali len a len o tom, o čom sa nazdávajú, že môže byť ich pozitívnym kontom. A dedičstvom, aké len oni dokážu ponechať budúcim generáciám.

JEDNA OSOBNOSŤ, JEDNA OTÁZKA

DANKA SELIĆOVÁ, GENERÁLNA RIADITEĽKA BELEHRADSKÉHO VEĽTRHU

Aj pracovne, aj slávnostne Oto Filip – Pre Belehradský veľtrh je tento rok jubilejný... – Je to pravda. Aj nedávny 61. Medzinárodný veľtrh techniky a technických výdobytkov, ako i pár veľtrhov iných sa diali, kým sa iné ešte budú konať práve v roku, keď si pripomíname osemdesiat rokov existencie. Veľtrh techniky bol i prvým veľtrhovým podujatím povojnového obnoveného Belehradského veľtrhu. Uvedené jubileum oslavujeme celý rok, hlavne pracovne: na najvýznamnejších tohtoročných podujatiach sme už mali niekoľko tematických vý-

Informačno-politický týždenník

stav fotografií. Na veľtrhu techniky napríklad výstavu o vzniku a začiatkoch Belehradského veľtrhu v roku 1937. Vychádzajúc z nášho sloganu Miesto, ktoré uvidel celý svet, rozhodli sme sa veľtrh špecificky prezentovať tak Belehradčanom, ako i turistom v rámci Noci múzeí. Prvýkrát sme v rámci tejto akcie návštevníkom otvorili dokorán dvere, aby mali príležitosti zažiť veľtrh v noci, mali možnosť vybrať sa na putovanie časom prostredníctvom dvoch výstav. Jedna znázor-

nila hlavné momenty vzniku, dejín a súčasnosti našej inštitúcie, návštevy popredných hostí, ako i nezabudnuteľné športové a iné diania, prebiehajúce u nás, tá druhá zase prezentovala maľby z umeleckej zbierky veľtrhu, vrátane diel popredných predstaviteľov srbskej moderny. Ústredná oslava jubilea sa má konať 1. septembra, keďže v polovici septembra 1937 Belehradský veľtrh prvýkrát otvoril brány svojim návštevníkom. • TÝŽDEŇ •

EUROINTEGRÁCIA SRBSKA

Spomalené tempo Oto Filip

rejnosti spôsobil i nedávny, rôznymi príčinami zdôvodňovaný odchod, niektorom dianí, udalosti, zmeny a demisie viacerých uznávaprocese či aktivite sa dakedy ných odborníkov na eurointegráciu možno omnoho viac dozve- v štátnych telesách poverených dieť z veľavravných detailov než prístupovým procesom a vôbec ktorýmkoľvek iným spôsobom. Aj rokovaniami s Európskom úniou. keď na nedávnom stretnutí premié- Už aj preto, že sú nám práve odra Aleksandra Vučića s veľvyslan- borníci pre vzťahy s EÚ ozaj vzácni: cami Európskej únie a úradujúcim jednak ich je celkovo málo, jednak šéfom Delegácie EÚ v Srbsku Osca- je tých kvalitných mnohonásobne rom Benediktom, menej ako sú skutočné na ktorom hovorili potreby. o odporúčaniach Bez ohľadu na všetEÚ v procese ky vyhlásenia o nás, eurointegrácie, pevne sa nachádzastagnácii v rokojúcich na európskej vaniach s Prišticeste, dokladom toho, nou a problémoch že sa uvedené heslo spätých so vzniv praxi akosi pomaly kom Spoločenstva napĺňa, je i nedávna srbských obcí, ako Správa o pokroku aj o správe o kaSrbska v kapitolách 23 pitolách 23 a 24, Hlavná negociátorka a 24. V pravidelných bolo zase kvito- Tanja Miščevićová polročných intervavané, že Srbsko loch ju prezentuje zostáva pevne na európskej ceste, koalícia menom PreEUgovor, zoniektoré z dianí predsa vrhajú tiene skupujúca sedem mimovládnych na uvedenú formuláciu. organizácií: Akciu proti obchodoNemožno sa zbaviť dojmu, že sa vaniu s ľuďmi (ASTRA), Autonómo eurointegrácii v poslednom čase ne ženské stredisko, Belehradské rozpráva a píše o poznanie menej stredisko pre bezpečnostnú poako v niektorých, nie tak dávnych litiku, Stredisko pre aplikované časových úsekoch za nami. Tak sa európske štúdia, Stredisko pre napríklad príspevky o nedávnom výskumné (investigatívne) nozasadnutí Rady pre národnostné vinárstvo, Skupinu 484, ako aj menšiny v Belehrade, na ktorom Transparentnosť Srbsko. Posledná je po pätnástich rokoch zase ak- polročná správa datujúca z aprítivovaný Rozpočtový fond pre la, ktorú v belehradskom medinárodnostné menšiny v rámci roz- álnom stredisku prezentovali počtu Ministerstva štátnej správy koncom mája, nie náhodou má a lokálnej samosprávy, a na ktorej názov PreEUgovor Alarm. Odúčastníkom prezentovali tak prvú, poveď na otázku prečo, možno ako aj druhú Správu o realizovaní zbadať z hodnotenia: realizácia Akčného plánu pre menšiny, ťažko mnohých stanovených opatredali objaviť vo väčšine printových, ní je odročená, kým v prípade ako aj iných médií. Možno na to tých realizovaných nie sú jasné vplývala i skutočnosť, že viacerí a pevné dôkazy, že vyústili do ministri neúčinkovali v rozoberaní očakávaných premien. Uvádza najvýznamnejších otázok pre zveľa- sa tiež, že parlament otáľa so ďovanie práv a postavenia menšín, schválením správ nezávislých možno to bol jednoducho nezáu- štátnych telies, že inštitúcie čoraz jem o takúto problematiku alebo slabšie reagujú na tvrdenia, ktoré proste odhad, že sú iné spoločen- sú v tých správach, že napriek ské informácie predsa dôležitejšie. nátlaku verejnosti a viacerým proTo tiež dosť vraví o tunajších prístu- testom občanov vlani a v tomto poch k problematike zachovania roku prípad Savamala ešte nie je a zveľaďovania menšinových a uzavretý... Z údajov síce vyplýva ďalších práv. Nemalé dilemy vo ve- o čosi krajší obraz. Podľa Minister-

• TÝŽDEŇ •

stva spravodlivosti zákonov, stratégií Srbsko realizovalo a akčných plánov, 71 percent aktina nastolenie mechanizmov alebo vít vyplývajúcich posilnenie kapacít z Akčného plánu a realizáciu školepre Kapitolu 23, naplánovaných za ní, kým sa veľmi rok 2016. Z údajov zriedkavo týka plMinisterstva vnúného uplatnenia torných vecí, porelevantných polivereného realizotík a zákonov. Inými vaním reforiem pre slovami, rôzne aktiKapitolu 24, úspešvity treba síce brať ne je zrealizovaná ako prínos k dosiahlen približne jedna nutiu výsledkov, no tretina (37 percent) Titulná strana tie veľa nehovoria aktivít stanovených polročnej správy o skutočných preza rok 2016. Navyše, menách. štát o mnohých aktivitách, ktoré Pre uvedené a iné dôvody, sa uvádzajú v uvedených dvoch opreté o realitu, celkové hodnoplánoch, vôbec nepodal správy, tenie koalície znie: Bez ohľadu na nechávajúc priestor, na ktorom sa určité pozitívne posuny celkové mal prezentovať odhad účinkov, hodnotenie stavu v sledovaných prázdny. oblastiach, spätých s kapitolami Na ten rozkol medzi napísaným 23 a 24, ako aj realizácia opatrení a praxou poukazuje i tento prí- stanovených akčnými plánmi, je klad. Rada pre realizáciu Akčného negatívna. Čo znamená, že Srbsko plánu pre Kapitolu 23 uvádza, že v sledovanom období nerealizosa najväčší počet plánovaných valo uspokojujúcim spôsobom aktivít v oblasti antidiskriminačnej reformy v kapitolách 23 a 24. To politiky a rodovej rovnosti úplne prakticky znamená, že bude treba realizoval, prípadne úspešne sa ešte dosť dodatočného úsilia, tak realizuje, no koalícia je názoru, že v tomto, ako aj v nadchádzajúcom skutočná situácia nezodpovedá období, ak nechceme, aby sa siuvedenému odhadu. Najmä preto, tuácia zhoršovala. Čím by sme od lebo sa väčšina naplánovaných Európy a všetkých uznanlivých aktivít vzťahuje na vypracova- slovách o nej boli ešte ďalej ako nie analýz, prípravu a schválenie sme dnes.

Iný uhol reality

Nikola Petkov 22 /4753/ 3. 6. 2017

Týždeň O MENŠINOVÝCH MÉDIÁCH V NEZÁVISLOM SPOLKU NOVINÁROV VOJVODINY

Situácia nie je ružová Jasmina Pániková

akej miere príslušníci menšín dôverujú médiám vo svojom jazyku, aká je situácia v samotných médiách a čo priniesla privatizácia lokálnych médií, sú niektoré z tém zahrnutých v publikácii Informovanie v jazykoch národnostných menšín – návrhy na nové politiky, desaťročie neskoršie. Publikáciu prezentovali v pondelok 29. mája v Nezávislom spolku novinárov Vojvodiny autori: Kalman Kuntić, Miroslav Keveždi a Vladimir Ilić. Vydalo ju Centrum pre rozvoj civilnej spoločnosti a za podpory Nadácie pre otvorenú spoločnosť. Idea na vypracovanie analýzy postavenia a perspektív informovania príslušníkov menšín spočíva na štúdii, ktorú pred 10 rokmi vypracovala Nadácia pre otvorenú spoločnosť. Odvtedy dodnes sa udiali významné zmeny – nový súbor mediálnych zákonov, mediálna stratégia, privatizácia lokálnych

Skonštatovali, že sú aj po 10 rokoch prítomné takmer rovnaké problémy

médií, avšak, ako odznelo počas debaty, mnohé problémy zostali nedoriešené, zvlášť keď ide o verejné informovanie na lokálnej úrovni. Výsledky zahrnuté v publikácii vznikli na základe analýz a viacmesačného terénneho výskumu mediálnych obsahov v 16 menšinových jazykoch koncom roka 2016. Kalman Kuntić poznamenal, že ich cieľom bolo zistiť problémy, s ktorými sa stretáva informovanie

menšín v našej krajine, a navrhnúť optimálny objem informačných obsahov a efektívnych mediálnych platforiem pre menšinové a viacjazykové informovanie na globálnej, regionálnej a lokálnej úrovni. Celkovú situáciu neohodnotil pozitívne. Podľa neho by sa prostriedky, ktoré sa vyčleňujú pre tlačené médiá v AP Vojvodine, mali využiť aj na rozvoj iných platforiem – internetu, audio- ale-

PETROVSKÉ GYMNÁZIUM A MÚZEUM VOJVODINY

Dohoda o spolupráci Jaroslav Čiep

úzeum Vojvodiny má za sebou už viacročnú úspešnú spoluprácu so slovenskými kultúrnymi inštitúciami tak vo Vojvodine, ako i v Slovenskej republike. V pondelok 29. mája 2017 v Slávnostnej sieni Gymnázia Jána Kollára so žiackym domovom v Báčskom Petrovci prišlo k podpísaniu ďalšej dohody, tentoraz medzi našou petrovskou stredoškolskou inštitúciou a Múzeom Vojvodiny z Nového Sadu. Jej podpísaním sa petrovské gymnázium zaradí medzi popredné výchovno-vzdelávacie inštitúcie, ktoré s Múzeom Vojvodiny tvoria kompaktný celok. Dohodu podpísal v mene múzea riaditeľ Drago Njegovan s riaditeľkou gymnázia Annou Medveďovou. V uvedenom dokumente sa uvá-

www.hl.rs

Záber z podpisovania dohody o spolupráci

dza, že aktivity v rámci spoločnej spolupráce budú koordinovať kustódky múzea Anna Séčová-Pintírová a Čarna Milinkovićová. „Múzeum Vojvodiny vlani realizoval pozoruhodnú výstavu o Slo-

Informačno-politický týždenník

vákoch žijúcich na území Vojvodiny. S týmto podujatím navštívime aj Slovenskú republiku. Tak ako aj iné tunajšie slovenské inštitúcie, aj gymnázium prispelo k lepšej realizácii expozície,“ povedal Njegovan

bo audio-video produkcie. Skonštatoval, že sa počas privatizácie nebrali do úvahy aj alternatívne riešenia. „Mali sme skúsenosti z prvej privatizácie, ktorá bola vo veľkej miere neúspešná, avšak aj v tej druhej sme zase uplatnili tie isté zákony a ako výsledok sme dostali menší počet médií. Ako alternatívne východiská mohli byť civilné sektory, zvlášť v médiách, v ktorých technické vybavenie zostalo vo vlastníctve lokálnych samospráv,“ povedal Kuntić. V súvise s tým spomenul aj RTV OK, ktorá nie je privatizovaná. „Riešenie by bolo aj zapojenie mimovládnej organizácie, ktorú by napr. mohla založiť aj Národnostná rada slovenskej národnostnej menšiny, keďže mimovládne organizácie môžu zakladať aj fyzické, aj právnické osoby,“ konštatoval Kuntić. Panelisti sa uzhodli, že by sa oveľa väčší dôraz mal klásť na online médiá, ktoré sú, ako povedali, v porovnaní s inými médiami relatívne lacné. Ako problém vyzdvihli ich samoudržateľnosť, ktorá je všeobecným problémom. Výskumom zistili aj to, že je viditeľný rast nedôvery ku všetkým médiám, okrem k online.

a pochválil gymnaziálnu expozíciu, týkajúcu sa 14. vojvodinskej údernej slovenskej brigády, ako aj ornitologickú zbierku. Zároveň podotkol, že už o rok by mohli zrealizovať výstavu venovanú storočnici pripojenia Vojvodiny k srbskému kráľovstvu, kde na zjednocujúcom zhromaždení účinkovalo viac ako 60 predstaviteľov Slovákov. Keďže Gymnázium Jána Kollára v Báčskom Petrovci v roku 2019 oslávi storočnicu pôsobenia, Protokol o spolupráci je i začiatočným bodom pri realizácii uvedeného spoločného projektu. Ten bude zviditeľnený roku 2019 prostredníctvom výstavy, ktorou obsiahnu početné historické a archívne predmety. Vypracujú aj odborný katalóg s dôkladným dejinným prehľadom pôsobenia školy, ktorá úspešne podnecuje srbsko-slovenské styky. Dohoda o spolupráci podnecuje aj výchovno-vzdelávací a kultúrny rast mladých ľudí, ktorí svoje stopy školenia sa zanechávajú v známej petrovskej stredoškolskej inštitúcii. • TÝŽDEŇ •

Na pulze dní Vyučovať v Srbsku? Áno. Ak Slovensko zaplatí!

S NEZAMESTNANOU DIALEKTOLOGIČKOU, DOKTORKOU SLOVAKISTIKY MARÍNOU HRÍBOVOU

Juraj Bartoš

arína Hríbová (1989), dialektologička – odborníčka v oblasti slovenských nárečí, sa narodila a žije v Pančeve, kde navštevovala základnú školu a gymnázium. Osemročné vysokoškolské štúdium absolvovala na Slovensku. Na Univerzite Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach úspešne ukončila medziodborové bakalárske (2008 – 2011) a magisterské (2011 – 2013) štúdium v odbore slovenský jazyk a literatúra – geografia. Trojročné doktorandské štúdium v odbore slovenský jazyk a literatúra ukončila v auguste r. 2016 na Univerzite Konštantína Filozofa v Nitre, pričom svoju dizertačnú prácu vypracovala v Slavistickom ústave Jána Stanislava Slovenskej akadémie vied. V marci t. r. získala v Novom Sade oprávnenie súdnej prekladateľky a tlmočníčky v odbore slovenský jazyk. Povinnú pedagogickú prax vykonávala na Katedre slavistiky Filologickej fakulty Univerzity v Belehrade, na ktorej vyučovala predmety: Úvod do slovakistiky (orientované na poznatky z geografie, histórie a kultúry Slovenska, resp. z vývinu a dejín slovenského jazyka), ktorý je povinným predmetom pre slovakistov a voliteľným predmetom pre študentov iných študijných odborov, ako aj Súčasný slovenský jazyk – konkrétne morfológiu, respektíve ortografiu / štylistiku ako povinné predmety pre slovakistov. Neskôr začala vyučovať aj Súčasný slovenský jazyk ako druhý (slovanský) jazyk, na ktorý sa prihlasujú študenti študujúci tak slovanské, ako aj neslovanské • NA PULZE DNÍ •

jazyky na danej fakulte. Mgr. Marína Hríbová, PhD., bola štipendistkou vlády Slovenskej republiky. Do Srbska sa vrátila ako vyškolená odborníčka a stre-

a čiastočne, z historického hľadiska, Bulharsko). Práca ponúka pohľad na dolnozemské slovenské spoločenstvo cez prizmu výskumu zameraného na percepciu posta-

Žeňuch, DrSc., ma podporil v tom, aby som sa v rámci dizertačnej práce zaoberala práve výskumom slovenských nárečí. Po uplynutí viac než polstoročia od uskutočnenia posledného rozsiahleho nárečového výskumu na tomto území (uskutočnil ho Jozef Štolc) opätovne som sa snažila zachytiť tak ich súčasný stav, ako aj zmeny, ktoré v ich štruktúre medzitým nastali. Hlavným prameňom štúdia a výskumu danej problematiky bol jazykový materiál, postupne získavaný v rokoch 2014 až 2016 v tridsiatich šiestich lokalitách so slovenským osídlením v Srbsku.“ V čom tkvie špeciﬁkum nárečia v porovnaní so spisovným jazykom? „Veľmi zaujímavé aj pre Slovákov na Slovensku je to, že slovenské nárečia v Srbsku fungujú ako dorozumievací prostriedok všetkých generácií a príslušníci najmladšej vekovej kategórie aj v 21. storočí si v rámci prvotnej tla sa so situáciou, že pracovné venia tejto menšiny samotnými socializácie osvojujú práve náremiesto môže získať jedine, ak dolnozemskými Slovákmi.“ čovú podobu slovenského jazyka ju bude znovu financovať vláda fungujúcu v našom jazykovom Slovenskej republiky! O tomto FENOMÉN NÁREČÍ areáli. To je niečo, čo na Slovensku paradoxe sme netušili, keď sme V čerstvej publikácii 270 ro- už nie je bežné. Zatiaľ čo u nás začali rozhovor s mladou odbor- kov dejín, literatúry a jazyka nárečia ovplyvňujú spisovný jazyk, níčkou, o ktorej sme predtým Slovákov vo Vojvodine je i vaša na Slovensku spisovná slovenčina z viacerých zdrojov počuli len práca Slovenské nárečia v Srb- ovplyvňuje nárečie.“ vyberané slová... sku – súčasný stav poznania Výskum ste realizovali forAké boli témy vašich prác na skúmanej problematiky. Čím mou nahrávok respondentov; ceste k vysokoškolským bolo zložité získať si ich diplomom? pre spoluprácu? „Témou bakalárskej prá„Vo výskume boli v idece bolo Postavenie slovenálnom prípade zastúpe„Zatiaľ čo u nás nárečia ovplyv- né štyri generácie (deti, skej národnostnej menšiny ňujú spisovný jazyk, na Slovensku mládež, stredná a staršia v Srbsku; v nej som sa zaoberala všetkými aspektmi spisovná slovenčina ovplyvňuje generácia) informátorov. fungovania tunajšej sloV podstate ľudia boli radi, nárečie.“ venskej komunity. Práca že sa vôbec niekto zaujíma bola odmenená 3. cenou o ich jazyk. Samozrejme, v súťaži o najlepšiu študentskú vás zaujali tunajšie slovenské keď videli diktafón, nebolo pre vedeckú prácu v sekcii Humán- nárečia? K akým záverom ste nich celkom ľahké hovoriť. Najmä na geografia UPJŠ v Košiciach. V dospeli? keď som začala hovoriť spisovnou diplomovej práci Slovenská ná„Už pri písaní predchádzajú- slovenčinou, všimla som si istú rodnostná menšina na Dolnej zemi cich dvoch záverečných prác ma bariéru a dištancovanie sa. Pri som sa venovala postaveniu Slo- zaujala problematika týkajúca komunikácii v nárečí sa uvoľnili vákov v piatich krajinách (Srbsko, sa jazyka slovenskej enklávy v >>> Chorvátsko, Rumunsko, Maďarsko Srbsku. Môj školiteľ prof. Peter 22 /4753/ 3. 6. 2017

Na pulze dní >>>

ľom získať podporu. V Srbsku sa totiž všetci odvolávajú na Zákon o pozastavení zamestnávania vo verejnom sektore a na zviazané ruky, pokiaľ ide o vytváranie nových pracovných miest.“ Kto a ktoré inštitúcie oslovil? „Na návrh slovakistického kolektívu bola prvá žiadosť z Katedry slavistiky adresovaná Národnostnej rade slovenskej národnostnej menšiny s prosbou o poskytnutie pomoci a podpory. Národnostnej rade poslal odporúčanie, t. j. vyjadrenie školiaceho pracoviska aj riaditeľ Slavistického ústavu Slovenskej akadémie vied, ktorého som absolventkou. Potom boli spolu kontaktované (znovu) NRSNM, ktorú Katedra požiadala o krátkodobé poskytnutie finančnej pomoci, a Veľvyslanectvo Slovenskej republiky v Belehrade, ktoré bolo požiadané o pomoc pri odosielaní listu adresovaného na Ministerstvo školstva Slovenska.“

Hríbová srbskou občiankou, Ministerstvo školstva Slovenskej republiky vám nemá možnosť pomôcť.’ Trošku prekvapuje odvolávanie sa na štátnu príslušnosť, a nie slovenskú národnosť v prípade osoby, ktorá svojím návratom do Srbska preukázala túžbu šíriť

a rozhovory boli plynulejšie.“ My, tunajší Slováci, fakticky máme „dve slovenčiny“. Prečo sa ľudia na ulici rozprávajú nárečovou slovenčinou a pri úradných kontaktoch používajú spisovný jazyk? „Áno, to konštatujem aj vo svojej práci: nárečie je primárnym komunikačným prostriedkom Slovákov v Srbsku. Výsledky výskumu naznačujú, že aj aktívni používatelia spisovnej podoby slovenského jazyka, nevynímajúc príslušníkov slovenskej inteligencie v Srbsku, sa v neoficiálnej komunikácii pravidelne dorozumievajú nárečím. Naši predkovia po príchode na Dolnú zem disponovali jedine znalosťou nárečia, vďaka ktorému sa tu udržali. Je zrejmé, že si nositelia vytvorili silný citový vzťah k tomuto jazykovému dedičstvu, ktoré zaiste považujú za súčasť svojej jazykovej identity, charakterizujúcej ich už takmer tri storočia v podmienkach odlúčenosti od pôvodnej vlasti.“ Na rozdiel od hádam už väčšiny našich študentov, ktorí študujú na Slovensku, vy ste sa vrátili. Z akých dôvodov? získané vedomosti doma a tak „Už keď som odchádzala, odkonať práve v záujme tunajšej chádzala som s cieľom získať veslovenskej národnosti.“ domosti, získať kvalitné vzdelanie SÚCIT ZOVŠADIAĽ, Je to teda poriadne kompliv slovenskom jazyku a vrátiť sa kované... Čo a ako ďalej? do rodiska, kde potom budem POMOC ODNIKIAĽ Sú dajaké spätné informácie, „Po získaní všetkých odpovedí môcť odovzdávať získané vedoodpovede...? osobne som kontaktovala Úrad mosti ďalej.“ „Z Veľvyslanectva SR nás infor- pre Slovákov žijúcich v zahraničí, Neoľutovali ste, keďže stále nie ste riadne zamestnaná...? movali, že nie je v ich moci vyriešiť ako aj nedávno založenú Radu „Počas doktorandského štú- danú situáciu, ako aj o tom, že vlády SR pre krajanské otázky, dia mi bolo povolené vykonávať z vyjadrenia NRSNM vyplýva, ktorým som načrtla moju terajtrojročnú povinnú pedagogic- že ona na takéto účely nemá šiu situáciu, ako aj úskalia, ktokú činnosť na fakulte v Beleh- vyhradené finančné prostriedky. rým dlhodobo čelí slovakistický rade, za čo som veľmi vďačná V každom liste, v každej odpo- kolektív na Katedre slavistiky v Belehrade. Od predsedu tak vzdelávacej inštitúcii ÚSŽZ pána Jána Varšu mi v Srbsku, ako aj na Sloprišla odpoveď, v ktorej vensku. Bolo to pre mňa „V Srbsku sa totiž všetci odvolá- sa stotožňuje a osobitne významné aj preto, lebo som sa rozhodla realizovať vajú na Zákon o pozastavení za- vyjadruje pochopenie nad mojím sklamaním z toho, dialektologický výskum v tunajších slovenských mestnávania vo verejnom sektore.“ že ako štipendistka vlády SR z radov Slovákov žijúlokalitách. Po ukončení cich v zahraničí nemôžem štúdia som zostala angavedi sa konštatuje, že ,je veľká získať miesto v inštitúcii, na ktoré žovaná vo výučbe, keďže bolo konštatované, že je moja činnosť škoda, že fakulta má problémy so ašpirujem vo svojej domovskej na katedre potrebná. Hneď vtedy zamestnaním takého kvalitného krajine. V nej však konštatuje, že bolo dohodnuté, že o mojom pedagóga, ktorý štúdium ukončil každá intervencia SR by bola poprípade a situácii na slovakistike na Slovensku, avšak nemožno važovaná za miešanie sa do vnúinformujeme slovenské inštitúcie pomôcť’. Z veľvyslanectva nám torných záležitostí iných inštitúcií (v Srbsku a na Slovensku) s cie- tiež odpovedali: ,Nakoľko je M. alebo štátu, a preto o vyjadrenie

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

požiadal Ministerstvo školstva Slovenska, ktoré má v Belehrade svoj lektorát. Z ich odpovede vyplýva, že jazyková výučba na Katedre slavistiky ,je personálne zabezpečená a pokiaľ by aj malo dôjsť k rozšíreniu jej systematizácie o jedno pracovné miesto, muselo by ísť o špecializáciu na poddimenzionovanú oblasť literatúry’. Áno, jazyková výučba je personálne zabezpečená, ale vrátane mojich 12 hodín týždenne, koľko tu vyučujem. Na druhej strane je pravda, že je tu potrebný odborník aj pre slovenskú literatúru, ale nikde nie je stanovené, že musí ísť iba o jedno pracovné miesto. Pôsobia tu iba traja stáli zamestnanci, z toho jeden doktor prednášajúci slovenský jazyk. V kolektíve dokonca nie je ani jeden native speaker vyučujúci lingvistické predmety (ak nepočítame lektora zo SR).“ Čo vlastne znamená pracovať ako dobrovoľníčka? „Ako som už povedala, po ukončení štúdia mi bolo povolené pokračovať vo výučbe slovenského jazyka s tým, že sa o mojom prípade pokúsime informovať slovenské inštitúcie a vyhľadať riešenie. V zákone je síce zakotvené, že nemožno vytvoriť miesto vo verejnom sektore, ale to platí len pokiaľ angažovanie ďalšieho zamestnanca nie je nevyhnutné. Ak nemáme pracovníka pre niektoré predmety, tak to chce vytvoriť pracovné miesto. O potrebe pracovného miesta v oblasti slovenského jazyka svedčí aj počet hodín, ktoré som tam učila a učím. Skrátka, vyučujem päť predmetov – dvanásť hodín týždenne – blíži sa koniec semestra, ale teraz sa dokonca nastoľuje otázka môjho ďalšieho pôsobenia na katedre, lebo dobrovoľne učiť na fakulte je, samozrejme, nelegálne.“ Ako na ošemetnú situáciu reaguje váš pracovný kolektív? „Slovakistický kolektív som informovala o zvláštnej odpovedi zo slovenského ministerstva. Prejavili záujem o to, aby sa im ešte • NA PULZE DNÍ •

raz, tentoraz oficiálne z katedry, odoslala žiadosť, v ktorej bude konštatované, že moja činnosť na katedre je významná, ba priam nevyhnutná, a bude požiadané o podporu. Potrebujeme proste niekoho, kto bude podporou aj v tom zmysle, že v tomto štáte poukáže na problém, ktorému slovakistika v Belehrade evidentne čelí. Nemožno nepoznamenať, že v ostatných skupinách na katedre je tých zamestnancov minimálne dvakrát viac, a to dokonca aj v prípade menej početných menšín v Srbsku než je slovenská. V tomto prípade nie je opodstatnené ani tvrdenie, že je to čiastočne spôsobené aj tým, že sa slovenčina vyučuje aj na Oddelení slovakistiky v Novom Sade, keďže sa v ňom rovnako vyučujú aj ostatné slovanské jazyky, ktorých prednášajúci nechýbajú ani v Belehrade.“ Oboznámili ste s problémom aj orgány Univerzity v Belehrade? „Pokiaľ ide o rektorát, neviem, či a čo tam vedia, ale dekanka fakulty je s tým oboznámená. Žiadosť, v ktorej sa konštatuje, že som na katedre potrebná, a ktorá by sa mala poslať na Slovensko, bola aj jej odovzdaná na prečítanie. Po uplynutí nejakého času som bola informovaná o tom, že od októbra budem môcť pokračovať vo výučbe jedine v prípade pozitívnej odpovede zo SR, t. j. poskytnutia finančnej pomoci. Ak tá pomoc poskytnutá nebude, napriek silnej túžbe, nebudem mať na základe čoho zostať na fakulte.“ Kto v tom prípade bude vyučovať tých šesť predmetov? „Veď práve to... Keďže nie som ,v systéme’, nie som tam zamestnaná, namiesto mňa môžu byť angažovaní iba noví doktorandi, ktorí tiež budú učiť zadarmo, a tým by mal byť akože problém vyriešený. Zrejme netreba nikomu pripomínať, že sa tým kvalita výučby drasticky zhorší. Proste neviem, čo je cieľom: úplne zničiť rozvoj slovakistiky na Univerzite v Belehrade?“ Kto tieto „vaše“ predmety vyučoval pred vami? „Sami zamestnanci konštatujú, že mali oveľa väčší počet hodín, kým som tu nebola. Samozrejme, že je terajšia situácia aj pre nich priaznivejšia, lebo jednak sa výuč• NA PULZE DNÍ •

ba na slovakistike zlepšuje, jednak vyjadrenie pracoviska Slovenskej mládež, ktorá štúdiá ukončila je angažovaný nový odborník, akadémie vied – najvyššej inšti- kdesi v Londýne, Paríži a pod., sa vyškolený na Slovensku (aký na túcie, ktorá sa touto oblasťou nevracia. Hlavne, že hovoríme fakulte nie je), k tomu bilingvista.“ zaoberá – v ktorom sa uvádza, o odlive mozgov.“ Ako vás akceptujú študenti? že práve štipendisti slovenskej Nie je tajomstvo, že u nás je „So študentmi sa snažím mať vlády, ktorí ukončili slovenský neraz dôležitejšie mať preukaz maximálne korektnú a ohľadu- jazyk, by mali byť pre domovskú „správnej“ politickej strany než plnú komunikáciu – snáď nie krajinu najzaujímavejší, keďže diplom. Čo s tým? nadarmo som absolvovala všetky môžu zabezpečovať ďalší rozvoj „Áno, aj sama som si viackrát tie pedagogické a psychovypočula vetu: ,Môžeš byť logické, v mojom prípade stokrát najlepšia, keď...’ dokonca štátnicové predV dnešnom svete sú vemety. V súvislosti s tou domosti, bohužiaľ, málo „Od októbra budem môcť pokra- ocenené.“ akceptáciou uvediem iba najnovší prípad: príjemne čovať vo výučbe jedine v prípade Zatiaľ ste nemali ponuma prekvapili študenti, pozitívnej odpovede zo SR.“ ku na otvorenie „správposlucháči voliteľného nych dverí“...? predmetu Úvod do slova„Nie, to nie.“ kistiky, ktorí boli vraj do tej miery slovakistiky a byť mostom spoluSledujete činnosť inštitúcií spokojní s mojím pedagogickým práce, prostredníctvom ktorého a médií Slovákov v Srbsku? Ako prístupom a prednáškami z dané- sa môžu realizovať rôzne projekty sa pozeráte na rozruchy, ktoré ho predmetu, že prejavili oficiálny a vedecké výskumy, tak naozaj sa stupňujú? Kam to vedie? záujem študovať aj slovenčinu neviem, čo iné by potrebovali. Kla„Všímam si veci, evidujem, ale ako druhý (slovanský) jazyk. Na die sa otázka, kto je kompetentný to zostáva na úrovni informovania. Myslím si, že nie som kompetentná vyjadrovať sa k tomu; na základe svojich skúseností môžem povedať iba toľko, že Slováci v Srbsku nedržia spolu.“ Ako oceňujete jazyk v našich médiách? „Je logické, že registrujem určité rozdiely v porovnaní so spisovnou slovenčinou na Slovensku, ale to iste nie je niečo, čo neviem pochopiť.“ Čomu sa prevažne venujete vo voľnom čase? „Rada čítam a chodím do divadla. Keď mám príležitosť, veľmi rada cestujem – hlavne na Slovensko, keďže tam už mám takých kamarátov na celý život. Snažím sa byť nápomocná aj v Pančeve katedre to nie je často prvou reagovať v takejto situácii a či je – pre potreby divadelnej sekcie voľbou a zrazu máme situáciu, pointa v tom, aby všetci Slováci SKOS Detvan rada prekladám že študenti prejavujú záujem o zo Srbska odišli?“ texty zo srbčiny, pomáham pri slovenčinu, lebo sa im moje predUvažujete aj o tom, čo urobíte, nacvičovaní výslovnosti a pod.“ nášky páčili. Taká spätná väzba od ak „táto situácia“ potrvá? Máte dajaký sen, respektíve študentov je podľa môjho názoru „Na Slovensko sa môžem vrátiť konkrétny cieľ? najväčšou radosťou a poctou pre a pôsobiť tam kedykoľvek, o to „Mojím primárnym cieľom je každého pedagóga.“ nejde. Ide totiž o to, že prísluš- uplatniť sa vo vyštudovanom ník slovenskej komunity nemá odbore a prispievať k rozvoju a SYSTÉM NARUBY možnosť uplatniť sa v Srbsku po kontinuálnemu pretrvávaniu sloOľutovali ste možno, že ste návrate zo Slovenska, čím vlast- venskej komunity i slovenského sa vrátili? ne nedochádza ani k naplneniu jazyka v Srbsku.“ „Nie, lebo ja chcem pracovať účelu poskytnutia finančných Akým životným krédom sa v Srbsku. Som veľmi rada, že som prostriedkov zo strany vlády SR. riadite na ceste k vytýčenému mala príležitosť vykonávať prax Treba pripomenúť aj to, že systém cieľu? doma. Som taktiež veľmi rada, v tomto štáte je nastavený tak, „Azda slovami Komenského: že sú ľudia, ktorí vedia oceniť to, že ten, kto neukončil štúdium ,Keď chceme byť múdri a s nami čomu sa venujem a čo vyučujem. v Srbsku, jednoducho nemá šancu celý svet, učme ľudí. Učiť nie, aby Smutné a znechucujúce je však zamestnať sa na fakulte, aj keby sme učili, ale aby vedeli. Vedieť nie, to, že relevantná inštitúcia jed- bol výborným odborníkom. Práve aby vedeli, ale aby položili ruku k noducho nereaguje. Ak nestačí preto neprekvapuje situácia, že činu’.“ 22 /4753/ 3. 6. 2017

Ľudia a udalosti ZO ZASADNUTIA ZHROMAŽDENIA MESTA NOVÝ SAD

Prebytok usmernia do vzdelávania

Elena Šranková

a zasadnutí Zhromaždenia Mesta Nový Sad v piatok 26. mája rokovali o záverečnom účte rozpočtu za rok 2016, ale aj o celom rade iných otázok. Vlaňajšie príjmy spolu s prostriedkami, ktoré zvýšili z minulých rokov, v novosadskej mestskej pokladnici dosiahli bezmála 24 miliárd dinárov (23 938 732 202,20 din.), čo je o 14,9 percenta viac než v roku 2015. Z tých prostriedkov zvýšili vyše 4 miliardy dinárov (4 117 079 000) a tento prebytok peňazí rozvrhnú čoskoro, po opravnom rozpočte. Výdavky vlani dosiahli vyše 19 miliárd (19 318 087 589,83), čo je zvýšenie o 4,98 percenta v porovnaní s rokom 2015. O týchto údajoch informovala Aleksandra Radaková, členka Mestskej rady poverená financiami. Opoziční výborníci spoza rečníckeho pultu kritizovali spôsob používania prostriedkov. Viackrát pritom zopakovali, že občania na ulici nevidia, kde sa prostriedky minuli. Podľa ich mienky jedinou kapitálnou investíciou bola továreň Lear. Primátor mesta Miloš Vučević

Sieň Zhromaždenia Mesta Nový Sad počas zasadnutia

povedal, že je spokojný so spôsobom, akým sa prostriedky používali, a uviedol aj zvýšenie príjmov. Podľa jeho slov príjmy Mesta Nový Sad sa vlani zvýšili o tri miliardy dinárov v porovnaní s rokom 2015. Realizovalo sa 97,4 percenta z plánovaných príjmov a aj keď ide o výdavky, situácia sa zlepšila. V porovnaní s predminulým rokom kapitálové výdavky sa zvýšili o 22 percent, a to na kapitálové projekty, transfery a subvencie. Ako primátor povedal, v meste sa budú snažiť, aby sa kapitálové výdavky zvýšili aj v tomto

roku. Správa o rozpočtových príjmoch za prvé štyri mesiace tohto roku je podľa slov M. Vučevića lepšia než bola v rovnakom období roku 2016 a vlaňajší rok bol lepší než rok 2015. Väčšinou hlasov výborníci schválili záverečný účet vlaňajšieho rozpočtu, ako i správu nezávislého revízora. Týmto sa vytvorili podmienky na schválenie opravného rozpočtu, čo by sa malo stať už na nasledujúcom zasadnutí. Z prebytku, ako informoval primátor, okolo 2,3 miliardy dinárov bolo rozvrhnutých

už v decembri, keď schválili tohtoročný rozpočet. Zahlásil, že ďalšie asi 2 miliardy čoskoro rozvrhnú v opravnom rozpočte a prevažnú časť vložia do vzdelávania, do škôl a predškolských ustanovizní v prospech zlepšenia podmienok vyučovania. Na zasadnutí okrem toho schválili rozhodnutie, aby sa dlžníkom za komunálne a bytové služby odpustili úroky, ak si do 30. novembra 2017 vyplatia dlhy, ktoré majú od 1. januára 2008 do 31. marca 2017. Schválili tiež kódex správania zamestnaných v orgánoch Mesta Nový Sad, ako i päť plánov podrobnej regulácie. Rokovali o zmenách v programoch tohtoročného hospodárenia, ako aj o správach o realizovaných investíciách a plánoch hospodárenia v roku 2016 v niekoľkých mestských podnikoch a v Centre pre sociálnu prácu. Za riaditeľa Ústavu pre ochranu pamätníkov kultúry vymenovali doterajšieho úradujúceho riaditeľa Sinišu Jokića a staronovou riaditeľkou KC Mladost vo Futogu sa stala Aleksandra Rajaková. Obaja menovaní boli jedinými kandidátmi na súbehoch.

ZASADALO ZHROMAŽDENIE OBCE PLANDIŠTE

Penzistov vyradili z orgánov moci Vladimír Hudec

a 13. zasadnutí Zhromaždenia obce Plandište bola okrem iného naplánovaná zmena podpredsedu zhromaždenia Vladana Mladenovića, ktorý sa vo voľbách ako člen PUPS nachádzal na listine SNS. V súlade s dohovorom Srbskej pokrokovej strany (SNS) a Socialistickej strany Srbska (SPS) iniciatívu za zmenu podpredsedu podpísal potrebný počet výborníkov, avšak predseda ZO Endre Szabo pred zasadnutím informoval, že návrh nebude zaradený do rokovacieho programu, čo znamená, že Mladenović naďalej zostal v kresle podpredsedu. Predseda

www.hl.rs

obce Jovan Repac, inak aj predseda obecného výboru SNS, oboznámil prítomných, že Vladan Mladenović prestúpil do SNS. Vzápätí však výbornícka väčšina zmenila všetkých predstaviteľov PUPS v pracovných telesách zhromaždenia a správnych radách verejných podnikov a ustanovizní. Týmito kádrovými rošádami strana penzistov zostala bez svojho zastupiteľa v lokálnom parlamente a úplne je vyradená z vládnucej koalície. Ústredným bodom zasadnutia bol ročný program ochrany, úpravy a používania poľnohospodárskych pozemkov v štátnom vlastníctve. Odborný spolupracovník pre poľnohospodárstvo v plandištskej

Informačno-politický týždenník

obecnej správe Zoran Majkić informoval, že podľa údajov z katastra na území obce je k dispozícii 13 500 hektárov štátnej pôdy. Z toho 2 000 hektárov je prenajatých, buď podľa prednostného práva nájmu, alebo ešte nevypršala zmluva o nájme, a voľných zostalo 11-tisíc hektárov. Medzi nimi aj 15 hektárov, ktoré bez úhrady dostanú dve základné školy a Ustanovizeň pre duševne chorých v Starom Leci. Podľa prednostného práva nájmu 917 hektárov bude prenajatých na základe jestvujúcej infraštruktúry, čiže zavlažovacích sústav a drenáže, a ďalších 267 hektárov pre dobytkárstvo. O pôdu určenú na dobytkársku výrobu sa bude

uchádzať 25 osôb, ktoré splnili stanovené podmienky. Na licitáciu nepôjde 556 hektárov. Ide vlastne o pozemky, resp. záhrady v stavebných zónach dedín, ktoré boli dávno spolu so stavebnými pozemkami odovzdané občanom na bezplatné používanie. V procese konverzie týchto pozemkov na súkromné tieto plochy sa z roka na rok zmenšujú. Po schválení programu výbornícka väčšina zvolila komisiu, ktorá bude mať na starosti licitáciu. Celkom na záver zasadnutia doterajšieho úradujúceho riaditeľa VP Polet Milana Selakovića vymenovali za riaditeľa tohto podniku so štvorročným mandátom. • ĽUDIA A UDALOSTI •

ZO ZASADNUTIA STAROPAZOVSKÉHO LOKÁLNEHO PARLAMENTU

Opravný rozpočet technického rázu Anna Lešťanová

ozsah rozpočtu Obce Stará Pazova zostane na rovnakej úrovni ako doteraz (okolo 2,7 miliardy dinárov), ale opravný rozpočet bolo potrebné schváliť v súlade so zákonnými predpismi. Podľa slov Gorana Jovića, predsedu Zhromaždenia obce, opravný rozpočet schválený na schôdzi lokálneho parlamentu vo štvrtok 26. mája je technického rázu a toho času je aktuálne vypracovanie investičných projektov. Branko Mazalica, vedúci Oddelenia pre rozpočet, povedal, že príjmy predškolských ustanovizní budú do budúcna plánované ako rozpočtové príjmy. Rodičia za pobyt svojich detí v predškolských ustanovizniach budú platiť na účet obecného rozpočtu, a nie na účet ustanovizní ako doteraz. Táto zmena je uvedená na príkaz Ministerstva financií.

Ján Ďurčík (za rečníckym pultom) položil výbornícku otázku adresovanú Rade pre medzinacionálne vzťahy ohľadom vypisovania dvojrečových nadpisov

Ako uviedol Jović, už v jeseň ich pravdepodobne očakáva skutočný opravný rozpočet, ktorý ukáže reálnu situáciu v rozpočte.

– Rozpočet je investičný, lebo sme na bežný rok naplánovali až niekoľko kapitálnych investícií. Toho času prebieha

výstavba kruhového objazdu pri pazovských bazénoch a v blízkej budúcnosti by sa mali začať práce v rámci pokračovania rekonštrukcie cesty Stará Pazova – Staré Bánovce, – akcentoval predseda ZO. Medzi plánované investície vedenie obce zaradilo aj adaptáciu veľkej zasadačky, v ktorej sa konajú aj zasadnutia lokálneho parlamentu. Sieň je dosť nefunkčná a potrebné ju je dôkladne upraviť, ako aj buffet a hygienický uzol. Tieto práce by mali začať koncom júla. Na zasadnutí výborníci schválili zmeny a doplnky programu práce na rok 2017 Obecnej stavebnej agentúry, zmeny kádrového plánu obecných orgánov, začiatku likvidácie Direkcie pre výstavbu obce. Na tejto v poradí 15. schôdzi si pripomenuli výročie práce v danom zložení.

ZO ZASADNUTIA ZHROMAŽDENIA OBCE ŠÍD

Prevažne komunálne témy Stanislav Stupavský

piatok 26. mája sa uskutočnilo 13. zasadnutie Zhromaždenia obce Šíd, na ktorom výborníci prerokovali program práce Verejného komunálneho podniku Verejné osvetlenie, služby a údržba, ktorý vznikol koncom minulého roka.

Riaditeľ Dušan Lastić povedal, že prvoradým záväzkom podniku je údržba a financovanie verejného osvetlenia, ako aj údržba lokálnych ciest a poskytovanie viacerých iných komunálnych služieb. Keď ide o prvý rok pôsobenia podniku, riaditeľ mohol iba sľúbiť, že svoje záväzky splnia v stanovenom rozsahu.

V pokračovaní sa výborníci vyjadrili o správach o vlaňajšej činnosti a programoch práce na bežný rok miestnych spoločenstiev Adaševci, Berkasovo a Sot. Na záver svojho prejavu predseda Miestneho spoločenstva Sot vtipne povedal, že Sot je dnes

šťastne rozkopaná dedinka, lebo sa konečne realizuje výstavba lokálneho vodovodu. Ostatné body rokovacieho poriadku sa vzťahovali na schválenie rozhodnutí, ktorými sa obecné predpisy zlaďujú so zákonmi.

KRÁTKE SPRÁVY

Šíd

Záber z hlasovania na zasadnutí • ĽUDIA A UDALOSTI •

Komunálne služby. Náčelník oddelenia pre komunálne vzťahy Zhromaždenia obce Šíd Petar Ognjanović mal plné ruky práce, keď sa na nedávnom zasadnutí ZO pokúsil vysvetliť, o aké novinky ide a ako do budúcna majú fungovať komunálne služby, zvlášť keď ide o spravovanie cintorínov a pohrebné služby. Doteraz to robili miestne spoločenstvá a teraz v súlade s novými predpismi tieto práce má prebrať obecný komunálny podnik Standard. Dlhá polemika predsa nepriniesla očakávaný výsledok a odpovede, takže na zasadnutí uzavreli, že v miestnych spoločenstvách všetko má fungovať ako aj doteraz a nové predpisy sa majú uplatniť v Miestnom spoločenstve Šíd. St. S. 22 /4753/ 3. 6. 2017

Ľudia a udalosti STARÁ PAZOVA

Zvolili novú Radu MS Anna Lešťanová

oľby členov rád všetkých deviatich miestnych spoločenstiev z územia Staropazovskej obce sa uskutočnili 14. mája. V samotnej Starej Pazove koalícia zoskupená okolo Srbskej pokrokovej strany (SNS) získala 18 zastupiteľov, kým Skupina občanov Moja Pazova má 3 členov. Konštitutívna schôdza Rady MS Stará Pazova sa konala v stredu 24. mája v miestnostiach Sokolského domu. Po slávnostnej

Momentka z konštitutívnej schôdze RMS

Bogdan Miljević

SELENČA

Nové miestne vedenie Juraj Berédi-Ďuky

elenčania v nedeľu 28. mája volili nových členov Rady Miestneho spoločenstva. Na volebnom lístku bolo dvadsať deväť kandidátov, ktorých navrhli hlavne politické strany pôsobiace v Selenči. Z uvedeného počtu

V očakávaní voličov

ponúknutých kandidátov občania volili trinástich, koľko členov počíta Rada MS Selenča. Hlasovalo sa

www.hl.rs

iba na jednom volebnom mieste, od siedmej ráno do dvadsiatej hodiny večer. Podľa rozhodnutia volebnej komisie a na základe výsledkov hlasovania novými členmi Rady Miestneho spoločenstva sa stali: Zdenko Kolár, Jozef Alexy, Katarína Vrabčeniaková, Robert Kaňa, Anna Ďurčianska, Daniel Lojdl, Jozef Gašparovský, Marína Daničeková, Michal Poliak, Jozef Kočonda, Miroslav Petráš, Juraj Javorník a Marína Horvátová. Medzi členmi novej rady sú aj dobre známi občania, ale aj nové tváre. Väčšinu členov rady (sedem) bude mať Srbská pokroková strana (SNS) a v menšine (šesť) bude Liga sociálnych demokratov Vojvodiny (LSV), ktorá doteraz mala väčšinu. Na voličskom zozname bolo zapísaných 2 772 oprávnených voličov a svoje volebné právo využilo 927 voličov (33,4 %). Neplatných bolo 25 lístkov.

Informačno-politický týždenník

prísahe verifikovaných členov za predsedu rady zvolili Borisa Babíka a za jeho zástupcu Dragana Milaša. Na schôdzi vymenovali aj sedemčlenný Výkonný výbor v čele s predsedom Bogdanom Miljevićom. Všetci sú z koalície okolo SNS. Nový predseda RMS B. Babík sa poďakoval občanom za preukázanú dôveru a vyzval miestne vedenie, aby spoločnými silami pracovali v záujme rozvoja mesta. Na konštitutívnej schôdzi sa zúčastnil aj Goran Jović, predseda Zhromaždenia obce Stará Pazova. Prítomným gratuloval k voľbe a povedal, že všetky doterajšie zloženia rady boli jednotné v práci, a prejavil nádej, „že i táto novozvolená Rada MS Stará Pazova bude hybnou silou keď ide o nové investície, a to s cieľom získať status mesta“. Predseda rady a predseda

Boris Babík (stojí) a Dragan Milaš (sedí vedľa neho)

Výkonného výboru skúsenosť v práci staropazovského Miestneho spoločenstva už majú. B. Babík bol členom rady v predminulom zložení a B. Miljević dva roky v uplynulom mandáte zastával funkciu, do ktorej je tentoraz znovu zvolený.

KRÁTKE SPRÁVY

Šíd Ako zachrániť ryby? Dve rieky Bosut a Studva pramenia v susednom Chorvátsku a Studva sa v mestečku Morović vlieva do Bosutu. O oboch by sa však dalo povedať, že sú skôr jazerá ako rieky, lebo v nich voda takmer úplne stojí. Práve táto skutočnosť v poslednom čase zapríčinila veľké prírodné katastrofy v zmysle masového úhynu rýb. Na povrchu vody sa totiž počas teplejších mesiacov rozmnoží druh trávy zvanej sočivica, podobnej malému leknu, ktorá zamedzuje prienik vzduchu a kyslíka do vody. Otázka, ako problém riešiť, sa dostala aj pred Zhromaždenie obce Šíd. Výborník z Morovića Predrag Bekerek v mene občanov tohto mestečka, ale aj občanov Višnjićeva a Batroviec žiadal, aby obecné orgány vynaložili maximálne úsilie na to, aby sa problém dostal pred príslušné štátne orgány, ktoré ho jediné môžu riešiť. Zhromaždenie uzavrelo, že predseda Obce Šíd má o probléme ihneď informovať svojich nadriadených a podniknúť kroky k riešeniu problému. Ak sa nebude načas reagovať, v Bosute a Studve najneskoršie o mesiac nasleduje ďalší úhyn rýb. St. S. • ĽUDIA A UDALOSTI •

S PREDSEDOM RMS BÁČSKY PETROVEC JÁNOM RYBOVIČOM

Možno sa dalo aj viac Jaroslav Čiep

eto rýchlo pominie a v novembri Petrovčanov očakávajú ďalšie miestne voľby. O zhodnotenie štvorročného mandátneho obdobia aktuálnej Rady Miestneho spoločenstva Báčsky Petrovec sme preto poprosili aktuálneho richtára Jána Ryboviča. Aké boli začiatky tohto zloženia RMS? – Terajšie zloženie RMS Petrovec bolo zvolené vo voľbách 8. decembra 2013. Z 31 kandidátov sa do miestneho vedenia vďaka najväčšiemu počtu získaných hlasov dostali Ján Lačok, Vladimír Sýkora, Rastislav Denďúr, Jaroslav Danko, Samuel Kondač, Vladimír Turan, Ján Rybovič, Mária Gašparovská, Ján Hansman, Ondrej Bovdiš, Pavel Marčok, Katarína Arňašová, Daniel Spevák, Michal Kišgeci a Branislav Kevenský. Rada bola konštituovaná 23. decembra 2013, predsedom sa stal Dr. Ján Rybovič a podpredsedami Ján Lačok a Pavel Marčok. Čo obsahovali vtedy stanovené plány práce? – I keď si MS vždy stanoví dlhodobejšie plány a programy práce, nová rada bola prinútená staré plány revidovať, ktoré po zrušení samozdanenia už neboli nereálne. Veď práve zo samozdanenia sa financovali menšie petrovské investície, časť slúžila ako vlastná účasť pri uchádzaní sa o prostriedky na projekty a veľmi chýbala aj tá tretia časť, z ktorej MS podporovalo početné petrovské spolky a združenia. Slovom, naše MS sa v jednej chvíli ocitlo bez jediného zdroja vlastných prostriedkov, čo znamená, že sme v ďalšej práci boli finančne odkázaní iba na obec a na sumy, ktoré nám pridelila z rozpočtu. Našťastie, s obcou sa nám dobre spolupracovalo a spolupracujeme aj s terajším vedením. Vďaka tomu sme z obecného rozpočtu a sčasti aj z pokrajinských zdrojov inkasovali nejaké peniaze, s ktorými sa predsa len čo-to dalo urobiť. • ĽUDIA A UDALOSTI •

Ktoré výsledky treba spomenúť po rokoch práce? – Podarilo sa nám dokončiť a kompletne sprevádzkovať kultúrne stredisko, ktoré vzniklo po renovácii starej budovy štátnej školy. Tu sídli galéria, knižnica, spolkári a turistická

organizácia. Keďže je budova MS prvým susedom KS, máme spoločný dvor a všetky tieto priestory – zastavané i dvorové, sú zrenovované a obnovené od základov. Budova MS je zbavená vlahy, vylíčená zvonku a zvnútra, vymenené sú okná a dvere a k dvom doterajším kanceláriám pribudla aj tretia, veľká spoločenská miestnosť, ktorá slúži ako zasadačka nielen našej miestnej rade, ale aj spolkom a združeniam. Členovia KUS Petrovská družina sú teraz presunutí do iných, tiež zrenovovaných miestností v rámci KS. Kompletným renovovaním a vybavením prešla aj pivničná miestnosť budovy MS, kde sme podľa bezpečnostných predpisov dostavali núdzový východ, vylíčili sme ju a vybavili primeraným nábytkom. Tak v Petrovci pribudla ďalšia reprezentačná miestnosť, v ktorej sa záujemcovia budú môcť zoznámiť nielen s gastronomickou ponukou nášho mesta, ale aj s výrobkami tunajších podnikateľov. Na vydláždenom dvore

pribudlo letné javisko. Na ňom sú postavené viacúčelové drevené altánky, časť je zatrávnená, časť vysadená letničkami, sú tu lavičky na sedenie... Ako je to s inými objektmi vo vlastníctve MS? – V súlade s možnosťami sme sa starali aj o iné objekty vo vlastníctve MS. Aj o budovu bývalého Tatranu v hlavnej ulici, ktorú od svojho založenia roku 2002 používa Spolok petrovských žien. Je to stará budova a vyžaduje si sústavnú starostlivosť a úpravu. Najnovšie sme tam dali vybetónovať podlahy a pokryli ich laminátom, zariadili sme novú kuchyňu. Miestnosti sú vylíčené, na zadnom priečelí budovy je nová fasáda a navezený, vyrovnaný a vydláždený je aj dvor. I keď sa ženám snažíme pomôcť pri údržbe budovy, ony si časť opráv aj samy financujú a mnohé práce samy vykonajú. Príkladne je postarané aj o ďalší objekt nášho MS – budovu v Ulici chmeľovej, ktorú roky používa Združenie drobnochovateľov. Čo sa deje s vleklým problémom – Vrbarou? – Keď ide o Vrbaru, ďalší objekt vo vlastníctve MS Petrovec, po trápeniach s predchádzajúcimi nájomníkmi celkom dobre vychádzame s terajším súkromným podnikateľom. Aj na Vrbare sú vymenené okná a dvere, k čomu nás prinútili nové zákonné predpisy protipožiarnej ochrany. V súlade s nimi sa na objekte ešte len má pracovať, ale s tým sa už bude musieť potrápiť nové miestne vedenie. Svedkami sme nových kontaktov, partnerstiev... – RMS Petrovec v aktuálnom zložení sa podarilo podpísať ďalšiu dohodu o partnerstve. Udialo sa to na našich vlaňajších oslavách, keď sme zmluvou spečatili naše partnerstvo s mestom Nadlak v Rumunsku. To partnerstvo už nadobúda aj konkrétne obrysy – dávnejšie spolupracujú školy, odnedávna aj mestské

úrady a začnúc tohtoročnými oslavami priateľstvo nadviažu aj hasičské zbory. A verím, že nezostane iba na tom. Okrem Nadlaku mestá Martin na Slovensku a Babušnica v Srbsku tiež sú partnerskými mestami Petrovca. Teraz v máji si pripomíname 40. výročie podpísania zmluvy o partnerstve s Babušnicou počas televíznej akcie Vedomosti – bohatstvo v dávnom roku 1977. Naposledy pribudla aj medzinárodná klobásová súťaž... – Vlani vo februári sme uviedli jedno nové podujatie – medzinárodný festival klobás Klobásafest. Na prvom podujatí klobásy „miesilo“ 19 tímov z domova a zo sveta, tohto roku už bezmála 40 a iste ich bude ešte aj viac. Festival sme ustanovili ako akúsi pomocnú ruku vystretú smerom k výrobcom petrovských klobás, aby sa tie ich výrobky propagovali a aby sa im rozšírila cesta do sveta. Je to aj nápomocná ruka podaná tunajšej turistickej organizácii pri propagácii nášho Petrovca a celej obce, historických a kultúrnych pamätihodností, ale aj našich tradičných jedál, pravdaže, vrátane našej vynikajúcej petrovskej klobásy. K tomu sme v poslednom čase určili aj hymnu Petrovca. Mienite, že sa vám podarilo vykonať nadostač toho? – Možno sa niekomu bude zdať, že sme urobili málo. Reálne sa pozerajúc na to, čo po nás zostáva, predsa len čo-to v tomto našom Petrovci pribudlo, opeknelo zopár budov, nádvorí, a do konca roka pribudne ešte niečo. Koľko bolo peňazí, toľko sa urobilo. Isteže sa mohlo viac a lepšie, lebo vždy sa môže aj viac, aj lepšie. Treba si však uvedomiť, že žijeme v krízových rokoch, že sme bez vlastných príjmov a odkázaní na iných. Treba mať nádej, že ideme v ústrety lepším časom, možno k intenzívnejšiemu hospodárskemu rozvoju, ktorý umožní aj zlepšenie lokálnej infraštruktúry, bohatšiu nadstavbu, kultúrny rozvoj...

22 /4753/ 3. 6. 2017

Ľudia a udalosti ĽUDIA A STRETNUTIA: DRAGANA PESKAREVIĆOVÁ, NOVINÁRKA NA DÔCHODKU

Boli to lepšie časy Oto Filip

tretávať sa a spoznávať s novými ľuďmi. Májové volebné snemovanie Združenia novinárov Srbska v Ivanjici zostane i podľa toho mnohým ešte dlho v pamäti. Ani nie toľko kvôli tej úradnej časti, koľko pre nové známosti s kolegami z iných redakcií a prostredí. A najmä s členmi Klubu veteránov Združenia novinárov Srbska (UNS), ktorí napriek pokročilému životnému veku priam prekypovali elánom a skvelou náladou: tak v rokovacej sieni, ako aj vo voľných večerných hodinách, keď sa mohli porozprávať, zabaviť sa, zatancovať. Mnohým známy trojlístok: najstarší člen Združenia novinárov Srbska Rastko

Dragana Peskarevićová

Vojvodinskí novinári pred cestou do Ivanjice

bornom časopise Praktična žena a môžem povedať, že som bola veľmi spokojná s povolaním, ktoré som si zvolila. Robila som totiž v časoch, keď to bolo čosi veľmi krásne. Bola som redaktorkou módy, no nevyhýbala som sa ani iným témam. Keď moje kolegyne nemali času odísť na niektoré zasadnutie, stretnutie, nebolo mi ťažko nasadnúť do auta a ísť tam, kde bolo treba. Hodne som cestovala aj do zahraničia. Teším sa, že som sa dožila dôchodku, že som bola predsedníčkou Klubu veteránov, že je tu pri mne moja kolegyňa z časopisu Bazar

Guzina, niekdajší riaditeľ novín Borba vo veku takmer 95 rokov, terajšia predsedníčka klubu Bosiljka Boba Jelićová s úctyhodnými šiestimi desaťročiami zaoberania sa novinárstvom, najmä v Bazari, ako aj jej predchodkyňa Dragana Peskarevićová, ktorá niekoľko desaťročí strávila v novinách Praktična žena, sú jednoducho osobnosti, ktoré nemožno prehliadnuť. Tak pre zdravé rezonovanie, náladu, vtipné poznámky, ako aj pre neskrotnú chuť tešiť sa z každej chvíle žitia. Mnohí, aspoň dvojnásobne Poď, ukážem ti tie tanečné kroky mladší, im na tom môžu Boba Jelićová, s ktorou som roky právom závidieť. Pani Dragana, začnime tými spolupracovala a zdolala mnohé zahraničné cesty. základnými údajmi... Uvedený klub nemá síce dlhú – Bola som redaktorkou v od-

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

tradíciu, no zdá sa, že má svoje vyhranené miesto v štruktúre Združenia novinárov Srbska?

podmienky na prácu. Boli to ozaj lepšie časy. Cestovalo sa hodne, ľuďom sa nekládli obmedzenia. Ak ste boli pracovití, vynachádzaví a šikovní, mohli ste mať hoci aj desať strán v novinách. Robili sme toľko, koľko sme vládali a koľko sa nám chcelo. To už dnes neplatí. Mladí sú nezamestnaní, a tí zamestnaní dostávajú malé a neriadne platy. Nečudo, že takmer vôbec nemajú nielen záujem, ale ani možnosti cestovať, tvoriť, zaoberať sa novinárstvom tak, ako im to pasuje. Tak ako sa netajím tým, že mám osemdesiatjeden rokov, netajím sa ani tým, že som skutočne mala veľký pôžitok zo svojej roboty. Pôsobiť vo svete módy znamenalo i sledovať svetové trendy... – Bola som medzi prvými, ktorí cestovali na svetové módne prehliadky. Po čase som do toho zapájala ďalšie kolegyne tak, že som im pomáhala vybaviť akreditácie. Tie pobyty vo vtedajších časoch

S trojlístkom na pamiatku

– Teraz pôsobíme v Klube veteránov, ktorý združuje približne päťdesiat registrovaných členov. Stále sa snažíme prostredníctvom častých apelov ten počet zvýšiť, lebo novinárovi nečinnosť nezodpovedá. A klub nám ozaj veľa znamená. Už aj tým, že raz týždenné vyrazíme na stretnutie, kde si dáme kávu, porozprávame sa s kolegami. V zozname našich aktivít sú aj rôzne výlety, návštevy múzeí, vojenských a iných ustanovizní a inštitúcií... Ak by ste mali porovnať žurnalistiku pred niekoľkými desaťročiami s tou súčasnou, čo by ste vyzdvihli? – Práve sa pozerám na týchto mladých ľudí a pritom si uvedomujem, že sme my boli nielen spokojní, ale sme skutočne mali vhodné

neboli až také drahé. Samozrejme, že redakcie bez problémov znášali trovy pobytu. Aspoň dvakrát ročne som cestovala do Milána, aj do Ríma alebo do Paríža, skadiaľ som prinášala kopu exkluzívnych príspevkov. Keď sa po čase zjavili isté výhrady, možno výčitka, že sa upriamujeme len na svetovú módu, uviedla som rubriku Hosť – módny návrhár. Najprv to nešlo ani ľahko, ani hladko, lebo to niektorí považovali za reklamu istých návrhárov, no po čase názory zmenili. Zvlášť keď si to všimli profesori Akadémie výtvarných umení, ktorí sa o rubrike pozitívne, pochvalne vyjadrili. Získala som teda i viaceré odborné uznania za vlastný prínos k modernému spôsobu obliekania. • ĽUDIA A UDALOSTI •

SO STONÁSOBNÝM DARCOM KRVI JÁNOM LOMENOM

Krv je vzácny dar Elena Šranková

lovek neprežíva iba pekné chvíle. Ľahko sa môže dostať do situácie, keď potrebuje pomoc, keď mu je život ohrozený a závisí od transfúzie, čiže od darcov krvi. Podobnú situáciu zažil aj Kysáčan Ján Lomen. Kedy a prečo ste sa stali darcom krvi? – Ako dvadsaťročný v roku 1985 som mal dopravnú nehodu. Po operácii som dostával krv a na nemocničnom lôžku som si uvedomil, že je krv vzácny dar, ktorý môže pomôcť zachraňovať životy. Aj pre mňa niekto daroval krv a zachránil mi život. I keď ma táto skutočnosť podnietila k takému rozmýšľaniu, krv som prvýkrát daroval o dva roky neskoršie ako vojak. Odvtedy som darcom a doteraz som krv dal 101-krát. Robím to preto, že i ja chcem zachrániť životy. Zúčastňujete sa akcií darcovstva krvi v Kysáči? – V Kysáči, ale aj v Novom Sade.

Skôr však v meste, lebo tam idem, keď mi to zodpovedá, nemusím čakať, kedy akciu usporiadajú v Kysáči. I keď je v Kysáči vždy dobrá nálada, majú to na starosti aktivisti Červeného kríža, je tu útulnejšia spoločnosť a možnosť spolu si posedieť pri kávičke. Ako darca máte nejaké zdravotné alebo iné výhody? – O tom ani neviem, lebo mi žiadne neboli potrebné. Nateraz som zdravý, takže nevyužívam žiadne zdravotné služby, ktoré dobrovoľní darcovia eventuálne majú. Od roku 1994 som dokonca súkromníkom, takže ani dva dni plateného voľna nevyužívam. Dostal som doteraz plakety v Mestskej radnici v Novom Sade, keď som krv daroval 50-krát, a potom i 75-krát a očakávam, že tak bude aj z príležitosti stého darovania. Darcovstvo je jeden segment vášho života. Spomínate, že ste súkromníkom. Čo ste robili predtým? – Robil som v Javore v Kysáči. Bol som štipendistom Novkabelu

v Novom Sade, ale po skončení školy som začal robiť v Kysáči, najviac kvôli cestovaniu, lebo išlo o rovnakú firmu. V Javore som odpracoval deväť rokov.

Ján Lomen

Vaše terajšie zamestnanie mnohí poznajú nielen v Kysáči, ale aj širšie. Robíte ozvučenie a osvetlenie na rozličných podujatiach. – Ide o prenajímanie audioa videovybavenia pre programy, svadby a iné podujatia. To je robota, ktorú mám rád. Musím prezradiť, že práca v Javore nebola pre mňa. Nevedel som si predstaviť, že tam zostanem robiť až do dô-

V MIESTNOM SPOLOČENSTVE KULPÍN

Blížia sa júlové oslavy Katarína Gažová

lani na sklonku júla sa v tradičnom termíne Predslávnosťových dní v Kulpíne realizovali ďalšie dve podujatia: oslava Dňa Kulpína a jubilejná Svadba voľakedy a dnes. Prvé rozhovory o tom, ako sa bude oslavovať tohto roku, prebiehali v piatok 26. mája na zasadnutí Rady Miestneho spoločenstva Kulpín. Okrem členov rady na schôdzi sa zúčastnili riaditeľ Turistickej organizácie Obce Báčsky Petrovec Ján Pavlis a predseda kulpínskeho MOMS Pavel Gaža. Predseda Rady MS Miroslav Čeman poukázal na možnosť, že sa aj tohto roku PDvK, Deň Kulpína a Svadba voľakedy a dnes usporiadajú koncom júla. • ĽUDIA A UDALOSTI •

Atraktívne svadobné šaty na vlaňajšej módnej prehliadke prezentovali mladé manekýnky

Podobne ako vlani tieto tri podujatia by sa teda znovu mali zlúčiť.

V diskusii bolo spresnené, že sa podujatia realizujú v sobotu a

chodku. Neraz som sa pristihol, že premýšľam o hudbe a technike. V neistých deväťdesiatych rokoch sa napríklad dalo viac zarobiť ozvučovaním programov. Bolo tak, že sa mi oplatilo nechať firmu, a dodnes neľutujem, že som to urobil. Zdedili ste túto záľubu v technike po otcovi? – Celé detstvo som popri otcovi Jánovi Lomenovi strávil v Rádiu Kysáč a KIS-e, kde bol riaditeľom. Už ako sedemročný som mu pomáhal okolo techniky a pamätám sa, ako som sa tešil, keď ma otec odviedol na tanec pod dubmi. Vtedy tanec začínal o 20. hodine a do tej 21. som s otcom tam bol. Bol to pre mňa neuveriteľný zážitok, poznal som všetkých hudobníkov a nainfikoval som sa hudbou a technikou. Neskoršie ste aj vy hrali na bicích nástrojoch? – Začal som v roku 1979 a 14 rokov som hral na bicích nástrojoch a trochu aj na gitare. So skupinou Lipa, s bratmi Gedeľovskovcami, sme hrávali vo všetkých slovenských dedinách a neskoršie sme založili band Rozmarín. Hudobná kariéra je už za mnou, od roku 2000 už nehrávam. Ešte stále cvičím a hrám doma, iba pre seba. Občas len aj na niektorých súkromných žúroch.

nedeľu 29. a 30. júla. Rozhovory na zasadnutí MS sa týkali aj prípravy propagačného materiálu spomenutých troch kulpínskych podujatí. Nateraz iba rámcovo bolo povedané, v akom tvare tlačené materiály, ako sú plagáty, pozvánky a pod., majú byť. Hovorilo sa aj o iných záležitostiach patriacich do tejto náročnej organizácie, ako je zabezpečenie javiska, ktoré súbory by mohli vystúpiť na ústrednom galakoncerte, príprava módnej prehliadky svadobných šiat ako tradičnej súčasti kulpínskej svadby. Obecná Turistická organizácia tiež bude zapojená do organizácie a prípravy koncojúlových podujatí v Kulpíne a jej angažovanie sa vzťahuje aj na finančnú zložku podujatí. Po tomto prvom dohovore majú nasledovať ďalšie, keď sa už konkrétnejšie bude spresňovať harmonogram trojitých osláv v Kulpíne.

22 /4753/ 3. 6. 2017

Ľudia a udalosti V DENNOM POBYTE PRE MLADÝCH V KOVAČICI

doma a dokonca si z predaja tých výrobkov na detskom trhu zarobia nejaké peniaze. Deti z denného pobytu pravidelne navštevujú obecnú knižnicu, prechádzajú sa parkom Anička Chalupová meriame tlak, – hovorí Kotvášová nom pobyte v spoločnosti jej v strede mesta a pod. Niektoré deti, ktoré doteraz nevedeli písať, sa a dodáva, že je veľmi dôležité zapojiť podobných osôb. ovačická obec je jednou z päť- ich do podávania raňajok a uprato– Slaďanka je dieťa, ktoré vždy naučili písmenká, zdolali techniku písania, teraz sa vedia samy desiatky miest a obcí, v ktorých vania zo stola, umývania riadu, podpísať, – s nadšením hoje otvorené špecializované za- kde sa každodenne vo dvojici vorí Kotvášová. Podľa jej slov riadenie, podporujúce sociálnu striedajú v tejto práci a pritom pozitívnou stránkou projektu inklúziu osôb s postihnutím. Projekt sa učia byť samostatní. je aj to, že tieto mladé osoby, Zlepšenie služieb sociálnej ochrany Ján Masaryk z Padiny, otec ktoré predtým čas zväčša trávili pre osoby s invaliditou, ktorý spo- 27-ročnej dcéry Anky, vozičkárdoma pri počítači alebo pozeločne realizujú Stredisko pre sociál- ky, hovorí, že jeho dcéra každý raním televízneho programu, nu prácu a Obec Kovačica, sa začal deň príde domov s niečím v súčasnosti sú komunikarealizovať v decembri 2015. V prvej novým, čo sa naučila v novej tívnejšie, smelšie. Deň majú fáze projektu bola adaptovaná bu- spoločnosti. vyplnený rôznymi aktivitami, dova v Ulici Čaplovičovej, v ktorej – Anka sa v dennom pobyte ich schopnosti sa už nezmensídli sociálne zariadenie s denným spoznala s ostatnými deťmi, šujú, ba naopak, obnovujú sa, pobytom kapacity desať mladých s ktorými nadviazala pekné zvyšujú a skvalitňujú. V spoRodina Šuľová: Ján s dcérou Slaďankou osôb s postihnutím vo veku 15 až priateľské vzťahy. Okrem toho a manželkou Evou ločnosti sa socializujú, trávia sa tam načas v kamarátení. učí všeličo tvo- prejavovalo záujem o spoločnosť. Projekt Zlepšenie služieb sociálnej riť, ručné prá- S mojou manželkou Evou často ce, ktoré sama chodieva do Spolku žien, kde sa učí vyrobila, nám ručným prácam, pomáha ženám pri neskoršie pre- organizovaní rôznych aktivít. Pravizentuje doma. delne sa zapája do tvorivých dielní, Kreslí, viac sa ktoré organizuje padinská knižnica, s nami rozprá- rada maľuje, spieva a pod. Dávno va, je veselšia, sme čakali na otvorenie denného šťastnejšia a my pobytu a sme radi, že to konečne domáci sme funguje, – podčiarkol Ján Šuľa. V budove tzv. zvonárskeho domu SEAVC spokojnejší, že Užívatelia denného pobytu pre v súčasnosti sídli služba sociálnej ochrany sa Anka nenudí mladých s postihnutím sa každopre osoby s postihnutím a že sa my za ten denne zúčastňujú v práci rôznych 30 rokov. Je to vlastne prvá služba čas, kým je ona v dennom pobyte, tvorivých dielní, kde sa podľa slov sociálnej ochrany určená mladým môžeme venovať práci a vybaviť, čo defektologičky Kotvášovej učia tvoľuďom s invaliditou z územia obce. treba, – hovorí Ankin otec. riť rôzne úžitkové veci, medziiným Okrem Valentíny Patoovej, zdravotO podobné skúsenosti sa s nami aj z recyklovaného materiálu. nej sestry –vychovávateľky, a Alexandra Latovljeva, šoféra a údržbára, tu pracuje Milina Kotvášová, defektologička, ktorá pre užívateľov tejto služby plánuje a pripravuje rôznorodé aktivity. – Ráno do pol desiatej, kým sa všetky deti zoskuJán Masaryk s dcérou Ankou pia, vypijeme čaj, porozprávame sa, ako strávili ochrany pre osoby s invaliditou je predchádzajúci deň, aké financovaný z IPA programu EÚ majú zážitky, plány a iné. v rámci sociálnej inklúzie najohroPotom napíšeme zoznam zenejších skupín, vrátane rómskej prítomných, kde je dôležité, národnostnej menšiny. Jeho hodaby sa medzi sebou poznali nota je zhruba 173 000 eur. Podľa a vedeli o sebe základné plánu projekt by mal potrvať do údaje, jednoduchými cvik- Užívatelia služby s vedúcimi Valentínou Patoovou (prvá zľava) konca decembra t. r., ale zamestnanmi si trošku precvičíme telo a Milinou Kotvášovou (tretia sprava) ci, ako i rodičia detí s postihnutím a neskoršie im kolegyňa Valentína porozpráva niečo z ob- rozdelil aj Padinčan Ján Šuľa, kto– Z recyklovaného materiálu sa dúfajú, že činnosť služby prolasti zdravotníctva a hlavne niečo rého dcéra Slaďanka už predtým doteraz naučili vyhotoviť všeličo. spešnej pre všetkých bude o hygiene. Dvakrát týždenne im vyjadrila želanie tráviť čas v den- Neskoršie to potom skúšajú robiť aj pokračovať naďalej.

Za lepšiu kvalitu života

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

• ĽUDIA A UDALOSTI •

VÁĽANIE MÁJA V SELENČI

Hasiči dodržiavajú tradíciu Juraj Berédi-Ďuky

elenčskí hasiči aj tohto roku dodržali svoju dlhoročnú tradíciu a usporiadali tradičné váľanie mája pred sídlom hasičského spolku.

značkou tohto spolku v bližšom a širšom okolí. Pred začiatkom váľania mája členky ženskej zložky hasičského spolku, ktoré v Pivnici na Májových stretnutiach hasičov nedávno obsadili prvé

predseda Obce Báč Dragan Stašević so spolupracovníkmi. Keď sa máj zvalil, nasledovalo tradičné pílenie dreva a odpratávanie zvyškov. Potom sa účastníci presunuli do hasičského domu, kde prebiehala veselica.

Predseda hasičského spolku Daniel Durandzi privítal všetkých hostí a vyzval predstaviteľov hosťujúcich spolkov, ako aj predsedu Obce Báč, aby sa prihovorili. Potom nasledovala večera a zábava pri hudbe domácich hudobníkov.

Májové drevo treba popíliť a odpratať

Bola to krásna príležitosť pripomenúť si túto starú obyčaj a pritom sa príjemne pobaviť. Hasiči máj postavia v posledný aprílový večer a zvalia ho v posledný deň v máji, čiže v poslednú nedeľu v máji. Váľanie mája je atraktívna udalosť pre Selenčanov a zvyčajne priláka veľký počet občanov. Všetko sprevádza dychová hudba hasičského spolku, ktorá je tiež už roky ochrannou

miesto, sa predstavili zoskupeným občanom primeraným cvičením. Na váľaní mája sa zúčastňujú všetky zložky spolku, čiže detské, ženské a mužské a zvláštnym zážitkom pre všetkých je ľudová veselica. Na túto udalosť Selenčania zvyčajne pozývajú aj hostí, predstaviteľov hasičských spolkov, s ktorými udržiavajú spoluprácu a priateľské vzťahy. Tohto roku sa na váľaní mája zúčastnil aj

KONFIRMÁCIA V CIRKEVNOM ZBORE KOVAČICA I. V poslednú májovú nedeľu v slovenskom evanjelickom a. v. chráme Božom v Kovačici k slávnostnej konfirmácii pristúpilo deväť detí. Za prítomnosti veľkého počtu rodičov, krstných rodičov a iných cirkevníkov novými dospelými členmi evanjelického cirkevného zboru Kovačica I sa stalo šesť dievčeniec a traja chlapci. Konfirmandov pripravil a slávnosť konfirmácie vykonal zborový farár Pavel Sklenár, senior banátsky. A. Ch. Foto: Studio Centar

POUGÁR

Juraj Bartoš

Bumbum-bumbum! Nazdar, nazdar, ľud môj! Z Duše Mojej Úprimnej pozdravujem ťa, rukami pracovitými mávam ti! Vitaj pri dnešnom historickom bubnovaní! Ó, viem, že vieš, ó, ty, ó, ľud môj, ó, ľudko môjho rodu, že dnes, keď veľkolepý odznieva prejav tento môj, pre teba a len teba, ó, ľud môj, viem, že vieš, že svitol DeňDé! Ktorým DéDňom začína sa doba Nová, Lepšia, Krajšia, Vznešenejšia. V mojom skromnom živote určite a možno, že i v živote Obce Pougárskej, ktorá ÓPé ma dnes inkar... ignoru... inauguruje na Funkciu • ĽUDIA A UDALOSTI •

Hlavnej Hlavy Hodných Há-pougárov! Na ktorú Funkciu som sa, namôjveru, zvolil Svojou Nadovšetko Slobodnou Vôľou! Slávnostne prisahám, nad Pougárskym kódexom a nad evanjeliami Tomášovým a Judášovým, že odteraz budem bubnovať lepšie a krajšie a kvetnatejšie než doteraz. Namiesto doterajších 24 hodín makať budem 25 a ½ – až 25 a ¾, podľa potreby aj celých 25 a 4/4 hodiny denne. Slávnostne, ľud môj, prisahám, že bubnovať nerátam ani nebu-

dem doživotne. Iba dovtedy, kým raz a navždy neodhodím bubon, pardon – lyžicu; pardon – bubon. Teda lyžicu! Slávnostne sa priznávam, že som vždy hovoril pravdu a len pravdu. Takže 1/2 sa mi, všakáno, odpúšťa. Priznávam sa ešte raz (odpúšťa sa mi, všakáno ½ z ½) a zase a znova a ešte niekoľko ráz sa priznávam, že ak som vás sem-tam aj ošmekol, nemajte mi za zle. Viete, ako... možno, že jedného pekného dňa nastúpim na cestu politiky, nuž a tak, musím byť (na všetko) pripravený, všetkými

mastičkami pomazaný. Ó, ľud môj drahý, v tejto Histe... teore... historicky slávnostnej chvíli tivám dávam čestné slovo pougára súceho na slovo, že odo dnes mi naše Nadovšetko Slobodné Médiá (ktoré odteraz budú Ešte Nadovšetko Slobodnejšie), môžu Slobodne klásť Všetky Otázky, ktoré im – aby si zbytočne novinári/ky nelámali hlavu – poskytnem pred tlačovkou, na ktorú ich slávnostne a srdečne, ako to len sám viem, povolávam užajhneďarazom! Bumbum!

22 /4753/ 3. 6. 2017

Ľudia a udalosti K OSEMDESIATKE CIRKEVNÉHO SPEVOKOLU V KOVAČICI

Úspech trasovaný láskou k spevu Anička Chalupová

ento rok v Kovačici si pripomínajú 215 rokov od založenia dediny, 110 rokov od tzv. Kovačického procesu a 80 rokov od založenia prvého cirkevného spevokolu v Kovačici. Cirkevný spevokol v Kovačicici sa považuje za najstarší cirkevný spevokol v Banátskom senioráte. V aktuálnom roku zmiešaný cirkevný spevokol CZ Kovačica I, ktorý v súčasnosti pôsobí pod menom Dr. Jána Čaploviča, oslavuje úctyhodné jubileum – 80 rokov pôsobenia. Zborovým kantorom je Ján Nemček ml., ktorý desať rokov pracuje s členmi spevokolu. – Keď som prišiel do zboru, keďže ostatné spevokoly už mali svoje meno, navrhol som, aby najstarší cirkevný spevokol pôsobil pod menom farára Jána Čaploviča, lebo vďaka nemu dnes spievame piesne po slovensky.

Kantor Ján Nemček ml. Prvý spevokol je základným kameňom všeobecne známeho kovačického spevu. Spevokol sa prevažne orientuje na pesničky zo spevníka a funebrálu a vystupuje v kostole takmer počas všetkých sviatkov v roku. Z práce v súčasnom spevokole mám obrovskú radosť a spievanie evanjelických piesní ma napĺňa nejakou pozitívnou umeleckou energiou. Veď sa hovorí, že kto spieva, dvakrát sa modlí, a keďže ja okrem toho hrám aj na koncertnom organe, modlím sa trikrát. Členka Mária Svetlíková sa zapojila do práce jubilujúceho zmiešaného spevokolu takmer pred 40 rokmi: – Tu sa dobre cítim. Páčilo sa mi vtedy, keď nás nacvičoval pán Bartoš, ale páči sa mi aj dnes, keď štvorhlasné piesne s nami nacvičuje kantor Ján Nemček. Vždy sa teším na chvíľu, keď sa zídeme všetci spolu a spievame.

www.hl.rs

Pre mňa tento spevokol znamená mnoho. Neviem si ani len predstaviť, ako by to bolo, keby som sem nechodila. Človek potrebuje spoločnosť a spevokol je mojou najväčšou záľubou. Nie je nás tu veľa, ale náš spev je na úrovni. Na svoje začiatky v spevokole spomína aj Kovačičan Juraj Šiška st.: Spevokol Dr. Jána Čaploviča na tohtoročnom stretnutí banátskych – Zapojil som sa do spevokolov v Kovačici činnosti spevokolu v 70. rokoch minulého storočia, keď členov Štefana Svetlíka, Pavla Šipic- členiek. Potom dievčenský spevokol nás nacvičovali kantori Ján Bartoš kého, Juraja Stanu, Michala Hekeľa a zanikol a založený bol ženský spevokol. a Ján Nemček st. Bolo nás tu 25 – iných, ktorí v uplynulých desaťročiach Po niekoľkoročnej prestávke som sa

Z dejín Existujú údaje, že pri cirkvi pôvodne pôsobil mužský spevokol, z ktorého sa neskoršie vyvinuli iné spevácke telesá a spevokoly. Z prvotného spevokolu vzniklo niekoľko speváckych zborov, ktoré pôsobia v rámci cirkevných zborov Kovačica I a Kovačica II. Dňa 16. februára 1937 sa na farskom úrade v Kovačici zoskupilo okolo 40 mužov so želaním založiť cirkevný spevokol. Jozef Janiš, senior banátsky, a Ondrej Miháľ, riaditeľ školy a kantor, túto iniciatívu podporili a ujali sa úlohy vedúcich. Predsedom sa stal Juraj Mikuš, Ondrej Miháľ prvým a Jozef Šifel druhým dirigentom. Dušou spevokolu bol Ondrej Miháľ, ktorý viedol aj knihu členov až do roku 1942, keď spevokol oslávil piate výročie a mal až 54 členov. Ondrej Miháľ po príchode do Kovačice roku 1919 ako mladý učiteľ vštepoval nielen žiakom, ale aj občanom lásku k hudbe, a jeho pôsobenie prinieslo roky veľkého kultúrneho vývinu dediny na hudobnom poli. Po jeho odstúpení spevokol viedli zboroví kantori Ján Nemček st. a Ján Paluška. V roku 1966 vznikol dievčenský spevokol, ktorý pod vedením Jána Bartoša nacvičoval trojhlasné piesne. Neskoršie vyrástol na ženský spevokol a spolu s mužským utvorili zmiešané hudobné teleso známe aj za hranicami vtedajšej Juhoslávie. Podľa údajov z monografie Kovačica 1802 – 2002 tento spevokol úspešne vystupoval v Slovinsku, Poľsku a v Česku, ako aj na stretnutiach spevokolov v tunajších slovenských prostrediach. 30 mužov. Po kratšej prestávke a po príchode kantora Jána Nemčeka ml. znovu som sa vrátil do spevokolu. S manželkou pravidelne chodíme na skúšky, farský dom nám je veľmi blízko

prispeli k činnosti. Členka zmiešaného spevokolu Anna Šišková pôsobí v cirkvi od detstva: – Po konfirmácii som do kostola začala chodiť ako mládežníčka. Neskoršie,

zapojila do zmiešaného cirkevného spevokolu, kde pôsobím dodnes. Dlhé roky sme štvorhlasne vystupovali pri rôznych príležitostiach doma i v zahraničí. Chcela by som spievať v

Mária Svetlíková

Anna Šišková

Juraj Šiška

a páči sa nám tu tráviť voľný čas. Je mi ľúto, že mladší cirkevníci nemajú záujem o spev v spevokole. S pietou si spomíname na našich kvalitných

z iniciatívy pána farára Karola Chalupku a za vedenia kantora Jána Bartoša, bol založený dievčenský spevokol, v ktorom som bola jednou z prvých

tomto spevokole, kým budem mať sily a zdravie. Zároveň mám nádej, že mladší budú pokračovať v tejto krásnej tradícii.

Informačno-politický týždenník

• ĽUDIA A UDALOSTI •

SLÁVNOSŤ V PETROVSKOM CIRKEVNOM ZBORE

Inštalácia farára Jána Vidu Jaroslav Čiep

evanjelickom cirkevnom zbore v Báčskom Petrovci po odstúpení dovtedajšieho farára Vladislava Ivičiaka 20. novembra 2016 usporiadali volebný konvent.

a hostí a farárov z domova a zo zahraničia. Inštaláciu farára Jána Vidu vykonal biskup SEAVC v Srbsku Samuel Vrbovský za asistencie seniora báčskeho a farára selenčského Vladimíra Valenta a predsedu kňazských konferencií a farára padinského

Prítomní farári pri inštalácii v Petrovci

Jediným kandidátom na zborového farára podľa návrhu presbyterstva bol Ján Vida, zastupujúci farár v tomto zbore. Slávnosť inštalácie zborového farára v Petrovci sa konala v nedeľu 28. mája 2017 v rámci služieb Božích za prítomnosti početných veriacich

Jána Cicku, ktorý neskôr k kancľa aj kázal. K tejto slávnostnej chvíli prispeli aj ďalší farári: Vladimír Grňa z Báčskej Palanky, Jaroslav Javorník z Kulpína a Juraj Šefčík zo Senice na Slovensku. Uvedenie do úradu v petrovskej cirkvi Jána Vidu ako ôsmeho

inštalovaného miestneho farára spevom a hudbou pozdravili aj starší a mladší spevokol pod vedením kantora Pavla Očovejiho a Obecný cirkevný spevokol Credimus pod taktovkou Anny Medveďovej, ako i zborový dychový orchester. O slávnostnej chvíli okrem domácich veriacich svedčili aj spoločenskí pracovníci z prostredia, riaditelia inštitúcií, ako i viaceré delegácie a farári zo zborov Báčskeho Novozvolený petrovský kňaz Ján Vida a Banátskeho seniorátu. Privítali aj hostí zo zahraničia. Zo školu vychodil v Kulpíne a roku Slovenska prišli hostia z Myjavy, 2006 maturoval na Gymnáziu Jána zo Senice, z Nových Sadov. Z Ru- Kollára v Báčskom Petrovci. Študomunska, z Nadlaku, sa zúčastnila val na Evanjelickej bohosloveckej delegácia pod vedením seniora fakulte Univerzity Komenského v Ľudovíta Bobčoka a konseniora Bratislave, ktorú absolvoval roku Juraja Vanka. Z Chorvátska, z Iloka, 2011. Za kňaza bol ordinovaný 16. delegáciu viedol farár Dušan Saják. októbra 2011 v Kulpíne. Najprv bol Inštalovanému farárovi Vidovi v roku 2011 kaplánom v cirkevnom záverom veľa zdaru v práci v pet- zbore v Erdevíku a v rokoch 2012 rovskom zbore v mene cirkevnej – 2015 bol farárom v Erdevíku a správy poprial dozorca Ondrej Lugu. V septembri roku 2015 sa stal Bovdiš a odovzdal mu i primerané úradujúcim, a potom aj riadnym darčeky. Pri príležitosti 500. výročia farárom v Báčskom Petrovci. V súreformácie senior Ľ. Bobčok z Ru- časnosti administruje aj cirkevné munska biskupovi S. Vrbovskému zbory v Erdevíku, Lugu a Sriemskej odovzdal ďakovný list a pamätnú Mitrovici.

NA PETROVSKOM GYMNÁZIU

Predmaturitná zábava J. Čiep

Gymnázia Jána Kollára so žiackym domovom vyšla nová generácia maturantov. Kým skôr každý rok boli po tri triedy so slovenskou plus jedna so srbskou vyučovacou rečou, naposledy ich je o jednu slovenskú menej. V súlade s tradíciou aktuálni maturanti, žiaci záverečného ročníka v školskom roku 2016/2017, predtým ako pristúpia k maturitným skúškam, v piatok 26. mája zorganizovali rozlúčkový predmaturitný večierok. Predtým než opustia školu, maturanti sa príležitostným programom zavďačili nielen svojim rodičom, ale i profesorom. • ĽUDIA A UDALOSTI •

medailu. Zborový farár z Iloka D. Saják sa tiež krátko prihovoril a svojmu niekdajšiemu študentovi slová povzbudenia adresoval senior z myjavského evanjelického zboru na Slovensku Samuel Mišiak. xxx Ján Vida sa narodil 4. júna 1987 v Novom Sade, v rodine Jána a Anny, rodenej Hložanovej. Základnú

Gaudeamus igitur... generácie petrovských maturantov 2016/2017

V generácii žiakov narodených roku 1998 je 46 tohtoročných maturantov petrovského gymnázia. Vo dvojici alebo aj v trojici sa na úvod večierka slávnostne predstavili prítomným príbuzným a verejnosti. Najprv zaspievali hymnu Gaudeamus igitur pod taktovkou profesora Juraja Súdiho, ako aj iné rozlúčkové pesničky, a slovami sa skrátka pokúsili ozrejmiť dojmy z pobytu v škole. Svoje dojmy o školských a mimoškolských aktivitách maturantov za posledné štyri roky zhrnuli aj ich triedni profesori Ján Eliáš, Kristína Kevenská a Tatiana Kriváková-Amidžićová. V mene gymnázia sa s maturantmi rozlúčili riaditeľka Anna Medveďová a správca internátu Ondrej Koroš. Na záver večierka maturanti s rodičmi zatancovali valčík, a potom sa presunuli do Vrbary, kde pokračovali v zábave.

22 /4753/ 3. 6. 2017

Ľudia a udalosti

Šarm, krása a usilovnosť na stánku

Karol a Miroslav: „Nech sa páči petrovská klobása a slanina!“

Pekná dievka a dobrá pálenka

V NOVOM SADE AJ TOHTO ROKU

Bol veľtrh a tam všeličo... Juraj Pucovský

tovky traktorov, kombajnov, vlečiek, pluhov, sejačiek, kosačiek a ostatných prívesov, vyše 150 kusov hovädzieho dobytka, 500 oviec, 250 ošípaných, 94 koní, 38 kôz, 500 drobných zvierat a operencov, ponad 130 000 návštevníkov – je to príznačné pre 84. Medzinárodný poľnohos-

Najdrahší traktor – 432 000 eur!

podársky veľtrh od 13. do 19. mája 2017 v Novom Sade. Na veľtrhu mnoho najlepších výdobytkov v poľnohospodárstve, dobytkárstve, potravinárskom priemysle, veľa chutných jedál (aj organických výrobkov) a nápojov, náhradných dielcov, potrieb pre zeleninárov, záhradkárov, domácnosti, a na Desaťmesačná Aleksandra Katićová tejto strane iba niekoľko charakteristických z Petrovaradína vyžrebovala traktor pre Mariju Sunajkovú z Kuly fotiek z veľtrhových potuliek.

Najdrahší exponát, kombajn na vyberanie cukrovej repy – 700 000 eur!

Akoby chceli vzlietnuť...

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

Chlapec Stefan a býk Kokan – 1 980 kilogramov!

Materinská láska a starostlivosť

Osvieženie vo válove s vodou • ĽUDIA A UDALOSTI •

NA MYJAVE V MÁJI (1)

Tam, kde slivovica hrá prím Anna Francistyová

a my sme ju chceli dostať na určitú úroveň, aby sme ľudí naučili kultúrnosti pri tom požívaní. Na druhej strane tým, že zaslané

esto Myjava je od Bratislavy vzdialené približne 100 kilometrov. Nachádza sa v západnej časti Trenčianskeho kraja, 50 kilometrov od krajského mesta Trenčín. V druhý májový víkend sme si jeho pohostinnosť vychutnali vďaka pozvaniu na tradičné kultúrno-spoločenské podujatie Koštovka páleného 2017. Už z kontaktov pred príchodom do tohto kopaničiarskeho kraja sme vedeli, že nejde o žiadnu podozrivú Na začiatku slávnostného ceremoniálu: chlapskú akciu. Je to (zľava) Ing. Peter Bunčiak, Ing. Radko Jurák prvá a najstaršia súťaž a Vladimíra Jurenková tohto druhu na Slovensku, jej vzorky dáme odborníkom na podstatou je zveľaďovanie výroby analýzu, motivujeme výrobcov, ovocných destilátov a už 23 rokov že musia vypáliť dobré destiláv prípravnom výbore sú stále aj ty, – povedali nám už pri zvítaní dvaja jeho iniciátori Ing. Peter sa naši hostitelia P. Bunčiak a V. Jurenková. – Musím podotknúť, že sme si vždy udržiavali latku spoločenskej úrovne. Vždy to bolo iba na miestenky, nikdy to nebolo tak, že sa tam stojí, že sa tam ľudia opijú. Od začiatku sem chodili a chodia manželské páry, pritom manželky nemusia degustovať pálenku, môžu si dať vínko alebo čokoľvek, možno Dražbu najvyššie ohodnotených destilátov vystriedajú manževiedol Michal Maliarik la pri šoférovaní na ceste späť, ale ešte Bunčiak a Vladimíra Jurenko- predtým sa, samozrejme, spolu vá. Garantom degustácie, teda vyzvŕtajú na tanečnom parkete, ohodnotenia zaslaných vzoriek je – doložila pani Vladimíra. Slovenský rád rytierov destilátov Tohto roku na súťaž bolo zav čele s hlavným kancelárom Ing. slaných 489 vzoriek páleného Radkom Jurákom. zo 68 dedín a miest na Sloven– Na Slovensku je tradícia sku, ale i z Českej republiky a zo požívania ovocných destilátov Srbska. Najviac bolo zastúpené • ĽUDIA A UDALOSTI •

tzv. modré ovocie (až 160 vzoriek), ale i jablká, hrušky, marhule, broskyne, čerešne, dokonca i arónia, jahody, maliny, citrusové plody, figy... Označené iba poradovým číslom dostali sa najprv na ochutnávanie a hodnotenie 48 degustátorom v 16 komisiách a na tie najlepšie si posvietila i 9-členná degustačná subkomisia. Degustácia prebiehala 21. apríla v Dome kultúry Samka Dudíka na Myjave a riadil ju už spomenutý Ing. Radko Jurák, degustátor a odborník na pálenie ovocných destilátov v pestovateľských páleniciach a liehovaroch. Záverečné kolo akcie, slávnosť vyhlásenia najlepších vzoriek a ocenenie výrobcov, teda 23.

Igor Rybnikár z Vrboviec. Medzi odmenenými bola i najstaršia vzorka (slivovica z roku 1922 so známkou 43) majiteľa Miroslava Michnu z Myjavy. Za najvzdialenejšiu vzorku (s ohodnotením „veľmi dobrá kvalita – strieborný destilát“ so známkou 43) odmenu dostal za svoju broskyňovicu Ján Francisty z Kulpína, zo Srbska. Celý večer na dobrú náladu a do tanca hral výborný orchester Myjavské heligónky. Ten vystriedal Myjavskú cimbalovku, ktorá túto akciu sprevádzala doterajších 22 ročníkov. Vo vedľajšej miestnosti bol postavený drevený šenk s chladiacimi boxmi, kde hostia mohli na základe sprievodného katalógu dostať ktorýkoľvek destilát zo súťaže podľa jeho poradového čísla. Bonbónikom akcie bola dražba jednotlivých druhov páleného s najvyšším ocenením. Podľa očakávania, keďže tohto roku bolo

Tanečný parket bol stále plný

Koštovka páleného prebiehala tiež v DK Samka Dudíka 13. mája. Za zvukov fanfár do siene najprv nastúpil Slovenský rád rytierov destilátov a po krátkom zhodnotení tohtoročnej súťaže jeho hlavným kancelárom Ing. Radkom Jurákom nasledovalo vyhlásenie víťazov v jednotlivých odrodách ovocia. Absolútnym víťazom sa vďaka svojej slivovici a jej ohodnoteniu „jedinečný destilát – víťaz“ s absolútnymi 50 bodmi a tromi hviezdičkami stal

menej belovíc, práve destilát z bielej slivky dosiahol najvyššiu cenu na dražbe: až 130 eur. Zaujímavé je, že oň do poslednej chvíle bojovali práve hlavný kancelár R. Jurák a istý vášnivý archivár vzácnych liehovín. Zvíťazila vášeň archivára, ktorý si vraj predsavzal, že „z Myjavy bez belovice neodíde“.

22 /4753/ 3. 6. 2017

(V budúcom čísle: Podľa motta: Pi málo, pi dobré)

Obľúbená jar Čakajúc leto Začali sa žiacke výlety. A čo to znamená, kamaráti? No veď blíži sa koniec školského roka a prázdniny sú hneď tu. Ešte trochu sily do učenia, aby koncoročné známky boli lepšie, a čaká vás, veru, zaslúžený oddych. Druháci z Padiny už boli na výlete a priniesli nám svoje dojmy. Kým čakáme viacerým najkrajšie ročné obdobie – leto, žiačky z Kovačice písali o jari, ktorú možno majú radšej. Pripravujeme pre vás aj novinky – čoskoro sa budeme kamarátiť aj na Facebook-u.

, 2. 2, : Samuel Chrťan Na Cárskej bare , Padina ZŠ maršala Tita

Jar v mojej osade Dlho čakaná jar nám zavítala do osady. V pondelok 20. marca presne o 11. hodine a 19. minúte sa zmenilo ročné obdobie. Mnohým ľuďom je to obľúbené obdobie v roku. Ulice sú zrazu plné ľudí a detí. Pestré farby a teplé slnko všetkých lákajú von. Deti sa hrajú s loptami a starší ľudia sa rozbehli vysádzať záhrady. Aj stromy akoby sa ozdobili kvetmi a môžeme počuť už aj lietajúce včielky, ako hrajú svoju hudbu. Na jar sa tešíme veľkému sviatku – Veľkej noci, keď farbíme vajíčka a chodíme na oblievačky. Na jar ja oslavujem narodeniny. Preto je jar moje obľúbené ročné obdobie. Po dlhej chmúrnej a chladnej zime naša osada akoby sa prezliekla do iných šiat. Každý pohľad cez okno nám vyvoláva úsmev na tvári. Ivona Pataková, 5. 1, ZŠ Mladých pokolení, Kovačica

Sára Válovcová, 5. 1, ZŠ Mladých pokolení, Kovačica

Somárik Srećko: Na tali Kotvášová, 2. 2, ZŠ maršala Tita, Pa dina

A tu druháci ob edovali: Matej a Petráš, 2. 2, ZŠ maršala Tita , Padina

www.hl.rs

Každý rok má štyri ročné obdobia. A každé z nich má svoju krásu, svoje čaro. Na jar všetko ožíva. V lete sú príjemné teplé dni. V jeseni sa kocháme v kráse žltých listov a v zime sa tešíme, keď napadá sneh. Mňa všetky štyri ročné obdobia potešia. Ale najviac sa mi páči jar. Je dobrý pocit, keď nám po dlhej chladnej zime zavítajú príjemné teplé dni. A zvlášť sa mi to páči, lebo vtedy celá príroda ožíva. Baví ma pozorovať prírodu, ako sa zobúdza zo zimného spánku. Keď vyjdem na ulicu, vidím trávu, ktorá dostáva sviežu zelenú farbu, a v tráve sa zjavujú prvé kvietky: snežienky, fialky, sedmokrásky. Zakvitli aj stromy a kríky a okolo stromov obletujú včielky. Akoby aj ľudia ožili. Na ulici možno stretnúť mnoho ľudí, ktorí sa prechádzajú, bicyklujú... Aj deti, ktoré sa hrajú, korčuľujú... Starší ľudia pripravujú pôdu, aby si mohli zasadiť zeleniny. Mám nádej, že aj na budúci rok bude také dobré počasie a taká dobrá jar ako v tomto roku.

Informačno-politický týždenník

trášová, linu: Anička Pe A jedli aj zmrz , Padina ZŠ maršala Tita

2. 2,

• DETSKÝ KÚTIK • •

Mozaika

ROČNÍK XVII 3. júna 2017 ČÍSLO

214

MAGAZÍNOVÁ PRÍLOHA

BIELY ZÁMOK V OKOLÍ BEČEJA

NA CESTÁCH

Fantast plný fantázie Danuška Berediová

Bogdanovi Dunđerskom sa dodnes povráva, že bol najväčším bohémom v rodine Dunđerskovcov, najbohatšej vo Vojvodine koncom 19. a začiatkom 20. storočia. Viedol búrlivý život, mal rád politiku, ženy, kone

Z inej perspektívy

a cestovanie. Vlastnil chýrečný zámok Fantast, ktorý v tom období odzrkadľoval jeho moc a bohatstvo. Vystaval ho na svojom majetku, ktorý sa rozprestieral na viac ako 2 600 jutár pôdy. Zámok sa nachádza na 15 km od Bečeja. Krása tejto budovy je v zmesi ne-

Autentické zostali iba steny a dvere

ogotického štýlu, klasicizmu a nápaditých detailov, ktoré si majiteľ všímal a priniesol zo svojich cestovaní, z návštev peštianskych a viedenských Biely zámok Fantast zámkov. Výstavba sa skončila v roku 1925. V komplexe Fantastu sa V roku 1943 Dunđerski umrel a bol dnes nachádza zámok, malý kaštieľ, pochovaný v kaplnke. Po jeho smrti nasledoval priam neKaplnka sv. Đorđa, žrebčinec dostihových mysliteľný úpadok a ničenie majetku. koní a park s jazerom. Aj keď ho Bogdan odkázal Matici srbskej, kompletný majetok bol nacionalizovaný a pripadol kombinátu PIK Bečej. Zámok je dnes renovovaný v luxusný hotel. Po oslobodení v roku 1945, bohužiaľ, zmizol prepychový nábytok, umelecké obrazy a šperky. Iba steny a dvere zostali autentické. V povojnových rokoch kaplnka sa mala stať elektrickým rozVeže zámku sú urobené v neogotickom štýle vádzačom, ale na reagovanie Zámok Fantast dostal meno podľa Predića kaplnka bola iba zamknutá. Dnes jedného z 1 400 koní, koľko ich Du- je znovu zasvätená a v nej sa konajú nđerski mal. V tom čase bol to naj- krsty a sobáše. Rodina Dunđerská nám je momenväčší žrebčinec v Rakúsko-Uhorsku. Hovorí sa, že kôň Fantast v roku 1932 tálne možno známejšia podľa Lenky na belehradskom hipodróme zvíťazil vo všetkých troch pretekoch a získal všetky tituly. Keď umrel, Dunđerski ho pochoval na svojom majetku. Dnes sú kosti tohto obľúbeného Bogdanovho žrebca vystavené v jednej z vitrín v zámku. Hneď po výstavbe zámku Bogdan sa rozhodol v blízkom okolí vystavať aj miesto pre svoj več- Klavír, na ktorom hrávala Lenka ný odpočinok. Administrátor Karlovskej mitropolie mu dal Dunđerskej, Bogdanovej sesternice povolenie na výstavbu kaplnky a veľkej lásky Lazu Kostića, zvečnenej v novobyzantskom štýle podľa v jeho básni Santa Maria della Salute, ponávrhu staviteľa Josipa Krausa. važovanej za najkrajšiu srbskú ľúbostnú Ikonostas v kaplnke vymaľoval báseň. V zámku sa dodnes zachováva známy maliar Uroš Predić, dl- jeden klavír, o ktorom sa traduje, že horočný Bogdanov kamarát. patril Lenke.

Z obsahu

Návšteva sestier ako darček Str. 2

S feldekovským Shakespearom v štíte Str. 4

Torta Eva

Str. 8

Mozaika NAJKRAJŠIA OSLAVA NARODENÍN

Návšteva sestier ako darček Elenka Ďurišová

bez problémov a keď sa napokon ocitli v Melbourne, nemohli uveriť, že sú naozaj tam, že predsa tú ďalekú cestu zdolali a že sú všetky tri sestry spolu s bratom a jeho rodinou. Treba poznamenať, že chyboval len druhý brat Andrija Tomek, ktorý necestoval s nimi. Ako to vždy býva, keď sa po dlhom čase stretnú blížni, rozhovory trvali do neskorých nočných hodín a dni trávili v návštevách známych, spoznávaní mesta a okolia. Zvyčajne ich sprevádzali brat s manželkou, ich dcéra Marta a synovia Pavel a Daniel so svojimi rodinami. Zuzana si spomína, že najčudnejšie pre nich

adinčanka Zuzana Melichová, narodená v Boľovciach, je známa podľa svojich šikovných rúk a túlavých topánok. Je aktívnou členkou ženského spolku, recituje, píše, hoci zatiaľ len pre vlastné potešenie, venuje sa dekupáži a jej najnovšou záľubou je háčkovanie bez ihličiek. Ako nám v rozhovore povedala, keď ako pätnásťročná navštívila Nemecko, zistila, že veľmi rada cestuje a spoznáva nové kraje. Tak sa to vlastne začalo. Minulý rok plánovala ísť do Prahy, ktorú dávno túžila vidieť, ale cesta ju zaviedla inam, kam ani netušila, že pôjde... Jedného dňa ju navštívila sestra Mariena Marková so správou, že ich bratova manželka Zuzana Tomeková s dcérou Martou chystajú pre svojho manžela a otca Jána Tomeka prekvapenie k jeho šesťdesiatym narodeninám. Tak trom sestrám v Pa- Zuzana Melichová (stojí v strede) so dine (tretia je Eva Košú- sestrou Máriou Markovou, bratom Jánom, tová) zaslali zaplatené nevestou Zuzanou a sestrou Evou Košútovou letenky do Melbournu v Austrálii. Sestry sa teda spoločne bolo, že sa z končiaceho leta ocitli zorganizovali a pripravili na dlhú ces- v jari, a potom keď sa vrátili späť, tu, na ktorú sa aj tešili, aj mali oba- dočkala ich zima a ďalšia jar. vy, ako sa v tom všetkom vynájdu. Okrem mnohých známych v MelNa cestu sa vybrali 14. septembra bourne navštívili aj Slovenský dom, 2016. Dlhá cesta lietadlom prešla kde ich srdečne privítali, a Zuzana

Takmer celá rodina pokope

VČERA, DNES, ZAJTRA...

Tri sestry medzi tulipánmi

im do daru priniesla vlajku Spolku trvalo do 8. októbra a tento mežien v Padine, ktorú vyšila Zuzana siac – ako nám Zuzana povedala – Ďurišová. Predsedníčkou Sloven- preletel rýchlo ako týždeň. O živote ského spolku Ľudovíta Štúra je Anna v Austrálii hovorí, že tvrdá práca je Bovdišová a predsedníčkou Zdru- všade, ale istota, že dostanete svoj ženia matiek Slovenského spolku plat, tú tvrdosť zjemňuje. Keby mala je Mária Šimáková, ktorá má na menej rokov a mladšie deti, pre tú starosti obliekanie a zachováva- istotu, ktorú tam ponúkajú, vybrala nie slovenského kroja na južnom by sa tam žiť a pracovať. Domy sa kontinente, kde pestujú a chránia tam nestavajú po 10 rokov, ale oveľa pred zabudnutím svoje slovenské rýchlejšie. Okrem toho aj strava je obyčaje a tradície. Ako vravia, lacnejšia. Keď sa však nepozerá len takmer každý, kto opustil Dolnú na tú ekonomickú stránku života, zem, aspoň raz vo svojom kufri emócie a túžba po rodisku zvierajú mal nabalené slohrdlo a srdce. Povenské šaty. trebné je dosť času, Hostky z Padiaby sa začali v inom ny mali príležitosť svete púšťať koriennavštíviť poduky. Rodinné vzťahy tu hrajú najväčšiu jatie Holandské dni, kde videli rôzne úlohu. Preto si myslí, druhy tulipánov, ktože naši rodáci tam ré kvitli ako v rajskej majú také dobré rozáhrade. Cesta ich dinné vzťahy, lebo zaviedla aj do Ballakaždý člen rodiny im ratu, najslávnejšieho pripomína niekoho, náleziska zlata. Pre kto zostal v rodisku, dážď sa im nepoda- Kto nevidel klokana, alebo niektorú časť nebol v Austrálii rilo vyskúšať šťastie Dolnej zeme. Ten poa pustiť sa do ryžovania zlata, ale cit mu dáva silu pokračovať ďalej, už aj pobyt v tomto slávnom meste akoby všetko, po čom túži, bolo tam mal svoju hodnotu. Morom sa dostali pri ňom. Človek v núdzi sa všeličo do mesta Sorrento a Queenscliff, naučí a všeličo zvládne. Ale keď kvôli ktoré je ohradené pre domorodcov práci musí opustiť rodinu, nikdy si na Aborigénov. Kto stúpi za ohradu, to nezvykne a v posledných rokoch robí to na vlastnú zodpovednosť. v našich prostrediach sa to stáva Kvôli trom sestrám a ich narodeni- takmer v každom dome. novej návšteve Združenie penzistov, Počas pobytu Zuzana, Mariena a prevažne dolnozemských, prichys- Eva pre svojho brata Jána zasadili talo zábavu. Zuzana pre rodákov pri- ozdobné stromy, aby si pri každom pravila voňavé herovky, po prvýkrát pohľade na ne spomenul na svoje dokonca aj farebné. sestry. Ich austrálske dobrodružstvo Foto: z archívu Z. M.

HLAS ĽUDU | 3. 6. 2017 • 22 /4753/

K SOLÁRNYM PORTRÉTOM RUBÉNA SALGADA ESCUDERA

Žiara žiaroviek Oto Filip

sme, čím žijeme, vlastné nálady, radosti, smútky... otografia existuje nielen To, že je fotografia aj výskum, preto, aby nám znázornila, aj dobrodružstvo, aj objav, aj nový ale podľa možnosti i priblí- poznatok, svojráznym spôsobom žila (iný) svet, prípadne naznačila naznačuje výstava Slnečné (Solárne) možnosti ako ho aj (z)meniť. Zdo- portréty, prebiehajúca v galérii bekumentovať vlastné lehradského Inštitútu prostredie a všetko Cervantes. Tak ako v ňom je len jedným máločo iné je odzrz možných poslaní kadlením tak krásy, záberov. Ďalším je no ešte viac osožodhaľovanie jeho tanosti dokumentárnej jov, tretím priblíženie fotografie, zaostrenej miest, ku ktorým sa na jeden z pálčivých bežný smrteľník ťažproblémov sveta. ko dostane, štvrtým Ak si ktosi pojem vplyv na povedomie slnečné por trét y iných ľudí. Fotografia Rubén Salgado Escudero možno spájal s letje slovom aj svedecnou pohodou, dovotvom pravdy, aj zbraňou proti zlu lenkami alebo plážami, tak vôbec a nespravodlivosti. No vie byť aj netrafil do srdca terča. Portrétový oslavou života, najmä prírody príbeh je jedinečný špecifickým a všetkých jej krás, o ktorých prístupom španielskeho fotografa mnohí z nás ani len netušili, že Rubéna Salgada Escudera. Narodil sa v Madride, roky mladosti strávil v USA, aby sa následne presťahoval do Berlína. Keď zistil, že ho fotografická vášeň naplno pohltila, odsťahoval sa do Mjanmaru, aby sa odvtedy neustále Aj takto sa dajú tráviť večerné hodiny angažoval na existujú. Tak isto dokáže neznáme rôznych fotografických projektoch odhaľovať, to ohrozené chrániť, v Ázii, Afrike, Južnej Amerike. Svoje zvlášť zvieratá a rastliny. Vôbec zábery zverejňoval v popredných nejde o nepodstatnú úlohu. Sú ná- časopisoch, ako sú TIME, The New zory, že sa až polovica existujúcich York Times, Die Zeit, Spiegel, El druhov na Zemi môže do roku 2100 Pais... Ďakujúc fotkám v prestížocitnúť na ceste nenávratného nom časopise National Geographic vyhynutia. Technické vymoženosti dneška spôsobili priam nehynúcu chuť obrovských más jedincov na fotenie všetkých a všetkého, od toho bežného po čarovné. Akoby aj nie, keď všetci žijeme vo vizuálnej globálnej dedine. V nej sú fotoalbumy už dávnejšie prežitkom a sociálne siete možnosťou ukázať za pár sekúnd inému, akí sme, kde práve Futbal – hra univerzálne populárna

stal sa členom svetoznámeho združenia The Photo Society. S a lg adove portréty, vystavené v belehradskom Za novým účesom Cer v a nt e s e, sa nerodili ľahko už tým, že sú ich základným námetom životy a osudy obyvateľov ďalekých oblastí, ktorí sa, ďakujúc solárnej energii, prvýkrát dostali k tomu, čo je nám všetkým iným bežné:

všetko je v podstate už známe, Escudero predsa dokázal objaviť čosi nové. Medzinárodná agentúra pre energiu odhaduje, že viac ako milión ľudí vo svete naďalej žije bez prúdu, z čoho až 95 percent v podsaharskej Afrike, prípadne v ázijských rozvojov ých krajinách. Sú to skutočne chudobné oblasti, kde sa poľnohospodárske práce vykonávajú bez techniky a sviečky sú jediným zdrojom svetla večer a v noci. Keďže na budovanie infraštruktúry nie sú prostriedky, a nie sú ani možnosti Jedinečný dopravný prostriedok – slon spojiť vzdialené mestá, jediným východiskom k elektrickému prúdu. Autor sa je solárna energia. Ako jednoduché každého z nich opytoval, ako táto a nevyhnutné východisko s poobrovská zmena vplývala na ich tenciálom zlepšiť kvalitu žitia každodenný život. Na základe odpovedí vznikali aj snímky a scény osvetlené len žiarovkami, nabíjanými slnečnou energiou. Sú zväčša tmavé, lebo je osvetlenie skromné, no veľmi výstižné. Na jednej z nich sa chlapci hrajú s loptou v miestnosti, na ďalšej je vyznanie lásky pod skromným svetlom, na inej zase chlapec na chrbte slona... Projekt umelecký a environmentálny nielenže získal celý rad cien: Sony World Photography Award v kategórii portrétu, Picture of the Year (POY) Latam, tiež sa dostal do finále nemeckej ceny NANNEN PREIS 2016, ale ho mali Vyznanie možnosť vidieť milovníci fotografického umenia miliónov ľudí. Rubén Escudero v približne desiatich to nielen znázornil na svojich zákrajinách: Japonsku, beroch, aj prostredníctvom nich Francúzsku, Kambodži, i spopularizoval. Ďalšia ukážka sily a vplyvu kvalitnej a cielenej fotoSrbsku... V čase, keď vlastne nie grafie a dobrým autorom správne je veľa nových tém, lebo namiereného objektívu...

III

Mozaika BÁČSKY PETROVEC VIA NITRA – BRATISLAVA – VIEDEŇ

S feldekovským Shakespearom v štíte Annamária Boldocká-Grbićová

aždá výmenná návšteva s Nitrou je… proste… Nitra! Žije to naplno a dlho, utužujú sa recipročné vzťahy

REPORTÉRI

ako petrovské Gymnázium Jána Kollára oslávili v polovici apríla, nemohli však zostať všedné. Už nie aj preto, že až dve udalosti jej dodávajú prívlastok prvý. Celkom také historické bolo

Časť profesorskej výpravy medzi zložkami Brunovského skladby Slovensko, ktorá krášli Národnú radu Slovenskej republiky

Momentka zo skúšky Sna noci svätojánskej v Nitre

gymnazistov, má to škálu rozličných chuťoviek, „novonálezov“, zmysel! Zo dve desaťročia družby s tamojším Gymnáziom na Párovskej ulici, ktoré sme

hosťovanie gymnaziálneho divadelného kolektívu s predstavením Sen noci svätojánskej, suverénne predvedené pred plným hľadiskom. A tento náš

Delegácia Gymnázia Jána Kollára v NRSR

ambientný salónny Shakespeare, zahraný 90 rokov po prvej premiére a 25 rokov po poslednom predstavení, a to v roku, keď sme oslávili 150. výročie divadelníctva, bol štipkou do mlyna od nás. Na Slovensku sme pohostinne vystúpili výlučne na želanie Nitranov, ktorí boli na premiére a chceli ho dopriať aj domovskému publiku. A tak si predstavenie užilo aj slovenský

život. Celkom dosť na „hystériu“, povedané naším prekladateľom Shakespearea, váženým pánom Ľubomírom Feldekom... S HURBANOM V ŠTÍTE Druhá dominanta tohtoročnej cesty bola historická – v dejinách družby – už tým, že sme pobudli na prvej návšteve Národnej rady Slovenskej republiky. Pripravila nám ju poslankyňa Národnej

HLAS ĽUDU | 3. 6. 2017 • 22 /4753/ rady Viera Dubačová a zgustli sme si aj náhodné stretnutie s podpredsedom Národnej rady SR Martinom Hrnčiarom (bývalým hercom, neskôr i riaditeľom Martinského divadla, odchádzajúcim domov po maratónskej celonočnej schôdzi. Netajil úsmev zo stretnutia s Petrovčanmi, do ktorého vraj rád chodieva. Nad stretnutím neďaleko busty prvého predsedu Slovenskej národnej rady Jozefa Miloslava Hurbana vo vestibule, ktorá je dielom popredného sochára Jána Kulicha, delegáciu osvietila zlatými literami vypísaná hurbanovská maxima: Sláva národa hodná je obetí… Ozaj, je démodé, či „neslušné“ pripomínať si človeka s takým

vhodné návštevy! Skladba kniežaťa grafiky Albína Brunovského pod názvom Slovensko! Ide o súbor siedmich malieb. Namaľované sú na hrubých doskách z perzského orecha, ktorý sa musel pätnásť rokov schnúť, s kriedovou povrchovou úpravou, na ktoré maľoval kombináciou: hlavne Nitriansko-petrovskí profesori s riaditeľmi Annou Medveďovou a Martinom Chudíkom akvarelom, pas- starostlivo pestujú vzájomnú družbu telom, temperou a olejovými lazúrmi. Nepravidelný pridávajú obrazu zvláštformát dosák, praskliny, dutiny, nu, starobylú atmosféru vzácneho a sviatočného stretnutia. Obrazová kompozícia imaginatívneho realizmu – útržkov z rozprávok, bájí, reality, lokalít sa väčšinou odohráva v prvom, plošnom pláne. Efekt za 100 000 eur! Taká je dnes totiž odhadovaná cena za každý jeden obraz zo série. Inak Bratislava má okrem Avionu, Eurovei a ostatných „odpútačov“ i nadšencov, ktorí pestujú Múzeum dopravy. Zoči-voči Jane Saymourovej, H. Holbein ml., Má aj ďalších fajnšmé- Kunsthistorisches Museum, Viedeň krov, s ktorými sme sa stretli, keď sme sa zúčastnili umelec a vysokoškolský pedagóg Prof. D. Triašková pred viedenskými umelcami, výstavy, prednášky Umelci de- Ján Triaška. Kunsthistoriches Museum ťom postihnutých autizmom veľkým odkazom, ako je Jozef hrče a rôzne iné defekty, ktoré Osamelí. Jedným z jej autorov ROKOVÁ VIEDENSKÁ JAZDA Miloslav Hurban, teda nielen v umelec kompozične využíva, bol i petrovský rodák, výtvarný S HOLBEINOM, RUBENSOM A CARAVAGGIOM Roku Jozefa Miloslava Hurbana Sobotné viedenské popoludnie – v marci si tu veľkolepo primi otvorilo dvere Kunsthistopomenuli dvojsté výročie jeho risches Museum. Počkala si na narodenia – v kontexte aktualít mňa, po dvoch rokoch, tá otázka turbulentného sveta slovenjeho pachu, kompatibilného s ského juhu? tým mojím, zamatovo ťažkého V priestoroch parlamentu nás vzduchu. Z Holbeinových hláv privítal Mgr. Ľubomír Adamišin, z mám najradšej portrét Jane Seykomunikačného oddelenia NRSR, mourovej, tej rodičky Henricha ktorý si pre nás pripravil zaujíVIII., ktorú, ako takú, nechal namavý a poučný výklad o histórii a žive. Poznala ma renesančná zaujímavostiach zákonodarného iskra z jej príslovečno-príkrych orgánu, o štátnych symboloch. očí. Spred dvoch rokov som Uvideli sme aj kópiu ručne písablúdila labyrintom baroka a ako nej ústavy uloženej v pravom barokový typ som pookriala pri koženom obale. Následne sme Rubensovi! Caravaggio ma ohúsa vybrali do rokovacej sály. ril životnosťou jeho postáv na No nebola to rokovacia sála, maľbách! Oživili na duchu aspoň ktorá na celej budove očarila na ďalšie dva roky… najviac, ale niečo, čo bolo ozaj Útržok z maľby O dvanástich mesiačikoch

Mozaika K FINÁLE POHÁRA SRBSKA A JUBILEU SIEDMEHO DESAŤROČIA DERBY

Crvena zvezda – Partizan: neoceniteľné! Ján Špringeľ

„S

ú to skríženia zbraní, pre ktoré sa žije. My by sme na začiatku každej jesennej či jarnej časti sezóny mysleli na večné derby, spresňovali ten zápas,

si, že ak sa ich futbalistom začne dariť, môžu položiť na lopatky aj najväčšieho protivníka. Naši a fanúšikovia červeno-bielych pocítili ten žeravý oheň na trávniku, takže sa to súperstvo premiestnilo aj na tribúny. Takéto derby večných rivalov sa stalo a zostalo vždy výnimočnou udalosťou, galapredstavením, pre ktoré žijú tak hráči, ako i fanúšikovia,“ sú to slová legendárneho futbalistu

Tawamba rozhodol o majstrovstvách

priprávali sa, jednali sa, očakávali. Dodnes neviem, ako prišlo k tomuto rozžeravenému súpereniu. Len v jedno som si istý: naša rivalita povzniesla juhoslovanský futbal a urobila veľa pre jeho popularitu medzi davom. Od prvého dňa sa v našom klube tvorila atmosféra, že je najdôležitejšie poraziť Crvenu zvezdu. Korene týchto túžob v oboch táboroch – nemyslím si, že ináč bolo na opačnej strane – spočívajú v tom, že sme s a nav z á- Moje prvé derby jom veľ mi rešpektovali. Hráči Zvezdy vedeli, že sme silným klubom, že máme vynikajúcich jednotlivcov, skvelý tím a hru, ktorá, okrem ponúknutej krásy, bola navyše aj veľmi efektívna. Aj my sme si vážili Crvenu zvezdu ako klub. Uvedomovali sme

Ovzdušie priam zápalisté

nierskych tímov až po najlepšie jedenástky, že hráme pre farby klubu, ktoré zbožňujeme – naznačiť, že naša futbalová

Bez dymu to asi nešlo

Partizana Stjepana Bobeka, ktoré škola je lepšia. To zaznamenal Mile Kos v živo- isté bolo aj u odtopise o jednom z najlepších vekého rivala. Po futbalistov čierno-bielych meraní síl ale bolo kamarátenie, mali všetkých čias. Počas nedávnej návštevy sme totiž korektné veteránov Crvenej zvezdy vzťahy so súpeJedinečná dekorácia v Idvore reprezentant Ju- rom.“ hoslávie StaKeby bol opak pravdou, nezachonislav Karasi valo by sa derby roky rokúce.“ sa o zápaSúčasný tréner Zvezdy Boško soch Zvezdy Đurovski vidí súťaživosť vo večs Partizanom nom derby takto: zmienil takto: „Derby Zvezda – Partizan „Derby bol bol jednou z okrás juhoslovrcholom dovanského a zostal ozdobou kazovania, ktorá srbského futbalu. Voľakedy fafutbalová škola je núšikovia dvoch odvekých súlepšia: tá z Humperov šli na zápas spolu, bok skej, alebo prípadne po boku. Iná to doba bola a inak tamtá z Ljutice Bogsa mali radi susedské kluby.“ dana. Tak sme boli vychovávaní od pio- V znamení červeno-bielej farby

Mozaiku číslo 214 pripravil Oto Filip

Jeho spoluhráč z klubu a reprezentácie Jovan Kule Aćimović má podobnú mienku: „Nielen športovci, ale aj národ s netrpezlivosťou čaká na tieto duely dvoch najorganizovanejších a najlepších športových a predovšetkým futbalových družstiev.

HLAS ĽUDU | 3. 6. 2017 • 22 /4753/

(DUCHA)PLNKY

Výber: Oto Filip

Smiech je liek Po futbalovom zápase sa davy valia všetkými východmi zo štadióna. Jeden fanúšik prelieza cez plot. Usporiadateľ naňho zakričí: – To máte tak naponáhlo? Nemôžete ísť tadiaľ, kadiaľ ste prišli? – No veď práve tadiaľ odchádzam.

Nedávno mi priateľka povedala, že si už nemôžeme dovoliť utrácať peniaze na moje pivo. Potom som ju nachytal, že utratila až desaťtisíc na voňavku. Keď som jej vyčítal, že ja sa musím uskromniť a ona tak utráca, odpovedala, že to predsa kúpila preto, aby sa mi páčila. Povedal som jej, že na to som mal pivo...

Z policajnej zápisnice: Pri konfrontácii mŕtvola nespoznala svojho páchateľa!

Policajti dostali nové vysielačky. Hliadkujú po meste, keď v tom vo vysielačke zrazu zarachotí a ozve sa hlas. Prvý policajt sa pýta druhého: – Čo mám teraz robiť? – Stlač ten gombík a povedz príjem. Prvý policajt teda stlačí gombík a hovorí: – Osemsto eur hrubého!

Učiteľka napomína neposedných žiakov: – Nehláste sa, keď nič neviete! Tu nie sme v parlamente!

Z veľkých právd o Chuckovi Norrisovi Chuck Norris spí v noci s rozsvieteným svetlom. Nie žeby sa Chuck Norris bál tmy, ale tma sa bojí Chucka Norrisa. Chuck Norris dokáže nosom dosiahnuť na špičku svojho jazyka. Chuck Norris vie hovoriť Braillovým písmom. Chuck Norris v detstve nikdy nepomočil posteľ. Posteľ sa zo strachu pomočila sama. Chuck Norris uvaril vodu v elektrickej kanvici, ktorú predtým niekto omylom vytiahol zo zásuvky.

Kto ako vyznáva lásku? Inžinier – odmerane Zajakavý – nevýslovne milo Cestovateľ – je celý preč Hluchý – neslýchane Šepkár – na plné ústa Kuchár – nemastno, neslano Šofér – vyhýbavo Murár – od základov Lekárnik – jedovato Holič – natrvalo

Hefty, fóry, múdrosti

Jan Werich

Človek má odvahu k ničeniu, k tvoreniu ešte dlho nie. Ľudia sú schopní len toho, čoho sú schopní ľudia. Domov je miesto, kam sa vraciame. Aby sme sa však mohli vrátiť, musíme mať slobodu odísť. Vždy žasnem nad tým, koľko hercov vie, čo je to herectvo. Kamkoľvek ubehnete, vlastnému tieňu sa nevyhnete. Keď muž nemá rozum, musí žena byť vynaliezavá. Keď žena nie je vynaliezavá, musí muž mať rozum. Všetko je konečné. Tak to vraví rozum. Aj keď mu cit do toho často a rád kecá. Staroba je unavená mladosť. Život vždy stál, stojí a bude stáť za to, aby ho človek dožil. Ono sa totiž s ním viac urobiť nedá. Cez žiaden les nevedie jedna jediná cesta.

Z aforizmov univerzálnych Slovo hlúpy sa stupňuje: hlúpy, hlúpejší, reality šou. Kto berie v politike slušnosť vážne, ľahko sa zosmiešni. Krmivom veľkých zvierat sú úplatky. Hlavu možno rozbiť aj fajkou mieru. Keď chudák chytí zlatú rybku, určite je hluchá. Peter Gossányi Ak máš trápenie, hovor o ňom, ani netušíš, koľkých tým potešíš. Spokojnosť je začiatkom úpadku. Nie práca, ale lenivosť poľudštila opicu. Nejedno očarenie sa končí rozčarovaním. Ten, za ktorým nik nestojí, nech sa nečuduje, že stojí posledný v rade. Ľudo Majer Niektorí politici sa k starým chybám nevracajú – robia nové. Odvážnemu šťastie žičí. Najmä vtedy, ak má dobrého advokáta. Odvtedy, čo som sa otvoril Európe, mám prázdnu chladničku. Peniaze sú ako protiidúce vozidlá – míňajú sa. Príležitosť robí politika. Milan Kupecký Podľa Literárneho týždenníka, č. 5 – 6, 2015, Bratislava

3. – 9. 6. 2017

POČASIE

Farebné karikatúry a vtipy: Ľudové noviny, Budapešť, leto 2016 Karikatúra čiernobiela: Ľubomír Kotrha

sobota

nedeľa

pondelok

utorok

streda

štvrtok

piatok

17˚ | 26˚

16˚ | 30˚

17˚| 30˚

20˚ | 29˚

17˚ | 30˚

17˚ | 27˚

14˚ | 20˚

VII

Mozaika RADY A NÁPADY

Výber: Elena Šranková

IBA PRE LABUŽNÍKOV

ZDRAVIE

Torta Eva

Suroviny: 225 g masla, 460 g čokolády (55 – 70 % kakaa), 9 vajec, 100 g cukru, ¼ lyžičky kyseliny citrónovej (limuntus) alebo ½ lyžičky citrónovej šťavy. Takto sa to podarí: Vo vodnom kúpeli za stáleho miešania roztopíme maslo a čokoládu. Kúsok masla necháme na vymastenie formy priemeru 23 cm. Žĺtky vyšľaháme s cukrom (asi 5 minút mixérom). Pomaly zmiešame obe zmesi – žĺtkovú s vychladnutou čokoládovou. Vyšľaháme bielky s kyselinou citrónovou, ale netreba až tak, aby sa dostal hustý sneh, lebo sa nevymieša dobre so žĺtkovo-čokoládovou zmesou. Bielkový sneh postupne pridávame a zľahka zmiešame so žĺtkovo-čokoládovou zmesou, aby sa cesto nadýchalo. Vyhrnieme na plech, ktorý sme natreli maslom a vysypali múkou

RADY A NÁPADY

Postrach menom kliešť Ich návšteva môže mať vážne následky. Jedným z nich je aj kliešťová encefalitída. alebo kakaom. Pečieme na 150 °C asi 35 – 40 minút. Môže sa zdať, že je torta nedopečená, ale tak je to potrebné, v opačnom prípade, ak pečieme dlhšie, dostaneme obyčajnú piškótu. Keď sa torta celkom vychladne, môže aj v chladničke, posypeme ju zvrchu kakaom. Zdroj: http://balkanpress.org/

DOMÁCNOSŤ

DOMÁCI MILÁČIK

Ak nájdete na psovi kliešťa, nepanikárte!

Poznáte mangold?

liešťa priamo na psovi nezabíjajte, môže vypustiť do krvi psa infikované sliny. Ako ho správne vybrať? 1. Pomocou špeciálnych klieští alebo pinzety uchopte kliešťa a pomalými pohybmi zo strany na stranu sa ho snažte vytiahnuť. 2. Pred nežiaducimi parazitmi, hlavne kliešťami a blchami, môžete preventívne siahnuť po niekoľkých výrobkoch: 3. Spot on prípravok sa kvapká na kožu psa, účinkuje približne 4 týždne, 2 dni pred a 2 dni po aplikovaní spot on prípravku sa nesmie srsť psa namočiť, lebo sa účinok stráca. 4. Obojok účinkuje až 8 mesiacov proti kliešťom, blchám, komárom a pakomárom, je odolný proti vode. Kvalitné obojky nezapáchajú. 5. Ochutená žuvacia tableta je revolučná novinka, ktorá účinkuje až 12 týždňov. Tableta má rýchly nástup účinku, nie je zdraviu škodlivá, v tele psa sa nemetabolizuje a nezaťažuje obličky ani pečeň, nedochádza k jej kumulácii a z tela sa postupne kompletne vylúči. Určite sa poraďte so svojím veterinárom, ktorý odporučí najlepší spôsob ochrany podľa typu psíka a oblasti, v ktorej sa pohybuje.

VIII

Ako sa chrániť? Vyhýbajte sa nebezpečným miestam, ako je okraj lesa, vysoká tráva, krovie. Noste oblečenie, ktoré pokrýva čo najväčšiu časť tela (hlavne dlhé nohavice a ponožky). Odev má byť svetlý, aby sa z neho dali odstrániť neprisaté kliešte. Na nekryté časti tela použite špeciálne repelenty odpudzujúce kliešte, je dobré postriekať aj odev. Pite pasterizované alebo prevarené mlieko, ochorenie sa totiž môže preniesť aj kozím, kravským či ovčím mliekom, ktoré nebolo dostatočne tepelne upravené. Kde ho hľadať? Kliešť má rád svoje miestečká. Väčšinou sa zašije tam, kde je koža tenšia a je tam teplejšie. Po návrate z prírody si preto poriadne prezrite zhyby pod kolenami či v podpazuší a okolí spodnej bielizne. Nezabudnite popozerať deti najmä za ušami a dospelých napríklad i pod prsiami. Ako ho odstrániť? ● Určite ho nestresujte otáčaním v smere ani proti smeru hodinových ručičiek a nepotierajte olejom! Pri takomto zaobchádzaní totiž do vás pustí ešte viac infikovaných slín.

angold je listová zelenina, ktorá sa vzhľadom i chuťou najviac podobá špenátu. Poznáme dva druhy tejto skvelej zeleniny – stonkový a listový mangold. Oba obsahujú veľké množstvo vitamínu C, minerálne látky, ako vápnik, draslík, horčík, a ako všetky zelené listy, železo. Táto zabudnutá rastlina sa len zriedkakedy objavuje v obchodoch či na trhoch. Keď však na ňu natrafíte, rozhodne nie je prečo váhať – stojí za ochutnanie. Krehké jarné lístky sa dajú jesť aj surové, ku koncu leta a začiatkom jesene sú už tuhšie a pred konzumáciou ich treba spariť horúcou vodou. Stonky treba vždy ošúpať napríklad ako rebarboru a pripravovať sa dajú podobne ako špargľa. Listy sa dajú použiť rovnako ako špenát.

● Lepšia je mydlová voda a pinzeta. V lekárňach či zvieracích potrebách dostanete aj špeciálne pinzety na kliešte. ● Na ruku si dajte gumenú rukavicu (zabránite prenosu choroby cez ranky na koži, ak by napitý kliešť praskol). ● Pinzetou chyťte kliešťa čo najbližšie pri koži a kývavými pohybmi ho opatrne vyberte von. ● Miesto vydezinfikujte. ● Ak vám v rane ostal jeho sosák, vyberte ho sterilnou ihlou. ● Okolie rany sledujte až 4 týždne, či sa v okolí neobjaví červený fľak. ● Ak sa na mieste objavia červené škvrny, navštívte bezodkladne lekára.

Kultúra Pestrý repertoár

V KOVAČICI DIVADELNÉ DNI TOMÁŠA HRIEŠIKA-MÁŠKA 2017

Anička Chalupová

Dom kultúry 3. októbra v Kovačici a Divadlo VHV Scéna v Kovačici i tohto roku – tentoraz v dňoch 25. až 28. mája – boli organizátormi

plynulý víkend mali Kovačičania opravdivé divadelné hody, ktoré ešte pred viac ako dvomi desaťročiami pomenovali Divadelné dni Vojlovičania prišli s muzikálom Tomáša Hriešika -Máška. vadelnej sekcie KUS Branka RaPočas troch dičevića zo Starej Pazovy, ktorí dní okrem dovystúpili s predstavením Francisa mácich ochotVebera Večera budala v réžii AleDomáci ochotníci v Nušićovej komédii Dr. n í k ov p re d xandra Baka. Ale ešte predtým milovníkmi Tálie vystúpili aj di- spomenutých divadelných dní. než sa zdvihla opona, prítomným vadelné súbory zo Starej Pazovy Podujatie divadlom vo štvrtok sa prihovoril Ján Tomáš, riaditeľ a Vojlovice. 25. mája otvorili hostia, herci Di- kovačického DK. Potom o živote Kultúrny dejateľ Tomáš Hriešik-Máško (1956 – 1994) bol začiatkom deväťdesiatych rokov 20. storočia vedúcou osobnosťou kovačického divadelníctva. Posledné jeho divadelné predstavenie, v ktorom stvárňoval hlavnú rolu Čičíkova, bolo Mŕtve duše v réžii Stanislava Sládečeka. Na znak úcty na tohto tragicky a predčasne zosnulého všestranného a vynikajúceho herca a režiséra koncom januára roku 1994 sa po prvýkrát uskutočnili Divadelné dni Tomáša Hriešika-Máška, kto- Spolupracovníci, kamaráti a členovia Máškovho života pri ré sa odvtedy stali tradičnými. jeho hrobe na kovačickom cintoríne

a diele Tomáša Hriešika-Máška hovorila jeho dcéra Danka Tomanová, ktorá toto podujatie slávnostne otvorila. V piatok večer na javisku DK vystúpili domáci ochotníci, členovia Kolektívu kreatívnych amatérov v Kovačici, ktorí predviedli inscenáciu Tma autora a režiséra Dragana Karlečíka. Posledný deň Divadelných dní Tomáša Hriešika-Máška sa začal predstavením Branislava Nušića Dr. v réžii Danky Tomanovej a v predvedení hostiteľov, členov Divadla VHV Scény v Kovačici. Záverom Máškových dní si milovníci Tálie mohli pozrieť i predstavenie pod názvom Futúrum lásky, ktoré zahrali Vojlovičania, ochotníci Slovenského kultúrno-osvetového spolku Detvan pod taktovkou autorky a režisérky Terezy Veberovej-Oravcovej.

V BINGULI PREMIÉRA DETSKÉHO DIVADELNÉHO PREDSTAVENIA

Novoročná rozprávka Danuška Berediová

j Binguľčania sa tohto roku chystajú na Prehliadku 3 x Ď v Starej Pazove, a to s predstavením Novoročná rozprávka. Premiéru tohto detského divadla usporiadali v nedeľu 28. mája v Slovenskom kultúrno-umeleckom spolku Milana Rastislava Štefánika v Binguli. Privítali aj deti z Erdevíka a okrem divadla na programe boli aj spev, hudba a recitácie. Program otvorili speváčky Dajana a Anđela Farkašové, ktoré sa zúčastnili na tohtoročnom detskom festivale slovenských ľudových • KULTÚRA •

piesní Keď si ja zaspievam v Šíde. Speváčky nacvičoval Jaroslav Petržľan. Zmes slovenských piesní zahrala známa binguľská hudobná dvojica Kristián Ruman a Kristián Horvát. Novoročnú rozprávku podľa textu Vlatka Miksáda z Iloku režírovala Tijana Farkašová. Kostýmy pripravili rodičia a scénografiu Milko a Kristián Horvátovci. V divadle hrali deti: Dajana Farkašová (čert), Lea Častvenová (Eva), Mário Sucháni (chlapec), Anđela Farkašová (Anna), Damir Sucháni (mačka), Mila Petržľanová (dievča), Pavle Dejanović (pes), Viktória Dubovská (mama),

Pekné a poučné divadielko

Vanesa Dubovská (dievča) a Tijana Farkašová (anjel). V divadielku sa čert a anjel pozerajú na dve sestry, ktoré sa hádajú pre bábiku, ktorú nakoniec roztrhli. Čert zostal sklamaný, lebo mal nádej, že zvíťazí zlo, ale sestry sa zmierili.

Deti z Erdevíka sa predstavili piesňami a básňami. Blanka Sláviková a Ivana Zorňanová zaspievali piesne, s ktorými sa predstavili tiež na festivale v Šíde, a Tijana Mocková a Jana Petrusová recitovali.

22 /4753/ 3. 6. 2017

Kultúra 47. FOLKLÓRNY FESTIVAL TANCUJ, TANCUJ... V HLOŽANOCH

Najúspešnejší roztancovaný kovačický Rozmarín Danuška Berediová a Juraj Bartoš

poslednú májovú sobotu všetky cesty viedli do Hložian na 47. celomenšinový Folklórny festival Tancuj, tancuj... Jedinečnú tradičnú príležitosť na stretnutie s priateľmi, známymi, ochotníkmi či rodinou na vychutnanie pôvabu spevov, tancov a krojov z našich slovenských dedín 27. mája obohatilo aj ďalšie, medzinárodné podujatie: 9. stretnutie dolnozemských Slovákov Na jarmoku. Na tohtoročnom festivale sa predstavili tanečné súbory zo 16 prostredí z Vojvodiny. Počuli sme 25 speváckych skupín a 4 ľudové orchestre, predstavilo sa 17 tanečných skupín. Najväčšie obavy organizátorov sa nesplnili; našťastie aj tento ročník FFTT sa obišiel bez dažďa.

Z otvorenia festivalu

spoločnom tanci pri piesni povýšenej na hymnu tohto festivalu Tancuj, tancuj...

Prvú časť podujatia otvorili domáci Hložančania. Nasledovali ďalšie štylizované a pôvodné

DEFILÉ A KONCERTY TANEČNÝCH SÚBOROV Krátke ukážky tancov zo svojich prostredí tanečníci predviedli priamo na ulici Hložian počas slávnostného defilé a videlo ich početné obecenstvo. Potom po doznení fesDievčenská spevácka skupina KOS Jednota z Hložian (foto: Ján Hlaváč) tivalovej zvučky dvojice folkloristov z každého súboru zaplnilo pódium amfiteátra a nasledoval otvárací ceremoniál. Predseda organizačného výboru 47. FFTT a doterajší predseda Rady miestneho spoločenstva Hložany Ján Bohuš privítal všetkých prítomných v mene Hložian a spoluobčanov. Prihovorili sa aj predseda Obce Báčsky Petrovec Srđan Simić, zástupca veľvyslankyne Slovenskej republiky v Srbsku Igor Vencel, predseda Matice slovenskej v Srbsku Ján Brtka a predsedníčka NRSNM Anna Tomanová-Makanová. Festival otvoril tanečný pár a hneď potom sa predstavitelia všetkých Kysáčania v rezkom tanci pred Domom kultúry účinkujúcich súborov zvŕtali v

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

tance a v druhej časti publikum videlo aj dve obyčaje. V prvom koncerte sa predstavili súbory zo Selenče, Erdevíka, Kovačice, Kulpína, Hajdušice, Šídu, Boľoviec a Lugu. Druhá časť sa začala obyčajou Priadky z Padiny, nasledoval ďalší súbor z Kovačice, a potom sa k slovu dostali Vojlovica, Stará Pazova, Nový Sad, Báčsky Petrovec, Kysáč a nakoniec Pivnica s pôvodným tancom. Kým diváci netrpezlivo čakali na výsledky, v revuálnej časti sa predstavili hosťujúce súbory, a to: staršia tanečná skupina SKC P. J. Šafárika z Nového Sadu, FS Hrušov z Hrušova (Slovenská republika), FS Vila z Nového Sadu a FS Sálašan z Nadlaku (Rumunsko). OCENENIA NA 47. FFTT Absolútnym víťazom 47. Folklórneho festivalu Tancuj, tancuj... je Kreatívne centrum pre cestovný ruch, umenie a kultúru v Kovačici, teda Folklórny súbor Rozmarín, ktorý predviedol tanec Ešte vínko nevykyslo. Zaslúžene získal sošku NRNSM, a zároveň aj ocenenie za ľudový kroj. Autorkou víťaznej choreografie je umelecká vedúca tohto súboru Ivana Svetlíková. • KULTÚRA •

Šafárikovské dievky vyprevádzali regrútov na vojenčinu

Svadobné obyčaje na tzv. otpočínačku humoristicky predviedli Petrovčania

Druhé miesto udelili staršej tanečnej skupine KUS Petrovská družina z Báčskeho Petrovca za tanec Ukáš, Anka, čo pot sukňou skovávaš, autormi ktorej sú Pavel Pavlíni a Daniela Legíňová-Sabová. SKC P. J. Šafárika Nový Sad si vytancovalo 3. cenu, a to štylizovaným tancom Hrala sa dievčina autora Ivana Slávika. Aj tohtoročný festival odštartoval v Dome kultúry koncertom speváckych skupín a ľudových orchestrov, ktorý otvoril choreograf a predseda Výboru pre kultúru NRSNM Ján Slávik. Odborná porota opäť nemala ľahkú prácu, Šibalstvá medzi opitými mužmi z víťaznej žartovnej lebo, ako skonštatovala: „Je choreografie Ešte vínko nevykyslo evidentné, že si zúčastnené Účastníkov koncertu spevácsúbory dajú záležať na skvalitňo- a 3. cenu mužskej speváckej skuvaní svojich výkonov a že sa ich pine SKUS Pivnica (u. v. Valentín kych skupín a orchestrov ocenila práca a samým tým aj výsledky Michal Grňa). Inak Informátor 47. odborná porota v nasledujúcom z roka na rok zlepšujú.“ Predsa, FFTT (vydal ho ÚKVS) sa do Hlo- zložení: predseda Juraj Ferík, členvraj, orchestrálne výkony v porov- žian dostal, keď už tento koncert ky Jarmila Juricová-Stupavská a Slovenka Benková-Martinková. naní s minulými ročníkmi festivalu bol v plnom prúde... boli slabšie, čo možno súvisí aj so zmenou generácií hudobníkov, ale aj spevákov. Ľudovému orchestru SKOS Detvan z Vojlovice (umelecký vedúci Vladimír Kolárik) odborná porota udelila 1. miesto, 2. miesto udelili orchestru SKC P. J. Šafárika z Nového Sadu (u. v. Juraj Súdi ml.), 3. cenu získal orchester DK Michala Babinku z Padiny (u. v. Daniel Cicka). Spevácke skupiny boli takto vyhodnotené: 1. cenu udelili dievčenskej speváckej skupine KOS Jednota z Hložian (u. v. Rastislav Struhár), 2. cenu ženskej speváckej skupine SKOS Detvan Soška NRSNM do Kovačice z Vojlovice (u. v. Vladimír Kolárik) • KULTÚRA •

Výkony tanečných skupín posúdila odborná porota v zložení: predsedníčka Ružena Červenská a členovia Tatiana Kriváková-Amidžićová a Milorad Lonić. Ľudový odev ohodnotil Marjan Pavlov. Oba koncerty tanečných súborov moderovali Hana Tanciková a Samer Hamadeh, pokým spevákov a hudobníkov predstavila Monika Bažaľová. Pod scenár 47. FFTT sa podpísala Katarína Melegová-Melichová. V rámci festivalu si prítomní mohli pozrieť aj sprievodné podujatia. V Dome kultúry etno výstavu Spolku žien Slovenka Hložany a výstavu starých fotografií Ondreja Stupavského-Endyho a v areáli amfiteátra výstavu Insitné dáždniky Kreatívneho centra pre cestovný ruch, umenie a kultúru v Kovačici. Okrem Kultúrno-osvetového spolku Jednota v Hložanoch a Miestneho spoločenstva Hložany spoluorganizátormi vydareného podujatia boli aj Národnostná rada slovenskej národnostnej menšiny v Srbsku, Ústav pre kultúru vojvodinských Slovákov a Obec Báčsky Petrovec. Festival finančne podporili: Ministerstvo kultúry a informovania Republiky Srbsko, Pokrajinský sekretariát pre kultúru, verejné informovanie a vzťahy s národnostnými spoločenstvami, Pokrajinský sekretariát pre vzdelávanie, predpisy, správu a národnostné menšiny a Úrad pre Slovákov žijúcich v zahraničí.

22 /4753/ 3. 6. 2017

Kultúra V ÚSTRETY 24. DFF ZLATÁ BRÁNA

Galakoncert bude 25. júna Elena Šranková

neskôr Hložanová). Ondrej Miháľ vzácne fotografie našiel na povale ultúrne centrum Kysáč uspov istom dome v Silbaši a takto ich riada 24. Detský folklórzachránil pred úplným ny festival Zlatá brána zabudnutím. v Kysáči od 23. júna do 25. Ďalšou novinkou Zlatej júna na zámku Zlatej brány, brány bude dievčenský na nádvorí Základnej školy Kasting pre Miss folklór Ľudovíta Štúra. Slovensko 2017 v sobotu Ako informuje riaditeľ KC 24. júna o 19. hodine na Kysáč Pavel Surový, tohtozámku Zlatej brány. Práročnú Zlatú bránu spestrili vo účasti majú dievčatá dvomi novými sprievodnými folkloristky, ktoré majú podujatiami. Tak na piatok 17 – 18 rokov a milujú 23. júna o 18. hodine zahlafolklór, radi spievajú a suje exkluzivitu – výstavu tancujú alebo hrajú na fotografií Tetinky, Silbaš – niektorom inštrumente. spomienky ukryté v skle vo Vybrané dievčatá budú vlastníctve Ondreja Miháľa z Vlani Zlatá brána v dôsledku nepriaznivého reprezentovať Slovákov Kanady. Výstavu zorganizujú počasia prebiehala v kinosále z Vojvodiny vo finále cev spolupráci s Kanadským loslovenskej súťaže Miss slovenským inštitútom a MOMS Silbaša (podpisovala sa: Foto Zuska folklór Slovensko 2017. Kysáč v Slovenskom národnom Silbaš, a bola najprv Litavská a Aj tohto roku sa na Zlatej bráne

okrem domácich zúčastnia i zahraničné detské folklórne súbory. V sobotu o 20.30 sa predstaví DFS Cipovička zo Žiliny (Slovensko) a v nedeľu vystúpi DFS Tekovanček zo Starého Tekova (Slovensko). Okrem folklórnych súborov na festival už tradične prídu členovia Divadielka galéria pri MsKS v Novom Meste nad Váhom. Na radosť milovníkov rozprávok predvedú bábkovú hru Aladin a čarovná lampa. Keď ide o sprievodné podujatia, treba spomenúť, že Spolok kysáčskych žien tradične chystá výstavu v ZŠ Ľudovíta Štúra a v škôlke Lienka sa prezentuje KUS Vladimíra Mičátka. Galakoncert a otvorenie festivalu Zlatá brána sa bude tradične konať v nedeľu, teda 25. júna o 16. hodine.

REPUBLIKOVÁ SÚŤAŽ ZO SLOVENČINY PRE STREDOŠKOLÁKOV

Výkony žiakov hodnotila päťčlenná komisia v zložení: prof. Dr. Anna Makišová z Oddelenia slovakistiky FF v Novom Sade, PaedDr. Svetlana Zolňanová z Výboru pre vzdelávanie NRSNM, Dr. Zuzana Týrová z Oddelenia slovakistiky FF v Novom Sade a Alena Pešková a Mariena Korošová z Ústavu pre učebnice v Novom Sade. Počas práce komisie účastníci súťaže si pozreli divadelné predstavenie žiakov Gymnázia Mihajla Pupina v Kovačici pod názvom Pozdrav niekoho. Odmenou pre stredoškolákov, ktorí obsadili prvé tri miesta v každom zo štyroch ročníkov, bude pobyt v tábore na Slovensku. V uvítacom programe pred súťažou vystúpili Vladimír Zima s klavírnou skladbou a Emília Jana Pálešová s prednesom básne. Prihovorili sa organizátori súťaže z GJK a predstavitelia NRSNM. Po súťaži sa riaditeľka GJK Anna Medveďová poďakovala žiakom a ich pedagógom za účasť v súťaži, zablahoželala k dosiahnutým úspechom a pripomenula, že na budúci rok republiková súťaž bude v Kovačici.

dome. Slovenská verejnosť vo Vojvodine prvýkrát uvidí zbierku fotografií fotografky Tetinky zo

Vysoká úroveň vedomostí Katarína Gažová

v Starej Pazove. V kategórii tretiakov podľa počtu bodov najúspešnejšia bola Hana Čížiková z gymnázia v Kovačici, 2. miesto

dostali dvaja žiaci: Kristián Krišan zo strednej zdravotníckej školy v Novom Sade a Branislav Pop z GJK. Keď ide o žiakov prvého roč-

Gymnáziu Jána Kollára so žiackym domovom v Báčskom Petrovci v nedeľu 28. mája usporiadali Republikovú súťaž zo slovenského jazyka pre stredné školy. Súťažilo 47 žiakov zo stredných škôl v Báčskom Petrovci, Kovačici, Starej Pazove a Novom Sade. Podľa Marieny Korošovej, predsedníčky hodnotiacej komisie, ktorá záverom prečítala výsledky republikovej súťaže, všetci žiaci mali na testoch ponad 60 bodov, čo je výnimočný úspech a ukaNajúspešnejší stredoškoláci s pedagógmi, členkami hodnotiacej zovateľ toho, že sa na súťaž komisie a predstaviteľmi NRSNM dôkladne pripravili. Najmenej súťažilo štvrtákov získal Vladimír Zima z petrovského níka najviac bodov na testoch zísa účastníci sa podľa preukázaných gymnázia a 3. miesto obsadila kala Monika Babíková z Gymnázia vedomostí umiestnili takto: na Rebeka Majdlíková z kovačického Branka Radičevića v Starej Pazove, 1. mieste sú Stefana Nemogová gymnázia. Zo súťažiacich žiakov na 2. mieste bola Petra Omastová z kovačického gymnázia a Tabita druhého ročníka víťazkou bola z petrovského gymnázia a dve Vágalová z petrovského gymnázia, Emília Jana Pálešová z Gymnázia žiačky obsadili 3. miesto: Irena na 2. mieste je Tanička Kľúčiková Jána Kollára v Petrovci, 2. miesto Struhárová z GJK a Marta Kukučz GJK a na 3. mieste Ivan Kožík tiež obsadil žiak petrovskej stred- ková z Ekonomicko-obchodníckej z Ekonomicko-obchodníckej školy nej školy Dávid Fic a na 3. miesto sa strednej školy v Starej Pazove.

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

• KULTÚRA •

9. STRETNUTIE DOLNOZEMSKÝCH SLOVÁKOV

Na jarmoku ako v úli Juraj Bartoš

ak to v Hložanoch ešte nebolo a sotva i bude. Dva jarmoky za šesť dní! Tradičný májový bol v nedeľu 21. mája a už v sobotu 27. mája Hložančania mali ďalší. A aký! Pri podujatí Na jarmoku, pod košatými lipami v areáli turistického komplexu Oázy MB, pred loveckým domom, sa stretli jarmokári z Maďarska, Rumun-

ťanová-Leskovac, Pavol Hlásnik, Milan Vávra, Michal Lásik a Anna Tomanová-Makanová, ktorá jarmočný sviatok úradne spustila. Čo tam všetko nebolo...! Medovníkové srdcia a chalúpky. Prekrásne ľudové výšivky na obrusoch, uterákoch, utierkach... Maľby na plátne, na skle, na porceláne, na tekvici, na bohviečom ešte nie. Až sme mali pocit, že odchádzame – a tak sa nám neodchádzalo! – s

Kysáčske torty: jahodová, lieskovcová, citrónová, čokoládová...

ska, prvý raz i z Chorvátska a, pravdaže, zo Srbska. Pokým ten prvý jarmok pripomínal skôr blší trh, tento druhý... No, hotová ľudová rozprávka! Žiaľ, stihli sme ju prečítať len letmo. Krátko po otváracom ceremoniáli, kde si zarečnili Ján Bohuš, Anna Chr-

Medovníky z Békešskej Čaby

Vojlovické dobrôtky

omaľovaným srdcom a malebne oblaženou dušou. Z utrúsených pohľadov na ľudové výrobky, bábiky a iné hračky i úžitkové predmety z plátna, handričiek, šúpolia, dreva, vecičiek-vecí prútených, slamených, krásnych, vzácnych, milých ako tie zlaté dedinské

Pozdravy (z) Nadlaku

Obmeny jánošíckych višieň • KULTÚRA •

ženy (a zopár mužov), ktoré nás vítali peknými slovami a krajšími úsmevmi. A fantastickými múčnikmi, varenými i vypekanými jedlami a, pravdaže, božskými mokmi.

Jój, ťažko sa veru lúčiť s koktailom príjemne štekliacich farieb, vôní a zvukov. So slovenčinou, ktorú s otvorenými srdcami rozbalili tu dočasní majitelia jarmočných stánkov z krajín, v ktorých ona má také odlišné obmeny... Ešte ťažšie je teraz banovať za nedodržanými sľubmi („Ešte sa pri vás pristavíme, ochutnáme, kúpime...“) tým vzácnym paniam a pánom, ktorí nielen svojimi výrobkami, ale i maniermi, šarmom, láskavosťou a kultúrnosťou urobili zo stretnutia Na jarmoku krásny, nezabudnuteľný príbeh. Namiesto obligátneho „Prepáčte...“, jednoducho: „Ďakujem(e)“!

22 /4753/ 3. 6. 2017

Kultúra JOZEF A ALENA KLÁTIKOVCI

Uznávaná dvojica na modernej grafickej scéne Oto Filip

ve galérie, dvaja autori s po jednou prácou v každej z nich. Navonok nič nezvyčajné. To, čo sa však vymyká z rámcov bežného, je skutočnosť, že ide o dvoch umelcov s rovnakým priezviskom. Jozef Klátik je otec, Alena Klátiková jeho dcéra. Okrem hlbokých rodinných pút oboch spája aj láska k umeniu, v konkrétnom prípade ku grafike. Pozerať sa na ich najnovšie práce bolo zaujímavé už tým, že ide o úspešných, jasne, že veko-

števníkovi umožnila nazrieť do obsahu súčasných premien a nových generačných a umeleck ých tendencií grafiky. Hlavne v Srbsku, ale aj v regióne, v Republike Srbskej a v Bulharsku, ako aj inde: v južnej Kórei alebo Litovskej republike, Na Májovej výstave grafiky bola i práca skadiaľ prišli prá- Vesny Opavskej (na snímke) ce hosťujúcich vystavovateľov. Najnovším no- i spoločenský autizmus, ktorý je siteľom ročnej ceny Veľká pečať nielen vôkol nás, ale nás často sa stal Alan Bećiri (1973 Uroše- priam dusí. Dve diela Jozefa Klátika a Alevac). Diplom získal na Vysokej ny Klátikovej vystavené v galérii Grafického kolektívu, ako aj dve ďalšie, ktoré záujemcovia mali možnosť pozrieť si od 27. apríla do 22. mája v rámci reprezentačného podujatia (pri-

Víťazná grafika Alana Bećiriho

tematikou zdolanou sviežim a originálnym prístupom, zvlášť u Jozefa. Špičkové grafické práce a umenie mnohoznačné, vo svojej podstate veľmi humánne, s odkazmi navodzujúcimi nás na

V znamení hnedej – práca Jozefa Klátika v galérii Grafického kolektívu

vo veľmi rozdielnych autorov, no zároveň reprezentujúcich dve rozličné vysoké školy. Jozefovou alma mater bola bratislavská Vysoká škola výtvarných umení, Aleninou je zase novosadská Akadémia umení. Tak Jozef, ako i Alena účinkovali na Májovej výstave grafiky (15. máj – 3. jún) v galérii belehradského Grafického kolektívu. Ide o podujatie s úctyhodnou, sedem desaťročí trvajúcou tradíciou, veľmi relevantné nielen pre grafiku, ale aj pre celkové umelecké pohyby v Belehrade, Srbsku či v regióne. Tak ako zvyčajne, i táto výstava náv-

www.hl.rs

Obľúbený námet Aleny Klátikovej, vystavený aj v galérii Grafického kolektívu – divnej bytosti dominuje akási hlava

škole výtvarných a úžitkových umení v Belehrade, vystavuje od roku 1977 a doposiaľ mal šesť samostatných výstav v Srbsku a zahraničí, ako aj účinkovanie na vyše stopäťdesiat kolektívnych podujatiach. Jeho práca Modrý zajac – o tom, čo vidíš a počuješ, nikomu nerozprávaj je výrazne poznačená odkazmi a špecifikami doby, v ktorej žijeme, v istom zmysle symbolizujúca

Informačno-politický týždenník

Jozef Klátik vystavoval na trienále prácu s názvom Sound III

bližne 280 autorov z 56 krajín, päť čestných vystavovateľov), akým bolo tretie Medzinárodné trienále grafiky v Umeleckom pavilóne Cvijety Zuzorićovej v Belehrade, sa vyznačujú svojráznou špecifickosťou prejavu, skvelou autorskou poetikou,

Alena v Pavilóne Cvijety Zuzorićovej prezentovala litografiu s názvom Alma

uvažovanie o tom, aká je vlastne spoločnosť, no aj svet, v ktorom žijeme. Tak jedno, ako aj druhé, sú ozaj ďaleko od akejkoľvek dokonalosti. • KULTÚRA •

K NEDOŽITÝM 75. NARODENINÁM JÁNA HUSÁRIKA

Padinský rytier výtvarného umenia Anička Chalupová

án Husárik sa narodil 27. mája v roku 1942 v chudobnej slovenskej roľníckej rodine v Padine, v ktorej žil spolu so svojimi piatimi súrodencami. V prvej triede ZŠ, keď sa iné deti hrali s loptou, on halúzkou kreslil do prachu. Vždy rád maľoval a keď mal 14 rokov, jeho talent si všimol i známy kovačický insitný maliar Martin Jonáš. Úryvkami z Etnologicko-antropologickej štúdie prejavov identity, autorky Dr. Gordany Blagojevićovej, si pripomíname nedožité 75. narodeniny tohto nielen maliara, ale i človeka s veľkým srdcom. Ako 15-ročný mládenec začal chodiť do Belehradu na výstavy obrazov známych maliarov. „To bol môj svet. Prostredníctvom tých obrazov som vlastne hľadal seba. Profesor Stojan Trumić v Pančeve mal školu maľovania. Chodieval som k nemu. Po skončení základnej školy som chcel ísť do výtvarnej školy. Komisia v Pančeve videla moje obrazy. Povedali mi, že dobre maľujem, a ak budem chodiť do školy, že už tak nebudem

maľovať. To ma zmiatlo. Trumić mi povedal, že sa nemusím báť, lebo som už maliar,“ podčiarkol v istom rozhovore Ján Husárik.

Po prvýkrát vystavoval v roku 1958 spolu s insitnými maliarmi Jánom Bačúrom a Michalom Povolným v rámci kolektívnej výstavy v Padine. Prvú samostatnú výstavu mal v roku 1967 v Dome kultúry v Pančeve. Najväčšou inšpiráciou mu už vtedy bola banátska piesočnatá rovina, padinské studne, ustavičný nedo-

statok vody a smäd. Jeho hlavným maliarskym motívom sa neskoršie stala aj Trója. Jeho výtvarný výraz často prechádzal do nadrealizmu. „Trója ma zaujímala od mojich osemnástich rokov, ale nie ako niečo vedecké. Neskôr som dostal víziu a začal som Tróju maľovať pod tlakom vidiny sna. Vždy ku mne prichádzala, tak vo sne, ako aj vo dne. Potom som s tým súhlasil, že ju namaľujem a uvidím, ako to dopadne. Prvý sen som mal, keď som mal 18 rokov, a bol o tom, ako Paris ukradol Helenu. Videl som jednu loď s veľkými, bielymi plachtami. Bola to rieka Simonet. Vtedy som ešte nevedel, že je to tá rieka. Prisnila sa mi bohyňa Aténa. Vyhrážala sa mi: ,Nemaľuj to, to je tajné. Ale ja som to predsa z trucu maľoval. Trvalo to 15 rokov, nemohol som sa toho zbaviť.“ Ján Husárik sa svojimi samostatnými výstavami prezentoval na všetkých kontinentoch na viac ako dvoch stovkách výstav. V Európe navštívil Miláno, Turín, Rím, Benátky, Berlín, Düsseldorf, Paríž, Austrálčania sa s jeho tvorbou stretli v mestách Mel-

ZAUJÍMAVÁ VÝSTAVA K DIVADELNÉMU FESTIVALU

Z Pazovy divadlo vždy volá Anna Lešťanová

Sprievodným podujatím 55. festivalu ochotníckych divadiel Vojvodiny (19. – 27. mája) v pazovskej divadelnej predsieni bola výstava vybraných textov z lokálneho časopisu Naša reč (1976 – 1982) o herectve, hercoch a divadle pod názvom Z Pazovy divadlo vždy volá autorky Nataše Filipovej, knihovníčky – poradkyne v Ľudovej knižnici Dositeja Obradovića. Časopis Naša reč vychádzal iba šesť rokov ako tlačivo Obecnej konferencie Socialistického zväzu pracujúcich Starej Pazovy. N. Filipová toho času intenzívne pracuje na jeho výskume a spracovaní. – Prvé číslo časopisu uzrelo svetlo sveta 30. januára 1976 vo vydavateľstve Novinovo-vydavateľskej a rádiodifúznej ustanovizne Infor• KULTÚRA •

matívne stredisko (vzniklo z Rádia Vojka). Naša reč najprv vychádzala ako mesačník, potom dvakrát do mesiaca a pred zastavením vychádzania v roku 1982 opäť ako mesačník. Počet strán sa menil – 4 až 12 s ustálenými rubrikami: aktuality, hospodárstvo, kultúra, ľudia, šport, fotosprávy... Najväčšie zmeny sa stali vydaním čísla 16 z 5. apríla 1977. Od tohto čísla časopis vychádzal v cyrilike s niektorými textami po slovensky, čo bolo novinkou v našom prostredí, kde spoločne a svorne žijú Srbi a Slováci, – pripomenula spolubesedníčka a ďalej nám povedala: – Veľká hodnota Našej reči je v dobrých informatívnych, analytických, ba i kritických textoch o každom segmente života našej obce. V každom čísle bolo veľa textov z kultúry a za šesť rokov viac ako 150

– od afirmatívnych po kritické. Naša reč podľa slov Filipovej je dobrým zdrojom údajov pre odborné práce

Nataša Filipová

z oblasti spoločenských vied, ale aj prostredníctvom takýchto tematických výstav (naplánovaných je

bourne, Canberra, Sydney a pod. Za svoju tvorbu dostal mnoho významných cien: Rad Francúzskej republiky, Zlatú plaketu Spomienkového parku v Kragujevci, taliansky Oscar za umenie a iné medzinárodné ocenenia. Známy výtvarný kritik Oto Bihali Merin zaradil Jána Husárika do medzinárodnej encyklopédie insitných maliarov. V roku 2010 bol iniciátorom založenia a predsedom Združenia výtvarných umelcov Smäd v Padine, kde sa z jeho iniciatívy usporiadali početné tematické výstavy obrazov padinských maliarov, prezentácie mladých autorov a usporiadateľom bol aj rôznych dobročinných akcií. V roku 2015 vyšla jeho monografia s názvom 55 rokov úspešnej činnosti padinského rytiera výtvarného umenia Mgr. art. h. c. Jána Husárika. Zomrel 27. januára 2017, keď nečakane a bez rozlúčky opustil svoju rodnú Padinu. Mgr. art. Ján Husárik, padinský insitný maliar, zostane večne v spomienkach tých, ktorí ho mali radi. Foto: z archívu Hlasu ľudu

ich ešte) si staršie generácie môžu zaspomínať na zašlé časy a mladšie sa zoznámiť s dejinami tohto prostredia. Tematická výstava (na siedmich paneloch) pozostávala z niekoľkých častí. Segment Postavy divadelného herectva ponúka texty o ľuďoch, ktorí poznačili ochotnícku scénu: Mária Chlebinová a Juraj Ondrík zo Starej Pazovy, Milan Pjevac a Mirko Tatalović-Ćira z Novej Pazovy, Milan Dudić z Golubiniec... Pazovská divadelná scéna obsahuje texty o počte hraných divadelných predstavení. Prehliadky podávajú prierez kultúrnych udalostí počas Stretnutia divadelných ochotníkov Vojvodiny. Segment Belehrad – Prešov cez Nový Sad a Záhreb informuje o veľkých a významných hosťovaniach profesionálnych divadiel v Pazove. – Ukončením digitalizácie všetkých čísel bude umožnené všetkým, aby sa prostredníctvom internetu virtuálne „poprechádzali“ týmto obdobím života a práce ľudí v tomto prostredí, – akcentovala N. Filipová.

22 /4753/ 3. 6. 2017

Kultúra NA 55. FESTIVALE OCHOTNÍCKYCH DIVADIEL VOJVODINY V STAREJ PAZOVE

Prvé miesto divadelníkom z Crvenky Anna Lešťanová

du Rady MS Stará Pazova Borisa Babíka. A práve režisérovi Bakovi sa i podľa rozhodnutia odbornej poroty (správu prečítal predseda Volić) dostal diplom za najlepšiu scénografiu. Diplomy a ďakovné listiny najúspešnejším na tohtoroč-

nom festivale v Starej Pazove udelili Anđelka Maliová, predsedníčka Zhromaždenia Zväzu ochotníkov Obce Stará Pazova, a Savo Mučibabić, tajomník Zväzu umeleckých spolkov Vojvodiny a predseda Zväzu ochotníkov Srbska. V mene odbornej poroty Volić sa za dobrú organizáciu festivalu zavďačil Zväzu ochotníkov Obce Stará Pazova a Stredisku pre kultúru Stará Pazova. Pochválil i profesionálnu prácu členov redakcie bulletinu, ktorý vychádzal každý deň počas festivalu. Po slávnostnom udelení cien na počesť odmenených vystúpili herci z Bogatića. Členovia Ochotníckeho divadla Janka Veselinovića zahrali predstavenie Aleksandra Obrenovića Klim – klem v réžii Ivana Tomaševića.

osoba prostredníctvom konfliktov „dozrie“, a tak aj celá táto situácia končí happy endom. V divadle hrajú deti: Ivana Zorňanová (Dóra), Jana Petrusová (mama), Ivona Lomenová (Anka), Daniela Šerfézyová (učiteľka 1 a Ena), Anna Rybárová a Matea Sláviková (učiteľky 2 a 3), Daniel Dudok (Igor), Ivan Toman (Paľko), Ines Mocková (Mima), Andrea Petrusová (Mirka), Emília Dudková (Zuzka), Blanka Sláviková (policajtka), Martin Slávik (policajt),

Sára Činčuráková, Matej a Teodora Mockovci, Eleonóra a Gabriel Činčurákovci a Karolína Mijatovićová (motýliky a najmladší herci v predstavení), Iva Mocková, Ivan Dudok a Dávid Šerfézy (ostatní). Scénografiu, kostýmy a svetlo mal na starosti Vladko Ďurík, hudbu Jaroslav Petržľan, zvuk Ivan Slávik a choreografiu Anna Šandorová-Miksádová. S Pätnásťročnou sa Erdevíčania tohto roku predstavia na prehliadke 3 x Ď v Starej Pazove.

yhlásením najúspešnejších sa v sobotu 27. mája slávnostne skončil 55. festival ochotníckych divadiel Vojvodiny, ktorý v Starej Pazove začal 19. mája. Podľa rozhodnutia odbornej poroty (pracovala v zložení: Aleksandar Saša Volić, režisér a dramatický pedagóg z Belehradu – predseda, Jugoslav Krajnov, herec z Nového Sadu, a Miloš Lazić, divadelný producent zo Starej Pazovy – členovia) diplomy za tri najlepšie predstavenia udelili divadelníkom z Crvenky, Kuly a Kruščića. Tieto divadlá postúpili na republikový festival divadelných ochotníkov Srbska v Kule. Cenu obecenstva, ktoré malo možnosť známkovať každé súťažné

Odmenení na divadelnom festivale v Starej Pazove

predstavenie, získal súbor z Novej Pazovy – členovia Ochotníckeho divadla Mirka Tatalovića Ćiru. Na tomto prokrajinskom festivale zahrali divadlo Duška Petrovića Braćo i sestre v réžii Alexandra Baka. Odmenu si prebrali z rúk predse-

PREMIÉRA DETSKÉHO DIVADLA V ERDEVÍKU

Pätnásťročná Danuška Berediová

etské divadelné predstavenie pod názvom Pätnásťročná v réžii Vlatka Miksáda malo premiéru v piatok 26. mája v Slovenskom kultúrno-osvetovom spolku v Erdevíku. Pätnásťročná vznikla podľa textu Márie Kotvášovej-Jonášovej Mať pätnásť je také ťažké alebo Striptíz, ktorý upravil a zdramatizoval režisér Vlatko Miksád. Nápomocnou rukou v Erdevíku mu boli Ruženka a Vladko Ďuríkovci. Spoločne sa pokúsili spojiť na scéne deti vo veku 5 až 17 rokov. To sa im aj podarilo a 24 hercov, niektorí z nich už skúsení, predviedli Erdevíčanom skvelú, vtipnú a veľmi zaujímavú divadelnú hru. Keď sme mali pätnásť rokov, všetci sme asi mali pocit, že nás nikto nechápe a neberie vážne. Starší si pripomenuli to obdobie a mladší sa možno aj stotožnili s hlavnou postavou Dórou a niečo sa aj naučili. Pätnásťročná hovorí o všetkom, čo môže trápiť jedno dievča v tom

www.hl.rs

Tím Pätnásťročnej

veku. Hlavná hrdinka Dóra stresovo prežíva a rieši svoje vážne životné veci nielen vo vzťahu s dospelými, ale aj s vrstovníkmi. Mama jej stále čosi bráni, kritizuje ju, poúča, priateľky sú len navonok priateľské, čo stavia hlavnú hrdinku pred morálnu dilemu, ako riešiť životné prekážky, a privádza ju do konfliktných situácií s blízkymi ľuďmi. Zdá sa jej, že niektoré prekážky môže zdolať sama, s inými si zase nevie poradiť. Mladosť je však obdobie dospievania, keď každá

Informačno-politický týždenník

• KULTÚRA •

NA REPUBLIKOVEJ SÚŤAŽI VO VALJEVE

Ema druhá v Srbsku Anna Lešťanová

a tohtoročnej 49. prehliadke recitátorov Srbska pod názvom Básnik môjho rodu, ktorá sa pre všetky tri vekové kategórie uskutočnila 19. mája vo Valjeve, Ema Kočišová zo Starej Pazovy obsadila ďalší skvelý úspech – striebornú plaketu v staršej vekovej skupine. Podľa rozhodnutia odbornej poroty (pracovala v zložení: Andrijana Videnovićová, herečka a profesorka dikcie na Fakulte dramatických umení v Belehrade, Aleksandar Volić, režisér a dramatický pedagóg,

a Dragan Jovanović Danilov, spisovateľ, obaja z Belehradu) Ema získala 49 bodov. Tým sa ako predstaviteľka staropazovského SKUS hrdinu Janka Čmelíka umiestnila na prestížnom druhom mieste v prednese krásneho slova v Srbsku. Jej pedagogičkou je Miruška Kočišová, jej mama, tiež bývalá úspešná recitátorka. Emu všetci poznajú ako všestranne talentovanú dievčinu. Popri povinnostiach v tamojšej strednej ekonomickej škole rada recituje, ale aj tancuje a spieva. Táto skvelá pazovská recitátorka sa z Valjeva vždy vracala s odmenami a na tejto

Ema Kočišová s najnovším hodnotným uznaním

republikovej súťaži je takmer pravidelnou účastníčkou. Ako dospievala, tak menila iba vekové kategórie a čoraz vyššie umiestnenia. Táto

Narodeniny a výročia v júni 2017

LITERATOUR NA ODDELENÍ SLOVAKISTIKY

Experimentovanie so slovami a obrazmi Jasmina Pániková

vzdelaním, keďže vyštudovala vedu o výtvarnom umení. ž pomerne dlhší čas majú štuV najnovšej LiteraTour bol denti slovakistiky na Filozoficprezentovaný najnovší román J. kej fakulte Univerzity v NoBodnárovej Náhrdelník Obojok, za vom Sade možnosť zoznámiť sa so ktorý vlani dostala Cenu literárnej spisovateľmi zo Slovenska, akadémie. ktorí v rámci akcie LiteraV poradí tretia LiteraTour nielenže predstavujú Tour v tomto semestri svoje najnovšie vydania, ale bola vhodnou príležitoszároveň približujú informáťou zhodnotiť doterajcie o literárnom dianí na šie, čiže ohodnotiť, aký slovenskom literárnom poli. prínos mali tieto akcie. Takú možnosť mali študenti Lektorka Součková zdôaj vo štvrtok 25. mája, keď raznila, že akcie určite svoju tvorbu prezentovala prispeli k vyučovaniu, čo Jana Bodnárová. sa prejavilo aj na samotO tejto spisovateľke si ných hodinách. Študenti možno prečítať, že patrí si tak rozšírili svoje vedomedzi najoriginálnejšie mosti o novej literatúre slovenské prozaičky stred- Všestranná autorka a performérka Jana Bodnárová na Slovensku a mladých nej generácie. Debutovala v rozhovore s Martou Součkovou spisovateľoch, keďže sa v roku 1990 knihou povievo väčšine prípadov na dok Aféra rozumu, za ktorú dostala formancií, ktoré si mali možnosť naše literárne podujatia pozývajú aj Cenu Ivana Krasku. Jej texty sú pozrieť aj prítomní na štvrtkovej starší spisovatelia a neprezentujú preložené do viacerých jazykov: akcii. V súvise s tým autorka pozna- sa novšie vývinové trendy, ktoré sú angličtiny, maďarčiny, poľštiny, menala, že videopoézia vzniká tak, na Slovensku. Avšak v tomto prítaliančiny, ruštiny, arabčiny, hindšti- že najprv vznikne video, a až potom pade možno povedať, že výnimka ny atď. hľadá vhodnú báseň. Túto oblasť potvrdzuje pravidlo. Spisovateľka Lektorka slovenského jazyka prezentuje aj mimo Slovenska a zís- Jana Bodnárová patrí do staršej na Oddelení slovakistiky Marta kava početné ocenenia. Podľa slov generácie, ale svojím spôsobom Součková spisovateľku Bodnárovú M. Součkovej v Bodnárovej videách písania a aktivitami drží krok s najocharakterizovala ako všestrannú dominuje obraz, čo má súvis aj s jej novšími tendenciami vo svete.

• KULTÚRA •

autorku, ktorá je až trojdomou autorkou – píše lyriku, epiku a drámu. Venuje sa aj písaniu pre dospelých a deti a mládež. Okrem toho píše aj rozhlasové hry a televízne scenáre. Známa je aj podľa svojich videoper-

strieborná plaketa je jej doterajším najväčším úspechom a je preto nesmierne šťastná, hoci, ako nám povedala, odborná porota jej prednes básne po slovensky nerozumela a na porotu zapôsobila iba prejavenými emóciami. – Na republikovú súťaž recitátorov nie je vôbec ľahko sa dostať a som hrdá aj na mamu, aj na mňa, že sa nám naša práca darí, – pripomenula naša spolubesedníčka. Ináč na tejto republikovej súťaži v strednej vekovej skupine vystúpil i Andrej Simendić, predstaviteľ staropazovskej ZŠ hrdinu Janka Čmelíka. Andrej sa so získanými 43 bodmi umiestnil na pozoruhodné 8. miesto v Srbsku a jeho pedagogičkou je Lýdia Gedeľovská. Foto: z archívu E. Kočišovej

ËË 1. júna 1892 sa v Báčskom Petrovci narodila Mariena Czoczeková-Eichardtová, spisovateľka, predovšetkým detská autorka. Zomrela v Novom Sade 20. decembra 1972. (Pripomíname si 125. výročie narodenia.) ËË 5. júna 1922 sa v Báčskom Petrovci narodil Tibor König, popredný stranícky a národno-osvetový pracovník, profesor na petrovskom gymnáziu a šéfredaktor Hlasu ľudu. Zomrel v Novom Sade 19. apríla 1953. (Pripomíname si 95. výročie narodenia.) ËË 10. júna 1947 sa v Báčskom Petrovci narodil profesor Dr. Miroslav Vitéz. (Blahoželáme k 70. narodeninám.) ËË 11. júna 1942 sa v Kysáči narodil akademický maliar Milan Súdi (Blahoželáme k 75. narodeninám.) ËË 13. júna 1937 zomrel v Kovačici kultúrny dejateľ Karol Abafi (Pripomíname si 80. výročie smrti.) ËË 26. júna 1932 sa v Erdevíku narodil Dr. Daniel Dudok, slovenský vojvodinský lingvista, dialektológ, prekladateľ, redaktor časopisu Nový život, šéfredaktor Zborníka Spolku vojvodinských slovakistov a vysokoškolský pedagóg. Zomrel 14. septembra 2015 v Báčskom Petrovci. (Pripomíname si 85. výročie narodenia.)

22 /4753/ 3. 6. 2017

Kultúra

DIVADELNÉ PREDSTAVENIE KO VAMA DADE PREDSTAVU? si mohli pozrieť diváci v pivnickej divadelnej sieni v sobotu 27. mája. Hrali známi herci: Jelica Sretenović, Igor Lazić-Niggor, Zorana Pavić a Nenad Škundrić. Text a réžiu podpisuje Semir Gicić. Herci prekvapili početné obecenstvo neobvyklým príchodom: členovia MK Mugger riders ich priviezli na svojich motocykloch pred vchod do divadelnej siene. V predstavení ide o kritiku súčasnej spoločnosti, kde sa často prezentujú turbo-folk a marginálne osobnosti prostredníctvom rôznych reality programov. Hrdinka inscenácie sa rozhodla otvoriť si reklamnú agentúru a mienila spolupracovať iba s ozajstnými hudobnými umelcami. Rýchlo však zistila, že požiadavky trhu sú iné. Záujem o toto predstavenie bol veľký. V sieni bolo až tristo divákov nielen z Pivnice, ale aj z okolitých dedín, ktorí sa aj vďaka profesionálnym hercom pekne bavili. M. K.

SPOLOČNOSŤ PRE EDUKÁCIU A KULTÚRU V NADLAKU, ASOCIÁCIA SLOVENSKÝCH PEDAGÓGOV V SRBSKU A ČABIANSKA ORGANIZÁCIA SLOVÁKOV (ZRIAĎOVATELIA CENY SAMUELA TEŠEDÍKA)

Výzva Spoločnosť pre edukáciu a kultúru v Nadlaku, Asociácia slovenských pedagógov v Srbsku a Čabianska organizácia Slovákov (zriaďovatelia Ceny Samuela Tešedíka) vyzývajú organizácie Slovákov žijúcich v zahraničí so sídlom mimo územia Slovenskej republiky, ako aj organizácie so sídlom v SR, ktoré majú vo svojom predmete činnosti problematiku Slovákov žijúcich v zahraničí, aby podľa Štatútu Ceny Samuela Tešedíka navrhli potenciálnych ocenených na rok 2017, a to najneskôr do 30. júna 2017 (mailom na: hlasznik@gmail.com, hlasznik@dzscr. ro, biapascu@gmail.com). Cena Samuela Tešedíka sa udeľuje každoročne od roku 2012 spravidla trom osobám za splnenie jednej alebo viacerých z nasledujúcich podmienok: a) za vynikajúcu pedagogickú, organizátorskú a riadiacu prácu v oblasti slovenského národnostného školstva v zahraničí; b) za didakticko-metodickú prácu

www.hl.rs

vykonávanú v prospech vzdelávania v slovenskom jazyku v zahraničí; c) za mimoriadnu voľnočasovú činnosť vyvíjanú pre deti a mládež v slovenských komunitách v zahraničí; d) za celoživotné dielo, ktorým sa vytvoril významný príspevok trvalej hodnoty pre rozvoj slovenskej vzdelanosti v zahraničí. Zriaďovatelia ceny môžu udeliť každoročne aj tri pamätné listy Samuela Tešedíka za mimoriadne úspechy dosiahnuté v oblasti školstva a vzdelávania, za prínos a tvorivosť v oblasti výchovno-vzdelávacej práce s deťmi a mládežou v komunitách zahraničných Slovákov, za vzornú reprezentáciu školy v súťažiach národnostných škôl v domovských krajinách alebo v zahraničí, za celoživotný prínos v oblasti výchovy a vzdelávania pri príležitosti životného jubilea. Cenu udeľujú zriaďovatelia v spolupráci so Svetovým združením Slovákov v zahraničí.

Informačno-politický týždenník

POCHVÁLENÁ I ŽIAČKA Z KYSÁČSKEJ ŠKOLY. Výstava prác z 15. výtvarného konkurzu žiakov základných a stredných škôl Srbska v organizácii Regionálneho strediska pre talenty Mihajla Pupina v Pančeve bola otvorená 12. mája v galérii Mestskej knižnice Pančevo. Na súťaž bolo zaslaných 3 360 prác z 587 základných a stredných škôl zo Srbska. Pochválenie za vynikajúcu výtvarnú prácu sa dostalo i Valérii Vitézovej, žiačke 5. 1 triedy ZŠ Ľudovíta Štúra v Kysáči. E. Š.



CHÝRNIK

LAZAREVAC. Na republikovej súťaži orchestrov, ktorá prebiehala v Lazarevci 27. a 28. mája, Orchestrík ZŠ Jána Kollára v Selenči pod vedením Dr. Juraja Súdiho s dosiahnutými 97 bodmi obsadil prvé miesto. STARÁ PAZOVA. Tradičná v poradí 24. prehliadka slovenskej detskej divadelnej tvorby 3 x Ď prebieha v Starej Pazove od 2. do 4. júna. V súťažnom repertoári je 13 predstavení, hostitelia zaplánovali aj pohostinské predstavenia a sprievodné podujatia. A. F. NOVÝ SAD. MOMS Nový Sad a SKC P. J. Šafárika usporiadajú v stredu 7. júna o 18. hodine v sieni SKC P. J. Šafárika večierok venovaný deťom. V príležitostnom programe sa predstavia deti novosadských škôl, ktoré chodia na hodiny slovenského jazyka, a uvedie sa i nová choreografia DFS Šafáriček. D. V. PIVNICA. V sobotu 10. júna v Pivnici vystúpi Slovenské vojvodinské divadlo s predstavením Vinica zreje v réžii Michala Babiaka. A. F. KOVAČICA. Memoriálne stredisko Dr. Janka Bulíka v spolupráci s Turistickou organizáciou Obce Kovačica a Humanitou pre život Spišské Vlachy organizuje Medzinárodné majstrovstvá vo varení a jedení bryndzových halušiek. Súťaž sa uskutoční v sobotu 10. júna v Kovačici. A. Ch. • KULTÚRA •

Kultúra • Oznamy

Horúčavy sú neznesiteľné... Anna Horvátová

okým tropické letné horúčosti nevystriedajú sviežejšie dni, dožičme si pohodu. Ochladiť sa v rieke, bazéne,... je tým najsprávnejším tipom pre letné páľavy, avšak niekedy stačí len ochladiť si hlavu alebo osviežiť (si) tvár vodou, osviežiť sa prechádzkou a pod., alebo si dopriať občerstvenie – jedlo a nápoje podávané v menšom množstve na osvieženie. Pre tých, ktorí nemajú radi horúci čaj, kávu, musia nápoje urobiť chladnejšími, chladnými, vychladiť – ochladiť. Zmierniť, schladiť, ochladiť možno i hnev alebo radosť. Nedokonavé slovká ochládzať (sa), ochladzovať (sa) a dokonavé ochladiť znamená stať sa chladnejším, chladným, napr. voda sa ochladila, ochladilo sa – začalo byť chladnejšie; náhle ochladenie počasia; citové ochladenie. Zbaviť tepla či schladiť možno napr. pivo, vzduch. V lete chutí schladené

ovocie. Schladiť môžeme i vzrušenie, radosť, keď zmenšíme silu citov. Niekedy treba veľa námahy priviesť osoby k rozumnému konaniu – schladiť niekomu horúcu hlavu. Keď sa počasie stane chladnejším, chladným, ochladí sa, zozimí sa – schladí sa. Vzduch, keď stratí teplo, schladne. Aj žeravý kov musí schladnúť, ako i láska, hnev. Vekom človek stratí zápal – schladne. Spojenie rozpálené hlavy schladli použijeme v prenesenom význame, keď sa ľudia utíšia. Potraviny necháme (dôkladne) ochladnúť / vychladnúť. Vychladnutá polievka síce bohvieako nechutí, ale pivo, keď sa vychladí, chutí najlepšie. Keď v zime pec vychladne, aj v izbe vychladne, a vtedy nás zohrievajú spomienky na horúce letné páľavy. My zvykneme povedať, vraj musíme „sa rozchladiť“. Termíny „rozchladiť (sa)“, „rozchládzať (sa)“, „rozchladenie“ sú modifikované slovká, ktoré sa veľmi vhodne prispôsobili v nárečovej podobe. Spisovná slovenčina ich však nepozná. Pochádzajú zo srbského slovesa „rashladiti se“, no aj napriek ich frekventovanosti, nie sú vhodné na použitie.

POTREBUJEME PREDAVAČA Novinovo-vydavateľská ustanovizeň Hlas ľudu súrne potrebuje kolportéra (predavača) Hlasu ľudu v Kysáči. Úhrada sa reguluje zmluvou. Záujemcovia sa môžu ohlásiť v NVU Hlas ľudu, Bul. oslobodenia 81/V, Nový Sad, alebo na tel. č.: 021/4720-840, 063/47-20-84, 062/762-947 (služba predaja). Hlas ľudu Mestská správa pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad na základe článku 29 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04 a 36/09) zverejňuje OZNÁMENIE o schválení rozhodnutia, že nie je potrebný odhad vplyvov na životné prostredie projektu Nositeľ projektu Rajko Ivić z Kaća, Ulica Mladena Stojanovića číslo 23, podal tomuto orgánu žiadosť o rozhodovanie o potrebe po odhade vplyvov na životné prostredie projektu Výstavba výrobného objektu výšky prízemie a prvé poschodie (P + 1), v ktorom sa bude nachádzať administratívny blok a dielňa na výrobu roliet, výrobného objektu výšky suterén a prízemie (Su + P), v ktorom sa bude nachádzať dielňa na výrobu roliet a na spracovanie plastiky vstrekovaním a extrúziou, a montážno-betónovej trafostanice MBTS EV 21a (P), v Kaći, v Ulici Delfy Ivanić, na katastrálnej parcele číslo 4766, k. o. Kać, Mesto Nový Sad. Po uskutočnenom postupe Mestská správa pre ochranu životného prostredia dňa 29. mája 2017 schválila rozhodnutie číslo VI-501-113/17, že nie je potrebný odhad vplyvov predmetového projektu na životné prostredie. Do predmetového rozhodnutia možno nahliadnuť v miestnostiach Mestskej správy pre ochranu životného prostredia, Rumenačka 110 a, Nový Sad, v pracovné dni od 10.00 do 15.00 h a na webovej stránke Mestskej správy pre ochranu životného prostredia www.environovisad.org.rs. Zainteresovaná verejnosť môže vyjadriť sťažnosť proti tomuto rozhodnutiu v lehote 15 dní odo dňa jeho zverejnenia v prostriedkoch verejného informovania prostredníctvom tohto orgánu.

Mestská správa pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad na základe článku 20 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04 a 36/09) zverejňuje OZNÁMENIE o verejnom nahliadnutí, verejnej prezentácii a verejnej rozprave o Štúdii o odhade vplyvov na životné prostredie Nositeľ projektu Telekom Srbija, a. s., Takovská 2, Belehrad, podal žiadosť o poskytovanie súhlasu k Štúdii o odhade vplyvov na životné prostredie projektu základňovej stanice mobilnej telefónie NS136, NSU136, NSL136 NS-Rumenačka (MERKUR), Ul. rumenačka 150, v Novom Sade, na katastrálnej parcele číslo 3849/1, k. o. Nový Sad I, Mesto Nový Sad. Údaje a dokumentáciu zo žiadosti nositeľa projektu možno dostať k nahliadnutiu v miestnostiach Mestskej správy pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad, Rumenačka 110 a, Nový Sad, v pracovné dni od 10.00 do 15.00 h, do 3. júla 2017. V súlade s článkom 6 Pravidiel o postupe verejného nahliadnutia prezentácii a verejnej rozprave o Štúdii o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 69/05) zainteresované orgány, organizácie a verejnosť počas trvania verejného nahliadnutia môžu podať pripomienky a mienky k Štúdii o odhade vplyvov v písanej forme Mestskej správe pre ochranu životného prostredia. Verejná rozprava a prezentácia sa uskutočnia 4. júla 2017 v miestnostiach Mestskej správy pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad, Rumenačka 110 a, Nový Sad, o 11.00 h.

• KULTÚRA • OZNAMY •

VYROBNY PROGRAM: – KOTLY NA PEVNE PALIVO, BIOMASU A PELETY – HORAKY NA PELETY – NEREZOVE KOMINY – AKUMULACNE NADRŽE

Nositelia zlatých medailí za kvalitu na Novosadskom veľtrhu

KOVAČICA Štúrova 69 tel./fax: 013/662-183 mob. 063/282-097 www.uniko.rs

PRACOVNÁ PONUKA ARMÁNI GLOBAL AGENCY, s. r. o., PRAHA Česká agentúra práce hľadá na obchodnú spoluprácu manažérku. Vyžadujeme ﬂexibilnosť, spoľahlivosť, znalosť slovenského jazyka, minimálne stredoškolské vzdelanie. Ponúkame zaujímavé ﬁnančné podmienky. Kontakt: renkalongauerova@gmail.com

Podľa článkov 35 a 36 Zákona o kultúre (Úradný vestník RS, č. 72/2009, 13/2016 a 30/2016 – korig.) a článkov 18 a 19 Štatútu Knižnice Štefana Homolu (Úradný vestník Obce Báčsky Petrovec, č. 1/2013 a 20/2016) Správna rada Knižnice Štefana Homolu v Báčskom Petrovci vypisuje SÚBEH NA VOĽBU RIADITEĽA KNIŽNICE ŠTEFANA HOMOLU Kandidáti musia spĺňať tieto podmienky: – majú mať štátnu príslušnosť Republiky Srbsko, – bezúhonnosť, – vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa (master štúdium, špecializované akademické štúdium, špecializované odborné štúdium alebo základné štúdium v trvaní štyroch rokov), – najmenej päť rokov pracovnej skúsenosti v odbore, – znalosť spisovnej slovenčiny. K prihláške na súbeh kandidáti majú doložiť: – životopis, – program práce a rozvoja knižnice, – dôkaz o štátnej príslušnosti, – overenú fotokópiu diplomu o získanom vzdelaní, – potvrdenie o pracovnej skúsenosti alebo kópiu pracovnej knižky, – doklad o bezúhonnosti (vydaný Ministerstvom vnútra a súdom). Riaditeľ sa volí na obdobie štyroch rokov. Lehota prihlasovania na súbeh začína platiť odo dňa zverejnenia súbehu v týždenníku Hlas ľudu, t. j. od 3. júna 2017 a trvá 10 dní, do 13. júna 2017. Prihlášky na súbeh treba zaslať na adresu: Knižnica Štefana Homolu, 21 470 Báčsky Petrovec, Ľudovej revolúcie 9 (na obálke treba uviesť: Prihláška na súbeh na riaditeľa Knižnice Štefana Homolu – pre Správnu radu. Nevčasné a neúplné prihlášky sa nebudú rozoberať. Tento súbeh sa zverejňuje na webovej stránke Národnej služby pre zamestnávanie, oznamovacej tabuli Obecnej správy Obce Báčsky Petrovec, v týždenníku Hlas ľudu a najmenej v jedných denných novinách, ktoré sa distribuujú na území Srbska. Bližšie informácie o súbehu možno dostať na telefónne číslo: 021/781-335 alebo prostredníctvom e-mailu: shomolu@stcable.net.

22 /4753/ 3. 6. 2017

Oznamy DROBNÉ OZNAMY TESNÍME (dihtujeme) okná a dvere neopren gumou a vyrábame harmonika dvere a rolety; telefóny: 025/5827-710 a 060/5088-433. NA PREDAJ servisované, zachované domáce spotrebiče a biela technika v Báčskom Petrovci; bližšie informácie na tel. č.: 064/2051445. NA PREDAJ mäkké rezivo podľa špecifikácie s prepravou: hrady 1 m3 = 190 eur a laty 5 x 3 bežný meter = 0,30 eura. Volať na tel. č.: 021/63-50-088 a 060/63-50-088 od 7.00 do 21.00 h.

DROBNÝ OZNAM UHLIE: SPASO-prom Ugljevik ponúka dovoz všetkých druhov uhlia: kusové, kocka, orech, drobné uhlie. Rýchlo, kvalitne, výhodne! Mimosezónna zľava! Spasoje Marković; tel.: +381 55 678 019, mobil: +387 65 304 021.

SMUTNÁ SPOMIENKA

KATARÍNU ČILIAKOVÚ

Sesternica Anna a bratranec Ján s rodinami, teta a švagor

SMUTNÁ ROZLÚČKA

Tíško a nečakane usnul môj brat a strýc

VLADIMÍR ZLOCH

ANNU MIHÁĽOVÚ

Tichú a trvalú spomienku na Teba si navždy zachováme.

Dcéra Maja a matka Mária

Brat Šimo s manželkou Annou a dcérou Višňou s rodinou

SMUTNÁ ROZLÚČKA

s mojím milovaným bratom

JANKOM RACOM

2. 7. 1951 – 13. 5. 2017 zo Silbaša Zomrel si, brat môj milý, spolu sme v detstve všeličo prežili. Teraz, keď nás rozlúčil života čas, s nádejou na večnosť stretneme sa zas. Tichú a trvalú spomienku si na Teba zachová sestra Anka s najmilšími

www.hl.rs

Dr. JANKA KUBINCA

25. 5. 1957 – 25. 5. 2016 – 25. 5. 2017 z Báčskeho Petrovca

Peter, Jasmina, Dávid a Vieroslava

SMUTNÁ ROZLÚČKA

Tíško a nečakane usnul môj brat a náš strýc

VLADIMÍR ZLOCH

1947 – 2017 zo Starej Pazovy žijúci v Hannoveri

rod. Medveďovú 5. 4. 1967 – 1. 6. 2016 – 2017 z Kysáča Čas plynie, ale spomienka na Teba navždy zostáva v našich srdciach.

Spomienky na jej dobrotu a láskavosť navždy zostanú v našich srdciach.

Brat Ján s manželkou Annou a dcérami Dajanou a Renátou

na mamu a dcéru

SMUTNÁ SPOMIENKA

rod. Lačokovú 1966 – 2012 – 2017

ANNU MIHÁĽOVÚ

SMUTNÁ SPOMIENKA

25. 5. 1957 – 25. 5. 2016 – 25. 5. 2017 z Báčskeho Petrovca

Samuel, Mirjana a Lana Lekárovci

na sestru a tetu

S láskou si na Teba spomíname.

Dr. JANKO KUBINEC

S úctou si na Vás budeme spomínať.

SMUTNÁ SPOMIENKA

rod. Medveďovú 5. 4. 1967 – 1. 6. 2016 – 2017 z Kysáča

SMUTNÁ SPOMIENKA

Informačno-politický týždenník

1947 – 2017 zo Starej Pazovy žijúci v Hannoveri Spomienka na Teba zostane navždy. Brat Zdeno s manželkou Annou a synom Vjekoslavom a dcérou Marínou s rodinami

SMUTNÁ SPOMIENKA

Dňa 1. júna 2017 uplynuli tri roky, čo nás opustil manžel, otec, syn a brat

MIŠO POVOLJNI 1935 – 2014 – 2017 rodom z Padiny

Žiarila z Teba láska a dobrota, budeš nám chýbať do konca života. Zarmútení: manželka Dobrila, syn Pajo, mama, brat Pavel s rodinou z Austrálie a Anna Strehovská s rodinou • OZNAMY •

POSLEDNÝ POZDRAV

SMUTNÁ ROZLÚČKA

s vnúčikom

ERVINKOVI CICKOVI

ERVINKOM CICKOM

ERVINKA CICKU

4. 6. 2009 – 19. 5. 2017 z Kovačice

Spinkaj tíško, anjelik náš milý, vstupuješ k Bohu do neba, v náručí anjelov vznášaš sa, ťažko nám bude bez Teba. Zbohom, Ervinko náš drahý, Ježiš Ťa chcel mať pri sebe. Hoci si nás opustil, my raz prídeme ku Tebe. S láskou mamička a apka Cickovci

Milý Ervinko! Krátka bola radosť naša a kratučký život Tvoj, očká Tvoje navždy sa zavreli, srdiečko prestalo biť, spomienka na Teba bude večne žiť! Kto v srdci žije, nezomiera… S láskou a úctou báči Adam a Jarmilka Hajkovci

BOĽAVÁ SPOMIENKA

SMUTNÁ SPOMIENKA

na mamu a starkú

na otca a apka

Dňa 19. mája 2017 sme navždy stratili nášho nenahraditeľného

na manžela, otca a apku

4. 6. 2009 – 19. 5. 2017 z Kovačice Odkvitol kvietok, ktorý mal ešte kvitnúť, radovať sa z tohto života, detstva, dospievania... Nebo dostalo nového anjelika. Navždy budeš žiť v našich srdciach. Tetika Alexandra Farkašová s manželom Jozefom a synom Benjamínkom z Nemecka

SPOMIENKA

Uplynuli dva roky, čo nás navždy opustila naša matka a starká

ADAMA SUCHÁNSKEHO JÁNA STRUHÁRA

ANNU STRUHÁROVÚ

rod. Marušníkovú 1933 – 22. 9. 2007 – 2017 z Báčskeho Petrovca Spomienku na Vás si budeme zachovávať v našich srdciach. Váš syn Ján s manželkou Pavlou a dcérami Annou a Zoranou s rodinami, dcéra Anna Andrášiková s manželom Ondrom a deťmi Alenkou a Andrejom s rodinami 1927 – 5. 6. 2007 – 2017

MÁRIA ĎUROVKOVÁ

23. 6. 1941 – 31. 5. 2013 – 2017 z Kovačice

Uplynuli už štyri roky od rozlúčky s Tebou. So smútkom v srdci si na Teba spomínajú: manželka Katka, syn Jaroslav s manželkou Eržikou a vnukovia Jarko a Janko

SMUTNÁ SPOMIENKA

1940 – 2015 – 2017 z Kysáča

Už len kyticu kvetov na hrob Ti môžeme dať, za všetko dobré ďakovať a s láskou a úctou si na Teba spomínať. Syn Ján s manželkou Annou a vnúčatá Miloslav a Marína

SPOMIENKA

Uplynulo desať rokov, čo nás opustil manžel, oco a dedo

Dňa 2. júna 2017 uplynulo dvadsať smutných rokov, čo nás opustil manžel, otec a starý otec

PAVEL GAŽA

1935 – 2007 – 2017 z Kulpína

Cestou života musíme kráčať bez Teba, ale si predsa stále s nami v krásnych spomienkach...

primár Dr. VLADIMÍR ČÁNI 1935 – 1997 – 2017 z Báčskeho Petrovca

Tichú a trvalú spomienku si na Teba zachovávajú

Tvoji milovaní

• OZNAMY •

Tvoji najmilší

22 /4753/ 3. 6. 2017

RTV Panoráma TELEVÍZIA VOJVODINA 2 Piatok 2. júna 19.30 Polhodinový reportážny záznam z vlaňajšej Prehliadky slovenskej detskej divadelnej tvorby 3 x Ď v Starej Pazove 20.00 Dobrý večer, Vojvodina Nedeľa 4. júna 11.00 Dúhovka 11.30 Vysielanie pre penzistov

RÁDIO NOVÝ SAD 3 Predpoludňajší program Každý pracovný deň 8.00 – 10.00 Sobota 8.00 Správy 8.30 Aspekty 9.00 Správy Týždeň 8.00 8.05 9.00 9.05 9.30

Nedeľa Správy Vysielanie pre dedinu Správy Pohľady k výšinám Vysielanie pre deti

Utorok 6. júna 10.10 Paleta – výber najlepších vysielaní z produkcie Slovenskej redakcie RTV Popoludňajší program Vojvodina titulkovaných po 14.45 Slovenská ľudová hudba (sobota) srbsky na 1. programe TVV 17.30 Perličky – desaťminútový blok venovaný najmladším divákom Pondelok – sobota 18.00 Denník TERMÍNY REPRÍZOVÝCH VYSIELANÍ Piatok 21.30 Vysielanie pre penzistov Sobota 9.25 Dobrý večer, Vojvodina 11.20 Paleta Utorok 16.10 Paleta 17.00 Dúhovka Dúhovka Folklórny festival Tancuj, tancuj... potešil milovníkov tradičného spevu a tanca aj v tomto roku. Kúsok ovzdušia zo 47. celomenšinového podujatia v Hložanoch prináša Dúhovka. Vysielanie pre penzistov Polhodinka venovaná dôchodcom bude tentoraz v aradáčskom štimungu. Repríza záznamu z minuloročnej návštevy tejto banátskej dediny prináša veselú a družnú náladu v spoločnosti predstaviteľov tamojších spolkov a združení.

www.hl.rs

15.00 Správy 15.05 Rádiošport (pondelok) Kronika našich osád (utorok) Hudobné vysielanie (streda) Inteen (streda o 16.00) Súzvuky (štvrtok) Z každého rožka troška (piatok) Kaleidoskop (sobota) 15.30 Zo sveta hudby – zábavná hudba (nedeľa) 16.00 Motívy (nedeľa) 17.00 Rozhlasové noviny 17.15 Vejár hudobných vysielaní Slovenská ľudová hudba (sobota) Nočný program 23.00 Rozhlasová hra pre dospelých (utorok) 24.00 Slovenská tanečná, ľudová a umelecká hudba (nedeľa)

TV PETROVEC Pondelok – sobota 18.25 Začiatok vysielania 18.30 Zahraničný denník 18.50 Hit dňa, Moľa / Klenoty, Citáty 19.00 Zvon, spravodajská relácia 19.15 Kreslený film 19.50 Hit dňa, Reklamy 20.00 Filmy: Piatok 2. júna – Letné vzplanutie Sobota 3. júna – Zastavte Cartera Pondelok 5. júna – Jazda do pekiel Utorok 6. júna – Veterná smršť Streda 7. júna – Storočný starček, ktorý vyliezol z okna a zmizol Štvrtok 8. júna – Mahuliena, zlatá panna 21.45 Hit dňa, Moľa / Klenoty, Citáty, Reklamy, Zvon 23.00 Záver vysielania Nedeľa 4. júna 17.00 Film: Lovci drakov 18.30 Hit dňa, Reklamy, zostrih Molí 19.00 Zvon, prehľad udalostí týždňa 20.00 Kolážová relácia Nedeľa s vami 22.00 Film: Distribúcia 24.00 Záver vysielania Každý pondelok 20.00 Hudobný mix Každý piatok 18.15 Výber z programu TV Kovačica

TV STARÁ PAZOVA Utorok – sobota 17.00 Správy 22.00 Správy

Každú sobotu 18.15 Výber z programu TV Pančevo

Nedeľa 13.00 S vami a pre vás S vami a pre vás je kolážové vysielanie, ktoré obsahuje aktuality zo staropazovského prostredia, ako i z iných slovenských prostredí. V rámci hodinového vysielania je aj náboženská časť pod názvom Hrad prepevný. Repríza v pondelok a stredu o 14.00, resp. o 22.05.

Informačno-politický týždenník

Májové stretnutie hasičov v Pivnici

TV OBCE KOVAČICA Klenotnica (nedeľa, utorok, piatok) 16.00 – 18.00 Nedeľa 4. júna 16.00 Kronika týždňa Slovo na týždeň Rozhovor s víťazmi FF Tancuj, tancuj... Utorok 6. júna 16.00 Rozlúčkový večierok padinských maturantov Stretnutie spevokolov Banátskeho seniorátu Piatok 9. júna 16.00 Z archívu: RTV OK Film: Medená veža

RÁDIO KOVAČICA Na modrej vlne – každý pracovný deň 15.05 Správy z regiónu 15.30 Stalo sa na dnešný deň 16.00 Správy z Kovačickej obce 16.10 Hlas ľudu ponúka (každý piatok) 16.20 Kalendárium 16.25 Udalosti dňa 16.55 Citáty do vrecka 17.00 Šport, Medicína, Školstvo, Poľnohospodárstvo, Kultúra 17.15 Zaujímavosti zo sveta 17.30 Humor 18.00 Správy z Kovačickej obce 18.10 Zaujímavosti zo sveta 18.15 Šport, Medicína, Školstvo, Poľnohospodárstvo, Kultúra 18.20 Citáty do vrecka 18.40 Poézia • RTV PANORÁMA •

KRÍŽOVKA ČÍSLO 22 RÁDIO STARÁ PAZOVA Utorok – piatok 18.00 Servis Na dnešný deň Meniny 18.15 Volíme melódiu dňa 18.30 Aktuality z obce a iných osád Poučky zo slovenčiny (streda) 19.00 Denník, informatívne vysielanie 19.15 Hudba 19.30 Oznamy, hudba a reklamy 20.00 Z nášho uhla, udalosti a ľudia Náboženské vysielanie Živé vody (streda) Tematické vysielanie Z minulosti (štvrtok) Sobota 15.00 Servis Na dnešný deň Meniny, Reklamy 16.00 Správy 16.05 Zvončeky, detské vysielanie 16.30 Oznamy a drobné oznamy 17.00 Volíme melódiu týždňa, resp. mesiaca, hudba a reklamy 18.05 Repríza štvrtkovej relácie Z nášho uhla 19.00 Aktuality z Vojvodiny, na spoločnej vlne rozhlasové stanice Báč, Báčsky Petrovec, Kovačica a Stará Pazova 19.30 Oznamy, drobné oznamy a z našich osád 20.00 Aktuality z mesta, repríza utorkovej relácie Z nášho uhla 7.00 7.30 8.00 8.05 8.30 9.00 9.05 9.30

Nedeľa Servis Na dnešný deň Meniny Oznamy, hudba a reklamy Správy Hudba, servis Slovo nášho Boha, náboženské vysielanie Správy Hudba a aktuality Oznamy, hudba a reklamy

NOVOSADSKÁ TELEVÍZIA Každý pracovný deň 15.15 Objektív v slovenskej reči

• RTV PANORÁMA •

RÁDIO PETROVEC

V tajničke je meno a priezvisko českej spisovateľky, novinárky, dramaturgičky, scenáristky a herečky (1929 – 2014).

Utorok – piatok 10.40 Hit dňa 14.00 Dozvuky Sobota 10.00 Aktuality z Vojvodiny Nedeľa 10.00 Retrospektíva týždňa

autorka: potravinárska 2. časť ANNA spojka BIČIA- nakoniec značka tajničky ROVÁ

1. časť tajničky

Slovenská hudba každý deň 5.00 – 15.00. Svetová hudba každý deň 15.00 – 5.00.

Streda 7. júna 12.30 Dobrý deň, kolážová relácia

delo (srb.)

blana na povrchu kosti kypril pôdu Rakúsko

síra taká

osviežujúci nápoj tak tá

kyslík lietajúci bod. hmyz

predložka

spojka

úradník v Uhorsku

Kikinda AS HL DU zvislá U Ľ poloha

na toto miesto ono

liter koralový útes

ochrana, podpora TV VOJVODINY program vysiela na nasledujúcich kanáloch: pre územie Nového Sadu na 48., pre územie Subotice na 40. a pre územie Vršca na 39. Program v slovenskej reči sa vysiela na Druhom programe RÁDIO NOVÝ SAD Program v slovenskej reči sa vysiela na vlnovej dĺžke 100 a 107.1 MHz TV PETROVEC Program sa vysiela na kanáli 55; www.tvpetrovec.com; RÁDIO PETROVEC Program sa vysiela na vlnovej dĺžke 91.4 MHz TELEVÍZIA OBCE KOVAČICA Program sa vysiela na kanáli 52 RÁDIO OBCE KOVAČICA Program sa vysiela na vlnovej dĺžke 93,2 MHz RÁDIO STARÁ PAZOVA Program v slovenskej reči sa vysiela na vlnovej dĺžke 91.5 MHz TV STARÁ PAZOVA Program v slovenskej reči sa vysiela prostredníctvom lokálneho káblového operátora na kanáli 60 TELEVÍZIA PANČEVO Program sa vysiela na kanáli 39 NOVOSADSKÁ TELEVÍZIA Program sa vysiela na kanáli 60

začal plakať

druh ornamentu

nula

Nedeľa 4. júna 19.30 Repríza relácie Dobrý deň

AS HL DU ĽU západ malý austrálsky medveď

malý koník

TELEVÍZIA PANČEVO

vpíšte kozmoŠ E nautika

volt

vpíšte YVA zmyslové zážitky nie (srb.)

druhá, odlišná suchá tráva

ROZLÚŠTENIE KRÍŽOVKY ČÍSLO 21 VODOROVNE: okate, az, polarita, open, zaz, tancuj, N, RL, umaže, e, zjavil, bol, Kata, Ob, L, O, varila, V, Avon, ide, nikde, At, ál, Avala TAJNIČKA: TANCUJ, TANCUJ

vpíšte AKOV obvod bočná loď v bazilike

Správne rozlúštenie KRÍŽOVKY 18/19 z čísla 18 – 19 Hlasu ľudu zo 6. – 13. mája 2017 bolo: MICHAL FILIP. Odmenu – knižné vydanie z produkcie NVU Hlas ľudu za správne rozlúštenie uvedenej krížovky získala: ZUZANA KULÍKOVÁ, Ul. vojvodinská č. 152, 21 211 KYSÁČ. BLAHOŽELÁME. Správne rozlúštenia aj naďalej zasielajte DO 5 DNÍ ODO DŇA VYDANIA NAŠICH NOVÍN na adresu: NVU Hlas ľudu, Bulvár oslobodenia 81/V, poštový priečinok 234, 21 000 Nový Sad, PRE KRÍŽOVKU, alebo mailom na adresu: obsustova@hl.rs

22 /4753/ 3. 6. 2017

Šport Posledný krok k majstrovskému trónu SOMBORSKÁ OBLASTNÁ LIGA

RUSÍN – MLADOSŤ 0 : 2 (0 :0) Samuel Medveď

o dlhšom čase Petrovčania hosťovali v Ruskom Kerestúre, kde si na ihrisku v časti dediny, ktorú tamojší obyvatelia volajú Jaráš vybojovali tri cenné body, ktorými si kolo pred koncom zabezpečili titul majstra. Bol to zápas, na ktorom domáci, ako nám povedali, hrali oslabení bez až ôsmich hráčov, ktorí vraj deň predtým boli na svadbe. Mladosť aj na tomto zápase prezentovala svoju hru a bola oveľa lepší tím na ihrisku. Hralo sa veľmi fér, takže rozhodca Boškić nemusel siahnuť za kartami. Góly padli až v druhom polčase. V prvej štyridsaťpäťminútovke hra bola rovnocenná, hoci

Petrovčania boli o štipku agilnejší a Fábry už v úvode mal dobré šance. V polovici prvého polčasu sa zranil Miličević, ktorého vystriedal Torbica. V druhom polčase na trávnik vybehli Pavlis a aj tréner Sladojević. Mladosť zapracovala na plné obrátky. Z pravej strany ľahko do šestnástky schádzal Torbica a vytváral šance. V 48. min. hostia nebezpečne ohrozili Petrovčania po zápase oslávili titul majstra bránu domácich, avšak domáci brankár Željko Oros sa v skru- 68. min. Kerestúrčania dobre vypálili máži dobre vynachádzal, odrážal lop- na bránu Leňu, ale strela Borisa Orosa tu, avšak nakoniec Bojan Trojanović skončila vedľa. O pár minút neskorbol úspešný a modrí viedli. Dobrú šie Kaňov oblúčik z asi dvadsaťpäť šancu trochu neskoršie mal Babić. V metrov oblízal hornú časť brvna.

SOMBORSKÁ OBLASTNÁ LIGA

V 74. min. Torbica prihral Trojanovićovi, tento kopal domácemu strážcovi brány priamo do rúk a Kaňa odrazenú loptu strelil do žrde. V 77. min. znovu sa prejavila Trojanovićova vynaliezavosť a bolo konečných 0 : 2. RUSÍN : Ž. Oros, Kočiš, Ivić, Barna, Končar, Pavlović, Budinski (Kulić), B. Oros, Ðukanović, Branković, Orsag M L A D O S Ť: L e ň a , Miličević ( Torbica), Babiak, Vukčević, Rupar, Babić (Pavlis), Fábry, Severíni, Valentík (Sladojević), Trojanović, Kaňa Foto: J. Pucovský

ukázal Roganovićovi, Nímetovi a Novićevićovi zo Slávie a Jovanovićovi a Rabrenovićovi v mužstve hostí. SLÁVIA: Brňa, Záskalický, B enk a, M. Žigmund, Roganović, Nímet (Petrović), hostí iba vyprevadil Kotiv, Tešanović, Novićević pohľadom. V 72. mi(Pintír), Krnjajić (Čobrda), núte aj Roganović sa po J. Žigmund druhýkrát zapísal do lisVýsledky 29. kola: tiny strelcov a konečný Dušan Krnjajić: Dva Hercegovac – Hajduk junior výsledok stanovil ešte góly súperovi 2 : 2, Budućnost – Stari grad jedným gólom Kotiv. 2 : 0, Borac – Törekvés 2 : 0, Keby hostia využili všetky príležitosti, BSK – Polet 6 : 1, ŽAK – OFK Šikara 5 výsledok mohol byť aj dvojciferný. Úloha : 6, Krila Krajine – Lipar 0 : 0. domácich bola o to ľahšia, lebo značnú V poslednom kole sa stretnú: časť druhého polčasu hostia hrali s de- Hajduk junior – Rusín, Mladosť – siatimi hráčmi, keďže Kirti pre zranenie Krila Krajine, Lipar – Slávia, Mladost musel opustiť ihrisko a hostia náhrad- – ŽAK, Šikara – BSK, Polet – Borac, níka nemali. Inak rozhodca Jerilović z Törekvés – Budućnost, Stari grad – Apatinu dosť nadŕžal hosťom a žlté karty Hercegovac.

Pol tucta v sieti hostí SLÁVIA – MLADOST (K) 6 : 0 (1 : 0) Ján Šuster

rvé hosťovanie v Pivnici futbalistom Mladosti z Kruščića zostane v nemilej spomienke, lebo utrpeli opravdivú katastrofu a domov si odniesli pol tucta gólov. Okolo 200 divákov pozeralo priemerný futbal. Hostia sa predstavili v skromnom svetle. Je to skupina starších hráčov, ktorí hrali, kým vládali, a keď im síl ubudlo, úplne sa vzdali. Domáci mali prevahu od začiatku zápasu a počas prvej polhodinky Krnjajić, J. Žigmund a Tešanović nevyužili tri pekné šance.

V 35. min. Novićević prihral voľnému Krnjajićovi, ktorý loptu zaslal za chrbát brankára hostí Mirkovića. V 41. min. domáci mali šťastie, keď strelu Kilića z voľného kopu z 25 metrov zastavila žrď. Už v druhej minúte pokračovania peknú akciu útočníkov Slávie skončil Roganović a zvýšil náskok Slávie. Od tej chvíle až do konca zápasu sa hralo hlavne na polovici hostí. V 57. minúte Krnjajić dal druhý gól. Desať minút neskoršie padol najkrajší gól na zápase. Silnú strelu Kotiva z asi 20 metrov do pravého horného rohu brankár

MFL BÁČSKA PALANKA – 1. TRIEDA

Domáci agilnejší BUDUĆNOST – KULPÍN 2 : 1 (2 : 0) Gavro Govorčin

ulpínski futbalisti tejto jari hrali na výbornú, avšak v poslednom kole v meraní síl so vždy nepríjemným súperom v Paragoch sa im nedarilo. Domáci zahrali omnoho obetavejšie, lebo im výhra umožňuje druhé miesto v tabuľke a tým aj rozohrávanie s mužstvom Crvenky, členom MFL Sombor – 1. trieda, a postup do somborskej oblastnej ligy.

www.hl.rs

Domáci útočili od samého začiatku, avšak prvú šancu mali hostia, ale strelu Fejdiho v 5. min. z asi 6 – 7 metrov domáci brankár úspešne kryl. V 10. min. Kulpínčanov zachránila žrď. O dve minúty neskoršie brankár hostí obránil strelu z voľného kopu z asi 20 metrov. V 34. min. domáci kanonier výborne reagoval na center z ľavej strany a ostrým úderom z asi 7 metrov zaslal loptu pod samé brvno – 1 : 0. V 43. min. silná strela z voľného kopu

Informačno-politický týždenník

z asi 18 metrov oklamala Kašikovića a priniesla radosť domácim 2 : 0. V druhom polčase Kulpínčania mali územnú prevahu, ale bez výraznejších šancí. Skúšal Zbućnović v 67. min. z voľného kopu, ale sa brankár nedal prekvapiť. O 5 min. neskoršie istý hráč výborne centrovanú loptu zaslal za chrbát brankára domácich, čo bol aj konečný výsledok tohto férového a korektného zápasu bez žltých a červených kariet. Trochu je však divné, že rozhodca pískal koniec v 85. min. KULPÍN: Kašiković, Haška (Fábry), Anđić, Erak, Stajić, Gadzić, Kolarski, Dobrić (Zorić), Molnár, Fejdi (Milinkov), Zbućnović

Výsledky 18. kola: Soko – Kriváň 3 : 1, Maglić – Naša hviezda 0 : 2, Borac – Tvrđava 4 : 5, Vojvodina – Neštin 4 : 1.

1. Vojvodina 18 2. Budućnost 18 3. Neštin 18 4. Naša hviezda 18 5. Kulpín 18 6. Kriváň 18 7. Maglić 18 8. Borac 18 9. Tvrđava 18 10. Soko 18

13 11 9 9 8 7 6 6 5 5

0 1 3 2 2 3 4 2 3 2

5 48 : 28 6 32 : 29 6 37 : 21 7 28 : 26 8 48 : 37 8 38 : 43 8 33 : 38 10 33 : 42 10 28 : 40 11 23 : 44

39 34 30 29 26 24 22 20 18 17

• ŠPORT •

VOJVODINSKÁ LIGA – JUŽNÁ SKUPINA

S víťazným imperatívom JEDNOTA – KABEL 1 : 0 (0 : 0)

Matej Bzovský

d prvého hvizdu dobrého rozhodcu Nemanju Matića z Nového Sadu futbalisti domáceho mužstva hýrili aktivitou. Prvú príležitosť si pripravili v 16. minúte, keď sa Milenković ocitol v šestnástke hostí, ale prudká strela minula cieľ. Ďalšiu šancu mali v 37. minúte. Jelović z pravej strany uvoľnil rýchleho Ivkovića, ale tento vyloženú šancu zmaril. O dve minúty neskoršie znovu sa Milenkovićovi naskytla možnosť prekonať strážcu siete hostí, no zaváhal a šancu nepozorne zmaril. Aj v druhom polčase sa hralo na polovici obetavo hrajúcich hostí. Domáci pokračovali tak,

ako sa na domázápasu brankár hosceho favorita tí Tarabić vyrazil na patrí, chystali si roh tvrdú strelu palebné pozíPejića a tesne pred cie a náhradník koncom Kostić dobMatić hneď v re vystrelil z otočky, úvode sa ocitol ale prestrelil takmer v päťke hostí, ale prázdnu bránu, a tak prestrelil bránu. oveľa kvalitnejší doV ďalšom priebemáci celok zaznamehu zápasu dobrá nal len minimálnu príležitosť sa povýhru. núkla ofenzívneJ E D N OTA : mu Popovićovi, Jovišić, Žeželj, ale jeho strela Pe j i ć , J e l o v i ć , Bošković, Popović, hlavou zblízka Strelec jediného šla vedľa proti- gólu Lazar Cvejić Milenković, Kostić, ľahlej žrde, chýCvejić, Ivković bali centimetre. Konečne v 67. (Matić), Bajić (Novaković) Záverečný zápas tohtoročminúte Žeželj výborne uvoľnil Lazara Cvejića a jeho hlavička ných majstrovstiev Jednota v skončila v sieti. Do ukončenia nedeľu zohrá v Kupinove.

SRBSKÁ LIGA – SKUPINA VOJVODINA

Vedeli, že vyhrajú! RADNIČKI (SM) – RADNIČKI (Š) 1 : 3 (1 : 1) Lazar Pavković

íďania sa z hosťovania v Sriemskej Mitrovici vrátili s tromi bodmi. V Šíde sa však už viac ako týždeň o tom vedelo (?!), čo nasvedčuje tomu, že sa vo futbale obchoduje, a v tom kontexte treba pozorovať aj túto výhru. Je však smutné, že sú Šíďania prinútení týmto spôsobom zachraňovať svoj status v Srbskej lige. Dobrých

znalcov futbalových príležitostí v tomto sriemskom mestečku to však vôbec neprekvapuje, lebo je všetkým dobre známe, že vedenie Radničkého v zimnej prechodnej dobe do klubu priviedlo úplne nový tím, ktorý iba horko-ťažko na konto zapísal skromných 17 bodov. Góly pre Radnički dali Draganović v 37., Labović z penalty v 48., a Miljković v 80. minúte. RADNIČKI (Š): Žakula, Rodić,

Boričić, Draganović, Puškaš, Mačužić, Bojanić, (Miljenović), Nonković, Považan (Miljković), Labović, Grumić (Bibić) Výsledky 29. kola: Bačka 1901 – Omladinac 0 : 1, Železničar – Bratstvo 1946 1 : 1, TSC – Sloga 1 : 0, Radnički ZR – Cement 1 : 1, Crvena zvezda (NS) – Dunav 3 : 2, Radnički (NP) – Borac 0 : 2. Radnički sa nachádza na predposlednom 15. mieste a má 28 bodov.

Pekné a ľahké hosťovanie SOFEKS – SLOGA 1 : 2 (1 : 1) Lazar Pavković

utbalisti erdevíckej Slogy mali veľmi pekné hosťovanie vo Futogu, kde ľahko porazili domáci Sofeks. Strelec oboch gólov pre Slogu bol Boris Považan vo 8. a v 85. minúte. Zverenci skúseného futbalového znalca Mitu Ninkovića dobrou hrou tak na domácej pôde, ako aj na hosťovaniach potvrdili, že si zaslúžili miesto vo vyššej súťaži, čo by sa už v nastávajúcej sezóne mohlo aj uskutočniť. Výsledky 29. kola: Jednota – Kabel 1 : 0, Hajduk (B) – Kupinovo 1 : 0, Borac – Veternik 5 : 0, Slavija – LSK Laćarak 1 : 1, Sofeks – Sloga 1 : 2, Mladost – ŽSK 8 : 1, Hajduk 1925 Podunavac – Hajduk (Č) 1 : 1, Index – Sremac 4 : 2.

1. Mladost 29 2. Jednota 29 3. Hajduk 1925 P. 29 4. Kabel 29 5. Index 29 6. Sloga 29 7. Hajduk (Č) 29 8. Sremac 29 9. LSK Laćarak 29 10. Borac 29 11. Hajduk 29 12. Kupinovo 29 13. Slavija 29 14. Sofeks 29 15. ŽSK 29 16. Veternik 29

23 18 17 17 16 15 14 14 12 11 10 9 6 6 4 2

3 3 6 6 4 5 8 3 4 6 4 5 8 7 0 4

3 80 : 22 72 8 67 : 27 57 6 67 : 30 57 6 51 : 28 57 9 47 : 35 52 9 44 : 44 50 7 50 : 37 50 12 54 : 38 45 13 37 : 46 40 12 46 : 51 39 15 43 : 62 34 15 33 : 42 32 15 32 : 48 26 16 30 : 48 25 25 24 : 100 12 23 27 : 87 10

OBECNÁ LIGA ŠÍD

Titul majstra Bikićanom SINĐELIĆ – JEDNOTA 3 : 0 (2 : 0) Lazar Pavković

predposlednom kole majstrovstiev Šíďania v Gibarci utŕžili presvedčivú porážku. Pomer síl však nebol až taký, ako to výsledok hovorí. Šíďania sa snažili, počas celého • ŠPORT •

zápasu vytvárali si aj šance, ale sa im nepodarilo ani jednu zrealizovať. Výsledky 21. kola: Sinđelić – Jednota (Š) 3 : 0, Napredak – Jednota (Ľ) 3 : 3, OFK Bačinci – Borac 3 : 0, OFK Bikić – Omladinac 9 : 0, Graničar – OFK Binguľa 3 : 1.

Kolo pred koncom majstrovstiev OFK Bikić si viac než presvedčivou výhrou nad celkom Omladinac Batrovci vybojoval titul majstra a postup do vyššej súťaže. Binguľa je na treťom mieste a má 40 bodov, Jednota z Ľuby zakotvila na šiestom

s 28 bodmi, pokým je Jednota zo Šídu siedma s 23 bodmi. Binguľčania v poslednom kole uvítajú Sremac z Berkasova, šídska Jednota Graničar z Gibarca a Jednota Ľuba zohrá doma zápas s mužstvom Sinđelić.

22 /4753/ 3. 6. 2017

Šport VOJVODINSKÁ LIGA – VÝCHODNÁ SKUPINA

Bližšie k očakávanému koncu Ján Bokor

SLOGA – DOLINA 3 : 1 (1 : 0)

Výsledky predposledného kola rozuzlili vrch a dno tabuľky. Predpovede dobrých znalcov pomerov v tejto súťaži sa začali plniť. Preteky dvoch kandidátov o titul majstra Dinama 1945 a Kozary sa končia. Pančevčania zotrvali v úspechoch a výhrou nad Slobodou v N. Kozarciach zostali sami v čele tabuľky. Kozara stratila krok po remíze vo Vršci. Dinamo v poslednom kole má iba overiť titul a vízum do vyššej súťaže. Aj v dne tabuľky sa všetko ujasnilo. Prehrou na domácom ihrisku kovačická Slávia zakotvila na predposlednom mieste a spolu s padinskou Dolinou zostúpi do nižšej súťaže. Posledné kolo bude iba formalitou, lebo sa nič podstatnejšie nemôže zmeniť. Výsledky 29. kola: Slávia – Budućnost 0 : 5, Radnički (K) – ŽAK 4 : 0, Vršac United – Kozara 1 : 1, Polet – Proleter 1 : 1, Radnički (S) – Jedinstvo (NB) 2 : 2, Sloboda – Dinamo 1945 2 : 4, Jedinstvo (BK) –Vojvodina 1928 3 : 7, Sloga – Dolina 3 : 1. Program 30. kola: Budućnost – Sloga, Dolina – Jedinstvo (BK), Vojvodina 1928 – Sloboda, Dinamo 1945 – Radnički (S), Jedinstvo (NB) – Polet, Proleter – Vršac United, Kozara – Radnički (K), ŽAK – Slávia.

utbalisti domácej Slogy a Doliny na skromnom ihrisku v Plandišti zohrali priemerný zápas. Vedomí si toho, že už dávno stratili šance na záchranu, tréner hostí Nikola Marjanović nemohol väčšmi motivovať hráčov, aby čestne bojovali do konca majstrovstiev. Domácim zasa výhra znamenala prežitie a záchranu, čo ich podnietilo, aby vynaložili viac úsilia vyhrať. V prvom polčase sa hralo v strede ihriska. Tesne pred odchodom na oddych útočník Slogy Lazarević využil chybu obrancu hostí a vsietil vedúci gól. Po prestávke Dolina začala lepšie útočiť a mala šance vyrovnať. Keby sa

jej to podarilo, zápas mohol dostať inakší priebeh, lebo domáci pôsobili príliš neisto. Predsa z dobre organizovaného protiútoku domáci gólom Cvetkovića zdvojnásobnili prednosť. Vzápätí náhradník Paul nevyužil najlepšiu šancu. Usilovnejší hráči Slogy gólom Pricu v 81. minúte si zabezpečili nedosiahnuteľnú prednosť. V poslednej minúte obranca Koreň sa v skrumáži pred bránou domácich najlepšie vynašiel a vsietil čestný gól. Výhra domácich je zaslúžená a priniesla im veľkú radosť, keďže si zachovali status člena Vojvodinskej ligy. DOLINA: Trkulja, Koreň, Kutálek (Paul), Važić, Ugrenović, S. Rudić, Anđelić, Bančov, Mihajlović, Kevdžija, Cvetanović

Osud spečatený v druhom polčase SLÁVIA – BUDUĆNOST 0 : 5 (0 : 0) Ján Špringeľ

rvý polčas zápasu s klubom, ktorý je len v tesnom závese za favoritmi o titul Dinamom 1945 a Kozarou, zvládli hostitelia dobre. Hoci mala Budućnost územnú prevahu a zrelšie príležitosti, Slávia nebola podradeným tímom. Obrat ale prišiel po zmene strán. Futbalisti z osady insity inkasovali za dve minúty dva góly. V 54. minúte prvýkrát zavlnil sieť domácich hrotový útočník Vukoje – 0 : 1, vzápätí stredopoliar Radišić znásobil skóre – 0 : 2. Od tej chvíle nemotivovaná Slávia sťaby prestala hrať. Osem minút neskoršie už bolo 0 : 3 – horlivý ľavý obranca Prokin presnou strelou korunoval kvalitný vý-

kon. Najkrajší gól šípom v pokutovom území pod brvno brány Trbojevića dal Vasiljević v 83. min. – 0 : 4 a 5 minút pred záverečným hvizdom Vukoje druhým gólom z blízkosti kvitoval obstátie Slávie vo Vojvodinskej lige – 0 : 5. Najzrelšiu šancu vsietiť gól pre Kovačičanov mal Gigović, keď po sólovom prieniku za stavu 0 : 4 trafil žrď. Slávia poslednú štvrťhodinu dohrávala s hráčom menej, keďže po urážkach rozhodcom červenú kartu dostal obranca Ambruš. SLÁVIA: Trbojević, Ambruš, Miodrag, P. Čížik, Stojković, D. Čížik, S. Karna, Válovec (Petrák), I. Karna, Ćirić, Gigović Po dvoch rokoch v elitnej súťaži slávisti sa vracajú do 5. Srbskej ligy.

Bez gólu po epilógu: stredopoliar Slávie Stefan Karna (vľavo) v súboji so Srđanom Prokinom

MESTSKÁ LIGA ZREŇANIN – A SKUPINA

Najmenej sa hral futbal AŠK ARADÁČ – ZLATICA 1 : 2 Vladimír Gál

poslednom zápase pred svojimi fanúšikmi Aradáčania sa nepreslávili. Prehrali od predposledného v tabuľke. Zápas vôbec nebol na vysokej úrovni. Hralo sa príliš nervózne, a preto nie div, že prišlo k početným faulom.

www.hl.rs

Najmenej sa hral futbal. Domáci dobre začali a z prvého rohového kopu v 15. minúte na center Maksimovića najlepšie sa vynašiel Mijić a hlavou zaslal loptu do siete. Hostia nemali čo stratiť a aj po tomto góle hrali bojovne a po veľkej chybe Eötvösa v polovici polčasu vyrovnali. Do konca prvého polčasu

Informačno-politický týždenník

Aradáčania mali ešte jednu veľkú šancu, ale Birmanac trafil do brankára. Už v 5. minúte pokračovania studená sprcha obliala domácich, keď z rýchleho protiútoku a chybe Životina hostia dali svoj druhý gól, ktorým, ako sa neskoršie ukázalo, získali svoje prvé body z hosťovania v celej sezóne. V 60. minúte

Môže sa stať, že okrem nich a padinskej Doliny v tomto rangu budú súťažiť ešte dva kluby z Kovačickej obce, takže nebude núdza o obecné derby. Totižto od polovice mája na území západnej časti južného Banátu prebiehajú súboje play off v západnej skupine Druhej juhobanátskej ligy medzi štyrmi najlepšími klubmi zo severnej a južnej časti ligy. Víťaz postupuje do Prvej juhobanátskej ligy a želiezkami v ohni z Obce Kovačica sú dobre organizovaný Spartak Debeljača a kondične mimoriadne pripravený, bojovný a motivovaný Polet Idvor. Na druhej strane však horúcim favoritom na obstátie v Prvej juhobanátskej lige je crepajská Vojvodina. Posledný zápas tejto jari Slávia 3. júna zohrá v Kikinde so ŽAK-om. kapitán hosťujúceho mužstva po jednom faule udrel päsťou Maksimovića a dostal červenú kartu. Aradáčania túto počtovú prednosť však nevedeli využiť. Ešte jednu šancu mal Novaković, ktorý z troch metrov strelil do brankára, a to bolo všetko. AŠK: Eötvös, Životin (Hucky), Korać, Prodanović, Ďuríček, Vesin (Novaković), Maksimović, Rajčević, Matejin, Mijić, Birmanac Výsledky 25. kola: MSK – Omladinac 2 : 4, Jedinstvo – OFK Stajićevo 1 : 0, Rusanda – OFK Gradnulica 4 : 0, Potisje – Zadrugar 7 : 0, ŽFK Banat – Radnički 1911 4 : 1. Voľný bol OFK Klek. • ŠPORT •

PRVÁ LIGA SRBSKA

ligy Srbska postúpili: Temnić 1924, Teleoptik Zemun, Bratstvo 1946 Prigrevica a majster Srbskej ligy – východnej skupiny.

SINĐELIĆ – ODŽACI 3 : 2 (2 : 0)

Dinamo – Zemun 3 : 3, Jagodina – Proleter 3 : 1, Budućnost – Radnički 3 : 0, OFK Belehrad – Kolubara 5 : 2, Sinđelić – Odžaci 3 : 2, ČSK Pivara – BSK 1 : 2. Novými členmi Superligy Srbska sú Mačva Šabac a Zemun. Vypadli Kolubara Lazarevac, BSK Borča, Odžaci a OFK Belehrad. Do Prvej

1. Mačva (-1) 2. Zemun 3. Sloboda 4. Inđija 5. Bežanija (-1) 6. Radnički 7. Jagodina 8. Dinamo 9. Sinđelić 10. Budućnost 11. Proleter 12. ČSK P. (-1) 13. Kolubara 14. BSK (-1) 15. Odžaci 16. OFK Bel.

30 30 30 30 30 30 30 30 30 30 30 30 30 30 30 30

19 6 5 49 : 26 17 10 3 44 : 18 15 9 6 43 : 28 14 6 10 34 : 30 12 12 6 38 : 22 12 7 11 30 : 31 12 5 13 39 : 35 10 9 11 33 : 43 8 13 9 32 : 31 10 7 13 32 : 43 9 9 12 34 : 40 8 11 11 31 : 32 711 12 28 : 35 9 6 15 27 : 39 6 8 16 24 : 35 3 9 18 25 : 53

62 61 54 48 47 43 41 39 37 37 36 34 32 32 26 18

minúte, keď najlepší hráči zápasu Štefek, Sekulić a Ilić prekabátili kompletnú obranu hostí a ten posledný prekonal solídneho brankára Paunovića pre konečných 5 : 0. Rozhodca Nikolić z Karavukova nemal ťažkú prácu, ale predsa žltými kartami potrestal pre trochu ostrejšie zákroky hostí Babića a Košoša. BUDÚCNOSŤ: Kosturanov (Ljubičić), Krstić (Stanivuk), Štefek, Galonja, Horvát, Rodić, Adámek, Lalatović, Živojinov, Ilić a Sekulić Výsledky 29. kola: Mladost (T) – Polet 8 : 1, Zadrugar – Sloga 2 : 7, Potisje – Mladost (A) 3 : 3, Tekstilac – Srbobran 2 : 3, Subotica – Bečej 1918 0 : 5, Radnički – OFK Vrbas 1 : 2, Tisa – Tavankut 1 : 1. V poslednom 30. kole Hložančania budú hosťovať v Srbobrane.

1. Bečej 1918 2. Sloga 3. Budúcnosť 4. Srbobran 5. Mladost 6. Tisa 7. Polet 8. Radnički 9. Potisje (-1) 10. Zadrugar 11. Bačka 12. Tekstilac 13. Tavankut 14. Mladost (A) 15. OFK Vrbas 16. Subotica

29 29 29 29 29 29 29 29 29 29 29 29 29 29 29 29

25 23 17 15 12 10 10 10 9 10 10 10 10 8 8 5

77 73 56 51 40 38 38 36 35 35 35 35 33 30 29 15

Fiasko Odžačanov Juraj Pucovský

re Belehradčanov to bol osudový zápas a posledná šanca, aby si zabezpečili záchranu, kým sa Odžačania už predtým rozlúčili s ligou. Práve v takom ovzduší prebiehal súboj na ihrisku BASK pred 250 divákmi.

Po prvý gól Ivanovića v 26. min. raz sa vyznamenal domáci brankár Simić a hostia dvakrát blokovali strely Piščevića a Miloševića na bránu Kronića. Druhý gól Golubovića iba o štyri min. neskoršie priniesol veľký náskok domácim a vtedy sa zdalo, že ľahko získajú body. Nemysleli však tak odpísaní Odža-

čania, lebo Galić v 66. min. skorigoval na 2 : 1 a Vujović v 69. min. vyrovnal z penalty, ktorú zavinil Kričak. Domácim nezostalo nič iné len pokračovať v útokoch a očakávať peknú správu z Karaburmy, kde Kolubara nesmela zvíťaziť. Do konca sa im splnili obe želania. Tufegdžić v 76. min. strelil víťazný gól, Lazarevčania s OFK Belehrad zažili nečakaný debakel 5 : 2, nuž tak Sinđelić aj v budúcej sezóne bude hrať v Prvej lige Srbska. ODŽACI: Kronić, Svitić (Popović), Veselinović, Đekić, Ponjević, Mijailović, Božičić (Soković), Tutnjević, Potkozarac, Galić, Đorović (Vujović) Výsledky 30. kola: Inđija – Mačva 2 : 0, Bežanija – Sloboda 4 : 1,

VOJVODINSKÁ LIGA – SEVERNÁ SKUPINA

Revue gólov a šancí BUDÚCNOSŤ – BAČKA 5 : 0 (4 : 0) Ján Murtín

predposlednom 29. kole domáci deklasovali bledých hostí z Pačira. Okolo 200 divákov sledovalo hru mačky s myšou, lebo podľa dianí na trávniku hostia môžu byť spokojní, že nezažili ešte väčší debakel. Už v prvej minúte Sekulić nastrelil brvno a v tretej prekonal brankára Paunovića, a bolo 1 : 0. Vo 8. minúte Živojinov vysunul Ilića, ktorý rutinovane zvýšil náskok na 2 : 0. V pokračovaní Adámek a Lalatović opečiatkovali žrď, resp.

brvno a po Adámekovom prieniku v 15. minúte loptu do siete bezmocného brankára Bačky zaslal Živojinov. Po 39. minútu sa skóre nemenilo aj napriek opravdivej revue šancí domácich. Konečne v tej 39. minúte Živojinov korunoval akciu Štefeka a Sekulića – 4 : 0. V prvom polčase hostia iba raz vystrelili na domácu bránu, a to Milovanović vysoko prestrelil.

V druhom polčase domáci aj ďalej dominujú a zahadzujú šance, a aj hostia dvakrát ohrozili pozorného Kosturanova. Sieť sa piatykrát vlnila až v 82.

Bez útechy strelca: Odžačan Vladimir Vujović (s loptou)

TRADIČNÉ STRETNUTIE FUTBALOVÝCH VETERÁNOV V KULPÍNE

Riečania presvedčivo zvíťazili Katarína Gažová

iac ako desať rokov trvá družba medzi Kulpínom a Riečkou a rovno toľko trvá aj priateľstvo futbalových veteránov dvoch prostredí. Je už zachodené nepísané pravidlo, že veteráni dvoch dedín sa každý nepárny kalendárny rok stretávajú v Kulpíne, a zasa každý párny na Slovensku v Riečke. V súlade s tým tohto roku Riečania • ŠPORT •

Zo zaujímavého zápasu Riečanov a Kulpínčanov v tretiu májovú sobotu

2 2 93 : 14 4 2 67 : 21 5 7 67 : 29 6 8 59 : 38 4 13 55 : 57 8 11 54 : 49 5 13 43 : 54 6 13 40 : 50 9 11 45 : 46 5 14 62 : 70 5 14 41 : 55 5 14 32 : 53 3 16 44 : 52 6 15 42 : 63 5 16 27 : 52 0 24 28 : 96

spolu so starostom Riečky Mariánom Spišiakom zavítali do Kulpína. Sily v najdôležitejšej vedľajšej veci na svete – futbale si zmerali na zelenom trávniku Futbalového klubu Kulpín v sobotu 20. mája. Zápas bol vydarený, veselý a žartovný. Prevládalo v ňom družobné ovzdušie kamarátov z oboch prostredí. Fanúšikovia si veru prišli na svoje, lebo počas zápasu Riečania vsietili až 6 gólov a domáci 2. Hostia teda vyhrali v pomere 6 : 2, avšak výsledok zápasu predsa nebol dôležitý, ale v prvom rade priateľstvo a družba utužovaná už dlhé roky. Po zápase pri spoločnom posedení a osviežení v dobrej nálade zaspomínali si aj na zašlé časy veteránskej družby.

22 /4753/ 3. 6. 2017

Šport DRUHÁ JUHOBANÁTSKA LIGA – VÝCHODNÁ SKUPINA

Domáci boli šikovnejší BORAC (VS) – HAJDUŠICA 2 : 0 (0 : 0) Vladimír Hudec

a ihrisku v dedine Veliko Središte zápas zohrali dva rovnocenné celky z vrchu tabuľky. V súlade s tým aj hra bola na slušnej úrovni bez výraznej dominácie toho-ktorého mužstva. Prvú výhľadnejšiu príležitosť mali domáci v 15. min., keď ich útočník strieľal z okraja šestnástky nepatrne nad bránu. V 30. min. vynikol brankár Hajdušice Melich, keď zneškodnil strelu z asi 7 metrov. Do konca polčasu domáci mali jemnú prevahu, ale sa hostia

úspešne bránili a obránili. Na druhej strane v poslednej minúte polčasu Atila Lipták šikovne ukradol loptu domácemu obrancovi, ocitol sa sám pred brankárom, ale strieľal slabo vedľa. Po zmene strán sa hrá trochu dynamickejšie. Začiatok patril hosťom. Už v 52. min. Spasovski pekne prihral A. Liptákovi, ale rozhodca pískal podozrivý ofsajd. Iba pár minút neskoršie Lipták centroval a Kocevski hlavičkoval nad. V 60. min. Melich zneškodnil ešte jednu silnú strelu z 20 metrov a trochu neskoršie

MESTSKÁ LIGA ZREŇANIN – B SKUPINA

Iba čestná remíza MLADOSŤ – PARTIZAN 3 : 3 (0 : 0) Darko Sládeček

ieloblatčania majstrovs t v á u k o n č i l i re m í zo u s posledným v tabuľke. Už na začiatku to začalo zle pre domácich, keď v 4. minúte Boris Žižić v dueli zle doskočil, zranil sa a musel opustiť ihrisko. Hralo sa nervózne na oboch stranách. Domáci mali prevahu, ale sa výsledok nemenil. V 30. minúte po faule Cvejina nad Poničanom v trestnom území hostí

rozhodca ukázal na biely bod, ale strelu Kurunciho brankár kryl. Do konca polčasu sa striedali šance Poničana, Poliaka a Kalapiša, ale sa na prestávku odišlo bez gólov. V druhom polčase domáci začali hrať na všetko alebo nič, čo dalo výsledky. V 57. minúte Poničan dostal dlhú prihrávku od Tapaiho, vybehol pred brankára hostí, prekľučkoval ho a bolo 1 : 0. Po tomto góle domáci akoby zastali, čo hostia využili, a už v 61. minúte po voľnom kope Nikolića

A. Lipták vyrazil sám pred bran- Nemanja Kocevski (č. 11) vyskočil kára, ale tento najvyššie, ale strieľal nad bol rýchlejší. V 69. min. domáci nevyužili nerozváž- konečných 2 : 0. HAJDUŠICA: Melich, Z. Lipták, nu reakciu obrancov hostí, avšak v 77. min. boli šikovnejší. Na vlastnej Đukić, Maliar, Foťan, Marko (Barpolovici založili rýchly protiútok, a bulović), Pomorišac, Stojkovski, v troch ťahoch matovali brankára Spasovski, A. Lipták, Kocevski Výsledky 24. kola: Ševac – Karaš Hajdušice – 1 : 0. Aj po tomto góle hra je rovnocenná bez výhľadných 1 : 0, Partizan – Vojvodina 2 : 1, šancí, avšak v poslednej minúte Borac – Banat 4 : 1, Potporanj zápasu Maliar sa zahrával pred – Ratar 2 : 3, Vladimirovac– Radvlastnou bránou, domáci to využili nički 1927 3 : 0, Dunav – Dobrica a aj druhýkrát matovali Melicha pre 9 : 1. Foto: V. Maliar Živojinov trafil sieť domácich 1 : 1. V nasledujúcej minúte po chybe Kurunciho Nikolić skóroval pre 1 : 2. Hostia vedeli využiť nervóznu hru domáceho celku a druhým gólom Nikolića v polovici polčasu zvýšili náskok na 1 : 3. Hosťom to stačilo, iniciatívu ponechali Bieloblatčanom a stiahli sa pred vlastnú bránu v snahe zachrániť získanú prednosť. Na gól sa čakalo až po 84. minútu, keď Poničan prekľučkoval niekoľkých hráčov hostí a z okraja šestnástky trafil horný ľavý roh brány. Domáci akoby sa vrátili do života a aj ďalej nebezpečne obliehali bránu Partizana. Snahy sa im oplatili v nadstavenom čase. Cvejin znovu zavinil penaltu nad Poničanom, za čo sa mu dostala červená, a Kalapiš z pokutového

NOVOSADSKÁ OBLASTNÁ LIGA

Zápas obratov TSK – TATRA 2 : 2 (0 : 0)

Pavel Pálik

keď domáci v Temeríne na vlastnej pôde boli favoriti a body sú im potrebné v boji o druhé miesto, ktoré vedie do rozohrávania a možnosti postúpiť, Tatranci vo väčšej časti zápasu dominovali a boli bližší k výhre. Už v 2. minúte po rýchlom protiútoku Tomljanović sa ocitol sám pred domácim brankárom Kneževićom, ale z asi 10 metrov strelil doňho. V 32. minúte podobnú šancu mal aj Pekić, ale strieľal nad. Istý hráč sa v 52. minúte vykúpil,

www.hl.rs

keď presnou strelou z asi 30 metrov trafil ľavý horný roh brány a konečne dobrú hru hostí korunoval gólom. Šanca pred bránou Tatry Po tomto domáci zosilnili útok, ale tým oslabli obranu znovu sa ujali vedenia. V 86. minúte a umožnili hosťom, aby si z protiú- však Marković prudkou strelou zo 7 tokov pripravili niekoľko šancí, ktoré – 8 metrov znovu vyrovnal a stanonevyužili, za čo im v 75. minúte prišiel vil konečný výsledok tohto zápasu trest. Najlepší domáci hráč Srđan obratov. Vo finiši oba celky mali po Rosić zo skrumáže vyrovnal. Domáci jednu veľkú šancu. V nadstavenom pokračujú s útokmi, ale aj ďalej za- čase Ćuk je faulovaný v domácom nedbávajú obranu, čo hostia využili trestnom území, ale sa rozhodcova v 80. min. a gólom Ćuka z protiútoku píšťala neozvala.

Informačno-politický týždenník

kopu bol istý a zachránil svojmu celku aspoň bod. MLADOSŤ: Haník, Kurunci, Paraljov, Poničan, Šofranko, Tapai, Žižić (Goda), Kalapiš, Poliak, Gibarov, Szabo (Karacsonyi) Výsledky posledného 14. kola: Tisa 1933 – Tamiš 1 : 2, KSK Konak 1926 – Sloga 2 : 4, Proleter – Borac 4 : 1.

1. Tamiš 14 2. Sloga 14 3. KSK Konak 1926 14 4. Proleter 14 5. Mladost 14 6. Tisa 1933 14 7. Borac 14 8. Partizan 14

10 9 8 5 4 3 3 2

3 2 3 5 3 5 1 2

1 3 3 4 7 6 10 10

53 : 10 31 : 22 33 : 20 30 : 27 33 : 33 15 : 24 15 : 34 22 : 62

33 29 27 19 15 14 10 8

Zápas sledovalo okolo 250 divákov, veľmi dobre pískal Radović z Veterniku a žlté karty dostali Rosić, Jelić a Mijanović (TSK) a Vasiljev, Misini a Jambrich (Tatra). TATRA: Subašić, Klaić, Pekić (Jambrich), Srnka, Petrović, Dražić, Vasiljev (Ábelovský), Stakić, Misini, Tomljanović a Ćuk Výsledky 28. kola: Vinogradar – Petrovaradin 1 : 2, Borac – Futog 2 : 0, TSK – Tatra 2 : 2, Mladost – Proleter 1 : 0, Jedinstvo – Jugović 1 : 3, Sirig – Šajkaš 0 : 0, Miletić – Omladinac 0 : 6, Bačka – Titel 6 : 0. Program 29. kola o 17.30 hodine: Bačka – Vinogradar, Titel – Miletić, Omladinac – Sirig, Šajkaš – Jedinstvo, Jugović – Mladost, Proleter – TSK, Tatra – Borac a Futog – Petrovaradin • ŠPORT •

Vždy usmiaty: Đuka Keravica (v strede) pri oslave 20 rokov Klubu veteránov Slávia; 16. mája 2015

Dnešné mužstvo veteránov Slávie

VETERÁNI SLÁVIE NEZABUDLI NA PRVÉHO PREDSEDU, SPOLUHRÁČA A PRIATEĽA

Prvý Memoriál Đuku Keravicu Juraj Pucovský

ri prvom výročí odchodu cestou bez návratu futbaloví veteráni pivnickej Slávie si s úctou spomenuli na svojho zakladateľa, spoluhráča, prvého predsedu a nadovšetko dobrého kamaráta Đuku Keravicu (1957 – 2016). Đuka sa predčasne, 27. apríla 2016, presťahoval do večnosti, pričom zanechal desiatky priateľov, ktorých získal na magickom zelenom obdĺžniku, a trvalé stopy v dejinách futbalu v Pivnici. Klub veteránov pivnickej Slávie 21. mája 2017 usporiadal 1. Memoriál Đuku Keravicu. Na turnaji sa zúčastnili susedské mužstvá, Radnički z Ratkova, lalitská Panónia, s ktorými často v priateľských, ale i majstrovských zápasoch ako kapitán viedol spoluhráčov jeho Slávie. Pred začiatkom turnaja členovia rodiny, predstavitelia troch mužstiev, športoví priatelia z dediny Mustapić neďaleko Požarevca, navštívili hrobku Đuku Keravicu na pivnickom cintoríne, položili kvety, zapálili sviečky a zaspomínali si na chvíle strávené s ním.

Na pivnickom trávniku si potom najprv zahrali domáca Slávia a lalitská Panónia 2 : 0 (2 : 0), keď oba góly dal Šiješ. V druhom zápase Radnički z Ratkova prekonal hostiteľskú Sláviu 3 : 2 (1 : 0). Dva góly pre Ratkovčanov dal Milekić, jeden Gak, kým Marek bol dvojnásobným strelcom pre Pivničanov. Tieto výsledky dávali nádej Laliťanom, že by tiež mohli triumfovať, ale nestalo sa. Vďaka naladenému Gakovi, ktorý bol strelcom oboch gólov, Radnički porazil Panóniu 2 : 1 (2 : 0), pričom Ratkovčania sami prekonali brankára. Tak prvé miesto a najväčší pohár získal Radnički, druhí boli Pivničania a tretí Laliťania. Dva zápasy viedol Valášek, tretí Zajac. Na spoločnom posedení v Klube veteránov predseda mužstva starých pánov Slávie Jaroslav Valášek po slovách úcty a vďaky priateľovi Keravicovi odovzdal diplom najlepšiemu hráčovi turnaja Predragovi Gakovi (Radnički), najlepšiemu brankárovi Predragovi Stankovovi (Slávia), poháre kapitánom troch tímov a Đukov modrý dres s číslom 10 jeho manželke Anne. Naozaj, dojímavá chvíľa!

Kapitáni Slávie, Radničkého a Panónie s pohármi (zľava)

Najlepší brankár Predrag Stankov (pri lopte)

Rodina a kamaráti pri hrobke Đuku Keravicu

Pred bránou Slávie na zápase s lalitskou Panóniou

Najlepší hráč turnaja Predrag Gak (v modro-bielom)

Jaroslav Valášek si zaspomínal na Đuku a odovzdal odmeny

Čítajte Hlas ľudu!

Ročné predplatné:

Polročné predplatné:

2.600,00 din.

1.300,00 din.

Noviny si môžete objednať prostredníctvom:    

webovej stránky www.hl.rs/objednavka/ mailovej adresy nvuhlasludu@hl.rs telefónneho čísla 021 47 20 840 kolportérov

Hlas ľudu informuje o vás a vás.