Hlas 22 2018 by NVU Hlas ľudu

Sviatok folklóru v Hložanoch

Ján Triaška Báčsky Petrovec

ISSN 0018-2869

Informačno-politický týždenník ROČNÍK 75 | 2. 6. 2018 | CENA 50 DIN.

www.hlasludu.info www.hl.rs

ČÍSLO

/4805/



Z obsahu

Medzinárodná odborná konferencia pod názvom História vzťahov medzi Československom a Juhosláviou prebiehala 24. mája v priestoroch Veľvyslanectva Českej republiky v Belehrade. Konala sa pri príležitosti stého výročia vzniku dvoch štátov a nadviazania diplomatických vzťahov medzi nimi. Na snímke je záber z otvorenia podujatia. O. Filip

2. 6. 2018 | 22 /4805/

Uzávierka čísla: 30. 5. 2018

Sedemnásty Deň Petrovca sa oslavoval v dňoch 25. – 27. mája početnými podujatiami kultúrneho, spoločenského a športového charakteru. Síce možno trochu skromnejšie ako doposiaľ, ale aj s menším počtom hostí z partnerských miest. J. Čiep

Siedmak Igor Čížik z Kovačice a ôsmaci Martin Pekár z Aradáča a Anna Čobrdová z Pivnice boli najúspešnejšími súťažiacimi na republikovej súťaži zo slovenského jazyka, ktorá sa uskutočnila v sobotu 26. mája v Kovačici. Zúčastnilo sa 38 žiakov z desiatich slovenských základných škôl vo Vojvodine; na fotografii sú účastníci a organizátori. A. Chalupová

Vedecká práca doc. ThDr. Miloša Klátika, generálneho biskupa ECAV (sprava), Lutherova reformácia a jej vplyv na slovenský národ bola v dňoch 26. a 27. mája predstavená v chorvátskej a srbskej reči – v Soľanoch a v Starej Pazove. A. Lešťanová

V Galérii SND v Kysáči v sobotu 26. mája bola vernisáž fotografií Na ceste osudu autora Jána Valu. Ide o jeho prvú samostatnú výstavu umeleckých fotografií v čierno-bielej palete. Na nich vidieť, ako tento fotograf majstrovsky manipuluje so sivou škálou a návštevníkom výstavy štedro daruje svoje emócie. E. Šranková

Editoriál

N. Petkov

ZAKLADATEĽ: NÁRODNOSTNÁ RADA SLOVENSKEJ NÁRODNOSTNEJ MENŠINY VYCHÁDZA TÝŽDENNE, V SOBOTU VYDÁVA NOVINOVO-VYDAVATEĽSKÁ USTANOVIZEŇ HLAS ĽUDU V NOVOM SADE PRVÉ ČÍSLO VYŠLO 19. OKTÓBRA 1944 V BÁČSKOM PETROVCI OD ROKU 1967 VYCHÁDZA V NOVOM SADE ROKU 1967 PREZIDENT REPUBLIKY VYZNAMENAL HLAS ĽUDU RADOM BRATSTVA A JEDNOTY SO STRIEBORNÝM VENCOM Riaditeľ NVU Hlas ľudu: Samuel Žiak Úradujúci zodpovedný redaktor: Stevan Lenhart Zástupkyňa úradujúceho zodpovedného redaktora: Anna Francistyová Redakcia: Juraj Bartoš, Danuška Berediová, Jaroslav Čiep, Oto Filip, Katarína Gažová, Vladimír Hudec, Anička Chalupová, Anna Lešťanová, Jasmina Pániková, Juraj Pucovský, Ľubica Sýkorová, Elena Šranková Technický redaktor: Miroslav Dobroňovský Jazyková redaktorka: Anna Horvátová Lektorka: Mária Domoniová Adresa redakcie: Bulvár oslobodenia 81/V, 21 000 Nový Sad, poštový priečinok 234 www.hl.rs E-mail: nvu@hl.rs nvuhlasludu@hl.rs inzercia@hl.rs Telefóny redakcie: 021/47 20 840 063/47 20 84 Telefax: 021/47 20 844 Dopisovateľstvo v Petrovci: 021/22 80 042 Dopisovateľstvo v Kovačici: 013/662 565 Dopisovateľstvo v Starej Pazove: 022/317 505 Tlačí:

(Ne)zabudnutý Marx F

ilozofická myšlienka Karla Marxa (1818 – 1883) bola v určitom období u nás natoľko spoločensky významná, že sa vyučovala ako povinný predmet v stredných školách a na fakultách (až do začiatku 90. rokov minulého storočia), podľa neho sa pomenovali mestské a dedinské ulice a býval aj témou populárnych filmových dialógov. Mladšie generácie však o tvorcovi diela Kapitál a vedúcej osobnosti Prvej internacionály vedia veľmi málo, lebo kapitalisticko-neoliberalistický systém svojho hlavného kritika a odporcu úspešne potlačil do zabudnutia. Ale, zdá sa, nie navždy. Napriek tomu, že počas socializmu bolo často ideologicky zneužívané a mylne interpretované (ako to už obvykle býva so všetkými veľkými ideami a koncepciami), Marxovo dielo neutratilo zmysel a silný revolučný potenciál, ktorý bol kedysi inšpiráciou a hybnou silou robotníckych hnutí a anti-imperializmu v boji proti vykorisťovateľov. Vo svojej kritike kapitalizmu Marx o. i. poukázal na to, že tento bezohľadný a v podstate nehumánny a deštruktívny spoločenský systém s cieľom neustáleho získavania profitu uvádza aj technologické inovácie, ktoré predpokladajú nové spoločenské vzťahy, z ktorých zase vyplývajú stále nové ľudské potreby. Pozoroval to priamo na príklade priemyselnej revolúcie a vzniku kapitalistických tovární a tovaru, ale zároveň tak v určitom zmysle vizionársky predpovedal aj dnešnú informaticko-konzumačnú dobu

Účet NVU Hlas ľudu 160-924115-88 Banca Intesa ISSN 0018-2869 COBISS.SR-ID 16185090

• •

Stevan Lenhart

V tomto čísle

TÝŽDEŇ

KULTÚRA

ĽUDIA A UDALOSTI

ŠPORT

5 Mnohé tváre spolunažívania

Tlačiareň HL PRINT Báčsky Petrovec

a všeobecnú digitalizáciu spoločnosti, čím táto jeho sociologická teória zostáva aktuálna až dodnes. Pre viacvrstvové ekonomické, sociálne a politické krízy a zvýrazňovanie sociálnych nerovností v súčasnosti sa čoraz častejšie znovu siaha po Marxovom diele, v ktorom mnohí hľadajú vysvetlenie a potenciálne (aspoň teoretické) vyriešenie nakopených problémov. Sú to najmä súčasné ľavicové politické smery, z ktorých niektoré niekde získavajú silnú národnú podporu, avšak nemajú nadostač odvahy aj definitívne skoncovať s neoliberálnym kapitalizmom (príkladom je situácia v Grécku po referende z roku 2015). Dvestoročnicu narodenia svetoznámeho mysliteľa si pred mesiacom pripomenuli v jeho rodisku v západonemeckom meste Trier odhalením štvormetrovej bronzovej sochy Karla Marxa, ktorá je dielom čínskeho sochára Wu Wej-šana a vlastne darom Čínskej ľudovej republiky Nemecku. Niektorí sochu považujú za kontroverznú, iní ju porovnávajú s trójskym koňom v srdci kapitalizmu. Nejaký významný symbolický odkaz v nej určite je.

14 V spomienkach na 25. máj

MOZAIKA

21 Vlasť miloval zvlášť

30 Divadelné hody v Starej Pazove

43 Rybačka pri muzike Autor titulnej fotografie: Juraj Bartoš

22 /4805/ 2. 6. 2018

Týždeň 

InPress

168 HODÍN

Vrchol cynizmu?

Peniaze, penzie a tenzie

Jasmina Pániková

ič nového pod slnkom. Našou domácou politickou scénou naďalej rezonujú staré spoločenské témy. Po nespočetných oznámeniach, zdá sa, že koniec roku konečne prinesie veľkú úľavu dôchodcom, zvlášť tým s najmenšími príjmami. Prezident Aleksandar Vučić oznámil, že krízový predpis zvaný zákon o dočasnom zmenšení dôchodkov bude koncom roka zrušený. Aj to, že ďalšie zvýšenie penzií bude progresívne: tým s nižšími dôchodkami bude patriť väčšie zvýšenie, pre tých s vyššími príjmami tohto druhu zvýšenie bude menšie. To prakticky znamená, že v porovnaní s rokom 2014 penzie budú zvýšené o 8,4 až 13,3 percenta. Tak napríklad ten, kto pred zmenšením dôchodkov v roku 2014 dostával 30 000 dinárov, na sklonku roka by mal mať 32 836, a ten, kto mal príjmy 50 000 dinárov, by mal dostávať 54 541 dinárov. Finančný balík určený dôchodcom si vyžiada 35 miliárd dinárov rozpočtových prostriedkov alebo okolo

Oto Filip

racovitosť sa oplatí – hovoria dnes ešte podaktorí starší, pokým mladí iba mávnu rukou. Tí sú však mienky, že dnes sa v našej krajine oplatí byť iba po boku dôležitého politika, alebo jednoducho správať sa arogantne, myslieť iba na vlastnú propagáciu a zisk a... Úspech je zaručený! V takom mori arogancií už roky úspešne plávajú mnohí naši politici, z ktorých sa niektorí doplávali aj k ministerskej lodi. To, čo sa ešte v minulom týždni iba povrávalo, v pondelok premiérka potvrdila – doterajší belehradský primátor bude nový minister financií. Nezabudla zdôrazniť, že ho navrhuje (Ona? Určite!) iba preto, lebo veľký primátor má sa sebou ešte väčšie úspechy v riešení finančných problémov v Belehrade, ktoré, samozrejme, zdedil, po predchodcovi. Nevieme, či prihliadala aj na jeho súkromné úspechy, lebo vlastniť 24 bytov v Bulharsku predsa nie je malá vec, alebo iba na tie profesijné, no vidieť, že sa budúci minister vo financiách „dobre“ vynachádza. Vianočný stromček – 83-tisíc eur, fontána – takmer 2 milióny eur, strovená elektrika pre takmer polročnú novoročnú ozdobu... A že ide o straty, vidia všetci, okrem najdôležitejších ľudí v krajine, ktorí v tom vidia investíciu. Medzitým, nevidia početné aféry, ktoré sa viažu k menu budúceho ministra, od podozrivej privatizácie, cez búranie Savamaly pod rúškom noci, až po jeho podozrivú dizertačnú prácu. V inej, právne usporiadanej krajine by sa premiér dobre zamyslel, či vôbec uvažovať o dajakej ministerskej funkcii pre osobu s takým životopisom, avšak u nás je to zrejme iba plusom a dôvodom na vykonávanie funkcie, ktorá sa týka finančnej situácie celej krajiny, nie jedného mesta. Avšak dajme šancu novému ministrovi. Možno usporiada financie tak skvele, že nám tváre budú žiariť ako predrahý belehradský stromček a z peňaženiek sa nám bude prelievať ako z chýrečnej belehradskej fontány.

www.hl.rs



300 miliónov eur, s tým, že viac než dve tretiny tejto sumy alebo 25 miliárd dinárov sa odvedie, aby sa penzistom vrátilo to, o čo prišli pre zredukovanie príjmov v roku 2014. Okolo desať miliárd dinárov sa využije na rast penzií dôchodcov s príjmami menšími od 30 000 dinárov. Takých je až 1 184 997 a títo by, keďže sa na nich zrušenie Zákona o dočasnom zmenšení penzií nevzťahuje, počas ďalšieho kola zvýšení mali počítať s päťpercentným rastom príjmov. Zrušenie uvedeného zákona poteší 532 257 dôchodcov, ktorí na budúci rok môžu rátať s penziami vyššími o 5,5 až 24,8 percenta v porovnaní s týmto rokom. To, že sa všetko v podstate točí okolo peňazí, ukázala i rozprava pred zvolením nového ministra financií, ktorým sa stal doterajší primátor Belehradu Siniša Mali. Podľa zdôvodnenia premiérky Any Brnabićovej, na túto funkciu sa hodí pre odborné vedomosti, profesionálnu skúsenosť, úspechy, ktoré dosiahol ako primátor Belehradu. Podľa opozície, nie je tým pravým človekom na uvede-

nú funkciu, najmä pre početné aféry, v ktorých sa skloňovalo aj jeho meno, tiež pre doktorát, ktorý sa neobišiel bez viacerých otáznikov. Tie hlboké spojivá peňazí a moci sa nedali prehliadnuť ani počas nedeľnej oslavy Dňa polície, čiže Ministerstva vnútorných vecí, ktorá sa neobišla bez prehliadky policajných jednotiek v srdci Belehradu a sľubov vzťahujúcich sa na lepšie platy a výbavu tunajších príslušníkov polície. Viacerí to vysvetlili ako odkaz moci, ktorého cieľom bolo upevniť pozície vládnucej koalície, dokonca možno aj vyvolať strach jej politických súperov. Akoby to všetko nestačilo, naďalej sa sťa hady po piesku ťahajú známe kauzy, ako napríklad tá ohľadom prinajmenšom divného a sporného financovania Univerziády, či obvinenia politických súperov z toho, že majú prsty v rôznych škandáloch. A to ani nie je volebné obdobie. Len jeden, taký celkom obyčajný máj, o ktorom nemožno povedať, že by priniesol mnoho potešujúcich správ.

JEDNA OSOBNOSŤ, JEDNA OTÁZKA

Dr. MIROSLAV MOJŽITA, GENERÁLNY KONZUL SLOVENSKEJ REPUBLIKY, UŽHOROD, UKRAJINA

Balkánsky megapolis Oto Filip Akým dojmom pôsobil alebo pôsobí Belehrad na vás? – Z Belehradu som dávno odišiel, ešte v roku 2001. Tak vtedy, ako aj teraz je Belehrad veľký balkánsky megapolis, akých niet na západnom Balkáne. To má svoje charakteristiky. Aj vtedy, pred rokmi sa v ňom cítila istá veľkorysosť, istý nadhľad toho mesta a taká jeho svetovosť. To súvisí aj s tým, že ľudia boli v ta-

Informačno-politický týždenník

kých vyhrotených dobách, keď vládne nacionalizmus, no v Belehrade sa to ani vtedy necítilo. A, samozrejme, o to menej sa to cíti dnes, keď sa toto mesto veľmi búrlivo rozvíja. Neviem, či sa rozvíja podľa nejakého plánu, to sa mi zdá, že nie, ale sa veľmi intenzívne rozvíja, vša-

de sa stavia, takže je tu horšie jazdiť ako pred mnohými rokmi. Ale cítiť tu takú životaschopnosť a človek sa tu evidentne príjemne cíti. Zdá sa mi, že je toto hlavné mesto také svetové, také nepolitické, na rozdiel od politiky, ktorá na Balkáne ešte stále dominuje. • TÝŽDEŇ •

K HISTÓRII VZŤAHOV MEDZI ČESKOSLOVENSKOM A JUHOSLÁVIOU

Mnohé tváre spolunažívania Oto Filip

Konferenciu historikov označila za príležitosť pripomenúť si pozitívne stránky existencie Československa, ako aj paralely, týkajúce sa vzniku a fungovania niekdajšej Juhoslávie. Dr. Miroslav Mojžita, niekdajší veľvyslanec Slovenska v Srbsku, ktorý sa účastníkom prihovoril v mene Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí Slovenskej republiky, podotkol, že politici dvoch štátov, ktoré len vznikali, tak Československa, ako aj Kráľovstva Srbov, Chorvátov a Slovincov, kedysi pred viac než sto rokmi múdro ich vzťahy vysoko zaradili medzi svoje priority. Vychádzali pritom z historickej spätosti národov, opierali sa aj o nové okolnosti

pitolu ich vzťahov označil známu Kragujevskú vzburu slovenských vojakov, ktorej storočnicu si tiež

tematických panelov, boli analyzované rôzne aspekty vzťahov dvoch štátov v rôznych obdobiach uplynulého storočia, a to z rozličných uhlov. Viacerí odborníci sa zamerali na paralely s vývojom v tomto pásme, označujúc vzťahy medzi tunajšími a slovenským a českým národom

odne toho buď je, alebo môže byť relatívne. Aj keď štáty menom Československo a Juhoslávia už celé roky neexistujú, neznamená to, že s nimi a po nich zanikli aj dejiny ich dlhoročného priateľstva, spolupráce, porozumenia. Práve týmto možno vysvetliť skutočnosť, že sa pri príležitosti stého výročia vzniku Československa, prípadne Kráľovstva Srbov, Chorvátov a Slovincov, následne Juhoslávie, tiež rovnakého výročia existencie diplomatických vzťahov medzi nimi, v Belehrade 24. mája konala medzinárodná konferencia meZ výstavy venovanej významným historickým osobnostiam nom História vzťahov medzi Československom a Juhosláviou. pripomenieme v júni za natoľko výnimočné, že aj dnes Spoločne ju usporiadali tohto roku. Uviedol, môžu slúžiť príkladom iným kraveľvyslanectvá Slovenže dva pôvodne mul- jinám. Nevystala, samozrejme, skej a Českej republiky v tinárodnostné štáty, ani podpora hostiteľskej Českej Belehrade. Československo a Ju- republiky, ako i Slovenskej rePrebiehala v zasadačhoslávia sa rozpadli, no publiky našim eurointegračným ke historickej budovy hodnoty a ich skúse- ambíciám. zastupiteľstva Českej Podľa slov veľvyslankyne Dagnosti zostali. Na záver republiky v hlavnom prejavu podčiarkol, že mar Repčekovej, vyslovených na meste Srbska. Počas nej Slovensko a Česko ne- konto konferencie, táto celkom diplomati, politici a hispatria k veľkým európ- splnila očakávania, keďže ukázatorici ozrejmili celý rad skym krajinám, no sú la mnohé tváre nášho spolunasúvislostí vplývajúcich V rámci druhého panelu sa hovorilo aj o bilatev EÚ, kde by radi videli žívania v európskom priestore. celé storočie na vzťahy rálnych vzťahoch Československa a Juhoslávie i Srbsko a jeho susedov Podotkla, že nešlo len o politiku, dvoch historicky priateľ- v druhej polovici 20. storočia a trochu by ohľadom ale vždy išlo jednoducho o ľudí, ských krajín. A nebolo to ktorí sa poznali, ktorí sa mali radi. storočie vonkoncom ľahké. Skôr európskeho zriadenia, dbajúc pri- toho mohli aj pomôcť. V šiestich následných refe- Ako aj to, že tie a také emócie ho možno označiť za búrlivé, s tom na mnohostrannú spolupránespočetnými turbulenciami cu a bezpečnosť. Za osobitnú ka- rátoch, zoradených do dvoch pretrvávajú dodnes. a skúškami. Vítajúc účastníkov podujatia, ktoré zastrešili prvý podpredseda vlády a minister zahraničných vecí Srbska Ivica Dačić, minister zahraničných vecí Českej republiky Martin Stropnický a štátny tajomník poverený výkonom funkcie ministra zahraničných vecí a európskych záležitostí Slovenskej republiky Ivan Korčok, veľvyslankyňa SR v Belehrade pani Dagmar Repčeková podotkla význam viacerých okrúhlych jubileí, ako je storočnica ukončenia prvej svetovej vojny, bojov a obetí našich národov, vzniku dvoch štátov a nadviazania dipNikola Petkov lomatických vzťahov medzi nimi.

Iný uhol reality

• TÝŽDEŇ •

22 /4805/ 2. 6. 2018

Týždeň SLOVO DALO SLOVO: GUVERNÉR NÁRODNEJ BANKY SLOVENSKA (NBS) doc. Ing. JOZEF MAKÚCH, PhD.

Spolupráca je dlhodobo výborná Oto Filip

aspektu zveľadenia slovensko-srbských vzťahov máj bol mesiac prínosný a rušný. Od 9. do 11. mája na pracovnej návšteve Srbska pobudol guvernér Národnej banky Slovenska doc. Ing. Jozef Makúch so spolupracovníkmi. Dôležitá májová udalosť číslo dva: týždeň pred koncom najkrajšieho ročného mesiaca prebiehala v Belehrade zaujímavá medzinárodná odborná konferencia venovaná vzťahom Československa a Juhoslávie v období rokov 1918 – 2018. Vzhľadom na funkciu, náplň práce a stav bilaterálnych vzťahov Bratislavy a Belehradu, rozhovor s guvernérom doc. Ing. Jozefom Makúchom, PhD., sa logicky začal otázkou, týkajúcou sa podstaty návštevy. Veľmi pekne zarezonovali jeho slová o tom, že je naše národnostné povedomie veľmi silné a že je priam zázrak, že sa vyše 270 rokov celkovo zachoval slovenský jazyk, slovenské zvyky, slovenská kultúra a hlavne hrdosť na to, že ľudia sú Slováci. Samozrejme, nebola to jediná téma rozhovoru. Už samotný názov Národná banka Slovenska je prvou asociáciou na financie. Sú nejaké projekty, ktoré by ste v rámci vzájomnej spolupráce mohli u nás podporiť? – Pokiaľ ide o spoluprácu, tak NBS nie je celkom tá inštitúcia, pretože my máme dokonca zakázané z prístupovej dohody menové financovanie, čiže nemôžeme použiť prostriedky, aby sme nahradili nedostatok prostriedkov štátneho alebo verejných rozpočtov. Naše možnosti sú v tomto dosť obmedzené. Máme sponzorský fond, z ktorého podporujeme niektoré veci, tak ako sme podporili trebárs v Kovačici vydanie knihy, ktorá umožní naivnému umeniu nielen Kovačice, ale celej Vojvodiny byť zapísané ako kultúrne dedičstvo UNESCO. Tak isto chceme teraz orientovať určité prostriedky aj na sto rokov Gymnázia J. Kollára v Petrovci, lebo by sme i tam boli radi užitoční. Chceme tie naše drobné

www.hl.rs

možnosti využiť a vždycky nájsť ktorú vieme potom vyriešiť. Ale cestu, cez akú inštitúciu sa to možno je to spôsobené aj tým, bude dať urobiť. To sú zase ďalšie že je Slovensko relatívne malé a debaty, ktoré budeme mať. Ale tí ministri financií a guvernéri sa určite tam máme vôľu aspoň tou vždycky poznali, či už zo školy, troškou prispieť do toho mlyna, alebo z internátu, alebo odnieaby sme boli užitoční a mohli kiaľ. Tak je to aj so súčasným ďalej byť hrdí na to, čo sa tu deje ministrom financií pánom Petrom pozitívneho, pokiaľ ide o udržia- Kažimírom, ktorý aj keď je mladvanie slovenského povedomia. ší – bude oslavovať päťdesiatku Ako hodnotíte spoluprácu teraz koncom júna – ja som ho s Národnou bankou Srbska? poznal ešte ako študenta a dlhé – Tá spolupráca je dlhodobo roky spolupracujeme bez ohľadu výborná, takže tam nemáme na funkcie. Čiže naozaj, vieme si žiaden problém. Preto aj vznik- zavolať a vieme, keby bolo niečo, la vôbec tá iniciatíva k výstave sadnúť si a to vydebatovať, vydisslovenskej meny kutovať a vyriešiť. a medailí, ktorá Uľahčujúcim vlani v lete bola momentom v v Národnej bantom je aj skutočnosť, že sa ke Srbska v Belehrade. To bola slovenskej ekojediná Národná nomike darí… banka, keď ne– Určite. To je r át a m Če s k ú veľmi dôležité, republiku, s že hospodárktorou sme mali stvu sa darí a že spoločné dejiny na najbližšie roky dlhodobé, že ešte stále predsme vôbec uropokladáme, že rast hrubého bili nejaký taký projekt, že sme Guvernér NBS domáceho protam v ystavili doc. Ing. Jozef Makúch, PhD. duktu bude aj z všetko o našej v zasadačke NRSNM v Novom hľadiska Európy mene. Potom Sade 11. mája nadpriemerný. sme tam uspoČiže predikujeriadali i veľmi zaujímavú, zdalo me cez štyri percentá na roky sa mi pre ľudí ešte zaujímavejšiu, 2019 a 2020. Potom očakávame výstavu fotografií Slovenska. Tam možno určité zľavnenie k štyrom bolo celé Slovensko krásnymi percentám. Je to spôsobené iba veľkoplošnými leteckými foto- tým, že do predikcií dávame len grafiami predstavené a práve o to to, o čom vieme. Môže sa stať, Srbi prejavili veľmi veľký záujem. že opäť sa niečo udeje, ako sme Myslím, že to splnilo svoj účel. Iná trebárs nerátali so spoločnosspolupráca s centrálnou bankou ťou Jaguar Landrover v Nitre. Ale Srbska je taká, že keď je niečo, tak keď to prišlo, tak sme prehodnotili nemáme problém pomôcť. Čiže predikcie a zdvihli sme hrubý veľmi dobre sa s vašou bankou domáci produkt, takže i ďalej robí, či už je to guvernérka Jor- vychádzame z toho, čo máme govanka Tabakovićová alebo jej už potvrdené. Inšie do predikcií ďalší spolupracovníci. nedávame, takže môže byť, že Guvernéri sa zväčša stýkajú ten rok 2021 potom prehodnos ministrami financií. Objavia tíme smerom hore. Pre krátkosť pobytu je čosi, sa niekedy spory na tej relácii? – My spory nejaké nemáme, čo ste si všimli, no nemali ste keď máme, tak si sadneme a možnosť pobudnúť na tvári doriešime to. Nemáme pocit, miesta? že by sme mali nejaké napäté – Ťažko tak povedať, čo by sme vzťahy alebo niečo s Minister- ešte chceli alebo nechceli, lebo stvom financií. Občas, keď niečo o veľa veciach nevieme a postupzlyhá, je to otázka komunikácie, ne sa o nich dozvedáme. Trebárs

Informačno-politický týždenník

Selenča sa dobre spropagovala cez nedávnu celoslovenskú folklórnu súťaž Zem spieva, takže je Selenča väčším pojmom na Slovensku, než bola doteraz. Nakoniec aj to Zdravo Organic ju propaguje. Sú tu aj debaty, ktoré sme mali minule v Slankamenských Vinohradoch v Srieme o tom, ako by bolo možné možno pritiahnuť nejakých ďalších investorov, ktorí by pomohli tie projekty, ktoré sa už rozvíjajú, doplniť, a tak zvýšiť zamestnanosť. Zároveň tým zatraktívniť život tu, aby ľudia neodchádzali na Slovensko za robotou, ale aby zo Slovenska prišli možnosti zamestnať sa sem. Mohlo by sa tu niečo vyrábať pre slovenské firmy priamo. Nemuseli by v tom prípade toľkí ľudia odchádzať. Sú to veľmi náročné debaty, ale bolo vidieť, že ľudia majú záujem o to. Tie rokovania budú pokračovať a predpokladám, že to aj dospeje k nejakému užitočnému záveru. Stále ste v styku s peniazmi. Ako ale oddychujete od nich? Máte nejakú záľubu? – Koníčkov mám dosť. Zaujímavé je, že napriek tomu, že veľa profesne cestujem, cestujem aj súkromne, takže sa s manželkou snažíme cestovať ďalej. Hovorím, že keď budeme starí, tak budeme po Európe viac cestovať. Ide teda o také cestovanie, chodenie po horách. Veľa chodíme aj po slovenských horách. To máme pravidelne, tak, že každý rok istý čas jare a jesene trávime v Tatrách, alebo na inom mieste. Máme radi hudbu, aj folklór, takže sme aj tu propagovali Kokavské koliesko, kde by sme boli radi – a o tom budem hovoriť aj so starostom Kokavy – keby tam vystúpil aj nejaký súbor od vás, z Vojvodiny. Tu už je jedno, ktorý a odkiaľ, to nech sa dohodnú. Neviem, či už tento rok, lebo tá dramaturgia môže byť uzavretá, lebo je to začiatkom augusta. Viem, že súbory z Vojvodiny vystupovali na väčších festivaloch, vo Východnej, na Detve a inde, no aj tá Kokava stojí za to. Pretože práve časť osídlenia, ktoré tu je, pochádza k Novohradu, čiže z okolia Kokavy.

• TÝŽDEŇ •

Slovensko VLÁDA CHCE STANOVIŤ STROP NA PENZIJNÝ VEK, OTÁZNE JE, ČI ZÍSKA DOSTATOČNÚ PODPORU V PARLAMENTE

Kedy do dôchodku? Rastislav Boldocký

tarnutie, dôchodky, dôstojná staroba. Tieto otázky v posledných dňoch poriadne mávajú slovenskou politickou scénou. Vláda v týchto dňoch predložila do parlamentu na prerokovanie ústavný zákon, ktorý počíta so zastropovaním dôchodkového veku – konkrétne na 64 rokov. Návrh vyvolal mimoriadne zaujímavú diskusiu, v ktorej vznikajú netradičné rozpory medzi partnermi a nečakané spojenectvá medzi koaličnými a opozičnými stranami. V súčasnosti na Slovensku platí pomerne zložitý spôsob výpočtu dôchodkového veku, automaticky sa zvyšuje s predlžovaním dĺžky života. Ženy narodené po roku 1960 majú rovnaký dôchodkový vek ako muži – momentálne je to 62 rokov a 139 dní. Tým starším dámam sa za každé vychované

dieťa dôchodkový vek výrazne znižuje. Odborári automatické zvyšovanie veku dlhodobo považujú za nešťastné riešenie, preto prišli s návrhom zavedenia „dôchodkového stropu“. Ich iniciatívy sa chytila najsilnejšia vládna strana Smer – sociálna demokracia a navrhla, aby tento strop bol 65 rokov. Do veci sa následne vložila koaličná Slovenská národná strana a vyboxovala, aby sa tento strop znížil ešte viac – na 64 rokov. Tento návrh nakoniec putoval aj do parlamentu s tým, že tretí člen koaličného trojlístka, strana Most-Híd iniciatívu odmietla a jasne naznačila, že ju nepodporí. Predkladatelia návrhu tak musia hľadať podporu v radoch opozície. Situáciu dodatočne komplikuje skutočnosť, že ide o ústavný zákon a na jeho schválenie je potrebná dvojtretinová väčšina. Na druhej strane viaceré opozičné strany

V domove pre seniorov v Bratislave (Foto: Matej Kalina)

naznačili, že za zavedenie stropu zahlasujú, napríklad Sme rodina celebritného podnikateľa a desaťnásobného otecka Borisa Kollára. Strana Obyčajní ľudia a nezávislé osobnosti je tiež ochotná podporiť návrh, ale s jednou podmienkou – prijať úľavu pre ženy. „Naša podmienka je – za každé dieťa o rok skôr do dôchodku,“ opakuje líder strany Igor Matovič. Ako dodáva, dieťa by muselo skončiť prinajmenšom učňovku, no v odôvodnených prípadoch – napríklad ak sa žena starala o postihnuté dieťa, ak sa oň staral muž a podobne – by pripustil výnimky. Časť politikov a odborníkov sa však proti návrhu jednoznačne

TRÉNER NOVÉHO FUTBALOVÉHO MAJSTRA SLOVENSKA SA AKO SRB VEĽMI NECÍTI

El Maestro splnil trnavský sen R. Boldocký

lhých 45 rokov čakalo najfutbalovejšie mesto na Slovensku na majstrovský titul. Trnava sa naposledy naň tešila v sezóne 1972/73 – ešte v časoch Československa. V týchto dňoch môže znovu oslavovať a zrejme najväčšiu zásluhu má na tom charizmatický tréner, rodák z Belehradu s exotickým menom Nestor El Maestro. Hoci na domáce zápasy trnavského Spartaku už dlhé roky chodí najviac divákov spomedzi všetkých tímov slovenskej extraligy, v ére samostatnosti sa klubu až doteraz nedarilo v šampionáte triumfovať. Viackrát bol titul už na dosah a je verejným tajomstvom, že v pohnutých deväťdesiatych rokoch Trnavu o ligové víťazstvo obrali peniaze privatizérov využité na podplácanie hráčov a rozhodcov. Staré krivdy pomohol prebolieť až • SLOVENSKO •

Nestor El Maestro (Foto: Dávid Duducz)

tréner, od ktorého by to na začiatku sezóny čakal len málokto. Nestor El Maestro (35), pôvodným menom Nestor Jeftić, síce v minulosti už pôsobil v anglickej, nemeckej či rakúskej lige, ale vždy len ako asistent. V Trnave prvýkrát v živote získal post hlavného kouča. „Po prvý raz v živote som mal priamu zodpovednosť za výber nových hráčov. Je to iné, ako keď ste asis-

tent alebo skaut. Vždy je v tom kus risku, nikdy neviete, či vaše idey budú fungovať. Keď sme však vyhrali aj tretie a štvrté kolo, vedel som, že je to na dobrej ceste, že sa nám príprava vydarila a aj v šatni som cítil, že máme dobrý tím,“ opísal svoje pocity a zážitky zo začiatku sezóny mesačníku Playball. Príbeh El Maestra je naozaj strastiplný. „Obľúbeným tímom môjho otca je Crvena zvezda Belehrad. Videl som vďaka nemu veľa ich zápasov v slávnych rokoch 1989 – 1990. Mal som šťastné detstvo, hoci, keď som mal osem, tak sme zo Srbska odišli.“ Rodina sa presťahovala do Viedne a Nestora neskôr poslali študovať na internátnu školu do Anglicka. V šestnástich si spravil trénerskú B-licenciu. Ako sedemnásťročný potom začal spolupracovať s anglickým West Hamom, približne v tom čase si zmenil aj meno – najprv na

stavia, okrem Mostu-Híd sú na čele tohto prúdu aj liberáli zo strany Sloboda a solidarita europoslanca Richarda Sulíka. Argumentujú hlavne ekonomickými dôvodmi. „Neexistuje obed zadarmo, niekto na strop na dôchodky doplatí,“ zdôrazňuje Ivan Švejna z Mostu a poukazuje na starnutie slovenskej populácie. Mimochodom, najnovšie čísla štatistického úradu mu dávajú za pravdu. Ako vyplýva zo správy úradu, priemerný vek obyvateľa Slovenska sa zvýšil na 40,6 roka. Čo však môže znepokojovať ešte viac, počet občanov starších ako 65 rokov sa už takmer vyrovnal počtu detí vo veku 0 až 14 rokov.

John Smith. „Bolo to takmer pred dvadsiatimi rokmi. Mal som 17 a ako každý Srb som mal na konci mena príponu -ić. Hneď každý vedel, odkiaľ som. Dočkal som sa síce množstvo negatívnych reakcií, ale keď ste Srb patriot a žijete niekde doma na dedine, tak je to iné, ako keď máte srbské meno v Londýne či v New Yorku. Ja som sa zaň trochu hanbil a viem, bola to hlúposť. A potom som o pár rokov spravil ešte jednu a zmenil si ho znovu. Na El Maestro,“ zdôveril sa Playballu. Mimochodom, dnes vystupuje ako Brit. „Ak mám byť úprimný, ako Srb sa necítim. Mám tam rodinu, známych, keď do krajiny prídem, je to fajn, ale necítim s ňou žiadne spojenie. Som v nej cudzinec,“ priznáva. Po Anglicku zbieral trénerské skúsenosti ako asistent v Nemecku a Rakúsku, až zakotvil v Trnave. A v čom bol podľa neho Spartak lepší od súperov? „Lepší, to neviem, no poviem vám, čo sme robili inak. Rozdielne sme bránili. Zónovo. Oveľa viac ako každý iný tím na Slovensku,“ vysvetlil pre Playball.

22 /4805/ 2. 6. 2018

Ľudia a udalosti SCHVÁLILI ZÁVEREČNÝ ÚČET VLAŇAJŠIEHO ROZPOČTU

O prebytku na júnovom zasadnutí

Elena Šranková

ýborníci Zhromaždenia mesta Nový Sad na zasadnutí vo štvrtok 24. mája schválili záverečný účet rozpočtu za rok 2017, ako i správu nezávislého revízora o vlaňajšom rozpočte. Vlaňajší rozpočet prevýšil inak sumu 25 miliárd dinárov, poznačila ho slabá realizácia kapitálových projektov a vyše 6,6 miliardy dinárov suficitu. Pred zasadnutím

Miloš Vučević, primátor mesta, poznamenal, že z dôvodu zlej realizácie rozpočtu zmenili šiestich náčelníkov rozličných mestských správ. Povedal i to, že 3 miliardy z prebytku sú už rezervované na určité práce. Na začiatku schôdze Aleksandra Radak, členka Mestskej správy, povedala, že sa o rozvrhnutí ďalších vyše troch miliárd suficitu rozhodne na júnovom zasadnutí Zhromaždenia mesta. Mienia pokračovať s investova-

KOVAČICA

Televízny kvíz Koľko sa poznáme? Anička Chalupová

Tohtoročnej kvalifikačnej kvízovej súťaže v Kovačici, ktorú rámci projektu vlády AP spoločne organizovali Obec Vojvodiny Afirmácia mul- Kovačica, Gymnázium Mihajla tikultúrnosti a tolerancie vo Pupina a Dom kultúry 3. okVojvodine, ktorého cieľom je pes- tóbra, sa okrem domácich žiakov tovať ľudskú diverzitu a rozvíjať zúčastnili aj stredoškoláci z Aliduch medzietnickej tolerancie u bunáru, Bielej Crkvy, Vršcu, Koviobčanov AP Vojvodiny, 23. mája nu, Titelu, Futogu a Starej Pazovy. Organizátorom a nositeľom subprojektu je Pokrajinský sekretariát pre vzdelávanie, predpisy, správu a národnostné spoločenstvá a jeho cieľom je eduk ácia obyvateľstva, Účastníci 12. cyklu kvalifikačnej kvízovej predovšetsúťaže v Kovačici kým mladých, o spoločných v Kovačici prebiehala jedna z dejinách a kultúre rôznych nátroch regionálnych kvízových rodnostných spoločenstiev, ktosúťaží pre stredoškolákov Koľko ré žijú v AP Vojvodine, ako aj sa poznáme?. Prvá časť tejto re- vytváranie podmienok na takúto gionálnej súťaže sa uskutočnila edukáciu masovým zapájaním v Kanjiži, druhá v Sombore. Kvíz, stredoškolákov z AP Vojvodiny do ktorého sú stredoškoláci z do kvízu, ktorý sa neskoršie bude Kovačickej obce zapojení od vysielať v médiách. samého začiatku (2005 roku), Tri najlepšie súťažné celky prebieha v slovenskom, maďar- stredoškolákov v kvíze Koľko sa skom, rumunskom a srbskom poznáme? postúpia do polufijazyku. nálovej a finálovej súťaže.

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

ním do kapitálových projektov. Vyčlenia prostriedky na obnovu a rekonštrukciu škôl a predškolských ustanovizní, ako i na vynovenie strojových parkov a mechanizácie komunálnych podnikov. Aj na rozšírenie vodovodnej a kanalizačnej siete a na iné urbanisticko-komunálne Budova, v ktorej zasadá práce v rozličných Zhromaždenie mesta Nový Sad častiach mesta. Opoziční výborníci ako obvykle SRS, hnutia Už bolo dosť a Nekritizovali záverečný účet mest- závislí občania vlaňajší rozpočet ského rozpočtu za vlaňajší rok, nebol rozvojový a prekvapuje a najmä suficit v sume 6,6 miliardy nízka miera jeho realizácie. Keď ide o ostatné body rodinárov. Porovnávali prebytok s rozpočtom, s akým nakladajú kovacieho programu, výborníniektoré iné obce a mestá. Ako ci medziiným schválili zmeny uviedli, záverečný účet nemôže programu podnikania Spensu, dostať dostatočnú známku pre ako aj programu podnikania JGSP historický prebytok a slabú reali- Nový Sad. Schválili program práce záciu. Nemohli však nepochváliť Strediska pre sociálnu prácu na dobrú realizáciu rozpočtových bežný rok a založenie výboru príjmov, o ktorých sa pred zasad- pre postavenie busty Momčila nutím kladne zmienil aj primátor Tepavicu. Za riaditeľa Parking Vučević. Ako informoval, príjmy servisu znovu zvolili Stevana sa v porovnaní s plánom realizo- Lugonju, ako jediného kandidáta vali takmer na 99 percent. Podľa prihláseného na verejný súbeh. mienky výborníkov z radov DS,

V BUDOVE ZHROMAŽDENIA OBCE STARÁ PAZOVA vo štvrtok 24. mája usporiadali slávnostné podpisovanie zmlúv o udelení dedinských domov (v hodnote 9 500 eur za dom) a balíkov stavebného materiálu (každý v hodnote 1 500 eur) pre 9 utečeneckých rodín, ktoré sa na tieto priestory prisťahovali z Chorvátska a Bosny a Hercegoviny. Na tieto účely bolo úhrnne vyčlenených 99-tisíc eur z podprojektu 7 – Regionálneho stavebného programu v Srbsku. Členovia uvedených rodín so statusom utečeneckých a vyhnaných osôb si novú strechu nad hlavou zadovážili prevažne na území Staropazovskej a Inđijskej obce. A. lš. • ĽUDIA A UDALOSTI •

POKRAJINSKÁ DELEGÁCIA V STAREJ PAZOVE

Pracovná návšteva v troch školách Anna Lešťanová

redstavitelia Pokrajinského sekretariátu pre vzdelávanie, predpisy, správu a národnostné menšiny – národnostné spoločenstvá pobudli v piatok 25. mája na pracovnej návšteve v Starej Pazove. Delegácia v čele s Milanom Kovačevićom, námestníkom pokrajinského tajomníka pre vzdelávanie, pobudla v tamojšej Technickej škole a v dvoch základných školách – Boška Palkovljevića Pinkiho a hrdinu Janka Čmelíka. Cieľom návštevy bolo zmapovať aktuálnu situáciu v školách a zveľadiť vzťahy medzi výchovno-vzdelávacími ustanovizňami a príslušným pokrajinským sekretariátom v záujme zlepšenia podmienok výučby. V spomenu-

tom sekretariáte je utvorených 8 tímov, ktoré majú do konca júna navštíviť 511 objektov na území AP Vojvodiny. Jeden z týchto tímov bol v Starej Pazove. Ako počas návštevy v ZŠ B. P. Pinkiho povedal Milan Kovačević, majú pekne upravený priestor, ale v nadchádzajúcom období treba zvýšenú pozornosť venovať výmene okien na dostavanom poschodí, úprave školského dvora a športových terénov. V strednej Technickej škole mu najviac prekážali grafity vypísané na stenách (budovu školy a školský dvor používajú ešte dve tamojšie školy – gymnázium a ekonomicko-obchodná škola), ktoré treba čo najskôr odstrániť. Okrem toho sa hovorilo o uvádzaní nových technológii, ktoré sú zvlášť potrebné v hos-

výučbu a modernizovať podmienky práce v škole, ako vysvetlil riaditeľ Janko Havran, na pokrajinskej úrovni sa uchádzali o prostriedky na prvú fázu rekonštrukcie športovej haly Park, ktorú okrem žiakov používajú aj deti z PU Poletarac Z návštevy v staropazovskej ZŠ hrdinu Janka a početní športovČmelíka ci z tamojších klubov, ako aj na tlapodársky vyvinutej obci, akou čenie už pripravenej monografie je Stará Pazova. a na zabezpečenie vyučovacích V ZŠ hrdinu J. Čmelíka roko- prostriedkov. V nádeji, že sa im vali okrem iného o projektoch, tieto plány do budúcna predsa ktoré tohto roku tejto výchovno- podarí realizovať, projekty zašlú -vzdelávacej ustanovizni neboli do druhého kola súbehu, ktorý schválené. S cieľom zveľadiť má byť onedlho vypísaný.

OBEC BÁČSKY PETROVEC

Spolupráca s mestom Kirchheim unter Teck Jaroslav Čiep

lani začiatkom mája predstavitelia Obce Báčsky Petrovec podpísali zmluvu o partnerstve s mestom Kirchheim unter Teck v Nemecku. Ide o mesto v Baden-Württembergsku, 35 km od Stuttgartu v dištrikte Esslingen, ktoré má plochu 40,47 štvorcových km a v ktorom žije 40 094 obyvateľov. Styky a vzájomné návštevy, ktoré vyústili do podpísania zmluvy o partnerstve, iniciovali členovia Vlasteneckého združenia Bulkes, čiže niekdajší Nemci, tzv. Švábi z Bulkesa a ich potomkovia. Delegácia Obce Báčsky Petrovec v čele s predsedom obce Srđanom Simićom pobudla v meste Kirchheim unter Teck v Nemecku od 9. do 14. mája 2018. Ako informoval predseda obce na tlačovej besede • ĽUDIA A UDALOSTI •

v utorok 22. mája, dôvodom tejto úradnej cesty bola spätná návšteva a podpísanie dohody o partnerskej spolupráci. „Toto partnerstvo a priateľstvo je prejavom priateľských vzťahov a predtým nadviazaných priamych kontaktov predstaviteľov obce a mesta a dlhoročnej spolupráce Vlasteneckého združenia Bulkes a Miestneho spoločenstva Maglić,“ povedal predseda a spomenul aj „darček“, ktorý tam prezentovali. Ide o projekt rekonštrukcie niekdajšieho evanjelického kostola v Bulkesi, ktorý, odkedy tam niet Nemcov, iba chátra. Teraz Maglićania s ich pomocou chcú v ňom zariadiť svojrázne múzeum o niekdajšej nemeckej národnosti, ktorá tuná žila. Petrovskú delegáciu tvorili siedmi členovia lokálnej samosprávy. Okrem predsedu

Petrovská delegácia v partnerskom meste Kirchheim unter Teck (Foto: z archívu Obce Báčsky Petrovec)

Simića v Nemecku pobudli predseda Zhromaždenia obce Ján Šuľan, zástupca predsedu obce Ján Brna, predsedníčka Rady Miestneho spoločenstva Maglić Marica Stojanovićová, členovia Obecnej rady Radomir Zotović a Karol Werle a tajomníčka predsedu obce Zdenka Tomanová. Na ústrednej slávnosti z príležitosti Dňa Európy podpísaním partnerskej dohody o spolupráci Obec Báčsky Petrovec a mesto Kirchheim unter Teck ešte viac zveľadili vzájomnú spätosť a rozšírili spoluprácu aj medzi partnerskými pokrajinami Baden-Württembergskom a AP

Vojvodinou. Okrem Petrovčanov tohto podujatia sa zúčastnili aj predstavitelia dvoch ďalších partnerských miest – Kalocsa z Maďarska a Rambouille z Francúzska. V mestu Kirchheim unter Teck petrovskú delegáciu v mestskej radnici prijali starostka Angelika Matt-Heideckerová a predstavitelia Vlasteneckého združenia Bulkes v čele s jeho predsedom Wilhelmom Baudererom. Delegácia navštívila aj ústrednú mestskú čističku odpadových vôd a stredisko na recykláciu a výrobu recyklovaného betónu Feess reciklingpark.

22 /4805/ 2. 6. 2018

Ľudia a udalosti DEŇ PETROVCA 2018

Klobásy, torty a zábava Jaroslav Čiep

slavy sviatku Petrovca prebiehali v dňoch posledného víkendu v máji – od 25. do 27. mája. Bol to presne ten víkend, keď sa v susedných Hložanoch uskutočnil celomenšinový Folklórny festival Tancuj, tancuj... Prispelo to nielen k menšej návšteve podujatia v Petrovci, ale aj k odlivu prípadných účastníkov programov. Aby k tomu neprichádzalo v budúcnosti, azda postačí štipka ochoty a vzájomný dohovor organizátorov. Už od piatka rána sa rozbiehali aktivity v strede Petrovca. Najprv

ne podujatia, výstavy, koncerty, divadelné predstavenia... Tohto roku k nim pribudla aj slávnostná akadémia Rady Miestneho spoločenstva Báčsky Petrovec, ktorá v minulých rokoch bývala v sobotu predpoludním vo veľkej sieni Zhromaždenia obce. Prítomní predstavitelia miestnych politických a spoločenských štruktúr a ich hostia z partnerských miest Martina v Slovenskej republike Pobavenie pre penzistov

Ďakovné diplomy pre jubilujúce športové kluby sa v predpoludňajších hodinách v Dome penzistov zhromaždili miestni dôchodcovia a ich hostia. Spoločne sa bavili súťažiac v šachu, šípkach a v biliarde. Skôr to však bolo o dobrej družbe, ako o vrcholných výsledkoch. V piatok popoludní a večer počas oslavy Deň Petrovca sa zvyčajne usporadúvajú kultúr-

Tort azda nikdy dosť

www.hl.rs

a Nadlaku v Rumunsku sledovali umelecký program v podaní nádejných a už osvedčených hudobníkov a spevákov. Predtým si vy- Jarmočná nálada pred pomníkom počuli pozdravné slová. Predseda Rady Miestneho spolo- rád, keby v Petrovci čenstva Báčsky Petrovec Ondrej už bolo urobené. TaBovdiš vo svojom referáte s ľútos- kisto uviedol i to, čo ťou napočítal, čo všetko by bol RMS plánuje robiť do budúcna, presnejšie vymenoval 26 naliehavých potrieb Petrovčanov, ktoré plánovali ukončiť do roku 2021. V rámci toho prioritou však zostáva ukončenie prác na budovaní kanalizácie v Petrovci, hoci miestna Karol Horvát priniesol najchutnejšiu samospráva zostala údenú klobásu na najnižšom rebríčku rozhodovania a bez finančnej ných hostí sa k slovu prihlásila iba predsedníčka Správnej rady právomoci. Potom sa prítomným priho- Národnostnej rady slovenskej voril predseda Báčskopetrov- národnostnej menšiny a MOMS skej obce Srđan Simić. Z prítom- Petrovec Katarína Melegová-Me-

Informačno-politický týždenník

• ĽUDIA A UDALOSTI •

Časť víťazného tímu s čerstvo nadiatou klobásou

pobavenie a nákup všelijakých drobností a maškŕt. V miestnostiach Spolku petrovských žien sa uskutočnil festival tort. Hoci bolo pripravených skutočne hodne tort, azda teba porozmýšľať o zvýšení ich počtu, lebo ich spolkárky rýchlo rozpredali záujemcom už vo včasných poobedňajších hodinách, ako aj celé dva kotly svadobnej kapusty, takže kto sa nepoponáhľal, zuby mu klepli naprázdno. Ako to už býva zvykom, presne napoludnie v parku pred Slovenským vojvodinským divadlom usporiadali slávnostné vztýčenie vlajok a zástup účinkujúcich a hostí sa presunul k pomníku. Z javiska odzneli pozdravné slová organizátorov a hostí z partner-

Kapustu členky spolku žien chystali už od rána lichová a popriala Petrovcu, aby i naďalej zostal hybnou silou obstátia Slovákov v tomto regióne. Po programe predseda RMS predstaviteľom jubilujúcich športových klubov odovzdal ďakovné listiny. V mene 95-ročného futbalového klubu diplom prevzal Ján Pavlis, v mene 90-ročného volejbalového klubu Daniel Stojanović a v mene 50-ročného stolnotenisového klubu Ján Lačok. Všetky tri kluby majú rovnaké pomenovanie – Mladosť. V sobotu už od rána sa pozdĺž Námestia slobody a Ulice maršala Tita tiahla jarmočná ulička. V nej prebiehal stánkový predaj a prezentácia činnosti spolkov a združení. Námestím od rána rozvoniavala svadobná kapusta, ktorú členky Spolku žien varili na svojom nádvorí. Azda tá rozohnala mraky a sobotné počasie bolo potom teplé a príjemné na prechádzku stredom Petrovca, na • ĽUDIA A UDALOSTI •

Komisia pre hodnotenie klobás ských miest Martina a Nadlaku a po nich kratší kultúrno-ume-

Ako sa neopiť, a pritom zhodnotiť 32 vzoriek pálenky? lecký program. V priľahlom parku prebiehala predajná výstava kvetín, sadeníc a kríkov. Na nádvorí Miestneho spoločenstva v sobotu poobede tiež bolo veselo. Okrem viacerých súťaží tu usporiadali aj ľudovú veselicu. V súťaži o najlepšiu čerstvú klobásu sa zúčastnilo 15 tímov a vo výrobe tradičnej petrovskej klobásy najúspešnejší bol tím mladých poľnohospodárov v zostave Martin Paulíny, Branislav Abrahám, Branislav Lekár a Pavel Varga. Druhé miesto obsadil tím Topoľskovcov – otec Pavel a synovia Ivan a Pavel ml., kým na tretej priečke zakotvil tím v zostave Vlastislav Hrubík, Ján Miháľ, Anna Hrubíková a Olina Sláviková. Súťaž o najlepšiu údenú klobásu tohto roku vyhral Karol Horvát, ktorý zopakoval úspech od vlani. Z 37 prihlásených vzoriek druhé miesto obsadila Petra Topoľská, kým tretí bol Vlastislav Hrubík. Komisia, ktorá hodnotila kvalitu čerstvej a údenej klobásy pracovala v zložení: Ján Tancik, Samuel Snida, Vladimír Dudáš, Pavel Tancik a Pavel Tordaji. Súťaž o najlepšiu domácu pálenku na Dni Petrovca aj tohto roku vyhral Vlastislav Tatliak, ktorý bol už viackrát vyhlásený za víťaza. Tentoraz komisii najväčšmi chutila jeho malinovica. Druhé miesto so slivovicou obsadil Vladimír Zabunov a tretie miesto s dulovicou Karol Horvát. O primát súťažilo 32 vzoriek pálenky. Komisia v zložení: Igor Abrahám, Ján Lačok, Ján Kunčák, Ján Opavský, Ján Lačok hodnotila marhuľovice, hruškovice, pálenky jablkové, dulové, slivkové, hroznové, broskyňové, morušové, malinové

a ovocné. Pre tých najlepších organizátori pripravili početné diplomy zlatého, strieborného a bronzového lesku. V sobotu popoludní v Združení drobnochovateľov rozvoniaval

Petrovcom rozvoniavali čerstvo smažené klobásky králičí paprikáš a v nedeľu drobnochovatelia vo vlastnom dvore zorganizovali burzu zvierat. Okrem početných športových súťaží v nedeľu predpoludním v evanjelickom chráme a popoludní v baptistickom chráme prebiehali služby Božie ladené k oslavám Dňa Petrovca. Združenie včelárov Včela v nedeľu v Lesíku usporiadalo ukážku prác vo včelíne a návštevníci počas sviatku Petrovca mali možnosť navštíviť aj výstavu Sane Stvorcovej v Galérii Zuzky Medveďovej, Najstarší dom v Petrovci a národopisnú výstavu V sedliackom dome v Spolku petrovských žien.

22 /4805/ 2. 6. 2018

Ľudia a udalosti VYSOKÉ OCENENIE PRE ŠTEFANA TOMANA Z KOVAČICE

Ďalšie zlato pre dulovicu Anička Chalupová

odobne ako maľovanie pekných a kvalitných obrazov, aj výroba pálenky predstavuje umenie svojho druhu. Kvalitnú pálenku už bezmála dve desaťročia vyrábajú v domácnosti Štefana Tomana v Kovačici. Na tohtoročnom 85. Medzinárodnom poľnohospodárskom veľtrhu v Novom Sade dulovica Tomanovka dostala Veľkú zlatú medailu za rok 2017. Táto cena je i potvrdením, že ide o najlepšieho výrobcu dulovice nielen v Srbsku, ale aj v širšom okolí. Posudzovacia komisia Novosadského veľtrhu v čele s predsedom Dr. Ninoslavom Nikićevićom, expertom na pálenku, dospela k záveru, že v mimoriadne silnej konkurencii na tohtoročnom veľtrhu najvyššie ocenenie patrí tekutej špecialite vyrobenej v

lo pálenky robíme s otcom ručne, pričom nám pomáha aj moja matka, keďže teda pálenku vyrábame ešte stále len amatérsky, spokojní sme s výsledkami našej práce,“ hovorí Štefan Toman mladší a pokračuje: „Aby Diplom a medaila z tohtoročného náš brand Toma- Poľnohospodárskeho veľtrhu novka zotrval, aby v Novom Sade aj naďalej svojou Tomanovci − otec Štefan a syn Štefan kvalitou dokázal tak tej Veľkej zlatej medaile z s najnovšou Veľkou zlatou medailou čeliť silnej konku- roku 2013, ďalšej zlatej pre du(Foto: Pavel Matúch) rencii, veľmi dbáme lovicu a striebornej medaile pre rodinnom podniku Štefana To- o to, aby základ výrobku, čiže marhuľovicu z roku 2014, veľmi mana v Kovačici. Mladý výrobca ovocie bolo zrelé, zdravé, čisté, sme sa potešili aj tohtoročnému a hlavný technológ Toman sa priamo zo stromu, slovom to vysokému oceneniu, ktoré sa veľmi prekvapil a potešil tomuto najkvalitnejšie. Výrobe kvalitných považuje za najvyššie v celom oceneniu a vyhlásil, že mu Veľká ovocných druhov pálenky sa Srbsku,“ podčiarkol Štefan Toman zlatá medaila dodala elánu do plánujeme venovať vážnejšie, ml., výrobca vysoko ocenenej ďalšej práce. preto chceme zdokonaliť a roz- dulovice a hlavný technológ v „Napriek tomu, že práce oko- šíriť výrobné kapacity. Rovnako rodinnom podniku Tomanovka.

NOSITELIA CENY HOSPODÁRSKE KOMORY VOJVODINY (4): KATALIN MUZSLAY, BAČKO GRADIŠTE

Starý otec mi bol vzorom Oto Filip

truktúra ročných cien HKV je už roky známa: tri sú určené pre najúspešnejšie spoločnosti v oblasti priemyslu, služieb a poľnohospodárstva a dve pre jednotlivcov: najlepšiu podnikateľku a najlepšieho podnikateľa. Najúspešnejšou podnikateľkou vo Vojvodine vlani bola Katalin Muzslay, majiteľka rodinnej farmy dojníc Muzslay z Báčskeho Gradišta. Uvádza, že začiatky rodinnej farmy pochádzajú ešte z roku 1948, keď starý otec Matyas kúpil pozemok a začal na ňom budovať základy farmy. – Bol mi vzorom v živote a vždy hovoril, že dobytkárstvo nejde bez rastlinnej výroby. Naučil ma, aby som mala rada zvieratá, naučil ma robiť. Vždy podčiarkoval, že o to, čo sa naučíš, nikdy nemôžeš prísť, – uvádza Katalin. Podčiarkuje, že do roku 1995

www.hl.rs

Katalin Muzslay

robila ako pôrodná zdravotná sestra v bečejskom Dome zdravia, no keďže sa už nemal kto starať o domácnosť, pozemok a farmu, robotu nechala, aby sa mohla naplno venovať farmárčeniu. A neoľutovala to. Prvé

Informačno-politický týždenník

väčšie vklady na farme sú späté s rokom 2004, keď svetlo sveta uzrela stajňa pre sto dojníc. K najvýraznejšiemu kroku vpred ale prichádza o päť rokov neskoršie, v roku 2009, keď na základe prednostného práva prenajala viac pôdy v štátnom vlastníctve. Umožnilo to rast stáda, rozšírenie kapacít, ako aj rastlinnej výroby. Katalin podčiarkuje, že jej rodina v súčasnosti obrába 350 hektárov pôdy, z čoho je 118 hektárov v štátnom vlastníctve, 100 hektárov je majetkom rodiny, kým 132 hektárov majú prenajatých od súkromníkov. Na farme dnes chovajú okolo 400 kusov hovädzieho dobytka rôznych druhov, z čoho 180 dojníc. Denná výroba mlieka dosahuje 5 500 litrov. Vlani Imleku odovzdali pol druha milióna litrov mlieka, čím sa farma Muzslay dostala na štvrtú pozíciu medzi jeho kooperantmi v Srbsku.

A ďalšie plány? – Naše budúce pôsobenie bude späté s ďalším rozvojom tej úrovne, ktorú sme v dobytkátrskej a rastlinnej výrobe doteraz dosiahli. Budeme sa, samozrejme, snažiť naďalej zásobovať trh mliekom extra kvality. V tomto smere očakávame podporu vo forme opatrení zo strany vlády Srbska. Usporiadali sme si robotu tak, že sa syn Dávid venuje dobytkárstvu a syn Daniel rastlinnej výrobe. Nazdávame sa, že dobré výsledky môžeme dosiahnuť nielen v dobytkárstve, ktoré je základom našej činnosti, alebo v rastlinnej výrobe, ale aj vo vidieckom turizme. Do toho sa tak isto zapojí celá rodina, – odkazuje najúspešnejšia vojvodinská podnikateľka Katalin Muzslay. (Dokončenie v budúcom čísle: Začínali sme ako rodinná spoločnosť) • ĽUDIA A UDALOSTI •

V PADINSKEJ ZÁKLADNEJ ŠKOLE

Oslávili Deň školy Anička Chalupová

Základnej škole maršala Tita v Padine 25. mája oslávili Deň školy. Na oslave sa okrem žiakov a členov kolektívu zúčastnili aj početní spolupracovníci, penzisti a iní hostia. Oslava sa začala v školskej telocvični bohatým kultúrno-umeleckým programom, predtým však riaditeľka školy Mária Galasová zamestnancom a žiakom zagratulovala ku Dňu školy. V programe vystúpili tri folklórne skupiny pod vedením učiteľov Anny Halajovej a Jána Kolárika, rytmická skupina

vedená učiteľkami Snežanou Kotvášovou a Jarmilou Kotvášovou-Husárikovou, žiacky spevácky zbor a orchester, ktoré nacvičil profesor Pavel Tomáš ml., mladučké sólistky Adriana Čížiková a Jana Nemogová, tiež recitátori Ivana Megová, Nataša Staňová, Nataly Kotvášová a Miroslav Macek, ktorých nacvičili učiteľky Mária Nosáľová a Zuzana Valentová. Keďže sa školský rok 2017/2018 pomaly končí, bola to zároveň príležitosť pochváliť žiakov a ich pedagógov, ktorí v priebehu školského roka dosiali vynikajúce výsledky na republikových súťa-

ženiach. Riaditeľka školy pri tejto príležitosti odovzdala primerané darčeky profesorom Jánovi Sabovi, Vierke Hlavatej, Kataríne Kotvášovej, Jane V programe vynikali mladosť, krása krojov Kováčovej, Jaro- a ľudového tanca slave Staňovej, Zuzane Kotvášovej, Pavlovi To- ktorý v škole doteraz odpracoval mášovi ml. a Elenke Tomášovej. Za 35 rokov. Slávnostné ovzdušie verša20 rokov odpracovaných v škole odmenili učiteľky Erku Nemo- mi obohatila profesorka Jana govú, Zuzanu Valentovú a Lýdiu Kováčová a o príjemnú náladu Funtíkovú, školskú upratovačku sa postarali hudobníci Vladimír Katarínu Bajovú a Pavla Šimeka, Ďuriš a Michal Brezina.

V HAJDUŠICI OSLÁVILI DEŇ ŠKOLY

Multietnickosť školy pretrváva Vladimír Hudec

piatok 25. mája oslávili Deň školy J. J. Zmaja v Hajdušici. Prítomných predstaviteľov lokálnej samosprávy a tuná žijúcich národnostných spoločenstiev, riaditeľov škôl z Jánošíka, Nikoliniec, Jarkovca…, strednej technickej školy z Požegy, rodičov a kolektív najprv pozdravil riaditeľ školy Miroslav Maričić, ktorý pripomenul, že škola je v tejto dedine stará takmer toľko, ako aj dedina, čiže bezmála 210 rokov. „Prvú školu v Hajdušici roku 1810, teda iba rok po založení dediny, založili prví prisťahovalci Slováci, a prvým učiteľom bol Ján Beňo. Odvtedy a dodnes Hajdušica nikdy nebola bez školy. Žiaľ, v poslednom čase narážame na veľký problém sústavného zmenšovania počtu detí, ale my sme optimisti a veríme, že prídu aj lepšie časy, keď sa počet žiakov bude zväčšovať,“ povedal o. i. riaditeľ školy a prítomným žiakom a profesorom odovzdal pozdravy a gratulácie predsedu Plandištskej obce Jovana Repca, ktorý sa nachádzal na služobnej ceste v Macedónsku, • ĽUDIA A UDALOSTI •

Záber z príležitostného žiackeho programu

školskej správy zo Zreňanina, Pokrajinského sekretariátu pre vzdelávanie a predsedu Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí Jána Varša. Nasledoval žiacky kultúrno-umelecký program, v ktorom odzneli piesne, tance a divadielka hlavne v srbčine, ale deti čo-to zarecitovali aj po slovensky, macedónsky a maďarsky, a tým potvrdili, že sa škola napriek asimilácii snaží zachovať si multietnickosť.

KONFIRMÁCIA V CIRKEVNOM ZBORE KOVAČICA II. V slovenskom evanjelickom chráme Božom v Kovačici v nedeľu 27. mája usporiadali slávnosť konfirmácie. Tentoraz svoju krstnú zmluvu potvrdilo tridsať konfirmandov a novými dospelými členmi evanjelického cirkevného zboru Kovačica II sa stalo šestnásť chlapcov a štrnásť dievčat. Konfirmandov, ktorí pri tejto slávnostnej príležitosti po prvýkrát prijali Večeru Pánovu, pripravil a slávnosť konfirmácie vykonal zborový farár Martin Bajza. Na záver každý z konfirmandov dostal Rozpomienku na konfirmáciu a primeraný darček. Na A. Ch. snímke sú konfirmandi s farárom Martinom Bajzom a kantorom Jánom Dišpiterom. Foto: Mlinarcek Photo Factory 22 /4805/ 2. 6. 2018

Ľudia a udalosti DRUŽOBNÝ VEČIEROK STAROBNÝCH PENZISTOV

V spomienkach na 25. máj Elena Šranková

druženie starobných penzistov Kysáča každoročne organizuje večierok z príležitosti 25. mája. Tohtoročný večierok bol veľmi navštívený a prebiehal v letnej sále Kultúrneho centra Kysáč. Penzisti si aj na tomto stretnutí spomenuli na obdobie, keď sa 25. máj oslavoval ako Deň mladosti a narodenín Josipa Broza Tita.

(1892 – 1980). V prvých rokoch sa oslavovali len narodeniny a roku 1957 sa 25. máj z Titovej iniciatívy stal Dňom mladosti. Hlavným symbolom tohto sviatku bola Štafeta mladosti, ktorú mládežníci asi pol druha mesiaca nosili po všetkých mestách a dedinách vtedajšej Juhoslávie. Titovi ju slávnostne odovzdávali práve 25. mája na veľkolepom zlete, ktorý býval na štadióne JĽA.

Prítomní penzisti sledujú vystúpenia folkloristov

Deň mladosti bol sviatkom v Socialistickej federatívnej republike Juhoslávii a oslavoval sa v rokoch 1945 až 1988. Bol tesne spätý s narodeninami doživotného prezidenta SFRJ Josipa Broza Tita

Mnohí penzisti, čo sa v Kysáči zoskupili v piatok 25. mája, si na všetko toto ešte pamätajú a nejeden niesol i štafetu, alebo ju aspoň vítal vo svojej dedine alebo meste. V Kysáči sa totiž stretli penzisti

z Telepu a Jugovićeva v Novom Sade, Čurugu, Gospođiniec, Maradiku, Vizića, Begeča, Futogu, Veternika, Hložian, Kulpína, Čeneja, Starej Pazovy, Stepanovićeva a, pravdaže, domáci penzisti.

ČLENOVIA ENVIRONMENTÁLNE J SEKCIE Základnej školy maršala Tita v Padine počas bežného školského roka realizovali projekt výroby vtáčích búdok. Pri realizácii im pomáhal študent ekológie a ochrany životného prostredia Darko Kupec, ktorý zabezpečil nevyhnutné informácie. Urobených je 57 domčekov pre výriky lesné, škorce a sýkorky. Materiál na búdky zabezpečili sponzori. Žiakom pomáhali aj učitelia technického a informatického vzdelávania Rastislav Ušiak a Paľko Kríž. Týmto spôsobom žiaci získali zručnosti v práci s drevom, ale aj vedomosti súvisiace s ekológiou a živým svetom v našom okolí. Pri výrobe použili minimálne množstvo materiálu a nepoužívali žiadne škodlivé a syntetické látky na ochranu dreva. Na jeseň je zaplánovaná druhá fáza v spolupráci s Ekologickým hnutím Padina, v ktorej žiaci a ekológovia zavesia búdky na vopred určené miesta. Búdky budú pravidelne obchádzať a monitorovať a svoje poznámky vnášať do Ornitologickej bázy Srbska. Projekt majú pod dozorom učitelia environmentálneho krúžku Jana Kováčová a Mirko Bílek. J. K.

POUGÁR

Juraj Bartoš

Bumbumbum-bumbum-bum! D áva sa na známosť: máme nového pána ministra financií. Malého, teda pána Sinišu Malého. Do frasa, milé kolegyne lektorky, pomáhajte! Vlastne ani nie. Veď u nás predsa už všetci vedia, že nový minister financií Srbska sa volá Siniša Mali. Nie teda Malý. Málokto ale vie, že teraz nám – penzistom tobôž – v Srbsku svitne. Možno aj prv než zahoria zore na tom našom dvore. Skorej než Jano zhotuje kone motorové (tak sa to nejak spievalo kedysi, kým tie kone motorové boli nové...). Prečo nám svitne – pýtate sa? Vari nám pán financminister Mali bude deliť peniažky ako Jánošík

www.hl.rs

I keď akcentom tohto večierka bolo stretnutie s hudbou a večerou, na začiatku početní prítomní pookriali pri kultúrno-umeleckom programe, v ktorom účinkovali tanečníci detských folklórnych súborov Krôčik a Slniečko KC Kysáč, ako i členovia KUŠS Branka Radičevića. Program moderovala Anna Legíňová.

angliu od buka do buka? Eštežečo! Všetkým je u nás predsa známe, že pán Mali doteraz robil primátora Belehradu. A že Belehradčania si ho obľúbili obzvlášť preto, lebo im pán minister, respektíve exprimátor Mali zabezpečil novoročné osvetlenie, ktoré svietilo vraj pol roka. Aj novoročný stromček tuším zhruba za 80 000 din., pardon, eur. Takže im, Belehradčanom, celý polrok bolo všetko jasné. Na rozdiel od nás Nebelehradčanov, ktorým nič nebolo a ani dodnes nie je jasné. Belehradčania, napríklad, na rozdiel od Nebelehradčanov vedia, ktorí idioti, ako povedal náš pán prezident Aleksandar Vučić,

Informačno-politický týždenník

búrali Savamalu. Na rozdiel od nás chápu, že keď vlani, dajako zjari, pán prezident povedal, že pán Siniša Mali od augusta nebude primátor Belehradu, nemal na ume august roku 2017, lež – mysliac na dlhé dráhy – mal na ume august, ktorý tu budeme mať o dva mesiace. Keďže nám po najbližší Nový rok zostalo zhruba sedem mesiacov, žime v nádeji, že sa, čo nevidieť, Novoročné Osvetlenie rozsvieti v celej našej krajine, ktorú Našu Krajinu primerane osvieti. A bude nám všetkým, nielen občanom Bieleho Mesta Belehradu všetko Nad Slnko Jasné. Napríklad aj to, prečo pán prezident Vučić, ktorý

ostre kritizoval požiadavku Medzinárodného menového fondu, aby sa u nás zrušil zákon, ktorý nakladal zníženie penzií do konca roku 2017, súhlasil s požiadavkou MMF UŽ pred niekoľkými dňami a nie hneď, ako napríklad s jeho súhlasom hneď a razom súhlasila Hlava Našej Vlády, pani Anna Brnabićová. Zvýšenie penzií dozaista čoskoro pozitívne ovplyvní prirodzený prírastok. Dôchodcovia teraz finančne značnejšie podporia vnúčence, a keď mladý muž má viac v pudiláre, viac si dovolí s mladou dámou, no a tak... Všetko nám, čo nevidieť, bude jasné. A krásne! Bumbumbum! • ĽUDIA A UDALOSTI •

PREMIÉRA KNIHY GENERÁLNEHO BISKUPA ECAV NA SLOVENSKU MILOŠA KLÁTIKA V CHORVÁTSKU A SRBSKU

O slovenských evanjelikoch v chorvátskej a srbskej reči

Anna Lešťanová Katarína Verešová

Tolerančného patentu, čo sa srbskej verejnosti takto sprístupkladne odrazilo aj na toto dol- ňujú početné fakty. Srbské vydanie Klátikovej pubnozemské prostredie.“ nižné klenoty, ako LutheV druhej časti svojej pred- likácie sa očakáva v najbližšom rova reformácia a jej vplyv nášky docent Miobdobí a recenna slovenský národ autološ Klátik hovoril zentom tohto vyra Miloša Klátika, určite bližšie na tému Jozef dania je Kristián ozrejmia duchovné princípy Miloslav Hurban Obšust, magister a dejiny slovenských evanjeako teológ a fisociálnej antropolikov augsburského vyznania lozof a vyvodil z lógie a archeológie v Chorvátsku a Srbsku, tým, že Hurbanovej Náuky Centra pre skúmadve knihy s týmto názvom (v náboženstva kresnie kolektívnych chorvátskej a čoskoro aj v srbťanského: „Podľa identít a politickej skej reči) si budú môcť prečítať Hurbana dejiny mytológie. V reaj chorvátski katolíci a srbskí cenzii, ktorú prekresťanstva dopravoslávni. kazujú, že to, čo čítal staropazovský V sobotu 26. mája v Soľanoch bolo podstatou Svetlana Vojnićováfarár Igor Feldy, sa bola premiéra knihy Lutherova kresťanstva, osta- Feldyová preložila knihu okrem iného uváreformacija i njezin utjecan na lo; zapadlo len to, do oboch jazykov dza: „Dielo Miloša slovački narod za prítomnos- Na službách Božích v Starej Pazove: čo nebolo nositeKlátika je prvá veti biskupa Evanjelickej cirkvi (zľava) Miloš Klátik a Igor Feldy ľom kresťanstva. Postatou refor- decká štúdia o tejto tematike v Republike Chorvátsko Branka mácie teda nebolo obnovenie uverejnená na srbsky hovoriaBerića, evanjelických farárov, prostredníctvom slovenských učenia Kristovho v zmysle ducha com území, a preto je významná recenzentov, predstaviteľov Ka- priekopníkov reformácie. Hovoril času, ako tvrdili stúpenci únie, ale v rámcoch vedeckej publicistiky tolíckej cirkvi a cirkevníkov. Na tiež o liturgickom jazyku evanje- akt prinavrátenia cirkvi Kristovej v srbskej reči.“ podujatí sa zúčastnil aj samotný likov a ich literárnej tvorbe, o pr- ku Kristovi. Z toho uhla pohľadu Novosadský evanjelický farár autor Miloš Klátik s manželkou vých autoroch nábožných piesní hodotil Hurban reformáciu ako Vladimír Obšust pochválil snahu Oľgou. a zostavovateľoch kancionálov, obnovenie vnútorného obsahu generálneho biskupa na SlovenDoc. ThDr. Miloš Klátik, gene- o rozvoji evanjelického školstva: cirkvi.“ sku priblížiť Lutherovu reformáciu rálny biskup ECAV na Slovensku, a slovenských evanjelikov tunajšej vysokoškolský pedagóg na Evansrbskej verejnosti a vyjadril názor, jelickej bohosloveckej fakulte Uniže by sa Lutherova reformácia verzity Komenského v Bratislave, živšie prelínala s pravoslávnymi a autor okolo dvadsať odborných (ortodoxnými) Srbmi, keby ju publikácií z náboženstva a cirv tom nehatili moslimovia Otokevných dejín, v nedeľu 27. mája mánskeho cisárstva. pobudol aj v Starej Pazove. Kázal V hudobnom programe vystúna bohoslužbách na Svätú Trojicu pili novosadský spevácky zbor, a účinkovala aj jeho manželka chór Tília a dueto Svetlany VojOľga Klátiková, solianska farárnićovej-Feldyovej a Pavla Kadka Svetlana Vojnićová-Feldyová lečíka. a staropazovský farár Igor Feldy. Pri tejto príležitosti v ÚstredKlátikova kniha v srbskej reči nom archíve SEAVC boli inštaLuterova reformacija i njen uticaj Oľga Klátiková, Vladimír Obšust (sedia) a spevácke zbory počas lované dve výstavy. V zborovej na slovački narod – zatiaľ v elek- spoločného vystúpenia sieni archívu bol vyložený výber tronickej podobe, pred prípravou publikácií slovenských evanjelicdo tlače – bola prostredníctvom „Zavedenie národného jazyka do O vydaniach v chorvátskej a srb- kých superintendentov – biskuvideobeamu predstavená vo ve- chrámov a škôl postupne inicio- skej reči hovorila Svetlana Vojnićo- pov a generálnych biskupov na černých hodinách na starej fare. valo proces vzniku moderných vá-Feldyová, prekladateľka knihy Slovensku, v bývalej Juhoslávii Zúčastnili sa aj evanjelickí cir- národných kultúr. Nahradenie do oboch jazykov. Spomenula a v Srbsku z 18., 19., 20., a 21. kevníci z Nového Sadu. V plnej liturgického jazyka (latinčiny) niektorých slovenských evanje- storočia. Vo výstavnej miestnosti zborovej sieni Hurbanovskej fary v službách Božích materinským lických intelektuálov pôsobiacich svetlo sveta prvý raz uzreli rukoprofesor Miloš Klátik prednášal jazykom znamenalo určitý pre- na Dolnej zemi a podotkla, že pisy, listy, fotografie a výstrižky o vplyve Lutherovej reformácie na jav národnej identity... Princípy v knihách sú zjednotené údaje z novín z pozostalosti prvého teológiu a na prejavy slovenskej Lutherovho učenia usmerňovali o najznamenitejších osobnostiach biskupa SEAVC v Juhoslávii Adama identity šírením zmien v myslení činnosť evanjelikov po vydaní slovenských dejín, vďaka čomu sa Vereša.

• ĽUDIA A UDALOSTI •

22 /4805/ 2. 6. 2018

Ľudia a udalosti NOVOSADSKÍ CIRKEVNÍCI V ZEMUNE, BELEHRADE A STAREJ PAZOVE

Plný kostol – to je nádhera Juraj Pucovský

riedkavé sú príležitosti, že je evanjelický kostol v Zemune počas služieb Božích v slovenskom jazyku taký plný, ako to

števu belehradsko-zemunským evanjelikom realizovanú v druhú pôstnu nedeľu 25. februára na novosadskej starej fare. Služby Božie trvali takmer dve hodiny v kostole – rotunde

Novosadčania a domáci pred Chrámom svätého Sávu bolo minulú nedeľu, v Deň Svätej Trojice 27. mája. Stalo sa to aj vďaka príchodu viac ako štyridsať členov evanjelického zboru z Nového Sadu, ktorí tak opätovali náv-

okrúhleho tvaru, vystavanom v rokoch 1926 – 1930 pre potreby evanjelikov Nemcov. Bol to nezvyčajný zážitok pre väčšinu veriacich, lebo ešte nikdy dosiaľ ne-

počúvali slovo Božie v takomto priestore, spred improvizovaného oltára. Homíliu – kázeň pripravil a podal rovnobežne v slovenčine a srbčine hosťujúci farár Počas služieb Božích: Vladimír Obšust, Vladimír Obšust a Anna Petrovićová na základe textu z Evanjelia podľa Jána, kapitola na Dunaj, hostia z Nového Sadu 14, verš 6. Základný odkaz znie: v sprievode domácej pani farárky „Ľudská pravda je vždy relatívna. Petrovićovej, niekoľkých veriacich Pravdou je Kristus, a človek, keď a Pavla Tisovského, ináč turistickétúto pravdu akceptuje vo svojej ho sprievodcu, navštívili Chrám existencii, seba stvárňuje ako reali- svätého Sávu. Na prechádzku zovanú bytosť tak, že jeho životná Belehradom však nemali času, cesta je cesta Kristova – je to cesta ale si Kalemegdan a ostatné znalásky. Myšlienka nezaniká, láska menitosti obzreli iba z autobusu, nezaniká a toto ich večné trva- pričom im o všetkom zaujímavo nie – táto nezničiteľnosť každej a znalecky hovoril práve P. Tisovský. Pri návrate domov sa Novoenergie, a tak aj energie ducha, sú zmyslom existencie ľudskej sadčania zastavili v Starej Pazove. bytosti.“ Liturgickú časť služieb Prijali tak pozvanie, aby sa na Hurna starosti mala domáca farárka banovskej fare zúčastnili prezentácie knihy Lutherova reformácia a jej Anna Petrovićová. V rámci služieb Božích niekoľko vplyv na slovenský národ, autora duchovných pesničiek zaspieval Miloša Klátika, generálneho biskuhosťujúci miešaný spevokol pod pa ECAV na Slovensku, ktorá dosiaľ taktovkou dirigentky Anny Crve- vyšla aj v slovinčine, chorvátčine niovej. Prihovorili sa aj dozorca a čoskoro svetlo sveta uzrie aj novosadského zboru Ján Brtka, verzia v srbčine. Patričný záujem ako aj domáci pokladník Pavel vyvolali aj dve výstavy, ktoré prichystala archivárka Ústredného Tisovský. Po obede a občerstvení v reštau- archívu SEAVC v Srbsku Katarína rácii, z ktorej mali pekný pohľad Verešová.

MÁJOVÉ STRETNUTIE. Máj je mesiac, keď sa stretávajú bývalí spolužiaci a do svojej spoločnosti si pozvú aj učiteľov, ktorí ich naučili písať, rátať, pekne sa správať a všeličo iné. Takéto stretnutie si v piatok 25. mája zorganizovala generácia, ktorá pred 35 rokmi zakončila ZŠ Ľudovíta Štúra v Kysáči. Je toto ich štvrté stretnutie odvtedy, čo opustili školské lavice. Na stretnutie v reštaurácii FK Tatra prišlo 36 bývalých spolužiakov. Chodili do troch slovenských a jednej srbskej triedy a ide o generáciu, ktorá v kysáčskej škole chodila aj do deviatej a desiatej triedy. Na stretnutie okrem tých, čo zostali žiť v Kysáči, Novom Sade, Petrovci a v Belehrade prišli i spolužiaci zo zahraničia: Bosny, Nemecka, Švajčiarska a Slovenska. Z učiteľov boli tu Zuzany: Zorňanová, Naďová a Miháľová, Mária Sertićová, Viera Govorčinová a Pavel Grňa, ktorý sa aj prihovoril bývalým žiakom. Prihovorila sa i spolužiačka Miluša Grňová, ktorá nás informovala, že si spomenuli aj na zosnulých učiteľov a spolužiakov. Zabávali sa do neskorých nočných hodín a ako Grňová hovorí, napriek tomu, že komunikujú prostredníctvom spoločenských sietí, nič nemôže nahradiť takéto stretnutie. E. Š. Foto: M. Madacký

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

• ĽUDIA A UDALOSTI •

EKOLOGICKÁ SÚČASNOSŤ (5)

Tak to robia v Tuzle Oto Filip

eď si v utorok 5. júna planéta zase pripomenie Svetový deň ochrany životného prostredia, bude to príležitosť kvitovať, čo sa v environmentalistike zmenilo alebo mení. Jednou z oblastí, kde sa pomery dosť pomaly hýbu vpred, sú rôzne druhy odpadu, konštantne zamorujúce mestá, vidiek, prírodu. Odpadu

Riaditeľ Jasmin Osmanović je toľko, že ich je ťažko vôbec charakterizovať a zatriediť do určitých skupín. Je odpad komunálny, priemyselný, z ťažby surovín, lesnícky a poľnohospodársky, odpad z energetiky, rádioaktívny, kaly z čistiarní mestských a priemyselných odpadových vôd... Aj jednotlivé podkategórie, ako domáci odpad možno ďalej členiť napríklad na organický alebo bioodpad, ku ktorému prislúchajú zeleninové a ovocné zvyšky, záhradný odpad, zvyšky jedál. Potom je tu papier, sklo, plasty, kovy, textil... Časť materiálov, ktoré človek nie je schopný zužitkovať naplno, sa recykluje, ďalšia sa ničí alebo sa nechá rozložiť časom. Jedným z hostí z Federácie Bosny a Hercegoviny na veľtrhu Eco Expo bol i predstaviteľ neziskovej organizácie Eko život z Tuzly. Jej riaditeľa Jasmina Osmanovića sme na úvod oslovili otázkou: Čo vás podnietilo prísť na podujatie tohto druhu? Možno skutočnosť, že jeden z panelov bol venovaný práve otázke odpadu a sekundárnych surovín? • ĽUDIA A UDALOSTI •

– Začnem tým, že máme dobré d a n i a t o h o vzťahy s belehradským vedením, odpadu, ktorý najmä s Mestským sekretariátom nemožno zužitpre ochranu životného prostre- kovať a monidia Belehradu. Spája nás to, že toring uvedeaj našou základnou úlohou je ných procesov. ochrana životného prostredia. Venujeme sa, Eko život je oprávnený operátor samozrejme, poverený nakladaním s obalmi aj celému radu a obalovým odpadom vo Fede- ekologických rácii Bosny a Hercegoviny. Prišli p r o j e k t o v sme k vám vymeniť si skúsenosti, a spoločensky zistiť, ako vy tieto problémy riešite, zodpovedných nadviazať nové p r o g r a m o v, styky, kontakty. Tak ako aj inde, ktoré sú upriaRecyklácia je všade v trende problém odmené na zveľa- treba postúpiť na recykláciu. padu je aj Ako sa ﬁnančne zabezpečujev Bosne a Herdenie a zlepšenie cegovine veľprírody a nášho te? V niektorých krajinách existomi naliehavý životného okolia. vali recyklačné fondy, v iných sa i preto, že sa V Srbsku sú peniaze hľadali v iných fondoch mu ľudia najnajvýraznejším a rozpočtoch... – Vo Federácii Bosny a Hercegovimenej venuproblémom odpadové vody, na ny je to trochu špecifické. Pred piajú. Našťastie, čistenie ktorých timi rokmi štát schválil rozhodnutie, sú tu nám sa žiada v ro- že všetky hospodárske subjekty, podobné koch pred nami ktoré sa zaoberajú výrobou a pri spoločnosti a organizácie, odviesť miliar- tomto generujú určité druhy odpady eur. Ktoré du, musia platiť príslušnú úhradu. ktoré sa maximálne snažia druhy odpadu Všetky tie hospodárske subjekty, vplývať na ľudí sú najproble- takmer tristo podnikov zapojených a ich ekologicmatickejšie vo do systému riadenia obalového ké povedomie. Federácii Bosny odpadu, platia nám ako operátorovi Organizujeme a Hercegoviny? poplatok za obaly, ktoré sa ocitnú školenia, zber – U nás je to na trhu. Naším záväzkom je postarať a triedenie obalový odpad, sa o ne. Spoločnosti sú povinné odpadu, jeho alebo inak pove- prihlásiť nám množstvá, na základe odvážanie dané ambaláž. ktorých im vystavíme faktúru. Po Obaly sú všade: čase tieto prostriedky zase vrátime na recyklána uliciach miest, hospodárstvu, prevažne prostredciu s cieľom na vidieku, pri rie- níctvom rôznych ekologických akcií. druhotne ho kach a v horách, My sme organizácia nezisková, zužitkovať. takmer na kaž- čo znamená, že nemáme vlastný Najľahšou cestou je síce dom mieste. Je profit a že spravidla hospodársky jednoducho Stánok Eko života s heslom pravda, že jeho rok končíme s tzv. pozitívnou nulou. Napriek uvedeným opatreniam odstraňovaním h o n i e k d e Za život vo farbe prírody s ú p o v e r e n é a praxi zmenšuje sa množstvo odložiť, no netreba nikdy zabúdať, že na to najmä komunálne podniky, no odpadu? Známy je údaj, že počas najväčšmi doplácame, nielen prí- mnohé z nich k tomu nepristupujú prvých troch rokov existencie roda, ale aj my. s láskou, ani s pocitom zodpoved- Eko život zozbieral a náležite sa Čím sa riadite v oblasti odpa- nosti, vyplývajúcim z toho, že stoj postaral o viac než 40-tisíc ton dového hospodárstva? čo stoj treba chrániť to, čo máme, rôzneho odpadu... – Ani nie: napriek všetkým našim – Snažíme sa, aby sa našou stra- ale to berú ako čosi nanútené, cutegickou orientáciou pri nakladaní dzie. Potom aj výsledky sú také, a snahám iných, odpadu je stále viac. Existujeme čosi nad štyri roky, s odpadom stali osožné skúsenosti aké sú. Európskej únie. Predovšetkým Dostali ste sa k triedeniu od- od jari 2014, a keď sa pozrieme na začiatky a dnešok, musíme predsa zber, triedenie, využitie, recyk- padu? lácia rôznych druhov odpadu. – Snažíme sa roztriediť ho do konštatovať, že odpadu je, žiaľ, až Nemožno prehliadnuť ani zásady, kategórie plasty, obaly, komunálny o dvadsať percent viac ako vtedy. ako prevencia, princíp recyklácie odpad, sklo, fólie. Je to selekcia (V budúcom čísle: a opätovného využitia, princíp nevyhnutná už aj preto, aby sme Zasavica je len jedna) zveľadenia záverečného odkla- mohli vedieť, čo všetko možno a 22 /4805/ 2. 6. 2018

DETSKÝ KÚTIK

Sára Štrbová

Gabriel Bagoňa

Zdenka Grgićová

Čierno-biely svet

Lea Ušiaková

Stranu venujeme čierno-bielym prácam, ktoré sme dostali z petrovskej Základnej školy Jána Čajaka, od žiakov 4. b triedy. Danuška Lana Feherová

Marína Čániová Ivan Melich

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

• DETSKÝ KÚTIK •

Mozaika

ROČNÍK XVII 2. júna 2018 ČÍSLO

225

MAGAZÍNOVÁ PRÍLOHA

NA KUS REČI S CHOVATEĽOM KONÍ NEBOJŠOM OSTOJIĆOM

Kôň je viac než koníček

Z obsahu

Ján Špringeľ

a zastaviť ich. Žiaľ, potkol som sa. Keď oniarsky klub Vranjevo z Nového som zdvihol hlavu, Bečeja patrí medzi najorganizova- videl som, že tátoše nejšie spolky milovníkov lipicanov bežia rovno smerom vo Vojvodine. Jedným z aktívnych členov ku mne a prejdú cezo je aj Nebojša Ostojić. Oslovili sme ho na mňa a pošliapu ma. 24. Crepajskom fiakri. V okamihu som sa Skadiaľ pramení vaša láska ku koňom? hodil na ľavý bok „Láska ku paripám pochádza takpo- a zažmúril. Pravé koleso mi zavŕzgalo tesne vedľa ramien. Kone sa zopár met- Zábery z Crepajského fiakra 2018 rov ďalej na výjazde z areálu štadióna trochu zranili. Nebol Sadu a Temerínu. Tam podujatia obto dôvod, aby sme sa s kolegom aj ďalej dobné Crepaji zanikli. Mnohí skúšajú zorganizovať fiakeriady, ale nestačí nezúčastňovali podujatia v Crepaji.“ Pravidelne sa zúčastňujete Crepaj- iba chcieť, lež i vedieť.“ Koľko stojí jeden lipican a koľko výského fiakra, v čom je jeho čaro? „Do Crepaje KK Vranjevo z Nového stroj – na koňa a fiaker? „Cena vystrojenia je od 1 200 až po Bečeja takmer stále prichádza v najsilnejšej zostave. Stane sa možno, že 2 000 eur. Slušný kôň, taký, aby ste sa na juh Banátu dakto z nás nepríde pre na prehliadkach lipicanov nezahanbili, Odveké priateľstvo: Človek a kôň zmenu generácií koní, poprípade pre ne- koštuje od 1 500 do 2 000 eur. Poznám čas, ale to je zriedkavé. Môže povedať, ale kamaráta Miću Vlajića z Pančeva, vediac od detstva. Starý otec sa staral kto čo chce, ale zopakujem iba neraz ktorý z jesene kúpil pár lipicanov za o kone, rodič choval tátoše a ani pre vyslovené slová Vjekoslava Papado- 7000 eur zo žrebčinca Kelebija.“ môjho syna nie sú lipicany úplnou ne- pula, predsedu Združenia chovateľov Ako sa vytvára dôvera medzi človekom známou. Kôň je drahým koníčkom. Ale lipicanov Srbska: Crepaja je čudo! Ka- a koňom? nič nie je pridrahé, keď vštepíte do tejto marátime sa, vidíme a porozprávame sa „Najideálnejšie by bolo, keby sa ožrebil záľuby či tohto športu aj štipku lásky. s priateľmi zo všetkých strán Srbska. Je u vás, vo vašom žrebčinci alebo stajni. Potom všetko ide ako po masle.“ veľa ľudí a potlesku pre nás, toto mesto A postupne si zvykáte, on na vás, vy Kedy ste kúpili svojho prvého koňa? a miesto je priam ideálne: za štadió- na žriebä. Žiaľ, sú i takí dochovávate„Otec mi ešte v roku 1986 nom je skvelý hipodróm lia, ktorí nemajú trpezlivosť a predajú kúpil staršieho koňa Konverna tréning. My z iných päťmesačné koníča. Ja pozhovenie zano Dravu zo žrebčinca Kadedín túžime mať taký na výcvik mám a ak sa aj rozhodnem rađorđevo. Odvtedy, keď ide priestor, ale ho nemáme. dačo predať, zatiaľ sa mi na kone nikto o chov koní, zaznamenávam A netreba zabúdať, že nesťažoval.“ iba vzostup v kariére.“ Je záujem o chov koní v Srbsku na je toto prvá fiakeriada Koľko kôň popije denne vody v roku. Cez zimu bolo vzostupe rozvojom etno turizmu, jaza čím chováte lipicanov? aj transferov tátošov deckého športu a zachovávaním zvykov „Vody štyri, päť desaťlitromedzi žrebčincami či a obyčají alebo je opak pravdou? vých vedier a kŕmim ich kukuri„Menšie zaujatie určite nie je. Málo chovateľmi koní a kažcou, ovsom, ďatelinou, senom dý vlastník či majiteľ rád sa však zapája mlaď. A my starší choa umelými granulami Derby.“ Lipican je cisársky vystaví nových lipicanov vatelia sme aj roľníci, staráme sa aj Ktorú anekdotu z početných kôň: Nebojša Ostojić verejnosti a fanúšikom.“ o dobytok. Ale nájdeme si hodinu pred podujatí by ste ochotne zdieľali z Nového Bečeja patrí Na ktorých podobných obedom a hodinu predvečerom i na s čitateľmi nášho týždenníka? medzi horlivých členov podujatiach sa členovia lipicanov. Tento koníček a jazdectvo „Stalo sa to práve na Cre- Vranjeva ako šport má perspektívu. Crepajský Vranjeva zúčastňujú? pajskom fiakri v roku 2016 „Do zahraničia neodchádzame, tam fiaker je v tomto najlepším barometrom. – môj kamarát a kolega z klubu bol treba osobitná procedúra. Okrem toho, Prichádza na juh Banátu smotánka pohoničom štvorzáprahu, kone mu že máme aj našu akciu v Novom Bečeji, Vojvodiny a Srbska medzi chovateľmi. ale zutekali. Zhodou okolností som cestujeme do Kikindy, Báčskeho Gradiš- Ak sú fiakeriady dobre organizované, aj bol na bráne pri vchode zo severnej ta, Čurugu, Kovilja, Starých Banoviec, mladší dostávajú vôľu znovu pricestovať strany. Chcel som vybehnúť pred nich Surduku... Cestovali sme aj do Nového do každej hostiteľskej dediny.“

Ozveny mesta Str. 2

Čaro medzi horami Str. 6

Nescafé koláč Str. 8

Mozaika K VÝSTAVE FOTOGRAFIÍ LUISA CAMACHA V GALÉRII INŠTITÚTU CERVANTES V BELEHRADE

Ozveny mesta

Oto Filip

está, ich štvrte a ulice sú rôzne: veľké a malé, staré a nové, rušné a tiché... Svoj špecifický a osobný pohľad na zlomok tohto sveta prezentuje milovníkom umenia ešte od začiatku apríla (6. 4.) do začiatku leta (20. 6. 2018) španielsky fotograf Luis Camacho (Madrid 1972) prácami na tému Gran Via, Ozveny mesta alebo po španielsky Gran Via, una resonancia urbana.

Luis Camacho študoval audiovizuálne umenie, s osobitnou špecializáciou na fotografiu. Je členom kolektívu zaoberajúcim sa dokumentárnou fotografiou Ulica 35 a zakladateľom fotograf ického združenia Villaverde. Jeho fotoreportážne snímky zverejňovali či uverejňuje obrovská väčšina popredných printových médií v Španielsku. Získal niekoľ ko štipendií, ktoré mu boli prínosné Ruka ruke z aspektu osobného rozvoja − štipendium Ministerstva kultúry na pobyt v Španielskej škole v Paríži či subvencia na promovanie španielskeho umenia a nových tendencií, ktorú

schvaľuje Hlavné riaditeľstvo Pekných umení. Získal početné ceny, medzi ktorými aj Foto Cam 2013 alebo Fujifilm Euro Press Photo Awards, mal samostatné výstavy, alebo účinkoval v podujatiach kolektívnych tak v Španielsku, ako aj vo Francúzsku, Taliansku, USA,

VČERA, DNES, ZAJTRA...

– Mojou ulicou je Gran Via v Madride. Zvolil som si ju kvôli komodite a pretože žijem v jej bezprostrednej blízkosti, ale počas všetkých týchto rokov som nikdy nemal dojem, že sa pohybujem v tom istom priestore. Gran Via je môj svet v malom a neexistuje žiadna vec, ktorú rád fotím a že som ju v tejto ulici neobjavil, –

Dánsku... Vraví sa, že vynález fo- Vo veselej nálade tografie medziiným zbavil všetkého sa postupne vnáša maliarstvo občasnej potreby tak i sociálny aspekt. Tak sa fotoči inak kopírovať skutočnosť. grafia nezriedka Pritom fotografia od neho zdedila súbežne stáva žánre, ako portrét a historic- motívom alebo ké scény, prispievajúc súbežne dokonca i hybk rozvoju modernizmu. Hoci sa nou silou niektotento proces udial len približne rých spoločenpo siedmich desaťročiach po vy- ských zmien. náleze snímky, práve skúsenosti, Te n d o ktoré maliarstvo v tom medzi- k u m e n t á r n y čase získalo prostredníctvom a spoločenský naturalizmu a impresionizmu, aspekt snímky naznačili, že je fotografia oveľa vie pretrvávať lepšie vybavená na presné pre- aj dnes. Je priam zentovanie skutočnosti, na za- neprehliadnuteľný Nevidím a nepočujem chytenie nálady a chvíľ. Jej záme- aj pri tvorivom znázorňovaní podčiarkuje Camacho, vedomý ry sa stávajú rôzne, rovnako tak madridskej Ulice Gran Via. Me- si toho, že ten, kto fotí ulicu, fotí ako i námety a druhy. V druhom novite, ide o citlivú sociologickú zároveň aj svet. a treťom desaťročí minulého sondu, zaoberajúcu sa konštantPritom nikdy neexistujú dve storočia v Spojených štátoch sa nými zmenami miest, alebo ich rovnaké ulice, lebo nie sú ani dve vyvinula sociálno-dokumentár- konkrétnych častí, na fotografia ako hlavný smer. spôsobujúcich krízu identít. Fotografickými zlomkami tamojšieho života, cez ktoré sa prelína tak priestor, ako aj doba či spomienka, zábermi z každodenného života robenými bez širokej a náročnej prípravy, Luis Denné tiene Camacho vlastne rozpráva celé príbehy o postoji totožné chvíle. Každá snímka jednotlivca, o jeho postavení je jedinečná, no je i (sú)časťou v súčasnosti, o lavírovaní medzi rovnakej rozprávky, príbehu skutočným a nemožným. Je to o tej-ktorej ulici, o našej dobe aj spoločenský výskum o bež- a najviac – o nás samotných. Začala sa snímkami prisťaho- ných ľuďoch a ich každodennej Luis Camacho výstavou v belehvalcov, pokračovala zábermi ľudí existencii, prechádzka súčas- radskom Cervantesi milovníka budujúcich najväčšie mrakodrapy, nou urbánnou skúsenosťou, púť fotografického umenia a návpokračovala prácami na tému priestorom, v ktorom koexistujú števníka galérie vierohodne interakcie človeka a stroja. Do mnohí rozmanité tváre. a úspešne presviedča o tom.

HLAS ĽUDU | 2. 6. 2018 • 22 /4805/

(NE)ZNÁMY JUNÁK TIBOR CÉRNA

Vlasť miloval zvlášť Ján Špringeľ

„S

talo za to, zahynúť za domovinu!“ posledné sú slová Tibora Cérnu, vyslovené 28. apríla 1999, keď chrániac životy spolubojovníkov v povestnej bitke o Košare a obetujúc vlastný, zachránil nejedného spojenca. Dvadsaťročný Debeljačan ako príslušník Vojska Juhoslávie dobrovoľne opustil skrýšu, aby pomohol spojencom objaviť postavenie ostreľovača tzv. Kosovskej oslobodzovacej armády, ktorý niekoľko dní zaradom zastrelil nejedného vojaka. Cérna odvážne vyšiel na otvorený priestor a vzápätí dostal strelu

Rodičia a spolubojovníci Tibora Cérnu pred pomníkom s bustou

rozhodnutý: vedel, čo chce v živo- nosť. Poslednú pohľadnicu sme te. Plány ale prepadli,“ od neho dostali rozpráva o svojom syv apríli z Gjakova. novi matka Kata. Píše v nej, že mu Otcovi Józsefovi sa zostalo ešte málo aj dve desaťročia po armádnych dní,“ so synovej tragickej a hrslzami v očiach dinskej smrti ťažko prezrádza Cérnohovorí: va mať. „V júni 1998 Tibor Desiatnik Mile narukoval, v novembri Rosić z Novej bol naposledy doma. Pazovy rozpráva Mohli sme ho neskoro spolubojovníkovi šie zastaviť, aby sa zo 125. motorizovanej pechotnej nevrátil na Košare, Tiborov spolubojovník Prezident Srbska Aleksandar Vučić odhaľuje pomník ale svojich kamarájednotky: Mile Rosić z Novej Pazovy tov nechcel nechať „Okrem odvážstredisko v Kovilove pri Belehra- v štichu.“ nosti a obetavosti do hrude. Vďaka Tiborovej obeti de, kde Tibor strávil si spojenci na neho pamätajú ako objavil snajper Vojska Juhoslávie s rodičmi časť detna veselého mladíka, humor mu pozíciu nepriateľského strelca a stva a mladosti, pobol výraznou črtou. Preto zavylúčil ho. menovali ŠS Tibora každým, keď som pri jeho buste, Bitka o Košare počas útokov Cérnu. Deň predviac sa pamätám pekných ako Severoatlantickej aliancie trvala tým, pred pomnísmutných chvíľ.“ na juhoslovansko-albánskej hra- kom v debeljačskom „Jedinú dôveru, ktorú vojak nici od 9. apríla do 10. júna. Z viac parku, zoskupili sa v tých vojnových chvíľach má, ako dvetisíc príslušníkov našej spolubojovníci hrdije – viera do kamarátov, spoluarmády zahynulo ich 108, kým nu a spolu s rodičmi, bojovníkov z priekop,“ spomína viac ako 150 ich bolo zranených rodinou, kamarátmi, na neľahké okamihy Rosić a pri v boji s početnejším nepriate- predstaviteľmi MS príležitosti výročia bitky o Košare ľom, ktorý takisto utrpel početné Debeljača a Obce odkazuje: straty v ľudstve: mal viac ako Kovačica poklád„Dokumentárny film RTV Srb200 obetí. li k vet y a vence Tiborovi rodičia Kata a József ska o boji na juhoslovansko-alNa spomienkovej slávnosti k pomníku a navštíbánskych hraniciach pred takmer v Debeljači 14. júna 2017prezident vili i miestny cintorín, kde je Cérna Rodičom syn naznačil, že si je dvoma desaťročiami je už v strižSrbska Aleksandar Vučić odhalil pochovaný. vedomý, že môže v boji zahynúť. ni. Aj naďalej sa pri každom výročí pomník s bustou Tibora Cérnu (8. „Tibor bol zodpovedný a nanaj„Máme rodinu v zahraničí, Tiborovej hrdinskej smrti budeme november 1978 Belehrad – 28. výš veselý od detstva. Mal šest- mohla som ho vďaka známos- stretávať v jeho Debeljači.“ apríla 1999 Košare). násť, keď si začal sám zarábať, tiam aj premiestiť do inej, bližšej Od 29. apríla 2018 Športové sám sa školil, platil si byt. Bol aj kasárne. Nepripustil takú možSnímky: Autor a z archívu RTVOK

III

Mozaika ĽUDIA A OSUDY

To, čo (ne)odniesla bosutská tichá voda Stanislav Stupavský

išnjićevo alebo bývalý Grk je malá dedinka, nachádzajúca sa na krajnom juhozápade Sriemu. Slováci do

nové pomery zvykli. Tu ale nechceme písať o tom, ako Slováci v tejto časti západného Sriemu dnes žijú, ale o tom, ako ich spolužitie s ostatnými v dedinke prebiehalo, ako sa im zapísalo do spomienok. Samozrejme, nemožno prehliadnuť ani to, ako sa počas rokov z nich stali skutoční grčanci. Boli aj na to hrdí, azda rovnako tak, ako aj na každú spo-

bolo Kićoš. Žiaľ, Ján nás ešte pred viacerými rokmi opustil. A hoci už nie je medzi nami, možno tam zhora pozorne a s hrdosťou sleduje, čo sa stávalo a deje v jeho rodisku, v milovanom Grku. Za života azda ani nesníval, že jeho bohémsky život zostane zakotvený v spomienkach Dub „plutar“ iných, ani o tom, že jeho vtipy a zážitky budú po mnohých rokoch často opakovať mladé generácie. Jeden

Ján a Júlia ako mladomanželia v roku 1929

nej prišli koncom devätnásteho storočia. Prišli a v nej aj zostali. A žijú tam dodnes. Prilákalo ich kedysi bohatstvo rieky Bosut a obrovských tamojších lesov. Verili, že im to bude stačiť, aby sa zbavili niekdajšej chudoby a biedy. Aj napriek tomu, že po príchode boli mnohými vecami sklamaní, predsa v tejto časti Sriemu vytrvali a pretrvali. Akosi sa im nechcelo vrátiť späť do Pivnice, skadiaľ prvé slovenské rodiny do Grku či Višnjićeva prišli. Aj keď, ako vraveli, jedno peklo vystriedali druhým, predsa si po čase na

ločnú udalosť alebo spoločný majetok. J e d n ý m z tých ich najhodnotnejších majetkov boli práve Bosutské lesy, druhým r i ek a B o su t . A keď už to pripomíname, nemožno si nespomenúť na Jána Chrček a , k t oré - Niekdajší dub „lužnjak“, ktorý ho prezývkou mal viac ako 300 rokov

REPORTÉRI

z tých zážitkov spätý je práve s Bosutom. Vlastne s tým, ako ho mládenci našli opitého spať v koči pri rieke. Kone odstavili a voz, v ktorom spal, posunuli do Bosuta. Našťastie, nie do hlbokej vody. Keď sa Ján zobudil, bola už hlboká noc. Poobzeral sa vôkol seba. Uvidel len hviezdy na nebi, ako aj tie, čo sa zrkadlili vo vode. Trochu sa zamyslel a po chvíli skonštatoval: Hviezdy všade vôkol mňa. Istotne som sa dostal do neba. Ján celý svoj život strávil ako robotník v lese. Stadiaľ odišiel aj do výslužby. Tie chýrečné lesy boli jeho druhým domovom. Preto každý kmeň každého stromu v nich chápal ako svoj majetok. V živej pamäti sú aj dnes jeho slová, keď si nostalgicky spomínal na to, čo bolo kedysi, rozprávajúc o niekoľkých udalostiach v lese, ktoré navždy odniesla tichá bosutská voda a a ktoré sa teda nikdy viac nevrátia. Veľmi rád rozprával príbeh o kmene duba, ktorý ešte ako dieťa uzrel. Bol to najväčší a najstarší dub v tamojších le-

HLAS ĽUDU | 2. 6. 2018 • 22 /4805/

Nakladanie vlakovej súpravy pred jej poslednou cestou na železničnú stanicu

soch, o ktorom sa vtedy pred- kým časti jeho kôry neskorpokladalo, že má viac ako 300 šie pravdepodobne ukončili rokov. Bolo treba až šesť ľudí, ako zátky na mnohých vínoaby ho rozpaženými rukami vých, pálenkových a iných obkolesili. Strom bol hrdos- fľašiach. ťou lesníctva a, samozrejme, Jánovi bolo smutno nielen za aj pod ochranou štátu. Ale stromami. Najviac azda smútil príroda s ním mala iné plány. za starou lesnou železnicou, V istý vrtošivý deň, približne ktorou sa celé roky drevo prepred necelými štyrmi desaťro- pravovalo z lesa na železničnú čiami, strhla sa obrovská búrka. stanicu. Bola to úzkokoľajnicová Ničila všetko pred sebou. Keď na zajtrajší deň robotníci prišli robiť do lesa, nemohli uveriť tomu, čo uvideli. Dub, ten kolo s p r ír o d y, bezmocne ležal na zemi. Jána sa to hlboko dotklo. Mal pocit, akoby ho ktosi navždy obral o niekoho blízkeho z jeho rodiny. Neďaleko starého dub a b ol ešte jeden obrovsk ý s t rom, ktorý tiež bol pod ochranou štátu. Šlo o kmeň ďalšieho druhu duba, ktorý sa v tejto č a s t i B a lk á n u mohol nájsť iba Slávnostný začiatok prác pri Bosute, tiež s motorovými pílami mal úctyhodný vek, približne 250 rokov. Ten- trať dlhá asi osem kilometrov. to dub mal ale ešte smutnejší Malá lokomotíva a nákladné osud ako jeho starší kolega: vagóny veselo klopotali lesom nezodpovední zlodeji ho zváľali prevážajúc drevo a robotnía vyrúbali. Jeho kmeň zmizol, kov. Boli dlhoročnou tepnou

Oprávanie železničnej trate pre lesnú železnicu

a symbolom života aj v hĺbke lesov, zároveň aj spojením s civilizáciou. Modernizácia si po čase ale vypýtala svoju daň. Moderné

Kopy plodov dubov, ktoré pripravujú na sejbu

stroje a inakšia doprava prinútili lesnú lokomotívu odísť do výslužby. Vystriedali ju traktory, kamióny, bagre... Dnes, keď sa na televíznych obrazovkách dívame na zábery z Kustendorfu,

pravdepodobne nevieme, alebo si neuvedomujeme skutočnosť, že slávny režisér Emir Kusturica svoju lokomotívu, ktorá dnes vezie turistov, objavil práve vo Višnjićeve, presnejšie v tamojších lesoch. Ján na tie niekdajšie časy nezabudol nikdy. No vždy si vyčítal to, čo mu osud nadelil: že musel ako lesný pracovník robiť ručnými pílami. A aj všetko iné s drevom sa hlavne vtedy robilo ručne. Mladšie generácie majú to šťastie, že ručné píly vystriedali píly motorové, čím sa robota stala neporovnateľne ľahšia. Keď prvé motorové píly kúpili vo Višnjićeve, tak v tamojšej lesnej správe usporiadali malú oslavu na počesť toho. Žiaľbohu, spolu s ručnými pílami do výslužby odišiel aj Ján. Zostali iba úlomky jeho spomienok odovzdané iným. Vedno s nimi možno aj túžba, aby tichá bosutská voda čo predsa všetko pomaly sebou nesie, neodplavila do zabudnutia to krásne, čo sa dialo kedysi. Lebo aj zabúdanie vie bolieť.

Mozaika INÍ PÍŠU

PRI IVANJICI, KDE SA TAKMER ZASTAVIL ČAS

Čaro medzi horami Keď brehy lákajú

Rastislav Zorňan

ťažko dá zvládnuť. Nie div, že jedna skupina ruských turisozmýšľate už o dovolenke? tov pri odchode povedala, že Kam odcestovať, aby sme sa cítila ako v „skazke“, čiže sa dobre pobavili, oddýchli v rozprávke. si, a pritom nestrovili veľa peňazí? Ivanjica je vzdušným kúpeJe to dilema, na ktorú každoročne ľom, čo v roku 2000 aj úradne hľadáme recept. Veď dovolenka potvrdila republiková vláda, na nemusí znamenať prepych, môže základe určitých výskumov. Na jedinečnej pozícii byť aj skromnejšia a pritom zábav- Priam je neuveriteľné, že až ná, užitočná a zdraviu prospešná. tu cítiť vplyv morských vetvás zlomí nejaká choroba, máte Práve takú chcú svojim hosťom rov, ktoré sa miešajú s horskými, u nás zdarma pobyt ešte 14 dní! dožičiť turistickí pracovníci v okolí vytvárajúc ovzdušie, prosperujúce Zaujímavé a lákavé, všakže? Asi sú Ivanjice. Kraj známy podľa vynika- chorým na vysoký tlak a poruchy si istí, že tamojšia klíma má naozaj júcich zemiakov je však aj miestom štítnej žľazy. A preto vám v Ka- uzdravujúce účinky. Pritom pohľad skutočných turistických skvostov. tićoch povedia, že ich klíma člo- na okolité hory, vtáčí spev a zeleKrásna príroda, zdraná panoráma iste liečia aj vé a chutné potraviny, nervy, lebo v čistej prírode čistý horský vzduch, človek sa zákonite musí pohostinní ľudia. Na záuvoľniť a hodiť starosti klade spolupráce medzi za hlavu. Združením turistických Nemožno nespomenúť novinárov Vojvodiny horu Mučanj, v úpätí ktorej a Turistickou kancesa usalašil spomenutý holáriou Matović z Čačtel a dedina. Traduje sa, že ka skupina novinárov sa naň šplhal aj svätý Sava, absolvovala dvojdňový keď cestoval týmto krajom. pobyt v okolí Ivanjice Vraj preto aj dostala také a Čačku: aby sa na tvári V znamení žltej a zelenej farby... meno, že sa srbský osviemiesta presvedčila, či je tenec veľmi trápil, mučil, skutočne táto časť našej krajiny veka zocelí natoľko, že prakticky kým sa na ňu a z nej dostal. Tunajší taká krásna, za akú ju miestni oby- nemôže prechladnúť. Z toho si obyvatelia sa chvália, že na Mučnji vatelia s hrdosťou označujú. Veru majiteľ hotela urobil aj malý re- existuje prameň s vynikajúcou, prije to raj pre tých, ktorí milujú čistú klamný slogan: ak u nás strávite tom liečivou vodou. Údajne práve prírodu a na oddych nepotrebujú 14 dní, a potom v nasledujúcich kôň sv. Savu udrel kopytom do päťhviezdičkový hotel. Ubytovanie 12 mesiacoch nachladnete alebo skaly, a tak odhalil tento prameň. v hoteli v dedinke Katići celkom uspokojí potreby každého dovolenkára. Vedľa neho sú aj domčeky upravené ako apartmány, pre tých, ktorým sa viac páči takýto spôsob ubytovania. Hostí vítajú tradičným spôsobom – kalíštekom slivovice, značkou tohto kraja. Potom zostáva len si organizmus dobre pripraviť na gurmánsky maratón, keďže tamojší ľudia hosťom ponúknu len to najlepšie, a pritom Široké vody jazera Uvac v takých množstvách, že sa to len

Čo ešte si zaslúži pozornosť turistu v tomto kraji? Napríklad plavba vyhliadkovou loďou neďalekým jazerom Uvac. Vytvorené je prehrádzaním rovnomennej rieky, je na nadmorskej výške 985 m, dĺžky 25 km, pričom je najväčšia hĺbka jazera 108 m. Plavba trvá 2,5 hodiny, počas ktorých sa človek môže kochať v nádhernej prírode a všímať si vtáky, ktoré neustále krúžia nad priesmykom. Sú to hlavne supy bielohlavé (Gyps fulvus). Dosahujú dĺžku 93 – 113 cm, rozpätie krídel 240 – 280 cm a hmotnosť 6 – 13 kg. Zaujímavé je, že sa stravujú iba zdochlinami, vôbec nelovia. Ich existencia bola ohrozená, ale vďaka starostlivosti ľudí, najmä v prírodnej rezervácii Uvac, sa ich počet podstatne zvýšil. Pohľad na ich let fascinuje. Dokonca aj vedci kedysi študovali spôsob ich letu a stavbu tela, čo neskoršie využívali pri konštrukcii lietadiel. Kde možno ochutnať najlepšiu slivovicu? U nás – automaticky odpovedajú ľudia v tomto kraji. Čačak je synonymom slivovice, Ivanjica zemiakov. Tieto dva tromfy tamojší turistickí pracovníci hodlajú využiť na propagáciu svojej ponuky. Tak ako iní majú vínne cesty, oni mienia organizovať tie pálenkové. Veď majú čo ponúknuť. Niekoľko súkromných gazdovstiev v okolí sa už dokázalo na svetových prehliadkach uvedeného nápoja a ovenčilo sa početnými uznaniami za špičkovú kvalitu. Z druhej strany aj zemiak ako značku určite treba favorizovať. Preto plánujú v septembri usporiadať Festival zemiakov ako zábavno-turistické podujatie. Možno neprilákame toľko hostí ako Guča a trubkári, ale veríme, že nás početní návštevníci neprehliadnu – odkazujú tí, čo pochopili význam turizmu pre hospodárstvo regiónu a plánujú ho zveľaďovať. Súbežne pozývajú najmä Vojvodinčanov, aby navštívili tento kraj. Odkazujúc im pritom, že môžu využiť aj poukážky, ktoré na dovolenkovanie v krajine ponúka Ministerstvo turizmu, ba aj platbu na splátky. Aj mimo cudziny možno teda príjemne dovolenkovať. A doma je len doma.

HLAS ĽUDU | 2. 6. 2018 • 22 /4805/

(DUCHA)PLNKY

Výber: Oto Filip

Belehrad, dobre ráno

Karikatúra: Jugoslav Vlahović

Smiech je liek Pán Adámek sa vracia domov a stretne suseda. Ten sa ho pýta: „Už dlho som nevidel vašu ženu, je chorá?“ „Ale nie,“ odpovie pán Adámek. „Pred týždňom odišla do obchodu kúpiť zemiaky, a ešte sa nevrátila.“ „To je hrozné, čo budete robiť?“ „Asi ryžu.“

2. – 8. 6. 2018

POČASIE

Sandiegsky policajt zastaví vodiča a oznámi mu, že práve vyhral v súťaži bezpečnosti 5 000 dolárov, pretože mal zapnutý bezpečnostný pás. „Čo s tými peniazmi urobíte,“ pýta sa. „Asi sa prihlásim do autoškoly a urobím si vodičák,“ odpovie vodič. „Nepočúvajte ho,“ usmeje sa žena na vedľajšom sedadle. „Keď sa napije, vždy sa hrá na múdreho.“ Vtom sa prebudí muž na zadnom sedadle, zbadá poli-

cajta a vyľaká sa: „Vedel som, že v kradnutom aute ďaleko nedôjdeme.“ Vzápätí sa z kufra ozve zaklopanie a ktosi sa pýta po španielsky: „Už sme za hranicami?“

Dušan Radović

Mladé vychovávateľky v belehradských škôlkach aj tohto rána budú deťom rozprávať bájky. Sú to sentimentálne rozprávky o tom, čo sa stále deje princeznám, no nikdy vychovávateľkám.

zostarnúť aj zo strachu zo staroby.

Dajte aj nám nejakú väčšiu, spoločenskú alebo štátnu starosť, aby sme si trochu vydýchli. A vy sa trochu viac starajte o deti a rodinu.

Dbajte na to. Aby všetci muži mohli klamať svoje ženy, musia v tom účinkovať aj všetky ženy.

Nezvykajte svoj organizmus, aby sa vždy niekto iný staral o ňom. Nech sa teraz trochu stará sám o seba. Už nie je malý.

Môžete ochorieť aj zo strachu z choroby. Rovnako tak môžete

Rieka Sáva je čoraz menšia a tenšia. Ak nebudeme dávať pozor, jej dva brehy by mohli zrásť, ako rana.

Lekári vám pomohli zostať nažive. Ale v tom istom živote, čo ani nie je dáka veľká pomoc.

Ženy nič nedosiahli. Kedysi boli nerovnoprávne so skutočnými mužmi. Dnes sú rovnoprávne s mužmi nijakými.

Expolitici

Milan Vyparina

Koľkí z nich, tých „vyvolených“, ambície svoje zvládli: Malý Jurko s kamarátom so záujmom pozerajú matku, ako prebaľuje dojča. Po chvíli Jurko vraví: „Myslím, že mama ešte nie je rozhodnutá, či si to bábo nechá.“ „Prečo?“ „Veď sa len na ňu pozri! Každú chvíľu ho rozbaľuje a zasa balí...“

„Obžalovaný, prečo ste ukradli sliepku?“ „Ja som, prosím, chcel vziať len vajcia, ale sliepka tak úpenlivo prosila, aby som ju neodlučoval od detí...“

dotkli sa priam výšav hviezdnych, vzápätí – do bahna padli...

Povedali... Väčšina starších ľudí vie, aké je byť mladý a hlúpy, ale nikto mladý nevie, aké je byť starý a múdry. Sir. Harold Macmillan

Trápi vás, že vás deti vôbec neposlúchajú? Oveľa horšie je, že vás ustavične pozorujú! Robert Fulghum

Temné časy sú, keď sa veci celkom jasne hovoria načierno. Gabriel Laub

Spôsob reči je obrazom ducha. Seneca

Ľudia nám patria len v spomienkach. John Updike

Na takom chodníku, kde veľa ľudí chodí, nič nerastie. Slovenské príslovie

Aj vtedy, keď sme za, sme za pecou. Tomáš Janovic

Kto chváli všetkých, nechváli nikoho. S. Johnson

sobota

nedeľa

pondelok

utorok

streda

štvrtok

piatok

30˚ | 18˚

31˚ | 16˚

28˚| 18˚

28˚ | 12˚

27˚ | 17˚

27˚ | 15˚

VII

Mozaika RADY A NÁPADY

Výber: Elena Šranková

IBA PRE LABUŽNÍKOV

DOBRÉ RADY – VEĽKÁ POMOC

Chyby v starostlivosti o izbové kvetiny

Nescafé koláč

Suroviny: Na cesto: 300 g polohrubej múky, 150 g práškového cukru, 100 g masla, 3 lyžice oleja, 2 vajcia, lyžica instantnej kávy (Nescafé), 3 lyžice kakaa, 250 ml mlieka, kypriaci prášok, lyžica rumu; Na potretie: džem; Na polevu: 150 g čokolády na varenie, 180 g kyslej smotany Takto sa to podarí: Všetky suroviny na cesto zmiešame, maslo musí byť rozpustené a vlažné, káva prášková, nie uvarená. Cesto vylejeme na vymastený a múkou vysypaný plech a upečieme vo vyhriatej rúre na 180 ºC asi 15 minút. Ešte teplé

ZDRAVÝ ŽIVOT

ujnejúce zelené listy a pestré kvety sú snom každého milovníka izbových rastlín. Ale pozor, vašim zeleným miláčikom cesto natrieme ľubovoľným džemom. nemusia ubližovať len choroby Necháme vychladnúť a pripravíme a škodcovia. polevu. Čokoládu rozpustíme napr. v mikrovlnke a zamiešame s kyslou NEDOSTATOK SVETLA smotanou, lepšia je hustejšia. RoPríznaky: Výhonky a listy sa zotrieme na koláč a dáme do chlad- ťahajú za svetlom, žltnú alebo dokonca odpadávajú. ničky stuhnúť. Príčiny: Príliš tmavé stanovisko, Zdroj: varecha.pravda.sk niekedy (napríklad v zime) krátkodobý nedostatok svetla. Náprava: Premiestnite rastlinu na svetlejšie stanovisko, prípadne začnite prisvetľovať.

Mladá cibuľka – servírujte zázrak jarnej sezóny na váš stôl

emnejšia, chrumkavá, lahodná – jarná cibuľka je pochutinou, ktorú si v týchto dňoch už môžete dopriať čerstvo a zo záhradky. Sezóna mladej cibuľky pobáda k tomu, aby sme ju častejšie zaraďovali do jedálnička. A nielen kvôli chuti, ktorú mnohí z nás naozaj zbožňujú. Jarná cibuľka totiž v sebe ukrýva aj množstvo benefitov. NABITÁ VITAMÍNMI Mladá cibuľka má vysoký obsah vitamínu C, ktorý sa podieľa na podpore imunity, bojuje proti baktériám a tiež má blahodarný účinok na pokožku. Nechýba v nej ani draslík, horčík, vápnik či železo. Cibuľka je bohatá aj na vitamíny skupiny B. Antibakteriálne pôsobí mladá cibuľka aj vďaka obsahu aliacínu, ktorý pomáha pri liečbe prechladnutia, nádchy aj kašľa. PORADÍ SI S TLAKOM AJ RAKOVINOU? Vedci preukázali, že jarná cibuľka dokáže znížiť krvný tlak a zlepšuje krvotvorbu. Cibuľa vo všeobecnosti obsahuje dôležité látky a antioxidanty účinné v prevencii rakovinotvorných ochorení. Napríklad u ľudí, ktorí konzumujú cibuľku dvakrát týždenne, sa preukázalo nižšie riziko vzniku rakoviny hrubého čreva ako u tých, ktorí ju nekonzumujú. Surová jarná cibuľka je tiež ľahšie stráviteľná než klasická cibuľa v surovom stave. ZELENÁ VŇAŤ TIEŽ! Pri jarnej cibuľke je dobré zužitkovať aj

zelenú vňať, alebo aspoň jej časť. Obsahuje napríklad vitamín A alebo kyselinu listovú a má tiež svoju jemne odlišnú chuť od samotnej cibuľky. Pokojne ich môžete spoločne pridať do nátierok, šalátov, ale napríklad aj na varene zemiaky či k ryži ako prílohe. Zdroj.zena.pravda.sk

POPÁLENIE SLNKOM Príznaky: Žltohnedé, neskôr tiež striebristé, často ostro ohraničené škvrny na listoch, niekedy sfarbenie do červena. Príčiny: Priame slnečné svetlo spojené s nízkou vzdušnou vlhkosťou. Náprava: Rastliny postupne a veľmi pomaly zvykajte na osvetlené miesto, prípadne za poludňajšej horúčavy pritieňte. Silne poškodené listy radšej hneď odstráňte.

DOMÁCA LIEČBA

Šesť domácich prípravkov na ľahšie popáleniny

k sa vám doteraz neprihodila žiadna popálenina, tak skôr či neskôr sa vám to môže ľahko stáť. Tu je 6 domácich prípravkov, ktoré môžete použiť na ľahšie popáleniny: 1. Studená voda. Prvou vecou, ktorú je dobré urobiť pri ľahších popáleninách, je vložiť popálenú časť pokožky pod studenú tečúcu vodu. Hlavným cieľom tohto opatrenia je rýchlo schladiť pokožku, aby sa predišlo jej rozsiahlejšiemu poškodeniu. Nikdy však na postihnuté miesto neprikladajte ľad. Ten by mohol celú situáciu ešte viac zhoršiť. 2. Krém s hydrokortizónom. Ďalším vhodným prostriedkom je 0,5-percentný krém s obsahom účinnej latky hydrokortizón. Ten si natrite priamo na

popálenú pokožku a prekryte obväzom alebo gázou. 3. Aloe vera gél. Aloe vera môžete využiť nielen pri skrášľovaní a omladzovaní pokožky, ale výborne vám pomôže aj pri upokojení a regenerácii popálenín. Najlepšia na tento účel je čerstvá dužina, preto je dobré mať doma vždy poruke živú rastlinku aloe. Jednoducho z nej odlomte list, vyškrabte dužinu a tú si naneste na popálené miesto. Ak nemáte živú rastlinku, môžete použiť aj gél z obchodu. 4. Med. Akýkoľvek druh medu podporuje rýchle hojenie popálenej pokožky. Naneste tenkú vrstvu medu na popáleninu a previažte si to obväzom alebo náplasťou. 5. Uvarená zemiaková šupka. Ďal-

Mozaiku číslo 225 pripravil Oto Filip

VIII

POŠKODENIE HORÚČAVOU Príznaky: Celková ochablosť rastliny, zasychanie špičiek a okrajov listov, predčasne odpadávajúce kvety. Príčiny: Neprimerané horko, obvykle spojené so suchým vzduchom a nedostatkom zálievky (často spôsobené v zime nevhodnou blízkosťou vykurovacieho telesa.) Náprava: Často, ale opatrne vetrajte, pravidelne roste a pokiaľ možno premiestnite rastliny z blízkosti teplého zdroja. NEDOSTATOK VODY Príznaky: Listy a výhonky ochabnuto visia, hnednú a časom usychajú. Príčiny: Málo vody. Do určitej hranice nedostatku vlahy majú rastliny ešte nejakú šancu sa spamätať. Napráva: Rastlinu dôkladne zalejte. Ak je substrát príliš preschnutý, ponorte kvetináč do nádoby s odstátou vodou a počkajte až na hladinu prestanú stúpať bublinky. Zdroj:dumabyt.cz ším prekvapivým zistením odborníkov bolo, že na popáleniny výborne pomáha aj uvarená šupa zo zemiakov. Postupujte takto: Najprv uvarte niekoľko väčších kusov zemiakov a po uvarení z nich odoberte šupu. Vo vode zo šupiek odstráňte zvyšky zemiakov. Zemiakové šupy potom vysušte. Pri vzniku popáleniny vezmite antibiotický krém, naneste ho na vnútornú stranu šupy a tú potom priložte na popáleninu. Ranu si ešte obviažte obväzom, ktorý zemiakovú šupu pridrží. Ak vás rana svrbí, vymeňte takýto zábal každý deň. Inak ho stačí vymeniť raz za 3 až 7 dní. 6. Surová zemiaková dužina. Ďalším spôsobom na zmiernenie popálenín je využitie surovej zemiakovej dužiny. Najprv ošúpte surové zemiaky, potom ich postrúhajte. Postrúhané zemiaky si potom aplikujte na popáleniny. Miesto si ešte obviažte obväzom. Zemiaky na jednej strane vytiahnu z pokožky teplo a na strane druhej jej dodajú látky potrebné na rýchle hojenie. Zdroj: domacaliecba.sk

Kultúra Štandardné kultúrne obsahy A

Kultúra

DEŇ PETROVCA 2018

Jaroslav Čiep

j tohtoročné oslavy sviatku Petrovca a Petrovčanov, ktoré trvali od piatka 25. do nedele 27. mája v organizácii Rady Miestneho spoločenstva, priniesli štandardné obsahy. V piatok podvečer na programe osláv sú zvyčajne obsahy kultúr-

nedele. Deväť vystavovateľov a jedenásť tém exponátov boli jej obsahom. Svoje kolekcie známok vystavovali: Pavel a Mária Širkovci, Pavel a Zuzana Lomianskovci, Milan Vereš, Tomáš Častven, Rastislav Spevák, Ondrej Zahorec a Ondrej Žabka. Pri tejto príležitosti petrovskí filatelisti okrem katalógu vydali aj príležitostnú obálku s pečiatkou.

na nástrojoch predstavili huslistka Marína Cerovská, klaviristi Vladimír Kováč, Iveta Kováčová, Martin Červený a Ksenija Vujačićová. Koncert moderovala Viera Dorčová- Večné mužsko-ženské vzťahy -Babiaková. v Gogoľovi V piatok večer vo veľkej Benkovou-Martinkovou, Hanou sieni Zhromaždenia obce Báčsky Mateou a Kséniou Magdalénou Petrovec usporiadali aj Slávnost- Rybárovými, Nikolom Ilićom, Sanú akadémiu Rady Miestneho muelom a Ivetou Kováčovcami spoločenstva Petrovec. Tá dote- a skupinou Lego Duo s Andreou raz bývala v sobotu predpolud- Lačokovou, bola pomenovaná ním. Po referátovej časti odznel Z vďačnosti voči predkom. Scenár umelecký program. Slovom bol vypracovala Anna Horvátová. popretkávaný spomienkou na Nielen v piatok večer, ale aj v 130. výročie narodenia biskupa nedeľu bolo rušno aj v sieni Slo-

Začiatok slávnostnej akadémie

neho zamerania. Aj tohto roku Vernisáž spestrili mladí hudobníci, Združenie petrovských výtvarných ktorých nacvičuje profesor Michal umelcov prichystalo kolektívnu Struhár. Prítomných na domácej výstavu prác svojich členov. Pestrú pôde privítala riaditeľka knižnice paletu 35 účastníkov výstavy obra- Anna Speváková a krátko o výzov Čaro štetca 7 otvoril predseda stave hovorila tajomníčka spolku Rady Miestneho spoločenstva Báč- Mária Širková. Rastislav Surový Z výstavy petrovských umelcov sky Petrovec Ondrej Bovdiš. Pred- sprítomnil začiatky filatelie a výtým výtvarný kritik Vladimír Valentík zhodnotil vystavené práce. Okrem Petrovčanov vystavovali aj členovia združenia z ďalších dedín: Kulpína, Selenče, Nového Sadu, Hložian, Pivnice, Maglića a z Nemecka. Expozícia výstavy bola pestrá aj vďaka tematike námetov, aj vďaka technikám, ktorými umelci stvárnili obrazy, fotografie a sochy. Tých bolo až 69. Tohtoročná výstava zoskupila zatiaľ najväčší počet akademicky školených výtvarníkov. Pri tejto príležitosti Marta Najmladší škôlkari na javisku Milašinovićová zahrala na flaute, stavu otvoril Ján Brtka. Samuela Štarkeho, na 100. výročie hostí privítala predsedníčka zdruKoncert Komorného zboru Mu- zakončenia prvej svetovej vojny, ženia Mária Struhárová a niekoľko sica viva a hosťujúcich sólistov ako i prehľadom dejín petrovslov povedal aj predseda Matice prebiehal paralelne s otvorením ského športu – futbalu, volejbalu slovenskej v Srbsku Ján Brtka. výstav. Zbor pôsobiaci pod ve- a stolného tenisu. Umelecká časť Výstava poštových známok Dni dením Marieny Stankovićovej- programu s početnými narátormi filatelie Petrovca 7 v čitárni Knižnice -Krivákovej a sólisti spievali a hrali – Irenou Struhárovou, Martinou Štefana Homolu tohto roku bola v Slávnostnej sieni Gymnázia Jána a Margaritou Benkovými, Martiv znamení 65 rokov filatelie v tom- Kollára. Na koncerte ako sólistky nom Krajčíkom a Marcelou Ľavoto prostredí. Usporiadal ju Spolok účinkovali Anna Bovdišová, Zuza- vou – a hudobníkmi a spevákmi: filatelistov Petrovec a návštevníci na Kukučková a Elena Demrovská. petrovským evanjelickým spevosi ju mohli pozrieť od piatka do Divákom sa zručnosťami a hrou kolom s dirigentkou Slovenkou • KULTÚRA •

venského vojvodinského divadla. Tam si návštevníci najprv mohli pozrieť 10. reprízu predstavenia Úplný Gogoľ v réžii Maríny Dýrovej v produkcii Divadla VHV Petrovec. V nedeľu sa predstavili herci OD KC Kysáč s predstavením Zmizni od svojej ženy v réžii Jána Privizera. Okrem toho v sobotu predpoludním v Parku Zuzky Medveďovej zo 50 detí z celej Báčskopetrovskej obce a z Kysáča sa mohli umelecky prejaviť. Aktivisti Združenia petrovských výtvarných umelcov pre nich zorganizovali ďalší ročník výtvarného tábora žiakov základných škôl. V sobotu napoludnie pri pomníku z javiska po otváracích príhovoroch nasledoval kratší kultúrno-umelecký program. V ňom účinkovali deti z PU Včielka, folkloristi ZŠ Jána Čajaka, KUS Petrovská družina, školský orchester pod vedením Michala Struhára, Marta Milašinovićová hrala na flaute, Shaily Forero-Ponigerová zaspievala a predstavili sa aj hostia z Košíc.

22 /4805/ 2. 6. 2018

Kultúra 48. ROČNÍK FFTT V HLOŽANOCH

Dva dni pršalo, v sobotu ohrieval folklór Juraj Bartoš

(umelecký vedúci Valentín Michal Grňa). Porota skonštatovala, že len málo spolkov má vlastné kompletné orchestre, a že niektorí hudobníci zase hrali vo viacerých. Najvyššie ocenila víťazný orchester Slovenského kultúrneho centra Pavla Jozefa Šafárika z Nového Sadu (umelecký vedúci Juraj Súdi ml.), 2. miesto získal

z trhovisk a v strede dediny smerom k amfiteátru. Tam svoj tanečný kumšt Vojlovický Pán starejší... p r e d v i e d l i oslovil aj porotu, aj divákov spolkári z Aradáča, Báčskeho Petrovca, Boľo- prenášala Televízia Vojvodina. Odbornú porotu utvorili Ruževiec, Erdevíka, Hajdušice, Hložian, Jánošíka, Kovačice, Kulpína, na Červenská, Vlastimil Fabišík a Milorad Lonić. Podľa ich mienky najkvalitnejší výkon podal folklórny súbor SKOS Detvan z Vojlovice, teda 1. miesto si vyslúžila (svadobná) obyčaj Pán starejší, pán starejší (choreografi: Vladimír Kolárik a Michal Spišiak, umelecký vedúci M. Spišiak). FS

o štvrtkovej a piatkovej prietrži mračien prisolenej menším krupobitím v Hložanoch aj v sobotu pred svitaním popŕchalo a hrmelo. Predsa 48. ročník Folklórneho festivalu Tancuj, tancuj... nezmokol. Počasie bolo nakoniec krásne, slnečné. Tešili sa z neho stovky folkloristov a divákov. Spokojní boli aj organizátori: NRSNM, Obec Báčsky Petrovec, Ústav pre kultúru vojvodinských Slovákov, KOS Jednota Hložany a MS Hložany, takže v Dome kultúry a v amfiteátri namiesto dažďa 26. mája pršala krása ľudových krojov, hudby, piesní a tancov. Absolútnym víťazom 48. FFTT sa stal Slovenský kultúrno-osvetový spolok Detvan z Vojlovice. Roku 2019 bude repre- Sviatok folklóru v hložianskom amﬁteátri zentovať folklór Slovákov zo Srbska na Podpo- orchester DK Michala Babinku z Kysáča, Lalite, Lugu, Nového lianskych slávnostiach na Detve. Padiny (umelecký vedúci Daniel Sadu, Padiny, Pivnice, Selenče, V hložianskom DK sa o jed- Cicka) a 3. DK 3. októbra z Ko- Starej Pazovy, Šídu a Vojlovice. nej popoludní začal koncert vačice (umelecký vedúci Pavel V rámci prvého koncertu sa predspeváckych skupín a ľudových Tomáš st.). stavilo 11 tanečných súborov orchestrov. Až 26 čísel posúdila Po ukončení programu v DK a ďalších 9 vystúpilo vo večerodborná porota v zložení: Jar- účastníci 48. FFTT defilovali nom programe, ktorý priamo mila Juricová-Stupavská, Mária Zdravkovićová a Olivera Gabríniová-Popadićová. Najviac sa jej pozdávala zmes slovenských ľudových piesní v predvedení dievčenskej speváckej skupiny Perla Kreatívneho centra pre cestovný ruch, umenie a kultúru z Kovačice (umelecká vedúca Milinka Čížiková). Druhé miesto porota pridelila mužskej speváckej skupine SKOS Detvan z Vojlovice (umelecký vedúci Vladimír Kolárik) a z 3. miesta sa tešila mužská spevácka skupina Minútka ticha pre zosnulého Juraja Feríka počas SKUS V pivnickom poli z Pivnice otváracieho ceremoniálu

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

Samer Hamadeh a Elena Vršková

V šírom poli hruška DK 3. októbra z Kovačice za obyčaj Jeden kováč koňa kuje získal 2. miesto a na 3. sa umiestnil FS Šafárik SKC Pavla Jozefa Šafárika z Nového Sadu; predviedol obyčaj Keď som sa ja z nášho kraja... (choreograf Ján Slávik, umelecký vedúci Ivan Slávik). Sošku NRSNM určenú pre absolútneho víťaza najväčšieho folklórneho podujatia Slovákov mimo Slovenska záverom festivalu odovzdala predsedníčka Anna Tomanová-Makanová hodinku pred polnocou vedúcemu vojlovických detvanovcov Michalovi Spišiakovi. Vzácny hosť zo Slovenska Vlastimil Fabišík pozval • KULTÚRA •

kovačický FS V šírom poli hruška na festival Jánošíkov dukát v Rožne pod Radhoštěm na Morave. Oznámil tiež, že špeciálnu cenu 48. FFTT porota udelila SKUS Pivnica. Ako predseda programovej

Vojvodiny Milinka Chrťanová a predsedníčka NRSNM Anna Tomanová-Makanová. Až prečítala výňatok z primeraného textu zosnulého Juraja Feríka, prítomní si pamiatku naň uctili minútkou

reli spoločným tancom páry zo všetkých zúčastnených spolkov. Po ukončení súťažných koncertov, kým odborná porota posudzovala výkony tanečníkov, na pódiu amfiteátra sa predstavili pozvaní hostia. Zatancovala staršia tanečná skupina SKC P. J. Šafárika a Folklórny súbor Vila (oba spolky z Nového Sadu), ako i FS KUS Veselia z Glogonja. Zaspievala Anna Berédiová zo Selenče a nakoniec vystúpila mladšia tanečná skupina jubilujúceho (70-ročného) KOS Jednota Hložany. Keďže predsedníčka poroty Ružena Červenská a Vlastimil Fabišík dlho neprichádzali na javisko, voj-

deh. Autorkou scenára 48. FFTT bola Katarína Melegová-Melichová a koordinátorkou Slovenka Benková-Martinková. Návštevníci 48. FFTT v Hložanoch si v DK mohli pozrieť výstavy omaľovaných tanierov (Spolku žien Slovenka), starých fotografií zberateľa Ondreja Stupavského Endyho a fotozábery z činnosti hložianskych penzistov, tiež obe etno izby Spolku žien Slovenka. Na okraji parku pri futbalovom ihrisku bolo zo desať jarmočných stánkov s domácimi jedlami a ľudovými výrobkami. Pred školou a Loveckým domom vyhrávala hudba (dlho v noci neslovenská a príliš hlasná!) a rozvoniavali

Najkrajšie spievali dievčence skupiny Perla z Kovačice

rady festivalu na Detve a režisér Krajanskej nedele Fabišík vybral SKUS Jednota zo Šídu, ktorý tiež o rok vystúpi na Detve. Zároveň pozval všetkých vedúcich súborov a choreografov na besedu o programoch 48. FFTT v areáli rekreačného strediska Oáza. REČNÍCI A HOSTIA Prítomných v Dome kultúry privítala riaditeľka Ústavu pre kultúru vojvodinských Slovákov Anna Chrťanová-Leskovac a koncert speváckych skupín a orchestrov otvorila členka Výkonnej rady NRSNM poverená kultúrou Jarmila Bohušová. Moderovala Monika Bažaľová. Prítomní minútou ticha vzdali poctu pred niekoľkými dňami zosnulému Jurajovi Feríkovi. Ústredný otvárací ceremoniál 48. FFTT sa konal v amfiteátri. Po vztýčení festivalovej vlajky a doznení zvučky účastníkov a hostí privítal predseda Rady Miestneho spoločenstva Hložany a zároveň predseda organizačného výboru 48. FFTT Pavel Žembery. Slova sa radom ujali: predseda Obce Báčsky Petrovec Srđan Simić, podpredseda Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí Peter Prochácka, úradujúca asistentka v Pokrajinskom sekretariáte pre vzdelávanie, predpisy, správu a národnostné menšiny – národnostné spoločenstvá AP • KULTÚRA •

ticha. Starosta Žembery okrem spomenutých menovite privítal aj poslankyňu v Národnom zhromaždení Srbska Libušku Lakatošovú, poslankyňu v Zhromaždení AP Vojvodiny Tatianu Vujačićovú, podpredsedu Matice slovenskej v Srbsku Branislava Kulíka, predsedu Demokratického zväzu Slovákov a Čechov v Rumunsku Adriana Miroslava Merku a generálneho konzula

Najkompaktnejší orchester má SKC Pavla Jozefa Šafárika v Novom Sade

Pivničanom sa ušla špeciálna cena

Slovenskej republiky v Békešskej Čabe (v Maďarsku) Igora Furdíka. Festival otvoril tanečný pár z Kovačice, hložianska speváčka Marína Zahorcová zaspievala pieseň a otvárací program uzav-

lovickí ochotníci začali spievať pieseň Po nábreží... Zaraz sa im pripojilo celé hľadisko, pričom všetci prítomní stáli. Tanečné koncerty moderovali Elena Vršková a Samer Hama-

jedlá z roštu. V ten istý deň sa (komu to len a prečo napadlo?!) v Báčskom Petrovci konali oslavy Dňa Petrovca, nuž predseda Báčskopetrovskej obce a viacerí ďalší hostia z dejiska 48. FFTT odišli skôr. Mnohí z rovnakého dôvodu do Hložian ani neprišli. Náhoda, alebo...? Festival finančne podporili: Ministerstvo kultúry a informovania Republiky Srbsko, Pokrajinský sekretariát pre vzdelávanie, predpisy, správu a národnostné menšiny – národnostné spoločenstvá AP Vojvodiny, Úrad pre Slovákov žijúcich v zahraničí (so sídlom v Bratislave), Obec Báčsky Petrovec, Miestne spoločenstvo Hložany a početní sponzori. Ako mediálni sponzori figurovali: RTV Vojvodina, Rádio Petrovec, Televízia Petrovec a NVU Hlas ľudu. Od organizátorov verejnosť právom (a čoskoro) očakáva správu o 48. FFTT, vrátane jeho finančnej stránky...

22 /4805/ 2. 6. 2018

Kultúra SAMOSTATNÁ VÝSTAVA FOTOGRAFIÍ JÁNA VALU

Na ceste osudu Elena Šranková

Galérii Slovenského národného domu v Kysáči v sobotu 26. mája otvorili prvú samostatnú výstavu fotografií kysáčskeho rodáka Jána Valu, fotografa z Nového Sadu. Výstava je pomenovaná Na ceste osudu a bude otvorená do 26. júna. Ako v otváracom príhovore spomenul Michal Madacký, vedúci galérie SND, fotograf Valo patrí celému svetu, pretože jeho umenie nepozná hranice. Ján znalecky narába svetlom, vystihuje okamih, keď mu prírodné svetlo najviac pomáha, aby kompozične a odkazovo fotografia bola umelecká. Miluje life fotografiu a snaží sa zachytiť nový okamih, životný príbeh tak, aby fotografia vyrozprávala osud, čo môže len človek s citom, majster svojho umenia. O tvorbe Jána Valu sa zmienili aj známi fotografi Darko Dozet a Dragan Babović. Pritom spomenuli jeho dobrácke vlastnosti a optimizmus a ocharakterizovali ho ako človeka veselého a žartovného ducha. Ako povedali,

je známy podľa fotografií, na ktorých dominuje ľudská figúra vo veľkom priestore. Počas dlhoročného fotografovania Ján sa vyskúšal

Ján Valo: Návrat

Autor na vernisáži v Kysáči takmer na všetkých poliach od krajiniek, cez zábery urbánnych prostredí a dedinských motívov, po ľudí, portrét a detaily. Rovnaké výsledky dosahuje v čierno-bielej, ako i vo farebnej fotografii. V celom diele tohto autora badať básnický duch, ktorý je zvlášť zvýraznený vo vystavenej zbierke. Svojou prvou

samostatnou výstavou fotografií Ján Valo potvrdil úspechy, ktoré roky dosahuje na domácich a medzinárodných súťažiach, na ktorých získal významné odmeny. Výstavou venovanou súčasnému človeku na ceste jeho osudu autor Valo poukazuje na svoju výnimočnosť, ktorou sa zaraďuje medzi najznámejších vojvodinských fotografov v prvej štvrtine 21. storočia. Na výstave je zbierka pozostávajúca z 31 čierno-bielych fotografií veľkého formátu 60 x 40 cm. Text Michala Madackého na výstave prečítal Michal Ďurov-

ka, akademický maliar. Výstavu otvoril známy umelecký fotograf Tomislav Peternek, majster fotografie. Pochvalne sa zmienil o Jánových vedomostiach o fotografii, ako i o jeho zručnosti s kompozíciou a rovnováhou a najmä obsahom fotografie. Prirovnal ho k významnému českému fotografovi Jánovi Saudekovi. Početným prítomným sa prihovoril aj samotný autor. K tejto príležitosti Galéria SND vytlačila primeraný katalóg. Projekt realizovali za podpory kompánie Energotehnika, Južna Bačka.

V ÚSTRETY 25. PREHLIADKE 3 X Ď

Divadelné hody v Starej Pazove Anna Simonovićová

vadsiata piata Prehliadka slovenskej detskej divadelnej tvorby 3 x Ď sa uskutoční 1. až 3. júna v Starej Pazove. Predsedníčkou organizačno-správnej rady je Libuška Lakatošová, umeleckým vedúcim prehliadky Alexander Bako a koordinátorkou Miruška Kočišová. Podľa rozhodnutia organizačno-správnej rady členmi poroty budú: Ján Makan, Miroslav Fábry a Miroslav Benka. Na tohtoročnej detskej divadelnej prehliadke vystúpi v súťažnej časti desať súborov, a to z: Kovačice, Vojlovice, Selenče, Padiny, Kysáča, Bieleho Blata, Bingule, Pivnice, Báčskeho Petrovca a Starej Pazovy. Ako hosťujúce vystúpia na otvorení prehliadky 3 x Ď Slovenské vojvodinské divadlo a na zatvorení detský divadelný

www.hl.rs

súbor z Crvenky a z PU Poletarac zo Starej Pazovy. Program k ukončeniu

Informačno-politický týždenník

prehliadky bude v znamení 190. výročia narodenia Pavla Dobšinského, má ho na starosti režisér Jano Čáni, ktorý v rámci projektu ÚKVS má prichystané pre prehliadku aj divadelné dielne. V dohovore so Slovenským vydavateľským centrom bude predstavená detská knižná produkcia, organizátori zorganizujú i deťom obľúbený face paiting. Tak ako v minulých rokoch, na nádvorí SKUS hrdinu Janka Čmelíka sa účastníci a diváci budú môcť osviežiť, aby sa vyhlo odchodu detí z miesta diania. Keď ide o návrh finančného plánu prehliadky 3 x Ď, ktorý na zasadnutí organizačno-správnej rady prezentovala koordinátorka prehliadky Kočišová, podujatie disponuje rozpočtom vo výške 786 000 dinárov. Pre-

hliadku hmotne podporia s 200 000 dinárov NRSNM a Obec Stará Pazova, 100 000 dinárov vyčlení ÚKVS, Úrad pre Slovákov žijúcich v zahraničí podujatie podporí s 2 000 eur v dinárovej protihodnote a Pokrajinský sekretariát pre kultúru, verejné informovanie a vzťahy s náboženskými spoločenstvami s 50 000 dinárov. Plánované náklady nepresahujú rozpočet a tento návrh finančného plánu prítomní členovia OSR schválili. Zároveň sa zmienili o cenách, ktoré sa udeľujú na tejto prehliadke. Podotkli, aby sa okrem pravidlami stanovených cien prichystali ešte diplomy k špeciálnym uznaniam, ktoré by sa súborom či jednotlivcom eventuálne udelili za zložky predstavení, ktoré pravidlami nie sú zahrnuté.

• KULTÚRA •

Hostitelia tohtoročnej republikovej súťaže zo slovenského jazyka pre účastníkov usporiadali i návštevu Pamätného domu Martina Jonáša a umeleckej rodiny

V ZŠ MLADÝCH POKOLENÍ V KOVAČICI

Vedomosti zo slovenčiny na vysokej úrovni Anička Chalupová

ského jazyka, v škole zasadal Aktív učiteľov slovenčiny, na ktorom účastníci analyzovali a snažili sa zosúladiť učebné programy pre 5. a 6. ročník základnej školy. Neľahkú prácu v hodnotení žiackych testov mala posudzovacia komisia,

sobotu 26. mája v Základnej škole Mladých pokolení v Kovačici prebiehala republiková súťaž zo slovenského jazyka, na ktorej sa zúčastnilo 38 žiakov zo ZŠ v Padine, Aradáči, Báčskom Petrovci, Hložanoch, Kysáči, Silbaši, Pivnici, Selenči, Starej Pazove a v Kovačici. Po primeranom kultúrno-umeleckom programe, v ktorom účinkovali žiaci Katarína Válovcová a Milan a Matej Hrkovci, Zasadal Aktív učiteľov slovenčiny súťaž otvoril Ján Brna, predseda Výboru pre vzde- ktorá pracovala v zložení: Mariena lávanie NRSNM. Účastníkom súťa- Korošová, prof. Dr. Anna Makišová, že sa prihovorili aj Zlatko Šimák, PaedDr. Svetlana Zolňanová, Alena predseda ZO Kovačica, a Anička Pešková a Dr. Jasna Uhláriková. Bírešová, riaditeľka hostiteľskej školy. VÝSLEDKY SÚŤAŽE Kým žiaci robili testy zo slovenNajlepším siedmakom bol Igor

Z otváracieho programu v aule ZŠ

Čížik (18 bodov) z Kovačice. Druhé miesto obsadili Kristina Speváková (17,5) z Báčskeho Petrovca a Ema Pudelková z Pivnice. Na treťom mieste zakotvili Lea Herčeková (17) z Pivnice a Tijana Bešková z Padiny. Prvým miestom odmenení ôsmaci boli Martin Pekár (17 bodov) z Aradáča a Anna Čobrdová z Pivnice. Na druhom mieste zakotvila Jana Nemogová (16,5) z Padiny, tretie miesto si zaslúžili Teodora Šimoniová (15,5) zo Selenče a Dajana Jana Brnová z Báčskeho Petrovca.

Nemčekovcov. Na záver súťaže, ktorej organizátormi boli Ministerstvo vzdelávania, vedy a technologického rozvoja Republiky Srbsko, Národnostná rada slovenskej národnej menšiny a Slovakistická vojvodinská spoločnosť, sa prihovorila PaedDr. Svetlana Zolňanová, koordinátorka Výboru pre vzdelávanie. Okrem slov chvály k organizácii súťaže podotkla, že víťazov v prvej polovici júla očakáva aj jeden z pobytov na Slovensku. Odmeneným žiakom odovzdali primerané darčeky.

Jovanović Danilov (literát). Medzi recitátormi strednej vekovej kategórie boli aj Andrej Simendić zo Starej Pazovy, ktorého nacvičila Lýdia Gedeľovská, a Marcela Gániová z Báčskeho Petrovca, ktorú nacvičila Miluška Anušiaková-Majerová. Andrej postúpil do finále, teda bol medzi šiestimi najlepšími vo svojej kategórii. Napokon obsadil piate miesto. Je to skvelý úspech, lebo prezentoval Slovákov v najlepšom svetle. Treba pripomenúť, že v každej skupine bola teda najprv tzv. predsúťaž a šiesti finalisti z každej kategórie potom recitovali ešte raz a bojovali o prvé tri miesta v Srbsku. Na 50. republikovej súťaži recitátorov Srbska Básnik rodu môjho

sa zúčastnili aj dve mladšie žiačky, ktoré súťažili v prednese poézie v najmladšej kategórii: štvrtáčka Tatiana Filipovićová z Báčskeho Petrovca, ktorú nacvičila Miluška Anušiaková-Majerová, a druháčka Jana Jambrichová z Kysáča, ktorú nacvičila Anna Legíňová. Všetci recitátori mali možnosť pozrieť si valjevské múzeum a iné kultúrno-historické pamiatky. Na pekné výsledky našich recitátorov môžu byť hrdé ich školy, ale aj kultúrna verejnosť iste ocení skutočnosť, že sa na doskách Veľkej scény Strediska pre kultúru Valjevo okrem srbského, maďarského, rusínskeho, rómskeho a chorvátskeho aj tohto roku počulo i slovenské slovo.

50. REPUBLIKOVÁ SUŤAŽ RECITÁTOROV SRBSKA

Simendić vo finále

Anna Legíňová

ubilejná 50. republiková súťaž recitátorov Srbska Básnik rodu môjho prebiehala vo Valjeve 18. a 19. mája 2018. V programe pri jej slávnostnom otvorení vystúpila aj Dorotea Vukovićová, žiačka valjevského gymnázia, absolútna víťazka minuloročnej 49. súťaže, prítomným sa prihovoril primátor Slobodan Gvozdenović a špeciálnym hosťom bol herec Uroš Jovčić, niekdajší víťaz vo všetkých troch kategóriách. Česť slávnostne otvoriť súťaž mal Radomir Rale Damjanović, niekdajší profesionálny recitátor, človek, ktorý život venoval recitovaniu, písal učebnice a propagoval recitovanie • KULTÚRA •

na najvyššej úrovni. Na súťaži vystúpilo tentoraz 103 účastníkov: 35 v najmladšej vekovej kategórii, 35 v strednej a 33 v najstaršej. Podujatie podporilo – na rozdiel do uplynulých rokov – i Ministerstvo kultúry a informovania Republiky Srbsko. To je dôkazom, že je význam a dôležitosť tejto súťaže akceptovaná na najvyššej inštancii, a preto treba v jej usporadúvaní pokračovať. Prednesy recitátorov sledovala odborná porota v zložení: Dr. Radovan Knežević (profesor dikcie, predseda poroty), Mr. Andrijana Videnovićová (herečka a profesorka dikcie), Dejan Cicmilović (herec a profesor herectva), Marijana Andrićová (herečka) a Dragan

22 /4805/ 2. 6. 2018

Kultúra V NOVOM MILOŠEVE

SCÉNA

Plaketa Simu Cucića Kataríne Mosnákovej-Bagľašovej Vladimír Valentík

pre kultúru vojvodinských Slovákov v Novom Sade a iršia literárna verejnosť ilustroval ju chýrečný slovensi čoraz viac všíma a ský výtvarník Miroslav Cipár. oceňuje literárne snahy Cena Simu Cucića za najv slovenskej vojvodinskej lepšiu knihu v oblasti vedy o literatúre. Tak v sobotu 26. literatúre pre deti sa v sobotu mája v rámci tradičného dostala Zorane Opačićovej za podujatia 11. jar Simu Antológiu literatúry pre deti v Cucića v Banátskom kuldvoch knihách, ktoré vydalo túrnom centre v Novom Vydavateľské stredisko MaMiloševe v rámci udelenia tice srbskej v Novom Sade cien za literatúru pre deti roku 2018 v rámci antoloosobitná pozornosť bola gickej edície Desať storočí venovaná aj našej ľudovej Katarína Mosnáková-Bagľašová srbskej literatúry. Cena Simu slovesnosti pre deti. Kon- s odmenenou knihou Cucića za životné dielo sa dokrétne knihe Enike benike stala Radomirovi Andrićovi, krikel bé Kataríny Mosnákovej-Bagľašovej, za predsedovi Združenia spisovateľov Srbska ktorú bola autorka vyznamenaná Plaketou a významnému podporovateľovi slovenskej Simu Cucića. Táto kapitálna zbierka ľudových literatúry, ktorý okrem toho, že je popredným hier, vyčítaniek, rečňovaniek, uspávaniek pre básnikom, je aj autorom 9 kníh pre deti. deti... vznikla vďaka viacročnej práci a snahe Laureátmi Ceny a Plakety Simu Cucića Kataríny Mosnákovej-Bagľašovej, a preto si v priebehu uplynulých 10 rokov boli najju porota v zložení prof. Dr. Tihomir Petrović významnejší srbskí literárni vedci zaoberajúci ako predseda, prof. Dr. Predrag Jašović a Ra- sa literatúrou pre deti, ale aj poprední srbskí dovan Vlahović, spisovateľ, osobitne všimla a spisovatelia pre deti, akými boli alebo sú rozhodla oceniť. Knihu Kataríny Mosnákovej- Raša Popov, Timoti Džon Bajfort, Ljubivoje -Bagľašovej vydali vlani Slovenské vydava- Ršumović či Pero Zubac. teľské centrum v Báčskom Petrovci a Ústav

CHÝRNIK

BELEHRAD. Kolektívna výstava prác 18 umelcov na tému Očiju tvojih da nije bola otvorená vo štvrtok 24. mája v Papergirl galérii v Belehrade (v Ulici kráľa Milana 15, 3. poschodie). Cieľom tohto projektu je prezentovanie umelcov a umeleckej tvorby. Medzi vystavenými dielami je i kresba lavírovaný tuš na papieri pod názvom Očiju tvojih da nije autora Michala Ďurovku, akademického maliara z Kysáča. Výstava bude otvorená do 7. júna a návštevníci si ju môžu pozrieť každý deň okrem nedele od 11. do 23. hodiny. a. f. NITRA,SLOVENSKO. V dňoch 20. – 22. mája výprava Slovenského vojvodinského divadla z Báčskeho Petrovca pobudla v Nitre.

www.hl.rs

V Starom divadle Karola Spišáka v Nitre sa 21. mája predstavili inscenáciou Tilda, autorky a režisérky Kataríny Mišíkovej-Hitzingerovej. Táto návšteva je pokračovaním spolupráce dvoch súborov, lebo vlani na Petrovských dňoch divadelných spomenuté divadlo z Nitry vystúpili s predstavením Môj malý princ. V. K. BÁČSKY PETROVEC. Múzeum vojvodinských Slovákov usporiada vo štvrtok 7. júna o 19.00 hodine v Galérii Zuzky Medveďovej slávnostné otvorenie výstavy Za horami, za dolami – Tri storočia Slovákov vo Vojvodine. Výstava potrvá do 30. septembra 2018.

Informačno-politický týždenník

A. S. P.

Nezničiteľný Roger Daltrey. Spevák a frontman legendárnej anglickej skupiny The Who Roger Daltrey v tomto roku dovŕšil 74 rokov a práve vydal svoj deviaty sólový album pod názvom As Long as I Have You (vydavateľstvo Polydor). Okrem autorských kusov Daltrey na túto platňu zaradil aj niekoľko piesní iných autorov, ktoré ho v priebehu rokov osobitne inšpirovali – Into My Arms (Nick Cave), You Haven’t Done Nothing (Stevie Wonder), How Far (Stephen Stills) a titulnú pieseň pôvodne nahral americký soulový spevák Garnet Mimms v dávnom roku 1964, keď vznikla aj skupina The Who. V nahrávaní nových skladieb Daltreymu pomáhal jeho dlhoročný spolupracovník, gitarista Pete Townshend, pokým na syntetizátore hral Mick Talbot (ex Dexys Midnight Runners, The Style Council) a hosťuje aj gitarista Sean Genockey. Sám Daltrey hovorí, že tento album predstavuje návrat k jeho hudobným koreňom, k soulovej hudbe.

Inakší Amorphis. Fínska metalová formácia Amorphis na trinástom albume Queen of Time (vydavateľstvo Nuclear Blast) do svojho prejavu zapojila aj akustické nástroje a orchestrálne aranžmány, čo podľa slov gitaristu Esu Holopainena prispelo k vytvoreniu ich inakšieho, nového zvuku. Do skupiny sa po dlhšom čase vrátil pôvodný basgitarista Olli-Pekka Laine a v piesni Amongst Stars hosťuje speváčka Anneke van Giersbergen (The Gathering).

KONCERTY 2. júna v parku vedľa železničnej stanice v Novom Sade: Festival Blokstok 2018. Ritam nereda, Mortal kombat, Amajlija, Crni paun i Pagonis, Ruke u vis, UV, Detský chór Rochoir, 5 minuta slave. 2. júna, Firchie Think Tank Studio v Novom Sade: Ex Revolveri 8. júna, Mládežnícke stredisko CK13 v Novom Sade: War Engine (HC/thrash, NS), Violent Chapter (HC, NS), Riverroth (old school thrash metal, Veternik), Ground Zero (metalcore, NS) S. L. • KULTÚRA •

ZAUJÍMAVÝ PROGRAM V PAZOVSKEJ KNIŽNICI

O dejinách a futbale Anna Lešťanová

osťom literárneho večierka v oslavnej 140-ročnej Ľudovej knižnici Dositeja Obradovića vo štvrtok 24. mája bol mladý slovenský historik Dr. Tomáš Černák. Program moderoval a do srbčiny prekladal Martin Prebudila, novinár, spisovateľ a prekladateľ. Tomáš Černák (1984 Bratislava) sa zaoberá dejinami druhej polovice 20. storočia, ale – čo je trochu nezvyčajné – i športovými dejinami a zvlášť dejinami futbalu. Je autorom kníh z oblasti dejín, a to bývalých štátov ČSSR a SFRJ, ako i terajších Slovenska a Srbska. Doktor historických vied Černák sa vo svojich prácach napríklad osobitne zaoberá dejinami Komunistickej strany Slovenska, jej predstaviteľmi, najmä osobnosťou Gustáva Husáka. O tomto politikovi, ktorý bol i generálnym tajomníkom KSČ a prezidentom ČSSR, napísal dve monografie. Černák je dobrým znalcom situácie na Balkáne a navštívil takmer celý

priestor bývalej Juhoslávie. O tom, že je aj veľkým milovníkom futbalu, svedčí jeho päť napísaných kníh z dejín futbalu na Slovensku. Často navštevuje Srbsko a Belehrad a zvlášť ho vraj zaujíma klub Červená hviezda. Na štvrtkovej besede hovoril o Gustávovi Husákovi, o slovenských dejinách, vzťahoch ČSSR a SFRJ, Slovenska a Srb-

ska. Vzácneho hosťa zo Slovenska v Starej Pazove privítali Dragana Milašová, riaditeľka knižnice, ktorá sa mu poďakovala i za knižné darčeky, a Goran Jović, predseda Zhromaždenia obce Stará Pazova. Jović okrem iného pripomenul, že medzi Staropazovskou obcou Počas úvodného prejavu Dragany a mnohými mestami Milašovej; vedľa sedia Tomáš Černák na Slovensku jestvu- (v strede) a Martin Prebudila jú dlhoročné vzťahy, tiež dobré nice priniesol 12 nových titulov z kontakty s jednotlivcami zo Slo- oblasti spoločenských vied, ktoré venska. Černák do pazovskej kniž- vyšli na Slovensku.

VÝSTAVA SLOVENSKEJ INSITY V NEW YORKU. V piatok 25. mája 2018 vo výstavných priestoroch Organizácie spojených národov (OSN) v New Yorku doznela výstava obrazov z Galérie Babka v Kovačici. Výstava, ktorú spoločne zorganizovali stále misie Slovenskej republiky a Republiky Srbsko pri OSN v New Yorku v spolupráci s galeristom Pavlom Babkom, bola slávnostne sprístupnená 21. mája. Za prítomnosti veľvyslancov členských štátov OSN, predstaviteľov Sekretariátu OSN, slovenských a srbských milovníkov výtvarného umenia z New Yorku, metropoly Spojených štátov amerických, expozíciu obrazov otvorili predseda 72. zasadnutia Valného zhromaždenia OSN Miroslav Lajčák a námestníčka generálneho tajomníka OSN pre globálne komunikácie Alison Smaleová. Na snímke z archívu Galérie Babka je momentka zo slávnostného otvorenia tejto výstavy. A. Ch.

IN MEMORIAM

Juraj Ferík 1935 – 2018

stredu 23. mája 2018 kultúrnou verejnosťou otriasla správa, že vo veku 83 rokov náhle a nečakane umrel dirigent, skladateľ a hudobný pedagóg Juraj Ferík. Mal byť dokonca i členom odbornej poroty na sobotňajšom 48. Folklórnom festivale Tancuj, tancuj... v Hložanoch. Juraj Ferík bol prvým profesionálnym dirigentom z radov vojvodinských Slovákov. Narodil sa 19. mája 1935 v Báčskom Petrovci. Pochádza z hudobnej rodiny: otec Juraj Ferík bol učiteľom a kantorom v Petrovci, starý otec Juraj Ferík učiteľom a kantorom v Hložanoch. V rodnom Petrovci ukončil ľudovú školu a gymnázium. V školení pokračoval na Hudobnej akadémii v Belehrade, kde pedagogický odbor skončil v roku 1958 a umelecký smer dirigovanie v roku 1965. V roku 1970 absolvoval postgraduálne štúdium dirigovania na Vysokej škole hudobných umení v Prahe. • KULTÚRA •

Ako dirigent akademického zboru vystupoval v Poľsku, vo vtedajšom SSSR – v Kyjeve, Moskve a Petrohrade, tiež v Turecku a ako dirigent s orchestrami hosťoval v Poľsku, vtedajšom ČSSR, Bulharsku a Rumunsku. V rokoch 1965 – 1970 pôsobil v Divadle na Teraziách v Belehrade ako korepetítor a dirigent (repertoár operetný a muzikálový), v rokoch 1970 – 1980 v Nišskom symfonickom orchestri, bol dirigentom a umeleckým vedúcim v rokoch 1980 – 1989 v Srbskom národnom divadle v Novom Sade a šéf operného zboru, pôsobil i v Novosadskom rozhlase ako dirigent ľudových orchestrov. Od roku 1994 bol na dôchodku, no aj naďalej sa aktívne zaoberal dirigovaním, úpravami ľudových piesní, bol členom odborných porôt festivalov pokrajinského alebo celomenšinového rázu. Vzácne boli jeho postrehy na Stretnutí v pivnickom poli, na FFTT, nechýbal na Konferenciách pre muzikológov a hudobných odborníkov, ktoré usporadúva Komisia pre hudobnú činnosť Výboru pre kultúru NRSNM a Ústav pre kultúru vojvodinských Slovákov. Na Akadémii umenia v Novom Sade bol umeleckým spolupracovníkom v odbore

technika hlasu (spev a hovor), tiež v korepetícii pre študentov hereckého smeru. Bol členom Združenia hudobných umelcov Srbska (UMUS), Zväzu organizácií skladateľov Juhoslávie (SOKOJ) a ďalších združení. Chýbať bude aj v novosadskom cirkevnom zbore, kde bol nielen aktívnym členom, ale občas vykonával aj kantorskú službu. Je nositeľom početných ocenení tak zo slovenských festivalov, z festivalov tamburášskej hudby či za dirigovanie zboru. Ukončil dielo, ktoré začal jeho otec Juraj Ferík st. a vydal zbierku slovenských ľudových piesní pod názvom Ľudové piesne Slovákov vo Vojvodine. Juraj Ferík bol pochovaný na novosadskom cintoríne v piatok 25. mája 2018. Pohrebnú počestnosť vykonali biskup SEAVC Samuel Vrbovský a novosadský farár Vladimír Obšust. Primeranými slovami sa v mene slovenskej kultúrnej verejnosti s ním rozlúčila predsedníčka Komisie pre hudobnú činnosť VPR v NRSNM a riaditeľka petrovského gymnázia Anna Medveďová, spevom a hudbou novosadský spevokol pod vedením Anny Crveniovej a Komorný zbor Zvony pod vedením Juraja Súdiho. Česť jeho pamiatke! Red.

22 /4805/ 2. 6. 2018

Kultúra • Oznamy

KRÍŽOVKA

Koristiť a používať Anna Horvátová

vojica slov koristiť a používať v našej vojvodinskej slovenčine je významovo veľmi blízka, i keď v spisovnej slovenčine sa to jednoducho prieči logike. My bežne povieme, že „budeme koristiť počítač, koristíme kvalitné šampóny, krémy na ruky, telové mlieka, nekoristíme veľa cukru, pri varení koristíme olej, koristíme dobré telefóny... atď., atď.“. Obidve tieto slová sú síce spisovné, ale žiadna významová zhoda medzi nimi nie je. Koristiť sa v spisovnej slovenčine hodnotí ako knižné slovo; označujeme ním získavať korisť, lúpiť, drancovať: nemilosrdne koristiť vo vojne a ťažiť: koristiť z nevedomosti iných. Z tohto vyplýva, že žiaden súvis nemá s používaním, tak ako

ČÍSLO 22 je to slovo zaužívané vo vojvodinskej slovenčine, kde sa do slovenského nárečia vtislo pod silným tlakom srbčiny. Keď nám je cieľom zdôrazniť nasledujúce: – upotrebiť na istý cieľ: použiť zbraň, použiť vlak, použiť spisovný výraz, použiť vedomosti v praxi; návod na použitie; – využiť na svoj prospech treba použiť sloveso slovenské – použiť či používať. Vlastne slovenským nedokonavým slovesám používať, upotrebovať a využívať prináleží srbský ekvivalent koristiti a dokonavým slovesám použiť, upotrebiť, využiť v srbčine zodpovedá slovo iskoristiti. Len používaním slovenských slov si zachováme náš jazyk, ktorý je už hodne naštrbený a jeho hodnota používaním srbských slov a nesprávnymi prekladmi čoraz viac klesá.

KRÁTKE SPRÁVY

Piešťany

Kreatornica na Slovensku. V dňoch 18. až 20. mája v Piešťanoch na Slovensku prebiehal jubilejný 10. ročník podujatia Tradičné umelecké remeslá, na ktorom sa okrem domácich remeselníkov zúčastnili aj kováči, keramikári, košíkari a ďalší majstri svojho remesla

zo zahraničia. Medzi zahraničnými účastníkmi na kúpeľnom ostrove v Piešťanoch boli aj Pavel a Zuzana Vereskovci, Marína Bírešová a Daniel Válovec – členovia Klubu Kreatornica v Kovačici, ktorí tu prezentovali svoje výrobky a umelecké diela. A. Ch.

OZNÁMENIE o podanej žiadosti o zhodnotenie potreby po aktualizovaní Štúdie o odhade vplyvov na životné prostredie Nositeľ projektu WindVision Windfarm A, s. s r. o., Žarka Zrenjanina č. 10, z Alibunára, podal žiadosť o zhodnotenie potreby po aktualizovaní Štúdie o odhade vplyvov na životné prostredie projektu Výstavba objektu na výrobu elektrickej energie Veternej elektrárne Alibunár 1 celkovej sily 99 MW. Údaje a dokumentáciu zo žiadosti nositeľa projektu možno dostať k nahliadnutiu v miestnostiach Pokrajinského sekretariátu pre urbanizmus a ochranu životného prostredia, Bulvár Mihajla Pupina 16, Nový Sad (prízemie, kancelária č. 39). Všetci záujemcovia v lehote 15 dní odo dňa zverejnenia tohto oznámenia môžu doručiť svoju mienku v písomnej forme na adresu sekretariátu.

www.hl.rs

autorka: trvalo, Oliver oraním spevák ANNA BIČIA- nepretr- Mlakar nanesie Dvornik ROVÁ žite

Informačno-politický týždenník

vlastnosť elastického

liter

2. časť

v poriadku tajničky

deň v týždni Kristína Royová

elektronická pošta

pianista

tak

spojka

spisovateľka Bjelica

röntgen

spojka

1. časť tajničky spojka

onaká

zápor

spevák Montan

kelvin

síra

činiteľ

dvojveslový čln

spevák Sheeran

vpíšte KLOPA

Samuel pálenka z kvasenej ryže

čuchový orgán

Pokrajinský sekretariát pre urbanizmus a ochranu životného prostredia na základe článku 14 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04 a 36/09) zverejňuje

V tajničke je meno a priezvisko novinára, spisovateľa, prekladateľa, redaktora, spoločensko-politického pracovníka, ktorý pracoval v Hlase ľudu a v Novosadskom rozhlase (1931 – 2002).

Kikinda

popruh

vpíšte IKL vpíšte ESB

v zastúpení za

elektrón

S HLA U ĽUD

karát

stoj!

pond

dinár

oblasť v Novom Sade

ROZLÚŠTENIE KRÍŽOVKY ČÍSLO 21 VODOROVNE: poplatok, opletala, ziať, N, N, očt, ocot, si, s, urá, tancuj, T, ak, Er, Ma, t, anon, obrábala, klarinet, Ob, lata, skica, ok TAJNIČKA: TANCUJ, TANCUJ

Správne rozlúštenie KRÍŽOVKY 19 z čísla 19 Hlasu ľudu z 12. mája 2018 bolo: JOZEF PAVLOVIČ. Odmenu – knižné vydanie z produkcie NVU Hlas ľudu za správne rozlúštenie uvedenej krížovky získal: ONDREJ ŽILAJI, Ul. Stevana Hatalu č. 24, 21 400 Báčska Palanka. Blahoželáme. Správne rozlúštenia aj naďalej zasielajte DO 5 DNÍ ODO DŇA VYDANIA NAŠICH NOVÍN na adresu: NVU Hlas ľudu, Bulvár oslobodenia 81/V, poštový priečinok 234, 21 000 Nový Sad, PRE KRÍŽOVKU, alebo mailom na adresu: obsustova@hl.rs

• KULTÚRA • OZNAMY •

DROBNÝ OZNAM

Hľadáme šikovných pracovníkov na prerábanie bytov v Bratislave: sadrokartonistov, obkladačov, vodárov, murárov; tel. číslo: +421903 125 113 (Viber, Whatsapp), Daniel; mail: gages@stubau.sk.

T E S N Í M E (dihtujeme) okná a dvere neopren gumou – ochraňuje pred vetrom, chladom, prachom. Je úsporou pri vykurovaní. Inštalujeme a opravujeme rolety, harmonika dvere, p á s ové z á c l o ny, siete proti hmyzu; tel.: 060/5088-433 a 025/5827-710.

Mestská správa pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad na základe článku 29 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04 a 36/09) zverejňuje OZNÁMENIE o schválení rozhodnutia, že nie je potrebný odhad vplyvov na životné prostredie projektu Nositeľ projektu SRD RAPID, Nový Sad, Jegrička číslo 1, a Dušan Bokan z Futogu, Ul. bratov Bošnjak číslo 59, podali žiadosť o rozhodovanie o potrebe po odhade vplyvov na životné prostredie projektu Priemyselný objekt so spravujúcou časťou – výroba plastových obalov, výšky prízemie (P), po prízemie a poschodie (P + 1), ktoré sa nachádza v Ul. Jegrička číslo 10, na katastrálnej parcele číslo 77/1, k. o. Nový Sad IV, Mesto Nový Sad. Po uskutočnenom postupe Mestská správa pre ochranu životného prostredia dňa 25. mája 2018 schválila rozhodnutie číslo VI-501-202/18, že nie je potrebný odhad vplyvov predmetového projektu na životné prostredie. Do predmetového rozhodnutia možno nahliadnuť v miestnostiach Mestskej správy pre ochranu životného prostredia, Rumenačka 110 a, Nový Sad, v pracovné dni od 10.00 do 15.00 h a na webovej stránke Mestskej správy pre ochranu životného prostredia www.environovisad.org.rs. Zainteresovaná verejnosť môže vyjadriť sťažnosť proti tomuto rozhodnutiu v lehote 15 dní odo dňa jeho zverejnenia v prostriedkoch verejného informovania prostredníctvom tohto orgánu.

Mestská správa pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad na základe článku 29 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04 a 36/09) zverejňuje OZNÁMENIE o schválení rozhodnutia, že je potrebný odhad vplyvov a o určovaní rozsahu a obsahu Štúdie o odhade vplyvov na životné prostredie projektu rozhlasovej základňovej stanice mobilnej telefónie NS Adamovićevo naselje 2

VYROBNY PROGRAM: – KOTLY NA PEVNE PALIVO, BIOMASU A PELETY – HORAKY NA PELETY – NEREZOVE KOMINY – AKUMULACNE NADRŽE

Nositelia zlatých medailí za kvalitu na Novosadskom veľtrhu

KOVAČICA Štúrova 69 tel./fax: 013/662-183 mob. 063/282-097 www.uniko.rs

hlasludu.info www.hl.rs

Podnik Telenor Common Operation, Belehrad, s oprávnením nositeľa projektu Telenor, s. s r. o., Omladinskih brigada 90, Nový Belehrad, podal tomuto orgánu žiadosť o potrebe po odhade vplyvov daného stavu na životné prostredie projektu základňovej stanice mobilnej telefónie NS Adamovićevo naselje 2, Ul. cára Dušana číslo 42, na katastrálnej parcele číslo 2968, k. o. Nový Sad II, Mesto Nový Sad. Po uskutočnenom postupe Mestská správa pre ochranu životného prostredia dňa 28. mája 2018 schválila rozhodnutie číslo VI-501-45/18, že je potrebný odhad vplyvov na životné prostredie a o určení rozsahu a obsahu Štúdie o odhade vplyvov projektu na životné prostredie. Do predmetového rozhodnutia možno nahliadnuť v miestnostiach Mestskej správy pre ochranu životného prostredia, Rumenačka 110 a, Nový Sad, v pracovné dni od 10.00 do 15.00 h, a na webovej stránke Mestskej správy pre ochranu životného prostredia www.environovisad.org.rs. Zainteresovaná verejnosť môže vyjadriť sťažnosť proti tomuto rozhodnutiu v lehote 15 dní odo dňa jeho zverejnenia v prostriedkoch verejného informovania prostredníctvom tohto orgánu.

Mestská správa pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad na základe článku 29 odsek 1 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04 a 36/09) zverejňuje

Mestská správa pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad na základe článku 10 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04 a 36/09) zverejňuje

OZNÁMENIE o schválení rozhodnutia, ktorým sa poskytuje súhlas k Štúdii o odhade vplyvov na životné prostredie projektu Výstavba objektu – čerpadlo na zásobovanie palivom výšky prízemie (P), Bulvár patriarcha Pavla, v Novom Sade

OZNÁMENIE o podanej žiadosti o rozhodovanie o potrebe po odhade vplyvov na životné prostredie projektu

Nositeľ projektu BS BLOK 41A, s. s r. o., Nový Belehrad, Bulvár Zorana Đinđića 81, prostredníctvom splnomocneného podniku MARURI, s. s r. o., Nový Sad, Ćirpanova číslo 1, podal žiadosť o poskytovanie súhlasu k Štúdii o odhade vplyvov na životné prostredie projektu Výstavba objektu – čerpadlo na zásobovanie palivom výšky prízemie (P) v Novom Sade, Bulvár patriarcha Pavla, na katastrálnej parcele číslo 7894, k. o. Nový Sad II, Mesto Nový Sad. Po uskutočnenom postupe a návrhu technickej komisie Mestská správa pre ochranu životného prostredia dňa 28. mája 2018 schválila rozhodnutie číslo VI-501-216/18, ktorým sa poskytuje súhlas k predmetovej štúdii. Do predmetového rozhodnutia možno nahliadnuť v miestnostiach Mestskej správy pre ochranu životného prostredia Rumenačka 110 a, Nový Sad, v pracovné dni od 10.00 do 15.00 h a na webovej stránke Mestskej správy pre ochranu životného prostredia www.environovisad.org.rs. Proti tomuto rozhodnutiu možno začať súdne konanie v Správnom súde v lehote 30 dní odo dňa zverejnenia oznámenia o schválení rozhodnutia v prostriedkoch verejného informovania.

Podnik Telenor Common Operation, pobočka Belehrad – Nový Belehrad, po splnomocnený nositeľa projektu TELENOR, s. s r. o., Omladinskih brigada 90, Nový Belehrad, podal žiadosť o rozhodovanie o potrebe po odhade vplyvov na životné prostredie projektu základňovej stanice mobilnej telefónie Temerinski put, Ul. salaš číslo 101 b, na katastrálnej parcele číslo 3001/2/1 k. o. Čenej, Mesto Nový Sad. Údaje a dokumentáciu zo žiadosti nositeľa projektu možno dostať k nahliadnutiu v miestnostiach Mestskej správy pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad, Rumenačka 110 a, Nový Sad, v pracovné dni od 10.00 do 15.00 h. Všetci záujemcovia v lehote 10 dní odo dňa zverejnenia tohto oznámenia môžu svoju mienku v písanej forme doručiť na adresu Mestskej správy pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad.

Mestská správa pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad na základe článku 29 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04 a 36/09) zverejňuje

OZNÁMENIE o schválení rozhodnutia, že je potrebný odhad vplyvov a o určovaní rozsahu a obsahu Štúdie o odhade vplyvov na životné prostredie projektu základňovej stanice mobilnej telefónie NS2375_01 NS_Novi_Sad_ Šumadijska

OZNÁMENIE o schválení rozhodnutia, že nie je potrebný odhad vplyvov na životné prostredie projektu

Podnik KODAR ENERGOMONTAŽA, s. s r. o., Belehrad, splnomocnením nositeľa projektu VIP MOBILE, s. s r. o., Nový Belehrad, Milutina Milankovića 1ž, podal tomuto orgánu žiadosť o potrebe po odhade vplyvov na životné prostredie projektu základňovej stanice mobilnej telefónie NS2375_01 NS_Novi_Sad_Šumadijska, Ul. šumadijska 16, na katastrálnej parcele číslo 9328/2, k. o. Nový Sad I, Mesto Nový Sad. Po uskutočnenom postupe Mestská správa pre ochranu životného prostredia dňa 25. mája 2018 schválila rozhodnutie číslo VI-501-250/18, že je potrebný odhad vplyvov na životné prostredie a o určení rozsahu a obsahu Štúdie o odhade vplyvov projektu na životné prostredie. Do predmetového rozhodnutia možno nahliadnuť v miestnostiach Mestskej správy pre ochranu životného prostredia, Rumenačka 110 a, Nový Sad, v pracovné dni od 10.00 do 15.00 h, a na webovej stránke Mestskej správy pre ochranu životného prostredia www.environovisad.org.rs. Zainteresovaná verejnosť môže vyjadriť sťažnosť proti tomuto rozhodnutiu v lehote 15 dní odo dňa jeho zverejnenia v prostriedkoch verejného informovania prostredníctvom tohto orgánu.

• OZNAMY •

Nositeľ projektu UNITRADE EXPORT, s. s r. o., Belehrad, Slanački put číslo 26, podal tomuto orgánu žiadosť o rozhodovanie o potrebe po odhade vplyvov na životné prostredie projektu Zariadenie na skladovanie a spracovanie bezpečného odpadu – pobočka Nový Sad, Ul. Rade Končara číslo 1, na katastrálnej parcele číslo 496/18, k. o. Petrovaradín, Mesto Nový Sad. Po uskutočnenom postupe Mestská správa pre ochranu životného prostredia dňa 24. mája 2018 schválila rozhodnutie číslo VI-501-126/18, že nie je potrebný odhad vplyvov predmetového projektu na životné prostredie. Do predmetového rozhodnutia možno nahliadnuť v miestnostiach Mestskej správy pre ochranu životného prostredia, Rumenačka 110 a, Nový Sad, v pracovné dni od 10.00 do 15.00 h a na webovej stránke Mestskej správy pre ochranu životného prostredia www.environovisad. org.rs. Zainteresovaná verejnosť môže vyjadriť sťažnosť proti tomuto rozhodnutiu v lehote 15 dní odo dňa jeho zverejnenia v prostriedkoch verejného informovania prostredníctvom tohto orgánu.

22 /4805/ 2. 6. 2018

Oznamy SMUTNÁ SPOMIENKA na

SPOMIENKA

Dňa 30. mája 2018 uplynul rok od smrti manžela, otca a starkého

VLASTU ŠEPRÁKOVÚ

PAVLA BABJAKA

30. 6. 1989 – 29. 5. 2013 – 2018 z Hložian

Uplynulo päť rokov, čo si nás opustila. Život bol nádejný, osud bol krutý. Rozlúčka ťažká a spomienka zostala večná.

1946 – 2017 – 2018 z Kulpína

s bratrancom

JANKOM KOVÁČOM 16. 3. 1957 – 22. 5. 2018 z Kysáča

S láskou a úctou si na Teba bude spomínať bratranec Ondrej Kováč s rodinou

S bôľom v srdci a so slzami v očiach si stále na Teba spomínajú:

Navždy zarmútení: mama, otec, sestra a starká Šeprákovci

SMUTNÁ SPOMIENKA

SMUTNÁ ROZLÚČKA

manželka Zuzana, syn Pavel, vnučky Danielka a Tamarka

SMUTNÁ SPOMIENKA

Dňa 30. mája 2018 uplynul rok od smrti brata a uja

VLASTU ŠEPRÁKOVÚ

PAVLA BABJAKA

30. 6. 1989 – 29. 5. 2013 – 2018 z Hložian

1946 – 2017 – 2018 z Kulpína

SMUTNÁ ROZLÚČKA s bratrancom

JANKOM KOVÁČOM 16. 3. 1957 – 22. 5. 2018 z Kysáča

Tichú a trvalú spomienku si na Teba zachovajú bratranci Števko a Janko Farkašovci s rodinou

SMUTNÁ ROZLÚČKA s bratrancom

Nech Ťa v tichosti večného pokoja sprevádza naša láska, ktorá je silnejšia od zabudnutia. Tvoji zarmútení: Aba, starká Buzekovci, tetka, švagor a sesternica Marína Štefanidesovci

Čas letí, všetko v živote bledne, ale spomienka na Teba zostane večne. Sestra s manželom a Janko s rodinou

JANKOM KOVÁČOM 16. 3. 1957 – 22. 5. 2018 z Kysáča

Dotĺklo srdce, utíchol hlas, mal si rád život a všetkých nás.

SPOMIENKA

Uplynulo už päť rokov, čo nás opustil manžel, otec a apko

ADAM SUCHÁNSKY

SMUTNÁ SPOMIENKA

Dňa 7. júna 2018 uplynie päť smutných rokov, čo nás opustil náš milovaný syn a brat

SPOMIENKA

23. 6. 1941 – 31. 5. 2013 – 2018 z Kovačice

JOZEF HRK

13. 3. 1959 – 7. 6. 2013 – 2018 z Kovačice

Len ten, kto stratil, koho mal rád, pochopí, čo je bolesť a žiaľ. S láskou si na Teba spomíname. Manželka Katka, syn Jaroslav s manželkou Eržikou a vnukovia Jarko a Janko

www.hl.rs

Sesternica Anna Čemanová s manželom Samuelom a synmi Miloslavom a Ľubom

Z príležitosti 35. výročia zakončenia Základnej školy Ľudovíta Štúra v Kysáči si s úctou spomíname

Osud je občas krutý, nevráti, čo raz vzal… S láskou a úctou si na Teba spomína

Informačno-politický týždenník

otec a brat Ján s rodinou

na zosnulých spolužiakov a učiteľov. Generácia 1968

• OZNAMY •

SMUTNÁ ROZLÚČKA

BOĽAVÁ ROZLÚČKA

s naším drahým manželom, otcom a svokrom

Dňa 23. mája 2018 náhle a nečakane nás opustil drahý, jediný, vrele milovaný, najmilší a nenahraditeľný otec, starký, svokor a manžel

JÁNOM HLAVÁČOM 6. 6. 1930 – 25. 5. 2018 z Báčskeho Petrovca

JURAJ FERÍK

19. 5. 1935 – 23. 5. 2018 dirigent a skladateľ vo výslužbe z Nového Sadu

Kto umiera, neodchádza, ale zostáva živý s tými, ktorí ho mali radi.

S láskou a úctou si na Teba budú spomínať Tvoji najmilší

POSLEDNÝ POZDRAV dedovi

Oznamujte

Odišiel si ticho a pokojne z tuzemského života, ale za sebou si zanechal stopy hodné uznania, ktoré sme si hlboko vsadili do našich sŕdc. Učil si nás o láske, dobrote, porozumení, pomáhaní. Vždy pozorný, dobrý, s veľkým úsmevom. Tvoja hudba, láska, odvaha, úsilie a nesebecká pomoc budú nám vzorom, cestou ďalej... Navždy budeš žiť v našich pamiatkach a srdciach. Tvoji: dcéra Anna, vnúčence Viktor a Ema, zaťko Žolt a manželka Zuzana

v Hlase ľudu 021/ 47-20-840 a

SMUTNÁ ROZLÚČKA

s manželom, otcom a starým otcom

021/47-20-844 inzercia@hl.rs

JURAJOVI FERÍKOVI

PAVLOM ČÍŽIKOM 1947 – 2018 z Kovačice

od Tane s rodinou

Spomienky na Teba zostanú navždy v našich srdciach.

SMUTNÁ SPOMIENKA

Manželka Mária a syn Pavel s manželkou a dcérami Martinou, Emou a Janou

Dňa 28. mája 2018 uplynulo desať rokov od smrti nášho manžela, otca a starého otca

POSLEDNÁ ROZLÚČKA

JÁNA AGARSKÉHO

23. 11. 1940 – 28. 5. 2008 – 2018 z Kysáča

s naším spolužiakom

SMUTNÁ ROZLÚČKA s bratom

PAVLOM ČÍŽIKOM

PAVLOM RIZNIČOM

1947 – 2018 z Kovačice

1937 – 2018

S láskou a úctou si na Teba spomínajú manželka a synovia s rodinami • OZNAMY •

Generácia maturantov petrovského gymnázia 1954 – 1955

S láskou a úctou si na Teba budú spomínať sestry Alžbeta Popovićová a Eva Husáriková s rodinami 22 /4805/ 2. 6. 2018

RTV Panoráma TELEVÍZIA VOJVODINA 2 Piatok 1. júna 19.30 Zostrih z tohtoročného Folklórneho festivalu Tancuj, tancuj..., 1. časť 20.00 Dobrý večer, Vojvodina Nedeľa 3. júna 11.00 Dúhovka 11.30 Vysielanie pre penzistov Utorok 5. júna 12.10 Paleta – výber najlepších vysielaní z produkcie Slovenskej redakcie RTV Vojvodina titulkovaných po srbsky na 1. programe TVV

TV PETROVEC 18.25 18.30 18.50 19.00 19.15 19.50 20.00

17.30 Perličky – desaťminútový blok venovaný najmladším divákom Pondelok – sobota 18.00 Denník Dúhovka. V prvej nedeľnej polhodinke bude odvysielaná reportáž zo 48. FFTT, ktorý minulú sobotu prebiehal v Hložanoch. Odznejú dojmy účastníkov, organizátorov a divákov, záznamy zo sprievodných podujatí. Vysielanie pre penzistov prinesie najprv záznam z osláv Dňa Petrovca, ktoré športovými súťaženiami otvorili práve najstarší Petrovčania. Predstavené budú tiež Vojlovičanka Anna Kucháriková, ktorá sa desaťročia stará o zachovanie našej tradície, tkáčka Zorica Pavlovová a pestovateľ kaktusov a sukulentov Michal Francisty.

RÁDIO NOVÝ SAD 3 Predpoludňajší program Každý pracovný deň 8.00 – 10.00 Sobota 8.00 Správy 8.30 Envirosféra 9.00 Správy Týždeň 8.00 8.05 9.05 9.30

Nedeľa Správy Vysielanie pre dedinu Pohľady k výšinám Vysielanie pre deti

Nočný program 23.00 Rozhlasová hra pre dospelých (utorok) 24.00 Slovenská tanečná, ľudová a umelecká hudba (nedeľa)

www.hl.rs

21.45 Hit dňa, Moľa / Klenoty, Citáty, Reklamy, Zvon 23.00 Záver vysielania

17.00 18.30 19.00 20.00 22.00 24.00

Nedeľa 3. júna Film: Kung-fu Panda Hit dňa, Reklamy, zostrih Molí Zvon, prehľad udalostí týždňa Kolážová relácia Nedeľa s vami Film: Otvorená klietka Záver vysielania

Každý pondelok 20.00 Hudobný mix

Informačno-politický týždenník

TV OBCE KOVAČICA

Utorok – sobota 17.00 Správy 22.00 Správy

Klenotnica (nedeľa, utorok, piatok)

Nedeľa 13.00 S vami a pre vás

Nedeľa 3. júna

S vami a pre vás je kolážové vysielanie, ktoré obsahuje aktuality zo staropazovského prostredia, ako i z iných slovenských prostredí. V rámci hodinového vysielania je aj náboženská časť pod názvom Hrad prepevný. Repríza v pondelok a stredu o 14.00, resp. o 22.05.

16.00 – 18.00

16.00 Kronika týždňa Slovo na týždeň Program ku Dňu Základnej školy maršala Tita v Padine Perly z Kovačice opäť najlepšie na FF Tancuj, tancuj... Utorok 5. júna 16.00 Republiková súťaž zo slovenčiny pre základné školy

RÁDIO STARÁ PAZOVA Utorok – piatok 18.00 Servis Na dnešný deň Meniny 18.15 Volíme melódiu dňa 18.30 Aktuality z obce a iných osád Poučky zo slovenčiny (streda) 19.00 Denník, informatívne vysielanie 19.15 Hudba 19.30 Oznamy, hudba a reklamy 20.00 Z nášho uhla, udalosti a ľudia Náboženské vysielanie Živé vody (streda) Tematické vysielanie Z minulosti (štvrtok)

Sobota 15.00 Servis Na dnešný deň Meniny, Reklamy 16.00 Správy 16.05 Zvončeky, detské vysielanie Každú sobotu 16.30 Oznamy a drobné oznamy 18.15 Výber z programu 17.00 Volíme melódiu týždňa, resp. TV Pančevo mesiaca, hudba a reklamy 18.05 Repríza štvrtkovej relácie Z nášho uhla RÁDIO PETROVEC 19.00 Aktuality z Vojvodiny, na spoločnej vlne rozhlasové stanice Báč, Báčsky Petrovec, Kovačica a Stará Pazova Utorok – piatok 19.30 Oznamy, drobné oznamy 9.00 – 13.00 Správy na každú hodinu a z našich osád 10.00 – 11.00 Hit dňa, kontakt relácia 20.00 Aktuality z mesta, repríza utorkovej 14.00 Dozvuky, denná informatívna relácia relácie Z nášho uhla Sobota Nedeľa 10.00 – 11.00 Rádiodišputy, týždenná 7.00 Servis relácia na aktuálnu tému Na dnešný deň Nedeľa Meniny 10.00 – 12.00 Retrospektíva udalostí 7.30 Oznamy, hudba a reklamy týždňa 8.00 Správy 12.00 Hudobné pozdravy a blahoželania 8.05 Hudba, servis 8.30 Slovo nášho Boha, náboženské Slovenská hudba každý vysielanie 9.00 Správy deň od 5.00 – 20.00. 9.05 Hudba a aktuality Svetová hudba každý 9.30 Oznamy, hudba a reklamy deň od 20.00 – 5.00.

Každý piatok 18.15 Výber z programu TV Kovačica

Popoludňajší program 14.45 Slovenská ľudová hudba (sobota) 15.00 Správy 15.05 Rádiošport (pondelok) Kronika našich osád (utorok) Hudobné vysielanie (streda) Inteen (streda o 16.00) Súzvuky (štvrtok) Z každého rožka troška (piatok) Kaleidoskop (sobota) 15.30 Zo sveta hudby – zábavná hudba (nedeľa) 16.00 Motívy (nedeľa) 17.00 Rozhlasové noviny 17.15 Vejár hudobných vysielaní Slovenská ľudová hudba (sobota)

Pondelok – sobota Začiatok vysielania Zahraničný denník Hit dňa, Moľa / Klenoty, Citáty Zvon, spravodajská relácia Kreslený film Hit dňa, Reklamy Filmy: Piatok 1. júna – Zneužitá Sobota 2. júna – Muž na pravom mieste Pondelok 4. júna – Okresok 13 Utorok 5. júna – Osie hniezdo Streda 6. júna – Akty Pentagon Štvrtok 7. júna – McFarland – Útek pred chudobou

TV STARÁ PAZOVA

Divadelné predstavenie: Kubo Kreslený film: Saul z Tarzu Piatok 8. júna 16.00 Z archívu: RTVOK Film: 102 dalmatíncov

RÁDIO KOVAČICA Na modrej vlne – každý pracovný deň 15.05 Správy z regiónu 15.30 Stalo sa na dnešný deň 16.00 Správy z Kovačickej obce 16.10 Hlas ľudu ponúka (každý piatok) 16.20 Kalendárium 16.25 Udalosti dňa 16.55 Citáty do vrecka 17.00 Šport, Medicína, Školstvo, Poľnohospodárstvo, Kultúra 17.15 Zaujímavosti zo sveta 17.30 Humor 18.00 Správy z Kovačickej obce 18.10 Zaujímavosti zo sveta 18.15 Šport, Medicína, Školstvo, Poľnohospodárstvo, Kultúra 18.20 Citáty do vrecka 18.40 Poézia

TELEVÍZIA PANČEVO Nedeľa 3. júna 19.30 Repríza relácie Dobrý deň Streda 6. júna 12.30 Dobrý deň, kolážová relácia

NOVOSADSKÁ TELEVÍZIA Každý pracovný deň 15.15 Objektív v slovenskej reči

• RTV PANORÁMA •

Šport VOJVODINSKÁ LIGA – SEVERNÁ SKUPINA

Eurogól Pavlisa MLADOSŤ – MLADOST (T) 4 : 0 ( 1 : 0 ) Samuel Medveď

enovkyňa z Turije, ktorá minulej jesene hrala oveľa lepšie, určite v nedeľu prišla do Petrovca nájsť body záchrany, ale sa jej to nepodarilo. Dokonca podarilo sa jej iba raz ohroziť brankára Leňu. Prvých 15 minút zápasu vo Vrbare bolo ako v divadle. Konečne v 17. min. Pavlis pripravil prvé vzrušenie. Dobre vysunul loptu Kaňovi a tento zboku kľučkoval, prekľučkoval aj turijského brankára, ale bez výsledku. A potom v 21. min. presná Pavlisova strela z asi tridsať metrov do šibeničiek prekvapila bezmocného Ađanského a zohriala dlane domácich fanúšikov. Bol to opravdivý eurogól a to bolo takmer všetko hodné spomenutia v prvom polčase.

V druhom polčase hostia nemali nadostač síl a domáci modrí sa naplno prejavili. Striedali sa šance pred bránou hostí z Turije. Sieť Ađanského dvakrát zachránilo brvno. Hru dodatočne rozprúdil Kobilarov, ktorý vybehol na trávnik v 67. min. Najprv v 75. min. využil Jakušovu priamočiaru prihrávku, prenikol do trestného územia a poľahky skóroval − 2 : 0. O tri minúty poslúžil Ilića a najlepšiemu strelcovi Mladosti nebolo ťažko pridať ďalší gól. Pred posledným hvizdom rozhodcu Kisina na prihrávku Kobilarova skóroval aj Dragin pre konečných 4 : 0. MLADOSŤ: Leňa, Beronja, Rupar, Jakuš, Nešković, Pavlis (Dragin), Kaňa (Kobilarov), Valentík, Ilić, Ožvát, Jovanović (Đokić)

NOVOSADSKÁ OBLASTNÁ LIGA

A teraz oslava titulu Juraj Pucovský Pavel Kocka TATRA – BAČKA 3 : 1 (1 : 1) Hostia z dediny Ďurdevo celkom nečakane strelili prvý gól prostredníctvom Radina v 14. min. Ľavokrídelník Budík v 25. min. zacentroval z voľného kopu, brankár Bajt mal loptu v rukách, ale mu vypadla na trávnik, dobehol Klaić a vyrovnal. Po piatich minútach hry v druhom polčase Milićević z pravej

raz trafil, rozhodca Dragoljević z B. Jarku ukázal na stred ihriska, ale potom gól anuloval, lebo pomocník Čović zo Šajkaša vysoko zodvihol zástavku pre údajné postavenie mimo hry?! V 20. min. Ćirić kopal nad bránu. O tri min. neskoršie Samardžija vracal loptu brankárovi Kosturanovovi, využil to Lukaja a vyrovnal. V 35. min. domáci hráč lakťom udrel obrancu Tatry, rozhodca hru neprerušil a Surdučki obrátil výsledok. Len čo sa začal druhý polčas

V pokračovaní šok RADNIČKI – BUDÚCNOSŤ 2 : 2 (0 : 1) Ján Murtín

predposlednom majstrovskom zápase horko-ťažko zoskupený tím Budúcnosti aj napriek omnoho lepšej hre predsa neuspel zmazať nádeje tímom, ktoré mu ohrozujú obstátie v tomto rangu súťaže. A všetko mali vo svojich rukách. Od začiatku sa hralo iba na polovici domácich. V 10. min. po peknej akcii celého útoku brankár Vulović v bezvýhľadnej situácii brutálne zakročil nad Stojakovićom, ktorý sa chystal skórovať do prázdnej brány. Rozhodca Manića zo Subotice odpískal jedenástku, ale domácemu brankárovi ukázal len žltú kartu. Z penalty Vulovića pekne prekonal D. Kovačević pre 0 : 1. Do konca polčasu Vinović, Stojaković, Dugonjić, nedokázali rozvlniť sieť po výborných asistenciách naladeného Adámeka. V pokračovaní zápasu šok. Najprv rezervista Mančić v 54., a potom Vanja Kovačević v 59. min. využili prvé a jediné výlety do trestného územia hostí, matovali bezmocného Ivića a otočili • ŠPORT •

výsledok na 2 : 1. A že nemal svoj deň, potvrdil to hosťujúci kanonier Stojaković, ktorý až trikrát neohrozený neskóroval. Predsa v 68. min. Adámek po charakteristickom úniku vyrovnal na 2 : 2. Do konca zápasu aj napriek úplnej dominácii hostí Vulović skvelými intervenciami obral Budúcnosť o dva body. BUDÚCNOSŤ: Ivić, Dereta (Medić), D. Štefek, Ralević, O. Štefek, Grujić, Dugonjić, Vinović, Stojaković, D. Kovačević, Adámek Ďalšie výsledky 29. kola: Srbobran – Bačka 1 : 2, Sloga – BSK 6 : 1, Preporod – Zadrugar 4 : 0, Tisa – Mladost (A) 0 : 1, Tavankut – Polet 4 : 2. Po príliš prekvapujúcich výsledkoch v tomto kole (česť iba petrovskej Mladosti a Slogy), v poslednom kole sa pred Hložančanov kladie imperatív získania aspoň jedného bodu s mužstvom Tisa, aby sa vyhli kuchyni chránených tímov, lebo vzájomné skóre s tímami Mladost (T), Mladost (A), Preporod a Zadrugar je na strane Hložančanov.

Brankár Bačky Marko Bajt trikrát kapituloval v Kysáči strany trafil dolný roh brány – 2 : 1. Zo 150 divákov najkrajšiu momentku videlo v 73. min.; keď Jambrich z voľného kopu mieril do ľavého horného rohu, brankár Bajt loptu odrazil, na ňu nabehol náhradník Ožvát a z pol metra stanovil výsledok zápasu – 3 : 1 TATRA: Munjas, Dražić, Jambrich, Berić, Samardžija, Milićević (Ožvát), Vučić, Gadžić, Klaić (Stojaković), Ćirić, Budík (Pavlović) PROLETER – TATRA 4 : 2 (2 : 1) V poslednom majstrovskom hosťovaní Tatra zažila neúspech na krátkom, úzkom a nerovnom trávniku v dedine Banoštor za Dunajom. V 12. min. unikol Vučić, odcentroval a Ćirić hlavou rozvlnil sieť. Čoskoro potom Gadžić ešte

Gadžić, vyrovnal. V 75. min. Lukaja dal svoj druhý gól z ofsajdu a tento hráč v 90. min. bol strelcom hetriku. TATRA: Kosturanov, Srnka, Pavlović (Budík), Dražić, Samardžija, Novaković, Vučić, Gadžić, Berić, Ćirić, Stojaković Výsledky 29. kola: Vinogradar – Nový Sad 0 : 6, Sirig – Šajkaš 0 : 1, Mladost – TSK 0 : 1, Jedinstvo (R) – Veternik 2 : 2, Futog – Petrovaradín 2 : 0, Omladinac – Sofex 1 : 1, Jedinstvo (G) – Fruškogorski partizan 3 : 8. V nedeľu mužstvo Tatry so svojimi fanúšikmi po zápase s Jedinstvom z dediny Gospođinci, ktorý sa začne o 18. hodine, oslávi titul majstra a postup do Vojvodinskej ligy – južnej skupiny.

22 /4805/ 2. 6. 2018

Šport VOJVODINSKÁ LIGA – JUŽNÁ SKUPINA

Poriadna facka na záver JEDNOTA – PODUNAVAC 1 : 4 (0 : 1)

Matej Bzovský

o (ne)čakanej prehre na domácej pôde od novosadského Kabela, jedného z uchádzačov o titul majstra, málopočetní fanúšikovia Jednoty sa minulú nedeľu dožili ďalšieho rozčarovania a blamáže mužstva, ktoré sa na základe jesenného postavenia v tabuľke malo uchádzať

o titul majstra. Prehra so susedmi z Belegiša ani toľko nezabolela, koľko zápas od štartu priniesol veľké prekvapenie, a potom aj smiech medzi málopočetnými fanúšikmi Jednoty. Na mieste pravého obrancu sa totiž ocitol náhradný brankár Milinović, kým na striedačke sedeli dovtedy štandardní hráči prvej zostavy. Bol to podobný krok ako v stretnutí s

PRVÁ JUHOBANÁTSKA LIGA

Padinčania v baráži Ján Bokor Príliš komplikovaná situácia vo vrchu tabuľky sa po dvoch posledných kolách rozuzlila. BAK je zvonu prvý a tu pravdepodobne aj zostane, kým druhá Dolina a tretí Partizan budú hrať baráž o postup do Vojvodinskej ligy. Posledná Vojvodina (CC) nemá šance na záchranu a osud predposlednej Jugoslavije závisí od výsledkov baráže. Výsledky 28. kola: Crvena zvezda – Borac 3 : 1, BAK – Partizan 4 : 2, Sloga – Vojvodina (S) 0 : 1, Jedinstvo (V) – Vojvodina (Cr) 3 : 0, Jedinstvo Stević – Dunav 3 : 2, Jugoslavija – Vulturul 2 : 1, Dolina – Strela 2 : 1, Radnički – Vojvodina (CC) 3 : 0. Výsledky 29. kola: Radnički – Crvena zvezda 5 : 0, Vojvodina (CC) – Dolina 1 : 6, Strela – Jugoslavija 4 : 1, Vulturul – Jedinstvo Stević 6 : 5, Dunav – Jedinstvo (V) 2 : 2, Vojvodina (Cr) – Sloga 0 : 2, Vojvodina (S) –BAK 0 : 4, Partizan – Borac 4 : 0. DOLINA – STRELA 2 : 1 (1 : 0)

stredajšom mimoriadnom kole hostia z Ivanova boli tvrdým orieškom, na ktorom si favorizovaná Dolina predsa nezlomila zuby. Domáci hrali dobre iba v prvom polčase. Mali dosť šancí, ale premenili iba jednu. V 22. min. Ilić vybehol pred brankára a presnou strelou zavlnil sieť. Strely M. Rudića, S. Rudića, Kevdžiju a Mihajlovića končili mimo brány, alebo v rukách brankára a Ilić opečiatkoval žrď. Po prestávke domáci zahrali príliš ľahostajne a vytrvalí hostia preberali iniciatívu a často boli pred bránou Trkulju. V 80. min. Guran priamo z voľného kopu vyrovnal, v čom zásluhy patria aj domácej obrane. Nervóznych fanúšikov uspokojil Dobrić, ktorý po chybe brankára hostí v 85. min. upravil loptu do siete. Domáci sa tešili zaslúženým bodom a hnevali sa na rozhodcu Kozlovačkého zo Sefkerinu, bývalého brankára Doliny, ktorý im zneškodnil dve penalty. DOLINA: Trkulja, Hlavča, Važić, Matuľa, M. Rudić, S. Rudić, Ugre-

www.hl.rs

nović, Ilić (Paul), Dobrić, Kevdžija, Mihajlović. VOJVODINA CC – DOLINA 1 : 6 (1 : 3) Zápas sa hral na štadióne v Belej

Kabelom, keď sa v zostave na tom istom mieste pravého obrancu ocitol kadet, ktorému to bol prvý a zdá sa aj posledný zápas v tričku Jednoty, aspoň v týchto majstrovstvách. Prečo sa tréner Perišić rozhodol na taký krok, a prečo mu vedenie klubu dovolilo, aby sa zahrával so slávnym menom klubu, odpoveď asi nikdy nedostaneme. Veríme však, že sa čoskoro dozvieme, či predseda klubu Stojaković a jeho málopočetní spolupracovníci ponúknu demisiu. Hostia sa ujali vedenia v 28. min. gólom najlepšieho hráča na ihrisku, ktorého strážil práve nešťastný náhradný brankár, kým v bráne stál

mladý debutant Todorović. Domáci vyrovnali v 48 min. po úniku Ivkovića a šikovnej strele Vukovića. Bola to predsa krátka útecha, lebo sa obetaví hostia ujali ďalšieho vedenia, a potom sa už všetko začalo valiť dolu kopcom, do priepasti. Hostia dali ešte dva góly a domáci útočníci nevyužili šancu aspoň zjemniť celkom zaslúženú prehru. JEDNOTA: Todorović, Milinović (Ivković), Rebić, Jelović, Bojbaša, Matović, Milenković, Vuković, Cvejić (Vasiljević), Denić (Atanacković), Stojaković Na nedeľu sa Jednota v Čurugu stretne s domácim Hajdukom.

Crkve, lebo ihrisko v Crvenej Crkve nevyhovuje podmienkam súťaže. I keď v nekompletnej zostave, Dolina ospravedlnila úlohu favorita a rovnakým výsledkom ako v jeseň v Padine porazila sympatický, ale slabý domáci celok. Pol tucta gólov na ihrisku hostiteľa najlepšie hovorí o prevahe Doliny. Sieť domáceho celku načal Saša Rudić v 25. min. Spoľahlivý stredopoliar Saša Rudić (v Iba dve minúty neskoršie červenom tričku) v akcii sa do listiny strelcov zapísal veľmi lebo rozhodca Janković z Pančeva v dobrý Cvetanović. Výsledok korigoval 62. min. pre nešportové správanie V. Marković zo správnej jedenástky a do šatne zaslal nedisciplinovaného jeho spoluhráč M. Marković autogólom Milovanovića. DOLINA: Trkulja (Králik), Hlavča, stanovil výsledok polčasu. Fyzicky a technicky pripravenejší Važić, Matuľa, S. Rudić, Ugrenović, hostia v druhom polčase diktovali Cvetanović (Paul), Ilić (Babuchna), tempo a gólmi Kevdžiju v 55. min., Dobrić, Kevdžija, Mihajlović Na nedeľu v poslednom kole Dolina Važića z penalty v 71. min. a Ugrenovića v 86. min. položili na lopatky súpera, uhostí Radnički a výhrou by mala overiť ktorý zápas skončil s desiatimi hráčmi, titul vicemajstra.

NA ŠPORTOVEJ OLYMPIÁDE ŠKOLSKEJ MLÁDEŽE VOJVODINY, ktorá v dňoch 17. až 20. mája prebiehala v Novom Sade, gymnastický tím ZŠ Bratstvo v Aradáči pod taktovkou učiteľky Marieny Zakićovej-Križanovej vystúpil s piatimi mužstvami a potvrdil svoje kvality. Totižto najstarší mužský tím: J. Hanus, M. Gligor F. Janiš, všetci siedmaci a D. Zelenák ôsmak, získala striebornú medailu a chlapci 1. až 4. triedy sa ovenčili bronzom. Tento tím tvorili: druhák M. Tót, tretiak B. Janiš, a štvrtáci K. Barnák Patai a J. Jánošik. Chlapci vo veku 5. a 6. ročník obsadili výborné štvrté miesto a oba dievčenské tímy, 1. až 4. ročník a 5. a 6. ročník, obsadili šieste miesta vo svojej kategórii. V tej istej chvíli aradáčski šachisti súťažili na majstrovstvách základných škôl Srbska, ktoré 19. a 20. mája prebiehali v Zreňanine. V tímovej konkurencii obsadili 23. miesto a v konkurencii jednotlivcov Mihajlo Rajčević obsadil 11. a Aleksej Bartoš 14. miesto, kým Robert Šiagi bol 27. Na fotografii je časť aradáčskej výpravy s učiteľkou Križanovou-Zakićovou na školskej olympiáde v Novom Sade. V. G. Foto: F. Gál

Informačno-politický týždenník

• ŠPORT •

DRUHÁ JUHOBANÁTSKA LIGA – VÝCHODNÁ SKUPINA

Tvrdo v Hajdušici HAJDUŠICA – BUDUĆNOST 1 : 1 (0 : 0)

Vladimír Hudec

vrdý, opravdivý mužský, ale korektný zápas zohrali dve mužstvá. Hajdušičania hrali podstatne oslabení bez Radovića, N. Ružića a Maliara a už v prvom polčase sa zranil aj A. Ružić. Na druhej strane hostia boli príliš motivovaní, keďže vo výhre v tomto zápase videli poslednú šancu dostať sa na druhú priečku v tabuľke a získať právo dohrávať o postup. Hra v prvom polčase bola vyrovnaná. Hralo sa však medzi dvomi šestnástkami a najlepšiu príležitosť mali domáci v polovici polčasu. Po pravej strane kombinovali Z. Lipták a Spasovski. Lipták sa dostal pred bránu, silne strieľal, ale brankár jeho strelu zneškodnil. Odrazenú loptu znovu niekto v skrumáži zaslal na bránu, ale brankár znovu bol istý. Na druhej strane hostia počas celého prvého polčasu ani raz vážnejšie neprihrozili Melichovi. Po zmene strán však Alibunárčania vážnejšie zaútočili, takže sa do polovice druhého polčasu hralo hlavne pred domácou bránou, ale sa obrana Hajdušice nedala prekvapiť. V polovici polčasu sa Hajdušičania zbavili nátlaku a pomaly presadzovali hru pred bránu Budućnosti, ale znovu bez príležitostí. Predsa v 75. minúte hostia boli neobozretní a dovolili Guranovi, aby im na okraji šestnástky ukradol loptu, silne strieľal a priniesol veľkú radosť svojim spoluhráčom a fanúšikom – 1 : 0. Nuž a potom do konca zápasu hostia sa snažili stoj čo stoj vyrovnať, posmelení aj tým, že posledných 10 minút domáci hrali bez Sándora, ktorému rozhodca ukázal druhú žltú, a potom aj červenú, preto, že kopol loptu po jeho hvizde. Hajdušičania však odolávali útokom, ale vo finiši predsa prijali gól pre spravodlivých 1 : 1 HAJDUŠICA: Melich, Z. Lipták, Đukić, Stojkovski, M. Mršić, Folťan, Guran, Petrović, A. Ružić (Sándor), Spasovski (I. Mršić), Ćulum JÁNOŠÍK – ŠEVAC 0 : 4 (0 : 1) Jánošíčanom výsledok tohto zápasu vonkoncom nič neznamenal, lebo o ich osude v lige rozhodujú iní a možno rovno ich nedeľňajší súper. Predsa počas prvého polčasu boli lepším celkom a viac sa hralo pred bránou hostí, ktorí sú kandidátmi o druhé miesto a postup do play-off. Domáci si • ŠPORT •

vytvorili, ale aj zahodili niekoľko skvelých príležitostí, kým na druhej strane hostia v polovici polčasu využili jednu z mála príležitostí a získali prednosť. Aj po zmene strán domáci útočili a hostia sa snažili protiútokmi ohroziť Radaka. Ako sa však blížil koniec zápasu, prejavila sa lepšia pripravenosť hostí, ktorí využili únavu Jánošíčanov, prevzali iniciatívu a ešte tromi gólmi v sieti Radaka si na vlastné konto zapísali ďalšie tri body. JÁNOŠÍK: Radak, Šterba, Raškov, Živanov, Jakimov, Babić, Pavlovic, Jankov, Caran, A. Staňo, Huszka Výsledky 23. kola: Partizan – Potporanj 0 : 1, Ratar – Borac (VG) 2 : 0, Karaš – Polet 1 : 2, Dobrica – Borac (VS) 8 : 1. Voľný bol Vinogradar. Hajdušičania sú po tejto remíze siedmi v tabuľke s 29 bodmi a Jánošík je posledný, má iba 9 bodov a čaká rozuzlenie v boji o postup.

MESTSKÁ LIGA ZREŇANIN – A SKUPINA

Zakotvili na dne tabuľky MSK – AŠK 5 : 3 (1 : 2)

Vladimír Gál

ápas, ktorý rozhodoval o obstátí v lige dvoch celkov, sa pre Aradáčanov začal dobre, ale predsa sa neskončil tak, ako plánovali. V prvom polčase dominovali ihriskom a vedenia sa ujali v 25. minúte, keď Maksimović z 30 metrov dal opravdivý eurogól. Radosť Aradáčanov však netrvala dlho, lebo iba pár minút neskoršie Mijić dal autogól. Hostí to nezmýlilo a znovu sa ujali vedenia v 40. min., keď Apostoloviť peknou strelou z 20 metrov loboval brankára. V 44. minúte sa však zranil najlepší hráč AŠK Mijić. Zranenie Mijića sa odzrkadlilo na hre hostí, ktorí sa viac nepodobali

na tím z prvého polčasu a už v 55. minúte po chybe Ďuríčeka a Koraća domáci vyrovnali na 2 : 2. V 60. min. Ďuríček kľučkoval pred vlastnou bránou, domáci mu odňali loptu, Maksimović štartoval v šestnástke. Rozhodca ukázal na biely bod a Maksimovićovi cestu do šatne. Domáci penaltu využili a veľmi rýchlo dali aj štvrtý gól, po čom sa hostia úplne demoralizovali. Predsa v 85. min. sa im podarilo korigovať výsledok. Z voľného kopu presný bol Studen. Na vyrovnanie však viac nemali síl a v poslednej minúte prijali aj piaty gól. AŠK: Striško, Životin, Korać, Matein, Mijić (Pavlenko), Ďuríček, Maksimović, Rajčević, Apostolović, Studen, Gál Výsledky 21. kola: Zadrugar – Jedinstvo 4 : 4, Radnički 1911 – OFK Klek 1 : 0, Potisje – OFK Gradnulica 1 : 0, ŽFK Banat – Tamiš 1 : 1, OFK Stajićevo – Zlatica 3 : 2. AŠK zakotvil na predposlednom mieste so 16 bodmi bez šancí postúpiť v tabuľke. Zostali už iba teoretické šance, že obstanú v lige a ich osud závisí od rozuzlenia v play-off o postup.

MESTSKÁ LIGA ZREŇANIN – B SKUPINA

Na jeseň v novej spoločnosti PROLETER – MLADOSŤ 2 : 2 (1 : 1)

Darko Sládeček

j keď zápas dvoch prvoumiestnených v tabuľke nemal súťažiaci význam, domáci hrali príliš špinavo. Už na začiatku prevzali iniciatívu a v 10. min. sa po chybe obrancov hostí ujali vedenia. Po tomto góle však zastali, akoby im jeden gól stačil a hostia Mužstvo Mladosti titul majstra získalo bez prehry začali diktovať tempo. V 20. min. domáci hráč Novčić nebez- trvala, lebo už v 69. min. po zákroku pečne kopol do hlavy Kočevića, ktorý Szaba rozhodca ukázal na biely bod, z musel opustiť ihrisko. Striedali sa šance ktorého Jovanović vyrovnal. Do konca Poničana, Žižića a Kalapiša, ale domáci zápasu Poničan mal ešte jednu príležizačali hrať a udierať hráčov Mladosti (aj) tosť, ale tentoraz jeho oblúčik odletel bez lopty, nešportovo sa správať a roz- ponad bránu. Týmto sú majstrovstvá v tejto ligy hodca Krstić im to toleroval. Predsa v 29. minúte po rohovom kope na odrazenú ukončené. Bieloblatčania bez prehry loptu nadbehol Karácsonyi a vyrovnal. získali titul majstra a Poničan na 12 Po zmene strán hostia znovu boli zápasoch súperom nastrieľal 23 gólov lepší. V 67. min. Poničan vybehol pred a znovu bol najlepším strelcom ligy. Od brankára a pekným oblúčikom ho jesene Mladosť bude súťažiť v Mestskej prekonal na veľkú radosť početných lige Zreňanin A skupina. MLADOSŤ: Perišić, Necsov, ParaBieloblatčanov, ktorí prišli do Neuziny sledovať zápas. Radosť hostí však krátko ľov, Poničan, Szábo, B. Žižić, Kalapiš,

Gibarov (Tapai), Šofranko (Halász), Karácsony, Kočević (Horvát) Výsledky posledného kola: Partizan – Sloga 2 : 3, Tisa 1933 – KSK Konak 1926 3 : 0 kontumačne, Borac bol voľný.

1. Mladosť 2. Proleter 3. Sloga 4. Tisa 5. KSK Konak 6. Borac 7. Partizan

22 /4805/ 2. 6. 2018

12 12 12 12 12 12 12

10 2 6 6 5 2 4 2 4 3 4 2 10

0 50 : 9 1 39 : 18 5 25 : 37 6 22 : 19 5 23 : 24 6 27 : 36 11 14 : 57

32 23 17 14 14 14 3 41

Šport SOMBORSKÁ OBLASTNÁ LIGA

MEMORIÁL JAROSLAVA BAĎONSKÉHO

Uspokojili sa a poľavili Dôstojne oslávili päťdesiatku O V SLÁVIA – KULA 4 : 2 (2 : 0)

nutým výsledkom a poľavili, čo hostia využili a v 70. min. Kukolj z voľného d začiatku tempo dikkopu korigoval výsledok, tovali domáci hráči, a potom Davidović v 82. ktorí si už v prvých Min., po chybe domácich minútach vytvorili dve zadákov, loptu zaslal do skvelé príležitosti, ale ľavého dolného rohu bráKutenič a Zorzić neboli ny náhradníka Šustera. presní. Následne aj hosBol to však aj konečný tia mali dve šance, ale ich výsledok zápasu – 4 : 2. strely našťastie odišli nad. SLÁVIA: Brňa (ŠusV 17. min. padol prvý gól. ter) Nímet, Benka, MiŽigmund dobre odcenlec, Čorda (Budić), Kotiv, troval a Zorzić loptu zaDva góly v sieti Petrovic, Grňa (Beláni), slal za chrbát hosťujúceho súpera: Svetozar Žigmund, Kutenič, Zorbrankára Brkića. V ďalšom Zorzić zić priebehu hry striedali sa Výsledky 29. kola: Slávia − Kula 4 útoky oboch mužstiev až po 40. min., keď Zorzić využil veľkú chybu zadákov : 2, Hajduk junior – Stari Grad 2 : 1, hostí a po druhýkrát sa zapísal do Rusin – Stanišić 0 : 5, Madost – Liar 8 : 2, Budućnost – Vojvodina 2 : 0, listiny strelcov. Na začiatku druhého polčasu do- ŽAK − Crvenka 0 : 4, Krila Krajine − máci úplne dominujú a dvomi gólmi − Budućnost 0 : 0. V poslednom kole mužstvo SláPetrovića v 51. a Grňu v 56. min. zvýšili náskok. Vtedy sa zdalo, že hostia dožijú vie hosťuje v Báčskej Palanke, kde si opravdivú katastrofu, ale sa stal opak. zmeria sily s domácim FK Stari grad. Domáci akoby sa uspokojili s dosiah- Zápas sa začne o 17.00 hodine. Ján Šuster

OBECNÁ LIGA ŠÍD

Šíďania nemali šťastie Lazar Pavković BINGUĽA: OFK Binguľa – Omladinac 2 : 3 (0 : 0). Futbalisti Bingule na vlastnom ihrisku utŕžili minimálnu porážku od bojovnejších a účinnejších hostí z Batroviec. Góly pre Binguľu dali Mikić a Širadović. V nasledujúcom kole Binguľčania uhostia celok Napredak z Vašice. OFK BINGUĽA: Sucháň, Džever, Pajić, Palić, Mikić, Sitarević, Farkaš, Janković (Samardžić), Šućak, Nikolić, Širadović VAŠICA: Napredak – Jednota (Š) 1 : 1 (0 : 1). Šíďania vo Vašici boli lepší a keby mali trochu viac šťastia, domov sa mohli vrátiť so zaslúženými tromi bodmi. Gól pre Jednotu dal Radonić. Jednota v nasledujúcom kole hosťuje v Morovići. JEDNOTA: Stojadinović, Mitrović, Šumaruna, Šipka, Jovanović, Petrović (Jakšić), Rukavina, Milutinović (Nenjkov), Dumitrović, Radonić, Đorđević (Chrček)

www.hl.rs

BAČINCI: OFK Bačinci – Jednota (Ľ) 5 : 1 (2 : 0). Ľubania sa z Bačiniec vrátili s vysokou prehrou. Pripravenejší a zohranejší domáci celok nemal v mužstve Jednoty vážnejšieho súpera. Čestný gól pre hostí dal Cigankov. V nasledujúcom kole Jednota uhostí celok Graničar z Jameny. JEDNOTA: Stjelja, Mrđanović, Šili, Toman, Punoš, Teležar (Dobrić), Pavlović, Ramić, P. Sremčić (Budimir), Cigankov, Laćarac ERDEVÍK: Erdevík 2017 – Jedinstvo 2 : 1 ( 0 : 1). Bol to pekný a bojovný zápas dvoch rovnocenných súperov a domáci zaslúžene vyhrali. Góly pre Erdevík dali Pap z jedenástky a Šafárik. V nasledujúcom kole Erdevíčania hosťujú v Berkasove. ERDEVÍK 2017: Mrkonjić, Babić, Gerik, Manojlović, Cvijanović, Masnikosa (Petrović), Štrbac, Pap (Toman), Anđelić (Šafárik), Cvetković, Radivojević (Jelčić)

Informačno-politický týždenník

Samuel Medveď

apríli tohto roku petrovský Stolnotenisový klub Mladosť sa dožil svojich 50. narodenín. Toto úctyhodné jubileum dôstojne oslávili tradičným Memoriálnym turnajom Jaroslava Baďonského, ktorý prebiehal v rámci Dní Petrovca. Na turnaji, ktorý prebiehal v telocvični ZŠ Jána Čajaka, účasť mali milovníci stolnotenisovej hry z Petrovca, Silbaša, Kysáča a Báčskej Palanky. Štrnásť dospelých a štyria mladší kadeti. Po vyše dvojhodinovom súťažení titul majstra turnaja v kategórii dospelých získal Silbašan Predrag Knežević (milovníci futbalu v Petrovci ho poznajú ako niekdajšieho brankára Mladosti), Ján Topoľský z Petrovca bol druhý a Palančan Zlatko Nešić tretí. V kategórii mladších kadetov najlepší bol Marek Hric, druhý bol Jakub Franka a tretí Stanislav Krstovski, všetci traja z Petrovca. Druhý polčas osláv prebiehal pri slávnostnom obede v hostinci Putnik za prítomnosti aktérov, hostí a bývalých hráčov. Prišli niekdajší hráči Vladimír Fekete, Zoroslav Spevák, Svetoslav Majera, Samuel Kolár, Zuzana Záborská (teraz Kardelisová), Tatiana Ferková (teraz Vujačićová),

Predrag Knežević prijal putovný pohár od minuloročného víťaza Ondreja Poničana (vpravo); v úzadí predseda klubu Ján Lačok jeden zo zakladateľov klubu majster Andrej Turan, predstavitelia lokálnej samosprávy, pokrajinského Stolnotenisového zväzu, ako aj starí športoví priatelia zo STK Gusar zo Staparu Arsenije Katanić a Darko Popović. Všetkých najprv pozdravil predseda STK Mladosť Ján Lačok, a prihovoril sa aj predseda Pokrajinského stolnotenisového zväzu prof. Milan Stanić, ktorý si zaspomínal na dávne časy, keď v súťažení prehral od Zoroslava Speváka a Samuela Kolára. Nuž a po tej oficiálnej časti a udelení odmien víťazom nasledovalo kamarátenie, v ktorom bývalí stolnotenisti oprášili dávne športové spomienky na zašlé časy.

MEDZINARODNÝ ZÁPAS PETROVSKÁCH VETERÁNOV

Športová družba pretrváva MLADOSŤ – DUBOVÁ 7 : 3 (4 : 1) S. Medveď

a oslavy Dňa Petrovca znovu zavítali športoví priatelia, starí futbaloví páni z mestečka Dubová v Slovenskej republike, ktorí uplynulú sobotu zohrali pekný zápas so starými pánmi petrovskej Mladosti. V takýchto zápasoch nikdy nechýbajú ani góly. A bolo ich neúrekom, až 10. Domáci boli šikovnejší a zaslúžene vyhrali. Góly pre Mladosť dali: Fabók 2, Širka, Pucovský, Stracinský (z jedenástky), M. Chlpka

a Haška a pre hostí Svrček 2 a Mikovič. Nasledovalo, pravdaže, kamarátenie starých priateľov. MLADOSŤ: J. Chlpka, Ziman, Stojanović, Babiak, Kuzmanović, Pucovský, Triaška, Širka, Mucha, Stracinský, Fabók, Haška, Šimo, Peťkovský, Chalupka, Martiš, Gajinov, M. Chlpka DUBOVÁ: O. Chlpka, Mikovič, Vober, Bielik, Minárik, Jakubec, Tomašovič, Svrček, Macho, Huter, Gelmet, Hrdlovič, Cichý, Palkovič, Uherčík

• ŠPORT •

Rozhodcovia Vladimír Trusina (v drepe) a Daniel Lojdl (stojí vpravo) vážia úlovok Jána Medveďa (stojí vľavo)

Rybári na pretekárskej dráhe pri vode

Najlepší pionieri: podpredseda Ikry Daniel Lojdl, Andrej Čapanda, Igor Malina, Alex Ilčík a predseda Vladimír Trusina (zľava)

SÚŤAŽ ŠPORTOVÝCH RYBÁROV SŠR IKRA V SELENČI

Rybačka pri muzike Juraj Berédi-Ďuky

polok športových rybárov Ikra zo Selenče v máji tradične organizuje súťaž svojich členov v lovení rýb udicou na plavák. Je to tradícia, ktorá pretrváva od založenia spolku, úradne registrovaného 4. júna 1976. Tohtoročná súťaž prebiehala v nedeľu 20. mája 2018 na kanáli Dunaj – Tisa – Dunaj. Už od skorých ranných hodín bolo na kanáli rušno. Keď pretekári

pravidlá, takže rozhodcovia Vladimír Trusina, Daniel Lojdl a Pavel Mandáč nemuseli zasahovať, iba dozerali na priebeh súťaže. Presne o dvanástej zvukový signál ohlásil koniec súťaže, rozhodcovia odvážili úlovky, aby zistili poradie najúspešnejších rybárov. V kategórii pionierov prvé miesto obsadil Igor Malina, na druhom mieste skončil Alex Ilčík a tretí bol Andrej

Rybka na udici Jozefa Provodovského Čapanda. V kategórii seniorov najviac úspechu a šťastia v love rýb mal víťaz Ján MedNajlepší seniori: Jozef Provodovsky, veď, na druhom Ján Medveď, Ján Valent (zľava) mieste zakotvil Jozef Provodovský, obsadili svoje miesta pri vode, roz- kým sa s tretím miestom musel hodcovia označili začiatok súťaže. uspokojiť Ján Valent. Predseda Súťažili pionieri a seniori. Každý spolku Ikra Vladimír Trusina pretekár mohol loviť ryby s dvoma a podpredseda Daniel Lojdl prútmi. Záujem rybárov o súťaž tým najlepším odovzdali diplonebol taký veľký ako v minulých my, vecné odmeny a ďakovné rokoch, najmä pre aktuálnu situ- listiny, ktoré sa dostali do rúk aj áciu, keď mladí Selenčania od- podporovateľov súťaže. Pokiaľ trvala súťaž, šikovchádzajú do zahraničia. Pretekári boli féroví, dodržiavali stanovené ní, už osvedčení kuchári, Se-

Víťaz Ján Medveď s rybičkou, ktorá možno rozhodla o prvom mieste

lenčania Pavel Berédi a Rastislav Strehársky pre všetkých na kanáli uvarili chutný paprikáš. Nechýbala ani ľudová hudba, ktorá zabávala nielen rybárov, ale aj ostatných Selenčanov. Pretekárov a organizátorov podporil aj zástupca

Hudobníci Ján Zolňan, Dominik Krajčík a Božidar Ralbovský (zľava) vyhrávali rybárom a divákom

Kuchári Rastislav Strehársky (prvý zľava) a Pavel Berédi (prvý sprava)

predsedu Obce Báč Zdenko Kolár. Súťaž sa vcelku vydarila, o čom svedčili aj slová spokojných rybárov a organizátorov. Pekné počasie na kanál vylákalo milovníkov prírody a rybárčenia. Selenčania strávili príjemné chvíle nedeľného voľna v prírode, pri vode a na čerstvom vzduchu, čo im aj tentoraz umožnil Spolok športových rybárov Ikra.

PETROVSKÉ ŠPORTOVÉ DOBOŠKY

Dedine k narodeninám Pavel Hansman

I keď tohtoročné športové stretnutia, organizované pod slnečníkom Rady Miestneho spoločenstva Petrovec, nemali toľko poschodí, plátov alebo padlášov ako maškrty predávané v Spolku petrovských žien, dovolíme si povedať, že aj päť našich disciplín – dobošiek malo príchuť brandu, a tak 26. a 27. mája 2018 prispeli, aby sa na športovanie nezabudlo a zabudnuté v takmer tristoročnej dedine nestratilo.

Doboška SIRÉNY sa zjavila v športovej hale ZŠ Jána Čajaka a vymodelovali ju svojím výkonom šikovné, krásne a v nemalej miere i zvodné volejbalistky z Nového Sadu, Futogu, Odžakov, Rumenky, Sombora a Petrovca. Dve najvyššie poschodia svojím výkonom vymajstrovali Novosadčanky a Futočanky (na našej snímke). Vyhrali sirény z N. Sadu v bielych dresoch.

Pri Rybárskej chate ZŠR Karas doboška NA PLAVÁK. Majstri kuchári tejto boli dve skupiny žiakov ZŠ Jána Čajaka (na snímke okolo známeho Dudášovho kotla), a najviac gramov rýb do torty nachytali Ján Abrahám a Aleksandar Balog.

Ako prvá INDEXOVA. Pripravili ju futbalisti – kohútiky z Pivnice, Nového Sadu (na našej snímke chlapci FK Index), Maglića a Petrovca, narodení v roku 2007. Najchutnejšia na ihrisku vo Vrbare bola novosadská, potom petrovská, pivnická a maglićská.

Recept pre dobošku TOVARIŠEVO v Poľovníckom dome Lesík uplatňovali hlavný rozhodca Samuel Fábry (vpravo) a tajomník Združenia Lesík Vlastislav Legíň (vľavo) so spolupracovníkmi (na snímke v úzadí). Strelci z Tovariševa, päťdesiat účastníkov, boli najlepší kuchári. Súťaž podporil priateľ a dobrodinec petrovských strelcov Dušan Riecky z Považskej Bystrice v Slovenskej republike.

Pod HLOŽIANSKU dobošku sa v miestnostiach športovej haly podpísali desiati šachisti z územia Báčskopetrovskej obce. Na najvyššom poschodí známej maškrty sa ocitol Hložančan Juraj Červenák (na snímke vľavo) a o poschodia nižšie Petrovčania Samuel Častven a Miroslav Majtán.