Hlas 23 2017 by NVU Hlas ľudu

Ján Triaška Báčsky Petrovec

Divadelná krajina v Starej Pazove

ISSN 0018-2869

Informačno-politický týždenník ROČNÍK 74 | 10. 6. 2017 | CENA 50 DIN.

www.hlasludu.info www.hl.rs

ČÍSLO

/4754/

Z obsahu

10. 6. 2017 | 23 /4754/

Uzávierka čísla: 7. 6. 2017

4 TÝŽDEŇ 5 Ochrana a posilnenie žien predovšetkým 7 Studnica krásy 8 Pre čistejšie a zelenšie školy

9 SLOVENSKO 9 Ako delfín

10 ĽUDIA A UDALOSTI 11 Duálne vzdelávanie v praxi 16 Pohľad z opačnej strany

Koncoročný program báčskopalanských žiakov a škôlkarov V čarovnom svete slovenčiny odznel v nedeľu 4. júna v Slovenskom dome. Pohostinsky vystúpili aj žiaci z Pivnice. Podujatie pripravila učiteľka Mária Šulcová. (s. 34) J. Bartoš

20 Recept podobný, a predsa iný

22 DETSKÝ KÚTIK 22 Kamarátstvo

23 POĽNOHOSPODÁRSKE ROZHĽADY 23 Pripravuje sa návrh zákona o sezónnych prácach v poľnohospodárstve 23 Nižšie ceny poľnohospodárskych komodít 26 Problém mykotoxínov a ich možné riešenie

Erdevík sa stáva známym nielen podľa výborného vína, ale aj podľa ďalšieho tradičného podujatia. V sobotu 3. júna sa totiž v erdevíckom parku uskutočnila 18. Sriemska kuleniáda – V objatí kulenu a vína. Na snímke: Tohtoročné súťažné vzorky. (s. 13) D. Berediová

31 KULTÚRA 31 Slnečné hodiny Demákovi a Spevákovi 32 Triumf hostiteľského súboru 34 Som Slovenka

39 OZNAMY 44 RTV PANORÁMA

46 ŠPORT 46 V Petrovci sa oslavovalo 48 Smelo na lídra 51 Vybojovali šesť medailí Autorka titulnej fotografie: Anna Lešťanová

Prednedávnom sme navštívili sálaš a rybník Miroslava Markuša z Bieleho Blata, odkiaľ sme priniesli zaujímavú reportáž. (s. 12) V. Hudec

Editoriál

ZAKLADATEĽ: NÁRODNOSTNÁ RADA SLOVENSKEJ NÁRODNOSTNEJ MENŠINY VYCHÁDZA TÝŽDENNE, V SOBOTU

PRVÉ ČÍSLO VYŠLO 19. OKTÓBRA 1944 V BÁČSKOM PETROVCI OD ROKU 1967 VYCHÁDZA V NOVOM SADE ROKU 1967 PREZIDENT REPUBLIKY VYZNAMENAL HLAS ĽUDU RADOM BRATSTVA A JEDNOTY SO STRIEBORNÝM VENCOM Riaditeľ NVU Hlas ľudu: Samuel Žiak Zodpovedná redaktorka: Vladimíra Dorčová-Valtnerová Zástupkyňa zodpovednej redaktorky: Anna Francistyová Redakcia: Juraj Bartoš, Danuška Berediová, Jaroslav Čiep, Oto Filip, Katarína Gažová, Vladimír Hudec, Anička Chalupová, Stevan Lenhart, Anna Lešťanová, Jasmina Pániková, Juraj Pucovský, Ľubica Sýkorová, Elena Šranková Technický redaktor: Miroslav Dobroňovský Jazyková redaktorka: Anna Horvátová Lektorka: Mária Domoniová Adresa redakcie: Bulvár oslobodenia 81/V, 21 000 Nový Sad, poštový priečinok 234 www.hl.rs E-mail: nvu@hl.rs nvuhlasludu@hl.rs inzercia@hl.rs Telefóny redakcie: 021/47 20 840 063/47 20 84 Telefax: 021/47 20 844 Dopisovateľstvo v Petrovci: 021/22 80 042 Dopisovateľstvo v Kovačici: 013/662 565 Dopisovateľstvo v Starej Pazove: 022/317 505 Tlačí:

Tlačiareň HL PRINT Báčsky Petrovec Účet NVU Hlas ľudu 160-924115-88 Banca Intesa ISSN 0018-2869 COBISS.SR-ID 16185090

• •

www.pixabay.com

VYDÁVA NOVINOVO-VYDAVATEĽSKÁ USTANOVIZEŇ HLAS ĽUDU V NOVOM SADE

Jedna príroda, jedno zdravie Otázka ochrany životného prostredia nie je iba otázka nakladania s odpadom. Táto problematika je oveľa obsiahlejšia a zahŕňa aj kvalitu vody a vzduchu, ochranu prírody, nakladanie s chemikáliami atď.

ore uvedené sme si pripomenuli aj 5. júna v Svetový deň ochrany životného prostredia, ktorý v roku 1972 stanovilo Generálne zhromaždenie UN na prvej konferencii OSN o životnom prostredí. Odvtedy sa uskutočnil veľký počet konferencií zameraných na potreby riešenia problémov životného prostredia, ktoré by zaručili ďalšiu existenciu nás, živého sveta vôkol nás, našej planéty. Tohtoročnou témou oslavy Svetového dňa ochrany životného prostredia bolo Spojenie ľudí s prírodou. Nie náhodou ju zvolili. Sme súčasťou prírody, sme na nej závislí. Možno si toho nie sme ani vedomí a ešte viac, v akej miere ju zneužívame. Žijeme na dedinách, poľnohospodárstvo nám nie je neznáma oblasť a takisto ani používanie rôznych pesticídov, ktoré občas používame až nadmieru. Pritom si neuvedomujeme, že takým počínaním ničíme nielen prírodu, ale aj nás. Možno naše dlhodobé zvyky ovplyvňujú aj otvorenie Kapitoly 27, ktorá sa týka životného prostredia. Najprv bolo avizované, že túto kapitolu naša krajina otvorí vlani, avšak k tomu nedošlo ani dodnes. Zatiaľ máme dokument EÚ, ktorý analyzuje pripravenosť Srbska na rokovania a odporúča otvorenie kapitoly, čiže únia pozýva Srbsko, aby odovzdalo negociačnú pozíciu pre rokovanie v Kapitole 27. Je to zatiaľ všetko. Čo je na príčine? Skutočne je tu veľa čiernych bodov, z ktorých sa tie najväčšie týkajú nakladania s odpadom, odpadových vôd a znečistenia vzduchu. Sme svedkami, že v našom okolí divoké

skládky vznikajú ako huby po daždi. „Vítajú“ nás pred dedinami a hovoria o nás ako o spoločnosti. Spomeňme si iba koľkokrát horela divoká skládka v Pivnici. Môžeme za to obviňovať občanov, že k tomu došlo? Áno, aj nie, keďže Pivničania aj úradne požiadali svoju obec, aby im zabezpečila skládku v ich dedine, ibaže obec o to neprejavila záujem. A čo s odpadovými vodami? Koľkokrát sa do Dunaja v Novom Sade vyliala červeno-ružová tekutina „neznámeho pôvodu“? Krásny, modrý Dunaj je dnes už iba v Straussovej skladbe a vďaka „neznámym“ spoločnostiam sa občas zafarbí aj do ružova. Naša krajina má iba 44 zariadení na prečisťovanie odpadových vôd, z čoho je iba 8 podľa európskych štandardov. Podľa niektorých odborníkov mali by sme mať aspoň 300 takých zariadení a podľa post-skríningového dokumentu pre oblasť vôd a odpadu potrebujeme zhruba 8 miliárd eur. Sú to iba dve oblasti z celkových 10, koľko ich má Kapitola 27. Okrem obrovských financií, Kapitola 27 si vyžaduje aj veľa odborníkov, ktorých my nemáme. Iba teraz vidíme, že venovať sa ochrane životného prostredia u nás nebolo veľmi populárnym povolaním a pre reorganizáciu v jednotlivých ustanovizniach došlo aj k zníženiu počtu zamestnaných. Zrejme sa celkový proces bude uberať pomalou a tŕnistou cestou, ktorá by nás mala naučiť, ako mať na zreteli svet vôkol nás. Bude to dlhý proces, lebo prekonať stáročia zlé zvyky je komplikovanejšie než si podaktorí myslia. Jasmina Pániková

Čítajte nás aj na www.hl.rs. 23 /4754/ 10. 6. 2017

Týždeň 

InPress

Sme prichystaní na lejdy? Jasmina Pániková

k si niekto z nás pomyslel, že sa veľkolepou inauguráciou zakončí celková prezidentská pompa – pomýlil sa. Novinové strany a televízne minúty aj v tomto týždni sú vo veľkej väčšine vyhradené iba pre jedného človeka. Tzv. pre(m)zident, samozrejme, neoddychuje po prebratí funkcie ani len na chvíľu. Však ako by aj mohol, keď je známe, že je on ten, ktorý má schopnosť vstať z postele dve hodiny skôr než sa zobudí. Slovom, fenomén. Týždeň začal konzultáciami ohľadom nového premiéra. Štartovali o deviatej ráno, zakončili sa vo večerných hodinách. Prví prišli pokrokári, ktorí sa vyjadrili, že by premiér mal byť z ich strany. Iné sa ani nemohlo očakávať. Iná reakcia sa nemohla očakávať ani od čelného človeka Jednotného Srbska, ktorý sa vyjadril, že premiér (alebo premiérka) musí byť niekto, kto je „dobrý gazda a vie, čo je to rodina a deti“. Narážajúc tak na aktuálnu ministerku štátnej správy a lokálnej samosprávy (alebo aj na všetky osoby, ktoré z určitých príčin nemajú rodinu?) dal najavo, že jeho strana nepodporí dotyčnú osobu, ktorá je v najužšom kruhu kandidátov. Iné sme nemohli ani očakávať, keďže sú nám známe jeho „sympatie“ k osobám, ktoré preferujú rovnaké pohlavie. Nie je prichystaný, aby premiérsku funkciu prebrala iba jedna žena, alebo ženy všeobecne? Nevieme. A my? Chceme sa ocitnúť v spoločnosti Veľkej Británie, Nemecka, Dánska...? Sme prichystaní mať svoju železnú lejdy? Pravdepodobne áno. Dôležité sú schopnosti, a nie pohlavie či sexuálna orientácia. A ak by náhodou rozhodnutie padlo na spomínanú ministerku, zahraničná verejnosť by udelila obrovský plus nášmu prezidentovi. Rovnako ako keď ju zaradil medzi ministrov. Vtedy nezabudol nespomenúť „celkom nedôležitú informáciu“ o ministerkinej sexuálnej orientácii. Uvidíme, ako (a či) to teraz dopadne.

www.hl.rs

7 DNÍ

Dych dlhého horúceho leta Juraj Bartoš

stredu, deň pred menom Medarda v kalendári, vznikol tento text, bazírujúci predovšetkým na hlavnej udalosti počas posledných 7 dní s ohľadom na predchádzajúcu stredu. Na domácej pôde veľká časť verejnosti upriamila pohľady na to, čo sa dialo v Belehrade. Doterajší predseda vlády Srbska sa, po zložení prísahy nad Ústavou Srbska a kópiou Miroslavovho evanjelia, v Zhromaždení Republiky Srbsko 31. mája ujal funkcie prezidenta. „Prisahám, že všetky svoje sily usmerním na ochranu suverenity a celistvosti územia Republiky Srbsko, vrátane Kosova a Metóchie ako jej súčasti, taktiež na napĺňanie ľudských a menšinových práv a slobôd, uctievanie a obranu Ústavy a zákonov, ochranu mieru a blahobytu všetkých občanov Republiky Srbsko, a že budem svedomite a zodpovedne spĺňať všetky svoje povinnosti.“ Pri príchode do parlamentu Vučić sa pozdravil so zástupom, ktorý utvorili príslušníci Srbskej pokrokovej strany. Zdá sa, že Vučić naďalej zostáva v čele SNS, na rozdiel od doterajšieho prezidenta Tomislava Nikolića. Pred zoskupenými prívržencami Vučić vyhlásil: „V štáte, ktorý bol pred bankrotom, sme zriadili financie, začali sme pozdvihovať priemysel a zotavovať ekonomiku. Deň čo deň budete pociťovať zlepšovanie a budete hrdí na svoju krajinu. Nepozerajte sa dozadu, ale dopredu. Do krajiny svojich



detí a nie do krajiny svojich dedov.“ Nuž, uvidíme... Nie je to prvý sľub. K (očakávaným?) vážnejším zrážkam pokrokárov s príslušníkmi skupín Proti diktatúre a Sedem požiadaviek, respektíve s opozicionármi, predsa nedošlo. Znemožnila ich pevná organizácia príslušníkov polície a iných služieb bezpečnosti. Odniesli si to zase podaktorí novinári. Novinárku Rádia Belehrad, ktorá chcela zvedieť, čo sa deje v tuneli na Teraziách, hrubo odsotili a vyrazili jej z ruky diktafón. Neznáme osoby v čiernych tričkách sa pred budovou Národného zhromaždenia vyhrážali aj kolegyni denníka Danas, že jej zoberú mobil, ktorým chcela nahrať šarvátku, a potom ju dokonca doslova odniesli z miesta pred NZ do Pionierskeho parku! Novinárske združenia, niektoré politické strany a občianske združenia odsúdili útoky na novinárky. Neskoršie zareagoval aj sám prezident, ako preniesli médiá, konštatáciou, že sa ospravedlňuje, ak dajakí novinári boli napadnutí. Inak prezident Vučić začiatkom tohto týždňa mal sadu konzultácií s predstaviteľmi politických strán, týkajúcich sa možných kandidátov na budúceho premiéra, ktorý by, podľa vyhlášky predsedníčky Zhromaždenia Srbska Maje Gojkovićovej, mal byť známy do 20. júna. V úlohe úradujúceho premiéra, ako je známe, zatiaľ vystupuje minister zahraničných vecí a prvý podpredseda vlády Ivica Dačić. Sľubovaný blahobyt azda najlepšie

pocítila žena s ťažkým ochorením Violeta Petrovićová. Spoločnosť Jura ju pred časom prepustila, hoci ochorela na rakovinu, aby ju potom, pod nátlakom verejnosti vrátila na pracovisko. Teraz jej z Jury telefonicky oznámili, že jej nepredĺžili pracovný pomer... Prvého júna nadobudol platnosť nový Zákon o zamedzovaní násilia v rodine (o ňom prinášame osobitný príspevok) a práve v ten istý deň prišla o život ďalšia žena. Zákonodarcovia sa u nás vedia riadne omeškať, zato sú značne zbehlejší tí, ktorí zákony a Ústavu proste prekľučkujú. Mimochodom, v Ústave Srbska je aj článok 115, podľa ktorého prezident republiky nemôže vykonávať inú verejnú funkciu... Prichádzajúce leto už u nás vystrkuje rožky; je nám z neho predčasne príliš teplo, avšak z udalostí na medzinárodnej scéne tuhne krv v žilách. Americký prezident Donald Trump pošliapal Parížsku dohodu zacielenú na riešenie klimatických zmien. Podľa neho Spojené štáty na to nestačia finančne!? V Londýne opäť evidovali niekoľko teroristických incidentov. Uplynulú sobotu, krátko pred polnocou, vodič bielym kombíkom vrazil do pešiakov na Londýnskom moste a vzápätí nasledovalo niekoľko útokov nožmi na občanov na trhovisku; zranený bol aj jeden policajt. Polícia zareagovala promptne a účinne: zavraždila troch útočníkov... Dych prichádzajúceho dlhého horúceho leta mrazí na všetky strany sveta.

JEDNA OSOBNOSŤ, JEDNA OTÁZKA

BOSILJKA-BOBA JELIĆOVÁ, PREDSEDNÍČKA KLUBU NOVINÁROV – VETERÁNOV ZDRUŽENIA NOVINÁROV SRBSKA (UNS)

Láska, ktorá pretrváva dodnes Oto Filip − Keďže sa žurnalistikou zaoberáte celých šesť desaťročí, čo je to, čo vás dokázalo tak dlho udržať v týchto neľahkých vodách? − V prvom rade rozhodlo to, že ide o lásku, datujúcu ešte v časoch mladosti. Tá pretrváva dodnes.

Informačno-politický týždenník

Už po ukončení gymnázia som zakotvila v novinárstve a odvtedy mi je ono druhým najvzácnejším životom. Prvým je, samozrejme, rodina, ktorá je, jasné, najdôležitejšia. Ako žurnalistka som začínala v továrenských novinách Ivo

Lola Ribar, kde som za tri roky získala základné praktické skúsenosti. Stadiaľ ma cesta zaviedla do Spotrebiteľského informátora, aby ma po niekoľkých rokoch pozvali do časopisu Bazar, v ktorom som strávila vyše tri desaťročia. Písala som v ňom o všetkom, okrem politiky a športu. Najviac ma bavili témy, vzťahujúce sa na rodinný život a pomery, na rôzne zručnosti, na rady, ktoré sa zídu nielen ženám, ale aj mužom, keďže by dnes už nemala existovať deľba na mužské a ženské práce. Slovom, zaujímalo ma všetko, čo každodenný život prináša a vyžaduje si. • TÝŽDEŇ •

SLOVO MÁ DIANA MILOVIĆOVÁ, RIADITEĽKA POKRAJINSKÉHO ÚSTAVU PRE RODOVÚ ROVNOSŤ

Ochrana a posilnenie žien predovšetkým Jasmina Pániková

našej krajine žije viac ako 26 národnostných spoločenstiev. Príslušníčky týchto menšín sú z rozličných dôvodov často marginalizované. Od samotného založenia Pokrajinského ústavu pre rodovú rovnosť sa jeho zamestnanci nielenže zaoberali postavením žien, ale mali na starosti aj ich edukáciu, ochranu pred násilím a zviditeľňovanie menej viditeľných skupín žien. Súčasne je riaditeľkou ústavu Diana Milovićová, ktorá túto funkciu prebrala v októbri minulého roku. – Ústav pre rodovú rovnosť veľký dôraz kladie na problém násilia na ženách. Môžeme povedať, že s týmto projektom sa začal aj váš mandát? – Prvým projektom bol veľtrh tvorby dedinských žien, ktorý sme mali v októbri, a už o niekoľko týždňov sme mali 16 dní aktivizmu proti násiliu na ženách. Úspešne sme zrealizovali prednášky v 7 južnobáčskych obciach, kde sme spolu s odborníkmi poukázali na problém násilia. Chystali sme verejnosť na nový zákon, ktorý bol vtedy v príprave. – Teraz je ten zákon aj platný... – Áno, Zákon o zamedzovaní násilia v rodine je platný od 1. júna. Dúfam, že sa týmto zákonom zníži počet prípadov násilia na ženách. Sme svedkami, že sa tento problém veľmi rozšíril. Násilie sa všeobecne rozšírilo, avšak, keď ide o násilie na ženách, je to obrovský problém. Spomeňme si iba, koľko sme vlani mali prípadov násilia, ktoré sa zakončili tragicky. Počas niekoľko mesiacov, pred schválením zákona, prebiehali prípravy policajtov, sociálnych pracovníkov a iných odborníkov, keďže po prvýkrát máme zákonom predpísané, že v prípade násilia je páchateľ • TÝŽDEŇ •

ten, kto opustí rodinný dom, a nie žena a deti, ako to bolo doposiaľ. Náš program proti násiliu bude pokračovať aj v tomto roku. O tomto probléme budeme diskutovať so študentmi v rámci prednášok, ktoré zorganizujeme koncom septembra alebo začiatkom októbra. – V tomto roku ste osobitný dôraz položili aj na ženy – príslušníčky menšín. – Je to jeden z pilotných projektov, posilňovanie žien, príslušníčok národnostných menšín. Na základe prieskumov sme zistili, že sú tieto ženy dvojnásobne diskriminované. Po prvé preto, že sú ženy, a po druhé, že sú príslušníčky národnostných menšín. Práve preto sme vypísali konkurz na udelenie prostriedkov na posilňovanie žien. Medzitým, tomuto konkurzu predchádzali aj stretnutia s predsedami národnostných rád, a to maďarskej, chorvátskej, slovenskej, rusínskej a rumunskej národnostnej menšiny, ktorým sme sa snažili vysvetliť, čo je našou ideou, čo znamená posilňovanie žien. Neviem, či je na vine prax

z minulých rokov, ale okrem chorvátskej národnostnej rady ani jedna sa osobitne nevenuje rodovej rovnosti. – Avšak národnostné rady sú povinné mať teleso, ktoré sa zaoberá rodovou rovnosťou... – Áno, sú povinné a tú povinnosť splnili iba formálne. Opakujem, túto povinnosť v úplnosti splnili iba Chorváti. Pripomeniem, že do roku 2020 bude uvedený aj rodový rozpočet, ktorý budú musieť mať aj národnostné rady. V mnohých našich prostrediach ani nevedia, čo to znamená. – Vráťme sa na súbeh a jeho výsledky. Ako to dopadlo? – Dopadlo tak, že sme mali 76 projektov, z ktorých väčšina nevyhovovala požiadavkám projektu. Aj napriek nášmu prezentovaniu cieľa konkurzu a vysvetľovaniu, čo znamená zlepšenie postavenia žien v národnostných menšinách, predsa sme mali projekty, ktoré sa opakujú z roka na rok – organizovanie určitého podujatia, vydanie receptára a pod., a to nebolo naším cieľom. – Znamená to, že v tomto

prípade národnostné rady nepochopili váš cieľ a nepreniesli ho spolkom? – Nechcela by som schádzať do tej problematiky, to nie je v súlade s mojou prácou, ale musím povedať, že v niektorých radách ani nevedia, čo je rodová rovnosť. My nie sme tí, ktorí sa môžu starieť do práce národnostných rád, nemáme právo, ale máme právo pokúsiť sa im pomôcť a usmerniť ich, akým spôsobom posilniť postavenie žien vo svojom spoločenstve. U nás majú otvorené dvere, aby prišli a poradili sa. Aj národnostné rady, aj združenia žien. – Hovorili sme o súbehu, ktorý sa nevydaril najlepšie. Nakoľko ženy všeobecne využívajú možnosti na zveľaďovanie, ktoré im ponúka nielen ústav, ale aj iné inštitúcie? – Často chýbajú informácie. Vedomá som si toho, že v niektorých dedinách neexistuje internet, alebo že ženy nevedia, ako si majú vyhľadať konkurzy, ako sa prihlásiť... Tu by nápomocnú ruku mali podať ich materské organizácie a mám na mysli národnostné rady, lebo ony sú materskou organizáciou populácie určitej národnostnej menšiny. Národnostné rady majú svoje kancelárie, v ktorých sú počítačovo gramotní, a nevidím dôvod na to, aby ich neučili všetko ohľadom prihlasovania sa na súbeh. Mojím cieľom je, aby práca žien nezostala iba na úrovni združenia. Ony niečo vyrobia, my zorganizujeme výstavu, niečo predajú, trochu si zarobia a koniec. To je jednorazové. Potrebujeme niečo účinnejšie. Teraz sa snažíme nájsť v jednom prostredí viacero združení, ktoré sa zaoberajú rovnakou činnosťou, a naučiť ich, ako sa združiť a spoločne podnikať. Dôraz na podnikaní, čiže ekonomickom posilnení bude aj na dielni Akadémia zručností, ktorá bude od 16. do 18. júna vo Vrdniku a na ktorú sa mohli prihlásiť aj ženy, aj muži. Naším cieľom je ukázať im, že sa musia zviditeľniť, spolupracovať a prekročiť hranice svojho chotára. Škoda by bolo, aby ich zručnosti boli odkázané iba na dvoj- − trojhodinovú výstavu. Zasluhuje si to oveľa väčšiu pozornosť.

23 /4754/ 10. 6. 2017

Týždeň OD 1. JÚNA PLATÍ ZÁKON O ZAMEDZOVANÍ NÁSILIA V RODINE

Úspech závisí od súhry Juraj Bartoš

lani v novembri Zhromaždenie Srbska schválilo Zákon o zamedzovaní násilia v rodine, ktorý sa stal platným 1. júna t. r. Bol už naskutku zvrchovaný čas podniknúť rázne kroky, s ohľadom na skutočnosť, že (aj) v našej krajine násilie v rodine získalo „stabilné domové právo“. Podľa neúradných informácií vlani v Srbsku na následky násilia v rodine prišlo o život 30 žien a za posledných desať rokov až 327. Ako v liste pre verejnosť uvádza Odborové združenie polície Dr. Rudolpha Archibalda Reissa, k násiliu najčastejšie dochádza následne ekonomických a sociálnych podmienok v rodine a „nie zriedka sa k násiliu siaha aj z osobných pohnútok násilníkov“, pričom sú formy, t. j. spôsoby násilia rôznorodé. „Môže mať podobu psychického maltretovania, ekonomického znemožnenia požívania práv obetiam násilenstva,

až po fyzické a sexuálne vyžívanie, ktoré sa pre obeť niekedy končí aj tragicky.“ V zásade sú najčastejšie obeťami násilia ženy, hoci sú prípady, keď násilie, predovšetkým psychické, trpia muži. Títo najčastejšie „z osobných dôvodov“ s ním neoboznamujú príslušné inštitúcie a v takých prípadoch sa obete násilia často posúvajú do polohy násilníkov. Nový zákon sa vzťahuje na nasledujúce akty násilenstva v rodine: prenasledovanie; znásilnenie; zneuctenie chorej osoby; zneuctenie dieťaťa; zneuctenie zneužitím postavenia; nepovolené pohlavné činy; pohlavné znepokojenie; podvádzanie a umožnenie sexuálneho styku; sprostredkovanie prostitúcie; zverejnenie; obstarávanie a vlastnenie pornografického materiálu a využívanie maloletých osôb pre pornografiu; navádzanie detí na prítomnosť pri pohlavných činoch; zanedbávanie a týranie maloletých osôb; násilenstvo v ro-

dine; neposkytnutie výživného; porušenie rodinných záväzkov; krvismilstvo; obchodovanie s ľuďmi; iné trestné činy, ak ide o následky násilenstva v rodine. Článok 13 zákona predpisuje, že každý musí bez odkladu prihlásiť polícii alebo verejnému žalobcovi násilie v rodine, respektíve náznaky na priame nebezpečenstvo z tohto druhu násilia. Štátne a iné orgány, organizácie a ustanovizne sú povinné bez odkladu prihlásiť polícii alebo verejnému žalobcovi násilie v rodine alebo jeho náznaky. Obeť násilenstva alebo obeť trestného skutku podľa tohto zákona má právo na bezplatnú právnu pomoc. Zákon o zamedzovaní násilenstva v rodine umožňuje uplatnenie súrnych opatrení, čiže vzdialenie násilníka z rodiny a zákaz prístupu k obeti, ako aj profesionálno-disciplinárnu zodpovednosť úradníkov, ktorí nekonajú v súlade so zákonom. Prakticky umožňuje policajtom, ktorí

MENŠINOVÝ PROGRAM V RTV

Nielen o tanci a tradícii Jasmina Pániková

ká je úroveň kvality programov redakcií v menšinových jazykoch Rádio-televízie Vojvodina, s ktorými problémami zápasia a ako plánujú zveľaďovať program, hovorili predstavitelia RTV vo štvrtok 1. júna. Okrúhly stôl sa uskutočnil v Kultúrnom centre Nového Sadu a organizovala ho pobočka Združenia novinárov Srbska, Spoločnosť novinárov Vojvodiny (UNS – DNV). To, či je táto problematika nezaujímavá pre verejnosť, alebo organizátori príliš neskoro oboznámili s termínom uskutočnenia – nevieme, ale jedno je isté: o menšinový program RTV záujem prejavili celkovo piati ľudia (z čoho dvaja sú zamestnanci RTV). Pomocník generálneho riaditeľa RTV József Klemm vyzdvihol,

www.hl.rs

že sa RTV takmer každoročne snaží zvýšiť počet jazykov, v ktorých vysielajú program, avšak ako povedal, to neznamená, že sa súbežne zvyšuje aj kvalita programov redakcií. „Za to nemôžu byť na vine redakcie. Oni sa snažia s kádrovým potenciálom, ktorý majú, robiť tak, ako najlepšie môžu, avšak všetko, čo sa deje, zákony, ktoré znemožňu- Rovnaké problémy trápia všetky redakcie jú zamestnanie nových novinárov, práca cez agentúru koľko týždňov z televízie odišla a pod., privádzajú k tomu, aby jedna novinárka zo slovenskej aj mladí, už osvedčení novinári, redakcie, čoskoro aj jedna z ruodchádzali z redakcií,“ povedal munskej a rusínskej, iba pred niekoľkými dňami odišla aj jedna Klemm. Na problém odchodu mladých kolegyňa z maďarskej redakcie novinárov ukázal aj Attila Márton, a predtým ešte niekoľko novinázodpovedný redaktor Druhého rov. Medzi nimi boli novinári, ktorí programu RTV. „V priebehu nie- mali zmluvy na neurčitú dobu, ale

Informačno-politický týždenník

absolvovali nevyhnutný výcvik, aby osobám upodozrievaným z páchania násilenstva v rodine vyriekli vzdialenie od obete na 48 hodín. Na návrh verejného žalobcu súd môže túto lehotu prolongovať na ďalších 30 dní. V prípade, že páchateľ nedodrží vyrieknuté súrne opatrenie, môže rátať s priestupkovým konaním, v ktorom mu súd môže uvaliť 60 dní väzby. Nový zákon predpisuje koordinovaný nástup všetkých orgánov a inštitúcií, ktoré majú kompetencie v danej oblasti, čiže polície, prokuratúry, súdov a stredísk pre sociálnu prácu. Spolupráca týchto, ako i ďalších subjektov (zdravotníckych, výchovných organizácií a pod.) je záväzná a vskutku od nej najviac závisí úspech boja proti násiliu v rodine. Zákon stanovuje i primerané sankcie pre tých, ktorí ho nedodržujú: peňažné pokuty pre zodpovedné osoby v orgánoch, organizáciách a inštitúciách siahajú v rozpätí 50-tisíc až 150-tisíc dinárov. Rada pre zamedzovanie násilenstva v rodine (založená vládou Srbska) kontroluje uplatňovanie zákona a stará sa o zlepšenie koordinácie kompetentných subjektov. aj napriek tomu odišli za lepšou prácou,“ zdôraznil Márton. Takisto konštatoval, že kádrové problémy nemajú iba menšie redakcie. Ako povedal, aj najväčšia menšina – maďarská menšina – takisto zápasí s malým počtom novinárov. Konštatovali, že je najväčším problémom, samozrejme, nedostatok peňazí a novinárov. Avšak to, čo by menšinové redakcie mohli realizovať s existujúcim kádrom, je vysielanie programu, ktorý by bol zameraný na iné menšiny. Hajnalka Buda, bývalá zodpovedná redaktorka Redakcie v maďarskom jazyku RTV, zdôraznila potrebu vysielať také programy, lebo, ako poznamenala, redakcia Prvého programu občas má vysielanie venované určitej menšine, ale oveľa zaujímavejšie by to znelo z uhla menšinovej redakcie. • TÝŽDEŇ •

DNI VOJVODINY V BELEHRADE

Studnica krásy Oto Filip

to ešte nepočul to známe: (S)poznaj svoju vlasť, aby si ju väčšmi miloval? Aj keď miera tej lásky nezávisí, samo-

Dr. Nataša Pavlovićová

zrejme, a výlučne od prírodných krás, dobre je, keď sme si vedomí, že za rôznymi novými obsahmi, špecialitami, podujatiami a inými zaujímavosťami nemusíme ísť na iné rovnobežky, ďaleko do sveta. Sú totiž nablízko, hodinu alebo pár hodín cesty od nás. − Spolu s lokálnymi turistickými organizáciami, združeniami žien, remeselníkmi, podnikateľmi a vý-

Čo (je) nového v Novom Sade?

robcami Turistická organizácia Vojvodiny usporiadala Dni Vojvodiny v Belehrade, určené tak obyvateľom hlavného mesta, ako aj jeho návštevníkom. Počas troch dní záujemcovia majú možnosť • TÝŽDEŇ •

poinformovať sa o úhrnnej turistickej ponuke pokrajiny. Náš partner, Hospodárska komora Vojvodiny, spolu s cestovnými organizáciami zorganizovala mnoho programov, v ktorých každý dokáže nájsť čosi pre seba, – vyzdvihuje riaditeľka Turistickej organizácie Vojvodiny Dr. Nataša Pavlovićová. Akcie, ktoré zaplnili prvé tri júnové dni, boli predovšetkým v záujme spopularizovania domáceho, rekreačného a iných druhov turizmu. Belehradčania už roky patria k najdôležitejším návštevníkom Vojvodiny, do ktorej mnohí chodia aj často, aj radi. Je to finančne výhodne, vzdialenosti sú malé a sálaše, vínne pivnice, vidiecky turizmus z roka na rok viac lákajú. Navyše, kto by odolal kráse Petrovaradínskej pevnosti či Sriemskych Karloviec, fruškohorským monastierom alebo mestu Nový Sad, vo svete bezmála dve desaťročia známom podľa hudobného festivalu Exit, ktoré sa už hrdí dvoma európskymi titulmi: Európska metropola kultúry 2021 a Európska metropola mladých 2019. Na Dňoch Vojvodiny v Belehrade boli i iné obce, z ktorých každá mala čosi autentické ponúknuť. Približne tridsať vystavovateľov prezentovalo možnosti vlastných prostredí, suveníry, špecifické výrobky, gastronomické špeciality, špičkové vojvodinské vína ponúkané nielen na Námestí republiky, ale aj v rámci prvého Salónu vín Vojvodiny, prebiehajúceho v hoteli Radisson Blu Old Mill, na ktorom dominovali božské nápoje zo Sriemskych Karloviec, Palića, Vršca, Iriga... Usporiadateľmi sú Združenie vinárov Vojvodiny, Pokrajinský sekretariát pre hospodárstvo a turizmus,

Pestrá ponuka: od suvenírov po gastronomické špeciality

ako aj Turistická organizácia Vojvodiny. − Je to len jedna zložka tohto svojrázneho festivalu, ktorý sa koná už piatykrát a ktorý sme koncepčne prichystali tak, aby bol pestrý, na mieru záujmov všetkých generácií. Preto sú jeho súčasťou aj koncerty pre mladšie publikum, naznačujúce, že je Vojvodina rovinou dynamickou, ako aj vystúpenie pre tých trochu starších, milujúcich skupinu Prelo či tamburášsky orchester Romanca, − vraví riaditeľka Pavlovićová. Cieľavedomý prístup, heslo Štartuj, zaži a uži si to, nové obsahy

a ponuky sa zrejme javia ako vhodný návod na úspech. Na rozdiel od viacerých iných odvetví a napriek kríze, turizmus si v posledných rokoch rýchlo razí cestu vpred. Dokladom toho je jeho približne desaťpercentný ročný rast. Na záver len toľko, že vlani Vojvodinu navštívilo o 8 % percent viac turistov ako predvlani. Nocľahov bolo o 13 % viac a v nich domáci hostia účinkovali s 59 %. Okrem nich studnice krásy Vojvodiny zväčša objavujú turisti z krajín nášho regiónu, ktorí suverénne obsadili niekoľko prvých miest na rebríčku návštev.

Iný uhol reality Nikola Petkov

23 /4754/ 10. 6. 2017

Týždeň NA GYMNÁZIU MIHAJLA PUPINA V KOVAČICI

Od septembra i elektrotechnik informačných technológií Anička Chalupová

ymnázium Mihajla Pupina v Kovačici je od roku 1990 strednou školou všeobecného vzdelania a výučba prebieha v srbskom a v slovenskom jazyku. Už viac než rok funkciu úradujúcej riaditeľky gymnázia zastáva Tatiana Brtková. Už uplynulý rok vyjadrila nespokojnosť s čoraz menším počtom zapísaných žiakov do gymnázia, a preto sa spolu s kolektívom rozhodla prilákať žiakov s novým vzdelávacím odborom. O tom úradujúca riaditeľka Tatiana Brtková hovorí: − Keďže nám vlani ministerstvo znížilo počet tried o jednu, tohto roku sme sa pousilovali otvoriť nový vzdelávací odbor. Tomu predchádzal prieskum, do ktorého sme zapojili 780 respondentov, žiakov 6. až 8. ročníka a ich rodičov z celej Kovačickej obce. Zo Školskej správy sme dostali informácie o tom, aké

Tatiana Brtková, úradujúca riaditeľka GMP percento žiakov malo menej ako 50 bodov pri zápise, resp. koľkí sa zapísali do štvorročných škôl. Z toho vyplývalo, že najväčší záujem bol o strednú ekonomickú školu. Na druhom mieste bol odbor, ktorý je spätý s IT sektorom. Uvažovali sme otvoriť informatické gymnázium,

gymnázium všeobecného usmernenia a informatického, medzitým ministerstvo nám to neodporúčalo. Posledné tri roky v Srbsku najaktuálnejším vzdelávacím odborom je tzv. experimentálne oddelenie pre vzdelávanie elektrotechnika informačných technológií. Po dlhšom zápasení so Školskou správou, ktorá nám ponúkala trojročnú školu napr. pre kuchára, čašníka a pod., sme konečne dostali povolenie na otvorenie nového vzdelávacieho odboru, kde sa bude môcť zapísať 24 žiakov, i keď je počet záujemcov v tejto chvíli už väčší. Sme radi, že sa kovačickému gymnáziu podarilo otvoriť takýto vzdelávací odbor, lebo to doteraz nebolo možné ani v jednom gymnáziu v Srbsku. Cesta bola ťažká, tŕnistá, ale stálo to za to. Je to v tejto chvíli najpopulárnejším odborom, ktorý si žiada väčší počet bodov aj od napr. strednej zdravotníckej školy a pod. Okrem všeobecno-vzdelávacích predmetov

ODMENILI VÝCHOVNO-VZDELÁVACIE USTANOVIZNE

Pre čistejšie a zelenšie školy Elena Šranková

pokrajinskej vláde v piatok 2. júna udelili odmeny najúspešnejším výchovno-vzdelávacím ustanovizniam zúčastneným v programe Pre čistejšie a zelenšie školy vo Vojvodine. V minulých ôsmich rokoch udelili vyše 200 odmien ustanovizniam a školám úspeš- Predstavitelia odmenených škôl a škôlok ným v rámci tohto programu. V školskom roku 2016/2017 sa odmeny dostali školy v Konaku, banizmus a ochranu životného v programe zúčastnilo 84 výchovno- Rume, Bogojeve, Novom Sade, prostredia, Pokrajinský sekretariát -vzdelávacích inštitúcií a 60 úspešne Maglići, Ašanji, Radojeve, Kucure pre vzdelávanie, predpisy, správu zdolalo plánované aktivity. Tentoraz a Omoljici. Odmenu dostali stredné a národnostné menšiny – národ19 najúspešnejších predškolských školy v Čoke, Sombore a vo Vršci. nostné spoločenstvá a Pokrajinský ustanovizní, základných a stredných Odmenené sú i školy pre žiakov sekretariát pre energetiku, staškôl a škôl pre žiakov s poruchami s poruchami v rozvoji v Sombore, vebníctvo a dopravu. Partnermi v rozvoji dostalo 38 odmien. Získali Novom Sade a Kikinde. v realizácii programu boli Hnutie ich predškolské ustanovizne z PanProgram Pre čistejšie a zelen- zalesňovateľov Vojvodiny a Nadácia čeva, Trešnjevca, Kaća a Nového šie školy vo Vojvodine realizovali Riken, ktorá sa zaoberá recyklovaKneževca. Keď ide o základné školy, Pokrajinský sekretariát pre ur- ním plechoviek. Pred udelením

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

vyučovať sa budú tieto odborné predmety: základy elektrotechniky, počítačová grafika a multimédiá, programovanie, aplikačné programy, elektronika, počítačový hardvér, web dizajn, web programovanie atď. Z odborných voliteľných predmetov sa ponúka spravovanie projektov, podnikateľské komunikácie, počítače v systémoch spravovania a programovanie 2D videohier. Ich výhodou bude to, že ak sa nerozhodnú pokračovať vo vzdelávaní na vysokej škole, budú si môcť napr. otvoriť svoju firmu, lebo v 3. a 4. ročníku sa budú učiť, ako spravovať projekt, aplikovať s nejakým projektom a pod., alebo sa budú môcť zamestnať v určitej IT firme. Odborný káder už sčasti máme, sčasti ešte prijmeme. Hodiny budú prebiehať predovšetkým v predpoludňajších hodinách v dobre vybavených učebniach s klimatickým zariadením, s odborným kádrom a inými výhodami, − vysvetlila Tatiana Brtková, úradujúca riaditeľka na kovačickom gymnáziu. Od septembra sa do kovačického gymnázia bude môcť zapísať 30 žiakov do triedy so srbskou vyučovacou rečou, rovnaký počet budú prijímať aj do slovenskej triedy a 24 žiakov bude v novej triede, ktorí sa budú vzdelávať za elektrotechnika informačných technológií. odmien sa prítomným predstaviteľom škôl prihovorili Nenad Grbić, pokrajinský tajomník pre energetiku, stavebníctvo a dopravu a predstavitelia sekretariátov, ktoré realizovali program. Ako povedali, cieľom bol rozvoj a zveľadenie práce v oblasti ochrany životného prostredia v škôlkach, základných a stredných školách na území Vojvodiny. Najdôležitejšie bolo u najmladších vplývať na zmenu zlých zvykov a poskytnúť im edukáciu, ktorá ich privedie k osvojovaniu novej ekologickej a energetickej kultúry. Ako bolo počuť, žiaci v rámci tohto programu aktívne rozmýšľajú a konkrétne prispievajú k ochrane svojho okolia. Pre odmenené škôlky a školy zabezpečili odmeny. Pre 600 škôlkarov a žiakov to budú jednodenné výlety v NP Fruška Gora, s cieľom spoznať prírodné hodnoty v okolí Sriemskych Karloviec. Pre učiteľov odmenených ustanovizní to bude seminár z oblasti ochrany životného prostredia v Ekologickom stredisku Radulovački v dňoch 29. a 30. júna. • TÝŽDEŇ •

Slovensko

LUKÁŠ ČASTVEN, PÔVODOM PETROVČAN, SA STAL DEVÄŤNÁSOBNÝM MAJSTROM SLOVENSKA V PLUTVOVOM PLÁVANÍ

Ako delfín Rastislav Boldocký

ďalšie, špeciálne kategórie. „Tradične sa pláva so šnorchlom, ale súťažíme aj s kyslíkovou bombou

a čerstvého deväťnásobného juniorského majstra Slovenska pôsobí až príliš skromne. „V plutvovom plávaní nie je až taká silná konkurencia,“ akoby sa ospravedlňoval za svoje úspechy 15-ročný Lukáš Častven, žiak štvrtého ročníka osemročného gymnázia, ktorý je po rodičoch Petrovčan. Jeho tréner Roman Baláž má však diametrálne iný názor. „Pracujeme v amatérskych podmienkach a nebyť Lukášovho odhodlania a chcenia, určite by toto všetko nedosiahol.“ Čo je plutvové plávanie? Ide o odvetvie potápania, pri ktorého zrode stál slávny francúzsky námorný výskumník Jacques Cousteau. Plavci sa pohybujú pomocou nôh, ktoré majú vsunuté do veľkej plutvy. Deväťnásobný juniorský „Napodobňujeme pohyb majster Slovenska delfínov,“ vysvetľuje Lukáš, člen bratislavského klubu Žralok. alebo na päťdesiat metrov na jePláva sa v klasickom olympij- den nádych,“ dodáva Lukáš. Jeho skom bazéne na vzdialenostiach tréner zdôrazňuje, že plutvové 50 až 1 500 metrov. Ale sú tu aj plávanie by sa chcelo už v roku

Lukáš na súťaži • SLOVENSKO •

2024 zaradiť do programu olympijských hier. Pod Tatrami má tento šport vyše päťdesiatročnú tradíciu. Pôsobí tu dnes desiatka klubov a asi tristo plavcov. Slovensko má dokonca aj juniorského svetového rekordéra − Ádáma Bukora. „Na rekreačné plávanie som chodil od šiestich rokov,“ spomína Lukáš na svoje začiatky. „V januári v roku 2014 prišli za mnou tréneri, či by som nechcel skúsiť plutvové plávanie, vraj sa im páči môj štýl. Tak som to skúsil a zapáčilo sa mi to.“ Jeho najsilnejšou disciplínou je 400 metrov so šnorchlom, ale zjavne mu problém nerobia ani ďalšie kategórie a vzdialenosti. Z nedávnych Majstrovstiev Slovenska priniesol totiž až deväť zlatých medailí. „Je to výsledok talentu, ale aj tvrdej driny,“ chváli ho tréner Baláž. Ako pripomína, Lukáš nielenže absolvuje týždenne desať tréningových hodín v rámci klubu, ale na vlastnú päsť chodí cvičiť aj do posilňovne, čo dodatočne zvyšuje jeho výkonnosť. Ako to pri takýchto príleži-

O medaily nemá núdzu

tostiach chodí, reč skĺzne aj na podmienky, v ktorých pôsobia takzvané menšie športy. A ani v tomto prípade to nie je to pravé orechové. „Určite by sme uvítali aj viac peňazí, ale na začiatok by stačilo, ak by nám viac vyšli v ústrety bratislavské plavárne. Napríklad tým, že by nám umožnili trénovať v skorých ranných hodinách,“ hovorí tréner. Ako dodáva, pre rodiny nejde o finančne náročný šport. Ale je tu jedno ale. „Nestojí to veľa, pokiaľ sa nedostavia úspechy. Potom rodina musí hradiť cesty na súťaže, aj tie zahraničné,“ hovorí. V tomto prípade finančne môže pomôcť zväz, ale len ak plavec splní stanovené limity. Lukáša najbližšie čakajú Majstrovstvá sveta v Rusku. „Máme vysoké očakávania,“ usmieva sa Roman Baláž. Vzápätí pripustí, že konkurencia je mimoriadne silná. Medzi svetovú špičku patria Nemecko, Kolumbia, ale najmä Čína a Rusko. „Majú tam mimoriadne širokú základňu a dobré tréningové podmienky,“ zdôrazňuje. Lukáš dúfa, že sa mu na svetovom šampionáte podarí prebojovať do osemčlenného finále. Ale ak by mu to aj nevyšlo, nič sa nebude diať. Juniorská kategória je až do 17 rokov, čiže bude v nej súťažiť aj ďalšie dva roky. Teda času na výraznejšie medzinárodnú úspechy je viac ako dosť. Foto: z archívu L. Č.

23 /4754/ 10. 6. 2017

Ľudia a udalosti 14. SCHÔDZA ZHROMAŽDENIA OBCE BÁČSKA PALANKA

Vlani zbudlo 218 miliónov

Juraj Bartoš

a rokovacom programe 14. schôdze Zhromaždenia obce Báčska Palanka bolo len 5 bodov. Výborníci ich absolvovali za necelé dve hodiny. Zhruba tri štvrtiny tohto času minuli na debatu v rámci vstupnej, zároveň hlavnej témy schôdze a hlasmi 28 z 30 prítomných výborníkov (až 11 absentovalo!) prijali rozhodnutie o záverečnom účte obecného rozpočtu za rok 2016. Celkove sa vlani na konto obecného rozpočtu dostalo 1 583 092 115 din. Po odrátaní všetkých výloh v sume 1 365 064 626 din. sa ukázalo, že na účte lokálnej samosprávy zbudlo 218 027 489 din. Práve zvyšok, ktorý sa presúva do bežného roka, bol tŕňom v oku vedúceho výborníckej skupiny SRS Dragana Bozala, ktorý nastolil otázku, ako je možné, že zo spomenutej sumy čosi nad 145 miliónov činia neúčelové prostriedky (na rozdiel od takmer 73 miliónov účelových), podotýkajúc,

že radikáli vlaňajší rok považujú za rok neschopnej moci: „Nepodarilo sa nám ako opozícii donútiť väčšinu v zhromaždení obce, aby pracovala lepšie; mienime, že rozpočet nebol využitý ako treba. Vieme o dajakých súdnych konaniach a projektoch, ktoré vás zaťažujú...“ Poznamenal, že obec nemá „vážnejšie peniaze pre miestne spoločenstvá“ a pointoval: „Mám geniálnu ideu: zahoďte do koša všetko, čo projektoval Bojan Radman. A začnite niečo robiť.“ Predložený záverečný účet odôvodnil primátor Báčskej Palanky Branislav Šušnica. Odpovedajúc na Bozalove poznámky uznal, že existujúce súdne konania sú „duchmi minulosti“, ktoré sa dostávajú na povrch každý deň. Ozrejmil tiež, že „sporných“ 142 miliónov, ktoré figurujú ako neúčelové, sú vskutku peniaze, ktoré pôvodne boli určené pre fondy pre poľnohospodárov, podnikateľov a iných. Lokálna samospráva tie fondy v súlade so zákonom zrušila a ich účel spresnia v opravnom rozpočte. K nemu by sa výborníci mali vyjadriť

Záber zo 14. schôdze ZO Báčska Palanka

pred odchodom na letné dovolenky. Výborník a pokrajinský poslanec Goran Latković (v neprítomnosti Bojana Radmana) podčiarkol, že vypracovanie projektov je jednou z kompetencií lokálnej samosprávy: „Je nezmyselné zrieknuť sa projektov; ak ich zahodíme, ako mienite, že je možné dokončiť ich?“ Bozalo v replike podotkol, že projekty sú potrebné, ale také, ktoré je možné dokončiť, a nie tie, ktoré slúžia na predvolebné účely. Podľa mienky výborníka Palimira Tota „s kvalitnými

HLOŽANY

Majú nového richtára J. Bartoš

ový predseda Rady Miestneho spoločenstva Hložany je podnikateľ Pavel Žembery (1956), pôvodom zo Silbaša, ktorý v májových voľbách získal najviac hlasov (338). Jeho zástupcom sa stal Branislav Huďan (1988), profesor telovýchovy (podľa údajov volebnej komisie jeho číslo na volebnej listine okrúžkovalo 320 občanov). Obaja boli – ako jediní kandidáti – zvolení tajným hlasovaním, pri ktorom bolo všetkých 9 novozvolených členov RMS (jeden lístok vraj bol neplatný). Ustanovujúcu schôdzu na piatok 2. júna 2017 zvolal doterajší hložiansky richtár Ján Bohuš. Podľa svojho „dobrého zvyku“ opäť vynechal médiá. Na piatkovej schôdzi o výsledkoch volieb do RMS Hložany (v nedeľu 21. mája) informoval predseda volebnej komisie Ján Huďan. Po ňom sa, podľa ustáleného protokolu, slova ujal najstarší člen novozvolenej RMS

www.hl.rs

penzista Pavel Baďan. Prítomní sa, vraj, uzhodli, že o taký týždeň sa stretnú na prvej pracovnej schôdzi, na ktorej mienia vytýčiť plán práce richtárstva na nasledujúce štvorročné obdobie. Po voľbách, prirodzene, sa často v neformálnych rozhovoroch zvrtla reč na to, že v deň volieb podaktorí kandidáti voličom dávali lístky s číslami, ktoré „treba okrúžkovať“, a to neďaleko volebného miesta. Na to sa, prirodzene (?), čoskoro zabudne. Ako sa zabudlo na všeličo, čo„krášlilo“ predchádzajúce voľby a povolebné obdobie, v ktorom donedávne dedinské vedenie najprv selektívne, a potom aj úplne vylúčilo verejnosť, keď začalo (inak čoraz zriedkavejšie) schôdze RMS absolvovať bez prítomnosti novinárov. Expredseda Bohuš dokonca odmietol i rozhovor pre Hlas ľudu, keď sme pred dvoma – troma rokmi predstavovali dediny formou fotoreportáže a interview s predsedami miestnych spoločenstiev. Dedina je len dedina, tu (temer) každý každého pozná a každý

Informačno-politický týždenník

o každom (takmer) všetko vie, nuž nie div, že sa povráva, že spomenutý už „prelietol“ z demokratického hniezda do pokrokárskeho. Nedáme ruku za to, že je to pravda, avšak, ťažký nepríjemný dym z hložianskej skládky odpadu nasvedčuje, že tam síce priamo nehorí, ale že tlie – je celkom isté. Mnohým utkvelo v pamäti, s akým vzrušením Ján Bohuš hovoril pri otvorení nedávneho Folklórneho festivalu Tancuj, tancuj..., ako aj pri oslavách Dňa Hložian, keď chvejúcim hlasom spoluobčanom odkazoval: „Myslím si, že prišli časy, aby prišli noví ľudia a pokračovali v tom, čo sme my všetci s vami spoločne robili doteraz a ja im prajem v tom všetko najlepšie.“ Mimochodom, viceprimátor mesta Holíč Rastislav Caletka síce (nepríjemne) prekvapený, že Bohuš nemienil kandidovať v májových voľbách, ohľadne budúcej spolupráce Holíča a Hložian vyslovil nádej, že „funkcionári, ktorí povedú túto obec, budú naďalej s nami spolupracovať, preto, že máme

projektmi treba pokračovať a všetky, ktoré nie sú v záujme rozvoja obce, treba odhodiť a vyhľadať vinníka“. Zhromaždenie obce 2. júna schválilo plán podrobného regulovania rómskeho sídliska Čerga a Ulice kordunskej, ako i uznesenie o všeobecných pravidlách domového poriadku v bytových budovách. Poskytlo taktiež súhlas k Štatútu Turistickej organizácie Obce Báčska Palanka. Nepočuli sme odpovede na výbornícke otázky, ktoré odzneli na predchádzajúcej schôdzi. rozbehnutých veľa vecí, veľa projektov, ktoré čakajú len na to, aby sa pohli...“ Pravdaže Hložanci (možno až na šťastlivcov, ktorí každý rok odchádzali do Holíča „v rámci spolupráce“) nemajú tušenie, o aké projekty ide. Rovnako im nie je známa hŕba vecí, o ktorých RMS Hložany počas posledných 4 – 5 rokov pojednávala – za „zavretými dverami“. Sotva niekto môže uprieť výsledky práce RMS Hložany v poslednom desaťročí. O nich sme pomerne sústavne informovali v našom týždenníku; aj vtedy, keď sme neboli oslovení. Latka rozvoja dediny je nastavená pomerne vysoko. Budúcnosť ukáže, ako sa s týmto faktom vyrovná aktuálna zostava RMS Hložany. Záverom príspevku, ktorý v podstate „mal byť o inom“, ešte len pragmatický odkaz podpredsedu ZAPV, predtým aj podpredsedu vojvodinskej vlády Miroslava Vasina: „Život prináša zmeny, to je niečo, čo je normálne. Som si istý a prajem z celého srdca ľuďom, ktorí v budúcnosti budú viesť toto miestne spoločenstvo, aby pokračovali tou istou cestou, aby sa starali o svoju osadu, aby uctievali všetko, čo je urobené, ale aj aby našli cestu k tomu, aby bolo urobené to, čo Hložany ešte potrebujú.“ • ĽUDIA A UDALOSTI •

BÁČSKY PETROVEC

Duálne vzdelávanie v praxi Jaroslav Čiep

odnikateľské a inovačné centrum Báčsky Petrovec v službách automobilového a strojárskeho priemyslu v Srbsku, spolupráca s Duálnou akadémiou Bratislava a prenos „know how“ v oblasti duálneho vzdelávania – tak bolo pomenované odborné stretnutie predstaviteľov odborných školiteľov žiakov a dospelých pre slovenské a srbské priemyselné odvetvia, ktoré sa uskutočnilo v stredu 31. mája 2017 v zasadacej sále Podnikateľského a inovačného centra v Báčskom Petrovci. – Cieľom projektu je prispieť k profilovaniu Podnikateľského a inovačného centra ako priestoru pre ďalšie vzdelávanie dospelých v oblasti automobilového a strojárskeho priemyslu, ako aj dať priestor tým, ktorí majú záujem ďalej sa vzdelávať v uvedenej oblasti a predovšetkým pripraviť sa pre pracovné pozície, ako sú: CNC operatéri, zámočníci, zvárači a programátori obrábacích

Jana Široká

všetkým, ktorí o to majú záujem, či už sú z nášho prostredia, alebo vzdialenejších častí Srbska, možnosť ďalej sa vzdelávať s cieľom nájsť si zamestnanie, resp. otvoriť si svoj podnik alebo živnosť. Úvodom podujatia, predtým ako si odborne pohovorili o možnostiach spolupráce, hostia zo Slovenskej republiky mali oficiálne prijatie a rokovanie s predsedom obce Srđanom Simićom

Petrovčanom a hosťom PhDr. Jana Široká, predsedníčka Duálnej akadémie Bratislava. Ide o súkromnú odbornú školu, ktorá od začiatku minulého školského roku začala realizovať školenie kádrov pre potreby uvedených podnikov, ale podľa školských plánov stanovených štátom. Skúsenosti s vybranými strednými odbornými školami technickými a podnikateľskými sub-

KRÁTKE SPRÁVY

Báčsky Petrovec Deň výzvy. Na najmasovejšom tradičnom medzinárodne uznávanom a afirmovanom podujatí, realizáciu ktorého koordinuje TAFISA – Medzinárodná asociácia športu pre všetkých, sa 31. mája v Aquaparku Petroland zúčastnili aj Petrovčania. Úlohou je zaujať každého občana športovo-rekreačným obsahom v najmenej 15-minútovom trvaní nepretržite a tú aktivitu prihlásiť obecnému organizačnému výboru. Podstatou programu je vzájomné súťaženie dvoch žrebovaním určených obcí rovnakej kategórie, ktoré majú za použitia najrozmanitejších športovo-rekreačných obsahov prilákať čím väčší počet občanov k cvičeniu a aktivitám. V tomto prípade súperom Petrovčanov je Obec Arilje. xxx Nová kúpacia sezóna. V Aquaparku Petroland otvorili šiestu sezónu v piatok 2. júna napoludnie. Bol to zároveň deň otvorených dverí, čiže pre všetkých bol vstup grátis. Novou riaditeľkou tohto podniku je Zuzana Michalíková. Kúpalisko a priľahlé zábavné obsahy zaberajú 8 hektárov a návštevníkov aj počas tejto sezóny očakáva veľa zábavy na 20 toboganoch a 6 bazénoch. xxx

Záber z konferencie o duálnom vzdelávaní

a zváracích strojov a zariadení, – uviedla v rozhovore riaditeľka PIC Jana Zabunovová a zdôraznila, že projekt realizuje PIC Báčsky Petrovec s podporou Rozvojovej agentúry Srbska (RAS). K tomu dodala: – Podnikateľské a inovačné centrum v Báčskom Petrovci má šancu ďalej sa rozvíjať, ak bude reflektovať potreby trhu a ponúkať • ĽUDIA A UDALOSTI •

a predstaviteľmi Obecnej rady pre miestny hospodársky rozvoj (MHR) v priestoroch lokálnej samosprávy. – Duálna akadémia Bratislava je unikátny a jedinečný celoslovenský projekt troch subjektov: Volkswagen Slovakia, Matador Group, Siemens a Bratislavského samosprávneho kraja, – vysvetlila

jektmi zapojenými do programu duálneho vzdelávania v Srbsku pri tejto príležitosti ozrejmili hostia z našej krajiny. Informovali, ako sa v Strednej technickej škole v Lazarevci školia budúci odborníci podniku Metal Kolubara, či ako Siemens zo Subotice školí svoje kádre na tamojšej strednej technickej škole.

Zber obalov z herbicídov a pesticídov. Obec Báčsky Petrovec v organizácii inšpekcie ochrany životného prostredia a v spolupráci so združením SECP a odbornou poľnohospodárskou službou z Nového Sadu v pondelok 5. mája usporiadala ďalší zber ambaláže z herbicídov a pesticídov. Akcia prebiehala v Kulpíne na vchode do dediny pri moste, v Báčskom Petrovci na konci Ulice jarmočnej a v Hložanoch na vchode do dediny pri silách. Zozbierané obaly prevzal kompetentný tím, ktorý ich ďalej distribuoval do zahraničnej spaľovne. J. Č-p

23 /4754/ 10. 6. 2017

Ľudia a udalosti NAVŠTÍVILI SME MARKUŠOV SÁLAŠ V BIELOM BLATE

Spoj pekného a užitočného Vladimír Hudec

rom nás víta Mária Poliaková, Miroslavova svokra, vdova po ilným džípom sa s Miroslazosnulom Jánovi Poliakovi st., vom Markušom, podnikatezakladateľovi sálaša. Všetko sa ľom a predsedom bieloblatvraj začalo pred takmer 25 rokmi, ského Miestneho spoločenstva, presnejšie roku 1993. Najprv vezieme hlavnou, po bieloblatna tomto mieste dva rybníky sky orsáckou cestou vybudoval Máriin smerom k rieke Begej, a Jánov syn a Mirokde sa nachádza Marslavov švagor Ján kušov sálaš a rybník. Poliak ml. a o pár Niekoľko kilometrov rokov neskoršie sa od dediny je tvrdá kapo infarkte a operámenná cesta, ktorú cii na srdci, keď mu pred niekoľkými roklekári poradili zmeniť mi vystavalo MS, aby životosprávu, sem poľnohospodárom presťahoval aj Ján a trstinárom uľahčilo Poliak st. Lekári mu odchod do poľa. Keď totiž povedali, že prísa cesta skončila, na roda, čistý vzduch, tvári miesta sme sa hory, voda, je nenapresvedčili, prečo hraditeľným liekom ju bolo nevyhnutné na všetky ochorenia. vystavať. Obrovské Keďže bez práce nekolesá mohutných mohol, vybudoval traktorov, ktoré ta- Miroslav Markuš mieni, že práve tu na brehu Begeja ďalšie rybníky a kolidiaľto prešli, v rozmo- je ideálne miesto pre prístav a rozvoj vodného bu pokrytú trstinou, čenej ceste vytvorili cestovného ruchu omazal ju blatom hlboké a široké koľaje, a presťahoval sa do ktoré nezdolá ani obyčajný malý zapojil aj ja s mojím sálašom, kde rítu pri Begeji. Neskoršie však traktor, a kdežeby auto. Silný džíp by som mohol ponúkať zdravé vystaval príbytok z pevného prispôsobený terénnej jazde to jedlá, rybie a iné špeciality. Určité materiálu, lebo manželka vraj však dokázal a už sme na mieste, projekty v tom zmysle v meste nechcela žiť v kolibe. kde sa Begej úplne priblížil Tise Zreňanin už aj pripravujú a v taa v nepatrnej blízkosti prírodnej kom kontexte treba pozorovať aj rezervácie Cárska bara. snahy mesta prebrať spravovanie – Toto je vhodné miesto na Cárskej bary, lebo všetky ukazorozvoj turizmu, vlastne na oboha- vatele hovoria, že rybník Ečka sa tenie turistickej ponuky založe- o prírodnú rezerváciu nestará nej na potenciáloch Cárskej bary primeraným spôsobom. novými obsahmi. Obchôdzka Prichádzame na sálaš. PrecháCárskej bary je ošúchaná roz- dzame sa vedľa veľkého melioprávka a treba ju osviežiť. Treba račného kanála obrasteného hľadať nové spôsoby, ako prilákať trstinou. Odrazu náš spolubesedturistov. Na to by napríklad mohla ník zíde dolu k vode. Vraj na tom byť vhodná aj legenda, podľa mieste jedna morka má hniezdo. ktorej je v neďalekých močiaroch Našiel aj vajce. v troch truhlách – zlatej, strieNeďaleko je rybník, ku ktorému bornej a železnej – pochovaný sa spolu vyberieme. Miroslav si Attila, Bič boží. Podľa mňa je zrazu všimne, že nefunguje prietu ideálna poloha aj pre rozvoj pust vody medzi dvomi jazerami. Zakladatelia sálaša vodného cestovného ruchu. Sem Neváha. Vyzuje sa, nohavice si Ján a Mária Poliakovci loďkou možno prísť aj Dunajom, vysúka nad kolená, vstúpi do (Foto: Z. Međo) aj Tisou. Prečo by napríklad na vody a intervenuje. Vraj trstina tomto mieste nebol vystavaný zapchala priepust. Keby sme – Nechcela som ísť ani von malý prístav, aby turisti mohli neprišli, voda sa mohla preliať z dediny, a kdežeby do koliby, prichádzať vodnou cestou, a po- a poškodiť násyp. Naša návšteva ale teraz som si už zvykla. Veď 20 tom si obzrieť Cársku baru, Biele bola teda viacnásobne osožná. rokov som tu. Teraz je toto môj Blato. Možno by sa napríklad dala Odchádzame do domu, v kto- dom, nie ten v dedine. Z tohto tu

www.hl.rs

organizovať aj jazda na bicykloch do Bieleho Blata. Práve preto je dôležité, aby cesta, ktorou sme prišli, pokračovala potiaľto, – uvažuje nad turistickými potenciálmi náš hostiteľ. – Pravdaže, v tom prípade by som sa do tej ponuky

Informačno-politický týždenník

mám radosť. Žijem si tu pokojne, starám sa o hydinu, zvieratá, a iba občas ma zať zavezie do dediny, – hovorí Mária Poliaková. Keď Ján Poliak umrel, dcéra Mária zdedila pôdu a syn Ján sálaš a rybníky. Ján však neskoršie všetko opustil a odišiel za prácou do Rakúska. Sálaš a rybník predal sestre a švagrovi. – Nikdy som ani len netušil, že sa budem zaoberať rybárstvom a k tomu mať aj vlastný sálaš, avšak s manželkou sme boli emotívne viazaní k tomuto priestoru. Koľko sme len pekných dní tu strávili! Chodili sme sem s deťmi a priateľmi na výlety, na rybačku, grilovať. Deti nám tu rástli. Jednoducho som nemohol dovoliť, aby to kúpil niekto iný. S tým rybníkom to však nikdy nebolo ľahko. Aj svokor, aj švagor, aj ja sme mali spolupodnikateľov, s ktorými boli iba problémy. To sme však prekonali a, hľa, pred piatimi rokmi som sa úplne osamostatnil. Spoločne konštatujeme, že sálaš v kombinácii s rybníkom je spoj pekného a užitočného. Doteraz však bolo iba to pekné, vzhľadom na to, že všetky zvyšky, ktoré zarobil z poľnohospodárskej výroby, z poskytovania maliarskych služieb a z predajne v dedine, vkladal do rybníka a sálaša, ale toho roku by prvýkrát mal pocítiť aj radosť zo zárobku z predaja rýb. – Nemôžem povedať, že zárobok nie je dôležitý, ale ja sa týmto zaoberám skôr pre duševný pokoj a zdravú výživu. Doteraz som jedol hlavne bravčové mäso a kurčatá z farmy, ale teraz tu mám mangulice, teľce, jahnence, domáce sliepky, morky, kačice, husi, ktoré sa kŕmia výlučne prírodnou stravou – kukuricou, jačmeňom, tritikale, priamo z prírody. Koncentrované krmivo nepoznajú. Videli ste, kde som našiel vajce? To nemôže byť nezdravé... Tu v prírode, ďaleko od dediny, Miroslav Markuš stavia aj dom. – Tu bude obývačka, tam kuchyňa, kúpeľňa a tam terasa na oddych s pohľadom na jazero. To je moje more, – hovorí. – Tu má byť zasklená terasa. Vonku sneh a my s manželkou sedíme pri ohnisku, upíjame si kávičku a vnúčence behajú vôkol nás... • ĽUDIA A UDALOSTI •

18. SRIEMSKA KULENIÁDA V ERDEVÍKU

V objatí kulenu a vína Danuška Berediová

ale žiadne iné nie je venované autochtónnemu výrobku – kuoto významné podujatie pre lenu. Týmto spôsobom SriemErdevík z roka na rok býva ska kuleniáda promuje, rozvíja čoraz masovejšie. Tohto roku a oslavuje najcennejší a najatbolo prihlásených rekordných raktívnejší produkt z bravčového 132 súťažných kulenov. V sto- mäsa – kulen. ročnom erdevíckom parku sa Obchodná komora Srbska, predstavilo 150 vystavovateľov: Regionálna obchodná komora výrobcov kulenov, vína, pálenky, Sriemskeho správneho obvodu, medu atď. Pre veľký počet vysta- Obec Šíd, Turistická organizácia Obce Šíd, Kultúrno-vzdelávacie centrum v Šíde a Miestne spoločenstvo Erdevík aj tohto roku boli organizátormi tohto podujatia v Erdevíku. Na otvorení sa prítomným prihovorili: predseda organizačného výboru a predseda Miestneho spoločenstva Erdevík Zoran Mašić, predseda Obce Šíd Predrag Vuković, podpredseda Obchodnej komory Srbska Slobodan Samardžić, Absolútni víťazi: tri generácie rodiny Lemajićovcov zo Šídu riaditeľ Regionálnej obchodnej komory Sriemu vovateľov z jednej strany aleje Đorđe Božić, pokrajinský sekboli iba výrobcovia kulenov, z retár pre hospodárstvo a turizdruhej tí ostatní. Toto umožni- mus Ivan Đoković, námestník lo asi 10-tisícom návštevníkom ministra pre poľnohospodárstvo získať lepší prehľad počas pre- a ochranu životného prostredia chádzky parkom, degustáciu, Nenad Katanić a štátny tajomník ale aj kúpu. v Ministerstve pre prácu, zamestnávanie, bojovnícke a sociálne otázky Nenad Ivanišević, ktorí aj udeľovali ceny za najlepšie kuleny. Tohto roku bolo prihlásených 132 vzoriek v prírodnom a umelom obale. Vzorky boli hodnotené podľa vonkajšieho výzoru, výzoru prierezu, konzistencie, vône, chuti a farby. Prvé, druhé a treKuleniáda v storočnom erdevíckom parku tie miesto v oboch kategóriách (kulen V Srieme sa uskutočňujú v prírodnom a umelom obale) početné podujatia venované získali otec a syn Predrag a Mlarôznym kultúrnym tradíciám, den Lemajićovci zo Šídu, a tak

• ĽUDIA A UDALOSTI •

Vystavovatelia sa usilovali čím krajšie upraviť svoje stánky

sa stali absolútnymi víťazmi. Lemajićovci hovoria, že tajomstvo ich úspechu spočíva v ucelenom procese výroby. Majú svoju pôdu, na ktorej pestujú krmivo pre dobytok a z vlastného kvalitného mäsa potom vyrábajú kulen. V Srieme im vraj chýba jedine kvalitná paprika, akú majú v Báčke.

SKOS Erdevík sa aj tohto roku zapojil do príprav tohto podujatia. Zvončeky – najmladší ochotníci tancovali, starší varili guláš pre všetkých účastníkov programu, ako aj guláš a držkovú polievku pre všetkých návštevníkov, ktorí sa tu chceli naobedovať. Na stánku predávali svoje výrobky: klobásu, slaninu a oškvarky.

DFS Zvončeky účinkovali v programe

Nasledoval kultúrno-umelecký program, ktorý otvorila známa herečka, eredevícka rodáčka Mira Banjac prednesom básne Vojvodina. Bohatý program trval celé poobedie, na ktorom sa predstavilo viac ako 500 účastníkov z Erdevíka, Ľuby, Bingule, Šídu, Sriemskej Mitrovice, Kuzmina, Bosutu, Bečeja, Bijeljiny, Temerínu, Rakovice a Belehradu. Podujatie uzavrel koncert kapely Osvajači.

Keďže ku klobáse najčastejšie patrí víno, na Kuleniáde prebieha aj súťaž o najlepšie víno. Tohto roku bolo prihlásených 31 vzoriek vína a 11 vzoriek pálenky. Súťaž organizuje Združenie vinárov a vinohradníkov z Erdevíka. Cenu za najlepšie biele a rosé víno získala vináreň Šijački z Banoštora a cenu za najlepšie červené víno získala vináreň Danguba zo Šídu. Najlepšiu pálenku, marhuľovicu, vyrobil Ratko Aleksić.

23 /4754/ 10. 6. 2017

Ľudia a udalosti S MÁRIOU PONIGEROVOU Z BATAJNICE

Na Novom Zélande sa žije celkom inak Danuška Berediová

o je potrebné, aby sa človek vybral na druhý koniec sveta, na Nový Zéland? Odvaha, smelosť, vôľa, láska k svojim najmilším, peniaze? Márii Ponige-

prestúpila v Singapure. Letušky a stevardi boli veľmi prívetiví. Boli takí veselí, milí, a bolo vidno, že pracujú s láskou. Hneď na vchode do lietadla som dostala balenie ponožiek, kefku a pastu na zuby. A toľko stravy nám podávali, že je

Pri jazere Tekapo

S vnukom Darkom a pravnúčatami

rovej nechýbalo nič z toho a ako 76-ročná sa vybrala na túto dlhú cestu, po prvýkrát nasadla do lietadla a išla navštíviť vnuka Darka, ktorý tam s rodinou žije a pracuje už niekoľko rokov. Mária je inak členkou Aktívu žien v Dobanovciach. Počas trojmesačného pobytu v Christchurche vďaka modernej technike bola v kontakte so svojimi kamarátkami. Dobanovské ženy boli večer v spolku a Mária sa s nimi rozprávala v pyžame len čo ráno vstala. Hneď na druhý deň po návrate domov svoje dojmy z pobytu na Novom Zélande vyrozprávala v spolku v Dobanovciach a o určitý čas, keď sa dojmy už zľahli, porozprávala ich aj nám. Ako vyzerala vaša prvá cesta lietadlom? – Prvýkrát som cestovala lietadlom, hoci som odjakživa po tom túžila. Vymenila som dve lietadlá. Najprv som z Belehradu šla do Düsseldorfu a ďalej do Singapuru, kde som prestúpila do lietadla do Christchurchu, na Novom Zélande, kde býva môj vnuk so svojou rodinou. Naše lietadlo vyzeralo ako hračka v porovnaní s tým, do ktorého som

www.hl.rs

to nemožné zjesť. Keď som docestovala, na letisku mi dali jednu listinu, aby som zakrúžkovala, čo nesiem v batožine. Keďže som ničomu nerozumela, okrúžkovala som všetko. Potom sa ma opýtali, ktoré jazyky hovorím, a keď som povedala, že viem po srbsky a po slovensky, dali mi listinu v sloven-

sladkosti a chrumky, ktoré som deťom niesla zo Srbska. Ako ste sa prispôsobili zmene klímy a ako sa vám tam páčilo? – Odišla som 18. decembra a vrátila som sa koncom februára. Pricestovala som ráno okolo pol

má päť rokov a pravnuk deväť a už sa vedia pekne rozprávať po anglicky. Ja som ich vodila do školy, a potom čakávala po škole. Pravnuk začal chodiť do prvej triedy v Srbsku a trochu banoval, ale prispôsobil sa a je dobrý žiak.

V Maurskom múzeu ju očarili exponáty z dreva

Na letisku pred návratom do Srbska

čine. Písalo tam Potraviny, ale zase som nevedela, že tam patria aj

Informačno-politický týždenník

desiatej a hneď po obede sme išli do Maurského múzea. Necítila som vôbec následky takej dlhej cesty. Mojim príbuzným sa nechcelo veriť, že som vydržala takú dlhú cestu a vôbec som nebola vyčerpaná. Ale keď som sa vrátila do Srbska, nemohla som sa zotaviť až dva-tri týždne. Klíma mi tam zodpovedala, lebo nebolo veľmi teplo. Asi takých 30 °C s vetrom a bez vlhkosti vzduchu. A noci sú tam chladné. Deti sa tam celkom dobre prispôsobili. Pravnučka

Okrem Maurského múzea, kde boli exponáty vyrobené z dreva, lebo v okolí je mnoho lesov, navštívili sme aj Mestské múzeum. Veľmi sa mi tam páčilo. Na Novom Zélande sa žije celkom inak ako u nás. Žiadny stres a ľudia sa vôbec nezaujímajú o politiku. Neviem, či by som v tomto veku mohla tam zostať natrvalo, ale určite by som zase šla na návštevu. Fotograﬁe: z archívu M. Ponigerovej • ĽUDIA A UDALOSTI •

OŽILI SPOMIENKY NA SVETLÍKOVU SÓDOVKÁREŇ

Voda zo sifónu lacnejšia ako minerálka z obchodu Anička Chalupová

by sa niečo opäť stalo stredobodom pozornosti, musí najprv zmiznúť z dohľadu. Rovnaký pocit majú tí, ktorí ešte pred dvadsiatimi rokmi píjali osviežujúci perlivý nápoj pomenovaný sódovka. Bol to kedysi obľúbený nápoj našich rodičov, starých rodičov a prarodičov, objavoval sa na stoloch v Kovačici ešte v 50. rokoch minulého storočia. Kumštu výroby sódovky sa v Kovačici venovali niekoľkí dedinskí výrobcovia, no ani jeden z nich, ok rem Pav la Svetlíka, nepredával sódovku širokému kruhu zákazníkov. Nádej, že klasická sifónová voda znovu zažije rozkvet, sa po rokoch prebudi- Eva Jonášová la u Kovačičanky Evy Jonášovej, dcéry Pavla Svetlíka, majiteľa chýrečnej sódovkárne najprv v Ulici Žarka Zrenjanina, neskoršie spolumajiteľa sódovkárne v Ulici I. L. Ribara. Do kon-

Zariadenie na výrobu sódovky čaká na svoje znovuzrodenie • ĽUDIA A UDALOSTI •

ca 90. rokov minulého storočia Svetlíkova bublinková voda sa mohla zadovážiť v sódovkárni v Ulici Dr. Janka Bulíka. Tam dodnes stojí starý stroj, okolo neho fľaše, sifóny rôznych veľkostí s logom Svetlíkovej sódovkárne. O tom, aké boli začiatky tejto remeselníckej dielne, Eva Jonášová, rod. Svetlíková, hovorí: – Keďže vodovod v roku 1958 v Kovačici ešte nejestvoval, do 50-litrového hrnca sme lievali vodu, ktorú sme nosili z jednej z uličných studní. Ja som ju ako dieťa nosila až z pumpy poľa Puškárov. Sódovka sa vyrábala tak, že sa nabralo z tej vody a tradičným ručným spôsobom sa sýtila oxidom uhličitým. Na stroji bolo koleso, ktoré sa ručne otáčalo, a keď sa otec a mať unavili, koleso krútil jeden malý Cigáň Istváň. Neskoršie, keď sme sa presťahovali do domu na Tretej ulici, otec tam nainštaloval sódovkáreň, ktorá využívala vodu zo súkromného vodovodu, tzv. hydroforu, ktorý sme postavili spolu s niekoľkými susedovcami. Kvalita vody sa kontrolovala každý mesiac. Na to otec ako vyučený sódovkár s povolením veľmi dbal. Okrem sódovky rodičia vyrábali aj krachľu, malinovku, ktorá sa lievala do sklenených fliaš so sklenenou guľkou, neskoršie do demižónov (balónov), tiež do veľkých 20-litrových fliaš a menších dvojlitrových, pollitrových a pod. Ovocný sirup sa zadovažoval od súkromníka Gejzu z Debeljače.

Stanovej, Urbanovej, Kolárovej, Milosrdnovej, Benkovej a ďalšie. Celých 40 rokov sa moji rodičia zaoberali touto prácou. Veľa ráz som sa matky pýtala, či im práca už nezunovala, lebo pracovali každý deň do neskorej noci. Matka mi vždy odpovedala: ,Ej, Evka moja, ten, čo si ide kúpiť sódu, ten nesie peniaze’.

Sifónové fľaše veľké a malé…

Kedy býval najväčší záujem zákazníkov o sódovku a iné výrobky z vašej sódovkárne? – Väčšie balenia sa chystali na svadby a iné väčšie príležitosti a sódovka a krachľa v menších fľašiach sa najviac kupovala na sviatky, ako sú Kračún, Nový rok a iné. Otec zásoboval aj všetky krčmy v dedine, ráno a večer v taške na

Takto sa v minulosti prepravovali fľaše so sódovkou k zákazníkom – výrobca sódovky Pavel Svetlík

bicykli nosili sódovku do krčmy u Hrčekov, Kraskovcov, do Šanghaju, Radnika, Rasadnika a pod. Po desiatich rokoch v dedine vznikli aj ďalšie sódovkárne, napr. v rodine

Ako sa udržiavala čistota celého zariadenia a ﬂiaš, do ktorých sa lievala sódovka? – V minulosti sa čistota fliaš udržiavala tzv. salzgajzom. S ním sa muselo narábať opatrne, lebo čo len jeden malý nepremyslený okamih mohol priviesť k nejakej nehode. To sa robilo v druhom dvore, kde bolo bezpečnejšie, ďalej od detí. Tým salzgajzom sa umývali aj plastové kohútiky, ktoré boli súčasťou sifónov. Je pravda, že čoskoro budete znovu vyrábať perlivú vodu, ktorú si naši starí otcovia radi striekali do pohárov s vínom? – V súčasnosti môj syn Paľko má záujem zrenovovať sódovkáreň a dať ju znovu do prevádzky. Pravda je, že treba do nej hodne investovať, ale mám nádej, že čoskoro budeme piť sódu z čerstvej vody z vodovodu, najmä ak je výrobok zo sifónu lacnejší ako minerálka z obchodu. Na záver treba poznamenať, že Kovačičanka Eva Jonášová patrí medzi pravidelných odberateľov Hlasu ľudu s viac ako 50-ročnou skúsenosťou. Na rozlúčku ešte dodala, že by ju veľmi potešilo, keby sa v budúcnosti perlivá voda zo sódových fliaš znovu objavila aj na stoloch reštaurácií a kaviarní. Fotky: autorka a z archívu rodiny Jonášovej

23 /4754/ 10. 6. 2017

Ľudia a udalosti BELEHRAD OČAMI MIGRANTOV

Pohľad z opačnej strany Oto Filip

tretávame sa s nimi v uliciach miest, v dopravných prostriedkoch, na železničných

nádražiach a pri autobusových staniciach. Pred pár rokmi sa stali takmer neodmysliteľnou súčasťou tunajšieho života. Vnímame ich, občas pomáhame, inokedy len tolerujeme bez toho, aby sme sa snažili hlbšie vhĺbiť do pohnútok, ktoré ich vyhnali z príbytkov v ďalekých krajinách a prinútili vydať sa na dlhé cesty do neznáma. Po uzavretí takzvanej balkánskej trasy tisíce migrantov zostalo dobrovoľne aj u nás. Podľa niektorých odhadov ich je šesťtisíc, podľa iných sedemtisíc. Možno dokonca aj viac, keďže, poučení doterajším životom a skúsenosťami, nie všetci dôverujú úradným orgánom a prihlasujú sa tam, kde by mali. Tak ako v každom žite, i v tomto je i kúkoľ: ľudia neprispôsobení, vynachádzajúci sa občas nie veľmi primeranými alebo vyberanými spôsobmi. Keďže nedostatok peňazí tlačí mnohých

www.hl.rs

z nich, nečudo, že napríklad na belehradskom Zelenom venci robia celkom vážnu konkurenciu diskontu lacných potravín. Predávajú tak hygienické potreby, ako aj konzervy

zabezpečené inštitúciami, ako sú UNHCR alebo Červený kríž. Na desiatky migrantov možno dennodenne naraziť v parku pred Ekonomickou fakultou neďaleko Autobusovej stanice. Vysedávajú na lavičkách, rozprávajú sa, nezriedka telefonujú... Lámanou srbčinou jeden z nich vraví, že sa skutočne teší slnečným lúčom a že by na tohtoročný mrazivý január chcel čo najskôr zabudnúť. Na problematiku migrantov sa asi každý z nás díva inak. Podstatné však je, že je ten celkový postoj hlavne pozitívny, zbavený nevraživosti, alebo, nedajbože, zjavnej nenávisti Pravdepodobne sa len zriedkaví z nás zaoberali otázkou, aký je po-

Informačno-politický týždenník

hľad z tej druhej, utečeneckej strany. Ako nás vidia, čo sa im u nás páči alebo nepáči. Ich mienky by sa azda ťažko vydolovali bez rozhovorov. A otázne je, či by aj tie, z obavy nad prípadnými dôsledkami, boli skutočne hodnoverné.

Keď nezaúraduje slovo, je tu, našťastie, fotografia schopná povedať oveľa viac. Veľkorozmerné zábery už pár týždňov krášlia belehradský Kalemegdan. Ich autormi sú práve

migranti, ktorí svoje objektívy alebo mobilné telefóny upriamovali na to, čo sa im v Belehrade zdalo zaujímavé. Výstava je súčasťou projektu s názvom Podpora lokálnym spoločenstvám ako odpoveď na utečeneckú krízu, ktorú realizuje Nadácia Ana a Vlade Divac a ktorý finančné podporil americký USAID. Z pohľadov migrantov na rieky, pevnosti, ulice, chátrajúce a urbánne časti hlavného mesta, no aj na utečencov v ňom (na snímkach pred vami), vanie nielen porozumenie pre dejisko, v ktorom sú, ale aj istý smútok, že predsa nie sú inde, v lepších pomeroch, bez stanov a provizórií. V každom prípade fotografické podujatie obojstranne osožné. Tak pre nás, aby sme migrantov lepšie chápali, ako aj pre nich, aby vedeli, kde vlastne sú...

• ĽUDIA A UDALOSTI •

S PAVLOM MACHOM ZO STAREJ PAZOVY

Po odchode do dôchodku späť do rodiska Anna Lešťanová

o takmer polstoročnom živote v Nemecku Pavel Macho sa rozhodol vrátiť do rodiska. Keď odišiel do dôchodku, odišiel z cudziny a vrátil sa do dediny svojho detstva a mladosti. Pavel Macho sa narodil 25. novembra 1947 v Starej Pazove, kde zakončil základnú školu a vyučil sa automechanickému remeslu. Po absolvovaní vojenčiny určitý čas pracoval vo svojom odbore nielen v Pazove, ale aj v neďalekom Zemune. V sedemdesiatych rokoch minulého storočia Pavel Macho sa za lepším životom rozhodol odísť do Nemecka. Jeho prvou zastávkou v cudzine bol Stuttgart, kde zostal iba krátko, aby sa potom na nasledujúcich 45 rokov osadil v Berlíne. V hlavnom meste Nemecka si našiel zamestnanie, pracoval nadovšetko usilovne a vytrvalou prácou sa sústavne snažil zdokonaľovať vo svojom remesle. Výsledky nevystali a časom sa z obyčajného robotníka pochádzajúceho z Pazovy Pavel Macho stal šéfom mechanizácie

v istom podniku. Neskôr sa rozhodol osamostatniť a založil si vlastný biznis. – Celé roky som ako lastovička chodieval sem a tam, lebo tu som mal rodičov, o ktorých bolo potreb-

láka a priťahuje ako magnet. Dôvod je jednoduchý: tam žijú moji najmilší, dcéra a vnúčatá. Rád sa tam vraciam a musím povedať, že keď som v Nemecku, vôbec sa necítim ako cudzinec, – načrel do príbehu Spomienky na Berlín sú vždy lákavé

Roku 2002 pri Brandenburskej bráne

né sa postarať. Teraz na dôchodku sa usilujem znovu sa prispôsobiť životu v Pazove, i keď na ten môj druhý domov v Berlíne v žiadnom prípade nezabúdam, ešte stále ma

svojho života Pavel Macho. V Berlíne má mnohých kamarátov, s ktorými nepretržite udržiava kontakty. Uvedomuje si však, že súčasný Berlín zaplavený utečencami sa

nedá porovnať s tým mestom, do ktorého sám prišiel pred niekoľkými desaťročiami. V nadovšetko pekných spomienkach mu zostal čas, ktorý strávil v berlínskom evanjelickom cirkevnom zbore. Ako nábožensky založený človek toho času je aktívny v staropazovskom slovenskom evanjelickom zbore, kde sa maximálne usiluje poradiť a pomôcť svojimi drahocennými skúsenosťami. Pavel Macho je veľmi komunikatívny a veľmi prispôsobivý človek. Veľkou podporou a oporou v živote mu je manželka Slavica, s ktorou sa zoznámil v Nemecku, kde si aj založili rodinu. Ani ako dôchodca v Starej Pazove nesedí so zloženými rukami, ale vždy si nájde nejakú prácu. Foto: z archívu P. Macha

POUGÁR

Juraj Bartoš

Bumbum-bumbum-bumbumbum!

áva sa na známosť všetkým neprajníkom, nežičlivcom a odporcom Nášho Všeobecne Veľkého Krokpokroku Pokroku, že na domácej malej scéne, pardon, na domácej mediálnej scéne došlo k veľkolepému slobodnému ohajsu, prepáčte, brat-bratu, došlo k obratu. Naše Nadovšetko Slobodné Médiá (NNSM) – o čom sa môže presvedčiť aj voľným okom každý, kto ešte aké-také to v-oko má, len čo zapne tévéškatuľu – už svoje spravodajstvo nezačínajú ani nepokračujú a veruže ani nekončia donedávna obligátnymi informáciami o Našom Pánovi Premiérovi. NNSM teraz už • ĽUDIA A UDALOSTI •

začínajú, pokračujú a viac-menej i končia správami o tom, kde bol a čo robil Náš Pán Prezident. Čože? To je to isté? No a čo! Vari nie je dôležité vedieť, kto v dňoch za nami mal česť sedieť na pohovke u NPP-ta? No, dobre, možno ani nie je. Dôležité je, že budeme mať veľké tenzie. Pardon – penzie. Vari to nepovedal aj NPP-ér? Ešte len aby dal zelené aj NPP-nt a bude to! Ujde to... ak neutečie. Nuž ale... Viem, že vám jednostaj v hlave vŕta, kto bude nový premiér. Vravte, čo chcete, len by ste chceli vedieť veľa. Verte-neverte, ani sám neviem, a tak som z toho (a nie sám)

teľa. Kto verí čerstvému prezidentovi na slovo, vie, že ani on sám nevie, takže... Na základe konzultácií prezidenta so zastupiteľmi jednotlivých strán mne je celkom jasné (o NPP-tovi nehovoriac), aký by budúci premiér mal byť. Tobôž po tom, čo sme počuli od pána Drahého nám Dragana Markovića Palmu. Podľa ktorého DnDMP premiér by mal mať deti. Spresníme to: aspoň na takú priemernú triedu v predškolskej ustanovizni. Mal by to byť človek rodinný, príjemný, rozhľadený, vzdelaný, svetaskúsený, a najmä by mal byť dobrý hostiteľ. Spresňujeme: mal

by mať aspoň jedno domáce zvieratko, ktorého tradičným stanovišťom je tunajšie podnebie, napríklad takú žirafu. A mal by mať aj žirafu mužského rodu a ako osvedčený milovník ľudských práv mal by tie dve zvieratká – zosobášiť. Mal by vážiť aspoň 250 kilopondov (aby mu nikto nefrflal, že je nevyvážený) a záväzne by sa mal kamarátiť so slávnymi hudobnými skladateľmi Behato..., pardon, Beethovenom a jeho kolegom Shakespe... pepepe... Chopinom! Aj keby mu nechceli zahrať na uško, keď raz zase bude Malý. Bumbumbum!

23 /4754/ 10. 6. 2017

Ľudia a udalosti V KYSÁČSKEJ ZŠ NA SKLONKU ŠKOLSKÉHO ROKA

Rozlúčka ôsmakov, družba s rodičmi Elena Šranková

a sklonku školského roka aktivity v kysáčskej Základnej škole Ľudovíta Štúra vrcholia. Tak aj v dňoch uplynulého víkendu prebiehali dve podujatia.

a iní. Kolóna teraz už bývalých ôsmakov potom smerovala do reštaurácie, kde mali rozlúčkový večierok. Z kysáčskej školy tohto školského roka odchádza 59 ôsmakov, ktorých v nižších triedach učili Katarína Vrbovská,

Rodičia a žiaci v hre medzi dvoma ohňami

Sprievod ôsmakov z centra dediny do reštaurácie

V piatok 2. júna bol rozlúčkový večierok malých maturantov, ktorí sa najprv zoskupili v centre dediny. Vyvolalo to veľkú pozornosť občanov, lebo mnohí ich chceli vidieť a svojráznym spôsobom vyprevadiť na novú životnú dráhu prišli rodičia, starí rodičia, súrodenci, príbuzní, spolužiaci

júna, v škole a na nádvorí usporiadali družobný deň, ktorého poslaním je družba žiakov s rodičmi. V ten deň totiž do školy prídu aj rodičia, aby sa spolu so svojimi deťmi zúčastnili v športových a iných aktivitách. Okrem športových hier náplňou družobného dňa bol detský jarmok, na ktorom žiaci predávali najmä

Mária Ožvátová a Daniela Marčoková. Triednymi učiteľmi im boli Anna Alexandra Folkmanová, Ivana Muchová a Ankica Čorlija. Žiakom generácie je Daniel Miháľ, úspešný na republikových súťažiach zo slovenčiny (1. miesto) a srbčiny (2. miesto). O deň neskoršie, v sobotu 3.

ROZLÚČKOVÝ VEČIEROK PADINSKÝCH ÔSMAKOV sa uskutočnil 1. júna v telocvični Základnej školy maršala Tita. Pri tej príležitosti sa mnohým zarosili oči, ale sa aj spievalo a tancovalo. Nechýbali príhovory učiteľov a riaditeľky školy Márie Galasovej, ani primerané slová žiačky generácie, či tradičný spoločný valčík s rodičmi. V záverečnom ročníku v školskom roku 2016/ 2017 brány padinskej školy opustila vynikajúca generácia, v ktorej z úhrnne 65 žiakov je sedem nositeľov Vukovho diplomu. Sú to Alexander Valenta, Andrej Šajben, Dajana Šimáková, Anna Sojáková, Helena Mužinićová, Anastázia Chrťanová a Vanesa Marková, ktorá je zároveň žiačkou generácie. Tohtoroční padinskí ôsmaci (na snímke) môžu už len spomínať na krásne chvíle v laviciach základnej školy. A. Ch.

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

koláče, ktoré im napiekli mamy a staré mamy, ale aj pukance, šťavy a rôzne iné výrobky. Prvýkrát v rámci tohto dňa prebiehal i Výtvarný tábor Nikolu Stojčića, ktorého sa zúčastnili nielen kysáčski výtvarne nadaní žiaci, ale aj žiaci zo základných škôl Jána Čajaka v Báčskom Petrovci a Žarka Zrenjanina v Novom Sade.

Z PRÍLEŽITOSTI OSLÁV 70 ROKOV ŽIVOTA A 55 ROKOV od zakončenia ZŠ Ľ. Štúra v Kysáči v piatok 2. júna 2017 sa v reštaurácii FK Tatra stretla generácia 1947. Do školy začali chodiť 112, školu skončili 93. Na stretnutie prišlo 28 bývalých spolužiakov, ktorí si spomenuli na 31 zosnulých a minútkou ticha im vzdali počesť. Každý o sebe niečo krátko povedal, ale deti, vnúčatá aj pravnúčatá nikto nezabudol spomenúť, lebo ony sú vraj každému najväčším potešením. Prihovorili sa aj prítomní učitelia Pavel Grňa, Anna Martišová, Elena Surová a Rastislav Surový. I keď nemali hudbu, nálada bola príjemná. Bolo hodne smiechu, ale aj niektorá slzička... Rozišli sa okolo polnoci... PP • ĽUDIA A UDALOSTI •

ROZLÚČKOVÝ VEČIEROK ÔSMAKOV V PETROVCI

A teraz každý svojou cestou... Jaroslav Čiep

Novinkou pred vchodom do školskej zborovne je veľký nástenný panel, na ktorom je pod titulkom najlepší umiestnených 20 fotografií žiakov, ktorí sa v posledných dvoch desaťročiach stali žiakmi generácie. Oficiálny program sa ukončil valčíkom maturantov s rodičmi. Zábava potom pokračovala hlboko do noci.

ou Golubovićovou Vlasta Werleová. Podľa jej slov ide pripravili primeraný o usilovnú generáciu, v ktorej je ri príležikultúrny program, až 14 nositeľov Diplomu Vuka tosti svojho v ktorom spievali, Karadžića a žiačkou generácie je posledného hrali na hudobných Emanuela Ema Gierová. vyučovacieho nástrojoch dňa v Základnej a predniesli škole Jána Časlohové prájaka v Petrovci ce. Darčekmi sa ôsmaci v spoluzavďačili všetpráci s triednymi kým učiteľom, učiteľmi v piatok ktorí ich spre2. júna vo večervádzali počas ných hodinách osemročného zorganizovali školenia. Žiačka generácie slávnostný rozV mene koEmanuela Gierová lúčkový večierok, lektívu školy na ktorý pozvali i svojich rodičov. s touto generáciou poTerajší ôsmaci narodení roku čítajúcou 48 žiakov za2002 spolu so svojimi triednymi radených do dvoch sloučiteľkami Vesnou Valihorovou- venských, jednej srbskej -Filipovićovou, Zdenkou Dudićo- a jednej špeciálnej triedy vou, Elenou Lončarovou a Andre- sa rozlúčila riaditeľka školy Petrovskí vukovci v školskom roku 2016/2017

* LETMO

Telefóny

elefón – vynález osožný a vzácny, najmä za predpokladu, že ho človek vie správne používať. Takéto konštatovanie vôbec nie je náhodné. Istá rodáčka, ktorá sa po výdaji z odľahlej banátskej dedinky presťahovala do Nového Sadu, pomerne rýchlo odhalila všetky klady uvedeného technického vynálezu. Povestná sa však stála tým, že viedla ozaj zdĺhavé rozhovory, do ktorých chytila spoluhovoriaceho či skôr spolupočúvajúceho ako do aspoň hodinovej pavúčej siete. Nadýchla sa a spustila celý zoznam tém v duchu toho známeho: Čo na mysli, to na jazyku. Stačilo jej len občas, raz za takých desať minút povedať áno, isteže, máš pravdu... A už úporne pokračovala ďalej. Po čase viacerí členovia rodiny, keď ich tie zdĺhavé hovory prestali baviť, začali uplatňovať novú taktiku: nechali slúchadlo ležať na stole alebo pri skrini a robili si svoje. Len si ho z času na čas priložili k uchu s cieľom zistiť, kam smeruje vodopád slov a či sa konečne chýli ku koncu. Nebolo to o moc lepšie, ani keď sa na scénu • ĽUDIA A UDALOSTI •

Oto Filip dostali mobily a najmä rôzne akcie vrátane minút a hovorov zdarma. V snahe využiť ich naplno, rozhovory úporne prúdili ďalej, až potiaľ, kým jej známi neprestali reagovať na volania. Mobilovým fanatikom sa však nikde nevyhneš: ani na stanici, ani v autobuse, či vo vlaku. Toľko zbytočnosti a hlúpostí je človek nútený nechtiac počuť, až ho z toho pokojne môže rozbolieť hlava. Počas nedávneho návratu vlakom z Belehradu istá dáma tak šťavnato opisovala školu, do ktorej chodí jej dcéra, ako aj pedagógov, začnúc triednym až po riaditeľa, že sa všetci divili, kde to všetko vlastne berie. Zbaviť sa takej dotieravosti v zásade sa dá dvomi spôsobmi. Prvý je drzý, no neraz zaberie. Stačí telefonujúceho upozorniť, aby otvoril okno, lebo ho tak budú lepšie počuť. Ak to vôbec pochopí. Druhým a azda lepším je mať vždy pri sebe MP 3 a púšťať si hudbu. Ak nič iné, človek je tak pánom svojho sluchu a aj cesta rýchlejšie ubehne. Nehovoriac o tom, že sú i nervy menej vydrancované ako pri počúvaní priam neskutočných volovín, ktoré vášnivým milovníkom mobilov prichádzajú na rozum a jazyk priam kozmickou rýchlosťou.

ŽIACI ZÁKLADNÝCH ŠKÔL, v ktorých sa slovenčina vyučuje ako voliteľný predmet, v piatok 26. mája pobudli na jednodňovom výlete v Kovačici. Na výlete sa zúčastnilo 50 detí zo Základnej školy Jána Amosa Komenského v Kulpíne a 43 žiakov základných škôl z Nového Sadu, Begeča a Futogu. Projekt finančne podporila Kancelária pre diaspóru Slovenskej republiky a Národnostná rada slovenskej národnostnej menšiny. Žiaci najprv navštívili Pamätný dom Martina Jonáša a Galériu insitného umenia, potom ZŠ Mladých pokolení, kde im kovačickí žiaci spolu s profesormi kreatívnym spôsobom prezentovali svoju školu a predviedli detské divadelné predstavenie. V rámci programu mali posedenie s profesorkou slovenčiny a významnou slovenskou spisovateľkou pre deti Máriou Kotvášovou-Jonášovou (na snímke). Po spoločnom obede navštívili evanjelický chrám Boží, kde ich srdečne privítal farár Martin Bajza. Poslednú zastávku mali na kúpalisku v Rekreačnom stredisku Relax. M. B. 23 /4754/ 10. 6. 2017

Ľudia a udalosti MADACKOVCI Z KYSÁČA OSLÁVILI ZLATÚ SVADBU

Recept podobný, a predsa iný Elena Šranková

keď sa manželstvo uzaviera na celý život, nie všetkým párom sa pošťastí osláviť zlatú svadbu. Medzi tých, čo majú šťastie posvietiť si na uplynulých päťdesiat rokov spoločného života, patria Anna a Michal Madackovci z Kysáča. Kedy ste mali svadbu a ako dlho ste sa predtým poznali? – Svadbu sme mali 2. mája 1967, v utorok. Predtým sme sa zabávali viac ako rok, od 1. apríla 1966. Prvý apríl je pre nás dôležitým dátumom nielen preto, že sme sa v ten deň začali zabávať, ale aj preto, že sa nám 1. apríla narodila mladšia

V deň svadby

dcéra Elenka, a k tomu manželka tiež 1. apríla odišla do dôchodku, – hovorí Michal Madacký. Mali ste tradičnú svadbu? – Svadby v tom čase trvali týždeň, a tak aj naša. Sobášila som sa v bielom obleku a na hlave som mala venček, nie partu. Vtedy bola taká móda. Partu vystriedali venčeky a asi tri roky potom sa mladuchy tak sobášili. Neskoršie už mladuchy v krojoch ani nechodili, – hovorí Anna Madacká. Vtedy sa dodržiavali iné obyčaje ako dnes? – Na našej svadbe sa ešte vozili aj duchny. U mladej nevesty sa

www.hl.rs

predtým po večeroch, keď sa prišlo alebo kompótom v zimných mez poľa, skladala výbava do skrine. siacoch. Nakoniec boli torty. Čo Potom sa naskladané vybralo zo sa týka alkoholických nápojov, skrine a zviazalo. V deň, keď sa vozili duchny, sa spolu s nábytkom previezlo k ženíchovi. Bola to príležitosť, aby sa rodina stretla, lebo vtedy sa príbuzní uctievali a stretávali napriek tomu, že mali robotu. Teraz sa rodiny odcudzili, sedia za počítačmi, a to odcudzenie vidno aj na dnešných svadbách, – hovoria Madackovci. Opíšte nám trochu bližšie, ako vyzeralo Po päťdesiatich rokoch vozenie duchien. – Hlavne ženy a mládež mali núkala sa pálenka, domáce likéry na starosti prepravu výbavy do a víno, – hovorí A. Madacká. domu ženícha, kým muži za ten Po svadbe prišli spoločné roky čas stavali šiatre. Keď sa veci od- manželstva... viezli, mládež sa vozila po dedine – O deväť mesiacov sa nám a bol pritom spev, smiech a radosť. narodila staršia dcéra a krátko U nás síce prišlo aj k nehode, koč na to i mladšia. Manželka mala sa prevrhol, ale našťastie niko- dosť roboty okolo dcér a ja som mu sa nič nestalo. Mladej výbava pomáhal otcovi v holičstve. Roku sa prenášala celá, teda nábytok, 1969 som sa zamestnal v novooblečenie a to, čo sa prichystalo do skríň. Varil sa vtedy paprikáš a napečené bolo rejteša, kysnuté, herovky, zlepené boli plásty, – spomína M. Madacký. Čo sa varievalo na samotnej svadbe? – Obedovať sa začínalo s polievkou ragovkou, potom sa podávala pražená klobása a fašírky s pyré a kapustovým šalátom. Ponúkali sa i torty. V Kysáči dlho pretrvával zvyk, že v dome mladuchy tí najbližší hostia jedli aj po sobáši. Menu bolo rovnaké ako na večeru, čo bol pre kuchárku na oddávkach veľký záväzok, lebo to musela schystať pred podávaním večere. Vyberaní hostia si totiž Keď vnúčatá boli malé sadali k stolu krátko po tom, čo sa naobedovali, a potom znovu k sadskej Zlievarni 27. marca, kde večeri. Práve my sme tento zvyk som odpracoval väčšinu rokov prerušili, keď sa vydávala staršia po odchod do penzie. Keď dcéry dcéra Miluška pred 27 rokmi. Po podrástli, zamestnala sa i mannás to všetci uvítali. Na večeru sa želka. Bola upratovačka najprv na svadbách ponúkala slepačia v škole, a potom v škôlke. Pred polievka, varené mäso s omáčkou, desiatimi rokmi sa aj ona stala sárma, pečené mäso so šalátom dôchodkyňou. Vychovali sme

Informačno-politický týždenník

dve dcéry a máme štyri vnúčatá: Martinu a Števka Grňovcov a Danielu a Ivana Đukićovcov, – hovorí báči Madacký o svojich najmilších s láskou v hlase. Ako plynú vaše dôchodcovské chvíle? – Dodnes robíme po dome, máme veľkú záhradu a to, čo nás teší a udržiava, je aktivita v Spolku kysáčskych žien, s ktorým chodíme po slovenských dedinách, aj do zahraničia. To nás napĺňa. Do činnosti spolku sa zapojili aj dcéry s ich rodinami, všetci sme v tom. V nedeľu záväzne chodím do kostola, tiež v stredu a sobotu, aj tam sa snažím byť aktívna, – hovorí teta, ktorej je pečenie záľubou od malička. Aký je váš recept na manželstvo, ktoré pretrváva 50 rokov? – Veľa trpezlivosti, tolerancie a odpúšťania, – hovoria takmer jednohlasne manželia Madackovci, ktorí spolu vychovali dve

dcéry. Snažili sa byť im oporou, aj ešte sú, i keď sú už dospelé a majú svoje rodiny. Starali sa o vnúčatá v atmosfére starorodičovského domova. Samozrejme, že zažili aj dobré, aj zlé, ale každé manželstvo je o tom. Ale, ako hovoria, najmä o tolerancii. • ĽUDIA A UDALOSTI •

NA MYJAVE V MÁJI (2)

Podľa motta: Pi málo, pi dobré Anna Francistyová

pravidla to tak býva: keď sa správni ľudia v správnej chvíli rozhodnú spoločne sa pustiť do niečoho nového, tak sa im tá akcia nielen vydarí, ale najčastejšie sa stane tradičnou. Na Myjave, známej folklórom, cimbalom a slivovicou, pred 23 rokmi štyria mladí ľudia si posvietili na kvalitu tohto ovocného destilátu a je z toho spoločensko-kultúrne podujatie s takmer štvrťstoročnou tradíciou. – Keď si teraz sprítomním tie začiatky, musím uznať, že vtedy by nikomu nenapadlo, že to naberie také obrátky a že to toľko pretrvá. Dovolím si tvrdiť, že keby mi to vtedy bol niekto povedal, že to bude mať takú budúcnosť, ani sama by som neverila, – hovorí Vladimíra Jurenková. Vo dvojici s Ing. Petrom Bunčiakom sú stále dušou a hnacím motorom známej Koštovky páleného na Myjave. Nediví, že sa aj v tomto rozhovore pre Hlas ľudu navzájom dopĺňali v odpovediach na naše otázky. – K tejto akcii sme pristúpili ako k nejakej skúške s cieľom vyzbierať a hodnotiť vzorky destilátov. Bolo zaujímavé, že si každý pestovateľ myslel, že ten jeho destilát je najlepší, a do akcie, samozrejme, priniesli to najlepšie. V prvom ročníku sme mali 68 vzoriek hlavne z Myjavy a z Trenčína, odkiaľ bola kamarátka z tohto nášho tímu. Boli sme veľmi spokojní s tým počtom, lebo sme si boli vedomí, že je to niečo nové, našim ľuďom neznáme. Akcia prebiehala v kultúrnom dome na Starej Myjave a mala veľký ohlas. Mali sme i katalóg, ku ktorému sa často vraciame, zvlášť pri výročiach. Už druhý ročník prilákal na naše podujatie vyše 500 ľudí. Kam sa posunula súťaž za týchto 23 rokov? – Nuž presťahovali sme sa do tohto kulturáku na Myjave, kde sú obmedzené kapacity. Možno je to tu trošku stiesnené – máme k dispozícii zo 200 miesteniek, – ale snažíme sa stále, aby to malo tú • ĽUDIA A UDALOSTI •

úroveň a aby každý záujemca mal viac ako tisíc vzoriek, ale na de- vymieňajú si skúsenosti, dajú svoje miesto. A, pravdaže, rozšírili gustáciách si nemáte kde sadnúť. si poradiť. Dnes by sa už každý sme sa regionálne. Teraz už máme Môžete však vyskúšať skutočne hanbil, keby poslal nejaký zlý vzorky z celého Slovenska, ale rôzne vzorky, napríklad takú ko- destilát, lebo všetky výsledky sú mávame destiláty aj zo zahraničia: folovicu... Potom sú to Dohňany, v katalógu a ten sa dostáva do z Česka, Srbska, Rumunska, – od- Giraltovce, Bystrička... Tohto roku rúk širokej verejnosti. Motiváciou povedá pani Vladimíra. sme zaúčali záujemcov z Močenka našim stálym a novým výrob– Napríklad pri 10. výročí sme a vlani v lete sme založili tradíciu com destilátov sú aj ocenenia oslovili veľvyslanectvá na Sloven- v Mojmírovciach pri Nitre. Snažia pre najlepších, aj takéto verejné sku, ktoré nám potom dali typické sa miestne združenia robiť takéto ohodnotenie. Ak niekto dostal vzorky z jednotlivých štátov. A tak dobré veci. menej bodov, nabudúce si podbá sme tu mali destiláty nielen z euKeď ide o odrody ovocia, na zber ovocia, aby bolo zrelé rópskych štátov, ale aj z Ázie, Juž- z ktorých tu boli destiláty, a zdravé, na prípravu a ochranu nej Ameriky, Austrálie. Ponúkali spomínali sa aj také, aké sú kvasu, na každý segment procesu sme ich na degustáciu, pálenia. ale i na porovnanie, – Kto sú členovia despomína si pán Peter. gustačných komisií, Máte i svoje motteda odborníci, ktorí to... radia a usmerňujú vý– Naše motto je: robcov? Pi málo, pi dobré. – Degustácie vedú S dlhým „é“ na konci. členovia Slovenského A týmto sa riadime rádu rytierov destilátov. od začiatku. Teda, aby Sú tam teda títo odborsa pilo len v malom níci, sú tam i páleničiari množstve a kvalitné – ľudia, ktorí sa venujú destiláty. Aby naši ľuvýlučne páleniu destidia nepili hocičo, aby látov, a v neposlednom si ten destilát vychutrade sú laici, starší ľudia, návali a aby aj ostatktorí sa roky rokúce veným mohli ponúknuť Účasť v našej súťaži ľudí motivuje, preto tu už nujú tomuto, chodia po to dobré. Nech to nie mávame len dobré, pitné vzorky: páleniciach. Zvlášť tu je len o tom, že mám Vladimíra Jurenková a Ing. Peter Bunčiak u nás na kopaniciach sa doma veľké množstvo, to dedí z pokolenia na ale že mám kvalitu. Slovákom na Dolnej zemi menej pokolenie. A vždy sú to ľudia, ktorí V usporadúvaní akcií degus- známe. Napríklad oskoruša... majú svoje ovocné sady a celý žitovania a vylepšenia destilátov – Tá je typická pre Moravu, vot sa venujú jeho spracovaniu. Či ste nielen priekopníkmi, ale aj zvlášť okolo mesta Strážnice. Je už len časť úrody ide na destiláty, to vzácny a starý strom, je to hruš- alebo všetko. Pred degustáciou, školiteľmi. – Keďže sme najstarší v tomto, ka, či skôr niečo medzi hruškou teda ohodnoteniami zaslaných ostatní sa učili od nás. Najprv pri- a jablkom. Destilát z oskoruše sa vzoriek sa verejne hovorí o tom, niesli svoje vzorky k nám, a potom ako liek predáva aj v lekárňach. ako sa degustácia koná, na čo sa rozhodli v rámci svojej oblasti Vzácna je aj preto, že ten strom členovia komisií majú dať dôvytvoriť vlastnú koštovku. Riadili tak rastie, že plody dáva až ďalším raz. V katalógu sa so všeobecným sa napríklad i naším bodovým generáciám... Preto sa hovorí: Keď pohľadom hodnotí uplynulý rok ohodnotením. Kedysi sme mali zasadíš oskorušu, tak z nej piť vďaka zaslaným vzorkám. také 20-bodové, ale potom sa to destilát nebudeš. Len tie ďalšie Patríte aj vy medzi výrobcov zmenilo a na území celého Slo- generácie. Ale sú teraz aj novšie, destilátov? venska je to teraz také celoploš- modernejšie odrody, ktoré dávajú – Ja áno, – odpovedá pán Bunné 50-bodové. Takže tie ostatné plody aj tomu, čo ich zasadil... čiak. – Mám ovocný sad, je tam 150 Od samého začiatku táto ak- stromov, väčšinou slivky, a vzorky „koštovky“ sa chodili k nám učiť. Koľko takýchto súťaží je toho cia je aj o vzdelávaní, vymieňaní tiež ponúkam na ohodnotenie. času na Slovensku? skúseností. Menej však tu u nás, častejšie ich – Takýchto veľkých súťaží je – Áno a dôkazom toho, že sme zasielam na iné podujatia. A mám osem, ale naša je prvá a najstaršia. sa posunuli v správnom smere, je aj pekný počet ocenení. Potom bol Radimov, dedinka na aj to, že tu máme len dobré vzorZáhorí, kde súťaž riadi Slovenský ky, žiadna vzorka nie je nepitná. (V budúcom čísle: zväz záhradkárov. Majú tam aj A to nás teší. Vzdelávajú sa ľudia, Keď zmrzlinu, tak škoricovú) 23 /4754/ 10. 6. 2017

Moja priateľka Hanka

Milujeme našich kamarátov bez ohľadu na farbu ich pleti: Leona Marčoková, 6. 1, ZŠ Ľudovíta Štúra, Kysáč

Moja priateľka sa volá Hanka. Má 9 rokov a chodí do 3. b triedy. Je učesaná a upravená. Má zelené oči a peknú usmiatu tvár. Má vzpriamenú chôdzu a pekné športové oblečenie. Správa sa pekne voči mne, stále je usmiata, nechce sa vadiť, ale sa chce pekne hrať. Moja priateľka je spravodlivá a chce, aby sme sa spolu hrali a nerobili si navzdory jedna druhej. Zabávame sa tak, že ona príde ku mne alebo ja k nej, a pomáhame si navzájom tak, že ak jedna nevie domácu úlohu, zavolá druhej a tá jej povie. Mám ju rada, lebo sa so mnou hrá a má v srdci to najkrajšie. Lásku. Sára Štrbová 3. b, ZŠ Jána Čajaka, Báčsk y Petrovec

arátov Môžeme mať kam a: et sv v každej časti ročná škôlkarka, 6á, ov ng Di Anna vnica Pi a, ZŠ 15. ok tóbr

Kamarátstvo Určite si neviete predstaviť ani jeden deň bez svojich kamarátov. Ani na ihrisku, ani v škole, alebo ani v divadielku. Najmladší Erdevíčania sa kamarátia na skúškach ich divadielka a sú z nich veľkí herci. Deti z Pivnice, Kysáča, Jánošíka a Petrovca vás presvedčia o tom, že kamarátov môžete mať na každom konci sveta, ako sa kamarátia najlepšie kamošky a ako sa kamaráti milujú, a to bez ohľadu na ich farbu pleti. šík ar yka, Jáno marátk y: Najlepšie ka iková, 8. 1, ZŠ T. G. Mas ár Katarína Mal

Môj priateľ

hodí do 4. b nko. Má 10 rokov a c Môj priateľ sa volá Ja o sneh. Môj ak á krátke biele vlasy triedy. Je vysoký a m y. Vždy má at mi us je stavy a stále po j ne ed str je eľ iat pr nko má pekné zelené ako tráva. Ja pekný účes, oči má om Jankom selý. S mojím kamarát time sa. oblečenie a vždy je ve am tou, v kar ty a k ará op s l e am áv hr olu sa sp adnem, on pomôžem a keď ja sp mu ja , ne ad sp on ď Ke rada, pretože j sa hráme. Mám ho mne pomôže a ďale ný ako včielka. e je usmiaty a usilov si pomáhame a stál b, Marína Čániová, 3. c ve tro čsky Pe ZŠ Jána Čajaka, Bá Najmladší herci erdevíckeho divadielka: (zľava) Gabriel, Sára, Eleonóra, Karolína, Teodora a Matej

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

• DETSKÝ KÚTIK • •

Poľnohospodárske PRÍLOHA PRE POĽNOHOSPODÁROV A DEDINU

rozhľady

Ročník XLVI 10. júna 2017 Číslo

11 /1941

Z PRODUKČNEJ BURZY

Nižšie ceny poľnohospodárskych komodít

Ľ. Sýkorová

a Produkčnej burze v Novom Sade v dňoch od 29. 5. do 2. 6. 2017 bol opäť zaznamenaný pokles ceny kukurice, pšenice a sóje. Tento trend mal negatívny vplyv na celkový tovarový aj finančný obrat. Tovarový obrat bol pri porovnaní s predchádzajúcim týždňom menší o 1,38 % a finančný až o 41 %. Najvýraznejší cenový pád bol pri kukurici. Slabý dopyt a silná ponuka zapríčinili, že v porovnaní s predchádzajúcim týždňom bola lacnejšia o 2,99 %. Jej priemerná cena v uvedenom období bola 16,20 din./kg (17,82 din./kg s DPH). Pšenica bola lacnejšia o 0,15 % a v závislosti od kvality zrna jej cena sa pohybovala od 16,95 do 17,40 din./kg bez DPH. Sója sa predávala po 50,30 din./kg (55,33 s DPH). Medzinárodná rada pre obilniny (IGC) predpokladá, že v tomto hospodárskom Ľubica Sýkorová roku 2017/18 sa svetové zásoby zrnín po piatich rokoch opäť znížia, najvýSezónne pracovné sily boli v pôdohospodárstve úplne bežné. No v posledných rokoch je raznejšie pri kukurici. Nepriaznivé po sezónnych pracovníkoch veľký dopyt. Je ich totiž nedostatok. Mladí ľudia sa takejto práci počasie a mrazy v jarných mesiacoch vyhýbajú, či už z dôvodu nízkeho zárobku, alebo veľmi namáhavej práce. už poznačili predpokladanú úrodu obilnín u významných výrobcov v Európe. Neobvykle chladné oncom roka 2016 sme že práve poľnohospodárstvo len za dennú mzdu, ale zaa vlhké počasie dominuje aj čitateľov informovali, s takýmto počtom na čierno mestnávateľ bude musieť za trhu s obilninami a olejnizamestnaných ľudí je veľký reže aj u nás sa pripranich platiť dane a poplatky. nami v USA. Koncom mája vuje nový zákon o dočasných zervár sivej ekonomiky“. Nový Ministerstvo práce spoločne cena pšenice potravisezónnych prácach. Vtedy, zákon mal byť prijatý pred s Ministerstvom poľnohosponárskej na svetovom podľa slov ministra práce, začiatkom nových sezónnych dárstva a Národnou alianciou trhu klesla, naopak, zamestnanosti, otázok voj- poľnohospodárskych prác pre lokálny ekonomický rozvoj né všetky cena kukurice nových veteránov a soci- (2017) a do prvej vlny – sys- intenzívne pracuje na návrhu povinné odstúpla. ○

AKTUÁLNE

Pripravuje sa návrh zákona o sezónnych prácach v poľnohospodárstve

álnych vecí Republiky Srbsko Aleksandra Vulina „už čoskoro bude prijatý Zákon o dočasnej sezónnej práci v poľnohospodárstve. Tento zákon by mal zabezpečiť legálne zamestnanie pre viac ako 300 000 sezónnych brigádnikov. V rámci boja proti sivej ekonomike je to veľmi dôležitý zákon, preto-

témom poukazov – malo byť zaradených najmenej stotisíc ľudí. No do dnešného dňa sa neudialo v tejto oblasti nič. Koncom mája opäť bolo zverejnené, že vláda pripravuje návrh zákona o sezónnych prácach v poľnohospodárstve a najpravdepodobnejšie od budúceho leta nebudú sezónni brigádnici pracovať

spomínaného zákona. Cieľom je, aby sa v budúcnosti aj sezónni brigádnici prihlasovali a aby zamestnávatelia za nich platili dane a poplatky. V akej sume, to sa ešte nevie. Týmto spôsobom by mali sezónni brigádnici zabezpečené všetky práva, boli by prihlásení, poistení v prípade zranenia pri práci a mali by zaplate-

vody. To znamená, že budú mať dôchodkové, zdravotné a sociálne poistenie. Z druhej strany, cena sezónnych prác sa pre zamestnávateľov podstatne zvýši, čo sa pravdepodobne prejaví aj na cene poľnohospodárskych výrobkov. ○

Z obsahu NS seme – značka známa aj vo svete Str. 2

Zeleninárstvo ako šanca

Jún v ovocnej záhrade Str. 3

Str. 6

POĽNOHOSPODÁRSKE ROZHĽADY | HLAS ĽUDU

DEŇ POLÍ STRNISKOVÝCH OBILNÍN, KRMOVÍN A REPKY OLEJNEJ

NS seme – značka známa aj vo svete

Ľubica Sýkorová

Vo štvrtok 1. júna 2017 sa už tradične na Rímskych Šiancoch stretli veda a prax, pestovatelia a šľachtitelia novosadských odrôd obilnín, kŕmneho hrachu, viky siatej a repky olejnej. Inštitút pre rastlinnú výrobu a zeleninárstvo Nový Sad každoročne pre pestovateľov pripravuje výstavné políčka, na ktorých sú prezentované najaktuálnejšie odrody pšenice, jačmeňa, ovsa, niekoľko druhov krmovín a repky olejnej. Aj napriek nepriaznivému počasiu túto šancu využil veľký počet poľnohospodárov, vonkajších spolupracovníkov, novinárov…

dia Srbska. V závere svojho príhovoru pokrajinský tajomník pripomenul, že finančných prostriedkov je naozaj dosť, a každý, kto sa zúčastní jedného z mnohých súbehov a spĺňa všetky stanovené podmienky, financie aj získa. Po oficiálnej časti sa hostia presunuli na výstavné parcely. Pestovatelia priamo na výstavných políčkach mali možnosť debatovať s odborníkmi a šľachtiteľmi inštitútu, kde získali cenné rady. Spoločne zhodnotili, aká bude úroda, ako riešiť rôzne problémy, ktoré sa počas vegetácie vyskytujú. Nestabilné počasie v máji, najmä búrky so silnými lejakmi a vysoké teploty koncom mesiaca vo veľkej miere ovplyvňujú zvýšený výskyt chorôb a škodcov. Pestovatelia by mali obrátiť pozornosť na

hospodárstvo a lesníctvo Mr. Podľa slov Radojevića aktuálVuk Radojević, ktorý vyzdvihol ne opatrenia sú kvantitatívne aj význam Inštitútu pre rastlinnú kvalitatívne zdokonalené. Okrem výrobu a zeleninárstvo pre celú toho, že pokrajinský rozpočet pre krajinu, a pripomenul, že NS poľnohospodárstvo nikdy nebol seme je jedinečný srbský ag- väčší, jeho najväčšia časť je rárny brand. V súčasnosti medzi pokrajinským sekretariátom a inštitútom prebieha intenzívna komunikácia a spolupráca, ktorá umožňuje dosiahnutie vyššej úrovne úspechov v poľnohospodárskej oblasti. Pokrajinský sekretariát kladie dôraz na posilnenie spolupráce s poľnohospodármi a družstvami, pretože sú oporou každej dediny v Srbsku. Jednou z noviSilná búrka s krupobitím, ktorá sa 23. mája prehnala niek zavedených sekre- Novým Sadom a okolím, nešetrila ani výstavné políčka tariátom je podporovať mladých poľnohospo- určená priamo pre registrované hrdzu plevovú Puccinia striiHostí privítal prof. Dr. Ján Turan, dárov a v tomto roku by poľnohospodárske gazdovstvá. formis (srb. žuta rđa pšenice), riaditeľ novosadského Inštitútu malo asi sto z nich tieto Vrátenie prostriedkov je vo ktorá môže negatívne ovplyvniť pre rastlinnú výrobu a zeleninárstvo stimuly získať. Zavádza výške až do 70 % investície. výšku úrody, taktiež na výskyt hostia zo zahraničia. Prítomných sa aj miera spolufinancovania Všetky opatrenia pokrajinskej septoriózy pšenice Mycosphaeprivítal prof. Dr. Ján Turan, pre nové hnacie a ťahané stroje agrárnej politiky sú v súlade s rella graminicola (srb. septorija, riaditeľ Inštitútu pre rastlinnú a mechanizáciu, čím sa umožní opatreniami, ktoré sprevádza smeđa pegavost lista) a vošiek. výrobu a zeleninárstvo. Vy- každému poľnohospodárovi Ministerstvo poľnohospodárstva Podľa odborníkov sa dobzdvihol úspechy tejto vedeckej zabezpečiť rast a rozvoj. a ochrany životného prostre- rá úroda môže očakávať tam, inštitúcie, ktorá vytvára odrody kde bola pšenica posiata v a hybridy s vysokým úrodovým agrotechnickom termíne, čo je potenciálom a ktoré sú uznané urobené asi na 30 % posiatych u nás aj vo svete. plôch. Rýchly nástup zimy a dlhé Z novosadského inštitútu sa chladné obdobie bez zrážok hosťom prihovoril aj Radivoje spôsobilo, že neskoro posiata Jevtić, vedúci Oddelenia pre pšenica začala vzchádzať až v strniskové obilniny, Dr. Ðura skorú jar. Asi 40 % pšenice, ktorá Karagić, vedúci oddelenia pre bola posiata koncom októbra a krmoviny, a Dr. Ana Marjanozačiatkom novembra, nesľubuje vićová-Jeromela, šéfka úseku vysoké úrody, je nižšia, slabšie pre repku olejnú, ktorý patrí k odnožila, preto má menej klasov. Oddeleniu pre olejnaté kultúry. Pšenica, ktorá začala vzchádzať Tohtoročný Deň polí oficiálne až na jar, je teraz vo fáze kvitotvoril pokrajinský tajomník nutia, čo je vhodný termín na pre poľnohospodárstvo, vodo- O rady odborníkov z inštitútu bol veľký záujem ○ ošetrenie fungicídmi. edzi hosťami boli predstavitelia Družstevného zväzu Vojvodiny, Poľnohospodárskej fakulty v Novom Sade, Novosadského veľtrhu, Pokrajinského sekretariátu pre poľnohospodárstvo, vodohospodárstvo a lesníctvo, ako aj

23 /4754/ 10. 6. 2017

ZO SELENČSKÉHO OKRÚHLEHO STOLA O PESTOVANÍ ALTERNATÍVNYCH PLODÍN (4)

Zeleninárstvo ako šanca Oto Filip

cesnak, oveľa kvalitnejší ako ten, čo k nám prichádza z Číny. Ten absolútne nie je na naše účely, lebo je iba merkantilný, teda pre kuchynskú spotrebu. Na sadenie je absolútne nevhodný. Známi sme aj podľa kvalitných odrôd fazule. O nej je známe, že si vyžaduje primerané agrotechnické opatrenia, ako je zavlažovanie, hnojenie, menšia medziriadková vzdialenosť než sa obyčajne seje a podobne. Máme tiež kvalitné papriky, rajčiaky. Uzavriem tým, že sme predovšetkým zameraní na výrobu osiva, ktoré je u nás finálny výrobok. ... Samozrejme, za okrúhlym stolom sa, okrem o zeleninách či konope, hovorilo aj o celom rade iných rastlín: o rastlinách medonosných, o možnostiach využitia rastlín aj na energetické účely, o rast-

možnosti, ako sa dostať k tým ozaj kvalitným. Práve recenzii publikácie Pes- na to sa na okrúhlom stole tovanie alternatívnych v Selenči sústredil vedúci poľných rastlín prof. Dr. Oddelenia pre zeleninárPero Erić z Poľstvo novosadnohospodárskej ského Inštitútu fakulty Univerzity pre rastlinnú v Novom Sade vyvýrobu a zelenizdvihuje rastúci výnárstvo Dr. Janznam tejto skupiny ko Červenský. rastlín. Aj to nielen Prihovárajúc pre konvenčnú rastsa Selenčanom Z veľtrhovej ponuky linnú a dobytkársku podotkol: výrobu, ale zvlášť – Keď ide kysáčskych Vozárovcov pre integrálne a oro organickú výganické systémy robu, môžeme – Tým sa však ponuka nevýroby, spracovavám vyjsť v ústrety končí... teľský priemysel, v tom, že nemáme – Máme k dispozícii viac ako ako aj pre protzv. morené osivo. dvadsať zeleninových odrôd, Dr. Janko Červenský dukciu zdravotne Ide o to, že zákony bezpečných poRepubliky Srbsko travinárskych a dietetických ešte povoľujú pri organickom produktov. Uvádza tiež, že pestovaní osivo, ktoré nie je osobitne treba vyzdvihnúť výz- ošetrené preparátmi. Na jednej strane nám to vyhovuje. Máme totiž veľa zákazníkov, ktorí majú organickú výrobu a ktorým vždy vydáme deklaráciu, potvrdenie o tom, že osivo, ktoré si zadovážili u nás, nie je morené a že ho môžu používať pre organickú výrobu. To už niekoľko rokov bezproblémovo funguje. Novinkou v tomto roku je, že ani Kvalitná jesenná novosadská odroda hrachy nemusia byť morené. cesnaku Bosut (foto: Ľ. S.) Predtým každý rok museli byť ošetrené, takže je teraz prvý viac ako sto zeleninových linách liečivých, o spolupráci rok, keď sa aj osivo hrachu dá druhov. Vyzdvihol by som, že Inštitútu s výrobcami orgazadovážiť ako nemorené. máme veľmi kvalitný jesenný nických plodín, o certifikovaní produktov, o problematike geneticky modifikovaných rastlín, o laboratórnych rozboroch, Organické je čoraz o tom, ktoré z alternatívnych viac v trende rastlín sú u výrobcov práve nam pestovania alternatívnych v trende. Vcelku výklady Dr. poľných plodín na okrajových Červenského a Dr. Sýkoru parcelách pôdy, možnosť ich ozrejmili mnohé z dilem, ktoré pestovania v hornatých oblastrápia najmä pôdohospodátiach, ako aj v pásmach, ktoré rov. Nám iným zase rozšírili majú skromnejšie klimatické vedomostné obzory vo výrobe, a edafické podmienky. ktorej patrí budúcnosť. Veď sú alternatívy takmer spravidla ZELENINÁRSTVO najlepším východiskom, zvlášť O význame zelenín v rámci keď sa človek ocitne v úzkych. celkovej rastlinnej výroby, ako A poľnohospodárom sa to, aj o osvedčených a pozoruhodnajmenej ich pričinením, dosť ných exportných artikloch sa už Novosadský inštitút ponúka široký sortiment často stáva. ○ dosť vie. O čosi menej sú známe odrôd zeleniny (foto: Ľ. S.) Koniec

III

POĽNOHOSPODÁRSKE ROZHĽADY | HLAS ĽUDU

OCHRANA RASTLÍN

Problém mykotoxínov a ich možné riešenie Ing. Ján Tancik, PhD. ČO SÚ MYKOTOXÍNY? Pojmom mykotoxíny sa označujú sekundárne metabolity mikroskopických húb, ktoré tieto huby produkujú za určitých podmienok. Je to široká a rozmanitá skupina chemických zlúčenín s rôznorodou chemickou štruktúrou a vyskytujú sa na rôznych materiáloch. V súčasnosti je popísaných viac než 400 takýchto látok. Môžu spôsobiť závažné zdravotné problémy konzumentov a tým aj významné ekonomické straty. V podmienkach strednej Európy najvýznamnejšou skupinou plodín, na ktorých sa problematika mykotoxínov najviac sleduje, sú obilniny vrátane kukurice. Najvýznamnejšie toxikogénne rody húb sú: Fusarium spp., Alternaria spp., Aspergillus spp. a Penicillium spp. AKO ŠKODIA MYKOTOXÍNY? Dôsledky pôsobenia mykotoxínov na organizmus teplokrvných živočíchov a človeka sú rôzne v závislosti od rôznych faktorov, ako sú typ mykotoxínu, jeho dávky, aktuálny zdravotný stav konzumenta, pohlavie, vek a iné. Popísané sú v prvom rade problémy tráviacej sústavy, ako sú zvracanie, nechuť do jedla, hnačky. Ďalšie problémy sa vyskytujú v reprodukcii (poruchy

reprodukčného cyklu, znížená kvalita spermií, potratovosť, zvýšená úmrtnosť mláďat). Popísané sú tiež kožné problémy a zmeny vnútorných orgánov. Bolo potvrdené, že sú tieto látky kancerogénne, tetragénne a mutagénne. Niektoré mykotoxíny negatívne vplývajú na imunitný systém. Je tiež dôležité zistenie, že chronické pôsobenie malých dávok mykotoxínu má závažnejšie dôsledky na organizmus ako silná akútna dávka. Vzhľadom na túto skutočnosť niet divu, že sa tejto problematike venuje veľká pozornosť nielen zo strany odbornej, ale aj laickej verejnosti. AKÉ JE RIEŠENIE? Mykotoxíny sú látky, ktoré sa nedajú eliminovať, a preto, ak prišlo ku kontaminácii obilnín mykotoxínmi počas vegetácie, ich obsah sa už veľmi ťažko zmení. Mykotoxíny odolávajú nielen chemickej, ale aj fyzikálnej inaktivácii, napríklad vysoké teploty. Úroda obilnín, v ktorej sa zistí obsah mykotoxínov nad limitom, musí sa vylúčiť z potravinového reťazca. To znamená, že tieto potraviny nielenže nesmú byť použité na stravovanie ľudí, ale ani zvierat. Ak takýmto krmivom kŕmime zvieratá, niektoré mykotoxíny prechádzajú z krmiva do ich organizmu a následne do potravín živočíšneho pôvodu. Z tohto dôvodu vyplýva, že boj proti mykotoxínom začína na poli a pokračuje v sýpke,

je to vlastne ochrana obilnín proti hubám, ktoré mykotoxíny produkujú. V prvom rade tieto huby treba poznať. Už sme v úvode spomenuli, ktoré sú to. Najvýznamnejšie toxikogénne rody húb sú: Fusarium spp., Alternaria spp., Aspergillus spp. a Penicillium spp. Huby z rodu Fusarium a Alternaria spp. infikujú obilniny už v priebehu vegetácie, kým rody Aspergillus spp. a Penicillium spp. realizujú svoj životný cyklus v čase žatvy, skladovania a následného spracovania. Choroby, ktoré spôsobujú huby z rodu Fusarium, sa nazývajú fuzariózy. Huby z rodu Fusarium sa rýchlo rozmnožujú nepohlavným spôsobom – konídiami, ktoré sú ľahko prenosné vetrom a vodou. Ich areál rozšírenia je od arktických až po tropické oblasti. Okruh hostiteľských rastlín je široký, fuzáriá napádajú prakticky všetky kultúrne rastliny. No najviac sa dávajú do súvisu s obilninami. Na obilninách napádajú semená, korene, stonky, listy a súkvetia. Celosvetovo najväčšia pozornosť je venovaná fuzariózam klasu. V našich podmienkach sa vyskytujú každoročne predovšetkým na pšenici a jačmeni a môžu spôsobiť výrazné hospodárske straty. Výskyt fuzarióz a ich vplyv na kvantitu a kvalitu úrody v značnej miere závisí od poveternostných podmienok.

ROZHODUJÚCE JE POČASIE V MÁJI A JÚNI Na lokalitách s vyššími zrážkami v tomto období je predpoklad ich zvýšeného výskytu. Ďalšie faktory, ktoré vplývajú na ich výskyt, sú osevný postup, výživa, spracovanie pôdy a hromadenie žatevných zvyškov, ktoré slúžia ako rezervoár pre ďalšie obdobie. Veľmi veľký význam má predplodina. Výskumy z posledných rokov poukazujú na to, že pšenica pestovaná po kukurici býva veľmi významne napádaná fuzáriami. Je tiež dôležitý termín prihnojovania a fungicídna ochrana. Ak sa vykoná neskoršie, môže predĺžiť životnosť vlajkového listu a klasu a tým aj obdobie na vznik infekcie. Účinná ochrana obilnín proti fuzariózam musí integrovať celý systém ochranných opatrení. Tento systém musí zahrnúť voľbu optimálneho stanovišťa, výber vhodnej odrody pre konkrétnu pestovateľskú oblasť, vyváženú výživu, správne striedanie plodín a primeranú fungicídnu ochranu. Správna fungicídna ochrana je základ v boji proti fuzariózam klasu. Dôležitý je termín, technika ošetrenia a správna voľba účinného fungicídu a podporných látok zvyšujúcich účinnosť ochrany a obmedzenie možnej kontaminácie mykotoxínmi. Veľmi dôležitá je dobre načasovaná žatva a vhodná zberová technika, ktorá nespôsobuje makroskopické a mikroskopické poškodenia zŕn, a šetrná pozberová manipulácia so zrnom. Ďalej je veľmi dôležité správne skladovanie produktov. Uskladniť treba čisté produkty s optimálnou vlhkosťou v štandardných skladovacích podmienkach. PROBLÉM MYKOTOXÍNOV NA KUKURICI Kukuricu podobne ako obilniny napádajú toxikogénne huby z rodov: Fusarium spp., Alternaria spp., Aspergillus spp. a Penicillium spp. Najväčší význam majú tie, ktoré napádajú klas a ktoré vylučovaním mykotoxínov kontaminujú zrná. Význam fuzarióz na kukurici je aj v tom, že je kukurica často predplodina obilninám a ako sme už konštatovali, obilniny pestované

23 /4754/ 10. 6. 2017 po kukurici bývajú veľmi významne napádané fuzáriami. Výskumy z posledných rokoch poukazujú na vysokú preukaznosť v napadnutí šúľkom škodcami a výskytu spomínaných toxikogénnych húb. To naznačuje, že jedným z riešení problému fuzarióz na klasoch kukurice by mohla byť aj ochrana kukurice proti škodcom, ktorí poškodzujú šúľky. Šúľky a zrná na šúľkoch v prvom rade poškodzujú larvy vijačky kukuričnej a mory bavlníkovej, ale aj iné mory, ako sú mora kapustová a mora kelová, imága kukuričiara koreňového a tiež veľmi významne aj rôzne druhy vtákov. Vo Vojvodine dlhodobo najväčšie škody zapríčiňuje vijačka kukuričná. Má dve generácie počas roka a šúľky napáda prevažne druhá generácia. Prvá generácia lariev sa liahne v júni a napáda prevažne steblá kukurice, kým druhá generácia napáda hlavne šúľky. Larvy vijačky kukuričnej vyžierajú

chodby do stebla, šúľka a do stonky šúľka. Larvy mory bavlníkovej poškodzujú hlavne šúľok. Samička kladie vajíčka na šúľky. Vyliahnuté larvy sa najskôr živia na bliznách. Po prvom zvliekaní vliezajú do šúľkov. Živia sa zrnami na vrchu šúľka a postupne pokračujú smerom dolu. Larvy vyhrýzajú iba povrchové chodby, nevhrýzajú sa do šúľka. Poškodené časti bývajú infikované hubami. Na jednom šúľku sa zväčša nachádza len jedna dospelá húsenica. Na šúľku sa môže po vyliahnutí nachádzať 2 – 5 húseníc prvého a druhého instaru. V dôsledku kanibalizmu však zostáva len jedna. Na rovnaký spôsob kukuričné šúľky poškodzujú aj larvy druhej generácie mory kapustovej a kelovej. Poškodené zrná sú tiež často napádané hubami. Imága kukuričiara koreňového poškodzujú zrná v mliečnej zrelosti. Najprv sa živia bliznami a po uschnutí blizien sa vťa-

OKRASNÁ ZÁHRADA

Rozmnožujeme okrasné dreviny Ľubica Sýkorová

10. – 16 . 6. 2017

POČASIE

ún je podľa odborníkov najvhodnejšie obdobie na rozmnožovanie ihličnatých a listnatých okrasných drevín bylinnými odrezkami. Tie je však potrebné vhodne upraviť a napichať do kyprého substrátu, ktorý si pripravíme zo zmesi rašeliny, piesku, perlitu a preosiatej pareniskovej zeminy. Jednotlivé zložky spolu zmiešame v pomere 1 : 1 : 1 : 1. Bylinné

odrezky sú prírastky, ktoré nám vyrástli od apríla tohto roku do začiatku rozmnožovania. Ak chceme mať úspešné zakorenenie, musíme ich vhodne upraviť. To znamená, že spodný rez na odrezkoch robíme vždy tesne pod púčikom, pričom spodné, protistojné listy úplne odstránime a najbližšie ďalšie listy o polovicu skrátime. Tým znížime vyparovanie vody z listov a podporíme zakoreňovanie odrezkov.

hujú pod šúpolie a poškodzujú tvoriace sa zrná. Rôzne druhy vtákov (vrabce, vrany, škorce) poškodzujú zrná na vrchu šúľka. AKO ZASAHOVAŤ PROTI TOĽKÝM ŠKODCOM? Znížením poškodení na šúľku škodcami znižuje sa výskyt húb na šúľku. Sledovať treba všetkých a zasahovať treba len v prípade potreby po výskyte nad prahom škodlivosti. Vo Vojvodine je kukurica takmer každoročne napádaná vijačkou kukuričnou. Mora bavlníková je druh, ktorý migruje k nám z juhu, keď sú teploty na jar a v lete nad dlhodobým priemerom. Nálet vijačky kukuričnej sa sleduje na svetelnom lapači, kým nálety spomínaných môr môžeme úspešne sledovať na feromónových lapačoch. Priama ochrana sa veľmi úspešne môže vykonať aj biologickými metódami, ako sú vypúšťanie vajíčkového parazitoidu z

rodu Trichogramma sp. alebo postrekom s prípravkami na báze baktérie Bacillus thuringiensis. Termín aplikácie trichogrammy je začiatok znášania vajíčok vijačkou kukuričnou, čo znamená na samom začiatku náletu motýľov. Trichogramma má výhodu, že parazituje vajíčka všetkých spomínaných môr a aj vijačky kukuričnej. Účinnosť je podobná účinnosti chemických prípravkov. Chemická ochrana sa robí v čase masového liahnutia lariev, je to v čase maximálneho náletu motýľov vijačky kukuričnej do svetelných lapačov. V čase vykonávania postrekov porasty kukurice sú vysoké, takže postreky sa nemôžu vykonať obyčajným traktorom. Vykonávajú sa traktorom s vysokým podvozkom alebo špeciálnymi samochodnými mostovými postrekovačmi. Možná je ešte letecká aplikácia a aj aplikácia cez zavlažovaciu sústavu. ○

Dĺžka bylinných odrezkov má byť 8 – 12 cm. Zapichávame ich do pripraveného substrátu na vzdialenosť 5 – 8 cm, do hĺbky 2 – 3 cm. Ťažko zakoreňujúce odrezky pred napichávaním namočíme do tekutého alebo práškového stimulátora, ktorý podporuje zakoreňovanie odrezkov v substráte. Ihličnaté dreviny rozmnožujeme z bočných častí tak, že odrezok stiahneme aj s pätkou zo staršieho dreva, pričom pätku mierne skrátime. Ihličie upravíme tak, aby celková dĺžka nebola dlhšia ako 10 cm. Zakoreňovanie odrezkov podporuje najmä vysoká vzdušná vlhkosť, preto napichané odrezky zakrývame polyetylénovou fóliou alebo pareniskovými oknami. Počas horúčav pareniská pravidelne

vetráme a odrezky opatrne zalievame. Všímame si, či odrezky nenapadol cicavý hmyz a hubové choroby, proti ktorým používame vhodné chemické prípravky. Odrezky do jesene zakorenia a na jar v ďalšom roku ich vysádzame samostatne do črepníkov alebo sadíme na dobre pripravené záhony, kde z nich za 2 – 3 roky dopestujeme dreviny. Tie potom vysádzame na trvalé miesto. Zakoreňujúce odrezky môžeme opatrne prihnojovať kvapalnými viaczložkovými hnojivami tak, aby sme nespálili mladé listy a tvoriace sa korienky rastlín. Bylinnými odrezkami podobným spôsobom môžeme rozmnožovať aj drobné ovocie, napr. ríbezle, egreše, brusnice, a ďalšie druhy rastlín. ○

sobota

nedeľa

pondelok

utorok

streda

štvrtok

piatok

14˚ | 29˚

18˚ | 28˚

17˚| 30˚

16˚ | 22˚

12˚ | 20˚

16˚ | 27˚

16˚ | 30˚

POĽNOHOSPODÁRSKE ROZHĽADY | HLAS ĽUDU Ďalším nepriateľom mladých výhonkov je múčnatka jabloňová. Poznáme ju veľmi jednoducho podľa toho, že listy vyzerajú ako pomúčené.

PRIPOMÍNAME

Jún v ovocnej záhrade Ľubica Sýkorová Na stromčekoch, ktoré sme zasadili pred dvoma rokmi, treba v druhej polovici júna a prvej polovici júla urobiť letný rez. Týmto zásahom podporíme rast hlavného výhonu a súčasne kostrových konárov.

zostáva na strome nadmerné množstvo plodov, vyžadujúce redukciu. Pri zanedbaní tohto zákroku by strom priniesol úrodu malých a poškodených plodov, s veľkým podielom plodov neštandardnej kvality. V prvom rade odstraňujeme plody zakrpatené, deformované a poškodené vplyvom škodcov alebo choroby. Ak zostáva na strome stále nadbytok plodov, v odstraňovaní pokračujeme. Pri jabloniach by mali po prebierke zostať na strome samostatné plody (maximálne dvojice plodov), na vzdialenosť približne 10 až 15 cm od seba. Zásah robíme ručne. Výhodou tohto zásahu je tiež potlačenie alternácie PREBIERKA PLODOV V tomto čase sa vyvíjajú plody – striedavej rodivosti), ktorá jadrového ovocia a potrebujú má priamu súvislosť práve našu starostlivosť. Okrem sta- s množstvom ponechaných rostlivosti o dostatočné množ- plodov na strome. Pri mladých letorastoch v stvo vlahy treba kypriť pôdu okolo kmeňov a starať sa o prípade potreby presvetlíme mulčovaciu vrstvu, ktorá za- korunu a odstránime konkubraňuje odparovaniu vody. renčné výhony. Plané výhonky Ak sa nám urodilo nadmer- – vlky vyrastajú z podnože né množstvo plodov a pre- alebo z koreňov ovocných bierku sme ešte stále neu- stromov a majú snahu sa robili, teraz je najvyšší čas. pomerne rýchle množiť. Je Júnovým opadom sa strom jasné, že tým vysiľujú ovocný prirodzene zbavuje nadbytoč- strom, a treba ich včas odnej násady plodov, stále však strániť. Nepoužívajme na to bvykle skrátime za tretím listom výhony, ktoré smerujú do stredu koruny, prípadne odstránime až na vetvový krúžok i konkurenčné výhony. Správne ošetrovaný trojročný stromček už máva menej vetiev, tak výhonky len mierne skracujeme a odstraňujeme iba konkurenčné alebo tie, ktoré smerujú do stredu koruny. V ďalších rokoch už pozvoľna prejdeme od výchovného rezu k udržovaciemu, keď budeme raz za dva roky v zime alebo včas zjari odstraňovať suché a poškodené vetvy alebo tie, ktoré rastú dovnútra či zbytočne zahusťujú korunu.

nôž, čoskoro by narástli znovu. Vlky treba vykoreniť z ich živného prostredia. Preto ich v rukavici pevne uchopíme do ruky, poprípade obtočíme okolo dlane a krátkym silným trhnutím ich odlomíme. Ak vyrastajú priamo z koreňa, treba ich najprv odhrabať, a potom pokračovať vyššie spomenutým spôsobom. Za vlhkého počasia bývajú ovocné stromy napádané hubovitými chorobami, preto ich musíme pravidelne kontrolovať. Pomerne rozšírenou chorobou je chrastovitosť hrušiek, jabloní alebo kôstkovín, ktorú spoznáme v začiatočnom štádiu podľa ostro ohraničených ílovito-hnedastých škvŕn na listoch. Napadnuté letorasty jabloní treba odstrániť. Treba taktiež dôkladne prezrieť jablone, skontrolovať, či ich nenapadla vlnačka krvavá. Je asi 2 milimetre dlhá, hrdzavo- až červeno-hnedá. Zaberá na ňu roztok mydlovej vody a alkoholu – alebo insekticídy. Proti ďalšiemu škodcovi ovocných stromov – obaľovačovi jablčnému, ktorý spôsobuje červivosť jabĺk, ochranu robíme podľa náletu tohto motýľa na feromónový lapač.

OŠETROVANIE JAHODOVISKA Na jahodách treba odstraňovať výhonky – poplazy, ktoré nepotrebujeme na vypestovanie novej sadby. Odoberajú rastline množstvo síl. V čase sucha pamätajme na výdatnú zálievku, ktorú robíme v ranných hodinách. Vhodné je zalievať iba medzi riadkami. Veľmi dôležité je pozberové ošetrovanie jahodoviska. Hneď po zbere je potrebné rastliny okopať, odstrániť choré a poškodené listy a pokračovať vo výžive a ošetrovaní. Sadenice sú po zbere vyčerpané, preto je dôležité ich hnojenie a závlaha aj počas horúcich letných mesiacov. V tomto období dochádza k iniciácii kvetov pre budúcu úrodu, vďaka čomu sa znížená starostlivosť veľmi výrazne odzrkadlí na budúcej úrode. PRIPRAVME SA NA ROZMNOŽOVANIE JAHÔD Jahody na jednom mieste sa oplatí pestovať najviac tri roky, pretože úroda sa v ďalších rokoch pestovania značne znižuje. Trsy jahôd vytvárajú poplazy, pričom najúrodnejšie sú vždy len prvé dva dcérske poplazy, ktoré po vytvorení prvých korienkov oddelíme od materských jahôd. Vysadíme ich na pripravené záhony v spone 25 x 25 cm, aby do augustovej výsadby vytvorili bohatú koreňovú sústavu a pevnú listovú plochu. V auguste ich vysádzame na vzdialenosť 70 – 80 x 30 – 40 cm tak, aby jahodové srdiečko po výsadbe bolo nad povrchom pôdy. Takto predpestované sadenice jahôd prinášajú v ďalšom roku oveľa viac plodov ako poplazy, ktoré vyberáme len z porastov, v ktorých sme nerobili pozitívny výber rastlín. Na rozmnožovanie nikdy neberieme poplazy, ktoré sú napadnuté vírusovými chorobami, a poplazy, ktoré poškodil roztočík jahodový. ○

23 /4754/ 10. 6. 2017

TIPY A TRIKY DO DOMÁCNOSTI

Ako zatočiť s cigaretovým dymom

k vás cigaretový dym obťažuje, ale nemôžete sa mu vyhnúť, tu sú tipy, ktoré zaberajú. Mnohí to rozpoznajú hneď ako vstúpia do priestorov, kde sa fajčí. Cigaretový dym totiž vsiakne do všetkého, aj do stien či tapiet, do sedačiek, dreveného nábytku... Ale sú domácnosti, kde na to neprídete napriek tomu, že sa tam stále fajčí. Ako to robia? 1. Prať, prať, prať. Možno to znie otrepane, ale snažte sa vyprať, čo sa dá. Nielen oblečenie, ale aj záclony a závesy, deky, prikrývky, návleky na vankúše, obrusy a ozdobné dečky. Predtým ich môžete namočiť do octového roztoku. Veci, ktoré sa vyprať nedajú, noste do čistiarne. V zime je účinné aj to, keď oblečenie dáte na teplý radiátor. 2. Na okná ocot. Sklo na oknách sa potiahne mastnou zaprášenou vrstvou a práve v tej sa zápach z cigariet drží. Ocot sklo dokonale odmastí, dodá lesk a zbaví zápachu. Môžete si ho naliať do rozprašovača a nastriekať priamo na sklo alebo priliať do vody, ktorou budete umývať okná. 3. Na koberce sóda. Zápach z kobercov, ale aj sedačiek, ktoré nemajú vymieňateľný povrch, vyrieši sóda. Je účinnejšia ako dezodoranty či osviežovače určené na koberce. Vonné látky v nich zápach iba prekrývajú. Koberec najprv vyčistite, potom posypte sódou a nechajte pôsobiť minimálne 5 ho-

dín. Potom koberec povysávajte. 4. Nábytok vyleštite. Zase ocot! Tak ako pomôže oknám, pomôže aj nábytku. Ak slabým octovým roztokom pretriete všetok nábytok, dokonca aj kožené a koženkové sedačky, zbavíte sa zápachu. Drevený nábytok potom ešte ošetrite včelím voskom a sedačky impregnujte krémom na to určeným. 5. Steny voľte umývateľné. Vo fajčiarskych bytoch zvoľte umývateľnú maľovku. Tú potom stačí len pretrieť octovou vodou. Ak steny nemáte umývateľné, tak vám neostáva nič iné, len častejšie maľovať. 6. Pozor na žiarovky! Žiarovka prirodzene priťahuje cigaretový dym a zakaždým, keď ju rozsvietite, zápach sa znovu rozšíri po miestnosti. Preto nezabudnite pravidelne omyť aj žiarovku. AKO PREVOŇAŤ VZDUCH? Pripravte si silnejší octový roztok, nalejte do misiek, tie rozmiestnite a nechajte ich pôsobiť počas noci. Ak vám je octový pach nepríjemný, môžete použiť aj sódu. Stačí ju potom nasypať do misiek a nechať niekoľko dní stáť v izbách. Mala by absorbovať pachy. Skvele funguje aj mletá káva, ktorá prevonia byt príjemnou arómou. Nasypať do papierových kávových filtrov, uviazať a rozvešať. Základom je však dobre a často vetrať! 

TRIKY PRE KRAJŠIE BÝVANIE

Ako sa zbaviť nenosených šiat

šte ste stále neprevetrali šatník, máte preplnené police a neviete vyradiť nenosené alebo obnosené oblečenie? 1. Pravidlo troch hromádok. Vyberte všetko oblečenie zo skrine a začnite ho triediť do 3 hromádok. Veci, ktoré dáte na recykláciu, veci, ktoré si chcete nechať, a tie, nad ktorými ešte váhate. 2. Čo s vecami, nad ktorými váhate? Ak to zvládnete, odložte do skrine iba veci, ktoré naozaj chcete. Veci, pri ktorých váhate, sú tie, ktoré čakajú na lepšie časy: keď schudnete, keď sa to bude znovu nosiť, keď príde znovu tá udalosť, príležitosť, že ich vytiahnete atď. 3. Určite si cieľ. Ak stále váhate s vyhodením niektorých kúskov, skúste ísť na to odmenou. Za 5 vyhodených nenosených šiat si kúpite 1 nové a nadčasové.

4. Upratovaním získate prehľad. Triedením vecí zistíte, čo vám skutočne chýba. Je to tričko alebo sveter či nové rifle alebo slušné nohavice? Vytvorte si zoznam a postupne, podľa vášho rozpočtu, si šatník dopĺňajte. Vyberajte skôr univerzálnejšie kúsky, tie môžete stále oživiť výraznými doplnkami. Myslite pritom aj na kvalitu. Je lepšie mať menej kvalitných vecí, ako veľa lacných. 5. Podľa čoho ukladať späť do skrine. Pri ukladaní vecí do šatníka si vyhraďte jednu časť skrine pre oblečenie do práce, druhú pre oblečenie na voľný čas. V každej sekcii uložte veci podľa druhu odevov (napr. sukne pokope, nohavice pokope a pod.) a prípadne ich môžete zoradiť aj podľa farby. Najčastejšie nosené odevy dajte na najprístupnejšie miesta v skrini, aby boli vždy poruke. 

ZDRAVIE A MY

Lepia sa na vás kilá a cítite sa zle? (2.)

j soľničku by ste mali používať menej, aby ste neprekročili odporúčané maximálne denné množstvo 5 gramov, čiže asi jednu malú kávovú lyžičku. Málokto to však zvládne. Pritom každý gram, o ktorý znížime príjem soli, je obrovský úspech. Príliš veľa soli totiž výrazne zvyšuje riziko vzniku sklerózy multiplex. Zistilo sa, že soľ pravdepodobne spôsobuje v tele zápaly, podporuje ich vznik a napomáha ich šírenie.

Svetová organizácia pre výskum rakoviny (WCFR) varuje, že príliš veľa soli môže spôsobiť dokonca aj rakovinu žalúdka. A jedna dlhodobá štúdia z Británie, ktorú realizovali na vzorke asi 200 000 ľudí vo veku od 39 do 79 rokov, ukázala, že účastníci s vysokou konzumáciou soli 3-krát častejšie trpeli srdcovou slabosťou. Okrem toho sa soľ postará o zvýšenie objemu krvi, takže stúpa krvný tlak. Z toho dôvodu je jedlo s nízkym obsahom soli správna voľba, ako urobiť niečo pre svoje zdravie. POZOR NA HOTOVÉ JEDLÁ Poslednou zo skupiny látok, ktoré ohrozujú naše zdravie, je tuk. Za deň by sme ho mali prijať maximálne 60 až 80 g. To je množstvo, ktoré prekročíte už malým občerstvením v bistre. Obzvlášť nebezpečné sú tzv. transmastné kyseliny. Vznikajú, keď sa zohrejú v podstate zdravé nenasýtené mastné kyseliny. Skrývajú sa v keksoch, hotových jedlách či mrazenej pizze. Kyseliny môžu v organizme vytvoriť podmienky na vznik cukrovky, Alzheimerovej choroby, trombózy a zápalových procesov. V ideálnom prípade by ste preto nemali tieto jedlá jesť vôbec alebo len výnimočne vo veľmi malom množstve. Transmastné kyseliny nemajú pre naše telo žiadny pozitívny význam, len z nich priberáme a chorľavieme. Zdravší na konzumáciu je repkový, olivový a ľanový olej. 

VII 29

POĽNOHOSPODÁRSKE ROZHĽADY | HLAS ĽUDU

DO VÁŠHO RECEPTÁRA

Paradajkový koláč

Obrátený banánový koláč

Suroviny: Na cesto: 2 šálky (šálka – 2 dl) paradajkového pretlaku, 2 šálky oleja, 2 šálky cukru, 1 až 2 kypriace prášky, 400 g múky; Na potretie: 1/2 šálky marmelády, 50 g čokolády. Takto sa to podarí: Cesto: V ymieš ame paradajkový pretlak s olejom a cukrom. Múku zmiešame s kypriacim práškom a pridávame do paradajkovej zmesi. Dobre zmiešame a vylejeme do plechu vyloženého papierom na pečenie. Pečieme na 180 C̊ asi 20 až 30 minút. Keď koláč vychladne, prekrojíme

Suroviny: Na karamelový základ: 2 veľké banány, 200 g trstinového cukru, 50 g roztopeného masla; Na cesto: 220 g hladkej múky, 150 g trstinového cukru, 2 vajíčka, 1 lyžičku kypriaceho prášku, 1/2 lyžičky sódy bikarbóny, štipku soli, 2 banány, 100 ml slnečnicového oleja, 150 ml cmaru. Takto sa to podarí: Karamelový základ: Zmiešame trstinový cukor s roztopeným maslom. Dno tortovej formy vyložíme papierom na pečenie, na ktorý rozotrieme cukrovú zmes. Banány nakrájame na kolieska, poukladáme na cukrovú zmes. Cesto: Zmiešame múku, cukor, kypriaci prášok, sódu

bikarbónu, vajíčka, soľ, slnečnicový olej, cmar a roztlačené banány. Dobre premiešame a nalejeme do formy. Pripravený koláč vložíme do rúry vyhriatej na 180 °C a pečieme 40 až 45 minút. Po vytiahnutí z rúry koláč obrátime a odstránime formu. Tento krok robíme čo najskôr po vytiahnutí z rúry, aby sa karamel neprilepil. Dozdobíme plátkami banána a orechmi. Zdroj: casprezeny.azet.sk

Zmrzlinová torta Suroviny: 150 g keksov; trochu mlieka; Na plnku: 250 g margarínu, 250 g čokolády, 150 g práškového cukru, 7 vajec; Na ozdobu: 2 šľahačkové krémy. Takto sa to podarí: Na tácku pokladieme keksy namočené v mlieku. Natrieme plnkou. Plnka: Vyšľaháme margarín so 75 g práškového cukru a do neho pridáme roztopenú a trochu vychladnutú čokoládu. Čokoládu roztopíme s trochou vody a dobre zmiešame s vyšľahaným margarínom. V osobitnej nádobe vyšľaháme sneh z bielkov. V osobitnej nádobe tiež vyšľa-

háme žĺtky so 75 g práškového cukru a zmiešame so snehom. Zmiešame margarínovo-čokoládovú zmes s bielkovou, aby sme dostali hladkú plnku. Ozdobenie: Šľahačkové krémy vyšľaháme podľa návodu na vrecúšku a natrieme na plnku. Zdroj: http://imamonajboljerecepte. blogspot.rs/

ho vodorovne a spodnú časť potrieme ľubovoľnou marmeládou. Položíme vrchné cesto, tiež ho natrieme marmeládou, na ktorú nastrúhame čokoládu. Recept nám poskytla: Alena Uhláriková z Kysáča Foto: E. Šranková

Pečené jogurtové placky Suroviny: Na cesto: 600 g hladkej múky, 1 bal. prášku do pečiva, 10 g čerstvého droždia, ½ lyžičky cukru, ½ lyžičky soli, 50 g masti alebo masla, 100 ml jogurtu alebo kyslej smotany, 250 ml vody, 2 lyžice olivového oleja; Na náplň: šunka, syr, oregano, majonéza alebo paradajková omáčka – jednoducho čokoľvek, čo máte poruke. Takto sa to podarí: Preosiatu múku zmiešame s práškom do pečiva, urobíme jamku, do ktorej nalejeme vlažnú vodu, droždie a cukor. Počkáme, kým vyjde kvások, pridáme ostatné prísady a vymiesime jednotné cesto. Ku koncu pridáme olivový olej, vďaka ktorému bude cesto pružnejšie a mäkšie. Cesto rozdelíme na 10 loptičiek, z ktorých vyformujeme 10 placiek s priemerom asi 12 cm. Placky uložíme na plech vystlaný papierom na pečenie. Pomocou misky stred placiek stlačíme, čím

vznikne vyvýšený okraj (s miskou s priemerom 10 cm vznikne asi 2 cm okraj). Nezabudnime si misku zakaždým posypať múkou, aby sa nelepila na cesto. Rúru zapneme na 200 stupňov a medzitým si na placky navrstvíme náplň, ktorú vrstvíme do stredovej časti po vyvýšený okraj. Najskôr omáčka, potom šunka a nakoniec syr. Pečieme, kým okraje cesta nie sú zlatisté. Môžu sa konzumovať len potreté maslom a cesnakom – sú výborné! Zdroj: http://tojenapad. dobrenoviny.sk/

POĽNOHOSPODÁRSKE ROZHĽADY | Príloha pre poľnohospodárov a dedinu | Číslo 441 | Pripravujú: Ľubica Sýkorová, Elena Šranková a spolupracovníci | Použitá domáca a zahraničná literatúra

VIII

Kultúra Slnečné hodiny Demákovi a Spevákovi NA FESTIVALE BÁSNIKOV V SRIEMSKEJ MITROVICI

Martin Prebudila

rámci 7. medzinárodného festivalu mladých básnikov nazvaného Obrazotvornosť a sny, na ktorom sa zúčastnilo vyše 700 mladých poetov z trinástich krajín, v stredu 31. mája v miestnostiach Centra pre kultúru Sirmiumart v Sriemskej Mitrovici boli udelené aj ceny Slnečné hodiny. Cena je v podobe zmenšenej kópie sochy Slnečné hodiny, ktorej originál z obdobia Rímskeho cisárstva sa nachádza u Múzeu Sriemu. Ceny laureátom udelili predseda komisie Nedeljko Terzić a riaditeľ CK Sirmiumart Zoltán Hegediš. Tentoraz ju získali štyria pedagógovia a spisovatelia pre deti, medzi nimi aj dvaja slovenskí autori. Za literárnu tvorbu a prácu so žiakmi na realizácii početných poetických performancií v ruskom jazyku cenu Slnečné hodiny

Laureáti Zoroslav Spevák a Miroslav Demák

získala spisovateľka a profesorka ruštiny v novosadskom Gymnáziu Lazu Aleksića Milena Kojdićová-Aleksićová. Náš popredný pedagóg a spisovateľ pre deti prof. Dr. Zoroslav Spevák významnú cenu Slnečné hodiny získal za dlhoročné redigovanie časopisu pre deti Zornička a propagáciu detskej literatúry. Odmenený je

autorom viacerých kníh pre deti a učebníc pre žiakov základných škôl. Ďalším nositeľom ceny Slnečné hodiny je známy srbský spisovateľ a dramatik pre deti Todor Bjelkić z Irigu, ktorý dlhé roky redigoval knižnicu Deti spisovatelia v rámci vydavateľského podniku Srbská kniha v Rume. Miroslav Demák,

K VÝSTAVE TVÁRE MESTA V NOVOSADSKEJ GALÉRII BEL ART

za naj. Aj to, aká podoba mesta získala najviac sympatizantov. Najosožnejšie však na všetkom je, že sa o tom, čo znamená byť Európskou metropolou kultúry, uvažuje a v smere a záujme toho koná už dnes. Čiže, približne štyri

Tvorivé podnety Oto Filip

novosadské motívy. Jasné je, že všetko, čo robíme, súvisí s titulom ový Sad je mestom budúc- Európska metropola kultúry 2021, nosti. Presviedčajú o tom keďže nám všetko pripomína tie mnohé ukazovatele: vý- potenciály a tie špecifiká, ktoré robné, infraštruktúrne a ďalšie, Nový Sad má. Vyzdvihla by som, no i ten, že že je táto výstava čoraz inteniniciovaná podzívnejšie, plnujatím v galérii šie a viac žije Bel Art autora aj kultúrou. Vuka Vučkovića Ukážkou toho Vzrušujúce mestá je novinka na – Nový Sad, Bevýstavnej scélehrad, New ne, podujatie, York, ktoré bolo ktoré prebie- Obraz Vuka Vučkovića prvým v tohtohalo od kon- ako zásadný motív ročnom cykle. ca mája do 9. V rámci neho júna. O čo vlastne ide, ozrejmuje obrovskú pozornosť návštevníriaditeľka Galérie Bel Art Vesna kov pútal veľký a krásny obraz Latinovićová: Nového Sadu rozmerov 1,5 x 2 – Na úvod treba poznamenať, m, o ktorom sa mnohí nazdávajú, že sa zrodil nový cyklus, ktorý bu- že je najlepším obrazom Novédeme odteraz vypisovať raz roč- ho Sadu vôbec. Neskoršie sme ne. Námetom, samozrejme, budú vypísali súbeh na výstavu Tváre

staropazovský rodák dlhší čas žijúci na Slovensku, cenu Slnečné hodiny získal ako zahraničný autor, a to za prínos do detskej literárnej tvorby. Na prelome osemdesiatych a deväťdesiatych rokov minulého storočia redigoval časopis Pionieri, ktorý sám premenoval na Zorničku, a bol jedným z posledných riaditeľov Vydavateľského podniku Tvorba v Novom Sade. Doposiaľ vydal osem kníh pre deti a mládež, ktoré sú preložené do viacerých cudzích jazykov. Na rozdiel od cien pre domácich autorov, cena Slnečné hodiny zahraničnému autorovi sa udeľuje iba dva roky. Minulý rok ju získal slovinský spisovateľ Milan Petek Levokov. Všetci títo štyria tohto roku odmenení spisovatelia sa zároveň stali nositeľmi uznania Čestný občan rímskeho cisárskeho mesta Sirmium. Foto: V. Valentík

• KULTÚRA •

Riaditeľka Vesna Latinovićová mesta, na ktorý sa prihlásilo viac ako deväťdesiat umelcov. To, čo možno označiť za zaujímavosť, je, že sa tri najlepšie práce odkúpia. O dvoch rozhodujú odborníci, o tej tretej sa vyjadria návštevníci. Princíp je jednoduchý. Po každej návšteve milovníci umenia na lístok napíšu, ktorý autor sa im páči najviac, a svoju ceduľku dajú na stenu pri vstupe do galérie. Čiže, už v týchto dňoch je jasné, ktoré práce tohtoročného cyklu sú považované

Na výstave účinkoval i Pavel Čáni, ktorého práca je na snímke

roky predtým, než sa začnú krájať mesiace zasvätené kultúre a umeniu v roku 2021. Mať nové a tvorivé podnety už dnes nie je len zárodkom, lež často i zárukou budúcich úspechov.

23 /4754/ 10. 6. 2017

Kultúra NA PREHLIADKE 3 X Ď 2017 V STAREJ PAZOVE

Triumf hostiteľského súboru Anna Lešťanová

ohtoročná 24. prehliadka slovenskej detskej divadelnej tvorby 3 x Ď sa uskutočnila v Starej Pazove v dňoch 2. až 4. júna. Organizátormi prehliadky sú NRSNM, Obec Stará Pazova,

júcich zo Slovenska (z Púchova), čo do počtu je rovnako ako aj v minulom roku. Výkony malých hercov na pazovskom javisku sledovala a hodnotila odborná porota (v zložení Ján Makan, Mgr. art. Miroslav Benka a Danka Tomanová) a detská porota (Valentína

Zo slávnostného udelenia cien

Ústav pre kultúru vojvodinských Slovákov a SKUS hrdinu Janka Čmelíka. Prehliadka sa konala za podpory Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí a Pokrajinského sekretariátu pre kultúru, verejné informovanie a vzťahy s náboženskými spoločenstvami a v spolupráci so ZŠ hrdinu Janka Čmelíka a Strediskom pre kultúru Stará Pazova. Detskú divadelnú prehliadku v piatok 2. júna v divadelnej sále slávnostne otvorila Anna Tomanová-Makanová, predsedníčka NRSNM, zatiaľ čo malých milovníkov Tálie v detskej divadelnej krajine pozdravili a veľa tvorivých hereckých výkonov zaželali Libuška Lakatošová, predsedníčka Organizačno-správnej rady, Igor Vencel, zástupca veľvyslankyne SR v Belehrade, a Goran Jović, predseda Zhromaždenia obce Stará Pazova. Tohtoročná detská divadelná produkcia na 3 x Ď pozostáva z 13 súťažných predstavení a 2 hosťu-

www.hl.rs

Hudecová zo Starej Pazovy, Ema Francistyová z Kysáča a Alžbeta a Katarína Hudákové z Púchova). Umeleckým vedúcim bol Alexander Bako.

Dejna Domoniová

Divadelná krajina sa tohto roku niesla v znamení zatúlaného vajíčka (David Simendić), ktoré sa vybralo na vandrovku a práve

Informačno-politický týždenník

v Divadelnej krajine 3 x Ď si našlo nových a milých kamarátov. Moderátormi programu boli Ema Kočišová a Andrej Simendić, tamojší skvelí recitátori.

– ZŠ hrdinu Janka Čmelíka Deti z Pavlovskej ulice. Na námet románu Ferenca Molnára text upravili Anička Balážová a Katarína Hricová, ktoré potom predstavenie aj s Lýdiou Gedeľovskou a Ivanom Ječmenom režírovali. Druhý súťažný deň uzavreli Padičania – žiaci ZŠ maršala Tita. Na motívy Pavla Dobšinského inscenované predstavenie O dvanástich mesiačikoch režíroval Martin Labát.

PRVÝ DEŇ PREHLIADKY Po otváracom programe súťažnú časť prehliadky otvorili členovia SKOS Detvan Vojlovica – Pančevo s predstavením Terezy Veberovej-Oravcovej Game Start a v réžii T. Veberovej-Oravcovej a Alisy Oravcovej. Po počítačovom TRETÍ DEŇ PREHLIADKY príbehu obecenstvo sa podívalo Na doskách, čo svet znamenajú, na Šípkovú Ruženku (o akej ste v nedeľu prví vystúpili Kysáčania nečítali). Na predlohu Boženky s predstavením na motívy slovenDasovićovej divadlo zahrali členo- skej ľudovej rozprávky Jelenček via MS Ilok a SKOS Ľudovíta Štúra Žeby takto?. V réžii Jána Privizera z Iloka (Chorvátsko) pod režijnou taktovou Tamary Pucovskej a Aleksandra Knapčeka. Divadelná sekcia staropazovskej ZŠ hrdinu Janka Čmelíka na detskej divadelnej prehliadke predviedla predstavenie Branislava Nušića Kirija (zahrané po srbsky) v réžii Savu Đurđevića. Divadlo Zázračný les na predlohu Freda Shakleyho predviedli malí di- Detská porota: (zľava) Alžbeta, Ema, vadelníci KC Pavla Valentína a Katarína Jozefa Šafárika z Nového Sadu v réžii Anny Filkovej. uviedli ho členovia detskej scény Na konci prvého prehliadkové- OD KC Kysáč. Jeden štát autorho dňa v Starej Pazove odzne- ky a režisérky Adely Obšustovej lo hosťujúce predstavenie DDŠ podali žiaci ZŠ Bratstva jednoty Ochotníček z Púchova Mama z Bieleho Blata. Potom nasledomá Emu, Ema má pubertu v réžii vali dve predstavenia z Ľuby a Petra Hudáka. Bingule rovnakého autora Vlatka Miksáda a s rovnakým názvom DRUHÝ DEŇ PREHLIADKY Novoročná rozprávka. Prvé v mene V sobotu prví vystúpili Pivniča- združenia Sriemsky pamätník nia. Členovia OD Janka Čemana režírovala Monika Považanová podľa predlohy Eleny Hložanovej a druhé Tijana Farkašová, ktoré zahrali predstavenie Dovoľ a po- uviedli členovia SKUS Milana viem ti niečo pekné v réžii Márie Rastislava Štefánika. Podľa textu Knoppovej. Obe poroty a publi- Márie Kotvášovej-Jonášovej Mať kum si potom pozreli predstave- pätnásť je také ťažké alebo Striptíz nie v podaní hostiteľského súboru v dramaturgii a réžii V. Miksáda • KULTÚRA •

predstavenie Pätnásťročná na prehliadke zahrali členovia SKOS Erdevík. Súťažnú časť s predstavením Kapitán John Peoplefox trochu inak podľa predlohy Dušana Radovića režírovali Vesna Kámaňová a Jarmila Čobrdová. Toto divadlo podali žiaci ZŠ 15. októbra z Pivnice. Početní malí a veľkí milovníci Tálie si v divadelnej sále pozreli aj druhé predstavenie súboru z Púchova Petra Hudáka Iba také nafúknuté nič. SPRIEVODNÉ PODUJATIA Na 24. prehliadke slovenskej detskej divadelnej tvorby 3 x Ď prebiehali aj sprievodné podujatia. Zaujímavé divadelné dielne a výroba bábok sa konali medzi dvomi predstaveniami. Ako odborná porota vo svojej správe konštatovala, prehliadka bola organizovaná na nádvorí, v divadelnej sále, v aule divadelnej sály a v Klube VHV, kde prebiehal workshop. Počas troch dní bolo cítiť výrazne kreatívnu náladu účastníkov a početného detského obecenstva. Porota sa kladne zmienila aj o výbornej organizácii prehliadky, ktorá tohto roku mala aj medzinárodný ráz vystúpením divadelníkov z Iloka. Divadelné dielne mali na starosti Peter Hudák a Ján Privizer, kým výrobu bábok a divadelných rekvizít úspešne viedli Katarína Fábryová, Vlasta Šarkézyová a Annamária Simonovićová. Tohto roku v aule divadelnej sály bola inštalovaná stála výstava detských prác – diplomov, a to žiakov tamojšej ZŠ hrdinu Janka Čmelíka. Podľa rozhodnutia Jána Agarského, profesora výtvarnej kultúry v tejto pazovskej škole, víťaznú prácu, ktorá sa našla na diplome, ktorú udeľuje detská porota, vypracovala šiestačka Dejna Domoniová. Tam bola i výstava bábik z tamojšieho SD VHV. Nevystala ani prezentácia knižných vydaní SVC a o najnovších dielach hovorila Mária Vršková, jedna z autoriek, ktorá pre malých milovníkov Tálie usporiadala i mini vedomostný kvíz. Členky Združenia pazovských žien pri tamojšom slovenskom spolku aj tentoraz boli výnimočne usilovné. Na prehliadke mali svoj ministánok a okrem ručných prác typických pre toto prostredie si • KULTÚRA •

mnohí za iba symbolickú cenu mohli kúpiť i čerstvé lepníky, o ktoré vládol ozaj veľký záujem.

na tohtoročnej detskej divadelnej prehliadke. Špeciálne ceny za úspešný herecký výkon udelili: Anne Krištofikovej z Vojlovice, Jankovi Ada-

ZATVORENIE PREHLIADKY A VYHLÁSENIE VÝSLEDKOV Za prítomnosti početných hostí, účastníkov detskej prehliadky a priateľov divadla sa v nedeľu 4. júna v divadelnej sále konal ceremoniál slávnostného zatvorenia 24. prehliadky slovenskej detskej divadelnej tvorby 3 x Ď. Na prehliadke do konkurencie o najúspešnejšie predstavenia porota zaradila nasledujúce predstavenia: Game Start z Vojlovice, Deti z Pavlovskej ulice zo Starej Pazovy, O dvanástich mesiačikoch z Padiny, Žeby takto? z Kysáča a Pät- Medzi sprievodnými podujatiami násťročná z Erdevíka. i výroba bábok Odborná porota sa rozhodla udeliť: prvú cenu (sošku movi Zajacovi z Iloka, Markovi Miry Brtkovej) predstaveniu Deti Klátikovi zo Starej Pazovy, Tijane z Pavlovskej ulice, druhú cenu Kukučkovej z Nového Sadu, Lei (striebornú plaketu) predstaveniu Blatnickej z Pivnice, Ele Balážovej

Odmenený staropazovský súbor predstavenia Deti z Pavlovskej ulice

Game Start a tretiu cenu (bronzovú plaketu) predstaveniu O dvanástich mesiačikoch. Okrem cien, ktoré po každom predstavení udeľovala detská porota (herec a herečka), na samotnom zatváracom programe odborná porota udelila ceny tým najúspešnejším

zo Starej Pazovy, Dajane Laukovej z Padiny, Jane Holíkovej z Padiny, Jane Čižmanskej z Kysáča, Mirele Balintovej z Bieleho Blata, Márii Belanovej z Ľuby, Ivane Zorňanovej z Erdevíka, Viktórii Dubovskej z Bingule a Damiánovi Grňovi z Pivnice.

Cenu za najúspešnejšiu dramatizáciu v predstavení Deti z Pavlovskej ulice udelili Aničke Balážovej a Kataríne Hricovej zo Starej Pazovy; Cenu za najúspešnejší kreatívny divadelný čin Alise Oravcovej za choreografiu v predstavení Game Start z Vojlovice; Cenu za najúspešnejšie kostýmy Tereze Veberovej-Oravcovej a Alise Oravcovej v predstavení Game Start z Vojlovice; Cenu za najúspešnejšiu scénografiu Martinovi Labátovi v predstavení O dvanástich mesiačikoch z Padiny; Cenu za osobitný autorský prístup k divadlu Martinovi Labátovi z Padiny; Cenu za autorský text Tereze Veberovej-Oravcovej v predstavení Game Start z Vojlovice; Cenu za najúspešnejšiu réžiu Aničke Balážovej, Ivanovi Ječmenovi, Kataríne Hricovej, Lýdii Gedeľovskej v predstavení Deti z Pavlovskej ulice zo Starej Pazovy; Ceny za najúspešnejšie debutantky na prehliadke Emílii Čemanovej za stvárnenie postavy Sudičky Amadey z Kysáča a Mii Verešovej za stvárnenie postavy dcéry zo Starej Pazovy; Cenu za najúspešnejšie stvárnenú mužskú epizódnu postavu Martinovi Marekovi za stvárnenie postavy procesora z Vojlovice; Cenu za najúspešnejšie stvárnenú ženskú epizódnu postavu Jane Petrusovej za stvárnenie postavy mamy z Erdevíka; Cenu za najúspešnejšie stvárnenú hlavnú mužskú postavu Alenke Lakatošovej za stvárnenie postavy Andreja zo Starej Pazovy; Cenu za najúspešnejšie stvárnenú hlavnú ženskú postavu Adriane Čížikovej za stvárnenie postavy Marušky z Padiny. Odmeny najúspešnejším udeľovali Libuška Lakatošová, predsedníčka Organizačno-správnej rady, Anna Tomanová-Makanová, predsedníčka NRSNM, a Branislav Kulík, zástupca predsedu MSS. Vo svojich príhovoroch poukázali na veľký význam usporiadania tejto detskej divadelnej prehliadky a zároveň povedali, že tých najúspešnejších očakáva zájazd na Slovensko – pre celý súbor, ktorý zabezpečuje NRSNM a pre odmenených hercov odchod na Mikulášske trhy v Bratislave, ktorý zabezpečuje MSS. Týmto bola opona na tohtoročnej divadelnej krajine v Starej Pazove zatvorená.

23 /4754/ 10. 6. 2017

Kultúra VYHODNOTENIE LITERÁRNEJ SÚŤAŽE NA SLOVENSKU

Som Slovenka Mária Kotvášová-Jonášová

j tohto roku v Nových Zámkoch na Slovensku vrcholila súťaž Prečo mám rád slovenčinu, prečo mám rád Slovensko. Slávnostné vyhodnotenie prác priaznivcov krásy pekného slova a slovenského jazyka bolo 2. júna v Kráľovsko-cisárskej jazdiarni po programe pri soche Antona Bernoláka. Veršami Andreja Sládkoviča: „A čo je mladosť? – Dvadsaťpäť rokov? Ružových tvárí hlaď jará? Či údov sila ...“ sa začal nádherný deň slávnostného vyhlásenia výsledkov 25. ročníka súťaže. Mesto Nové Zámky prichýlilo víťazov, medzi ktorými boli aj deviati žiaci z našej krajiny. Čestné uznanie získali Valentína Chalupová z Kovačice, Blanka Sláviková z Erdevíka, Lana Žilićová z Báčskeho Petrovca, Paulína Valentová z Padiny a Mila Privizerová z Kysáča. Cene poroty

sa potešila Maja Opavská z Gymnázia Jána Kollára so žiackym domovom v B. Petrovci a hlavnú cenu v kategórii zahraničných účastníkov získala Patrícia Kmeťková z Pivnice. Výprava zo Srbska si domov priniesla Na pamiatku aj spoločná fotografia ešte dve odmeny: ocenená škola bola ZŠ hrdinu Janka Čmelíka Kochali sa spolu s dažďovými v Starej Pazove – cenu prevzala kvapkami Slovenského raja na Anna Poliovková a ďalšia odmena Tomášovskom výhľade, sledovali patrí ocenenému pedagógovi divadelné predstavenie, tvorili Viere Papovej z Pivnice, ktorej v Galérii umelcov Spiša, navštívili cenu prevzala učiteľka Jarmila Levoču, vystúpili na Mariánsku Čobrdová. Pre odmenených žiakov horu a prechádzali sa Spišským a ich mentorov Ruženku Ďuríkovú, hradom. Na výlete boli aj žiačky Marienu Madackú a Máriu Kotvá- Laura Hruškárová zo Starej Pazošovú-Jonášovú bol zorganizovaný vy, Ivana Lekárová z B. Petrovca päťdňový výlet, v rámci ktorého a pedagógovia Jarmila Pantelićová pobudli pri Slnečných jazerách a Miroslav Jurica. Na otázku, či sa v Senci, mali pamätlivé prijatie opäť zúčastnia súťaže Prečo mám u primátora mesta Spišská Nová rád slovenčinu, prečo mám rád Ves, vyliezli na jej ináč najvyš- Slovensko, naši odmenení žiaci šiu kostolnú vežu na Slovensku. vyhlásili: Áno. Nielen pre takéto

zájazdy, ale pre jedinečnú oslavu slovenského jazyka. Stojí to za to. Na dôvažok slovkom-dvomi vďaka všetkým, ktorí umožnili a podporili toto krásne podujatie. A účasť detí zo Srbska zorganizovala MSS za finančnej podpory Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí. Zakončíme slovami Patrície Kmeťkovej, žiačky ocenenej hlavnou cenou: „Rada rozprávam materinským jazykom. Najviac som však hrdá na jednu vec – som Slovenka.“ Foto: z archívu MSS

BÁČSKA PALANKA

Pocta slovenčine Juraj Bartoš

oncoročný program báčskopalanských žiakov, ktorí sa učia slovenský jazyk, uplynulú nedeľu 4. júna prilákal do Slovenského domu početné obecenstvo. Prítom-

spievali, hrali sa, prečítali slovenské porekadlá a príslovia, a tak vlastne vzdali hold slovenčine. Účastníkov a publikum privítal podpredseda Matice slovenskej v Srbsku Vladimír Fekete. Potom sa slova ujala a jednotlivé čísla uvádzala

Škôlkari predviedli chutné divadielko

ným sa pestré pásmo V čarovnom svete slovenčiny páčilo. Vďačne odmenili potleskom vystúpenia všetkých účinkujúcich, ktorí recitovali,

www.hl.rs

učiteľka Mária Šulcová, pripomínajúc o. i.: „Najväčším bohatstvom pre každý národ je jazyk. Matkin hlas, ktorým nás učila prvé slová, máme

Informačno-politický týždenník

Žiaci zaspievali pesničku Daj, Bože, slnka

pre seba po celý život. Náš slovenský jazyk je krásnym ľubozvučným jazykom, jeho slová znejú ako hudba...“ Žiaci nižších a vyšších ročníkov základných škôl v Báčskej Palanke, v ktorých sa vyučuje slovenský jazyk s prvkami národnej kultúry, s chuťou uplietli venček básní, pesničiek, vyčítaniek, hier... Najviac práve o slovenčine, ale aj o mame, o láske, o živočíšnom svete; nechýbali ani tie s tematikou vlasteneckou a zbojníckou; tu vážne až chúlostivé, tam vtipné, žartovné... Sem-tam pani učiteľka síce musela svojich „ochotníkov“ opakovane privolávať na javisko, sem-tam zaznelo „ch“ namiesto „h“, avšak nikto nemôže deťom uprieť úsilie a radosť, s akými sa ochotne popasovali so sloven-

činou, obzvlášť tie, ktorým nie je materinským jazykom. Prví vystúpili najmladší, teda skupina detí Predškolskej ustanovizne Mladosť Báčska Palanka. Slovenčinu ich vyučuje učiteľka Elizabeta Mitrovićová, a to za finančnej podpory Národnostnej rady slovenskej národnostnej menšiny. V rezkom tanci a speve, vyobliekaní v krásnom kroji, rozvírili prach na pódiu žiaci ZŠ 15. októbra z Pivnice, ako hostia. Priviedla ich učiteľka Milota Adámeková a veruže mohla z ich vystúpenia mať radosť, akože ju mali aj všetci prítomní. Po ukončení programu účastníci si pochutnali na pečivách a občerstvení, ktoré zabezpečil Miestny odbor Matice slovenskej v Báčskej Palanke. • KULTÚRA •

OBEC BÁČSKY PETROVEC

Peniaze pre kultúru a mimovládne organizácie Jaroslav Čiep

inančné zabezpečenie spolkov a združení v oblasti kultúry alebo mimovládnych organizácií pôsobiacich v Obci Báčsky Petrovec určuje Obecná rada Zhromaždenia obce Báčsky Petrovec. Tá financie schvaľuje na návrh komisie pre ocenenie programov združení občanov. Petrovská obecná rada 7. apríla schválila rozhodnutie o rozvrhnutí prostriedkov pre oblasť kultúra v roku 2017 v hodnote 2 miliónov dinárov. Kvôli porovnaniu tento objem peňazí bol napr. ešte v roku 2014, teda na rozdiel od iných položiek uvedená rozpočtová položka sa nezvyšuje. Následne podpisovanie zmlúv medzi obcou a užívateľmi prostriedkov bolo 12. mája. Keď ide kultúrno-umelecké spolky, peniaze rozdelili podľa nasledujúceho kľúča: divadelní-

kom VHV z Petrovca vyčíslili 500 000 din., pre kultúrno-umelecké spolky Petrovská družina v Petrovci, Jednota v Hložanoch, Đuru Jakšića v Maglići určili 340 000, pre Zvolen v Kulpíne 140 000 a pre KUS mitropolitu Stefana Stratimirovića v Kulpíne 40 000 dinárov. Podľa osobitného rozhodnutia predseda obce rozvrhne zvyšných 300 000 v tejto položke pre mimoriadne aktivity spolkov. V kategórii mimovládnych organizácií rozpočtová položka je v hodnote 3 miliónov dinárov. Peniaze sú určené na spolufinancovanie programov a aktivít humanitárneho, kultúrno-vzdelávacieho, invalidného a náboženského charakteru, ako i na aktivity významné pre Obec Báčsky Petrovec. Určené sú pre 46 spolkov a združení. V tejto kategórii Obecné združenie penzistov môže počítať so 40 000, kým miestni penzisti z Petrovca,

Kulpína, Hložian a Maglića s po 20 000 din. Obecnému hasičskému združeniu pridelili 40 000 a miestnym požiarnikom v Petrovci a v Hložanoch po 50 000. Združenia poľnohospodárov v Hložanoch a v Kulpíne môžu počítať so 40 000 a rovnaké združenie v Petrovci so 60 000. Loveckým spolkom v každej dedine vyčíslili po 50 000, kým spolkom žien po 70 000 a ďalších 30 000 aj Asociácii slovenských spolkov žien. Združeniu Terra v Kulpíne namerali 5 000, ako aj združeniu Aktívny mládežník v Maglići. Ďalšie mládežnícke združenie z Maglića Mládež pre lepší život môže počítať s 10 000 din. a YMCA s 90 000. Združeniu petrovských výtvarných umelcov patrí 60 000, Komornému zboru Musica viva 45 000, Rádioklubu Petrovec 50 000, Klubu Kulpínčanov 40 000, ako i Spolku filatelistov Báčsky Petrovec. MOMS Petrovec pri-

padlo 140 000, kým hložianskym matičiarom 20 000. Značnejšie prostriedky – 120 000 din. patria i Združeniu s osobitnými potrebami Objatie. Združeniu vychovávateľov osvetových pracovníkov Slovákov Vojvodiny a Asociácii slovenských pedagógov Vojvodiny pridelili po 40 000 a Centru pre zveľadenie vedomostí BIS 5 000 din. Podľa tohto rozhodnutia Obecnému spolku diabetikov patrí 30 000 a rovnaká suma aj Obecnej organizácii invalidov práce. Petrovskí včelári získali 40 000, tiež aj Ekologické hnutie Zelení Báčsky Petrovec. Na 25 000 vyčíslili pomoc Združeniu drobnochovateľov v Petrovci. Asociácia cyklistov Vihor MG z Maglića získala 35 000. V oblasti cirkevných aktivít petrovský zbor SEAVC a Srbská pravoslávna cirkev v Maglići získali po 75 000, Kristova duchovná cirkev 10 000 a kemp Betel 20 000 din. Kedysi týmto rozhodnutím boli podporené aj investičné práce združení. Tieto, žiaľ, už nie sú, ale preto veľkú čiastku peňazí tejto rozpočtovej položky osobitným riešením zase rozvrhuje predseda obce. Ide o sumu 950 000 din., čiže takmer tretinu zo všetkých peňazí v tejto položke.

ÔSMACI A PRVÁCI ZŠ V KULPÍNE

Striedanie generácií ako prirodzený proces Katarína Gažová

semročné základné školenie sa skončilo aj pre 34 žiakov Základnej školy Jána Amosa Komenského v Kulpíne. Po všetkých tých rokoch učenia, kamarátenia, nezbedníctva, figliarstiev sa so svojou prvou školou, učiteľmi, riaditeľkou a ostatnými zamestnancami školy lúčia a chystajú sa na ďalšiu cestu – do stredoškolských lavíc. – Zo školy vyprevádzame vynikajúcu a úspešnú generáciu žiakov aj vzhľadom na prospech a aj vzhľadom na aktivity a iné zložky, ktoré tvoria život v škole. Mali sme dve triedy ôsmakov. V slovenskej 8. a ich bolo 18 a v srbskej 8. b tentoraz 16. Môžeme sa pochváliť, že z toho počtu žiakov až osem bolo nositeľov Vukovho diplomu: z 8. a sú to žiaci: Igor Búrik, Ivan Jagoš, Martin Ján Javorník a Sára Obuchová. Z 8. b si Vukov diplom zaslúžili: Tamara Radosavljev, Angelina Kolarski, Anđela Vučković • KULTÚRA •

a Milica Popjovanov. Triednymi profesormi žiakov záverečného ročníka boli v slovenskej triede Anna Stojanovićová a v srbskej Todor Radanov, – povedala nám riaditeľka Ešte niekoľko spoločných chvíľ kulpínskych ôsmakov na školskom dvore školy Jovanka Zimová. Pred ukončením výučby so žiakmi Na jeseň si do školských lavíc kulpínskej školy záverečného ročníka bola urobená príprava k ďalšej profesionálnej orientácii a príprava z predmetov, sadne 22 prvákov: 14 žiakov do slovenskej triedy a 8 do srbskej. Triednymi učiteľkami im ktoré sú zaradené do maturitných skúšok. – Dvaja skončení ôsmaci sa chystajú do stred- budú Anna Koruniaková a Tatiana Kováčová. ných škôl na Slovensku, do Starej Turej a Dolného V utorok 6. júna budúci prváci navštívili školu Kubína. Niektorí žiaci majú záujem o gymnázium a v spoločnosti štvrtákov sa dozvedeli viac v Petrovci a ďalší o elektrotechnické, zdravotnícke o tom, ako tam prebieha každodenný školský a ekonomické školy. Prijímacie skúšky, čiže testo- život. Záverom spoločne strávených chvíľ v vanie ôsmaci absolvujú 14., 15. a 16. júna vo svojej škole prváci dostali na uvítanie darčeky a spolu základnej škole. Rozlúčkový večierok za prítomnosti so štvrtákmi sa kamarátili v rámci športového rodičov a s vydareným programom a zábavou programu. Foto: z archívu školy mali v piatok 2. júna, – doložila riaditeľka Zimová. 23 /4754/ 10. 6. 2017

Kultúra RECENZIA

Jedným dychom... ak ho dostanete (Nový život, roč. 69, č. 3 – 4, 2017) Juraj Bartoš

ravdaže každé číslo každého periodika má svoje „malé dejiny“. Občas (alebo častejšie alebo vždy?) ich má aj každý exemplár. Konkrétne ide o výtlačok časopisu Nový život, číslo 3 – 4 / 2017, ktorý sa mi z Báčskeho Petrovca (na domovú adresu do Hložian) dostal okľukou via Bratislava. Takže neviem, kedy pozorované dvojčíslo vyšlo. Vari ani pošta v Srbsku nie je, ako tá v niekdajšej Juhoslávii? Onehdy mi prišla pohľadnica zo zahraničia, hoci na mieste vyhradenom pre adresáta okrem mena boli len dva údaje: Hložany (bez čísla pošty) a Juhoslávia. Teraz, hoci zásielka bola opatrená aj poštovým číslom dediny Hložany (áno: nie Gložan)... potrvalo. Ani poštári nie sú (aspoň nie všetci), akí bývali. Nuž ale... Poďme si radšej zalistovať

v najnovšom čísle NŽ... ak ste ho (už) dostali. Na druhej strane obálky Víťazoslav Hronec predstavuje srbského básnika Jovana Hristića, a to básňou Mezzogiorno (1). Oponenti syntagmy dolnozemský Slovák, pozor! Neprehliadnite esej Michala Babiaka Bytie dolnozemských Slovákov v rubrike Rozkoš textu. Môžete s ním v niečom (nijako vo všetkom) nesúhlasiť, zaručene ju ale prečítate jedným dychom. Trošku ďalej, v rubrike Texty a kontexty je príspevok Michala Harpáňa opatrený titulkom Slovenskí vojvodinskí spisovatelia v Slovenských pohľadoch (1881 – 1916), korešpondujúci v istej miere s pojmom dolnozemskí Slováci. Ak sme nevedeli, dozvieme sa, ako prostredníctvom azda najvýznamnejšieho slovenského literárneho časopisu (po jeho obnovení) predstavovali vojvodinskí, resp. juhoslovanskí spisovatelia Slo-

JÚNOVÝ VZLET prináša rozhovor so študentkou spevu na bratislavskom konzervatóriu Ivetou Petrovičovou, anketu s ôsmakmi z Kysáča, články o úspešných výtvarníkoch, riporty z podujatí Noc múzeí a Máškove dni… O aktualitách z oblasti informačných technológií a videohier sa hovorí v rubrikách Info-svet (tentoraz na tému Windows 10 Creators Update) a PC hry (What Remains of Edith Finch), tiež možno čítať o filmovom umení (The Circle, The Americans) a súčasnej pop-rockovej a metalovej hudbe (Salvador Sobral, Arch Enemy, The Jesus and Mary Chain). Literárno-výtvarná príloha Rozlety obsahuje nové literárne a výtvarné práce našich mladých autorov, ako aj recenziu zbierky ilustrácií a komiksov Ivany Vereski a výber zo súčasnej slovenskej prózy (Ján Púček). Sú tu ešte Jazykové poučky, móda, enigmatika, dva komiksy, vtipy a iné zaujímavosti. S. L.

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

váci svoju tvorbu a ako ju akceptovali na Hornej zemi. Všeobecne sa u nás verejne málo hovorí o našej cirkevnej tlači. Už aj preto sa patrí upozorniť na príspevok Anny Margaréty Valentovej (v tej istej rubrike) Evanjelický hlásnik v živote vojvodinských Slovákov. V ňom si posvietila na 90. výročie založenia tohto periodika. V prvej časti časopisu si všímame chatový rozhovor Viery Benkovej so súčasnou slovenskou prozaičkou a teoretičkou umenia Rút Lichnerovou. V rubrike Pulzovanie literatúry nájdeme jej poviedku Láska je jabĺčko. Tamtiež je aj úryvok (Liečiteľka Katriena) z románu V. Benkovej Tri ženy, dvaja muži a ja – malá rodinná sága z Čičmian. Neprehliadneme ani prózu Michala Smišeka Kroky a (jediné v celom dvojčísle?!) tri básne Kataríny Mosnákovej-Bagľašovej. Tretia, Ručičky bytia znie: Tak-tik, tak-tik, tak-tik... / dennodenne bijú / po chrbte / ručičky nášho bytia. / Precízne, jemne, taktne

/ zvestujú, / že čas je jeden obyčajný / taktik. / A netreba si ho brať vážne. Pozorované dvojčíslo NŽ je ilustrované reprodukciami obrazov akademického maliara, šesťdesiatnika Martina Kizúra. Krátky text o ňom napísal Vladimír Valentík a v rubrike Miscelaneá je i príspevok Zuzany Čížikovej Kvalitné a kultivované práce na súťaži Zorničky. Predtým kvitujeme dve recenzie: Zdenka Valentová-Belićová sa zmieňuje o antológii krátkej slovenskej prózy druhej polovice 20. storočia Crna boja radosti (pripravil a do srbčiny preložil Michal Harpáň); Zoran Đerić si posvietil na knihu Milana Richtera Kafka@ Kafka (v preklade Zdenky Valentovej-Belićovej do srbčiny). Nakoniec spomeňme aj text Vladimíry Komorovskej venovaný zosnulej slovenskej spisovateľke, publicistke a autorke kníh pre deti a mládež Jaroslave Blažkovej (1933 – 2017). Veľa, či málo? Nateraz dosť.

STRETNUTIE POD LIPAMI 2017 BUDE V NOVOM SADE. Tohtoročné, v poradí 46. Stretnutie pod lipami sa uskutoční v sobotu 17. júna v Novom Sade. Ústredný program bude prebiehať v miestnostiach Slovenského kultúrneho centra P. J. Šafárika, kde bude otvorená výstava prác mladých výtvarníkov, prezentované budú verše a práce literátov, ktorí uverejňujú v rubrike Rozlety v časopise Vzlet, a udelené budú Ceny Rozletov za najlepšie literárne a výtvarné práce. Program bude spestrený hudobnými bodmi a na záver sa plánuje výlet na Petrovaradínsku pevnosť. Prvé Stretnutie pod lipami sa usporiadalo roku 1972 v Báčskom Petrovci a stalo sa tradičnou prehliadkou našich mladých a začínajúcich autorov. Organizuje sa každoročne (nebolo len roku 1999), spravidla na samom začiatku letných prázdnin. Organizátormi tohtoročného podujatia sú NVU Hlas ľudu a redakcia časopisu Vzlet v spolupráci so SKC P. J. Šafárika. S. L. Vitajte na SPL! • KULTÚRA •

SPOLUPRÁCA POKRAČUJE

Petrovské Čaro štetca v Ružomberku Andrej Meleg

bec Báčsky Petrovec už dlhé roky spolupracuje s partnerským mestom Ružomberok na Slovensku. Táto spolupráca sa rozvíja rôznymi spôsobmi, ale prevažne na politickej a kultúrnej úrovni. Jedna z najplodnejších aktivít je spolupráca medzi Združením petrovských výtvarných umelcov v Báčskom Petrovci a Klubom UNESCO Slovakia, ktorý sídli v Ružomberku. Tu sa zrodila myšlienka, aby sa petrovskí výtvarníci predstavili so svojimi prácami ružomberskému publiku. Petrovské združenie podalo projekt na príslušný Pokrajinský sekretariát pre kultúru a verejné informovanie, ktorý im prostriedky na organizovanie výstavy poskytol, a oficiálna delegácia mohla vycestovať do Ružomberka. Výstava a jej slávnostné otvorenie boli vhodným doplnkom Ružomberského jarmoku, ktorý mesto usporiadalo už po 31.-krát. Vernisáž sa konala v krásnych priestoroch obnovenej ružomber-

Spoločná fotograﬁa po vernisáži pri obraze Samuela Legíňa

skej synagógy 2. júna. Príhovor predsedníčky združenia Márie Ivičiakovej prečítal Ondrej Ivičiak a primeraný text kurátora výstavy Vladimíra Valentíka z katalógu na vernisáži prečítala Anna Legíňová. Píše sa v ňom i to, že výtvarné umenie v Petrovci má viac ako 150-ročnú tradíciu, že tu pôsobili i Karol Miloslav Lehotský (1879 – 1929) a Zuzka Medveďová (1897 – 1985), ktorých mená nosia dve petrovské galérie. V rámci expozície v Ružomberku sa predstavujú

15 výtvarníci, členovia Združenia petrovských výtvarných umelcov, a to príslušníci rôznych generácií. K výstave vydali aj výstižný katalóg. Spevom obecenstvo potešila folklórna skupina Choč z Valaskej Dubovej. Program moderovala Monika Koleštíková, ktorá pozdravila i vzácnych hostí. Svojou prítomnosťou vernisáž poctili: poslankyňa Národnej rady Slovenskej republiky Magdaléna Kuciaňová, viceprimátor mesta Ružomberok Michal Slašťan,

predseda Zväzu slovenských fotografov Ľubomír Schmida, ako aj výkonný predseda Klubu UNESCO Slovakia Marcel Koleštík. Práve on sa najviac organizačne zaslúžil o to, aby sa táto výstava dostala na Slovensko. Na podujatí sa zúčastnil aj člen Rady klubu UNESCO Slovakia a predseda Občianskeho zduženia Vlkolínec Jozef Bašary. Finančné náklady za priestory v synagóge hradilo Mesto Ružomberok a Dom kultúry Andreja Hlinku na čele s riaditeľom Jánom Pavlíkom. Hosťami mesta Ružomberok na 31. Ružomberskom jarmoku boli aj predstavitelia lokálnej samosprávy z Obce Báčsky Petrovec, a to zástupca predsedu obce Ján Brna, výborník v Zhromaždení obce Vlastislav Urbanček a riaditeľ Verejného komunálneho podniku Progres Ljubomir Kabić. Takéto podujatia ešte viac prehlbujú spoluprácu dvoch partnerských subjektov. Veríme, že táto bude pretrvávať ešte dlhé roky, a to nielen na politickej a kultúrnej úrovni, ale že sa rozšíri aj do hospodárskej oblasti.

JÁN AGARSKÝ VYSTAVUJE V STAREJ PAZOVE

Výstava k dvojnásobnému jubileu Anna Lešťanová

staropazovskej galérii Strediska pre kultúru Stará Pazova júnovú výstavu venovali dielam Jána Agarského, tamojšieho akademického maliara. Vernisáž bola v pondelok 5. júna a o 14. samostatnej výstave tohto popredného autora sa zmienil a zároveň výstavu otvoril Marjan Karavla, akademický maliar zo Starej Pazovy, odborný spolupracovník strediska pre výtvarné umenie. Výstava je otvorená do 1. júla a práve ňou J. Agarský uzaviera výstavnú sezónu, po ktorej do septembra bude v galérii nainštalovaná stála výstava. M. Karavla uviedol, že je Ján Agarský už dlhší čas prítomný na výtvarnej scéne nielen Starej Pazovy, Vojvodiny, ale aj širšie, a poznáme ho ako výborného kresliara a maliara. • KULTÚRA •

Z pondelkovej vernisáže: Ján Agarský (sprava) a Marjan Karavla

„Na tejto výstave máme možnosť vidieť „nového“ Agarského, ktorý vchádza do experimentu tak s motívmi – krajinkami, ako aj s koloritom. Znázorňuje pozitíva a negatíva

istej krajinky meniac pritom svetlo, tiene, čiaru, farbu. Táto krajinka je univerzálna a môže byť hocikde od vojvodinskej roviny do japonských záhrad,“ povedal Karavla.

Podľa slov A. Agarského táto výstava pozostáva z 24 prác rozličného formátu, ktoré sú prispôsobené priestoru galérie a vznikli za uplynulých 4 – 5 rokov. Hovorí, že radšej robí diela väčšieho formátu a na ukážku jedna taká je aj na tejto výstave. Ako každý umelec má veľa plánov, toho času aktívne tvorí a už o rok ho očakáva výstava v Českej republike, na ktorú sa seriózne pripravuje. Júnovou výstavou v pazovskej galérii si akademický maliar Agarský pripomína dvojnásobné tohtoročné jubileum: 55 rokov života a 35 rokov výtvarnej činnosti. Na pondelkovej vernisáži sa okrem milovníkov výtvarného umenia a autorových kolegov umelcov zúčastnili aj jeho žiaci zo školy, kde pracuje ako výtvarný pedagóg.

23 /4754/ 10. 6. 2017

Kultúra SRIEM V OBJEKTÍVE FOTOREPORTÉRA DNEVNIKA SLOBODANA ŠUŠNJEVIĆA

Hľadanie a objavy Oto Filip

a tká. A žena, keď si všimne, že už v posteli nie je, tiež vstane a nahlas podvečer toho 1. júna bolo mu číta state zo Svätého písma. treba byť na vernisáži poduja- Až do úsvitu. Tieto a iné zábery sú tia v galérii Múzea Vojvodiny, z cyklu, nad ktorým sme sa pred v Ulici dunajskej č. 37 vyše desiatimi rokmi v Novom Sade, aby angažovali Željko a ja. človek pochopil, že je Šlo o reportáže, zverejaj Sriem svojráznym ňované v nedeľnom kozmom, umožňujúvydaní Dnevnika s náci obrovský priestor zvom Použitie života, pre autorské hľadaKontinent Sriem. Ak by nia a ešte väčší pre som mal skonštatovýsledné objavy. vať čosi o obyvateľoch Pričinil sa o to fototejto oblasti, azda len reportér Dnevnika toľko, že žijú v dokoSlobodan Šušnjević, nalom prostredí, ktoré pôvodom Banátčan, nedokážu alebo nepôsobiaci v Báčke, Slobodan Šušnjević vedia využiť. Lebo sa ktorý svoju prvú fototo pásmo stalo i zatoreportérsku výstavu menom morené, i smutné, i vydrancované. Sriem – jazva a liek zasvätil tomu Jeho obyvatelia sú si vedomí toho, tretiemu z vojvodinského trojlístka. že čosi tam nesedí, ale nevedia, o čo presne ide, – vyzdvihuje Slobodan Šušnjević. Výstava ako vzácna a špecifická symbióza záberu a slova. Š u š n j e v i ć ov spolupútnik na potulkách a d ô k l a d ný znalec Vojvodiny, publicista a Vrdničan Lužania Željko Marković Ľudia obyčajní a nevšední, cesty hovorí o Srieme ako o čudesnom vedúce do nedohľadna, motívy pásme, podobajúcom sa leopardej rodinné, momentky bežné... Výsle- koži. Lebo je tam aj pestrosť rôzdok neúnavného nych mentalít a kopa hľadačstva, poiných zvláštností: tuliek za rôznymi – Sriem chápem osudmi, práce predovšetkým ako emotívne výrazne univerzálnu kategónabité, poznačené riu. Svojím seriálom zjavným zmyslom som hľadal tú unipre detail. verzálnu niť, čomu – Mnohé z tých Šušnjević svojím gezáberov sú priam niálnym inštinktom nadreálne. Boli pre fotografiu, pre sme so Željkom detail, pre fakt a vizuMarkovićom za álnu informáciu prejednou z reportádovšetkým dokonale ží v Lugu. Hostiteľ rozumel. Túlajúc sa nám rozprával, že celé desaťročie týmto v noci, keď sen ne- Na pazovskej takzvaným kontinenprichádza, vstane železničnej stanici tom, ako som ho po-

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

Záber z vernisáže: vľavo Željko Marković, tentoraz v role fotoreportéra

menoval, objapokynov, – vyvil som mnoho zdvihuje Željko. nezvyčajných Či už človek ľudí. Práve zo tam žije, alebo skutočnosti, len navštevuje že vám každý Sriem, výstava z nich, keď mu v Múzeu Vojpristúpite, povodiny, trvajúvie, že je jeho ca do 15. júna, život všedný, mu umožní, Skončili sa časy kraljevića Marka, nezaujímavý, aby si čosi teraz je tu len jedna cudzia banka doloval som poznáme o ňom naučenie, že sa aj z takého života dá pripomenul, neznáme objavil. dostať tá zlatá niť, na základe ktorej Lebo každý záber, opatrený púpotom vznikali príbehy a reportáže. tavým podpisom, je príbehom Slobodan bol pri tom všetkom ako osve, o Srieme hornom či dolnom, človek, ktorý plne chápe situáciu, no vždy špecificky jedinečnom. ktorý vie, čo robiť bez akýchkoľvek

 KRÁTKE SPRÁVY Kovačica. Vo štvrtok 1. júna v Deň Predškolskej ustanovizne Kolibrík sa na námestí pred obecnou správou v Kovačici uskutočnilo podujatie Rastieme s tancom. Po príhovore Milana Garaševića, predsedu obce, a Jasny Subotinovej, riaditeľky PU Kolibrík, zo 450 detí z tejto ustanovizne, z oddelení vo všetkých dedinách Kovačickej obce, spolu so svojimi vychovávateľkami a rodičmi, zatancovali deväť choreografií. Kovačica. V sobotu 3. júna v sieni Domu kultúry 3. októbra v Kovačici sa uskutočnila obecná prehliadka hudobno-folklórnej tvorby. Vystúpili Padinčania a Kovačičania. Padinu reprezentovali: mužská spevácka skupina pod vedením Daniela Cicku, ženská spevácka skupina vedená Ja-

roslavom Nemčekom a Folklórna skupina Holubička pod taktovkou Tatiany Štaubovej. Kovačických ochotníkov zastupovali dievčenská a chlapčenská spevácka skupina pri DK, mužské spevácke skupiny Bohémi a Skala, ktorú vedie Pavel Tomáš st., ako i slovenský ľudový orchester a folklórna skupina pri DK a z Gymnázia Mihajla Pupina v Kovačici, ktoré nacvičuje choreograf Želko Suchánek. Prehliadku, ktorá sa uskutočnila pod patronátom Kultúrno-osvetového spoločenstva Obce Kovačica, sledovali a hodnotili členovia odbornej komisie: Petar Pavlov a Dragan Mićić. Oblastná súťaž hudobno-folklórnej tvorby pre dospelých sa uskutoční 17. júna v Pančeve. A. Ch. • KULTÚRA •

Kultúra • Oznamy

Deväťdesiattri a deväťdesiati traja Anna Horvátová

ákladné číslovky − kardináliá označujú samostatne chápané pojmy počtu a číselné príznaky substancií = jeden, dva, desať, sto, milión, miliarda, trilión... Sú hlavnou skupinou čísloviek podľa významu aj podľa formy. Ostatné číslovky sa tvoria z nich a uvedomujú sa na ich pozadí. K určitým základným číslovkám patria aj zlomkové číslovky. Do tejto skupiny sa radia aj skupinové číslovky − kolektíva, ktoré sa vo funkcii základných čísloviek používajú pri pomnožných substantívach − jedny šaty, dvoje topánok, pätoro detí... Takto ich skloňujeme: – tvary čísloviek od 1 do 4 sú v texte závislé od vecí, ktoré označujú, napríklad: dva stromy, dve sestry, traja bratia, štyria vojaci; – číslovka jeden sa používa v matematických údajoch, v bežných textoch sa využíva na zdôraznenie (Slúžil iba jeden rok.; Jedno kura, to by bolo málo...) alebo ako častica asi (Odpovedali jedno desiati...); − číslovky od 5 do 99 sa skloňujú ako číslovka päť; − od 22 do 29, od 32 do 39... a od 92 do 99 majú aj tvary

dvadsiati dvaja, štyridsiati dvaja, deväťdesiati deviati. Na rozdiel od základných tvarov dvadsaťdva, štyridsaťdva, deväťdesiatdeväť sa tvary dvadsiati dvaja, štyridsiati dvaja... nepíšu spolu; − sto sa v reči používa dvojako: raz ako ostatné základné číslovky a vtedy sa neskloňuje (sto korún), inokedy zasa v zmeravených tvaroch ako stá (stá detí). Stovky sa používajú takto: dvesto, tristo... Číslovka sto nemá plurál, no má toto slovo v hodnote podstatného mena (stá, stý – nie „stotý“); – tisíce sa počítajú takto: tisíc, dvetisíc, stotisíc... A môže mať nesklonný tvar (tisíc kusov) alebo sa skloňuje ako číslovka päť (tisícich, tisícim...), v platnosti podstatného mena sa skloňuje podľa vzoru stroj (tisíce, tisícov...). Slovo tisícka je osobitné podstatné meno a skloňuje sa podľa vzoru žena; – milión a miliarda majú tvary podstatných mien a skloňujú sa podľa vzorov dub (milióny, miliónov...) a žena (tri miliardy, osem miliárd); – keď je číslovka za podstatným menom, vtedy sa bodka za číslovkou nepíše (strana 16, ročník 25).

DROBNÝ OZNAM UHLIE: SPASO-prom Ugljevik ponúka dovoz všetkých druhov uhlia: kusové, kocka, orech, drobné uhlie. Rýchlo, kvalitne, výhodne! Mimosezónna zľava! Spasoje Marković; tel.: +381 55 678 019, mobil: +387 65 304 021.

PRACOVNÁ PONUKA ARMÁNI GLOBAL AGENCY, s. r. o., PRAHA

hlasludu.info www.hl.rs

Česká agentúra práce hľadá na obchodnú spoluprácu manažérku. Vyžadujeme ﬂexibilnosť, spoľahlivosť, znalosť slovenského jazyka, minimálne stredoškolské vzdelanie. Ponúkame zaujímavé finančné podmienky. Kontakt: renkalongauerova@gmail.com

• KULTÚRA • OZNAMY •

S cieľom podporiť zberateľov archívneho materiálu a zároveň podnietiť záujem príslušníkov našej menšiny o kultúru a dejiny vojvodinských Slovákov

ÚKVS vypisuje súbeh na účasť v 7. kole fotosúbehu

Tohtoročný fotosúbeh sa bude niesť v znamení starých fotografií znázorňujúcich obdobie detstva Slovákov vo Vojvodine. Podmienky súbehu: – na súbeh treba zasielať staré fotografie znázorňujúce obdobie detstva Slovákov vo Vojvodine; – ku každej fotografii treba doložiť popis: prostredie (dedina / mesto), rok, resp. desaťročie vzniku fotografie, kto sa nachádza na fotografii a aká aktivita je na fotografii znázornená; – účastníci súbehu môžu zaslať neobmedzený počet fotografií; – na fotografiách majú byť znázornené deti, dospelí s deťmi, detské hry, detské hračky a rekvizity, práca detí v domácnosti, bežné alebo tradičné aktivity, na ktorých sa zúčastňovali deti, zvyky a obyčaje detí počas kalendárneho roka, zaujímavosti z obdobia detstva a pod.; – fotografie možno posielať skenované e-mailom na office@slovackizavod.org.rs alebo doručiť osobne alebo poštou na adresu: Ústav pre kultúru vojvodinských Slovákov Pre fotosúbeh Njegoševa 16 ⁄ II ⁄ 7 21 000 Nový Sad Fotografie sa po preskenovaní vrátia majiteľovi. Prosíme vás, aby ste záväzne v zásielke uviedli váš kontakt. Termín uzávierky súbehu je 14. júl 2017. Účastníkov fotosúbehu očakáva zaujímavé vyhodnotenie a bohaté odmeny. Program vyhodnotenia sa plánuje na začiatok augusta 2017. Získané fotografie spolu s ich popisom zaradíme do elektronickej databázy Ústavu pre kultúru vojvodinských Slovákov.

SENATOR SK, s. r. o., Agátová 22, 841 01 Bratislava

HĽADÁME STOLÁROV Ponúkame pracovné miesta pre stolárov vo veľkoobchodnej prevádzke, ktorá sa zaoberá výrobou vstavaných skríň. Ubytovanie zabezpečené! kontakt: job@senatorskrine.sk telefón: +421 908 213 004, www.senatorskrine.sk 23 /4754/ 10. 6. 2017

Oznamy GRATULÁCIA

Dňa 31. 5. 2017 na Ekonomickej univerzite v Bratislave, na Fakulte podnikového manažmentu, odbor podnikové ﬁnancie, úspešne skončil štúdiá a získal titul Ing. Ján Tatliak z Báčskeho Petrovca. Pri tejto príležitosti mladému inžinierovi srdečne blahoželajú a veľa úspechov do budúcna prajú rodičia a brat Miroslav.

GRATULÁCIA

Na Ekonomickej univerzite v Bratislave, na Fakulte podnikového manažmentu, odbor podnikové ﬁnancie, dňa 31. 5. 2017 úspešne skončil štúdiá a získal titul Ing. Ján Tatliak z Báčskeho Petrovca. K úspechu mu blahoželá a do budúcna všetko dobré praje starká Tatliaková. Na základe rozhodnutia Hospodárskeho súdu v Novom Sade z 25. 11. 2013 a uzáveru likvidačného sudcu Hospodárskeho súdu v Novom Sade o vyhlásení bankrotu likvidačného dlžníka LDV PETROL, s. s r. o., v likvidácii, z Nového Sadu, Narodnog fronta č. 73, číslo predmetu ST.133/2012 z 2. 4. 2014, a v súlade s článkami 131, 132 a 133 Zákona o likvidácii (Úradný vestník Republiky Srbsko, číslo 104/9), Národným štandardom číslo 5 o spôsobe a postupe speňaženia majetku likvidačného dlžníka (Úradný vestník Republiky Srbsko, číslo 13/2010), likvidačný správca likvidačného dlžníka: LDV PETROL, s. s r. o., v likvidácii z Nového Sadu, Narodnog fronta č. 73 OHLASUJE PREDAJ MAJETKU LIKVIDAČNÉHO DLŽNÍKA LDV PETROL V LIKVIDAČNOM POSTUPE, NOVÝ SAD, NARODNOG FRONTA 73, SPÔSOBOM VEREJNEJ LICITÁCIE Predmet predaja: Nehnuteľnosti, ktorých likvidačný dlžník je knihovný majiteľ, ktoré zahŕňa benzínovú stanicu na zásobovanie palivom motorových vozidiel, vystavané na parcele 5110/2, k. o. zapísaná v LN č. 8250, Báčsky Petrovec, Ulica Novosadská cesta b. č. – Odhadnutá hodnota majetku je: 114.620.000.00 RSD – Hodnota depozitu: 22.924.000,00 RSD – Začiatočná cena: 34.386.000,00 RSD Právo účasti majú všetky právnické a fyzické osoby, ktoré: 1. zaplatia hodnotu 15.000,00 RSD na účet likvidačného dlžníka č. 160-399840-58 v dôsledku odkúpenia predajnej dokumentácie. 2. zaplatia depozit (vklad) z oznamu alebo dajú neodvolateľnú prvotriednu bankársku záruku zaplatiteľnú na prvé pozvanie s lehotou platnosti do 28. 7. 2017. Lehota na zaplatenie depozitu (vkladu) je 4. 7. 2017 v hodnote 20 percent z odhadnutej hodnoty majetku, ktorý je predmetom predaja na účet likvidačného dlžníka č.: 160-399840-58 v Banke Intesa. V prípade, že sa ako depozit vloží bankárska garancia, originál istej sa kvôli overeniu výlučne osobne – priamo musí doručiť likvidačnému správcovi s uzáverom s 4. 7. 2017 do 16. hodiny podľa novosadského času (GTM + 1). V prípade, že na verejnej licitácii zvíťazí kupec, ktorý depozit (vklad) zabezpečil bankárskou zárukou, musí regulovať výnos depozitu (vkladu) v 48-hodinovej lehote odo dňa verejnej licitácie a pred podpisovaním kúpnopredajnej zmluvy, po čom mu bude vrátená garancia. 3. podpíšu vyhlášku o zrušení práva na vracanie depozitu (vkladu). Vyhláška tvorí súčasť kúpnopredajnej dokumentácie. Po zaplatení depozitu (vkladu) a najneskoršie tri pracovné dni pred uskutočnením verejnej licitácie potenciálni kupci kvôli načasovanej evidencii musia pridať likvidačnému správcovi tlačivo prihlášky na účasť, dôkaz o zaplatení depozitu (vkladu) alebo kópiu bankárskej záruky, podpísanú vyhlášku o stratení práva na vracanie depozitu (vkladu), výňatok z registra hospodárskych subjektov, ak sa potenciálny kupec vyjadruje ako právnická osoba. Verejná licitácia bude 10. 7. 2017 o 15.00 h na adrese: agentúra ASSIST, Narodnog fronta č. 73, Nový Sad (prízemie – Pod-

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

GRATULÁCIA Na Ekonomickej univerzite v Bratislave, na Fakulte podnikového manažmentu, odbor podnikové ﬁnancie, dňa 31. 5. 2017 úspešne skončil štúdiá a získal titul Ing. Ján Tatliak z Báčskeho Petrovca. Mladému inžinierovi srdečne blahoželajú a do budúcna všetko dobré prajú starká Chrťanová, teta Svetlana Maxwell s manželom Davidom, dcérou Ellie a ujo.

nikateľské stredisko Atrijum). Evidovanie účastníkov začína hodinu pred verejnou licitáciou a končí sa desať minút pred začiatkom verejnej licitácie, v čase od 14.00 do 14.50 h na tej istej adrese. Likvidačný správca koná verejnú licitáciu tak, že: 1. eviduje osoby, ktoré majú právo účasti verejnej licitácie (majú oprávnenia alebo sú osobne prítomné) 2. otvára verejnú licitáciu čítajúc pravidlá licitácie, 3. povoláva účastníkov, aby zviditeľnili ponuku na vyhlásenú cenu, ktorú sú pripravení zaplatiť, 4. udržuje poriadok na verejnej licitácii, 5. vyhlasuje kupca, keď ani jeden druhý účastník licitácie neponúkne väčšiu cenu od poslednej ponuky a 6. podpisuje zápisnicu, Kúpnopredajná zmluva sa podpisuje v lehote 10 dní odo dňa uskutočnenia verejnej licitácie pod podmienkou, že je depozit (vklad), ktorý je zabezpečený zárukou, zaplatený na účet likvidačného dlžníka. Vyhlásený kupec je dlžný zaplatiť zvyšnú sumu z kúpnopredajnej ceny v lehote od 20 dní odo dňa uskutočnenia verejnej licitácie. Iba po zaplatení kúpnopredajnej ceny zo strany kupca, a po tom, čo dostane potvrdenie od likvidačného správcu o uskutočnenej platbe celej sumy, kupec získava právo na zápis do knihy nehnuteľností. Každá osoba, ktorá získala právo účasti v súlade s podmienkami predpísanými týmto oznamom, stráca právo na depozit (vklad) v súlade s vyhláškou o stratení práva na vracanie depozitu (vkladu). Ak vyhlásený kupec nepodpíše zápisnicu, kúpnopredajnú zmluvu alebo nezaplatí kúpnopredajnú cenu v stanovených lehotách a predpísaným spôsobom, ako aj vo všetkých iných prípadoch určených vyhláškou o strate práva na vracanie depozitu (vkladu), stráca právo na vracanie depozitu (vkladu) a za kupca sa vyhlasuje druhý najlepší ponúkateľ. Majetok sa kupuje v danom stave a môže sa pozrieť po odkúpení predajnej dokumentácie, a najneskoršie do 4. 7. 2017 pred určeným termínom predaja každý pracovný deň od 10. do 12. hodiny po vopred dohodnutom stretnutí s likvidačným správcom. Účastníkom, ktorí na verejnej licitácii nezískali status kupca alebo druhého najlepšieho ponúkateľa, sa depozit (záruka) vracia v lehote 8 osem dní odo dňa verejnej licitácie. Druhému najlepšiemu ponúkateľovi na verejnej licitácii depozit (záruka) sa vracia v lehote 30 dní od dňa verejnej licitácie. Úroky na prenos absolútnych práv a iné verejné príjmy a trovy súvisiace s predajom majetku sa dodávajú k dosiahnutej kúpnopredajnej cene. Napomenutie: Nie je dovolené doručovanie originálov bankovej záruky prostredníctvom pošty: obyčajnou alebo doporučenou, prostredníctvom faxu, e-mailu alebo iným spôsobom, okrem spôsobom stanoveným v bode 2. podmienok získavania práva na účasť z tohto oznámenia. Oprávnená osoba: Lazar Marčić, likvidačný správca, telefón: 063 7207512 E-mail: marcic.lazar@gmail.com

• OZNAMY •

Mestská správa pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad na základe článku 29 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04 a 36/09) zverejňuje OZNÁMENIE o schválení rozhodnutia, ktorým sa poskytuje súhlas k Štúdii o odhade vplyvov na životné prostredie projektu Výstavba podnikateľského objektu – predajného strediska NEPI ONE, výšky suterén, prízemie, poschodie (Su + P + 1), do suterénu, prízemia a troch poschodí (Su + P + 3), na rohu Bulvára cára Lazára a Bulvára oslobodenia, na katastrálnej parcele číslo 900/18, k. o. Nový Sad II, Mesto Nový Sad, nositeľa projektu NEPI REAL ESTATE PROJECT ONE, s. s r. o., Nový Belehrad, Bulvár Milutina Milankovića číslo 9 ž. Nositeľ projektu NEPI REAL ESTATE PROJECT ONE, s. s r. o., Nový Belehrad, Bulvár Milutina Milankovića číslo 9 ž, podal žiadosť o poskytovanie súhlasu k Štúdii o odhade vplyvov na životné prostredie projektu Výstavba podnikateľského objektu – predajného strediska NEPI ONE, výšky suterén, prízemie, poschodie (Su + P + 1), do suterénu, prízemia a troch poschodí (Su + P + 3), na rohu Bulvára cára Lazára a Bulvára oslobodenia, na katastrálnej parcele číslo 900/18, k. o. Nový Sad II, Mesto Nový Sad. Po uskutočnenom postupe a návrhu Technickej komisie Mestská správa pre ochranu životného prostredia dňa 31. mája 2017 schválila rozhodnutie číslo VI-501254/17, ktorým sa poskytuje súhlas k predmetovej štúdii. Do predmetového rozhodnutia možno nahliadnuť v miestnostiach Mestskej správy pre ochranu životného prostredia, Rumenačka 110 a, Nový Sad, v pracovné dni od 10.00 do 15.00 h a na webovej stránke Mestskej správy pre ochranu životného prostredia www.environovisad.org.rs. Proti tomuto rozhodnutiu možno začať správny spor v Správnom súde v lehote 30 dní odo dňa zverejnenia tohto oznámenia o schválení rozhodnutia v prostriedkoch verejného informovania.

SMUTNÁ SPOMIENKA

Dňa 7. júna 2017 uplynuli štyri smutné roky, čo nás opustil náš milovaný syn a brat

na nášho nenahraditeľného manžela, otca a dedka

JURAJA STANA

JOZEF HRK

1943 – 2014 – 2017 z Kovačice

13. 3. 1959 – 7. 6. 2013 – 2017 z Kovačice

Osud je občas krutý, nevráti, čo raz vzal… S láskou a úctou si na Teba spomínajú rodičia a brat Ján s rodinou

S láskou a úctou si na Teba spomínajú Tvoji najmilší

SMUTNÁ SPOMIENKA

Oznámenie o verejnom súbehu

Uplynuli dva roky odvtedy, čo nie je s nami náš milovaný

Obecná správa Obce Stará Pazova vypisuje verejný súbeh na pracovné miesta v Obecnej správe Obce Stará Pazova. Text verejného súbehu sa uverejňuje na webovej stránke Obce Stará Pazova: www.starapazova.rs.

MICHAL HUSÁRIK

19. 4. 1944 – 6. 6. 2015 – 2017 z Padiny

hlasludu.info www.hl.rs VYROBNY PROGRAM: – KOTLY NA PEVNE PALIVO, BIOMASU A PELETY – HORAKY NA PELETY – NEREZOVE KOMINY – AKUMULACNE NADRŽE

„Zastal čas, nastala večnosť.“ Uplynuli tri roky, čo si nás opustil.

Zanechal si nám veľký smútok, na Teba si už len s láskou spomíname. Žiješ v našich myšlienkach, srdciach a rozhovoroch. Tvoji najmilší: manželka Mária s deťmi a vnúčatami

Nositelia zlatých medailí za kvalitu na Novosadskom veľtrhu

KOVAČICA Štúrova 69 tel./fax: 013/662-183 mob. 063/282-097 www.uniko.rs

DROBNÉ OZNAMY TESNÍME (dihtujeme) okná a dvere neopren gumou a vyrábame harmonika dvere a rolety; telefóny: 025/5827-710 a 060/5088-433. NA PREDAJ servisované, zachované domáce spotrebiče a biela technika v Báčskom Petrovci; bližšie informácie na tel. č.: 064/2051445. KUPUJEM staré a nové perie alebo mením za paplóny, vankúše a deky. Prichádzam na pozvanie, Martin Nosál, B. Petrovec, tel.: 063/826 92 05 a 021/782-278 • OZNAMY •

Mestská správa pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad na základe článku 29 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04 a 36/09) zverejňuje

OZNÁMENIE o schválení rozhodnutia, že je potrebný odhad vplyvov a o určovaní rozsahu a obsahu Štúdie o odhade vplyvov na životné prostredie projektu základňová stanica mobilnej telefónie NS147, NSU147, NSL147 NS-VOJVODE MIŠIĆA

OZNÁMENIE o schválení rozhodnutia, že nie je potrebný odhad vplyvov na životné prostredie projektu základňovej stanice mobilnej telefónie NS2306_01 NS_Stepanovićevo

Nositeľ projektu Telekom Srbija, a. s, Takovská 2, Belehrad, podal tomuto orgánu žiadosť o rozhodovanie o potrebe po odhade vplyvov na životné prostredie projektu základňovej stanice mobilnej telefónie NS147, NSU147, NSL147 NS-VOJVODE MIŠIĆA, Ul. vojvodu Mišića číslo 1, v Novom Sade, na katastrálnej parcele číslo 685, k. o. Nový Sad II, Mesto Nový Sad. Po uskutočnenom postupe Mestská správa pre ochranu životného prostredia dňa 1. júna 2017 schválila rozhodnutie číslo VI-501-197/17, že je potrebný odhad vplyvov na životné prostredie a o určovaní rozsahu a obsahu Štúdie o odhade vplyvov na životné prostredie. Do predmetového rozhodnutia možno nahliadnuť v miestnostiach Mestskej správy pre ochranu životného prostredia, Rumenačka 110 a, Nový Sad, v pracovné dni od 10.00 do 15.00 h a na webovej stránke Mestskej správy pre ochranu životného prostredia www.environovisad.org.rs. Zainteresovaná verejnosť môže vyjadriť sťažnosť proti tomuto rozhodnutiu v lehote 15 dní odo dňa jeho zverejnenia v prostriedkoch verejného informovania, prostredníctvom tohto orgánu.

Podnik TELELINK, s. s r. o., z Belehradu, Omladinskih brigada 65v, po oprávnení nositeľa projektu VIP MOBILE, s. s r. o., Milutina Milankovića 1ž, Nový Belehrad, podal tomuto orgánu žiadosť o rozhodovanie o potrebe po odhade vplyvov na životné prostredie projektu základňovej stanice mobilnej telefónie NS2306_01 NS_Stepanovićevo, na katastrálnej parcele číslo 1336, k. o. Stepanovićevo, Mesto Nový Sad. Po uskutočnenom postupe Mestská správa pre ochranu životného prostredia dňa 1. júna 2017 schválila rozhodnutie číslo VI-501-258/17, že nie je potrebný odhad vplyvov na životné prostredie. Do predmetového rozhodnutia možno nahliadnuť v miestnostiach Mestskej správy pre ochranu životného prostredia, Rumenačka 110 a, Nový Sad, v pracovné dni od 10.00 do 15.00 h a na webovej stránke Mestskej správy pre ochranu životného prostredia www.environovisad.org.rs. Zainteresovaná verejnosť môže vyjadriť sťažnosť proti tomuto rozhodnutiu v lehote 15 dní odo dňa jeho zverejnenia v prostriedkoch verejného informovania prostredníctvom tohto orgánu.

23 /4754/ 10. 6. 2017

Oznamy POSLEDNÉ ZBOHOM

POSLEDNÝ POZDRAV otcovi a dedovi

ONDREJOVI TATLIAKOVI

28. 2. 1945 – 1. 6. 2017 z Báčskeho Petrovca

„Ustanovenia Tvoje sú mi piesňami v príbytku môjho putovania.“ Žalm 119/54 Odpočívaj v pokoji.

28. 2. 1945 – 1. 6. 2017 z Báčskeho Petrovca

S úctou si na Teba budeme spomínať. Syn Vlasto s rodinou

Susedovci z Blokov

POSLEDNÝ POZDRAV svojmu manželovi

SMUTNÁ ROZLÚČKA s otcom a dedom

ONDREJOVI TATLIAKOVI

ONDREJOM TATLIAKOM

28. 2. 1945 – 1. 6. 2017 z Báčskeho Petrovca

S veľkým zármutkom a bôľom v srdci s Tebou sa lúči

28. 2. 1945 – 1. 6. 2017 z Báčskeho Petrovca

Pekné spomienky na chvíle strávené s Tebou si uchováme v našich srdciach.

manželka Zuzana

Syn Ondrej s rodinou

SPOMIENKA

SMUTNÁ SPOMIENKA

7. 12. 1971 – 12. 6. 2001 – 12. 6. 2017 zo Starej Pazovy

Roky sa míňajú, ja ešte stále cítim Tvoje teplé objatie a počujem Tvoj hlas.

manželka Mária a dcéra Lýdia

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

JÁN ČASTVEN

15. 2. 1911 – 28. 11. 1984 rod. Struhárová 14. 3. 1914 – 29. 5. 1997 – 2017 z Petrovca Aj trýzeň smútku do nádejí prekvitá. Vy žijete v nás, my vo Vás nie sme sami. Zostávate v blahej pamäti a najkrajších spomienkach Vašich milých, ktorým ste venovali veľa lásky a pozornosti.

BOĽAVÁ ROZLÚČKA

s manželom, otcom a starkým

PAVLOM BABIAKOM 21. 7. 1946 – 30. 5. 2017 z Kulpína

Zaplakali oči, zaplakalo srdce bôľom, keď sme Ti navždy dali zbohom. Hoci si odišiel a niet Ťa medzi nami, v našich srdciach zostaneš žiť navždy s nami. Tvoja manželka Zuzana, syn Pavel a vnučky Danka a Tamarka

s bratom a ujom

VLASTU CHLEBIANOVÚ

1936 – 2008 – 2017 z Kysáča

ZUZANA ČASTVENOVÁ

BOĽAVÁ ROZLÚČKA

FRANTIŠEK OBUCH

S úctou a láskou si na Teba spomínajú

TICHÉ SPOMÍNANIE

Dňa 29. mája sme si pripomenuli smutných dvadsať rokov, čo tíško usnula naša dobrá mama, starká a babka, a už viac ako tridsať rokov v našich spomienkach žije dobrý otec a apko

Tvoja mama

PAVLOM BABIAKOM 21. 7. 1946 – 30. 5. 2017 z Kulpína

Bolesťou unavený tíško si zaspal, zanechajúc všetkých nás, ktorých si rád mal. Len kyticu kvetov na hrob Ti môžeme dať a spokojný spánok Ti priať. Zarmútená sestra Zuzana s rodinou

• OZNAMY •

BOĽAVÁ SPOMIENKA

Dňa 13. júna 2017 uplynie rok, čo nám krutý osud vytrhol zo života nášho syna, brata a vnuka

SAŠU MUDROCHA

1981 – 2016 – 2017 z Nemecka, z Maichingenu

Keby som bol vtáčkom, zaletel by za les pozrieť sa, čo robia rodičia moji dnes. Košieľku mi šijú, na mňa si spomínajú: Vráť nám, Bože, vráť, toho nášho syna, brata a vnuka. Si v našich srdciach do konca nášho života. Zarmútení: rodičia, sestra s rodinou, mamky Brňová a Mudrochová SPOMIENKA

na našich milých

SPOMIENKA

na zosnulých spolužiakov zo Základnej školy Ľ. Štúra v Kysáči Uplynulo 55 rokov, čo sme sa spolu učili, spolu skončili základnú školu a spolu sa tešili budúcnosti. Vás viac nieto medzi nami, ale pamiatka na Vás navždy zostane v našich srdciach, a aj na stretnutí v piatok 2. júna 2017 po 55 rokoch sme oživili spomienku na Vás.

1. Ján Križan 17. Vladimír Miháľ 2. Pavel Fiľko 18. Ondrej Vrška 3. Alžbeta Kulíková-Abelovská 19. Pavel Kulík 4. Mária Fodorová-Očenášová 20. Pavel Slávik 21. Ondrej Francisty 5. Ján Domoni 6. Anna Fiľková-Krajčíková 22. Ján Kolár ml. 23. Ján Kolár st. 7. Michal Marčok 24. Ján Dubovský 8. Pavel Grňa 9. Michal Madacký 25. Michal Hriva 10. Ján Kardelis 26. Pavel Martinko 11. Zuzana Sakačová-Urbanová 27. Anna Zvicer-Piksiadesová 28. Zuzana Šmitová-Funtíková 12. Ján Grňa 13. Anna Parkáňová-Tordajová 29. Ján Maľa 14. Mária Gáňová-Mareková 30. Michal Pálik 15. Ondrej Petruška 31. Anna Marčoková-Krajčíková 16. Pavel Madacký Generácia 1947 POSLEDNÝ POZDRAV

JÁNOVI TURANOVI – ROLEMU

zo Starej Pazovy

MIRKA ANKIĆA

PEJU ANKIĆA

hlasludu.info www.hl.rs

Čas plynie, ale spomienka na Vás nebledne. Rodina, príbuzní a priatelia

Odišiel statočný a skromný človek, vynikajúci športovec. Jeho rodine úprimnú sústrasť vyjadruje Mária Turčanová s rodinou z Nového Sadu

Mestská správa pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad na základe článku 29 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04 a 36/09) zverejňuje

Mestská správa pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad na základe článku 20 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04 a 36/09) zverejňuje

OZNÁMENIE o schválení rozhodnutia, že nie je potrebný odhad vplyvov daného stavu na životné prostredie projektu základňovej stanice mobilnej telefónie NS Adice 2

OZNÁMENIE o verejnom nahliadnutí, verejnej prezentácii a verejnej rozprave o Štúdii o odhade vplyvov projektu na životné prostredie

Podnik Telenor Common Operation, pobočka Belehrad – Nový Belehrad, po oprávnení nositeľa projektu Telenor, s. s r. o., Omladinskih brigada 90, Nový Belehrad, podal tomuto orgánu žiadosť o rozhodovanie o potrebe po odhade vplyvov daného stavu na životné prostredie projektu –základňovej stanice mobilnej telefónie NS Adice 2, Ulica suvoborska 16, v Novom Sade, na katastrálnej parcele číslo 3743/12, k. o. Veternik, Mesto Nový Sad. Po uskutočnenom postupe Mestská správa pre ochranu životného prostredia dňa 31. mája 2017 schválila rozhodnutie číslo VI-501-230/17, že nie je potrebný odhad vplyvov daného stavu na životné prostredie. Do predmetového rozhodnutia možno nahliadnuť v miestnostiach Mestskej správy pre ochranu životného prostredia, Rumenačka 110 a, Nový Sad, v pracovné dni od 10.00 do 15.00 h a na webovej stránke Mestskej správy pre ochranu životného prostredia www.environovisad.org.rs. Zainteresovaná verejnosť môže vyjadriť sťažnosť proti tomuto rozhodnutiu v lehote 15 dní odo dňa jeho zverejnenia v prostriedkoch verejného informovania prostredníctvom tohto orgánu.

Nositeľ projektu Telekom Srbija, a. s., Takovská 2, Belehrad, podal žiadosť o poskytovanie súhlasu k Štúdii o odhade vplyvov na životné prostredie projektu základňovej stanice mobilnej telefónie NS57, NSH57, NSU57, NSL57 NS-Klisa, Ul. prímorská číslo 5, v Novom Sade, na katastrálnej parcele číslo 1729/5, k. o. Nový Sad I, Mesto Nový Sad. Údaje a dokumentáciu zo žiadosti nositeľa projektu možno dostať k nahliadnutiu v miestnostiach Mestskej správy pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad, Rumenačka 110, Nový Sad, v pracovné dni od 10.00 do 15.00 h, do 3. júla 2017. V súlade s článkom 6 Pravidiel o postupe verejného nahliadnutia prezentácii a verejnej rozprave o Štúdii o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 69/05) zainteresované orgány, organizácie a verejnosť počas trvania verejného nahliadnutia môžu podať pripomienky a mienky k Štúdii o odhade vplyvov v písanej forme Mestskej správe pre ochranu životného prostredia. Verejná rozprava a prezentácia sa uskutočnia 4. júla 2017 v miestnostiach Mestskej správy pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad, Rumenačka 110 a, Nový Sad, o 12.00 h.

9. 6. 1965 – 11. 6. 2015 – 2017 9. 10. 1933 – 13. 7. 1997 – 2017 z Báčskeho Petrovca

• OZNAMY •

23 /4754/ 10. 6. 2017

RTV Panoráma TELEVÍZIA VOJVODINA 2 Piatok 9. júna 19.30 Polhodinový zostrih prvej časti tohtoročného Folklórneho festivalu Tancuj, tancuj... 20.00 Dobrý večer, Vojvodina Nedeľa 11. júna 11.00 Dúhovka 11.30 Agrosféra Utorok 13. júna 10.10 Paleta – výber najlepších vysielaní z produkcie Slovenskej redakcie RTV Vojvodina titulkovaných po srbsky na 1. programe TVV 17.30 Perličky – desaťminútový blok venovaný najmladším divákom Pondelok – sobota 18.00 Denník TERMÍNY REPRÍZOVÝCH VYSIELANÍ Piatok 21.30 Agrosféra Sobota 9.25 Dobrý večer, Vojvodina 11.20 Paleta Utorok 16.10 Paleta 17.00 Dúhovka Dúhovka K 75. narodeninám akademického maliara Milana Súdiho z Kysáča Dúhovka prináša pohľad na jeho umeleckú tvorbu, spomienky na jeho umelecké zážitky a dlhodobú prácu v Novosadskom rozhlase. Tento portrét vznikol pred desiatimi rokmi pri príležitosti jeho odchodu do dôchodku. Agrosféra V druhej časti nedeľného bloku si na svoje prídu poľnohospodárski výrobcovia. V Agrosfére sa bude hovoriť o tom, aká je situácia na vojvodinských poliach, čo v týchto dňoch robia zeleninári, akú úrodu malín očakávajú ovocinári a ako tohto roku budú hospodáriť výrobcovia, ktorí založili produkciu višieň. Nebudú chýbať ani ďalšie užitočné informácie pre poľnohospodárov.

www.hl.rs

RÁDIO NOVÝ SAD 3 Predpoludňajší program Každý pracovný deň 8.00 – 10.00 Sobota 8.00 Správy 8.30 Envirosféra 9.00 Správy Týždeň 8.00 8.05 9.00 9.05 9.30

Nedeľa Správy Vysielanie pre dedinu Správy Pohľady k výšinám Vysielanie pre deti

Popoludňajší program 14.45 Slovenská ľudová hudba (sobota) 15.00 Správy 15.05 Rádiošport (pondelok) Kronika našich osád (utorok) Hudobné vysielanie (streda) Inteen (streda o 16.00) Súzvuky (štvrtok) Z každého rožka troška (piatok) Kaleidoskop (sobota) 15.30 Zo sveta hudby – zábavná hudba (nedeľa) 16.00 Motívy (nedeľa) 17.00 Rozhlasové noviny 17.15 Vejár hudobných vysielaní Slovenská ľudová hudba (sobota) Nočný program 23.00 Rozhlasová hra pre dospelých (utorok) 24.00 Slovenská tanečná, ľudová a umelecká hudba (nedeľa)

TV PETROVEC Pondelok – sobota 18.25 Začiatok vysielania 18.30 Zahraničný denník 18.50 Hit dňa, Moľa / Klenoty, Citáty 19.00 Zvon, spravodajská relácia 19.15 Kreslený film 19.50 Hit dňa, Reklamy 20.00 Filmy: Piatok 9. júna – Divergencia Sobota 10. júna Oko dravca Pondelok 12. júna – Zlaté pobrežie Utorok 13. júna Tajomstvo šťastia Streda 14. júna – Total recall Štvrtok 15. júna – Alžbeta 21.45 Hit dňa, Moľa / Klenoty, Citáty, Reklamy, Zvon 23.00 Záver vysielania Nedeľa 11. júna 17.00 Film: Tom a Jerry a čarodejník z krajiny Oz 18.30 Hit dňa, Reklamy, zostrih Molí 19.00 Zvon, prehľad udalostí týždňa 20.00 Kolážová relácia Nedeľa s vami 22.00 Film: Súboj titanov 24.00 Záver vysielania Každý pondelok 20.00 Hudobný mix Každý piatok 18.15 Výber z programu TV Kovačica

TV STARÁ PAZOVA Utorok – sobota 17.00 Správy 22.00 Správy

Každú sobotu 18.15 Výber z programu TV Pančevo

Nedeľa 13.00 S vami a pre vás S vami a pre vás je kolážové vysielanie, ktoré obsahuje aktuality zo staropazovského prostredia, ako i z iných slovenských prostredí. V rámci hodinového vysielania je aj náboženská časť pod názvom Hrad prepevný. Repríza v pondelok a stredu o 14.00, resp. o 22.05.

Informačno-politický týždenník

Z váľania mája na Sejkoch v Petrovci

TV OBCE KOVAČICA Klenotnica (nedeľa, utorok, piatok) 16.00 – 18.00 Nedeľa 11. júna 16.00 Kronika týždňa Slovo na týždeň Padinskí ôsmaci sa rozlúčili so školou Tradičné slovenské jedlá – kapustníky Utorok 13. júna 16.00 Majstrovstvá vo varení a jedení bryndzových halušiek v Kovačici Prehliadka hudobnotanečnej tvorby ochotníkov z Obce Kovačica Piatok 16. júna 16.00 Z archívu RTV OK Film: Pacho, hybský zbojník

RÁDIO KOVAČICA Na modrej vlne – každý pracovný deň 15.05 Správy z regiónu 15.30 Stalo sa na dnešný deň 16.00 Správy z Kovačickej obce 16.10 Hlas ľudu ponúka (každý piatok) 16.20 Kalendárium 16.25 Udalosti dňa 16.55 Citáty do vrecka 17.00 Šport, Medicína, Školstvo, Poľnohospodárstvo, Kultúra 17.15 Zaujímavosti zo sveta 17.30 Humor 18.00 Správy z Kovačickej obce 18.10 Zaujímavosti zo sveta 18.15 Šport, Medicína, Školstvo, Poľnohospodárstvo, Kultúra 18.20 Citáty do vrecka 18.40 Poézia • RTV PANORÁMA •

KRÍŽOVKA ČÍSLO 23 RÁDIO STARÁ PAZOVA Utorok – piatok 18.00 Servis Na dnešný deň Meniny 18.15 Volíme melódiu dňa 18.30 Aktuality z obce a iných osád Poučky zo slovenčiny (streda) 19.00 Denník, informatívne vysielanie 19.15 Hudba 19.30 Oznamy, hudba a reklamy 20.00 Z nášho uhla, udalosti a ľudia Náboženské vysielanie Živé vody (streda) Tematické vysielanie Z minulosti (štvrtok) Sobota 15.00 Servis Na dnešný deň Meniny, Reklamy 16.00 Správy 16.05 Zvončeky, detské vysielanie 16.30 Oznamy a drobné oznamy 17.00 Volíme melódiu týždňa, resp. mesiaca, hudba a reklamy 18.05 Repríza štvrtkovej relácie Z nášho uhla 19.00 Aktuality z Vojvodiny, na spoločnej vlne rozhlasové stanice Báč, Báčsky Petrovec, Kovačica a Stará Pazova 19.30 Oznamy, drobné oznamy a z našich osád 20.00 Aktuality z mesta, repríza utorkovej relácie Z nášho uhla 7.00 7.30 8.00 8.05 8.30 9.00 9.05 9.30

Nedeľa Servis Na dnešný deň Meniny Oznamy, hudba a reklamy Správy Hudba, servis Slovo nášho Boha, náboženské vysielanie Správy Hudba a aktuality Oznamy, hudba a reklamy

NOVOSADSKÁ TELEVÍZIA Každý pracovný deň 15.15 Objektív v slovenskej reči

• RTV PANORÁMA •

V tajničke je meno a priezvisko kysáčskej rodáčky narodenej roku 1942. Je slovenská vojvodinská publicistka, autorka pre deti, prekladateľka a novinárka, ktorá pracovala v Hlase ľudu. Žije a pôsobí v Slovinsku.

RÁDIO PETROVEC Utorok – piatok 10.40 Hit dňa 14.00 Dozvuky Sobota 10.00 Aktuality z Vojvodiny Nedeľa 10.00 Retrospektíva týždňa

autorka: klub časť ANNA BIČIA- v B. Petrovci tela ROVÁ

Slovenská hudba každý deň 5.00 – 15.00. Svetová hudba každý deň 15.00 – 5.00.

na toto miesto

súhrn umel. diel

predložka sekunda odkrajuje melódie

2. časť tajničky

reumatizmus vpíšte RÁ žienky

elektrón hnisavé ložisko

bez čísla (srb.)

rovnaké písmená trápila (kniž.)

usporadúva, organizuje

TELEVÍZIA PANČEVO Nedeľa 11. júna 19.30 Repríza relácie Dobrý deň Streda 14. júna 12.30 Dobrý deň, kolážová relácia

občas pracuje alt počítač (skr.) AS HL DU vytýčený ĽU smer

zomrela rieka vo Francúzsku zbavovala špiny

síra kyslík mestečko v Chorvátsku pond nula

mesto na Kosove

výkon

herečka Eva TV VOJVODINY program vysiela na nasledujúcich kanáloch: pre územie Nového Sadu na 48., pre územie Subotice na 40. a pre územie Vršca na 39. Program v slovenskej reči sa vysiela na Druhom programe RÁDIO NOVÝ SAD Program v slovenskej reči sa vysiela na vlnovej dĺžke 100 a 107.1 MHz TV PETROVEC Program sa vysiela na kanáli 55; www.tvpetrovec.com; RÁDIO PETROVEC Program sa vysiela na vlnovej dĺžke 91.4 MHz TELEVÍZIA OBCE KOVAČICA Program sa vysiela na kanáli 52 RÁDIO OBCE KOVAČICA Program sa vysiela na vlnovej dĺžke 93,2 MHz RÁDIO STARÁ PAZOVA Program v slovenskej reči sa vysiela na vlnovej dĺžke 91.5 MHz TV STARÁ PAZOVA Program v slovenskej reči sa vysiela prostredníctvom lokálneho káblového operátora na kanáli 60 TELEVÍZIA PANČEVO Program sa vysiela na kanáli 39 NOVOSADSKÁ TELEVÍZIA Program sa vysiela na kanáli 60

talianska TV malá ryba

hliník

voltmeter

jestvoval

mužské meno ampér

vpíšte ÚN vpíšte BBI

kelvin

autoškola 1. časť tajničky

ROZLÚŠTENIE KRÍŽOVKY ČÍSLO 22 VODOROVNE: Nataša, Z, arabeska, pony, top, O, S, oral, kokakola, oná, onak, na, osa, a, KI, tu, l, záštita, V, pocity, iná, akov, seno, ala TAJNIČKA: NATAŠA TANSKÁ

Správne rozlúštenie KRÍŽOVKY 20 z čísla 20 Hlasu ľudu z 20. mája 2017 bolo: MÁRIA MÁĽACHOVÁ. Odmenu – knižné vydanie z produkcie NVU Hlas ľudu za správne rozlúštenie uvedenej krížovky získala: KATARÍNA STANOVÁ, Ul. Nikolu Teslu č. 95, 26 210 KOVAČICA. BLAHOŽELÁME. Správne rozlúštenia aj naďalej zasielajte DO 5 DNÍ ODO DŇA VYDANIA NAŠICH NOVÍN na adresu: NVU Hlas ľudu, Bulvár oslobodenia 81/V, poštový priečinok 234, 21 000 Nový Sad, PRE KRÍŽOVKU, alebo mailom na adresu: obsustova@hl.rs

23 /4754/ 10. 6. 2017

Šport V Petrovci sa oslavovalo SOMBORSKÁ OBLASTNÁ LIGA

MLADOSŤ – KRILA KRAJINE 3 : 0 (1 : 0) Samuel Medveď

rišla aj tá posledná nedeľa a posledné majstrovské kolo Somborskej oblastnej súťaže, keď petrovská futbalová verejnosť oslavovala. Vo Vrbare bolo veselo, zvlášť po zápase, v ktorom domáci modrí porazili celok Krila Krajine z Báčskej Palanky. Tak sa definitívne stali majstrami ligy a predstaviteľ ligy Zoran Purić kapitánovi domácemu celku Janovi Pavlisovi odovzdal víťazný pohár. Na jeseň Mladosť bude hrať v severnej skupine Vojvodinskej ligy. Mladosť do tohto zápasu vošla s plným nasadením a zahrala pekne, ako hrala takmer počas celých majstrovstiev. Už v 3. min. dobre mieril Trojanović, ale palanský brankár

šancu zneškodnil. V 11. a bolo konečných 3 : 0. min. Mladosť musela siahMLADOSŤ: Leňa nuť po striedačke. Totižto ( Fe j d i ) , M i l i če v i ć brankár Leňa, ktorý vošiel (Vukčević ), Babiak, do zápasu zranený, predRupar, Jakuš, Severíni, sa musel ustúpiť miesto Kobilarov (Torbica), Pavlovi Fejdimu. V 31. Babić, Trojanović, min. Pavlis kopal ponad Pavlis, Kaňa. bránu, potom čoskoro Po zápase sa dlho po vytvorenej skrumáži pri hudbe hodovalo. Trojanović zblízka dosiaKuchárski majstri prihol vedenie. Tento hráč vo pravili aj chutný papfiniši nastrelil žrď a predrikáš pre futbalistov, tým dobre rozohrávali priaznivcov a fanúšikov. Kobilarov a Kaňa. Dojímavé bolo, keď všetci Predstaviteľ ligy Zoran Purić kapitánovi domácemu V 53. min. Mladosť celku Janovi Pavlisovi odovzdal víťazný pohár. hráči modrých prebehli viedla 2 : 0. Pavlis sprapovedľa ohrady na hracej coval center z ľavej strany a hlavičkou a ešte raz Trojanović. V 75. min. pres- ploche a osobitne sa pozdravovali s zaslal loptu pod brvno. V pokračova- nú mušku mal Kaňa a spoza trestné- fanúšikmi. ní zápasu skórovať mohli aj Torbica ho územia dobre namieril po zemi Foto: J. Pucovský

Domáci účinnejší LIPAR – SLÁVIA 4 : 1 (0 : 0) Ján Šuster

a svojom prvom hosťovaní v Lipari Pivničania utŕžili presvedčivú porážku. Okolo 100 divákov sa pozeralo dobrému viac-menej priateľskému stretnutiu, lebo body nič neznamenali ani jednému celku. Na konci sa však radovali domáci. Počas celého prvého polčasu hra bola rovnocenná a striedali sa útoky na oboch stranách. V 19. min. domáci prvýkrát pohrozili. Po rohovom kope Basarić zblízka hlavičkoval vedľa. V 21. min. Segan z ľavej strany silne vypálil, ale sa brankár Šuster nedal prekvapiť. V 23. min. veľká šanca pre hostí. Benka a Petrović prešli domácich zadákov, uvoľnili Vlastislava Kuchtu, ktorý šancu nevyužil. V 33. min. J. Žigmund všetko dobre urobil, prihral voľnému Krnjajićovi, ktorý strelil nad bránu. V 27. a 35. min. svoje strelecké schopnosti skúšali Cvokić a Segan, ale brankár hostí ich strely kryl. V prvých minútach pokračovania Marčetić odbehol po pravej strane, nízko centroval pred bránu Slávie a Zaskalický loptu zaslal do vlastnej siete. V 62. min. Maljković zvýšil na 2 : 0. V 71. minúte hostia založili rýchly protiútok po pravej strane

www.hl.rs

a Tešanović rutinovane loptu zaslal za chrbát domáceho brankára Vučinića. Po tomto góle sa hostia úplne otvorili, mali aj niekoľko príležitostí, ale ich nevyužili. Na druhej strane domáci gólmi Banovića v 88., Popovića v 90. min. zvýšili náskok na presvedčivých 4 : 1. S L ÁV I A : Š u s t e r, V l a d . Kuchta, Benka (Čobrda) M. Žigmund, Zaskalický, Drinčić (Tešanović), Kotiv, Petrović (Nímet), Vlast. Kuchta J. Žigmund Krnjajić

Rozhodca Stojčević zo Somboru nemal ťažkú prácu, k čomu dopomohli hráči oboch mužstiev športovým správaním. Výsledky posledného kola: Hajduk junior – Rusín 4 : 1, Mladosť – Krila Krajine 3 : 0, Lipar – Slávia Pivnica 4 : 1, Mladost – ŽAK 4 : 0 (zápas prerušili, lebo hostia zostali s málo hráčmi), Šikara – BSK 2 : 0, Polet – Borac 1 : 1, Törekvés – Budućnost 0 : 1, Stari grad – Hercegovac 4 : 0.

1. Mladosť 30 2. BSK 30 3. Krila Krajine 30 4. Hajduk Junior 30 5. Budućnost 30 6. Rusín 30 7. Slávia 30 8. Stari grad 30 9. Törekvés (-1) 30 10. OFK Šikara (-1) 30 11. Lipar 30 12. ŽAK 30 13. Hercegovac 30 14. Mladost (K) 30 15. Borac 30 16. Polet 30

23 21 17 14 12 11 11 11 11 11 11 11 10 9 9 3

4 4 6 3 7 8 7 7 6 6 5 3 5 6 5 8

3 74 : 27 5 82 : 24 7 62 : 26 13 71 : 56 11 49 : 45 11 48 : 49 12 56 : 50 12 45 : 46 13 54 : 38 13 53 : 63 14 41 : 58 16 54 : 68 15 41 : 69 15 41 : 70 16 54 : 82 19 26 : 82

73 67 57 45 43 41 40 40 38 38 38 36 35 33 32 17

YMCA SRBSKO

Športom k finančným prostriedkom Jaroslav Čiep

ri príležitosti svojich 173. narodenín a 125. výročia, odkedy YMCA vymyslela basketbal, 4. júna poobede na gymnaziálnom školskom ihrisku v Báčskom Petrovci YMCA Srbsko zorganizovala turnaj v basketbale. Prostriedky získané v priebehu turnaja budú použité na zakúpenie letenky do Thajska, aby jeden z ich dobrovoľníkov zastupoval Srbsko na

Informačno-politický týždenník

svetovom zhromaždení, ktoré v auguste 2018 organizuje Svetová YMCA. Ako súčasť turnaja sa konala aj súťaž v šute pre tri body a dielne pre deti. V priebehu celej akcie aktivisti tejto kresťanskej mládežníckej organizácie sa snažili zvyšovať povedomie o ochrane životného prostredia. Cieľom akcie bolo, aby sa všetci dobre zabavili, naučili sa niečo nové a zozbierať čím viac finančných prostriedkov, aby aj Srbsko po prvý-

krát malo svojho predstaviteľa na takom prestížnom podujatí, akým je svetové zhromaždenie YMCA. Do súťaže tímov v basketbale 3 na 3 sa prihlásilo 10 tímov z Báčskeho Petrovca, Kulpína, Maglića a Gajdobry. Najprv sa súťažilo v dvoch skupinách, z ktorých najúspešnejšie tímy postúpili do semifinále. Naposledy turnaj vyhral tím Zamfir z Kulpína, ktorý vo finálovom zápase bol lepší od Komunalca. • ŠPORT •

VOJVODINSKÁ LIGA – VÝCHODNÁ SKUPINA

Dolina a Slávia ruka v ruke Ján Bokor

Predpovede dobrých znalcov pomerov vo futbale sa splnili. Titul majstra získal Dinamo 1945 Pančevo, ktorý v poslednom kole presvedčivo porazil Radnički zo Sutjesky. Posledná padinská Dolina sa pokúsila nahradiť veľký mínus z jesennej časti, ale sa jej to, aj napriek dobrým jarným výsledkom (keby sa počítali len tie, Dolina by bola na 5. mieste), nepodarilo a musí sa presťahovať do nižšej ligy. Z množstva kandidátov, ktorí bojovali o záchranu, zle pochodila kovačická Slávia. Nemala nadostač síl zápasiť s mužstvami, ktoré pred koncom majstrovstiev vyhrávali a zbierali body, koľko im bolo potrebné. Kovačičania sú predposlední a ruka v ruke s Dolinou zostúpili do Prvej juhobanátskej ligy. Výsledky 30. kola: Budućnost – Sloga 6 : 0, Dolina – Jedinstvo (BK) 6 : 3, Vojvodina 1928 – Sloboda 4 : 5, Dinamo 1945 – Radnički (S) 4 : 0, Jedinstvo (NB) – Polet 3 : 2, Proleter –Vršac United 3 : 0, Kozara –Radnički (K) 4 : 2, ŽAK – Slávia 3 : 0 – kontumačne. DOLINA – JEDINSTVO (BK) 6 : 3 (4 : 1)

osledný zápas sa aj napriek organizačným problémom v Padine predsa odohral. Pred malým počtom divákov mužstvá predviedli bojovnú a zaujímavú hru. Hralo sa iba o prestíž, otvorene a bez kalkulácií, lebo body s tohto zápasu o ničom nerozhodovali. Útočilo sa obojstranne a šancí bolo veľa. Už v 5. min. Mihajlović vsietil vedúci gól. Aj hostia mali niekoľko dobre vyrobených šancí, ale ich

strelci slabo strieľali. V pokračovaní domáci dvoma gólmi Marka Rudića a jedným Cvetanovića prišli k presvedčivej prednosti 4 : 0. Tesne pred odchodom na prestávku Zekanović skorigoval výsledok na 4 : 1. Po prestávke sa domáci veľmi neusilovali. Hostia prevzali iniciatívu a v 54. min. Lončarski zmenšil prednosť domácich na 4 : 2. Po tomto góle hráči Doliny akoby sa zobudili a začali znovu útočiť

Slávia veľa neslávila

na bránu dobrého brankára hostí Patakiho. Najlepší strelec Rudić najprv zo správnej penalty v 75. min., a potom zo skrumáže v 85. min. pridal na svoje konto ešte dva góly. Skóre zápasu uzavrel Radosavljević tretím gólom pre hostí. Dolina zaslúžene vyhrala. Strelci vsietili až 6 gólov, čo je celkový účinok strelcov celej jesennej časti. Tréner Nikola Marjanović pochválil svojich hráčov, ktorí hrali

keď ide o negatívny pomer daných a prijatých gólov (-41). Na konci jesennej časti majstrovstiev to vyzeralo sľubnejšie: Slávia ŽAK – SLÁVIA 3 : 0 (kontumačne) mala až o štrnásť bodov viac od Ján Špringeľ Futbalisti z osady insity strelili 47 Padinčanov a iba sedem bodov ich gólov, čím sú podľa presných zásahov rozdeľovalo od stredu tabuľky. Na trénerskej lavičke v sezóne lávisti neodcestovali na skríženie na deviatom až desiatom mieste zbraní do Kikindy, takže domáci v tabuľke: znie až neuveriteľne, že 2016/17 mali Kovačičania troch trénerov: v jesennej časti ŽAK zvíťazil v poZlatko Mršulov, od 16. po slednom kole kontu20. kolo Saša Miljković, mačne výsledkom 3 : 0. na derby v Padine nemaKovačičania zakonla Slávia lodivoda, kým čili druhú sezónu v 21. od 21. až po 30. kolo bol storočí vo východnej trénerom János Csánki. skupine Vojvodinskej Tri prehry zaradom ligy na štíte, vlani boli zažili fanúšikovia Slávie na ňom – zachránili sa v prvých troch kolách, v hodine dvanástej. ako i od 19. po 21. kolo. Slávia zostupuje z elitKovačičania nemali ranej súťaže z pätnástedom dve výhry, dve reho rebríčka: má šesť mízy, ale áno: v 17. a 18. bodov viac od posled- Mužstvo FK Slávia v jarnej časti majstrovstiev 2016/17 kole. Najpresvedčivejšia nej Doliny a pol tucta s trénerom Csánkim bodov menej od štrnástej Slogy piaty Vršac United strelil rovnaký po- výhra bola 18. septembra 2016 doma z Plandišta. čet gólov ako Slávia a ôsmy Proleter na zápase s Dolinou (6 : 1). Najväčšiu Slávisti vyhrali osem zápasov, na Banatski Karlovac až štrnásť gólov prehru zaznamenali v Pančeve 1. štyroch meraniach síl bolo po záve- menej od Kovačičanov. Slávisti sú apríla s Dinamom 1945. Slávisti sa rečnom hvizde rozhodcu nerozhod- ale na predposlednej priečke, keď postarali i o najväčšie prekvapenie ne, kým v osemnástich dueloch bol ide o inkasované góly: prijali ich až majstrovstiev: vôbec ako prví v desúper výsledkovo lepší. 88 a na pätnástom stúpadle sú, aj jinách Dinama 1945 porazili v maj-

• ŠPORT •

Marko Rudić sa tešil štyrom gólom

v jarnej časti majstrovstiev. Nula bodov z jesene, chyby v organizácii klubu, nešťastné prehry, ale aj divné výsledky viacerých klubov, ktoré v boji o záchranu ľahšie prichádzali k bodom, sú objektívne príčiny, že sa viac urobiť nedalo. Vedenie Doliny musí rýchlo rozhodnúť, čo a ako ďalej. DOLINA: Trkulja, Koreň, Ilić, Matuľa, M. Rudić, S. Rudić, Paul (Miličev), Bančov, Mihajlović, Kevdžija, Cvetanović strovskej súťaži tento pančevský klub: vlani 4. septembra bolo 3 : 2 pre hostiteľskú Kovačicu. Jeden zo zlomových okamihov práve skončenej sezóny a zostupu Slávie bol i ten, že sa po mimoriadne vydarenom zasadnutí renomovaného futbalového klubu 22. januára takmer tri týždne nerobilo na formovaní novej zostavy Kovačičanov v boji o obstátie.

1. Dinamo 1945 30 2. Kozara 30 3. Budućnost 30 4. Radnički (K) 30 5. Vršac United 30 6. Vojvodina 1928 30 7. Polet 30 8. Proleter 30 9. Radnički (S) 30 10. Jedinstvo (NB) 30 11. ŽAK (-1) 30 12. Jedinstvo (BK) 30 13. Sloboda 30 14. Sloga(-1) 30 15. Slávia 30 16. Dolina 30

23 /4754/ 10. 6. 2017

25 24 16 14 12 12 11 11 11 10 11 11 10 10 8 7

2 3 6 3 7 6 6 6 5 7 4 3 6 5 4 1

3 108 : 17 77 3 74 : 19 75 8 68 : 31 54 13 53 : 48 45 11 47 : 48 43 12 63 : 54 42 13 62 : 52 39 13 33 : 51 39 14 54 : 59 38 13 49 : 58 37 15 46 : 66 36 16 59 : 64 36 14 37 : 51 36 15 45 : 74 34 18 47 : 88 28 22 30 : 95 22 47

Šport VOJVODINSKÁ LIGA – SEVERNÁ SKUPINA

Hložančania na výbornom treťom mieste SRBOBRAN – BUDÚCNOSŤ 4 : 2 (2 : 1) Ján Murtín

poslednom 30. kole horko-ťažko zoskupený tím Budúcnosti podľahol domácim pre chyby vo finiši zápasu. Okolo 50 divákov vo viac priateľskom, ako majstrovskom stretnutí videlo až 6 pekných gólov, aj keď ich podľa šancí mohlo byť raz toľko. Po niekoľkých zahodených šanciach na oboch stranách domáci krídelník Marjanov v 17. min. trestal neistý zákrok Ljubičića pre 1 : 0, no už v 20. min. peknú akciu hostí korunoval gólom mladý Lalatović. Tesne pred odchodom do šatní v 44. min. Mandić priniesol domácim nečakanú

prednosť – 2 : 1. V druhom polčase sa brankári Borojević a Ljubičić našli ako na strelnici, ale skóre sa menilo až v 57. min., keď agilný Štefek odňal loptu súperom na svojej polovici a ako na tréningu prekľučkoval štyroch súperov, a potom aj domáceho brankára a vyrovnal na 2 : 2. V prvom polčase rozhodca Vasiljević z Odžakov žltými kartami úplne nepotrebne trestal dvoch domácich hráčov a vo finiši zápasu žlté karty dostali aj hostia Galonja, Janjić a Živojinov, len aby slabý rozhodca splnil nejakú svoj kvótu trestaných. Znervózňovalo to hostí, ktorí v 84. a 86. min. dekoncentráciu a neistotu

zaplatili dvomi lacnými gólmi v sieti bezmocného Ljubičića pre konečných 4 : 2. Predtým však štandardný brankár Kosturanov, ktorý v Srbobrane hral na poste stredného útočníka, nevyužil až dve stopercentné šance. Aj napriek striedavým výsledkom tejto jari Hložančania po spustení záclony na súťaž na konci získali výborné tretie miesto, čo je najväčší úspech v dejinách klubu. BUDÚCNOSŤ: Ljubičić, Galonja, Štefek, Janjić, Latinović, Rodić, Adámek, Lalatović, Kosturanov, Ilić a Živojinov Doobeda začiatočníci Budúcnosti dvomi gólmi Gostovića a jedným

NOVOSADSKÁ OBLASTNÁ LIGA

Smelo na lídra TATRA – BORAC 4 : 3 (1 : 1) Pavel Pálik

poslednom zápase jarnej časti v Kysáči tatranci príjemne prekvapili a potešili svojich fanúšikov, keď zaslúžene vyhrali nad budúcim členom Vojvodinskej ligy. Vcelku bolo to pekné a takmer po poslednú minútu napínavé futbalové predstavenie. Hralo sa otvorene, rýchlo a bojovne, ale veľmi korektne. Domáci už v prvej a tretej minúte nevyužili dve veľké šance. Trest stihol vo 4. min., keď prvý protiútok hostí Mirko Đurić skončil gólom. Domácich to nezmýlilo a gólom Tomljanovića v 39. min. vyrovnali. Po zmene strán v 51. minúte Tomljenović svojím druhým gólom obrátil výsledok v prospech domácich. No radosť netrvala dlho, lebo Jankov v 54. min z voľného kopu z asi 22 metrov zmietol pavučinu v pravom hornom rohu a vyrovnal. Lepšiu hru v druhej časti domáci korunovali gólmi Ćuka v 67. a Pekića v 71. min. V 73. min. rozhodca nariadil pokutový kop pre hostí, z ktorého Marko Đurić bol presný. Vo finiši domáci mali niekoľko šanci prísť k presvedčivejšej výhre, ale aj hostia príležitosť vyrovnať, avšak

www.hl.rs

keď napätie bolo najväčšie, rozhodca v 83. min., teda sedem minút skôr, odpískal koniec?! Zápas v sobotu sledovalo okolo Gól Ćuka (č. 11) hlavičkou priniesol prednosť Tatre 200 divákov, pískal Radović z Veternika a jedinú žltú kartu kić, Srnka, Petrović, Dražić, Vasiljev, Stakić, Klaić (Martinko), Tomljanodostal Petrović z Tatry. TATRA: Subašić, Ábelovský, Pe- vić (Jambrich), Ćuk

Činčuráka porazili rovesníkov z FK Borac Obrovac 3 : 0. Výsledky posledného 30. kola: Polet – Tisa 3 : 0, Tavankut – Radnički 6 : 3, OFK Vrbas – Subotica 3 : 0, Bečej 1918 – Tekstilac 10 : 2, Bačka – Potisje – Mladost (A) – Zadrugar 3 : 2, Sloga – Mladost (T) 3 : 2.

1. Bečej 1918 2. Sloga 3. Budúcnosť 4. Srbobran 5. Polet 6. Mladost T 7. Bačka 8. Tisa 9. Radnički 10. Tavankut 11. Potisje (-1) 12. Tekstilac 13. Zadrugar 14. Mladost (A) 15. OFK Vrbas 16. Subotica

30 30 30 30 30 30 30 30 30 30 30 30 30 30 30 30

26 24 17 16 12 12 11 10 10 11 9 10 10 9 9 5

22 103 : 16 80 4 2 70 : 23 76 5 8 69 : 33 56 6 8 63 : 40 54 5 13 46 : 54 41 4 14 57 : 60 40 5 14 44 : 56 38 8 12 54 : 52 38 6 14 43 : 56 36 3 16 50 : 55 36 9 12 46 : 49 35 5 15 34 : 63 35 5 15 64 : 73 35 6 15 45 : 65 33 5 16 30 : 52 32 0 25 28 : 99 15

Výsledky 29. kola: Bačka – Vinogradar 5 : 0, Titel – Miletić 1 : 4, Omladinac – Sirig 3 : 0 pﬀ, Šajkaš – Jedinstvo 3 : 1, Jugović – Mladost 3 : 0, Proleter – TSK 3 : 2, Tatra – Borac 4 : 3 a Futog – Petrovaradin 2 : 1. Program posledného 30. kola: Vinogradar – Futog, Petrovaradin – Tatra, Borac – Proleter, TSK – Jugović, Mladost – Šajkaš, Jedinstvo – Omladinac, Sirig – Titel a Miletić – Bačka. Tatra sa kolo pred koncom nachádza na piatom mieste a má 47 bodov.

FK TATRA 28. MÁJA ÚSPEŠNE ZORGANIZOVALA 2. súťaž vo varení kotlíkového paprikáša (na fotografii). Súťažilo až 19 celkov z Kysáča a okolia. Komisia v zložení Ján Šranka, predseda, Katarína Lekárová, Martina Sklenárová, všetci z Petrovca, Janko Tordaji, Vladimír Sabo a Pavel Marčok z Kysáča mali mnoho práce, lebo spomedzi 19 kotlíkových paprikášov vonkoncom nebolo ľahko vybrať ten najlepší. Rozhodnúť však museli, a tak štvrtú cenu a právo, aby sa na rok zúčastnili zdarma, získal celok Pavla Kocku – Maksu, tretie miesto a balík piva získal celok Juraja Vršku, druhé miesto a kuchársky úbor získala ekipa Vladimíra Madackého. Najlepší kotlíkový paprikáš podľa mienky komisie uvarila ekipa Jána Gaška zo Širokej ulice, ktorá od organizátora za odmenu dostala kotlík. Toto podujatie, ktoré by sa malo stať tradičným, vylákalo na ihrisko Tatry vyše 400 Kysáčanov, čo organizátorov ubezpečuje, že s tým PP treba pokračovať.

Informačno-politický týždenník

• ŠPORT •

SRBSKÁ LIGA – SKUPINA VOJVODINA

Iba horko-ťažko obstáli RADNIČKI – ŽELJEZNIČAR 1 : 0 (0 : 0)

Lazar Pavković

íďanom sa iba horko-ťažko v poslednom 30. kole v meraní síl so Željezničarom z Pančeva podarilo zachovať status srbského ligistu. Bolo celkom jasné, že hostia chcú pomôcť domácemu celku, aby zostal v terajšej spoločnosti. Aj napriek tej pomoci a početným zmrhaným príležitostiam jedenástka odpís-

kaná v 81. minúte a gól Labovića z pokutového kopu bolo jediné povšimnutiahodné na tomto zápase. Zo 200 divákov na mestskom štadióne v Šíde malo príležitosť všimnúť si početné slabosti tak príznačné pre úplne novú zostavu Radničkého tejto jari. Hostia z Pančeva hrali úplne uvoľnene a najväčšiu časť zápasu strávili na svojej polovici ihriska. RADNIČKI: Žakula, Rodić,

Vuković, Draganović, Puškaš, Mačužić, Labović, Gluhović (Nonković), Tomić, Boričić (Bojanić), Považan (Grumić) Výsledky 30. kola: Omladinac – Radnički (NP) 5 : 4, Borac – Crvena zvezda (NS) 7 : 3, Vršac – Radnički (ZR) 1 : 1, Cement TSC 2 : 3, Sloga – Radnički (SM) 2 : 5, Bratstvo 1946 – Bačka 1901 1 : 1. Voľný bol Dunav.

VOJVODINSKÁ LIGA – JUŽNÁ SKUPINA

Bez žiadnych kalkulácií SLOGA – SLAVIJA 6 : 1 (prerušené v 46. minúte) Lazar Pavković

utbalisti erdevíckej Slogy meranie síl s novosadskou Slavijou začali bez žiadnych kalkulácií. Futbal je to, čo vždy zdobilo, zdobí a bude zdobiť tento vzorný športový

kolektív. Ideálne poveternostné podmienky, pekne pripravený, ako dokonca vždy, zelený koberec a nálada pre hru boli dostatočnou motiváciou pre zverencov skúseného športového pedagóga Mitu Ninkovića. Podľa toho, čo počas prvých

45 minút prezentovali, výsledok mohol byť omnoho presvedčivejší. Góly pre Slogu dali Halilović 2 (jeden z penalty), Simeunović, Matić, Smiljanić a Kovačević. Po zmene strán však tréner hostí Željko Novaković zo 200 milovní-

1. Bratstvo 28 2. Omladinac 28 3. TSC 28 4. Borac 28 5. Dunav 28 6. Bačka 1901 28 7. Radnički (SM) 28 8. Željezničar 28 9. Vršac 28 10. Radnički (ZR) 28 11. Cement 28 12. Radnički (NP) 28 13. Radnički (Š) 28 14. Crvena zvezda 28 15. Sloga 28

19 5 4 55 : 24 19 3 6 52 : 28 13 7 8 38 : 24 12 9 7 46 : 35 12 6 10 43 : 40 11 8 9 31 : 29 10 6 12 35 : 49 9 9 10 36 : 34 10 5 13 33 : 40 9 6 13 37 : 39 8 7 13 36 : 41 8 7 13 42 : 47 9 4 15 24 : 45 6 10 12 35 : 45 4 10 14 26 : 49

62 60 46 45 42 41 36 36 35 33 31 31 31 28 22

kov futbalu na štadióne v Erdevíku ukrátil o pokračovanie pekného futbalového predstavenia. Na ihrisko totiž vyviedol iba ôsmich hráčov (?!) a ihneď po prvom hvizde rozhodcu ešte jeden hráč sa „zranil“, takže „nemohol“ pokračovať s hrou, nuž rozhodcovi Negovanovićovi nezostalo nič iné ako už v 46. min. označiť koniec zápasu. SLOGA: Tojagić, Kovačević, Matić, Cvijić, Halilović, Smiljanić, Simeunović, Považan, Džibrić (Teoﬁlović), Mikić, Zazić

Tretie miesto, slabá útecha KUPINOVO – JEDNOTA 0 : 1 (0 : 1) Matej Bzovský

a záver majstrovstiev futbalisti Jednoty potešili svojich málopočetných fanúšikov dobrou hrou a minimálnou výhrou nad domácim mužstvom bojujúcim o záchranu. A tak Jednota znovu majstrovstvá skončila neúspechom. Opakuje sa to už viac rokov. Zakotvila síce na tretej priečke, ale to nič neznamená po katastrofálne slabej jeseni. V jarnej časti viackrát vyhrávala, hrala lepšie a účinnejšie vďaka až 14 nováčikom, ktorí prišli v zimnej prechodnej dobe! Prvá pozícia v tabuľke však bola nedosiahnuteľná. Údajne je utvorené mužstvo pre budúce majstrovstvá. Otázne je však, či zimné posily zostanú aj po letnom trhu, lebo v každej prechodnej dobe, či už letnej alebo zimnej vedenie Jednoty dovádzalo množstvo nováčikov, niektorých dokonca podozrivých • ŠPORT •

kvalít, kým je práca s dorastom úpl- prostriedky, ako čeliť lepšiemu ne zanedbaná. Susedia v Nových súperovi. Ostré štarty našťastie a Starých Bánovciach, tiež v Novej nepriniesli ťažšie zranenia opatrPazove zaznamenávali ných hosťujúcich pokrok a Jednota roky hráčov a všetko stagnuje a predbehli to, asi zo strachu, ju aj susedia z Belegitoleroval veľmi ša, ktorí sa ako nováslabý rozhodca čikovia v konečnom Stupar z Rumy. umiestnení ocitli pred J E D N OTA : Jednotou na druhom Jovišić, Pejić, Žeželj, Popović, mieste. Bošković, JeloV Kupinove sa Jednota predstavila ako vić, Milenković, oveľa kvalitnejší celok. Kostić, Cvejić Od začiatku prebrala (Matiċ), Galić, iniciatívu a hralo sa Bajić (Ivković) hlavne na polovici Najlepší a strelec jediného Výsledky pogólu Danilo Milenković domácich. Jediný gól sledného 30. vsietil Danilo Milenković prudkou kola: Kabel – Index 3 : 0, Sremac strelou po peknej akcii. Šance po- – Hajduk 1925 Pod. 3 : 6, Hajduk tom mali aj Cvejić, Ivković a Galić, (Č) – Mladost 4 : 1, ŽSK – Sofeks 3 : 0, pﬀ (hostia nedocestovali), ale sa výsledok nezmenil. V druhej časti sa domáci sprá- LSK – Borac 1 : 1, Veternik – Hajvali príliš nešportovo, nevyberali duk (B) 1 : 6.

1. Mladost 30 23 2. Hajduk 1925 P. 30 18 3. Jednota 30 18 4. Kabel 30 18 5. Sloga 30 16 6. Hajduk (Č) 30 15 7. Index 30 16 8. Sremac 30 14 9. LSK Laćarak 30 12 10. Hajduk 30 11 11. Borac 30 10 12. Kupinovo 30 9 13. Slavija 30 7 14. Sofeks 30 6 15. ŽSK 29 5 16. Veternik 30 2

23 /4754/ 10. 6. 2017

3 4 81 : 26 72 6 6 77 : 33 60 3 8 68 : 27 60 6 6 54 : 28 60 5 9 63 : 45 53 8 7 54 : 38 53 4 10 47 : 38 52 3 13 57 : 44 45 5 13 38 : 47 41 4 15 49 : 63 37 7 13 44 : 54 36 5 16 33 : 43 32 8 15 35 : 51 29 7 17 33 : 48 25 0 25 27 : 100 15 4 24 28 : 97 10 49

Šport DRUHÁ JUHOBANÁTSKA LIGA – VÝCHODNÁ SKUPINA

Priateľské rozdelenie bodov KARAŠ – HAJDUŠICA 1 : 1 (0 : 0) Vladimír Hudec

zápase, ktorý nemal súťažiaci význam, sa hralo vskutku priateľsky. Hajdušičania do Kuštilja odcestovali presne jedenásti bez viacerých štandardných hráčov a trénera Mršića. V prvom polčase sa hralo častejšie pred bránou Karaša. Už v prvých minútach A. Lipták pekne uvoľnil Glogovca, ktorý sa ocitol sám pred brankárom, ale strieľal slabo. Postranný rozhodca Žigić však signalizoval nejestvujúci ofsajd. V 15. min. pekný oblúčik A. Liptáka zastavilo brvno a v 43. min. Radovića nedovolene zastavili v šestnástke, ale sa píšťala mladučkého a neskúseného rozhodcu Pavića z Vršca neozvala. Na druhej strane brankár

Futbalisti oboch celkov tolerovali nevynaliezavosť mladého rozhodcu Pavića Melich bol takmer nezamestnaný, keďže si domáci vytvorili iba niekoľko pološancí, ktoré obrancovia Hajdušice úspešne zneškodňovali. Podobne sa hralo aj po zmene strán. Jemnú prevahu znovu majú hostia. Peknú príležitosť znovu zmrhal A. Lipták. Jeho strelu tentoraz zastavila žrď. Konečne hostia lepšiu

MESTSKÁ LIGA ZREŇANIN – A SKUPINA

hru korunovali v 59. min. Glogovac sa ocitol sám pred brankárom a oblúčikom ho prekonal. Po tomto góle domáci prejavili väčšiu vôľu vyrovnať, častejšie obliehali bránu hostí, ktorí sa šikovne bránili. Na druhej strane príležitosť zvýšiť náskok po protiútoku v 68. minúte mal Radović, kľučkoval pred domácou bránou, ale

zle zastal, zranil sa a musel opustiť hru. Iba pár minút neskoršie domáci využili počtovú prednosť a vyrovnali. Nuž a potom do konca sa hralo úplne mierne, akoby obe mužstvá boli spokojné s remízou. Povedzme na záver i to, že sa mladučký a neskúsený rozhodca Saša Pavić z Vršca vonkoncom nevynašiel a iba vďaka rozvážnosti a korektnosti hráčov oboch celkov, ktorí z jeho zlých rozhodnutí nerobili problém, nedošlo k incidentom. HAJDUŠICA: Melich, Z. Lipták, Barbulović, Maliar, Folťan, M. Mršić, Pomorišac, I. Mršić, Radović, A. Lipták, Glogovac Výsledky 25. kola: Dunav – Borac (VS) 6 : 0, Dobrica – Vladimirovac 5 : 2, Radnički 1927 – Potporanj 0 : 3, Ratar – Borac (VG) 2 : 0, Banat – Partizan 2 : 4, Vojvodina – Ševac 4 : 2. Hajdušica po tejto remíze klesla o jednu priečku v tabuľke a nachádza sa na piatom mieste s 42 Foto: V. Maliar bodmi.

OBECNÁ LIGA ŠÍD

Očakávaná prehra Debakel Ľubanov, triumf Binguľčanov O OMLADINAC – AŠK 2 : 0 (1 : 0) Vladimír Gál

čakávaná prehra AŠK od lídra v tabuľke, ktorý týmto víťazstvom získal titul majstra a postúpil do vyššieho rangu súťaže. Zápas prebiehal v priateľskom a športovom súperení dvoch celkov. Domáci mali častejšie loptu v nohách a tým aj viac príležitostí pre gól. V polovici prvého polčasu využili nevydarenú ofsajdovú pascu hostí a prekonali Eötvösa. Hostia iba dvakrát prihrozili, a to z diaľky, ale brankár Omladinca dobre intervenoval a zachránil sieť. Ihneď na začiatku pokračovania domáci dali svoj druhý gól. Do konca mali ešte niekoľko príležitostí, ale bolo vidieť, že ledva čakajú koniec, aby oslávili titul majstra a postup. Dohrávať o postup bude aj druhoumiestnená Rusanda z Meleniec. Aradáčanom sa podarilo zachovať status člena tejto ligy, ale v tejto chvíli je vari najdôležitejšie, že počas týchto majstrovstiev debutovalo aj niekoľko mladých hráčov, čo ubezpečuje, že aj do budúcna pre AŠK bude mať kto hrať.

www.hl.rs

AŠK: Eötvös, Birmanac (Stančić), Životin, Prodanović, Ďuríček, Korać, Rajčević (Novaković), Maksimović, Matejin, Mijić, Petrović (Pavlenko) Výsledky posledného 26. kola: Radnički 1911 – Potisje 2 : 3, Zadrugar – Rusanda 2 : 2, OFK Gradnulica 2 : 1, OFK Stajićevo MSK 8 : 1, Zlatica – OFK Klek. Voľný bol ŽFK Banat.

1. Omladinac 24 2. Rusanda 24 3. OFK Stajićevo 24 4. Potisje 24 5. Radnički 1911 24 6. OFK Gradnulica 24 7. Zadrugar 24 8. MSK 24 9. Jedinstvo 24 10. Zlatica 24 11. AŠK 24 12. OFK Klek 24 13. ŽFK Banat 24

17 17 15 12 11 8 9 8 7 6 6 5 3

5 2 62 : 23 5 2 65 : 17 3 6 64 : 28 7 5 65 : 39 5 8 33 : 25 8 8 35 : 39 4 11 37 : 50 4 12 38 : 52 5 12 35 : 47 6 12 33 : 46 5 13 35 : 50 3 16 38 : 83 5 16 27 : 68

Informačno-politický týždenník

56 54 48 43 38 32 31 28 26 24 23 18 14

JEDNOTA (Ľ) – SINĐELIĆ 1 : 6 (0 : 2)

Lazar Pavković

o Ľuby v poslednom kole majstrovstiev zavítal skúsený celok z Gibarca. V obojstranne korektnej hre Ľubania svojmu súperovi čelili, koľko im to sily dovoľovali, takže hosťom nebolo ťažko presvedčivo vyhrať. Čestný gól pre Jednotu vsietil Sremčić v 74. minúte. JEDNOTA: Živanović, Mrđanović (A. Ruman, Stjelja), Šili, Toman, Punoš, Zečević, D. Ruman, Ramić, Sremčić, Ćalić, Širadović OFK BINGUĽA – SREMAC 6 : 2 (4 : 1) Na rozlúčku s vernými fanúšikmi futbalistom Bingule sa podarilo zozbierať sa jedenásti a zmerať si sily s celkom z Berkasova. Zápas bol obojstranne korektný. Hostia sa predstavili ako veľmi dobrý a fut-

balovo nepríjemný súper. Predsa nemohli vážnejšie čeliť naladeným Binguľčanom. Góly pre Binguľu vsietili Pajić 3, Radičević 2 a Jelčić. OFK BINGUĽA: Panić, Palić, Šućak, Jelčić, Popović, Radičević, Kramar, Petrović, Pajić, D. Kljajić, J. Kljajić Výsledky posledného 22. kola: Omladinac – OFK Bačinci 1 : 3, Borac – Napredak 2 : 5. Zápas Jednota (Š) – Graničar odročili a OFK Bikić bol voľný. Binguľčania tohtoročné majstrovstvá ukončili na treťom mieste s 43 bodmi, Ľubania získali 28 bodov a skončili na šiestom mieste, pokým Šíďania zakotvili na siedmom mieste s 23 bodmi. Prípadná výhra v odročenom zápase s Graničarom Šíďanom môže poskytnúť iba športovú satisfakciu, ale nie aj posunutie v tabuľke. • ŠPORT •

Úspešná padinská karate trojica

Reprezentanti Srbska s trénerom Markom Tomićom (stojí prvý zľava) na ME JKA GRAND PRIX v Českej republike

PADINSKÍ KARATISTI NA MAJSTROVSTVÁCH EURÓPY

Vybojovali šesť medailí Anička Chalupová

rodičia, zvlášť matka Mária ma posmeľovali aby som zotrval. Nuž a ako roky prechádzali karate sa mi čoraz viac páčil. V súčasnosti trénujem 4 krát v týždni po dve hodiny, ale každý deň odchádzam aj do posilovne. Trénujem sám a na prípravách reprezentácie trénerom mi je Marko Tomić z Kruševca. Kým

a majstrovstvách Európy JKA GRAND PRIX v meste Kadaň v Českej republiky, v dňoch 18. až 22. mája, mladí padinskí karatisti, členovia KK Dolina, v tričkách reprezentácie Srbska si vybojovali šesť medailí. Daniela Končeková sa ovenčila tromi zlatými – v jednotliveckej konkurencii v kategórii dievčat vo veku 19 až 20 rokov, v športovom zápase kate a kumite, a v konkurencii tímov, kde spolu s Lidijou Todorovićovou a Sašou Jovanovićovou zápasila v kumite. Mario Boboš, v kategórii 19 až 20 rokov, získal bronzovú medailu v kátach jednotlivcov a najmladší padinskí karatista Kristián Slivka si domov priniesol dva zlaté kovy. V tímovej konkurencii chlapcov vo veku 9 až 10 Mladučkí padinskí karatisti so svojimi rokov, spolu s Lazarom trénermi Danielou a Máriom (2014) Simićom a Aleksom Jevtićom, vyhrali súperov v kátach a kumite. Karate klub Dolina, s malými prestávkami, jestvuje už vyše 35 rokov. Okrem výborných karatistov, v súčasnoti má aj svojich dvoch trénerov – Mária Boboša a Danielu Končekovú. Mário sa týmto športom zaoberá už bezmála 15 rokov. Rovnobežne so strednou ekonomickou školou v Pančeve na Športovej akadémii v Belehrade skončil i za trénera karate. - V detstve som nemal na výber. Na trénovanie sa ponúkali iba futbal a karate. Keďže som futbal nemal rád, zvolil som si karate. Neskoršie som sa síce chcel vzdať, ale moji

som bol mladší trénovali ma padinskí tréneri Zlatko Širka a neskoršie Zlatko Ondrík. Vo vlastnej kolekcii mám už vyše 200 medailí a 7 pohárov, ktoré som získal na súťaženiach v Srbsku. Bronz z Kadaňa mi je prvý kov zo zahraničia. Je mi to doteraz najväčší úspech. Za vlastný úspech počítam aj to, že som sa v roku 2011 stal členom reprezentácie Srbska, s ktorou často cestujem na európske, alebo svetové majstrovstvá. Pravdaže chcel bi soma j dobudúcna prinášať medaily zo zahraničia a túžbou mi je stať sa trénerom reprezentácie Srbska, - podotkol mladý padinský karatista a tréner. O rok menej stáže v karate má Da-

niela Končeková, študentka, druhého ročníka Športovej Akadémii v Belehrade. Lasku ku karate jej vraj od malička vštepoval otec Vladimír. Karate pre ňu personifikáciou disciplíny, zdravého ducha a Daniela Končeková tela, ale aj poznavá- a Mário Boboš na tréningu nia techniky, ktorá jej môže pomôcť obrániť sa od žiak prvého ročníka na náhovor rôznych druhov násilia. Z Českého trénerovej matky. -Od začiatku ma zaúčali tréneri Kadaňa kde sa zúčastnila už druhý Daniela Končeková a Mário Boboš. krát prináša prekrásne dojmy. - Karate trénujem dva krát týž- Iba rok neskoršie som začal aj zádenne, ale sú tu každý deň aj rôzne pasiť a už na druhej súťaži som obiné tréningy, ktoré mi pomáhajú sadil prvé miesto. Po prvý krát som zlepšiť techniku. Na prípravách sa zúčastnil takejto veľkej súťaži v zahraničí. Predtým, reprezentácie sme než som sa dostal na trénovali s Markom európske majstrovTomićom v Kruševci, stvá, zúčastnil som kým v Padine zatiaľ sa viacerých súťaží nemáme trénera. v Srbsku – v KraguSpolu s Máriom, sme jevci, Niši, Kruševci... trénermi mladším Trénujem štyrikrát karatistom. Doteraz v týždni a nie mi je som mala úspechov ťažko, lebo karate v Srbsku. V budúcmám veľmi rád. Vednosti by som si ľa toho, stačím si spĺpriala trénovať deti ňať aj školské povina budem sa snažiť, nosti. Veď byť veľmi aby som sa koncom dobrým žiakom je septembra kvalifikocelkom dobre. Keď vala na súťaženie v Kristiána Slivku narastiem, túžim byť Taliansku. počas tohtoročných takým výnimočným Do bohatej ga- príprav na Kopaoniku trénerom akým je lérie zberateľov vyhlásili za jedného Mário Boboš, - premedailí sa zapísal z najtalentovanejších zradil nám na záver aj mladučký Kris- karatistov v Srbsku Kristián Slivka, ktorý tián Slivka, jeden z najmladších členov KK Dolina, si na súťaženiach v karate zaslúžil ktorý, ako hovorí, sa karatistom už vyše 40 rôznych vyznamenaní. stál celkom náhodov. Začal tré- novať pred niekoľkými rokmi ako Foto: z archívu KK Dolina

Je čas na Spoločensko-zábavný časopis pre mládež

Ročné predplatné:

400,00 din. Polročné predplatné:

200,00 din.

Časopis si môžete objednať prostredníctvom:  webovej stránky www.vzlet.rs/predplatne/  mailovej adresy vzlet@hl.rs  telefónneho čísla 021 47 20 840  kolportérov

Čítajte Vzlet!