Hlas 24 2015 by NVU Hlas ľudu

ISSN 0018-2869

ČÍSLO

/4651/ Informačno-politický týždenník ROČNÍK 72 | 13. 6. 2015 | CENA 50 DIN

www.hlasludu.info | www.hl.rs

Pivničania – laureáti 3 x Ď

Ján Triaška Báčsky Petrovec

POĽNOHOSPODÁRSKE ROZHĽADY

ŠPORT

Vysoká úroda, nízka cena?

Koniec agónie

Z obsahu

13. 6. 2015 | 24 /4651/

Uzávierka čísla: 10. 6. 2015

4 TÝŽDEŇ 5 Do Kulpína milión dinárov 6 Zachrániť to, čo sa ešte dá 7 Limitovaný a nevyrovnaný

8 SLOVENSKO 8 Nikdy nehovor nikdy

9 NAŠA TÉMA 9 Kríza nás nezlomila, učíme sa s ňou žiť 11 Raz sa rúti, potom krúti

12 ĽUDIA A DIANIA 15 Pracovitosť sa (väčšinou) oplatí 19 V znamení dvoch jubileí

22 DETSKÝ KÚTIK 22 Už sa škola chýli ku koncu...

23 POĽNOHOSPODÁRSKE ROZHĽADY 23 Na začiatku júna veľmi slabý obrat 26 Škodcovia cesnaku a cibule (3)

Podpismi na zmluve vo štvrtok 4. júna Anna Tomanová-Makanová a Miroslav Čeman slávnostne spečatili finančnú podporu Národnostnej rady slovenskej národnostnej menšiny na rekonštrukciu stropu Domu kultúry v Kulpíne. (s. 5) A. Francistyová

V rámci Našej témy Každodenný (skoro) život píšeme o tom, ako sa pasujeme s prázdnymi peňaženkami a ako sme sa naučili žiť s aktuálnou krízou. (s. 9 – 11) J. Čiep (foto: www.sxc.hu)

27 Pehavosť jabĺk zapríčiňuje nedostatok vápnika

31 KULTÚRA 31 Detské divadelné dobrodružstvo v každej osade 35 S väčšou láskou k slovenčine a Slovensku 36 Prvé lastovičky v Kremnici

39 OZNAMY 44 RTV PANORÁMA 46 ŠPORT 47 Sebaistí slávisti 50 Bod veľký ako Ostrov 51 Štvrtí v Srbsku Autorka titulnej fotografie: Anna Lešťanová

V sobotu 6. júna v Spomienkovom dome vo Vojlovici Správna rada Matice slovenskej v Srbsku rokovala o správe koordinačného telesa pre voľby do NRSNM a stanoviskách legislatívnej komisie v súvislosti s obvineniami z porušovania stanov MSS. (s. 37) V. Hudec

Editoriál

Súhra financií, elektriny a divadla?

ZAKLADATEĽ: NÁRODNOSTNÁ RADA SLOVENSKEJ NÁRODNOSTNEJ MENŠINY VYCHÁDZA TÝŽDENNE, V SOBOTU VYDÁVA NOVINOVO-VYDAVATEĽSKÁ USTANOVIZEŇ HLAS ĽUDU V NOVOM SADE

PRVÉ ČÍSLO VYŠLO 19. OKTÓBRA 1944 V BÁČSKOM PETROVCI

Riaditeľ NVU Hlas ľudu: Samuel Žiak Zodpovedná redaktorka: Vladimíra Dorčová-Valtnerová Zástupkyňa zodpovednej redaktorky: Anna Francistyová Redakcia: Juraj Bartoš, Jaroslav Čiep, Michal Ďuga, Oto Filip, Katarína Gažová, Vladimír Hudec, Anička Chalupová, Anna Lešťanová, Jasmina Pániková, Juraj Pucovský, Ľubica Sýkorová, Elena Šranková Technický redaktor: Miroslav Dobroňovský Jazyková redaktorka: Anna Horvátová Lektorka: Mária Domoniová Adresa redakcie: Bulvár oslobodenia 81/V, 21 000 Nový Sad, poštový priečinok 234 www.hl.rs E-mail: nvu@hl.rs nvuhlasludu@hl.rs inzercia@hl.rs Telefóny redakcie: 021/47 20 840 063/47 20 84 Telefax: 021/47 20 844 Dopisovateľstvo v Petrovci: 021/22 80 042 Dopisovateľstvo v Kovačici: 013/662 565 Dopisovateľstvo v Starej Pazove: 022/317 505 Tlačí:

ABC SRBIJA D I G I T A L

ABC SRBIJA W E B

TotoTlačiareň vydanie HLOvo Toto vydanie PRINT Ovo izdanje izdanje je oditovano je oditovano je auditované je auditované

Foto: A. Lešťanová

OD ROKU 1967 VYCHÁDZA V NOVOM SADE ROKU 1967 PREZIDENT REPUBLIKY VYZNAMENAL HLAS ĽUDU RADOM BRATSTVA A JEDNOTY SO STRIEBORNÝM VENCOM



Šiesty mesiac v roku podľa finančných ukazovateľov nie je o nič iný, ako ostatných jedenásť. Ani v júni v našich peňaženkách nezvyšuje na luxus, napríklad v tvare kúpy novej dámskej tašky, dobrých letných tenisiek či skateboardu pre dieťa.

eby naozaj šlo o luxus – v krajine, v ktorej pred koncom každého mesiaca priemerná rodina na jedálnom lístku má iba chlieb, soľ a mlieko? Áno, je to luxus. Aj letné prázdniny a dovolenka pri mori, na ktorú sa viac mesiacov peniaze odkladajú do tzv. čierneho fondu, lebo na zachovanie mentálneho zdravia každá rodina potrebuje aspoň niekoľko dní mimo domu, mimo stresu a problémov. Hoci zaťahovanie opasku prináša nervozitu aj pred kúpaním, aj po kúpaní v slanej vode a nadobudnutí bronzovo-hnedej farby na piesočnej pláži. Nervózni boli občania aj v túto stredu, keď srbská vláda schválila zvýšenie ceny elektriny o 15 percent, i keď sa vraj veľmi usilovala, aby k tomu neprišlo, ale MMF, diktujúci našu monetárnu politiku, ktorej akoby hlavnou charakteristikou bolo žmýkanie občanov, prísne zazrel a – máme to! Viac peňazí – ale na účtoch, ktoré v prípade nezaplatenia môžu priniesť tmisko do našich príbytkov. Akoby sme čierneho už nemali dosť... Od júla teda budeme mať drahší elektrický prúd, čo v konečnom dôsledku môžeme využiť v náš prospech. Môžeme konečne začať so šetrením elektrickej energie. Zhasnúť svetlá v obývačke, keď svieti slnko alebo keď sledujeme televízny program. Nezapájať v noci žiarovky na terasách, lebo tým spôsobom nielenže ušetríme elektrickú energiu a peniaze, ale natrápime zlodejov pri krádeži (hm, či naozaj?!). Môžeme namiesto veľkej spotreby elektriny v našej domácnosti častejšie vyjsť na prechádzku. Veď predvečerné prechádzky s vôňou líp a lahodným zvukom čvirikania vtákov nás môžu zaviesť k spoznaniu, že práve v našej základnej škole alebo kultúrno-umeleckom spolku, okolo ktorých práve vykračujeme, usilovné učiteľky a učitelia alebo režiséri pripravujú deti do života – aj prostredníctvom divadla. Vtedy pochopíme, že bez ohľadu na finančné problémy človek vždy môže siahnuť po duchovne a kreativite. To nám dokázal aj nedávny festival slovenského detského divadla v Starej Pazove, ktorý bol mimoriadne úspešný, kvalitný, plodný, i keď, podľa divadelných odborníkov, v niektorých častiach sa nevyhol nedopatreniam. Áno, práve divadelné umenie už stáročia robí zázraky, keď akumulované city, frustrácie, či stres dokáže vyhodiť von z človekovho organizmu – katarziou, očistou. Ono nám aj poukazuje na ľudské chyby, nedostatky a maniere. Na vlastných chybách sa učí najlepšie! Či možno ani nie... Vladimíra Dorčová-Valtnerová

Báčsky Petrovec

ABC SRBIJA P R I N T

Ovo vydanie izdanje Toto je auditované oditovano je

Účet NVU Hlas ľudu 160-924115-88 Banca Intesa YU ISSN 0018-2869 COBISS.SR-ID 16185090

• •

•

Čítajte nás aj na www.hl.rs.  24 /4651/ 13. 6. 2015

Týždeň  Z MÔJHO UHLA

Apatia

Oto Filip

patia je stav, keď jedinec nemá záujem, prípadne je ľahostajný voči niektorým aspektom emocionálneho a sociálneho života alebo fyzickej činnosti. Prejavuje sa to jeho bezcitnosťou, chladom, nevšímavosťou a nechuťou reagovať na dojmy z prostredia. Je zrejmé, že ide o určité duševné ochorenie, ktoré si vyžaduje rýchlu liečbu, lebo jeho dlhšie trvanie môže veľmi tragicky ovplyvniť náš život a naše správanie. Začiatkom tohto mesiaca nás totiž ohromila tragická správa o udalosti, ktorá sa neudiala niekde na konci sveta, ani na veľmi odľahlom a opustenom mieste, ale práveže v hlavnom meste našej milovanej vlasti. Vo svojom byte od hladu umreli manželia penzisti, ale nie preto, že nemali peniaze na kúpu stravy, ale preto, že nebolo nikoho, aby im tú stravu priniesol. Nešťastných penzistov našli mŕtvych vo svojom byte, kde najmenej desať dní strávili nehybní a hladní. Možno by ich ani vtedy nenašli, keby sa ulicou nezačal šíriť hrozný zápach. Pritom bolo ich susedom známe, že muž bol chorobou pripútaný na lôžko a že veľké problémy s pohyblivosťou mala aj jeho manželka. Predpokladá sa, že desať dní pred ich smrťou žena spadla a viac nemohla vstať. Možno aj volala o pomoc, ale byt mal okná iba na jednu stranu a aj tie boli zatarasené zasklenou verandou, takže ju nik nemohol počuť. Ich susedia síce postrehli, že sa dlhší čas nik nezjavoval von z bytu, ale pravdepodobne tomu nedávali až taký význam. A čo je najtragickejšie, nikomu pritom ani nechýbali. Podľa názorov sociológov ide o prípad morálneho úpadku celej spoločnosti, kde jednotlivci už neprejavujú starostlivosť o tých iných. Všetci sa odrazu zameriavajú iba na svoje nešťastie. Predovšetkým je to zapríčinené nepriaznivou ekonomickou situáciou, kde sa ťažko nachádza pracovná príležitosť, takže v krajine začína panovať určitá všeobecná spoločenská apatia.

www.hl.rs

168 HODÍN

Cesta za nádejou

Michal Ďuga



eľa sľubov a pochopenia, podpora našej európskej cesty a investícií amerických spoločností, nesúhlas okolo otázky Kosova, absencia stretnutia s viceprezidentom USA Joe Bidenom pre predčasný odchod jeho syna Beau Bidena (46), náhradné stretnutie s poradkyňou prezidenta Obamu pre národnú bezpečnosť Susan Riceovou, celý rad rozhovorov s predstaviteľmi kongresovej administratívy a funkcionármi State departmentu… Celkom dosť dôvodov na otázku vzťahujúcu sa na skutočné dosahy návštevy premiéra Aleksandra Vučića začiatkom júna v USA. Bola osožná, nie však medzníkovo významná alebo oslňujúca. Netreba zabúdať, že ide o nevyrovnaných partnerov a nevyrovnané vzťahy, ktorých upevnenie bude potrebovať tak doterajšie, ako aj nové investovanie opatrení, stretnutí a osobných kontaktov do budúcej spolupráce Belehradu a Washingtonu. Jasné, za predpokladu, že dohodnuté obstojí na previerke praxe a času. Po chvíľkach diplomacie pôvodne označovanej za hviezdnu zase sme v objatí domácej európskej agendy a ekonomickej reality. Po podpore eurointegrácie, ktorú premiér Vučić získal od USA, aj vedúci delegácie



Európskeho parlamentu pre Srbsko Eduard Kukan vyhlásil v nedeľu, že rokovania Srbska a EÚ dobre prebiehajú, tlmočiac očakávanie, že prístupové kapitoly onedlho budú otvorené. Podľa názoru vedúceho slovenskej diplomacie Miroslava Lajčáka, ktorý pre denník Večernje novosti vyhlásil, že pre Európsku úniu nie je kredibilitné, že zatiaľ nebola otvorená ani prvá prístupová kapitola. V pondelok sa konalo aj stretnutie premiéra Aleksandra Vučića so spravodajcom Európskeho parlamentu pre Srbsko Davidom McAllisterom, na ktorom menovaný zhodnotil, že Srbsko dobre kráča európskou cestou smerom k svojmu hlavnému zahraničnopolitickému cieľu – členstvu v Európskej únii. Hodnotí sa, že ďalšie kolo dialógu Belehradu a Prištiny, naplánované na 23. jún, bude kľúčové pre proces normalizácie vzťahov a otvorenie prvých prístupových kapitol. O to, aby nevznikol dojem, že všetky politické úvahy znejú v európskej tónine, postaral sa výrazný odporca eurointegrácie Vojislav Šešelj a jeho Srbská radikálna strana, tlmočiac v pondelok ustarostenosť nad, ako uvádzajú, oznámením nových podmienok na začlenenie Srbska do únie, zasadzujúc sa za prerušenie rokovaní o vstupe. Hospodárstvo a eurointegrácia dominovali aj Hospodárskemu

samitu, ktorý sa začiatkom týždňa konal v Belehrade a ktorého ústrednou témou bolo obnovenie ekonomiky. Podujatie prebiehajúce v kontinuite od roku 2001 je vlastne ročným prehľadom politického, ekonomického a podnikateľského rozvoja Srbska, ako aj jeho úlohy v regióne a vo vzťahu k Európskej únii. O pomeroch v regióne a v tejto časti Európy sa hovorilo aj v Budve, kde prebiehalo stretnutie hláv štátov, aktérov samitu Brdo – Brioni. Na ňom prezident Tomislav Nikolić ocenil, že by sa EÚ mala z úrovne dobrého susedstva vrátiť na úroveň rozšírenia, konštatujúc, že únia nie je úplná bez západného Balkánu. Okrem záležitostí štátnych a vládnych prvé horúce júnové dni opäť poznačili stupňujúce sa prekáračky pokrokárov a demokratov. Do chmúrnej kroniky možno zaradiť odchod legendárneho pilota JAT a Novosadčana Stevu Popova (70), ktorý pred vyše dvoma desaťročiami z vojnou zasiahnutého Sarajeva zachránil okolo 40 000 ľudí. Pozitívne je, že sa v nedeľu ukončil proces digitalizácie a že 5. júna nadobudol platnosť Zákon o ochrane buričov. Nové meteorologické leto je tu, len nádeje sú staré. Ako sú aj (staro)nové európske, hospodárske a iné cesty, z ktorých väčšina nepôjde v smere dovolenkových destinácií.

JEDNA OSOBNOSŤ, JEDNA OTÁZKA

IVANA RADOVIĆOVÁ, ASTRA – AKCIA PROTI OBCHODOVANIU S ĽUĎMI

Obete sú rôzne Oto Filip

– Aká je štruktúra obetí pri obchodovaní s ľuďmi a kde tieto zväčša končia: u nás alebo v zahraničí? – Odpoviem v zásade, uvádzajúc údaje pre uplynulý rok. V Srbsku sa v posledných rokoch identifikuje priemerne okolo sto obetí tohto druhu obchodovania ročne. Zväčša ide o ženy, ktoré sú v najväčšom

Informačno-politický týždenník

percente vystavené sexuálnemu exploatovaniu. Za posledných sedem alebo aj osem rokov najčastejšie ide o internetové obchodovanie s ľuďmi, o exploatáciu v rámci hraníc Srbska. Len menšie percento, takých dvadsať až tridsať percent obetí končí v zahraničí. Deti každoročne tvoria približne polovicu obetí. To, čo je špecifické pre rok 2014, je, že predmetom obchodovania vo viac ako osemdesiat percent identifikovaných prípadov

boli muži, ktorí boli pracovne využívaní, či skôr zneužívaní predovšetkým na staveniskách v Rusku. Je to ozaj špecifický rok v porovnaní s predošlými. Predpokladám, že také čosi nebude pokračovať v tomto alebo v budúcich rokoch. To však neznamená, že pracovnej exploatácie v budúcnosti vôbec nebude. • TÝŽDEŇ •

SLÁVNOSTNÉ PODPÍSANIE ZMLUVY V NRSNM

Do Kulpína milión dinárov Anna Francistyová

(spolok a sieň kinosály) a v Kovačici (galéria).

viac prostriedkov a veľké adaptačné či rekonštrukčné práce sa môžu ľahšie edným z podstatných cieľov – Videli sme, že keď združíme pro- realizovať, – povedala Anna TomanoNárodnostnej rady slovenskej striedky z pokrajiny, Národnostnej vá-Makanová, predsedníčka NRSNM. národnostnej menšiS touto dobrou praxou sa pony je aj pomôcť vytvoriť kračuje aj v tomto mandátnom optimálne podmienky na období. Vlani v októbri Národčinnosť v prostrediach, kde nostná rada vypísala výzvu a na žijú Slováci, a to v domoch základe prihlášok z terénu – prikultúry, v miestnostiach kulhliadajúc na regionálne zastúpetúrno-umeleckých spolkov nie a na to, aby sa pomoc dostala a vôbec v kultúrnych stáni väčším, i menším prostrediam koch. Naša verejnosť vie – do plánu a programu zaradila a zvlášť prostredia, ktoré tri projekty. Prvý sa k realizácii už túto podporu dostali, dostal práve uplynulý štvrtok, že ide o kapitálne výdavky keď v NRSNM slávnostne podz rozpočtu Národnostnej písali zmluvu v mene NRSNM A. rady. Ako bolo povedané na Tomanová-Makanová a v mene tlačovke vo štvrtok 4. júna Rady Miestneho spoločenstva Zdôvodnenie a vďaka: Anna Tomanová-Makanová v zasadačke NRSNM, takým- a Miroslav Čeman Kulpín predseda Miroslav Četo spôsobom bola doteraz man. Ide teda o realizáciu plánu podporená adaptácia kultúrnych rady, lokálnej samosprávy a z Úradu a programu NRSNM, presnejšie Výboru stánkov v Starej Pazove, Šíde, Pivnici pre Slovákov žijúcich v zahraničí, je to pre úradné používanie jazyka a písma,

NOVÉ ÚTOČISKO PRE OBETE DOMÁCEHO NÁSILIA

Vymaniť sa z bludného kruhu Oto Filip

–Z

oskupili sme sa pri ďalšej akcii prispievajúcej k realizovaniu jedného zo zásadných spoločenských cieľov. Je to cieľ, ktorý je, žiaľ, stále aktuálny a čoraz aktuálnejší. Jeho meno je boj proti domácemu a iným formám násilia. Už celé roky spolupracujeme s Fondom B-92, snažiac sa čeliť tomuto zlu, – uvedenými slovami podpredseda pokrajinskej vlády a pokrajinský tajomník pre hospodárstvo, zamestnávanie a rodovú rovnosť Miroslav Vasin privítal účastníkov podujatia, usporiadaného 3. júna v Novom Sade pri príležitosti podpísania zmluvy medzi vládou Vojvodiny a Fondom B-92 o výstavbe ďalšieho krízového centra pre obete násilia. Bude v Sriemskej Mitrovici, na rozlohe okolo tristo štvorcových metrov, kapacity približne dvadsať miest pre týrané ženy a deti, a má začať pôsobiť na prelome tohto a budúceho roku. Predseda Správnej rady jedného z podpisovateľov zmluvy: Fondu B-92 Veran Matić za naliehavý spoločenský problém označil sústavný rast • TÝŽDEŇ •

Záber z podpisovania zmluvy v budove pokrajinskej vlády počtu obetí domáceho násilia, tak isto jemné tresty jeho páchateľom, absenciu prevencie, tiež slabú spätosť inštitúcií, angažujúcich sa v boji proti výraznému spoločenskému problému dneška. Prízvukoval aj následky neadekvátneho uplatnenia príslušných zákonov. Predseda pokrajinskej vlády Dr. Bojan Pajtić akcentoval mimoriadne

znepokojujúcu skutočnosť, že sa každá tretia žena v Srbsku počas života stáva obeťou domáceho násilia. Jeho rozmery sú priam otrasné, ukážkou čoho je i údaj, že od začiatku roka až dvadsaťsedem žien prišlo v ňom o život. Uviedol, že sú jednou z možností boja proti násiliu krízové centrá alebo chránené priestory, ktorých je vo Vojvodine doteraz štyri:

čiže jeho Komisie pre spoluprácu s lokálnou samosprávou a týmito podpismi na rekonštrukciu Domu kultúry v Kulpíne (demontáž starého stropu, montáž nového a inštalovanie osvetlenia) je vyčlenených milión dinárov. O tejto akcii sa pochvalne zmienil i Pavel Marčok, predseda Obce Báčsky Petrovec, člen NRSNM a podpredseda Výkonného výboru NRSNM, kým Jarmila Agarská, predsedníčka spomenutej komisie Výboru pre úradné používanie jazyka a písma NRSNM, informovala, že takéto účelové prostriedky dostane ešte Padina a Erdevík. M. Čeman sa poďakoval v mene Rady MS Kulpín a v mene všetkých Kulpínčanov. Povedal, že tieto peniaze veľmi pomôžu v ďalšej fáze rekonštrukcie Domu kultúry, kde boli pred dvomi rokmi vymenené stoličky a inštalovaná klimatizácia. Po týchto adaptačných prácach, možno už na jeseň, Dom kultúry by na takých 70 percent mal spĺňať svoje funkcie. Pochopiteľne, Kulpínčania sa budú uchádzať i o prostriedky z iných zdrojov a usilovať sa plánované práce čím skôr realizovať.

v Novom Sade, Zreňanine, Pančeve a Sombore. Na to piate útočisko, v Sriemskej Mitrovici, je z pokrajinských prostriedkov vyčlenených päť a pol milióna dinárov. Jasné je, že keby nebolo bezpečných, azylových ženských domov, tak by viaceré z ich terajších obyvateliek možno dnes ani neboli medzi živými. A iste by sa nedokázali hospodársky osamostatňovať a takto zaraďovať do krutej životnej reality ako plnohodnotné osoby. Žiaľ, zariadení núdzového bývania je u nás celkovo stále málo. Je to skutočnosť, ktorou si možno vysvetliť napríklad to, že mnohé obete rodinného týrania zostávajú neodhalené, keďže sú i ekonomicky nesamostatné, majú strach o deti a nemajú kam odísť. Preto sú najčastejšie nútené zotrvávať v rodine, kde sú celé roky vystavené rôznym formám domáceho násilia: fyzickému, sexuálnemu, ekonomickému, psychickému... Až dovtedy, kým sa nerozhodnú odísť a pohľadať východisko vo forme majáku nádeje – v novom útočisku. Ktosi ho pomenoval bezpečným ženským domom, pre iných je to azylové stredisko, pre tretích chránené priestory, pre štvrtých núdzové bývanie. Podstatou však vždy zostáva, že je v ňom oveľa menej strachu a oveľa viac istoty než v rodine, z ktorej týraná žena či deti boli nútené utiecť.

24 /4651/ 13. 6. 2015

Týždeň SLOVO MÁ: GORAN GUGIĆ, SIEŤ SAVA PARKS

Zachrániť to, čo sa ešte dá Oto Filip

j keď všetko vôkol nás súvisí s ekológiou, nie vždy je ľahko nájsť toho pravého, odborného spolubesedníka na súčasné environmentálne témy. Jedným z nich je niekdajší správca Verejnej ustanovizne Národný park Lonjsko (Livanjsko) polje a terajší tlačový tajomník siete Sava Parks Goran Gugić. K stretnutiu, samozrejme, aj k rozhovoru, došlo v prvý júnový deň v Novom Sade, pri príležitosti podpísania Deklarácie siete chránených oblastí v povodí Sávy – Sava Parks. – Nie tak dávno mali ste na starosti desiatky tisíc hektárov prírodného parku, čiže dennodenne boli v styku aj s pôdou, aj s vodou, aj so vzduchom. Ktoré problémy by ste pri príležitosti tohtoročného 5. júna vyzdvihli ako zvlášť naliehavé v tejto časti Európy? – Nazdávam sa, že keď ide o rieku Sávu, najväčšími problémami sú hydroelektrárne, aj to z dvoch dôvodov. Ide o to, že nánosy sú stravou rieky

a keď máte priehrady, tie nánosy sa ťažko dostanú ďalej, dolu vodou. Rieka potom ide do hĺbky, čím dochádza aj k podzemným vodám. To následne sťažuje prístup k pitnej vode. Druhým problémom je ten, že hydroelektrárne sú do určitej miery a chvíle osožné, keď ide o ochranu pred záplavami. No môžu sa stať i veľmi nebezpečné, keď sú im nádrže plné a dážď sa leje ďalej. Na strane druhej, pri rieke Sáve a jej prítokoch máme ešte stále veľa potenciálnych a existujúcich prírodných retencií. Bolo by dobre, keby sme tie rozlohy patriace do sústavy obrany pred povodňami viac využívali, čo by sa kladne prejavilo aj v oblasti ochrany prírody. Tým skôr, že ide o močaristé oblasti, ktoré aj vo svetových rámcoch najrýchlejšie strácame. – Ak si všímame základné segmenty prírody a okolia, ako sú voda, pôda, vzduch, klíma, čo z nich zvlášť znepokojuje? – Zdá sa mi, že v rámci regiónu najväčším spoločenským problémom bude prispôsobovanie sa klimatickým zmenám. Najprv sme mali dva výrazné

suché roky, ktoré vlani vystriedal extrém v podobe povodní. Musíme objaviť odpoveď na tieto zmeny. Vonkoncom to nebude jednoduché, lebo si od spoločnosti vyžiada určité, no veľké zmeny. Jednou z podstatných je súhlas k tomu, že rieke musíme nechať priestor, miesta, kde sa môže vylievať. – Vzhľadom na skutočnosť, že sme kandidátskou krajinou do únie, ktoré z chorvátskych skúseností by ste nám odporúčali? To prispôsobovanie sa európskym normám je nielen veľmi zložité, ale je aj nákladné, zvlášť v oblasti odpadového hospodárstva a vôd... – Môj názor je, že problém odpadových vôd treba v každom prípade riešiť, keďže je aj u vás veľmi výrazný. Situácia v Chorvátsku, možno aj v celej oblasti je taká, že máte štyri alebo päť veľkých miest, kde sa môžete orientovať na klasický spôsob: vybudovať kanalizačnú sieť, nainštalovať veľké čističky odpadových vôd. No máte aj kopu malých mestečiek, alebo aj dedín, pre ktoré sa nevyplatí budovať veľké kanalizačné systémy. Lebo ide o celé kilometre potrubí, ktoré treba nielen inštalovať, ale sa potom aj starať o ich údržbu. S takýmto problémom

KOMENTUJEME

Informujme sa navzájom Juraj Bartoš

eriodikum Hlas ľudu kedysi mal viac než dvojnásobne väčší počet odberateľov. Uvedený postreh jeho tvorcovia počúvajú už celé roky. Pravdaže je správny. Ale správne sú i niektoré skutočnosti, ktoré určujú prv spomenutú skutočnosť. Kedysi totiž aj „náklad“ Slovákov vo Vojvodine, tobôž v niekdajšej socialistickej Juhoslávii bol vyšší. Naša komunita sa dopracovala z niekdajších asi 80 000 členov na približne 50 000. V niekdajšej SFRJ štát finančne zaokryl 90 – 95 percent výloh súvisiacich s výrobou Hlasu ľudu. Teraz je výrobná cena jedného výtlačku novín 200 din. a predajná 50...

Toť sme v Padine, po neprípustne dlhej prestávke, usporiadali verejnú

www.hl.rs

debatu o našom týždenníku. S cieľom zistiť, čo tlačí v topánkach tvorcov Hlasu ľudu a čo jeho čitateľov. Pravdaže nám (ale iba niekoľkí z mála prítomných) Padinčania, ktorí na Živé noviny prišli, dali najavo, že nie sú spokojní s tým, ako informujeme o tom, čo sa u nich deje a nedeje. Predovšetkým povedali, že málo píšeme o kultúre, o problémoch poľnohospodárov a o obyčajných ľuďoch. Aj nám vyčítali, že nepotrebne veľa priestoru vyčleňujeme na tzv. „vysokú politiku“, ako i na reportáže zo zahraničia. Kriticky sa vyjadrili aj ohľadne jazyka v Hlase ľudu, ktorý je, vraj, niekedy nezrozumiteľný. Ich návrhy smerovali k potrebe sústavnejšej spolupráce redakcie s padinskými dopisovateľmi. Radili nám nájsť mladých spolupracovníkov z tohto prostredia... Dospeli sme k odpovedi, ako skvalitniť informovanie v HĽ a ako si zachovať

Informačno-politický týždenník

terajších a získať nových čitateľov? Aj áno, aj nie. V závislosti od toho, ako sa naďalej tvorcovia novín a ich konzumenti budú správať. Nájsť mladého spolupracovníka, resp. vyštudovaného žurnalistu, ktorý sa vymyká z okov ochotníctva, by ani nemuselo byť také zložité. Keby na to boli peniaze. Keby už roky odsun novinárov z redakcie HĽ neprevyšoval ich prísun. A keby existovala premyslená kádrová politika, akú (menej či viac) poznáme z polovice 20. storočia. Nemožno nemať na zreteli aj skutočnosť, že počet a spektrum udalostí, ktoré sa HĽ usiluje zachytiť v úlohe kronikára života slovenskej národnostnej menšiny v Srbsku, sa zjavne zvyšuje a rozširuje. Pokým sa kedysi ľudia informovali výlučne, a potom prevažne z tlačených médií, naposledy čoraz viac inklinujú k elektronickým. Vari najviac trápi otázka, ako sa

zápasia niektoré krajiny, ktoré využili fondy Európskej únie na vybudovanie obrovských sietí. Ale tie fondy už nie sú a tieto štáty naďalej musia dbať o údržbu silnej, veľkej infraštruktúry. Je to ozaj ťažko. – Čo by v tom prípade bolo východiskom? – Jasné je, že menšia dedina nie je veľkým prameňom znečistenia. Pre ne treba presadiť malé systémy, ktoré môže lokálne spoločenstvo spravovať. Jedna najjednoduchšia biočistička odpadových vôd takej dedinke celkom stačí. – Ktoré sú problémy ďalšie, regionálneho rázu? – V tejto chvíli v našom pásme neprichádzame len o močiare, ale aj o pekné pásma, sekundárne lokality vytvorené ľudskou rukou. Ide napríklad o pasienky, o lúky, o to tradičné, čo prírode príde vhod. Odlevom ľudí z vidieckych oblastí do urbánneho prostredia prichádzame o mnoho toho, keď ide o ochranu prírody, ale aj keď ide o spoločnosť vcelku. Vyľudnenie dedín je obrovským problémom aj pre Chorvátsko. Všetkým je známe, že si pri ceste smerom k moru nemožno nevšimnúť tie krásne pásma Chorvátska, ale hrozí, že o ne po čase prídeme, čím sa turistická ponuka stane chudobnejšou. Preto by som aj vám odporúčal, aby ste sa k tým dedinským priestorom správali pozornejšie. Slovom, aby ste sa snažili zachrániť to, čo sa ešte zachrániť dá. priblížiť k mladšej populácii? Ktorá by mala nahradiť svojich rodičov a starých rodičov v role kupcov a čitateľov HĽ. Predsa tak, že o problémoch dospievajúcej generácie budeme písať viac a prehĺbenejšie, teda s nasadením mladších odborne vzdelaných kádrov. Ibaže na to treba peňazí. Na druhej strane, domnievame sa, „dočiahnutie“ na terajšiu jazykovú úroveň, s ktorou veru ani v samotnej redakcii nie sme príliš spokojní, nestojí veľa. Veď máme plné ústa potreby po ochrane a zachovaní identity. V čom inom tkvie hlbšie famózna identita, než v pestovaní materinského jazyka a v láske k nemu? Nuž teda je čo robiť. Prichodí sa nám (tvorcom HĽ) riadne zamyslieť nad kľúčovými otázkami: Kto sme, pre koho sme? Čo je naším poslaním? Ako ho plniť optimálne v podmienkach, ktoré od optimálnych majú na míle ďaleko? Poďme sa najprv predovšetkým navzájom dobre informovať. Povedať si otvorene, bez blenu, tak ako v Padine, čo nás tlačí v topánkach, v ktorých kráčame po hrboľatej ceste... kam vlastne? • TÝŽDEŇ •

Z PREZENTÁCIE NEZÁVISLEJ SPRÁVY O POKROKU V PRÍSTUPOVÝCH KAPITOLÁCH 23 A 24

Limitovaný a nevyrovnaný

Uvedené mesiace poznačili tri kľúčové aspekty. Prvým je ukončenie vypracovania akčných plánov pre kapitoly 23 a 24 za účasti organizácií civilnej spoločnosti, druhým evidentný úpadok v oblasti vlády práva, prejavujúci sa najmä vo forme nátlaku vlády na činnosť nezávislých štátnych inštitúcií, tretím zase postup vypracovania nového Zákona o polícii a viac kôl verejnej rozpravy o ňom. Keď ide o to tretie, podstatné je, že

 LETMO

Zlaďovanie

ebyť úpornej snahy mnohých rodičov tvárniť osud svojich detí na mieru vlastných ambícií, bolo by asi omnoho menej nezamestnaných. Známa, ktorej manželom je lekár, vraví, že ich práve jeho povolanie podnietilo nahovoriť dcéru, aby sa zapísala na medicínu. Vynaložením veľkého úsilia ju zdoláva už niekoľko rokov, aby na otázku, kde sa mieni zamestnať po ukončení štúdií, odpovedala: Dúfam, že sa čosi nájde. V takomto uvažovaní zďaleka nie je ojedinelá. Už v týchto dňoch, keď si univerzity a fakulty zverejňujú kvóty študentov, ktorých môžu prijať, si zase možno všimnúť evidentný rozkol medzi reálnymi potrebami a kádrami. Viacročným následkom toho je, že je v súčasnosti na súpiskách nezamestnaných medzi 50 000 a 60 000 vysokoškolsky vzdelaných odborníkov. Odhaduje sa, že výkaz o štúdiu • TÝŽDEŇ •

pre bezpečnostnú politiku Bojan Elek skonštatoval, že sú nejaké oblasti, kde bolo pokroku. Inde status quo pretrváva už niekoľko rokov, kým sú aj oblasti, kde

Z prezentácie najnovšej nezávislej správy Základné hodnotenie vzťahujúce sa na dve mimoriadne dôležité prístupové kapitoly možno vyjadriť slovami, že je pokrok ohraničený a nevyrovnaný. Predstaviteľ Belehradského strediska

si možno všimnúť úpadok. Tak k určitému pokroku došlo v procese normalizácie vzťahov Srbska s Kosovom, podpísaním dvoch dohôd – o integrácii justície zo severu Kosova, ako aj o integrácii jed-

Oto Filip na všetkých lekárskych fakultách v Srbsku dostane do rúk asi 1 500 nových študentov. To nič, že takmer dvojnásobný počet nezamestnaných promovaných lekárov čaká pracovnú príležitosť. Nával na tieto pracovné miesta je obrovský, čo najlepšie dokladuje nedávny príklad so súbehom v Niši. Mestá lákajú, nie však aj mnohé dedinské ambulancie a domy zdravia, ktoré by s radosťou privítali mnohých lekárov, od tých všeobecnej praxe po špecialistov. Prečo jednoducho, keď možno komplikovane? Plánovanie, ústretovosť, zlaďovanie, inakší vzťah štátu a fakúlt, rešpektovanie pred pár rokmi schválenej Stratégie rozvoja vzdelávania Srbska do roku 2020 by odstránilo mnohé dilemy, ale i problémy. Študovať treba, no muselo by sa jasnejšie vyhraniť to, čo a koľko. Aby nešlo o obrovskú záťaž pre beztak krízou výrazne postihnutú a stonajúcu ekonomiku. Táto nové kádre síce potrebuje, zďaleka však nie všetky tie tisíce odborníkov, ktoré každoročne opúšťajú univerzitné lavice.

INÝ NÁHĽAD

táva sa to už tradíciou, že koalícia preEÚgovor, existujúca od roku 2013 a zoskupujúca sedem mimovládnych organizácií, každých pol roka zverejňuje správy týkajúce sa rešpektovania politických kritérií v realizovaní politík zahrnutých prístupovou kapitolou 23 (súdnictvo a základné práva) a kapitolou 24 (spravodlivosť, sloboda a bezpečnosť). Výsledky monitoringu obdobia od októbra 2014 do apríla 2015 zverejnila v belehradskom mediálnom stredisku 4. júna.

je profesionálna, účinná a zodpovedná polícia kľúčovým predpokladom pre bezpečnosť občanov a úspešné reformy v rámci kapitoly 24.

Ďuro Varga

O. Filip

notiek civilnej ochrany – no problémom zostáva vznik Spoločenstva srbských obcí na severe Kosmetu. Zmieňujúc sa o prioritnom význame vlády práva Predrag Petrović, tiež z Belehradského centra pre bezpečnostnú politiku, podotkol, že sa zo všetkého, čo sa dialo v sledovanom období, možno dostať k záveru, že moci v Srbsku veľmi nezáležalo na vláde práva. Dokladoval to jej vzťahom k nezávislým štátnym inštitúciám, najmä všetkým, čo sa dialo v súvislosti s ochrancom občanov. Pokrok vystal aj v oblasti rodovej rovnosti, v oblasti ochrany osobných údajov, tiež v oblasti migrácií, kde chýba jednotný a koherentný rámec. Už tretí rok totiž Srbsko nemá mimoriadne potrebnú stratégiu boja proti obchodovaniu s ľuďmi. Určitý pokrok je dosiahnutý na pláne boja proti terorizmu. Ďakujúc hlavne tomu, že je vlani v októbri zmenený Trestný zákonník, ktorý teraz stanovuje tresty pre našich občanov, ktorí účinkujú vo vojne alebo ozbrojenej zrážke v cudzom štáte. Celkový záver alebo odkaz vyplývajúci z rozboru stavu možno najlepšie vystihla Tanja Ignjatovićová z Autonómneho ženského strediska, keď povedala: „Nemôžeme byť spokojní so spôsobom, akým sa vedie politika. A času málo a plynie čoraz rýchlejšie.“

24 /4651/ 13. 6. 2015

Slovensko SEDEM OTÁZOK PRE VJEKOSLAVA VOZÁRA, SYSTÉMOVÉHO ADMINISTRÁTORA

Nikdy nehovor nikdy Rastislav Boldocký

ko viacerí z jeho generácie, Kysáčan Vjekoslav Vozár (39) do Bratislavy prišiel v roku 1994 študovať. Zapísal automatizáciu na Fakulte elektroniky a informatiky Slovenskej technickej univerzity. Po jej ukončení v roku 2000 urobil v krátkom slede niekoľko rozhodnutí, na ktoré sa niekto odhodláva polku života. „Bolo to celkom zaujímavé obdobie,“ spomína. A má aj na čo – 30. júna promoval, 1. júla sa ženil a 15. júla nastúpil do zamestnania. „Akoby toho nebolo málo, už v auguste manželka Karin otehotnela,“ smeje sa. Jeho prvým zamestnaním bola pozícia IT technika v dôchodkovej poisťovni Tatry Sympatia. Postupne sa vypracoval na systémového administrátora. Formálne pracuje už pre tretiu firmu, ale v skutočnosti nikdy nikam neprestúpil. Za tento zdanlivý paradox môžu akvizície a zmeny názvu poisťovne. – Čo bolo pre teba na Slovensku najťažšie? – Jednoznačne začiatky. Prejsť z úplného pohodlia domova a domácej stravy na internáty a internátnu jedáleň nebolo jednoduché. Dodnes si pamätám, keď som sa prvýkrát vracal vlakom po krátkych prázd-

ninách na sviatok Všetkých svätých späť na Slovensko a v Subotici sa stretli vlaky Belehrad – Budapešť, ktorým som cestoval, a vlak Budapešť – Belehrad. Mal som sto chutí prestúpiť na spiatočný vlak a vrátiť sa domov. Na to všetko, keď sme sa vrátili do Bratislavy, môj spolužiak a spolubývajúci, s ktorým sme spolu prišli, sa zbalil a rozhodol sa, že sa vráti späť domov. Vtedy veľa nechýbalo a vrátil by som sa spolu s ním. – Kedy si si uvedomil, že tu zostaneš žiť? – Po príchode na Slovensko som veril, že sa počas štúdia politicko-ekonomická situácia v Srbsku zlepší a že sa vrátim. Ako však čas plynul, situácia v Srbsku zostávala rovnako zložitá. Keď som videl, aký je problém zohnať si slušne platenú prácu, začal som si uvedomovať, že sa mi tu bude jednoduchšie začínať. Aj napriek tomu, že na Slovensku nemám žiadne zázemie. Poslednou kvapkou bolo, keď som sa zoznámil s manželkou Karin. Karin je Slovenka z Púchova a v Srbsku by si ťažko hľadala prácu. – Mal si v rámci svojho zamestnania kontakty so Srbskom či bývalou Juhosláviou, respektíve ovplyvnil nejako pôvod tvoju kariéru? – Nie. Jedine som musel rad ra-

Hrdý otec rodiny: s manželkou Karin, dcérou Katkou a synom Miškom dom všetkým kolegom vysvetľo– V súčasnej situácii si to neviem vať, odkiaľ mám také divné meno predstaviť. Celá rodina máme zabehané chodníčky v Bratislave: práca, (smiech). – Čo považuješ za svoj najväčší škola, záľuby, kamaráti... Všetko toto úspech? zmeniť zo dňa na deň by bolo veľmi – Neviem, či sa to dá nazvať úspe- zložité. V živote sa však všeličo stáva chom, ale najviac som hrdý na svoju a ako som si v minulosti nevedel rodinu. Máme s manželkou dve deti: predstaviť, že jedného dňa budem dcéru a syna a pomaly sa dostávam žiť v Bratislave, rovnako je možné, do takého veku, že sa začínam tešiť že nás osud znovu zaveje späť do z ich, hoci aj drobných úspechov. Kysáča. Ako sa hovorí – nikdy neObe deti hrajú futbal, tak som každý hovor nikdy. víkend ich najväčším fanúšikom a – Komu fandíš, keď hrajú teším sa z každého dobre odohra- Slovensko a Srbsko v nejakom ného zápasu. Mám, samozrejme, aj športe? ja svoje osobné ambície, ale tu sa – No tu sa situácia postupne mení. mi zdá ešte skoro na bilancovanie V začiatkoch som jednoznačne fandil Srbsku vo všetkých športoch. najväčšieho životného úspechu. – Ľutuješ niekedy, že si odišiel? Momentálne je to ovplyvnené tým, – V princípe nie. Keď sa však vra- či dianie v športe viac sledujem na ciame z návštevy od mamy, po tom, Slovensku alebo v Srbsku. Vo futbale ako stretnem kamarátov z detstva by som fandil skôr Slovensku, v a mladosti, tak mi je ľúto, že ich tak tenise a v basketbale Srbsku. Keď zriedkavo stretávam. Rovnako, keď to tak pozerám, vyzerá, že fandím najbližšia rodina v Srbsku potrebuje tomu, komu sa v danom športe viac pomoc, je mi ľúto, že nie som bližšie. darí (smiech). – Čo by sa muselo stať, aby si Snímka: z archívu V. V. sa vrátil?

NOVÝ ČESKO-SLOVENSKÝ FILM SEDEM ZHAVRANELÝCH BRATOV SA TEŠÍ POZITÍVNEMU OHLASU KRITIKOV

Návrat rozprávok R. Boldocký

eministická, výpravná a hlavne celkom vydarená. Takéto prívlastky bratislavské denníky vo svojich recenziách prisúdili novej koprodukčnej česko-slovenskej rozprávke Sedem zhavranelých bratov, ktorá mala premiéru koncom mája. „Film pre celú rodinu je precízny vo všetkých smeroch. Okrem prepracovaného scenára, výborných dialógov, prirodzeného herectva a atmosférickej kamery, má osobitú hodnotu poetický komentár napísaný Ľubomírom Feldekom a autorská hudba, ktorá je s filmom v absolútnej harmónii,“ nešetrí napríklad

www.hl.rs

chválou denník Pravda. V socialistickom Československu bola filmová rozprávka mimoriadne rešpektovaným žánrom. Točilo sa veľa, pravidelne a klasické príbehy o princoch Netradičná hrdinka: Bohdanku a princeznách si spravidla udržia- stvárnila 34-ročná česká herečka vali vysokú kvalitu aj pozornosť Martha Issová divákov. Po páde železnej opony rokoch. No a v týchto dňoch sa do nielenže sa túto vysoko nastavenú kín dostali aj „zhavranelí bratia“. Na motívy rozprávok Pavla Doblatku udržať nepodarilo, ale najmä na Slovensku sa tvorcovia rozprávok šinského a Boženy Němcovej nový postupne odmlčali. Zdá sa, koneč- film natočila česká scenáristka rene sa to začína meniť. Vlaňajšou žisérka Alice Nellis. A súdiac podľa premiérou filmu Láska na vlásku sa prvých bol to zásah do čierneho. Slovensko dočkalo prvej rozprávky Recenzenti okrem iného oceňujú po neuveriteľne dlhých štrnástich dôveryhodné výpravné dobové

Informačno-politický týždenník

scény a zároveň si všímajú niektoré zvláštnosti filmu. Je v ňom napríklad menej slov a viac obrazových spomienok. Na rozdiel od väčšiny klasických rozprávok je príbeh postavený hlavne na ženských postavách, čo viedlo denník Sme dokonca k tomu, aby snímku označil za feministickú. Zaujímavá je aj voľba hlavnej protagonistky. Bohdanku stvárnila 34-ročná česká herečka Martha Issová, ktorá svojím vzhľadom a vekom určite nespĺňa tradičnú predstavu o princeznách. Zo slovenských hercov sa vo filme predstavili Csongor Kassai, Kristína Svarinská, Marián Geišberg, Miroslav Noga či Juraj Hrčka. Postavu matky zasa stvárnila Jana Oľhová. Umelci zo Slovenska sa podpísali aj pod titulnú pieseň filmu – zložil ju Vašo Patejdl a naspievala Marika Gombitová. Foto: magicbox.sk • SLOVENSKO •

Naša téma 

Každodenný (skoro)život Jaroslav Čiep

ún je mesiac, ktorým končíme prvú polovicu roka. Je čas aj na malé bilancovanie toho, čo sa nám (ne)podarilo z naplánovaného v našich životoch aj zrealizovať. Jún je i mesiacom, keď sa končia školské povinnosti žiakov a začínajú letné prázdniny. Zároveň je i mesiacom, keď denné (ale i nočné) teploty rapídne

stúpajú a v mysli sa nám neraz zažiada nejaké občerstvenie alebo osvieženie tela a duše a v spomienkach sa nám neraz vynorí niektorá z minulých dovoleniek pri mori, jazere alebo v horách. Ozaj, je aspoň pre priemerných občanov Srbska taká možnosť prístupná i v súčasnosti? Je z čoho si dovoliť nejaký „luxus“ pre svoju rodinu, ktorý sme ani v nie tak dávnom čase nepovažovali za

žiadny luxus? Či už ide o domáce potreby, odev, každodenný život, dovolenku alebo niečo, po čom túžime... Máme na tieto túžby ekonomický podklad? Peňazí je čoraz menej, zamestnávatelia „žmýkajú“ zamestnancov a o platoch radšej nehovoriť. Keď aj sú, tak zväčša iba minimálne. V súčasnosti nám je každý dinár prepotrebný a trikrát premýšľame, kam ho usmerniť, lebo u väčšiny

obyvateľov príjmy nepostačia ani na tie základné rodinné potreby. Domáci rozpočet je neraz i sekerou na hrdle manželských a rodinných vzťahov a svedkami sme, že pre chudobu a nemožnosť vyžiť viacerí si siahli aj na vlastný život. V rámci Našej témy pýtali sme sa na to, ako a kde sa zásobujeme, čo si (ne)môžeme dovoliť a aký je náš aktuálny životný štandard v porovnaní s bližšou a ďalšou minulosťou. Dozvieme sa aj o tom, ako sa pasujeme s aktuálnou krízou a prázdnymi peňaženkami a ako sme sa naučili žiť s ňou.

NÁŠ KAŽDODENNÝ (SKORO)ŽIVOT

Kríza nás nezlomila, učíme sa s ňou žiť Anička Chalupová

ijeme v dobe, ktorú vnímame ako krízovú. O kríze sa hovorí v súvislosti s takmer všetkými oblasťami a v globálnom meradle. V mojom podvedomí kríza sa začala vtedy, keď náhle v lekárňach zdraželi lieky. Chtiac-nechtiac začala som sa viac zaujímať o alternatívnu medicínu, vďaka ktorej som na liečbu začala používať čisto prírodné zložky a bylinky z vlastnej záhrady a okolia. Tieto a podobné prostriedky tzv. alternatívnej spotreby sa u nás začali

Elenka Tomášová, domáca z Kovačice, s dcérou Hankou

využívať čoraz častejšie, ako napr.: nákupy šatstva viac z druhej ako z prvej ruky, radšej máme byty prenajaté, autá požičané ako vlastné. Na povrch vychádza náš umelecký skrytý talent, vnášame renesanciu do nášho domáceho majstrovania. V trende sú výmenné služby typu: ty mne postrážiš deti, ja ti • NAŠA TÉMA •

upečiem koláče a navzájom nás to nebude stáť nijaké peniaze. Tých príkladov je, žiaľ, mnoho. Celosvetová hospodárska kríza, ktorá sa nám tak silne prisala do nášho života ako kliešť, mení správanie aj občanov Kovačickej obce. Keďže jej nedovidia konca, učia sa s ňou žiť. Zvykajú si na ňu a robia tak, aby ju zvládli. „Načo by som kupovala značkové tričko za 3 000 dinárov, keď v second hande za rovnaké zaplatím iba tristo, a po jedinom praní obe vyzerajú rovnako?” pýta sa Elenka Tomášová, Kovačičanka, rodom z Padiny. Jej rodinné príjmy sú priemerné, ale priznáva, že je prinútená vyhľadávať možnosti ako a kde ušetriť. „Pre našu trojčlennú rodinu zarába iba môj manžel Fero. Okrem toho, že pracuje v jednom kovačickom podniku, kde má solídny plat, musí do našej rodinnej pokladnice privyrobiť aj súkromne. Všelijako sa vynachádzame, viac sporíme. Namiesto nákupu vo vysokokvalitných predajniach so značkovým tovarom, potravinové články kupujeme napr. v Gomexe, v predajni s tovarom širokej spotreby a chemické prostriedky pre domácnosť si zadovažujeme na kovačickom trhu. Odev si kupujeme na blšom trhu v Pančeve, nejaké veci po výhodných cenách sa nájdu v

Mária Jonášová, penzistka z Kovačice

nákupnom stredisku Aviv, často kupujem aj v second handoch. Po čom túžime? Snívame o aute, ktoré sa neozýva celým ,fertáľom‘, teda, chceli by sme si kúpiť nejaké lepšie auto, nie síce nové. Nateraz sme vcelku spokojní s tým, čo máme. Keď sa nám zvýši počet členov rodiny, budeme musieť inak rozmýšľať,“ uzavrela Elenka Tomášová. „V minulosti bolo lepšie ako je tomu dnes. Počas Tita sme robili toľko, koľko aj dnes, lenže vtedy sme mali viac peňazí,“ zhodnotila Mária Jonášová, domáca z Kovačice. Priemerná penzia jej dovoľuje občas ísť do kúpeľov alebo na výlety, ktoré organizuje Združenie penzistov. „Podľa toho,

kto má aký plat, penziu – tak musí žiť. Ja žijem sama, nemám veľké trovy. Mám svoj dom, mám z čoho žiť, tak penzia mi stačí na život. Kupujem iba to najzákladnejšie: chlieb, ovocie, zeleniny, takže si vždy usporím peniaze aj na výlety so Ženským spolkom a Združením penzistov. Prednedávnom sme spoločne navštívili aj Titov hrob v Belehrade a už sa chystám na stretnutie penzistov, ktoré sa uskutoční už o pár dní. Toľko si môžem dovoliť a ceny tých výletov sú výhodné. Orientačne do mesiaca potrebujem od 600 do 1 200 dinárov. V zime je trochu iná situácia, vtedy musím viac zaplatiť za ohrev. Okrem šúľkov, ktoré nekupujem, každoročne si zadovažujem uhlie a drevo, za ktoré musím vyčleniť niekedy aj viac ako 800 eur. Na trhu najčastejšie kupujem zemiaky, cibuľu, papriku a pod. V obchode si kupujem prevažne mlieko a jogurt. Keď ide o nákup odevu, mne už iba máličko stačí. Mám všetko, čo potrebujem. Niekedy sa stane, že sa mi niečo na trhu zapáči, niečo, čomu je cena výhodnejšia ako v čínskych predajniach. Keďže ma nohy často bolia, tak plánujem i tohto roku navštíviť kúpele Lukovska Banja. Mám za čo, veď som celý rok sporila,“ dopovedala Mária Jonášová.

24 /4651/ 13. 6. 2015

Naša téma SO STAROPAZOVČANOM PAVLOM BALÁŽOM-PAŠOM

Voľakedy sme stavali dom, išli k moru a teraz... Anna Lešťanová

„D

nešný životný štandard ľudí sa vôbec nedá porovnať s tým, aký sme mali kedysi, teda pred niekoľkými desaťročiami. Je to obrovská zmena, čo sme si vtedy mohli dovoliť a kúpiť a teraz nie. Na tie zašlé časy si iba v dobrom spomíname,“ povedal nám na začiatku rozhovoru staropazovský penzista Pavel Baláž-Pašo, ktorý dlhé roky pôsobil v tamojšom slovenskom spolku, miestnom matičnom odbore a v evanjelickom cirkevnom zbore. Z poctivo zarobeného platu si ľudia údajne mohli mnoho toho dovoliť: vystavať dom, odcestovať na dovolenku s rodinou, kúpiť si potrebné veci do domácnosti...

„Životný štandard ľudí v porovnaní s tým pred niekoľkými desaťročiami nám drasticky klesol,“ akcentoval spolubesedník a dodal, že v tej nie ani tak ďalekej, a pritom peknej minulosti v takmer každej domácnosti boli väčšie zásoby priam všetkého (potravinových článkov, hygienických prostriedkov...), oveľa viac sa kupovali odev, obuv a iné. Ľudia vraj bez rozmýšľania s radosťou odchádzali na ponúknuté kultúrne diania či športové udalosti, lebo tie výdavky neohrozovali rodinný rozpočet.

Pavel Baláž a jeho manželka sú penzistami a sú v podobnej situácii ako aj mnohí iní dôchodcovia v krajine, ktorí musia veľmi rozmýšľať, kde strovia každý dinár. Podľa slov spolubesedníka voľakedy sa ľahšie a bezstarostnejšie žilo, bez toho stresu a otázky, ako nám bude zajtra? „Každé ráno som do roboty – do niekdajšej veľkej pazovskej továrne Lifam, kde som pracoval, šiel s radosťou. Presne som vedel, že mám zabezpečené pracovné miesto, teda existenciu a za môj výkon

som bol adekvátne zaplatený. Nemusel som rozmýšľať, ako prežiť od výplaty po výplatu,“ povedal nám Pavel Baláž-Pašo evokujúc spomienky na zašlé časy. Ušetriť sa vraj mohlo i na nákup nejakej väčšej investície do domácnosti. Dnes si zväčša robotníci a penzisti nemôžu dovoliť žiaden luxus. „Pamätám sa, že keď sme sa chystali stavať nový dom, okrem kúpy stavebného materiálu mohli sme si ušetriť aj dovolenku pri mori. Vtedy sme na dovolenku odchádzali napríklad zaradom tri roky,“ prízvukoval náš spolubesedník. Počas nadovšetko príjemného rozhovoru sme sa dozvedeli i toto: že si manželia Balážovci potrebnú zeleninu dopestujú sami v záhrade za domom, majú tam aj niektoré druhy ovocia a v predajni sa zásobujú iba tými základnými životnými potravinami. Inak Pavel Baláž má pesimistické názory. Totiž neverí v to, že sa „tie pekné a dobré časy opäť vrátia“. Foto: z archívu P. Baláža

MEGAMARKET, PREDAJŇA ČI TRH?

Kupujme kysáčske Elena Šranková

iatok je už asi dvadsať rokov trhovým dňom v Kysáči. Predtým trh býval v sobotu. O prinavrátenie soboty ako trhového dňa sa dlhší čas zasadzuje Dr. Mária Vozárová. Z jej slov vyplývajú mnohé argumenty. – Odkedy navrhujete, aby sa trh z piatka presunul na sobotu? – Dávno sa snažím opodstatniť tento návrh a všetci sa s ním zhodujú, avšak nič konkrétne sa neurobilo. Bola som celkom blízko cieľa, lebo aj iné ženy toto sugerujú, ale sa zistilo, že priekupníci v sobotu chodia na iné miesta a do Kysáča by potom neprišli. Podľa mojej mienky by priekupníci mohli chodiť na trh v Kysáči v niektorý iný deň. Veď v dedinách veľkosti Kysáča býva trh dvakrát do týždňa. Možno by naši Kysáčania, nebyť priekupníkov, ktorí ich zatlačili do úzadia, v sobotu odpredali viac tovaru. Dokonca aj medzi zamestnanými ženami sú

www.hl.rs

také, čo by na trhu niečo v sobotu predali alebo nakupovali. Boli by to omnoho zdravšie výrobky a boli by aj sviežejšie. Nemám vplyv v dedine, ale mali by sme rozmýšľať nielen o tom, čo zodpovedá niekomu inému, a Kysáčanom nie. Pritom trh je aj o stretávaní sa, čo tiež má význam v dnešnom čase, keď sa málo navštevujeme. Aj premávka je ďalší dôvod, prečo by bolo lepšie, keby trh bol v sobotu, lebo je menej rušná než v piatok. – Kde je podľa vašej mienky najlepšie nakupovať zdravé potraviny? – Stále zdôrazňujeme, že treba prihliadať na zdravú výživu, a pritom dbať na čerstvú stravu. Často kupujeme v megamarketoch, ale kto nám garantuje, že je to čerstvé? Myslíme si, že tam nakupujeme lacnejšie, ale popri jednom lacnejšom výrobku kúpime ešte desať za rovnakú cenu ako v malých predajniach v Kysáči. V predajniach v susedstve pritom

Informačno-politický týždenník

Bude sobota trhovým dňom v Kysáči?

kupujeme cieľovo to, čo v tej chvíli potrebujeme, a koľko nám treba. K tomu sú majitelia týchto predajní vo väčšine prípadov naši ľudia alebo zamestnávajú Kysáčanov a nedovolia si predávať nekvalitný tovar alebo taký, čo je z podozrivého prameňa, lebo poznajú zákazníka. Ďalšia možnosť, kde si môžeme zadovážiť potravinové články, je trh. Tam od našich žien a známych ľudí môžeme nakupovať čerstvé ovocie a zeleninu, naoberanú v záhrade deň predtým. – Tak teda ten trhový deň akosi súvisí aj so zdravým stravovaním? – Súvisí, a to tak, že sú toho času

Kysáčanky, ktoré pracujú, prinútené výrobky prinášať z mesta, kde často nevedia pôvod tovaru. Kysáčanom, najmä zamestnaným, sme neumožnili, aby sa v Kysáči zásobovali na trhu veľmi významnými sviežimi potravinami, zvlášť ovocím a zeleninou, ktorých sezóna práve prichádza. A vo svojej osade pritom poznajú ženu, ktorá predáva, kým predavačov v Novom Sade alebo inde nepoznajú, a tých netrápi, čo im predajú, lebo ich neuvidia znovu. Preto by som dala na váhu megamarkety, malé obchodíky a trh. Zvážme spoločne. • NAŠA TÉMA •

ŠTANDARD NÁŠ ÚBOHÝ

Raz sa rúti, potom krúti Oto Filip

ežijeme, ale živoríme. Bohatší sú čoraz bohatší, chudobní čoraz chudobnejší. Ešte pred pár desaťročiami, v časoch finančne neporovnateľne a nesporne lepších než sú tie dnešné, nebohý kolega Ján Cicka zvykol vravieť, že s platom oveľa ľahšie zdoláva tie dni od prvého po desiaty než od desiateho po prvý. Odvtedy veľa vody odtieklo Dunajom, zdá sa, že s ním i veľa peňazí. Natoľko, že aj priemerne zarábajúca rodina okrem tých základných nákladov na stravu a energie musí pozorne obracať každý dinár, aby si dovolila akú-takú dovolenku. Slovami istej známej, je to v podstate tak, že pol roka sporíme na dovolenku, tú druhú polovicu na zabezpečenie uhlia či dreva na vykurovanie domu. Aj keď porovnania môžu byť nevďačné, na odpoveď, prečo sa kedysi čosi dalo a dnes nie, jeden učiteľský pár, ktorý je už na dôchodku, poskytol takúto odpoveď: – Všetko bolo oveľa lacnejšie, najmä potraviny, kým príjmy a ceny boli stabilné. Približne pred tridsiatimi či štyridsiatimi rokmi jeden plat nám celkom stačil na

Dosť častá scéna pred Futockým trhom v Novom Sade: čo nie je na trhu, môže byť pred ním

bežné nákupy, na stravu, hygienu, platenie účtov. Tak potom sme ten druhý mohli investovať do výstavby domu alebo chaty, na kúpu auta, na lepšiu dovolenku... Možno je zaujímavý i údaj, že sa v časoch spomínaných dalo z priemerného praktikantského platu teoreticky cestovať vyše dvadsaťkrát mesačne na relácii Nový Sad – Bratislava a späť. Súčasný priemerný plat v Srbsku také čosi neumožňuje azda ani päťkrát za mesiac. Keď je peňazí málo, je málo i šťastia, hoci jedno

nemusí automaticky byť zárukou druhého. Z chmúrnych štatistík, zverejnených v týždenníku NIN koncom mája, vyplýva, že je len každý štvrtý náš občan šťastný. Tak isto je každý štvrtý občan chudobný, alebo nekonzumuje mäso či ryby každý deň. Každý druhý občan nikdy neje ovocie. Každá desiata rodina s malými deťmi nevlastní žiadnu detskú knihu. Až sedemdesiat percent študentov nenavštevuje múzeá, zriedkavo ich vidieť v galériách, divadlách,

na literárnych večierkoch. Tretina mladých číta, len keď to musí, každá druhá osoba u nás siaha po tabletkách na upokojenie. Polovica žiakov stredných škôl riadne konzumuje liehoviny, polovica mladých od 18 do 27 rokov žije s rodičmi. Šedá ekonomika úporne pretrváva ako významný zdroj príjmov mnohých rodín. Pri tých snahách o prežitie, pri štandarde, ktorý sa raz krúti stále dokola, inokedy zase rúti nadol, stúpa nielen počet žobrákov, ale aj predajcov uličných, rovnako ako aj blších trhov. Len v Belehrade a v jeho okolí ich je vyše pol tucta. A tí, ktorí majú to šťastie byť zamestnaní, si podľa údajov Republikového štatistického ústavu za vlaňajší rok najčastejšie mohli a môžu dovoliť kúpiť stravu (a šťavu) za 40 percent príjmov. Ďalších pätnásť až sedemnásť percent troviť na nájomné a energie, približne desať percent na dopravu a prepravu. Rekreácia, napĺňanie kultúrnych potrieb, vychádzky a pobyty sú skôr výnimkou než pravidlom. Štandard je tam, kde je, riadne pod potrebnou hladinou. Blížia sa dovolenky a čas, keď sa ktosi bude kúpať v mori, iný zase v lavóre. Vlada Bulatović-Vib to všetko dávno, pred rokmi výstižne vyjadril myšlienkou: Dnes si vravím, že budem žiť od zajtra. A zajtra pochopím, že som dnes ani nežil.

Čo zistil štatistický prieskum o chudobe v Srbsku?

ový prieskum o chudobe Republikového štatistického ústavu poukázal na nasledujúce parametre kvality života v Srbsku:  Každý štvrtý nemá mäso na tanieri, na dovolenku môže len každý tretí, zatiaľ čo takmer 20 percent populácie nemá ani na vykurovanie.  Polovica občanov Srbska v dome nemá ani 100 eur, ktoré by mohli byť použité na nečakané výdavky.  Štvrtina obyvateľov má vysokú šancu stať sa chudobnými a medzi nimi je najviac tých, ktorí sú mladší ako 18 rokov.  Takmer 70 percent obyvateľov si nemôže dovoliť týždennú dovolenku mimo domu a veľmi ťažko vychádza s peniazmi. S príjmami sa im sotva podarí kryť základné výdavky.

• NAŠA TÉMA •

Boško Mijatović, predseda Centra pre liberálno-demokratické štúdie – CLDŠ, hovorí, že výskum Republikového štatistického ústavu po prvýkrát vykonali podľa predpisov EÚ. „Tieto európske normy zodpovedajú západným krajinám, pretože ony nemajú chudobných v klasickom zmysle slova. Je to dôvod, prečo sme definíciu rozšírili aj o tých občanov, ktorí sú ohrození chudobou, a sú to tí, ktorí nemajú plat 1 000, 1 500 alebo 2 000 eur.“ Ako zdôraznil Mijatović, „nám viac vyhovuje, aby sa na základe peňazí za minimálne potreby spojené so stravou a bývaním prišlo k tým, ktorí sú chudobní. Takých je v Srbsku osem alebo deväť percent. Sociálna politika nepomôže, len ekonomický rast môže znížiť chudobu“. Tijana Čomićová z RŠÚ povedala, že väčšina krajín údaje za rok 2014 ešte nezverejnila, takže sa naše výsledky môžu porovnať s inými krajinami, ale uverejnenými za rok 2013. „Riziko chudoby

je najvyššie v Srbsku a viac ako 20 percent rizika mali aj v Grécku, Rumunsku, Bulharsku, Litve a v Španielsku. Unikátna definícia chudoby neexistuje. V našom prieskume najbližšie k definícii chudoby sú tí, ktorí sú tiež ohrození chudobou a vecne veľmi zbavení, totiž žijú v domácnostiach s veľmi nízkou intenzitou práce, a takých je asi šesť percent,“ povedala Čomićová a pokúsila sa to aj rozčleniť. „V rámci projekcie, keď sa pozriete na všetky typy domácností, jednočlenná domácnosť, a to mužská, dosahuje najvyššie riziko chudoby. Okrem toho najzraniteľnejšou vekovou skupinou v Srbsku sú mladší ako 18 rokov. Najmenšiu pravdepodobnosť, že sa stanú chudobnými, majú dvojčlenné domácnosti s dospelými deťmi, ktoré rodičia nemusia podporovať, a tie, v ktorých jedna osoba má vek 65 a viac rokov.“ j. č-p

24 /4651/ 13. 6. 2015

Ľudia a diania Za Ryboviča 17 hlasov ZASADAL BÁČSKOPETROVSKÝ LOKÁLNY PARLAMENT

Jaroslav Čiep

olitika je nielen o tom, čo sa vysloví, povie, ale predovšetkým o tom, čo sa zamlčí. Týka sa to nielen globálnej či štátnej politiky, ale aj tej v najnižšej, čiže lokálnej časti rebríčka. Potvrdilo sa to aj na 26. zasadnutí Zhromaždenia obce Báčsky Petrovec, ktoré sa uskutočnilo v stredu 3. júna 2015 vo večerných a nočných hodinách. Pred výborníkov sa dostalo pätnásť bodov rokovacieho programu, z čoho iba o dvoch z nich rokovali takmer tri hodiny. Najviac prachu rozvírilo miesto riaditeľa Domu zdravia Báčsky Petrovec. Už dlhší čas obecné zhromaždenie vymenúva iba dočasných správcov tejto ustanovizne, hoci sa viacerí kvalifikovaní kandidáti opakovane prihlasujú na súbehy na tento post. Podobne ako dva – tri predchádzajúce súbehy, ani posledný neuspel. Správna rada údajne nedodala návrh, a preto sa výborníci zase vyjadrovali iba o „úradujúcom riaditeľovi“ po tom, čo Jaroslava Danka, predchádzajúceho úradujúceho riaditeľa, odvolali z funkcie. Členka SR DZ Milota Tótová (zároveň i výborníčka) sa pokúsila vysvetliť, čo sa to na zasadnutiach rady deje a akým spôsobom predseda rady hatí rozhodnutia väčšiny členov, ale to na veci nič nezmenilo a vládnuca väčšina v obecnom parlamente so zdvihnutými 17 zelenými lístkami

Zelené ZA nediskriminačnú rodovú terminológiu na zasadnutiach lokálneho parlamentu (z úhrnného počtu 31 výborníkov prítomných bolo 27) rozhodla, že úradujúcim riaditeľom Domu zdravia Báčsky Petrovec sa po roku znovu stane Ján Rybovič. Posúdenie návrhu a schválenie rozhodnutia o modeli a metóde privatizácie Informačného strediska Báčsky Petrovec zdvihlo hladinu adrenalínu účastníkov rozpravy trochu viac ako nasledujúce body, ale ďalej to už šlo podľa zachodenej praxe: vajatali hory, porodili myš. Po lamentáciách a emotívnej rozprave jednotlivých výborníkov predsa uzavreli, že je nemožné vyhnúť sa privatizácii obecného rádia a rozhodli, že ju uskutočnia priamou verejnou dražbou. Aby sa akože určitým spôsobom „kryli“, predseda Zhromaždenia obce Raj-

ko Perić navrhol a prítomní schválili pracovný záver, že treba zaslať iniciatívu k posúdeniu ústavnosti a zákonnosti Zákona o privatizácii, ktorá reguluje oblasť privatizácie menšinových médií. S pokojnou rozpravou alebo aj bez nej na zasadnutí výborníci schválili správu o realizácii obecného rozpočtu a účtovnícku uzávierku na rok 2014, správu a finančnú správu VKP Progres na rok 2014, ako i správu Rady pre mladých. Obecnému stredisku pre sociálnu prácu zverili práce poskytovania poradensko-terapeutických a sociálno-edukačných služieb a odteraz na zasadnutiach lokálneho parlamentu začnú používať nediskriminačnú rodovú terminológiu. Výšku peňažných

STARÁ PAZOVA

Súbeh o najkrajšie fotografie Anna Lešťanová

cieľom prezentovať Staropazovskú obec a jej turistické potenciály, obecná Turistická organizácia vypísala súbeh o najkrajšie, najoriginálnejšie a najkreatívnejšie fotografie, výlučne z územia uvedenej obce. Súbeh bude otvorený od 28. mája do 28. decembra 2015. Na konci každého mesiaca sa má voliť 5 najkrajších fotografií, autorov ktorých očakávajú zaujímavé a hodnotné odmeny.

www.hl.rs

Ako zdôrazňujú v obecnej Turistickej organizácii, súbeh je príležitosťou pre všetkých milovníkov fotografie, aby verejnosti ukázali svoju prácu. Takým spôsobom sa im otvára možnosť, že sa ich kreativita prejaví aj na propagačnom materiáli Staropazovskej obce. Fotografie môžu byť venované rozličným témam. Môžu byť späté s dejinami obce, s jej kultúrnymi pamiatkami a prírodnými charakteristikami. Na fotografiách môžu byť zábery z lokalít, ktoré najpresvedčivejšie vyčaria život ľudí, duch, zvyky, tradíciu

Informačno-politický týždenník

a samotnú atmosféru, aká vládne v jednotlivých osadách Staropazovskej obce (kultúrno-historické pamätihodnosti, náboženské objekty, zvyky a obyčaje, ulice, kultúrno-umelecké a športové udalosti, hospodárske podujatia, dedinská turistika…). Na súbeh sa môžu prihlásiť tak fotografi ochotníci, ako aj profesionálni fotografi. Fotografie treba doručiť v digitálnom formáte (jpg, minimum 5 Mpx, rezolúcia 300 dpi). Všetci záujemcovia o uvedený súbeh môžu svoje fotografie priniesť osobne na adresu Turistickej organizácie, Svätosávska

pokút za priestupky svojím rozhodnutím výborníci zdvojnásobili a rozhodovali aj o ochrane životného prostredia a o opatreniach proti hluku. Rozhodli, že treba začať postup obstarávania nezastavaného stavebného pozemku do verejného vlastníctva obce a namiesto zosnulého člena Správnej rady Knižnice Štefana Homolu Samuela Boldockého ako predstaviteľa lokálnej samosprávy vymenovali Dr. Samuela Čelovského. Výborníci prijali na vedomie informáciu Základnej školy Žarka Zrenjanina v Maglići, ktorá bola terčom vášnivej rozpravy na minulých zasadnutiach obecného zhromaždenia, o prijatí rozhodnutia o poskytnutí súhlasu k prenajímaniu vecí zo strany pokrajinskej vlády, a týka sa to predovšetkým prenajímania športovej haly a posilňovne. Vzali na vedomie aj správu maglićského Miestneho spoločenstva o návšteve Vlasteneckého združenia Buľkes v máji tohto roku. Predtým ako sa dostali k výborníckym otázkam, prítomní výborníci bez rozpravy schválili aj dodatočne zaradený bod o generálnej regulácii Kulpína. Záverom zasadnutia sa výborníci vyjadrili o odpovediach, ktoré dostali na predtým položené otázky a kládli aj nové. Tie sa týkali nehumánneho spôsobu života obyvateľov chudobinca, stavu protiľadovcovej ochrany, možnej pomoci majiteľom zaplavenej poľnohospodárskej pôdy, bezpečnosti novej cyklistickej dráhy v Petrovci, vyhostenia ťažkého transportu od vchodu do Maglića po prevádzku Marbo produktu a úpravy stánku maglićských penzistov. 11, Stará Pazova, alebo ich môžu zaslať mailom (top@starapazova.rs). Pri každej fotografii sa žiada uviesť základné údaje: autor, názov fotografie, jej kratší opis, miesto a čas, kedy vznikla. Každý autor môže na súbeh zaslať najviac 5 fotografií v danom mesiaci a fotografie môžu byť buď farebné alebo čiernobiele. Všetky fotografie, ktoré prídu na adresu staropazovskej Turistickej organizácie v období od 28. mája do 28. júna, budú sa uchádzať o najkrajšie júnové fotografie. Rovnakým spôsobom sa bude konať výber najkrajších fotografií do uzavretia súbehu. Výsledky súbehu a mená výhercov, ktorí získali odmeny, budú zverejnené na konci každého mesiaca. Fotografie bude hodnotiť súbehová komisia vymenovaná zo strany organizátora súbehu. • ĽUDIA A DIANIA •

SLOVO DALO SLOVO: Mgr. PAVOL VAKOŠ, HLAVNÝ ŠTÁTNY RADCA, MINISTERSTVO HOSPODÁRSTVA SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Všetko so všetkým súvisí Oto Filip

lovenské spoločnosti sú v posledných rokoch pravidelnými účastníkmi májového veľtrhu techniky v Belehrade. Čo iné opäť kvitovať, než to, že ide o jasný skutok v prospech zveľadenia dvojstrannej hospodárskej, obchodnej a celkovej spolupráce Belehradu a Bratislavy, ktorá takéto podnety potrebuje stále viac. Už v prvý, otvárací deň našej májovej výstavy techniky došlo k stretnutiu s hlavným štátnym radcom Mgr. Pavlom Vakošom, pôsobiacim na Ministerstve hospodárstva Slovenskej republiky. – Slovensko je jedným z troch štátov, ktoré sa tohto roku prezentujú u nás prostredníctvom spoločnej národnej výstavy... – Tak trošku v menšom rozsahu sa slovenský stánok nachádza na vašej výstave tento rok, vzhľadom na to, že je forma, akou sa Slovensko chce prezentovať v zahraničí, taká, že sa snažíme podporovať hlavne malé a stredné podniky. Preto sme prešli na formu financovania cez štrukturálne fondy, v rámci možností ich zúčastnenia sa na takejto výstave. Tým je i ten potenciál firiem tu prezentovaných trošku menší. Avšak treba povedať aj to, že je Srbsko krajinou, ktorá je pomerne veľkou, aj čo sa týka rozlohy, aj čo sa týka počtu obyvateľov, aj čo sa týka rozvoja priemyslu. Tým by sme chceli s našimi firmami sem výraznejšie, viac preniknúť než to bolo v minulosti. Je to jeden z hlavných dôvodov, prečo sa aj tu slovenské firmy uchádzajú o svoje miesto. – Ktoré sú podľa vás tie hlavné oblasti, v ktorých možno úspešne spolupracovať a kde je v tom miesto slovenských firiem? – Myslím si, že by v princípe naše firmy vedeli, dokázali kryť všetky tunajšie potreby, od tých malých komponentov dodávateľských, po veľké celky, napríklad energetické. V zásade teda vo všetkých druhoch odvetví priemyselných, ktoré sa v Srbsku nachá• ĽUDIA A DIANIA •

dzajú a kde je možné slovenské firmy nejakým spôsobom uplatniť. To sa nedá špecifikovať len tak, na jeden typ. Vieme, že teraz sa hovorí o projektoch, ktoré sa aj

u vás budú týkať veľkých energetických celkov, dodávok. Som toho názoru, že tam je veľká možnosť, žeby sa slovenské firmy v tom každopádne mohli prezentovať. To je jedno, či to bude v oblasti priemyslu spotrebného, či to bude v oblasti priemyslu ťažkého, alebo to bude v oblasti priemyslu zaoberajúceho sa výrobou automobilov, ktorý je na Slovensku v tomto období veľmi silný, takže je úplne jedno, o aký druh priemyslu ide. Tam, kde si ten svoj priestor Slováci budú vedieť nájsť, tak to bude len dobre. – Akú rolu v tom všetkom môžu mať príslušníci slovenskej menšiny? – Samozrejme, že blízkosť nacionálna a blízkosť jazyková a tak ďalej, to len plusom v tomto smere. To znamená, že je trošku jednoduchšie dostať sa sem bez akýchkoľvek bariér, týkajúcich sa jazyka, týkajúcich sa kultúr... Jasné je, že takáto šanca tu je. – Keď ide o tento trh, sú na ňom aj niektoré prekážky brzdiace vzájomné obchodovanie, komunikáciu, prepravu tova-

rov? Čo vplýva alebo podmieňuje tie naše bilaterálne vzťahy? – Jasné je, bez podpory vedúcich inštitúcií a vlád samotných to nepôjde. Pretože viete, že je už hlavným rozdielom to, že Slovensko je členom Európskej únie, čo znamená, že v rámci európskeho priestoru nie je problém s predajom, transportom, odbytom výrobkov, s produkciou ako takou. To znamená, že ak sa tu vyskytnú nejaké bariéry, treba to riešiť vyslovene na úrovni medzivládnych dohôd a jednaní, ktoré sa budú musieť uzavrieť. Inak sa to jednoducho nebude môcť dať. Bez záujmu tých maličkých slovenských firiem, ktoré majú potenciál, chcú sa nejakým spôsobom presadiť, to zveľadenie ekonomickej spolupráce tiež nepôjde. Môžeme si hovoriť čokoľvek, ale finančná kríza zatiaľ stále nie je za nami, ešte stále si s tým potykáme, hoci jej dôsledky sú teraz trochu nižšie. Preto naše spoločnosti hľadajú odbytište v princípe kdekoľvek sa to bude dať. Ak im ho poskytne srbský trh, tak to bude len

na dobro. Nehovoriac o tom, že tým, že sa na slovenskom stánku slovenské firmy prezentujú, tak isto sa otvára možnosť prieniku na trh pre srbské firmy, formou spolupráce, ktorou môže byť i zakladanie spoločných podnikov. Tých možností je teda veľmi veľa. – Rozprávame sa na veľtrhu techniky, ktorý poskytuje celý rad nových riešení, noviniek, inovácií... Aký je záujem o techniku na Slovensku?

– V rámci rôznych programov, ktoré sa i na Slovensku teraz začali preferovať, môžeme hovoriť o projektoch zavedenia duálneho školstva, ktoré je v súvislosti so stredným školstvom. Tam alebo tým sa vlastne prinavraciame k modelu, ktorý bol za starých čias, keď existovalo pri každom výrobnom podniku nejaké učilište, ktoré si vyslovene vychovávalo svojich robotníkov, pracovníkov do výroby. To je jeden moment, ktorý je dosť vypuklý. Samozrejme, aj v rámci technického školstva vysokého je tak isto záujem o to, aby sa prinavrátili študenti. Aby nešli študovať len humanitné vedy, právnické alebo lekárske, ale aj tie technické. Musím povedať, že i tá náročnosť štúdia na vysokých technických školách, bez toho, aby som znevažoval pozíciu humanitných vied, vplýva na záujem, na všetko. Tá technická stránka je podstatne náročnejšia ako iné, lebo si vyžaduje dobre pripraveného študenta už zo strednej školy, eventuálne už aj zo základnej, takže to všetko so všetkým súvisí. – Možno by na záver bolo zaujímavé počuť, ako sa Slovensku ukazuje tento rok z hospodárskeho aspektu? – V rámci prognóz sa hovorí, že budeme napredovať, že všetky ukazovatele budú pozitívne. Uvidíme, aké výsledky budú nakoniec, keď sa štatisticky uzavrie celý rok, čiže v ktorých oblastiach sa to napredovanie podarí najviac. Viete, všetko sa točí okolo možnosti prílevu investícií, od otvárania nových pracovných miest. To znamená, aby nestúpala nezamestnanosť, ktorá prognosticky má ísť nižšie. Nehovoriac o tom, že teda aj tie obchodné ekonomické kontakty smerom na zahraničie, v prípade, že by sa podarilo nejakým spôsobom otvoriť rôzne iné trhy, ktoré sú mimo Európskej únie, by bolo len prínosom.

24 /4651/ 13. 6. 2015

Ľudia a diania Z VODOHOSPODÁRSKEHO PODNIKU ODKAZUJÚ

raz vyčistené. Majú petrovskí poľnohospodári zabudnúť na záväzky vodohospodárskeho podniku a začať sa zaoberať aj čistením jarkov, ich prehlbovaním?! Určité skúsenosti v tom už nadobudli... zo svojich pozemkov usmerZ vodohospodárskeho podniť do jarku. Podľa nich na niku nás ubezpečujú, že na území Obce Báčsky Petroúzemí Báčskopetrovskej obce vec neboli zaznamenané je veľa kanálov, ktoré sú podľa prípady vylievania vody ich evidencie funkčné. „Voda z kanálovej siete. Nezabudli možno pomalšie odteká, ale je pripomenúť, že na území dôležité, že môže prijať vodu Vojvodiny jestvuje okolo z okolitých parciel. Ak jestvuje 22-tisíc kilometrov kanáloproblém, nájdeme spôsob, vej siete, a že nemôžu všetky ako ho riešiť, ale poľnohosjarky vyčistiť každý rok. Ako podári určite nebudú sami povedali, jarky sú funkčné, čistiť jarky,“ uviedli. pokým sa z nich nevylieva Kompetentní z vodohosvoda a čistia ich v súlade podárskeho podniku nás pos prioritami a programom žiadali, aby sme im poskytli hospodárenia VVP Vody presnú lokalitu „problematicVojvodiny. kých“ jarkov, keďže očividne Z druhej strany, ani my sme nezabudli pripomenúť, Do takého „funkčného“ jarku poľnohospodári nemajú údaje z terénu, avšak do uzávierky tohto čísla Hlasu že poľnohospodári pravi- musia sami odviesť vodu ľudu sme nedostali odpoveď, delne platia dane, ktoré nie sú nízke, a prirodzené je oča- Pripomenuli sme tiež tvrdenia aké údaje sa nachádzajú v ich kávať, že ak si jedna strana plní poľnohospodárov, podľa kto- evidencii – kedy a či vôbec boli záväzok, má to robiť aj tá druhá. rých sotvaže boli tie jarky aspoň tie jarky čistené.

Jarky vyčistíme my! Jasmina Pániková

minulom čísle nášho týždenníka sme písali o nadmernom množstve vody v petrovskom chotári následkom niekoľkodňových lejakov. Ako nám vtedy povedal poľnohospodár Samuel Valentík, vody by tam nebolo až toľko, keby mala kam odtekať, čiže, keby jarky boli vyčistené. Zaujímalo nás, čo na to povedia vo Verejnom vodohospodárskom podniku Vody Vojvodiny, ktorý by sa mal starať aj o čistenie jarkov. V písomnej odpovedi z Oddelenia vzťahov s verejnosťou a protokolu nám potvrdili, že záväzkom VVP Vody Vojvodiny je okrem iného aj údržba odvodňovacích jarkov. Ako uviedli, oni sa starajú o to, aby jarky mohli prijať nadbytok vody z okolitých plôch, pokým majitelia parciel sú povinní vodu

V ÚSTRETY DŇU OCHRANY ŽIVOTNÉHO PROSTREDIA V BÁČSKOM PETROVCI

Usporiadali dve ekologické akcie Jaroslav Čiep

odobne ako vlani, aj tohto roku v Obci Báčsky Petrovec uskutočnili akciu zberu toxických obalov a ambaláže z herbicídov a pesticídov. Ide o prepotrebnú ekologickú akciu nielen v tomto prostredí, ale aj inde, lebo sme svedkami, že poľnohospodári nemajú kam odkladať plastové fľaše, ktorých obsah používajú pri postrekovaní rastlín. V organizácii Združenia zahraničných výrobcov ochranných prostriedkov SECP, Poľnohospodárskej Zber toxického odpadu bude znovu služby v Novom Sade a v septembri Obce Báčsky Petrovec akcia prebiehala 1. júna a v nej sa nová, v zbere sa zúčastnilo viac v Hložanoch, Báčskom Petrovci ako 70 poľnohospodárov, čo je a Kulpíne nazbieralo 176 vriec omnoho viac ako vlani, keď sa fliaš z pesticídov a herbicídov. akcia uskutočnila po prvý raz. Zo Ako nám potvrdila obecná in- SECP bolo inšpekcii pre ochranu špektorka Tatiana-Milina Tura- životného prostredia a občanom

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

Počítače, televízory a iný elektronický odpad zbierali vedľa školy

sľúbené, že podobnú akciu zopakujú ešte raz v septembri, keď sa znovu budú zbierať toxické obaly, tiež do kamióna, ale akcia bude trvať trochu dlhšie, čiže celý deň. O deň neskoršie, v utorok 2. júna v organizácii vedúcich ekologického krúžku Základnej školy Jána Čajaka v Petrovci pri kotolni uskutočnili druhú akciu zberu elektronického odpadu. Výzva adresovaná spoluobčanom, aby

sa zúčastnili v akcii, zabrala a v stanovenom čase mnohí priniesli elektronický odpad. Nazbieralo sa viac ako 1,1 tony elektronických prístrojov. Akcia bola trojnásobne užitočná, lebo sa občania zbavili zbytočných vecí, na všeobecnú radosť prispeli k ochrane životného prostredia a k tomu škola získala peniaze z predaja odpadu, ktoré použije na nákup kníh do školskej knižnice. • ĽUDIA A DIANIA •

S JÁNOM FERKOM, DOBYTKÁROM Z KYSÁČA

Pracovitosť sa (väčšinou) oplatí Elena Šranková

Hovorili, že všetci rúcajú stajne, a ja budujem nové, – hovorí Ján. ituácia s dobytkárstvom je poKomentáre spoluobčanov vás vážlivá v celej krajine, takže teda neznechutili? sa neprajné podmienky na chov – Nie. Pokým sa väčšina roľníkov býkov a dojníc prejavili aj v Kysáči. snaží zväčšiť plochy obrábateľnej Avšak mladý, 38-ročný dobytkár Ján pôdy, ja som sa rozhodol úrodu zo Ferko odoláva aktuálnym nástra- svojej zeme zveľadiť prostredníchám v tomto poľnohospodárskom tvom dobytkárstva. Ceny pšenice, odvetví. kukurice a sóje sú nízke, takže úrodu Z akého dôvodu ste sa napriek „prerobím“ cez dobytok a musím všetkému orientovali na chov uznať, že doteraz všetko zarobené dobytka? vkladám do ďalšej výroby, teda do – Človek sa musí niečím živiť, objektov, pôdy a rozšírenia stáda. a tak som sa rozhodol za dobyt- Toho času mám 80 kusov dobytka, kárstvo. Po zakončení poľnohos- z čoho je 10 kráv. Je pravda, že podárskej školy zamestnal som sa som začínal s chovom býkov, ale v štátnej pekárni a keď sa sprivatizo- v tom prípade som k peniazom vala, nevidel som tam perspektívu. prichádzal podobne ako z úrody, Keďže starý otec bol poľnohospo- raz ročne. Avšak dinár je potrebný každý deň, lebo výdavky máme denne nové. Z tých dôvodov som začal s jednou dojnicou a predajom mlieka, potom s dvoma, a teraz mám 10 dojníc. Mám stálych zákazníkov, ktorým mlieko doručujem na domácu adresu, angažuje sa v tom celá rodina. Určité množstvo mlieka sa aj zvýši, nie je to však nadostač na to, aby som mohol zásobovať niektorú z mliekarní, takže práve na rozhraní, keď treba buď znížiť, alebo zvýšiť počet dojníc. S mliekarňami to ide ťažko, cena je nízka Medzi teľnými kravkami, ktoré cítia, a výplata veľmi mešká, – hovorí náš mladý spože ich majiteľ má rád lubesedník a informuje, dár, a mal už dosť rokov, váhal som že z mlieka doma vyrábajú aj tvamedzi firmou a obrábaním pôdy. roh a tvrdé syry, aj také s rôznymi Nakoniec som to v roku 2000 pre- príchuťami. lomil a rozhodol, že budem radšej Dobytkárstvo si vyžaduje prácu robiť doma na svojom. Najprv som od rána do večera. Ako to stačíte? sa zaoberal len roľníctvom, i keď – To je pravda, najmä s kravami tradícia s chovom rožného statku je veľká robota, s dojením, a potom v rodine jestvovala. Starí rodičia okolo mlieka. Keď sa zakončia ranné mali dobytok aj skôr. Avšak do- práce v stajniach, ide sa do poľa. bytkárstvo v 80. rokoch zakapalo, Obrábam 40 jutár zeme, pestujem lebo sa z roľníctva mohlo dobre žiť. kukuricu, sóju a ďatelinu a prevažnú Neskoršie sa ukázalo, že to nestačí väčšinu toho využijem ako krmivo. na pohodlný život, a preto som V sezóne je roboty skutočne od sa pred 8 či 9 rokmi rozhodol za svitu do mraku. Zvlášť keď je sezóna dobytkárstvo. Vystaval som stajňu zberu úrody alebo zvážania balov a niektorí v dedine sa mi smiali. slamy. Na zimu treba zviezť viac ako

• ĽUDIA A DIANIA •

V priestore, v ktorom Ján Ferko začínal chovať dobytok

10-tisíc balov. Vtedy pomáha nielen rodina, ale aj robotníci, – hovorí J. Ferko a sťažuje sa na odbyt býkov, kde je situácia čoraz ťažšia. Bitúnky ponúkajú nízke ceny, nuž sa treba vynachádzať.

právom sťažujú. Malo by sa niečo podnikať najmä ohľadom cien, aby sme pocítili, že sa naša námaha a práca oplatí. Podľa mojej mienky ľudia by robili ešte viac, keby pocítili, že zo svojej roboty môžu pekne

Pozrite sa do nášho objektívu

Aké máte plány do budúcna? – Čo sa týka plánov, toho času zväčšujem priestor pre chov kráv a býkov a zvyšujem počet jalovíc. Mám simentálske plemeno kráv veľmi dobrej genetiky, pochádzajúce z Rakúska, takže mi je to ľúto prerušiť. Pri osemeňovaní sa so zverolekárom konzultujem, aby sa to robilo s elitnými, preverenými býkmi, aby sa dostali kvalitné ženské teľce. Zveľaďujem chov, ale všetko ešte závisí od situácie v krajine, na ktorú sa ináč všetci

žiť. V Kysáči možno na prsty jednej ruky napočítať dobytkárov, ktorí sa chovom zaoberajú vo väčšom rozsahu. Nasvedčuje tomu údaj, že len za 2 dni spoločne nazbierame dosť mlieka na to, aby ho odviezla mliekareň z neďalekej dediny. A voľakedy mliekareň bola tu v Kysáči..., – spomína si náš spolubesedník. Sťažuje sa i na tie všeobecne známe „choroby“ týkajúce sa poľnohospodárstva a dobytkárstva, ktoré si vyžadujú ráznejšie zákroky štátu a systematické „liečenie“.

24 /4651/ 13. 6. 2015

Ľudia a diania OPÝTALI SME SA NAMIESTO VÁS

Prečo je časť padinského cintorína zanedbaná? Anička Chalupová

intoríny sú večným domovom zosnulých, ale aj obrazom živých. Krypty a hroby, pomníky a ich okolie svedčia o piete živých k zosnulým.

Miroslav Jakáb, riaditeľ VKP Padina

Padina je rozdelená na štyri časti. Do piatej časti, tzv. piateho fertáľu, patrí cintorín, ktorý bol založený roku 1839. O prvom padinskom cintoríne sa málo vie, podľa spomienok starších Padinčanov bol umiestnený na takmer 8- hektárovej ploche v časti osady známej ako Jahodárňa. Cintorín v období pred druhou svetovou vojnou spravovala evanjelická cirkev a od roku

1945 jeho správou bolo poverené Miestne spoločenstvo, v súčasnosti Verejný komunálny podnik Padina. Prednedávnom sme s otázkou, ktorú nám položila jedna Padinčanka:

Prípravy na asfaltovanie chodníkov v cintoríne

Z dejín

Pre Padinu sú príznačné rodinné hrobky – krypty, ktoré datujú do dávnej minulosti. Veľkosť rodinnej hrobky závisela od majetkového stavu a početnosti rodiny. Početnejšie a bohatšie rodiny stavali väčšie hrobky, do ktorých sa zmestilo až dvadsať truhiel. Dnes sa hrobky štandardizovali na veľkosť 9 až 12 truhiel. Hlboké sú 1,7 až 2,4 metra, s oblúkovým, „sklepovaným“ stropom, ktorý sa zvonku zasýpa zemou. Chudobná rodina svojho zosnulého pochovávala do hrobu „pod bok“. Takto uložená rakva bola chránená pred priamym hádzaním zeme a samým tým ani vkladanie zosnulého do hrobu nebolo také hrôzostrašné. Osobitná, vstupná časť na padinskom cintoríne smerom od dediny patrila padlým bojovníkom a ich rodinám. Jedna parcela na cintoríne bola určená na pochovávanie detí, druhá tesne mimo cintorína – na garáde, na pochovávanie samovrahov. S rozvojom osady sa od takýchto zásad odstúpilo. Na cintoríne bol roku 1998 vystavaný a posvätený Dom smútku, z ktorého občania Padiny slávnostne a dôstojne odchádzajú na večný odpočinok. Na tomto cintoríne sú pochované aj niektoré širšej verejnosti známe osobnosti: učitelia Albert Martiš, Pavel Belička, Ján Fakla, evanjelickí farári Peter Kramár, Ján Jankovič, Gustáv Bujkovský, Michal Babinka a iní. „Prečo sa časť cintorína, ktorá vedie smerom do tzv. tálikov a v ktorej sú pochovaní zväčša chudobní ľudia, neupravuje?“, oslovili riaditeľa VKP Padina Miroslava Jakába.

– Niektorá časť v cintoríne je neupravená? V ktorej časti cintorína sú pochovaní iba chudobní ľudia? Na cintoríne máme časť, kde sú krypty a v druhej časti sú obyčajné hroby,

ale o každú časť cintorína sa staráme rovnako. To, čo môžeme urobiť, urobíme. Upravujeme chodníky a kosíme trávu, ale občania si majú sami upravovať hrobky zosnulých, nemáme hádam my aj okopávať a sadiť kvety na hroby?! Občania nikdy za to neplatili, aby sme hroby držali v poriadku. My sa v cintoríne staráme iba o tie základné veci. Každý Padinčan VKP ročne platí 150 dinárov, čo je nejaké minimum, ktoré platia občania za všeobecnú údržbu dediny. V týchto dňoch na cintoríne pripravujeme chodníky na asfaltovanie, robíme kúsok po kúsku podľa toho, koľko máme peňazí. Aj nám záleží na tom, aby sa videla naša robota, aby táto časť dediny bola pekná. Máme nejakú stratégiu, čo a ako robiť. V časti, kde bol už veľký neporiadok, sme to vyčistili, poriadili a posiali žito. Neskoršie upravíme aj druhú časť. Máme na starosti aj studňu, vodu a iné veci v dedine, –doložil na záver Miroslav Jakáb, riaditeľ VKP Padina.

VIŠNJIĆEVO

Upravia slovenský kostol Stanislav Stupavský

plynul rok odvtedy, čo Višnjićevo ohrozili povodne. V máji minulého roku preventívne z tejto dedinky vysťahovali ženy, deti a starých ľudí do iných osád a na miesta, kde budú v bezpečí. V dedinke vtedy zostali len muži a mechanizácia, ktorú používali na budovanie násypov s cieľom zachrániť dedinu pred vodou. Rieka Bosut narástla toľko, že sa miestami vylievala z koryta a hrozila, že vodu privedie z druhej strany. Avšak Višnjićevčanom sa šťastie predsa usmialo

www.hl.rs

a už v polovici júna sa vysťahované rodiny vrátili do svojich domov. Povodeň ich tentoraz iba napomenula. Je pravda, že pri intervenciách v poliach a záhradách vznikli veľké škody na siatinách, ale domy zostali zachované. O rok neskoršie vo Višnjićeve majú nové problémy. Miestne spoločenstvo nefunguje, pretože zostalo bez samozdanenia, a tým aj bez finančných prameňov. Obecný rozpočet je malý a minimálne prostriedky vyčleňované z rozpočtu pre túto dedinku nestačia ani na zaplatenie základných výdavkov. V takej

Informačno-politický týždenník

situácii štyria zo siedmich členov Rady Miestneho spoločenstva Višnjićevo podali demisiu, takže tento orgán už nefunguje. Dom smútku pri dedinskom cintoríne ešte nie je dokončený a nie je pripojený na elektrickú sieť, ale napriek tomu občania ho používajú, lebo ešte vlani bol zbúraný aj pravoslávny kostol. V takej celkove nepriaznivej situácii na jednom mieste vo Višnjićeve sa deje aj niečo pekné. Skupina občanov sa snaží z peňazí, ktoré koncom minulého roka dostali ako pomoc, upraviť a adaptovať slovenský evanjelický kostol. Kurátor Adam

Adam Chrček

Chrček povedal, že sa na konvente dohodli upraviť miestnosti v kostole, ktoré by im poslúžili ako sieň a miesto, kde by sa mohli stretávať aj častejšie, a nie iba vtedy, keď im príde farárka zo Šídu alebo hostia z iných dedín. Finančná pomoc nie je veľká, ale postačí na ich neveľké potreby. • ĽUDIA A DIANIA •

SPOLUPRÁCA CIRKVÍ Z DVOCH SVETADIELOV

Slovenčina na hlavných službách v Amerike Anna Francistyová

lovenská evanjelická a. v. cirkev v Srbsku nadviazala spoluprácu s Evanjelickou luteránskou cirkvou v Amerike (ELCA), konkrétne so Severozápadnou synodou v Ohio (Northwestern Ohio Synod) pred desiatimi rokmi. K výročiu podpísania dohody o spolupráci dostala pozvanie na návštevu, ktorú absolvovali od 7. do 21. mája velebný pán Mgr. Jaroslav Javorník, PhD., farár kulpínsky (zastúpil pána biskupa Samuela Vrbovského, ktorý z objektívnych dôvodov nemohol vycestovať), a Evka Hlavatá, tajomníčka v úrade SEAVC. Keďže je i rovno 20 rokov, ako táto americká cirkev pomáha luteránom v Tanzánii, navrhnuté bolo, aby pri tejto návšteve bola podpísaná zmluva o spolupráci SEAVC s evanjelickou cirkvou v Tanzánii. Členovia našej delegácie návrh zmluvy priniesli sebou a iste ho čím skôr rozanalyzuje a rieši hospodársky výbor a Synoda SEAVC. Pán farár J. Javorník sa vrátil z cesty zo zámoria plný dojmov. Predovšetkým nám v rozhovore predstavil hostiteľskú cirkev, ktorej Synoda má 167 cirkevných zborov, a 10-ročná spolupráca s ňou sa pre-

Pán farár Jaroslav Javorník (tretí sprava) na jednom z početných úradných stretnutí

javuje vo vzájomných návštevách, organizovaní kempov, prednášok – napríklad posledne prednášali ženy z Ameriky vo Feketići. – Aj ich cirkev funguje ako naša, znamená cirkevné zbory majú svoje štatúty, pravidlá, ktoré sa musia rešpektovať, tiež ich nefinancuje štát a majú iba členské od cirkevníkov, – hovorí náš spolubesedník. – Majú aj podobné problémy: s mládežou, deťmi, veľa starých ľudí je v kostole, mladí ľudia nechodia. Je to asi globálny problém. Ale tamojšia cirkev má tú výhodu, že tí, čo do kostola chodia, okrem členského poplatku a ofery dávajú i tzv. desiatku – desiatu čiastku zo všetkých svojich príjmov.

Z týchto prostriedkov si zbor naplní aj dva cirkevné rozpočty. Potom môže organizovať misie, pomáhať, kde treba a komu treba. Prekvapilo nás, že cirkev v Tanzánii, s ktorou iste onedlho SEAVC nadviaže tesnejšie vzťahy, je tiež veľmi veľká, šesťmiliónová: znamená väčšia ako sama americká cirkev. Pritom stále rastie, každý deň vraj pristúpi do nej 200 ľudí a je to najrýchlejšie rastúca evanjelická cirkev na svete. Vráťme sa na 2-dňové trvanie Synody v Ohio a 12-dňovú návštevu Ameriky. – Bolo pre mňa veľkou cťou a bol som príjemne prekvapený, keďže som mohol viesť hlavné služby na

Synode spolu s biskupom Lormanom pred 600 cirkevníkmi, – dozvedeli sme sa od pána farára Javorníka. – Celé služby boli, pravdaže, v angličtine, ale citát z Biblie som mohol prečítať po slovensky. Pritom ešte nikdy meno našej cirkvi nebolo toľkokrát spomenuté, ováciami sprevádzané. Ja som v službe 15 rokov, ale aj starší bratia farári hovoria, že sme takú úctu nikde nemali, ani v Nemecku. Mám z tejto cesty a návštevy dobrý pocit, a uistil som aj pána biskupa, že toto priateľstvo pretrvá, aj keď naši ľudia nechápu, že treba do Ameriky cestovať častejšie, toto priateľstvo si udržiavať. Navštívili sme 12 cirkevných zborov, prešiel som územie väčšie ako naša Vojvodina. Ubytovaní sme boli v 12 rodinách, čo bolo aj namáhavé, ale výhoda bola tá, že sme sa s našimi hostiteľmi mohli slobodne porozprávať, preto môžem povedať, že sme si priniesli veľké duchovné bohatstvo. Počas týchto dvanásť dní obidve nedele som kázal, a to na troch miestach, teda mal som dvoje služieb Božích a prisluhoval som dve Večere Pánove. A ešte taká malá súvaha cesty: – Hostitelia sa voči nám správali ako k seberovným, nedržali nám žiadne prednášky. Dokonca mal som takú úsmevnú historku, keď pri rozhovore náš hostiteľ uznal, že cirkev v Srbsku je staršia ako ich štát, preto nás netreba ničomu učiť... Niektorí však mali dilemu a nemohli pochopiť, že sme prišli zo Srbska a sme pritom Slováci, – spomína na nedávne zážitky v Amerike pán farár Javorník. Foto: z archívu J. Javorníka

POUGÁR

Juraj Bartoš

Bumbum-bumbum-bumbum!

osobitným zadosťučinením dávame na vedomie ctenej verejnosti, že dnešné bubnovanie začíname prekrásnou správou. Vlády temerbratských susedných republík Srbska a Chorvátska – poradie nie je relevantné, respektíve je irelevantné – podpísali dohodu o spolupráci v oblasti životného prostredia. Jej realizácia predpokladá zabezpečenie účinnejšej ochrany vzduchu, pôdy, rastlinného a živočíšneho sveta. Aby aj vlky boli sýte, aj ovečky celé, dohoda sa nevzťahuje • ĽUDIA A DIANIA •

na čistotu a etiku vyhlášok diplomatov a prominentov akéhokoľvek druhu. Údajne najbohatší srbský podnikateľ Miodrag Kostić na 15. ekonomickom samite v Belehrade údajne vyhlásil, že cirkev by mala popracovať na tom, aby tí, ktorí sú bohatší, platili dane, s cieľom aby tak boli bližšie k Pánu Bohu. Nápad nie je zlý, ibaže naši bohatieri, pardon, zbohatlíci, sú ľudia skromní a hanbliví; nie veľmi radi sa k Pánu Bohu približujú viac než treba.

Predmet Zdravotná výchova v reprodukčnom zdraví čiže sexuálne vzdelávanie, s ktorým sa v práve končiacom školskom roku oboznámili stredoškoláci v niektorých vojvodinských školách, by sa čoskoro mohli učiť žiaci základných škôl. Lebo sa v praxi ukazuje, že už v tomto veku majú isté čo teoretické, čo praktické znalosti. Rezortné ministerstvo by veru malo pouvažovať a čím skôr zaviesť ako povinný predmet Predvolebnú výchovu v rámci predvolebnej kampane. Lebo prax ukazuje, že u nás sú

v tejto oblasti čoraz zjavnejšie nie toľko teoretické, koľko praktické poznatky. Tejto téze nasvedčuje zvyšujúci sa počet roztrepaných kotŕb, úplatkov a iných finančných prechmatov, únosov, zatýkaní a podobných aktivít pred voľbami, počas volieb a veruže i po voľbách... Šoféri, ktorí budú pristihnutí, že jazdia s obsahom dva a viac promile alkoholu v krvi, zostanú bez vozidla. Tak nakladajú doplnky k Zákonu o bezpečnosti v doprave. Očakávajú sa nové návrhy k doplnkom, ktoré riešia, ako sa vodiči, keď na vlastných nohách nemôžu už ani stáť, dostanú domov bez ujmy na zdraví. Bbbbbumbum!

24 /4651/ 13. 6. 2015

Ľudia a diania

Vojvodinčania v Gomaringene

POHĽADNICA Z NEMECKA (2)

S teplom dlaní nových priateľov Juraj Bartoš

o ich schopnosti udržať sa nad vodou, povzniesť sa nad nástrahy akéhokoľvek druhu vlastnou pracovitosťou, áno, o tom bol oslavný večierok.

šancu zostať so suchým pohárom, tobôž nie s prázdnym žalúdkom. Ani náhodou s prázdnym srdcom. Po oficiálnej časti programu to roztočila kovačická kapela Hot Music Band. Tancovalo sa a spievalo hlboko do noci... Mnohí z nás ľutovali, že zase raz neuvidia prameň Dunaja; údajne jeho okolie práve v tých dňoch bolo pre verejnosť uzatvorené. Všetci sme však zamĺkli pred úchvatnou architektúrou a čistotou univerzitného mesta Tübingen. Rozdžavotali sme

ni čo by človek prstami luskol. Pominul sa už celý mesiac odvtedy, ako... Bola to skutočnosť alebo iba krásny sen? Našťastie, je tu kufrík s fotkami. Vyťahujeme z neho jednu za druhou. S nimi, hľa, ožívaClivé lúčenie jú stretnutia s dobrými ľuďmi. So Slovákmi, ktosa až pri chutnom pive. Podobne rí si roku 1995 v ďaleako v utorok predpoludním, pri kom Nemecku založili obchôdzke Štutgartu. Slovenský spolok GoOdniesli sme si teda maringen. Ako im len z Gomaringenu teplo dlatváre svietili, ako sa im Veselé priadky ní nových priateľov. Aj oči srdcia roztancovali, keď plné vlhkého lesku a radosť sa členovia SKC Pavla Jozefa Šafárika Pri ktorom na javisku bežal v srdci z poznania, že sa príz Nového Sadu v piatok podvečer dojímavý príbeh: tu veselý, slovečná slovanská pohos8. mája vylodili z autobusu pred tam zas clivý, vyrozprávaný tinnosť a dobrosrdečnosť posvätným stánkom. Do ktorého novosadskými šafárikovcami. zachovala aj tam, ďaleko sa prichádza so širokým úsmevom Nimi práve preto, že ich teriod dychu južného vetra. a veselou piesňou a odchádza s toriálne zastúpenie je celkom Veď tu klapalo všetko, jedna knedličkou v hrdle. Ako vždy pri kompatibilné so zložením radosť. Nie náhodou predrozlúčke s priateľmi... seda Slovenského spolku členstva Slovenského spolPo krátkej noci nasledoval dlhý ku v Gomaringene. Pestré Všetci spokojní: Martin Válovec (zľava), Peter pri rozlúčke o. i. povedal: Prochácka, Ingrid Slaninková, Janko Turčan deň a ešte dlhší večer. Šafárikovci teda. Nikto nemal najmenšiu „Perfektne, že perfektnejšie excelovali. Tancovali, spievali, hrali ani nemohlo byť. Ďakujeme, ďakua hrali sa – ako deti, teda s chuťou jeme. Ďakujeme veľmi pekne.“ Nie a s čistým srdcom. V plnej Hale kulnáhodou podujatie vysoko ocenil túry a športu len tak odznievali poaj podpredseda Úradu pre Slovákov tlesky nadšených Slovákov žijúcich žijúcich v zahraničí Peter Prochácka v Nemecku a ich nemeckých hostí. a rovnako nie náhodou sa o ňom Podaktorí sa sem dostali s plánom kladne zmienila aj naša kolegyňa pod pazuchou zarobiť si len toľko, z bratislavského rádia Ingrid Slaaby dokončili alebo si postavili dom, ninková, takže je prirodzené, že sa iní s predbežným úmyslom zostať tu. hostiteľom vyberanými slovami Tí najmladší sa tu narodili. A predsa... nakoniec prihovorila Katarína MosKrv nie je voda. Vánok pravlasti náková-Bagľašová. S poznámkou, zohrieva žilky, takže sme si rozumeli. že ich pozýva na oslavy 95. výročia O slovenských ľuďoch, o ich pieszaloženia SKC P. J. Šafárika – už v ňach, o ich trápení, o ich sťahovaní, Dojímavá rozlúčka októbri.

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

• ĽUDIA A DIANIA •

VNÚTROMISIJNÉ SLUŽBY BOŽIE BANÁTSKEHO SENIORÁTU V HAJDUŠICI

V znamení dvoch jubileí



Báčsky Petrovec

Vladimír Hudec

Hajdušici v nedeľu 7. júna usporiadali tradičné vnútromisijné služby Božie Banátskeho seniorátu, ktoré sa niesli v znamení pamiatky na dve významné jubileá – 180 rokov narodenia a sto rokov od úmrtia dlhoročného hajdušického kňaza, publicistu a národovca Emila Kolényiho. V ten deň do Hajdušice zavítali: dôstojný pán biskup SEAVC v Srbsku Samuel Vrbovský, vznešený pán senior Banátskeho seniorátu Pavel Sklenár, spolu s delegáciou cirkevného zboru Kovačica I, delegácie cirkevných zborov z Padiny, Aradáča a Kulpína v čele s kňazmi Jánom Cickom, Vladimírom Lová- Hajdušický kostol do svojej náruče prijal veriacich z celého Banátu som a Jaroslavom Javorníkom, ako aj delegácie cirkevných zborov ktorý tento horlivý kňaz a náro- Veď v tom je aj zmysel týchto zo Zreňaninu, Vojlovice, Jánoší- dovec tuná viedol s neveriacimi, misijných služieb Božích, aby sme ka a Kovačice II. Všetkých privítal rôznymi sektami, chudobou... Mal takto zoskupení pocítili silu viery, kňaz jánošícky a administrátor v tom podporu veriaceho ľudu a posilnili domácich viery, ale aby hajdušického cirkevného zboru výsledky nevystali. Ako podklad sme sa aj navzájom posilnili ako Slađan Daniel Srdić a liturgovali pre kázeň poslúžil text z Písma tí, ktorí veria v Pána Ježiša Krista, kňazi Vladimír Lovás, Ján Cicka Svätého z druhej knihy Mojžišovej, ktorí ho nasledujú a ktorí žijú ako a Jaroslav Javorník. 17. kapitola, verše 9 až 13. Božie deti. Keď sa takto stretáme, Po nábožnom speve z kazateľni– Keď sme prečítali tento text, tak si uvedomujeme, čo znamená ce hajdušického kostola veriacim nemôžeme sa ubrániť myšlienke, spoločenstvo, do ktorého sme posa prihovoril farár kulpínsky, pred- že celý náš život má mnoho bojov. volaní, čo znamená viera, ktorá nás tým dlhoročný kňaz v hajdušickom Tuná vidíme víťazstvo veriaceho zaujala, oslovuje a povoláva, aby cirkevnom zbore Jaroslav Javorník, ľudu nad pohanmi. Dá sa predsta- sme zostali verní svojmu Pánovi, kázňou venovanou výročiu na- viť tento náš život ako boj, a my svojej cirkvi a svojím predkom. rodenia a úmrtia Blahoprajnými a podEmila Kolényiho. netnými slovami sa veriacim Zároveň pripoprihovoril aj vznešený pán menul ešte jedno senior Banátskeho seniorájubileum – 215 tu Pavel Sklenár. Nasledoval rokov narodenia kratší program, tiež v znaa 140 rokov úmrtia mení jubilea – 330. výročia kulpínskeho kňanarodenia J. S. Bacha. Z tej za a Emilovho otca príležitosti kantorka v jánošícDaniela Kolényiho. kom cirkevnom zbore Zuzana V kázni zvlášť zdôĐukićová na organe a študent raznil obeť, ktorú Jaroslav Horniak z Jánošíka Emil Kolényi, ako Ľuboslava Tomečeková (zľava), Jaroslav Horniak na husliach zahrali po jedvzdelaný človek, a Zuzana Đukićová prispeli spevom a hudbou nu skladbu tohto veľkého zniesol svojím skladateľa. Slávnosť spevom príchodom do Hajdušice, ktorá to tak aj prežívame, – povedal o. obohatilo aj dueto Ľuboslava Tov tom čase bola chudobná a ľud i. pán farár Javorník. mečeková a Zuzana Đukićová za v nej, ako to aj sám Kolényi naPrihovárajúc sa veriacim, dôs- hudobného sprievodu na husliach písal, „spustlý, zabednený, samá tojný pán biskup SEAVC v Srbsku Jaroslava Horniaka. chudoba a životné pomery tak Samuel Vrbovský zdôraznil: Stretnutie veriacich Banátskeho strašné, že si poriadny človek ani – Zoskupili sme sa tuná, aby sme seniorátu potom pokračovalo pri po smrti nežiada tam odpočívať“, pocítili spoločenstvo medzi sebou, spoločnom obede, ktorý svojpoale aj húževnatý a neľahký boj, a spoločenstvo s Pánom Bohom. mocou pripravili sami veriaci. • ĽUDIA A DIANIA •

KRÁTKE SPRÁVY

Nová kúpacia sezóna v akvaparku Petroland štartovala vo štvrtok 28. mája napoludnie. V akvaparku doteraz pobudlo zo 400 000 návštevníkov z 25 krajín. Ide o komplex 6 relaxačných bazénov s termálnou vodou a viac ako 20 toboganov na ploche 8 ha. Novinkou tejto sezóny je Adrenalínový park otvorený v rámci kúpaliska. Geotermálna voda, ktorá pramení v hĺbke okolo 800 metrov, prirodzenej teploty vyše 40 stupňov umožňuje používanie kúpaliska aj v chladnejších mesiacoch. Moderná technológia zabezpečuje chladenie vody cez letné horúčavy. Akvapark novú sezónu začína so zľavami každý pondelok (rodinný pondelok) a stredu (super streda – cena lístka 600 dinárov). xxx Pre budúce Kultúrne stredisko. Riaditeľ Správy pre kapitálové investície AP Vojvodiny Nebojša Malenković a predseda Obce Báčsky Petrovec Pavel Marčok 1. júna podpísali zmluvu o udelení prostriedkov na realizáciu projektu sanácie Kultúrneho strediska v Báčskom Petrovci. Prostredníctvom súbehu na financovanie a spolufinancovanie projektov v oblasti kultúry Obec Báčsky Petrovec získala prostriedky v sume 7,22 milióna dinárov. Obec zo svojho rozpočtu na realizáciu projektu vyčlenila 1,5 milióna dinárov. Plánuje sa i budovanie letného javiska na nádvorí Kultúrneho strediska a zabezpečia sa aj priestory pre kultúrno-umelecký spolok, ktorý v súčasnosti nemá vlastné miestnosti. xxx Deň ochrany životného prostredia. Pri príležitosti medzinárodného ekologického sviatku v piatok 5. júna v aule Základnej školy Jána Čajaka prichystali krátky ekologický program a najaktívnejším žiakom pri zbieraní plechoviek udelili odmeny. Podľa slov profesora Andreja Medveďa petrovskí žiaci tohto roku zozbierali rekordný počet plechoviek – viac ako 72 000 a až traja žiaci nazbierali každý viac ako 10 000 plechoviek. Sú to: Filip Lekaj, Michaela-Jana Dýrová a Andrej Spevák.

24 /4651/ 13. 6. 2015

j. č-p

Ľudia a diania ZÁVEREČNÝ PROGRAM ŠKÔLKAROV V BÁČSKOM PETROVCI

Veľký sviatok detí Jaroslav Čiep

a nádvorí Predškolskej ustanovizne Včielka v Báčskom Petrovci v piatok 5. júna sa zhromaždili škôlkari z celej Báčskopetrovskej obce. Príležitostným záverečným programom

sa prípravné ročníky rozlúčili so svojimi učiteľkami, lebo od jesene si už sadnú do školských lavíc. Úvodom prítomných rodičov, príbuzných a iných hostí privítala riaditeľka Zuzana Pašićová, ktorá zdôraznila, že táto ustanovizeň pôsobí už 49 rokov.

Kožuchy a kabanice zo Šumadije

Aby sa škôlkarom a ich vychovávateľkám v budúcnosti lepšie pracovalo, v mene Matice slovenskej v Srbsku im popriala predsedníčka Katarína Melegová-Melichová a zároveň im odovzdala knižné darčeky. Program v škôlke na dvore moderovali krojované dievčatá Jasna Kovačevićová a Jasna Struhárová. Prítomní

Spoločná hra petrovských detí o remeslá

DOSPELÍ SI ZNOVU SADLI DO LAVÍC, keď Balkan link, združenie pre rozvoj regiónu, na sklonku mája v miestnostiach Základnej školy maršala Tita v Padine usporiadalo kurz informatickej edukácie pre dospelých. Kurz finančne podporili Obec Kovačica a Miestne spoločenstvo Padina a zúčastnili sa ho 20 dospelí občania Padiny. Základným poslaním tejto akcie, ako povedal Miodrag Hadžibabić, predseda Balkan linku, bolo viesť jednotlivca k pochopeniu základných pojmov, postupov a techník používaných pri práci s údajmi v počítačových systémoch. Počas dvojdňovej edukácie absolventi kurzu, medzi ktorými bolo aj osem žien, členiek Spolku žien v Padine, získali základné a systematické vzdelanie v oblasti informatiky. A. Ch.

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

mali možnosť pozrieť si hry z južného Srbska a Šumadije v podaní detí z Maglića, petrovské Myšky sa zahrali o hru Niet krajšieho mena, kulpínske deti veselo tancovali, petrovské Žabky sa predstavili pohybovou hrou o uspávanky, kulpínska srbská trieda sa tiež predstavila spoločným tancom a Hložančania sa zahrali o tety. Záver patril spoločnému bodu petrovských Lienok, Veveričiek a Slniečok, ktoré sa spoločne zahrali o remeslá.

PIVNICKÉ NÁDEJE KONCERTOVALI V KOVAČICI. V poslednú májovú nedeľu v kovačickom slovenskom evanjelickom kostole usporiadali trojičný koncert, na ktorom vystúpil Komorný zbor Nádeje z Pivnice pod vedením Anny Stojnevovej. Po úvodných slovách Mgr. Martina Bajzu, farára cirkevného zboru Kovačica II, dvadsaťšesťčlenný zmiešaný spevokol pred hojným počtom milovníkov komorného spevu a slova Božieho predviedol príležitostné piesne a básne. Koncert príležitostným príhovorom uzavrel Mgr. Ján Zahorec, farár pivnický. Hostia potom navštívili Galériu insitného umenia a Dom insitného maliara Martina Jonáša.

A. Ch. • ĽUDIA A DIANIA •

ZAUJÍMAVOSTI Z ÚSTREDNÉHO ARCHÍVU SEAVC

V dvoch pazovských farách sa bývalo 240 rokov (120 + 120) Katarína Verešová

sa v roku 1830 farský prípodpory zo strany bytok mal opraviť a zväčvlády, koncom kon ústrety posväteniu novej šiť. Keď však farár Leška cov nedostala cirkev evanjelickej fary v Starej Pa- odcestoval na Slovensko, k budovaniu fary ani zove, ktoré sa má udiať 28. plán bol preinačený, lebo haliera z krajinských júna tohto roku, v ďalších dvoch „ktorýsi mudrák prekazil k takým cieľom určečíslach pozornosť venujeme výstav- cirkevníkom vôľu stavänia ných prostriedkov, ba be dvoch predošlých pazovských tým jediným dôvodom: ešte i 1.000 zlatovej farských budov. ´Jakož bylo na počátku, podpore voľovanej Keď v lete roku 1770 na územie tak buď i nyní´“ (výťah cirkvi na novo od dnešnej Starej Pazovy prišiel prvý z Hurbanovej Pamätnice). našej ímovnej obhúf slovenských evanjelikov, prvé Štefan Leška sa vo svojej činyódoprené bolo služby Božie odbavili pod holým kronike posťažoval, že si odobrenie ač práve nebom 25. júna 1770. „V tú istú Pazovčania vychvaľovali Najstaršia budova fary, v ktorej sa narodil VHV sa toto poslednie odojeseň toho istého roku 1770 prišla farský komín, ktorý sa vidí prenie rovno protivilo iná čata Slovákov, ktorých dvoma zďaleka... Prvá pazovská fara so všetkými slovu a poručeniu kráľovmu, ktoré mesiacma predišiel do Pazova Práve ten zďaleka viditeľný ko- dostavaniami a obnovami slúžila dal ľudu svojmu hraničiarskemu prídvojctihodný a vysokoučený pán mín 28. novembra 1874 komen- na cirkevné potreby okolo 120 ro- ležitosťou veľkodušného darovania Samuel Špannagel, z väčšej čiast- toval Svetozár Hurban Vajanský kov. Predtým než sa cirkevný zbor hraničiarskych hôr,“ dokumentuje ky z Malého Köröšu, z Domoňu, v liste svojmu bratovi Vladimírovi s usilovným farárom Vladimírom vo svojej Pamätnici Cirkeve EvanjeSüďu a Šarmadu pochádzajúcich Hurbanovi, jednému z ďalších pa- Hurbanom pustil do výstavby novej lickej Aug. Vyzn. Staro-Pazovskej od a v Selenči na krátky čas usádzajú- zovských farárov, takto: „Vchod fary roku 1887, evanjelický kostol roku 1784 farár Vladimír Hurban. cich. Väčšia čiastka týchto zaujala k tebe je náramne komplikovaný. bol dôkladne zrekonštruovaný (tá Táto druhá, tzv. Hurbanovská východný kraj tejto dediny, kde Výhľad do komína je hrozný. Tvoja jeho podoba je do dnešných dní fara, podobne ako aj najstaršia i dvojctih. p. Špannagel zachovaná). pazovská fara, slúžila na cirkevné svoj príbytok si zariadil,“ „Roku 1894 previedla cir- potreby, ako aj na ubytovanie fauvádza Samuel Jesenský, kev dve veliké stavby. Fara rárskych rodín takisto 120 rokov v poradí štvrtý pazovský sa bola už úplne zastavala. (presnejšie 121 rokov). I keď je aj farár, vo svojej kronike píNa tom mieste, však vyjdúc táto druhá budova fary použiteľná sanej v latinčine (preklad zo zákutia, v ktorom bola dodnes, je plná vlahy (odvlhčovanie pripravil farár Vladimír stará fara s frontom na líniu stien sa pazovskému zboru nikdy Hurban). Hoci sa prvý fav nejž kostol so školou stoja, nepodarilo vykonať), no kvalita rár ťažko vynachádzal so vybudovala si cirkev novú výstavby fary a jej interiéru z roku slovenskými hraničiarmi faru, zodpovedajúcu svojej 1894 je viditeľná dodnes. Dubové – raz bol Pazovu aj opustil, veľkosti a poprednému polo- parkety vo väčšine izieb sú primeaby sa potom znovu vrátil ženiu svojmu trovou 18.000 rane zachované, ako aj väčšina (pôsobil v rokoch 1770 až zl. budova je to nádherná, pôvodných drevených masívnych 1785), predsa v roku 1771 slúžiaca na okrasu mesta dvier. Treba povedať aj to, že povysvätili miesto, na ktorom a na česť cirkvi, ktorú kaž- vala je tehlami vydláždená a že stojí terajší kostol. Svojou dý chváli pre jej obetivosť pivnica si (napriek častým vysokým radou farár Špannagel po- Hurbanovská fara z čias, keď bola vystavaná a lásku k cirkvi a k svojmu podzemným vodám) zachovala nemohol, aby sa evanjelický pastierovi. Dĺžka je frontu na poškvrnenú pôvodnosť. V polovici kostol, fara a škola vybudovali. 8 a pol krokov široká a 7 krokov ulicu 30 metrov, šírka do dvora 16 minulého storočia Hurbanovská Fara bola s číslom domu 129 (v nej hlboká izba sa mi ľúbi. Dĺžka tvojej metrov, výška stien 8 metrov celej fara, podobne ako aj pazovský podľa knihy Jaroslava Miklovica usadlosti 160 krokov je veru krásna. budovy so strechou 12 metrov. evanjelický kostol sa stali rozhodStará Pazova 1769 – 1794 okrem Studňa vyše 40 krokov je trochu Dlážka v dome (v chyžiach dubová, nutím štátu objektmi osobitného 30-ročného farára bývala jedna ďaleko. Pitvor je veľmi temný... Máš v chodbách keramiková) je 2 metre kultúrno-historického významu, vydatá a jedna nevydatá žena – len jedny dvere do fary. To je málo. vyššia od uličného terénu... Od o ktoré sa okrem pazovského cirpredpokladá sa, že manželka a Máš 9 oblokov, to je dosť.“ V takom ímovnej občiny´ dostala cirkev kevného zboru stará aj Ústav pre dcéra). Pravdepodobne táto fara, príbytku sa usadila aj Hurbanova k budovaniu fary podporu 1.500 ochranu pamätníkov kultúry v napriek častým povodniam, bola manželka Augusta, rodená Štúrová, zl. Interesantná bola zkúsenosť, Sriemskej Mitrovici. obývateľná aj v roku 1826, keď ktorá práve na tomto farskom grun- akú mala cirkev pri tejto príležiV tomto objekte v súlade s rozsa do nej nasťahoval farár Štefan te porodila dcéru Ľudmilu, syna tosti s krajinskou vládou. Vzdor hodnutím Synody z roku 2011 sídli Leška. Určite už vtedy chátrala, Vladimíra Konštantína a ešte troch viackrát nemu proseniu zo strany aj Ústredný archív Slovenskej evano čom svedčí zápisničný záznam, že chlapcov, ktorí umreli v útlom veku. cirkve a toľkokrát nemu sľubovaniu jelickej a. v. cirkvi v Srbsku.

• ĽUDIA A DIANIA •

24 /4651/ 13. 6. 2015

4. 2 Aňa Gubečková, ve íka v Starej Pazo el ZŠ hrdinu J. Čm

Andrej Husá rik, 3. 1 ZŠ maršala Tita v Padin e

Výlety, žiacke výlety...

2. b Petra Seleštianska, a jak Ča ZŠ Jána v Báčskom Petrovci

Michaela H ricová, 3. 1 ZŠ hrdinu J. Čm v Starej Pazo elíka ve

Už sa škola chýli ku koncu...

onku je tak príjemne teplo a vy musíte sedieť pri knihe. Zotrvajte ešte trochu a už to bude. Čoskoro zacengá ten prázdninový zvonček a dáte škole pozdrav do jesene. Teraz ešte stále máte času aj na školské výlety, na spoznávanie nových neznámych krajov. Všetky krásne zážitky možno zapísať do spomienok alebo ich napísať a namaľovať na papier a zaslať k nám do Detského kútika. Tak potom natrvalo zostanú zaznamenané a nezabudnuteľné. Tak to urobili aj žiaci zo Starej Pazovy, z Padiny a Petrovca. Nemeškajte a nasledujte ich príklad, už sa na vás tešíme...

Až doteraz si spomínam na jeden zaujímavý zážitok, keď sme šli na výlet do školy v prírode na Taru. Ráno sme mali prísť pred školu. Stál tam autobus. Vodič nám dal kufre do autobusa, my žiaci sme si doň posadali a už sa to roztočilo. Sedela som so spolužiačkou Annamáriou. Cesta bola dlhá, ale zaujímavá, lebo sme cez okno pozerali a videli peknú prírodu. Docestovali sme na Taru. Izby, kde sme boli ubytovaní, boli prekrásne. Mali sme i východ na terasu. V izbe som bola s mojimi spolužiačkami Marínou, Ivetou, Dinou, Alexandrou a Annamáriou. Obedovali sme vo veľkej jedálni, a potom sme oddychovali v izbách od namáhavej a dlhej cesty. Prechádzka po okolí nám umožnila spoznať prírodu horských krajov, akú my v rovinatých krajoch nemáme príležitosť vidieť. Po večeri nasledovali veľké prípravy pre diskotéku. Keď sa skončila príjemná zábava v diskotéke, nasledoval nočný oddych. Keď svitol nový deň, najprv sme si poupratovali svoje izby, upravili sa v kúpeľni, a potom nasledovala ranná rozcvička na dvore. Po raňajkách sme mali naplánované športové aktivity. Aj dievčence, aj chlapci hrali futbal s deťmi z Obrenovca, ktoré tiež boli v škole v prírode na Tare práve keď aj my. My sme, pravdaže, zvíťazili. Potom nasledovali prechádzky, kde sme sa zoznamovali s rastlinným a živočíšnym svetom na Tare. V izbách sme namaľovali to, čo sme v ten deň tam videli. Mali sme aj rôzne štafetové hry. To sa nám veľmi páčilo, lebo sme sa snažili, aby sme dosiahli čím lepšie výsledky. Ďalej sme si pripravovali rytmiku pre diskotéku. Jeden večer na diskotéke sme zvíťazili s našou rytmikou v súťažnej časti. Potom prišla znova večera, zábava a nakoniec spánok. To sa opakovalo každý deň, ibaže každý nasledujúci deň nám bol zaujímavejší od predchádzajúceho. Riaditeľka na Tare nás angažovala, aby sme naše slovenské motívy (mliečnik, krčiažok, slovenské dievča v kroji, tekvice) nakreslili po stenách a na sklo (vitráž). Tak sme sa usilovali i to krásne urobiť. V posledný deň sme vypĺňali test o tom, čo sme sa všetko naučili počas pobytu na Tare. Usilovali sme sa vedomosti zvládnuť na výbornú známku. Mali sme príležitosť vidieť táborový oheň na Tare. Zážitkov hodne, úsmevov mnoho. Na Tare bolo prekrásne. Chcela by som znovu tam odcestovať, keď bude na to príležitosť. Tijana Bešková, 4. 3 ZŠ maršala Tita v Padine

Klaudia Hudecová, 2. 2 ZŠ hrdinu Janka Čmelíka v Starej Pazove

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

K. G. a J. T. • DETSKÝ KÚTIK • •

Poľnohospodárske PRÍLOHA PRE POĽNOHOSPODÁROV A DEDINU

rozhľady

DEŇ POLÍ STRNISKOVÝCH OBILNÍN A REPKY OLEJNEJ

o dvojročnej prestávke sa začiatkom júna na výstavných políčkach Inštitútu pre rastlinnú výrobu a zeleninárstva Nový Sad na Rímskych Šiancoch stretli pestovatelia strniskových obilnín a repky olejnej, aby spoločne so šľachtiteľmi a odborníkmi zhodnotili, aká bude úroda, a prezreli si všetky nové odrody, ktoré má inštitút v ponuke. Okolo 500 hostí malo možnosť podeliť si svoje skúsenosti medzi sebou a poradiť sa so samými tvorcami odrôd – so šľachtiteľmi novosadského inštitútu. Prítomných privítal riaditeľ inštitútu Dr. Jegor Miladinović, ktorý pripomenul, že organizovanie Dňa polí je jedným z najlepších a najspoľahlivejších spôsobov, ako sa pestovatelia môžu zoznámiť s najnovšími odrodami a hybridmi, ktoré môžu porovnávať so štandardnými, už dobre známymi. Tajomník Ministerstva poľnohospodárstva a ochrany životného prostredia

Číslo

12 /1894/

Z PRODUKČNEJ BURZY

Na začiatku júna veľmi slabý obrat Ľ. Sýkorová

Vysoká úroda, nízka cena? Ľubica Sýkorová

Ročník XLV 13. júna 2015

Srbska Danilo Golubović vyzdvihol, že je veľmi dôležité, aby sme si vážili naše inštitúcie, chránili domáce poľnohospodárstvo a našich výrobcov, čoho príkladom je aj Inštitút pre rastlinnú výrobu a zeleninárstvo. Cieľom inštitútu aj naďalej zostávajú nielen vysoké a stabilné výnosy, ale aj stabilné ceny.

Pestovanie repky olejnej v Srbsku ešte nie je veľmi rozšírené. Treba však pripomenúť, že v tomto roku ako jedna z mála kultúr sa pestovala na plochách o 100 % väčších ako doteraz. Celková úroda by mohla byť okolo 50 000 ton. Pre budúcu

prvom júnovom týždni bol na novosadskej burze zaznamenaný veľmi slabý finančný aj tovarový obrat. V dňoch od 1. do 6. júna 2015 tovarový obrat predstavoval iba jednu tretinu v porovnaní s obratom z predchádzajúceho týždňa. Jeho finančná hodnota bola nižšia až o 54,68 %. Dôvodom bol veľmi slabý dopyt po poľnohospodárskych komoditách, ale aj čakanie na tohtoročnú úrodu pšenice a jej sezónu sú v ponuke cenu. O minuloročnú pšenicu záujem nebol. aj veľmi kvalitné odKukurica sa na začiatku týždňa predávala rody: Zlatna, Slavica, po 17,60 din./kg (16,00 bez DPH), čo bola Zorica a skorá odroda o 2,62 % vyššia cena ako v predchádzajúJovana. com týždni. Nezáujem o ňu zapríčinil ku Pestovateľom boli koncu týždňa pád jej ceny na 15,80 din./ predstavené aj veľmi kg (bez DPH). staré odrody pšenice, V uvedenom období najzaujímavejší napr.: NS Evropa, NS Pobol trh so sójou. Po troch mesiacoch beda, NS Renesansa. Z pomerne stabilnej ceny, ktorá sa pohybovala od 40,00 do 41,00 din./kg (bez DPH), cena spadla na 39,80 din./kg (bez DPH). Dôvodom nižšej ceny sú dobré zásoby a ponuka sóje. Svetové ceny potravín klesli v máji na najnižšiu hodnotu takmer za šesť rokov, keď pokles cien zaznamenali obilniny, mäso aj mliečne produkty. Ceny oleja a cukru síce zaznamenali rast, no len veľmi mierny. ○ novších odrôd sú zaujímavé: Podľa náNS Simonida, NS Zvezdana, NS zoru niektorých Rapsodija a NS 40S, veľmi per- kompetentných spektívne odrody: NS Futura, NS ľudí, v tomto roku Ilina a NS Dika. Na výstavných úroda bude veľmi dobrá, políčkach boli prezentované aj no cena pšenice nízka (130 odrody triticale, jačmeňa, ovsa eur/t bez DPH). Rekordné úrody a raži. sa očakávajú aj vo svete. ○

Z obsahu Momentky na nezabudnutie Str. 3

Aj izbové rastliny potrebujú čerstvý vzduch Str. 6

Do vášho receptára Str. 8

POĽNOHOSPODÁRSKE ROZHĽADY | HLAS ĽUDU

STRETLI SME NA POĽNOHOSPODÁRSKOM VEĽTRHU

Družstvo Kulen už tradičný vystavovateľ Ľubica Sýkorová

a tohtoročnom Medzinárodnom poľnohospodárskom veľtrhu v Novom Sade medzi 1 500 vystavovateľov patrilo aj družstvo Kulen z Báčskeho

vrchol našej práce bolo to, že sa nám podarilo petrovskú klobásu zapísať do Registra výrobkov s chráneným geografickým pôvodom. A tak sme získali ochrannú značku pre našu klobásu v Agencii pre intelektuálne vlastníctvo Srb-

O práci družstva Kulen nám porozprával Jaroslav Popović (na fotografii v strede) Petrovca. Ich výstavný stánok sa nachádzal v hale, ktorá bola určená pre výrobcov organických výrobkov a značkových výrobkov s chráneným geografickým pôvodom. A práve medzi ne patrí aj dobre známa petrovská klobása. Keďže spomínané družstvo sa na novosadskom poľnohospodárskom veľtrhu zúčastnilo už niekoľkokrát, môžeme povedať, že patrí medzi tradičných vystavovateľov. Družstvo Kulen založilo pred desiatimi rokmi trinásť výrobcov klobás, s cieľom ochrániť a zachovať tradičnú výrobu. Skrátka nám o ich práci porozprával predseda Správnej rady družstva Kulen Jaroslav Popović: „Družstvo Kulen z Báčskeho Petrovca pôsobí už dlhé roky. V prvých rokoch hlavnou prácou jej členov bola organizácia, aby sa meno petrovskej klobásy pozdvihlo na vyššiu úroveň, aby petrovská klobása bola známa nielen v našom prostredí a okolí, ale aj za hranicami našej krajiny. To nám išlo celkom dobre. Ako

ska. Na tom sme robili veľmi dlho a teraz je dôležité, aby sme kvalitu udržali aj v budúcnosti. Musíme dbať, aby sa neznehodnotilo meno petrovskej klobásy. Preto všetkým výrobcom hovorím, aby ju robili

Dnes má naše družstvo oficiálne 26 členov, ale, bohužiaľ, nie všetci sú tak aktívni, ako by sme si želali a predstavovali. Každý sa podľa svojho uváženia rozhoduje, do akej miery sa bude zúčastňovať na tejto našej práci. Bolo by dobré nielen pre Báčsky Petrovec, ale pre celú obec, aby sme boli organizovanejší, aby sme nezávideli jedni druhým. Jednoducho povedané, aby sme to, čo vieme spraviť špičkovo,

tak, ako sa robiť má, lebo len dobrá kvalita a vysoká úroveň výroby bude dobré meno petrovskej klobásy šíriť ďalej. Mali sme už aj také prípady, že určitá petrovská klobása mala s tou našou spoločné len meno, ale ani zďaleka sa na ňu nepodobala. A práve preto, aby nedochádzalo k takýmto nepríjemnostiam, rozhodli sme sa získať pre našu klobásu ochrannú Slaninka, klobása, dorky – pôžitok nielen značku. pre oči, ale aj naše žalúdky Za možnosť zúčastniť sa na tohtoročnom veľtrhu dali na jednu hŕbu, ako to robia sa chceme poďakovať Ministerstvu v iných prostrediach. Záujem o poľnohospodárstva a ochrany petrovskú klobásu je stále obrovživotného prostredia Srbska a Po- ský, nemôžeme jej vyrobiť toľko, krajinskému sekretariátu pre poľ- koľko je možné predať.“ Petrovská klobása sa rovnakým nohospodárstvo. Financujú nám prenájom výstavnej plochy, kde spôsobom robí už 270 rokov. máme stánok. Nielen pre nás, ale Takmer každá rodina v Petrovci pre všetkých výrobcov organických má svoj recept na tú najlepšiu výrobkov je to obrovská pomoc, petrovskú klobásu. Dôležité je, pretože tým spôsobom môžeme aby bola z kvalitného bravčového prezentovať svoje výrobky. To, mäsa a kvalitnej domácej štipľaže sme na veľtrhu prítomní, nám vej papriky. Veľký dopyt po tejto veľmi pomáha nielen z hľadiska dobrote svedčí o jej výnimočnej chuti a kvalite. ○ marketingu, ale aj financií.

POKUS O ZÁCHRANU DOMÁCICH FARMÁROV

Dovozné poplatky na mlieko

Ľ. Sýkorová

láda Srbska zaviedla tzv. prelevmany – dovozné poplatky na mlieko vo výške od 10 do 20 dinárov a na niektoré mliečne výrobky (napr. jogurty) od 10 do 30 dinárov. Po viacmesačnej analýze domáceho trhu a postavenia domáceho mliekarenského odvetvia vláda Srbska sa

rozhodla riešiť narušenú situáciu na trhu s mliečnymi výrobkami práve týmto spôsobom, ktorý je dočasný. Štát sa snaží zavedením dovozných poplatkov chrániť domácich výrobcov, ktorí sú v porovnaní so svojimi európskymi kolegami (ktorí sú zo strany svojich štátov finančne podporovaní) v obrovskej nevýhode. Podľa údajov Colnej správy v

prvých piatich mesiacoch je z EÚ dovezené takmer 3,5-krát viac mlieka v porovnaní s rovnakým obdobím v minulom roku. Kvôli veľmi zložitej situácii farmári čoraz častejšie svoju nespokojnosť vyjadrujú protestmi. Najväčší problém je to, že boli zatvorené mnohé výkupné miesta, takže malí výrobcovia nemajú kde svoje výrobky predať. ○

13. 6. 2015 • 24 /4651/

Z VEĽTRHOVÉHO FOTOALBUMU

Momentky na nezabudnutie to najvýznamnejšie svetové spoločnosti, ako sú John Deere, Massey Ferguson, Challenger, Holmer, New Holland a iné, majú v kalendári pod-

Oto Filip

nou zložkou energetika a ekológia, ukážky možnosti využívania biomasy ako obnoviteľného zdroja energie. V časoch, keď aj to pekné u nás akosi neprípustne rýchlo upáda do zabudnutia, týchto pár snímok možno dokáže osviežiť

ie je to žiadny zázrak, že na každom našom májovom Medzinárodnom poľnohospodárskom veľtrhu kronikára trápi dilema: ako pri toľkom počte výstav, dianí, porád a iných podujatí na všetko stačiť? Alebo aj tá – uprednostniť snímku či slovo? Lebo máj je už raz taký, že ako mesiac najkrajší priam vyzýva objektívy fotoa- Prvá a pozoruhodná účasť: Al Dahra parátov a kamier zachytiť príronodenne nafotiť aj ujatí, v ktodu a produkty, výpár tisíc záberov. rých treba robcov a odborníA každý, alebo väč- ú č i n k o v a ť kov, návštevníkov šina z nich by moh- pravidelne, a hostí, techniku la byť osobitným, z a k r ú ž k o a zvieratá v kocke, malým alebo väč- vané májona jednom miesším príbehom. Veď vé dni v Note. Zvlášť pretože je poľnohospodár- vom Sade. podobná príležistvo najčastejšie Okrem výtosť nastúpi len pilierom a oporou stavnej zložo rok, na v poradí našej ekonomiky ky veľtrh je Predstavitelia ministerstiev poľnohospodárstva 83. Medzinároda exportu, zárukou i c e l ý r a d Srbska, Slovinska, Republiky Srbskej... nom poľnohospopotravinovej istoty odborných dárskom veľtrhu. obyvateľov. Preto je stretnutí, prezentácií i prekážok. spomienky na dni, keď sme sa Keby človek mal o jeho reprezentač- Je aj dejiskom stretnutí minis- sebe a svetu predstavili v pektoľko času a vytr- V ekologickom trende: valosti, koľko ne- plátenné nákupné tašky né podujatie u nás trov poľnohospodárstva z krajín nom svetle, tým, čo nás živí a čo a v tejto časti Euró- regiónu alebo scénou na účasť je zriedkavou hospodárskou ismal, mohol by predstavitelia jednej do veľtrhového z popredných bánk delili py toľký záujem vy- nových aktérov, ako je Al Dahra. totou v dobe krízy a neistoty. stavovateľov, pre- Tak isto je jeho nezanedbateľ- A je to tak už mnoho rokov. ○ fotoalbumu den- návštevníkom zdarma

RODINNÉ PODNIKY VO VIDIECKYCH OBLASTIACH SRBSKA (4)

Výrobné programy a možnosti

O. Filip

redpokladom úspešného presadenia výrobku na domácom a zahraničnom trhu je tak jeho kvalita, ako i značka. Žiaľ, v prípade vzniku tejto druhej neraz štartujeme od začiatku. Brand u nás aj dnes najrýchlejšie dokážu získať výrobky, ktoré majú reálnu trhovú šancu, ako sú maliny, voda, slivovica, víno, šunka, syr, smotana, hríby... Srbsko je aj výrazným výrobcom sliviek, malín, jabĺk. Najväčšia časť sliviek sa používa na výrobu páleného, ktoré sa konzumuje hlavne na domácom trhu. Pre čím rýchlejšie presadenie sa Srbska na svetovom trhu

najväčší význam majú produkty zdravotne bezpečných potravín. Treba však poukázať na to, že sa na policiach predajní v mestách členských krajín Európskej únie neobjavia ani naše oškvarky, ani slanina či kajmak potiaľ, kým výrobcovia nesplnia všetky zdravotné a bezpečnostné podmienky stanovené úniou. To platí aj pre burek z Nišu a Prokuplja, ktorý sa už exportuje do niektorých krajín, ale len sporadicky. Jediným návodom na úspešný export našich produktov na trh Európskej únie je zlaďovanie všetkých štandardov, ako aj chránenie značky v Ústave pre ochranu intelektuálneho vlastníctva.

Únia ináč má aj takú prax, že povoľuje prístup niektorých výrobkov na svoj trh, ak sú chránené podľa jej pravidiel. Tak v posledných dvoch desaťročiach Juhoslávia a Srbsko majú povolenie na vývoz baby beef alebo tzv. červeného mäsa do západných krajín. Ročne ide o možnosť exportovať do EÚ 8 875 ton tohto druhu mäsa. Vzhľadom na povážlivý stav nášho dobytkárstva, ročne sa vyváža najviac 2 000 ton, predvlani to bolo len 600 ton tohto kvalitného mäsa. Tieto aj budúce roky do vstupu do únie všetky predpisy a legislatíva, podmienky výroby a spracovania sa musia prispôsobiť

III

tým, aké sú v únii. Tak sa majú správať aj malé a mikrofirmy, tiež rodinné podniky, ak chcú obstáť a zotrvať v podmienkach výraznej konkurencie. Osobitne treba dbať na skutočnosť, že je ľudský činiteľ aj dnes hlavným prameňom konkurencieschopnosti podniku. Vzhľadom na transformáciu nášho pôdohospodárstva v smere trhových podmienok hospodárenia jasné je, že nutne treba intenzívnejšie pestovať a rozvíjať podnikateľský duch a správanie sa aj v poľnohospodársko-potravinárskych podnikoch, tiež v rodinných podnikoch na vidieku. ○ (V budúcom čísle: Liečivých rastlín je dosť)

POĽNOHOSPODÁRSKE ROZHĽADY | HLAS ĽUDU

OCHRANA RASTLÍN

Škodcovia cesnaku a cibule (3) Ing. Ján Tancik, PhD. SPU Nitra STRAPKA TABAKOVÁ Strapka tabaková (srb. duvanov trips) – Thrips tabaci je najčastejšie sa vyskytujúca strapka a tiež najškodlivejší druh na otvorenom poli. Pochádza z východného Mediteránu a dnes je už rozšírená po celom svete. Vyhovuje jej teplá kontinentálna klíma. Je výrazný polyfág, škodí na viac ako 200 rôznych rastlinách na otvorenom poli, ako aj v zatvorených priestoroch. V strednej Európe je významným škodcom tabaku, ale aj zeleniny, napáda cibuľu, pór, kapustu, uhorky, rajčiny a šalát. Telo dospelej samičky je dlhé asi 1 mm, svetložltej farby. Samček je trochu menší, štíhlejší a svetlejší ako samička. Tykadlá majú pretiahnuté, žlté. Larvy sú bezkrídle, belaso-žlté. V poľných podmienkach prezimuje imágo vo vrchných vrstvách pôdy, v rastlinných zvyškoch. Na jar po aktivácii imága najprv žijú na burinách a neskôr migrujú na pestované rastliny. Samčeky sa vyskytujú ojedinele, takže rozmnožovanie je väčšinou bezpohlavné. Samičky poškodia povrch listu a nakladú vajíčka do pletív. Vývoju tejto strapky vyhovuje teplota 25 – 27 °C a relatívna vlhkosť vzduchu 65 %. Vývojový cyklus trvá 14 – 30 dní v závislosti od teploty. Pri teplote nad 30 °C sa vývoj skracuje a trvá len 10 – 11 dní. Imága môžu byť aktívne aj počas zimy, ak je zima mierna, žijú na burinách. Môžu škodiť aj v skladoch na uskladnenej cibuli alebo hlúbovinách. Strapka tabaková má viac generácií počas roka. Najviac škodí na cibuľovinách, potom na kapuste, rajčinách, uhorkách a šaláte. Na poľných plodinách najviac škodí na tabaku a bavlnovníku, ale aj strukovinách (fazuľa, ďatelina), na obilninách (najmä na pšenici, jačmeni a kukurici), na olejninách (na slnečnici a rep-

ke olejnej). Škodí aj na okrasných rastlinách v uzatvorených priestoroch. Významné škody na cibuli spôsobuje najmä v suchých rokoch. Škodlivým štádiom je imágo a larva, ktoré sa koncentrujú medzi listom a stopkou, a tu vyciciavajú šťavy, čo spô-

otepľovania môže byť tento druh zvýhodnený, môže sa zvýšiť počet jeho generácií, a tým aj intenzita napadnutia. OCHRANA Zníženie populácie tejto strapky môžeme dosiahnuť dodržiavaním osevného postupu,

Listy cibule poškodené strapkou tabakovou (Foto: J. Tancik) sobuje striebristé škvrny. Pri silnejšom napadnutí stonka stmavne a uschne. Na póre sú tiež jedince koncentrované v pazuchách listov. Na miestach, kde boli vyciciavané šťavy z listov, sa objavujú žltkasté škvrny. Ak bolo poškodených viac buniek, do týchto častí preniká vzduch a vytvárajú sa tu už spomínané striebristé škvrny. Počas príjmu potravy strapky vylučujú trus zelenej farby, znižuje sa fotosyntéza, zvyšuje sa vyparovanie vody a cez poranené časti prenikajú do rastliny patogény. Cibule dozrievajú skôr a veľkosť hlávok sa znižuje. Táto strapka je vektorom vírusu Iris yellow spot virus, Tospvirus, ktorý spôsobuje nekrotické žlté škvrny. EKOLÓGIA Strapka tabaková je teplomilný a suchomilný druh. V podmienkach globálneho

ničením pozberových zvyškov, pravidelným obrábaním pôdy a pravidelným a dôsledným ničením burín. Najvýraznejšie zníženie populácie strapiek spôsobuje dážď, pretože ich zmýva z povrchu rastlín. V teplých letách bez zrážok prichádza k ich premnoženiu. Na zníženie populácie strapiek môžeme využívať zavlažovanie postrekom. Pestovanie odolných alebo tolerantných odrôd má tiež význam. Červené odrody cibule sú spravidla citlivejšie na strapky ako biele a žlté odrody. Napadnutie strapkou sa dá znížiť aj sejbou medziplodiny (ďatelina) do porastov cibule. No tu si treba uvedomiť, že pri takomto pestovaní sa nezvyšuje úroda, ale len kvalita. Nálet imág do porastov sa zisťuje pomocou modrých lepových dosiek. Žlté lepové dosky sa tiež využívajú, ale sú menej

efektívne. Aplikáciu insekticídov treba vykonať na začiatku výskytu imág v poraste. V Európe sa využívajú aj prípravky zo skupiny pyrethroidov. Proti strapkám sa využíva v rámci biologickej ochrany viacero druhov bioagensov. V skleníkoch sa využívajú najmä dravé roztoče: Typhlodromips (Amblyseius) swirskii, Neoseiulus (Amblyseius) barkerii, Neoseiulus (Amblyseius) cucumeris, Iphiseius (Amblyseius) degenerans. Okrem dravých roztočov sa využívajú aj dravé bzdochy Macrolophus caliginosus a dravé bzdochy z rodu Orius. Využívajú sa aj polyfágne predátory, ako je zlatoočka obyčajná – Chrysopa carne. Larvy tejto zlatoočky sú dravé, polyfágne, napádajú všetky živočíchy menšie od seba, niekedy aj tie väčšie. Živia sa všetkými druhmi vošiek, molicami, strapkami, červcami, roztočmi, vajíčkami a mladými larvami motýľov a chrobákov. Proti strapkám sa využívajú prípravky na báze huby Verticilium lecanni, ako aj prípravok Prev-B2, ktorý obsahuje 4,2 % za studena lisovaného pomarančového oleja a bór 2,1 %. Používa sa ako postrek, v dávke 0,3 – 0,4 %. Odporúča sa aplikovať v 7-dňových intervaloch, 3 aplikácie. MOLIČKA CESNAKOVÁ Molička cesnaková (srb. lukov moljac) – Acrolepiopsis assectella je motýľ, ktorý má telo dlhé 8 mm, krídla pri rozpätí merajú 12 – 14 mm. Predné krídla sú úzke, tmavohnedé s bielymi priečnymi pásmi, ktoré vytvárajú bielu škvrnu, keď sú krídla zložené. Larva je dlhá do 10 mm žltobielej alebo žltozelenej farby. Molička cesnaková má v závislosti od poveternostných podmienok 2 až 3 generácie počas roka. Prezimuje imágo v rôznych úkrytoch, niekedy aj kukla v porastoch ozimného cesnaku. Aktivita motýľov za-

13. 6. 2015 • 24 /4651/ čína skoro na jar v nočných hodinách. Samičky kladú vajíčka v máji na listy. Vyliahnuté larvy sa vhrýzajú do listov a neskoršie do cibúľ. Vývoj lariev trvá dva týždne, dorastené larvy opúšťajú rastlinu a kuklia sa na povrchu spodnej časti listov. Druhá generácia lariev škodí v júli a auguste. Tento škodca sa vyskytuje takmer v celej Európe a najväčšie škody zapríčiňuje v regiónoch s teplým a suchým letom. Okrem cibule napáda aj cesnak a pór a je nebezpečný škodca na cibuli pestovanej na semeno. Mladé larvy poškodzujú listy vyhrýzajúc okienka v podobe dlhých striebristých škvŕn. Staršie larvy okrem listov poškodzujú aj cibule a môžu spôsobiť sušenie celej rastliny. EKOLÓGIA Moličke cesnakovej vyhovuje teplé a suché počasie. Na juhu Európy má aj 5 generácií počas roka. Na Slovensku sa v teplých rokoch vyvinie aj tretia generácia. Globálne otepľovanie bude mať pozitívny vplyv na tohto škodcu a je možné, že sa vyvinie aj u nás väčší počet generácií, čo môže spôsobiť zvýšenie intenzity napadnutia.

13. 6. – 19. 6. 2015

POČASIE

OCHRANA Z agrotechnických opatrení je významné dodržiavanie osevného postupu, ničenie pozberových zvyškov a hlboká orba. Chemická ochrana sa vykonáva len v prípade zvýšeného výskytu. Termín aplikácie insekticídov je v dobe masového liahnutia lariev. Nálet imág sa zisťuje pomocou feromónových lapačov. V organickom poľnohospodárstve sa môžu využiť prípravky na báze prírodného pyrethrinu a na báze baktérie Baccillus thurigiensis ssp. kurstaki. 

OVOCINÁRSTVO

Pehavosť jabĺk zapríčiňuje nedostatok vápnika Ľubica Sýkorová

naspäť do listov. Z tohto dôvodu sa pravidelne musia robiť postreky cez list od začiatku opadávania j keď sa pehavosť (horká kvetných lístkov až do zberu, aby škvrnitosť jabĺk) prejavuje listy boli nepretržite zásobené až v skladoch, jej vznik vápnikom. súvisí s pestovateľskými podV praxi by sa mal povinne robiť mienkami. Objavuje sa rozbor pôdy a na zánajmä v suchých rokoch klade potrieb jabloní a v pôdach silne hnojetreba dodávať alebo ných dusíkom a draslívynechať niektoré kom. Tieto živiny totiž prvky v základných brzdia príjem vápnika, hnojivách. Toto sa ktorého v pôde býva špeciálne vzťahuje väčšinou dostatok, ale na obsah dusíka, je vo forme neprijateľdraslíka a horčíka, nej pre stromy. Preto ktoré vplývajú na je nevyhnutné dodávať prijímanie vápnika vápnik do pôdy v opakoa vytváranie horkých vaných dávkach postreškvŕn. Rovnako je kom v júni až septembri. tomu aj pri postreJablká postihnuté pekoch na list, ktoré havosťou treba rýchlo sa majú robiť len na skonzumovať alebo Odroda Mucu je náchylná na pehavosť plodov základe stanovenia spracovať. obsahu jednotliPočas skladovania sa často na jablkách začnú tvoriť majú horkú chuť a najčastej- vých prvkov v listoch a plodoch. hnedé škvrny, ktoré jablku do- šie sú viazané s nedostatkom dávajú horkú chuť. Ide o fyziolo- vápnika v plodoch. Typickým AKO BOJOVAŤ PROTI gickú poruchu pri raste plodov, následkom nedostatku vápnika PEHAVOSTI JABĹK? Pridávanie vápnika do pôdy ktorá sa začne prejavovať počas je porušenie rastlinného pletiva prvých dvoch – troch mesiacov (ako sú horké škvrny na jablkách (veľmi kyslé pôdy) môže byť nepri uskladňovaní. Rozšírená je alebo hnitie vrchov plodov na účinné, čo potvrdzuje, že horké prakticky na celom svete – všade rajčinách, paprike, uhorkách škvrny nevznikajú z dôvodu slabého prijímania vápnika z pôdy, tam, kde sa jablone pestujú. a pod.). Faktory, ktoré ovplyvňujú ne- ale ide o fyziologickú poruchu Pehavosť sa nesmie zamieňať s chrastovitosťou spôsobenou dostatok vápnika v rastlinách, sú: v rastline. V literatúre sa uvávymývanie z pôdy pri silných dza, že najlepšia účinnosť sa nedostatkom bόru. Horké škvrny zapríčiňuje porucha vo výžive dažďoch, následkom vysokej dosiahne kombináciou aplikácie jabloní. Počas uskladnenia sa úrody, prehnané hnojenie dusí- vápnika do pôdy a postrekov na na šupke plodov začnú vytvárať kom. Medzi najcitlivejšie odrody list a plody a menších dávok tmavozelené až hnedé niekoľko patrí Jonathan, Jonagold, Granny horčíka a draslíka. Pod aplikáciou vápnika cez list a plody milimetrov veľké, trošku vpad- Smith, Mucu, Red Delicious. Ak vo vrcholových listoch dôjde rozumieme skoré a pravidelné nuté škvrny. Sú to zaschnuté zhnednuté skupiny odumretých k nedostatku vápnika, v plodoch postrekovanie vápnikom počas buniek vodivého pletiva, nachá- môže dôjsť k určitému rozkladu vegetácie a namáčanie plodov  dzajúce sa väčšinou pod šupkou, a k vráteniu sa vápnika z plodov po zbere.

ale môžu zasahovať aj hlbšie do dužiny. Pletivo dužiny zasychá a odumiera v dôsledku vysokého výparu vody a nedostatočného zásobovania jabloní vodou pri vysokých letných teplotách v období dozrievania. Tieto škvrny

sobota

nedeľa

pondelok

utorok

streda

štvrtok

piatok

18˚ | 32˚

18˚ | 31˚

18˚ | 27˚

15˚ | 23˚

13˚ | 21˚

12 | 22˚

POĽNOHOSPODÁRSKE ROZHĽADY | HLAS ĽUDU

KVETINÁRSTVO

Osobitnú pozornosť venujeme polievaniu. Za letných horúcich a dlhých dní rastliny spotrebujú viac vody a veľa sa aj vyparí, preto polievame častejšie a výdatnejšie. Vlhkomilné druhy (difenbachia, begónia kráľovská, paprade, azalky) nesmieme nechať nikdy preschnúť, zatiaľ čerstvý vzduch počas najteplej- čo kaktusy, sukulenty, niektoré ších mesiacov roka. Opatrnosť hľuznaté a cibuľové druhy vyvyžaduje letnenie dracén, difen- držia alebo dokonca vyžadujú bachií alebo kordyliniek, ktoré dlhší čas sucho. citlivo reagujú na zníženie teploNajlepšie je polievať ráno, ty v nočných hodinách aj počas aby rastliny mali dostatok vody leta a takisto na silné slnečné po celý deň a najmä v období lúče. Subtropické druhy vyžadu- najvyššej teploty. Na polievanie všetkých druhov rastlín, teda aj izbových, je najvhodnejšia mäkká, odstáta a slnkom prehriata voda, ktorá by mala mať aspoň teplotu ovzdušia, kde sa rastlina nachádza. Izbovým rastlinám osoží, ak ich za teplého počasia kropíme vlažnou vodou na listy alebo ich vynesieme na mierny dážď. V období intenzívneho rastu vyžadujú izbové rastliny aj dostatok živín, ktoré im dodávame zálievkou. Na prihnojovanie používame bežné, najlepšie tekuté hnojivá. Rýchle rastúce druhy a rastliny pestované v rašelinovom substráte prihnojujeme v lete každých 7 až 10 dní, ostatné raz za 2 až 3 týždne. jú cez leto dostatok svetla a čer- Rastliny, ktoré sme len nedávstvého vzduchu. Teplé slnečné no presadili, neprihnojujeme, miesto je vhodné pre kaktusy, kým dobre nezakorenia. Konpalmu datľovú, oleander, fikus, com augusta hnojenie obmeagávu. V polodzíme. Pri potieni stromov lievaní a prihsa dobre darí nojovaní je dôazalkám, fukležité, aby celý sii, aukube. koreňový bal A by ko re bol rovnomerne rastlín tak ne prevlhčený rýchlo nepresya prebytočná chali, zapúšťavoda vytiekla me črepníky do z črepníka von. zeme a prikryNestačí poliejeme ich tenkou vať iba do misvrstvou rašeliky pod črepníny, ktorá zadrkom. Najlepšie ží vlahu. Kvetije rastliny zavnám na balkólažovať kropene postačí asi ním alebo mier20 cm hlboká Aj čínska ruža potrebuje nym prúdom debnička. Do čerstvý vzduch vody po obvonej postavíme de nádoby, kde rastliny a priestor medzi črep- pôda najskôr presychá.  níkmi vyplníme rašelinou, ktorú kropíme aj s rastlinami. Foto: z internetu

Aj izbové rastliny potrebujú čerstvý vzduch Ľubica Sýkorová

obrá rada pre pestovateľov – v letných mesiacoch vyneste svoje izbové rastliny von, aby načerpali svetlo a čerstvý vzduch. Vonku ich totiž majú oveľa viac ako v

Pobyt vonku počas leta predstavuje pre mnohé izbové rastliny rýchle zotavenie z deprimujúcich, uzatvorených, málo svetlých priestorov bytu, navyše s pretrvávajúcou nižšou vzdušnou vlhkosťou. Rastliny vonku pomerne rýchlo začínajú ožívať, vy-

Azalka (obr. 1) a difenbachia (obr. 2) patria medzi vlhkomilné rastliny zatvorenom priestore. Na otvorenom sú v prirodzenejšom prostredí, pretože väčšine izbových rastlín pôvodným domovom je voľná príroda. Čím prirodzenejšie prostredie a režim im vytvoríme, tým lepšie sa im bude dariť. Vä č š i n a izbových rastlín sa v letnom Teplé o b d o b í slnečné nachádza miesto je v p l n e j vhodné vegetácii. pre palmu Práve pre- datľovú to im musíme zabezpečiť čo najvhodnejšie podmienky pre ich zdravý rast. Väčšina z nich pochádza z trópov a subtrópov a zatvorený priestor nie je pre ne úplne ideálny, čo je na nich často aj vidieť. Rastliny sú vytiahnuté, slabé, farba ich listov a kvetov je nevýrazná.

háňajú nové listy, majú bohatší a kompaktnejší rast, ich olistenie je sýtozelené. Pobyt vonku vyhovuje predovšetkým rastlinám, ktoré znášajú aj nižšie teploty v noci (striedanie teplôt), a ko n a p r. juky, rôzne druhy paliem, šeflera, monstera, begónie, papraďorasty, voskovky, figovníky, cissus, antúrie, myrta, citrusy, brečtan a brečtanovec, kaktusy a iné. Aj pre črepníkové rastliny s okrasným kvetom (azalky, kamélie, vianočné hviezdy, cyklámeny) je pobyt vonku veľmi prospešný. Podobne aj čínske ruže (Hibiscus rosa), klívie alebo vianočné kaktusy obľubujú

13. 6. 2015 • 24 /4651/

DOBRÁ RADA – VEĽKÁ POMOC

DOMÁCNOSŤ

Nádherne žiarivá bielizeň A

Ako ušetriť pri praní

k je to možné, bolo by fajn, aby sa bielizeň sušila v polotieni.

Tmavé oblečenie sušte prevrátené naruby, pretože UV žiarenie pôsobí aj v tieni zosvetľujúco a tmavé kúsky vyblednú. Posteľnú bielizeň a vankúše nesušte priamo na slnku. Hrubé vankúše sa zahrejú, ale pre hrubú vrstvu sa vlhkosť úplne nevyparí a hrozí riziko vzniku plesní. Optické zosvetľovače v pracích

práškoch síce spôsobia, že biela bielizeň nádherne žiari, ale slnko ju môže poľahky zafarbiť do zelena. Preto v tomto prípade použite radšej iný prací prostriedok.

KRÁSA

Flirt so slnkom bez následkov

ko sa vyhnúť vráskam? Slnečné bozky sú horúce, ale pre krásu a mladosť pleti môžu byť škodlivé. Bez účinnej UV ochrany je aj ten najdrahší protivráskový krém zbytočný. Ako teda zabrániť vzniku predčasných vrások a pigmentových škvŕn? Slnečné lúče dopadajú na našu pleť vždy, keď sa pohybujeme von-

ku – nielen pri opaľovaní! Na to mnohé z nás zabúdajú. Pravidelné dávky UV žiarenia dostáva najmä pleť tváre, ktorú máme po celý rok nezahalenú. Takto si ju účinne ochránite: 1. Krémy s UV faktorom používajte počas celého roka. Pri silnom slnku siahnite po prípravkoch s SPF (30 až 50 +).

e to jednoduchšie, ako si myslíte! Stačí si urobiť malú revíziu domácnosti a možno zistíte, že vám peniaze utekajú z rodinného rozpočtu zbytočne.

Košele a blúzky zaveste na umelohmotné ramienko, potom vám ich žehlenie nezaberie toľko času.  2. Opaľovacie prípravky nenahrádzajú bežnú starostlivosť. Po vyčistení pleti si najskôr naneste denný krém, a potom v dostatočnom množstve aj prípravok na opaľovanie. 3. Vyberajte si špeciálne prípravky na opaľovanie tváre – pleť na tvári je jemnejšia a citlivejšia ako na ostatných častiach tela. Navyše ich odborníci vyvíjajú s ohľadom na rôzne typy pleti a môžu sa používať pod mejkap. 4. Prípravky s UV ochranou aplikujte aj na dekolt, krk, uši a chrbty rúk. To sú oblasti, na ktoré často zabúdame, a pritom viditeľne prezrádzajú známky starnutia pleti. 

MÓDA

Ako čistiť textilné topánky?

úpite ich v podobe obľúbených tenisiek, balerínok, sandálov na platforme i na klasickom podpätku. Ako ich však správne čistiť? OCHRANA PRED PACHOM Topánky, ktoré sa nesmú prať, ochránite pred zápachom tak, že ich posypete vrstvou telového púdru. Nechajte pôsobiť cez noc a ráno vyprášte.

FAREBNÉ VZORY Na farebnú textilnú obuv sa

osvedčili prípravky na čistenie vo forme peny. Nanášajte ich pomocou kefy, aby prípravok prenikol do hlbších vrstiev. Po vysušení stačí vyprášiť. PRAŤ ČI NEPRAŤ? Znečistenú obuv môžete dať aj do práčky. Určite to neskúšajte s takzvanými „slameňákmi“ a korkovou obuvou. Vyberte si krátky program na pranie jemnej bielizne, pokiaľ možno bez odstreďovania.

SVETLÉ LÁTKY Ľahko znečistené topánky vyčistíte špeciálnou gumou alebo kriedou, ktoré si zakúpite v predajni obuvi. Inou možnosťou je pena na holenie. Nastriekajte na obuv, nechajte chvíľu pôsobiť a osprchujte. POGUMOVANÉ ČASTI Dokonale ich vyčistíte pomocou peny na holenie. Raz za čas ich pretrite silikónovým olejom, aby materiál nepraskal a nelámal sa. 

VII

KEĎ PERIETE Práčka je nielen pomocník, ale aj žrút peňazí. Prášok, aviváž, voda i energia nestoja práve málo. Ak ale budete dodržiavať tieto zásady, ušetríte až tretinu výdavkov!

DODRŽUJTE MIERU Používate vždy o trochu viac prípravku, aby sa bielizeň dobre vyprala? Zbytočne utrácate a navyše si ničíte oblečenie. Každý prípravok má svoje presné dávkovanie, ktoré je dostatočné a predpísané množstvo bielizne vyperie maximálne dobre. Riaďte sa návodom na obale. NAKUPUJTE V AKCII, ALE... ... neskočte po prvom pracom prípravku, ktorý na vás zaútočí z regálu s ceduľkou AKCIA. Často sa ponúka ako väčšie balenie za rovnakú cenu. Radšej si prepočítajte, či je nákup naozaj výhodný. Pomôže vám údaj na obale. Množstvo sa uvádza na počet dávok. Možno zistíte, že lacnejšie napokon vyjde prášok, ktorý ani nie je v akcii. 

POĽNOHOSPODÁRSKE ROZHĽADY | HLAS ĽUDU

DO VÁŠHO RECEPTÁRA

Figy a zemiaky v slanine

Zamatový zákusok

Suroviny: 4 stredne veľké zemiaky, 4 rozpolené figy, 16 lístkov sušenej šunky, 8 stoniek tymianu, 250 g hrášku, 125 g mladej mrkvy, 125 g špargle, 100 g koktailových paradajok, 3 lyžice masla, 150 g smotany na šľahanie, 150 g syra Takto sa to podarí: Zemiaky a figy spolu s tymianom zabalíme do sušenej šunky a 8 minút opekáme na suchej panvici. Zeleninu, až na paradajky, ponoríme na 3 až 4 minúty do vriacej vody, potom ju zlejeme, opláchneme pod studenou vodou a necháme vychladnúť. Maslo, smotanu a syr pomaly zohrejeme a miešame, aby sa syr rozpustil. Omáčku udržiavame teplú. Na tanier rozdelíme povarenú zeleninu, paradajky, pridáme zemiaky a figy v šunkovom kabáte a podávame spolu s omáčkou. 

Suroviny: Na cesto: 5 vajec, 5 lyžíc kryštálového cukru, 3 lyžice kakaa, 1/2 lyžičky sódy bikarbóny, olej na potretie; Na plnku: 500 ml mlieka, 5 lyžíc polohrubej múky, 1 vajce, 250 margarínu, 5 lyžíc práškového cukru, 1 balíček vanilínového cukru, 2 lyžice kakaa, kokos na posypanie Takto sa to podarí: Vajcia rozdelíme a žĺtky vyšľaháme s kryštálovým cukrom dopenista. Pridáme kakao a sódu bikarbónu. Bielky vyšľaháme na tuhý sneh a opatrne zapracujeme do žĺtkovej zmesi. Cesto preložíme na plech vystlaný papierom na pečenie, ktorý sme potreli olejom. Pečieme pri teplote 180 °C asi 10 až 15 minút. Po upečení necháme mierne vychladnúť, ešte za tepla odstránime papier a korpus zrolujeme. Plnka: V hrnci uvaríme mlieko a múku na hustú kašu a ešte do horúcej kaše vmiešame vajce.

Dôkladne premiešame, odstavíme a necháme vychladnúť. Potom do nej zašľaháme zmäknutý margarín. Krém rozdelíme na dve polovice, do jednej zapracujeme práškový a vanilínový cukor, do druhej kakao. Vychladnutý korpus rozvinieme, natrieme najprv bielou, potom hnedou plnkou. Trochu plnky necháme na potretie zrolovanej rolády. Cesto späť zrolujeme, potrieme zvyškom plnky a posypeme kokosom. Pred podávaním necháme stuhnúť. 

Torta Čarodejnica Suroviny: Na cesto: (množstvo na jedno cesto a pečú sa tri) 5 bielkov, 8 lyžíc cukru, 5 lyžíc mletých lieskovcov, 2 lyžice múky Na plnku I: 1 l mlieka, 15 žĺtkov, 10 lyžíc cukru, 10 lyžíc múky, 200 g práškového cukru, 250 g masla, 200 g čiernej čokolády Na plnku II: 2 dl mlieka, 150 g mletých lieskovcov, 1/3 plnky I; ešte potrebujeme: 4 dl sladkej smotany Na ozdobenie: 2 dl sladkej smotany; Na polevu: 150 g čokolády, 5 lyžíc oleja Takto sa to podarí: Cesto: Vyšľaháme bielky, pridávame cukor a šľaháme, kým nedostaneme tuhý sneh. Mixér znížime na najmenšiu rýchlosť a po lyžici pridávame lieskovce a múku. Pečieme vo vymastenom a múkou vysypanom plechu (38 x 22 cm)

v rúre zohriatej na 180 ° C, kým sa cesto zľahka neoddelí od plechu. Upečieme tri takéto cestá. Plnka I: Vymiešame žĺtky a múku a pridáme trochu mlieka. Dbáme, aby sa nám nevytvorili hrudky. Zvyšné mlieko dáme do nádoby na sporáku a pridáme cukor. Keď mlieko prevrie, vylejeme vaječnú zmes a varíme,

kým nedostaneme hustú plnku. Necháme vychladnúť. Potom do plnky pridáme vymiešané maslo s práškovým cukrom a dobre zjednotíme. Z plnky si necháme tretinu, čo pridáme do plnky II. Čokoládu roztopíme vo vodnom kúpeli (alebo v mikrovlnke) a pridáme do plnky (do tých 2/3). Plnka II: Zohrejeme mlieko

a zalejeme ním lieskovce. Necháme vychladnúť a zjednotíme s 1/3 plnky I. Ešte vyšľaháme 4 dl sladkej smotany a dbáme, aby nevznikla veľmi hustá smotana. Ak ju veľmi vyšľaháme, pridáme trochu mlieka. Poleva: Roztopíme čokoládu, pridáme olej a dobre zjednotíme. Na tácku dáme prvé cesto, potierame polovicou plnky I, a potom vyšľahanou sladkou smotanou. Dávame druhé cesto, potierame plnkou II. Dávame tretie cesto, potierame druhou polovicou plnky I. Na vrch torty môžeme poliať polevu a nemusíme. Namiesto lieskovcov môžeme použiť aj orechy. Na ozdobu vyšľaháme 2 dl sladkej smotany a ozdobíme boky torty. Hore má zostať buď poleva, alebo plnka II.  zdroj: internet

POĽNOHOSPODÁRSKE ROZHĽADY | Príloha pre poľnohospodárov a dedinu | Číslo 394 | Pripravujú: Ľubica Sýkorová, Elena Šranková a spolupracovníci | Použitá domáca a zahraničná literatúra

VIII

Kultúra Detské divadelné dobrodružstvo v každej osade 22. PREHLIADKA 3 X Ď V STAREJ PAZOVE

Katarína Verešová Anna Lešťanová

keď sa tri dni detského divadla zopakovali už 22-krát a dorástli do dospelého veku, Prehliadka slovenskej detskej divadelnej tvorby 3 x Ď (s motýlikom na D) i ďalej šíri detskú fantáziu tak, že každoročne prináša plody z takmer každej osady, kde žijú tunajší Slováci. Tri dni divadla deťom aj tohto roku boli usporiadané v Starej Pazove. Organizátori podujatia už v otváracom programe 5. júna deťom a dospelým ukázali, ako sa z najmenšieho deja Divadelné dobrodružstvo na nádvorí pazovského divadla alebo myšlienky – ale so záväznou detskou fantáziou – ra tejto vojvodinskej prehliadky monodráme Mesačný bál, ktorú môže spraviť vtipná a zaujímavá prehliadku slávnostne otvo- zrealizovala v rámci Slovenskédivadelná atmosféra. Divadelné rila. Po otváracom programe ho vojvodinského divadla v dobrodružstvo sprítomnili skú- vystúpila Monika Necpálová, Báčskom Petrovci. Na tohtoročnej prehliadke sení herci Monika Necpálová profesionálna herečka zo Slo(hrala s bábkou Babadlínkou), venska, v jej autorskej detskej potom vystúpili divadelné súbory z Aradáča, Bieleho Ranka Lepšanovićová Blata, Bingule, Boľoviec, (s bábkou Zvedkom) Padiny, Pivnice, Kulpía Vladimír Vereš (báb- SPRIEVODNÉ PODUJATIA Keďže sa prehliadka tohto roku niesla nielen na, Báčskeho Petrovca, kou Babrákom), ktorí sa s bábkami a chutný- v duchu činoherného, ale aj bábkového divadla, Pančeva, Nového Sadu, mi dialógmi do pub- obrovskú bábku Babadlínku počas trojdňových Kovačice, Kysáča, zo Selika zamiešali. V tom divadelných hodov v Starej Pazove sprevádzali ďalšie lenče, Šídu a zo Starej pokračovali neskôr bábkové postavičky – čertík Zvedko a drak Babrák. Pazovy. Odborná porov hľadisku, napokon Ich vernými pomocníkmi boli deti, ktoré boli tri dni ta pracovala v zložení: ubytované v Pazove (predstavitelia súborov zo Šídu, Zuzana Tárnociová, Mii na javisku. Preto aj otvárací ceremoniál Selenče, z Boľoviec, Kovačice, Bieleho Blata, Padiny, roslav Fábry a Alexander prebiehal v tom duchu Pivnice, Kysáča, Nového Sadu, Kulpína a Aradáča). Bako. Spolu s malými – detským spôsobom Samozrejme, nechýbali ani deti zo Starej Pazovy. a veľkými divákmi slevyzvali Gorana Savića, Medzi divadelnými predstaveniami spoločne hrali dovali a hodnotili 22 podpredsedu Obce malé herecké scénky, bol tam i divadelný orchester, predstavení. Stará Pazova, aby to- ktorý vytváral dobrú náladu. V popoludňajších hodinách v sobotu 6. júna vo SÚŤAŽILO SA TRI DNI muto detskému divaPiatok 5. júna: V deň delnému podujatiu za- vstupnej hale divadelnej sály sa konala prezentácia otvorenia prehliadky želal krásne úspechy. detských knižných vydaní Slovenského vojvodinmalí – veľkí herci zahrali Podobne vyzvali aj ského centra z Báčskeho Petrovca autoriek Anny Annu Tomanovú-Ma- Kukučkovej (Na písmenko, na písmenko), Kataríny v súťažnej časti sedem kanovú, predsedníčku Mosnákovej-Bagľašovej (Jednozubý úsmev) a Márie predstavení. Ako prvé Vrškovej (Štvorlístok). A ani tohto roku nevystalo na pazovskom javisku NRSNM, aby ako predvystúpili herci zo Slovenstaviteľka organizáto- maľovanie na tvár, na ktoré sa deti už veľmi tešia. • KULTÚRA •

ského vojvodinského divadla v Báčskom Petrovci. Divadelné predstavenie Kde bolo, tam bolo… čerpá témy zo známej slovenskej ľudovej rozprávky. Text, jeho úpravu a réžiu mala na starosti Daniela Legíňová-Sabová. Potom vystúpili herci z Predškolskej ustanovizne Poletarac v Starej Pazove, ktorí predviedli známy príbeh Soľ nad zlato. Pod réžiu, úpravu textu a choreografiu sa podpisujú Olinka Stojancová, Miroslava Živkovićová a Sandra Molnárová, konzultantom je Miroslav Benka. Dramatickú scénku Len pekne autora Jána Čajaka na prehliadke 3 x Ď zahrali herci zo ZŠ Jána Kollára v Selenči. Réžiu mali na starosti Anna Koleková, Anna Petrášová a Tereza Trusinová. Tri príbehy zahrali žiaci staropazovskej ZŠ hrdinu Janka Čmelíka. Ide o krátke scénky Čistota je pol života, Popolienka a Novoročná rozprávka, ktoré napísal Vlatko Miksád a upravil ich Sava Đurđević, ktorý podpísal aj réžiu. Príbeh o slnku je názov predstavenia, ktoré zahrali členovia novosadského SKC Pavla Jozefa Šafárika. Režisérkou predstavenia je Anna Kovárová, ktorá sa podpisuje aj pod úpravu textu tejto indiánskej rozprávky. Žiaci ZŠ Jána Kollára v Selenči vystúpili aj s ďalším predstavením. Ide o hru Lomidrevo – hra o slovenských obroch, ktorú režírovali Anna Koleková, Anna Petrášová a Tereza Trusinová a text tejto ľudovej rozprávky upravil Ľubomír Feldek. Piatkový prehliadkový deň uzavrelo činoherno-bábkové interaktívne

24 /4651/ 13. 6. 2015

>>>

Kultúra >>>

Valentová. Herci ZŠ Mladých Šípkovú Ruženku na prestavenie Maľovaná abeceda, pokolení v Kovačici na tohto- pazovskom javisku SPRÁVA DETSKEJ POROTY Stála detská porota tentoraz pracovala ktoré zahrali herci Divadla VHV ročnej prehliadke 3 x Ď zahrali zahrali malí herci zo Petrovec. Réžiu na motívy básne Novoročnú rozprávku autora ZŠ Bratstva-jedno- v zložení: Vladimír Fodora a Róbert Šerfézy zo Jána Smreka mala ty v Bielom Šídu, Vladana Kutaleková z Padiny, Hana-Kana starosti MoniBlate pod tarína Ďurovková z Kysáča a Monika Babíková ka Necpálová. kompletným zo Starej Pazovy. Podľa ich rozhodnutia ceny Sobota 6. vedením re- za herecké výkony udelili: za najúspešnejšiu júna: V druhý žisérky Adely debutantku Marte Kukučkovej zo Starej deň prehliadky Obšustovej. Pazovy (za stvárnenie postavy Kristíny v predsúťažilo až deUstanovizeň stavení Cesta ku šťastiu); za najúspešnejšieho väť divadelných pre kultúru, debutanta Pavlovi Javorníkovi z Nového predstavení. Ako informova- Sadu (náčelník Krivý nos, Príbeh o slnku); za prví vystúpili malí nie a vzdelá- najúspešnejšie stvárnenie epizódnej mužskej herci staropazovvanie Kysáč postavy Danielovi Ďurišovi z Padiny (Michal, skej ZŠ hrdinu a Ochotníc- Ako uspieť v škole bez toho, aby ste sa snažili); Janka Čmelíka, ke divadlo za najúspešnejšie stvárnenie epizódnej ženktorí predviedKIS Kysáč na skej postavy Daniele Spevákovej z Báčskeho li predstavenie prehliadke Petrovca (suseda Beta, Kde bolo, tam bolo...); Cesta ku šťastiu. vystúpilo s za najúspešnejšie stvárnenie hlavnej mužskej Podľa predlohy divadlom Zá- postavy Miroslavovi Kolárovi z Kysáča (čert, Jána Uličianskezračná kniha Zázračná kniha); za najúspešnejšie stvárneho a pod režijnou autorky a re- nú hlavnú ženskú postavu Alise Oravcovej taktovkou Aničky žisérky Svet- z Vojlovice (strašidlo, Čarodejník z krajiny Oz). Balážovej a Ivana Druhá cena a strieborná plaketa sa dostala súboru lany GaškoJečmena zahrali predstavenia Kde bolo, tam bolo... z Petrovca vej. Po ňom sa na námorníPopolušku zahrali žiaci ZŠ Branka Radičevića a pod kov. Po nich nasledovali Pa- Vlatka Miksáda. Úpravu textu ZŠ maršala Tita v Padine. Úpravu režijnou taktovkou Jany Tomadinčania – členovia DK Michala a réžiu mala na starosti Zuzana textu a réžiu mala na starosti novej. Sobotňajší súťažný deň Babinku s predstavením Ako Putniková. Žiaci ZŠ maršala Tita Marijana Vlčeková. Na motívy uzavreli členovia KUS Zvolen uspieť v škole bez toho, aby ste v Padine vystúpili s predsta- srbskej ľudovej rozprávky diva- v Kulpíne. Predstavenie podľa sa snažili. Na text Jonathana vením Vlk a kozliatka. Úpravu delné predstavenie O dievčati, predlohy – ľudovej rozprávky Randa túto komédiu režírovali textu ľudovej rozprávky a réžiu ktoré bolo premenené na vtáčika Pavla Dobšinského Soľ nad zlato Milka Petrovičová a Martina podpísala Milka Petrovičová. predviedli Boľovčnia v mene režírovala Monika Necpálová. Nedeľa 7. júna: V tretí deň prehliadky 3 x Ď sa odbornej porote, dvom detským porotám SPRÁVA ODBORNEJ POROTY Po sledovaní 22 konkurenčných divadelných predsta- nejšie kostýmy patrí Kultúrno-umeleckému stredisku (dennej a stálej) a početným vení na tohtoročnej prehliadke porota nás dospelých Zvolen v Kulpíne (Soľ nad zlato), ktoré navrhla Monika malým – veľkým milovníkom nemala ľahkú úlohu. Bolo veľmi veľa výnimočných Necpálová a vyrobili ich Milina Ďugová-Krnáčová a Tálie predstavilo šesť súborov. prvkov vo všetkých predstaveniach, a preto sme aj my Hana Zelenáková. Najúspešnejšiu scénografiu malo Najprv členovia SKOS Detvan sami museli dodať niekoľko uznaní, ktoré pravidlami predstavenie Kde bolo, tam bolo... Slovenského vojvo- z Vojlovice-Pančeva zahrali dinského divadla v Báčskom Petrovci, ktorú navrhla predstavenie Čarodejník z kratejto prehliadky nie sú určené. Jedno z tých uznaní dostáva za stvárnenie postavy Daniela Legíňová-Sabová. Najúspešnejšiu réžiu malo jiny Oz pod režijnou taktovkou vojaka v sprievodných podujatiach Milan Domoni zo predstavenie OD Janka Čemana a ZŠ 15. októbra Terezy Veberovej-Oravcovej. Na Starej Pazovy, ktorého tiež sledovala naša porota a bol v Pivnici Pes Jeana Labadieho a režisérom je Peter motívy z knihy Mať pätnásť je také ťažké alebo Striptíz Márie presvedčivý ako ozajstný strážnik ozajstných zámkov. Hudák z Púchova. Za najsympatickejšie predstavenie tohtoročnej preBronzovú plaketu dostali tvorcovia divadelného Kotvášovej-Jonášovej vznikla hliadky vyhlasujeme predstavenie najmladších hercov predstavenia Cesta ku šťastiu, ktoré zrežírovali Anič- divadelná hra Len tak?, ktorú a sú to herci staropazovskej Predškolskej ustanovizne ka Balážová a Ivan Ječmen, súboru ZŠ hrdinu Janka na prehliadke 3 x Ď predviedPoletarac (Soľ nad zlato). Najatraktívnejšie divadelné Čmelíka. Striebornú plaketu získali členovia Sloven- li pivnickí herci zo ZŠ 15. októbra v réžii Vesny Kámaňovej predstavenie tohtoročnej prehliadky 3 x Ď je predsta- ského vojvodinského divadla v Báčskom Petrovci venie Čarodejník z krajiny Oz, ktoré predviedli členovia za predstavenie Kde bolo, tam bolo... v réžii Daniely a Jarmily Čobrdovej. Zázračný SKOS Detvan z Pančeva-Vojlovice. Jedno špeciálne Legíňovej-Sabovej. Zlatú plaketu a Cenu NRSNM do- strom je názov predstavenia, uznanie – za kolektívnu hru – sa dostáva do rúk ko- stali, teda víťazmi tohtoročnej prehliadky slovenskej ktoré v Pazove zahrali Šíďania lektívu ZŠ Bratstvo v Aradáči (Peter Pan). Špeciálne detskej divadelnej tvorby 3 x Ď v Starej Pazove sa stali (SKOS Jednota a ZŠ Sriemskeho frontu). Úpravu textu ľudovej uznanie patrí aj Kysáčanom za audiovizuálne efekty členovia OD Janka Čemana a ZŠ 15. októbra v Pivnici za rozprávky a réžiu podpisuje (Zázračná kniha). Diplom za dramatizáciu získali tri predstavenie Pes Jana Labadieho v réžii Petra Hudáka. Anna Kovárová. Herci z Pivochotníčky: Adela Obšustová z Bieleho Blata (Šípková Ruženka), Milka Petrovičová z Padiny (Vlk a kozliatka) Odborná porota: Zuzana Tárnociová nice na 3 x Ď podali aj ďalšie a Svetlana Gašková z Kysáča (Zázračná kniha). Diplom Alexander Bako divadelné predstavenie: Pes za najúspešnejší kreatívny divadelný čin sa dostáva do Miroslav Fábry Jeana Labadieho v mene OD Starej Pazovy (Cesta ku šťastiu). Diplom za najúspeš(Redakčne krátené) Janka Čemana a ZŠ 15. októbra v réžii Petra Hudáka za režijnej

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

• KULTÚRA •

spolupráce Vesny Kámaňovej a Jarmily Čobrdovej. V snoch je všetko možné, rovnako ako aj v hre binguľských malých hercov pod názvom Snívala sa mi... Pod režijnou taktovkou Anny Kovárovej vystúpili v mene SKUS Milana Rastislava Štefánika. Súťažnú časť detskej prehliadky uzavreli Aradáčania so známou hrou Walta Disneyho Peter Pan v réžii Zuzany Obšustovej. Kým poroty pracovali a rozho-

maky v réžii Petra Hudáka. Po predstavení sa so svojimi hostiteľmi – členmi SD VHV Stará Pazova a milovníkmi divadla rozlúčili najkrajším spôsobom – piesňou. ZATVORENIE PREHLIADKY Vyhlásením najúspešnejších v nedeľu 7. júna sa skončila tohtoročná 22. prehliadka detskej divadelnej tvorby 3 x Ď, ktorá v programe mala 22 pred-

Tretia cena a bronzová plaketa v rukách súboru Cesta ku šťastiu zo Starej Pazovy dovali, komu udeliť uznania, na potešenie početného obecenstva v divadelnej sále vystúpili hostia zo Slovenska, z Púchova. Herci DDS Ochotníček zahrali divadelné predstavenie Vlčie

stavení v súťažnej časti a dve hosťujúce. Najúspešnejším hercom podľa rozhodnutia stálej detskej poroty Matica slovenská v Srbsku určila knižné odmeny a ako

povedala Katarína Melegová- zovské javisko zaplavili diva-Melichová, predsedníčka MSS, delné bubliny. odmenou bude i pobyt na MiKráľovstvo Babadlovo na prekulášskych trhoch v Bratislave hliadke 3 x Ď bolo plné detí, na Slovensku. Knižné odmeny bábok a úsmevov na líčkach, zabezpečilo i SVC. Trom najúspešnejším predstaveniam na prehliadke odmeny – zlatú plaketu a Cenu NRSNM, striebornú a bronzovú plaketu udelila Anna Tomanová-Makanová, predsedníčka NRSNM. Laureátom tohtoročnej prehliadky 3 x Ď sa stal Vojlovičania mali na prehliadke pivnický sú- najatraktívnejšie predstavenie bor (za predstavenie Pes Jeana Labadieho), najmä po zakončení úspešného ktorý odcestuje na Slovensko a veľkého detského divadelnéa tam bude reprezentovať det- ho festivalu. Nápomocnú ruku skú divadelnú tvorbu vojvodin- spoluorganizátorom (NRSNM, ských Slovákov. Ostatné ceny, Obec Stará Pazova, SKUS hrdinu ktoré sú v kompetencii odbor- Janka Čmelíka a Ústav pre kulnej poroty, a nositeľov prečíta- túru vojvodinských Slovákov) la Zuzana Tárnociová, udelili K. a podporovateľom prehliadky Melegová-Melichová a Libuška (Úrad pre Slovákov žijúcich v zaLakatošová, predsedníčka or- hraničí) podali aj tamojšia ZŠ hrganizačno-správnej rady 22. dinu Janka Čmelíka a Stredisko prehliadky 3 x Ď. Potom pa- pre kultúru Stará Pazova.

NA MARGO DETSKEJ DIVADELNEJ PREHLIADKY

Fókus SVD na 3 x Ď Ján Čáni

o, čo zaujalo širšiu divadelnú verejnosť na tohtoročnej Prehliadke detských divadelných súborov vojvodinských Slovákov 3 x Ď, je účasť Slovenského vojvodinského divadla v jej súťažnej časti. Nejde tu tak ani o polemiku s odbornou porotou o umiestnení či odmenách, ktoré divadlo získalo, koľko o fakt verifikácie vlastného artefaktu na súťaži, na ktorej sa profesionálne divadlá zúčastňujú výlučne ako hostia. Tak je to v odbornom • KULTÚRA •

svete divadelníctva ustálené – petrifikované. Rebelovať voči móresom?! Možno si prajeme búrať zoskalnatené pravidlá, zvyklosti, úzy... ale na to treba širšie zázemie. Nepostačuje iba podpora lokálnej smotánky orajúcej – iba vo svojom chotári – na poli národa dedičnom. Záštita profesionálnych Slovákov, žiaľ, nepostačuje. Kritickú masu pre pretlačenie nóva ponúkne božský vyslanec? Nepotrebujeme výsledky, veríme na slová „naslovovzatému“. Pomerne ťažko novinky presadíme

na vlastnú päsť improvizovaným scenárom, neobvyklým obsadením, protagonistom ovenčeným iba prívlastkom zahraničný... Nevieme si sami napísať predlohu či uspokojiť sa zásobou z vlastnej špajze? Musíme sa ako všetci na overené odvolávať a k osvedčenému vracať? Veď hranice sú nato, aby sa búrali! Avantgarda?! Tá divadelná doposiaľ vždy rebelovala slovníkom odborne divadelným. Ak je uvedené stratégia riaditeľky, rovnako správnej, ako aj umeleckej rady divadla, tak

dramaturgický plán hrá do karát len zakladateľom SVD, ktorí sa takto vyhnú povinnosti zháňať prostriedky za účasť inscenácií na profesionálnych festivaloch v Teheráne, Baku, Bratislave, Kotore, Belehrade, Zreňanine... Repertoárová politika SVD je zatiaľ iba politikou! Stratégia iba tribúnou vládnucej ideológie hlásajúcej všeobecnú krízu či transformáciu, v ktorej odbornosť svoje miesto, žiaľ, nenachádza. Prečo by nám nepostačilo vlastné pieskovisko?!

24 /4651/ 13. 6. 2015

Kultúra

Stretnutie pod lipami 2015 bude v Báčskom Petrovci Stevan Lenhart

tretnutie pod lipami, tradičné literárno-výtvarné podujatie mladých autorov, ktorí svoje práce uverejňujú v rubrike – prílohe Rozlety v časopise Vzlet, v tomto roku sa uskutoční v sobotu 20. júna v Gymnáziu Jána Kollára so žiackym domovom v Báčskom Petrovci. Program bude obsahovať výstavu výtvarných prác, prednes mladej poézie a hudobné body, pripomenieme si 90. výročie Samovzdelávacieho krúžku Sládkovič a 200 rokov narodenia Ľudovíta Štúra. Hostkou tohtoročného SPL bude spisovateľka Viera Benková. Autorkou ilustrácie na plagáte je Renáta Milčáková zo Slovenska. Organizátormi podujatia sú NVU Hlas ľudu a redakcia časopisu Vzlet v spolupráci s petrovským Gymnáziom Jána Kollára so žiackym domovom. Vitajte na SPL 2015!

JÚNOVÝ VZLET pripomína 200 rokov narodenia jednej z najvýznamnejších osobností moderných dejín slovenského národa – Ľudovíta Štúra, prináša i ankety s maturantmi petrovského a kovačického gymnázia, ako aj s ôsmakmi zo selenčskej, z kysáčskej, pivnickej a kovačickej školy. Možno čítať aj rozhovor s mladým kolkárom Želkom Garafiátom z Padiny, ktorý bol jedným z reprezentantov Srbska na tohtoročných Majstrovstvách sveta v Nemecku. Literárno-výtvarná príloha Rozlety obsahuje práce našich začínajúcich autorov, ako aj výber zo súčasnej slovenskej poézie (Valerij Kupka) a riport z výstavy Komiks a karikatúra v Kovačici. Sledujú sa aktuality v oblasti informačných technológií (Windows 10) a počítačových videohier (Ori and the Blind Forest). Nechýbajú články venované milovníkom filmového umenia (recenzie filmov Mad Max: Fury Road a Cobain: Montage of Heck) a hudobným fanúšikom (Bruno Mars, Hladno pivo, Artan Lili). Na titulnej strane je Kocúr Igor ako vedúci rockovej skupiny. Čítajte Vzlet! S. L.

FOTOGRAFIA ROKA AGENTÚRY BETA

Spoločenské zrkadlo Oto Filip

krem celoročnej výstavy najlepších fotografií Press Photo Srbsko, podujatí fotografov jednotlivcov a akcií umeleckých galérií, už roky je neprehliadnuteľným sviatkom publicistickej fototvorby aj výstava najvydarenejších novinárskych fotografií agentúry Beta. Na dvanásty súbeh snímok nafotených v regióne juhovýchodnej Európy počas uplynulého roku bolo prihlásených 498 fotografií sto dvadsiatich autorov z jedenástich krajín. Do užšieho výberu sa dostalo 48 snímok, zachytávajúcich prírodné kataklizmy, domá-

www.hl.rs

ce politické dianie, športové drámy, neobvyklé situácie, medzinárodné udalosti, svetových politikov, športové súťaže a drámy, krajinky, dokonca i predstaviteľov niektorých povolaní. Zvíťazila snímka Damira Senčara (HINA, Chorvátsko) znázorňujúca vlaňajšie májové záplavy v Gunji. Na druhom mieste je momentka z októbrovej parády 2014 k 70. výročiu oslobodenia Belehradu, na treťom januárový banícky motív z Trepče. Autorom snímky odmenenej druhou cenou je Andrej Isaković (AFP, Srbsko), tretej najlepšej snímky Driton Pačarada (Koha Ditore, Kosovo, Srbsko).

Informačno-politický týždenník

Snímka, ktorá získala prvú cenu

Je taký názor, že novinová fotografia nedokáže zmeniť svet, no dokáže nám ho ukázať a priblížiť v širokej škále jeho pestrosti, poskytnúť nám prierez významných dianí, dokonca aj výberom motívov naznačiť postoj účastníkov a aktérov

k dianiu. O rozmanité motívy ani počas roka za nami nebola žiadna núdza. Možno sa o tom presvedčiť i osobne, návštevou Etnografického múzea v Belehrade, kde od 2. júna sídli naša azda najznámejšia výstava publicistickej fotografie. • KULTÚRA •

VYHODNOTENIE SÚŤAŽE V NOVÝCH ZÁMKOCH

S väčšou láskou k slovenčine a Slovensku? Annamária Boldocká-Grbićová

Roku Ľudovíta Štúra sa 23. ročník literárnej súťaže Prečo mám rád slovenčinu, prečo mám rád Slovensko s medzinárodnou pôsobnosťou niesol v znamení pripomínania si jeho 200. narodenia a po prvýkrát sa v jeho vyhodnotení okrem našich ocenených žiakov zúčastnili aj ich pedagógovia. Tak pätnásťčlenná výprava zo Srbska mala 3. až 6. júna nevšedný zážitok zo slávnostného ceremoniálu udelenia cien v Nových Zámkoch, ale aj zo študijnej cesty po stopách štúrovcov v Modre a v Bratislave. Umožnila im to Matica slovenská v Srbsku a Úrad pre Slovákov žijúcich v zahraničí, ktorý zastupovala pani Iveta Baloghová ako skvelá sprievodkyňa. Do celoštátneho kola súťaže sa v školskom roku 2014/2015 prihlásilo 96 škôl z celého Slovenska, celkovo sa odtiaľ hodnotilo 415 prác. Žiaci zo zahraničia súťažili v 4. kategórii, do ktorej prišlo 103 súťažných prác zo Srbska, z Chorvátska, Maďarska, Rumunska a zo Spojených štátov amerických. Súťažné práce posudzovalo 15 porotkýň v štyroch kategóriách, a to v zastúpení vyhlasovateľov súťaže: Ministerstva vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky, Ministerstva kultúry, Matice slovenskej, Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV, Spolku slovenských spisovateľov, SPN Mladé letá, Štátneho pedagogického ústavu, Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí, Vydavateľstva Matice slovenskej. Hlavnú cenu v 4. kategórii získala Monika Bučeková z Josipovca, Cenu poroty Tatiana Stanová (5. ročník, Padina). Čestné uznania si vyslúžili: Una Brtková (4. ročník, Kovačica), Róbert Pintír (3. ročník, Pivnica), • KULTÚRA •

Maja Opavská (7. ročník, Stará Pazova), Alexander Šproch (7. ročník, Petrovec), Maja Vargová (7. ročník, Kysáč). Osobitnú cenu poroty získala Patrícia Kmeťko-

programu ich poctili aj herci Divadla Andreja Bagara z Nitry a FS Matičiarik. Modra sa chystá na októbrové vyvrcholenie osláv, takže Múze-

Výprava zo Srbska na prechádzke mestom

vá (Pivnica). Osobitnou cenou predsedu Matice slovenskej sa ovenčila Jaroslava Majerová, maturantka Gymnázia J. Kollára z Petrovca, ktorú jej slávnostne udelil predseda Matice slovenskej Marian Tkáč. Medzi štyri tohtoročné ocenené školy patrí aj Základná škola 15. októbra v Pivnici. Ocenení pedagógovia sú: Mária Kotvášová-Jonášová z Kovačice a Mária Kotvášová z Padiny. Ocenených žiakov sprevádzali spomenuté ocenené učiteľky, ako i: Ľudmila Berediová-Stupavská, Jarmila Pantelićová, Jarmilka Dolinajová, Anna Salčáková a Annamária Boldocká-Grbićová. Novozámocká slávnosť odštartovala ceremoniálom kladenia vencov k pamätníku Antona Bernoláka. V pokore nad kodifikátormi jazyka a ich ratolesťou sa poklonil herec a recitátor Juraj Sarvaš, najvyšší štátni predstavitelia, predstavitelia Matice slovenskej, primátor mesta s delegáciou. V pokračovaní

um Ľ. Štúra s pamätnou izbou v tzv. Emreszovskom dome, v ktorej Štúr strávil posledné chvíle, je momentálne v rekonštrukcii. Návštevníci si však nenechali ujsť Galériu Ignáca

Bizmayera, kde mohli obdivovať úžitkovú dekoratívnu keramiku tohto národného umelca. Zastavili sa i pred Evanjelickým gymnáziom, kde pôsobil Karol Štúr, vykonali pietnu návštevu hrobky Karola a Ľudovíta Štúrovcov. Dominantou cesty bola návšteva výstavy Ľudovít Štúr (1815 – 1856), reformátor slovenskej spoločnosti na 3. poschodí Bratislavského hradu, ktorou sa otváral Rok Ľ. Štúra, a trvá do 17. januára 2016. Jej autor PhDr. Pavol Komora erudovane a zrozumiteľne tlmočil jeho skutky, život, ktorý, ako hovorí, poznáme len v hrubých rysoch. Naši výpravníci absolvovali aj „repliku“ Vychádzky na Devín, plavbu Dunajom od Devína po bratislavský prístav, na ktorej sa im pripojila aj zástupkyňa šéfredaktora časopisu Slniečko Ľubica Kepštová, návštevu jaskyne Driny za Modrou, jedinú v západoslovenskom kraji. Roku 2000 bard Milan Rúfus básnicky požehnal celú súťaž básňou Modlitba za deti tretieho tisícročia: „Deti chorej doby treba uchrániť, Bože, nechaj čistým, čo je čisté...“ Pán Komora sa spýtal príležitostne to, čo všetci hovoriaci pri slávnostných prejavoch: Čo tak asi myslí Štúr? Štipka do mlyna od nás. Ako svojrázna odpoveď to stačí?! Foto: z archívu A. B. G.

ODDELENIE SLOVAKISTIKY NA FILOZOFICKEJ FAKULTE UNIVERZITY V NOVOM SADE

Výzva na zápis študentov v školskom roku 2015/2016 Filozofická fakulta Univerzity v Novom Sade vypísala súbeh na zápis študentov do prvého ročníka akademického, master a doktorandského štúdia na akademický rok 2015/2016. Do prvého ročníka študijného programu základných akademických štúdií Oddelenie slovakistiky ponúka 30 miest. Z toho počtu pre 6 študentov školné bude financované z rozpočtu, pokým 24 miest je určených pre samoplatcov. Na zápis do prvého ročníka master akademických štúdií plánovaný počet miest je nasledujúci: 5 pre financovanie z rozpočtu a 5 pre samoplatcov. Termín podávania prihlášok bude od 24. do 26. júna (od 9. do 13. hodiny v amfiteátri), kým prijímacie skúšky na Oddelení slovakistiky budú prebiehať 29. júna o 9. hodine. Zápis študentov sa bude konať v dňoch 8. až 15. júla 2015. Bližšie informácie nájdete na webovej stránke FFUNS: http://www.ff.uns.ac.rs/upis/upis.html 24 /4651/ 13. 6. 2015

Kultúra vali, ale na celkom inom podujatí boli členovia mladšej skupiny DFS Vienok KIS Kysáč. Vedúci Vladimír Medveď informuje, že pobudli na 18. prehliadke detských folklórnych súborov a skupín, ktorú Pavlovová (recitovala po srbsky bá- v čele tejto prehliadky. Tá sa ináč usporiadali Základná škola s maseň mnícha Arsenija Poezija misli) a profiluje ako festival slovanských terskou školou v Očovej, Obecný Michal Ďurovka (báseň M. Babinku jazykov a predstavitelia zo Srbska úrad v Očovej a Miestny odbor Sviatok jazier) vystúpili v kategórii boli na ňom veľmi vítaní. Medzi Matice slovenskej. Vystupovali Pracujúci nad 30 rokov. tam v piatok 5. júna spolu s Okrem nich súťažili redetskými súbormi z Kokavy citátori z Česka, Poľska, nad Rimavicou, z Očovej a z Ukrajiny, Lotyšska a zo Prenčova. Na toto podujatie Slovenska. Doteraz na sa už druhýkrát dostali vďatomto podujatí neboli ka dlhoročnej spolupráci so účastníci zo Srbska, súborom Poľana a predtým takže Kysáčania boli už v Očovej vystupovali na prvými lastovičkami a festivale Očovská folklórna ich dojmy sú priam nehruda. Malí kysáčski tanečníci opísateľné. Tak z toho, sa okrem vystúpenia na preaká úroveň recitovania hliadke predstavili aj žiakom sa tam pestuje, ako i základnej školy, účastníkom z rozborových semimaratónu mieru, ktorí tadiaľ nárov po súťaženiach. Predstavitelia Srbska v Kremnici: (zľava) Zorica prechádzali, a s tanečníkmi z Okrem toho, že so záuj- Pavlovová, Anna Chrťanová-Leskovac a Michal Očovej vystúpili i v Kováčovej, mom sledovali súťaže- Ďurovka v Národnom rehabilitačnom nie, zúčastňovali sa na spoločných členmi poroty bola i Ida Rapaičo- centre. Počas štvordňového záposedeniach s účastníkmi a spo- vá, doyenka zo silnej hereckej a jazdu na Slovensku si prezreli aj znali mesto Kremnica a tamojší recitátorskej generácie, s ktorou Zvolen, takže cestu za hranice hrad. Predstavitelia KIS Kysáč sa do si mali možnosť pohovoriť, čo tiež využili maximálne. Kremnice dostali na pozvanie Petra zapôsobilo na nich silným dojmom. Luptovského, režiséra, ktorý stojí Spoločne na Slovensko cestoFoto: z archívu KIS

KYSÁČSKI RECITÁTORI A TANEČNÍCI NA SLOVENSKU

Prvé lastovičky v Kremnici Elena Šranková

Recitačno-folklórna výprava Kultúrno-informačného strediska Kysáč v dňoch 4. – 7. júna pobudla na Slovensku. Ako hovorí Michal Ďurovka, redaktor Kysáčskeho rozhlasu, recitátori sa zúčastnili na podujatí Prednášam, teda som... 2015, čiže na celoštátnej prehliadke v umeleckom prednese poézie, prózy, vnútorného monológu a experimentálneho prednesu žiakov základných umeleckých škôl na Slovensku s medzinárodnou účasťou. Štvordňovú prehliadku, ktorá bola v Mestskom kultúrnom stredisku v Kremnici už 8. raz, zorganizovala tamojšia Základná umelecká škola J. L. Bellu za podpory Mesta Kremnica, Divadla Kusy cukru a Súkromného gymnázia a súkromnej školy úžitkového výtvarníctva Kremnica. Účastníci z Kysáča: Anna Chrťanová-Leskovac (recitovala báseň V. Benkovej Nostalgia), Zorica

 RECENZIA

Paleta príspevkov na zamyslenie (Nový život, Mesačník pre literatúru a kultúru, roč. 67, 2015, č. 3 – 4, 64 s.) Jasmina Pániková

red necelým mesiacom z tlače vyšlo najnovšie dvojčíslo mesačníka pre literatúru a kultúru Nový život. Novozvolená šéfredaktorka Zdenka Valentová-Belićová sa spolu so staronovými redakčnými spolupracovníkmi znovu postarala o pestrú mozaiku beletristických a kulturologických príspevkov, z ktorých niektoré určite vzbudia záujem u nejedného čitateľa. Obálka nového čísla, rovnako ako aj vnútorné strany, sú tentoraz ilustrované prácami akademickej výtvarníčky Andrey Merníkovej. Na prvých stranách časopisu sa nachádza esej zosnulého Samuela Boldockého. V tomto jeho poslednom texte sa zameral na zlo, nešťastie a strach ako archetypové a trvalé motívy umenia. Ako v jednej časti uviedol, svet je plný zla vo všetkých jeho podobách

www.hl.rs

a túto problematiku v prospech ľudskej spoločnosti ľudia môžu a musia riešiť prostredníctvom umenia, ktorého vznik práve aj podnietili zlo, nešťastie a strach. Pripomenul, že sa kedysi prvot-

Informačno-politický týždenník

nými umeleckými prejavmi ľudia snažili odohnať alebo udobriť zlých duchov a privolať dobrých. V závere eseje skonštatoval, že sa motívy boja dobra a zla budú zjavovať v umení, kýmkoľvek ono bude jestvovať v medziľudských vzťahoch. Jednoducho povedané – vždy. Pravidelná rubrika Chat tentoraz prináša rozhovor na relácii Boston – Bratislava, respektíve Boston – Nový Sad – Bratislava. Spisovatelia Vladimir Pištalo a Pavol Rankov debatovali na tému vnímania vlastnej identity a kultúrnych kontextov, ktorú ako takú nastolila Zdenka Valentová-Belićová. Debatérov si nezvolila náhodou. Pištalo a Rankov sa, aj keď jeden píše po srbsky a druhý po slovensky, vo svojej tvorbe zaoberali vysťahovalectvom, odnárodňovaním, národným povedomím.

Diskutovali na tému, nakoľko je identita nemenná, ako seba, svoju identitu, vynechať pri vzniku svojich hrdinov... Skutočne si každý čitateľ všimne, že sa títo dvaja poprední spisovatelia nielen dobre vyznajú v tejto problematike, ale sa aj navzájom dopĺňajú, čím nám tento text podáva komplexný obraz na tému identity. Do stálej rubriky Pulzovanie literatúry sú zaradené ukážky z tvorby Martina Prebudilu, Martiny Bartošovej, Jána Labátha, Vladimira Pištala, Pavla Rankova, Petra Pišťaneka a Tomasa Tranströmera, pokým do rubriky Texty a kontexty prispel Víťazoslav Hronec. Aj toto číslo Nového života si nájde cestu ku všetkým, ktorým záleží na prehĺbení svojich poznatkov nielen o súčasnej literatúre, ale i o kulturologických fenoménoch všeobecne. • KULTÚRA •

NA ZASADNUTÍ SPRÁVNEJ RADY MSS VO VOJLOVICI

Stanovy nie sú porušené Vladimír Hudec

sobotu 6. júna vo Vojlovici na zasadnutí Správnej rady Matice slovenskej v Srbsku prerokovali správu koordinačného telesa Matice pre voľby do NRSNM a stanoviská legislatívnej komisie a Dozornej rady k textu podpredsedu Pavla Baláža o porušení Stanov MSS. V úvodnej časti Katarína Kalmárová zaspievala hymnu Slovákov v zahraničí Po nábreží, a potom spolu s Alisou Oravcovou a Martinom Markom predviedli krátky program. Predseda MOMS Vojlovica Michal Marko pozdravujúc prítomných skrátka predstavil činnosť vojlovického MOMS, ktorý si tohto roku pripomína 20 rokov obnovenia, a poukázal na problémy tunajších Slovákov. Pracovná časť zasadnutia prebiehala v omnoho miernejšom tóne ako tá predchádzajúca v Do-

banovciach, kde boli nastolené otázky, o ktorých sa teraz rokovalo. V rozprave o správe koordinačného telesa bolo počuť niekoľko zásadných poznámok týkajúcich sa predovšetkým zaraďovania kandidátov na matičnú listinu a nekompetentnosti rozhodovať o koalíciách a iných záležitostiach po ukončení volieb. Na druhej strane bolo počuť aj zmierňujúce tóny, lebo vraj, ak aj bolo chýb, je príliš neskoro o tom hovoriť, ale že si zo všetkého treba brať ponaučenia, a už teraz začať prípravy na nasledujúce voľby. Odznela však aj dilema, či Matica ako apolitická organizácia vôbec má účinkovať vo volebnom procese, ktorý sa koná podľa politických pravidiel. Tento návrh však nepadol na úrodnú pôdu a členovia Správnej rady sa takmer jednoznačne vyjadrili, že MSS musí účinkovať na voľbách, lebo iba tak môže hájiť záujmy Slovákov na týchto priestoroch. V konečnom aj napriek poznám-

kam členovia Správnej rady MSS správu koordinačného telesa s dvomi zdržanými hlasmi schválili. Schválený je však aj záver, podľa ktorého treba vypracovať pravidlá o navrhovaní a voľbách do NRSNM, pričom MOMS-y dostali za úlohu ponúknuť návrhy tých pravidiel, ktoré budú prerokované a schválené na zasadnutí Správnej rady. V súvislosti s textom P. Baláža o porušení Stanov MSS Legislatívna komisia a Dozorná rada zaujali stanovisko, že stanovy sú porušené iba v tom, že zasadnutia predsedníctva nie sú konané v súlade s článkom 45 Stanov. V ostatných prípadoch, na ktoré upozornil Baláž, sa uzhodli, že Stanovy nie sú porušené. Zároveň však sugerovali vedeniu MSS, aby vypracovalo pravidlá o používaní úradného auta, že koordinačnému telesu do budúcna treba dať platný mandát, že treba súrne zrealizovať rozhodnutie Správnej

DOLNOZEMSKÍ SLOVÁCI V ČESKEJ REPUBLIKE

Na podujatiach Forest Man a Májová veselica Anička Chalupová

adinčania a Kovačičania sa od 14. do 17. mája zúčastnili na medzinárodnom podujatí usporiadanom v rámci cezhraničnej spolupráce krajín Vyšehradskej štvorky na hraniciach Slovenska, Česka a Poľska. Jeho cieľom je nadviazanie vzájomnej cezhraničnej spolupráce v oblasti rozvoja kultúry, športu, podnikateľstva a pod. Vďaka tomuto stretnutiu predstavitelia združení a organizácií, ako aj jednotlivci týchto dvoch slovenských osád, vedení Asociáciou pre edukáciu a regionálny rozvoj Padina (AERD), sa na pozvanie Tomáša Tomeczeka, predsedu MS dediny Řeka, zúčastnili na • KULTÚRA •

Účastníci zájazdu z Kovačice a Padiny sa na rozlúčku ešte spoločne vyfotili, a potom už vyrazili na dlhú cestu domov

rady z roku 2009 o výplate úhrady Branislavovi Slivkovi a treba prihliadať na regionalizmus vo voľbe do NRSNM a iných orgánov. Takéto uznesenie Legislatívnej komisie a Dozornej rady Správna rada s dvomi hlasmi proti aj schválila. Pravidlá o používaní úradného auta boli na rokovacom programe už na tomto zasadnutí a jednohlasne boli schválené. V súvislosti s týmto bol prečítaný aj list Pavla Baláža, ktorý je v zahraničí, a v ktorom obvinil predsedníčku, že neúčelovo používa matičné auto. Ako príklad uviedol, že namiesto v Békešskej Čabe, ako sa písalo v príkaze, bola v Nitre. Predsedníčka MSS však vysvetlila, že o tej ceste do Nitry vedeli obe zamestnankyne MSS, že tam bola na obhajobe dcérinej doktorskej dizertácie, a že pri návrate v Békešskej Čabe podpísala spoločné Dolnozemské projekty. Pritom Matica hradila iba cestu do Békešskej Čaby a cestu do Nitry si hradila sama. Dôvod, kvôli ktorému súkromne použila matičné auto, členovia Správnej rady ohodnotili ako opodstatnený a obvinenia P. Baláža neakceptovali. niekoľkých tradičných podujatiach. V rámci programu Forest Man 2015 sa v súťaži v pílení, sekaní a štiepaní dreva okrem 20 tímov z Česka, Poľska a Slovenska, zúčastnili aj dve družstvá zo Srbska. Svoje „umelecké“ zručnosti v piatich disciplínach si vyskúšali Kovačičania Martin Chrťan, Jaroslav Žolnaj a Denis Zloch, pokým padinské tričká prezentovali Branislav Slivka, Martin Markuš a Pavel Petrovič. V príležitostnom kultúrno-zábavnom programe Májová veselica sa okrem početných domácich a zahraničných spevákov a hudobných skupín tancom a spevom predstavili aj členovia SKUS Slnečnica z Padiny v čele s choreografkou Martinou Hlavčovou a nacvičovateľkou Elenou Sládečekovou-Šimákovou. V rámci tohto zájazdu hostitelia svojim hosťom zo Srbska, ku ktorým sa neskoršie pripojili aj predstavitelia Slovákov z Bieleho Blata, ponúkli návštevu miest Poľský a Český Těšín, ako i dedinky Třanovice, kde ich bližšie zoznámili s históriou a okolím týchto osád.

24 /4651/ 13. 6. 2015

Kultúra

Zhrbený chrbát je zohnutý alebo pohnutý? Anna Horvátová

a prvý pohľad rovnoznačné prídavné mená pohnutý a zohnutý sa predsa len významovo rozlišujú. Prídavné meno pohnutý je knižné a použijeme ho v prípade, keď chceme vyjadriť náš citový stav; jeho významy sú: – dojatý, vzrušený, napríklad hovoriť pohnutým hlasom; – rušný, nepokojný: mal pohnutý život; v krajine sú pohnuté udalosti... Ako vidno z uvedených významov, chrbát sotva bude pohnutý! Tak medzi takmer rovnako znejúcimi prídavnými menami v tomto prípade si treba zvoliť prídavné meno zohnutý. Toto prídavné meno je odvodené zo slovesa zohnúť. A čo všetko možno zohnúť? Okrem tých bežných významov: zohnúť nohu v kolene, zohnúť drôt, zohnúť sa k zemi, zohnúť sa po kameň... zohýname aj hlavu, či skláňame;

zohnúť možno aj šiju pred niekým, či ponížiť sa. Synonymum prídavného mena zohnutý je zhrbený: ohnutý v chrbte; zhrbený starec; zhrbene kráčať, sedieť... A toto prídavné meno je odvodené od slovesa zhrbiť (sa), ktorému prináležia synonymá zohnúť, ohnúť, skriviť (chrbát): robota ho zhrbila; zhrbiť sa nad robotou, zhrbiť sa vo dverách. Sloveso, ktorého koreň je rovnaký so spomenutým zohnúť, je uhnúť; významový rozdiel sa vyjadruje predponou. Uhnúť (sa) má tieto významy: – uvoľniť cestu, vyhnúť sa, odstúpiť (sa), ustúpiť: uhnúť (sa) z cesty; uhol sa, aby nezavadzal; – vyhnúť sa, obyčajne napadnutiu, výpadu: uhnúť sa útočníkovi, uhnúť pred úderom; ktosi sa naňho zahnal, preto sa uhol; – malým pohybom zmeniť polohu: uhnúť plecom – myknúť. Rád si uhne sa povie o človeku, ktorý si rád vypije.

LISTY ČITATEĽOV

Málo o Krojovej zábave

mene čitateľov Hlasu ľudu rozhodli sme sa napísať vám pár slov. Sme veľmi rozčarovaní z toho, že o Krojovej zábave v Laliti ste zverejnili len malý článok s jednou fotkou. Sme malá dedinka, je nás tu malá hŕstka Slovákov, ale sa veľmi tešíme, keď sa niečo pekné u nás deje. Krojová zábava je tradičné podujatie, ktoré usporadúva Združenie žien Matkino srdce. Tohto roku prebiehala ôsmykrát a tešili sme sa, že sme mohli uvítať a uhostiť 150 – 200 hostí. V podujatí účinkovalo 13 spolkov so svadobným

www.hl.rs

krojom a nejakým svadobným zvykom zo svojho prostredia. Je nám ľúto, že o tomto podujatí v našich novinách bol len taký krátky záznam a len jedna fotka. Netreba podceniť ani jednu dedinu, aj keď je tam málo Slovákov. S ohľadom na to, že vám zasielame každý rok pozvanie, aby ste sledovali Krojovú zábavu, tak aj my Laliťania by sme boli veľmi radi, keby ste nám venovali aspoň jednu stranu v Hlase ľudu. Rozčarovaní čitatelia Hlasu ľudu

Informačno-politický týždenník

SKRÁŠĽUJÚ BUDOVU MÚZEA ILIJANUM. Na vchode do múzea insitného umenia Ilijanum v Šíde v týchto dňoch skrášľujú uličnú časť fasády. Cieľom je motívmi z obrazov Iliju Bašičevića Bosilja prilákať väčší počet hostí a návštevníkov, ktorí sa chcú spoznať s dielom tohto známeho insitného umelca. St. S.

KRÁTKE SPRÁVY

Lazarevac Strieborná plaketa aj Petrovčanom. Vysoké ocenenia na republikovej súťaži už viac rokov za sebou získava aj chór Základnej školy Jána Čajaka v Báčskom Petrovci. Po úspešnom absolvovaní hudobného festivalu detí Vojvodiny v Báčskej Topole a získaní prvej ceny chór z Petrovca sa kvalifikoval aj do štátnej súťaže. Na tohtoročnej Republikovej prehliadke žiackych speváckych zborov a orchestrov základných a

nižších hudobných škôl v dňoch posledného májového víkendu v Stredisku pre kultúru v Lazarevci účinkovali aj Petrovčania a ovenčili sa striebrom. Je to dôkazom dlhoročnej kvalitnej práce pedagogičky a profesorky hudobnej kultúry Marieny Stankovićovej-Krivákovej s hudobne nadanými žiakmi tejto školy. J. Č-p

Biele Blato Uhostili folkloristov z Príbeliec. Účasť na 45. Folklórnom festivale Tancuj, tancuj... v Hložanoch členovia Folklórnej skupiny Bažalička, zo Slovenska, z Príbeliec, využili i na upevnenie vyše desaťročnej spolupráce s MOMS v Bielom Blate. V piatok 29. mája dlhoročných známych privítali i tajomník MOMS Adam Jonáš a bývalá Príbelčanka Jana Hromčíková. Vo večerných hodinách v Dome kultúry pred kultúrno-umeleckým programom hostí pozdravili predseda Rady MS Biele Blato Miroslav Markuš a zástup-

kyňa predsedníčky MOMS Anita Jonášová. V mene obce Príbelce sa prihovoril starosta Ing. Tibor Čierny, v mene FSk Bažalička Bieloblatčanov pozdravil vedúci Juraj Matiaš a pozdravy z obce Stredné Plachtince Bieloblatčanom odovzdal starosta Štefan Benko. V sobotu folkloristi zo Slovenska vystúpili na festivale v Hložanoch, v nedeľu sa pred odchodom domov ešte všetci stretli v bieloblatskom evanjelickom kostole na službách Božích. J. H. • KULTÚRA •

Kultúra • Oznamy SPOLOČNOSŤ PRE EDUKÁCIU A KULTÚRU V NADLAKU, ASOCIÁCIA SLOVENSKÝCH PEDAGÓGOV V SRBSKU A ČABIANSKA ORGANIZÁCIA SLOVÁKOV (ZRIAĎOVATELIA CENY SAMUELA TEŠEDÍKA)

Výzva

poločnosť pre edukáciu a kultúru v Nadlaku, Asociácia slovenských pedagógov v Srbsku a Čabianska organizácia Slovákov (zriaďovatelia Ceny Samuela Tešedíka) vyzývajú organizácie Slovákov žijúcich v zahraničí so sídlom mimo územia Slovenskej republiky, ako aj organizácie so sídlom v SR, ktoré majú vo svojom predmete činnosti problematiku Slovákov žijúcich v zahraničí, aby podľa Štatútu Ceny Samuela Tešedíka navrhli potenciálnych ocenených na rok 2015, a to najneskôr do 30. júna 2015 (mailom na: hlasznik@clicknet. ro, hlasznik@dzscr.ro, biapascu@ gmail.com, andrasikova.maria61@ gmail.com). Cena Samuela Tešedíka sa udeľuje každoročne od roku 2012 spravidla trom osobám za splnenie jednej alebo viacerých z nasledujúcich podmienok: a) za vynikajúcu pedagogickú, organizátorskú a riadiacu prácu v oblasti slovenského národnostného školstva v zahraničí;

b) za didakticko-metodickú prácu vykonávanú v prospech vzdelávania v slovenskom jazyku v zahraničí; c) za mimoriadnu voľnočasovú činnosť vyvíjanú pre deti a mládež v slovenských komunitách v zahraničí; d) za celoživotné dielo, ktorým sa vytvoril významný príspevok trvalej hodnoty pre rozvoj slovenskej vzdelanosti v zahraničí. Zriaďovatelia ceny môžu udeliť každoročne aj tri pamätné listy Samuela Tešedíka za mimoriadne úspechy dosiahnuté v oblasti školstva a vzdelávania, za prínos a tvorivosť v oblasti výchovno-vzdelávacej práce s deťmi a mládežou v komunitách zahraničných Slovákov, za vzornú reprezentáciu školy v súťažiach národnostných škôl v domovských krajinách alebo v zahraničí, za celoživotný prínos v oblasti výchovy a vzdelávania pri príležitosti životného jubilea. Cenu udeľujú zriaďovatelia v spolupráci so Svetovým združením Slovákov v zahraničí.

Oznamujte v Hlase ľudu 021/ 47-20-840 a 021/47-20-844 inzercia@hl.rs Pokrajinský sekretariát pre urbanizmus, stavebníctvo a ochranu životného prostredia na základe článku 10 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04) zverejňuje OZNÁMENIE o schválení rozhodnutia o potrebe vypracovania štúdie o odhade vplyvov na životné prostredie Pokrajinský sekretariát pre urbanizmus, stavebníctvo a ochranu životného prostredia dňa 2. 6. 2015 schválil rozhodnutie o vypracovaní štúdie o odhade vplyvov na životné prostredie projektu Bagrovanie riečneho nánosu z koryta rieky Dunaj od km 1334 + 800 do km 1333 + 800, na k. p. č. 3207, k. o. Plavna, na k. p. č. 3926, k. o. Bođani, nositeľa projektu Brodokop, s. s r. o., Odžaci, Ul. Lolu Ribara č. 49. Rozhodnutie o rozhodovaní o potrebe vypracovania štúdie o odhade vplyvov na životné prostredie predmetového projektu možno dostať k nahliadnutiu v pracovné dni od 10.00 do 14.00 v miestnostiach Pokrajinského sekretariátu pre urbanizmus, stavebníctvo a ochranu životného prostredia, Bulvár Mihajla Pupina 16, Nový Sad (prízemie, kancelária č. 39). Zainteresovaná verejnosť môže podať sťažnosť proti schválenému rozhodnutiu v lehote 15 dní odo dňa zverejnenia tohto oznámenia.

• KULTÚRA • OZNAMY •

Mestská správa pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad na základe článku 29 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, číslo 135/04 a 36/09) zverejňuje OZNÁMENIE o schválení rozhodnutia, ktorým sa poskytuje súhlas k Štúdii o odhade vplyvov na životné prostredie projektu základnej stanice mobilnej telefónie NS-Pariske komune (UMTS)-NSU144 Nositeľ projektu TELEKOM SRBIJA, a. s., Takovská 2, Belehrad, podal žiadosť o poskytovanie súhlasu k štúdii o odhade vplyvov na životné prostredie projektu základnej stanice mobilnej telefónie NS-Pariske komune (UMTS)-NSU144, Ul. Pariske komune č. 25, v Novom Sade, na katastrálnej parcele č. 4944, k. o. Nový Sad I, Mesto Nový Sad. Po uskutočnenom postupe a návrhu technickej komisie Mestská správa pre ochranu životného prostredia dňa 9. júna 2015 schválila rozhodnutie číslo VI-501-347/15, ktorým je schválený súhlas k štúdii. S cieľom informovania zainteresovanej verejnosti text rozhodnutia sa zverejňuje v úplnosti: Mestská správa pre ochranu životného prostredia na základe článku 24 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04 a 36/09), článku 192 odsek 1 Zákona o všeobecnom správnom konaní (Úradné noviny SRJ, č. 33/97, 31/01 a Úradný vestník RS, č. 30/10) a článkov 11, 34 a 36 Rozhodnutia o mestských správach Mesta Nový Sad (Úradné noviny Mesta Nový Sad, č. 52/08, 55/09, 11/10, 39/10, 60/10 a 69/13), konajúc podľa žiadosti nositeľa projektu TELEKOM SRBIJA, a. s., Takovská 2, Belehrad, v postupe rozhodovania o poskytovaní súhlasu k štúdii o odhade vplyvov na životné prostredie projektu základnej stanice mobilnej telefónie NS-Pariske komune (UMTS)-NSU144, po uvedenom postupe a správe technickej komisie, schvaľuje ROZHODNUTIE 1. Poskytuje sa súhlas k Štúdii o odhade vplyvov na životné prostredie projektu základnej stanice mobilnej telefónie NS-Pariske komune (UMTS)-NSU144, Ul. Pariske komune č. 25, v Novom Sade, na katastrálnej parcele č. 4944, k. o. Nový Sad I, Mesto Nový Sad, nositeľa projektu TELEKOM SRBIJA, a. s., Takovská 2, Belehrad. 2. Nositeľ projektu sa zaväzuje, že: – projekt realizuje v súlade s technickou dokumentáciou a s podmienkami a opatreniami ochrany, ktoré sú stanovené inými oprávnenými orgánmi a organizáciami a podané sú v prílohe štúdie; – zabezpečí podmienky a uskutoční opatrenia na zamedzovanie, zníženie alebo odstraňovanie škodlivých vplyvov na životné prostredie obsiahnuté v štúdii, kapitola 8 Opis opatrení predpokladaných s cieľom znemožniť, zmenšiť a odstrániť všetok významnejší škodlivý vplyv na životné prostredie. 3. Nositeľ projektu je povinný zabezpečiť výkon programu nepretržitého sledovania v súlade s platnými predpismi definovanými kapitolou 9 Program sledovania vplyvov na životné prostredie a údaje získané monitoringom doručiť Agentúre pre ochranu životného prostredia, Mestskej správe pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad a Mestskej správe pre inšpekčné práce – Oblasť inšpekcie pre ochranu životného prostredia. 4. Nositeľovi projektu sa nakladá, aby v prípade rekonštrukcie a zmeny technických charakteristík základnej stanice z bodu 1 tohto rozhodnutia podal žiadosť zodpovednému orgánu o rozhodovanie o potrebe odhadu vplyvov na životné prostredie. ZDÔVODNENIE Nositeľ projektu TELEKOM SRBIJA, a. s., Takovská 2, Belehrad, podal žiadosť o poskytovanie súhlasu k štúdii o odhade vplyvov na životné prostredie projektu základnej stanice mobilnej telefónie NS-Pariske komune (UMTS)-NSU144, Ul. Pariske komune č. 25, v Novom Sade, na katastrálnej parcele č. 4944, k. o. Nový Sad I, Mesto Nový Sad. Projektom sa predpokladá postavenie trojúsekovej anténovej sústavy pre rozsah UMTS. Budú sa používať tri panelové antény K 800 10486 (po jedna v každom úseku). Azimuty antén sú 80 ° (prvý úsek), 145 ° (druhý úsek) a 220 ° (tretí úsek). Konfigurácia prijímača základnej stanice pre sústavu UMTS je 2 + 2 + 2. V súlade so Zákonom o odhade vplyvov na životné prostredie a Pravidlami o konaní verejného nahliadnutia, prezentácii a verejnej rozprave o Štúdii o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 69/05), realizované je konanie odhadu vplyvov na životné prostredie a zabezpečená je účasť zainteresovaných orgánov, organizácií a verejnosti. V zákonom stanovenej lehote plánovanej na verejné nahliadnutie, Štúdia o odhade vplyvov projektu na životné prostredie bola vystavená v miestnostiach Mestskej správy pre ochranu životného prostredia do 11. mája 2015. Počas trvania verejného nahliadnutia neboli doručené mienky a pripomienky v písomnej forme k štúdii o odhade vplyvov projektu na životné prostredie zo strany zainteresovaných orgánov, organizácií a verejnosti, ani neboli vyslovené mienky počas prezentácie zainteresovanej verejnosti a verejnej rozpravy uskutočnenej 12. mája 2015, čo bolo konštatované v zápisnici číslo VI-501-347/15 z 12. mája 2015. Rozhodnutím o zostavovaní a vymenovaní predsedu a členov technickej komisie na zhodnotenie štúdie o odhade vplyvov na životné prostredie projektu základnej stanice mobilnej telefónie NS-Pariske komune (UMTS)-NSU144, Ul. Pariske komune č. 25, v Novom Sade, na katastrálnej parcele č. 4944, k. o. Nový Sad I, Mesto Nový Sad, číslo VI-501-347/15, z 17. apríla 2015, zostavená je technická komisia na zhodnotenie Štúdie o odhade vplyvov na životné prostredie projektu, ktorá prehodnotila Štúdiu o odhade vplyvov a po uskutočnenom, zákonom stanovenom postupe, o svojej práci tomuto orgánu doručila správu číslo VI-501-347/15 z 5. júna 2015 so zhodnotením predmetovej štúdie o odhade vplyvov a návrhom, aby sa k rovnakej dal súhlas. Nahliadnutím do kompletnej dokumentácie po uskutočnenom postupe a správe technickej komisie konštatovalo sa, že je štúdia vypracovaná v súlade so Zákonom o odhade vplyvov na životné prostredie, Pravidlami o obsahu štúdie o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 69/05) a Rozhodnutím o potrebe odhadu vplyvov a o určovaní rozsahu a obsahu štúdie číslo VI-501-957/14 z 2. februára 2015, ktorú schválila Mestská správa pre ochranu životného prostredia mesta Nový Sad. Ak sa projekt vypracuje v súlade s technickou dokumentáciou a ak sa budú uctievať všetky určené opatrenia na zmenšenie alebo znemožňovanie škodlivých vplyvov na životné prostredie z bodov 2 a 3 tohto rozhodnutia, práca objektu životné prostredie významnejšie neohrozí. Na základe uvedeného rozhodnuté je ako v dispozícii. Poučenie o opravnom prostriedku: Toto rozhodnutie je v správnom konaní konečné. Proti tomuto rozhodnutiu nositeľ projektu môže začať správny spor v Správnom súde v lehote 30 dní odo dňa prijatia rozhodnutia a zainteresovaná verejnosť v lehote 30 dní odo dňa zverejnenia oznámenia o schválenom rozhodnutí v prostriedkoch verejného informovania.

24 /4651/ 13. 6. 2015

Oznamy GRATULÁCIA KRISTÍNA ČAPEĽOVÁ z Petrovca dňa 28. mája 2015 na Slovenskej poľnohospodárskej univerzite v Nitre, na Fakulte biotechnológie a potravinárstva, na študijnom odbore technológie a potravín s výborným ohodnotením obhájila diplomovú prácu a získala akademický titul inžiniera technológie potravín. Slávnostne bola promovaná 10. júna 2015. Mladej inžinierke technológie potravín blahoželá a zároveň praje veľa úspechov v profesionálnom a súkromnom živote rodina Lomianska. Mestská správa pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad na základe článku 29 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04 a 36/09) zverejňuje OZNÁMENIE o schválení rozhodnutia, že je potrebný odhad vplyvov a o určovaní rozsahu a obsahu Štúdie o odhade vplyvov na životné prostredie projektu základnej rozhlasovej stanice mobilnej telefónie NS Adice 2 Nositeľ projektu TELENOR, s. s r. o., Nový Belehrad, Omladinskih brigada 90, podal žiadosť o rozhodovanie o potrebe odhadu vplyvov na životné prostredie projektu základnej stanice mobilnej telefónie NS Adice 2, v Ul. suvoborská č. 16, v Novom Sade, na katastrálnej parcele číslo 3743/12, k. o. Veternik, Mesto Nový Sad. Po uskutočnenom postupe Mestská správa pre ochranu životného prostredia dňa 8. júna 2015 schválila rozhodnutie číslo VI-501-268/15, že je potrebný odhad vplyvov na životné prostredie a o určovaní rozsahu a obsahu štúdie o odhade vplyvov na životné prostredie. S cieľom informovania zainteresovanej verejnosti text rozhodnutia sa zverejňuje v úplnosti: Mestská správa pre ochranu životného prostredia na základe článku 10 odseky 4 a 5 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04 a 36/09), článku 192 odsek 1 Zákona o všeobecnom správnom konaní (Úradné noviny SRJ, č. 33/97 a 31/01 a Úradný vestník RS, č. 30/10) a článkov 11, 34 a 36 Rozhodnutia o mestských správach Mesta Nový Sad (Úradné noviny Mesta Nový Sad, č. 52/08, 55/09, 11/10, 39/10, 60/10 a 69/13), konajúc podľa žiadosti nositeľa projektu TELENOR, s. s r. o., Nový Belehrad, Omladinskih brigada 90, o rozhodovanie o potrebe odhadu vplyvov na životné prostredie projektu základnej rozhlasovej stanice mobilnej telefónie NS Adice 2, schvaľuje ROZHODNUTIE 1. Určuje sa, že pre projekt základnej stanice mobilnej telefónie NS Adice 2, Ul. suvoborská č. 16, v Novom Sade, na katastrálnej parcele číslo 3743/12, k. o. Veternik, Mesto Nový Sad, nositeľa projektu TELENOR, s. s r. o., Nový Belehrad, Omladinskih brigada 90 (v ďalšom texte: nositeľ projektu), potrebný je odhad vplyvov na životné prostredie. 2. Stanovuje sa, aby nositeľ projektu Štúdiu o odhade vplyvov na životné prostredie projektu základnej stanice mobilnej telefónie NS Adice 2, Ul. suvoborská č. 16, v Novom Sade, na katastrálnej parcele číslo 3743/12, k. o. Veternik, Mesto Nový Sad, v zmysle rozsahu a obsahu vypracoval v súlade s článkom 17 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie a Pravidlami o obsahu štúdie o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, číslo 69/05). ZDÔVODNENIE Nositeľ projektu TELENOR, s. s r. o., Nový Belehrad, Omladinskih brigada 90, podal žiadosť o rozhodovanie o potrebe odhadu vplyvov na životné prostredie projektu základnej stanice mobilnej telefónie NS Adice 2, v Ul. suvoborská č. 16, v Novom Sade, na katastrálnej parcele číslo 3743/12, k. o. Veternik, Mesto Nový Sad. Projektom sa predpokladá postavenie trojúsekovej anténovej sústavy, ktorá bude pozostávať z troch antén (pre každý úsek po jedna) Huawei Agisson ADU451602 pre obe rozhlasové sústavy (GSM 900 a UMTS). Azimuty antén pre sústavu GSM 900 a UMTS sú 90 ° (úsek 1), 230 ° (úsek 2) a 350 ° (úsek 3). Konfigurácia vysielača základnej stanice pre sústavu GSM 900 je 2 + 2 + 2 a pre sústavu UMTS je 3 + 3 + 3. V súlade so Zákonom o odhade vplyvov na životné prostredie s podanou žiadosťou je verejnosť oboznámená prostredníctvom oznamovania v prostriedkoch verejného informovania a MS Adice. V lehote stanovenej zákonom neboli doručené mienky zainteresovaných orgánov, organizácií a verejnosti. Ako vyplýva z článku 144 Zákona o plánovaní a výstavbe (Úradný vestník RS, č. 72/09, 81/09, 64/10 – Rozhodnutie US, 24/11, 121/12, 42/13 – Rozhodnutie US, 50/13 – Rozhodnutie US a 98/13 – Rozhodnutie US, 132/14 a 145/14),

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

BLAHOŽELANIE Dňa 17. mája 2015 po úspešnom ukončení doktorandských štúdií na BOSTON UNIVERSITY COLLEGE OF FINE ARTS v Amerike IVANA JAŠOVÁ bola slávnostne promovaná s udelením titulu DOCTOR OF MUSICAL ARTS – STRING PERFORMANCE. Mladej huslistke veľa zdravia, šťastia a úspechov v budúcej kariére praje tata.

ktorým je stanovený osobitný druh objektov, pre ktoré nie je potrebné zabezpečiť akt kompetentného orgánu pre výstavbu, čiže akt pre vykonávanie prác a medzi uvedeným sú aj nosiči antén s anténami na jestvujúcich budovách, cestách, infraštruktúre a kontajneroch elektronických komunikácií, štandardné kabinety základných staníc na zodpovedajúcich nosičoch, ako aj mienky Ministerstva pre životné prostredie, baníctvo a územné plánovanie č. 35302-01676/2011-02 z 12. júla 2011, nositeľ projektu nie je povinný podať výpis z urbanistického plánu alebo schválený urbanistický projekt, čiže akt o urbanistických podmienkach, ktorý nie je starší ako rok, taktiež ani ideové riešenie alebo ideový projekt, čiže výpis z ideového projektu. S uvedenou žiadosťou nositeľ projektu priložil zmluvu o prenájme uzavretú medzi Ilijom Tomićom, Ul. suvobroská č. 16, a TELENOR, s. s r. o., Belehrad, Omladinskih brigada 90, pre lokalitu NS Adice 2, informáciu o lokalite parcely 3743/12, k. o. Veternik, vydanú zo strany Mestskej správy pre urbanizmus a stavebnícke práce Mesta Nový Sad, číslo: V-353-187/15, z 29. apríla 2015, odborné zhodnotenie zaťaženia životného prostredia v lokálnej zóne základnej stanice mobilnej telefónie NS Adice 2, číslo správy: 1002/15-50 MK a odborné zhodnotenie zaťaženia životného prostredia v lokálnej zóne základnej stanice mobilnej telefónie NS Adice 2, ZMENY, číslo správy: 2205/14-270 MK/I, ktoré vypracovalo akreditované Laboratórium Inštitútu Vatrogas z Nového Sadu. Základná rozhlasová stanica mobilnej telefónie NS Adice 2 má celkovú efektívnu vyžiarenú silu 788 W po úseku, pre všetky tri úseky pre sústavu GSM 900 a pre sústavu UMTS celková efektívna vyžiarená sila je 3 819 W po úseku, pre všetky úseky. Po rozoberaní žiadosti nositeľa projektu a údajov o predmetovej lokalite, charakteristikách a odhade možných vplyvov uvedeného projektu na životné prostredie a berúc do ohľadu, že predmetová základná rozhlasová stanica má efektívnu vyžiarenú silu väčšiu ako 250 W a môže mať významný vplyv na životné prostredie – bod 12 podbod 13 Telekomunikačné objekty mobilnej telefónie (základné rozhlasové stanice), Listiny II Vyhlášky o určovaní Listiny projektov, pre ktoré je odhad vplyvov záväzný, a Listiny projektov, pre ktoré sa odhad vplyvov na životné prostredie môže žiadať (Úradný vestník RS, číslo 114/08), tento orgán je v súlade s článkom 10 odsek 4 Zákona o odhade vplyvov, a rozhodol, že je potrebný odhad vplyvov. Článkom 10 odsek 5 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie predpísané je, že rozhodnutím, ktorým sa určuje, že je potrebný odhad vplyvov projektu na životné prostredie, splnomocnený orgán môže určiť aj rozsah, aj obsah štúdie o odhade vplyvov, čo je v tomto prípade aj vykonané. Okrem rozoberania intenzity vplyvov (vyjadrenou efektívnou vyžiarenou silou spotrebičov) splnomocnený orgán v konkrétnom prípade rozobral aj trvanie vplyvov – základná stanica predstavuje kontinuálny prameň žiarenia. Uplatňujúc princípy prevencie a opatrenia (článok 9 odsek 1 podbod 2 Zákona o ochrane životného prostredia, Úradný vestník RS, č. 135/04, 36/09, 36/09 – iný zákon, 72/09 – iný zákon a 43/11 rozhodnutie US), ktorým sa žiada, že každá aktivita musí byť plánovaná a realizovaná spôsobom, že medziiným predstavuje najmenšie riziko po ľudské zdravie, štúdiou treba dokázať, že pre predmetový projekt bude uplatnená najlepšia dostupná technológia, technika a výstroj. Berúc do ohľadu vopred spomenuté a predovšetkým špecifickosť lokality (husto osídlená obytná štvrť), nevyhnutné je vypracovať dokument, ktorým sa analyzuje a hodnotí kvalita činiteľov životného prostredia na určenom priestore, vzájomný vplyv jestvujúcich a plánovaných aktivít a určujú podmienky a opatrenia pre znemožnenie, zmenšenie a odstraňovanie škodlivých vplyvov na životné prostredie, ako i opatrenia v prípade nehôd, zabezpečiť sledovanie vplyvov prameňa vyžarovania, a to sa výlučne môže zabezpečiť Štúdiou o odhade vplyvov na životné prostredie, ktorú by mal vypracovať multidisciplinárny odborný tím. Na základe uvedeného rozhodnuté je ako v dispozícii. Poučenie o opravnom prostriedku: Proti tomuto rozhodnutiu nositeľ projektu môže podať sťažnosť Pokrajinskému sekretariátu pre urbanizmus, stavebníctvo a ochranu životného prostredia v lehote 15 dní odo dňa prijatia rozhodnutia prostredníctvom tohto orgánu. Zainteresovaná verejnosť môže podať sťažnosť proti tomuto rozhodnutiu v lehote 15 dní odo dňa jeho zverejnenia v prostriedkoch verejného informovania, prostredníctvom tohto orgánu.

• OZNAMY •

Mestská správa pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad na základe článku 29 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04 a 36/09) zverejňuje OZNÁMENIE o schválení rozhodnutia, že je potrebný odhad vplyvov a o určovaní rozsahu a obsahu Štúdie o odhade vplyvov na životné prostredie projektu základnej rozhlasovej stanice mobilnej telefónie NS Klisa 3 Nositeľ projektu TELENOR, s. s r. o., Nový Belehrad, Omladinskih brigada 90, podal žiadosť o rozhodovanie o potrebe odhadu vplyvov na životné prostredie projektu základnej stanice mobilnej telefónie NS Klisa 3, na katastrálnej parcele číslo 84/1, k. o. Nový Sad I, Mesto Nový Sad. Po uskutočnenom postupe Mestská správa pre ochranu životného prostredia dňa 8. júna 2015 schválila rozhodnutie číslo VI-501-535/15, že je potrebný odhad vplyvov na životné prostredie a o určovaní rozsahu a obsahu štúdie o odhade vplyvov na životné prostredie. S cieľom informovania zainteresovanej verejnosti text rozhodnutia sa zverejňuje v úplnosti: Mestská správa pre ochranu životného prostredia na základe článku 10 odseky 4 a 5 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04 a 36/09), článku 192 odsek 1 Zákona o všeobecnom správnom konaní (Úradné noviny SRJ, č. 33/97 a 31/01 a Úradný vestník RS, č. 30/10) a článkov 11, 34 a 36 Rozhodnutia o mestských správach Mesta Nový Sad (Úradné noviny Mesta Nový Sad, č. 52/08, 55/09, 11/10, 39/10, 60/10 a 69/13), konajúc podľa žiadosti nositeľa projektu TELENOR, s. s r. o., Nový Belehrad, Omladinskih brigada 90, o rozhodovanie o potrebe odhadu vplyvov na životné prostredie projektu základnej rozhlasovej stanice mobilnej telefónie NS Klisa 3, schvaľuje ROZHODNUTIE 1. Určuje sa, že pre projekt – základnej stanice mobilnej telefónie NS Klisa 3, na katastrálnej parcele číslo 84/1, k. o. Nový Sad I, Mesto Nový Sad, nositeľa projektu TELENOR, s. s r. o., Nový Belehrad, Omladinskih brigada 90 (v ďalšom texte: nositeľ projektu), potrebný je odhad vplyvov na životné prostredie. 2. Stanovuje sa, aby nositeľ projektu Štúdiu o odhade vplyvov na životné prostredie projektu – základnej rozhlasovej stanice mobilnej telefónie NS Klisa 3, na katastrálnej parcele číslo 84/1, k. o. Nový Sad I, Mesto Nový Sad, v zmysle rozsahu a obsahu vypracoval v súlade s článkom 17 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie a Pravidlami o obsahu štúdie o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, číslo 69/05). ZDÔVODNENIE Nositeľ projektu TELENOR, s. s r. o., Nový Belehrad, Omladinskih brigada 90, podal žiadosť o rozhodovanie o potrebe odhadu vplyvov na životné prostredie projektu – základnej stanice mobilnej telefónie NS Klisa 3, na katastrálnej parcele číslo 84/1, k. o. Nový Sad I, Mesto Nový Sad. Projektom sa predpokladá postavenie trojúsekovej anténovej sústavy pre rozsahy GSM 900 a UMTS. Pre rozsahy GSM 900 a UMTS sa používajú štyri antény, a to antény typu ATR451704 pre prvý a druhý úsek sústavy GSM 900 a UMTS a pre tretí úsek sústavy GSM900 typ antény je A79451700, kým pre sústavu UMTS je anténa typu ADU451902. Azimuty antén sú 60 ° (úsek 1), 190 ° (úsek 2) a 300 ° (úsek 3). Konfigurácia vysielača základnej stanice pre sústavu GSM 900 je 2 + 2 + 2 a pre sústavu UMTS je 3 + 3 + 3. V súlade so Zákonom o odhade vplyvov na životné prostredie s podanou žiadosťou je verejnosť oboznámená prostredníctvom oznamovania v prostriedkoch verejného informovania a MS Slaná bara. V lehote stanovenej zákonom neboli doručené mienky zainteresovaných orgánov, organizácií a verejnosti. Ako vyplýva z článku 144 Zákona o plánovaní a výstavbe (Úradný vestník RS, č. 72/09, 81/09, 64/10 – Rozhodnutie US z 10. septembra 2010, 24/11, 121/12, 42/13 – Rozhodnutie US a 50/13 –

Rozhodnutie US a 98/13 – Rozhodnutie US, 132/14 a 145/14), ktorým je stanovený osobitný druh objektov, pre ktoré nie je potrebné zabezpečiť akt kompetentného orgánu pre výstavbu, čiže akt pre vykonávanie, a medzi uvedeným sú aj nosiči antén s anténami na jestvujúcich budovách, cestách, infraštruktúre a kontajneroch elektronických komunikácií, štandardné kabinety základných staníc na zodpovedajúcich nosičoch, ako aj mienky Ministerstva pre životné prostredie, baníctvo a územné plánovanie č. 353-02-01676/2011-02 z 12. júla 2011, nositeľ projektu nie je povinný podať výpis z urbanistického plánu alebo schválený urbanistický projekt, čiže akt o urbanistických podmienkach, ktorý nie je starší ako rok, taktiež ani ideové riešenie alebo ideový projekt, čiže výpis z ideového projektu. S uvedenou žiadosťou nositeľ projektu priložil: informáciu o lokalite pre parcelu 84/1, k. o. Nový Sad I, vydanú zo strany Mestskej správy pre urbanizmus a stavebné práce Mesta Nový Sad, číslo: V-353-64/15 z 25. marca 2015, Zmluvu o prenájme medzi PC Panex, s. s r. o., z Nového Sadu, Sentandrejski put č. 147 b, a TELENOR, s. s r. o., Nový Belehrad, Omladinskih brigada 90, a odborné zhodnotenie zaťaženia životného prostredia v lokálnej zóne základnej stanice mobilnej telefónie NS Klisa 3, číslo 1903/15-50 AP, ktoré vypracovalo akreditované Laboratórium Inštitútu Vatrogas z Nového Sadu. Základná rozhlasová stanica mobilnej telefónie NS Klisa 3 má celkovú efektívnu vyžiarenú silu 779,9 W (pre prvý a druhý úsek) a 816,6 W (pre tretí úsek) pre sústavu GSM 900 a pre sústavu UMTS celková efektívna vyžiarená sila je 2 600,9 W (pre prvý a druhú úsek) a 4 028,3 W (pre tretí úsek). Po rozoberaní žiadosti nositeľa projektu a údajov o predmetovej lokalite, charakteristikách a odhade možných vplyvov uvedeného projektu na životné prostredie a berúc do ohľadu, že predmetová základná rozhlasová stanica má efektívnu vyžiarenú silu väčšiu ako 250 W a môže mať významný vplyv na životné prostredie – bod 12 podbod 13 Telekomunikačné objekty mobilnej telefónie (základné rozhlasové stanice), Listiny II Vyhlášky o určovaní Listiny projektov, pre ktoré je odhad vplyvov záväzný, a Listiny projektov, pre ktoré sa odhad vplyvov na životné prostredie môže žiadať (Úradný vestník RS, číslo 114/08), tento orgán je v súlade s článkom 10 odsek 4 Zákona o odhade vplyvov a rozhodol, že je potrebný odhad vplyvov. Článkom 10 odsek 5 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie predpísané je, že rozhodnutím, ktorým sa určuje, že je potrebný odhad vplyvov projektu na životné prostredie, splnomocnený orgán môže určiť aj rozsah, aj obsah štúdie o odhade vplyvov, čo je v tomto prípade aj vykonané. Okrem rozoberania intenzity vplyvov (vyjadrenou efektívnou vyjadrenou silou spotrebičov) splnomocnený orgán v konkrétnom prípade rozobral aj trvanie vplyvov – základná stanica predstavuje kontinuálny prameň žiarenia. Uplatňujúc princípy prevencie a opatrenia (článok 9 odsek 1 podbod 2 Zákona o ochrane životného prostredia, Úradný vestník RS, č. 135/04, 36/09, 36/09 – iný zákon, 72/09 – iný zákon a 43/11 – rozhodnutie US), ktorým sa žiada, že každá aktivita musí byť plánovaná a realizovaná spôsobom, že medziiným predstavuje najmenšie riziko po ľudské zdravie, štúdiou treba dokázať, že pre predmetový projekt bude uplatnená najlepšia dostupná technológia, technika a výstroj. Berúc do ohľadu vopred spomenuté a predovšetkým špecifickosť lokality (husto osídlená obytná štvrť), nevyhnutné je vypracovať dokument, ktorým sa analyzuje a hodnotí kvalita činiteľov životného prostredia na určenom priestore, vzájomný vplyv jestvujúcich a plánovaných aktivít a určujú podmienky a opatrenia pre znemožnenie, zmenšenie a odstraňovanie škodlivých vplyvov na životné prostredie, ako i opatrenia v prípade nehôd, zabezpečiť sledovanie vplyvov prameňa vyžarovania, a to sa výlučne môže zabezpečiť Štúdiou o odhade vplyvov na životné prostredie, ktorú by mal vypracovať multidisciplinárny odborný tím. Na základe uvedeného rozhodnuté je ako v dispozícii. Poučenie o opravnom prostriedku: Proti tomuto rozhodnutiu nositeľ projektu môže podať sťažnosť Pokrajinskému sekretariátu pre urbanizmus, stavebníctvo a ochranu životného prostredia v lehote 15 dní odo dňa prijatia rozhodnutia prostredníctvom tohto orgánu. Zainteresovaná verejnosť môže podať sťažnosť proti tomuto rozhodnutiu v lehote 15 dní odo dňa jeho zverejnenia v prostriedkoch verejného informovania, prostredníctvom tohto orgánu.

DROBNÝ OZNAM KUPUJEM staré a nové perie alebo mením za paplóny, vankúše a deky. Prichádzam na pozvanie; Martin Nosál, B. Petrovec, tel.: 063/826- 92-05 a 021/782-278.

SMUTNÁ SPOMIENKA na brata

na mamu

SMUTNÁ SPOMIENKA

na milovaného manžela, otca a svokra

SAMUELA MEDVEĎA

21. 7. 1954 – 16. 6. 2014 – 2015 z Báčskeho Petrovca

JOZEFA BARTOŠA 1961 – 2014

ANNU BARTOŠOVÚ rod. Červenú 1930 – 2014

z Kulpína

Stále žiješ v našich srdciach.

• OZNAMY •

Tvoji najmilší

Uplynul rok a ešte stále ste v našich srdciach, spomienkach a myšlienkach. Vaše Anna a Katarína s rodinami 24 /4651/ 13. 6. 2015

Oznamy SMUTNÁ SPOMIENKA

SPOMIENKA

FRANTIŠEK OBUCH

VLASTU CHLEBIANOVÚ

1936 – 2008 – 2015 z Kysáča

Čas plynie, smútok zostáva, tá strata v srdci bolieť neprestáva. S úctou a láskou si na Teba spomínajú

SMUTNÁ SPOMIENKA

JÁN DIŇA

7. 12. 1971 – 12. 6. 2001 – 12. 6. 2015 zo Starej Pazovy

Dieťa moje, smutná som bez Teba, ale šťastná, že som Ťa mala. Žijem zo spomienok.

manželka Mária a dcéra Lýdia

Tvoja mama Mária

SMUTNÁ SPOMIENKA

SPOMIENKA

na svojich rodičov

1924 – 1975 – 2015 z Báčskeho Petrovca

Aj po 40 rokoch žiješ v našich spomienkach. Manželka Katarína a Tvoj syn Ján s rodinou

POSLEDNÝ POZDRAV svojmu susedovi

JÁN TRIAŠKA

1954 – 2010 – 2015 z Báčskeho Petrovca

JÁNOVI PIXIADESOVI ZUZANU SELEŠTIANSKU

rod. Beličkovú 31. 10. 1930 – 15. 6. 2010 – 2015 Roky plynú, ale spomienky na naše priateľstvo zostanú navždy... Tvoj pajtáš Ján Diňa s rodinou

Pokrajinský sekretariát pre urbanizmus, stavebníctvo a ochranu životného prostredia na základe článku 10 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04) zverejňuje OZNÁMENIE o schválení rozhodnutia o potrebe vypracovania štúdie o odhade vplyvov na životné prostredie Pokrajinský sekretariát pre urbanizmus, stavebníctvo a ochranu životného prostredia dňa 2. 6. 2015 schválil rozhodnutie o vypracovaní štúdie o odhade vplyvov na životné prostredie projektu Bagrovanie riečneho nánosu z koryta rieky Dunaj od km 1264 + 000 do km 1265 + 000, na časti k. p. č. 4268, k. o. Veternik, ZO Nový Sad, a od km 1268 + 400 do km 1269 + 400, na časti k. p. č. 6690, k. o. Futog, ZO Nový Sad, nositeľa projektu Karin Komerc MD, s. s r. o., Veternik, Ul. Živorada Petrovića č. 8. Rozhodnutie o rozhodovaní o potrebe vypracovania štúdie o odhade vplyvov na životné prostredie predmetového projektu možno dostať k nahliadnutiu v pracovné dni od 10.00 do 14.00 h v miestnostiach Pokrajinského sekretariátu pre urbanizmus, stavebníctvo a ochranu životného prostredia, Bulvár Mihajla Pupina 16, Nový Sad (prízemie, kancelária č. 39). Zainteresovaná verejnosť môže podať sťažnosť proti schválenému rozhodnutiu v lehote 15 dní odo dňa zverejnenia tohto oznámenia.

www.hl.rs

1949 – 2015 z Kysáča

JÁNA SELEŠTIANSKEHO 30. 1. 1927 – 15. 2. 2012 – 2015

z Báčskeho Petrovca V myšlienkach ste stále s nami.

Tichú a trvalú spomienku si na neho zachovajú

Vaši najmilší

SPOMIENKA Dňa 10. júna 2015 uplynulo päť rokov, čo nás navždy opustil náš otec, svokor a starý otec

JAROSLAV MERNÍK

1954 – 2010 – 2015 z Pivnice

V srdciach Ťa nosíme a spomíname si na Teba... Synovia Zdenko a Janko, dcéra Nataška, nevesta Miroslava a vnukovia Gustáv, Dávid a Kristián

Informačno-politický týždenník

susedovci

SPOMIENKA

Pri príležitosti 20. výročia ukončenia Základnej školy Jozefa MarčokaDragutina v Hložanoch spomíname si na zosnulých:

KATARÍNU MRÁZOVÚ, vychovávateľku MÁRIU KIŠGECIOVÚ, triednu učiteľku ALEXANDRU STUPAVSKÚ, spolužiačku JÁNA DIERČANA, spolužiaka Česť ich pamiatke. Generácia 1980

• OZNAMY •

SPOMIENKA

Pri príležitosti oslavy 50 rokov života generácia 1965 usporiada stretnutie a pritom si spomína na svojich zosnulých spolužiakov:

SPOMIENKA Z príležitosti stretnutia žiakov Základnej školy Jána Čajaka v Báčskom Petrovci generácia 1960 si spomína na učiteľov, triednych učiteľov a spolužiakov.

MARTINA TOMÁŠIKA SAŇU SĽÚKOVÚ-TOMÁŠIKOVÚ a MIROSLAVA BABKU S úctou generácia 1965 z Kovačice

SMUTNÁ ROZLÚČKA s majstrom

SMUTNÁ SPOMIENKA na

DEJANA POPOVIĆA

13. 8. 1934 – 10. 7. 2011 – 2015 z Kovačice Čas plynie, smútok zostáva, tá strata v srdci bolieť neprestáva. S láskou si na Teba spomínajú: manželka Alžbeta, synovia Duško a Želko, nevesta Mária, vnukovia Dejan, Miloš, Nikola a vnučka Milica

IN MEMORIAM

JÁNOM PIXIADESOM

Dňa 14. júna 2015 uplynie tridsaťpäť rokov od predčasnej smrti

1949 – 2015 z Kysáča

Dipl. ecc. JÁNA HUDECA

Kniha života sa zavrela na 66. strane. Trvalú spomienku mu venuje Ján Ďurovka so synmi Jánom a Štefanom s rodinami

1932 – 1980 – 2015 z Nového Sadu rodom zo Starej Pazovy

SMUTNÁ SPOMIENKA na

prof. KORNÉLIU FRANCISTY rod. Mackovú 1962 – 2011 – 2015 z Kysáča

Tichú a trvalú spomienku si na Teba zachovávajú: manžel Michal, otec Ján Macko, dcéry Lýdia, Daniela a Alexandra, vnúčatá Olivka a Luka, zať Benjamín a svokra Anna

SPOMIENKA

Maturanti petrovského gymnázia generácie 1964/1965 pri svojom stretnutí z príležitosti 50. výročia maturity si spomínajú na svojich zosnulých spolužiakov zo 4. a:

VIERKU DANKOVÚ PAVLA MARTINKU triedneho profesora BUDISAVA MILEUSNIĆA zo 4. b:

ANNU CINKOTSKÚ-KOZAREVIĆOVÚ JURAJA MEDOVARSKÉHO Na spoločné chvíle nezabúdame. V Báčskom Petrovci 5. júna 2015

• OZNAMY •

Generácia 1964/1965

Ťažko je Tvoju smrť ospravedlňovať osudom a ešte ťažšie je žiaľ liečiť časom. S hrdosťou a láskou pamiatku na Teba si zachovávajú Sofia, Violeta, Vladimír a Jovanka

Mestská správa pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad na základe článku 10 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04 a 36/09) zverejňuje OZNÁMENIE o podanej žiadosti o rozhodovanie o potrebe odhadu vplyvov na životné prostredie projektu Nositeľ projektu TELENOR, s. s r. o., Omladinskih brigada 90, Nový Belehrad, podal žiadosť o rozhodovanie o potrebe odhadu vplyvov na životné prostredie projektu základnej stanice mobilnej telefónie NS Stanoja Stanojevića, Ul. Stanoja Stanojevića č. 5, Nový Sad, na katastrálnej parcele číslo 729/32, k. o. Nový Sad IV, Mesto Nový Sad. Údaje a dokumentáciu zo žiadosti nositeľa projektu možno dostať k nahliadnutiu v miestnostiach Mestskej správy pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad, Rumenačka 110, Nový Sad, v pracovné dni od 10.00 do 15.00 h. Všetci záujemcovia v lehote 10 dní odo dňa zverejnenia tohto oznámenia môžu svoju mienku v písanej forme doručiť na adresu Mestskej správy pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad.

24 /4651/ 13. 6. 2015

RTV Panoráma TELEVÍZIA VOJVODINA 2 Piatok 12. júna 19.30 Zostrih 45. Folklórneho festivalu Tancuj, tancuj... v Hložanoch 20.00 Dobrý večer, Vojvodina – kolážová relácia, TV Týždeň 20.45 Spektrum Nedeľa 14. júna 11.00 Dúhovka 11.30 Vysielanie pre dedinu Utorok 16. júna 10.10 Paleta – výber najlepších vysielaní z produkcie Slovenskej redakcie RTV Vojvodina titulkovaných po srbsky na prvom programe TVV Pondelok – sobota 18.00 Denník REPRÍZY Sobota 13. júna 2.00 Repríza piatkových vysielaní a Palety 10.00 Repríza piatkových vysielaní a Palety Piatok 19. júna 16.45 Repríza nedeľných vysielaní

RÁDIO NOVÝ SAD 3 Predpoludňajší program Každý pracovný deň 8.00 – 10.00 Sobota 8.00 Správy, predpoludňajší program 8.30 Aspekty 9.00 Správy Týždeň Nedeľa 8.00 Správy 8.05 Vysielanie pre dedinu 9.05 Pohľady k výšinám 9.30 Vysielanie pre deti Popoludňajší program 15.00 Správy Rádiošport (pondelok) Kronika našich osád (utorok) Hudobné vysielanie Inteen (streda) Súzvuky (štvrtok) Z každého rožka troška (piatok) Kaleidoskop (sobota) Hudobné relácie (nedeľa) 17.00 Rozhlasové noviny Vejár hudobných vysielaní Nočný program 23.00 Hudobné relácie (utorok) 23.00 Rozhlasová hra, hudobné relácie (sobota)

Sobota 20. júna 5.30 Repríza nedeľných vysielaní TV Týždeň – prinesie príspevky o priebehu schôdze Správnej rady Matice slovenskej v Srbsku, o víťazoch republikovej súťaže žiackych orchestrov, o detskej divadelnej prehliadke 3 x Ď v Starej Pazove a o zaujímavostiach z poľnohospodárstva. Dúhovka – prvá časť nedeľného bloku bude venovaná rozprávkovému divadelnému kráľovstvu – záujmom detských hercov a inšpiráciám režisérov inscenácií na tohtoročnej prehliadke 3 x Ď.

www.hl.rs

TV PETROVEC Pondelok – sobota 18.25 Začiatok vysielania 18.30 Zahraničný denník 18.50 Hit dňa, Moľa / Klenoty, Citáty 19.00 Zvon, spravodajská relácia 19.15 Kreslený film 19.50 Hit dňa, Reklamy 20.00 Filmy: Piatok 12. júna – Vlkolak Sobota 13. júna – Talent na zabíjanie Pondelok 15. júna – Útok na Biely dom Utorok 16. júna – V smrteľnom ohrození Streda 17. júna – Pochovaný zaživa Štvrtok 18. júna – Training day 21.45 Hit dňa, Moľa / Klenoty, Citáty, Reklamy, Zvon 23.00 Záver vysielania

Každý pondelok 20.15 Hudobný mix

Každú sobotu 18.15 Výber z programu TV Pančevo

TV STARÁ PAZOVA Utorok – sobota 17.00 Správy 22.00 Správy Nedeľa 13.00 S vami a pre vás

Informačno-politický týždenník

Klenotnica (nedeľa, utorok, piatok) 16.00 – 18.00 Nedeľa 14. júna 16.00 Kronika týždňa Slovo na týždeň Deň náš každodenný... Utorok 16. júna 16.00 Tri dcéry Čo nového v našom spoločenskom živote? Piatok 19. júna 16.00 Slovenský film: Orlie pierko Čo nového v našom chotári? Výber z programu TV Petrovec

Nedeľa 14. júna 18.30 Hit dňa, Reklamy, zostrih Molí 19.00 Zvon, prehľad udalostí týždňa 20.00 Kolážová relácia Nedeľa s vami: Výber z programu 45. FFTT 22.00 Film: Zamenení 24.00 Záver vysielania

Každý piatok 18.15 Výber z programu TV Kovačica

S vami a pre vás je kolážové vysielanie, ktoré obsahuje aktuality zo staropazovského prostredia, ale aj z iných slovenských prostredí. V rámci hodinového vysielania je aj náboženská časť pod názvom Hrad prepevný. Repríza v pondelok a stredu o 14.00, resp. o 22.05.

TV OBCE KOVAČICA

Zuzana Pašićová, riaditeľka PU Včielka

RÁDIO KOVAČICA Na modrej vlne – každý pracovný deň 15.05 Správy z regiónu 15.30 Stalo sa na dnešný deň 16.00 Správy z Kovačickej obce 16.10 Hlas ľudu ponúka (každý piatok) 16.20 Kalendárium 16.25 Udalosti dňa 16.55 Citáty do vrecka 17.00 Šport, Medicína, Školstvo, Poľnohospodárstvo, Kultúra 17.15 Zaujímavosti zo sveta 17.30 Humor 18.00 Správy z Kovačickej obce 18.10 Zaujímavosti zo sveta 18.15 Šport, Medicína, Školstvo, Poľnohospodárstvo, Kultúra 18.20 Citáty do vrecka 18.40 Poézia • RTV PANORÁMA •

KRÍŽOVKA ČÍSLO 24 RÁDIO STARÁ PAZOVA Utorok – piatok 18.00 Servis Na dnešný deň Meniny 18.15 Volíme melódiu dňa 18.30 Aktuality z obce a iných osád Poučky zo slovenčiny (streda) 19.00 Denník, informatívne vysielanie 19.15 Hudba 19.30 Oznamy, hudba a reklamy 20.00 Z nášho uhla, udalosti a ľudia Náboženské vysielanie Živé vody (streda) Tematické vysielanie Z minulosti (štvrtok) Sobota 15.00 Servis Na dnešný deň Meniny, Reklamy 16.00 Správy 16.05 Zvončeky, detské vysielanie 16.30 Oznamy a drobné oznamy 17.00 Volíme melódiu týždňa, resp. mesiaca, hudba a reklamy 18.05 Repríza štvrtkovej relácie Z nášho uhla 19.00 Nová relácia Aktuality z Vojvodiny, na spoločnej vlne rozhlasové stanice Báč, Báčsky Petrovec, Kysáč, Kovačica a Stará Pazova 19.30 Oznamy, drobné oznamy a z našich osád 20.00 Aktuality z mesta, repríza utorkovej relácie Z nášho uhla Nedeľa 7.00 Servis Na dnešný deň Meniny 7.30 Oznamy, hudba a reklamy 8.00 Správy 8.05 Hudba, servis 8.30 Slovo nášho Boha, náboženské vysielanie 9.00 Správy 9.05 Hudba a aktuality 9.30 Oznamy, hudba a reklamy

NOVOSADSKÁ TELEVÍZIA Každý pracovný deň 15.15 Objektív v slovenskej reči

• RTV PANORÁMA •

RÁDIO PETROVEC Utorok – piatok 10.40 Hit dňa 14.00 Dozvuky Sobota 10.00 Aktuality z Vojvodiny Nedeľa 10.00 Retrospektíva týždňa

V tajničke je meno a priezvisko nášho popredného odborníka z oblasti poľnohospodárstva a úspešného šľachtiteľa ciroku (1933 – 2015). autorka: ANNA mužské BIČIA- meno ROVÁ

krík

spevák vpíšte rieka v veľká 1. časť nádoba Nemecko John M E Č. Hore na odpad tajničky

riadny člen akadémie

spojka alebo urán

Slovenská hudba každý deň 5.00 – 15.00. Svetová hudba každý deň 15.00 – 5.00. spojka iba

Ana Nikolić mýtus

mestečko v Srieme north

obrátenie (srb.)

romb

speváčka Saška

vládla

krásna AS HL DU 2. časť ĽU tajn.

TELEVÍZIA PANČEVO Nedeľa 14. júna 7.30 Repríza relácie Dobrý deň Streda 17. júna 19.30 Dobrý deň, kolážová relácia

TV VOJVODINY program vysiela na nasledujúcich kanáloch: pre územie Nového Sadu na 48., pre územie Subotice na 40. a pre územie Vršca na 39. Program v slovenskej reči sa vysiela na Druhom programe RÁDIO NOVÝ SAD Program v slovenskej reči sa vysiela na vlnovej dĺžke 100 a 107.1 MHz TV PETROVEC Program sa vysiela na kanáli 55; www.tvpetrovec.com; RÁDIO PETROVEC Program sa vysiela na vlnovej dĺžke 91.4 MHz TELEVÍZIA OBCE KOVAČICA Program sa vysiela na kanáli 52 RÁDIO OBCE KOVAČICA Program sa vysiela na vlnovej dĺžke 93,2 MHz RÁDIO STARÁ PAZOVA Program v slovenskej reči sa vysiela na vlnovej dĺžke 91.5 MHz TV STARÁ PAZOVA Program v slovenskej reči sa vysiela prostedníctvom lokálneho káblového operátora na kanáli 60 TELEVÍZIA PANČEVO Program sa vysiela na kanáli 39 NOVOSADSKÁ TELEVÍZIA Program sa vysiela na kanáli 60

alt dve samohlásky citoslovce bôľu

ženské meno

osob. zámeno

Rumunsko

vpíšte YN

ozýval sa

ad notam

Američania (slang.)

Španielsko

ženské meno

stupeň magister

značka kozmetiky

popod

prepieraj

umelý násyp

Bor

tantal

písomne vyprac. návrh divadelná prehliadka v Pivnici

vpíšte CAL

ROZLÚŠTENIE KRÍŽOVKY ČÍSLO 23 VODOROVNE: pomaranč, obedoval, zadal, de, O, A, etán, Saratov, tdd, Anat, avar, ale, to, OT, Am, okamih, r, Katarína, ton, kov, šil, masa TAJNIČKA: MEDARDA

Správne rozlúštenie KRÍŽOVKY 21 z čísla 21 Hlasu ľudu z 23. mája 2015 bolo: ANNA LACKOVÁZORA. Odmenu – knižné vydanie z produkcie NVU Hlas ľudu za správne rozlúštenie uvedenej krížovky získal: JURAJ PUŠKÁR, Ul. I. L. Ribara č. 75, 26 210 KOVAČICA. BLAHOŽELÁME. Správne rozlúštenia aj naďalej zasielajte DO 5 DNÍ ODO DŇA VYDANIA NAŠICH NOVÍN na adresu: NVU Hlas ľudu, Bulvár oslobodenia 81/V, poštový priečinok 234, 21 000 Nový Sad, PRE KRÍŽOVKU, alebo mailom na adresu: obsustova@hl.rs

24 /4651/ 13. 6. 2015

Šport SRBSKÁ LIGA – SKUPINA VOJVODINA

Pozdravili a porazili šampióna Ján Bokor Posledné kolo nemohlo priniesť podstatnejšie zmeny v tabuľke, lebo všetko bolo rozhodnuté omnoho skôr. V poslednom kole domáce celky vyhrali štyri zápasy, a hosťujúce iba jeden zápas, pokým si na troch zápasoch súperi rozdelili body. Padinčania pozdravili a vyhrali Čelarevčanov, ale týmto to neprekážalo, aby presvedčivo získali titul a vrátili sa do Prvej ligy Srbska. Ligu opúšťajú Radnički a Tekstilac. Výsledky 30. kola: Dinamo – Radnički (NP) 2 : 0, PIK Prigrevica –Bačka 1901 0 : 0, Vršac – Radnički (Š) 3 : 1, Tekstilac – Cement 2 : 4, Senta – Banat 1 : 0, Radnički (S) – Sloga 1 : 1, Dolina – ČSK Pivara 1 : 0, Radnički (SM) – Dunav 1 : 1. DOLINA – ČSK PIVARA 1 : 0 (1 : 0)

epší koniec majstrovstiev si Padinčania nemohli ani zamyslieť. Na pekne upravenom ihrisku zastavili šampióna z Čelareva a zasunuli závory za tohtoročnými majstrovstvami. Počas celého zápasu hráči produkovali rýchlu, bojovnú a veľmi premyslenú hru a futbalisti Doliny ešte raz potvrdili, že proti dobrým súperom vedia najlepšie hrať. Lepšie kombinovali a mali viac gólových šancí. Víťazný gól padol v prvom polčase, keď domáci kontrolovali hru a diktovali útočné tempo. Sieť brankára hostí Németa prudkou strelou z voľného kopu z 30 metrov v 10. minúte rozvlnil Milan Šušnjar. Pekný gól vyvolal potlesk a radosť fanúšikov Doliny. Domáci v 40. minúte mali vylože-

Najmladší na ihrisku: Šestnásťročný Marjan Bančov (číslo 2) vystúpil v prvej zostave

POHÁROVÝ ZÁPAS Dolina – Železničar Pančevo 6 : 5 (v regulárnom čase 1 : 1) V štvrťfinále pohárovej súťaže na území FZ Vojvodiny padinská Dolina uvítala nového člena Srbskej ligy – skupina Vojvodina, celok Železničar z Pančeva. Bol to tvrdý zápas dvoch vyrovnaných súperov. Dolina sa ujala vedenia gólom Lazara Popovića v 35. minúte. Hostia vyrovnali gólom Ivana Ćirku v 69. minúte. Keďže sa výsledok viac nemenil, o postupe do ďalšieho kola rozhodovali penalty. V dramatickej prestrelke z bieleho bodu domáci boli úspešnejší a úhrnným výsledkom 6 : 5 postúpili do semifinále. nú šancu zdvojnásobniť náskok. Aleksandar Šušnjar prebehol po ľavej strane, zaslal loptu pred bránu hostí, kde nestrážený Lončarski slabo reagoval a netrafil z 5 metrov. Na druhej strane hostia organizovali protiútoky, ale obrana v čele s

vysokým Vukotićom a Nedučićom dobre reagovala a nedovolila ohroziť bránu pohotového Trivunovića. Po prestávke súperi pokračovali v rovnakom tempe. Útočilo sa na obe strany, ale pekné akcie nepriniesli zmenu výsledku. Šancu na vyrovna-

MESTSKÁ LIGA ZREŇANIN – A SKUPINA

Pomsta sa neoplatí AŠK – POTISJE 1 : 1 (0 : 0)

Vladimír Hudec

radáčania sa strojili, že svojich hostí z Knićanina v poslednom kole uvítajú tak, ako ich títo uvítali v poslednom kole jesennej časti, čiže ostrou a špinavou hrou, a tak sa im vypomstia za doráňané nohy, s akými sa v jeseň vrátili domov. Rovno preto v prvom polčase málokto na ihrisku rozmýšľal o futbale. Taký postoj voči hre a súperovi sa však Aradáčanom mohol vypomstiť. Ukázalo sa totiž, že skúsenejší

www.hl.rs

hostia sú tvrdým orieškom a vedia čeliť takej hre, ale aj provokovať. Pocítil to aj Korać, ktorý už v 35. minúte dostal druhú žltú, a tým aj červenú, a musel opustiť ihrisko. Jedinú príležitosť v prvom polčase mal Birmanac, keď sa ocitol zoči-voči s brankárom, ale strieľal vedľa. Po zmene strán, aj keď oslabení, domáci futbalisti prejavili väčšiu vôľu vyhrať a neustále útočili. Výhľadnú šancu mal Vesin, ale jeho strela skončila vedľa. Predsa sa po voľnom kope v polovici

Informačno-politický týždenník

Z penalty zachránil bod: Vladimír Ďuríček (AŠK Aradáč)

polčasu a chybe Kurtešana a Prodanovića vedenia ujali hostia. Domácich to nezmýlilo a aj ďalej útočia a vytvárajú si šance, ale bezúspešne. Hostia sa šikovne

nie nevyužil Sekeruš, ktorý sa ocitol sám pred Trivunovićom, ale brankár Doliny skvelým zákrokom zachránil vlastnú sieť. Domáci mohli overiť výhru, keď Jokić zbehol do šestnástky a cielil do opačného rohu brány Németa, ibaže lopta preletela tesne vedľa. Treba vyzdvihnúť, že tréneri vyskúšali mnoho mladých hráčov. V domácom celku hralo osem bonusov, a v hosťujúcom sedem. DOLINA: Trivunović, Bančov (Brkić), Mrđa, Jokić, M. Šušnjar (Jan-Patrik Paul), Lončarski (D. Durgala), Milovac, Vukotić, A. Šušnjar, Mačužić, Nedučić. Tabuľka: 1. ČSK Pivara 74, 2. Senta 63, 3. Bačka 1901 53, 4. Dolina 51... 15. Radnički (S) 19, 16. Tekstilac 6. bránia. Konečne v 90. minúte, keď už všetci mysleli, že body odídu do Knićanina, obranca hostí Pavlović hral v šestnástke rukou, rozhodca ukázal na biely bod, z ktorého pre konečných 1 : 1 presný bol Ďuríček. AŠK: Kurtešan, Birmanac (Hučok), Vesin, Apostolović, Striško, Prodanović, Ďuríček, Korać, Bretšnajder (Števko), Rajčević (Gál), Mijić Ostatné výsledky 22. kola: Omladinac – Naftagas 3 : 2, Proleter – Rusanda 6 : 0, Borac – OFK Gradnulica 1 : 2, Lehel – ŽFK Banat Bagljaš 5 : 0, Banat – OFK Klek 6 : 2. Tabuľka: 1. Banat 55, 2. Proleter 48, 3. Potisje 35, ... 8. AŠK 27, ... 12. Borac 20. • ŠPORT •

PRVÁ JUHOBANÁTSKA LIGA

Sebaistí slávisti SLÁVIA KOVAČICA – PARTIZAN GAJ 4 : 0 (3 : 0)

Ján Špringeľ

red úvodným výkopom si futbalisti Slávie a Partizana minútou ticha uctili pamiatku na nedávno zosnulého Gorana Sretenovića (1970 – 2015), bývalého futbalistu Slávie. Nuž a potom už v prvej minúte zrelú šancu pre hostí zmaril Stojković. Tri minúty neskoršie po centre z pravej strany skóruje Gigović – 1 : 0. V 6. minúte tri dokonalé príležitosti nevyužil Sachter. Dve minúty neskoršie už bolo 2 : 0; najvynaliezavejší v šestnástke hostí na znásobenie skóre bol S. Dudáš. V 13. min. po presnej prihrávke Čížika Bírešovi ťažšie bolo netrafiť. Na začiatku druhej štvrťhodinky Gigović len-len, že neprekabátil vybiehajúceho brankára Stojanovića. V 18. min. už bol stanovený polčasový výsledok. Po prihrávke Bíreša strelec bol znovu Gigović. V polovici polčasu útočník Partizana po

rohovom kope skúšal hlavičkou a v 28. minúte ďalší útočník celku z Gaja Andrejić strelil brvno. Tri minúty nato Krstić obránil strelu Andrejića. Do polčasu Čížik z ľavej strany vyskúšal oblúčik. Už v úvodnej minúte pokračovania Gigović stanovil konečný výsledok. Pre hetrik strieľal prízemnou strelou z hranice veľkého vápna. Nové tri možnosti v 56. až 58. minúte mali Bíreš, Gigović a Vulišić. Vzápätí šancu mal aj futbalista Partizana Ðukić. Ďalší krásny oblúčik videli spokojní fanúšikovia od Vukajlovića. Gajčania pália do žrde v 70. minúte cez N. Zlatkovića. Do konca merania síl sa pokúsili piaty gól streliť bratia Dudášovci a Gigović, ktorý vsietil aj svoj štvrtý gól, ale podľa rozhodcu Šipoša z Vršca bol v postavení mimo hry. SLÁVIA: Krstić, Strakúšek, Ján Čerňoš, Radenković, Sachter (Zloch), Vulišić, Ivanišević,

Vynikajúca obrana Kovačičanov na 30 zápasoch prijala iba 25 gólov; zásluhy za to akiste patria aj ľavému stopérovi Darkovi Radenkovićovi (modré tričko)

P. Čížik, S. Dudáš (V. Dudáš), Bíreš (Vukajlović), Gigović Na sobotu 13. júna sa v ŠRS Slávia zohrá revuálny duel medzi súčasnými slávistami a futbalistami, ktorí si dres Kovačičanov obliekali v posledných

Koniec agónie MLADOST (O) – HAJDUŠICA 7 : 1 (3 : 1)

V. Hudec

ni posledný zápas pre Hajdušičanov nebol o nič lepší od predchádzajúcich v jarnej časti majstrovstiev. Do Omoljice odcestovali iba jedenásti, v úplne okyptenej zostave, takže vôbec neprekvapuje, že utŕžili najťažšiu porážku tejto jari. Už v 15. minúte bolo 3 : 0. Po treťom góle v sieti Melicha Hajdušičania akoby trochu konsolidovali šíky a nadviazali rovnováhu, avšak viac od čestného gólu v sieti domáceho brankára nemohli. Po jednej polokontre ho v 26. minúte strelil Miksád. Po zmene strán hostia hrajú úplne podriadenú úlohu, takže Melich bol prinútený ešte štyrikrát kapitulovať. Mali však domáci ešte niekoľko stopercentných príležitostí, ale ich nerealizovali. Sčasti ich v tom výbornými zákrokmi znemožnil Strelec čestného gólu pre Hajdušicu: Miroslav Miksád brankár Melich, ale aj nepresnosť domádušického klubu do Prvej juhobanátskej cich útočníkov. Tak sa príliš neslávne skončil výlet haj- ligy. Omnoho horšie od toho je, že sa nad • ŠPORT •

troch rokoch. FK Slávia z tej príležitosti odovzdajú pohár pre šampiónsky titul v Prvej juhobanátskej lige. Od augusta Kovačičania tretíkrát budú hrať vo Vojvodinskej lige – Banát – prvý raz v tomto storočí.

klubom začali valiť čierne mračná. Niektorí hráči totižto už oznámili svoj odchod a aj majiteľ AS Hajdušica, ktorý dlhé roky bol generálnym sponzorom klubu, oznámil, že ho viac nebude financovať. Týmto sa klub ocitol v najťažšej situácii za posledných 20 rokov, čo prinútilo predsedu klubu Vladimíra Maliara, aby už v týchto dňoch zvolal zasadnutie futbalistov, správy a všetkých tých, ktorí môžu pomôcť, na ktorom jediný bod rokovacieho programu bude osud klubu do budúcna. HAJDUŠICA: Melich, Glogovac, Miksád, Pomorišac, Lipták, Petrović, Đaković, Anđelovski, Đapa, Demse, Ružić Výsledky posledného 30. kola: Jugoslavija – Radnički 6 : 0, Mladost (O) – Hajdušica 7 : 1, Budućnost – Crvena zvezda 2 : 2, Slávia Partizan 4 : 0, Mladosť (V) – Jedinstvo Stević 3 : 1, Omladinac – Vulturul 0 : 1, Polet – Vojvodina 0 : 0, Sloga – BAK 4 : 2. Tabuľka: 1. Slávia 68, 2. Polet 58, 3. Vojvodina 50... 6. Mladosť (V) 42... 16. Hajdušica 22.

24 /4651/ 13. 6. 2015

Šport OBLASTNÁ LIGA ÚFZ NOVÝ SAD

Výhra na rozlúčku MLADOSŤ – KRILA KRAJINE 2 : 0 (1 : 0)

Samuel Medveď

j keď posledný zápas tejto úspešnej jari nepriniesol hru modrých, na akú si diváci tejto jari zvykli, hráči Mladosti sa predsa len od svojich fanúšikov rozlúčili presvedčivou výhrou, za čo ich diváci vyprevadili silným potleskom. Po troche to víťazstvo malo príchuť rutiny, lebo hostia z B. Palanky, zdá sa, viac útočili,

a neraz pre skúseného brankára domácich Pavla Fejdiho boli príliš nebezpeční. Báčskopalančania prví zaútočili už v 4. minúte. Domáci v tej chvíli mali aj trochu šťastia, keďže Fejdi vychytal loptu odrazenú od žrde. Iba dve minúty neskoršie zaútočila aj Mladosť. Rýchly Aleksandar Milenković sám prenikol a už aj bolo 1 : 0. V 36. minúte z okraja šestnástky

STOLNÝ TENIS

Úspech a neúspech

Nebezpečný Mijin (v modrom drese) obkolesený tromi hosťujúcimi obrancami dobre kopal Mijin, ale jeho strelu brankár hostí loptu bravúrne vyrazil von z ihriska. V druhom polčase sa Petrovčania snažili o prienik, ale, na rozdiel od predchádzajúcich zápasov, ich útoky boli príliš komplikované a zdĺhavé. V 55. minúte hostia mohli vyrovnať, ibaže ich útočník zblízka netrafil sieť. Aj keď domáci zadáci neraz pôsobili príliš ľahostajne, brankár Fejdi bránil manierom skúseného strážcu siete a nedal sa prekvapiť. V 68. min. Pavlis dobre strieľal, ale do brankára, a Torbica nestačil zare-

agovať na odrazenú loptu. Keď Kajtez bol nedovolene zastavený v trestnom území, rozhodca mohol pískať jedenástku, ale sa jeho píšťala neozvala. Bodku na konečné skóre posledného zápasu tejto jari peknou rutinovanou kľučkou položil najstarší domáci hráč Svetozar Mijin v 86. min. MLADOSŤ: Fejdi, Fábry, Pavlis, Babiak, Vuković, Kajtez, Milenković (Milićević), Jakuš, Mijin, Severíni (Rupar), Torbica (Haška). V predzápase domáci dorastenci prehrali 1 : 2.

Pavel Turan na SNS

S. Medveď

etrovskí stolní tenisti Pavel Turan a Ľudovít Kaňa sa zúčastnili na 7. Memoriálnom turnaji Aleksandra Batu Grujića v Novom Sade, kde sa im spomedzi 80 účastníkov podarilo iba prebojovať zo skupinovej fázy

súťaže, ale ďalej to nešlo. Na rozdiel od tohto memoriálu, Pavel Turan na stolnotenisových majstrovstvách Srbska pre veteránov v Kragujevci v štvorhre spolu s Đorđom Stanićom obsadil tretie miesto a získal bronzovú medailu. Foto: vlh

Obecná liga Šíd Stanislav Stupavský Omladinac (Batrovci) – Jednota (Šíd) 2 : 3. Šíďania sa neskoro zobudili, lebo sa im viac nemôže vydariť, aby urobili väčší postup na rebríčku obecnej ligy. Za úspech v Batrovciach zaslúžilí sú strelci Đurđević 2 a Milutinović. Jednota (Ľuba) – Hajduk (Višnjićevo) 1 : 1. Priateľsky sa stretli,

www.hl.rs

priateľsky odohrali zápas a priateľsky sa aj rozišli v Ľube hráči Jednoty a Hajduka. Na to stačili po jedna strela Ćalića pre Jednotu a Vejnovića pre Hajduk. Graničar (Jamena) – OFK Binguľa 2 : 1. Mimoriadny úspech v minulom kole Binguľčanom stačil iba na minimálnu prehru. O jedinú strelu pre Binguľčanov sa postaral Ćosić.

Informačno-politický týždenník

V SOBOTU 6. JÚNA PREDPOLUDNÍM NA ŠTADIÓNE FK TATRA V KYSÁČI VZBĹKOL POŽIAR. Požiarnici z Kysáča a Nového Sadu ho rýchlo lokalizovali, a potom aj zahasili, ale škoda je predsa len veľká. Zhorela stredná časť tribúny a strešná konštrukcia (na fotografii autora). Podozrieva sa, že požiar vyvolal istý 9-ročný chlapec, ale či je tomu tak, a čo je vlastne príčinou požiaru, zistí polícia po vyšetrení prípadu. Inak tribúny na štadióne FK Tatra sú vystavané roku 1943 a renovované sú v dávnom roku 1952. P. Pálik • ŠPORT •

NOVOSADSKO-SRIEMSKA LIGA

(Ne)dali sa prekvapiť SLOGA – ŽSK 3 : 3 (0 : 2)

Károly Vig

réner Erdevíčanov dobre pripravil tím Slogy na stretnutie s hosťami zo Žablja. Začiatkom zápasu Erdevíčania začali ofenzívne a úplne dominovali ihriskom. Avšak hostia prekvapili dvomi peknými gólmi v 13. a v 25. minúte a vytvorili si slušný náskok. Domáci futbalisti však po druhom góle zoradili svoje šíky, zvýšili tempo hry a vytvorili

si šance, ale sa na oddych predsa len odišlo s dvojgólovým náskokom hostí. Po zmene strán omnoho lepší a vynaliezavejší celok Slogy prinútil hráčov ŽSK, aby húževnate bránili získanú prednosť. V 51. minúte predsa Simeunović pekne loboval vybiehajúceho brankára Popina a znížil náskok ŽSK. V 57. minúte Bojanić silne strieľal z diaľky a vyrovnal. Iba minútku neskoršie po veľkej chybe domácich obrancov útočník

Zaslúžená výhra BUDÚCNOSŤ – KUPINOVO 4 : 2 (0 : 0)

Ján Murtin

poslednom kole Novosadsko-sriemskej ligy domáci futbalisti FK Budúcnosť zaslúžene porazili neambicióznych hostí z Kupinova. Od prvého hvizdu rozhodcu Matića z Nového Sadu Hložančania boli aktívnejší, mali loptu viac v nohách a v prvom polčase si vytvorili 4 stopercentné šance, ale ich dobrý brankár hostí Sadžak zneškodnil. Dvakrát sa lepšie vynašiel, keď domáci kanonier Krstić bol s ním zoči-voči, a bravúrne kryl strelu M. Kobilarova z diaľky. Po zmene strán domáci boli

ešte aktívnejší, avšak v 48. minúte prišla studená sprcha, keď obranca hostí Janković nádhernou strelou prekvapil domáceho strážcu siete Kneževića. Iba 2 minúty neskoršie Krstić pekný únik korunoval prízemnou strelou do pravého dolného rohu a vyrovnal. V 61. minúte domáci stratég na trávnik zviedol navrátilca Obradovića, ktorý sa mu zavďačil dvomi gólmi v 63. a 64. minúte. V prvom prípade to bolo po rohovom kope Lukića, a potom už v nasledujúcom útoku po akcii N. Kobilarova a Joksimovića. Tento druhý vypálil na bránu a Obradović hlavou loptu usmernil do

NOVOSADSKÁ OBLASTNÁ LIGA

Ledva čakali koniec FRUŠKOGORSKI PARTIZAN – TATRA 3 : 0 (3 : 0)

Pavel Pálik

atra odohrala posledný majstrovský zápas v Novosadskej oblastnej lige a na jeseň bude súťažiť v najnižšej lige. Do Bukovca Tatra odcestovala s mladými hráčmi a na rozlúčku podľa očakávania prehrala. Všetko bolo riešené v prvej polhodinke zápasu. Domáci sa gólmi Prolića v 15. a 22. min. a Klincova v 31. min. ujali vysokého náskoku 3 : 0. Medzičasom aj hostia mali dve pekné príležitosti. V 25. min. Kohút dobre strelil, ale, žiaľ, iba do žrde. • ŠPORT •

Istý hráč predtým mal dve pekné šance, ale zo 7 – 8 metrov strieľal ponad bránu. V druhej časti oba celky hrajú, len aby hrali. Hrá sa hlavne medzi

hostí Lukić nehatene zaslal loptu do siete pre nový náskok ŽSK. Erdevíčania sa však s tým nevyrovnali a aj naďalej obliehali bránu hostí. Na gól sa však čakalo ďalších 19. minút, keď Simeunović znovu bol presný – 3 : 3. V 85. minúte rozhodca Aleksa Lekić neodpískal očividnú penaltu. Simeunović bol zoči-voči s brankárom, ale ho obranca hostí zozadu nedovolene zastavil. Nielen, že musela byť penalta, ale obranca, ktorý nedovolene štartoval, mal dostať červenú, ale nič z toho sa nestalo a výsledok do konca zostal nezmenený. SLOGA: Tojagić, Kovačević, Matić, Čobanović, Pendo, Raičević, Bojanić, Vuković, Simeunović (Rančić), Považan a Sovilj

siete. Na 4 : 1 zvýšil Krstić v 77. minúte, avšak už v nasledujúcej minúte hosťujúci hráč Čeko korigoval výsledok na 4 : 2. Celkom zaslúžená výhra. Obecenstvo potleskom vyprevadilo svojich miláčikov, ktorí ako nováčikovia v tejto lige príjemne prekvapili a obsadili výborné 5. miesto. BUDÚCNOSŤ: Knežević, Zečević (Joksimović), Štefek, Trivunović, Alić, Rodić, N. Kobilarov, M. Kobilarov, Krstić, Marković

(Obradović) a Anušić (Lukić) Výsledky 30. kola: Budúcnosť – Kupinovo 4 : 2, Sloga – ŽSK 3 : 3, Crvena zvezda – Jednota 3 : 3, Sremac Vojka – Hajduk 1 : 1, Kabel Index 0 : 1, Mladost – Borac 7 : 1, Omladinac – LSK Laćarak 5 : 0, Ljukovo – Jugović 7 : 3. Tabuľka: 1. Omladinac 67, 2. Borac 54, ... 5. Budúcnosť 42, 6. Sloga 41, 7. Jednota 40... 15. Hajduk 36, 16. Index 26.

OPRAVA V minulom čísle v správe zo zápasu v Kaći pod názvom V Kaći z povinnosti sa nám ukradla neúmyselná chyba. Zverejňujúc výsledok zo zápasu sme napísali: Budúcnosť – Jugović 3 : 2, z čoho vyplýva, že Budúcnosť hrala doma a vyhrala. Hložančania však hrali v Kaći a prehrali, takže správne malo znieť: Jugović – Budúcnosť 3 : 2. Ospravedlňujeme sa čitateľom a prosíme ich, aby si v tom zmysle chybu opravili. vlh dvoma trestnými územiami bez šancí na oboch stranách. Všetci akoby ledva čakali koniec. TATRA: Privizer, Funtík (Červený), Budík, Milanov, Srnka, Daneček, Kohút (Kulík), Martinko, Juraj Vozár, Jakšić a Klaić Výsledky 30. kola: Susek – Proleter 1 : 0, Futog – Dinamo 5 : 1, Šajkaš – Jedinstvo 5 : 1, Veternik – Petrovaradín 4 : 2, Vinogradar – Sofeks 2 : 2, Mla-

dost – Slavija 2 : 0, Sirig – TSK 0 : 2, Fr. partizan – Tatra 3 : 0. Tabuľka: 1. Veternik 68, 2. OFK Slavija 59, 3. Susek..., 16. Tatra 20. V nedeľu 7. júna Tatra zohrala revuálny zápas s veteránmi. V regulárnom čase zápas sa skončil bez víťaza 0 : 0 a po penaltovom rozkope vyhral prvý celok v pomere 5 : 4. Po zápase bola spoločná večera.

Veteráni a prvé mužstvo Tatry zohrali zápas na rozlúčku 24 /4651/ 13. 6. 2015

Šport FUTBALOVÍ VETERÁNI Z HLOŽIAN ZASE NA SLOVENSKU

Bod veľký ako Ostrov

Mužstvá veteránov TJ Slovan Ostrov (oranžová súprava) a FK Budúcnosť Hložany pred začiatkom zápasu

Juraj Bartoš

dedinke Ostrov pri Piešťanoch v Slovenskej republike si opäť zahrali futbal starí páni domáceho Slovanu a Futbalového klubu Budúcnosť z Hložian. Po obligátnom osviežení vo výčape TJ Slovan (kde neskoršie mali aj večeru) hložiansku výpravu na miestnom úrade prijal starosta Jozef Tkácz. Tak ako pred dvoma rokmi aj Dolniaci dvakrát prenocovali v ubytovni Pri starom šenku v neďalekých Krakovanoch. Tam mávali i raňajky, ako i obed, po tom, čo v sobotu predpoludním absolvovali výlet do okresného mesta Piešťany, kde videli program otvárania sezóny kúpania. K zaslúženej večeri si v sobotu prisadli v známej ostrovskej reštaurácii Sedliacka stodola. ZÁPAS Keďže sa oba celky enormne usilovali v pomerne vyrovnanej partii strhnúť víťazstvo na svoju stranu, povedzme hneď, že sa zápas skončil výsledkom 2 : 2. Azda celú tretinu prvého

polčasu domáci pritlačili hostí, ktorí sa odvážili iba sem-tam na protiútoky. Tie ale boli jedovaté, navyše sa Hložančania postupne zbavili nátlaku a gólmi z kopačiek Bučíka sa ujali dvojgólového náskoku. Ten im predsa nevydržal po odchod na prestávku, keďže v samom závere prvého polčasu Vicen znížil na 1 : 2. Ibaže sa úvahy podaktorých Hložančanov v zmysle, že Ostrovania v pokračovaní stratia dych, ukázali ako úplne neopodstatnené. Keď Juraj Bielik vyrovnal stav zápasu, sotva by vtedy niekto vsadil na remízu. Útoky sa len tak valili na obe strany, avšak siete v oboch bránach už zostali nedotknuté a zápas sa skončil spravodlivým výsledkom 2 : 2. Rozhodca Marián Záhurančík nemal veľa práce. Nikto sa po jeho poslednom hvizde nečertil, najmenej domáce obecenstvo, ktoré obe mužstvá vyprevadilo

Urputne sa Hložančania (biele dresy) bránili a vzápätí vyrážali do nebezpečných útokov

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

Skúsme hrať bez lopty, hovorí Greksa (zľava) Valkovi; diskusiu sledujú M. Svetlík a Adámek

potleskom. Pred zápasom si hráči oboch celkov vymenili darčeky a po krátkom občerstvení na štadióne sa pobrali na spoločné posedenie do reštaurácie Sedliac-

FK Budúcnosť: Benka, Šranka, Zahorec, Horvát, Potfaj, Čipkár, Adámek, Benko, Greksa, Bučík, Žembery, Eliáš, Srnka, Meleg, Rade Ljubičić, Bartoš

ZÁVEROM Starí páni z Hložian hrali v kvalitných úboroch, ktoré im z Nemecka zaslal ich niekdajší spoluobčan a spoluhráč Ibrahim Ibi Zejnuni. Mimochodom, družba s TJ Slovan z Ostrova sa začala zápasom v Hložanoch v septembri 2012 (2 : 2), pokračovala prvým stretnutím v Ostrove o rok neskoršie (2 : 1 v prospech domácich) a vlaPrivítanie v Obecnom úrade Ostrov ni Hložančania na vlastnom po dlhej ceste chutilo trávniku zdolali svojich (nielen ka stodola Jána Kováča, kde veru športových) priateľov v pomere nechýbala ani kvalitná sláčiková 5 : 3. „Bod“, ktorý uplynulú sobohudba z Piešťan. V družnom roz- tu vydolovali, je vraj „väčší ako hovore sa starí známi bavili do Ostrov“, lebo teraz majú skóre neskorých nočných hodín. v pluse o 1 gól. TJ Slovan: Palkech, Trandžík, Futbalisti na Slovensko a domov Brunovský, Urbánek, Bernard tiež cestovali spolu s detským Svetlík, Buchel, Juraj Bielik, folklórnym súborom KOS Jednota, Gono, Jankech, Labuda, Dušan ktorého členovia a vedúci pobudli Valko ml., Marek Svetlík, Ján v partnerskom Holíči. Cestu vyfiBielik, Vicen, Ladislav Svetlík, nancovalo Miestne spoločenstvo Braško Hložany. • ŠPORT •

Mužská a dievčenská ekipa aradáčskych gymnastov 5. a 6. ročníka: Martina Bartošová, Marína Malová a Martina Vichnalová, Daniel Zelenák, Ján Jonáš, Andrej Škodák, Dário Hlavča a profesorka Biljana Srdanovová

Mladší aradáčski gymnasti: Mariena Mikuľová, Nataša Šarbanová, Nevena Josimovová a Milica Pudelková, Marko Gligor, Ján Hanus, Filip Janiš a Dušan Josimov s učiteľkou Marienou Križanovou-Zakićovou

POZORUHODNÝ ÚSPECH GYMNASTOV ZŠ BRATSTVO V ARADÁČI

Štvrtí v Srbsku Vladimír Hudec

elocvičňa v Základnej škole Bratstvo v Aradáči je malá, ošarpaná a nefunkčná, a gymnastické náradie v nej v chúlostivom stave. Dokonca kruhy z bezpečnostných dôvodov nemožno ani používať, nuž na tieto cvičenia poslúžia aj bradlá. Predsa aj v takých podmienkach v škole už vyše 15 rokov úspešne pôsobí gymnastická sekcia. Založila ju učiteľka triednej výučby Mariena Križanová-Zakićová, ktorá vraj má gymnastiku v žilkách a teraz svoje skúsenosti prenáša na mladších. Bok po boku s ňou s deťmi pracuje aj profesorka telesnej kultúry Biljana Srdanovová. Nuž a práve tieto dve horlivé športovkyne spolu so svojimi žiakmi dokázali, že aj v skromných podmienkach možno dosiahnuť úspechy. Tak pred dvomi rokmi chlapčenská ekipa mladších ročníkov postúpila do republikovej súťaže. Toho roku ten úspech zopakovali, ibaže na Kopaonik, kde prebiehala súťaž, z Aradáča odcestovali dve mužské ekipy – ekipa mladších ročníkov a 5. a 6. ročníka, a obe obsadili výborné štvrté miesto. Dokonca za málo im vraj unikla bronzová medaila. Okrem toho vlani na obnovenej žiackej

Keď nieto dvojvýškových bradiel, Bartošovej • ŠPORTMartine • pomôže aj hrazda

školskej olympiáde SOŠOV aradáčski gymnasti mladších ročníkov získali striebornú medailu a vtedajší štvrták Ján Jonáš v konkurencii jednotlivcov tiež bol strieborný. Podľa slov učiteľky Križanovej-Zakićovej v minulosti omnoho viac úspechov mali dievčence a teraz sa na scénu dostali chlapci. Predsa aj dievčence sa nedajú zahanbiť a na medziobvodnej súťaži tiež zaznamenali pozoruhodný úspech, keď obsadili druhé miesta v konkurencii mladších a starších ročníkov. Tieto úspechy sú o to väčšie, ak sa má na zreteli, že podmienky na cvičenie v aradáčskej telocvični sú skutočne zlé, ale ako nám to povedali učiteľka Križanová-Zakićová a profesorka Srdanovová, deti majú veľkú vôľu. Nuž a keď jestvuje vôľa, nie je ťažko nedostatky vynahradiť. A veru aj malí aradáčski gymnasti sa všelijako vynachádzajú, aby vynahradili nedostatok kvalitného náradia. Zároveň netrpezlivo čakajú, aby sa presťahovali do novej telocvične. Už teraz sa tešia novému modernému náradiu a sľubujú, že aj do budúcna budú usilovne cvičiť a výsledky prídu samy po sebe. Škoda však, že gymnastika v Srbsku je na nízkej úrovni a že sa opravdivé talenty, akými sú aj títo Aradáčania, po čase tratia.

Martina Vichnalová na kladine

Vlaňajší strieborný na Školskej olympiáde Ján Jonáš cvičí na bradlách

Andrej Škodák cvičenia pre kruhy cvičí na bradlách, ale to mu neprekáža, aby bol úspešný

V príprave náradia pomôže aj riaditeľ školy Valeri Dragan a svätosväte sľubuje, že čoskoro títo talentovaní gymnasti budú cvičiť v novej telocvični

Danielovi Zelenákovi 24 /4651/ 13. 6.že2015 neprekáža, kôň, na ktorom cvičí, je úplne reparovaný

Majstri Odžackého okresu: Radnički Ratkovo – Panónia 1 : 6 (1950)

FK Slávia Laliť (1938)

NAŠE ŠPORTOVÉ KOLEKTÍVY

Futbalový klub Panónia Laliť

Stevan Erdeljan 29 rokov v drese Panónie

Prvú futbalovú loptu priniesol do Lalite z Ameriky roku 1910 Ondrej Ďurčiansky, čo bola veľká udalosť pre mládež a obyvateľov. Najprv sa hrávali neoficiálne zápasy do roku 1923, keď Laliťania hosťovali v Ruskom Kerestúre, kde prehrali s domácim Rusínom 2 : 1. Potom roku 1924 skupina futbalových nadšencov založila prvý FK Laliť. Vedenie a hráči sami kúpili kožu, z ktorej obuvníci Štefan Demiter, Juraj Boťanský a Mladen Matić ušili lopty a kopačky. FK Laliť roku 1932 zmenil meno na FK Slávia a roku 1945 ho pomenovali FK Pera Milin-Drmadžija, podľa vynikajúceho člena a komunistu, ktorý prišiel o život v nacistickom koncentračnom tábore v Nórsku. Konečne roku 1950 lalitský klub pomenovali Panónia. Lalitský Mešković: Lalitskí futbalisti najčastejšie hrávali v Medziobecných ligách Sombor, aj keď trikrát po dve sezóny boli Brankár Pavel Gáni členmi Somborskej oblastnej ligy. Zo starších generácií vynikli Joca Tatomirov (bol členom FK Jugoslavija), (1952 – 2009) Trifun Preradov (počas vojny hral v maďarskom prvoligistovi), Michal Žiak a Lazar Nedeljkov (hrali v odžackom Tekstilci), Štefan Demiter (Tekstilac, palanská Bačka), Negovan Krivokuća, Ján Grňa-Jany starší... Najviac predsa dosiahli Mitar Dokić (Bačka, Lokomotiva Brčko) a Zoran Malivuk (Hajduk Kula, RFK Nový Sad). Najlepší strelci Panónie sú Budimir Leskovac, Michal Hmirák, Dušan Pivarov, Milorad Obradović... Prvé mužstvo Panónie pod vedením predsedu Jána Zorňana-Pekára a kapitána Štefana Grňu prvýkrát hosťovalo na Slovensku roku 1969 v Mošovciach, kde hralo s TJ Tatran. Roku 2003 veteráni Panónie, ktorí za dvadsať rokov zohrali viac ako 500 zápasov, a ich rovesníci TJ Drienok (niekdajší Tatran) obnovili spoluprácu a každoročne sa navzájom navštevujú. Už osem rokov v lete prebieha v Laliti Memoriál Milorada Obradovića-Mikicu, hráča, kapitána a kanoniera Panónie, ktorý roku 2004 predčasne a tragicky odišiel spomedzi nás. Legendy: Tejto jari na ihrisku v Laliti nepočuť hymnu Panónia je naša... Seniori Trifun Laliťanov prestali hrať v Medziobecnej lige Sombor!? Zatiaľ nikto Preradov Brankári Panónie roku 2004: Radomir nevie, či, kedy a vôbec sa vrátia na trávnik. Škoda, preškoda, (hore) Leskovac, Gojko Leskovac, Pavel Gáni, nielen pre šport, ale i celú dedinu! a Michal Žiak Ján Benka (zľava hore), Milan Reljin (1953) a Miljan Leskovac (zľava dolu) Juraj Pucovský

V Dalmácii: Slaven Trogir – Panónia 2 : 1 (1951)

Somborská oblastná liga: Panónia – Sloga Čonoplja 4 : 1 (2002)

Zaplavené ihrisko v Laliti (1954)

Veteráni Panónie a mošovskej TJ Drienok (2014)

Panónia v Somborskej oblastnej lige (1969)

Bol raz jeden FK Panónia... (2014)