Hlas 24 2016 by NVU Hlas ľudu

Triumf staropazovskej Annie na 3 x Ď Ján Triaška Báčsky Petrovec

ISSN 0018-2869

Informačno-politický týždenník ROČNÍK 73 | 11. 6. 2016 | CENA 50 DIN

www.hlasludu.info www.hl.rs

ČÍSLO

/4703/

Z obsahu

11. 6. 2016 | 24 /4703/

Uzávierka čísla: 8. 6. 2016

4 TÝŽDEŇ 4 Čosi (staro)nové 5 Revolúcia (aj) v jedle 7 Údaje ako vhodná orientácia

8 SLOVENSKO 8 Slovenská tlač: Éra Đokovića

9 ĽUDIA A UDALOSTI 11 Využívame dary prírody 12 Vrany oberajú višne

Program venovaný ukončeniu školského roka prichystali žiaci, ktorí chodia na hodiny slovenčiny v Báčskej Palanke. Na záver sa spolu so svojimi hosťami zo Selenče a Čelareva v piatok 3. júna, na javisku Slovenského domu, dali vyfotografovať. (s. 31) J. Bartoš

19 Štedrá Nadácia Viktora Maceka

22 DETSKÝ KÚTIK 22 Po ôsmich rokoch...

23 POĽNOHOSPODÁRSKE ROZHĽADY 23 Názor poľnohospodára je cesta k úspechu 24 Význam získania chráneného označenia pre domáce výrobky 26 Škodcovia kapustovín (11)

31 KULTÚRA

MOMS Nový Sad v spolupráci so SKC P. J. Šafárika v stredu 1. júna zorganizoval večierok venovaný deťom, na ktorom vystúpilo viac ako 60 žiakov z viacerých novosadských škôl. (s. 31) J. Pániková

32 Prvá cena muzikálu Annie 34 Obrovský záujem 35 Ikona abstraktného maliarstva

38 OZNAMY 44 RTV PANORÁMA 46 ŠPORT 46 Škoda, že zostúpili 47 Znovu ako na bojisku 50 Ráznejšie do novej sezóny Autorka titulnej fotografie: Anna Lešťanová

V poradí 17. Sriemska klobasiáda prilákala v sobotu 4. júna do Erdevíka veľký počet účastníkov a návštevníkov, predovšetkým výrobcov a milovníkov klobásy a vína. Súťaže, výstavy, predajné stánky, hudba a kultúrno-umelecký program – všetko v službách prezentácie gastronomickej a turistickej ponuky Sriemu. (s. 13) D. Berediová

Editoriál

Tanec bez pravidiel O

ZAKLADATEĽ: NÁRODNOSTNÁ RADA SLOVENSKEJ NÁRODNOSTNEJ MENŠINY VYCHÁDZA TÝŽDENNE, V SOBOTU

OD ROKU 1967 VYCHÁDZA V NOVOM SADE ROKU 1967 PREZIDENT REPUBLIKY VYZNAMENAL HLAS ĽUDU RADOM BRATSTVA A JEDNOTY SO STRIEBORNÝM VENCOM Riaditeľ NVU Hlas ľudu: Samuel Žiak Zodpovedná redaktorka: Vladimíra Dorčová-Valtnerová Zástupkyňa zodpovednej redaktorky: Anna Francistyová Redakcia: Juraj Bartoš, Jaroslav Čiep, Oto Filip, Katarína Gažová, Vladimír Hudec, Anička Chalupová, Stevan Lenhart, Anna Lešťanová, Jasmina Pániková, Juraj Pucovský, Ľubica Sýkorová, Elena Šranková Technický redaktor: Miroslav Dobroňovský Jazyková redaktorka: Anna Horvátová Lektorka: Mária Domoniová Adresa redakcie: Bulvár oslobodenia 81/V, 21 000 Nový Sad, poštový priečinok 234 www.hl.rs E-mail: nvu@hl.rs nvuhlasludu@hl.rs inzercia@hl.rs Telefóny redakcie: 021/47 20 840 063/47 20 84 Telefax: 021/47 20 844 Dopisovateľstvo v Petrovci: 021/22 80 042 Dopisovateľstvo v Kovačici: 013/662 565 Dopisovateľstvo v Starej Pazove: 022/317 505 Tlačí:

Tlačiareň HL PRINT Báčsky Petrovec Účet NVU Hlas ľudu 160-924115-88 Banca Intesa YU ISSN 0018-2869 COBISS.SR-ID 16185090

• •

•

Foto: www.unsplash.com

VYDÁVA NOVINOVO-VYDAVATEĽSKÁ USTANOVIZEŇ HLAS ĽUDU V NOVOM SADE PRVÉ ČÍSLO VYŠLO 19. OKTÓBRA 1944 V BÁČSKOM PETROVCI



Aj prednedávnom ukončený 46. ročník Folklórneho festivalu Tancuj, tancuj... (FFTT) pozornosť upriamuje na skutočnosť, že sa v našej krajine pravidlá píšu na to, aby sa porušovali.

byčajnému návštevníkovi – ctiteľovi ľudovej tradície by určite ani na um neprišlo, aby pred príchodom na folklórny festival preštudoval pravidlá festivalu a na prsty podľa programu spočitoval, koľko ktorý súbor bude mať speváckych, hudobných, resp. tanečných bodov. Veď aj načo? On si na program príde vychutnať čaro zašlých čias, na ktoré spomienku zachovávajú početné spolky a organizácie, prostredníctvom hudby, spevu a tanca pestujúc lásku k folklórnej tradícii. Neobyčajnému návštevníkovi – dlhoročnému folkloristovi, predsedovi spolku alebo umeleckému vedúcemu veru tieto rituály neuniknú. Veď aj prečo by? Ak je v našom záujme okrem zachovania ľudovej tradície aj rozvíjanie jej prezentácie, čiže organizácie a priebehu celomenšinového festivalu, potom je viac než žiaduci detektívsky výkon účastníkov festivalu, zvlášť tých na vedúcich pozíciách. Veď ako hovoria folklórne jazyky, aj tohto roku sa bez silnejšieho vypätia síl, iba letmým pohľadom na pravidlá a festivalový program, prišlo na to, že sa pravidlá porušujú aj v oblasti folklóru. Keby do našich slovenských médií neprišlo reagovanie Valentína Michala Grňu, predsedu SKUS Pivnica, azda by sa všetko ututlalo v prachu pofestivalovej ľudovej veselice pod stanom na školskom ihrisku v Hložanoch. Ale folkloristom azda už bolo dosť mlčania. Azda sa preto až teraz (nikdy nie je neskoro) verejnosť dozvedá, že dobré počasie žičilo aj nehatenému priebehu festivalu, aj nehatenému porušovaniu pravidiel v najmenej dvoch bodoch, ktoré sa týkajú kritérií festivalu a hodnotenia festivalu a odbornej poroty. Nevedno, či sa k činu porušovania prišlo úmyselne, alebo náhodne, zatiaľ čo je vedľajšia škoda dobre známa. Vyše tisíc folkloristov – ochotníkov z presvedčenia, ktorým akoby sa z roka na rok nedostávalo spravodlivé hodnotenie výkonov na javisku. Plody našej folklórnej žatvy spadli do kaluže. Zatiaľ nik z kompetentných, čiže spoluzakladateľov (NRSNM, MS Hložany a KOS Jednota Hložany), spoluorganizátorov a orgánov festivalu nevysúkal rukávy, aby ich z blata vytiahli, umyli a vysušili. Kto a kedy podnikne správne kroky, aby sa aspoň minimalizovali výsledné nepríjemnosti z nesprávneho štartu? Súčasná kríza v našom folklóre, a ku kríze prišlo, o čom svedčí aj verejný „výkrik“ jedného z folkloristov, dáva obrovskú možnosť na prehodnotenie súčasnej situácie v rámci FFTT, resp. v oblasti zachovávania ľudových zvykov a tradícií Slovákov žijúcich v Srbsku. Uvedená skutočnosť volá o širokú verejnú rozpravu o tom, čo je nám FFTT, čo by mal byť, a čo sa mu už vôbec nesluší. Nastoľuje aj otázku, kto a kedy sa podujme na prestavbu existujúcich pravidiel, lebo zrejme je mnoho nedopovedaných momentov. Ako napríklad otázka, čo sa stane v prípade, že sa konštatuje, že výsledky nášho najnavštevovanejšieho folklórneho podujatia nie sú právoplatné? Zjavne sa kumulujú problémy aj v oblasti folklórnej činnosti. Veď aj uvedený jav porušovania pravidiel nie je od včera. Ale nielen vo folklóre. Aj v oblasti divadla to nie je ružové. Zisťujeme, že sa malí divadelníci z Pivnice zo súťažnej prehliadky detskej dramatickej tvorivosti Zlatá priadka, prebiehajúcej v Šali na Slovensku, kam sa dostali ako víťazi detskej divadelnej prehliadky 3 x Ď, vrátili s trpkým pocitom. Vraj ich nezaradili do repertoáru, ani ako hosťujúci súbor. Túto nelogickosť by zrejme mohla doriešiť Národnostná rada, keďže ona zabezpečuje prepravu ako odmenu víťaznému súboru na 3 x Ď... Kto sa chytí za opraty s namnoženými „výzvami“ v kultúre? Niekto? Hocikto... Je tu niekto? Vladimíra Dorčová-Valtnerová

Čítajte nás aj na www.hl.rs.  24 /4703/ 11. 6. 2016

Týždeň 

InPress

Farma (poslancov) Jasmina Pániková

ondelok, druhý program RTS. Kto chcel mať dôvod viac uchádzať sa o vysťahovalecké vízum z našej krajiny, mal pozerať priamy prenos zasadnutia Národného zhromaždenia. Vyznieva táto veta príliš ostro? Možno. Ale keď sa po iba 10 min. pozerania, t. j. počúvania poslancov, ktorí majú rozhodovať o zákonoch a ďalších dôležitých aktoch, ktoré budú vplývať na náš život, nastolila otázka, či sú to najreprezentatívnejšie osoby pre národný parlament, možno tá konštatácia zo začiatku textu nevyznie až tak ostro. Fakt, že naši vážení poslanci nedovoľujú jedni druhým dokončiť vety a prerušujú ich s rôznymi „dôležitými“ poznámkami, všetkým nám je jasné. Avšak, že sa ani na konštitutívnom zasadnutí nemôžu zdržať primitívneho správania, nerešpektujúc ani starších, ani dámy, to sa, možno, nečakalo. V tom druhom pokračovaní Naši staronoví poslanci (keďže prvá časť bola v piatok) sa namiesto voľby predsedu parlamentu hovorilo o zvieracej farme (aj keď to malo vyznieť metaforicky), o tom, ako by si niektorí z nich mali zastať pred zrkadlo, ak sa im zdá, že vidia zvieratá a pod. Skrátka – pondelkové zasadnutie sa podobalo skôr na cirkus než na konštitutívne zasadnutie národného parlamentu. Vzájomné obviňovanie, kto koľko peňazí pokradol a koľko spoločností zničil, po priame obviňovanie odňatia peňazí určených pre deti s invaliditou. A zvieracia farma bola hlavnou témou. Možno nie div, že práve aj aktuálna predsedníčka parlamentu v jednej chvíli povedala, že opozícia má menšie práva ako vládnuca koalícia. Možno ju inšpirovala práve Orwellova Zvieracia farma. „Všetci sú si rovní, ale niektorí sú si rovnejší.“ Možno je to tak aj v našom parlamente. Vládne „demokracia“, rovnosť, sloboda, ale predsa sú aj tí, ktorí sú vyššie postavení v celej tej „rovnosti“. A to, kto bol najvyššie postavený v spomínanej Zvieracej farme Georga Orwella, tentoraz nenapíšeme. Možno sa niektorí urazia.

www.hl.rs

168 HODÍN

Čosi (staro)nové Oto Filip

alošný pokoj. Ako inak pomenovať tieto dni, ktoré v plnej nahote odhaľujú lesk a biedu tunajšej politickej scény? Hlasy podnecované závejmi nedorozumení a neporozumenia začali už teraz naberať na intenzite, svedčiac, že ozajstný ekonomický, parlamentný, politický a medzinárodný ruch prinesie práve leto. Veď nie nadarmo existuje zákon akcie a reakcie, alebo sa vraví, že sa všetko, sťa bumerang, vracia. Už dávno žijeme v krajine a v dobe kontrastov. Podľa najnovšieho prieskumu realizovaného Fakultou politických vied a Európskym hnutím až 70 percent respondentov neverí žiadnemu politikovi. Kto im všetkým potom dal toľko hlasov a hlavne prečo? Na jednej strane je tu väčšinová podpora Európskej únii, na tej druhej sú mládežníci vo veku 15 až 18 rokov výrazne orientovaní na Rusko, presvedčení, že sa najprv treba spoliehať na Moskvu, a len potom na Brusel. Pritom sa až dve tretiny mladých vo veku 15 až 29 rokov, namiesto akéhosi rebelantstva, ktoré by im väčšmi svedčilo, zasadzuje za autokratický režim, čiže pevnú politickú ruku, a 62 percent žije v presvedčení, že pomery v Srbsku nemožno meniť voľbami. Tak ako?



Čo však povedať o piatku, zlom začiatku. O 3. júni, prvom pracovnom dni v Národnom zhromaždení, ktorý sa neslávne skončil, hoci v podstate nemalo ísť o akési mimoriadne diskutabilné záležitosti. Voľby prvej osobnosti parlamentu Maje Gojkovićovej, siedmich podpredsedov, tajomníka i pracovných telies poznačilo prerušenie konštitutívnej schôdze a pondelkové pokračovanie, ktoré neprinieslo o nič lepšie ovzdušie. Až dvadsať hodín trvajúcu rozpravu poznačili hádky a urážky, zámeny téz, rôzne skúšobné balóny reagovaní, výrazná animozita medzi predstaviteľmi moci a opozície. Akoby sme sa zase ocitli v nedočkavosťou nabitom ovzduší volebnej noci, ktorej priebeh prvotne diktujú politické záujmy a moc za každú cenu. Keďže sa bez vetra ani lístok nepohne, aj ten parlamentný mal svoje následky: posunuté sú konzultácie mandatára Aleksandra Vučića s predstaviteľmi parlamentných strán, najprv s SPS a Jednotným Srbskom (na utorok). Tým pravdepodobne o čosi klesli výhľady, že nová vláda nastúpi do riešenia početných naliehavých problémov už v polovici júna, ako sa už dlhšie oznamuje a sľubuje. Za každým rohom ju čaká čosi iné – eurointegračné a ekonomické úlohy, Kosovo, urovnanie a zlepšenie vzťahov s inými susedmi, regionálne

otázky, nové olovo na ceste naznačenej volebnými sľubmi. Záhreb len po pár mesiacoch, pod nátlakom dvadsať sedmičky súhlasil s odblokovaním integračného procesu Srbska, no Chorvátsko nie je susedom jediným. To podnietilo šéfku negociačného tímu Tanju Miščevićovú upozorniť verejnosť začiatkom týždňa, že nové podmieňovania, hlavne zo strany susedov, nie sú vylúčené. Vzhľadom na dĺžku a rozmery integračnej cesty skôr budú pravdepodobné, ako nepredstaviteľné. V rovine ekonomickej novej vláde zostáva vedieť sa plaviť medzi scyllami a charybdami, v skutočne úzkom priestore medzi číhajúcimi útesmi. Sľubmi sa nemožno živiť v čase reálnom, zvlášť nie v pomeroch, keď sa miera nezamestnanosti obyvateľstva nebezpečne blíži k dvadsiatim percentám, alebo keď už roky približne 750-tisíc ľudí je skutočne chudobných. Pritom nemožno zabúdať, že státisíce ďalších dodnes žijú na okraji biedy, s možnosťou uspokojovať len tie najzákladnejšie existenčné potreby. Ekonomika potrebuje rast ako soľ, občania zase o štipku lepší štandard než je dnes. O tom a o reformách, o prebujnenej administratíve, o prepúšťaniach a transformácii, budú aj júnové rokovania s delegáciou Medzinárodného menového fondu v Belehrade. To lámanie chleba pred nami by sa ani nemuselo zdať nezdolateľné, za predpokladu, že by ho bolo viac, alebo aspoň nadostač.

JEDNA OSOBNOSŤ, JEDNA OTÁZKA

HENK van den DOOL, VEĽVYSLANEC HOLANDSKÉHO KRÁĽOVSTVA V SRBSKU

Spejeme k širšej spolupráci Oto Filip – Váš pobyt v Novom Sade bol v prvom rade upriamený na oblasť poľnohospodárstva? – Som rád, že som navštívil Nový Sad. Dobre viete, že je Holandsko jednou zo svetových veľmocí, keď ide o poľnohospodárstvo. Ročne vyvážame poľnohospodárske produkty v hodnote prevyšujúcej osemdesiat miliárd eur. Tu v Novom Sade sme boli usporiadateľmi

Informačno-politický týždenník

seminára, venovaného záhradníctvu, hortikultúre. Srbsko má výborné možnosti a potenciály, keď ide o tento úsek. Máte výbornú klímu, máte výbornú pôdu, máte výbornú pracovnú silu. To sú výborné potenciály, aby sa toto odvetvie úspešne rozvíjalo v budúcnosti. Náš seminár umožnil spätosť firiem, študentov a vý-

skumníkov a vedcov pôsobiacich v tomto úseku s cieľom výmeny skúseností s relevantným publikom. Keďže je Srbsko na ceste do Európskej únie, raz, keď sa stane jej rovnoprávnym členom, budeme môcť na uvedenom pláne spolupracovať rovnocenne a širšie. • TÝŽDEŇ •

KONŠTITUTÍVNE ZASADNUTIE POKRAJINSKÉHO ZHROMAŽDENIA

Bez zmien v čele parlamentu Jasmina Pániková

redsedom pokrajinského Zhromaždenia aj naďalej bude István Pásztor. Rozhodlo tak 91 poslancov (z celkovo prítomných 118), ktorí zaňho hlasovali vo štvrtok 2. júna na konštitutívnom zasadnutí. Hlasovania sa zdržalo 13 poslancov, vrátane aj poslancov Ligy sociálnych demokratov. Zároveň 120 poslancom verifikovali mandáty. Poslanci Srbskej radikálnej strany, ktorí sú v tomto zložení Zhromaždenia početnejší než minule, podporili staronového predsedu. Đurađ Jakšić, šéf poslaneckej skupiny SRS, vyhlásil, že ich na to podnietila „skutočnosť, že Pásztor predstavuje bratský maďarský národ“. Koalícia okolo Demokratickej

István Pásztor získal podporu 91 poslancov

strany hlasovala proti. Ako povedal Borislav Novaković, pred-

seda poslaneckej skupiny DS, aj napriek dlhoročnej spolupráci s Pásztorom, vzhľadom na súčasné postavenie poslaneckej skupiny Demokratickej strany, ktorá je teraz opozíciou, nemôžu podporiť Istvána Pásztora. Podľa Miroslava Vasina DS bude ostrou opozíciou, ktorá sa aj naďalej bude zasadzovať za to, aby sa politika viedla takým spôsobom, akým ju oni viedli. Okrem predsedu zvolili aj siedmich podpredsedov a generálneho tajomníka. Podpredsedami v nadchádzajúcom období budú: Damir Zobenica (SNS), Snežana Sedlar (SNS), Aleksandra Đanković (SPS), Smiljana Glamočanin Varga (SRS), Miroslav Vasin (DS), Dušan Jakovljev (LSV) a Ivan Stijepović (Dosta je bilo). Za generálneho tajomníka Zhromaždenia

Z REGIONÁLNEJ KONFERENCIE MOJA KRAVICA FOOD TALK

Revolúcia (aj) v jedle J. Pániková

k sa všetko vôkol nás mení, prirodzené je, že zmeny zasahujú aj oblasť kuchárstva. Posledné roky sa na tomto poli deje opravdivá revolúcia. Nové spôsoby varenia, nové chute, nezvyčajné kombinácie a tvary podávania jedál sa medzi kuchármi stali samozrejmosťou. Práve takí master chefovia, ktorí sa neobávajú skúšať nové a kombinovať „nekombinovateľné“, sa zišli na 4. regionálnej konferencii Moja kravica Food Talk, ktorá prebiehala 3. a 4. júna na Rybárskom ostrove v Novom Sade. Konferenciu otvorila veľvyslankyňa Francúzska v Srbsku Christine Moro. Nie náhodou práve s francúzskou kuchyňou štartovala konferencia. Francúzske špeciality sú stáročia inšpiráciou pre mnohých svetových kuchárov a potvrdením kuchárskej zručnosti sú aj receptáry, z ktorých prvé boli napísané ešte v 14. storočí. • TÝŽDEŇ •

„Nebojte sa experimentovať,“ hovorí Krsto Radović (tretí zľava).

O nových smeroch v chystaní a výrobe potravín, ako aj o nových zákazníkoch, hovorili majitelia reštaurácií a kuchári, somelieri, predstavitelia spoločností, ako aj verejné osobnosti z našej krajiny, Chorvátska a Bosny a Hercegoviny. Nemožno nespomenúť, že prvý deň konferencie moderoval známy chorvátsky rozhlasový a televízny hlásateľ Oliver Mlakar, známy aj podľa jeho gurmánskeho charakteru. Ako z obyčajného spraviť ne-

obyčajné jedlo? Krsto Radović, majiteľ tortárskej dielne Mandarina Cake Shop nám povedal, že nová chuť nemusí znamenať aj použitie drahých a ťažko dostupných potravín. „Ak chcete obohatiť chuť jahôd, stačí ich iba podať s napr. medovkou lekárskou (srb. limunska trava) a zázvorom. Takisto chuť broskyňového kompótu môžete spestriť niekoľkými kvetmi levandule a pohárom polosladkého vína. Necháte odstáť niekoľko hodín a podáte ho s vanilkovou

zvolili Nikolu Banjca (SNS). Aj toto zasadnutie prebiehalo s početnými hádkami medzi opozičnými stranami, aj keď v trochu miernejších tónoch. Poslanci Srbskej radikálnej strany už pred začiatkom zasadnutia vyhlásili, že spochybňujú mandáty poslancov hnutia Už bolo dosť! Podľa nich pokrajinská volebná komisia konštatovala, že hnutie nemá dostatočný počet oprávnených podpisov, aby sa zúčastnila vo voľbách. Na túto konštatáciu predsedníčka poslaneckej skupiny Už bolo dosť! Svetlana Kozić zdôraznila, že v určenej lehote toto hnutie odovzdalo pokrajinskej volebnej komisii dodatočné podpisy, ale nie je jej známe, prečo sa tá informácia nenachádza aj v správe komisie. zmrzlinou. Určite vás príjemne prekvapí nová, čerstvá chuť. Nebojte sa skúšať nové chute,“ vyzýva Radović. Čoraz častejšie počuť, že sa kuchári viac obracajú k organickým výrobkom. Nevena Veselinović, majiteľka Zelozrno Catering, poznamenala, že expanziu v kuchárstve majú chia semiačka, himalájska soľ, namiesto tej obyčajnej, kurkuma, kuzu – škrob získaný z koreňa japonského stromu na zhusťovanie pokrmov, bylinkové mlieka a naplno sa využívajú aj výrobky získané zomletím celého zrna. Práve toto posledné nastoľuje otázku, nakoľko ide o revolúciu a nové trendy, keďže vieme, že naši predkovia tiež používali výrobky z celého zrna. Znamená to, že sa vraciame k zvykom svojich predkov? Avšak skutočným novým trendom medzi zákazníkmi, najmä tými mladými, je to, že najprv vyfotia jedlo, zdieľajú na niektorú sociálnu sieť, a až potom si poprajú „Dobrú chuť!“. A je tu ešte niečo: Zákazník nemá vždy pravdu! Vyplynulo to z toho, že si podaktorí návštevníci reštaurácií v dostatočnej miere nevážia prácu a snahu kuchárov.

24 /4703/ 11. 6. 2016

Týždeň NO COMMENT

Kam sa podel Žiaden problém!?

KNIHY V LUGU. Viac ako 200 slovenských, ale aj srbských a inorečových kníh z hlasľudovskej akcie zbierania kníh, ktorá bola aktuálna v januári a vo februári, predstavitelia NVU Hlas ľudu v pondelok 6. júna t. r. odovzdali lužskej čitárni, pôsobiacej v rámci Knižnice Jovana Grčića Milenka v Beočíne. Riaditeľ NVU Hlas ľudu Samuel Žiak a zodpovedná redaktorka týždenníka Hlas ľudu Vladimíra Dorčová-Valtnerová knižné dary odovzdali tamojšej knihovníčke Marienke Kukučkovej. Kukučková vyjadrila potešenie nad pozornosťou našej redakcie, prízvukujúc, že v poslednom čase aj iní dobrodinci venovali knihy Lužanom. Zároveň vyjadrila poľutovanie nad tým, že sa do kultúry málo, alebo takmer vôbec nevkladá, o čom svedčí aj lužská knižničná miestnosť, ktorá je v zlom stave. Red. Foto: V. Dorčová-Babiaková

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

je tento smer správny) vpred. Na druhej strane z niekdajšieho štátu menom Juhoslávia, ktorý sa honosil bratstvom a jednotou, po „vojne, ktorá nebola“, vznikli nové štáty. Týmto ale k starým (skutočným) „brigám“ pribudli nové a veruže i početné starosti. Nie a nie sa dostať z bahniska, ktoré vzniklo práveže na „pevnej“ pôde prv spomenutého bratstva a jednoty národov a národností onehdajšej Juhoslávie. Ani krajiny, pred ktorými sa už otvoril sezam zasľúbenej Európskej únie, sa celkom nezbavili balastu komplikovaného procesu spoločenských a ekonomických zmien, nehovoriac o tých, ktoré pred začarovanou bránou ešte furt pocupkávajú v rade, v ktorom je i naše Srbsko. Ak nás pamäť (celkom) nezradila, stará (v mnohom dobrá) Juhoslávia začala praskať predovšetkým následne nahromadených ekonomických problémov. Zhruba tri desaťročia jej lodivodovia tliapali o potrebe spoločensko-ekonomickej stabilizácie. Kormidelníci šiestich člnov (toľkých republík vtedajšej SFRJ) sa nevedeli uzhodnúť, ako

INÝ NÁHĽAD

to si ešte dnes spomenie na obľúbené, húfne, priam žoviálne používané (pritom nikým predpísané) heslo v niekdajšej starej (v mnohom dobrej) socialistickej Juhoslávii: Nema problema!? Preložené z niekdajšej srbochorvátčiny: Žiaden problém! Ak dovolíte, vážení, dovolíme si malú ukážku, zopár fingovaných dialógov na sprítomnenie významu syntagmy, ktorú azda každý Juhoslovan použil aj niekoľko ráz za jediný deň: „Požičiaš mi sto dinárov?“ „Nema problema!“ „Zablúdila som, prosím vás, ukázali by ste mi...?“ „Nema problema!“ „Súdruh vedúci, kedy bude plat?“ „Nema problema!“ Atď. a pod. Koľko je tých, ktorým sa zatiaľ zo sivej hmoty nevyparila „lekcia“ známa z hodiny zemepisu? Na objasnenie: keď si niekto nevedel dať rady so štátmi susediacimi so Socialistickou Federatívnou Republikou Juhosláviou (áno: písali sme všetko s veľkými začiatočnými písmenami), učitelia zemepisu zvykli povedať (alebo aj napísať na tabuľu): „Ju-

goslavija je okružena BRIGAMA.“ V preklade: Juhosláviu obklopujú (obkolesujú) starosti. Pravdaže, každé písmenko srbochorvátskeho slova brige (starosti) použité v inštrumentáli (brigama) fakticky bolo začiatočným písmenom názvu jedného zo susedných štátov SFRJ; takže odpoveď na otázku, ktoré sú susedné štáty Juhoslávie, bola o poznanie ľahšia: Bulharsko, Rumunsko, Italija (Taliansko), Grécko, Austrija (Rakúsko), Maďarsko a Albánsko. Všimli sme si, ako nenápadne sa Nema problema! vytratilo najprv zo slovníka, ktorým sa denne slúžime, a potom aj z vedomia? Sotva. Veď sme takmer ani nepostrehli, ako sa nám, pred vlastnými očami, odsťahovala „na smetisko dejín“ krajina od Vardaru po Triglav – od Jadranu až po Đerdap, ktorej meno Juhoslávia sa skloňovalo s úctou na celej zemeguli a jej červený pas otváral dvere takmer všetkých štátov sveta aj bez víza. Niekdajší susedia teda „brige / BRIGAMA“ zostali tam, kde boli, uháňajúc na krídlach globálneho kurzu (dobre: nie práve vždy a vo všetkom

Ďuro Varga

Juraj Bartoš

sa vyhnúť scyllám a charybdám, ktoré sa z Mora bratstva a jednoty vynorili po smrti „najväčšieho syna našich národov a národností“ – súdruha Tita. Čo iné im zostalo než zasypať sa navzájom salvami jedovatých verbálnych šípov (čoskoro aj guliek a gúľ z vojenských zbrojníc), prirodzene, s utajeným cieľom: aby každý zostal pri kotlíku, t. j. pri kormidle vlastného člna, keď už o záchranu potápajúceho sa Yutaniku záujem nemali? Že čo toto všetko (a ešte všeličo iné) má spoločné s aktuálnym stavom v krajine, v ktorej žijeme? Veľmi málo, sestričky a bračekovia. Jedine ak také malé, zatiaľ, prirodzene, „iba“ verbálne súboje o miesto pri kotlíku, pardon, pri kormidle chatrnej loďky (lodiek) na dne Panónskeho mora. Pri ktorých súbojoch sa čoraz menej používajú rytierske zbrane – argumenty. Práveže naopak, čoraz viac ich účastníci siahajú po zbraniach zakázaných, po urážkach a manieroch, ktoré do parlamentu ani do iných inštitúcií, v ktorých sa tvaruje svetlejšia budúcnosť ktorejkoľvek krajiny, nijako nepatria. Zato ale nemajú ďaleko k zažnutiu ničivej iskry... Dejiny sa, známa vec, opakujú. Na vrchovatom Balkáne o poznanie rýchlejšie než v iných kútoch Európy.

• TÝŽDEŇ •

TURISTA NÁŠ TUNAJŠÍ, JEHO NÁZORY A NÁVYKY

Údaje ako vhodná orientácia Oto Filip

eteorologické leto sa začalo 1. júna, to kalendárne vyštartuje o týždeň. Mnohé odpovede na otázky druhu, ako sa čím lepšie pripraviť na turistickú sezónu, čo si návštevníci prajú, aké obsahy, programy a ubytovacie zariadenia uprednostňujú, poskytol prieskum, ktorý nedávno prezentovali v Turistickej organizácii Srbska. Realizovala ho Agentúra pre prieskum trhu a verejnej mienky ProPozitív, s cieľom zistiť skutočnosti vzťahujúce sa na demografické a ekonomické charakteristiky domácich turistov a príznačnosti ich dovoleniek, strávených vlani v Srbsku. Zisťovanie prebiehalo v prvom tohtoročnom kvartáli, na vzorke počítajúcej viac ako dve tisíce respondentov. Pohľad na demografickú štruktúru návštevníkov odhaľuje, že je až sedemdesiat percent ich z urbánnych a len tridsať percent z vidieckych prostredí. Ich priemerný vek je päťdesiat rokov a približne každý tretí má vysokoškolské vzdelanie. Skromná je hlavne frekventovanosť návštev domácich turistických destinácií. Tie v Srbsku až sedemdesiatdva percent opýtaných navštívilo len raz, ďalších pätnásť percent

O prilákaní zákazníka často rozhodujú aj detaily: sedliacky koč pred jedným z pohostinstiev v Novom Sade

dvakrát. Štyri destinácie sú najčastejšie, najviac navštevované: Zlatibor (18 percent), Vrnjačka banja (15 percent), Sokobanja (12 percent) a Kopaonik (5 percent anketovaných). Inými slovami najpopulárnejšie sú kúpele (52 percent), potom hory (31 percent) a mestá (9 percent). V prípade prameňov poznatkov o konkrétnej destinácii, cestovné kancelárie v tom hrajú veľmi skromnú rolu: len každému päťdesiatemu záujemcovi sú zdrojom. Pri voľbe najčastejšie rozhoduje pozitívna osobná skú-

senosť z predošlých dovoleniek (40 percent), kým v 38 percentách prípadov sa turisti riadia odporúčaniami známych, priateľov, súrodencov. Keď ide o príčiny, tak suverénne prvé miesto, a to u viac ako polovice opýtaných respondentov, obsadili prírodné atraktivity, čistý vzduch, klimatické podmienky. Je to späté aj s druhým dôvodom: lekársko-zdravotnými príčinami, rozhodujúcimi u 31 percent návštevníkov. Nasleduje (po) hostinnosť, blízkosť turistickej destinácie, cena a kvalita uby-

OPÝTALI SME SA ZA VÁS: DIMITRIJE VUJADINOVIĆ, RIADITEĽ BALKANKULTU

Cipovka naša každodenná O. Filip

e veľkým odborníkom na dejiny našej základnej potraviny. Bol popredným aktérom viacerých festivalov chleba, o chlebe píše knihy, štúdie, články... Nedávno usporiadal aj výstavu o chlebe v prvej svetovej vojne, prebiehajúcu v Dome vojska v Belehrade. Vo chvíli rozhovoru Dimitrije Vujadinović bol nedočkavý, kedy vyjde ďalšia monografia. – Pozornosť ste v nej upriamili na špecifický vojvodinský chlieb s názvom cipovka... • TÝŽDEŇ •

– Každý región v Európe má chlieb, na ktorý je hrdý. Nejde o ten obradový, ale o chlieb každodenný. Chlieb, ktorým sa my vo Vojvodine hrdíme, je naša cipovka. Je jedinečná, keďže ju robia len vo Vojvodine. Na tú tému som zostavil publikáciu, ktorá je vydaním Úradného vestníka, s prianím, aby sme cipovku, ako kultúrnu nehmotnú hodnotu, ochránili. Najprv prostredníctvom našej štátnej komisie, potom aj cez UNESCO. Je to môj projekt, aby sme ju ochránili a zároveň podnietili spotrebiteľov, aby ju častejšie nakupovali, ako aj

výrobcov, aby sa ocitla v ich programe. Ide o ten krásny recept a o to, aby sme na úchvatný chlieb, o ktorom pekári vravia, že sa usmieva na Mesiac, nezabudli. – Je akési tajomstvo prípravy tejto potraviny? – Keď ide o jej zložky, tie sú veľmi jednoduché. Nimi sú biela múka, voda, soľ a droždie. Tajomstvo je ale v spôsobe jej prípravy. Cipovka sa musí trikrát miesiť, musí odstáť, kým sa nedostane do potrebnej podoby. Tá pravá váži od troch

tovania, obsahy pobytu, pamätihodnosti. Takmer sedemdesiat percent turistov z dopravných prostriedkov pri odchode a návrate uprednostňuje osobné auto, okolo tridsať percent autobus a len jedno percento vlak. Zaujímavé je, že až 63 percent turistov je toho názoru, že nemá príčiny byť nespokojnými. Z rušivých aspektov dovolenky uvádzajú vysoké ceny ubytovania, zlé cesty a prepravu, kvalitu ubytovania, neupravené okolie, vysoké ceny, nečistotu a komunálne problémy, skromné možnosti zábavy a vychádzok, veľké tlačenice, nevyrovnané gastronomické a vínne ponuky… Na záver možno kvitovať, že sú vcelku u nás dve základné skupiny domácich turistov. Prvou sú tí, ktorí navštívili len destinácie v Srbsku (77 percent), hlavne staršie osoby, z ktorých je tridsať percent z Belehradu. Druhou, menšou skupinou (23 percent) sú domáci turisti, ktorí navštívili nielen tunajšie, ale aj destinácie v zahraničí. Viac ako polovica ich má vysokoškolské vzdelanie, polovica je aj z Belehradu a ich priemerný vek je 41,7 roka. Všetko to treba mať na zreteli pri budúcich plánovaniach a realizovaní turistických pobytov. Lebo bez štúdií minulosti ťažko sa nádejať, že budúcnosť odvetvia bude úspešnejšia. Lebo nie len prírodné predpoklady o tom rozhodujú do piatich kilogramov. Také sa mohli a dodnes sa môžu len piecť v tzv. tureckých peciach. Sú to tie staré murované pece, v ktor ýc h m ôže narásť do potrebnej formy. Príznačnosťou cipovky je tzv. karamelová kôra, ktorá je dosť pevná a umožňuje, aby chlieb zostal svieži. Tomu predtým než ho položia do pece, urobia rezy nie zhora, ale z boku, aby sa počas pečenia otvoril. Preto ho pekári pomenovali chlebom s úsmevom.

24 /4703/ 11. 6. 2016

Slovensko PODARÍ SA NOVAKOVI PREKONAŤ GRANDSLAMOVÝ REKORD ROGERA FEDERERA?

Slovenská tlač: Éra Đokovića Rastislav Boldocký

oci sa slovenské médiá v týchto dňoch v športových rubrikách zaoberajú najmä historicky prvou účasťou reprezentácie na blížiacich sa futbalových majstrovstvách Európy, nemalú pozornosť venovali aj triumfu srbského tenistu Novaka Đokovića na otvorených majstrovstvách Francúzska. „Svetová jednotka má pred sebou ešte zopár aktívnych sezón, no už teraz je legendou. Je symbolom súčasnej tenisovej generácie, jedným z najobdivovanejších športovcov sveta, hrdinom pre milióny fanúšikov,“ napísal denník Pravda v komentári s názvom Éra Đokovića. Mozaiku dotvorilo srdce.

Zohraná dvojica: Đoković a Vajda si pred niekoľkými rokmi spolu aj zahrali. Na exhibičnom stretnutí v Bratislave. (Foto: TASR) Slovenské médiá po Đokovićovom finálovom víťazstve nad Andym Murrayom poukazovali na míľniky, ktoré sa mu v Paríži podarilo preko-

SLOVENSKÝ TOPVAR AJ PLZENSKÝ PRAZDROJ SÚ NA PREDAJ. VSTÚPIA DO HRY ÁZIJSKÍ INVESTORI?

Pivné rošády N R. Boldocký

edávna obrovská fúzia medzi belgicko-americkou skupinou AB InBev a juhoafrickou SABMiller prinesie zmeny na viacerých národných pivných trhoch. Aby novovznikajúci gigant vyhovel európskym protimonopolným zákonom, bude musieť SABMiller predať svoje aktíva v strednej a vo východnej Európe. Na predaj je rumunský Ursus, maďarský Dreher, poľské pivovary Kompania Pivowarska, ale aj slovenský Topvar, či známy plzenský Prazdroj. Mimoriadne zaujímavé bude sledovať vývoj najmä v prípade legendárneho Prazdroja, ktorý je mimoriadne ziskový a jeho cena sa preto odhaduje na astronomické štyri miliardy eur. Tlač a odborníci už začali špekulovať, kto by mohol dať dokopy toľko peňazí. Je len málo pravdepodobné, že vhodný investor sa nájde v Česku alebo na Slovensku, skôr by mohol pochádzať z podstatne vzdialenejších končín. Niekdajší šéf Českomoravského zväzu pivovarov a sladovní Jan Veselý pre miestnu tlač naznačil, že Prazdroj by mohol nakoniec vlastnícky skončiť v krajine vychádzajúceho slnka, či dokonca v

www.hl.rs

okolí Veľkého čínskeho múru. Pivovary Lobkowicz napríklad už vlastní čínska spoločnosť Lapasan. „V tom prípade by si na transakciu mohla trúfnuť napríklad skupina Asahi alebo japonská skupina Kirin,“ odhadol. „Obe firmy by sa k Prazdroju správali podobne ako súčasný vlastník, teda ako k rodinnému striebru,“ jedným dychom upokojil obavy niektorých pivárov Veselý. Samozrejme, nedá sa vylúčiť, že po pivovaroch, ktoré idú do predaja, skočia aj najväčší európski konkurenti juhoafrickej spoločnosti. SABMiller je momentálne treťou najväčšou pivovarníckou skupinou na trhoch východnej Európy. Podľa prieskumnej spoločnosti Euromonitor dosahuje jeho podiel na tomto trhu okolo 15 percent. Podiel AB InBev na zmienenom trhu je podstatne nižší, dosahuje do 8 percent. Najväčšími pivovarníckymi skupinami na trhu strednej a východnej Európy sú dánsky Carlsberg a holandský Heineken a je možné, že časť zo spomínaných aktív firmy SABMiller by mohli získať práve tieto dva koncerny. Analytici Exane ale varovali, že do sporu s regulačnými úradmi by sa mohol dostať aj Heineken.

Informačno-politický týždenník

nať. Či už išlo o získanie kariérneho grandslamu, ovládnutie všetkých štyroch grandslamových turnajov naraz alebo prekonanie rekordného počtu renkingových bodov. Viaceré periodiká dokonca po Noleho zisku trofeje na dvorcoch Rolanda Garrosa otvorili otázku, či sa Srb môže stať najúspešnejším tenistom všetkých čias. V tomto smere za najväčšiu výzvu považujú dotiahnutie sa na

rekordných sedemnásť grandslamových víťazstiev Rogera Federera. „Ak Novak v tomto roku vyhrá všetky grandslamové turnaje, má veľkú šancu prekonať Federerov rekord. Dôležité je, že sa mu zatiaľ vyhýbajú zranenia,“ povedal na túto tému pre agentúru TASR bývalý úspešný slovenský tenista Dominik Hrbatý. Samozrejme, slovenská tlač nezabúda pripomenúť, že podiel na Đokovićových úspechoch má aj jeho slovenský tréner Marián Vajda. Už pri televíznom prenose komentátori slovenskej verejnoprávnej televízie poznamenali, že „Vajda by sa mohol stať prvým trénerom, ktorý získal všetky štyri grandslamy“. Aj Dominik Hrbatý sa v spomínanom rozhovore nevyhol otázke na tému Novakovho slovenského trénera. „Maroš Đokovića vypiplal od jeho 17 rokov. Dal mu cenné rady. Novak ho počúval a v priebehu krátkeho obdobia spravil obrovský výkonnostný progres. Pred dvomi rokmi angažoval Borisa Beckera, aby sa stal ešte lepším hráčom a aby ho ostatní nedobiehali. Bol to však Maroš Vajda, ktorý odviedol mravčiu prácu, pod jeho vedením sa Novak prepracoval na post svetovej jednotky,“ zdôraznil.

NA SLOVENSKU ŠTARTUJE SEZÓNA FOLKLÓRNYCH FESTIVALOV

Pozvánka na folklór R. Boldocký

príchodom teplejších dní sa začalo na Slovensku aj obdobie folklórnych festivalov. Pokiaľ by ste niektoré z nich chceli navštíviť, prinášame vám termíny konania tých najstarších a najznámejších. Už od 17. do 20. júna môžete sledovať 57. ročník Medzinárodného folklórneho festivalu Myjava. Týždeň na to sa centrom slovenského folklóru stane Heľpa a na prelome júna a júla bude zasa už 62. ročník povestnej Východnej. Od 8. do 10. júla sa mô-

žete tešiť na 51. ročník Folklórnych slávností pod Poľanou na Detve, zatiaľ čo v prvý augustový víkend sa už po 54. raz budú v Terchovej konať Jánošíkove dni. Na druhej strane niektoré festivaly majú ročník 2016 už za sebou. Patrí medzi ne aj Medzinárodné stretnutie troch generácií v Trenčianskych Tepliciach, ktoré bolo od 27. do 29. mája. Práve odtiaľ je táto fotka. Sú na nej zachytené „lietajúce“ členky detského bratislavského súboru Dolina. Foto: Slávka Boldocká

• SLOVENSKO •

Ľudia a udalosti ZO ZASADNUTIA LOKÁLNEHO PARLAMENTU V KOVAČICI

Potvrdili mandáty výborníkov, zvolili nových vedúcich Anička Chalupová

piatok 3. júna sa uskutočnilo druhé zasadnutie Zhromaždenia obce Kovačica v novom zložení, na ktorom výborníci prerokovali štrnásť bodov rokovacieho programu. Po verifikácii mandátov noví výborníci lokálneho parlamentu zložili prísahu, a to: z listiny Aleksandar Vučić – Srbsko víťazí Boško Radosavljev a Magdalena Nađová z Debeljače, Petar Kapunac z Idvora, Slađana Bekićová a Duško Šajin z Kovačice, Ilija Matejić z Crepaje a Lazar Petrović z Putnikova, z listiny Zväz vojvodinských Maďarov – István Pásztor výborníčka Judit Kalanková

Budova Zhromaždenia obce Kovačica z Debeljače a z listiny Ivica Dačić – Socialistická strana Srbska (SPS) Alexandra Králiková z Kovačice a Imre Kočiš z Debeljače. Za úradujúceho riaditeľa Verejné-

ho podniku Direkcia pre výstavbu Obce Kovačica vymenovali Emila Jonáša z Kovačice, za úradujúceho riaditeľa VP Podnikateľsko-rekreačné stredisko Relax v Kovačici zvolili Miodraga Lončara z Belehradu a zelenú dali aj návrhom na úradujúcich riaditeľov verejno-komunálnych podnikov v Samoši, Idvore, Debeljači a Uzdine. Dragana Latovljeová z Crepaje bude aj naďalej zastupovať funkciu úradujúcej riaditeľky Turistickej organizácie Obce Kovačica, kým Dr. Dragan Josifović bude aj v novom mandátnom období zastávať funkciu úradujúceho riaditeľa Domu zdravia Kovačica. V Dozornej rade VP PRC Relax sú Jozef Haviar

SIEŤ 021 PRINÁŠA

Stará Pazova: lúpeže páchajú aj deväťroční Danijela Gorčićová

elikvencia maloletých v Starej Pazove v minulom roku zaznamenala jemný nárast, pričom vypisovanie grafitov na školách a obytných budovách, vzájomné bitky, krádeže bicyklov, lúpeže a vykrádania bytov sú príznačnosťou kriminality tejto populácie. Znepokojuje údaj, že sa v jednej ťažkej krádeži zúčastnil chlapec, ktorý má len deväť rokov. Podľa údajov Strediska pre sociálnu prácu v Starej Pazove mladiství spravidla páchajú trestné činy nižšieho stupňa spoločenského nebezpečenstva. – Vždy sa nájdu takí, ktorí naďalej pokračujú v zločinnom konaní. Jednoducho je viac faktorov vplývajúcich na to, či sa u niekoho vyvinie tento druh správania, dokonca aj rodičia sú tu bezmocní, – hovorí Vedrana Radmilovićová z uvedeného strediska. To, že sa už v základnej škole dajú vytušiť prvé znaky sklonov k delikvencii mladistvých, potvrdil Milan Predojević, predseda Aktívu • ĽUDIA A UDALOSTI •

riaditeľov škôl Staropazovskej obce. – Neexistuje vekový prah, kedy to začína. Prax ukázala, že v školách sa nevyskytuje pred šiestou triedou a eskalácia je vo veku, keď sa žiaci dostanú do strednej školy, – hovorí Predojević. V Technickej škole v tomto školskom roku dvakrát zakročila polícia. Riaditeľ Lazar Đukić vraví, že problémy robia bývalí žiaci tejto alebo iných škôl. – V škole sa nediali veci, ktoré by sa mohli považovať za delikvenciu. Ide predovšetkým o samopaš, keď sa žiaci pohádajú pre dievča či pre iné banálne veci, – vysvetľuje Đukić. Najdôležitejšia otázka je, ako znemožniť opakovanie trestného činu mladistvých? Vedrana Radmilovićová hovorí, že Stredisko pre sociálnu prácu sa tejto téme venuje z viacerých podnetov. – Predovšetkým vtedy, keď nás súd požiada, aby sme konali v záujme prebiehajúceho procesu, respektíve keď nás škola alebo rodičia vyzvú, aby sme pomohli deťom, – uviedla a dodala, že včasné zistenie a zamedzenie daného správania je najlepšia prevencia.

V reťazci činiteľov preventívneho pôsobenia jedným ohnivkom sú základné školy, v ktorých uvádzajú, že sústavne usporadúvajú schôdze a kontakty s políciou, s cieľom predísť delikvencii. V polícii hovoria, že na tomto pláne pôsobia predovšetkým preventívne, pričom prevencia predpokladá prednášky a kontakty s deťmi. S maloletými pracujú zvlášť vycvičení policajní úradníci, ale vždy sa apeluje aj na rodičov, aby dbali na to, kde deti chodia, s kým a ako trávia voľný čas a akým spôsobom trovia im zverené peniaze. To, čo najväčšmi prekáža v práci s deťmi, je fakt, že niektorí rodičia buď zmenšujú význam činu spáchaného ich dieťaťom, alebo úplne popierajú vinu dieťaťa, hoci všetky dôkazy hovoria v prospech toho. Tento text vznikol v rámci projektu Sieť 21 financovaného EÚ. Obsah je zodpovednosťou Rádia 021 a nijakým spôsobom neodzrkadľuje stanoviská Európskej únie.

a Snežana Magdu z Kovačice, ako aj Tatiana Bešková z Padiny. Na záver druhého zasadnutia ZO Kovačica zvolili nových členov školskej rady Gymnázia Mihajla Pupina v Kovačici. Z radu zamestnaných sú to: Tatjana Jovanovićová z Belehradu, Aleksandra Džinićová z Idvoru a Igor Suchánek z Debeljače. Z radov rodičov členovia sú Ammar Elchekh z Padiny, Zuzana Čížiková z Kovačice a Tanja Gavrilovićová z Debeljače. Predstavitelia lokálnej samosprávy sú Dragica Cakićová z Debeljače a Andrej Jonáš z Kovačice.

KRÁTKE SPRÁVY

Báčsky Petrovec Ďalšia cyklistická dráha. Podpísaním zmluvy medzi Obcou Báčsky Petrovec a sústavou Slovan Selenča vo štvrtok 2. júna sa vytvorili predpoklady na budovanie ďalšej časti cyklistickej dráhy. Dráha už tiahne z Kulpína po začiatok Kulpínskej ulice a teraz by mala pokračovať ľavou stranou ulice do stredu Petrovca. Hodnota prác je 3 315 000 dinárov a prevažnú časť peňazí obec získala z grantu v Pokrajinskom sekretariáte pre prácu, zamestnávanie a rodovú rovnosť. Stavebné práce by mali trvať 30 pracovných dní. xxx Záverečný večierok ôsmakov. V aule Základnej školy Jána Čajaka v piatok večer 3. júna bol záverečný večierok ôsmakov, generácie žiakov narodených roku 2001. Kolektív petrovskej školy vyprevadil ďalšiu generáciu počítajúcu 72 žiakov, s ktorými sa rozlúčili ich učitelia a triedni učitelia Daniela Tatliaková a Mária Milenkovićová, Vlasta Werleová a Ivona Hansmanová, Mária Benková a Maja Lačoková, zosnulú Višnju Antićovú vystriedala Anna Đurićová a Ján Slavka a Miloš Krstovski v osobitnom oddelení. Riaditeľ školy Ján Brna vymenoval 9 nositeľov diplomu Vuka Karadžića a žiačkou generácie, ktorej patrí aj finančná odmena, sa stala Irena Struhárová. Oficiálny program sa skončil tancom malých maturantov s rodičmi. J. Č.

24 /4703/ 11. 6. 2016

Ľudia a udalosti STARÁ PAZOVA

Rekonštrukcia cesty v hlavnej ulici Anna Lešťanová

oho času v Starej Pazove prebieha realizácia jedného z dôležitejších projektov v tejto sriemskej obci – dôkladná rekonštrukcia cesty Stará Pazova – Staré Bánovce. Na priebeh prác v hlavnej Svätosavskej ulici v meste sa nedávno prišiel Prípravné práce v Ulici Svätosavskej pozrieť aj Đorđe Ra- v Starej Pazove... dinović, predseda Obce Stará Pazova, ktorý vyjad- nej pazovskej ulici. Po takmer ril spokojnosť s ich doterajšou trojročných prípravách tamojšej lokálnej samospráve sa podarilo dynamikou a kvalitou. Táto cesta bola vo veľmi zlom zabezpečiť všetky potrebné predstave, vyznačovala sa množstvom poklady na nehatenú realizáciu nebezpečných výmoľov, zvlášť tohto významného projektu. vo veľmi frekventovanej hlav- Rekonštrukcia cesty na relácii

Stará Pazova – Staré Bánovce prebieha, ako uviedol predseda ... a nový výzor ulice po asfaltovaní Radinović, v deviatich fázach a zahrnuje seda obce Radinović. Cesta spája aj výstavbu troch kruhových Starú Pazovu s podunajskými objazdov, na ktorú Obec Stará dedinami a prechádza i vedľa taPazova posledného májového mojšej priemyselnej zóny, v ktorej dňa vypísala tender. Hodnota sa nachádza veľkolepý Národný celkovej investície je asi 4,5 dom futbalu. Tohto roku by mali byť ukončené tri fázy rekonštrukmilióna eur. „Tohto času prebiehajú dve cie uvedenej cesty, teda do konca fázy: prvá – od centra Starej roka by mala byť realizovaná i fáza Pazovy, presnejšie od križovatky od Ulice Vuka Karadžića v Starej ulíc Svätosavskej a Zmaj Jovinej Pazove po nadjazd autostrády a paralelne s ňou Ulica Vuka Ka- Belehrad – Nový Sad. Pre uvedené práce v Starej Paradžića, ako aj deviata – v Ulici Zdravka Jekića, t. j. od vchodu do zove premávka na týchto smeroch Starých Bánoviec a do východu z je zastavená a prebieha alternatejto dediny,“ povedal o. i. pred- tívnymi ulicami.

BÁČSKY PETROVEC

o čom dozorca Ján Čáni hovorí: – Vďaka patrí Bohu, ale nemožno nespomenúť ochotu a obetavosť správy Jaroslav Čiep trvajú dodnes, niekedy intenzívnejšie, Biskupského úradu, inokedy menej, v závislosti od peňazí. tiež petrovského o viac ako 50 rokoch petrovskí Neskoršie sme kostol upravili zvonka, zborového farára evanjelici sa pustili do obnovy zreštaurovali sme kompletnú vežu Vladislava Ivičiaka, a líčenia vnútra svojho chrámu. a položili sme aj nový kríž. Už vtedy ktorý tieto prosV radoch veriacich počuť, že to je pre sme sa dohodli s vykonávateľom triedky pre líčenie Usilovní cirkevníci improvizovaný oltár nich veľká radosť, keďže chrám nez- prác – selenčským Slovanom, že chrámu zabezpe- postavili v sieni novej fary, kde sa dočasne dedili od predkov, ale si ho vypožičali neskoršie, keď nazbierame financie, čil v Nemecku zo konajú bohoslužby od potomkov. upravíme aj vnútro kostola. spoločnosti Gustačas oltár je dočasne presunutý na Líčenie chrámu je práca, ktorá sa Prostriedky na opravu získali aj va Adolfa. koná raz, prípadne dva razy v jed- zo zahraničia, zhruba 29 000 eur, Vnútro kostola sa má celé reštau- novú faru, kde sa už v nedeľu 5. júna nom storočí. Začiatkom rovať: oltár sa osvieži, natrie predpoludním konali bohoslužby. Za neprítomnosti farára – adminisjúna sa do petrovského sa a ochráni pred zubom času. kostola dočasne nasťahoVšetky ozdoby, čiže ako do- trátora Jána Vidu vedúci cirkevného vali majstri, ktorí postupmáci hovoria čipky zostanú zboru nás informovali, že onedlho ne lešením zaplnili celú v pôvodnom tvare, aj farba plánujú zreštaurovať aj budovu starej jednu polovicu, až po sabude približne taká ako do- fary. Práce začali už skôr, ale teraz motnú povalu. Zastavili teraz. V pláne je zreparovať aj to chcú celkom ukončiť. Tieto plány sme sa na farskom úrade lavice, zadovážili aj nové lustre cirkevníkov majú aj hmotný podklad, u pokladníka Jána Ivana namiesto starých žiaroviek. lebo z árendy prinavrátenej pôdy Ribičića, ktorý povedal: – S Na povale bude treba zaistiť i majú pekný zisk. Preto smelšie rozopravou kostola sme začali dlaby, aby klenby dobre držali mýšľajú aj o investíciách. K tomu sú roku 2007, keď sme odstraaj do budúcna. Práce na líčení jednotní, cirkevná správa si dobre Vnútro petrovského kostola v nasledujúcom ňovali vlahu a vbudovali kostola by mali byť ukončené rozumie a poľahky sa dohovoria o období bude plné lešení izoláciu do múrov. Práce za 80 pracovných dní. Za ten všetkom, čo chcú vykonať.

Líčia vnútro kostola

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

• ĽUDIA A UDALOSTI •

NAJNOVŠÍ NOSITELIA UZNANIA NAJLEPŠIE Z VOJVODINY: ECO PRODUCT, MOKRIN

Využívame dary prírody Oto Filip

valitné kozmetické a hygienické produkty, zdravá výživa, návrat k prírode… Dokladom toho, že uvedený svetový trend naplno zasiahol aj nás, je skutočnosť, že sa medzi najnovších nositeľov značky Najlepšie z Vojvodiny zaradilo aj mydlo z kozieho mlieka Klasik z dielne na výrobu mydla Eco product v Mokrine. Čo konkrétne vplývalo na vašu výrobnú orientáciu? – znela prvá otázka položená Zore Radojčićovej, majiteľke spoločnosti Eco product a eko-komplexu: – Motivovala nás najmä skutočnosť, že sa človek čoraz viac vracia k prírode. Je to jeho odpoveď na to, že je všade priveľa chémie, ktorá mu čoraz menej osoží. Presnejšie povedané, ktorá mu skôr škodí. Preto sme sa orientovali na to, čo ponúka príroda: tak v prípade odmeneného výrobku, ako aj vo svojom etnodome, keďže sme zástancami etnoturizmu. Nápad skrsol z toho, že naše matky spravidla samy varili mydlo. Pritom je veľa nevyužitého kozieho mlieka v okolí, čo nám tiež prišlo vhod. Zdá sa, že ide hlavne o rodinné podnikanie? – V tomto biznise sme všetci štyria členovia rodiny: ja, manžel, syn a dcéra. Dcéra vlastne bola

jedným z vizionárov, keď sa za- pomáhať, či už hmotne, finančne, čala tomu venovať. Vyrábala pre alebo by mali prispieť niektorými seba a priateľky mydlá, kým sme ideami, návrhmi, projektmi. O nás neskonštatovali, že to bolo skôr sa nikto nestará, okrem republikohrou a že sa do podnikania treba vého Fondu pre rozvoj, ktorý nám pustiť vážne. Čiže vyrábať mydlo pri dávaní úveru zakomponoval a mať z toho osoh. Štartovali sme aj devízovú klauzulu, z ktorej sa pred niekoľkými rokmi, konkrétne v roku 2010. Čo podľa vás absentuje, keď ide o potrebu rýchlejšieho napredovania vidieckeho turizmu? – Na prvom mieste nám chybujú prostriedky, peniaze. Sme národ, ktorý ochudobnel, mnohé existencie sú ohrozené. Turizmus však takmer vždy bol Zora a Dragiša Radojčićovci formou vyššieho stupňa životného štandardu, využitia lepších výhod žitia. ťažko vymaniť. Vtedy euro bolo To ale nie je všetko. Problém 76, dnes je okolo 123 dinárov. je aj infraštruktúra, reklama, U nás je všetko zvrátené: ľudia vzťahy, získanie značiek…? – z dedín utiekli do miest, vidiek kladieme otázku manželovi Dragi- zostal bez ľudí a možností. A keď šovi Radojčićovi, hodnovernému sa ktosi ako my rozhodne vrátiť znalcovi týchto pomerov, keďže a pomôcť, tak je absurdné, že sa spoločnosť nezainteresuje, nepouž roky pôsobí v turizme. – Možno vlastne povedať, že ide dá nám pomocnú ruku. o všetko napočítané, včítane neTo by vám iste mnoho znadostatočnej starostlivosti štátu a menalo? lokálnej samosprávy. Mali by nám – Jasné je, že ak sa my staneme akýmkoľvek spôsobom pomôcť a bohatšími, aj dané spoločenstvo

bude bohatšie. Vydaní sme napospas osudu, hoci sme nemálo úsilia a peňazí vložili do pestovania etno štýlu v interiéri a exteriéri, ako aj do gastronomickej ponuky, ktorej dominujú vojvodinské jedlá a potraviny. Dá sa to zdolať v podmienkach vyhrotenej konkurencie? – Isteže sa dá, lebo my nepôsobíme ako klasické reštaurácie, ale to, čo treba, chystáme podľa oznámenia, na objednávku hostí. To je obojstranne výhodné, lebo im ponúkame svieže potraviny a môžeme reálne plánovať súčasné a budúce potreby. Nakoniec, ktoré obdobie roka je pre biznis najlepšie? – Posledné jarné týždne, a potom letné mesiace. Koncom jari prichádzajú žiacke exkurzie, ktoré sú pre nás oporným bodom. Keď ide o vážnejších zákazníkov, uvedomujeme si najmä skutočnosť, že ak je prostredie chudobné, chudobní budeme aj my. Uzavriem tým, že máme štyri hviezdičky, čo je najvyššou kategóriou vo vidieckom turizme. A tým, že nemôže nám byť dobre, ak sú iní na tom zle. Nemám pritom na mysli len občanov, ale aj ekonomiku, infraštruktúru, obchod… Ak nič nie je na tom skvelé, nemôžeme sa mať lepšie ani my.

KU DŇU OCHRANY ŽIVOTNÉHO PROSTREDIA V BÁČSKOPETROVSKEJ OBCI

Zber toxických obalov J. Čiep

ostupne sa v Báčskom Petrovci, ako aj v celej Báčskopetrovskej obci, začala ujímať prax separácie a zberu toxických obalov a ambaláže z herbicídov a pesticídov. Podobne ako predvlani a vlani, aj tohto roku prebiehala táto prepotrebná ekologická akcia. V celom Srbsku je akcia tohto druhu nanajvýš nevyhnutná, lebo sme svedkami, že poľnohospodári nevedia, kam s plastovými fľašami, ktorých obsah • ĽUDIA A UDALOSTI •

použijú pri postrekovaní rastlín. Tretí rok za sebou Združenie zahraničných výrobcov ochranných prostriedkov SECP a Poľnohospodárska služba z Nového Sadu v spolupráci s Obcou Báčsky Petrovec zrealizovali ekologickú akciu, ktorá prebiehala 1. júna v Hložanoch, Kulpíne a v Báčskom Petrovci. Zber toxických plastových obalov v obci trval celý deň. Pri tejto príležitosti obecná inšpektorka pre ochranu životného prostredia Tatiana Milina Turanová

potvrdila, že akcia sa vydarila a zozbierané obaly prebral kompetentný tím. Toxický odpad budú znovu zbierať v septembri Rôzne obaly poľnohospodári prinášali zväčša vávali u seba a v nasledujúcom zviazané vo vreciach, samozrejme, období, v septembri, zase mienia predtým povymývané vodou. zorganizovať akciu tohto druhu. Pri tejto príležitosti inšpektorka Záujemcovia môžu v obci dostať vyzvala poľnohospodárov, aby i vrecia, do ktorých treba obaly obaly po použití dočasne uscho- odkladať. 24 /4703/ 11. 6. 2016

Ľudia a udalosti PROBLÉMY BANÁTSKYCH PESTOVATEĽOV VIŠNÍ S DOTIERAVÝMI VTÁKMI

Vrany oberajú višne Vladimír Hudec

išne v ovocných sadoch v Jánošíku a v susednej Obci Plandište dozrievajú a čo nevidieť začne aj oberačka. Počasie im žičí a ovocinári môžu očakávať vskutku hojnú úrodu. Ani tohto roku to však nejde bez problémov s prírodou. Dozrievajúce plody v tejto časti Banátu prilákali totiž veľké množstvo vrán. – Už takmer 10 rokov bojujeme so škorcami a vranami, – hovorí popredný jánošícky pestovateľ višní Radomir Đukić. – Vlani nám škorce citeľne zredukovali úrodu a toho roku, hľa, začali vyčíňať vrany. Na vrcholcoch stromov, kde sú plody spravidla najkrajšie,

podmienkach domáckej výroby odjakživa bojovali všelijakými strašiakmi, vytvárajúcimi nepríjemný zvuk či šuchot, ktorého sa vtáky boja. V podmienkach plantážnej výroby to však nie je možné. Dodatočný problém je v tom, že vrany a škorce sú zákonom chránené, ich zabíjanie podlieha trestu, takže je vylúčený každý agresívnejší spôsob ochrany sadov. Pokúsili sa Jánošíčania angažovať strážcov ovocných sadov, ale ani to neprinieslo veľký efekt. Keď je vraj človek na jednom konci, vták odletí na druhý koniec, o čom sme sa aj osobne presvedčili. Keď sme sa autom priblížili k ovocnému sadu, vtáky

Radomir Đukić deň čo deň konštatuje, akú škodu spôsobili dotieravé vtáky

nevieme a nebudeme vedieť, kým neskúsime. Problém je však v tom, že služby sokoliarov sú príliš drahé. Aby priniesli a vypustili niekoľko sokolov do prírody, treba zaplatiť 2,1 milióna dinárov. My tie peniaze nemáme, a preto sme problém nastolili aj v lokálnych samosprávach v Alibunári a Plandišti so žiadosťou o pomoc. Stretli sme sa s porozumením a uvidíme, či nám aj finančne pomôžu. Keby nie, budeme sa

musieť organizovať sami. Je taký návrh, aby každý ovocinár vyčlenil dinár – dva na kilogram višní a aby sa tak nazbierali peniaze na angažovanie sokolov. Možno to vyzerá veľmi mnoho, ale musíme uznať, že škoda spôsobená vranami a škorcami môže byť viacnásobne vyššia, dokonca taká, že sa táto výroba stane úplne nerentabilnou, – konštatoval na záver jánošícky pestovateľ Radomir Đukić.

Plody na vrcholcoch stromov vrany už úplne spásli. Zostali iba stopky a kôstky, alebo poškodené višne

višní už nieto. Pred niekoľkými dňami jedna vrana zaútočila aj na mňa. Bol som pod stromom, keď zlietala na najvyššiu haluz. Vyľakal som ju, takže vzlietla hore, ale veľmi rýchlo vykonala protiútok. Našťastie, bola tu aj manželka a podarilo sa nám oduriť ju. Veď ma mohla zraniť! Škorce nateraz na višne neútočia, hádam aj preto, že sú ešte stále aktuálne čerešne. Všeobecne je známe, že tieto vtáky majú radi ovocie, predovšetkým višne a čerešne, ale aj jahody a niektoré druhy zeleniny, ako napr. hrach. Ľudia proti nim v

www.hl.rs

zo stromov vzlietli a presunuli sa na pôdu vedľa, alebo na druhý koniec sadu. Len čo sme sa však vzdialili, kŕdeľ sediaci v sóji znovu vzlietol a hybaj na višňovú pastvu. Nepomáhajú ani zvláštne delá, ktoré podľa princípu vákua imitujú výbuch. Vtáky si vraj na ten zvuk veľmi rýchlo zvyknú. Ako teda zachrániť ovocie? – Oslovili sme pestovateľov sokolov, ktorí potvrdili, že nám môžu pomôcť. Ručia totiž, že sokoly za niekoľko dní rozoženú vrany a škorce a že nasledujúce dva – tri roky budeme mať pokoj. Či je to naozaj tak, nateraz

Informačno-politický týždenník

DEŇ ŠKÔLKY A RASTIEME S TANCOM. V stredu 1. júna zamestnanci Predškolskej ustanovizne Kolibri z Kovačice oslávili Deň škôlky. Oslava sa konala v reštaurácii Červené víno, kde vychovávatelia a členovia odborného personálu mali možnosť nielen diskutovať o dosiahnutých úspechoch počas školského roku, ale sa i výborne pobaviť pri tanci a hudbe. Slova sa najprv ujala riaditeľka ustanovizne Jasna Subotin, ktorá prítomných srdečne privítala a jubilantom sa poďakovala za ich dlhodobú prácu. Potom sa spevom i tancom predstavili tí najmladší, čiže folklórna PU Kolibri z Debeljače, ktorú nacvičil Đorđe Nađ. Keďže je 1. jún i Medzinárodný deň detí, neskoršie v ten deň v Športovej hale v Debeljači prebiehalo podujatie menom Rastieme s tancom, kde vychovávatelia tancovali s deťmi vopred nacvičené choreografie, a potom sa im pripojili i rodičia. V tanci účinkovalo viac ako 300 detí a podujatie rovnako ako minulý rok bolo humanitárneho rázu. M. V. • ĽUDIA A UDALOSTI •

ZO SRIEMSKEJ KLOBASIÁDY V ERDEVÍKU

V objatí klobás a vína Danuška Berediová

roka na rok Sriemska klobasiáda v Erdevíku láka čoraz väčší počet účastníkov i návštevníkov. Aj tohto roku v sobotu 4. júna nádherný erdevícky park nebol nadostač veľký na to, aby prijal všetkých milovníkov tohto, pre Erdevík dôležitého, podujatia. Sriemska klobasiáda je jedinečný festival celého Sriemu, ktorý integruje a afirmuje široké spektrum kultúrnej rozmanitosti regiónu a jeho ekonomické potenciály v oblasti výživy a turizmu. Toto podujatie je venované autochtónnemu výrobku a týmto spôsobom promuje najvzácnejší a najatraktívnejší výrobok z bravčového mäsa

Plagát lákal návštevníkov

Šíd, Miestne spoločenstvo Erdevík a Turistická organizácia Obce Šíd. V poradí 17. Sriemsku klobasiádu otvoril Nenad Katanić, námestník ministra hospodárstva, spolu s predsedom Zhromaždenia obce

Vôňa, farba, chuť – hotová krása

víno je z pivnice Dovičin z Kulpína, najlepšie rosé víno vyrobil vinár Pera Sokol z Erdevíka a najlepšiu broskyňovú pálenku vyrobil Janko Lomjansky z Erdevíka. Okrem odmenených výrobcov klobás a vín odmenený bol aj najkreatívnejší výkres na tému klobasiády, potom najveselšia skupina, najkrajšie upravený stánok, víťazi súťaženia v rýchlom jedení klobásy. Prítomným sa prihovorila aj herečka Mira Banjac (narodená v Erdevíku), ktorá si zaspomínala na detstvo a svoje prvé herecké výkony v Erdevíku a zarecitovala báseň Miroslava Antića Srem. Neskoršie navštívila aj stánok Slovenského kultúrno-osvetového spolku Erdevík a ochutnala ich výrobky. Slovenský kultúrno-osvetový spolok z Erdevíka bol spoluorga-

spoločenstva, kde vystúpilo okolo 720 účastníkov z 24 kultúrno-umeleckých spolkov. Deti tancovali a rodičia – ochotníci SKOS takisto mali plné ruky práce. Varili guláš pre účastníkov kultúrno-umeleckého programu, ako aj guláš a držkovú polievku pre všetkých návštevníkov. Mali aj svoj stánok, kde predávali vlastné výrobky: hrubú a tenkú klobásu, slaninu a škvarky. Stáli zákazníci poľahky našli ich stánok, takže o úspech predaja sa nemuseli obávať. Sriemska klobasiáda 2016 v číslach: 125 súťažiacich hrubých klobás, 150 stánkov a okolo 8-tisíc návštevníkov. K tomu teší skutočnosť, že tieto čísla sa každoročne zväčšujú. Tohto roku dobrú náladu a organizáciu nepokazil ani popoludňajší dážď a podujatie vyznelo

Herečka Mira Banjac nezabúda na svoje rodné mesto

– hrubú klobásu čiže kulen. Program podujatia pozostáva zo súťažnej a výstavno-revuálnej časti. Účastníci súťažia v tradičnej výrobe sriemskej hrubej klobásy v prírodnom obale (dorke) a v umelom obale. Okrem výrobcov klobás medzi vystavovateľmi sú aj výrobcovia vín, pálenky, syru, medu, pečiva atď., kým v revuálnej časti účinkujú kultúrno-umelecké spolky zo Sriemu a okolia. Hovoriac o Srieme a Erdevíku, klobásu nemožno oddeliť od vína. Okrem súťaže vo výrobe klobás na klobasiáde prebieha aj súťaž o najlepšie víno, ktorú organizuje Združenie vinárov a vinohradníkov z Erdevíka. Organizátormi podujatia Sriemska klobasiáda tohto roku boli: Sriemska obchodná komora, Obec • ĽUDIA A UDALOSTI •

Šíd Velimirom Ranisavljevićom. Bohatý kultúrno-zábavný program začal vyhlásením víťaza tohtoročného podujatia. Prihlásených bolo rekordných 125 klobás, z čoho 91 v prírodnom a 34 v umelom obale. Absolútnym víťazom sa stal Dušan Ivošević zo Sriemskej Mitrovice, ktorý vyrobil najlepšiu hrubú klobásu aj v prírodnom, aj v umelom obale. Druhé miesto za kulen v prírodnom obale získal Konstantin Lemaić zo Šídu a tretie Mladen Lemaić, tiež zo Šídu. Druhé miesto za kulen v umelom obale obsadil Vladimir Džmura a tretie Damir Džmura, obaja zo Šídu. Najlepšie červené víno, ktoré bolo zároveň vyhlásené za absolútneho šampióna kvality, je cabernet sauvignon z pivnice Škrbić z Neštinu, najlepšie biele

Na stánku SKOS Erdevík predávali vlastné výrobky

nizátorom kultúrno-umeleckého programu, ktorý počas celého dňa prebiehal pred budovou Miestneho

mimoriadne úspešne. Záverom podujatia bol koncert skupiny Valentino.

24 /4703/ 11. 6. 2016

Ľudia a udalosti ČO NOVÉHO V LUGU?

Prípravy na júlové podujatie v plnom prúde Vladimíra Dorčová-Valtnerová

aby nám pomohli vo všetkom, čo bolo treba, a k tomu prejavili aj vlastnú iniciatívu, – hovorí naša spolubesedníčka. Teraz je situácia podobná. Hoci s organizáciou nemusia ponáhľať, konkrétne kroky podnikajú už

utešenej sriemskej dedinke Lug, ktorá ako spiaca krásavica na svahu Fruškej hory čaká na bozk lepšieho zajtrajška, čas akoby plynul pomalšie. A možno je to iba zdanie, spôsobené čerstvým vzduchom, lebo obyvatelia tejto sriemskej slovenskej dediny žijú na plné obrátky. Počas júnového rande s Lugom získavame dojem, že v tomto prostredí deti sú v hlavnej role. Zhon na školskom nádvorí pri futbale svedčí o tom, že detský hlas v kombinácii s letným čvirikaním vtáčkov v miestnom parku Odvoz do škôlky – Anna Kolárová v strede dediny, kde sa s vnukom na motorke žiaci po ukončení školských hodín zvyčajne zastavia, teraz. – Už sme definitívne určili prinesie ružovú budúcnosť ma- dátum udalosti, ktorá tohto roku lému prostrediu. Avšak Anna bude dvojdňová, a to je prvý Čelovská, tajomníčka Rady MS a predsedníčka KUS Mladosť, jedna z dôležitých hybných síl LETMO dediny, nás vrátila do trochu smutnejšej reality. – Podľa posledného sčítania obyvateľstva Lug má čosi nad 700 obyvateľov, ale skutočnosť je taká, že mnohí naši spoluobčania odchádzajú za lepším životom do Nového Sadu, eho Výsosť trh, Jeho Výsosť a zvlášť na Slovensko. Vlani sme obchod. Akoby na nás rok čo mali iba jednu svadbu. Aj detí je rok nástojčivejšie pôsobila málo. V priemere 6 detí v jednom a trýznila nás daná realita a svet, ročníku. Niekedy aj menej... v ktorom sú jedni vyvolení žiť Ale to neznamená, že sa Lužania nečinia. Vlani totiž úspešne zor- v bohatstve, druhí zase odsúdeganizovali prvý ročník podujatia ní trieť biedu, alebo sa skromne V lipovom chládku a v medovom pretĺkať životom. A pritom spoločsládku. Pod organizáciu sa pod- nosť, ktorá je orientovaná len na písal Kultúrno-umelecký spolok udržiavanie rastu za každú cenu Mladosť, avšak pri organizácii a definovanie všetkých hodnôt sa zmobilizovala celá dedina. – ich cenou, nemôže čakať lepšia Vlani nás občania prekvapili. Od budúcnosť. V podstate každý skúma a traroku 2001, keď u nás prebiehal FF Tancuj, tancuj..., sme nevideli, aby suje si vlastné cesty, ktorými sa sa ľudia tak zapojili do spoločnej hýbe vpred. Podniky, banky, jedpráce, do upratovania dediny, notlivci. Z mnohých podnikov sa

júlový víkend, čiže 2. a 3. júla. Vlani sme totiž zistili, že všetko bolo na jednej hŕbe a takmer v rovnakom čase a my ako organizátori sme lietali z jedného miesta na druhé. Nestihli sme ani pozrieť, ani vychutnať podujatie, – hovorí Čelovská. – Chceme totiž, aby podujatie malo konkrétny obsah a poriadok, a preto Anna Čelovská, predsedníčka t o h t o r o k u KUS Mladosť v prvý deň bude usporiadaná výstava organizátori znovu bojujú s hlavvčelárov, na čom je aj nou prekážkou – nedostatkom dôraz tohto podujatia, finančných prostriedkov. – Predsa a, pravdaže, spolkov verím, že sa nám podarí pripraviť žien, a v druhý deň podujatie a že všetci budeme spobude kultúrno-ume- kojní s jeho priebehom. A zvlášť lecký program. Sa- návštevníci, ktorých očakávame mozrejme, oba dni ukončíme v oveľa väčšom počte ako vlani, i keď aj vlani bola návštevnosť nad ľudovou veselicou. Prípravy sú v plnom prúde, ale očakávanie.

Možnosti

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

Oto Filip už nadobro vytratila kvalita, lebo je základom vyrábať čím rýchlejšie, lacnejšie, viac. V nejednej zberni sekundárnych surovín poukazujú na to, že im ľudia čoraz častejšie prinášajú pokazené väčšie domáce elektrospotrebiče: práčky, chladničky, mrazničky a iné. Tieto sa akoby naprogramovane kazia onedlho po vypršaní záručnej lehoty: po troch, piatich, šiestich rokoch. A opravy sú také drahé, že často stačí trochu pridať a zase si kúpiť čosi nové. Ak nie inak, tak na úver. To automaticky predpokladá aj úrok, tento základný stavebný kameň moci bánk, ktoré vládnu ekonomike. Úroky alebo úroky z úrokov sú dokonalým spôsobom bez badateľnej námahy privlastňovať si výsledky práce

iných, a tak obmedzovať naše vyhliadky na lepší život. Bertold Brecht na konto tohto javu raz sarkasticky poznamenal: Banková lúpež je čosi pre diletantov. Skutoční profíci si založia banku. Treba si spomenúť na nie až tak dávne roky posledného desaťročia dvadsiateho storočia: na Jezdu, Dafinu, Karićovcov, či iné pyramidálne schémy... Jednotlivcovi zostáva len robiť a platiť. A uvedomiť si, že k svojmu životu najmenej potrebuje sprostredkovateľov. Nepotrebuje ani politikov nezastupujúcich jeho záujmy, ani banky parazitujúce na jeho práci, ani priekupníkov navyšujúcich ceny. Čo však robiť, keď je zvyk železnou košeľou a iných možností je vlastne tak málo? • ĽUDIA A UDALOSTI •

V ARADÁČI ZALOŽILI MLÁDEŽNÍCKU ORGANIZÁCIU

Chcú byť spoločensky užitoční Vladimír Hudec

red dvomi mesiacmi skupinka entuziastov v Aradáči založila mládežnícku organizáciu. S jej predsedom Zdenom Poničanom sme si pohovorili o dôvodoch na založenie a plánoch tejto organizácie do budúcna. – Základným dôvodom založenia mládežníckej organizácie bolo to, že v Aradáči cítiť nedostatok organizácie, ktorá by sa zaoberala angažovanosťou mladých ľudí v rôznych sférach spoločenského života. Máme síce Kultúrne centrum, v ktorom sa tiež zhromažďujú mladí ľudia, ale ich činnosť je úzko spätá s folklórom a nevenujú sa iným aktivitám. Toho času máme pätnásť členov, ale, pravdaže, očakávame, že nás onedlho bude omnoho viac a plánujeme činnosť rozšíriť aj na Zreňanin. V čom spočíva vaša doterajšia činnosť? – Na začiatok sme mali teambuildingové cvičenia, na ktorých som ja, keďže som pracoval na podobných otázkach pre Európsku komisiu, chcel z tej družiny vytvoriť tím. V iných prostrediach to nerobia, lebo si myslia, že sa tím utvorí sám pre seba, ale tomu nie je tak. Tím treba utvárať. Okrem toho mali sme edukácie v písaní projektov. Na ktoré oblasti spoločenského života sa zameriavate? – Je to kultúra, ktorá je medzi mladými v deficite. Je to aj implementácia mladých ľudí a ich zapájanie do schvaľovania rôznych rozhodnutí, aby zistili, že aj oni majú právo rozhodovať o rôznych významných témach. Okrem toho mienime sa zaoberať aj spoločensky užitočnou prácou mladých prostredníctvom rôznych pracovných akcií. Hneď na štarte sme upravili značne zruinovaný pamätník padlým bojovníkom, ale sú aj iné miesta v dedine, ktoré treba upraviť alebo udržiavať. Nateraz nám je cieľom u mladých vytvoriť zvyk venovať sa nejakej • ĽUDIA A UDALOSTI •

Mladí Aradáčania na podujatí Aradáč na dlani; Zdeno Poničan stojí v druhom rade prvý sprava

užitočnej práci a neskoršie to možno budú aj akcie na vyššej úrovni. Zúčastnili ste sa aj na nedávnom podujatí Aradáč na dlani. Čo ste tam ponúkali? – Keďže tam hlavne dominovali výrobky z mäsa, my sme sa rozhodli prezentovať a propagovať zdravší spôsob výživy, a preto sme na tvári miesta pripravovali rôzne ovocné šťavy bez akýchkoľvek prídavkov a konzervansov. K tomu sme pražili všeobecne obľúbenú pochúťku palacinky. Pravdaže, to všetko má aj edukačný význam. Tak napríklad chlapci dostali za úlohu nabieliť kivi. Možno im to nešlo práve najlepšie, ale naučia sa a zajtra to uplatnia aj vo vlastnej rodine, pomôžu napríklad matke, neskoršie aj manželke v bielení zemiakov. Všetci sa tu môžu naučiť, ako pripraviť chutnú šťavu, v každom prípade zdravšiu od kokakoly, a, samozrejme, ako pripraviť palacinky. Po zániku Zväzu socialistickej mládeže vznikla veľká medzera v spoločenskej starostlivosti o mladých ľudí... – Počas socializmu sa od malička vytváralo povedomie o tom, že treba robiť niečo užitočné pre svoju školu, dedinu, okolie...

Spomínam si, že nám učiteľka už v prvej triede základnej školy hovorila, že treba chrániť a upravovať priestor pred školou,

okolo pamätníka. Proste nám vnucovala vedomie o tom, že to všetko je naše, a že to netreba ničiť, ale chrániť a udržiavať. V súlade s tým sa organizovali aj žiacke a mládežnícke pracovné akcie, na ktorých si mladí zvykali venovať sa spoločensky užitočnej práci a bolo to dobre. Časom to však prestalo, ale myslím si, že to je naďalej veľmi potrebné. Nejde len o to vypracovať nejaký projekt a dostať dináre, ale ide o to, aby sa v tých mladých ľuďoch niečo zmenilo, aby si uvedomili, že svoje okolie majú udržiavať a zveľaďovať. Pritom majú pôsobiť ako tím, a nie ako jednotlivci a súperi. Spoločnosť by sa tými otázkami musela omnoho viac zaoberať a nie čakať na iniciatívu mladých. Žiaľ, spoločnosť o to nemá záujem. Neviem si to vysvetliť. Našťastie, mladí napriek všetkému ukázali, že sa chcú zapájať do spoločensky užitočných aktivít.

ĎALŠIA GENERÁCIA ÔSMAKOV sa v piatok 3. júna 2016 rozlúčila so Základnou školou Ľudovíta Štúra v Kysáči. Bolo ich spolu 57, rozdelených do dvoch slovenských a jednej srbskej triedy. V slovenských triedach bolo 41 žiakov, v srbskej 16. V nižších ročníkoch ich učili učiteľky Anna Brňová, Anna Legíňová a Svetlana Vučinićová. Vo vyšších ročníkoch triednictvo prebrali Ľudmila Berediová-Stupavská, Marína Vindžanovićová, ktorú zastupoval Ninoslav Detka, a Nermin Feleć. Žiaci prichystali dojímavé príhovory na rozlúčku, ale aj kytice a dary pre triednych učiteľov. Malým maturantom sa prihovorili riaditeľka školy Anna Vozárová, pedagogička Ljubica Hmiljová a ich triedni učitelia. Tak sa žiaci vyparádení vo sviatočných šatách a oblekoch, s modernými účesmi, pri sviatočnej večeri za sprievodu živej hudby v reštaurácii Romansa rozlúčili s jedným krásnym obdobím svojho života. M. Ď-ka 24 /4703/ 11. 6. 2016

Ľudia a udalosti V KULPÍNSKOM CIRKEVNOM ZBORE

Deti a mládež sú pre nás prioritou Anna Francistyová

kancelárii farského úradu v Kulpíne si kedykoľvek možno doplniť novinársky záznamník, lebo sa v tomto cirkevnom zbore stále niečo deje. Podnetom na tento júnový rozhovor s pánom farárom Jaroslavom Javorníkom bola nedávno zdigitalizovaná kompletná cirkevná matrika, ale potom sme otvorili aj ďalšie aktuálne témy. – Začiatkom mája sme kompletne digitalizovali matriky v našom cirkevnom úrade a tie najstaršie materiály z rokov 1822 – 1913 v siedmich knihách sme ponúkli na zverejnenie prevádzkovateľom internetovej stránky kulpin.net. Prečo sme na to nepoužili vlastnú stránku? – hovorí a zároveň odpovedá na našu podotázku farár Javorník. – Nemôžeme teraz otvoriť náš cirkevný „net“. Nemáme na to síl, ani osobitný tím ľudí, alebo aspoň jedného človeka, ktorý by to mal na starosti, a ja ako farár si nemôžem aj toto zobrať na seba. A matriky viac nesmú zostávať v cirkevných úradoch, nedajbože vzplanie požiar... Odkedy som v Kulpíne, tri rodokmene sme robili, zaujímajú sa o svoje korene Kulpínčania z Kanady, Austrálie, Nemecka. Pri tejto práci sme teda mali na mysli dve veci: zachovať matriky pre budúcnosť a poskytnúť servis ľuďom. A to sme dosiahli. Materiály po prvej svetovej vojne nie sú sprístupnené na internete, ale údaje možno dostať na fare. Stálo nás to 22-tisíc dinárov, robil nám to profesionálny fotograf Ján Diňa. Záujem o tieto materiály je veľký a tú časť matrík, ktorá je na internete, napálili sme i na cédečká. Ak to niekto chce mať ako suvenír, alebo venovať cirkvi, môže si ich u nás kúpiť. Máme už niekde takto zachované cirkevné matriky? – Kým som bol v Hajdušici, v roku 2004 som dal profesionálnej službe zdigitalizovať tamojšiu matriku, teraz som oslovil farárov Vidu a Kopčoka, aby sa takto spracovali aj materiály v Petrovci a Hložanoch, ochotu zapojiť sa do tejto akcie prejavila aj farárka silbašská. Stretli sme sa s pochopením aj v Národnostnej rade, a tak sme to prostred-

www.hl.rs

níctvom príslušnej komisie dali do 50-tisíc na konfirmandov, toľko aj Po vašom príchode ešte čosi finančného programu na tento rok; na mládež. Cirkevníci pochopili, pribudlo do práce s konfirmandmi teda, koľko ja viem, Kulpín je po že sa s mladými generáciami musí a mládežou v kulpínskom zboHajdušici druhé prostredie, čo má robiť súčasnejšie, v súlade s dobou, re: odchody na korčuľovanie, cirkevnú matriku v digitálnej forme. s ich záujmami, a to niečo stojí. plávanie... Ako vidíte, mnohí nám odchádzajú Nemôžeme robiť zázraky, ale posun – Aj tieto investície nášho zboru do zahraničia, tak im treba aspoň k lepšiemu je evidentný. Keď som majú duchovný cieľ: je to evanjerodokmeňom pripomenúť, odkiaľ sem prišiel za kňaza pred necelými lizácia, šírenie slova Božieho a nápochádzajú... štyrmi rokmi, v detskej besiedke sme vrat ľudí do cirkvi. Na prvý pohľad Tento ambiciózny proto nemá nič spoločné jekt je ukončený, čo ďalej? s cirkvou, ale má veľký vý– Ďalší veľký projekt tohznam. Všímam si, že deti, to roku je vydanie cédečka ktoré pravidelne chodia staršieho cirkevného speso mnou ako kňazom na vokolu, ktorý pôsobí už 35 plávanie a korčuľovanie, rokov. Toto úctyhodné výrozbíjajú určité predsudky svojej generácie vo ročie sme primerane oslávili, urobili sme si tablo, boli vzťahu k farárovi a cirkvi. sme na výlete, ale tak do Ja nepôjdem s nimi do mesiaca bude aj cédečko. S diskotéky, ani do krčmy, deťmi máme tiež urobenú ale takéto spontánne peknú prezentáciu, detská stretnutia robia presne besiedka ožila. tú platformu, akú chceme Ako konkrétne sa venuvytvoriť. Či ju ony využijú, jete týmto potenciálnym alebo nie, to je ich vec. Už cirkevníkom? som mal viac prípadov, – Okrem obvyklých keď prišli mladí ľudia do stretnutí vo farských miestkancelárie s problémom, nostiach často organizujes ktorým sa nevedeli pome výlety s premysleným Z májového výletu tohtoročných konfirmandov deliť s rodičmi, vyplakali programom. Napríklad s v Belehrade sa tu. Aj to je život. Život, tohtoročnými konfirmandktorý žijeme a v ktorom si mi sme boli na plavbe Dunajom. mali 6 detí, teraz ich je 30. Dbáme aj musíme pomáhať. Osobitne mláDeti mali radosť, veď mnohí z nich na duchovné veci, ale treba na to ísť deži, ktorá žije v bláznivom čase, boli prvýkrát na lodi a boli sme i premyslene. Deti sú pre nás priorita. ktorá sa neraz nevie zorientovať... na Avale, v Chráme svätého Savu v Na Vianoce sme napríklad rozdelili To sú ciele, ktoré výletmi a ďalšími Belehrade. Teraz 12. júna budeme 265 balíkov, čo ani jeden cirkevný akciami chceme dosiahnuť. mať exámen, záverečný program zbor neurobil, ani tento náš ešte A ciele zboru sú aj ďalšie veľké v kostole, a 11. júna pre všetkých nikdy v dejinách. Balík dostali všetky investície? členov detskej besiedky plánujeme deti, ktoré akýmkoľvek spôsobom – Tohto roku máme pred sebou výlet na Petrovaradínsku pevnosť majú do činenia s týmto cirkevným ešte tri kapitálne investície, ale s prednáškami, tvorivými dielňami zborom, dokonca aj vnúčence sta- máme schválený veľmi veľký cira obedom v McDonalde. Tentoraz rých rodičov z nášho cirkevného kevný rozpočet: až 65-tisíc eur. To sme vymysleli taký urbánny darček, zboru, ktoré sú v niektorej denomi- nikdy nebolo! Mali sme obyčajne vlani sme boli na Letenke, predvlani načnej cirkvi, alebo v pravoslávnej či do 22-tisíc eur. Ale to sa dá osprana Stražilove. katolíckej. Povedali sme si, že aj tie vedlniť tým, že sme prinavrátili Ale tá detská radosť niečo aj deti raz odrastú a povedia: „Ja som učiteľský cirkevný byt – zaplatili sme stojí... dostal zo slovenského kostola cez zaň 20-tisíc eur, v lete plánujeme – Investovať do mládeže sa musí, moju starkú či starkého balík.“ Do zrekonštruovať strechu na fare, bez ohľadu na to, či sa to oplatí, balíkov sme vrazili takmer 300-tisíc lebo premoká – čo ani nediví, veď alebo nie. Dnes je mládež najne- dinárov, čo pre takú malú cirkev, je to vyše 30-ročný objekt – a tretí stálejšia, viaceré cirkevné zbory ako je naša, nie je malý výdavok, ale projekt je plynofikácia, ktorú sme nechcú do nej investovať, lebo ne- cirkevné pozemky sa nám vrátili a tá sčasti urobili, ešte nás čaká ústredvidia hneď výsledky, ale keď si zbor nová situácia v hmotnom postavení né vykurovanie v kostole. A hoci uvedomí, že investícia každého zboru sa musí prejaviť najprv na by som nechcel, aby sa práce na dinára sa desaťnásobne vráti, určite deťoch. A teraz po záverečnom vykurovaní kostola robili v zime, ak to v budúcnosti ocení. Teší ma, že programe plánujeme všetkým de- peniaze z Nemecka dostaneme len tohto roku bol v našom cirkevnom ťom dať perečníky. Možno týmto 1. novembra, bude sa musieť robiť zbore schválený perfektný rozpočet: spôsobom prilákame od septembra potom. okrem iného 50-tisíc dinárov na deti, ešte viac detí... Foto: z cirkevného archívu

Informačno-politický týždenník

• ĽUDIA A UDALOSTI •

DVE SESTRY ZO ŠÍDU

Splnili želanie rodičov Stanislav Stupavský

iluška Stupavská-Pršićová a Vlasta Stupavská sú dve sestry, ktoré svojim rodičom vždy boli na hrdosť a na radosť. Za lásku a starostlivosť obe sa im aspoň sčasti odvďačili tým, že ich starostlivo opatrovali v ťažkej chorobe, ktorá ich roky pripútala k posteli. Obe sa dobre pamätajú na tie krásne dni svojho detstva a dospievania, keď matka Mária a otec Pavel svojim dcéram odovzdávali obrovskú lásku, tešiac sa každému ich úsmevu a úspechu. Najprv prvým vysloveným slovám či prvým urobeným krokom. Prvému odchodu do škôlky, neskoršie do školy. Prvým výborným známkam v škole, a potom aj úspechom v ďalšom uschopňovaní v povolaní, ktoré si zvolili a ktorému sa venovali... Všetko toto bolo späté s niečím, čo iba dnes odhalili a čo rodičia ešte vtedy do nich vštepili. Matka Mária bola domáca a veľmi veriaca osoba, ktorá sa nezištne venovala činnosti v slovenskom evanjelickom cirkevnom zbore v Šíde. Otec Pavel bol krajčír a jeho veľkou záľubou bol futbal. Bol zakladateľom, a potom aj dlhoročným predsedom Futbalového klubu Jednota, ale zároveň

bol aj podporovateľom činnosti Slovenského kultúrno-umeleckého spolku Jednota. V takom ovzduší rodičovskej lásky a vždy prítomného pocitu príslušnosti k Slovákom, slovenskej kultúre a viere rástli ich dcéry Miluška a Vlasta. Rodičia sa nazdávali, že ich dcéry prejavia väčší záujem o účasť v činnosti SKUS Jednota, tak im kúpili harmoniku a zapísali ich do hudobnej školy. Osud však chcel, že ktovie z akých dôvodov dievčatá svoje hudobné schopnosti nerealizovali v spolku.

Po smrti rodičov Milušku a Vlastu možno trochu trápilo svedomie, že v tomto zmysle nesplnili rodičovské očakávania a nevčlenili sa do slovenského tkaniva v našom prostredí. Tak sa rozhodli, že aspoň teraz podniknú niečo konkrétne na tom pláne a harmoniku, na ktorej roky tak málo hrávali, spoločne darovali Slovenskému kultúrno-umeleckému spolku Jednota. Všetci mali z toho radosť a iste by aj ich rodičia boli hrdí na tento pekný skutok, aký vykonali ich dcéry.

Vlasta Stupavská a Miluška Stupavská-Pršićová

PRINAJMENŠOM ROVNOCENNÝM, oveľa však názornejším dokumentom doby ako slovo je snímka. Je pravda, že ide o nepopierateľne mladšie svedectvo, ale to vyše stosedemdesiat rokov úspešne nahrádza vernosťou a komplexnosťou všimnutého. Koľko viet by dakto potreboval, aby opísal stred Starej Pazovy nafotený rovno pred storočím, záber pochádzajúci zo súkromného archívu kronikára Jána Horváta? Iste mnoho a stále by to nebolo ono. Snímka ako táto priam núti človeka vžiť sa do vtedajšieho ovzdušia, ale aj videné porovnávať s dnešným. Pritom uvažovať, čo všetko sa za to storočie (ne)zmenilo. Stačí skonštatovať len to, že sa aspoň desaťkrát za ten čas menili buď tunajšie štáty, alebo ich názvy... O. F.

POUGÁR

Juraj Bartoš

Bumbum-bumbum-bumbumbum!

áva sa na známosť, že sa v nedeľu, t. j. zajtra v Silbaši bude konať 7. ročník podujatia Čaro višieň. Otvoria aj nový Slovenský etno dom, t. j. starý, čerstvo zreštaurovaný dedinský dom. Ako je známe, v Belehrade pred niekoľkými dňami, pred očami tévédivákov odštartovali (staro)novú reality šou Čaro parlamentu. Ak podľa rána poznať deň, môžeme rátať s jedinečnými vzrušujúcimi verbálnymi a môžbyť aj inšími súbojmi všakovakých rohov v tom istom vreci. Začiatok šou okorenili jeho účastníci repertoárom známym z iných tévé šou, ktoré mierou vrchovatou prispievajú k správnemu • ĽUDIA A UDALOSTI •

prístupu ohľadne životne dôležitých otázok dospievajúcich, ako i dozrievajúcich generácií. Nebolo by od veci, keby sa drahí poslanci uzhodli na projekte zriadenia tunajších dávno a dôkladne vyľudnených a odstrojnených fabrík. Keby tak z nich urobili etno továrne, ktoré ET by navštevovali turisti z domova a zo zahraničia s cieľom pokochať sa v tom, ako sa tu kedysi super pracovalo a žilo, jój, to by stúpol nielen počet zamestnaných, ale aj (a najmä) príjmy následne turistického rozmachu! Apropo kauzy poslancov: vraj títo naši poslanci (akí sú – takí sú – naši sú; sami za to môžeme) majú

najnižšie platy v Európe. Takže by sme, úbožiakom, nijako nemali a nesmeli vyčítať, že sa v reštaurácii Národného zhromaždenia stravujú a popíjajú – za bagateľ... Veruže náš štát má čo robiť, aby ako-tak (u)držal krok s Európou. Pokým sa veľká časť Európy naskutku ocitla na vode, projekt Belehrad na vode furt je akosi stále na štarte. Aj po incidente (alebo vari ďalšom, menšom projekte v rámci už spomenutého väčšieho?) v belehradskej Savamale, kde pod rúškom noci bagre a páni kukláči zbúrali početné objekty. Neurýchlilo by vyrastanie Bgd na vode, keby stavbárom tiež niekto namiesto

prilieb na hlavy navliekol kukly!? Na záver dnešného bubnovania a na oživenie národného hospodárstva podnetná správa: Následne zvýšeného počtu osôb odsúdených na trest väzby v domácom aranžmáne – uvádza denník Blesk – došlo k nedostatku monitorovacích elektronických náramkov (áno, vážení, je to populárna tzv. „nanogica“ alias „nánožník“). Nuž prečo by náš štát, pod zvýhodnenými podmienkami neprilákal dákeho zahraničného výrobcu „nánožníkov“ a nepodnietil tak rapídny pokles nezamestnanosti? Napred, štát! Bububumbum!

24 /4703/ 11. 6. 2016

Ľudia a udalosti HLOŽANY

Prírodu chránia fotoaparátmi Juraj Bartoš

ko je známe, 5. júna bol Svetový deň ochrany životného prostredia. Členovia Združenia ekológov Ekos v Hložanoch tento dátum mali na zreteli značne skôr. Aj v tomto roku pre mládež a žiakov usporiadali súťaž o najkrajšie fotografie prírody. Súťažilo sa v dvoch skupinách: do jednej zaradili krásne zábery z prírody a do druhej tie, ktoré znázorňujú macošský vzťah voči nej. Záujemcovia mohli svoje práce zaslať od 1. apríla do 25. mája. V pondelok 6. júna v ZŠ Jozefa Marčoka Dragutina vyhlásili výsledky súťaže a udelili diplomy a ceny za najlepšie fotografie. Odborná komisia pracovala v zložení: Igor Bovdiš, Andrej Medveď a Ondrej Stupavský Endy. Rozhodla, že v prvej skupine (pekných záberov prírody) si 1. miesto vyslúžila Lýdia Murtínová z Hložian, 2. Aleksandra Krunićová z Báčskeho Petrovca a 3. Ivana Zorňanová z Kulpína, pokým v druhej skupine (zábery špatných výjavov z prírody) je

tronomického spolku Univerzum v Báčskej Palanke Jaroslav Grňa zaviedol prítomných na pútavú prechádzku Slnečnou sústavou. Keďže podvečer oblohu prekryli mračná, neprišiel astronóm z Báčskej Palanky Miško Mravík, takže sa nekonalo pozorovanie telies vo vesmíre. Hostí privítala a ceny udelila podnikavá predsedníčka ZE Ekos Viera Turčanová.

KRÁTKE SPRÁVY

Silbaš Časť odmenených žiakov, ktorí fotoaparátom chránia prírodu: Lýdia Murtínová, Stanislav Stupavský, Daniela Kukučková a Martina Dudášová takéto umiestnenie: 1. Stanislav Stupavský (Hložany), 2. Saška Hricová (Kulpín), 3. Andrea Zátrochová (Hložany). Osobitné ceny, na základe najväčšieho počtu páčikov (tzv. likeov) udelili dvom dievčatám z Hložian: Martine Dudášovej (pekné zábery) a Daniele Kukučkovej (špatné). Prítomní si vypočuli aj dve zaujímavé prednášky. Profesor bio-

lógie Andrej Medveď sa sústredil na dopad odpadu v životnom prostredí. Prezentoval zábery z internetu zacielené na javy zdevastovanej prírody, s cieľom zdôrazniť následky ľudskej nedbalosti na živočíšny svet pod vodou. Podčiarkol potrebu správať sa podľa požiadavky zakotvenej v slovách: redukuj, znova používaj, recykluj. Profesor fyziky, zároveň člen As-

Kultúrne podujatie Čaro višieň v nedeľu 12. júna už siedmy raz v Silbaši usporiada tamojší Aktív žien. Kultúrno-umelecký program v Dome kultúry sa začne o 15. hodine. Návštevníci si aj tentoraz budú môcť pochutnať na tradičných višňových špecialitách. Takisto v nedeľu, so začiatkom o 13. hodine, otvoria Slovenský etno dom v Ulici kráľa Petra I. č. 63. V izbách typického dedinského domu zo začiatku 20. storočia je množstvo úžitkových predmetov. Nechýba ani ľudový odev a časť krojov si oblečú silbašské dievky. Budú si ich môcť obzrieť aj účastníci Čara višieň. jb

VIŠNJIĆEVO

Iba pamiatka na pamätné stromy Stanislav Stupavský

roku 2004 pred odchodom do penzie Josip Erdeši, inžinier lesníctva a riaditeľ Šumarije Višnjićevo, ktorý celý svoj život venoval lesom a prírode, dal autorovi tohto textu na pamiatku väčší počet fotografií ako dokument jednej doby, na ktorú sa už zabudlo. Počas svojej pracovnej doby Josip Erdeši trval na tom, aby sa v bosutských lesoch, v tej časti, ktorú spravuje Šumarija Višnjićevo, urobil zoznam všetkých starých dubov, jaseňov, dubov plutárov, vŕb, líp a iných stromov, ktoré si svojou veľkosťou a vekom to zaslúžili. Tak vznikol naozaj pozoruhodný zoznam, na ktorý v Šumariji Višnjićevo boli právom hrdí. Zoznam obsahoval početné stromy rastúce v Bosutských le-

www.hl.rs

soch, ktoré boli staré viac ako 300 rokov. Medzi nimi v prvom rade dub, ktorý v čase, keď ho fotografovali, mal viac ako 300 rokov a objem kmeňa asi 9 metrov. Dub bol registrovaný a zaradený pod štátnu ochranu. Žiaľ, takú ochranu neuznávala príroda, keďže do duba koncom sedemdesiatych rokov minulého storočia uderil hrom, zapálil ho a zváľal. Druhý strom, na ktorý Josip Erdeši bol hrdý, bol jaseň, ktorého kmeň po prvú haluz mal viac ako 20 metrov. Žiaľ, aj tento strom postihol krutý osud, lebo bol zváľaný ľudskými rukami a použitý na strešné hrady pri výstavbe domov. V Šumariji vo Višnjićeve dodnes spomínajú na svojho bývalého riaditeľa a aj po jeho smrti chránia pamiatku a sú hrdí na jeho dielo.

Informačno-politický týždenník

Tristoročný dub: Na fotografii vidieť tabuľku o registrácii stromu a lesník pri ňom môže poslúžiť na porovnanie veľkosti tohto obra

Časť najvyššieho a najrovnejšieho jaseňa • ĽUDIA A UDALOSTI •

ODMENY PRE NAJLEPŠÍCH ŽIAKOV PETROVSKÉHO GYMNÁZIA

Štedrá Nadácia Viktora Maceka Jaroslav Čiep

bol vyhlásený za čestného občana Báčskeho Petrovca. Udeľovanie tohtoročných odmien sa uskutočnilo vo štvrtok 2.

a konci školského roka už štvrtý raz za sebou odmenili najúspešnejších žiakov Gymnázia Jána Kollára so žiackym domovom v Báčskom Petrovci. Odmeny žiakom v Slávnostnej sieni gymnázia odovzdali vďaka štedrosti jednotlivca a Nadácie Ing. Viktora Maceka. Ide o podnikateľa z Nitry, Odmenení žiaci s profesormi a dobrodincom niekdajšieho vedúceho predstaven- júna za prítomnosti žiakov, členov stva mesta Nitra, tiež dlhoročného Správnej rady Nadácie Ing. Viktora dobrodinca tohto gymnázia, ktorý Maceka, členov školského výboru

• ĽUDIA A UDALOSTI •

Elena Vršková, a rady rodičov, ako i predstaviteľov politických a spoloVladimír Zima, čenských štruktúr Petrovca Iveta Galasová, a vojvodinských Slovákov. Ivan Kováč, JozePrítomných privítala riaditeľka fína Kamáňová, gymnázia Anna Medveďová, Branislav Pop, Joktorá ozrejmila, o aké odmeny van Pošta, Tabita ide a ako sa po smrti prvej Vágalová, Emília zriaďovateľky ceny, niekdajJana Pálešová, šej riaditeľky gymnázia Viery Sandra Grňová, Boldockej, nadácia štatutárne Aňa Marčoková, upraví, aby zodpovedala plat- Darca Viktor Tabita Pavelová ným normám. a Timea KopčoMacek z Nitry Po kratková. šom umeleckom Ďalší žiaci si odmenu zaslúžili programe profe- ako členovia skupín, ktoré dosiahsorka Marta Pav- li úspechy na rôznych súťažiach čoková vysvetlila, alebo na kultúrno-umeleckom že ocenenie a fi- poli, ako aj za prínos k afirmácii nančnú odmenu školy. Za úspechy v oblasti športu žiaci získali vďaka odmeny dostali jednotlivci Melásvojmu prospe- nia Brňová, Darko Šuster, Monika chu, ale i aktivite Mučajiová, ako i viacerí žiaci skupia dosiahnutým novo. Skupinovú odmenu Nadácie výsledkom na Macek získala aj redakcia časopisu súťažiach, predo- Internatórium. všetkým republiAj tohtoročné finančné odmekových a pokrajinských. Jednotlivé ny v celkovej hodnote 1 000 eur ceny tohto roku získali Vladimír budú podnetom pre žiakov, aby Vaňa Valent, Tanička Klúčiková, dosahovali ešte lepšie výsledky.

24 /4703/ 11. 6. 2016

Ľudia a udalosti AKCIE: FRUŠKÁ HORA V KATOLÍCKEJ PORTE

Všetky farby prírody Oto Filip

polovici apríla odštartovala turistická predsezóna, o pár týždňov nastúpi sezóna plná. Chystá sa na ňu aj Nový Sad: rôznymi podujatiami, predajnými akciami, výstavami… Jednou z najlákavejších je výstava na otvorenom menom Všetky farby Fruškej hory, otvorená koncom mája. Ide v podstate o reprízu podujatia, ktorého hlavným autorom

a aktérom je Dragan Kurucić a ktoré sa minulej jesene konalo v Múzeu Vojvodiny. Autor vlani zdolal viac ako dvetisíc kilometrov, putujúc po Fruškej hore nafotil okolo tisícdvesto záberov, z ktorých sa výber, pozostávajúci z vyše štyridsiatich, ocitol v Katolíckej porte s jasnou ideou. Priblížiť krásy Fruškej hory Novosadčanom, no nielen to: veď škoda návštevníkovi a turistovi, aby pobudol v Novom Sade, ak nezavíta aj do neďalekého

Pohľad z Brankovca

V KYSÁČSKEJ ŠKÔLKE LIENKA v sobotu 4. júna usporiadali akciu úpravy dvora. Zamestnanci škôlky zariadili kútiky pre hru a urobili aj nové ihrisko pre najmladšie deti zo severnej strany škôlky. Ako povedala vedúca škôlky Miluška Grňová, cieľ im je nové ihrisko využívať pre bábätká a deti do 4 rokov. Tie väčšie deti majú ihrisko na opačnej strane. Rodičia vykonali peňažnú zbierku na kúpu toboganu a vychovávateľky priložili ruky k dielu. Popílili suché stromy, zakopali pníky, naviazali pneumatické gumy namiesto hojdačiek, a potom to všetko ofarbili. Upravili a zriadili aj parkovisko a rodičia pomohli materiálne a prácou. M. Ď-ka

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

Bešenovské jazero

nášho najstaršieho národného parku. Do oblasti rozlohy viac než dvadsaťpäťtisíc hektárov, predovšetkým vinárskej, do pásma s významnými pamätihodnosťami, zvlášť v mestečkách, ako Sriemske Karlovce, Petrovaradín, Irig, taktiež do kraja, v ktorom sú známe kláštory a monastiere, ako aj nejedna archeologická lokalita. Pritom je Frušká hora, ktorá status národného parku získala pred päťdesiatimi šiestimi rokmi, nenapodobniteľná podľa svojich pestrých farieb či spätosti tradičného a súčasného… A to všetko na jedinej hore na Panónskom mori, dlhej takmer osemdesiat, širokej okolo pätnásť kilometrov. Turistickým a iným usporiadateľom – Turistickej organizácii

Nového Sadu, Horolezeckému spolku Naftaš a tímu Európskej metropoly kultúry (Nový Sad 2021) treba uznať, že touto akciou trafili do terča. Ešte keby len niektoré segmenty dotiahli do konca. Tieňom na podujatí je napríklad to, že okrem názvov snímok vystalo ozrejmenie základných údajov o lokalite, v srbčine i v angličtine. Nemusí totiž celý svet vedieť to, čo vieme my, žijúci či pracujúci neďaleko jedinej tunajšej hory. Turistovi treba pomôcť zorientovať sa, aby získal základné oporné body, keď sa zase raz bude rozhodovať, kam na dovolenku. Krása sama osebe nestačí. Alebo presnejšie: malý osoh z nej, ak ju nemá kto stále obdivovať.

V NEDEĽU PODVEČER 5. JÚNA 2016 V KYSÁČI bol požiar v domácnosti Pavla Martinku z Ulice Masarykovej. Horela šopa plná balov sóje. Od predsedu DHS Kysáč Ján Hlošku sme sa dozvedeli, že pozvanie dostali o 17.15, o tri minútky boli na tvári miesta a o 19.10 požiar bol úspešne uhasený. Hasiči hasili z Ulice Babinkovej. Šťastie, že načas prišli, takže sa požiar nerozšíril. Príčina požiaru je nateraz neznáma. M. Ď-ka • ĽUDIA A UDALOSTI •

VOJNOVÉ NEZÁBUDKY (17)

Mrle ma žerú! Ján Cicka PONDELOK 26. apríla Hlušíme kasárne Hlušíme mosty Hlušíme továrne Hlušíme cnosti Z bezpečnej vysokosti Prečo majú vinu? Prečo tŕpnu svety? Prečo ľudia hynú? Prečo hynú deti? Pomáhajte, svätí Vilka miesi rezance do polievky. Za toto naše veľkolepé víťazstvo nad NATO najväčšie zásluhy má On. Aj za zrúcané mosty, továrne, rafinérie, kasárne, rodinné domy, za zmarené životy, za náš strach... Aký Víťazný pád! Okolo jednej som vyšiel na prechádzku k Milanovmu stánku, a potom hneď do Rašovho obchodu Heba. Prišla Anteho Mária po chlieb. Keď zarachotilo, Mária vraví: „Poďte so mnou do nášho vchodu.“ Trielila tak, že som ju nemohol dohoniť. Aj Irma už bola dolu. Prší, prší jednotvárne... Pod ľahkou clonou dažďa som prešiel do bližšieho obchodu. Vravím čipernej predavačke: „Prišla voda.“ „Naozaj?“ „Prší.“ Juca ide z mesta a vraví: „Odteraz nás budú tĺcť 24 hodín bez prestania.“ „Skadiaľ máš tú správu?“ „Ľudia vravia.“ Takú informáciu len psovi na chvost zavesiť. Suseda Sulićová včera večer počúvala na TV Vuka Draškovića (SPO). Musím sa ju opýtať, čo rozprával. Pred Milanovým stánkom som si doberal Žiku v klobúku: „Teraz je na rade mostík za kasárňou vedúci k tvojej haciende. Zhlob si načas malú kompičku. Hacienda je chatrč na fliačku záhradky.“ Mrle ma žerú! Bol som hore na 5. poschodí nakŕmiť papagáje. Chúďatká, chcú sa rozprávať a nemajú s kým. Poklebetili sme si. Potom som zašiel na 1. do Mileninho • ĽUDIA A UDALOSTI •

bytu. Je v ňom pusto, chladno, zima ako v psinci. Idem počkať Dragana na konečnú; príde na obed. Ovocné stromy odkvitli. Orgovány odkvitajú. Nič nového pod slnkom. Len slnka niet. NATO-vci, kašlem ja na vašu chémiu Nech vám ju psi obserú... Neláka ma odísť k Žeželjovmu mostu. Dunaj – hrobka mostov. Klimatická vojna: Predpoveď bola, že lejaky s hrmavicou popoludní, a ono pred západom slnka jasno. Alebo naši chybne odpisujú, alebo máme falošné údaje z okolia. Holuby nám obsierajú terasu. Diabli! Skoro všetku pažítku („šnidlík“) z čriepka vyzobali. No, buď kresťan a nehreš! Ide ma rozpučiť pre takú neprávosť. Holuby mieru proti nám. Sú šance, že bude voda pod slabým tlakom na prízemí a 1. poschodí. Dobre, že máme Milenine kľúče. Ak nebude, prvýkrát pôjdem do úkrytu neosprchovaný a neoholený. No, maj sa! Voňavkám stúpne cena a použitie tiež. Už zase je oblačno. Slovník a obsah toho, čo hovoria radikáli, je proste taký: „Bombardujte ešte viac a prudkejšie!“ Dráždia mrchavého psa. Čaká nás osud Chazarskej ríše a Chazarov? Na 1. poschodí je voda. Budeme používať Milenin byt do štvrtka, kým neopravia vodovod. Vody je síce iba studenej, ale aj to je prémia. Irma si požičala od nás point cigarety. Nemá, a suseda Rozália je predavačka v stánku na nádraží. Nedbá. Je pol deviatej večer. Odnášam veci do úkrytu.

Keď som sa vrátil o desiatej, Vilka vraví, že sledovala TVČH Sky News s prekladom. Anglický generál vraj vraví, že privezú viac paliva a budú nás tĺcť 24 hodín denne. Nečakám poplach. Idem. Je 22.25 hodín. Vilka pozerá film. Ako môže?! Poplach o 23.15 hodine. O polnoci som zaspal v úkryte a spal na stoličke až do štvrtej ráno. Rozospatý som šiel domov.

UTOROK 27. apríla Zobudil ma Vilkin rozhovor telefónom. Rozprávala sa s Milenou z Koviljače. Milena jej prikázala, aby z ich penzie vyplatila dlh v Rici. Stana a Irma boli u nás na káve. Irma si prišla zriadiť účes. Vyplatila aj dlh 150 din. Taktiež vrátila včerajší balík cigariet. Pekné slnečné ráno. Dnes je Deň Juhoslávie. Siedme narodeniny. Pripomínať hej, oslavovať nie! Čo oslavovať? Rakety, bomby, strach!? Zase niet vody. Teplota do 20 °C. Pokúsim sa odísť do redakcie HĽ. Odišiel som po dvanástej autobusom. V redakcii som zastihol: Smilju, Zuzku, Aničku Š., Kaňu, Elenku,

Bartoša, Alu, Alf, Pucovského, Ota, Garaja (toho ani vojna nezmenila), Marienku, Zuzku Kop., Marku, Aničku H., Janka H. Ženy som vybozkával, chlapom podal pravicu. Potom sme oslavovali vojnové meniny J. Pucovského. Najviac Kaňa a ja s oslávencom. Vychleptali sme mu takmer celú fľašu metaxe. Už nám brnkalo, tak som odišiel trochu skôr. Tí dvaja zostali. Domov som šiel o pol štvrtej, najprv sedmičkou, potom trojkou. Namlátil som sa fazule, napísal tieto riadky a hybaj spať. My traja bystrili sme, pri poháriku, aj politiku. Ale som si v tejto chvíli nespomenul na nič. Tabula rasa! Volal Vilkin otec Laco: „Ste živí? Zbaľte sa a hybajte sem! Všetci Slováci z Vojvodiny idú k nám, videu sem to na telke pri Komárne.“ Akože všetci, keď my sme ešte tu?! Je 22.00 hodín. Siréna mlčí. Dopĺňame sud vodou. Neviem, ako je vonku, lebo som spal do deviatej večer. Obedoval som o štvrtej fazuľu (uvarila Stana) s mladou cibuľou a starým cesnakom. Smrdím ako tchor a od polnoci mám byť dežúrny v úkryte. Vilka sleduje na TVČH tlačovku Vuka Draškovića. Vonku prší. Vlastne mrholí. Viac sa počuje na ríne, ako naskutku prší. Aj to, čo hovorí Vuk, je len trc Mara do čepca! Poplach o 1.12 hodine po polnoci. Od 00.00 do 6.00 hodiny ráno som bol dežúrny v úkryte. Noc bola pokojná, ostreľovali iba BGD a Požegu – tak aspoň zneli správy. Len tí najhorlivejší od večera do rána sediačky alebo poležiačky prebdejú v úkryte. Niektorí tam prídu iba po tom, čo doznie siréna. Mnohí zostávajú doma. No pred šiestou ráno v úkryte niet takmer nikoho.

24 /4703/ 11. 6. 2016

Jedna životná kapitola k odchádza do spomieno

Na každom konci je nový začiatok

er do šíreho sveta. Dnes več Dnes nás vyprevádzate domova, o héh dru od ny brá i odídeme, zavrú sa za nam malí, nezrelí, ale dnes nás sem a to nav ždy. Prišli sme Teraz ch a plných vedomostí. šný slu za ád rev vyp la ško . Náš cia erá gen á prv e: dvetisíc otvoríme knihu, kde sa píš šich na a v o dielo píšeme my príbeh, naša kapitola, tot spomienkach i ostane. , ale z nás uzavrieť túto knihu Bol to sen iste každého va zno ju e em chc er, eme jej záv teraz, keď sme tu a keď píš e tu stáli sm keď s, čia do e tim vrá a znova prečítať. Nech sa i sme si, ju písať. Neuvedomoval ako sedemroční a začali tili konať nú pri nás ré kto tie, íle, že to boli tie najkrajšie chv inak a tiež sa tak i správať. bolo la touto chodbou, ale už Každý deň som prechádza ou tor s k u, cio erá gen dy s moju aj to naposledy. Naposle ať. Robili pís po ia tač nes l ito kap prežité zážitky ani tisícky ili sme zdne kroky, padali sme a uč ysel sme kroky, robili sme prá zm sol prežitý deň mi prinie o sa od majstrov. Ale každý Per . šie hlb dať epa a n em vstať si z života a nádej, že dokáž era A t . yrozprával celý príbeh ešte píše a atrament nev , plač, najkrajšie: smiech, radosť už to ňte me po vy všetci pri sa o leb to a zapamätajte si, ieť prvú lásku. Predstavte si sed ín, od z h kať ute budeme viac nezopakuje, už ne teľov, ale, čo uči ť ma kla ť, ova pis od v tých istých laviciach, eme tvoriť tím. je najsmutnejšie, nebud či ju spomienok , rozmýšľam, ne Stojím sama na brá áme ech a n lu spo ju e preskočm preskočím. Pomôžte mi, života. tejto škole 8 rokov nášho Škoda, pero by ešte stále písalo. keď aj ul, min sa Atrament Nezabudnite : zom dka s o hu kni am už sme pri konci, zatvár jeme mi tejto knihy, ale podpisu nikdy. Stali sme sa hrdina . sa aj ako jej známi autori Denisa Hanuľová, 8. a Petrovci ZŠ J. Čajaka v Báčskom

Detstvo je plné spomienok, smiechu a sĺz, ale už sme ôsmaci a detstvo je už za nami. Sme na prahu dospelosti. Keď sme boli malé deti, nemali sme mnoho problémov. Plakali sme, keď nás rodičia nechceli pustiť na ulicu hrať sa s priateľmi, alebo keď sme museli ísť včas spať. Ani teraz nemáme veľké problémy, ani mnoho záväzkov. Ale ako dospievame, v našom živote ich bude čoraz viac. Budeme mať menej a menej času na pozeranie telky alebo na prechádzky s priateľmi. Keď zazvoní zvonec na konci poslednej hodiny v základnej škole, skončí sa aj tá posledná časť nášho detstva. Ale na každom konci je nový začiatok. Bude tu stredná škola s novými priateľmi a novými dobrodružstvami. Samozrejme, s tými najbližšími kamarátmi zostaneme v kontakte aj napriek rozličným školám. Po strednej škole niektorí z nás pôjdu na fakultu a niektorí budú pracovať. A keď sa to stane, naše detstvo bude už len ďalekou spomienkou a zážitky z tohto obdobia si budeme len s úsmevom pripomínať. Jasna Andrášiková, 8. b ZŠ J. Čajaka v Báčskom Petrovci

Lebo my nie sme iní Končím základnú školu, hoci som to nikdy nechcela. Po ôsmich rokoch priateľstva je chvíľa rozlúčiť sa. Každý pôjde svojou cestou a bude žiť svoj život. Pýtam sa, budeme sa poznať? S niektor ými zostaneme i naďalej priat elia. S niektor ými sa už neuvidíme, ale všetci mi zostanú v pamäti. Predsa sme my jeden celok. Verím a viem, že naše zážitky zotrvajú navždy, lebo my nie sme iní. Toľko toho spolu sme zažili a ešte zažij eme. Jedni druhým v živote budeme svet lo, ktoré nám pomôže ísť správnou cest ou. Jedni druhým v živote budeme opo rou, o ktorej sa ani snívať nemôže. Jedni druhým budeme priatelia. Pýtate sa, ako to viem, ako si môž em byť taká istá? Môžem, pretože teraz tak cítim tu, v srd ci. A uverte mi, tak i bude, lebo my nie sme iní. Milinka Strejčeková, 8. 2 ZŠ hrdinu Janka Čmelíka v Starej Pazove

Po ôsmich rokoch...

Na prahu detstva a dospelosti

Opúšťam základnú školu

spomienok Detstvo – je to len jedno slovo, a toľ ko h. tnýc šťas nej i me h, v ňom. Šťastnýc lémom Je to obdobie, keď naším najväčším prob stať a zo íziu telev rať poze dlho e je, že nemôžem , keď nám to v noci dlhšie hore. Že musíme ísť spať a, hľa, máme mama rozkáže. Ale noc rýchlo preletí iev a záhad. užst tu nový deň plný rôznych dobrodr skôr odčím som la chce a, dieť bola Ibaže keď som , že ten však som a rásť a by ť tínedžerkou. Nevedel Ale tvo. dets stné taro bezs to e práv prav ý poklad je mu k iné sa me Blíži už je neskoro túžiť po detstve. í mlad rší a sta rejší múd s z ná sa ajú obdobiu. Stáv kedy a nie íc hran á ľudia. Predsa zábava pre nás nem detstva. Keď ešte stále máme nábehy vrátiť sa do a v srdciach sa skončí škola, skončí sa i naše detstvo ako mnohí sú, i nam pred Nuž y. ienk zostanú iba spom naplno žiť eme začn hovoria, najkrajšie roky. Teraz osť. a užívať si mlad pred sebou Sme mladí, svieži a pripravení žiť. Veď ! toho do me Poď t. máme celý živo Sabína Cerovská, 8. b ZŠ J. Čajaka v Báčskom Petrovci

ceste stať sa múdrejším a skúsenejším. Budem sa musieť rozlúčiť s mojou triedou a školou. Rozlúčim sa aj s mojou triednou učiteľkou a učiteľmi, ktorí ma usmerňovali, aby som sa stal tým, čo som dnes, a ktorí ma pripravovali na cestu životom. Tá cesta nebude vždy ľahká, na nej bude veľa prekážok, ktoré budem musieť zdolávať sám. Spomínam si na moje prvé kroky v škole. Učil som sa písať, čítať, počítať. Vtedy sa mi zdalo nemožné naučiť sa tak veľa učiva a dnes tu stojím poslednýkrát. Vedomý som si toho, že týchto osem rokov bolo základom pre môj život. Zažil som tu mnoho krásnych a nezabudnuteľných chvíľ. Nemožno zabudnúť naše spoločné výlety a mnohé zážitky, ktoré som tu zažil so svojou školskou rodinou. Som vďačný učiteľom za mnoho toho. Naučili ma učiť sa. Nebolo im so mnou vždy ľahko, ale mi vždy pomáhali, aby som vyriešil všetky problémy. Naučili ma tiež, ako sa mám správať, a za to im veľmi ďakujem. V spolužiakoch som našiel nových kamarátov, na starých nikdy nezabudnem a oni mi taktiež mnoho pomohli, podporili ma v ťažkých chvíľach. Poslednýkrát zazvoní školský zvonec, poslednýkrát sedím v lavici a poslednýkrát sme tu všetci spolu. Teraz nás čakajú stredné školy. Už to tam nebude tak, ako bolo tu. Končí sa jedna cesta, ale začína sa druhá, na ktorej sa nám, dúfam, bude dariť aspoň tak dobre ako tu. Viktor Gubečka, 8. 2 ZŠ hrdinu Janka Čmelíka v Starej Pazove

www.hl.rs

Na jednej z prvých životn ých križovatiek ocitajú sa v týchto dňoch žiaci 8. roč níka základnej školy. A a j napriek tak ým situáciám , keď im napríklad počas intenzívneho skúšania škola veľmi „nevoňala“, Nastal ten dôležitý okamih, na ktorý pri rozlúčke im veru nie je ľah ko. Veď posúď te sami. som čakal osem rokov. Som ôsmakom, So svojimi pocitmi sa ná m zdôverili niekoľ kí som najstarším žiakom našej školy. Je tu Petrovčania a Staropazo koniec môjho detstva a pokračujem v mojej včania.

Informačno-politický týždenník

• DETSKÝ KÚTIK • •

Poľnohospodárske PRÍLOHA PRE POĽNOHOSPODÁROV A DEDINU

DEŇ POLÍ STRNISKOVÝCH OBILNÍN A REPKY OLEJNEJ

rozhľady

Ročník XLV 11. júna 2016 Číslo

11 /1917/

Názor poľnohospodára je cesta k úspechu Ľubica Sýkorová V piatok 3. júna 2016 sa opäť po roku na Rímskych Šiancoch na výstavných políčkach novosadského Inštitútu pre rastlinnú výrobu a zeleninárstvo stretli pestovatelia strniskových obilnín a repky olejnej. V tento deň mali príležitosť spoločne so šľachtiteľmi a odborníkmi z inštitútu zhodnotiť, aká bude úroda, ako riešiť problémy pri pestovaní a prezrieť si všetky nové, ale aj staršie odrody pšenice, jačmeňa, ovsa, repky olejnej, kŕmneho hrachu, ktoré má inštitút v ponuke.

ostia, ktorých bolo oveľa viac ako v minulom roku, malo príležitosť vzájomne si podeliť svoje skúsenosti a poradiť sa so šľachtiteľmi novosadského inštitútu. Okrem takmer 2 000 poľnohospodárskych výrobcov Dňa polí sa zúčastnili predstavitelia rezortných ministerstiev, hostia z Maďarska, Rumunska, Chorvátska, Slovinska, Ruska, Bulharska, Macedónska, Bosny a Hercegoviny. V mene celého Inštitútu pre rastlinnú výrobu a zeleninárstvo prítomných pozdravil úradujúci riaditeľ inštitútu prof. Dr. Ján Turan. Vedúci Oddelenia pre strniskové obilniny Dr. Radivoje Jevtić okrem iného pripomenul, že na budúci rok Deň polí do svojho programu zaradí aj krmoviny. Pozdravil aj hostí z konkurenčných firiem, podotkol, že konkurencia je potrebná, pretože motivuje pracovať lepšie, vytvárať nové kvalitnejšie odrody a hybridy

a zdokonaľovať technológiu výroby. Dr. Novica Mladenov, šľachtiteľ a autor viacerých výnimočných odrôd pšenice, sa zmienil o podmienkach výroby v tomto roku. Pripomenul, že v októbri sa posialo okolo 30 % z celkových plôch pod strniskovými obilninami, v prvej polovici novembra 50 % a v druhej ostatných 20 %. Suchý december zapríčinil dlhé a nejednotné vzchádzanie, v januári sme mali častú premenu teplých a studených dní. Nezvyčajne teplý február a marec vyhovoval porastom, ktoré boli založené neskôr. Teplá prvá polovica apríla a studený a daždivý máj vytvorili podmienky na pomerne silný výskyt chorôb a škodcov. Aj napriek týmto problémom, väčšina porastov ozimných obilnín je v dobrom stave. Vedúca úseku pre repku olejnú, ktorý patrí pod Oddelenie pre olejnaté kultúry, Dr. Ana Marjanovićová-Jeromela roz-

právala o ozimných druhoch, predovšetkým o repke olejnej, ktorá sa v Srbsku pestuje na čoraz väčších plochách. Základným cieľom v šľachtení tejto plodiny je zlepšenie výšky výnosov, kvality a stabilnosti. Na výstavných políčkach bolo prezentovaných jedenásť ozimných odrôd repky olejnej, jedna jarná odroda a nový hybrid NS Ras, ktorý je prvý hybrid repky olejnej registrovaný v

Srbsku. Dr. Marjanovićová-Jeromela odporúča pre sejbu, ktorá sa robí koncom augusta a začiatkom septembra, použiť odrody Slavica a Zlatna, ktoré sa vyznačujú dobrou kvalitou oleja a vysokým výnosom. Podľa názoru niektorých odborníkov v tomto roku by celková úroda pšenice mohla byť okolo troch miliónov ton, s priemerným hektárovým výnosom päť ton. Tohto názoru však nie sú odborníci z inštitútu a ani samotní poľnohospodárski výrobcovia, ktorí sa vyjadria až po tom, ako kombajny začnú so zberom. A aby sa aspoň minimálne oplatilo pestovať pšenicu, jej cena by nemala byť nižšia ako 20 din./kg bez DPH. Nepriaznivé poveternostné podmienky koncom mája a začiatkom júna, najmä časté búrky so silnými lejakmi vo veľkej miere ovplyvnili zvýšený výskyt chorôb a škodcov. Pestovatelia by mali venovať pozornosť na zvýšený výskyt hrdze plevovej Puccinia striiformis (srb. žuta rđa pšenice), ktorá môže negatívne ovplyvniť výšku úrody, taktiež na výskyt septoriózy pšenice Mycosphaerella graminicola (srb. septorija, smeđa pegavost lista) a vošiek. ○

Z obsahu Všetko zlé je na niečo dobré

Ešte to kríva Str. 3

Str. 5

Ekologicky proti slizniakom Str. 6

POĽNOHOSPODÁRSKE ROZHĽADY | HLAS ĽUDU

KVALITA POTRAVÍN – KĽÚČ K ÚSPECHU

Význam získania chráneného označenia pre domáce výrobky Ľubica Sýkorová

11. – 17. 6. 2016

POČASIE

urópa je známa širokým výberom kvalitných jedál, vína a piva, ako dokazuje jej bohatá kulinárska tradícia. V snahe o bezpečnosť a kvalitu potravín európske štáty v priebehu rokov vytvorili celý rad nástrojov ochrany. Z historického hľadiska je označovanie výrobkov zemepisným názvom používané už od obdobia staroveku. Už vtedy spájal spotrebiteľ zemepisný názov výrobku s jeho zvláštnou kvalitou či zvláštnymi vlastnosťami, za ktoré vďačil tento výrobok prírodným podmienkam, v ktorých vznikol. Zvýšené povedomie spotrebiteľov sa odráža v dopyte po produktoch s individuálnymi charakteristikami v dôsledku špecifických výrobných metód, zloženia alebo pôvodu. Voľný pohyb tovaru určite pomohol sprístupniť oveľa širší sortiment výrobkov z celej Európy, čím sa vytvorila nevyhnutnosť poskytnúť kvalitnejšie informácie pre spotrebiteľa. Myšlienka ochrany poľnohospodárskych výrobkov a potravín nielen v oblasti patentového práva sa zrodila vo Francúzsku, keď hlavne francúzski vinári cítili potrebu chrániť svoje vína a zabrániť tak falšovaniu a zneužívaniu známych názvov s historickou reputáciou, ako Champagne, D´Alsace alebo Bordeaux. Európska politika kvality registruje, podporuje a chráni výrobky rozdelené do troch kategórií: – Chránené označenie pôvodu (CHOP) – Chránené zemepisné označenie (CHZO)

– Zaručená tradičná špecialita (ZTŠ) Prvým – vyšším stupňom ochrany je chránenie výrobkov ako ochrana označenia pôvodu a ochrana zemepisných označení. Aký je medzi nimi rozdiel? Chránené označenie pôvodu charakterizuje potraviny, ktoré sú vyrobené výhradne v stanovenej oblasti pomocou uznávaných

Označením pôvodu alebo zemepisným označením je možné chrániť poľnohospodárske výrobky a potraviny, víno, liehoviny, minerálne vody, remeselné výrobky a iné výrobky, na ktorých výslednú kvalitu alebo vlastnosti vplývajú prírodné podmienky, alebo sú spojené s vymedzeným zemepisným územím tradíciou, povesťou, majú dobré meno, ktoré je možné pri-

techník a prísad z daného regiónu a ktorých charakter súvisí s ich geografickým pôvodom. Zahŕňa mnohé syry (napríklad Queso Manchego alebo Feta), mäsové výrobky (napr. šunka Prosciutto di S. Daniele), olivový olej (Umbria, Kalamata, Montoro-Adamuz), ovocie a zeleninu, množstvo vín. Chránené zemepisné označenie pomenúva potraviny, ktorých kvalita alebo povesť súvisia s regiónom, v ktorom prebehla aspoň jedna časť výroby. Medzi výrobky s CHZO patria pivo (napr. pivo Münchener Bier, Českobudějovické), mäso (napr. Scotch beef, mnohé druhy francúzskej hydiny) a tiež pekárenské výrobky a ryby (napr. Scottish Farmed Salmon).

súdiť práve zemepisnému pôvodu. Aj keď si mnohí obyvatelia Srbska myslia, že štát má už stovky chránených zemepisných označení, pretože takmer každé mesto či oblasť má svoje známe výrobky, nie je tomu tak. Donedávna bol počet takýchto chránených výrobkov veľmi malý. V celom Srbsku ich máme menej ako 50. Napríklad dobre známa slivovica (šljivovica), na ktorú sú mnohí hrdí, má problém so získaním ochrannej značky, pretože ju v EÚ ešte v roku 2007 Česko označilo ako výrobok s chráneným zemepisným označením pod názvom „slivovice“. Srbsko by mohlo získať ochrannú značku pod názvom „srpska šljivovica“. O registráciu

môže požiadať každá fyzická alebo právna osoba, združenia týchto osôb, hospodárske komory či združenia spotrebiteľov, ktoré vyrábajú na určitom zemepisnom území výrobky, ktoré sa označujú názvom tohto zemepisného územia. Vytvorenie účinnej ochrany špecifických výrobkov znamená v celosvetovom meradle zachovanie kultúrnych, sociálnych a spoločenských hodnôt a v neposlednom rade môže znamenať aj dôležitý nástroj vidieckeho rozvoja. O jedinečnosti niektorých domácich výrobkov netreba pochybovať. Získanie chráneného označenia prináša nielen uznanie špecifickosti a ochranu proti zneužitiu, ale sa prostredníctvom neho stáva známkou kvality. Ochranu označení je možné uskutočňovať na troch úrovniach, a to na národnej, medzinárodnej a prostredníctvom Európskeho spoločenstva. Získanie týchto označení má pre Srbsko, ako krajinu s rôznorodým prírodným bohatstvom a zručnými ľuďmi, obrovský hodnototvorný význam nielen pre výrobcov, ale aj spotrebiteľov. Európsky systém chránených produktov je navrhnutý tak, aby chránil práva producentov a spotrebiteľov. Obe spomínané skupiny by mali z tohto systému mať úžitok. Registrácia CHZO a CHPO poskytuje výrobcovi právo výhradného duševného vlastníctva. Použitie CHZO a CHOP odlišuje takto označené výrobky od iných producentov. Označením svojich výrobkov získava výrobca kľúčový prostriedok k zvýšeniu efektívnosti predaja, konkurencieschopnosti a zlepšenie postavenia na zahraničných trhoch. ○

sobota

nedeľa

pondelok

utorok

streda

štvrtok

piatok

14˚ | 25˚

15˚ | 25˚

15˚| 24˚

14˚ | 24˚

15˚ | 26˚

16˚ | 27˚

16˚ | 25˚

11. 6. 2016 • 24 /4703/

POĽNOHOSPODÁRSKE DRUŽSTEVNÍCTVO

Ešte to kríva Oto Filip

znik a miznutie družstiev, premeny majetku, nový zákonodarný rámec, čo znamenali početné verzie predbežného návrhu Zákona o družstvách a čo prinieslo jeho schválenie, praktické skúsenosti v tejto oblasti... Je to tematický rámec zaujímavého panelu, ktorý v druhej polovici mája, počas Medzinárodného poľnohospodárskeho veľtrhu v Novom Sade zoskupil popredných činiteľov družstevných zväzov Srbska a Vojvodiny, vysokoškolských expertov, predstaviteľov jednotlivých družstiev a hospodárstva, taktiež tých, ktorých sa daná problematika bytostne alebo záujmovo (do)týka. – Naše družstevníctvo má dlhu tradíciu, má tiež súčasnosť a budúcnosť. Vlani sme oslávili 120 rokov od založenia Družstevného zväzu v Srbsku. Vravím to preto, lebo takúto úctyhodnú tradíciu treba pestovať a uctievať, čo sa v niektorých minulých obdobiach nedialo. Snažíme sa to zmeniť, aby sa nám také čosi už nezopakovalo, – uvádza predseda Družstevného zväzu Srbska Nikola Mihailović. O poľnohospodárskych, ktoré sú medzi všetkými druhmi družstiev najpočetnejšie, najvyvinutejšie a majú najvýraznejšiu výrobnú orientáciu, vraví, že sa ich počet vlani pristavil pri počte 1 637, že je v nich asi 6 000 zamestnaných, že pôsobí okolo 35 000 priamych družstevníkov a asi 100 000 kooperantov. A na konto nového Zákona o družstvách, ktorý vznikol po rokoch príprav a nadobudol účinnosť začiatkom januára – netreba zabúdať, že ten predošlý bol prijatý ešte v dosť dávnom roku 1996 – kvituje, že neobsahuje niektoré obrovské historické noviny, keďže je prednostne schválený kvôli tomu, aby urovnal alebo vyriešil niektoré majetkové pomery v družstvách. V uplynulých rokoch

Účastníci panelu

mnohé družstvá pre rôzne objektívne príčiny mizli, zvlášť pre niektoré administratívne opatrenia, akými napríklad bol Zákon o konkurze prijatý pred piatimi rokmi, ktorý o pár rokov bol síce vyhlásený za neústavný, no veľké škody už stačil napáchať.

Prof. Dr. Miladin Ševarlić

Netreba zabúdať, že sa množstvo, ak nie aj väčšina družstiev, vedie v podnikateľských dokumentoch a knihách ako spoločenské vlastníctvo, hoci by toto aj podľa ústavy z roku 2006 nemalo existovať. Cieľom nového zákona je teda aj vznik istej pozitívnej klímy a politickej ochoty zdolať tento problém, lebo je známe, že je vlastníctvo ústavnou kategóriou a že dnes existujú jeho tri druhy: verejné, súkromné a družstevné. Podľa nového zákona v prípade založenia družstva si treba všimnúť, že možnosť založiť ho teraz má päť

namiesto doterajších desať fyzických osôb. Podmienené je to medziiným aj okolnosťou, že sa mnohé dediny rýchlo vyľudňujú, zvlášť tie v prihraničných pásmach, takže je v niektorých z nich problém nájsť i päť zakladateľov. Novinkou je aj záväzok družstevnej revízie každé dva roky. Podľa Mihailovića družstvá majú väčšie šance zotrvať a stať sa úspešnými, ak majú podporu lokálnej samosprávy, ako aj družstevných zväzov. Lebo príslušná samospráva dobre pozná pomery v konkrétnej oblasti a v prípade núdze môže poskytnúť isté prostriedky na štarte ich pôsobenia, zväzy sú tu zase na logistickú podporu, siahajúcej od náplne práce družstiev, cez ich spájanie a koordináciu, po mediálne zviditeľnenie a rozbíjanie predsudkov o tom, že sú družstvá reliktami minulosti. – Presvedčená som, že je najpodstatnejšou zložkou nového zákona transformovanie spoločenského do družstevného vlastníctva. Aby sme si nemýlili pojmy, čo sa dosť často vo verejnosti stáva, ide o majetok, ktorý družstvá, ktoré už existujú, svojím pôsobením a podnikaním získali. To, čo sa prvýkrát novým zákonom uvádza, je otázka podpory družstevnému úseku zo strany štátu... – vyzdvihuje tajomníčka Družstevného zväzu Vojvodiny Jelena Nestorov Bizonj, zoskupujúceho okolo štyristo družstiev.

III

O družstevníctve a zlých praktikách, ktoré ho postihli, sa zmienil prof. Dr. Miladin Ševarlić z Poľnohospodárskej fakulty Univerzity v Belehrade. Za jeden zo základných aspektov nového zákona označil zrušenie ustanovení o záväznom návrate družstevnej pôdy odňatej bez úhrady po 1. júli roku 1953. – To prakticky znamená, že je týmto zákonom legalizovaná lúpež družstevného vlastníctva, ku ktorej došlo počas uplynulých šesť desaťročí, – podotkol. Zmieňujúc sa o Zákone o konkurzoch, ktorý uzrel svetlo sveta pred niekoľkými rokmi, uviedol, že sa premárnila príležitosť, aby všetok družstevný majetok, po ukončenom konkurznom konaní, bol vrátený družstevným zväzom s cieľom vzniku nových družstiev a posilnenia existujúcich. Namiesto toho sa ocitol v príslušnosti Republikovej direkcie pre majetok. To chápe ako príklad neprípustného zoštátnenia družstevného majetku v hospodárskej praxi. Spolu so všetkým iným, čo sa s družstvami dialo, sú to základné dôvody, prečo sa pôdohospodári vzdávali družstevníctva, – uvádza prof. Ševarlić. Tak z viacerých prezentovaných prípadov a skúseností, z poučení minulosti, ako aj z rozpravy a diskusných príspevkov a prínosov možno zbadať, že družstevníctvo dodnes lavíruje medzi včerajškom a zajtrajškom, možnosťami a prianiami, zákonmi a ich uplatnením. Len jeden, až okatý aspekt tohto posledného: svetlo sveta síce uzrel nový zákon, no veľkým kameňom úrazu zostáva otázka možnosti zaknihovať družstevný majetok. Kiežby to bola jediná kolízia. Preto tá kvalifikácia v titulku. Na riadnu a vzpriamenú chôdzu družstevníctva, zbavenú problémov a mylných úvah o ňom ako o relikte minulosti, si ešte niekoľko tých rôčkov zrejme počkáme. ○

POĽNOHOSPODÁRSKE ROZHĽADY | HLAS ĽUDU

OCHRANA RASTLÍN

Škodcovia kapustovín (11) Ing. Ján Tancik, PhD. SPU Nitra

ŠKODCOVIA POŠKODZUJÚCI LISTY – MLYNÁRIKY Listy kapustovín okrem už spomínaných škodcov z radu motýľov (Lepidoptera) často ohrozujú aj larvy motýľov – mlynárikov (srb. kupusari). Tu patrí: mlynárik kapustový Pieris brassicae, mlynárik repový Pieris rapae a mlynárik repkový Pieris napi (Pieridae, Lepidoptera). Najčastejšie sa vyskytuje mlynárik kapustový, ale v niektorých regiónoch a v niektorých rokoch sa môže najviac vyskytovať mlynárik repový.

line. Larvy sa kuklia v júni na rôznych miestach, nielen na hostiteľských rastlinách. Druhá generácia motýľov sa liahne v júli. Samičky kladú vajíčka na rastliny z čeľade kapustovitých. Má dve až tri generácie do roka. V teplých rokoch sa vyvinie aj tretia generácia. MLYNÁRIK REPOVÝ Mlynárik repový (srb. mali kupusar) je podobný mlynárikovi kapustovému, s tým roz-

ŠKODLIVOSŤ MLYNÁRIKOV Hostiteľské rastliny sú z čeľade kapustovité, pestované aj divorastúce. Mladé larvy prvého a druhého instaru nezapríčiňujú významné škody. Žijú v skupinách a vyhrýzajú malé dierky do listov. Po treťom zvliekaní sú oveľa nebezpečnejšie. Živia sa mäkkými časťami listu tak, že zostanú len silné žilky – spôsobujú holožery.

MLYNÁRIK KAPUSTOVÝ Motýľ mlynárika kapustového (srb. veliki kupusar) má telo sivočiernej farby, dlhé 2 cm. Krídla má špinavobielej farby. Na konci predných krídel je čierna kosákovitá škvrna. Samička má na predných krídlach ešte dve okrúhle škvrny. Obe pohlavia majú na vrchnej časti zadných Motýľ mlynárika kapustového (Foto: J. Tancik) krídel tmavú škvrnu. Rozpätie krídel u samičky je dielom, že má krídla sfarbené Rastliny taktiež znehodno6 cm a u samčeka 5 cm. Vajíčka viac dožlta a sú kratšie. Kosá- cujú trusom. Larvy mlynárika majú tvar fľaše (kužeľovitý), sú kovité škvrny na nich sú viac repového a repkového nežijú citrónovožltej farby. Má 15 – 16 redukované. Rozpätie krídel v skupinách ako larvy mlyrebier. Vajíčka sú nakladené motýľa je 30 – 40 mm. Vajíč- nárika kapustového, preto do znášok. Vyliahnuté larvy ka sú sivozelenej farby, majú sú škody, ktoré zapríčiňujú sú žltosivé až zelenkasté, kým rovnaký tvar ako vajíčka mly- na začiatku vývoja, menšie. dorastené larvy sú sivozelené, nárika kapustového. Samičky No larvy mlynárika repového merajú 40 – 50 mm. ich kladú na dolnú stranu listu a repkového sú nebezpečnejjednotlivo. Húsenice dorastú šie kvôli tomu, že sa neživia ŽIVOTNÝ CYKLUS do dĺžky 30 mm, sú zelenej iba na povrchu listov, ale sa Prezimuje v štádiu kukly farby s jemným žltým pásom vžierajú do hlávky. Hlávky sú v blízkosti rastlín. Motýle prvej na chrbte. Vývoj mlynárika znečistené trusom a vo vlhgenerácie lietajú od konca repového je podobný vývoju kých podmienkach hnijú. Viac apríla do začiatku júna. Sa- mlynárika kapustového. sú poškodzované neskoré odmičky kladú vajíčka v skupirody. Škodí najmä druhá a trenách na spodnú stranu listov MLYNÁRIK REPKOVÝ tia generácia. V niektorých hostiteľských rastlín (kultúrne Mlynárik repkový (srb. repi- regiónoch dominuje mlynárik a burinné druhy kapustovín). čin kupusar) je veľmi podobný kapustový a v niektorých – Larvy sa liahnu o 5 až 10 dní. mlynárikovi repovému. Rozlíšiť v posledných rokoch mlynárik Mladé larvy žijú v skupinách, sa dá iba podľa čierno sfarbe- repový. staršie sa rozliezajú po rast- ných žiliek na krídlach.

EKOLÓGIA Optimálna teplota na vývoj mlynárikov je 20 – 25 °C. Na rozmnožovanie mlynárikom vyhovuje suché a teplé počasie. Počas chladných, veterných a daždivých dní populácia sa znižuje, lebo veľa motýľov hynie a taktiež počet nakladených vajíčok je oveľa nižší. Veľký význam v potláčaní populácie mlynárikov majú prírodní nepriatelia. Významný je vajíčkový parazitoid Trichogramma evanescens, larválny parazitoid Cotesia (Apanteles) glomerata a parazitoid kukiel Pteromalus puparum. Larvami a kuklami sa živia rôzne druhy vtákov. Larvy a kukly sú tiež napádané hubovými a bakteriálnymi chorobami. PREVENTÍVNA OCHRANA V záhradkách môžeme znížiť napadnutie kapustovín larvami mlynárikov vysádzaním medzi kapustoviny rastliny, ktoré odpudzujú motýle naklásť vajíčka. Tu patria rajčiny, šalvia, mäta, rozmarín a materina dúška. MONITORING ŠKODCOV A PRAH EKONOMICKEJ ŠKODLIVOSTI Keď zistíme zvýšený výskyt motýľov mlynárikov, treba zistiť počet nakladených vajíčok a vyliahnutých lariev v poraste. Ošetrenie sa odporúča robiť pri výskyte húseníc na viac než 10 % rastlín kapusty, pri karfiole na 5 %. Podľa niektorých autorov ochranu treba robiť, keď sa zistí priemerne 1 mladá húsenica na rastlinu. Aplikáciu treba robiť proti mladým larvám, pokiaľ sa ešte nevhrýzli do hlávok kapusty. Pri aplikácii treba dodať zmáčadlo. Z biologických prípravkov sa používajú prípravky na báze baktérie Bacillus thurigiensis, z chemických povolené prípravky do kapustovín registrované proti larvám motýľov. ○

11. 6. 2016 • 24 /4703/

NA NÁVŠTEVE U MIROSLAVA ĎURKU V ERDEVÍKU

Všetko zlé je na niečo dobré Ľubica Sýkorová

ovorí sa, že všetko zlé je na niečo dobré. Asi to platí aj v prípade Miroslava Ďurku, majiteľa neveľkej, ale úspešnej firmy Vitastil z Erdevíka. Keby nebolo tej obrovskej inflácie v deväťdesiatych rokoch, možno by sa ani on nezaoberal tým, čo ho dnes živí. Pri nedávnej návšteve malebnej dedinky Erdevík sme zavítali aj k pánovi Ďurkovi, aby sme sa porozprávali, ako sa mu darí dnes, v týchto nie veľmi prajných podmienkach pre malých podnikateľov. V jeho minifabrike vyrába (už dnes medzi zdravo sa stravujúcimi spotrebiteľmi obľúbený) gurmánsky, za studena lisovaný slnečnicový olej, paštéty zo slnečnicových jadierok vhodné pre vegetariánov (ale nielen pre nich), v ponuke má aj olúpané slnečnicové jadierka a v pláne je výroba oleja z konopy siatej,

Nové plány – z konopy siatej vyrábať olej a paštéty

ktorú aj sám pestuje. O kvalite výrobkov firmy Vitastil svedčia viaceré najvyššie ocenenia na Medzinárodnom poľnohospodárskom veľtrhu v Novom Sade,

Miroslav Ďurka: – Ak sú spokojní zákazníci, tak som spokojný aj ja...

ako aj početné medaily z rôznych súťaží. Na otázku, kedy a prečo sa rozhodol vyrábať práve tieto výrobky, pán Ďurka po chvíľke premýšľania odpovedá: – Za mladých čias som premenil niekoľko zamestnaní, no nikde som sa nenašiel. Cítil som, že to nie je to pravé, čo by som chcel robiť. Vedel som iba, že chcem byť sám sebe pánom. Príležitosť, vlastne presnejšie povedané nápad sa zrodil práve v tých najťažších časoch, deväťdesiatych rokoch minulého storočia, počas katastrofálnej inflácie. Hlavou sa mi stále motali myšlienky, čo robiť, do čoho sa pustiť. Zrazu som si spomenul, ako sme za mladých čias ,hryzkali’ slnečnicové semienka a že by to nebol zlý nápad, ponúknuť na trhu slnečnicové jadierka bez šupky, čiže olúpané. Dopyt po nich bol, pretože v tých časoch bol iba jeden výrobca, musel som len prísť po mašinu, ktorá by jadierka zbavila šupky. Podarilo sa mi aj to, mašinu na lúpanie jadierok som skonštruoval, a tak som mohol začať s výrobou. Zo začiatku to bolo všetko viac-menej amatér-

ske podnikanie, až po rok 2004, keď som založil firmu Vitastil. Ako ste začali s výrobou za studena lisovaného slnečnicového oleja? – Vo výrobnom procese pri lúpaní jadierok drobná slnečnica sa nemôže olúpať. Vždy mi zostalo asi 30 % takejto drobnej slnečnice, ktorá kvalitou bola v poriadku, no pre mňa nepoužiteľná. Predával som ju do olejárne v Šíde. Bolo mi ľúto predávať tieto v podstate zdravé semienka, a tak som sa rozhodol, že ju ja sám budem spracovávať na olej. Dnes je o náš olej veľký záujem najmä medzi ľuďmi, ktorí sa zdravo stravujú. Predáva sa v bioobchodoch, v predajniach zdravej výživy. Naše výrobky kupujú prevažne veľkoobchody, ale mám mnoho zákazníkov, ktorí si ich prídu kúpiť priamo k nám do firmy. Práve prednedávnom som sa dozvedel, že olej sa predáva aj v Čiernej Hore, v Podgorici. Slnečnicu si dopestujete aj sám. Ktorá odroda alebo hybrid je najvhodnejšia na výrobu oleja? – Veľmi dobre sa mi osvedčil novosadský hybrid Cepko. Je to konzumný hybrid vhodný na lúpanie, patrí do skupiny stredne skorých hybridov. Aj keď je obsah oleja v jadierku trochu nižší, má vyšší obsah proteínov. Čo je pri výrobe oleja taktiež veľmi dôležité, jadierka tohto hybridu majú vynikajúcu chuť. Olej z nich vyrobený má príjemnú vôňu a výborne chutí. Najlepší je vtedy, ak slnečnica po zbere ,odleží’ päť až šesť týždňov, a až potom sa lisuje. Všetky oleje za studena lisované majú mať príjemnú vôňu po surovine, z ktorej sú vyrábané, vtedy sú kvalitné. Novinkou vo vašej ponuke sú paštéty zo slnečnicových jadierok. Ako sa zrodil nápad s ich výrobou? – Je len málo ľudí, ktorým slnečnicové jadierka nechutia. No ak ich dobre nerozžujeme, všetky užitočné výživné látky cez náš tráviaci systém len prebehnú, čo je veľká škoda, pretože sú veľmi zdravé. Pridaním nášho oleja a korenín, ktoré dovážam

z Nemecka, sa zvýrazňuje chuť, takže paštéta je nielen zdravá, ale aj chutná. Aký je ohlas spotrebiteľov na tieto paštéty? – Výroba je len v skúšobnej fáze, ale kto ich ochutnal, bol spokojný. Celý proces ide trochu pomalšie, ako som si predstavoval, vstupné investície sú tiež veľké, ale dopredu ma ženie spokojnosť mojich zákazníkov. Pretože ak sú oni spokojní, tak som aj ja. A to je najdôležitejšie.

V zdravom stravovaní nesmie chýbať ani za studena lisovaný slnečnicový olej

Aké sú vaše plány do budúcna? – Začal som s pestovaním konopy siatej, z ktorej výrobky sú aj medzi milovníkmi zdravej výživy čoraz populárnejšie. Chcel by som z jej semienok vyrábať taktiež za studena lisovaný olej a paštéty. Aj tu spolupracujem s novosadským inštitútom, pestujem výlučne ich odrodu konopy Helena. Dúfam len, že tento rok budeme mať priaznivejšie poveternostné podmienky a dobrú úrodu. Aby sme boli úspešní, musíme sledovať svetové trendy, skúšať, ísť dopredu. K tomu potrebujeme kvalitnú surovinu, ktorú si vieme aj sami dopestovať. Treba byť len vytrvalý, mať dobrý nápad a pevné ○ nervy.

POĽNOHOSPODÁRSKE ROZHĽADY | HLAS ĽUDU

ÚŽITKOVÁ ZÁHRADA

Ekologicky proti slizniakom Ľubica Sýkorová

Mnohí zo záhradných škodcov pri premnožení dokážu spôsobiť na našej zelenine a ovocí obrovské škody. Medzi ne určite patria slizniaky – slimáky bez ulity. Slizniaky sa pred horúcim slnkom skrývajú v tienistých a vlhkých zákutiach záhrady. Večer vyliezajú z úkrytov a smerujú priamo k pestovanej zelenine a iným zdrojom potravy.

iektorí záhradkári im chcú cestu prerušiť rozsypaním popola, pilín alebo dokonca soli. No soliť pôdu nie je najlepší nápad – na rozdiel od popola a pilín soľ poškodzuje pôdu. Ak sú zeleninové riadky dostatočne husté a vytvárajú tieň aj v priebehu dňa, slizniaky často zostávajú medzi riadkami aj cez deň. Najjednoduchším spôsobom boja proti slizniakom je ich manuálne zbieranie a odstránenie zo záhrady alebo likvidácia. Najlepšou cestou eliminácie slizniakov je podporiť prítomnosť ich prirodzených nepriateľov. Slizniak, zvlášť v prvých dňoch po vyliahnutí, je na jedálnom lístku mnohých predátorov. Slizniakmi sa kŕmia niektoré vtáky (vrátane niektorých druhov hydiny), jašterice, žaby, ježkovia... Mimoriadnym lovcom a konzumentom slimákov je tzv. indický bežec

– plemeno veľmi štíhlych kačíc so vzpriameným postojom. Dokonca aj slimák záhradný (s ulitou) konzumuje okrem inej potravy vajíčka slizniaka. Vajíčka je pomerne ťažko objaviť, nájdeme ich ukryté na vlhkých miestach. Počet slizniakov zredukujeme tak, že záhradu budeme udržiavať bez buriny, pravidelne kosiť trávnik, odstránime z pozemku rôzny odpad zo stavebného materiálu a staré dosky. Mulčovanie zeleniny alebo jahôd vo vlhšej mikroklíme záhrady skosenou trávou a vytrhanými rastlinami je tiež dobrým úkrytom a množiarňou pre slizovce, preto uprednostňujeme mul-

čovanie kompostom, rašelinou a kde sa dá, aj kôrou a štiepkou. Ďalšou možnosťou boja proti slizniakom je vytváranie odpudivej rastlinnej bariéry pomocou vysadenia repelentných rastlín okolo zeleninovej hriadky alebo priamo do medziradia medzi zeleninu. Medzi rastliny, ktoré slizniaky neznášajú, patria napríklad nevädza, aksamietnica

(srb. kadifa, mala ruža), alchemilka, flox... Okrem týchto rastlín môžeme využiť aj odpudivú silu niektorých zelenín a korenín, ako sú čakanka, cesnak, pamajorán, špargľa, valeriána, tymian, rozmarín, saturejka, jazmín, levanduľa, rododendron, ľubovník (kantarion), vres, vresovec či buxus. Slimáky odrádza aj pichľavé ihličie zo smrekov a jedlí. Dostatočne široký pás odradí slimákov od zeleninových hriadok. Podobne pôsobia aj rozbité škrupiny z vajec. Môžeme dať aj na vlhkú starú plachtu zeleninové zvyšky, nakrájané jablká a iné rastlinné dobroty. Slizniaky v noci nalezú na „prestretý stôl“ a my ich ráno pozbierame a odstránime. Dobrou ochranou sú aj múriky a bariéry z dosák, pletiva, plechu, najmä ak majú veľký a suchý povrch. Slimáka by stálo veľa síl a slizu prekonať takú bariéru. Slizniaky odpudzuje aj kávová usadenina. Ak z nej okolo rastliny spravíme bariéru, ani sa jej nedotknú. Treba si taktiež dobre rozmyslieť, kedy zalievame. Ak voda prenikne do pôdy ráno, môže jej povrch slnko vysušiť ešte pred poludním. Znížená vlhkosť v záhrade nie je pre slizniaky taká lákavá.  (foto: z internetu)

OVOCNÁ ZÁHRADA

V júni prihnojujeme stromy aj kry Ľ. Sýkorová

tomto mesiaci sa naše záhrady nachádzajú v plnej vegetácii. Dozrievajú rôzne druhy drobného ovocia, ostatné ovocné druhy sú vo fáze intenzívneho rastu plodov. Práve v tomto období sú ovocné stromy a kry veľmi náročné na doplnkovú výživu. Základné hnojenie sa robí v jarnom období a pri ňom treba dbať na požiadavky jednotlivých ovocných druhov, ich

kondíciu, vek, pôdne pomery a pod. Aj pri letnom prihnojovaní musíme mať na zreteli tieto požiadavky. Často si kladieme otázku, či našim stromom chýbajú živiny,

alebo ich majú prebytok. To môžeme zbadať pri kontrole listov a výhonov. Pokiaľ sú veľké, vitálne a bez pigmentových zmien, stromy sú zdravé a výživa je dostatočná. Ak listy už na prvý pohľad nevyzerajú zdravo, určite im niečo chýba. Nedostatok živín môžeme vidieť aj na letorastoch. Pokiaľ je ich rast slabý, nedostatočný, potrebujú stromy prihnojiť. Ich nadmerný rast zase signalizuje prehnojenie.

Ak sa chceme vyhnúť umelým hnojivám, na prihnojenie použijeme biologické hnojivá. Najprirodzenejší je kompost, vhodné sú aj prírodné prípravky na báze guána, dodávajúce množstvo fosforu potrebného pri diferenciácii kvetných pukov. Mikroelementy (železo, zinok, bór, mangán, selén, meď) majú v komplexe rastu a rodivosti stromu svoju významnú funkciu. Najčastejšie ich dodávame formou listovej výživy. Pri výbere prípravkov, ktorých je dnes na trhu veľmi veľa, aplikujme radšej tie ekologické. 

11. 6. 2016 • 24 /4703/

MÓDA A KRÁSA

Ako si holiť nohy, aby zostali dlhšie hladké? Prekvapí vás, aká banalita vám pomôže! Ráno ste si oholili nohy a už večer cítite strnisko? Možno je problém v tom, že sa pri holení dopúšťate základných chýb. Sukničková sezóna sa začala! Zo skríň vyťahujeme čoraz ľahšie kúsky, no zároveň to znamená každodenné trýznenie kože žiletkou. Vďaka týmto tipom ju už nebudete potrebovať tak často. NEZABUDNITE NA PÍLING Ruku na srdce – píling tela

zvykneme zanedbávať a lýtka často už len odflákneme. Chyba! Pred holením si spravte dôkladný píling – odstránite tak odumreté bunky a žiletka bude mať ľahšiu prácu. Okrem toho oslobodíte aj chĺpky, ktoré sa nevedia dostať na povrch. Dajte

si pozor, aby produkt neobsahoval morskú soľ – následným holením by ste mohli pokožku podráždiť. VYHOĎTE JEDNORAZOVÉ ŽILETKY Zabudnite na 20-krát použitú jednorazovú žiletku a zainvestujte radšej do modelu s holiacimi čepieľkami. Malo by ich byť viacero, aby zachytili každý jeden chĺpok a vaše nohy zostali nádherne hladké. Čepieľky pravidelne vymieňajte – tupé už nie sú také účinné a navyše dráždia pokožku. VIETE SI NANIESŤ PENU NA HOLENIE? Táto banalita je pomerne dôležitá. Je jasné, že žiletku máme ťahať proti smeru rastu chĺpkov, ale vedeli ste, že rovnakým spôsobom treba nanášať aj penu na holenie? Len tak „vztýčite“ každý chĺpok a proti žiletke už nebude mať žiadnu šancu. 

TIPY A TRIKY PRE KRAJŠIE BÝVANIE

NAJ tipy na umývanie okien

aždý čaká na krásne slnečné dni, ale radšej si vyberte menej slnečný deň. Slnečné lúče totiž skracujú účinok čistiacich prípravkov. Okná treba umývať skôr, ako sa pustíte do čistenia zvyšku bytu, ale zároveň je lepšie si predtým povysávať, aby

ZDRAVIE A MY

Ťažkosti s trávením a nafúknutým bruchom

áte problém s trávením, pocit nafúknutého brucha, či zvýšenú plynatosť? Vieme, ktoré bylinky a potraviny vám pomôžu. Tieto potraviny si zaraďte do jedálneho lístka: Pór – je veľmi cenná zelenina, ktorá podporuje aj trávenie, činnosť čriev, pečene a žlčníka. Paradajky – podporujú vylučovanie tráviacich štiav. Kyslá kapusta – pôsobí priaznivo na trávenie a na činnosť čriev. Chren – podporuje trávenie a zvyšuje stráviteľnosť jedla. Žerucha siata – veľmi chutná aromatická bylinka, ktorá navyše podporuje aj chuť do jedla. Kôpor, pamajorán, majorán, ligurček, tymian a saturejka – bylinky, ktoré treba používať v kuchyni čo najčastejšie. Zabraňujú tvorbe plynov v črevách a rozmnožovaniu niektorých druhov baktérií.

Ananás – má výrazný liečivý vplyv na ľudí, ktorí majú problémy s trávením, hlavne pre obsah vlákniny a enzýmov (bromelaínu). Platí to však iba pre čerstvý ananás! Jablko – spolu so šupkou je zdrojom mnohých tráviacich enzýmov. Optimalizuje črevnú mikroflóru. Jahody – podporujú látkovú premenu. Melóny, maliny, grapefruity – podávané ako dezert po sýtom jedle podporia trávenie. Vlašské orechy – pri tráviacich ťažkostiach ich zjedzte namiesto večere. Škorica a klinčeky – zvyšujú aktivitu enzýmov, a tým pomáhajú štiepiť tuky. Pivo – horčiny v chmeli pomáhajú stráviť ťažké jedlá. Tu platí: menej znamená viac. Čaje z rumančeka, anízu a fenikla – na upokojenie žalúdka. ČO JESŤ, KEĎ VÁS NAFUKUJE Nafukovanie má veľa príčin.

Vzniká pri zjedení potravín, ako sú strukoviny, kapusta či mlieko. Ale aj rýchle jedenie či nedostatočné požutie jedla môže byť na príčine. Pri strukovinách platí, že čím viac ich jete, tým rýchlejšie sa organizmus prispôsobí a nebudete trpieť nepríjemnou plynatosťou. Varte ich s ligurčekom, rascou alebo bazalkou. Pri nafukovaní jedzte aj veľa ovocia s obsahom vody, napríklad melón, kivi alebo južné ovocie. A univerzálna cibuľa a cesnak majú vplyv aj na zmiernenie týchto príznakov. Ak sa chcete čo najrýchlejšie zbaviť nepríjemného nafúknutia, dôkladne požujte lyžičku rasce. Alebo si pripravte rascový čaj (lyžicu rasce zmiešať v pohári vriacej vody a nechať pol hodiny vylúhovať) a užívajte ho 3- až 4-krát denne. 

VII

sa vám potom prach neusádzal na čisté okná. Je lepšie začať najprv s vnútornými sklami, a potom s vonkajšími a tiež najprv vyčistiť rámy, až potom sklá. Máte problém dostať sa do škár a vyšpárať špinu z tesnenia? Skúste to s obyčajnou starou zubnou kefkou. Ak sú veľmi špinavé, umyte ich najprv čistou vodou, a potom až čistiacim prostriedkom. Môžete vyskúšať aj prostriedok, ktorý si vyrobíte doma: 1 veľkú šálku vody zmiešajte s 1 šálkou čistého liehu a pridajte lyžicu octu. Nalejte do rozprašovača. Najvhodnejšia na leštenie je mäkká tkanina z mikrovlákna, bavlny alebo jelenice. Ale najlepší výsledok dosiahnete použitím gumenej stierky. Treba ju však po každom ťahu dosucha utrieť. Prečo neleštiť okná novinami? Pretože novinový papier sa rýchlo rozdrobí a zanecháva tlačiarenskú farbu na skle aj vašich rukách. Keď už chcete leštiť papierom, skúste použiť čisté papierové utierky. 

POĽNOHOSPODÁRSKE ROZHĽADY | HLAS ĽUDU

DO VÁŠHO RECEPTÁRA

Rýchla tekvicová pita so syrom

Torta so syrom a kivi

Suroviny: asi 900 g tekvičiek, 250 g tvrdého syra, 4 vajcia, 100 g múky, soľ, korenie Tak to sa to podarí: Tekvičky nastrúhame a necháme 15 minút, aby pustili šťavu. Scedíme, pridáme syr, vajcia, soľ a korenie. Zmiešame a pridáme múku. Dobre premiešame a vylejeme do plechu strednej veľkosti, vymasteného a vysypaného lyžicou omrvín. Necháme asi

Suroviny: Na cesto: 200 g integrálnych keksov, 100 g zmäknutého masla; Na bielu plnku: 400 g krémového syra, 3,5 dl plnotučnej mliečnej sladkej smotany, 150 g cukru, 2 vrecúška vanilínového cukru, 1 lyžica citrónovej šťavy, 10 g práškovej želatíny; Plnka s kivi: 1 kg očisteného kivi, 200 g cukru, 20 g práškovej želatíny Takto sa to podarí: Cesto: Keksy zomelieme, zmiešame s maslom a dáme do plechu priemeru 24 cm. Biela plnka: Vyšľaháme dotuha sladkú smotanu, cukor a vanilínový cukor. Pridáme krémový syr, dobre vymiešame a pridáme i želatínu. Želatínu predtým dáme do pol dl vody na 10 minút a trochu zohrejeme, aby sa stala tekutou. Plnku vylejeme na keksové cesto. Pripravíme si okrúhlu nádobu, zvonku obložíme fóliou a vtisneme do plnky, aby sme dostali

20 minút odstáť, posypeme lyžicou omrvín a pečieme v rúre vyhriatej na 220 ̊ C asi 40 minút. Ak chceme tenšiu a chrumkavejšiu pitu, pečieme vo väčšom plechu. 

Studňa rožky

priehlbinu. Dáme do chladničky na 2 hodiny. Vyberieme najprv nádobu, a potom i fóliu, čo sa urobí ľahko. Plnka s kivi: Očistíme kivi a vyšľaháme v mixéri. Pridáme cukor a varíme asi 10 minút na miernom ohni. Môžeme znovu vyšľahať a pridať trochu zelenej farby (Wilton). Necháme vychladnúť. Želatínu zmiešame s 1 dl vody, necháme odstáť 10 minút a trochu zohrejeme. Zmiešame s kivi, dáme do chladničky dobre vychladnúť a vylejeme na bielu plnku. Necháme v chladničke prenocovať a ozdobíme. 

Torta Biele údolie

Suroviny: 1 šálka smotany (2,5 dl), 1 šálka masti, 2 vajcia, 40 g sviežeho droždia, pol šálky mlieka, trochu soli, 3 lyžice cukru, asi 800 – 900 g múky; Na plnenie: lekvár; Na potieranie: 1 vajce Takto sa to podarí: Droždie necháme vykysnúť v pol šálke mlieka. Vyšľaháme masť s vajcami, pridáme smotanu a vykysnuté droždie. Vymiešame, pridáme trochu soli, cukor a múku. Vypracujeme cesto a zviažeme ho do plátnovej utierky. Spustíme

do 5- – 6-litrového hrnca do polovice naplneného vodou. Cesto v utierke spadne na dno a keď vykysne, zdvihne sa na povrch. Toto cesto je dobre zamiesiť večer, nechať prenocovať vo vode a piecť ráno. Cesto vyberieme z vody a utierky, dáme na pomúčenú dosku a rozvaľkáme na hrúbku 5 mm. Pokrájame na trojuholníky, naplníme lekvárom a stočíme rožky. Potrieme vyšľahaným vajcom a pečieme na 200 C̊ asi  20 minút.

Suroviny: Na jedno cesto: 3 bielky, 9 lyžíc cukru; treba upiecť 3 cestá; Na prvú plnku: 100 g bielej čokolády, 1 vajce, 1 lyžica cukru, 100 masla alebo margarínu; Na druhú plnku: 9 žĺtkov, 100 g cukru, 100 g bielej čokolády, 250 g masla alebo margarínu; Na tretiu plnku: 2 šľahačky Takto sa to podarí: Cesto: Bielky s cukrom šľaháme niekoľko minút, aby sme dostali tuhý sneh. Rozotrieme ho na opak plechu strednej veľkosti vyloženého papierom na pečenie. Rúru vyhrejeme na 150 C̊ a keď do nej dáme cesto, znížime na 100 C̊ . Sušíme asi 1,5 hodiny. Necháme vychladnúť a dáme dolu papier na pečenie. Upečieme takéto 3 cestá. Prvá plnka: Vajce s cukrom vyšľaháme, dáme do nádoby vo vodnom kúpeli a pridáme čokoládu a maslo. Miešame na hladkú plnku. Keď sa vychladí, natrieme

na dve cestá a necháme v chladničke. Druhá plnka: Vyšľaháme žĺtky s cukrom, pridáme čokoládu a varíme vo vodnom kúpeli niekoľko minút, kým sa čokoláda neroztopí. Necháme vychladnúť a zmiešame s vyšľahaným maslom. Natrieme na cestá, na ktoré sme už natreli prvú plnku. Tretia plnka: Vyšľaháme šľahačku podľa vlastného receptu a natierame na žĺtkovú plnku. Tortu krájame zohriatym nožom. 

Všetky recepty sú podľa http://www.maminajela.com/ POĽNOHOSPODÁRSKE ROZHĽADY | Príloha pre poľnohospodárov a dedinu | Číslo 417 | Pripravujú: Ľubica Sýkorová, Elena Šranková a spolupracovníci | Použitá domáca a zahraničná literatúra

VIII

Kultúra Večierok v znamení detí V NOVOSADSKOM ŠAFÁRIKU

Jasmina Pániková

sieni SKC P. J. Šafárika v Novom Sade v stredu 1. júna bolo rušno. To však nie je žiadnou novinkou, lenže tentoraz k tej rušnosti prispeli deti – žiaci

novosadského MOMS prezentovali to, čo sa na hodinách naučili. Možno povedať, že ide o tradičnú akciu MOMS Nový Sad a SKC P. J. Šafárika, keďže už niekoľko rokov zaradom v tomto období organizujú večierok venovaný deťom.

-Cerovská. Predsedníčka MOMS Nový Sad zdôraznila, že Matica

Po príhovoroch javisko patrilo deťom. Svoje vedomosti prezentovalo viac ako 60 detí. Na úvod sa prestavili najmladší šafárikovci, čiže detská divadelno-tanečná sekcia SKC P. J. Šafárika. Predviedli divadielko Húsky naše, poďte domov, ktoré

Malý trubkár vzbudil pozornosť

Keď si šťastný, zvolaj: „Hurá!“

novosadských základných škôl, ktoré chodia na hodiny slovenčiny. Keďže sa školský rok pomaly chýli ku koncu, svojim rodičom, starým rodičom, ako aj členom

Mladučkých hercov, recitátorov a spevákov najprv pozdravili predsedníčka MOMS Nový Sad Jarmila Struhárová a predsedníčka SKC P. J. Šafárika Vierka Marčoková-

slovenská podporuje prácu učiteliek a učiteľov slovenčiny, ako aj dobrú vôľu a ochotu rodičov, ktorí deťom umožnili učiť sa jazyk a kultúru svojich predkov. V príhovore predsedníčka Šafárika podotkla, že sa toto centrum neustále snaží zoskupiť čím väčší počet detí a zapojiť ich do sekcií – tanečnej alebo divadelnej.

ich nacvičila režisérka a umelecká vedúca Anna Filková. Ďalej nasledovali početné recitácie o prázdninách, lete, domácich zvieratách atď., ako aj divadelné scénky a piesne, ktoré nacvičili: Marína Srnková, Mária Supeková, Samuel Medveď, Anna Lekárová, Milina Struháriková a Vierka Fedelová.

ŽIACKY PROGRAM V BÁČSKEJ PALANKE

Aby nezabudli po slovensky Juraj Bartoš

ála Slovenského domu v Báčskej Palanke v piatok 3. júna podvečer bola plná. Veď akoby aj nie, keď žiaci tamojších základných škôl, ktorí sa vyučujú slovenský jazyk ako voliteľný predmet, prezentovali, čo sa naučili v školskom roku, s ktorým sa práve lúčia. Spolu so žiakmi zo základných škôl v Čelareve a Selenči tak prispeli k naplneniu projektu Národnostnej rady slovenskej národnostnej menšiny Chcem byť žiakom v slovenskej triede. A urobili dôležitý krok s cieľom naučiť sa a nezabudnúť po slovensky. „Najvzácnejším pokladom pre každý národ je materinský jazyk,“ povedala učiteľka Mária Šulcová, vítajúc prítomných. Potom sa už rozbehol hotový hravý kolotoč • KULTÚRA •

Píšťalové trio Palanské deti si aj zatancovali

jej žiakov a ich hostí. Na javisku sa striedali hry, riekanky, žarty, fígle, básničky, pesničky, hudba, zvŕtali sa deti v slovenskom kroji... Za každé číslo z arzenálu slovenskej ľudovej tvorivosti a tradície vďačné obecenstvo odmenilo protagonistov úprimným potleskom. Zlatým

klincom programu bolo vystúpenie orchestríka ZŠ Jána Kollára a Komorného zboru Zvony zo Selenče, čerstvo ovenčeného republikovou cenou zo súťaže orchestrov v Lazarevci. Po skončení programu sa v mene NRSNM prihovorila koordinátorka

pre vzdelávanie Svetlana Zolňanová. Obracajúc sa predovšetkým k deťom, ktoré v programe vystúpili (medzi nimi boli aj Neslováci), o. i. povedala: „Patrí vám veľký obdiv a veľká vďaka za to, že si pestujete lásku k slovenskej reči. Naším cieľom je podporiť všetky prostredia, v ktorých sa vyučuje slovenčina, či v školách, alebo materských školách.“

24 /4703/ 11. 6. 2016

Kultúra NA PREHLIADKE 3 X Ď 2016

Prvá cena muzikálu Annie Anna Lešťanová Katarína Verešová

ohtoročná 23. prehliadka slovenskej detskej divadelnej tvorby 3 x Ď sa uskutočnila v Starej Pazove v dňoch 3. až 5.

detská porota (Ela Števáková, Miroslava Machová, Andrej Simendić, Laura Hruškárová, Monika Babíková) a odborná porota (Zuzana Tárnociová, Miroslav Fábry, Miroslav Benka). Umeleckým vedúcim bol Ján Makan.

venie zoskupilo hravý a početný najmladší detský súbor, ktorý sa vzletne na javisku zahral. Potom obe poroty a obecenstvo do rozprávkového sveta tieňohravého divadla zaviedli opäť Kysáčania s predstavením Zatúlané sny au-

Vyhlásenie najúspešnejších a udelenie odmien

júna. Organizátormi prehliadky sú NRSNM, Obec Stará Pazova, Ústav pre kultúru vojvodinských Slovákov a SKUS hrdinu Janka Čmelíka. Prehliadka sa konala za podpory Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí, Pokrajinského sekretariátu pre kultúru a verejné informovanie a v spolupráci so ZŠ hrdinu Janka Čmelíka a Strediskom pre kultúru Stará Pazova. Detskú divadelnú krajinu v piatok 3. júna v divadelnej sále slávnostne otvoril Goran Jović, predseda Zhromaždenia obce Stará Pazova za pomoci pazovských ratolestí Miloša Lepšanovića, Mie Jašovej a Antuna Deha. Malých milovníkov Tálie na prehliadke 3 x Ď pozdravila a veľa tvorivých hereckých výkonov zaželala Anna Tomanová-Makanová, predsedníčka NRSNM a pokrajinská poslankyňa. Detská divadelná produkcia tentoraz pozostávala z 13 súťažných predstavení a 2 hosťujúcich zo Slovenska (z Bratislavy a Žiliny). Výkony malých hercov na pazovskom javisku sledovala a hodnotila

www.hl.rs

PRVÝ DEŇ PREHLIADKY torskej dvojice Miliny Chrťanovej Po otváracom programe súťaž- a Dobroslava Filku. Pepíno, predstanú časť prehliadky venie, v ktorom dobro otvorili Kysáčania víťazilo nad zlom, Tes predstavením rézie Veberovej-OravMalý princ Antonie covej, v spoločnej de Saint-Exupéryréžii Alisy Oravcovej ho (Ustanovizeň a Kataríny Kalmáropre kultúru a vzdevej, na prehliadke 3 x lávanie Kultúrne Ď uviedli herci SKOS centrum, ochotDetvan Pančevo-Vojlonícke divadlo) vica. Na konci prvého prehliadkového dňa v réžii Svetlany v Starej Pazove odzneGaškovej. Malý princ... rozprávka lo hosťujúce predstavečnosti. Zobúdza venie Sme Ostalo Sami v nás dieťa, ktoré – SOS Divadla Ja pri kedysi zaspalo, ZUŠ Jána Albrechta a pripomína kráv Bratislave. su, ktorú si ako dospelí často DRUHÝ DEŇ neuvedomujeme. V súbehu o najkrajší PREHLIADKY Húsky naše, poďte diplom prvé miesto Napodobňovanie domov na motívy obsadila Jana Opavská a odcudzenie dospe(nachádza sa nad hlavou detskej ľudovej vyvesený, ten červený) lých od detí predostreli najmladší divahry predviedli členovia SKC Pavla Jozefa Šafá- delníci vo svojich predstaveniach rika v Novom Sade pod režijnou v sobotu 4. júna – v druhý deň taktovkou Anny Filkovej. Predsta- 23. prehliadky slovenskej detskej

Informačno-politický týždenník

divadelnej tvorby 3 x Ď. Prvé dve inscenácie muzikál Annie (réžiu podpísali Anička Balážová, Andrea Dvornická-Machová, Lýdia Gedeľovská a Ivan Ječmen) SKUS hrdinu Janka Čmelíka zo Starej Pazovy a Snehuliak (réžia Štefan Foltán) Ochotníckeho divadla Janka Čemana z Pivnice, verne zobrazili život detí v sirotincoch a ich túžbu stretnúť sa s rodičmi a spriaznenými dušami. V ďalších dvoch predstaveniach imitovali dospelých. Žiaci ZŠ Mladých pokolení z Kovačice v inscenácii poviedky Jána Čajaka ml. Zypa Cupák (réžiu mali na starosti Zuzana Putniková a Zuzana Svetlíková) a žiaci ZŠ hrdinu Janka Čmelíka zo Starej Pazovy v jednoaktovke Branislava Nušića Analfabeta (predstavenie v pôvodnom srbskom znení režírovali Mária Gregorićová a Sava Đurđević) vtipným spôsobom zosmiešňovali negramotnosť dospelých. Piatu divadelnú hru Bogdan a Milica (ktorú z drámy Kráľ času Michala Beličku a Ivany Faďošovej dramaticky upravil a režíroval Peter Hudák) pripravili žiaci ZŠ 15. októbra a OD Janka Čemana z Pivnice. Touto inscenáciou poukázali na odcudzenie sestry od brata kvôli majetku a nedostatku lásky a súcitnosti. Všetkých päť predstavení mali výchovnú funkciu a každé sa skončilo vyjadrením lásky a vzájomného porozumenia. Týmto činom volitelia predlôh a deti na javisku chcú povzbudiť starých o záujem pozerať detské divadelné podujatia – a ich zmýšľania. TRETÍ DEŇ PREHLIADKY V nedeľu 5. júna na doskách, čo svet znamenajú, prví vystúpili Selenčania s predstavením Konope, konope Anny Kolekovej, v réžii Anny Kolekovej, Anny Petrášovej a Terézie Trusinovej a v uvedení ZŠ Jána Kollára zo Selenče. Predstavenie je založené na ľudovej tradícii a edukácii najmladších o zabudnutých remeslách. Snehulienku autora a režiséra Vlatka Miksáda podal nádejný herecký potenciál SKOS Erdevík. Potom nasledovalo predstavenie Kozliatka • KULTÚRA •

a vlk, ktoré podľa ľudovej rozprávky režírovala Anna Filková a zahrali ho najmladšie deti na prehliadke zo SKUS Milana Rastislava Štefánika v Binguli, ktoré mimoriadne komunikovali s obecenstvom. Súťažnú časť s predstavením Ako si zvieratá stavali dom uzavreli Selenčania. Podľa mexickej ľudovej rozprávky, opäť v réžii trojice Anny Kolekovej, Anny Petrášovej a Terézie Trusinovej, zahrali ho nadaní žiaci školy, a tým vytvárali zaujímavé nálady a obrazy plné emócií. Početní veľkí a malí milovníci Tálie si v divadelnej sále pozreli aj hosťujúce predstavenie – bábkové divadlo zo Žiliny (Najlepšia rozprávka o Červenej čiapočke). SPRIEVODNÉ PODUJATIA Na 23. prehliadke slovenskej detskej divadelnej tvorby prebiehali aj sprievodné podujatia – zaujímavé kreatívne dielne medzi dvomi predstaveniami. Ako odborná porota vo svojej správe i konštatovala, prehliadka bola organizovaná na nádvorí, v divadelnej sále a v aule divadelnej sály na vysokej úrovni a s mnohými sprievodnými programami (kreslenie hrdinov z predstavení, výroba masiek, parochní a divadelných rekvizít...), a to vďaka tak ideovým tvorcom a kostýmovaným animátorom (Ranke Lepšanovićovej, Annamárii Simonovićovej, Vladimírovi Verešovi), ako aj početnému detskému obecenstvu, ktoré sa na nich zúčastňovalo. V nedeľu 5. júna v aule divadelnej sály sa uskutočnila premiéra básnickej prvotiny Anny Malkovej zo Starej Pazovy Lekvárový chlebík, ktorú vydalo SVC. O knihe hovorili Vladimír Valentík, riaditeľ SVC, a Martin Prebudila, recenzent. Okrem autorky ukážku z jej tvorby početným milovníkom krásneho slova predviedli skvelí recitátori – žiaci tamojšej základnej školy: Aňa Gubečková, Katarína Gubečková, Mia Verešová a Andrej Simendić. Tohto roku v aule divadelnej sály organizátori prehliadky inštalovali stálu výstavu detských prác – diplomov, a to žiakov základných škôl z Kovačice, Pivnice a Starej Pazovy. Podľa rozhodnutia výtvarných odborníkov najkrajší diplom na prehliadku 3 x Ď 2016 vypracovala Jana Opavská zo Starej Pazovy a ďalšími tromi odmenenými boli Laura Hruškárová zo Starej Pazo• KULTÚRA •

vy, Kristína Poliaková z Kovačice a Anna Čobrdová z Pivnice.

odborná porota udelila ceny tým najúspešnejším na tohtoročnej detskej divadelnej prehliadke. Špeciálne ceny: za dlhoročnú ZATVORENIE PREHLIADKY kreatívnu divadelnú tvorbu profeA VYHLÁSENIE VÝSLEDKOV Za prítomnosti početných hos- sorke Elene Hložanovej z Báčskej tí, účastníkov detskej prehliadky Palanky; za zveľaďovanie divadela malých, veľkých milovníkov Tálie nej činnosti v osadách s malým sa v nedeľu 5. júna v divadelnej sále počtom Slovákov Anne Filkovej konal ceremoniál slávnostného za- z Nového Sadu; za najrozohranejšie divadelné predstavenie detskému kolektívu SKUS Milana Rastislava Štefánika z Bingule; Jane Berackej za stvárnenie postavy Pepína v predstavení Pepíno z Vojlovice; Anite Grňovej za stvárnenie postavy dieťaťa 1 v predstavení Snehuliak z Pivnice; Viktorovi Gubečkovi za stvárnenie postavy pána náčelníka v predstavení Analfabeta zo Starej Pazovy; Detská porota: (zľava) Ela, Miroslava, Petre Škablovej za Andrej, Laura a Monika stvárnenie postavy Katy v predstatvorenia 23. prehliadky slovenskej vení Konope, konope a Indiána 1 detskej divadelnej tvorby 3 x Ď. v predstavení Ako si zvieratá stavali Podľa rozhodnutia odbornej dom zo Selenče; Dušanovi Pisklovi poroty prvú cenu a zlatú plake- za stvárnenie postavy vlka v predtu za divadelné predstavenie, ktoré zároveň získalo aj Cenu NRSNM, udelili staropazovskému predstaveniu Annie, v predvedení ZŠ hrdinu Janka Čmelíka a SKUS hrdinu Janka Čmelíka. Druhú cenu – striebornú plaketu získalo predstavenie Malý princ a tretiu Zaujímavé kreatívne dielne cenu – bronzovú plaketu predstavenie Zatú- stavení Kozliatka a vlk z Bingule; lané sny, obe v predvedení členov Aničke Balážovej a Andrei DvorOchotníckeho divadla Ustanovizne nickej-Machovej zo Starej Pazovy pre kultúru a vzdelávanie Kultúrne- za choreografiu v muzikáli Annie. ho centra Kysáč. Okrem cien, ktoré Cenu za najúspešnejší kreatívny po každom predstavení udeľovala divadelný čin udelili Andrei Dvordetská porota (herec a herečka), aj nickej-Machovej zo Starej Pazovy

za hudobný aranžmán v muzikáli Annie; Cenu za najúspešnejšie kostýmy Anne Kolekovej, Anne Petrášovej a Terézii Trusinovej za kostýmy v predstavení Ako si zvieratá stavali dom zo Selenče; Cenu za najúspešnejšiu scénografiu Miline Chrťanovej a Dobroslavovi Filkovi v predstavení Zatúlané sny z Kysáča; Cenu za najúspešnejšiu réžiu Svetlane Gaškovej v predstavení Malý princ z Kysáča; Cenu za najúspešnejšieho debutanta na prehliadke Sašovi Čizmanskému za postavu biznismena v predstavení Malý princ z Kysáča; Cenu za najúspešnejšiu debutantku na prehliadke Lei Blatnickej za stvárnenie postavy Milice v predstavení Bogdan a Milica z Pivnice; Cenu za najúspešnejšie stvárnenú mužskú epizódnu postavu Kristiánovi Križanovi za stvárnenie postavy hada v predstavení Malý princ z Kysáča; Cenu za najúspešnejšie stvárnenú ženskú epizódnu postavu Maríne Zorňanovej za stvárnenie postavy macochy v predstavení Snehulienka z Erdevíka; Cenu za najúspešnejšie stvárnenú hlavnú mužskú postavu Jurajovi Jonášovi za stvárnenie postavy báťa Ďura v predstavení Zypa Cupák z Kovačice; Cenu za najúspešnejšie stvárnenú hlavnú ženskú postavu Marte Kukučkovej za stvárnenie postavy riaditeľky v muzikáli Annie zo Starej Pazovy. Odmeny najúspešnejším udeľovali Anna Tomanová-Makanová, predsedníčka NRSNM, Katarína Melegová-Melichová, predsedníčka MSS a predsedníčka VR NRSNM, a Libuška Lakatošová, predsedníčka Organizačno-správnej rady prehliadky a republiková poslankyňa. Vo svojich príhovoroch poukázali na veľký význam tejto detskej divadelnej prehliadky a zároveň povedali, že tých najúspešnejších očakáva zájazd na Slovensko – pre celý súbor, ktorý zabezpečuje NRSNM, a pre odmenených hercov odchod na Mikulášske trhy v Bratislave, ktorý zabezpečuje MSS. S odkazom, aby sa dni detského divadla v Starej Pazove aj naďalej vyvíjali, opona divadelnej krajiny je do 24. ročníka 3 x Ď zatvorená.

24 /4703/ 11. 6. 2016

Kultúra 2. BIENÁLE MAJSTRI FOTOGRAFIE V KYSÁČI

Obrovský záujem Michal Ďurovka

ernisáž 2. bienále Majstri fotografie za prítomnosti mnohopočetných milovníkov fotografického umenia bola v sobotu 4. júna 2016 v Galérii SND v Kysáči. Realizáciu podujatia finančne podporila NRSNM a výstavu sprevádza kvalitný katalóg. Vedúci Galérie SND Michal Madacký privítal hostí nielen z Kysáča, ale i z mnohých miest Vojvodiny, odkiaľ prišli účastníci a návštevníci výstavy a skrátka predstavil autorov. Text z katalógu prečítal akademický maliar Michal Ďurovka, ktorý

nosť dokumentovať atmosféru udalostí, ktoré by sa po rokoch vytratili zo spomienok ľudí, ako i nekonečné možnosti načrieť za hranice fotografie. Alebo jednoducho dostať do ohraničeného časopriestoru fotografie príbeh, tvary, formy, línie, kompozičné riešenia, svetelné hodnoty,...“ O tomto populárnom podujatí sa pochvalne zmienili Milovan Ulićević, predseda Fotografického klubu Vojvodiny, a Bora Otić, známy novinár a autor kultového vysielania na RTV 5kazanje. Česť otvoriť bienále mala najmladšia účastníčka, gymnazistka Daniela Pavlovičová.

Na vernisáži boli takmer všetci autori a prihovoril sa i novinár Bora Otić (Foto: Libuša Kokavcová)

linović, Zorica Matkovićová-Madžarevićová, Željko Mandić a Željko Škrbić. V expozícii bienále, ktoré potrvá do 30. júna 2016, sú zastúpené rôzne žánre foto-

grafie, od reportážnej, športovej, rockovej, úžitkovej až po umeleckú, neštandardnú, experimentálnu,... a každý autor sa predstavil vlastným špecifickým prejavom a štýlom.

Stretnutie pod lipami 2016 bude v Boľovciach Stevan Lenhart

Veľký záujem o vystavené fotografie

sa o bienále zmienil takto: „Obrovský záujem autorov o účasť na tohtoročnom kysáčskom bienále fotografie svedčí o tom, že takéto podujatie má úplné opodstatnenie. A Galéria SND urobila správny krok, keď sa rozhodla založiť bienále, aby sa fotografia aj takýmto spôsobom prezentovala verejnosti. Veď fotografia je oddávna rovnoprávnym segmentom výtvarného umenia s inými klasickými druhmi výtvarníctva. Zvlášť v súčasnej dobe fotografia je dennodenne zaužívané médium či už úžitkového alebo umeleckého prejavu, má ojedinelú schop-

www.hl.rs

Na 2. bienále fotografie svoje diela vystavuje 34 autorov: Aleksandar Plačkov, Andraš Otoš, Andrea Merníková, Bora Otić, Branislav Kokavec, Daniela Pavlovičová, Darko Dozet, Dragan Kurucić, Dušan Kostić, Dušan Tordaj, Emília Valentíková, Filip Bakić, Geza Lenert, Goran Mulić, Hana Tanciková, Igor Bovdiš, Ján Agarský, Ján Valo, Jaroslav Králik, Jaroslav Pap, Jovan Popović, Martin Candir, Michal Ďurovka, Michal Madacký, Milko Rybár, Milovan Ulićević, Mirko Bílek, Miroslav Pavlovič, Predrag Uzelac, Slađana Pantelićová, Zoran Vese-

Informačno-politický týždenník

tretnutie pod lipami, tradičné literárno-výtvarné podujatie mladých autorov, ktorí svoje práce uverejňujú v rubrike – prílohe Rozlety v časopise Vzlet, v tomto roku sa uskutoční po 45. krát – v sobotu 18. júna v stredisku Biser v Boľovciach. Program zahŕňa výstavu kresieb a umeleckých fotografií, prednes mladej poézie a literárnych prác, rozhovor s hosťom a hudobno-umelecké body, ako aj vyhlásenie tohtoročných laureátov Ceny Rozletov a prechádzku Boľovcami. Na Stretnutí pod lipami v minulosti svoje umelecké začiatky mali niektorí z našich dnes už renomovaných autorov, akými sú Martin Prebudila, Vladimír Valentík, Ján Salčák, Katarína Hricová, Zdenka Valentová-Belićová, Michal Ďurovka a Miroslava Dudková. Aj dnešným cieľom tohto podujatia je prezentovať talentovaných mladých literátov, výtvarníkov

a vôbec umelecky nadaných autorov. Autorkou tohtoročného plagátu Stretnutia pod lipami je Andrea Merníková z Pivnice. Podujatie organizujú NVU Hlas ľudu a časopis Vzlet v spolupráci s KUS Sládkovič v Boľovciach. Vitajte na SPL 2016! • KULTÚRA •

CELÉ DESAŤROČIA NA STERIJOVOM POZORJI

V divadelnom objektíve Oto Filip

Scény Peru Dobrinovića Srbského národného divadla v Novom Sade.

Aj keď sa mnohým mohlo zdať, otoreportéra Dnevnika Braže v prvom rade pôjde nislava Lučića často o zábery z divadelných možno stretnúť v predstavení, Lučić si miestnostiach a pri podzvolil čosi iné. Ako ujatiach Matice srbskej, skvelý pozorovateľ keďže je jej úradným ľudských tvárí, pováh fotografom. Tak isto na a ovzdušia, záujemcorôznych akciách kultúrvi ponúkol skvostnú neho druhu. Najdlhšie, galériu, pozostávajúaž tridsaťpäť rokov, je cu z približne dvesto však prítomný na májoportrétov ľudí celou vých a júnových večedušou a srdcom – keroch, nociach a dňoch dysi a dnes – upísaSterijovho pozorja. Ne- Branislav Lučić ných divadlu: hercov, čudo potom, že sa štart členov porôt, kritikov, tohtoročného konal aj v znamení spisovateľov a skladateľov, dramavýstavy jeho prác s názvom Desať- turgov, domácich a zahraničných ročia s Pozorjem, ktorej vernisáž bola expertov... Tento pozorný, no nev piatok 27. mája v dolnom foyeri nápadný pozorovateľ všetkého, čo

sa celé roky na scénach, ale aj za kulisami či v prestávkach medzi predstaveniami a vo vestibuloch Jedna z minigalérií ozajstných majstrov dialo a deje, svojimi fotkami dosahuje zázraky, čosi takmer politickej situácie… Dlhoročný divadelný objeknemožné. Na ozrejmenie: často sa vraví, tív Branislava Lučića sa prejavil že je jednou z najsmutnejších ako účinný liek proti zabudnutiu myšlienok zo všetkých tá, že niet a zabúdaniu, ako svedok chvíľ cesty späť. Preto, lebo teraz bude raz krásnych, inokedy smutných. čoskoro kedysi, kvôli tomu, že to Stačilo mu vedieť čítať ľudské vozidlo s názvom život nemá spia- tváre, ktoré ho zaujali, ich vrásky točku. Snímky Branislava Lučića spôsobené plačom či smiechom. ale umožňujú sledovať všetko, čím A pritom mať ten pravý cit pre divadlo dýchalo v minulosti: štýly, mieru, ktorý nám umožnil, aby jeho aktérov, ovzdušie, dokonca aj sme čosi z nich vyčítali aj my, ako medziľudské vzťahy alebo závany ich pozorovatelia, diváci.

PRED 150 ROKMI SA NARODIL VASILIJ KANDINSKIJ

Ikona abstraktného maliarstva Mníchov, tiež skupiny Modrý jazdec. V roku 1912 svetlo sveta uzrela rôznych zdrojov sa o ňom mož- veľmi vplyvná kniha O duchovno dočítať, že bol jedným z ak- nosti v umení, v ktorej dokazoval, térov azda najväčšej revolúcie že zdrojom umeleckej tvorby je v maliarstve od čias renesancie, vnútorný svet človeka a jej riadiacou silou vnútorná nutnosť. spočívajúcej v opusVeril, že maliarstvo tení predmetného a hudba sú si blízke, zobrazenia a prechože farby a formy vydu k abstrakcii. Ruský stupujú z hĺbky duše maliar, grafik a teoretik rovnako ako hudba. umenia, ktorý neskôr V uvedenom diele žil a pracoval v Nemecrozviedol Goetheho ku a vo Francúzsku Vanáuku o farbách, tiež silij Kandinskij (1866 pojednal o geometricMoskva – 1944 Neuillykých formách: kruhu, -sur-Seine, Francúzsko), polkruhu, trojuholnípatrí spolu s Kazimirom ku, čiare. Malevičom, Františkom Kandinskij bol preKupkom, Mikolajusom svedčený, že sa abstraktné umenie od Čiurlionisom a Pietom Vasilij Kandinskij iných foriem vyjadroModrianom k priekopvania líši skutočnosťou, níkom abstraktného že ono svoje formy vyjadrovania maliarstva. Tento významný maliar a te- nekladie mimo prírody alebo oretik hodne cestoval – okrem objektu, ale ich samé objavuje štátov, v ktorých žil, aj do Talianska, rôznymi spôsobmi. Pritom úlohou, Tuniska, Švajčiarska, Holandska, poslaním umelca nie je zdolávanie Švédska... – a vystavoval. V Ne- foriem, ale ich prispôsobovanie mecku bol jedným zo zakladateľov obsahu. Bol toho názoru, že umespolku Nové umelecké združenie lec v živote nie je dieťaťom šťastia,

O. Filip

• KULTÚRA •

Modrý segment lebo nemá právo žiť bez záväzkov a musí sa postarať o ťažkú úlohu, ktorá je často aj jeho krížom. Mienil, že je už v samotnej otázke „Ako?“ skrytý zárodok tvorby, tvorivosti. Z iných autorov si veľmi vážil Matisseho a jeho farby, Picassa a jeho formy, označujúc ich za dve veľké smernice upriamené k veľkému cieľu. Pri príležitosti veľkého jubilea maliara – 150. výročia narodenia – Knižnica Matice srbskej v Novom Sade usporiadala rozmanitú elektronickú výstavu jeho teoretických prác, reprodukcií, údajov a štúdií

o ňom, prameniacich v jej zbierkach. Autorkami sú Ivana Grgurićová a Silvija Čamberová, redaktorom Selimir Radulović a záujemcom je prístupná od 1. júna. Stačí si vyčleniť pár desiatok minút a názorne zistiť, čím bol Kandinskij veľký, a prečo zanechal ozaj hlboké stopy vo svetovej maľbe. Veď vedieť o Kandinskom a Franzovi Markovi, s ktorým zakladal skupinu Modrý jazdec, jej almanachu založenom v roku 1912, akosi patrí k všeobecnej kultúre a rozhľadu. Pri príležitosti 100. výročia almanachu v Niši v novembri 2012 prebiehala podnetná a úchvatná výstava menom Modrý jazdec. Ďakujúc usporiadateľovi Palanskému zoskupila a prezentovala práce autorov z takmer štyridsiatich štátov sveta. Bol to len jeden z prejavov uznania a úcty k dielu majstra, ikony abstraktného umenia, ktorého neopakovateľné práce, tak výtvarné, ako i teoretické, skutočne obohatili svetové umenie v tých najširších súvislostiach.

24 /4703/ 11. 6. 2016

Kultúra  RECENZIA

Zasmiať sa – na vlastnej biede (Miloš Nikolić: Kováči, Divadelný súbor Jána Chalupku mesta Brezno, réžia: Ľuboslav Majera) Juraj Bartoš

ikto neodišiel predčasne. Pri klaňačke sa hercom a režisérovi dostal dlhý úprimný potlesk. Zopár kratších odznelo predtým, pokým sa na javisku Slovenského vojvodinského divadla v Báčskom Petrovci odvíjal smutno-smiešny príbeh a diváci, ako pri každej kvalitnej absurdnej komédii, mohli pocítiť soľ v hrdle. Z mnohých dôvodov sa k inscenácii Kováči v predvedení Divadelného súboru Jána Chalupku mesta Brezna (sledovanej 20. mája t. r.) vraciame temer po mesiaci. Nevychádzajúc z údivu nad tým, aké absurdum ju predtým postihlo na domácej pôde. Keď istý slovenský politik (just mu nespomenieme meno) dal Kováčov vypratať z javiska uprostred hry obsahujúcej atribúty, ktorými sa bežne označuje vysoká umelecká hodnota. Dej sa odohráva vo vyhni nemeckého kováča Petra Schmidta (v podaní Júliusa Obernauera), niekoľko desaťročí po vojne, ktorá (ako každá

vojna) kruto zasiahla tak do jeho, ako i do životov ďalších dvoch kováčov: srbského, Acu Kovačova (Gabriel Obernauer), a ruského, Ivana N. Kuznecova (Erik Obernauer). Vojny odjakživa „trénujú surovosť“ najmä na ženách, o čom priamo na javisku svedčí Schmidtova manželka Lujza (Alžbeta Vagadayová). Scénou dominuje ťažká nákova na masívnom kláte. Umocňuje ťažký delikátny príbeh točiaci sa okolo ošemetnej kauzy, takej príznačnej pre vojny: vojaci, onehdy ako zajatci, sa postarali jeden druhému o manželky a teda aj – o potomstvo. Pri stretnutí prišli na to, že ich synovia –následníci! – nie sú ich vlastnými deťmi a už nijako nie sú čistými príslušníkmi svojho rodu! Z hrdých otcov sa zaraz stávajú nahnevaní muži, s nervami na okraji, ochotní jeden druhého zabiť a vzápätí – dať sa zabiť „sokovi“. Zúfalí revú, vyhrážajú sa a (nie práve extrémne) škaredo nadávajú. Odhalené následky vojny robia z nich barbarov. So spoločným názorom (koreniacim

NAJLEPŠIA ROZPRÁVKA O ČERVENEJ ČIAPOČKE. V sieni SVD v Báčskom Petrovci v piatok 3. júna hosťovalo Bábkové divadlo zo Žiliny. Herci zo Slovenskej republiky sa v Petrovci, a toho istého dňa neskoršie aj na detskom festivale 3 x Ď v Starej Pazove, predstavili hrou Najlepšia rozprávka o Červenej čiapočke v réžii Petra Palika. Ide o veselú klauniádu pre deti od troch rokov. Tento známy príbeh deťom zahrali štyria smiešni a popletení herci. Príchod divákov ich totiž úplne zaskočil, keďže sa vtedy predsa hrať (akože) nemalo. Ale, čo je – tu je a divadlo sa hrať bude! Veselá štvorica sa rozhodne narýchlo zahrať rozprávku o Červenej čiapočke, ktorú predsa všetci poznajú a majú ju radi. Kde však tak narýchlo vziať rekvizity a kulisy? Stačí len trochu porozmýšľať a šikovní herci sa ýchlo vynájdu. Zahrali divadlo s dáždnikmi. Tie si v divadelnej šatni zabudli zábudliví diváci. Rozprávka plná veselých scén, vtipov a pesničiek zabavila a zaujala nielen malých, ale aj tých väčších divákov, ktorých ani v Petrovci v sieni SVD nechýbalo. J. Č.

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

v narušenej sivej hmote), že za všetko môže, akože inak – kurva alias žena; teda manželka každého jedného z nich. Po úchvatných dialógoch autora hry Miloša Nikolića nasleduje katarzia,

vytriezvenie, pochopenie úbohých kováčov (vlastného ne/šťastia?!), že za nezmyselné otázky čistoty rás či národnej identity nie je na vine „kurva žena“, ale, (s)konštatujeme, aj keby ktorýkoľvek politik tento text nedočítal – „kurva politika“. Absencia kováčskeho náčinia na policiach v úzadí javiska a štósy prázdnych plastových debničiek na nich i kolo nich jasne navrávajú, že čestnému kováčskemu remeslu odzvonilo. Prišla a ešte len prichádza nová doba, v ktorej pravidlá

hry určujú ľudia s vyoperovaným citom pre etiku a estetiku, ktorých azda bolí (po)uvažovať o vzťahu umenia ku skutočnosti a najmä aktuálnej skutočnosti k umeniu. Čo tam, podľa nich, po etických či estetických hodnotách v časoch, v ktorých väčšiu váhu majú do gýčového obalu zabalené pekné slová než šľachetné skutky, umelecké diela nevynímajúc. V pozorovanej inscenácii, podľa našej skromnej mienky nevystatujúcej sa odbornosťou, režisér Ľuboslav Majera, rovnako ako v toľkých predtým, s jemu vlastným kumštom výborne motivoval hercov, súrodencov Obernauerových a ich spoluhráčku Vagadayovú, vedúc ich s istotou a úspechom po vysoko nadstavenom chvejúcom sa lane ku konečnému cieľu. Hrajúc na jeho„nôtu“ breznianskym divadelným matadorom sa jednoznačne podarilo brnknúť divákom na city. Nevtieravo sa dostali pod kožu svojim postavám, a tak priam poľahky a nanajvýš presvedčivo sprostredkovali divákom chúlostivý príbeh. Slovom, Majerova presná réžia, ako i jeho zredukovaná úprava javiska, jednoduché kostýmy hercov a adresná hudba, okorenené energiou s chuťou a zodpovedne hrajúceho mančaftu, milovníkom divadelného prejavu poskytli krásny umelecký zážitok. Kto neverí, nech neodchádza z predstavenia predčasne...

JÚNOVÝ VZLET prináša ankety s maturantmi a portréty talentovaných mladých ľudí z našich prostredí, tiež články o zaplánovanej oslave 150. výročia divadla v Petrovci, Noci múzeí v Padine, kysáčskom divadelnom predstavení Zatúlané sny, turistickej destinácii Laganas – Zakynthos atď. Pravidelné rubriky sledujú aktuality z oblasti informačných technológií (Ubuntu 16.04) a počítačových videohier (Soulless, Gang Beasts), sú tu tiež správy, portréty a riporty zo sveta hudby (Jamala, RHCP, Tuxedomoon) a filmové recenzie (Our Brand is Crisis, High-Rise). Literárno-výtvarná príloha Rozlety obsahuje verše, prózu a fotografie našich mladých autorov, výber zo súčasnej slovenskej poézie (Pavol Suržin) a recenziu novej knihy Jozefa Banáša. A ešte: Vaša tvorba, móda, krížovka, humor, horoskop, dva komiksy a iné zaujímavosti. Na titulnej strane je ilustrácia, ktorú vypracoval Vladan Nikolić. Čítajte Vzlet! S. L. • KULTÚRA •

PETROVSKÍ A SARVAŠSKÍ ŽIACI

Na spoločnom poznávacom zájazde Anna Francistyová

ýlety sú iste najobľúbenejšou aktivitou v každej škole a v každom školskom roku. Jeden neobvyklý a nezabudnuteľný absolvovali nedávno žiaci petrovskej školy, keď navštívili rovesníkov v Maďarsku, a potom spolu vycestovali na Slovensko. Iniciatíva k takejto vrstovníckej družbe vznikla vlani na októbrovom Stretnutí slovenských dolnozemských učiteľov v rozhovore učiteľky ZŠ v Petrovci a predsedníčky ASP Márie Andrášikovej a riaditeľky Slovenskej základnej školy, materskej školy a kolégia v Sarvaši (Maďarsko) Zuzany Nemčekovej. Po sľúbenom pozvaní od riaditeľky zo Sarvaša od 17. do 20. mája t. r. šestnásť petrovských piatakov a šiestakov s triednymi učiteľkami M. Andrášikovou a Danielou Triaškovou pobudli najprv na Májovom podujatí v Sarvaši. Je to projekt, ktorého autorom a nositeľom je sarvašská slovenská

základná škola, a finančne ho pod- – špeciálne divadlo s kapacitou pre ho najväčšieho mesta na Slovensku. poril Úrad pre Slovákov žijúcich takmer tisíc divákov. Najväčšou Pobyt v metropole východného v zahraničí. Pobyt v Sarvaši zahr- atrakciou pre žiakov zo Srbska bol Slovenska aj vďaka sprievodkyni nul okrem úradných – Košičanke Eve Labišástretnutí v hostiteľskej kovej, ktorá už niekoľko škole i spoznávanie rokov pôsobí v sarvašskej škole ako hosťujúca učizaujímavých miest teľka zo Slovenska, zov tomto viactisícovom meste Békešskej stane mladým turistom župy. V sarvašskom dlho v krásnej spomienke. Arboréte (botanická Získali nielen dojmy z najzáhrada) sa dokonca väčšej gotickej katedrály petrovskí a sarvašskí na Slovensku – Domu žiaci zúčastnili na litesvätej Alžbety, z Kaplnky rárnom podujatí pod sv. Michala, z neďalekého názvom Pod stromami, malého mestečka Herľany, kde piatak Stanislav ale i zážitky z košického Koruniak prečítal svoju ZOO, kde práve v deň tejto báseň a dostal primepetrovsko-sarvašskej návranú odmenu. Tu mali števy bol Deň korytnačiek. Táto fotka vznikla pred hostiteľskou školou v Sarvaši aj jedinečnú príležitosť Pri smutných rozlúčzúčastniť sa Sokoliarskych hier a ob- táborový oheň vo dvore hostiteľskej kach nových kamarátov v Košiciach divovať zmenšené kópie budov v školy s početnými akciami a špor- a Sarvaši odznel i sľub, že sa o rok interaktívnom maketovom parku tovými hrami. Vo štvrtok 19. mája znovu stretnú. Mini Maďarsko. Užili si aj plavbu spoločným autobusom úhrnne 50 loďkou a nad vodnou hladinou žiakov a 4 učiteľky z Petrovca a zo Foto: z archívu obdivovali sarvašské vodné divadlo Sarvaša vycestovali do Košíc, druhépetrovskej školy

NA 55. HUDOBNOM FESTIVALE DETÍ VOJVODINY, ktorý sa uskutočnil v nedeľu 29. mája v Báčskej Topole, zúčastnilo sa aj sedem skupín zo Staropazovskej obce, z ktorých až šesť získali zlaté uznania. V mladšej vekovej skupine tanečníci SKUS hrdinu Janka Čmelíka (na fotografii z archívu skupiny), s ktorými pracujú choreografka Ružena Červenská a nacvičovateľka Katarína Šašová, boli v Báčskej Topole vysoko ocenení (94 zo 100 bodov) a odmenení zlatou plaketou. Pazovskí tanečníci boli jedinými predstaviteľmi slovenskej národnostnej menšiny na festivale a sprevádzal ich aj jediný detský deväťčlenný orchester. A. Lš. • KULTÚRA •

PIVNIČANIA NA PREHLIADKE NA SLOVENSKU

Snehuliak iba v Galante Vladimír Kolár

eloštátna postupová súťaž a prehliadka detskej dramatickej tvorivosti Zlatá priadka je súčasťou Scénickej žatvy a jej 45. ročník prebiehal v Šali od 25. do 28. mája 2016. Pobyt na nej mali umožnený i členovia OD Janka Čemana a ZŠ 15. októbra z Pivnice – víťazi vlaňajšej Detskej divadelnej prehliadky 3 x Ď v Starej Pazove. Otázne však zostáva, prečo víťazi detskej prehliadky zo Srbska nie sú zaradení do repertoáru Zlatej priadky, aspoň ako hosťujúci súbor. Tak to bolo aj tohto roku. V Šali teda Pivničania nevystupovali, iba sledovali predstavenia súťažných súborov (konkrétne z Nitry, Skalice, Ruskova a Považskej Bystrice)

a zúčastnili sa v sprievodných tvorivých dielňach. Hercom zo Srbska bol hostiteľom Dom Matice slovenskej v Galante a po príchode mali najprv prijatie u riaditeľa základnej školy Gejzu Dusíka. V škole hneď zahrali svoje divadelné predstavenie Snehuliak. Po obchôdzke Galanty a návšteve Vlastivedného múzea, predovšetkým vďaka ústretovosti Zlatice Gažovej, riaditeľky Domu Matice slovenskej, vystúpili i v matičnom dome v Galante. Pivničania si počas tohto zájazdu užili i pobyt na Termálnom kúpalisku Vincov les v Sládkovičove. Zo zájazdu majú radosť, ale záležitosť, akou je i účasť na prehliadke na Slovensku – kam prepravu ako odmenu víťaznému súboru zabezpečuje NRSNM – treba dopovedať.

24 /4703/ 11. 6. 2016

Kultúra • Oznamy

„Žuvajte“, „pľuvajte“ Anna Horvátová

slovesách akože všetko vieme. Najmä to, že sa píšu s mäkkým „i“, ako variť, robiť, tvoriť. Ale sú aj výnimky, v ktorých podľa gramatických zákonitostí aj pri slovesách ypsilony sú, ako povedzme umyť. A ako sme na tom s časovaním slovies?! Alebo si myslíme, že tam pravidlá nejestvujú žiadne. A že je jedno, keď tak do éteru vypustíme buď slovesný tvar žujte, alebo žuvajte. Od neurčitku slovies plávať – rozkazovací spôsob je plávajme, roztláčať – roztláčajme..., ale nie pre všetky slovesá platí takýto princíp. Rovnoznačné slovesá žuť /

žuvať podliehajú iným gramatickým zákonom. V slovníkoch slovenského jazyka je uvedené iba časovanie kratšieho tvaru – žuť, ktoré znie takto: (on) žuje, žuval, (ony / oni) žujú; rozkazovací spôsob: žuj / žujte. V neurčitku nachádzame podoby žuť a žuvať, ale nie i časovanie slovesa žuvať. A už nie podobu „žuvajú“. Preto ani nehovorme: žuvajte žuvačky, žuvajte tabak... Aj so slovesom pľuť / pľuvať je rovnaký prípad; pri časovaní máme tieto tvary: pľuje / pľujú, pľul / pľuval, avšak pri rozkazovacom spôsobe pľuj / pľujte, ale nie aj „pľuvajte“. Ani tvar slovesa „kričajte“ neobstojí.

SPOLOČNOSŤ PRE EDUKÁCIU A KULTÚRU V NADLAKU, ASOCIÁCIA SLOVENSKÝCH PEDAGÓGOV V SRBSKU A ČABIANSKA ORGANIZÁCIA SLOVÁKOV (ZRIAĎOVATELIA CENY SAMUELA TEŠEDÍKA)

Výzva

Mestská správa pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad na základe článku 20 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04 a 36/09) zverejňuje

Spoločnosť pre edukáciu a kultúru v Nadlaku, Asociácia slovenských OZNÁMENIE pedagógov v Srbsku a Čabianska organizácia Slovákov (zriaďovatelia Ceny o verejnom nahliadnutí, verejnej prezentácii a verejnej rozprave o Štúdii o odhade vplyvov na životné prostredie projektu Samuela Tešedíka) vyzývajú organizácie Slovákov žijúcich v zahraničí so sídlom mimo územia Slovenskej republiky, ako aj organizácie so sídlom Nositeľ projektu Telekom Srbija, a. s., Takovská 2, Belehrad, podal žiadosť o poskytovanie súhlasu k Štúdii o odhade vplyvov na životné prostredie projektu základňovej stanice mobilnej telefónie NSU232 v SR, ktoré majú vo svojom predmete činnosti problematiku Slovákov NS Rumenački put, Ul. Rumenački put č. 119v, na katastrálnej parcele číslo 8908, k. o. Futog, Mesto žijúcich v zahraničí, aby podľa Štatútu Ceny Samuela Tešedíka navrhli Nový Sad. potenciálnych ocenených na rok 2016, a to najneskôr do 30. júna 2016 Údaje a dokumentáciu zo žiadosti nositeľa projektu možno dostať k nahliadnutiu v miestnostiach (mailom na: hlasznik@gmail.com, hlasznik@dzscr.ro, biapascu@gmail.com). Mestskej správy pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad, Rumenačka 110, Nový Sad, v pracovné dni od 10.00 do 15.00 h, do 11. júla 2016. Cena Samuela Tešedíka sa udeľuje každoročne od roku 2012 spravidla V súlade s článkom 6 Pravidiel o postupe verejného nahliadnutia, prezentácii a verejnej rozprave trom osobám za splnenie jednej alebo viacerých z nasledujúcich podmienok: o Štúdii o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 69/05) zainteresované orgány, a) za vynikajúcu pedagogickú, organizátorskú a riadiacu prácu v oblasti organizácie a verejnosť počas trvania verejného nahliadnutia môžu podať pripomienky a mienky k Štúslovenského národnostného školstva v zahraničí; dii o odhade vplyvov v písanej forme Mestskej správe pre ochranu životného prostredia. Verejná rozprava a prezentácia sa uskutočnia 12. júla 2016 v miestnostiach Mestskej správy pre b) za didakticko-metodickú prácu vykonávanú v prospech vzdelávania ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad, Rumenačka 110, Nový Sad, o 11.00 h. v slovenskom jazyku v zahraničí; c) za mimoriadnu voľnočasovú činnosť vyvíjanú pre deti a mládež v slovenských komunitách v zahraničí; d) za celoživotné dielo, ktorým sa vytvoril významný príspevok trvalej hodnoty pre rozvoj VYROBNY PROGRAM: slovenskej vzdelanosti v zahraničí. – KOTLY NA PEVNE PALIVO, BIOMASU A PELETY Zriaďovatelia ceny môžu udeliť každoročne aj Izolovanie vlhkých – HORAKY NA PELETY tri pamätné listy Samuela Tešedíka za mimo– NEREZOVE KOMINY objektov strojmi. riadne úspechy dosiahnuté v oblasti školstva – AKUMULACNE NADRŽE 33 rokov skúsenosti v izolovaní vlhkých a vzdelávania, za prínos a tvorivosť v oblasti domov, kostolov a iných objektov hrúbky výchovno-vzdelávacej práce s deťmi a mládežou stien do 10 m. v komunitách zahraničných Slovákov, za vzornú Záruka na vykonané práce. reprezentáciu školy v súťažiach národnostných Nositelia zlatých medailí za Radšej vysušovať – ako búrať! škôl v domovských krajinách alebo v zahraničí, za kvalitu na Novosadskom veľtrhu celoživotný prínos v oblasti výchovy a vzdelávania Hydroizolácia Živanović pri príležitosti životného jubilea. telefóny: 063440470 a 0631024114 KOVAČICA Štúrova 69 Cenu udeľujú zriaďovatelia v spolupráci so hizivanovic@gmail.com tel./fax: 013/662-183 mob. 063/282-097 www.hiz.co.rs Svetovým združením Slovákov v zahraničí. www.uniko.rs

Vlaha v stenách?

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

• KULTÚRA • OZNAMY •

Oznamy GRATULÁCIA Na Fakulte prírodných vied Univerzity Konštantína Filozofa v Nitre, odbor biológia, dňa 24. 5. 2016 obhájila diplom a získala titul magisterky ANDREA VIDOVÁ z Kulpína. K úspechu jej blahoželá a všetko dobré do budúcna praje teta Mariena Daübner. GRATULÁCIA Dňa 2. 6. 2016 na Ekonomickej univerzite v Bratislave, na Fakulte hospodárskej informatiky, odbor informačný manažment, úspešne skončil štúdiá a získal titul Ing. MIROSLAV TATLIAK z Báčskeho Petrovca. Pri tejto príležitosti mladému inžinierovi srdečne blahoželajú a veľa úspechov do budúcna prajú rodičia a brat Ján.

GRATULÁCIA Dňa 27. mája 2016 na Slovenskej poľnohospodárskej univerzite v Nitre, na Fakulte ekonomiky a manažmentu, obhájil diplomovú prácu a získal titul Ing. JÁN PUCOVSKÝ z Petrovca. Z jeho úspechu sa tešia a všetko dobré do budúcna mladému odborníkovi želajú mama, otec a brat.

GRATULÁCIA Na Ekonomickej univerzite v Bratislave, na Fakulte hospodárskej informatiky, odbor informačný manažment, dňa 2. 6. 2016 úspešne skončil štúdiá a získal titul Ing. môj vnuk MIROSLAV TATLIAK z Báčskeho Petrovca. K úspechu mu blahoželá a do budúcna všetko dobré praje starká Tatliaková.

GRATULÁCIA Dňa 30. 5. 2016 naša dcéra a sestra MÁRIA HRICOVÁ na Stavebníckej fakulte v Subotici úspešne skončila štúdiá a stala sa Dipl. Ing. stavebníctva. K tomuto úspechu jej srdečne gratulujú

GRATULÁCIA Na Ekonomickej univerzite v Bratislave, na Fakulte hospodárskej informatiky, odbor informačný manažment, dňa 2. 6. 2016 úspešne ukončil štúdiá a získal titul Ing. MIROSLAV TATLIAK z Báčskeho Petrovca. Mladému inžinierovi srdečne blahoželajú a do budúcna všetko dobré prajú: starká Chrťanová, teta Svetlana Maxwell s manželom Davidom, dcérou Ellie a ujo.

GRATULÁCIA Dňa 30. 5. 2016 na Stavebníckej fakulte v Subotici naša vnučka a neter MÁRIA HRICOVÁ úspešne ukončila štúdiá a stala sa Dipl. Ing. stavebníctva. K tomuto úspechu jej srdečne gratulujú

Mestská správa pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad na základe článku 29 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04 a 36/09) zverejňuje OZNÁMENIE o schválení rozhodnutia, že je potrebný odhad vplyvov a o určovaní rozsahu a obsahu Štúdie o odhade vplyvov na životné prostredie projektu základňovej stanice mobilnej telefónie NS18, NSX18, NSU18, NSL18 – AUTOVOJVODINA Nositeľ projektu Telekom Srbija, a. s., Takovská 2, Belehrad, podal tomuto orgánu žiadosť o rozhodovanie o potrebe odhadu vplyvov na životné prostredie projektu základňovej stanice mobilnej telefónie NS18, NSX18, NSU18, NSL18 – AUTOVOJVODINA, Ul. temerínska č. 95, Nový Sad, na katastrálnej parcele číslo 2747, k. o. Nový Sad I, Mesto Nový Sad. Po uskutočnenom postupe Mestská správa pre ochranu životného prostredia dňa 6. júna 2016 schválila rozhodnutie číslo VI-501-262/16, že je potrebný odhad vplyvov na životné prostredie a o určovaní rozsahu a obsahu Štúdie o odhade vplyvov na životné prostredie. S cieľom informovania zainteresovanej verejnosti text rozhodnutia sa zverejňuje v úplnosti: Mestská správa pre ochranu životného prostredia na základe článku 10 odseky 4 a 5 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04 a 36/09), článku 192 odsek 1 Zákona o všeobecnom správnom konaní (Úradné noviny SRJ, č. 33/97 a 31/01 a Úradný vestník RS, č. 30/10) a článkov 11, 34 a 36 Rozhodnutia o mestských správach Mesta Nový Sad (Úradné noviny Mesta Nový Sad, č. 52/08, 55/09, 11/10, 39/10, 60/10 a 69/13), konajúc podľa žiadosti nositeľa projektu Telekom Srbija, a. s., Takovská 2, Belehrad, o rozhodovanie o potrebe odhadu vplyvov na životné prostredie projektu základňovej stanice mobilnej telefónie NS18, NSX18, NSU18, NSL18 – AUTOVOJVODINA, schvaľuje ROZHODNUTIE 1. Určuje sa, že pre projekt základňovej stanice mobilnej telefónie NS18, NSX18, NSU18, NSL18 – AUTOVOJVODINA, Ul. temerínska č. 95, Nový Sad, na katastrálnej parcele číslo 2747, k. o. Nový Sad I, Mesto Nový Sad, nositeľa projektu Telekom Srbija, a. s., Takovská 2, Belehrad (v ďalšom texte: nositeľ projektu), potrebný je odhad vplyvov na životné prostredie. 2. Stanovuje sa, aby nositeľ projektu Štúdiu o odhade vplyvov na životné prostredie projektu základňovej stanice mobilnej telefónie NS18, NSX18, NSU18, NSL18 – AUTOVOJVODINA, Ul. temerínska č. 95, Nový Sad, na katastrálnej parcele číslo 2747, k. o. Nový Sad I, Mesto Nový Sad, v zmysle rozsahu a obsahu vypracoval v súlade s článkom 17 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie a Pravidlami o obsahu Štúdie o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, číslo 69/05). ZDÔVODNENIE Nositeľ projektu Telekom Srbija, a. s., Takovská 2, Belehrad, podal tomuto orgánu riadnu žiadosť o rozhodovanie o potrebe odhadu vplyvov na životné prostredie projektu základňovej stanice mobilnej telefónie NS18, NSX18, NSU18, NSL18 – AUTOVOJVODINA, Ul. temerínska č. 95, Nový Sad, na katastrálnej parcele číslo 2747, k. o. Nový Sad I, Mesto Nový Sad. Projektom je plánovaná rekonštrukcia jestvujúcej základňovej stanice, a to tak, že bude postavená trojúseková anténová sústava pre rozsahy GSM900, GSM1800, UMTS a LTE, ktorá bude pozostávať z nasledujúcich antén: dve antény RFS APX906515L-T6 pre rozhlasovú sústavu GSM 900 pre úseky 1 a 2, jedna anténa RFS APX906515L-T0 pre rozhlasovú sústavu GSM 900 pre úsek 3, tri antény RFS APX186516L-T2 pre rozhlasovú sústavu GSM 1800 pre všetky tri úseky, tri antény Kathrein 742215 pre sústavu UMTS pre všetky tri úseky, ako i tri nové antény Kathrein 80010505 pre sústavu LTE. Antény budú usmernené s azimutmi 50 ° (úsek 1), 170 ° (úsek 2) a 300 ° (úsek 3) pre obe sústavy. Plánovaná konfigurácia vysielača základňovej stanice pre sústavu GSM 900 je (4 + 2 + 4), pre sústavu GSM 1800 je (4 + 4 + 4), UMTS je (3 + 3 + 3) a pre sústavu LTE je (1 + 1 + 1).

• OZNAMY •

rodičia Lomianskovci a brat z Kulpína.

stará mama Babiaková a ujo Ján.

V súlade so Zákonom o odhade vplyvov na životné prostredie s podanou žiadosťou je verejnosť oboznámená prostredníctvom oznamovania v prostriedkoch verejného informovania a MS Salajka. V lehote stanovenej zákonom neboli doručené mienky zainteresovaných orgánov, organizácií a verejnosti. Nositeľ projektu doručil Zmluvu o prenájme evidovanú v Podniku pre telekomunikácie Telekom Srbija, a. s., číslo 80680/1-02 z 23. októbra 2002, uzavretú medzi AUTOVOJVODINOU HOLDING, a. s., Nový Sad, Ul. temerínska 95, a Podnikom pre telekomunikácie Telekom Srbija, a. s., Anex číslo 1, Anex číslo 2, Anex číslo 3 na Zmluvu o prenájme číslo 80680/1-02 z 23. októbra 2002, ako aj rozhodnutie, ktorým sa povoľuje použitie rozhlasovej základňovej stanice Nový Sad V-Vojvodina-NS18, vydané zo strany Ministerstva životného prostredia, baníctva a územného plánovania, číslo 35-00-00379/201207 z 1. júla 2012. S uvedenou žiadosťou nositeľ projektu priložil Odborné zhodnotenie zaťaženia životného prostredia v lokálnej zóne základňovej stanice mobilnej telefónie NS18, NSX18, NSU18, NSL18 – AUTOVOJVODINA, číslo správy: 0902/16-50 MK, ktoré vypracovalo akreditované laboratórium Inštitútu Vatrogas z Nového Sadu. Základňová stanica mobilnej telefónie NS18, NSX18, NSU18, NSL18 – AUTOVOJVODINA má celkovú efektívnu vyžiarenú silu väčšiu ako 250 W pre všetky úseky a pre všetky rozsahy. Po rozoberaní žiadosti nositeľa projektu a údajov o predmetovej lokalite, charakteristikách a odhade možných vplyvov uvedeného projektu na životné prostredie a berúc do ohľadu, že predmetová základňová rozhlasová stanica má efektívnu vyžiarenú silu väčšiu ako 250 W a môže mať významný vplyv na životné prostredie – bod 12 podbod 13 Telekomunikačné objekty mobilnej telefónie (základňové rozhlasové stanice), Listiny II Vyhlášky o určovaní Listiny projektov, pre ktoré je odhad vplyvov záväzný, a Listiny projektov, pre ktoré sa odhad vplyvov na životné prostredie môže žiadať (Úradný vestník RS, číslo 114/08), tento orgán v súlade s článkom 10 odsek 4 Zákona o odhade vplyvov rozhodol, že je potrebný odhad vplyvov. Článkom 10 odsek 5 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie predpísané je, že rozhodnutím, ktorým sa určuje, že je potrebný odhad vplyvov projektu na životné prostredie, splnomocnený orgán môže určiť aj rozsah, aj obsah Štúdie o odhade vplyvov, čo je v tomto prípade aj vykonané. Okrem rozoberania intenzity vplyvov (vyjadrenou efektívnou vyžiarenou silou spotrebičov) splnomocnený orgán v konkrétnom prípade rozobral aj trvanie vplyvov – základňová stanica predstavuje kontinuálny prameň žiarenia. Uplatňujúc princípy prevencie a opatrenia (článok 9 odsek 1 podbod 2 Zákona o ochrane životného prostredia, Úradný vestník RS, č. 135/04, 36/09, 36/09 – iný zákon, 72/09 – iný zákon a 43/11 rozhodnutie US), ktorým sa žiada, aby každá aktivita bola plánovaná a realizovaná spôsobom, že medziiným predstavuje najmenšie riziko po ľudské zdravie, štúdiou treba dokázať, že pre predmetový projekt bude uplatnená najlepšia dostupná technológia, technika a výstroj. Berúc do ohľadu vopred spomenuté a predovšetkým špecifickosť lokality (husto osídlená obytná štvrť), nevyhnutné je vypracovať dokument, ktorým sa analyzuje a hodnotí kvalita činiteľov životného prostredia na určenom priestore, vzájomný vplyv jestvujúcich a plánovaných aktivít a určujú podmienky a opatrenia na znemožnenie, zmenšenie a odstraňovanie škodlivých vplyvov na životné prostredie, ako i opatrenia v prípade nehôd, zabezpečiť sledovanie vplyvov prameňa vyžarovania, a to sa výlučne môže zabezpečiť Štúdiou o odhade vplyvov na životné prostredie, ktorú by mal vypracovať multidisciplinárny odborný tím. Na základe uvedeného rozhodnuté je ako v dispozícii. Poučenie o opravnom prostriedku: Proti tomuto rozhodnutiu nositeľ projektu môže podať sťažnosť Pokrajinskému sekretariátu pre urbanizmus, stavebníctvo a ochranu životného prostredia v lehote 15 dní odo dňa prijatia rozhodnutia prostredníctvom tohto orgánu. Zainteresovaná verejnosť môže podať sťažnosť proti tomuto rozhodnutiu v lehote 15 dní odo dňa jeho zverejnenia v prostriedkoch verejného informovania, prostredníctvom tohto orgánu.

24 /4703/ 11. 6. 2016

DROBNÝ OZNAM TESNÍME (dihtujeme) okná a dvere neopren gumou a vyrábame harmonika dvere a rolety; telefóny: 025/5827-710 a 060/5088-433.

DROBNÉ OZNAMY NA PREDAJ dom (staré a nové stavanie) v Hložanoch, v Ul. m. Tita, veľkosť pozemku 32 árov. Na predaj i obrábateľná pôda 14 kvadrátov; tel.: 021/60-41-241; 065/60-41-241. PRENAJÍMAM zariadený dvaapolizbový byt v Bratislave – Ružinov; tel.: 062/16-25-559. NA PREDAJ mäkké rezivo podľa špecifikácie s prepravou: hrady 1 m3 = 185 eur a laty 5 x 3 bežný meter = 0,32 eura. Volať na tel. č.: 021/63-50-088 a 060/6350-088 od 7.00 do 21.00 h. UHLIE: SPASO-prom Ugljevik ponúka dovoz všetkých druhov uhlia; je to kusové, kocka, orech, drobné uhlie. Rýchlo, kvalitne, výhodne! Mimosezónna zľava! Spasoje Marković; tel.: +381 55 678 019, mobil: +387 65 304 021. KUPUJEM staré a nové perie alebo mením za paplóny, vankúše a deky. Prichádzam na pozvanie. Martin Nosál, B. Petrovec, tel.: 063/826 92 05 a 021/782-278.

Oznamy SMUTNÁ ROZLÚČKA

SMUTNÁ ROZLÚČKA s

ANNA MIHÁĽOVÁ

BOĽAVÁ ROZLÚČKA

s mojou sesternicou a tetkou

ANNOU MIHÁĽOVOU

1967 – 2016 z Kysáča

ANNOU MIHÁĽOVOU

5. 4. 1967 – 1. 6. 2016 z Kysáča

Život zhasol zrazu, bez slov rozlúčky. Nikdy nezabudneme na Tvoju dobrotu a vždy nasmiatu tvár. Krstná mama Mária Medveďová, bratranec Janko Medveď a sesternica Marka Chrťanová s rodinou

Trvalú spomienku si na Teba zachovajú:

z Kysáča

Tí, ktorých milujeme, neumierajú, zostávajú žiť v našich srdciach.

rodiny Záborská, Šimová a Francistyová

SMUTNÁ SPOMIENKA

Uplynuli dva smutné roky, čo nás opustil náš milovaný a nenahraditeľný manžel, otec a dedko

DEJANA POPOVIĆA

13. 8. 1934 – 10. 7. 2011 – 2016 z Kovačice

Sikerka, Bojan a Denis

SMUTNÁ ROZLÚČKA s naším kmotrom

JÁNOM PETRÁŠOM

1945 – 2016 odborným učiteľom z Padiny

JURAJ STANO

Čas plynie, ale spomienka na Teba nebledne.

7. 6. 1943 – 5. 6. 2014 – 5. 6. 2016 z Kovačice

Manželka Alžbeta, synovia Želko a Duško a vnúčatá Dejan, Miloš, Nikola a Milica s rodinami

S láskou a úctou si na neho spomínajú Jeho najmilší

SMUTNÁ SPOMIENKA

Trvalú spomienku si na Teba zachovajú kmotrovci Milina a Dušan s rodinou

SPOMIENKA

Generácia žiakov narodených roku 1971 si s úctou spomína na zosnulých:

SNEŽANU PUTIĆOVÚ

18. 9. 1963 – 3. 6. 1996 – 2016

MIROSLAVA PUTIĆA

18. 9. 1991 – 3. 6. 1996 – 2016 z Kovačice

MLADENA PUTIĆA

13. 2. 1994 – 3. 6. 1996 – 2016

S láskou a úctou: mama a mamička Mária a brat a strýko Zlatko s rodinou Mestská správa pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad na základe článku 14 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04 a 36/09) zverejňuje OZNÁMENIE o podanej žiadosti o určovanie rozsahu a obsahu Štúdie o odhadu vplyvov na životné prostredie projektu Nositeľ projektu AD NEOPLANTA, mäsový priemysel, Primorska 90, Nový Sad, podal žiadosť o určovanie rozsahu a obsahu Štúdie o odhade vplyvov na životné prostredie projektu Výstavba objektu komplexu farmy ošípaných poschodovosti P (VP), Čenej, Atar, na katastrálnej parcele číslo 1832, k. o. Čenej, Mesto Nový Sad. Údaje a dokumentáciu zo žiadosti nositeľa projektu možno dostať k nahliadnutiu v miestnostiach Mestskej správy pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad, Rumenačka 110, Nový Sad, v pracovné dni od 10.00 do 15.00 h. Všetci záujemcovia v lehote 15 dní odo dňa zverejnenia tohto oznámenia môžu svoju mienku v písanej forme doručiť na adresu Mestskej správy pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad.

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

VLADIMÍRA KOVÁČA, triedneho učiteľa EVU KOTVÁŠOVÚ, triednu učiteľku spolužiakov:

ZUZANU VÁLOVCOVÚ MÁRIU NEMČEKOVÚ VIERKU DUBOVSKÚ – URBANOVÚ ANNU BRACHNOVÚ – ĎURÍČEKOVÚ PAVLA LABÁTA Hoci už uplynulo 30 rokov od skončenia základnej školy v Padine, spomienka na Vás zostane navždy v našich srdciach. Generácia ’71

• OZNAMY •

Oznamy POSLEDNÁ ROZLÚČKA

Dňa 1. júna 2016 nás náhle a nečakane opustila moja drahá mama a milovaná dcéra

POSLEDNÁ ROZLÚČKA

ANNA MIHÁĽOVÁ

5. 4. 1967 – 1. 6. 2016 z Kysáča

Život vyhasol bez posledných slov rozlúčky. Osud bol krutý, žiaľ ešte väčší. Pusto a prázdno, ktoré zostalo po Tebe, nedá sa ničím nahradiť. Chýbajú nám Tvoje kroky, Tvoja pomoc a rada. Zarmútené: dcéra Maja a matka Mária

SMUTNÁ ROZLÚČKA

ANNA MIHÁĽOVÁ 5. 4. 1967 – 1. 6. 2016 z Kysáča

Osud čo vezme – nevráti, srdce neustále narieka za tým, koho stratí. Oči viac nevidia, ruky nedotknú. Ale spomienky, pokiaľ sme my živí, zostanú. Tie nikdy neumrú. Zarmútení: brat Ján s manželkou Annou a dcérami Dajanou a Renatou

Večný pokoj Ti prajeme a krásne spomienky si na Teba zachováme. Rodina Rapićová

SMUTNÁ ROZLÚČKA

s naším drahým

SPOMIENKA

s jediným bratom

Utíchol Tvoj hlas, srdce prestalo biť, nebolo lieku, aby si mohol s nami žiť. Milovali sme Ťa, Ty si miloval nás. Tú lásku v srdci nezničí ani čas. Manželka Mária a dcéra Mária s manželom Jánom a synčekom Vladkom

7. 12. 1971 – 12. 6. 2001 – 12. 6. 2016 zo Starej Pazovy

Bolesťou unavený tíško si zaspal, zanechajúc všetkých, čo si rád mal. Za všetky tie Tvoje trápenia a bolesti nech Ti dá Pán Boh milosti. Sestra Zuzana Masaryková s manželom Martinom a dcérami Marínou a Ankou s manželom Jánom a dcérou Magdalénou

SMUTNÁ SPOMIENKA

13. 3. 1945 – 4. 6. 2013

VLASTU CHLEBIANOVÚ

4. 7. 1945 – 24. 5. 2016 z Padiny

MICHAL MARČOK

JÁNOM PETRÁŠOM

ANNA MARČOKOVÁ

rod. Krajčíková 10. 2. 1947 – 21. 12. 2013 z Kysáča Tichú a trvalú spomienku si na Vás zachovávajú syn Jaroslav a dcéra Zdenka s rodinami • OZNAMY •

SMUTNÁ ROZLÚČKA

Dňa 1. júna 2016 nás náhle a nečakane opustila naša drahá sestra a teta

Vlasta moja, ten, kto vie, ako je, keď šťastie stroskotá, vie, ako je ťažko byť sama a prežívať dni bez Teba. Tvoja mama

SMUTNÁ SPOMIENKA

na našich milých a drahých

ZLATKU HAJEKOVÚ rod. Zorňanovú 4. 7. 1958 – 27. 12. 1989

JÁNA ZORŇANA učiteľa 8. 2. 1930 –9. 6. 2011

z Kysáča Len kyticu kvetov z lásky Vám na hrob môžeme dať, spokojný spánok Vám vrúcne priať a s bolesťou v srdci si na Vás spomínať. Vaši najmilší 24 /4703/ 11. 6. 2016

Oznamy SMUTNÁ SPOMIENKA

na môjho manžela a nášho otca

SMÚTOČNÉ OZNÁMENIE

S bôľom a zármutkom oznamujeme, že nás 2. júna 2016 opustila naša matka, babka a prababka

KATARÍNA ZÁTROCHOVÁ

JÁNA ČIPKÁRA 1963 – 2015 – 2016 z Hložian

Osud je občas veľmi krutý, nevráti, čo raz vzal... So slzami v očiach na Teba si vždy spomíname. Manželka Zuzana, dcéra Mária a syn Ján s Denisou

SMUTNÁ ROZLÚČKA s naším kmotrom

rod. Kopčoková 17. 2. 1929 – 2. 6. 2016 z Báčskeho Petrovca

Tichú spomienku na ňu si v srdciach zachovajú zarmútení: syn Pavel, dcéra Katarína s rodinou, vnúčence, pravnúčence, prapravnúčence, príbuzní a susedovci

SMUTNÁ ROZLÚČKA so svojou sestrou a tetou

Dr. JANKOM KUBINCOM

KATARÍNOU ZÁTROCHOVOU

25. 5. 1957 – 25. 5. 2016 z Báčskeho Petrovca

Trvalú spomienku si na Teba zachovajú

rod. Kopčokovou 17. 2. 1929 – 2. 6. 2016 z Báčskeho Petrovca

Tichú spomienku na Teba si vo svojich srdciach budú zachovávať sestra Anna Sirácka a jej deti

kmotrovci Paculovci a Merníkovci

SMUTNÁ SPOMIENKA

FRANTIŠEK OBUCH

1936 – 2008 – 2016 z Kysáča

Čas plynie a nevráti, čo vzal, zostali len spomienky a žiaľ. S úctou a láskou si na Teba spomínajú manželka Mária a dcéra Lýdia

www.hl.rs

Mestská správa pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad na základe článku 20 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04 a 36/09) zverejňuje OZNÁMENIE o verejnom nahliadnutí, verejnej prezentácii a verejnej rozprave o Štúdii o odhade vplyvov projektu na životné prostredie Podnik KODAR INŽENJERING, s. s r. o., Belehrad, po splnomocnení nositeľa projektu VIP MOBILE, s. s r. o., Nový Belehrad, Omladinskih brigada 21, podal žiadosť o poskytovanie súhlasu k Štúdii o odhade vplyvov na životné prostredie projektu základňovej rozhlasovej stanice mobilnej telefónie NS2072_01 NS_Nový_Sad_Rumenačka, Ul. pariske komune č. 27, na katastrálnej parcele číslo 4945, k. o. Nový Sad I, Mesto Nový Sad. Údaje a dokumentáciu zo žiadosti nositeľa projektu možno dostať k nahliadnutiu v miestnostiach Mestskej správy pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad, Rumenačka 110, Nový Sad, v pracovné dni od 10.00 do 15.00 h, do 12. júla 2016. V súlade s článkom 6 Pravidiel o postupe verejného nahliadnutia, prezentácii a verejnej rozprave o Štúdii o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 69/05), zainteresované orgány, organizácie a verejnosť počas trvania verejného nahliadnutia môžu podať pripomienky a mienky k Štúdii o odhade vplyvov v písanej forme Mestskej správe pre ochranu životného prostredia. Verejná rozprava a prezentácia sa uskutočnia 13. júla 2016 v miestnostiach Mestskej správy pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad, Rumenačka 110, Nový Sad, o 12.00 h.

Informačno-politický týždenník

Mestská správa pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad na základe článku 20 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04 a 36/09) zverejňuje OZNÁMENIE o verejnom nahliadnutí, verejnej prezentácii a verejnej rozprave o Štúdii o odhade vplyvov projektu na životné prostredie Podnik KODAR INŽENJERING, s. s r. o., Belehrad, po splnomocnení nositeľa projektu VIP MOBILE, s. s r. o., Nový Belehrad, Omladinskih brigada 21, podal žiadosť o poskytovanie súhlasu k Štúdii o odhade vplyvov na životné prostredie projektu základňovej rozhlasovej stanice mobilnej telefónie NS2063_02, NS_Nový_Sad_Alekse Šantića, Ul. Aleksu Šantića č. 14, na katastrálnej parcele číslo 1268, k. o. Nový Sad II, Mesto Nový Sad. Údaje a dokumentáciu zo žiadosti nositeľa projektu možno dostať k nahliadnutiu v miestnostiach Mestskej správy pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad, Rumenačka 110, Nový Sad, v pracovné dni od 10.00 do 15.00 h, do 11. júla 2016. V súlade s článkom 6 Pravidiel o postupe verejného nahliadnutia, prezentácii a verejnej rozprave o Štúdii o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 69/05), zainteresované orgány, organizácie a verejnosť počas trvania verejného nahliadnutia môžu podať pripomienky a mienky k Štúdii o odhade vplyvov v písanej forme Mestskej správe pre ochranu životného prostredia. Verejná rozprava a prezentácia sa uskutočnia 12. júla 2016 v miestnostiach Mestskej správy pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad, Rumenačka 110, Nový Sad, o 13.00 h.

Mestská správa pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad na základe článku 20 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04 a 36/09) zverejňuje OZNÁMENIE o verejnom nahliadnutí, verejnej prezentácii a verejnej rozprave o Štúdii o odhade vplyvov projektu na životné prostredie Podnik KODAR INŽENJERING, s. s r. o., Belehrad, po splnomocnení nositeľa projektu VIP MOBILE, s. s r. o., Nový Belehrad, Omladinskih brigada 21, podal žiadosť o poskytovanie súhlasu k Štúdii o odhade vplyvov na životné prostredie projektu základňovej rozhlasovej stanice mobilnej telefónie NS2059_01 NS_Nový_Sad_Futoška, Ul. Augusta Cesarca č. 18, na katastrálnej parcele číslo 317/1, k. o. Nový Sad II, Mesto Nový Sad. Údaje a dokumentáciu zo žiadosti nositeľa projektu možno dostať k nahliadnutiu v miestnostiach Mestskej správy pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad, Rumenačka 110, Nový Sad, v pracovné dni od 10.00 do 15.00 h, do 11. júla 2016. V súlade s článkom 6 Pravidiel o postupe verejného nahliadnutia, prezentácii a verejnej rozprave o Štúdii o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 69/05), zainteresované orgány, organizácie a verejnosť počas trvania verejného nahliadnutia môžu podať pripomienky a mienky k Štúdii o odhade vplyvov v písanej forme Mestskej správe pre ochranu životného prostredia. Verejná rozprava a prezentácia sa uskutočnia 12. júla 2016 v miestnostiach Mestskej správy pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad, Rumenačka 110, Nový Sad, o 12.00 h.

Mestská správa pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad na základe článku 20 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04 a 36/09) zverejňuje OZNÁMENIE o verejnom nahliadnutí, verejnej prezentácii a verejnej rozprave o Štúdii o odhade vplyvov projektu na životné prostredie Podnik KODAR INŽENJERING, s. s r. o., Belehrad, po splnomocnení nositeľa projektu VIP MOBILE, s. s r. o., Nový Belehrad, Omladinskih brigada 21, podal žiadosť o poskytovanie súhlasu k Štúdii o odhade vplyvov na životné prostredie projektu základňovej rozhlasovej stanice mobilnej telefónie NS2070_01 NS_ Nový_Sad_Temerínska, Ul. Karađorđeva č. 29, na katastrálnych parcelách čísla 4422 a 4423, k. o. Nový Sad I, Mesto Nový Sad. Údaje a dokumentáciu zo žiadosti nositeľa projektu možno dostať k nahliadnutiu v miestnostiach Mestskej správy pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad, Rumenačka 110, Nový Sad, v pracovné dni od 10.00 do 15.00 h, do 12. júla 2016. V súlade s článkom 6 Pravidiel o postupe verejného nahliadnutia, prezentácii a verejnej rozprave o Štúdii o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 69/05), zainteresované orgány, organizácie a verejnosť počas trvania verejného nahliadnutia môžu podať pripomienky a mienky k Štúdii o odhade vplyvov v písanej forme Mestskej správe pre ochranu životného prostredia. Verejná rozprava a prezentácia sa uskutočnia 13. júla 2016 v miestnostiach Mestskej správy pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad, Rumenačka 110, Nový Sad, o 13.00 h.

• OZNAMY •

Mestská správa pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad na základe článku 29 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, číslo 135/04 a 36/09) zverejňuje OZNÁMENIE o schválení rozhodnutia, že nie je potrebný odhad vplyvov na životné prostredie projektu Zariadenie na výrobu výrobkov z recyklovanej gumy Nositeľ projektu PLAVA FRAJLA, s. s r. o., Sutjeska č. 2, pobočka EKO-SISTEM, Ul. Račkog 93, Petrovaradín, podal tomuto orgánu žiadosť o rozhodovanie o potrebe odhadu vplyvov na životné prostredie projektu Zariadenie na výrobu výrobkov z recyklovanej gumy, na katastrálnej parcele číslo 3660/2, k. o. Petrovaradín, Mesto Nový Sad. Po uskutočnenom postupe Mestská správa pre ochranu životného prostredia dňa 1. júna 2016 schválila rozhodnutie číslo VI-501-207/16, že odhad vplyvov na životné prostredie nie je potrebný. S cieľom informovania zainteresovanej verejnosti integrálny text rozhodnutia sa zverejňuje v úplnosti: Mestská správa pre ochranu životného prostredia na základe článku 10 odseky 4 a 6 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04 a 36/09), článku 192 odsek 1 Zákona o všeobecnom správnom konaní (Úradné noviny SRJ, č. 33/97, 31/01 a Úradný vestník RS, č. 30/10) a článkov 11, 34 a 36 Rozhodnutia o mestských správach Mesta Nový Sad (Úradné noviny Mesta Nový Sad, č. 52/08, 55/09, 11/10, 39/10, 60/10 a 69/13), konajúc podľa žiadosti nositeľa projektu PLAVA FRAJLA, s. s r. o., Sutjeska č. 2, Nový Sad, pobočka EKO-SISTEM, Ul. Račkog 93, Petrovaradín, o rozhodovanie o potrebe odhadu vplyvov na životné prostredie projektu Zariadenie na výrobu výrobkov z recyklovanej gumy, schvaľuje ROZHODNUTIE 1. Určuje sa, že pre projekt Zariadenie na výrobu výrobkov z recyklovanej gumy, na katastrálnej parcele číslo 3660/2, k. o. Petrovaradín, Mesto Nový Sad, nositeľa projektu PLAVA FRAJLA, s. s r. o., Sutjeska č. 2, Nový Sad, pobočka EKO-SISTEM, Ul. Račkog 93, Petrovaradín, odhad vplyvov na životné prostredie nie je potrebný. 2. Nositeľ projektu sa zaväzuje, že: – projekt realizuje v súlade s priloženou dokumentáciou; – zabezpečí podmienky a realizuje opatrenia na znemožňovanie a odstraňovanie škodlivých vplyvov na životné prostredie spôsobom opísaným v žiadosti a zvlášť zabezpečí nakladanie s odpadom v súlade so Zákonom o nakladaní s odpadom (Úradný vestník RS č. 36/09, 88/10 a 14/16) a inými platnými predpismi, ktoré regulujú túto oblasť. ZDÔVODNENIE Nositeľ projektu PLAVA FRAJLA, s. s r. o., Sutjeska č. 2, pobočka EKO-SISTEM, Račkog č. 93, Petrovaradín, podal tomuto orgánu žiadosť o rozhodovanie o potrebe odhadu vplyvov na životné prostredie projektu Zariadenie na výrobu výrobkov z recyklovanej gumy, na katastrálnej parcele číslo 3360/2, k. o. Petrovaradín, Mesto Nový Sad. V súlade so Zákonom o odhade vplyvov na životné prostredie s podanou žiadosťou je verejnosť oboznámená prostredníctvom oznamovania v prostriedkoch verejného informovania a MS Petrovaradín. V lehote stanovenej zákonom neboli doručené mienky zainteresovaných orgánov, organizácií a verejnosti. Lokalita a účel projektu sú v súlade s rozhodnutím, ktorým je vydané lokalitné povolenie číslo V-351-8344/14 z 23. mája 2014, vydané zo strany Mestskej správy pre urbanizmus a stavebné práce Mesta Nový Sad. Ku podannej žiadosti nositeľ projektu priložil Informáciu o lokalite pre parcelu číslo 3660/2, k. o. Petrovaradín, Ul. Račkog, vydanú zo strany Mestskej správy pre urbanizmus a stavebné práce Mesta Nový Sad , číslo V-353-1199/15 z 2. februára 2016, zmluvu o prenájme podnikateľského priestoru uzavretú 1. apríla 2015 medzi Milanom Uglješićom z Nového Sadu a reštauráciou Plava frajla, s. s. r. o., Nový Sad, pobočka EKO-SISTEM, s. s. r. o., Petrovaradín, ako aj projekt zmeny použitia objektu vypracovaný zo strany Eko biro inženjering, E-číslo: 03/2014, z marca 2014. Nahliadnutím do dokumentácie doručenej so žiadosťou, po uskutočnenom postupe rozoberania žiadosti, tento orgán určil, že sa predmetový projekt nachádza pod bodom 14 podbod 2 – Zariadernia na nakladanie s odpadom – skládka odpadu, ktorý nie je škodlivý, Listiny II Vyhlášky o určovaní Listiny projektov, pre ktoré je odhad vplyvov záväzný, a Listiny projektov, pre ktoré sa odhad vplyvov na životné prostredie môže žiadať (Úradný vestník RS, číslo 114/08). Projektom je plánovaná výroba výrobkov z recyklovanej gumy. Základná surovina je gumený granulát, ktorý sa dostáva mechanickým postupom z odpadových pneumatík. Vo výrobnom zariadení sa plánuje inštalovanie troch výrobných pásov, a to: výrobný pás na výrobu koliesok z gumy, výrobný pás na výrobu gumených platní a výrobný pás na farbenie gumeného granulátu. Plánovaná kapacita na všetkých výrobných pásoch je 208 kg/h, a keďže sa práca vo výrobnej prevádzke plánuje usporiadať v troch zmenách, súhrnný objem výroby je 5 ton denne. Počas pravidelnej práce výroby nejestvuje škodlivá emisia do vzduchu, škodlivé vyparovanie, celý systém je zatvoreného typu. Keďže je naplánované použitie nových technológií v procese výroby, uplatnením opatrení ochrany životného prostredia opísaných v žiadosti bude zabezpečená predpísaná kvalita životného prostredia, takže nie je potrebné vypracovanie štúdie. Ak nositeľ projektu postúpi v súlade s podmienkami určenými bodom 2 dispozície tohto rozhodnutia, v priebehu pravidelnej práce projektu sa nebudú javiť negatívne javy, ktoré by významnejšie vplývali na životné prostredie. Na základe uvedeného rozhodnuté je ako v dispozícii. Poučenie o opravnom prostriedku: Proti tomuto rozhodnutiu sa môže podať sťažnosť v lehote 15 dní odo dňa jeho zverejnenia v prostriedkoch vrejného informovania, prostredníctvom tohto orgánu.

• OZNAMY •

Mestská správa pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad na základe článku 20 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04 a 36/09) zverejňuje OZNÁMENIE o verejnom nahliadnutí, verejnej prezentácii a verejnej rozprave o Štúdii o odhade vplyvov projektu na životné prostredie Nositeľ projektu Telekom Srbija, a. s., Takovská 2, Belehrad, podal žiadosť o poskytovanie súhlasu k Štúdii o odhade vplyvov na životné prostredie projektu základňovej stanice mobilnej telefónie NSU228 Futog-Zapad (UMTS), Ul. carice Milice č. 92, vo Futogu, na katastrálnej parcele číslo 2130/2, k. o. Futog, Mesto Nový Sad. Údaje a dokumentáciu zo žiadosti nositeľa projektu možno dostať k nahliadnutiu v miestnostiach Mestskej správy pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad, Rumenačka 110, Nový Sad, v pracovné dni od 10.00 do 15.00 h, do 13. júla 2016. V súlade s článkom 6 Pravidiel o postupe verejného nahliadnutia, prezentácii a verejnej rozprave o Štúdii o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 69/05) zainteresované orgány, organizácie a verejnosť počas trvania verejného nahliadnutia môžu podať pripomienky a mienky k Štúdii o odhade vplyvov v písanej forme Mestskej správe pre ochranu životného prostredia. Verejná rozprava a prezentácia sa uskutočnia 14. júla 2016 v miestnostiach Mestskej správy pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad, Rumenačka 110, Nový Sad, o 12.00 h.

Mestská správa pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad na základe článku 20 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04 a 36/09) zverejňuje OZNÁMENIE o verejnom nahliadnutí, verejnej prezentácii a verejnej rozprave o Štúdii o odhade vplyvov na životné prostredie projektu Nositeľ projektu Telekom Srbija, a. s., Takovská 2, Belehrad, podal žiadosť o poskytovanie súhlasu k Štúdii o odhade vplyvov na životné prostredie projektu základňovej stanice mobilnej telefónie NS148/NSU148, NSL148 NS – Sutjeska, Ul. sutjeska č. 3, v Novom Sade, na katastrálnej parcele číslo 858, k. o. Nový Sad II, Mesto Nový Sad. Údaje a dokumentáciu zo žiadosti nositeľa projektu možno dostať k nahliadnutiu v miestnostiach Mestskej správy pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad, Rumenačka 110, Nový Sad, v pracovné dni od 10.00 do 15.00 h, do 13. júla 2016. V súlade s článkom 6 Pravidiel o postupe verejného nahliadnutia, prezentácii a verejnej rozprave o Štúdii o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 69/05) zainteresované orgány, organizácie a verejnosť počas trvania verejného nahliadnutia môžu podať pripomienky a mienky k štúdii o odhade vplyvov v písanej forme Mestskej správe pre ochranu životného prostredia. Verejná rozprava a prezentácia sa uskutočnia 14. júla 2016 v miestnostiach Mestskej správy pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad, Rumenačka 110, Nový Sad, o 13.00 h.

Mestská správa pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad na základe článku 10 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04 a 36/09) zverejňuje OZNÁMENIE o podanej žiadosti o rozhodovanie o potrebe odhadu vplyvov na životné prostredie projektu Podnik Telenor Common Operation, pobočka Belehrad – Nový Belehrad, po splnomocnený nositeľa projektu TELENOR, s. s r. o., Omladinskih brigada 90, Nový Belehrad, podal žiadosť o rozhodovanie o potrebe odhadu vplyvov na životné prostredie projektu základňovej stanice mobilnej telefónie NS Grbavica 2, Ul. Puškinova 1, na katastrálnej parcele číslo 1373, k. o. Nový Sad II, Mesto Nový Sad. Údaje a dokumentáciu zo žiadosti nositeľa projektu možno dostať k nahliadnutiu v miestnostiach Mestskej správy pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad, Rumenačka 110, Nový Sad, v pracovné dni od 10.00 do 15.00 h. Všetci záujemcovia v lehote 10 dní odo dňa zverejnenia tohto oznámenia môžu svoju mienku v písanej forme doručiť na adresu Mestskej správy pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad.

Mestská správa pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad na základe článku 10 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04 a 36/09) zverejňuje OZNÁMENIE o podanej žiadosti o rozhodovanie o potrebe odhadu vplyvov daného stavu na životné prostredie projektu Podnik Telenor Common Operation, pobočka Belehrad – Nový Belehrad, po splnomocnení nositeľa projektu TELENOR, s. s r. o., Omladinskih brigada 90, Nový Belehrad, podal žiadosť o rozhodovanie o potrebe odhadu vplyvov daného stavu na životné prostredie projektu základňovej stanice mobilnej telefónie NS Hotel putnik, Ul. Iliju Ognjanovića č. 18, v Novom Sade, na katastrálnej parcele číslo 2, k. o. Nový Sad II, Mesto Nový Sad. Údaje a dokumentáciu zo žiadosti nositeľa projektu možno dostať k nahliadnutiu v miestnostiach Mestskej správy pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad, Rumenačka 110, Nový Sad, v pracovné dni od 10.00 do 15.00 h. Všetci záujemcovia v lehote 10 dní odo dňa zverejnenia tohto oznámenia môžu svoju mienku v písanej forme doručiť na adresu Mestskej správy pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad.

24 /4703/ 11. 6. 2016

RTV Panoráma TELEVÍZIA VOJVODINA 2 Piatok 10. júna 19.30 Druhá polhodinka zostrihu z priameho prenosu FF Tancuj, tancuj... 2016 20.00 Dobrý večer, Vojvodina – kolážová relácia TV Týždeň Spektrum Nedeľa 12. júna 11.00 Dúhovka 11.30 Agrosféra

RÁDIO NOVÝ SAD 3 Predpoludňajší program Každý pracovný deň 8.00 – 10.00 Sobota 8.00 Správy, predpoludňajší program 8.30 Aspekty 9.00 Správy Týždeň 8.00 8.05 9.05 9.30

Nedeľa Správy Vysielanie pre dedinu Pohľady k výšinám Vysielanie pre deti

Utorok 14. júna 10.10 Paleta – výber najlepších vysielaní z produkcie Slovenskej redakcie RTV Popoludňajší program Vojvodina titulkovaných 15.00 Správy po srbsky na 1. programe Rádiošport (pondelok) TVV Kronika našich osád 17.30 Perličky – desaťminútový (utorok) Hudobné vysielanie blok venovaný najmladším Inteen (streda) divákom Pondelok – sobota 18.00 Denník NOVÉ TERMÍNY REPRÍZOVÝCH VYSIELANÍ Piatok 21.30 Agrosféra Sobota 9.25 Dobrý večer, Vojvodina 11.20 Paleta

Súzvuky (štvrtok) Z každého rožka troška (piatok) Kaleidoskop (sobota) Hudobné relácie (nedeľa) 17.00 Rozhlasové noviny Vejár hudobných vysielaní Nočný program 23.00 Hudobné relácie (utorok) 23.00 Rozhlasová hra, hudobné relácie (sobota)

TV PETROVEC Pondelok – sobota 18.25 Začiatok vysielania 18.30 Zahraničný denník 18.50 Hit dňa, Moľa / Klenoty, Citáty 19.00 Zvon, spravodajská relácia 19.15 Kreslený film 19.50 Hit dňa, Reklamy 20.00 Filmy: Piatok 10. júna – Smrť na strednej škole Sobota 11. júna – Tajní agenti Pondelok 13. júna – Hartova vojna Utorok 14. júna – Pozri, kto to hovorí Streda 15. júna – Prvý výstrel Štvrtok 16. júna – Tisícročná včela 21.45 Hit dňa, Moľa / Klenoty, Citáty, Reklamy, Zvon 23.00 Záver vysielania Nedeľa 12. júna 18.30 Hit dňa, Reklamy, zostrih Molí 19.00 Zvon, prehľad udalostí týždňa 20.00 Kolážová relácia Nedeľa s vami 22.00 Film: – Búrlivé výšiny 24.00 Záver vysielania Každý pondelok 20.15 Hudobný mix

Utorok 16.10 Paleta 17.00 Dúhovka

Každý piatok 18.15 Výber z programu TV Kovačica

TV Týždeň – vo vysielaní budú príspevky o výstave majstrov fotografov, o aktuálnych prácach v poľnohospodárstve a o oberačke višieň a čerešieň.

Každú sobotu 18.15 Výber z programu TV Pančevo

Spektrum – piatkové vysielanie bude venované divadelným skúsenostiam, ktoré malí herci a ich učitelia nadobudli počas tohtoročnej prehliadky 3 x Ď. Agrosféra – druhá polhodina nedeľného vysielania bude venovaná poľnohospodárskym výrobcom a ich podnikaniu v našich prostrediach.

www.hl.rs

TV STARÁ PAZOVA Utorok – sobota 17.00 Správy 22.00 Správy Nedeľa 13.00 S vami a pre vás S vami a pre vás je kolážové vysielanie, ktoré obsahuje aktuality zo staropazovského prostredia, ako i z iných slovenských prostredí. V rámci hodinového vysielania je aj náboženská časť pod názvom Hrad prepevný. Repríza v pondelok a stredu o 14.00, resp. o 22.05.

Informačno-politický týždenník

Mária Šulcová, učiteľka slovenčiny v B. Palanke, zhodnotila koncoročný program

TV OBCE KOVAČICA Klenotnica (nedeľa, utorok, piatok) 16.00 – 18.00 Nedeľa 12. júna 16.00 Kronika týždňa Slovo na týždeň Škola ľudového tanca v Kovačici a Padine Utorok 14. júna 16.00 Rozlúčkový večierok maturantov kovačického gymnázia Divadelné predstavenie Kubo Čo nového v našom spoločenskom živote? Piatok 17. júna 16.00 Slovenský film: Keby som mal pušku Príspevky z archívu TVOK

RÁDIO KOVAČICA Na modrej vlne – každý pracovný deň 15.05 Správy z regiónu 15.30 Stalo sa na dnešný deň 16.00 Správy z Kovačickej obce 16.10 Hlas ľudu ponúka (každý piatok) 16.20 Kalendárium 16.25 Udalosti dňa 16.55 Citáty do vrecka 17.00 Šport, Medicína, Školstvo, Poľnohospodárstvo, Kultúra 17.15 Zaujímavosti zo sveta 17.30 Humor 18.00 Správy z Kovačickej obce 18.10 Zaujímavosti zo sveta 18.15 Šport, Medicína, Školstvo, Poľnohospodárstvo, Kultúra 18.20 Citáty do vrecka 18.40 Poézia • RTV PANORÁMA •

KRÍŽOVKA ČÍSLO 24 RÁDIO STARÁ PAZOVA Utorok – piatok 18.00 Servis Na dnešný deň Meniny 18.15 Volíme melódiu dňa 18.30 Aktuality z obce a iných osád Poučky zo slovenčiny (streda) 19.00 Denník, informatívne vysielanie 19.15 Hudba 19.30 Oznamy, hudba a reklamy 20.00 Z nášho uhla, udalosti a ľudia Náboženské vysielanie Živé vody (streda) Tematické vysielanie Z minulosti (štvrtok) Sobota 15.00 Servis Na dnešný deň Meniny, Reklamy 16.00 Správy 16.05 Zvončeky, detské vysielanie 16.30 Oznamy a drobné oznamy 17.00 Volíme melódiu týždňa, resp. mesiaca, hudba a reklamy 18.05 Repríza štvrtkovej relácie Z nášho uhla 19.00 Nová relácia Aktuality z Vojvodiny, na spoločnej vlne rozhlasové stanice Báč, Báčsky Petrovec, Kysáč, Kovačica a Stará Pazova 19.30 Oznamy, drobné oznamy a z našich osád 20.00 Aktuality z mesta, repríza utorkovej relácie Z nášho uhla Nedeľa 7.00 Servis Na dnešný deň Meniny 7.30 Oznamy, hudba a reklamy 8.00 Správy 8.05 Hudba, servis 8.30 Slovo nášho Boha, náboženské vysielanie 9.00 Správy 9.05 Hudba a aktuality 9.30 Oznamy, hudba a reklamy

NOVOSADSKÁ TELEVÍZIA Každý pracovný deň 15.15 Objektív v slovenskej reči

• RTV PANORÁMA •

RÁDIO PETROVEC

V tajničke je meno a priezvisko akademickej maliarky narodenej v Kysáči (1924 – 2004).

Utorok – piatok 10.40 Hit dňa 14.00 Dozvuky Sobota 10.00 Aktuality z Vojvodiny Nedeľa 10.00 Retrospektíva týždňa

autorka: komplex na 2. časť ANNA BIČIA- ochranu tajničky mesta ROVÁ

Nela ulica pridával tesla nálepka Eržišník súhlas soľ

zanechaná

Slovenská hudba každý deň 5.00 – 15.00. Svetová hudba každý deň 15.00 – 5.00.

onen národnostné spoločenstvo

vpíjalo Lea (datív) vpíšte ZPO

bývalý

obvod ad notam

navštívenka

TELEVÍZIA PANČEVO

je plná

Nedeľa 12. júna 20.15 Repríza relácie Dobrý deň

Eduard

Streda 15. júna 12.10 Dobrý deň, kolážová relácia

väzenie

Ivan Turgenev síra odkiaľ

srbský zápor

nula

záruka štandardu

druh mobilu

2. a 4. samohláska TV VOJVODINY program vysiela na nasledujúcich kanáloch: pre územie Nového Sadu na 48., pre územie Subotice na 40. a pre územie Vršca na 39. Program v slovenskej reči sa vysiela na Druhom programe RÁDIO NOVÝ SAD Program v slovenskej reči sa vysiela na vlnovej dĺžke 100 a 107.1 MHz TV PETROVEC Program sa vysiela na kanáli 55; www.tvpetrovec.com; RÁDIO PETROVEC Program sa vysiela na vlnovej dĺžke 91.4 MHz TELEVÍZIA OBCE KOVAČICA Program sa vysiela na kanáli 52 RÁDIO OBCE KOVAČICA Program sa vysiela na vlnovej dĺžke 93,2 MHz RÁDIO STARÁ PAZOVA Program v slovenskej reči sa vysiela na vlnovej dĺžke 91.5 MHz TV STARÁ PAZOVA Program v slovenskej reči sa vysiela prostredníctvom lokálneho káblového operátora na kanáli 60 TELEVÍZIA PANČEVO Program sa vysiela na kanáli 39 NOVOSADSKÁ TELEVÍZIA Program sa vysiela na kanáli 60

reper Darko (domácky)

čin, úkon

vrece S LA DU H U predložka Ľ

urán priehľadná hmota

Aleksa Šantić 1. časť tajničky

súhlas Olivera Vučo

zaklonenie spojka

skupina dvoch a viac osôb röntgen

predmety kúpy a predaja

ROZLÚŠTENIE KRÍŽOVKY ČÍSLO 23 VODOROVNE: moderuje, imitátor, chemik, gi, Ag, konak, lak, ša, a, B, RS, ks, abonenti, bojoval, ic, b, dal, nit, mača, karta, In, ani, kilo TAJNIČKA: MICHAL BABINKA

Správne rozlúštenie KRÍŽOVKY 21 z čísla 21 Hlasu ľudu z 21. mája 2016 bolo: VOJTECH MIHÁLIK. Odmenu – knižné vydanie z produkcie NVU Hlas ľudu za správne rozlúštenie uvedenej krížovky získal: DÁVID BEŠKA, Ul. Svetozara Markovića č. 142, 26 000 VOJLOVICA-PANČEVO. BLAHOŽELÁME. Správne rozlúštenia aj naďalej zasielajte DO 5 DNÍ ODO DŇA VYDANIA NAŠICH NOVÍN na adresu: NVU Hlas ľudu, Bulvár oslobodenia 81/V, poštový priečinok 234, 21 000 Nový Sad, PRE KRÍŽOVKU, alebo mailom na adresu: obsustova@hl.rs

24 /4703/ 11. 6. 2016

Šport Škoda, že zostúpili SRBSKÁ LIGA – SKUPINA VOJVODINA

Ján Bokor

Posledné kolo sa hralo mierumilovne a súperi si hlavne delili body. Siete sa nevlnili iba v Odžakoch. Báčskotopolčania sa stali vicemajstrami, lebo súťažiace orgány FK Radnički zo Sriemskej Mitrovice odňali body, ktoré získal v Temeríne, pokým Temerínčanom kontumačné body znamenali záchranu v lige. Novobánovčanom stačil bod z Novej Pazovy, aby si zachovali status člena ligy. Posledné výsledky nevplývali na dno tabuľky, takže tri banátske kluby Vršac, Banat a Dolina zaujali tri posledné miesta a presťahovali sa do Banátskej ligy. Výsledky 30. kola: Radnički (NP) – Omladinac 1 : 1, TSC B. Topola – Bačka 1901 1 : 0, Senta – Vršac 1 : 0, Dolina – Radnički (SM) 2 : 2, Cement – Železničar 2 : 2, Sloga – Borac 5 : 3, Odžaci – Radnički (Š) 0 : 0, Dunav – Banat 2 : 2 DOLINA – RADNIČKI (SM) 2 : 2 (2 : 1)

odobne ako mnohí pred nimi aj hostia zo Sr. Mitrovice konštatovali, že je škoda, že Dolina opúšťa ligu. V Padine sa všetkým dobre hralo, avšak Padinčania zaplatili daň vlastnej nepozornosti, nedbanlivosti a neangažovanosti. Posledný zápas potvrdil, že vedia hrať a že si zaslúžili lepšie umiestnenie. Dolina a Radnički hŕstke najvernejších fanúšikov Doliny predviedli kvalitné futbalové predstavenie. Hostia dokázali, že patria medzi silnejšie celky v lige, a Dolina zase, že proti dobrým mužstvám hrá najlepšie. Hralo sa otvorene a útočne na oboch stranách. Šancí a gólov bolo veľa. Vedenia sa ujali hostia v 11. minúte, keď Mijailović využil nedorozumenie domácich obrancov a prekonal Trivunovića. Hráči Doliny sa nezmýlili a iba minútu neskoršie z dobre organizovaného protiútoku

Kozić presnou strelou vyrovnal. Pred brankárom hostí sa našiel i obranca Trkulja, ale zblízka slabo strieľal do brankára. Výsledok v prospech domácich obrátil Labović. Vybehol pred brankára hostí a rutinovane rozvlnil sieť za jeho chrbtom. V závere polčasu Radosavljević namiesto siete trafil žrď a zmrhal príležitosť zvýšiť náskok domácich. Hneď na začiatku druhého polčasu Trkulja nepozorne štartoval a zavinil penaltu. Presnou strelou z bieleho bodu vyrovnal Simikić. I keď sa to stalo v 49. minúte, do konca zápasu sa výsledok nemenil, ale sa diváci nenudili, lebo obe mužstvá hrali vzletne a mali dosť gólových šancí. Vyznamenali sa i brankári Trivunović a Šivoljicki, ktorí dobre strážili svoje siete. Dolina nakoniec mala aj šťastie, lebo strela Barića skončila na brvne.

Naplno od začiatku ODŽACI – RADNIČKI (Š) 0 : 0 Lazar Pavković

íďania, ktorí si status člena Srbskej ligy vybojovali dobrými hrami v posledných niekoľkých kolách aj v meraní síl v Odžakoch s majstrom, od prvej minúty zahrali tak, ako by im body rozhodovali o budúcom statuse. V druhej časti zápasu domáci futbalisti zahrali omnoho dynamickejšie, pričom si vytvorili celý rad výhľadných príležitostí, v ktorých boli kapitán Božičić a robustný Matijašević. Všetky pokusy Odžačanov však naladený brankár Radničkeho Tojagić bravúrne

www.hl.rs

zneškodňoval. Ako sa blížil koniec zápasu, tlak na bránu hostí bol ešte silnejší, ale výhľadnejších šancí nebolo. Zápas sledovalo zo 350 divákov. Bol to zároveň posledný zápas v tomto rangu súťaže domácich futbalistov, ktorí po poslednom hvizde rozhodcu oslávili titul majstra. V nadchádzajúcej sezóne Odžačania budú hrať v 1. lige Srbska. RADNIČKI: Tojagić, Sarić (Knežević), Aperlić, Jakšić, Raičević, Vuković, Puškaš, P. Grumić (Đačanin), N. Grumić (Smajić), Teoﬁlović, Đurkić

Informačno-politický týždenník

Jovan Kozić (10) v pokuse odňať loptu súperovi DOLINA: Trivunović, Trkulja, Subašić, Krstinić, Kozić (Savić), Atanasković, Brkić (Bančov), Pajković, Radosavljević, Mastilo (Radivojević), Labović.

1. Odžaci 30 2. TSC 30 3. Radnički(SM)(-1) 30 4. Senta 30 5. Radnički (NP) 30 6. Bačka 1901 30 7. Železničar 30 8. Cement 30 9. Dunav 30 10. Radnički (Š) 30 11. Sloga 30 12. Borac 30 13. Omladinac 30 14. Vršac 30 15. Banat (-6) 30 16. Dolina(-1) 30

17 9 13 12 14 9 13 11 12 9 11 11 13 4 10 9 9 11 9 11 10 7 11 3 8 11 7 10 3 12 3 12

4 46 : 18 5 29 : 16 7 41 : 33 6 37 : 28 9 30 : 33 8 41 : 32 13 40 : 42 11 34 : 34 10 33 : 30 10 22 : 23 13 34 : 34 16 46 : 46 11 31 : 34 13 30 : 48 15 25 : 45 15 25 : 45

60 51 50 50 45 44 43 39 38 38 37 36 35 31 21 20

OBECNÁ LIGA ŠÍD

Višnjićevčania si zaslúžili postup

Stanislav Stupavský

nedeľu 5. júna zohrali posledné 11. majstrovské kolo v Obecnej futbalovej lige Šíd. Titul majstra získal celok Hajduk z Višnjićeva, ktorý v poslednom kole na svojom ihrisku vo Višnjićeve presvedčivo porazil celok OFK Binguľa 4 : 1. Pre Hajduk góly vsietili Bošnjaković, Jurošević 2 a Gavrilović, kým česť Binguľčanom zachránil Kramar. Ekipa Hajduka v jarnej časti majstrovstiev prehrala iba jeden zápas a inkasovala 30 bodov. Počas celých majstrovstiev Višnjićevčania prezentovali najkrajší futbal a potvrdili, že v tejto chvíli sú vskutku najsilnejším celkom v tejto lige. Spolu vyhrali 18, remizovali dva a prehrali iba jeden zápas. Pritom dali až 106 gólov a ich

sieť sa vlnila iba 16-krát. Tým inkasovali 59 bodov. Vcelku teda zaslúžene obsadili prvé miesto a postup do vyššej ligy. Binguľčania majstrovstvá ukončili na 4. mieste s 37 bodmi. Šídska Jednota na svojom ihrisku v Šíde vyhrala nad slabým mužstvom Borac z Iliniec výsledkom 3 : 0. Skórovali Medić, Đurđević a Bukarica, a tak získali spolu 35 bodov a umiestnenie v strede tabuľky. Jednota z Ľuby počas celých majstrovstiev hrala pod svoje možnosti, avšak aj napriek tomu, že prehrávali, za výkon futbalistov sa nemusia hanbiť. V nedeľu na svojom ihrisku prehrali s celkom Graničar z Jameny výsledkom 2 : 3. Góly vsietili Jović a Sremčić. Ľubania majstrovstvá ukončili na 10. mieste s 12 bodmi.

Mužstvo FK Hajduk z Višnjićeva pred posledným zápasom v OFL Šíd • ŠPORT •

DRUHÁ JUHOBANÁTSKA LIGA – VÝCHODNÁ SKUPINA

Znovu ako na bojisku BORAC (VG) – HAJDUŠICA 3 : 3 (2 : 1)

Vladimír Hudec

e pochopiteľné, že športový celok na vlastnom ihrisku a pred vlastným obecenstvom chce vyhrať, avšak vonkoncom nie je normálne k výhre prichádzať nátlakom a bitkou. Nuž a práve tak po remízu prišli futbalisti Borca z dediny Vračev Gaj?! Začalo sa mierne. Mužstvá boli rovnocenné. Hralo sa bojovne a útočnícky. Domáci však boli účinnejší, využili svoje príležitosti a gólmi v 29. a 32. minúte získali významnú prednosť. Hostia sa však nevzdávajú. Ba naopak, dvomi gólmi Maliara na konci prvého a začiatkom druhého polčasu vyrovnali. V pokračovaní

hostia boli omnoho lepší celok, útočili, vytvárali si šance. Taká hra sa im oplatila v 76. minúte, keď Marko využil neobozretnosť domáceho zadáka, ukradol mu loptu, rutinovane prekonal brankára a úplne obrátil výsledok v prospech hostí. Nuž a ten tretí gól a prednosť súpera bol signálom pre niekoľkých domácich hráčov, aby začali hrať omnoho ostrejšie a robiť nátlak na futbalistov z Hajdušice. V tom zvlášť vynikal veterán Oliver Ferenček, futbalovej verejnosti v tejto časti Banátu známy podľa svojho nešportového správania, ktoré mu rozhodcovia často tolerujú. Tentoraz o. i. bez lopty udrel Anđelovského, a keď

tento spadol, udrel ho nohou ešte raz!? Rozhodca neváhal, zaslal Ferenčeka do vyzliekarne, ale sa tento s tým iba horko-ťažko zmieril. Zaváňalo to incidentom väčších rozmerov, ale sa vášne našťastie utíšili. Predsa do konca zápasu situácia bola napätá. Hajdušičania tlaku podľahli vo finiši zápasu, keď prijali aj tretí gól, pre konečných 3 : 3. HAJDUŠICA: Z. Lipták, Mršić, Miksád, Maliar, Stojkovski, Marko, Pomorišac, Anđelovski, Radović, A. Lipták (Glogovac), A. Đukić (Janković) Ostatné výsledky 25. kola: Ševac – Jedinstvo 3 : 0, Dunav – Partizan 4 : 2, Ratar – Potporanj 1 : 0, Banat – Karaš (J) 4 : 0,

OBLASTNÁ FUTBALOVÁ LIGA ÚFZ NOVÝ SAD

MLADOSŤ – KULPÍN 6 : 1 (3 : 0)

ovedačky, aké kolovali takmer týždeň pred týmto zápasom, že susedia z Kulpína nepricestujú na zápas do Vrbary, vyšli nazmar. Kulpínčanom, aj napriek tomu, že opúšťajú ligu, a bez ohľadu na to, že si mnohí v Petrovci zaspomínali na hanebnú prehru (0 : 10) modrých na jar roku 2004, nárokujúci si na úplný revanš, predsa treba zagratulovať, že poctivo s mladým celkom odohrali tento zápas. Bola to v podstate hra mačky s myšou. Petrovčania dominovali na trávniku, vytvorili si hodne gólových šancí. Keby neskúsený rozhodca Darko Jajčević z Báčskej Palanky nebol taký štedrý v prospech hostí a 5 – 6 min. skôr neodpískal koniec zápasu, možno by sme videli ešte niekoľko gólov. Hralo sa pekne a korektne počas celého zápasu. Diváci videli sedem pekných gólov. Aj čestný gól hostí v 69. min. bol plodom pekného protiútoku donedávneho mladého hráča Mladosti • ŠPORT •

Lazara Kaňu, ktorý rutinovane matoval svojho bývalého spoluhráča Igora Leňu. Ináč domáci strážca siete mal šancu v 66. min. byť strelcom gólu pre modrých. Totižto rozhodca odpískal jedenástku v prospech Mladosti a Leňa sa rozhodol, že ju práve on bude kopať, ibaže mladý Andrej Ďuga jeho strelu z pokutového bodu vychytal. Góly v prospech Mladosti vsietili: Vlaisavljević (12. min.), Trojanović (19. min.), Milenković (24. min.), Sladojević (59. min.), Mijin (75. a 78. min.). Treba povedať, že Mladosť raz nastrelila brvno a raz žrď, a že Sladojevićov gól bol opravdivou delovkou pod brvno. Mladosť: Leňa, Haška, Babiak (Milićević), Rupar, Jakuš, Vlaisavljević (Torbica), Pavlis, Sladojević, Trojanović (Severíni), Mijin, Milenković Kulpín: Ďuga (Kevenský), Ignjatović, Cibuľa, Mihailović, Radević, Lazičić, Martiš, Kralj, Danko, Lutkić, Kaňa Dorastenecké celky nehrali zápas.

Borac (VS) – Vojvodina (S) 2 : 2, Karaš (K) – Vojvodina (CC) 4 : 2 Kolo pred koncom majstrovstiev Hajdušičania sa nachádzajú na piatom mieste a majú 37 bodov. 4 : 1, Titel – Proleter 3 : 5, Stari Grad – Napredak 1 : 1, Jedinstvo – Vojvodina 1 : 1.

Pol tucta a málo? Samuel Medveď

Dávid Marko jednu šancu zmrhal, jednu využil

Saša Milenković tejto jari veľa prebehol

Výsledky posledného 30. kola: Hercegovac – Budućnost 2 : 2, Hajduk – Borac 1 : 0, Sutjeska – Krila Krajine 2 : 1, Mladosť – Kulpín 6 : 1, Tvrđava – Miletić

1. Hajduk 2. Borac 3. Krila Krajine 4. Mladosť 5. Titel 6. Jedinstvo 7. Stari Grad 8. Hercegovac 9. Budućnost 10. Vojvodina 11. Sutjeska 12. Miletić 13. Tvrđava 14. Proleter 15. Napredak 16. Kulpín

30 30 30 30 30 30 30 30 30 30 30 30 30 30 30 30

25 4 25 2 19 5 17 3 15 4 14 4 13 4 10 10 10 9 10 6 11 2 9 8 8 9 8 5 4 3 2 2

1 3 6 10 11 12 13 10 11 14 17 46 13 17 23 26

92 : 20 104 : 28 69 : 35 65 : 37 62 : 54 57 : 41 46 : 41 51 : 51 36 : 41 50 : 59 40 : 62 46 : 73 60 : 70 46 : 74 28 : 91 46 : 12

79 77 62 54 49 46 43 40 39 36 35 35 33 29 15 18

Zovšadiaľ krátko Bečej. V nedeľu 29. mája v Bečeji prebiehal stolnotenisový turnaj pre veteránov tzv. Kolenica kup, na ktorom účinkovalo 80 športovcov tak domácich, ako aj zahraničných. Z Petrovca na tejto súťaži bol iba Ľudovít Kaňa, ktorý sa v rámci svojej skupiny (35 – 50 rokov) dostal medzi 16 najlepších. O ďalší postup ho znemožnil výborný Kikinďan Đukić, ktorý sa nakoniec stal víťazom turnaja.

Uplynulú nedeľu tiež v Bečeji boli aj Majstrovstvá Srbska pre veteránov. Turnaj otvoril predseda STK Mladosť Petrovec Ján Lačok. Súťažil aj Pavel Turan, ktorý vo svojej kategórii získal sriebro. Vo finále bol úspešnejší Miloš Glavaški. V dvojhre spolu so Staropazovčanom Andrejom Turčanom obsadili tretie miesto.

24 /4703/ 11. 6. 2016

s. m.

Šport BANÁTSKA LIGA

Prehra so záchranou RADNIČKI (K) – SLÁVIA 2 : 1 (0 : 1)

Ján Špringeľ

a skrížení zbraní v Kovine sa domáci usporiadatelia neférovo správali voči hráčom Slávie z Pančeva, ktorí pricestovali na zápas prví automobilom. Po polčase mali slávisti gól prednosti: z peknej akcie sa do pokutového územia hostiteľov dostal Ivanišević a otvoril skóre v polovici polčasu – 0 : 1. Podľa mienky vedenia Kovačičanov Radnički vyrovnal z nejestvujúcej penalty dvanásť minút po oddychu. Strelec vyrovnávajúceho gólu bol Živić. Výsledkový obrat nastal v 76. min. keď po centrovanej lopte Kostića trafil sieť Slávie nabiehajúci Golubović 2 : 1. Počas celého merania síl sa hralo otvorene so šancami na oboch stranách. SLÁVIA: Trbojević, P. Čížik, Mitić, Radenković, D. Čížik, Staletović (Ćirić), Pavlov, V. Dudáš, Ivanišević, Žuržinov, Tahirović (Andrić) Nebyť troch majstrovských triumfov zaradom v priebehu jedného týždňa, slávisti by bo-

Záchrana v hodine dvanástej: Zostava FK Slávia Kovačica v jarnej časti majstrovstiev 2015/16

jovali o záchranu do posledných dvoch kôl. Všetky kluby, ktoré sezónu 2015/16 v Banátskej lige skončili nižšie od Slávie, v tabuľke zostúpili do nižšej súťaže: Radnički Kovin, ŽAK Kikinda, Crvena zvezda Rusko Selo, Polet Izbište, Mladost Lukićevo. Hoci od spomínaných kolektívov až so štyrmi v jarných zápasoch utrpeli porážku (vyhrali iba nad C. zvezdou), Kovačičania skončili majstrovstvá na jedenástom mieste. Jedenásťkrát skončili so štítom, štrnásťkrát na ňom, päť zápasov remizovali, stre-

lili 55 gólov, prijali 51 gól, úhrnne získali 38 bodov – 38 menej od postupujúceho šampióna FK Radnički Zreňanin, 16 viac od poslednej Mladosti Lukićevo. V novom ročníku prestížneho súťaženia od augusta budú mať mimoriadne silných súperov, keďže zo Srbskej ligy skupina Vojvodina zostupujú Dolina, Banat Zreňanin a Vršac, a z Prvej juhobanátskej ligy postupuje Dinamo 1945 Pančevo. Najpríjemnejším prekvapením jarnej časti sezóny je Vršac United, ktorý z presvedčivého posledného

PETROVSKÉ KOHÚTIKY NA TURNAJI NA SLOVENSKU

Hrali kvalitne a obetavo Pavel Spevák

užstvo mladších kohútikov FŠ Mladosť z Báčskeho Petrovca sa zúčastnilo futbalového turnaja v Novej Dubnici na Slovensku. Turnaj prebiehal 28. mája a bol v znamení Medzinárodného dňa dieťaťa. Zúčastnilo sa ho 11 mužstiev, ktoré bojovali o pohár primátora mesta Nová Dubnica. Na výborne pripravených ihriskách na hlavnom štadióne mužstvá súťažili v dvoch skupinách. Petrovskí mladí futbalisti boli zaradení do skupiny s celkami MFK Nová Dubnica, AS Trenčín, Elsremo Brumov, ŠK Cifer a Dukla Banská Bystrica, v ktorej ako jeden z trénerov pôsobí petrovský

www.hl.rs

Petrovská futbalová budúcnosť po turnaji v Novej Dubnici

rodák Pavel Širka. Druhú skupinu tvorili MFK Dubnica nad Váhom, FŠ Častkovce, Slovan Červeník, MFK Skalica a Baník Horná Nitra. Stretnutia v oboch skupinách priniesli páčivé boje o góly, body

Informačno-politický týždenník

a umiestnenie. Futbalisti Mladosti predviedli kvalitnú a obetavú hru, ktorá im priniesla výborné výsledky. V skupine porazili všetkých súperov: MFK Dubnica 1 : 0, Duklu 2 : 0, ŠK Cífer 4 : 1, AS Trenčín 4 :

miesta na konci jesene (iba 14 bodov), na 15 jarných zápasoch získal až 33 bodov. Nepríjemným prekvapením je ŽAK z Kikindy – po prvej časti siedma pozícia v tabuľke (21 bodov), na záver zostupujúce 13. miesto a len 14 získaných jarných bodov. Ďalšie výsledky posledného 30. kola: ŽAK – Crvena zvezda 4 : 1, Mladost – Radnički (Z) 0 : 5, Sloga – Jedinstvo (BK) 3 : 1, Sloboda – Polet 8 : 0, Jedinstvo (NB) – Radnički (S) 4 : 2, Proleter – Kozara 1 : 1 a Vršac United – Budućnost 1 : 0.

1. Radnički (Z) 30 2. Kozara 30 3. Jedinstvo (BK)(-1) 30 4. Jedinstvo (NB) 30 5. Vršac United 30 6. Sloga 30 7. Radnički (S) 30 8. Sloboda 30 9. Proleter (BK) 30 10. Budućnost 30 11. Slávia 30 12. Radnički (K) 30 13. ŽAK (-1) 30 14. Crvena zvezda 30 15. Polet 30 16. Mladost 30

24 19 16 14 14 15 14 13 11 12 11 11 11 11 7 7

4 2 88 : 16 6 5 62 : 16 4 10 67 : 44 6 10 52 : 39 5 11 43 : 38 1 14 54 : 53 4 12 60 : 57 2 15 53 : 49 8 11 44 : 49 3 15 42 : 37 5 14 55 : 51 4 15 40 : 44 3 16 36 : 63 1 18 34 : 53 3 20 27 : 92 1 22 34 : 90

76 63 51 48 47 46 46 41 41 39 38 37 35 34 24 22

0, Elsremo Brumov 2 : 0 a obsadili prvé miesto s maximálnym počtom bodov a impozantným skóre daných a prijatých gólov 13 : 1. V druhej skupine presvedčivo zvíťazilo mužstvo MFK Dubnica. Vo finálovom zápase futbalisti Mladosti nemohli čeliť fyzicky silnejším chlapcom z Dubnice nad Váhom, ktorí zvíťazili 2 : 0 a ovenčili sa titulom víťaza turnaja. Mladosť bola druhá a mužstvo Baníka Horná Nitra obsadilo tretie miesto. Uvedeným mužstvám udelili poháre a medaily. Ocenenie získal aj Petrovčan Andrej Šimo ako najlepší brankár turnaja. Petrovská výprava navštívila aj kúpeľné mesto Piešťany, kde si sily zmerala s rovesníkmi tamojšej futbalovej školy. Zájazdu na Slovensko a turnaja v Novej Dubnici sa zúčastnili: Šimo, Kováč, Mandáč, Cerovský, Lukáč, Peťkovský, Pavčok, Mala, Bohuš a Bagoňa. • ŠPORT •

NOVOSADSKO-SRIEMSKA LIGA

Konečne bod z hosťovania VETERNIK – BUDÚCNOSŤ 2 : 2 (1 : 1)

Ján Murtin

poslednom 30. kole pred asi 100 divákmi Hložančania si zo zápasu, ktorý sa skôr podobal priateľskému ako majstrovskému konečne priniesli bod z hosťovania. Od prvého hvizdu rozhodcu Dimitrija Matića zo Šídu Hložančania mali viac loptu v nohách a lepšie kombinovali od svojho súpera a už v 12. minúte sa ujali vedenia gólom Malidžana, ktorý po rohovom kope presne hlavičkoval nad brankára domácich Atlagića. Domáci sa snažili vyrovnať, ale pozorní zadáci Budúcnosti nedovolili prekvapenie. Predsa v 34. minúte Stakić prekvapil Mitrovića a vyrovnal. Po zmene strán obaja stratégovia poskytli príležitosť aj iným hráčom z lavice pre náhradníkov, a tak v radoch Hložančanov namiesto Kobilarova, Malidžana a Čičića na ihrisko vybehli Živojinov,

Vukosavljević a Dávid Štefek. Aj v takejto zostave Hložančania podali skvelý výkon. Dokonca Živojinov bol najlepším hráčom na ihrisku a presnými prihrávkami svojim spoluhráčom vytváral početné šance, avšak brankár Atlagić všetko vychytal. Ďalšie prekvapenie pre Hložančanov prišlo v 62. minúte, keď Nestorović po neobozretnom zákroku hosťujúcich zadákov prekonal mladého Mitrovića pre 2 : 1. Zdalo sa, že tak zostane do konca zápasu, lebo domáci, ktorým taký výsledok v boji o záchranu zodpovedal, odťahovali s hrou, avšak spravodlivosť prišla v 93. minúte, keď Dašić zo skrumáže vyrovnal na 2 : 2 a stanovil konečný výsledok zápasu. BUDÚCNOSŤ: Mitrović, Zečević, O. Štefek, Dašić, Alić, Ardalić, N. Kobilarov (Živojinov), Obradović, Malidžan (Vukosavljević), Čičić (D. Štefek), Krstić

MESTSKÁ LIGA NOVÝ SAD

Zápas opravdivý majstrovský SLOGA – BORAC 4 : 3 (1 : 2)

Károly Vig

bránu hostí, ktorí sa húževnate bránia. Predsa v 52. minúte Matić rdevíčania hostí z Nového Sadu prudkou strelou z diaľky ponad dočkali v najsilnejvšetkých hráčov a šej zostave. Zápas brankára vyrovnal. V opravdivý majstrovský. 66. minúte z okraja Domáci od začiatku zašestnástky presný je čali ofenzívne, v snahe aj Grković 3 : 2. Hostia čím skôr sa ujať vedenia. sa však aj naďalej neTo sa im aj podarilo už uspokojujú s prehrou, v 14. minúte, keď loptu a tak druhým gólom dostal Považan, ktorý Milanovića v 75. min. prekľučkoval svojich znovu vyrovnali. Kostrážcov, dostal sa pred nečne desať minút brankára a nehatene pred koncom zápasu ho prekonal. Kombi- Strelec prvého gólu: Simeunović prekonal novaním na strede ih- Boris Považan brankára hostí pre koriska hostia nadviazali nečných 4 : 3. rovnováhu a v 22. minúte gólom SLOGA: Savić, Kovačević, MaMilanovića vyrovnali. V pokračo- tić, Cvijić, Kalinić, Tešić, Bojanić, vaní iniciatíva patrí hosťom, ktorí Đorđević (Babić), Simeunović, Posa prostredníctvom Bičkaja v 30. važan (Bosanac), Grković (Ribar) minúte ujali vedenia. Výsledky 30. kola: Veternik V pokračovaní sa hrá omnoho – Budúcnosť (H) 2 : 2, Jednota rýchlejšie. Erdevíčania obliehajú – Jugović 3 : 0 (kontumačne – hostia nepricestovali do Starej Pazovy), Slavija – Kabel 3 : 5, Hajduk – ŽSK 8 : 0, LSK Laćarak – Mladost 1 : 1, Sloga – Borac 4 : 3, Kupinovo – Crvena zvezda 2 : 4, Budućnost – Sremac 6 : 2.

Na jeseň v novej spoločnosti BAČKA – TATRA 1 : 2 (1 : 0) Pavel Pálik

ysáčska Tatra kolo pred skončením majstrovstiev v Mestskej lige Nového Sadu si zaistila prvé miesto a postup do Novosadskej oblastnej ligy. Pred zápasom jej na toto chýbal iba bod a v Begeči zaslúžene zvíťazila nad domácou Bačkou a inkasovala všetky tri body a so 63 bodmi obsadila prvé miesto. V Begeči to však nebolo vonkoncom ľahko. Domáci dlho boli rovnocenným súperom, ba dokonca v 27. minúte gólom Radonjića sa ujali vedenia. Predtým v 19. minúte Perišić z piatich metrov volejom dobre strieľal, ale brankár hostí Zeljković túto strelu vychytal. Po zmene strán hostia postupne preberajú hru a majú niekoľko pekných • ŠPORT •

Duel Tancika (č. 4) a Klaića šancí. Rozhodca dvakrát nepískal hranie rukou domácich v trestnom území, ale v 71. minúte predsa ukázal na biely bod, z ktorého presnou strelou vyrovnal Savić. Hostia pokračujú s nátlakom

a v 85. minúte Zorzić z asi 20 metrov oblúčikom trafil horný ľavý roh brány domáceho brankára, a tak stanovil konečný výsledok zápasu a priniesol hosťom z Kysáča veľkú radosť z titulu majstra a postupu. Zápas sledovalo okolo 100 divákov, z čoho väčšina bola z Kysáča. Pískal Gajić z N. Sadu. Žlté karty dostali Pivaš, Kravić, Rac, Sladić z Bačky a Savić z Tatry. TATRA: Zeljković, Draganić, Babić (Srnka), Savić, Anđić, Klaić, Đukanović, Žugić, Grijak, Rašiovan a Zorzić (Ožvát) V 27., poslednom kole 12. júna o 17.30 h sa stretnú: Centar – Bačka, Borac – Čenej, Sremac – RFK Nový Sad, Fruškogorac – Kabel – Štrand. Tatra je voľná, takže hráči už po tomto kole môžu ísť na zaslúžený oddych.

1. Crvena zvezda 30 22 3 5 68 : 31 2. Jednota 30 21 4 5 73 : 31 3. Sremac 30 13 6 11 51 : 52 4. Borac 30 12 8 10 66 : 42 5. LSK Laćarak 30 12 7 11 46 : 39 6. Budúcnosť (H) 30 12 7 11 41 : 45 7. Kabel 30 11 10 9 50 : 43 8. Hajduk 30 12 6 12 56 : 47 9. Kupinovo 30 13 3 14 42 : 55 10. ŽSK 30 13 3 14 47 : 86 11. Mladost 30 11 8 11 52 : 45 12. Sloga 30 10 6 14 65 : 58 13. Veternik (-1) 30 9 9 12 55 : 55 14. Slavija 30 10 3 17 40 : 50 15. Budućnost (SN)30 9 6 15 51 : 55 16. Jugović 30 4 3 23 27 : 96

24 /4703/ 11. 6. 2016

69 67 45 44 43 43 43 42 42 42 41 36 35 33 33 15 49

Šport VO VK KULPÍN SUMOVALI UPLYNULÚ SÚŤAŽIACU SEZÓNU

Ráznejšie do novej sezóny Katarína Gažová

v tejto lige so siedmym miestom, predsa musia byť spokojní. Na štarte majstrovstiev začali príliš nesmelo, takže v prvých troch kolách jesennej časti nevyhrali

poslednom mieste v tabuľke. Svojráznym hendikepom bola aj skutočnosť, že sa počas uplynulej jesene opravovala strecha na telocvični základnej školy,

olejbalový klub Kulpín súťaží v Druhej lige Srbska – skupina sever. Po ukončení majstrovstiev získal 23 bodov a z desiatich klubov majstrovstvá ukončili na 7. mieste. Titulom majstra sa ovenčil celok Futog z rovnomennej dediny, ktorý inkasoval 46 bodov, a v nadchádzajúcej sezóne bude súťažiť v Prvej lige Srbska. O uplynulých majstrovstvách, výsledkoch a vôbec fungovaní klubu sa hovorilo na výročnej schôdzi, ktorá sa konala v miestnostiach kulpínskej základnej školy v nedeľu 22. mája za prítomnosti hráčov a členov vedenia klubu. Mužstvo VK Kulpín v sezóne 2015/16: (stoja zľava) Lačok, (tréner a Uplynulú sezónu 2015/2016 vedúci odborného štábu), Kolarski (ekonóm), Benka, Petrušić, B. Relota vyhodnotili najprv predseda (kapitán a tréner), Stančul, Babić, Petrović, Očenáš, Širka, Dr. Tihomir klubu Todor Radanov a vedúci Ćetković (lekár), Todor Radanov (predseda); v drepe zľava: Z. Relota odborného štábu a dlhoročný (člen správy), Lekár, Ďuga, Lačok, Hasík, Zima, Ćirić, Stojanović volejbalový tréner Ján Lačok, a potom sa o svojom výkone ani jeden set. Neskoršie sa však takže svoje zápasy nemohli hrať zmienil aj každý z prítomných osmelili, čo dalo aj lepšie výsled- doma. To, čo zmrhali v jesennej hráčov. Spoločne konštatovali, ky a v konečnom jesennú časť časti, kulpínski volejbalisti lepšou že vzhľadom na to, že debutovali majstrovstiev skončili na pred- hrou aspoň čiastočne vynahradili

VÝROČNÉ VOLEBNÉ ZASADNUTIE STK MLADOSŤ PETROVEC

Staronové vedenie Samuel Medveď

stredu 25. mája sa v hostinci Putnik uskutočnilo volebné zasadnutie STK Mladosť Petrovec. Na začiatku predseda Ján Lačok podal správu o činnosti a povedal, že sa poslednýkrát volilo 31. marca 2013. Spomenul tiež, že klub dosahuje pekné výsledky na individuálnom poli a hráči sa zúčastňujú rôznych turnajov. Organizuje sa aj tradičný Memoriál Jaroslava Báďonského. Klub dostal aj matičnú cenu a Jaroslav Báďonský dostal Cenu obce posthumne. Potom sa vymenovalo trojčlenné pracovné predsedníctvo (Ján Makan, Pavel Bažík a Vlastislav Záborský),

www.hl.rs

Staronový predseda Ján Lačok s mladým Filipom Ujfalušim

ktoré viedlo zasadnutie. Priamym hlasovaním prítomní volili predsedu, podpredsedu,

Informačno-politický týždenník

v jarnej časti majstrovstiev, keď z 9 zápasov vyhrali 6 a 3 prehrali. Tréner Ján Lačok vo svojej súvahe podotkol, že mužstvo ani na jednom zápase nehralo v rovnakej zostave, čo je podľa jeho mienky negatívny trend, ktorý treba zastaviť. Prítomní členovia správy klubu pochválili prácu klubu, ktorý svojou činnosťou prispieva k zachovávaniu dobrého mena svojho prostredia. Zároveň vyjadrili uspokojenie nad tým, že sa im aj napriek silnej konkurencii podarilo vybojovať obstátie v tejto lige. Pochválili prácu trénera, ako aj predsedu, ktorý sa postaral o zabezpečenie prostriedkov tak z lokálnej samosprávy, ako aj od podporovateľov klubu, vďaka čomu klub mohol normálne fungovať. Keď ide o plány na nadchádzajúce obdobie, prítomní sa uzhodli, že do budúcna hráči budú musieť pravidelne prichádzať na tréningy a usilovnejšie trénovať. Uzhodli sa aj na tom, že do klubu treba priviesť aspoň 4 – 5 nových hráčov. Prípravy na novú sezónu 2016/2017 sa začnú už v polovici augusta. Trénovať budú v telocvični ZŠ Jána Amosa Komenského v Kulpíne. Foto: Ján Diňa

tajomníka, pokladníka, členov rád – správnej a dozornej, ako aj členov dozornej a inventárnej komisie. Tesnou prevahou medzi navrhnutými Jánom Lačokom a Pavlom Turanom znovu sa čelným človekom klubu stal Ján Lačok. Za podpredsedu zvolili Michala Šramku, tajomníkom sa stal Pavel Na nich spočíva budúcnosť klubu: (zľava) Andrej Lomen, Marek Hric, Bažík a pokladníkom Stanislav Koruniak Vlastislav Záborský. Správnu radu tvoria: Ján Makan, Milan Anušjak a Jaroslav Krnáč, Vlastislav Záborský, tiež i čelní kým v inventárnej komisii: Saľudia klubu, teda predseda, pod- muel Medveď, Vladimír Zajac predseda a tajomník. Dozorná a Miroslav Lačok. Na záver zasadnutia bolo zdôrada počíta s Pavlom Turanom, Miroslavom Lomenom a Ľudo- raznené, že sa od jesene začne vítom Kaňom. V disciplinárnej intenzívne pracovať s mladšími. komisii budú: Darko Laćarak, • ŠPORT •

Nerozlučná súčasť Crvenej zvezdy sú jej delije: dve choreografie za jeden okamih: srbská vlajka a zástavy belehradského veľkoklubu

Logo osláv štvrťstoročia najväčšieho úspechu klubového futbalu na priestoroch bývalej Juhoslávie

OSLAVY NAJVÄČŠIEHO ÚSPECHU SRBSKÉHO A JUHOSLOVANSKÉHO FUTBALU

Erb Crvenej zvezdy

Dodnes žiari, podnes čarí – slovo Bari! Ján Špringeľ

nia a trénermi počas celého galavečera správali nákazlivo skromne a ukážkovo monografii Bari – 20 rokov novisvorne. nár Ljubiša Ganović píše: „Keby sa Vznešene, zdvorilo, úsmevne a silne z roka na rok rodili také esá, akými citovo pôsobil takmer poldruhahodinový sú Prosinečki, Belodedić, Savićević, program Návrat do budúcnosti. Pre prepoPančev a ďalší zo zlatej generácie četných prítomných a nespočetných prífutbalistov Crvenej zvezdy, európsky vržencov dobrého futbalu a kultúrneho triumf z Bari v roku 1991 by sa vôprogramu pred TV obrazovkami. Začiatok bec nespomínal.“ Jeho kolega Miša sviatočnej akadémie patril dokumentárStojanović prispel k spomínanej pubnemu filmu Vuka Radivojevića, v ktorom likácii aj vetou: „Sú dnes cenní hráči, vystupuje hojný počet fanúšikov Crvenej ktorí vedia hrať jeden na jedného zvezdy z verejného života Srbska. a Zvezda mala v čase najväčšej sláDo sŕdc nejedného zástancu kvalitnej vy umelcov, ktorí driblovali jeden na hudby a šotov vošla úvodná sfilmovatroch, na štyroch.“ ná pieseň Momčila Bajagića Pretože ťa Deviatke z pokolenia, ktoré pokomám rád, Zvezda v prvotriednom predrilo pred štvrťstoročím starý kontinese sopranistky Divny Ljubojevićovej. nent a neskoršie aj celú planétu, sa Zostava Crvenej zvezdy pred belehradským skrížením zbraní so slávnym Spája sa v šote (iba) navonok nespojipodarilo pricestovať na slávnostnú Glasgow Rangers v novembri roku 1990 teľné: drzosť (najhorlivejších fanúšikov) akadémiu do naplneného Sava centra so zvodnosťou (precitliveného šlágru). v Belehrade 29. mája. V deň, ktorý, žiaľ, Nedoceniteľné! Práve také, aké je víťaznaposledy, zmenil dejiny juhoslovanského klubového futbalu. K vzostupu. stvo bez prehry Zvezdy v Lige majstrov 1990/91: nedokonavé, nedozerné, Od prítomného publika zožali obrovské ovácie. Esá sa spolu s členmi vede- nedostižné.

Titulky z dobovej belehradskej a podgorickej (vtedy titogradskej) tlače o Zvezdinom víťazoslávnom pochode na titul majstra Európy

Víťazi Ligy majstrov po štvrťstoročí počas slávnostnej akadémie 29. mája v Sava centre

Cenný suvenír: vstupenka na finále Ligy majstrov 29. mája 1991 v Bari: Crvena zvezda – Olympique Marseille

Osemdesiate roky 20. storočia – zlaté časy hložianskeho šachu

Samuel Chlpka

Karol Einhorn

Účastníci turnaja ku Dňu Hložian (2016) v suteréne Domu kultúry

Majstrovstvá Vojvodiny pre mládežníčky (1978)

NAŠE ŠPORTOVÉ KOLEKTÍVY

Šachový klub Budúcnosť Hložany

Šach v Hložanoch korene pustil dávno. Neorganizovane sa hrával v niekdajšom Slovenskom čítacom kruhu (zal. roku 1919) temer pred storočím. Po 2. svetovej vojne v rámci Športového spolku Budúcnosť pôsobila aj šachová skupina (mala zo 40 členov). Roku 1953 v dedine usporiadali prvý šachový turnaj a roku 1958 založili Šachový klub Jednota. Po zbúraní budovy SČK (1963) šachová činnosť utíchla. Roku 1973 založili Šachový klub Budúcnosť, ktorý o 11 rokov neskoršie ako víťaz Báčskopalanskej oblastnej súťaže postúpil do Vojvodinskej ligy – skupina Južná Báčka. Tam nastupoval dlho a úspešne. Okrem interných majstrovstiev klubu takmer celé desaťročie organizoval aj silne obsadený Turnaj bratstva. Roku 1977 ŠKB bol organizátorom Pionierskych majstrovstiev Vojvodiny pre chlapcov (120 účastníkov) a roku 1978 uhostil 20 účastníčok 4. majstrovstiev Vojvodiny pre mládežníčky. Po týchto podujatiach sa enormne zvýšil záujem o šach v dedine. V niekdajšom učiteľskom byte v centre dediny šachové hodiny v zimných nociach tikali aj nad ránom. V klube sa dbalo aj na prácu s najmladšími šachistami. Naposledy učiteľ Ondrej Chlpka zaúča do základov šachu deti nižších tried ZŠ v rámci voliteľného predmetu. Žiaľ, šachový život v Hložanoch už dlhšie pokuľháva. V období rozpadu socialistickej Juhoslávie a ekonomickej krízy činnosť ŠKB zanikla. Predsa roku 1997 v Hložanoch usporiadali Memoriál Pavla Chrťana (asi 30 účastníkov). Roku 2000 sa klub revitalizoval zásluhou Vladimíra Pešku; po ňom rukávy vysúkal Ondrej Stupavský Endy a teraz je na čele ŠKB Ján Zahorec. Posledný zatiaľ viditeľný záblesk datuje do roku 2006, keď ŠKB, v rámci osláv 250. výročia príchodu Slovákov do Hložian, zorganizoval turnaj za účasti 54 šachistov z 10 vojvodinských miest a dedín. Začiatkom mája t. r. pri ďalšom jubileu bolo len 16 šachistov, ale iba 3 Hložančania. Mimochodom, 1. a 3. kniha o Hložanoch obsahujú S. Chlpka: prehĺbenejšie texty o šachovom živote v dedine, v ktorej šachové Šachy, talenty sú aj dnes, ibaže... tempera, J. Bartoš 1995

Žiakom talent nechýba (2011)

Memoriál Pavla Chrťana (1997)

Dr. Miroslav Miháľ

Juraj Kuriš

O. Stupavský Endy (sprava) a V. Peška (2006)

Čo mladší vidia od starších... (vpredu: O. Stupavský a Pavel Škriniar, 2013)

Hložianska výprava na SNS v Petrovci (2007)

Stará garda po turnaji v Hložanoch (2006)

Mančaft ŠK Budúcnosť z roku 2010