Hlas 24 2017 by NVU Hlas ľudu

Koniec školského roku v Erdevíku Ján Triaška Báčsky Petrovec

ISSN 0018-2869

Informačno-politický týždenník ROČNÍK 74 | 17. 6. 2017 | CENA 50 DIN.

www.hlasludu.info www.hl.rs

ČÍSLO

/4755/

Z obsahu

17. 6. 2017 | 24 /4755/

Uzávierka čísla: 14. 6. 2017

4 TÝŽDEŇ 4 Priblížiť neznáme svety 6 Vlastníctvo médií ako kameň úrazu 7 Dve strany mince digitálnej doby

9 ĽUDIA A UDALOSTI 14 Menia sa pohľady mladých na dedinu 16 Zraz majstrov a milovníkov bryndzových halušiek 20 Kariéra plná spomienok

22 DETSKÝ KÚTIK 22 3 x Ď

23 OBZORY 23 Môj uhol pohľadu 29 Tajomné svety a nejaké iné dimenzie 30 Petrovské Čaro štetca v Ružomberku

31 KULTÚRA 32 Na štátnej i európskej úrovni

Na základe dostupných údajov 70 percent občanov Srbska je ochotné pristúpiť ku transplantácii orgánov. Medzitým percento pozitívnych odpovedí na otázku, či by boli aj darcovia orgánov, je dvakrát menšie. (s. 8) D. Berediová Foto: www.espreso.rs Zdravotný pracovník Vladimír Mokoš v budúcnosti seba vidí skôr ako ovocinára. Pestuje aróniu a maliny a perspektívu v ovocinárstve vidí v združovaní a spracovaní ovocia. (s. 15) E. Šranková Foto: z archívu V. Mokoša

32 Dovidenia, čaká nás škola 34 Za všetkým stojí človek

41 OZNAMY 44 RTV PANORÁMA

46 ŠPORT 47 Líder na lopatkách 49 V novej sezóne v nových šatách 50 Aby nedoznela labutia pieseň stolnotenisová Autorka titulnej fotografie: Danuška Berediová

Hajdušičanka Ivana Maliarová sa zaoberá prevažne mužským športom – futbalom. Počas takmer desaťročnej kariéry dosiahla pozoruhodné úspechy. (s. 46) V. Hudec

Editoriál

ZAKLADATEĽ: NÁRODNOSTNÁ RADA SLOVENSKEJ NÁRODNOSTNEJ MENŠINY VYCHÁDZA TÝŽDENNE, V SOBOTU VYDÁVA NOVINOVO-VYDAVATEĽSKÁ USTANOVIZEŇ HLAS ĽUDU V NOVOM SADE PRVÉ ČÍSLO VYŠLO 19. OKTÓBRA 1944 V BÁČSKOM PETROVCI OD ROKU 1967 VYCHÁDZA V NOVOM SADE ROKU 1967 PREZIDENT REPUBLIKY VYZNAMENAL HLAS ĽUDU RADOM BRATSTVA A JEDNOTY SO STRIEBORNÝM VENCOM Riaditeľ NVU Hlas ľudu: Samuel Žiak Zodpovedná redaktorka: Vladimíra Dorčová-Valtnerová Zástupkyňa zodpovednej redaktorky: Anna Francistyová Redakcia: Juraj Bartoš, Danuška Berediová, Jaroslav Čiep, Oto Filip, Katarína Gažová, Vladimír Hudec, Anička Chalupová, Stevan Lenhart, Anna Lešťanová, Jasmina Pániková, Juraj Pucovský, Ľubica Sýkorová, Elena Šranková Technický redaktor: Miroslav Dobroňovský Jazyková redaktorka: Anna Horvátová Lektorka: Mária Domoniová Adresa redakcie: Bulvár oslobodenia 81/V, 21 000 Nový Sad, poštový priečinok 234 www.hl.rs E-mail: nvu@hl.rs nvuhlasludu@hl.rs inzercia@hl.rs Telefóny redakcie: 021/47 20 840 063/47 20 84 Telefax: 021/47 20 844 Dopisovateľstvo v Petrovci: 021/22 80 042 Dopisovateľstvo v Kovačici: 013/662 565 Dopisovateľstvo v Starej Pazove: 022/317 505 Tlačí:

Tlačiareň HL PRINT Báčsky Petrovec Účet NVU Hlas ľudu 160-924115-88 Banca Intesa ISSN 0018-2869 COBISS.SR-ID 16185090

• •

Lacný „predaj“ vzácnej myšlienky Na úspešný predaj tovaru alebo myšlienky musíte mať dobre pripravenú kampaň. To znamená presne zadefinovaný cieľ, určené cieľové skupiny, spresnených realizátorov kampane, pravdaže, aj peniaze, nakoniec aj zhodnotenie výsledkov kampane. Aj v prípade, keď sa pokúšate presadiť konzumáciu práva na vzdelávanie v materinskom jazyku; trebárs výzvu, aby sa školáci spolu so svojimi rodičmi rozhodli pre slovenský jazyk ako voliteľný predmet alebo vôbec pre slovenské školy.

ednu z takých kampaní má za sebou Národnostná rada slovenskej národnostnej menšiny, hoci ste ju možno nepostrehli, lebo v tradičných médiách (aj v Hlase ľudu), nech nehovoríme o sile spoločenských sietí, bola viditeľná minimálne. Hoci ešte v marci na schôdzi Výboru pre vzdelávanie bolo avizované, že počítajú so všestrannou pomocou, čiže, ako sa písalo v Hlase ľudu z 18. marca t. r. (č. 11) na s. 5: „VPV v tomto zmysle vyzve k maximálnej spolupráci učiteľov, matičiarov, médiá a najmä rodičov.“ Nehovoríme teraz o iných slovenských inštitúciách a ich úlohe v kampani, iba sa sústreďujeme na oblasť médií. Počítali teda aj s médiami a dobre uvažovali, lebo médiá majú významnú rolu v prezentovaní myšlienok, niekedy až osudovú. Sú totiž jedným z hlavných kanálov komunikácie v reklame (a čo iné je výzva, aby sme si deti zapisovali na hodiny slovenčiny, ak nie reklama pre brand pod názvom slovenský jazyk?), ale aj spojivom medzi štátnymi štruktúrami, v našom prípade NRSNM, a verejnosťou, čiže Slovákmi a tými, ktorí sa cítia byť Slovákmi. Od zverejnenia hlasľudovského riportu veľa vody pretieklo Dunajom. V médiách takmer nebolo cítiť kampaň na nábor žiakov

do slovenských škôl, alebo výzvu, aby sa deti zapisovali na hodiny slovenčiny ako voliteľného predmetu. Hoci v rámcoch celomenšinových ide o kruciálnu záležitosť. Boli síce aj isté mediálne vystúpenia súčasných hybných síl menšinového vzdelávania, ale skôr na návrh médií, nie z vlastnej iniciatívy ako súčasť prepotrebnej kampane. Iba oficiálny maličký leták zaslaný mailom na adresu Hlasu ľudu v uzávierkový deň, bez upresnenia, ako s ním postupovať (následne zverejnený v č. 23 našich novín s dátumom 10. júna na s. 39 na maličkom priestore), napovedal, že sa niečo deje v oblasti vzdelávania. Náznaky kampane, ale bez oficiálneho oslovenia, čiže jeden komunikačný kanál kampane bol takrečeno upchatý ihneď na štarte. Kampaň určite prebiehala aj na iných úrovniach, napríklad v školách. Avšak pre komunitu Slovákov začína akosi byť príznačný jav nedostatok spolupráce a komunikácie medzi Slovákmi, aj slovenskými inštitúciami. Škoda. NRSNM mala najlepšie úmysly, pravdepodobne budú aj pozitívne výsledky kampane, ale skutočná sila je v jednotnom nástupe. Ten nám jednoznačne chýba. A čistiace prostriedky na upchaté komunikačné kanály sa míňajú. Vladimíra Dorčová-Valtnerová Ilustrácia: NRSNM

Čítajte nás aj na www.hl.rs. 24 /4755/ 17. 6. 2017

Týždeň 

InPress

7 DNÍ

Hra o tróny

Inak je všetko super

Juraj Bartoš

Jasmina Pániková

áme aj my svoje vydanie populárneho seriálu Games of Thrones. Síce naše epizódy sa odohrávajú na politickej scéne, no jedno je isté: sú to už osvedčení herci, ktorým skutočne záleží na „trónoch“. Vo chvíli vzniku týchto riadkov prezident Srbska ešte stále nerozhodol, kto bude na premiérskom poste. Avizoval, že rozhodne do 15. júna. Najprv sa zdvihla veľká vlna predpokladov, ktorá osoba by mohla vystriedať jeho donedávno obľúbenú funkciu, a potom zrazu ticho. Možno aj jeho, ako aj mnohých iných, oduševnila nová belehradská fontána (alebo mu voda, ktorá vraj nevyteká z fontány, ale sa „iba“ prelieva, nevysvetliteľným spôsobom učarila), tak zabudol, že verejnosť ešte stále čaká na výsledky kastingu o nové premiérske obsadenie. Kým je režisér nerozhodný, herci neustále bojujú o úlohy a chvatnú každú novú príležitosť, čiže funkciu. I keď lídrom podľa počtu funkcií je riaditeľ podniku Srbijagas, nechybíme, keď povieme, že má serióznu rivalku. Predsedníčka Národného parlamentu vykonáva aj funkciu predsedníčky Výboru pre práva dieťaťa, Výboru pre kultúru a je šéfkou delegácie v Interparlamentárnej únii. Na tento zoznam si nedávno pridala aj funkciu predsedníčky Správnej rady Agentúry pre ochranu od ionizujúceho žiarenia a nukleárnu bezpečnosť Srbska. Prirodzene, hneď naskočila otázka, aký má súvis jej právnické vzdelanie s nukleárnou fyzikou. Odpoveď zatiaľ nie je známa. Jeden z jej straníckych kolegov ihneď priskočil k opodstatneniu tohto rozhodnutia a povedal, že v tomto prípade sú dôležité manažérske schopnosti, nie znalosti o fyzike; čiže nukleárny fyzik Dr. Udovičić už nie je vhodný na túto funkciu. Vystrieda ho persóna, ktorá má aj zberateľské schopnosti – pozoruhodnú kolekciu straníckych preukazov, zoznam neúspešných projektov, parlamentné skúsenosti...

www.hl.rs

päť máme za nami viac sivý, než svetlý týždeň, doma i vo svete. Prezident Aleksandar Vučić sa vo veľkom pripravuje na slávnosť (23. júna) súvisiacu s jeho osobným a úspechom Srbskej pokrokovej strany (na čele ktorej zostáva) v prezidentských voľbách. Hovorí, že sa jej zúčastnia aj početní vysokí zahraniční štátnici. Hoci pôvodne tvrdil, že meno budúceho premiéra Srbska zvestuje 10. až 13. júna, v pondelok oznámil, že to urobí počas tohto týždňa. Vskutku sa u nás všetko poberá vyšliapanými chodníkmi. Na stranách utorkového a stredového vydania denníka Danas zverejnili fotografie znázorňujúce prípady uplatnenia fyzickej sily v deň inaugurácie prezidenta Vučića 31. mája. Na nich vidieť, ako svalnáči (vraj príslušníci SNS) čo škrtením, čo hmatmi na nadlaktí „upratujú“ z davu mladého účastníka protestu Proti diktatúre Marka Radosavljevića a novinárku Danasa Lidiju Valtnerovú. Časť verejnosti sa poburuje jednak nad výlevmi zdokumentovanej brutality, jednak nad skutočnosťou, že kompetentné služby zatiaľ nezverejnili mená „trénerov prísnosti“. Hoci, alebo práve preto, že medzi nimi (vraj) boli i príslušníci polície bez uniforiem? Tak či onak, len si čitatelia v Danase všimli aj



múdrosť filozofa Bianta, resp. Biasa z Prieny (žil v 6. storočí pred naším letopočtom) ako uliatu na dnešné časy: Moc odhaľuje človeka. Pred týždňom (v piatkovom čísle Danasu) predseda Srbskej akadémie vied Vladimir Kostić o. i. povedal, že sa aj naďalej bojí vojny, a v stredu, oznámila Liga sociáldemokratov Vojvodiny, jej predákovi Nenadovi Čankovi prostredníctvom Facebooku boli adresované hrozby smrťou. Stalo sa to deň po premietnutí dokumentárneho filmu Kosovo... Nazdravlje! Gezuar! v Nezávislom spolku novinárov Vojvodiny, kde sa vraj Čanak „postavil proti skupine extrémistov, ktorí seba nazývajú Zavetnici (Prísažníci; pozn. J. B.) a hodlali prerušiť projekciu“. V nedeľných parlamentných voľbách vo Francúzsku centristická strana Republika v pohybe francúzskeho prezidenta Emanuela Macrona získala najviac (32,3 %) hlasov. Podľa predpovedí, bude jej patriť 445 poslaneckých miest z celkove 577. Oveľa zložitejšie dopadli predčasné parlamentné voľby vo Veľkej Británii, keďže v nich Konzervatívna strana premiérky Theresy Mayovej získala 318 poslaneckých mandátov (o 13 viac mala predtým). Mayová oznámila, že jej kráľovná poskytla súhlas na utvorenie vlády v koalícii s Demokratickou unitaristickou stranou Severného Írska, napriek tomu, že ju predák Laburistickej strany Jeremy

Corbyn požiadal, aby sa zostavenia vlády vzdala. Susedné Macedónsko mieni prerokovaať možnosť zmeny úradného názvu (Republika Makedonija), aby sa vyhlo protiveni Grécka jeho členstvu v NATO, oznámil novovymenovaný macedónsky minister zahraničia Nikola Dimitrov. Predtým sa vláda bude usilovať o konsenzus všetkých politických strán. Podstatne väčšia zmena očakáva občanov Portorika, kde 11. júna väčšina pomerne nízkeho počtu účastníkov referenda podporila návrh, aby sa krajina, ktorú presiakla ťažká ekonomická kríza, stala 51. štátom Spojených štátov amerických! V USA práve končí situácia bez obdoby, keďže sa vraj konečne manželka prezidenta Donalda Trumpa presťahúva do Bieleho domu vo Washingtone. Ako je známe, Melania Trumpová po inaugurácii manžela zostala so synom v New Yorku. Kým sme v stredu písali tieto riadky, prišla zlá správa z Londýna, kde horel 27-poschodový mrakodrap; v požiari vraj bolo zranené viac než 50 ľudí a neboli vylúčené ani obete na ľudských životoch. Nuž ale. Doma je len doma: Belehrad na vode síce vyrastá slimačím tempom, zato ale zase plavilo (na juhu Srbska, ale aj v banátskej Uljme). Inak je všetko na výbornú. Akože.

JEDNA OSOBNOSŤ, JEDNA OTÁZKA

Mr. DARJUŠ SAMII, VYŠŠÍ KUSTÓD MÚZEA VOJVODINY

Priblížiť neznáme svety Oto Filip − Ktoré sú základné špecifiká printovej fotografie, ktorej sa v poslednom čase intenzívne venujete? − Charakteristikou novinárskej fotografie je predovšetkým jej autentickosť a priamosť, bezprostred-

Informačno-politický týždenník

nosť. Lebo ide o snímky vznikajúce mimo štúdia, čiže v teréne, ktoré nám prenášajú, približujú isté zlomky života. Jeho rôzne aspekty v závislosti od toho, čo je náplňou novinárskeho záujmu a bádania. Vyzdvihol by som ešte, že je hranica, ktorá delí kvalitnú od bežnej fotografie, podmienená

najmä tým, nakoľko úspešne autor dokáže znázorniť, pozorovateľovi priblížiť dané ovzdušie. V konečnom dôsledku to samotné publikum, čitatelia filtrujú. Jasné je, že by sa vrcholní fotografi nestali tým, čím sú, keby sa ich práce nevyznačovali silou výpovede, keby u ľudí nevzbudzovali rôzne a silné emócie. Je to vzájomný proces, v ktorom sú fotoreportéri jednými zo súčasných prenášateľov niektorých neznámych svetov čitateľovi. • TÝŽDEŇ •

VÝZVY: VOJVODINA

Vojvodina na šikmej ploche Juraj Bartoš

istorický, hospodársky a kultúrny aspekt, ako i aspekt ľudských a menšinových práv ústavného postavenia Vojvodiny boli stredobodom druhého verejného stretnutia členov zoskupených v neformálnom novosadskom Salóne. Prostredníctvom troch panelov hŕstka intelektuálov odhalila kopu nástrah číhajúcich na budúcnosť „severného Srbska“, ako čoraz častejšie politici, štátni funkcionári a médiá kvalifikujú AP Vojvodinu. V sobotu 10. júna na Mijićovom sálaši pri Sombore odznelo 12 heterogénnych výkladov a rozsiahla vecná diskusia. Svoje abstrakty týkajúce sa súčasnej Vojvodiny poslalo 22 autorov. Všetky práce do konca t. r. vyjdú v osobitnom zborníku, rovnako ako z vlaňajšieho podujatia Výzvy: Kultúra dialógu 2016. Účastníci konferencie sa uzhodli, že sa o rok sústredia na mladých ľudí. Nielenže budú o nich hovoriť, ale ich pozvú, aby sami prezentovali problémy, ktoré ohrozujú ich budúcnosť a spôsobujú masové odchody z krajiny. V rámci prvého panelu sa o téme Medzi osobnou slobodou a politickou autonómiou priamo vyjadrili Slobodan Beljanski, Latinka Perovićová, Aleksej Kišjuhas a Momir Samardžić. Príspevok neprítomného Tomislava Ketiga prečítala Monika Maširevićová a Goran Marković absentoval zo zdravotných dôvodov. Moderátorom bol Dušan Mijić, ktorý úvodom nastolil otázky: Čím je Vojvodina dnes? Je Vojvodina naskutku porazená administrácia zo strany nacionalistického a centralistického Srbska, alebo je to výhovorka pre našu neschopnosť, aby sme sami niečo vytvorili? Čo chýba Vojvodine, aby mala aj vlastnú politickú autonómiu? Elaborujúc Mijić dodal: „Ak pozorujeme individuálne schopnosti, môžeme povedať, že naše vedomosti, aktivity a skúsenosti získané prostredníctvom nich zvyšujú naše schopnosti, a že egoizmus, márnomyseľnosť a zá• TÝŽDEŇ •

Prvý panel: (zľava) Dušan Mijić, Latinka Perovićová, Slobodan Beljanski, Momir Samardžić, Aleksej Kišjuhas, Monika Maširevićová

visť zmenšujú naše schopnosti, aby sme svet okolo nás vzhliadli v reálnych dimenziách.“ Podľa neho „z hľadiska spoločnosti egoizmus by bolo možné predstaviť ako palánske nazretie do spoločnosti, ktorú máme radi, ale sa jej zaliečame nekriticky, bez pochopenia času, v ktorom žijeme a ešte menej zmien a procesov, ktorým spravidla vzdorujeme“. Mijić sa domnieva, že Vojvodine chýba schopnosť, lebo vedomostí síce „nikdy nie je nadostač, ale nemožno povedať, že nie sú“. Existujú aj viacstoročné skúsenosti, avšak „keď hlbšie nazrieme do našej domýšľavosti, do vlastného dominantného palánskeho egoizmu, narazíme na úroveň našej schopnosti, ktorá nás limituje, aby sme mali aj politickú autonómiu“. Témou druhej časti verejnej diskusie bola Vojvodinská otázka. Z viacerých uhlov ju osvetlila Marijana Pajvančićová, Dimitrije Boarov, Duško Radosavljević a Milivoj Bešlin (zároveň v úlohe moderátora); chýbal avizovaný Stanko Pihler. V rámci tretieho panelu odzneli výklady Julijana Tamaša, Borisa Vargu, Miroslava Keveždiho a moderátora Dinka Gruhonjića (zahlásený Pavle Sekeruš nebol prítomný). Téma Kulturologická a mediálna otázka vo Vojvodine zároveň vyprovokovala

najrozsiahlejšiu diskusiu. Hlas ľudu v nasledujúcich číslach uverejní výňatky z príspevkov všetkých panelistov, ako i z diskusie o jednotlivých segmentoch stretnutia intelektuálov, ktorí sú, na rozdiel od drvivej väčšiny politikov, ochot-

už takmer tri desaťročia Vojvodina zotrváva, je čoraz ostrejší. Pripomíname, že novosadský, respektíve Mijićov salón vznikol roku 1996, keď sa skupina intelektuálov zo Srbska začala stretávať raz za mesiac v byte Dušana Mijića v Novom Sade. Vymieňali si mienky o naliehavých spoločenských a politických problémoch s cieľom, ako sami povedali, „presvedčiť sa, či sme v prostredí, v ktorom nadvládlo šialenstvo, ešte vždy normálni“. Iniciátorom založenia Salónu bol spisovateľ Aleksandar Tišma a spoluzakladateľmi sú aj advokát Slobodan Beljanski, univerzitný profesor Stanko Pihler, publicista László Végel a podnikateľ Dušan Mijić, pred dvoma desaťročiami majiteľ liberálneho denníka Naša Borba, ktorý pod nátlakom Miloševićovho režimu nakoniec zanikol, o čo sa riadne pričinil vtedajší minister informovania, donedávny premiér a teraz prezident Srbska Aleksandar Vučić. Názov Salón zvolili podľa vzoru po-

Tretí panel: (zľava) Miroslav Keveždi, Julijan Tamaš, Boris Varga, Dinko Gruhonjić

ní o perspektívach Autonómnej pokrajiny Vojvodiny hovoriť bez zábran, bez ohľadu na to (či skôr práve preto), že podmienky na jej skutočnú autonómiu v súčasnom Srbsku sa scvrkávajú. Už aj preto, že uhol šikmej plochy, na ktorom

dobných zoskupení intelektuálov v niektorých západoeurópskych krajinách, predovšetkým v Paríži, kde sa do ich debát zapájal aj Aleksandar Tišma počas „sebavyhnanstva“ v období Miloševićovho režimu.

24 /4755/ 17. 6. 2017

Týždeň PLURALITA V MÉDIÁCH V EÚ

Vlastníctvo médií ako kameň úrazu Vladimíra Dorčová -Valtnerová

édiá v členských krajinách Európskej únie, plus dve kandidátske krajiny (Čierna Hora a Turecko) v oblasti mediálnej plurality nie sú imúnne na riziká. Potvrdilo to nedávno zverejnené Monitorovanie mediálnej plurality (MPM) za rok 2016 v realizácii Strediska pre mediálnu pluralitu a slobodu (CMPF), ktoré pôsobí pri Stredisku Roberta Schumana pre rozšírené vzdelávanie Európskej univerzity v talianskej Florencii. „Existuje veľký priestor pre zlepšenie situácie vo veci ochrany od komerčných a politických vplyvov, ako aj prístupu žien a menšín k médiám,“ hovorí Pier Luigi Parcu, riaditeľ CMPF. Zatiaľ čo väčšina pozorovaných krajín, zachytených v spomenutom monitorovaní, vo všeobecnosti má základné regulačné záruky pre médiá, v jednej tretine krajín možno analyzovať určitú eróziu slobody prejavu a ochrany novinárov. Najhorší scenár v oblasti základnej ochrany je prítomný v Turecku. V dokumente MPM 2016, ktorý je dostupný na oficiálnej webovej stránke CMPF, sa uvádza, že len málo krajín dosahuje nízke riziko v oblastiach politickej nezávislosti, plurality a sociálneho začlenenia.

čo sťažuje verejnosti, aby pochopila predpojatosť v mediálnom obsahu. Okrem toho, autonómia redakčnej politiky je jedným z najzraniteľnejších aspektov mediálnych systémov, ktoré sú náchylné na komerčné aj politické vplyvy. Mnohé médiá v celej Európe čelia silným politickým tlakom, najmä pokiaľ ide o postupy menovania a zloženia riadiacich orgánov. Napríklad na Slovensku politická

KĽÚČOVÉ VÝSLEDKY Pier Luigi Parcu, riaditeľ CMPF MONITOROVANIA Kľúčové poznatky, ku ktorým nezávislosť zaznamenala najvyššie sa prišlo v monitorovaní mediál- riziko v štyroch pozorovaných nej klímy v širších spoločensko- oblastiach, a to hlavne v miest-politických rámcoch, sa môžu nych médiách, ktoré sú financozhrnúť do niekoľkých záverov. vané a často nepriamo vlastnené Najvýraznejším problémom, s miestnymi samosprávami a sú ktorým zápasia krajiny Európskej vystavené politickému tlaku. Vo únie, včítane Čiernej Hory a Turec- veci koncentrácie médií slovenská ka, je koncentrované vlastníctvo legislatíva existuje, ale verejnosť aj médií, čo predstavuje významnú tak stále nemá dostatok informáprekážku rozmanitosti informácií cii, keď ide o podiely na trhu. Na a názorovej plurality, ktoré sa vy- slovenskom trhu neexistuje jeden skytujú v mediálnych obsahoch. dominantný hráč, ktorý by v hrsti Pri výskume sa prišlo k záveru, držal trhovú domináciu, tvrdí sa v že v mnohých európskych kraji- dokumente MPM 2016. Väčšina monitorovaných krajín nách realitou je aj nedostatočná transparentnosť vlastníctva médií, vykazuje značné riziká týkajúce

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

sa mediálnej gramotnosti. I keď si takmer všetky krajiny EÚ uvedomujú potrebu po nadobúdaní a rozvíjaní mediálnej, resp. digitálnej gramotnosti, ony vlastne nemajú politiku mediálnej gramotnosti, alebo toto mediálne pole je nedostatočne rozvinuté, a vynakladá sa iba obmedzené úsilie v jej vyučovaní v školách a mimo nej. Mnohé z menšín s bydliskom v EÚ nemajú dostatočný prístup k médiám a médiá občianskej spoločnosti neexistujú v niekoľkých krajinách, konštatuje sa v dokumente MPM. Na Slovensku, ako sa uvádza v uvedenej analýze, menšiny, s výnimkou tradičných národných a registrovaných cirkví, ako sú sexuálne menšiny, nemajú dostatočný prístup k médiám. „Je zjavné, že je potrebné prijať legislatívne opatrenia spolu s niektorými programami dotácií na prekonanie tejto nevýhody v zastúpení menšín. Toto je potrebné nielen v prospech spomínaných menšín ako takých, ale aj na širšie vzdelávacie účely s ohľadom na nenávistné prejavy alebo ignorovanie práv týchto skupín, ktoré zahŕňajú nielen sexuálne menšiny, ale aj nové národnostné alebo etnické menšiny, ako aj konzervatívne názory na úlohu žien v spoločnosti na Slovensku,“ píše v dokumente MPM 2016. NAMIESTO ZÁVERU Z obsiahlej analýzy štyroch oblastí MPM 2016 (základná ochrana, trhová pluralita, politická nezávislosť a sociálne začlenenie) vyplýva,

že najvyššie riziko pre médiá a verejný záujem číha v oblasti trhovej plurality (až 49 %), kam patrí aj oblasť transparentnosti vlastníctva médiá a koncentrácie médií. Aj oblasť sociálneho začlenenia, do ktorej zaraďujeme podmienky pre rozvoj mediálnej gramotnosti a prístup znevýhodnených skupín (menšiny, ženy) k médiám, je ohodnotená ako vysoko riziková (47 %). Najlepšie na tom je oblasť základnej ochrany, – riziko je „iba“ 28-perecntné − ktorá sa zaoberá základnými prvkami demokratických spoločností, akým je právo na slobodu prejavu a právo na informácie či položenie novinárov. Pokiaľ sa jedná o Srbsko, zaujímavú informáciu pre novinárov, mediálnych praktikov, ale aj vcelku pre verejnosť predstavuje správa, že do monitorovania MPM 2017 je zaradená aj naša krajina. Čiže asi o rok v tomto období, keď budú prezentované nové nálezy, zistíme, či prispejeme k navýšeniu rizík, alebo budeme pôsobiť ako balzam na ubolený mediálny organizmus. No prenikajúc do podstaty obsahu Monitorovania mediálnej plurality 2016, zrejmé je (aj z tohto krátkeho prierezu dokumentu), že uvedené rizikové kategórie sú až okato podobné srbskej mediálnej (a spoločensko-politickej) scéne. Aj naša novinárska obec na stole má tiež rovnaký čierny chlebík ako tá európska. Ako napraviť situáciu v médiách? Novinári môžu iba zjesť novinársky chlebík, ale obložený profesionalitou a etikou, bez príchute a propagandy a falošných správ. Ale štát môže omnoho viac, keby chcel. Foto: www.youtube.com • TÝŽDEŇ •

Z KONFERENCIE RÁDIA 021

Dve strany mince digitálnej doby Jasmina Pániková

kú majú skúsenosť rozhlasoví novinári a akú majitelia rozhlasových staníc, či aký majú vplyv na novinárstvo a konzumentov médií nové technológie hovorili účastníci na konferencii, ktorú Rádio 021 organizovalo 9. júna pri príležitosti svojho jubilea – 20 rokov pôsobenia. Počas dvadsať rokov Rádio 021 prechádzalo rôznymi premenami, avšak informovanie spoluobčanov bolo a zostalo ich prioritou. Zdôraznila to aj Gordana Jankovićová, šéfka Oddelenia pre médiá Misie OBSE v Srbsku.

Zoran Stanojević poukázal na výskyt falošných správ

Povedala, že z 1 800 registrovaných médií v našej krajine iba niekoľkým sa darí, aby etickým spôsobom obstáli a zachovávali pravé novinárstvo. „Na vašej ceste je mnoho prekážok, politických, finančných a tých, ktoré sa týkajú digitálneho sveta. Z toho dôvodu je ešte dôležitejšie, aby ste zachovali nezávislé novinárstvo, vaše skúsenosti preniesli na nové médiá a aby vaša práca určila štandardy pre iné médiá v Srbsku,“ povedala Jankovićová. • TÝŽDEŇ •

Práve o nových štandardoch, dnešných rozhlasových staniciach a vplyvoch nových technológií na rozhlasové novinárstvo hovorili Slobodan Krajnović, zodpovedný redaktor Rádia 021, Dragan Ilić, moderátor Rádia S 2 a fejtonista týždenníka Vreme, Zoran Stanojević, novinár a redaktor RTS, Igor Božić, výkonný producent televízie N1, a ďalší. Podľa Dragana Ilića rozhlas sa stal obeťou zlých privatizácií, politických nátlakov a z tých dôvodov sú dnes niektoré z nich iba „jukeboxom“. „Tranzícia zasiahla aj do rozhlasu a priniesla to, že rovnakým spôsobom boli formátované všetky rozhlasy tak, aby boli iba komerčné, čiže aby s minimálnym investovaním prinášali zárobok. Práve to zničilo podstatu rozhlasu – komunikáciu so spoločnosťou, prostredím, v ktorom pôsobí. Napríklad Rádio B92 dlho čelilo takým zmenám, avšak tie ho dostihli a celkom zničili. Namiesto neho máme iný rozhlas, ktorý sa formou a hudobnými blokmi podobá mnohým staniciam nielen u nás, ale aj v Chorvátsku, Slovinsku, Rakúsku... Prečo? Preto, že si rovnaký formát kúpili mnohé stanice,“ mieni Ilić. Na vždy aktuálnu otázku, či internet raz zničí rádio, účastníci debaty sa uzhodli, že je pravdepodobnosť veľmi malá. Internet neohodnotili ako konkurenciu, ale skôr ako doplnok, vďaka ktorému je rozhlas dnes dostupnejší. A ako internet ovplyvňuje iné médiá? Sú spoločenské siete prínosom pre ne alebo nie? Zoran Stanojević poukázal na širokú dostupnosť informácií na spoločenských sieťach, z ktorých je určité percento často nepravdivé. Falošné správy (tzv. fake news) sa čoraz častejšie vyskytujú v mienkotvorných médiách bez ďalšieho overovania. Zodpovedný redaktor B92. net Pavle Zlatić zdôraznil, že je reálne očakávať, aby občania zdieľali informácie na spoločen-

– Komerčné rozhlasy sú rovnaké takmer v celej Európe, – mieni Dragan Ilić (prvý zľava)

ských sieťach, avšak novinári sú tí, ktorí ich majú overiť a až potom použiť. „Musíme si informáciu overiť, naplniť faktami, reagovať omnoho rýchlejšie ako včera a otázne je, či publikum bude mať nadostač času počkať, kým vykonáme ten celý proces, alebo akceptuje správu, ktorú prvú prečíta. Avšak aj v tomto je niečo pozitívne. Overovanie každej informácie, zápas s tými, ktorí produkujú vymyslené správy,

vlastne prispieva k našej profesionalite,“ uzavrel. V akej miere si novinári overujú informácie nebudeme diskutovať, keďže všetci chceme byť čím rýchlejší v ich zverejnení. Pravidlo potvrdenia informácie z najmenej dvoch zdrojov sa už veľmi nepraktizuje. Ako bolo počuť na konferencii, túto prax ešte stále uplatňujú napr. v CNN, ktorí dokonca overujú aj agentúrne správy.

Iný uhol reality

24 /4755/ 17. 6. 2017

Nikola Petkov

Týždeň DARCOVSTVO ORGÁNOV

Humánnosť aj po smrti Danuška Berediová

roku 2009 podľa počtu osôb, ktoré darovali svoje orgány, naša krajina bola na poslednom mieste v Európe. V roku 2017 sme sa z tohto miesta ďalej neposunuli. Štatistika hovorí, že pravdepodobnosť, že práve my budeme potrebovať orgán, je o 20 percent väčšia od toho, aby sme boli potenciálnym darcom orgánu. Aj preto je dôležitý Národný deň darcov (6. júna), ktorý sa v Srbsku tohto roku pripomenul po druhýkrát. Jeho cieľom je zvýšiť povedomie o darcovstve orgánov, ktorými sa zachraňujú životy. V roku 2010 sa začala aj národná kampaň pod heslom Predĺž život. Túto akciu podporuje aj veľký počet osobností z politického, kultúrneho a verejného života, ale aj firmy a rôzne združenia. Darcovstvo orgánov je najlepším príkladom štedrosti, lebo jedna osoba môže zachrániť aj niekoľko životov. Pre mnohých pacientov je transplantácia orgánov životne dôležitá. Mnohí ľudia žijú len vďaka darovanému orgánu. Transplantácia je jedinou oblasťou medicíny, ktorá vyžaduje aktívnu účasť občanov. Ak nieto darcov, nieto ani transplantácií. Darcom orgánov sa možno stať podpísaním darcovského preukazu, ktorým sa vyjadruje súhlas, že sa v prípade mozgovej smrti naše orgány a tkanivá môžu využiť na liečenie iných ľudí. Kadaverózna transplantácia znamená transplantáciu orgánu od mŕtveho darcu. Nevyhnutnou podmienkou na realizovanie kadavéroznej transplantácie je mozgová smrť možného darcu – úplná a nezvratná strata všetkých funkcií mozgu, keď nie je možné za žiadnych okolností túto činnosť obnoviť. DARCOVSKÝ PREUKAZ Darcovský preukaz v našej krajine má podpísaných okolo 150-tisíc občanov. Do roku 2016 sa darcovský preukaz mohol dostať iba na Vojensko-lekárskej

www.hl.rs

akadémii (VMA) a v Strediskách pre transplantáciu v Niši a v Novom Sade. Odvlani sa preukaz môže podpísať prostredníctvom

orgán. Začiatkom minulého roku aj u nás zahlásili schválenie takého zákona. Podľa slov puk. prof. Dr. Đoku Maksića, u nás sa v sú-

Ako darca orgánov môžete činiť dobré aj po smrti. (Michael Schumacher)

zvoleného lekára vo všetkých domoch zdravia. Pri pokuse dozvedieť sa, či občania majú záujem o získanie preukazu, zavolali sme do domov zdravia a ambulancií v našich dedinách. V niektorých nás, bohužiaľ, nevedeli ani nasmerovať na osobu, ktorá by nám poskytla túto informáciu. Treba pripomenúť, že podpísanie darcovského preukazu nepredstavuje právny záväzok. Preto je potrebné, aby darca o svojom zámere oboznámil najbližšiu rodinu alebo priateľov, lebo lekári v prípade mozgovej smrti budú práve od nich žiadať súhlas. Jeho podpísaním sa osoba stáva iba potenciálnym darcom a reálnym darcom iba v prípade mozgovej smrti. Darca orgánov môže byť každý, veková hranica neexistuje, ale maloleté osoby nemôžu byť držitelia darcovského preukazu. V mnohých krajinách pre mŕtvych darcov platí princíp predpokladaného súhlasu darovania orgánov. Ten, kto nesúhlasí s darovaním orgánov, musí byť zaregistrovaný v registri osôb odmietajúcich darovanie orgánov po smrti. V Chorvátsku sa tento princíp uplatňuje ešte od roku 1998. Teraz je to krajina, ktorá má najviac transplantácií v Európe a vo svete a v ktorej občania najkratšie čakajú na záchranný

Informačno-politický týždenník

časnosti neprízvukuje podpísanie darcovských preukazov. „Prízvuk sa kladie na novelizáciu zákona, ktorému sa pridá klauzula predpokladaného súhlasu a vytvorí sa register nedarcov, čo vyrieši mnohé problémy v darcovstve. Lebo rozdeliť dva či tri milióny darcovských preukazov je zdĺhavý a drahý proces,“ hovorí pre Hlas ľudu Dr. Maksić, ktorý je aj koordinátorom pre transplantácie orgánov na VMA. Začiatkom tohto roku minister zdravotníctva Zlatibor Lončar vyhlásil, že je zákon prichystaní na parlamentnú procedúru. Verejnú rozpravu pravdepodobne spomalili voľby, lebo zhromaždenie nepracovalo. Prijatie uvedenej legislatívy je určite dôležité, ale vytváranie zdravej verejnej mienky obyvateľstva na túto tému je možno aj dôležitejšie. Podľa prieskumov o polovicu je menej tých občanov, ktorí by sa stali darcami orgánov, než tých, ktorí sa vyjadrili, že by orgán prijali. ČLENSTVO V EUROTRANSPLANTE V januári tohto roku sa Srbsko stalo členom Eurotransplantu. Dohoda o členstve je podpísaná na jeden rok a medzičasom Srbsko bude musieť splniť určité požiadavky. A to vytvoriť jedinečné čakacie listiny s rovnaký-

mi kritériami a legislatívne akty zosúladiť s tými, ktoré platia v EÚ. O význame členstva v Eurotransplante Dr. Maksić hovorí, že nám ono „posilní systém a umožní, aby sme ho zlepšili a zväčšili počet darcov, a to prijatím ich pozitívneho dedičstva, lebo táto organizácia funguje viac ako štyri desaťročia. Umožní nám aj to, aby naši pacienti, vrátane detí, v krátkom časovom úseku v spolupráci s Eurotransplantom rýchlo a včasne dostali orgán. Táto spolupráca znamená, že aj my budeme musieť periodicky ustupovať orgány.“ Srbsko v súčasnosti má menej ako troch darcov na milión občanov a pre plnoprávne členstvo v Eurotransplante musí mať 10. Už spomínané Chorvátsko teraz má 40 darcov na milión občanov. Naše ministerstvo zdravotníctva plánuje v roku 2017 zvýšiť počet darcov a mať 5 až 7 darcov na milión občanov. Pri príležitosti Národného dňa darcov minister zdravia Zlatibor Lončar vyhlásil, že v predchádzajúcich piatich mesiacoch bolo vykonaných 56 transplantácií, z čoho 38 transplantácií obličiek, 14 pečení a 4 transplantácie srdca. Podľa jeho slov táto úroveň z piatich mesiacov je vyššia ako ročná úroveň z predchádzajúcich troch rokov. Dr. Đoko Maksić hovorí, že v minulom roku bol skromný počet transplantácii. „Bolo iba 17 darcov a menej ako 80 transplantácií a reálne potreby v našej krajine sú, aby sa ročne vykonalo najmenej 300 transplantácií obličiek. V tejto chvíli asi 800 pacientov čaká na transplantáciu obličiek a asi po 40 pacientov na transplantáciu pečene a srdca.“ V Srbsku teda asi tisíc ľudí čaká, niektorí už roky, na najdôležitejší telefonát v živote, keď im oznámia, že našli orgán na transplantáciu. Keďže je počet darcov malý, väčšina z nich sa orgánu ani nedočká. Foto: www.orderofthegooddeath.com • TÝŽDEŇ •

Ľudia a udalosti V meste bude osem predškolských ustanovizní ZASADALO ZHROMAŽDENIE MESTA NOVÝ SAD

Elena Šranková

asadnutie Zhromaždenia mesta Nový Sad, ktoré sa uskutočnilo v piatok 9. júna, bolo špecifické podľa toho, že práca výborníkov včítane hlasovania prebiehala novým spôsobom. Zaviedli totiž informačný systém, aký podľa úvodných slov Zdravka Jelušića, predsedu Zhromaždenia mesta Nový Sad, nejestvuje nikde inde v Srbsku. Ako povedal, tým, že prácu zhromaždenia v úplnosti digitalizovali, chcú poukázať, že Nový Sad je mestom IT úseku. Na začiatku zasadnutia odmietli návrh opozičnej skupiny DS, aby sa rokovalo o stave a dlhoch Športovo-podnikateľského strediska SPENS, ktoré prevyšujú hodnotu tohto objektu. Potom náležitú pozornosť venovali sieti ustanovizní predškolskej výchovy a vzdelávania. Ide totiž o rozčlenenie PU Radosno detinjstvo, čo zdôvodnil Vladimir Jelić, člen Mestskej rady

pre vzdelávanie. Ako povedal, namiesto PU Radosno detinjstvo od 1. januára 2018 bude osem predškolských ustanovizní rozdelených podľa územného princípu. Podľa slov V. Jelića, vyplýva to Výborníci novosadského mestského zhromaždenia zo zákona, podľa ktorého predškolská ustanovizeň však hovorí Jelić, k tomu nepríde, môže mať najmenej 5 a najviac 100 lebo jestvujúce kádre patrične vzdelávacích skupín, kým Radosno rozmiestnia a nebudú zamestnávať detinjstvo ich má 663. Toho času nových ľudí. Namiesto doterajších je najväčšou takou ustanovizňou desiatich vedúcich skupín bude 8 na Balkáne. V spomenutom počte riaditeľov. Na zasadnutí bolo počuť, skupín je 16-tisíc detí. Radosno že platy riaditeľov (okolo 50-tisíc detinjstvo má k tomu 69 objektov dinárov) budú o 20 percent vyššie od platov vedúcich jednotiek. a vyše 1 800 zamestnaných. Výborníci z radov opozície kri- Keďže sa pracovné miesto vedúci tizovali tento návrh a vidia v tom jednotky zruší, vytvorí sa fond na spôsob, ako si vládnuce strany platy riaditeľov, ktorých vymenujú rozdelia nové riaditeľské kreslá. Ako po vypísaní verejných súbehov.

ZO ZASADNUTIA ZHROMAŽDENIA OBCE KOVAČICA

Zvolili úradujúcu riaditeľku GIU Anička Chalupová

a 10. zasadnutí Zhromaždenia obce Kovačica, ktoré sa uskutočnilo vo štvrtok 8. júna 2017 v zasadacej sieni obecnej správy, po schválení doplneného rokovacieho programu a zápisnice z minulého zasadnutia výborníci väčšinou hlasov schválili všetkých 23 bodov rokovacieho programu. Po zdôvodnení Alžbety Markovej, vedúcej Oddelenia pre financie, rozpočet a lokálnu daňovú administratívu, ZO dalo zelenú prvým trom bodom rokovacieho programu: rozhodnutiu o záverečnom účte rozpočtu Obce • ĽUDIA A UDALOSTI •

Kovačica za rok 2016, správe o realizácii rozpočtu Obce Kovačica za rok 2016, ako i správe o vykonanej revízii konsolidovaných finančných správ záverečného účtu rozpočtu Obce Kovačica za rok 2016. Ďalej na schôdzi, po zdôvodnení Roberta Mitevského, náčelníka obecnej správy, schválili rozhodnutie o obecnej správe, ako aj návrh rozhodnutia o určení príslušného orgánu pre schválenie ročného programu ochrany, udržiavania a používania poľnohospodárskej pôdy v štátnom vlastníctve na území Obce Kovačica. Výborníci takisto dali zelenú začiatočnej likvidačnej správe

Člen Mestskej rady pre vzdelávanie ešte spomenul, že by reforma mala prispieť k zrušeniu čakacích listín na prijatie detí do predškolských ustanovizní. Očakávajú zároveň, že začne s prácou centrálna kuchyňa v Ulici privrednikovej b. č., ktorú začali budovať ešte v roku 2011. Mesto a pokrajina na zakončenie tohto objektu vyčlenia po 50 miliónov dinárov. Okrem toho výborníci rokovali o návrhoch strednodobých a dlhodobých plánov hospodárenia mestských podnikov Put, JGSP a Parking servis. Analyzovali aj tohtoročné programy práce zdravotníckych ustanovizní a schválili správy o vlaňajšom podnikaní a činnosti kultúrnych ustanovizní, medzi nimi i Kultúrneho strediska Kysáč, ktoré vlani usporiadalo rad programov a podujatí. Medzi najvýznamnejšie vo svojej Správe o práci a podnikaní v roku 2016 zaradili: 23. DFF Zlatá brána, Divadelný festival Zuzany Kardelisovej, Festival slovenského ľudového kroja vo Vojvodine, Medzinárodný folklórny festival Šajkaši, Kysáčsky spevník a Novoročnú estrádu. Ako sa v správe uvádza, vlani celkové príjmy KC boli v sume 9 388 926,63 din. Z toho príjmy z rozpočtu mesta Nový Sad dosiahli 8 308 358,76 din.

V P D i re k c i a pre výstavbu Obce Kovačica v likvidácii, ako i správam o práci a finančným správam domov kultúry za rok 2016, a to DK 3. októbra v Kovačici, Michala Momentka z 10. zasadnutia ZO Kovačica Babinku v Padine, Vladimíra M. Fijata v Samo- Raspirovej. Jelenu Trajkovićoši, Jožefa Atilu v Debeljači, Mitu vú zvolili za riaditeľku Domu kulŽivkova Lalu v Crepaji, Doina v Uz- túry v Samoši. Na návrh komisie pre kádrové a dine, ako aj Obecnej knižnice v Kovačici, Kultúrnej inštitúcie administratívne otázky, pracovné celoštátneho významu Mihajla vzťahy, spoločenské uznania a vyPupina v Idvore, Turistickej orga- znamenania, výborníci za nového nizácie Obce Kovačica, Strediska predsedu Dozornej rady DK Mipre sociálnu prácu Kovačica a chala Babinku v Padine zvolili MiČerveného kríža Kovačica za rok chala Kováča. Funkciu predsedu 2016. Za úradujúcu riaditeľku Ga- Dozornej rady Strediska pre socilérie insitného umenia v Kovačici álnu prácu v Kovačici prebral Ján zvolili Annu Barcovú-Žolnajovú z Hudec a vedúcim Dozornej rady Kovačice, ktorá funkciu prebrala DK Vladimíra M. Fijata v Samoši od doterajšej riaditeľky Márie sa stal Sava Markov. 24 /4755/ 17. 6. 2017

Ľudia a udalosti ZO ZASADNUTIA ZO STARÁ PAZOVA

Menšie príjmy v rozpočte pocítili zvlášť poľnohospodári Katarína Verešová

únové zasadnutie Zhromaždenia obce Stará Pazova (13. 6.) trvalo nezvyčajne krátko, len trištvrte hodiny. Okrem voľby nových členov školských výborov v pazovskom gymnáziu a v škole Antona Skalu a okrem riešenia otázky nehnuteľností v Novej Pazove výborníci sa predovšetkým zaoberali minuloročným obecným rozpočtom. Plánovaný vlaňajší rozpočet nebol v úplnosti zrealizovaný, lebo celkové uskutočnené príjmy boli nižšie o takmer 400 miliónov din., čo sa odzrkadlilo na realizácii predovšetkým komunálnych investícií. K tomu z medzinárodných donácií vlani pribudlo vyše 13 miliónov din., ktoré boli použité na sociálne zabezpečenie utečencov z Kosova, na kúpu čerpadiel a na revitalizácii studní pre vodovody. Celoročné výdavky boli

bezmála 2 miliardy 230 miliónov din., z čoho do činnosti verejných podnikov bolo usmernených 501 miliónov din. O tom, že miestne spoločenstvá aj z finančného hľadiska zostali marginalizované, svedčí údaj, že na riadnu činnosť všetkých 10 základných buniek lokálnej samosprávy vlani bolo vyčlenených len necelých 100 miliónov din. (ide o bežné záležitosti). Komunálne práce v jednotlivých dedinách boli v písanej správe zaradené pod priamy obecný rozpočet. V rozprave na túto tému si Slobodan Ilić (výborník DS) všimol, ktoré plánované práce zostali nerealizované. Uviedol, že z plánovaných 5 miliónov na edukáciu poľnohospodárov nezrealizovaných zostalo 460-tisíc din., že z plánovaných 9 a pol milióna din. na Dom zdravia sa neminulo 32 percent, ako aj to, že v oblasti bezpečnosti dopravy

bolo využitých len 6 percent z plánovanej sumy. Niektorí výborníci si potom všimli, že ani 2 milióny din. na zalesňovanie chotárov neboli patrične využité. O p r o b l é m o c h Zo zasadnutia staropazovského v cestnej doprave sa zhromaždenia zmienil výborník Zelenej strany Ján Ďurčík. Navrhol vy. Som tej mienky, že by sa týmto výstavbu vedľajších, tzv. pomoc- investovaním prestali dávať peniaze ných ciest Stará Pazova – Inđija a z poľnohospodárskych fondov na Stará Pazova – Nová Pazova, ako chybné miesta. Tento môj návrh aj výstavbu kvalitných striasacích adresovaný na Obecnú radu je veľmi dráh s hydrantmi vedľa cesty Stará dôležitý pre dopravnú bezpečnosť Pazova – Golubinci, kde sa počas v našej obci.“ Na tejto schôdzi ZO Stará Pajesenných poľných prác stávali dopravné nehody. Zároveň zdôraznil: zova bolo znovu reči o probléme „Tento návrh staropazovskí poľno- túlavých psov v Starej Pazove a v hospodári prostredníctvom svojich Novej Pazove s odporúčaním, aby združení ešte od roku 2009 zasielajú zooslužba pri VKP Čistoća venovala predstaviteľom lokálnej samosprá- pozornosť riešeniu problému.

ZASADALO ZHROMAŽDENIE OBCE BÁČSKY PETROVEC

O komasácii z inej príležitosti Katarína Gažová

Čulejšia diskusia sa rozprúdila v súvislosti s informáciou o uskutočedným z ústredných bodov na nenom súbehu na spolufinancozasadnutí báčskopetrovskévanie projektov v oblasti ho lokálneho parlamentu informovania na území v piatok 9. júna mala byť správa Báčskopetrovskej obce o práci Komisie pre uskutočnev roku 2017. Opozícia si nie postupu komasácie pozemžiadala vysvetlenie, kto kov v Obci B. Petrovec. Keďže a odkiaľ boli členovia komipredsedníčka komisie Mária sie, ktorá určila, koľko proĎurišová nebola prítomná a vo striedkov z rozpočtu obce chvíli, keď sa o otázke začalo dostane ktoré médium. diskutovať, na zasadnutí nebol Pavel Marčok tiež položil ani predseda obce Srđan Simić, otázku, prečo médiá z úzevýborníci nakoniec schválili mia Báčskopetrovskej obce návrh, aby sa tento závažný bod zo spolu 4 miliónov dostaodročil na nasledujúce júlové li iba 1,2 milióna dinárov zasadnutie zhromaždenia. a ostatné prostriedky doTrináste zasadnutie Zhromaždenia obce Na nasledujúce šesťmesačné B. Petrovec trvalo iba jednu hodinu stali iné, aj neznáme médiá. obdobie, teda do 16. novembra V pokračovaní zasadnutia 2017, do funkcie úradujúceho ria- správy o minuloročnej práci, plánu bolo vysvetlené, že traja členovia diteľa verejného podniku pre KBP práce a finančného plánu na bežný komisie z Vršca, Šídu a Zasavice Komunalac Maglić vymenovali rok bol posunutý na nasledujúce rozhodli o rozdelení prostriedkov, doterajšieho ú. r. Duška Ilića. Ke- zasadnutie zhromaždenia. teda medzi členmi komisie nebol

www.hl.rs

ďže na zasadnutí nebol prítomný predseda Rady Miestneho spoločenstva Kulpín, aj bod týkajúci sa

Informačno-politický týždenník

ani nikto zo Slovákov, ani nikto z územia Báčky. Predseda Zhromaždenia obce Ján Šuľan pripomenul, že nevidí v tom žiadny problém, že sa z rozpočtu obce financujú iné médiá, ktoré nie sú z B. Petrovca. Predseda obce Srđan Simić vysvetlil, že on nerozhoduje o tom, ako sa prostriedky rozdelia, ale sa vypisuje súbeh aj na komisiu, aj na projekty, s ktorými sa médiá môžu uchádzať. A podľa jeho mienky udelené prostriedky budú dobre využité na prezentovanie obce aj širšie, nielen iba v rámcoch obecných. Výborníci na zasadnutí schválili správu o realizácii rozpočtu Obce B. Petrovec v roku 2016 a Uznesenie o konsolidovanej účtovej uzávierke rozpočtu obce za rok 2016. Na základe podanej demisie z Rady pre medzinacionálne vzťahy v Obci B. Petrovec uvoľnili Karola Werleho. Do Školského výboru ZŠ Žarka Zrenjanina v Maglići namiesto doterajších členov Vladana Prokopovića a Srđana Ilijevského vymenovali Ivanu Vezmar a Milana Đukića. • ĽUDIA A UDALOSTI •

STRETNUTIE DUŠEVNE POSTIHNUTÝCH OSÔB V BÁČSKOM PETROVCI

Tu aj vzduch vonia inak Jaroslav Čiep

tredisko pre sociálnu prácu Obce Báčsky Petrovec v piatok 9. júna usporiadalo stretnutie zverencov ustanovizní pre ubytovanie duševne postihnutých osôb z Veternika, Čurugu, Starého Leca a Starej Moravice. Tentoraz chýbali hostia z Nového Bečeja. V uvedených sociálnych zariadeniach je umiestnených zo 20 duševne postihnutých osôb z územia Báčskopetrovskej obce. Stretnutie sa začalo predpoludním na nádvorí Miestneho spoločenstva Báčsky Petrovec. Zoskupeným sa prihovorila úradujúca riaditeľka Strediska pre sociálnu prácu Obce Báčsky Petrovec Biljana Drakulićová, ktorá privítala hostí, včítane tých z Nového Sadu. Harmonogram návštevy obsahoval aj návštevu Poľnohospodárskeho múzea a kaštieľa Dunđerskovcov v Kulpíne, kde ich pri obchôdzke sprevádzala sociálna pracovníčka strediska Jaňa Bartošová a kulpín-

ske múzeum im prezentoval vyšší kustód Filip Forkapić. Chovanci špecializovaných ustanovizní sa neskôr presunuli do Poľovníckeho domu Lesík v Báčskom Petrovci, kde pre nich združenie lovcov pripravilo spoločný obed. Tam sa potom bavili v spoločnosti rodiny, známych a susedovcov. Účelom takýchto stretnutí je nadviazanie osobných kontaktov užívateľov sociálnej pomoci a získavanie nových priateľov. − Toto je už tretie stretnutie. Idea vznikla pri príležitosti jednej našej návštevy v domove pre mentálne postihnuté osoby. Vtedy jeden z užívateľov v rozhovore spomenul, že sa mu zdá, že aj vzduch inak vonia v Báčskom Petrovci. Niektorí z tých ľudí sú v domovoch niekoľko rokov a niektorí aj celý život. Málo majú príležitostí na aktívnejšiu socializáciu v spoločnosti a práve toto je jedinečná príležitosť zoznámiť sa a osobne vidieť, ako sa mení prostredie, v ktorom sa narodili a strávili časť svojho života. Tak sme sa pokúsili

PRIŠLI Z RÔZNYCH KRAJOV VTEDAJŠEJ KRAJINY. Život ich priviedol k nám, do žiackeho domova Angelina Kojić-Gina v Zreňanine. So sebou priniesli dobrú energiu a rozličné životné koncepty. Doba ťažká a oni zvedaví, zavlečení do chaosu deväťdesiatych... Tu skončili školu. Stali sa z nich dospelí ľudia, rodičia. A boli to naše deti. Spolu sme sa učili jedni od druhých. Práve oni, obyvatelia žiackeho domova v Zreňanine, narodení koncom sedemdesiatych a začiatkom osemdesiatych rokov minulého storočia, spontánne sa zoskupili v domove, v ktorom strávili najkrajšie roky svojho života, aby upevnili staré priateľstvá. Dojímavé chvíle. Spomienky vyvierajú jedna za druhou. Všetko je tu − izby, jedáleň, potrava, ktorá sa im na rozdiel od minulých rokov teraz celkom páči, chodby, tí istí vychovávatelia (medzi nimi aj autor týchto riadkov), ibaže trochu starší, so šedinami... Emócie a nostalgiu sa mnohým nedarilo skryť. Mnohí sa nehanbili ani slzu pustiť... M. Nedeljkov • ĽUDIA A UDALOSTI •

Zvítanie sa sociálnych pracovníkov z Petrovca s duševne postihnutými žijúcimi v špecializovaných domovoch zoskupiť všetky domovy, v ktorých žijú niekdajší občania našej obce. Dlhoročnú a najlepšiu spoluprácu sme nadviazali s domovom v Starom Leci, ale spoluprácu chceme zveľadiť aj s ostatnými. Tohtoročné tretie stretnutie je najmasovejšie, – povedala Biljana Drakulićová a poďakovala početným sponzorom, ktorí pomohli pri organizovaní podujatia. − Je to nekaždodenná činnosť daného Strediska pre sociálnu prácu na

území Vojvodiny a predstavuje peknú prax, ktorú treba prezentovať na jeseň na odbornom seminári v Niši, aby aj ostatné strediská sociálnej práce mali možnosť zoznámiť sa s podnetným a užitočným spôsobom skvalitnenia života postihnutých, ktorý tiež môžu uplatniť vo svojej práci, – povedala hostka z Pokrajinského ústavu pre sociálnu prácu v Novom Sade, poradkyňa Tatjana Lazorová-Obradovićová.

LETMO

Oto Filip

Zbytočnosti

Práve v týchto dňoch, keď sa školský rok končí, nejednému z nás sa v pamäti vynoria spomienky na časy strávené v školských laviciach. Keď sme boli nielen mladí, ale aj dosť naivní. Príhod o tom je veľa. V žiackej alebo skôr detskej snahe pomstiť sa prísnej profesorke francúzštiny, ktorá žila sama na poslednom poschodí neveľkej budovy neďaleko strednej školy a okrem francúzštiny nesmierne milovala kvety, pár študentov sa v istý večer pred koncom školského roka rozhodlo odísť a obrať ju o niekoľko kvetináčov umiestnených v chodbe pred bytom. Smelosť ich však po príchode na štvrté poschodie opustila, takže sa zmohli len na to, že pritlačili na zvonec pri dverách a rozbehli sa dolu. Aby na treťom poschodí takmer zrazili profesorku, ktorá sa práve vracala z nákupu. Náhode neuverila a svoju povesť potvrdila už zajtra, keď zase preverovala vedomosti všetkých „junákov“. Nedopadlo to práve najlepšie. Iný kolega, ktorému smelosť nechýbala a záverečná známka na strednej sa mu lámala medzi dobrou a veľmi dobrou sa pri konci

školského roka odhodlal na priam husársky kúsok. V noci sa popri ospalom školníkovi cez okno dostal do zborovne a k triednym knihám. Do zodpovedajúcej si v prítmí zapísal päťku. Zajtra bol nemálo a nemilo prekvapený, keď zistil, že v tom šere známku nenapísal k svojmu menu, lež ku kolegovmu nad sebou, ktorý beztak mal všetky známky výborné. Spolužiak z lavice sa na maturitu chystal (ne)tradičným spôsobom. Heslom posledných dní nebolo vedieť, ale vynájsť sa. Preto si celé tri dni a tri noci chystal ťaháky, počítajúc, že si túto pomoc na samotnej záverečnej skúške nevšimnú skúšajúci. Zámer mu vyšiel len čiastočne. Odpísať nemohol nič, lebo kontrola bola prísna, no otázky mu sadli, takže sa na pár uspokojivých odpovedí predsa ako-tak zmohol. − To dlhé písanie nebolo zbytočné. Nebyť neho, dopadol by som zle. Takto sa aspoň čosi nalepilo na mňa..., − vravel po všetkom. Na tie iné, komplikované skúšky, ktoré potom priniesol život, žiaden z nás len s ťahákmi nevystačil. Aj keď nemožno povedať, že sme ďalšie, no inakšie zbytočnosti, nepáchali...

24 /4755/ 17. 6. 2017

Ľudia a udalosti SLOVENSKÉ FIRMY NA NAŠOM TRHU: HUPRO TRADE SE, ŽILINA

Tie haly už mnohých privítali Oto Filip

ska, no to zrejme nie je ale aj od surovín a majjediná destinácia, kam strov... ni veľtrhoví informátori už chodíte? − Máme linku na výronie sú tými, čím boli kedysi. bu montovaných hál. Ma−Okrem Srbska je tu aj V každom prípade im ne- Chorvátsko, Bosna a Herteriálovou bázou, ktorú možno bezvýhradne veriť. Na cegovina, Maďarsko, Rapoužívame, je špeciálna kúsko a Poľsko. Tak isto konštrukčná oceľ, ktorá je Česká republika a niektoré povrchovo upravená hliníkom a zinkom. Vyrába arabské krajiny. Boli sme aj v Austrálii. Okrem Slovensa v Luxembursku, kde ska k najlukratívnejším ju kupujeme, a potom trhom patrí hlavne Maďarpoužívame na našich sko, Poľsko, Rakúsko... No linkách a tvarujeme do zakaždým je to iné. potrebných rozmerov Sú prekážky spomaľuna základe projektovej júce alebo znemožňujúdokumentácie. ce väčšmi sa etablovať Okrem tímu inžiniena tunajšom trhu? rov musia tu však byť Miloš Valica s manželkou Jasnou Rašeta− Prekážky nemáme Valicovou, riaditeľkou Hupro, s. r. o, so sídlom aj majstri... žiadne. Až na tie finančné. v Sriemskej Mitrovici − Máme svojich výSrbsko má tú nevýhodu, že borných majstrov, ktou vás nie je veľa peňazí. Celkovo je rába u nás a ukladá na palety. Ide rých si veľmi vážime. Trochu sa to to na Balkáne slabšie ako takmer o halu v demontovanom stave, za tie roky vysortovalo: vo výrobe Spolumajiteľ Miloš Valica všade inde. Málo kreditov sa dáva, ktorá sa potom niekde prevá- je šesť, sedem majstrov, ktorí sú ľudia nemajú peniaze. Tie naše ža a montuje. Alebo klient kúpi veľmi kvalitní, ozaj dobrí. Nedostaaspoň trikrát položenú otáz- produkty by oni aj chceli, ale priamo halu u nás, zoberie ju a na- tok teda nie je. Tých, čo máme, si montuje si ju sám. Montujeme ich držíme a vážime, lebo je na Slovenku, či niektoré slovenské firmy bohužiaľ... vystavujú na Medzinárodnom Aká je vlastne produkcia tých teda aj my, alebo idú na ďalší pre- sku už problém zohnať kvalitných daj. Čiže príde nejaká spoločnosť ľudí. Výroba a jej mechanizmus nie poľnohospodárskom veľtrhu montovaných hál? v Novom Sade, odpovedali jed− Ten systém je veľmi univerzál- a kúpi ich od nás. Máme takých sú dnes jednoduché. Práve preto noznačne − nie. Dementovala ny a možno ho rozdeliť do dvoch zástupcov v Chorvátsku, Bosne sa mnohí rozhodujú za to: kúp ich však prechádzka veľtrhovými častí. Prvá vec je, že systém sa vy- a Hercegovine napríklad, ktorí a predaj. No ani to sa nedá, lebo kúpia od nás halu sa aj to, čo sa predáva, musí najotvorenými priestormi v poa sami ju postavia. sledný deň podujatia, vráprv vyprodukovať. U nás je málo Akú výrobu zdo- profesií technických, napríklad tane nečakaného stretnutia lávate napríklad za strojárskych a podobných, lebo s predstaviteľmi žilinskej rok, aspoň orien- všetci chcú študovať právo, inforspoločnosti Hupro Trade Se. tačne? Jeden z troch (spolu)majitemačné technológie, manažérstvo − Za rok vyprodu- a podobne. ľov firmy kúpenej pred dvakujeme okolo sto hál nástimi rokmi Miloš Valica Stačili sme sa porozprávať aj rozlohy od sto alebo o celom rade iných tém: o odozrejmil, že na rozdiel od dvesto do dvetisíc kázanosti súkromníkov na seba, mnohých iných Hupro často štvorcových metrov. o snahách modernizovať výrovu, svoje produkty prezentuje Z toho exportujeme o úsilí zdokonaliť izoláciu zvlášť pri v cudzine. Spoločnosť exisvyše polovice, pove- zimných štadiónoch, ktoré doteraz tuje od roku 1985, vznikla zo dal by som dokonca, nestavali len na Slovensku, ale aj spoločnosti štátnej, ktorá že to speje až k tým v Čechách, v Rakúsku, v Maďarbola sprivatizovaná, a pred sedemdesiatim per- sku. Na rozlúčku prišla Milošova Žilinou sídlila v Bratislave. centám. Vývoz teda konštatácia: − Snažíme sa, keď Dnes zamestnáva okolo stúpa. Je to násled- ideme niekomu niečo vytvoriť päťdesiat ľudí. Jej základkom skutočnosti, že a predať, aby to od A do Z bolo nými produktmi sú výroba chodíme na takéto funkčné. Aj aby to malo nízke samonosných oceľových výstavy do krajín prevádzkové náklady a dalo sa oblúkových konštrukcií, ako Európy a inde. A že plne využívať. Lebo všetko musí aj stavba montovaných hál. si sami všetko vyhľa- mať hlavu a pätu: či je to telocvičNa Novosadskom veľtrhu dávame, robíme pre- ňa, či je to tenisový kurt, či je to Hupro je už tradičným účastzentácie a výstavy. níkom, keďže u nás v máji štadión. Čiže ide o to, aby všetko Výroba závisí bolo urobené naozaj kvalitne. bol už deviaty rok za sebou. nielen od ochoty, Teraz ste prišli do Srb- Dohovor vo svojej výstavnej hale

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

• ĽUDIA A UDALOSTI •

ROZJÍMANIE

Pri detskom ihrisku – neskutočný sen...? Viera Benková

ún sa odel do vôní a veru aj do farieb, leto je na prahu, počasie je pestré, raz do smiechu a inokedy do plaču, vari také isté ako deti v piesku na ihrisku v strede Petrovca. Sedím na lavičke pri pomníku padlých hrdinov, nad zapáchajúcim Begejom sa zhlukli roje mušiek, nedávno mi dve či tri zleteli do oka, mala som veru problém dostať ich odtiaľ von, pomohla mi kamarátka z blízkej lekárne. Hoci mušky podvečer útočia, príroda je tu nádherná, živá, ako deti hrajúce sa vedľa vo svojom parčíku... A zrazu mám pred očami Križanove maľby starého Petrovca: na mnohých sa pýšia rozkvitnuté stromy na jar, bez ľudí a detí. Obrazy boli vari zahľadené iba do seba a do starých čias, keď deti ešte nemali možnosť hrať sa v strede dávneho Petrovca, ale šantili v prachu ciest, alebo dakde pod vozmi, kde sa skryli pred úpekom slnka,

keď ich rodičia vzali so sebou do poľa. Starší kosili pšenicu, pričom vánok strapatil deťom vlásky a keď ustali, skryli sa pod voz a oddychovali na poňve. Dnešné deti sa hrajú nielen v strede mestečka, ale aj na iných miestach, kdekoľvek na svete, a sú milé, rozihrané, vždy si nájdu predmet obdivu, smiechu, no ak spadnú z hojdačky, tak si aj poplačú... A sediac pri zanesenom Begeji cítim v sebe, že mi tu niečo pri riečke a v spoločnosti detí a mám chýba... Obzriem sa doľava, a vidím, že na jednej z lavičiek sedí krásny mladý párik, akoby vystúpil z obrazov našich kovačických insitných umelcov mladšej generácie. Hrkútajú si ako holuby, zahľadení iba do seba alebo do oblakov nad hlavou, ktoré plávajú do neznáma a odnášajú so sebou aj tento čas, ktorý nám veľmi nepraje. Narodili sme sa po vojne, aspoň ja a moja generácia, nemali sme dostatok oblečenia, chleba a maškŕt, ale

SELENČA

Konštituovali Radu MS Juraj Berédi-Ďuky

utorok 13. júna bolo konštitutívne zasadnutie trinástich staronových členov Rady MS Selenča, ktorých občania zvolili vo voľbách 28. mája. Vedenia zasadnutia sa najprv ujal teraz už bývalý predseda RMS Jozef Alexy, ktorý zároveň navrhol, aby prítomní schválili rokovací program. Podľa štatútu zasadnutie by však do voľby nového predsedu mal viesť najstarší člen. Po tejto pripomienke sa vedenia zasadnutia ujala Katarína Vrabčeniaková ako najstaršia členka a začalo sa • ĽUDIA A UDALOSTI •

s realizáciou rokovacieho programu. Najprv verifikovali mandáty členov. Potom verejným hlasovaním z dvoch navrhnutých kandidátov, Kataríny Vrabčeniakovej a Zdenka Kolára, zvolili predsedu. Tesná väčšina rozhodla v prospech Vrabčeniakovej, ktorá sa tak stala novou predsedníčkou Rady MS. Za zástupcu predsedu zvolili Jozefa Kočondu. Obaja zvolení sú členmi Srbskej pokrokovej strany (SNS), ktorá má aj väčšinu členov v rade. V novom zložení RMS sú aj staré známe mená, ale sú aj takí, ktorí sa v práci Miestneho spoločenstva zúčastnia po prvý raz.

hojnosť nikdy v mojom živote neznamenala toľko, aby som sa za ňou naháňala, a pritom pozabudla na iné krásne a zaujímavé veci − umenie, tvorbu, lásku k živému a poľudštenému tvorstvu. Veru poľudštenému − len sa pozrite na svojich miláčikov, prihovárajú sa vám takmer vašou rečou, ale nepočúvate ich, neviete často, čo vám hovoria! Zvieratá sú plné lásky k svojim majiteľom, mnohí z nich vedia, aká je ich láska a oddanosť hlboká, no napriek tomu svojich psov a mačky vyhadzujú na ulicu a túlavé chúdence si nevedia vo svete plnom krutosti a zla poradiť. Obzriem sa doprava a zisťujem, že rušnými dedinskými lokálnymi cestami premávajú autá, zázrak, že na nich doteraz nezahynuli deti a starí ľudia alebo aj tie nevinné štvornohé zvieratka. Nie je tomu tak dávno, čo práve na takejto ceste svoje vrtochy mladosti a ochmelené hlavy vyskúšali pri jazde autom mladí chalani, a keď auto nezvládli, dostali sa až na hranu smrti! No spomenula som, že mi tu niečo pri detskom ihrisku chýba...

Pozerám, sú tam aj mamičky, aj staré mamky, zriedkavejšie i starí otcovia, na lavičkách ľudia nielen sedia, ale aj čítajú občas noviny, niektorí sa aj rozprávajú. Ale predstavte si, keby zrazu náš Begej „dostal povolenie“ zhora, od Miestneho spoločenstva a obecných štruktúr, ktorým na zriadení stredu Petrovca záleží, a začal by tiecť tak, ako tiekol od jeho stvorenia, teda smerom ku kanálu a k Jegričke. Na kanáli by sa spravili tzv. priehradky a šľajzi, ktoré by sa podľa potreby otvárali, Begej by dostal čerstvú vodu z kanála a bol by nielen nádherne čistý, ale i ľuďom povďačný za jeho oživenie. A konečne by aj stred Petrovca dostal nielen krásnu riečku, ale i jeho okolie by sa dalo mimoriadne pekne upraviť. Takýto sen Petrovčanov mal byť splnený ešte pred niekoľkými rokmi, ale architektonický plán spomínaných úprav už iste zapadol niekde prachom, alebo sa mýlim?! Zdá sa vari, že je to zatiaľ iba môj sen; sediac takto občas pri pomníku na lavičke, započúvaná do hry detí, človeka všeličo napadne. No povedzte, je to iba prázdny neuskutočniteľný sen, alebo je možná aj jeho realizácia?! Asi nám tento sen splnia až naše deti, ale v tom čase sa už my starší budeme prechádzať po seniorskom nebi a dívať sa na zmeny, ktoré sme my nemohli dosnívať alebo realizovať...

PODUJATIE ČARO VIŠIEŇ V SILBAŠI tohto roku zorganizovali ôsmy raz. Prebiehalo v nedeľu 11. júna v miestnostiach Domu kultúry a otvoril ho riaditeľ NVU Hlas ľudu Samuel Žiak. Prítomných a hostí privítala predsedníčka Aktívu žien v Silbaši Katarína Ušiaková. V programe zvlášť zapôsobilo vystúpenie najmladších škôlkarov, ako aj domácich súborov Dudovo a Center pre kultúru a umenie Miroslava Antića. Silbašania a ich hostia mali príležitosť ochutnať rôzne sladkosti z višní, ktoré pripravili silbašské ženy a hostky z okolitých dedín a mohli si pozrieť aj výstavu ručných prác. R. K. 24 /4755/ 17. 6. 2017

Ľudia a udalosti NA SLOVÍČKO S AGROEKONÓMOM A POĽNOHOSPODÁROM DRAGANOM POPOVIĆOM

Pohľady mladých na dedinu sa menia Vladimír Hudec

− Nemusí štát nič robiť. Stačí, že nebude zasahovať a ponechá sedliakovi, aby si sám vybojoval svoje miesto na trhu. Mne veľmi prekáža obvyklá veta, vraj: Ministerstvo podniklo opatrenia... Opatrenie je podľa definície ohraničením niečoho a ja by som si prial, aby poľnohospodárske gazdovstvá samy pre seba podnikali opatrenia a štát by im mal umožniť, aby sa tie opatrenia dali uskutočniť.

druženie Tradícia, korene a dedičstvo zorganizovalo v Novom Sade prvé podujatie pod názvom Dedina v meste, s cieľom, ako nám povedal jeho ideový tvorca, agroekonóm a poľnohospodár Dragan Popović z dediny Vojvoda Stepa, propagovať malé a stredné gazdovstvá a ich výrobky a umožniť im nadviazanie kontaktov s cieľom prípadnej vážnejšej komercializácie výroby. Keď sme sa stretli na podujatí, Dragan Popović nám ozrejmil svoju víziu rozvoja malých a stredných gazdovstiev, subvencií... − Som dieťa z dediny, žijem na dedine a z dediny a všímam si, čo chýba obyčajným dedinčanom, aby mohli vážnejšie konkurovať so svojimi výrobkami na trhu. Naši ľudia na dedine vedia všeličo vyrobiť a vyrábajú to tak, akoby robili pre seba, čiže na ničom nešetria, ibaže tie výrobky nevedia zabaliť tak, ako to robia v niektorých iných vyspelejších krajinách. Vychádzajú z konštatácie: Veď tento môj výrobok je dobrý. Ja o tom nepochybujem, ale ak chceme o tom presvedčiť aj Dragan Popović potenciálneho zákazníka, musíme okrem kvalitného Čo treba urobiť, aby malé výrobku mať aj kvalitné balenie. a stredné gazdovstvá začali K tomu naši ľudia sú omnoho lepšie prosperovať? úspešnejší v ponúkaní a dávaní − V každej oblasti života, a tak ako v predávaní. Aj počas tohto aj v poľnohospodárskej výrobe podujatia som sa presvedčil, že prichádza k zmene generácií. ľudia neboli pripravení na to, že sa Ak si uvedomíme skutočnosť, že ich výrobky budú predávať. Nie- dieťa, ktoré rástlo vedľa svojho ktorí nadviazali kontakty, doho- otca, zostalo na dedine a chce sa vorili predaj, iní si zasa uvedomili, zaoberať poľnohospodárstvom, že musia dôraz dať aj na estetiku treba ho nechať. Má viac enera nie iba na kvalitu a pod. gie, širšie pohľady, schopnosť Malým a stredným gazdov- komunikácie, akú my nemáme, stvám by pri zakladaní vážnej- vie používať počítač a internet šej výroby a odbyte výrobkov rovnako a možno aj lepšie ako iste dobre padla pomoc štátu. mnohí mladí v meste. Treba ho V čom by tá pomoc mala spo- nechať, nech gazduje a funguje, čívať? a nie sa správať v štýle ,ja som

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

gazda, kýmkoľvek vládzem’. Veď práve ono gazdovstvu prinesie nevyhnutnú sviežosť. V športe, keď sa tímu nedarí, zmenia trénera, a tak aj na gazdovstve, ktoré zaostáva, treba zmeniť trénera, čiže gazdu. V podstate sa nič nezmení. Všetci sú naďalej členmi tej istej domácnosti, ibaže prišli svieže idey, energia, mladosť. Ako mladých ľudí podnietiť, aby zostali na dedine a rozvíjali vlastné gazdovstvá, namiesto toho, že odchádzajú do mesta, kde sú podnájomníci a robia u gazdu za drobné? − Základnou príčinou, prečo deti nechcú zostať na dedine, je to, o čom sme pred chvíľou hovorili − vzbura generácie. Ak sa so synom alebo dcérou začnete dohovárať, čo a ako budete spolu robiť, namiesto toho, že mu rozkážete ,choď podojiť kravy’, alebo ,zakvač pluh, dnes budeš orať’, tak aj budú spokojnejší. Myslím si však, že sa pohľady mladých na dedinu menia. Nikto už nepôjde do mesta, aby tam bol nikto a nič, ak na dedine môže byť niekto. Okrem toho popularita rýchlej výživa klesá a na cene je tradičná potrava z dedín, čo treba využiť. Čím skôr, nie čakať, aby ste videli, ako pochodí sused. Prečo by ste nerobili spolu a navzájom si nepomáhali. Čo si myslíte o štátnych subvenciách v poľnohospodárstve? − Subvencie v tej podobe, aké máme dnes, nie sú dobré pre sedliaka a nekončia v jeho vrecku. Veď on je iba zastávkou pri transfere tých peňazí k spracovateľom. Subvencie vlastne slúžia na vydieranie sedliakov keď ide o cenu výrobkov. Výkupcovia sa správajú podľa logiky, že sedliak dostal subvencie, takže cena kukurice nemusí byť napr. 20, ale bude 17 din./kg. Preto mi radšej

nedaj nič, ale mi zaplať reálnu cenu, lebo inak stratím omnoho viac než je hodnota subvencie a rozdiel skončí u spracovateľov. Práve preto som subvencie od štátu nikdy nevzal. Predsa poľnohospodárske výrobky v krajinách EÚ sú vďaka subvenciám konkurenčnejšie od našich? − Je to omyl. Subvencie sú prostriedkom, úlohou ktorého je niekoho vyradiť z hry. Bohatá krajina diktuje podmienky tak, že svojmu sedliakovi dá napr. 400 eur subvencií. Tomu sa zrejme oplatí vyrábať čokoľvek, bez ohľadu na to, že je ten jeho výrobok lacný. Tým spôsobom sa môže zničiť výroba v chudobných krajinách, akou je naša, kde štát nemôže cenu kompenzovať subvenciami. Preto nášmu sedliakovi subvencie, ktoré dostáva od štátu, neznamenajú nič, ibaže prehrá preteky so sedliakmi vo vyvinutých krajinách, ktorí dostávajú omnoho viac. My však tých 400 eur nemôžeme dať, ale dáme koľko môžeme, a tým na jednej strane ochudobníme rozpočet a na druhej sedliaka. Slovom sedliak v Srbsku potrebuje najmenej 300 eur subvencií. A keďže toľko nemôže dostať, netreba mu dať nič, ale treba zmeniť model podpory. Treba pracovať na tom, aby to dalo dlhodobejšie efekty, čiže podnetnými prostriedkami treba umožniť sedliakovi, malým a stredným gazdovstvám, aby svoju výrobu finalizovali. Znamená to, ak napríklad výrobca klobás z králičieho mäsa, ktoré tu máme vystavené, dostal prostriedky na zaobstaranie klietok a chov králikov, vďaka čomu zväčšil výrobu, o rok, o dva by mal dostať prostriedky na zaobstaranie malého manufaktúrneho bitúnku, ktorý mu umožní, aby si legálne na tradícii a remeselníckej kvalite založil vlastnú výrobu a zabezpečil odbyt králičieho mäsa a iných výrobkov. Podobných príkladov je skutočne mnoho. • ĽUDIA A UDALOSTI •

S OVOCINÁROM VLADIMÍROM MOKOŠOM Z KYSÁČA

Perspektíva je v združovaní i spracovaní Elena Šranková

ysáčan Vladimír Mokoš uvažuje, že povolanie zdravotného pracovníka, pre ktoré sa školil, vymení za výnosnejšie pestovanie ovocia. Zamestnaný ste v zdravotníckom odbore a zároveň pestujete ovocie. Ako k tomu prišlo? − Zakončil som strednú, potom aj vyššiu zdravotnícku školu a som absolventom psychológie na fakulte. Pracujem v Ústave pre pľúcne choroby Vojvodiny v Sriemskej Kamenici ako vyšší rádiologický technik už 13 rokov. Ovocinárstvom som sa začal zaoberať pred piatimi rokmi ako dodatočnou prácou, ale mienim, že nakoniec sa to stane mojím základným zamestnaním. S ktorým ovocím ste začínali a čo pestujete teraz? − Najprv som posadil aróniu na ploche pol hektára a pred dvomi rokmi som posadil i maliny. Najprv na ploche pol jutra, ktorú som vlani v jeseň štyrikrát zväčšil. Pestovanie ovocia sa osvedčilo, takže mi táto dodatočná práca začala zaberať viac času ako som plánoval. Keď pozerám do budúcnosti, seba vidím skôr ako ovocinára než ako zdravotného pracovníka. Nateraz to robím paralelne, ale ťažko sa to zlaďuje. Voľného času ani nemám. Aby sa všetko mohlo zladiť, potrebná je dobrá organizácia. Z druhej strany, keď je viac roboty, musím angažovať robotníkov aj pre tie roboty, ktoré by som mohol urobiť sám. Aby ste sa mohli preorientovať na ovocinárstvo, museli ste si osvojiť určité vedomosti? − Robil som to paralelne. Keď som posadil aróniu, začal som sa edukovať. Dobre je, že je literatúra dostupná prostredníctvom internetu. V zahraničnej tlači tiež majú užitočné odborné rady. Tretí zdroj informácií sú odborníci na ochranu rastlín. Ku každodennému dopĺňaniu vedomostí a nestálemu zdokonaľovaniu ma nútilo aj to, že arónia nie je prispôsobená pôde • ĽUDIA A UDALOSTI •

Vladimír Mokoš

v južnej Báčke. Preto sa žiada pridávať hnojivo prostredníctvom listov. Keď ide o pesticídy, pri arónii nie sú potrebné, ale výroba aj tak nie je organická, lebo sa musí používať hnojivo, takže ma z jednej strany k osvojovaniu vedomostí nútila potreba, a z druhej strany mi bolo zaujímavé vzdelávať sa aj v tomto smere. Arónia je teda náročná na pestovanie. Kde ju predávate? − Od vlani aróniu kompletne spracúvam a predávam ako šťavu. Vlani som za služby spracovania platil a tohto roku kolega, s ktorým spolupracujeme, otvára spracovateľské kapacity. Vychádzajúc z doterajších skúseností plochy pod aróniou nemienim zväčšovať, ale sa chcem orientovať na jej spracovanie. Dokonca by som, kvôli nezodpovedajúcej pôde, neodporúčal pestovať aróniu v našom regióne, lebo jej pestovanie vyjde drahšie ako v centrálnom Srbsku. Je situácia s pestovaním malín ružovejšia? Kde ich predávate? − Vo Vojvodine sa pestujú hlavne odrody Polana a Polka a ukázali sa veľmi dobre. Zodpovedá im podnebie a pôda. Robí sa tiež určitá adaptácia, ale nie je komplikovaná. Všetci pestovatelia majú zavlažovacie sústavy, pridávajú hnojivo a podľa mojej mienky všetci túto výrobu chápu vážne a správajú sa zodpovedne. Maliny predávam ako surovinu. Vo Vojvodine je toho

času výkup dobre organizovaný. Vlani sme, spolu s piatimi kolegami, založili družstvo v Bačkom Dobrom Polji a tohto roku v tejto dedine budeme vykupovať plody tohto ovocia. Okrem toho máme poľnohospodársku lekáreň, zorganizovali sme poistenie Porasty malín sa zavlažujú pre malinárov a poskytujeme im kompletné služby však črtá, že bude prijateľná. Ovocinárstvo si vyžaduje angavrátane sadeníc, poradenstva, ochranných prostriedkov a hnojiva. žovanie pracovnej sily. Je problém Zabezpečili sme kompletný odbyt nájsť robotníkov? − Arónia, rovnako ako i maliny, si malín, ktoré plánujeme vykúpiť. Plánujete zväčšiť plochy pod vyžaduje najviac robotníkov počas oberačky. Nájsť robotníkov je stále malinami? − Mienim, že bude treba zväčšo- ťažšie, lebo sa v Kysáči zakladá čoraz vať plochy. Súvisí to s tým, ako sa viac ovocných sadov a všade angaukáže zber kombajnom, s ktorým žujú robotníkov. V susedných dedimienim začať od nasledujúceho nách je podobne, nuž robotníci idú roka. Lebo z hľadiska výrobcu na aj tam a zasa do Kysáča prichádzajú zberať plody robotníci z bližšieho a ďalšieho okolia. Obávam sa, že problém s robotníkmi vyvrcholí práve vtedy, keď dozrejú maliny. Aj z toho dôvodu, že sa plochy pod malinami v Kysáči dosť zväčšili a zaberajú takých 10 až 12 jutár. Kto sa najčastejšie rozhoduje pestovať ovocie? − Predovšetkým mladší ľudia. Starší zostávajú pri roľníctve, kým mladší chápu, že na menších plochách z roľníctva nemožno zarobiť toľko ako z ovocinárstva. Vlastníte zem, na ktorej ste založili ovocné sady, alebo ju Dozrievajúce plody prenajímate? − Zem beriem do nájmu, nie však cenu malín najviac vplýva angažovanie pracovnej sily. Dobre je však tým klasickým spôsobom, ale ide to, že na zadováženie kombajnov na skôr o partnerské vzťahy. V tejto súzber malín a strojov na spracovanie vislosti musím povedať, že je dobré subvencie dávajú tak Pokrajinský aj združovanie, ktoré má perspektísekretariát pre poľnohospodárstvo, vu. Najmä v tejto oblasti, vzhľadom ako i Republika Srbsko. V tom vidím na to, že ide o oveľa menšie plochy perspektívu do budúcna a možnosť pod ovocím, než majú pestovatelia zadovážiť si stroje na spracovanie ovocia v zahraničí. I keď nie je ľahko malín. Spracovanie bude dôležité združovať sa a nájsť adekvátnych najmä v rokoch, keď cena malín partnerov. Keď sa to však podarí, nebude priaznivá. Tohto roku sa výsledky sú oveľa lepšie. 24 /4755/ 17. 6. 2017

Ľudia a udalosti KOVAČICA

Zraz majstrov a milovníkov bryndzových halušiek

mieste zakotvili hostitelia, členovia Memoriálneho strediska Dr. Janka Bulíka: Anna Diňová, Pavel Šimon a Mária Šimonová pod vedením Martina Diňu, ktorí ďalší pohár dostali za najrýchlejšie uvarenú bryndzovú pochúťku (8 minút 48 sekúnd). Tretie miesto obsadilo

Anička Chalupová

Krompachy, Hasma Krompachy, Euro Personál & Fabrika / Bratislasobotu 10. júna sa v Kovačici va, Žilinčanky a Živena – Považská stretli najlepší kuchári z Vojvo- Bystrica. Chorvátsko reprezentovali diny a zo zahraničia, ktorí sa Chorvátsko-slovenské a slovenrozhodli skrížiť svoje kumštárske sko-chorvátske družstvo, Matica varešky v rámci prvého ročníka slovenská Rijeka a z Rumunska na Medzinárodných majstrovstiev zraz kuchárov do Kovačice prišli vo varení a jedení bryndzových kuchárske tímy Zálužie – Nadlak, halušiek Kovačica 2017. Cerová a Slávia – Nadlak. Súťaž, ktorú spoločne organiKuchárske majstrovstvá po úvodzovali Humanita pre život Spišské nom príhovore Jána Dišpitera, predVlachy, Turistická organizácia Obce sedu Memoriálneho strediska Dr. Kovačica a Memoriálne stredisko Dr. Janka Bulíka, Milana Garaševića, Janka Bulíka v Kovačici, sa konala predsedu Kovačickej obce, a iných Okamih z udelenia cien najlepším pod záštitou Dagmar Repčekovej, predstaviteľov organizačného tímu, veľvyslankyne Slovenskej republiky slávnostne otvorila Dagmar Rep- nove nad Topľou, PhDr. Dagmar v Srbsku, JUDr. Jozefa Janíkova, čeková, veľvyslankyňa Slovenskej Ondrášiková, riaditeľka hotelovej predsedu humanitnej spoločnosti republiky v Srbsku, ktorá vyjadrila akadémie Živena v Považskej BysHumanita pre život, a Milana Gara- potešenie, že dolnozemskí Slováci trici, Pavel Vereský, profesionálny ševića, predsedu Obce Kovačica. nezabúdajú na svoje korene a že kuchár z Kovačice, a Dušan Bidleň, si aj takýmto spôsobom šéfkuchár reštaurácie Dobré časy v pestujú vzťah k slovenskej Poprade (predseda posudzovacej tradícii. „Bez ohľadu na to, komisie). Po viachodinovom úsilí, v ktokto získa tohto roku ceny odborníkov a verejnosti, rom úlohou štvorčlenných tímov všetci sa môžeme cítiť bolo uvariť 3 kg bryndzových haako víťazi už len preto, lušiek a rýchlo ich zjesť, odborná že sa nám podarilo túto porota rozhodla, že si titul majstra peknú tradíciu zakoreniť vo varení a jedení bryndzových aj tu v Srbsku,“ zdôraznila halušiek zaslúžilo kuchárske družveľvyslankyňa Repčeková. stvo Horál Kojšov zo Slovenska, Kuchárske kumšty sle- ktoré tvorili: Peter Girovský, Jozef dovala a hodnotila od- Leško, Gabriela Girovská-Lešková a borná porota v zložení: vedúci Marek Tremko. Toto družstvo Zo slávnostného otvorenia podujatia Miloš Červenka, šéfku- získalo aj pohár za najkvalitnejšie chár hotela Fis v Štrbskom uvarené bryndzové halušky a pohár Na tomto medzinárodnom ku- Plese – Vysoké Tatry, Peter Jaroš, za najlepšie zahraničné družstvo. linárskom šantení s múkou, ze- šéfkuchár hotela Patriot vo Vra- Podľa počtu bodov na druhom miakmi, bryndzou a ohníkom pod kotlami sa zúčastnilo 21 súťažných kuchárskych tímov zo štyroch krajín, medzi ktorými, okrem milovníkov tejto bryndzovej pochúťky zo Srbska, nechýbali tímy zo Slovenska, Chorvátska a Rumunska. Srbsko reprezentovalo 10 celkov: Poľnohospodári Kovačica, Memoriálne stredisko Kovačica, MOMS Vojlovica, Ženský spolok Kovačica, MOMS Padina, Vidovdan Crepaja, MOMS Biele Blato, Najkrajší – Kovačica, Multietnik – Kovačica a Združenie Bulka Debeljača. V tričkách Slovenska súťažili Horál Kojšov, Východňare Posudzovacia komisia pred štartom kuchárskych majstrovstiev

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

družstvo Zálužie z Nadlaku, ktoré zastupovali členovia Pavel Ďuriš-Krokoč, Milan Unatinský, Ľudmila Uramová a vedúci Ondrej Uram. V kategórii najrýchlejších v jedení bryndzových halušiek pohár získali Poľnohospodári z Kovačice, ktorí zjedli túto pochúťku za minútu a 32 sekúnd. Pohár za najkrajšie krojované družstvo, ktoré hodnotil odborný tím zo Ženského spolku v Kovačici, dostali kuchári z družstva Najkrajší z Kovačice. Podľa mienky posudzovacej komisie štyri družstvá boli diskvalifikované, keďže nezjedli to, čo si uvarili a členky tímu zo Ženského spolku nenaplnili mierku 3 kg. Základným cieľom tejto akcie bola finančná pomoc deťom s autizmom v ZŠ Mladých pokolení v Kovačici, kde sa z tombolových lístkov a príspevkov účastníkov a návštevníkov zozbieralo viac ako 360 eur. V bohatom kultúrno-umeleckom programe pre účastníkov a početných divákov vystúpili žiaci kovačickej školy a ochotníci domov kultúry v Kovačici, Padine, Crepaji, Debeljači a Uzdine. Na nádvorí MS Kovačica sa návštevníkom ponúkali rôzne úžitkové veci, slané a sladké pochúťky a pod. V Galérii Babka bola sprístupnená výstava omaľovaných drevených podnosov a varešiek autorov Vieroslavy Svetlíkovej, Zuzany Jarmockej, Anny Pavlovovej, Anny Zlochovej, Miroslava Hrašku a Kláry Babkovej. • ĽUDIA A UDALOSTI •

SLÁVNOSŤ V KYSÁČSKEJ ŠKOLE

Prijali budúcich prvákov Elena Šranková

ZŠ Ľudovíta Štúra v Kysáči vo štvrtok 8. júna ôsmakom udelili diplomy a vysvedčenia a prijali budúcich prvákov. Na konci školského roku zo školy odišlo 59 ôsmakov a namiesto nich do lavíc si sadne 53 prvákov. Z toho 29

ARADÁČ

Slávnostný koniec školského roka

teľka Anna Vozárová a pedagogička Ljubica Hmiljová. Najvzrušujúcejšou chvíľou slávnosti bolo vyvolávanie prvákov, keď sa každý dozvedel, ktorá učiteľka ho bude učiť. Potom budúci prváci s učiteľkami a rodičmi odišli do tried, aby sa zoznámili s prostredím. Na slávnosti venovanej prvákom nechybovali ani starí rodičia,

Vladimír Hudec

V Budúci kysáčski prváci

prvákov pôjde do dvoch slovenských tried a 24 do srbskej. Ich učiteľkami budú Katarína Vrbovská, Mária Ožvátová a Ivana Vozárová. Medzi prvákmi je 29 chlapcov a 24 dievčeniec. Obe slávnosti v kysáčskej škole boli významnou udalosťou, tak pre ôsmakov, ako i pre budúcich prvákov. Pre tých, čo sa od septembra stanú žiakmi, program prichystali starší žiaci a primerane sa im prihovorili riadi-

vychovávateľky, ktoré ich doteraz učili v škôlke, súrodenci a príbuzní. Ruch v škole nasvedčoval, že sa v jej priestoroch niečo dôležité končí a niečo nové začína. Trend znižovania počtu žiakov však pokračuje. Aj tentoraz sotva zapísali postačujúci počet žiakov na 2 slovenské triedy. Posledné generácie, keď boli 3 slovenské triedy, sú zo školských rokov 1998/99 a 2003/04.

Základnej škole Bratstvo v Aradáči na sklonku mája a začiatkom júna bolo slávnostne. Najprv sa v posledný vyučovací deň s ôsmakmi primeraným príhovorom po slovensky a po srbsky rozlúčili ich mladší kamaráti, žiaci piateho, šiesteho a siedmeho ročníka. O tri dni neskoršie v mládežníckej sieni usporiadali rozlúčkový večierok, na ktorom vyhlásili žiaka generácie a uviedli mená všetkých úspešných žiakov na rôznych súťažiach počas tohto školského roku. Žiakom generácie sa stala žiačka srbskej triedy Tamara Ivanovićová. Okrem toho ôsmaci pripravili príležitostný kultúrno-umelecký program po slovensky a po srbsky. Zvlášť bolo dojímavé, že na túto rozlúčku prišla a v programe účinkovala aj Elena Vichnalová, ktorá po siedmu triedu

bola žiačkou tejto školy a vlani sa s rodičmi odsťahovala do Austrálie. Do Aradáča prišla iba kvôli tejto rozlúčke so spolužiakmi a školou. Na rozlúčku prišiel aj Miloš Kaluđerski, žiak srbskej triedy, ktorý sa s rodičmi presťahoval do neďalekého Zreňanina. Po programe v miestnostiach školy nasledovala maturitná zábava. Základné školenie tohto roku v Aradáči skončilo 30 žiakov, 20 v srbskej a 10 v slovenskej triede. Triednou profesorkou v slovenskej triede bola profesorka slovenčiny Jaroslava Števková a v srbskej triede profesorka biológie Teresa Adamovová. Kým sa tieto riadky dostanú k čitateľom, aj aradáčski ôsmaci budú mať za sebou maturitné skúšky, ktoré rozhodnú, v ktorej strednej škole budú pokračovať v školení. Foto: Foto Fleš Zrenjanin

POUGÁR

Juraj Bartoš

Bumbumbum-bumbumbum, bum!

akto teda, vy odporní nenáviditelia pougárov! Čujte a počujte! Mám vás po krk aj nad hlavu dosť. Mám z vás plný kufor! Ó, ako som len mohol naivný žiť vo svojej dobráckej naivnej naivite! Ešte že prišiel a otvoril mi oči ON! Že mi − ako svoj svojmu − odhalil, ako funguje tento hnusný odporný kvázisvet. Z ktorého treba odpáliť. Aj to nie hocijako a hocikedy. Rýchlejšie, Silnejšie, Lepšie hneď, ako potom, keď bude Pozde, milý drozde! Sľúbil vám, Človek, priehršť, ba batoh, čo batoh, hú! − horu sľubov! Najvyšší hospo• ĽUDIA A UDALOSTI •

dársky rast na starom kontinente, 500-eurové platy, navýšenie penzií atď. a etc. a pod. A vy!? Namiesto hlbokej poklony a bezbrehého obdivu a srdečného ďakujem vylievate naň okovy a hektolitre ne... nená... Áno − nenávisti! Prekukol som vás, vy, hnusáci! Vy, ktorí mi tlieskate ozlomkrky a ozlomdlane, akože úprimne a radostne, zakaždým, čo si šplhnem z koňa na somára! Už vás poznám, dokonale vám vidím do duše a viem, že ma z hĺbky tej istej duše ne-ná-vi-díte! Všetci! Všetci do jedného! Nenávidí

ma šéfka; len preto, že občas prídem s bubnom presne v zadanom termíne. Nenávidí ma bankochmat, lebo − v pevnom presvedčení, že sme dosiahli sľúbenú vyššiu životnú úroveň, − pýtam iba toľko, koľko potrebujem, ale on, skupáň, nedá; len sa zlostí a nenávidí ma. Akože ma nenávidí lekár, lebo sa nechcem liečiť. Alebo preto, že sa liečiť chcem. Akože ma nenávidí vodič autobusu, lebo sa trepem práve do jeho cteného vozidla, alebo že ho ignorujem a necestujem. Nenávidí ma knihovníčka (Sedemhlavá Dračica!)

v knižnici, lebo som nevrátil knihu, ktorú som si nevypožičal! Nenávidí ma manželka, lebo som si ju zobral a nenávidí ma aj tá, ktorej som sľúbil (žeby naozaj?), že si ju zoberiem! Nenávidím seba sa, že si na to spomínam, a ešte väčšmi samého seba nenávidím − a za to môžete vy a len vy, nenáviditelia pougárov! − lebo som si nikdy tak dobre nepamätal, ako teraz perfektne zabúdam... na dané sľuby. A vám sa to neľúbi. Tak choďte do hája! To jest − practe sa mi z očí už aj razom hneď a zaraz! BUM!

24 /4755/ 17. 6. 2017

Ľudia a udalosti S PROFESORKOU SLOVENČINY RUŽENKOU ĎURÍKOVOU

Deťom sa páči hravý spôsob výučby Danuška Berediová

17. – 23 . 6. 2017

POČASIE

Základnej škole Savu Šumanovića v Erdevíku sa výučba pre slovenské deti od 1. po 4. ročník koná v slovenčine a od 5. po 8. ročník sa slovenčina učí ako materinský jazyk so zväčšeným počtom hodín. Vo vysunutých triedach v Ľube a Binguli je slovenčina voliteľným predmetom − slovenský jazyk s prvkami národnej kultúry, kým žiaci vyšších tried odchádzajú do Erdevíka. Pred koncom školského roka sme sa porozprávali s profesorkou slovenčiny Ruženkou Ďuríkovou, ktorá učí vyššie triedy v Erdevíku a nižšie v Ľube a Binguli. Od minulého roka učí slovenčinu aj na gymnáziu v Šíde. Okrem toho so svojím manželom Vladkom tvoria známy tanečný pár a už roky pestujú folklór v SKOS Erdevík. Ale Ďuríkovci a folklór je téma o sebe. O nej pri inej príležitosti. Za vami je ešte jeden úspešný školský rok. Ako ho môžete zhodnotiť podľa aktivít vašich žiakov? − Aktivít bolo toľko, že keby som si ich nepísala, určite by som všetky nespomenula. Ešte sa ani nezačal minulý školský rok a mladšie a staršie Zvončeky už boli aktívne a tancovali na našom tradičnom podujatí v Erdevíku V ústrety premeneniu. Potom sa žiaci zúčastnili na 10. detskej svadbe v Kovačici, na seminári o bábkovom divadle v Petrovci, na rozhlasovej súťaži recitátorov v Novom Sade, na súbehu Pátranie po predkoch, na kvíze Poznaj svoju minulosť, na literárnom súbehu Čo dokáže pekné slovo, jedna žiačka dostala čestné uznanie tiež na literárnom súbehu Prečo mám rád slovenčinu, prečo mám rád Slovensko. Žiaci postú-

S kvetmi od žiakov k 8. marcu

pili aj do republikovej súťaže zo slovenčiny. Moja najúspešnejšia recitátorka sa dostala na zónovú súťaž. Čo sa týka folklóru, staršia skupina Zvončekov postúpila tiež do zónovej súťaže, odkiaľ ešte stále nemáme výsledky. Ako obvykle, máme veľmi úspešnú spoluprácu so SKOS Erdevík, kde pravidelne spoločne organizujeme vianočné a veľkonočné detské programy, do ktorých vždy zapájam aj deti z Bingule a Ľuby. Tohto roku dve žiačky predstavovali spolok na festivale Keď si ja zaspievam v Šíde. A tiež školské deti predstavovali spolok na prehliadke 3 x Ď v Starej Pazove. Ešte nás čaká aj Zlatá brána v Kysáči. Myslím si, že aj tento rok, rovnako ako predchádzajúce, bol veľmi tvorivý a ani som nezbadala, kedy uplynul. Tancovali sme, recitovali, písali, kreslili, spievali, hrali divadlo a učili sa aj dejepis. Môžeme sa pochváliť aj cenami, ktorými bolo toto naše úsilie odmenené. Naozaj dosahujete pekné úspechy, aj bez ohľadu na to, že sa počet žiakov v Erdevíku stále zmenšuje. − Je pravda, že je málo detí,

ale ešte stále sa snažíme. Najčastejšie tie isté deti účinkujú v každej aktivite a vzhľadom na to, ešte dobré výsledky aj máme. Napríklad od piateho po ôsmy ročník máme spolu 17 žiakov, ktorí takmer všetci účinkovali v divadle. Keďže sem patria aj deti z Bingule a Ľuby, ak nie do erdevíckeho, tak sú zapojené do binguľského či ľubského divadla. Spokojná som, že ešte sú deti, s ktorými môžem pracovať. Keď v budúcnosti prídeme na jedného alebo dvoch žiakov, to už bude problém. Od septembra budem mať iba jednu piatačku, o rok troch piatakov, potom jedného a zase jedného piataka, a potom už uvidíme... V čom vidíte problém, keď ide o stále menší počet žiakov? − Rodičia sa ťažko rozhodujú zapísať deti do slovenských tried. Môžem len predpokladať, že problém je v tom, že momentálne v nižších ročníkoch je iba šesť žiakov, ktorí sú všetci spolu v jednej triede s jednou učiteľkou. A to znamená, že sa štyri programy realizujú na jednej školskej hodine. Taká práca je ťažšia, ale so správnou organizáciou je možná. Dúfam, že v budúcom školskom roku budeme mať možnosť rozdeliť túto triedu, teda, že bude viac žiakov. Rodičia si tiež myslia, že dieťaťu bude ťažšie v slovenskej triede, alebo dokonca, že slovenčinu nepotrebujú. Zo všetkých síl sa usilujem presvedčiť rodičov. Takých maličkých zapájam aj do divadla aj do folklóru, a deťom sa to páči. V Ľube a v Binguli na rodičovskej tiež presviedčam rodičov, ale tam sa skôr deti aj samy rozhodnú. Tam sa hráme, spievame, robíme divadielka a stále máme nejaké aktivity.

Deťom sa páči aj keď vystupujú v programoch a keď cestujú. Často sa stáva, že sa do práce na hodinách slovenčiny s prvkami národnej kultúry v týchto dvoch dedinách zapájajú aj deti, ktoré rodičia nezapísali. Teraz sa napríklad zapojil jeden štvrták, a to pred koncom školského roka. Možno teda uzavrieť, že je po anketovaní žiakov realita iná? − Áno. Často sa stávalo, že dieťa aj chcelo navštevovať hodiny, ale rodič sa v mene dieťaťa vyjadril opačne. Potom to dieťa predsa navštevuje hodiny a zapája sa do aktivít, avšak ja mu nemôžem dať známku, lebo rodič nepodpísal súhlas. V takých situáciách sa vynájdem tak, že im urobím nejaké diplomy a na konci roka im udelím za tú ich snahu, že navštevovali hodiny slovenčiny. Naozaj si myslím, že sa im páči ten hravý spôsob výučby. Matica slovenská umožnila 20 žiakom z Erdevíka, Bingule a Ľuby odchod na letný medzinárodný tábor na Slovensku. Ako som už povedala, aj cestovanie sa im páči, a to ich dodatočne motivuje. A čo motivuje vás? − Ja to všetko robím s radosťou. Toto povolanie som si zvolila z lásky a nič mi nie je ťažko. Už roky pracujem nad normu. Jedna skúška folklóru týždenne nám nikdy nestačila. Ak chcem kvalitu, pred vystúpením mávame skúšky aj každý deň. Ochotnícka práca je často na úkor voľného času, ale aj na úkor seba samého. A vyžaduje si obetavosť. Často keď narazím na prekážku, že sa niečo nedá, tak urobím to natruc a dosiahnem to, čo chcem. Ešte keď dosiahnem výsledky... to ma navyše motivuje. Podnecujú ma aj deti, keď vidím, že chcú pracovať. A potom keď sa veľa robí, musí sa aj dariť.

sobota

nedeľa

pondelok

utorok

streda

štvrtok

piatok

17˚ | 23˚

14˚ | 26˚

13˚| 28˚

18˚ | 30˚

17˚ | 28˚

12˚ | 18˚

11˚ | 24˚

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

• ĽUDIA A UDALOSTI •

Ľudia a udalosti S PROFESORKOU SLOVENČINY RUŽENKOU ĎURÍKOVOU

Deťom sa páči hravý spôsob výučby Danuška Berediová

17. – 23 . 6. 2017

POČASIE

S kvetmi od žiakov k 8. marcu

sobota

nedeľa

pondelok

utorok

streda

štvrtok

piatok

17˚ | 23˚

14˚ | 26˚

13˚| 28˚

18˚ | 30˚

17˚ | 28˚

12˚ | 18˚

11˚ | 24˚

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

• ĽUDIA A UDALOSTI •

NA GYMNÁZIU V PETROVCI

Diplomy a odmeny pre žiakov Jaroslav Čiep

litických a spoločenských štruktúr Petrovca privítala riaditeľka školy a zriaďovateľka nadácie Anna Medveďová. Prítomným vysvetlila, o aké odmeny ide, a uviedla, že po piaty raz žiakom z nadácie rozdelia 1 000 eur. Po kratšom umeleckom programe profesorka Marta Pavčoková ozrejmila, že žiaci odmenu získali

súťaženiach. Odmeny tohto roku získali Tanička Klúčiková, Tabita Vágalová, Vladimír Zima, Emília Jana Pálešová, Peter Ďurovka, David Fic, Jovan Pošta, Jozefína Kámaňová, Branislav Pop, Petra Omastová, Irena Struhárová, Marek Medovarský, Maja Opavská, Petra Častvenová, Miroslav Kolár, Tijana Kolárová a Ida Šagátová. Odmenu dostali aj skupiny, a to: 19-členná skupina členov divadelného krúžku, speváci a hudobníci, ktorí získali 3. miesto na pokrajinskej domiáde v kategórii populárnej hudby, tiež trojčlenná skupina šachistov úspešných na pokrajinskej športovej domiáde, ako aj 12-členná skupina žiakov, ktorá zvíťazila na pokrajinskej domiáde v kategórii ručných prác. Odmeny sú vzpruhou pre žiakov petrovského gymnázia, aby dosahovali ešte lepšie výsledky.

enerácia maturantov Gymnázia Jána Kollára so žiackym domovom v Báčs k o m Pe t r o v c i narodených roku 1998 ukončila svoje stredoškolské vzdelanie. Po obhájení maturitných skúšok im v utorok 6. júna Žiačka generácie Tanička Klúčiková (vľavo) v Slávnostnej sieni gymnázia odovzdali diplomy ňuje to štedrá o ukončení strednej školy. Sláv- Nadácia Viktora nosť tradične začala krátkym Maceka, ktorú umeleckým programom, na- založil dlhoročsledoval rozlúčkový príhovor ný dobrodinec riaditeľky Anny Medveďovej tohto gymnázia, a vyhlásenie žiaka generácie. niekdajší vedúci Tohto roku sa žiačkou generácie predstavenstva stala Tanička Klúčiková z Piv- mesta Nitra, teraz nice. Okrem nej Diplom Vuka podnikateľ Ing. Karadžića získali ešte tri žiačky: Viktor Macek. Na udeľovaní Tabita Vágalová z Pivnice, Timea Kopčoková z Hložian a Naďa Pa- odmien v stredu Viktor Macek v spoločnosti odmenených culová z Pivnice. Triedni profeso- 7. júna prítomgymnazistov a vedenia školy ných žiakov, Ing. ri Janko Eliáš, Kristína Kevenská a Tatiana Kriváková-Amidžićová Maceka a členov Správnej rady vďaka prospechu, ale i aktivite na záver maturantom odovzdali nadácie, ako i predstaviteľov po- a dosiahnutým výsledkom na diplomy a odmeny. Treba azda pripomenúť, že ide o prvú generáciu maturantov, ktorí boli rozvrhnutí do troch tried (2 slovenské a 1 srbská), kým doteraz bývalo o jednu slovenskú triedu viac (3 + 1). Toho istého dňa v poobedňajších hodinách v sieni Slovenského vojvodinského divadla petrovskí gymnazisti usporiadali humanitárny večierok. Na ňom vystúpili nadaní žiaci, ktorí každý svojím spôsobom na rôznych súťažiach reprezentovali túto školu STAROPAZOVSKÍ MALÍ MATURANTI. Príležitostným programom, ktorý sa konal v stredu 7. júna v divadela zároveň dosiahli pozoruhodné nej sále, žiaci záverečného ročníka staropazovskej Základnej školy hrdinu Janka Čmelíka sa rozlúčili s touto výsledky. Kvalitný program povýchovno-vzdelávacou ustanovizňou. Rozlúčkový večierok sa niesol v znamení spevu a hudby a pripravilo zostávajúci zo slohových prác, ho 37 ôsmakov so svojimi profesormi (na fotografii). V tejto generácii je šesť nositeľov Vukovho diplomu: recitácií, piesní, hudobných čísel Laura Hruškárová, Jana Varecová, Maja Gedeľovská, Isidora Ilićová, Klára Menďanová a Valentína Hudecová, a úryvkov z divadelného predktorá sa stala i žiačkou generácie. K dosiahnutému úspechu malým maturantom zagratuloval Janko Havran, stavenia sledoval, žiaľ, veľmi riaditeľ školy, a o. i. pripomenul, že táto generácia žiakov patrí medzi úspešnejšie generácie, žiaci boli jednotní malý počet divákov. a dobre spolupracovali so všetkými profesormi, a najmä s triednymi profesorkami Oliverou PanovićovouŠtyri roky za sebou na konci -Miletićovou a Stanislavou Nikovićovou. školského roka na Gymnáziu A. Lš. Jána Kollára v Báčskom Petrovci Foto: z archívu školy odmeňujú najúspešnejších žiakov zo všetkých ročníkov. Umož• ĽUDIA A UDALOSTI •

24 /4755/ 17. 6. 2017

Ľudia a udalosti

V NEDEĽU 11. JÚNA NA SVIATOK SVÄTEJ TROJICE v slovenskom evanjelickom chráme Božom s Silbaši usporiadali exámen. Služby Božie vykonala farárka Jasmina Kotasova-Medveďová. V slávnostnom programe účinkovali deti a mládežníci, ktorí chodia na hodiny náboženstva v škole, ako aj deti z detskej besiedky. V programe odzneli piesne, modlitby, príbehy zo života, biblické citáty a básne pripomínajúce Božiu lásku, ale aj lásku medzi ľuďmi. Deti a mládežníci týmto potešili prítomných v kostole, a tak úspešne skončili tento školský rok. R. K.

ZÁVEREČNÝ PROGRAM V PAZOVSKOM POLETARCI. Vo štvrtok 8. júna sa v staropazovskej divadelnej sále konal záverečný program najstarších skupín Predškolskej ustanovizne Poletarac. Pazovskí škôlkari sa azda tým najkrajším spôsobom – piesňou a tancom – rozlúčili so svojimi vychovávateľkami, pretože už od septembra sa z nich stanú žiaci prváci. Úspech v základnej škole, kde ich čakajú nové povinnosti, ale i radosti, im v úvodnom prejave zaželala Milica Blešićová, riaditeľka ustanovizne. V záverečnom programe sa so škôlkou rozlúčilo deväť skupín pazovských ratolestí. Rodičia, starí rodičia, priatelia a iní hostia nešetrili svoje dlane a búrlivým potleskom odmenili každú skupinu detí za skvelý výkon v záverečnom programe. A. Lš.

ROZHOVOR SO ŠTEFANOM KARÁSEKOM Z DOBANOVIEC

Kariéra plná spomienok Danuška Berediová

ko sám o sebe hovorí, je iba sedliak a dieťa z dediny. Tvrdí tiež, že na všetko v živote stačí vôľa. Tak sa tento z povolania dopravný inžinier sám naučil aj stolárskemu remeslu. O svojej úspešnej profesionálnej kariére plnej zážitkov nám porozprával Štefan Karásek z Dobanoviec. Pracovali ste v Belehrade na viacerých pracovných miestach? − Moja generácia bola prvá, ktorá po vojne skončila osemročnú základnú školu, tzv. osmoletku. Potom som sa zapísal na dopravnú školu v Zemune a po jej skončení v roku 1961 som si našiel zamestnanie v mestskom dopravnom podniku v Belehrade (GSP) ako technik. Tu som pracoval do roku 2001, čiže do dôchodku. Vedľa práce som roku 1975 zakončil štúdium na dopravnej fakulte. Na začiatku som pracoval v autobusovom podniku na Kosmaji. V živote to tak býva, že keď sa vás chcú zbaviť, tak vám akože zlepšia pracovnú pozíciu.

www.hl.rs

Tak som sa stal vedúcim pre minibusy, hoci som sa vyjadril proti ich kúpe. Mal som na starosti 30 minibusov a každý z nich prešiel milión kilometrov. Nakoniec som na tej pozícii získal zlatý odznak za rozvoj turizmu v Belehrade. Keď sa prvý minibus pokazil, rozhodli sme sa, že ich zrušíme. Potom som sa stal hlavným dispečerom v GSP. Mal som na starosti spoluprácu s médiami, čo znamená, že som spolupracoval aj s legendárnym novinárom Đokom Vješticom

Informačno-politický týždenník

alebo s Draganom Kojadinovićom, ktorý sa neskoršie stal ministrom kultúry. V tom čase som mal všetky informácie o dianiach v Belehrade. Nikdy som nemal rád električky, lebo robili najväčšie problémy v premávke. A zasa ma naschvál dali za správcu strediska pre električky. Odtiaľ som potom odišiel aj do dôchodku. Ako ste sa dostali na olympiádu do Sarajeva? − V Belehrade sa v tých rokoch začal rozvíjať kongresový turizmus. Prvý kongres, na ktorom som pracoval, bol 10. stranícky kongres a mojou úlohou bola počkať hostí na letisku a ďalej im organizovať prepravu do centru Sava. Stalo sa, že pred olympiádou zo Sarajeva požiadali o personálnu pomoc a vtedy poslali mňa z Belehradu. Vďaka kontaktom, ktoré som nadviazal v Sarajeve, v roku 1987 som sa dostal aj na univerziádu do Záhrebu. Na obidvoch týchto podujatiach som mal na starosti organizáciu prepravy VIP hostí. Tak som napríklad v Sarajeve dočkal nórskeho kráľa Olafa s kráľovnou.

Mali ste príležitosť stretnúť ešte niektorých štátnikov? − Keď sa v Belehrade po druhýkrát konal samit nezúčastnených krajín, videl som všetkých 120 štátnikov, ktorí sa vtedy na samite zúčastnili. Najväčšie trampoty boli s ťavami, ktoré priviedol Muammar al-Kaddáfí. Na jednej vraj jazdil, druhú dojili, aby pil mlieko, a tretiu hádam zabili, aby jedol jej mäso. Priviedol aj jedného koňa. Z hipodrómu nám nechceli poskytnúť vozíky na prepravu zvierat, lebo sa báli, že nejako nakazia ich zvieratá. Tak sme zabezpečili nákladné auto. Problém bol zase na colnici, ale aj to sme vyriešili. Nakoniec bol problém, kde tie zvieratá umiestniť. Tak nakoniec skončili na pozemku ambasády. Inokedy zasa počas kongresu MMF v Belehrade v roku 1980 som mal príležitosť sedieť s Davidom Rockefellerom. Na Titovom pohrebe v tom istom roku som tiež čakal hostí na letisku a usmerňoval ich odvoz podľa protokolu. Brežnev napríklad spal tu v Dobanovciach, v Titovej vile. • ĽUDIA A UDALOSTI •

NA MYJAVE V MÁJI (3)

Keď zmrzlinu, tak škoricovú Anna Francistyová

vôli nadväznosti na uplynulé dve pokračovania tieto hlasľudovské potulky Myjavou začneme citátom z katalógu 23. roč-

Múzeum Slovenských národných rád, ktorý je špecializovanou organizačnou jednotkou Slovenského národného múzea v Bratislave. Hlavná expozícia múzea je umiestnená v dostavanom pavilóne pri

priestor vôkol neho v centre mesta. Dojal nás ešte jeden prejav úcty: na murovanom zábradlí terasy Kultúrneho domu Samka Dudíka odnedávna začali pribúdať malé kamenné platne s menami známych slovenských a českých hercov a s rokmi, keď vystúpili v tomto kultúrnom stánku. Také „stopy“ tu majú napríklad: Emília Vášáryová, Zuzana Krónerová, Ladislav Chudík, Milan Lasica, Emil Horváth, Jiří Bartoška. Pripomenulo nám

tom sa nás s úsmevom po srbsky opýtal, odkiaľ sme... On, Idrizi Ali, pochádza z Macedónska, z Gostivaru, a v Myjave je tri roky. Jeho lahôdkareň je na dobrej lokalite, v hlavnej sezóne má vraj plné ruky práce. Zákazníkom ponúka dvadsať druhov zmrzliny a novinkou je škoricová. Na jeho odporúčanie sme ju ochutnali a na druhý deň sme si prišli po ďalší kopček... Na záver pripomíname, že práve v týchto dňoch, teda od 16. – 18.

Pohľad na mesto z terasy Kultúrneho domu Samka Dudíka

níka tradičnej Koštovky páleného: dome Anny Koléniovej, kde 19. „Je tu máj, najkrajší mesiac v roku, septembra 1848 po prvý raz zavšetko kvitne, i stromy, z ktorých sadala I. Slovenská národná rada. máme ovocie v tekutej podobe Z radu osobností z národno-kulna našej koštovke.“ Ale tu príbeh túrnych a spoločensko-politických o destilátoch uzavierame. dejín Myjavčania si zachovávajú Vyberieme sa na obhliadku tohto pamiatku i na presláveného husmesta, ktoré s ďalším mestom – Bre- listu Samka Dudíka (1880 – 1967) zovou pod Bradlom – a 15 dedinami a spisovateľku humoristku Zuzku (čiže obcami podľa terminológie na Slovensku) tvoria Myjavský región. Je to moderné mesto s asi 12 300 obyvateľmi. Má krytú plaváreň, kúpalisko s ihriskom na plážový volejbal, umelú ľadovú plochu na korčuľovanie, futbalový štadión. Keď ide o sakrálne stavby, je tu evanjelický tolerančný chrám so symbolom Myjavy – Myjavskou vežou, katolícky kostol sv. Štefana, kým Otec zmrzlinárčil v Leskovci, najstaršia takáto stavba je syn zakotvil na Myjave katolícky kostol sv. Jána Nepomuckého z roku 1610. Zgurišku, vlastným menom ĽudV centre mesta je pamätník Mi- milu Šimonovičovú (1900 – 1984). lana Rastislava Štefánika, blízko O tom, že si Myjavčania uctievajú neho komfortný Hotel Štefánik, minulosť, svedčí aj čerstvými ventiež Kultúrny dom Samka Dudíka cami ozdobený pomník padlých s kinosálou a priestormi na výstavy. v Slovenskom národnom povstaní Záujemcom o históriu odporúčame v rokoch 1944 – 1945 a udržiavaný • ĽUDIA A UDALOSTI •

Rieka plná pstruhov preteká i vedľa komfortného hotela Štefánik

to hviezdy slávy na chodníku vo júna v areáli Trnovce a v centre filmovom Hollywoode. mesta Myjava prebieha 58. MedziPríjemne nás prekvapil postave- národný folklórny festival. Vždy je to ný pestrofarebný máj na hlavnej víkend naplnený tancom, hudbou a ulici blízko detského parku, skôr ľudovými tradíciami. Právom ho poby sme také zachovávanie važujú za jedno z najvýznamnejších ľudových tradícií očakávali folklórnych podujatí a spoločne s na dedine, a nie v meste. A týmto pomerne tichým mestom preteká dokonca i čistučká rieka Myjava. Hemží sa pstruhmi, ktoré je zakázané loviť (čo miestnym občanom ani nenapadne robiť) a zrána sme v nej videli dokonca i celú rodinku divej kačky... Pekné heslá na každom kroku Májová prechádzka mestom nás zaviedla aj k neodmys- Detvou a Východnou patrí medzi liteľnému letnému občerstveniu. tri najväčšie na Slovensku. Tohto Zrejme naša slovenčina má tak roku festival privíta viac než 1 500 trochu balkánsky prízvuk, lebo účinkujúcich z celého sveta. Ale majiteľ zmrzlinárne najprv s nami to by už bolo niečo pre cyklus Na konverzoval po slovensky, a po- Myjave v júni... 24 /4755/ 17. 6. 2017

Tretie miesto: Andrea Opavská, 5. 2 Druhé miesto: Jana Jašová, 6. 1

Prvé miesto: Dejna Domoniová, 6. 1

Boli ste na 24. prehliadke slovenskej detskej divadelnej tvorby 3 x Ď v Starej Pazove? Niektorí z vás hrali v divadle, niektorí pozerali divadielka a niektorí aj kreslili. A to návrhy na diplomy pre najúspešnejšie divadlá a hercov. Tohto roku to boli žiaci ZŠ hrdinu Janka Čmelíka zo Starej Pazovy a pozrite si, ktoré návrhy boli najúspešnejšie.

Renata Horvátová, 5. 1

Ela Faragová, 6. 1

Jana Opavská, 6. 1

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

• DETSKÝ KÚTIK • •

Obzory

Z obsahu Básnické siete Miroslava Demáka v macedónčine Tie hýrivé svety a strety Nová dráma tyká aj imerznému divadlu

str. 2 str. 4 – 5

Nový Sad 17. 6. 2017 Ročník XXXIV Číslo 5/394

PRÍLOHA PRE KULTÚRU, VEDU, UMENIE A LITERATÚRU

str. 6

ÚVAHA

Môj uhol pohľadu Viera Benková

ňa 7. júna členovia Spolku slovenských spisovateľov v materskej krajine v staroslávnej Žiline mali svoje výročné zhromaždenie, na ktorom sa zúčastnili aj dolnozemskí autori ako radoví členovia. Hovorilo sa tam na rôzne pálčivé otázky dneška, najmä o nehoráznom postoji súčasnej spoločnosti k tvorbe a umeniu vôbec. Moja úvaha sa teda nesie v reáliách spomenutej udalosti... Keď sme v deväťdesiatych rokoch minulého storočia v Budapešti zakladali Úniu slovenských spisovateľov a kultúrnych dejateľov mimo materskej krajiny, do vtedajšieho vedenia a predstavenstva sme si zvolili dve významné osobnosti slovenského literárneho a kultúrneho zahraničia, Imricha Kružliaka ako predsedu a Ondreja Štefanka ako podpredsedu. Už vtedy sme si naplánovali, že pri priaznivej situácii v budúcich rokoch začneme udeľovať literárne ceny slovenským autorom mimo materskej krajiny, a tým zviditeľníme ich tvorbu aj význam v dejinách slovenskej literatúry na Slovensku. Bola to snaha ponaprávať chyby minulosti, keď sa nám úradne a verejne na Slovensku nedostávala nijaká pozornosť, ba ani možnosť uverejňovať a vydávať knihy. Ak aj, bolo to skôr sporadicky, okrajovo a zvyčajne sa písalo príležitostne alebo zhovievavo o dolnozemských autoroch ako o krajanoch. Žiaľ, potrvalo dlhšie, kým sa to zmenilo, a kým sa slovenskí spisovatelia žijúci mimo vlasti

dostali aspoň do výberov, zoznamov a vedeckých a školských publikácií na Slovensku. V roku 2 0 0 9 z o m re l podpredseda Únie slovenských spisovateľov a kultúrnych dejateľov Ondrej Štefanko, ktorý bol všestrannou poprednou osobnosťou slovenského života na Dolnej zemi, a tak sa Kultúrna a vedecká spoločnosť Ivana Krasku z Nadlaku spolu so Svetovým združením Slovákov rozhodli na pamiatku tohto dolnozemského spisovateľa udeľovať medzinárodnú literárnu Cenu Ondreja Štefanka. Bolo to veľmi symbolické a mnohovýznamné gesto, lebo súčasne sa pri slávnostnom udeľovaní tejto pocty koná i medzinárodná konferencia venovaná práve špecifikám dolnozemskej tvorby. Prvý raz sa Cena Ondreja Štefanka udelila v roku 2009 a právom ju vtedy získali dve veľké osobnosti (a k tomu Štefankovi spolupracovníci) – cenu za literatúru získal spisovateľ Víťazoslav Hronec a neúnavnej organizátorke a realizátorke kultúrneho a spoločenského života Slovákov v Maďarsku Anne Ištvánovej sa dostala cena za organizačnú prácu. Ceny bývajú zväčša veľkým prekvapením už i preto, že si na ne, práve tí, čo by ich mali získať, nenárokujú... Musím však uznať, že konkrétne Cena Ondreja Štefanka, ktorú som získala v roku 2011, bola mi vzpruhou v práci, ktorej som sa venovala. Vtedy som práve končila zbierku básní (medzičasom vyšla tlačou pod názvom Modrotlač v Slovenskom

vydavateľskom centre v Petrovci, v Srbsku). Veď práve poéziou som vstúpila na neisté chodníčky literatúry. Po siedmich rokoch mlčania ma moje poetické pero zrazu znova oslovilo, keď zistilo, že som pripravená prijať novú ponúknutú poetickú úroveň, do ktorej ma zlákalo. Ja som tento moment nazvala impulzom, niekto tomu hovorí „inšpirácia“ alebo „nová skúsenosť“, hoci si myslím, že k tomu sa ešte radí mnoho iných vecí, napríklad dozrievanie autora, ponor do nových sfér, dôvera vzťahov: autor – poézia, autor – jazyk, autor – svet, autor a jeho podstata, autor a jeho zvyky a tak ďalej. Pri udeľovaní Ceny Ondreja Štefanka som si naňho zaspomínala ako na priateľa, ale i veľkého človeka, s ktorým som bola v častom styku, na jeho neúnavnú túžbu a snahu, aby sa o našom dolnozemskom fenoméne hovorilo nielen doma, ale aj v materskej krajine a vo svete. Bol to, povedala by som, akýsi otcovský vzťah k práci a dielu slovenského človeka a k jeho svetu, k hrdosti Dolnozemcov, ktorí sa museli stáročia prebíjať cez nástrahy pri dokazovaní vlastnej identity v cudzom svete, neraz medzi agresívnymi národnými spoločenstvami, najčastejšie prenasledovaní najmä násilným pomaďarčovaním. Ondrej patril k slovenskej Dolnej zemi. Tam sa narodil, mal hlboké korene poprepletané s nami všetkými, nech tak poviem, Dolnozemcami, ale aj Hornozemcami, roztrúsenými po svete. To prinieslo veľa literárnych a kultúrnych plodov. Literatúra, ktorá vzniká už po stáročia na Dolnej zemi, pod panónskym slnkom, je napojená možno viac na tradíciu a menej na súčasnosť. Je to spôsobené potrebou zachovávania svojej svojbytnosti a slovenskosti.

Napriek tomu táto literatúra žije naplno s dobou. Vo svete je hodne príkladov o hodnotných umeleckých dielach autorov, ktorí patrili alebo stále patria k malým národom a k malým spoločenstvám a napriek tomu získali významné literárne ceny. Možno mali šťastie, že ich diela boli preložené i do svetových jazykov, hoci sme ani nevedeli, že spomínaní autori tvoria. Vďaka prekladateľom, neúnavným sprostredkovateľom duchovných hodnôt ľudstva, stretávame a objavujeme takto mnohé zaujímavé diela a osobnosti. A práve takýmto ľuďom môžeme dnes vyjadriť skutočnú vďaku, najmä našim prekladateľom Michalovi Harpáňovi, Zdenke ValentovejBelićovej, Martinovi Prebudilovi, Miroslavovi Demákovi, Kataríne Pucovskej, Samuelovi Boldockému (1943 – 2015) a iným, ktorí sa svojimi prekladmi zaslúžili o obojstranné prúdenie literatúr najmä medzi Srbskom a Slovenskom. Práve 7. júna Spolok slovenských spisovateľov na Slovensku, v ktorom sme takmer väčšina tunajších slovenských vojvodinských autorov členovia, mal svoje výročné zhromaždenie (k tomu i volebné), na ktorom sa hovorilo aj o plodnej spolupráci medzi dvomi vydavateľstvami, a prednedávnom aj tromi (ide o to, že i Združenie spisovateľov Srbska sa pridalo k tejto spolupráci), teda medzi Spolkom spisovateľov Slovenska, Srbska a Slovenským vydavateľským centrom, kde uzreli svetlo sveta už desiatky kníh súčasných slovenských, dolnozemských a srbských autorov. Veríme, že v tejto šľachetnej, ale najmä umeleckej tvorbe a spolupráci sa bude pokračovať, ako to odznelo aj z tribúny Spolku spisovateľov Slovenska v Žiline.

POÉZIA

17. 6. 2017 • 24 /4755/

Básnické siete Miroslava Demáka v macedónčine (Мирослав Демак: Преградувањето на Елсинор. ПНБ Публикации : Скопје 2016) knižne nepublikovaných cyklov: Електротехничко зрачење emáme často prí- и теорија на антените (Elekležitosť predstaviť trotechnické žiarenie a teória k n i ž n é v y d a n i e antén), Тоа, сепак, само од niektorého zo slo- ветрот (To však len z vetra), venských vojvodinských spi- Од отворената дланка (Z otvorenej dlasovateľov, ktoré ne), Зодијак vyšlo v preklade ( Z v e ro k r u h ) a niekde v zahra2,3,4,5,6,7,1. ničí. Práve to sa V obsiahlom stalo vlani, keď doslove pomenov Macedónsku vanom Rozplietavydali výber nie poetickej siete z poézie nášho Miroslava Demáka popredného spiprekladateľ Zvonsovateľa a básko Tanevski už na nika Miroslava začiatku uvádza, Demáka (Stará že „je pre macePazova 1948). dónsku literárnu V útlej, ale naa kultúrnu verejdovšetko vzácnej nosť Miroslav Deknižočke sa namák jeden z najchádza 42 básní, ktoré do macedónčiny preložil známejších básnikov z radov Zvonko Tanevski, ktorý učí na vojvodinských Slovákov (...), Univerzite Komenského v Bra- ktorému už skôr v macedóntislave a dlhé roky sa zaoberá čine vyšla preložená kniha prekladaním literárnych diel z pre deti Trojhlavý drak Štefan príbuzných slovanských jazy- (Троглавиот змеј Штефан, Скопје 1990) kov. Ide vlastne v preklade o preklad výbeTodora Čalovru z Demákovej ského“. O tom, poézie Prestavže je náš spisoba Elsinoru, ktovateľ Miroslav rý pred niekoľDemák, od zakými rokmi vyčiatku deväťdedalo Slovenské siatych rokov vydavateľské minulého storocentrum v Báččia žijúci na Sloskom Petrovci vensku, už dlhú v Edícii Živ ý dobu prítomný prúd (2008). Je v povedomí mavšak zaujímavé, cedónskeho čiže do macedóntateľa a tamojskeho vydania ších literárnych sa nedostali kruhov, svedčia básne z cyklu Miroslav Demák jeho preklady Atrament, krv macedónskych rétoriky, ktorý rétoriky je vlastne posledným vydaným básnikov Blažu Koneského a Radovana Pavlovského v anjeho cyklom. Preložené básne sú rozde- tológii Potok musí tiecť (Nový lené do piatich cyklov a sú Sad 1980) alebo knihy pre deti vlastne výberom z Demáko- Kiru Doneva Cestujeme, cestuvých doterajších básnických jeme (1989). Minulý rok Demák dokonzbierok, ale aj z niektorých Martin Prebudila

24/II

ca získal Medzinárodnú cenu Anny Frankovej, udeľovanú macedónskym vydavateľstvom Fénix a skopskou Nadáciou pre kultúrnu a vedeckú aﬁrmáciu a prezentáciu autorom za mimoriadne dosahy v literatúre pre deti.

A že si jeho detskú tvorbu všimli aj širšie, môže dosvedčiť fakt, že jeho rozprávka Husle vyšla v knižnej podobe aj v Bosne a Hercegovine a v Nemecku.

TO A čo vy vlastne viete o vtákoch Lietajú majú krídla majú perie hniezda v hniezdach vajíčka Prečítal som štyri zoológie a rok som pozoroval vtáky Pýtal som sa horára sedliaka i starca Všetci hovorili o vtákoch a každý hovoril iné A ja som stále nevedel čo je to vták Raz som namieril a stlačil spúšť A môžem vám o vtákoch povedať všetko To malé vlhké to mŕtve to je vták

Foto: z archívu M. Demáka

PUBLIKÁCIE

HLAS ĽUDU • OBZORY

Päťdesiat dôvodov na ďalšie kroky (50 rokov vysokoškolskej slovakistiky v Novom Sade (1961 – 2011) / 60 rokov Filozoﬁckej fakulty v Novom Sade (1954 – 2014). Slovakistická vojvodinská spoločnosť : Nový Sad 2014) Juraj Bartoš

pôvodným základným dvojročným štúdiom (v období 1963 − 1974 ich bolo 36), pokračujúc štvorročným štúdiom (1971 − 2014 úhrnne 125 študentov), potom (12) diplomantov, ktorí ukončili základné štvorročné štúdium podľa Bolonskej deklarácie (2010 − 2013) a končiac menami 8 študentov, ktorí zakončili diplomové akademické štúdium – master a magisterské štúdium slovakistiky (6 študentov). Tu sú tiež názvy obhájených magisterských prác a doktorských prác zo slovakistiky na FF v Novom Sade. Úhrnne 14 príspevkov redakcia zaradila do kapitoly Spomienky. V nich sa väčšina autorov (niekdajších študentov a expracovníkov „na slovakistike“) sústredila na osobné reminiscencie. Osobne ma najviac zaujali texty Daniela Dudka Niektoré súvislosti so vznikom novosadskej vysokoškolskej slovakistiky, Juraja Glovňu Užitočné a obohacujúce štvorročné pôsobenie na lektoráte slovenského jazyka a kultúry a najmä text Medzi dvoma katedrami. Vskutku je to rozhovor, v ktorom Dr. Emil Horák odpovedá na otázky Š. B. Žiaľ, vôbec sa neuvádza, kto je Š. B., ani kde a kedy, inak miestami naskutku vzrušujúce, interview bolo uverejnené. V záverečnej časti rozhovoru veľký priateľ nielen vojvodinských Slovákov, ale aj niekdajších juhoslovanských národov (predovšetkým srbského a chorvátskeho) ozrejmuje, ako sa mu podarilo na 11. medzinárodný kongres slavistov v Bratislave (v októbri 1993, teda keď tzv. medzinárodné spoločenstvo vtedajšej Spolkovej republike Juhoslávii uvalilo sankcie) „prepašovať“ srbských slavistov. Viete si pred-

25/III

rochu viac než pred mesiacom sa mi dostalo do rúk vzácne svedectvo o vzniku a fungovaní jednej z najvýznamnejších inštitúcií vojvodinských Slovákov. Publikácia 50 rokov vysokoškolskej slovakistiky v Novom Sade (1961 − 2011) / 60 rokov Filozofickej fakulty v Novom Sade (1954 – 2014) / 50 година високошколске словакистике у Новом Саду (1961 – 2011) / 60 година Филозофског факултета у Новом Саду (1954 – 2014), vyšla v Novom Sade roku 2014; všetky príspevky v nej sú v slovenčine a srbčine (cyrilikou). Vydala ju Slovakistická vojvodinská spoločnosť s finančnou podporou Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí (Bratislava, Slovenská republika) a Ústavu pre kultúru vojvodinských Slovákov (v Novom Sade). Po krátkych Úvodných poznámkach redakcie (jedine tieto sú iba v slovenčine) nasleduje stať pod názvom Historiát. Obsahuje jediný príspevok: 50 rokov pôsobenia študijnej skupiny Slovenský jazyk a literatúra na Filozofickej fakulte v Novom Sade. Jeho autori Michal Týr (už zosnulý) a Zuzana Týrová stručne podávajú dejiny vysokoškolskej slovakistiky v Novom Sade, začnúc akademickým rokom 1960/61, keď na Vyššej pedagogickej škole v Novom Sade zaviedli dvojročné štúdium slovenského jazyka a literatúry. „Za medzník v našej slovakistike sa považuje rok 1961, keď sa v súvislosti s reorganizáciou vyššieho a vysokého školstva vo Vojvodine štúdium slovenského jazyka a literatúry prenieslo na Filozofickú fakultu v Novom Sade,“ – píšu autori a ďalej sledujú rast slovakistickej inštitúcie až po akademický rok 2013/14. Zachytávajú podstatné organizačné reálie, personálne a iné zmeny v jeho vývine, spomínajú rôzne odborné aktivity. Informujú tiež, že slovenská skupina bola najprv súčasťou Katedry

východoslovanských a západoslovanských jazykov, aby roku 1972 vznikla osobitná Katedra slovenského jazyka a literatúry: mala šiestich stálych pracovníkov, lektora zo Slovenska a externého spolupracovníka. Následne reformy vysokého školstva vo vtedajšej Juhoslávii katedra sa 1. januára 1976 formálne pozmenila na Slovakistický ústav. Z neho roku 1993 vzniklo súčasné Oddelenie slovakistiky. Prvými vysokoškolskými učiteľmi na slovakistike boli Daniel Dudok (jazyk), Ján Kmeť (literatúra), Michal Palov (metodika) a Michal Filip (jazyk). Vedúcim okrem prvých dvoch bol ešte Michal Harpáň a v súčasnosti je na čele Oddelenia slovakistiky Jarmila Hodoličová. V druhej časti pomenovanej Zamestnanci nachádzame medailóniky 18 pracovníkov katedry, respektíve ústavu alias Oddelenia slovakistiky záverečne s rokom 2014). Chronologicky, podľa dátumov narodenia v kocke sú zastúpení: Michal Filip, Ján Kmeť, Daniel Dudok, Mária Myjavcová, Michal Týr, Michal Harpáň, Jozef Valihora, Samuel Čelovský, Anna Marićová, Anna Ostojinová, Jarmila Hodoličová, Miroslav Dudok, Adam Svetlík, Anna Makišová, Michal Babiak, Zuzana Týrová, Marína Šimáková-Speváková a Jasna Uhláriková. Tretiu časť publikácie pomenovanú Lektori tvorí zoznam lektorov slovenského jazyka a kultúry v rokoch 1968 − 2014. Úhrnne sa ich v danom období vystriedalo 11; niektorí čerpali viac „mandátov“. Študenti je názov štvrtej state. Obsahuje zoznam všetkých diplomovaných študentov, začnúc

staviť, ako univerzitný profesor Horák od októbra 1994 dochádzal k slovakistom do Nového Sadu zo Záhrebu (kde vtedy pôsobil ako riadny lektor slovenčiny), ako prestupoval z chorvátskeho autobusa (v nočnej hodine) na srbský autobus a pri návrate opačne? Husiu kožu pociťujem pri jeho slovách: „Na základe mŕtvolného mlčania v tých autobusoch som mával neustále taký pocit, že som jediný cestujúci, čo na druhú stranu neodchádza odprevádzať najbližších na večnosť.“ Textuálnu časť publikácie uzavierajú Literárne texty našich študentov – spisovateľov. Je ich spolu 12, niektoré sú pre dospelých čitateľov, iné pre tých v detskom veku. Mali sme možnosť takmer všetky prečítať buď v študentských časopisoch Tma, Čar(b)ológ či Traf (o nich v predchádzajúcej časti píšu Jaroslav Čiep, Katarína Mosnáková a Anna Margaréta Valentová) alebo dokonca v Novom živote. Aj tieto príspevky mohli a aj mali byť opatrené poznámkami o tom, odkiaľ sú prebrané. Pozorovanú knihu uzaviera Fotogaléria. Nie práve rád, ale predsa spomeniem, že tu chýbajú údaje o autoroch fotograﬁí. Nielen preto, že je, na moje potešenie, zastúpená aj moja maličkosť, a to štyrmi zábermi: jedným na strane 170 (dolu), dvoma na s. 171 a jedným na s. 172 (dolu), a že sa to (na moje rozčarovanie) vôbec neuvádza. Táto poznámka, ako i daktoré menšie chyby nijako publikácii neuberajú na váhe. Naopak, domnievam sa, že ona je vzácnym a podnetným svedectvom na ďalšie kroky k rozvoju vysokoškolskej slovakistiky v Novom Sade. Alebo trebárs na ceste k zamedzeniu jej úpadku. Nakoniec len skonštatujem: v imprese sa o. i. uvádza, že publikáciu pripravila redakcia v zložení: Dr. Jarmila Hodoličová, Dr. Adam Svetlík, Mr. Zuzana Týrová. Ako recenzenti sa spomínajú: Dr. Katarína Šebová-Maruzsová (na inom mieste jej priezvisko znie Marušová?) a Dr. Zuzana Hurtajová. Jazykovú úpravu mala na starosti dvojica Dr. Juraj Glovňa (slovenské texty) a Mr. Mirjana Jocićová (texty v srbčine). Knihu graﬁcky upravila Sanja Ninkovićová-Potranová a obálku navrhol Milan Potran. Vytlačila tlačiareň Tampograf v Novom Sade, v náklade 300 exemplárov.

I NT E RV IE W

17. 6. 2017 • 24 /4755/

SLOVO DALO SLOVO: MIRO REGÍTKO, ILUSTRÁTOR

Tie hýrivé svety a strety Oto Filip

26/IV

lustrovanie je jeho láskou a záležitosťou celoživotnou. Svedectvom toho sú bezmála všetky východiskové body jeho osudu, obrovské kvantá prác, ktoré doluje zo seba akoby s už príslovečnou ľahkosťou. Jeho tvorbu, či sa s ňou človek stretol prvýkrát, alebo po stýkrát, nemožno vnímať bez nadšenia. Miroslav-Miro Regítko je majstrom kresby, farby, pohybu, hravosti. Treba však ísť radom a stručne, lebo inak nemožno. Narodil sa 3. júna 1965 v Hnúšti Likier, v roku 1995 ukončil štúdium v Bratislave na Vysokej škole výtvarných umení u profesora Dušana Kállaya, odbor voľná graﬁka a knižná tvorba. Tvorí a žije v Šali-Veči. Vyše štvrť storočia, konkrétne od roku 1990, ilustruje detskú literatúru, učebnice a detský časopis Fifík. Okrem voľnej graﬁky venuje sa aj portrétnej karikatúre. Už roky je pravidelným účastníkom prezentácií ilustračnej tvorby v detskej literatúre formou besied v knižniciach a v školách po celom Slovensku. Podujatí, ako sú Dni detskej knihy Vranov 2006, tých v Knižnici Mateja Hrebendu v Rimavskej Sobote 2008, v Kysuckej knižnici v Čadci 2009, v Gemerskej knižnici Pavla Dobšinského v Rožňave 2010, knižničného a literárneho festivalu Prešov číta rád 2006, 2007 a 2008... Vyše desaťročia je aktérom spoločných a samostatných besied so spisovateľmi medzi najmenšími čitateľmi o svojej tvorbe. Pre vydavateľstvá, ako sú Perfekt, Mladé letá, Forza a iné, ilustroval vyše šesťdesiat knižných titulov. V rokoch 1987 až 1990 pôsobil v časopise Ohník, od roku 1990 ilustruje detský časopis Fifík vo vydavateľstve Perfekt, kde za štvrť storočia zdolal priam neuveriteľných viac než 30 000 ilustrácií. Je účastníkom početných výstav,

nositeľom mnohých ocenení. no poďme urobiť nový časopis. A to, čo je pre nás azda najdô- Tak po nežnej revolúcii, v roku ležitejšie, v poslednom čase 1990, vznikol Fifík, v ktorom sa vedie, prostredníctvom brati- stala šéfredaktorkou. Odvtedy slavskej Bibiany, ilustrátorské vlastne fungujeme. Spolupradielne aj v Srbsku. Priznáva cujem s Fifíkom dodnes ako sa, že roboty umelec na voľnej má aj dnes toľnohe a beriem ko, že by mohol to ako srdcovú robiť od rána do záležitosť. Do večera. Okrem časopisu som bežných prác za tie roky uropráve sa angažubil vyše tridsaťje na ilustrovaní tisíc obrázkov. knihy Ľubomíra Našťastie, inšpiFeldeka, ktorý ráciu mám stále. prekladá Martina Mám dar, dostal Luthera, má rozsom ho vena od pracovanú veľkú deda, ktorý ináč anglicko-slovenbol evanjelickým skú knihu. Je tu, farárom. Bez dobrej nálady samozrejme, celý No mali ste aj to nejde rad záväzkov dobrého učiteľa a prác iných, od tých bežných na VŠVU... po rôzne zákazky. Námetov – Bol ním profesor Dušan na rozhovor toľko, že sa ťažko Kállay a veľmi si vážim, že som rozhodnúť, skadiaľ vlastne mal možnosť študovať u neho. a vôbec začať. Pôvodne som chcel študovať Dlhoročnou konštantou u Albína Brunovského. Bol vo vašej tvorbe je práve to úžasný človek, keď dakde prišiel akoby prišlo zjavenie. No nastúpila nežná revolúcia, s ňou a po nej i zmeny, maestra Brunovského odvolali, takže z vysokej školy odišiel. Prišiel Dušan Kállay namiesto neho, vynikajúci pedagóg. Doteraz spolupracujeme, lebo robíme v jednej porote spoločne. Ide o celoslovenskú výtvarnú súťaž pre postihnuté deti, ktorá sa volá Mesiac detskej tvorby. Od profesora Kállayho som si odniesol ponaučenie o poctivej Aj kladivo robí majstra výtvarníckej práci. Ide o to, riadne si detský časopis Fifík. Ste jeho odsedieť nad tou robotou, dvorným ilustrátorom. Ako milovať svoju prácu. A mať ste sa ocitli v ňom? rozvahu a veľmi uvážene – Pôsobil som najprv v časo- hodnotiť niekoho, keď niekto pise Ohník. Keď jeho redaktor- požiada, aby sme išli niekde ka odišla z neho, vyzvala ma: niečo oceniť. Treba to robiť Dala som ti ilustrovať Ohník, veľmi rozumne, tak, aby som

neurazil toho, o kom hovorím, ale aby som ho povzbudil kráčať v tej tvorbe ďalej. Vážim si to, že individualita sa nepotláča u študentov na vysokej škole. Ten pedagóg ich (na)smeruje niekde tak, aby tvorili vlastnou tvorbou, ale nie tak, aby sa opakovali. Lebo nemusí byť dobre, keď veľmi silná osobnosť pôsobí ako výtvarník v škole a keď sa všetci začnú k nemu otáčať. Potom vznikne deväťdesiat jeho klonov. Čiže nie je dobre, ak nebude individualita. Vaše práce priam dýchajú hýrivými farbami, otvárajú nám mnohé neznáme kom-

Obálka časopisu Fifík

naty a svety, je v nich ozajstný cit pre detail, špičková kresba... – Ja veľa ilustrácií robím na počítači. Spomínam si na otca, ktorý mi hovoril: teba raz nahradia počítače, aj tie budú maľovať. Nie je to pravda. Komputer je len stroj, ktorý čaká na pokyn od tej hlavy, ktorá tvorí. Základ je vždy maľba štetcom a tušom. Len potom do všetkého vstupuje počítač. Baví vás viac ilustrovať knihy alebo časopisy? – Sú to možno dve strany jednej mince, no podstatné je, že je to stále tá istá minca, s rubom a lícom. Nie, samozrejme, v tom ponímaní, že to je zlé, to iné dobré. Každá práca, ktorú dostanem, je pre

INTERVI EW

HLAS ĽUDU • OBZORY mňa tvorivá výzva. Nie som len vo svete ilustrácií: robím aj do dizajnu graﬁckého, robím i etikety na víno, robím obrázky na obaloviny. Na základe jednej z objednávok

Dve z nespočetného množstva ilustrácií

Pútač jednej z akcií, v ktorej aktívne účinkuje

to bola škola animačnej tvorby. V Novom Pazare bolo veľmi veľa detí, prišlo ich päťdesiat alebo šesťdesiat a páčilo sa im to veľmi. Tu na Veľvyslanectve Slovenskej republiky v Novom Belehrade, kde sa rozprávame, zadaním je rozprávková bytosť. Veď som ilustrátorom a ilustrujem detské knižky. V akej miere sa vaše doterajšie predstavy o Srbsku líšia od skutočnosti, alebo skutočnosť od predošlých predstáv? – Porovnával som, ako reagujú vaše deti s tým, ako sa správajú deti na Slovensku, kde chodím veľmi veľa po besedách. Vlani som mal ako prvý taký dojem, pocit, že sú niektoré deti tak trochu utiahnuté, trochu smutné,

v Kruševci a v Sriemskej Mitrovici... Aké témy alebo dojmy stadiaľ nesiete? – Jedným z prvých námetov boli š k r i a t kov i a . Aj ja tu mám znázornených tých škriatkov. Medzi nimi ma odfotil môj syn doma. Zachytil ich, ako lietajú okolo mňa. Sú to prachoprdi, čiže škriatkoDvaja Jožovia v karikatúre: Ráž (skupina via, ktorí prdia Elán) a Iľko (meteorológ) prach. Pozerajú moje myšlienky, ktoré ma na- vážne, lebo sa nezasmiali ľahpádajú pri tvorbe. A hoci by ko. Teraz sa ten pocit zmenil. ma nemali otravovať, tak mi Kade chodím, sú všetky deti ich žerú a keď sú nažratí, tak také, ako u nás: divé, veseprdia prach. Je to len jeden prí- lé, príjemne sa spolupracuje beh z mnohých. V Krupnji som s nimi. Keď som bol v Kruševci, pracoval so školskými deťmi držali ma, hladkali, normálne nadanými na kreslenie, v Niši ma nechceli pustiť preč. Robili si selﬁčká so mnou. Bolo to veľmi príjemné. Čiže tie dielne, akcie, majú zmysel. Dostal som ten dar, že môžem kresliť deťom priamo, ukázať im, ako ilustrácia vzniká. Je pomerne málo výtvarníkov, ktorí prídu, sadnú si medzi deti a kreslia nejaké obrázky. Keď tie obrázky idú z ruky toho výtvarníka, je dobre, keď to vidia. A presvedčia sa, že sa ten papier dakedy dá ľahko zaplniť, že tvorba nemusí byť až taká náročná. Pri stretoch s nimi sa im snažím vysvetliť, že papier je jednou veľkou plochou, veľkým priestorom, do ktorého sa musia so svojou fantáziou zmestiť. Takto treba (na)kresliť ruky

27/V

som urobil dobovú rytinu, z čoho potom vzniklo logo na minerálnej vode Budiš, ten záber, ako pije mních. Zaoberám sa i karikatúrou, hlavne portrétnou. Mali ste možnosť porovnať ilustrovanie na Slovensku a v Srbsku? – Ilustrátorov je u nás veľa. Žiaľ, počul som, že v Srbsku nie je to veľmi dobre s ilustrátormi a výtvarníkmi. Je niekoľko popredných, no dosť ilustrácií sa preberá z iných krajín, napríklad Ruska. Je to veľká škoda. Mrzí ma, keď sa väčšina študentov, ktorí skončia vysoké školy a akadémie, nemajú kde uplatniť, keď nedostanú prácu vo svojom odbore, takže sa musia venovať inému. Lebo tým, že človek dostane prácu ako výtvarník, môže sa aj rozvíjať, ísť ďalej, rásť. Ste aktívnym aktérom vzniku a tvorby kníh už niekoľko desaťročí. Zabíja knihu trh? – Klasickú knihu skôr zabíja internet, alebo aj jej elektronické vydania. Možno je to viac otázka pre ďalšie generácie, lebo oni sú tí, čo majú a ovládajú elektronické médiá, čiže majú telefón odmalička v ruke, čítajú z tabletov. Mnohé z detí alebo mladých len zriedkakedy berú knihy do rúk. No súbežne

ma teší, že to nemožno zovšeobecniť, lebo súčasne strašne veľa detí chodí do knižníc. Tieto organizujú veľké akcie, rôzne podujatia, ako je Žijeme s knihou. Podstatné je, že sa veľmi veľké množstvo kníh stále požičiava. Dúfam, že sa to nestratí a že kniha zostane, pretrvá. Nemožno v tomto rozhovore nespomenúť vzťah s Bibianou. Tá spolupráca s ňou nie je odvčera... – S Bibianou, Medzinárodným domom umenia pre deti, spolupracujeme na základe toho, že oni zaregistrujú výtvarníkov, ktorí sa pravidelne objavujú, buď v ilustrácii, alebo sa zúčastňujú v ich podujatiach, napríklad v rámci Bienále ilustrácií Bratislava. Občas ma volajú do poroty na Najkrajšiu knihu Slovenska, kde vždy majú zastúpenie dizajnéri, výtvarníci, ilustrátori... Máme veľmi dobrú spoluprácu. Myslím si, že ide o to, aby človek, keď dostane nejakú úlohu, aby to urobil normálnym a poctivým spôsobom. Vtedy tá spolupráca funguje, ako má, čo je prirodzené a normálne. Svoje nadanie uplatňujete aj v rámci tvorivých dielní u nás: vlani v Niši, v Novom Pazare a v Krupnji, tejto jari

DIVAD LO

17. 6. 2017 • 24 /4755/

Nová dráma tyká aj imerznému divadlu Festival Nová dráma / New Drama, Bratislava 9. – 13. mája 2017 Ján Čáni

vlášť reﬂektovaná a do popredia vystupujúca téma festivalu Nová dráma / New Drama bola imerzné divadlo, teda druh performancie, v ktorej sa stierajú hranice medzi divákom a aktérom. Diváci sa ocitajú v úlohe tvorcov predstavenia tu a teraz, reagujú na prichádzajúce podnety, nastáva interakcia s hercami, výsledkom

koncertom. Uvedené inscenácie ukazujú prevažne frustrácie mladého človeka na hranici dospelosti – neistotu materiálneho zabezpečenia, rozbíjajúce sa citové väzby, neschopnosť plniť si sny či aspoň normálne existovať. Krása a hnus Andreja Kalinku a združenia Med a prach zapôsobila do tej miery na študentskú porotu, že si od nej získala aj hlavnú cenu. Priazni, tak divákov festivalu, ako aj medzinárodnej odbornej

Učastníci medzinárodnej konferencie Súčasná dráma a performatívny priestor: od textu k imerznému divadlu

28/VI

ktorej je zážitkové divadlo. Táto nová forma imerzného divadla je vlastne dobrodružstvo nanovo deﬁnujúce umelecký jazyk, ktorý sa tradične delí na dramatiku a réžiu, respektíve ho chápeme ako vzťah textuality a performativity.

porote, sa však tešili klasické javiskové predvedenia. Inscenácie tohto ladenia pochádzajú buď od súčasných autorov svetovej proveniencie (Richter, Schimmelpfennig) alebo sú dramatizáciou knižných (románových) vydaní. Literatúra. Najpoctivejšie si túto

Uvedené slová, ktoré odzneli na medzinárodnej konferencii Súčasná dráma a performatívny priestor: od textu k imerznému divadlu v organizácii IATC/AICT, v praxi (v rámci súťažného programu Novej drámy) podporilo niekoľko akcií. Ide o produkciu nezávislých združení divadelných tvorcov, ktorí svoju tvorbu prezentovali v netradičnom priestore (Subclub, Nu Spirit Vojna nemá ženskú tvár Club, Dvorana Ministerstva (Slovenské komorné divadlo) kultúry SR...) za značnej spoluúčasti divákov. Ide tu o úlohu splnilo Slovenské komorné scénické diela, ktoré samotní divadlo z Martina, inscenáciou tvorcovia označujú ako pohyb na motívy nositeľky Nobelona hranici medzi inštaláciou, vej ceny za literatúru Svetlany performanciou a inštalovaným Alexijevič Vojna nemá ženskú

tvár (cena bratislavského diváka a medzinárodnej odbornej porot y). Podobne Krása a hnus (Andrej Kalinka ako kniha, aj ina združenie Med a prach) scenácia vyrastá z dokumentár- neho základu ako prehliadka najkvalitnejších orálnej histórie, no usiluje sa slovenských inscenácií z celého sprostredkovať predovšetkým Slovenska, ktoré neváhali zaradiť emocionálny svet sovietskych do svojho repertoáru modernú žien – aktívnych vojačiek počas drámu. Zo začiatku bol pomer druhej svetovej vojny. Pri tomto medzi slovenskou a svetovou epickom artefakte zdôraznime drámou absolútne nevyrovnaný ešte i to, akoby sme spolu s ich v prospech zahraničia. Inscenározprávaním o vojne a smrti po- tori viac dôverovali zahraničným čúvali aj intímne príbehy nena- autorom, akosi viac im chutil zahraničný názor na dobu, na meplnenej lásky, citov a predstáv. Slovenskú dramatickú tvorbu dziľudské vzťahy a domáce texty prezentovali na festivale Peter vraj nespĺňali náročné kritériá. Lomnický (Podvolenie – Divadlo Aréna, Strach – SND), Laco Kerata (Dobro – Divadlo Andreja Bagara) a Michaela Zakuťanská (Deň keď zomrel Gott – Prešovské národné divadlo). Ďalšie štyri predlohy sme mali príležitosť vidieť v Modrom salóne SND v rámci Riaditeľka Divadelného ústavu a inscenovaného čítafestivalu Nová dráma / New Drama nia Divadelný trojboj. Vladislava Fekete Cenu 17. ročníka súťaže Dráma (o najlepší pôvodný S kolegami z festivalu sme však dramatický text) získal Peter vedeli, že treba prelomiť vlny nedôvery a festival môže byť Scherhaufer za hru Invázia. Z početných akcií pripomeňme zásadným faktorom podpory ešte i Seminár mladej kritiky, slovenskej súčasnej drámy. Presne Výstavu divadelnej foto- tak sa aj stalo. Z prehliadky sme urobili súgrafie (Robert Tappert, víťaz súťaže Bienále diva- ťažný festival, novú drámu sme delnej fotografie 2016), podporovali celoročne na úrovni Majstrovskú lekciu Nóra rôznych projektov v Divadelnom Jona Fosseho a promó- ústave a už po niekoľkých rokoch ciu zborníka jeho hier, či sme spokojne konštatovali, že viac než vydarený exkurz sa pomer vyrovnáva, dokonca v Focus Izrael spojený s repertoároch slovenských divaprednáškami, promó- diel začína prevyšovať slovenská ciou Antológie izraelskej dráma a autorské projekty. Výhodou festivalu Nová dráma drámy a predstavením Priznanie Divadla Jaffa / New Drama je skutočnosť, že hlavnou náplňou a centrom jeho z Tel Avivu. Riaditeľka Divadel- záujmu je fenomén súčasnej dráného ústavu a festi- my, ktorá sa neustále mení, čím valu Nová dráma / New Drama ani festivalu nedovolí ustrnutie, Vladislava Fekete zvýrazňuje skostnatenie či stagnáciu. Vďaka tejto skutočnosti je Nová dráma jeho klady: „Festival Nová dráma / New / New Drama každoročne iná, Drama sa začínal v roku 2005 jej programovanie si vyžaduje

KOM I KS

HLAS ĽUDU • OBZORY pozorné načúvanie, sledovanie a Hercegovina, Česko, Poľsko) a európskych trendov a ich zlaďo- aj ďalej pokračujeme v ich prevanie s domácimi špeciﬁkami. pájaní, vo vytváraní kreatívnych Jej cieľom je modelovať festival, networkov, rozširovaní záberu na ktorý vždy niečím prekvapí, ale Áziu a Ameriku. Aj počet zahrapredovšetkým potvrdí zmysel ničných návštevníkov festivalu uvádzania a podpory novej slo- stúpa, tento rok sme mali vyše venskej drámy. štyridsať hostí, a medzinárodné Prostredníctvom sympózií, zloženie odbornej poroty zaručilo konferencií a panelových disku- väčšiu objektivitu a pohľad zvonsií pokračuje festival v otváraní ka. Festival navštevujú poprední zaujímav ých a progresívnych tém. Jedenásty ročník predstavil aj jednu zaujímavú novinku – festival získal svojho patróna. Prvou „godmother“ sa stala svetoznáma nemecká dramatička Dea Loher a v tomto trende sme aj pokračovaPriznanie (Divadlo Jaﬀa z Tel Avivu) li, minulý rok nás navštívil Ivan Vyrypajev a tento európski divadelníci, teoretici, dramatici a medzi nimi Hans-Thies rok to bol Jon Fosse. Programovanie festivalu si Lehmann, Aleks Sierz, Árpád vyžaduje hodne energie, ale veľa Schilling, Patrice Pavis, Gianina a možno aj viac než sme do neho Cărbunariu, Goran Stefanovski, investovali, sa nám počas piatich Kornél Mundruczó, Hans-Werner festivalových dní vráti späť. Je to Kroesinger, Johua Sobol, Tadeusz obrovské dobrodružstvo.“ Slobodzianek... Okolo tristo indiPrízvukujme na záver ešte i to, viduálnych hostí a divadelných že Nová dráma prekonala lokál. skupín. Vytvorili sme si priateľov s Stala sa medzinárodne uznávaným pozitívnym vzťahom k slovensképodujatím. Miestom stretnutia mu divadlu, ktorí naše produkcie nielen slovenskej divadelnej obce. a divadelníkov pozývajú na svoje O prieniku festivalu do svetového festivaly, prekladajú slovenské kontextu Vladislava Fekete hovorí: dramatické texty do svetových „Od roku 2007 sa festival otvoril jazykov. O našom festivale sa smerom k zahraničiu a rozšíril svoj už hovorí aj v zahraničí a patrí k záber na performatívne umenia. dobrému zvyku navštíviť v máji

Po prvýkrát sa na ňom objavila sekcia Focus ako prezentácia súčasného divadla a drámy vybranej krajiny. Počas jedenástich ročníkov sa predstavili divadelníci z mnohých krajín (Fínsko, Rusko, Rumunsko, Maďarsko, Srbsko, Slovinsko, Nemecko, Izrael, Bosna

novo-dramatickú Bratislavu. Som hrdá, čo všetko sa nám za tieto roky podarilo urobiť a kto všetko nás poctil svojou návštevou. Je to silný pocit zadosťučinenia, dobrej energie a radosti.“ Fotograﬁe: Rene Miko / www.novadrama.sk

(Dušan Durman: Child of the Abyss. Nový Sad 2017) Stevan Lenhart

omiksovú tvorbu Dušana Durmana (1985) dobre poznajú najmä čitatelia časopisu Vzlet , v ktorom tento kresliar pravidelne uverejňuje vlastné práce od roku 2010. Včasné Durmanove epizódy uverejňované v spomenutom mládežníckom časopise prinášali dobrodružstvá vyšetrovateľa nadprirodzených javov Williama Henricha, ktorého príbehy boli realizované ako pestrý vizuálno-naratívny mix žánrov, akými sú horor, sci-ﬁ a akčný triler s častými prvkami autorovho osobitého zmyslu pre komickosť a parodickosť. Durman však postupne smeroval k čoraz artistickejšiemu komiksovému prejavu, v ktorom sa namiesto dovtedajších naháňačiek a bojov s monštrami a démonmi viac sústredil na vytváranie tajomného ovzdušia a komplexnejších príbehov. Tento autor sa totiž v neskoršom období dopracoval k epizódam, ktorých dej sa vyvíja na základe svojráznej ﬁktívnej mytológie, inšpirovanej dielami autorov, akými sú H. P. Lovecraft, Robert E. Howard, Robert W. Chambers, H. R. Giger a iní. Dej Durmanových komiksov sa tak odohráva v divných priestranstvách tajomných svetov, neznámych planét a nejakých iných dimenzií, pričom hlavnou postavou väčšiny príbehov aj naďalej zostáva agent William Henrich a je tu aj celá galéria vedľajších osobností, Henrichových

spolupracovníkov, priateľov a nepriateľov. V tomto roku Dušan Durman vydal svoj tretí komiksový album pod názvom Child of the Abyss (predtým to boli vydania Stratené vedomosti z roku 2011 a The Lost Land of Ian Worman z roku 2014). Ide o 128-stranovú zbierku epizód, z ktorých bola väčšina predtým uverejňovaná v časopise Vzlet, ale tentoraz sú v anglickom preklade. Je to príležitosť, aby sa autor prezentoval aj zahraničným milovníkom deviateho umenia.

29/VII

Divadelný trojboj

Tajomné svety a nejaké iné dimenzie

VÝSTAV Y

17. 6. 2017 • 24 /4755/

Petrovské Čaro štetca v Ružomberku Vladimír Valentík

30/VIII

ýtvarné umenie medzi vojvodinskými Slovákmi a najmä v Petrovci, kultúrnom a vzdelávacom stredisku Slovákov v Srbsku, má tradíciu dlhú viac ako 150 rokov. V Petrovci pôsobili aj prví slovenskí školení výtvarníci Karol Miloslav Lehotský (1879 – 1929) a Zuzka Medveďová (1897 – 1985). Podľa nich sú pomenované aj dve petrovské galérie, otvorené roku 1989. Prvú umeleckú výstavu tu usporiadali už pri príležitosti prvých Slovenských národných slávnosti roku 1919. Medzi aktuálne výstavné priestory v Petrovci patrí aj priestor obecnej Turistickej organizácie, kde pravidelne každý rok usporadúvajú svoje výstavy členovia Združenia petrovských výtvarných umelcov. Prvá výstava sa každoročne nainštaluje ku Dňu

k výtvarným podujatiam, zoskupujúcim hádam najväčší počet výtvarných nadšencov, ale aj školiacich sa, alebo už vyškolených umelcov na výtvarných akadémiách, a to nie iba z Petrovca.

Petrovské Čaro štetca v tomto roku po prvýkrát zavítalo na Slovensko a teší nás, že môžeme milovníkom výtvarného umenia v Ružomberku predstaviť aktuálnu tvorbu väčšej časti výtvarníkov z Báčskeho Petrovca a okolia, zoskupených v Združení petrovských výtvarných u m e l c o v. V rámci expozície v Ružomberku Vlasta Triašková: Môj Petrovec sa predstavujú Petrovca, koncom mája. Je to šestnásti výtvarníci, príslušníci Čaro štetca štetca. Druhá sa ladí ku rôznych generácií. Hoci sú to Slovenským národným sláv- veľmi šikovní a zruční maliari, nostiam, každoročne začiat- väčšina sa výtvarnému umeniu kom augusta a sú to Petrovské venuje zo záľuby. Výnimkou pohľady. Tieto výstavy patria sú Anna Babiaková a Milan

Vereš, učitelia výtvarnej kultúry na dôchodku, Emília Valentíková, ktorá práve končí výtvarnú akadémiu v Novom Sade, a Alexandra Horvátová a Davor Kolarski, ktorí výtvarné umenie študujú na Slovensku. Sú to zároveň aj najmladší

čok, krajinkár, patria k najstarším účastníkom tejto výstavy. O nič menej šikovní v narábaní štetcom nie sú ani Branislav Galamboš a Ján Miškovic z Hložian, alebo Zlata Červená Kaloian a Anna Struhárová z Petrovca, či Savo Spremo z Maglića. Plný optimizmu a hýrivých farieb je umelecký pohľad na Petrovec Vlasty Triaškovej, ale pozoruhodné sú aj abstraktné výjavy Márie Ivičiakovej a Márie Struhárovej. Na dôvažok do expozície sme zaradili aj umelecké fotograﬁe mladého Petrovčana Igora Bovdiša.

Milan Vereš: Čiernobiela rozeta

účastníci tejto výstavy. Samuel Legíň, ktorý sa vo svojej tvorbe venuje zátišiam, krajinomaľbe a žánrovým scénam na spôsob starých majstrov, a Daniel Kop-

Emília Valentíková: Hrebenáč

Dúfame, že Čaro štetca z Petrovca učarí aj milovníkom výtvarného umenia v Ružomberku.

Alexandra Horvátová: Prienik svetla

Text bol uverejnený v katalógu výstavy prác autorov zo Združenia petrovských výtvarných umelcov, ktorá je nainštalovaná od 2. do 30. júna 2017 v Ružomberku na Slovensku. Foto: Andrej Meleg

• OBZORY • Príloha Hlasu ľudu pre kultúru, vedu, umenie a literatúru • Rediguje: Stevan Lenhart • Prvé číslo OBZOROV vyšlo 28. januára 1984. • S ﬁnančnou podporou Pokrajinského sekretariátu pre kultúru a verejné informovanie, Nový Sad ISSN 2466-5169 • COBISS ID=226828044

Kultúra Môj rozprávkový hrdina KNIŽNICA ŠTEFANA HOMOLU

Jaroslav Čiep

Literárne práce, ktorých bolo neporovnateľne menej ako výtvarných prác, posudzovali pracovníčky knižnice, a výtvarné práce hodnotili učiteľky výtvarnej kultúry v petrovskej základnej

váčom v gitarovom sprievode. Potom vyhlásili najúspešnejších žiakov a odovzdali im primerané darčeky. Prvú cenu za literárnu prácu v kategórii žiakov vyšších roční-

nižnica Štefana Homolu pokračuje v každoročnom vypisovaní súbehu o najlepšie literárne a výtvarné detské práce. Aj tohto roku mali žiaci na výber viacero tém, z ktorých si mohli zvoliť tú, ktorá im je najbližšia: Kniha, s ktorou som vyrastal/a, Môj obľúbený (rozprávkový) hrdina, Čo sa skrýva za dverami knižnice. Súbeh bol otvorený do 30. marca. Vyhodnotenie súbehu bolo vo štvrtok 8. júna v knižničnej čitárni. Deti, ich rodičov a pedagógov privítala riaditeľka knižnice Jarmila Stojimirovićová. „Hlavnou myšlienkou súbehu je poskytnúť priestor deťom na vyjadrenie. Prišlo viac ako 200 zaujímavých literárnych a výtvarných prác. Odmenení žiaci, pedagógovia a organizátori spoločne Do súťaže sa zapojili deti z PU pred vchodom do petrovskej knižnice Včielka v Petrovci a Maglići, zo základných škôl v Kulpíne, Piv- škole Daniela Triašková a Elena kov získala Iveta Kaňová (Petronici, Kysáči, Hložanoch a v Petrov- Lončarová. Po príhovore posu- vec), druhú cenu Lea Herčeková ci, ale aj z Čadce, Pružiny, Senca, dzovateľov nasledovali hudobné (Pivnica) a tretiu cenu Marcela Plavnice a Skalitého, všetko zo body, ktoré spoločne predviedli Gániová (Kovačica). V nižších ročSlovenskej republiky,“ ozrejmila mladá speváčka Iveta Kováčová níkoch najlepší bol Tomáš Kamáň riaditeľka knižnice. so svojím otcom Samuelom Ko- (Pivnica), druhá bola Tatiana Fili-

povićová a tretí bol Peter Pavčok (obaja z Petrovca). Čestné uznanie odovzdali Tiane Cibulovej (Pivnica), Sáre Andrášikovej a Dávidovi Peterskému (Petrovec). Keď ide o výtvarné práce laureátkou súťaže v kategórii žiakov vyšších ročníkov sa stala Mila Privizerová (Kysáč), druhé miesto získali Emília Gániová (Petrovec) a Štefan Čobrda (Pivnica) a tretie Nikola Drača (Kulpín) a Nina Marčoková (Kysáč). V kategórii žiakov nižších ročníkov najviac zapôsobila spoločná práca Tary Stracinskej a Abigail Eliášovej (Petrovec), druhú cenu získala Naďa Mareková (Pivnica) a tretia cena sa dostala do rúk Nataše Galambošovej (Hložany). V kategórii najmladších, teda škôlkarov, najkrajšiu prácu nakreslil Vladimír Valtner (Maglić), potom aj Maša Lončarová (Petrovec) a Milana Đurićová (Maglić). Okrem toho v rámci podujatia udelili aj ďalšie špeciálne ceny. Cenu poroty získala Ľudmila Zorianová (Kysáč), cenu riaditeľky KŠH Viliam Spevák (Petrovec) a Zuzana Frohlichová (Plavnica, Slovensko). Odmenení žiaci nižších a vyšších ročníkov ZŠ predtým než si prevzali ceny za svoje literárne zručnosti, prítomným prečítali svoje literárne práce.

DRUŽBA POKRAČUJE

Dva Pramienky v Selenči Juraj Berédi-Ďuky

polupráca dvoch detských folklórnych súborov s rovnakým názvom Pramienok – jedného zo ZŠ Jána Kollára v Selenči a druhého z Liptovského Mikuláša – pretrváva už dvadsať rokov. Najnovšie sa kamarátili uplynulý víkend, lebo hostia zo Slovenska pobudli v Selenči od piatka 9. do pondelka 12. júna. Počas dolnozemského pobytu hostia spolu s domácim súborom vystúpili na spoločnom programe v Selenči. Úvodom prítomných • KULTÚRA •

Zo spoločného programu

privítala riaditeľka školy Katarína Vrabčeniaková. Hostia zo zahraničia sa predstavili aj v Báči na

podujatí Zaigrajmo zajedno. Počas pobytu v Selenči pramienkari so svojimi vedúcimi mali príležitosť

obzrieť si aj etno priestor v Dome kultúry, kde im o vystavených exponátoch hovorila vedúca etno sekcie Viera Strehárska. Hostitelia im zorganizovali i výlet na Petrovaradínsku pevnosť, do Dino parku v Novom Sade, na kúpalisko v Maglići. Deti boli ubytované u svojich kamarátov v domácnostiach, a tým spôsobom ich rodičia podporili pobyt hostí v Selenči. Spolupráca súborov prostredníctvom vzájomných návštev bude pokračovať i naďalej, aby sa zachovali nadviazané priateľstvá medzi deťmi a pekná idea o družbe dvoch súborov.

24 /4755/ 17. 6. 2017

Kultúra ÚSPECHY ŽIAKOV SELENČSKEJ ŠKOLY

Na štátnej i európskej úrovni Juraj Berédi-Ďuky

obsadili prvé miesto. Túto súťaž organizuje Združenie hudobných ZŠ Jána Kollára v Selenči sa a baletných pedagógov Srbska a vzdelávaniu žiakov venúva Selenčania sa predstavili zmesou nielen vo výchovno-vzdeláva- slovenských ľudových piesní Láska, com procese, ale aj prostredníctvom Bože, láska v úprave Juraja Súdiho rôznych sekcií, o ktoré je medzi ml., ako aj skladbami vážnej hudby žiakmi veľký záujem. v úprave svojho profeŽiaci sa zapájajú do sora. Vystúpením znovu sekcií podľa vlastných dokázali svoju kvalitu záujmov o jednotlivé a nenadarmo strávené predmety a sú ich akhodiny výcviku ovenčili tívnymi členmi. Tak sa ďalším úspechom. Preddostávajú aj do rôznych tým získal Orchestrík súťaží doma a v zahraničí. aj zlatý diplom na 56. Mohli by sme povedať, Hudobnom festivale že najväčšie úspechy detí Vojvodiny v Báčzatiaľ dosahuje orchesskej Topole, ktorý bol ter základnej školy Or14. mája. chestrík, ktorý už roky O tom, že sa v Orpracuje pod vedením chestríku vycvičia skvelí profesora hudobnej kul- Marek Škabla hudobníci, ktorí potom túry Dr. Juraja Súdiho. pokračujú v školení aj Tohto roku mali príležitosť obhájiť na stredných hudobných školách, vlaňajší úspech, čiže získané prvé svedčí príklad Emílie Kovačevovej miesto na súťaži orchestrov. Na a Juraja Súdiho ml., ktorí sa ako tohtoročnej 18. republikovej súťaži členovia Symfonického orchestra orchestrov základných škôl a zák- strednej Hudobnej školy Isidora ladných hudobných škôl Srbska, Bajića v Novom Sade zúčastnili ktorá bola v Lazarevci 27. – 28. mája, na Európskom mládežníckom zopakovali vlaňajší úspech a znovu hudobnom festivale v Neerpelte

v Belgicku, kde orchester obsadil 1. miesto, čiže získal Summa Cum Laude. V konkurencii bolo vyše osemdesiat orchestrov z 22 krajín. K úspechom tohto hudobno-

Orchestrík stále kvalitný -speváckeho telesa patrí aj úspech Magdalény Kaňovej, ktorá ako členka Orchestríka a žiačka základnej školy postúpila ako predstaviteľka Obce Báč do súťaže Srbsko v rytme Európy, ktorá bude onedlho v Sombore. Magdaléna je v Orchestríku aj speváčka, aj hudobníčka. Úspechy dosahuje aj recitačná sekcia ZŠ J. Kollára. Recitátor Marek Škabla sa nedávno zúčastnil na 49. Republikovej recitačnej súťaži, ktorá

ZÁVEREČNÝ PROGRAM ŠKÔLKAROV Z OBCE BÁČSKY PETROVEC

Dovidenia, čaká nás škola Jaroslav Čiep

j tohto roku sa na nádvorí Včielky v Báčskom Petrovci zoskupili deti záverečného ročníka predškolskej ustanovizne z celej Báčskopetrovskej obce. Aj mladší petrovskí škôlkari. Vychovávateľky tradičný spoločný záverečný Spoločná hra o kuchárov program zorganizovali mladších škôlkarov v piatok 9. júna, keď oslá112 detí: v Petrovci 60, v Kulpíne 30, vili i Deň škôlky. Nádvorie bolo plné nielen detí, v Maglići 29 a v Hložanoch 13 detí. ale aj ich rodičov a členov rodiny. V tejto predškolskej ustanovizni je Týmto programom sa prípravné roč- 428 detí od troch rokov. Celú ustaníky rozlúčili so svojimi učiteľkami. novizeň tvoria 49 zamestnancov, Ich zverenci si na jeseň sadnú do z čoho je 26 vychovávateliek a 6 školských lavíc. Podľa plánu Včielky zdravotných sestier. Úvodom všetkých pozvaných na rok 2016/2017 prípravný predškolský program malo absolvovať hostí, rodičov a ostatných prítom-

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

prebiehala v Kultúrnom stredisku vo Valjeve 19. mája a prednesom básne Pavla Mučajiho Mušky z gumipušky obsadil ôsme miesto. Medzi prvým a ôsmym miestom bol v bodoch veľmi malý rozdiel, takže Marekovi k väčšiemu úspechu chýbalo iba máličko. Na súťaž ho pripravovala profesorka triednej výučby Renáta Súdiová. Ináč v najmladšej vekovej kategórii na všetkých úrovniach

ných privítala riaditeľka Zuzana Pašićová. „Všetko, čo robíme, je iba kvapka v mori. Ale keby sme to

súťaže bolo takmer 7 000 žiakov. Preto tento Marekov úspech teší tak samotného recitátora, jeho profesorku, ako aj školu. Úspechy dosahujú aj divadelná, tanečná sekcia a sekcie z odborných predmetov, z ktorých žiaci priniesli ocenenia už i z republikových súťaží. Veríme, že tak bude i do budúcna, lebo škola na to má odborné a kvalitné kádre, aj vynikajúcich žiakov.

dobrým a pevným podkladom. Aby ten základ bol taký, aký má byť, sú zodpovedné naše vychovávateľky a odborný tím, ktorý im je oporou.“ Zároveň vyjadrila hrdosť na svoj kolektív, na ich obetavosť, tvorivosť a chtivosť a že sú zaradení medzi 10 najlepších predškolských ustanovizní v Srbsku.

Budúci skvelí folkloristi nerobili, tá kvapka by tam chýbala,“ citovala riaditeľka matku Terezu z Kalkaty, a k tomu pridala: „Tá malá kvapôčka, ktorá predstavuje našu prácu, je základom pre všetko ostatné. Musí byť dokonalá, aby bola

Potom sa program roztočil spevmi, tancami, recitáciami a hrami. Prítomní mali možnosť pozrieť si to, čo sa ich deti z Petrovca, Hložian, Maglića a Kulpína naučili počas predškolského vzdelávania. • KULTÚRA •

24. Detský folklórny festival Zlatá brána 23. – 25. júna Kysáč

Program PIATOK 23. JÚNA – o 18.00 h v Galérii SND otvorenie výstavy fotografií Zuzany Kováčovej-Tetinky Silbaš – spomienky ukryté v skle vo vlastníctve Ondreja Miháľa, Slováka z Kanady (Slovenská 47) – o 19.00 h v Predškolskej ustanovizni Lienka otvorenie dvoch výstav: výstavy poštových známok žiakov ZŠ Ľudovíta Štúra a členov Spolku filatelistov Báčsky Petrovec Spoznaj svet filatelie a s filateliou spoznaj svet (v organizácii KUS Vladimíra Mičátka za pomoci Spolku filatelistov Báčsky Petrovec) a výstavy prác členov Výtvarného krúžku Michala Geržu Spoznaj svet umenia a otvorenie detského tábora (Železničná 1) – o 20.00 h v ZŠ Ľudovíta Štúra otvorenie výstavy Kolo, kolo mlynské v organizácii Spolku

kysáčskych žien (Železničná 3) – o 21.00 h na nádvorí ZŠ Ľudovíta Štúra, na zámku Zlatej brány, bábkové predstavenie Aladin a čarovná lampa v predvedení Divadielka Galéria z Nového Mesta nad Váhom, Slovenská republika SOBOTA 24. JÚNA – o 19.00 h na nádvorí ZŠ Ľudovíta Štúra, na zámku Zlatej brány, kasting pre Miss folklór Slovensko 2017 – o 20.00 h na nádvorí ZŠ Ľudovíta Štúra, na zámku Zlatej brány, koncert hosťujúceho Detského folklórneho súboru Cipovička a dievčenskej speváckej skupiny Spievanky zo Žiliny, Slovenská republika

NEDEĽA 25. JÚNA – ZŠ Ľudovíta Štúra (Železničná 3) – 12.00 – 14.00 h príchod účastníkov – 12.00 – 15.00 h priestorová skúška – 15.00 – 16.00 h príprava na galakoncert – 16.00 h – otvorenie festivalu a galakoncert

V SKC P. J. ŠAFÁRIKA

Novosadskí žiaci na detskom večierku Danica Vŕbová

fáriček. Prítomným sa predstavili novou choreografiou Šli dievčence... autorky a umeleckej vedúcej Danice Vŕbovej, ktorá bola i moderátorkou programu. Na tomto tradičnom podujatí sa zúčastnilo takmer 70 žiakov z tried

stredu večer 7. júna vo veľkej sieni Slovenského kultúrneho centra Pavla Jozefa Šafárika v Novom Sade bol realizovaný už tradičný detský večierok. Je to podujatie, na ktorom novosadské deti, ktoré navštevujú hodiny slovenčiny, majú možnosť ukázať, čo sa počas roka na týchto hodinách naučili. Organizátormi podujatia sú Miestny odbor Matice slovenskej v Novom Sade a SKC P. J. Šafárika. V mene organizátorov obecenstvo privítali podpredsed- Žiaci spievali s chuťou níčka MOMS Nový Sad Katarína Holá a predsedníčka piatich profesorov slovenčiny, SKC P. J. Šafárika Vierka Marčoko- ktorí učia deti v novosadských vá-Cerovská. V programe najprv školách: Miliny Struhárikovej, vystúpili najmladší šafárikovci, Samuela Medveďa, Anny Lečiže Detský folklórny súbor Ša- károvej, Martiny Bartošovej a • KULTÚRA •

Spoločná fotka šafáričekovcov pred výstupom

Márie Kukučkovej-Supekovej. Bolo počuť ľudový spev, recitácie, čítanie prózy, hádanky, dialógy, scénky, ako i hru na flaute a na trúbe. K tomu javisko pre svojich kamarátov skrášlili šafáričekovci svojimi výkresmi. Bolo vidieť, že sa so žiakmi pracuje v kontinuite a kvalitne. Večierok svojou

prítomnosťou poctili aj hostia: čestný predseda MSS Rastislav Surový, koordinátorka Výboru pre vzdelávanie NRSNM PaedDr. Svetlana Zolňanová a predseda Výboru pre kultúru NRSNM Ján Slávik. Foto: z archívu TV Petrovec a Ljupčo Milicaj

24 /4755/ 17. 6. 2017

Kultúra S MIROU BANJAC NA 18. SRIEMSKEJ KULENIÁDE V ERDEVÍKU

Za všetkým stojí človek Danuška Berediová

Prečo? Preto, že Slováci dávali tón kultúre. Najlepšie divadelnáma a obľúbená herečka né predstavenia robili Slováci, Mira Banjac už druhýkrát najlepšie tanečné zábavy bývali – podľa jej slov s radosťou v Slovenskom dome. Skutočne – prijala pozvanie na tradičné mám mnoho priateľov Slovákov. podujatie Sriemska kuleniáda Dokonca keď som bola v Austráv Erdevíku. O lii, pristúpil mi hereckých zaistý pán a povečiatkoch a jej dal, že je Slovák rodnom Erdez Erdevíka a že si víku sme sa pospomína na mňa rozprávali s ňou z detstva.“ na stánku SKOS Ako sa teraz Erdevík , kde cítite, keď príbola hostkou. dete do ErdeAk sa nemývíka a ako sa lime, vaše prvé vám páči toto slová na scéne podujatie? boli po sloven„Teraz na tomsky? to podujatí som „Detstvo a sa vrátila k svozačiatky mojej jim začiatkom, hereckej k a- Aj tohto roku bola hostkou veľmi dobre sa riéry sú späté s na stánku SKOS Erdevík tu cítim a tejto Erdevíkom a so dedine želám Slovákmi. Svoju prvú vetu na pokrok. Je mi ľúto, že Erdevík nie scéne pred obecenstvom som je turistická destinácia, lebo má vyslovila práve v slovenskom všetky potenciály. Má kultúru, dome v Erdevíku. Hrala som slo- ktorej zase Slováci udávajú tón, venské dievča, v slovenskom kro- oblasť Kulina s bazénom je zaneji a spievala som Tancuj, tancuj, dbaná, potom jazero, nádherný vykrúcaj... Neskoršie, ako som park, na krásnom mieste. Všetko vyrastala, najviac som sa kama- by to mohlo tvoriť jednu veľkú rátila so Slovákmi v Erdevíku. turistickú atrakciu. Rada prichá-

VINICA ZREJE V PIVNICI. Slovenské vojvodinské divadlo v sobotu 10. júna vystúpilo v pivnickej divadelnej sieni s predstavením Vinica zreje, ktorú podľa drámy Vladimíra Hurbana Vladimírova režíroval Michal Babiak. Premiéra bola 17. septembra 2016 vo veľkej sieni SVD a inscenácia vznikla v rámci osláv

www.hl.rs

Recitovala poému Vojvodina Miroslava Antića

dzam do Erdevíka a stretávam sa so svojimi priateľmi. Teraz som druhýkrát na tomto podujatí. Hrubá klobása či iba klobása nie je iba finálny produkt. Za každou jednou klobásou stojí človek. V podstate u nás sa strava vo veľkých množstvách vyhadzuje a polovica planéty trpí hladom. Toto podujatie som pochopila ako oslavu stravy a oslavu usilovných ľudí, ktorí ju vyrábajú. Finálnym produktom je klobása, v ktorej si užívame, ale to nie je podstata. Podstata je v tom, že za všetkým stojí človek.“

150. výročia divadla v Báčskom Petrovci. Predstavenie trvá necelé dve hodiny. Vskutku ide o dozrievanie a pomaly i prezrievanie v živote. Základná myšlienka divadelnej hry je rozmáhanie sa krízy v tradičnej vojvodinskej slovenskej rodine, o kríze vzťahov a otázke návratu k tradičným hodnotám. V navonok

Informačno-politický týždenník

Bez ohľadu na vaše roky, stále ste pracovne aktívna. Na čom teraz pracujete? „Práve nahrávame seriál Radoša Bajića. Je to zaujímavá téma, ktorá ešte nebola spracovaná. Ide o rodinu, ktorá prišla z Kosova a ktorá sa tu už asimilovala. Ľudí z Kosova sme vždy ľutovali, medzitým v seriáli sa hovorí o tom, ako sa táto rodina veľmi dobre vynašla. Niektorí robia ,čierne práce, iní ,biele a všemožne bojujú o život. Podľa svojho veku, hrám teda najstaršiu členku tejto rodiny.“

pokojnom živote rodiny gazdu Zvolenského už istý čas pretrváva napätie... Obecenstvo potleskom ocenilo výkon divadelníkov zo SVD a po predstavení sa mohli počuť iba pozitívne komentáre. M. K.

• KULTÚRA •

DOM KULTÚRY 3. OKTÓBRA V KOVAČICI

S ochotou do nových úloh Anička Chalupová

om kultúry 3. októbra v Kovačici si na budúci rok pripomenie 60. výročie pôsobenia. Pod jeho strechou v súčasnosti pôsobí zhruba päťdesiatčlenný Hudobno-folklórny súbor V šírom poli hruška, Divadlo VHV scéna v Kovačici a vysunuté oddelenie Hudobnej školy Josifa Marinkovića v Zreňanine. Funkciu nového riaditeľa vykonáva Ján Tomáš, ktorý už v uplynulom štvormesačnom období ukázal svoje schopnosti. − Tieto posledné tri − štyri mesiace, odkedy som riaditeľom,

pieseň, letí 2017. Sú to také najväčšie udalosti, okrem ktorých budeme do konca roka, dvakrát v mesiaci, premietať aj filmy na veľkom plátne a radi privítame aj hostí s nejakým programom. V uplynulom období ste vy- Riaditeľ Ján Tomáš konali nábor nových členov súboru. Aký je čickej základnej školy, ako i dva záujem mladých o udržiavanie − tri páry mladých tanečníkov z ľudovej kultúry a tradície v gymnázia, ktorých nacvičuje choreograf Želko Suchánek. Okrem Kovačici?

Z ovzdušia minuloročného festivalu Letí pieseň, letí

usiloval som sa spolu s kolektívom urobiť čo najviac. V nadchádzajúcom letnom období sme si naplánovali vynoviť štyri miestnosti, kde sídli vysunuté oddelenie hudobnej školy zo Zreňaninu. Miestnosti už dlhší čas nespĺňajú základné podmienky na vyučovanie. Cez strop pretekala voda, poškodila podlahu, ktorú teraz musíme kompletne vymeniť. Práce majú byť zakončené do začiatku školského roku, lebo v septembri už s ochotníkmi HFS V šírom poli hruška začíname nacvičovať program pre tradičný Kovačický október. Začiatkom novembra bude semifinálová a finálová časť tradičného Festivalu slovenských ľudových piesní pre deti Rozspievané klenoty 2017 a už v prvej polovici decembra usporiadame ďalší ročník Festivalu populárnej hudby pre deti Letí • KULTÚRA •

− Keďže Dom kultúry mal núdzu o nových ochotníkov, nové posily, pod našu strechu sme pritúlili žiakov záverečného ročníka kova-

Bohémov a Slávikov do činnosti nových speváckych skupín sa zapojili aj členovia a členky chlapčenskej a dievčenskej sku-

piny. Pri Dome kultúry odnedávna pracuje aj Mužský komorný zbor Skala. Plánujeme, aby si do budúcna všetky spevácke skupiny založili svoje osobitné združenie, ktoré bude pre svoju činnosť čerpať prostriedky z rôznych projektov. Tak to už funguje v zahraničí a niekoľko rokov tak funguje aj Kultúrne stredisko v Pančeve, dokonca tak pôsobil aj orchester Rosička. Okrem hudobno-umeleckej tvorby v nadchádzajúcom období vás očakávajú aj organizačné a technické záležitosti Festivalu Letí pieseň, letí 2017. Plánujete aj nejaké novinky? − Tohtoročnú hudobnú sezónu končíme festivalom populárnych piesní pre deti, ktorý je naplánovaný na začiatok decembra. Výzvu na nové skladby a účastníkov sme zverejnili začiatkom júna a do 1. septembra treba zozbierať materiály, aby sme mohli pomaly začať s nacvičovaním nových skladieb. Po prácach na vynovení hudobných kabinetov sa stretneme so spoluorganizátormi festivalu a spoločne sa dohodneme aj o tom, akú bude mať podobu nový ročník festivalu Letí pieseň, letí.

Výzva Dom kultúry 3. októbra v Kovačici v spolupráci s Ústavom pre kultúru vojvodinských Slovákov vyzýva skladateľov, upravovateľov, textárov a interpretov, aby sa zúčastnili na 19. festivale populárnej hudby pre deti Letí pieseň, letí 2017. Podmienky účasti na festivale: − Autori môžu na festival poslať najviac dve skladby, ktoré sú hudobným obsahom a textom primerané festivalu pre deti; − Texty skladieb a ich interpretácia majú byť v slovenskom jazyku; − Skladby na festivale interpretujú deti do 14 rokov; − Autori skladieb sú povinní zaslať notový materiál s textom, prípadne audionahrávku skladby

do 1. septembra na adresu: Dom kultúry 3. októbra Ul. maršala Tita 46 26 210 Kovačica s poznámkou: Prihláška na festival Letí pieseň, letí 2017 alebo e-mailom na adresu: dkulture@gmail.com Prihlášku si možno stiahnuť na webovej stránke Ústavu pre kultúru vojvodinských Slovákov. Ďalšie informácie o festivale Letí, pieseň letí možno získať na tel. č.: 013/661-112 a 013/660-666, 062/8850-814 (riaditeľ Ján Tomáš), 062/8850-813 (Želimír Bartoš) alebo 021/54-55-70 a 021/54-55-71 (Ústav pre kultúru vojvodinských Slovákov). 24 /4755/ 17. 6. 2017

DOM KULTÚRY 3. OKTÓBRA V KOVAČICI

S ochotou do nových úloh Anička Chalupová

Z ovzdušia minuloročného festivalu Letí pieseň, letí

− Keďže Dom kultúry mal núdzu o nových ochotníkov, nové posily, pod našu strechu sme pritúlili žiakov záverečného ročníka kova-

Bohémov a Slávikov do činnosti nových speváckych skupín sa zapojili aj členovia a členky chlapčenskej a dievčenskej sku-

Kultúra V ŽILINE ZASADALO ČLENSKÉ ZHROMAŽDENIE SPOLKU SLOVENSKÝCH SPISOVATEĽOV

Staronový predseda Miroslav Bielik Andrej Meleg

nančnú správu za minulé štvorročné obdobie. Spolok bol veľmi činný v kompetenciách svojho pôsobenia. Organizovali sa mnohé literárne stretnutia či už domácich spisovateľov, alebo aj na medzinárodnej úrovni. Vydávali početné knihy vo

roslav Demák, Vladimír Valentík), ako aj spisovatelia zo Združenia Žiline sa 7. júna uskutočnilo spisovateľov Srbska v Belehrade Členské zhromaždenie Spolku na čele s predsedom Radomirom slovenských spisovateľov (SSS), Andrićom. V minulom období SSS ktoré bolo zároveň aj volebné. mal najväčšie problémy so svojimi S týmto najpočetnejším slovenmiestnosťami na Laurinskej ulici ským spisovateľským v Bratislave, ktoré O PREDSEDOVI KRÁTKO združením má nadviazanú im chcú zvláštnym Miroslav Bielik sa narodil 15. apríla 1949 v Ostrom Grúni. Študoval veľmi úspešnú spoluprácu na Strednej škole knihovníckej v Bratislave a na Pedagogickej fakulte. spôsobom odcuSlovenské vydavateľské Tvorivé aktivity Miroslava Bielika sú v začiatkoch spojené s jeho od- dziť. O predaji centrum v Báčskom Pet- bornou knihovednou profesiou. Je autorom početných odborných budovy podpísalo rovci, ako aj Združenie štúdií a článkov z oblasti knižnej kultúry, knižničnej a informačnej predošlé vedenie spisovateľov Srbska v Be- vedy a publicistických textov týkajúcich sa Matice slovenskej a jej podozrivú zmlulehrade. SSS má viac ako dejín. Píše poéziu a prózu. Jeho kniha I kad ne bih bio – Aj keby som vu, a to predtým, 400 členov, medzi ktorými nebol v preklade Martina Prebudilu do srbčiny vyšla aj u nás. než na čelo spolsú aj niekoľkí spisovatelia ku prišiel terajší zo Srbska. Na zhromaždení sa ako vydavateľstve Spolku slovenských predseda Miroslav Bielik. Vo svojom predstaviteľ Srbska a člen SSS zú- spisovateľov. Za jednu z najvýznam- príhovore preto podotkol, že boj častnil Vladimír Valentík, riaditeľ SVC. nejších činností sa považuje vlaňaj- o priestory SSS ešte trvá a dúfa, že Na začiatku zasadnutia doterajší šie podujatie Dunajské elégie, kde výsledok tohto boja bude v propredstavitelia vedenia spolku pre- účinkovali aj slovenskí vojvodinskí spech spisovateľov. Je potrebné ešte dostreli členstvu realizačnú a fi- spisovatelia (Martin Prebudila, Mi- veľa času a úsilia, aby tento problém

vyriešili do úspešného konca. Na zhromaždení sa členovia rozhodli, že ohľadom tejto problematiky pošlú otvorený list predsedovi vlády Robertovi Ficovi. Po dlhšej diskusii sa pristúpilo k voľbe nového vedenia Spolku slovenských spisovateľov. Zvolené bolo 14-členné predstavenstvo a 5-členná kontrolná komisia. Staronovým predsedom s veľkým počtom hlasov sa stal Miroslav Bielik. Po prečítaní a schválení záverov Členského zhromaždenia predseda M. Bielik sa poďakoval za dôveru a ukončil zasadnutie. Veríme, že spolupráca medzi slovenskými spisovateľmi zo Slovenska a Vojvodiny, ako aj so Združením spisovateľov Srbska bude i naďalej pretrvávať a že sa zrodia ešte mnohé zaujímavé akcie, či u nás v Srbsku alebo na Slovensku.

RECENZIA

Pomôcka k ďalšiemu skúmaniu (Liber amicorum O delima Nebojše Kuzmanovića, Nový Sad 2017) Juraj Bartoš

red pol druha mesiacom mi poštár priniesol dvojrečovú knihu Liber amicorum O delima Nebojše Kuzmanovića, ako jednému z autorov v nej zaradených úhrnne 28 recenzií, článkov a esejí (niektorí autori sú zastúpení viac než jedným textom) hovoriacich o doterajších Kuzmanovićových dielach. Liber amicorum vydalo vydavateľstvo Prometej v Novom Sade roku 2017. V náklade 500 exemplárov ju vytlačila Futura v Petrovaradíne. Ako recenzenti figurujú Pero Zubac a Dragan Jovanović Danilov. Okrem srbských autorov (ktorí ohodnotili predovšetkým filozofické a literárne práce N. K.) v

www.hl.rs

publikácii sú zastúpení aj slovenskí autori zo Slovenska i Vojvodiny (ich texty do srbčiny preložil Pavel Matúch). Zmienili sa o publikáciách N. K., zaoberajúcich sa srbsko-slovenskými vzťahmi. Ján Jankovič tu má tri príspevky (1 v srbčine, 2 po slovensky), Samuel Boldocký (2, vlastne ten istý − v oboch jazykoch), Emil Horák (1 v srbčine a 1 po slovensky), Michal Ďuga a Juraj Bartoš (obaja po 1 v slovenčine). Jednotlivé príspevky predtým boli zverejnené v početných časopisoch a novinách v Srbsku a na Slovensku, alebo vyšli

Informačno-politický týždenník

v predchádzajúcich knihách N. K. Z Bio-bibliografie v závere knihy sa dozvedáme, že sa Nebojša Kuzmanović (1962) narodil v Gradačci (v Bosne a Hercegovine). Strednú ekonomickú školu absolvoval vo Vukovári a Osijeku (Chorvátsko). Filozofiu vyštudoval na Filozofickej fakulte v Novom Sade; tam získal aj hodnosť doktora literárnych vied. Uverejnil viac ako 100 prác s rôznorodou tematikou, ako i 18 kníh. Niekdajší pracovník obecnej správy v Báčskej Palanke sa prednedávnom stal námestníkom pokrajinského tajomníka pre kul-

túru, verejné informovanie a vzťahy s cirkevnými spoločenstvami AP Vojvodiny. Tunajšia slovenská verejnosť vie o ňom najmä na základe jeho záujmu o srbsko-slovenské literárne a kultúrne styky. Figuruje ako slovanofil so záujmom o národnobuditeľské myšlienky z obdobia romantizmu. Menej je známy jeho zápal, s akým komunikuje s niektorými bývalými a aktuálnymi odsúdencami Medzinárodného súdu v Haagu. Kuzmanovićovu publikáciu Stretávanie kultúr Emil Horák v texte Risto Kovijanić kao simbol srpsko-slovačkih veza oceňuje konštatáciou, že v takomto tvare sa určite môže stať výbornou príručkou pre štúdiá srbsko-slovenských kultúrnych a literárnych vzťahov. Túto kvalifikáciu iste možno priradiť aj k jeho dielam Srbi a Slováci a Romantizam u srpsko-slovačkim kulturnim vezama a publikácia Liber amicorum je fakticky v tomto zmysle vzácnou pomôckou. • KULTÚRA •

ŽIACI A PROFESORI ZÁKLADNEJ ŠKOLY T. G. MASARYKA V JÁNOŠÍKU posledný deň školského roka – utorok 13. júna – oslávili vo veselej nálade na výlete do malého dedinského párku pri kanáli DTD. V príjemnom chládku trávili predpoludnie v dynamickej hre a veselej zábave. Pod taktovkou profesorky Martiny Zríniovej sa cvičila zumba, t. j. tanečný fitnes program – aeróbny tréning, v ktorom dominujú latinsko-americké tance – salsa, calypso, čačača... Profesorka Selena Šterbová organizovala skákanie s nohami vo vreci a preťahovanie lanom. Neďaleko od veselej chasy kuchárka a upratovačky pre všetkých pripravovali chutný obed. Ešte jeden školský rok je za nami. vlh Foto: J. Takáč

ROZLÚČKOVÁ SLÁVNOSŤ KOVAČICKÝCH GYMNAZISTOV

Chvíľa, aká sa len raz v živote zažije Anička Chalupová

tradície, ktoré boli kedysi výlučne záležitosťou žiakov a niekoľkých ešme sa, kým sme ešte mlatriednych profesorov, no neskoršie dí,“ znie v preklade začiatok začali pozývať aj celý pedagogický latinskej študentskej pieszbor, rodičov, príbuzných, priateľov ne Gaudeamus a pod. igitur, ktorú V preplnenej v týchto dňoch sieni sa na tejto častejšie počuť slávnosti všetako obvykle. Je kým prítomným čas na rozlúčprihovorila najkové večierky prv Tatiana Brtmaturantov, ková, úradujúca žiakov záverečriaditeľka gymného ročníka názia, a nevystastredných škôl, li ani dojímavé ktorí sa už niepríhovory triedkoľko mesiacov nych profesorov chystali na túto Valentíny Dalea, slávnostnú príDelorije Shoshležitosť. Okrem Okrem vysvedčení a ocenení žiakom udelili aj primerané darčeky; na deanovej, Jána poriadneho lo- snímke sú nositelia Vukovho diplomu s triednymi učiteľmi a úradujúcou Slivku a žiakov potenia o dob- riaditeľkou gymnázia m at u ra ntov. ré známky vo Tohto roku si vysvedčení mnohí žiaci si pri tejto Kovačickí gymnazisti, žiaci záve- Gymnázium Mihajla Pupina „vychvíli potrpeli aj na poriadnu ex- rečného ročníka, si svoj maturitný pestovalo“ siedmich žiakov nosikluzivitu, ktorá rodičov stála aj večierok užili v piatok 9. júna v zná- teľov Vukovho diplomu, a sú to: desaťtisícové sumy. Hlavne diev- mej kovačickej reštaurácii Glamour. Zoran Vujasin, Marina Markovová, čatá sa ani tohto roku nezaobišli Všetci boli spokojní so slávnosťou. Sanja Plavšićová, Emilija Stanićová, bez bohatých slávnostných šiat, Boli aj takí, ktorí viac-menej pre- Anna Tomášiková, Stefana Netopánok s vysokým opätkom, bez žívali aj stres, predovšetkým, ako mogová a Sergio Valentin Radu, špeciálnej kozmetiky, manikúry, nám sami povedali, „pre rodičov“, ktorý sa stal zároveň aj žiakom účesu a pod. Nakupovali aj spo- ktorí boli pozvaní na začiatoč- generácie. Predtým, než sa začal mienkové predmety, cenné dary nú časť rozlúčkového večierka. spoločný slávnostný tanec s ropre triednych profesorov, objednali Maturitný večierok v kovačickej dičmi, školské vedenie udelilo si reprezentatívnu reštauráciu, pro- škole a v gymnáziu patrí medzi žiakom vysvedčenia a diplomy

„T

• KULTÚRA •

fesionálneho fotografa, hudobnú skupinu... Investíciou boli aj bohaté kvetinové dekorácie a v tomto období sa, samozrejme, nezabúda ani na tablo.

za výnimočné úspechy z rôznych predmetov. Po úradnej časti maturitnej slávnosti nasledovala zábava, plná dobrej nálady, úsmevov na tvárach. Vydarila sa na výbornú, takže všetkým zostali z maturitnej slávnosti len tie najkrajšie spomienky.

KRÁTKE SPRÁVY

Padina

Koniec školského roka. Pri príležitosti ukončenia školského roka uplynulý týždeň bol v ZŠ maršala Tita v Padine usporiadaný príležitostný kultúrno-umelecký program, v ktorom účinkovali i žiaci tejto výchovno-vzdelávacej ustanovizne. Po uvítacích slovách úradujúcej riaditeľky Márie Galasovej na tejto slávnosti do výslužby vyprevadili profesorov: Ljiljanu Pejićovú, Jána Petroviča a Ondreja Kotváša. Odmenu za 30-ročnú prácu v škole udelili učiteľke Anne Tomekovej a za 10-ročné pôsobenie v tejto škole odmenili profesorov Pavla Tomáša ml. a Miroslava Dudáša a olyfrenologičku Elzinu Murtezani.

24 /4755/ 17. 6. 2017

A. Ch.

Kultúra K VÝSTAVE PRÁC ERICA DELMARA V BELEHRADSKEJ GALÉRII CHAOS

Umenie je život... Oto Filip

alšia pozoruhodná výstava v známej belehradskej galérii: po máji, ktorý sa niesol v znamení Dušana Petričića, koniec najkrajšieho mesiaca a prvú polovica júna (23. 5. – 16. 6. 2017) zabralo podujatie menom Umenie a život je to isté,

nych prezentáciách v Európe. V Belehrade pobudol pred desaťročím, kedy vystavoval vlastné práce v tuši v Salóne domu Pavlovićovcov. Je umelcom všestranným. Viac projektov realizoval v púšti afrického štátu Mali, robil obrovské inštalácie a vitráže do kaplniek, je autorom troch publikácií, obsahujúcich

Delmare a Belehrad

Krása (v) jednoduchosti

ktorého tvorivým aktérom je Eric Delmare (1968 Rabat, Maroko). Umelec, ktorého osud a tvorba zaviali do rôznych končín sveta: do Buenos Airesu a Paríža, do Belgicka, afrického Mali či Mexika. Samostatne začal vystavovať pomerne neskoro, len pred dvoma desaťročiami: najprv skulptúry v Berlíne, potom v Mexiku, následne obrazy a skulptúry v Paríži, potom iné diela vo Švajčiarsku, Argentíne, v Belgicku. Účinkoval na dvadsiatich piatich salónoch a bienál-

www.hl.rs

Šach na pohľadanie

Podoby života

Informačno-politický týždenník

Keď kresba dominuje...

jeho cestopisy a poéziu. Jeho rozmanitý opus zahŕňa skutočne rozdielne výtvarné a iné disciplíny, ako sú kresba, maľba, socha v dreve a v kove, priestorové intervencie a inštalácie. Samotný skutok tvorby, napriek tej tematickej rôznorodosti, spravidla označuje za jedno poetické gesto. Totiž tú poéziu už celé roky hľadá vo všetkom vôkol seba: v dreve a v skle, vo veršoch, na papieri. Riadi sa pritom krédom, že tak život človeka, ako aj jeho umenie sú z toho istého prameňa. Z ktorého potom prúdia, prelínajú sa,

prejavujúc sa prostredníctvom transformácií, vdychujúcich čomusi často nezáživnému formy a farby skvelé, občas až veselé. V tej snahe meniť svet na lepšie Eric Delmare neváhal v Bourkine Faso staré stromy meniť do exponátov pripomínajúcich krásne ľudové rozprávky, túlať sa mopedom Amazónskym lesom, pokúsiť sa farbami ožiť sivé africké zákutia. Všetko v duchu hesla, že je život umenie a umenie život, pričom jedno bez druhého, aspoň v jeho prípade, vôbec nejde. Tomuto heslu je verný už od svojich začiatkov, teda niekoľko desaťročí, samozrejme, aj dnes. • KULTÚRA •

V MARTINE DO KONCA AUGUSTA

fotografie a údaje z pobytu na americkom kontinente: 214 dní v Amerike, Newyorská oblasť, New York, Passaic, Východopensylvánska oblasť, Pittsburská oblasť, Cleveĺandská oblasť, Deamerických Slovákov troitská oblasť, Chicagská o stretnutie s delegáoblasť, Kanada, záverečné ciou rozšíril ich cesdni vo Washingtone, ametu aj do Scrantonu a rickí Slováci Matici slovenDetroitu a do kanadskej. Posledný panel návrat ského Windsoru. Fodelegácie do vlasti pripotografie dokumentumína aj dôvody prerušejú srdečné a búrlivé nia spolupráce Matice so vítanie delegácie vo Slovákmi v Amerike v roku viacerých mestách. 1938. Ale hlavný cieľ cesty Celkovo za 214 dní – vytvoriť zázemie pre bunavštívili 98 miest, dúcu kultúrnu spoluprácu kde usporiadali a získať materiál o živote prednášky, výstavy krajanov v Amerike, bol nači výstavky, absolvoplnený, dokonca k zámeru vali formálne i nefor- Wilkes Barre – budova, v ktorej sa premietal informovať a spoznávať sa málne stretnutia a matičný film; zdroj: KMMS pridružil aj reprezentačný rozhovory s významcharakter. nými osobnosťami či Autorkou scenára výstaprípade na Slovákov v USA a návštevu radníc, zúčastňovali sa Kanade, príprava delegácie na vy je PhDr. Zuzana Pavelcová, na spoločenských obedoch či cestu, cestovanie na americký riaditeľka Krajanského múzea večerách a banketoch. Delegácia kontinent, Matica slovenská Matice slovenskej, ktorá vyuzároveň zbierala dokumentačný krajanom, cez oceán za krajanmi, žila ako hlavný zdroj archívny materiál o živote Slovákov v ciele cesty. Na ďalších pane- materiál Krajanského múzea Amerike, ktorý im pripravili na loch sú sprístupnené vybrané a Archívu Matice slovenskej. výzvu Jozefa Cígera Hronského. Obraz o priebehu a výsledkoch cesty podal Jozef Cíger Hronský v publikácii Cesta slovenskou Amerikou a práve úryvky z nej dodávajú celej výstave emotívny podtón. Autorka logicky rozčlenila materiál na 19 panelov podľa časovej následnosti. Úvodný panel predstavuje členov delegácie na spoločnej fotografii, ďalej sú uvedené skutočnosti do príchodu na americký kontinent: rozširovanie matičnej činnosti v 30. rokoch 20. storočia aj na Balenie kníh pre Ameriku; zdroj: Archív MS Slovákov v zahraničí, v tomto Grafický dizajn a prepress pripravil Mgr. art. Ján Novosedliak. Na vernisáži sa zhromaždeným okrem autorky prihovorili predseda Matice slovenskej Marián Tkáč a vedecký tajomník MS Peter Cabadaj. Výstava je otvorená do 31. augusta 2017 v budove Matice slovenskej – v tej budove, v ktorej sa zrodil plán cesty a kde sa konali aj prípravy. V nasledujúcich mesiacoch bude výstava putovať aj do ďalších Delegáti MS Jozef Cincík, Jozef Cíger Hronský, Konštantín Čulen slovenských miest. Nezabudnite s krajanmi v krojoch; zdroj: KMMS ju navštíviť.

Cesta slovenskou Amerikou Gabriela Hamranová

esta slovenskou Amerikou je názov výstavy, ktorá bola otvorená v Martine 6. júna v rámci 51. ročníka Slovesnej jari, ktorú každoročne organizuje Matica slovenská. Výstava podáva pútavo slovom i obrazom informácie a fakty o ceste delegácie Matice slovenskej do USA a Kanady v roku 1936. Delegáciu tvorili tajomník Matice slovenskej

Delegáti Konštantín Čulen, Jozef Cincík, Karol Plicka, Jozef Cíger Hronský

Jozef Cíger Hronský a historik Konštantín Čulen s manželkami, referent Umeleckého odboru MS Jozef Cincík a referent Národopisného odboru MS Karol Plicka. Na prvé kontaktné listy v roku 1935 bol ohlas v Amerike taký pozitívny, že v Matici slovenskej hneď začali plánovať cestu za Slovákmi v Amerike. Prípravy boli dôkladné, veď delegácia viezla viac ako 40 000 kníh, viac ako 20 000 brožúr, 6 500 čísel časopisov, 600 obrazov, fotografie významných osobností a slovenských miest, ale aj kroje, keramiku, gramofónové platne, filmy, diapozitívy. Pôvodne mali v pláne navštíviť štyri oblasti so silným zastúpením slovenského obyvateľstva – New York, Pittsburgh, Cleveland a Chicago, avšak záujem • KULTÚRA •

24 /4755/ 17. 6. 2017

Kultúra

Nie deväťdesiat tretí, ale deväťdesiaty tretí Anna Horvátová

číslovkami – ohybnými i neohybnými plnovýznamovými slovami – sa stretávame na každom kroku, hoci si ich význam dostatočne neuvedomujeme. K tomu v slovenskom jazyku sa dennodenne stretávame s mýlkami, pred čím netreba zavierať oči. Výnimkou nie sú teda ani číslovky, a preto považujeme za nevyhnutné ešte raz sa im venovať. Pravopis týchto slov, ktoré majú číselný význam, vie nás veru mnohokrát potrápiť.

Hlavnou skupinou čísloviek sú základné, od ktorých sa odvodzujú ostatné druhy. Poradie počítaných osôb a vecí sa určuje radovými číslovkami. Tieto číslovky určujú jedinú osobu alebo vec podľa toho, na ktorom mieste v rade stojí. Príklady: prvý, druhý, tretí, štvrtý, piaty, šiesty, siedmy, stý – nie „stotý“, tisíci – nie „tisícty“... Keď ich píšeme číslicami, dávame za nimi bodku alebo pri číslovkách od 6 vyššie pádovú príponu, a to po spojovníku: – 1. (prvý, prvého, prvému...),

VÝTVARNO-LITERÁRNY SÚBEH Krv znamená život zorganizoval Červený kríž Srbska a vyhodnotenie na úrovni Červeného kríža Nového Sadu bolo vo štvrtok 1. júna v Divadle mladých v Novom Sade. Cieľom súťaže je vychovávať a motivovať mladých v duchu solidárnej a humánnej pomoci ľuďom v nešťastí a potreba, aby sa s dobrovoľným darcovstvom krvi žiaci zoznámili už v školských laviciach. Na záverečnej prehliadke vedomostí Zdravie je najväčšie bohatstvo autorom najúspešnejších výtvarných a literárnych prác udelili uznania Červeného kríža Nového Sadu a primerané odmeny. Za úspešnú výtvarnú prácu uznanie a darček získal i Milan Joković, žiak 5. 1 triedy ZŠ Ľudovíta Štúra v Kysáči. Jeho práca postúpila do súťaže Červeného kríža Srbska do Belehradu. Na výstave v Novom Sade boli aj výtvarné práce Maríny Šmitovej a Daniely Krajčíkovej, žiačok 5. 1 triedy. Na súťaž ich pripravoval a motivoval učiteľ výtvarnej kultúry E. Š. Michal Ďurovka.

CHÝRNIK

NOVÝ SAD. V SKC P. J. Šafárika v Novom Sade v sobotu 17. júna NVU Hlas ľudu a redakcia mládežníckeho časopisu Vzlet organizujú 46. Stretnutie pod lipami, tradičné literárno-výtvarné podujatie autorov rubriky Rozlety v časopise Vzlet. Do programu, ktorý sa začne o 12. hodine, je zaradený i výlet na Petrovaradínsku pevnosť. BÁČSKY PETROVEC. MOMS Petrovec usporiada 21. ročník Festivalu vážnej hudby Jarné nôty v sobotu

www.hl.rs

17. júna o 18. hodine v Slávnostnej sieni Gymnázia Jána Kollára. A. F. KYSÁČ. Premiéra detského divadelného predstavenie Žeby takto? na motívy slovenskej ľudovej rozprávky Jelenček bude v nedeľu 18. júna o 19.00 h vo veľkej sále KC Kysáč. Predvedú ho členovia Ochotníckeho divadla KC Kysáč a réžiu mal na starosti Ján Privizer.

Informačno-politický týždenník

E. Š.

– 2. (druhý, druhého, druhému...), – 10. (desiaty, desiateho, desiatemu... = e je vždy krátke), – 50. (päťdesiaty, päťdesiateho, päťdesiatemu) atď. Radové číslovky 21. – 29., 31. – 39., 41. – 49., 51. – 59. ... po 99., sa píšu osobitne (dvadsiaty tretí, štyridsiaty druhý, šesťdesiaty deviaty, sedemdesiaty ôsmy...), pretože sa každá časť aj osobitne skloňuje (tridsiateho ôsmeho, štyridsiateho druhého, sedemdesiateho siedmeho...). V nárečí, ale i vo

verejných prejavoch silný vplyv srbského jazyka prináša skomoleniny, následkom ktorých radové číslovky pod vplyvom srbčiny nenáležite vyslovujeme: „štyridsať druhý“, „deväťdesiat deviaty“ a pod. Práve takúto nenáležitú podobu čoraz častejšie používame, a mali by sme sa jej vyhýbať. V slovenčine sa tieto radové číslovky tvoria tak, že obe časti majú podobu radovej číslovky, a obe časti sa skloňujú, na rozdiel od srbčiny, kde sa skloňuje len druhá časť.

Spoluzakladatelia a spoluorganizátori festivalu Zlatý kľúč zverejňujú

výzvu

na tvorbu nových skladieb v žánri populárnej hudby pre festival Zlatý kľúč 2017 Národnostná rada slovenskej národnostnej menšiny, Obec Báč, Miestne spoločenstvo Selenča, Združenie pre ochranu kultúry, tradície a umenia Selenča a Ústav pre kultúru vojvodinských Slovákov ako spoluzakladatelia a spoluorganizátori Festivalu slovenskej populárnej hudby Zlatý kľúč vyzývajú skladateľov, upravovateľov, textárov a interpretov, aby svojou účasťou, teda tvorbou prispeli k zveľaďovaniu našej slovenskej hudobnej produkcie v rámci 37. ročníka tohto celomenšinového festivalu, ktorý sa uskutoční v tradičnom jesennom termíne bežného roku v Selenči. Všeobecné podmienky účasti: Záujemcovia môžu zasielať neobmedzený počet zatiaľ nezverejnených skladieb, ale iba tie najúspešnejšie postúpia do súťaže a získajú nárok na úpravu skladby a hudobnú postprodukciu. Skladby budú vo finálovom koncerte súťažiť o ceny za najlepšiu interpretáciu, najlepší text, ako aj o prvé, druhé a tretie miesto za skladbu. • Texty skladieb a ich interpretácia majú byť v slovenskom jazyku; • Súťažné skladby nemôžu byť

komerčne vydané, ani verejne predvedené pred festivalom Zlatý kľúč; • Trvanie skladby nemá presahovať dĺžku 4 minút; • Na festivale sa môžu zúčastniť aj autori a interpreti z okolitých štátov (Rumunsko, Maďarsko, Chorvátsko) za uvedených podmienok, ale mimo súťaže; • Autori skladieb sú povinní do 30. júna 2017 zaslať notový materiál s textom, prípadne návrh úpravy skladby (nie je povinné a môže byť aj na audiozápise) na adresu: Ústav pre kultúru vojvodinských Slovákov Njegošova 16/II/7 21 000 Nový Sad; • Prihláška na festival musí obsahovať údaje o autorovi skladby (meno a priezvisko, kontaktovú adresu a telefónne číslo), meno a priezvisko autora textu a žiaduce je uviesť aj návrhy na autora úpravy skladby a interpreta. Ďalšie informácie o festivale Zlatý kľúč získate na tel. čísle (Ústav pre kultúru vojvodinských Slovákov) 021/54-55-70 alebo na stránke www.slovackizavod. org.rs. • KULTÚRA •

Ponuka práce v automobilovom priemysle v Bratislave a Trnave Nástup: IHNEĎ Prijmeme pracovníkov do výroby na Slovensku. Pracovná náplň : – Jednoduchá obsluha výrobných strojov a kontrola kvality vyrobených dielov. Práca je fyzicky nenáročná Pracovné podmienky : – Práca vhodná pre ženy aj mužov – Pracuje sa v pondelok až piatok, víkend je dobrovoľný – Práca na dve zmeny po 8 hodín + možnosť nadčasov – Práca je dlhodobá a stabilná na pracovnú zmluvu na plný úväzok – Zabezpečíme pracovné povolenie – Ubytovanie zdarma na hotely (na izbe plne zariadená kúpeľňa s WC, TV, WIFI, zariadená kuchyňa), na izbe sú ubytované 2 – 3 osoby, vzdialenosť od práce je 5 min. pešo – Príspevok na cestu z vašej krajiny alebo vás privezieme – Mesačný zárobok 600 € – 800 € v ČISTOM – Jedlo za 1 € (zabezpečujeme teplú stravu formou obedov alebo večere) – Ponúkame kompletný pracovný a ochranný odev – Na mieste srbsky a chorvátsky hovoriaci koordinátor – Znalosť slovenčiny výhodou – Možnosť kariérneho rastu – Vyžadujeme serióznosť, zodpovednosť a spoľahlivosť – Nástup možný ihneď Kontakt: – mobil: 00421 903 431 551 – e-mail: info@c-group.sk – www.c-group.sk

Hľadáme pracovníkov na pozície: – Vodič VZV – mzda od 780 eur – Manipulant – mzda od 718,20 eura – Montážny pracovník – mzda od 757 eur – Montážny pracovník (víkendový režim) – mzda od 454 eur Požadujeme: – dobrý zdravotný stav Práca je vhodná pre mužov a ženy. Ubytovanie zabezpečené. Pravidelné poskytovanie záloh. Bližšie informácie: 00421 905 281 763 alebo bezplatná registrácia na www.ic-aumont. sk a my vás budeme kontaktovať spätne.

SENATOR SK, s. r. o., Agátová 22, 841 01 Bratislava

HĽADÁME STOLÁROV Ponúkame pracovné miesta pre stolárov vo veľkoobchodnej prevádzke, ktorá sa zaoberá výrobou vstavaných skríň. Ubytovanie zabezpečené! kontakt: job@senatorskrine.sk telefón: +421 908 213 004, www.senatorskrine.sk

Mestská správa pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad na základe článku 29 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04 a 36/09) zverejňuje

PRACOVNÁ PONUKA

OZNÁMENIE o schválení rozhodnutia, ktorým sa poskytuje súhlas k Štúdii o odhade vplyvov na životné prostredie projektu základňovej rozhlasovej stanice mobilnej telefónie NS2460_01 NS_Novi_ Sad_Braće_Dronjak Podnik KODAR INŽENJERING, s. s r. o., Belehrad, splnomocnením nositeľa projektu VIP MOBILE, s. s r. o., Ul. Milutina Milankovića 1 ž, Nový Belehrad, podal žiadosť o poskytovanie súhlasu k Štúdii o odhade vplyvov na životné prostredie projektu základňovej rozhlasovej stanice mobilnej telefónie NS2460_01 NS_Novi_Sad_Braće_Dronjak, Ul. braće Dronjak 13, v Novom Sade, na katastrálnej parcele číslo 10716/11, k. o. Nový Sad I, Mesto Nový Sad. Po uskutočnenom postupe a návrhu technickej komisie Mestská správa pre ochranu životného prostredia dňa 14. júna 2017 schválila rozhodnutie číslo VI-501-256/17, ktorým sa poskytuje súhlas k predmetovej štúdii. Do predmetového rozhodnutia možno nahliadnuť v miestnostiach Mestskej správy pre ochranu životného prostredia Rumenačka 110 a, Nový Sad, v pracovné dni od 10.00 do 15.00 h, a na webovej stránke Mestskej správy pre ochranu životného prostredia www.environovisad.org.rs. Proti tomuto rozhodnutiu možno začať súdne konanie v Správnom súde v lehote 30 dní odo dňa zverejnenia oznámenia o schválení rozhodnutia v prostriedkoch verejného informovania.

Mestská správa pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad na základe článku 29 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04 a 36/09) zverejňuje OZNÁMENIE o schválení rozhodnutia, ktorým sa poskytuje súhlas k Štúdii o odhade vplyvov na životné prostredie projektu základňovej rozhlasovej stanice mobilnej telefónie NS2071_01 NS_Novi_Sad_ Bulevar_oslobođenja Podnik KODAR INŽENJERING, s. s r. o., Belehrad, splnomocnením nositeľa projektu VIP MOBILE, s. s r. o., Ul. Milutina Milankovića 1ž, Nový Belehrad, podal žiadosť o poskytovanie súhlasu k Štúdii o odhade vplyvov na životné prostredie projektu základňovej rozhlasovej stanice mobilnej telefónie NS2071_01 NS_Novi_Sad_Bulevar_oslobođenja, Bulvár oslobodenia číslo 47, na katastrálnej parcele číslo 6918, k. o. Nový Sad I, Mesto Nový Sad. Po uskutočnenom postupe a návrhu technickej komisie Mestská správa pre ochranu životného prostredia dňa 14. júna 2017 schválila rozhodnutie číslo VI-501-255/17, ktorým sa poskytuje súhlas k predmetovej štúdii. Do predmetového rozhodnutia možno nahliadnuť v miestnostiach Mestskej správy pre ochranu životného prostredia Rumenačka 110 a, Nový Sad, v pracovné dni od 10.00 do 15.00 h, a na webovej stránke Mestskej správy pre ochranu životného prostredia www.environovisad.org.rs. Proti tomuto rozhodnutiu možno začať súdne konanie v Správnom súde v lehote 30 dní odo dňa zverejnenia oznámenia o schválení rozhodnutia v prostriedkoch verejného informovania.

• OZNAMY •

ARMÁNI GLOBAL AGENCY, s. r. o., PRAHA Česká agentúra práce hľadá na obchodnú spoluprácu manažérku. Vyžadujeme ﬂexibilnosť, spoľahlivosť, znalosť slovenského jazyka, minimálne stredoškolské vzdelanie. Ponúkame zaujímavé finančné podmienky. Kontakt: renkalongauerova@gmail.com

hlasludu.info www.hl.rs VYROBNY PROGRAM: – KOTLY NA PEVNE PALIVO, BIOMASU A PELETY – HORAKY NA PELETY – NEREZOVE KOMINY – AKUMULACNE NADRŽE

Nositelia zlatých medailí za kvalitu na Novosadskom veľtrhu

KOVAČICA Štúrova 69 tel./fax: 013/662-183 mob. 063/282-097 www.uniko.rs

24 /4755/ 17. 6. 2017

Oznamy SPOMIENKA

Už šesť mesiacov uplynie, čo nás navždy opustil náš milovaný syn

SPOMIENKA

Už šesť smutných mesiacov uplynie, čo ma navždy opustil môj milovaný brat

JAROSLAV BÍLEK

1. 5. 1978 – 18. 12. 2016 – 18. 6. 2017 z Kovačice

Márne Ťa naše oči hľadajú, márne po tvári slzy stekajú. Len ten, kto stratil, koho mal rád, pochopí, čo je bolesť a žiaľ. Spi tíško, snívaj svoj večný sen, v spomienkach sme s Tebou každý deň. Tvoji rodičia Mestská správa pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad na základe článku 65 bod 2 Zákona o ochrane vzduchu (Úradný vestník RS, č. 36/ 9 a 10/ 13) zverejňuje OZNÁMENIE o verejnej rozprave o náčrte plánu kvality vzduchu v Aglomeraciji Nový Sad na obdobie rokov 2017 − 2021 Verejná rozprava o náčrte plánu kvality vzduchu v Aglomeraciji Nový Sad na obdobie rokov 2017 − 2021 sa uskutoční od 19. júna do 3. júla 2017. Počas trvania verejnej rozpravy, text náčrtu plánu si záujemcovia môžu pozrieť na internetovej prezentácii Mestskej správy pre ochranu životného prostredia www.environovisad.org.rs a zainteresované orgány, organizácie a verejnosť môžu podať pripomienky a mienky v písomnej forme na adresu Mestskej správy pre ochranu životného prostredia, Ulica rumenačka 110, Nový Sad alebo na e-mail: zivotnasredina@uprava. novisad.rs Verejná prezentácia náčrtu plánu sa bude konať 3. júla 2017, v Modrej sieni Zhromaždenia Mesta Nový Sad, Žarka Zrenjanina 2, o 10.00 h. Mestská správa pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad na základe článku 10 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04 a 36/09) zverejňuje

1. 5. 1978 – 18. 12. 2016 – 18. 6. 2017 z Kovačice

Sú stopy, ktoré nemiznú, spomienky, ktoré neblednú, a otázka, prečo sa tak muselo stať, zostáva. Je ťažké povedať zbohom a nikdy sa však nedá zabudnúť. Zarmútená sestra Marína s manželom Vladimírom a synčekom Lazarom

SMUTNÁ SPOMIENKA

Dňa 15. júna 2016 tíško usnula a presťahovala sa do večnosti moja manželka

ALŽBETA DOLENCOVÁ

rod. Hodoličová 19. 5. 1947 – 15. 6. 2016 – 2017 z Báčskeho Petrovca

Myslím. Spomínam. Nezabúdam.

Nositeľ projektu Telekom Srbija, a. s., Takovská 2, Belehrad, podal žiadosť o potrebe po odhade vplyvov na životné prostredie projektu základňovej rozhlasovej stanice mobilnej telefónie Futog − Železnička UMTS, Ul. Železnička číslo 5, na katastrálnej parcele číslo 817, k. o. Futog, Mesto Nový Sad. Údaje a dokumentáciu zo žiadosti nositeľa projektu možno dostať k nahliadnutiu v miestnostiach Mestskej správy pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad, Rumenačka 110 a, Nový Sad, v pracovné dni od 10.00 do 15.00 h. Všetci záujemcovia v lehote 10 dní odo dňa zverejnenia tohto oznámenia môžu doručiť svoju mienku v písanej forme na adresu Mestskej správy pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad.

www.hl.rs

s tetou

ELENKOU HROMČÍKOVOU 27. 7. 1926 – 11. 6. 2017 zo Starej Pazovy rodom z Padiny

S úctou si na Teba budeme spomínať. Synovec Ján Kevický a neter Anna Šimáková s rodinami

SPOMIENKA na

ĎURKA SKLABINSKÉHO 21. 1. 1948 – 16. 6. 1987 – 2017 z Pivnice

Večný pokoj Ti prajeme a krásne spomienky na Teba si zachovávame. Manžel Ján

POSLEDNÝ POZDRAV

nášmu sestrinmu synovi, bratrancovi a príbuznému

OZNÁMENIE o podanej žiadosti o rozhodovanie o potrebe po odhade vplyvov na životné prostredie projektu

SMUTNÁ ROZLÚČKA

PAVLOVI HRKOVI 30. 7. 1948 – 8. 6. 2017 z Pančeva

Tvoji najmilší

SMUTNÁ SPOMIENKA

SAŠA MUDROCH

15. 7. 1981 − 13. 6. 2016 − 2017 z Nemecka, z Maichingenu

S láskou a úctou si na Teba budeme navždy spomínať. Tvoji: Tomáš Hrk s rodinou, Stanislav Hrk, Lýdia Hrková-Straková s rodinou a andika Zuzana Hrková

Informačno-politický týždenník

Zarmútení: strýko, strynka, Kristián a Daniel s rodinami

• OZNAMY •

SMUTNÁ ROZLÚČKA

DROBNÉ OZNAMY

SMUTNÁ SPOMIENKA

s manželom a starým otcom

JÁNOM HRUBÍKOM

JÁNA KRIŽANA

Žiješ v našich srdciach a myšlienkach.

Trvalú spomienku na Vás si zachovávajú

TESNÍME (dihtujeme) okná a dvere neopren gumou a vyrábame harmonika dvere a rolety; telefóny: 025/5827-710 a 060/5088-433. NA PREDAJ mäkké rezivo podľa špecifikácie s prepravou: hrady 1 m3 = 190 eur a laty 5 x 3 bežný meter = 0,30 eura. Volať na tel. č.: 021/63-50-088 a 060/63-50-088 od 7.00 do 21.00 h.

na triedneho učiteľa

1937 – 2017 z Pivnice rodom z Báčskeho Petrovca

z Padiny

Manželka Zuzana a vnukovia

SPOMIENKA

na rodičov a starých rodičov

ŠTEFANA a KATARÍNU ŠRANKOVCOV

1910 – 1987 – 2017 1912 – 1998 – 2017 z Hložian

žiaci generácie 1982

SPOMIENKA

Z príležitosti 30. výročia zakončenia Základnej školy maršala Tita v Padine si s úctou spomíname na zosnulých spolužiakov:

Vladislava Jonáša Michala Durgala Milušku Galasovú Viktora Munćana a triednych učiteľov:

Na ich lásku a dobrotu nezabúdajú: dcéra Anna Murtínová s manželom Ondrejom a vnučky Anna, Mária a Andrea s rodinami

Juraja Petroviča Ondreja Halaja Aničku Šimákovú

SPOMIENKA

BOĽAVÁ SPOMIENKA

Uplynul rok, čo sme sa navždy s Tebou rozlúčili

Generácia 1972

na milovanú

ELENU HLOŽANOVÚ

PAVEL VARGA

21. 12. 1938 – 10. 6. 2016 – 2017 z Báčskeho Petrovca

Ten večný pokoj Ti prajeme a s úctou si na Teba spomíname.

Manželka Zuzana, syn Pavel s manželkou, vnuk Pavel, vnučka Svetlanka s rodinou

rod. Rumanovú 10. 9. 1962 − 11. 6. 2016 – 2017 profesorku slovenčiny z Báčskej Palanky

Ak ma hľadáte, hľadajte ma vo svojich srdciach, našla som v nich svoje miesto, a tak zostanem navždy s vami. Trvalú spomienku na Teba si s láskou zachovávajú manžel Janko, synovia Martin a Andrej, rodičia, sestra Anka s manželom a deťmi

DROBNÝ OZNAM UHLIE: SPASO-prom Ugljevik ponúka dovoz všetkých druhov uhlia: kusové, kocka, orech, drobné uhlie. Rýchlo, kvalitne, výhodne! Mimosezónna zľava! Spasoje Marković; tel.: +381 55 678 019, mobil: +387 65 304 021.

• OZNAMY •

Oznamujte v Hlase ľudu 021/ 47-20-840 a 021/47-20-844 l inzercia@hl.rs

24 /4755/ 17. 6. 2017

RTV Panoráma TELEVÍZIA VOJVODINA 2 Piatok 16. júna 19.30 Zostrih druhej časti tohtoročného Folklórneho festivalu Tancuj, tancuj... 20.00 Dobrý večer, Vojvodina Nedeľa 18. júna 11.00 Dúhovka 11.30 Boh náš je láska 21.00 Dotyky Utorok 20. júna 10.10 Paleta – výber najlepších vysielaní z produkcie Slovenskej redakcie RTV Vojvodina titulkovaných po srbsky na 1. programe TVV 17.30 Perličky – desaťminútový blok venovaný najmladším divákom Pondelok – sobota 18.00 Denník TERMÍNY REPRÍZOVÝCH VYSIELANÍ Piatok 21.30 Boh náš je láska Sobota 9.25 Dobrý večer, Vojvodina 11.20 Paleta Pondelok 9.00 Dotyky Utorok 16.10 Paleta 17.00 Dúhovka Dúhovka. V tejto nedeľnej relácii bude uvedený zostrih zo Stretnutia pod lipami, ktoré sa v roku 2007 konalo v Starej Pazove. Boh náš je láska. Druhá časť nedeľného bloku bude venovaná záznamom zo slávnostných služieb Božích pri príležitosti 65. výročia Oltárneho krúžku žien v Pivnici a z inštalácie petrovského farára Jána Vidu. Zaujímavosťou v aradáčskom cirkevnom zbore sú zvončeky a túto novinku ozrejmí tamojší farár Vladimír Lovás.

www.hl.rs

RÁDIO NOVÝ SAD 3 Predpoludňajší program Každý pracovný deň 8.00 – 10.00 Sobota 8.00 Správy 8.30 Aspekty 9.00 Správy ýždeň 8.00 8.05 9.05 9.30

Nedeľa Správy Vysielanie pre dedinu Pohľady k výšinám Vysielanie pre deti

Popoludňajší program 14.45 Slovenská ľudová hudba (sobota) 15.00 Správy 15.05 Rádiošport (pondelok) Kronika našich osád (utorok) Hudobné vysielanie (streda) Inteen (streda o 16,00) Súzvuky (štvrtok) Z každého rožka troška (piatok) Kaleidoskop (sobota) 15.30 Zo sveta hudby – zábavná hudba (nedeľa) 16.00 Motívy (nedeľa) 17.00 Rozhlasové noviny 17.15 Vejár hudobných vysielaní Slovenská ľudová hudba (sobota) Nočný program 23.00 Rozhlasová hra pre dospelých (utorok) 24.00 Slovenská tanečná, ľudová a umelecká hudba (nedeľa)

TV PETROVEC Pondelok – sobota 18.25 Začiatok vysielania 18.30 Zahraničný denník 18.50 Hit dňa, Moľa / Klenoty, Citáty 19.00 Zvon, spravodajská relácia 19.15 Kreslený film 19.50 Hit dňa, Reklamy 20.00 Filmy: Piatok 16. júna – Mladosť v ťahu Sobota 17. júna – Zimný slnovrat, 1. časť Pondelok 19. júna – Vanilkové nebo Utorok 20. júna – V smrteľnom ohrození Streda 21. júna – Training day Štvrtok 22. júna – Dieťa z Marsu 21.45 Hit dňa, Moľa / Klenoty, Citáty, Reklamy, Zvon 23.00 Záver vysielania

Každý pondelok 20.00 Hudobný mix

Každú sobotu 18.15 Výber z programu TV Pančevo

TV STARÁ PAZOVA Utorok – sobota 17.00 Správy 22.00 Správy Nedeľa 13.00 S vami a pre vás

Informačno-politický týždenník

Klenotnica (nedeľa, utorok, piatok) 16.00 – 18.00 Nedeľa 18. júna 16.00 Kronika týždňa Slovo na týždeň Tradičné slovenské jedlá – Herovky Divadielko O dvanástich mesiačikoch Utorok 20. júna 16.00 Rozlúčkový večierok maturantov Gymnázia M. Pupina Odmenili najúspešnejších žiakov z Obce Kovačica Piatok 23. júna 16.00 Z archívu: RTV OK Film: Mišo

Nedeľa 18. júna 17.00 Film: Šrek 3 18.30 Hit dňa, Reklamy, zostrih Molí 19.00 Zvon, prehľad udalostí týždňa 20.00 Kolážová relácia Nedeľa s vami 22.00 Film: Zimný slnovrat, 2. časť 24.00 Záver vysielania

Každý piatok 18.15 Výber z programu TV Kovačica

S vami a pre vás je kolážové vysielanie, ktoré obsahuje aktuality zo staropazovského prostredia, ako i z iných slovenských prostredí. V rámci hodinového vysielania je aj náboženská časť pod názvom Hrad prepevný. Repríza v pondelok a stredu o 14.00, resp. o 22.05.

TV OBCE KOVAČICA

Záber z odovzdávania diplomov maturantom Gymnázia Jána Kollára so žiackym domovom v Petrovci

RÁDIO KOVAČICA Na modrej vlne – každý pracovný deň 15.05 Správy z regiónu 15.30 Stalo sa na dnešný deň 16.00 Správy z Kovačickej obce 16.10 Hlas ľudu ponúka (každý piatok) 16.20 Kalendárium 16.25 Udalosti dňa 16.55 Citáty do vrecka 17.00 Šport, Medicína, Školstvo, Poľnohospodárstvo, Kultúra 17.15 Zaujímavosti zo sveta 17.30 Humor 18.00 Správy z Kovačickej obce 18.10 Zaujímavosti zo sveta 18.15 Šport, Medicína, Školstvo, Poľnohospodárstvo, Kultúra 18.20 Citáty do vrecka 18.40 Poézia • RTV PANORÁMA •

KRÍŽOVKA ČÍSLO 24 RÁDIO STARÁ PAZOVA Utorok – piatok 18.00 Servis Na dnešný deň Meniny 18.15 Volíme melódiu dňa 18.30 Aktuality z obce a iných osád Poučky zo slovenčiny (streda) 19.00 Denník, informatívne vysielanie 19.15 Hudba 19.30 Oznamy, hudba a reklamy 20.00 Z nášho uhla, udalosti a ľudia Náboženské vysielanie Živé vody (streda) Tematické vysielanie Z minulosti (štvrtok) Sobota 15.00 Servis Na dnešný deň Meniny, Reklamy 16.00 Správy 16.05 Zvončeky, detské vysielanie 16.30 Oznamy a drobné oznamy 17.00 Volíme melódiu týždňa, resp. mesiaca, hudba a reklamy 18.05 Repríza štvrtkovej relácie Z nášho uhla 19.00 Aktuality z Vojvodiny, na spoločnej vlne rozhlasové stanice Báč, Báčsky Petrovec, Kovačica a Stará Pazova 19.30 Oznamy, drobné oznamy a z našich osád 20.00 Aktuality z mesta, repríza utorkovej relácie Z nášho uhla 7.00 7.30 8.00 8.05 8.30 9.00 9.05 9.30

Nedeľa Servis Na dnešný deň Meniny Oznamy, hudba a reklamy Správy Hudba, servis Slovo nášho Boha, náboženské vysielanie Správy Hudba a aktuality Oznamy, hudba a reklamy

NOVOSADSKÁ TELEVÍZIA Každý pracovný deň 15.15 Objektív v slovenskej reči

• RTV PANORÁMA •

RÁDIO PETROVEC Utorok – piatok 10.40 Hit dňa 14.00 Dozvuky Sobota 10.00 Aktuality z Vojvodiny Nedeľa 10.00 Retrospektíva týždňa

V tajničke je meno a priezvisko jedného z najznámejších spisovateľov vojvodinských Slovákov (1863 – 1944).

autorka: vpíšte plošná nenáležitý ANNA BIČIA- J A N O Š Í K jednotka pomer ROVÁ

opytovacie hliník ročné spojka opytovacie obdobie zámeno zámeno

tajnička

Slovenská hudba každý deň 5.00 – 15.00. hmlový Svetová hudba každý deň 15.00 – 5.00. kruh okolo

elektrón

mesiaca

dusík

oľutovala pôvod.

pond

vpíšte pokolenie 4. a 1. VRR

lov

samohláska

častica maškrta, lahôdka

chemický prvok Pb

TELEVÍZIA PANČEVO

hundrala

Nedeľa 18. júna 19.30 Repríza relácie Dobrý deň

kúsok odštiepeného

Streda 21. júna 12.30 Dobrý deň, kolážová relácia

autonómna pokrajina speváčka Nikolić orgán zraku

kopaním obrob!

krík okovy (gen. množ. č.)

Nórsko AS HL DU mesto v ĽU Slovinsku

dookola druh ruského auta

štýl

pískal (expr.) TV VOJVODINY program vysiela na nasledujúcich kanáloch: pre územie Nového Sadu na 48., pre územie Subotice na 40. a pre územie Vršca na 39. Program v slovenskej reči sa vysiela na Druhom programe RÁDIO NOVÝ SAD Program v slovenskej reči sa vysiela na vlnovej dĺžke 100 a 107.1 MHz TV PETROVEC Program sa vysiela na kanáli 55; www.tvpetrovec.com; RÁDIO PETROVEC Program sa vysiela na vlnovej dĺžke 91.4 MHz TELEVÍZIA OBCE KOVAČICA Program sa vysiela na kanáli 52 RÁDIO OBCE KOVAČICA Program sa vysiela na vlnovej dĺžke 93,2 MHz RÁDIO STARÁ PAZOVA Program v slovenskej reči sa vysiela na vlnovej dĺžke 91.5 MHz TV STARÁ PAZOVA Program v slovenskej reči sa vysiela prostredníctvom lokálneho káblového operátora na kanáli 60 TELEVÍZIA PANČEVO Program sa vysiela na kanáli 39 NOVOSADSKÁ TELEVÍZIA Program sa vysiela na kanáli 60

bočná loď v bazilike Eduard (hypokr.)

organizmus urán

výkrik toreadora

alt rastlina s jedlými plodmi

Anno Domini ampér Rakúsko

ROZLÚŠTENIE KRÍŽOVKY ČÍSLO 23 VODOROVNE: Vrtunská, reuma, rr, bb, e, rái, aranžuje, robieva, a, sena, S, PC, Ilok, Trepča, O, Ras, K, ún, Al, rybka, Sava, bol, A, Milina TAJNIČKA: MILINA VRTUNSKÁ

Správne rozlúštenie KRÍŽOVKY 21 z čísla 21 Hlasu ľudu z 27. mája 2017 bolo: TANCUJ, TANCUJ. Odmenu – knižné vydanie z produkcie NVU Hlas ľudu za správne rozlúštenie uvedenej krížovky získala: MÁRIA HUČOKOVÁKLINKOVÁ, Ul. maršala Tita č. 23, 23 207 ARADÁČ. BLAHOŽELÁME. Správne rozlúštenia aj naďalej zasielajte DO 5 DNÍ ODO DŇA VYDANIA NAŠICH NOVÍN na adresu: NVU Hlas ľudu, Bulvár oslobodenia 81/V, poštový priečinok 234, 21 000 Nový Sad, PRE KRÍŽOVKU, alebo mailom na adresu: obsustova@hl.rs

24 /4755/ 17. 6. 2017

Šport Futbal jej ovplyvnil život SKICA PRE PORTRÉT MLADEJ HAJDUŠICKEJ FUTBALISTKY IVANY MALIAROVEJ

Vladimír Hudec

ky FK Hajdušica, na školských majstroveď pred desiatimi rokmi začala stvách Srbska obbežať za futbalovou loptou, sadil tretie miesto Hajdušičanka Ivana Malia- a o rok neskoršie rová ani netušila, že futbal bude na školskej Olymrozhodovať o jej životnej púti. piáde v Sriemskej Tak ako to často býva, futbal vraj Mitrovici hajdušiczačala hrať celkom náhodou preto, ké futbalistky obsaže v Hajdušici nemala na výber. dili výborné druhé Všetci jej kamaráti a aj kamarátky miesto a získali sa začlenili do futbalovej školy haj- striebornú medaidušického futbalového klubu, nuž lu. Na týchto dvoch sa prihlásila aj ona. Prvé futbalové súťaženiach, ale aj kroky však urobila doma s – o dva na početných turroky starším – bratom Ivanom, najoch, na ktorých ktorý je dnes kapitánom prvého vtedy hrávali, si ich Mužstvo ŽFK Vojvodina (Ivana Maliarová štvrtá z ľava v prvom rade) mužstva Hajduvšimli aj šice. Usilovnou tréneri ženských prvo- viacero kvalifikačných zápasov orientácii. Okrem toho uzavrela, p rá co u p o d ligových klubov z Ki- s celkami Slovinska, Slovenska, že povinnosti na fakulte, ktorá má blízko k športu, jej umožnia, aby sa taktovkou skúkindy, Nového Sadu, Nemecka, Talianska... Táto talentovaná futbalistka viac venovala futbalu a tréningom. seného futbaloBelehradu... O Ivanu vého pedagóga záujem prejavila o. i. aj hrá na mieste stredného zálož- Športovanie jej zároveň pomôže, Branka Vašalića novosadská Vojvodina. níka. Jej úlohou teda z dievčeniec vyKeďže bola vo ôsmom nie je dávať góly, ale rástli opravdivé ročníku a bolo potrebné pripravovať šance – futbalistky, ktozvoliť si strednú ško- asistovať pri góloch, ré bok po boku lu, Ivana uvažovala aj aj keď jej ani dávanie s chlapcami o tom, kde bude mať gólov nie je celkom v pionierskom najlepšie podmienky cudzie. Strední záložmužstve klubu na zaoberanie sa futba- níci, ktorí sú spravidla hrávali na rôzlom. Zvolila si Nový Sad technicky vyspelejší nych turnajoch, Ivana Maliarová v tričku a strednú ekonomickú od obrancov, sú často v čom boli vtedy reprezentácie Srbska školu, ktorú po štyroch terčom ostrých zákrojedinečné v južrokoch úspešne absol- kov obrancov. Ivana nom Banáte. Pri tom vonkoncom vovala s výborným úspechom. s tým však nemala nehrali podradnú úlohu. Rovnobežne však trénovala a hra- skúsenosti. – Kým som hrala Ako je hrať hlavne mužskú la futbal v celku ŽFK Vojvodina hru bok po boku s chlapcami? v prvej ženskej lige Srbska. Jej s chlapcami v Haj- Prvé futbalové kroky urobila s bratom dušici, to sa Ivanom na trávniku pred domom – Celkom dobre. neprejavoVlastne jedným z valo. Možno nás – diev- aby úspešne ukončila fakultu. dôvodov, že som čence trochu aj šetrili. Ivana je študentkou prvého začala hrať futbal, Neskoršie som sa však ročníka Fakulty telesnej výchobolo aj to, že nás presvedčila, že aj ženský vy a aj v budúcnosti seba vidí v chlapci v triede nafutbal môže byť veru športe. Chcela by vraj aj naďalej rádzali, aby sme sa ostrý. Všeličo sa stáva aj aktívne hrať futbal. Túži po tom, im pripojili. Dokonca na ženských zápasoch, aby sa stala členkou seniorskej vraj všetci majú dievale ja som to, našťastie, reprezentácie Srbska. Pohľady sú čence v tíme, len oni jej však upriamené na vyspelejšie ešte nepocítila. nie. Inak aj chlapci Futbal aj po ukončení európske krajiny, kde si praje pov tímoch, s ktorými strednej školy ovplyv- kračovať v kariére ako futbalový sme súperili, sa voči ňuje nejako život Ivany tréner. Nevedela nám povedať, Ivana (v strede) v akcii nám správali celkom Maliarovej. Zapísala sa prečo chce opustiť svoje rodisko. korektne. O pár rokov prišli aj prvé úspe- talent nezostal nepovšimnutý, totiž na Fakultu telesnej výchovy Iba krátko skomentovala, že nevidí chy. Najprv v roku 2011 dievčenský a tak stihlo aj pozvanie do se- v Novom Sade, pričom mala na seba v tejto krajine. futbalový celok zo ZŠ Jovana Jova- niorského mužstva AP Vojvodiny, zreteli, že povolanie profesora Foto: z archívu novića Zmaja v Hajdušici, ktorého a potom aj do mládežníckeho telovýchovy, resp. športového ŽFK Vojvodina a V. Hudec kostrou, pravdaže, boli futbalist- celku Srbska, s ktorým zohrala trénera je najbližšie k jej športovej

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

• ŠPORT •

DRUHÁ JUHOBANÁTSKA LIGA – VÝCHODNÁ SKUPINA

Líder na lopatkách HAJDUŠICA – VOJVODINA 6 : 1 (2 : 0) Vladimír Hudec

v prvých minútach pokračovania Pomorišac vyrazil sám pred brankára, iba že trochu zameškal. Trochu neskoršie, pekne po ľavej

poslednom majstrovskom kole tejto jari Hajdušičania boli motivovanejší vyhrať lídra v tabuľke, a tak sa mu revanšovať za príliš hanebnú prehru v poslednom kole jesene, vyvolanú zákulisnými hrozbami. Od prvej minúty domáci zahrali naplno a počas celého zápasu sa hralo hlavne na polovici patriacej hosťom. Domáci sa vedenia ujali už v 10. min. Janković centroval z rohového kopu a M. Mršić, umiestnený vedľa prvého brvna, usmernil Nikola Spasovski (vľavo) a Atila Lipták loptu do siete. Niekoľko pekne kombinovali minút neskoršie Marko z pravej strany centroval a Jan- strane, unikol Spasovski, ale zle ković hlavičkoval pre 2 : 0. Aj po centroval. Vo ôsmej minúte centomto góle domáci dominovali, troval A. Lipták, Spasovski strieľal ale výsledok zostal nezmenený. a brankár strelu kryl. Dve minúAni po zmene strán sa na ihrisku ty neskoršie bol však Spasovski nič podstatnejšie nezmenilo. Už úspešnejší a zvýšil náskok – 3 : 0.

V 57. min. A. Lipták prekľučkoval niekoľkých obrancov Vojvodiny, vyrazil sám pred brankára, a bolo 4 : 0. Po tomto góle domáci ponechali iniciatívu hosťom, čo títo v 64. min. využili. Najprv brankár Melich bravúrne zneškodnil peknú strelu z diaľky, ale potom bol po rohovom kope a nerozvážnej reakcii obrany bezmocný. Hostia mali ešte jednu príležitosť, ale sa Melich tentoraz nedal prekvapiť. V polovici polčasu domáci znovu preberajú iniciatívu a ešte dvomi gólmi najprv Maliara v 73., a potom aj A. Liptáka v 79. min. zvýšili náskok. Nuž a po šiestom góle v sieti Vojvodiny mladý rozhodca Pavić z Vršca desať min. skôr odpískal koniec, a tak deklasovaného lídra

NOVOSADSKÁ OBLASTNÁ LIGA

pravdepodobne zachránil ešte väčšej pohromy. HAJDUŠICA: Melich, Z. Lipták, Folťan (Đukić), Maliar, M. Mršić, Marko, Pomorišac, Stojkovski (Petrović), Janković, A. Lipták, Spasovski (I. Lipták) Výsledky posledného 26. kola: Borac (VS) – Karaš 2 : 0, Ševac – Banat 4 : 1, Partizan – Ratar 4 : 3, Borac (VG) – Radnički 3 : 0, Potporanj – Dobrica 3 : 2, Vladimirovac – Dunav 2 : 5 Foto: V. Maliar

1. Vojvodina 26 2. Dunav 26 3. Borac (VS) 26 4. Potporanj 26 5. Hajdušica (-1) 26 6. Ševac 26 7. Ratar (-1) 26 8. Borac (VG) 26 9. Karaš 26 10. Partizan 26 11. Dobrica 26 12. Vladimirovac 26 13. Banat 26 14. Radnički 1927 26

17 17 16 14 14 11 11 12 10 10 10 8 4 3

6 3 55 : 27 4 5 77 : 34 4 6 69 : 34 4 8 61 : 36 4 8 43 : 27 4 11 41 : 35 5 10 59 : 56 1 13 45 : 47 5 11 41 : 47 4 12 52 : 53 3 13 43 : 67 3 15 44 : 64 2 20 33 : 71 1 22 80 : 65

57 55 52 46 45 37 37 37 35 34 33 27 14 9

Pavel Pálik

Výsledky 30. kola: Vinogradar – Futog 3 : 7, Sirig – Titel 5 : 0, Mladost – Šajkaš 3 : 0, Jedinstvo – Omladinac 0 : 0, Petrovaradín – Tatra 2 : 0, TSK – Jugović 2 : 2, Borac – Proleter 9 : 0, Miletić – Bačka 2 : 4.

atranci do Petrovaradína odcestovali nekompletní, dokonca začali hrať desiati a od 17. minúty sa im pripojil Daniel Ožvát. V 10. minúte, kým ešte Kysáčania mali hráča, obrana hostí zabudla na Ikonića, ktorý zostal sám a ľahko prekonal brankára Subašića. Po tomto góle a do konca prvej časti hostia mali viac z hry, avšak nevyužili aj dve pekné šance. V druhej časti domáci prebrali hru do svojich nôh, a v 54. minúte Alić faulom odňal loptu Stakićovi a zvýšil náskok domácich, a tým, ako sa neskoršie ukázalo, stanovil konečný výsledok. Vo finiši sú hostia znovu lepší, snažia sa obrátiť výsledok vo svoj prospech,

1. Borac 2. Jugović 3. TSK 4. OFK Futog 5. Mladost 6. Tatra 7. Bačka 8. Petrovaradín 9. Proleter 10. Omladinac 11. Jedinstvo 12. Šajkaš 1908 13. OFK Sirig 14. Vinogradar 15. Miletić 16. Titel

Hostia začali desiati PETROVARADÍN – TATRA 2 : 0 (1 : 0)

• ŠPORT •

Ikonić (úplne vľavo) zostal sám a skóroval ale márne, keďže málopočetné šance nevedeli premeniť v gól. Celkove víťazom zaslúžene bol domáci celok.

TATRA: Subašić, Klaić, Pekić, Misini, Dražić, Vasiljev, Jambrich, Stakić, Munjas, Tomljanović, Ožvát

24 /4755/ 17. 6. 2017

30 30 30 30 30 30 30 30 30 30 30 30 30 30 30 30

26 1 3124 : 32 79 19 6 5 84 : 38 63 17 6 7 66 : 32 57 17 1 12 64 : 61 52 15 5 10 42 : 32 50 13 8 9 62 : 39 47 14 5 11 68 : 54 47 14 3 13 55 : 41 45 13 4 13 54 : 53 43 10 10 10 58 : 43 40 11 6 13 49 : 49 39 10 6 14 54 : 59 36 10 4 16 43 : 61 34 8 6 16 38 : 78 30 6 2 22 51 : 108 20 0 1 29 13 : 148 1 47

Šport VOLEJBALOVÝ KLUB KULPÍN PRIVÍTAL HOSTÍ Z BELEHRADU

Pekný príklad športového kamarátenia Katarína Gažová

elehradský podnik MapSoft už roky podporuje Volejbalový klub Kulpín. V sobotu 10. júna predstavitelia tohto podniku a zároveň rekreanti volejbalu zavítali do Kulpína. Hostiteľom im bol VK Kulpín a základná škola. Predseda volejbalového klubu Todor Radanov previedol hostí Muzeálnym komplexom v Kulpíne, aby Kulpínčania a Belehradčania v kulpínskej telocvični sa zoznámili s dejinami tejto dediny. vlastných publikácií, do ktorých aj volejbalových rekreantov. Zväčša sú to Nasledovala návšteva Základnej školy napísal venovanie pre školskú knižnicu. kolegovia geodeti, ale aj ďalší kamaráti, Jána Amosa Komenského, kde ich pri- Riaditeľka hosťom predstavila školu, ktorí už celý rad rokov trénujú volejbal vítala riaditeľka Jovanka Zimová. Medzi a sprítomnila voľné aktivity, ktorým v telocvični starého DIFU v Belehrade. hosťami z Belehradu bol i Vanja Bulić, sa žiaci venujú. Medzi najaktívnejšie Je to vlastne mužsko-ženská skupina novinár, publicista, spisovateľ a priateľ krúžky patrí volejbalový krúžok, a to rekreantov, ktorých stopami sa pobrali skupiny volejbalistov z MapSoftu, ktorý vďaka dlhoročnému volejbalistovi a aj ich deti. Podnik MapSoft spolupracuje sa tiež rekreačne venuje volejbalu. trénerovi volejbalu Jánovi Lačokovi. s Obcou Báčsky Petrovec ; konkrétne Základnej škole ako darček priniesol V mene MapSoftu sa prihovoril Dra- pracoval a pracuje na postupe komazo 40 kníh a medzi nimi aj niekoľko gan Mihajlović. Predstavil svoju skupinu sácie v tejto obci. Tak sa zoznámili aj s

MEDZIOBECNÁ LIGA SOMBOR – DRUHÁ TRIEDA

S päťkou začali, s päťkou skončili DINAMO 1923 – PANÓNIA 5 : 1 (2 : 0) Juraj Pucovský

red odchodom na posledný majstrovský zápas sezóny Laliťania mali dvojtýždňovú prestávku bez pravidelných tréningov, pritom niekoľkí hráči boli deň skôr na svadbe, alebo stavali máj, čo sa negatívne odzrkadlilo na ich výkon v Báčskom Bregu. Je zaujímavé, že túto jar Panónia začala triumfom nad Dinamom zo Sonty 5 : 1 a skončila identickým výpraskom s druhým Dinamom 1923 na ihrisku neďaleko srbsko-maďarských hraníc. Na záver prvej sezóny po poldruharočnej prestávke v mužstve Laliťanov, ktorému chýbali Moguš, Stoisavljević, Lj. Dobrić a Stolić, bolo veľmi málo naladených hráčov. Rýchly gól Ivkovića v 9. min. priamo z rohového kopu na krátkom a úzkom ihrisku určil ďalší priebeh zápasu. Onedlho sa však mohol presláviť mladučký hráč hostí Majera, dvojnásobný strelec s týmto súperom v jesennej remíze 2 : 2 v Laliti, ale tentoraz do polčasu dvakrát slabo strelil do náručia domáceho brankára Vijuka. Prvý z troch gólov Tomaševa v 26. min. priniesol Dinamu pekný náskok v prvej časti.

www.hl.rs

Na konci najslabšie – mužstvo lalitskej Panónie Po obrátke sa prví k slovu dostali hostia, keďže Z. Dobrić v 48. min. zo skrumáže po rohovom kope skorigoval na 2 : 1. Stredný útočník domácich Ćalić v 62. min. zvýšil na 3 : 1, aby Tomašev v 68. min. a 84. min. ešte dvakrát prekonal Valenta a domácim priniesol nečakane vysoký triumf. PANÓNIA: Valent, M. Obradov, Ďurčiansky, Šipka (Popović), Lazić, Stojanović, A. Obradov, Majera (Z. Dobrić), Terek, Turčan, Šinkarčuk Výsledky posledného kola: Rastina 1918 – Partizan 4 : 1, Sport – Jedinstvo 1 : 1, Telečka – KFK

Informačno-politický týždenník

Kula 0 : 2, Dinamo 1923 – Panónia 5 : 1.

1. Partizan 2. Rastina 1918 3. Jedinstvo 4. Dinamo 1923 5. Sport 6. OFK Metalac 7. KFK Kula (-1) 8. Panónia 9. Dinamo (S) 10. Telečka

18 18 18 18 18 18 18 18 18 18

15 12 11 10 6 6 6 5 5 0

2 1 70 : 14 1 5 50 : 30 2 5 46 : 18 3 5 43 : 28 5 7 25 : 34 4 8 32 : 38 4 8 31 : 38 4 9 25 : 27 3 10 34 : 35 0 18 4 : 98

47 37 35 33 23 22 21 19 17 0

vedúcimi VK Kulpín, v ktorom videli vzorný kolektív s dobrým potenciálom volejbalistov, a preto podporujú jeho rozvoj. Predseda VK Kulpín Todor Radanov poďakoval MapSoftu za poskytnutú pomoc, ktorá je klubu veľmi osožná. Prostriedkami MapSoftu si kúpili tenisky, dresy, lopty. Pred začiatkom priateľského zápasu Dragan Mihajlović v mene podporovateľa odovzdal klubu poukaz v hodnote 100-tisíc dinárov. Konečne zápas bol pôžitkom pre oboch súperov. Hostia sa tešili, že si môžu zahrať s kulpínskym mužstvom, ktoré súťaží v Druhej lige Srbska, a domáci, že majú možnosť hrať so svojimi donátormi. Po zápase mali spoločné posedenie a možnosť na rozhovory a o čom inom, ak nie o volejbale.

VÝZVA k účasti na turnaji v malom futbale o putovný pohár JE veľvyslankyne Slovenskej republiky, ktorý sa už tradične uskutočňuje v rámci Slovenských národných slávností 2017. Organizátorom tohtoročného turnaja je Športová komisia Matice slovenskej v Srbsku v spolupráci s MOMS Vojlovica-Pančevo, Obcou Pančevo a FK Mladosť Vojlovica. Tohtoročný turnaj bude v sobotu 22. júla o 10.00 hodine v športovom centre Mladosť vo Vojlovici, Ul. grobljanska b. č., na trávnatej ploche (prírodná a umelá tráva). Registračný poplatok (kotizácia) sa platí 2.500,00 din. pre mužstvo MOMS, ktoré je od miesta konania turnaja vzdialené do 100 km, a 1.500,00 dinárov pre mužstvo MOMS, ktoré je vzdialené viac ako 100 km. Registračný poplatok treba zaplatiť na účet MOMS Vojlovica-Pančevo, číslo účtu 355-1065336-76. Mužstvo tvoria vedúci a hráči (10 dospelých). Prihlášky na turnaj môžete doručiť najneskôr do 15. júla 2017 písomne alebo telefonicky na adresu: Michal Marko, predseda MOMS Vojlovica-Pančevo, tel.: 065/3304-641, anickamarkova@yahoo.com − Pavel Turan, predseda Športovej komisie MSS, tel.: 064/3526-206 − Ústredie MSS, tel.: 021/780-248, e-mail: msjbp@stcable.net Predseda Športovej komisie MSS Pavel Turan, v. r. • ŠPORT •

CHÝLI SA KU KONCU REKONŠTRUKCIA KOLKÁRNE KK SLÁVIA V KOVAČICI

V novej sezóne v nových šatách Anička Chalupová

olkári a milovníci Kolkárskeho klubu Slávia Kovačica sa už viac ako dva mesia-

kolkáreň a čoskoro budú štyri dráhy nainštalované na starom mieste v ŠRS Slávia, ktoré si kolkári s láskou vždy opatrovali a chránili. O priebehu prác sa

Tímoví kolkári šikovní aj v stavebných prácach

z väzu Srbsk a, ktorý podal inštrukcie o tom, aké podmienky musí spĺňať budúca kolkáreň, aby získala povolenie na súťaženie. Inak štvordráhová automatická kolkáreň v Športovo-rekreačnom stredisku Slávia bola vystavaná v roku 1975. Predtým sa kolky váľali na kolkárskych dráhach na ná- Pohľad na starú kolkársku dráhu, na ktorú dvorí dnešného čoskoro zostanú iba spomienky Domu kultúry 3. októbra. Nová kolkáreň bola miestom pre mnohé generácie jednou z prvých moderných milovníkov tohto športu, kde si kolkární s plástovou podlahou sily zmerali aj mnohí štátni majv Srbsku. Bola obľúbeným stri. Prvý medzinárodný zápas

ce namiesto s kolkárskymi dráhami, guľami a kolkami kamarátia pri spoločnej práci. Vlastnými silami svojej kolkárni dávajú nový vzhľad. Totižto rozlúčkovým zápasom so starou kolkárňou 8. apríla 2017 sa začali práce na dlho očakávanej rekonštrukcii kolkárne starej viac ako 40 rokov. V čele Kolkárske- Ani ženský kolkársky tím Slávie sa nehanbí vysúkať rukávy ho klubu Slávia, ktorý má za sebou početné prednedávnom informoval aj úspechy, celých 18 rokov (v Miloš Mitrović, predseda súKolkáreň zo dňa na deň nadobúda novú tvár rokoch 1994 až 2012) bol Ján ťažiacej komisie Kolkárskeho Jonáš. Po ňom funkciu kormidelníka klubu prebral a dodnes ju slávisti na domácich kolkárskych zastupuje Želimír Hriešik, ktorý dráhach zohrali až v roku 1967 nám prezradil, že kolkári Slávie s celkom Lokomotíva Košice. V budú už od novej sezóny hrať roku 1977 v Slávii založili ženskú doma pred vlastným obecenpobočku, ktorá sa veľmi rýchlo stvom na vynovených dráhach ocitla v II. vojvodinskej lige. V kolkárne. osemdesiatych rokoch kolkárChúlostivý stav starej kolkárky Slávie na majstrovstvách ne kovačickým kolkárom príliš Vojvodiny v Bečeji obsadili skomplikoval zápasy v uplynuprvé miesto a Zuzana Košútolých majstrovstvách. Kvôli neblavá sa stala majsterkou Juhohým súťažiacim podmienkam slávie v konkurencii junioriek. v domácej kolkárni Slavisti boli V súčasnosti mužský a ženský prinútení súťažiť v kolkárni pacelok KK Slávia súťaží v I. lige dinskej Doliny. Prednedávnom Srbska, skupina Vojvodina. Pre nich sa všetko robí: Dorast KK Slávie je čoraz početnejší však kúpili novú šesťdráhovú • ŠPORT •

24 /4755/ 17. 6. 2017

Šport STK MLADOSŤ PO SKONČENÍ SEZÓNY

Aby nedoznela labutia pieseň stolnotenisová Samuel Medveď

Vojvodinu dvakrát a begečský STK etrovskí stolní Čarda kod Braše) tenisti skončili aj a obsadila deviate tohtoročnú súťaž, miesto. ktorá nebola ľahká. STK Petrovskí stolní Mladosť sa minulú jetenisti uprednostseň po troche šťastne ňovali svoje indidostal do 2. stolnoteviduálne záujmy, nisovej ligy – skupina a tak sa zúčastňoVojvodina, ak máme vali na mnohých na zreteli, že v nižšom turnajoch pre veterangu súťaženia obsaránov v Sombore, dili len piate miesto. Skúsení petrovskí stolní tenisti by mali čo ukázať deťom Kačareve, Bečeji Priaznivci petrovského dvakrát. Boli aj stolného tenisu však zvyknú pove- tým skôr, že mnohé celky v tejto v rumunskom Nadlaku, kde Ján dať: „Druhá liga je predsa len druhá lige hrajú s omnoho mladšími Lačok a Ján Makan predstavovali liga.“ Avšak pre petrovských stol- hráčmi. Možno aj preto Mladosť petrovské Miestne spoločenstvo. notenistov bola tvrdým orieškom, vyhrala len tri zápasy (novosadskú Organizovali klubovú súťaž na Dni

Petrovca, ako aj tradičný Memoriál Jaroslava Báďonského. V lete na nich čakajú SNS a turnaj MOMS, tiež aj individuálne súťaže o peňažnú odmenu petrovského Austrálčana Samuela Sýkoru. Aktivít je teda hodne, ale aj bolo neúrekom. Len sa nastoľuje otázka, kde je tu práca s deťmi, aby sme jedného dňa nemuseli konštatovať, že doznela labutia pesnička stolnotenisová. A tá počas uplynulých takmer 50 rokov bola vskutku krásna.

1. Radnički 2. Vojvodina 2011 3. Báčska Topoľa 4. Čelarevo 5. Gusar 6. Zmajevo 7. Roham 8. Čarda kod Braše 9. Mladosť 10. Vojvodina

20 18 16 13 10 8 8 7 3 0

0 2 4 7 10 12 12 13 17 20

40 36 32 26 20 16 16 14 6 0

NA TRADIČNOM PIONIERSKOM TURNAJI V PIVNICI

Tvrđava neprekonateľná Ján Šuster

Pivničania zaslúžene zvíťazili 3 : 1. Góly pre Sláviu dali Milec 2 a Síč a Činčurák pre inulú nedeľu FK Slávia v Pivnici zor- Budúcnosť. ganizoval tradičný turnaj v malom Vo finálovom zápase sa stretli pionieri futbale pre pionierov. Zúčastnili sa ho Mladosti z Petrovca a ich rovesníci z Báča. Po pionieri generácie 2008 a mladší z OFK Odža- omnoho lepšom výkone víťazstvo a titul majci a Tekstilac Odžaci, stra turnaja si vybojoTatra Kysáč, Mladosť vali Báčania výsledkom Petrovec, Rusín Ruský 5 : 1. Pre Tvrđavu skóKerestúr, Tvrđava Báč, rovali Belajac 3-krát a Budúcnosť Hložany, Veselinović 2-krát, kým Radnički Ratkovo, čestný gól pre Mladosť Jednota Šíd, Sutjesdal Bohuš. ka B. D. Polje, ako aj Za najlepšieho hrádve mužstvá domácej ča turnaja je vyhlásený Slávie. Ognjen Belajac z Báča, Po rozohrávaní v najlepším brankárom skupinách do semibol Alex Fejdi z Petrovfinále sa prebojovali ca a najlepším strelcom pionieri petrovskej Adrijan Milec z PivniMladosti, hložianskej ce, ktorý nastrieľal 10 Budúcnosti, báčskej gólov. Rozhodcami Tvrđavy a pivnickej Najlepší hráč turnaja Ognjen Belajac s na turnaji boli skúsení predsedom FK Slávia Danielom Blatnickým Slávie 1. V semifinále Predrag Vujić a Czöngor Petrovčania porazili Szabo z Kuly. Zápasy svojich rovesníkov z Pivnice 3 : 0 gólmi Bo- sledoval slušný počet divákov. Na nedehuša, Đorđevića a Máľacha a Báčania porazili ľu sa v Pivnici uskutoční ďalší pioniersky Hložančanov 2 : 0 gólmi Belajca a Perača. V turnaj (o 9.00 h), na ktorom sa zúčastnia boji o tretie mesto sa stretli futbalové nádeje futbalisti generácie narodenej roku 2006. domácej Slávie a hložianskej Budúcnosti.

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

JÁNOŠÍK. V pondelok 5. júna na rybárskej dráhe na kanáli DTD vedľa Jánošíka športový zväz Obce Alibunár usporiadal obecnú súťaž v chytaní rýb udicou na plavák pre žiakov základných škôl z územia tejto obce. Medzi účastníkmi bol aj tím zo ZŠ T. G. Masaryka v Jánošíku, v zložení Daniel Kotuľač, tretiak, Mišo Šterba, piatak, a Valentín Šterba, siedmak (na fotografii zľava). Malí jánošícki rybári na tejto súťaži obsadili druhé miesto a postúpili na obvodnú súťaž, ktorá vo štvrtok 8. júna prebiehala v Opove, kde zakotvili na treťom mieste. Je to pozoruhodný úspech, ale aj potvrdenie, že športový rybolov v Jánošíku má hlboké korene a láska voči rybolovu sa pestuje od malých nôh, čomu akiste prispieva aj blízkosť kanálu DTD a pekne upravená pretekárska dráha. J. Takáč • ŠPORT •

Vo finálovom futbalovom zápase sa viedol tvrdý boj

Víťazi na tohtoročnom podujatí

KYSÁČSKE ŠPORTOVÉ PODUJATIE: AJ TY SI NIEKTO 4-KRÁT

Masová účasť účastníkov a divákov si zvolili podľa toho, z ktorého konca dediny pochádzajú: Mišov kraj, Madruženie občanov Aj ty si nie- sárikov, Koškov, Hupčokov, Vojvodinkto v dňoch 9. až 11. júna v ský, Gombárov, Tankosićevo – juh, Kysáči úspešne zorganizovalo Tankosićevo − sever, Tankosićevo 4. podujatie Aj ty si niekto. Podľa – sever, mladí a Bonus. V semifinále sa stretli: Tankosićevo sever – Gombárov kraj 4 : 0 a Hupčokov kraj – Koškov kraj 2 : 0. Víťazom turnaja sa stal tím Tankosićevo sever, ktorý vo finále porazil Hupčokov kraj po Masová účasť detí na detskej olympiáde lepšom kopaní penált ( pravidiel právo účasti mali iba ob- v regulárnom čase bolo 0 : 0). Za najčania Kysáča, ktorí súťažili v malom lepšieho brankára na turnaji vyhlásili futbale, basketbale, hode kameňa Ivana Privizera. Najlepšími strelcami s ramena, šachu, preťahovaní lana boli Martin Budík a Michal Račko, muži a ukážkovo aj ženy. V týchto ktorí siete súperov vlnili po šesťkrát. disciplínach si sily zmeralo zo 200 Za hráča turnaja je vyhlásený Zdenko Jambrich a uznanie fair play získal účastníkov. Najmasovejší bol turnaj v malom celok Tankosićevo sever. V preťahovaní lana súťažili tímy − futbale. Súťažilo desať tímov a mená Rybári, Hasiči, Strelci, MOS, Lovci, a Kto je nasledovný. Najsilnejší bol celok MOS. V šachu si sily zmerali: Vlasto Če man, Nedeljko Lugonja, Ivan Ďurovka, Ján Pálik, Michal Kardelis Zaujímavá bola súťaž vo vedení troch lôpt a Michal ZaPavel Pálik

ťko. Titul majstra získal Nedeljko Lugonja. Nebojša Jošković, Dejan Predojević, Branislav Čief, Pavel Marčok, Sreten Ristić a Marijan Tordaj súperili v starobylej disciplíne, kto ďalej hodí kameň z ramena. Najďalej – 10,55 Nedeljko Lugonja (vľavo) a Ivan Ďurovka počas finálovej šachovej partie m hodil Nebojša Jošković. skokom a v iných zábavných atleTímy Promašaj, Jordan, Muske- tických disciplínach súťažilo zo 90 tari, Yamamoto, Teletabisi a Aj ty si žiakov od prvého po štvrtý ročník. niekto súťažili v basketbale tri na tri. Podľa slov predsedu združenia Víťazom turnaja sa stal tím Jordan. Aj ty si niekto Olivera Pustinjaka a členov vedenia Jaroslava Domoniho, Vladimíra Francistyho a Jána Privizera toto je jedinečné podujatie, aké nateraz nikto vo Vojvodine a možno aj širšie neorganizuje. Cieľom je, aby aj tí neafirmovaní športovci, čiže rekreanti aspoň Preťahovali lano a vyhrali kúpanie v Petrolande na chvíľku „boli niekto“ v športe. Za najstaršieho účastníka vyhlásili A že ide o zaujímavé podujatie, šachistu Michala Zaťka a uznanie svedčí aj fakt, že z roka na rok počet udelili aj prvému prihlásenému Já- disciplín, ale aj divákov sa zväčšuje. novi Pálikovi. Počas troch dní súboje na ihriskách V nedeľu predpoludním zorga- FK Tatra si prišlo pozrieť takmer 1 000 nizovali aj detskú olympiádu, ktorá Kysáčanov, ktorí fandili pre svojich bola najzaujímavejšia. Vo vedení priateľov a susedovcov zo susedstva. troch lôpt, behu s prekážkou, s pre-

KNIŽNÉ VYDANIA HLASU ĽUDU 1. Andrej Čipkár: Prečo???, rozprávky pre deti, cena 300 din; 2. Mária Kotvášová-Jonášová: Mať pätnásť je také ťažké, alebo striptíz, poviedky pre tínejdžerov, cena 500 din. 3. Elenka Šranková: Hlasľudovská kuchárka – Z kysáčskeho receptára – recepty starých mám a súčasné recepty chutných jedál, cena 600 din. 4. Jaroslav Feldy: Keď v živote nekvitli iba ruže – Ranená mladosť, skutočné životné osudy ľudí zo sriemskych dedín Erdevíka a Bingule, cena 600 din.

5. Zborník prác: Kysáč 1773 – 2013, všetko o Kysáči, od založenia po súčasnosť, cena 2000 din. 6. Anna Horvátová: Jazykové omyly 2, zbierka poučiek z oblasti slovenského pravopisu a výslovnosti, gramatiky a slovnej zásoby, cena 250 din. 7. Ján Šimoni: Matematika od stredoveku po 18. storočie, príručka určená učiteľom matematiky a prírodných vied, cena 800 din.

Jednotlivé tituly si môžete OBJEDNAŤ v redakcii Hlasu ľudu  na tel. č.: 021/47-20-840 alebo 063/47-20-84  na e-mail: nvu@hl.rs, filipova@hl.rs  alebo v dopisovateľstvách v Kovačici (013/662-565), Starej Pazove (022/317-505) a Báčskom Petrovci (021/22-80-042).