Hlas 24 2018 by NVU Hlas ľudu

Sté výročie popravy v Kragujevci Ján Triaška Báčsky Petrovec

ISSN 0018-2869

Informačno-politický týždenník ROČNÍK 75 | 16. 6. 2018 | CENA 50 DIN.

www.hlasludu.info www.hl.rs

ČÍSLO

/4807/



Z obsahu

16. 6. 2018 | 24 /4807/

V druhý deň svojej návštevy v Srbsku, predseda Národnej rady Slovenskej republiky pobudol 7. júna v Novom Sade. Mal pracovný obed s podpredsedom Zhromaždenia AP Vojvodiny Damirom Zobenicom a potom v Ústave pre kultúru vojvodinských Slovákov predstavil nový televízny projekt Folklorika. D. Berediová

Uzávierka čísla: 13. 6. 2018

V slávnostnej sieni petrovského gymnázia vo štvrtok 7. júna Nadácia Macek odmeňovala najúspešnejších žiakov zo všetkých ročníkov a neskôr si diplomy prevzala ďalšia generácia maturantov Gymnázia Jána Kollára so žiackym domovom. J. Čiep

Vernisáž výstavy pod názvom Žena – mýtická bytosť akademickej maliarky Jasny Opavskej (Belehrad, 1974) bola 4. júna v Umeleckom stredisku Univerzitnej knižnice Svetozara Markovića v Belehrade. Na snímke je olejomaľba menom Matkino lono. O. Filip

Čaro višieň očarilo početných návštevníkov a divákov 10. júna v Dome kultúry v Silbaši. Okrem bohatého kultúrno-umeleckého programu, deviaty ročník podujatia v organizácii silbašského Aktívu žien zahrnul pestrú výstavu ručných prác a lákavé višňové maškrty. R. Kopčok

V Kovačici od začiatku mája prebiehajú práce na výmene uzatváracích a regulačných ventilov na vodovodnom potrubí. Hodnota tejto investície je vyčíslená na 36 miliónov dinárov. A. Chalupová

Editoriál ZAKLADATEĽ: NÁRODNOSTNÁ RADA SLOVENSKEJ NÁRODNOSTNEJ MENŠINY VYCHÁDZA TÝŽDENNE, V SOBOTU VYDÁVA NOVINOVO-VYDAVATEĽSKÁ USTANOVIZEŇ HLAS ĽUDU V NOVOM SADE PRVÉ ČÍSLO VYŠLO 19. OKTÓBRA 1944 V BÁČSKOM PETROVCI OD ROKU 1967 VYCHÁDZA V NOVOM SADE ROKU 1967 PREZIDENT REPUBLIKY VYZNAMENAL HLAS ĽUDU RADOM BRATSTVA A JEDNOTY SO STRIEBORNÝM VENCOM Riaditeľ NVU Hlas ľudu: Samuel Žiak Úradujúci zodpovedný redaktor: Stevan Lenhart Zástupkyňa úradujúceho zodpovedného redaktora: Anna Francistyová Redakcia: Juraj Bartoš, Danuška Berediová, Jaroslav Čiep, Oto Filip, Katarína Gažová, Vladimír Hudec, Anička Chalupová, Anna Lešťanová, Jasmina Pániková, Juraj Pucovský, Ľubica Sýkorová, Elena Šranková Technický redaktor: Miroslav Dobroňovský Jazyková redaktorka: Anna Horvátová Lektorka: Mária Domoniová Adresa redakcie: Bulvár oslobodenia 81/V, 21 000 Nový Sad, poštový priečinok 234 www.hl.rs E-mail: nvu@hl.rs nvuhlasludu@hl.rs inzercia@hl.rs Telefóny redakcie: 021/47 20 840 063/47 20 84 Telefax: 021/47 20 844 Dopisovateľstvo v Petrovci: 021/22 80 042 Dopisovateľstvo v Kovačici: 013/662 565 Dopisovateľstvo v Starej Pazove: 022/317 505 Tlačí:

Pevné historické a súčasné väzby

ficiálna návšteva Andreja Danka, predsedu Národnej rady Slovenskej republiky v Srbsku, druhá v rozpätí necelého roka, sa 6. a 7. júna zapísala do celkovej kroniky doterajších vzťahov Bratislavy a Belehradu ako jedna z medzníkových udalostí ich parlamentárnej spolupráce. Dôvodov je viac. Jedným z prvých je skutočnosť, že prvá osobnosť slovenského parlamentu A. Danko mal v stredu večer a vo štvrtok predpoludním prijatie a rozhovory s tromi našimi najvyššími ústavnými činiteľmi. Chronologicky, najprv s premiérkou Anou Brnabićovou, potom s prezidentom Aleksandrom Vučićom a samozrejme aj s hostiteľkou, predsedníčkou Národného zhromaždenia Srbska Majou Gojkovićovou. V rozhovoroch Vučić – Danko, bilaterálne vzťahy dvoch krajín boli zhodnotené ako veľmi dobré a priateľské. Ako vyzdvihol prezident Srbska, nielen preto, že Slovensko neuznáva jednostranne vyhlásenú nezávislosť Kosova, ale aj pre úprimné bratstvo srbského a slovenského národa, ktorého viac než päťdesiat tisíc príslušníkov žije v Srbsku. Na štvrtkovom stretnutí prvých osobností dvoch parlamentov M. Gojkovićovej a A. Danka, spolubesedníci spoločne podčiarkli, že Srbsko a Slovensko počas storočnej histórie diplomatických vzťahov spájajú tradične dobré vzťahy, založené na blízkosti dvoch národov, priateľstve a vzájomnej podpore, vždy keď to bolo potrebné. Tak isto skutočnosť, že intenzívny politický dialóg na všetkých úrovniach znamená jasnú ochotu zveľaďovať a prehlbovať spoluprácu dvoch štátov v početných oblastiach. Do štvorice, je tu aj pozoruhodný, polhodinový prejav predsedu Národnej rady SR na pôde nášho parlamentu, ktorý bol naživo vysielaný na celoštátnej televízii RTS. Bol jednoznačne veľmi kladne prijatý poslancami, zástupcami diplomatického zboru a predstaviteľmi médií. Ukážkou je, že počas

Účet NVU Hlas ľudu 160-924115-88 Banca Intesa ISSN 0018-2869 COBISS.SR-ID 16185090

• •

neho mal až šesť potleskov a záverečný standing ovation. Okrem ovzdušia naznačujúceho, že sme si ozaj blízki, podstatné sú najmä slová a odkazy zo stretnutí. V prvom rade skutočnosť, že Slovensko svoju politiku k Srbsku nemení, zachovávajúc tie zásady, ktoré sú už dlho platné. Podpora Bratislavy pre integračný proces Srbska do Európskej únie pokračuje, postoj Slovenska ku Kosovu zostáva taký, aký bol aj doteraz a slovenská národnostná menšina je historickým a súčasným mostom priateľstva, spájajúcim dve krajiny. Všetky tieto aspekty bilaterálnych vzťahov boli podčiarknuté nielen na stretnutiach popredného hosťa zo Slovenska s najvyššími činiteľmi Srbska, ale aj v už spomínanom, oficiálnom vystúpení Andreja Danka ako prvého slovenského politika v Národnom zhromaždení Srbska. Hovoril na ňom tak o bohatej histórii Slovenska, ako aj o početných míľnikoch, ktoré Slovensko so Srbskom má. Následne sa poďakoval za snahu zachovať slovenskú národnostnú menšinu, kvitujúc, že bude rád, ak pozitívny vzťah Srbov k Slovákom bude aj v budúcnosti trvalou súčasťou tunajšej štátnej politiky. Tiež tlmočil uistenie, že Slovensko bude aj ďalej pokračovať v podpore politiky rozširovania EÚ, ako aj integračného procesu Srbska. Zvlášť zarezonovali jeho slová, vyslovené na záver vystúpenia v pléne Národného zhromaždenia: „Sme radi, že naše dlhodobé väzby sú pevné a naše vzájomné priateľstvo sa posilňuje. Nie je vo svete veľa národov, o ktorých môžeme skutočne povedať, že sú našimi bratmi. Srbský národ medzi také určite patrí. Slovenský národ bude vždy stáť pri svojich južných bratoch a veríme, že je to vzájomné“! Oto Filip

V tomto čísle TÝŽDEŇ

8 Druhá konferencia o regionálnej stabilite

Tlačiareň HL PRINT Báčsky Petrovec

ĽUDIA A UDALOSTI

9 Logistické stredisko spoločnosti Lidl otvorené

OBZORY

20 Nová dráma 2018

KULTÚRA

30 Choreografi, siahnite po zdrojoch!

ŠPORT

39 Založili futbalové mužstvo Vojvodina Autor titulnej fotografie: Juraj Bartoš

24 /4807/ 16. 6. 2018

Týždeň 

InPress

168 HODÍN

Chlieb a cirkus

Času je stále menej

Jasmina Pániková

bdobie plné konfliktov, svet rovnako nebezpečný, ako pred rokom, či dvoma, dominancia politiky sily, množstvo zbraní a utrpenia, krútenie sa v špirále, poznačenej vlnami hnevu a frustrácie. Takýto bol medzinárodný rámec na štarte meteorologického leta. Ukážkou tej rozporuplnosti sveta bol aj samit jeho ekonomicky najvyspelejších krajín alebo G7 – USA, Kanady, Japonska, Talianska, Francúzska, Nemecka a Británie, ako aj EÚ ako celku – na ktorom americký prezident Donald Trump zase pred týždňom obhajoval zavedenie ciel na dovoz hliníka a ocele. Tieto postihli nielen Európsku úniu, ale aj Kanadu. Trumpova colná a zahraničná politika dominovala v kanadskom Quebecu, nasvedčujúc, že vzájomný nesúlad môže panovať aj keď ide o blízkych spojencov. Ukážkou zásadného rozkolu medzi mocnosťami bolo aj Trumpovo stiahnutie podpisu pod spoločným vyhlásením z G7. Z toho obvinil kanadského premiéra Justina Trudeaua, ktorý na tlačovej konferencii vyhlásil,

Oto Filip

k vám je dobre – potom nič... A komu nie je dobre, musí (alebo by mal) zobrať veci do svojich rúk a vzoprieť sa. V týchto dňoch máme možnosť pozerať, ako sa proti zvýšenej cene paliva vzbúrili mnohí občania našej krajiny. Svojimi autami blokujú ulice, cesty a ich požiadavky sú jednoduché – cena paliva nie vyššia ako 110, čiže 120 din. Protesty prebiehajú pokojne a ako predstavitelia protestujúcich zdôrazňujú, pohotovostné služby, ako ani občanov, ktorí majú malé deti alebo sú chorí, nezdržiavajú v proteste. Žiadne násilie! Bolo očakávané, že prvou osobou, ktorá začne vyvolávať paniku, bude práve náš prezident. Upozornil, že nesmie byť násilia (nesmie, ale ho ani nieto!) a protestujúcim vo svojom štýle odkázal, že sa ich nebojí. Potom nasledovalo: prečo občania nevyjdú na ulice, lebo (hádam vďaka jemu) máme najnižšiu cenu chleba a najnižšiu cenu elektriny v Európe? Náš prezident stále zabúda, že občania jeho krajiny nemôžu jesť iba chlieb. A istotne by to nedokázal ani on. Chlieb je možno lacný, ale všetko iné oveľa drahšie, než v iných krajinách. Elektrina? Lacnejšia než v Európe, ale koľko sú naše platy nižšie od tých európskych? O tom však nehovorí, ale sa zameriava iba na tých menej rozvinutejších. A základným nepísaným pravidlom, ktorému nás učia od malých nôh, je aby sme sa vždy porovnávali s lepšími, lebo iba tak sa budeme rozvíjať. Pán prezident, porovnaj nás napr. so Slovinskom, alebo Švédskom a všetkým bude jasné, kde sú oni a kde sme my. Pokým si to tvorcovia nášho osudu neuvedomia, občania Srbska nebudú mať veľký výber – iba kúpiť si ten „lacný“ chlieb a vybrať sa za lepším životom.

www.hl.rs



že si Kanada „nenechá od nikoho rozkazovať“. Oveľa väčší záujem, ako tieto trenice, spôsobil nedeľný príchod severokórejského vodcu Kim Čong-una a amerického prezidenta Donalda Trumpa do Singapuru, dejiska historického utorkového stretnutia dvoch štátnikov. Už dávnejšie bolo jasné, že jednou z najnaliehavejších tém ich rozhovoru malo byť ukončenie severokórejského jadrového programu. Netreba zabúdať ani rokovania o podpise mierovej dohody, ktorá by nahradila Zmluvu o prímerí, ktorou sa skončila kórejská vojna z rokov 1950 – 1953. Zostáva vidieť, čo v perspektíve prinesie vôbec prvé stretnutie amerického prezidenta so severokórejským vodcom. Len podanie rúk, alebo sa ním ich vzťahy, tým aj dnešné svetové pomery, predsa posunú v smere akej-takej nápravy? Času je stále menej, netrpezlivosti o to viacej. Inde, no aj u nás. Tak opozíciu zaujíma, čo konkrétne bude znamenať príchod Zorana Lutovca na čelo Demokratickej strany, Belehradčanov zase to, ktoré budú prvé kroky novozvoleného primátora Dr. Zorana Radojičića, výrobcov malín

otázka, kedy stúpnu ceny tohto dôležitého exportného produktu, vodičov – ako si poradiť s novými cenami benzínu... Najviac pohľadov sa ako obvykle upriamuje na problém číslo jeden: Kosmet. Keďže dialóg o normalizácii vzťahov stagnuje, hľadajú sa možnosti iné. Jednu z reálnych šancí rozuzliť kosovský uzol, by mohlo priniesť usporiadanie medzinárodnej konferencie, na ktorej by Belehrad a Priština rokovali za účasti najdôležitejších svetových aktérov. Okrem krajín tzv. Kvinty (USA, Veľkej Británie, Nemecka, Francúzska a Talianska), zúčastnili by sa na nej i predstavitelia Ruska, no nevylučuje sa ani možnosť účasti Číny alebo dokonca aj Turecka. Uvedenú správu, ktorú priniesol denník Danas, nepriamo potvrdil i prezident Aleksandar Vučić, keď pred niekoľkými dňami vyhlásil, že očakáva pokračovanie dialógu, alebo – ako povedal – nového formátu či druhu dialógu o normalizácii vzťahov s Prištinou. Či už na rozhraní júna a júla, či neskoršie, no najpodstatnejšie je, že by sa čosi už muselo začať hýbať vpred. Lebo je nielen času, ale aj trpezlivosti menej. Všade.

JEDNA OSOBNOSŤ, JEDNA OTÁZKA

IVAN JANKO, REPORTÉR RTVS, BRATISLAVA

Belehrad sa mení Oto Filip Celé roky ste pracovne častým hosťom v metropole Srbska. Aké dojmy ste si odniesli z tých pobytov? – V tomto roku som v Belehrade štvrtýkrát, celkovo azda dvadsiaty piaty krát. Ja som tu, ako si to pamätám, bol prvýkrát v roku 2004. Bol som akosi prekvapený z toho, že ide o pekné mesto, na

Informačno-politický týždenník

ktorom ale bolo vidieť stopy, ktoré naň zanechalo bombardovanie v roku 1999 a všetko iné, čo sa predtým dialo. V meste bola taká zvláštna atmosféra, lebo bolo ešte stále oblepené aj niekoľkými plagátmi Miloševića. Potom som sa sem postupne vracal a videl som progres. No všetko sa veľmi pomaličky menilo. Až tento rok som si začal všímať aj nejaké

ekonomické zmeny: pribúdajú fabriky okolo mesta, začal sa budovať Belehrad na vode. Vidno, že sa už to začína viac hýbať. Aj v strede mesta je viac usmiatych ľudí. Je tam tá stredná trieda, ktorá žije normálny život, nielen ten smutný, do roboty a z roboty. Myslím si, že v tomto smere sa Belehrad mení, ale stále je vidieť, že ten jeho progres je pomalší, ako by mohol byť. Lebo naozaj tá pracovná sila, jej produktívna časť odchádza, čo vidíme aj na Slovensku. Je to tu cítiť. Ale, v Belehrade nie až tak ako inde, keďže ľudia sem prichádzajú za prácou. Skôr je to na jeho okolí, kde sú ľudia v strednom veku a mladých skoro nevidieť. Sú tam zväčša tí starší a potom deti. To sú, dajme tomu, niektoré väčšie rozdiely medzi Bratislavou a Belehradom. • TÝŽDEŇ •

ANDREJ DANKO V NOVOM SADE

Nové obdobie dobrých vzťahov Danuška Berediová

rámci oficiálnej návštevy Srbska, predseda Národnej rady Slovenskej republiky Andrej Danko so svojou delegáciou bol dňa 7. júna aj v Novom Sade. Najprv mal pracovný obed s podpredse-

Andrej Danko a Nikola Selaković dom Zhromaždenia AP Vojvodiny Damirom Zobenicom. V Ústave pre kultúru vojvodinských Slovákov nasledovala prezentácia a otvorenie novej televíznej stanice Folklorika,

ktorá bude vysielaná aj v Srbsku. Zobenica a Danko spoločne vyjadrili spokojnosť ohľadom tradične dobrých a blízkych vzťahov Srbska a Slovenska, k čomu silne prispievajú príslušníci národnostných menšín, ktorí žijú v oboch krajinách, slovenská menšina v Srbsku a srbská na Slovensku. Predstavitelia slovenskej delegácie vyjadrili spokojnosť z toho, že sa slovenský jazyk a kultúra úspešne zachovávajú vo Vojvodine a že pokrajinská administrácia podporuje slovenskú menšinu v tomto procese. V Ústave pre kultúru vojvodinských Slovákov bolo otvorenie novej televíznej stanice Folklorika. Program otvorila dievčenská spevácka skupina SKC Pavla Jozefa Šafárika a moderovala Svetlana Surová, ktorá je novinárkou spomenutej televízie. Tento nový projekt predstavila Vesna Vujasinovićová, spolumajiteľka stanice Folklorika a výkonná riaditeľka spoločnosti Mcboxs z Nového Sadu. Povedala, že Folklorika bude spájať vojvodinských Slovákov s materskou

krajinou. Marcel D e k a n o v s k ý, spolumajiteľ spoločnosti Mcboxs, ktorá je držiteľom licencie na vysielanie programu Folkloriky v Srbsku, povedal, že cieľom tejto televízie je dosiahnuť 1,5 milióna divákov na Slovensku do troch rokov a asi 90 percent Slávnostné otvorenie televízie Folklorika Slovákov žijúcich vo Vojvodine do jedného roka. Pri- sa kovačické insitné maliarstvo dalo hovoril sa aj predseda Národnej rady na zoznam nehmotného kultúrneho SR Andrej Danko a povedal, že sa dedičstva UNESCO. Potom spoločne týmto otvára jedna nová etapa, kto- slávnostne otvorili vysielanie tejto rú si dnešná doba vyžaduje a ktorá televízie. Na záver sa predstavila mužbude spájať naše dva štáty. Prítomný bol aj Nikola Selaković, generálny ská spevácka skupina z Heľpy zo tajomník prezidenta Srbska, ktorý Slovenska. Prítomní mali možnosť pri tejto príležitosti vyhlásil, že sym- pozrieť si aj ukážky z programu, bolom hrdosti Srbska na Slovákov ktorý bude vysielať TV Folklorika. je iniciatíva prezidenta Vučića, aby

K ALTERNATÍVNEJ SPRÁVE O OCHRANE PRÁV NÁRODNOSTNÝCH MENŠÍN V SRBSKU (2)

O ústavnom rámci a zákonoch Oto Filip

náme je, že Srbsko, na rozdiel od väčšiny iných, predchádzajúcich kandidátskych krajín musí vyhovieť aj viacerým požiadavkám a nárokom, vzťahujúcim sa na ochranu práv národnostných menšín. Práve preto bol v roku 2016 schválený Akčný plán vlády, ktorým sú stanovené opatrenia, aktivity a prostriedky s cieľom zabezpečiť plné uplatnenie predpisov a odstrániť nedostatky, zistené pri realizovaní práv a slobôd národnostných menšín. Zabezpečenie pokroku v uskutočňovaní Akčného plánu vlády Srbska je veľmi dôležité z aspektu celkového napredovania Belehradu v procese eurointegrácie. Totiž, prístupovými kapitolami 23, 24 a 35 sa nielenže otvárajú, ale aj zatvárajú rokovania o členstve v Európskej únii. Zmieňujúc sa o používaní jazyka a písma národnostných menšín, bývala zástupkyňa pokrajinskej ombudsmanky pre oblasť menši• TÝŽDEŇ •

Eva Vukašinovićová nových práv a terajšia advokátka Eva Vukašinovićová vyzdvihla počas nedávnej prezentácie Alternatívnej správy o ochrane práv národnostných menšín čosi podobné ako aj Dr. Dušan Janjić. V prvom rade skutočnosť, že je ústavný rámec zle nastavený, vzhľadom na zákony. Z čoho vlastne vyplýva, že Srbsko potrebuje nový Akčný plán, vzťahujúci sa na zlepšenie postavenia menšinových skupín. Podľa nej, otázna je konštatácia,

ktorú často možno objaviť v úradných dokumentoch a podľa ktorej sú realizované takmer všetky stanovené aktivity, týkajúce sa menšinových práv. Ilustrovala to poznatkom, že na početných lokalitách, kde je to určené, ešte stále nie sú tabule v rečiach menšín, ktoré sú v úradnom použití. Ďalším príkladom je, že absentujú opatrenia, ktoré by zveľadili prácu sudcov v rečiach menšín. Uviedla, že vo Vojvodine nie sú zriedkavé situácie, keď súdne procesy prebiehajú napríklad v maďarskej reči, kým sú zápisnice a rozsudky z nich takmer výlučne v srbčine. Podľa nej, treba presnejšie definovať, čo konkrétne znamená znalosť menšinovej, v uvedenom prípade maďarskej reči. Lebo je jasné, že jej bežné ovládanie zďaleka nestačí na to, aby sa mohlo narábať právnickou terminológiou a aby sa následne chystali dokumenty v reči menšiny. Za ďalší problém možno označiť to, že lehoty na schválenie viacerých zákonov, určených Akč-

ným plánom už vypršali, pričom je uplatnenie tých existujúcich otázne a povážlivé. Jedným z opatrení, ktoré by prispeli k napĺňaniu práv menšín je aj zmena zmýšľania ľudí: tak príslušníkov menšinového spoločenstva, ako aj všetkých občanov. Jeden zo základných odkazov, ktorý vyplynul z rozboru stavu je, že potrebujeme nové zákonodarstvo vzťahujúce sa na národnostné menšiny. Preto aj odporúčanie, aby sa jedným komplexným ústavným alebo rámcovým zákonom upravil spôsob realizovania ústavou a medzinárodnými zmluvami garantovaných menšinových práv. Takáto kodifikácia by mala zahrnúť mnohé ustanovenia, ktoré sa dnes nachádzajú v iných zákonoch, napríklad v Zákone o ochrane práv a slobôd národnostných menšín, Zákone o národnostných radách národnostných menšín, Zákone o zákaze diskriminácie, Zákone o verejnom informovaní, Zákone o kultúre, ako aj v početných podzákonných aktoch, akými sú dekréty a iné. (Dokončenie v budúcom čísle: Účasť vo verejnom živote a rozhodovaní)

24 /4807/ 16. 6. 2018

Týždeň PRED 100 ROKMI V KRAGUJEVCI ZASTRELILI 44 SLOVENSKÝCH VOJAKOV

Kde tráva o nezmysle vojny... Juraj Bartoš

ragujevac. Piatok 8. júna. Hviezda pripeká, ako presne pred sto rokmi, keď sa toto mesto na dnešný deň odialo do čierneho. Dážď, ktorý na dnes sľubovali meteorológovia zase obišiel prvé hlavné mesto moderného Srbska. Na rozdiel od tragédií známych z I. i II. svetovej vojny. Už 21. októbra si tu ako každý rok pripomenú masaker, keď fašisti popravili viac než 3 000 ľudí. Medzi nimi aj žiakov a profesorov gymnázia, deti... Zem kragujevská je natopená krvou. Srbskou, aj slovenskou. Presne pred storočím, 8. júna 1918 na neďalekom Stanovljanskom poli zastrelených bolo 44 slovenských vojakov, príslušníkov náhradného práporu 71. pešieho (trenčianskeho) pluku vojska niekdajšej rakúsko-uhorskej monarchie. Tu, v srdci krásnej Šumadije, sa dnes bude konať komemoračná slávnosť... Včera večer na pôde Prvého kragujevského gymnázia odznel koncert vynikajúceho vojenského orchestra Ozbrojených síl Slovenskej republiky. Dnes predpoludním v mestskej radnici vlastnými podpismi primátor Trenčína Richard Rybníček a predseda Zhromaždenia mesta Kragujevac Miroslav Petrašinović obnovili zmluvu o spolupráci medzi dvoma priateľskými mestami, pôvodne podpísanú pred 44 rokmi. Veľvyslankyňa Slovenskej republiky v Srbsku Dagmar Repčeková povzbudila zástupcov oboch miest, aby okrem spolupráce na kultúrnom pláne prehlbovali aj tú v oblasti ekonomickej. Krátko pred poludním sa Kragujevčania a ich hostia občerstvili pri prameni kultúry. Na plošine pred budovou, známou ako Amidžin konak, otvorili podujatie Slovenský deň v Kragujevci. Po príhovoroch rečníkov srbskej a slovenskej strany bazírujúcich na priateľstve a spolupatričnosti bratských národov, nasledoval program ochotníkov z Báčskeho Petrovca, Boľoviec, Dobanoviec, Kovačice a Padiny. Na verande sa ponúkali chutné koláče a mnohí sa

www.hl.rs

nadchýnali výjavmi na obrazoch insitných kovačických a padinských maliarov či artefaktmi padinského zberateľa Pavla Petráša. Program, ktorým prítomných viedla predsedníčka Združenia srbsko-slovenského priateľstva Slovenski koreni (Slovanské korene) v Kragujevci Katarina Mirovićová, zahrnul slovenské ľudové piesne a tance.

saťštyri popravených v Kragujevci (časopis Obrana, č. 8/2008) slovenský podplukovník Mgr. Miroslav Čaplovič uvádza, že vzbura náhradného práporu 71. pešieho pluku (trenčianskeho) na sklonku 1. svetovej vojny v Kragujevci bola najväčšou a najtragickejšou vzburou v rakúsko-uhorskej (cisárskej a kráľovskej) armáde. Prívlastky mu

Pamätník zastreleným vojakom 71. pešieho (trenčianskeho) pluku

Pani veľvyslankyňa Repčeková prípadné nedomnienky ohľadne folklóru v pietnom dni odstránila poďakovaním mestu Kragujevac za to, že „povolilo krásnu myšlienku, aby sme si v tento smutný deň piesňou a tancami zaspomínali na duše zomretých slovenských vojakov, ktorí boli popravení po potlačení Kragujevskej vzbury.“ Folklór predsa vypovedá o duši národa... Po obhliadke výstavy fotografií Petra Dešića z Čelareva o živote Slovákov v Srbsku, respektíve fotografií a obrazov umelca Rada Ladomerského zo Slovenska, ako i fotografií z kolekcie dobanovského matičiara Željka Čapelju, hovoriacich o 1. svetovej vojne a Kragujevskej vzbure, nasleduje presun z Národného múzea Kragujevca za mesto... Na Stanovljanské pole. Na pole smútku. ČO VIEDLO KU KRVIPRELIATIU Vo fundovanom článku Štyrid-

Informačno-politický týždenník

prischli, lebo „od roku 1882 bolo veliteľstvo pluku dislokované v Trenčíne” a „v roku 1914 Slováci v ňom tvorili až 80 percent.” Sledujúc ťažkú bojovú cestu 71. pluku, ktorý mal v početných bitkách veľké straty na životoch, autor hovorí, ako sa dostal do srbského Kragujevca a čo viedlo k tragédii vojakov, s ktorými veliteľstvo rakúsko-uhorskej armády nakladalo bez škrupúľ... „V priebehu jarných mesiacov roku 1918 sa do Kragujevca vrátilo okolo 2 400 slovenských vojakov z ruského zajatia. Zostavili z nich 7 stotín (rôt) 41. pochodovej formácie, ktoré mali podľa plánu 10. júna 1918 vystriedať svojich spolubojovníkov na talianskom fronte. (...) Odpor proti vojne, únava zo strádania a odhodlanie vzoprieť sa odchodu na južný front vytvárali výbušnú atmosféru. V nedeľu 2. júna 1918 bolo v Kragujevci horúco. Poriadne horúco, doslovne i obrazne. Slnko pražilo, z miestnych

krčmičiek a kaviarní, tzv. kafanov, sa ozýval spev. Medzi inými aj slovenské pesničky. V ten deň sa vyplácal žold. (...) Bolo viac peňazí, viac rakije, viac emócií. Večierka bola ako zvyčajne o 21. hodine. Väčšina ju dodržala. Výnimkou bol pešiak Martin Riljak, ktorý sa hlučne a so spevom vracal pol hodiny po večierke. Jeho príchod sa skončil konfliktom so šikovateľom (rotmajstrom ) Antonom Bednárom, veliteľom izby, ktorý ho na druhý deň určil na raport. (...) Bežná iskra zažala plameň. Bednár dostal poriadny výprask a oneskorenci nezostali len pri tom. Vylámali skrine s puškami a nábojmi. Spustili lavínu, ktorá sa už nevedela zastaviť. Kasárne ovládla živelnosť, hnev, túžba po pomste.” Vzbúrenci síce ukoristili asi 500 pušiek a niekoľko guľometov, prepadli železničnú stanicu a prerušili telefonické spojenie, zničili štábne dokumenty, lenže... namiesto ostrej munície našli iba debničky s cvičnými nábojmi. Veliteľ náhradného práporu pplk. Marx nasadil do akcie dragúnov 7. jazdeckého pluku a delostrelecké batérie, nuž nie div, že, ako píše pplk Čaplovič: „O piatej hodine 3. júna 1918 boli kasárne obsadené a vzbura potlačená.” V to isté pondelkové skoré ráno sa začalo vyšetrovacie konanie. „Za vodcu vzbury bol nepriamo určený rotmajster Viktor Kolibík...” V citovanom článku sa ďalej uvádza, čo nasledovalo v sobotu 8. júna 1918. Mimoriadny vojenský (stanný) súd konal v nemčine a veru neotáľal. „Obvineným prečítali obžalobu a vzápätí bol vyhlásený rozsudok. Podľa neho bolo za zločin vzbury na základe paragrafu 167 vojenského trestného zákona (VTZ) a poriadkov stanného práva, okrem degradácie tých, ktorí mali nejakú hodnosť a odňatia vyznamenaní, odsúdených na trest smrti 44 z 81 obžalovaných. Termín popravy bol určený na ten istý deň o 14. hodine. Odsúdenci mohli napísať len listy na rozlúčku, čo mnohí z nich ani nemohli využiť, keďže nevedeli písať.” O pol druhej popoludní v sobotu 8. júna 1918 tiahol smutný sprievod za mesto, k starej srbskej strelnici, za sprievodu bubeníkov. Celý náhradný prápor 71. pešieho pluku musel byť prítomný. Keďže sa nikto dobrovoľne nehlásil do popravnej čaty, veliteľstvo vybralo 80 mužov • TÝŽDEŇ •

príslušníkov náhradného práporu l. Pri pamätníku z oboch strán v bosensko-hercegovinského pluku. pozore stoja srbskí vojaci. Vpravo Dali sa im dobre najesť a napiť, je čestná stráž Ozbrojených síl SR. aby ľahšie zvládli rozkaz: Polovica Meče v hrsti, pohľad zabodnutý mieriť na hlavy, polovica na hrude vysoko v oblohe. Kúsok ďalej vpraodsúdených! vo: jednotka Vojska Srbska v plnej Masové vraždy ľudia nazýva- zbroji. Vľavo vpredu, v dobovej jú zverstvom. Aká neľudskosť! Prečo sa ľudia skrývajú za zverinou, keď sami iných ľudí oberajú o životy?! „Odsúdencom sa ešte raz prečítal rozsudok smrti, kňaz odriekal poslednú modlitbu a tým, ktorí chceli, zaviazali oči. Na pokyn pplk. Marxa sa popravná čata priblížila k prvému kľačiacemu radu na 10 krokov. Druhá Hovorí Jaroslav Kráľ, prapravnuk skupina dostala rozkaz zastreleného Ondreja Kiššu pozerať sa.” Zaduneli výstrely... Ani sa dobre nezľahol dym rovnošate I. svetovej vojny po po krutom masakre, doklusal na celý čas ako stĺp hradný stojí slokoni kuriér. Tobôž „s milosťou pre venský vojak. V pravici vlajka Únie odsúdených, ktorú im udelil cisár.” slovenských vojnových veteránov, Akože veľkorysý pán cisár! Dnes v očiach sa zrkadlia spomienky na tomu povieme – odporné politické ďalekých predkov. divadlo pre médiá a ľahkoverných. Chúlostivé chvíle. Chvejú sa steblá trávy, i hlasy ďalších hovoSTANOVLJANSKÉ riacich sa chvejú: hlasy ministerky bez kresla vo vláde Srbska Slavice POLE 8. JÚNA 2018 „Drahá mama, ja ich syn Janko Đukićovej Dejanovićovej, hláv losa odoberám od mojej láskou kálnych samospráv Kragujevca vrelou milovanej mamičky, od Miroslava Petrašinovića a Trenčína zvlášť milovanej sestry a od svojho Richarda Rybníčka a veruže i hlas milovaného bratríčka Otka, lebo Jaroslava Kráľa, starostu dedinky mňa 8. júna poobede zastrelia. Tu Krpeľany. Z nej pochádzal jeho im ešte posielam 39 korún. To dajú prastarý otec Ondrej Kišša, ktorého polovičku na kostol a polovičku meno je medzi ostatnými vyryté v chudobným žobrákom. Takže sa s mramorovom kameni pamätníka nimi rozlučujem i s celou rodinou. pod číslom 43. Prapravnuk Jaroslav Zbohom!“ hovorí o tom, čo história nezaznaZ listu na rozlúčku od vojaka menala. Sprítomňuje posledné Jána Pittnera z Trenčianskych Tep- hodiny života svojho blízkeho prílíc (mladého 23 rokov) chvejivým buzného z okolia Martina, ktorého hlasom, so storočím zaseknutým život vyhasol v srdci Šumadije... v hrdle, číta veľvyslankyňa Slo„Prastarý otec, po tom, ako bol venskej republiky v Belehrade odsúdený zastrelením, zmierený Dagmar Repčeková, len čo do- so svojím osudom, požiadal svojho zneli hymny Slovenska a Srbska spolubojovníka a priateľa, tiež z zahrané slovenskou vojenskou našej obce, aby sa po jeho smrti dychovkou. Povieva vetrík, vlnia postaral, zaopatril dve jeho deti a sa štátne vlajky Srbskej republiky zobral si jeho manželku za svoju a Slovenskej republiky. Rozpre- ženu. Po návrate z frontu tak sa aj strel krídla bronzový orol na vrchu stalo. Vojak Jozef Poliak sa postaral rozpáleného pamätníka z bieleho o dve deti, vtedy už siroty a vzal si mramoru, odhaleného roku 1924. za manželku vdovu po kamarátovi Nad menami zastrelených je nápis a spolubojovníkovi nebohom Onv srbčine, azbukou: Spomenik miloj drejovi Kiššovi, čiže prastarú moju braći Slovacima streljanim u pobuni mamu. (...) Aj takéto boli osudy 21. juna 1918 god. u Kragujevcu. slovenských vojakov.” Mlčia dve bielym čerstvo olíčené Aká to sila ducha! Aká ľudskosť! Aká morálka, aká etika! Krátko predhrobky za pamätníkom... • TÝŽDEŇ •

tým, než zasiahnutý guľkami Ondrej Kišša padne a jeho telo spočinie medzi steblami šumadijských tráv, rozvážne uvažuje o tom, čo ešte dobré môže vykonať. Nehorekuje, nekuviká, nepanikári. Myslí na svojich najmilších. Ako im pomôcť, keď už jemu niet pomoci. Štyridsaťštyri vojakov, 44 predčasne vyhasnutých mladých životov, 44 zarmútených rodín... O koľkých priesečníkoch života a smrti šepkajú trávy na zeleňou bujnejúcom Stanovljanskom poli... Tu je, priatelia, slovenskou i srbskou krvou napísaná skutočná slovenská epopeja, ktorá, aj vskutku, aj obrazne, zastavuje dych a privoláva soľ. I spomienky... A prikazuje dumať, rozvážne uvažovať o nezmysle vojen. Vo chvíli, keď sa horká soľ prediera hrdlami prítomných ani rozžiarená riava vulkánu, vojenský orchester zo Slovenska začína vyhrávať posmrtný pochod. Hlas z reproduktora

delegácie Ministerstva obrany a Vojska Srbska, Ministerstva obrany Slovenskej republiky a Ozbrojených síl SR, Národného zhromaždenia Srbska a Národnej rady SR, Ústavu pre Slovákov žijúcich v zahraničí, Matice slovenskej v Srbsku, vojenskí veteráni zo Slovenska a Srbska, zástupcovia občianskych združení a jednotlivcov, ktorí si uctievajú spomienku na tragicky zahynutých vojakov... K pamätníku mužne stúpajú príslušníci Únie vojnových veteránov Slovenskej republiky. V rukách zvierajú jutové vrecúška. Vzdajú hold padlým krajanom, rozväzujú balíky a prsť z každej slovenskej dediny, v ktorej sa narodili tu zastrelení slovenskí vojaci, vysýpajú do nádoby po pravej strane pomníka. Príliv mora v očiach prítomných hovorí za všetko. Vojenský kňaz vykoná komemoračný obrad podľa pravoslávneho katolíckeho a evanjelického spôsobu... „V mene otca, syna a ducha svätého... Do rúk Tvojich, Pane...” Posledné slová povie po slovensky... „Čestná stráž, po-zor! Čestná stráž, na poctu, zbraň!” Po slovenskom zaznie aj povel po srbsky: „Mir-no!” A už vojenská dychovka hrá Nad Tatrou sa blýska... a hneď zatým Bože pravde... Zástup sa vozidlami presunie Slovenskú zem priniesli slovenskí o kúsok ďalej, k vojnoví veteráni pamätníku zastreoznamuje: „Vojak Pavol Šalaga z leným žiakom a profesorom v Vrútok, slobodník Adam Daniš z Spomienkovom areáli Kragujevský Kolárovíc, rotný Viktor Kolibík z október. Krásny dievčenský zbor Dlhého Poľa, vojak Ondrej Baláž Prvého gymnázia v Kragujevci z Považského Chlmca – Žilina...” zaspieva hymny Srbskej republiky Ako výstraha, ktorá sa sotva do- a Slovenskej republiky. Delegácie a tkne kuričov podkladajúcich pod jednotlivci kladú vence ku kameňu vojnové pece, odznievajú mená 44 na mieste, kde fašisti zavraždili tu, na tomto mieste 8. júna 1918 nevinných mladučkých ľudí. Kvety zastrelených Slovákov, príslušníkov v plnej kráse, ktoré nikdy neurodili 71. pešieho pluku. Prv spomenutí ovocím. Masívny kamenný pamätupravia stužky vencov, ktoré k ník Zlomené krídla je svedkom, že pamätníku kladú príslušníčky a potomkovia nezabúdajú... Aspoň príslušníci Vojska Srbska. Mladí a nie všetci. krásni. Aj oni, kvôli ktorým sme tu Trubkár vojenského orchestra a teraz boli... zo Slovenska ešte zahrá Večierku Prv spomenuté osobnosti sa a pôjdeme. Tíško, obozretne, s skláňajú, s pietou, pred bielym husou kožou na chrbte v júnovej mramorovým tichom. Vence pri kanikule. Každý kráča s vlastnými pamätníku popraveným sloven- dojmami i vlastným svedomím. Do ským vojakom kladú aj vysoké nových dní. Akých, vlastne? 24 /4807/ 16. 6. 2018

Týždeň DRUHÁ KONFERENCIA O REGIONÁLNEJ STABILITE

Proces nastolenia mieru by mal prebiehať v každom z nás

Danuška Berediová

ôležitosť témy regionálnej stability podnietila organizátorov zopakovať konferenciu aj tento rok. Druhá konferencia o regionálnej stabilite sa konala v piatok 8. júna v Kultúrnom centre Nového Sadu. Základnou ideou konferencie boli dobré vzťahy so susednými štátmi, mier a spolupráca na postjuhoslovanskom území.

Dejan Vuk Stanković

Konferencia bola koncipovaná ako okrúhly stôl a bola rozdelená na dve časti. Účastníkmi konferencie boli chorvátsky historik Hrvoje Klasić, profesor belehradskej univerzity Dr. Dejan Vuk Stanković, riaditeľ Fóra pre etnické vzťahy Dr. Dušan Janjić, bosniansko-hercegovský diplomat a novinár Zlatko Dizdarević a katolícky teológ a historik Goran Šarić z Rijeky. Moderátorkou okrúhleho stola bola Dr. Dunja Demirovićová. Na začiatku sa prihovoril riaditeľ Kultúrneho centra Nového Sadu, Bojan Panaotović, ktorý je aj autorom idey tejto konferencie a otvoril ju člen Mestskej rady pre kultúru Dalibor Rožić. Témou prvej časti bola otázka, ako sa dostať k mieru a stabilite v regióne, pokým v druhej časti sa hovorilo o vplyve relevantných medzinárodných činiteľov na stabilitu v regióne. Medzi hlavné príčiny nestability v regióne, účastníci zaradili sku-

www.hl.rs

točnosť, že štáty v regióne nie sú celkom regulované a stabilné, tiež otázku Kosova a Metóchie, ako aj nevyriešené medzištátne vzťahy. Klasić zdôraznil, že pre nastolenie mieru je dôležité čelenie minulosti. „Všade vo svete sú ľudia, ktorí sú pripravení na zločiny. Takí ľudia sú vždy okolo nás, vo všetkých štátoch, aj v tých najvyvinutejších. Musíme sa však spolu snažiť o to, aby takí ľudia zostali na okraji spoločnosti a nedovoliť, aby sa stali jej mainstreamom. Obávam sa, že sa týmto značne líšime od iných spoločenstiev. Budovanie mieru nemôže byť proces, ktorý budú viesť iba politici, iba novinári, či iba historici. Ten proces musí byť v každom z nás. Iba tak sa môžeme pohnúť vpred,“ povedal Klasić. Podľa Dejana Vuka Stankovića, možnosť pre uskutočnenie stability je v hľadaní kohéznych elementov, ktoré budú spájať región. „Dlho sa verilo, že cestu k stabilizácii tohto regiónu predstavujú európske integrácie. Žiaľ, európske integrácie sú čoraz menej pravdepodobné pre územie, ktoré zostalo neintegrované do Európskej únie. Bude to už iba ťažšie, lebo EÚ čelí radom vnútorných problémov a výziev a veľmi

Účastníci konferencie

ju nezaujíma absorbcia nových členov. Úlohou našej politickej elity by malo byť nachádzanie nejakých kohéznych elementov, ktoré by spájali národy. Predovšetkým mám na mysli ekonomickú spoluprácu, ktorá môže a musí byť väčšia,“ vyhlásil Stanković. Goran Šarić zdôrazňuje, že veľké sily na našom území hrajú svoju hru a my všetci na bývalom juhoslovanskom území musíme „kupovať čas“ a nedovoliť, aby nás naše nedoriešené vzťahy priviedli k novej vojne. „Lebo sme mali bratstvo a jednotu, ktoré nič nevyriešilo, mali sme vojnu, ktorá tiež nepriniesla riešenie. Nech tretia skúsenosť bude pokus o spoluprácu, založenú na spoločných záujmoch,“ povedal Šarić.

Dušan Janjić sa tiež uzhodol v tom, že najťažšou politickou otázkou v regióne je Kosovo a Metóchia. Povedal, že by bolo dobre, keby sme v pokračovaní rokovaní dostali správu, že sa srbská a albánska strana uzhodli o základoch Štatútu spoločnosti srbských obcí na Kosove. „Potom by sme mohli povedať, že sme sa dostali do nejakej fázy stability a že sa otvára možnosť aj pre nové dialógy,“ uzavrel Janjić. Na záver konferencie Zlatko Dizdarević konštatoval, že od obdobia SFRJ a Tita až dodnes, my všetci sme bezvýznamným faktorom v svetovej politike; vlastne sme dôležití iba toľko, nakoľko sme dôležití pre niekoho iného.

Iný uhol reality

Nikola Petkov

Informačno-politický týždenník

• TÝŽDEŇ •

Ľudia a udalosti V PRIEMYSELNEJ ZÓNE V NOVEJ PAZOVE

Otvorili Logistické stredisko spoločnosti Lidl Anna Lešťanová

ogistické stredisko spoločnosti Lidl Srbsko, ktoré sa nachádza v Prvej južnej pracovnej zóne 3 v Novej Pazove, bolo slávnostne otvorené v utorok 12. júna. Slávnosti sa zúčastnili prezident Srbska Aleksandar Vučić, minister obchodu, turizmu a telekomunikácií Rasim Ljajić,

lo 2 000 robotníkov. Logistické stredisko v Novej Pazove patrí medzi najväčšie objekty v juhovýchodnej Európe. Má rozlohu okolo 45-tisíc štvorcových metrov, čo približne zodpovedá rozlohe 10 futbalových ihrísk. Pri jeho výstavbe sú uplatnené najvyššie štandar-

Prezident Vučić: “Táto investícia je symbolom pokroku, ktorý svedčí, že Srbsko sa zaraďuje medzi vyvinutejšie krajiny Európy.”

miest na nakladanie a vykladanie tovaru, jeho kapacity môžu zásobiť 100 predajní. Do konca roka sa očakáva otvorenie 20 predajní Lidl v celom Srbsku,

v ktorých si zamestnanie nájde okolo 1500 osôb (na súbeh sa prihlásilo 23-tisíc záujemcov). Toho času spoločnosť Lidl Srbsko má 502 zamestnaných, z čoho v novom logistickom stredisku pracuje 180 ľudí. „Pre Obec Stará Pazova toto je veľký deň. Poskytli sme maximálnu podporu a za nami je veľká, úspešne zakončená práca. Svojou významnou investíciou a novými pracovnými miestami, Lidl Srbsko a my ako lokálna samospráva spoločným úsilím vytvárame podmienky pre ešte silnejší hospodársky ambient,“ zdôraznil predseda obce Radinović. Stredisko Lidl bolo slávnostne otvorené, keď prezident Vučić a riaditeľ Šapina spoločne stlačili gombík, zdvihli závory na vchodovej bráne, a tak umožnili vstup kamiónov do objektu.

Zo slávnostného otvorenia strediska Lidl v Novej Pazove

predseda Vlády Vojvodiny Igor Mirović, veľvyslanec Nemecka v Srbsku Axel Dietmann a predseda obce Stará Pazova Đorđe Radinović. Hostí privítal a pozdravil Tomislav Šapina, generálny riaditeľ spoločnosti Lidl Srbsko. Po premietaní dokumentárneho filmu o tom, ako prebiehala výstavba tohto logistického strediska, nasledovali príhovory hostí. Prezident Vučić povedal, že „Srbsko otvorením Logistického strediska spoločnosti Lidl dnes podniká ďalší dôležitý krok v smere dosiahnutia európskych štandardov života všetkých občanov.“ Tiež vyjadril potešenie, že sa spoločnosti Lidl za rok podarilo vybudovať stredisko, do ktorého vložili 55 miliónov eur. Zdôraznil, že to je významná investícia nielen pre Starú Pazovu, lež pre celé Srbsko. Na výstavbe sa podieľalo viac ako 50 domácich spoločností a oko• ĽUDIA A UDALOSTI •

dy, o čom svedčí zodpovedajúci certifikát. Do strediska sa vmestí Pohľad na veľkolepý objekt 30 000 paliet tovaru, má 120

KRÁTKE SPRÁVY

Báčsky Petrovec YMCA maratón. Pri príležitosti 174. výročia založenia celosvetového združenia YMCA jej tunajšia pobočka YMCA Serbia v sobotu 2. júna zorganizovala svojrázny maratón. Prebiehal po kruhovej dráhe v dĺžke 4 km, ktorá tiahla ulicami, poľom a vedľa kanála. Po analýze výsledkov víťazné celky, ktoré obsadili prvé tri miesta, dostali symbolické odmeny. Po behu usporiadali piknik vedľa miestností združenia vo dvore vo Vrbare. xxx Zber použitých fliaš. Obec Báčsky Petrovec už niekoľko ro-

kov pravidelne dvakrát do roka organizuje zber fliaš od herbicídov a pesticídov. Prvá tohtoročná akcia v Kulpíne, Báčskom Petrovci a v Hložanoch sa uskutočnila v utorok 5. júna na vopred určených lokalitách. Predstavitelia inšpekcie ochrany životného prostredia sa poďakovali účastníkom akcie a vyhlásili, že sa zozbieralo viac ako 3 tony nebezpečnej ambaláže. xxx Návšteva z Banskej Bystrice. V sobotu 9. júna do Slovenského evanjelického a. v. cirkevného zboru v Báčskom Petrovci zavítal cirkevný zbor z Banskej Bystrice. Hostia zo Slovenska, ich cirkevný spevokol a spevokol evanjelického gymnázia v sobotu večer v kostole usporiadali hudobný večierok.

Maglić Darovali lopty. Spoločnosť Marbo Product zabezpečila pre Základnú školu Žarka Zrenjanina v Maglići lopty pre futbal, basketbal, volejbal a hádzanú. Bolo to súčasťou globálnej akcie tejto spoločnosti, v rámci ktorej pre všetky základné školy z územia Srbska prichystali viac ako 7 000 lôpt. Pod heslom Prejav futbalovú vášeň, odovzdajú ich do viac ako 1 200 základných škôl. Donácia sa realizuje za podpory Ministerstva osvety, vedy a technologického rozvoja a Ministerstva mládeže a športu. Lopty predstaviteľom školy 7. júna odovzdal Danijel Nedinić, manažér továrne Marbo Product v Maglići. J. Č-p

24 /4807/ 16. 6. 2018

Ľudia a udalosti ZASADALO ZHROMAŽDENIE OBCE BÁČSKY PETROVEC

Komasácia, komunálne podniky, samozdanenie

Katarína Gažová

oci na rokovacom programe 19. schôdze báčskopetrovského lokálneho parlamentu v utorok 12. júna bol aj bod, vzťahujúci sa na realizáciu rozpočtu a konsolidovanú účtovú závierku rozpočtu, výborníci mu venovali menšiu pozornosť, ako trom iným závažným otázkam: komasácii, komunálnym podnikom a vracaniu prostriedkov samozdanenia. Správy o uskutočnení postupu komasácie pozemkov v mene komisie ozrejmili Anna Krajnovićová pre Maglić a predsedníčka komisie Mária Ďurišová pre Kulpín a Báčsky Petrovec. V Maglići sa postup komasácie začal realizovať v roku 2007 a po jeho skončení v roku 2011 namiesto začiatočných 1612 parciel sa získalo 388 mimo stavebnej časti. Mária Ďurišová podotkla, že v Maglići je skončený postup komasácie a formovaný je kataster nehnuteľností. V Kulpíne a v B. Petrovci je situácia iná, pretože tam postup komasácie ešte stále prebieha. V Kulpíne sú realizované všetky zákonom určené postupy a všetky tri etapy komasácie sú zakončené. Rozhodnutia boli doručené vo februári 2015.

Podané bolo 15 sťažností majiteľov pozemkov, z čoho 12 bolo zamietnutých a tri sa riešia pred súdom. Medzitým, v zápisnici o vykonanom odbornom dozore, ktorý komisia prijala 11. júna 2018, sa uvádza, že pre Kulpín sa musia vyniesť dodatočné rozhodnutia, v ktorých sa musia uviesť všetky zaťaženia, aby elaborát komasácie mohol byť prijatý v katastri. V starých pozemkových knihách je mnoho takých zaťažení, ktoré neboli zrušené, a preto teraz komisia musí to urobiť od roku 1945 dodnes. V Petrovci rozhodnutia o komasácii neboli vytlačené a teraz sa spomínané zaťaženia majú implementovať do nich. Komisia pre komasáciu má preto objemnú dodatočnú prácu, takže sa primerane organizovala a začala intenzívne pracovať. Z uvedených dôvodov elaborát komasácie v Kulpíne nebol prijatý, podobne ako aj v Petrovci. Na zasadnutí sa hodne hovorilo aj o komunálnych činnostiach. Ako bolo vysvetlené, ingerencie komunálneho podniku Gloakvalis od januára 2019 preberie komunálny podnik Progres, v súlade s príkazom republikovej komunálnej inšpekcie. Výborníci diskutovali o tom, prečo a ako k tomu prišlo a čo to bude znamenať pre Hložany. Výborník

Správu o komasácii ozrejmila predsedníčka komisie Mária Ďurišová (sprava) Ondrej Fekete z Hložian položil otázku, prečo Progres nahradí Gloakvalis v Hložanoch a nenahradí komunálny podnik Komunalac v Maglići. Vysvetlenie znelo, že to prikázala republiková inšpektorka, ktorá prehodnotila prácu všetkých komunálnych podnikov z územia obce. Minulý rok Gloakvalis vykonal o polovicu menej prác ako v minulých rokoch. Výborníci prerokovali aj Správu o prinavrátení prostriedkov samozdanenia občanom dedín z územia obce. Ako informoval Vladislav Tárnoci, verejný právny zástupca obce, v rozhodnutí vyššieho súdu sa uvádza, že sú žiadosti občanov Miestneho spoločenstva Maglić o prinavrátenie prostriedkov samo-

zdanenia oprávnené. Teda aj týmto občanom sa budú musieť vrátiť prostriedky samozdanenia ako aj v iných dedinách. Predseda obce Srđan Simić vysvetlil, že vracanie prostriedkov samozdanenia je veľkým zaťažením pre obecný rozpočet. Doteraz vrátili prostriedky 1457 občanom a z obecnej pokladnice bolo doteraz vyčlenených vyše 121 miliónov din., čiže okolo milión eur. Bez väčšej rozpravy na schôdzi schválili správy: o realizácii rozpočtu obce v roku 2017, revízii finančných správ a o konsolidovanej účtovej závierke rozpočtu obce. Tiež boli odvolané doterajšie a vymenované nové školské výbory škôl z územia obce.

NASTAL ČAS NA CELKOVÚ REKONŠTRUKCIU KOVAČICKÉHO VODOVODU

Do konca júna nové potrubné uzávery Anička Chalupová

ýstavba vodovodnej siete v Kovačici začala v roku 1974, ukončená a sprevádzkovaná bola o rok neskoršie. Okrem pravidelnej údržby a drobných opráv za uplynulých viac ako 30 rokov žiadne vážnejšie práce na vylepšení a skvalitnení vodovodu sa nekonali. Začiatkom mája tohto roku sa konečne rozbehol projekt rekonštrukcie kovačického vodovodu. V prvej fáze, ktorá by mala potrvať do konca júna, sa má vymeniť zhruba 100 uzatváracích a regulačných ventilov. Investorom prác je Obec Kovačica, ktorá na tieto účely

www.hl.rs

z rozpočtu vyčlenila 16 miliónov dinárov, a vykonávateľom prác je podnik Energy LTD Nový Sad. Pokrajinský sekretariát pre poľnohospodárstvo, vodohospodárstvo a lesníctvo podporil projekt sumou 20 miliónov dinárov. Realizácia prác si však vyžaduje rozsiahle obmedzenia dodávky vody. Výkopové práce sú o to náročnejšie, že uzávery, ktoré mali byť riadne označené V akom stave je vodovodná sústava a ľahko prístupné, sú na niekto- vidno aj na tejto fotograﬁi rých miestach hlboko v zemi pod chodníkom a treba ich najprv v akom sú stave a aké práce sa musia nájsť. Ako hovorí Zlatko Sianta, riaditeľ vykonať. Cieľom tejto rekonštrukcie je Verejného komunálneho podniku zabezpečiť lepšie a kvalitnejšie zásoElán v Kovačici, len po výkope sa zistí, bovanie domácností zdravou pitnou

Informačno-politický týždenník

vodou. Aktuálne práce na výmene potrubných uzáverov sú úzko späté s ďalšími prácami na rekonštrukcii a výmene celého, viac ako 40 rokov starého vodovodného potrubia, lebo kvalitná voda, ktorá bude vytekať z prameňa továrne vody, si vyžaduje čisté vodovodné potrubie a uzatváracie ventily. „V druhej a tretej fáze projektu budú vymenené a montované nové ventily na každej križovatke. To je výhodné preto, že z vodovodnej siete bude možné odpojiť iba 15- 20 domácností z jednej strany ulice, ktoré sa budú môcť zásobiť vodou od susedov,“ zdôraznil riaditeľ Sianta a na záver požiadal občanov Kovačice o trpezlivosť počas trvania prác. • ĽUDIA A UDALOSTI •

PRE NEDOSTATOK KVÓRA ODROČILI ZASADNUTIE ZHROMAŽDENIA OBCE ALIBUNÁR

Čo sa deje v zákulisí? Vladimír Hudec

asadnutie Zhromaždenia obce Alibunár, zvolané na 7. jún o 12. hodine, sa neuskutočnilo pre nedostatok kvóra. Pred začiatkom zasadnutia pred budovou ZO sa zoskupilo okolo sto občanov, medzi nimi aj početní zamestnanci obecnej správy, ale nikomu okrem výborníkov nebol povolený vstup do budovy. Zhromaždení občania údajne prišli podporiť predsedu obce Predraga Belića, ktorého Výkonný výbor SNS deň predtým vylúčil zo Srbskej pokrokovej strany. V zákulisí bolo počuť aj to, že nedostatok kvóra vlastne súvisí s plánovaným odvolaním P. Belića z funkcie predsedu obce. Počas vyčkávania na začiatok zasadnutia, ktorý bol najprv posunutý na 13., neskoršie na 14., a potom až na 17. hodinu sme počuli - pravdaže neúradné a nepreverené informácie, - o únose jednotlivých výborníkov. Dokonca ešte v nedeľu bolo nahlásené zmiznutie výborníka SNS Petra Mohana z dediny Lokve, ale nevedno, či to súvisí so zasadnutím ZO.

Povrávalo sa aj o rozpore vo výborníckej skupine SNS. Pokým jedni podporujú zmenu predsedu obce, iní sú mu naďalej lojálni. Na druhej strane, výborníci DS vo vyhlásení pre verejnosť oznámili, že na zasadnutie neprídu a že ani priamo ani nepriamo nemienia podporiť predsedu obce, ktorého zmeny a zodpovednosti pred zákonom sa dávno dožadujú. Nechcú však podporiť ani skupinu výborníkov SNS, ktorí ho chcú zmeniť, lebo aj tí sú zodpovední za jeho vymenovanie do funkcie. Zároveň sa ohradili od výborníka Dušana Jovanovića (DS), ktorý zahlásil, že možno podporí Belića. To, o čom sa dovtedy iba povrávalo, Belić potvrdil vo vyhlásení pre verejnosť v poobedňajších hodinách. Uviedol, že zasadnutie zhromaždenia bolo vskutku odročené pre nedostatok kvóra. Na zasadnutie prišlo totiž iba 11 výborníkov a pre minimálnu väčšinu sa žiada prítomnosť 13 výborníkov. Chýbali teda dvaja. „Petar Mohan z dediny Lokve bol už v nedeľu odvedený z domu, o čom som osobne oboznámil políciu, a Nebojša Jakimov z Ilandže zmizol včera,“ povedal Belić. „Počuli sme sa však 15

Predseda obce Predrag Belić (v bielej košeli) s výborníkmi, ktorí mu zostali lojálni minút pred zasadnutím. Povedal mi, že príde. Akiste trpel nátlaky zhora, aké v týchto dňoch pocítili všetci výborníci.“ Na tomto zasadnutí ZO sa inak nemalo rokovať o uvoľnení Belića z funkcie predsedu obce, keďže nebola podaná úradná iniciatíva tretiny výborníkov. Cieľom tejto svojráznej sabotáže zasadnutia, podľa mienky znalcov podmienok, bolo vyprovokovať Belićovu demisiu. On však odkazuje: „Z funkcie odídem až potom, keď sa moji dvaja priatelia vrátia do siene a bude im umožnené hlasovať podľa vlastnej vôle. Ak druhá strana bude mať väčšinu a odhlasuje moju zmenu,

podám im ruku a zrieknem sa funkcie. Kým sa to nestane, zo všetkých síl mienim bojovať za demokraciu a lepší život našich občanov“. Povedzme na záver i to, že Predrag Belić na sklonku minulého roku bol zadržaný z podozrenia, že ako zodpovedná osoba v Obci Alibunár v roku 2015 nevyniesol rozhodnutie o vypísaní súbehu na prenajímanie štátnej pôdy a tým spôsobil škodu rozpočtu Srbska, APV a Obce Alibunár v sume 247,29 milióna dinárov. Po mesačnom väzení ho pre nedostatok dôkazov pustili na slobodu. Vrátil sa do kresla predsedu obce a pokračoval v práci akoby sa nič nestalo. Na rováš sa mu kladie aj niekoľko iných afér.

VEDENIE STAROPAZOVSKEJ OBCE NA KONFERENCII O VEREJNO-SÚKROMNOM PARTNERSTVE

Prezentovali dobré skúsenosti Anna Lešťanová

bec Stará Pazova je jednou z dvoch lokálnych samopráv v Srbsku, ktoré úspešne realizovali projekt verejno-súkromného partnerstva. Práve tejto téme bola venovaná Prvá srbská konferencia o verejno-súkromnom partnerstve, ktorá sa uskutočnila začiatkom júna v belehradskom hoteli Metropol. Ako príklad dobrej praxe a uspešnej realizácie daného projektu verejno-súkromného partnerstva vo financovaní, výstavbe a úprave lokálnej cestnej infraštruktúry s verejným platením na konferencii uviedli práve Staropazovskú obec. Tento ekonomicky účinný a spoločensky zodpovedný projekt sa v tejto sriemskej obci realizoval v roku 2016. Zahrnul asfaltovanie • ĽUDIA A UDALOSTI •

Đorđe Radinović (druhý sprava) sa zúčastnil na prvej srbskej konferencii o verejno-súkromnom partnerstve v Belehrade (Foto: z archívu predsedu obce)

a sanáciu 116 ulíc vo všetkých dedinách z územia obce. Prezentáciu tohto významného projektu na konferencii v

Belehrade mal Đorđe Radinović, predseda Obce Stará Pazova, ktorý zdôraznil, že verejno-súkromné partnerstvo patrí medzi najlepšie a

najúčinnejšie modely investovania do kapitálnych projektov, podľa ktorých je táto obec medzi prvými obcami v Srbsku. A ďalej uviedol: „Čo sa týka financovania a realizácie kapitálnyh infraštruktúrnych projektov, naša obec od roku 2012 a dodnes úspešne uplatnila viacero rozličných modelov, kde sa ako zvlášť praktická ukázala emisia municipálnych obligácií a realizácia projektov prostredníctvom verejno-súkromného partnerstva. My sme ako lokálna samospráva absolvovali tieto procesy a čoskora nás očakávajú nové projekty cez partnerstvo so súkromným úsekom. Medzi významnejšie určite patrí výstavba a sanácia lokálnych medzimestských ciest a výstavba kanalizačnej siete v dlžke 230 kilometrov.“

24 /4807/ 16. 6. 2018

Ľudia a udalosti GYMNÁZIUM JÁNA KOLLÁRA V BÁČSKOM PETROVCI

Odmeny Nadácie Macek Jaroslav Čiep

esť rokov za sebou na konci školského roka Nadácia Macek odmeňuje najúspešnejších žiakov Gymnázia Jána Kollára v Báčskom Petrovci. Ide o dobrodinca tohto gymnázia, podnikateľa Ing. Viktora Maceka z Nitry, ktorý bol za svoje dobré skutky vyhlásený za čestného občana Báčskeho Petrovca. Tohto roku odmeny udelili vo štvrtok 7. júna v slávnostnej sieni gymnázia. Prítomných

Igorovi Žiakovi, Martinovi Švecovi a Vani Bockovej. Oni, ako celok, na republikovej športovej Domiáde v Kraljeve obsadili 3. miesto, čo je najvyššie umiestnenie v tomto kolektívnom športe od založenia Žiackeho domova v Petrovci. Za výnimočné úspechy na poli divadelnej tvorby, odmenu získali Branislav Pop, Jovan Kiš, Nina Polićová, Miloš Dobrić, Emília Jana Pálešová, Maja Mravíková, Spoločná fotograﬁa všetkých odmenených žiakov Darko Šiška a Valentína Hu-

Piati odmenení petrovskí gymnazisti

žiakov privítala riaditeľka školy a zriaďovateľka nadácie Anna Medveďová. Vysvetlila, o aké odmeny ide a ako po šiesty raz z nadácie rozvrhnú 1 000 eur najlepším žiakom školy. Po kratšom umeleckom programe, profesorka Annamária Boldocká-Grbićová oznámila, ktorí žiaci ocenenie získali vďaka prospechu, aktivite a výsledkom, dosiahnutým na súťaženiach, predovšetkým republikových a pokrajinských. Cenu pre jednotlivcov v hodnote 100 eur tohto roku získali gymnazisti Vladimír Zima, David Fic, Emília Jana Pálešová, Jovan Kiš a Branislav Pop. Všetci dosiahli výnimočné výsledky na súťaženiach doma i v zahraničí. Odmenu a finančnú čiastku tiež v hodnote 100 eur získali aj skupiny. Za úspechy v oblasti športu, presnejšie v šachu, sa ocenenie dostalo gymnazistom

www.hl.rs

decová. Spoločne na Školskom pozorji 2018 získali Cenu za scénický prejav. Celok šachistiek v zložení Sabína Bujaková, Alena Machová a Nataša Trunečková, ktoré si vybojovali 2. miesto na pokrajinskej športovej Domiáde, získal kolektívnu Cenu Nadácie Macek. Za 2. miesto na pokrajinskej Domiáde v oblasti úžitkového umenia, cenu dostali Emanuela Čemanová, Maja Opavská, Sabína Bujaková, Nataša Trunečková, Martina Miksádová,

Milana Imerovská, David Fic, Jovan Kiš, Branislav Pop, Viktória Fačarová, Iveta Medveďová, Milana Mašićová, Denis Pudelka, Darko Šiška a Jovana Zarupská. Piatu finančne odmenenú skupinu tvoria mladí umelci fotografie, ktorí na Domiáde 2018 získali tretiu cenu, a to: Izabela Gašparovská, David Fic, Emília Jana Pálešová, Denis Pudelka, Nina Polićová, Viktória Fačarová, Tiana Kolárová, Vladimír-Filip Ožvát, Martina Miksádová a Iveta Medveďová.

PADINSKÍ ÔSMACI SA ROZLÚČILI SO ZÁKLADNOU ŠKOLOU. Ernest Hemingway raz povedal, že Veľké ideály nepotrebujú len krídla, ale aj terén, odkiaľ by mohli vzlietnuť. To bezpochyby platí aj pre Základnú školu maršala Tita v Padine, ktorá za viac ako dve storočia pôsobenia úspešne vzdelala mnohé generácie vysokokvalitných ľudí. Vo štvrtok 7. júna sa rozlúčila s ďalšou generáciou žiakov, ktorá počíta 76 malých maturantov. Úvodom rozlúčkovej slávnosti sa prihovorila riaditeľka školy Mária Galasová, ktorá gratulovala žiakom k úspešnému ukončeniu základného vzdelania. Najúspešnejší žiaci záverečného ročníka dostali diplomy a primerané darčeky za dosiahnuté úspechy. Nositeľmi Vukovho diplomu sú Saňa Petrášová, Tina Trnovská, Sara Kotvášová, Gabriela Petrovičová, Miroslav Dišpiter a Jana Nemogová, ktorá sa stala aj žiačkou generácie. Po prvom tanci s rodičmi nasledovala veselá zábava do rána

Informačno-politický týždenník

A. Ch. Foto: Mlinarcek Photo Factory • ĽUDIA A UDALOSTI •

SILBAŠ

Očarujúce Čaro višieň Rastislav Kopčok

Silbaši v nedeľu 10. júna usporiadali deviaty ročník tradičného podujatia Čaro višieň. Pod organizáciu sa podpísal silbašský Aktív žien a podujatie podporili Miestne spoločenstvo Silbaš, Obec Báčska Palanka a početní sponzori. Pred začiatkom príležitostného kultúrno-umeleckého programu, ktorý sa uskutočnil v Dome kultúry, Čaro višieň otvorili a prihovorili sa predsedníčka Aktívu žien Katka Ušjaková, predseda Rady MS Silbaš Milan Kraguljac a riaditeľ NVU Hlas ľudu Samuel Žiak. V programe účinkovali silbašskí škôlkari, členovia Strediska pre kultúru a umenie Miroslava Antića Silbaš, KUS Zvolen z

Katka Ušjaková, predsedníčka Aktívu žien

Z otvorenia programu Kulpína, Miriam Murtinová z Hložian, Viera Bažaľová z Lugu a členky Aktívu žien zo Silbaša. Po programe ženy z Hložian, Selenče, Aradáča, chorvátskeho Iloku a silbašské ženy pripravili výstavu ručných prác, koláčov a iných sladkostí, pripravených z višieň, ktoré pritomní mohli hneď aj ochutnať.

Silbašskí škôlkari vniesli radosť na javisko

Sladké, voňavé, višňové – kto by tomu odolal?

Tradičné pochúťky návštevníci mohli hneď ochutnať

POUGÁR

Juraj Bartoš

Bumbumbum-bumbum-bum! N ehnevajte sa vážení, alebo sa práveže čertite koľko len chcete! Aj vy ste mne navýšili hladinu adrenalínu až-až. Vari ste na ušiach sedeli, keď zhora bolo jasne a hlasne povedané, že ceny paliva sa zvyšovať nebudú?! A teraz mi tu idete robiť divadlo iba a len preto, že palivo mierne zdraželo! Na drahšie ropové deriváty peňazí nemáte, ale na pokuty za vaše idiotické blokády dopravy - máte! A to zrovna teraz, keď sme sa dostali priamo pred otvorené dvere Európskej únie, za vstup do ktorej tak úpenlivo horlíte! Nevďačníci dajakí! Nie a nie, aby to uvažovalo pokrokove a logicky! Vari je

• ĽUDIA A UDALOSTI •

také ťažké a zložité pochopiť, že mierne zvýšenie ceny paliva, mimochodom najmiernejšie od doby ľadovej, na akom zvýšení nám ešte koľkí úžasne veľmi závidia, je účelové? Vari nepotrebujeme mierne navýšiť rozpočet? Futbalové majstrovstvá sveta sa už-už rozbiehajú, naši to tam bezpečne vyhrajú, Švajčiarom šuchneme, ako som povedal päť kusov, ostatné je hračka. Nuž a či sme im nesľúbili 10 miliónov za titul? Vari sa už stalo, že sme dodrža..., pardon, nedodržali slovo? Nariekate mi tu, namiesto toho, aby ste sa mali k činu! Vraj nás ubúda, vraj sa dediny vyľudňujú...

Máte vari slepačiu pamäť? Či zhora nebolo jasne a samozrejme i hlasne povedané, koľko a kedy budúce rodičky peňazí dostanú za prvé, za druhé, za tretie a za etc. dieťa?! Vari zabúdate, že naše biele mesto Belehrad potrebuje hŕbu rozospievaných fontán, ktoré privábia zahraničných turistov, ktorí z. t. tu nechajú svoje eurá, čo sa priaznivo, ako nikdy v novších dejinách našej krajiny a omnoho širšie prejaví na navýšení štátneho rozpočtu, z ktorého š. r. prispieme na modernizáciu našej armády, polície a iných primeraných síl, ktoré sa starostlivo starajú o našu bezpečnosť a blahobyt?!

Há?! Vari naskutku nič, ale zhola nič nechápete? Aký ste vy to národ, pardon, ľud? Pod rúškom zvýšenia cien paliva chcete verejne predávať politiku, čo!? Tvrdiac drzo, že aj za zdražením paliva je politika?! Pritom dobre viete, že my, nad všetkých pougárov pougár, máme v osobitnej láske našich poľnohospodárov, ktorých si naviac veľmi a ešte väčšmi vážime. A nedovolíme, aby dajaká tam banda svojhlavcov ohrozovala ich mravčiu prácu, z ktorej, všakáno, im patrí chlieb a nám koláče! Marš tam, do roboty, pardon, do kúta; robota môže počkať! Bumbumbum!

24 /4807/ 16. 6. 2018

Ľudia a udalosti S PREDSEDOM DHZ HOLÍČ

Rovnoprávni s profesionálmi Juraj Bartoš

ž dva razy členovia Dobrovoľného hasičského zboru v Holíči v máji pobudli na krátkych návštevách kolegom Dobrovoľného hasičského spolku v Hložanoch. Pohovorili sme si s veliteľom DHZ Holíč Alešom Beranom. Kedy bol založený DHZ v Holíči? “Prvá zmienka o založení nášho zboru je datovaná roku 1884. Do sedemdesiatych rokov sa to rozvíjalo, potom bol založený profesionálny zbor; dobrovoľný nemal podporu. Roku 2004 sa začal zbor obnovovať, ale stále sme sa schádzali v reštaurácii, nemali sme ani prostriedky, ani svoju miestnosť. Ja som prišiel do zboru roku 2005. Vtedy nám už mesto pridelilo miestnosť. Roku 2006 sme od profesionálov dostali prvé auto, starý trambus. Po zvolení Zdenka Čambala za primátora, začal sa nám navyšovať rozpočet a aj celková situácia v oblasti dobrovoľného hasičstva na Slovensku sa v tom období začala zlepšovať.” Aký priestor a koľko členov máte teraz? “Máme budovu, ktorá zatiaľ vyho-

Aleš Beran vuje našim potrebám, ale budeme to musieť rozšíriť kvôli garážam. Členov máme 25 (aj dievčatá) a v zásahovej jednotke je 15 členov. To sú úplne vyškolení dospelí hasiči. Majú za sebou základné školenie, musia ovládať ADP t. j. autonómnymi dýchacími prístrojmi, máme jedného človeka na výškové t. j. lezecké práce, tiež chlapcov, ktorí sú v závodných hasič-

Z VÝSTAVY UMELECKÝCH DIEL VIEROSLAVY SVETLÍKOVEJ

Štetcom zachytáva krásu života V Anička Chalupová

Galérii Babka v Kovačici otvorili zaujímavú expozíciu obrazov, omaľovaných variech, šamlíkov, tekvíc a drevených kuchynských lopárikov autorky Vieroslavy Svetlíkovej, predstaviteľky najmladšej generácie kovačických insitných umelcov. Kovačická insitná maliarka Vieroslava Svetlíková (1973) maľuje už 27 rokov. Jej obľúbeným maliarskym motívom je život, láska, šťastie, príroda, kvety, včely... Rada pomáha ľuďom v núdzi na ten spôsob, že svoje výtvarné práce často venuje na charitatívne účely. Okrem dvoch samostatných výstav absolvovala aj početné kolektívne výstavy doma i v zahraničí. Posledne pri príležitosti

www.hl.rs

Kovačická insitná maliarka Vieroslava Svetlíková s veľvyslankyňou SR v Srbsku Dagmar Repčekovou výstavy slovenskej insity na pôde OSN v New Yorku, ktorú spoločne usporiadali stále misie Slovenskej

Informačno-politický týždenník

ských zboroch. Keď porovnáme dnes a mínus 10 rokov, môžem povedať, že sme na vyššej úrovni. Profesionáli nás častejšie volajú, lebo sme schopní s nimi rovnoprávne zasahovať.” Ako sa zbor ﬁnancuje? “Na činnosť zboru sa vyčleňuje z rozpočtu mesta..., dotáciu, zhruba 2000 eur dostávame aj z rozpočtu Dobrovoľnej hasičskej ochrany, ale bez pomoci lokálnej samosprávy to by nestačilo na školenie a techniku.” Ako sa darí na súťažiach? “Naše súťažné družstvo začalo chodiť na súťaže pred tromi rokmi, keď sme mali zastaralé čerpadlo, tak to chlapci brali len ako tréning. Kúpili sme nové čerpadlo a chlapci za minulú sezónu vyhrali zo dvadsať pohárov.” Ako často zasahujete? “Radi sme, keď zasahujeme čím menej. Vlani sme mali len jeden väčší požiar, lesný. Požiare domov a iných stavieb ubudli; komínových požiarov je minimum, pretože je tam väčšia osveta. Chodíme prevažne k technickým zásahom, čiže sú to polomy, padnuté stromy, voda... Okrem toho každý rok sa zúčastňujeme na všet-

kých podujatiach, ktoré usporiada mesto a robíme technický dozor; ten musí byť na základe zákona. Pre mesto slúžime nezištne, bezplatne, a zase mesto sa nám snaží dať maximum.” Ako došlo k spolupráci s hložianskymi hasičmi a čím ste im konkrétne pomohli? “Vyšlo to akosi samé - od srdca. My, ako dobrovoľní hasiči, vychádzame z toho: Pomôž blížnemu svojmu. Nejde len pomoc v núdzi. Pomôžeme aj tým, čo niekedy máme naviac. S hložianskymi priateľmi sme sa už stretli nielen ako hasiči, ale aj ako rodiny... Teraz sme doviezli zásahové hadice a čerpadlo - dar Dobrovoľnej požiarnej ochrany. Pridali sme dva páry zásahovej obuvi a jeden pár a hadice sme doniesli pred polrokom. Peniaze na obuv sme vyzbierali v rámci zboru; technika je staršia, ale je stále funkčná.” Ako vás, hasičov, vnímajú spoluobčania? “Tým, že sme pri rôznych technických zásahoch, keď sú povedzme väčšie dažde, ľudia si nás viacej všímajú, a tak sa aj verejná mienka o nás trošku zlepšuje.”

republiky a Srbska pri OSN. V spolupráci s galeristom Pavlom Babkom jej obrazy neboli iba súčasťou bohatej expozície, ktorú tvorili aj obrazy 30 iných známych maliarov, ale sa jej obraz stal aj ozdobou hlavného plagátu, ktorý pozýval na túto výstavu v Spojených štátoch amerických. Výstavu v Kovačici, ktorú tvorí viac ako 50 namaľovaných a omaľovaných exponátov, slávnostne otvorili v rámci druhého ročníka Medzinárodných majstrovstiev vo varení a jedení bryndzových halušiek, kde o výstave a jej autorke hovorili Výstava počíta vyše 50 výtvarných prác Pavel Baláž, štatutárny zástupca Memoriálneho strediska do 2. augusta 2018, kovačická Dr. Janka Bulíka, a galerista Pavel výtvarníčka Vieroslava Svetlíková plánuje čoskoro predstaviť Babka. Po výstave v Galérii Babka svoju tvorbu aj na Slovensku. v Kovačici, ktorá bude otvorená • ĽUDIA A UDALOSTI •

NA ZÁVER STREDOŠKOLSKÉHO ŽIVOTA V KOVAČICI

Vukov diplom pre siedmich gymnazistov Anička Chalupová

lávnostná rozlúčka maturantov Gymnázia Mihajla Pupina v Kovačici sa uskutočnila v piatok 8. júna v kovačickej reštaurácii Glamour. Na rozlúčkovom večierku so školou a profesormi sa zúčastnili 62 žiaci tejto stredoškolskej vzdelávacej ustanovizne. Žiaci, ktorí všetky štyri ročníky gymnázia zakončili s výborným prospechom a tým si zaslúžili Vukov diplom sú Rebeka Majdlíková, Alexander Babinec, Diogen Babuts, Kinga Kinčeš, Maša Dragojlovová, Izabela Lupuleskuová, ktorej sa dostal aj špeciálny titul najúspešnejšej športovkyne na gymnáziu, ako aj Hana Čížiková, ktorá sa zároveň stala žiačkou generácie. Skôr než v príjem-

Ovzdušie bolo vyplnené krásnymi vôňami, sviatočnými šatami a veselými úsmevmi maturantov nom a slávnostnom ovzduší odznel prvý tanec s rodičmi, žiaci si za stredoškolské úsi-

lie prevzali odmeny v podobe ohodnotenia ich štúdijných výsledkov. Kým pre niektorých

ZÁKLADNÁ ŠKOLA BRATSTVO V ARADÁČI vyprevadila do života ďalšiu generáciu ôsmakov. Na skromnej slávnosti, 8. júna malí maturanti predviedli páčivý program, v ktorom okrem iného dominovali anekdoty zo školských lavíc. Základné školenie v aradáčskej škole ukončilo 27 žiakov. Z toho v VIII/1 triede, v ktorej sa vyučovanie konalo po slovensky, bolo iba 5 žiakov a svojráznou kuriozitou je, že všetci boli chlapci. Triedny profesor im bol Vladimír Ábelovský. Na začiatku školenia síce boli siedmi, ale po šiestej triede sa dvaja chlapci spolu s rodičmi odsťahovali na Slovensko. V VIII/2 triede sa vyučovalo po srbsky. Tam bolo spolu 22 žiakov - 6 dievčat a 16 chlapcov a triednou profesorkou im bola Radojka Đokićová. Aj z tej triedy sa dvaja chlapci počas školenia odsťahovali do zahraničia. V tejto generácii Vukov diplom získali Martin Pekár z VIII/1 a Nevena Kaluđerská z VIII/2 triedy. Obaja sú zároveň vyhlásení za žiakov generácie. Po programe žiaci a učitelia mali zábavu.

vysvedčenie bolo výkričníkom, že sa treba viacej snažiť, pre iných zasa bolo potešením a motiváciou do ďalšieho štúdia. Diplomy s primeranými darčekmi dostali aj najúspešnejší žiaci, ktorí dosiahli pozoruhodné výsledky v rámci školských predmetov a v mimoškolských aktivitách. Príležitostné príhovory predniesli Tatiana Brtková, riaditeľka kovačického gymnázia a triedni profesori Anita Sucháneková-Klimentová, Igor Suchánek a Alexandra Mijailovićová. Na záver oficiálnej časti rozlúčkového večierka gymnazistov, nasledovala slávnostná večera a veselá zábava so spevom, hudbou a tancom.

VARŠO V GOMARINGENE. V rámci oficiálnej obchôdzky slovenských spolkov v západnej Európe Ján Varšo, predseda Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí, 22. mája navštívil Slovenský spolok Gomaringen v Nemecku. V rozhovore s predsedom spolku Martinom Valovcom a prítomnými členmi informoval, ako pracujú, ako sa organizujú a s akými problémami zápasia Slováci žijúci v zahraničí. Ako je známe, spolok Gomaringen bol založený v máji 1995 a s menšími problémami funguje dodnes, organizuje dve zábavy ročne a zapája sa do lokálnych aktivít, ktoré sa organizujú pre spolky z územia tejto obce. V rozhovore sa dotkli aj témy o preukaze zahraničného Slováka a o možnostiach získania občianstva Slovenskej republiky. Zmienili sa aj o programe stretnutia slovenských spolkov na Detve a prípadnej účasti slovenského spolku z Nemecka.

V. G.

• ĽUDIA A UDALOSTI •

J. T. 24 /4807/ 16. 6. 2018

Ľudia a udalosti Z PETROVSKÉHO GYMNÁZIA

Diplomy pre maturantov Jaroslav Čiep

tomto školskom roku v petrovskom gymnáziu bolo 52 maturantov, z čoho 51 úspešne zdolali maturitné skúšky a 1 žiak má skladať opravnú skúšku v auguste. „Štatistické údaje o maturitných skúškach sú kladné a môžeme byť hrdí na našich maturantov, keďže celková priemerná známka na maturite je 4, 31. Spolu 30 žiakov maturovalo s výborným prospechom, 17 s veľmi dobrým a 4 s dobrým,“ povedala riaditeľka Anna Medveďová. Generácia maturantov Gymnázia Jána Kollára so žiackym domovom v Báčskom Petrovci, narodených roku 1999, v júni končí svoje stredoškolské vzdelávanie. Po obhájení

Žiak generácie Vladimír Zima maturitných skúšok, žiaci vo štvrtok 7. júna prišli do Slávnostnej siene gymnázia, aby si prebrali diplomy o ukončení strednej školy. Slávnosť

tradične otvorili krátkym umeleckým programom, v ktorom vystúpili mladší stredoškoláci. Potom nasledoval rozlúčkový príhovor Najlepší žiaci s triednymi profesormi a riaditeľkou riaditeľky Anny gymnázia Medveďovej. Program pokračoval vyhlásením Marčoková z Kysáča (4. a), Ivan Ravza žiaka generácie. Tohto roku sa žia- z Kysáča (4. a) a Željka Jelačićová (4. kom generácie stal Vladimír Zima c) z Maglića, ktorí dostali primerané (4. b) z Kulpína. Okrem neho Diplom odmeny. Triedni profesori, Ján Kopčok, NaVuka Karadžića, ako najvyššie stredoškolské ocenenie za vynikajúci taša Struhárová (slovenské triedy) a prospech, získali ďalší piati žiaci. Želislav Marušník (srbská trieda), na Sú to Ema Balážová z Báčskeho záver všetkým maturantom v školPetrovca (4. a), Alexander-Pavel skom roku 2017/2018 gratulovali a Žilaji z Báčskeho Petrovca (4. a), Anja udelili diplomy a odmeny.

STARÁ PAZOVA

Rozlúčkový program ôsmakov

Anna Lešťanová

16. – 22. 6. 2018

POČASIE

lávnostný rozlúčkový program malých maturantov staropazovskej Základnej školy hrdinu Janka Čmelíka sa uskutočnil v stredu 6. júna v tamojšej divadelnej sále. Túto slovenskú výchovno-vzdelávaciu ustanovizeň opustila ďalšia úspešná generácia žiakov, narodených roku 2003. V tomto školskom roku v škole Čmelík je 40 malých maturantov, z čoho sa siedmi stali nositeľmi Vukovho diplomu: Sandra Opavská, Alenka Lakatošová, Mia Verešová, Mária Folťanová, Vladislav Gubečka, Martin Valent a Ela Balážová, ktorá sa zároveň stala žiačkou generácie. Malým maturantom k úspechu gratulovali a veľa zdaru v ďalšom školení popriali Janko Havran, riaditeľ školy, triedne profesor-

Ela Balážová, žiačka generácie ky Libuša Simendićová a Anna Hricová, ako aj učiteľky triednej výučby Miruška Stošićová, Zlata Lešťanová a Irena Babíková. V dojímavom rozlúčkovom programe malí maturanti predviedli skvelé poeticko-hudobné pásmo. Ukázali, že sú aj dobrými tanečníkmi, spevákmi, hudobník-

Malí maturanti Základnej školy Čmelík mi....Mnohí z nich sú aktívnými členmi tanečnej skupiny SKUS hrdinu Janka Čmelíka, žiakmi hudobných škôl a milovníkmi Tálie, čo ukázali i na nedávnej 25. prehliadke detskej divadelnej tvorby 3 X Ď v Starej Pazove. Na

svoje dospievajúce ratolesti sa s hrdosťou a slzou v oku prišli pozrieť aj ich rodičia, starí rodičia a príbuzní. Po programe tradične nasledovalo spoločné fotografovanie v mestskom parku a zábava v istej pazovskej reštaurácii.

sobota

nedeľa

pondelok

utorok

streda

štvrtok

piatok

30˚ | 18˚

30˚ | 19˚

29˚| 17˚

28˚ | 16˚

29˚ | 15˚

30˚ | 20˚

28˚ | 17˚

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

• ĽUDIA A UDALOSTI •

EKOLOGICKÁ SÚČASNOSŤ (7)

Zelené Srbsko

Oto Filip

eby sme si položili otázku, čo je najdôležitejšie pre ochranu životného prostredia, jasné je, že odpoveď by sa nedala vtesnať do jedného či dvoch bodov. Ide totiž o celý komplex oblastí, opatrení a aktivít, ktoré si žiadajú synchronizovanú účasť takmer celej

Saša Mihajlović spoločnosti a každého jednotlivca. Oblastí je ozaj mnoho: nakladanie s odpadom, jeho triedenie a recyklácia, ochrana ovzdušia, ochrana prírody, lesov, živočíchov a jej neznečisťovanie, biodiverzita, uve-

ochrany, alternatívne zdroje, správanie firiem... Už v úvode publikácie vydanej Delegáciou EÚ v Srbsku s nadtitulkom Európa pre zelené Srbsko a názvom Životné prostredie, ako ho zachrániť? sa uvádza, že sú naše potreby mnohoraké, že stúpajú a sa menia súbežne s rozvojom technológie. Žiaľ, zdrojov na ich uspokojenie je stále menej, kým je negatívny vplyv ľudí na životné okolie stále väčší. V prvom rade preto, lebo je súčasná spoločnosť konzumná: kupujeme, trovíme a odhadzujeme veci bez väčších úvah a racionálneho prístupu. Znamená to, že musíme zmeniť doterajšie zvyky, stanoviť dobré a udržateľné „zelené zákony“ upriamené na racionálnu spotrebu, zmenšenie globálneho znečisťovania a negatívnych vplyvov globálnych klimatických zmien. Princíp je jednoduchý: aj keď každý z nás podnikne málo, pre prírodu to bude znamenať mnoho. V tomto kontexte si treba pripomenúť slová slovenského konceptuálneho autora Rudolfa Sikoru (Žilina, 1946) ktorý za svoje postoje a aktivity v roku 2016 získal titul Ambasádor životného prostredia a ktorého najnovšia výstava v Galérii mesta Bratislavy s názvom Eko(ko) mix. 50 rokov Rímskeho klubu je naliehavou a burcujúcou výzvou všet-

Triedenie je jeden zo základov správneho zberu domelosť ľudí vrátane vzdelania a informovanosti, šetrnejší prístup k životnému prostrediu, ochrana vôd a boj proti znečisťovaniu vodných zdrojov, neplytvanie prírodnými zdrojmi, správanie sa jednotlivcov, prístup vlády a ministerstiev vrátane legislatívy, kontrola, čiže starostlivosť o dodržiavania zásad a pravidiel • ĽUDIA A UDALOSTI •

kým, ktorým záleží na budúcnosti našej civilizácie a planéty. Sikora je totiž toho názoru, že najväčšou hrozbou pre našu civilizáciu je naša ľahostajnosť. - Tá začína už vo vzťahu k nášmu bezprostrednému okoliu, obci, mestu, krajine. A keď sa tieto ľahostajnosti spočítajú, vzniká ohrozenie celej planéty, - upozorňuje.

Kedy konečne igelitky ustúpia pred eko-vrecúškami? Aby sme sa tej ľahostajnosti, tým na klimatické zmeny, aj na zamorenie i nezodpovednosti, vyhli, musíme sa okolia, aj na všetko iné. školiť, získavať nové environmentálHoci je zelená ekonomika u nás v ne poznatky, informovať sa a hlavne podstate kdesi na štarte, v Hospomeniť. A byť pritom zodpovední, dárskej komore Zeleného Srbska sú lebo len tak dokážeme chrániť a zve- si vedomí skutočnosti, že by adekľaďovať okolie, zlepšovať životné vátne zákonné zmeny vo sfére naklapodmienky, zabezpečiť nehatenú dania s odpadmi a energetiky, ako

Z veľtrhu Eco Expo: pretrvá ten optimizmus aj v budúcnosti? existenciu rastlinného a živočíšneho sveta. Na otázku, čo pri príležitosti 5. júna, Svetového dňa ochrany životného prostredia, praje modrej planéte do budúcna predseda Hospodárskej komory Zeleného Srbska Saša Mihajlović odpovedá: - V prvom rade jej prajem to, aby mala lepších ľudí. Lebo, ak sme sa dožili, že sme ju od našich predkov zdedili v slušnom stave, bolo by pekne, aby sme ju prenechali potomkom a ďalším generáciám, ak nie v lepšom, aspoň v podobnom stave, v akom sme ju my zastihli. O to skôr, že žiadnu rezervnú planétu nemáme. Na tú našu jedinú stále číhajú mnohé nebezpečenstvá. Uvedomme si, že v prírode neexistujú pozostatky alebo smeti, ktoré zostávajú za akoukoľvek inou bytosťou, s výnimkou človeka. Len ľudia produkujú to, čo zamoruje prírodu: nespočetné množstvá odpadu všetkých možných druhov, ktorého jednotlivé kategórie sú priam nezničiteľné. Ak budeme vedieť, ako máme nakladať s odpadom, máme šancu zachovať v prírode, čo sa dá. Lebo ten vplýva aj na naše životy, aj

i uplatnenie európskych skúseností, mohli priniesť mnoho. Od toho, že budeme žiť v ekologicky bezpečnejšom prostredí, cez vznik mnohých nových pracovných príležitostí, po úspory prírodných zdrojov. Ešte pred štyrmi rokmi sa odhadovalo, že hodnota trhu sekundárnych surovín v Srbsku je približne miliarda eur a že by si tu zamestnanie mohlo nájsť ďalších pár desiatok tisíc osôb. Podľa niektorých odhadov v Srbsku sa zberom sekundárnych surovín už teraz zaoberá okolo 40 000 osôb. Ide však len o jednu menšiu čiastku, keďže milióny ton odpadov naďalej končia v prírode ako smeti. Vo svete však už dávno pochopili všetky výhody zelenej ekonomiky. Tak Belgicko recykluje až 80 percent odpadov, približne toľko aj Nemecko, kde je zelená ekonomika jeden zo základných pilierov hospodárstva, v Japonsku sa druhotne využíva dokonca 90 percent všetkých odpadov. K európskym rekordérom patria i Rakúšania, kde sa recykluje až 97 percent odpadov. (V budúcom čísle: Recyklačný priemysel)

24 /4807/ 16. 6. 2018

DETSKÝ KÚTIK

Tekla Papugová, 3. 3, ZŠ maršala Tita, Padina

Tamara Kupcová, 3. 3, ZŠ maršala Tita, Padina

Daniela Savićová , štvrtáčka, ZŠ hrdinu Janka Čmelíka, Stará Pa zova

2, Ivan Tirinda, 1. Pazova Čmelíka, Stará a nk Ja nu ZŠ hrdi

Hra Prázdniny sa blížia a pekné počasie vás láka hrať sa vonku. Nakreslite nám alebo napíšte, ako sa najradšej hrávate. Čakáme na vás aj na Facebook-u. Danuška

Dajana Tirindová, 1. 2, ZŠ hrdinu Janka Čmelíka, Stará Pazova

Pavel Martiš, 3. 3, ZŠ maršala Tita, Padina

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

Viktor Opavský, 1. 2, ZŠ hrdinu Janka Čmelíka, Stará Pazova

• DETSKÝ KÚTIK •

Obzory

Z obsahu Nová dráma 2018

str. 2 – 3

Zaujímavé je to, čo nevieme

str. 4 – 5

Nový Sad 16. 6. 2018 Ročník XXXV Číslo 5/405

PRÍLOHA PRE KULTÚRU, VEDU, UMENIE A LITERATÚRU

To podstatné a neviditeľné v nás

str. 8

VÝTVARNÍCTVO PRECHÁDZKA BRATISLAVSKOU KUNSTHALLE POČAS MÁJOVEJ NOCI MÚZEÍ

Pozostatky Jána Triašku Ján Čáni

vy vítajú a odprevádzajú dve monumentálne site-speciﬁc nástenné maľby s motívmi rúk. Vo výrazných, známych gestách rúk sa spája vizualita sveta umenia s populárnou kultúrou a komentármi na aktuálnu spoločensko-politickú situáciu. Ozaj príjemná prechádzka monumentálnou výstavou.

edúci katedry maľby Fakulty výtvarných umení Akadémie umení v Banskej Bystrici Doc. Mgr. art. Ján Triaška, ArtD. sa na samostatnej výstave v bratislavskom Dome umenia predstavil naposledy pred piatimi rokmi. Tentoraz prezentuje výber malieb z voľného cyklu s názvom Pozostatky, vznikajúceho od roku 2016. Nie sú to obrazy, ktoré mu zostali v ateliéri a začali zavadzať. Sú to aktuálne diela plné znepokojujúcich kontrastov. Podľa slov samotného Triašku, na tejto výstave, či samotných maľbách, badať

a Terminátora či Vulkánsky pozdrav Live Long and Prosper pána Spocka. Citáty z obrazov starých majstrov sa tu miešajú s popkultúrnymi odkazmi a vytvárajú nové a nečakané spojenia. Autor zámerne nezobrazuje veci podľa skutočnosti, ale tak, ako ich už niekto pred ním preﬁltroval cez svoje videnie

pozostatky estetiky minulosti v súčasnom svete, z ktorého sa vytrácajú duchovné hodnoty a nahrádzajú ich hodnoty materiálne, silnejúca militantnosť, dehumanizácia a extrémistické názory. Kurátor Omar Mirza výstavu komentuje nasledovne: „Madona s dieťaťom, Eva, Salomé či svätý Šebastián od Lucasa Cranacha staršieho. Hmyz a rastlinné motívy z minucióznych malieb Jana van Kessela – tiež staršieho. Ruky Myšiaka Mickeyho

sveta. Ján Triaška na výstave spája a vrství rôzne protiklady farieb, tvarov a významov. Minulosť a prítomnosť, stálosť a pominuteľnosť, univerzálne hodnoty a individuálne potreby, vizuálnu prepracovanosť a komiksovú skratku. Silný je tu kontrast umelého a živého, človeka a prírody, vojny a slobody. Na rozmerných plátnach sa v dynamických kompozíciách stretávajú fragmenty – pozostatky barokových anjelikov s banálnymi predmetmi (pneumatikami, počítačmi,

zvyškami jedál), reprezentujúcimi súčasnú konzumnú spoločnosť. Ruky sa lačno načahujú po lákavých zbraniach, symbolizujúcich archetypálnu ľudskú túžbu po boji, dobývaní a podmanení si prírody, nerastných surovín, ale aj majetku a slobody ostatných ľudí. Krehkosť a komplexnosť prírody (motýľov, hmyzu a vegetácie) koliduje s mrazivo efektívnou jednoduchosťou zbraní a bujarou farebnosťou klamlivých reklám na lepší život. Naša schopnosť vnímania estetiky minulých storočí, jej foriem i obsahov sa vytráca. Čo nám teda ešte zostalo?“ To, čo je na výstave ešte svojské, je obraz 1 x Salomé, ktorý vytvorili spolu s Jánom Triaškom traja výrazní slovenskí výtvarníci – Ivan Csudai, Erik Binder a Matej Fabian. Každý z nich tu svojským spôsobom uchopil v dejinách umenia obľúbený námet biblickej Salomé s hlavou Jána Krstiteľa. Nesmieme ešte zabudnúť aj na fakt, že návštevníkov výsta-

Bolo si o čom pohovoriť. Čo vidieť, ako mi tomu v Petrovci nadávame. Foto: archív Jána Triašku

DIVADLO

16. 6. 2018 • 24 /4807/

FESTIVAL NOVÁ DRÁMA / NEW DRAMA, OD 14. DO 19. MÁJA V BRATISLAVE

V znamení angažovaného divadla Ján Čáni

ivadlo sa až tak nehodí na to, aby priamo reagovalo na aktuálne dianie. Divadlo nie je spravodajský magazín. To však neznamená, že by témy ako Trump, Sýria, utečenecká katastrofa, ilegálna práca detí, chudoba, vykorisťovanie, globalizácia, nacionalizmus, nepriateľstvo voči cudzincom, útlak, cenzúra

„Štrnásty raz sa stretáme počas festivalu Nová dráma/ New drama, aby sme ocenili nové progresívne inscenácie,

20/II

WOW! (Debris Company Bratislava)

či klimatické zmeny do divadla nepatrili. Divadlo je miestom spoločného stretnutia. Divadlo je miesto spoločnej účasti. Divadlo je fórum. V istom zmysle je však fórum aj hashtag #. Festival Nová dráma 2018 pomerne presne, uvedenými slovami, na otváracom ceremoniáli ocharakterizoval Roland Schimmelphennig, jej tohtoročný krstný otec či patrón. Ináč svetoznámy nemecký dramatik, ktorého tvorba prináša pre divadlo nekonečné impulzy.V rámci festivalu sa uskutočnila tak prezentácia zborníka jeho hier, ako aj masterclass. Riaditeľka festivalu Vladislava Fekete o nových výzvach Novej drámy nasledovne:

ktoré vychádzajú z foriem novej drámy a reagujú na obsahy, ktoré prináša. Tento rok však ideme aj o krok ďalej – otvárame novú skupinu inscenácií v nesúťažnej sekcii Nájdená budúcnosť. Sú to diela, akcie, výstupy, produkcie, výkriky, gestá, interpretácie... autorov, ktorí signalizujú svoj nástup na scénu.“ Toto ladenie priam nadväzuje na už staršiu akciu TROJBOJ – scénické čítanie troch najlepších pôvodných textov v slovenskom

a českom jazyku (pomerne mladšej generácie dramatikov). Odborná porota súťaže Dráma 2017 udelila 2 prvé

miesta – Vande Zaplatílkovej Hutařovej za hru Jen zavřít oči a Dušanovi Vicenovi za hru Odpisy a priznania. O samotnej náplni festivalu slovami dramaturgickej rady festivalu: „Čo všetky tieto projekty výrazne spája, je hľadanie priestorového zázemia a využívanie alternatívnych priestorov v situácii, keď neexistuje stabilné prostredie pre nezávislú tvorbu. Ďalším spoločným prvkom sú experimenty na formálnej úrovni, prirodzená snaha prekračovať hranice a vyhýbať sa konvenčnosti, využívať princípy participatívneho či imerzného divadla, byť site-speciﬁc či pracovať s intermedialitou.“ Možno práve pre kvality uvedeného aj medzinárodná porota festivalu (Jessica Kaahwa z Ugandy, Željka Turčinovićová z Chorvátska a Milo Juráni zo Slovenska) za víťaza vyhlásila predstavenie WOW! Eugena Gindla v réžii či podľa konceptu Jozefa Vlka a v predvedení Debris Company Bratislava. Ide o vizuálne silnú inscenáciu, ktorá pracuje s esenciami vzniku života a jeho zákonitostí. Samota ľudstva je premieňaná do čistej vizuálnosti pohybu, obrazu,

Elity (Činohra Slovenského národného divadla)

HLAS ĽUDU • OBZORY

špecifickou výpoveďou o vzťahoch a ľuďoch, ktorí v 60. rokoch 20. storočia v Československu žili. Jednoduchý, až banálny príbeh dievčaťa, ktoré na zábave nadviaže vzťah s hudobníkom, vsadili do reťazca malých a presne zahraných charakterov a obrazov, ktoré herci kompaktne vytvárajú. Inscenácia českej tvorivej dvojice SKUTR hovorí krehkým a poetickým jazykom o malých veciach, na pozadí ktorých prebiehajú Lásky jednej plavovlásky (Divadlo Astorka Korzo ’90) veľké dejiny. Prináša despoločnosti a prekonávania 1991, počas útokov Juhoslofilé postáv a postavičiek, v ktorých sa môžeme nájsť aj obmedzení vo všetkých ob- vanskej armády na odštiepené Chorvátsko, v Záhrebe zavražmy sami, skúsiť sa povzniesť lastiach života. Možno aj pre hore uvede- dili troch členov srbskej rodiny nad situáciou, aj keď hranice doby a času nemilosrdne né dôvody sa na festivale Zec. Najprv muža Mihajla, a o zanechávajú v pamäti svoj prestavila Chorvátska diva- pár hodín neskôr ako nepodelná spoločnosť. Vo Fókuse hodlné svedkyne popravili aj odtlačok. jeho manželku Mariju a ich 12-ročnú dcéru Aleksandru. Páchateľmi boli piati chorvátski policajti. Hoci sa k činu priznali, súd ich zbavil viny. Tragédia rodiny Zec sa tak v Chorvátsku stala symbolom skrývania pravdy, nefungujúcej spravodlivosti a unikania pred svedomím. Frljićovi vlastná provokácia a drsné scénické znaky, citlivá téma, spojenie dokumentu a fikcie oživujú v tejto dráme ideu metadivadla Aleksandra Zec (HKD Teatar Rijeka) ako priestoru, kde sa zoTeatrologicky však počas Chorvátsko okrem niekoľ- tierajú hranice medzi umením festivalu zabodovala medzi- kých prednášok zabodovala a životom. „Aleksandra Zec je meno národná konferencia na tému najsamprv promócia drámy Divadlo v konfliktných zónach, Teny Štivičićovej Tri zimy v každého dieťaťa hocikde na konajúca sa pod záštitou Me- preklade Tomáša Čelovské- svete, ktoré zomrelo v mene dzinárodného divadelného ho. Ide o rodinnú ságu: spleť budovania štátu. Tak ako Antiinštitútu ITI. Účastníci z Ugan- osudov niekoľkých generácií, gona, aj my sa stále podkýnady, Sudánu, Iránu, Chorvátska, obývajúcich jeden záhrebský me o príliš veľa mŕtvol, ktoré Talianska... hovorili o schop- dom. Pohnuté životy postáv ešte nezískali právo, aby boli nosti divadla ovplyvniť soci- sledujeme od Rakúsko-Uhor- pochované,“ hovorí Frljić. Záverom znovu Roland álnu súdržnosť a pozitívne ska až po dnešné samostatné formovať proces zotavovania Chorvátsko. (Dráma bola uve- Schimmelphennig: Umenie kladie prst na ranu. sa z domácich či medzinárod- dená v londýnskom National ných konfliktov. Ak je divadlo Theatre a získala prestížnu Divadlo kladie prst na ranu. integrálnou súčasťou občian- cenu anglicky píšucich dra- Človek sa mení, ľudstvo sa mení: dobre. Poďme. Napíšme skeho života, prirodzene teda matičiek). Divákov však dojala pre- to nanovo. Dívajme sa nanoreflektuje spoločenské dianie. V momente, keď do života dovšetkým inscenácia HKD vo. Pozrime sa sami na seba spoločenstva vstupuje aký- Teatra z Rijeky Aleksandra Zec nanovo – v divadle. Divadlo koľvek konflikt, divadelníci v réžii Olivera Frljića. Táto do- stavia do popredia človeka, sa ho snažia umelecky spra- kumentárna dráma tematizuje svojím spôsobom radikálne a covať. V rámci konferencie sa ten najkrutejší zločin – vraždu primitívne, a práve preto má teda hovorilo o divadle ako o dieťaťa. Inscenácia vychádza enormnú silu. Fotografie: platforme pre dialóg, o ná- zo skutočnej udalosti – na zawww.novadrama.sk stroji zmierenia, revitalizácie čiatku občianskej vojny v roku

21/III

hudby a všadeprítomného hlasu rozprávača alebo vševediacej entity, ktorá daný stav komentuje. Stav, v ktorom sa svet mení zo stvorenej civilizácie na civilizáciu stvoriteľskú. Inscenácia zachytáva neuveriteľné zmeny, ktoré svet zaznamenal pred stvorením človeka, a revolúciu, ktorú svet zaznamenal pri zrode ľudskej civilizácie. Človek ako súčasť stvorenstva sa hýbe v nemom obdive nad svetom, ktorý ho presahuje. Jeho naliehavá snaha stať sa nie pozorovateľom, ale strojcom celého mechanizmu, ho môže ťahať ku dnu. Osobne ma však zaujali tie klasickejšie inscenácie, ktoré zakladali svoj pôvab práve na nefalšovanom hereckom talente ansámblu. (Súhlasil so mnou aj Roland Schimmelphennig.) Najprv inscenácia ocenená bratislavským divákom: Elity autora Jiřího Havelku v podaní Slovenského národného divadla. Tvorcovia tohto politického trileru sa snažia poukázať prioritne na neblahé tiene minulosti, presahujúce neraz k špičkám súčasných spoločenských elít. Autor nás privádza do tajného bytu, v ktorom sa rad za radom striedajú výstupy konkrétnych agentov a spolupracovníkov Štátnej bezpečnosti. S evidentne prichádzajúcim pádom režimu na sklonku osemdesiatych rokov sledujeme postupné rozpadávanie sa bytovej jednotky z prevažne umakartového materiálu. Vzápätí sa po jej rozpade ocitáme v kontexte aktuálnej súčasnosti. Na pomyselnom televíznom večierku sa investigatívna novinárka snaží vyspovedať potenciálne známych spolupracovníkov a takzvane uloviť senzáciu v ich dosvedčujúcom priznaní. Divadlo Astorka Korzo ’90 uviedlo Lásky jednej plavovlásky (M. Forman, J. Papoušek, I. Passer, SKUTR). Česko-slovenská divadelná dvojica Martin Kukučka a Lukáš Trpišovský, ktorí vystupujú pod skratkou SKUTR v legendárnej ﬁlmovej predlohe, našli prvky detskej hravosti a naivity, ktorá síce nepresahuje dejinné súvislosti a dobu, ale pritom zostáva

DIVADLO

ART

16. 6. 2018 • 24 /4807/

FOTOGRAFICKÉ IKONY: KLAVDIJ SLUBAN, FRANCÚZSKY FOTOGRAF SLOVINSKÉHO PÔVODU

Zaujímavé je to, čo nevieme Oto Filip

22/IV

e jednou z najzaujímavejších postáv súčasnej svetovej fotograﬁckej scény. Autor tematicky mimoriadne rozmanitý, ktorého objektív zvlášť lákajú ľudia na okraji spoločnosti, vrátane väzňov. Jeho zábery sa vyznačujú autenticitou a jedinečnosťou, sú mnohovravné ako život samotný. Tá bytostná úprimnosť s akou pristupuje k ľuďom je priam podmaňujúca. Presvedčili sa o nej návštevníci nespočetných výstav, ktoré doteraz mal. Jeho námety a jedinci sú dakedy osamelí, inokedy na svojráznej hranici reality a fantázie, štýl jeho tvorby je priamočiary a úprimný. Nie sú mu cudzie ani dlhšie dokumentárne projekty zaoberajúce sa rôznymi aspektmi súčasnej spoločnosti, príbehy, ktoré treba pochopiť a zažiť. Profesorka fotograﬁe na novosadskej Akadémii umení Ivana Tomanovićová ho označuje za hľadača príbehov a zvedavého pozorovateľa, blúdiaceho svetom v hľadaní odpovede na dilemu – v akej miere na nás mesto, v ktorom žijeme vlastne vplýva. V tom hľadaní je pre Klavdija Slubana azda hlavne dôležitá tá púť ako metafora života. Aj keď jeho zábery vznikali na rozlič-

Klavdij Sluban v galérii ArtGet: Toto sa mi veľmi pozdáva...

siluetu. Cestuje to Klavdij po svete, aby nám ukázal alebo dokázal, že všetci v podstate žijeme ten istý život, líšiaci sa len variáciami na danú tému, alebo projektuje svoje malé univerzum na svoje okolie, snažiac sa nastoliť adekvátny systém pohybu medzi sebou a tým čo fotografuje? Každý nech si na tú dilemu odpovie pri pohľade na jeho snímky sám. x x x Klavdij Sluban (Paríž, 1963) je krátko a stručne dnes popredný svetový umelecký fotograf, ktorý prilákal celkovú pozornosť odborných a bežných milovníkov fotograﬁe úplne novým prístupom k fotograﬁckej praxi. Jeho zábery sú

Ukrajina 1998

ných miestach a v rozličných kútoch sveta, príbehy sú podobné, ľudia tiež: majú takmer rovnaký výraz tváre, rovnakú

čierne, biele a dokumentárne, sú svedectvami ďalekých ciest, veľmi často chmúrnej reality väzníc. Majú perfektnú este-

sko, Ukrajinsko, Gruzínsko, Guatemalu... Tam ich učí, aby sa objektívom dívali a vnímali svet inak. Na otázku prečo práve väzni a väznice, odpovedá: – V devätnástom storočí, fotograﬁ, ktorí cestovali na koniec sveta, priniesli zábery o tom, čo ľudia dovtedy nevideli: iných svetadielov, krajín, ľudí, zvykov. Dnes sa ale môžeme za veľmi krátky čas dostať až na koniec planéty. Exotická fotograﬁa už nie je zaujímavá. Zaujímavosťou je to, čo nevieme. To sú inštitúcie, skryté časti nášho sveta, ktoré už nie sú na druhej strane planéty, ale sú často s nami, no skryté

Haiti 2000

tiku a beznádejné ovzdušie, sú bezprostredné, navonok často až kruté. Fotografia na Slubana zapôsobila už vo veku 14 rokov. Odovzdal sa jej s takou vervou, úprimnosťou a vášňou, že dnes má na svojom tvorivom konte najprestížnejšie európske a svetové ocenenia, vrátane Prix Niépce (2000), najvýznamnejšieho ocenenia francúzskej fotografie. Sú na tom konte aj stovky výstav vo Francúzsku a vo všetkých končinách sveta, početné publikácie a dokumentárne filmy o ňom. Azda najznámejší je podľa toho, že od roku 1995 organizuje fotografické dielne pre mladých delikventov vo väzniciach v rôznych krajinách po celom svete: od Francúzska, cez Rusko, po Srbsko, Slovin-

za múrom. Hoci je ozajstnou fotograﬁckou ikonou, Klavdij Sluban je, ako i všetky veľké osobnosti, človekom v podstate skromným a spolubesedníkom príjemným a vďačným. Už tri desaťročia je veľmi spätý s Belehradom, v ktorom nielenže mal šesť samostatných výstav, ale ho aj pravidelne navštevuje v rámci rôznych umeleckých projektov, výstav, publikácií, dielní. Niektoré mal aj mimo neho, napríklad v polepšovniach pre mladistvých vo Valjeve a v Kruševci. To, že mu je inšpirácia nevyčerpateľná, ukázal aj zoskupením skupiny dvanástich mladých súčasných srbských fotografov. Celý rok pracoval s nimi na diaľku. Konečným vý-

ART

HLAS ĽUDU • OBZORY sledkom bola výstava s názvom Umenie pozorovania, ktorá prebiehala v rámci aprílového Mesiaca fotografie v Belehrade. O ich tvorbe vraví, že je pestrá, tematicky mnohoraká, každá s vlastnou estetikou. Aj to, že zo snímok priam vanie ich silná a pozoruhodná potreba rozprávať. x x x Ide teda o mladých, vzdelaných ľudí, vedomých si mnohých aspektov súčasnej umeleckej tvorby. Čo by ste označili za ich príznačnosti? – Tá odpoveď môže mať niekoľko úrovní, vrstiev. Po prvé, títo mladí ľudia majú čo povedať. Po druhé, hneď si možno všimnúť čo je to, čo ich neláka, nezaujíma. Je to povedzme politika. Po tretie, veľmi sú fotograficky vzdelaní. Ďakujúc internetu dobre vedia, čo sa deje na medzinárodnej scéne. Povedal by som aj to, že sú úprimne naviazaní na Srbsko. Vážia si tunajšie zvyky. Keď napríklad znázornia svadbu alebo rôzne obyčaje, nikdy nie sú sarkastickí, alebo bez úcty, rešpektu k tomu, čo sa na nich deje. Povedal by som to tak, že majú pozitívny prístup k svojej vlasti. Medzi riadkami možno ale vycítiť, že majú aj obavy o ňu, čo vedia vyjadriť vlastným fotografickým rukopisom. Vedomí sú si toho, že je síce najľahšie hodiť kameň do terča, no, že to veci či pomery nezmení.

Umenie pozorovať

cie, bez ohľadu na to, o ktorú krajinu šlo.. – Aktéri tejto výstavy sú istým spôsobom nad bežnými okolnosťami a problémami. Pritom si však veľmi dobre uvedomujú príznačnosti sveta, doby a prostredia, v ktorom žijú. Jedným z ich exponátov je portrét Jeleny Žigićovej. Je zo Srbska, no na facebooku objavila svoju menovkyňu z Chorvátska. Stretli sa, no napriek rovnakému menu a priezvisku sú si vedomé toho, že vedú celkom inakšie životy. Je to normálne. A hoci je jedna zo Srbska, druhá z Chorvátska, nemajú problém s minulosťou, v ktorej ani neúčinkovali. Spôsob, akým sa fotografovali jasne naznačuje, že hranice fotograﬁe či pre fotograﬁu neexistujú. Tak isto to, že sme rovnoprávni, no nie aj rovnakí.

Zaujímavé je, že na nedávnom bienále svetovej fotografie v Novom Sade práve sociálne témy pútali pozornosť mladej generá-

Istým spôsobom je to politická fotograﬁa. Mladých autorov bežná fotoreportáž, ktorou treba čosi priblížiť a dokázať, vlastne stále menej zaujíma.

Klavdij Sluban: Fínsko 2001

state líši to, že mám najazdených oveľa viac kilometrov po svete ako oni. Som ale rád, že skutočne krásne finišovala táto naša spolupráca a že sme boli aktérmi niečoho, čo je omnoho viac ako len dielňa. A keďže bol tu aj Mesiac fotografie v Belehrade, všetko akosi logicky a prirodzene zapadlo do seba. Uzavriem tým, že mám rád aj konceptuálnych umelcov, akými sú napríklad Blumbergić a Anna-Rina. Treba si uvedomiť, že evolúcia fotografie prebieha veľmi rýchlo. Je to médium, ktorý sa ozaj rýchlo mení, ktoré dokáže zdolať veci, ktoré boli kedysi nepredstaviteľné. Je to vlastne celý, veľký chaos a ja v ňom, s tým, že vždy budem najradšej mať tú fotografiu, ktorá má auru.

23/V

Jedna z dvanástich: Teodora Ivkov pri svojich prácach

Je taký názor, že umelecké dielo, vrátane fotografie, má dva aspekty: schopnosť trvale informovať o obsahovom, citovom, myšlienkovom alebo inom svete prostredia, v ktorom vzniklo, ako aj o osobitosti a neopakovateľnosti prejavu jeho autora. Známy ste ako umelecký a dokumentárny fotograf. No ktorý druh fotografie máte ešte vlastne rád? – Najjednoduchšia odpoveď na to je, že mám rád dobrú fotografiu. Tie netreba škatuľkovať, dávať do rôznych zásuviek. Znamená to, že v prvom rade snímka musí byť úprimná. Ak ide o konceptuálny výtvor, nesmie sa obmedziť len na meno. Mám rád fotografiu, ktorá má dušu. Keď ide o Henri Cartier- Bressona a jeho life fotografiu, on vlastne stanovil gramatiku fotenia. Všetci by sme ho mali mať akosi zakódovaného v hlave, v povedomí. Aj keď robíme čosi iné alebo celkom iné, nemali by sme zabúdať, že práve on je ten, kto dal mnohé základy, že je on, obrazne povedané, Vukom Karadžićom fotografie. A fotografi iní? Napríklad slovenskí a českí, akými boli Karol Plicka, Karol Kállay, Jozef Koudelka? – Jasné je, že sú mi tie mená známe, hoci ide o autorov, ktorí boli či sú generačne omnoho starší. Vážim si ľudí, ktorí vždy výrazným a vlastným autorským štýlom a spôsobom tvorili, akým napríklad bol Sergio Larrain (1931 – 2012) z Chile. Neviem, je to dosť ťažká otázka, koho z toľkých veľkých mien

fotograﬁe osobne uprednostniť. Podstatné je, že sa viem kochať v dobrej snímke, zvlášť ľudí mladých a že mi práve tá často pridáva energiu do budúcnosti. Fotograﬁou sa zaoberám už od štrnásteho roku života a často v žarte vravím, že odvtedy uplynuli celé storočia. Základom je to, že cestujem a fotím, stále a rád. Okrem toho organizujem tvorivé dielne. Nápad k výstave vašich mladých nadaných autorov skrsol tak, že som vlani mal samostatnú výstavu v Belehrade. A povedal som si, že by bolo zaujímavé s nimi sa o niečo, napríklad o svoje znalosti či skúsenosti, podeliť. Veď mňa od nich v pod-

I NT E RV IE W

16. 6. 2018 • 24 /4807/

ALENA HERIBANOVÁ, RIADITEĽKA SLOVENSKÉHO INŠTITÚTU VO VIEDNI

Svetlo v duši a radosť v srdci Ján Špringeľ

24/VI

iaditeľkou Slovenského inštitútu vo Viedni v súčasnosti je Alena Heribanová, známa slovenská moderátorka a autorka relácie Anjeli strážni. Spolupracovala na mnohých kultúrnych projektoch na Slovensku a v iných štátoch EÚ, ako aj v USA, Kanade, Austrálii, Afrike, Číne... Počas jej návštevy Kovačice oslovili sme ju otázkami, ktoré priamo a nepriamo súvisia s jej aktuálnou prácou. Aké je poslanie Slovenského inštitútu vo Viedni? – Slovenské inštitúty pri Ministerstve zahraničných vecí SR pôsobia v siedmich štátoch Európskej únie a v Rusku. Slovenský inštitút vo Viedni (ako aj v tých ďalších strediskách) má za úlohu šíriť slovenskú kultúru v zahraničí prostredníctvom koncertov, výstav, pódiových diskusií, premietaní ﬁlmov, ale aj zapájaní sa do rôznych iných projektov, ktoré súvisia tak s krajinami EÚ, ako i so štátmi, ktoré nepatria do Európskej únie a to v rámci EUNIC, v Európskom združení národných kultúrnych inštitútov so sídlom v Bruseli. Slovenský inštitút vo Viedni má veľmi veľa aktivít nielen vo Viedni, ale aj v iných mestách Rakúska. Mali sme výstavy v Innsbrucku, koncerty v Eisenstadte, vydarené podujatie so študentmi VŠMU v Grazi, časté kultúrne akcie organizujeme aj v Salzburgu, v Linzi, Sankt Pöltne a v ďalších mestách. Samozrejme, snažíme sa zdôrazniť to, čo je na Slovensku a v Rakúsku zaujímavé. Pre rakúskeho diváka história, svet hudby – mnoho hudobníkov rakúskych koncertovalo na Slovensku a naopak, takže to, čo nás spája, je lajtmotívom našej spolupráce. Nainštalovaná bola vlani aj výstava olejomalieb z Kovačice... – Bola to expozícia za spolupráce s Galériou Babka, ktorej názov bol Kovačica v zime čiže Kovačica im Winter a môžem povedať, že bola veľmi navštevovaná rakúskymi hosťami preto, že našli tam presne to, čo málokedy v Rakúsku nájdu. A to je taká nádherná poetika, úžasná emócia ľudského ducha, ktorý hľadá tie pekné rozprávkové obrazy života.

To nie je takéto striktné umenie, ktoré nájdeme v iných múzeách a galériách vo Viedni, ale je to niečo neobyčajné, unikátne. Rakúšania si to veľmi radi pozrú. Vlani sme mali v tých dňoch okolo tridsať veľvyslancov pri stálej misii OSN a celú túto konferenciu zorganizovala naša zástupkyňa pri stálej misii OSN jej Excelencia Olga Algayerová, tiež sa zaujímali ambasádori o to, čo tá výstava a Slováci, žijúci vo Vojvodine pre nás znamenajú. Takže aj tí, ktorí nepoznali túto históriu presídlenia Slovákov koncom 18. a začiatkom 19. storočia na takzvanú Dolnú zem sa o tom dozvedeli, ako aj to, že Slováci majú tam doteraz svoj

v krajinách západnej Európy. U nás tých štyridsať rokov socializmu znamenalo veľmi veľa pre rozvoj nášho hospodárstva, pre rozvoj školstva a hlavne pre duchovné bohatstvo. Dá sa ale povedať, že veľakrát sa ľudia nemohli rozvíjať takým tempom a využiť svoj talent na takej úrovni, na akej by mohli, keby sme mali slobodu a nezávislosť. Fakt, že sme žili za železnou oponou, veľmi ovplyvnil naše myslenie a naše členstvo v EÚ, to nás i trochu oslobodzuje, „odklína” to naše myslenie. Otvárame sa viac voči svetu a vidíme, že nemáme len povinnosti, ale aj práva a to sú vymoženosti novej demokracie. Toto určite získa aj Srbsko

Alena Heribanová jazyk, tradície... To ich prekvapilo a zaujalo, takže si pozreli výstavu s veľkým záujmom. Srbsko je pred bránami Európskej únie, väčšina obyvateľov našej krajiny má kladný postoj voči členstvu Srbska v EÚ. Predsa pre tých podozrivejších: ktoré najdôležitejšie výhody pre svojich občanov prináša členstvo? Čo dalo obyčajným ľuďom na Slovensku? – Myslím si, že členstvo v Európskej únii znamenalo pre Slovensko integráciu do veľmi dobrého spoločenstva, do prostredia veľmi dobrej spolupráce, do prostredia, ktoré si vie navzájom pomáhať, ktoré sa navzájom snaží vyrovnávať životnú úroveň týchto krajín. A to je dôležité, že mnohokrát nie našou vinou, ani nie vinou jednotlivých krajín je životná úroveň nižšia ako trebárs

vstupom do EÚ. Ktoré hlavné zmeny na Slovensku za takmer desaťročie a pol považujete za najvýznamnejšie? – Ono ide ruka v ruke to, čo sme očakávali a to, čo nám v živote veľmi pomohlo: dá sa povedať, že to je ekonomika, je to rozvoj hospodárstva, to je nástup investícií krajín západnej Európy. Slovensko je krajina, ktorá má neustály nárast ekonomiky, takže možno aj to, že sme prijali euro ako jediná krajina V4, pričom krajina mala rovnakú štartovaciu dráhu ako aj Poľsko, Maďarsko a Česká republika. Jediná z týchto krajín Vyšehradskej skupiny má Slovenská republika euro, takže sme okamžite mohli nabehnúť v rámci obchodovania na veľmi veľa možností, príležitostí, ktoré sa dali využiť práve prijatím tejto

meny. To je výhoda. Tá výhoda je ekonomická, celkom určite, ale zase na druhej strane si myslím, že tá kvalita života v mnohých aspektoch nám tak nejak zastagnovala. Pretože ľudia sa značne venujú podnikaniu, zarábaniu peňazí, tak veľmi svoju energiu vynakladajú na to, aby rozširovali svoje hmotné majetky a neraz zabúdajú, že treba mať aj dušu v poriadku – svetlo v duši a radosť v srdci, že niekedy je tá kvalita nie v tom čo máme, ale čo sme a čo cítime. To nám trošku ten konzumný spôsob života, na ktorý sme veľmi dynamicky nabehli, zobral. Tam by som videla veľké rezervy pre nás všetkých, aby sme sa na chvíľku zastavili, upokojili a nemysleli si, že treba vlastniť, treba niečím byť, treba rozvíjať svoju osobnosť a možno nemať tak veľa a netúžiť mať tak veľa, ale skôr bažať po tom, aby sme našli duševný pokoj. Keby ste sa stali predsedníčkou Rady pre prezentáciu Slovenska alebo Bratislavy, ktorý by to bol prvý krok na pokrok, ktorý by ste navrhli alebo vykonali? – Mienim, že tá myšlienka Good Idea Slovakia, ktorú má Slovensko teraz ako svoj brending je veľmi dobrá. Pod Good Idea Slovakia treba rozumieť všetkým dobrým nápadom, ktoré Slovensko má. A dobré nápady boli a napadá ma to práve teraz v Kovačici, že arcikňažná Izabela Habzburská koncom 19. storočia združila slovenské vyšívačky a tie vytvárali nádherné kroje: bolo ich tam vyše tisíc, bol to dobrý nápad a dodnes tá tradícia vyšívania a krojov existuje. Ale dobrý nápad je napríklad aj aeromobil konštruktéra Štefana Kleina z Nitry, keďže vymyslel stroj, ktorý lieta: je to auto a zároveň aj lietadlo. Ale zároveň, keď sa pozrieme na tú minulosť, prepojená je na vynálezcu, konštruktéra Jána Bahyla, ktorý už za Rakúsko-Uhorska vytvoril helikoptéru... Jadrne, ja by som sa snáď venovala tomu, čo spája minulost so súčasnosťou a nikdy nezabudla na naše korene, lebo ak nepoznáme našu minulosť, ťažko budeme rozumieť našej prítomnosti a už veľmi tažko si budeme projektovať našu budúcnosť.

R EC ENZI A

HLAS ĽUDU • OBZORY

Kvačala akého nepoznáme (Libor Bernát a kolektív: Korešpondencia Jána Kvačalu s Jozefom Škultétym. Bratislava 2014) Zoroslav Spevák

že ide hlavne o Kvačalove listy odtiaľ. On sa však neustále pohyboval, cestoval za zdrojmi v zahraničných knižniciach a archívoch po celej Európe (Berlín, Brno, Krakov, Krym, Londýn, Paríž, Poznaň, Praha, Riga, Sankt Peterburg, Sevastopoľ, Varšava, Viedeň), ale aj do Báčskeho Petrovca, tiež na Slovensko (Banská Bystrica, Bratislava, Košice, Liptovský Sv. Mikuláš, Turčiansky Sv. Martin a i.), ale aj do kúpeľov (Karlove Vary, Mariánske Lázně), nuž niektoré z týchto miest nachádzame ako adresu odoslania listu, korešpondenčného lístka, či pohľadnice. Monografia je znalecky metodologicky fundovaná a usporiadaná, zaopatrená je náležitou vedeckou aparatúrou, okrem samotnej Edície korešpondencie nachádzame v nej priliehavý Úvod a inštruktívnu Edičnú poznámku, po Edícii nasleduje Zoznam publikovaných dokumentov, Zoznam skratiek, Register (menný a miestny) a Zoznam prameňov literatúry. Monograﬁu uzatvára bohatá Obrazová príloha. Všetko je tu na svojom mieste, presné a dopracované. Školská ukážka,

ako sa v tejto oblasti pristupuje spracovaniu témy. Okrem prirodzených metodologických a edičných výziev a problémov, ktoré zvládol suverénnym spôsobom, pri príprave článkov do tlače sa autor monografie stretol s problémom dosť nekaždodenným: bol to ťažko čitateľný Kvačalov rukopis. Písal veľa, chvatne, často neskôr dopĺňal to, čo v predošlom liste iba naznačil, okrem čierneho atramentu používal i nevýraznú obyčajnú ceruzku. Aj Škultéty sa na túto skutočnosť sťažoval. Okrem toho, Kvačalova slovenčina bola poznačená jeho pôvodom z Dolnej zeme, z čoho sa mu prúdisti posmievali. Zapletali sa mu do listov aj inojazyčné prvky (viac alebo menej úspešne ovládal deväť európskych jazykov, nerátajúc biblické jazyky: hebrejčinu, starogréčtinu a latinčinu, tiež elementy taliančiny a angličtiny), predovšetkým rusizmy a germanizmy, dĺžne písal podľa seba, pri korešpondencii písal na rôzne časti papiera, nezriedkavo na obrázok, fotografie... Okrem toho, že je jedinečnou a vzrušujúcou reflexiou doby, v ktorej vznikala, korešpondencia Kvačalu a Škultétyho špecifickým spôsobom osvetľuje aj ich osobnosti (predovšetkým Kvačalovu) a ich vzájomné vzťahy. J. Kvačala a J. Škultéty sa navzájom uznávali, ale bližší vzťah si nikdy nevytvorili. Ten vzťah sa počas desaťročí prirodzene menil, o niečo starší Škultéty si Kvačalu vážil ako autoritu, v určitých situáciách ho bránil a pomáhal mu, ale dôverníkmi sa nestali. Ich korešpondencia sa obsahovo týkala predovšetkým publikovania Kvačalových článkov v Slovenských pohľadoch a korektúry článkov. Osobné a rodinné záležitosti sú tam zastúpené len minimálne. Zdá sa, že Kvačala od ľudí držal odstup, že sa málokomu otváral a priateľské vzťahy len veľmi zriedkavo nadväzoval. Niektorí súčasníci ho dokonca považovali za čudáka, ktorý svojím správaním škodil sám sebe. Viacerí kolegovia

ho považovali za hašterivého, autoritatívneho človeka, ktorý neprijímal názory iného, keď nebolo podľa neho – prerušoval spoluprácu s časopisom, inštitúciou... Sám Škultéty, ktorý bol človek prirodzene znášanlivý a vedel sa povzniesť nad konﬂikty, písal v nekrológu Kvačalovi: Žiť s ľuďmi on nevedel. Bol človekom beznáročným, nikomu nič nezávidel, a jednako jemu bolo ťažko žiť s každým, s kým prišiel do bližšieho pomeru (s. 20). Kvačala si zo svojej bohatej korešpondencie uchovával takmer všetko, dokonca i pokuty, obežníky, pozvánky a rôzne bezvýzamné tlačivá (s. 25). Pozostalosť je zachovaná na viacerých miestach (v Bratislave, Prešove, Brne...). Časť korešpondencie, ktorú odovzdal sestre Ľudmile, je na hanbu nás, jeho rodákov, zatiaľ nevypátraná. Ako vieme z Kvačalovho listu J. Krumpholcovi, vtedy jej povedal: Opatruj si to, možno že to bude dakto u Teba hľadať (s. 30). Ľudmila Kvačalová umrela v roku 1956, Kvačalovu pozostalosť so súhlasom rodiny pozbieral miestny kaplán. Práve teraz nadišla chvíľa, keď tú pozostalosť niekto hľadá. Pán doktor Bernát po tejto monograﬁi, ktorú sme sa v krátkosti snažili predstaviť, publikoval ešte dve s tematikou Kvačalovej korešpondencie, tretia (teda v poradí už štvrtá) je práve na ceste. To, čo chýba v tomto pozoruhodnom opuse, je akurát pozostalosť z Petrovca a Kvačalova korešpondencia s osobnosťami na Dolnej zemi. Teraz je príležitosť, aby sme si všetci uvedomili, že Kvačalova korešpondencia má význam iba vtedy, keď je prístupná vedeckému spracovaniu a verejnosti. Ukrytá niekde doma, v zásuvke, či na súkromnej polici, ona je mŕtva, bezcenná. Prosíme každého jedného, kto v tomto smere vie pomôcť, aby túto jedinečnú príležitosť využil. Aby pomohol nájsť to, čo je zatiaľ niekde stratené, či absolútne zbytočne a neinteligentne odcudzené.

25/VII

roku 2012 sme si pripomenuli 150. výročie narodenia komeniológa svetového mena, vysokoškolského pedagóga, cirkevného historika a evanjelického teológa, petrovského rodáka Jána Radomila Kvačalu.V roku 2014 bolo 80. výročie Kvačalovej smrti. Tieto dva významné dátumy akoby znovu podnietili záujem o túto vynikajúcu osobnosť slovenskej vedy. Slováci, žijúci vo Vojvodine, vydali reprint jeho významného diela Komenský: jeho osobnosť a sústavy vedy pedagogickej (Báčsky Petrovec: Slovenské vydavateľské centrum, 2012) a odhalili mu pamätnú tabuľu na mieste, kde kedysi stála ľudová škola, na ktorej učil jeho otec Ján Kvačala st., o dva roky neskôr vyšlo niekoľko vedeckých štúdií, venovaných dielu Jána Kvačalu, tiež mu bolo venované číslo 1 Historicko-pedagogického fóru (ročník 2014). V tom istom roku Libor Bernát a kolektív v monograﬁckej podobe sprístupnili časť z bohatej korešpondencie, ktorú Ján Kvačala viedol s mnohými osobnosťami a inštitúciami. Ide o jeho korešpondenciu s významným prozaikom, literárnym historikom a kritikom, redaktorom a správcom Matice slovenskej Jozefom Škultétym (1853 – 1948). Vzťah medzi týmito dvoma významnými mužmi nebol dosiaľ dostatočne osvetlený. V tejto, povedzme hneď na začiatok výnimočnej a vzrušujúcej monograﬁi, je zahrnutých celkovo 196 jednotiek korešpondencie, z toho až 188 od J. Kvačalu J. Škultétymu a osem jednotiek J. Škultétyho J. Kvačalovi (šesť listov a dva korešpondenčné lístky). Celkovo korešpondenciu tvorí 69 listov, 87 korešpondenčných lístkov, 39 pohľadníc a jedna vizitka. Obdobie, v ktorom si títo dvaja významní muži písali, sa týka rozpätia rokov 1893 až 1932. Najviac jednotiek je však z rokov 1910, 1905 a 1908. Keď vieme, že Kvačala od roku

1893/94 až do augusta 1918 pôsobil ako vysokoškolský učiteľ na evanjelickej teologickej fakulte v Dorpate (Jurjeve, vtedajšie Rusko, dnes druhé najväčšie mesto v Estónsku, asi 186 kilometrov od hlavného mesta Talina), vtedy je jasné,

RE CENZIA

16. 6. 2018 • 24 /4807/

To podstatné a neviditeľné v nás alebo metamorfózy Negrišorcovej poézie v slovenskom jazyku (Ivan Negrišorac: Výstava oblakov. Preložil Martin Prebudila. Bratislava : Spolok slovenských spisovateľov – Báčsky Petrovec : SVC, 2017) Zdenka Valentová-Belićová Božie kráľovstvo je medzi vami. (Ev. Lukáš 17, 21)

26/VIII

oézia je hľadanie pokoja; nástroj na spracovanie ontologických otázok; cesta, cestovanie a cestujúci zároveň. Poézia je pošuškávanie cestujúceho s kameňom, ktorý ho tlačí v topánke, dorozumievanie pútnika s tým, ktorý/ čo tento pohyb učinil nevyhnutným. Súčasne je smäd a živá voda, ktorá ho hasí. Túžba po nedosiahnuteľnom, ktoré je po celý čas tu – v nás, ale my ho nevidíme, lebo Ten vzduch / nie je, vieš to dobre / daný všetkým, / ktorí ho dýchajú, ako hovorí Ivan Negrišorac v básni Od „A“ po „Ž“. Hľadanie pokoja, harmónie a súdržnosti, a to od úplnej absencie týchto kategórií po hésychastickú harmóniu a celostnosť, od pátrania po predmete poézie, po potvrdenie, že sa predsa musí zaoberať ontologickými a vznešenými vecami, predstavuje rozvoj básnickej tvorby súčasného srbského básnika Ivana Negrišorca. O ňom kritika najčastejšie píše ako o spisovateľovi, ktorého poetika zo súčasných básnikov zažila najdrastickejšiu transformáciu (neo) avantgardného na tradicionalistický básnický postup. Ivan Negrišorac od básnika „lamánia jazyka“ (ako túto vetvu nazval Mihajlo Pantić a ostatní kritici tento termín ujali), od technických postupov, ktorých cieľom je komplikovanie, ozvláštňovanie textu, zahmlenie či znásobenie možných významov; od disperzívného postupu, ktorý si vyžaduje čitateľské dešifrovanie, čím sa postup kreácie posúva na recepciu a čítanie sa stáva rovnako tvorivé ako aj písanie; od polysémantickosti alebo nejestvovania dominantného významu, textuálnej arytmie, asociatívnosti, graﬁzmu, irónie, grotesky, sarkazmu, humoru; od poetiky textuálneho, jazykového a zmyslového chaosu, ktorý kritika tlmočila ako silný kritický potenciál, ako odraz zničeného, deštruovaného sveta, sa dopracoval k poézii, ktorá oplýva archaickou pravoslávnou lexikou a syntaxou a vyjadruje celistvosť, harmóniu sveta, kontinuitu a súlad *

s tradíciou. Básnik a jeho poézia sa približujú k jednotnosti s Hospodinom a Univerzom. Ivan Negrišorac zmenil deštruktívny a kritický spôsob písania na konštruktívny, mytopoetický*, v ktorom sa sakrálne vyrovnáva s estetickým. Že to „lámanie“ a transformácia poetiky nie je také ostré a nečakané, ako to kritika často zdôrazňuje, ale že ide o postupný alebo etapový rozvoj, že Negrišorcove básne aj skôr obsahovali mytopoetický potenciál, zdá sa nám, keď čítame výber z poézie v slovenskom jazyku, uverejnený v zbierke Výstava oblakov. Výber urobil sám autor, čo zároveň znamená, že vedome či nevedome vykonal rekapituláciu a selekciu svojej predchádzajúcej tvorby cez prizmu súčasného vnímania poézie. Básne sledujú vývin a transformácie Negrišorcovej poetiky, ktoré pri čítaní tejto zbierky vnímame ako vyvážený a logický jav. Logickosť zmeny Negrišorcovej poetiky vidno v tom zmysle, že každá avantgarda existuje len v konfrontácii. Aby sa niečo totiž mohlo opodstatnene spochybňovať, najprv musí byť ustanovené a aﬁrmované; a vo chvíli, keď sa v širšom literárnom kontexte presadila avantgarda, Negrišorcova konfrontácia so všeobecným chápaním poézie by bola absurdná, keby netransformoval vlastný postup. Táto poetická premena je logická aj v zmysle podstatnej zmeny, ktorá zasiahla spisovateľovu existenčnú pozíciu. Ten, ktorý blúdil a hľadal – prišiel a našiel, ktorý klopkal – bolo mu otvorené, ktorý sa chvel a obával – našiel pokoj v útočisku, ktoré podľa chronológie patria do básnikovej staršej fázy a už v nich sa nachádzajú sakrálne motívy a tematicky sú nastolené ontologické otázky, ktoré v neskorších fázach jeho tvorby dostanú aj odpovede. Na rozdiel od básnických zbierok Dragana Jovanovića Danilova (Moje

presné vidiny) alebo Zorana Đerića (Nové devínske elégie), ktoré vyšli v tej istej edícii a každá z nich predstavuje výber básní z troch zbierok, čím slovenskému čitateľovi bolo prezentované len po jedno tvorivé obdobie daných básnikov, zbierka Výstava oblakov je koncipovaná ako chronologický výber z celkového Negrišorcovho diela. Názov slovenského výberu je podľa básne Výstava oblakov je otvorená zo zbierky Potajnik (ktorej názov sa uvádza v origináli, akoby bol odvodený od toponyma – čo vlastne nie je, lež zo slova „potajomný“) a v ktorej oblaky predstavujú klamné vidiny, zdanie a nestálosť hmotného a telesného sveta. Zbierku otvára básnická invokácia Modlitba pre radosť básnického bláznovstva, ktorou básnik neoslovuje múzy – ale Boha? Týmto zároveň informuje čitateľa, v ktorom tvorivom období zbierka vznikla a v čom nachádza oporný bod a inšpiráciu. Touto básňou taktiež poukazuje na pestrosť básnického materiálu. Ústrednú časť knihy tvoria dva veľké bloky básní, ktoré odzrkadľujú dva spomenuté Negrišorcove obdobia. Názov týchto častí tvorí rad názvov originálnych zbierok. Preto je prvý celok pomenovaný Hnilé jablko. Abrakadabra. Horúce, studené. Hop. Spojky. Chýbajúce dni. (nie sú zaradené básne zo zbierky: Vidlár. Žalúdok a Zemepis); a druhý celok má názov Potajnik. Svetlienik. Materská kašička. Pohľad z pevnosti. Tieto potrochy prepäté názvy naznačujú čitateľovi dôvod štruktúry zbierky. Zbierka Svetielnik (Svetlinik) sa na obálke uvádza ako Svetielko. Zbierka sa končí básňou Nárek za mŕtvymi básnikmi, prach rozviaty po európskych lesoch a horách, ktorou Negrišorac oslovuje básnikov predchodcov a otvára otázku podstaty európskej spolupatričnosti. Presvedčivé obrazy prachu a popola, ktoré padajú a prekrývajú krajinku Hirošimy a Osvienčima, svedčia o funkcii poézie

liečiť otvorené rany človečenstva. Z aspektu tematiky v týchto básňach sa básnik kochá v príjemných chvíľach každodenných aktivít (Presuny), píše o vznešenom trvaní života (Cez vodu, Dnes som sadil ruže), o kunderovskom spomaľovaní priebehu času (Zabite smrť, Blues uspávanka), o láske (Pri traﬁke), respektíve o jej neopätovanosti (Múdro je), píše básne o Bohu (Sväté telo je chrám), o pominuteľnosti (Od „a“ po „ž“, ešte vždy skladáme veľkú maturitu!). Osobitnú pozornosť čitateľa môžu prilákať básne inšpirované významnými osobnosťami zo slovenských dejín, ako napríklad Matúšom Čákom Trenčianskym (Matúš Čák Trenčiansky. Pohľad z pevnosti) alebo Pavlom Jozefom Šafárikom (Profesor Novosadského gymnázia..., Pred odchodom z Nového Sadu), ale aj osobnosťami zo srbských a svetových dejín: Gavrilom Dožićom (Bývalý kláštorný tajomník), Nikolom Teslom (Niekde v eónovej sfére), Franzom Kafkom (Od Karlovho mostu k Hradčanom)... Škoda, že zbierka neobsahuje interpretačný text, ktorým by sa slovenskému čitateľovi poukázalo na význam a vysunuté miesto tohto básnika v srbskej poézii. Máme dojem, že by takáto informácia prispela k prezentovaniu tvorby tohto básnika v cudzom jazyku, lebo napriek častému zdôrazňovaniu tradičných bratských kultúrnych stykov, predsa ide o relatívne vzdialený literárny kontext a – čo je ešte dôležitejšie – značne inú básnickú tradíciu. Možno práve vďaka tomu táto dostane úplne iné čítanie bez vplyvu domácej kritiky. Srbská poézia na začiatku 21. storočia znovu odhaľuje, inovuje a nadstavuje svoju najhlbšiu tradíciu a práve tieto zmeny jasne badať aj v poézii Ivana Negrišorca. Výber a preklad jeho tvorby umožňuje slovenskému čitateľovi nakuknúť do týchto tendencií a vytvoriť si alebo doplniť obraz, ktorý už mal skôr vytvorený o súčasnej srbskej poézii. Poézia Ivana Negrišorca je hľadanie duchovnej celistvosti, kráľovstvo (nebeské), ktoré sa po celý čas nachádza v nás a našou úlohou je naučiť sa, ako dôjsť k nemu.

Mytopoetika je žáner rozšírený v literatúre (ale aj vo ﬁlme), pri ktorom veľký význam má ﬁktívna alebo umelo vytvorená mytológia. Názov tohto žánru je odvodený zo slova mythopoeia, ktoré v tridsiatych rokoch použil J. R. R. Tolkien.

• OBZORY • Príloha Hlasu ľudu pre kultúru, vedu, umenie a literatúru • Rediguje: Stevan Lenhart • Prvé číslo OBZOROV vyšlo 28. januára 1984. • S ﬁnančnou podporou Pokrajinského sekretariátu pre kultúru a verejné informovanie, Nový Sad ISSN 2466-5169 • COBISS ID=226828044

Kultúra Za horami, za dolami... v Petrovci

Kultúra

MÚZEUM VOJVODINSKÝCH SLOVÁKOV

Jaroslav Čiep

a horami, za dolami – tri storočia Slovákov vo Vojvodine je pomenovanie dokumentárnej výstavy, ktorú si od roku 2016 doteraz mali možnosť prezrieť návštevníci múzeí v Novom Sade, v Martine a v Bratislave na Slovensku. A od štvrtka 7. júna 2018 aj v Múzeu vojvodinských Slovákov v Báčskom Petrovci, resp. v miestnostiach Galérie Zuzky Medveďovej. „Pomaly to už budú tri storočia, odkedy na území dnešnej Vojvodiny žijú príslušníci slovenského národa. Od prisťahovania v 18. storočí až do dnes Slováci zanechali hlbokú stopu v dejinách a kultúre Vojvodiny. Hlavným cieľom viacročného projektu Múzea Vojvodiny bolo prostredníctvom multidisciplinárnej výstavy predstaviť tie charakteristiky Slovákov vo Vojvodine, ktoré reprezentujú ich identitu. Spoločnou prácou tímu kustódov, etnológov, historikov a kunsthistorikov sa na výstave prezentuje slovenské hmotné, duchovné a kultúrne dedičstvo. Expozíciou muzeálnych predmetov, archívnych materiálov a výtvarných diel sa v širších kultúrno-historických súvislostiach znázorňuje život slovenskej etnickej skupiny vo Vojvodine od prisťahovania

po súčasnosť,“ píše v sprievodnom katalógu riaditeľka MVS Anna Séčová-Pintírová, ktorá na úvod vernisáže na nádvorí Kultúrneho centra privítala všetkých záujemcov. O samotnej výz ve usporiadať Urbár Kulpína z roku 1772 Výstavu si prítomní prezreli výstavu tohto druhu hovoril Dr. Drago Njego- lovaná v Báčskom Petrovci. s patričným záujmom van, riaditeľ Múzea Vojvodiny Ona vlastne mala byť stáv Novom Sade. Predsedníčka lou expozíciou o našom živo- informovanie a vzťahy s náboNárodnostnej rady slovenskej te a pretrvávaní, ale, žiaľ, MVS ženskými spoločenstvami. V umeleckej časti programu národnostnej menšiny Anna na to nemá primerané vlastné vystúpili vo dvojici mladí huslisti Xénia Magdaléna Rybárová a Nikola Ilić, žiaci petrovského gymnázia, ako aj mužská spevácka skupina SKUS Pivnica so zmesou pôvodných slovenských ľudových piesní. Výstava je výsledkom viacročného projektu Múzea Vojvodiny a jej autormi sú kustódi, etnológovia, historici a kunsthistorici: Anna Séčová-Pintírová, Mr. Katarína Radisavljevićová, Aleksandar Petijević, Tatjana Bugarská, Vojislav Martinov, Mirjana Lakićová, Čarna Milinkovićová Z vernisáže v Petrovci a Aleksandra Stefanovová. Výstavu Za horami, za dolami Tomanová-Makanová zdôraz- priestory. Česť otvoriť výstavu sa – tri storočia Slovákov vo Vojvonila, že NRSNM z vlastných fi- dostala Dr. Nebojšovi Kuzmano- dine si záujemcovia v Báčskom nančných zdrojov zabezpečila, vićovi, zástupcovi pokrajinského Petrovci budú môcť obzrieť aby táto výstava bola nainšta- tajomníka pre kultúru, verejné do 30. septembra 2018.

ČLENOVIA MESTSKÉHO CHÓRU STARÁ PAZOVA usporiadali vo štvrtok 7. júna celovečerný koncert pod názvom Pieseň v srdci (Pesma u srcu). Tento spevácky zbor pod vedením Radmily Andrejevićovej úspešne pôsobí už 17 rokov a tentoraz okrem populárnych zábavných piesní, zaspievali aj ruské, macedónske a grécke piesne. Členovia chóru (na fotografii) ich na potešenie obecenstva predniesli za sprievodu orchestra v zložení: Zoran Milošević, Ján Čemerský, Branislav Čortan, Ljubinko Lazić a Ratko Borovac. Hosťami koncertu boli členovia detského chóru Svetosavsko zvonce (aj s ich speváckou skupinou), ktorý pracuje pod vedením Vladany Bzovskej, ako i tanečníci FS Dukat. A. Lš. • KULTÚRA •

24 /4807/ 16. 6. 2018

Kultúra K VÝSTAVE JASNY OPAVSKEJ V UNIVERZITNEJ KNIŽNICI SVETOZARA MARKOVIĆA V BELEHRADE

Maľba a slovo

Oto Filip

e to podujatie tak obsahovo, ako aj koncepčne veľmi zaujímavé. Vystavených diel nie je síce veľa, no každé z nich znázornené je nielen maľbou, ale aj príbehom pri nej. Jasna Opavská (Belehrad, 1974), tá niekdajšia vynikajúca študentka s priemerom 9,48, ktorá ukončila maľbu na belehradskej Fakulte výtvarných

táto svojmu dieťaťu, mužovi alebo inému je. Tak vysvetlenie maľby menom Ženská línia Jasna Opavská začína slovami, že je matka oveľa viac modelom, ako učiteľom svojmu dieťaťu. Lebo je stelesnením ovzdušia rodiny, do ktorej premieta svoje vnímanie sveta, emóciou a látkou, z ktorej ľudská bytosť pozostáva. Samotná Jasna kvituje, že sú maľby stopy jej sebaspoznáŽenská línia alebo matka a jej dve dcéry

Tango

umení Univerzity umení v roku 1988 v triede profesora Vojislava Todorića a ktorá potom celé desaťročie pôsobila ako gymnaziálna učiteľka výtvarnej kultúry, je posledných päť rokov umelkyňou na voľnej nohe. Tak isto autorkou, ktorá celé roky ustálené hranice neuznáva. Zaujíma ju portrét, no aj vzťah vedomého a nevedomého pri vzniku diela, symboly magické a iné, javy duševné, vôbec všetko, čím človek žije a prejavuje sa. Umelkyňa Bisenija Tereščenko zvlášť vyzdvihuje jej širokú predstavivosť a hlbokú pozornosť domácej, ktorá nás víta svojimi maľbami a ideálmi, do ktorých vložila veľa úsilia, predtým než nás zavolala na návštevu. Podľa nej, Jasna skúma a vyjadruje javy, ktoré sa rodia, keď múdrosť a krása zrejú prostredníctvom lásky. A jej diela a ich ozrejmenia sú ozajstnými, no stručnými štúdiami ženy a všetkého, čím

www.hl.rs

vania, pripomínajúce scény z antickej mytológie. Jej mýty

na obrazoch sú síce personalizované a osobné, no nemožno prehliadnuť ani ich celoľudskú niť. Už tým, že kladú publiku otázku, zhrnutú v slovách Carla Gustava Junga: Ktorý mýtus žiješ? Pridanou hodnotou figuratívnych a mystických obrazov sú záznamy myš-

lienkových pochodov autorky počas rodenia námetu, vzniku diela, uvažovania o ňom. Je to tiež umenie vo svojej plnej a peknej podobe, podnecujúce a spájajúce zážitkové a intelektuálne kapacity osobnosti. Inšpiruje nás dívať sa nielen na krásne pohľady na ženu ako mýtickú bytosť, no aj pouvažovať pritom aj o sebe a vlastnom vnímaní okolia a sveta. Lebo všetci žijeme síce inakšie osudy, no žiaden z nich nie je úplný bez ženy, ktorá už dávno hýbe svetom.

VĎAKA JÚNOVEJ VÝSTAVE steny staropazovskej galérie Strediska pre kultúru Stará Pazova sú skrášlené dielami malého formátu 47 členov Združenia výtvarných umelcov úžitkového umenia a dizajnérov Srbska. Po úvodných slovách odborného spolupracovníka pre výtvarné umenie v stredisku Marjana Karavlu, výstavu v pondelok 11. júna slávnostne otvorila akademická maliarka Milica Vukovićová, predsedníčka sekcie združenia pre maliarstvo a grafiku. Výstava malého formátu má putovný ráz a diela týchto autorov zhotovené rozličnými technikami si budú môcť pozrieť milovníci výtvarného umenia v ešte 7 prestížnych galériách v krajine. Po Veľkej Plane staropazovská galéria je jej druhou výstavnou zastávkou. Výstava je otvorená do 29. júna a ona vlastne uzatvára výstavný cyklus strediska v tejto sezóne. Počas júla a augusta bude tam inštalovaná tradičná stála výstava umelcov, ktorí vystavovali v tejto výstavnej sezóne a nová sa začína od septembra. Na fotografii: Milica Vukovićová a Marjan Karavla na pondelkovej vernisáži.

Informačno-politický týždenník

a. lš. • KULTÚRA •

ZO ZHROMAŽDENIA MOMS SELENČA

Aj do budúcna vyšliapanými chodníčkami

Juraj Berédi-Ďuky

utorok 5. júna v miestnostiach poľovníckeho spolku bolo výročné zasadnutie zhromaždenia MOMS Selenča, ktoré bolo zároveň aj volebné. Prítomných privítal doterajší predseda MOMS Ján Šimoni. Podľa zaužívanej praxe matičiari si zvolili pracovné predsedníctvo, ktoré koordinovalo zasadnutie. Predsedom tohto pracovného telesa bol Zdenko Kolár. Potom prítomní spresnili a schválili návrhy na členov vedenia MOMS a určili si spôsob hlasovania. Rozhodli sa pre verejné hlasovanie. Nasledovali voľby, v ktorých boli jednohlasne zvolení jedenásti staronoví členovia Správnej rady a traja členovia Dozornej rady. Členmi Správnej rady sa stali: Juraj

V pracovnom ovzduší: (zľava) Viera Šoškićová, Zdenko Kolár, Ľudmila Čapandová, Ján Šimoni a Zuzana Bujzášová

Berédi, Katarína Vrabčeniaková, Jozef Gašparovský, Tatiana Mandáčová, Anna Petrášová, Viera Strehárska, Ján Šimoni, Jarmila Čapeľová, Dr. Mária Krížová, Svetlana Zolňanová a Jasmina Kováčová. Dozornú radu tvoria: Emanuela Švecová, Želmíra Kolárová a Anna Berédiová.

Po voľbách doterajší predseda Matice slovenskej Ján Šimoni podal správu o činnosti na obdobie rokov 2014 – 2018. Podrobnú správu, ktorá sa vzťahovala nielen na činnosť, ale i na spoluprácu tohto miestneho matičného odboru s ďalšími spolkami, ustanovizňami, zdru-

ženiami občanov a organizáciami s menšími pripomienkami prítomní jednohlasne schválili. Novinkou v práci MOMS je vydavateľská činnosť. Doteraz vydal dve brožúrky: v jednej je zhrnutá 25-ročná činnosť Matice slovenskej (25 rokov MOMS-u v Juhoslávii / Srbsku v Selenči, 2016) a druhá bola venovaná významným osobnostiam Selenče, ktoré prispeli k jej kultúrnemu rozvoju (Príspevok významných osobností zo Selenče k jej rozvoju, 2017). Ján Šimoni pripomenul, že sú na tento rok nielen vypracované, ale i schválené niektoré projekty a získané i finančné prostriedky tak na projekty, ako aj na činnosť. Aj do budúcna matičiari mienia pokračovať vo vydavateľskej činnosti. O realizácii projektov a o programe činnosti v tomto roku bude rozhodovať nové vedenie. V blízkej budúcnosti – na ďalšom zasadnutí Správnej rady si novozvolení členovia (matičiari) zo svojich radov zvolia predsedu, podpredsedu, tajomníka a pokladníka, ako aj predsedu Dozornej rady.

JÚNOVÝ VZLET A STRETNUTIE POD LIPAMI

Aktívny jún venovaný Vzletu Jasmina Pániková

rvé 5-mesačné obdobie staro-nového zloženia vzletového tímu je za nami. Počas týchto mesiacov sme sa snažili písať na témy, ktoré zaujímajú našich čitateľov z oblasti hudby, umenia, ako aj z oblasti dospievania. V najnovšom čísle mládežníckeho časopisu Vzlet si čitatelia môžu prečítať rozhovor s mladou Kysáčankou Jasnou Legíňovou, ktorá vedie rodinný etnodom, o falšovaných produktoch na líčenie pre náš časopis hovorila známa blogérka Ana Jankovićová, známejšia vo svete blogovania ako Ana2cats a o výhodách študovania slovenského jazyka a literatúry na Filozofickej fakulte v Novom Sade nám písali študenti prvého (čoskoro druhého) ročníka. Keďže si v tomto mesiaci pripomíname Medzinárodný deň • KULTÚRA •

47. Stretnutie pod lipami je čoskoro tu

proti zneužívaniu drog a nezákonnému obchodovaniu, osobitnú

pozornosť sme venovali aj tejto téme. Ani tentoraz nechýbajú príspevky zo sveta filmu, technológií, hudby a športu, ako ani tvorba našich mladých umelcov, ktorá vychádza v prílohe Rozlety. Práve mladí literáti a výtvarníci budú v strede pozornosti 22. júna na 47. Stretnutí pod lipami, ktoré bude v Erdevíku. V sieni SKOS Erdevík bude najprv otvorená výstava výtvarných prác a fotografií, uverejnených v Rozletoch od septembra minulého roku do júna t. r. a na javisku svoju tvorbu prednesú mladí autori. Slovo budú mať aj komisie pre literárne a výtvarné práce, ktoré v čase písania týchto riadkov rozhodujú o tohtoročných laure-

Nové číslo Vzletu

átoch Ceny Rozletov. Stretnutie plánujeme uzavrieť výletom po krásnom erdevíckom okolí, ktoré istotne bude inšpiráciou pre našich umelcov. A na záver: prázdniny sú tu, ale to neznamená, že sa čitateľom venujeme až v septembri. Budeme aktívni na našich známych adresách a preto vyzývame všetkých, aby nám písali, zasielali svoje práce a trávili leto s nami.

24 /4807/ 16. 6. 2018

Kultúra EŠTE RAZ K 48. FFTT

Choreografi, siahnite po zdrojoch!

Juraj Bartoš

tosi povedal, že na organizátorov 48. ročníka Folklórneho festivalu Tancuj, tancuj... ideme palicami a kameňmi (pozrieť text Dobré podujatie; koľko stojí?, HĽ č. 23, 2. 6. 2018). Vari je dožadovať sa informácie, koľko podujatie stálo, kto koľko doň investoval a ako sa minuli účelové prostriedky, dáka drzosť? Ako teda pomenovať neochotu organizátorov (aj niektorých iných kultúrnych a ďalších podujatí) na skoré predostretie úplných informácií pred oči verejnosti? Uvažujme o tom. Nie teraz; tu a teraz na tanečné výkony chceme nazrieť cez okuliare odborníka. Nemôžeme nekonštatovať, že organizátori dali gól, keď na festival do Hložian pozvali Vlastimila Fabišika, osvedčeného znalca slovenského folklóru. Hneď po ukončení 48. FFTT vyzval vedúcich súborov k besede o výkonoch, ktoré predviedli folkloristi. Naviac, v rozhovore s novinármi pán Fabišik o. i. povedal, že s cieľom pomôcť súborom, ktoré predviedli slabšie choreografie „sme sa dohovárali aj s Ústavom pre kultúru vojvodinských Slovákov, žeby sme urobili nejaké sedenie a zistili, čo ich trápi, ako im pomôcť. Dúfam, že sa to podarí do konca roku urobiť.” Z jeho strany vôľa a ochota nie je sporná; lopta je na teréne organizátorov FFTT. Práve taká debata by bola zlatý klinec najmasovejšieho kultúrneho podujatia Slovákov žijúcich mimo Slovenska. Nie (iba) obligátne pofestivalové pobavenie pri Dunaji (pri jedle a pijatike). Na tohtoročnom folklórnom festivale nesporne mali prevahu ľudové zvyky. Niektoré krášlila pevná koncepcia, iné ale praskali po švíkoch a podobne to bolo aj s muzikami. Na otázku v čom je problém, Fabišik odpovedá bez rukavičiek: „Choreografi treba, aby sa zamerali na zdroje, odkiaľ čerpajú choreografiu, aby nebola chaoticky usporiadaná, ďalej aby sa venovali metodickej práci s tanečníkmi; chýbajú metodici, ktorí by vedeli tanec krokovo rozložiť; usporiadať tanečníkov tak, aby prvky boli jasné, aby nedochádzalo k mazaniu jednotlivých krokov. Ďalší bod je súhra medzi muzikantmi a spevákmi; muzikanti by mali byť niekde vpredu, takto na nich nevidieť.” Celé roky ba desaťročia sa u nás

www.hl.rs

Krásny pivnický kroj nemal kto verejne spomenúť.. lámu oštepy na otázke, či naše súbory majú pestovať (iba) pôvodné, alebo (aj) štylizované tance. Fabišik v tejto súvislosti (síce kdesi inde) povedal: „Čo sa týka kvality, čím je tanec starší, tým je lepší, pokiaľ je dobre choreograficky postavený (podobne ako víno), zreje do krásy.” Jeho konkrétny odkaz pestovateľom tancov vojvodinských Slovákov znie: „Doba sa vyvíja, choreografom to niekedy pripadne tak, že to pôvodné nie je až také zaujímavé, ale práve naopak: my by sme si to pôvodné mali chrániť a nedovážať sem aj niektoré veci z iných regiónov. V každej choreografii som videl spústu čapášov, i keď títo ľudia neprišli z oblasti, kde sa tieto prvky používajú, ale proste sa to tu tak rozmohlo. Veľmi by som apeloval na choreografov, aby sa skôr zamerali na pôvodné prvky odtiaľto a tie potom môžu upraviť do nejakej štylizovanej podoby.” Ohľadne ďalšej otázky, smerujúcej k tomu, čo je vlastne pôvodné pre Slovákov žijúcich vo Vojvodine, Fabišik vraví takto: „Choreografi nepracujú so zdrojmi. Pozerajú sa na novodobý štýl a potom dochádza k rôznym copyrightom. Používajú prvky, ktoré sa v tých dedinách nikdy nepoužili. Mne sa dostala do rúk kniha Mily Bosićovej Tance vojvodinských Slovákov z roku 1953. Tam sú popísané tieto tance: kedy sa tancovali pomalé čardáše, kedy rýchle... Potrebné je, aby sa choreografi pozreli na to. Teraz napísal pán Ján Botík knihu Slováci vo Vojvodine a v nej má prílohy, zdroje materiálu,

Informačno-politický týždenník

ktoré použil; tam sú odkazy na rôzne knihy, zberateľské veci atď. Myslím si, že choreografi, ktorí teraz tvoria, to robia značne povrchne. Nehnevajte sa na mňa; prečo sa objavujú čapáše z východného Slovenska skoro v každom tanci? Áno, boli nejaké chlapčenské údery, ale nie cifrovaný čapáš... Tieto veci by bolo treba vygumovať.” CHCE TO VIACEJ RÔZNORODOSTI Odborná porota, ktorá posúdila prednesy speváckych skupín a orchestrov (utvorili ju: Mária Zdravkovićová, Jarmila Juricová-Stupavská a Olivera Gabríniová-Popadićová) skonštatovala: „Aj tohto roku koncert speváckych skupín a orchestrov obsiahol komplexnú ochotnícku prácu. Evidentné je, že súbory si dajú záležať na skvalitnení svojich výkonov, a že sa samým tým aj ich práca a výsledky z roka na rok zlepšujú. Tak isto treba skonštatovať, že niektoré súbory štandardne predvádzajú výkony na vysokej úrovni. Postrehli sme vyrovnanú účasť ženských a mužských speváckych skupín a slabšie orchestrálne výkony. Odborná porota konštatuje, že by sa snáď mohlo prihliadať na charakterovú a tempovú rôznorodosť piesňového repertoáru, zvlášť použitie ťahavých piesní, kedy je možné objektívnejšie posúdiť schopnosti jednotlivých speváckych zoskupení.” Pokiaľ ide o orchestre, porota sa domnieva, že „situácia stále nie je ani ideálna, ani postačujúca, nakoľko v našom prostredí nefungujú autentické ľudové orchestre; naopak: súbory sú nútené vypomáhať si s

niekoľkými aktívnymi hudobníkmi a vtedy často dochádza k menšej sústredenosti pri kvalite práce.” No veru... Zase je to okolo horúcej kaše. Pokým speváčky a speváci spievajú a tanečníčky a tanečníci tancujú z dobrej vôle a vnútornej potreby, hudobníkov láska k folklórnemu prejavu vo väčšine prípadov vedie cez peňaženky... Záverom niekoľko postrehov, hoci nie všetky priamo súvisia s pozorovanou udalosťou a jej aktérmi. Vari na žiadnom doterajšom, ako v rámci zatiaľ posledného ročníka, nebola tak zjavná prevaha ľudových obyčají nad zmesami tancov. Kde sa berie takýto odklon od „čistých tancov”? Prečo? S cieľom zapôsobiť na divákov (a porotu), alebo...? Aj to je, hľa, jedna z viacerých možných otázok pre nejaké budúce – pracovné – stretnutie folklórnych odborníkov a ochotníkov. Rovnako poznámka: prečo sa v závere programu 48. FFTT nikto nezmienil o ľudovom odeve tanečníkov, spevákov a hudobníkov? Konečne, nebolo by od veci, keby organizátori FFTT už (alebo až?) teraz mali na zreteli, že sa blíži jeho jubilejný, 50. ročník. Keby (náhodou) chceli pripraviť a vydať dajakú publikáciu, ktorú si toto podujatie (a teda i ľudia, ktorí ho založili, starali sa oň a investovali doň vlastnú energiu a čas, ak nie aj finančné prostriedky) dozaista zasluhuje, o taký rok treba písať projekty na zabezpečenie financií... Alebo stačí pozvať vzácnych hostí a pripraviť poriadnu hostinu? Na záver poznámka, ktorá nesúvisí tesne so 48. FFTT. V riporte (Dva dni pršalo, v sobotu ohrieval folklór, HĽ č. 23, 2. 6. 2018) sme napísali, že „pred školou a Loveckým domom vyhrávala hudba (dlho v noci neslovenská a príliš hlasná)...” Ktorá jednoznačne pôsobila rušivo. Najmä tá pred školou. Skupina Maks zo Selenče sa prispôsobila požiadavke organizátorov: počas koncertov nehrala, pred Loveckým domom púšťala hudobné čísla z nosičov zvuku v hraniciach zvukovej tolerancie a nerušila program v amfiteátre. Medzi koncertmi a po uzavretí festivalu vyhrávala takmer výlučne iba slovenské piesne. Spod stanu pred školou sa ozývala do neskorých hodín v nociach na sobotu a nedeľu aj neslovenská hudba. Horšie je to, že príliš hlasná, naviac aj vtedy, keď by mnohí občania Hložian chceli spať... Čo s tým? • KULTÚRA •

NA MEDZINÁRODNEJ SÚŤAŽI NA SLOVENSKU

Vzácne ocenenia pre žiakov zo Srbska Anna Legíňová

kupina detí a učiteliek zo Srbska od 6. do 10. júna pobudla na Slovensku kvôli programu slávnostného vyhlásenia výsledkov 26. ročníka celoštátnej literárnej súťaže s medzinárodnou účasťou Prečo mám rád slovenčinu, pre-

historickej jazdiarni. Žiaci zo Srbska sa umiestnili nasledovne: hlavná cena sa dostala do rúk Jánovi Farkašovi, ktorý predstavoval Gymnázium Mihajla Pupina v Kovačici, čestné uznania získali Iveta Kováčová zo ZŠ Jána Čajaka v Báčskom Petrovci, Nóra Tárnociová a Ema Pudelková zo ZŠ 15. októbra v Pivnici, Miroslav Toman a

Na prijatí u primátorky Banskej Štiavnice Mgr. Nadeždy Babiakovej

čo mám rád Slovensko v Nových Zámkoch. Toto podujatie sa začalo tradične pri soche Antona Bernoláka a pokračovalo v Cisársko-kráľovskej

Valentína Chalupová zo ZŠ Mladých pokolení v Kovačici a Jana Jambrichová zo ZŠ Ľudovíta Štúra v Kysáči. Osobitnú cenu poroty získala Maja Opavská z Gymnázia Jána Kollára so

žiackym domovom v Báčskom Petrovci, Cena predsedu Matice slovenskej sa do rúk dostala Marcele Gániovej zo ZŠ Jána Čajaka v Petrovci a oceneným pedagógom sa stala Jarmila Pantelićová z petrovskej zá- Zaúčanie do lukostreľby na Počúvadlianskom jazere kladnej školy. Spomeňme aj osvetové pracovníčky, Roka slovenskej štátnosti, v ktorom ktoré odmenené deti počas školské- si Slováci pripomínajú 25. výročie ho roku motivovali na súťaž a aktívne vzniku Slovenskej republiky. Hostia na vyhodnotení súťaže si sa podieľali na ich príprave. Sú to: Jarmila Pantelićová a Annamária Bol- okrem Nových Zámkov pozreli aj docká-Grbićová z Báčskeho Petrovca, Banskú Štiavnicu, Banské múzeum Mária Kotvášová a Anna Dudášová v prírode, tajchy (vodné nádrže), z Kovačice, Vesna Kámaňová a Anka Botanickú záhradu, kaštieľ v Svätom Salčáková z Pivnice a Anna Legíňová Antone, mali slávnostné prijatie u primátorky mesta, boli na Počúvadz Kysáča. Na spomínanej súťaži sa v kategó- lianskom jazere, pozerali Budenie rii škôl zo zahraničia o ceny uchá- sitnianskych rytierov... Slováci zo Srbska si odniesli pekné dzali žiaci a učitelia aj z Chorvátska, Írska, Maďarska, Rakúska, Rumunska, spomienky na chvíle strávené na Ukrajiny a Veľkej Británie. Z týchto Slovensku, na obetavosť a ochotu štátov bolo zaslaných 135 prác a pracovníkov, na láskyplné slová najviac škôl účastníčok bolo práve a povzbudzovanie v ich neľahkej zo Srbska. Zo Slovenska sa hodnotilo osvetovej práci v cibrení a pestovaní 524 literárnych prác. Tento ročník slovenského jazyka na Dolnej zemi. literárnej súťaže sa niesol v znamení

PAZOVSKÍ TANEČNÍCI NA FESTIVALE V BÁČSKEJ TOPOLE

Ovenčení striebrom

Anna Lešťanová

a tohtoročnom 57. Hudobnom festivale detí Vojvodiny, ktorý sa uskutočnil 3. júna v Báčskej Topole, vystúpilo 30 skupín, z ktorých až sedem zo Staropazovskej obce. Medzi folklórnymi skupinami bola i staršia detská tanečná skupina SKUS hrdinu Janka Čmelíka a predstavila sa choreografiou Ruženy Červenskej a nacvičovateľky Kataríny Šašovej Keď pojdeš poľa nás. V silnej konkurencii za skvelý tanečný výkon a pekný staropazovský slovenský ľudový kroj dostalo sa im strieborné vyznamenanie. Ako povedala R. Červenská, pre ňu „toto striebro žiari ako zlato, lebo je veľkým úspechom kvalifikovať sa na tento prestížny pokrajinský festival“. • KULTÚRA •

Staršiu tanečnú detskú skupinu tohto slovenského spolku v Báčskej Topole sprevádzal detský ľudový orchester pod vedením Alexeja Materáka. Bol to, ako uviedla naša spolubesedníčka Červenská, jediný detský ľudový orchester na festivale a tým je i toto uznanie väčšie. Teda aj tohto roku Staršia detská tanečná skupina SKUS hrdinu Janka Čmelíka na festivale v Báčskej tanečníci staropa- Topole (Foto: Anna Ušiaková) zovského spolku na Zlatú bránu do Kysáča a na 16. dôstojne reprezentovali slovenskú vždy vracajú ovenčení uznaniami. Pred detskými tanečnými skupi- medzinárodný festival detského folnárodnostnú menšinu na Hudobnom festivale detí Vojvodiny, kde už tra- nami tohto slovenského spolku sú i klóru Vidovdanské stretnutia, ktorý sa dične vystupujú a domov sa takmer ďalšie vystúpenia. Teraz sa už chystajú uskutoční 30. júna v Starej Pazove. 24 /4807/ 16. 6. 2018

Kultúra S MALÝMI MATURANTMI ZŠ MLADÝCH POKOLENÍ V KOVAČICI

O profesijnej orientácii Anička Chalupová

a životnom rázcestí sú v tejto chvíli aj žiaci záverečného ročníka Základnej školy Mladých pokolení v Kovačici, ktorých je úhrnne 58. O rokoch v základnej škole a

Andrea Čerňošová

školenia si rozmyslím, čo bude moja profesijná orientácia. Na roky v základnej škole si budem spomínať – verím, ako aj každý žiak – predovšetkým vďaka priateľom, s ktorými som strávila posledné obdobie v škole, ale aj tým, s ktorými som bola od

Darko Svetlík

o tom, v ktorom smere plánujú pokračovať vo svojom ďalšom vzdelávaní, pri tejto príležitosti nám prezradili niekoľkí: ANDREA ČERŇOŠOVÁ: – Rozhodla som sa, že sa zapíšem do kovačického gymnázia. Uvažovala som aj o iných možnostiach, ale sama som sa napokon rozhodla pre tunajšiu strednú školu. Ešte stále neviem, čím by som chcela byť v živote a počas ďalších štyroch rokov

učitelia. Plánujem sa zapísať do kovačického gymnázia, do vzdelávacieho odboru Elektrotechnik informačných technológií. Myslím si, že informatika bude veľmi potrebná v budúcnosti. Pre tento odbor som sa rozhodol i preto, lebo gymnázium je tu,

Tamara Milosavljevićová

prvej triedy. Jasné, spomínať si budem aj na učiteľov, ktorí nás vyviedli na tú správnu cestu. Veľká vďaka patrí zvlášť našim triednym učiteľom. DARKO SVETLÍK: – Na roky v základnej škole si budem pamätať predovšetkým vďaka kamarátom a kamarátkam a podľa tohto, že všetko, čo som sa naučil, bolo práve v tej našej základnej škole. Okrem kamarátov, chýbať mi budú aj

kde žijem. Tu sú všetci: rodičia, kamaráti, rodina... V budúcnosti vidím seba ako úspešného informatika. TAMARA MILOSAVLJEVIĆOVÁ: – Základnú školu v Kova-

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

CHÝRNIK

BÁČSKY PETROVEC. MOMS Petrovec usporiada 22. ročník Festivalu vážnej hudby Jarné nôty vo štvrtok

DETSKÝ PROGRAM V ŠAFÁRIKU. V stredu 6. júna Miestny odbor Matice slovenskej a Slovenské kultúrne centrum Pavla Jozefa Šafárika v Novom Sade usporiadali tradičný program novosadských detí, ktoré chodia na hodiny slovenského jazyka. Deti predstavili obecenstvu kúsok z toho, čo sa počas roka naučili. Žiaľ, tohto roku bol počet detí skromnejší ako doteraz, ale zato s radosťou obecenstvu ukázali, čo sa naučili. Prítomných na večierku privítali predsedníčka SKC P. J. Šafárika Vierka Marčoková-Cerovská a predsedníčka novosadského MOMS Jarmila Struhárová. Obe vyzvali rodičov, aby priviedli svoje deti do Šafárika, kde sa naučia spievať a tancovať po slovensky. Potom sa deti z novosadských škôl predstavili spevom a recitáciami. Nacvičili a pripravili ich učitelia Milina Struháriková a Samuel Medveď. Deti z DFS Šafáriček sa tiež predstavili spevom (na snímke), ale aj tancovali. Nacvičila ich Danica Vŕbová, ktorá aj moderovala program.

Ivana Marková

čici si budem pamätať podľa dobrej spoločnosti, učiteľov, spomínať budem na pekné a veselé chvíle, na obľúbený vyučovací predmet, ktorým je telesná výchova… Sama som si ešte v piatej triede zmyslela, že chcem byť kaderníčkou, preto som sa rozhodla študovať tento odbor v Technickej strednej škole v Pančeve. Rôzne účesy ma lákali už skôr, takže presne viem, čo chcem. IVANA MARKOVÁ: – Základnú školu si budem pamätať hlavne po dobrých skutkoch, učiteľoch, ktorí nás svojimi vedomosťami a skúsenosťami pripravili ďalej do života. Samozrejme, že mi je smutno, že sa nebudeme viac medzi sebou kamarátiť, nebudú nás tí istí učitelia ďalej učiť a pod. Pre ďalšie vzdelávanie som si zvolila Strednú ekonomickú školu v Pančeve. Pre túto školu som sa rozhodla iba pred mesiacom a verím, že som sa rozhodla správne.

21. júna o 19. hodine v Slávnostnej sieni Gymnázia Jána Kollára. a. f.

D. B. • KULTÚRA •

VÝROČNÁ KOLEKTÍVNA VÝSTAVA V NOVOM SADE

Umenie v Srbsku Elena Šranková

ýstavu Umenie v Srbsku za hojnej účasti návštevníkov slávnostne otvorili v pondelok 4. júna v zámku Eđšeg v Novom Sade.

s dielami, ktoré vznikli vo všetkých súčasných technikách a materiáloch a ich kombináciami. Témou výstavy je Srbsko: včera, dnes, zajtra. Predstavili sa na nej autori aj v dvojdimenzionálnej a trojdimenzionálnej technike.

Odmenené práce: (zľava) za architektúru, odmena ArtCentra a za výtvarné umenie

Momentka z vernisáže

Iniciátormi výstavy sú ArtDarko Čonkić, riaditeľ ArtCenCentrum Nový Sad, asociácie tra Nový Sad, na otvorení výstavy Srbských architektov a Úžit- povedal, že sa na nej prezentuje kových umelcov Srbska, ako 104 autorov s rovnakým počtom i združenie Nezávislých umelcov Nového Sadu a Sekcia rozšírených médií ULUS v Belehrade. Predstavené sú práce z oblasti architektúry, dizajnu, výtvarného a úžitkového umenia, ako i rozšírených médií. Z tých dôvodov je výstava pútavá a jedinečná. Okrem olejomalieb, kresieb Olejomaľba Michala Ďurovku a grafík zastúpené sú i mnohé iné výtvarné poetiky a štýly. prác. Ako i to, že sú spokojní s výZaujímavé sú i práce z keramiky, berom a kvalitou vystavovaných tiež drevorezby. V značnom poč- diel. Zverejnil, že Veľkú odmenu te je zastúpená i fotografia, ako udelili Draganovi R. Todorovićovi i architektonické, dizajnérske za prácu Soliton ffff. Špeciálna a plagátové riešenia. odmena za výtvarné umenie sa Výročná kolektívna výstava dostala do rúk Draganovi BartuUmenie v Srbsku pokračuje v tra- limu za prácu Žalárnik. Špeciálnu dícii veľkých výročných kolek- odmenu za architektúru dostal tívnych výstav v Srbsku. V rámci Aleksandar Radojević za prácu nej sa predstavili početní umelci Kostol Sv. Pavla, Staré mesto Kotor. • KULTÚRA •

Tiež špeciálna odmena, ale za úžitkové umenie a dizajn, sa dostala Jovanovi Jelićovi za prácu Hoh model 02 classsic. Za prácu A bolo svetlo Rajko R. Karišić dostal Odmenu ArtCentra. Medzi vystavenými prácami je i olejomaľba Nádej Špeciálna odmena za úžitkové jarnej roviny aka- umenie a dizajn demického maliara z Kysáča Michala Ďurovku, môžu pozrieť v zámku Eđšeg ktorá na otvorení výstavy pútala v Novom Sade do 25. júna. Z návštevy iste budú mať pozitívne pozornosť prítomných. Organizátori výstavy vydali dojmy, lebo sa pre každého mik inštalácii primeraný katalóg lovníka umenia nájdu práce, a milovníci umenia si výstavu ktoré ho oslovia.

Po otvorení výstavy si návštevníci so záujmom pozerali vystavené práce 24 /4807/ 16. 6. 2018

Kultúra VYHODNOTENIE VÝTVARNO-LITERÁRNEHO KONKURZU Krv život znamená (v organizácii Červeného kríža Srbska) na úrovni Červeného kríža Nového Sadu sa uskutočnilo vo štvrtok 31. mája v Kultúrnom centre Nového Sadu. Cieľom súťaže je vychovávanie a motivovanie mladých v duchu solidárnej a humánnej pomoci ľuďom v nešťastí a potreba, aby sa s dobrovoľným darcovstvom krvi žiaci zoznámili už v školských laviciach. Na záverečnej prehliadke vedomostí Zdravie je najväčšie bohatstvo autorom najúspešnejších výtvarných a literárnych prác udelili uznania Červeného kríža Nového Sadu a primerané odmeny. Medzi odmenenými je i Ema Francistyová, žiačka 8. 2 triedy ZŠ Ľudovíta Štúra v Kysáči, ktorej výtvarná práca postúpila do súťaže Červeného kríža Srbska v Belehrade. Do výstavy v Novom Sade boli zaradené aj výtvarné práce ďalších dvoch žiačok kysáčskej školy: Alexandry Bosakovej (5. 2) a Laury Pustinjakovej (6. 1.). Na súťaž ich pripravoval a motivoval učiteľ výtvarnej kultúry Michal Ďurovka. E. Š. Foto: M. Ďurovka DEŇ PREDŠKOLSKEJ USTANOVIZNE KOLIBRÍK V KOVAČICI si zamestnanci, vychovávateľky, deti predškolského veku a mladšie skupiny detí vo veku 1 až 3 roky pripomenuli 1. júna. Po príhovore Jasny Subotinovej, riaditeľky PU Kolibrík, na námestí pred budovou Obce Kovačica v akcii Rastieme s tancom účinkovalo zhruba 450 malých kolibríkov, včítane tých z pobočiek ustanovizne z dedín Kovačickej obce, ktorí zatancovali niekoľko choreografií na dobre známe slovenské, srbské, maďarské a rumunské piesne. V tanci sa im okrem vychovávateliek na záver pripojili aj rodičia. A. Ch.

PUBLIKÁCIA PADINSKÉ ĽUDOVÉ ZVYKY A OBYČAJE autorov Jána Kolárika a Zuzany Papovej (1934 – 2017) bola prezentovaná v piatok 8. júna milovníkom literatúry v Kovačici. V knihe sa opisne a obrazne podávajú čitateľom údaje o zvykoch a obyčajach v Padine, o pôstnej dobe, rodinnom živote, zábave mládeže a zvyky rodinné, ľudové, svadobné a pohrebné. Po uvítacích slovách Slobodana Stevanovského, riaditeľa Obecnej knižnice v Kovačici, o publikácii hovoril Zlatko Šimák, padinský matičiar a predseda ZO Kovačica. Autor publikácie Ján Kolárik, predseda MOMS v Padine, prečítal recenziu Dr. Zuzany Čížikovej, kým sa odborne o publikácii zmienila aj etnologička Zdenka Obšustová. V rámci prezentácie knihy na námestí pred budovou knižnice odznel aj primeraný program, v ktorom účinkovali padinskí ochotníci: Pavel Hološ, Elena Sládečeková-Šimáková, Zuzana Taľčíková, Katarína Diňová, Nataly Kotvášová, Alžbeta Ďurišová, Blanka Valentová, Tatiana Štaubová, Michael Bačúr a Alenka Povolná. Tento nevšedný literárny večierok úspešne moderovala Želmíra Koláriková. A. Ch.

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

SCÉNA Messer Chups: hororový surf’n’roll z Ruska. Petrohradčania Messer Chups po ôsmich rokoch znovu prichádzajú do Nového Sadu – 18. júna na koncerte v Mládežníckom stredisku CK13 prezentujú aktuálny album Taste the Blood of Guitaracula (MuSick Recordings). Vo svojom zvuku kombinujú garážový punk a surf, inšpirujúc sa ovzduším čiernobielych hororových filmov B-produkcie. Vedľa zakladateľa a gitaristu Olega Gitaraculu (vl. menom Oleg Fomchenkov) v zložení Messer Chups sú dnes aj basgitaristka Zombierella (Svetlana Nagaeva) a bubeník Dr Boris (Boris Israel Fernandez). Zbohom, Burzum. Známy blackmetalový projekt Burzum viac nefunguje, lebo tak nedávno rozhodol jeho zakladateľ a jediný člen Varg Vikernes. Tento kontroverzný nórsky hudobník nahral prvé štyri albumy Burzum v rokoch 1992 – 1993, hneď potom bol uväznený a odsúdený na 21 rokov za vraždu svojho kolegu, gitaristu skupiny Mayhem, ako aj za vypálenie niekoľkých kostolov. Vo väzení hral na syntetizátore a realizoval ďalšie dve vydania, podmienečne bol prepustený roku 2009 a donedávna pokračoval v hudobnej tvorbe. Vikernes dnes žije s manželkou a šiestimi deťmi vo Francúzsku, aktívny je ako Youtuber.

KONCERTY 16. júna, Mládežnícke stredisko CK13 v Novom Sade: Umeå Fest #7. Sentence (hardcore, Záhreb) + Fiskalni račun (streetpunk, Bečej) + Bronze (hardcore, Belehrad) + Kriva istina (melodic hardcore, Slavonski Brod) + Niyazov (chaos, Nový Sad) + No Comply (skatepunk, Belehrad) 18. júna, Študentské kultúrne centrum (SKC) v Belehrade: Body Count (metal/hiphop, USA) + Powerstroke (Belgicko) + Astroid Boys (Anglicko) S. L. • KULTÚRA •

A ty vieš roniť?! Anna Horvátová

orské dno je záhadné. Menej sú však riečne dná a jazerá. Ale všeobecne v nich sú ukryté tie najrozličnejšie tajomstvá, nikdy neodhalené zázraky vodných zákonov. Veľa z nás sa do tých záhadných tajov nedostane, ale to „ronenie“ je stále také lákavé. Pozrime sa ale, čo v sebe ukrýva slovenské slovo roniť a či je to ten význam, čo my vo vojvodinskej srboslovenčine používame. Ide o spisovné slovenské slovo, ale nevyjadruje činnosť vo vodných priestranstvách či hlbinách. Roniť znamená vylučovať, vylievať v kvapkách, po kvapkách alebo slabým prúdom: roniť slzy – plakať, nariekať. A aj roniť potoky sĺz, roniť horké slzy.

Prirovnanie roniť krokodílie slzy je falošne, neúprimne plakať. Rastliny ronia miazgu, šťavu, mlieko. Je pravda, že je po srbsky roniti, aj ronioci, ronilački klub... avšak v slovenčine je situácia iná. Ronjenje je potápanie. Kto sa potápa, je potápač, žena potápačka; prídavné meno je potápačský: potápačské okuliare, potápačské zamestnanie, potápačský šport alebo potápačstvo. Čo teda povedať k tomuto, žiaľ, obvyklému javu? Len zopakovať, že tieto medzijazykové homonymá sú častým prípadom. Slová rovnako znejúce v oboch jazykoch sú významovo rozličné, čo iba potvrdzuje, že každý jazyk je sám osebe špecifický.

Zapojte sa do 8. kola fotosúbehu ÚKVS S cieľom podporiť zberateľov archívneho materiálu a zároveň podnietiť záujem príslušníkov našej menšiny o kultúru a dejiny vojvodinských Slovákov, ÚKVS vypisuje 8. kolo fotosúbehu. Tohtoročný fotosúbeh je v znamení témy Pastierska kultúra Slovákov vo Vojvodine. Staré fotografie môžu zobrazovať: - pasenie kráv, svíň, oviec, husí, sliepok, kačíc a inej hydiny; - práce spojené s pastierstvom: dojenie, spracovávanie mliečnych výrobkov, výroba syra, tvarohu, kyslého mlieka; - vyháňanie dobytka na pašu; - dobytok a hydina na pastve; - ľudia a dobytok, hydina; - tance s pastierskou tematikou, hudobné nástroje; - život pastierov na salaši, na pastvinách, v dedine, v poli, pastierske zvyky. Potešíme sa aj pastierskym piesňam, notovému materiálu alebo príbehom o živote pastierov. Podmienky súbehu: - na súbeh treba zasielať staré fotografie znázorňujúce pastiersku • KULTÚRA •

kultúru Slovákov vo Vojvodine; - ku každej fotografii treba doložiť popis: prostredie (dedina/mesto), rok, resp. desaťročie vzniku fotografie, kto sa nachádza na fotografii a aká aktivita je na fotografii znázornená; - účastníci súbehu môžu zaslať neobmedzený počet fotografií; - fotografie možno posielať skenované e-mailom na office@slovackizavod.org.rs alebo ustavprekulturu@ gmail.com, doručiť osobne alebo poštou na adresu: Ústav pre kultúru vojvodinských Slovákov Pre fotosúbeh Njegoševa 16 ⁄ II ⁄ 7 21000 Nový Sad Fotografie sa po preskenovaní vrátia majiteľovi. Prosíme Vás, aby ste záväzne v zásielke uviedli Váš kontakt a adresu odosielateľa. Termín uzávierky súbehu je 1. augusta 2018. Účastníkov fotosúbehu čaká zaujímavé vyhodnotenie s primeraným programom a bohaté odmeny. Získané fotografie spolu s ich popisom zaradíme do elektronickej databázy Ústavu pre kultúru vojvodinských Slovákov.

KRÍŽOVKA ČÍSLO 24

V tajničke je pomenovanie podujatia, venované mladým nádejným básnikom.

autorka: ANNA 2. časť BIČIA- tajničky ROVÁ

blano- 1. časť krídly tajničky hmyz

vôňavá čas, liať anno látka epocha Taliansko (nedok.) domini

vsadila identifikácia

prísne, rázne

north druh papagájov

lenivo ženské meno

autoškola

obežnica

pohrebná hostina

skutočne pravdivá

Valjevo pohybovala sa

nálepka

druh leopardu

Rakúsko oná Ladislav Novomeský

vpíšte ATU

romb kelvin

malá metla

ženské meno S HLADU ĽU

súhlas životné nadšenie svätý (skr.)

3. a 2. samohl.

osob. zám. mužské meno

Oliver Twist dusík

dinár myslená priamka

číslovka

ROZLÚŠTENIE KRÍŽOVKY ČÍSLO 23 VODOROVNE: obomknúť, krmivo, a, starena, K, atest, dom, atak, ovos, ona, látka, ál, O, kačica, vial, hi, av, kulak, ťahala, A, na, anat TAJNIČKA: MIRA BRTKOVÁ

čuchový orgán

Správne rozlúštenie KRÍŽOVKY 21 z čísla 21 Hlasu ľudu z 26. mája 2018 bolo: TANCUJ, TANCUJ. Odmenu – knižné vydanie z produkcie NVU Hlas ľudu za správne rozlúštenie uvedenej krížovky získala: MÁRIA HUČOKOVÁKLINKOVÁ, Ul. maršala Tita č. 23, 23 207 Aradáč. Blahoželáme. Správne rozlúštenia aj naďalej zasielajte DO 5 DNÍ ODO DŇA VYDANIA NAŠICH NOVÍN na adresu: NVU Hlas ľudu, Bulvár oslobodenia 81/V, poštový priečinok 234, 21 000 Nový Sad, PRE KRÍŽOVKU, alebo mailom na adresu: obsustova@hl.rs

24 /4807/ 16. 6. 2018

Oznamy SPOMIENKA

Pri príležitosti stretnutia generácie bývalých žiakov ZŠ Mladých pokolení, narodených roku 1993, spomíname si na našu triednu učiteľku

Hľadáme šikovných pracovníkov na prerábanie bytov v Bratislave: sadrokartonistov, obkladačov, vodárov, murárov; tel. číslo: +421903 125 113 (Viber, Whatsapp), Daniel; mail: gages@stubau.sk.

KATARÍNU CICKOVÚ 10. 7. 1964 – 4. 11. 2011 – 2018 z Kovačice

S láskou a úctou Vaši žiaci 8. 2 triedy

DROBNÝ OZNAM VYROBNY PROGRAM: – KOTLY NA PEVNE PALIVO, BIOMASU A PELETY – HORAKY NA PELETY – NEREZOVE KOMINY – AKUMULACNE NADRŽE

Nositelia zlatých medailí za kvalitu na Novosadskom veľtrhu

KOVAČICA Štúrova 69 tel./fax: 013/662-183 mob. 063/282-097 www.uniko.rs

TESNÍME (dihtujeme) okná a dvere neopren gumou – ochraňuje pred vetrom, chladom, prachom. Je úsporou pri vykurovaní. Inštalujeme a opravujeme rolety, harmonika dvere, p á s o vé z á c l o ny, siete proti hmyzu; tel.: 060/5088-433 a 025/5827-710.

Mestská správa pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad na základe článku 10 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04 a 36/09) zverejňuje OZNÁMENIE o podanej žiadosti o rozhodovanie o potrebe po odhade vplyvov na životné prostredie projektu Nositeľ projektu Mestská správa pre stavebný pozemok a investície Mesta Nový Sad, Stevana Branovačkog číslo 3, Nový Sad, podal žiadosť o rozhodovanie o potrebe po odhade vplyvov na životné prostredie Zariadenia na prečisťovanie odpadových vôd sídliska Čenej, na katastrálnych parcelách číslo 1922/6, 4151, 4195 a 482, všetky v k. o. Čenej, Mesto Nový Sad. Údaje a dokumentáciu zo žiadosti nositeľa projektu možno dostať k nahliadnutiu v miestnostiach Mestskej správy pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad, Rumenačka 110 a, Nový Sad, v pracovné dni od 10.00 do 15.00 h. Všetci záujemcovia v lehote 10 dní odo dňa zverejnenia tohto oznámenia, môžu svoju mienku v písanej forme doručiť na adresu Mestskej správy pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad.

Mestská správa pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad na základe článku 29 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04 a 36/09) zverejňuje OZNÁMENIE o schválení rozhodnutia, že nie je potrebný odhad vplyvov na životné prostredie projektu “Výstavba výrobného objektu-pracovne na výrobu sáčkov poschodovosti P a časť P +1“ Nositeľ projektu “Radbruch“ s. sr. o., Makedonska 30, Belehrad, podal tomuto orgánu žiadosť o rozhodovanie o potrebe po odhade vplyvov na životné prostredie projektu “Výstavba výrobného objektu-pracovne na výrobu sáčkov poschodovosti P a časť P +1“ na katastrálnej parcele číslo 10342, k. o. Futog, Mesto Nový Sad. Po uskutočnenom postupe, Mestská správa pre ochranu životného prostredia dňa 7. júna 2018 schválila rozhodnutie číslo VI-501-189/18, že nie je potrebný odhad vplyvov predmetového projektu na životné prostredie. Do predmetového rozhodnutia možno nahliadnuť v miestnostiach Mestskej správy pre ochranu životného prostredia, Rumenačka 110 a, Nový Sad, v pracovné dni od 10.00 do 15.00 h a na webovej stránke Mestskej správy pre ochranu životného prostredia www.environovisad.org.rs. Zainteresovaná verejnosť môže vyjadriť sťažnosť proti tomuto rozhodnutiu v lehote 15 dní odo dňa jeho zverejnenia v prostriedkoch verejného informovania, prostredníctvom tohto orgánu.

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

SMUTNÁ ROZLÚČKA s

ONDREJOM VRBOVSKÝM 21. 12. 1953 – 31. 5. 2018 z Kysáča

Tichú a trvalú spomienku na Teba si zachovajú svatovci Vozárovci s rodinou

SPOMIENKA Oznamujte v Hlase ľudu 021/ 47-20-840 a 021/47-20-844 inzercia@hl.rs

Pri stretnutí z príležitosti 50. výročia zakončenia Základnej školy Jozefa Marčoka Dragutina v Hložanoch s úctou sme si zaspomínali na zosnulých spolužiakov a učiteľov generácia 1953

SMUTNÁ SPOMIENKA

Pri príležitosti stretnutia bývalej generácie ZŠ Mladých pokolení v Kovačici generácia bývalých žiakov si s láskou a úctou spomína na zosnulých učiteľov: TOMÁŠA MRAVÍKA IVANA MILOŠEVIĆA EUFEMIJU HARDYOVÚ MARTU CICKOVÚ a MÁRIU CHORVÁTOVÚ a spolužiakov: JAROSLAVA SNEŽANU FÚSEKA PUTIĆOVÚ MILJANA PAVLA CICKU MATIJEVIĆA JOZEFA ČÍŽIKA PAVLA SAMPORA JÁNA ČAPU a JOZEFA KOLAJA. Generácia žiakov narodených v roku 1963

Mestská správa pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad na základe článku 29 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04 a 36/09) zverejňuje OZNÁMENIE o schválení rozhodnutia, že je potrebný odhad vplyvov na životné prostredie a o určovaní objemu a obsahu štúdie o odhade vplyvov na životné prostredie projektu základňovej stanice mobilnej telefónie “NS Spens“ Podnik “Telenor Common Operation“, pobočka Belehrad – Nový Belehrad po oprávnení nositeľa projektu “Telenor“ s. sr. o., Omladinskih brigada 90, Nový Belehrad, podal tomuto orgánu žiadosť o rozhodovanie o potrebe po odhade vplyvov na životné prostredie projektu, základňová stanica mobilnej telefónie “NS Spens“, Ulica Sutjeska 2, v Novom Sade na katastrálnej parcele číslo 893, k. o. Nový Sad II, Mesto Nový Sad. Po uskutočnenom postupe, Mestská správa pre ochranu životného prostredia dňa 8. júna 2018 schválila rozhodnutie číslo VI-501-47/18, že je potrebný odhad vplyvov predmetového projektu na životné prostredie. Do predmetového rozhodnutia možno nahliadnuť v miestnostiach Mestskej správy pre ochranu životného prostredia, Rumenačka 110 a, Nový Sad, v pracovné dni od 10.00 do 15.00 h a na webovej stránke Mestskej správy pre ochranu životného prostredia www.environovisad.org.rs. Zainteresovaná verejnosť môže vyjadriť sťažnosť proti tomuto rozhodnutiu v lehote 15 dní odo dňa jeho zverejnenia v prostriedkoch verejného informovania, prostredníctvom tohto orgánu.

• OZNAMY •

BOĽAVÁ ROZLÚČKA

SMUTNÁ SPOMIENKA

Dňa 30. mája 2018 nás navždy opustila naša mama, dcéra, sestra a manželka

na otca a starého otca

matku a starú mamu

VESNA ROMIĆOVÁ rod. Kolárová 3. 11. 1960 – 30. 5. 2018 z Báčskeho Petrovca

JÁNA BREZNÍKA

1. 9. 1931 – 10. 6. 2008 – 2018 S láskou, žiaľom a bôľom v srdci si na Teba budú spomínať Tvoji najmilší

hlasludu.info www.hl.rs Na stretnutí pri príležitosti 45. výročia zakončenia Základnej školy Jozefa Marčoka-Dragutina v Hložanoch sme si s úctou zaspomínali na svojich zosnulých:

KATARÍNU BREZNÍKOVÚ rod. Feldyovú 15. 5. 1936 – 13. 7. 2015 – 2018

z Padiny Roky prechádzajú a nám každý deň chýba Vaša láska, dobrota, teplé slová a dobré rady. Pekné a trvalé spomienky zachovávajú a navždy Vás budú nosiť vo svojich srdciach

Vaši najmilší

SMUTNÁ SPOMIENKA

FRANTIŠEK OBUCH

spolužiakov:

Annu Častvanovú, rod. Uramovú Vladimíra Šranku Máriu Bartošovú Annu Mihajlovićovú rod. Mackovú vychovávateľku

Katarínu Mrázovú triednych učiteľov:

Máriu Kišgeciovú a Pavla Struhára generácia 1958

SMUTNÁ ROZLÚČKA s mamou

KATARÍNOU ZÁBORSKOU 8. 7. 1923 – 6. 6. 2018 z Kulpína

Večný pokoj Ti prajeme a pekné spomienky si na Teba zachováme. Syn Michal s rodinou

• OZNAMY •

1936 - 2008 - 2018 z Kysáča Čas plynie a nevráti, čo vzal, zostali len spomienky a žiaľ.

1936 - 2008 - 2018 z Kysáča

S láskou a úctou si na Teba spomína dcéra Lýdia

SMUTNÁ ROZLÚČKA

S úctou a láskou si na Teba spomína manželka Mária

SMUTNÁ SPOMIENKA

so starou mamou

KATARÍNOU ZÁBORSKOU

PAVLA SÉČA

1939 – 2008 – 2018 z Pivnice

8. 7. 1923 – 6. 6. 2018 z Kulpína

Už len kyticu kvetov na hrob Ti môžeme dať a čakať, že čas rany vylieči a s raneným srdcom žiť naučí.

S láskou a úctou si na Teba budú spomínať vnučka Anna s rodinou a vnuk Daniel

24 /4807/ 16. 6. 2018

S láskou si spomína syn Vladislav s rodinou

RTV Panoráma TELEVÍZIA VOJVODINA 2 Piatok 15. júna 19.30 Zostrih z tohtoročného Folklórneho festivalu Tancuj, tancuj..., 3. časť 20.00 Dobrý večer, Vojvodina Nedeľa 17. júna 11.00 Dúhovka 11.30 Vysielanie pre dedinu Utorok 19. júna 12.10 Paleta – výber najlepších vysielaní z produkcie Slovenskej redakcie RTV Vojvodina titulkovaných po srbsky na 1. programe TVV

18.25 18.30 18.50 19.00 19.15 19.50

17.30 Perličky – desaťminútový blok venovaný najmladším divákom Pondelok – sobota 18.00 Denník Pulz mladých. V rámci vysielania Dobrý večer Vojvodina, v mládežníckom vysielaní Pulz mladých sa pozornosť venuje pivu. Autori relácie divákov zavedú na festival piva, ukážu ako sa tento nápoj vyrába. Pre tých, ktorí ho neradi pijú, prinesú aj rady ako ho ešte možno využiť. Dúhovka divákom sprítomní storočnicu ukončenia prvej svetovej vojny tzv. Veľkej vojny s akcentom na účasť tak vojvodinských Slovákov, ako aj tých zo súčasného Slovenska. O tom, aké obete naši predkovia v tejto vojne dali, za čo bojovali a čo po vojne získali, pokúsia sa odpovedať historici a potomkovia padlých v tejto vojne.

RÁDIO NOVÝ SAD 3 Predpoludňajší program Každý pracovný deň 8.00 – 10.00

Nedeľa Správy Vysielanie pre dedinu Pohľady k výšinám Vysielanie pre deti

Nedeľa 17. júna Film: Tom a Jerry a čarodejník z Oz Hit dňa, Reklamy, zostrih Molí Zvon, prehľad udalostí týždňa Kolážová relácia Nedeľa s vami Film: Päťdesiat odtieňov sivej Záver vysielania

Každý pondelok 20.00 Hudobný mix

Utorok – sobota 17.00 Správy 22.00 Správy Nedeľa 13.00 S vami a pre vás S vami a pre vás je kolážové vysielanie, ktoré obsahuje aktuality zo staropazovského prostredia, ako i z iných slovenských prostredí. V rámci hodinového vysielania je aj náboženská časť pod názvom Hrad prepevný. Repríza v pondelok a stredu o 14.00, resp. o 22.05.

RÁDIO STARÁ PAZOVA Utorok – piatok 18.00 Servis Na dnešný deň Meniny 18.15 Volíme melódiu dňa 18.30 Aktuality z obce a iných osád Poučky zo slovenčiny (streda) 19.00 Denník, informatívne vysielanie 19.15 Hudba 19.30 Oznamy, hudba a reklamy 20.00 Z nášho uhla, udalosti a ľudia Náboženské vysielanie Živé vody (streda) Tematické vysielanie Z minulosti (štvrtok)

15.00

16.00 16.05 16.30 17.00 18.05

Nočný program 23.00 Rozhlasová hra pre dospelých (utorok) 24.00 Slovenská tanečná, ľudová a umelecká hudba (nedeľa)

www.hl.rs

17.00 18.30 19.00 20.00 22.00 24.00

Každú sobotu 18.15 Výber z programu TV Pančevo

Popoludňajší program 14.45 Slovenská ľudová hudba (sobota) 15.00 Správy 15.05 Rádiošport (pondelok) Kronika našich osád (utorok) Hudobné vysielanie (streda) Inteen (streda o 16.00) Súzvuky (štvrtok) Z každého rožka troška (piatok) Kaleidoskop (sobota) 15.30 Zo sveta hudby – zábavná hudba (nedeľa) 16.00 Motívy (nedeľa) 17.00 Rozhlasové noviny 17.15 Vejár hudobných vysielaní Slovenská ľudová hudba (sobota)

21.45 Hit dňa, Moľa / Klenoty, Citáty, Reklamy, Zvon 23.00 Záver vysielania

Každý piatok 18.15 Výber z programu TV Kovačica

Sobota 8.00 Správy 8.30 Envirosféra 9.00 Správy Týždeň 8.00 8.05 9.05 9.30

Pondelok – sobota Začiatok vysielania Zahraničný denník Hit dňa, Moľa / Klenoty, Citáty Zvon, spravodajská relácia Kreslený film Hit dňa, Reklamy 20.00 Filmy: Piatok 15. júna – Zelená míľa Sobota 16. júna – Tajomstvo dračej hrobky Pondelok 18. júna – Kontraband Utorok 19. júna – Smrtiaci hurikán Streda 20. júna – Kým nás smrť nerozdelí Štvrtok 21. júna – Tri gaštanové kone

RÁDIO PETROVEC

19.00

Sobota Servis Na dnešný deň Meniny, Reklamy Správy Zvončeky, detské vysielanie Oznamy a drobné oznamy Volíme melódiu týždňa, resp. mesiaca, hudba a reklamy Repríza štvrtkovej relácie Z nášho uhla Aktuality z Vojvodiny, na spoločnej vlne rozhlasové stanice Báč, Báčsky Petrovec, Kovačica a Stará Pazova Oznamy, drobné oznamy a z našich osád Aktuality z mesta, repríza utorkovej relácie Z nášho uhla

Utorok – piatok 19.30 9.00 – 13.00 Správy na každú hodinu 10.00 – 11.00 Hit dňa, kontakt relácia 20.00 14.00 Dozvuky, denná informatívna relácia Sobota Nedeľa 10.00 – 11.00 Rádiodišputy, týždenná 7.00 Servis relácia na aktuálnu tému Na dnešný deň Nedeľa Meniny 10.00 – 12.00 Retrospektíva udalostí 7.30 Oznamy, hudba a reklamy týždňa 8.00 Správy 12.00 Hudobné pozdravy a blahoželania 8.05 Hudba, servis 8.30 Slovo nášho Boha, náboženské Slovenská hudba každý vysielanie 9.00 Správy deň od 5.00 – 20.00. 9.05 Hudba a aktuality Svetová hudba každý 9.30 Oznamy, hudba a reklamy deň od 20.00 – 5.00.

Informačno-politický týždenník

TV OBCE KOVAČICA

TV STARÁ PAZOVA

TV PETROVEC

Klenotnica (nedeľa, utorok, piatok) 16.00 – 18.00 Nedeľa 17. júna 16.00 Kronika týždňa Slovo na týždeň Rozlúčkový večierok maturantov kovačického gymnázia Slováci v srdci Šumadije Utorok 19. júna 16.00 Divadelné predstavenie: Ktosi je za dverami Kreslený film: Ježišove zázraky Piatok 22. júna 16.00 Z archívu: RTV OK Film: Drak sa vracia

RÁDIO KOVAČICA Na modrej vlne – každý pracovný deň 15.05 Správy z regiónu 15.30 Stalo sa na dnešný deň 16.00 Správy z Kovačickej obce 16.10 Hlas ľudu ponúka (každý piatok) 16.20 Kalendárium 16.25 Udalosti dňa 16.55 Citáty do vrecka 17.00 Šport, Medicína, Školstvo, Poľnohospodárstvo, Kultúra 17.15 Zaujímavosti zo sveta 17.30 Humor 18.00 Správy z Kovačickej obce 18.10 Zaujímavosti zo sveta 18.15 Šport, Medicína, Školstvo, Poľnohospodárstvo, Kultúra 18.20 Citáty do vrecka 18.40 Poézia

TELEVÍZIA PANČEVO Nedeľa 17. júna 19.30 Repríza relácie Dobrý deň Streda 20. júna 12.30 Dobrý deň, kolážová relácia

NOVOSADSKÁ TELEVÍZIA Každý pracovný deň 15.15 Objektív v slovenskej reči

• RTV PANORÁMA •

Šport KRAJANIA ZAMESTNANÍ V BRATISLAVSKOM VOLKSWAGENE

Založili futbalové mužstvo Vojvodina Vladimír Hudec

posledných rokoch si početní Slováci zo Srbska, resp. Vojvodiny pracovnú príležitosť našli na Slovensku. Žijú a pracujú na celom Slovensku, ale najviac ich je zrejme v Bratislave. Oni sa najprv stretali výlučne na pracovnom mieste, neskoršie keď sa zoznámili, začali si organizovať aj tzv. balkánske, resp. „srbské” zábavy. Keďže medzi nimi sú početní folkloristi, športovci a zanietenci v iných oblastiach, ďalší logický krok bol zorganizovať nejaké združenie či klub a tak sa prejaviť v oblasti svojich záujmov. Prvý krok k realizácii urobili chlapci, zamestnaní v automobilke Volkswagen v Bratislave. Presný údaj, koľko ich je tam, nejestvuje, avšak podľa voľných odhadov v tejto továrni pracuje bezmála 400 robotníkov, hlavne Slovákov zo Srbska. Keďže v tejto obrovskej firme, ktorá zamestnáva viac než 13 500 zamestnancov,

Futbalové mužstvo Vojvodina v Bratislave zistili sme, že na to máme takmer dve mužstvá. Okrem D. Pilipa a mňa, ihneď sa nám pripojili Hajdušičania Vladimír Orgován a David Melih, Jánošíčania Vladimír Hučka, Srđan Kotruc, Ivan Supek a Miki Mosnak, Alexander Bíreš z Kovačice, Emil Šuľa

Momentka zo zápasu mužstva Vojvodiny v zimnej lige Volkswagenu pre svojich robotníkov organizujú aj športové aktivity, resp. hokejovú a futbalovú ligu, zrodila sa idea zapojiť sa na športovom poli aj do súťaže. Keďže „Srbi”, ako ich na Slovensku volajú, hokej hrať nevedia, založili si futbalový tím, ktorý tvoria krajania zo Srbska. Iniciátormi boli Kovačičan Ivan Hriešik a Hajdušičan Daniel Pilip. „Najprv sme do toho chceli zapojiť iba kolegov z pracovného tímu”, hovorí Ivan, inak diplomovaný ekonóm. „Avšak, keď sme začali spočitovať iba kamarátov a známych, o ktorých sme vedeli, že vedia a chcú hrať futbal, • ŠPORT •

a Dejan Karkalík z Aradáča, Pivničan Branislav Chrček, Tihomir Vinkov zo Somboru a Rudolf Findić zo Zreňanina. Sú to všetko chlapci, ktorí hrávali pre svoje dedinské kluby a prišli za prácou na Slovensko - futbal im trochu chýbal.” Rýchlo sa zorganizovali, prihlásili sa organizátorovi, ktorý im zabezpečil športový úbor s nadpisom, čiže názvom mužstva a začali hrať zimnú ligu. Zohrali spolu 6 zápasov a s 5 bodmi skončili na 6. mieste od 7 mužstiev. Daniel Pilip, zamestnaný na pozícii teamlídra elektrikárov

Madrid. Obdobie medzi zimnou a letnou ligou v mužstve Vojvodina využívajú na vlastnú prezentáciu, aby sa vraj o nich dozvedeli aj iní krajania, ktorí vedia hrať futbal, ale nevedia, že jestvuje mužstvo krajanov. Okrem toho, uvažujú aj o tom, že sa zapoja do bratislavskej ligy v malom futbale. Jeden z iniciátorov zoskupenia futbalistov z Dolnej zeme, Miki Mosnák, inak profesor telesnej výchovy, ktorý predtým než odišiel na Slovensko bol aj futbalovým rozhodcom, hovorí, že prvoradým cieľom bolo, aby sa krajania navzájom lepšie zoznámili. „Na začiatku sme sa málo stretávali a teraz sa už kamarátime a navštevujeme sa aj v súkromí s rodinami. Všetci spolu sme pozerali posledné derby Partizan – Crvena

hovorí, že prvá sezóna bola iba skúšobný projekt. „S trochu viac šťastia sme mohli postúpiť aj do štvrťfinále. Ale ani toto nepovažujeme za neúspech. Veď prvýkrát sme hrali spolu. Ukázali sme, že vieme hrať futbal. Boli sme rovnocenní aj s favorizovanými tímami. Od niektorých sme síce prehrali, s niektorými sme remizovali, ale niektorých sme veru aj vyhrali. Vcelku, sme spokojní. Keďže sa vo Volkswagene pracuje v zmenách, nikdy Na striedačke: Daniel Pilip (stojí sme nemohli hrať vpredu) a Ivan Hriešik za ním v stálej zostave, museli sme sa dobre Zvezda a chystáme sa spoločne zorganizovať, aby sme fandiť reprezentácii Srbska na majpre každý zápas nazbie- strovstvách sveta v Rusku. Športovci z Dolnej zeme, zamestrali kompletný tím. Hlavnaní vo Volkswagene a zoskupení ne sa nám to darilo. Prvá sezóna v súťaži bola úspeš- vo futbalovom mužstve Vojvodina ná. V nastávajúcom období plánujú to teda roztočili. A keďže je na posilniť mužstvo ďalšími hráčmi a Slovensku, v Bratislave a najmä vo zapojiť sa do letnej ligy, ktorá sa Volkswagene aj mnoho Slovákov, začne hrať ihneď po kolektívnej ktorí sa v Srbsku zaoberali folklódovolenke, čiže začiatkom au- rom čiže choreografov, tanečníkov, gusta. Na rozdiel od zimnej ligy, spevákov, športovci ich vyzývajú, bude sa hrať na tráve na otvore- aby sa aj oni podobným spôsobom nom a mužstvo bude tvoriť 5 + 1 organizovali, založili si spolok a v hráčov. Víťaza očakáva odmena speve a tanci si skrátili dlhé voľné organizátora, ktorá vonkoncom chvíle a tak čelili osamelosti, ktorú nie je zanedbateľná. Vlaňajšieho so sebou prináša život v novom víťaza Firma častvovala dvojdňo- prostredí a najmä v novej krajine. vým výletom do Madridu, v rámci Foto: z archívu D. Pilipa ktorého navštívili aj štádion Real 24 /4807/ 16. 6. 2018

Šport SELENČSKÁ STOLNOTENISOVÁ NÁDEJ DÁVID ČAPANDA

Škôlkar a už vyhráva

Juraj Berédi-Ďuky

Stolnotenisovom klube Selenča, ktorý má dlhoročnú tradíciu a v minulosti zaznamenával pozoruhodné úspechy, vždy venovali náležitú pozornosť priberaniu nových členov, zvlášť pionierov, z ktorých neskoršie vyrastali znamenití športovci – stolní tenisti, ktorí pokračovali tam, kde ich predchodcovia zastali. Dávid Čapanda je jeden z mnohých chlapcov, ktoré sa dostali do tohto klubu. Do sveta stolného tenisu ho priviedol otec František, tiež nadšenec tohto športu, ktorý je zároveň aj predsedom klubu a Dávidovým vzorom. Už ako päťročný chlapec s raketou v ruke začal naháňať celuloidovú loptičku. Prizeral sa, ako to robí otec, ale počúval aj rady a poky-

ny trénera Dušana Valentu, tiež dlhoročného nadšenca s bohatou športovou kariérou, či už ako hráča, rozhodcu alebo trénera. Skúsený odborník dal Dávidovi základy a pomaly ho zvádzal do sveta stolného tenisu. Vďaka Selenčanovi Zlatkovi Keslerovi, ktorý selenčskému klubu bol vždy nápomocnou rukou, do Selenče sa dostala skúsená odborníčka, Nada Banjac, ktorá prebrala prácu s pionierskou odbočkou, teda aj s Dávidom. Po namáhavých tréningoch prišli aj prvé turnaje, na ktorých Dávid, ikeď je iba škôlkar, v staršej prípravnej skupine začal zaznamenávať svoje prvé úspechy. A tak vlani na novoročných turnajoch v Báči a Čelareve obsadil prvé miesta vo svojej kategórii, ale sa mu podarilo zvíťaziť aj v kategórii prvých

hry, na rozdiel od svojich vrstovníkov, vystriedal aktívnym športom a netrpezlivo očakáva každý tréning a turnaj, na ktorých v súboji so súpermi zistí, koľko v tejto hre pokročil. Má podporu svojich rodičov, ktorí mu nezištne pomáDávid Čapanda so svojimi medailami hajú, aby zotrval a druhých ročníkov. Nadšený do- a zdokonaľoval sa. Doterajšie siahnutými úspechmi ešte húžev- úspechy svedčia o pokroku, ale natejšie trénoval, vpíjal do seba aj veštia skvelú športovú kariéa uplatňoval všetky rady trénerov. ru. Dúfame, že bude príkladom Nasledovali turnaje v Zreňanine, svojim vrstovníkom, ako aj iným Novom Sade, v Báči, Šabci, Báčskej selenčským deťom, aby sa aktívne Topole. Prevažne obsadil prvé venovali športu. V STK Selenča sú miesta a tam, kde nebol prvý, bol hrdí na svojho mladučkého člena, aspoň medzi prvými tromi. Doma ktorý od malých nôh úspešne už má kolekciu získaných medailí, predstavuje klub a okrem iného, víťazných pohárov a diplom, na aj vďaka Dávidovi, budúcnosť ktorý je nesmierne pyšný. stolného tenisu v Selenči je zaDávid teda počítač a počítačové istená.

VK MLADOSŤ BÁČSKY PETROVEC

90 rokov volejbalu v Petrovci

Jaroslav Čiep

ri príležitosti 90 rokov volejbalu v Báčskom Petrovci, Volejbalový klub Mladosť

zorganizoval medzinárodný turnaj mladších kategórií, ktorý bol úspešne ukončený v sobotu 9. júna v športovej hale Základnej školy Jána Čajaka v Báčskom Petrovci. Na turnaji účinkovali štyri tímy, z ktorých jeden zo Starej Ľubovne v Slovenskej republike a ďalšie

www.hl.rs

tri tímy boli z domácej pôdy – Proleter Zreňanin, VK SK Volej z Nového Sadu a jeden celok tvorili najlepší mladí volejbalisti z Báčskopetrovskej obce. Po ostrej

hre, prvé miesto na turnaji získal VK Proleter, druhý bol VKM Stará Ľubovňa, tretie miesto obsadili domáci volejbalisti, kým štvrtý bol celok VK SK Volej. V rámci odmeňovania najúspešnejších hráčov, úspešní boli aj hráči domáceho tímu. Uznanie za najlepšieho stredného hráča

Informačno-politický týždenník

získal Alexander Petej a najlepším prijímačom na turnaji bol Vlastislav Jaško. Petrovskí volejbalisti na turnaji mali možnosť privítať aj Vladimira Bateza, niekdajšieho reprezentanta Srbska a v súčasnosti Pokrajinského tajomníka pre šport a mládež, ako aj zástupcov

lokálnej samosprávy, predsedu obce Srđana Simića, tiež i Srđana Stojanovića a Sinišu Stanivuka, ktorí udeľovali ocenenia najlepším tímom a jednotlivcom na turnaji. Foto: archív VK Mladosť

ŠKOLA FUTBALU PADINSKEJ DOLINY si zapísala ďalšiu úspešnú účasť na turnaji. Totižto, generácia mladých padinských futbalistov, narodených v roku 2008 a mladší, v nedeľu 10. júna sa z turnaja v Kačareve domov vrátila so striebornou medailou. Na ceste do semifinále, Padinčania dosiahli nasledovné výsledky: Arena Pančevo – ŠF Dolina 0 : 3, ŠF Dolina – Jugoslavija Jabuka 1 : 1, Partizan Uljma – ŠF Dolina 1 : 6. V semifinále remizovali s hostiteľom Jedinstvo Kačarevo – 0 : 0, ale boli úspešnejší v kopaní penált 1 : 3. Vo finále si znovu skrížili zbrane s celkom Partizan, ktorý sa im výsledkom 0 : 1 revanšoval za poltuctovú prehru v kvalifikáciách, takže sa Padinčania v konečnom museli uspokojiť so striebornou medailou. Brankár Doliny, Marek Trnovský bol vyhlásený za najlepšieho brankára na turnaji. J. Bokor • ŠPORT •

DOHRÁVKA O POSTUP DO VOJVODINSKEJ LIGY

Dva zápasy - jeden gól Ján Bokor

ruhé a tretie mužstvá z Prvej juhobanátskej ligy v stretnutiach s rovnako umiestnenými mužstvami zo Zreňaninskej oblastnej ligy, majú rozhodnúť o tom, kto bude nový člen Vojvodinskej ligy – skupina východ. V prvých zápasoch semifinále, zaznamenané boli skromné výsledky. V Čente domáci Banat zaznamenal minimálnu výhru 1 : 0 nad Partizanom z Uljmy a

zápas Borac Aleksandrovo – Dolina sa skončil bezgólovou remízou. V revanšoch sa rozhodne, kto bude hrať finále. BORAC – DOLINA 0 : 0 Pred cestou do dedinky Aleksandrovo kolovali rôzne rozprávky, že niektorí hráči Doliny odmietajú vystúpiť a preto sa nevedelo, v akom zložení Dolina vybehne na ihrisko Borca. Nedorozumenia sa predsa prajne vyriešili a okrem Marka Ru-

OBECNÁ LIGA ŠÍD

Obilić je majster Lazar Pavković BAČINCI: OFK Bačinci – OFK Binguľa 5 : 1 (3 : 1) Futbalistom Bingule sa počas jarnej sezóny vonkoncom nedarilo, a aj futbalové šťastie im obrátilo chrbát. Z posledného zápasu tejto jari sa domov vracajú presvedčivo porazení. Zápas bol férový a korektný, na ktorom čestný gól pre Binguľu dal Bojanić v 16. minúte. OFK BINGUĽA: Volić, Džever, Cvijanović, Šućak, Pajić, Palić (Micić), Ćalić, Širadović, Galetić, Bojanić (Janković), Nikolić.

GIBARAC: Sinđelić – Jednota (Ľuba) 7 : 2 (4 : 2) Futbalisti Jednoty v poslednom kole v Gibarci aj napriek začiatočnému vedeniu utrpeli presvedčivú porážku. Zápas však bol bojovný a korektný. Hostia aj napriek presvedčivej porážke počas všetkých 90 minút hrali bojovne a preto im treba zablahoželať. Góly pre hostí dali Ž. Sremčić z penalty v 6. a Mrđanović v 27. minúte. JEDNOTA: Šili, Mrđanović (Tadić ), Toman, Laćarac, Punoš, Ramić, Ruman, Ž. Sremčić, P. Sremčić (Budimir), Pavlović, Cigankov. ERDEVÍK: Erdevík 2017 – Obi-

dića, ktorému pracovné povinnosti nedovolili cestovať, tréner Nikola Marjanović mal výber štandardných hráčov. Zápas vzbudil veľký záujem a na pekne upravenom ihrisku Borca sa zoskupilo okolo 500 divákov. Súperi predviedli priemernú hru. Dobre pripravený tím domácich mal rýchlejších hráčov v útoku a viac gólových šancí. Dolina mala útoky slabšie ako obvykle, ale obrana pôsobila istejšie a zastavovala útoky domácich. Hostia z Padiny mali i šťastie, lebo sieť solídneho brankára Trkulju zachránilo brvno. Orientácia na obrannú hru sa Doline nakoniec oplatila, lebo sa jej sieť nevlnila. Vysokí domáci obrancovia tiež znemožnili zriedkavejšie útoky

hostí. Lopta sa preto najviac zdržiavala v strede ihriska a gólov nebolo. Bezgólová remíza viac zodpovedá Doline, lebo opätovný zápas zohrá na domácom ihrisku. Prvé stretnutie súperov v dejinách prebiehalo v príkladnom ovzduší. Hralo sa veľmi korektne. Príkladne sa správali aj diváci a spravodliví boli i rozhodcovia. Po zápase, dobrí hostitelia odviedli všetkých aktérov stretnutia za prikrytý stôl a ponúkli ich chutnou večerou. Vedúci klubov si sľúbili, že kamarátenie klubov bude pokračovať. DOLINA: Trkulja, Cvetanović, Važić, Matuľa, Mirko Rudić, S. Rudić, Ugrenović (Paul), Ilić (Hlavča), Dobrić, Kevdžija, Mihajlović.

lić 1993 1 : 0 (0 : 0) V známom futbalovom dekore s petardami a hlučným, ale korektným fandením fanúšikov oboch celkov, prebiehal zápas dvoch najkvalitnejších celkov v lige. Zápas však nemal súťažný význam, lebo celok Obilića už skorej získal titul majstra. Hralo sa kvalitne a domáci gólom Babića zaslúžene vyhrali. ERDEVÍK 2017: Mrkonjić, Babić, Gerik, Cvijanović, Jelčić, Arežina (Ďurík), Petrović, Pap (Toman), Manojlović (Matijević), Radmanovac, Cvetković. ŠÍD: Jednota – Sremac 3 : 0 (2 : 0) Šídski futbalisti boli istejší a účinnejší v hre a celkom zaslúžene sa víťazstvom nad susedmi z Berkasova rozlúčili od svojich verných fanúšikov. Góly dali D. Janković v 28. min. a Dumitrović v 6., v 75. minúte

z penalty. JEDNOTA: Stojadinović, Poluga (V. Janković), Šipka (Milutinović), Mitrović (Trlajić), Jovanović, Petrović, Šumaruna, Dumitrović, Đorđević (Jakšić), Radonić, D. Janković.

DRUHÁ JUHOBANÁTSKA LIGA – VÝCHODNÁ SKUPINA

Iskra nádeje?

JÁNOŠÍK – BORAC (VG) 5 : 1 (2 : 0), prerušené v 75. min.

Vladimír Hudec

ostia z Vračevho Gaju do Jánošíka pricestovali iba ôsmi. Ani Jánošíčania neboli v najsilnejšej zostave, ale predsa len jedenásti, takže od prvej minúty bolo jasné, kto zvíťazí, ibaže bol otázny konečný výsledok. Hostia to hrdinsky znášali, kým mali síl a v prvých minútach zápasu vážne ohrozili bránu Radaka, ktorému iba šťastie zachránilo sieť. Postupne však domáci úplne presadili hru pred bránu hostí. Vedenia sa ujali v 13. minúte gólom Babića z asi 7 metrov, po centri Jankova z rohového kopu. Iba pár • ŠPORT •

minút neskoršie sa vyznamenal bran- Strelu Babića (prvý sprava v modrožltom tričku), kár hostí Jovanović, hostia iba vyprevadili pohľadom - 1 : 0 ktorý jednu za druPo zmene strán však bolo vidieť, hou zastavil tri strely Jánošíčanov zblízka. Na 2 : 0 zvýšil Alen Staňo že hosťom ubúda síl, takže sa dov 20. min. Aj v pokračovaní sa strieda- máci s nimi zahrávali ako mačka jú šance pred bránou hostí. V 37. min. s myšou. Už v 50. min. Babić zvýšil Pavlovic bol zoči-voči s brankárom na 3 : 0, dve minúty neskoršie sa hostí, ale sa tento nedal prekvapiť. ešte raz do listiny strelcov zapísal Ku koncu polčasu, pred bránou hostí A. Staňo a v 60. min. Huszka trafil zaujímavá situácia - najprv Babić pre 5 : 0. Konečne v 70. minúte, hlavou trafil brvno, odrazenú loptu hostia z jedného rýchleho protiúhlavou zasiahol A. Staňo, ale znovu toku korigovali výsledok, ale v 75. iba do brvna, aby v konečnom Pavel minúte hru pre zranenie musel Staňo trafil šibenicu a nakoniec A. opustiť jeden hráč hostí, takže zostali hrať iba siedmi. Rozhodca Staňo strieľal vedľa.

1. Obilić 1933 2. Napredak 3. Erdevík 2017 4. Jednota (Š) 5. Sinđelić 6. OFK Bačinci 7. Sremac 8. Jedinstvo (M) 9. Graničar 10.Omladinac 11.OFK Binguľa 12.Jednota (Ľ)

22 22 22 22 22 22 22 22 22 22 22 22

18 17 17 10 9 9 8 8 7 7 3 2

3 3 77 : 20 4 1 63 : 19 3 2 48 : 18 3 9 44 : 43 5 8 55 : 47 4 9 45 : 38 4 10 50 : 41 3 11 37 : 49 3 12 34 : 59 0 15 39 : 65 3 16 21 : 58 1 19 27 : 83

55 55 54 33 32 31 28 27 24 21 12 7

musel odpískať koniec zápasu. JÁNOŠÍK: Radak, Prokić, A. Staňo, S. Kotruc, Živanov, Jakimov, Babić, Pavlovic, P. Staňo, Jankov, Huszka. Ostatné výsledky 25. kola: Potporanj – Ševac 4 : 1, Partizan– Polet 0 : 2, Ratar– Budućnost 3 : 2, Karaš - Borac 4 : 1, Dobrica – Vinogradar 3 : 0. Voľná bola Hajdušica. Táto výhra značne nezmenila postavenie Jánošíka v tabuľke, ale sa zjavila iskra nádeje na obstátie. Totižto, keby Hajdušica v poslednom kole v Gudurici vyhrala Vinogradar a Jánošíčania v Izbišti vicemajstra Polet, Jánošík by predbehol Vinogradar a dostal by sa na predposlednú priečku v tabuľke - obstál by v lige. Sú to však iba kalkulácie a treba počkať do nedele, aby sme zistili nakoľko sú reálne.

24 /4807/ 16. 6. 2018

Šport V KYSÁČI SA USKUTOČNILO ŠPORTOVÉ PODUJATIE AJ TY SI NIEKTO

Tolerancia nadovšetko „D Michal Ďurovka

úfam, že ste sa počas minulých troch dní pobavili a kamarátili, bez ohľadu na to, v ktorej časti Kysáča žijete, ktorej viere alebo národnosti patríte, či máte 7 alebo 70 rokov,

O ﬁnálový futbalový zápas bol veľký záujem divákov lebo podstatou tohto podujatia je predovšetkým tolerancia”, povedal v nedeľu večer pred udeľovaním odmien najúspešnejším, predseda združenia Aj ty si niekto Oliver Pustinjak. Tiež zaďakoval priateľom podujatia, sponzorom a donátorom, ktorí sa postarali, aby podujatie z roka

na rok dopadlo čoraz lepšie. Vďaka patrí aj volontérom, ktorí pomáhali v organizácii. Riaditeľka ZŠ Ľudovíta Štúra Anna Vozárová pripomenula význam športu pre deti a mladých, a pochválila ich masovú účasť. Zároveň vyzvala aj ženy, aby dobudúcna aj ony začali súťažiť. Nasledovalo vyhlásenie víťazov 6. ročníka tohto jedinečného športového podujatia, ktoré prebiehalo v dňoch 8. až 10. júna, v ktorom právo účasti majú výlučne občania Kysáča. V basketbale tri na tri zvíťazil tím Jordan, druhý bol tím Slavko car, tretí BK Aj ty si niekto a štvrtý KK I ti si neko. V preťahovaní lana najsilnejší boli Rybári, nasledovali MC2, Lovci, Moskys a Hasiči. V šachu prvé miesto obsadil Ivan Ďurovka, druhý bol Nedeljko Lugonja a tretí Michal Zaťko.

Víťazi tohtoročného podujatia Aj ty si niekto V turnaji ulíc v malom futbale, víťazom sa stal tím Tankosićevo sever I, druhý bol Mišov kraj, tretí Koškov kraj a štvrtý Masarikov kraj. Najlepším hráčom turnaja sa stal Marián Kulík (Mišov kraj), a najlepším strelcom Ivan Jurás s 10 gólmi (Masarikov kraj). Za najlepšieho brankára je vyhlásený Vladimír Ožvát (Mišov kraj) a láskavý titul naj fair play ekipa dostal tím Masarikov kraj. V turnaji v malom futbale zápasili aj tímy Gombárov kraj, Jesenskov kraj, Za štrekov, Tankosićevo sever II, Tan-

kosićevo jug I, a Tankosićevo jug II. O evidenciu výsledkov všetkých športových disciplín sa staral jeden z organizátorov Jaroslav Domoni. Treba spomenúť, že aj toho roku súťažiacim prišli fandiť početní Kysáčania, a bol z toho opravdový sviatok športu a zábavy. Veľký záujem bol i o detskú olympiádu v nedeľu predpoludním, v ktorej účinkovalo asi 100 detí vo veku 7 až 10 rokov, ktoré súťažili v polygóne a nechýbala ani zábavná cvičba hasičov, v ktorej sa početné deti okúpali v pene.

TRADIČNÉ PODUJATIE ZŠR SMUĐ Z KULPÍNA

Varil sa rybací paprikáš Katarína Gažová

areáli rybárskej chatky vedľa kanála v Kulpíne, Združenie športových rybárov Smuđ z Kulpína v sobotu 9. júna zorganizovalo tradičnú súťaž podnikov a združení z územia Báčskopetrovskej obce vo varení kotlíkového rybacieho paprikáša. V konkurencii bolo až 27 kotlíkov a aj návštevnosť tohto populárneho podujatia bola pozoruhodná. Ryby, čiže kapry na varenie paprikáša zabezpečil organizátor a súťažné skupiny sa do varenia dali ihneď po prevzatí materiálu. Za prajného počasia bez horúčav a dažďa, akcia bežala podľa plánu. Fanúšikovia podporovali kuchárske skupiny a za ich asistencie sa varenie darilo na výbornú. Každý tím mal svoje kuchárske tajomstvo, ktoré neprezrádzal ani najväčším zvedavcom. Nálada počas prípravy kotlíkov bola veselá a priateľská. Po uvarení paprikášov, predsta-

www.hl.rs

Kuchári víťazných kotlíkov: (zľava) Zlatko Kičiňa (Združenie vinárov a vinohradníkov, Kulpín), Ján Valentík (Vin farm2, Kulpín), Juraj Kuriš (Stilby, Petrovec) s predsedom ZŠR Smuđ Kulpín Samuelom Vrbovským vitelia ZŠR Smuđ odoberali vzorky zo súťažných kotlíkov a potom sa kotlíky s obľúbenou špecialitou rozniesli po stoloch súťažných skupín a ich hostí a nasledovala

Informačno-politický týždenník

ochutnávka. Hodnotiaca komisia usilovne pracovala a veru nemala ľahkú úlohu. Najúspešnejšie tímy vyhlásil predseda ZŠR Smuđ Samuel Vrbovský. Tretie miesto získalo Združenie vinárov a vinohradníkov Kulpín. Druhé miesto obsadila skupina podniku Stilby z Báčskeho Koštovka paprikáša podniku DEM, Kulpín: Petrovca a najlep- (zľava) kuchárka Jaroslava Leňová a vedľa ší paprikáš podľa Vladimír Haška hodnotenia komisie uvaril kuchársky Po udelení odmien, veselá zábatím podniku Vin farm2 z Kulpína. va pri posedení, rybacích špecialiVíťazné poháre druhému a tretiemu tách a pri dobrej hudbe pokračovatímu odovzdal predseda Súťažnej la do nočných hodín. Návštevníci komisie ZŠR Smuđ, Zdenko Valentík podujatia v prírode vedľa kanála a víťaznému mužstvu pohár odo- sa cítili príjemne a po namáhavom vzdal minuloročný víťaz Miroslav pracovnom týždni to bol skutočne Zorňan. vhodný víkendový oddych. • ŠPORT •

Medailista na majstrovstvách sveta (prvý sprava)

(STARO)NOVÝ MAJSTER SVETA Z PADINY

Jakáb – kolkársky jastrab Ján Špringeľ

„B

ol som „donútený“ zaoberať sa týmto športom. Trénoval som futbal a člen vedenia Ferči ma pred meraním síl vytiahol z auta hovoriac: „Nemôžeš hrať futbal, máš veľké nohy. Si takmer dokonalý na hru v kolky.“ Dodnes som Ferčimu povďačný za túto radu,“ vysvetľuje začiatok kolkárskej ságy Padinčan Želislav Jakáb. Kolkár Doliny a Crvenej zvezdy sa s juniorskou reprezentáciou Srbska na majstrovstvách sveta v rumunskom Cluji koncom mája druhýkrát zaradom stal šampiónom. V zlatej juniorskej reprezentácii Srbska, ktorá sa pod taktovkou Vojka Pavlovića piatykrát zaradom stala vládcom planéty, okrem Jakába boli aj Norbert Ernyesi, Csaba Zavarkó, Milorad Vojnović, Adrian Lončarević, Bojan Kličarić a Alen Kujundžić, ako aj náhradníci David Lainščak a Vuk Boškov. Jakáb a Vuk Boškov boli najmladšími juniormi. Na predchádzajúcej vrcholovej súťaži v chorvátskom Novigrade získal Želislav dve medaily v rozličných vekových kategóriách. Okrem zlatej na juniorských MS družstiev získal aj bronz na Svetovom pohári v jednotliveckej konkurencii kadetov. Na kolkárske dráhy vstúpil roku 2012. Jablko nepadlo ďaleko od stromu. Otec takisto holdoval tomuto športu, zrážal kolky pre červeno-modrých, „kým sa miesto 15 : 15 váľalo 25 plných a 25 na dorážku.“ O rok neskoršie sa Jakáb ml. stal najmladším súťažiacim v Srbskej lige skupina Vojvodina. Už vtedy zažiaril ako kométa. Účinkoval na ôsmich pohároch miest Srbska: v Sente, Apatine, Belehrade, Subotici, Vrbase, Kragujevci, Kruševci a Kljajićeve. Výsledkami si zabezpečil

Želislav Jakáb na tréningu účasť vo finálovom oktete. V Apatine na kolkárskych dráhach v kúpeľoch Junaković prevalcoval siedmich súperov excelentným výkonom – 612 zvalených kolkov a stál na najvyššom stupienku víťazov. Už roku 2014 na súťaži Trofej Belehradu na kolkárni na Banjici potvrdzuje dominanciu ziskom druhej najjagavejšej zaradom. Za obidve zlaté bol jednoznačne vyhlásený Športovým zväzom obce Kovačica za najlepšieho mládežníka (kadeta) za rok 2014. Snaha nezostáva nepovšimnutá ani medzi trénermi mladších družstiev v Kolkárskom zväze Srbska. Dostáva v tom čase aj dve cenné pozvánky: stať sa členom mládežníckej reprezentácie Srbska a na dvojitú registráciu hrať pre prvé mužstvo Crvenej zvezdy. Najprv spolu so spoluhráčom z Doliny Željkom Garafiátom, neskôr ako sám Padinčan bol členom tímu Zvezdy,

ktorá sa nedávno stala šiesty raz zaradom juniorským majstrom Srbska. Vlastný rekord mu v roku 2015 už počítal 627 sklátených driev.

Jakáb má ale ešte vyššie nasadenú latku: byť jedného dňa členom dlho rokov najlepšieho seniorského družstva v Srbsku – KK Belehrad. Prípadne rúcať drevá v daktorom zo zahraničných úspešných klubov. Zažiť ohromujúcu a ohlušujúcu atmosféru fandenia tak v Lige majstrov ako i na seniorskom šampionáte sveta. Slovom, naváľať čoraz viac, dorážať kamdiaľ menej. Siahať nad hranicu kolkárskeho Everestu – nad 700 pováľaných kolkov (tímovo v Doline zmietajú 3 200 až 3 400 kolkov, jednotlivecky 570 – 580, vo Zvezde 3 600 až 3 700 a jednotlivecky nad 600). Okrem jastrabieho oka na kolkárskych dráhach, presviedča Jakáb, súťažiaci musí byť naplno sústredený na hru, psychicky a fyzicky. Ako aj u mnohých iných kolkárov, vzorom mu je najlepší všetkých čias Vilmos Zavarko, pre ktorého tvrdí, že „je nedostihnuteľný, bude vládnuť aj ďalšie desaťročie, sotvaže ho v počte medailí a pohárov v bližšej budúcnosti prekoná, on tak pekne hrá, že sa to nemôže ani opísať.“ Želislav rozkladá, že vynikajúci kolkár potrebuje „veľa tréningov, pri ktorých zdokonaľuje jednu techniku hodu, aby hádzal rovnako od začiatku do konca duelu a k tomu mal vyrovnaný výkon.“ Nesmie sa počas cvičenia hádzať iba klasických 120 hodov (60 plus 60), ale i pozície, čo najviac robí na cvičisku, aby mu „ľahšie bolo na bojisku.“ Pred tréningom aj po ňom, trikrát týždenne ešte beží na „posilnenie koncentrácie a kondície v kolkoch.“ Ak sa mu nepozdáva ako hádzal na základnom tréningu, zopakuje to ešte raz a vôbec mu neprekáža zostať dlhšie v kolkárni. Pozná ako urobiť hru v kolkoch populárnejším športom: „Tri kolkárne a štyri kolkárske kluby nemá zatiaľ žiadna iná obec v Srbsku, iba Kovačica. Treba zavolať kolkárov do základných škôl, aby porozprávali o čaroch tohto športu, aby vysvetlili prednosti zaoberania sa kolkaním a zlanárili mladších nádejných kolkárov na plastické dráhy.“

V mužstve Doliny (stojí prvý zľava)

AJ TO(TO) JE SRBSKO...

Čas malín

Ošarpané dedinské školy

Miznú dediny, mizneme aj my

Oto Filip

ž sme si dávno vedomí toho, že sa nám dediny riadne vyľudnili. Rovnako tak aj súčasných demografických pohybov, naznačujúcich, že v Srbsku, ak budú pokračovať terajšie trendy úbytku obyvateľstva, v roku 2050 bude žiť až o tretinu obyvateľov menej ako dnes. Kedysi tradičná domácnosť

Záber z Novej Crnje

Mizneme my, už dávno miznú aj dediny. Z vyše 4 700 osídlených miest, obrovskú väčšinu tvoria dediny, v ktorých žije približne 40 percent obyvateľstva. Divný je ich osud. Povojnové spriemyselňovanie spôsobilo masový odchod poľnohospodárov do miest za prácou. K druhému veľkému sťahovaniu v tomto smere došlo v šesťdesiatych rokoch, po otvorení hraníc, keď štát umožnil obyvateľom pohľadať vo vyvinutých krajinách Európy krajší život a lepší životný štandard. Tretí veľký pre- V tom Banáte sun mladých z vidieka do miest spôsobili vojnové a iné drámy v poslednom desaťročí minulého storočia, ktorých následkom bolo aj masové opustenie dedín. Výsledkom negatívnych tendencií a slabej starostlivosti štátu je, že je aj v súčas-

Tu niekedy sídlilo poľnohospodárske družstvo

Jedna z dedín na ceste k Starej planine

ko ich za uplynulé roky nafotil, časť sprítomnil v belehradskej Galérii vedy a techniky SANU výstavou Aj toto je Srbsko, ktorej vernisáž bola 29. mája. Cieľom podujatia, podľa jeho slov, je fotografiami a stručnými opismi priblížiť niektoré neznáme alebo zabudnuté časti Srbska. Azda preto, lebo tzv. ťažké motívy a témy treba pochopiť ako podnet k urýchlenému hľadaniu východísk z pozície, v ktorej súčasné dediny sú. V záujme po-

nosti v Srbsku vyše 1 200 dedín vo fáze miznutia, a že je približne 50 000 prázdnych domov, hospodárskych objektov, škôl, domov kultúry či družstevných domov. Ďakujúc láske k dedine a ku kráse vidieka, Mr. Zoran Cvetković sa pred siedmimi rokmi

Smutný stred dediny

podujal na Jeden z mnohých skutočný hu- opustených domov sársky kúsok: zrkadlovkou zvečniť takmer všetky fázy miznutia dedín. Z približne 10 000 snímok, koľ-

dobných snáh sú aj krásne motívy. Aby nám pripomenuli, že o tú krásu môžeme onedlho prísť, ak procesy devastácie vidieka budú pokračovať a miznutie dedín nezastavíme. Tak alebo onak, je ozaj dobre a osožne, že takáto výstava uzrela svetlo sveta. Tiež to, že jej dejiskom nebude len Belehrad. Zaslúžia si ju v nadchádzajúcich mesiacoch uvidieť aj milovníci prírody, dediny a dobrej fotografie aj v Novom Sade, Niši, Kragujevci, Leskovci...