Hlas 25 2015 by NVU Hlas ľudu

ISSN 0018-2869

ČÍSLO

/4652/ Informačno-politický týždenník ROČNÍK 72 | 20. 6. 2015 | CENA 50 DIN

www.hlasludu.info | www.hl.rs

Nový život v lalitskom rybníku

MOZAIKA

Let muzeálnymi aeroplánmi ŠPORT

Viktória menom Slávia

Ján Triaška Báčsky Petrovec

Z obsahu

20. 6. 2015 | 25 /4652/

Uzávierka čísla: 17. 6. 2015

4 TÝŽDEŇ 5 Zladili si protikladné postoje? 8 Pár minút po dvanástej 9 Dôkaz kvality, jedinečnosti a účinnosti

10 ĽUDIA A DIANIA 11 Deti v telocvični od septembra 15 Krásnej dedine nesvedčia špatné móresy 20 Vkladali sme pre budúce generácie

22 DETSKÝ KÚTIK 22 Prázdniny sa začínajú

23 MOZAIKA 24 Čomu veria v Londýne? 28 Ó, moja bolesť, ó, moje bociany tretieho tisícročia! 30 Šalát s krutónmi a paradajkami

31 KULTÚRA 31 Snaživá ochotníčka 32 Úspešný spevácky trojlístok

Presne pred dvomi rokmi v Báčskej Palanke bola podpísaná zmluva, ktorá mala zabezpečiť plynulý chod festivalu Stretnutie v pivnickom poli. O tom, čo sa týmito zmluvami chcelo dosiahnuť a aké sú skúsenosti v organizácii aj ďalších šiestich festivalov s osobitným významom pre vojvodinských Slovákov, dočítate sa na stranách 6 a 7. A. Francistyová Foto: J. Bartoš Oberačka v čerešňovom sade u Privizerovcov v Kysáči je v plnom prúde. Po tom, čo sladké šťavnaté plody naoberajú, treba ich prebrať a klasifikovať. Preto túto robotu robia najbližší členovia rodiny, ako i robotníci so skúsenosťou. (s. 13) E. Šranková

35 Malá hŕstka pýta (omnoho) viac

39 OZNAMY 44 RTV PANORÁMA 46 ŠPORT 47 Výborná modrá jar 48 Dolina vo finále 51 Zo všetkého čosi Autorka titulnej fotografie: Annamária Tamašiová

Šesť inscenácií počas troch júnových nedieľ (14., 21. a 28. júna) – to je program 13. Divadelných dní Michala Benku-Uču v Laliti. Na otvorení vystúpili i herci z Ruského Kerestúra a Kucury s rusínskym predstavením. (s. 31) A. Tamašiová

Editoriál

Pohľady do neba cez zákonný regulatív

ZAKLADATEĽ: NÁRODNOSTNÁ RADA SLOVENSKEJ NÁRODNOSTNEJ MENŠINY VYCHÁDZA TÝŽDENNE, V SOBOTU VYDÁVA NOVINOVO-VYDAVATEĽSKÁ USTANOVIZEŇ HLAS ĽUDU V NOVOM SADE

PRVÉ ČÍSLO VYŠLO 19. OKTÓBRA 1944 V BÁČSKOM PETROVCI OD ROKU 1967 VYCHÁDZA V NOVOM SADE ROKU 1967 PREZIDENT REPUBLIKY VYZNAMENAL HLAS ĽUDU RADOM BRATSTVA A JEDNOTY SO STRIEBORNÝM VENCOM

Zástupkyňa zodpovednej redaktorky: Anna Francistyová Redakcia: Juraj Bartoš, Jaroslav Čiep, Michal Ďuga, Oto Filip, Katarína Gažová, Vladimír Hudec, Anička Chalupová, Anna Lešťanová, Jasmina Pániková, Juraj Pucovský, Ľubica Sýkorová, Elena Šranková Technický redaktor: Miroslav Dobroňovský Jazyková redaktorka: Anna Horvátová Lektorka: Mária Domoniová Adresa redakcie: Bulvár oslobodenia 81/V, 21 000 Nový Sad, poštový priečinok 234 www.hl.rs E-mail: nvu@hl.rs nvuhlasludu@hl.rs inzercia@hl.rs Telefóny redakcie: 021/47 20 840 063/47 20 84 Telefax: 021/47 20 844 Dopisovateľstvo v Petrovci: 021/22 80 042 Dopisovateľstvo v Kovačici: 013/662 565 Dopisovateľstvo v Starej Pazove: 022/317 505 Tlačí:

ABC SRBIJA D I G I T A L

ABC SRBIJA W E B

TotoTlačiareň vydanie HLOvo Toto vydanie PRINT Ovo izdanje izdanje je oditovano je oditovano je auditované je auditované

Báčsky Petrovec

ABC SRBIJA P R I N T

•

Podľa niektorých údajov priemerne sto dní v roku v Srbsku vládnu poveternostné podmienky, ktoré prinášajú potenciálne nebezpečenstvo z formovania ľadovcovej oblačnosti.

ráve v takých dňoch nejeden človek má pohľad upriamený k výšinám, lebo príroda je záhadná, nepredvídavá a divoká. S tým, čo človek vytvoril, sa vie pohrať a za svojím vyčíňaním zvykne zanechať veľkú materiálnu škodu, občas aj ľudské obete. Aj v polovici júna sme azda všetci pokukávali na formovanie oblakov, ktoré neveštili nič dobrého, ktoré hrozili, že ukážu zuby prírody. Našťastie, neprišlo k živelnej pohrome, ako bola tá pred rokom v Obrenovci a jeho okolí, či ku škodám, ako boli tie v Kosjerići. Nedospeli sme však ani k ponaučeniu, že treba byť pripravený na ochranu a obranu, čo v prvom rade znamená finančné investovanie do systémových mechanizmov ochrany pred živelnými pohromami a vylepšenie zákonného regulatívu upravujúceho túto oblasť. Prax ukazuje, že systém protiľadovcovej ochrany nefunguje dobre, k čomu prispievajú nezosúladené zákony a nedefinovaná právomoc republiky a lokálnej samosprávy, keďže funguje (u nás dobre známy) „systém“ – nevie sa, kto pije, a kto platí, alebo v našom prípade: nevie sa, kto kupuje rakety a kto platí strelcov. Už roky na to upozorňujú aj médiá, a poľnohospodári zvlášť: chýba nám zákon o protiľadovcovej ochrane, ktorého vypracovanie a schválenie z roka na rok, s príchodom jarného a letného obdobia prinášajúceho búrky, oznamujú vládnuce štruktúry, ale konečný výsledok doteraz „úspešne“ uniká. No nádej umiera posledná – srbská vláda návrh zákona pripravila, aj ho predostrela pred poslancov, ale v máji ho stiahla z procedúry, čo napokon vyústilo do dopracovanej verzie, ktorú 11. júna postúpila na „schvaľovacie čakanie“ do Národného zhromaždenia Republiky Srbsko. Republikový parlament v utorok 16. júna prerokoval tento návrh. Podľa slov ministra vnútorných vecí Nebojšu Stefanovića schválenie zákona prispeje k efektívnejšiemu systému protiľadovcovej ochrany. Opozícia, tradične, zastáva iný názor: vraj zákon početné problémy v tomto sektore ponechá neriešené. Paralelne s diskusiou o úprave oblasti protiľadovcovej ochrany poslanci rozanalyzovali návrh zmien zákona o ministerstvách, ktorými je stanovené, že Republikový hydrometeorologický ústav od Ministerstva vnútorných vecí preberie právomoci týkajúce sa spomínanej oblasti. O deň, či dva mali oba tieto nové, resp. pozmenené zákony schváliť, avšak pred uzávierkou tohto čísla nášho týždenníka (streda 17. júna) k tomu ešte nedošlo, ale predpokladáme, že silná parlamentná väčšina zdvihla dva prsty hore. Ak je teda pravda, že máme novinky v legislatívnej regulácii protiľadovcovej ochrany, treba mať na zreteli jednu vec. Konečné hodnotiace slovo budú mať, kto iný, ak nie – ľudia z praxe! Tak teda tí, ktorí denne pozerajú do neba, čiže poľnohospodári, ale aj tí, ktorí vystreľujú spásonosné rakety. Chceme veriť, že po uplynutí obdobia hrozieb „z neba“ bude spokojný nielen zákonodarca, ale predovšetkým obyčajný človek. Veď mu to konečne aj patrí! Vladimíra Dorčová-Valtnerová

Ovo vydanie izdanje Toto je auditované oditovano je

Účet NVU Hlas ľudu 160-924115-88 Banca Intesa YU ISSN 0018-2869 COBISS.SR-ID 16185090

• •

Foto: www.sxc.hu

Riaditeľ NVU Hlas ľudu: Samuel Žiak Zodpovedná redaktorka: Vladimíra Dorčová-Valtnerová



Čítajte nás aj na www.hl.rs.  25 /4652/ 20. 6. 2015

Týždeň  Z MÔJHO UHLA



168 HODÍN

Domy

Prchavé možnosti riešenia

Oto Filip

Michal Ďuga

ačiatkom týždňa prebiehalo v sieni pokrajinskej vlády slávnostné udelenie zmlúv mladým manželským párom z Vojvodiny na kúpu obytných domov na dedine. Ide o projekt, na ktorý pokrajinská vláda vyčlenila 40 miliónov dinárov s cieľom pomôcť mladým manželským párom, ale aj aspoň čiastočne oživiť naše dedinské prostredia. Všetko prebiehalo transparentne, prostredníctvom konkurzu, ktorý realizoval Pokrajinský sekretariát pre hospodárstvo, zamestnávanie a rodovú rovnosť a Ústav pre rodovú rovnosť Vojvodiny. Zmluvy tentoraz udelili 41 manželským párom, ktoré sa rozhodli pre život na dedine. Pri tej slávnostnej chvíli predseda pokrajinskej vlády Dr. Bojan Pajtić vyzval všetky mladé rodiny, ktoré chcú žiť na dedine, aby sa zúčastnili aj na budúcich konkurzoch. Predovšetkým preto, že výsledky posledného sčítania obyvateľov, ktoré sú popravde povedané poplašné, nasvedčujú, že naša krajina, naša pokrajina a, samozrejme, aj naše dediny vymierajú. Práve kvôli tomu, aby sa ten trend zastavil, iniciovali tento program, lebo je cieľom nás všetkých, aby dediny neboli bez nádeje, bez budúcnosti a bez mladosti. Totiž, všetci my chceme, aby dediny, v ktorých je teraz takmer každý tretí dom neobývaný, boli znovu plné ľudí a predovšetkým detského smiechu. S tým sa zhodol aj podpredseda pokrajinskej vlády Miroslav Vasin a pripomenul, že práve táto akcia, ktorá je z tých najkrajších, ktoré sa nám môžu prihodiť, poukázala na nepravdivosť tvrdení, že nikto nechce žiť na dedine, dokonca práve opak je pravdou, lebo je veľký počet mladých ľudí, ktorí sa neuspokojujú so skutočnosťou, ale chcú prevziať svoj osud do vlastných rúk. Poukazuje na to aj skutočnosť, že sa na konkurz prihlásilo až 350 rodín. Síce, šťastie sa tentoraz usmialo iba tým zvoleným, ale víťazmi sú vlastne všetci tí, ktorí konkurovali, lebo nám ukázali, že nádeje do budúcnosti sú reálne a vojvodinské dediny ešte vždy nie sú odsúdené na vymretie a zánik.

www.hl.rs

a koho upínať nádeje, keď sa už ani na leto nemožno spoľahnúť? Absolútny letný pokoj a horúčava? Zabudnite. Namiesto hrabania sa v piesku, len skromné vyhrabanie sa z pár ekonomických ťažkostí, páľava nových trampôt a tvrdé skúšky, ktoré sa sypú na nás. Blížiace sa júlové, v poradí dvadsiate výročie zločinu v Srebrenici zase spustilo lavínu rozporuplných názorov, rezolúcií, odkazov, zákulisných a iných ťahaníc. Zatknutie vojnového veliteľa Srebrenice Nasera Orića vo Švajčiarsku a naše požiadanie o jeho vydanie, britský návrh rezolúcie, o ktorej by sa začiatkom júla malo rokovať v Bezpečnostnej rade Spojených národov a ktorej mnohonásobne väčšmi dominuje slovo genocída než pomerenie sa, zahlásenie, a potom odročenie prvej úradnej návštevy prezidenta Tomislava Nikolića Sarajevu, dilemy ohľadne toho ísť alebo nejsť do Potočarov, akoby na chvíľu zatienili všetko iné. A pritom je to iné až natoľko náročné, že premiér Aleksandar Vučić pocítil potrebu oznámiť verejnosti, že mesiace pred nami budú najtvrdšie. Inými slovami



ide o jednotu, podporu, ďalšie zriekanie sa. Pre úspešnosť zápasu a hľadanie možností riešenia problémov dlhoročných a náročných. Dokonca až takých, že sa pri nich zdá, že je dvanásťpercentné zvýšenie ceny prúdu od 1. augusta a oslabenie vlády práva, na ktoré vo výročnej správe pre vlaňajšok poukázal ochranca občanov Saša Janković, akousi detskou hrou. A iste nie je. Skúšok je mnoho. Okrem eurointegrácie, ktorá napreduje v štýle krok vpred, krok dozadu a formálne vlastne stagnuje, keďže sa žiadna prístupová kapitola nedožila otvorenia napriek toľkým sľubným slovám, olovom na nohách je najmä Kosovo. Aj most na Ibre a barikády na ňom, aj volacie číslo, aj otázka spravovania jazera Gazivode, aj povaha budúceho Spoločenstva srbských obcí, ktoré by Priština najradšej akceptovala vo forme akejsi neveľmi vplyvnej mimovládnej organizácie, kým ju srbské obyvateľstvo a Belehrad vidia s diametrálne odlišnou úlohou a neporovnateľne väčším významom. Ako nový deň D sa už skloňuje 23. jún a ďalšie kolo bruselských rokovaní na najvyššej vládnej úrovni. Svojráznym úvodom do neho

bol viacdňový pobyt našej delegácie v čele s riaditeľom Kancelárie pre Kosmet Markom Đurićom v tomto týždni v Bruseli, v rámci ktorého prebiehal technický dialóg Belehradu a Prištiny o otázkach telekomunikácií, založenia Spoločenstva srbských obcí, energetike, iných dilemách... Prchavé možnosti riešenia problémov zrejme poznačia nielen poslednú dekádu júna, ale aj celý júl. Už na jeho štarte sa má konať spoločná schôdza vlád Srbska a Maďarska, venovaná tak veľkým infraštruktúrnym, najmä dopravným projektom dvoch krajín, ako i problematike postupu so žiadateľmi o azyl z inokadiaľ, domáhajúcich sa vstupu do krajín EÚ. Významnou stránkou v náročnom diplomatickom kalendári je i návšteva nemeckej kancelárky Angely Merkelovej, taktiež príchod riaditeľov MMF. A okrem pripomínania si výročia Srebrenice je tu aj výročie Jadovna, či trochu neskôr, začiatkom augusta, výročie tragickej operácie Búrka. Toľko oblakov olovenej farby schádzajúcich sa zo všetkých strán. Čo vidím, to verím – vraví ľudová múdrosť. Oveľa horšie však bude, ak to všetko trápne a zlé budeme musieť aj zažiť na vlastnej koži.

JEDNA OSOBNOSŤ, JEDNA OTÁZKA

Prof. Dr. MILOJKO ARSIĆ, EKONOMICKÁ FAKULTA, BELEHRAD

Mylný názor Oto Filip – Ako sa dívate na doterajšie výsledky našich privatizácií? – Povedal by som to tak, že pri týchto procesoch bolo málo dobrých podnikov, ktoré sú zničené. To, čo privatizácia nedokázala, je urobiť zo zlých dobré podniky. Teda tie hlav-

Informačno-politický týždenník

ne zostali také, aké aj boli. Bolo síce, ale len niekoľko prípadov, že aj solídne firmy boli potom na tom horšie. Vyzerá, že je u nás neraz zjavná tendencia pripísať veľkú zodpovednosť za súčasný stav hospodárstva výsledkom privatizácie. No zdá sa mi, že by nikto nemohol

privatizovať tie firmy, je ich vyše päťstodvadsať, ktoré doposiaľ neboli privatizované. Kedy napríklad FAP prestal byť zaujímavý potenciálnym kupcom? Vtedy, keď výroba kamiónov pred dvanástimi alebo trinástimi rokmi zo sedemtisíc klesla na ich dvesto až tristo, aby sa už nikdy viac nezotavila. Bol to následok sankcií, straty trhu, technológií a vedomostí. • TÝŽDEŇ •

OSLÁVILI JUBILEUM NOVÍN A DEŇ USTANOVIZNE

Ruske slovo sedemdesiatročné Juraj Bartoš

rvé číslo novín v rusínskom jazyku Ruske slovo vyšlo 15. júna roku 1945 v Ruskom Kerestúre. Sedem desaťročí jeho existencie a Deň Novinovo-vydavateľskej ustanovizne Ruske slovo oslávili jej zamestnanci so svojimi hosťami v pondelok 15. júna. V Štúdiu M Verejnej mediálnej ustanovizne Rádio-televízie Vojvodina v Novom Sade o prejdenej ceste Ruskeho slova hovorili: riaditeľka ustanovizne Martica Tamašová, bývalý riaditeľ Nikola Šanta, ako i niekdajší šéfredaktori RS: Jelena Perkovićová, Irina Hardiová-Kovačevićová a Ďura Vinaj. Udalosť v priamom prenose prenášala Televízia Vojvodina. V rámci kvalitného kultúrno-umeleckého programu sa predstavili recitátori Valentina Mihňaková a Miroslav Malacko, skladateľ Vladimir Malacko a speváčku Saňu Poldrugiovú na gitare sprevádzal Miroslav Pap. Záverom osláv prvý raz udelili aj ceny novinárom a spolupracovníkom RS.

NVU Ruske slovo okrem jubilujúceho týždenníka vydáva aj časopisy MAK (mládežnícky), Zagradka (detský) a Švetlosc (kultúrny), ročenku, t. j. kalendár, a doteraz vydala aj takmer 500 kníh

Vojvodiny. V roku 2006 ustanovizeň založila vlastnú informačnú agentúru Ruten pres (prvú menšinovú v celom Srbsku). Činnosť ustanovizne financuje Pokrajinský sekretariát pre kultúru

V závere programu osláv sedemdesiatin Ruského slova udelili novinárske ceny a ďakovné listiny v rusínčine. Roku 2004 zakladateľských práv nad NVU RS sa ujala Národnostná rada rusínskej národnostnej menšiny; predtým jej zakladateľom bolo Zhromaždenie Autonómnej pokrajiny

a verejné informovanie AP Vojvodiny. Hovoriac o úlohe na pláne zachovania národnostnej identity, Martica Tamašová podčiarkla, že počas sedem desaťročí činnosti Ruske slovo bolo

a zostalo semenišťom kvalitných novinárov a literárnych tvorcov. Naposledy v ustanovizni vsádzajú na zveľadenie technickej výbavy a vzdelávanie kádrov, s cieľom zveľaďovať vlastné vydania a získavať nových čitateľov. Zodpovedný redaktor týždenníka Ruske slovo Boris Varga „zo zdravotných dôvodov“ nebol prítomný, nuž Tamašová dodala, že tlačený náklad RS je 2 300 exemplárov a viac než 1 900 výtlačkov sa predá cestou predplatného. Pracovníkom Ruského slova k jubileu zablahoželali: námestníčka pokrajinského tajomníka pre kultúru a verejné informovanie APV Smilja Maksimovićová, predseda Národnostnej rady rusínskej národnostnej menšiny Slavko Rac a vladyka Kir Georgije Džudžar, egzarch Apoštolského egzarchátu pre gréckokatolíkov v Republike Srbsku. Pri oslavách, ktoré sa ukončili koktailom, taktiež boli: poslankyňa v Zhromaždení Srbska Olena Papugová, radca v Úrade pre ľudské a menšinové práva Republiky Srbska Vladimir Radulović, prvý a tretí tajomník Veľvyslanectva Ukrajiny v Belehrade Vladimir Beljajev a Bogdan Kost, riaditeľ Ústavu pre kultúru vojvodinských Rusínov Sergej Tamaš a iní vzácni hostia.

ZHROMAŽDENIE MATICE SLOVENSKEJ V SRBSKU

Zladili si protikladné postoje? Jaroslav Čiep Na zvolanie riadneho výročného zasadnutia Zhromaždenia Matice slovenskej v Srbsku júnový termín je prinajmenej nezvyčajný. Na to azda najviac vplývali dve predchádzajúce schôdze matičnej Správnej rady, najprv v marci v Dobanovciach, a potom aj vo Vojlovici. Na uvedených zasadnutiach kulminovali totiž protikladné názory jednotlivých matičných funkcionárov a delegátov o tom, či jednotlivci „sprivatizovali“ Maticu a dovolili si viac ako im matičné stanovy a rozhodnutia najvyšších telies tohto združenia dovoľujú. Po dvoch zasadnutiach SR a ďalších zasadnutiach Dozornej rady a legislatívnej komisie 13. júna bolo do Petrovca zvolané prvé tohtoročné zasadnutie Zhromaždenia MSS. V zasadacej sieni Obce Báčsky Petrovec delegátov z matičných miestnych odborov privítala a zasadnutie otvorila predsedníčka Katarína Melegová-Melichová a v pokračovaní • TÝŽDEŇ •

ho viedlo pracovné predsedníctvo v čele s Katarínou Rašetovou. Keďže sa takmer všetky body rokovacieho programu už predtým našli „na stole“ nižších matičných telies, tentoraz desať bodov matičiari absolvovali bez úvodných napomenutí a temer bez rozpravy, takže azda najdlhším bodom bol príhovor hostí. Keďže sa jeho diplomatická misia v Srbsku končí 15. augusta, veľvyslanec Slovenskej republiky v Belehrade Ján Varšo príhovor koncipoval ako svojráznu bilanciu. Výsledok uskutočnených snáh, ako uviedol, závisí od očakávaní na samotnom začiatku. Zopakoval svoje stanovisko o nosných pilieroch zachovania slovenskosti v Srbsku, medzi ktoré patrí aj Matica, a preto sa predsedníčke a všetkým matičiarom za obetavú prácu na národnostnom poli zavďačil. Pán veľvyslanec zrekapituloval aj doterajšiu finančnú pomoc SR, predovšetkým na petrovské gymnázium, kovačický Dom Martina Jonáša a pazovskú základnú školu. Potvrdil, že premiér Robert Fico aj

tohto roku poskytne finančný prídel pre školské potreby prvákov, ktorí sa zapísali do slovenských tried, čiže na projekt, ktorý realizuje Matica. To, čo sa mu nepodarilo, ako s ľútosťou uviedol, je utvoriť jednotu národného pôsobenia tunajších Slovákov. Delegátom sa prihovoril aj pokrajinský poslanec Ján Bohuš a podpredseda NRSNM Juraj Červenák. Po schválení zápisnice z 18. riadneho výročného zasadnutia Zhromaždenia MSS z 5. apríla 2014 matičiari schválili i správu o činnosti MSS v roku 2014, doplnenú o činnosť boľovského MOMS, správu o aktivitách predsedníčky, finančnú správu, zápisnicu Dozornej rady, potvrdili stanoviská Legislatívnej komisie a Dozornej rady k textu o porušení Stanov MSS, tiež správu Koordinačného telesa volieb do NRSNM a správu inventárnej komisie, ako i návrh plánu práce a finančného plánu MSS na rok 2015. Jedine Ján Krivák z Belehradu mal poznámky o porušení štatútu ohľadom volieb do NRSNM a o malom počte

plánovaných zasadnutí predsedníctva MSS. Jeho návrh, aby toto matičné teleso zasadalo najmenej štyrikrát v roku, sa ujal. V pokračovaní matičiari rozhodovali o udelení matičných hodností a uznaní za rok 2014, prijali na vedomie informáciu o schválení Pravidiel o používaní služobného automobilu a úhradách a na základe ponuky MOMS Kulpín rozhodli, že tohtoročný Matičný turnaj v malom futbale o pohár veľvyslanca SR bude v rámci Predslávnosťových dní 25. júla. Záverom odzneli aj informácie, že SNS budú v dňoch 7. až 9. augusta, že členské i naďalej zostáva 100 dinárov pre celú rodinu, a nastolila sa aj otázka, kto bude predsedať na matičnom zhromaždení na SNS. Matičiari z Belehradu požiadali o podporu, aby mohli používať niekdajšie priestory. Slovo bolo aj o 25. výročí obnovenia Matice, o Roku Ľudovíta Štúra, o možných zmenách Stanov MSS a o spoločnej platforme ako podklade a smerovníku k ďalšej činnosti.

25 /4652/ 20. 6. 2015

Týždeň CELOMENŠINOVÉ FESTIVALY V NOVOM ORGANIZAČNOM MODELI

Na dobrej sme ceste Anna Francistyová

ákon o národnostných radách národnostných menšín dal možnosť národnostným radám, aby vymenovali ustanovizne a kultúrne podujatia, ktoré majú osobitný význam pre tú-ktorú menšinu. Urobila to aj Národnostná rada slovenskej národnostnej menšiny, a to v roku 2011. Tentoraz si posvietime na sedem celomenšinových festivalov, ktorým sa odvtedy postupne mení organizačno-realizačná štruktúra, čo podnecuje vo verejnosti neraz i otázky, nedôveru, nepochopenie.

Predovšetkým treba povedať, že podľa navrhnutých (a pri piatich festivaloch už aj podpísaných) zmlúv spoluzakladateľmi podujatí sa stávajú doterajší organizátori a NRSNM a ako spoluorganizátori vystupujú ešte i Ústav pre kultúru vojvodinských Slovákov a lokálna samospráva. Nejde o žiadny slovenský výmysel, lebo vzorom vedúcim a členom našej rady v tejto akcii bola pokrajina: je tam Pokrajinský sekretariát pre kultúru a je tam Ústav pre kultúru Vojvodiny. Pod ústavom sú všetky pokrajinské podujatia, kde sa na ochotníckej úrovni prezentuje kultúra. A aj všetky naše spolky, domy kultúry zastrešujú ochotníctvo... „Náš jediný cieľ bol pomôcť spolkom alebo jednotlivcom v prostrediach, kde už roky prebiehajú naše festivaly: od vypracovania projektov, cez kompletné plánovanie, po vyúčtovanie. Nie teda prebrať zakladateľské práva spolkom a združeniam, ktoré 40 alebo až 50 rokov sami organizovali tieto celomenšinové podujatia, ale im pomôcť, aby im bolo ľahšie,“ hovorí Anna Tomanová-Makanová, predsedníčka NRSNM. „Očakávali sme, že v Ústave pre kultúru vojvodinských Slovákov bude zamestnaný koordinátor, ktorý by mal prehľad nad všetkými týmito siedmimi festivalmi. Toto pracovné miesto v našom ústave je systematizáciou plánované, žiaľ, zostalo nezrealizované... Neznamená, že ten koordinátor má písať všetky scenáre, bulletiny, riešiť grafické požiadavky propagačných materiálov atď. Ani koordinátor vo vojvodinskom ústave pre kultúru nerobí toto všetko. On

www.hl.rs

má iba prehľad: kedy ktorý festival prebieha, kedy sa vypisuje súbeh pre účastníkov, kedy výzva na grafické riešenie, ktorú časť organizačnej práce má každý zakladateľ a organizátor na starosti, teda kto vypisuje a posiela pozvánky, kto vypisuje diplomy atď. – aby sa nerobilo všetko o päť minút dvanásť.“ A je tu prvá otázka, ktorú hneď aj zodpovie Milina Sklabinská, riaditeľka ÚKVS: „Ústav si prebral časť obsahových záležitostí pri organizovaní festivalu, kde bolo i angažovanie koordinátora, ktorý by mal navrhovať koncepciu festivalu, finančný plán festivalu a ktorý by mal koordinovať všetky obsahy festivalu. Koordinátor však nekoná samostatne. Všetky jeho aktivity schvaľuje alebo odmieta orga-

nych ťažkostí zaangažovať ľudí do organizácie festivalov. V takýchto podmienkach sa nám nerobilo ľahko. Ale to, čo je podstatné: zatiaľ boli všetky ročníky všetkých festivalov usporiadané a dokonca mnohé z nich svojou kvalitou presahovali doterajšie štandardy.“

SYSTÉM DOBRÝ, LEN HO ROZPRACOVAŤ Keď ide o tie zmluvy, ktorými sa regulujú práva a záväzky spoluorganizátorov a predovšetkým sa týkajú financií a programovej časti festivalov, zatiaľ boli podpísané v Starej Pazove (v roku 2013 a týkajú sa oboch divadelných festivalov: Divadelného vavrínu a prehliadky 3 x Ď), v Báčskej Palanke (2013; Stretnutie v pivnickom poli), v Báčskom Petrovci (2013; Folklórny festival Tancuj, tancuj...), v Báči (2014; Festival populárnej hudby Zlatý kľúč). Pre Festival populárnej hudby pre deti Letí pieseň, letí a pre DFS Zlatá brána zatiaľ zmluvy neboli podpísané. V Kovačici je to len formálna záležitosť (treba určiť nový termín, lebo z objektívnych príčin prvý pokus nevyšiel), pri Zlatej bráne je to tvrdší oriešok, lebo návrh zmluvy už dva roky čaká na pripomienkovanie a schválenie u primátora Mesta Nový Sad, ktorý nereaguje na žiadne apely a signály... A. Tomanová-Makanová je predsa presvedčená, že je toto dobrý systém, len ho treba rozpracovať a hlavne všetko čím lepšie Anna Tomanová-Makanová: „Keď každý realizuje svoju časť úloh, môže to fungovať plánovať. „Keď si každá z inštitúvynikajúco.“ cií a ustanovizní, ktoré sú nizačno-správna rada, ktorú tvoria spoluzakladatelia a spoluorganizápredstavitelia spoluorganizátorov tori podujatia, preberie a realizuje a spoluzakladateľov. V niektorých svoju časť úloh, môže to fungovať prípadoch však takéto rady zatiaľ vynikajúco. Už na štarte prípravy neboli formované... Mienili sme nového ročníka treba napríklad vezamestnať spomínaného koordiná- dieť, kto vypracúva projekty a o aké tora, ale tu nás zastavil príkaz, podľa účelové prostriedky sa uchádza. ktorého nemôžeme zamestnávať Ak sa prostriedky na scenár a réžiu nových ľudí. Po tom, ako nadobudol žiadajú zo Slovenska, netreba na tie platnosť príkaz o tom, že nemôžeme isté účely pýtať aj od pokrajiny alebo angažovať ani spolupracovníkov na od Národnostnej rady. A toto sa nám zmluvu (iba keď nám to výnimočne stávalo... Najlepšie to zatiaľ funguje povolia), dostali sme sa do formál- pri divadelných prehliadkach v Sta-

Informačno-politický týždenník

rej Pazove. Od načas vypísanej výzvy po riešenie všetkých jednotlivých úloh, a preto už tri mesiace pred festivalmi máme presne vypracovanú finančnú konštrukciu. Schváli ju organizačno-správna rada, má podporu spolku, Národnostnej rady, ústavu a lokálnej samosprávy a môžeme sa pustiť do jej realizácie. Pritom každý vie, čo je jeho úloha, a spoločný výsledok nemôže vystať. Financie sú stále citlivá záležitosť, ale aj tu pri jednotlivých konkrétnych položkách sa nerobí nič naspamäť. Spoliehame sa na skúsenosť iných: je tu cenník Ústavu pre kultúru Vojvodiny, kde je určené, koľko má napríklad dostať odborná porota, koľko moderátori atď. Vyhneme sa nedorozumeniam, netransparentnosti, všetko sa vie, všetko je schválené. Peňazí je stále menej, prečo by sme neurobili synergiu: aj peňazí, aj vedomostí. Tak fungujú všetky pokrajinské podujatia, ktoré organizuje sekretariát cez Ústav pre kultúru Vojvodiny.“ Spolubesedníčka M. Sklabinská je kritickejšia: „Úmysel skvalitniť organizáciu našich celomenšinových festivalov bol určite správny. Model, ktorý bol zvolený, tiež mohol byť veľmi dobrý. Avšak pri našich pomeroch sa všetko začína a končí nedodržovaním dohôd a neuplatňovaním toho, čo sme sami podpísali. Niekedy sú na to oprávnené dôvody – jednoducho iné predpisy nie sú doladené alebo vznikli nové predpisy, ktoré vás znemožňujú uplatniť dohodu. Niekedy však prichádzame do situácie, že samotní organizátori a spoluzakladatelia nespĺňajú svoje povinnosti. V reťazci kultúrneho manažmentu existuje jedna veľmi dôležitá zložka a to je evalvácia projektu. Pri nej by sa videlo, či sme za vložené prostriedky dostali ten najlepší výsledok, či je rozpočet rozvojový a akým spôsobom by sa festival mal rozvíjať do budúcna.“ Ústav pre kultúru vojvodinských Slovákov má na starosti i propagačný materiál týchto sedem festivalov, keď má festival umeleckého riaditeľa, tak i realizáciu jeho predstáv. Pritom každé podujatie má svoje pravidlá, ale i špecifické problémy a potreby. Pracovníčky ústavu ich dobre poznajú. • TÝŽDEŇ •

„Folklórny festival Tancuj, tancuj... ČO HOVORÍ DRUHÁ STRANA? už vraj prichodí iba sadnúť si a aj sme tuším po prvýkrát podchytili vo V Starej Pazove si prichvaľujú nový na papieri zakončiť tento ročník Vojlovici, keď sme pripravili krásny model organizovania festivalov. detskej prehliadky, a robí sa už i propagačný materiál,“ robí súvahu Detskú prehliadku 3 x Ď sami uspo- na jesennom Divadelnom vavríne. riaditeľka ÚKVS. „Oba divadelné fes- radúvajú už 22 rokov (prebieha od Tajomník Vladislav Pop podčiarkuje tivaly sme podchytili v roku význam dobrej prípravy podujatí, 2012 a festival Stretnutie aby sa všetci účastníci prehliadok v pivnickom poli sme začali u nich dobre cítili. podporovať od roku 2013. V Hložanoch oceňujú pomoc Podstatné je zdôrazniť aj fakt, v príprave Folklórneho festivalu že sme v ústave každoročne Tancuj, tancuj... (1970), ľahšie ho plánovali prostriedky na všetje vraj organizovať, projekty sa ky festivaly a že aj tam, kde vypracúvajú v NRSNM. V samotzmluvy nie sú podpísané, prinom priebehu festivalu vždy boli spievame rovnakou sumou a budú pripomienky, ale chyby sa na realizáciu festivalu (mysdajú napraviť, nový ročník sa robí lím tu na Kovačicu, Selenču, na podklade skúseností od vlani. Kysáč). Dokonca so Selenčou Len nech v teréne pretrváva záusme už mali spoluprácu, lebo jem o slovenský folklór a o účasť sme zorganizovali 30. a 31. na FFTT. Hložančania sa postarajú, ročník Festivalu populárnej aby festival prebiehal každý rok. Kovačičania v dohovore so spohudby Zlatý kľúč.“ A po prvých skúsenosluorganizátormi v príprave Festitiach, čo by sa prípadne dalo valu populárnej hudby pre deti vylepšiť? Letí pieseň, letí (1991) si aj sami „Skúsenosti sú rôznorovypracúvajú niektoré projekty. dé. Názor ústavu je taký, že Organizácia je vraj „trošku ľahšia“, podstatná časť práce im predsa je dobre, keď podujatie má jedného hlavného organizostala, ale sú odbremenení naprízátora. Napríklad poduja- Milina Sklabinská: „V reťazci kultúrneho klad od propagačných záležitostí. tia, ktoré sme organizovali manažmentu je veľmi dôležitá evalvácia Tajomníka DK 3. októbra Emila samostatne (Dolnozemský projektu.“ Nemčeka teší, že je stále veľký jarmok v Petrovci a v Kovazáujem o účasť na tomto festivale, čici, rad koncertov a iných a to im dáva vzpruhu vynaložiť podujatí), boli úspešné, lebo celkový roku 1993), v organizačnom tíme maximum síl. organizačný reťazec sme mali pod sú všetci dobre zohraní, vedia svoUž dva roky mesto Nový Sad nenašou ingerenciou,“ priamo k veci ju časť úloh a takto sa postavili aj akceptuje návrh zmluvy o spoluodpovedá pani riaditeľka. „Skúse- v organizovaní Divadelného vavrínu organizácii Detského folklórneho nosti s takýmto organizačným prístupom nie sú pre ústav najvhodnejšie. V prvom rade kvôli tomu, že ústav zamestnáva iba troch ľudí. Správna rada nášho ústavu diskutovala o tom, do akej miery sa máme a môžeme na základe svojich kapacít zapájať do organizácie festivalov. Postoj k tomu nie je priaznivý, ale zatiaľ sme k tej veci nekonali. Treba si jasne povedať, že usporiadať jeden festival si vyžaduje vysoké finančné náklady. Máme dobrú výhodu, že aj v neľahkých časoch sa k tým financiám vieme dostať – či už prostredníctvom inštitúcií u nás doma alebo potom na Slovensku. Tvrdím, že V ústredy 35. festivalu Zlatý kľúč pripomeňme si revuálnu časť 32. ročníka rozpočty festivalov by mali byť rozvojové, mali by vedieť za vložené (založeného roku 1970). Predsedníč- festivalu Zlatá brána (1993) a Anna prostriedky získať najlepšie možné ka SKUS hrdinu Janka Čmelíka Anna Chrťanová-Leskovac, riaditeľka KIS výsledky a k tomu zhromažďovať Lepšanovićová je spokojná aj s práve Kysáč a samotného festivalu, to tvorivých ľudí a generovať nové realizovanou detskou prehliadkou, môže len s poľutovaním konštatovať. idey, ktoré organizáciu festivalu kde bolo zo 600 účastníkov. Teší Do dôvodov sa radšej nepúšťame, nebudú vidieť ako stratu a míňanie ju, že sa do organizácie zapájajú aj „lebo by sme sa len viac zaplietprostriedkov, ale ako investíciu mladí ľudia, vo vynovenom spôsobe li“, ale uznáva paradoxnú situáciu: do kvalitných ľudí a programov, príprav prehliadok je dobrá súhra „Zmluvu nepodpísali, ale platia. ktoré priaznivo oslovujú najširšiu organizátorov, všetci podpisova- O festival sa musia starať, lebo sú verejnosť.“ telia si plnia svoje záväzky. Teraz naši zakladatelia a Zlatá brána je • TÝŽDEŇ •

naša najdôležitejšia programová aktivita. Podľa sumy, koľko nám dajú, pripravujeme festival a uchádzame sa i o ďalšie prostriedky.“ Stretnutie v pivnickom poli (1966) bolo už niekoľko rokov postrachom v tomto novom modeli organizovania festivalov, lebo Obec Báčska Palanka po podpísaní zmluvy (!) zabudla na festival. Iba čo na sklonku minulého roku pribudla na účet pivnického spolku symbolická suma účelových prostriedkov... Ale pozor, v týchto dňoch sme dostali potešujúcu správu: k 50. výročiu SKUS Pivnica obec vyčlenila pekné prostriedky na činnosť spolku, a pritom aj na organizáciu festivalu. Festival z roku 2013 je ešte stále nevyúčtovaný, ale ako hovorí Valentín Michal Grňa, predseda spolku: „Ľady sa pohli. Uvidíme, v ktorom smere pôjdu a dokedy.“ A sme pri Festivale populárnej hudby Zlatý kľúč (1970), kde spomínaná zmluva o vzájomných vzťahoch, právach a povinnostiach zakladateľov a organizátorov bola podpísaná 23. júna 2014, ale iba tohto roku nadobúda platnosť. Selenčania tvrdo čakajú na to, že sa začne realizovať, ale už sú vraj zúfalí. „Teraz, koncom júna, už mal byť urobený výber skladieb pre verejný koncert, ale ešte nebol vypísaný ani súbeh, ktorý skladatelia čakajú od januára...“ hovorí Jozef Gašparovský, predseda Združenia pre ochranu kultúry, tradícií a umenia v Selenči. „Kopa roboty už mala byť za nami, ale nič sa nedeje. Poslal som aj listy spoluzakladateľom, v obci sa pýtajú, čo sa čaká. Podľa podpísanej zmluvy Národnostná rada má urobiť pravidlá, vymenovať umeleckého riaditeľa... My sme tu boli solídny organizačný tím, Selenčania robili zadarmo, festival sme si po niekoľkoročnej prestávke aj obnovili, ale obávam sa, že tento 35. ročník je otázny. Nám vytýkali, že nie sme dosť odborní a profesionálni, uvidíme, či profesionáli taký festival zvládnu za pár týždňov po dovolenkách a do toho tradičného októbrového termínu...“ Dúfame, že sme týmto textom niektoré neznáme veci v tejto záležitosti ujasnili, ale, ako vidíte, stále je čo robiť, doháňať. A predovšetkým opierať sa o ľudí, spolky a združenia, ktorí a ktoré možno robia neprofesionálne, ale do svojej roboty vnášajú svoje srdce, poznajú svoje prostredie, aj celomenšinové festivaly, ktoré vďaka takému ich vzťahu pretrvávajú desaťročia.

25 /4652/ 20. 6. 2015

Týždeň REFORMY V SRBSKU

Pár minút po dvanástej Oto Filip

ažko si predstaviť lepší skener našej terajšej ekonomickej situácie než bol seminár určený novinárom s názvom Reformy v Srbsku, prebiehajúci v sídle Asociácie médií v Belehrade 10. a 11. júna. Usporiadatelia Media News&Consulting a Asociácia médií Srbska za podpory ambasády USA v Belehrade zoskupili celý rad renomovaných osobností zo sveta financií, biznisu, správy, médií: predsedu Menovej rady Národnej banky Srbska prof. Dr. Nebojšu Savića, člena Fiškálnej rady Nikolu Altiparmakova, predsedu Hospodárskej komory Srbska Marka Čadeža, medzinárodného konzultanta FAO Spojených národov Miloša Milovanovića, šéfredaktorov týždenníkov NIN a Vreme Milana Ćulibrka a Dragoljuba Žarkovića, úradujúceho riaditeľa Republikového štatistického ústavu Dr. Miladina Kovačevića... Prostredníctvom jedenástich prednášok a prezentácií, po tema-

 LETMO

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

INÝ NÁHĽAD

je v zoznamoch, akoby ani neexistoval. Následok bol jasný. O pár týždňov aj ten poriadkumilovný súkromník odhlásil dielňu. Vravia, že už robí na čierno a že sa mu darí celkom slušne. A že spolu so susedom majú rozpracovanú celú taktiku, ako štátu prejsť cez rozum. Kolegyňa, ktorá vyrozprávala túto príhodu, nemohla nespomenúť pobyt v Španielsku, kde taktiež existujú uliční predajcovia. Na rozdiel od tých našich, ktorých komunálna polícia naháňa, no nikdy ich nedokáže zahnať do kúta, tam problém riešili elegantne. Predávať možno, no poplatky nie vysoké, vo výške päť až desať percent, platiť musia. Alebo im určia tzv. paušálny záväzok. Zarobia na predaji aj oni, ale aj štát. Ako sa vraví, keď netečie, aspoň kvapká. My sme však hádam natoľko bohatí, že sa nad takýmito krokmi najčastejšie málo zamýšľame, hoci je účasť sivej ekonómie už vyše dvadsať percent jej celkového objemu. Vraví sa, že komu niet rady, niet ani pomoci. Do tretice, vyzerá to, že niet ani lepšej budúcnosti.

Ďuro Varga

to vie – vie. A kto nevie, môže zostať hladný, aj keby mu jablko zo stromu spadlo rovno do úst. Vo všetkej tejto biede, ktorej sme svedkami, alebo ju práve žijeme, stávajú sa divné veci. Tak dvaja susedovci, obaja súkromníci vlastniaci dielne, zažili rôznymi spôsobmi to, čo znamená administrácia a byrokracia. S tým, že jednému bola matkou, druhému macochou. Keď totiž prišla inšpekcia k tomu svedomitému, ktorý mal riadne prihlásenú dielňu, platil si príspevky a dane ako načim, mal fiškálnu pokladnicu a iné náležitosti, ukončilo sa to tým, že mu zvýšili dovtedajšie záväzky. Logika jasná: kde jesto – tak ber. Vo chvíľach rozhorčenia poukázal na suseda, ktorý nielenže nemal potrebnú pokladnicu, ale ani povolenia. Inšpektori sa pozreli do svojich zoznamov a zistili, že inkriminovaný v nich nie je. O iné sa, z nevedno akých príčin, pri tejto príležitosti starať nechceli. Veď ten, kto nie

né, náročné. Iné neostáva, ako možnosť, keďže sme sa ocitli v začarovanom kruhu, obrazne povedané, v pozícii človeka, ktorý si sústavne požičiava, aby si mohol plátať čoraz väčšie finančné diery. Je pravdou, že sa rozpočtový deficit zmenšil, no tak isto treba vedieť, že je cenou toho nižší dopyt, Nikola Altiparmakov: Negatívnym tým aj menšia hospodárska medzníkom pre sústavu dôchodkov aktivita, alebo aj nedosta- bol rok 2008, keď tieto nereálne stúpli tok prostriedkov na väčšie do výšky roboty, procesy a projekty, ktoré by ju mohli rýchlejšie bezpodmienečne možno dať vyššiu naštartovať. Pritom je tu nemalá kladnú známku, tak to neplatí o ich administratíva štátna a iná, ako navrhovaní východísk z krízy. Náaj niekoľkonásobne väčší verejný zory sa v tomto rôznia, najčastejšie úsek, ktorého štruktúra nezodpo- na základe vlastných afinít, dakde vedá nielen reálnym finančným i politických premís. Najhoršie na možnostiam, ale ani budúcim po- všetkom je, že času ubúda. A že po trebám. Napríklad všetkému, čo si odbití hodiny dvanástej nevedno, prístupový proces a eurointegrácia čo nás v prvých minútach nového žiada, či bude žiadať už dnes alebo dňa skôr čaká: ešte hustejšia tma, alebo aj blikajúce sa svetielko názajtra. Ak rozborom stavu odborníkov deje.

Oto Filip

Východiská

tických vstupoch, ktoré moderoval hospodársky komentátor Dimitrije Boarov, títo sa upriamili na otázky, ako je menová politika v podpore finančnej konsolidácie alebo rozvoja, očakávané a reálne možnosti dôchodkovej reformy, reforma komorovej sústavy, recesia a rozpočtový suficit a deficit, predpoklady urýchlenia indexu hospodárskeho rastu Srbska, príznačnosti podnikateľského ovzdušia a pozície malých a stredných podnikov, reforma štátnej správy, ako i na otázku alebo dilemu, akú priemyselnú politiku potrebujeme... Na rozdiel od profesionálneho alebo politického vlievania optimizmu, ktorého sme v týchto dňoch často svedkami, odborníci sa opodstatnene obišli bez ružových okuliarov. Ich záver je jasný. Po mnohých nerozvážnych hospodárskych a iných krokoch v rokoch za nami to najťažšie len prichádza. Sporiť a zriekať sa treba ešte viac než doteraz, reformy musia byť hĺbkové a hlboké, mnohostran-

• TÝŽDEŇ •

NAJLEPŠIE ZO SRBSKA

Dôkaz kvality, jedinečnosti a účinnosti O. Filip

a začiatku ich bolo 160, z ktorých sa len 24 stalo našimi najlepšími tovarovými a korporatívnymi brandmi. S heslom To najlepšie je v ľuďoch, v Belexpo stredisku v Belehrade sa na sklonku prvej dekády júna konala záverečná slávnosť akcie Najlepšie zo Srbska, ktorej usporiadateľmi sú Hospodárska komora Srbska (HKS), Ministerstvo obchodu, tu-

V mene Gorenja uznanie za najlepší zahraničný korporatívny brand podnikajúci v Srbsku prebral Miroslav Kiš, vedúci kontroly kvality

rizmu a telekomunikácií a denník Privredni pregled. Vítajúc početných hostí a odmenených, predseda HKS Marko Čadež podotkol, že je najmenej jedenásť príčin, prečo ich zoskupilo v poradí jedenáste udelenie uznaní Najlepšie zo Srbska. Lebo ide o najlepšie meradlo úspechu a výnimočnosti, najlepšie potvrdenie kvality, najlepšiu previerku konkurencieschopnosti, najlepšie uznanie za zodpovednosť a účinnosť, najlepšiu cestu k dôvere spotrebiteľov... Vyzdvihol, že sú ľudia usilovní, zodpovední, talentovaní a smelí tí, ktorí vytvárajú, rozvíjajú a zveľaďujú tovarové značky. Minister hospodárstva Željko Sertić uviedol, že je príznačnosťou najlepších značiek pestrosť nápadov, že sú tieto plodom úsilia talentovaných, ďakujúc čomu môžeme úspešne nastupovať v nejednej oblasti aj na svetovom trhu. Zároveň tlmočil nádej, že uznania budú podnetom iným podnikateľom, aby sa stali ešte lepšími. Medzi víťazmi za uplynulý rok – ktorí sú volení na základe troch skupín kritérií: trhovo-finančných výsledkov, percepcie spotrebiteľov a názorov odbornej poroty, po hlasovaniach, v ktorých účinkovalo takmer šesťtisíc spotrebi-

OPÝTALI SME SA ZA VÁS: Dr. SLOBODAN MILOSAVLJEVIĆ, PORADCA PREDSEDU HOSPODÁRSKEJ KOMORY SRBSKA

Značiek nikdy dosť O. Filip

akedy ťažko rozlíšiť, kto koho potrebuje viac: výrobok značku, alebo značka výrobok. V každom prípade jedno si pýta druhé, aby sa mohlo dobre presadiť na treťom: domácom a medzinárodnom trhu. Poradcu predsedu Hospodárskej komory Srbska a niekdajšieho • TÝŽDEŇ •

ministra obchodu, turizmu a služieb vo vláde Mirka Cvetkovića, Dr. Slobodana Milosavljevića sa v tomto kontexte bolo preto treba opýtať: – Nazdávate sa, že máme dostatočne kvalitných značiek? – Brandov nikdy dosť. Máme tak tie domáce, ako aj regionálne.

Zo začiatku programu Najlepšie zo Srbska

teľov a predstaviteľov odbornej verejnosti – sú Plazma Koncern Bambi (najlepší domáci tovarový brand v kategórii potravín), Carnex (najlepší domáci korporatívny brand, tiež v kategórii potravín), Gorenje v Starej Pazove (najlepší zahraničný korporatívny brand, ktorý podniká v Srbsku), Letisko Nikolu Teslu v Belehrade (najlepší verejný, štátny alebo dominantne štátny podnik v Srbsku), Futocká kyslá kapusta (najlepší brand s chráneným zemepisným pôvodom), Alfa-Plam (najväčší vývozca – veľké podniky)... Osobitnou kvalitou udelenia uznaní je, že tieto neboli, ako je zvyčajne praxou, odovzdávané majiteľom alebo generálnym riaditeľom spoločností, ale najlepším a vzorným robotníkom, výnimoč-

ným ľuďom rozličných povolaní, ktorí sa výraznou mierou podieľali na úspechu svojich spoločností. Tento skutok bol celkom v duchu hesla akcie To najlepšie je v ľuďoch. Ich návod na úspech, ako aj vedúcich, ktorí ich pritom podporovali, je: veľa úsilia, tvorivosti a oddanosti, investovanie do rozvoja a vedomostí, rast kapacít, zveľadenie pracovného ovzdušia, zlepšenie kvality a výzoru výrobkov, rovnoprávne účinkovanie v trhovej konkurencii a zápasoch. Následkom je lepšia spätosť firiem s podnikateľskými partnermi, účinnejšia prezentácia spoločností a produktov, dobrý základ na ešte úspešnejšie podnikanie. Ku kvalitnej značke sa ťažko dostať, ťažko ju aj udržať. No bez toho sa ísť vpred v podnikaní jednoducho nedá.

Práve akcia Najlepšie zo Srbska má za svoj základný cieľ najväčšiu kvalitu produktov vyrábajúcich sa v Srbsku, bez ohľadu na to, či ide o zahraničnú investíciu alebo o domáce vklady, ktorú prezentovala a promovala ako jedinečnú, prichádzajúcu zo Srbska, významnú tak pre nás, ako i pre región. Žiaľ, zatiaľ nemáme značky presahujúce rámce nášho regiónu, no i tie, ktoré máme, sú čosi dokazujúce, že Srbsko má brandy umožňujúce mu v niektorých sférach regionálnu trhovú domináciu. Keď ide o konkrétne odvetvia, najväčšie príležitosti získať dobrú značku sú takmer vo všetkom, čo je späté s úsekom pôdohospodárstva. Poľnohospodársko-potravi-

nársky a spracovateľský priemysel je najväčšou šancou Srbska. Aj pri nedávnom vyhlásení a udelení uznaní popredným účastníkom akcie Najlepšie zo Srbska dalo sa zbadať, že je najviac výrobkov potravinárskych, cukrárenských a podobných. Prakticky tých, kde naša krajina má komparatívne výhody. Boli tam i niektoré brandy, ktoré sú čiastočne zdedené z bývalej Juhoslávie a sú známe na trhoch bývalých juhoslovanských republík. Som tej mienky, že do všetkých týchto značiek treba vkladať prostriedky s jasným cieľom, so zámerom, aby vlastným významom prerástli náš región a rozšírili sa, povedzme, v pásme strednej Európy.

25 /4652/ 20. 6. 2015

Ľudia a diania ZASADALO ZHROMAŽDENIE OBCE KOVAČICA

Rokovali o rozpočte, schválili správy… Anička Chalupová

piatok 12. júna 2015 vo veľkej sieni budovy obecnej správy sa uskutočnilo tretie tohtoročné zasadnutie Zhromaždenia obce Kovačica, na ktorom 32 prítomných výborníkov za necelých 5 hodín absolvovalo 43 bodov rokovacieho programu, pričom iba o jednom z nich búrlivá rozprava potrvala takmer hodinu a pol. Po zdĺhavej a lamentujúcej rozprave jednotlivých opozičných výborníkov, ktorí kritizovali prácu vedúcich lokálnej samosprávy a poukazovali na nedostatky v rozpočte, výborníci väčšinou hlasov schválili záverečný účet a správu o realizácii obecného rozpočtu za rok 2014. Bez väčšej rozpravy výborníci dali zelenú aj rozhodnutiu o vypracovaní plánu dôkladnej regulácie prípojkového diaľkového vedenia 220 kV pre komplex veternej elektrárne Alibunár a schválili rozhodnutie

Diskusiu opozičníkov sa niekoľkokrát usilovali vrátiť k témam z rokovacieho programu – Miroslav Krišan za rečníckou tribúnou

o vypísaní verejného súbehu na riaditeľa VP Podnikateľsko-rekreačného strediska Relax Kovačica. Po zdôvodnení návrhu ročného programu ochrany, úpravy a používania poľnohospodárskej pôdy na území Obce Kovačica, ktoré podala Mária Benková-Hriešiková, vedúca obecného Oddelenia pre hospodárstvo, malé hospodárstvo a ekonomický rozvoj, výborníci

v ďalších bodoch rokovacieho programu venovali pozornosť správam a finančným správam za rok 2014 verejných komunálnych podnikov, verejných podnikov, miestnych spoločenstiev a domov kultúry z územia obce. Okrem toho dali zelenú správam o práci obecných inštitúcií, ako je Ustanovizeň kultúry celoštátneho významu Mihajla Pupina,

Galéria insitného umenia, Obecná knižnica, Turistická organizácia, Kultúrno-osvetové spoločenstvo, Predškolská ustanovizeň Kolibrík, Červený kríž a Stredisko pre sociálnu prácu. Na návrh Komisie pre kádrové a administratívne otázky, pracovné vzťahy, spoločenské uznania a vyznamenania, výborníci podporili nové kádrové riešenia v niektorých ustanovizniach a podnikoch z územia obce. V DZ Kovačica pre vypršanie mandátu z funkcie uvoľnili riaditeľa Dr. Vlastimíra Kotváša a za úradujúceho riaditeľa vymenovali Dr. Predraga Vinkovića. Funkciu úradujúceho riaditeľa VKP Padina výborníci zverili Eve Petrášovej, ktorá vystriedala Miroslava Jakába, doterajšieho riaditeľa tohto podniku. Zhromaždenie obce, na zasadnutí ktorého bol prítomný aj predseda obce Miroslav Krišan spolu s vedúcimi obecnej správy, uvoľnilo z funkcie doterajšieho tajomníka Miestneho spoločenstva Samoš.

ZO ZASADNUTIA ZHROMAŽDENIA MESTA NOVÝ SAD

Schválili záverečný účet za rok 2014 Elena Šranková

a rokovacom programe zasadnutia Zhromaždenia mesta Nový Sad v pondelok 15. júna bolo len 8 bodov. Výborníci za zástupkyňu ochrancu občanov zvolili Stojanku Varajićovú, schválili záverečný účet rozpočtu Mesta Nový Sad za rok 2014, ako aj šesť bodov týkajúcich sa vypracovania alebo zmien a doplnkov plánov generálnej regulácie jednotlivých častí mesta, ako i Čeneja a Veterniku. O správe o hospodárení Verejného mestského dopravného podniku Nový Sad sa nerokovalo, lebo bod stiahli z rokovacieho programu. Výborníkom LSV a DS sa ani tentoraz nepodarilo do rokovacieho programu zaradiť návrh na zmenu riaditeľa Informatiky. Avšak aj počas pondelkového zasadnutia

www.hl.rs

sa pred budovou ZM zhromaždili prepustení robotníci tohto VKP, dožadujúc sa prinavrátenia do práce. Keď ide o záverečný účet rozpočtu, Dejan Mandić, člen Mestskej rady pre rozpočet a financie, informoval, že v minulom roku boli dva opravné rozpočty. Keď ide o príjmy, tie sa realizovali v hodnote 22 139 780 634 dinárov, čiže na 89,5 percenta. Výdavky dosiahli sumu 17 497 171 511 dinárov, čo je vzhľadom na plánované 70,72 percenta. Príjmy v rozpočte sa v minulom roku realizovali trochu horšie než v roku 2013, kým výdavky boli o päť percent vyššie než v predchádzajúcom záverečnom účte. V roku 2014 viac ako 80 percent prostriedkov usmernili na bežnú spotrebu a 18 percent na kapitálové investície. Opoziční výborníci aj tentoraz mali k tomu

Informačno-politický týždenník

celý rad pripomienok. Preto za záverečný účet nehlasovali a pripomienkovali, že koalícia pri moci nevie investovať. Namiesto toho, aby prostriedky vkladali do nových rozvojových projektov, prevažnú časť usmerňujú na bežnú spotrebu. Zlá realizácia kapitálových investícií ukazuje, že nemajú ideu, ako zlepšiť kvalitu života občanov a v čele verejných podnikov sú neodborní, nekompetentní a neschopní ľudia, uviedli výborníci z radov opozície. Na zasadnutí zahlásili inak aj opravný rozpočet na tento rok, lebo zostalo nerozvrhnutých asi 2,5 miliardy dinárov, o čom by sa malo rokovať na zasadnutí pred koncom mesiaca. Návrh plánu generálnej regulácie Veterniku vyvolal veľmi búrlivú rozpravu s neprimeranými komentármi z výborníckych lavíc. V návrhu je totiž stanovená

výstavba 270 bytov v strede tohto prímestského sídliska, s cieľom riešiť bytovú otázku utečencov. Podľa slov opozičných výborníkov 1 067 nespokojných občanov podpísalo petíciu, ktorou žiadajú, aby sa našla iná lokalita na výstavbu bytov, lebo podľa ich mienky komunálna infraštruktúra nie je primeraná pre také budovy a k tomu pozemok v strede Veterniku je už plánovaný na iné účely. Odborníci z radov SNS odpovedali, že podľa veľkosti lokalita je zodpovedajúca na realizáciu projektu, na ktorý Nový Sad dostal prostriedky z medzinárodnej donátorskej konferencie v Sarajeve roku 2012. Tvrdili tiež, že tých, čo petíciu podpísali, chybne informovali, že sa tam budú budovať byty pre azylantov. Nepríjemná rozprava sa predsa skončila schválením plánu generálnej regulácie Veterniku. • ĽUDIA A DIANIA •

HLOŽANY

Tečie voda z novej studne Juraj Bartoš

nečne...“ povzdychli si podaktorí občania, majúc na zreteli fakt, že esťsto litrov za minútu, čiže de- robotníci podniku Hidrogeocentar sať litrov za sekundu je kapa- Lazić z Belehradu práce odštarcita novej studne v Hložanoch tovali ešte koncom januára 2015 (v tzv. „akove“ pred trhoviskom a ukončili ich až v apríli. Keď robotv centre dediny), ktorú sprevádz- níci hložianskeho Komunálneho kovali v pondelok 15. júna. „Ko- podniku Gloakvalis vymurovali šachtu, podnik Uram elektronika zariadenie opatril elektrickým prúdom, a tak v pondelok začala tiecť voda aj zo šiestej hložianskej studne; prvú vyvŕtali ešte roku 1973. „Studniari mali isté technické problémy,“ konštatuje riaditeľ Koncom marca belehradskí studniari Gloakvalisu Savŕtali na plné obrátky muel Valo. „Keď-

že im vrták padol a zostal vo veľkej hĺbke, záverečná časť práce sa im

vodou z novej studne, ako i z tej za ohradou skleníka v blízkosti futbalového ihriska. Kvalita vody v potrubí dedinského vodovodu v podstate zostala rovnaká, iba čo jej teraz, hovorí riaditeľ Valo, bude viac.

V pondelok zarána začala tiecť voda z novej hložianskej studne

predĺžila o takých dvadsať dní.“ Najnovšia studňa je hlboká 328 metrov, podstatne hlbšia než jej „staršia sestra“, priamo pri nej, ktorá už chrlila nadmerné množstvo piesku, takže je teraz mimo funkcie. Hložany sa teda zásobujú

S ohľadom na to, že akiste nasleduje dlhé horúce a azda aj suché leto, pre občanov Hložian je to dobrá správa. Pravdaže, na nich je, aby sa správali šetrne, lebo vek studní závisí predovšetkým od ich zaťaženia.

PEKNÉ SPRÁVY ZO ZŠ BRATSTVO V ARADÁČI

Deti v telocvični od septembra Vladimír Hudec

o takmer trojročnej prestávke v Základnej škole Bratstvo v Aradáči konečne pokračujú práce na výstavbe telocvične. Medzičasom škola vynakladala veľké úsilie, aby firma BM – codex – inžinjering v Zreňanine, ktorá podpísala zmluvu o výstavbe tohto objektu, pokračovala s prácami, ale všetky snahy boli márne. – Nakoniec sa potvrdilo, že tá firma vonkoncom nebola schopná vykonať práce, ktorých sa prijala, – hovorí riaditeľ aradáčskej základnej školy Dragan Valeri. – Mali však za sebou silného kooperanta, ktorý im umožnil, aby v postupe verejného obstarávania boli najvýhodnejší, a tak splnili všetky podmienky. Konečne po bezmála troch rokoch sa nám podarilo zbaviť sa ich a zvoliť si nového vykonávateľa prác. Prví dvaja najvýhodnejší však nespĺňali všetky podmienky, ale splnil ich tretí – novosadský GAT, s. r. o., s ktorým sme aj podpísali zmluvu o ukončení • ĽUDIA A DIANIA •

týchto prác. Podľa slov nášho spolubesedníka zostalo ešte vykonať 20 až 25 percent prác. Najviac práce je v šatniach, kde bolo treba omietnuť steny, lepiť obkladačky, opraviť betón na podlahe, ktorý museli rozbiť, pretože inštalácie boli zle postavené?!... Okrem toho treba postaviť špeciálnu športovú podlahu, nainštalovať plynové ohrievače, opraviť ochranu proti snehu, ktorá bola zle postavená, takže ju sneh zničil?! Treba k tomu poopravovať jednotlivé okná a dvere a vykonať rôzne iné menšie záverečné práce. Konečne treba objekt pripojiť na vodovodnú a plynovú sieť, a potom nasleduje inštalovanie športového náradia. – Náradie sme už vyplatili. Zmluvou je určené, že dodávateľ náradie doručí vo chvíli, keď bude možné jeho inštalovanie a že ho aj nainštaluje. Telocvičňa bude vybavená moderným gymnastickým náradím, konštrukciami pre basketbal a volejbal, tiež bránami pre malý futbal

Práce na výstavbe telocvične sa úspešne chýlia ku koncu

a hádzanú, dvomi stolnotenisovými stolmi..., – hovorí náš spolubesedník. Majstri s prácami začali v polovici mája a na škole očakávajú, že ich ukončia do konca júna, prípadne začiatkom júla, a že letné prázdniny využijú na získanie povolenia na používanie. V súvislosti s tým riaditeľ očakáva určité problémy, lebo predchádzajúci vykonávateľ prác sa sčasti nedržal projektu. – Verím však, že to nie je až taký veľký problém a že do začiatku

nového školského roku, prípadne do 10. septembra telocvičňu odovzdáme na používanie žiakom. Tým riešime vskutku veľký problém, ktorý sa snažili riešiť generácie Aradáčanov. Vložili sme do toho často príliš mnoho pozitívnej energie, ale v konečnom sa oplatilo, takže terajším a budúcim generáciám aradáčskych detí, športovcom a rekreantom do vena nechávame slušne vybavenú telocvičňu, v ktorej sa budú môcť zaoberať športom a rekreovať.

25 /4652/ 20. 6. 2015

Ľudia a diania

Znovuzrodenie lalitského rybníka Annamária Tamašiová

Na prvom mieste a najdôležitejšie je to, že v rybníku musí byť voda, lebo bez vody niet ani rybníka a presne to bol prípad s lalitským rybníkom. Prvým krokom mladých Laliťanov bolo teda napustiť vodu do rybníka. S vodou sa do rybníka vrátili aj jeho staronoví obyvatelia – všelijaké rybičky, predovšetkým kapry. Občania Lalite sa istotne už teraz môžu pochváliť, že sa niečo aj

keď sa zdalo, že zabudli a zanedbali prírodu vôkol seba, Laliťania dokázali aj sebe, aj iným, že to nie je celkom tak, ako sa na prvý pohľad zdá. Zvlášť keď ide o lalitské rybníky, ktoré dlho ležali neupravené a neudržiavané. Zdalo sa dokonca, že Laliťania nemajú záujem o to, čo sa deje s prírodou, ktorá im je na dosah, takpovediac predo dvermi, a v akom je ona stave. Na druhej strane je fakt, že mnohí mladí ľudia v hľadaní lepšieho života odchádzajú zo svojich dedín do väčších miest, buď za vzdelaním, alebo za prácou. Tak dediny zostávajú mĺkve a zanedbané. Ako všade, aj tu sú však výnimky, ktoré dokazujú, že nemusí vždy všetko byť tak, ako sa po dedine povráva. Mladí ľudia, ktorí sa rozhodli zostať v Laliti, si teda dali za úlohu niečo zmeniť, predovšetkým vo svojom vzťahu k prírode. Dohodli sa, že si nájdu čas, aby upravili

a k lepšiemu zmenili vzhľad svojej dediny. Tak prišli na ideu vyčistiť a upraviť rybník a vniesť do neho nový život. Na začiatok si od dediny rybník prenajali, a potom sa pomaly, ale iste pustili do roboty s cieľom prispieť k ochrane prírody a dedine zabezpečiť výletné miesto, aké už dlhší čas potrebovala. Týmto dokazujú, že aj mladí ľudia majú záujem o prostredie, v ktorom žijú, a že veria, že život na dedine môže byť ešte krajší a zaujímavejší. Možno sa im takýmto spôsobom podarí na dedinu prilákať ďalších mladých ľudí – či už na dlhšie alebo len tak turisticky. Títo mladí ľudia prevzali na seba nemalú a neľahkú úlohu. Avšak už po krátkom čase na rybníku jasne vidieť určité vítané zmeny.

NEČAS V ŠÍDE, ktorý po horúcom dni v nedeľu večer zasiahol mesto, zapríčinil katastrofálne škody. Silný vietor strhával strešné krytiny a lámal tie najvyššie a najstaršie stromy v Slovenskom parku a po uliciach. Najväčšie škody nastali v tzv. priemyselnej zóne, na úseku od budovy gymnázia po benzínovú pumpu (na snímke), kde bola celú noc prerušená premávka. Na viacerých miestach spadnuté konáre stromov poškodili parkované autá. Predsa najväčšiu škodu utrpela telefonická a elektrická sieť. O tom, akú škodu nečas spôsobil na súkromných domoch, sa nikdy nedozvieme, hoci treba povedať, že asi niet domácnosti v Šíde, ktorá nemala aspoň minimálnu škodu na dome alebo pomocných objektoch. Veľké škody nastali aj na poliach, takže príslušné obecné orgány založili komisiu pre odhad škôd. St. S.

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

v ich dedine deje, a že mladí ľudia prejavujú viditeľný záujem o svoju dedinu. I keď bezpochyby jestvuje mnoho spôsobov, ako oživiť svoju malú dedinku a zobudiť ju zo zimného spánku, najlepšie je začať s prírodou. Lebo príroda je vždy tu a treba ju len vedieť správnym spôsobom využiť.

VÝSTAVBA NOVEJ ULICE v Starej Pazove je v záverečnej fáze (na fotografii). Investíciu má na starosti Direkcia pre výstavbu Obce Stará Pazova a nová ulica v strede mesta bude spájať dve veľmi frekventované ulice – Cyrila a Metoda a Vladimíra Hurbana. Toho času sa upravujú chodníky a parkoviská, potom treba inštalovať kandelábre a nový priestor ozeleniť. a. lš. • ĽUDIA A DIANIA •

S MICHALOM PRIVIZEROM Z KYSÁČA

Sezóna pre ovocinára nikdy nekončí Elena Šranková

bdobie medzi oberaním jahôd a čerešní bolo akoby stvorené na rozhovor so známym kysáčskym ovocinárom Michalom Privizerom. Keďže roboty je hodne aj medzi dvoma oberačkami, stretáme sa v ovocnom sade, kde Michal spolu so synmi dozerá na zavlažovanie, nevyhnutné pri teplote 34 stupňov. Kým systém kvapkovej závlahy pre ovocinárske kultúry naplno pracuje, pri šťavnatých plodoch robíme najprv súvahu jahodovej sezóny. Oberačka jahôd je za vami. Ako ju hodnotíte? – Zhodnotil som ju na štvorku. Vysoké teploty neprospievajú jahodám, lebo plody nestačia dosiahnuť fyziologické maximum a začínajú dozrievať, kým sú ešte malé. Výsledkom je menšia úroda a drahšia oberačka. Z druhej strany jahody boli veľmi sladké. Rok bol priaznivý aj z toho hľadiska, že si pestovanie nevyžadovalo veľkú

Pri tohtoročnej úrode čerešní ochranu. Postrekovalo sa len preventívne, teda chémia sa používala minimálne. Jahody pestujeme 9 rokov a 8 ich predávame hneď vedľa jahodoviska, kam prichádzajú stáli zákazníci z okolia. Pod jahodami máme 4 hektáre a nestačíme všetko odpredať týmto spôsobom, takže sme predávali i vývozcom do Ruska. Cena bola nižšia ako vlani o takých • ĽUDIA A DIANIA •

10 percent, pretože sa v dôsledku spomínaných teplôt na trh dostalo veľké množstvo jahôd a cena v určitom období klesla. Potom sa znovu zvýšila, lebo začal organizovanejší vývoz a v niektorých krajoch sa jahody vypredali. Čo sa týka pracovnej sily, veľa ľudí z Kysáča a okolia prejavilo záujem o oberanie, takže sme si robotníkov mohli Šťavnaté plody sú významným zdrojom minerálov a vitamínov vyberať. síce bola dobrá, ale úroda Ako je to so sezónou čerešní, slabšia, a preto sa im budektorá sa práve začala? me vyhýbať a naďalej sadiť – V našom poľnohospodárskom len úrodnejšie odrody. Veľmi gazdovstve sme čerešne posadili je dôležité mať odborníka, pred štyrmi rokmi a toto je druhý ktorý má víziu, ako ovocný rodný rok. Vlani sme mali iba symsad má v budúcnosti vyzerať, bolickú úrodu, keď sme len zistakže každý profesionálnejší ťovali, kde a komu úrodu predať. ovocinár ho musí mať. OreZískali sme kupcov, ktorým čerešne závanie je pritom dôležiodpredáme aj tohto roku. Stromy tým faktorom, tiež moment na dvoch hektároch už rodia a na oberania. dvoch budú rodiť na rok, lebo ide Výroba, ktorou sa zaoberáte, si vyžaduje značné prostriedky. Vložili ste vlastné, alebo ste využili aj úvery? – Pre jeden zo štyroch hektárov pod čerešňami sme čerpali priaznivý úver z Fondu pre rozvoj AP Vojvodiny. So synmi Michaelom a Milošom, Pokrajinský sekretariát pre ktorí už „pomáhajú“ ockovi poľnohospodárstvo k tomu poskytoval prostriedky na Aká je cena čerešní? – Čerešne sa predajú ľahšie ako zadováženie závlahového sysjahody, lebo ich je na trhu menej, tému a siete proti ľadovcu. Mali pretože ich je ťažšie dopestovať. sme teda pomoc pri rozmáhaní Je veľmi veľa faktorov rizika pri ovocného sadu, lebo vložiť vlastné pestovaní, počnúc mrazom, až prostriedky by bolo veľmi ťažko. Aké máte plány do budúcpo dažde, ktoré spôsobujú pukanie plodov. Tohto roku počasie nosti? – Zistili sme, že nám stačí 4 až prospieva čerešniam, zarodili na viacerých miestach v Srbsku, čo 5 hektárov pod jahodami, aby znamená, že bude organizovaný sme boli komfortnejší v pestovaní, o mladé stromčeky. Odhadujem, že vývoz do Ruska. Kupci žiadajú bez nátlaku. Taká plocha je inak sme dosiahli 70 percent z predpo- kvalitu, ale cena je priaznivá, 2 eurá medzi väčšími v Srbsku. Pod čereškladaných maximálnych výnosov. za kilogram. V období vysokých ňami bude 4,5 hektára, čiže 5 500 Čerešne by v úplnosti mali zarodiť teplôt sa čerešne musia denne sadeníc. V roku 2016, eventuálne v rokoch 2016 a 2017, keď stromy zavlažovať a dobre by prišli mier- 2017 plánujeme vysadiť 3 hektáre budú mať rozvinuté všetky konáre. ne spŕšky, ktoré by nezapríčinili jabloní. Už keď máme rozrobený Uplatňujeme inak zavlažovanie, pukanie, ale nalievanie plodov. systém, mechanizáciu a ľudí, čo výživu, ochranu pred chorobami Pooberali sme už dve včasné od- vedia robiť, plánujeme sa v tomto a orezávanie ako v Taliansku, takže rody, ale sme dospeli k záveru, že smere rozvíjať natoľko, aby sme očakávame dobré výnosy. sú náročné na pestovanie. Cena neboli otrokmi tej roboty. 25 /4652/ 20. 6. 2015

Ľudia a diania ZO SELENČSKÉHO POŽIARNICKÉHO SPOLKU

Dôstojne pokračujú v tradícii Juraj Berédi

ožiarnický spolok v Selenči má dlhoročnú tradíciu, ktorá sa datuje od roku 1871. Pod menom Dobrovoľný hasičský spolok sa však zjavil, podľa prvej zachovanej zápisnice zo zakladacieho zhromaždenia, 9. júla 1911. Odvtedy spolok pretrváva dodnes, i keď s menšími prestávkami v dôsledku vojny alebo organizačných problémov, ako aj pre nedostatok finančných prostriedkov. Požiarnici v Selenči dnes majú svoje priestory, vlastnia Hasičský dom, súčasnú striekačku a vo svojich radoch okrem už skúsených a osvedčených hasičov, seniorov a juniorov majú aj pionierov, tak chlapcov, ako aj dievčatá. Ochrana života a zdravia občanov a ich majetku pred požiarom a inými živelnými pohromami je tou najdôležitejšou úlohou spoločnosti a štátu. Okrem štátnych orgánov

ZO SPOLKU PETROVSKÝCH ŽIEN

v oblasti protipožiarnej ochrany významné miesto má aj dobrovoľná protipožiarna ochrana, ktorá je organizovaná v menších prostrediach a ktorá dosiaľ dala veľký prínos zachraňovaniu života a majetku občanov. Selenčskí hasiči dodnes zachovávajú jednu peknú obyčaj, a to je stavanie a váľanie mája pred Hasičským domom. Váľanie mája je organizačne väčšia a náročnejšia paráda, ktorú sprevádza vlastná dychová hudba a

účasť veľkého počtu divákov a hostí. Takto to bolo aj v nedeľu 7. júna, keď hasiči tradične váľali máj. Na podujatie pozvali hostí z rôznych hasičských zborov z obce a okolitých osád a nechýbali ani predstavitelia Požiarnického zväzu mesta Nový Sad a Vojvodiny. Dôvodom prítomnosti veľkého počtu členov a hostí nebolo len váľanie mája, ale aj prijatie nových členov a povýšenie hasičských hodností aktívnym členom. Noví členovia (bolo ich päť) mu-

seli absolvovať základnú prípravu a zložiť slávnostnú prísahu. Na základe rozhodnutia Obecného požiarnického zväzu vyššiu hodnosť dostali dvadsiati traja členovia spolku, ktorí boli povýšení na hodnosť požiarnika prvej triedy. Poddôstojnícku hodnosť získali dvaja členovia, a to Ján Horvát a Ján Švec. Dôstojnícku hodnosť získali Rastislav Rybársky, Jozef Kaňa a Jozef Provodovský. Zároveň sa za dlhoročnú obetavú prácu v spolku poďakovali trinástim najstarším členom, ktorých vyprevadili do výslužby so sľubom, že na nich v spolku nikdy nezabudnú a že sú tu aj naďalej vítaní. Najstarší hasič je Jozef Švec narodený roku 1927. Uznania členom odovzdali a rozhodnutie o povýšení hodností prečítali tajomník spolku Rastislav Rybársky, veliteľ roty Ján Horvát a predseda spolku Ján Švec. V miestnosti spolku pri tejto príležitosti usporiadali aj malú výstavu fotografií z rôznych období, získaných uznaní, diplomov a pohárov z rôznych súťaží hasičov. Záverom nasledovala spoločná zábava, na ktorej hrala dychovka domáceho spolku.

Tatiana Cerovská a Samuel Kováč. Program moderovala predsedníčka spolku Mária Gašparovská. Predseda RMS Petrovec Ján Rybovič túto príležitosť využil i na to, aby inštitúciám a spolkom, ktoré svojou aktivitou kovali aj trubkári prispeli k veľkolepým cirkevného zboru oslavám Dňa Petrovv Báčskom Petrovci ca, slávnostne udelil v čele s pánom faďakovné listiny. Bola rárom Vladislavom to symbolická bodka Ivičiakom, ktorí za týmto miestnym nedávno vystúpili sviatkom, ktorým si aj na oslave evanPetrovčania a Slováci jelického sviatvôbec pripomenuli ku v nemeckom 270 rokov prisťahoStuttgarte. Zopár vania na toto územie. piesní zaspievala aj Diplom za spolupráspolková spevácka cu petrovský richtár skupina Petrovčanodovzdal aj redakcii ky a význam májov prítomným ozrej- Kupletovci, Petrovčanky a trubkári účinkujúci v programe Hlasu ľudu. O dobrú náladu a zámila Anna Hansmanová. Zaujímavým osvieže- trochu i uštipačnej piesne, ktorá bavu po zvalení mája sa postarala ním programu bolo predvedenie časom v Petrovci zanikla. Spoloč- dvojica hudobníkov Andrášik kupletu – niekdajšej veselej, ale ne ju zaspievali Pavel Hansman, a Zelenák.

Pri váľaní mája veselo aj v júni Jaroslav Čiep

pondelok 15. júna 2015, trochu neskoršie ako vlani, predvečerom vo dvore budovy Spolku petrovských žien vedľa parku pri Námestí slobody ženy zorganizovali váľanie mája. Spolkárky vysvetlili, že na tento skutok vo svete je vhodný nielen prvý júnový deň, ale celý jún, alebo aspoň do 24. júna, do Jána Krstiteľa. Pri tejto príležitosti organizátorky sa združili s Radou Miestneho spoločenstva, takže program a ľudovú veselicu pri váľaní mája prichystali spolu s členmi miestneho parlamentu. Okrem aktívnych žien a ostatných členov SPŽ v programe účin-

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

• ĽUDIA A DIANIA •

NA PRECHÁDZKE PADINOU

Krásnej dedine nesvedčia špatné móresy Juraj Bartoš

„Tu, hľa, mladí chlapci, desiati – pätnásti, v noci na 2. mája sa opili a narobili nedobizeň... Polámali panel, na ktorom sú fotky a text o padinských studniach. Pozametám to tu, ale komunálna polícia z Kovačice bude musieť častejšie nadchádzať... Lebo ľudia, ktorí bývajú v blízkosti, občas nemajú v noci pokoja. Mládež chodí sem, huláka, búcha, narúša verejný poriadok... Táto studňa je ozdoba našej dediny, sem prichádzajú aj ľudia zo zahraničia, takže toto, čo si dovoľuje zopár jednotlivcov, nemá zmysel.“

ie a nie sa jej navstrebávať všetkými zmyslami. Kedykoľvek sa v nej my zriedkaví hostia ukážeme, zakaždým nás občerství, naplní novou energiou. Veď Padina je taká vzdušná, taká zelenučká, útulnučká. Len tak vonia, len tak bzučí a čviriká, len tak sa láskavo prihovára, srdečne, ako svoj svojmu, podáva ruku... Bol koniec mája a bolo krásne popoludnie. Zamierili sme do chotára, na Alaš, k studni a ovciam. Ibaže ranný dážď rozbahnil poľnú cestu, nuž sme... zastali hneď na jej začiatku. Bez dychu. Taký prekrásny obraz! Sotva sto metrov pred nami, pri hŕstke stromov – koník si, voľne, popásal trávu.

Krajinka s koníkom pri dedine

drenáž, pridali mačinu... Pravdaže, nie sami, bolo nás habadej...“ Tak vravia mladí usilovní ľudia. Jeden pracuje na benzínovej pumpe v Kovačici, druhý je ma-

Takto využívali voľný čas Vladimír Klinko a Vladimír Pavela

Deti v parku Čaba sa rýchle spriatelili s túlavým psom

Museli sme sa vrátiť. Keď tu, cez otvorené okno, prešmykli sa k nám do auta veselé hlasy mladej chasy. V parku pred nami deti len tak behali, skákali, naháňali loptu, spolu so psom a s vetrom. V úzadí obrazu detského ihriska dvaja mladí muži farbili malú futbalovú bránku. Vladimír Klinko a Vladimír Pavela, povedali. Ihrisko Čabu si vraj „vymysleli“ sami ľudia, lebo sa v tejto časti Padiny deti nemali kde hrať. Vypracovali projekt, vysúkali rukávy... „Strovili sme 750 000 dinárov; toľko sme dostali z obecného rozpočtu. Vyzeralo to tu na džungľu... Vyklčovali sme stromy, krovie, burinu, naviezli zeminu, urobili sme • ĽUDIA A DIANIA •

liar... Keď minuli, čo kvaplo, pridali aj z vlastných. Len aby spríjemnili životné prostredie, aby sa deti

mali kde hrať a tešiť. Veď aj sami si sem-tam zahrajú futbal či volejbal na piesku... Keď už sme sa (zase raz) nedostali k studni v poli, zašli sme, opäť k chýrečnej Šajbenovej. Ale... čo ten muž s metlou v ruke...?

Ján Šimák upratal hanbu, ktorú pri Šajbenovej studni zanechala hŕstka mladých ľudí

Tak nám hovoril Ján Šimák s neutajovaným rozčarovaním. Pravdaže mal pravdu. Dosvedčil nám to smútok, ktorý sa rozhostil pri Šajbenovej studni, hlbokej asi 35 metrov. Lavičky sú polámané už dávnejšie, hore na hrade kriedou načmárané mená a prímená tiež nie sú od včera. Jedna z dosiek na kryte je čerstvo zlámaná. Spod nej sa vyškiera – hanba... Hŕba plechovíc, skla, ohorkov... Aká nepekná vizitka peknej dediny! Nie je ľahko mladým ľuďom... Roboty je málo, peňazí ešte menej. Mladosť sa chce vybúriť. Pochopiteľne. Ale vari je v poriadku lámať konáre, na ktorých sa hojdá minulosť a súčasnosť malebnej dediny? Krásnej Padine špatné móresy jednotlivcov nijako nesvedčia.

25 /4652/ 20. 6. 2015

Ľudia a diania NAŠI V NEMECKU (1)

Ešte stále chodí – domov Juraj Bartoš

Niektorí odišli s cieľom privyrobiť si a vrátiť sa domov. Iní hneď rátali s tým, že zostanú tam. Všetci mali plány a sny; niektorým sa splnili. Prinášame, hľa, životné príbehy, v kocke, zo stretnutí v Gomaringene s našimi ľuďmi žijúcimi v Nemecku.

„S

toly bývajú poukladané pod javiskom; toto je inak prázdna sála. Zoberie sa zakaždým toľko stolov, koľko je objednané pre každé konkrétne podujatie.“ Tak na našu otázku odpovedá jeden z takmer dvadsiatich ľudí, Slovákov žijúcich v Nemecku, ktorí sa len tak zvŕtajú okolo nás, hostí z Vojvodiny, ktorí sme prišli spestriť oslavy 20. výročia založenia Slovenského spolku Gomaringen. „Len v Gomaringene je aspoň tridsať rôznych spolkov. Kultúrnu a športovú halu dalo postaviť mesto. My členovia nášho spolku sme tiež prispeli na výstavbu – dobrovoľnými príspevkami. Preto teraz platíme trochu menej za prenajímanie. Inak cena používania haly v priebehu jedného dňa je 800 eur. Ja bývam asi 35 kilometrov odtiaľto, u nás takýto spolok nemáme, takže keď sa chceme pobaviť s našimi ľuďmi, prichádzame sem. V celom Baden Wittenbergu a asi aj v celom Nemecku, jediný náš slovenský spolok je tento.“ Tak sa s nami dal do reči Michal Turčan, narodený roku 1959 v Starej Pazove, ako podčiarkuje, vo veľkej rodine. „Strýko Janko, už je nebohý, mal kedysi vysokú funkciu v pokrajine...“ Michal Turčan robí obkladača keramickými dlaždicami. Hoci predtým... „Doma, v Pazove som bol elektrikárom. V Lifame. Aj tu, vo firme, kde teraz pracujem, som začínal ako elektrikár. Prišiel som roku 1992, keď u nás v Juhoslávii zúrila vojna. Otec tiež robil s obkladačkami, takže som od neho odkukal remeslo a tu som sa mu potom už celkom venoval.“ Do Pazovy Michal Turčan chodieva každý rok. „Aj teraz sme boli na Veľkú noc... Máme živých rodičov, manželka aj ja, máme aj hŕbu príbuzných. Naši sú už starší, čoraz chorľavejší...

www.hl.rs

Predsa radi chodíme domov. (Všímajme si: chodia – domov.) Skôr sme odchádzali spoločne, všetci štyria, teraz, odkedy chlapci vyrástli, každý má svoje tempo, svoj život...“ Aké boli začiatky? – nabádame ho k odvíjaniu už poriadne veľkého klbka...

že“ k Vojvodine, s deťmi to je niečo iné. Tu vyrástli, tu vychodili školu, tu získali kamarátov. Jazyk...? Doma sa rozprávame po slovensky, ale všade inde, na ulici, v robote, samozrejme, hovoríme po nemecky. Pravdaže aj deti vedia po slovensky. Manželka je tiež Slovenka

Otec a syn: Michal a Rastislav Turčanovci „Vtedy som sa sem dostal bez akýchkoľvek prekážok. Chceš alebo nechceš? Kto chcel robiť, mohol prísť a robotu si našiel poľahky. Stačilo zatelefonovať, spýtať sa... Neskoršie sa to skomplikovalo. Teraz treba zavolať aj na desať strán a nie je isté, že sa robota nájde. To tá Európska únia... Všetko sa zmenilo. Už je tu veľa cudzincov a ešte stále prichádzajú za robotou; naposledy najmä Bulhari, Rumuni, Chorváti...“ „Nie, nevedel som vtedy, do čoho idem, čo tu budem robiť. Prišiel som s veľkou vôľou, že si tu za tri mesiace trochu zarobím a... zostal som 23 rokov. Zatiaľ... Už tu akiste zostanem; deti nechcú späť. Lebo tu sú doma. So mnou je to iné. Ja som predsa 32 rokov žil tam. Nemôžem to vymazať. Teraz chápem starších, ktorí, keď odchádzali do penzie, hovorili, že ich niečo ťahá tam... Domov. Je niečo, čo nás „via-

Informačno-politický týždenník

z Pazovy, z tej istej ulice, z ktorej som aj sám. Doma sme sa vždy rozprávali po slovensky. Na ulici – podľa situácie: po slovensky alebo po srbsky; nebol žiadny problém. Ani tu nie je. Máme dvoch synov: Branislav má dvadsaťosem, Rastislav dvadsať.“ Tí sa už zrejme nevrátia. A čo vojenčina? – pýtame sa. Vraj môžu a nemusia slúžiť. Ani tam, ani tu. Armáda je aj v Nemecku, aj v Srbsku profesionálna, občania do rovnošaty nemusia. „Tu sme vo výhode v porovnaní s takými Turkmi, ktorí ak nechcú doma odbúchať vojenčinu, musia zaplatiť, tak vravia, šesťtisíc eur!“ uzavrie túto tému pán Turčan. SLOVÁK, ČI NEMEC? V Nemecku síce ľahko nie je, hovorí otec Michal, ale možností je viac. Vtom prichádza mladík...

Mladší syn... Rastislav Turčan. Priamy pohľad, mäkký, úprimný, reč jasná, slovenčina mierne opantaná nemeckým prízvukom ako kukuričná byľ pupencom. Materinskou rečou, potvrdzuje Rasťo, sa rozpráva s rodičmi. Knihy a tlač po slovensky? Nečíta. Všetko, čo potrebuje, má v nemčine. „Keď som v Pazove, nemám problém s jazykom. Viem po pazovsky, čistú slovenčinu neovládam, po srbsky rozumiem, hovorím ťažšie, ale dohovorím sa.“ Rastislav sa učí za autoelektrikára. Ešte dva roky a začne uhrýzať z vlastného chlebíka. Mimochodom, už aj teraz, ako žiak si privyrobí. Ako sa, pýtame sa, cíti v Pazove? „Všetko je tam také pokojné, tiché, vždy si dobre oddýchnem. Kamarátov tam mám, ale iba niekoľkých... Viac sa kamarátim s príbuznými.“ Prirodzene, jeho spoločnosť je v Nemecku. S ospravedlnením, predsa, zatneme do živého: Ako sa cíti? Ako Slovák, či ako Nemec, alebo...? „To je zaujímavá otázka. Neviem... neviem, čo mám odpovedať. Cítim sa tak... zmiešane, aj tak, aj tak... Keď sa tu (v Nemecku) s niekým zoznámim, každý sa ma spýta, skadiaľ som, hneď ich zaujme moje meno. Poviem, odkiaľ sú moji rodičia, a ja že som sa narodil tu, že som teda Nemec. Inak moje priezvisko vždy vyslovia ako Turkan,“ hovorí Rastislav a srdečne sa, spolu s otcom, sýto smeje. „Nikoho neopravujem... iba ak povedia Ratislav, vysvetlím, že som Rastislav. Najčastejšie ma priatelia a známi volajú Rasty.“ Ešte sa opýtame hlavu rodiny, prečo synom dal mená Branislav a Rastislav a nie dáke, ktoré by v Nemecku zneli „domáckejšie...“? „Mne meno dal dedo. Otec bol vojak, keď ma mama narodila, dedo odišiel matrikárovi a povedal, že sa budem volať Mišo; bol som v poradí už šiesty Mišo! Stalo sa, že bolo treba ísť na obecný úrad čosi vybaviť a tí tam si nevedeli dať rady, keď sa pozreli na doklady: Turčan Mišovho Mišovho Mišov Miša Mišo... Nevedeli, kto je kto, takže sme upustili od mena Michal. Neviem ani sám, prečo sme sa rozhodli pre Branislava, len viem, že sme si povedali, že keď je prvý Branislav, nech sa druhý volá Rastislav.“ • ĽUDIA A DIANIA •

ZO SPOLKU KULPÍNSKYCH ŽIEN PO REALIZÁCII PROJEKTU

Dobrá idea má aj pokračovanie Katarína Gažová

a svojom výročnom zasadnutí kulpínske spolkárky prezentovali i výsledky projektu Združovaním, skúsenosťou a šikovnosťou k úspešnému biznisu. Zároveň informovali verejnosť aj o tom, že dostali prostriedky na absolvovanie druhej časti tohto projektu, ktorú spolu so Spolkom žien z Maglića realizujú v období jún – november 2015. – V prvej časti projektu sme sa venovali šitiu odevných a iných predmetov. Najprv bolo plánované, že ho realizujeme iba v Maglići, ale nakoniec sa ukázalo, že môžeme pracovať aj v Kulpíne, v miestnostiach spolku Zvolen, kde sú tiež kvalitné šijacie stroje, takže sme mohli paralelne uskutočniť dielne v Maglići, kde pracovali ženy z tamojšieho spolku, a dielne v Kulpíne s našimi členkami. Skúsenejšie krajčírky šili šaty, tuniky, blúzky, tepláky, a tie menej skúsené šili utierky, uteráky a obrusy. Spomenuté šaty a tuniky potom ženy skrášľovali háčkovanými detailmi. Zhotovovali sme aj zaujímavé a zvláštne „panťušky“. Na výročnej schôdzi bola aj predajná výstava zhotovených predmetov,

o ktoré návštevníci prejavili pekný záujem. Zo Spolku kulpínskych žien do projektu bolo aktívne zapojených päť žien a z maglićského spolku deväť členiek. V druhej časti projektu sa venujeme vyšívaniu, – ozrejmila predsedníčka SKŽ Katarína Zorňanová. Prvá časť projektu kulpínskych a

Z výročnej schôdze kulpínskych spolkárok

maglićských spolkárok bola realizovaná za podpory Ústavu pre rodovú rovnosť AP Vojvodiny a tá druhá bude podporená z Pokrajinského

sekretariátu pre hospodárstvo, zamestnávanie a rodovú rovnosť. Foto: z archívu SKŽ

SĽUBNÁ DRUŽBA POKRAČUJE. Novosadských cirkevníkov na odvetnej návšteve aradáčskeho cirkevného zboru 14. júna, v 2. nedeľu po Trojici, najprv privítal Vladimír Lovás, farár aradáčsky. Potom sa prihovorili aj dozorcovia domáceho a hosťujúceho zboru Juraj Čeman a Ján Brtka. Na príležitostne ladených bohoslužbách liturgoval domáci farár Lovás a pútavú kázeň na tému najväčšej záhady ľudskej existencie – umieraní a večnom živote – mal velebný pán Vladimír Obšust, farár novosadský. Bohoslužby spestrili spevokoly dvoch cirkevných zborov. Po výmene symbolických darov v Labátovej sieni nasledovalo občerstvenie a vystúpenie mládežníckych cirkevných spevokolov. Prihovorili sa aj predsedníčka Oltárneho krúžku žien novosadského zboru Anna Pilipovićová, koordinátorka cirkevných aktivít Juliana Brtková a podpredseda MOMS Jaroslav Feldy. K nálade pesničkami prispel aj umelecký majster tokár Martin Klátik. Nasledovala návšteva aradáčskeho cintorína, kde pri hrobke bývalého aradáčskeho farára Leopolda Branislava Abaffyho o jeho osobnosti a diele hovoril hosťujúci farár. J. F-dy

POUGÁR

Juraj Bartoš

Bumbum-bumbum-bumbumbum!

ak to už chodí, vážení. Všetci spolu nadávame na komáriu kampaň. Obviňujeme unisono tých a oných, že na ňu adekvátne neodpovedajú. Ibaže je v tej peci, pardon, veci, najmenej jeden háčik. Povráva sa, že piloti, ktorí by na štípajúcu háveď mali zaútočiť postrekom z výšky, odmietajú nasadnúť do lietadiel, teda do vzdulochodí. Ktorý termín „vzdulochode“ má lexikálny pôvod v jazyku podaktorých národných poslancov, podľa ktorých PNP sa v srbčine slovko vazduhoplov (lietadlo, vzducholoď) vyslovuje ako vazduplohov. • ĽUDIA A DIANIA •

Slovom, piloti majú strach z možnosti vyliatia kávy na kontrolnej tabuli vzdulochode a aj z blízkeho stretnutia s matičkou zemeguľou s tvrdým pristátím. Trebárs ani po dvoch týždňoch, pardon, rokoch, podmienky na rozhodujúce zúčtovanie s komármi nedozreli, zato podmienky na privolanie privábenie pritiahnutie zahraničných investorov, či ako sa už tomu hovorí, máme – najlepšie v regióne. Povedal to, kto iný, než náš pán premiér. Teraz už len vydržať, kým (do)povie – ako naskutku aj prakticky privolať privábiť pritiahnuť a či čo dotyč-

ných investorov, čiže ako tie podmienky zužitkovať. Novosadčania sa nijako nevedia dočkať budúceho Dino-parku. V ktorom DP, samozrejme, záujemcovia budú môcť – obdivovať dinosaurov. Živých toľko, koľko je živá maketa Belehradu na vode. Namiesto toho, aby sa tešili, hrubo spochybňujú celý projekt už v jeho zárodku. Čudujú sa nad tým, že DP má postaviť istý podnik z Belehradu, ktorý nemá (čo je na tom také divné?) ani jedného – jediného zamestnanca. No a? Aspoň to bude zdarma, či nie!? Nie

sú ľudia, nie sú výlohy... Leto klope na dvere, kanikula pripeká smaží, vo veľkom ohrozuje malé mozgy. O to väčší cveng má správa, že náš pán premiér prisľúbil, že našinci, ktorí budú letovať doma, čiže v Srbsku, môžu počítať s daňovými zľavami. Nádejajú sa, veru, ľudové masy, ktoré celé desaťročia dovolenkujú výlučne doma, na dne NPM (Nášho Panónskeho Mora), že tých 5000 din. dostanú – so spätnou platnosťou. Sľuby sa sľubujú; dakto sa už len musí aj radovať! Bumbum!

25 /4652/ 20. 6. 2015

Ľudia a diania

STRETNUTIE GENERÁCIE V PIVNICI

Po päťdesiatich rokoch Janko Čérný

tretnutie spolužiakov, ktorí roku 1965 zakončili základnú školu v Pivnici, sa uskutočnilo koncom mája 2015. Bolo to ich tretie stretnutie za uplynulých 50 rokov, ktoré tentoraz zapadlo do oslavy 225 rokov príchodu prvých slovenských rodín do Pivnice. Keď sa zapisovali do školy, v generácii bolo 118 žiakov rozvrhnutých do troch tried, dvoch slovenských a jednej srbskej. Po uvítacom príhovore sa poďakovali učiteľkám Anne Dingovej a Vierke Maďarovej, triednemu učiteľovi Štefanovi Dingovi, ako aj učiteľom vo vyšších ročníkoch Anđeliji Božovićovej

a Miloradovi Drljačovi. Nasledoval voľný rozhovor, v ktorom 45 prítomných spolužiakov oživilo spomienky zo školských lavíc, včítane toho, že vtedy, keď oni chodili do školy, výučba prebiehala na viacerých miestach, pretože ešte neexistovala budova základnej školy. Z neprítomných spolužiakov niektorí žijú v zahraničí a 21 spolužiakov, žiaľ, už nie je medzi živými. Na stretnutí sa zúčastnila aj spolužiačka, ktorá už 47 rokov žije v USA. Pre chorobu neprítomný spolužiak, univerzitný profesor Janko Hodolič, z nemocničného lôžka zaslal pozdravný list. O tejto generácii pivnických žiakov by sa dalo mnoho toho povedať, lebo ide o generáciu, ktorá zanechala

viditeľné stopy v živote svojej dediny. Niektorí z nich sa zúčastnili na prvom verejnom vystúpení mládežníckeho súboru V pivnickom poli 23. mája 1965, čiže len tri dni po skončení záverečného ročníka základnej školy. V tomto programe z prítomných na stretnutí účinkovali Anna Valentíková (vydatá Valentíková), Anna Síčová (Babiaková), Katarína Šusterová (Týrová), Katarína Drieňovská (Cibulová) a Janko Týr. Ako je známe, 17. mája 2015 galakoncertom si pripomenuli 50. výročie pôsobenia SKUS Pivnica. Okrem toho Anna Valentíková a Janko Týr boli účastníkmi prvého ročníka Stretnutia v pivnickom poli roku 1966 (toto podujatie od 22. do 24. mája po 50. raz prebiehalo v Pivnici). Ako raritu spomenieme údaj, že štyri spolužiačky z tejto generácie dodnes nosia tradičný slovenský kroj. Sladký detail: tortu a cukríky pre účastníkov stretnutia priniesla učiteľka Maďarová,

ktorá mala narodeniny. Radosť zo stretnutia, rozhovory, oživené spomienky za sprievodu tichej hudby zostanú ešte dlho v pamäti všetkých účastníkov, ktorí pricestovali z bližšieho a ďalšieho okolia.



KRÁTKE SPRÁVY

Báčsky Petrovec Backup fest. Prvý Backup fest

sa uskutoční na nádvorí klubu Vrbara v sobotu 4. júla so začiatkom o 21. hodine. Organizátorom tohto hudobného festivalu je združenie YMCA Srbsko, ktoré od 15. júla v Petrovci a v Novom Sade začalo predpredaj vstupeniek za zvýhodnené ceny. Účasť na festivale avizovali skupiny Zabranjeno pušenje, Iskaz, Nova a Ćelava gospođa.

Belehrad Najhumánnejšie prostredie.

STRETNUTIE GENERÁCIE MATURANTOV 1965. V piatok 5. júna sa pred bývalou budovou Gymnázia Savu Šumanovića v Šíde (dnes budova Strednej technickej školy Nikolu Teslu) stretla prvá generácia šídskych gymnazistov. Do prvého ročníka sa v roku 1961 zapísalo 144 žiakov rozvrhnutých do štyroch tried. Táto generácia skladala maturitnú skúšku ako prvá generácia tejto školy v roku 1965, keď v jednej triede prírodovedno-matematického a v jednej triede spoločensko-jazykového odboru školenie skončilo spolu 66 žiakov. Medzi nimi boli aj traja Slováci: Zuzana Hnilicová, Marta Hviezdová a Stanislav Stupavský. Bola to jedna z najlepších generácií tejto školy, lebo viac ako polovica žiakov skončila fakultu a dvaja sa stali doktormi vied a profesormi na novosadskej univerzite. Žiaľ, päťdesiateho výročia sa nedožili desiati maturanti a na stretnutie prišli tridsiati dvaja bývalí spolužiaci. Na stretnutí sa zúčastnila aj jedna z troch žijúcich profesorov St. S. tejto generácie, profesorka latinčiny a dejepisu Nada Stanislavljevićová.

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

Vďaka početným dobrovoľným darcom krvi z územia obce Červený kríž Báčsky Petrovec aj za roky 2013 a 2014 získal uznanie ako najhumánnejšie prostredie. V ústrety Svetovému dňu darcov krvi Červený kríž Srbska v piatok 12. júna zorganizoval slávnostné odovzdávanie najvyšších vyznamenaní v oblasti dobrovoľného darcovstva krvi u nás. Nárok na toto prestížne uznanie majú obecné organizácie ČK, ktoré animujú aspoň 5 % obyvateľstva zo svojho územia na účasť v akciách. Uznanie Najhumánnejšie životné prostredie okrem B. Petrovca dostali aj Požarevac, Kanjiža, Báčska Palanka, Inđija, Mali Iđoš, Lazarevac a Zemun. j. č-p • ĽUDIA A DIANIA •

SILBAŠ

Vždy lákavé čaro višieň Rastislav Kopčok

ko je už tradíciou, silbašský Aktív žien za pomoci sponzorov v nedeľu 14. júna v Dome

Hlas ľudu Samuel Žiak. Hostí a prítomných srdečne privítala predsedníčka Rady Miestneho spoločenstva Milica Zeljkovićová. Potom nasledoval program, v ktorom sa predstavilo Centrum pre tradíciu a umenie Miroslava Antića

šili prítomných slovensk ými tancami, Aktív žien ukázal, ako voľakedy bývalo na svadbách, Jaroslava Širková zarecitovala báseň, spevác- Višne všade v hlavnej úlohe ky súbor Vivak zaspieval staré piesne. Divadelníci zabavili divákov vystúpením na tému višní a záverom sa predstavili žiaci ZŠ bratov Novakovcov. Prítomní si pozreli aj výstavu ručných prác a sladkostí, ktoré prichystali ženy z Obrovca, Pivnice, Hložian, Starej Pazovy, Iloka a Silbaša.

Z otvorenia: Katarína Ušiaková a Samuel Žiak

kultúry zorganizoval podujatie Čaro višieň v Silbaši. Toto podujatie otvorili predsedníčka aktívu Katarína Ušiaková a riaditeľ NVU

zo Silbaša s tancami zo Srbska. Deti zo súboru Silbašaník pote- V programe vystúpili mladí silbašskí tanečníci

ZÁVEREČNÝ PROGRAM PAZOVSKÝCH ŠKÔLKAROV

Potlesk uznania a podpory Anna Lešťanová

staropazovskej divadelnej sále v organizácii Predškolskej ustanovizne Poletarac 8. júna sa konal záverečný program najstarších detských skupín. Pazovskí škôlkari sa azda tým najkrajším spôsobom

– piesňou, tancom, divadielkom, rozlúčili so svojimi vychovávateľkami a Poletarcom, pretože už od septembra sa z nich stanú veľkí prváci. Aby sa im darilo i v základnej škole, kde ich čakajú nové povinnosti, ale i radosti a hlavne nové učiteľky, v úvodnom prejave im zaželala Radmila Bogda-

Roztancovaní pazovskí škôlkari zo slovenskej skupiny • ĽUDIA A DIANIA •

novićová, úradujúca riaditeľka PU Poletarac. So škôlkou sa tohto roku rozlúčila 42. generácia pazovských ratolestí. S osobitnými bodmi sa na programe predstavili aj deti zo slovenských skupín. Deti z celodenného pobytu predviedli známy príbeh Soľ nad zlato.

Pod réžiu, úpravu textu a choreografiu sa podpisujú Olinka Stojancová, Miroslava Živkovićová (vychovávateľky) a Sandra Molnárová (odborná spolupracovníčka pre telesnú výchovu). Deti z poldenného pobytu v čele s vychovávateľkou Mirjanou Mikľanovou sa tentoraz s Poleteracom rozlúčili tancami a piesňami. Rodičia, starí rodičia, hostia a priatelia ustanovizne nešetrili svoje dlane a búrlivým potleskom odmenili každú skupinu detí za skvelý výkon v záverečnom rozlúčkovom programe.

Z predstavenia Soľ nad zlato 25 /4652/ 20. 6. 2015

Ľudia a diania V ÚSTRETY POSVIACKE NOVEJ FARY V STAREJ PAZOVE

Vkladali sme pre budúce generácie Katarína Verešová

taropazovský cirkevný zbor Slovenskej evanjelickej a. v. cirkvi toho času končí záverečné práce na budove evanjelickej fary. Posviacka tejto veľkej a modernej farskej budovy bude v nedeľu 28. júna spolu s posviackou obnoveného chrámu Božieho a starej, tzv. Hurbanovskej fary, v ktorej je podľa rozhodnutia Synody z roku 2011 uložený Ústredný archív Slovenskej evanjelickej a. v. cirkvi. Tento významný čin posviacky cirkevných objektov sa stane súčasťou oslavy 245. výročia organizovaného príchodu Slovákov do tohto sriemskeho mestečka. Základy novej fary boli posvätené roku 2002 a jej výstavba potrvala nasledujúcich 13 rokov. Pretože ide o veľkú a významnú investíciu, poprosili sme pána farára Igora Feldyho, aby ozrejmil, ako prebiehala výstavba a prečo sa tak dlho čakalo na dokončenie novej fary v Starej Pazove. – Základný kameň novej fary bol posvätený za úradovania seniora sriemskeho a farára pa-

Farár Igor Feldy na vstupných schodoch

zovského Pavla Andrášika 29. júna 2002, na Petra a Pavla. Keďže je staropazovský cirkevný zbor jeden z najpočetnejších a môžem povedať aj jeden z najaktívnejších, bolo len pochopiteľné, že nový zborový dom bude priestorovo rozsiahly. To prakticky znamená, že okrem bytových priestorov veľká časť budovy je určená na zborové aktivity. Počas budovania sme sa snažili, aby každá položka (každý investičný segment) bola kvalitne

Oddych po práci: Oltárny krúžok žien s pokladníkom Pavlom Malkom

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

urobená podľa odborne vypracovaných projektov. Tým sme chceli zabezpečiť podmienky na život a prácu zboru, veríme, pre mnohé prichádzajúce generácie. K tomu sme prihliadali na energetickú účinnosť a ekologickosť. Paralelne sme investovali aj do ostatných cirkevných budov a najmä do kostola, ktorý je najstarší a z historického aspektu najvýznamnejší kostol v našej cirkvi, takže kvôli rozsahu a zabezpečeniu optimálnej kvality – a najmä pre všeobecne pociťujúci nedostatok financií – budovanie novej fary trvalo toľko rokov. Chcete tým povedať, že Pazovčania aj tentoraz uplatnili spôsob budovania fary z doby úradovania Vladimíra Hurbana staršieho, keď roku 1894, tiež pedantne a dôkladne, stavali starú faru? – Áno, náš cirkevný zbor veľmi prihliada na osvedčené dobré princípy z minulosti a všeobecne na historické a nábožensko-národné dedičstvo. Preto nie náhodou budova starej fary bude použitá predovšetkým na umiestnenie Ústredného archívu SEAVC v Srbsku. Hoci investícia ešte nie je finančne ucelená, mohli by ste nám povedať, kto všetko finančne podporil výstavbu a dokončenie novej fary? – Pokusov vystavať novú faru bolo aj skôr, ešte počas úradovania sriemskych seniorov a pazov-

ských farárov Vladimíra Vereša a Jána Baláža. Pre nepriaznivú spoločensko-politickú situáciu a vzťah voči cirkvám tieto pokusy zlyhávali. Konečne v roku 2002 výstavba mohla začať, najmä pre prijatú finančnú podporu z cirkevného Spolku Gustava Adolfa Werka z Nemeckej republiky. Viackrát boli organizované účelové zbierky medzi cirkevníkmi a podporili nás aj niektorí lokálni podnikatelia. Prijali sme tiež podporu zo zdrojov AP Vojvodiny. A najmä by sme museli spomenúť finančnú podporu Obce Stará Pazova, ktorá každoročne od začiatku výstavby vyčleňovala na tento projekt, zvlášť za posledných päť rokov, o čo sa významne pričinil terajší predseda obce Đorđe Radinović. Nechybovala ani praktická podpora samotných veriacich v podobe nespočetných pracovných akcií. Počas svojho úradovania v Starej Pazove mali ste, spolu s cirkevnými správami a presbytermi, veľa práce nielen keď ide o duchovný život veriacich, ale aj pri obnove kostola (odvlhčovanie stien, výmena okien a dverí, nová maľovka) a údržbe starej fary. Po desiatich rokoch v Starej Pazove z čoho máte radosť? – Mám radosť spolu s mojou manželkou Svetlanou, farárkou v Soľanoch, z pekného prijatia do tohto zboru, ako aj z toho, že naše deti Emanuela a Benjamín vyrastajú na fare, kde kedysi rástli a žili Ľudmila a Vladimír Konštantín Hurbanovci. Mám radosť aj z toho, že cirkevníci chápu moju úctu k histórii a k zdedenej tradícii a na druhej strane aj ochotu implementovať moderné spôsoby zborovej práce, najmä v delegovaní samotných cirkevníkov do určitých oblastí cirkevného života. Najväčšiu radosť prežívam vtedy, keď učenie Pána Ježiša vyjadrené cez kázne má praktický pozitívny dopad na život cirkevníkov v zmiereniach a zlepšeniach medziľudských vzťahov a v inšpirovaní konať pre všeobecné dobro. • ĽUDIA A DIANIA •

ZAUJÍMAVOSTI Z ÚSTREDNÉHO ARCHÍVU SEAVC

Nevydarený pokus o výstavbu novej fary v Starej Pazove Katarína Verešová

ová evanjelická fara v Starej Pazove bude dôstojným biskupom SEAVC v Srbsku Samuelom Vrbovským posvätená 28. júna. Konečne, po trinástich rokoch výstavby a záverečných prác v exteriéri a interiéri, táto moderná farská budova bude v plnej miere použiteľná. Staropazovčania sa však o novú faru uchádzali aj skôr, lebo stará fara potrebovala časté rekonštrukcie. Napriek tomu, že je táto budova dodnes okrasou mestečka, že si v nej prístrešie našli mnohé významné osobnosti z domova a zo Slovenska, boli časy, keď ju ateisti poškvrnili a zneuctili. Napríklad po oslobodení Belehradu 21. októbra 1944 faru ruské vojsko zmenilo na nemocnicu, pričom polámali nábytok, okná a dvere. Do roku 1953 v budove boli násilne nasťahovaní nájomníci... Po rekonštrukcii presbyteriálnej siene pazovský cirkevný zbor počas pôsobenia farára Vladimíra Vereša začal rozmýšľať o výstavbe novej fary. Definitívne rozhodnutie padlo začiatkom roku 1970. „Slovenský evanielický a. v. cirkevný zbor v Starej Pazove rozhodol predať faru, ktorá sa nachádza v Ulici Borisa Kidriča 4. Zároveň rozhodol vystavať novú faru. Okrem spoločenskej časti s tromi kanceláriami chceme vybudovať v rámci tej budovy jednu sieň rozlohy 80 m², potom dve garáže, jeden dvojizbový a jeden triapolizbový byt s pomocnými objektmi. Ten objekt plánujeme vystavať v cirkevnej porte medzi kostolom a gymnáziom. Budova by mala prízemie, jedno, eventuálne dve poschodia (už ako určia vaši odborníci). My vás prosíme, aby ste tento náš plán vsunuli počas vypracovania podrobného urbanistického riešenia pre túto časť Starej Pazovy, ktorý sa, ako sme sa dozvedeli, práve robí,“ • ĽUDIA A DIANIA •

Prvotný nákres pazovskej fary Pavla Dobroňovského z roku 1970

uvádza sa v liste SEAVC zboru z 3. februára 1970 adresovanom na Ústav pre urbanizmus, komunálne a bytové otázky Stará Pazova. Vtedy sa fakticky robil podrobný urbanistický plán tzv. Park s úmyslom, aby sa vo farskej záhrade vybudoval Dom zdravia. Z Urbanizmu čoskoro prišla odpoveď. Podpísala ju 25. februára 1970 urbanistka Saveta Mašićová: „Na základe rozhodnutia, ktoré nahrádza generálny urbanistický plán, článkom 19 a na základe požiadavky SEAVC zboru dané boli nasledujúce urbanisticko-technické podmienky... Hlavný prístup farskej budove by bol orientovaný z Ulice M. Tita... Keď ide o pripomienku investora k zmene účelu budovy dnešnej fary, a na základe rozoberania ideového urbanistického riešenia centra, uvádzame, že na jestvujúcej fare nemožno meniť fasádu budovy a budova by sa mohla používať len na kancelárske miestnosti s eventuálnou vnútornou adaptáciou.“ Výkres novej fary spravil Pavel Dobroňovský 30. januára 1970 a ideový projekt s technickým opisom vypracoval Miro Havran 24. mája 1974. Pazovský cirkevný zbor chcel obci predať Hurbanovskú faru so záhradou za toľko peňazí, koľko by stála výstavba novej fary. Avšak vtedajšia socialistická moc chcela cirkevnú záhradu bez úhrady vyvlastniť pre potreby domu zdravia a faru vyplniť knihami, aby tu bola ľudová knižnica. „Dňa 23. februára 1974 prijal náš SEAVC zbor v Starej Pazove požiadavku z Domu zdravia Dr. J. J.

Zmaja zo Starej Pazovy, v ktorej aj od nášho zboru žiada, aby sme z našej záhrady im dali 758 m² za výstavbu nového Domu zdravia. Veľmi si vážime požiadavku Domu zdravia na výstavbu takého humánneho objektu a máme dobrú vôľu ich požiadavke vyhovieť, ešte sme ochotní dať aj viacej ak treba – dáme aj farskú budovu, ale len pod podmienkou, že dostaneme súhlas pre lokáciu novej cirkevnej budovy a to na lokácii nášho kostola, ako aj to, že za to dostaneme slušnú úhradu. V nádeji, že nájdeme spoločný jazyk, pozývame Vás na schôdzu 28. februára 1974...,“ uvádza sa v cirkulárnom liste zaslanom na príslušné obecné orgány. Tesne pred týmto pojednávaním (25. 2. 1974) biskup Juraj Struhárik pazovskému cirkevnému zboru napísal obsažný list, v ktorom napísal aj toto: „ Nemám nič proti tomu, aby ste predsa len stavali novú faru, ale som tej mienky, že sa to malo robiť vtedy, keď sme o tom hovorili pred pár rokmi, teraz myslím, že nás pregazil čas. Ja som už vtedy uvádzal ako dôvod, že sa tie grunty, ktoré máte v centre, nebudú môcť dlho udržať, že Vám ich zoberú. Ale vtedy ste to nechceli uvážiť. Preto sa mi teraz ani nejde k Vám, keď chcete o tom znovu hovoriť: najlepšie, keď si to sami vybavíte.“ Spomenul, že na podobné problémy narazili aj petrovskí cirkevníci. Pazovčania sa o rok neskoršie znovu vrátili k téme výstavby novej fary. O tom svedčí list, v ktorom sa uvádza, že mladý farár Ján Baláž zaslal list do

Ústavu pre ochranu pamätníkov kultúry Sr. Mitrovica so žiadosťou, aby konečne zaslali súhlas na výstavbu fary pri pazovskom kostole. Odpoveď asi neprišla. Z druhej strany biskup Struhárik v liste zo 16. augusta 1975 podporil úmysel Pazovčanov predať celú farskú záhradu aj s farou obci: „Presvedčte sa, čo by taká budova, ako je Vaša fara, mohla u Vás v Starej Pazove stáť a podľa toho rozhodnite: či ju dáte za sľúbených 100 miliónov. Všetko ovšem závisí od toho, za čo by sa dnes nová fara mohla postaviť. Samozrejmé, že ak chcete prísť k novej fare, musíte priniesť aj obeť: voľačo musíte na ňu dať aj Vy samí, terajší cirkevníci – vyrúbiť osobitný príspevok na novú faru...“ Nový Dom zdravia bol v rokoch sedemdesiatych vybudovaný na pozemku cirkevnej záhrady. A nielen to, urbanisti svojím PUP Park na farskej záhrade dokreslili aj budovu nemocnice. Plány cirkevného zboru boli ignorované. Iba v rokoch deväťdesiatych sa mohlo znovu rozmýšľať o novej fare. Iniciatívu budovať na farskej záhrade podali v roku 1998 počas úradovania pazovského farára Pavla Andrášika. Obecné orgány s Ústavom pre urbanizmus od roku 2001 sa k túžbe cirkevníkov stavali ústretovejšie, takže v roku 2002 sa na farskej záhrade mohli kopať základy novej fary. Nová fara bola do pozemkovej knihy zapísaná až roku 2010, už počas úradovania farára Igora Feldyho.

25 /4652/ 20. 6. 2015

Teodora Valentíková 1. ročník, ZŠ 15. októbra v Pivnici Mila Privizerová, 6. 2, ZŠ Ľudovíta Štúra v Kysáči

Najnežnejšie ruky... Niečo najmilšie a najkrajšie na celom svete sú ruky mojej matky. Nežné, mäkké a plné lásky. Každý deň ma hneď zrána pohladkajú po hlave a ja sa jej z teplej postele milo usmejem a každé ráno mi je krásne. Sú to ruky, ktoré ma od malička nosili, ktoré to čaká – ten aj dočká, hovorí známe príslovie. Tak aj vy, mi s láskou varia chutné jedlá, umývali milé ratolesti, čakali ste koniec školského roka a letné ma, česali mi vlasy, často utierali slzy prázdniny a, hľa, aj ste sa ich dočkali. Prázdniny klopú na dvere, brány škôl sa zatvárajú a vy sa šťastní rozbehnete za letom a naučili prvé písmenká. Prichystali ma, keď som urobila svoj a radosťami, ktoré vám prinesie. A to je oddych, veľa voľného prvý krok, opatrovali, keď som bola času na obľúbené hry, aktivity a zábavu. Mnohí z vás si nájdu chorá. Všetko to robili s láskou. Ruky radovánky aj mimo svojho rodiska, pri mori alebo niekde inde. mojej matky sú nežné a vždy ochotné Veru ste si to aj zaslúžili a zvlášť, ak je žiacka knižka vyplnená prichytiť ma, aj keď padám. Niekedy známkami, ktoré ste si najviac priali. Aj my vám prajeme sa rozplačem, rozčúlim, ale mama ma veselé a hravé letné prázdniny, aby ste ich využili vo svojom náručí vždy pritúli. Často sú aj najlepším možným spôsobom. Nezabúdajte na unavené od práce, lebo sa o všetko starajú. nás a zašlite nám práce o tom, ako sa bavíte Vezmem ich do svojich rúk, nežne hladkám, počas dlhých letných dní. kým nezažiari úsmev na matkinej tvári. Ruky mojej matky ma nikdy neudreli, hoci som si to niekedy aj zaslúžila. Radšej ma pohladkali a moja vina bola vyriešená na iný spôsob. A teraz mi je najmilšie, keď mi mama svojimi rukami vyštípe líčka, potiahne ma za noštek, a potom pobozká. Ruky plné lásky, ktoré ma chránia, hladia, milujú, sú pre mňa najvzácnejšie ruky na svete. Sú to ruky mojej matky.

entová Valentína Val la Tita ša 4. 1, ZŠ mar v Padine

Prázdninám zdar!

Katarína Benková, 7. ročník ZŠ Nestora Žučného v Laliti

Valentína Kad líková 1. ročník, ZŠ 15. októbra v Pivnici

á Kukučkov Andriana a k n Ja u in 2. 2, ZŠ hrd Čmelíka azove v Starej P

K. G. a J. T.

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

• DETSKÝ KÚTIK • •

Mozaika

ROČNÍK XV 20. júna 2015 ČÍSLO

191

MAGAZÍNOVÁ PRÍLOHA

PRÍRODA SRBSKA ALEBO MODROZELENÝ SVET

NA CESTÁCH

Z obsahu

Ponor do krásy Oto Filip

lehradu. A to s jasným zámerom: upozorniť, že sú tak zelené, ako aj modré plochy v Srbsku kapitál, ktorý si za každú cenu musíme chrániť. Lebo ide o krásu, o prírodu, ktorá je vždy pri nás. Lenže si ju musíme všímať, tak všetky jej kvality, ako aj Bojan Lučić: Člny pri Drine význam pre dnešok či budúcnosť. Veď krása je to, čo máme, ale živočíšneho a rastlinného sveta, lákai stav duše, stav myslenia, schopnosť vého, sústavne sa meniaceho. Počas vnímať celok. V tom prírodnom je neu- všetkých štyroch ročných období. veriteľne mnoho ukážok rozmanitého Zelená a modrá boli síce nosnými

ielen ľudia môžu byť fotogenickí. Platí to aj o krajinách, konkrétne i o Srbsku, ktoré je tiež veľmi fotogenické. Dokonca viac ako mnohé iné štáty. Je zaujímavé, pekné, rôznorodé. Má krásne horské oblasti a stredné hory, v ktorých vidieť aj prítomnosť človeka, má rieky a jazerá, nížiny, dokonca aj Panónske more. Má aj pásma menej civilizovanej prírody, poskytujúce návštevníkovi oddych od mestského hluku. Sú v ňom národné parky aj Vladimir Martinović: Zase robí kino (prvá cena) početné chránené pásma, taktiež približne desať ramsarských oblastí vyznačujúcich sa nesmiernou bioa inou diverzitou. Stačí sa krajinou túlať, pritom oddychovať, hľadať to krásne alebo aj špatnokrásne. A o zážitky sa deliť s inými. Povedzme tak, ako to urobili účastníci fotosúbehu, a potom aj výstavy Modrozelený svet. Pri príležitosti 5. júna, Svetového dňa ochrany prírody, nainštalovali ju pred Kultúrnym strediskom Be-

farbami výstavy usporiadanej Strediskom pre zveľadenie životného prostredia a množstvom jeho partnerov, od Zeleného Srbska po Telenor, no jedinečnosť prírody a nás v nej, takisto jej tajov, dôkladne vystihli i mnohé iné odtiene iných farieb. Treba si ich pripomínať a zachovať, v pohľade a v spomienke. Zvlášť dnes, keď miznutie cenných priestorov a vecí naberá také rozmery, až sa zdá, že je to normálna súčasť nášho života. A nie je, ani byť nesmie.

Čomu veria v Londýne str. 2 – 3

Let muzeálnymi aeroplánmi str. 4 – 5

Saša Ledenčan: Pred búrkou

Spoznajte niekoľko liečivých tajomstiev vitamínu D str. 8

Luka Jovanović: Cez Sinjavinu

Djani Bardoti: Pomedzi

Vlada Marinković: Freedom

Mozaika KRAJANIA NA BRITSKÝCH OSTROVOCH

VČERA, DNES, ZAJTRA...

Čomu veria v Londýne? Monika Necpálová

ad Temžou sa zbiehajú búrkové mraky. Obloha neveští nič dobré pre ľudí. Zato londýnske parky prahnú po vlahe. Skvosty skulptúr, zasadené na zelených plochách ľudskou rukou, čakajú na vodu, aby sa napili. Očistí ich od prachu, ktorý chtiac-nechtiac dopadá z bulvárov prešpikovaných dopravou aj na upravené trávniky. Takmer neve-

si predsa charizmu. Každému nováčikovi ponúkne samé seba v inom svetle. Veď nad riekou, ktorá ho delí na dve časti, dúhový plášť naťahujú anjeli stále. V Londýne žije približne 50 000 Slovákov. Na územie celej Británie ich však pripadá zhruba 170 000. Krajania, ktorí tu žijú, majú tak isto dôvod na to, aby sa stretávali a spoločne kultúrne žili. Nie je to však také jednoduché, ako na Dolnej zemi. Tu je spoločenský

Ázijská kultúra v centre veľkomesta riacky pozerám na oblohu a chytám do dlane prvé kvapky. Povera o každodennom anglickom daždi sa za desať dní, ktoré som zažila v metropole Veľkej Británie, nenaplnila. Takmer som jej prestala veriť. Až posledný deň zaplakal Londýn na rozlúčku. Mesto, ktoré sa zdá byť opozerané toľkými očami, uchováva

život Slovákov regulárnou súčasťou každodennosti. Množstvo slovenských inštitúcií v Británii je oveľa nižšie a nieto sa kam utiekať. Obyčajne absenciu slovenského inštitútu pokrývajú iné organizácie. Tibor Borovský je duchovným správcom Slovenskej katolíckej misie v Londýne. Je to jediná misia

na území Veľkej Británie. Pritom zastrešuje Čechov aj Slovákov nielen na území Británie, ale aj Severného Írska. „Je to však viac právny status a očakávanie, ale v praktickom živote je práca na takom obrovskom území neuskutočniteľná,“ hodnotí triezvo po niekoľkoročnej skúsenosti. Poverenie od biskupa Tomáša Galisa na misiu získal v júli 2010. V L ond ý ne p ô s obí najpočetnejšia misia. Nemá vlastné priestory, ani vlastný chrám. Patrí ak anglickej farnosti, ale Architektúra svedčí o kozmopolitnom meste úraduje ako samostatný právny subjekt. Sama riadi svoju je prekvapujúce, keď povieme, činnosť, ale súčasne sa zúčast- že medzi nespočetnými náboňuje aj aktivít anglikánskej far- ženstvami na Britských ostronosti. Z nich spomeňme hlavne voch je aj kresťanstvo oveľa viac spoločné služby pre migrantov a konfrontované. „Tí, ktorí majú medzinárodné služby. V súčas- nejaký náboženský základ, tak nosti tu rotuje okolo 500 ľudí; 250 ho tu chcú rozvíjať a hľadať odľudí sa ukáže približne každé dva povede. Ale v tomto prostredí je týždne, lebo majú prácu mimo to ešte náročnejšie ako inde,“ približuje Tibor Borovský. Londýna. Slovenská misia, ktorá je priMisia okrem náboženskej potreby stretávania sa supluje chý- členená k Londýnskej arcidiecéze, bajúcu spoločenskú potrebu. „Ide je miesto stretávania, informácií, o živé spoločenstvo. Je tu veľa kultúry, združovania, vzájomnej

Tower Bridge spája dva brehy starousadlíkov, ktorí sú tu dlhé roky a podporujú misiu. A veľa ľudí prichádza občas alebo len raz,“ vysvetľuje správca. Činnosť misie sa zameriava predovšetkým na udržiavanie a rozvíjanie viery v kozmopolitnom prostredí. Nie

Pohľad na Temžu

podpory. Stavia na hodnotách spolupatričnosti a národnej hrdosti. Ak sa má fandiť hokeju, fandia tiež. Ak bola v roku 2012 v Londýne 30. olympiáda, tak misia mala podpísanú dohodu o spolupráci s Paraolympijským

HLAS ĽUDU | 20. 6. 2015 • 25 /4652/

Veľké obchodné centrum nemá napohľad s komerciou nič spoločné

Najrýchlejšia doprava je metro výborom Slovenska. Londýn je mesto fenoménov, ktoré nás, ľudí v zahraničí, spájajú a združujú. Aj tu sa Slováci stretávajú na športovej, kultúrnej i sociálnej platforme. Poukazuje sa aj na to, aby medzi deťmi krajanov nezanikli mnohé talenty, ale aby naopak mali šancu na rozvoj. Plány o hudobnej či divadelnej výchove sú nielen žiaduce, ale aj potrebné na udržanie slovenčiny v anglicky hovoriacom prostredí. „Každý môže poskytnúť niečo na rozvinutie komunity. Stačí, ak poskytne schopnosti, ktorými disponuje,“ uvažuje Tibor Borovský a opisuje svoj pocit, keď odchádzal zo Slovenska: „Anglicko ma ako destinácia nikdy nelákala, ale vďačím mojim rodičom za výchovu a za to, že

Kostol v centre Londýna

pektujú. Na druhej strane sú tu určité ťažkosti, ktoré sa stále riešia a sú momentálnou prekážkou. Ochota hľadať riešenia je však zrejmá. V Londýne je pluralita náboženstiev ešte väčšia ako vo zvyšku krajiny. Každé náboženstvo má svoje krásy. Zástupcovia jednotlivých náboženstiev spolu komunikujú, sú pozývaní navzájom na mnohé oslavy. Sú programy, ktoré sú ponúkané pre všetkých. Len ako príklad spomeňme, že na návštevu pápeža sú vždy pozývaní aj druhí. Pritom spoločenské hnutie rešpektuje navzájom všetky náboženstvá.

Všetci prichádzajú na Victoria Coach Station ma naučili prijímať nové výzvy a nebáť sa vnútornej slobody. Keď prišlo rozhodnutie ísť slúžiť ľuďom do Británie, ľahko som zdvihol kotvy.” Z povolenia slúžiť ľuďom bolo treba ísť, a tak zdvihol kotvy. V Anglicku badať dva extrémy. Jedným je sekularizmus. Náboženstvo je postavené čiastočne mimo oficiálnej línie. Druhý extrém je náboženská sloboda, ktorá je daná všetkým, a to absolútne. Počas židovských alebo moslimských sviatkov deti majú v škole voľno. Ako hovorí Tibor Borovský, toto je dôsledne rešpektované. „Ale v rámci štruktúry, tak ako to poznáme napríklad na Slovensku, náboženstvo nezasahuje do spoločenského života. Spoločnosťou tu otriasa otázka registrovaného partnerstva. K tejto

Kto stráži kráľovnú? otázke sa mali možnosť vyjadriť všetky cirkvi. Prijalo sa množstvo petícií. Je tu jasný postoj všetkých náboženstiev k liberalizmu. V tomto prípade náboženstvo jasne vstupuje do spoločenskej roviny, uvádza. Z pohľadu ekumenizmu katolícka a anglikánska cirkev majú k sebe veľmi blízko a veľmi sa reš-

III

V Londýne je viacero inštitúcií, ktoré zastupujú Slovákov, ale kooperáciu medzi nimi treba rozvinúť. Kultúrne podujatia, ktoré možno organizovať, sa tiahnu celým kalendárnym rokom. Spájajú sa s mnohými sviatkami a sú príležitosťou na to, aby Slováci vo Veľkej Británii zažili čaro krajanskej spolupatričnosti.

Mozaika DEJINY JUHOSLOVANSKÉHO LETECTVA NA DOSAH RUKY

REPORTÉRI

Let muzeálnymi aeroplánmi I keď bez sprievodcu – pekná a osožná prechádzka leteckým múzeom

Vladimíra Dorčová-Valtnerová

osmelení predsavzatím, že aj keď krátko a čo len tak možno byť súčasťou leteckých atrakcií a akrobacií, že aeroplány pohladíme pohľadom plným úcty voči tým, ktorí voľakedy sedeli a manévrovali letiacimi strojmi, stojac pritom na pevnej pôde výstaviska lietadiel, a že to musí byť zážitok na celý život, vydali sme sa v to hmlisté novembrové dopoludnie smerom k nášmu hlavnému mestu. Pre nás dospelých to malo byť prvé stretnutie so synovým potyka-

ním si s velikánskymi, reálnymi lietadlami. Pre vtedy najmladšieho člena rodiny, ktorý na druhej narodeninovej torte musel(!) mať fondánové lietadlo, šlo o skúsenosť na doživotie. Mladšie generácie by povedali, že navštíviť Letecké múzeum pri Belehrade je pod must see. Nielen preto, že nám je tu, pod nosom, ale preto, že ide o historiografickú inštitúciu s takmer šesťdesiatročnou tradíciou, ktorá patrí medzi desať najväčších leteckých múzeí vo svete a medzi najdôležitejšie muzeálne inštitúcie v Srbsku. Mama, pozri, malé lietadlo!

Vystavený vetroň s registračným číslom YU-2227 vyrobili v továrni 20. mája

O múzeum sa štát finančne vôbec alebo takmer vôbec nestará, čo vidno aj z nedávnej akcie čistenia, ktorú v apríli zorganizovali leteckí nadšenci, keďže nemohli „prehltnúť“ drsnú realitu, v ktorej zamestnanci múzea nemôžu nakúpiť ani len základné čistiace prostriedky, ktorými by očistili exponáty a ochránili ich pred rozpadom. Tento neblahý materiálny, ale aj duchovný stav celospoločenský nie je od včera, ale prítomný je už dvadsať rokov.

Aj napriek tomu, že na rozlohe viac ako šesťtisíc štvorcových metrov možno za drobné vidieť viac než 60 originálnych lietadiel a iba dve repliky s niektorými originálnymi súčiastkami. Okrem aeroplánov, helikoptér a vetroňov návštevníci si môžu obzrieť aj motory lietadiel, radary, rakety a i. V pochmúrny zimný deň, keď sme sa stali svedkami prehliadky rozvoja nášho letectva, ktoré má vyše 100 rokov, sme vlastne po-

HLAS ĽUDU | 20. 6. 2015 • 25 /4652/

Transportná helikoptéra sovietskeho pôvodu zo 60. rokov 20. storočia chopili, že naša krajina voľakedy nielenže šla ruka v ruke či s duchom doby, prinášajúcej svetové výdobytky, ale sme neraz boli

a neskoršie aj v rozširovaní civilnej leteckej dopravy. Pokrokové myšlienky a prax potvrdzuje aj napríklad meno letec-

Replika dvojkrídlovej francúzskej stíhačky, ktorej prototyp vznikol roku 1915 krajine svetelnou rýchlosťou rozšíril záujem o tento druh športového lietadla. Do vypuknutia druhej svetovej vojny roku 1941 v pančevskej továrni aeroplánov Utva bolo vyrobených desať exemplárov,

ľutuje, a je tomu už pol druha roka, že návštevníci Múzea letectva v Belehrade vtedy k dispozícii nemali sprievodcu – azda kvôli ťažkej finančnej situácii, v akej sa nachádza aj v súčasnosti. No ani to

Jednokrídlový nemecký transportér, ktorý bol zajatý roku 1944, keď nemecký pilót chybou zletel na letisko v Nikšići namiesto v Tirane aj pred inými. Takto to tvrdia aj naši odborníci v oblasti letectva, ktorí hovoria, že Juhoslávia v 20. rokoch 20. storočia bola hnacím motorom v leteckom priemysle

kého velikána – konštruktéra Ivu Šoštarića, ktorý roku 1939 vyrobil bezmotorové lietadlo pomenované Kavka, keďže sa v druhej polovici 30. rokov minulého storočia v našej

Karavela, ktorá má belehradskú adresu od roku 1963

Viacúčelová ľahká helikoptéra sovietskeho pôvodu zo 60. rokov 20. storočia aby sa po ukončení vojny tento druh vetroňa vyrábal aj v iných továrňach v bývalej Juhoslávii. Zaujímavý je aj druh karavely s registráciou YU-AHB, ktorej prototyp vyrobili vo Francúzsku na jar 1955. O štyri roky nato sa tento prúdový civilný aeroplán našiel v riadnej vzduchovej doprave. Začiatkom januára 1963 sa aj flotila JAT hrdila karavelou, ktorá dostala svoje vlastné meno Bled a ktorá dodnes v múzeu pripomína naše zlaté letecké časy. Prechádzali sme sa vyše hodiny. Mužská časť výletníckej posádky žiarila očarením, pri každom vystavenom lietadle študovala opis a základný charakter letiacich strojov. Ženská časť však dodnes

neubralo o zážitok, a neuberá ani na význame tejto časti našich dejín. Treba však poznamenať, že aj v súčasnom Srbsku sú výrobcovia, či konštruktéri aeroplánov činní a že ich neopúšťajú ani vedomosti, ani kreativita. Napríklad v Kraljeve pred niekoľkými rokmi Milorad Matić po rôznych peripetiách s predchádzajúcimi prácami tak u nás, ako aj v zahraničí skonštruoval domáci letecký výrobok – druh ľahkého lietadla, ktorý pomenoval SILA 450 C. A o tom je asi aj naše letecké odvetvie – o sile, ktorú nachádza pri voľnom páde – vzlietnuť a zobrať opraty do svojich rúk. Či v tomto prípade: krídla, ktoré, chceme veriť, znovu dostane aj Múzeum letectva v Belehrade.

Mozaika POKRAČOVANIE PETROVSKÉHO VTÁČIEHO PRÍBEHU

Ó, moja bolesť, ó, moje bociany tretieho tisícročia! Annamária Boldocká-Grbićová

bocianoch sa mi nedá hovoriť len tak všedne! Len v hrubých rysoch poznávať ich život. Bociany sú alegória! Antický svet Ezopom poznávaný má bociana, čo pretromfol líšku. V starogréckej mytológii bociany predstavovali posvätného vtáka bohyne Héry, prinášajúceho nový život. Už starí Slovania vedeli, že zvieratá sú vnímavé, v mnohých smeroch aj viac ako ľudia. Bociany a lastovičky chránili obydlie pred požiarom a bleskom. Bocian hniezdiaci na komíne je dobrým znamením. Ajhľa, deti, kto to letí. Góľa letí, nima deti a my máme, nepredáme… Na jeseň odchádzali a zjari sa vracali po celé tisícročia s neochvejnou pravidelnosťou. Sú symbolom vitálnej sily. Oddávna ich ľudia vítali na svojich strechách, komínoch, ako poslov šťastia. Priletel bocian a priniesol do domu dieťa. Nedeje sa bežne veľa vecí, ako sa diali. Komín v Petrovci, ktorému boli verné zo štyri desaťročia, na magacíne zmizol (Kedy alebo kam prilietajú bociany, HĽ, roč. 72, č. 21, s. 24 – 25). Ekológovia, ochrancovia vtáctva, urobili všet-

ko, aby umelá hniezdna podložka, akú urobili na susediacom sklade, poslúžila ako náhradný domov. No nezabrala. Monitorovanie bocianov environmentalistami ukázalo, že keď k nám na Jozefa prilietli, nenájduc svoje verné hniezdo, zmýlené zahniezdili tam, kam takisto ináč zvykli sedávať – zasa len na magacíne – tentoraz z ľavej strany Begeja na Širokej ulici. Avšak tu ich umelá podložka, konštrukcia nedočkala. A tak kým ich hŕstka petrovského sentimentu očakávala, uvažovalo sa a povrávalo, že či petrovská vetva bociana bieleho zahniezdi na komíne bývalého Dudášov-

Nový domov ho magacínu v strede Petrovca, oproti tržnice alebo pľacu. Fakt, zasadol bocian biely z rodu petrovských na ten nový komín. Celé generácie ho bocianí predkovia učili o jednom a tom istom komíne. Góľa s nadhľadom, či s predtuchou a pohľadom na ten náš nový svet. Čo tak asi myslí teraz?

Maglić z goľacej perspektívy Nenarušila kruhy prírody, nezradila svoju podstatu? Smie klepotať zobákom, alebo jej márnotratnosť poriadne lezie na nervy? Či však odpúšťa vinníkom svojim, ľuďom, zbohatlíkom, ostatným predátorom. Prinesie radosť do domu? Čo tak asi povedať? Dobre, že je na takej výške – aby sa nestretla so žiadnym ľudským pohľadom. Ktorý sa zasa ale teší, že v tejto chorej dobe ešte predsa ustojí, čo je čisté. Že tento novodobý bocian tým, že je tu, pretromfol nás. A že

Hniezda v Španielsku

je to teda, paradoxne, výhodne! Prichodí mi, ako vidíte, myslieť na Rúfusa, ako minule, či teraz v názve, na Mihálika. Vyspieval Milan Rúfus v roku 2000 Modlitbu za deti tretieho tisícročia: Čo budeš ďalej, Bože, robiť s mláďatami nie už Tvojej doby? Nechaj čistým, čo je čisté. Tri mláďatá bocianov zachytilo teleskopické oko profesorky Milady Stankovićovej z okna biologického kabinetu petrovského gymnázia na novom komíne. Štyri mláďatá rastú na školskom komíne v susednom Maglići. Čaká na nich lekcia z letu a na konci sezóny i odlet do Afriky. Chránené druhy sme my Petrovčania z pohľadu góle s predtuchou! Zasa sme „prestáli próbu” v týchto časoch a mravoch. Každá podobnosť tu i v názve s Cicerom O tempora, o mores je zámerná! Nechávajú nás ale čakať na ich prílet, ktorý pre nás bude vždy otázny. Kto to s istotou môže vedieť, ak nie Španieli! Snímky: Milada Stankovićová, internet

HLAS ĽUDU | 20. 6. 2015 • 25 /4652/

(DUCHA)PLNKY

Výber: Oto Filip

Smiech je liek – Na políciu pribehne vyľakaný muž a už odo dverí volá: – Prosím vás, okamžite ma zatknite. Vystrelil som na svoju svokru! – A zasiahli ste ju? – Práve, že nie! Je mi v pätách! – Pán riaditeľ, môj plat vôbec nezodpovedá tomu, čo robím, – ponosuje sa zamestnanec. – Ja viem, – odvetí riaditeľ, – ale nemôžem vás predsa nechať zomrieť od hladu. Sťažuje sa Monika priateľke: – Včera ma zase jeden chlap hanebne zneužil! – Ako sa to stalo?

– Dal sa pozvať ku mne na večeru, a keď sa najedol, odišiel... O polnoci dobehnú dvaja muži k osamelému taxíku. Obaja chcú do neho nasadnúť. – Pane, – volá jeden z nich, – musíte mi dať prednosť, pochopte, moja žena čaká dieťa... – Pane, – odporuje druhý, – vy pochopte. Moja žena čaká mňa! Sťažuje sa pani Ondríková advokátovi: – Pán doktor, mám taký dojem, že môj muž nechce so mnou žiť. – Ako ste na to prišli, pani? – Pretože už tri roky nebol doma.

Homo politicus

Ľubomír Feldek

Zo štvorverší

Kto býva na dvoch miestach, medzi dvoma Kto býva na dvoch miestach, medzi dvoma perónmi blúdi – nevie, kde má, čo má. Vďaka ti, Bože, že si stvoril krčmu! Do prvej vojdem – a viem, že som doma. Kto si sveta užiť chce, ten rýchlo pochopí Kto si sveta užiť chce, ten rýchlo pochopí, že to nejde so zlom ani s dobrom dokopy. Naleje si vína, ženu vyobjíma, premrhá pár dní a zmizne bez stopy.

Žartovanie je ťažká robota Žartovanie je ťažká robota. Z nevydarených žartov – clivota. Smejem sa, Majstre, že sa aspoň tebe tak vydaril žart môjho života. (2004)

Pokrok

Pokrok sa platí krvou. Koľko hláv pod gilotínou padlo na dno káry? Ale či nestálo to za objav obrezávadla na cigary?

Vo svete aforizmov Krok vzad

POČASIE

20. 6. – 26. 6. 2015

Videl som kopu kreténov. Obdivujú súmrak umu. Keď si rozvrhnem počet schôdzí na počet dní v roku, zisťujem, že mi chýbajú dva dni. Niektorý komunista je ako zemiak: vonku červený, zvnútra biely. Intriga je dôsledná: pramení v hlave a ide jej o hlavu. Dobrý skutok je dakedy len chybou zlého človeka. Keď pomýlený sedliak naháňa šialenú kravu, mlieko roznášajú psychiatri. V cudzine sa mi narodil vnuk Adolf Jovanović. Vnuka som nevidel, no to meno akoby som už niekde počul.

Presvedčili ste boha vo mne

Aleksandar Baljak

(1999)

Vlada Bulatović Vib Predávam vilu s pohľadom na robotnícku triedu. Bieda sa neznáša s biedou. Preto sa morálna bieda zvyčajne priatelí s hmotným bohatstvom. Prajú si môj koniec, lebo viem, aký bol ich začiatok. Ľahostajnosť je jedna z foriem boja národa proti hlúposti. Mnohí sa červenajú. Neviem, kto sa hanbí a kto sa ideovo zlepšil? Ak sa s vami stretne politik a spomenie si, že ste spolu chodili do školy, vedzte, že sa nemá najlepšie. V živote sú bývalí ľudia, no nie aj bývalí podliaci.

Z písania a rozprávania viac nemožno žiť. Zaslúžili ste si viac než môžeme zniesť. Vizionári odhalili, že sú rozličné záujmy. Moderní archeológovia odhaľujú nové pomníky. Z lepšej budúcnosti prichádza správa, že niet dôvodov na znepokojenie. Všade samé križovatky a ciest nikde. Naše momentálne ťažkosti nie sú malé, ale dlho trvajú. Tým osobným životopiscom človek nemôže veriť. Memoáre sú to pravé. Stlačte ma pod ľad, aby som sa neskazil. Skôr alebo neskôr sa národ dozvie, že je verejnosť rozhorčená. Keď ťa živého pochovávajú, sám znášaš pohrebné náklady. Ťažko zároveň slúžiť príkladom aj štátu, aj národu.

sobota

nedeľa

pondelok

utorok

streda

štvrtok

piatok

11˚ | 21˚

12˚ | 22˚

13˚ | 26˚

14˚ | 28˚

16˚ | 29˚

16˚ | 28˚

17 | 29˚

VII

Mozaika RADY A NÁPADY

Výber: Elena Šranková

IBA PRE LABUŽNÍKOV

Šalát s krutónmi a paradajkami Vyskúšajte recept, ktorý vás počas horúcich letných dní zasýti a je nenáročný na prípravu. Suroviny: 200 g cherry paradajok, 100 g šalátovej uhorky, 1 cibuľa, bazalka, 1 strúčik cesnaku, 3 lyžice zeleninového

vývaru, citrónová šťava, soľ, mleté čierne korenie, olej, 1 chlieb, píniové oriešky. Takto sa to podarí: Paradajky umyjeme a rozštvrtíme. Uhorku ošúpeme a nakrájame na

TIPY A TRIKY PRE RODINU

Okná ako krištáľ

eď budete dodržiavať jednoduché zásady, umývanie okien už nemusí byť márnym bojom s fľakmi a šmuhami. Žiarivé slnečné lúče svietia cez čerstvo umyté okná. Vyzerá to, akoby tam ani žiadne sklá neboli a z obývačky by ste mohli prejsť rovno do záhrady. Táto predstava ostane často len nenaplneným snom. Aj keď ste práve okná

umývali, ostali na nich nepekné šmuhy. Ako tomu zabrániť? Vedeli ste, že šmuhy na oknách nie sú ničím iným ako zvyškom vysušenej vody na umývanie? Vznikajú, keď voda na skle zaschne nerovnomerne. Preto pozor na teploty! Neumývajte okná alebo plochy, ktoré sú vyhriate priamym

menšie kúsky. Cibuľu ošúpeme a nakrájame na kolieska. Zeleninu premiešame a pridáme bazalku. Cesnak ošúpeme a posekáme nadrobno. Zmiešame vývar, cesnak, citrónovú šťavu, soľ, mleté čierne korenie a olej. Nálevom zalejeme šalát. Chlieb opražíme, nakrájame na kocky a pridáme do šalátu. Podávame posypaný píniovými orieškami. Dobrý tip: Ak máte predsa len chuť aj na mäso, môžete do šalátu pridať na rezančeky nakrájané a zľahka opečené kuracie prsia. V tom prípade namiesto zeleninového vývaru použite slepačí.

slnečných žiarením. Aj príliš teplá voda na umývanie je problém. Bežné domáce prostriedky sú nastavené na používanie do maximálne 30-stupňovej vody. V horúcej vode sa ich rozpúšťacia schopnosť a účinok nezlepšia. Práve naopak – môžu sa zraziť. Okrem toho by pomohlo, keby ste pred samotným leštením mokrou handrou odstránili hrubú špinu, aby vám nekalila vodu. Ktorý čistiaci prostriedok je najlepší? Stáva sa vám niekedy, že okná

alebo dlážku umyjete čistiacim prostriedkom na riad? Ten radšej na takéto účely nepoužívajte. Veľkou koncentráciou tohto prostriedku zanecháte na plochách mastné usadeniny tenzidov. Aj prostriedky na drhnutie (rôzne mlieka a podobne) používajte opatrne, keďže v nasadení na veľkých plochách tiež často spôsobujú šmuhy. Na odstránenie jemných čistiacich čiastočiek treba totiž viacero umytí. Menej šmúh spôsobujú, naopak, prostriedky, ktoré obsahujú alkohol. Ten sa postará o to, že plochy budú schnúť rovnomerne.

MÓDA A KRÁSA

Spoznajte niekoľko liečivých tajomstiev vitamínu D

a začiatku leta je hladina vitamínu D v tele na nízkej úrovni. Je najvyšší čas niečo robiť. Slnko a pobyt na čerstvom vzduchu vám pri dodržaní všeobecne známych pravidiel urobia len a len dobre. Slnečné svetlo nám nielenže zlepšuje náladu, ale sme z neho aj zdravé. Len čo jeho teplo pôsobí na kožu, začne telo tvoriť chemickou reakciou životne dôležitý vitamín D. A práve teraz je to najdôležitejšie, pretože začiatkom leta je podiel tohto vitamínu v krvi veľmi nízky. Vedci odhadujú, že jeho nedostatkom trpí až 80 % žien. Aktuálne štúdie dokazujú, že vitamín D potrebujeme nielen na udržiavanie hladiny vápnika v kostiach, ale tento slnečný vitamín sa podieľa aj na mnohých

ďalších procesoch v tele. Čo všetko dokáže a ako ho do tela dostanete, aby ste si doplnili zásoby? Aké množstvo potrebujeme Denná odporúčaná dávka vitamínu D je 5 mikrogramov denne. Či ho máte dostatok, si môžete dať zistiť u lekára pri krvnom teste. Tip: Každý deň sa pohybujte po vonku minimálne hodinu. Potrebu vitamínu D môžete čiastočne pokryť aj zdravou potravou. Prevencia proti cukrovke Cukrovka patrí medzi najrozší-

renejšie civilizačné choroby. Nezapríčiňujú ju len dedičné dispozície, ale aj nedostatok pohybu a nadváha. Jedným z nebezpečných faktorov je aj nedostatok vitamínu D. Štúdia na deťoch dokázala, že tie, ktoré v prvom roku života natankovali dostatok slnka, majú ešte aj ďalšie desaťročia o 78 % nižšie riziko cukrovky. Tip pre čerstvé mamičky: Čo najčastejšie chodievajte s bábätkami na čerstvý vzduch na prechádzky! Chráni srdce a obeh Dlhodobé štúdie preukazujú šokujúce výsledky: ľudia s nedostatkom vitamínu D majú až o 220 % väčšie riziko vzniku smrteľných srdcovo-cievnych ochorení.

Mozaiku číslo 191 pripravil Oto Filip

VIII

Ochrana pred obávanými chorobami Alzheimerova a Parkinsonova choroba sú postrachom v staršom veku. Obe súvisia s poruchami nervov. Naše nervové bunky v mozgu majú špeciálne receptory vitamínu D, preto jeho nedostatok nezostane bez následkov. Priebeh a vypuknutie týchto chorôb teda tiež závisí aj od tohto zázračného vitamínu. Vitamín D v potravinách Trávite veľa času v kancelárii alebo v aute a na slnko sa dostanete len zriedka? Potom by ste si mali dopriať aspoň viac potravín, ktoré obsahujú a dodávajú telu vitamín D. Obsah vitamínu D sa nachádza v šampiňónoch, haringovi, masle, vajíčkach i v syre.

Kultúra Začali sa 13. Divadelné dni Michala Benku-Uču V LALITI

ochotníci Rusínskeho národného teátra Petra Rizniča-Ďaďu z

Ruského Kerestúra a KUS Žatva z Kucury s predstavením Jána Lazoríka Bereme sa, tak nám aj treba. Réžiu mal na starosti Silvester Dorokhazi. Obecenstvo si prichvaľuje také pekné diania v ich prostredí a už sa teší na ďalšie dve divadelné nedele. V nedeľu 21. júna si Laliťania a ďalší záujemcovia môžu pozrieť dve divadelné predstavenia. Najprv na javisko vystúpia členovia Divadelnej sekcie Slovenského kultúrneho centra Pavla Jozefa Šafárika z Nového Sadu (o 19. hodine) s inscenáciou Naša autora Vladimíra Hurbana Vladimírova v réžii Rastislava Zorňana. Po nich (o 21. hodine) sa obecenstvu predstavia členovia Ochotníckeho divadla Janka Čemana z Pivnice s Dokonalou analýzou v podaní papagája autora Tennessea Wiliamsa v réžii Jána Kmeťka. Tretia nedeľa 13. Divadelných dní Michala Benku-Uču patrí domácim ochotníkom; teda 28. júna na záver lalitských hodov vystúpia ochotníci KUS Štefánika s hrou Jána Hrubíka Byko sa pustil v réžii Maríny Párnickej.

maždení SKUS Jednota v Šíde členovia novozvolenej správy zverili vedenie spolku. O tom, že je ochotná, snaživá a má vôľu vložiť celú seba do toho, aby činnosť spolku znovu bola poV minulých rokoch sa Blaženka zoruhodná, svedčia jej slová: v spolku venovala aj iným akti- „Tešilo by ma, keby sa nám povitám. Stala sa i darilo v prvom rade členkou divadeldokončiť práce na nej skupiny, kde upravovaní miestje vynikajúcou ností Slovenského herečkou. Z jej domu, v ktorých by iniciatívy v Slosme umiestnili aj venskom dome našu bohatú knižzaložili aj ženský nicu a informačné krúžok, ktor ý stredisko. Základpracuje podľa ným cieľom je pre potrieb. Mali pomňa do konca roka zoruhodné výpripraviť bohatý a sledky v organipestrý program, zovaní viacerých v ktorom by sme tortiád, výstavy predstavili činnosť kvetín, ručných Prvá predsedníčka nášho spolku. Mysprác a starých vý- v dejinách spolku lím tu na programy, šiviek. Pomáha aj aké boli pred mnov organizácii tradičnej Sriemskej hými rokmi, keď to bol súhrn klobasiády a zakáľačky. folklórnych a speváckych bodov, Na základe týchto aktivít Bla- divadelných scénok a v texte ženke na minulom valnom zhro- moderátora sa okrem edukačnej

zložky spomínali i dejiny. Ako prvé zvýšili sme počet členov orchestra a máme pomoc aj z Iloku. So spevákmi základnú výučbu urobí Ondrej Maglovský. Pripravujeme ich na festivaly Stretnutie v pivnickom poli a Rozospievaný Sriem. S folkloristami tradične pracuje Ružena Červenská a zúčastnia sa na festivaloch Zlatá brána a Tancuj, tancuj... Učiteľka Anna Kovárová sa so svojimi žiakmi a divadielkom Zázračný strom tešili na prehliadku 3 x Ď. So speváckou skupinou pracuje Nataša Kolárová a prvé výsledky tejto práce bolo vidno na obecnej prehliadke speváckych skupín a regionálnej prehliadke v Pećinciach. Divadelnú skupinu má na starosti Benjamín Chovan a v pláne sú stand up body a krátke vtipy a skeče. Všetko toto robíme s cieľom pripraviť kvalitný program, ktorým by sme sa mohli predstaviť v iných prostrediach.“ Veľkú časť plánovaných povinností predsedníčka B. Dierčanová prakticky už zdolala. Nech sa jej vydaria aj ostatné.

Annamária Tamašiová

inulú nedeľu 14. júna v Laliti si znovu prišli na svoje milovníci scénického umenia, keďže sa začali tradičné 13. Divadelné dni Michala Benku-Uču. Tento ročník ponúka obecenstvu šesť divadelných predstavení. Česť otvoriť tohtoročné lalitské divadelné dni dostalo Kultúrno-informačné stredisko Kysáč, a to s dvomi inscenáciami. Najprv to bolo divadelné predstavenie pre deti Zázračná kniha autorky a režisérky Svetlany Gaškovej, potom vystúpili členovia Ochotníckeho divadla KIS Kysáč s predstavením Jána Chalupku Sladká päťdesiatka v réžii Jána Privizera. Prvé nedeľné divadelné hody

Kysáčania so svojou Sladkou päťdesiatkou sa tým neskončili, lebo sa lalitskému obecenstvu predstavili i

S BLAŽENKOU DIERČANOVOU ZO ŠÍDU

Snaživá ochotníčka Stanislav Stupavský

dejinách SKUS Jednota v Šíde – dlhých 102 rokov – po prvýkrát na čelo vedenia zvolili ženu, mladú ochotníčku Blaženku Dierčanovú. Nová predsedníčka sa do folklórneho súboru v tomto spolku zapojila v roku 1983, keď mala iba 10 rokov. Odvtedy nepretržite tancuje v tomto súbore a toho času je členkou staršej tanečnej skupiny. V tanečnom súbore sa zoznámila i so (teraz už manželom) Stanislavom, s ktorým tvoria i tanečný pár už 20 rokov. Ich dvaja synovia tiež chodia do Slovenského domu, a to od malička, a sú aktívnymi členmi folklórnej skupiny a orchestra. Záľubu vo folklóre im vštepili aj starí rodičia, bývalí tanečníci SKOS Jednota z obdobia po druhej svetovej vojne. • KULTÚRA •

25 /4652/ 20. 6. 2015

Kultúra O PIVNICKOM FESTIVALE NA ŽIVÝCH NOVINÁCH V PADINE

Úspešný spevácky trojlístok Anna Francistyová

olo to len päť dní po jubilejnom 50. Stretnutí v pivnickom poli, preto hádam nediví, že časť kultúrnej rubriky Hlasu ľudu prezentovanej 29. mája na javisku Domu kultúry Michala Babinku v Padine v programe Živé noviny ožívajú patrila tomuto vojvodinskému podujatiu. Tým skôr, že zvíťazila práve Padinčanka. Na javisko sme si pozvali troch skvelých padinských spevákov: Irenu Nosáľovú, Pavla Hološa a Vlastimíra Povolného. Pred rozhovorom s nimi sa diváci dozvedeli i toto: počas uplynulých 50 ročníkov Stretnutia v pivnickom poli Padina mala predstaviteľov na 45 festivaloch; doteraz tu vystúpilo 52 spevákov, ktorí predstavovali 4 inštitúcie (Ľudovú mládež, Hudobnú mládež, Dom kultúry Michala Babinku a SKUS Studnička) a Irenka tohtoročnou účasťou vyrovnala pomer účastníkov dievčat a chlapcov na 26 : 26; doteraz si padinskí speváci

2 za kroj a 8 cien od poroty obecenstva; tí štyria padinskí víťazi tohto nášho najstaršieho hudobno-speváckeho podujatia sú Zuzana Halabríniová (zvíťazila na 1. Stretnutí v roku 1966), Anna Durgalová (1993), Pavel Hološ (2004) a Irena Nosáľová (2015). Gymnazistka Irenka je mladá speváčka a keď svoj debut na 50. Stretnutí v pivnickom poli korunovala víťazstvom, prekvapila nielen Padinčanov a pivnické obecenstvo, ale – úprimne nám uznala – aj seba. Neašpirovala vraj na žiadnu cenu, bola rada, že môže predstavovať svoju Padinu na tomto prestížnom festivale a snažila sa to urobiť čím presvedčivejšie. Lepšie už nemohla, však? V Pivnici jej bolo pekne, získala nové známosti, vyskúšala sa v silnej speváckej konkurencii a v tomto rozhovore nám verejne sľúbila, že nepremrhá ani ďalšie dve šance vystúpiť v súťažnej časti pivnického festivalu. Ale tu nestačí len chuť a vôľa, lebo

Irena Nosáľová zaspievala jednu zo svojich dvoch „zlatých“ piesní z tohtoročného pivnického festivalu z pivnického festivalu priniesli 27 cien, z čoho 14 za prednes (4 prvé ceny, 2 druhé a 8 tretích cien), 3 za autentickosť piesne,

www.hl.rs

Padina do Pivnice vysiela dvoch najlepších spevákov zo svojho výberového festivalu Padina spieva... Veľa šťastia, Irenka!

Informačno-politický týždenník

Potlesk všetkým doterajším účastníkom pivnického festivalu z Padiny aj od Pavla (zľava) a Ireny a Vlastimíra (sprava)

Pavel Hološ zvíťazil na silnom 39. ročníku Stretnutia v pivnickom poli a prvú cenu odbornej poroty prijal práve na svoje meniny – 25. januára 2004. Dobre si vraj pamätá túto svoju maximálne úspešnú druhú účasť na pivnickom festivale. Ubytovaní bol v rodine známej pivnickej speváčky Zuzany Papovej, v súťažnej časti festivalu vystúpilo až 32 spevákov a o ceny za spev „bojovali“ vtedy aj od neho známejší a v Pivnici už odmeňovaní speváci, ako napríklad Jaroslava Vršková, Jana Uramová, Anna Struhárová, Miroslav Juraj Béla, Katarína Mosnáková, Miluška Bolehradská, Ondrej Goda. Aj keď odvtedy bol na pivnickom festivale už len ako divák, s kamarátmi z Pivnice je stále v kontakte. Ako spevák vystupuje v programoch a pri otvorení výstav, keď ho zavolajú. Nezabúda na svoju tretiu šancu súťažiť v Pivnici, ale radšej to vraj prenechá mladším. On ich sleduje z pozície člena odborných porôt na padinskom a banátskom festivale a ochotne im pomôže pri príprave na nejaké dôležité vystúpenie, ak ho oslovia. S potešením nám potvrdil, že Padina má stále aj nové mladé spevácke sily, lebo prichádzajúce generácie majú záujem o spev a folklór.

Je to dôkaz, že sa na tomto poli dobre robí už v škôlke, a potom i v škole. Náš tretí spolubesedník v kultúrnom kútiku hlasľudovských živých novín v Padine bol Vlastimír Povolný. Je to padinský spevák, ktorý na tohtoročnom pivnickom festivale získal skvelú 3. cenu odbornej poroty za prednes. Na rozdiel od vlaňajška, keď spieval za Padinu, tentoraz reprezentoval novosadský Šafárik... Vtipkár Vlasto na našu otázku, koho bude predstavovať na budúci rok, odpovedal: Pivnicu! Lebo mu tam bolo veľmi dobre, lebo Pivničania sú vraj takí dobrí ľudia ako Padinčania, lebo má tam mnoho skvelých kamarátov. A pritom nám v zákulisí, v príprave na tento verejný rozhovor, povedal, že si teraz urobí jeden rok prestávku... Aj to sú živé noviny... A potom „naživo“ Padinčanom a ich hosťom hlasľudovcom za sprievodu ľudového orchestra padinského Domu kultúry slovenské ľudové piesne, ktorými zabodovali na jubilejnom pivnickom festivale, zaspievali I. Nosáľová a V. Povolný. P. Hološ ich prednes sledoval odborným očkom (či uškom?) a vyhodnotil desiatkou. Foto: O. Filip • KULTÚRA •

STRETNUTIE POD LIPAMI 2015

Čas pre mladých a tvorivých Stevan Lenhart

radičné mládežnícke podujatie Stretnutie pod lipami sa organizuje od roku 1972, spravidla každoročne v inom prostredí. Ide o ročnú prezentáciu literárnej a výtvarnej tvorby mladých autorov, ktorí svoje práce uverejňujú v rubrike (dnes už v prílohe) Rozlety v časopise Vzlet. O prínose Stretnutia pod lipami a Rozletov do slovenskej vojvodinskej literatúry a kultúry hovorí skutočnosť, že práve tu mali svoje prvé prejavy niektorí z našich dnes už renomovaných autorov, akými sú napr. Miroslav Dudok, Martin Prebudila, Vladimír Valentík, Ján Salčák, Katarína Hricová, Zuzana Čížiková, Ján Hlaváč, Zdenka Valentová-Belićová, Michal Ďurovka, Miroslava Dudková…

Tohtoročné, v poradí 44. Stretnutie pod lipami bude v sobotu 20. júna v Báčskom Petrovci. Program sa začne príchodom účastníkov a hostí na nádvorie Gymnázia Jána Kollára so žiackym domovom, v pokračovaní bude otvorenie výstavy výtvarných prác vo foyeri Slovenského vojvodinského divadla o 13. hodine. Po návrate do gymnázia o 14. hodine sa začne ústredná časť programu prednesom poézie a prózy, spestrená hudobnými bodmi a rozhovorom so spisovateľkou Vierou Benkovou. Pripomenieme si 200 rokov narodenia Ľudovíta Štúra a 90 rokov Samovzdelávacieho krúžku Sládkovič. Na záver akcie bude vyhlásenie laureátov tohtoročnej Ceny Rozletov za najlepšie literárne a výtvarné práce, čiže autorov najlepšej mladej poézie (alebo prózy), resp. kresieb,

Takto bolo pred štyrmi rokmi: momentka zo 40. SPL v Báčskom Petrovci

ilustrácií alebo umeleckých fotografií. Porota pre udelenie ceny za najlepšie literárne práce v tomto roku pracuje v zložení: Ladislav Čáni, Marta Součková, Andrea Speváková. Členovia poroty pre

udelenie Ceny za najlepšie výtvarné práce sú Michal Ďurovka, Daniela Triašková a Stevan Lenhart. Vitajte na SPL 2015!

22. Detský folklórny festival Zlatá brána Kysáč 19. – 21. júna 2015 Program Piatok 19. júna 17.00 – otvorenie výstavy detských prác Lienkin farebný svet (Predškolská ustanovizeň Lienka) 19.00 – otvorenie 3. bienále kysáčskych výtvarníkov ochotníkov (Galéria SND) 20.00 – otvorenie Pletenej výstavy v organizácii Spolku kysáčskych žien (ZŠ Ľudovíta Štúra) 20.30 – udelenie ročnej Ceny časopisu Zornička v kategórii fotosúťaže Zornička a ja (nádvorie ZŠ Ľudovíta Štúra na zámku Zlatej brány) 21.00 – bábkové predstavenie Hračky na cestách v predvedení Divadielka Galéria zo Slovenskej republiky, z Nového Mesta nad Váhom (nádvorie ZŠ Ľudovíta Štúra na zámku Zlatej brány) Sobota 20. júna 21.00 – koncert hosťujúcich detských folklórnych súborov Zvonček zo Slovenskej republiky, z Hontianskych Nemiec, a Rozmarín z Rakúska, z Viedne (zámok Zlatej brány) Nedeľa 21. júna (ZŠ Ľudovíta Štúra) 12.00 – 14.00 – príchod účastníkov 12.00 – 15.00 – priestorová skúška 15.00 – 16.00 – príprava na galakoncert 16.00 – otvorenie festivalu a galakoncert • KULTÚRA •

Na Zlatej bráne býva vždy veselo 25 /4652/ 20. 6. 2015

Foto: E. Šranková

Kultúra ĎALŠIE PODUJATIE K 100. VÝROČIU ODCHODU MALIARKY NADEŽDY PETROVIĆOVEJ (ČAČAK 1873 – VALJEVO 1915)

Hold mnohostrannej osobnosti Oto Filip

ribližne mesiac po odhalení portrétu z bronzu v Dome Vojska Srbska v Belehrade 4. mája tohto roku k 100. výročiu odchodu jednej z našich najvýznamnejších maliarok prvej polovice 20. storočia Nadeždy Petrovićovej (bola i jednou z najlepších žiačok Cyrila Kutlíka, na ktorého škole v Belehrade študovala v rokoch 1896 – 1897) usporiadali ďalšie podujatie venované tejto mno-

hostrannej osobnosti. Ide o výstavu na otvorenom pred Kultúrnym strediskom hlavného mesta, na ktorej vidieť zlomok pôsobenia veľkej maliarky, ale i fotoreportérky, spoluzakladateľky Kola srbských sestier, zdravotnej sestry, veľkej vlastenky, heroickej osobnosti prvej svetovej vojny, na začiatku ktorej umrela v nemocnici vo Valjeve rovno pred storočím, v Vstupný panel apríli 1915. V rokoch 1914 a 1915 celé toto mesto bolo obrovskou nemocnicou, s takmer desiatimi nemocničnými budovami a tridsiatimi pomocnými objektmi. No napriek tomu umrelo v ňom vtedy približne desaťtisíc ľudí na nákazlivé choroby, medzi nimi i Nadežda. Na porovnanie: vo Valjeve vtedy žilo asi osemtisíc obyvateľov. Krátky život N. Petrovićovej bol mimoriadne dynamický. Za sedemnásť rokov, koľko sa venovala umeniu, vytvorila pozoruhodné dielo prevyšujú-

V poli

JÚNOVÁ VÝSTAVA V PAZOVSKEJ GALÉRII

Výtvarná hra vážnym spôsobom Anna Lešťanová

M. Hadžić (1951) sa narodil vo Vojke; žije a pracuje v Starej ýstavou čiernobielej monotypie Pazove ako výtvarný pedagóg. Je pod názvom Výprvým predsedom a tvarná hra vážnym vedúcim tamojšieho spôsobom (Likovna igra združenia LIRA 82, na ozbiljan način) si Mitiež zakladateľom a lenko Hadžić, výtvarný dlhoročným predpedagóg zo Starej Pasedom Združenia zovy, pripomína štyri výtvarných umelcov desaťročia výtvarnej Starej Pazovy. Nositvorby. Slávnostné teľom je početných otvorenie jeho 13. sauznaní a doteraz sa Čiernobiela monotypia mostatnej výstavy sa zúčastnil na mnokonalo v pondelok 8. hých kolektívnych tromi hlavnými motívmi sú žena, júna v galérii Strediska Známy pazovský výstavách. I na prá- kôň a býk, ktoré sú príznačné pre pre kultúru Stará Pa- výtvarník Milenko cach spomenutej 13. Hadžićovu prácu od začiatku tvorHadžić zova. samostatnej výstavy by. Výstavu, ktorá je k dispozícii

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

ce svojou kvalitou, objemom a dosahmi mnohých umelcov vtedajšej doby, tak tunajších, ako i zahraničných. Okrem umenia ocitla sa ako vlastenec až v troch vojnách: dvoch balkánskych a prvej svetovej. Na výstave veľkoplošných reprodukcií približujúcich jej dielo sú základné údaje z jej životopisu, rodinný portrét, viaceré maľby. Vyznačujú sa bohatým koloritom, voľným ťahom štetcom, námetmi každodennými, ale i vlasteneckými a inými. N. Petrovićová výtvarné umenie považovala za prostriedok najotvorenejšej komunikácie medzi ľuďmi. Aj preto sa mu venovala bezvýhradne, plným srdcom. Tak pre svoju tvorbu, ako i pre hrdinstvo a všetko to, čo v živote dokázala, sa stala osobnosťou jedinečne tvorivou a zriedkavou, plne si zasluhujúcou plnú úctu početných generácií. A jej dielo má čím osloviť aj dnes nás, ktorí sa naň dívame v tomto, 21. storočí, celé storočie od jej odchodu.

návštevníkom do 28. júna, otvoril Sava Stepanov, historik umenia a výtvarný kritik. Ako sa dozvedáme od akademického maliara Marjana Karavlu, odborného spolupracovníka pre výtvarné umenie v Stredisku pre kultúru Stará Pazova, počas dvoch nadchádzajúcich letných mesiacov – júla a augusta v galérii bude inštalovaná stála výstava umeleckých prác autorov, ktorí v uplynulej výtvarnej sezóne vystavovali v tejto pazovskej galérii. • KULTÚRA •

SLOVENČINA V ZÁKLADNEJ ŠKOLE BRATSTVA-JEDNOTY VO VOJLOVICI

Malá hŕstka pýta (omnoho) viac Vladimír Hudec

ákladná škola Bratstva-jednoty vo Vojlovici je jednou z tých škôl vo Vojvodine, kde hodiny slovenčiny poriadne viaznu. Základnou príčinou je nezáujem rodičov zapisovať deti na tieto hodiny. V školskom roku, ktorý sa práve ukončil, na hodiny slovenčiny s prvkami národnej kultúry od prvého ročníka po ôsmy ročník chodilo iba 18 žiakov – 12 v mladších a iba 6 v starších ročníkoch. Profesorka slovenčiny Katarína Lenhartová-Petríková mieni, že základnou príčinou nezáujmu je to, že slovenčina je voliteľný, teda nezáväzný predmet, a deti si radšej zvolia iné predmety, o ktorých si myslia, že sú dôležitejšie. Tým skôr, že všetky voliteľné predmety prebiehajú v tom istom termíne, čiže v predpoludňajšej zmene po pravidelných vyučovacích hodinách a v poobedňajšej zmene pred hodinami. Možno danú situáciu nejako zmeniť, aby sa na tieto hodiny zapisovalo viac detí? – Podľa mojej mienky sú dve možnosti, aby sa to zmenilo. Jedna je úporne vplývať na národnostné povedomie rodičov

Vojlovickí žiaci, ktorí sa učia aj slovenský jazyk, so svojou profesorkou Katarínou Lenhartovou-Petríkovou

Slovákov v tom zmysle, aby sa im vysvetlilo, prečo by sa ich deti mali učiť materinský jazyk. Tá druhá možnosť je pokúsiť sa vplývať na štátne orgány Srbska, aby sa zmenil status hodín slovenčiny s prvkami národnej kultúry, ktorý je teraz príliš neprajný. Okrem toho, že tieto hodiny nie sú záväzné, známka nevplýva na celkový prospech, čo je príliš nestimulujúce, takže ich žiaci nechápu vážne. Koľko prvákov očakávate v novom školskom roku? – Zatiaľ vraj záujem o zápis na hodiny slovenčiny prejavili iba

traja žiaci. Keďže základnú školu končia dvaja ôsmaci, ktorí chodili na tieto naše hodiny, predsa zaznamenáme určitý pokrok, ale si predsa myslím, že je to veľmi málo. Verím, že medzi 50 budúcimi prvákmi sú ešte slovenské deti alebo deti, ktorým je aspoň jeden rodič Slovák, ktoré by sa podľa mojej mienky mali učiť aj slovenský jazyk. Najčastejšia výhovorka rodičov, aby deti nezapísali na hodiny slovenčiny, je tá, že je to pre deti ešte jeden nepotrebný záväzok, resp. že deťom takto bude ľahšie. Čo vy na to?

– Myslím si, že tie obavy vonkoncom nie sú opodstatnené. Deti, ak sa chcú učiť, tak sa budú učiť, a bez problémov zdolajú ešte jeden predmet, a ak sa nechcú učiť, tak sa nebudú učiť, bez ohľadu na to, že nepôjdu na hodiny slovenčiny. Treba však vedieť, že človek je o to bohatší, v koľkých jazykoch sa môže dohovoriť. Rodičia hovoria aj to, že sa aj v rodine naučia rozprávať po slovensky toľko, koľko im v živote bude potrebné. – V tejto chvíli by som nemohla povedať, že deti vo Vojlovici ovládajú slovenčinu tak, aby sa mohlo hovoriť o bohatstve. Vo Vojlovici robím už tretí rok a musím povedať, že keď som sa pred tromi rokmi prvýkrát stretla s deťmi a ich výslovnosťou, chytala som sa za hlavu. Nech nepoviem, že sme sa ledva dorozumeli. Teraz je však situácia omnoho lepšia aspoň u žiakov, ktorí pravidelne chodia na hodiny slovenského jazyka. Sama tá skutočnosť dostatočne hovorí o tom, koľko sa deti v rodine naučia rozprávať správne po slovensky, ale aj v prospech toho, že deti na hodiny slovenčiny nechodili zbytočne, že z toho predsa majú nejaký osoh.

DVE VEREJNÉ HODINY SLOVENSKÉHO JAZYKA. V piatok 29. mája a v stredu 3. júna v ZŠ Jovana Jovanovića-Zmaja v Sriemskej Kamenici (na snímke vľavo) a ZŠ Veljka Petrovića v Begeči (na snímke vpravo) boli verejné hodiny slovenského jazyka, a to hlavne pre rodičov, starých rodičov a žiakov, ktorí sa slovenský jazyk vyučujú ako materinský jazyk s prvkami národnej kultúry (viac je tých, čo sa ho učia ako jazyk prostredia). V týchto školách profesorom slovenčiny je Samuel Medveď, ktorý pálčivú problematiku vyučovania slovenského jazyka v školách s vyučovacou rečou neslovenskou dobre pozná a snaží sa, koľko je to možné, zveľaďovať výučbu slovenského jazyka ako materinského. Tak ako voľakedy, i dnes sa tento jazyk učia aj Neslováci – ako jazyk spoločenského prostredia. Dokonca v niektorých školách ich je viac než slovenských detí alebo detí zo zmiešaných manželstiev, ktoré necítia potrebu zdokonaľovať si materinský jazyk. Lepšie povedané: necítia ich rodičia. Jedným z takých prostredí je i Begeč. Mnohí Begečania sa spamätajú, že na hodiny slovenčiny „trochu aj chodili“, vtedy, keď im od učiteľa slovenčiny treba osvedčenie pri vybavovaní osvedčenia zahraničného Slováka! S. M. • KULTÚRA •

25 /4652/ 20. 6. 2015

Kultúra LISTUJEME V ŠTUDENTSKOM ČASOPISE

Živná pôda literátov pre deti Jaroslav Čiep

založili aj vlastný časopis Čar(b)ológ. Prednedávnom sa nám do rúk dostalo nové číslo tohto časopisu. V podtitulku sa píše, že je to slovenský študentský časopis literárnych prác z detskej literatúry. Ide o 5. číslo časopisu, s vročením 2014, a ôsmy ročník, odkedy ho založili. Ako hlavná a zodpovedná redaktorka ho podpisuje vedúca Oddelenia slovakistiky Dr. Jarmila Hodoličová a ako výkonná redaktorka Martina Bartošová, študentka 5. ročníka. Samotný časopis má 32

strán a vytlačený je v náklade 300 exemplárov. Celkom sympatické prozaické a básnické prvotiny v ňom publikovalo 14 študentiek a študentov FFUNS a Vysokej školy odborového štúdia pre vzdelávanie vychovávateľov v Novom Sade. Obsah čerstvého farbou voňajúceho čísla Čar(b) ológu zaplnili Aneta Lomenová, Daniela Ušiaková, Milina Čiliaková, Marinela Karmanová, Martina Galambošová, Andrea Lomenová, Anna Balážová, Vladimír Valihora, Linda Abelovská, Hana Hanuľová, Irena Báďonská, Martina Bartošová, Katarína Mosnáková-Bagľašová, ktorí uverejnili po jednu svoju prózu alebo báseň pre deti, a Daniela Đukićová, ktorá sa teší z uverejnenia až troch básničiek pre deti.

slovenského jazyka. Tohto roku boli i na medziobecnej súťaži slovenčiny v Starej Pazove. Na republikovú súťaž tu postúpili niektoré staršie žiačky erdevíckej školy. K slovenčine patrí aj literatúra a prednes. Erdevík úspešne reprezentovala na zónovej recitátorskej súťaži jedna žiačka nižších ročníkov. Emília-Jana postúpila na pokrajinskú súťaž v Sečnji, kde sa 25. apríla zúčastnilo viac ako šesťdesiat žiakov. Predniesla tu báseň s názvom So slovenčinou prejdeš Emília-Jana Pálešová si so slovenskou celý svet od Štefana gramatikou rozumie Moravčíka. „Báseň hovorí o mnohých chutných níčka mu ponúkla všetky jedlá jedlách z celého sveta. Jeden z celého sveta. No on to nechcel chlapec prišiel do reštaurácie a odpovedal jej, že pôjde k svoja pýtal si niečo slovenské. Čaš- mu dievčaťu a tam sa naje toho

pravého slovenského jedla,“ rozprávala nám pointu Emília-Jana a zarecitovala: „Na salaš sa Jano ženie, už mu v bruchu škŕka. Mňam, halušky omastené, zjedol by aj vlka.“ Emília-Jana má materinský jazyk tak rada, že jej vyhovuje viac čítať knihy v slovenčine, preto aj výber básne bol viac-menej jasnou voľbou. Mladá školáčka vie, že na prednes sa treba aj pripraviť. Samozrejme, za pomoci pani učiteľky. Báseň sa predsa musí predniesť s emóciami. „Slovenčina je naša materinská reč a je pekné ovládať ešte jeden jazyk popri tých, ktoré už poznáme. Čím viac jazykov vieme, tým sme bohatší,“ múdro rozprávalo dievča, ktoré má gramatiku v malíčku a chce sa vyjadrovať čo najsprávnejšie. Hodiny slovenčiny od prvého ročníka priniesli ovocie. A šikovná školáčka získala dvoch kamarátov navyše. Tí ju iste neopustia po celý život: Veľký Y a malé i.

posledných rokoch sme svedkami až nadpriemernej produkcie kníh pre deti v Slovenskom vydavateľskom centre – mladí autori, predovšetkým autorky urobili svojrázny boom. Laik by povedal, že tie nové literárne posily vyrastali a že ich profiloval náš časopis pre deti Zornička. Ale mýlili by sa – mladé autorky takmer spravidla sú študentkami slovakistiky na Filozofickej fakulte Univerzity v Novom Sade. A tam si paralelne s odborným štúdiom (i slovenskej detskej literatúry, vrátane našej slovenskej vojvodinskej) sústavne cibria aj vlastné perá. Aby všetko nezostalo len v doméne teoretických vedomostí, roku 2007

MLADÁ RECITÁTORKA Z ERDEVÍKA

Kamarát Ypsilon Monika Necpálová

Veľký kamarát Ypsilon aj malý kamarát i s bodkou sa dobre poznajú s Emíliou-Janou. Ona, ako skvelá slovenčinárka, vie presne, kde ktorému nájsť v zošite miesto, aby sa nehašterili a obaja boli so svojím postavením spokojní. Emília-Jana Pálešová, keď sme sa s ňou rozprávali, bola žiačkou 8. ročníka Základnej školy Savu Šumanovića v Erdevíku. Na hodiny slovenčiny, ktoré mávajú štyrikrát do týždňa, chodievala veľmi rada. „Sme najväčšia generácia, ktorá sa učí slovenčinu. Je nás dvanásť. Niektorí sú aj nezbední, ale darí sa nám,“ povedala nám s humorom školáčka. Gramatika robí problémy mnohým spolužiakom. Ako hovorí Emília, niekomu sa darí písať správne, niekomu len sem-tam zíde na um, že možno treba použiť aj ypsilony. O úspechoch erdevíckych školákov a ich pedagogičky Ruženy Ďuríkovej svedčia aj súťaže

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

• KULTÚRA •

MATURANTI PETROVSKÉHO GYMNÁZIA

Veľmi dobrá generácia mi dobrý 40, dobrý 9 a dostatočný prospech v tomto školskom roku mal jeden žiak. Stredná známka v ročníku je vysoká – 4,175. Maturitnú skúšku úspešne zdolalo všetkých 85 maturantov a priemerná známka na maturite bola takmer Tohtoroční vukovci petrovského gymnázia so svojimi profesormi

J. Čiep

júni tohto roku brány Gymnázia Jána Kollára so žiackym domovom v Báčskom Petrovci zaviera ďalšia generácia maturantov, žiakov narodených roku 1996. V piatok 12. júna v Slávnostnej sieni gymnázia po krátkom umeleckom programe triedni profesori Jarmila Vrbovská, Marta Pavčoková, Milada Stankovićová Keďže počuť ponosy na hodnotenie maturantov, o vysvet- kom generácie. Potom sa pri zlaďovaní štatútu školy so zákonom a Pavel Turan, lenie spôsobu hodnotenia sme požiadali riaditeľa gymnázia zjavila povinnosť mať o tom pravidlá. Podľa pokynov ministerstva s esejistickým Pavla Beličku. sme i tie schválili a od roku 2013 podľa nich udeľujeme všetky rozlúčkovým – Keď ide o špeciálne uznanie Diplom Vuka Karadžića, to je do- odmeny a uznania. Nimi je presne určené bodové hodnotenie. p r í h o vo ro m podrobna predpísané v Zákone o osnovách systému vzdelávania Najviac bodov prinášajú súťaže, ktoré sú v sústave organizovariaditeľa Pavla a výchovy. Aby ho žiak získal, musí mať všetky päťky a byť výborný nej Ministerstvom osvety, vedy a technologického rozvoja RS. Beličku, všet- aj na maturitnej skúške, – povedal nám. – Keď ide o špeciálne dip- Inak pravidlá sú transparentné a prístupné, takže každý žiak aj kým úspešne lomy, tie sa časom menili a teraz sú špeciálne uznania a špeciálne sám môže preveriť, koľko má bodov v tomto hodnotení. I teraz s k o n č e n ý m diplomy, ktoré za dosiahnutý prospech z určitých predmetov komisia (zložená z triednych profesorov 4. ročníka so školským maturantom škola môže udeliť rozhodnutím profesorského zboru. Inštitúciu pedagógom a s predstaviteľom školského parlamentu) podľa udelili diplo- uznania Žiak generácie tiež usporiadalo Ministerstvo osvety, vedy pravidiel vyhodnotila nominovaných kandidátov a profesorský my a odmeny. a technologického rozvoja Republiky Srbska a dalo kritériá, podľa zbor rozhodol, respektíve verifikoval rozhodnutie o žiakovi geneIch odchodom ktorých sa udeľuje toto uznanie. Naša škola v minulosti štartovala rácie. Tohto roku dilemy nebolo, lebo žiačka generácie od druhej v kronikách s tým tak, že na profesorskom zbore triedni profesori vytýčili na rebríčku bola lepšia o 10 bodov. Rozhodovanie bolo verejné gymnázia zo- žiakov, ktorí sú najlepší v triede, a profesorský zbor, na začiatku a pochybnosti o správnosti rozhodnutia nemali ani verifikačná stane zapísané, ešte bez pravidiel, schvaľoval rozhodnutie o tom, kto bude žia- komisia, ani profesorský zbor. že túto školu doteraz skončilo 4 483 žiakov. výborná – 4,495. Diplom Vuka Ka- Speváková zo 4. a triedy, Anna Be- rozhodnutia profesorskej rady stala

O hodnotení maturantov

V školskom roku 2014/2015 evidujeme 87 maturantov, z ktorých školenie úspešne ukončilo 85 žiakov. Dvaja žiaci sú ponechaní na opravné skúšky. Výborný prospech dosiahlo 35, veľ-

radžića ako najvyššie stredoškolské ocenenie za vynikajúci prospech v učení získali jedenásti žiaci: Jaroslava Majerová, Denisa Miháľová, Alexandra Aneta Ožvátová a Lýdia

rédiová, Katarína Labáthová a Milan Varga zo 4. b triedy, Aleksandra Božićová a Igor Vidaković zo 4. c triedy a Benjamín Kunčák a Filip Rybár zo 4. d triedy. Žiačkou generácie sa podľa

Anna Berédiová. Okrem toho škola knižne odmenila i žiakov, ktorí získali diplomy na republikových a iných súťažiach a maturanti získali odmeny aj za mimoškolské aktivity.

NÁRODNOSTNÁ RADA SLOVENSKEJ NÁRODNOSTNEJ MENŠINY VYPISUJE

Výzvu

na účasť na 2. seminári kreatívneho písania

iterárna komisia Výboru pre kultúru Národnostnej rady slovenskej národnostnej menšiny má zámer prostredníctvom Seminára kreatívneho písania, ktorý sa uskutoční od 14. do 16. augusta 2015 v Báčskom Petrovci, podnietiť umelecké vyjadrovanie sa mladých generácií Slovákov žijúcich vo Vojvodine v materinskej reči. • KULTÚRA •

Na výzvu sa môžu prihlásiť žiaci gymnázií a stredných škôl, ako aj študenti študujúci buď na Slovensku, alebo v Republike Srbsko. Na seminári budú prednášať eminentní odborníci zo Slovenska a spisovatelia z vojvodinského prostredia. V snahe zvoliť najtalentovanejších budúcich spisovateľov vypisuje sa táto verejná výzva, na základe ktorej budú vybraní

frekventanti. NRSNM bude účastníkom hradiť náklady ubytovania a stravovania. Spolu s prihláškou, najneskôr do 20. júla 2015, potrebné je zaslať: – kratšie CV záujemcov a kontakty (poštovú adresu, mail a číslo mobilu), – jednu literárnu prácu (napríklad báseň, prózu alebo esej – po jednom

autorskom príspevku). Prihlášku zaslať na adresu: Národnostná rada slovenskej národnostnej menšiny, Bulvár Mihajla Pupina 1/ IV, 21 000 Nový Sad, s poznámkou Pre 2. seminár kreatívneho písania. Komisia zhodnotí najkreatívnejšie práce a oboznámi uchádzačov s ďalšími detailmi týkajúcimi sa priebehu seminára.

25 /4652/ 20. 6. 2015

Kultúra V PADINE

Večierok detských divadiel Elenka Ďurišová

krásny popoludňajší zážitok v nedeľu 14. júna sa postarali žiaci Základnej školy maršala Tita v Padine. Padinčania tak mali príležitosť v Dome kultúry Michala Babinku pozrieť si tri detské predsta-

Megová, Sofia Pálenkášová, Ksenija Srdanovićová, Ivana Halabrínová, Naďa Valentová a rozprávačmi boli Andrej Trnovský a Jana Marková. Divadielko Popoluška (foto č. 2) bolo tiež adaptáciou známej detskej rozprávky. Mariana Vlčeková mala na starosti réžiu, úpra-

základnej školy a volá sa Ako uspieť v škole bez toho, aby ste sa snažili (foto č. 3). Vzniklo podľa textu známeho amerického režiséra Jonathana Randa, ktorý do slovenčiny preložila Mgr. Veronika Gereková. Žiaci obecenstvu predostreli trampoty zo školských hodín, diváci si tu mohli nájsť tipy či triky, ako zvládnuť školu. Týmto divadlom padinské školské divadlo dalo svoj príspevok k popularizácii

Vladana Kutáleková, Iveta Petrovičová, Marko Macek, Daniela Šimáková, Magdaléna Štaubová, Emília Sváková, Daniel Ďuriš, Saňa Petrášová, Natali Garafiátová, Ivan Brachna, Tijana Garafiátová, Viktória Hudecová, Ivana Hološová a Daniel Ďuriš. Text upravila

venia, ktoré reprezentovali padinskú školu na divadelnej prehliadke 3 x Ď v Starej Pazove. Najprv to bola scénická interpretácia ľudovej rozprávky Vlk a kozliatka (foto č. 1), ktorú režírovala Milka Petrovičová, a zároveň sa postarala aj o úpravu textu, scénografiu, kostýmy a hudbu. V predstavení hrali žiaci: Ivana Haníková, Dijana Petrášová, Marína Tordajová, Naďa Šimáková, Ivana



diela známeho režiséra, o ktorom sa píše, že jeho drámy boli hrané viac ako 16 000-krát. Toto náročné divadielko zohrali žiaci: Tatiana Strehovská, Ivana Petrášová, Marína Halajová, Marta Ďurišová,

Vajfertove dni 2015. V dňoch 12. a 13. júna sa v Pančeve po prvýkrát uskutočnilo podujatie Vajfertove dni 2015. Medzi početné programy, ktoré sa niesli pod heslom Miesto všetkých začiatkov, zaradená bola aj akcia venovaná starým a novým remeslám. Zúčastnil sa na nej aj Kovačičan Ján Nemček, známy výrobca huslí. Cieľom podujatia je, podľa slov organizátorov, prostredníctvom diela Đorđa Vajferta, významnej pančevskej osobnosti, prezentovať turistické, kultúrno-umelecké a hospodárske kapacity mesta Pančevo.

Brčko Insita na Sáve. V rámci podujatia V ústrety jari 2015 v Brčku v dňoch www.hl.rs

Martina Valentová, choreografiu a režisérske a hudobné záležitosti si podelila s Milkou Petrovičovou, ktorá mala na starosti i scénografiu, a o kostýmy sa postarala Eva Taubertová.



KRÁTKE SPRÁVY

Pančevo

vu textu, scénografiu, kostýmy, choreografiu a hudbu. V úlohách rozprávkových postáv sa predstavili: Nataša Petrovičová, Michal Bačúr, Ksenija Srdanovićová, Žan Hlavatý, Alexandra Ďuríčeková, Marta Marčeková, Iveta Hediová a zaujímavé roly holúbkov mali: Viktória Viková, Anastázia Povolná a Ivan Bokor. Tretie padinské divadielko pripravili žiaci vyšších ročníkov

25. až 31. mája bol usporiadaný výtvarný tábor Insita na Sáve, kde tvorili účastníci z Bosny a Hercegoviny, Chorvátska a zo Srbska. Insitní maliari stvárňovali krajinky miest a osád, v ktorých žijú a tvoria, a medzi nimi boli aj Ján Žolnaj a Jozef Haviar, členovia Galérie insitného umenia v Kovačici.

Kovačica Premiéra knihy pre deti. V sobotu 6. júna v Obecnej knižnici v Kovačici bola premiéra knihy pre deti Ja som Isidora autora Đuricu Krstina, spisovateľa z Kovačice. O knihe a autorovi hovorili Milutin Gavrilović, dlhoročný riaditeľ vydavateľstva Elit medica, Anna Tomanová, knihovníčka, a Alžbeta Hriešiková, predsedníčka literárneho klubu pri Obecnej knižnici.

Informačno-politický týždenník

A. Ch.

Stará Pazova Obecná prehliadka pôvodnej tvorby pre dospelých v organizácii Zväzu ochotníkov Obce Stará Pazova prebiehala v pondelok 8. júna v Sokolskom dome v Starej Pazove. Na prehliadke sa zúčastnila aj spevácka skupina Združenia pazovských žien SKUS hrdinu Janka Čmelíka pod vedením Ruženy Červenskej. Podľa rozhodnutia selektorky Dajany Kostićovej všetci účastníci obecnej prehliadky postúpili do ďalšieho súťaženia – dostali sa do oblastnej prehliadky, ktorá bude v Pećinciach. a. lš.

CHÝRNIK

BÁČSKY Petrovec. V sobotu 20. júna o 18.00 hodine na javisku Slovenského vojvodinského divadla herci Mestského kultúrneho strediska zo Slovenskej republiky, z Nového Mesta nad Váhom, predvedú bábkové divadlo Hračky na cestách autora Vojtěcha Cinibulka v réžii Ivana Radošinského. BÁČSKY Petrovec. V sobotu 20. júna o 19.30 h v Slávnostnej sieni Gymnázia Jána Kollára so žiackym domovom bude Festival vážnej hudby Jarné nôty. Aj 19. ročník festivalu sa uskutočňuje v organizácii Miestneho odboru Matice slovenskej v Petrovci. J. Č-p • KULTÚRA •

Kultúra • Oznamy

Žeby rúrami prúdila krv a cievami tiekla voda?!

Anna Horvátová

re „odborníkov“, ktorým ale spisovná slovenčina neleží pri srdci a srbské a slovenské prešľapy ešte ako vedia použiť „v tom správnom znení“, je také samozrejmé vyjadrovanie typu: „Cievy kládli do zeme.“; „Voda v cievach bola znečistená.“ ... Veď čo je na tom zle?! Či azda niečo tu nie je v poriadku? Cievy ako cievy, no a čo?! Dokonca aj v srbčine sa „cievy“ zakopávajú do zeme, „cievami“ tečie voda etc. Avšak pozrime sa, ako je to v spisovnej slovenčine s cievami a rúrami... Rúra je slovenské slovo; ním sa označuje duté teleso valcovitého tvaru na vedenie tekutín alebo plynov: odkvapová, kanalizačná rúra, alebo z rúry sa dymí... A už podľa tohto vidieť, že sa do zeme nekladú cievy, ale rúry. Sústava rúr na rozvod kvapalných alebo plynných látok je potrubie; a môže byť vodovodné, plynové.

V srbčine je to cevovod a rúry sú cevi. Rúrou voláme aj to, čo sa podobá rúre, povedzme papier zvinieme do rúry. Aj živočíšny orgán rúrkovitého tvaru je rúra: zažívacia rúra. Ale rúra je aj súčasť sporáka, konštrukcia na pečenie pokrmov: plynová, elektrická rúra. A zase rúrka, ktorá v organizme rozvádza krv, miazgu, je cieva; nejeden z nás trpí na choroby kôrnatenia, vápenatenia ciev alebo na cievne choroby. Nie nám je neznámy ani fakt, že srdcovo-cievny (kardiovaskulárny) systém rozvádza krv po ľudskom tele, dodáva tkanivám kyslík aj živiny a odstraňuje odpadové látky. V rastlinách cievy rozvádzajú výživné látky. Zdrobnenina slova cieva je cievka; okrem spomenutých významov cievy či cievky, cievkou voláme aj dutý valcový predmet na navíjanie priadze, drôtu ap.: indukčná cievka a katéter: zavádzať cievku do tela.

Pokrajinský sekretariát pre urbanizmus, stavebníctvo a ochranu životného prostredia na základe článku 25 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04) zverejňuje OZNÁMENIE o schválení rozhodnutia o poskytovaní súhlasu k Štúdii o odhade vplyvov na životné prostredie Splnomocnený orgán oboznamuje verejnosť, že 5. 6. 2015 schválil rozhodnutie o poskytovaní súhlasu k Štúdii o odhade vplyvov na životné prostredie projektu Výstavba automobilového čerpadla surovej nafty (štyri punkty, dva čerpacie ostrovy, príjazdná a východová cesta, kovová strieška, plató, rúrový most a technologická kanalizácia), v rámci Rafinérie nafty Nový Sad, katastrálna parcela číslo 2498/18, k. o. Nový Sad, nositeľa projektu NIS, a. s., Nový Sad, Blok Prerada, Ulica národného frontu č. 12. Rozhodnutie o poskytovaní súhlasu je schválené na základe návrhu rozhodnutia, ktoré je súčasťou správy technickej komisie, ako i nahliadnutím do doručenej dokumentácie, v ktorej sa konštatovalo, že predmetový projekt svojou realizáciou nebude negatívne vplývať na životné prostredie, ak sa dodržia ochranné opatrenia. Kvôli ochrane činiteľa životného prostredia, nositeľ projektu je povinný zabezpečiť podmienky a realizovať opatrenia definované kapitolou 8.0 Štúdie o odhade vplyvov na životné prostredie, ako i zabezpečiť realizáciu programu sledovania vplyvov na životné prostredie, predpokladané kapitolou 9.0 Štúdie o odhade vplyvov na životné prostredie. Rozhodnutie o poskytovaní súhlasu k štúdii o odhade vplyvov na životné prostredie je v správnom konaní konečné. Proti tomuto rozhodnutiu sa môže začať správny spor v Správnom súde v Belehrade v lehote 30 dní odo dňa zverejnenia tohto oznámenia.

• KULTÚRA • OZNAMY •

Mestská správa pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad na základe článku 10 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04 a 36/09) zverejňuje OZNÁMENIE o podanej žiadosti o rozhodovanie o potrebe odhadu vplyvov na životné prostredie projektu Nositeľ projektu Telekom Srbija, a. s., Takovská 2, Belehrad, podal žiadosť o rozhodovanie o potrebe odhadu vplyvov na životné prostredie projektu základnej stanice mobilnej telefónie NS13/NSX13/NSU13/NSL13 NS – HOTEL PARK, Ul. novosadskog sajma č. 35, Nový Sad, na katastrálnej parcele číslo 7534, k. o. Nový Sad I, Mesto Nový Sad. Údaje a dokumentáciu zo žiadosti nositeľa projektu možno dostať k nahliadnutiu v miestnostiach Mestskej správy pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad, Rumenačka 110, Nový Sad, v pracovné dni od 10.00 do 15.00 h. Všetci záujemcovia v lehote 10 dní odo dňa zverejnenia tohto oznámenia môžu svoju mienku v písanej forme doručiť na adresu Mestskej správy pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad. Mestská správa pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad na základe článku 20 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04 a 36/09) zverejňuje OZNÁMENIE o verejnom nahliadnutí, verejnej prezentácii a verejnej rozprave o štúdii o odhade vplyvov na životné prostredie projektu Nositeľ projektu Telekom Srbija, a. s., Takovská 2, Belehrad, podal žiadosť o poskytovanie súhlasu k štúdii o odhade vplyvu daného stavu na životné prostredie projektu základnej stanice mobilnej telefónie NS-Telep – NS48, NSX48, NSU48, Ul. Gorana Kovačića č. 22, Nový Sad, na katastrálnej parcele číslo 5930, k. o. Nový Sad II, Mesto Nový Sad. Údaje a dokumentáciu zo žiadosti nositeľa projektu možno dostať k nahliadnutiu v miestnostiach Mestskej správy pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad, Rumenačka 110, Nový Sad, v pracovné dni od 10.00 do 15.00 h, do 13. júla 2015. V súlade s článkom 6 Pravidiel o postupe verejného nahliadnutia, prezentácie a verejnej rozpravy o štúdii o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 69/05) zainteresované orgány, organizácie a verejnosť počas trvania verejného nahliadnutia môžu podať pripomienky a mienky k štúdii o odhade vplyvov v písanej forme Mestskej správe pre ochranu životného prostredia. Verejná rozprava a prezentácia sa uskutočnia 14. júla 2015 v miestnostiach Mestskej správy pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad, Rumenačka 110, Nový Sad, o 12.00 h.

Mestská správa pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad na základe článku 20 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04 a 36/09) zverejňuje OZNÁMENIE o verejnom nahliadnutí, verejnej prezentácii a verejnej rozprave o štúdii o odhade vplyvov na životné prostredie projektu Nositeľ projektu Telekom Srbija, a. s., Takovská 2, Belehrad, podal žiadosť o poskytovanie súhlasu k štúdii o odhade vplyvov na životné prostredie projektu základnej stanice mobilnej telefónie NS-Alberta Ajnštajna-NS213, NSU213, Ul. Alberta Ajnštajna č. 44, Nový Sad, na katastrálnej parcele číslo 3392/79, k. o. Nový Sad I, Mesto Nový Sad. Údaje a dokumentáciu zo žiadosti nositeľa projektu možno dostať k nahliadnutiu v miestnostiach Mestskej správy pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad, Rumenačka 110, Nový Sad, v pracovné dni od 10.00 do 15.00 h, do 13. júla 2015. V súlade s článkom 6 Pravidiel o postupe verejného nahliadnutia, prezentácie a verejnej rozpravy o štúdii o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 69/05) zainteresované orgány, organizácie a verejnosť počas trvania verejného nahliadnutia môžu podať pripomienky a mienky k štúdii o odhade vplyvov v písanej forme Mestskej správe pre ochranu životného prostredia. Verejná rozprava a prezentácia sa uskutočnia 14. júla 2015 v miestnostiach Mestskej správy pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad, Rumenačka 110, Nový Sad, o 11.00 h.

25 /4652/ 20. 6. 2015

Oznamy Pokrajinský sekretariát pre financie

Podľa článku 2 Uznesenia o pridelení prostriedkov Pokrajinského sekretariátu pre financie na účasť v spolufinancovaní projektov, ktoré sa financujú z fondov Európskej únie (Úradný vestník APV, číslo 20/2015) Pokrajinský sekretariát pre financie vypisuje VEREJNÝ SÚBEH NA PRIDELENIE PROSTRIEDKOV POKRAJINSKÉHO SEKRETARIÁTU PRE FINANCIE V ROKU 2015 NA ÚČASŤ V SPOLUFINANCOVANÍ PROJEKTOV, KTORÉ SA FINANCUJÚ Z FONDOV EURÓPSKEJ ÚNIE Podľa Pokrajinského parlamentného uznesenia o rozpočte Autonómnej pokrajiny Vojvodiny na rok 2015 (Úradný vestník APV číslo 53/2014 a 54/2014 – oprava), Finančného plánu Pokrajinského sekretariátu pre financie na rok 2015 a Uznesenia o pridelení prostriedkov Pokrajinského sekretariátu pre financie v roku 2015 na účasť v spolufinancovaní projektov, ktoré sa financujú z fondov Európskej únie (ďalej: uznesenie), Pokrajinský sekretariát pre financie (ďalej: sekretariát) prideľuje nenávratné prostriedky v celkovej sume do 200 000 000,00 dinárov (slovom: dvesto miliónov dinárov a 00/100) na účasť v spolufinancovaní projektov na území Autonómnej pokrajiny Vojvodiny (ďalej: AP Vojvodina), ktoré sa financujú z fondov Európskej únie, v ktorých sa financuje činnosť všeobecného, resp. verejného záujmu (ďalej: projekt). Pridelenie prostriedkov podľa tohto verejného súbehu sa bude konať v súlade s uznesením. I. PRÁVO ÚČASTI NA VEREJNOM SÚBEHU Právo účasti na verejnom súbehu má subjekt so sídlom na území AP Vojvodiny, pod podmienkou, že je zmluvná strana v projekte, resp. že je nositeľ projektu alebo partner v projekte a že nie je priamy alebo nepriamy užívateľ rozpočtu AP Vojvodiny. Výnimočne, ak sa projekt financuje v rámci prvej komponenty Inštrumentu pre predprístupovú pomoc Európskej únie, právo na pridelenie prostriedkov majú jednotky lokálnej samosprávy s podmienkou, že pred podaním prihlášky obstarajú mienku pokrajinského sekretariátu povereného oblasťou, na ktorú sa projekt vzťahuje, že je pre tú jednotku lokálnej samosprávy určený záväzok zabezpečenia rozpočtových prostriedkov v roku 2015 ako financovanie národného príspevku v uskutočňovaní finančnej pomoci Európskej únie. Subjekt sa môže uchádzať výlučne o chýbajúcu sumu prostriedkov na spolufinancovanie svojho rozpočtu na projekte, o ktorý sa uchádza, a nie aj rozpočtu iných partnerov na projekte. Jeden subjekt sa môže uchádzať pre viac projektov. Pre nepriamych užívateľov rozpočtu lokálnej samosprávy prihlášku podáva príslušná jednotka lokálnej samosprávy. II. DOKUMENTÁCIA, KTORÚ JE POTREBNÉ ODOVZDAŤ NA VEREJNÝ SÚBEH 1. Vyplnené tlačivo prihlášky na verejný súbeh (ďalej: prihláška) podpísané a overené zodpovednou osobou. 2. Overený preklad zmluvy do srbského jazyka oprávneným súdnym tlmočníkom, ktorý preukazuje, že je subjekt, ktorý sa uchádza o prostriedky, zmluvná strana na projekte, resp. že je nositeľ projektu alebo partner na projekte, ako aj overený preklad do srbského jazyka rozpočtu projektu a zdroja financovania schválených regulatórnym telesom, a pre jednotky lokálnej samosprávy z článku 3 odsek 2 uznesenia mienka pokrajinského sekretariátu príslušného pre oblasť, na ktorú sa projekt vzťahuje, že pre tú jednotku lokálnej samosprávy určený záväzok zabezpečenia rozpočtových prostriedkov v roku 2015. 3. Fotokópia tlačiva Overený podpis osôb oprávnených na zastupovanie – OP tlačivo. 4. Fotokópia Rozhodnutia o daňovom identifikačnom čísle (DIČ). 5. Potvrdenie o zaplatení dane nie staršie ako 30 dní vydané príslušnou Daňovou správou Ministerstva financií Republiky Srbsko. 6. Potvrdenie o zaplatení dane nie staršie ako 30 dní vydané príslušnou lokálnou daňovou administratívou. Subjekt, ktorý nie je priamy alebo nepriamy užívateľ rozpočtu lokálnej samosprávy, resp. nepriamy užívateľ rozpočtu Republiky Srbsko odovzdáva aj: 1. overenú fotokópiu zakladateľského aktu; 2. overenú fotokópiu potvrdenia o registrácii. Jednotka lokálnej samosprávy z článku 3 odsek 2 uznesenia odovzdáva aj: 1. overenú fotokópiu zakladateľského aktu právnickej osoby príslušnej pre realizáciu projektu; 2. overenú fotokópiu plánu obstarávok v roku 2015 právnickej osoby príslušnej pre realizáciu projektu. III. SÚBEHOVÉ TLAČIVÁ V závislosti od tvaru organizovania subjekt podáva prihlášku overenú a podpísanú oprávnenou osobou na jednom z týchto tlačív: Subjekt z časti I.: 1. Tlačivo P1 – verejné podniky a organizácie, ktoré nie sú nepriami užívatelia rozpočtu

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

Republiky Srbsko a rozpočtu lokálnej moci, 2. Tlačivo P2 – jednotky lokálnej samosprávy, nepriami užívatelia rozpočtu jednotiek lokálnej samosprávy, ako aj nepriami užívatelia rozpočtu Republiky Srbsko, 3. Tlačivo P3 – iné subjekty (združenia, regionálne rozvojové agentúry a iné), 4. Tlačivo P4 – hospodárske spoločnosti (súkromné podniky), 5. Tlačivo P5 – mimovládne organizácie, 6. Tlačivo P2-1 – jednotky lokálnej samosprávy pre projekt, ktorý sa financuje v rámci prvej zložky Inštrumentu pre predprístupovú pomoc Európskej únie. Tlačivo prihlášky a uznesenie si možno stiahnuť z webovej stránky sekretariátu http://www. psf.vojvodina.gov.rs/Konkurs.html alebo si obstarať v miestnostiach sekretariátu, Nový Sad, Bulvár Mihajla Pupina 16, 3. poschodie, kancelária číslo 1. IV. SPÔSOB PODÁVANIA PRIHLÁŠKY NA VEREJNÝ SÚBEH Verejný súbeh sa zverejní Úradným vestníkom Autonómnej pokrajiny Vojvodiny a v denníkoch a týždenníkoch, a to v srbskom jazyku a v jazyku národnostnej menšiny – národnostného spoločenstva, ktoré sa úradne používajú v práci pokrajinských orgánov, ktoré pokrývajú celé územie AP Vojvodiny, ako aj na webovej stránke sekretariátu. Prihlášky možno podať písomne na adresu: Pokrajinský sekretariát pre financie, 21 000 Nový Sad, Bulvár Mihajla Pupina 16, s označením Prihláška na Verejný súbeh. Lehota na podávanie prihlášky sa začína už deň po zverejnení verejného súbehu Úradným vestníkom Autonómnej pokrajiny Vojvodiny. Verejný súbeh je otvorený do 31. októbra 2015, resp. po strovenie prostriedkov predpokladaných týmto súbehom. V prípade, že sa prostriedky vyčerpajú pred uplynutím lehoty z predchádzajúceho odseku, sekretariát o tom poinformuje prostredníctvom webovej stránky sekretariátu. V. PROSTRIEDKY ZÁBEZPEKY Subjekt, ktorému boli pridelené prostriedky, okrem jednotky lokálnej samosprávy, je povinný pri podpisovaní zmluvy so sekretariátom doručiť dve bianko zmenky so zmenkovými oprávneniami zapísaným do registra v Národnej banke Srbska. Ak je povolená suma prostriedkov vyššia od 650 000,00 dinárov, a subjekt nepatrí verejnému úseku, resp. nie je uvedený v akte Republiky Srbsko, ktorým sa určili užívatelia verejných prostriedkov, namiesto bianko zmenky podáva záruku alebo avalovanú zmenku podnikateľskej banky v sume pridelených prostriedkov, s platnou lehotou 30 dní od lehoty ukončenia projektu. VI. PRIDEĽOVANIE PROSTRIEDKOV Postup verejného súbehu uskutočňuje komisia, ktorú zriadi pokrajinský tajomník pre financie (ďalej: tajomník). Komisia posudzuje prihlášky ohľadom splnenia podmienok z verejného súbehu po uzavretie verejného súbehu, resp. po pridelenie celkovej sumy prostriedkov určených verejným súbehom. Komisia hodnotí podané prihlášky v súlade s článkom 8 podľa nasledujúcich kritérií: 1. význam projektu, 2. zabezpečenosť časti prostriedkov na spolufinancovanie projektu subjektom, 3. stupeň vyvinutosti jednotiek lokálnej samosprávy, na ktorej území sa projekt realizuje, 4. kontinuita v realizácii iných projektov, 5. posúdenie kvality podanej dokumentácie. Sekretariát nepridelí prostriedky v týchto prípadoch: 1. ak prihlášku podal neoprávnený subjekt, 2. ak prihlášku podal subjekt, ktorý nie je zmluvná strana na projekte, resp. nie je nositeľ projektu alebo partner na projekte, okrem prihlášky podanej subjektom z článku 3 odsek 2 uznesenia, 3. ak prihlášku podal subjekt, ktorý sa neuchádza o prostriedky na financovanie vlastnej účasti na projekte, 4. ak prihlášku podal subjekt, ktorý nesplnil predchádzajúce záväzky zo zmluvy voči sekretariátu, 5. ak prihláška bola oneskorená, 6. ak prihláška nebola podaná na určenom tlačive. Sekretariát si ponecháva právo, aby podľa potreby, od podávateľa žiadosti žiadal dodatočnú dokumentáciu alebo informácie. Komisia prichystá zdôvodnený návrh na pridelenie prostriedkov podľa verejného súbehu, ktorý doručí tajomníkovi. O prideľovaní prostriedkov tajomník rozhoduje rozhodnutím. Rozhodnutie tajomníka je konečné. Sekretariát so subjektom uzavrie zmluvu o pridelení prostriedkov, ktorou sa regulujú práva a záväzky oboch zmluvných strán. Sekretariát výsledky verejného súbehu uverejní na webovej stránke sekretariátu. Súbehová dokumentácia sa nevracia. Prostriedky sa budú prideľovať poradím obdržania úplných prihlášok spolu s ekonomickými klasifikáciami po strovenie sumy prostriedkov plánovaných na tento účel. Všetky podrobné informácie možno dostať v sekretariáte na telefónnych číslach: 021/48747-20, 021/487-47-26, 021/487-43-27 a 021/457-719, ako aj elektronicky na e-mail: dragan.buric@vojvodina.gov.rs a miodrag.zakic@vojvodina.gov.rs.

• OZNAMY •

SPOMIENKA

na manžela, ocka a svokra

na apíka

Dr. JÁNA ČÁSARA

1943 – 2012 – 2015 z Pivnice

1943 – 2012 – 2015 z Pivnice Osud Ti nedoprial so mnou dlhšie byť, ale v mojom srdci budeš stále žiť.

Navždy zostaneš v našich srdciach. Tvoji najmilší

Podľa rozhodnutia Správnej rady Záručného fondu AP Vojvodiny č. 01-III/-24-3 z 21. 4. 2011, číslo 01-III/-31-5 z 20. 10. 2011, číslo 01-III/37-2 z 26. 3. 2012, 01-III/49-7 z 29. 11. 2012, 01-IV/18-4z 25. 2. 2014 a číslo 01-IV/-39-5 z 21. 4. 2015 VYPISUJE SA SÚBEH NA POVOLENIE ZÁRUK NA ZABEZPEČENIE DLHODOBÝCH ÚVEROV NA OBSTARANIE NOVEJ POĽNOHOSPODÁRSKEJ MECHANIZÁCIE A VYBAVENIA 1. Základným cieľom vydávania záruk Záručného fondu AP Vojvodiny je vytvorenie predpokladov pre ľahší prístup k úverovým líniám bánk, za priaznivejších podmienok od trhových, ktoré sú určené na úverovanie fyzických osôb – poľnohospodárov, ktorí sú nositelia registrovaných rodinných poľnohospodárskych gazdovstiev, s bydliskom na území Autonómnej pokrajiny Vojvodiny, na obstaranie novej poľnohospodárskej mechanizácie a vybavenia. 2. Podľa tohto súbehu sa bude garantovať pre úvery povolené na obstaranie:  kombajnov,  traktorov,  iných samochodných poľnohospodárskych strojov,  prívesných poľnohospodárskych strojov,  rodičovského stáda,  viacročných porastov ovocnín a viniča (sadenice a sprievodné vybavenie),  vybavenia z oblasti výroby a uskladňovania obilnín, priemyselných, liečivých, aromatických a koreninových bylín, ovocia, okrasných bylín, ako aj vybavenia pre mobilné sušiarne, vybavenia na zavlažovanie, vybavenia na ochranu proti zlému počasiu, vybavenia pre dobytkársku produkciu a vybavenia na dosiahnutie energetickej účinnosti v poľnohospodárskej výrobe. Právo účasti na súbehu majú fyzické osoby – POĽNOHOSPODÁRI – nositelia registrovaných rodinných poľnohospodárskych gazdovstiev, ktorí vyhoveli nasledujúcim minimálnym podmienkam:  bydlisko na území Autonómnej pokrajiny Vojvodiny,  otvorený účelový bežný účet v banke kreditorke a prihlásený v Správe agrárnych platieb ako účelový bežný účet registrovaného rodinného poľnohospodárskeho gazdovstva,  menej ako 70 rokov života v deň splatenia poslednej anuity. Účastníci súbehu svoj záujem o povolenie úveru a vydanie záruky vyjadrujú odovzdaním prihlášky na súbeh na povolenie záruky. Prihláška na tento súbeh sa odovzdáva Záručnému fondu AP Vojvodiny. Jestvuje možnosť, že sa prihláška na súbeh o vydanie záruky doručí aj banke kreditorke. 3. Podľa tohto súbehu záruky sa vydajú na sumu do 100 % celkovej pohľadávky banky podľa úveru (hlavný dlh zvýšený o bežný úrok a prípadný úrok z omeškania), ktorá sa schválila podľa nasledujúcich podmienok: 1. Úvery v eurách  suma úveru pre poľnohospodársku mechanizáciu a vybavenie: od minimálne 3 000,00 eur a maximálne 150 000,00 eur v dinárovej protihodnote, podľa oficiálneho priemerného kurzu NBS v deň uvoľnenia úveru do užívania,  suma úveru pre rozšírenie rodičovského stáda: do 50 000,00 eur v dinárovej protihodnote, podľa oficiálneho priemerného kurzu NBS v deň uvoľnenia úveru do užívania,  suma úveru pre zakladanie dlhodobých porastov ovocnín a viniča (sadenice a vybavenie): do 30 000,00 eur v dinárovej protihodnote, podľa oficiálneho priemerného kurzu NBS v deň uvoľnenia úveru do užívania,  nominálna úroková sadzba: fixne do 7,5 % alebo premenná do 6,75% + 6M Euribor na ročnej úrovni. Úrok sa zúčtuje spôsobom určeným podnikateľskou politikou banky,  doba spočívania pri úveroch na rozšírenie rodičovského stáda: do 12 mesiacov a započítaná je do lehoty splatenia úveru (úrok sa vypočítava a platí počas doby spočívania),  doba spočívania pri úveroch na zakladanie dlhodobých porastov ovocnín a viniča (sadenice a vybavenie): do 24 mesiacov a započítaná je do lehoty splatenia úveru (úrok sa vypočítava a platí počas doby spočívania),  lehota splatenia úveru: do 10 rokov,  spôsob využívania úveru: prevodom dinárovej protihodnoty povolenej sumy úveru na účet

• OZNAMY •

Tvoj vnuk Ivor Adámek

predajcu – dodávateľa statkov na základe predbežného účtu na obstaranie predmetu úverovania,  spôsob splatenia úveru: vo dvoch polročných anuitách v dinárovej protihodnote stredného kurzu NBS, ktorý platí v deň platby, a to:  pre úvery uvoľnené do užívania od 1. 1. do 31. 6. v bežnom roku je prvá anuita zročná na platbu 1. 9. v tom istom roku,  pre úvery uvoľnené do užívania od 1. 7. do 31. 12. v bežnom roku je prvá anuita zročná na platbu 1. 3. v budúcom roku. Banka odo dňa uvoľnenia úveru do užívania po deň začiatku splácania úveru zúčtováva a vyberá úrok. Banka na základe dohody s klientmi môže dojednať inú dynamiku splatenia úveru, ako aj obdobie odpočívania úveru.  Úhrada banky: do 1 % fixne zo sumy povoleného úveru, jednorazovo, vopred – pred realizáciou úveru, v dinárovej protihodnote, podľa oficiálneho priemerného kurzu NBS v deň uvoľnenia úveru do užívania,  Predčasné splatenie úveru: 0 %. 2. Úvery v RSD Fond bude povoľovať záruky aj pre úvery povolené v dinároch v súlade s podnikateľskou politikou banky. 4. Podávateľ prihlášky ako prostriedok zábezpeky záväzkov na podklade vydanej záruky Záručného fondu AP Vojvodiny zabezpečí nasledujúce: • blanko vlastnú zmenku s doložkou: – bez protestu a zmenkovými oprávneniami a (opčne), • hypotéku 1. radu k poľnohospodárskej pôde, bez bremien, v minimálnej sume 1 : 1,3 z hodnoty zaručenej sumy, alebo • hypotéku 1. radu k poľnohospodárskej pôde, bez bremien, v minimálnej sume 1 : 1 z hodnoty zaručenej sumy a záložné právo k predmetu úverovania, ak je predmet úverovania nová poľnohospodárska mechanizácia, kombajn, traktor, iné samochodné poľnohospodárske stroje, alebo • bonitne kvalitného spoludlžníka, určeného podľa interných postupov fondu a záložné právo k predmetu úverovania, ak je predmet úverovania nová poľnohospodárska mechanizácia, kombajn, traktor, iné samochodné poľnohospodárske stroje, alebo • záložné právo k predmetu úverovania, ak podávateľ prihlášky na súbeh zabezpečí vlastnú účasť v minimálnej sume do 40 % hodnoty predmetu úverovania, ak je predmet úverovania nová poľnohospodárska mechanizácia, kombajn, traktor, iné samochodné poľnohospodárske stroje. V prípade, že fond ručí 100 % celkovej pohľadávky banky na úver, určené prostriedky zábezpeky pre záväzky podľa vydaných záruk zostávajú nezmenené. V prípade, že banka a fond delia riziko, prostriedky zábezpeky riadneho splnenia záväzkov podľa úveru a záruky sa nadviaže v prospech fondu a banky. Iné inštrumenty zábezpeky sa určujú v súlade s politikou hospodárenia fondu a banky. 5. Provízia za vydávanie záruky: 0,5 % ročne z nominálnej sumy záruky a platí sa pred jej vydaním záruky. Každá ďalšia provízia sa zúčtuje ročne, v období 1. – 15. 9. bežného roku, zo zostatku zaručenej dlžnej sumy a platí sa za 10 dní po dni po prijatí zúčtovania – faktúry. Na hradenie trov uskutočnenia súbehu účastník súbehu vypláca sumu 4 000,00 dinárov na bežný účet Záručného fondu AP Vojvodiny číslo: 160-118074-98. Prihláška o účasť na tomto súbehu s pripojenou dokumentáciou je súčasne potrebná dokumentácia na povolenie úveru a záruky na účely určené týmto súbehom. Záruka sa vydá po vyplatení provízie a ustanovení prostriedku zábezpeky. Jestvuje možnosť podania viacerých prihlášok o účasť na tomto súbehu zo strany rôznych subjektov z dôvodu financovania jednej jednotky vybavenia. Prioritu pri vydávaní záruky má podávateľ prihlášky – nositeľ registrovaného rodinného poľnohospodárskeho gazdovstva: • ak má menej ako 40 rokov vo chvíli povolenia úveru; • ak je žena nositeľka gazdovstva; • ak má bydlisko v nevyvinutej alebo nedostatočne vyvinutej obci. Súbeh je otvorený po vyčerpanie záručného potenciálu. Oneskorené a neúplné prihlášky sa nebudú rozoberať. Tlačivo prihlášky o účasť, ako aj všetky informácie v súvislosti so súbehom sa môžu dostať v pracovný deň, v Záručnom fonde v Novom Sade, Hajduk Veljkova č. 11, 6. poschodie (Master stredisko Novosadského veľtrhu) a na telefónnom čísle (021) 489-37-00 alebo vo všetkých filiálkach a pobočkách bánk kreditoriek. Text súbehu, tlačivo prihlášky na súbeh, nevyhnutná dokumentácia, ktorá sa pripája k prihláške, dokumentácia nevyhnutná pre založenie hypotéky, podrobný zoznam vybavenia, ktoré môže byť predmet úverovania a zoznam bánk kreditoriek sú uverejnené na stránke Záručného fondu AP Vojvodiny: www.garfondapv.org.rs.

25 /4652/ 20. 6. 2015

Oznamy BOLESTIVÁ SPOMIENKA na našich rodičov matku a otca

ANNU VEŇARSKÚ

SPOMIENKA

Dňa 24. júna 2015 uplynie 10 rokov, čo nie je s nami náš syn, otec a brat

MIROSLAV KOLČÍK – KOĽA

PAVLA VEŇARSKÉHO

rod. Čížikovú 23. 2. 1950 23. 5. 1954 – 13. 6. 2005 – 2015 – 30. 4. 2011 – 2015 z Kovačice S láskou a úctou si na Vás spomínajú: dcéry Anička Chalupová a Marína Jonášová s rodinami

BOLESTNÁ SPOMIENKA

na starostlivého manžela, otca a starého otca

1975 – 2005 – 2015 z Kovačice

S láskou a úctou si na Teba spomínajú: otec, mama, Tvoje milé deti Valentín, Valentína-Zuzana a Viktória, ako i bratia Adam a Pavel s rodinami

SPOMIENKA

Dňa 24. júna 2015 uplynie 10 rokov, čo nie je s nami

MIROSLAV KOLČÍK – KOĽA

JÁNA KOVÁČA

24. 6. 1941 – 23. 6. 2014 – 2015 z Petrovca

Uplynul smutný a boľavý rok, čo nie si s nami, no v našich srdciach si spomienky uchovávame navždy. S láskou a úctou si na Teba spomínajú Tvoji najmilší

SMUTNÁ SPOMIENKA na manžela po pol roku od úmrtia

na brata po roku od úmrtia

1975 – 2005 – 2015 z Kovačice

Život plynie ďalej, ale spomienka na Teba je stále prítomná medzi nami. Na Teba si spomínajú rodičia Karlečíkovci s deťmi a ich rodinami Suchánkovou a Bartošovou

SMUTNÁ SPOMIENKA na

SAMUELA MEDVEĎA

ONDREJA KOPČOKA

1954 – 2014 – 2015 z Petrovca

JÁNA KOVÁČA

28. 3. 1951 24. 6. 1941 – 7. 12. 2014 – 2015 – 23. 6. 2014 – 2015 z Petrovca Čas plynie, smútok zostáva, tá strata v srdci bolieť neprestáva.

S láskou a úctou si na Teba spomína

S láskou si na Vás spomína manželka a sestra Anna

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

brat Pavel s rodinou

SMUTNÁ ROZLÚČKA so svojou mamou

MÁRIOU GRŇOVOU 15. 8. 1928 – 10. 6. 2015 z Kysáča

Márne Ťa naše oči hľadajú, márne po tvári slzy stekajú. Ťažko bude bez Teba žiť, keď nemá kto poradiť a potešiť. Žiarila z Teba láska a dobrota, budeš nám chýbať do konca života. Zarmútená dcéra Mária a zať Ján

BOĽAVÁ ROZLÚČKA so svojou starou mamou

MÁRIOU GRŇOVOU 15. 8. 1928 – 10. 6. 2015 z Kysáča

V jednom okamihu zmizlo tak veľa: drahá usmievavá tvár, usilovné ruky, láska a dobrota, ktoré navždy zostanú v mojom srdci. Vnuk Janko

BOĽAVÁ ROZLÚČKA

so svojou starou mamou

MÁRIOU GRŇOVOU 15. 8. 1928 – 10. 6. 2015 z Kysáča

Ťažko je bez Teba žiť, úzkym chodníkom k Tvojmu hrobu chodiť. S plačom Ťa hľadáme, ale už niet návratu, ani nádeje, iba láska v našich srdciach navždy zostane. Vnučka Milotka Ristićová s manželom Goranom a pravnukovia Đole a Marko • OZNAMY •

SMUTNÁ SPOMIENKA na brata, uja a švagra

SPOMIENKA manžela, otca a starkého

SMUTNÁ SPOMIENKA

Dňa 19. júna 2015 uplynul rok, čo nie je s nami manželka a matka

strýka

EVA POKORÁCKA

SAMUELA TRETERA

rod. Majdlenová 11. 10. 1941 – 19. 6. 2014 – 2015 z Padiny

1. 6. 1962 – 15. 4. 2015 z Hložian

Uplynuli dva smutné a ťažké mesiace, čo Ťa nemáme. Uplynuli i Tvoje nedožité päťdesiate tretie narodeniny. Odišiel si nečakane, bez jediného slova rozlúčky, zanechal si nás vo veľkom bôli a žiali. Zarmútená sestra Anna Marčoková s manželom a deťmi

SMUTNÁ ROZLÚČKA

Dňa 8. júna 2015 po ťažkej chorobe nás navždy opustil náš kmotor a krstný otec

JÁN PIXIADES 28. 1. 1949 – 8. 6. 2015 z Kysáča

Sú stopy, ktoré nemiznú, spomienky, ktoré neblednú, rany, ktoré sa nehoja, slzy, ktoré neschnú, a otázka: Prečo to tak muselo byť?! S Tebou sa lúči kmotra Marčoková s deťmi

POSLEDNÝ POZDRAV

JÁNOVI PIXIADESOVI 1949 – 2015 z Kysáča

Keď priateľ dáva posledné zbohom nám, zbohom nám... Mužská a ženská spevácka skupina KIS Zároveň si spomínajú na týchto zosnulých členov: ONDREJA PIXIADESA MICHALA MARČOKA ONDREJA MARČOKA JÁNA AGARSKÉHO ANNU KARDELISOVÚ • OZNAMY •

JÁNA OČENÁŠA

1941 – 2007 – 2015 z Petrovca

MICHALA OČENÁŠA

Tichú a trvalú spomienku si na Teba zachovávajú:

1946 – 2010 – 2015 z Petrovca žil v USA

Tichú a trvalú spomienku si zachováva manželka a andika

manžel Michal so synom Michalom

SMUTNÁ SPOMIENKA

na matku, starkú a prastarkú

EVU POKORÁCKU

Zuzana Očenášová s rodinou

rod. Majdlenovú 11. 10. 1941 – 19. 6. 2014 – 2015 z Padiny

POSLEDNÁ ROZLÚČKA

Dňa 8. júna 2015 sa s nami navždy rozlúčil náš verný kamarát

JÁN PIXIADES

S láskou a úctou si na Teba spomína

28. 1. 1949 – 8. 6. 2015 z Kysáča

dcéra Eva Imrová s dcérami Marjanou Nosáľovou s rodinou a Martinou

Ja miloval som život a všetko v ňom krásne. Ľudí, prírodu a slnko jasné. Nebolo mi dané ďalej sa tešiť, moje srdce zmĺklo, musím sa lúčiť.

POSLEDNÝ POZDRAV kamarátovi

Trvalú spomienku na Teba si zachovajú Tvoji pajtáši: Abelovskovci, Marčokovci, Jambrichovci, Ožvátovci a Marčokovci Pokrajinský sekretariát pre urbanizmus, stavebníctvo a ochranu životného prostredia na základe článku 10 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04) zverejňuje OZNÁMENIE o podanej žiadosti o rozhodovanie o potrebe vypracovania štúdie o odhade vplyvov na životné prostredie Nositeľ projektu Hipol, a. s., Odžaci, z Odžakov, Ul. Gračački put b. č., podal žiadosť o rozhodovanie o potrebe odhadu vplyvov na životné prostredie projektu Spaľovanie mäsovej a kostnej múčky v kotolných zariadeniach Hipol Odžaci, na k. p. č. 6069/56, k. o. Odžaci, ZO Odžaci. Údaje a dokumentáciu zo žiadosti nositeľa projektu možno dostať k nahliadnutiu v miestnostiach Pokrajinského sekretariátu pre urbanizmus, stavebníctvo a ochranu životného prostredia, Bulvár Mihajla Pupina 16, Nový Sad (prízemie, kancelária č. 39). Všetci záujemcovia v lehote 10 dní odo dňa zverejnenia tohto oznámenia môžu podať svoju mienku v písanej forme na adresu sekretariátu.

JÁNOVI PIXIADESOVI z Kysáča

Rodina Hlaváčová

POSLEDNÝ POZDRAV svojmu kmotrovi

JÁNOVI ČIPKÁROVI 1963 – 2015 z Hložian

Tí, ktorých máme radi, neumierajú, zostanú žiť v našich spomienkach.

25 /4652/ 20. 6. 2015

Kmotrovci Parkániovci

RTV Panoráma TELEVÍZIA VOJVODINA 2 Piatok 19. júna 19.30 Zostrih 45. Folklórneho festivalu Tancuj, tancuj... v Hložanoch, 3. časť 20.00 Dobrý večer, Vojvodina – kolážová relácia, TV Týždeň 21.00 Kumštáreň Nedeľa 21. júna 11.00 Dúhovka 11.30 Agrosféra 21.00 Dotyky Utorok 23. júna 10.10 Paleta – výber najlepších vysielaní z produkcie Slovenskej redakcie RTV Vojvodina titulkovaných po srbsky na 1. programe TVV Pondelok – sobota 18.00 Denník REPRÍZY Sobota 20. júna 2.00 Repríza piatkových vysielaní a Palety 10.00 Repríza piatkových vysielaní a Palety

RÁDIO NOVÝ SAD 3 Predpoludňajší program Každý pracovný deň 8.00 – 10.00 Sobota 8.00 Správy, predpoludňajší program 8.30 Envirosféra 9.00 Správy Týždeň Nedeľa 8.00 Správy 8.05 Vysielanie pre dedinu 9.05 Pohľady k výšinám 9.30 Vysielanie pre deti Popoludňajší program 15.00 Správy Rádiošport (pondelok) Kronika našich osád (utorok) Hudobné vysielanie Inteen (streda) Súzvuky (štvrtok) Z každého rožka troška (piatok) Kaleidoskop (sobota) Hudobné relácie (nedeľa) 17.00 Rozhlasové noviny Vejár hudobných vysielaní Nočný program

23.00 Hudobné relácie (utorok) Piatok 26. júna 16.45 Repríza nedeľných vysielaní 23.00 Rozhlasová hra, hudobné

Sobota 27. júna 5.30 Repríza nedeľných vysielaní TV Týždeň prinesie príspevky o váľaní mája na nádvorí Spolku petrovských žien, o Dni višieň v Silbaši, o obuvníkovi z Báčskej Palanky, o zasadnutí Zhromaždenia Matice slovenskej v Srbsku, o zaujímavostiach z poľnohospodárstva a aktuality z našich prostredí. Dotyky – v termíne rodinného magazínu Dotyky bude odvysielané jedno z najúspešnejších minuloročných divadelných predstavení Živý bič v podaní ochotníkov Slovenského divadla VHV v Starej Pazove. Autorkou tejto adaptácie románu Mila Urbana je Anička Balážová. V pokračovaní bude dokumentárny film mapujúci rozmach divadelníctva v Starej Pazove Vinica zrie autora Miroslava Demáka.

www.hl.rs

relácie (sobota)

TV PETROVEC

TV OBCE KOVAČICA

Pondelok – sobota 18.25 Začiatok vysielania 18.30 Zahraničný denník 18.50 Hit dňa, Moľa / Klenoty, Citáty 19.00 Zvon, spravodajská relácia 19.15 Kreslený film 19.50 Hit dňa, Reklamy 20.00 Filmy: Piatok 19. júna – Oko dravca Sobota 20. júna – Ako ukradnúť nevestu Pondelok 22. júna – Divergencia Utorok 23. júna – Cesta na tajomný ostrov Streda 24. júna – Úkryt Štvrtok 25. júna – Medzi vlkmi 21.45 Hit dňa, Moľa / Klenoty, Citáty, Reklamy, Zvon 23.00 Záver vysielania

Klenotnica (nedeľa, utorok, piatok) 16.00 – 18.00

Každý pondelok 20.15 Hudobný mix

Každú sobotu 18.15 Výber z programu TV Pančevo

TV STARÁ PAZOVA Utorok – sobota 17.00 Správy 22.00 Správy Nedeľa 13.00 S vami a pre vás

Informačno-politický týždenník

Utorok 23. júna 16.00 Vlk a kozliatka Ako uspieť v škole bez toho, aby ste sa snažili Čo nového v našom spoločenskom živote? Piatok 26. júna 16.00 Slovenský film: Tri dcéry Čo nového v našom chotári? Výber z programu TV Petrovec

Nedeľa 21. júna 18.30 Hit dňa, Reklamy, zostrih Molí 19.00 Zvon, prehľad udalostí týždňa 20.00 Kolážová relácia Nedeľa s vami: Výber z programu 45. FFTT 22.00 Film: Splnený sen 24.00 Záver vysielania

Každý piatok 18.15 Výber z programu TV Kovačica

S vami a pre vás je kolážové vysielanie, ktoré obsahuje aktuality zo staropazovského prostredia, ale aj z iných slovenských prostredí. V rámci hodinového vysielania je aj náboženská časť pod názvom Hrad prepevný. Repríza v pondelok a stredu o 14.00, resp. o 22.05.

Nedeľa 21. júna 16.00 Kronika týždňa Slovo na týždeň Guča v Padine

Rozhovor s Jánom Labátom, športovým nadšencom

RÁDIO KOVAČICA Na modrej vlne – každý pracovný deň 15.05 Správy z regiónu 15.30 Stalo sa na dnešný deň 16.00 Správy z Kovačickej obce 16.10 Hlas ľudu ponúka (každý piatok) 16.20 Kalendárium 16.25 Udalosti dňa 16.55 Citáty do vrecka 17.00 Šport, Medicína, Školstvo, Poľnohospodárstvo, Kultúra 17.15 Zaujímavosti zo sveta 17.30 Humor 18.00 Správy z Kovačickej obce 18.10 Zaujímavosti zo sveta 18.15 Šport, Medicína, Školstvo, Poľnohospodárstvo, Kultúra 18.20 Citáty do vrecka 18.40 Poézia • RTV PANORÁMA •

KRÍŽOVKA ČÍSLO 25 RÁDIO STARÁ PAZOVA Utorok – piatok 18.00 Servis Na dnešný deň Meniny 18.15 Volíme melódiu dňa 18.30 Aktuality z obce a iných osád Poučky zo slovenčiny (streda) 19.00 Denník, informatívne vysielanie 19.15 Hudba 19.30 Oznamy, hudba a reklamy 20.00 Z nášho uhla, udalosti a ľudia Náboženské vysielanie Živé vody (streda) Tematické vysielanie Z minulosti (štvrtok) Sobota 15.00 Servis Na dnešný deň Meniny, Reklamy 16.00 Správy 16.05 Zvončeky, detské vysielanie 16.30 Oznamy a drobné oznamy 17.00 Volíme melódiu týždňa, resp. mesiaca, hudba a reklamy 18.05 Repríza štvrtkovej relácie Z nášho uhla 19.00 Nová relácia Aktuality z Vojvodiny, na spoločnej vlne rozhlasové stanice Báč, Báčsky Petrovec, Kysáč, Kovačica a Stará Pazova 19.30 Oznamy, drobné oznamy a z našich osád 20.00 Aktuality z mesta, repríza utorkovej relácie Z nášho uhla Nedeľa 7.00 Servis Na dnešný deň Meniny 7.30 Oznamy, hudba a reklamy 8.00 Správy 8.05 Hudba, servis 8.30 Slovo nášho Boha, náboženské vysielanie 9.00 Správy 9.05 Hudba a aktuality 9.30 Oznamy, hudba a reklamy

NOVOSADSKÁ TELEVÍZIA Každý pracovný deň 15.15 Objektív v slovenskej reči

• RTV PANORÁMA •

RÁDIO PETROVEC Utorok – piatok 10.40 Hit dňa 14.00 Dozvuky Sobota 10.00 Aktuality z Vojvodiny Nedeľa 10.00 Retrospektíva týždňa

V tajničke je názov podujatia, ktoré sa každoročne uskutočňuje v organizácii mládežníckeho časopisu Vzlet. autorka: ANNA 1. časť revaním 3. časť herečka lítium BIČIA- tajničky oplakala tajničky Rina ROVÁ

stať sa sivým

spisovateľ Andrić

priemyselná rastlina

síra vesmír

ženské meno

ampér irídium

tma (srb.)

Nedeľa 21. júna 7.30 Repríza relácie Dobrý deň Streda 24. júna 19.30 Dobrý deň, kolážová relácia

TV VOJVODINY program vysiela na nasledujúcich kanáloch: pre územie Nového Sadu na 48., pre územie Subotice na 40. a pre územie Vršca na 39. Program v slovenskej reči sa vysiela na Druhom programe RÁDIO NOVÝ SAD Program v slovenskej reči sa vysiela na vlnovej dĺžke 100 a 107.1 MHz TV PETROVEC Program sa vysiela na kanáli 55; www.tvpetrovec.com; RÁDIO PETROVEC Program sa vysiela na vlnovej dĺžke 91.4 MHz TELEVÍZIA OBCE KOVAČICA Program sa vysiela na kanáli 52 RÁDIO OBCE KOVAČICA Program sa vysiela na vlnovej dĺžke 93,2 MHz RÁDIO STARÁ PAZOVA Program v slovenskej reči sa vysiela na vlnovej dĺžke 91.5 MHz TV STARÁ PAZOVA Program v slovenskej reči sa vysiela prostedníctvom lokálneho káblového operátora na kanáli 60 TELEVÍZIA PANČEVO Program sa vysiela na kanáli 39 NOVOSADSKÁ TELEVÍZIA Program sa vysiela na kanáli 60

oklebetí

zavádza novoty

nula najmenšia časť molekuly (srb.)

nie (srb.)

vpíšte NLI

2. časť tajn.

povlak

dve samohlásky

tona

zakysľovač

obvod trieska z dreva

posýpalo soľou

Slovenská hudba každý deň 5.00 – 15.00. Svetová hudba každý deň 15.00 – 5.00. číslovka

TELEVÍZIA PANČEVO

AS HL DU ĽU

polomer ono

hrob (kniž.) ž. meno

nákaz. choroba

dom

rovnaké samohl.

lopta mimo hry

Tomislav

domáce meno Alžbety

egypt. boh Slnka

romb

AS kto muruje HL DU karát ĽU

tesla

zápal sliznice

oní

ROZLÚŠTENIE KRÍŽOVKY ČÍSLO 24 VODOROVNE: akademik, len, lebo, Erdut, AN, N, r, obrt, pekná, a, Maja, joj, yn, RO, an, Jovana, E, Avon, Mgr, val, per, elaborát, cal, DIDA TAJNIČKA: ANDREJ MYJAVEC

Správne rozlúštenie KRÍŽOVKY 22 z čísla 22 Hlasu ľudu z 30. mája 2015 bolo: TANCUJ, TANCUJ. Odmenu – knižné vydanie z produkcie NVU Hlas ľudu za správne rozlúštenie uvedenej krížovky získala: ANDREA GRŇOVÁ, Ul. maršala Tita č. 51, 21 469 PIVNICA. BLAHOŽELÁME. Správne rozlúštenia aj naďalej zasielajte DO 5 DNÍ ODO DŇA VYDANIA NAŠICH NOVÍN na adresu: NVU Hlas ľudu, Bulvár oslobodenia 81/V, poštový priečinok 234, 21 000 Nový Sad, PRE KRÍŽOVKU, alebo mailom na adresu: obsustova@hl.rs

25 /4652/ 20. 6. 2015

Šport POHÁR FOZ PANČEVO V RUKÁCH ŠAMPIÓNA

Viktória menom Slávia Ján Špringeľ

rinásty jún je v dejinách kovačického futbalu pamätný deň. Toho dňa roku 1974 vtedajší kovačickí ôsmaci na štadióne vo Frankfurte nad Mohanom sledovali úvodný zápas MS Brazília – Juhoslávia. „Dečaci“ si to zaslúžili, keďže porazili všetkých súperov na rozmernom juhoslovanskom turnaji v malom futbale v Belehrade. Gratuloval im k tomu legendárny Pelé Zostav kovačickej Slávie, majstra Prvej juhobanátskej ligy v sezóne a za odmenu cestovali na 2014/15, pred priateľským meraním síl s Dolinou veľký futbal do Nemecka. Trinásteho júna Trinásteho júna potom zohrali retohto roku na štadióvuálny futbalový ne ŠRS Slávia v predzápas niekdajší zápase seniorských futbalisti Slávie tímov zápas zohrali (z predminulej a dva celky najmladminulej sezóny) ších slávistov. Onea majstri ligy. Zvídlho deväťročné a ťazili bývalí hráči desaťročné futbalo3 : 0 (0 : 0). Strelci vé ratolesti z osady boli Bakoš, Petrák insity odcestovali do a Angelovski. Medzi Poľska na medzináfanúšikmi a divákmi

rodný turnaj. Po Futbalovej škole Kovačica ´94 sa znovu začalo intenzívnejšie pracovať s futbalovým drobizgom. Trinásteho júna kapitán Slávie Ján Čerňoš z rúk Dejana Santrača, predsedu Futba-

www.hl.rs

Sela, Sutjesky, Elemira... a na záver sezóny obsadili šieste miesto zo 14 klubov. Sezónu neskoršie do futbalovej Kovačice prichádzali kluby z Pančeva, Nového Bečeja, Omoljice, Sutjesky... Slávia bola ešte úspešnejšia – skončila na piatej priečke zo 16 celkov. Poslednýkrát Slávia v Banátskej lige hrala v sezóne 1970/71 a majstrovstvá skončila na poslednej 16. priečke. V hornej časti tabuľky boli Melenci, Sutjeska, Novi Bečej, Banatsko Veliko Selo, Lukićevo... Vo všetkých štyroch spoJablko nepadá ďaleko od mínaných sezónach stromu: bratia Gabriel z Obce Kovačica v tej (vľavo) a Pavel Čížikovci lige hral aj Spartak sú talentovaní futbalisti Debeljača. V sezóne na svojho otca Pavla 2015/16 Kovačičania

boli nielen predstavitelia futbalových klubov na území Obce Kovačica, ale i z celého Banátu. V delegácii FOZ lového oblastného zväzu Pančevo, Pančevo bol aj druhý prijal šampiónsky pohár za titul známy superligový majstra v Prvej juhobanátskej lige rozhodca z Vršca Dev sezóne 2014/15. Vzápätí Stanislav jan Potočan, riaditeľ Suchánek, predseda kovačického mládežníckych líg klubu, od predsedu zväzu Predraga FZO Kovačica – OpoPerovića dostal trofej Futbalového vo. zväzu obcí Kovačica – Opovo. Od augusta bude Slávia tretí raz súťažiť vo Vojvodinskej lige – skupina Banát. V roku 1960/61 hrali v Banátskej lige spolu s klubmi z Vršca, Kikindy, Zreňanina, Pan- Vulišić strieľa tesne za bránu bývalého čeva, Banátskeho brankára slávistov Varadinca Karlovca,... keď zakotvili na 10. mieste z 12 klubov. okrem iných miest a dedín znovu Momentka zo skríženia zbraní najmladších V roku 1968/69 Kovačičania v Ba- navštívia aj Banatsko Veliko Selo, slávistov – skúška pred turnajom v ďalekom nátskej lige hrali spolu s klubmi Kovin, Vršac, Lukićevo, Rusko Selo, Poľsku z Nakova, Banátskeho Velikeho Sutjesku... Trofej FZO Kovačica – Opovo z rúk predsedu Predraga Perovića prijal predseda FK Slávia Stanislav Suchánek (vpravo)

Slobodan Gigović patrí medzi najlepších útočníkov v Banáte

Šampiónsky pohár FOZ Pančevo kapitánovi Slávie Jánovi Čerňošovi odovzdal predseda Dejan Santrač

Informačno-politický týždenník

• ŠPORT •

FK MLADOSŤ PETROVEC PO UKONČENÍ SÚŤAŽE

Výborná modrá jar Samuel Medveď

čividne, že petrovská Mladosť lepšie hrá na jar. Neraz to konštatovali aj fanúšikovia, najmä tí, čo pravidelne, každú nedeľu chodia do Vrbary na zápasy.

Klub sa už v jesennej časti majstrovstiev orientoval na vlastné sily. Zo strany boli iba tréner Čuljak, ktorý po desiatom kole abdikoval, a hráči Vuković, Trišić, Jovanić, Mijin, Đukanović a Jovičić. Po jesennej časti majstrovstiev, keď nastúpilo nové mladé vedenie, ktorému nebolo ľahko zorientovať sa v dnešných futbalových pomeroch, Mladosť prezimovala na pomerne neuspokojujúcom 10. mieste. V zimnej prestávke kvôli racionalizácii uvoľnili Trišića, Đukanovića, Jovanića a Jovičića a prišli Vlaisavljević a Celin. Trénerom sa stal Mirko Jovanović, bývalý hráč novosadskej Vojvodiny, ktorý pôsobil aj v slovenských Košiciach. Počas jarnej časti v klube vládla dobrá atmosféra. Trénovalo sa viac než v jeseň, čo bolo vidno aj na zápasoch. Mladosť

Hrá a vedie klub; predseda FK Mladosť Ján Pavlis v akcii hrala páčivý futbal. Tréner Jovanović mal pozitívny vzťah ku hráčom, a na niekoľkých zápasoch šancu dostali aj dorastenci: Andrej Babiak, Očoveji, Ilić a predovšetkým Milićević. Aj skúsený brankár Fejdi náležite trénoval, čo sa prejavilo aj na jeho výkone, keď v prvých siedmich zápasoch neinkasoval ani jeden gól. Dokonca na niektorých zápasoch „vyťahoval horúce gaštany z ohňa” a v Báči vychytal jedenástku. V druhej časti súťaže Mladosť v Titeli štartovala bezgólovou re• ŠPORT •

mízou. Potom zaradom oslávila tri víťazstvá – doma s Kulpínom a Bečejom a s rezignovaným Obilićom v Zmajeve. Doma sa jej podarilo vyhrať aj vicemajstra Borca zo Šajkaša. Prekvapením bola remíza s ravnoselským Proleterom (2 : 2), aj keď do polčasu modrí mali dvojgólový náskok a hodne dobrých šancí. Na dvoch hosťovaniach Mladosť stratila body, a to s menovkyňou v Srbobrane a u susedov v Maglići. Maglićania

Mužstvo Mladosti pred zápasom s MŠK Fomat Martin na Dni Petrovca (stoja): Leňa, Pavlis, Vuković, Fábry, Mijin, Jakuš, Kajtez; v drepe: Severíni, D. Babiak, Milenković, Vlaisavljević

Záber zo zápasu Tvrđava – Mladosť 0 : 0; v popredí v bielych dresoch Jakuš a Milenković – budúce opory petrovského mužstva aj v jeseň v Petrovci získali tri body. Predsa ako predposlední spolu s poslednými Zmajevčanmi museli opustiť ligu. Petrovčania si z hosťovaní v jarnej časti priniesli 9 bodov. Prekonali Obilić, Stari grad a Vojvodinu z Tovariševa. Na konci obsadili 6. miesto, čo je, pravdaže, úspech, ak máme na zreteli chudobnú jeseň a skromnú 15-bodovú zásobu. V jarnej časti získali až 31 bodov s gólovým skóre 24 : 11. Tým modrí tejto jari po lídrovi boli najúspešnejší v lige. V jarnej časti si dres Mladosti obliekalo 20 hráčov. Štrnásť zápasov zohrali brankár Fejdi, Severíni a Pavlis. Trinásť si vybehali Jakuš a Mijin. Fábry, Celin, Rupar, Torbica, Milenković a Milićević hrali na 12 zápasoch. Kajtez a Vlaisavljević, ako aj Vuković vystúpili 11-krát, Haška hral 10-krát a dlhšie zranený Darko Babiak 9-krát. Dva jarné zápasy majú za sebou dorastenci Andrej Babiak a Miroslav Ilić, kým náhradný brankár Leňa a dorastenec Očoveji vystúpili Pavle Torbica často býva terčom ostrých raz. Najlepším strelcom tejto zásahov obrancov súpera jari bol Mijin, ktorý nastrieľal

7 gólov. Torbica dal 4, Celin 3, Pavlis, Milenković a Vlaisavljević po 2 a Haška a Vuković po 1 góle. Na konto Mladosti sa dostali aj dva autogóly, ktoré si vsietili súperi v Šajkaši a Mladenove. Dorastenci trénera Jána Jakuša zohrali 27 zápasov (tri zápasy mimoriadnych kôl nehrali). Vyhrali 17, remizovali 1 a prehrali 9 zápasov, a tak s 52 bodmi a gólovým pomerom 69 : 38 obsadili 5. miesto. Podľa slov trénera Jakuša určite bi obsadili o dva – tri stupienky vyššie, keby niekoľkí kľúčoví hráči neboli v kombinácii aj pre prvú jedenástku. Pekné je napísať, že v tabuľke fair play petrovskí dorastenci sú na prvom mieste, s iba ôsmimi žltými kartami. Prvý celok je na tejto tabuľke štvrtý. Hráči prvého mužstva boli trestaní 44 žltými a 2 červenými kartami. Celkom na záver treba konštatovať, že táto jar bola pekná vo Vrbare a že fanúšikovia po zápase hráčov Mladosti do šatne vyprevádzali hlavne potleskom.

1. Bečej 1918 30 2. Borac 30 3. Mladost radost 30 4. Hajduk 30 5. Titel 30 6. Mladosť 30 7. Budućnost 30 8. Tvrđava 30 9. Vojvodina 30 10. Proleter 30 11. Sutjeska 30 12. Kulpín 30 13. Krila Krajine 30 14. Stari Grad 30 15. Maglić(-1) 30 16. Obilić (-2) 30

25 /4652/ 20. 6. 2015

23 2 5 18 1 11 15 6 9 14 7 9 14 4 12 12 10 8 12 6 12 11 10 9 12 5 13 11 7 12 11 4 15 11 2 17 9 7 14 9 6 15 10 3 17 4 9 17

98 : 27 79 : 37 65 : 44 57 : 43 54 : 42 46 : 36 54 : 56 45 : 48 46 : 37 47 : 57 51 : 59 49 : 84 38 : 46 25 : 47 38 : 86 21 : 64

71 55 51 49 46 46 42 42 41 40 37 35 34 33 32 19 47

Šport POHÁROVÁ SÚŤAŽ VOJVODINY VO FUTBALE

Dolina vo finále RADNIČKI – DOLINA 0 : 1 (0 : 1)

Ján Bokor

o vydarených majstrovstvách padinská Dolina úspešne pokračovala aj v najmasovejšej súťaži FZ Srbska. Padinčania v stredu 10. júna hosťovali v Novej Pazovej, kde s tamojším Radničkim zohrali semifinálový pohárový zápas na území FZ Vojvodiny. Silný vietor a dážď nepokazili dobrú náladu na ihrisku. Obaja súperi hrali vzletne a snažili sa vyhrať. Hráči Radničkého sa chceli revanšovať Doline za dve prehry v uplynulých majstrovstvách, ale sa im to nepodarilo, lebo hostia vystúpili nebojácne a potvrdili, že majú kvalitnejšie

mužstvo. Počas celého zápasu hráči Doliny držali opraty hry vo svojich rukách. Premyslene útočili a vytvárali si gólové šance, avšak aj teraz im chýbala realizácia, aby zaznamenali presvedčivejšiu výhru. Svoju domináciu na ihrisku Dolina vyjadrila iba jedným gólom, ale aj to stačilo pre zaslúženú výhru. Strelcom jediného gólu bol Aleksandar Čigoja v 25. minúte. Domáci do konca boli bezmocní, lebo hostia neurobili žiadnu chybu. Tlak domácich v druhom polčase bol márny. Nepodľahol mu ani skúsený rozhodca Nemanja Gajdobranski, ktorý pískal veľmi autoritatívne, a nedovolil, aby hra

Strelec jediného gólu v N. Pazove Aleksandar Čigoja (s loptou) vybočila z rámcov korektnosti. Obom súperom umožnil rovnaké podmienky bojovať o postup do finále. Dolina nakoniec zaslúžene oslavovala druhý postup do finále. Prvýkrát Padinčania vo finále hrali v sezóne 2010/2011. Vtedy si sily zmerali s Donjim Sremom v Pećin-

V PIVNICI

Váľali máj a hrali futbal Ján Šuster

ž sa stalo tradíciou, že vo FK Slávia v Pivnici stavajú máj. Okrem toho, že týmto zachovávajú peknú tradíciu, slávnosť váľania mája je zároveň pekná príležitosť, aby si klub trochu privyrobil, a tak zabezpečil prostriedky na nehatené fungovanie klubu. Nuž a táto slávnosť na štadióne Slávie prebiehala v prvú júnovú nedeľu. Návšteva bola veľmi dobrá, a čo je vari najdôležitejšie, najviac bolo detí. Návštevníci si mohli ochutnať aj zo špecialít z roštu a ľudová veselica trvala do neskorých nočných hodín. Aby táto slávnosť bola ešte krajšia,

vedenie klubu si zavolalo pionierov Mladosti z Báčskeho Petrovca, ktorí si so svojimi rovesníkmi z Pivnice zmerali sily v štyroch futbalových zápasoch. Vcelku pozorované, hostia boli úspešnejší. Generácia pionierov narodených v rokoch 2005 a 2006 zohrala dva zápasy na malom ihrisku a v oboch Petrovčania zvíťazili výsledkom 2 : 0, resp. 4 : 0. Aj v meraní síl generácie narodenej v rokoch 2003 a 2004 boli lepší hostia, ktorí gólmi Igića rovesníkov z Pivnice porazili výsledkom 0 : 2. V poslednom zápase sa stretli vrstovníci z Petrovca a Pivnice narodení v rokoch 2000 až 2002, ktorí čo nevidieť zaklopú na dvere do-

Budúcnosť pivnického a petrovského futbalu

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

rasteneckých celkov dvoch klubov. Po zaujímavej hre zvíťazili domáci výsledkom 3 : 2. Hostia boli lepší v prvom polčase a gólmi Levárskeho a Častvena získali významný náskok (0 : 2), avšak v druhom polčase sa plne prejavili domáci, ktorým sa

ciach, ktorý bol lepší a získal pohár. Keďže v druhom semifinálovom zápase hráči ČSK Pivara boli lepší od celku OFK Odžaci Prigrevica 3 : 0, v tohtoročnom finále sa stretnú Padinčania a Čelarevčania. Zaujímavé je, že sa tieto dva kluby stretli v poslednom kole práve ukončených majstrovstiev Srbskej ligy – skupina Vojvodina a Dolina vyhrala 1 : 0. Organizátor súťaže Futbalový zväz Vojvodiny plánuje, aby sa finále zohralo tesne pred novými majstrovstvami, možno na štadióne Karađorđe v Novom Sade, čo bude dobrá generálka na nadchádzajúce majstrovstvá. DOLINA: Pustinjaković, Milovac (Lončarski), Nedučić, Vukotić, Jokić, Popović, Brkić (Mrđa), A. Šušnjar, Mačužić (Šarenac), Čigoja, M. Šušnjar Foto: Pavel Rohárik podarilo úplne obrátiť výsledok vo svoj prospech. Góly pre Sláviu dali S. Valihora, Činčurák a Žigmund. SLÁVIA: Šuster, Keravica, Beláni, Pintír, Záskalický, Citanov, Vinković, Žigmund, S. Valihora, K. Činčurák, Síč; hrali aj Brna, D. Činčurák, R. Valihora, Vujić MLADOSŤ: Ferko, Hanuľa, Antunić, Spevák, V. Šproch, Triaška, Rybársky, Lačok, S. Šproch, Levársky, Častven; hral aj Kolarski.

IN MEMORIAM

Goran Sretenović 1970 – 2015

nedeľu 31. mája t. r. nás náhle a nečakane opustil bývalý futbalista kovačickej Slávie Goran Sretenović. Narodil sa 18. januára roku 1970 a futbal začal hrávať už ako pionier. Neskoršie sa zapojil do dorasteneckého mužstva Slávie a už ako 17-ročný roku 1987 debutoval v prvej jedenástke kovačického klubu. Nepretržite hral na mieste stredného záložníka. Futbal opustil roku 1995 pre

zranenia nohy. Spoluhráčom a fanúšikom kovačickej Slávie zostane v pamäti ako dobrý a spoľahlivý futbalista, manžel a otec. Za prítomnosti veľkého počtu občanov Kovačice, príbuzných, rodákov a priateľov z okolia pochovaný je 1. júna na kovačickom cintoríne. Česť jeho pamiatke! Futbalový klub Slávia Kovačica • ŠPORT •

NA JAZERE PROVALA VO VAJSKE ORGANIZUJÚ

Víkend extrémnych športov Juraj Berédi

dňoch víkendu 26. až 28. júna na jazere Provala vo Vajske po tretíkrát bude prebiehať podujatie Víkend extrémnych športov. Toto športovo-rekreačné podujatie spoločne zorganizujú Turistická organizácia Obce Báč, Ninjutsu klub Bujinkan v Selenči a mimovládne združenie Adventure v Báči. Seminár vo Vajske bude otvoreného typu a môžu sa ho zúčastniť jednotlivci a kluby, ktorí sa venujú jednotlivým športom, zo skupiny adrenalínových. Podmienkou účasti je iba prihláška, ktorú je potrebné

v stanovenej lehote zaslať organizátorom. Účastníci seminára budú mať príležitosť pozrieť si tréningy ninjutsu majstrov a trénovať spolu s nimi. V programe seminára je aj ponáranie sa do vody v úplnom profesionálnom Na programe víkendu extrémnych športov výstroji. Na alpinis- je aj tradičná lukostreľba tickom polygóne si účastníci vyskúšajú pohybovanie ná bude aj tradičná lukostreľba. na výške a možnosti prekonávania Airsoft je tiež adrenalínový šport, prekážok na výške. Prezentova- ktorý každoročne upúta pozornosť

účastníkov podujatia. Na priebeh seminára a jednotlivé športy budú dozerať skúsení inštruktori a zároveň ich budú prezentovať. Účastníci si budú môcť vypočuť aj prednášky o masáži, o výžive a orientácii v prírode. Naplánované je aj pobavenie účastníkov pri táborovom ohni. – Zaujímavé je, že tieto športy sú rovnako lákavé tak pre mužov, ako aj pre dámy. Organizátori sú vcelku spokojní s tým, ako dopadli doterajšie stretnutia a so záujmom účastníkov. Toho roku chystajú aj niektoré novinky a prekvapenia pre účastníkov a postarajú sa aj o ich stravovanie. Záujemcovia o podujatie sa môžu informovať prostredníctvom Facebook stránky (NVO Adventure), ako aj u jedného z organizátorov Dominika Ralbovského na telefónne číslo 062/494-056.

Z JARNEJ OLYMPIÁDY V OPOVE

Kovačičania úspešne zabodovali Anička Chalupová

„N

ičoho sa staroba nesmie vystríhať väčšmi ako nečinnosti.“ Týmto výrokom slávneho rímskeho filozofa Marcusa Tulliusa Cicera akoby sa riadili aj kovačickí penzisti. Z roka na rok táto organizácia v osade insity prejavuje čulú činnosť, ktorá sa nemanifestuje iba v zásobovaní členov rôznymi výrobkami za zvýhodnených podmienok, ale aj humanitárnou prácou, organizovaním výletov a posedení a športovaním. Dvakrát v roku, na jar a v jeseň, stretávajú sa seniori z ôsmich juhobanátskych obcí (Vršac, Plandište, Kovin, Alibunár, Bela Crkva, Pančevo, Opovo a Kovačica) s cieľom priateliť sa a športovať. Na sklonku mája 2015 sa desiati penzisti, členovia obecného združenia penzistov, zúčastnili na 18. regionálnej olympiáde pre seniorov, ktorá sa tohto roku konala v Opove. Seniori súťažili v šachu, hádzali šípky (pikado), súperili v disciplíne kop do brány a pod. Penzisti z Kovačickej obce sa zapojili takmer do všetkých športových disciplín a • ŠPORT •

dosiahli pozoruhodné výsledky. V disciplíne kop do brány tím kovačických penzistiek v zložení: Mária Cicková, Mária Zámečníková a Anna Biskupovićová (kapitánka), získali 1. miesto. Tento tím sa ovenčil aj bronzovým kovom v hádzaní šípky do terča (pikado) a rovnaký úspech dosiahli aj kovačickí šachisti: Božidar Kračunov, Benjamin Martinek, Žarko Vladić a Živojin Zakić, ktorí tiež boli tretí. Cieľom tejto akcie, ktorej sa ko-

Úspech obvykle sprevádza tých, ktorí majú vôľu do niečoho sa pustiť; platí to aj pre úspešný štvorlístok kovačických penzistiek, a to sú: Anna Biskupovićová, Alžbeta Hriešiková, Mária Cicková a Mária Zámečníková (zľava) vačickí penzisti zúčastnili už po 17-krát, je povzbudiť seniorov k aktívnemu životu a prilákať ich z

Obecná liga Šíd Stanislav Stupavský

vadsiatym šiestym kolom sa skončili majstrovstvá aj v Obecnej futbalovej lige Šíd v sezóne 2014/2015. Najštandardnejší výkon malo mužstvo Napredak z Vašice, ktoré sa stalo majstrom ligy a postúpilo do vyššej súťaže. Príliš nečakane futbalisti OFK Binguľa počas celých majstrovstiev nemohli spojiť dva prajné výsledky a získať viac bodov, takže sú so 16 bodmi presvedčivo poslední. Nepríjemne prekvapili aj hráči FK Jednota Ľuba, ktorí v minulých majstrovstvách boli majstrom ligy, a teraz sa umiestili na predposlednom mieste s 18 bodmi. Hajduk z Višnjićeva a šídska Jednota zaznamenali slušný výkon a umiestnili sa

roka na rok v čoraz väčšom počte k podobným spoločenským aktivitám.

v strede tabuľky. Hajduk je šiesty a má 40 bodov, pokým je Jednota s 35 bodmi na siedmom mieste. OFK Binguľa – Bikić 0 : 5. Binguľčanom sa ani v poslednom kole nevydarilo zaznamenať úspech a na vlastnom ihrisku dožili opravdivý výprask. Napredak Vašica – Jednota Ľuba 3 : 2. Ľubania novému majstrovi obecnej ligy poskytli silný odpor, avšak dva góly Ćalića a Rumana stačili iba pre minimálnu a čestnú prehru. Hajduk Višnjićevo – Omladinac Batrovci 4 : 2. Na záver majstrovstiev Hajduk z Višnjićeva na vlastnom ihrisku presvedčivo vyhral nad Omladincom z Batroviec. Za Hajduk vsietili Janković, Rakić 2 a Savić. Jednota (Šíd) – Sinđelić (Gibarac) 1 : 4. Šídski futbalisti sa so svojimi fanúšikmi na vlastnom ihrisku rozlúčili presvedčivou prehrou. Čestný gól vsietil Milutinović. 25 /4652/ 20. 6. 2015

Šport VO FK HAJDUŠICA ANALYZUJÚ NEÚSPECH V UPLYNULÝCH MAJSTROVSTVÁCH

lepšie výsledky sme ani nemohli očakávať, – kritický bol tréner hajdušických futbalistov. Finančnú správu predostrel predseda klubu Vladimír Maliar a zároveň informoval, že generálkeď ide o výkony na zápasoch, strovstvami, odišli za prácou do ny sponzor klubu AS Hajdušica im boli aj brankár Melich, ktorý zahraničia. viac nemieni financovať klub v tabol oporou mužstva a, kým sa – Slovom, tieto majstrovstvá kom rozsahu ako doteraz. Týmto nezranil, aj Folťan. Na obvinenia, sme prehrali sami, vy hráči na sa, podľa jeho slov, nastolila aj ktoré bolo počuť počas majstrov- jednej strane a ja ako tréner na otázka obstátia klubu, vzhľadom stiev, že niektorých hrána to, že prostriedkami, ktoré čov favorizuje a iných počas týchto majstrovstiev zatláča do úzadia, podostali od iných sponzorov, vedal, že každý hráč si nemožno vyfinancovať súťaž musel zaslúžiť miesto v Druhej juhobanátskej lige. v tíme aj výkonom, ale Predsa aj keď do rokovacieho aj tréningami. Zdôvodprogramu bolo zaradené aj nil to tým, že v Prvej rozhodnutie o budúcnosti juhobanátskej lige sa klubu, rozhodovanie o tom hrá omnoho kvalitnejší odročili. Totižto predseda klufutbal a bez tréningov bu informoval, že predsedovi nemožno očakávať ani obce Milanovi Selakovićovi výsledky. Viacerí hráči predostrel ťažkú situáciu to nepochopili, či už Tréner Nedeljko Risteski (vľavo) a predseda v klube a obavy, že klubu nechceli alebo nemohli, klubu Vladimír Maliar o uplynulých hrozí zánik, na čo predseda majstrovstvách hovorili kriticky, a tým sa sami vzdialili ale aj samokriticky obce povedal, že sa nesmie od mužstva. Upozornil dovoliť, aby jeden z organitréner aj na nešťastné okolnosti, druhej strane. Nikto iný nám nie zovanejších klubov v obci zaničiže zranenia, v dôsledku ktorých je vina. Neviem prečo, ale v danej kol, a prisľúbil, že v rozhovoroch kľúčoví hráči Radulović, Folťan, chvíli vznikla divná atmosféra s predstaviteľmi Športového zväStojkovski, Milorad Mršić boli dlh- v tíme, ktorá sa nám v konečnom zu obce doriešia nedopatrenia ší čas znemožnení hrať. K tomu vypomstila. Istotne, že som chybil týkajúce sa financovania hajduMilan Mršić a Pavlov, s ktorými aj ja, ale, úprimne, s akým hráč- šického klubu, ktoré v uplynulom sa vážne počítalo ešte pred maj- skym potenciálom som nakladal, období boli evidentné.

Sami sme si na vine Vladimír Hudec

ajdušičania aj druhý výlet do Prvej juhobanátskej ligy (prvý bol v dávnom roku 1997) ukončili príliš neslávne. V jarnej časti majstrovstiev totiž vyhrali iba jeden zápas, ďalšie tri hrali nerozhodne a všetky ostatné prehrali, a tak s 22 bodmi boli presvedčivo poslední a v novej sezóne budú súťažiť v nižšej lige. Keďže sa úspech oslavuje a neúspech analyzuje, v sobotu 13. júna uskutočnili zhromaždenie klubu, na ktorom tréner Nedeljko Risteski za tento neúspech obvinil predovšetkým nezodpovednosť hráčov, ktorí v pomerne malom počte prichádzali na tréningy. Poukázal aj na príkladné správanie na jednej a nezodpovednosť jednotlivých hráčov na druhej strane. Podľa jeho slov za príklad, keď ide o tréningy a zápasy, boli Lipták, Đapa, Pomorišac, Anđelovski, Ružić, Miksád, a zároveň boli aj hybnou silou mužstva. Bok po boku, ale iba

V ORGANIZÁCII CYKLISTICKÉHO KLUBU PRE CESTOVNÚ CYKLISTIKU ŠÍD, Cyklistického zväzu Srbska a CK Crvena zvezda v nedeľu 14. júna v Šíde prebiehali tradičné cyklistické Preteky ulicami Savu Šumanovića (na fotografii autora), na ktorých sa zúčastnilo viac ako 120 účastníkov zo Srbska, Chorvátska a Bosny a Hercegoviny. Preteky bodovali aj v rámci súťaže o Pohár Srbska. Na podujatí pozoruhodný úspech dosiahli aj cyklisti CK pre horskú cyklistiku Jednota. S. Stupavský

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

ZDRUŽENIE ŠPORTOVÝCH RYBÁROV KEDER V HAJDUŠICI už takmer 10 rokov tradične organizuje súťaž v chytaní rýb udicou na plavák pre pionierov, a tak u najmladších popularizuje tento šport, ale aj pozitívny vzťah voči vode a prírode vôbec. V súlade s tým aj v nedeľu 14. júna na jazere vedľa dvestoročného parku o titul najlepšieho súťažilo 27 malých rybárov, z čoho štyria boli hostia zo ZŠR Karaš z dedinky Boka. Po dvojhodinovej rybačke rozhodcovia odvážili úlovok a vyhlásili víťazov. Svojráznou kuriozitou je, že najúspešnejší bol zároveň aj najmladší pretekár, 5-ročný Andrej Cesnak, ktorému sa pošťastilo na háčik dostať takmer 300-gramovú rybu. Druhý bol Marko Sojak, ktorý chytil 237 gramov a tretia Kristina Đorđevićová z Boky, s úlovkom 162 gramov (na fotografii). Všetkým účastníkom sa dostali symbolické odmeny a víťazi dostali rybársky prút ako podnet na ďalšiu rybačku. vlh • ŠPORT •

Tak sa to robí v Grécku: Dream jump

Na klzisku či vo vzduchu?

NAJKRAJŠIE ŠPORTOVÉ FOTOGRAFIE

Zo všetkého čosi Oto Filip

kamihy, góly, body, sekundy... Nemusí to byť ani víkend, piatok či sviatok. Podstatný je samotný ten čin odchodu na štadión, alebo iné športové dejisko, hodinového alebo dlhšieho pobytu na ňom. Aby sme relaxovali, fandili svojim, zažili chvíľu lámania rekordov, zúčastňovali sa akcie a tempa, ktoré azda každý šport zákonite sebou nesie. Niekto na štadióny prichádza aj preto, aby vybil nahromadenú zlosť, iný zase kvôli tomu, aby rozbil všednosť nedele. Športoví a iní reportéri chodia na dejiská a súťažné arény preto, lebo sa tým živia. A vždy, či aspoň spravidla je tam čosi neobvyklé, atraktívne, dejúce sa v zlomku sekundy. Je to hlavný dôvod, prečo je každý rok na súťaži agentúry Beta aspoň pätina alebo štvrtina najlepších záberov práve zo sveta športu. Výnimkou nebol ani tento rok. Zo 48 najlepších fotografií

• ŠPORT •

Brankárov let

približne desať možno zaradiť do kategórie športovej. A hoci sa vraví, že je futbal to naj, hrou nad všetky iné hry, momentky predsa naznačili čosi iné. Bolo na nich takmer zo všetkého čosi. Signalizujúce, že sú atraktívnymi športmi i tie adrenalínové a dostihové, krasokorčuľovanie, skoky do vody. Futbalu na útechu môže byť a zostať to, že si ho čoraz častejšie chcú zahrať i príslušníčky nežnejšieho pohlavia. Neodolali mu dokonca ani mníšky v jednom kláštore v Chorvátsku. Aj športový novinársky kaleidoskop prilákal mnohých návštevníkov do Etnografického múzea v Belehrade, kde sídlia naj-zábery z Fotografie roka agentúry Beta. Celkom odôvodnene. Snimky: Igor Kralj, Louisa Gouliamákiová, Željko Hladika, Aleksandar Kamasi, Aleś Beno, Borislav Troshev, Anto Magzan, Edin Tuzlak

Boli to zlaté roky: basketbalista Nikola Plećaš

Mníšky – rekreácia vo chvíľach voľna

Nemusí to byť štadión, stačí aj pláž

Z pästiarskej scény Slovinska

Bez adrenalínu to nejde

FK Jednota 1950 pred prvým zápasom s B celkom Krila Krajine Báčska Palanka 5. 8. 2014

FK Jednota Hložany (asi z roku 1951)

NAŠE ŠPORTOVÉ KOLEKTÍVY

Futbalový klub Jednota 1950 Hložany

Ondrej Sudický (FK Jednota 1952)

Od 11. júla 2014 v Hložanoch, okrem FK Budúcnosť, pôsobí aj Futbalový klub Jednota 1950. Nový futbalový kolektív vznikol preto, že v staršom už nehral nikto z hložianskych hráčov. Prvý zápas Jednota 1950 zohrala doma 5. augusta 2014. Zdolala B celok FK Krila Krajine z Báčskej Palanky v pomere 5 : 2. V prvom súťažnom (pohárovom) zápase v Hložanoch porazila Bačku z Despotova a v majstrovstvách II. triedy Medziobecnej ligy Báčska Palanka 2014/15 obsadila Niekdajší ostrostrelec Ján 2. miesto. Tréner je Ján Murtin, predsedom Ján Bohuš a tajomníkom Stanislav Greksa s potenciálnym Srnka. Pôvodný návrh, aby sa novozaložený klub volal Budúcnosť 2, futbalové nástupcom Vladimírom orgány zamietli, lebo novým klubom nemožno dávať mená, ktoré už existujú. Takáčom Keďže sú známe dva kluby s menom Jednota (v Šíde a Ľube), hložianskemu pridali do názvu rok 1950. Prečo? V Hlase ľudu č. 94 / 6. decembra 1950 je správa: „Budúcnosť“ Hložany – „Bratstvo – Jednota“ Hložany 8 : 1 (4 : 0). V riporte Prvý zápas hložianskych družstevníkov, HĽ č. 76 / 3. októbra 1951, sa dozvedáme, že Sedliacke pracovné družstvo Bratstvo a Jednota v Hložanoch založili futbalové mužstvo, ktoré v prvom zápase pod menom Jednota (23. septembra 1951) v Begeči zdolalo dorastencov tamojšej Báčky výsledkom 4 : 0. Roku 1953 Jednota splynula s FK Budúcnosť. Hrávala v belasých dresoch. Športový duch: Štefan Horvát

Kapitán Pavel Bučík s rozhodcom Ľudovítom Dudkom

Hráči Jednoty vybehli na ihrisko po viac než 40-ročnej prestávke (v „trošku“ pozmenenej zostave)

Juraj Bartoš Foto: autor, Juraj Pucovský, z archívu Ondreja Sudického

Pamätajú sa aj na zápasy pôvodnej Jednoty: vytrvalí fanúšikovia Juraj Kukučka (zľava) a Samuel Gašpar

zablahoželal Milanovi Adámekovi k víťazstvu

Mladý a už spoľahlivý brankár Milan Pagáč sa neostýcha letieť

Mužstvá FK Jednota 1950 a veteránov FK Budúcnosť pred zápasom 12. októbra 2014 (zvíťazili starší v pomere 4 : 3)

Z dobrého brankára sa vykľul výborný strelec: Emil Čipkár vo výskoku

Hložianske kluby Budúcnosť a Jednota 1950 majú spoločné ihrisko a fanúšikov