Hlas 25 2017 by NVU Hlas ľudu

Marína a Hana – laureátky Stretnutia pod lipami Ján Triaška Báčsky Petrovec

ISSN 0018-2869

Informačno-politický týždenník ROČNÍK 74 | 24. 6. 2017 | CENA 50 DIN.

www.hlasludu.info www.hl.rs

ČÍSLO

/4756/

Z obsahu

4 TÝŽDEŇ 4 Premiérka zatiaľ bez premiéry 5 Rozpočet bohatší o 2,5 miliardy dinárov 7 Žijeme vo falošnom obraze

9 SLOVENSKO

24. 6. 2017 | 25 /4756/

Uzávierka čísla: 21. 6. 2017

Klavírny virtuóz Marek Stupavský, študent 3. ročníka VŠMU v Bratislave, uzavrel bohatý program 21. ročníka Festivalu vážnej hudby Jarné nôty, ktorý prebiehal v sobotu 17. júna v Slávnostnej sieni petrovského gymnázia. (s. 31) A. Francistyová

9 Potrebujem ekonomické a sociálne istoty

10 ĽUDIA A UDALOSTI 11 Nechcú platiť za odvoz odpadu 13 Sucho a mráz znížili úrodu 15 Plne sústredený na svoj cieľ

22 DETSKÝ KÚTIK 22 Prázdniny

23 POĽNOHOSPODÁRSKE ROZHĽADY 23 Obilie začína plniť sýpky 23 Nižší obrat a aj ceny 25 Umenie spieť k zisku

31 KULTÚRA 32 Vzletné rozlety mladých umelcov

Slávnostné nešporné služby Božie usporiadali 11. júna v evanjelickom a. v. chráme Božom v Pivnici z príležitosti 65. výročia založenia tamojšieho Oltárneho krúžku žien. Po službách vo farskej záhrade vysadili strom reformácie k tohtoročným oslavám 500 rokov reformácie Dr. Martina Luthera. (s. 20) K. Gažová Foto: J. Čobrda-Blic

33 Inšpiroval ju detský svet 35 Mnoho práce, porozumenia a úspechov

41 OZNAMY 44 RTV PANORÁMA

46 ŠPORT 49 23 hráčov – 23 gólov 50 Borac si vybojoval titul 51 Prvý Memoriál Samuela Zoriana-Kecu Autorka titulnej fotografie: Jasmina Pániková

Pozdrav z Dunaja „pod Hložanami“ čitateľom Hlasu ľudu! Od hložianskych žiakov, ktorí tam uplynulú sobotu namaľovali 8 pekných krajiniek. Pomohli im členovia Združenia výtvarníkov Hložianska paleta. Pri rybárskej chate už 24. júna Združenie ekológov Ekos usporiada tiež podujatie Vráťme Dunaju blankyt neba. (s. 19) J. Bartoš

Editoriál

VYDÁVA NOVINOVO-VYDAVATEĽSKÁ USTANOVIZEŇ HLAS ĽUDU V NOVOM SADE PRVÉ ČÍSLO VYŠLO 19. OKTÓBRA 1944 V BÁČSKOM PETROVCI OD ROKU 1967 VYCHÁDZA V NOVOM SADE ROKU 1967 PREZIDENT REPUBLIKY VYZNAMENAL HLAS ĽUDU RADOM BRATSTVA A JEDNOTY SO STRIEBORNÝM VENCOM Riaditeľ NVU Hlas ľudu: Samuel Žiak Zodpovedná redaktorka: Vladimíra Dorčová-Valtnerová Zástupkyňa zodpovednej redaktorky: Anna Francistyová Redakcia: Juraj Bartoš, Danuška Berediová, Jaroslav Čiep, Oto Filip, Katarína Gažová, Vladimír Hudec, Anička Chalupová, Stevan Lenhart, Anna Lešťanová, Jasmina Pániková, Juraj Pucovský, Ľubica Sýkorová, Elena Šranková Technický redaktor: Miroslav Dobroňovský Jazyková redaktorka: Anna Horvátová Lektorka: Mária Domoniová Adresa redakcie: Bulvár oslobodenia 81/V, 21 000 Nový Sad, poštový priečinok 234 www.hl.rs E-mail: nvu@hl.rs nvuhlasludu@hl.rs inzercia@hl.rs Telefóny redakcie: 021/47 20 840 063/47 20 84 Telefax: 021/47 20 844 Dopisovateľstvo v Petrovci: 021/22 80 042 Dopisovateľstvo v Kovačici: 013/662 565 Dopisovateľstvo v Starej Pazove: 022/317 505 Tlačí:

Tlačiareň HL PRINT Báčsky Petrovec Účet NVU Hlas ľudu 160-924115-88 Banca Intesa ISSN 0018-2869 COBISS.SR-ID 16185090

• •

Snímka: Rostam Bakhtary

ZAKLADATEĽ: NÁRODNOSTNÁ RADA SLOVENSKEJ NÁRODNOSTNEJ MENŠINY VYCHÁDZA TÝŽDENNE, V SOBOTU

My a tí druhí… Na problém utečencov sa neraz dívame trochu jednostranne: niektoré fakty a faktory podceňujeme, iné preceňujeme. Ešte sú nám v živej pamäti tie vlny nešťastníkov, ktorí pred pár rokmi začali zaplavovať európske pobrežia a krajiny, nesené a riadené tým tak obyčajným ľudským prianím vydobyť si lepšie miesto pod inakším slnkom.

ž v roku 2015 bolo jasné, že Európa nedokáže riešiť migračnú krízu, – lebo sa to v prvom rade musí robiť pri prameňoch jej vzniku – no že musí objaviť spôsob, ako ju kontrolovať: vnášaním poriadku a lepším organizovaním vstupu veľkého počtu ľudí do EÚ, úsilím integrovať tých, ktorým príchod a pobyt povolila. A ktorí okrem iného potrebujú stále ubytovanie, zdravotnú ochranu, naučiť sa nový jazyk, legálne sa uchádzať o robotu na trhu práce… Len tak sa dá predísť chaosu, ktorí hrá do karát odporcom utečencov a euroskeptikom. A hlavne tým, ktorí by veľmi radi kúkoľ medzi utečencami stotožnili s nimi všetkými. Podľa doterajších zistení, vyzdvihuje štátny tajomník v Ministerstve pre prácu, zamestnávanie, bojovnícke a sociálne otázky Nenad Ivanišević, žiaden teroristický útok v Európe nespôsobil niekto, kto počas posledných troch rokov prišiel na starý kontinent. Spáchali ich totiž ľudia, narodení na území Európskej únie. V utorok 20. júna bol Svetový deň utečencov, ktorého hlavným zmyslom je poukázať na ich životné podmienky a problémy, ako aj vzbudiť povedomie spoločnosti o nich. Lebo títo v obrovskej väčšine prípadov nie sú ani dobrodruhovia, ani paraziti. Sú najčastejšie ľudia hnaní vojnami, krízami a chudobou kdesi do neznáma. Podľa prieskumu realizovaného v rámci projektu s názvom Podpora lokálnym spoločenstvám v odpovedi na utečeneckú krízu,

podpísaného Nadáciou Any a Vladu Divca, ako aj USAID, ktorý prezentovali v pondelok v Belehrade, v Srbsku je medzi 6 000 a 7 000 migrantov. Je takmer tisíc maloletých bez sprievodu dospelých, ako aj približne tri tisíce detí vo veku od nula do osemnásť rokov. To, čo v každom prípade treba vyzdvihnúť, je, že naši občania naďalej spolucítia s nimi a že je veľká väčšina toho názoru, že ich Srbsko lepšie prijalo v porovnaní s inými krajinami. Za dva roky, od mája 2015 dodnes, cez náš štát odišlo ďalej približne milión ľudí, z ktorých len 1 700 osôb požiadalo o azyl. No aj týmto to pravdepodobne bolo núdzové východisko. Azda nič tak názorne nesvedčí o stave súčasného sveta, ako utečenecká kríza. Len vlani, uvádza Úrad vysokého komisára Spojených národov pre utečencov (UNHCR), vlastné domy opustilo okolo 10,3 milióna ľudí, vrátane 3,4 milióna ľudí, ktorí prešli medzinárodné hranice ako utečenci. Zrážky, násilie, prenasledovanie sú naďalej výraznou charakteristikou dneška. Keďže sa problémy a krízy dodnes neriešia tam, kde by sa najskôr mali, nie div, že sa počet rozsídlencov zvýšil o viac ako šesť miliónov ľudí od sklonku roku 2014. Stále sme na planéte my, ktorí sme na tom viac alebo menej lepšie, stále sú aj tí druhí, vojnami, pomermi a osudom potrestaní. A stále je tu aj ich nástojčivé volanie o pomoc. A svet je len jeden, ten spoločný. Chráňme si ho spoločnými silami, kým je čas. Oto Filip

Čítajte nás aj na www.hl.rs. 25 /4756/ 24. 6. 2017

Týždeň 

InPress

Premiérka zatiaľ bez premiéry

Miesto pre kráľa Jasmina Pániková

a našom politickom poli pôsobí 115 politických strán, presnejšie toľko ich je na zozname Ministerstva štátnej správy a lokálnej samosprávy. K tomuto počtu má veľké ambície pridať sa aj nová strana, ktorá sa svojím názvom podstatne líši od doterajších 115. Hnutie obnovy Kráľovstva Srbska zozbieralo okolo 12-tisíc podpisov podpory, odovzdalo ich ministerstvu a čaká zelenú. Tvoria ho bývalí členovia a funkcionári Srbského hnutia obrody (SPO), ktorí najprv podali demisie, a potom boli aj úradne „vyhodení“ zo svojej strany. Odpadlíci, ktorí nemohli nájsť spoločný jazyk so zakladateľom strany Draškovićom, netratili čas, ale rýchlo začali zbierať podpisy, položili na papier svoje ciele a vyšli do verejnosti. Moderné európske kráľovstvo Srbsko – je jedným z ich cieľov. Uznajme, ambiciózne. Ibaže pre kráľovstvo musíte mať aj kráľa... Áno, Srbsko má kráľovskú rodinu, ibaže naša royal family je možno skôr známejšia podľa nezvládnutia srbčiny či obrovského účtu za elektrinu. Spomíname si na vyhlásenie aktuálneho prezidenta adresované princovi Karađorđevićovi: Najprv ty zaplať elektrinu, a potom žaluj koho chceš. Niet žartu s týmto kráľom, pardon prezidentom. Svoju serióznosť nám potvrdil mnohokrát. Seriózny plán byť inakší než ostatní nám potvrdzuje aj dlho očakávaným korunovaním či inauguráciou. Prípravy na prísahu, prípravy na inauguráciu... V ten istý deň mať aj prísahu aj inauguráciu? Nonsens! Kto robí také niečo? Hm... Všetci? V celkovom zámere byť inakší akoby zabúdal na jedno: všetko to stojí hodne peňazí. Kto to platí? Veď však vieme...

www.hl.rs

168 HODÍN

Oto Filip

edna záhada je rozlúštená, druhá nastolená. Uplynulo len niekoľko dní od chvíle, keď prezident Aleksandar Vučić konečne oznámil meno kandidátky na premiérsky post – ako je známe, do najvyššej vládnej funkcie nominoval Anu Brnabićovú – a už sa zjavili rôzne dohady a odhady ohľadne vyslovenia podpory prvej ministerke srbskej vlády, ktorá sa otvorene priznala k svojej sexuálnej orientácii. Keďže účinok budúcej politicky neveľmi skúsenej premiérky nemožno hodnotiť vopred, kvôli plnšiemu obrazu treba povedať, že sú jej prívlastkami hlavne to, že je vzdelaná, že je odborníčka, že je usilovná a zbavená straníckych záťaží. Ak sa jej práve toto posledné nestane onedlho olovom v nohách. Pre skutočnosť, že viaceré politické strany, dokonca aj niektoré vládnuce, ako je napríklad Jednotné Srbsko, neprijali túto nomináciu jednoznačne alebo kladne, už sa zase začína kalkulovať o tom, kto návrh podporí, kto koľko ministerských kresiel môže získať pri súčasnom rozdelení úloh v novej



vláde, či je možnosť predčasných parlamentných volieb skutočne reálna... V pondelok je oznámené, že poslanci pokrokárov Brnabićovej nomináciu podporia, podporu prisľúbili aj socialisti, tiež viaceré iné strany, napríklad strana Rasima Ljajića, no ešte v strede týždňa sa málo toho dalo brať ako definitívne. Skutočnosť, že Srbsko môže prvýkrát mať ženu v čele vlády, bez ohľadu na všetky motívy, ktorými je tento návrh spôsobený, je ešte stále čímsi, čomu netlieskajú viaceré konzervatívne, no nielen tieto kruhy. Ide asi aj o to, čo si mnohí znalci a pozorovatelia uvedomujú: že Brnabićová bude v podstate vládnym nástrojom prezidenta Vučića. Badať to aj z jej slov, že sa ohľadne politických a ekonomických priorít bude konzultovať s prezidentom Vučićom, keďže by, ako uviedla, bolo nevážne nedohovárať sa s ním. No nie je to jediný motív tejto jeho voľby. Je tu aj potreba zlepšiť obraz Srbska v očiach zahraničnej verejnosti, tiež lavírovanie medzi nárokmi popredných činiteľov SNS a iných koaličných partnerov, vrátane socialistov

Ivicu Dačića. V tomto smere je jedným z povšimnutiahodných signálov názor prezidenta Vučića, že sa Brnabićová ako premiérka bude viac orientovať na ekonomickú agendu pôsobenia, kým by prím v tej politickej mal mať podpredseda vlády a šéf diplomacie Ivica Dačić. Dôvodov na angažovanie sa tak v jednom, ako aj v druhom smere bude veľa. V utorok sú otvorené dve nové prístupové kapitoly: číslo 7 (právo intelektuálneho vlastníctva), ako aj číslo 29 (colná únia), čo je iste kladne. No na druhej strane váh je stagnovanie dialógu Belehradu a Prištiny, navyše zauzlené kosmetskými volebnými výsledkami z 11. júna. Netreba zabúdať ani na návštevu delegácie MMF, ktorá sa po celé dni má zaoberať prierezom doterajších hospodárskych a reformných opatrení. Pri tom všetkom – vláda v uplynulých dňoch vo vzduchoprázdne a leto, nielen to meteorologické, ale aj kalendárne, sa už začalo. Keď sú mnohí už myšlienkami inde, jasné je, že sa to odrazí aj v ich skutkoch, politikov a ekonómov nevynímajúc.

JEDNA OSOBNOSŤ, JEDNA OTÁZKA

VESNA ŽIVKOVIĆOVÁ, KNIHOVNÍČKA, MESTSKÁ KNIŽNICA V NOVOM SADE

Záujem neklesá Oto Filip − V noci na sobotu 17. júna prebiehala Noc knihy. Je ešte stále záujem o knihu? − Toto nie je prvýkrát, že sa zapojujeme do akcie Noc knihy. Stáva sa tradíciou, že sa pripájame k uvedenému podujatiu, ktorého usporiadateľom je vydavateľstvo Laguna.

Informačno-politický týždenník

Takéto akcie sú potrebné, hoci je zjavné, že záujem o knihu neklesá. My, ktorí pracujeme v knižnici, sme si toho vedomí, hoci iní ľudia možno nezdieľajú takýto názor. Na ilustráciu uvediem skutočnosť, že dokonca i mladí ľudia, keď sa ich opytujeme, či radšej čítajú tituly v printovej alebo

elektronickej forme, odpovedajú, že ešte stále radšej siahajú po vytlačených vydaniach. Uvidíme, ako sa k tomu budú stavať tie nové generácie, ktoré už od včasného detstva majú pri sebe počítače, tablety, najmodernejšie telefóny. Aj kolegovia z detského oddelenia môžu potvrdiť, že deti k nám stále a radi chodia a najradšej siahajú po knihách v tej klasickej forme. • TÝŽDEŇ •

13. ZASADNUTIE POKRAJINSKÉHO ZHROMAŽDENIA

Rozpočet bohatší o 2,5 miliardy dinárov Jasmina Pániková

decembri minulého roku poslanci Zhromaždenia APV schválili rozpočet pokrajiny na rok 2017, ktorý vtedy vynášal 63,6 miliardy dinárov. Po šiestich mesiacoch sa na rokovací program znovu dostala téma rozpočtu, presnejšie bod týkajúci sa opravného rozpočtu pokrajiny, ktorý poslanci v piatok 16. júna väčšinou hlasov aj schválili. Na základe toho pokrajina disponuje 66,1 miliardami dinárov. Opravný rozpočet podporili poslanci skupín SNS, SPS a JS, zatiaľ čo sa poslanci ostatných skupín vyjadrili negatívne. Ocenili, že prostriedky nie sú plánované na kapitálne investície, ale skôr na bežné trovy. V mene Srbskej radikálnej strany Ðurađ Jakšić povedal, že opravný rozpočet neprinesie žiadne zmeny vo fungovaní AP Vojvodiny a ani lepší život pre občanov. Podobne sa zmienili aj ostatní,

ktorí ukázali na drastické zvýšenie počtu plánovaných pracovných miest. Ako zdôraznila Svetlana Kozićová (DJB), plánujú sa nepotrebné pracovné miesta, ktoré iba obťažia rozpočet. „Počet pomocníkov tajomníkov tejto vlády sa zvýši na 58, poradcov na 53 a v správach a iných službách bude okolo 65 pomocníkov a poradcov riaditeľov. Je to obrovský, podľa nás zbytočný počet nových pracovných miest. Z biografií terajších tajomníkov sme mali dojem, že ide o kompetentných ľudí a teraz odrazu tí istí ľudia potrebujú toľko poradcov. Je to výsledkom širokej koalície, ktorá vystúpila na voľbách a toto je asi spôsob, ako upokojiť tých, ktorí im pomáhali získať hlasy,“ povedala Kozićová. Takisto ocenila, že prostriedky, ktoré budú teraz vyčleňované na platy nových zamestnancov, mohli byť usmernené na výstavbu desiatky kilometrov ciest v pokrajine. Predseda pokrajinskej vlády Igor

– Viac ako dve tretiny prostriedkov usmerníme na kapitálne projekty, – zdôraznil predseda pokrajinskej vlády

Mirović poprel tvrdenia opozičných strán a zdôraznil, že prostriedky z opravného rozpočtu budú vyčlenené na nové investície. Medzi najvýznamnejšie zaradil investície do lokálnych samospráv, zdravotného systému pokrajiny a nových objektov a obnovy infraštruktúry. Pripomenul, že prebieha verejné obstarávanie pre celkovú rekonštrukciu nemocnice v Pančeve a opravným rozpočtom

MAGNETICKÁ REZONANCIA DO DETSKEJ NEMOCNICE

Pokrajinská vláda samostatne kúpi prístroj Danuška Berediová

a dva roky trvania akcie nadácie Magnet pre lásku sa nezozbieralo dostatočne prostriedkov na kúpu magnetickej rezonancie do Inštitútu pre zdravie detí a mládeže Vojvodiny. Je to jeden zo základných dôvodov, prečo sa pokrajinská vláda Goran Bekovac a Zoran Gojković rozhodla kúpiť tento prístroj samostatne. a s ohľadom na to, že sme minuPokrajinský tajomník pre zdra- loročným rozpočtom dokázali votníctvo Zoran Gojković vyhlásil, ušetriť jednu časť prostriedkov, že sa nadácii, s podporou pokrajin- pokrajinská vláda sa rozhodla, že skej vlády, podarilo zozbierať viac bude sama financovať kúpu magako 300-tisíc eur, čo je ešte stále netickej rezonancie. Na tieto účely málo na kúpu tohto veľmi sofisti- je revíziou rozpočtu vyčlenené kovaného či náročného prístroja. 100 miliónov dinárov. Prostriedky, „Preto, po dohode s nadáciou ktoré zozbierala nadácia, budú • TÝŽDEŇ •

využité na kúpu doplnkového vybavenia. Musím sa ešte raz poďakovať všetkým firmám a jednotlivcom, ktorí sa zúčastnili tohto nášho spoločného projektu. Týmto Vojvodina po prvýkrát dostane magnetickú rezonanciu, ktorá je výlučne určená iba pre liečbu detí. O význame tohto zariadenia svedčí aj fakt, že sa v detskej nemocnici ročne lieči medzi 11- a 13-tisíc detí a vykoná asi 140-tisíc vyšetrení,“ uzavrel Gojković. Pred dvoma rokmi nadácia Magnet pre lásku štartovala projekt obstarávania magnetickej rezonancie pre detskú nemocnicu. Pokrajinská vláda sa minulý rok pri-

budú vyčlenené aj prostriedky na nemocnicu v Subotici, ako aj na kúpu aparátu pre magnetickú rezonanciu pre Detskú nemocnicu v Novom Sade. „Približne 200 miliónov dinárov vyčleníme aj na zriadenie nábrežia Sávy zo sriemskej strany, čím sa eliminuje možnosť, aby sa zopakovala situácia počas záplav v roku 2014,“ zdôraznil Mirović. Zároveň avizoval nový projekt − Centrum Letenka, určený pre žiakov z celej pokrajiny. Podľa jeho slov centrum bude otvorené počas celého roka, v ňom bude ubytovanie pre 300 detí, hotel s kapacitou 80 lôžok, viac ako 10 terénov, zatvorená športová sieň, 4 učebne, malý zatvorený bazén, ambulancia a administratívna budova. Všetko uvedené počas tohto a budúceho roku bude financovať AP Vojvodina a objekt, ktorý by mali dokončiť v priebehu nadchádzajúcich dvoch rokov, bude spravovať Pokrajinský sekretariát pre šport a mládež. pojila k tomuto projektu. Paralelne so zbieraním prostriedkov začali proces prípravy budovy, v ktorej sa bude magnetická rezonancia nachádzať. Prostriedky na výstavbu tohto objektu, ktorý bude mať rozlohu asi 200 štvorcových metrov, sú zabezpečené revíziou pokrajinského rozpočtu, ktorú v piatok Zhromaždenie Vojvodiny schválilo. O 15 − 20 dní sa očakáva verejné obstarávanie pre výber vykonávateľa prác na výstavbe tohto objektu a plán je, aby o 3 − 4 mesiace objekt bol hotový. Správca nadácie Dr. Goran Bekovac pripomenul, že sa akcia začala 17. novembra v roku 2015, v Deň predčasne narodených detí. „Doteraz sa našej akcii pripojilo 440 darcov a v mene nadácie im chcem najúprimnejšie poďakovať. Doteraz je zozbieraných 38 800 000 dinárov. Pre nás akcia bude ukončená, keď objekt bude vystavaný, doplnkové vybavenie kúpené a pustené do prevádzky a dané na použitie Inštitútu pre ochranu zdravia detí a mládeže Vojvodiny,“ povedal Bekovac.

25 /4756/ 24. 6. 2017

Týždeň ZHODNOTENIE PRVÉHO ROKA POKRAJINSKEJ VLÁDY

a C bloku Klinického strediska Vojvodiny, ktoré budú mať rozlohu 30-tisíc m² a 400 lôžok a pre lekárov a pacientov budú zabezpečené oveľa lepšie podmienky. OčakáVojvodina a akým boli vame, že v priebehu Fond pre nové techseptembra štartuje nológie a Fond pre výber vykonávateľa kapitálové vklady,“ prác.“ zdôraznil predseda O realizácii plánu pokrajinskej vlády Igor sa zmieňoval iba poMirović. zitívne. Ako povedal, Hodnotiac 12 objediný projekt, ktorý lastí, ktoré majú na mešká zhruba tri mestarosti pokrajinské siace, sa týka výstavby sekretariáty, predsebudovy RTV. Na vyčisda vlády podotkol, tenie zrúcanín starej že terajšia vláda mala budovy a výstavbu pozoruhodné úspechy Ročnú prácu predstavitelia vlády hodnotia pozitívne prvej fázy budovy vo vykonávaní plánov, ako aj dodržiavania sa lehôt na mal zabezpečiť kvalitnú dopravnú z pokrajinského rozpočtu vyčlenili ich realizáciu. V oblasti poľnohos- infraštruktúru na relácii Nový Sad 550 miliónov dinárov. Pripomenul, že časť poslancov a verejnosti podárstva zabezpečila doposiaľ – Ruma – Šabac – Loznica. „Veľké výsledky máme aj v ob- mieni, že ide o drahý projekt. najväčší rozpočet, ktorý vynáša 8,2 miliardy dinárov. V oblasti lasti zdravotníctva. Prvým veľkým „Túto úlohu úspešne zrealizujeme dopravnej infraštruktúry ako naj- úspechom bolo zabezpečenie a za dva – dva a pol roka budeme významnejšie projekty vyzdvihol začiatku fungovania Kamenice v poslednej fáze zabezpečenia dokončenie Žeželjovho mostu 2, troch angio sál. Najdôležitej- vybavenia novej budovy,“ uzavrel a Fruškohorský koridor, ktorý by šie otázky sa týkajú výstavby B predseda pokrajinskej vlády.

Takmer zrealizovaný plán Jasmina Pániková

okrajinská vláda v čele s Igorom Mirovićom splnila takmer všetky plány, ktoré si určila v minulom roku. Zhodnotil to predseda vlády I. Mirović v stredu 21. júna, rok po tom, ako Zhromaždenie APV väčšinou hlasov schválilo novú vládu. Ako povedal, v priebehu jedného roka finančne podporili sto projektov otvorenia nových prevádzok, čím sa zabezpečilo viac ako 12-tisíc nových pracovných miest. „Jedným z princípov tejto vlády je aj princíp spolupráce s vládou Republiky Srbsko. Tým spôsobom sme zabezpečili početné finančné prostriedky a projekty a prispeli k rastu mnohých lokálnych samospráv. Odstúpili sme aj od neúčelového financovania určitých kompetencií, ktoré mala

K NÁVRHU ZÁKONA O DUÁLNOM VZDELÁVANÍ

Viditeľná nespokojnosť verejnosti J. Pániková

duálnom vzdelávaní v našom školstve sme sa zmieňovali v marcovom čísle Hlasu ľudu. Niekoľko mesiacov neskoršie verejnosť mala možnosť nazrieť do Návrhu zákona o duálnom vzdelávaní. Od 19. mája do 8. júna prebiehala verejná rozprava o ňom. V tom období Ministerstvo školstva, vedy a technologického rozvoja uskutočnilo dve debaty – v Niši a v Belehrade. Možno oveľa viac debát organizovali a ešte stále organizujú početné združenia, hnutia či nadácie, ktoré sú vyslovene proti návrhu zákona. Jedna z takých debát sa v Novom Sade v organizácii Nadácie 021 a Rádia 021 konala vo štvrtok 15. júna. Hovorili na nej Željko Veselinović, predseda Združených syndikátov Srbska Sloga, Stanko Krstin, predseda Únie zamestnávateľov Srbska, a Sarita Bradašová, psychologička. V návrhu sa ako prvý cieľ duál-

www.hl.rs

neho vzdelávania uvádza zabezpečenie podmienok na získanie, zdokonaľovanie a rozvoj kompetencií v súlade s potrebami trhu práce. Účastníci debaty zdôraznili, že zosúladiť školský program s terajšími potrebami trhu môže byť zhubné, keďže terajší zahraniční investori vo väčšine hľadajú iba lacnú pracovnú silu. „V normálnych krajinách by zamestnávateľ mal zaplatiť, aby sa vôbec ocitol v systéme duálneho vzdelávania. U nás však každý, kto vyjadrí žiadosť mať žiakov vo svojej firme, dostane určitú stimuláciu zo strany štátu. A teraz si predstavte istú spoločnosť, ktorá je známa podľa svojho vykorisťovania a zlého zaobchádzania so zamestnanými a ktorej naša krajina dala 10-tisíc eur po pracovnom mieste, darovala jej pozemok a umožnila ďalšie privilégiá, že sa aj tentoraz prihlási, dostane ďalšie prostriedky a lacnú pracovnú silu. Kto v prípade zneužívania ochráni naše deti? O tom zostavovatelia návrhu

Informačno-politický týždenník

nepíšu,“ upozorňuje Željko Veselinović, predseda Združených syndikátov Srbska Sloga. To, o čom sa v návrhu píše, je suma, za ktorú budú žiaci pracovať. V článku 33 je uvedené, že úhrada za produktívnu prácu bude platená za každú hodinu produktívnej práce vo výške najmenej 50 % minimálnej ceny práce. Ak máme na mysli, že minimálna cena práce od 1. januára t. r. vynáša 130 dinárov a žiaci budú povinní pracovať najviac osem hodín denne, t. j. najviac 35 hodín týždenne, je viac než očividné, že ten zárobok nebude veľký. Problematická nie je iba úhrada. Aj samotná definícia pojmu duálneho vzdelávania vyvoláva pochybnosti. „V návrhu zákona sa uvádza, že je duálne vzdelávanie učenie sa v pracovnom prostredí. Nemci vo svojom zákone duálne vzdelávanie definujú ako učenie žiakov, zúčastňujúcich sa v procese práce. Uznajme, že tieto dve definície nie sú rovnaké.

Žiak, ktorý sa učí za automechanika, čistí nadriadenému náčinie alebo chodí kupovať raňajky, je v pracovnom prostredí, ale nie aj v pracovnom procese. Dnes − zajtra bude mať skúšku a môže sa stať, že ju nezloží, za čo bude on zodpovedný a nie ten, kto mu umožnil mať prax,“ poukázala psychologička Bradašová. Spred únie zamestnávateľov Srbska Stanko Krstin podotkol, že sa z návrhu zákona získava dojem, akoby on bol iba odpísaný z krajiny, ktorá je priemyselne vyspelá, čo podľa jeho slov nie je prípad aj s našou krajinou. Účastníci debaty jednoznačne uzavreli, že neexistuje ani jeden článok v návrhu zákona, ktorý je dobrý. Podľa nich by bolo potrebné znovu rozprúdiť verejnú rozpravu a spolu s relevantnými stranami napísať nový návrh zákona. Ako povedali, môžeme sa učiť zo zákonov vyvinutých krajín, ale nie aj uplatňovať tie isté zákony u nás. • TÝŽDEŇ •

VÝZVY: VOJVODINA (2)

Žijeme vo falošnom obraze

Juraj Bartoš

a súčasný stav a budúcnosť Autonómnej pokrajiny Vojvodiny v kontexte aktuálnych udalostí upriamili pozornosť účastníci druhej verejnej konferencie − členovia novosadského Salónu na Mijićovom sálaši neďaleko Somboru 10. júna. HĽ prináša výňatky z ich prejavov a diskusie. Advokát Slobodan Beljanski vychádzajúc zo súčasných vlastností osobnej slobody a pokrajinskej autonómie v Srbsku a Vojvodine hľadal odpoveď na otázku, v akej miere sa tieto fenomény navzájom podmieňujú, čiže či je (ak je) a v akej miere osobná sloboda predpokladom požiadavky na reálnu politickú autonómiu a v akej miere je politická autonómia východiskovou základňou pre afirmáciu osobnej slobody. Úvodom podčiarkol: „Na naše súčasné pomery je vhodnejšie používať negatívnu definíciu slobody. Namiesto slobody smerovania k niečomu, niekoho, kto mieni, že je nedotknuteľným vládcom, správnejšie by bolo hovoriť o slobode pôsobenia, ktorú iní neznemožňujú.“ Beljanski sa domnieva, že u nás do druhého plánu bol zatlačený pojem vedomia o slobode. Sústrediac sa na praktický plán, hovorí: „V našej skutočnosti máme veľmi ďaleko od slobody vedomia. Ohromná väčšina občanov slobodu hovoru, združovania lebo zhromažďovania, či slobodu myslenia, vedomia, vyjadrovania vedeckej a umeleckej tvorby − vôbec nepotrebuje. Nie sú naučení, alebo im počas učenia bola zabitá akákoľvek vôľa, aby po takých slobodách prahli. Menšej časti, ktorá má vedomie o slobode, ale i vôľu využívať slobodu, boli na cestu postavené rôzne prekážky. Keď je slobody toľko, koľko uchmatnete, alebo sa odvážite po nej siahnuť, vtedy sa sloboda dobýva, namiesto toho, aby sa jednoducho používala. Slobody niet tam, kde nemá prí• TÝŽDEŇ •

ležitosť prejaviť sa, alebo kde sa na tú príležitosť striehne, a naše rozhodnutie aby sme vystúpili, sa zastiera alebo sa využíva so strachom. Preto úsudok o slobode, ktorá tuná existuje, musí byť negatívny, kritický a veľmi ustarosťujúci. Pre významnú časť občanov je možné povedať, že sa zriekla akéhokoľvek slobodného pôsobenia, či už preto, že je kúpená, vydieraná, alebo preto, že je zastrašená, alebo je pacifikovaná toleranciou kriminálu.“

že „niet demokracie bez pokrajinských inštitúcií“, na pozadí príkladu z antického Grécka, keď tam „najlepší ľudia prišli o zápal“, skonštatoval: „Aj u nás tí, ktorí zostali osamotení, intelektuáli,

DIKTATÚRA MEDIOKRÍT Len letmo sa Beljanski dotkol ústavného a politického postavenia Vojvodiny (o ňom podrobnejšie ho- Slobodan Beljanski vorila Marijana Pajvančićová). Skonštatoval, že Ústava je prišli o vnútorný zápal. Alebo konfúzna alebo reštriktívna a že je ich čoraz menej, alebo ich Ústavný súd dal za všetkým bod- čoraz menej počuť.“ Mieni, že je ku jej ešte reštriktívnejším tlmo- hlbko narušená homogénnosť čením. „Preto sa nastoľuje otázka, civilizácie, keďže: „Namiesto nej či existuje príčinná spätosť medzi čoraz viac cáruje pravicový extréosobnou slobodou a politickou mizmus a nacionalizmus; dnes sa autonómiou. Či si len tí, ktorí sa vskutku nachádzame na prahu považujú za slobodných, môžu žalostnej ideológie fašizmu.“ nárokovať na politickú autonó„Sloboda sa u nás javí ako miu, alebo je táto autonómia vidina nielen prostredníctvom predpokladom na oslobodenie vonkajších osídel, ale aj vo vnútri osobnosti? Vyslovujúc názor, straníckeho štátneho predstave-

nia,“ podotkol Beljanski a zdokumentoval to prípadom, keď sa toť prezident Vučić „konzultoval“ ohľadne budúceho premiéra, pričom vraj bol „veľmi negatívne prekvapený“ stanoviskom svojej strany, že kandidát musí byť z ich strany a po schôdzi predsedníctvo SNS poskytlo neobmedzenú podporu a voľné ruky − aby sám rozhodol. „Tým sa,“ hovorí Beljanski, „kruh grotesky uzavrel: on akože nechce a oni akože dobiedzajú a tým spôsobom sa vytvára falošný obraz o demokratických potenciáloch tohto štátu, ktoré naskutku vôbec neexistujú. V takom falošnom obraze dnes my všetci žijeme − aj keď je reč o slobode, aj keď je reč o autonómii.“ Záverom sa Slobodan Beljanski zhodol s tým, čo pred niekoľkými dňami povedal Rambo Amadeus (známy hudobník a textár, pozn. J. B.), že totiž treba znemožniť, aby sa demokracia pozmenila na diktatúru mediokrít. Ibaže, ako sa vyslovil: „Obávam sa, že je neskoro pre takú akciu, lebo my máme diktatúru médiokrít, ktorá sa rozpína už pomerne dlho a zdá sa mi, že dnes dosiahla kulmináciu.“ (V nasledujúcom čísle: výňatky z príspevkov Latinky Perovićovej a Tomislava Ketiga)

Iný uhol reality

Nikola Petkov 25 /4756/ 24. 6. 2017

Týždeň SLOVO DALO SLOVO: MARIJETA LAZOR, VEDÚCA SLUŽBY PRE ROZVOJ, NOVOSADSKÝ VEĽTRH

Možnosti nevyužívame dostatočne Oto Filip

yužívame všetky možnosti, ktoré nám poskytuje množstvo pútavých udalostí, prebiehajúcich celý rok vo Vojvodine? Ako tie súvisia s lokálnymi samosprávami a rozvojom? Odborníčku na danú problematiku, vedúcu služby rozvoja Novosadského veľtrhu Marijetu Lazor sme preto oslovili otázkou: − Ako sme vlastne na tom s prezentačným turizmom? − Počet podujatí, záujem o ne a vo veľkej časti i kvalita toho, čo sa ponúka, tak v turizme, ako aj v iných segmentoch hospodárstva pokrajiny, poukazuje na to, že prezentačný turizmus vo Vojvodine stúpa a má ozaj veľké potenciály. Mnohí, ktorí sú dostatočne zruční a odborní, už ťažia z podujatí, z ktorých urobili lokálne značky. Niektorí dokonca dokázali svoje akcie prezentovať nielen na lokálnej a regionálnej, ale aj na širšej úrovni. Som toho názoru, že absolútne nedostatočne využívame všetky možnosti, ktoré nám tunajšie

udalosti poskytujú. Je to hlavne pre nedostatok vedomostí usporiadateľov akcií, pre nedostatočné plánovanie a absenciu finančných prostriedkov, ako aj pre neudržateľnosť jednotlivých podujatí, bez ohľadu na to, že majú podporu lokálnych samospráv. Viditeľnosť rôznych podujatí a akcií vo verejnosti nie je dostatočná. − A sú tu aj iné problémy? − Je čosi, čo stručne možno označiť za problém termínov akcií: obrovská väčšina ich prebieha od marca do októbra. Keď sa to dá do reálnych súvislostí s ich počtom, vyzerá to tak, že by každý náš občan počas tých šesť − sedem mesiacov mal denne navštíviť dve alebo aj tri podujatia, ak by sa chcel zúčastniť na väčšine tých najdôležitejších. Vkladanie do infraštruktúry je druhým veľkým

problémom. Tretím je, že sa mnohé podujatia navzájom podobajú ako vajce vajcu, kým iné nemajú dopovedaný profil, či už ide o akcie gastronomické, kultúrne alebo iné. Pri napočítaní podujatí sa často zabúdajú uviesť tie športové, ktoré sú významným a vážnym generátorom rozvoja turizmu, ako aj celkového rozvoja lokálnych samospráv. Čiže roboty je dosť. Veľmi dôležité je podporiť tých, ktorí sú príkladmi dobrej praxe, ako je napríklad Interfest, ktorý sa počas uplynulých rokov stal ochrannou značkou Nového Sadu. Skutočne treba mnoho práce a úsilia, aby sa úspešne zotrvalo na trhu pri takej veľkej intenzite a počte udalostí. − Okrem tzv. manifestačného turizmu Nový Sad má dosť predpokladov aj pre kongreso-

vý turizmus, ktorý vo svete má stúpajúci trend... Tým sa ten zoznam možností zveľadenia turizmu zrejme nekončí? − Ekologický turizmus je čosi, čo možno brať ako jednu z výhod Vojvodiny. Máme pozoruhodné prírodné zdroje, je tu veľké bohatstvo Dunaja, ktoré umožňuje i rozvoj nautického a cykloturizmu. Tu je i možnosť pobytu návštevníkov v chránených prírodných pásmach, čo zase nastoľuje význam zachovania zdravého prírodného okolia. Lebo turizmus nemá byť sám sebe cieľom, ale ide najmä o to, aby sa príroda chránila, zachovala aj pre generácie, ktoré nastúpia po nás. Keď ide o spomínaný kongresový turizmus, je tu všetko, čo ponúka Novosadský veľtrh a jeho Master stredisko, ako aj iné kapacity v Novom Sade. Zjavné je, že potreba po organizovaní veľkého počtu akcií kongresového druhu existuje. No adekvátne tomu by mali byť aj hotelové kapacity, ktorých je v Novom Sade a inde dosť málo. Čiže ubytovanie je limitujúcim činiteľom rozvoja kongresového turizmu.

OPÝTALI SME SA ZA VÁS: PROF. SINIŠA BOKAN, DEKAN AKADÉMIE UMENÍ

O budúcnosť nemám obavy O. Filip

eď pred týždňom prebiehal celý rad výstav a iných podujatí k ukončeniu školenia početných výtvarníkov na novosadskej Akadémii umení, v myšlienkach mnohých návštevníkov zarezonovala otázka, aká bude vlastne ich ďalšia budúcnosť. Bol to vhodný motív položiť prvej osobnosti Akadémie umení, dekanovi prof. Sinišovi Bokanovi otázku: − Možno u nás z umenia vôbec žiť? − Iste sa to dá. Zvlášť v prípade tých autorov, ktorých tvorba, umenie je označené

www.hl.rs

ako vrcholné. Umelci, ktorí sa školili na našej akadémii, sú veľmi uznávaní. Mnohí z nich sa živia ako úžitkoví umelci, no aj na základe rôznych iných disciplín. Tak sú početní maliari súbežne aj veľmi dobrí dizajnéri. Viaceré odvetvia sa prelínajú na našej akadémii, a to je jeden z jej najväčších kladov. Ide o skutočne široký rozsah vzdelávania, ktorý im umožňuje, aby ozaj nemali obavy pred tým, čím sa budú zaoberať v budúcnosti. Ide teda o špičkových vizuálnych umelcov. Aj po odchode z akadémie zostávame s niekdajšími študentmi v kontakte, sledujeme ich tvorivú a pracovnú cestu. Je

Informačno-politický týždenník

mi známe, že veľký počet ich sa v súčasnosti angažuje napríklad v priemysle videohier. V takých-

to spoločnostiach pôsobiacich v Novom Sade až osemdesiat percent sú ľudia z našej akadémie, z ktorých je tiež osemdesiat percent výtvarných umelcov. Je ozaj mnoho zamestnaní, v ktorých sa uplatňujú. Sú aj také prípady, že niektorí naši študenti boli zavolaní vystavovať v popredných galériách v New Yorku. Je toho veľa, mnoho možností, kde vedia nájsť uplatnenie: od výstavnej praxe a umeleckej práce po pôsobenie ako úžitkoví umelci. Uzavrel by som tým, že našich bývalých študentov nieto na súpiskách nezamestnaných Národnej služby pre zamestnávanie. • TÝŽDEŇ •

Slovensko Potrebujem ekonomické a sociálne istoty SEDEM OTÁZOK PRE ETNOLOGIČKU ANNU MEDVEĎOVÚ-GAŠKOVÚ

Rastislav Boldocký

eď sme sa stretli v bratislavskej Petržalke, mala za sebou prvé dni v novom zamestnaní a pôsobila spokojne. − Kolektív je mladý, ústretový, každý sa venuje svojej práci a hlavne pôsobím v oblasti kultúry, − hodnotí svoje prvé dojmy z Fondu pre podporu umenia Petrovčanka Anna Medveďová-Gašková. Oceňuje aj to, že jednak sa venuje do určitej miery oblasti, ktorú študovala, jednak môže využiť svoje doterajšie pracovné skúsenosti. Annina profesionálna cesta nebola priama − vyskúšala nielen viac zamestnaní, ale dokonca pôsobila vo viacerých krajinách. − Od roku 2000 som v Nitre študovala etnológiu a po ukončení fakulty som sa vrátila domov, − opisuje svoj príbeh. Ale v Srbsku to nebolo celkom podľa jej predstáv. Zamestnala sa síce v Národnostnej rade, na dohody, nemala stály pracovný úväzok. Keď sa javila možnosť zamestnania, bola už dávnejšie rozhodnutá odísť zo Srbska preč. Sama zostala trochu prekvapená tým, kam ju osud zavial. − Vtedajší priateľ veterinár si prostredníctvom internetu našiel zamestnanie v českom Náchode, pri Hradci Králové. Prvé, čo som si pomyslela, bolo, čo tam asi tak budem robiť... Na to mi povedal, že aj mne cez známych našiel robotu. Tak sme to vyskúšali. Dva − tri roky v Česku neľutuje, aj keď od začiatku tušila, že tam nezostane žiť navždy. Na miestnom úrade práce sa naučila nové veci, s pomocou kolegov zvládla češtinu. V rámci zamestnania sa zoznámila aj s pôsobením • SLOVENSKO •

Anna Medveďová-Gašková

fondov EÚ, čo jej tak trochu umožnilo presťahovať sa do Bratislavy. Našla si totiž miesto v Agentúre Ministerstva školstva pre štrukturálne fondy EÚ, kde pracovala ako projektová manažérka na kontrole a monitoringu jednotlivých projektov v oblasti školstva. Neskôr sa presunula do Národného osvetového centra. − Pracovala som na digitalizácii kultúrnych objektov. Je to dnes aktuálna téma, ale zároveň mravčia práca, − zdôrazňuje. Pokiaľ ide o digitalizáciu externe spolupracovala aj s Centrom pre tradičnú ľudovú kultúru pri SĽUK-u, kde nadviazala spoluprácu s profesionálnym umeleckým telesom SĽUK. − Vždy som mala blízko k tancu

a najmä spevu, takže ma spolupráca s profesionálnym kolektívom v akejkoľvek forme napĺňa. V roku 2014 som dokonca bola manažérkou na týždňovom zájazde v Maďarsku, Rumunsku a Srbsku. Bol to jedinečný zážitok. A čo očakáva od práce na Fonde pre podporu umenia? − Práca je to podobná tej v agentúre, s tým, že sa budem pohybovať v oblasti kultúry, takže teším sa, − hovorí. Čo bolo pre teba na Slovensku najťažšie? − Chvíľu mi trvalo, kým som si zvykla na tunajšiu slovenčinu. Ale aj češtinu, mali sme totiž hneď na začiatku štúdia veľa povinnej českej literatúry. Najmä zo začiatku sme boli

z nej zúfalí. Poznám ľudí od nás, čo tvrdili, že sa kvôli češtine vrátia domov (smiech). Kedy si si uvedomila, že tu zostaneš žiť? − Asi po návrate do Bratislavy. Tu sa cítim dobre, mám veľa kolegov, kamarátov. A hlavne mám tu ekonomické a sociálne istoty, ktoré mi v Srbsku chýbali. Mala si v rámci svojho zamestnania kontakty so Srbskom či bývalou Juhosláviou, respektíve ovplyvnil nejako tvoj pôvod tvoju kariéru? − Áno. Dodnes napríklad spolupracujem do určitej miery s našimi inštitúciami, keď je možnosť zúčastňujem sa konferencií a hudobnotanečných festivalov. Aj tento týždeň budem sedieť v porote na Zlatej bráne. Čo považuješ za svoj najväčší úspech? − Tak toto si ma trochu zaskočil. Asi ešte nie som vo veku, kedy by som mala sumarizovať svoje úspechy a neúspechy (smiech). Poviem to takto. Je pre mňa veľkou satisfakciu, že som sa dostala do odborných kultúrnych kruhov na Slovensku. Ľutuješ niekedy, že si odišla? − Ani nie. Tým, že mám stále intenzívne kontakty s Dolnou zemou, odlúčenie až tak nepociťujem. Ľúto mi je, že je v Srbsku ekonomická situácia taká, aká je. Ale s tým veľa nenarobím. Čo by sa muselo stať, aby si sa vrátila? − Tak nad tým som ešte neuvažovala. Na mňa je to až príliš hypotetická úvaha. Komu fandíš, keď hrajú Slovensko a Srbsko v nejakom športe? − Hlavne fandím Novakovi Ðokovićovi a Petrovčanovi Nebojšovi Jovanovićovi (smiech). Pokiaľ ide o kolektívne športy neutrálna som. Ako hovorím, skôr fandím jednotlivcom, konkrétnym športovcom, ktorí dosahujú vynikajúce výsledky.

25 /4756/ 24. 6. 2017

Ľudia a udalosti Veď sa to už ukáže... HLOŽIANSKE TRAMPOTY

Juraj Bartoš

a prídu turisti z Európy, aby svoje peniažky nechali tuná, a dedina ikdy nie je tak zle, aby nemohlo i obec budú prosperovať jedna byť (aj) horšie. Vyslovenú t. j. radosť! Z celého projektu, zo všetnapísanú sentenciu, samozrej- kých sľubov Hložančanom zostala me, neskloňujú (a nie práve odvčera) „iba“ asfaltová cesta k Dunaju (roku iba „tí dobrí ľudia Hložančania“, 2007). Čo naskutku nie je málo. Ba ako svojich spoluobčanov pred možno povedať, že pokiaľ ide o nich troma desaťročiasamých, Dunajský mi pomenoval už sen sa úplne splnebohý magister nil, teda takmer Samuel Fekete. Cicelkom. Lebo z ľatovanú syntagmu vej strany cesty nachádzame vo vedúcej z centra vstupnom texdediny k rieke mal te zborníka prác byť, prirodzene, Hložany 1756 − vykopaný garád. 1986. Po ňom vyKtorý, pravdaže, šli ešte dve knihy nie je vykopaný o Hložanoch a jej dodnes, a tak obyvateľoch. Ku vozovka, potikaždému naslechučky, ale iste dujúcemu (dávdopláca na nienejšie ujatému čiu „zábudľavosť“ a skôr nepresnéa zub času ju ničí mu, než presné- Začiatok (a koniec?) rýchlejšie. mu) okrúhlemu Dunajského sna A propos závýročiu príchodu budľavosti: pri neSlovákov do tejto dediny. Iba vlani, dávnom rozhovore s pokrajinským k 260. výročiu, podobná publikácia tajomníkom pre poľnohospodárnevyšla. Už predtým sa ukazovalo, stvo (v kaviarmi Pod lipami) tí dobrí že to pomaly, ale iste ide (a ešte len ľudia sa sťažovali, že nemôžu stavať pôjde) dolu kedysi bystrou vodou chladiarne pre zeleninu a ovocie. neďalekého Dunaja. Približne odvte- Lebo neexistuje priemyselná štvrť dy, ako sa ukázalo, že Rada Miestne- s prislúchajúcou infraštruktúrou. ho spoločenstva Hložany referen- Zabudli, že donedávni vrchní viac dum o samozdanení občanov (roku než desať rokov omieľali (a zabudli), 2010), so súhlasom Zhromaždenia že pozemky na severnej strane obce Báčsky Petrovec, zrealizovala dediny, tzv. Bostany alias Konopice mimo zákonných predpisov. Ako sa pozmenia na priemyselnú zónu. hovorí, nešťastie neprichádza samo, Nestalo sa. Nevedno prečo. Rovnaa tak prednedávnom (v taktiež – naj- ko nie je známe, z akých dôvodov jemnejšie povedané – podozrivých donedávny predseda RMS Hložany voľbách) padlo richtárstvo, ktoré prestal povolávať na jej schôdzky tvorili členovia a sympatizanti De- novinárov a eliminoval aj neformokratickej strany; vystriedali ich málnu inštitúciu zhromaždenia členovia a sympatizanti Srbskej občanov. Následne čoho jeho spopokrokovej strany a strany Slováci luobčania viac nevedeli než vedeli, vpred! čo (a najmä akým spôsobom) sa A propos Dunaja: pred takými v ich dedine deje a nijako nemohli desiatimi rokmi tu vysoko vyska- vplývať na prácu ľudí, ktorých sami kovala blška menom Dunajský sen. zvolili. Nikdy sa povedzme nedoVietor prinášal zo sídla obce, t. j. zvedeli, čo konkrétne pre Hložany Báčskeho Petrovca hlasnú radostnú a jej občanov prinieslo partnerstvo správu (najmä pre naivných): medzi s mestom Holíč na Slovensku, alebo Hložanami a najvýznamnejšou eu- či a kedy bude výmena asi pol storópskou riekou vyrastie etno dedina ročia starého potrubia dedinského Hložany. V nej sa zamestná zo 200 vodovodu a pod. tých dobrých ľudí a vraj pri Dunaji A propos Holíča. Ako je známe, pod Hložanami vyrastie prístavisko občanom nebol úplne jasný „kľúč“,

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

na základe ktorého RMS vytvárala delegácie, ktoré odchádza(li) do Holíča už celé desaťročie. Občania si všímali, že celé roky okrem členov RMS a folkloristov vo výprave boli aj „nezúčastnené osoby“. Na druhej strane sa do Holíča vraj nikdy nedostal Mr. Samuel Fekete, ktorý ale na domácej pôde Holíčanom ozrejmoval dejiny a kultúru dediny. Nie zakaždým sa tam dostali víťazi súťaže o najlepšiu klobásu, víno a pálené (a bolo im sľúbené?!), ako i zástupcovia niektorých (inak početných) miestnych združení občanov. Mimochodom, nakoľko sa dozvedáme, Hložančania absolvovali návštevu Holíčanom aj pred týždňom (16. až 18. júna). Údajne pri tom bol čerstvý

občanov Hložančania vyjadrili podozrenie, že ich aktuálna lokálna samospráva (Obec Báčsky Petrovec) chce obrať o Komunálny podnik Gloakvalis, ktorý by vraj mal byť pripojený k VKP Progres so sídlom v Báčskom Petrovci. Paradoxom je, že v niektorých segmentoch hložianski komunálnici predčia severných kolegov, ba občas im aj priamo pomáhajú pri odvoze smetí a iných prácach. Povráva sa taktiež, že istý občan chce vyrukovať s petíciou zameranou na „zrušenie“ výsledkov posledných volieb do RMS Hložany. Údajne sa doterajší richtár nad touto možnosťou nevzrušuje, lebo, vraj už „prelietol“, nuž ho hlava nebolí. A propos bolenia hlavy: Čoraz viac tých dobrých ľudí hlava veru predsa len pobolieva, a to čoraz častejšie a intenzívnejšie. Takmer zakaždým, keď „potiahne vetor“ zo severu a zo skládky odpadu prinesie

Toto je (by mala byť) priemyselná štvrť

predseda RMS Hložany Pavel Žembery, ako i donedávny, Ján Bohuš, ktorého mesto Holíč práve poctilo titulom čestného občana. Pravdaže, ani nový richtár, rovnako ako jeho predchodca, novinárov na zájazd nepozval, trebárs vraj riadna časť sedadiel v autobuse bola prázdna. Ak je pravda, médiá nedostali pozvanie ani na schôdzu novej Rady MS Hložany, takže verejnosť zatiaľ zostáva bez odpovede na otázku, s akým programom jej prvý muž so spolupracovníkmi mieni riadiť dedinu, ktorú, naprieky tu spomenutým a ďalším nedopatreniam, krášli (vonkajší) poriadok; vidieť ho zďaleka. Takže opäť veľa toho zostáva len na úrovni povrávania. A propos povrávania: Už na výročných schôdzach zhromaždení niektorých miestnych združení

odporný dym. Máme to overené, na rozdiel od správy, podľa ktorej predseda Združenia poľnohospodárov dostal vyhrážky prostredníctvom esemesiek. Pravdaže toto všetko ani zďaleka nie je všetko z balíka plného trampôt. Keďže sa určený priestor na príspevok minul, ešte len toľko, že do hložianskej ambulancie už v pondelok ráno neprídu zdravotníci z báčskopetrovského Domu zdravia, takže Hložančania na odber krvi kvôli kontrole musia zase odchádzať do Petrovca. Jedni to komentujú syntagmou „Je predsa po voľbách!“, pokým sa iní nazdávajú, že laboratórium zase budú mať poruke v miestnej ambulancii − po letných dovolenkách. Obom „tézam“ je možno možné prisúdiť spoločného menovateľa: veď ono sa časom ukáže... • ĽUDIA A UDALOSTI •

PROBLÉMY KOMUNÁLNIKOV S MENTALITOU OBČANOV V OBCI PLANDIŠTE

Nechcú platiť za odvoz odpadu Vladimír Hudec

Obci Plandište roky aktívne pracujú na organizovanom odvoze komunálneho odpadu. Najprv v sídle obce a krátko potom, ešte v polovici deväťdesiatych rokov, v Hajdušici začali odpad nakladať do vlečky a odvážať na skládku za dedinou. So zveľaďovaním nakladania s komunálnym odpadom vo VP Polet začali roku 2003. Zadovážili si špeciálne vozidlo na odvoz odpadu, skládku ohradili, aby zamedzili svojvoľné správanie občanov, vystavali zvláštne vodotesné kazety vybavené drenážou a systémom na odvádzanie plynov, ktoré sa po naplnení zasypú humusom a znovu kultivujú vysadením stromov. Tým sa vytvorili podmienky na organizovaný odvoz odpadu z územia celej obce. Dnes tento podnik zbiera odpad zo všetkých 12 dedín a odváža ho na ústrednú obecnú skládku v Plandišti.

Staré a príliš opotrebované vozidlo však čoraz ťažšie mohlo vyhovieť všetkým požiadavkám. − Boli z toho veľké problémy, ale aj náklady. To vozidlo bolo pomerne malé a aby sme pozbierali všetok odpad, napr. v Hajdušici, museli sme najmenej trikrát chodiť do Plandišta (16 km v jednom smere) vysypať náklad, čo podstatne zvyšovalo náklady tejto beztak nerentabilnej práce. O tom, že sa toto auto často kazilo, netreba ani hovoriť. Pred asi pol rokom sa nám však podarilo kúpiť nové, síce už ojazdené, ale trikrát väčšie auto, ktoré je v dobrom stave, takže ušetríme aj na preprave, aj na údržbe, resp. oprave, − hovorí riaditeľ VP Milan Selaković. Predsa ani teraz práca neprebieha bez problémov. Základný sa týka platenia za tieto služby. Podľa slov riaditeľa veľký počet občanov odmieta platiť odvoz odpadu. Pritom si zrejme neuvedomujú, že

Nové špecializované vozidlo na zber odpadu môže naraz odviezť odpad z dediny, akou je Hajdušica na jednotnom účte za plyn, vodu a odvoz odpadu nemôžu zaplatiť iba za plyn a odpad, a za vodu nie, lebo sa zaplatená suma percentuálne rozvrhuje na všetky tri služby. Veľký problém však komunálnici majú aj s mentalitou ľudí. − Naši občania do odpadových košov odhadzujú skutočne všeličo, stavebný odpad, tehly, kusy betónu, sklo... čo môže vážne poškodiť zariadenia v nákladnom aute, ktoré nie je určené na zber toho druhu odpadu. Robotníci majú príkaz taký odpad nebrať, z čoho sú potom problémy. Keď nedávno robotníci odmietli

TOHTOROČNÉ KONCOJÚLOVÉ OSLAVY V KULPÍNE

Osviežené novinkami Katarína Gažová

poločné zasadnutie účastníkov troch podujatí, ktoré Kulpínčania plánujú usporiadať v posledný júlový víkend, zvolal predseda Rady MS Miroslav Čeman minulý týždeň. Bol to vlastne dohovor o organizovaní Dňa Kulpína, Predslávnosťových dní v Kulpíne a Svadby voľakedy a dnes 29. a 30. júla. Podobne ako vlani tieto tri podujatia sú spojené a do ich organizácie sa zapoja spolky, združenia a ustanovizne, ako aj občania. Dvojdňový program bude bohatý a rôznorodý a majú ho na starosti organizátori: MS Kulpín, MOMS Kulpín a Spolok kulpínskych žien s Turistickou organizáciou Obce Báčsky Petrovec. V porovnaní s minulým rokom organizátori uviedli aj určité zmeny. Výstavu obrazov Výtvarnej skupiny KEBY a hostí ako zvyčajne usporiadajú v Galérii Domu kultúry. Ale • ĽUDIA A UDALOSTI •

Vlani na galakoncerte početné obecenstvo potešili aj Hložančania týždeň predtým v areáli Muzeálneho komplexu výtvarníci a ich hostia sa zúčastnia na výtvarnom tábore a tu vzniknuté výtvarné diela budú potom počas osláv vy-

stavené. Ďalšia novinka sa vzťahuje na slávnostné zasadnutie Rady Miestneho spoločenstva Kulpín, ktoré by sa malo uskutočniť v sieni Domu kultúry a nie v kaštieli mu-

vziať starý veľký koberec, lebo by to vyvolalo skutočne veľkú haváriu na smetiaku, nahnevaný občan, ktorý koberec odhodil, zmlátil nášho robotníka?! Slovom naši robotníci, ktorí vskutku robia špinavú prácu, sú často vystavení maltretovaniu občanov. Na druhej strane mnohí občania sa prostredníctvom MS domáhajú oslobodenia od platenia za túto službu so zdôvodnením, že sú chudobní. Odpad však pred dom riadne vynesú, lebo vedia, že ho musíme odniesť, − sťažuje sa riaditeľ VP Polet v Plandišti Milan Selaković.

zeálneho komplexu ako doteraz. Keď ide o časť osláv venovaných Svadbe voľakedy a dnes, budú ju tvoriť výstavné stánky spolkov žien a združení so svadobnou tematikou, a to súťažného rázu. Okrem toho Spolok kulpínskych žien usporiada tortiádu v areáli Muzeálneho komplexu, ako aj etno výstavu v miestnostiach spolku na nádvorí muzeálneho komplexu na tému Svadobné obedové súpravy. Ústredný galakoncert bude v sobotu 29. júla vo večerných hodinách a tak ako vlani javisko umiestnia za budovou veľkého kaštieľa. Vystúpia domáci ochotníci obnoveného KUS Zvolen a KUS metropolitu Stefana Stratimirovića, ako aj hosťujúce súbory. Do kulpínskych osláv sa tiež aktívne zapoja rybári, šachisti, cyklisti, siloví športovci, futbalisti. V nedeľu 30. júla poľovníci v areáli Poľovníckeho domu PS Fazan zorganizujú tradičnú súťaž vo varení paprikáša a súťaž poľovníkov v streľbe do hlinených terčov. Popoludnie a večer bude patriť silovému športu a futbalu, keď si na ihrisku FK Kulpín sily zmerajú tuční a chudí hráči.

25 /4756/ 24. 6. 2017

Ľudia a udalosti VALENTÍKOVCI Z KULPÍNA PESTUJÚ MALINY

Výnosné a chutné ovocie Katarína Gažová

red tromi rokmi sa Mária a Miloslav Valentíkovci z Kulpína rozhodli v záhrade za domom vysadiť maliny. Predtým tam pestovali zeleninu, predovšetkým pre svoju domácnosť. Zdalo sa im, že sa to neopláca, a tak sa rozhodli, že skúsia pestovať niečo iné. Po troch rokoch skúseností s pestovaním malín sú veľmi spokojní. Rozhodli sme sa, že našu záhradu využijeme na pestovanie ovocia a zvolili sme si maliny. Sadenice malín sme zadovážili od skúsenejších pestovateľov z Petrovca. Kúpili sme 950 sadeníc, a tak sme v záhrade vysadili sedem radov malinčia. Ako sme sa už predtým informovali, prvý rok maliny dávajú polovičatú úrodu a najúrodnejšie sú v druhom a treťom roku po vysadení, – vysvetľujú Valentíkovci. Tieto sadenice malín pekne rodia sedem rokov, a potom ich treba nahradiť novými. Maliny potrebujú sústavné zavlažovanie, takže Valentíkovci používajú

kvapkový systém. Okrem zavlažovania maliny potrebujú aj údržbu, hlavne ich treba okopávať a zbaviť buriny, a aby listy mali peknú zelenú farbu, treba ich striekať prípravkom s obsahom železa. Keď sú maliny správne ošetrené a zdravé, majú dosť sily vydať pekné, zdravé a veľké plody. Malinám všeobecne zodpovedá slnečné a teplé počasie, vtedy sú plody najkvalitnejšie. Daždivé počasie im nežičí. S oberaním sme začali už teraz a tieto práce potrvajú do prvých mrazov. Na oberačke malín sa zúčastňuje celá rodina Valentíková, a počas najintenzívnejšej práce, ktorá v priebehu leta trvá mesiac, zvykne angažovať aj ďalších oberačov. Ako hovoria, s cenou doteraz boli spokojní. Vlani tá prvá cena bola okolo dvesto dinárov za kilogram malín. Predávali ich zákazníkom doma a ostatné odvážali do Ratkova, kde je výkupná stanica. Pochvaľujú si, že v Ratkove hneď po odovzdaní malín dostanú výplatu. So zárobkom sú spokojní, lebo si tak dopĺňajú rodinný rozpočet. Zo

V NEDEĽU 2. JÚLA V JÁNOŠÍKU SA USKUTOČNÍ TRADIČNÉ 4. PODUJATIE

Deň višní Program

14.00 − Zasadnutie banátskych matičiarov v miestnostiach KUS Jánošík 14.30 − Súťaž vo varení rybacej polievky 15.00 − Príchod hostí, občerstvenie a príprava na jarmok 16.00 − Príležitostný kultúrno-umelecký program na námestí pred Domom kultúry 16.30 − Otvorenie jarmoku na priestore vedľa Domu kultúry 17.00 − Nešporné služby Božie v kostole

www.hl.rs

18.00 − Otvorenie výstavy obrazov, ručných prác a oblekov vo farských miestnostiach 19.00 − 20.30 − Večera v kaviarni TNT 21.00 − Zábava a tombola Pod organizáciu podujatia sa podpisuje Združenie žien Jánošíčanka, ktorému nápomocnú ruku poskytne Základná škola T. G. Masaryka, cirkevný zbor, Miestne spoločenstvo, SKOS Jánošík, jánošícky MOMS a ZŠR Babuška.

Informačno-politický týždenník

Miloslav Valentík v záhrade medzi malinami

záhrady a malín na porovnanie zarobia toľko, ako napríklad z jedného jutra sóje. Aby mali prehľad v tom, čo robia, všetko evidujú. Zostalo zapísané, že vlani počas sezóny naoberali 500 kg malín.

* LETMO

Domáce

účasným jazykom povedané: domáce je v trende. Alebo − je in. Pred pár rokmi sused, ktorý si zaumienil predať vykŕmené svine, ktoré dosiahli veľkú váhu, sa nás na okolí stoj čo stoj snažil presvedčiť, že také kvalitné mäso široko-ďaleko nenájdeme. Lebo je ozaj domáce. S veľkou chuťou o ňom rozprával, domnievajúc sa, že len pomyslenie naň zaručí nebíčko v ústach. Predaj odrazu mu nevyšiel, nuž čo mal robiť, záujemcom predával mäso po niekoľko kilogramov. Mäso ako mäso: bolo dobré, no až tak výrazne sa kvalitou nelíšilo od toho z mäsiarstva. Pred Veľkou nocou najfrekventovanejšou výzvou na trhoch bolo: Kúpte si u nás vajcia, sú domáce. Na otázku, aby to trochu ozrejmila, istá predávajúca vysvetlila, že ide o tie z rodinnej farmy, ale susedovej. Po vajciach nasledovala ponuka domácich jahôd, potom prišli na rad domáce čerešne, za nimi zase domáce rajčiaky a uhorky. Aj keď je každému zdravo uvažujúcemu jedincovi jasné, že ide o produkty z fóliovníkov, to

Práca s týmto ovocím nie je príliš namáhavá. Najsladšie je, keď sa už oberajú zrelé plody. Gazdinky si maliny u Valentíkovcov kupujú na koláče a rôzne lekváre, džemy, šťavy.

Oto Filip

domáce sa natoľko udomácnilo, že sa o chvíľu hádam v obchodoch bude predávať ako domáca i ryža. Príčin je viac. Nie tak dávno sme so susednými alebo bratskými republikami v spoločnom štáte zvádzali trhové boje v duchu hesla: Kupujme naše, nepodporujme cudzie! Ak nejde o resty toho, tak je tu zdravá výživa ako súčasný trend. Dobrá zámienka, aby sa domáce akosi automaticky začalo stotožňovať s kvalitným a dobrým. Aj keď také je, aj keď nie je. Seriózne potravinárske rozbory by iste odhalili a ukázali reálne zloženie všetkého, čo sa za týmto pojmom skrýva. Veď ako domáce, kvalitné a nadovšetko lacné boli propagované a predávané i rôzne druhy liehovín, vyrábané z divných ingrediencií a provizórnymi spôsobmi v rôznych šopách. Určitý počet milovníkov pijatiky po ich použití ochorelo, niektorí dokonca i umreli. Jasný dôkaz, že nie všetko, čo sa blyští, je zlato, rovnako tak ako nie každé domáce je synonymom kvality. Treba si len zachovať zdravý úsudok. Čiže nedať sa medovými rečičkami ogabať. • ĽUDIA A UDALOSTI •

NA POLIACH LALITSKÉHO PD POĽOKOOP PO JAČMENI ZNOVA SÓJA

Sucho a mráz znížili úrodu Juraj Pucovský

ha na produkciu osiva. Iba tento druhý sme vložili do zeme v opo prvom žatevnom dni v uto- timálnej lehote, kým sme sejbu rok 13. júna 2017 na poliach tých 50 zvyšných hektárov pre Poľnohospodárskeho druž- zlé poveternostné podmienky stva Poľokoop v Laliti zistili naj- a časté dažde vykonávali niekoľko menej dve skutočnosti: že práce týždňov. Pravdaže, to sa napriek musia prerušiť pre vysokú vlahu rovnakým agrotechnickým opatzrna, ako aj to, že sotva dosiahnu reniam odzrkadlilo na výnosoch. krásnu úrodu spred dvoch rokov Kým sme v ten prvý deň na 18 – 7,7 tony z hektára, nehovoriac ha plôch v priemere namlátili o vtedy rekordných 8,1 tony 7,5 tony z ha, čo je predsa slušná z niektorých parciel! Kosy dvoch úroda, výnosy sa neskoršie drassilných kombajnov sa znova „za- ticky znižovali a dosiahli sotva 6,5 hryzli“ do porastov sladovníckeho tony z ha. Takú slabú úrodu sme už dávno nemali! Okrem oneskorenej sejby na príčine je nezvyčajne tuhý mráz minulej zimy, ktorý poškodil a rozriedil porasty, ako i dlhotrvajúce sucho tejto jari, keď podľa našich údajov porastom jačmeňa chýbalo až 300 litrov vody!“ Všetku úrodu sladovníckeho jačmeňa, toho na výrobu sladu pre pivovarnícky prieToho roku jačmeň slabšie sypal... mysel a osivového, PD jačmeňa o tri dni neskoršie, 16. Poľokoop aj toho roku predal júna, keď vlaha klesla pod dovo- báčskopalanskej sladovni Maltilených 14 percent, ale množstvo nex. V žatve ani tentoraz nebola namláteného zrna nemohlo uspo- známa výkupná cena a sotvaže kojiť nikoho v lalitskom družstve. bude 18 dinárov ako v roku 2015, Prečo je tomu tak, ozrejmil nám čo okrem slabších výnosov robí referent Ekonómie v PD Poľokoop otáznou rentabilitu pestovania Đura Tamaši: tejto zrnoviny na našich poliach. „Minulej jesene sme sladovnícO tom, že robotníci Poľokoopu kym jačmeňom odrody Salaman- v polovici júna nemôžu zahádre obsiali 80 hektárov, z toho 30 ľať, presvedčili sme sa aj sami,

Kyprenie pôdy • ĽUDIA A UDALOSTI •

Sejba sóje

Kombajn na poli PD Poľokoop

keď sme ich krátko po odchode že sa klimatické podmienky aj kombajnov zastihli na strnisku, vo vojvodinskej rovine zmenili ako s pluhmi a tanierovými brá- a bez umelého zavlažovania ťažko nami v oblakoch prachu kypria dosiahnuť dobrú úrodu. Najlepšie pôdu. Lalitskí družstevníci totiž to vari potvrdili citeľne nižšie už niekoľko rokov v strniskovej výnosy jačmeňa na poliach PD sejbe pestujú sóju, pritom ne- Poľokoop v tohtoročnej žatve. ustále zvyšujú plochy a úrodu, dosahujúc až 3 tony z hektára. Najprv to bolo na 30 ha, potom na 40, predvlani na 57, vlani na 72 a toho roku už na tých okrúhlych 80 hektároch. Tentoraz sa rozhodli pre odrodu Merkur, ktorá dozrieva za 100 dní. Keďže všetky čierne oblaky tejto jari obchádzajú lalitský chotár bez očakávaného Orba strniska „daru“ – výdatného dažďa, PD Poľokoop potrebnú Lalitské družstvo má dobrú spoluvlahu na ujatie, rast a rozvoj sóje prácu s novosadským Inštitútom zabezpečuje zavlažovaním z ti- pre roľníctvo a zeleninárstvo NS fónov. Práve preto v uplynulých seme, ktorý od neho preberá rokoch z vlastných peňazí vyvŕtali všetky množstvá dopestovanej štyri studne, lebo sú si vedomí, konzumnej a osivovej sóje.

Bez zavlažovania strnisková sejba nie je možná 25 /4756/ 24. 6. 2017

Ľudia a udalosti ZO 14. MEDZINÁRODNÉHO FESTIVALU VÍNA INTERFEST

Jedna z najkrajších vizitiek Nového Sadu Oto Filip

pornosť sa oplatila. Viacerí z nás si spomínajú, ako pred necelými pätnástimi rokmi iniciátorka, hybná sila vzniku, pokračovania a napredovania festivalu vína, dlhoročná riaditeľka Interfestu Nataša Budisavljevićová-Radišićová chodila z redakcie do redakcie v Novom Sade, pozývajúc nás na nové podujatie. Dokladom toho, že jej snahy nevyšli nazmar, je i skutočnosť, že už roky nechodí ona za nami, ale my na Interfest a za ňou.

Večer nastala ozajstná tlačenica

Celý minulý víkend v Novom Sade prebiehal teda v znamení nielen početných kultúrnych udalostí, ale aj v poradí 14. Interfestu – Medzinárodného festivalu vína. Na Námestí slobody zoskupil viac ako päťdesiat domácich vinárov, ako aj početných výrobcov vína z Chorvátska, Macedónska, Slovinska, Čiernej Hory, Talianska, Francúzska, Španielska, Čile... Milovníkom božského nápoja boli k dispozícii i značkové vína z Portugalska, Rakúska, Grécka. Celkovo sa predstavilo viac než sedemdesiat vínnych pivníc s približne štyristo druhov vína a účastníci z jedenástich krajín.

www.hl.rs

Festival vína prilákal i návštevníkov z Nemecka

Keď krása zajasá...

Okrem samotného nápoja, o ktorom sa povráva, že nikto nevie, kedy presne vznikol, avšak od začiatku existencie bol považovaný za božský dar, tisíce návštevníkov, ktorí v ten piatok, sobotu a nedeľu podvečer a večer prichádzali na Námestie slobody, mali ozajstný pôžitok z pestrého hudobného programu. O dobrú náladu sa v piatok postarala Nevena Reljin a Latino Moments, ako i Tamburášsky orchester Zorule. Na sobotu ako hudobní aktéri boli zahlásení orchester Zorule a Vokal Samit, na nedeľu Irena & Šanjika Duo, Dj Roman Zeremski a orchester Frame. Okrem samotných koštoviek a kúpy netreba prehliadnuť ani bohatý sprievodný program, vrátane viacerých prednášok na tému vína a osožných rád, ako ho konzumovať. Veď nie tak dávno tunajšia vínna kultúra bola kdesi pri nule. Víno sa nevychutnávalo, ale pilo, v kaviarňach sa ponúkalo vo vodových pohároch a základné rozdelenie

Informačno-politický týždenník

vína bolo na biele a červené. ne koná vyše milión podujatí. Zabúdalo sa pritom na rady Navštívi ich viac ako štyristo lekárov, ktorí vravia, že jeden pohár vína denne chráni zdravie, alebo na skutočnosť, že už dlhé stáročia víno nie je len nápoj, ale aj prejav gastronomickej kultúry či tradície, v novšej dobe aj významný turistický produkt. Práve príklad Interfestu podnietil panelovú rozpravu, prebiehajúcu v Zhromaždení mesta Nový Sad, na ktorej sa hovorilo o využívaní rôznych So spevom i víno lepšie chutí udalostí ako potenciálov na lokálny rozvoj. Pohľad miliónov osôb a príjmy z nich na širší globálny plán prezrádza prevyšujú dvadsaťpäť miliárd napríklad, že sa vo svete roč- dolárov. Vo Vojvodine počet rôznych podujatí už dávnejšie prekonal číslo tisíc. Pritom ide len o tie širšie, vyjmúc napríklad športové. Jedným z najznámejších je Medzinárodný festival vína ako popredná udalosť svojho druhu v našom pásme, ktorá sa svojím rozsahom, bohatým programom a skvelým ovzduším stala jednou z najlepších vizitiek Nového Sadu. Interfest je zároveň i vstupom do celého radu väčších podujatí, ktorými pokrajinská metropola bude žiť toto leto a jeseň. A z ktorých si desiatky tisíc návštevníkov, našich a tých z cudziny, odnesú tak nové osožné poznatky, ako i rozmanité vojvodinské výrobky a nezabudnuteľné zážitky. V zajatí tanca • ĽUDIA A UDALOSTI •

SO ŠTUDENTOM A ZELENINÁROM MIROSLAVOM KOZOM Z KYSÁČA

Plne sústredený na svoj cieľ Elena Šranková

možno počas roka vystriedať viac kultúr. Je pravda, že je roboty viac áujem o pestovanie zeleniny ako v roľníctve, ale aj zisk je lepší. Miroslav Koza z Kysáča preŠtudujete organické poľnojavil už ako stredoškolák, keď hospodárstvo. Sú také i vaše rozmýšľal o ďalšom školení. Končil výrobky? vtedy strednú elektrotechnickú − Nie sú, ale sa usilujem dodrškolu, ale ho čoraz viac zaujímalo žiavať princípy organickej výroby poľnohospodárstvo. a snažím sa znížiť počet postrekov. Ste študentom a zároveň skú- Keď vynášam výrobky na trh, viem, šate v praxi pestovať že sú zdravé, lebo ich zeleninu? sám môžem bezpeč− Presne tak, chcel ne zjesť a vždy mám som si v prvom rade na mysli, že ich budú overiť, ako to funguje, konzumovať i deti. Ak a na druhej strane ako je napríklad ochranná každému študentovi lehota po striekaní 14 boli mi potrebné didní, plody oberám iba náre. Uvažoval som po 20 dňoch. Prihliao niečom, čo si nevydam teda, aby boli žaduje každodennú zdravé, ale nemožno prítomnosť a starostpovedať, že sú orlivosť. Keďže som ganické. Je to skôr sa chcel zapísať na integrálne poľnohospoľnohospodárstvo, podárstvo, pri ktorom pestovanie paradajok sa vedie evidencia o bolo spojivom, ktoré Miroslav Koza striekaní a dávkovaní sa vtesnalo do mojich striekania. plánov. Začal som s paradajkovou Máte na prípravu pretlaku nepriesadou, ktorá sa mohla odpredať jaké spracovateľské kapacity? ako prvá. − Nie, robili sme takým domácim Zostali ste iba pri priesade? spôsobom, len trochu mechanizo− Nie. Keď som začínal s para- vaným. Záujemcovia sa prihlásili, dajkami, nevedel som takmer nič urobil som plán a denne som za z tejto oblasti, ale som rozmýšľal pomoci domácich spracoval do 130 v tom smere, že sa táto zelenina dá litrov. Nateraz nechcem investovať zužitkovať od priesady po varený do strojov na spracovanie, lebo sa pretlak. Prilákala ma priesada, pri môže stať, že tohto roku vypredám ktorej sa možno najrýchlejšie dostať kompletnú úrodu paradajok a nek zárobku. V zime posadíš a už na jar bude potrebné robiť pretlak. Naši predávaš. Uvažoval som však nad zákazníci si ho už teraz objednátým, čo s nepredanou priesadou? vajú, lebo sú spokojní s kvalitou. Nezostáva iné, len ju vysadiť a do- A o tú dôveru kupca a fér vzťah pestovať plody. Ak sa ani konzumné oboch strán mi vlastne ide. Je to paradajky nepredajú, z nich možno ešte jeden z dôvodov, prečo spejem robiť pretlak a nakoniec, ak ani ten k organickej výrobe. neprejde, možno ho uvariť a predať Pestovanie zeleniny si vyžaduvo fľašiach. Pretlak sa môže pre- je pracovnú silu. Kedy angažujete dávať aj cez zimu, takže peniažky robotníkov? prichádzajú akoby zo slamenice. − Spočiatku som robil iba s doOkrem priesady pestujete teda mácimi, ale teraz to už nejde. Sám i konzumné paradajky? sa stopercentne činím pri pestova− Prvý rok som vysadil takých 150 ní, ale niekedy nemožno vystačiť. koreňov, o rok na to 800, vlani 1 500 Veľa roboty si vyžaduje presádzanie a tohto roku 2 200 koreňov. Okrem priesady. Tohto roku sme napríklad toho som dva roky pestoval mladú rozsadili 4 800 kusov, z čoho bolo cibuľku a tohto roku prvýkrát i šalát predaných 2 600. Pri vysádzaní do a ružičkový kel. V zeleninárstve je záhrady sa tiež musí angažovať to výhoda, že na jednej ploche pracovná sila. Stavanie stĺpov, kla-

• ĽUDIA A UDALOSTI •

denie siete a prvé viazanie hlavného výhonku k opore takisto zaberá hodne času. Aj teraz, v polovici júna, práce je veľa. Potrebné je dbať o ochranu a pri kolíkových paradajkách vylamovať výhonky v pazuchách listov. Zároveň je skúškové obdobie na fakulte, takže mám dve spolupracovníčk y, s ktorými máme veľmi korektný vzťah. Počas najintenzívnejšieho Ukazuje sa pekná úroda zberu a v prípade, Zrejme sa vám darí zladiť že treba pripraviť väčšie množstvo pretlaku, sa tiež musí angažovať všetky povinnosti; je to náročné? pracovná sila. − To je otázka, s ktorou sa denne Napriek všetkému sa vám to stretávam. Nepoviem nič nové, opláca? − Keby sa neoplácalo, nerobil keď poviem, že sa všetko dá, keď by som to. Z druhej strany mi vysa chce. Len treba mať svoj cieľ a hovuje, že nemusím každý deň sledovať ho, byť vytrvalý a ,zabyť prítomný v záhradách. Roboty hryznúť’ do svojho predsavzatia. okolo pestovania zeleniny si prispô- Našťastie, profesori na fakulte sú

Jedna zo záhrad

sobujem povinnostiam na fakulte. Nateraz paradajky pestujem v našej záhrade a na dvoch prenajatých plochách. Toho času končím tretí ročník fakulty a pravdepodobne absolvujem i master štúdium. Ešte si to musím rozmyslieť, ale v pestovaní paradajok asi budem pokračovať aj po štúdiu. Závisí to, pravdaže, od trhu a od toho, ako sa v krajine bude vyvíjať situácia v tejto oblasti.

otvorení pre spoluprácu, takže s jedným z nich robíme výskum týkajúci sa zalievania. Skúšame dvoma spôsobmi určiť vhodnú chvíľu na zalievanie a dopracovať sa k tomu, aby sa to dalo vypočítať bez vkladania do drahých prístrojov. Pravdepodobne o tom bude i moja diplomová práca. Lebo získať diplom pre mňa znamená mať jasnú víziu toho, čo chcem a čo budem robiť v budúcnosti.

25 /4756/ 24. 6. 2017

Ľudia a udalosti BUDOVY V STREDE STAREJ PAZOVY PREDMETOM REŠTITÚCIE

musel ja až v roku 2013, – sťažuje sa advokát Nikolajević a zdôrazňuje, že ho OZNA bez súdenia odsúdila a popravila. Partizánsky generál Marko Peričin Kamenjar svojho času vyhlásil: − Poznám ten prípad. Stala sa veľká chyba, ale to nebol jediKatarína Verešová predtým spoluný prípad, že sa tesne po pracovali v prvej oslobodení takto robilo. edzi symboly Starej Pazovy, sporiteľni a v Srb− Jedinou vinou Savu známe najmä z pohľadníc, skom národnom Petrovića bolo, že bol patria rožné budovy na divadle, s mladým veľmi bohatý človek. hlavnej križovatke. Okrem evanje- Vladimírom KonOkrem majetku v rodlického kostola svojou elegantnou štantínom Hurbanej Starej Pazove, kúpeľsecesnou architektúrou s unikát- nom môj pradedo ných objektov v Starom nymi vežami vyniká Petrovićova pekne spolupracoSlankameni, pozemku banka (v ktorej je dnes daňový val. Tak kvôli VHV v Slankamenských Viúrad) a bývalý hotel Petrović. Po- operete Pekná nohradoch (tam bola kiaľ fasáda banky bola nedávno nová maľovaná koneskôr vystavaná družobnovená pod prísnym dozorom líska Petrović rozstevná pivnica s príslušÚstavu pre ochranu pamätníkov šíril hotelovú sieň, nou jednoposchodovou kultúry v Sriemskej Mitrovici (ako aj v ktorej vystúpili budovou), vlastnil jednu budova Technickej školy, ktorá tiež slovenskí speváci Dušan Nikolajević pred budovou hotela Petrović budovu v Novom Sade, patrila rodine Petrovićovcov), hotel a herci. O dejinách ako aj železničné akcie, Petrović chátra z viacerých dôvo- Petrovićovcov som sa svojho času Dušan Nikolajević počas návštevy k čomu patrí aj pazovská železdov. Asi pred desiatimi rokmi ho zaujímal aj u príjemného pána Starej Pazovy. ničná stanica, – vysvetľuje Dušan Dňa 22. septembra 1944, Nikolajević. kúpil podnikateľ Živan Sarić, tesne po oslobodení Belehraktorý neadekvátnou úpraZávažným prelomom v pátraní du, do domu Savu Petrovića po dokumentoch o Petrovićovej vou prízemnej časti narušil sa nasťahoval ruský generál nevine bola správa z Múzea obetí pôvodnú stavbu. Neskôr sa F. I. Tolbuchin s úmyslom veliť genocídy v Belehrade, ktoré chráni ukázalo, že tá privatizácia front smerom na sever a na denník Diany Budisavljevićovej, hotela (kúpou budov vo západ (Sriemsky front). Na zá- rod. Obexerovej (1891 − 1978), vlastníctve Centrosremu) klade svedectva sudcu Mitra dobročinnej osoby rakúskeho nebola správne ukončená Radača je známe, že krátko po pôvodu, ktorá počas druhej svea hotel bol súdnou cestou príchode sovietskej armády po tovej vojny zachránila 15 336 detí vrátený Obci Stará Pazova. nešťastného Savu Petrovića z ustašských táborov v Nezávislom Priamy dedič predvojnoprišli partizáni, aby ho údajne chorvátskom štáte. V zázname zo vých zemanov a bankárov odviedli na mestský úrad. Už tej 16. júna 1943 presne uvádza, ako Petrovićovcov Dušan Nikolajević (po dcére Nikolu Sava Petrović s dcérou Aleksandrou roku 1943 istej noci ho zabili a jeho telesné sa so Savom Petrovićom dohodla pozostatky ležia v kolektívnej o ubytovaní 45 detí z podkozarskej Petrovića Vladislave), inak belehradský advokát, sa spolu so Jána Šagu, pazovského kroniká- hrobke v Zemune. Jasky v prázdnych miestnostiach súrodencami uchádza o návrat ma- ra, zvlášť z obdobia nena jeho pazovskom sálajetku odňatého 5. marca a 9. júna meckej okupácie. Práve ši, ktoré prostredníctvom 1945. V postupe reštitúcie sa však Šago bol ten, ktorý mi Červeného kríža rýchlikom objavil problém rehabilitácie jeho povedal, že so súhlasom pricestovali 19. júla 1943. uja Savu Petrovića (1903 − 1945). Savu Petrovića (Nikola O Diane Budisavljevićovej − Dlho mi trvalo, kým som nezis- Petrović zomrel roku toho času v RTS pripravujú til skutkový stav ohľadom nešťast- 1940) na Petrovićovom dokumentárnu reportáž ného Savu Petrovića. Najprv som sálaši vznikla nikdy nea mienia, že ju možno posa medzi Pazovčanmi zaujímal, aký odhalená partizánska rovnať s Oskarom Schinvlastne Petrovićovci boli, a okrem báza. Dozvedel som dlerom. faktu, že boli veľmi bohatí, o nich sa aj to, že počas vojny Apelačný súd v Belehrasom počul len pekné správy. Nikola Sava Petrović osobne de rehabilitoval Savu PetroPetrović (1854 −1940) a jeho syn zachránil pazovských vića 1. júla 2015. Toho času Sava boli dobrodinci a kreátori Rómov pred holokausprebieha proces reštitúcie rozvoja vtedajšieho pazovského tom, keď ich zamestnal jeho majetku. Zároveň 23. okresu ako národní poslanci a vý- ako robotníkov na svo- Petrovićov kúpeľný hotel v Slankameni na pohľadnici mája tohto roku do MS Staborníci. Napriek tomu, že napríklad jom sálaši a v kúpeľných rá Pazova prišiel návrh, aby − V matričných knihách zosnu- niektorá ulica, námestie alebo plató so starým Vladimírom Hurbanom objektoch v Starom Slankameni. môj pradedo mal politické spory Najťažšie mi ako právnikovi bolo lých som nenašiel meno Savu Pet- dostali názov podľa Nikolu a Savu (preto dostal prímeno Zeus), i keď dokázať ujovu nevinu, – uviedol rovića. Úradne ,pochovať’ som ho Petrovićovcov.

Pevné dôkazy na rehabilitáciu Savu Petrovića

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

• ĽUDIA A UDALOSTI •

TRADIČNÁ VÝROBA SYRA STAROPAZOVSKO-BREHOVSKÝM SPÔSOBOM

Zvláštna chuť šajtu Katarína Verešová

ôvodné staropazovské či brehovské rezance, knedle, pirohy, buchtičky (nadlacke) a strapačky (glgany) si nemožno ani len predstaviť bez zvláštneho druhu syra zvaného šajt.. Pomenovanie tohto polotvrdého plnotučného syra pochádza z maďarčiny – sajt. V Pazove sa natoľko udomácnilo, že keď niekto hľadá šajt, má na mysli lisovanú a na vetre vysušenú hrudku kľaganého a dobre posoleného syra. Zvláštnosťou tohto syra je aj to, že z vrchnej strany má v strede pyštek. Keď sa dobre vysuší, dá sa dobre strúhať a keď je čerstvý, v ústach po zubami vŕzga. Tento druh syra možno kúpiť len v Starej Pazove na pľaci alebo v domácnostiach, v ktorej majú kravy a starenku, ktorá túto zvláštnu pochúťku vie pripraviť. V súčasnosti sa výrobou mlieka v Starej Pazove zaoberajú len

máloktoré domácnosti (až na čestné výnimky), takže šajt nie je ľahko nájsť. Preto milovníci tejto mliečnej pochúťky odchádzajú do Slankamenských Vinohradov, do domácnosti Kataríny Menďanovej, ktorá bežne denne pripraví šesť kusov. − V Slankamenských Vinohradoch kravy chováme už len my a Zdeno Turan, ktorý mlieko odnáša do mliekarne. Voľakedy všetky brehovské ženy, ktoré chovali kravy, robili šajty a nosili ich do Pazovy predávať. Teraz som zostala len ja, lebo mám tri kravy. Aj to mi ťažko padne, lebo už som osemdesiatku načala, – ťažká si starká Menďanová, známa výborná syrárka. Na otázku o pôvode šajtu tvrdí, že sa takýto druh syra vyrába len v Starej Pazove a v Slankamenských Vinohradoch a že ho od nepamäti robili len Slovenky. Na námietku, že možno receptúra prišla od niekdajších novopazovských

Nemcov, odpovedá, že to je vylúčené, lebo oni robili tzv. švábsky syr, ktorý sa podstatne líši od tohto syra. Zvláštnosťou je aj to, že sa syridlo na prípravu šajtu od nepamäti vyrába v Starej Pazove a že syridlá zo Srbska nemajú tú chuť. Katarína Menďanová nám ozrejmila aj niektoré detaily súvisiace s výrobou šajtov. Tak šajdruha je plátno, cez ktoré sa odstraňuje srvátka a syr sa potom v zvláštnom lise lisuje. Musí byť z konopného plátna, ak chceme dekorovať plátenným jemným vzorkovaním. Štandardný objem a veľ- Katarína Menďanová s dvomi šajtmi kosť šajtu sa dostane z troch, alebo, ak je V situácii, keď sa pivnický syr mlieko „slabšie“, z troch a pol litra dnes vo veľkom vyrába v Novom mlieka. Sade a pivnická mliekareň chátra, Teta Menďanová nám prezra- možno by sa niekto mal postarať, dila, že vie z kravského mlieka aby pazovsko-brehovský syr − spraviť aj pazovsko-brehovskú šajt získal chránené zemepisné bryndzu. Namiesto lisovania v ko- označenie. Lenže túto pôvodnú nopnom plátne trpezlivo ocedí receptúru by registrované firmy hrudku, ktorá sa musí na prie- museli prebrať. Medzičasom nám vane zasušiť. Potom sa pomelie, zostáva veriť, že sa receptúra nezomletá sa dobre stlačí a vloží sa zatratí a že sa stáročná chuť šajtu do vyhriatej rúry, aby dozrela. zachová pre budúcnosť.

POUGÁR

Juraj Bartoš

Bumbum-bumbum-bumbumbum! Dáva sa na známosť známa vec! Netreba sa za žiadnu cenu oddať panike! Veci treba brať také, aké sú! Treba ich analyzovať a závery vyvodiť s chladnou hlavou. Ak hlava nie je chladná, treba ju ochladiť. Trebárs ochladeným... no, viete už, čím... Je fakt, že vláčik, v ktorom by sa čoskoro mala viesť vláda, ktorú navrhne čerstvá alias čerstvo vymenovaná pani premiérka Ana Brnabićová (ako prvá premiérka v dejinách Srbska, ktorú si trúfol – ako prvý prezident v dejinách Srbska – vymenovať ešte stále čerstvý prezident Aleksandar Vučić), len čo slávnostne zapískal, už sa • ĽUDIA A UDALOSTI •

aj zadrhol a zastavil, lebo narazil na neočakávanú kolíkovú, pardon, koaličnú prekážku, avšak dotyčná – prekážka, nie premiérka, – bude v rozumnej lehote (a môžbyť aj skôr) odstránená. Prečo, vážení, hromžíte na človeka, ktorý to (akiste len na chvíľku, s výsostným cieľom pridať predstaveniu trochu dramatickosti) otočil proti prúdu? Tomu sa, sestričky a bračekovia, hovorí démon..., pardon, demokracia! Vari pán Palma Dragan Marković nemá právo zvolať: „Ona nie je mojou premiérkou?!“ Pravdaže má. Akože právo majú – a koľkí ho využiliii! – povedať: „On nie je mojím prezidentom?!“ Čo sa,

pravdaže, nevzťahuje na pána Palmu Dragana Markovića... O to skôr PDM mal a má právo na spomenuté zvolanie, lebo vec je v podstate jednoduchá a je pod kontrolou. Pán Napalm, pardon, Pán Palma čoskoro podstúpi urýchlený edukatívno-vzdelávací kurz osvojenia empatie. Len čo Pán Palma získa vrodený cit na prežívanie citu navodený podobným citom druhej bytosti ergo vcítenie, budúca vláda získa podporu primeranej váhy. A akože problém bude fuč a chodenie novej vlády po starých mukách sa bude môcť skončiť. Pardon, začať. Len čo parLamentníci poskytnú zelenú, predčasne odstavený vláčik

sa rozbehne jedna radosť. Prípadne sa nerozbehne a zostane stáť. Kým pán prezident neurčí nového nositeľa mandátu na navrhnutie druhej zostavy novej vlády. Keby prípadne (čo u nás naskutku nie je možné, akože nie je možné búrať za bieleho dňa objekty v hlavnom meste – bez povolenia) ani druhá navrhnutá vláda do pískajúceho vláčika nenastúpila, tak čo? Správne, vážení! Správ-ne! V tom prípade budú nasledovať – hurá, ako dávno sme ich nemali! – nové, prirodzene, predčasné, parlamentné voľby. Keď nie razom, tak pozdejšie. Chystajme sa! Bumbum!

25 /4756/ 24. 6. 2017

Ľudia a udalosti KONIARSTVO AKO ZÁĽUBA

Keď po fruškohorskom nábreží koník beží... Katarína Verešová „Hovoríš, že je hriech, ak mi je kôň milší. Kôň mi zostal v búrke verný, človek ani vo vetre...“ René Keller

tom, ako kone v búrlivých rokoch chránili ľudí, alebo ako spiacich jazdcov bezpečne dopravili domov, existuje veľa rozprávok zo zašlých čias v Starej Pazove. Rozširovali ich furmani, lebo sami zažili množstvo podobných príbehov. Jeden z nich je o tom, ako báťa Majera (Majorský) pomocou silných ťažných koní prepravoval mohutné bronzové kostolné zvony zo železničnej stanice pred slovenský evanjelický kostol. Ten príbeh o svojom pradedovi dodnes rád rozpráva Vladimír Majorský, ktorí si kone natoľko obľúbil, že sa stali jeho trvalou záľubou. Mohol by všetky také príbehy a povery o koňoch aj zapisovať (hoci na to má ešte času), keby nebol zaneprázdneným úspešným podnikateľom

takže, ako hovorí, žiadne antidepresíva nepotrebuje. V spoločnosti je vždy naladený a so zaujímavým zmyslom pre humor. „Prvé ťažné kone (haflinga a lipicana) som kúpil na začiatku tohto storočia a mal som ich štyri roky. Potom som ich predal a choval som ovce, ktoré mi vyhoreli v požiari. Pretože som za ovcami smútil, útechu som pohľadal v kragujevskom žrebčíne, kde som kúpil bieleho kastráta s bielym fiakrom na svadby, – spomína si Vladimír Majorský koňom venuje Vladimír Majorský. hodne času Neskôr si v Starej Pazove kúpil pekne zachoa cirkevným hodnostárom. Av- vaný sedliacky koč z roku 1952, šak jeho pracovná doba sa vždy ktorý používa na tréning koní. Po začína a končí vo výbehu alebo čase, keď sa rozhodol kúpiť ďalšie v konských boxoch, kde pravi- dva mladé kone, tie potrebovali delne čerpá pozitívnu energiu, iný spôsob tréningu,“ s brzdami. Preto kúpil malý účelový špeditér. Dnes má štyri kone.

VÁĽANIE MÁJA V PIVNICI sa uskutočnilo v sobotu 17. júna a pri dobrej hudbe i veselej zábave trvalo do neskorej noci. Podujatie zorganizovala skupinka stredoškolákov, ktorá sa do toho pustila z vlastnej iniciatívy. Hlavný dôvod bol ten, že v dedine bol postavený iba jeden máj a títo mladí ľudia chceli prispieť k zachovaniu peknej tradície. Na váľaní mája sa zoskupilo okolo 400 ľudí, prevažne mladých, ale boli tam aj rodičia a starí rodičia s deťmi. M. K.

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

„Najkrajší tréning pre mňa je ten, keď cestujem do Slankamenských Vinohradov, do ktorých cesta v jednom smere trvá štyri hodiny. Pretože si kone musia oddýchnuť, vo vinohradníckej chate musím prenocovať. A pretože kvôli pracovným povinnostiam nemám času nazvyš, prednedávnom som kúpil príves na auto, takže mi tak cesta trvá oveľa kratšie. Prechádzka s tátošmi hrebeňom Fruškej hory s jasným pohľadom na Dunaj a na báčsku, banátsku a sriemsku nížinu je veľkolepá!“ tvrdí mladý pazovský koniar. Na dostihy nechodí, i keď sa s dostihármi kamaráti. Z tohto koníčka majú radosť aj jeho manželka Zdenka a deti Michaela a Boris. Deti ku koňom majú zvláštny vzťah, hádam je to v génoch, lebo celá stará generácia Majorskovcov sa z koní živila, zvlášť Vladimírov pradedo a dedo, ktorých, pretože ešte za čias kráľovskej Juhoslávie vlastnili dročky na gumených kolesách, pre furmanské povolanie volali špeditérmi.

STRETNUTIE GENERÁCIE. Keď v júni v padinskom parku rozvoňajú lipy, niekdajší žiaci, ktorí pred desiatimi, dvadsiatimi alebo tridsiatimi rokmi ukončili základnú školu, zvyknú si dohodnúť stretnutie. V početnej generácii roku 1987, ktorá nedávno usporiadala stretnutie, boli štyri triedy žiakov. Na stretnutí sa zúčastnili učitelia Ján Chrťan a Ján Tifenbach, ako aj bývalí triedni učitelia vo vyšších ročníkoch Milina Kerešová, Zuzana Snidová a Ružena Kraticová. Najprv sa stretli v škole na triednickej hodine, potom sa zabávali v reštaurácii pri hudbe a dobrej večeri. R. K-á • ĽUDIA A UDALOSTI •

NA DUNAJI PRI HLOŽANOCH

Namiesto rýb vylovili obrazy Juraj Bartoš

álokto si dnes spomenie na Juhosláviu spred takých štyroch − piatich desaťročí, tobôž na onehdy obľúbenú hudobnú skupinu menom Korni grupa, ktorá akosi na začiatku svojej cesty o. i. hrala hravú pesničku Džum-ram... V nej sa spieva/ lo o tom, ako pracovité mravčeky

problém. Vrátil som sa teda ku kolónii, od ktorej ma pred chvíľou odtiahlo podvedomie, šepkajúc: Umelci potrebujú pokoj. Zase som sa, krátko, mrkol na malé milé zoskupenie. Sedem dievčeniec a jeden chlapec stále usilovne maľovali. Žiakov Základnej školy Jozefa Marčoka-Dragutina v Hložanoch na obľúbené miesto milovníkov prírody priviedli traja

Maximálna mravčia sústredenosť na prácu

každý deň usilovne makajú. Pred ľudia so spoločným predsavzatím: týždňom, v sobotu zarána, zabi- Karol Bartoš, Milina Galambocykloval som si k Dunaju. Ani sa šová a Ján Miškovic − členovia nenazdávajúc, že si spomeniem na Združenia výtvarníkov Hložianska Džum-ram... Pri pohľade na dve ko- paleta a ich pomocníčka Veronika lónie usilovných mravcov. Jednu som zočil špacírujúc sa povedľa najvýznamnejšej európskej rieky, čakajúc na začiatok udalosti, na ktorú ma pozvali. Drobné mravce vytvorili úchvatnú diaľnicu. Viedla spod istého spráchni- Takto rastie obraz velého pňa priamo pod jednu z desiatok chatiek Balážová. „Výtvarnícku dielňu sme roztrúsených dohusta na ľavom odštartovali vlani, s cieľom zvýnábreží Dunaja pod Hložanami. šiť počet výtvarníkov združenia Pristavil som sa pri drobčekoch; Hložianska paleta; prihlásilo sa 16 tie len tak frčali, nevšímajúc si detí a doteraz vydržali jedenásti,“ zvedavého príšelca. vravia unisono výtvarní nadšenci. Ich ustavičné frčanie mi priCelú prvú polovicu zimy usilovpadalo ako neriešiteľný šachový ne − ako malé pracovité mravče• ĽUDIA A UDALOSTI •

ky − tieto deti kreslili a maľovali, piatok v ich pracovni − v matičnej vstrebávajúc vzácne rady starších knižnici. výtvarníkov. Teraz sa, prvý raz spoRozlúčil som sa s účastníkmi ločne, ocitli pri Dunaji. Kam kedysi vydareného výtvarného tábora rád vyrazil so štetcom a maliarskou pri Dunaji s pocitom, aký iste mala paletou aj ich slávny predchodca aj predsedníčka MOMS Hložany, Karol Miloslav Lehotský, prvý akademický maliar z radu vojvodinských Slovákov. Rozostavili svoje maliarske stojany na pár krokov od vody a s pohľadmi upretými na náprotivnú stranu Dunaja a Fruškú horu pustili sa s vervou, mlčky, do Odborné rady nad zlato práce. Namiesto hudby z mobilov inšpirovalo ich ktorá sa prišla pozrieť na svojich fidlikanie vetra v korunách vŕb. bývalých žiakov. O niektorých Mladučká pracovitá chasa zaraz z nich sa o pár rokov dozaista širšia upútala pozornosť aj samotného verejnosť zvie viac. Pri návrate ma slnka. Zavše sa, zvedavé, vynorilo prenasledovali úlomky pesničspoza oblakov, meniac s prílivom ky spomenutej v úvode. Mnogo, mnogo, bolji su od nas / Oveľa, oveľa lepší sú od nás... Kiežby boli! Výtvarný tábor pri Dunaji spoločne usporiadali Miestny odbor Matice slovenskej v Hložanoch a Združenie výtvarníkov Hložianska paleta. Finančne ho podporil Úrad pre Slovákov žijúcich v zahraničí, oferujúc (nie darmo!) 500 eur. Petra Galambošová, MaNedokončená krajinka, olejomaľba rína Štefanidesová, Sofia a odlivom svetla tvár pozorovanej Katiaková, Anna Hrubíková, Elena krajinky. Zvarcová, Ivona Galambošová, Hoci si očakávané júnové teplo Silvia Ferková a Martin Zahorec, v sobotu 17. júna dalo voľno a ako aj ich kamarátky, taktiež nápredpoludnie bolo skôr chladné dejné výtvarníčky Tina Zátrochová, než teplé, usilovným výtvarníkom Ema Galambošová a Alexandra to neprekážalo. Nie veľmi sa im Supeková, ktoré v sobotu mali chcelo odísť „z pracoviska“, keď ich iné povinnosti, sú tím, do ktorého Samuel Valo pozval na obed pod je hodné investovať. Hoci prvý prístrešie čárdy Pod lipami 2, done- raz maľovali olejovými farbami, dávna známej pod menom Kapor. obrazy, ktoré vylovili z Dunaja, Keď sa vrátili k obrazom, mali čo svedčia, že na poli maliarskeho vidieť: na nich zostalo množstvo kumštu dosiahli malý, ale vzácny drobných parašutistov − mušiek pokrok, takže im nezostáva iné, a chrobáčikov. Nuž sa dohodli, že než s mravčím úsilím naďalej vyzačaté dokončia na nasledujúci trvale maľovať a maľovať... 25 /4756/ 24. 6. 2017

Ľudia a udalosti Z OSLÁV OLTÁRNEHO KRÚŽKU ŽIEN PIVNICA

Vždy v prospech cirkevného zboru Katarína Gažová

ltárny krúžok žien v Pivnici bol založený 2. februára 1952 v dome Márie Valašekovej na oslave jej menín a na návrh pani farárovej Viery Babylonovej. Vtedajší pán farár Gustáv Babylon, ktorý tiež bol prítomný, pomohol a poradil, ako by sa ženy v krúžku

Valašeková. Založením krúžku sa splnila túžba cirkevníčok zapojiť sa do práce v cirkevnom zbore. Dnes OKŽ v Pivnici má 44 aktívnych členiek, z čoho najmladšie sú štyridsaťročné a najstaršie osemdesiatročné. Predsedníčkou krúžku v posledných štyroch rokoch je Katarína Týrová. Náplňou ich činnosti sú návštevy chorých

Časť členiek Oltárneho krúžku žien v Pivnici na oslave

mali organizovať. Pri zakladaní krúžku boli takisto prítomné Zuzana Kopčoková, Katka Vágalová, Alžbeta Milcová, Alžbeta Séčová, Juliana Kubincová, Irena Munzárová, ktoré sa zároveň stali prvými členkami OKŽ Pivnica. Prvou predsedníčkou krúžku bola Mária

a starých osôb, pričom mesačne absolvujú až tridsať návštev. Okrem toho krúžok sa venuje službe vzájomnej pomoci pre choré a staré osoby a sociálne slabé rodiny. Organizujú zbieranie prostriedkov na tieto účely, tiež prispievajú na balíky pre deti na

prišli i cirkevníčky zo Slovinska. Osláv sa zúčastnili: senior báčsky a farár selenčský Vladimír Valent, farári Ján Vida z Petrovca a Jaroslav Kopčok z Hložian a predsedníčStrom reformácie vo farskej záhrade na záver ka oltárnych zaliala predsedníčka Oltárneho krúžku žien krúžkov žien a Katarína Týrová farárka lalitská Vianoce a konajú ďalšie osožné Viera Bátoriová, ktorá predniesla aktivity v cirkevnom živote. kázeň slova Božieho a v nej vyV evanjelickom chráme Božom zdvihla prácu a úlohu krúžkov. v Pivnici v nedeľu 11. júna, na Po modlitbe vystúpil cirkevný sviatok Sv. Trojice, usporiadali spevokol pivnického zboru pod slávnostné nešporné služby Božie vedením Anny Stojnevovej. z príležitosti 65. výročia založenia Účastníci osláv sa potom preOltárneho krúžku žien. Vo farskej sunuli do farskej záhrady, kde záhrade posadili strom reformácie slávnostne posadili strom reforz príležitosti 500 rokov od refor- mácie − ihličnan céder atlaský. mácie Dr. Martina Luthera. Strom reformácie zasadil senior Na oslavu do pivnického chrá- báčsky Vladimír Valent s pomocou mu domáci pozvali predstaviteľky ostatných farárov a farárky. Spovšetkých cirkevných zborov SE- ločné posedenie domácich a ich AVC, buď členky oltárnych krúžkov hostí usporiadali v miestnostiach alebo predstaviteľov správ cirkev- SKUS Pivnica. ných zborov. Do Pivnice na oslavy Foto: J. Čobrda-Blic

CIRKEVNÍČKY Z VOJVODINY

Po stopách Martina Luthera Anička Chalupová

Nemecku si 500 rokov reformácie pripomínajú množstvom zaujímavých podujatí, ktoré si prednedávnom užili aj cirkevníčky a dlhoročné kamarátky Anna Babincová z Kovačice a Mária Benková z Hložian. Na sklonku mája sa spolu s cirkevníkmi Kalná nad Hronom na Slovensku vybrali do Nemecka, kde chceli spoznať kultúrne a kresťanské dejiny tohto štátu

www.hl.rs

zamerané na život a prácu náboženského reformátora Martina Luthera, ktorý položil základy Evanjelickej cirkvi a protestantského hnutia. Prvou zastávkou tohto poznávacieho zájazdu bolo mesto Erfurt. V ňom navštívili augustiánsky kláštor, v ktorom žil Martin Luther. V rámci programu Po stopách Martina Luthera navštívili aj slávne univerzitné mesto Halle, tiež Eisleben, rodisko a mesto úmrtia Martina Luthera, mestský kostol Marienkirche/

Informačno-politický týždenník

Marktkirche s Lutherovou kazateľňou, hrad Wartburg. Pod hradom je mesto Eisenach, kde sa nachádza Bachovo múzeum s úchvatnou expozíciou a množstvom hudobných ukážok z tvorby tohto skladateľa. Neskoršie sa zastavili aj v Anna Babincová a Mária Benková Lutherovom dome. Cesta Cesta po stopách reformácie, ich zaviedla aj do Wittenbergu, významného mesta reformácie, podľa slov Anny Babincovej z kde na dvere zámockého kostola Kovačice, priniesla všetkým nové Martin Luther pribil 95 výpovedí. poznatky o známom reformátoV tomto kostole je aj jeho hrobka. rovi Martinovi Lutherovi. • ĽUDIA A UDALOSTI •

OSEM DESAŤROČÍ BELEHRADSKÉHO VEĽTRHU (1)

Nezabudnuteľné začiatky Oto Filip

skytla Obecná sporiteľňa, z príspevkov belehradských bánk, legátov, podnikov, belehradských hospodárskych komôr a z dobrovoľných príspevkov občanov boli v roku 1937 počas viacmesačnej stavebnej

nes viac než kedykoľvek predtým výrobcovia a obchodníci lákajú hospodárskych partnerov a zákazníkov rôznymi spôsobmi. Stačí sa pozrieť na nablýskané obchody a nákupné strediská, na výkladné skrine, v ktorých je tovaru od výmyslu sveta. Už celé desaťročia sú aj veľtrhy a rôzne výstavy obrovskou výkladnou skriňou, kde sa pod jednou alebo viacerými strechami núkajú rôzne tovary, porovnávajú podobné výrobky a služby od rôznych dodávateľov. Tam sa aj testujú, zvlášť na veľtrhoch techniky, naše technológie so svetovou špičkou, tam sa porovnávame so súčasnými trendmi vo výstavníctve, marketingu, reklame, vzťahoch s verejnosťou. Veľtrhy

vtedy mal Belehrad spolu s Pančevom a Zemunom. Hodnota dohodnutých prác sa odhaduje na vtedajších sto miliónov dinárov, kým celkové príjmy samotného veľtrhu boli 3,14 milióna dinárov.

Z tohtoročného Veľtrhu techniky: robotom patrí budúcnosť

tické vojnové udalosti, ktoré vtedy nastúpili. Ako už zo samotného názvu vyplýva, veľtrh je v prvom rade veľký trh, ktorý nemá zmysel bez ponuky, dopytu, predaja. Nuž nie div, že už Takto sa to začalo v ďalekom roku 1937

Z historického otvorenia a prvých dní nového podujatia

sú aj vhodnou príležitosťou dosiahnuť spätosť výroby a vedy, ale aj sledovať konkurenciu, takisto sú nástrojom na zdokonaľovanie produktov, určovanie jeho ceny. Veľtrhy sa teda stali určitým modelom trhu, obsahujúcim mnohé aktivity spájajúce rôzne odvetvia. Dalo by sa povedať, že to sú vlastne moderné jarmoky, čiže niekdajšie trhy, ibaže závratne rozšírené. Roky po Novosadskom veľtrhu, najstaršom a najuznávanejšom u nás, vznikol veľtrh belehradský. Jeho dejiny sa začali písať presne pred ôsmimi desaťročiami, v ďalekom roku 1937. Na štarte bol celohospodársky veľtrh ako prvé podujatie práve založeného Belehradského veľtrhu, ktorého závratný rast o niekoľko rokov zastavili apokalyp• ĽUDIA A UDALOSTI •

v roku 1935 si mnohí uvedomili, čo to znamená a čo treba podnikať. Preto práve vtedy Belehradská obec poskytla zdarma, na päťdesiat rokov, vyše tridsaťšesť hektárov stavebnej pôdy na ľavom nábreží rieky Sávy. Prostredníctvom pôžičky, ktorú po-

Pútač Prvého veľtrhu (vpravo)

sezóny vybudované takmer všetky objekty: až dvadsaťšesť pavilónov. Tak bol splnený základný infraštruktúrny predpoklad, aby sa Prvý belehradský veľtrh uskutočnil v dňoch 11. až 23. septembra 1937. Hoci to bol len začiatok, nedalo by sa povedať, že bol skromný. Na výstavnom priestore presahujúcom 21 000 štvorcových metrov sa objavilo až 883 vystavovateľov, – pre nedostatok priestoru usporiadateľ okolo dvesto záujemcov musel odmietnuť –z ktorých 99 prišlo zo sedemnástich štátov z troch svetadielov. Úspech bol nad očakávania: veľtrhové haly navštívilo okolo tristotisíc návštevníkov, približne toľko, koľko obyvateľov

Aj keď prvé podujatie formálne malo ráz celohospodárskej veľtrhovej akcie, jeho výstavnou, programovou a ekonomickou podstatou bol tzv. technicko-technologický úsek: stavebníctvo aj automobilový priemysel, energie aj inovácie, ako aj technické produkty nevyhnutné v každodennom živote. Na základe vydarenej premiéry veľké medzinárodné veľtrhy sa následne začali organizovať dvakrát ročne. Tak Jarný medzinárodný veľtrh v roku 1938 zoskupil 383 vystavovateľov a Druhý veľký jesenný veľtrh, v septembri 1938, rekordných 910 vystavovateľov, z čoho až 671 z cudziny. O historickú chvíľu na veľtrhu sa postaral vtedajší svetový gigant, spoločnosť Philips. V rámci prezentovania viacerých technicko-technologických zázrakov odvysielal prvý televízny program nielen v Juhoslávii, ale aj na Balkáne. Popri svojom vlastnom výstavnom pavilóne Philips nainštaloval televíznu vysielaciu stanicu, ktorej program návštevníci mohli sledovať tak na monitoroch v jeho pavilóne, ako aj v pavilóne Spasićovho legátu. (V budúcom čísle: Špecializované a iné podujatia)

25 /4756/ 24. 6. 2017

Kniha

Prázdniny

Môj miláčik: Lýdia Čemanová, 6. 1, ZŠ Ľudovíta Štúra, Kysáč

Kamaráti, začali sa prázdniny! Oddychujte, hrajte sa so svojimi kamarátmi a miláčikmi, trávte svoj čas aj s rodinou a prečítajte si aspoň jednu knihu. Aj na prázdninách čítajte náš Detský kútik a čoskoro nás budete môcť sledovať aj na Facebooku.

Pred siedmimi rokmi škola ma naučila, čo je ozaj kniha. Nie je to žiadna zmrzlina, ani pekná rovina. Žiakom je to spočiatku inteligentná novina. No, často si spomína, keď dopadne jediná na písacom stole, prečo musí unúvať múdrych ľudí v škole? Mystéria silná a nikoho vina, prečo sú dnešné slová v k nihe, oddychujúc na policiach , len pekné a štíhle. Dejan Čorba, siedmak , ZŠ Bratstva a jednoty, Biele Blato

Môj maznáčik Ja mám maznáčika. Je to pes. Volá sa Boby. Môjho Bobyho poznajú všetci z dediny. Dostal som ho od mojej tety z Kerestúra. Doniesla ho k nám keď bol ešte malý. Všetci sme boli šťastní a ja najviac. Boby je pre mňa najkrajší pes na svete. Veľmi je poslušný a múdry. Keď prídem zo školy, zahrám sa s ním. Keď nás niekto kríka, on šteká, kým niekto z nás nevyjde von. Niekedy odíde z domu, nieto ho celý deň, ale sa navek y vráti domov sám. Všetk y deti sa chcú hrať s mojím Bobym. Keď sa raz rozchorel, stále bol v jednom kúte veľmi smutný. Vtedy sme sa všetci báli zaňho. Ale ocko zavolal zverolekára a vyliečil ho. Všetci sme boli šťastní a veselí. Boby stráži celý môj dom. Som šťastný, že mám takého psa a Boby je šťastný, že má mňa.

Moja rodina Moja rodina je vždy ves elá, aj keď niektoré práce robí moja mama sama. Ja som šťastná ako žijem, leb o niektoré deti nemajú dom. Ocko sa ku mne správa veľmi pekne a m ama tak tiež. Ale keď urobím to, čo sa im nepáči, je logické, že sa musia hneva ť. Moja sestra sa ku mne správa tiež pe kne, ale my sme deti, a tak sa niekedy aj pohádame. Nikdy mi nie je nudno, leb o mám svoju sestru a my sme dve, tak sa naveky hráme. Som rad a, že mám celú moju rodinu. Ma ma mi naveky pomáha oko lo domácich úloh, s ockom mi nikdy nie je nudno, lebo on stále nie kde ide a so sestrou sa hrám. Šťastná som , že mám moju rodinu.

Ako sa hráme na prázdninách: Darinka Slivková, 2. 2, ZŠ maršala Tita, Padina

Sára Štrbová, 3. b, ZŠ Jána Čajaka, Báčsk y Petrovec

Martin Benka, šiestak, ZŠ Nestora Žučného, Laliť

Takto oddychujeme: Anastázia Tótová, 1. 2, ZŠ 15. októbra, Pivnica

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

Hráme aj tenis: Valentína Pajtášová, 3. 1, ZŠ Mladých pokolení, Kovačica • DETSKÝ KÚTIK • •

Poľnohospodárske PRÍLOHA PRE POĽNOHOSPODÁROV A DEDINU

rozhľady

Ročník XLVI 24. júna 2017 Číslo

12 /1942

Z PRODUKČNEJ BURZY

Nižší obrat a aj ceny Ľ. Sýkorová

a Produkčnej burze v Novom Sade v dňoch 12. – 16. júna 2017 bol zaznamenaný nižší tovarový AKTUÁLNE obrat, ale aj mierny pád ceny minuloročnej kukurice, pšenice a sóje. Boli podpísané aj prvé tohtoročné burzové kúpne a predajné zmluvy na kŕmny jačmeň úrody 2017. Pri porovnaní s predchádzajúcim týždňom tovarový obrat bol nižší o 72,34 % a finančný o 74,21 %. Už tretí týždeň za sebou bola zaznamenaná nižšia cena kukurice. V uvedenom období sa predávala po 16,00 din./kg (17,60 din./kg s DPH). Ľubica Sýkorová Pokým cena kukurice klesla iba mierne, v prípade pšenice je to o 3,15 Vo Vojvodine sa tohtoročná žatva začala zberom ozimného jačmeňa. Aktuálna sezóna bola % menej. Predávala sa po 16,64 din/ opäť plná poveternostných zvratov. A okrem vrtkavého počasia pestovateľov na začiatku kg bez DPH (18,31 din./kg s DPH). zberových prác trápi aj cenová neistota pri speňažovaní tohtoročnej produkcie. Zber pšenice Pre nižšiu cenu veľmi slabý obrat začne už onedlho, no prvé ponuky zo strany obchodníkov sú nízke. Reálne možno očakávať, bol aj pri sóji. Jej cena bola 47,50 že väčšina poľnohospodárov bude s predajom úrody vyčkávať do chvíle, kým sa na trhu din./kg bez DPH (52,25 din./ nevyformuje stabilnejšia cena. kg s DPH), čo je v porovnaní s predchádzajúcim týždňom o 3,36 % menej. ficiálna cena pšenice z bude nižšia najmenej o 20 %, skytovali sa aj v minulosti, no Cena kŕmneho jačmeňa z tohtoročnej úrody sa sa odhaduje na približne 2,2 teraz prichádzajú už každý rok. úrody 2017 sa pohybovala v ešte stále nevie, no milióna ton. To je o takmer Proti prírode sme bezmocní, rozmedzí od 13,50 do 14,00 predpokladá sa, že bude nižšia milión ton menej ako v roku preto poľnohospodári budú din./kg bez DPH. Jeho ako v minulom roku. Vtedy sa 2016. Priemerná úroda pre musieť komplexne meniť či posledná cena bola za jeden kilogram platilo 16,50 nepriaznivé poveternostné inovovať spôsob hospodárenia 13,54 din./kg (14,89 dinárov a na jeseň sa vyšplhala podmienky, dlhú a silnú zimu, na pôde a novým teplotným s DPH). ○ nedostatok vlahy nebude vyš-

Obilie začína plniť sýpky

až na 19 dinárov. Momentálne sa spomína 15 dinárov za kilogram, s čím, samozrejme, pestovatelia nesúhlasia a ich cena je medzi 18 a 19 dinárov. Pri porovnaní s minulým rokom pšenica sa pestuje na oveľa menších plochách. V roku 2015 bolo zasiatych 600 000 hektárov, v roku 2016 iba 530 000 hektárov. Tohtoročné zásoby sa pohybujú okolo 500 000 ton a nová úroda, ktorá podľa odhadu odborníkov

šia od 4 ton po hektári. Relatívne nízka cena pšenice na medzinárodných trhoch je podmienená celosvetovými zásobami, ktoré sú za posledné štyri roky veľmi vysoké. A táto situácia sa odzrkadľuje aj na domácom trhu. Okrem svetových cien negatívny vplyv na pestovanie pšenice, ale aj ostatných plodín, majú čoraz extrémnejšie výkyvy počasia, ktoré sa stále stupňujú. Vy-

a zrážkovým pomerom budú musieť prispôsobovať skladbu pestovaných plodín. Budú sa musieť orientovať na odrody, ktoré lepšie znášajú extrémne suché počasie. Prostredie nielen pre pestovanie obilnín sa výrazne mení a odrody, ktoré nemajú schopnosť znášať stresy z horúčav, dávajú nižšie úrody. Významnú úlohu bude zohrávať správna agrotechnika, dobré úrody budú mať len tam, kde sa zvládne ochrana a vý-

živa obilnín. Oveľa viac sa budú musieť využívať závlahy. Dnes na globálne klimatické zmeny reagujú všetky vyspelé krajiny rozvojom a podporou hospodárenia na pôde pod závlahami. U nás sa ešte stále využívajú len ako doplnok a nie ako neodmysliteľná súčasť poľnohospodárskej výroby. ○

Z obsahu Aby pôda zostala zdravá Str. 2

Voška slamihová – významný škodca slnečnice Str. 4 – 5

Do vášho receptára Str. 8

POĽNOHOSPODÁRSKE ROZHĽADY | HLAS ĽUDU

ÚŽITKOVÁ ZÁHRADA

Aby pôda zostala zdravá Ľubica Sýkorová Ak chceme zachovať maximálnu úrodnosť v našej záhrade, treba rešpektovať niektoré zásady jej obrábania, hnojenia a predovšetkým cieľavedomého využívania jednotlivými druhmi rastlín. Toto možno krátko vyjadriť ako správny osevný postup.

ž dávno vieme, že pri jedno- až trojročných plodinách (napr. cibuľa, jahody) dochádza k zhoršeniu celkového rastu aj úrodnosti, ak tieto plodiny pestujeme bezprostredne po sebe alebo len s krátkym prerušením (1 až niekoľko rokov). Prečo dochádza k takýmto nepriaznivým výsledkom? Jedným z hlavných dôvodov je skutočnosť, že prakticky každý rastlinný druh v priebehu vegetačného obdobia vylučuje do pôdy zo svojich koreňov osobitné výlučky, ktoré ostávajú aj niekoľko rokov v pôde a ktoré znižujú životaschopnosť toho istého druhu v nasledujúcich rokoch. Je s tým spojené aj premnoženie špecifických pôdnych mikroorganizmov alebo aj pôdnych živočíchov, čo vedie v ďalších rokoch k zvýšenému ohrozeniu rastlín rovnakého alebo blízko príbuzného druhu. Len hlboká dezinfekcia pôdy horúcou parou je schopná tieto negatívne vplyvy koreňovej flóry aj fauny spoľahlivo vylúčiť. Pre pestovateľov niečo také, samozrejme, neprichádza do úvahy, no v záhradníctve sa toto opatrenie často uplatňuje, najmä na tzv. izolovaných záhonoch. OSEVNÝ POSTUP Pestovateľ je teda nútený

dodržiavať určitý osevný postup. Pri zelenine možno tolerovať aj dvojročné pestovanie hlúbovín po sebe, no podmienkou je každoročné výdatné hnojenie organickým hnojivom (maštaľný hnoj, kompost). Častejšie pestovanie hlúbovín po sebe však vždy prináša so sebou nebezpečenstvo značného rozšírenia napríklad pôdnej huby nádorovky kapustovej (Plasmodiophora brassicae), ktorá spôsobuje veľké nepravidelné nádory na koreňoch hlúbovín a vie vyvolať citeľné zabrzdenie rastu alebo niekedy aj ich predčasné uhynutie. Hoci je známe, že výskyt huby súvisí s kyslou reakciou pôdy, nie je možné ani intenzívnym vápnením znížiť nebezpečenstvo nádorovky, ak pestujeme hlúboviny často po sebe. Rajčiaky nie je vhodné pestovať po zemiakoch alebo paprike, predo-

všetkým pre nebezpečenstvo vírusových chorôb. Okrem toho rajčiaky aj zemiaky sú hostiteľmi nebezpečného pôdneho škodcu háďatka zemiakového (Heterodera rostochiensis), ktoré pri silnejšom premnožení znižuje

úrody a v extrémnych prípadoch vedie aj k predčasnému uhynutiu rastlín. Takisto treba niekoľkoročné prestávky pri pestovaní cibule a cesnaku. Pri cibuli hrozí nebezpečenstvo silnejších infekcií pôdnymi hubami (Botrytis), ktoré napádajú najmä cibulu na skladovanie a bývajú príčinou až kalamitných strát. Skleróciovú hnilobu cibule a cesnaku zapríčiňuje huba Sclerotium cepivorum, ktorá vie v pôde vydržať niekoľko rokov a za priaznivých podmienok (výdatný dážď po dlhšie trvajúcom suchu) spôsobiť predčasné žltnutie a hnitie rastlín. Háďatká sú mikroskopické červíky, voľným okom prakticky neviditeľné. V každej, najmä záhradnej pôde sú prítomné v obrovskom množstve. Ak niekto povie, že zistil napr. na zahnívajúcej cibuli „háďatká“, ide v skutočnosti o iné pôdne červy, mrlice, ktoré sú oveľa väčšie od háďatiek a žijú v pôde len z hnijúcich organických látok. Z parazitných háďatiek z hľadiska hospodárskej škodlivosti je najvýznamnejšie háďatko zhubné (Ditylenchus dipsaci), napádajúce predovšetkým cesnak, cibulu, niekedy aj koreňovú zeleninu. Okrem morenia napr. cesnaku pred sadením máme aj možnosť dodržaním osevného postupu znížiť pravdepodobnosť výskytu háďatka zhubného prakticky na nulu. K pôdnym škodcom možno počítať aj drôtovce, známe larvy chrobákov kováčikov. Najviac bývajú ohrozené také hriadky v záhrade, ktoré sú novozaložené po zrýľovaní trávnika, lebo drôtovce žijú v pôde tri až štyri roky, kým sa z nich vyliahnu chrobáky. Vajíčka bývajú kladené na pozemky, ktoré sú niekoľko rokov bez obrábania. V prípade potreby by bolo možné drôtovce odchytať na nakrájané kúsky zemiakov uložené plytko do pôdy v ohrozených miestach. Hľuzy treba denne vyberať a drôtovce z nich zničiť. Pôdnu hygienu najlepšie zabezpečíme dôsledným striedaním plodín, ku ktorému treba ešte pridať cieľavedomé hnojenie. Akékoľvek chemické zásahy vo forme takzvanej pôdnej dezinfekcie sa veľmi neodporúčajú. ○

25 /4756/ 24. 6. 2017

TAK TO ROBIA INÍ: ČESKÉ POĽNOHOSPODÁRSKE SPOLOČNOSTI SI RAZIA CESTU NA TUNAJŠÍ TRH (1)

Umenie spieť k zisku

Oto Filip

skutočnosť, že rozmanité české spoločnosti účinkujú na veľtrhu: tak tie z oblasti potravinárstva, ako aj tie z oblasti produkcie poľnohospodárskych strojov a technológií. – V tomto roku je záujem našich spoločností o spoluprácu i na početných stánkoch, zástup- s poľnohospodárstvom Srbska covia účinkujúcich spoločností, omnoho väčší ako v minulých českého Ministerstva pôdohospo- rokoch, čo ma zvlášť teší. Osodárstva či Ambasábitne ma fascinuje dy Českej republiky dlhá tradícia Mev Belehrade boli od dzinárodného poľtoho 13. do 19. mája nohospodárskeho neustále k dispozícii veľtrhu v Novom prípadným partneSade, ktorá je, zdá rom, odborníkom, sa mi, jedinečná návštevníkom... Plne v Európe, – podosa osvedčil infortkla. mačný pult MinisKu všetkým uveterstva pôdohospodeným kamienkom dárstva, na ktorom mozaiky účasti viacerí pracovníci treba uviesť ešte poskytovali inforjeden. Keď sa tomácie pre odbornú tiž vlani po dlhej i laickú verejnosť, Veľvyslankyňa viacročnej prestávtaktiež prítomnosť ČR v Belehrade ke Česká republiagrárneho diploma- Ivana Hlavsová ka opäť zúčastnila ta zastupiteľského na najznámejšom úradu v Belehrade Pavla Svobodu, tunajšom veľtrhu, jej stánok ktorý zabezpečil celý rad osož- mal rozlohu približne päťdesiat ných stretnutí s potenciálnymi štvorcových metrov. V máji tohto poľnohospodárskymi partnermi. roku jej výstavný priestor bol

Azda bude čosi pravdy na názore, že v časoch existencie spoločného štátu, teda Československa, Slováci boli tí, ktorí skôr vyrábali, Česi zase tí, ktorým lepšie šiel predaj. Toto druhé nie je len záležitosťou orientácie a voľby, ale aj cieľavedomého, neraz viacročného úsilia. Aj v súčasnosti sa české spoločnosti rôznymi spôsobmi, zvlášť účinkovaním na rôznych svetových veľtrhoch a výstavách, etablujú na cudzích trhoch. Na Medzinárodnom veľtrhu techniky v Belehrade napríklad Česká republika už roky nastupuje prostredníctvom národného stánku zastrešujúceho početné firmy.

riam ukážkovým dokladom tej orientácie na zahraničné trhy a príslušnej praxe bol aj národný stánok Českej republiky na májovom Medzinárodnom poľnohospodárskom veľtrhu v Novom Sade, ktorý otvoril námestník ministra pôdohospodárstva ČR Patrik Mlynář. Zaujímavé je, že

stva Ing. Marian Jurečka vyzdvihol, že sa v rámci českej národnej výstavy možno poinformovať o produkcii šestnástich spoločností. Ide o výrobcov mliečnych výrobkov, piva či polotovarov, ale aj o spoločnosti podnikajúce v oblasti výskumu poľnohospodárstva a chovu, ako aj o firmy dodávajúce

Výstavný stánok Českej republiky v tomto roku zaberal významnú plochu (foto: Ľ. S.)

veľtrh v Novom Sade bol zvolený počítačovo riadené technológie, a zaradený medzi oficiálne účasti kompletné technologické celky Ministerstva pôdohospodárstva v oblasti živočíšnej a rastlinnej Českej republiky na zahraničných výroby, tiež o výrobcov poľnohosveľtrhoch a výstavách práve na podárskych strojov a technológií. základe záujmu českých firiem. V záujme zdarného účinkovaTieto prostredníctvom webovej stránky ministerstva priamo hlasovali za jednotlivé navrhnuté akcie. Orientácia správna: v ankete prebiehajúcej na záver podujatia účinkujúce spoločnosti pozitívne zhodnotili akcie z aspektu nadviazania nových Jedno z početných veľtrhových stretnutí obchodných a iných kontaktov s tunajšími partnermi. nia vystavovatelia z Česka mali V úvode stručnej príručky, ktorá v denníku Veľtrhové informácie uzrela svetlo sveta v štarte veľtr- zarezervovanú celé stranu ako hu, český minister pôdohospodár- pútač. A na samotnej výstave, ako

Český národný stánok

Veľvyslankyňa Českej republiky v Srbsku pani Ivana Hlavsová vyzdvihla po rozhovore s generálnym riaditeľom Novosadského veľtrhu Mr. Slobodanom Cvetkovićom, prebiehajúcom na národnom stánku, že ju zvlášť teší

III

trojnásobne väčší. Šlo teda o viac než stopäťdesiat metrov štvorcových. A občas sa zdalo, ○ že je aj to málo. (V budúcom čísle: Nielen úpornosť rozhoduje)

POĽNOHOSPODÁRSKE ROZHĽADY | HLAS ĽUDU

OCHRANA RASTLÍN

Voška slamihová – významný škodca slnečnice Ing. Ján Tancik, PhD. Ing. Veronika Žovinová Na slnečnici škodí viac druhov vošiek, ale najvýznamnejšie sú dva druhy: voška slamihová (srb. šljivina vaš) – Brachycaudus helichrysi a voška maková (srb. crna repina vaš) – Aphis fabae. Tieto dve vošky sa na slnečnici nachádzajú každý rok a občas aj masovo na väčších plochách, preto patria do skupiny najvýznamnejších škodcov tejto plodiny.

poraste slnečnice sa začínajú vyskytovať od polovice mája. V poraste sú prítomné do polovice júla, niekedy až do konca júla, no maximálny výskyt je v júni, niekedy môže byť už koncom mája. Vošky napádajú všetky nadzemné časti slnečnice, ale najviac listy a nevykvitnuté puky. Najčastejšie a najsilnejšie je napadnutá horná časť rastliny, no často sa stáva, že je napadnutá celá rastlina. V prípade silného výskytu môžu byť napadnuté všetky rastliny v poraste. Následkom vyciciavania štiav z rastliny prichádza k stáčaniu listov a ich deformáciám, tiež rastlina zaostáva v raste. Tieto dva druhy vošiek spôsobujú rozdielne symptómy pri stáčaní listov. Voška maková spôsobuje stáčanie listov smerom dolu (na dolnú stranu), kým voška slamihová zapríčiňuje zvíňanie listov smerom hore. Vo fáze butonizácie vošky napádajú aj nevykvitnuté súkvetie a neskoršie napádajú aj úbory. Prítomné sú na úboroch a vytvárajú kolónie medzi semenami. Tieto vošky škodia

aj nepriamo prenášaním vírusov. VOŠKA SLAMIHOVÁ Telo neokrídlenej samičky vošky slamihovej je dlhé 1,5 − 2,2 mm, zelené alebo žltozelené.

zelenej farby. Je krytý zadočkom a z každej strany má dva chĺpky. Povrch tela býva pokrytý voskovým popraškom. Bezkrídle živorodé samičky sú oválne, dozadu zúžené, zelené, olivovo hnedé alebo okrovo žlté, dlhé

Vošky na slnečnici (foto: P. Bokor)

Majú krátke tykadlá zelenej farby, ktoré dosahujú asi polovicu dĺžky tela a krátke valcovité sifunkuly. Chvostík je malý, krátky

1,6 – 2,0 mm. Telo okrídlených samičiek dosahuje dĺžku 1,3 – 1,8 mm. Hlava a hruď sú tmavé, bruško zelené s nepravidelnými

tmavými škvrnami. Tmavohnedé tykadlá dosahujú tri štvrtiny dĺžky tela. Chvostík má z každej strany tri štetiny. Nohy sú svetlej farby, ale od konca stehien sú tmavé až čierne. Táto voška prezimuje v štádiu vajíčka na primárnom hostiteľovi, a to sú ovocné stromy z rodu Prunus. Liahnutie lariev na jar začína začiatkom vegetácie a na primárnom hostiteľovi sa zdržiava do júna. Za ten čas sa vyvinie 3 − 5 generácií. Okrídlené samičky sa v populácii začínajú objavovať od druhej alebo tretej generácii, čo je v máji. Tie preletujú na sekundárnych hostiteľov, medzi inými aj na slnečnicu, kde žijú počas leta. Masovo sa množí koncom mája a počas skoro celého júna. Začiatkom júla populácia tejto vošky sa rapídne znižuje pre nevyhovujúce poveternostné podmienky, a to je zvýšená teplota a znížená relatívna vlhkosť vzduchu. Vošky migrujú do porastov iných plodín, ktoré im zabezpečujú priaznivejšie poveternostné podmienky aj vyhovujúce zdroje potravy. Začiatkom jesene sa vošky vracajú späť na primárneho hostiteľa a v októbri kladú vajíčka na základy púčikov, ktoré prezimujú. ŠKODLIVOSŤ Do sekundárnych hostiteľských rastlín tejto vošky patria druhy z čeľade Compositae a iných čeľadí, najmä rastliny z rodov Achillea, Aster, Carduus, Cineraria, Cirsium, Chrysanthemum, Heliantus, Helichrysum, Veronica a iné. Z pestovaných rastlín najvážnejšie škody zapríčiňuje na slnečnici. Na slnečnici sa kolónie tejto vošky vyskytujú na horných častiach rastliny. Preferujú mladé listy, lebo sú vhodnejšie pri prijímaní potravy. Staršie listy opúšťajú a presúvajú sa na mladé. Živia sa vyciciavaním štiav v blízkosti hlavného nervu a bočných žiliek, znižuje sa obsah pigmentu, a preto tieto miesta zožltnú. Na listoch sa vytvárajú chlorotické škvrny a listy sa stáčajú dohora. Môže byť poškodených niekoľko vyšných listov. Silne napadnuté rastliny zaostávajú v raste a sú dobre viditeľné aj z diaľky. Vo fáze butonizácie vošky napádajú aj nevykvitnuté súkvetie a neskor-

25 /4756/ 24. 6. 2017 šie napádajú aj rozkvitnuté úbory, v ktorých vyciciavajú šťavy z bázy kvetov. Silne napadnuté kvety zaostávajú v raste. V teplých rokoch sa na slnečnici táto voška vyskytuje na rastlinách vo fáze 4 − 5 listov, v chladnejších rokoch v trochu

semena o 10,7 % a k zníženiu klíčivosti semien slnečnice o 10,9 %. EKOLÓGIA ŠKODCU Na rozmnožovanie vošky slamihovej priaznivo vplýva prítomnosť väčších plôch sliviek

s dlhodobým priemerom. Vo svojej knihe Rozmnožovanie škodcov poľných plodín v Srbsku a susedných krajinách v XX. storočí profesor Dušan Čamprag uvádza, že vo Vojvodine masový výskyt tejto vošky (vyše 90 % rastlín bolo napad-

Poškodené rastliny slnečnice voškou slamihovou (foto J. Tancik)

24. – 30 . 6. 2017

POČASIE

neskorších vývojových fázach − pred začiatkom tvorby úborov. V prípade silného výskytu môže spôsobiť zníženie úrody až o 20 %. Napadnuté rastliny sú viac ohrozované aj chorobami, ktoré spôsobujú huby z rodu Sclerotinia. Zvýšené škody spôsobené touto voškou boli zaznamenané v porastoch, ktoré boli v blízkosti sadov sliviek, alebo ak boli v blízkosti stromy z rodu Prunus. Zaznamenaný bol aj väčší výskyt tejto vošky v porastoch zo skorej sejby a aj v porastoch, ktoré boli nadmerne hnojené dusíkom. Väčší výskyt vošky je v okrajových častiach poľa do 50 metrov. Straty na úrodách závisia od počtu vošiek na rastline. Bolo dokázané, že pri výskyte viac ako 100 ks / na rastlinu došlo k stratám. Ak bol počet vošiek na rastline nižší ako 100 kusov, straty na úrode neboli pozorované. Ak sú ohniská vošiek prítomné na konci vegetačného obdobia, dochádza k poklesu hmotnosti

a slnečnice, vyššia relatívna vlhkosť vzduchu, zvýšené hnojenie dusíkom a iné. Vysoké

teploty a znížená relatívna vlhkosť vzduchu počas letných mesiacov majú negatívny vplyv na rozmnožovanie tejto vošky. Jej masové rozmnožovanie podporujú zvýšené zrážky a nižšie teploty v porovnaní

nuté touto voškou) bol v rokoch 1974 a 1978. Bolo to v období máj – jún, keď sa najviac rozmnožuje. V roku 1974 bolo o 77 % viac zrážok a v roku 1978 o 62 % ako je dlhodobý priemer pre tieto dva sledované mesiace. Teplota bola okolo 2 °C nižšia od dlhodobého priemeru. Na populáciu vošiek majú veľký vplyv prirodzení nepriatelia. V rokoch so zvýšeným výskytom vošky majú väčšiu efektívnosť v potláčaní populácie predátori, ale oni sa aktivujú až v júni, keď sú škody už čiastočne uskutočnené. Z predátorov najvýznamnejšie sú lienky, najmä lienka sedembodková, larvy pestríc, zlatoočky, rôzne pavúky. Títo predátori sú najpočetnejší na okrajoch polí, kde je aj populácia vošiek najväčšia. OCHRANA Preventívna ochrana Z preventívnych opatrení významná je kvalitná agro-

technika, ktorá má priaznivý vplyv na zdravotný stav mladých rastlín slnečnice. Tá im umožní, aby boli odolnejšie v prípade napadnutia voškami a tiež pomáha ľahšie zvládnuť kritické obdobie. Priame opatrenia treba robiť na začiatku výskytu vošiek. Treba si uvedomiť, že jednotlivé hybridy sú veľmi rozdielne v citlivosti na napadnutie voškami. Niektoré hybridy sú výrazne menej poškodzované. Priama ochrana − rozhodovanie o potrebe ochrany Krátkodobá prognóza napadnutia porastu sa dáva na základe sledovania príletu okrídlených foriem do porastu a dynamiky populácie vošky a predátorov a prognóze počasia. Na zistenie potreby zásahu a termínu aplikácie insekticídov je potrebné sledovať výskyt vošiek od začiatku mája na okrajoch polí metódou hodnotenia 100 − 200 rastlín (na 10 miestach 10 − 20 rastlín). V Srbsku odporúčajú robiť ochranu, keď na okrajoch porastov je napadnutých 20 – 30 % rastlín a očakáva sa priaznivé počasie pre rozmnožovanie vošiek. Odporúča sa robiť postrek len na okrajoch polí do 50 až 70 mm. Foliárny postrek treba robiť pri zistení 30 − 50 vošiek na rastlinu vo fáze od vzchádzania do začiatku tvorby kvetného puku, vo fáze rozpoznateľného kvetného puku (51 BBCH) pri výskyte 30 vošiek na rastline a vo fáze tesne pred začiatkom kvetu (59 BBCH) pri výskyte 50 vošiek na jednu rastlinu. Vo fáze pred kvitnutím postrek treba realizovať vtedy, ak zistíme 50 – 100 vošiek na jednej rastline. Neskoršie ošetrenie nie je potrebné, lebo vošky odlietajú z porastov slnečnice. ○ Ilustračné foto slnečnice: Ľ. S.

sobota

nedeľa

pondelok

utorok

streda

štvrtok

piatok

20˚ | 34˚

21˚ | 34˚

21˚| 35˚

22˚ | 35˚

23˚ | 35˚

20˚ | 36˚

POĽNOHOSPODÁRSKE ROZHĽADY | HLAS ĽUDU

VYSKÚŠAJTE!

Výhody samozavlažovacích kvetináčov Ľubica Sýkorová Na pultoch špecializovaných predajní so záhradkárskymi potrebami sa aj u nás predávajú kvetináče pod názvom samozavlažovacie. V porovnaní s klasickými sú o niečo drahšie, ale podľa skúseností pestovateľov investícia sa oplatí.

amozavlažovacie kvetináče šetria čas a námahu pri zálievke. Zabezpečia rastliny vodou aj v horúcich letných dňoch, keď v obyčajných kvetináčoch trpia extrémnym kolísaním vlhkosti. Základným princípom, ktorý využívajú samozavlažovacie kvetináče, je vzlínanie. V spodnej časti kvetináča je zásobník vody. Lacnejšie kvetináče majú menší objem zásobníka, drahšie ho majú dostatočne veľký. Nad zásobníkom je priestor, kde rastliny rozvíjajú svoje korene. Je naplnený presádzacou zmesou, ktorá musí zo zásobníka dobre nasávať vodu. Veľmi dobre sa osvedčila zmes vyrobená z obalov kokosového orecha. Svojimi hydrofilnými vlastnosťami prekoná všetky typy rašeliny. Preschnutie jej neprekáža. Po naplnení zásobníka vodou sa opäť rýchlo prevlhčí celý objem aj s koreňmi a rastlina tak môže rýchlo nasať potrebnú vodu. Voda sa do črepníka dopĺňa v závislosti od druhu rastliny, od teploty ovzdušia a od toho, či sú rastliny na priamom slnku alebo v tieni. Zásobník vody plastového kvetináča vystačí v priemere na 1 až 5 dní. Polystyrénové kvetináče udržia vlhkosť ešte dlhšie, pri nich je spotreba vody nižšia a

rast rastlín lepší. V období horúčav sa odporúča sledovať hladinu vody denne. Je až prekvapivé, ako rýchlo dokáže napríklad surfínia s previsom jeden meter vysať vodu zo zásobníka. Pretože kvetináče majú na dne zvýšený otvor, ktorým prebytočná závlahová aj dažďová voda odtečie, nemôžeme rastlinky prepolievať. Medzi hladinou vody v zásobníku a spodnou časťou koreňov rastlín je vzduchová medzera, ktorá zabezpečuje, že korene nebudú premokrené. NIELEN MUŠKÁTY, ALE AJ STÁLERODIACE JAHODY V SAMOZAVLAŽOVACÍCH KVETINÁČOCH Kvety v kvetináčoch sú neodmysliteľnou súčasťou snáď každej domácnosti. Jedny nám robia radosť svojimi farebnými kvetmi, iné zase farbou a tvarom listov. Aby nám prinášali potešenie a radosť počas celého leta, potrebujú pre svoj rast vhodné podmienky. A jednou z tých najzákladnejších je pravidelná zálievka. Čo ale robiť v prípade, že nemáme dosť času na polievanie alebo sme dlhšie mimo domova a vonku sú letné horúčavy? Práve vtedy sú vhodným riešením spomínané samozavlažovacie kvetináče.

Okrem kvetov môžeme v nich pestovať niektoré druhy drobného ovocia. Tradičné pestovanie na záhone nie je jediným spôsobom, ako sa dostatočne zásobiť napríklad vlastnou úrodou jahôd. Môžeme vyskúšať pestovanie jahôd v samozavlažovacích kvetináčoch. Pri tomto spôsobe sa najčastejšie využívajú odrody stálerodiace – remontantné, ktoré vytvárajú plody od júna až do prvých mrazov. Aj také priestory ako balkón, terasa, otvorená veranda alebo záhradná pergola, na ktorú môžeme kvetináče zavesiť, sa dajú s úspechom využiť na vypestovanie dostatočného množstva jahôd pre vlastnú spotrebu. VÝHODY PESTOVANIA JAHÔD V SAMOZAVLAŽOVACÍCH KVETINÁČOCH Podmienkou úspešného pestovania pri tomto spôsobe je výber spoľahlivej odrody. Termín výsadby si naplánujme buď na začiatok vegetácie, apríl − máj, alebo na obdobie august − október. Stálerodiace odrody vysadené do polovice mája prinesú už v auguste plnohodnotnú úrodu. Významnú úlohu pri pestovaní jahôd v kvetináči zohráva

typ kvetináča. Ako spoľahlivé sa ukázali plastové samozavlažovacie kvetináče s dvojitým dnom, ktoré umožňuje nasávanie vody zo zásobníka a súčasné odvetrávanie spodnej časti koreňového systému. Na každých 15 cm dĺžky kvetináča vysadíme jednu silnú a dobre zakorenenú sadenicu. Inou alternatívou je samozavlažovací polystyrénový kvetináč, ktorý má všetky výhody predchádzajúceho a navyše chráni korene pred prehriatím v letnom období. Na výsadbu sa odporúča substrát s prevažným podielom organickej hmoty, napríklad kokosového vlákna, do ktorého je zamiešaný 15-percentný podiel piesku a ílu. Kokosové vlákno má vlastnosti, vďaka ktorým je najdôležitejšou zložkou v profesionálnej produkcii jahôd. Môžeme použiť aj rašelinový substrát so stredne hrubou štruktúrou, s 15-percentným podielom hrubého piesku a ílu. Kyslosť (pH) substrátu má byť vždy v rozmedzí od 5 − 5,5. Spôsob hnojenia sa pri pestovaní jahôd v kvetináči mierne odlišuje v porovnaní s pestovaním vo voľnej pôde. Ak v substráte nie je dostatočné množstvo štartovacích živín, tak na jeden kvetináč s dĺžkou 60 cm, s výškou a šírkou 20 cm pred výsadbou pridáme 10 g NPK hnojiva. V priebehu vegetácie jahody prihnojujeme. Aj jahody v kvetináči majú životnosť 3 − 4 vegetačné sezóny s tým, že na tretí rok už celková úrodnosť klesá. Na rozmnožovanie môžeme využiť kvalitné poplazy z dcérskych rastlín. Samozavlažovacie nádoby sú univerzálne a vhodné na pestovanie takmer všetkých druhov izbových rastlín, okrem suchomilných a sukulentov, sú vhodné na pestovanie balkónových kvetov a zeleniny. Tieto kvetináče sú kvôli vnútornému zavlažovaciemu zariadeniu vyššie ako bežné črepníky. Vyrábajú sa v rôznych veľkostiach, tvaroch a farbách − vybrať si môžeme vysoké valce, kvádre, kocky, oválne i hranaté tvary. Výber črepníka musíme prispôsobiť vzhľadu a tvaru rastliny. V závislosti od veľkosti zásobníka na vodu môžu rastliny fungovať bez cudzej pomoci 2 až 12 týždňov. ○

25 /4756/ 24. 6. 2017

ZDRAVIE A MY

Lepia sa na vás kilá a cítite sa zle? (3.) Tipy, ako znížiť spotrebu: SOLI Miesto soli siahnite radšej po koreninách a bylinkách. Prestaňte dodatočne soliť jedlá. Jazyk si rýchlo zvykne, tak ako pri cukre. Používajte viac syra, napríklad na zapečenie alebo posypanie. Zvýrazní to chuť. Sledujte zloženie potravín. Kuchynská soľ sa tam skrýva ako nátrium (Na). Zeleninu a zemiaky varte v menšom množstve vody. Nebudete musieť pridať ani toľko soli. Neviete si predstaviť film bez čipsov? Dajte si radšej nesolené oriešky. Zázvor, cibuľa, cesnak a bylinky zintenzívnia chuť a ušetria soľničku. TUKU Nekupujte hotové jedlá. „Sáčkové“ polievky a jedlá do mikrovlnky patria medzi produkty, ktoré obsahujú najviac tuku (a soli tiež). Mäso vyprážajte len na rozohriatom oleji. Inak sa neuzavrú póry a rezeň nasiakne olejom. Aj keď je sviečkovica drahšia, 100 g obsahuje 6 g tuku. V rovnakom množstve bravčového kolena sa skrýva až 35 g. Namiesto tuku fritujte radšej so vzduchom. Špeciálny spotrebič ušetrí až do 80 % tuku. Hydina je síce chudšia, ale jej koža tiež obsahuje tuk. Preto ju jedzte s mierou. Píniové oriešky sa dajú na panvici opekať úplne bez tuku.

Ryba či mäso obalené v strúhanke nasávajú veľa tuku. Mäso si radšej pripravte bez nich. CUKRU Začnite postupne a telo si na menšiu dávku zvykne samo. Jedzte potraviny bohaté na bielkoviny (steaky, vajcia, šošovicu). Automaticky prijmete menej sacharidov a teda aj cukru. Pite vodu a nesladené čaje. Už jeden pohár jablčnej šťavy pokrýva dennú potrebu cukru. Ak chcete maškrtiť, dajte si čokoládu s vysokým obsahom kakaa. Rýchlejšie utíši chuť na sladké. Pri pečení redukujte podiel cukru podľa receptu o štvrtinu až tretinu, maškrty budú chutné, ale zdravšie. Nahraďte cukor stéviou alebo agávovým sirupom. Namiesto Latte macchiatto si objednajte espresso. Ušetríte laktózu a sirup. KOĽKO SA ICH SKRÝVA V 100 G? Odporúčané maximálne denné množstvo cukru je cca 24 g, soli 5 g a tuku 60 – 80 g. Ovocný jogurt obsahuje 18 g, červená kapusta 36 g, kečup 27 g, gumení medvedíci 81 g a nugátový krém 60 g cukru. Sleď má v sebe cca 7,9 g, klobása 2 g a hotová pizza 5 g soli. V makadamových orieškoch je 73 g, v pečeňovej paštéte 28 g a v zemiakových lupienkoch 39 g tuku. 

DOVOLENKA

Opaľovacie nezmysly, ktorým stále veríme O pravidlách zdravého opaľovania sa toho už napísalo! Napriek tomu, že ich máme viac či menej v malíčku, vždy si nájdeme výhovorku, ako sa z pravidelného nanášania opaľovacieho krému vykrútiť. Stačí sa natrieť raz, dnešné krémy sú vodovzdorné. Takto to, žiaľ, nefunguje. Účinok krému vydrží len určitý čas. Tým, že sa potíme, plávame a utierame do uteráka, oslabujeme aj ochranu. Preto by sme sa mali opätovne natrieť každé dve hodiny a po každom kúpaní. Praktickou novinkou sú krémy, ktoré sa dajú nanášať aj na mokrú pokožku. Veľmi dôležité je aplikovať dostatočné množstvo opaľovacieho prípravku – kožní lekári odporúčajú naniesť 1 lyžičku opaľovacieho krému na tvár a krk a približne 6 lyžíc na celé telo. Je jedno, či si natriem tvár, vrásky sa mi spravia aj tak. Určite ste už počuli, že slnečné žiarenie spôsobuje predčasné starnutie pleti. Natierať sa oplatí bez ohľadu na to, či vrásky máte, alebo nie. Vekom sa pokožka stáva ešte citlivejšia a potrebuje optimálnu ochranu pred UVB lúčmi (spôsobujú spálenie) a UVA lúčmi (poškodzujú kolagénové tkanivá, spôsobujú tvorbu pigmentových fľakov a alergie). Špeciálne opaľovacie krémy proti starnutiu obsahujú navyše aj účinné látky, ktoré pleť hydratujú a neutralizujú škodlivé voľné radikály. S vysokým UV faktorom sa neopálim. Toto je najčastejší dôvod, prečo ľudia často nesiahnu po dostatočnej UV ochrane. Nebojte sa, dohneda sa opálite aj s OF 50+. Štúdie dokazujú, že stupeň ochrany uvedený na obale

nedosiahneme, pretože krém si aplikujeme v oveľa tenšej vrstve, ako by sme mali. Aj s vysokým opaľovacím faktorom preniká do pokožky dostatočné množstvo UV lúčov, ktoré vyvolajú produkciu melanínu a tým aj zhnednutie pokožky. Vyskúšajte opaľovacie krémy s účinnou látkou tyrozín, ktorá stimuluje prirodzenú tvorbu melanínu a pokožka zhnedne rýchlejšie. V tieni sa natierať nemusím. Na toto zabudnite. Minimálne 50 % slnečných lúčov sa dostáva na pokožku aj pod stromami a slnečníkom, pretože sa odrážajú od piesku a vodnej hladiny. UV lúče veselo prenikajú aj cez zamračenú oblohu – mraky prepúšťajú až do 90 % UV žiarenia, nie sú preto žiadnou ochranou. Ak sa natriem 50+, som stopercente chránená. Žiaľ, momentálne neexistuje ochranný filter, ktorý by na pokožke úplne neutralizoval účinok škodlivých lúčov. Kvalitná opaľovacia kozmetika však obsahuje koktail antioxidantov z vitamínov a rastlinných výťažkov, ktoré posilňujú obranyschopnosť buniek a ich účinnosť je podložená kli nickými testami.

VII 29

POĽNOHOSPODÁRSKE ROZHĽADY | HLAS ĽUDU

DO VÁŠHO RECEPTÁRA

Zemiaky s mletým mäsom Suroviny: 1 a ½ kg očistených zemiakov, ½ kg mletého mäsa, trochu vody na podlievanie, 1 cibuľa, 3 strúčiky cesnaku, 20 g masla, 250 g hrachu (z konzervy), 2 kyslé jablká, 1 rovná lyžička soli, ½ lyžičky čierneho korenia, 1 rovná lyžička červenej papriky a 200 ml smotany na varenie Takto sa to podarí: Maslo roztopíme a pridáme nadrobno nakrájanú cibuľu. Trochu dusíme a pridáme nadrobno nakrájaný cesnak a mleté mäso. Podlejeme s ½ dl vody. Dusíme, kým je mäso nie udusené. Vodu pridávame, ak je to potrebné. Ošúpeme zemiaky a nakrájame na menšie kúsky. Očistíme i jablká a tiež nakrájame na plátky (môžeme jablká aj vynechať). Hrach scedíme. K udusenému

mäsu pridáme soľ, červenú papriku, korenie a zmiešame. Pridáme aj zemiaky, hrášok a jablká a zmiešame. Plech potrieme olejom alebo masťou a vysypeme doňho pripravenú zemiakovo-mäsovú zmes. Polejeme smotanou na varenie. Prikryjeme fóliou a pečieme na 200 °C asi 45 minút. Počas pečenia môžeme raz, dva razy premiešať. Nakoniec plech odkryjeme a zemiaky zapečieme.  Zdroj: http://balkantime.com

Suroviny: Na keksové cesto: 100 g margarínu / masla, 50 g cukru, 2 lyžice kakaa, 250 g mletých keksov, 100 g opečených a nadrobno nakrájaných lieskovcov, 50 ml pomarančovej šťavy; Na plnku: 400 ml mlieka, 1 vanilínový puding, 2 lyžice cukru, 50 g margarínu / masla; Poleva: 100 g čokolády, 30 g margarínu / masla, trochu vody Takto sa to podarí: Keksové cesto: Margarín / maslo vyšľaháme s cukrom a pridáme keksz, lieskovce, kakao a pomarančovú šťavu. Zľahka zmiešame. Plech vystelieme papierom na pečenie a vyhrnieme naň keksové cesto. Plnka: V troche mlieka vymiešame vanilínový puding

a zavaríme do zvyšného mlieka, do ktorého sme pridali cukor. Do vychladnutého pudingu pridáme margarín / maslo a vyšľaháme. Plnku vylejeme na keksové cesto. Na plnku vylejeme polevu. Poleva: čokoládu s margarínom roztopíme a pridáme trochu vody. Dobre  zmiešame. Zdroj: http://balkanpress.org

Munchmallow

Zemiakovo mäsový paprikáš s mrkvou Suroviny: 400 g hovädziny, 1 lyžica múky, 3 veľké mrkvy, 3 veľké zemiaky, 1 veľká cibuľa, 2 strúčiky cesnaku, 300 ml polievkového vývaru (bujónu), trochu masti, soľ a čierne korenie Takto sa to podarí: Mäso nakrájame na kocky a obalíme v múke. Cibuľu ošúpeme a nadrobno nakrájame. Nadrobno nakrájame aj cesnak. Ošúpeme zemiaky a nakrájame na kocky. Oškrabeme mrkvu a nakrájame na kolieska alebo kocky. Na masti opražíme mäso a vyberieme ho. Necháme bokom. Do masti, na ktorej sme oprážali mäso, pridáme cibuľu a pražíme ju, kým nebude sklovitá. Pridáme cesnak

Vanilínová bajadéra s lieskovcami

a keď sa trochu opraží, zalejeme polievkovým vývarom. Pridáme mäso a zeleninu (mrkvu a zemiaky) osolíme, pridáme papriku a čierne korenie. Dolejeme toľko vývaru, aby všetky suroviny boli pokryté. Dusíme zakryté až dovtedy, kým zelenina nezmäkne, a potom ešte 10 minút v odkrytej nádobe.  Zdroj: http://dobrahrana.jutarnji.hr

Suroviny: Na cesto: 6 žĺtkov, 12 rovných lyžíc cukru, 2 dl studeného mlieka, 1 dl oleja, 6 lyžíc múky (120 g), 3 lyžice kakaa, ½ kypriaceho prášku; Na snehovú plnku: 6 bielkov, 12 lyžíc cukru, 4 lyžice vody, 10 lyžíc cukru; Na polevu: 100 g čokolády na varenie, 3 lyžice vody, 4 lyžice oleja Takto sa to podarí: Cesto: Vyšľaháme žĺtky s cukrom, pridáme mlieko, olej, múku, kakao a kypriaci prášok. Dobre zmiešame a vylejeme do plechu, ktorý sme vymastili a vysypali múkou. Pečieme na 200 °C asi 15 až 20 minút. Upečené cesto vyberieme z rúry a teplotu znížime na 130 °C. Snehová plnka: Vyšľaháme sneh z bielkov. Keď dostaneme pevný sneh, pridáme 12 lyžíc cukru a znovu vyšľaháme. Vrchom

plných 10 lyžíc cukru prevaríme so 4 lyžicami vody. Za stáleho šľahania prevarený cukor pridávame do bielkového snehu. Sneh natrieme na cesto a dáme do rúry vyhriatej na 130 °C na asi 10 minút. Nakoniec koláč potrieme polevou. Poleva: čokoládu roztopíme, pridáme olej a vodu a dobre zmiešame. Koláč hneď nakrájame na kúsky.  Zdroj: coolinarika.com

POĽNOHOSPODÁRSKE ROZHĽADY | Príloha pre poľnohospodárov a dedinu | Číslo 442 | Pripravujú: Ľubica Sýkorová, Elena Šranková a spolupracovníci | Použitá domáca a zahraničná literatúra

VIII

Kultúra Medzinárodný a bohatý ročník 21. JARNÉ NÔTY V PETROVCI

Anna Francistyová

oľko máme takých podujatí, na ktoré nielen účastníci, diváci, ale aj novinári prichádzajú s radosťou? Lebo ponúka krásu, umenie, virtuózne výkony, ktoré pritom nikto z pozície porotcu nesleduje prísnym okom a uchom. Nie je vôbec dôležité, koľko tých

spravidla sú to im blízke, a neraz aj menej zasvätenému návštevníkovi známe skladby. A keď sa hrá uvoľnene, s radosťou, tak sa to cíti, vidí, počuje. Na skutočný sviatok umenia stačí. Riaditeľka hostiteľského gymnázia Anna Medveďová v príhovore pred sobotňajším festivalom zdôraznila známu pravdu, že mnohí

peniami tých najmladších, ale už odmeňovaných hudobníkov a spevákov a kulminoval hudobnými bodmi najvyššie oceňovaných a renomovaných účastníkov. Pred veľkým počtom divákov, čo účastníkom tiež pomohlo k vynikajúcemu výkonu a organizátorov osobitne potešilo, vystúpili: spevácky zbor ZŠ Jána Čajaka v Petrovci, Orchestrík

Tradične, už 21 rokov, na záver podujatia sa koná spoločné fotografovanie účastníkov a organizátorov

podujatí a akcií je, ale jedným z nich je iste Festival vážnej hudby Jarné nôty. Jeho 21. ročník odznel v sobotu 17. júna na tradičnom mieste – v Slávnostnej sieni petrovského gymnázia – a usporiadal ho

dnes vynikajúci hudobníci a hudobní pedagógovia prvé kroky urobili práve na tomto mieste. Organizátorka festivalu a predsedníčka MOMS Petrovec Katarína Melegová-Melichová sa zavďačila

ZŠ Jána Kollára a Komorného zboru Zvony Selenča, hudobníci z Petrovca Ksenija Vujačićová (na klavíri), Martin Červený (klavír), Klaudia Rút Králiková (flauta), Iveta Kováčová (klavír), Marína Cerovská (husle), zo Starej Pazovy Vladimír Lakatoš (flauta), Andrej Lakatoš (flauta), Mia Verešová (flauta), Alena Lakatošová

kov mladých inštrumentalistov a bravúrnych vystúpení takpovediac odchovancov tohto podujatia. Veď si len uvedomme, že Marek Stupavský, študent Vysokej školy múzických umení v Bratislave, teraz už plní sály sólistickými koncertmi a pravidelným účastníkom petrovského festivalu Jarné nôty je už 15 rokov; že Marína Cerovská, stredoškoláčka v Hudobnej škole Isidora Bajića v Novom Sade, ovenčená medzinárodnými oceneniami, prvýkrát pred týmto festivalovým obecenstvom s husľami stála už v roku 2008; že dlhoročná účastníčka festivalu klaviristka Ivana Novaková-Šoškićová tentoraz v pozícii profesorky sprevádzala budúcich skvelých flautistov, huslistov, trubkárov... Ich sobotňajšie vystúpenia, ale i iných účastníkov, boli nielen sviatkom hudby, ale pre mladších hudobníkov i ukážkou, kam sa vytrvalou prácou možno dostať. Na záver festivalu všetci účastníci dostali diplomy za účasť s knižným darčekom a cédečkom s nahrávkou minuloročného podujatia. Organizátorka Katarína Melegová-Melichová sa osobitne poďakovala riaditeľke petrovského gymnázia Anne Medveďovej, že festival už 21 rokov môže prebiehať v takom krásnom a akustickom priestore, riaditeľke petrovskej základnej školy Vlaste Werleovej a riaditeľovi pazovskej základnej školy Jankovi Havranovi, odkiaľ bolo na festivale najviac účastníkov, že prišli podporiť

Aj menej známe zvuky: trubkár Lukáš Patrik Kukučka za klavírneho sprievodu Ivany Novakovej-Šoškićovej

aj tentoraz Miestny odbor Matice slovenskej v Petrovci. Už sme signalizovali, že festival nie je súťažného typu. V repertoári sú vystúpenia hudobníkov a spevákov, inštrumentalistov, hudobných a speváckych kolektívov, ktorí v tomto žánri dosiahli výnimočné výsledky na súťažiach od školského po štátnu, ba až medzinárodnú úroveň. Pritom si na túto príležitosť sami volia materiál, ktorým sa obecenstvu predstavia, teda • KULTÚRA •

rodičom a učiteľom, že 21. festivalový ročník má veľa účastníkov. Podujatie otvoril zástupca predsedu Báčskopetrovskej obce Ján Brna. Vďaka účasti hudobníkov z Nadlaku toto bol prvý ročník medzinárodného rázu. Postaral sa o to Demokratický zväz Slovákov a Čechov v Rumunsku, ktorého predseda Pavel Hlásnik sa na festivale aj osobne zúčastnil. Podľa ustáleného poriadku aj tentoraz sa festival začal vystú-

Táto fotka oduševneného obecenstva vznikla po vystúpení selenčského orchestríka

(flauta), Ela Balážová (flauta), z Kulpína Martin Ján Javorník (husle), Vladimír Zima (klavír), z Nadlaku Marian Cristian Dănilă (klavír), Lukáš Patrik Kukučka (trúbka) a z Nového Sadu Marek Stupavský (klavír). Aj tentoraz sme boli svedkami úspešných prvých hudobných kro-

svojich žiakov. Podujatie finančne podporili Úrad pre Slovákov žijúcich v zahraničí, Pokrajinský sekretariát pre vzdelávanie, správu a národnostné menšiny a Obec Báčsky Petrovec. Úspešne ho moderovala Viera Dorčová-Babiaková.

25 /4756/ 24. 6. 2017

Kultúra 46. STRETNUTIE POD LIPAMI

Vzletné rozlety mladých umelcov Jasmina Pániková

j keď skutočne neprebiehalo pod lipami, ale v sieni SKC P. J. Šafárika v Novom Sade, Stretnutie pod lipami aj tohto roku splnilo svoje posolstvo – zhromaždiť mladých umelcov, literátov a výtvarníkov, ktorí uverejňujú svoju tvorbu v literárno-výtvarnej prílohe Rozlety časopisu Vzlet, po-

Nikola Petkov a Stevan Lenhart

umelcom, aby to, čo cítia a vidia, skôr preniesli na papier či plátno svojou vlastnou rukou, a nie za pomoci technických vymožeností. PRED VYHLÁSENÍM NAJLEPŠÍCH... Stretnutie prebiehalo s podporou Národnostnej rady slovenskej národnostnej menšiny a Mesta Nový Sad a organizovali ho redakcia časopisu Vzlet, NVU Hlas ľudu a SKC P. J. Šafárika v Novom Sade. Zodpovedný redaktor časopisu Vzlet Stevan Lenhart pripomenul, že posledná akcia, ktorá sa týkala časopisu Vzlet, bola v Šafáriku zorganizovaná až pred zhruba 6 rokmi. V mene šafárikovcov sa prihovorila predsedníčka centra Vierka Marčoková-Cerovská, ktorá zdôraznila, že sa takýmto spôsobom centrum zapája aj do iných oblastí kultúry, nielen folklóru. Prv než vyhlásili najúspešnejších umelcov, prítomní si mohli vypočuť úryvky z tvorby týchto mladých

debatovať o ich tvorbe a podnietiť ich na nové výkony. Tohtoročné zhromaždenie rozletovcov sa uskutočnilo v sobotu 17. júna. Štartovalo otvorením výstavy kresieb a fotografií uverejnených v prílohe Rozlety časopisu Vzlet. Vystavené boli diela šiestich autorov: Maríny Jonášovej a Jarmily Cickovej z Kovačice, Borisa Bíleka a Jána Vlčeka z Padiny, Moniky Mučajiovej z Aradáča a Miluše Snidovej z Petrovca. Podľa slov zodpovedného redaktora časopisu Vzlet Stevana Lenharta, ako aj členov komisie, ktorí hodnotili výtvarné práce, tohtoročnú výstavu tvorili prevažne fotografie. Karikaturista Nikola Petkov to ohodnotil ako výsledok dostupnosti médií, vďaka ktorým dnes možno robiť fotografie. „V tohtoročných prácach som hľadal určitú výtvarnosť. Tieto fotografie majú dokumentárnu hodnotu, avšak tá sa z mysle pozorovateľa rýchlo stratí. Oveľa dlhšie v pamäti zostane tá s výtvarnou zložkou,“ hodnotil Petkov. Rovnaké úvahy o výstave mal aj výtvarný kritik Vladimír Valentík, ktorý výstavu aj otvoril. Pri tej príležitosti vyNaše talenty – účastníci Stretnutia užil možnosť odkázať mladým

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

Dominovala fotografia spisovateľov: Petry Častvenovej, Jany Jovankovičovej, Vladimíra Rakića, Ireny Struhárovej, Jána Farkaša, Hany Čížikovej, Tamary Petrákovej, Zuzany Tomášikovej, Ivany Hološovej, Svetlany Gaškovej a Miroslava Kolára. Nie úryvky zo svojej tvorby, ale skôr úvahy o nej a určité rady do písania podala osvedčená spisovateľka Mária Kotvášová-Jonášová, ktorá s právom patrí medzi najobľúbenejšiu spisovateľku žiakov základných a stredných škôl. So spisovateľkou sa rozprávala Danica Vŕbová, ktorá program aj moderovala. Pri tej

príležitosti spisovateľka odkázala mladým autorom, aby veľa písali a čítali, čo im určite prinesie úspech. Keďže je zámerom časopisu Vzlet aj propagácia mladých talentov, celkový umelecký zážitok hrou na husliach spestrila Marína Cerovská. CENY PRE ROZLETOVKY Z KOVAČICE Počas jedného roka v časopise bol uverejnený hodný počet prác, výtvarných a literárnych. O tých výtvarných sa zmienil aj predseda komisie, akademický maliar Michal Ďurovka. Zopakoval, že bolo hodne fotografií, no predsa sa rozhodli pre kresby a maľby. Na nich najviac zapôsobili práce Maríny Jonášovej z Kovačice. „Na týchto prácach vidieť, že autorka má veľký talent a zručnosť v kreslení. Jej práce hýria obrazotvornosťou, predstavivosťou, farbami,“ povedal okrem iného M. Ďurovka. Odmenená autorka nám povedala, že sa kresbe venuje od útleho veku. V tomto roku sa prvýkrát rozhodla zaslať svoje práce do Vzletu, čo sa skutočne ukázalo ako dobré rozhodnutie. Správu komisie, ktorá hodnotila literárne práce, podala Marta Součková, lektorka slovenského jazyka a kultúry na Oddelení slovakistiky v Novom Sade. Členmi komisie boli aj Mária Klapáková, doktorandka slovenského jazyka zo Slovenskej republiky, a Ladislav Čáni, spisovateľ. • KULTÚRA •

So spisovateľkou Máriou Kotvášovou-Jonášovou Za najlepšiu prácu vyhlásili dobrodružno-romantickú prózu Horizont Hany Čížikovej z Kovačice, žiačky Gymnázia Mihajla Pupina. Predsedníčka komisie M. Součková zdôraznila, že sa tentoraz rozhodli zohľadniť pri udelení ceny i mimoliterárne skutočnosti, t. j. vek autorov. Čížiková napísala svojmu veku primeranú prózu, zvládla

epické kategórie a oceniť možno aj jej tvorbu dialógov a zmysel pre vykreslenie atmosféry. Odmenená mladá literátka sa písaniu venuje od piateho ročníka základnej školy a na to ju podnietila práve spisovateľka M. Kotvášová-Jonášová. „Píšem iba prózu a zvyčajne sú to dobrodružné príbehy pre tínedžerov. Pokúsila

V ateliéri akademického maliara Pavla Popa som sa písať pre deti, ale bolo mi ťažko znížiť sa na úroveň dieťaťa a napísať tak, aby bolo deťom zaujímavé,“ prezradila nám Hana. Knižné odmeny pre tohtoročné laureátky zabezpečili Slovenské vydavateľské centrum a spisovateľ Víťazoslav Hronec.

Sobotňajšie poludnie štartovalo s umením a v tom duchu sa aj skončilo – na Petrovaradínskej pevnosti v ateliéri akademického maliara Pavla Popa, ktorý s mládežníkmi podebatoval nielen o jeho tvorbe, ale o umení všeobecne.

ANDREA BENKOVÁ, AUTORKA NOVÉHO LOGA DETSKÉHO KÚTIKA

Inšpiroval ju detský svet Danuška Berediová

tomto čísle nášho týždenníka vám predstavujeme nové logo našej pravidelnej rubriky

lené od Mníchova. Po skončení petrovského gymnázia odišla na Slovensko a vyštudovala na Katedre masmediálnej komunikácie a reklamy UKF v Nitre. Po skončení

Andrea pri Niagarských vodopádoch na nedávnej návšteve v Kanade venovanej najmladším čitateľom Detský kútik. A predstavujeme vám aj Andreu Benkovú, jeho autorku. Andrea je Kulpínčanka a momentálne žije v nemeckom Türkheime, mestečku, ktoré je asi 80 km vzdia• KULTÚRA •

školy krátko zostala na Slovensku a pracovala v drogérii, a potom ju cesta lásky odviedla do Nemecka, kam sa v roku 2016 presťahovala a vydala. Mala príležitosť vyskúšať si, ako by vyzeralo pracovať vo svojom

Nové logo Detského kútika odbore, keď po štúdiách pracovala 2 mesiace v istej reklamnej firme v Petrovci. Vtedy si uvedomila, že ju to baví, že sa jej to páči a že by chcela mať takú prácu. Žiaľ, vtedy to nebolo možné pre zlé podmienky, tak sa rozhodla odísť na Slovensko. Grafický dizajn bol vždy jej záľubou. Ešte počas štúdia robila plagáty pre známe YU žúry študentov zo Srbska na Slovensku, ale aj plagáty pre rôzne podujatia, ktoré organizovalo mládežnícke združenie Terra v Kulpíne. Neskoršie to boli aj plagáty, afiše a pozvánky pre divadelné predstavenia v Kulpíne. Pre istú firmu každoročne robí aj kalendáre a firemný dizajn. Pomáhala aj kamarátkam, keď sa začali zaoberať napr. výrobou šperkov, mydiel, gélových nechtov, či predmetov ozdobených technikou dekupáž, tým, že im urobila reklamný materiál a logá. Dokonca urobila si aj svadobné oznámenia na vlastnú svadbu. Všetko toto prezentuje na

svojej facebookovej stránke. Teraz – možno v ideálnej chvíli – urobila dizajn pre logo nášho Detského kútika. S manželom totiž očakávajú bábätko, čo jej určite pomohlo pri inšpirovaní. Keď ide o nové logo Detského kútika, Andrea hovorí, že ju inšpiroval detský svet: „Chcela som, aby nové logo charakterizovalo detskú zábavu. Je tam slniečko, kvietok, medvedík, štvorlístok a srdiečka. Pokúsila som sa predstaviť detský svet tak, aby tá strana v novinách bola pestrá, farebná a pútavá.“ Naša spolubesedníčka je už rok v Nemecku a učí sa nemčinu, ktorá je dôležitá pre jej budúce zamestnanie, ale aj pre zoznamovanie sa s novými ľuďmi a pre získavanie kontaktov. Jej cieľom a snom je založiť si vlastnú firmu, kde svoje vedomosti a kreativitu bude môcť naplno uplatniť.

25 /4756/ 24. 6. 2017

Foto: z archívu A. B.

Kultúra DIVADELNÁ PREMIÉRA V KYSÁČI

Na motívy rozprávky Elena Šranková

remiéra detského predstavenia Žeby takto? bola v nedeľu 18. júna vo veľkej sále Kultúrneho centra Kysáč. Text tejto divadelnej hry napísal Ján Privizer na motívy slovenskej ľudovej rozprávky Jelenček zberateľa Pavla Dobšinského. Pred početnými malými divákmi, ale aj rodičmi a starými rodičmi hercov a milovníkmi divadla predstavenie predviedli členovia detskej scény Ochotníckeho divadla KC. Hrali: Nina Vršková (Anička), Miloš Vrška (Janíček), Jana Čižmanská (sudička Pribina), Emília Čemanová (sudička Amadea), Saša Čižmanský (macocha, stará hradná baba a sudička Núra), Ivan Chrťan (kráľovič), Miroslav Kolár (medveď a psík), Jana Madacká (dcéra). Šepkárkou bola Martina Agarská. Zahrali veľmi dobre, ak máme na zreteli, že medzi hercami až šiesti boli debutanti,

a pritom sú to žiaci od druhého po piaty ročník základnej školy. Okrem hereckého tímu treba spomenúť

Herecký tím na kysáčskom javisku Anička a Janíček

i technický tím, v ktorom boli: Ondrej Srnka, Kristína Srnková, Ján Jambrich, Pavel Surový, Miloslav Kulík, Ján Kohút, Ondrej Gaško.

Výber hudby mal na starosti Ivan Madacký a svetlo Branislav Kulík. Okolo scénografie (v podobe detského ihriska) sa činil celý tím, rovnako ako i okolo kostýmov. Inšpicientmi boli Miroslav Vrška a Saša Kolár. Režisérom predsta-

venia bol Ján Privizer a asistentom Miroslav Kolár. Malí, ale aj všetci ostatní diváci sa na predstavení dobre bavili, pozorne sledovali dynamický dej a nakoniec hercov odmenili zaslúženým potleskom.

VÝTVARNÝ TÁBOR V KYSÁČI

Maľovali umelci z troch prostredí E. Šranková

ýtvarnícky krúžok Michala Geržu zorganizoval v sobotu 17. júna 3. výtvarný tábor.

Časť hosťujúcich výtvarníkov

www.hl.rs

Prebiehal v krásnom ovzduší Hlaváčovho sálaša v Kysáči, pri kanáli. Ako hovorí Zuzana Ferková, vedúca krúžku, prostriedky na usporiadanie tohto podujatia si zabezpečili z pokrajiny vďaka projektu, ktorý urobili v spolupráci s občianskym združením Vrana. Peniaze získané z pokrajiny usmernili na kúpu výtvarných potrieb (štetce, plátna, farby) pre zúčastne-

Informačno-politický týždenník

Členky domáceho krúžku Michala Geržu

ných umelcov. Vďaka sponzorom sa postarali aj o raňajky, obed a občerstvenie pre účastníkov tábora a hostí, čo prispelo nielen k tvorivej, ale aj družnej nálade. V Kysáči pri tejto príležitosti privítali výtvarníkov z Báčskeho Petrovca a Padiny. Z Petrovca sa na tábore zúčastnili: Ján Makan, Anna Struhárová, Anna Babiaková a Mária a Ondrej Ivičiakovci. Z Padiny prišli výtvarníci, ktorí pôsobia pri organizácii invalidov práce: Biserka Petrášová, Zuzana

Gedeľovská a Katarína Ľavrošová. Maľovali, samozrejme, aj kysáčski výtvarníci: Zuzana Petrušková, Mária a Mila Pálikové, Mária Sláviková, Ondrej Marčok, Zuzana Grňová, Anna Harijanová a Zuzana Ferková. Počasie na maľovanie síce nežičilo, ale účastníci tábora sa vynašli aj v takých podmienkach. Nakoniec všetci mali radosť tak z namaľovaného, ako i z príjemného a priateľského ovzdušia, ktoré na podujatí nechýbalo. • KULTÚRA •

S MICHALOM SPIŠIAKOM, PREDSEDOM SKOS DETVAN VO VOJLOVICI

Mnoho práce, porozumenia a úsmevov Vladimír Hudec

roku 2016 SKOS Detvan vo Vojlovici oslávil úctyhodné jubileum – 40 rokov úspešnej činnosti. S predsedom Michalom Spišiakom sme si pohovorili o činnosti spolku, tajomstvách úspechu a nebezpečenstvách, ktoré naň číhajú. Avšak nakukli sme trochu aj do budúcnosti. Na úvod nám takto súbor skrátka predstavil: − V našom spolku sú činné až tri divadelné súbory – detský, mládežnícky a pre dospelých, máme detskú folklórnu sekciu a dospelých, výborný orchester, ženskú a dve mužské spevácke skupiny. Je tu aj výšivkárska pobočka, čiže spolok žien, ktorý je, ako aj iné podobné spolky, v Asociácii slovenských spolkov žien, ibaže sme my nechceli, aby opustili Detvan, lebo by to už potom bolo iné združenie. Vo Vojlovici je pomerne málo Slovákov. Ako sa vám darí prilákať toľkých členov a rozprúdiť takú činnosť? − Vo vedení Detvanu sú ľudia, ktorým je Detvan v žilkách a naplno sa mu venujú. Okrem toho vedúci každej sekcie je svojráznym lídrom tej skupiny ochotníkov, opravdivým vodcom a na vrchu všetkého sú predseda a podpredsedovia. Všetci musia pracovať ruka v ruke. Možno sa nezhodujeme vždy v tom, ako niečo urobiť, ale sa dohovoríme. Skúsime takto a ak nepôjde, urobíme inak. Mnohé spolky zápasia s nezáujmom ľudí o činnosť v spolku. Ako je to u vás? − Vedúci je ten, ktorý vytvára záujem, a všetko závisí od toho, ako je komu ochotníctvo od malých nôh zaštepené. Iba práca, vzájomné porozumenie a čoraz viac úsmevov sú zárukou úspechu. Nesmieme sa vtesnať do otupenosti, ktorá je všade vôkol nás. Ak máte dobrý koreň a chcete z neho niečo dopestovať, zakvitne pekným kvetom a dá pekné červené plody. My deti zhŕňame • KULTÚRA •

Michal Spišiak: Vedúci vytvára záujem

od malička a dbáme na ne celý čas. Tie deti ak nie sú v divadle, sú vo folklórnej sekcii. Prispôsobujeme sa však dnešným trendom a čoraz častejšie s nimi pracujeme počas víkendu, lebo nám počas týždňa konkurujú rôzne iné atraktívne voľné aktivity, akým je karate, plávanie, jazyky, futbal... Veľmi je vo všetkom dôležitá aj obojstranná trpezlivosť vo vzťahoch v spolku, ale aj generačná kontinuita. My napríklad máme ľudí Slovákov, ktorí žijú v rôznych častiach mesta, dokonca aj v susednom Starčeve, a prichádzajú do Detvanu, lebo chodili od malička a majú ho radi. Ochotníctvo sa u nás prenáša z pokolenia na pokolenie, z rodiča na deti, z detí na vnúčence. V našom spolku dnes tancujú alebo hrajú divadlo už aj vnúčence niekdajších spolkárov. Takou prácou sme za posledných 40 rokov a zvlášť od roku 1991 dosiahli skutočne mnoho. Možno niektorý súbor má lepších tanečníkov, hudobníkov, hercov, choreografov, ale ani jeden, okrem ak sa nemýlim pazovského, nemá pod jednou strechou všetko to, čo my máme. Všetko to si vyžaduje mnoho peňazí. Ako po ne prichádzate? − To je obsiahla téma. V podstate veľmi ťažko. Treba však povedať, že máme niekoľkých súkromných pod-

nikateľov, ktorí nás štedro podporujú. Naďalej mnohé rodiny svojimi príspevkami tiež prispievajú. Nie je to síce až tak mnoho, ale my si napríklad dožinkové oslavy môžeme zorganizovať hlavne iba z rôznych príspevkov Slovákov, ale aj iných, ktorí majú radi Slovákov, spolok, Maticu, cirkev a chcú pomôcť. My napríklad nepotrebujeme mnoho peňazí na choreografov, vedúcich orchestra, speváckych skupín. Všetko to sami a zdarma vykonáme. Za posledných 10 až 15 rokov ani jeden vedúci nevzal za svoju prácu dinára, ale ešte dal, buď peniaze, alebo prispel iným spôsobom. Výnimkou je iba divadlo pre dospelých, pre ktoré sme občas platili režiséra, avšak musím povedať, že nám Janko Chalupka jedno predstavenie urobil zdarma. Okrem toho sme, pravdaže,

Za sebou máte mnoho odpracovaných aktivít. A pred sebou? − Vcelku máme mnoho plánov. Za nami tohto roku už máme úspešné vystúpenia na FF Tancuj, tancuj..., na prehliadke 3 x Ď a na karnevale v Pančeve. V dňoch 23. až 25. júna pobudneme v Hriňovej na podujatí Deti pod Poľanou, v dôsledku čoho vystane naša účasť na Zlatej bráne. Koncom júla uskutočníme tradičné dožinkové oslavy a v auguste plánujeme niekoľkodňový zájazd s dospelým divadlom a folklórnym programom do Hubovej na Slovensku, potom bude Divadelný vavrín... Mám nádej, že sa nám to všetko aj podarí. Žijeme totiž vo veľkom meste a v blízkosti Belehradu. Možností na rôzne aktivity mladých je teda hodne a cítiť vplyv mesta. Okrem toho aj odtiaľto mladí odchádzajú za prácou na Slovensko. A mortalita je aj tu omnoho vyššia od natality. Slovom Slovákov tu z rôznych dôvodov každým dňom ubúda. V súlade s tým prvoradým cieľom, vlastne všetko, o čom rozmýšľame, je zachovať si členov a činnosť.

Láska k folklóru a divadlu sa vštepuje od malých nôh

aktívni aj vo vypracovaní projektov. Tým spôsobom sme napríklad od roku 2008 dodnes do spolku vložili vyše 150-tisíc eur, hlavne na infraštruktúru, rekonštrukciu miestností, úpravu etno domu, vydanie knihy o vojlovických Slovákoch... Treba však povedať, že prostriedky čerpáme aj z nájomného za veľkú sieň, ktoré sme prenajali podnikateľovi na usporadúvanie rôznych veselíc a iných akcií.

Či sa nám to aj podarí, uvidíme. Znovu zopakujem, môžeme to dosiahnuť húževnatou prácou a porozumením. Žiaľbohu, televízory, mobilné telefóny, internet, spoločenské siete úplne ovplyvnili mladých, čoraz viac aj starších, a sú veľkým nepriateľom ochotníckej činnosti. Čoraz viac sa vzďaľujeme jeden od druhého, a preto musíme veľmi dbať na ľudí, ktorých tu máme.

25 /4756/ 24. 6. 2017

Kultúra SPRÁVA Z 23. DETSKÉHO FOLKLÓRNEHO FESTIVALU ZLATÁ BRÁNA 2016

Slová obdivu patria všetkým zúčastneným Mgr. Anna Medveďová-Gašková, etnologička Mgr. Jaroslav Gabríny, etnológ Ervín Malina, hudobník (...) V nedeľu 19. júna 2016 odznel 23. ročník Detského folklórneho festivalu Zlatá brána. Žiaľ, počasie nežičilo, a tak sa festival z rozprávkového zámku z nádvoria základnej školy premiestnil a konal v sieni KC Kysáč. Presun spôsobil takmer hodinové meškanie programu, odborná porota v sieni nemala vyhradené miesta, čo znamená, že organizačne nebol dostatočne zvládnutý. Aj napriek tomu sme s nadšením v rámci neho sledovali 41 hudobno-tanečných čísel, z čoho 35 čísel bolo súťažných a 6 hosťujúcich. V revuálnej časti sa na javisku predviedli hosťujúce zahraničné detské folklórne súbory: DFS Jánošík, Dom Matice slovenskej z Fiľakova, Slovenská republika, DFS KUS Sloboda, mladšia a staršia skupina zo susednej Rumenky. Nezvyčajne ako hosťujúci súbor vystúpil aj domáci DFS Vienok, KC Kysáč staršia skupina, čo nebolo avizované dopredu. O tejto skutočnosti nás v priebehu festivalu informoval riaditeľ festivalu Pavel Surový. V súťažnej časti sa predstavili

Členovia posudzovacej komisie: (zľava) Jaroslav Gabríny, Anna Medveďová-Gašková a Ervín Malina (Foto: E. Šranková)

deti z nasledujúcich osád: z Kysáča, Lugu, Vojlovice, Starej Pazovy, Bingule, Jánošíka, Boľoviec, Nového Sadu, Báčskeho Petrovca, Erdevíka, deti zo Základnej školy Savu Šumanovića (Erdevík, Ľuba a Binguľa) vystúpili ako jeden súbor, z Hložian, Selenče, Lalite, Dobanoviec, Kovačice, Lugu, Padiny, Šídu a Pivnice. Úvodom našej správy naše slová obdivu patria všetkým zúčastneným, ktorí kúskom svojich rúk a fantázie prispeli k tomu, aby tento jedinečný vojvodinský sviatok spevu, hudby a tanca detí bol výnimočný. Povšimnutiahodný bol opakovane počet maličkých účastníkov festivalu, ktorých bolo vyše tisíc, a s hrdosťou môžeme konšta-

tovať, že sú to najmenší nositelia našej jedinečnej tradičnej ľudovej kultúry. Samozrejme, vďaka silnému entuziazmu svojich učiteľov, choreografov, tanečných pedagógov, muzikantov, majú možnosť svoje umenie predviesť aj na tomto podujatí. Pri odovzdávaní základných hodnôt tradičnej ľudovej kultúry, ktoré si deti osvojujú počas socializácie v rodinách, hlavnú úlohu zohrávajú uvedomelí rodičia a starí rodičia, ktorí svojim ratolestiam ako vidieť odovzdávajú tieto hodnoty správnou cestou. Keďže festival sledujeme už dlhší čas, rozhodli sme sa vyskytujúce sa nedostatky, ale i prednosti zovšeobecniť a popísať stručnejšie,

pretože sa nám opakovane roky opakujú, za predpokladu, že každý tanečný pedagóg, choreograf, hudobník, ktorý pracuje s deťmi má určité poznatky o detskom folklóre. DFF Zlatá Brána je festival celomenšinového charakteru a umožňuje priestor na prezentáciu detského folklóru, každému prostrediu predviesť svoje špecifické lokálne hodnoty na javisku. Keďže sa postupom času nahrávky z festivalu stávajú dokladom doby, teda archívom, je veľmi dôležité dávať si pozor a opatrne vyberať a narábať s materiálom zvoleným na spracovanie. Z hľadiska výberu materiálu prezentovanom na festivale môžeme konštatovať, že taneční pedagógovia, choreografi, učitelia a hudobníci berú na vedomie a rešpektujú predchádzajúce rozhodnutia, pochvaly či pozitívne kritiky odbornej poroty, aj keď vzhľadom na predchádzajúce ročníky bolo predvedených najmenej detských hier, ktoré najviac prislúchajú veku interpretom. Prevahu tvorili pôvodné a štylizované tance a jednu štylizovanú obyčaj, ktorú by sme nekategorizovali zvlášť, odporúčame zaradiť do pôvodných tancov. Celkove keď ide o túto kategorizáciu, po prekonzultovaní s erudovanými kolegami zo Slovenska, naše návrhy boli zo strany organizátora akceptované a zapracované do prihlášky. Preto aj správa z festivalu vychádza oneskorene. (Úryvok zo správy, ktorú v integrálnom znení zverejňujeme v online vydaní Hlasu ľudu. Titulok redakčný.)

NEPREHLIADNITE 24. ZLATÚ BRÁNU. Víkend pred nami je v znamení detí. Aspoň v Kysáči, na zámku Zlatej brány, kde prebieha 24. Detský folklórny festival Zlatá brána. Rieka detí, ich rodičov, starých rodičov, súrodencov a priaznivcov detského folklóru sa aj tentoraz „zleje“ na nádvorie Základnej školy Ľudovíta Štúra, kde v nedeľu 25. júna o 16.00 h bude galakoncert. Bude to ozajstný sviatok detí, ktoré nám svojím spevom, tancom a pestrosťou krojov umožnia byť v kontakte s minulosťou, definovať súčasnosť a rozmýšľať o budúcnosti. Avšak počas Zlatej brány okrem nedeľňajšieho galakoncertu bude rad iných zaujímavých podujatí. Na piatok 23. júna je naplánované otvorenie výstav v Galérii SND (o 18.00 h), v Predškolskej ustanovizni Lienka (o 19.00 h) a v ZŠ Ľudovíta Štúra (o 20.00 h). Po vernisážach zahlásili bábkové predstavenie (o 21.00 h) na zámku Zlatej brány. V sobotu 24. júna podujatia na zámku Zlatej brány budú pokračovať (o 19.00 h) castingom pre Miss folklór Slovensko 2017, a potom (o 20.00 h) koncertom hosťujúcich tanečníkov a spevákov zo Žiliny, Slovenská republika. Veríme, že počasie dopraje, aby Zlatá brána aj tohto roku žiarila pozitívnou energiou, radosťou, kamarátstvom, zábavou a láskou. E. Š. Vitajte v Kysáči.

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

• KULTÚRA •

NAŠA ANKETA V KOVAČICI A PADINE

Vedia, čo bude ich budúcim povolaním? Anička Chalupová

Kovačickej obci v týchto dňoch základné vzdelanie absolvovalo 269 žiakov záverečného ročníka, z toho počtu 70 žiakov v kovačickej ZŠ, 65 v padinskej, 52 v Crepaji, 45 v Debeljači, 18 v Uzdine, 11 v Idvore a 8 žiakov v Samoši. Po záverečných maturitných skúškach z materinského jazyka, matematiky a kombinovaného testu (z biológie, zemepisu, dejepisu, chémie a fyziky) žiakom zostalo zapísať sa do jednej zo zvolených stredných škôl. Každý ešte uvažuje o tom, čím sa v živote chce zaoberať a čo bude jeho budúcim povolaním. Na životnom rázcestí sa mnohí rozhodli pokračovať vo vzdelávaní na kovačickom gymnáziu, iní zasa za svojím budúcim povolaním pôjdu do stredných škôl v Belehrade alebo do Pančeva či Zreňaninu. Kam ďalej, opýtali sme sa žiakov záverečného ročníka kovačickej ZŠ Mladých pokolení a ZŠ maršala Tita v Padine. Tamara Petráková z Kovačice: − Plánujem sa zapísať na strednú ekonomickú školu v Pančeve a alternatívou je kovačické gymnázium. Rodičia ma podporujú v tom, lebo po skončení stredného vzdelávania, či už v strednej ekonomickej alebo v Gymnáziu Mihajla Pupina mám možnosť ďalej študovať právo. A po štúdiách na právnickej fakulte v budúcnosti seba vidím ako úspešnú právničku.

Mariena Gáliková z Kovačice: − Na základnú školu si budem spomínať najmä po spolužiakoch a profesoroch, po pekných chvíľach, ktoré sme spolu zažili. Veľmi mi bude chýbať škola, ktorá bola takpovediac mojím druhým domovom. Dosť som nerozhodná ohľadom ďalšieho školenia a ešte v tejto chvíli rozmýšľam, či sa zapíšem na strednú umeleckú školu Tehnoart v Belehrade alebo si zvolím textilný odbor. V Tehnoarte je odbor pre štýlového krajčíra, ktorý sa mi páči, keďže by som sa chcela stať krajčírkou − módnou návrhárkou, alebo sa vyskúšať v podobnom odbore. Pre túto školu som sa sama rozhodla ešte skôr, módne návrhárstvo ma zaujíma od malých nôh. Denis Petráš z Padiny: − Plánujem sa zapísať na strednú školu v Zreňanine, odbor dekoratér stien. Zdá sa mi, že to bude zaujímavé, k tomu ma vždy zaujímalo stavebníctvo, maliarstvo a pod. Mám nádej, že sa mi podarí dostať sa do plánovanej školy, lebo testy v rámci záverečných skúšok som dosť dobre napísal. Aj napriek tomu, že bola matematika ťažšia, zvládol som to nejako; hlavne som spokojný. Daniela Petráková z Padiny: − Rozmýšľala som o tom, že mojím budúcim povolaním môže byť fyzioterapeutka. Plánujem sa dostať do strednej zdravotníckej školy v Belehrade, lebo sa mi to už dávno

SO ŽIAKOM GENERÁCIE Z BÁČSKEJ PALANKY

Keď sa sny splnia… Anna Čásarová

ndrej Hložan práve úspešne absolvoval Strednú technickú školu 9. mája v Báčskej Palanke. A to tak úspešne, že sa stal žiakom generácie. V rozhovore s týmto Palančanom sme sa dozvedeli, že mu triedny profesor bol Vlado Zvijer a najobľúbenejšie predmety: matematika, základy elektrotechniky, programovanie, webový dizajn… • KULTÚRA •

Tomuto Andrejovmu vyznamenaniu na konci stredoškolského vzdelania predchádzali početné súťaže, pekné výsledky (dvakrát získaná 3. cena na súťaži zo základov elektrotechniky, účasť v súťaži z matematiky, v podujatí Misliša) a bol aj na multikultúrnej dielni vo Švajčiarsku. Najväčšou jeho podporou bol triedny profesor, profesorka zo základov elektrotechniky a rodičia.

Mariena Gáliková

Tamara Petráková

Daniela Petráková

páči študovať. Na skúškach som nezvládla všetko v teste z matematiky, preto sa obávam, že nebudem mať dostatočný počet bodov, ale hádam bude dobre. Dana Marušníková z Padiny: − Rozhodla som sa pre kovačické gymnázium, lebo ešte neviem presne, čo by som chcela študovať. Po absolvovaní všeobecného gymnázia v Kovačici sa mi vyjasní a určite budem vedieť, čím sa budem v živote zaoberať a čo bude mojím budúcim povolaním. V tejto chvíli viem iba toľko, že, podobne ako aj niektorí žiaci z mojej generácie, chcem byť žiačkou kovačického gymnázia. A aké má plány tento ambiciózny žiak? – Plánujem pokračovať vo vzdelávaní ďalej, a to v Novom Sade na Fakulte technických vied, samozrejme, v odbore elektrotechnika, presnejšie počítačové technológie, − odpovedá nám ako z rukáva a dodáva: –Všetkým rovesníkom, ale aj budúcim stredoškolákom by som poradil, aby si zvolili taký odbor, ktorý ich bude napĺňať. Ale treba sa aj usilovať, stále sa učiť, dopĺňať si vedomosti, zdokonaľovať sa v tom zvolenom odbore. Tak som sa vlastne aj ja stal žiakom generácie. Foto: z archívu A. H.

Denis Petráš

Dana Marušníková

Andrej Hložan

25 /4756/ 24. 6. 2017

Kultúra NIE JE FABRIKA AKO FABRIKA

drevo, betón, gyps, v plnom využívaní moderných možností, ktoré poskytuje súčasná technológia a nové médiá, v tom tvorivom nekonečne, treba hľadať podstatu projektu. Rovnako ako je aj v spoPri tom bohatlupráci Akadémie stve mnohorakých umení a Fabriky, exponátov kontrast sídliacej neďaleko medzi dielom Dunaja a prislúchaa fádnym múrom, júcej Študentskému na ktorom je zavekultúrnemu stredissené, alebo studeku, s celým radom ným betónom, na kultúrnych a umektorom tá či oná soleckých inštitúcií cha je, si návštevník mestských, no i tých skôr vníma ako povzdialenejších. hnútku uvažovať, Obsahovo a celnapríklad, nad tým, kovo je dobre, že kde všetko možexistuje aj takáto no hľadať krásu, platforma, ako sú alebo i nad čímsi Rozdiely, umožiným: že prekážky ňujúca otvárať pre ňu neexistujú. V znamení interakcie: závažné kultúrne odhaliť tvár V tej otvorenosti a vôbec spoločenk novým ideám a k rozličným tvo- ské témy novými spôsobmi. Výrivým prejavom, v rozmanitosti stava trvajúca do sklonku júna, aj ako dejisko, kde sa všetci, od autorov po návštevníkov, od znalcov po bežných smrteľníkov, môžu rozprávať bez potreby alebo snáh tieto debaty vyhrať. Skôr ide o pohľad do hĺbky, o objavenie toho, ktoré rozdiely sú aké a v prevahe. Či tie, ktoré nás spájajú, Umenie je (aj) sladké alebo tie iné, ktoré nápadov, v nastoľovaní iných tém, nás, nanešťastie, vedia vlastne v neskutočnej pestrosti tvorivých i vzdialiť jedného od druhého. materiálov, ako sú kov, plast, sklo,

Rozdiely, ktoré nás spájajú Oto Filip

tej továrni nie sú ani stroje, ani robotníci, ani zmeny, ani vedúci. Na rozdiel od mnohých iných do nej ľudia, zvlášť tí mladí, radi chodia. V ten piatkov ý večer 16. júna si pri vstupe úpornú horúčavu návštevník mohol utlmiť a spláchnuť studeným pivom alebo nedostatok energie nahradiť pri konci Fabriky palacinkami. Gastro ponuka prameniaca v zaujímavej performancii Strom a dvaja menom Umenie je sladké. Medzi týmito dvoma pólmi nezostalo iné, než sa vhĺbiť do pútavého tohtoročného vydania projektu Rozdiely. Obsadili nielen priestory populárnej Fabriky, ale aj alternatívne priestory tzv. čínskej štvrte. Výstava jubilejná, dvadsiata, no vernisáž žiadna. Ide sa teda priamo na vec. Veď nielen v čítaní, ale aj v pozorovaní je poznanie. Aby všetko nevyznelo tak zhurta, dostatočne nezasvätenému

treba povedať, že sú Rozdiely v podstate jedinečným fenoménom na tunajšej výtvarnej alebo skôr umeleckej scéne. Vznikli v roku 2005 z potreby a ochoty pedagógov a študentov novosadskej Akadémie umení hľadať a nachádzať iné, skúmať a študovať aspekty rozličného. Ponímaného v plnej pestrosti: umeleckej, sociálnej, politickej, objavnej, inej... Aj keď si v priestore, míľami vzdialenom od ticha múzeí a galérií, umenie nezaprieš. Obraz a sochu, snímku a inštaláciu, performanciu a experiment. Umenie multimediálne a interdisciplinárne, v podstate dosť vzdialené od toho tradičného. Alfa a omega podujatia profesor Akadémie umení Goran Despotovski podčiarkuje, že sa význam projektu opiera, je založený na svojráznom zjednocovaní všetkých umeleckých oblastí či kategórií, na účinkovaní a vzájomnej interakcii všetkých troch departmánov Akadémie umení.

PENZISTI NA POTULKÁCH

Navštívili Hložany a Kulpín Elena Šranková

enzistky Základnej školy Ľudovíta Štúra v Kysáči sa rad rokov stretajú raz mesačne na pravidelných utorkových posedeniach. Na jednom z týchto stretnutí sa dohodli, že si zorganizujú výlety do okolitých slovenských dedín. Najprv navštívili Hložany a v stredu 14. júna v potulkách pokračovali návštevou Báčskeho Petrovca a Kulpína. V Petrovci sa zastavili v tamojšom vynovenom kostole,

www.hl.rs

Vo vynovenom petrovskom kostole

Informačno-politický týždenník

kde ich privítal miestny farár Ján Vida so spolupracovníkmi. Potom navštívili Dom Matice slovenskej v Srbsku Ľudovíta Mišíka, kde ich o tejto budove poinformoval Rastislav Surový, čestný predseda MSS. Nasledovala cesta do Kulpína, kde si pozreli Poľnohospodárske múzeum, tiež busty významných slovenských a srbských dejateľov v aleji významných osobností v kulpínskom parku. Navštívili aj ZŠ Jána Amosa Komenského, kde ich prijala riaditeľka Jovanka Zimová. Nakoniec zájazd do Kulpína, podobne ako i ten do Hložian, ukončili spoločným obedom, kde si zhrnuli dojmy z toho, čo v spomenutých dedinách videli. Foto: M. Ožvátová • KULTÚRA •

NA UNIVERZITE MATEJA BELA V BANSKEJ BYSTRICI

Umelecké dielne pre odmenených Emília Gániová Daniela Triašková

Jána Kollára, Báčsky Petrovec), Tiana Kolárová za obsadené 2. miesto (3. b, GJK, Petrovec), Emília Gániová za obsadené 3. miesto (7. c, ZŠ Jána Čajaka,

Cenu rektora získala siedmačka Svetlana Sládečeková. V kategórii film / video odmenení sú: Andrej Simendić z pazovskej základnej školy (1. miesto) a Ida Šagáto-

dmenení žiaci na súťaži fotografie a krátkej filmovej tvorby žiakov škôl s vyučovacím jazykom slovenským v zahraničí 2017 od 12. do 15. júna pobudli na nezabudnuteľnom výlete na Slovensku. Vo výprave zo Srbska boli traja žiaci z petrovského gymnázia, jedna žiačka z petrovskej základnej školy, dvaja žiaci zo Starej Pazovy a dve žiačky z Padiny. Odmenení žiaci mali možnosť zúčastniť sa v dielňach, ktoré boli zamerané na nadobudnu- Na pamiatku i spoločná fotografia tie nových praktických zručností v oblasti fotografie, Báčsky Petrovec). Na tému Exanimácie, krátkeho filmu a prí- periment tvorili a na tejto akcii buzných kreatívnych segmentov. sa zúčastnili Ivana Katićová za Vo workshopoch sa zúčastnili: obsadené 2. miesto (7. ročník, v kategórii fotografia na tému ZŠ h. J. Čmelíka, Stará Pazova) Tradícia Miroslav Kolár za obsa- a siedmačka Anabela Muminodené 1. miesto (2. b, Gymnázium vićová za obsadené 3. miesto.

vá z petrovského gymnázia (2. miesto). Ceny získali aj v kategórii fotografia − krajina ôsmačka Helena Mužinićová z Padiny (2 miesto), v kategórii experiment ôsmačka Estera Zajacová z Pivnice (1.

Výzva

na Stretnutie študujúcej mládeže, ktoré sa uskutoční v rámci SNS 2017 Pozývame všetkých slovenských študentov, aby sa zúčastnili na Stretnutí slovenskej študujúcej mládeže, ktoré sa uskutoční v rámci tohtoročných Slovenských národných slávností vo štvrtok 3. augusta 2017 o 20. hodine v Slovenskom dome v Báčskej Palanke. Študenti, ktorí sa plánujú zúčastniť na stretnutí, sa majú prihlásiť do Matice slovenskej v Srbsku na e-mailovú adresu msjbp@stcable.net alebo na telefónne číslo: 021/780-248. Študenti, ktorí ukončili štúdium (Ing., Mgr. a PhDr.) v školskom roku 2016/2017, majú zaslať na uvedenú e-mailovú adresu meno, priezvisko, získaný titul, osobnú fotku a prezentáciu diplomovej práce v PowerPointe. Prihláška je povinná do 31. júla 2017. MOMS Báčska Palanka a Osvetová komisia MSS

Oprava

Ospravedlňujeme sa za malú nepresnosť v príspevku Môj rozprávkový hrdina v Hlase ľudu číslo 24 zo 17. júna 2017 na strane 31. Odmenená žiačka za literárnu prácu Marcela Gániová nie je z Kovačice, ako je chybne uvedené, ale z Báčskeho Petrovca. Red. • KULTÚRA •

miesto) a pre film / video druháčka Emília Jana Pálešová z petrovského gymnázia (3. miesto). Odmenení žiaci mali v Banskej Bystrici pripravené i pozeranie filmov a dokumentov, tiež odborný program s lektormi. Už spomenuté dielne viedli Lukáš Matejka a Matej Mazák a tu si mladí tvoriví účastníci vyskúšali i luminografiu. Udeľovanie cien bolo v historickej radnici mesta Banská Bystrica a ocenenia najlepším účastníkom súťaže odovzdala známa slovenská fotografka profesorka Milota Havránková. Pre odmenených bolo pripravené aj tvorenie v plenéri a výlet na Donovaly. Pobyt im zabezpečila Univerzita Mateja Bela v Banskej Bystrici a zájazd Výbor pre vzdelávanie NRSNM. Foto: z archívu účastníkov

Oddelenia slovakistiky na zápis študentov v školskom roku 2017/2018 Filozofická fakulta Univerzity v Novom Sade vypísala súbeh na zápis študentov do prvého ročníka akademického, masterového a doktorandského štúdia na akademický rok 2017/2018. Do prvého ročníka študijného programu základných akademických štúdií Oddelenie slovakistiky ponúka 20 miest. Z toho počtu pre 5 študentov školné bude financované z rozpočtu, pokým 15 miest je určených pre samoplatcov. Na zápis do prvého ročníka master akademických štúdií plánovaný počet miest je nasledujúci: 5 pre financovanie z rozpočtu a 5 pre samoplatcov. Prihlášky sa podávajú od 21. do 23. júna (od 9. do 13. hodiny v amfiteátri), kým prijímacie skúšky na Oddelení slovakistiky budú prebiehať 28. júna o 9. hodine. Zápis študentov sa bude konať v dňoch 7. až 14. júla. Študenti, ktorí sa zapíšu do prvého ročníka, budú dostávať štipendium vo výške 7 000,00 din. do konca školského roku. Bližšie informácie nájdete na webovej stránke FF UNS: http://www.ff.uns.ac.rs/upis/upis_prvi_konkursni_rok.html 25 /4756/ 24. 6. 2017

Kultúra NOVÁ KNIHA POETKY ZO SAMOŠA

Básne o láske k rodisku Anička Chalupová

rović. V príhovore pochválil piatok 16. júna v miestautorku, že nostiach Obecnej knižnice píše tak, ako v Kovačici prebiehal literárcíti, vo svony večierok, na ktorom predstajich básňach vili knihu Napuštena ognjišta hovorí o tom, (Opustené domy) autorky Mičo ju zneporjany Debeljakovej-Kostićovej kojuje a trápi. zo Samoša. Po prvých svojich Jej silným inbásňach v knihe Rajské semä, špiračným zdrojom sú ktorá vyšla tlačou v uplynulom vlastné zážitky, citový roku, Kostićová v týchto dňoch život, hľadanie životnej vydala ďalšiu zbierku básní, kto- Krásne pôžitky z večierka pekného rovnováhy v spoločenré hovoria o jej láske k rodisku, slova...: Autorka Mirjana skom živote… Nad týmto rodine a pod. sa zamýšľala aj Anna PraDebeljaková-Kostićová a literárny Po úvodnom príhovore Slo- kritik Slobodan Đurović vilovićová, literárna kribodana Stevanovského, úradutička a tlmočníčka, ktorá júceho riaditeľa Obecnej knižni- Kostićovej hovoril recenzent okrem iného prečítala aj niekoľko ce Kovačica, o literárnej tvorbe a literárny kritik Slobodan Đu- reflexií o tvorbe tejto samošskej

spisovateľky. Na večierku sa prihovoril a o prezentovanej knihe sa pochvalne zmienil aj Đurica Krstin, spisovateľ z Kovačice, ktorý nedávno predstavil verejnosti svoju ďalšiu knihu Lenka. Na záver literárneho večierka sa slova ujala aj Mirjana Debeljaková-Kostićová, autorka knihy, ktorá sa všetkým milovníkom pekného slova poďakovala za účasť a zároveň zahlásila ďalšie riadky poézie v knihe, ktorá uzrie svetlo sveta už na jeseň. Foto: Obecná knižnica a autorka

VÍKEND, KEĎ UMENIE DÝCHALO NAPLNO

Galérie žili poéziou výtvarnej tvorby Oto Filip

k si niekto nevie predstaviť, čo to znamená, byť Európskou metropolou kultúry, malú, no výstižnú ukážku takého ovzdušia priniesol 16. jún a všetko, čo novosadská Akadémia umení v spolupráci s inými inštitúciami ponúkla

Grafiky Emílie Valentíkovej

rôznym návštevníkom v rôznych galériách. Podujatia zastrešené dlhým názvom Program záverečných a sprievodných výstav a projektov Akadémie umení Nový Sad 2017 sa konali až vo ôsmich dejiskách: od Galérie Legatu Rajka Mamuzića po planetárium na Petrovaradíne. Najväčší záujem a ruch spôsobila, samozrejme, Záverečná výstava prác

www.hl.rs

študentov IV. ročníka departmánov výtvarného umenia mohli kochať výtvarných umení. Podstatou repre- v prácach Uroša Mirića, Jovany zentatívna, obsahovo syntetická, Milosavljevićovej, Sanje Majstovýznamná aj tým, že je pre nejed- rovićovej a Nemanju Milenkovića, ného študenta azda prvým väčším študentov 1. ročníka maliarstva. a povšimnutiahodným vstupom na verejnú a výstavnú scénu. Otvárajúc podujatie, ktorému dominovali výberové práce generácie 2013 – 2017, dekan Akadémie umení prof. Siniša Bokan podotkol, že vlastne nemá obavy o zamestnanie a budúcnosť príslušníkov uvedenej generácie. Totiž už teraz ide v nej o silné osobnosti v disciplínach, ako sú Dekan Siniša Bokan odovzdal jednu maliarstvo, sochárstvo, gra- z cien Sanji Radusinovej fika, grafické komunikácie, nové výtvarné médiá, fotografia Galéria Macut v Športovo-podnia kresba. kateľskom stredisku Vojvodina bola Okrem tejto prierezovej výstavy, vyhradená pre tvorbu študentov 3. na ktorej profesor Siniša Bokan udelil ročníka sochárstva, kým sú v galérii i uznania najúspešnejším v uvede- Združenia úžitkových umelcov a diných siedmich kategóriách, v Galérii zajnérov Vojvodiny sprístupnené Bel Art a v tej patriacej Združeniu práce študentov 1. ročníka dizajvýtvarných umelcov Vojvodiny nu interiéru. V petrovaradínskom svoje diela prezentovali študenti planetáriu aktérmi sobotňajšieho 4. ročníka maľby Rade Tepavčević Festivalu nočného neba boli štua Miloš Gavrilović. V miestnostiach denti a pedagógovia Katedry pre Izby v Ulici železničnej sa milovníci nové výtvarné médiá v spolupráci

Informačno-politický týždenník

s Astronomickým spolkom Nového Sadu. Študentské kultúrne stredisko Nového Sadu a jeho Fabrika boli hostiteľmi 20. výstavy dlhoročného projektu Rozdiely. V ten piatok a v sobotu Nový Sad skutočne dýchal umením. Rôznym a pre každého. Vhodný to rozbeh v ústrety rokom 2019 a 2021, keď sa stane Európskou metropolou mladých, potom aj Európskou metropolou kultúry. Všetky akcie a aktivity v tomto smere sa už dnes veľmi zídu, nielen pre ich náplň, ale aj pre možnosť zistiť, čo milovníka umenia láka, čo treba dopracovať, na čo sa organizačne, tematicky a inak orientovať. Nevýhodou času je, že plynie úžasne rýchlo, takže o tom, čo sa blíži, načim uvažovať, ale i konať už dnes, kým je čas. Kiežby sme mali aspoň približne toľko dobrých skúseností a potrebnej výstavnej infraštruktúry, koľko máme kvalitných umelcov a ich neprehliadnuteľných diel. • KULTÚRA •

Kultúra • Oznamy

S muzilicou je to takto Anna Horvátová

myšlienkach si občas predstavíme aj ten obraz, keď si naši starí rodičia pritiahli stoličku ku krave, aby najprv starostlivo a do čista vyumývali vemeno, a potom už pristúpili k dojeniu. Postupom času a s náhlym rozvojom mliekarskej technológie ručné dojenie vystriedali stroje a ani na farmách sa nedojí ručne. Tam sa používajú muzilice a všetko súvisiace príslušenstvo. Muzilica je srbské slovo a jeho

slovenský ekvivalent je dojacie zariadenie. Toto môže byť pre jednu kravu, dve, tri, štyri kravy, a to s jednou kanvou, dvomi kanvami; vtedy je to jednokanvové, dvojkanvové. Môže byť mobilné či pohyblivé a bez koliesok, fixné. Treba vedieť aj, že spisovne je valcovitá nádoba so zúženým hrdlom, pevným uzáverom a držadlom kanva, nie konva, ani kanta – kanva na mlieko. Súčasťou dojacieho zariadenia sú aj sisne gume; týmto v slovenčine zodpovedajú termíny strukové

návlečky či ceckové nástrčky. Pomenovanie vystihuje účel, totiž v spisovnej slovenčine sa slovom struk okrem podlhovastých plodov majúcich v (pukavom) puzdre viac semien: fazuľový, hrachový struk, struk papriky, pomenúva odborne aj cecok na vemene: struky dojníc, oviec, kôz. Ďalším dôležitým dielom je vakum pumpa − v srbčine áno, ale v slovenčine je to výveva či vákuové čerpadlo. Vakum tank v srbčine je v slovenčine vákuová nádrž. V srbčine pulsator

je v slovenčine pulzátor. Sú tam i rozličné rúrky, v tomto prípade nie „cievky“, ako by sme my povedali. Bez ohľadu na to, že v srbčine ide o cevke, cevi. Iba v týchto prípadoch treba použiť podstatné meno cievka: rúrka v organizme rozvádzajúca krv, miazgu: kôrnatenie, vápenatenie ciev; botanicky je ciev rúrka v rastline rozvádzajúca výživné látky. Alebo aj dutý valcový predmet na navíjanie priadze, drôtu, alebo katéter je cievka. Treba vedieť, že je izmuzište v slovenčine dojáreň.

CHÝRNIK

BÁČSKY PETROVEC. V nedeľu 25. júna o 20. hod. v organizácii Slovenského vojvodinského divadla a vo veľkej sieni SVD bude predstavenie Malograđanska svadba (Malomeštiacka svadba) podľa textu Bertolda Brechta v réžii Radoja Čupića v podaní Divadla Stevana Sremca v Crvenke. NOVÝ SAD. Ústav pre kultúru vojvodinských Slovákov a Slovenské vydavateľské centrum v Báč-

skom Petrovci usporiadajú prezentáciu knihy Ľuboša Juríka (1947) Alexander Dubček, Rok dlhší ako storočie. Literárny večierok bude v utorok 27. júna o 19. hod. v miestnostiach ústavu (Njegošova 16/II/7). O autorovi a jeho bohatom literárno-dokumentárnom opuse budú hovoriť riaditeľ SVC Vladimír Valentík a spisovateľ a prekladateľ Martin Prebudila.

KYSÁČ. Tretia Gitariáda Vojvodiny sa uskutoční v novom termíne 30. júna a 1. júla v Kysáči na pomocnom teréne FK Tatra. Prvýkrát bude organizovaný kemping na otvorenom, ako i projekt Malá škola roku. Fókus je na súťaži demo bandov, ale vystúpia aj známe skupiny Achtung, Divlje jagode, Ničim izazvan, YU grupa, Zbogom Brus Li.

A. F.

E. Š.

DROBNÉ OZNAMY TESNÍME (dihtujeme) okná a dvere neopren gumou a vyrábame harmonika dvere a rolety; telefóny: 025/5827-710 a 060/5088-433. KUPUJEM staré a nové perie alebo mením za paplóny, vankúše a deky. Prichádzam na pozvanie, Martin Nosál, B. Petrovec, tel.: 063/826 92 05 a 021/782-278. NA PREDAJ servisované, zachované domáce spotrebiče a biela technika v Báčskom Petrovci; bližšie informácie na tel. č.: 064/20514-45. NA PREDAJ matičný automobil Škoda Felícia, prostredníctvom verejnej dražby. Rok výroby 1998, má najazdených cca 270 000 km. Podmienky dražby: začiatočná cena 350 eur v dinárovej protihodnote, ponuky sa zasielajú v zatvorenej obálke na Ústredie MSS, Ul. maršala Tita 18, Báčsky Petrovec. Ponuky treba podať sedem dní odo dňa zverejnenia oznamu.

PRACOVNÁ PONUKA ARMÁNI GLOBAL AGENCY, s. r. o., PRAHA

hlasludu.info www.hl.rs

Česká agentúra práce hľadá na obchodnú spoluprácu manažérku. Vyžadujeme ﬂexibilnosť, spoľahlivosť, znalosť slovenského jazyka, minimálne stredoškolské vzdelanie. Ponúkame zaujímavé ﬁnančné podmienky. Kontakt: renkalongauerova@gmail.com

• KULTÚRA • OZNAMY •

OZNAM na zber ponúk na dávanie do árendy – prenájmu poľnohospodárskeho pozemku vo vlastníctve Srbskej pravoslávnej cirkevnej obce v Begeči Zverejňuje sa súbeh na dávanie do árendy – prenájmu poľnohospodárskeho pozemku vo vlastníctve Srbskej pravoslávnej cirkevnej obce v Begeči, k. o. Begeč 1, parcelné číslo 2559, plochy ha, árov, m2 17.14.42;a k. o. Begeč 2, parcelné číslo 2560, plochy ha, árov, m2 9.46.96, so začiatočnou cenou 60.000,00 dinárov za hektár na 1 rok. Depozit 250.000,00 na 5 rokov. Všetci záujemcovia si konkurznú dokumentáciu môžu prevziať v pracovné dni od 26. júna do 1. júla 2017 v miestnostiach cirkevnej obce Begeč, Ul. kráľa Petra 1., číslo 45, od 9.00 do 12.00 h; kontaktový telefón: 064/800-39-87.

SENATOR SK, s. r. o., Agátová 22, 841 01 Bratislava

HĽADÁME STOLÁROV Ponúkame pracovné miesta pre stolárov vo veľkoobchodnej prevádzke, ktorá sa zaoberá výrobou vstavaných skríň. Ubytovanie zabezpečené! kontakt: job@senatorskrine.sk telefón: +421 908 213 004, www.senatorskrine.sk 25 /4756/ 24. 6. 2017

Oznamy VYROBNY PROGRAM: – KOTLY NA PEVNE PALIVO, BIOMASU A PELETY – HORAKY NA PELETY – NEREZOVE KOMINY – AKUMULACNE NADRŽE

Nositelia zlatých medailí za kvalitu na Novosadskom veľtrhu

KOVAČICA Štúrova 69 tel./fax: 013/662-183 mob. 063/282-097 www.uniko.rs

hlasludu.info www.hl.rs SMUTNÁ SPOMIENKA

Mestská správa pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad na základe článku 29 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04 a 36/09) zverejňuje

Nositeľa projektu VIP MOBILE, s. s r. o., Nový Belehrad, Ul. Milutina Milankovića č. 1 ž, podal žiadosť o poskytovanie súhlasu k Štúdii o odhade vplyvov na životné prostredie projektu – základňovej rozhlasovej stanice mobilnej telefónie – NS 2190_04 NS Nový Sad Veternička rampa, Ul. Novosadski put číslo 115, Veternik, na katastrálnej parcele číslo 3693/1, k. o. Veternik, Mesto Nový Sad. Po uskutočnenom postupe a návrhu technickej komisie Mestská správa pre ochranu životného prostredia dňa 20. júna 2017 schválila rozhodnutie číslo VI-501-267/17, ktorým sa poskytuje súhlas k predmetovej štúdii. Do predmetového rozhodnutia možno nahliadnuť v miestnostiach Mestskej správy pre ochranu životného prostredia Rumenačka 110 a, Nový Sad, v pracovné dni od 10.00 do 15.00 h, a na webovej stránke Mestskej správy pre ochranu životného prostredia www.environovisad. org.rs. Proti tomuto rozhodnutiu možno začať súdne konanie v Správnom súde v lehote 30 dní odo dňa zverejnenia oznámenia o schválení rozhodnutia v prostriedkoch verejného informovania.

na našu milovanú manželku, matku a babku

26. 9. 1972 – 26. 6. 2014 – 2017 z Báčskeho Petrovca

synovia Filip a Peter, manžel Ladislav, rodičia Michal a Anna a sestra Vlasta s rodinou

rod. Chrťanovú 23. 7. 1951 – 25. 6. 2016 – 2017 z Kovačice

Uplynul ťažký rok bez Teba, ktorým je ťažko kráčať cestou života bez Tvojej lásky, bez dobroty... V našich srdciach stále žiješ a kto v srdci žije – neumiera... Manžel Ján, dcéra Anička a syn Ján s rodinami

SPOMIENKA

Oznamujte v Hlase ľudu 021/ 47-20-840

na nášho drahého

JAROSLAVA BÍLEKA 1. 5. 1978 – 18. 12. 2016 – 18. 6. 2017 z Kovačice

a 021/47-20-844 inzercia@hl.rs

www.hl.rs

SAMUELOM ŠTAJFEROM 29. 6. 1954 – 4. 6. 2017 z Hložian

Tichú a trvalú spomienku si na Teba zachovajú manželka a syn s rodinou

SMUTNÁ ROZLÚČKA s kmotrou

MÁRIOU CICKOVOU

ANNU LITAVSKÚ

LÝDIU SELSKÚ

S láskou a neutíchajúcim smútkom na Teba spomínajú:

OZNÁMENIE o schválení rozhodnutia, ktorým sa poskytuje súhlas k Štúdii o odhade vplyvov na životné prostredie projektu – základňovej rozhlasovej stanice mobilnej telefónie – NS 2190_04 NS Novi Sad Veternička rampa

SMUTNÁ SPOMIENKA

ROZLÚČKA

Tvoj náhly odchod nás prekvapil. Osud Ti nedoprial s nami dlhšie byť, ale v našich srdciach budeš stále žiť. S úctou: ňanika Babincová, krstná mama Zuzana Dišpiterová, sesternice Jarmila a Lýdia a bratranec Ján s rodinou Dišpiterovci Informačno-politický týždenník

26. 7. 1953 – 12. 6. 2017 z Kovačice

Už len kyticu kvetov z lásky na hrob Ti môžeme dať, za všetko dobré ďakovať a s láskou si na Teba spomínať. S láskou a úctou: kmotra Zuzana Jonášová, krstné deti Jaroslav a Miroslav so svojimi rodinami a krstná mama Zuzana Marčeková so synom Martinom

SPOMIENKA

Natrvalo nám zostanú v spomienkach naši zosnulí: triedni profesori: Natália Kováčová Samuel Spevák spolužiaci B triedy: spolužiaci A triedy: Štefan Štajfer Vladimír Hansman Mária Sýkorová − Dudková Mária Ľavková − Podlavická Zuzana Chorvátová Zdenka Červenská − Babićová − Harmincová Anna Kukačová − Kevenská Ján Dudok Zuzana Drieňovská − Ján Poniger Marinkovová Svetlana Koruniaková Anna Krajčiová − Hlaváčová Anna Turanová Jarmila Struhárová − Šprochová Pavel Červený Pavel Spevák Miloslav Galádik K 50. výročiu maturity na petrovskom gymnáziu generácia 1966/67 • OZNAMY •

SPOMIENKA

na našich milých

JOZEFA HODOLIČA

Uplynulo desať rokov, čo nás opustil manžel a otec

MÁRIU HODOLIČOVÚ

1936 – 1995 – 2017

rod. Šmitovú 1934 – 2016 − 2017 z Báčskeho Petrovca

PAVEL BÁĎONSKÝ

13. 3. 1944 – 22. 6. 2007 – 22. 6. 2017 z Báčskeho Petrovca

Spomienky na ich lásku a dobrotu si stále zachovávajú syn a dcéra s rodinami

SMUTNÁ SPOMIENKA na sestru a tetu

S láskou a bôľom v srdci si na Teba spomínajú: manželka Miroslava, dcéra Milina a syn Zdeno s rodinami

prof. Dr. ANNU MARIĆOVÚ rod. Vestegovú 1951 – 2016 – 2017 z Nového Sadu rodom zo Starej Pazovy

SPOMIENKA

na otca a starého otca

ŠTEFANA VALENTÍKA

Sestra Katka a Pavel Papovci a Irena, Monika a Boris Babíkovci

22. 7. 1956 – 20. 12. 2016 – 20. 6. 2017 z Pivnice

11. 7. 1930 – 14. 6. 2016 – 2017 17. 4. 1936 – 14. 6. 2012 – 2017 z Pivnice

Chcem, aby ste žili, kým ja v spánku vás čakám. Chcem, aby vaše uši naďalej počúvali hovor vetra, aby ste plnou hruďou vdychovali vzduch, ktorý sme spoločne milovali. Kráčajte ďalej, kde ja prestal som kráčať, a na Pána nedovoľte si zabúdať. Chcem, aby to, čo som mal rád, žilo naďalej. Nechcem, aby sa oneskoril ani smiech, ani vaše kroky. Neklopte na moju hruď, ja som neprítomný. Neprítomnosť je dom taký priezračný, že aj bez života vás vidím, ako žijete. Zarmútení synovia Vladko a Mirko s rodinami

Nech Vaše telá v rodnej hrude v pokojnom spánku odpočívajú, v pamäti našej žiariť bude pamiatka na Vás stále živá, lebo smrťou sa život nekončí, iba zabudnutie znamená koniec života.

SPOMIENKA

SPOMIENKA na

ŠTEFANA VALENTÍKA

S láskou:

JÁNA PINTÍRA

vnukovia Vladko a Mirko s rodinami

SPOMIENKA

SAŠKO MUDROCH 1981 – 2016 – 2017 z Nemecka

JANKO FARKAŠ – FAKS

11. 10. 1959 – 27. 6. 2006 – 2017 z Lalite

Ťažko je naučiť sa žiť bez toho, kto nám v živote znamenal tak mnoho. Roky odchádzajú, ale spomienky na Teba zostávajú. Tvoji: syn Mirko a manželka Božena

• OZNAMY •

Tichú spomienku si na Teba stále zachovávame a s úctou si na Teba spomíname. Tvoja teta a sváko s rodinou z Nemecka

25 /4756/ 24. 6. 2017

RTV Panoráma TELEVÍZIA VOJVODINA 2 Piatok 23. júna 19.30 Zostrih tretej časti tohtoročného Folklórneho festivalu Tancuj, tancuj... 20.00 Dobrý večer, Vojvodina Nedeľa 25. júna 11.00 Dúhovka 11.30 Vysielanie pre dedinu Utorok 27. júna 10.10 Paleta – výber najlepších vysielaní z produkcie Slovenskej redakcie RTV Vojvodina titulkovaných po srbsky na 1. programe TVV 17.30 Perličky – desaťminútový blok venovaný najmladším divákom Pondelok – sobota 18.00 Denník TERMÍNY REPRÍZOVÝCH VYSIELANÍ Piatok 21.30 Vysielanie pre dedinu Sobota 9.25 Dobrý večer, Vojvodina 11.20 Paleta Utorok 16.10 Paleta 17.00 Dúhovka

Dúhovka ponúkne divákom tri miniportréty ľudí z našich prostredí, ktorí sa zaoberajú zaujímavými remeslami. Vysielanie pre dedinu bude venované záznamom z Lugu, kde u Kolárovcov pozornosť pútajú petúnie a muškáty, zo Silbaša o Jankovi Galickom, výrobcovi člnov, rybárovi a hudobníkovi, a z Padiny o rodine Masarykovej, ktorá propaguje dedinskú turistiku ako možnosť na letnú dovolenku.

RÁDIO NOVÝ SAD 3 Predpoludňajší program Každý pracovný deň 8.00 – 10.00 Sobota 8.00 Správy 8.30 Envirosféra 9.00 Správy Týždeň 8.00 8.05 9.05 9.30

Nedeľa Správy Vysielanie pre dedinu Pohľady k výšinám Vysielanie pre deti

Popoludňajší program 14.45 Slovenská ľudová hudba (sobota) 15.00 Správy 15.05 Rádiošport (pondelok) Kronika našich osád (utorok) Hudobné vysielanie (streda) Inteen (streda o 16,00) Súzvuky (štvrtok) Z každého rožka troška (piatok) Kaleidoskop (sobota) 15.30 Zo sveta hudby – zábavná hudba (nedeľa) 16.00 Motívy (nedeľa) 17.00 Rozhlasové noviny 17.15 Vejár hudobných vysielaní Slovenská ľudová hudba (sobota) Nočný program 23.00 Rozhlasová hra pre dospelých (utorok) 24.00 Slovenská tanečná, ľudová a umelecká hudba (nedeľa)

www.hl.rs

Pondelok – sobota 18.25 Začiatok vysielania 18.30 Zahraničný denník 18.50 Hit dňa, Moľa / Klenoty, Citáty 19.00 Zvon, spravodajská relácia 19.15 Kreslený film 19.50 Hit dňa, Reklamy 20.00 Filmy: Piatok 23. júna – Tokarev Sobota 24. júna – Túžba po slobode Pondelok 26. júna – Kontrakt Utorok 27. júna – Mysli ako muž Streda 28. júna – Swordfish – Operácia Hacker Štvrtok 29. júna – Rodina na úteku 21.45 Hit dňa, Moľa / Klenoty, Citáty, Reklamy, Zvon 23.00 Záver vysielania Nedeľa 25. júna 17.00 Film: Scooby Doo – Abrakadabra 18.30 Hit dňa, Reklamy, zostrih Molí 19.00 Zvon, prehľad udalostí týždňa 20.00 Kolážová relácia Nedeľa s vami 22.00 Film: Ja som zákon 24.00 Záver vysielania Každý pondelok 20.00 Hudobný mix Každý piatok 18.15 Výber z programu TV Kovačica

TV STARÁ PAZOVA

Každú sobotu 18.15 Výber z programu TV Pančevo

Utorok – sobota 17.00 Správy 22.00 Správy Nedeľa 13.00 S vami a pre vás S vami a pre vás je kolážové vysielanie, ktoré obsahuje aktuality zo staropazovského prostredia, ako i z iných slovenských prostredí. V rámci hodinového vysielania je aj náboženská časť pod názvom Hrad prepevný. Repríza v pondelok a stredu o 14.00, resp. o 22.05.

TV PETROVEC

Informačno-politický týždenník

Valentína Imreková z Pivnice, žiačka generácie ZŠ 15. októbra

TV OBCE KOVAČICA Klenotnica (nedeľa, utorok, piatok) 16.00 – 18.00 Nedeľa 25. júna 16.00 Kronika týždňa Slovo na týždeň Tradičné slovenské jedlá – Makové buchty Rozlúčková slávnosť kovačických ôsmakov Utorok 27. júna 16.00 Plakety pre kultúrnych dejateľov z Obce Kovačica Haluškové hody v Kovačici Z obecnej prehliadky hudobno-tanečnej tvorivosti OK Piatok 30. júna 16.00 Z archívu: RTV OK Film: Zvony pre bosých

RÁDIO KOVAČICA Na modrej vlne – každý pracovný deň 15.05 Správy z regiónu 15.30 Stalo sa na dnešný deň 16.00 Správy z Kovačickej obce 16.10 Hlas ľudu ponúka (každý piatok) 16.20 Kalendárium 16.25 Udalosti dňa 16.55 Citáty do vrecka 17.00 Šport, Medicína, Školstvo, Poľnohospodárstvo, Kultúra 17.15 Zaujímavosti zo sveta 17.30 Humor 18.00 Správy z Kovačickej obce 18.10 Zaujímavosti zo sveta 18.15 Šport, Medicína, Školstvo, Poľnohospodárstvo, Kultúra 18.20 Citáty do vrecka 18.40 Poézia • RTV PANORÁMA •

KRÍŽOVKA ČÍSLO 25 RÁDIO STARÁ PAZOVA Utorok – piatok 18.00 Servis Na dnešný deň Meniny 18.15 Volíme melódiu dňa 18.30 Aktuality z obce a iných osád Poučky zo slovenčiny (streda) 19.00 Denník, informatívne vysielanie 19.15 Hudba 19.30 Oznamy, hudba a reklamy 20.00 Z nášho uhla, udalosti a ľudia Náboženské vysielanie Živé vody (streda) Tematické vysielanie Z minulosti (štvrtok) Sobota 15.00 Servis Na dnešný deň Meniny, Reklamy 16.00 Správy 16.05 Zvončeky, detské vysielanie 16.30 Oznamy a drobné oznamy 17.00 Volíme melódiu týždňa, resp. mesiaca, hudba a reklamy 18.05 Repríza štvrtkovej relácie Z nášho uhla 19.00 Aktuality z Vojvodiny, na spoločnej vlne rozhlasové stanice Báč, Báčsky Petrovec, Kovačica a Stará Pazova 19.30 Oznamy, drobné oznamy a z našich osád 20.00 Aktuality z mesta, repríza utorkovej relácie Z nášho uhla 7.00 7.30 8.00 8.05 8.30 9.00 9.05 9.30

Nedeľa Servis Na dnešný deň Meniny Oznamy, hudba a reklamy Správy Hudba, servis Slovo nášho Boha, náboženské vysielanie Správy Hudba a aktuality Oznamy, hudba a reklamy

NOVOSADSKÁ TELEVÍZIA Každý pracovný deň 15.15 Objektív v slovenskej reči

• RTV PANORÁMA •

RÁDIO PETROVEC Utorok – piatok 10.40 Hit dňa 14.00 Dozvuky Sobota 10.00 Aktuality z Vojvodiny Nedeľa 10.00 Retrospektíva týždňa

V tajničke je názov tradičného literárno-výtvarného mládežníckeho podujatia.

autorka: ANNA 1. časť BIČIA- tajničky ROVÁ

druh austrálskeho medveďa

poučenie

ženské druh meno piesne

Litva posvätný Lazar

obraz (hypokr.)

neprirodzene

podal Slovenská hudba každý deň 5.00 – 15.00. Svetová hudba každý deň 15.00 – 5.00. toaletný stolík

vpíšte OZ Tesla

rádiolokátor

sopka na Sicílii praskanie

ženské meno

TELEVÍZIA PANČEVO Nedeľa 25. júna 19.30 Repríza relácie Dobrý deň Streda 28. júna 12.30 Dobrý deň, kolážová relácia

dusík

alt vpíšte TA

Paraćin

tantal

Kladovo

násobenie

north 3. časť tajn.

Barbikin manžel

umies -tňovala zámeno poľná miera

telúr

štyri (rím.) spojka otec (arch.)

iným spôsobom TV VOJVODINY program vysiela na nasledujúcich kanáloch: pre územie Nového Sadu na 48., pre územie Subotice na 40. a pre územie Vršca na 39. Program v slovenskej reči sa vysiela na Druhom programe RÁDIO NOVÝ SAD Program v slovenskej reči sa vysiela na vlnovej dĺžke 100 a 107.1 MHz TV PETROVEC Program sa vysiela na kanáli 55; www.tvpetrovec.com; RÁDIO PETROVEC Program sa vysiela na vlnovej dĺžke 91.4 MHz TELEVÍZIA OBCE KOVAČICA Program sa vysiela na kanáli 52 RÁDIO OBCE KOVAČICA Program sa vysiela na vlnovej dĺžke 93,2 MHz RÁDIO STARÁ PAZOVA Program v slovenskej reči sa vysiela na vlnovej dĺžke 91.5 MHz TV STARÁ PAZOVA Program v slovenskej reči sa vysiela prostredníctvom lokálneho káblového operátora na kanáli 60 TELEVÍZIA PANČEVO Program sa vysiela na kanáli 39 NOVOSADSKÁ TELEVÍZIA Program sa vysiela na kanáli 60

nazvolávam

elektrón ročné AS HL DU obdobie ĽU škola rad, zástup (hovor.)

2. časť tajn.

pomaly kopal Loznica vlastní

polomer rieka Čierny...

ROZLÚŠTENIE KRÍŽOVKY ČÍSLO 24 VODOROVNE: Ján Čajak, areola, e, N, P, rod, olovo, by, šomrala, íver, Ana, ker, okop, N, okov, piskotal, telo, ala, U, ole, ad, jahoda, A TAJNIČKA: JÁN ČAJAK

Správne rozlúštenie KRÍŽOVKY 22 z čísla 22 Hlasu ľudu z 3. júna 2017 bolo: NATAŠA TANSKÁ. Odmenu – knižné vydanie z produkcie NVU Hlas ľudu za správne rozlúštenie uvedenej krížovky získal: JURAJ PUŠKÁR, Ul. Iva Lolu Ribara č. 75, 26 210 KOVAČICA. BLAHOŽELÁME. Správne rozlúštenia aj naďalej zasielajte DO 5 DNÍ ODO DŇA VYDANIA NAŠICH NOVÍN na adresu: NVU Hlas ľudu, Bulvár oslobodenia 81/V, poštový priečinok 234, 21 000 Nový Sad, PRE KRÍŽOVKU, alebo mailom na adresu: obsustova@hl.rs

25 /4756/ 24. 6. 2017

Šport Najväčší pohár Odžačanom A FUTBALOVÝ TURNAJ PIONIEROV V PIVNICI

Ján Šuster

j minulú nedeľu na ihrisku pivnickej Slávie bolo rušno. Vedenie Pivničanov zorganizovalo turnaj pionierov v malom futbale, generácia chlapcov narodených v roku 2005, na ktorom hrali FK Odžaci, petrovská Mladosť, Dunav B. Palanka, Sutjeska B. D. Polje, Hercegovac Gajdobra, báčskopalanská Bačka, Budućnost Savino Selo a domáca Slávia. Mužstvá najprv rozdelili do

PRVÝ ZÁPAS KVALIFIKÁCIE O POSTUP DO LIGY MLADŠÍCH DORASTENCOV VOJVODINY

VÝZVA k účasti na turnaji v malom futbale o putovný pohár JE veľvyslankyne Slovenskej republiky, ktorý sa už tradične uskutočňuje v rámci Slovenských národných slávností 2017. Organizátorom tohtoročného turnaja je Športová komisia Matice slovenskej v Srbsku v spolupráci s MOMS Vojlovica-Pančevo, Obcou Pančevo a FK Mladosť Vojlovica. Tohtoročný turnaj bude v sobotu 22. júla o 10.00 hodine v športovom centre Mladosť vo Vojlovici, Ul. grobljanska b. č., na trávnatej ploche (prírodná a umelá tráva). Registračný poplatok (kotizácia) sa platí 2.500,00 din. pre mužstvo MOMS, ktoré je od miesta konania turnaja vzdialené do 100 km, a 1.500,00 dinárov pre mužstvo MOMS, ktoré je vzdialené viac ako 100 km. Registračný poplatok treba zaplatiť na účet MOMS Vojlovica-Pančevo, číslo účtu 355-1065336-76. Mužstvo tvoria vedúci a hráči (10 dospelých). Prihlášky na turnaj môžete doručiť najneskôr do 15. júla 2017 písomne alebo telefonicky na adresu: Michal Marko, predseda MOMS Vojlovica-Pančevo, tel.: 065/3304641, anickamarkova@yahoo.com − Pavel Turan, predseda Športovej komisie MSS, tel.: 064/3526-206 − Ústredie MSS, tel.: 021/780-248, e-mail: msjbp@stcable.net Predseda Športovej komisie MSS Pavel Turan, v. r.

www.hl.rs

V boji o tretie miesto Slávia gólmi Belániho prekonala Hercegovac 2 : 0. V zaujímavom finále Odžačania gólom Lučara v posledných chvíľach prekonali Mladosť 1 : 0. Najlepdvoch skupín, z ktorých ším hráčom turnaja je sa do semifinále dostali Nemanja Lučar (Oddva najlepšie tímy, a to žaci), najlepším branpetrovská Mladosť, Herkárom Dávid Bujzáš cegovac Gajdobra, Odžaci (Odžaci) a najlepším a domáca Slávia. V prvom strelcom Vuk Grujić semifinále Mladosť bola (Slávia), ktorý strelil omnoho lepšia od Herce7 gólov. Zápasy pred govca, vyhrala 5 : 0, keď pekným počtom distrelci boli Stracinský 2, Najlepší v Pivnici: pionierske mužstvo FK Odžaci vákov viedol Predrag Melich, Ziman a Mištec. Vujić z Kuly. V nedeľu V druhom semifinále Slávia – Od- Lučar 2 pre hostí). Pri kopaní pe- bude v Pivnici ešte jeden turnaj žaci sa zrodila remíza 2 : 2 (strelci nált úspešnejší boli Odžačania 2 za účasti mužstiev hráčov naroGrujić a Krunić pre domácich, : 0, a tak sa prebojovali do finále. dených v roku 2006.

Každému polčas RADNIČKI (Š) – SLAVIJA 3 : 3 (2 : 1) Lazar Pavković

rvý zápas kvalifikácie o postup do ligy mladších dorastencov Vojvodiny v Šíde mal dva rozdielne polčasy. Kým Šíďanom v prvom polčase neubudli sily, mali prevahu na trávniku a viedli výsledkom 2 : 1. Druhý polčas patril omnoho pripravenejšiemu a zohratejšie-

mu mužstvu novosadskej Slavije, ktoré so štipkou šťastia už v prvom zápase mohlo zvíťaziť. Pantić bol strelcom prvého gólu na zápase – 0 : 1. O tri min. neskoršie vyrovnal Radivojšić, ktorý bol strelcom aj vedúceho gólu domácich v 43. min. Keď Radonić v 49. min. zvýšil na 3 : 1 v 49. min., zazdalo sa, že domáci vyhrajú. Nemyslel tak

OBECNÁ LIGA ŠÍD

Na rozlúčku iba bod JEDNOTA – GRANIČAR 2 : 2 (0 : 1) L. Pavković

dročený zápas posledného 20. kola medzi Jednotou a Graničarom z Jameny zohrali v nedeľu v Šíde. Vo férovej hre oboch súperov súboj sa skončil nerozhodným výsledkom. Hosť Zarić bol strelcom prvého gólu v 11. min. Vyrovnal Marčetić v 50. min. a v 64. min. už bolo 2 : 1 práve vďaka presnosti tohto domáceho hráča. Hostia si zabezpečili bod, lebo Janković v 83. min.

Informačno-politický týždenník

prekonal Vlaisavljevića. V 20. min. prišlo k nepríjemnému stretu hlavami domáceho Trlajića a hosťa Timarca. Tento druhý zažil zranenie nosa, preto ho najprv prepravili do šídskeho Domu zdravia, a potom aj do nemocnice v Sriemskej Mitrovici. Zápas pred 50 divákmi viedol Šíďan Mihajlo Ždinjak, ktorý žltými kartami potrestal Jovanovića (Jednota), Milovanovića a Grozdanića (Graničar). JEDNOTA: Vlaisavjević, Da-

Novosadčan Božić, ktorý presnými zásahmi v 57. min., resp. 60. min. výsledok vyrovnal a zabezpečil svojmu mužstvu prajný výsledok pred odvetou, ktorá bola na programe 21. júna na novosadskej Salajke. Pred 100 divákmi zápas viedol Miloš Kisin z Báča, ktorý ukázal po dve žlté karty hráčom oboch mužstiev. Boli to Miljenović a Mirčetić (Radnički), resp. Jelovac a Tomov (Slavija). RADNIČKI: Klisurić, Šumaruna, Vasiljević, Čavić, Bibić (Todorović), Miljenović (Mileusnić), Mirčetić, Rekić (Večić), Radomić, Miljković, Radivojšić nilović, Milanović, Jovanović, Trlajić, Starčević, Radosavljević, Marčetić, Milutinović, Janković, Ćosić

1. OFK Bikić 2. OFK Binguľa 3. OFK Bačinci 4. Sinđelić 5. Napredak 6. Jednota (Ľ) 7. Jednota (Š) 8. Graničar 9. Omladinac 10. Sremac (-2) 11. Borac

20 20 20 20 20 20 20 20 20 20 20

16 14 14 13 12 9 7 6 5 4 0

1 1 1 3 2 1 3 1 1 2 4

3 70 : 22 5 47 : 20 5 65 : 30 4 55 : 23 6 61 : 32 10 47 : 57 10 49 : 54 13 38 : 47 14 26 : 73 14 36 : 86 16 18 : 68

49 43 43 42 38 28 24 19 16 12 4

• ŠPORT •

POHĽAD NA ÚSPEŠNÚ FUTBALOVÚ KARIÉRU VOJLOVIČANA VLADKA BAČIKA

Mohol, ale nedosiahol vrchol! Vladimír Hudec

ojlovičanovi Vladkovi Bačikovi, podobne ako aj jeho rovesníkom, futbal od malička bol obľúbenou hrou. Za loptou behali, kde by inde, ak nie na ulici a vtedy, pravdaže, ani nerozmýšľali o nejakej futbalovej kariére. Neskoršie, keď mal 12 rokov, na školských súťažiach si ho všimli ľudia z pančevského FK Dinamo. Ponúkli mu, aby sa zapísal do klubu, ktorý súťažil vo vtedy veľmi silnej Vojvodinskej lige, v stupni dnešnej Srbskej ligy. Tu sa začala jedna úspešná, vyše 30-ročná Mužstvo pančevského Dinama, ktoré si vybojovalo postup do futbalová kariéra. V prvom mužstve Druhej ligy Juhoslávie; Vladko Bačik je v drepe druhý sprava Dinama debutoval ako sedemnásťuvažujem, ani ja nemôžem pochoročný, avšak v silnej konkurencii bolo doma,“ spomína si Vladko. Dva roky neskoršie mužstvo Di- piť, ale otcovo slovo bolo konečné.“ veľmi ťažko vybojovať si miesto A tak náš spolubesedník nasledustáleho člena prvej jedenástky, nuž nama prekonalo belehradský Rad, preto prestúpil do pančevského PSK, ktorý vtedy mal vážne prvoligové júcich niekoľko rokov hral v Diname, až do roku 1986, keď Pančevčania ktorý hral v nižšom stupni súťaže. ambície. „Na tom zápase si ma všimol tré- dosiahli najväčší úspech v dejinách Riadil sa tým, že tam aspoň bude hrať futbal. Veľmi rýchlo však odišiel ner Rada Đorđe Gerum, niekdajší klubu – postúpili do Druhej zväzona vojenčinu a pre PSK zohral iba hráč belehradského Partizana, a po- vej ligy – západná skupina. tri zápasy počas riadnej vojenskej zval ma do jeho klubu,“ spomína si dovolenky. PSK bojoval o záchranu, ďalej Bačik. „Túto ponuku som už s ním v posledných troch kolách nemohol odmietnuť. Prešiel som získal 5 z možných 6 bodov, a tak sa a určitú dobu som pobudol v Belehrade. Dokonca za prechod som zachránil. Po návrate z vojenčiny Vladko sa dostal 5 000 dolárov, čo v tom čase vrátil do Dinama, v ktorom nastala bolo veľmi mnoho. Do cesty vážzmena generácií a mužstvo bojo- nejšej kariéry tentoraz zastal môj valo o záchranu v lige. Vybojoval otec. Ja som vtedy bol zamestnaný si miesto stredopoliara s číslom 10 v pančevskej sklárni, ale v klube na chrbte, o ktorého záujem začali odo mňa žiadali, aby som opustil prejavovať aj niektoré omnoho prácu a venoval sa futbalu. Môj otec o tom nechcel ani väčšie druholigopočuť. Veď vtedy vé kluby. na dedine nikto, „Ako 20-ročný a tak ani môj otec som už hrával neuvažoval o tom, v reprezentácii že sa aj z hrania Vojvodiny a mal futbalu môže som príležitosť pekne žiť. Nuž Vladko Bačik dobre prihrával, prejsť do RFK otcovské slovo sa ale vedel streliť aj gól Nový Sad, vtepočúvať muselo, dy člena Druhej a tak som sa vrátil „Mali sme kvalitné mužstvo, a čo zväzovej ligy. Bol do Dinama. A nie- je ešte dôležitejšie, okrem dvoch som tam na dvoch lenže som prišiel hráčov všetci sme boli z Pančeva tréningoch, poddomov, ale ma a okolia, boli sme dobrí kamaráti. písal nastúpenie otec prinútil, aby Veď sme sa mohli uchádzať o vrch do klubu, dostal som tých 5 000 tabuľky. Z prvých deviatich zápasov som aj byt, avšak dolárov vrátil klu- sme získali všetkých 18 bodov; vtekeď som odišiel Zostali iba spomienky: bu. Po čase som sa dy sa za výhru dostávali dva body. domov s úmys- Vladko futbal viac nesleduje na jednom zápase Potom sa začala eufória, zaúradovali lom presťahovať sa do Nového Sadu, kamaráti z Di- stretol s Gerumom, ktorý mi pove- peniaze, vedenie na polosezóne nama ma nahovorili, aby som zostal dal: Ty hlupák. Bol si jednou nohou doviedlo až siedmich nových hráv Pančeve. Neskoršie prichádzali v Partizane. Môžem však pochopiť, čov, ale ani jednu skutočnú posilu z novosadského klubu pre mňa, ale že si nechcel opustiť zamestnanie a zmenili sme aj trénera. Výsledok ich moji rodičia nechceli pustiť do kvôli futbalu, ale neviem, prečo si bol, že sme na konci vypadli z ligy.“ V druhej lige Vladko Bačik a spodomu, takže som definitívne zostal tie peniaze vrátil?! Dnes, keď o tom • ŠPORT •

luhráči zohrali mnoho kvalitných zápasov so skutočne vrcholnými klubmi, na základe čoho bol zaradený do ideálnej jedenástky ligy v jesennej časti majstrovstiev. Dva zápasy mu zvlášť utkveli v pamäti. „Bol to súboj s mužstvom Borac z Banje Luky, ktoré sme doma porazili 5 : 0. Tento úspech bol o to väčší, lebo Borac vtedy získal pohár maršala Tita, keď vo finále porazil Crvenu zvezdu 1 : 0, a v európskej pohárovej súťaži si zbrane jeho futbalisti skrížili o. i. aj s mužstvom Manchestra United. Strojili sa Banjalučania, že sa nám doma revanšujú, ale sme ich aj tam porazili 2 : 0. „ Vladko Bačik v Diname hral do roku 1991, keď sa vyskúšal aj vo Švajčiarsku, kam odišiel za prácou, ale aj to trvalo pomerne krátko. Konečne po návrate domov hral v kovačickej Slávii, niektorých iných kluboch a kopačky zavesil na klinec vo svojom 37. roku života v polovici deväťdesiatych rokov. Potom určitý čas hral aj pre veteránov, pracoval s pioniermi Dinama, ale potom zo zdravotných dôvodov musel úplne odstúpiť z futbalovej činnosti. „Obával som sa, ako po toľkých rokoch kamarátenia sa s futbalom strávim nedeľu, ale môžem povedať, že mi lopta vôbec nechýba,“ hovorí. „Úplne som stratil vôľu pre futbal. Skôr vo veľkej Juhoslávii boli silné kluby a prvá liga SFRJ patrila medzi kvalitnejšie v Európe. Aby si sa stal členom prvoligového mužstva, musel si vskutku byť dobrým hráčom. Mužstvá boli podobnej kvality. Každý nad každým mohol zvíťaziť, a tak aj majstrovstvá boli zaujímavejšie. Hralo sa čistejšie, technicky vyspelejšie, tvrdo, ale nie tak ako dnes. My sme útočili, vytvárali šance a dnes za pol hodiny nemožno vidieť kvalitnú akciu. Nech nehovoríme o tom, že kluby predávajú 18-ročné deti, ktoré sa potom stratia vo svete. Treba však vedieť, že v tom všetkom sú aj rodičia na vine, ktorí často majú nereálne ambície ohľadom možností svojich detí.“ Vladko Bačik sa môže pochváliť bohatou športovou kariérou, aj keď nevyužil možnosť dosiahnuť vrchol a speňažiť svoj talent. „V živote treba riskovať a ja som na to nebol pripravený, nemal som ani podporu rodičov. Tomu asi dopomohlo aj to, že som futbal hral z lásky a nikdy som neuvažoval o vrcholnej kariére,“ konštatoval na záver známy vojlovický futbalista.

25 /4756/ 24. 6. 2017

Foto: autor a z archívu V. Bačika

Šport VO FK TATRA SÚ SPOKOJNÍ S MINULOU SEZÓNOU

Dobré šieste miesto Pavel Pálik

kysáčskom FK Tatra sú spokojní s dosiahnutými výsledkami na trávniku v Novosadskej oblastnej lige v práve ukončenej sezóne 2016/2017. Tatra sa ako nováčik v tejto spoločnosti umiestnila na šiestom mieste, keď z tridsiatich zápasov trinásť vyhrala, osem hrala nerozhodne a deväť prehrala. Mužstvo Kysáčanov získalo 47 bodov s pozitívnym gólovým rozdielom 62 : 39. O góly sa rozdelili títo hráči: Marko Tomljanović 17, Branko Ćuk 9, Jovan Pekić 9, Nenad Ivković 6, Igor Ábelovský 4, Dejan Klaić 4, Vladan Todorić 2, Petar Petrović 2, Marko Kuzmanović 2, Luka Stakić 2, Daniel Ožvát 1, Uroš Dražić 1, Dejan Munjas 1, Michal Martinko 1 a Miroslav Savić 1.

Mužstvo Tatry pred zápasom s novosadským tímom Mladost a technickými vedúcimi Michal Kohút, Pavel Kocka a Miroslav Savić. Vedenie FK Tatra úspešne zorganizovalo súťaž vo varení paprikáša. Vydarilo sa im aj niekoľko pracov-

v Novom Sade, a mužstvo chlapcov narodených v roku 2007 a starších súťažilo v Obecnej lige Nového Sadu. V utorok 20. júna 2017 bolo spoločné zasadnutie vedenia, trénerov a futbalistov Tatry, kde analyzovali minulú sezónu a robili plány na nové majstrovstvá. Podľa toho, čo sme počuli, väčšina hráčov zostane Fanúšikovia a členovia vedenia aj ďalej v klube, pričom Tatry na tribúne v Titeli sa plánujú aspoň dve

Zimné prípravy futbalistov Tatry Na jar tohto roku tatranci zohrali sedem priateľských zápasov, z ktorých päť vyhrali a dva prehrali. Minulej jesene farby prvej jedenástky hájilo 24 futbalistov, kým si v jarnej časti tričko obliekali traja hráči menej. Trénerom mužstva bol Dragan Mišković, športovým riaditeľom Aleksandar Stepanov

ných akcií, keď vyčistili priekopu vedľa ihriska dlhú 100 metrov, spolu s motocyklistami upravili aj park, okolie ihriska, zasadili 30 platanov. S pioniermi úspešne pracovali prof. Nermin Feleć a tréner Marián Kulík. Najmladší futbalisti Kysáčanov sa zúčastnili turnajov v Odžakoch, v Pivnici, vo Veterniku, v Rumenke,

Súťaž vo varení paprikáša na ihrisku v Kysáči

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

Gól Branka Ćuka (11) na zápase so Sirigom – 5 : 2

Pracovná akcia v kysáčskom parku

kvalitné posily. K zmene došlo na trénerskom poste; keďže sa Dragan Mišković z Nového Sadu vyjadril, že viac nebude viesť mužstvo Tatry, vystriedal ho Vladimir Šponja z Rumenky. Od Šponju, kedysi hráča, aj trénera Tatry, ktorý mužstvo Kysáčanov z lavice povedľa ihriska voviedol do vyššej súťaže, sa tiež očakáva úspešná práca. Cieľ Tatry je miesto v hornej časti rebríka, ak sa naskytne príležitosť − aj niečo viac... • ŠPORT •

Povestné voľné kopy: kapitán Pavel Čížik vypálil presný projektil aj do siete Slobody Novi Kozarci

MAJSTROVSKÁ JAR KOVAČICKEJ SLÁVIE V ČÍSLACH

23 hráčov – 23 gólov Ján Špringeľ

oci kovačickí futbalisti v jarnej časti majstrovstiev vo východnej skupine Vojvodinskej ligy zohrali jeden zápas menej ako v jeseň (na posledný zápas do Kikindy neodcestovali), slavistický dres si tejto jari obliekalo 23 hráčov, čiže o dvaja menej ako v jeseni. Iba dvaja hráči sa zjavili na všetkých štrnástich jarných zápasoch. Jedným z nich je brankár Trbojević. Ochranca siete mal na svojom konte trinásť celých duelov a jeden polčas – rovnako ako na konci jesene. Druhý, ktorý zohral všetky zápasy tejto jari, je nováčik v Slávii – belehradský stredopoliar Stefan Karna. Skúsený stredopoliar Ćirić a debutant v obrane Ambruš majú len o jeden štart menej od spomí-

Na trávniku a v klubovom vedení: Stanislav Dudáš

niach síl. Na jedenástich skríženiach zbraní na trávnik nastúpili obrancovia – čiarový Miodrag a stopér Stojković. Desať zápasov hral Vlasto Dudáš. Špílmacher Igor Karna si slávistické tričko obliekol len deväťkrát pre neúprosný verdikt Disciplinárnej ligovej komisie a trest po zápase z úvodu druhej časti šampioEfektívny útočník Slobodan Gigović nátu. Rovnako nastrieľal spolu 18 gólov tak deväť duelov nanej dvojice. Záložník Daniel Čížik zohral pre Sláviu aj čiarový domáci a hrotový útočník Gigović od 16. po futbalista Ďuriš. Obrancovia Pavel Čížik a Garaj, 29. kolo hrali na dvanástich mera• ŠPORT •

ako aj stredopoliar Válovec zohrali osem zápasov. Stopér Malinović sa na trávniku zjavoval sedemkrát, a to na zápasoch do polovice apríla (v jesennej časti ako jediný zohral všetkých 15 duelov). Menej majstrovských meraní síl majú na svojom konte Zupković (6), Stanoj- Štyri zápasy, tri góly: Stanislav Toma ković (5), Toma (4), Jovnáš, Petrák a Đurić (všetci traja gólov, čiže o 4 menej ako v jeseň. po 3), Macanović 1 a strážca sväty- Druhým strelcom jari bol Ćirić, so ne Králik jeden polčas. Mitić, Čolak, štyrmi gólmi, Toma mal tri presSachter, Čech, Jaško a Radenković né zásahy na štyroch skríženiach hrali len v prvej časti. Spolu na 29 zbraní, na koľkých hral, dvakrát bol súbojoch vo Vojvodinskej lige – vý- presný kapitán P. Čížik a raz sa do chodná skupina v sezóne 2016/17 listiny strelcov zapísali Malinović, pre klub z Kovačice nastúpilo 29 S. Karna, D. Čížik, Miodrag, I. Karna, hráčov. Ambruš. Do listiny strelcov Slávie Slávisti vsietili o jeden gól menej sa zapísal aj hráč Dinama Pančevo v jesennej časti – 23. Gigović v jar- 1945 Arbutina gólom do vlastnej nej časti šampionátu dal sedem siete.

Spoľahlivý v 22 dueloch: bokový hráč Miroslav Ďuriš (v tmavšom drese) 25 /4756/ 24. 6. 2017

Šport SKONČILA SA EŠTE JEDNA SEZÓNA LIGY VETERÁNOV ANTEHO BAČIĆA-BADŽU

Borac si vybojoval titul

Finalisti Borac a Polet pred rozhodujúcim zápasom v Odžakoch

Juraj Pucovský

končila sa ešte jedna majstrovská sezóna Ligy veteránov Anteho Bačića-Badžu, futbalovej legendy z Odžakov, ktorý sa preslávil v tamojšom Tekstilci a najmä v prvoligovej Crvenke. V ligovej časti dvanástich mužstiev z odžackej, kulskej a báčskej obce prvé štyri miesta obsadili týmto poradím Polet Karavukovo, Borac B. Gračac, Zadrugar S. Miletić a Radnički Ratkovo. Najlepšia štvorka na základe umiestnenia zohrala dva semifinálové zápasy v boji o majstra ligy v sezóne 2016/2017. Polet v Karavukove rozdrvil Radnički 6

: 1 a Borac bol v B. Gračci tiež úspešný so Zadrugarom – 3 : 0. Záverečná časť prebiehala minulý piatok 16. júna 2017 na Mestskom štadióne v Odžakoch. Najprv sa v zápase o tretie miesto stretli Zadrugar a Radnički. Ratkovčania boli úspešnejší na začiatku a ujali sa vedenia, ale do polčasu Miletićania predsa vyrovnali. V pokračovaní sa dlho viedol rovnocenný boj na trávniku, aby Špecialista na penalty: strelci Zadrugara vo finiši brankár Borca Zvonko Oros dvakrát prekonali brankára Posledný zápas sezóny medzi Čobrdu a svojmu mužstvu zabezdvoma najúspešnejšími mužstvami pečili triumf 3 : 1 (1 : 1).

v ligovej súťaži, Poletom a Borcom, priniesol v regulárnom čase remízu 2 : 2, práve ako aj predtým v Karavukove v rámci záverečného kola. Karavukovčanom vo finále patril prvý polčas, v ktorom získali pekný náskok 2 : 0, na začiatku druhej časti mali aj veľkú šancu možno rozhodnúť o víťazovi, ale ju nevyužili. V ďalšom priebehu sa hráčom Borca lepšie darilo, dosiahli dva rýchle góly, takže o tom, kto získa titul šampióna, rozhodoval penaltový rozstrel. V tejto svojráznej športovej rulete viac vynaliezavosti a šťastia malo mužstvo Borca. Predovšetkým vďaka presným strelcom, ale aj brankárovi Zvonimirovi Orosovi, ktorý zneškodnil dve strely Karavukovčanov, z bieleho bodu mužstvo Borca triumfovalo 6 : 5 (2 : 2, 0 : 2). Povedzme aj to, že brankár Oros s veľkým úspechom strážil sieť veteránov lalitskej Panónie, tam sa plne afirmoval, a potom prestúpil do radov Gračanov. Kapitán nového majstra Nikola Blanuša prebral pohár z rúk komisára pre súťaž Ligy veteránov Anteho Bačića-Badžu Milivoja Jovkića. Je to tretí triumf Borca v tejto jedinečnej súťaži starých pánov, na ktorý čakali viac ako desať rokov. Minulý piatok v Báčskom Gračci nový šampión oslávil tento úspech revuálnym zápasom s reprezentáciou ligy. Šéftréner výberu Milivoj Jovkić do tímu zaradil aj dvoch veteránov lalitskej Panónie, Aleksandra Popovića a Róberta Tomu. Snímky: autor a P. Dukić

TRETIE MIESTO PRE BK PRESING NA TURNAJI V RUMUNSKU. Basketbalový klub Presing z Kovačice v prvej polovici júna 2017 účinkoval na Medzinárodnom basketbalovom turnaji veteránov v rumunskom meste Lugoj. Na turnaji po odznení hymien Srbska a Rumunska diváci mali príležitosť v dobrej nálade sledovať kvalitné zápasy, v ktorých si okrem hostiteľov sily zmerali aj mužstvá z Temešváru, Pančeva a spoločné basketbalové družstvo Kovačice a Nového Sela. Zvíťazili basketbalisti z Temešváru, keďže vo finále boli úspešnejší od hostiteľov BK Lugoj. Na tretej priečke zakotvil zmiešaný tím Kovačica − Novo Selo a na poslednom mieste sa ocitli Pančevčania. Turnajové zápasy prebiehali vo férovej hre všetkých družstiev, a potom nasledovalo kamarátenie účastníkov v reštaurácii v strede mesta pri rieke Tamiš. Farby BK Presing hájili basketbalisti Vladimír Jonáš, Marinko Miladinović, Jovan Aleksić, Rastislav Gajan a Miroslav Mlynárček, kým z Nového Sela hrali Bojan Marčetić, Momir Milaković, Serđu Petrović a Velja Valentin. Na snímke vidíme všetkých účastníkov Medzinárodného turnaja veteránov v meste Lugoj. A. Ch.

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

• ŠPORT •

Tím Inđije zvíťazil v kategórii chlapcov narodených v roku 2007

Odhalenie pamätnej tabule na vchode do miestností FK Jednota

Mužstvo Soker Kids z Bijeljiny bolo najlepšie v ročníku 2008

SPOMIENKA NA FUTBALOVÉHO A KULTÚRNEHO PRACOVNÍKA V ŠÍDE

Prvý Memoriál Samuela Zoriana-Kecu Stanislav Stupavský

sobotu 10. júna 2017 na futbalovom ihrisku v Šíde prebiehal 1. Memoriál Samuela Zoriana-Kecu, ktorým vzdali úctu zakladateľovi, dlhoročnému futbalistovi

po svoju tragickú smrť, ktorá ho zastihla na poste tajomníka spolku. Samuel celý svoj pracovný vek bol tajomníkom Futbalového zväzu Obce Šíd, až po predčasný odchod bez návratu pred dvoma rokmi. Medzinárodný turnaj futba-

Najmladší tanečníci SKUS Jednota na otvorení turnaja

a kapitánovi mužstva, trénerovi juniorov a seniorov a zakladateľovi futbalovej školy FK Jednota. Pri otvorení turnaja dlhoroční spolupracovníci a futbalisti Šíďanov si spomenuli, že Samuel Zorian (1949 – 2015) žil s futbalom. Druhou jeho záľubou bol šídsky SKUS Jednota, v ktorom ochotníčil od mladi až

Na 1. Memoriáli Samuela Zorjana hrali mladí futbalisti futbalových škôl v dvoch kategóriách, ročníky 2007 a 2008, vcelku viac ako 180 mladučkých hráčov behalo za

Kukujevci, Lovor Nijemci (Chorvátsko), Inđija, Napredak Vašica, šídske kluby Radnički a Jednota. Medzi mužstvami ročníka 2007 prvé miesto obsadila Inđija, ktorá vo finále prekonala Lovor z dediny Nijemci v Chorvátsku 5 : 2, tretí bol Donji Srem, lebo porazil domácu Jednotu 4 : 2. Najúspešnejšie mužstvo chlapcov narodených v roku 2008 bolo Soker Kids z bosniansko-hercegovinskej Bijeljiny, ktoré vo finále prekonalo Zatancovala aj stredná tanečná Radnički zo Sriemskej skupina šídskeho spolku Mitrovice 5 : 2. V zápase loptou. Zúčastnilo sa 18 mužstiev o tretie miesto ilocký Fruškogorac z pätnástich klubov a trinástich de- bol lepší od chlapcov sriemskomitdín a miest: pivnická Slávia, Soker rovického Trgovačkého, keď zvíťazil

lových škôl z Chorvátska, Bosny a Hercegoviny a Srbska otvoril Spasoje Rudić, predseda FZ Obce Šíd. Predtým menovaný a dcéra Samuela Zoriana Olinka Mravíková odhalili pamätnú tabuľu na počesť tohto futbalového a kultúrneho pracovníka na vchode do miestností FK Jednota.

Samuel Zorian (stojí tretí sprava), tréner FK Jednota v roku tragickej smrti

Jeden z gólov na memoriáli

Kids Bijeljina (BaH), erdevícka Sloga, Radnički a Trgovački zo Sriemskej Mitrovice, ilocký Fruškogorac (Chorvátsko), Borac Martinci, Donji Srem Pećinci, LSK Laćarak, Zvezda

4 : 2. Tri najlepšie mužstvá v každej kategórii si odniesli poháre, hráči a tréneri zlaté, strieborné a bronzové medaily, kým všetci účastníci dostali diplomy.

Fotosadzba Ofsetová tlač Knihárske spracovanie Výroba obalu

21 470 Báčsky Petrovec | Ul. XIV. VÚSB 4-6 Riaditeľ: 060/7666-901 | Vedúci výroby: 060/7666-904 | Predajňa: 060/7666-903, 060/7666-905 Účtovníctvo: 060/7666-902 hlprintbp@gmail.com