Hlas 25 2018 by NVU Hlas ľudu

Oto Filip

Ján Triaška Báčsky Petrovec

ISSN 0018-2869

Informačno-politický týždenník ROČNÍK 75 | 23. 6. 2018 | CENA 50 DIN.

1954 – 2018

www.hlasludu.info www.hl.rs

ČÍSLO

/4808/



Z obsahu

V rámci oficiálnej návštevy Srbska minister obrany Slovenskej republiky 14. júna zavítal aj do Kragujevca, kde vzdal úctu popraveným slovenským vojakom v prvej svetovej vojne. V. Hudec

Danica Vŕbová je všestranne tvorivá a predovšetkým aktívna osoba. Spieva, tancuje, recituje, nacvičuje najmladších tanečníkov Šafárika, ale tiež píše poéziu a prózu. V rozhovore sme sa ju opýtali, ako to všetko stíha... D. Berediová

23. 6. 2018 | 25 /4808/

Uzávierka čísla: 21. 6. 2018

Na detskej súťaži Srbsko v rytme Európy v tanci a speve v sobotu 16. júna v Niši účinkovali predstavitelia 22 prostredí z našej krajiny, vrátane obcí Báč, Báčsky Petrovec a Odžaci. Súťaž vyhrali deti z Vrnjačkej Banje, kde o rok zorganizujú ďalšie kolo súťaže. J. Čiep Foto: srbijauritmuevrope.rs Kovačická svadobná párta mladuchy a pierko ženícha boli v minulých storočiach súčasťou obradového svadobného odevu tunajších Slovákov a symbolizovali slobodný stav mladého páru. Novú kovačickú pártu a pierko prednedávnom zhotovili usilovné ruky kovačických spolkárok Zuzany Tomanovej a Anny Stanovej. Na snímke stoja spolu s modelmi Želimírou Brezníkovou a Jaroslavom Kováčom. A. Chalupová

Žiačky staropazovského Gymnázia Branka Radičevića získali zlato na Svetových majstrovstvách vo volejbale v Brne v Českej republike, kde ako najlepšie zo Srbska vo finálovom zápase zvíťazili nad súperkami z Nemecka výsledkom 3 : 1. A. Lešťanová Foto: z archívu školy

Editoriál

ZAKLADATEĽ: NÁRODNOSTNÁ RADA SLOVENSKEJ NÁRODNOSTNEJ MENŠINY VYCHÁDZA TÝŽDENNE, V SOBOTU VYDÁVA NOVINOVO-VYDAVATEĽSKÁ USTANOVIZEŇ HLAS ĽUDU V NOVOM SADE PRVÉ ČÍSLO VYŠLO 19. OKTÓBRA 1944 V BÁČSKOM PETROVCI OD ROKU 1967 VYCHÁDZA V NOVOM SADE ROKU 1967 PREZIDENT REPUBLIKY VYZNAMENAL HLAS ĽUDU RADOM BRATSTVA A JEDNOTY SO STRIEBORNÝM VENCOM Riaditeľ NVU Hlas ľudu: Samuel Žiak Úradujúci zodpovedný redaktor: Stevan Lenhart Zástupkyňa úradujúceho zodpovedného redaktora: Anna Francistyová Redakcia: Juraj Bartoš, Danuška Berediová, Jaroslav Čiep, Oto Filip , Katarína Gažová, Vladimír Hudec, Anička Chalupová, Anna Lešťanová, Jasmina Pániková, Juraj Pucovský, Ľubica Sýkorová, Elena Šranková Technický redaktor: Miroslav Dobroňovský Jazyková redaktorka: Anna Horvátová Lektorka: Mária Domoniová Adresa redakcie: Bulvár oslobodenia 81/V, 21 000 Nový Sad, poštový priečinok 234 www.hl.rs E-mail: nvu@hl.rs nvuhlasludu@hl.rs inzercia@hl.rs Telefóny redakcie: 021/47 20 840 063/47 20 84 Telefax: 021/47 20 844 Dopisovateľstvo v Petrovci: 021/22 80 042 Dopisovateľstvo v Kovačici: 013/662 565 Dopisovateľstvo v Starej Pazove: 022/317 505 Tlačí:

Privreté okno do sveta

talo sa, že sa prítomné číslo Hlasu ľudu, periodika, ktoré sa o takých 15 mesiacov dožije skvelých 75 rokov, trošku oneskorilo. Naprieky prvému prikázaniu, podľa ktorého funguje od začiatku: Noviny musia vyjsť, aj keby slnko nevyšlo. Na rozdiel od novinárov, ktorí kedy-tedy, len je isté, že raz určite, nevyjdú. Potom ich, novinárov, vynesú. Odnesú, odvezú, uložia na lôžko večnosti. Príbuzní, priatelia, známi, kolegovia... Tí poslední potom čosi napíšu. A hlavne uvažujú o tvrdej kôrke kedysi uctievaného, čestného a veru i hmotne dobre podporovaného povolania. Zaraz sa plavia nekonečnom internetového priestranstva, s cieľom vyloviť z neho zlatú rybičku, ktorá nám, keď nie iné, pomôže znovu a zase objaviť teplú vodu. Sú novinári, ktorí noviny tvoria stavajúc na pevných základoch žurnalistiky, a sú takí, ktorí sa tvária, že tvoria v duchu jej postulátov. O tých druhých sa krásne vyjadril prvý kancelár moderného Nemecka Otto Leopold von Bismarck: „Novinár je človek, ktorý si zmýlil povolanie.“ Jeho krajan, spisovateľ Siegmund Graff odpovedal na zamlčanú otázku súvisiacu s predchádzajúcou odpoveďou: „Jeden z najdivnejších javov je náš sebaklam, že od závislých ľudí môžeme očakávať nezávislé mienky.“ Lenže, v akej miere je jednotlivec, kolektív, respektíve spoločenstvo vôbec schopné a ochotné identifikovať červíčka v jablku? Český dramatik a publicista Karl Kraus (by) sa určite spýtal a zároveň odvetil: „Ako sa vládne vo svete a ako sa začínajú vojny? Diplomati hovoria klamstvá novinárom

V tomto čísle TÝŽDEŇ

8 Medzi srdečnými ľuďmi

ĽUDIA A UDALOSTI Tlačiareň HL PRINT Báčsky Petrovec Účet NVU Hlas ľudu 160-924115-88 Banca Intesa ISSN 0018-2869 COBISS.SR-ID 16185090

• •

a potom uveria tomu, čo si prečítajú.“ Česť čestným diplomatom a morálnym novinárom, ktorí sa nečinia, aby sa naplnili slová nórskeho dramatika Henrika Ibsena. Ten totiž jasne objasnil, kam klamstvá a podobný arzenál súčasných politík a (politík) médií môže viesť: „Zlé publikum si praje zlé noviny. Kam to môže spieť? Národ bez spoľahlivých správ je skôr, či neskôr, národ bez základov slobody.“ Človek nemusí byť génius, aby pochopil, kam vlastne smeruje cesta národov či štátov, ktorých médiá fungujú na princípe spojených nádob s politikou, a politika, jej exponenti tobôž, riadiac sa osobnými záujmami ostošesť koketujú (a keby len to) s majiteľmi kapitálu alias neformálnej moci. Podľa mienky donedávneho slovenského premiéra Roberta Fica: „Akých máme politikov, takých máme aj novinárov. Do médií nastupujú ľudia, ktorí nevedia, o čom je novinárska kultúra, etika a vôbec profesionalita v prístupe k informáciám.“ Myšlienka nesporne univerzálna. Ak sme nepochopili, nič sa nedá robiť. Iba ak uznať hĺbku sentencie niekdajšieho francúzskeho politika Adgara Faura: „Novinár je ten, kto vie jasne vysvetliť to, čomu sám nerozumie.“ Dlhá a tŕnistá je veru cesta, ktorou by sa žurnalistika a žurnalisti mali a museli prehrýz(a)ť k hodnotám, akými sú trebárs pravda, spravodlivosť, sloboda... Hoci so sviečkou v ruke, ktorú zažal poľský autor úchvatných aforizmov Stanisłav Lec, keď napísal: „Okno do sveta je možné zatvoriť novinami.“ Juraj Bartoš

12 Čoskoro sa má „trhať koreň žitu“

POĽNOHOSPODÁRSKE ROZHĽADY

19 Vysoké teploty urýchlili dozrievanie repky olejnej

KULTÚRA

27 Ak necítim to, čo robím, radšej neurobím

ŠPORT

41 Druhé miesto je predsa úspech! Autor titulnej fotografie: Oto Filip

25 /4808/ 23. 6. 2018

Týždeň 

InPress

Vieme, že nič nevieme Jasmina Pániková

ento (síce trochu pozmenený) Sokratov výrok by sme naplno mohli uplatniť, keď ide o chápanie celkovej situácie ohľadom zmiznutia novinára z Bielych Kostolov. Protesty proti zdraženiu ceny paliva, ktoré poznačili koniec druhého a začiatok tretieho júnového týždňa, odrazu zamĺkli a do verejnosti sa dostala správa o zmiznutí novinára, ktorý, okrem iného, vyšetroval aj prípad vraždy Olivera Ivanovića. Ihneď po tom, pred kamery zastal prezident, ktorý oznámil, že prípad vyšetrujú a dal najavo, že je všetko veľmi podozrivé. O 30 hodín neskoršie si pred kamery zase zastal a v úlohe prezidenta, hlavného vyšetrovateľa, prokurátora, policajta a pod. oznámil, že našli novinára, ktorý je „živý, zdravý a v ich rukách“. Ako je to byť „v ich rukách“ určite by sme nechceli vedieť, ale údaje o celkovom prípade áno, ibaže na aké-také informácie sme čakali až do utorku 19. júna, keď o svojom zmiznutí prehovoril samotný novinár. Ibaže, ani teraz sa nezhodujú vyhlásenia vyšetrovateľov a novinára, ktorý tvrdí, že ho uniesli tri osoby, z ktorých jedna mala zbraň a značku pripomínajúcu policajnú, alebo hasičskú a ako hovorí, nenašla ho polícia, ale ju on pozval. Kto hovorí pravdu a kto tú pravdu trochu vyvracia? Aj keď sa podaktorí nazdávali, že sa príbeh aspoň trochu ujasní, vidno, že sa on dodatočne skomplikoval. To, čo vieme, je fakt, že prokuratúra podala žalobu na novinára pre podozrenie zo spáchania trestného činu nepravdivého hlásenia únosu a on má zabezpečenú 24-hodinovú policajnú ochranu. A tu máme ďalší nezmysel. Ak totiž existuje podozrenie, že si novinár sám inscenoval únos, prečo potrebuje 24-hodinovú ochranu? A prečo o prípade informujú prezident, minister či riaditeľ Bezpečnostno-informatívnej agentúry? Uniesol niekto aj celkovú inštitúciu prokuratúry?

www.hl.rs

168 HODÍN

Diplomacia pred dovolenkou Stevan Lenhart

dĺhavý príhovor Vladimira Putina na otvorení majstrovstiev sveta vo futbale 14. júna v Moskve v určitom zmysle zdôraznil skutočnosť, že niet oblasti, do ktorej sa priamo alebo nepriamo nevpletá politika. Jej vplyv cítiť v každej sfére života a na každom kroku, akokoľvek by sme sa tomu chceli vyhnúť a bez ohľadu na to, či sa budeme vyjadrovať a správať apoliticky alebo kriticky. Zneužívanie politickej moci a otravnú demagogickosť domácich politikov v priebehu celých desaťročí veľmi dobre spoznali občania Srbska. Tunajšia politika sa dnes točí v začarovanom kruhu prázdnych, jalových fráz a jedna z tých najznámejších – Aj Kosovo, aj EÚ – najmä v poslednom období získava kontrastné znenie: Ani Kosovo, ani EÚ. Taký bude, zdá sa, konečný výsledok činnosti súčasných srbských politikov, z ktorých zvlášť niektorým sa darí (určite cieľavedome a pre osobné záujmy) uskutočňovať čoraz horšie vzťahy s kolegami zo susedných krajín a oblastí tohto regiónu. Ako

inak pochopiť časté škriepivé, nediplomatické vyhlášky ministra zahraničných vecí adresované chorvátskym a kosovským politickým kolegom? Osobitne inšpiruje jeho nedávna mudrlantská konštatácia, že otváraním priemerne len dvoch prístupových kapitol na každých šesť mesiacov v rokovaniach o európskej integrácii Srbska niekto zrejme zámerne spomaľuje proces pripájania sa našej krajiny k EÚ. A my sme na tú Európu akože už dávno pripravení... Po „chýrečnom“ vnútornom dialógu Srbska na tému Kosova, v nedeľu 24. júna v Bruseli by mali pokračovať aj rozhovory na relácii Vučić – Thaçi. Toto ich zasadnutie bude mať podľa mienky viacerých analytikov predovšetkým symbolický význam. Majúc totiž na zreteli tvrdé stanoviská a vyhlášky spomenutých dvoch faktorov ťažko vraj možno očakávať, že ich plánované nedeľné stretnutie prinesie významnejší pokrok v smere skutočnej dohody – skôr ide o formálne udržiavanie tohto dialógu v živote (čiže o snahu prezentovať ho živým pred verejnosťou) a prípravu na jeho

Iný uhol reality

Informačno-politický týždenník

neskoršiu fázu po letnej prestávke, keď sa zamestnanci administrácie EÚ vrátia z dovoleniek. Posledná správa: Libéria si to rozmyslela a stiahla uznanie nezávislosti Kosova. Hráme ďalej. Na rozdiel od Vučića a Thaçiho, inej dvojici regionálnych politikov sa vari podarilo uskutočniť konštruktívny dialóg. Macedónsky premiér Zoran Zaev a predseda gréckej vlády Alexis Tsipras sa dohodli, že oficiálny názov Macedónska bude znieť: Republika Severné Macedónsko alebo skrátene Severné Macedónsko. Týmto by sa mal ukončiť dlhoročný spor o názve medzi dvomi susednými krajinami. Ale nie všetci sú spokojní. Parlament v Macedónsku danú dohodu síce schválil, ale bez účasti hlavnej opozičnej strany VMRO-DPMNE (Vnútorná macedónska revolučná organizácia – Demokratická strana macedónskej národnej jednoty), pokým tamojší prezident Dorge Ivanov nepodpísal ratifikačný zákon a vraj nemieni to ani urobiť. O novom názve by sa na plánovanom referende mali vyjadriť aj občania Macedónska.

Nikola Petkov

• TÝŽDEŇ •

MINISTER OBRANY SLOVENSKEJ REPUBLIKY NAVŠTÍVIL SRBSKO

Aj tu je kus srdca slovenského Vladimír Hudec

a začiatku svojej oficiálnej návštevy Srbska, minister obrany Slovenskej republiky Peter Gajdoš dňa 14. júna zavítal do Kragujevca, kde v spomienkovom parku Šumarice v spoločnosti námestníčky Šumadijského obvodu Biljany Ilićovej-Stošićovej a predsedu Zhromaždenia mesta Kragujevac Miroslava Petrašinovića, ako aj svojich spolupracovníkov vzdal úctu odsúdeným a popraveným vojakom 71 pešieho trenčianskeho pluku, ktorí sa vzopreli odchodu na južný front len krátko po návrate z náročného ruského zajatia, čo vyústilo do vzbury, z ktorej bolo následne 8. júna 1918 obžalovaných 81 vojakov. Z nich odsúdil mimoriadny vojenský súd na trest smrti zastrelením 44 Slovákov. Minister obrany Slovenska pre náš týždenník povedal: – Navštívil som Srbskú republiku preto, že s touto krajinou zdieľame, ako to vidno aj pri tomto pamätníku, spoločnú históriu. Tu bolo popravených našich 44 vojakov, prišiel som vzdať hold všetkým, ktorí položili životy preto, že sa vzbúrili a nechceli viac bojovať po boku Rakúsko-Uhorska v I. svetovej vojne. Zaslúži si to našu pamiatku, lebo sa aj tu písala naša história a týmto vojakom treba vyjadriť vďaku, lebo bojovali za slobodu, mier a demokraciu vo svete. Svoju históriu si treba vážiť a ctiť a nenechať si ju prekrúcať. O tomto som mnoho počul a čítal a som rád, že po dlhej dobe sa mi podarilo prísť na toto miesto. Aj tu je kus Slovenska, kus srdca slovenského. Srbský štát si, ako vidno, veľmi uctieva čin slovenských vojakov… – To si veľmi vážim a som rád. Ako trojhviezdičkový generál, prvý zástupca náčelníka generálneho štábu bol som sa pozrieť aj na rakúskych, nemeckých, slovinských a talianských cintorínoch. Všade si skutočne vážia tie obete a hroby vojakov, či už svojich alebo vlastne aj vtedajších nepriateľov, ktorí tam položili životy a sú pochovaní. Je to úcta voči našim predkom a tá starostlivosť o cintoríny a hroby tiež svedčí o • TÝŽDEŇ •

Peter Gajdoš položil veniec k pamätníku popraveným slovenským vojakom v Kragujevci tom, že ľudia si tú históriu vážia. Tú už nezmeníme. Taká je realita života. Aká bola vlastne náplň tejto oficiálnej návštevy Srbska? – V rámci spolupráce so Srbskom riešime záležitosti ohľadom misie OSN na Cypre. Je to dôležitá misia, kde aj srbské ozbrojené sily s nami spolupracujú. My sme ako vedúca krajina, spolu tam zabezpečujeme demilitarizovanú zónu a musím povedať, že je to tímový a priateľský duch. Spolu sme tam ešte s Maďarmi a Ukrajincami, predtým tam boli ešte Chorváti. Bezpečnostná rada síce rozhodla, že tam bude iba jeden štát, ale ako vedúca krajina chceme túto misiu spolu dotiahnuť do konca. Postupne sa bude znižovať počet príslušníkov ozbrojených síl a verím tomu, že aj na tomto ostrove zavládne pokoj a mier medzi ľuďmi. Iba takým spôsobom sa dá budovať mier a demokracia vo svete. Samozrejme, je to vo vzájomnej spolupráci medzi našimi národmi – máme si čo povedať, veď máme tú slovanskosť v sebe, či to už v rámci štátnych rozhovorov, ozbrojených síl a ďalšej spolupráce. Som presvedčený, že Srbsko bude onedlho tiež v Európskej únii a my ho maximálne podporujeme k prístupu. Vzájomná spolupráca medzi ozbrojenými silami čiže vojskami EÚ je veľmi dôležitá, nie len pre zabezpečenie stability a

mieru, ale predovšetkým pre budovanie lepšieho života. V pokračovaní návštevy Kragujevca minister Gajdoš sa pri

regióne, ako aj o spoločnej účasti v multinacionálnych operáciách vo svete. – Vláda Slovenskej republiky ešte raz potvrdila, že zotrvá vo svojej principiálnej politike keď ide o neuznávanie falošného štátu Kosovo – povedal Aleksandar Vulin. – Slovensko podporuje náhľady Srbska, aj keď ide o jestvovanie vojska Kosova. Uzhodli sme sa v tom, že žiadne vojsko Kosova nemôže existovať a na Kosove sa nemôže robiť nič, čo nie je v súlade s Rezolúciou 1244. Konečne, Slovensko podporuje vojenskú neutralitu Srbska – uzavrel Vulin. Aj minister obrany Slovenskej republiky bol spokojný s rozhovormi so svojim srbským kolegom: – Spoločne budujeme mier a súhlasíme s tým, že proti terorizmu, extremizmu a ilegálnej migrácie musíme bojovať spoločne. Iba spoločnými silami môžeme dosiahnuť mier. Chceme

Úcta popraveným kragujevským žiakom a profesorom pamätníku Zlomené krídla sklonil aj pred civilnými obeťami – žiakmi a profesormi kragujevského gymnázia, ktorých 21. októbra 1941 na znak pomsty a upozornenia popravili fašistickí okupanti v druhej svetovej vojne. V nasledujúci deň sa minister obrany Slovenska stretol so srbským kolegom Aleksandrom Vulinom. Dvaja ministri rokovali o spolupráci v oblasti obrany a politicko-bezpečnostnej situácie v

spoluprácu v oblasti výcviku, vzdelávania, zdravotníctva a modernizácie, aby sa čím skôr rozšírila vojenská a civilno-vojenská spolupráca, povedal Gajdoš a zavďačil Srbsku, že sa zodpovedne stará o pomník popraveným slovenským vojakom v Kragujevci a chráni ho od zabudnutia. – Je to pamätník slovenskej histórie, ale aj súčasť slovensko-srbskej histórie – konštatoval Peter Gajdoš.

25 /4808/ 23. 6. 2018

Týždeň IN MEMORIAM

Za Otom Filipom 1954 – 2018

mutná, neuveriteľná správa zo Starej Pazovy o nečakanom a náhlom odchode Ota Filipa, redaktora Hlasu ľudu, sa v nedeľu bolestivo a mocne dotkla všetkých, čo ho poznali. V prvom rade jeho kolegov z Hlasu ľudu, novinárov z iných médií, ale aj všetkých jeho priateľov a známych. Oto Filip sa narodil 23. decembra 1954 v Čeminci, obec Beli Manastir (Chorvátsko), kde jeho rodičia, mať Olga a otec Janko Filip, vtedy pôsobili ako osvetoví pracovníci. Základnú školu ukončil v Šabci s výborným prospechom. Pedagogickú akadémiu absolvoval tiež v Šabci roku 1973. Študoval žurnalistiku na Univerzite Komenského v Bratislave. Štúdiá ukončil načas, v roku 1977. Ako jedného z najlepších študentov ho Spolkový ústav pre medzinárodnú vedecko-osvetovú, kultúrnu a technickú spoluprácu zaradil do Programu medzinárodnej spolupráce SFRJ – ČSSR. V roku 1979 obhájil magisterskú prácu týkajúcu sa komparatistiky novinárskych žánrov a po viacerých rigoróznych skúškach nadobudol hodnosť doktora filozofie (PhDr.) Diplom si nostrifikoval v roku 1990 na Fakulte politických vied v Belehrade. Už počas štúdií aktívne spolupracoval a dočasne sa angažoval v mnohých médiách: Glas Podrinja v Šabci, Rádio Belehrad, Rádio Nový Sad, Dnevnik. Po štúdiách kratší čas pracoval v Dnevniku – Nový Sad, skadiaľ onedlho prestúpil do Hlasu ľudu. Do stáleho pracovného pomeru nastúpil 15. októbra 1979, kde začínal ako praktikant a prešiel všetkými stupnicami na relácii praktikant – šéfredaktor. O pár rokov sa stal redaktorom zahraničnej rubriky, potom zástupcom šéfredaktora, a v poslednom desaťročí 20. storočia i šéfredaktorom Hlasu ľudu. V rokoch 1992 – 1993 bol úradujúcim riaditeľom NVU Hlas ľudu. Sedel v horúcom kresle prvého redaktora novín od začiatku roku 1992, v dňoch rozpadu Juhoslávie,

www.hl.rs

vojny v Chorvátsku a v Bosne, zrodu tretej Juhoslávie. Boli to dni viacstraníckych volieb, zúrivej a zúfalej megainflácie, keď celé týždne a mesiace nevychádzali Dnevnik, Magyar Szó, Poljoprivrednik. Hlas ľudu vychádzal. Objektívna, pravdivá, včasná a dôkladná informácia, rozmanitá a životná zostala navždy na stranách Hlasu ľudu. Zástupcom šéfredaktora mládežníckeho časopisu Vzlet bol v rokoch 1988 a 1989. Nakoniec pôsobil ako redaktor, venujúci sa vojvodinským a celoštátnym spoločenským, politickým, hospodárskym, ekologickým, poľnohospodárskym a iným témam, za čo bol mnohokrát odmenený novinárskymi cenami Hlasu ľudu. Bol aj redaktorom magazínovej prílohy Mozaika pri zrode ktorej v roku 1999 i stál. V jej ohnisku bol a zostal čitateľ. Ten istý, ktorým sa všetko začína a všetko končí. Jeho záľuby, osud, problémy, perspektívy... Od roku 1992 bol členom Správnej rady Hlasu ľudu a aktívne sa podieľal na riešení všetkých otázok týkajúcich sa tejto Novinovo-vydavateľskej ustanovizne. Bol aktívny aj mimo redakcie Hlasu ľudu. Ako člen a podpredseda Výboru pre informovanie Národnostnej rady slovenskej národnostnej menšiny a člen Výkonnej rady Združenia novinárov Srbska – Spolku novinárov Vojvodiny dal svoj príspevok v rámci širšieho kontextu vojvodinskej žurnalistiky. Bol jedným z najvšestrannejších a najtvorivejších novinárov, redaktorov, publicistov a fotografov. Jeho príspevok pri vydaní početných publikácií ako autora, redaktora a fotografa je nemerateľný. Vždy s fotoaparátom v ruke, Oto Filip vedel zaznamenať a zvečniť neopakovateľný moment nielen v novinárskych príspevkoch, ale i v redakčnom živote. Svedčia o tom nespočetné fotografie z tvorivej atmosféry v redakcii a najmä vydarená výstava portrétov, ktorú

Informačno-politický týždenník

náruživo a s radosťou pripravoval. Niektoré jeho fotografie boli zaradené do výstav renomovaných vojvodinských fotografov a fotoreportérov. Bol obetavým kolegom, ktorý nielen radil, najmä mladým novinárom, ale aj tým skúseným. Mohol to robiť vďaka svojej tvorivosti, vzdelaniu, ale i ochoty a starostlivosti o každého, kto sa venoval tomuto neľahkému povolaniu. Vedel i poľutovať, spolucítiť. Vždy bol pripravený a ochotný vystrieť priateľskú ruku, vypočuť, pomôcť a povzbudiť. V budúcom roku by Oto oslávil štyridsať rokov pôsobenia v našom týždenníku, v ktorom zanechal hlbokú stopu, ako i 65. narodeniny, a získal by podmienku za odchod do penzie. Zostali za ním rozpísané riadky a mnohé nerealizované rozhovory, stretnutia a plány. V srdciach všetkých, ktorí mali česť poznať Ota, zostalo prázdno, najviac však v srdciach manželky Márie a synov Filipa a Dávida. Telesné pozostatky Ota Filipa pochovali v stredu 20. júna v Šabci. Česť jeho pamiatke! E. Š.

Rudolf Sloboda

Nostalgia Smutno mi je, myslím na smrť. Ani víno nie je liekom proti smrti. Keď som najveselší, mihne sa dušou závan smrti: to ona pozrie odkiaľsi z vetráku vo vieche, bezcitná smrť, chudá starena. Ale nie – smrť nie je strašná. Je ako jeseň. Živé usína, utícha, spí. Po smrti sa iným budú snívať naše sny. Náš hlas každý deň niekomu prejde mysľou – mnohí nám odpustia – a naše deti budú nosiť naše gény, budú krvácať tou istou krvou, akú sme mali my, budú kráčať krokmi, ktoré sme ich naučili, budú jesť tými pohybmi ako my, a ich myšlienky sa možno nebudú v ničom líšiť od otcových nostalgií. Povie sa: vyššie veci... ale je to len smrť. Ostatné je všetko stále to isté. • TÝŽDEŇ •

PIETNE SPOMIENKOVÉ STRETNUTIE A ROZLÚČKA S OTOM FILIPOM

Všetkým bude veľmi chýbať Danuška Berediová

utorok 19. júna sa s novinárom Hlasu ľudu Otom Filipom rozlúčili rodina, kolegovia a priatelia na pietnom spomienkovom stretnutí. Stretnutie sa začalo minútkou ticha. Prítomných privítal riaditeľ NVU Hlas ľudu Samuel Žiak a hovoril o nenahraditeľnom prínose Ota Filipa ustanovizni, ako novinára, ale aj ako člena spravujúcich telies. Poznamenal zároveň, že je nenahraditeľný jeho prínos k žurnalistike v menšinovom novinárstve a zveľadení a zachovaní našej národnostnej svojbytnosti. V mene kolektívu vyjadril sústrasť manželke Márii a synovi Filipovi, ktorí tiež boli prítomní. Ako jeho kolega prihovoril sa novinár Martin Prebudila, ktorý ho poznal a spolupracoval s ním celé tri desaťročia. Oto bol aj veľkou oporou úradujúcemu šéfredaktorovi Hlasu ľudu Stevanovi Lenhartovi, ktorý si spomenul na rozhovor s Otom pred jeho odchodom na poslednú dovolenku. „Pred redakciou Hlasu ľudu je obdobie, v ktorom bude potrebné zvyknúť si na neprítomnosť veľkého hráča, spolupracovníka a kamaráta. ,Oto by však nebol tým, čím bol, keby len tak odišiel a ponechal Hlas ľudu na ľade a bez zásoby príspevkov,“ povedal Lenhart. O medzinárodnej spolupráci Srbska a Slovenska v našich novinách najviac písal práve Oto Filip a bol aj častým hosťom na Veľvyslanectve Slovenska v Srbsku. Prítomný bol aj zástupca veľvyslankyne Slovenskej republiky v Srbsku Igor Vencel, ktorý sa takto zmienil: „Oto vedel hneď zmapovať situáciu, mal zmysel pre detaily a súčasne vedel vzbudiť dôveru a istotu, že jeho prítomnosť znamená výborné zdokumentovanie všetkých aktivít, ktoré ambasáda organizovala.“ Filip často sledoval aj aktivity • TÝŽDEŇ •

Národnostnej rady slovenskej národnostnej menšiny a tiež bol podpredsedom jej Výboru pre informovanie. Predsedníčka NRSNM Anna Tomanová-Makanová povedala, že bol svojráznym kronikárom Národnostnej rady: „Pri zaznamenávaní desiateho výročia vzniku a pôsobenia rady bol spoľahlivým zdrojom informácií aj vtedy, keď náš archív a pamäť zlyhali. Pri tej príležitosti sa prakticky z vlastnej iniciatívy podujal a zrealizoval dokumentárnu výstavu fotografií, ktorá zmapovala a sprítomnila činnosť Národnostnej rady od jej vzniku až po spomenuté jubileum.“ Jeho spolupracovníčkou bola aj Katarína Melegová-Melichová, ktorá je v súčasnosti predsedníčkou Správnej rady

Foťák mal stále po ruke

povedala Melegová-Melichová a svoj prejav ukončila slovami, že nám Oto všetkým bude veľmi, veľmi chýbať. Na záver novinárka Jasmina

víri k programu prispel Marek Stupavský. Prítomní mali možnosť zapísať sa do kondolenčnej knihy a počas stretnutia sa premietali

V ŠABCI V STREDU 20. JÚNA do zeme uložili telesné pozostatky redaktora Hlasu ľudu Ota Filipa, do rodinnej hrobky vedľa otca Janka a matky Olgy, tiež popri synovcovi Dragutinovi Lukićovi-Gutovi, ktorý pred pol rokom nešťastne utratil mladý život. Na Donjošorskom cintoríne sa s ním rozlúčili členovia najbližšej rodiny, kolegovia z NVU Hlas ľudu, predstaviteľ Veľvyslanectva Slovenskej republiky v Belehrade Igor Vencel, príbuzní, priatelia a známi zo Šabca, Starej Pazovy, Nového Sadu, Báčskeho Petrovca a iných prostredí. Zoskupenému smútočnému zhromaždeniu sa pred domom smútku prihovoril Samuel Žiak, riaditeľ NVU Hlas ľudu. Zmieňujúc sa o životnej a profesionálnej dráhe nečakane zosnulého kolegu okrem iného zdôraznil jeho nenahraditeľný prínos ako tvorivého autora nespočetných príspevkov rôznych žánrov na stranách našich novín, ale aj dobrého radcu mladším kolegom a jemu osobne. Pri čerstvej hrobke svojho otca sa všetkým, ktorí Ota Filipa prišli vyprevadiť na poslednú cestu, dojímavými slovami poďakoval syn Filip Filip. Pred pohrebom do domu Otovej sestry Zity Filipovej-Lukićovej v Šabci sústrasť rodine prišla vyjadriť Dagmar Repčeková, veľvyslankyňa Slovenskej republiky v Belehrade, v sprievode Bratislavy Laćarak, prekladateľky. E. Šranková NVU Hlas ľudu. „Priradil sa k hlasľudovskej plejáde velikánov. Odchádza do toho novinárskeho neba, ale tým, ktorí preberú jeho žezlo, jeho život bude prameňom sily a príkladom dôstojným nasledovania,“

Pániková prečítala telegramy a vyjadrenia sústrasti, ktoré prišli na adresu redakcie Hlasu ľudu. Báseň Nostalgia Rudolfa Slobodu prečítala Andrea Lomenová-Sabová a primeranou hrou na elektrickom kla-

Otove portréty, ktorých však bolo neporovnateľne menej než tých, ktoré on nafotil za života. Nech mu je večná sláva a vďaka. Fotografie: J. Pucovský

25 /4808/ 23. 6. 2018

Týždeň 15. TEREZIÁNSKE DNI V HOLÍČI

Medzi srdečnými ľuďmi Juraj Bartoš

lovenské mesto Holíč sa nachádza v okrese Skalica, na severe Záhorského regiónu, respektíve na samom západe Trnavského kraja. Už štrnásť rokov je tomu, čo vtedajší primátor Holíča a starosta Hložian podpísali partnerskú zmluvu. S terajším predsedom Miestneho spoločenstva Hložany Pavlom Žemberym pred týždňom tam bol prvý raz aj novinár Hlasu ľudu – na pozvanie primátora Holíča, pána Zdenka Čambala. Práve keď sa tam konal už 15. ročník podujatia pod názvom Tereziánske dni.

a podčiarkol fakt, že aktuálne zastupiteľstvo spolupracuje s početnými občianskymi organizáciami, spolkami a podnikateľmi – najmä s malými a strednými, ktorí, ako povedal, zamestnávajú vyše 75 % ľudí. Medzi početnými hosťami bol poslanec Národnej rady Slovenskej republiky Dušan Čaplovič, hlavy partnerských miest ako aj terajší hložiansky starosta Pavel Žembery, jeho predchodca a čestný občan Holíča Ján Bohuš s manželkou, taktiež i predsedníčka Národnostnej rady slovenskej národnostnej menšiny v Srbsku Anna Tomanová-Makanová a pod-

Na výstave Klubu ﬁlatelistov

V areáli Holíčskeho zámku prebiehalo množstvo kultúrno-umeleckých a zábavných programov. Hlavnou udalosťou bolo udelenie ocenení primátora mesta ôsmim laureátom, o čom mestské zastupiteľstvo rozhodlo 17. mája. Vysoké uznania získali: protojerej Pravoslávnej cirkvi v Holíči Jakub Jacečko, Jaroslav Baláž z Leteckého klubu, Stanislava Mrázová, Ján Jurkovič, Peter Karnoš, Marián Studenič, Miestna organizácia jednoty dôchodcov Slovenska a Miestna organizácia Únie žien Slovenska. Základné údaje o laureátoch za rok 2018 prečítala prednostka mestského úradu Jana Jurkovičová a uznania im odovzdal primátor Holíča Zdenko Čambal. V príhovore pripomenul storočnicu vzniku Československého štátu

www.hl.rs

Laureáti čestných uznaní a poslanci zastupiteľstva mesta Holíč

pôsobivý ohňostroj a program sa končil diskotékou pri hudbe 80. a 90. rokov. Návštevníci, ktorí sa pristavili pri pravom vale zámku, prevažne deti, sa v piatok pobavili s kúzelníkom Ivanom, starší sa zapojili do tanečného workshopu. V sobotu si tam mohli pozrieť divadelné predstavenia a najmenší šarvanci mali k dobru mini šmykľavku, nafukovací bazén s guľôčkami, mini hrad a rôzne iné hry... Ponuka podujatia zahrnula záverečnú výstavu žiakov Základnej umeleckej školy, tiež výstavu žiackych fotografií s témou Moje mesto Holíč, ale aj člnkovanie... Azda by sme najväčšiu váhu prisú-

Pravdaže návštevníci Tereziánskych dní, medzi ktorými nechýbali ani zahraniční, mali postarané o občerstvenie a gastronomické pochúťky. S niektorými účastníkmi pestrého programu sme si osobitne pohovorili a navštívili sme aj okresné mesto Skalicu, tiež Deň otvorených búd v Radošovských vinohradoch, odkiaľ sa tiež prihlásime osobitným príspevkom. Na tomto mieste pridáme ešte zopár fotografií a na poslednej strane obálky prinášame fotoreportáž z chýrečného Holíčskeho zámku. Záverom prítomného príspevku nemôžeme neskonštatovať, že sme v Holíči boli prijatí mimo-

predseda NRSNM Juraj Červenák. Na pôde ľavého valu zámku sa v piatok v popoludňajších hodinách pestrým programom predstavili žiaci miestnych základných a stredných škôl. V piatok a sobotu niekoľko tisícové obecenstvo pobavili výborné hudobné kapely a speváci populárnej i rockovej hudby, okrem iných Kvalitný hudobný program v areáli holíčskeho zámku Laci Strike, Lina Mayer, dychová hudba Svárovanka, Duchoňovci, Lukáš dili výstave Klubu filatelistov Holíč riadne pekne a stretli sme tam Adamec, Peter Bič Project, Mig k 100. výročiu Československej nanajvýš srdečných a ústretových ľudí. 21... V sobotu o polnoci sme videli republiky.

Informačno-politický týždenník

• TÝŽDEŇ •

Slovensko BRUTÁLNA SMRŤ FILIPÍNCA HENRYHO ACORDU ŠOKOVALA CELÉ SLOVENSKO

Zabil ho primitív Rastislav Boldocký

rutálny útok na cudzinca, smrť, zlyhanie prokuratúry. Prípad zabitia Filipínca Henryho Acordu v bratislavskom Starom meste otriasol Slovenskom a opätovne otvoril otázky rasizmu v krajine. Jeho surovosť naplno odhalil vide- Obeť: Henry Acorda (Foto: Šarm) ozáznam z udalosti, ktorý zverejnili slovenské médiá. Juraj Hossu z Dunajskej Stredy. Henry Acorda (36) bol podľa Podľa medializovaných informávšetkého slušný chlap. Na Slo- cií chcel svalnatý a podgurážený vensku pracoval v zahraničnej muž stiahnuť jednu z Henryho IT spoločnosti, chudobnej rodi- kamarátok do taxíka. Filipínec ne na Filipínach každý mesiac sa jej zastal, za čo ho útočník posielal peniaze. V Bratislave sa udrel a potom kopol do hlavy. zrejme zabýval a páčilo sa mu tu. Údajne mal pritom narážky na Osudného 26. mája sa vybral jeho rasovú príslušnosť a označil s dvoma kolegyňami do mesta, ho za homosexuála. Jedno z čo sa mu – ako sa ukázalo – stalo dievčat poprosilo útočníkových osudným. Celý incident sa odo- kamarátov, aby ho zastavili, tí hral na Obchodnej ulici. Diev- vraj o tom nechceli ani počuť. čatá začal obťažovať 28-ročný „Len ho nechaj,“ povedali jej.

Na videu, ktoré neskôr začalo kolovať vidno, ako si Juraj Hossu zbitého Henryho fotí na mobil. Zúfalý ženský krik privolal policajtov, neskôr dorazila aj sanitka. Bohužiaľ, neskoro. Filipínec dostal krvácanie do mozgu, a hoci ho lekári v nemocnici ešte uviedli do umelého spánku a bojovali o jeho život – nepomohlo. V posledný májový deň Henry zraneniam podľahol. Rovnako zarážajúci ako útok je aj postup prokuratúry – v

čase Henryho smrti bol totiž útočník už na slobode. Vyšetrovateľ síce navrhol väzbu, ale podľa prokurátora neboli na ňu dôvody, nehrozilo vraj nebezpečenstvo, že Juraj Hossu sa pokúsi o útek alebo zopakuje podobný útok. Až po medializovaní celej kauzy zasiahol generálny prokurátor Jaromír Čižnár a útočníka znovu zadržali. Tvrdí, že svoj čin oľutoval, ale z osudnej noci si nič nepamätá. Viacerí odborníci jeho slová spochybňujú – namerali mu síce vyše dva promile alkoholu v krvi, ale na záberoch pôsobí tak, že presne vie, čo robí. Okrem toho niektoré jeho posty na sociálnych sieťach naznačujú sklony k rasizmu. Za Henrym prišli na Slovensko aj rodičia z Filipín, ale až keď sa na Slovensku urobila zbierka na letenku pre nich. Bohužiaľ, syna už nevideli živého. Späť do vlasti ich spolu s mŕtvym telom previezol slovenský vládny špeciál.

SLOVENSKO VLANI MALO REKORDNÚ TURISTICKÚ SEZÓNU, HLAVNÉ MESTO SA CHCE VIAC ZAMERAŤ NA DOMÁCICH NÁVŠTEVNÍKOV

Nové bratislavské lákadlá

R. Boldocký

a turistickej mape Európy sa aj Slovensko – síce hanblivo, ale predsa – hlási o slovo. Vlani nás navštívilo 5,4 miliónov turistov, čo je sedempercentný nárast oproti roku 2016. Ako informovalo ministerstvo dopravy, najviac bolo domácich, asi 60 percent, medzi zahraničnými turistami sú na prvom mieste Česi pred Nemcami, Maďarmi a Rakúšanmi. Najviac návštevníkov smerovalo do Bratislavského, Žilinského a Prešovského kraja, z miest sú najväčšími lákadlami Bratislava, Poprad, Liptovský Mikuláš, Košice a Žilina. Hlavné mesto v posledných týždňoch prišlo s viacerými iniciatívami, ako ešte viac podporiť cestovný ruch. Bohatá história, kultúrne podujatia, ale aj výletné plavby po Dunaji. Do hlavného mesta • SLOVENSKO •

Nová atrakcia: Spustenie po lane z vyhliadkovej veže UFO (Foto: Emil Vaško)

Slovenska smeruje z roka na rok čoraz viac turistov, vlani ich zaevidovali 1,3 miliónov. Bratislava chce tento rok prilákať viac domácich návštevníkov a v týchto dňoch spustila kampaň s ná-

zvom Spoznaj svoje hlavné mesto. Kampaň sa objaví vo vlakoch, v rádiách aj v tlači a jej cieľom je zmeniť predstavy Slovákov o svojom hlavnom meste, pretože v prvom rade ho vnímajú ako

mesto práce a vzdelania. Podľa Alžbety Melicharovej z mestskej organizácie cestovného ruchu BTB je Bratislava ideálne miesto na víkendové turistické pobyty s bohatou históriou, kultúrou, gastronomickou ponukou, ale aj adrenalínovými zážitkami. Informácie o Bratislave bude ponúkať aj wi-fi pripojenie v meste. Ďalší veľký projekt, ktorý by mohol pomôcť aj turizmu, je takzvaný bikesharing, systém „zdieľania“ bicyklov. Mali by ho spustiť už pred letnými prázdninami. Medzi nové lákadlá určite patrí pomerne nová adrenalínová atrakcia skywalk, čiže 360-stupňová prechádzka po lávke vyhliadkovej veže UFO na Moste SNP vo výške 82 metrov. K tomu spustenie po lane z lávky reštaurácie na pláž pod mostom rýchlosťou jeden až dva metre

25 /4808/ 23. 6. 2018

Ľudia a udalosti ZASADAL LOKÁLNY PARLAMENT OBCE KOVAČICA

Schválili rozpočet, vymenovali rady Ján Špringeľ

semnáste zasadnutie Zhromaždenia obce Kovačica, ktoré sa uskutočnilo 14. júna, trvalo pol hodiny. Prítomných bolo 34 z 39 výborníkov. Všetkých štrnásť bodov rokovacieho programu výborníci schválili väčšinou hlasov (24 respektíve 25). Väčšina členov opozície sa, rovnako ako aj na niekoľkých predchádzajúcich zasadnutiach, nezúčastnila hlasovania. Novým nezávislým výborníkom sa stal Dragan Pavlović. Doterajší člen skupiny Ligy sociálnych demokratov Vojvodiny z Debeljače vyhlásil po zasadnutí, že do budúcna mieni hlasovať podľa vlastného svedomia. Prvé tri body rokovacieho programu stručne ozrejmila Alžbeta Marková. Vedúca Oddelenia pre financie, rozpočet a obecnú daňovú správu zdôvodnila najprv návrh Rozhod-

nutia o rozpočte obce Kovačica za rok 2017, neskôr i auditorskú správu finančného plánu obce Kovačica na rok 2017, kde okrem iného povedala: „Plán príjmov sa vzťahoval na viac ako 781 miliónov dinárov, príjmy sa realizovali v sume 88,29 % celkových plánovaných príjmov.“ Obyvateľstvo Kovačickej obce sa prevažne zaoberá poľnohospodár- Zo zasadnutia Zhromaždenia obce v Kovačici stvom a keďže roľníkov v minulom roku postihlo veľké sucho, prejavilo sa to aj výstavbu obce Kovačica v likvidácii, v príjmoch z poľnohospodárskej následne aj rozhodnutie o krytí strát činnosti, ba i v plnení daňových spomínaného verejného podniku. Vymenovali nové školské rady povinností. Z dane zo základného zisku sa realizovalo o 17 miliónov v základných školách v Crepaji, dinárov menej od plánovanej sumy. Debeljači, Idvore, Kovačici, Samoši Výborníci schválili finančnú sprá- a v Uzdine. Nových členov rady v vu za rok 2017 VP Direkcia pre Základnej škole Mladých pokolení

v Kovačici od polovice júna činia: zo šíkov zamestnaných Sanja Bojkovićová z Pančeva, Miroslav Tomáš a Zuzana Petríková z Kovačice, z radov rodičov Snežana Magduová, Violeta Poliaková a Nataša Špringeľová (všetky z Kovačice), a z predstaviteľov lokálnej samosprávy Irena Stamenovová a Snežana Milićová (obe z Kovačice), a Anička Totová z Pivnice. Novou členkou Správnej rady Domu kultúry Mitu Živkova Lalu v Crepaji je Biljana Stojkovićová z Crepaje. Výborníci odsúhlasili aj nové stanovy Predškolskej ustanovizne Kolibrík so sídlom v Kovačici. Záverom odsúhlasili návrh ročného programu ochrany, rozvoja a používania poľnohospodárskej pôdy v Obci Kovačica na rok 2018.

HLOŽANY

Pofestivalové reminiscencie Juraj Bartoš

aždý rok, keď sa blíži Folklórny festival Tancuj, tancuj..., jeho organizátori a účastníci upie-

Tu sa začína láska k folklóru

www.hl.rs

Hložanci vždy so záujom sledujú deﬁlé

rajú pohľady v smere oblohy. Bude pršať? Nebude? Najčastejšie počasie žičí, festival sa skončí v pohode a zostanú naň len (pekné) spomienky. Aj v pamäti fotoaparátov a počítačov. Niektoré tu práve predkladáme. Sú zo 48. vydania FFTT v Hložanoch.

Festivalový smäd

Informačno-politický týždenník

Veteráni novosadského Šafárika sa veru nedajú • ĽUDIA A UDALOSTI •

NA KUS REČI S MILANOM GARAŠEVIĆOM, PREDSEDOM KOVAČICKEJ OBCE

Čoskoro voľby do rád miestnych spoločenstiev Ján Špringeľ

„S

polupráca lokálnej samosprávy a jednotlivých miestnych spoločenstiev z územia Obce Kovačica je rôzna,“ vyhlásil po osemnástom zasadnutí Zhromaždenia obce Kovačica predseda obce Milan Garašević. Ďalej zdôraznil, že občanom tejto juhobanátskej obce je iste známe, že rozhodnutím Ústavného súdu voľby do miestnych spoločenstiev vypisuje každá rada miestneho spoločenstva zvlášť. „Rady miestnych spoločenstiev

Milan Garašević, predseda obce Kovačica Crepaja, Debeljača, Idvor, Samoš a Uzdin fungujú bez akýchkoľvek problémov. Na pozvanie lokálnej samosprávy prichádzajú, odpo-

vedajú a účinkujú v práci. Rady spomínaných MS sú pripravené vypísať nové voľby. Rada MS Kovačica a Rada MS Padina nie sú ale vo funkcii. Tajomníci síce zostali na svojich funkciách, no ľudia si privykli aj na radu ako orgán, ktorý im môže riešiť prípadné problémy. “ Prvý človek Obce Kovačica podčiarkuje, že ukončením mandátu rád miestnych spoločenstiev pred vypísaním volieb fungovanie MS neprestane: „Občania obce Kovačica si zvykli na predsedu Rady Miestneho spoločenstva vo svojich prostrediach,

stalo sa bežnou praxou, že sa so svojimi problémami zveria najprv predsedovi Rady MS.“ Garašević pripomína, že je v Národnom zhromaždení Srbska plánovaná rozprava o návrhu zákona o miestnej samospráve, ktorý upravuje i voľby do miestnych spoločenstiev: „Tento zákon stanovuje, že predseda Zhromaždenia obce vypisuje voľby do rád MS. My hneď po ukončení debaty a procedúry, ktorá potrvá niekoľko mesiacov, vypíšeme voľby do MS asi na koniec roka.“

ZO ZASADNUTIA ZHROMAŽDENIA OBCE ŠÍD

Rozpočet, čistička, žatva... O Stanislav Stupavský

tvárajúc zasadnutie Zhromaždenia obce Šíd v piatok 15. júna predseda ZO Velimir Ranisavljević povedal, že do budúcna mienia zasadnutia usporadúvať častejšie, aby sa vyhli tomu, že na rokovacom programe dakedy majú viac ako 40 bodov. Do rokovacieho programu tohto zasadnutia zaradili iba 7 bodov. Na začiatku predseda zhromaždenia konštatoval, že výborník Dejan Logarušić podal demisiu, pretože nemôže súbežne byť výborníkom a vykonávať funkciu riaditeľa Strediska pre sociálnu prácu. V pokračovaní náčelníčka oddelenia

pre financie Jadranka Nedićova zdôvodnila návrh rozhodnutia o konsolidovanom záverečnom účte Obce Šíd na rok 2017, ktorý zhromaždenie schválilo bez pripomienok. Takisto bez pripomienok zhromaždenie schválilo aj návrh rozhodnutia o stavebných pozemkoch, ktorý zdôvodnil náčelník oddelenia pre urbanizmus Petar Damjanović. Ďalšia téma sa týkala problému v pôsobení podniku Big Bul v Bačinciach, v súvislosti s ktorým uviedli, že je nutné riešiť odvádzanie odpadových vôd v záujme ochrany životného prostredia. Dragan Petrović, náčelník oddelenia pre stavebné otázky povedal, že

toto oddelenie pripravilo rozhodnutie o vynesení plánu regulácie priemyselného komplexu Big Bul v Bačinciach, ktorým sa presne určí miesto a podmienky výstavby čističky odpadových vôd, s cieľom riešiť uvedený problém. Zhromaždenie rokovalo o odcudzení nehnuteľností v KO Morović a dalo súhlas, aby literárny klub v Šíde dostal meno Šíd. Náčelník obecnej správy Romko Papuga podal správu o činnosti obecnej správy v minulom roku 2017, o ktorej možno povedať, že bola úspešná, predovšetkým v elektronických službách, ktoré poskytuje občanom. Po skončení zasadnutia pred-

seda Zhromaždenia obce Velimir Ranisavljević povedal, že sa žatva jačmeňa v šídskom chotári blíži ku koncu. Jačmeňom je obsiatych spolu 320 hektárov a priemerné výnosy sú približne 52 metrických centov z hektára. Ďalej oznámil, že sa v týchto dňoch realizuje program uvedenia do prevádzky bývalého podniku Mesna industrija Srem v Šíde, ktorý na štarte zamestnal 150 robotníkov a v najbližšom období plánuje zamestnať ďalších 150 osôb. V procese zamestnávania sa však objavili problémy následkom nadostatku odborných mäsiarov na tomto priestore, takže sa potrebné kádre budú musieť zabezpečiť z iných prostredí.

STARÁ PAZOVA

Žatva čaká priaznivejšie počasie Anna Lešťanová

a území Staropazovskej obce žatva jačmeňa je ukončená, avšak pre nepriaznivé poveternostné podmienky a časté dažde so žatvou pšenice sa ešte stále riadne nezačalo. Poľnohospodári sú, samozrejme, pripravení vyjsť s kombajnmi do chotárov a pustiť sa do žatevných prác, čakajú len trochu priaznivejšie počasie. • ĽUDIA A UDALOSTI •

Tohto roku sa očakávajú oveľa skromnejšie výnosy v porovnaní s tými minuloročnými. Ako sme sa dozvedeli, plôch obsiatych jačmeňom v Staropazovskej obci bolo málo, takže sa žatva tejto obilniny skončila veľmi rýchlo. Výnosy boli solídne a v priemere dosahovali 3 tony z jutra. Ani staropazovskí poľnohospodári nie sú spokojní s drastickým zvýšením ceny paliva a v spolupráci s Nezávislou asociáciou poľnohospodárov Srb-

ska prednedávnom, ako aj poľnohospodári z iných okolo 20 vojvodinských obcí, aj oni zorganizovali protestnú jazdu traktormi po meste. Odozva poľnohospodárov bola dobrá a ako hovorí Janko Ďurčík, tajomník oboch tamojších združení poľnohospodárov (obecného a miestneho), zúčastnilo sa okolo 80 traktorov a všetko prebiehalo bez problémov, lebo jazda bola načas nahlásená u príslušných orgánov.

Predstavitelia spomínanej asociácie v pondelok 18. júna mali rozhovor s ministrom poľnohospodárstva Branislavom Nedimovićom ohľadom ceny paliva. Poľnohospodári nie sú spokojní so závermi tohto zasadnutia, pretože nižšiu cenu paliva potrebujú teraz, a nie od septembra. V mene uvedenej asociácie rozhovorov sa zúčastnil i Jaroslav Fábry, predseda oboch poľnohospodárskych združení v Staropazovskej obci.

25 /4808/ 23. 6. 2018

Ľudia a udalosti NA KUS REČI S KOVAČICKÝM AGRONÓMOM ADAMOM JONÁŠOM

Čoskoro sa má „trhať koreň žitu“

Anička Chalupová

zácia v Kovačickej obci je silná a kvalitná, verím, že by sa pri oľnohospodári v Kovačickej organizovanej žatve pšenica dala obci sú prevažne spokojní skosiť za tri dni. Voľakedy žatva so súčasným stavom siatin trvala dlho a teraz naozaj stačí v poli. O tom, ako vyzerajú mladé niekoľko dní. Pšenica v tejto chvíli porasty, Dipl. agronóm Adam vyzerá pomerne dobre, žičilo jej Jonáš z Kovačice hovorí: doterajšie počasie, dobre prezi„Pšenicou v Kovačickej obci movala a dážď padol tak, ako bolo v porovnaní s mipotrebné. V tejto nulým rokom bolo chvíli nie je dobobsiatych o 20-30 re predpovedať, percent viac plôch, aké budú výnoale to ešte nestačí sy. Keďže vlani Kukuricou je obsiata polovica obrábacích plôch na uspokojenie agbol suchý rok, ronomických požiaočakávalo sa, že predovšetkým doterajšie dobré cukrová repa nebude mať veľkú daviek. V Srbsku je choroby nebudú, počasie. Tohto roku začne kvit- perspektívu na našom území. zhruba 650 000 ha ale nasledovalo núť skôr ako v minulých rokoch. Cukrová repa je plodina, ktorá pod pšenicou, teda prekvapenie aj V tejto chvíli by je rovnako ako kladie vysoké nároky na pestovatiež o 20 percent pre odborníkov, aj iným kultúram dobre padol teľa. Okrem toho, že do nej treba viacej než v uplys p o z o r o v a n é riadny dážď. Lebo všetky kultúry mnoho investovať, vyžaduje si nulých rokoch. Keď boli symptómy okrem cukrovej repy majú tzv. mnoho práce, treba zaplatiť preide o iné obilniny, chorôb na väčnapr. jačmeň, ten šine porastov, je už skosený, kým Dipl. Agronóm Adam Jonáš a to viac ako sa pšenica potrebuje očakávalo. No siešte niekoľko takých tuácia nie je až mierne suchých dní. A ak by sme taká zlá, aby vplývala na zníženie si chceli zvoliť počasie, ktoré bude kvality a úrody,“ - hovorí agronóm vyhovovať aj pšenici aj iným kul- Jonáš. Skrátka, tohtoročnou notúram, predovšetkým kukurici, vinkou v Kovačickej obci je, že ktorou je obsiatych 50 percent sú plochy pod pšenicou väčšie obrábacích plôch v Kovačickej o 20-30 percent a do začiatku obci, bolo by dobre, keby v tejto žatvy by bolo vítané, keby neboli chvíli spadlo ešte takých 40 per- veľmi vysoké teploty. Najhoršie, cent dažďa. V minulosti platila čo sa teraz môže stať, je krupo-

Cukrová repa v tejto chvíli má optimálne podmienky na rast

Jeden druh slnečnice je vo fáze kvitnutia

známa ľudová pranostika, že na deň Jána Krstiteľa 24. júna sa „trhá koreň žitu“, a potom treba ešte týždeň - dva, aby pšenica vyschla a mohla sa začať kosiť. Tohto roku je to trochu inak, žatva pšenice začína už v júni. S ohľadom na to, že poľnohospodárska mechani-

www.hl.rs

bitie alebo prudký dážď, ktorý by pšenicu zmlátil k zemi“. V akom stave sú ostatné porasty? „Slnečnica je pred samým kvitnutím, totiž v štádiu butonizácie, a nejaké väčšie výskyty chorôb neboli spozorované, teda žičilo jej

Informačno-politický týždenník

kritickú fázu. Slnečnica ju má už teraz, kukurica je vo fáze vyrastania metličiek a nalievania zŕn. Už tradične vo východnej časti Kovačickej obce (Samoš, Padina a Kovačica) je najviac zasiatej slnečnice, kým v západnej časti, pre inú kvalitu pôdy, slnečnice je najmenej. Na rozdiel od kukurice slnečnica bola vysiata od marca do polovice apríla, takže je v rozličných fázach vývoja. Kukuricou je obsiata polovica plôch a nateraz je v dobrom stave.“ Keď ide o stav cukrovej repy, podľa slov Adama Jonáša tento sladký koreň je v normálnej fáze, technológia výroby cukrovej repy dosiahla perfekciu. „Obávam sa však, že pre klesanie ceny cukru

pravcom, spracovateľom, a cena je čoraz nižšia“. Ochrana rastlín proti škodcom je tiež dôležitou súčasťou pestovateľskej technológie poľnohospodárskych plodín. Ako to vyzerá v Kovačickej obci? „Keď ide o buriny, poľnohospodári začínajú pôsobiť profesionálnejšie. Kukurice sú v poslednom období prevažne čisté, odburinené. Novinkou v tejto chvíli sú buriny, konkrétne divý cirok, ktorý je celkom odolný voči jednej skupine herbicídov. Očakáva sa, že odborníci v tejto oblasti čoskoro nájdu vhodné herbicídy a riešia aj tento problém,“ podčiarkol na záver dipl. agronóm Adam Jonáš.

• ĽUDIA A UDALOSTI •

STARÁ PAZOVA

Vínne plató 2018 Anna Lešťanová

“zoznámiť” lokálne obyvateľstvo a milovníkov vína s týmto - ako vinári hovoria, - božským nápojom. Na stánku Združenia vinárov a vinohradníkov zo Starej Pazovy

tvrtý rok zaradom v Starej Pazove usporiadali podujatie venované vínu pod názvom Vínne plató. Kvalitné a primerane vychladené vína tentoraz prezentovali nielen tunajší vinári a vinohradníci, lež aj hostia z Talianska. Vďaka tomu štvrtá koštovka vína v organizácii Željka Bohinca, someliéra sriemskeho, nadobudla i medzinárodný ráz. Staropazovské plató pred divaŽeljko Bohinc (zľava) a Janko Majorský delnou sálou sa v sobotu 16. júna na niekoľko hodín pozmenilo na sa pri tejto príležitosti podávali vínne plató, s ceľom čím lepšie iba tie najkvalitnejšie vína, lebo

Tohtoročné štvrté vínne plató sa vydarilo

mnohí Pazovčania v neďalekých Slankamenských Vinohradoch na svahoch Fruškej hory s veľkou láskou obrábajú a pestujú svoje vinohrady a vyrábajú víno. Ako nám porozprával Janko Majorský, najmladší člen tohto združenia, ono úspešne pôsobí päť rokov a počíta okolo 30 milovníkov vína a vinohradov. Na tomto stánku boli vína, ktoré s veľkou láskou dopestovali Miroslav Hadrík, Michal Baláž a

predstavitelia dvoch tamojších vinární Majorský a Kosanović. Po prvý raz koštovka vín mala i dve sprievodné podujatia. Ku kvalitnému vínu patrí dobrá nálada, ktorú na otvorenom javisku dotvárali členovia Tamburášskeho orchestra pod vedením Ljubinka Lazića. Okrem toho, navštevníci mali príležitosť kochať sa v mini výstave obrazov Združenia výtvarných umelcov Starej Pazovy.

OTÁZKA MIESTNOSTÍ KLUBU PENZISTOV KULPÍNA

Ako doriešiť náplň pôsobenia? Katarína Gažová

ž na svojom desiatom zasadnutí začiatkom mája miestne vedenie Kulpína sa medziiným venovalo aj problematike pôsobenia Klubu penzistov. Miestna organizácia penzistov v Kulpíne kedysi mala miestnosti v Ulici maršala Tita, avšak tento priestor bol vlani ako nehnuteľnosť vo vlastníctve obce predaný. Z toho dôvodu penzisti žiadali na použitie miestnosť v centre osady, ktorá je vlastne vstupnou miestnosťou do domu kultúry. Na jej úprave sa inak podieľali Miestne spoločenstvo a MOMS Kulpín a rad rokov v nej bola zariadená umelecká galéria. Počas celodedinských osláv, čiže Predslávnostných dní v Kulpíne (v posledný júlový víkend), tu sa usporadúvali tradičné a populárne výstavy kulpínskych umelcov - ochotníkov, členov Výtvarnej skupiny KEBY... • ĽUDIA A UDALOSTI •

pôsobiacej pri MOMS, ako aj iné kultúrne obsahy počas roka. V spomenutom priestore v Dome kultúry najprv sídlilo Mládežnícke združenie Terra, ktoré teraz, žiaľ, nemá vlastný priestor na pôsobenie, čo je pre dedinský život veľká škoda. Mládež pôsobiaca v Terre bola aktívna a kreatívna a tieto miestnosti si upravila na moderný spôsob. V nich sa stretávali, dohovárali sa o aktivitách, usporadúvali dielne, prednášky, a pri tom sa tu podávali iba nealkoholické nápoje. Odrazu združenie mládeže odtiaľ vysťahovali, nábytok vyniesli a takmer cez noc sa tam nasťahovali penzisti. Sídlia tam dodnes. Ako bolo vysvetlené na spomenutom zasadnutí RMS, združenie penzistov si tam pôvodne zariadilo klubovňu, kde sa najstarší občania mohli stretávať, posedieť si, porozprávať sa. V poslednom období sa však udiali čudné veci, keď sa priestor vyhradený pre

penzistov zmenil na skutočnú kaviareň, kde sa každodenne podáva alkohol a neplatí zákaz fajčiť. Taká forma práce penzistov funguje, žiaľ, aj v tie dni, keď sa v Dome kultúry usporadúvajú kultúrno-umelecké podujatia. Ako sme už poznamenali, priestor, ktorý teraz používajú penzisti, je vstupná miestnosť do Domu kultúry a cez ňu sa vchádza do siene. Dozvedeli sa aj to, že sa do klubu penzistov začleňujú aj mladší občania, aby si tam mohli vypiť alkohol za nižšiu cenu ako v iných kaviarňach a reštauráciách. Členov Rady najväčšmi pobúrila skutočnosť, že si penzisti dovolili aj takú nehoráznosť, že na vchodové dvere do klubovne čiže kaviarne vyvesili oznam, že hľadajú čašníka. Nikto im takúto formu práce nedovolil a v žiadnom prípade nie miestne vedenie. Pre všetko uvedené RMS navrhla, aby sa penzistom v mene MS Kulpín zaslal list, že môžu tam mať otvorené dva

dni v týždni predpoludním, bez podávania alkoholických nápojov. V dňoch, keď Dom kultúry má na programe podujatia, ktoré patria do kultúrneho stánku, klubovňa bude zavretá. Tento návrh RMS jednoznačne podporila. Onedlho oznam o prijatí čašníka zmizol, ale ako nám potvrdili v MS, náplň práce klubovne sa nezmenila. V MO penzistov dostali list z MS a namiesto toho, aby dodržiavali rozhodnutia miestneho vedenia, naďalej si robia po svojom a ešte tvrdia, že ich MS chce vyhostiť z uvedených priestorov. Tajomník MS Zlatko Harminc v týchto dňoch na vchod do klubu penzistov vyvesil oznámenie o zákaze fajčenia, predovšetkým za účelom ochrany pred požiarom. Ak penzisti nebudú dodržiavať pravidlá, príde k tomu, že inšpekcia preverí stav. Penzisti tvrdia, že povolenie na tento spôsob používania miestností dostali z obce.

25 /4808/ 23. 6. 2018

Ľudia a udalosti V ZÁKLADNEJ ŠKOLE JÁNA AMOSA KOMENSKÉHO V KULPÍNE

Rozlúčkový večierok malých maturantov Katarína Gažová

áverom základoškolského vzdelania kulpínski ôsmaci vo štvrtok 14. júna usporiadali rozlúčkovú zábavu. So svojou základnou školou,

Žiačky (zľava) Daniela Šimova a Jelena Milinkovová predniesli rozlúčkové príhovory

kolektívom školy a spolužiakmi sa rozlúčilo 36 žiakov. K tejto slávnostnej príležitosti ôsmaci vestibul školy, kde maturitný večierok prebiehal, krásne vyzdobili balónmi a stužkami. Úvodom sa prihovorili žiaci Anja Gagićová a Daniel Fábry, ktorí privítali prítomných na večierku. Potom si žiaci, učitelia a rodičia, ako i ostatní prítomní pozreli vtipné video, ktoré nakrútili malí maturanti o svojom

živote v základnej škole. Spoločne zaspievali hymnu generácie a žiačky Daniela Šimová po slovensky a Jelena Milinkovová po srbsky predniesli rozlúčkové príhovory. Z dojatia vypadla nejedna slza z očí odchádzajúcich žiakov, učiteľov a príbuzných. Svojim triednym profesorkám Olivere Popadićovej (8. a) a Miline Snidovej (8. b) žiaci odovzdali príležitostné darčeky a poďakovali sa im za ich námahu, podobne ako aj všetkým ostatným učiteľom. Triedne proferorky svojim žiakom popriali všetko najlepšie na budúcej ceste života a v ďalšom školení. Záverom sa dojímavými slovami prihovorili pedagogička Zagorka Marinkovićová a riaditeľka školy Jovanka Zimová, ktorá pochválila odchádzajúcich

Časť kulpínskych malých maturantov na večierku

žiakov ako úspešnú a usilovnú generáciu. Zo spolu 36 žiakov až 20 skončili základoškolské vzdelanie s výborným prospechom. Nositeľmi Vukovho diplomu sa stali Ema Helena Hašková, Filip Pekár, Maksim Teslić a Anja

Gagićová, ktorá sa zároveň stala žiačkou generácie. Nasledoval prvý tanec na večierku, ktorý malí maturanti tancovali s jedným z rodičov, ako aj zábava, ktorá sa naplno roztočila po odchode príbuzných.

citátmi z Biblie a jednou scénkou ukázali, čo sa naučili na hodinách náboženstva. Popoludní zase nasledovali krásne chvíle v chráme Božom, keď domáci spevokol usporiadal koncert pod vedením kantora Vladimíra Zimu, ktorý odchádza na štúdium. Koncert otvorila a hostí z pravoslávnej

cirkvi, ktorí prišli na koncert so svojím kňazom Vladimírom Markovim, pozdravila silbašská farárka Jasmina Kotasová-Medveďová. Počas programu Katarína Širková prečítala text o dejinách spevokolu.

KRÁTKE SPRÁVY

Silbaš

Exámen. V nedeľu 17. júna, tretiu nedeľu po sv. Trojici, v silbšskom evanjelickom kostole usporiadali exámen. Predpoludňajšie služby Božie vykonal farár pivnický Jan Zahorec. Deti z detskej besiedky modlitbou, piesňami,

POUGÁR

Juraj Bartoš

Bumbumbum-bumbum-bum! D áva sa na známosť citát výbornej správy danej na známosť v utorkovom Blesku! V pondelok tohto týždňa a tohto roku bola podpísaná dohoda, podľa ktorej dohody bude zabezpečené bezplatné školné pre deti príslušníkov našich ministerstiev obrany a vojska. Ako neuvádza ten istý denník, dohoda sa nevzťahuje aj na potomstvo osvetárov a podobných či nepodobných profesijných grupácií. Lebo sa oprávnene a logicky ráta s tým, že panie osvetárky a páni osvetári etc. a pod. vlastnia nadostač vlastného edukačného materiálu. Blesk taktiež nekonštatuje, ale by možno mohol:

www.hl.rs

R. K.

aby deťom osvetárov a etc. a pod. amendementom k spomenutej dohode bol zabezpečený bezplatný materiál z arzenálu rodičov spomenutých ministerstiev, ´bo istota je, ako sa vraví, keď nie guľomet, tak aspoň puška a obušok. Keď už nakúkame do utorkového Blesku, nemožno nespomenúť aj to, čo tento denník uvádza ohľadne odcudzených predmetov z Národného Zhromaždenia 5. októbra roku Pána MM alias 2000. Boli vraj nájdené dve ukradnuté kreslá a, ako povedala hlava NZ Srbskej republiky, pani Maja Gojkovićová, pátranie po zvyšných môžbyť iba vypožičaných predmetoch bude

Informačno-politický týždenník

pokračovať. Lebo, ako dodala, dotyčné predmety sú súčasťou kultúrneho dedičstva Srbska. Jaj tááák!? Lež v tom prípade netreba zbytočne plytvať časom či peniazmi. Stačí vyzvať Našich aj inak Mimoriadne Poctivých Vypáčovateľov majetku NZSR, že sa blíži jubileum Oného Októbra, pri ktorom jubileu sa v NZSR usporiada Veľká Výstava Odňatých, Respektíve Vypožičaných Predmetov. Niet pochybností o tom, že by terajší majitelia Tie Predmety, ktoré sú Súčasť Kultúrneho Dedičstva Nášho Štátu, ako Skutoční Patrioti, radi priniesli do Galérie NZRS. Prirodzene, za primeraný príplatok čiže honorár.

Na záver rovnako dobrá správa ako tá z úvodu dnešného bubnovania! Skadiaľ, keď nie z regiónu Balkán. Dočasná resp. Bývalá juhoslovanská republika Macedónsko a Grécko dosiahli Dohodu, podľa ktorej Dohody sa BJRM bude volať Republika Severné Macedónsko t. j. Severná Macedónska Republika. Občania v hlavnom meste BJRM alias RSM Skopje v záchvate ohromnej radosti z riešenia dlhodobého sporu vyrazili do ulíc. S píšťalkami na znamenie protestu, že inak ľahké rozhovory ohľadne ošemetnej kauzy nepokračujú... Bumbum! • ĽUDIA A UDALOSTI •

V ŽENSKOM SPOLKU V KOVAČICI

Zhotovili kovačické svadobné pierko a partu Anička Chalupová

eď sa pred 216. rokmi Slováci prisťahovali na územie dnešnej Kovačice, so sebou si okrem materinskej reči priniesli aj zvyky, obyčaje a tradičný odev, ktorý dodnes chránia pred zabudnutím. Skutočne bohatú studnicu Kovačická svadobná parta sa v tradičných starodávnych ľudových súčasnosti len zriedka používa krojov uschovávajú v Ženskom Dlhé zimné chvíle si Anna Stanová a Zuzana Tomanová krátili pri svadobných obradoch spolku v Kovačici. Prednedávnom vyhotovovaním svadobných ozdôb do výstavnej skrine pribudli nové aj z rôznych iných ozdôb, ako sú ozdobné časti mužského a ženské- Rago, študent etnológie a folklo- bom vyrábať kvietky z plátna, teda lístočky, perly a slovenské vyšívané ho svadobného odevu – pierko ristiky v Nitre, zastupovali Zuzana ručne sme ich vystrihovali, kým stuhy. a parta. Tomanová a Anna Stanová. Dielňa sme sa zasa od našej Kovačičanky Kovačické starodávne mužské Svadba patrí medzi najvýznam- mala za cieľ naučiť a doučiť účast- pani Čížikovej v minulosti učili vy- a ženské svadobné odevné ozdonejšie udalosti v živote človeka, níčky, ako vyrobiť resp. zreštauro- bíjať tie rôzne ornamenty z plátna by, pierko pre ženícha a parta pre kde sa okrem bohatej hosa ďalej ich spracovať mladuchu, budú čoskoro uložené tiny a dobrej ľudovej hudby veľmi prihliada na svadobný odev a zvlášť sa dbá na svadobné šaty tých najdôležitejších subjektov – ženícha a mladuchy. V minulosti kovačický ženích mal na sebe bielu košeľu, kabátik, rékľu, bekeš, nohavice, kapce, topánky alebo čižmy a klobúk s prišitým svadobným pierkom od mladuchy. Okrem čiernej kacabajky a gecele so šatou, hodvábneho ručníka so strapcami, rékle, rubáčov a untrokov, ponožiek a topánok, mladucha bola Časť kovačickej svadobnej ozdoby pre mladuchu, vyzdobená vencom a par- ktorú kovačické ženy vyrobili počas dielne v Kulpíne (Foto: z archívu Ženského spolku) tou na hlave. V minulom roku v Kulpíne uspo- vať svadobné pierko a partu, ktoré do vencov.” riadali dvojdňovú dielňu na prípra- boli v minulých storočiach súčas- Kovačické vu starodávnych ťou obradného svadob- spolk ár k y mužských a ženného odevu tunajších Tomanová a ských svadobných Slovákov a symboli- Stanová na odevných ozdôb, zovali slobodný stav vyhotovenie v práci ktorej sa mladého páru. Účast- kovačického zúčastnili predníčky dielne potom v svadobnéstaviteľky spolrámci svojich spolkov ho pierka kov žien z Báčky, žien ďalej pokračovali pre ženícha Tradičný svadobný odev z minulosti si radi obliekajú Sriemu a Banátu. vo vyhotovovaní sva- a party pre aj mladší, ale len na ukážku Ženský spolok dobných pierok a párt mladuchu v Kovačici v tejto z rôznych autentických potrebovali zhruba tri týždne, a chránené v špeciálnych výstavakcii, ktorú orgamateriálov. Podľa slov počas ktorých vyrobili vyše tisíc ných skriniach v Ženskom spolku, nizovala AsociáAnny Stanovej, bola to kvietkov, ktoré neskoršie pomocou kde si ich milovníci tradičných ľucia slovenských Pierko na klobúku dosť náročná práca, tiež ručne vyrobených stopiek a dových krojov budú môcť obzrieť v spolkov žien a ženícha zvyčajne darovala lebo “počas dielne sme vetvičiek spletali do venca. Kova- rámci rôznych tematických výstav viedol ju Patrik mladucha sa naučili iným spôso- čický svadobný veniec pozostáva a pri iných príležitostiach. • ĽUDIA A UDALOSTI •

25 /4808/ 23. 6. 2018

Ľudia a udalosti TRI PODUJATIA V KYSÁČSKEJ ŠKOLE

Ôsmaci, prváci a Deň družby Michal Ďurovka

telocvični Základnej školy Ľudovíta Štúra v Kysáči v stredu 13. júna usporiadali dva slávnostné programy. Najprv ôsmakom udelili špeciálne uznania, ďakovné listiny a Vukove diplomy. Na slávnosti sa im príležitostne prihovorili riaditeľka Anna Vozárová

a pedagogička Maja Klicovová. Vukove diplomy dostali: Nina Marčoková, Marína Martinková, Anastázia Galambošová, Mila Páliková, Dijana-Aurora Brveniková, Petar Erdei a Vladimir Kecman, ktorý sa zároveň stal žiakom generácie. Prijímanie prvákov bolo opravdivým sviatkom, lebo štvrtáci a žiaci nižších tried pripravili bohatý

Nositelia Vukovho diplomu

Prváčikovia budú rozdelení do dvoch tried kultúrno-umelecký program, ktorý srbská, potom určitý čas boli dve sledovalo mnohopočetné obecen- slovenské triedy, a teraz iba jedna. stvo. Striedali sa tance, spevy, recitáVo štvrtok 14. júna v škole mali cie a divadelné scénky. Ústredným Deň družby venovaný rozptýleniu, bodom bolo vyvolávanie prvákov, športovaniu, zábavným a spoloktorých tentoraz po prvýkrát v de- čenských hrám, kde sa žiakom a jinách kysáčskeho školstva rozdelili učiteľom pripojili i rodičia a starí iba do dvoch tried a ich učiteľkami rodičia. Nechýbala ani druhá Výbudú Anna Privizerová a Milin- tvarná kolónia venovaná bývalému ka Križanová. Jedna je slovenská žiakovi Nikolovi Stojčićovi, na ktorej trieda s 25 žiakmi, druhá je srbská sa zúčastnilo 18 žiakov vyšších ročs 22 žiakmi. Podobná tendencia níkov z Kysáča a Beočína. Maľovali sa očakáva aj do budúcna. Treba a kreslili na voľnú tému a ich práce poznamenať, že celý rad rokov budú vystavené počas Dňa školy. bývali tri slovenské triedy a jedna

V ZÁKLADNEJ ŠKOLE JÁNA ČAJAKA V PETROVCI

Odmenili vzorných ekológov Jaroslav Čiep

stredu 13. júna napoludnie v aule Základnej školy Jána Čajaka v Báčskom Petrovci si tradične pripomenuli Deň ochrany životného prostredia. Vedúci Ekologického krúžku Andrej Medveď a Milina Krajčíková pri tejto príležitosti vyhlásili najúspešnejšie triedy a jednotlivcov, ktorí nazbierali najviac plechoviek počas práve sa končiaceho školského roka a zároveň im udelili odmeny. Členovia školského ekologického krúžku na úvod podujatia prichystali krátky ekologický program, v ktorom vystúpil žiacky chór pod taktovkou profesorky hudobnej kultúry Marieny Stankovićovej-Krivákovej a žiačky tanečnice s moderným tancom. Potom odznela prednáška, počas ktorej premietali video zábery environmentálneho prostredia. Témou prednášky bolo hromadenie plastového odpadu, jeho škodlivé účinky na prírodu, moria, oceány a vôbec celý ekosystém. Pripomenuli si, ako sa treba eko-

www.hl.rs

logicky a ľudsky zodpovedne správať voči okoliu a tak skvalitniť podmienky žitia. Podľa slov učiteľky Krajčíkovej petrovskí žiaci v aktuálnom školskom roku boli veľmi činní na poli ekológie a ochrany životného prostredia a vedenie krúžku je na nich hrdé. V súťažení škôl a zbere plechoviek už roky sú najvyššie umiestnení v Srbsku, v poslednej polovici desaťročia každý rok obsadili prvé miesto. Tohto roku žiaci zase zozbierali Časť odmenených petrovských žiakov s vedúcimi ekologického veľký počet plechoviek – presne krúžku 71 982 kusov, alebo zhruba 1 200 kg tohto recyklovateľného odpa- Murtín z 3.b do školy priniesol a za získané peniaze ekologickédu. Najusilovnejší boli žiaci 3.a 3 432 kusov a dostal bluetooth re- mu krúžku zabezpečil odmeny, triedy (9 459 kusov), 3.c (9 424) produktor. Jasna Tŕpková z 8.a trie- ktoré neskoršie rozdelili žiakom. Zber plechoviek na Základnej a 1. b (8 863). Hodne plechoviek dy zozbierala 3 200 plechoviek nazbierali aj žiaci 3.b triedy (8 723) a tiež dostala vecný darček. Ďalší škole Jána Čajaka v Petrovci prea 4.b (7 312). Každý žiak uvede- 14 žiaci priniesli 1 100 až 2659 biehal do 3. júna a zopár dní po ných tried získal lístok do akva- plechovíc a dostali ekologické jeho ukončení usporiadali vyhlásenie najlepších tried a jednotlivcov. parku Petroland. Ostatné triedy tašky so školskými potrebami. Podľa nových predpisov ško„Všetko, čo neodíde na lokáldostali lístky na bazén v Maglići, ly už nemôžu priamo predávať nu skládku, ale sa ďalej separuje či zmrzlinu. Jednotlivo najviac plechoviek zozbieraný odpad na recykláciu. a spracuje, resp. znovu použije, nazbierala Petra Križanová z 3.c – 6 Takže si na pomoc zavolali Verejný je pozitívne, lebo neznečistí naše 260, za čo okrem primeraných eko komunálny podnik Progres, ktorý životné prostredie,“ – povedal darčekov dostala aj tablet. Alexej odpredal zozbierané plechovky profesor Medveď.

Informačno-politický týždenník

• ĽUDIA A UDALOSTI •

ZA KOLEGOM A KAMARÁTOM OTOM FILIPOM

Slovo na rozlúčku N ebyť ruky osudu, ktorá tak surovo a tragicky zamiešala karty, na tomto mieste by ste si prečítali ďalšie pokračovanie seriálu o ekológii z pera nášho kolegu Ota Filipa. Nestačil ho napísať, náhla smrť ho nemilosrdne vyrvala z našich radov, no nepochybujem, že ho mal pripravený, rovnako ako mal vždy a načas pripravený a postúpený každý príspevok, ktorý sa podujal napísať. Ako často hovoril, noviny sa robia z toho, čo je na stole, a podľa toho sa aj správal. Bol novinár, robil noviny. Spoľahlivo, premyslene, načas. Poznali sme sa zo študentských čias na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave. Po získaní diplomu, keď sme si prvé zamestnanie našli každý inde, nestretávali sme sa často. Potom sme sa obaja prihlásili na súbeh Hlasu ľudu, naraz sme robili prijímacie pohovory a v ten istý deň

sme nastúpili do zamestnania v redakcii nášho jediného slovenského týždenníka. Pracovali sme spolu, prežili sme mnohé pekné i menej pekné chvíle, mnohé radosti a sklamania, až do tej nedele 17. júna, keď môj kolega a kamarát Oto odišiel z našich radov navždy. V pondelok v redakcii pokračovala príprava nového čísla Hlasu ľudu, ale jeho príspevky si ani jeden redaktor nenašiel na stole, ani v počítači, čo pre každého z nás bolo úplne nepochopiteľné. Lebo novinár Oto bol novinárom vždy, nielen počas pracovných dní, ale aj počas dní víkendu, dokonca aj počas dovolenky. Bol človek od pera, najradšej písal, preto vlastne neprejavoval záujem o miesto

redaktora. Písal veľa a všade videl tému pre noviny. A písal kvalitne, o čom svedčia aj početné novinárske ceny, ktoré dostal. Ako vyštudovaný žurnalista a novinár s dlhoročnou praxou bol vždy ochotný poradiť a pomôcť, zvlášť mladším kolegom, ale aj nám ostatným. Veľa čítal, bol mimoriadne rozhľadený, stále objavoval nové oblasti, nových ľudí, nové poznatky, nové výstavy, nové údaje, ktoré potom,

zabalené vo všetkých možných žánroch, prezentoval našim čitateľom. Ekológia patrí medzi témy, ktorým venoval osobitnú pozornosť, ale seriál príspevkov o stave a budúcnosti ochrany životného prostredia sa mu, žiaľ, nepodarilo dokončiť. Naše rozhovory sa najčastejšie, samozrejme, týkali roboty v novinách. Vždy to tak bolo, ešte v časoch, keď sme ako začínajúci novinári sedávali v chýrečnom klube na desiatom poschodí budovy Dnevnika. Riešili sme odborné otázky a jazykové dilemy, debatovali o knihách, ktoré sme čítali, analyzovali správy, dohovárali sa o spolupráci. Najmenej sme však hovorili o osobných veciach, zvlášť o zdraví. Preto sa mohlo stať, že zlyhanie srca nášho kolegu a kamaráta Ota mnohých z nás zasiahlo ako blesk z jasného neba. Preto jednoducho nemôžem a nechcem uveriť, že slnko vyjde, noviny vyjdu, ale v nich už nebudú príspevky s podpisom Ota Filipa. Zostane len pamiatka. ALa

STARÁ PAZOVA

Ďakovné listiny pre darcov krvi Anna Lešťanová

. júna pri príležitosti Svetového dňa darcovstva krvi v obecnej

Janko Forgáč organizácii Červeného kríža v Starej Pazove usporiadali sláv• ĽUDIA A UDALOSTI •

nosť, na ktorej ného kríža, druhý 132 humánnym o ľudskej krvi ako ľuďom udelili ďavzácnej a nenahrakovné listiny za diteľnej tekutine, ich viacnásobné a jeho autorom je darcovstvo krvi. desaťročný chlaHeslo tohtoročpec zo Surdulice. nej k ampane O nových darcoch krvi a mladých voznie Buď tu pre iných. Daruj krv. lontéroch v ČerveDaruj život. Na nom kríži hovoril slávnosti v staŽivan Radaković, ropazovskej zatajomník ČK Stará lesňovateľskej Pazova. Pre všetkých darcov krvi škôlke Brest sa táto organizácia okrem darcov Z udeľovania ďakovných listín staropazovským darcom na znak vďaky v krvi zúčastnila Branislava Maliová, námestníč- darcov túto vzácnu a nenahradi- nadchádzajúcom období zorgaka predsedu obce Stará Pazova, teľnú tekutinu darovalo 35-krát, nizuje jednodňový výlet. Medzi odmenenými darcami ktorá odovzdala ďakovné listiny 4 darovali krv 50-krát a jeden občan sa môže pochváliť, že krv krvi bol aj Janko Forgáč zo Starej darcom krvi z územia obce. Najväčší počet darcov bolo tých, daroval 75-krát. Pazovy, ktorý doteraz krv daroval Slávnosť sa začala premietaním 12-krát. Prvý raz bol darcom v roku ktorí krv darovali 5-krát, bolo ich spolu 66, 50 darcovia darovali krv dvoch dokumentárnych filmov, 1987, keď bol vojakom v Niši. 10-krát a 16 darcov 20-krát, 15 jeden hovoril o činnosti Červe25 /4808/ 23. 6. 2018

DETSKÝ KÚTIK Morský svet Kto býva na morskom dne? Okrem

špongie Boba, Patricka a Garyho?

Máte radi tento kreslený film? Nakreslite nám, ako vidíte Koralovo. Danuška

Irena Orosová, 5. a, ZŠ Jána Čajaka, Báčsky Petrovec

Aňa Popinová, 5. b, ZŠ Jána Čajaka, Báčsky Petrovec

Milan H an Z Š J á n a s m a n , 5. a , Čajaka, Báč sk y Petr

Marcela Ľavová, 5. a, ZŠ Jána Čajaka, Báčsky Petrovec

ovec

Dorotea Ranđelovićová, 1. 3, ZŠ maršala Tita, Padina

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

Nikolina Hučková, 1. 3, ZŠ maršala Tita, Padina

, hová, 1. 3 Marta Čec ita, Padina T la ZŠ marša

• DETSKÝ KÚTIK •

Poľnohospodárske PRÍLOHA PRE POĽNOHOSPODÁROV A DEDINU

rozhľady

Ročník XLVII 23. júna 2018 Číslo11 /1965

Z PRODUKČNEJ BURZY

Najväčší dopyt bol po kukurici Ľ. Sýkorová

a Produkčnej burze v Novom Sade v dňoch od 11. 6. do 15. 6. 2018 bol pri porovnaní s predchádzajúcim týždňom tovarový obrat vyšší o 38,52 % AKTUÁLNE a finančný obrat o 49,32 %. Najviac sa obchodovalo s kukuricou. Veľký záujem o túto poľnohospodársku komoditu bol aj vďaka bezplatnému skladovaniu do 31. 7. 2018. Cena kukurice sa pohybovala v rozmedzí od 17,10 do 17,30 din/kg bez DPH. V uvedenom období sa obchodovalo aj so pšenicou z minuloročnej úrody, ktorej cena bola rovnaká ako aj v predchádzajúcom týždni - 17,70 din/kg bez DPH. Po dlhšej dobe na novosadskej burze záujem bol aj o sóju. Jej cena Ľubica Sýkorová sa pohybovala od 42,00 do 42,10 din/kg bez DPH. Pri porovnaní s V Srbsku sa repka olejná pestuje na čoraz väčších plochách, v tomto roku na 50 000 hektároch. Ešte predchádzajúcim obdobím bola pred dvomi týždňami boli porasty vo veľmi dobrom stave. So zberom treba začať akonáhle vlhkosť lacnejšia o 10,02 %. semena spadne spod 15 %. Zber tejto poľnohospodárskej plodiny musí byť rýchly, no júnové časté Slnečnicové výlisky s 33 a silné dažde ho prerušili alebo oddialili. %-ným obsahom bielkovín sa predávali po 23,50 din/ atva repky olejnej v tomto ktorá je pri porovnaní s mi- V minulom roku sa vyviezlo kg bez DPH. ○ roku začala o desať dní nuloročnou o niečo nižšia. 78 000 ton. Pestovatelia sa s

Vysoké teploty urýchlili dozrievanie repky olejnej Ž

skôr. Podľa prvých výsledkov s ohľadom na nepriaznivé poveternostné podmienky môžeme očakávať celkom solídne výnosy – od 3 do 4 tony po hektári. Ako prví so zberom začali pestovatelia v Banáte, no kvôli častým dažďom zrno má vyššiu vlhkosť. V tomto roku kvôli vysokým teplotám repka rýchlo prešla cez fázu kvitnutia a dozrievania, čo znižuje výnosy. Na cenu repky olejnej vplývajú zásoby, najmä repky z minuloročného zberu niektorých európskych krajín. Domácu odkupnú cenu určuje cena na svetových burzách,

Momentálne sa v Srbsku pohybuje okolo 36 din/kg. Nielen u nás sa táto plodina seje každým rokom na čoraz väčších plochách. Zvýšený záujem pestovateľov o repku je aj v krajinách EÚ. Medzi väčších pestovateľov patrí aj Rumunsko, ktorému sa však nepodarilo predať viac ako polovicu z minuloročnej úrody a na začiatku novej žatvy len 30 %. To negatívne vplýva aj na cenu repky u nás. Podľa odhadu odborníkov v tomto roku by sa malo v Srbsku urodiť okolo 150 000 ton repky, z čoho veľká časť sa aj vyvezie.

predajom nemusia ponáhľať, pretože jej cena v zimných mesiacoch je vyššia - samozrejme pod podmienkou, že repku majú kde skladovať. Na skladovanie najlepšie vyhovujú podlahové sklady. ... V Srbsku bola na jeseň pšenica posiata na rekordných 675 000 hektároch. Republiková direkcia pre tovarové zásoby aj v tomto roku odkúpi 30 000 ton zrna. No ešte stále sa nevie po akej cene. V minulom roku direkcia odkúpila 32 600 ton pšenice po 18 dinárov za kilogram (cena s DPH). Pravde-

podobne rovnaká bude aj v tomto roku. Podľa odhadu pestovateľov cena tohtoročnej pšenice sa bude pohybovať od 17 do 19 din/kg bez DPH, no niektorí si myslia, že bude aj drahšia s ohľadom na nepriaznivé počasie, ktoré zníži úrody a aj kvalitu zrna a dobrej cene minuloročnej pšenice. ○

Z obsahu Sekaná na mnohých trhoch Str. 3

Silný výskyt vošiek na ovocných stromoch Str. 4

Čo im chýba? Str. 6

POĽNOHOSPODÁRSKE ROZHĽADY | HLAS ĽUDU

RASTLINNÁ VÝROBA

Bez zavlažovania úrody budú čoraz nižšie Ľubica Sýkorová Klimatické zmeny a z toho vyplývajúce časté výkyvy v počasí sa stávajú čoraz aktuálnejšie. V posledných rokoch je čoraz zjavnejšie, že efektívna rastlinná výroba si žiada využívanie závlah. Spoliehať sa na milosť a nemilosť prírody už nemožno, takže jedinou účinnou obranou proti suchu sú závlahy.

j minuloročné počasie – extrémne sucho, ktoré negatívne ovplyvnilo výšku úrod viacerých poľných plodín nás presvedčilo, že je potrebné sa na podobnú situáciu pripraviť, nakoľko ju možno očakávať aj do budúcnosti. Dôležitou súčasťou takejto prípravy je predovšetkým zaobstaranie zavlažovacej techniky. Výrobcovia na rôznych výstavách techniky pre poľnohospodárstvo v posledných rokoch prezentujú moderné konštrukčné riešenia. STARÁ KLASIKA U našich pestovateľov najrozšírenejšie rozstrekovanie vody za pomoci postrekovačov je spôsob zavlažovania, ktorým sa snažíme nahradiť prirodzené zrážky zrážkami umelými, preto sa pre tento spôsob zavlažovania v praxi zaužívalo aj označenie závlaha zadažďovaním. Tento spôsob zavlažovania je relatívne jednoduchý a je využiteľný pre rastliny, ktorým nevadí zvýšenie vlhkosti vzduchu a ovlhčenie listov. V niektorých prípadoch však môže tento spôsob zavlažovania zvyšovať riziko vzniku a šírenia hubových chorôb, ale aj prispievať k poškodzovaniu štruktúry pôdy, nakoľko kvapky vody dopadajú aj na povrch pôdy a prispievajú k jej “ubíjaniu”. Ponúkaný sortiment strojov pre uvedený spôsob zavlažovania je pomerne bohatý. Podľa konštrukčného prevedenia môžeme stroje využívané pri zavlažovaní zadažďovaním rozdeliť na pásové, nesené, konzolové a širokozáberové. Pásové zavlažovače sú stroje, ktoré sú konštruované tak, že na kolesovom podvozku ukotvenom podporami je cievka s navinutou hadicou o priemere 25 až 140 mm a dĺžkou 200 až 600 m. Rozvinutá hadica sa počas prevádzky pomaly navíja

na cievku, cez ktorú vteká do nej voda z hydrantu. Na druhom konci hadice je podstavec s postrekovačom, ktorý za pohybu k cievke zavlažuje pás o šírke 20 až 80 m. Pre vylepšenie činnosti pásových zavlažovačov, ktoré umožňuje zmenšiť kvapkové spektrum a zabezpečuje jemnú závlahu (napr. pri zavlažovaní

zeleniny), je vhodné použiť k pásovému zavlažovaču nesenú širokozáberovú koncovku, ktorá zabezpečuje rovnomernejšiu

závlahu drobnými kvapkami a navyše pracuje s nižším tlakom. Takéto závlahové konzoly sú najčastejšie konštrukčne riešené tak, že majú čiastočne demontovateľnú priehradovú konštrukciu, zavesenú na stredovej veži. Stredová veža má kolesový podvozok. Na konzolách sú rozmiestnené výstrekové dýzy alebo malé postrekovače. Dýzy a postrekovače pracujú s malou intenzitou a drobnými kvapkami. Frontálny konzolový zavlažovač pracujúceho za pohybu je konzolový nosník, ktorý sa otáča okolo stredu umiestneného na kolesovom podvozku. Ramená konzol majú rovnomerne rozložené malé dýzy a na koncoch konzol sú ďalekoprúdové postrekovače spravidla mierne odklonené od pozdĺžnej osi konzoly. Tieto zabezpečujú otáčavý pohyb konzol. Dĺžka konzol je od 30 do 74 m. Stroj má samočinný motorový podvozok na prejazdy. Používané zariadenia majú ľahkú rámovú konštrukciu zavesenú na jednom (konzolové) alebo dvoch podvozkoch (mostové). V praxi sú najviac rozšírené širokozáberové zavlažovače na viacerých elektrifikovaných podvozkoch. Závlahová voda sa odoberá pomocou ohybnej

hadice napojenej na hydrant alebo savicou z otvoreného kanála. Uvedené zariadenia teda využívajú systém gravitačného rozvodu vody vrátane dočasných kanálov. Ďalšiu skupinu zavlažovacích strojov predstavujú pivotové zavlažovače (so stredovým kĺbom). Ich charakteristickým konštrukčným znakom je stredná časť - pivot napojený na hydrant a otáčanie sa do kruhu. Rádius zariadenia dosahuje dĺžku až 750 m a potrubie býva uložené nad povrchom pozemku vo výške až 3 m. Hydrant sa tak stáva centrálnym bodom, okolo ktorého sa zavlažovač otáča synchronizovaným pohybom jednotlivých podvozkov, na ktorých je potrubie uložené. Pohon podvozkov je zabezpečovaný priamočiarymi hydromotormi alebo elektromotormi. Výhodou takéhoto riešenia zavlažovacieho stroja je to, že môže zavlažovať plochu kruhu alebo kruhového výseku. V menšej miere sa používajú aj širokozáberové mnohooporné zavlažovače. Širšiemu používaniu týchto zavlažovacích strojov bráni to, že ich konštrukcia vyžaduje oporné podvozky vo väčšom počte. To si potom vyžaduje aj vhodné terénne podmienky, väčšie parcely bez prekážok na poli. Zabezpečujú však najväčšiu produktivitu práce. KVAPKOVÁ ZÁVLAHA Z novších spôsobov zavlažovania dosiahla najväčšie a najrýchlejšie rozšírenie kvapková závlaha, ktorá patrí k tzv. stacionárnym systémom zavlažovania. K výhodám patria: operatívnosť prevádzky, rýchla optimalizácia vody v oblasti koreňového systému rastlín, úspora vody a energie, eliminácia poškodzovania povrchu pôdy a rastlín, možnosť integrovaného prihnojovania a pod. Kvapková závlaha je svojou funkciou blízka bodovej závlahe. Princíp spočíva v rovnomernom zásobovaní rastlín závlahovou vodou v malých množstvách, respektíve kvapkách, a to priamo ku koreňovému systému.○

25 /4808/ 23. 6. 2018

Z VEĽTRHOVÉHO ZÁZNAMNÍKA (1): ČESKÁ SPOLOČNOSŤ RAVY, LIBEREC

Sekaná na mnohých trhoch

trhoch v členských štátoch Európskej únie, takže je Srbsko Každý májový Medzinárodný poľnohospodársky veľtrh v Novom Sade je osobitný zážitok. Veď sa ďalším štátom, kam expandutoľko toho na ňom dá vidieť, ochutnať, vypočuť si slová odborníkov, zistiť, aké sú najnovšie trendy jeme. Ako je všeobecne známe, v pôdohospodárstve a potravinárstve. Pre stovky zahraničných účastníkov je veľtrh nielen dejis- základným výrobkom je pečená kom, na ktorom prezentujú prípadne predávajú vlastné výrobky, ale je aj možnosťou etablovať sa mäsová sekaná, ktorá pozostáva zo zmiešaného bravčového na tunajšom trhu. a kuracieho mäsa. O nás ska sekaná s cesmôžem povedať, že sme nakom, pečená v súčasnosti jedným z najväčších európskych mäsová sekaná so syrom, chilli výrobcov pečenej mäsosekaná...variácií je vej sekanej. Objem výrodosť. Všetko v záby je 35 až 40 ton denne. ujme presadenia Zamestnancov v Česku je sa u zákazníkov okolo osemdesiat, v Jaa na trhoch: euponsku približne desať. rópskych ale aj Treba uviesť aj údaj, že ďalekých. Ravy vyše 60 percent celkovej produkcie odchádza na totiž predvlani Tesne pred začiatkom veľtrhu export. Uzavriem tým, že rozšíril výrobu Manažér Martin som po prechádzke varáve toto posledné možno diaľ pramení aj jej názov. Ravy aj do Japonska. Stuchlík šimi obchodmi a zistení povedať aj o českej spo- je vlastne skratkou dvoch slov: V Tokiu má obločnosti Ravy, sídliacej Racionálna výživa. Dva roky po chodné zastupiteľstvo, kým je aká je ponuka presvedčený, že v Liberci, ktorej nosným produk- založení firma rozšírila sortiment výrobný závod v Toyame. Keďže by sa náš základný výrobok u vás tom je pečená mäsová sekaná. aj na lahôdkarské pochúťky, je svet v podstate dosť malý, v perspektíve mohol dobre pres exportným manažérom Ravy dávať. Lebo dosť veľa návštevJaponsko Martinom Stuchlíkom níkov a iných ľudí sa zaujímalo sme sa nestretli ani v Tokiu, ani oň – vyzdvihuje manažér Martin. v Liberci ale v Novom Sade, kde Mnohí ho už ochutnali počas pobudol v máji ako jeden z pred- májového veľtrhu a jednoznačne staviteľov českej potravinárskej im chutil. Ešte to marketingovo spoločnosti. a inak dotiahnuť a sekaná sa – Pre nás je toto prvá účasť na dostane aj do našich zemetakejto výstave. Plánujeme sa pisných končín. Vedno s inými v tomto roku dostať na váš trh výrobkami racionálnej výživy Oto Filip

Dobrý marketingový ťah - koštovka Výrobok s dlhou tradíciou, ktorý v súčasnosti Ravy vyváža do takmer dvadsiatich krajín sveta. S pozoruhodným objemom produkcie dokladom ktorého je údaj, že každý deň predá okolo sto tisíc kusov základného produktu. Spoločnosť vznikla pred

Sekaná – základný produkt viac ako štvrťstoročím, menovite v roku 1992 a najprv sa venovala len produkcii zdravej výživy. Sta-

akými sú rôzne druhy nátierok, šaláty, chlebíčky. Boli to potraviny, ktoré konzumovali zákazníci v reštauráciách, bistrách, závodných a školských jedálňach. Ako firma uvádza na svojej stránke, s nástupom obchodných reťazcov dominantou ponuky sa stávajú pečené mäsové produkty, s ktorými sa trvale usadila na trhu. Následne sa z nej stala akciová spoločnosť, ktorej základným reklamným heslom je: Pečená mäsová sekaná... To je ono! Táto vlajková loď produkcie je založená na originálnom recepte z 19. storočia známej českej kuchársky, tiež spisovateľky Magdaleny Dobromily Rettigovej. Pečená mäsová sekaná, pečená farmár-

Časť českého stánku na májovom veľtrhu a veľmi rád by som o niekoľko mesiacov uvidel naše produkty aj v supermarketoch v Srbsku. Je to pre nás prirodzený rozvoj, keďže už pôsobíme na sedemnástich

z Českej republiky, konkrétne z Liberca. ○ (V budúcom čísle: Spolupráca s Mostarom)

Vážení čitatelia, ďalšie pokračovanie seriálu Z veľtrhového záznamníka nášho kolegu Ota Filipa už nebude. Nebudú už ani jeho zaujímavé rozhovory, reportáže, ... Náš dlhoročný kolega a priateľ nečakane odišiel do novinárskeho neba. Dlhé roky pravidelne prispieval článkami aj do prílohy Poľnohospodárske rozhľady. Bude nám chýbať. Česť jeho pamiatke! Ľ. S.

III

POĽNOHOSPODÁRSKE ROZHĽADY | HLAS ĽUDU

OCHRANA RASTLÍN OCHRANA RASTLÍN

Silný výskyt vošiek na ovocných stromoch

Ing. Ján Tancik, PhD.

V túto jar na kôstkovinách bol silný výskyt vošiek, najmä na čerešniach a slivkách. Dopomohlo tomu teplé počasie po chladnej zime. V článku dávame charakteristiku vošiek na čerešniach a slivkách a spôsoby ochrany.

OŠKY NA ČEREŠNI Na čerešniach sa vyskytuje jedna voška a to je voška čerešňová - Myzus cerasi (Aphididae, Sternorrhyncha). Bezkrídla samička vošky čerešňovej má telo dlhé 1,8 - 2 mm, oválne, veľmi vypuklé, lesklé, čiernej farby. Okrídlená samička sa podobá bezkrídlej. Nakladené vajíčka sú najprv žltozelené, no neskôr sú čierne a veľmi lesklé.

Prezimuje v štádiu vajíčka na konároch čerešní a višní. V marci a začiatkom apríla sa začínajú liahnuť larvy (nymfy). Na spodnej strane listov sa rýchlo tvoria kolónie vošiek. V júni sa začínajú v kolóniách zjavovať aj okrídlené formy tejto vošky, ktoré odlietajú na rôzne rastliny. Kolónie vošiek na čerešniach sú prítomné do júla, prípadne do augusta a potom odumierajú. V jeseň okrídlené samičky a samčeky priletujú späť na čerešne, kde po párení kladú vajíčka, ktoré prezimujú. ŠKODLIVOSŤ Voška čerešňová je najvýznamnejšia voška na čerešni a višni. Rozšírená je všade, kde sa tieto

ovocné stromy pestujú. Vošky spôsobujú silné deformácie listov. Napadnuté listy sa stáčajú a vytvárajú hniezda, ktoré sa neskôr sušia. Napadnuté často bývajú aj vrchy letorastov, ktoré zaostávajú v raste a zasychajú a to v čase pred dozrievaním plodov, keď nie je možné zasiahnuť insekticídmi. Značné škody zapríčiňuje na mladých stromoch v škôlkach. Vošky vylučujú veľké množstvo medovice, ktorá prekrýva listy aj plody. OCHRANA Voška čerešňová, ako aj iné vošky, má veľmi veľa prírodných nepriateľov. Okrem polyfágnych predátorov, ako sú larvy a imága lienok, dravých bzdôch, lariev pestríc a zlatoočiek, na prírodnej regulácii tejto vošky sa podieľa aj niekoľko parazitoídov z radu blanokrídlovcov. Podpora týchto užitočných organizmov je dôležitou zložkou ochrany ovocných sadov nielen proti voškám. Represívna ochrana proti tejto voške sa robí v čase rašenia pukov prípravkami na báze olejov pri zistení 10 vajíčok na 1 m trojročných vetvičiek. Na jar vo fáze konca kvitnutia sa ochrana robí, keď sa zistí 5 kolónii vošiek na 100 letorastoch. V systéme integrovanej produkcie treba použiť prípravky podľa zoznamu povolených prípravkov. V organickej produkcii sa využíva insekticíd na báze azadirachtinu, čo je prírodný výťažok zo semien rastliny Azadirachta indica, prípravok Neem Azal T/S.

VOŠKY NA SLIVKÁCH Na slivkách sa môže vyskytnúť viac druhov vošiek: voška slivková - Hyalopterus pruni, voška bodliaková - Brachycaudus cardui, voška slamihová - Brachycaudus helichrysi a voška chmeľová – Phorodon humuli.

VOŠKA SLIVKOVÁ Bezkrídla samička vošky slivkovej - Hyalopterus pruni má telo dlhé 2,8 mm, zelenej farby s dvomi svetlozelenými pruhmi na chrbte. Okrídlené samičky majú zelené telo a hlava a hruď sú hnedočierne. Voška slivková je migrujúca voška. Prezimujú vajíčka na primárnom hostiteľovi (slivky, trnky, ojedinele marhule). Nymfy sa liahnu koncom apríla a živia sa na rube listov alebo na mladých výhonkoch, kde vytvárajú husté kolónie. Počas leta okrídlené samičky migrujú na sekundárneho

hostiteľa. V septembri sa vracajú na primárneho hostiteľa. ŠKODLIVOSŤ Voška slivková je najškodlivejšia voška na slivkách. Vošky nespôsobujú zvinovanie listov, ale ich zasychanie a opadávanie. Plody sa zle vyvíjajú a opadávajú. Tiež vylučujú veľké množstvo medovice, ktorá prekrýva listy, kde sa množia černe. Je vektorom prúžkovej mozaiky slivky. VOŠKA BODLIAKOVÁ Bezkrídla samička vošky bodliakovej - Brachycaudus cardui má telo dlhé 2 – 2,3 mm, rôzne sfarbené: žlté, tmavozelené, hnedé až hnedočierne. Okrídlené samičky majú žltozelené telo a hlava a hruď sú čierne. Voška bodliaková je migrujúca voška. Primárnym hostiteľom sú slivky, trnky, ojedinele marhule. Sekundárnym hostiteľom sú rastliny z čeľade astrovité: bodliaky, pichliače, rumančeky, rumany a iné a tiež aj niektoré z čeľade borákovité ako napríklad kostihoj, kamienka a iné. ŠKODLIVOSŤ Voška bodliaková je veľmi rozšírená a škodlivá voška. Na slivkách spôsobuje deformáciu listov v podobe zvinovania a kučeravenia listov. Napadnuté listy zostávajú zelené a farbu menia až keď vošky odletia na sekundárneho hostiteľa. Vtedy blednú, zasychajú a opadávajú. Je vektor šarky sliviek. VOŠKA SLAMIHOVÁ Neokrídlená samička vošky slamihovej - Brachycaudus helichrysi meria 1,5 - 2,0 mm. Zafarbenie teľa je zelené až hnedasté. Telo je lesklé, oválne. Tykadlá sú krátke. Okrídlená samička meria 1,4 - 1,7 mm. Hlava a hruď sú hnedé až čierne. Zadoček je zelený s tmavou chrbtovou škvrnou, tykadlá

25 /4808/ 23. 6. 2018 tmavohnedé, takmer tak dlhé ako dĺžka tela. Larva má veľkosť a zafarbenie ako dospelé jedince. Prezimujú vajíčka na slivkách a broskyniach. Vajíčka sú najskôr zelené, ale neskôr sčernejú. Uložené sú obyčajne pri základe pukov. Larvy sa liahnu obyčajne v apríli. Vytvárajú tu veľké kolónie a stromy môžu vážne poškodiť. Na primárnom hostiteľovi sa vyvinie 3 - 5 generácií, pričom sa vyvíjajú na spodnej strane listov. V júni rodia zelené vošky larvy, ktoré dospievajú v okrídlené samičky a sťahujú sa na letné (sekundárne) hostiteľské rastliny. Množia sa až do jesene, kedy sa okrídlené samičky vracajú k primárnym hostiteľským rastlinám, kde rodia larvy, ktoré dospievajú vo vajcorodé samičky. Čoskoro na to

Veľký vplyv na populáciu vošiek majú prirodzení nepriatelia. V rokoch so zvýšeným výskytom vošky majú síce predátory väčšiu efektívnosť v potláčaní populácie, ale tým, že sa aktivujú až v júni, keď sú už rastliny voškami poškodené, škodlivosť výrazne neznižujú. ŠKODLIVOSŤ Voška slamihová na hostiteľských rastlinách spôsobuje deformácie listov. Najprv sa zvinujú po celej dĺžke, neskôr hnednú a opadávajú. Je tiež vektorom šárky sliviek a prúžkovej mozaiky sliviek. sa objavujú i okrídlené samčeky a dochádza k páreniu. V októbri, prípadne až v novembri, samičky kladú zimné vajíčka.

OCHRANA Z nepriamych opatrení proti voškám významné je odstránenie vetvičiek zo sadu po reze, pod-

pora prirodzených nepriateľov a obmedzenie prístupu mravcov do koruny stromov. Priame opatrenia proti voškám na slivkách v predjarnom období vykonávame prípravkami na báze olejov vtedy, ak zistíme 10 vajíčok na 1 m dĺžky trojročných konárov. Pred kvitnutím ošetrenie vykonávame v prípade, ak zistíme 4 vošky na 100 kvetných ružíc či mladých výhonkov a v období po odkvitnutí pri zistení 5 kolónii na 100 letorastov. V systéme integrovanej produkcii treba použiť prípravky podľa zoznamu povolených prípravkov a v organickej produkcii sa využívajú insekticídy na báze neemového oleja a pomarančového oleja. ○ Foto: J. Tancik

OVOCINÁRSTVO

Každý druh chce niečo iné Ľubica Sýkorová

Doplnkový letný rez robíme na jabloniach a hruškách, je doplnkovým zásahom k zimnému rezu. Robíme ho v júni až začiatkom júla (veľmi skorý letný rez) alebo často od druhej polovice júla do konca augusta (neskorý letný rez). Kalendárny termín nie je presný, záleží od priebehu počasia v danom roku, keď rez robíme.

aše záhrady si bez ovocných stromov, ovocných kríkov a drobného ovocia ani nevieme predstaviť. Pri zakladaní ovocnej záhrady musíme mať na vedomí, že podľa nároku a vzťahu k daným podmienkam sa ovocné druhy delia na teplomilné, stredne odolné druhy a najotužilejšie druhy. Teplomilné druhy môžeme s úspechom pestovať len v teplých klimatických polohách alebo na výnimočne dobrých stanovištiach stredných polôh. Poradie najnáročnejších po menej náročné je nasledovné: vinič, marhule, broskyne, mandle, orechy, mišpule, jedlé gaštany. Stredne odolné druhy môžeme pestovať na normálnych stanovištiach stredných polôh. Tu patrí dula, moruša, čerešne, hrušky, egreš, ostružiny či drienky. Najotužilejšie druhy môžeme pestovať aj v drsnejších polohách. Patria sem: slivky, mirabelky, maliny, ríbezle, rakytník, šípky, ringloty, višne štepené na čerešňových podpníkoch, jablone, jahody.

Podľa nárokov na svetlo rozlišujeme vyslovene svetlomilné druhy; druhy, ktoré nemusia mať celý deň slnko a druhy, ktoré sú najmenej náročné na svetlo. Vyslovene svetlomilné, ktoré sadíme na slnečné stanovište, sú: broskyňa, hruška, marhuľa, vinič, orech, čerešňa, mandľa, rakytník, dula, gaštan. Dreviny, ktoré nemusia mať celý deň slnko, ale ktoré nemajú rady veľké zatemnenie sú višne, mirabelky, slivky, ringloty, mišpule, moruše, jablone, šípky, drienky, čučoriedky, jarabiny, jahody. Najmenej náročné na svetlo sú maliny, egreše,

ríbezle. Medzi veľmi dôležité faktory pri výbere druhov určite patrí aj pôda. Ovocným stromom sa najlepšie darí na stredne ťažkých priepustných pôdach s dostatočným obsahom humusu. V teplejších a suchších oblastiach sú vhodné ťažšie pôdy, v chladnejších a vlhkejších zase ľahké pôdy. Suché piesočnaté, kamenisté alebo silne vápenaté pôdy sú na pestovanie ovocných stromov nevhodné. Rovnako nevhodné sú aj ťažké, mokré a silne kyslé pôdy. Hlavným ovocným druhom

vyhovujú neutrálne až mierne zásadité pôdy, bobuľovinám neutrálne až mierne kyslé pôdy. Väčšinou sú ovocné stromy značne prispôsobivé reakcii pôdy. Veľmi dôležitým faktorom pri výbere druhov pre záhradu je hĺbka pôdy po trvalú hladinu spodnej vody. Najcitlivejšie na spodnú vodu sú kôstkoviny, najmä broskyne, marhule, čerešne, višne, o niečo menej slivkoviny. V období záplav znesú vodu bližšie pri koreňoch jablone, ríbezle, drienky. Výber druhov a odrôd musíme urobiť tak, aby ovocie v záhradke dozrievalo postupne. To predpokladá vybrať si širší sortiment. V záhrade by rozhodne nemali chýbať jablone, ktorým sa v našich klimatických podmienkach darí veľmi dobre. Využiteľnosť jabĺk je mnohostranná a sú aj dobre skladovateľné. Vo väčších záhradách, ktoré sú obyčajne rozdelené na tri časti — okrasnú, zeleninovú a ovocnú — by nemalo chýbať ani drobné ovocie ako jahody, ríbezle, maliny, egreše, josty či liesky? ○

POĽNOHOSPODÁRSKE ROZHĽADY | HLAS ĽUDU

VÝŽIVA RASTLÍN

Čo im chýba? Ľubica Sýkorová

Rastliny okrem prvkov, ktoré prijímajú vo väčších množstvách - makroelementy (v kg až desiatkach kg z jedného hektára), potrebujú prvky, ktoré prijímajú v malých množstvách (v desiatkach až stovkách gramov z jedného hektára). Z tohto dôvodu sa tiež v poľnohospodárskej terminológii nazývajú mikroelementy alebo stopové prvky. Na to, aby mohli rastliny rásť a prosperovať, potrebujú dostatok minerálnych látok.

23– 29. 6. 2018

POČASIE

MAKROELEMENTY A ICH VÝZNAM VO VÝŽIVE RASTLÍN Uhlík (C) - v sušine rastlín tvorí až 45 % hmotnosti. Je to základný stavebný materiál tela rastlín a získava ho najmä v podobe oxidu uhličitého (CO2), ktorý je súčasťou vzduchu. Rastliny preto netrpia jeho nedostatkom. Kyslík (O) a vodík (H) - spolu s CO2 je kyslík dýchací plyn rastlín aj živočíchov. Rastlina ho získava vo forme vody (H2O), ktorú v procese fotosyntézy rozbije na kyslík (O) a vodík (H), ktoré rastlinné bunky využívajú v procese získavania a využívania energie. Samotná voda tvorí 70 až 80 % tela rastlín. Dusík (N) - je dôležitou súčasťou bielkovín – teda organických stavebných látok, z ktorých sú vo veľkej miere telá rastlín, ale aj živočíchov vybudované. Je preto dôležitý pre správny rast a jeho najväčšie koncentrácie sa nachádzajú v najviac rastúcich častiach rastliny (konce výhonkov, listy). Dusík prijíma rastlina z pôdy, kam sa dostáva z rozkladu organického materiálu. Nedostatok dusíka spôsobuje zastavenie rastu najmä nadzemnej časti rastliny, no takisto zožltnutie listov (ihličia, hlavne v spodnej časti rastliny, čo sa deje následkom neschopnosti tvoriť chlorofyl). Dusík je preto hlavnou súčasťou hnojív. Fosfor (P) - zohráva dôležitú funkciu v energetickom, stavebnom, ale aj regulačnom metabolizme rastliny. Pri jeho nedostatku nastávajú problémy s rastom (menšie listy a v menšom počte, neskoršie dozrievanie). V tele rast-

lín sa tiež hromadia uhľovodíky, čoho dôsledkom sa listy sfarbujú do tmava, tmavofialova. Síra (S) - je súčasťou niektorých bielkovín, no jej nedostatok sa v prírodných podmienkach obvykle neprejavuje. Skôr naopak, niektoré zlúčeniny síry sú pre rastliny toxické. Draslík (K) – jeho najdôležitejšou funkciou v rastlinách je regulácia príjmu a výdaju vody. Okrem toho sa podieľa aj na regulácii rastu a tvorbe škrobu a iných procesoch. Jeho nedostatok sa prejavuje najskôr zožltnutím a následne nekrotickým zafarbením koncov listov a menším vzrastom. Chudobné na draslík sú najmä ľahké piesočnaté pôdy. afunkcií dôležitý pre proces fotosyntézy ako ústredný prvok chlorofylu. Nedostatkom horčíka trpia ľahké piesočnaté pôdy, kde môže byť ľahko vymytý. Následkom nedostatku horčíka začnú žltnúť staršie listy a to hlavne medzi žilkami, ktoré zostávajú zelené (chloróza). Neskôr sa chloróza rozšíri aj na mladšie listy. Vápnik (Ca) - zohráva významnú úlohu v regulačných a rastových procesoch rastlín. Chudobné na vápnik sú hlavne kyslé piesčité pôdy. Prejavuje sa nekrotickým zhnednutím koncov výhonkov a práve rastúcich častí rastliny vrátane plodov. Zhnednutie sa nevyskytuje na už vyrastených stonkách alebo listoch. Železo (Fe) - je potrebné pri tvorbe chlorofylu, takže jeho nedostatok spôsobuje chlorózu (žltnutie listov medzi hlavnými žilkami, ktoré môžu zostať zelené). Listy pôsobia ako vybielené.

Nedostatok železa sa v pôdach často neobjavuje, no absorpcia železa rastlinou môže byť znížená ak sa PH pôdy nenachádza medzi 5 a 6,5.

Chlór (Cl) - je dôležitý pri fotosyntéze a výmene plynov medzi rastlinou a okolím. Symptómy sú ťažko rozoznateľné a často sa mýlia s rôznymi chorobami. NAJDÔLEŽITEJŠIE MIKROELEMENTY A ICH VÝZNAM VO VÝŽIVE RASTLÍN Nedostatok mikroelementov spôsobuje poruchy v enzymatickom systéme, ktoré sa prejavujú rozličnými typmi chloróz a pri chronickom nedostatku sa predčasne končí vegetácia. Mangán (Mn) - nedostatočné množstvo mangánu majú ťažké nepriepustné pôdy s veľkým pomerom organickej zložky. Príčinou jeho nedostatku v rastlinách môže byť aj vysoké PH pôdy, kvôli ktorému rastliny nie sú schopné túto látku absorbovať. Nedostatok sa prejavuje žltnutím listov v miestach, kde sú najmenšie

žilky listu (vytvárajú štruktúrovaný efekt, kedy sa stáva žilnatina listu viditeľná). Často sa mýli s chlorózou spôsobenou nedostatkom železa. Kobalt (Co) -potrebujú ho hlavne bôbovité rastliny žijúce v symbióze s hrčkotvornými baktériami, ktoré viažu atmosferický dusík do pôdy. Meď (Cu) -zohráva úlohu v metabolizme rastliny. Pri jej nedostatku sa napríklad znižuje vitalita peľu. Vo vyšších koncentráciách je toxická. Zinok (Zn) - rastlina ho potrebuje na regulačné procesy. V prípade jeho nedostatku sa objavuje žltnutie listov (chloróza) na najmladších lístkoch, zatiaľ čo staršie sú

nepoškodené. Jeho nedostatok sa vyskytuje dosť často. Bór (B) - zúčasňuje sa na transportných a reprodukčných mechanizmoch v rastline. Prejavuje sa odumierajúcimi končekami výhonkov a na slabej plodnosti rastlín. Molibdén (Mo) - je potrebný na správne využitie dusíka z pôdy. Pri jeho nedostatku sa nitráty hromadia v listoch, ktoré sú zakrpatené a objavujú sa na nich bledé fľaky, hlavne pri okrajoch starších listov. Nedostatok tohto prvku sa vyskytuje v kyslých pôdach. Nikel (Ni) - je súčasť mnohých rastlinných enzýmov, z ktorých najvýznamnejší zabezpečuje využitie močoviny. Pri jeho nedostatku sa močovina v rastlinách ukladá a spôsobuje chlorózu listov s typickými nekroticky zhnednutými končekmi listov. 

sobota

nedeľa

pondelok

utorok

streda

štvrtok

piatok

23˚ | 10˚

24˚ | 12˚

26˚| 14˚

23˚ | 12˚

27˚ | 16˚

29˚ | 17˚

28˚ | 16˚

25 /4808/ 23. 6. 2018

ZDRAVIE A MY

Ako ovládať stres? (3)

Miloš Krstovski

Stres spôsobuje únavu a iné príznaky, ktoré nám zapríčiňujú zlú náladu, pocit choroby alebo ľahostajnosť. Väčšina cíti nedostatok schopnosti pre starostlivosť o seba. Medzitým pre život bez stresu prvoradou podmienkou je sebaochrana a starostlivosť o seba. To zahŕňa zodpovednosť za naše činy a skutky, ale aj nenahraditeľný pocit z dobre vykonanej, užitočnej a radosť prinášajúcej práce. Negatívneho vplyvu stresu je možné zbaviť sa zdravou výživou, dostatkom sna a fyzickou aktivitou. Lepšia nálada, zdravie a pozitívny stav zabezpečujú lepšiu odolnosť proti stresu. urobiť? Najprv si pripomenieZMENŠENIE STRESU PROSTREDme, že stres v nás vyvoláva náš NÍCTVOM ČASOVÉHO MANAŽMENpostoj k situácii a nie situácia TU sama. Jedna z možností je zvážiť Aký stres vo vás vyvoláva neSÚRNOSŤ A DÔLEŽITOSŤ ÚLOH. dostatok času? Účelove trávime Správnym poradím vykonávania čas alebo ho mrháme? Podeľte prác zmenšujeme stres a chráhárok papiera zvislou čiarou na nime si svoje zdravie. dve časti. Na ľavej strane napíšte Žijeme v dobe, kde je veľmi najmenej päť vecí, ktoré sú vám mnoho dôležitých záväzkov, ktodôležité. Nech je číslo 1 najdôleré sa musia urobiť ihneď. Je to žitejšia vec, osoba, ideál alebo práca, ktorá vyvoláva najväčší aktivita, ktorá má veľký význam stres. Je naozaj veľmi dôležitá pre naše osobné šťastie a uspoa súrne potrebuje ukončenie? kojenie. Zoznam by napríklad mohol vyzerať takto: tívne využívať čas. Môže sa uplatPripomeňme si zoznam dô- Rozoznať skutočnú dôležitosť Rodina – Zdravie – Poctivosť niť ako v práci, tak aj doma. ležitých vecí pre nás. Ak sa tam možno zistiť odpoveďou na na– Kamaráti – Práca – Zvieratká nachádzajú napríklad zvierat- sledovné otázky: Je to naozaj dôležite pre mňa - Čítanie VYTVÁRANIE ČASOVÉHO PLÁNU ká, čas ktorý neúčinne strávime Teraz na pravej strane napíšte Sú názory, že vytvárať časový pred televíziou môžeme využiť alebo iba súrne pre osobu, ktorá všetky veci, na ktoré vy trávite plán je ešte jeden spôsob mrha- na zriadenie búdy pre psa alebo ma požiadala o pomoc? Čo sa stane, ak to neurobím váš čas. Začneme s tými, na ktoré nia časom. Medzitým, výsledky robenie búdky pre vtáky a pod. strávime väčšinu svojho času. rôznych výskumov vravia úpl- Fyzická aktivita a následný dobrý ihneď? Môže to teraz urobiť aj niekto Príklad: ne inak. Každodenne sa každý pocit vyvoláva radosť, pocit užiPráca – Rodina – Spánok – stretáva s neúrekom vecí, ktoré točnosti a neuveriteľne zmenšuje iný? Sú dôležitejšie a súrnejšie veci, Prechádzka - Práce v domácnosti zaujímajú jeho pozornosť a akti- stres. - Kamaráti vitu a lákajú ho zúčastniť sa ich. Keď využívame čas na to, čo ktoré musím osobne urobiť? Ak zistíme, že požiadavka Väčšina nemá tu možnosť No ako je už všeobecne známe, nám je dôležité, staneme sa celtráviť väčšinu svojho času na že čas stále beží a nemožno ho kovo šťastnejší. Budeme lepší v skutočnosti pre nás nespĺňa veci, ktoré sú napísane ako naj- vrátiť, časový plán vždy pomáha rodičia, manželia, pracovníci ani jedno kritérium, to znamená, že je lepšie, aby to urobil niekto dôležitejšie. Ten fakt, že nám sústrediť sa iba na tie dôležité a priatelia. iný. Ak nadriadený trvá na tom, menej cenné veci zaberajú väč- veci. Na pracovisku poskytumôžeme sa ho opýtať, ktorú prášinu času vyvoláva v nás určitú je ďalšie výhody, pretože nám ORGANIZOVANIE VYKONÁVAcu máme prvú robiť. Tú, ktorá je formu stresu. umožní: NIA ÚLOH V PRÁCI Úspešný časový manažment Plán a rozvrh vykonávania prác pre nás súrna a dôležitá alebo - zabezpečiť čas na efektívne pomáha stať sa účinnými a efek- vykonanie nevyhnutých prác sa vo veľkej miere môže uplatniť tú, ktorá to nie je. Zodpovednosť tívnymi vo vykonávaní záväzkov. a úloh aj v práci. Zvlášť, keď sa vysky- je teraz úplne na ňom a takto Týmto spôsobom sa zabezpečuje - eliminovať neproduktívne tujú sklzy, pre ktoré nikdy nieto sa náš stres stratí. Keď je množstvo úloh, ktoviac času na dôležitejšie veci. No prerušenia času alebo sa vždy posúvajú nie je to vždy tak jednoduché - ohraničiť čas trvania pracov- za pozdejšie. Využitie účinných ré treba ukončiť, treba najskôr a vyžaduje si niekedy významnú ných porád na plánovaný čas nástrojov a metód zníži pocit stanoviť priority: Je k dispozícii všetko potrebné na úspešné zmenu v našich ustálených ak- využiť prestávky na vlastný stresu na pracovisku. ukončenie? Koľko času je potivitách. Napríklad rozhodnutie oddych. založiť si rodinu znamená veľkú Doma časový plán môže po- ROZDIEL MEDZI SÚRNYM A DÔ- trebné na úspešné ukončenie? Sú dostupné všetky iné prozodpovednosť aj pre ostatných. môcť, aby sa nejaké mrhanie LEŽITÝM Treba zabezpečiť väčší príbytok, časom, zamenilo pre tvorivé Každému sa stane, že ho striedky (informácie, personál, náklady na život sú vyššie, po- chvíle, ktoré prinášajú radosť niekto požiada o pomoc. Práve zariadenia, atď.) na úspešné trebné je lepšie platené zamest- a pokoj. Napríklad čas strávený vtedy, keď si naplánoval svoju ukončenie? Úloha, ktorá bude nanie a možno aj dve práce. To pozeraním nejakého nudného prácu, zjavil sa kolega, ktorý má mať najväčší počet kladných vyžaduje zrieknutie sa vychá- TV programu môžeme využiť na neuveriteľný problém a potrebu- odpovedí sa stane najpriorit dzok, menej času na priateľov, upravenie príbytku, záhradky a je našu pomoc ihneď. Ak sa od nejšia. záľuby a podobne. pod. Výsledok úspešne vykona- nás žiada, aby sme boli tímovým (Koniec) Časový manažment pomáha nej práce vždy u človeka vyvoláva hráčom, alebo ak pomoc žiada Foto:pixabay kontrolovať a racionálne a efek- pozitívne pocity a náladu. priamo nadriadený, čo môžeme

VII

POĽNOHOSPODÁRSKE ROZHĽADY | HLAS ĽUDU

DO VÁŠHO RECEPTÁRA

Bravčové mäso na zelenine s omáčkou

Suroviny: 1 kg bravčového mäsa zvinutého do rolády, 1 veľká cibuľa, 3 strúčiky cesnaku, 3 mrkvy, 1 stonkový zeler, 4 vetvičky tymianu, 4 vetvičky rozmarínu, 1 jablko, 2 lyžice masla, 300 ml jablčného nápoja, 100 ml mäsového vývaru, 2 lyžice roztopeného masla, 1 lyžica jablčného octu, 1 lyžica horčice, 750 g uvarených zemiakov, podľa chuti soľ, mleté čierne korenie, hrubozrnná morská soľ, citrónová šťava, olivový olej. Takto sa to podarí: Rúru predhrejeme na 180 °C. Mäso osušíme papierovou utierkou. Ošúpanú cibuľu nakrájame na kolieska. Cesnak ošúpeme a nasekáme najemno. Očistenú mrkvu nakrájame na tenké plátky a rovnako aj zeler. Bylinky opláchneme, otrasieme z nich vodu a 2 vetvičky rozmarínu odložíme bokom. Zvyšok lístkov rozmarí-

nu spolu s tymianom nasekáme nahrubo. Ošúpané jablko nakrájame na štvrtinky, odstránime jadrovník, nakrájame na plátky a pokvapkáme trochou citrónovej šťavy. Na pekáči zohrejeme olej, mäso na ňom zľahka opečieme zo všetkých strán dohneda a vyberieme. Osolíme a okoreníme. Do pekáča pridáme maslo, cibuľu, cesnak, mrkvu, zeler a bylinky. Chvíľu opekáme a zamiešame jablká. Osolíme, okoreníme a za stáleho miešania krátko dusíme. Zeleninu zhrnieme do strán, do stredu položíme mäso a zalejeme 50 ml jablčného octu a mäsovým vývarom. Pečieme v rúre 40 až 45 minút, kým sa mäso neprepečie. Medzitým ošúpeme uvarené zemiaky a nakrájame ich na väčšie kocky. Na panvici rozhorúčime roztopené maslo a zemiaky na ňom opečieme do chrumkava. Mäso a zeleninu vyberieme z pekáča a udržujeme v teple. Do výpeku pridáme ocot a zvyšok jablčného octu a rozmiešame. Prelejeme do hrnčeka a varíme, kým sa tekutina nezvarí asi na polovicu. Zamiešame horčicu a dochutíme. 

Rozmarínové zemiaky so šampiňónmi a slaninkou

Suroviny: 8 menších zemiakov, 150 g čerstvých šampiňónov, 200 g slaniny, 200 g syr Eidam, 250 ml smotany, menšia cibuľa, rastlinný olej, soľ, mleté čierne korenie, rozmarín. Takto sa to podarí: Zemiaky ošúpeme a v celku povaríme v osolenej vode asi 15 minút. Scedíme a odložíme bokom. Rúru rozohrejeme na 180 °C. Šampiňóny a cibuľku očistíme

Nepečený malinový cheesecake s vločkami

Kokosová monte torta

Suroviny: Na cesto: 8 vajec, 8 lyžíc kryštálového cukru, 4 balíčky kakaového pudingu, 100 g mletých lieskových orieškov; Na plnku: 400 ml mlieka, 2 lyžice hladkej múky, 3 balíčky vanilínového cukru, 100 g jemnej kokosovej múčky, 250 g masla, 200 g práškového cukru; Na vrch torty: čokoládová poleva. Takto sa to podarí: Cesto: Žĺtky vyšľaháme s cukrom do peny.

Zľahka zamiešame puding a mleté oriešky. Primiešame vyšľahaný sneh z bielkov. Pečieme v 2 tortových formách, ktoré vystelieme papierom na pečenie, pri 180 °C približne 20 minút. Plnka: Z mlieka, hladkej múky, vanilínových cukrov a kokosovej múčky uvaríme hustú kašu. Maslo vyšľaháme s práškovým cukrom a postupne pridáme vychladnutú kašu. Z cesta stiahneme papier, natrieme 2/3 plnky a pritlačíme druhé cesto. Potrieme zvyšnou plnkou a polejeme čokoládovou polevou. Necháme v chlade 4 až 5 hodín. 

a nakrájame. Postrúhame Eidam a nakrájame slaninku. Na panvici necháme opražiť slaninku a podľa potreby pridáme trochu oleja. Prisypeme cibuľku a po asi minúte i šampiňóny. Osolíme, okoreníme a restujeme. Nakoniec prelejeme smotanou a necháme asi minútu prebublať. Odstavíme a pridáme pol lyžičky sušeného rozmarínu. Do pekáča rozložíme celé zemiaky a zalejeme ich pripravenou omáčkou. Zasypeme syrom a zapekáme do zlatista – približne  30 minút.

Suroviny: 50 g horkej čokolády, 1 lyžica masla, 1 lyžica medu, 150 g ovsených vločiek; Na plnku: 500 g jemného tvarohu, 1 konzerva kokosového mlieka, 8 plátkov želatíny, 2 lyžice medu; Na polevu: 300 g malín, 3 lyžice piva, 2 lyžice medu, 4 plátky želatíny. Takto sa to podarí: Čokoládu rozpustíme s maslom. Pridáme lyžicu medu, zamiešame a postupne pridávame ovsené vločky. Tortovú formu s priemerom 20 cm vymastíme maslom, nalejeme cesto a mokrou lyžicou rozotrieme. Plnky: Plátky želatíny namočíme do vody a necháme napučať 10 minút podľa návodu.

Zatiaľ vymiešame tvaroh, kokosové mlieko a med dohladka. Do menšieho hrnčeka dáme 3 lyžice tvarohovej plnky. Želatínu vyberieme z vody, vyžmýkame a pridáme k trom lyžiciam plnky. Na miernom ohni pomaly zahrievame, kým nevznikne tekutina (pozor, nesmie sa variť!). Rozpustenú želatínu prilejeme za stáleho miešania do ostatnej plnky. Kokosovú zmes rozotrieme na korpus a dáme zachladiť, kým nestuhne. Poleva: Maliny podlejeme pivom a povaríme, kým nezmäknú. Odstavíme, pridáme med podľa chuti a vyžmýkanú želatínu, ktorú sme predtým na 10 minút namočili do vody. Necháme vychladnúť. Nalejeme na cheesecake a necháme stuhnúť. Vrch koláča môžeme ešte posypať ovocím a ozdobiť mätou.  Zdroj: recepty.sk

POĽNOHOSPODÁRSKE ROZHĽADY | Príloha pre poľnohospodárov a dedinu | Číslo 464 | Pripravujú: Ľubica Sýkorová, Elena Šranková a spolupracovníci | Použitá domáca a zahraničná literatúra

VIII

Kultúra Ak necítim to, čo robím, radšej neurobím

Kultúra

SO VŠESTRANNOU DANICOU VŔBOVOU

Danuška Berediová

ajdušičanka Danica Vŕbová je absolventkou srbskej literatúry a jazyka a počas štúdia pomaly zakotvila v Novom Sade. Tomu pomohli aj mnohé jej aktivity. V SKC Pavla Jozefa Šafárika tancuje a spieva, kde je aj tajomníčka, koordinátorka folklórnych skupín a ľudového orchestra, predsedníčka sekcie pre marketing a mediálnu prezentáciu a komunikáciu, umelecká vedúca detskej skupiny a je členkou tímu, ktorý píše projekty. Tiež, je tajomníčka v MOMS Nový Sad. Vedľa toho všetkého, hovorí že v Novom Sade veľa tvorí. Danica, koľkokrát sa musíte klonovať, aby ste toto všetko stihli? Niekoľkokrát. Žartujem (smeje sa). Literatúra si vyžaduje stále mať hlavu nad knihou, takže naozaj veľa čítam. Aj viac, ako tisíc strán týždenne. Skôr som mala viac času čítať aj to, čo chcem a čo ma zaujíma a teraz už čítam iba to, čo musím. Stratila som hranicu medzi tým, čo sa mi páči a tým, čo musím. Druhá vec je, že málo spím. Viem, že to nie je dobre, ale ja som jedna z tých osôb, ktoré najviac tvoria v noci. Cez deň robím veci mechanicky, nie kreatívne. A večer mám také nápady! Večer tvorím, píšem poéziu a prózu, vymýšľam choreografiu, skladám piesne, mám nápady pre divadlo. V lete mám menej povinností a nemám rada teplo, vtedy nemôžem robiť a potom veľa spím. Necítim sa vtedy dobre. Smutne mi je, keď nemám čo robiť. Robíte s deťmi vo folklóre, ale aj v cirkvi. Čo vás podnietilo na prácu s deťmi? Áno, aj v cirkvi, ale iba na sviatky. Neviem presne ako som sa dostala do kontextu s deťmi. Chodila som na folklórne • KULTÚRA •

Vždy usmiata Danica semináre, tancujem od piatich rokov, ale nikdy ma neťahala tá práca. Okolnosti boli také, že žena, ktorá predo mnou robila s deťmi, bola tehotná a tak potrebovali nájsť niekoho, kto prevezme deti. Oslovili mňa, či by som nechcela. Súhlasila som, lebo som navševovala kurzy a semináre, tak som sa chcela vyskúšať. Vtedy som sa začala zaujímať o detské hry a ľudovú slovesnosť vojvodinských Slovákov pre deti. Ale predtým ma nikdy nenapadlo, že budem robiť s deťmi. Ako vyzerá práca s deťmi v Šafáriku? Na fakultu som sa zapísala preto, že som vedela, že chcem robiť v škole a dokonca teraz to čoraz menej chcem. Vidím, že je v tomto štáte veľmi ťažko robiť s deťmi, keď v skupine, v ktorej je 30 detí, iba dve sú inšpirované a majú vôľu pracovať. To je naozaj zázrak. Je to vidno aj v súbore. Niekoľko detí chodí iba preto, že ich rodičia chcú, aby chodili a na niektorých vidno, že naozaj rady chodia a že ich to baví. Preto sa naozaj snažím, aby som ich inšpirovala a po-

vzbudila, aby samy skúmali, čo chcú robiť. Ukazujem im, že sa niečo dá odtancovať viacerými spôsobmi, že existuje viacej variantov tej istej piesne, že folklór nie je iba to, čo vidia na Zlatej bráne alebo na Tancuj, tancuj,..., ale folklór existuje aj za hranicami nášho štátu. Často si premietame video zábery Lúčnice, Sľuku a iných detských vojvodinských súborov, ale aj maďarské a rumunské. Proste, chcem im ukázať, že môžu robiť všeličo a že ten čas, ktorý máme v Šafáriku pre naše stretká, môžeme využiť aj tak, že si niečo prečítame, napr. ľudové rozprávky, či hádanky. Tak sme si založili aj detskú spevácku skupinu. Majú talent a vôľu a hoci ich je 8, či 10, nechcem rezignovať, lebo ony sú naša budúcnosť. Ak nebudem robiť s nimi, odídu a o 5 – 10 rokov sa nám sem nevrátia.

Tancuje od piatich rokov Ako ste sa rozhodli, čo študovať? Bolo to z lásky k umeniu. Toto bolo umenie v Novom Sade a nie na Akadémii umenia. Zaujímali ma aj dejiny umenia,

to máme iba v Belehrade, ale ja som vedela, že chcem študovať v Novom Sade. Hlavne preto, že sú tu Slováci, lebo tu mám Šafárik a tu môžem rozprávať materinským jazykom. V Belehrade by mi to naozaj chýbalo, hoci je Belehrad bližší Hajdušici. Začala som študovať umenie, ktoré je zároveň aj veda a preto je špecifické a ešte, že je po srbsky. To je zase zaujímavá mentálna práca, lebo rozmýšľam po slovensky a študujem srbčinu. Ale môj mozog funguje po slovensky. Tak prečo ste neštudovali slovenčinu? Lebo od malička mi všetci v Hajdušici hovorili, že naša slovenčina je zlá, že sa v tom nevynájdem, že nebudem úspešná, že si prácu v Hajdušici nenájdem, keď vyštudujem. Ja som im verila. Teraz to trochu ľutujem. Automaticky, všetci predpokladali, že keď vyštudujem, musím sa vrátiť do dediny. Nevidím seba zase v Hajdušici, ale ani na Slovensku. Najradšej by som zostala tu a rozšírila si ešte tento svet, ktorý si tu budujem a snažila si ho užívať. Kde by ste chceli pracovať po ukončení štúdia? Na začiatku som dúfala, že si prácu nájdem v odbore. Ale prvý deň na fakulte nám profesori rozbili všetky ilúzie a povedali nám, že si s touto fakultou prácu nikdy nenájdeme, že budeme mať plné srdce, ale prázdne vrecká. Po štyroch rokoch vidím, že je to naozaj tak. Nikdy som nebola z tých, ktorí sa na prácu pozerajú podľa toho, koľko si zarobia. Ja som taká, že ak necítim to, čo robím, tak radšej nebudem ani robiť. Ak nedám celú seba do toho, tak to nie je to. Láka ma žurnalistika a práca s ľuďmi. Práca, ktorá nie je monotónna a v ktorej môžem byť kreatívna. Lebo kreativitu potrebujem v práci a preto by som nemohla robiť ako profesorka v škole. Žurnalistika je v tom vďačná, lebo sa zoznámim s mnohými ľuďmi a tie kontakty zostanú navždy.

25 /4808/ 23. 6. 2018

Foto: z archívu Danice V.

Kultúra SRBSKO V RYTME EURÓPY

V Niši vyhrala Vrnjačka Banja Jaroslav Čiep

mluvu o spolupráci medzi obcami a mestami v Srbsku a organizáciou Europian Capital Advisors Mana-

Tri grácie z Báčskeho Petrovca

gement s. r. o., ktorá zastrešuje podujatie Srbsko v rytme Európy do tohto ročníka podpísalo 22 prostredí v našej krajine. Okrem iného aj Obce Báčsky Petrovec,

bor, Vrbas a Srbobran. Ide o najmasovejšie detské podujatie, ktoré sa na priestoroch Srbska uskutočňuje už jubilejný desiatykrát a usporadúva sa v spolupráci s veľvyslanectvami Európskej únie a predsedami obcí a primátormi miest v Republike Srbsko. Cieľ podujatia je podporiť, rozvíjať a spoznať mladé talenty v Srbsku, posilniť interkulturálnosť, toleranciu, rodovú rovnosť, spoluprácu a edukáciu. Posledné tri roky sme sledovali túto súťaž nielen preto, že nás organizátori o tom upovedomili, ale aj preto, že tretí rok za sebou aj v Obci Báčsky Petrovec usporiadali casting talentovaných detí, ktoré potom predstavovali svoje prostredie a súťažili v rámci tohto podujatia. Roku 2016 najprv v Ćupriji patrónom Petrovčanov bol Cyprus a spievali po grécky, o rok neskoršie, roku 2017, v Sombore reprezentovali obec s choreografiou a piesňou po švédsky a tohto roku vystupovali v Niši v hale Čair. Tento raz sa im na podujatí Srbsko v rytme Európy dostalo zastupovať Španielsko a tak ich pesnička znela po španielsky.

Záber z haly Čair v Niši

Báč a Odžaci. Ale aj ďalšie obce a mestá Vrnjačka Banja, Bosilegrad, Sremska Mitrovica, Niš, Vranje, Nový Sad, Trstenik, Gornji Milanovac, Apatin, Temerin, Kragujevac, Subotica, Mladenovac, Žabalj, Ćuprija, Trgovište, Som-

www.hl.rs

Program podujatia bol realizovaný v sobotu 16. júna v priamom prenose na Prvej srbskej televízii a spôsobom Eurovízie. Fanúšikovia od 1. júna esemeskami mali možnosť podporiť svojich favoritov a po vystúpení na pódiu

Informačno-politický týždenník

odborná porota tiež dala svoj súd a udeľovala body. Po prvýkrát tohto roku aj Obce Odžaci a Báč boli súčasťou podujatia Srbsko v rytme Európy. Tri talentované dievčatá organizátori vyselektovali z Obce Odžaci. Predstavovali Fínsko a ich pesnička znela po anglicky. Tri grácie Katarína Benková z Lalite (spev), Z vystúpenia predstaviteliek Obce Báč Tijana Bačiková a Dunja Đorđevićová (tanec) sa, a mladí Nišlijovia boli naladení podobne ako aj ostatní účastníci, fandiť aj za svojich priateľov z na vystúpenie chystali viacero iných miest“ – potvrdil nám Lauplynulých mesiacov za pomoci zar Veselinović. Tiež povedal, že profesorov spevu a tanca, ktorých mesto Niš bolo dobrým hostiteim pridelila produkcia progra- ľom a majú len slová chvály pre mu. Predstaviteľky Obce Odžaci súťažili v poradí ako dvadsiate prvé. Dievčatá z Báču Аleksandra Pušarová-Milićová, Vesna Vukovićová-Stuparová a Magdaléna Kaňová zo Selenče tiež účinkovali v Niši a vystupovali pod poradovým číslom 10. Predstavovali Slovenskú republiku a zaspievali pieseň Horehronie. Pod poradovým číslom 12 vystupovali Irena Struharová, Jana Jovankovičová a Shaili Ponigerová-Ferero, gymnazistky z Báčskeho Petrovca. V nasledujúcom roku sa súťaž Srbsko v rytme Európy bude konať v meste Vrnjačka Banja, pretože tento tím zastupujúci Francúzsko vyhral súťaž tanca a spevu. Dievčatá z Báču obsadili V súťaži po prvýkrát piatu priečku, Petrovčanky boli predstaviteľky Obce Odžaci jedenáste a predstaviteľky Odžakov dvanáste v poradí. Podľa slov organizátorov, v Niši kultúrne centrum v Niši, ktoré vládla pozitívna atmosféra a bolo bolo v čele tejto organizácie. Podľa pravidiel súťaže odmeprítomných veľa mladých ľudí, ktorí podporili svojich priateľov nou pre víťaza je cesta do krajiny, súťažiacich v tanci a speve v ktorú reprezentovali, takže tím Vrnjačkej Banje by mal cestovať jazyku európskych krajín. „Všetko prebehlo v najlepšom do „krajiny lásky“. poriadku, mali sme krásnu odozvu od publika, fandenie bolo Foto: archív srbijauritmuevrope. rs a účastníkov férové, bola pozitívna atmosféra • KULTÚRA •

AKTIVISTI STAROPAZOVSKÉHO SLOVENSKÉHO SPOLKU

Až na dvoch oblastných prehliadkach

Anna Lešťanová

lenovia SKUS hrdinu Janka Čmelíka zo Starej Pazovy usilovne pracujú a dosahujú pozoruhodné výsledky. V sobotu 16. júna sa v Starej Pazove a v Pećinciach zúčastnili až dvoch oblastných prehliadok. Oblastná prehliadka hudobnej tvorby Sriemu pre dospelých sa konala v divadelnej sále a otvorila ju Anđelka Maliová, predsedníčka Zhromaždenia Zväzu ochotníkov Obce Stará Pazova. Selektorke Dajane Kostićovej a obecenstvu sa predstavili spevácko-tanečné skupiny z Rumy, Nových Banoviec, Šídu, Inđije, Novej Pazovy (spolky Sv. Sava a Mladost) a Starej Pazovy (SKUS hrdinu Janka Čmelíka a KUS Branka Radičevića). V 25 minútovom programe v mene slovenského spolku Čmelík vystúpili členovia Mládežníckej tanečnej skupiny a

FS Klasy v choreografiách Ruženy Červenskej a Zlatka Rumana. Kto sa zúčastní na Festivale hudobnej tvorby Vojvodiny v Rume (12. až 14. októbra) bude známe do polovice júla, teda po odsledovaní a zhodnotení všetkých oblastných

ciach a vystúpili ochotníci z až piatich Z vystúpenia členov Mládežníckej tanečnej obcí – Peći- skupiny v Starej Pazove niec, Sriemskej Mitrovice, Inđije, Šídu a Starej Farkašová a s obyčajami krstín, Pazovy. Program pozostával zo 14 ktoré pripravili Ján a Ivan Slávik. Na oblastnej prehliadke folklórnej tvorby Sriemu najpočetnejší boli ochotníci zo Staropazovskej obce a medzi šiestimi skupinami vystúpili aj členky SKUS hrdinu Janka Čmelíka. Ženská spevácka skupina Združenia pazovských žien s vokálnou sólistkou Anna Horvátovou sa predstavila tromi piesňami umeleckej vedúcej R. Červenskej. Selektorkou aj tejto oblastnej prehliadky bola D. .... a členov Folklórneho súboru Klasy Kostićová a kto vystúpi na poprehliadok hudobnej tvorby Srie- bodov. S dvomi bodmi sa predsta- krajinskej prehliadke Folklórnej mu pre dospelých. vili i členovia SKUS Jednota zo Šídu: tradície Vojvodiny v dňoch 22. a 23. Tohtoročná 40. oblastná pre- so slovenskými ľudovými piesňami septembra vo Vrbasi sa bude tiež hliadka pôvodnej folklórnej tvorby umeleckej vedúcej Nataše Kolá- vedieť náhradne, po odsledovaní Sriemu sa uskutočnila toho istého rovej a v podaní staršej skupiny, všetkých oblastných prehliadok. dňa v Kultúrnom stredisku v Pećin- ktorej umeleckou vedúcou je Anna

STARÁ PAZOVA

Trojnásobné podujatie na otvorenom A. Lešťanová

fúzia vinárov, maliarov a tamburášov sa teda vydarila i keď pre nich každému osve sobotňajšie podujatie znamenalo, ako nám sami prezradili, novú skúsenosť. Milovníci kvalitného vína a dobrej hudby sa kochali v 15 obrazoch, ktoré namaľovali na

j napriek obavám, že sa trojnásobné podujatie na plató pred staropazovskou divadelnou sálou v sobotu 16. júna pre nepriaznivé počasie neuskutoční, na naplánovanom otvorenom priestore predsa všetko prebiehalo podľa predstáv organizátora. Po prvý raz vínne hody mali aj dve sprievodné podujatia. Početní návštevníci okrem pohárika kvalitného domáceho a zahraničného vína mali príležitosť pozrieť si aj mini výstavu obrazov, o ktorú sa postarali členovia Združenia výtvarných umelcov Mini výstava staropazovských Starej Pazovy. Po prvýkrát maliarov • KULTÚRA •

Členovia Tamburášskeho orchestra pod vedením maestra Ljubinka Lazića (prvý sprava)

určenú tému siedmi autori tohto združenia: Gordana Radišićová, Vladimir Lazić, Siniša Čolaković, Željka Ćurčinová, Dragana Olujićová a Zorica Opavská, Príjemnú atmosféru na otvore-

nom javisku dotvorili aj hudobníci Tamburášskeho orchestra Ljubinka Lazića. Na repertoári mali nielen známe sriemske piesne, ale i piesne späté s vínom a vinohradom.

25 /4808/ 23. 6. 2018

Kultúra SVEDECTVÁ: ROK 1968 V OBJEKTÍVE TOMISLAVA PETERNEKA

Pol storočia navždy Oto Filip

demonštrovať aj v strede Belehradu. Tam sa vybrali, ale ich pri tomto roku magických podjazde milícia v tom znemožosmičiek je nila nadmerným ozaj kopa výpoužitím sily. ročí na nezabudnu– V Belehrade tie. Jedným z nesom v tej dobe pôprehliadnuteľných sobil, ešte od roku je aj pol storočia 1960, – spomína od spoločenského si doyen tunajšej vrenia v roku 1968, žurnalistickej fokeď polícia brutáltografie maestro nym použitím sily Tomislav Peternek Kadečo bolo treba upratať… do bodky plnila (Vinkovci, 1933). príkaz, že sa pro– Keďže nikam testujúci študenti nejdem bez fotonesmú dostať do aparátu, pri hoteli stredu Belehradu. Maestro novinárskej Moskva som si všiVšetko sa začalo fotograﬁe: Tomislav mol policajné sily, dosť bizarne. Všet- Peternek ktoré sa vybrali ci študenti, ktorí si smerom k Brankovto priali, sa nemohli dostať na mu mostu. Hneď som sa vybral koncert v sieni Domu kultúry za nimi, dostal sa k podjazdu, kde som zistil, čo sa deje. Vyfotil som a zvečnil tie dramatické chvíle. Je mi však ľúto, že mnohé redakcie zábery z tohto obdobia nemajú. Ja som vlastné snímky zachoval v súkromnom archíve a z nich urobil túto výstavu. Tá prvá bola pred polstoročím… Nikola Marković, ktorý bol riaditeľom belehradského Domu Proti sebe mládeže v rokoch 1966 – 1970 uvádza, že už počas jej inštalovania prichádzali protesty z politických štruktúr, najmä ná univerzita Karla Marxa – Pol zo Zväzu komunistov, ktorými storočia navždy. A čo iné k nej sa žiadalo, aby sa podujatie kvitovať ako to, že ten, kto si stornovalo. V prvom rade preto, vlastné dejiny neváži, často lebo zrážka polície a študentov bude v situácii opakovať ich. pri podjazde názorne ukázala, že veľký počet príslušníkov mladej generácie má mnohé KRÁTKE SPRÁVY kritické poznámky na vtedajšie spoločenské pomery. Otvorene poukazovali na sociálne rozdiely, vznik tzv. červenej buržoázie, Nové vedenie MOMS Selenča. byrokraciu, výhody funkcionárov, nedostatok skutočnej Jedenásťčlenná správna rada a samosprávy, vôbec odklon od trojčlenná dozorná rada MOMS v Obrovský pútač výstavy socializmu. Bol to aj koniec ilúzií, Selenči, ktoré si Selenčania zvolili že je milícia národná a že ju po- na volebnom zasadnutí 5. júna, Študentského mesta v Novom litici nepoužijú proti národným mala svoje prvé zasadnutie v utorok 12. júna. Na tomto zasadnutí Belehrade. Preto došlo k nepo- študentom. kojom, v ktorých sa veľmi rýchlo Nie náhodou výstava, ktorej si zo svojich radov členovia rád zabudlo na ich prvotný dôvod. vernisáž bola 7. júna v belehrad- volili svojich predsedov, ako aj osVystriedali ich totiž spontánne skom Dome mládeže (potrvá tatných funkcionárov, v súlade so študentské požiadavky a prianie do 21. júna), má názov Červe- štatútom. Predsedníčkou dozornej

Pri zástave

Práve preto si treba aj takýmto spôsobom pripomínať tie ich dôležité chvíle, keď sa lámali v jednom alebo druhom smere.

Selenča

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

rady sa stala Anna Berediová, kým sa predsedníčkou MOMS Selenča, väčšinou hlasou prítomných na zasadnutí, stala PaedDr. Svetlana Zolňanová. Členovia správnej rady si za podpredsedníčku zvolili Annu Petrášovú, za tajomníka Jána Šimoniho a za pokladníčku Tatianu Mandáčovú. Novozvolení funkcionári budú mať nasledovné štyri roky na starosti činnosť MOMS v Selenči. J. Berédi-Ďuky • KULTÚRA •

BOHATÁ ČINNOSŤ MIČÁTKOVCOV

Staronové vedenie spolku Anna Legíňová

o štvrtok 14. júna 2018 v Slovenskom národnom dome v Kysáči bolo riadne Výročné a volebné zasadnutie KUS Vladimíra Mičátka za prítomnosti mnohých Kysáčanov, priaznivcov tohto spolku a jeho zaujímavých aktivít. V mene predsedu spolku Michala Francistyho všetkých privítala podpredsedníčka Anna Asodiová. V krátkom úvodnom programe účinkovali Jana Jambrichová, žiačka II. 2, vynikajúca recitátorka, ktorá toto zasadnutie spestrila básňou Pavla Mučajiho Ježko si hľadá zimovisko a profesorka Anna

Legíňová, ináč tajomníčka spolku, ktorá zaspievala ľudovú pieseň Tečte prúdom slzy moje a tak si zaspomínala na voľakedajšie vystúpenia na festivale V pivnickom poli. Pracovné predsedníctvo tvorili Ján Slávik – predseda, Mária Sláviková a Michal Šranka – overovatelia zápisnice. Zápisnicu z vlaňajšej výročnej schôdze prečítala Anna Legíňová a bola jednohlasne schválená. Správu o minuloročnej činnosti prečítal predseda Michal Francisty. Aktivít mali hodne, boli bohaté a podujatia navštívené. Inak, Michal dokáže kreativitou a humoristickosťou prilákať na programy Kysáčanov, ale i cezpoľných hostí, ktorí si hlboko vážia

Patričný záujem o činnosť Mičátkovcov

Predsedníctvo na výročnom a volebnom zasadnutí spolku

jeho prácu a vedia, že budú kvalitné a nevšedne koncipované. Správu o hospodárení prečítala pokladníčka Zuzana Nasádiová, ktorá tiež všetky príjmy a trovy pedantne eviduje. Keďže predseda dozornej rady Rastislav Surový nebol prítomný, o práci pokladníka sa pozitívne zmienil Ján Slávik. O bohatej náplni práce na rok 2017 a v roku 2018 sa vyjadril predseda Francisty a doplnil, že sekcia ručných prác vyšíva veci s motívom zámku pre DFF Zlatá brána v Kysáči. Predostrel i ideu o založení sekcie milovníkov kaktusov a sukulentov. Na zasadnutí sa konala i voľba členov do správnej rady spolku.

Tvoria ju: Michal Francisty – predseda, Anna Legíňová – tajomníčka, Zuzana Nasádiová – pokladníčka, Ján a Vera Ožvátovci, Jaroslava Marčoková, Kvetoslav Agársky a náhradníci Ján Kokavec a Milinka Perovićová. Dozornú radu budú činiť Michal Vrška, Zuzana Grňová – Agárska a Ján Slávik. Predseda všetkých pozval na nastávajúce Kultúrne leto v Kysáči, manifestácie, ktoré budú prebiehať počas júla a augusta a nimi oslávia rôzne významné jubileá a pripoja sa i k oslavám 245. výročia príchodu Slovákov do Kysáča, ktoré organizuje MOMS v Kysáči v spolupráci s Radou Miestneho spoločenstva a relevantnými subjektmi.

45. MEDZINÁRODNÝ FESTIVAL INFANT

Nová divadelná paradigma Danuška Berediová

NFANT – Medzinárodný festival alternatívneho a nového divadla, ktorý organizuje Kultúrne stredisko Nového Sadu, sa tohto roku bude konať od 25. júna do 2. júla. Pri tej príležitosti organizátori

Grabovac vyhlásil, že každé vydanie INFANT-u musí ponúkať niečo nové a že je tohto roku urobený krok vpred. Témou tohtoročného festivalu je Nová divadelná paradigma. Namiesto doterajšieho dominantného politického a deštruktívneho divadla, INFANT tohto

Upútavka tohtoročného festivalu

Z tlačovky v KC Nového Sadu

zvolali tlačovku, na ktorej hovorili Simon Grabovac, selektor a výkonný producent festivalu, Stevan Bodroža, režisér predstavenia Balkanska tužbalica a Milan Mađarev, režisér predstavenia Post kvartet. • KULTÚRA •

roku ponúkne angažované divadlo, ktoré hovorí takmer o rovnakých problémoch, ale na iný a komplexnejší spôsob. „Ponúkneme jeden druh inakšieho angažovaného divadla, ktorý neprovokuje

divákov, ale na iný spôsob hovorí o všetkom, čo sa udialo u nás, od vojen po všetky iné problémy. V tom zmysle najcharakteristickejšie predstavenie je azda Balkanska tužbalica, ktorá z perspektívy tých, ktorí trpeli, hovorí vrstevnato,“ povedal Grabovac. Stevan Bodroža konštatoval, že je tento festival významný, lebo animuje divákov, ktorí by možno nešli pozerať alternatívne predstavenia, ktoré sú na pravidelnom

repertoári nejakého divadla. Na tohtoročnom INFANT festivale sa obecenstvu predstaví 11 predstavení z Francúzska, Izraelu, Španielska, Slovinska, Macedónska, Maďarska, Ruska a Srbska. Festival bude prebiehať na štyroch miestach v Novom Sade: v Kultúrnom stredisku Nového Sadu, Srbskom národnom divadle, Novosadskom divadle a na Štrande.

25 /4808/ 23. 6. 2018

Foto zdroj: www.kcns.org

Kultúra

KRÍŽOVKA ČÍSLO 25

PIATOK 22. JÚNA V tajničke je pomenovanie tradičného – o 19.00 h v Predškolskej ustanovizni Lienka otvorenie výstav: výstavy detského festivalu. poštových známok a starých mincí žiakov ZŠ Ľudovíta Štúra v Kysáči a členov Spolku filatelistov Báčsky Petrovec Spoznaj svet filatelie a s filateliou spoznaj svet (v organizácii KUS Vladimíra Mičátka za pomoci Spolku filate- autorka: ustálený grécky 2. časť rieka v ANNA prejav kniha röntgen samo- tajničky listov Báčsky Petrovec) a výstavy prác členov Výtvarného krúžku Michala BIČIARusku máp vládca úcty Geržu a detského tábora Na salaši na dvore (Železničná 1) ROVÁ – o 21.00 h na nádvorí ZŠ Ľudovíta Štúra, na zámku Zlatej brány, bábkové predstavenie Eliášove husle v predvedení členov Divadielka Galéria prirovnanie z Nového Mesta nad Váhom, Slovenská republika SOBOTA 23. JÚNA – o 19.00 h v Slovenskom národnom dome otvorenie výstavy Kysáčska krása dvoch autorov Branislava Kokavca a Pavla Surového, ktorá je venovaná 245. výročiu príchodu Slovákov do Kysáča (Slovenská 47) – o 20.00 h na zámku Zlatej brány, koncert detských folklórnych súborov zo Slovenskej republiky (DFS Radosť z Trenčína a DFS Vienok z Bratislavy) NEDEĽA 24. JÚNA – ZŠ Ľudovíta Štúra (Železničná 3) – 12.00 – 14.00 h príchod účastníkov – 12.00 – 15.00 h priestorová skúška – 15.00 – 16.00 h príprava na galakoncert – 16.00 h – otvorenie festivalu a galakoncert

SCÉNA

Seine hrajú v Kovačici. Chorvátske trio Seine koncertuje vo štvrtok 28. júna v Klube Víkend v Kovačici. Táto skupina pod vedením speváka a gitaristu Ivana Ščapeca vznikla pred desiatimi rokmi ako jeho kantautorský projekt, ktorý v období posledných troch rokov prerástol v skutočný band; dnešní členovia sú ešte aj bubeník Dimitrij Mekotanović Petrović (ex Vlasta Popić, Radost) a basgitarista Ivan Grobenski (Moskau). Vlastný zvuk opisujú ako zmes štýlov folk-punk, altrock a dream pop. Nahrali debutový album Sno sna (vy-

KONCERTY 23. júna, Mládežnícke stredisko CK13 v Novom Sade: Pt/Tearpalm (postindustrial / psychodelic noise – Niš) + Dichotomy Engine (ambient drone / noisegaze, NS) + MRT (industrial / dreamnoise / experimental, NS) 23. júna, SKCNS Fabrika v Novom Sade: Humanitárny koncert pre Dragana. Clyde + Chupavci + UV 29. júna, Mládežnícke stredisko CK13 v Novom Sade: Svemirko S. L.

www.hl.rs

spojka súhlas

1. časť tajničky

Anna (dom.)

meter

ženské meno

Karol (dom.)

ženské meno hnus

Rimavská Sobota

vykonávateľ trestu darovaná vec

citoslovce prenájom

alt

Informačno-politický týždenník

S HLA U ĽUD

voňavý

urbárna kniha

Oliver Twist

vpíšte DARI

rieka na Slovensku

davateľstvo Moonlee Records). Ry Co oder: The Prodigal Son. Skúsený gitarista Ry Cooder vydal nový sólový album The Prodigal Son, inšpirovaný súčasnou Amerikou a komentujúci dnešné časy v čerstvých bluesrockových skladbách, odzrkadľujúcich duchovnosť gospelových piesní černochov a belochov. Tento sedemdesiatnik kariéru začal roku 1967 ako člen kalifornských skupín Rising Sons a Captain Beefheart, neskoršie spolupracoval aj s Rolling Stones (na albumoch Let It Bleed a Sticky Fingers). Prvý sólový album Ry Cooder vydal roku 1970, zaoberal sa aj filmovou hudbou (nahral soundtrack pre dielo Paríž, Texas Wima Wendersa a mnohé iné).

záhon

nábožen. obec

plemeno

vpíšte OC preto

nádoby

karát

zadná strana mince

vozidlo ťahané koňmi

opytovacie zámeno

iným spôsobom anno domini podala

ROZLÚŠTENIE KRÍŽOVKY ČÍSLO 24 VODOROVNE: posadila, ostro, id, darobne, L, Ema, VA, istá, kar, panter, A, atu, tá, r, metlička, Ilinka, ie, elán, OT, Stano, N, dva, os TAJNIČKA: STRETNUTIE POD LIPAMI

kyslík to

spojka

liter

zrakové orgány

Správne rozlúštenie KRÍŽOVKY 22 z čísla 22 Hlasu ľudu z 2. júna 2018 bolo: MIROSLAV KRIVÁK. Odmenu – knižné vydanie z produkcie NVU Hlas ľudu za správne rozlúštenie uvedenej krížovky získala: ANNA VRŠKOVÁ, Ul. republiková č. 39, 21 412 Hložany. Blahoželáme. Správne rozlúštenia aj naďalej zasielajte DO 5 DNÍ ODO DŇA VYDANIA NAŠICH NOVÍN na adresu: NVU Hlas ľudu, Bulvár oslobodenia 81/V, poštový priečinok 234, 21 000 Nový Sad, PRE KRÍŽOVKU, alebo mailom na adresu: obsustova@hl.rs

• KULTÚRA •

Oznamy GRATULÁCIA

Bratislavská firma hľadá TAXI VODIČOV pre prácu v Bratislave.

V týchto dňoch na Slovenskej technickej univerzite v Bratislave ukončil štúdiá Jaroslav Čáni z Kulpína. Mladému inžinierovi všetko najlepšie v ďalšom živote prajú starká a starký Petrášovci

Podmienky sú: - Slovák zo Srbska, aktívne slovenčina - minimálne 5 rokov vodičský preukaz kategórie „B“ - čistý register trestov Nie je podmienka poznávanie Bratislavy. Pracuje sa cez navigáciu.

GRATULÁCIA

Uprednostňujeme profesionálnych vodičov, alebo vodičov, ktorí robili podobnú prácu ( rozvoz, kuriérna služba, sanitka atď. ) Vybavíme všetky potrebné doklady. Vstupné náklady hradí firma – cesty, ubytovanie, stravovanie, skúška, doklady, atď. Krátky životopis prosíme zaslať na mail infodecimatax@gmail.com

hlasludu.info www.hl.rs

Radi Vám odpovieme na všetky otázky mailom alebo telefonicky. Kontakty: DECIMA TAX, s. r. o., Kvačalova 35, 821 08 Bratislava IČO: 51 307 928, DIČ: 2120685017

Vysokoškolské štúdium na Slovenskej poľnohospodárskej univerzite v Nitre na Fakulte agrobiológie a potravinových zdrojov úspešne ukončila Marína Petrášová z Kulpína. Mladej inžinierke srdečne blahoželajú otec a brat Dušan s manželkou Marienkou

GRATULÁCIA

Z príležitosti ukončenia štúdia na Slovenskej poľnohospodárskej univerzite v Nitre mladej inžinierke Maríne Petrášovej z Kulpína srdečne blahoželajú strýko Ján a strynka Anna Petrášovci

Miroslav Vizi, tel./viber: +421 905 430929 Vladimír Maćešić, tel./viber: +421 907 780777

Mestská správa pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad na základe článku 29 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04 a 36/09) zverejňuje OZNÁMENIE o schválení rozhodnuta, že nie je potrebný odhad vplyvov na životné prostredie projektu základňovej stanice mobilnej telefónie “Temerinski put„ Podnik Telenor Common Operation, pobočka Belehrad – Nový Belehrad, s oprávnením nositeľa projektu Telenor, s. s r. o., Omladinskih brigada 90, Nový Belehrad, podal žiadosť o rozhodovanie o potrebe odhadu vplyvov na životné prostredie projektu základnej stanice mobilnej telefónie “Temerinski put„ Ul. Salaš č. 101 b, na katastrálnej parcele číslo 3001/2, k. o.Čenej, Mesto Nový Sad. Po uskutočnenom postupe Mestská správa pre ochranu životného prostredia dňa 14. júna 2018 schválila rozhodnutie číslo VI-501-290/18, že nie je potrebný odhad vplyvov na životné prostredie. Do predmetového rozhodnutia možno nahliadnuť v miestnostiach Mestskej správy pre ochranu životného prostredia, Rumenačka 110 a, Nový Sad, v pracovné dni od 10.00 do 15.00 h a na webovej stránke Mestskej správy pre ochranu životného prostredia www.environovisad.org.rs. Zainteresovaná verejnosť môže vyjadriť sťažnosť proti tomuto rozhodnutiu v lehote 15 dní odo dňa jeho zverejnenia v prostriedkoch verejného informovania prostredníctvom tohto orgánu.

Mestská správa pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad na základe článku 29, odsek 1. Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04 a 36/09) zverejňuje OZNÁMENIE o schválení rozhodnutia, ktorým je daný súhlas na štúdiu o odhade vplyvov na životné prostredie projektu Podnikateľský komplex-výroba nábytku (zmena účelovosti s nevyhnutnou rekonštrukciou jestvujúcich podnikateľských objektov, poschodovosti P, VP a P +1 v rámci jestvujúceho objektu) v Novom Sade Nositeľ projektu “VITOROG-PROMET“ s. sr. o., Nový Sad, Novosadski put číslo 132, podal tomuto orgánu žiadosť o rozhodovanie o potrebe po odhade vplyvov na životné prostredie projektu “ Podnikateľský komplex-výroba nábytku (zmena účelovosti s nevyhnutnou rekonštrukciou jestvujúcich podnikateľských objektov, poschodovosti P, VP a P +1 v rámci jestvujúceho objektu) v Novom Sade, v ulici Put novosadskog partizanskog odreda číslo 6, katastrálna parcela č. 3367/1 a 3367/2 k. o. Nový Sad I, Mesto Nový Sad. Po uskutočnenom postupe a návrhu Technickej komisie, Mestská správa pre ochranu životného prostredia dňa 14. júna 2018 schválila rozhodnutie číslo VI-501-266/18, ktorým je povolený daný výskum. Do predmetového rozhodnutia možno nahliadnuť v miestnostiach Mestskej správy pre ochranu životného prostredia, Rumenačka 110 a, Nový Sad, v pracovné dni od 10.00 do 15.00 h a na webovej stránke Mestskej správy pre ochranu životného prostredia www.environovisad.org.rs. Zainteresovaná verejnosť môže vyjadriť sťažnosť proti tomuto rozhodnutiu v lehote 15 dní odo dňa jeho zverejnenia v prostriedkoch verejného informovania prostredníctvom tohto orgánu.

Na základe článku 17 Zákona o knižnično-informačnej činnosti (Úradný vestník RS, č. 52/2011), článku 35 Zákona o kultúre (Úradný vestník RS, č. 72/2009, 13/2016 a 30/2016 – oprava) a článku 19 Štatútu Knižnice Štefana Homolu, Správna rada Knižnice Štefana Homolu s r.ú. Báčsky Petrovec na svojom 57. zasadnutí, ktoré sa konalo dňa 15.06.2018, vypísala V E R E J N Ý S Ú B E H NA VYMENOVANIE RIADITEĽA KNIŽNICE ŠTEFANA HOMOLU S R.Ú. BÁČSKY PETROVEC 1. Vypisuje sa verejný súbeh na vymenovanie riaditeľa Knižnice Štefana Homolu s r.ú. Báčsky Petrovec so sídlom v Báčskom Petrovci, Ulica národnej revolúcie číslo 9 (ďalej len: knižnica). 2. Riaditeľ knižnice sa vymenúva na obdobie štyroch rokov a vykonáva práce v súlade s príslušnosťami vyplývajúcimi z ustanovení Zákona o knižnično-informačnej činnosti, Zákona o kultúre a zo Štatútu knižnice. Pracovné miesto riaditeľa knižnice je v sídle knižnice. 3. Kandidát na riaditeľa knižnice musí spĺňať nasledujúce podmienky: - má byť štátny občan Republiky Srbsko; - nesmie byť odsúdený za trestný čin, ktorý ho robí nehodným plniť funkciu riaditeľa knižnice; - má mať získané vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa (diplomové akademické štúdiá - master, špecializované akademické štúdiá, špecializované odborové štúdiá), resp. ukončené základné štvorročné štúdiá; - minimálne tri roky pracovnej skúsenosti v kultúre; - znalosť slovenského jazyka. 4. K prihláške na verejný súbeh treba záväzne priložiť tieto doklady (originál alebo overené fotokópie): - životopis; - osvedčenie o štátnom občianstve (nie staršie ako šesť mesiacov); - potvrdenie z Ministerstva vnútra z trestnej evidencie (nie staršie ako šesť mesiacov); - potvrdenie zo súdu, že sa proti kandidátovi nevedie trestné konanie (nie staršie ako šesť mesiacov); - diplom o získanom vzdelaní (i rozhodnutie o uznaní zahraničného diplomu podľa potreby); - potvrdenie o pracovnej skúsenosti; - dôkaz o znalosti slovenského jazyka (diplom alebo potvrdenie príslušného orgánu, školy alebo fakulty); - návrh programu práce a rozvoja Knižnice Štefana Homolu s r.ú. Báčsky Petrovec. 5. Verejný súbeh sa zverejňuje na webovej stránke Národnej služby pre zamestnávanie, v denníku Dnevnik, v srbskom jazyku a písme a týždenníku Hlas ľudu, v slovenskom jazyku a písme. Verejný súbeh sa v týždenníku Hlas ľudu zverejní dňa 23.06.2018. 6. Lehota prihlasovania na verejný súbeh je osem dní odo dňa zverejnenia verejného súbehu v týždenníku Hlas ľudu, resp. od 24.06.2018 do 02.07.2018. 7. Prihlášku na verejný súbeh s potrebnými dokladmi treba zaslať na adresu: Knižnica Štefana Homolu, Národnej revolúcie č. 9, 21470 Báčsky Petrovec s poznámkou: Prihláška na verejný súbeh na vymenovanie riaditeľa Knižnice Štefana Homolu – pre Správnu radu. 8. Načas nedoručené, neprípustné, nezrozumiteľné alebo neúplné prihlášky a prihlášky, ku ktorým nie sú priložené všetky potrebné dôkazy, Správna rada odmietne záverom, proti ktorému možno podať osobitné odvolanie zakladateľovi v lehote troch dní odo dňa prijatia záveru. 9. Správna rada knižnice vykoná pohovory s kandidátmi, ktorí spĺňajú podmienky zo súbehu a v lehote 30 dní odo dňa uzavretia verejného súbehu doručí zakladateľovi odôvodnený návrh listiny kandidátov. Zakladateľ z listiny kandidátov vymenúva riaditeľa ustanovizne.

Oznamujte v Hlase ľudu 021/ 47-20-840 a 021/47-20-844 inzercia@hl.rs • OZNAMY •

25 /4808/ 23. 6. 2018

Oznamy SMUTNÁ SPOMIENKA

SMUTNÁ SPOMIENKA

na našu sestričku

Hľadáme šikovných pracovníkov na prerábanie bytov v Bratislave: sadrokartonistov, obkladačov, vodárov, murárov; tel. číslo: +421903 125 113 (Viber, Whatsapp), Daniel; mail: gages@stubau.sk.

VYROBNY PROGRAM: – KOTLY NA PEVNE PALIVO, BIOMASU A PELETY – HORAKY NA PELETY – NEREZOVE KOMINY – AKUMULACNE NADRŽE

Nositelia zlatých medailí za kvalitu na Novosadskom veľtrhu

MÁRIU MAGLOVSKÚ

S láskou si na Teba spomínajú Tvoje sestričky: Anna, Katarína a Zuzana so svojimi rodinami

S láskou a úctou si spomínajú syn Samuel, dcéra Mária a vnučka Sandra

SPOMIENKA

Pri príležitosti stretnutia generácie žiakov Základnej školy Mladých pokolení v Kovačici narodených roku 1958, spomíname si na zosnulých učiteľov a žiakov.

Keď sa v nedeľu 24. júna 2018 stretneme v Aradáči, aby sme sa spolu tešili životnej 70-tke, s úctou si spomenieme na našich drahých učiteľov a spolužiakov, ktorí už nie sú medzi nami.

Nech im je večná česť a sláva!

Ku koncu úspešného zotavovania, život iné plány mal, tak sme sa prekvapení museli lúčiť s milou matkou, svokrou, starou a prastarou mamou

MAROU OCTOVOU

rod. Labátovou 22. 7. 1933 – 29. 5. 2018 z Aradáča Nezomrel, zostáva večne živý – kto spravodlivý bol a dobrotivý. Trvalú a vďačnú spomienku si zachovajú: dcéra Mária s manželom Jánom, vnuk Janko s manželkou Kristínou, pravnučky Katarína a Jana Viergovci

Oznamujte v Hlase ľudu 021/ 47-20-840 a 021/47-20-844 inzercia@hl.rs www.hl.rs

rod. Cerovskú 1. 1. 1949 – 17. 6. 2017 – 2018 z Petrovca

SMUTNÁ SPOMIENKA

BOĽAVÁ ROZLÚČKA

MÁRIU MAGLOVSKÚ

rod. Cerovskú 1. 1. 1949 – 17. 6. 2017 z Báčskeho Petrovca

KOVAČICA Štúrova 69 tel./fax: 013/662-183 mob. 063/282-097 www.uniko.rs

hlasludu.info www.hl.rs

na mamu a starú mamu

Informačno-politický týždenník

Generácia 1948

BOĽAVÁ SPOMIENKA

Dňa 11. júna 2018 uplynul smutný polrok odo dňa, čo dotĺklo milujúce srdce môjho nenahraditeľného otca

BOĽAVÁ ROZLÚČKA

V požehnanom veku, ale nečakane, v nádeji vzkriesenia, do večnosti sa pobrala moja milujúca a pracovitá matka

MARA OCTOVÁ

PAĽA OCTU

rod. Labátová 22. 7. 1933 – 29. 5. 2018

20. 9. 1931 – 11. 12. 2017

z Aradáča Najväčší poklad na svete kto ich stratil, chudobný je, sú srdcia otca, matky – čo by mal i najväčšie statky… Zarmútená rýchlym odchodom oboch rodičov, večne vďačná dcéra Mária Viergová s manželom Jánom

DROBNÉ OZNAMY TESNÍME (dihtujeme) okná a dvere neopren gumou – ochraňuje pred vetrom, chladom, prachom. Je úsporou pri vykurovaní. Inštalujeme a opravujeme rolety, harmonika dvere, pásové záclony, siete proti hmyzu; tel.: 060/5088-433 a 025/5827-710. KÚPIM staré a nové perie alebo mením za paplóny, vankúše a deky. Prídem na pozvanie. Martin Nosál, B. Petrovec, tel.:063/826 92 05 a 021/782-278. • OZNAMY •

BOĽAVÁ ROZLÚČKA

POSLEDNÝ POZDRAV

ANNA ČOBRDOVÁ

so svojim bratom, švagrom a ujkom

Privčas si odišiel, mali sme ešte veľa spoločných plánov. Milina a Minja

BOĽAVÁ ROZLÚČKA

10. 11. 1964 – 11. 6. 2018 z Pivnice

SMUTNÁ SPOMIENKA

ANNA ČOBRDOVÁ

ZUZANU MYJAVCOVÚ

10. 11. 1964 – 11. 6. 2018 z Pivnice

rod. Dudášovú 1943 – 2017 – 2018 z Báčskeho Petrovca

Zamĺkol Tvoj hlas, srdce prestalo biť, nebolo lieku, aby si ešte mohla žiť.

Navždy zostaneš v našich spomienkach.

V srdci Ťa budú nosiť: dcéra Mariana s manželom Branislavom a vnučky Matilda a Tamara

BOĽAVÁ SPOMIENKA na manžela a otca

DANIELA TRABAKA 1956 – 2017 – 2018 z Báčskeho Petrovca

Nič už nie je tak, ako bolo predtým. Všade okolo chýba Tvoj hlas, mal si rád život, my Teba a Ty nás. Skromný a láskavý si bol vo svojom živote a veľký vo svojej dobrote. Tak ako voda svojim tokom plynie, krásna spomienka na Teba nikdy nepominie. Manželka Anna a syn Dejan

• OZNAMY •

Nikdy nepochopíme Tvoj náhly odchod, z ktorého niet návratu. S ťažkým smútkom v srdciach lúčia sa s Tebou: sestra Zita, švagor Sreten a synovec Boris s manželkou Majou a deťmi Alexandrom a Dávidom

na milú mamu, svokru a starú mamu

ANNA ČOBRDOVÁ

Dcéra Anička s manželom Jankom a vnučky Patrícia a Tea

23. 12. 1954 - 17. 6. 2018 zo Starej Pazovy

1954 – 2018 zo Starej Pazovy

Manžel Janko

Márne Ťa naše oči hľadajú, márne po tvári slzy stekajú. Len ten, kto stratil, koho mal rád, pochopí, čo je bolesť a žiaľ. Spi sladko, snívaj svoj večný sen, v spomienkach sme s Tebou každý deň.

OTOM FILIPOM

OTOVI FILIPOVI

10. 11. 1964 – 11. 6. 2018 z Pivnice

Smútok a ticho dolieha na môj dom, veľmi mi chýbaš, manželka moja, v ňom. Život bol skromný, osud bol krutý, rozlúčka ťažká a spomienka večná.

BOĽAVÁ ROZLÚČKA

priateľovi

Tvoji najmilší:

dcéra Jaroslava, zať Ján a vnúčatá Janko a Jarka

SMUTNÁ ROZLÚČKA

MÁRIA DUDAŠOVÁ rod. Myjavcová 1931 – 2018 z Báčskeho Petrovca

„Hospodin je mojím hradom a môj Boh mi je skalou útočišťa.“ Ž 94,22

Rozlúčili sme sa v nádeji, že sa opäť stretneme v krajine živých.

25 /4808/ 23. 6. 2018

Dcéra, syn s manželkou a vnučky s rodinami

Oznamy SMUTNÁ ROZLÚČKA

BOĽAVÁ ROZLÚČKA

s manželkou, mamou a starkou

s manželom a otcom

OTOM FILIPOM

23. 12. 1954 - 17. 6. 2018 zo Starej Pazovy

ANOU MARČOKOVOU rod. Treter 17. 2. 1954 – 11. 6. 2018 z Hložian

Prázdno je tam, kde znel Tvoj hlas a kroky, spomienka na Teba zostáva v nás. Márne po tvári slzy stekajú a oči Ťa všade hľadajú. Odpočívaj v pokoji. Tvoji: manžel Ján, dcéra Ana a syn Jaroslav s rodinami

SMUTNÁ ROZLÚČKA s mamou

ANOU MARČOKOVOU rod. Treter 1954 – 2018 z Hložian

Život vyhasol bez posledného slova rozlúčky. Zavrela si oči, srdce prestalo biť, aj keď si ešte chcela žiť. S láskou a úctou na Teba nikdy nezabudne

syn Jaroslav s rodinou

BOĽAVÁ ROZLÚČKA s milovanou mamou

ANOU MARČOKOVOU rod. Treter 1954 – 2018 z Hložian

Odišla si tíško, utíchol Tvoj hlas, srdce prestalo biť, nebolo lieku, aby si mohla aj ďalej s nami žiť. Tvoj život bol skromný a osud krutý, rozlúčka s Tebou veľmi ťažká, ale spomienka na Teba zostane večná. Zarmútená : dcéra Ana s manželom Jánom a deťmi Taňou a Miroslavom

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

Kiežby Tvoj nenávratný odchod bol iba sen... Toľko toho si ešte plánoval urobiť, no osud tak asi chcel... Niet slov, ktorými sa dá vyjadriť smútok, ktorý zahalil náš dom. Budeš nám strašne chýbať v ňom. Navždy zarmútení:

manželka Mária a synovia Filip a Dávid

POSLEDNÉ ZBOHOM

ANNE PONIGEROVEJ rod. Chrenkovej 11. 8. 1934 – 14. 6. 2018 z Báčskeho Petrovca rodom z Erdevíka

S vďakou a úctou si trvalú pamiatku na mamičku zachovajú vnúčatá: Ján, Igor, Ivan a Ivana

SMUTNÁ ROZLÚČKA

ANNA PONIGEROVÁ rod. Chrenková 11. 8. 1934 – 14. 6. 2018 z Báčskeho Petrovca rodom z Erdevíka

Na Tvoju starostlivosť, lásku a dobrotu nikdy nezabudneme. Dcéra Elena s rodinou

• OZNAMY •

NEČAKANÁ ROZLÚČKA s kolegom a priateľom

OTOM FILIPOM

1954 – 2018 redaktorom Hlasu ľudu zo Starej Pazovy

SMUTNÁ SPOMIENKA Uplynul rok, ako nás opustil náš otec

a tri roky, ako nás opustila naša mama

PAVEL HLAVÁČ

ANNA HLAVÁČOVÁ

1. 9. 1947 – 20. 6. 2017

24. 7. 1948 – 4. 3. 2015

z Báčskeho Petrovca Budeš nám chýbať.

S láskou a úctou si na Vás stále spomíname. Kolektív NVU Hlas ľudu

SMUTNÁ SPOMIENKA

Dňa 24. júna 2018 bude rok, čo nie je s nami náš ocko, starký, brat, ujo a švagor

JANKO LABÁT

19. 8. 1945 – 24. 6. 2017 - 24. 6. 2018 z Báčskeho Petrovca

Keď príde tá chvíľa, bolesť sa vkradne do duše a opantá nám všetky zmysly, je čas smútiť za tým, kto zanechal po sebe prázdne miesto, a nevráti sa nikdy späť... Za lásku, dobrotu, obetavosť, za všetko Ti ďakujeme a navždy zostaneš s nami. syn s rodinou, S láskou a úctou: sestra s rodinou a synovec s rodinou • OZNAMY •

Dcéra a syn

SMUTNÁ SPOMIENKA

Spomíname si na 19. jún 2017, keď náš milovaný otec, starý otec a pradedko tíško usnul a presťahoval sa do večnosti.

MARTIN ŠIMÁK

17. 4. 1936 – 19. 6. 2017 – 19. 6. 2018 advokát z Padiny

Život a smrť v jedno splynú, svet z ničoho v nič sa stratí, cnosti ducha čo vyvinú, to sa k Bohu svojmu vráti. Spomíname na Tvoju lásku a dobrotu a v srdci Ťa nosíme.

25 /4808/ 23. 6. 2018

Tvoji najmilší

RTV Panoráma TELEVÍZIA VOJVODINA 2 Piatok 22. júna 19.30 Reportáž z minuloročnej Zlatej brány v Kysáči. 20.00 Dobrý večer, Vojvodina Nedeľa 24. júna 11.00 Dúhovka 11.30 Náboženské vysielanie Boh náš je láska Utorok 26. júna 12.10 Paleta – výber najlepších vysielaní z produkcie Slovenskej redakcie RTV Vojvodina titulkovaných po srbsky na 1. programe TVV

18.25 18.30 18.50 19.00 19.15 19.50 20.00

17.30 Perličky – desaťminútový blok venovaný najmladším divákom Pondelok – sobota 18.00 Denník Boh náš je láska V náboženskom vysielaní si diváci budú môcť pozrieť záznam z duchovného seminára oltárnych krúžkov žien vo Vrdniku. V Starej Pazove prezentovali knihu generálneho biskupa Miloša Klátika Vplyv Lutherovej reformácie na slovenský národ. Svoju novú knihu predstavil aj bývalý silbašský farár Vladimír Lovás st. Dúhovka. Sriemske potulky Slankamenskými Vinohradmi nesie názov tejto časti seriálu. Učupené v severovýchodnej časti Sriemu na svahoch Fruškej hory, administratívne patriace do obce Inđija, Slankamenské Vinohrady patria medzi najmenšie a najmladšie osady obývané Slovákmi. Všedná dedinská realita a každodenný zápas jej občanov o zachovanie identity bude témou ďalšej epizódy zo seriálu Sriemske potulky.

RÁDIO NOVÝ SAD 3 Predpoludňajší program Každý pracovný deň 8.00 – 10.00 Sobota 8.00 Správy 8.30 Aspekty 9.00 Správy Týždeň 8.00 8.05 9.05 9.30 14.45 15.00 15.05

15.30 16.00 17.00 17.15

Nedeľa Správy Vysielanie pre dedinu Pohľady k výšinám Vysielanie pre deti

17.00 18.30 19.00 20.00 22.00 24.00

Nedeľa 24. júna Film: Scooby-Doo a Mimozemšťania Hit dňa, Reklamy, zostrih Molí Zvon, prehľad udalostí týždňa Kolážová relácia Nedeľa s vami Film: Dokonalá lúpež Záver vysielania

Každý pondelok 20.00 Hudobný mix Každý piatok 18.15 Výber z programu TV Kovačica

Utorok – sobota 17.00 Správy 22.00 Správy Nedeľa 13.00 S vami a pre vás S vami a pre vás je kolážové vysielanie, ktoré obsahuje aktuality zo staropazovského prostredia, ako i z iných slovenských prostredí. V rámci hodinového vysielania je aj náboženská časť pod názvom Hrad prepevný. Repríza v pondelok a stredu o 14.00, resp. o 22.05.

RÁDIO PETROVEC

RÁDIO STARÁ PAZOVA Utorok – piatok 18.00 Servis Na dnešný deň Meniny 18.15 Volíme melódiu dňa 18.30 Aktuality z obce a iných osád Poučky zo slovenčiny (streda) 19.00 Denník, informatívne vysielanie 19.15 Hudba 19.30 Oznamy, hudba a reklamy 20.00 Z nášho uhla, udalosti a ľudia Náboženské vysielanie Živé vody (streda) Tematické vysielanie Z minulosti (štvrtok)

15.00

16.00 16.05 16.30 17.00

19.00

Sobota Servis Na dnešný deň Meniny, Reklamy Správy Zvončeky, detské vysielanie Oznamy a drobné oznamy Volíme melódiu týždňa, resp. mesiaca, hudba a reklamy Repríza štvrtkovej relácie Z nášho uhla Aktuality z Vojvodiny, na spoločnej vlne rozhlasové stanice Báč, Báčsky Petrovec, Kovačica a Stará Pazova Oznamy, drobné oznamy a z našich osád Aktuality z mesta, repríza utorkovej relácie Z nášho uhla

Utorok – piatok 19.30 9.00 – 13.00 Správy na každú hodinu 10.00 – 11.00 Hit dňa, kontakt relácia 20.00 14.00 Dozvuky, denná informatívna relácia Sobota Nedeľa 10.00 – 11.00 Rádiodišputy, týždenná 7.00 Servis relácia na aktuálnu tému Na dnešný deň Nedeľa Meniny 10.00 – 12.00 Retrospektíva udalostí 7.30 Oznamy, hudba a reklamy týždňa 8.00 Správy 12.00 Hudobné pozdravy a blahoželania 8.05 Hudba, servis 8.30 Slovo nášho Boha, náboženské Slovenská hudba každý vysielanie 9.00 Správy deň od 5.00 – 20.00. 9.05 Hudba a aktuality Svetová hudba každý 9.30 Oznamy, hudba a reklamy deň od 20.00 – 5.00.

Informačno-politický týždenník

Klenotnica (nedeľa, utorok, piatok) 16.00 – 18.00 Nedeľa 24. júna 16.00 Kronika týždňa Slovo na týždeň Modlitba na každý deň Utorok 26. júna 16.00 Zlatá brána otvorila dvere 25krát Kreslený film: Milosrdný Samaritán Piatok 29. júna 16.00 Z archívu: RTV OK

18.05

Popoludňajší program Slovenská ľudová hudba (sobota) Správy Rádiošport (pondelok) Kronika našich osád (utorok) Hudobné vysielanie (streda) Inteen (streda o 16.00) Súzvuky (štvrtok) Z každého rožka troška (piatok) Kaleidoskop (sobota) Zo sveta hudby – zábavná hudba (nedeľa) Motívy (nedeľa) Rozhlasové noviny Vejár hudobných vysielaní Slovenská ľudová hudba (sobota)

www.hl.rs

21.45 Hit dňa, Moľa / Klenoty, Citáty, Reklamy, Zvon 23.00 Záver vysielania

Každú sobotu 18.15 Výber z programu TV Pančevo

Nočný program 23.00 Rozhlasová hra pre dospelých (utorok) 24.00 Slovenská tanečná, ľudová a u melecká hudba (nedeľa)

Pondelok – sobota Začiatok vysielania Zahraničný denník Hit dňa, Moľa / Klenoty, Citáty Zvon, spravodajská relácia Kreslený film Hit dňa, Reklamy Filmy: Piatok 22. júna – Hry o život Sobota 23. júna – Zabijakov osobný strážca Pondelok 25. júna – Nebezpečný spojenec Utorok 26. júna – Dvojnásobné obvinenie Streda 27. júna – Schôdza so smrťou Štvrtok 28. júna – Žena s odhodlaním

TV OBCE KOVAČICA

TV STARÁ PAZOVA

TV PETROVEC

Film: Zem

RÁDIO KOVAČICA Na modrej vlne – každý pracovný deň 15.05 Správy z regiónu 15.30 Stalo sa na dnešný deň 16.00 Správy z Kovačickej obce 16.10 Hlas ľudu ponúka (každý piatok) 16.20 Kalendárium 16.25 Udalosti dňa 16.55 Citáty do vrecka 17.00 Šport, Medicína, Školstvo, Poľnohospodárstvo, Kultúra 17.15 Zaujímavosti zo sveta 17.30 Humor 18.00 Správy z Kovačickej obce 18.10 Zaujímavosti zo sveta 18.15 Šport, Medicína, Školstvo, Poľnohospodárstvo, Kultúra 18.20 Citáty do vrecka 18.40 Poézia

TELEVÍZIA PANČEVO Nedeľa 24. júna 19.30 Repríza relácie Dobrý deň Streda 27. júna 12.30 Dobrý deň, kolážová relácia

NOVOSADSKÁ TELEVÍZIA Každý pracovný deň 15.15 Objektív v slovenskej reči

• RTV PANORÁMA •

Šport POHĽAD Z FOTELA NA 21. MUNDIAL 2018 V RUSKU

Súmrak šampiónov! Juraj Pucovský

inulý utorok sa skončilo prvé kolo súťaže na 21. Majstrovstvách sveta vo futbale v Rusku 2018, ktoré vyvolali veľkú pozornosť nielen futbalových fanúšikov vo všetkých kútoch našej planéty. Zápasom Rusko – Egypt 3 : 1 (0 : 0), začalo sa druhé kolo boja 32 národných tímov o titul majstra sveta. Rusi si práve týmto triumfom prví zabezpečili postup do osemfinále, keďže už predtým na otvorení Mundialu deklasovali Saudskú Arábiu 5 : 0 (2 : 0). Od hostiteľa najväčšej futbalovej fiesty na svete sa to právom aj očakávalo. Bude to prvýkrát od osamostatnenia Ruska, že sa jeho národný tím prebojuje zo základnej skupiny. Na prvých šestnástich zápasoch diváci na štadiónoch a prostredníctvom televíznych obrazoviek videli

úhrnne 38 gólov. Najviac ich bolo na zápase Portugalsko – Španielsko 3 : 3 (2 : 1), ktorý priniesol páčivý futbal, veľké zvraty výsledku a prvý hetrik z pravačky Cristiana Ronalda. Naladený Portugalčan najprv premenil penaltu a potom svojmu tímu priniesol bod nádhernou strelou aj z voľného kopu. Našu športovú verejnosť samozrejme najviac zaujímalo ako sa bude dariť reprezentácii Srbska, ktorá pod vedením šéftrénera-debutanta Mladena Krstajića po dlhšom čase vykročila na najväčšiu futbalovú scénu. Tohtoročný 17. jún našim futbalovým fanúšikom zostane pamätný podľa triumfu nad národným tímom Kostariky 1 : 0 (0 : 0). Stalo sa to vďaka nádhernej strele obrancu Aleksandra Kolarova z voľného kopu, ktorú nemohol zastaviť ani

jeden z najlepších brankárov dneška, inak strážca siete majstra Európy, madridského Realu, Keylor Navas. Prípadná výhra nad Švajčiarskom by nášmu mužstvu zabezpečila postup do ďalšej fázy šampionátu. Prvú časť Mundialu poznačili najmenej tri prekvapenia, nečakané výsledky národných tímov, ktoré dosiaľ mali najviac úspechov na šampionátoch sveta. Uhádli ste, myslíme tu na Nemecko, Brazíliu a Argentínu. Nevieme či niekto mohol očakávať, že obhajcovia titulu Nemci, ktorým sa to vari nikdy nestalo, už na štarte podľahnú Mexičanom 0 : 1 (0 : 1). O prvú senzáciu na Mundiale sa postaral strelec jediného gólu Hirving Lozano už v 35. min. v moskovských Lužnikách pred rekordných 78 011 divákov. Všetky ďalšie snahy zverencov Joachima Löwa, vyšli nazmar. No, Nemcov nikdy netreba predčasne odpísať, vždy bojujú do poslednej chvíle a ako sa predstavili heslom na tričkách„najlepší nikdy neoddychujú!“ Spamätajme sa len, že v podobnej

NA MAJSTROVSTVÁCH SVETA VOLEJBALISTIEK V BRNE

Zlato pre pazovské gymnazistky Anna Lešťanová

iačky staropazovského Gymnázia Branka Radičevića – Jovana Mirosavljevićová, Jelena Vasićová, Irina Milanovićová, Veronika Đokićová, Vanja Savićová, Milica Medvedová, Teoda- Slávnostné uvítanie šampiónok pred budovou ra Simeunovićová, Zhromaždenia obce Stará Pazova Ivana Lichtlerová, Milica Nikolićová, Natalija Tanaskovićová, ich srdečne s napísanými blahoprajnými Matea Puškarićová a Milana Šarcová, v čele odkazmi, pestrofarebnými konfetami a s trénerom a profesorom telesnej výchovy kvetmi privítali nielen členovia ich rodín, Miroslavom Markovićom obsadili prvé ale i priatelia zo školy, profesori a niekoľko miesto na Majstrovstvách sveta stredných stovák oduševnených občanov. Ako povedali škôl vo volejbale v českom Brne, ktoré všetky hráčky, ešte stále nie sú si vedomé, prebiehali začiatkom tohto mesiaca. Na že dosiahli tento krásny výsledok a získali majstrovstvá do Českej republiky staropa- titul svetových šampiónok. V semifinále zovské volejbalistky odcestovali, lebo boli Pazovčanky vyradili družstvo Turecka, ktoré do Brna pricestovalo vo veľmi silnej zostave. najlepšie v Srbsku. Volejbalistky pazovského gymnázia fi- Tento úspech, triumf nad Nemeckom, je iba nalový zápas zohrali v sobotu 9. júna 2018, potvrdením veľkej kvality športu v Gymnáziu keď im súperky boli Nemky, a zvíťazili vý- Branka Radičevića, ale i vo Volejbalovom sledkom 3 : 1. Šampiónky sveta sa z Brna klube staropazovskej Jednoty. domov vrátili v nedeľu 10. júna a pred Foto: z archívu školy budovou Zhromaždenia obce Stará Pazova • ŠPORT •

situácii boli Španieli roku 2010, keď prehrali prvý zápas, ale na konci sa stali majstrami sveta. Štart sa nevydaril ani päťnásobným majstrom sveta Brazílčanom, ktorí remizovali so Švajčiarskom 1 : 1 (1 : 0). No treba veriť, že Neymar a spoluhráči viac nedovolia podobné prekvapenia. Najhoršie je však to, že tretí zápas v Rusku, jeden z najväčších favoritov o titul bude hrať práve s naším výberom. Bolo by pekne, treba veriť a nazdávať sa, že Srbsko dovtedy už bude mať šesť bodov na svojom konte! O nič lepšie ako Brazílčania nepochodila ani Argentína. Dvojnásobní majstri sveta tiež iba remizovali 1 : 1 (1 : 1) s bojovnými Islanďanmi. Veľkú príležitosť na to, aby favoritovi zabezpečil víťazstvo zmaril práve často oslavovaný Lionel Messi, ktorý v 63. min. zahodil penaltu. Tak vari dokázal, že v rozhodujúcich chvíľach nie je takým majstrom, ako je Ronaldo! Napokon Angličanov, majstrov sveta z roku 1966, v nadstavenom čase súboja s Tuniskom – 2 : 1, zachránil dvojnásobný strelec Harry Edward Kane.

KLUBOVÉ MAJSTROVSTVÁ STK MLADOSŤ

Vyhral Šramka Samuel Medveď

redminulú stredu petrovskí stolní tenisti prv než ukončili tohtoročnú sezónu, zohrali tradičné klubové majstrovstvá. Bol to v poradí už 43. turnaj hráčov STK Mladosť. Tentoraz hrali len piati stolní tenisti, a to každý s každým. Všetkých súperov zdolal Michal Šramka a tak druhýkrát zís-

Michal Šramka vyhral druhý raz turnaj STK Mladosť kal klubový putovný pohár, ktorý prebral od minuloročného víťaza Pavla Bažíka. Druhý bol Miroslav Lomen, tretí Pavel Bažík, štvrtý Ľudovít Kaňa a piate miesto obsadil Pavel Turan. Všetko sa to potom skončilo pri chutnej večeri, ktorú pripravili stolnotenisoví labužníci Milan Anušiak a Miroslav Tatliak. Pravdepodobne najviac chutila nasmiatemu víťazovi Michalovi Šramkovi. 25 /4808/ 23. 6. 2018

Šport

Mužstvo Slávie v jarnej sezóne 2017/18

PO SKONČENÍ MAJSTROVSTIEV V SOMBORSKEJ OBLASTNEJ LIGY

Spokojnosť v Pivnici Ján Šuster

kých zápasoch tak doma, ako aj na hosťovaniach. o skončení majstrovstiev Jeseň Slávie bola úspešnejšia Somborskej oblastnej ligy od jari. Počas jesene si mužstvo v sezóne 2017/18 titul na svoje konto zapísalo 22 bomajstra si celkom zaslúžene vy- dov, z ktorých im však zobrali bojovalo mužstvo tri získané s Borcom FK Stanišić z rovz Báčskeho Gračca, nomennej dediny lebo toto mužstvo so sedembodov zimnej prestávvým náskokom ke opustilo súťaž. nad Crvenkou. Jesenná bilancia Poradie ostatje: päť víťazstiev, ných mužstiev päť porážok a štyri v tabuľke je reálremízy, s gólovým ne podľa toho, čo pomerom 17 : 26. produkovali na V jarnej sezóne Slátrávnikoch počas via získala 20 bom a j s t r o v s t i e v. dov. Šesť zápasov Príjemne prekvavyhrala a prehrala, pil nováčik – FK dvakrát hrala nerozBudućnost Parage, hodne, s gólovým ktorý zakotvil na skóre 24 : 22. Strelci siedmom mieste. vcelku trafili siete Oveľa viacej sa súperov 41-krát, však očakávalo obrana inkasovala od Hercegovca Najlepší strelec: 48 gólov, túto nez Gajdobry, Rusína Svetozar Zorzić gatívnu bilanciu už z Ruského Keresdávno nezaznametúra a somborského mužstva nali Pivničania v majstrovských ŽAK. zápasoch. Pivnická Slávia obsadila šieste Dobre urobilo vedenie Slávie, miesto, s ktorým jej fanúšikovia že predĺžilo spoluprácu s trénemusia byť spokojní. Výsledky rom Mladenom Prolem z dediny možno mohli byť aj lepšie, keby Bačko Dobro Polje. Pod jeho rozhodcovia neboli drasticky vedením mužstvo hralo útočný poškodili Pivničanov na niekoľ- futbal, na každom zápase sa

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

snažilo dosiahnuť viacej gólov od súpera, nerešpektovalo veľmi ani tie najsilnejšie tímy z hornej časti tabuľky. Dres Slávie si v jarnej časti obliekali 23 hráči. Na všetkých zápasoch hrali len kapitán Kotiv a Kutenič, trinásť nástupov majú Zorzić a Vlastislav Kuchta,

Kapitán Pivničanov: Ivan Kotiv kému mužstvu odpískali dve jedenástky a v jeho prospech ani jednu. Najlepším strelcom jari je Zorzić (5 gólov), J. Žigmund a Vlastislav Kuchta dali po štyri góly, trikrát sa do listiny strelcov zapísali Beláni a Sekeruš, dvakrát trafil Kutenič a raz sa úspešne presadili Petrović, Grňa a Tešanović.

Dobre vedie mužstvo: Mladen Prole Rastislav Brňa, Ćorda, Petrović, Jozef Žigmund hrali na jedenástich zápasoch, nasledujú Michal Žigmund, Grňa, Nímet (10), Benka, Milec (9), Vladimír Kuchta (8), Tešanović, Sekeruš (7), Budić (6), Babić, Blažek, Beláni (4), Šuster, Ľuboslav Brňa hrali dvakrát a Čobrda hral jeden zápas. Rozhodcovia v jarnej časti hráčom Slávie ukázali 23 žltých kariet a tri červené. Proti pivnic-

1. Stanišić 28 2. Crvenka 28 3. Budućnost(M) 28 4. Krila Krajine 28 5. Vojvodina 28 6. Slávia 28 7. Budućnost (P) 28 8. Hajduk junior 28 9. Lipar 28 10. Stari grad 28 11. ŽAK 28 12. Kula 28 13. Rusín 28 14. Hercegovac 28 15. Mladost 28

22 3 3 78 : 16 19 5 4 78 : 28 17 7 4 72 : 24 17 7 4 61 : 18 13 3 12 50 : 51 11 6 11 41 : 48 9 11 8 41 : 36 10 5 13 46 : 56 9 6 13 44 : 64 9 5 14 47 : 50 9 3 16 34 : 62 8 5 15 31 : 58 7 7 14 46 : 67 6 5 17 29 : 63 4 2 22 29 : 86

69 62 58 58 42 39 38 35 33 32 30 29 28 23 14

• ŠPORT •

FK MLADOSŤ VO VOJVODINSKEJ LIGE – SEVERNEJ SKUPINE

Druhé miesto je predsa úspech! Samuel Medveď

pasom v Hložanoch, no na trávnik vybehol iba v treťom jarnom kole na zápase s Poletom z Karavukova.

rvé miesto, ale nie za každú cenu... To povedali čelní ľudia petrovskej Mladosti ešte v zimnej prestávke, keď náročný petrovský fanúšik po úspešnej jeseni si Mužstvo Mladosti: mohli tejto jari lepšie? myslel, že prvé miesto odvedie klub do vyššieho stupňa – do Srbskej Mladosť vyhrala aj v Báčligy – skupina Vojvodina. skom Brestovci, kde vlani Hoci hráči boli optimisti, s domácim BSK bolo príliš vedenie klubu zvažovalo horúco. možnosti eventuálneho Petrovčania prehrali zápapostupu a priamy konkusy v Čonoplji, Adorjane a na rent zo Srbobranu nesedel konci v Srbskom Miletići. so založenými rukami. Sr- Traja na najlepšieho strelca: Srbobrančania sa v Petrovci bobran zaangažoval až Strahinja Ilić (v modrom úbore) výsledkom (0 : 1) a výkonom osem posíl, mal podporu revanšovali Mladosti. Tento subotického superligistu FK Spar- Ako posila prišiel z martinského zápas prakticky už nič netak ŽK. Vedelo sa ešte v jeseň, že MŠK Fomat Igor Pejčić, ktorý sa rozhodoval. Srbobrančania, dokonca aj FK Tisa neosvedčil, a hral len v prvých Mladosť v posledných piatich zápasoch. z Adorjanu na jar dvoch-troch sezónach hrá Teraz možno konštabudú robiť rôzne páčivý futbal, čo mnohí znaltovať, že rozhodujúce kalkulácie aj mimo ci aj konštatovali. Mužstvo boli asi prvé tri jarné zeleného trávnika. Mladosti ako nováčik vo VojNa ceste k afirmácii: Igor Valentík kolá. Prvý zápas s meA nie iba tieto dve Mladosť v štrnástich vodinskej lige – severnej jarných zápasoch novkyňou z Apatina pila a preto sa s Karavukovčanmi skupiny obsadilo druhé miesto. mužstvá!? Ako to začiatok jari nastrieľala 28 gólov a in- priniesol veľmi neprí- zrodila bezgólová remíza. Potisje Nastoľuje sa otázka: úspech, či jemné prekvapenie, z Kanjiže v zime vystúpilo z ligy, neúspech? Pre mnohých hráčov ukázal, Mladosť kasovala 16. Najlepším nemala náročné strelcom je Strahinja Ilić, vo Vrbare bolo 0 : 3!. takže Mladosť v 19. kole bola voľná. Hľadisko sa nemohlo Potom konečne doma presvedčivo prípravy. Mužstvo ktorý skóroval 13 – krát načudovať, že hneď vyhrala nad Tekstilcom z Odžakov, trénovalo, ako to (v jeseni dal 11 gólov), v úvode tohto zápasu ktorý neskoršie zahral mimoriadne niekto konštatoval, po ňom nasledujú došlo ku kardinálnym dobre a spolu s majstrom ligy bol akoby rekreačne. Kobilarov (3), Kaňa, chybám modrých. najlepším mužstvom jari. Odišiel náhradný Dragin, Đokić, Pejčić po V Tavankute Mnohým sa to brankár Šurlan, ešte dva, Pavlis, Nešković Mladosť hrala nepáčilo. Záväčšia strata bol ura Jakuš trafili raz, kým nerozhodne 2 pas s Budúcčite odchod výborvlastný gól vsietil obran: 2, hoci dvakrát nosťou v Hloného stredopoliara ca odžackého Tekstilca viedla. Po tomžanoch bol V jarnej časti pre MlaKuntića. Igor Kaňa Mladen Gostović. taký, aký bol. dosť hrali: Leňa (12 zápa- to zápase, kde neabsolvoval prípravy, lebo bol na dočasnej práci Rozhodca Kristijan Čapo sov ), Fejdi (2), Fábry (8), sa pod remízu na Slovensku. Vrátil sa len pred zá- zo Subotice hru predĺžil Babiak (2), Nešković (10), „podpísal“ aj až o sedem minút, Jakuš (14), Zeljković (10), rozhodca Jurić zo Senty, svojdomáci v nadstave- Rupar (9), Šproch (10), imi verdiktmi nom čase vyrovnali. Beronja (8), Kobilarov na škodu hostí To, že nemali víťaza (10), Severíni (7), Pavlis bolo jasné, že Rozhovor trénerov: (zľava) Slobourčite zodpoveda- (12), Pejčić (5), Ilić (13), Mladosť nemô- dan Sladojević (Mladosť) a Ivica lo niekomu inému. Ožvát (12), Đokić (13), že byť prvá! Pre- Pančić (Tekstilac) Na tomto zápase Valentík (10), Kaňa (11), svedčivé výhry sa vážnejšie zranil Jovanović (3), Dragin a dobré výkony z Vrbary by bolo veľkým zadosťučibojovný obranca (2), Milenković (1) so Somborčan- nením hrať v Srbskej lige – skupina Mladosti Darko Bami, Preporodom Vojvodina. Iná je vec, či by sa klubu biak, ktorý potom do konca súťaže nemohol z Nového Žednika, Bačkou a zvlášť podarilo zabezpečiť na to dostas Turijčanmi, ktorí boli omnoho tok finančných prostriedkov! hrať. V treťom zápase s Pole- slabší než v jeseň, ohriali duše Podpora zranených: tom, Mladosť sa veľmi trá- fanúšikov vo futbalovej Vrbare. Snímky: J. Pucovský Igor Leňa a Darko Babiak (zľava)

ILIĆ NAJLEPŠÍ STRELEC

KTO KOĽKO HRAL...

• ŠPORT •

25 /4808/ 23. 6. 2018

Šport FUTBALOVÉ AKTUALITY Z PADINY

S Partizanom o postup

Ján Bokor

DOLINA – BORAC 2 : 1 (1 : 0) odvetnom semifinálovom zápase kvalifikácie o postup do Vojvodinskej ligy – východnej skupiny Dolina zaznamenala tesnú výhru. Aj to jej stačilo, aby sa prebojovala do finále, lebo sa prvý zápas s Borcom z Aleksandrova skončil bez gólov. Vyše 300 divákov v Padine sledovalo tvrdý a dramatický zápas dobrých rivalov. Podporený hlučnou skupinou svojich fanúšikov Borac sa predstavil v priaznivom svetle. Hostia sa neprišli brániť, Padinskí dorastenci porazili všetkých súperov s celkovým gólovým pomerom 108 : 5 od začiatku zaútočili na bránu Trkulju, ale G. Grujić dvakrát kopal nad bránu. Domáci sa zamerali z Aleksandrova prostredníctvom DOLINA: Trkulja, Koreň (Ilić), nierskej lige FZ Pančevo – západná na častejšie protiútoky. V jednom náhradníka Opačića skorigovali len Cvetanović, Važić, Matuľa (Ugre- skupina. V konkurencii mužstiev z nich obranca hostí zastavil ne- čo vykročil na trávnik. Hráči Borca nović), Mirko Rudić, Marko Ru- z Kačareva, Kovačice, Vojlovice, potrebným faulom dić, Saša Rudić, Dobrić, Kevdžija, Crepaje, Samoša a Uzdina padinskí nad Marka Rudića. Mihajlović pionieri dominovali. Vyhrali na Bola to penalta pre Vo finále baráže sa Dolina stretne všetkých dvanástich zápasoch, domácich, ktorú najs mužstvom Partizan z Uljmy. získali maximálnych 36 bodov lepší strelec Marko s gólovým pomerom 108 : 5, a tak Rudić premenil – 1 LETNÝ CUP VOJU GAČIĆA získali titul šampióna. : 0. – PANČEVCA Minulú nedeľu pionierom DoPo prestávke DoNa silnom medzinárodnom tur- liny odovzdali pohár. Silný dážď lina prvá zaútočila. naji Letný cup Voju Gačića – Pan- neodradil mladých futbalistov, aby Obrana hostí v čele čevca, ktorý už tretíkrát prebiehal zohrali priateľský zápas s priateľs brankárom Gajiv Pančeve, zúčastnili sa aj dve ským Sportom zo Zreňanina, ktorý novim dobre odomužstvá Futbalovej školy Dolina sa skončil výhrou hostí – 1 : 2. lávala. No premysPadina. Ročník 2008 v silnej konlenú akciu bratov kurencii v rámci skupiny vyhral DOLINA – AŠK 5 : 8 (2 : 4) Rudićovcov nikto jeden zápas, kým trikrát prehral, Koniec nedeľného dňa poznačili nemohol znemožtakže sa chlapci nemohli uchádzať veteráni. Na klzké ihrisko Doliny niť, Mirko výborne Mladé mužstvo FŠ Dolina (ročník 2010), o odmeny. Najmladšie mužstvo vybehali starí páni domácich a Arauvoľnil Marka, ktorý v Pančeve získalo 3. miesto Doliny (chlapci, narodení v roku dáčanov, aby ukázali, že nezabudz obratu silne kopol, 2010), bolo úspešnejšie a získalo li hrať futbal. V tradične dobrej lopta preletela ponad početných sa pokúšali vyrovnať, ostreľovali tretie miesto. nálade súperi sa snažili ukázať hráčov a skončila v sieti brány bránu Trkulju, ktorý sa vyznamenal maximum chvíľkových možností. prekvapeného Gajinova – 2 : 0. dobrými zákrokmi a tak sa na konci TRIUMF PIONIEROV DOLINY Hostia z Aradáča dokázali, že sú Druhý gól domácich nezbavil Padinčania tešili zo zaslúženého Pionieri padinskej Doliny v uply- aktívnejší, lepšie sa pohybovali, obáv o konečný výsledok. Hostia víťazstva. nulej sezóne súťažili v Druhej pio- hrali lepšie. Diváci videli známe tváre a spŕšku pekných gólov – 5 : 8. Neskoršie, pri chutnej večeri, sa bude počuť, kto bol lepší v treťom polčase.

DOLINA: J. Valenta, Ž. Kováč, M. Šimek, J. Trnovský, Đ. Đurin, O. Omasta, P. Durgala, M. Bokor, M. Kutálek, M. Gajić, B. Ilić, O. Mihálek, M. Markov, J. Pavela AŠK: M. Kurjakov, O. Čapeľa, V. Ďuríček, A. Dišpiter, V. Harmat, V. Gál, P. Labát, M. Panić, Lj. Rajčević, D. Mijić, P. Straka, J. Benčík, N. Josimov Veteráni Doliny a AŠK nezabudli hrať futbal

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

• ŠPORT •

POST FESTUM PRIATEĽSKÝCH ZÁPASOV KOLKÁROV

Zvezda a Podbrezová v Kovačici Ján Špringeľ

„K

olková dráha v Kovačici bude v prevádzke počas celej uhorkovej sezóny,“ vyhlásil predseda KK Slávia Želimír Hriešik pred priateľským zápasom slávistov so šesťnásobným majstrom Juhoslávie, Srbska a držiteV prevádzke celý rok ľom jedného národného pohára. „Okrem Crvenej zvezdy chceme kárni, na Banjici: držitelia Svetového pohára – Želepočas leta do Kovačice na kamaaj KK Belehrad, ziarne Podbrezová. Farby slávneho rátske skríženia zbraní pritiahnuť aj Partizan, aj slovenského klubu už roky úspešne ešte štyri superligové kluby. Majmy. Tá na Ta- strážia srbskí reprezentanti – Vilmos strovstvá v Srbskej lige – skupina šmajdane dáv- Zavarko, držiteľ svetového rekordu, Vojvodina začínajú v septembri, no nefunguje. ktorému matka pochádza zo susedkončia sa v apríli a tretinu roka Ďalšie sú iba pre nej Debeljače a Debeljačan Danijel sa u nás málo toho deje,“ dopĺňa Tepša. Podbrezovčania inak vlastnia bowling.“ prvý medzi rovnými v hostiteľskom Prvá štvorica na dráhe v Kovačici: Predseda Slá- i neoficiálny svetový rekord – 4040 klube. Milosavljević, Kerečki, Prodanov a Beška vie Hriešik splnil zrazených kolkov. V polovici decemCrvena zvezda nezavítala do bra minulého roku sme boli u nich na Kovačice náhodou. návšteve, zohrali sme s nimi „Desaťročia máme na šesťdráhovej kolkárni štyri úspešnú spoluprácu najzápasy, z čoho sme tri vyhrali. prv s KK Spartak Debeljača Od 8. do 10. júna boli oni (Benjamin Nagy bol čleu nás na odvetnej návšteve. nom C. zvezdy) a posledné Aj na tomto zápase sme boli roky aj s KK Dolina Padina. úspešnejší.“ Zvezda získala tohto roku Vedúci tretieho družstva šiesty raz za sebou titul KK Železiarne Podbrezová Dajuniorského majstra Srbniel Móc je nadšený pobytom ska. Mnohí z nich nemohli Daniel Móc, vedúci Padinčan Pavel medzi Slovákmi v južnom byť dnes tu, lebo sú na retretieho družstva Beška má na drese Banáte: prezentačnom sústredePodbrezová a tréner CZ vytlačený vlastný „Sľubujem, že je táto naša ní v Apatine. Zásluhy na žiackej reprezentácie rekord zrazených prvá návšteva slávistickej kolBývalý šampión: juniorských tituloch majú Slovenska: „Z pobytu kolkov kárne iba začiatok spolupráce. Miroslav Macura, okrem iných i Želislav Jakáb medzi krajanmi Už v auguste pricestujú najpredseda KK Crvena a Željko Garafiát. Jakáb má v Kovačickej obci mladšie kolkárky Slávie do lych „závidí“ štyri zvezda ako člen padinského i nášho klubu odchádzame nadšení.“ Podbrezovej na sústredenie. medaily i z juniorských majstrovstiev družstvá, tri kluby Keďže som aj reprezentačným a tri kolkárne v nesveta,“ informoval čelný človek trénerom najmladších slovenských v týchto dňoch ďalší sľub: badateľnom okrese južného Banátu: belehradského veľkoklubu Miroslav „Deviateho júna na slávistických kolkárov, partnermi môžeme byť „Sídelné mesto Srbska má iba Macura. dráhach váľali kolky trojnásobní nielen na úrovni klubov, ale aj medzi jednu kolkáreň. Všetky superligové Jedna z legiend a člen nejednej a zároveň čerství majstri Európy a raz reprezentáciami.“ šampiónskej generácie červeno-bie- kluby hráme v jednej a jedinej kol-

SLÁVIA – CRVENA ZVEZDA 1 : 7 (3234 : 3367) Kolkáreň ŠRS Slávia, 5. mája 2018 SLÁVIA: Milosavljević 540, Prodanov 552, Beracka 509, Bíreš 521, Hrček 536, Toman 576 CRVENA ZVEZDA: Kerečki 599, Beška 548, Stojanović 533, Tepša 555, Janković 558, Bukva 574

Slávisti porazili majstra Európy: meranie síl v Kovačici zvládli lepšie od tretieho družstva Železiarní Podbrezová

SLÁVIA – ŽELEZIARNE PODBREZOVÁ (tretie mužstvo) 5 : 3 (3222 : 3182) Kolkáreň ŠRS Slávia, 9. júna 2018 SLÁVIA: Hrček 461, Siroma 489, Bíreš 542, Prodanov 532, Toman 594, Milosavljević 604 ŽELEZIARNE PODBREZOVÁ: Babčan 496, Figura 557, Poliak 501, Mihok 570, Móc 546, Kriváň 512

REPORTÁŽ ZO SLOVENSKA

Zámok v Holíči odoláva storočiam

Párik v dobovom odeve

Zámok v Holíči prahne po obnovení Juraj Bartoš

nak pohľadnému mestu Holíč na západe Slovenskej republiky dominujú tak trochu smutné oči. Chýrečný Holíčsky zámok. Riadne mu veru ubrali na kráse – najmä vnútornej – desaťročia nedbalosti. Našťastie, za posledných desať rokov mestské zastupiteľstvo venuje tomuto krásavcovi primeranú starostlivosť; je však zrejmé, že to chce miliónové náklady.

Holíčska fajansa

Zámok v Holíči bol postavený na strategickom mieste moravsko-uhorského pohraničia. V súčasnosti je to trojpodlažná obytná budova v tvare U. Zvonku ho obklopuje obranný kanál s čistou vodou. Neďaleko je

rybník a nádherná bylinkozámku bola Čínska sála. vá záhrada. Prvý písomný Tu si návštevníci dozaista záznam o zámku siaha do všimnú množstvo malieb roku 1205, keď figuroval na dverách; na stenách pod názvom Winar. Od sály vidno stopy po koroku 1273 je už známy ako žených tapetách. Tie sú Wywar. Je vraj v ňom vyše zakonzervované a čakajú tisíc miestností; drvivá väčna prácu reštaurátorov. šina je v zlom stave. Magnetom pre oči je Ako hraničná pevnosť stôl s holíčskou fajansou zámok tam stál už v 11. a zachovala sa i malá storočí a jeho základy časť pôvodného nábytku vraj boli postavené na v pracovni Márie Terézie, dubových koloch, keako i zámocká kaplnka ďže terén bol močariszasvätená Nanebovzatiu tý, takže to zvyšovalo Panny Márie, s mramofunkčnosť obrany pred rovým oltárom a časťou nepriateľmi. Dnešný Oltár v zámockej kaplnke výzdoby na stenách. kamenný hrad roku V súčasnosti je zámok 1241 začali stavať Arvo vlastníctve mesta pádovci. Odvtedy sa tam vystriedalo Holíč, ktoré ho postupne renovuje. Projekt množstvo panovníkov a majiteľov hra- v období 2007 – 2013 spolufinancovala EÚ du. Medzi inými do jeho dejín sa zapísali s 85 % prostriedkov, 10 % došlo zo štátneho aj Matúš Čák Trenčiansky, Žigmund Lu- rozpočtu a 5 % pridalo mesto Holíč. Zatiaľ sú xemburský, Stibor zo Stiboríc... Rodina zrekonštruované niektoré priestory, v ktoCzoborovcov vládla na zámku celé tri rých funguje Zámocká vináreň a priestory storočia. Najvýznamnejší ale bol Fran- na kultúrne podujatia, prevažne na výstavy. tišek Štefan Lotrinský a jeho manželka Holíčsky zámok bol roku 1970 vyhlásený za Mária Terézia; za ich vlády bol zámok pre- národnú kultúrnu pamiatku, avšak len roku stavaný v štýle neskorého baroka a sídlila 2007 bol sprístupnený pre verejnosť. v ňom cisárska rodina. Písal o ňom aj Ján Čajak mladší v historickom a ľúbostnom románe V zajatí na holíčskom zámku. Klenotom

Pohľad na zámok z bylinkovej záhradky

Nábytok v pracovni Márie Terézie