Hlas 26 2015 by NVU Hlas ľudu

ISSN 0018-2869

ČÍSLO

/4653/ Informačno-politický týždenník ROČNÍK 72 | 27. 6. 2015 | CENA 50 DIN

www.hlasludu.info | www.hl.rs

Víťazné hojdačky Padinčanov

Ján Triaška Báčsky Petrovec

POĽNOHOSPODÁRSKE ROZHĽADY

ŠPORT

Horká príchuť chlebíka

Vedz, že Aj Ty si niekto

Z obsahu

27. 6. 2015 | 26 /4653/

Uzávierka čísla: 24. 6. 2015

4 TÝŽDEŇ 6 Ďalšie štyri mesiace 7 Plnia menšinové národnostné rady svoje poslanie?

10 SLOVENSKO 10 Euroatlantický diplomatický festival

11 ĽUDIA A DIANIA 15 Rekordná úroda jačmeňa

V pondelok 22. júna v Dome Matice slovenskej v Srbsku Ľudovíta Mišíka v Báčskom Petrovci podpísali Zmluvu o spolufinancovaní činnosti MSS v roku 2015 zo strany Pokrajinského sekretariátu pre vedu a technologický rozvoj. (s. 5) J. Čiep

17 Deň aradáčskej herovky 18 Domov je tam, kde máme rodinu

22 DETSKÝ KÚTIK 22 Detské zábavné hry...

23 POĽNOHOSPODÁRSKE ROZHĽADY 23 Pred žatvou o pšenicu nulový záujem 24 Potravinová bezpečnosť závisí od včiel 28 Ktorú zeleninu môžeme vysievať v júli?

31 KULTÚRA 32 Padinskí tanečníci najúspešnejší

Stretnutie pod lipami privítalo mladých literátov a výtvarníkov z celej Vojvodiny na nádvorí Gymnázia Jána Kollára so žiackym domovom v Báčskom Petrovci. Lipy tu 20. júna 2015 kvitli presne tak isto, ako pred 44 rokmi, keď sa na tejto pôde toto mládežnícke podujatie zrodilo. (s. 31) M. Necpálová

35 Krátka forma komiky 38 Nezáujem o matičnú činnosť

41 OZNAMY 44 RTV PANORÁMA 46 ŠPORT 46 Pricestovala Lokomotíva z Košíc 48 Jednota bez predsedu! 50 Matica volá do Kulpína Autorka titulnej fotografie: Elena Šranková

Laureáti a účastníci početných hudobných súťaží sa predstavili v sobotu 20. júna v Slávnostnej sieni petrovského gymnázia na 19. ročníku Festivalu vážnej hudby Jarné nôty. Opätovaným potleskom diváci odmenili i skvelý orchester ZŠ Jána Kollára v Selenči Zvončeky. (s. 34) A. Francistyová

Editoriál ZAKLADATEĽ: NÁRODNOSTNÁ RADA SLOVENSKEJ NÁRODNOSTNEJ MENŠINY VYCHÁDZA TÝŽDENNE, V SOBOTU VYDÁVA NOVINOVO-VYDAVATEĽSKÁ USTANOVIZEŇ HLAS ĽUDU V NOVOM SADE PRVÉ ČÍSLO VYŠLO 19. OKTÓBRA 1944 V BÁČSKOM PETROVCI OD ROKU 1967 VYCHÁDZA V NOVOM SADE

Viac terénnych výskumov a úsmevov S

ROKU 1967 PREZIDENT REPUBLIKY VYZNAMENAL HLAS ĽUDU RADOM BRATSTVA A JEDNOTY SO STRIEBORNÝM VENCOM Riaditeľ NVU Hlas ľudu: Samuel Žiak Zodpovedná redaktorka: Vladimíra Dorčová-Valtnerová Zástupkyňa zodpovednej redaktorky: Anna Francistyová Redakcia: Juraj Bartoš, Jaroslav Čiep, Michal Ďuga, Oto Filip, Katarína Gažová, Vladimír Hudec, Anička Chalupová, Anna Lešťanová, Jasmina Pániková, Juraj Pucovský, Ľubica Sýkorová, Elena Šranková Technický redaktor: Miroslav Dobroňovský Jazyková redaktorka: Anna Horvátová Lektorka: Mária Domoniová Adresa redakcie: Bulvár oslobodenia 81/V, 21 000 Nový Sad, poštový priečinok 234 www.hl.rs E-mail: nvu@hl.rs nvuhlasludu@hl.rs inzercia@hl.rs Telefóny redakcie: 021/47 20 840 063/47 20 84 Telefax: 021/47 20 844 Dopisovateľstvo v Petrovci: 021/22 80 042 Dopisovateľstvo v Kovačici: 013/662 565 Dopisovateľstvo v Starej Pazove: 022/317 505 Tlačí:

ABC SRBIJA D I G I T A L

ABC SRBIJA W E B

TotoTlačiareň vydanie HLOvo Toto vydanie PRINT Ovo izdanje izdanje je oditovano je oditovano je auditované je auditované

Báčsky Petrovec

ABC SRBIJA P R I N T

Ovo vydanie izdanje Toto je auditované oditovano je

Účet NVU Hlas ľudu 160-924115-88 Banca Intesa YU ISSN 0018-2869 COBISS.SR-ID 16185090

• •

•



Naše folklórne festivaly sú predovšetkým výsledkom celoročnej práce ochotníkov, kultúrnoumeleckých spolkov, ale odborníci sa na ich výsledky pozerajú aj s nadhľadom a hlavne ich zaujíma, či si vedúci všímajú a uplatňujú ich postrehy, pripomienky, sugescie...

ú to podujatia, kde majú predovšetkým miesto prejavy zachovávania ľudových tradícií, piesní, zvykov, tancov, ľudového odevu, jazyka a vôbec kultúry vojvodinských Slovákov. Na čo to upozorňujú folklórni experti? Predovšetkým chcú vykoreniť snahu niektorých súborov či ich nacvičovateľov medzi pôvodné domáce prvky dolnozemských dedín zaraďovať prvky „prinesené“ zo Slovenska. Miera zakomponovania tých prvkov sa síce postupne zmenšuje, ale aj tak súborom nepomôže, ak si nimi „prikrášlia“ nové choreografie, lebo folklórni znalci ich postrehnú. Nie je pritom zakázané ich u nás využívať, ale vo svojich celovečerných programoch, nie na festivale, kde pravidlá súťaže podporujú domácu tvorbu. A neprekáža, ak sa tá istá tanečná forma, teda spracovaná tá istá pieseň objaví vo vystúpeniach dvoch či viacerých súborov, miera odlišnosti vtedy poukáže na charakteristiky pôvodného materiálu. A toho ešte u nás jesto. Sú ešte staré fotografie, aj starší spoluobčania, ktorí si zaspomínajú na tradičné tance zo svojej mladosti, na takmer zabudnuté piesne. Nezabúdajme na naše korene, na poklady tej-ktorej konkrétnej osady. Prenášajme ich do povedomia prichádzajúcim generáciám. Vojlovické tapantoše, pivnický čardáš na jednu nohu, hložiansky zmáčavý tanec, hajdušický reštender, naše priadky, svadobné obyčaje, hroznové oberačky... Len nech to dýcha domácou vojvodinskou atmosférou. Zaujímavé je vypočuť si mienku i odborníkov zo Slovenska, ktorí nás vidia inak, ako sa vidíme my navzájom. A oni uznali, že podporovať hudobný a tanečný folklór v súčasnej dobe, keď subkultúra vytláča pôvodnú kultúru, nie je vôbec jednoduché. Avšak s potešením si vraj uvedomili, že v dušiach ľudí Vojvodiny existuje kľúč, ako tomu čeliť. Hľadajme a nájdime ho teda znovu a znovu, uprednostňujme domáce inšpiračné zdroje. A nie sú nedosiahnuteľné ani ďalšie postrehy odborníkov: dbať na využitie ponúknutého priestoru, na prirodzené striedanie melódií a tanečných motívov, vyhnúť sa rovnakej úrovni tanečného tempa počas celého výstupu, teda zapracovať dramaturgickú krivku a vtiahnuť ňou aj divákov do dianí na javisku, spev ohraničiť napríklad na prvé dve strofy, nemusí sa vyspievať v tanci celá pieseň. Ale celý tanec by mal byť prikrášlený úsmevom. Nie strnulým, ale úprimným, ktorý pridá kvalite výstupu a všeobecnému dojmu z javiskovej akcie. Sú to hlavne postrehy po Folklórnom festivale Tancuj, tancuj..., ale v týchto dňoch sme ešte pod dojmom Detského folklórneho festivalu Zlatá brána. Ten sa niesol tak v znamení silného entuziazmu učiteľov, choreografov, tiež rodičov a starých rodičov, ktorí deťom odmalička vštepujú lásku k nášmu folklóru, ale i konštatácie, že taneční pedagógovia rešpektujú mienku a odporúčania odbornej poroty. Zlatá brána už nie je Tancuj, tancuj... v podaní omnoho mladších tanečníkov, ale sú to oveľa častejšie do choreografie spracované detské hry, riekanky a iné prejavy detského folklóru. Pravdaže pri vystúpeniach tých najmladších tanečníkov. Všeobecne však možno povedať, že tvorcovia choreografií smelšie siahajú po materiáloch či motívoch získaných priamo v teréne, a tak sú tieto vystúpenia vzácnym svedectvom a inšpiráciou pre budúce hudobno-tanečné čísla či výskumy. Ešte len k tomu viac úsmevov. A nielen kým sme na javisku. Anna Francistyová

Čítajte nás aj na www.hl.rs.  26 /4653/ 27. 6. 2015

Týždeň  Z MÔJHO UHLA



168 HODÍN

Biľagy

Tiene vrtošivého leta

Oto Filip

Juraj Bartoš

sobotu 13. júna zmizol dvanásťročný chlapec Stefan Ilić. Jeho osemročný brat, s ktorým v nešťastnej chvíli spolu pásli ovce, tvrdil, že ho uniesli neznámi páchatelia. Po troch dňoch Stefanovo telo našli v riečke Karaš. Braček utopenca sa priznal, že v zúfalstve a v strachu z možnosti, že ho obvinia z vraždy, si príbeh o čiernom aute vymyslel. Tých niekoľko dní bola „na nohách“ nielen dedinka Banátska Subotica, v ktorej asi taký rok žije tragédiou zasiahnutá rodina, ale aj najširšia verejnosť. Podobne, ako keď pred troma mesiacmi – za bieleho dňa – v Belehrade uniesli dievča. Únoscov, francúzskych občanov, ktorí ho vytrhli matke z ruky, lapili. Vo vyšetrovacej väzbe čakajú na súdny proces a zaslúžený trest. Pravdaže podaktoré médiá opäť vybehli pred oje. Obsadili, nie prvý raz, úlohu súdnych vyšetrovateľov. To, že zverejnili fotografiu maloletého chlapca, ktorý zmizol, v danom kontexte, možno pochopiť. Kebyže naskutku šlo o únos, môžbyť by niekto niekde chlapca videl a oznámil polícii. Jednotlivé médiá, predovšetkým bulvárne denníky však chrlili neoverené informácie hemžiace sa domnienkami a predpokladmi, týkajúcimi sa dokonca národnostnej identity „únoscov“. Čo je horšie, jednotlivé texty zadierali do súkromia nešťastnej rodiny, „odhaľujúc“ akože neprajné rodinné pomery. Po nájdení tela chlapca, ktorý sa vraj utopil zachraňujúc jahňa, mediálne šípy zasypali jeho mladšieho brata, spočitujúc mu lož. Jednotlivé tituly zverejnili jeho fotografiu, dokonca i fotografiu nešťastného utopenca; nechýbali ani fotografie zronených rodičov. Príspevky sa len tak hemžili nevkusnými podrobnosťami. Podobne, ako keď pred rokom surčínsky mäsiar uniesol a zavraždil maloletú Tijanu Jurićovú. Vrahovi súd pred niekoľkými dňami vymeral maximálny trest – 40 rokov väzby. Márne rodičia Tijany prosili médiá, aby nezverejňovali nechutné detaily o tragédii. Normálnemu človekovi sa dozaista bridí z toho, čo žltá tlač píše o bratovi Stefana Ilića. Zbohom, novinársky kódex, zbohom, novinárska etika... Vari nešťastím trvale podlomených rodičov a súrodencov tragicky zahynuvších detí treba i verejne biľagovať? Autori žalúdku sa protiviacich textov a fotografií navyše biľagujú aj novinárske povolanie ako také. Dokedy?!

www.hl.rs

eď sa ktosi bude vracať k dianiam, ktoré poznačili vstup do tohtoročného leta, bude mať na výber. Bolo ich veľa, žiaľ, podstatne viac tých menej pekných než pekných. Hospodárska kríza pretrváva, takže nečudo, že práve ekonomika, investície, stabilita boli najčastejšie skloňované pojmy počas nedávnych pobytov premiéra Aleksandra Vučića vo Fínsku, Švajčiarsku, Nórsku... Pre krízu, nedostatok rozvojových podnetov, pre absenciu štrukturálnych reforiem sa ťažko možno uspokojiť len s výdobytkom zvaným zmenšenie mínusu v rozpočte. Povedané jazykom obyčajným, peňazí na väčšie platy a penzie jednoducho niet a nebude ich aspoň ešte pár rokov. Podľa americkej podnikateľskej stránky Biznis insider naša krajina je na súpiske desať najpomalšie rastúcich ekonomík. Trápi nás vysoká nezamestnanosť, stagnovanie príjmov obyvateľstva, vysoká úroveň korupcie, neúčinná justičná sústava, starnutie populácie. Akoby to bolo málo, je tu i vlna migrantov, ktorú nie a nie zastaviť. Ťažko, že k tomu prispeje aj nová železná opona, ktorou upozorňu-



júco mávajú severní susedia.

Ak sú toto skúšky ekonomické a dlhodobé, migračné a zatiaľ krátkodobé, sú aj iné vymaňujúce sa zo spomínaných dvoch kategórií. Jednou je nadchádzajúce si pripomínanie dvadsiateho výročia ťažkého zločinu v Srebrenici, ktorý jednotliví vplyvní medzinárodní aktéri, vôbec nie po prvýkrát, pochopili ako príležitosť pokúsiť sa zatiahnuť slučku vôkol nás. V prvom rade Veľká Británia, už dávno sa angažujúca na rezolúcii, ktorá skôr vyhrotí tenzie, než prispeje k pomereniu sa v regióne. Prejavením ochoty odísť do Srebrenice, o čom rozhodne pár dní pred 11. júlom, premiér Vučić v mnohom amortizoval plánované a neplánované údery a podpásovky, odkazujúc, že je prichystaný skloniť hlavu z úcty k obetiam, no nie aj súhlasiť s nevydaním Nasera Orića, o ktoré sme požiadali pred niekoľkými dňami. Vstup do leta výrazne poznačil aj ďalší deň D menom utorkové pokračovanie politického dialógu na najvyššej vládnej úrovni o normalizácii vzťahov Belehradu a Prištiny, menovite o kvartete tém: Spoločenstve srbských obcí, energetike, Parku mieru na moste v Kosovskej Mitrovici a o telokomunikáciách. Rokovaniam premiérov A. Vučića a Isu Mustafu predchádzali viacdňové rokovania

na technickej úrovni. Na stretnutí s vysokou predstaviteľkou EÚ pre zahraničnú a bezpečnostnú politiku Federicou Mogheriniovou premiér Vučić podotkol význam podstatného dohovoru o otázkach, o ktorých sa rokuje, tlmočiac očakávanie, že tie budú riešené v súlade s Bruselskou dohodou a schváleným plánom implementácie. Nádeje do výrazného prelomu boli márne. Ani celodňové utorkové rokovania, ťažké, namáhavé a zložité, nepriniesli výraznejší posun vpred, až na ujasnenie istých pojmov a problémov, pozícií a otázok, v ktorých sa dve strany nezhodujú. Premiér Vučić skonštatoval, že sa istý posun dosiahol len v otázke Spoločenstva srbských obcí, kým Mogheriniová ocenila, že sa pokrok dosiahol vo všetkých otázkach, konštatujúc, že sa tímy budú v budúcich dňoch na nich angažovať a že o niekoľko dní budú nasledovať ďalšie rozhovory a finalizácia dohôd. Politika opäť ako umenie (ne)možného alebo názorný príklad, že nikdy nenačim vravieť nikdy. Vrtošivé leto pred nami, tiene a mračná, zatiaľ, nad nami. Ktože to spomínal horkastú chuť sendviču, v ktorom práve sme: medzi Ruskom a EÚ, medzi včerajškom a zajtrajškom, medzi krízou a zotavením? Dni plynú, nádeje akosi miznú.

JEDNA OSOBNOSŤ, JEDNA OTÁZKA

Prof. GORDANA MATKOVIĆOVÁ, FAKULTA PRE EKONOMIKU, FINANCIE A ADMINISTRÁCIU

Správať sa racionálne Oto Filip

– Má naša penzijná sústava dostatočný manévrovací priestor na prípadný rast? – Podľa rozborov, ktoré sa robili tak u nás, ako aj v medzinárodných inštitúciách, existuje, ale nie veľmi veľký priestor na zveľaďovanie dôchodkovej sústavy. V jednej z novších publikácií Svetovej banky sa uvádza, že v štátoch, ako je Srbsko, ktoré sa menom explicitne skloňuje, nie je viac veľký priestor

Informačno-politický týždenník

dokonca ani na zredukovanie veľkorysosti úhrad. Znamenalo by to totiž urobiť otáznym stav a existenciu tej časti populácie. Myslím si, že je veľmi dôležité, aby sme, keď vstúpime do nejakej fázy zvýšenia hospodárskych aktivít a rastu zamestnanosti, nezažili zo strany rozhodujúcich činiteľov úvahy či konanie v zmysle: Super, máme väčšie príjmy, ideme zvyšovať dôchodky. Musíme veľmi racionálne dbať na to, akým spôsobom rozvrhneme medzi

terajšími generáciami to, čo vyprodukujeme. Dokonca, aj keď sa na to všetko strednodobo dívame, východiskom je naďalej racionalizovať sústavu, východiskom je zamestnanosť, východiskom je nezvyšovať dôchodky už vtedy, keď sa ekonomická situácia čo len trochu zlepší. • TÝŽDEŇ •

POMOC MATICI Z POKRAJINSKÉHO ROZPOČTU

Aj to trošku veľa znamená

KU DŇU DUNAJA

Dotknime sa ho

Juraj Bartoš

ohovor o spolupráci pri ochrane a trvalom využívaní Dunaja podpísali 29. júna 1994 zástupcovia podunajských krajín v Sofii. Od roku 2004 Medzinárodná komisia na ochranu rieky Dunaj (ICDPR) a Európska únia podporujú aktivity, ktoré podnikajú milovníci prírody, prednostne druhej najväčšej európskej rieky v rámci osláv Medzinárodného dňa Dunaja. Aj teraz, v pondelok 29. júna a najmä deň predtým, v nedeľu, sa na jeho nábrežiach uskutočnia tisíce podujatí zameraných na zvýšenie povedomia o význame a potrebe ochrany rieky, ktorej začiatky sa odhadujú na takých 30 miliónov rokov. Terajšia riečna sieť Dunaja vznikla v Kamennej dobe (pred 2,6 – 2,5 milióna rokov), čiže v najstaršom období ľudských dejín. Dunaj (po nemecky Donau) pramení na svahoch nemeckého pohoria Schwarzwald. Jeho začiatkom je vlastne Breg (vyviera na nadmorskej výške 1 078 metrov a jeho dĺžka je 49 kilometrov) a Brigach (nadm. v. 940 m, dĺžka 43 km). Stretajú sa pri meste Donaueschingen. Legenda hovorí, že • TÝŽDEŇ •

v období Rímskeho cisárstva rímski vojaci toto miesto označili za začiatok Dunaja. V súčasnosti tamojšie jeho žriedlo, obstavané ako symbolický prameň Dunaja, je magnetom pre turistov. Od prameňa sútoku potokov po svoje ústie do Čierneho mora Dunaj prejde cestu dlhú 2 897 km a jeho povodie zaberá plochu veľkosti viac než 79,5 milióna hektárov. Nie je proste možné slovami „namaľovať“ všetky jeho čarovné zákutia a bohatstvo. Dunaj, ktorý starobylí Tráci volali Istros, Skýti Mataos, Rimania Danister a Danubius, o ktorom písali Aristoteles, Hérodotos, Ovidius, Cicero a iné významné dobové hlavy, v súčasnosti figuruje ako symbol integrácie Európy. Je zdrojom energie a vody na pitie, je významnou dopravnou tepnou... Žiaľ, je zároveň zberňou odpadových vôd, škodlivých chemických látok a iných neorganických a organických materiálov, ktoré ohrozujú, ničia jeho ani nie tak dávno bohatý rastlinný a živočíšny svet. Poďme, priatelia, Dunaju v ústrety. Pohlaďme ho láskavým pohľadom, dotknime sa ho srdečným slovom, akýmkoľvek malým milým gestom a predovšetkým pozorným ľudským vzťahom. Neohrozujme ho. Veď Dunaj je náš priateľ.

Po podpisovaní zmluvy domáci

– za Pokrajinský sekretariát pre sa s hosťami vybrali na obchôdzvedu a technologický rozvoj ta- ku niektorých ďalších kultúrnych jomník Vladimir Pavlov a za MSS inštitúcií v Petrovci. V Galérii Zuzky predsedníčka Katarína Melegová-Melichová. Touto zmluvou sa upravujú vzájomné záväzky a spolufinancovanie aktivít Matice, tak kultúrnych, umeleckých a vedeckých, ako i publikačná činnosť v roku 2015. Tohto roku Záber z podpisovania zmluvy v Petrovci 22. júna 2015 na podporu činnosti Matice uvedený sekretariát Medveďovej ich privítal riaditeľ Múvyčlenil sumu 575 000 dinárov, zea vojvodinských Slovákov Pavel čiže rovnako ako aj vlani. Práve Čáni, v Knižnici Štefana Homolu o tom, kam minuli vlaňajšiu po- riaditeľka Jarmila Stojimirovićová moc, na ceremoniáli podpisovania a v Spolku petrovských žien o aktuálzmluvy hosťom z Nového Sadu nej etnografickej výstave venovanej slovami, ale i názorne, ozrejmili svadobným tradíciám Slovákov vo prítomní matiční funkcionári. Ta- Vojvodine hosťom hovorila predjomník Pavlov uviedol, že protokol sedníčka Mária Gašparovská.

INÝ NÁHĽAD

talo sa už tradíciou, že v polovici roka do Petrovca alebo do niektorej inej osady obývanej Slovákmi na návštevu príde pokrajinský tajomník pre vedu a technologický rozvoj so svojimi spolupracovníkmi, aby s predstaviteľmi

Matice slovenskej v Srbsku podpísal zmluvu o spolupráci. Tak bolo aj tohto roku. V pondelok 22. júna v Dome Matice slovenskej v Srbsku Ľudovíta Mišíka v Báčskom Petrovci prišlo k slávnostnému podpísaniu zmluvy o spolufinancovaní činnosti MSS v roku 2015. Signatári zmluvy boli čelní ľudia týchto inštitúcií

Ďuro Varga

Jaroslav Čiep

o spolupráci MSS a Výkonnej rady APV sa napĺňa od 12. júla 2006 a že z pokrajinského rozpočtu odvtedy na pomoc Matici vyčlenili viac ako 5 miliónov dinárov.

26 /4653/ 27. 6. 2015

Týždeň PRIVATIZÁCIA MÉDIÍ

Ďalšie štyri mesiace Oto Filip

tát sa definitívne stiahne z vlastníctva v médiách, táto privatizácia sa neskončí ako tá v roku 2007, tie médiá, ktoré nedostavili kompletnú dokumentáciu pre privatizáciu, riskujú urýchlený zánik... S takýmito odkazmi sa skončila nedávna panelová rozprava v belehradskom mediálnom stredisku na tému privatizácie médií. Usporiadala ju Asociácia médií v rámci projektu Novinár ako potenciálny majiteľ a správca mediálneho podniku s cieľom poskytnúť novinárom a mediálnym pracovníkom presné a včasné informácie o procese privatizácie médií, ako aj o úlohe a právach zamestnancov počas toho procesu. Na zoskupení, ktoré sa konalo 18. júna ako prvé z troch naplánovaných, za účasti popredných predstaviteľov Ministerstva kultúry a informovania, Agentúry pre privatizáciu, ANEM, novinárskych združení, delegácie EÚ v Srbsku, Misie OBSE v Srbsku, parlamentného výboru pre kultúru

Privatizácia je v záverečnej fáze: odkazujú predstavitelia Ministerstva kultúry a informovania a informovanie a iných zainteresovaných, minister kultúry a informovania Ivan Tasovac skonštatoval, že sa proces privatizácie štátnych médií iste začne do 30. júna a bude definitívne ukončený počas nadchádzajúcich štyroch mesiacov. Riaditeľ Agentúry pre privatizáciu Ljubomir Šubara uviedol, že zo 73 médií dokumentáciu odovzdalo 14 a že sa do 20. júna očakáva, že potrebné dokumenty odovzdá 34 médií. Následná rozprava naznačila, že mnohé otázky a dilemy boli otvorené,

že niektoré záležitosti zostali aj nedopovedané, že v päťlístku ministerstvo, lokálne samosprávy, privatizačná agentúra, médiá a novinári boli rozličné tak miera zodpovednosti, ako i prístup k mediálnej reforme. Účastníci nastoľovali i otázky vzťahujúce sa na záverečný termín privatizácie, zákonný podklad ďalších krokov, na práva novinárov... Jedným zo záverov je, že na tunajšom trhu nieto miesta pre 1 400 médií, ktoré už stonajú pod bremenom krízy, takže sa viaceré z

nich pri hľadaní existenčného zázemia neštítia siahnuť po senzacionalizme, povážlivých obsahoch, narúšaní kódexu, politických a iných dohodách a kompromisoch. Len deň po snemovaní, už 19. júna, na stránke Zhromaždenia Srbska uzrel svetlo sveta údaj, že novou záverečnou lehotou na privatizáciu médií v štátnom vlastníctve bude 31. október 2015, aj to na základe navrhnutých zmien Zákona o verejnom informovaní a médiách. Uvedenými zmenami sa navrhuje aj zákaz financovania z verejných príjmov tých médií, pre ktoré do 1. júla nebude zverejnená verejná výzva na predaj kapitálu. Financovanie médií, pre ktoré sa do konca júna zverejní verejná výzva na predaj, sa po 31. októbri zastaví, ak ich kapitál dovtedy nebude predaný, uvádza sa v zmenách navrhnutých vládou, ktoré táto pred týždňom postúpila do legislatívnej procedúry, na schválenie súrnym konaním. Jasné je, že médií už o niekoľko mesiacov bude menej, rovnako tak ako je nejasné, či si všetky tie, ktorým sa črtá zánik, takýto osud aj skutočne zaslúžili. Alebo to, kto im a kedy mal hodiť záchranné lano...

OPÝTALI SME SA ZA VÁS: Mr. PAVEL ČÁNI, RIADITEĽ MÚZEA VOJVODINSKÝCH SLOVÁKOV V PETROVCI

Viac ako sto výstav O. Filip

etrovec má čo ponúknuť letným návštevníkom, tak blízkym, ako aj tým zďaleka. Jednou z adries, ktorú by milovníci umenia nemali prehliadnuť, je i Galéria Zuzky Medveďovej. – Táto jedinečná inštitúcia vstúpila vlani do druhého štvrťstoročia existencie. Možno nie je od veci pozrieť sa stručne, čo tie uplynulé roky priniesli a znamenali? – Môžeme konštatovať, že sú obrazy Zuzky Medveďovej definitívne v prvom pláne, no nie sú to jediné, keď ide o činnosť galérie. Okrem stálej expozície, keď ide o tvorbu Medveďovej, je tu stále ten problém, že je veľa obrazov poškodených, takže sa reštaurujú každý rok, podľa toho, koľko peňazí dostaneme na tieto účely od prís-

www.hl.rs

lušného pokrajinského sekretariátu. Posledná akcia, ktorá sa viaže na reštaurovanie, je aj prezentovať čosi, čo doteraz prezentované nebolo. Je to výstava Zuzkiných miniatúr, ktoré boli sprístupnené verejnosti v rámci osláv Dňa Petrovca. To je tá základná činnosť, zodpovedajúca tomu, prečo a ako Zuzka venovala obrazy práve

Informačno-politický týždenník

Petrovcu, Petrovčanom. Druhá vec je, že v rámci Galérie Zuzky Medveďovej sa relatívne rýchlo, po dvoch rokoch od založenia, začala usporadúvať bienálna výstava profesionálnych akademických slovenských výtvarníkov. Ukázala sa ako jedna z najvýznamnejších udalostí toho obsahu a rozsahu, v rámci a ku ktorej sa relatívne rýchlo pripojila ďalšia akcia: výtvarnícke snemovanie, ktoré, paralelne keď aj vernisáž, prebieha v Báčskom Petrovci. Posledné bienále nám prinieslo aj zborník, opäť potvrdzujúc jednu serióznu prácu pri organizovaní toho druhu stretnutí výtvarníkov a odborníkov, zaoberajúcich sa výtvarnou problematikou. Minulý rok uplynulo 25 rokov od založenia galérie a ukázalo sa, že práve tá výstava, ktorú sme vtedy usporiadali, bola v poradí stá. Keďže sme ich odvtedy mali

ešte päť alebo šesť, znamená to, že sme viac ako sto výstav zrealizovali, samostatných alebo kolektívnych, tematických alebo iných. Po tom, ako sa ukázalo, že bienále profesionálov sú veľmi úspešnou prezentáciou ich najnovších prác, zorganizovali sme, aby sa dialo aj bienále amatérov. Veľmi rýchlo sa tiež ukázalo vlastné opodstatnenie. Návštevnosť je veľmi veľká. Galéria Zuzky Medveďovej prezentuje teda diela predovšetkým slovenských autorov, ale to neznamená, že len ich. Vystavujú v nej aj iní profesionálni autori, tak tí domáci zo Srbska, ako aj iní zo zahraničia. Treba tak isto konštatovať, že každú výstavu sprevádza katalóg, čiže dokumentácia je v tom smere veľmi pedantne a profesionálne urobená... – uzaviera súvahu v kocke riaditeľ Mr. Pavel Čáni. • TÝŽDEŇ •

Týždeň

REDAKČNÁ BESEDA NA TÉMU NÁRODNOSTNÝCH RÁD NÁRODNOSTNÝCH MENŠÍN (1.)

Ilustrácia: Jarmila Takáčová

Plnia menšinové národnostné rady svoje poslanie? Vladimíra Dorčová-Valtnerová

k súhlasíme s tvrdením, že úloha médií nie je o presviedčaní percipientov o tom, ako majú myslieť, ale o tom, o čom by sme mali uvažovať, možno konštatovať, že je viac než potrebné v našom týždenníku aktualizovať tému úlohy národnostných rád národnostných menšín (v ďalšom texte: NRNM). Je to aj dôležité, pretože ide o tému verejného významu, keďže menšinové národnostné rady ako určitý koncept kultúrnej autonómie predstavujú národnostné spoločenstvá v oblasti vzdelávania, kultúry, informovania a úradného používania jazyka a písma. Ide priam o strategickú záležitosť, keďže aj od NRNM závisí, v akej miere bude daná menšina schopná aj naďalej zachovávať a rozvíjať vlastnú národnú, národnostnú, kultúrnu, jazykovú a inú identitu. So zámerom podnietiť širokú verejnosť na uvažovanie, prípadne aktívne konanie vo veci NRNM prostredníctvom redakčnej besedy s nezávislými expertmi v oblasti práva, vzdelávania, kultúry, informovania a úradného používania jazyka a písma, v piatich pokračovaniach rozanalyzujeme aktuálny stav v tejto oblasti menšinových práv. Za pomoci renomovaných odborníkov Evy Vukašinovićovej, námestníčky pre ochranu práv národnostných menšín pokrajinského ochrancu občanov, • TÝŽDEŇ •

prof. Dr. Miroslava Vité– Ako východiskové za, expredsedu Legisriešenie sa čoraz viac latívnej komisie Matice presadzuje uplatňovaslovenskej v Juhoslávii nie myšlienky o spolužití (Srbsku) a riadneho (consociatio) väčšiny a profesora obchodného menšiny v podmienpráva na Ekonomickach nie nacionálneho, kej fakulte v Subotici, ale občianskeho štátu a Miroslava Keveždiho, decentralizovaného, zaodborného spolupraloženého na vláde práva, covníka Ústavu pre demokratickej kultúre, tolerancii, sklone ku kultúru Vojvodiny a exriaditeľa Ústavu pre kompromisom, politickultúru vojvodinských kom pluralizme, deľbe (Foto: J. Bartoš) moci, nezávislom súdRusínov, sa pokúsime Miroslav Vitéz predostrieť, v akej mienictve a i., teda v štáte, re tieto štátne inštitúcie v ktorom občania sú si Uvedený ústavný model menšinovej rovní bez ohľadu na ich plnia svoje poslanie? Dorástli menšinové úpravy možno zhodnotiť ako vysoko civi- rozdielnosti (etnické, janáboženské, kulspoločenstvá na to, lizačný dosah, pričom NRNM predstavuje zykové, túrne, rasové, pohlavné aby odpovedali na túto skúšku, alebo na- inštitucionalizáciu personálnej menši- a i.), v ktorom je občan, opak: dorástol štát na novej kultúrnej autonómie v uvedených bez ohľadu na to, či je uplatnenie tohto, v eu- oblastiach. príslušník menšiny alerópskych pomeroch bo väčšiny, nad štátnou Miroslav Vitéz mocou – a nie naopak. jedinečného štátneho mechanizmu ochrany Uvedené zásady ochrany že existencia NRNM je civilizačný príslušníkov menšín akceptoval aj práv národnostných menšín? výdobytok, na ktorý sme všetci hrdí. náš štát. V Ústave RS z roku 2006 Prof. Dr. Miroslav Vitéz pripomína, a menšinovej legislatíve zmiešaný POZITÍVNE ASPEKTY že v súčasnom medzinárodnom spo- model ochrany individuálnych a EXISTOVANIA NRNM Naši štátni predstavitelia a takmer ločenstve v oblasti úpravy vzťahov kolektívnych ľudských práv a zákkaždý z našich politikov pri každej väčšiny a menšiny sa rozoznávajú ladných slobôd previazal s modelom udalosti, ktorá sa aspoň okrajovo významné premeny poznačené sil- pozitívnej diskriminácie a modespája s národnostnými menšinami, nením pokrokových demokratických lom kultúrnej autonómie menšiny nikdy nezabudnú pripomenúť, že myšlienok odrážajúcich dosiahnutý v oblastiach kultúry, vzdelávania, naša krajina je multinacionálna, stupeň afirmácie ľudských práv a zá- informovania a používania jazyka multikonfesionálna a viacrečová a kladných slobôd. >>> 26 /4653/ 27. 6. 2015

Týždeň >>> kladací akt NRNM, spresniť jej právnu poň tak ich hodnotí Miroslav Keveždi, predovšetkým ukázali ako stranícka a písma v úradnom styku. Z toho zor- povahu a typ právnickej osoby, od- ktorý hovorí, že sa ony zdajú byť rozvodňa, potom nadácia a nakoniec ného uhla uvedený ústavný model strániť terminologické prekrývanie veľmi dôležité, ale ich špecifická ako zhromaždenie a teleso, ktoré by menšinovej úpravy možno zhodnotiť NRNM ako právnickej osoby (t. j. „váha“ (význam) je v podstate malá. malo poskytnúť určitú expertízu, – ako vysoko civilizačný dosah, pričom právnej formy kultúrnej autonómie – Väčší význam majú kultúrne, poukazuje Keveždi na skutočný stav NRNM predstavuje inštitucionalizá- menšiny, resp. atypickej menšinovej vzdelávacie a informačné systémy v danej oblasti. ciu personálnej menšinovej kultúrnej organizácie) a rady ako najvyššieho menšín, ktoré sú v rukách rád, taautonómie v uvedených kže sa neraz stane, HODNOTENIE OBSAHU oblastiach. že tí, ktorí sú menej ZÁKONA O NRNM Eva Vukašinovićová Podľa mnohých odborníkov Zákon kvalifikovaní, šéfujú odpovedajúc na otázku, tým, ktorí majú viac o národnostných radách národnostprečo je dobre, že NRNM kvalifikácií. Z adresy ných menšín nepredstavuje riešenie, existujú, povedala, že na komunikáciu poľah- ktorým sa národnostným spoločenpred založením NRNM, ky sa z nich stáva, ako stvám ponúka možnosť, aby posilnili čiže pred utvorením právto Laslo Vegel nazval, svoje postavenie v spoločnosti. Ako nych rámcov na voľbu a „begovský systém“, v to už naznačili aj naši spolubesedníci, činnosť národnostných ktorom národnostní najväčší háčik je v tom, že zákon rád mala pocit, že väč„begovia“ vedú svoje pôsobenie NRNM ohraničuje iba šina vždy lepšie vie od „roboty“ a menšina je na poskytovanie návrhov a iniciatív, menšiny, čo potrebuje pacifikovaná, odsunutá zatiaľ bez možnosti rozhodovania, menšina. – Vytváraním bokom a ponechaná okrem v prípade schvaľovania rozpodmienok pre činnosť Eva Vukašinovićová (Foto: Media centar) na čakanie. Negatívny hodnutí pri zriaďovaní vzťahov v národnostných rád po aspekt je takmer riad- rámci inštitúcie. prvýkrát bolo umožnené, ny jav majorizácie v – Zákon o národnostných radách aby národnostné menšiDepartizácia národnostných rád nie je národnostných radách národnostných menšín z roku 2009 ny samy kreovali svoju možná bez departizácie celého systému. menšín. To znamená, neúplne a nepresne rozpracoval mobudúcnosť, vlastne aby že ten, ktorý má väč- del úpravy vzťahov väčšiny a mensamy rozhodovali o dôleEva Vukašinovićová šinu, spravidla berie šiny zakotvený v Ústave RS z roku žitých otázkach, – dodala všetko: prostriedky, 2006. Zvlášť model personálnej Vukašinovićová. pozície, pracovné kultúrnej autonómie v oblastiach Miroslav Keveždi tvrdí, že NRNM orgánu právnickej osoby, zmeniť miesta, vplyv. To vedie k utváraniu kultúry, vzdelávania, informovania sú kontroverzné inštitúcie a dodá- fakultatívnosť na obligatórnosť jej klika u menšín a tie znamenajú roz- a používania jazyka a písma v úradva, že je pozitívny fakt, že existujú, založenia a poveriť NRNM verejnými delenia. Takto sa, česť výnimkám, z nom styku, ktorý zostal nepodložený keďže predstavujú adresu pre ko- oprávneniami v oblastiach kultúrnej menšinových systémov stávajú „kli- rozhodovacími oprávneniami, ako sa munikáciu medzi zahraničnými a autonómie v medziach zákona, a tak kovské“ boje supov o to, čo zostalo zo to jasne vymedzuje v čl. 75 Ústavy štátnymi orgánmi z jednej strany a premeniť jej konzultačnú na rozho- socializmu, spolu s bojmi o mizerné RS, – hovorí Vitéz. Dodáva, že touto s menšinami z druhej strany. – Rady dovaciu funkciu, – uvádza konkrétne prostriedky a sporadické pozície, reštriktívnou zákonnou úpravou boli potrebné v období rozpadu potrebné zmeny profesor práva. ponúknuté v transformácii, – hovorí NRNM zostala bez kompetencie SFRJ, aby chránili menšiny, ale vtedy Je aj toho názoru, že treba znovu Keveždi s poriadnou dávku kritiky. vykonávať činnosť v týchto oblasneexistovali. Potrebné sú aj dnes v upraviť osobitné votiach uvedeným období transformácie, ale teraz im ličské zoznamy, určiť verejnoprávnym chýbajú kapacity, aby kvalitne čelili obligatórnu formu spôsobom, a mentransformačným problémom. Mnohí zápisu príslušníkov šina bez možnosti „Príslušníkom národnostných menšín, okrem práv Ústavou ako najpozitívnejší aspekt existencie menšiny do nich, organizovať vlastnú zaručených všetkým občanom, sa zaručujú dodatočné, individuNRNM vidia to, že tieto rozdeľu- upraviť zastavenie kultúrnu autonóálne alebo kolektívne práva. Individuálne práva sa uskutočňujú jú nejaké finančné prostriedky. Iní výkonu politických miu. jednotlivecky a kolektívne v spoločenstve s inými v súlade v nich vidia inštitúcie na ochranu a iných verejnoprávTak Vitéz, ako aj s Ústavou, zákonom a medzinárodnými zmluvami. národnej identity. Tretí v nich vidia nych funkcií členov Vukašinovićová poNa podklade kolektívnych práv príslušníci národnostných inštitúcie straníckej a symbolickej rady počas ich členukazujú aj na to, že menšín priamo alebo prostredníctvom svojich zástupcov účinkujú moci. Štvrtí ich opäť pozorujú ako ského mandátu a i. uvedený zákon sa v rozhodovaní alebo sami rozhodujú o jednotlivých otázkach šancu na kvalitnú prácu. NRNM sú – Ako negatívne v niektorých čassúvisiacich so svojou kultúrou, vzdelávaním, informovaním a pozmesou všetkých týchto aspektov, s aspekty vo fungovatiach kryje s inými užívaním jazyka a písma v úradnom styku v súlade so zákonom. dodatkom osobných ambícií, schop- ní NRNM vidím prezákonmi spôsobuS cieľom uplatnenia práva na samosprávu v kultúre, vzdelávaní, ností a márnomyseľnosti členov dovšetkým segregájúc dilemy a spoinformovaní a používaní jazyka a písma v úradnom styku prísnárodnostných rád. ciu národnostných ry, ktoré riešil aj lušníci národnostných menšín si môžu zvoliť svoje národnostné menšín na relácii Ústavný súd RS. rady v súlade so zákonom.“ NEDOSTATKY NRNM – Zákon o NRNM menšina – väčšiNa otázku, ktoré sú negatívne skú- na, ale aj menšina donedávna nebol senosti z fungovania NRNM, Miroslav – menšina, potom nedostatočnú Podľa neho ešte roku 2002 bolo menený, pred vlaňajšími voľbami Vitéz poukazuje na medzery v úprave odbornosť kapacít vo vnútri ná- jasné, že NRNM nebudú dobre fungo- boli zmenené a doplnené ustanoveprávneho postavenia NRNM. – V rodnostných rád a schvaľovanie vať, ak z nich v rovnakom čase bude nia, ktoré sa vzťahovali na volebný zákonoch zostali nerozpracované rozhodnutí v záujme osôb blízkych aj nadácia, aj parlament, aj stranícka proces pre národnostné rady, ale početné statusové a právne otázky vládnucej štruktúre v národnostnej rozvodňa, aj expertný tím. – Spôsob časť o právomociach dodnes neNRNM. V tom zmysle treba upraviť rade, – povedala Eva Vukašinovićová. ich voľby a činnosti predstavuje podliehala zmenám. Ústavný súd podmienky, okruh zakladateľov a zaRady sú provizórne inštitúcie. As- hierarchiu vzťahov, v ktorom sa rady Srbska (ďalej: ÚSS) zhodnotil, že

Čl. 75 Ústavy RS

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

• TÝŽDEŇ •

niektoré ustanovenia nie sú v súlade s Ústavou Srbska, takže tie sa stali neprávoplatnými. Veľmi málo ustanovení, ktorými sú predpísané právomoci v rozhodovaní, zostalo v zákone, ale zostali tie, ktoré sú iba poradenského charakteru. Myslím si, že to nie je podstata menšinovej samosprávy. Okrem toho, skutočný stav v našom právnom systéme sa odzrkadľuje aj v údaji, že rozhodnutím ÚSS platnosť vypršala takým ustanoveniam Zákona o NRNM, ktoré sa nachádzajú aj v iných zákonoch a ktoré sa aj naďalej uplatňujú, – vysvetľuje Vukašinovićová. Keveždi kritizuje znenie zákona v tom zmysle, že sa v ňom v podstate v najväčšej miere definuje spôsob voľby rady, a to na spôsob, ako sa volia politické telesá. – Získame tak telesá vysokej politickej legitimity, ale často slabých kompetencií. Voľby sú organizované ako vysoko formalizovaná politická lotéria, v ktorej niet žiadnej garancie, že sa objaví víťazná kombinácia. Príklad z rusínskeho spoločenstva je ilustračný: v Rade rusínskej národnostnej menšiny (taký prípad nie je u Slovákov) sedí väčšina, ktorá nemá vysokoškolské vzdelanie. Z tých, ktorí takéto vzdelanie majú, významná časť je z technických vied. Niekoľko osôb, ktoré prichádzajú z oblasti vzdelávania alebo kultúry, sú odsunuté do opozície, a niet žiadnej osoby, ktorá je poviazaná s problematikou úradného používania jazyka. Vo výkonnom výbore nieto ani jednej osoby so skončenou fakultou. Ako taký výber môže viesť ku kvalitným riešeniam? Čo sa tým odkazuje mladým a vzdelaným? Strana a klika sú dôležitejšie od vzdelania. Ale riešenia sa môžu ponúknuť iba na základe vedomostí. Žiaľ, zákon neponúka základ pre riešenia. Keveždi nielenže kritizuje, ale súčasne navrhuje možné riešenie. – Viem si predstaviť v nejakej forme politickej fantastiky alternatívny systém, v ktorom napríklad odborové združenia menšín volia rady: združenie osvetových pracovníkov menšiny volí 5 predstaviteľov, združenia mediálnych pracovníkov 5, združenie kultúrnych dejateľov 5 a povedzme troch z radov tých, ktorí sa zaoberajú úradným používaním jazyka. Také teleso by určite bolo kompetentnejšie od toho, ktoré máme v súčasnosti, – ponúka alternatívny spôsob voľby členov do NRNM náš spolubesedník. • TÝŽDEŇ •

– Podľa nášho názoru na podPOTREBA PO DEPOLITIZÁCII klade slobodnej súťaže programov NRNM? Problém politizácie či partizácie činností napĺňajúcich kultúrnu auinštitúcií menšinových samospráv tonómiu a ich nositeľov (menšisa takmer denne dostáva pod drob- nových kultúrnych, menšinových nohľad verejnosti. Ide o nebezpečný politických organizácií) v procese jav, ktorý nielenže oslabuje vplyv volieb členov do najvyššieho orgánu organizácií občianskej spoločnosti a kultúrnej autonómie, teda v rámci nezávislých odborníkov, ale ho môže inštitucionálnych foriem legitímaj zničiť, keďže sa NRNM ako faktor neho presadzovania kolektívnych kultúrneho a vzdelávacieho rozvoja práv a záujmov menšiny. Konať inak môže ľahko skĺznuť do sféry ideolo- znamenalo by zostať bez možnosti gického a praktického nástroja na vyjadriť a uplatniť svoje práva vyplývytváranie segregatívnej multikul- vajúce z postavenia národnostnej túrnosti, čím menšiny. Nakosa dodatočne niec politizáciu oslabuje sociNRNM treba álny kapitál, obmedzovať aj na čo poukasilnením odborzuje aj Radinosti v činnosti voje Jovović, NRNM predodoktorand všetkým zapájaním vrcholnej politológie FF Univerzity inteligencie v Belehrade. do jej aktivít M iroslav v strategických oblastiach, Vitéz tento akými sú styaspekt činnosti NRNM ky s domácim tlmočí reprea materským zentatívnosštátom, meťou NRNM, dzinárodným spoločenstvom čiže ako asa i. Aj zvýšením pekt, ktorý sa vzťahuje Miroslav Keveždi (Foto: z archívu M. K.) kultúrno-budina reprezenteľského úsilia tatívnosť jej NRNM medzi členstva na príslušníkmi Viem si predstaviť v ne- menšiny zamejednej strane a autentic- jakej forme politickej fan- raného nielen kosť a repre- tastiky alternatívny systém, na zachovanie, zentatívnosť i pozdvihnuv ktorom napríklad odboro- ale záujmov, tie ich národnéktoré má pre- vé združenia menšín volia ho povedomia. sadzovať, na rady. Pokrajinská druhej strane. námestníčka Miroslav Keveždi – Aby pre ochranu NRNM predstavovala a zastupo- práv národnostných menšín Eva vala menšinu, jej najvyšší orgán Vukašinovićová však hovorí, že NRNM musia tvoriť členovia efektívne sa zaoberajú politikou, takže ich reprezentujúci menšinu a jej au- depolitizácia nie je možná. tentické záujmy, a nie programové – Možné je a nevyhnutné národciele iných spoločenských zložiek. nostným radám dať požiadavku, aby Zastávame názor, že individuálne sa pri rozhodovaniach riadili odborpráva a ľudské slobody príslušní- nosťou a nie straníckymi záujmami. kov menšín sú predpokladom ich Ale takúto požiadavku netreba klásť kolektívnych práv a spolu s nimi iba pred menšinové samosprávy, ale tvoria komplexnú oblasť ľudských aj celému systému, schvaľovateľom práv a základných slobôd, takže ich rozhodnutí. Departizácia národnostochrana a zdokonaľovanie patria ných rád nie je možná bez departido pôsobnosti NRNM, – hovorí zácie celého systému. Okrem toho profesor Vitéz a zároveň nastoľuje treba myslieť aj na to, že Ústava otázku, ako tieto meradlá previa- zakazuje diskrimináciu, medziiným zať a uskutočniť, na ktorú vzápätí aj na základe politických presvedčení a členstva v politických organizáciodpovedá:

ách. Je otázne, či možno predpísať, že člen národnostnej rady nemôže byť člen politickej organizácie. Napokon, byť členom politickej organizácie neznamená schvaľovanie rozhodnutí, ktoré nie sú založené na odbornosti, a naopak, nebyť formálne členom politickej strany automaticky neznamená schvaľovanie dobrých rozhodnutí. Aj Keveždi hovorí, že termín politizácia nie je najvhodnejší a podľa neho väčší problém predstavuje partizácia, keďže politické strany v NRNM vidia ideálne prostriedky na dosadenie svojich kádrov, ktoré by robili v záujme ich politickej strany. – To znamená, že strany využívajú priestor, financie, kádre, telefóny, médiá na svoje ciele. Faktom je, že tie ciele môžu byť nepriamo v súlade so záujmom menšiny, čo vstupu politických strán do NRNM dáva legitimitu. Mechanizmus na to, aby sa predišlo uzurpovaniu NRNM zo strany politických strán, je zmena Zákona o NRNM. Zakladám sa za to, aby v radách boli najkvalitnejší, alebo aby sa aspoň ,uctila’ demokratická vôľa občanov s kompetentnosťou kandidátov. V prípade, že niekto podá pripomienku, že každý má demokratické právo byť zvolený, kladiem mu otázku, prečo nemá každý právo byť zvolený do Národnej osvetovej rady Republiky Srbsko alebo Národnej rady RS pre kultúru? Tak ako je presne určené, kto môže byť v tých telesách, rovnako treba určiť aj pri menšinách – prečo by sme my boli horší od zvyšku Srbska? ZÁVER Možno odpoveď na otázku, či menšiny, resp. štát dorástli demokratickému a pokrokovému mechanizmu ochrany práv národnostných menšín, ako sú národnostné rady národnostných menšín, by mohla byť v prospech oboch zainteresovaných. Ale iba za predpokladu, že sa v dohľadnej dobe z praxe vyradia doterajšie kamene úrazu, ako je nedostatočná odbornosť kapacít v NRNM, segregácia a partizácia, ako upozorňujú aj naši spolubesedníci. Zároveň je viac než nutné zladenie zákonov, ktoré čo len v najmenšej časti obsahujú element ochrany práv národnostných menšín, keďže práve to príliš často spôsobuje problémy v uplatňovaní Zákona o národnostných radách národnostných menšín.

26 /4653/ 27. 6. 2015

Slovensko AMERICKÝ SENÁTOR JOHN McCAIN VYZVAL V BRATISLAVE NA DODÁVKU ZBRANÍ UKRAJINE

Euroatlantický diplomatický festival Rastislav Boldocký

ratislava cez víkend bola na chvíľu centrom euroatlantickej politiky. „Festival diplomacie v strednej Európe“, ako 10. ročník prestížnej bezpečnostnej konferencie Globsec nazval jej zakladateľ Róbert Vass, svojou účasťou poctilo šesť prezidentov a šesť premiérov, ako aj niekoľko stovák ďalších, mimoriadne vplyvných Prestížna konferencia: Miroslav Lajčák a John McCain (Snímka: SITA) hostí, či už z oblasti politiky alebo mimovládneho sekto„Žijeme v časoch, keď Európa čelí ra. Hlavnou hviezdou podujatia bol obrovským výzvam, ktorými sú tebritský premiér David Cameron, kto- rorizmus podporovaný Islamským rý prvýkrát navštívil Slovensko a pre štátom, Ruskom podporovaná ktorého toto bola prvá významnejšia agresia na Ukrajine, keď sa Rusko konferencia po minulomesačnom pokúša prekresliť hranice Európy, víťazstve vo voľbách. Asi najviac ako aj kombinácia zlyhávajúcich ohlasov domácich a zahraničných štátov a kriminálnych gangov v médií vyvolali mimoriadne tvrdé severnej Afrike, ktorá vyháňa tislová amerického senátora a bý- síce ľudí zo svojich domovov,“ už valého prezidentského kandidáta úvodnými slovami naznačil David Johna McCaina. Cameron, v akom tóne bude la-

dené jeho celé vystúpenia na konferencii. „Tyrania, fašizmus a nenávisť ťahali vždy za kratší koniec, keď museli čeliť nášmu odhodlaniu brániť naše hodnoty a náš spôsob života,“ zdôraznil v prejave. Zároveň však varoval pred ľuďmi, ktorí tvrdia, že v súčasnosti je všetko inak, že napríklad v prípade Ruska je dôležité porozumenie, nie odsúdenie, takže svet by mal s Ruskom spolupracovať a nie naň uvaľovať sankcie. Hoci medzi témami konferencie boli viaceré aktuálne ohniská napätia, ako sú utečenci, Grécko či Islamský štát, na tohtoročnom Globsece najviac rezonovala ukrajinská kríza. Drvivá väčšina účastníkov pritom v nej mala úplne jasno: Za všetko môže Rusko a prezident Putin. Ešte o krok ďalej, až za hranice tohto konsenzu zašiel spomínaný senátor McCain, ktorý otvorene vyzval na vyzbrojovanie Ukraji-

BRATISLAVSKÚ DEMONŠTRÁCIU PROTI PRÍLIVU UTEČENCOV DO EURÓPY POZNAČILI POČETNÉ VÝTRŽNOSTI

Útoky na políciu aj okoloidúcich R. Boldocký

ez víkend zábery z Bratislavy obleteli svet. Bohužiaľ, nešlo o žiadnu pozitívnu propagandu, o zvýšený záujem o správy zo Slovenska sa postarali stúpenci krajnej pravice, ktorí v uliciach hlavného mesta protestovali proti imigrantom z Afriky a Ázie. Niekoľkotisícovú demonštráciu poznačili početné výtržnosti a polícia zatkla desiatky extrémistov. Nepokoje v meste vypukli po konci oficiálnej časti demonštrácie, ktorá sa konala na bratislavskom námestí SNP. Pred štvrtou popoludní sa tu zišlo asi 5-tisíc ľudí, medzi ktorými boli prívrženci krajnej pravice, chuligáni zo Slovenska a Česka, ale aj stovky bežných ľudí. Ako informoval Denník N, po oficiálnej časti podujatia sa z davu odtrhli veľké skupiny výtržníkov, futbalových chuligánov a pravicových

www.hl.rs

Proti prisťahovalcom: Bratislavskú demonštráciu poznačili početné výtržnosti Foto: Juraj Roščák

radikálov. Niekoľko desiatok z nich pod Bratislavským hradom napadlo divákov cyklistických pretekov City Downhill World Tour. Podujatie sledovali aj rodiny s malými deťmi. „Polícia okamžite zakročila a skupinu výtržníkov začala vytláčať, pričom zadržala celkovo 25 osôb,“ povedala hovorkyňa bratislavských policajtov Tatiana Kurucová.

Informačno-politický týždenník

K incidentom prišlo aj na hlavnej železničnej stanici. Podľa portálu aktuality.sk skupina radikálov hádzala kamene a dlažobné kocky na saudskoarabskú rodinu, ktorú cestou stretli. Rodina bola na ulici s kočíkom s malým dieťaťom. Výtržnosti pokračovali aj priamo na stanici, ktorú demonštranti zadymili svetlicami. Na Staromestskej

ny. „Potrebujú veľmi veľa zbraní, ktorými sa budú brániť a budú môcť vzdorovať vybaveniu, ktoré proti nim používajú Rusi vo veľkých počtoch,“ zdôraznil na tlačovej besede v rámci konferencie senátor a zároveň informoval, že americkí politici v Snemovni reprezentantov schválili rezolúciu, v ktorej vyzývajú amerického prezidenta Baracka Obamu, aby odobril dodávku zbraní pre Ukrajinu. Podľa McCaina je hanebné, že Západ sa iba prizerá na to, že sa v súčasnosti parceluje jeden z európskych štátov. „Ukrajinci dokázali, že vedia bojovať a budú bojovať o svoju krajinu, a potrebujú podporu z našej strany,“ uzavrel senátor. Slovensko na konferencii okrem iného zastupovali prezident Andrej Kiska, premiér Robert Fico aj šéf diplomacie Miroslav Lajčák. Medzi účastníkmi konferencie nechýbala ani chorvátska prezidentka Kolinda Grabar-Kitarović či čiernohorský premiér Milo Đukanović. ulici zasa prívrženci krajnej pravice a chuligáni zdemolovali šesť policajných áut. Dvoch policajtov počas popoludnia napadli slzným plynom, jednému hodili dlažobnú kocku do stehna. Záchranári ošetrili asi piatich ľudí. Dvaja priaznivci krajnej pravice zo západočeských Karlových Varov roztrhali počas demonštrácie proti prílivu utečencov do Európy vlajku Európskej únie. Vlajku EÚ im nad hlavami podali slovenskí radikáli a vyzvali ich, aby ju spálili, pretože v Českej republike to nie je trestný čin. Česi nakoniec vlajku „len“ roztrhali. Jedným z hlavných rečníkov na oficiálnom zhromaždení bol predseda Banskobystrického samosprávneho kraja Marian Kotleba, známy svojím obdivom k vojnovému slovenskému fašistickému štátu. Vyhlásil, že do tejto situácie dostali Slovensko vlastizradcovia vo vláde a už nemožno ustupovať. „Príslušníkov našich mierových jednotiek by sme mali poslať do Talianska, aby pomohli strážiť hranice pred migrantmi,“ vyhlásil Kotleba. • SLOVENSKO •

Ľudia a diania V OBCI ALIBUNÁR

kov spolupráce, koalícia obstála, avšak len čo to Demokratická strana začala brzdiť, rozhodli sme sa prerušiť spoluprácu. Nového koaličného partnera sme zástupcu predsedu Zhromaždenia Ćuruvija, predtým dlhoročný si našli v Socialistickej strane obce Dušana Jovanovića (DS), na predseda obce a v tomto man- Srbska, s ktorou sme sa dohodli, miesto ktorého prišiel socialista dáte doteraz opozičník. že budeme nasledovať politiku Dejan Vasiljević. Novozvolený predseda obce vlády Srbska a premiéra Vučića. V tej chvíli bolo celkom jasné, Predrag Belić po tejto (ne)čakanej To, že do nových volieb máme že je utvorená nová koašesť mesiacov, možno lícia SNS – SPS. Dilemu o rok, neznamená, že Alitom, kto sa stane novým bunárska obec má zastať, čelným človekom obce, a podľa všetkého práve veľmi rýchlo riešil predto bolo v záujme našich seda Zhromaždenia obce, doterajších koaličných pokrokár Predrag Belić, partnerov a základným ktorý podal demisiu a na dôvodom zrušenia dojeho miesto bola zvoleterajšej koalície.“ ná Jánošíčanka Zuzana Inak vo voľbách roku Đukićová (SNS). Treba po2012 Demokratická strana vedať, že to je prvá žena v v tejto obci získala abčele lokálneho parlamensolútnu väčšinu, čiže 12 tu v dejinách tejto obce a výborníckych miest, SPS zároveň druhý obyvateľ mala 4, SNS 3 a po dvoch Novozvolené vedenie Alibunárskej obce: (zľava) Jánošíka na tejto funkcii. výborníkov mali LSV a Milan Ćuruvija, Predrag Belić, Zuzana Đukićová Pred ňou túto funkciu a Dejan Vasiljević DSS. Dnes je tomu celkom takmer päť rokov zastáinak. Demokratická strana val Pavel Staňo. kádrovej rošáde povedal: „Vždy má 8 výborníkov, rovnako ako Na záver ešte na návrh tretiny sme hovorili, že iba práca a jej aj SNS. Socialistická strana má o výborníkov novoutvorená výbor- výsledky môžu zachovať koalíciu. jedného výborníka viac ako dotenícka väčšina tajným hlasovaním To doteraz nebolo manželstvo z raz, ligisti zostali na svojich dvoch za nového predsedu obce zvo- lásky, ale manželstvo, ktoré malo výborníkoch a bez výborníkov lila Predraga Belića. Zástupcom priniesť lepší život občanom v Zhromaždení obce zostala iba predsedu sa stal socialista Milan Obce Alibunár. Kým bolo výsled- DSS.

Nová koalícia pri moci Vladimír Hudec

oalícia Demokratickej strany a Srbskej pokrokovej strany, ktorá v Alibunárskej obci bola pri moci posledné tri roky, praskla ako mydlová bublina. Na zasadnutí Zhromaždenia obce vo štvrtok 18. júna novoutvorená vládnuca väčšina, v ktorej je 8 výborníkov Srbskej pokrokovej strany a 5 výborníkov predtým opozičnej Socialistickej strany Srbska, najprv uvoľnila z funkcie doterajších, a potom zvolila nových členov komisie pre kádrové, administratívne a pracovné vzťahy, ako aj komisie pre mandátno-imunitné otázky. Hneď nato na návrh 12 výborníkov, čiže jednej tretiny výborníkov tvoriacich tento lokálny parlament, tajným hlasovaním z funkcie odstavili predsedu obce Đuricu Gligorijeva (DS) s krátkym zdôvodnením, že si robotu nerobil dobre. Po zmene predsedu obce zanikol mandát aj jeho zástupkyni Dragane Komatinovej (DS) a členom Obecnej rady. Podobným spôsobom z funkcie odstavili aj

STARÁ PAZOVA

Prostriedky na zlepšenie podmienok vzdelávania Anna Lešťanová

redseda pokrajinskej vlády Bojan Pajtić a riaditeľ Správy pre kapitálové vklady AP Vojvodiny Nebojša Malenković udelili vo štvrtok 18. júna v Starej Pazove zmluvy užívateľom, ktorí na súbehu získali právo na nenávratné prostriedky určené na zlepšenie podmienok vzdelávania vo Vojvodine. Slávnostné odovzdávanie zmlúv riaditeľom, resp. predstaviteľom 16 vzdelávacích inštitúcii z územia Vojvodiny sa uskutočnilo v Základnej a strednej škole Antona Skalu v Starej Pazove. Správa pre kapitálové vklady APV • ĽUDIA A DIANIA •

Dr. Bojan Pajtić a Nebojša Malenković s predstaviteľmi vzdelávacích inštitúcií v Starej Pazove

vyčlenila 200 miliónov dinárov na financovanie a spolufinancovanie

projektov v oblasti vzdelávania, žiackeho a študentského štandar-

du. Zo Starej Pazovy prostriedky na adaptáciu a rekonštrukciu školskej budovy dostala ŠZSV Antona Skalu. Prostriedky na realizáciu kvalitných projektov vo vzdelávaní získali aj vzdelávacie ustanovizne v Kikinde, Kanjiži, Sriemskych Karlovciach, Opove, Srbskej Crnji, Belej Crkve, Kulpíne (na výmenu strechovej krytiny v ZŠ Jána Amosa Komenského v záujme zlaďovania s protipožiarnymi predpismi), Kupusine, Hložanoch (na adaptáciu hygienických zariadení v ZŠ Jozefa Marčoka Dragutina), Vrdniku, Rume, Irigu, Novom Kneževci, Subotici a Zreňanine. Podľa slov Dr. Bojana Pajtića cieľom pokrajinskej vlády je, aby školské budovy v celej Vojvodine boli čím lepšie upravené v súlade s tým, čo dovoľujú existujúce prostriedky. „To budeme robiť aj v budúcnosti, lebo investícia do vzdelávania je investíciou do budúcnosti,“ podčiarkol predseda pokrajinskej vlády.

26 /4653/ 27. 6. 2015

Ľudia a diania

Desať rokov novín Pazovačka revija Anna Lešťanová

daktorka novín, ktorá určitý čas na niekoľkých stranách v novinách uverejňovala texty po slovensky. Spolupracovníkom sa poďakovala za dobrú tímovú prácu a zmienila sa aj o poslaní a mieste novín Pazovačka revija na mediálnej scéne nielen v Staropazovskej obci, ale aj na území celého Sriemu. Novinári tohto lokálneho média informujú o spoločenských a kultúrnych dianiach, ako aj o iných sférach života a pôsobenia nielen občanov Obce Stará Pazova, lež i dvoch susedných obcí – Inđijskej a Pećinskej.

rvé číslo novín Pazovačka revija vyšlo tlačou 10. júna 2005. Pri príležitosti desiateho výročia úspešnej práce členovia redakcie spolu s početnými hosťami, spolupracovníkmi a kolegami novinármi vo štvrtok 18. júna usporiadali oslavu v tzv. Bielej budove v Starej Pazove, kde tento mesačník má svoje miestnosti. Na slávnosti sa prihovorila Ružica Čániová, riadi- Redakcia v čele s riaditeľkou a zodpovednou redaktorkou teľka a zodpovedná re- Ružicou Čániovou (tretia zľava)

Pivničania, Oslávili 1. Medzinárodný referendum! deň jogy KOVAČICA

Juraj Bartoš

Anička Chalupová

rvý Medzinárodný deň jogy 21. júna 2015 si pripomenuli v približne 200 krajinách. Jogu cvičili v mestách a na dedinách v rôznych kútoch sveta včítane Srbska. Na návrh Indie Organizácia spojených národov vyhlásila 21. jún za

rôzne jogínske cvičenia a techniky dýchania. Podľa slov inštruktorky jogy Maríny Jonášovej joga nie je len obyčajné trénovanie, ale je predovšetkým precvičovanie tela, duše a mysle. Ako je známe, okrem aerobiku, pilatesu a iných rekreačných cvičení už vyše dvoch rokov sa v Padine, Debeljači a Kovačici dvakrát týždenne naplno trénuje aj joga.

Skupina žien a dievčat z Kovačice a Padiny si pripomenula Medzinárodný deň jogy Medzinárodný deň jogy, keď vlani v novembri bola prijatá rezolúcia, ktorú podporilo 177 krajín sveta. Skupina občanov Kovačickej obce v deň letného slnovratu prišla do starého parku v Kovačici, aby oslávila historický 1. Medzinárodný deň jogy. Farebné podložky na cvičenie na zelenej ploche pred budovou kovačického gymnázia zaplnili ženy a dievčatá z Kovačice a Debeljače, ktoré predvádzali

www.hl.rs

Teoretické a filozofické základy jogy sú vo védach, najstarších indických svätých spisoch z doby okolo 3 500 rokov pred Kr. Počas vykopávok v povodí rieky Indus boli nájdené predmety z čias Harrapskej kultúry, na ktorých sú zobrazené postavy sediace v podobných pozíciách, aké sa cvičia v joge. Európania sa o joge dozvedeli v čase, keď Angličania a Francúzi kolonizovali Indiu.

Informačno-politický týždenník

ivničania sa v nedeľu 28. júna v referende vyjadria, či sú za alebo proti tomu, aby komunálne práce v ich osade výlučne vykonával Verejný komunálny podnik Komunalprojekt z Báčskej Palanky. Vlastnými podpismi sa občania s hlasovacím právom môžu vyjadriť v budove Základnej školy 15. októbra od 7.00 do 20.00 hod. V Pivnici je na viacerých miestach leták (v srbskom a slovenskom jazyku), ktorý podnecuje občanov, aby sa v referende zúčastnili a aby hlasovali proti. S cieľom, ako sa uvádza, nedať, aby Palančania vzali to, čo Pivničania budovali celé desaťročia... V slovenskom texte sa ako dôvod na vyjadrenie proti tiež uvádza, aby o tom, kde a kedy Pivničania budú pochovaní, nerozhodovali Palančania. Rada Miestneho spoločenstva Pivnica orientovať sa v danej veci na inštitúciu občianskej iniciatívy rozhodla 16. marca 2015. Zhromaždenie obce Báčska Palanka 22. mája rozhodlo, že sa občania Pivnice, ale aj Čelareva, Mladenova a Tovariševa v nedeľu 28. júna v referende vyjadria, či sú za alebo proti tomu, aby v ich osadách komunálne práce nabudúce vykonával VKP Komunalprojekt. Referendum je právoplatné, ak sa ho zúčastní aspoň 50 % plus 1 občan s hlasovacím právom. • ĽUDIA A DIANIA •

S ING. JAROSLAVOM DOMONIM Z KYSÁČA

Pomalšie napredovanie – istejšie výsledky Elena Šranková

eď v roku 1990 Domoniovci začali podnikať, rozhodli sa založiť poľnohospodársku lekáreň. V nej sa odmalička popri mame Anne do roboty zaúčal Jaroslav Domoni. Ako dnes hovorí, už to má v krvi.

Ing. Jaroslav Domoni

Vplývalo to na vaše rozhodnutie pri výbere štúdia? – Videl som sa v tejto robote a rozhodol som sa študovať na Fakulte agrobiológie a potravinových zdrojov Slovenskej poľnohospodárskej univerzity v Nitre. Zvolil som si odbor výživa a ochrana rastlín, ale zameral som sa na výkup poľnohospodárskych výrobkov a robím komercialistu. Vykupujeme kukuricu, pšenicu, ale najviac sóju. S výkupom a kooperáciou sme začali práve z mojej iniciatívy, a to v prenajatých priestoroch. Po dvoch rokoch, keď sme už mali viac kooperantov, rozhodli sme sa budovať vlastné silá. Bola to náročná investícia. Ako ste ju vyfinancovali? – Vložili sme vlastné prostriedky, ale čerpali sme aj úvery Európskej banky pre obnovu a rozvoj. Najprv sme vybudovali silo kapacity 500 ton, ktoré sme vlani zväčšili na 1 000 ton a v pláne je aj ďalšie rozšírenie. Na aké ťažkosti narážate pri výkupe poľnohospodárskych plodín? • ĽUDIA A DIANIA •

– Pri sóji je napríklad ten problém, že sa najprv určí zálohová cena a iba po uzavretí výkupu sa zistí tá pravá. Keď sme s výkupom začínali, v rokoch 2008 a 2009, cena, ktorú sme mohli sľúbiť pestovateľom, bola známa už na začiatku. Aj dnes sú takí, čo sľubujú cenu vopred, ale sám sa radšej držím toho, že sľúbim len to, čo budem môcť splniť, aby som získal dôveru a dodržal slovo. Tak sa síce napreduje pomalšie, ale istejšie, a len časom sa ukážu výsledky. Svedčí o tom údaj, že sme v prvom roku vykúpili Pri sile 500 a teraz 4,5-tisíca ton sóje. Sú nejaké problémy s výku- do zabezpečenia zodpovedajúcej elektriny a plynu. Vo vyspelejších pom a vôbec v podnikaní? – Z kopy problémov by som štátoch je samozrejmosťou, že spomenul kupcov, medzi ktorými priemyselná zóna je patrične sú aj takí, čo sa vyhýbajú zapla- vybavená. Aké máte plány do budúcna? tiť za tovar, tiež administratívu, – Okrem rozšírenia výkupných ktorá zdražuje podnikanie, ale aj inšpekcie, ktoré kontrolujú kapacít plánujeme začať sóju aj nás, a nie tých, čo robia nadivo. spracúvať, a to v nasledujúcich Veľkým problémom je i to, že v 3 až 5 rokoch. Toho času je už priemyselnej zóne neexistuje mnoho výkupných firiem, takže zodpovedajúca infraštruktúra. sa chceme zamerať na spracoNa lokalite, kde je silo, nemáme vanie kvôli konkurencii na trhu. vysoké napätie prúdu, ani zodpo- I keď som študoval na Slovensku,

Montáž linky na výrobu peliet

vedajúce plynové potrubie pre priemyselné objekty. Pri investícii, ktorú plánujeme, budeme musieť až 40 percent prostriedkov vložiť

nikdy som tam nechcel zostať, ale teraz uvažujem o otvorení firmy aj na Slovensku. Ľahšie sa totiž pracuje a obchoduje so štát-

mi EÚ, keď je firma na území únie. Keďže máme v pláne spracovanie výrobkov, mienim, že by sa na Slovensku a v iných štátoch EÚ ľahšie predávali. Začali ste dovážať linky na spracovanie agropeliet. Ako sa vám darí v tomto segmente podnikania? – U nás veľmi slabo, lebo ide o kvalitné české linky, ktoré sú ozajstnými fabrikami a vyžadujú si prácu v troch zmenách. V našej krajine je skôr záujem o linky menších kapacít, ktorými si majitelia poľnohospodárskych plôch chcú iba privyrobiť. Sú k tomu omnoho lacnejšie než tieto z Česka. V Chorvátsku sa uplatnila jedna linka na drevené pelety a v auguste máme realizovať ďalšiu. Podnikateľ, u ktorého zmontujeme túto linku na výrobu agropeliet, dostal 40 percent z hodnoty investície nenávratne. Za takých podmienok iste by sa aj naši ľudia ľahšie rozhodli na tento krok. Okrem toho u nás nie je trh na predaj agropeliet, a preto sa vyrábajú v malých množstvách, čiže len pre vlastnú a ešte zopár domácností v dedine. Uvažoval som aj nad predajom liniek menších kapacít, ale český výrobca také nevyrába a na nekvalitné (poľské a čínske) sa nechcem orientovať. Možno sa aj sám rozhodnete kúpiť linku na výrobu agropeliet? – Mal som ponuku investora z Chorvátska na spoločné podnikanie, ale u nás ešte na to nevyzreli podmienky. Keby väčšie mestá prešli na obnoviteľné zdroje energie, všetko by bolo inak. Avšak musel by v tom smere konať aj štát, a zatiaľ sa u nás o tom iba rozpráva. V Chorvátsku napríklad nielen teplárne, ale aj hodne domácností používa pece na pelety. Mám však ponuku sprostredkovať vývoz peliet z Chorvátska do Česka a na Slovensko.

26 /4653/ 27. 6. 2015

Foto: autorka a z archívu J. Domoniho

Ľudia a diania ZO STRETNUTIA HLOŽIANSKYCH PENZISTOV

Krásna rodina opäť spolu Juraj Bartoš

ko sme sa tak na nich „pracujúcich v krúžkoch“, so slnkom na tvárach rezko džavotajúcich, pozerali, nemohli sme nepocítiť

pracovníci, trpezliví spolutrpitelia, čakatelia na lepšie časy. S radosťou sa ponorili do družného rozhovoru; ten len tak prúdom prúdil ako neďaleký Dunaj... V stredu podvečer 17. júna členo-

Uznania za dlhodobú činnosť sa dostali do rúk nedávneho predsedu penzistov Ondreja Lovása, invalidného dôchodcu Michala Kukučku a Márie Baďanovej. Úvodom stretnutia tajomníčka Zuzana

Vyberané slová Zuzany Galambošovej dojali a nadchli účastníkov stretnutia penzistov

príliv nehy. Ako keď nás, onehdy, bosonohých pobehajov, nežne pohladila najmilšia osoba na svete, mama. Tu, v niekdajšej hložianskej „Novej škole“ zoskupili sa opäť niekdajší spolužiaci, niekdajší spolu-

via Miestnej organizácie penzistov a invalidov práce v Hložanoch vyplnili obe sály kaviarne Pod lipami. Domácich a hostí, vrstovníkov z Kulpína, Kysáča, Maglića a Petrovca privítal predseda Ján Haška.

SPOLOČNÉ ÚSILIE O NÁPRAVU PRINIESLO VÝSLEDKY

Turóciová zahlásila pásmo pekného slova. Vlastnú báseň, a potom aj príspevok niekdajšej novinárky Hlasu ľudu Johany Turčanovej Ako sa kedysi chodilo prať k Dunaju prečítala

Zuzana Dudková. Veršovaný vinš predniesla Anna Galambošová. Zuzana Šranková rozosmiala prítomných veselou príhodou z pošty, kde kedysi pracovala, a sloh Zuzany Turóciovej dal podnet na zamyslenie. Osobitne zarezonoval príhovor niekdajšej učiteľky, ešte stále dobrej výtvarníčky a za mladi sľubne sa ukazujúcej literátky Zuzany Galambošovej: „Sme ako jedna rodina. Poznáme sa, rozumieme si, zdieľame ten istý osud. Penzie sú malé, zdravie narušené; sily ubúda. No neklesáme, duchom nestarneme, už mnoho toho nedokážeme, ale radi pomôžeme, poradíme. Vedomí sme si, že roky odletia ako vtáky smerom k juhu. Vtáky sa vrátia, roky nie. Preto je toto krásna príležitosť, aby sme si zaspomínali na to pekné a pozitívne, čo dáva silu a vôľu žiť. Žiť, ale nie sám; stretávať sa, lebo sme si vedomí, že nám nezostáva veľa dní v kalendári; podať ruku, osloviť priateľa... Krása je všade okolo nás, len si ju treba všímať.“ Nechali sme dôchodcov načierať do mís so spomienkami i chutným paprikášom. Brodiac sa vonku sýtou vôňou líp na nádvorí „Novej školy“, nemohli sme neuznať, že si neprípustne málo a povrchovo všímame týchto krásnych ľudí...

teľov Kamenárstva Bartoš s návrhom, aby priložili svoje ruky a kamenárske zručnosti k oprave maliarkinho náhrobného kameňa. Ako vysvetlila Anna Bartošová-Myjavcová, keďže zistili veľmi zlý stav kameňa a veľkú eróziu, rozhodli sa vyhotoviť nový kamenný „vankúšik“ z afrického granitu, ktorý potom upevnili na existujúci starý podstavec. Spolkárky s potešením potvrdili, že Kamenárstvo Bartoš nový náhrobný kameň vyhotovilo a nainštalovalo na vlastné náklady, a tak ešte raz potvrdilo, že zostalo veľkým dobrodincom svojho prostreNová kamenná doska na hrobke prvej dia, za čo im patrí vďaka. Rodinná hrobka Medveďovslovenskej akademickej maliarky cov je umiestnená pomimo Zuzky Medveďovej hlavného chodníka na cinpôdu. Keďže iné kompetentné usta- toríne a návštevníci ju sotva nájdu novizne a inštitúcie nereagovali na pri prvom pokuse. Preto petrovské výzvu, vedenie Spolku petrovských spolkárky rozhodli, že tohto roku žien z vlastnej iniciatívy rozhodlo, že z príležitosti 30. výročia Zuzkinej ohľadom tejto veci niečo podnikne, smrti dajú vyhotoviť smerovník, ktorý bez ohľadu na svoj veľmi skromný okoloidúcich usmerní k hrobke Zuzky rozpočet. Petrovské ženy oslovili maji- Medveďovej.

Vynovili náhrobný kameň Zuzky Medveďovej Jaroslav Čiep

ohto roku sa naplnilo 30 rokov od úmrtia prvej akademickej maliarky z radov tunajšej slovenskej komunity Zuzky Medveďovej (1897 – 1985). Ako je známe, po spopolnení jej telesné pozostatky boli uložené do rodinnej hrobky spolu s rodičmi a sestrami na petrovskom cintoríne, kde ležia dodnes. Nedávno uverejnenými notickami v našich novinách o tom, že je hrobka Zuzky Medveďovej dosť zanedbaná, chceli sme animovať nielen petrovskú kultúrnu verejnosť a galériu, ktorá sa hrdí jej menom, ale i spoločensko-politické štruktúry, aby sa netvárili akoby

www.hl.rs

nič nevideli, ako slepci, ale aby sa pokúsili o nápravu tejto krivdy páchanej voči našej poprednej maliarke. Po uložení Zuzkinej urny v strede hrobky bola totiž postavená menšia biela kamenná doska, na ktorej písalo, že tu odpočíva maliarka Zuzka Medveďová. Hrobku, ako i niektoré iné hrobky popredných občanov, pravidelne upravujú aktivistky Spolku petrovských žien. Po tridsiatich rokoch dnes ani pri najlepšej vôli nemožno zistiť, čo píše na tejto náhrobnej doske, lebo je úplne zdevastovaná časom. A tak by každý náhodný okoloidúci iste márne hľadal Zuzkin hrob. V týchto dňoch sa predsa ukázalo, že nedávna iniciatíva padla na živnú

Informačno-politický týždenník

• ĽUDIA A DIANIA •

V LALITSKOM PD POĽOKOOP SA NEZRIEKAJÚ STRNISKOVEJ SEJBY

vyšli traktory s pluhmi, potom aj bránami na kyprenie pôdy. Robotníci Poľokoopu pracovali urýchlene, v troch zmenách, aby sa zachovala vlaha v zemi a aby čím skôr pripravili plochy na strniskovú sejbu sóje, ktorú už vykonali. V strniskovej sejbe lalitské družstvo tohto roku na spomenutých 57 hektároch pestuje osivovú sóju odrody Merkur pre známeho odberateľa – novosadský Inštitút pre roľníctvo a zeleninárstvo NS seme. Pravdaže, túto výrobu si nemožno ani len predstaviť bez zavlažovania. Laliťania dosiaľ mali možnosť kvalitne Osivové semeno Merkur pestujú zavlažovať obilniny na 40 pre novosadský Inštitút NS seme hektároch svojich plôch, čo už aj robia na práve jačmeňa odrody Nektaria z hektára. Na jednej parcele veľkosti obsiatych plochách sóje. Zároveň 17 hektárov úroda bola rekordná, urýchlene ukončujú práce na tom, akú sme dosiaľ ešte nemali – až aby z dvoch nových studní mohli 8,1 tony z hektára! Stalo sa nám zásobiť vodou aj tých zvyšných 17 totiž, že sme museli vykonať aj hektárov, neskoršie možno ešte aj reguláciu rastu, aby jačmeň ne- viac. Spomenieme, že vlani, keď poľahol, a oplatilo sa to. Okrem bol daždivý rok, sóju v strniskodobre známych agrotechnických vej sejbe zaliali iba raz a dosiahli opatrení porasty sme inak dva- priemerné výnosy takmer 3 tony krát postrekom ochránili pred z hektára. Ani tohto roku úroda by chorobami a hmyzom. Začiatkom nemala byť slabšia, lebo v Poľokotýždňa sme dostali správu, že ope okrem zavlažovania použijú tohto roku nám za kilogram jač- potrebné množstvá minerálneho meňa Maltinex vyplatí necelých hnojiva, porasty budú plečkovať a postrekom ich ochránia tak pred 18 dinárov.“ Hneď po kombajnoch na polia burinou a chorobami.

Rekordná úroda jačmeňa Juraj Pucovský

luk prvých kombajnov v lalitskom chotári sa aj toho roku počul z polí Poľnohospodárskeho družstva Poľokoop. Dva silné stroje vyšli do poľa v nedeľu 14. júna 2015 a za necelé tri dni zožali 57 hektárov sladovníckeho jačmeňa. Lalitské družstvo už niekoľko rokov túto zrnovinu na výrobu sladu, ktoré potrebujú pivovary na varenie piva, úspešne pestuje pre báčskopalan-

„S Maltinexom riadne podpisujeme zmluvy o spolupráci v pestovaní sladovníckeho jačmeňa. Sladovňa nám poskytuje osivo, chemické prípravky, ako aj potrebné rady počas produkcie, a čo je najdôležitejšie, preberá od nás všetku úrodu. Namlátené zrno z kombajnov vysýpame hneď v poli priamo do kamió-

Po sejbe do dobre skyprenej pôdy a zavlažovaní na výmerách PD Poľokoop sa čoskoro objavia rady sóje

skú sladovňu Maltinex. O tohtoročnej produkcii sladového jačmeňa sa zmienil referent Ekonómie v PD Poľokoop Đura Tamaši:

nov, ktoré jačmeň prepravujú do továrne. Tento rok je mimoriadne úspešný pre nás, lebo sme v priemere namlátili až 7,7 tony

V OBECNEJ ORGANIZÁCII INVALIDOV PRÁCE KOVAČICA

Súvaha a plány Anička Chalupová

ozoruhodná účasť na výročnom zasadnutí venovanom výsledkom uplynulej a plánovaniu budúcej práce Obecnej organizácie invalidov práce v Kovačici potvrdila, že členom tohto združenia žiadna choroba alebo iný nedostatok neprekáža, aby sa stretávali a pracovali v spoločnom záujme. Výročné zasadnutie OOIP usporiadali v stredu 17. júna 2015 v sieni Miestneho spoločenstva Kovačica. Zasadnutie viedol a neskoršie podal aj správu o čin• ĽUDIA A DIANIA •

nosti v minulom roku predseda Martin Ďuriš, ktorý podčiarkol, že minulý rok nebol ľahký pre združenia tohto druhu. V správe ďalej napočítal vydarené a dobre organizované akcie, ktorých cieľom bolo napr. zásobiť členov drevom a uhlím za výhodné ceny. Okrem toho táto organizácia počas roka usporiadala početné podujatia zábavného charakteru zamerané predovšetkým na kamarátenie, zachovanie a nadviazanie novej spolupráce s podobnými združeniami v okolí. Jedna z akcií, ktorá poznačila minuloročnú činnosť kovačických invalidov

Počas výročného zasadnutia členovia OOIP sa aktívne zapájali do diskusie

práce, bol 5. výtvarný tábor invalidov práce – umelcov z Banátu, o ktorý záujem prejavilo viac ako 60 umelcov. V pokračovaní z finančnej správy OOIP vyplynulo, že invalidi práce hospodárili kladne, o čom svedčia peniaze

v pokladnici umožňujúce rozbehnúť aj ďalšie aktivity. Do plánu práce na rok 2015 členovia tejto organizácie zaradili aktivity podobné ako vlani, s tým, že prioritnou úlohou bude zvýšenie počtu členov OOIP.

26 /4653/ 27. 6. 2015

Ľudia a diania ZALESŇOVATEĽSKÁ ŠKÔLKA V STAREJ PAZOVE PLNÁ SADENÍC

Brest okúzlil malých ekológov Anna Lešťanová

Brest. V mene Hnutia zalesňovateľov Obce Stará Pazova ako organizátora ri príležitosti 5. júna – Svetového podujatia sa prihovorila Jasmina Odmenení žiaci a organizátori podujatia dňa ochrany životného pros- Lečićová, ktorá gratulovala odmetredia Hnutie zalesňovateľov neným žiakom a uviedla, že Hnutie Stará Pazova nemôže pochváliť zales- jekt. Všetky sadenice sa pestujú Srbska vypísalo republikový súbeh zalesňovateľov Srbska si tohto roku nenými plochami, prvá väčšia akcia nanajvýš odborne pod dozorom z oblasti výtvarnej a litev tomto smere sa má uskutoč- vedúcej Bosiljky Ilićovej. Dvere škôlky rárnej tvorby pre žiakov niť 25. októbra. V pokračovaní sú otvorené i pre všetkých malých základných škôl. Na súbeSvetislav Subotić, predseda VV ochrancov prírody, ktorí sa na tvári hu sa zúčastnilo 89 žiakov Rady MS Stará Pazova žiakom miesta môžu mnoho toho prakticz 33 obcí a miest v Srbsku. rozdelil sadenice pre školy, kého naučiť. Škôlka v Starej Pazove, Odmeny najúspešnejším, z ktorých prichádzajú. ktorá je zaregistrovaná v Ministerstve medzi ktorými bolo aj 16 Zalesňovateľská škôlka Brest poľnohospodárstva, opäť žije plnými žiakov zo Staropazovskej v Starej Pazove sa rozprestiera pľúcami a má svoju funkciu, obce, odovzdali 12. júna na 1,5 hektára a je vo vlastnícv Belehrade. tve obecného Hnutia zalesKRÁTKE SPRÁVY V snahe podporiť prácu ňovateľov, ktoré tam pestuje týchto mladých ochrancov okolo 23-tisíc rozličných sadeživotného prostredia vo Pekne upravená škôlka plná sadeníc níc. Sadenice použijú na ozeštvrtok 18. júna príležilenenie plôch na území obce tostné podujatie usporiadali i na pripomína úctyhodné jubileum – 55. a postarajú sa aj o cestné pásma, pazovskej Zalesňovateľskej škôlke výročie pôsobenia. Keďže sa Obec pre ktoré už majú pripravený pro-



Báčsky Petrovec

Z OBECNEJ ORGANIZÁCIE ČK V PETROVCI

Stále vysoko na rebríčku humanity Katarína Gažová

ri príležitosti Svetového dňa darcovstva krvi – 14. júna predstavitelia OOČK Petrovec v Belehrade slávnostne prijali uznania za sústavnú úspešnú činnosť. Vďaka aktivistom tejto masovej organizácie Petrovec už 33 rokov patrí medzi najhumánnejšie prostredia v Srbsku. Na udelenie uznaní do Belehradu odcestovala delegácia v zložení: podpredseda Zhromaždenia obce Báčsky Petrovec Spasoje Prodanov, tajomníčka OOČK Petrovec Tatiana Cerovská, členka Správnej rady Katarína Zorňanová a mladá aktivistka ČK Miroslava Koruniaková. Po kratšom kultúrno-umeleckom programe v miestnostiach Červeného kríža Srbska v Belehrade uznania

www.hl.rs

predstaviteľom najhumánnejších prostredí u nás odovzdala Dr. Jasmina MitrovićováPo udelení uznaní v Belehrade: (prvá zľava) -Marićová, Tatiana Cerovská, (v strede) s uznaniami Miroslava poradkyňa Koruniaková, (prvý sprava) Spasoje Prodanov a vedľa prezidenta neho Katarína Zorňanová Srbska. Petrovec dostal uznania za nezištnú zácie Tatiana Cerovská a členka humanitu za rok 2013 a za rok 2014. Správnej rady Katarína Zorňanová Uznania získali ešte aj Požarevac, sú právom hrdé nielen na to, že sa Kanjiža, Báčska Palanka, Lazarevac, počet darcov krvi na území obce darí Inđija a Zemun. Keďže vlani uznania udržať na závideniahodnej úrovni, neudelili pre situáciu so záplavami, ale aj na uznania, ktoré OOČK práve tentoraz ich udelili na dva roky naraz. dostala za humanitárnu prácu, ktorú V mene OOČK Petrovec uznania vykonávajú všetci jej členovia. prijala mladá volontérka Miroslava Foto: z archívu ČK Petrovec Koruniaková. Tajomníčka organi-

Informačno-politický týždenník

Ženské podnikanie. Akadémia ženského podnikania v Báčskom Petrovci v stredu 17. júna v miestnostiach Podnikateľského a inovačného strediska usporiadala ďalšiu prednášku na tému blogu. Hostkami večierka boli Nevena Cvijetićová, Novosadčanka toho času žijúca v Báčskom Petrovci, ktorá je autorkou blogu www.hlebilale.com zameraného na varenie, cestovanie a životné pohodlie, ako aj Tamara Gerićová z Nového Sadu, majiteľka malého laboratória Estar cosmetics na výrobu prípravkov na ošetrovanie pleti a tela. Hostia z Nemecka. Slovenský evanjelický a. v. cirkevný zbor v Báčskom Petrovci v piatok 19. júna predvečerom prichystal služby, ktoré sa odbavovali po slovensky a po nemecky. Na bohoslužbách sa totiž zúčastnili aj hostia z Nemecka – seniori, farárky a farári z partnerskej Evanjelickej krajinskej cirkvi vo Württembersku, ktorí práve v týchto dňoch mali kňazskú konferenciu v našej krajine. Zvesťou slova Božieho v Petrovci poslúžil dekan Siegfried Jahn. j. č-p • ĽUDIA A DIANIA •

ĎALŠIE VYDARENÉ PODUJATIE V ARADÁČI

Deň aradáčskej herovky Vladimír Hudec

o klobásach, tortách, víne a rožkoch svoj deň v Aradáči dostali aj herovky, ako známa pochúťka dolnozemských Slovákov. V sobotu 20. júna prvý Deň aradáčskej herovky zorganizovalo Združenie občanov Harmónia a otvorili ho – kto iný – chýrečné a neúnavné aradáčske meškárky. Podnetnými slovami sa prihovorila pokrajinská poslankyňa a predsedníčka výboru

Víťazky Kristína Jonášová (vpravo) a Milina Hučoková s cestom na herovky

pre rodovú rovnosť Stojanka Lekićová. O herovkách po slovensky a po srbsky hovorili Adela Obšustová a Branka Jajićová, ktoré program aj moderovali.

Všetko sa nieslo v znamení slad- Pravdaže, rovnako kých bielych vyprážaných loptičiek. chutné boli aj herovUsilovné Aradáčanky na svojich ky, ktoré pripravili stánkoch miesili, vaľkali, krájali ďalšie tri tímy, ktoré cesto na pásy, ktoré potom ukladali utvorili predstaviteľdo zvláštnej varechy a vyprážané ky Spolku žien Ruža, loptičky posýpali cukrom, pred- Asociácie žien Aradáč, tým než ich ponúkli zvedavým a Združenia občanov návštevníkom. Spolu pripravili Harmónia, takže nie Jej Veličenstvo herovka takmer 500 heroviek, avšak napriek je žiadnou frázou, ak tomu mnohí, ktorí si chceli kúpiť povieme, že o víťazovi rozhodovali pochúťky, ktorú treba zaradiť do turistickej ponuky dediny spejúa ochutnať túto jedinečnú po- nuansy. cej k rozvoju vidieckej turistiky. chúťku, jednoducho Podujatie sa má stať tradičným neprišli na rad. Dopyt a plánujú vytvoriť aj značku arabol omnoho väčší od dáčska herovka. ponuky, takže mnohí Početní domáci a cezpoľní z Aradáča odišli sklanávštevníci na podujatí okrem maní. Organizátori boli heroviek mohli ochutnať a kúpiť príjemne prekvapení aj rôzne torty a koláče, chutné arazáujmom a prisľúbili, dáčske vína a klobásy. Na stánkoch že už na rok sa omnolákala bohatá ponuka ručných ho lepšie zorganizujú prác, suvenírov, šperkov, odeva pousilujú, aby hených predmetov a iných výrobkov roviek bolo nadostač šikovných členov Harmónie, čiže pre všetkých, ktorí si všetko to, čo v tejto chvíli Arana nich budú chcieť Usilovné členky Spolku žien Ruža pripravili dáčania chcú a vedia ponúknuť pochutnať. viac ako 200 sladkých loptičiek turistom. Svoje práce vystavili Okrem toho, že hePodľa slov predsedníčky Har- a ponúkli na predaj aj členovia rovky vyprážali pre návštevníkov, účastníčky podujatia aj súťažili. mónie Jarmily Poničanovej ideu podobných združení z územia O titul najlepšej či najchutnejšej usporiadať nové podujatie posky- mesta Zreňanin. Program prvého herovky súperili štyri tímy a posu- tol novinár Božidar Drinić, ktorý vo Dňa aradáčskej herovky uzavreli dzovacia komisia za najlepšiu vy- svojej knihe Žene banatske opísal bohatým kultúrno-umeleckým hlásila herovku, ktorú spoločnými aj Aradáčanky a herovky. Cieľom programom, v ktorom vystúpili silami pripravili Kristína Jonášová, je predovšetkým promócia a za- tanečníci, speváci a hudobníci Milina Hučoková a Anna Godová. chovanie heroviek ako jedinečnej Kultúrneho centra Aradáč.

POUGÁR

Juraj Bartoš

Bumbum-bumbum-bumbumbum!

áva sa na známosť! Horné polohy (HP) sa ospravedlňujú dolným polohám z malej milej nepozornosti. V dôsledku ktorej MMN, postihnuté celonárodnou erupciou nevídanej a nebývalej radosti nad skutočnosťou, že sa Naše futbalové nádeje, Naše orlíky, Naši futbaloví reprezentanti vo vekovej skupine do 20 rokov ovenčili Titulom Majstra Sveta, na Novom Zélande takom ďalekom, inak tradične poctivo a pedantne pracujúce služby HP nevyhlásili trojčisedemdňový sviatok, aby sme Náš veľký úspech všetci spolu oslávili. • ĽUDIA A DIANIA •

Pri všetkej úcte mladým orlíkom, vzdávajúc hold ich futbalovému kumštu a bojovnosti na futbalovom trávniku a jednote alias súdržnosti, ktorá ich krášlila počas dlhočizného turnaja Majstrovstiev sveta a disciplíne a rytierstvu a vytrvalosti a viere v konečný úspech (daj, boh, aby im tie a také vlastnosti boli vlastné aj v budúcnosti), netreba zabúdať, t. j. treba mať, o. i. na zreteli, že k ich úspechu tak trošičku, za máčny máčik prispel aj ich tréner, ich futbalový tato a mamo Veljko Paunović, avšak...

V najprvšom rade treba ale mať na zreteli, že veru vzácny víťazný pohár naše orlíky tvrdou prácou na konci sveta získali, a že sa, radostní a natešení domov s ním vrátili (áno: vrátili sa domov, nie ako podaktorí, zopár tisícov, či niekoľko desiatok a či stovák tisícov ich vrstovníkov a trošku starších mladých ľudí, ktorí, azda len a len preto, že neodlietli na orlích krídlach, sa veru, zatiaľ, vrátiť – nevrátili) predovšetkým v dôsledku radu nezvratných skutočností, z ktorých spomenieme iba jednu – jedinú.

Lebo je doma stabilná situácia na pláne ekonomiky, spoločenského života a vôbec vo všetkých fundamentálnych sférach fungovania štátu a spoločnosti. Tobôž v našom slávnom Futbalovom zväze a v našom Futbalovom, pardon, Národnom zhromaždení a vo Futbalovej, pardon, v Našej vláde, ako i v Našom vynikajúcom súdnictve a zdravotníctve a školstve, v Našich Nadovšetkoslobodných Médiách a najmä v Našich Hlavách – Nehlavách. Všetci Sme My, vážení, Orlíky. Nuž, v mene Nášho ohromného úspechu – vivat! Nech Žijeme!

26 /4653/ 27. 6. 2015

Ľudia a diania NAŠI V NEMECKU (2)

Domov je tam, kde máme rodinu Juraj Bartoš

Niektorí odišli s cieľom privyrobiť si a vrátiť sa domov. Iní hneď rátali s tým, že zostanú tam. Všetci mali plány a sny; niektorým sa splnili. Prinášame, hľa, životné príbehy v kocke, zo stretnutí v Gomaringene s našimi ľuďmi žijúcimi v Nemecku.

artin a Zuzana Folťanovci zo Starej Pazovy odišli do Nemecka, ako sa v niekdajšej socialistickej Juhoslávii hovorilo, „žalúdkom za chlebom“ v dávnych šesťdesiatych rokoch 20. storočia. Dožili sa dôchodku a teraz žijú v rodisku. V nemeckom Gomaringene im zostal kus mladosti, trochu (viac?) zdravia a obaja synovia, Miroslav a Robert. Tam sa narodili, založili si rodiny, tam majú potomstvo a veru sa dobre zorientovali aj na profesionálnom poli. Oboch krášli dolnozemská srdečnosť a zároveň príslovečný nemecký zmysel pre praktické. S mladším Robertom sme sa rozprávali v Gomaringene, v máji, na lavičke pred Kultúrnou a športovou halou, z ktorej doliehali slovenské pesničky novosadských šafárikovcov...

Robert Folťan „Do základnej školy sme začali chodiť v Nemecku a roku 1985 sme sa vrátili do Pazovy. Ja som tu vychodil prvé tri triedy a brat Miro osem. V Pazove som skončil základnú školu a prvú triedu gymnázia, Miro sa vyučil remeslo, absolvoval vojenčinu a odišiel za robotou do Nemecka. V polovici júna roku 1991, týždeň pred začiatkom prázdnin a vojny v Juhoslávii, prišiel som, ako šestnásťročný, na návštevu k rodičom a bratovi a tu som aj zostal... Prvé dva – tri roky, kým som sa psychicky vyrovnal so zmenou, boli pre mňa ťažké.“ K dobru mal skutočnosť, že ovládal nemčinu. Podčiarkuje, že nikdy

www.hl.rs

hovorí, ani tie nie veľmi, „lebo sa na tom pláne takmer nič nedeje, nič sa nemení“. Na hypotetickú otázku, či by sám dačo (z)menil, keby sa zase raz ocitol v koži 16-ročného mladíka pred rovnakou životnou voľbou ako onehdy, povie úplne jednoznačne: „Nie.“

nemal žiadne nedorozumenia či ťaž- v materčine číta menej. kosti z toho, že je zo Srbska, ktorému „Predovšetkým Hlas ľudu,“ povie onehdy vo svete riadne klesol rating. úprimne (priznáme sa – i nám na „Ani na strednej škole, ani v za- radosť) a pokračuje: „So slovenčinou SVEDOMITÝ VZŤAH K PRÁCI mestnaní. Prekážalo mi iba Robert Folťan síce ak to, že moje priezvisko tu v Srbsku nikdy nepravždy vyslovujú ako Folkan. coval, do istej miery Otec mal totiž v pase zapísané však pozná pomery aj priezvisko Folťan latinkou po na tomto pláne. Pýtasrbsky, teda ako Folćan. Dlho me sa ho, ako k práci a ma to mrzelo, teraz sa už nad k firme, v ktorej pracutým nezamýšľam.“ jú, pristupujú Nemci, Strednú školu Robert abrespektíve ľudia, ktorí solvoval v Nemecku. Hneď si tam prišli privyrobiť. potom sa zamestnal v banke „Vzťah k práci je tu a diaľkovo pokračoval v štúdiu. mimoriadne svedomi„Štyri dni som pracoval a jetý. Môj vedúci, ktorý den deň v týždni odchádzal na ma touto prácou pofakultu. Začínal som, pravdaže, veril, mi dôveruje, a ja pri okienku. Ako som pokrasa jeho dôveru usilučoval v odbornom zdokonaľojem maximálne opodvaní (popri zamestnaní skončil statniť predovšetkým „Máme len jedni druhých, nikoho iného...“ vyššiu školu), paralelne som zodpovedným vzťapostupoval na pracovisku, hom k samej práci, takže som teraz na poste, z ktorého sa stretám aj na internete a keď som k zákazníkom a k nadriadeným. Ide ľuďom a firmám poskytujem úvery.“ v Pazove, prečítam si podaktorú kni- nielen o pevnú pracovnú disciplínu, hu v srbčine... Deti...? Ja s nimi vždy ale aj o uvedomenie si, že každého 1. SPLÁCAJÚ ÚVER, hovorím po slovensky, moji rodičia, alebo 15. v mesiaci človek dostane DOVOLENKUJÚ I UŠETRIA keď sú spolu, tiež. Sofia rozumie po plat, dobrý plat a bez omeškania, Do Starej Pazovy chodil pravi- slovensky, Jano trochu menej, ale pokým v Srbsku, ľudia možno tak delne, avšak v období rokov 2002 keď prídeme do Pazovy, nestratia isto robia poctivo, možno i viac, až 2010 „dolu“ ísť nesmel, keďže sa, vedia sa dohovoriť s tamojšími a zarobia menej, pritom nie vždy si nereguloval záväznú vojenskú deťmi.“ plat dostanú včas...“ S manželkou, povolaním pediatpovinnosť. Po tom, čo ju Srbsko Záverom zahryzneme aj do témy zrušilo a umožnilo návrat všetkým, rickou sestrou, ktorá sa teraz zaoberá spolkového života. V čom tkvie poktorí odišli za hranice bez toho, predajom ortopedických pomôcok treba po stretávaní vojvodinských aby si obliekli vojenskú rovnošatu, (na polovičný pracovný úväzok, Slovákov v ďalekom svete, v ktorom Robert znovu začal riadne navšte- keďže sa viac venuje deťom), roku je pocit spolupatričnosti podstatne vovať rodisko svojich predkov. Kde 2004 si postavili rodinný dom. Ako inakší než na Dolnej zemi... sa vlastne cíti doma? pociťujú splácanie úveru? „Moji rodičia sú od samého založe„Doma som tam, kde je moja „V Nemecku sa úvery na stavbu či nia (roku 1995) členmi Slovenského rodina, moje deti a moja žena, kde kúpu domu poskytujú na 20 – 30 ro- spolku Gomaringen. Sám som na je môj dom. Teraz žijeme tu... Situ- kov. Splátky tvoria približne štvrtinu začiatku doň prichádzal zriedkavejácia je taká, že vôbec neuvažujem až tretinu terajších našich príjmov. šie, lebo boli iné povinnosti. Od roku o tom, aby sme odišli žiť do Srbska. Pravdaže, značnú časť zárobkov 1998, keď tu hrali Pazovčania, medzi Ja by som s tým problémy nemal, odvádzame aj na energiu a ostatné nimi aj môj dobrý kamarát Miroslav moja manželka áno, už aj preto, že nevyhnutné poplatky, ale všetko sa Kiš, sa aj sám zapájam čoraz viac do nepozná srbský jazyk, ona je totiž dá zvládnuť bez ohrozenia. Ceny práce spolku. Jeho jadro tvorí 15 – 20 Nemka. Spolu sme už 23 rokov, energie sa za posledných 15 – 20 ľudí, ktorí s ním vyrástli. Spája nás máme 11-ročnú dcéru Sofiu a 9-roč- rokov zvýšili o 20 – 30 %, avšak aj kamarátstvo a potreba rozprávať ného chlapca Jana... Pravdaže, nikto môj plat sa zvyšuje každý rok – sa po slovensky. Je nás tu, ako sa nemôže vedieť, čo sa bude diať dva približne o dve percentá; takže vraví, zo všetkých strán. Na zábavy v budúcnosti.“ dvakrát v roku niekam odcestujeme prichádzajú nielen Slováci, ale vôbec Je akosi prirodzené, že matka na- na dovolenku a stihneme aj ušetriť. niekdajší Juhoslovania a naposledy aj učí svoje deti materinskému jazyku V máji sme boli v Taliansku, čoskoro ľudia pôvodom zo Slovenska. Medzi aj v inorečovom prostredí. Robert sa znovu ukážeme v Pazove...“ nami neexistuje nezdravá „rivalita“, Folťan, všímame si, po slovensky K politickým dianiam u nás Robert nie je dôležité, odkiaľ kto prišiel. Sme hovorí veľmi pekne. Veľa sa naň je temer indiferentný. Skôr ho zau- si vedomí toho, že máme len jedni nalepilo v pazovskej škole, teraz už jímajú hospodárske pohyby. Ibaže, druhých a nikoho iného.“

Informačno-politický týždenník

• ĽUDIA A DIANIA •

STARÁ PAZOVA

Úspešne ukončili ďalší projekt Anna Lešťanová

áverečný program a prezentácia prác účastníčok kreatívnej dielne Stopami našich starých mám sa uskutočnila vo štvrtok 11. júna na novej fare Slovenského evanjelického a. v. cirkevného zboru v Starej Pazove. Projekt realizovali od novembra 2014 za podpory Ekumenickej humanitárnej organizácie z Nového Sadu. V mene EHO sa na záverečnom programe zúčastnili a prácu účastníčok projektu pochválili Vladislav Ivičiak, riaditeľ, a Mária Párnická, koordinátorka diakonického strediska.

Mária Gubečková, známa pazovská štikerka

Výstava zaujala veľkú pozornosť Pazovčaniek

Cieľom projektu bolo pomôcť ženám, ktoré sa z rozličných dôvodov nemôžu zamestnať na plný pracovný úväzok. Počas trvania projektu účastníčky kreatívnych dielní sa naučili remeslám, ktoré pomaly zanikajú a sú späté hlavne so šitím a ozdobovaním staropazovského slovenského ľudového kroja. Zo 15 aktívnych účastníčok projektu si osvojilo základné zručnosti (pletenie,

vyšívanie, šlingovanie, štikovanie, trukovanie, viazanie cakní, žehlenie spodničiek /belotí/). Každú skupinu viedla osoba s veľkou skúsenosťou v danej práci, ktorá pomáhala účastníčkam čím lepšie zvládnuť tieto praktické zručnosti. Stroje, na ktorých pracovali, boli na túto príležitosť buď vypožičané, alebo ich dokonca niektorí Pazovčania darovali, aby slúžili na tieto užitočné účely. Medzi darcov patrí aj Matej Hadrík s manželkou, ktorý si na záverečnom programe zaspomínal, ako kedysi na stroji pracovala jeho mama. Ako povedala Jarmila Havranová, koordinátorka projektu Stopami našich starých mám, „každá účastníčka týchto kreatívnych dielní, ktoré sa konali v miestnostiach novej evanjelickej fary, bude môcť samostatne pracovať doma, a tým si eventuálne privyrobiť do rodinného rozpočtu“. O význame usporadúvania kreatívnych dielní s dôrazom na najnovší projekt hovoril Igor Feldy, farár staropazovský. Po záverečnom programe hostia a návštevníci si pozreli výstavu ručných prác účastníčok kreatívnych dielní.

TRADIČNÉ PRIJATIE PRE NAJLEPŠÍCH ŽIAKOV z Kovačickej obce sa uskutočnilo vo štvrtok 18. júna v Podnikateľsko-rekreačnom centre Relax. Tak ako každý rok, aj teraz na posedenie pozvali najlepších žiakov zo základných škôl a Gymnázia Mihajla Pupina. Predseda obce Miroslav Krišan im zagratuloval k úspechu a odovzdal im diplomy a primerané darčeky. Tohto roku až 166 žiakov dosiahlo pozoruhodné výsledky na republikových súťažiach a Vukov diplom získalo 33 žiakov základných škôl a traja žiaci Gymnázia Mihajla Pupina. A. Ch.

PRE NAJLEPŠÍCH ŽIAKOV zo škôl z územia Báčskopetrovskej obce, ktorí boli najlepší medzi najlepšími a dostali Vukov diplom, tradične usporadúvajú prijatie u predsedu obce. V mene lokálnej samosprávy tohto roku v piatok 19. júna vukovcov vo veľkej sieni budovy Zhromaždenia obce prijal predseda obce Pavel Marčok, ktorý im gratuloval k úspechu. Súhrnne sa nositeľmi Vukovho diplomu v Báčskopetrovskej obci tohto roku stalo 33 žiakov. Záverom prijatia žiakom udelili primerané darčeky. J. Č. Foto: www.backipetrovac.rs • ĽUDIA A DIANIA •

26 /4653/ 27. 6. 2015

Ľudia a diania Z AKTIVÍT ZDRUŽENIA TERRA V KULPÍNE

Prezentovali mladých podnikateľov Katarína Gažová

futbale, ktorý je naplánovaný v dňoch 16. – 19. júla na ihrisku FK Kulpín, tak ako v minulých rokoch. Novinkou tohtoročného turnaja je, že bude trvať o jeden deň viac, a to preto, že prvý deň budú hrať detské mužstvá a v ostatných dňoch tri mládežnícke.

lánovanou aktivitou kulpínskych mládežníkov boli dielne, ktoré usporiadali v priebehu mája. Tu svoju prácu v organizácii združenia Terra prezentovali traja mladí Kulpínčania: Branislav Kuštra, Milina Čiliaková a Monika Búriková. – Najprv sme každého z týchto troch mladých ľudí a ich činnosť promovali cestou spoločenských sietí. Záverom sme mali tri akcie v našich miestnostiach, na ktorých sa každý z nich predstavil. Prítomní, hlavne mladí občania sa zaujímali o ich činnosť a kládli im otázky o tom, čo robia a čím sa zaoberajú, – vysvetlila predsedníčka Terry Jasmina Kuštrová. Prvá prezentácia bola venovaná Mládežníckemu družstvu Brigadiri z Kulpína, ktoré vedie Branislav Kuštra a ktoré sa venuje zabezpe-

Foto: z archívu Terry

Monika Búriková sa venuje dekupáži, ktorú mladým záujemcom ozrejmila na prezentácii

čeniu občasných prác pre mladých ľudí. Nasledovala prezentácia Miliny Čiliakovej, ktorá vyrába plstené náhrdelníky, opasky, náušnice a iné doplnky. Tretia prezentácia patrila Monike Búrikovej, ktorá sa zaoberá ozdobovaním predmetov technikou dekupáže. – Združenie Terra posledne realizuje projekt Náš priestor na náš

spôsob. Toto je už druhá časť spomenutého projektu, na realizáciu ktorého sme dostali prostriedky z Pokrajinského sekretariátu pre mládež a šport. Využijeme ich na zadováženie technických pomôcok do našej kancelárie v združení, ktoré nám iste uľahčia prácu. Pomaly pripravujeme aj naše tradičné aktivity. Prvou je turnaj v malom

STARÁ PAZOVA

Svetový šampionát v kvízingu Anna Lešťanová

d roku 2003 najväčšia globálna prehliadka univerzálnych ľudských vedomostí tradične v prvú sobotu v júni zoskupuje najeminentnejších súťažiacich z celého sveta, ktorí sa v identických podmienkach usilujú dosiahnuť čím lepšie umiestnenie, tak na listine jednotlivcov, ako aj na listine krajín. Súťažiaci z viac ako 40 štátov (asi 100 miest na planéte) presne napoludnie podľa londýnskeho času začínajú s lúštením testov rozvrhnutých do ôsmich tematických oblastí (dejiny, zábava, svet, médiá, životný štýl, kultúra, šport, veda). Kvízing tím Srbska sa na šampionáte zúčastňuje od roku 2009 a dosahuje pekné výsledky. Kuriozitou je údaj, že iba Srbsko má dvoch svetových šampiónov: Dr. Slobodana Cvetanovića v kategórii starších od 70 rokov a Žarka Stevanovića v kategórii mladších od 20 rokov. V skupinovej konkurencii Srbsko

www.hl.rs

Účastníci a organizátori kvízingu 2015 v Starej Pazove; Miroslav Kičiňa stojí štvrtý zľava

bolo doteraz umiestnené medzi 8 najúspešnejšími krajinami na svete. Okrem veľkej pripravenosti súťažiacich výnimočne veľkú úlohu má i samotná organizácia a celková logistická podpora. Po Zemune, Perlezi, Pančeve a Novom Sade Stará Pazova bola rovnako ako vlani, aj tohto roku hostiteľkou súťaženia, ktoré prebiehalo v sobotu 6. júna vo veľkej sieni tzv. Bielej budovy. Na tohtoročnom kvízingu sa zúčastnilo 25 súťažiacich a po tretíkrát v skupinovej

Informačno-politický týždenník

kategórii štátneho tímu Srbska súťažil aj Miroslav Kičiňa zo Starej Pazovy. Povedal nám, že kvíz v roku 2015 bol oveľa ťažší (240 otázok za dve hodiny), a preto aj úspech Srbska na tomto šampionáte je oveľa slabší v porovnaní s uplynulými rokmi. Predsa M. Kičiňa sa rád zúčastňuje na tejto súťaži, ako i na podobných súťaženiach, lebo ho motivuje kamarátenie a previerka vedomostí, ktoré človek nadobúda počas celého života. Foto: organizátori kvízingu



KRÁTKE SPRÁVY

Jánošík

V nedeľu 14. júna v jánošíckom kostole prebiehal exámen. Pri tej príležitosti v chráme sa zhromaždili deti, učitelia a rodičia, aby slávnostnými bohoslužbami ukončili školský rok. Na začiatku sa prítomným prihovoril farár Slađan Daniel Srdić. Potom Anđela Mrđová zaspievala sólo za hudobného sprievodu kantorky Zuzany Đukićovej, Andrej Horniak zahral na klavíri a svoju maturitnú prácu na husliach predniesol Jaroslav Horniak. Zaspieval aj mladší spevokol, ako i spevokol Glória. Vedúca OKŽ Anna Vaneková predniesla báseň a prihovorila sa aj riaditeľka ZŠ T. G. Masaryka Zuzana Halabrínová. Deti sa predstavili programom, ktorý nacvičili s katechétkami. Po skončení služieb deti sa presunuli do farského dvora, kde pre nich bola prichystaná zmrzlina, šťava a ovocný šalát. Staršie deti pomaľovali farský chodník. Slovom, bola to krásna nedeľa plná detských úsmevov. M. L.

Silbaš

Exámen v silbašskom evanjelickom chráme usporiadali v nedeľu 14. júna, 2. nedeľu po Trojici, keď slávnostné bohoslužby vykonala farárka Jasmina Kotasová-Medveďová. V programe, ktorý pripravili z príležitosti ukončenia školského roku, účinkovali žiaci, ktorí navštevujú hodiny náboženstva v škole, deti z detskej besiedky a mládežníci. Prítomní si tu mohli vypočuť citáty z Biblie, modlitby a piesne. Najviac sa hovorilo o láske a kamarátstve, všetko s nádejou, že toho bude nadostač aj v nasledujúcom školskom roku. R. K. • ĽUDIA A DIANIA •

ZAUJÍMAVOSTI Z ÚSTREDNÉHO ARCHÍVU SEAVC

Pjesne slovanskje, zbierka J. M. Hurbana uložená v Pazove Katarína Verešová

odkiaľ naďalej pracoval na podpore slovenského revolučného hnutia. V rokoch 1848 a 1849 bol tiež jedným z hlavných organizátorov a vodcov slovenských dobrovoľníkov, ktorí bojovali s podporou a účasťou Čechov na strane cisárskych armád. Po víťazstve kontrarevolúcie v Rakúsku bol v čase neoabsolutizmu pod policajným dohľadom a odstavený od politického života. Napriek tomu však trval na kontinuite jazykových, literárnych a kultúrnych úsilí štúrovskej generácie zo štyridsiatych rokov a najmä jej osvetovej a literárnej činnosti. Vzhľadom na tieto historické fakty možno povedať, že príbeh tejto rukopisnej zbierky uschovanej v Starej Pazove začína už v predrevolučnej dobe, najmä ak sa skúma obsah a zvlášť doba, lebo zbierka vlasteneckých básní vznikala už od roku 1845. Po úvodnej piesni Slovenčina nasledujú texty slovenských piesní Kto je rodom Slovák (podľa nápevu Tko je rodjen Slavjan) a Dušmani sú. V srbčine, starou cyrilikou je napísaný pochod hraničiarsky (Marš Graničarski): Rado ide Srbin u Bojnike gdi zelene

sledujú dve srbské piesne: Ljubio se beo golub (napísal a podpísal Stevan Popović zo Sriemskych Karloviec v roku 1846) a Srbin (v latinke napísal Marko Dragoljub Popović, Srb z Vuková-

Ústrednom archíve SEAVC v Starej Pazove je uschovaná vzácna rukopisná zbierka s názvom Pjesne slovanskje. Má vytlačenú obálku a na 72 stranách zozbierané vlastenecké piesne z rokov 1846 až 1848. Pozorným čítaním týchto veršov v slovenskej (štúrovskej), srbskej (predvukovskej), chorvátskej, staročeskej a poľskej reči získava sa pocit, že túto vreckovú zbieročku mal pri sebe v historických revolučných rokoch osobne Jozef Miloslav Hurban, vodca slovenského hnutia 1848/49. Táto zbierka Pjesní slovanských patrí k rodinnej pozostalosti Hurbanovcov žijúcich a pôsobiacich v Starej Pazove. Akže túto rukopisnú zbierku nosieval a dával na dopĺňanie Obálka rukopisnej zbierky Jozef Miloslav Hurban, nastoľuje sa otázka, ako sa stalo, že najprv, teda už pred zbieraním ru). Pieseň Slovenkám podpísal vlasteneckých piesní, obálka bola 6. VK. (vresňa, čiže septembra) vytlačená? 1846 Daniel Vrahobor Maróthy Zaoberajúc sa aktivitami štú(1825 – 1878), národný buditeľ, rovcov po vyhlásení Žiadostí sloevanjelický farár a básnik. Dve venského národa 10. mája 1848 piesne Lučenja a Žjaľ do zbierky v Liptovskom Mikuláši a čoskoro daroval Jaroslav Tessak roku 1847, potom cieľmi stanovenými na jednu Padlí voják v boji Ď. Ď. a slovanskom zmes viacero úvodzjazde v Praných piesní podpísal he 31. mája v apríli 1847 Janko 1848, účastŠtúr (1827 – 1905), n í c i to h to národný buditeľ, rezjazdu sa daktor a publicista, v tomto revoneskôr Hurbanov lučnom roku svatko. V rokoch rerozpŕchli po volučných do zbierky krajine. Mevlasteneckých piesní dzi nimi bol pridali: J. B. ... i Geaj Jozef Milo- Podpis Stevana Popovića zo Sriemskych Karloviec z roku 1846 merčan pieseň Lúslav Hurban, čenja, S. M. pieseň ktorý sa zasadzoval za princípy bere lovorike..., piesne Lepa maca, Samotná a Podklenovský V šírom demokratickej rovnosti a ústav- Srpkinja a „srbskje krakovjanki“, poli holubička. O tom, že vojaci nosti pri riešení štátoprávneho čiže po chorvátsky „doskočice“. zostali bez svojho obľúbeného postavenia jednotlivých národ- V pokračovaní nasleduje pieseň vodcu, svedčí pieseň (ktorú podností v rámcoch monarchie. Ak- Ja som Slovák Tatry syn (nápev písal Jano) Na odchod Mil. Joz. H...: tívne sa zúčastnil i v pražskom Má vlasť jesti Slávia), pod ktorú „Zaplač že rod muoj, rod muoj povstaní a po jeho potlačení sa sa podpísal P. J. M. H. Po tomto opušťení, / uz H... viac tu medzi spolu so Štúrom presunul do (pravdepodobne) Hurbanovom nami neňí. / Streli naňho sipu Chorvátska a neskôr do Srbska, popise spomenutých piesní, na- špatňí závisníci / zaplačťe nad • ĽUDIA A DIANIA •

rodom moji vrstovníci. / Zaplač každý ktož s pojau jeho ducha / kto v svatom zapalu reč jeho poslúcha / a zaspjevaj slávu našjemu vodcovi...“ (a sú tu ešte dva verše). Ďalšiu vlasteneckú pieseň K Slovákom podpísal MV 30. 6. 1848 a po nej latinkou je napísaná chorvátska pieseň anonymného pisateľa Složno, složno, braťjo mila u Slaviji slavnoj! Táto zbierka slovanských piesní bola motúzom zviazaná. Preto neprekvapuje fakt, že roky a dátumy podpísaných pisateľov dobovo nenadväzujú. V roku 1847 bola popísaná zbierka nasledujúcich piesní: Ach, mamičko moja (M. Wilko Šulek), Ani mi tak není ako mi bývalo (D. V.), Odišiel milý, odišiel prečka (Moravský), Slavjan (po česky zapísal Danko Karol Neuman v roku 1847), Bywaj dziewce zdrowe a Piesn Zotnierska (po poľsky zapísal Št. M.), Keď som ja isjeu tichím krokom (podpísaný Janko Neumann v roku 1847) a Boli časi boli (P. Kaňaš v roku 1848). V samotnej zbierke bola zalepená aj dáka kvetina, na Rusove 18. júna 1845, keď pravdepodobne bola zapísaná aj Písem husitská. O tom, že tento zväzoček piesní slovanských bol majetkom Jozefa Miloslava Hurbana, svedčí osobná poznámka na strane 70 zo stretnutia a znie: „Nápev ma svoj zvláštny – so sľubom, že aj tento zdelí písen na pamiatku M. Bogdan J-y za čas svojho Velkonočnjeho putovaňja v Sobotišti 27. dubna [apríla] 1848.“ Bolo to v dobe, keď J. M. Hurban bol za svoje vlastenecké ciele dočasne zbavený farárskeho úradu v Hlbokom. Možno práve vtedy Jozef Miloslav Hurban šiel na najväčší kresťanský sviatok do Sobotišťa, kde v tom čase žil a pôsobil Samuel Jurkovič, jeho tesť, otec jeho manželky Anny, rodenej Jurkovičovej.

26 /4653/ 27. 6. 2015

ík gová, 2. ročn Debora Din i bra v Pivnic ZŠ 15. októ

Peter Blažek, 2. ročník, ZŠ 15. októbra v Pivnici

Na písmenko, na písmenko Práve dnes mám narodeniny a povolala som si priateľky a priateľov. Sú to: Ema, Jana, Naďa, Marta, Evka, Anička, Jano, Jožko, Mišo a Marijan. To sú moji najlepší priatelia. Keď prišli na moje narodeniny, hrali sme rôzne hry a pochutnávali si na jedle. Ema a Jana sa hrali na schovávačku. Táto hra sa mne veľmi páči. Marka a Evka sa hrali s loptou. Anička, Jano, Jožko, Mišo a Marijan hrali hru, ktorá sa volá Na písmenko, na y deti ste také šantivé a vynaliezavé, aj keď ide o to, písmenko... Anička zadala písmenko ako sa zabávať počas leta alebo na oslavách narodenín A. Všetci hádali a neuhádli. Hovorili, u kamarátov. Padinské ratolesti navrhujú schovávačky, že na písmenko A je: auto, anténa, hry s loptou, ale aj peknú slovnú hru Na písmenko, na písmen- autobus, aligátor, aktovka... Ale stále ko... Leto však má svoje čaro a možno sa vtedy veľmi pekne iba hádali, hádali a neuhádli, zase zabávať pri vode. Hlavne je to kúpačka, ale môže to byť aj a zase. Anička sa smiala, že nemôžu rybačka alebo hra s loptou vo vode, rôzne iné vodné alebo uhádnuť. Povedala: „Ako je to ľahko pieskové športy, čítanie knihy na pláži. Treba si zábavu uhádnuť!” Pripojila som sa k nim do vychutnať pri každej príležitosti. Aj my z Detského hry aj ja. Aničky som sa opýtala, na ktoré kútika vám prajeme krásne leto a vymýšľajte písmenko hádajú slovo. Anička pohotovo aj nové hry, aby vám nebolo nudno! odpovedala, že na písmenko A. Onedlho prišla hrať i Marka. Povedala: „No, veď je to ľahko uhádnuť! Na písmenko A je naša drahá oslávenkyňa Anička. Pravdaže, tááák! Veď ste celý čas mali pred očami tú správnu odpoveď a neuvedomili ste si to…” Všetci sme sa pritom dobre bavili.

Marína Šagová, 2. 2, ZŠ hrdinu Janka Čmelíka v Starej Pazove

Detské zábavné hry...

Nataša Pavelová, 3. 1 ZŠ maršala Tita v Padine

2, Iveta Gubečková, 2. ka v Starej Pazove elí Čm a ZŠ hrdinu Jank

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

Tijana Belániová, 1. ročník, ZŠ 15. októbra v Pivnici

K. G. a J. T. • DETSKÝ KÚTIK • •

Poľnohospodárske PRÍLOHA PRE POĽNOHOSPODÁROV A DEDINU

rozhľady

AKTUÁLNE

Ročník XLV 27. júna 2015 Číslo

13 /1895/

Z PRODUKČNEJ BURZY

Pred žatvou o pšenicu nulový záujem Ľ. Sýkorová

Horká príchuť chlebíka Ľubica Sýkorová

ž „tradične“ prežívame rovnakú situáciu – žatva predo dvermi, no cena pšenice sa nevie. Pre domácu spotrebu jej bude dosť a niečo zostane aj na vývoz. Podľa rôznych odhadov jej cena v porovnaní s minuloročnou nebude vyššia, takže kto má možnosť uskladniť pšenicu v obilných silách, nech tak urobí a s predajom počká na lepšiu cenu. Odborníci tvrdia, že priemerná úroda sa bude pohybovať okolo štyroch ton po hektári. Už teraz sa vie, že nákupcovia pšenice nebudú ochotní zaplatiť viac ako 17 din./kg bez DPH, čo je rovnaká cena ako v minulom roku. Keďže dinár voči doláru zoslabol za rok takmer o 20 %, aj reálny pád ceny pšenice v porovnaní s rokom 2014 je dvadsaťpercentný. Aby sa pestovateľom

vrátili vložené prostriedky, kilogram by museli predať po najmenej 20 dinárov, čo je v terajšej situácii len veľmi málo pravdepodobné. Na svetovom trhu už tretí rok zaradom sú zásoby pšenice veľmi dobré, čomu zodpovedá aj jej pomerne nízka cena. Ak sa v blízkej budúcnosti radikálne niečo nezmení, veľmi ľahko sa môže stať, že pšenicu v Srbsku nebude mať kto pestovať. Pestovatelia sú nespokojní s jej výkupnou cenou, správnej agrotechnike sa venuje čoraz menej pozornosti, kvalita zrna na cenu nevplýva. Ešte stále sa pri výkupe netriedi pšenica podľa kvality, pretože veľký počet výkupných miest nemá prístroje na rýchle zmeranie kvality zrna. Okrem toho ešte stále sa seje pšenica „z povaly”, aplikujú sa veľmi malé množstvá minerálnych hnojív, nerobí sa rozbor pôdy,

ituácia spred troch týždňov sa na Produkčnej burze v Novom Sade v dňoch od 15. do 19. júna 2015 veľmi nezmenila. Finančný aj tovarový obrat bol veľmi skromný. V porovnaní s predchádzajúcim týždňom finančný obrat bol nižší až o 76,47 %. Obchodovalo sa iba so sójou a kukuricou. ochrana proti huboO minuloročnú pšenicu vôbec nebol vým chorobám… To záujem, tak isto ani o kŕmny jačmeň z všetko znižuje kvalitu tohtoročnej úrody, ktorý bol v ponuke zrna, takže sa môže po 15,50 din./kg (bez DPH). vyvážať iba ako pšeCena kukurice stále klesá, na začiatku nica kŕmna. Tu vznikajú týždňa sa predávala po 15,40 din./kg obrovské finančné straty bez DPH, čo je o 0,30 dinára menej nielen pestovateľom, ale ako v predchádzajúcom týždni. aj štátu. Stále lacnejšia je aj sója. Na za... čiatku týždňa sa predávala po 38 Nielen pestovatelia obilnín din./kg bez DPH, na konci týždňa majú problémy. Nespokojní po 36,70 din./kg. Jej priemerná sú aj výrobcovia organických cena bola v uvedenom období potravín a sú toho názoru, že 37,44 din./kg (41,19 s DPH). štát nemá dostatočný záujem V porovnaní s predcháo organickú výrobu. Myslia si, dzajúcim týždňom je to že subvencie vo výške 8 000 o 1,73 % menej. ○ din./ha sú veľmi nízke (napr. v Slovinsku sú 800 eur/ha). V Srbsku sa čoraz viac výrobcov z konvenčného poľnohospodárstva chce preorientovať tejto oblasti výna organickú výrobu, ktorá roby. Napríklad sa stáva veľmi populárnou NLB banka vypísala najmä u žien a mladých súbeh o najlepší proľudí. To si všimli aj niekto- jekt z oblasti organickej ré banky, ktoré sa rozhodli výroby, ktorý je otvorefinancovať rôzne projekty z ný do 15. augusta 2015. ○

Z obsahu Štúdia o prerode dediny Str. 3

Škodcovia a choroby sóje (4) Str. 4-5

Je metlovitosť malín nebezpečná? Str. 6

POĽNOHOSPODÁRSKE ROZHĽADY | HLAS ĽUDU

EKOLOGICKÉ POĽNOHOSPODÁRSTVO

Potravinová bezpečnosť závisí od včiel pripravila: Ľubica Sýkorová

kologické poľnohospodárstvo sa snaží zachovať dôležité ekosystémy a ich funkcie. Ochranou pôdy, vody a ovzdušia ekologické poľnohospodárstvo produkuje zdravé potraviny pre dnešok i zajtrajšok. Navyše podporuje biodiverzitu a nekontaminuje životné prostredie chemickými látkami alebo geneticky modifikovanými organizmami. Ekologické poľnohospodárstvo používa ekologické metódy ochrany proti škodcom a prirodzené prostriedky hnojenia pôdy. Využíva striedanie plodín a krycích plodín, rezistentné kultivary plodín, miešanie plodín a napomáha ďalšiemu rozvoju vedeckých poznatkov. Ekologické poľnohospodárstvo je dobré aj pre včely. Výskum ukazuje, že organické poľnohospodárstvo podporuje diverzitu a množstvo včiel. Organické pestovanie poľnohospodárskych plodín priaznivo vplýva na voľne rastúce kvitnúce bylinné rastliny na poliach a medziach, čo prospieva rozmanitosti a množstvu včiel. Tradične organicky obhospodarované kosné lúky sú pre divo žijúce včely vďaka množstvu kvetov, ktoré na nich rastú, veľmi dôležitým biotopom. Pokles počtu čmeliakov v Európe sa spája s úbytkom výmery tradičných kosných lúk. Poľnohospodárska krajina s priemyselným intenzívnym hospodárením nevytvára priaznivé prostredie pre divé včely a opeľovanie. Dramatický pokles populácií divých a chovaných včiel v uplynulých rokoch v Európe a Severnej Amerike je alarmujúci. Ľudstvo si musí uvedomiť, ako veľmi potrebujeme tento opeľujúci hmyz pre zachovanie biodiverzity a svetovej potravinovej bezpečnosti. Výrazne sa znížil stav chovaných včiel medonosných, ktorý napríklad v Európe v období rokov 1985 – 2005 klesol o 25 %. Zníženie stavu včelích spoločenstiev sa odráža v

koncepcii globálnej „krízy opeľovania“, čo znamená obmedzenie opeľovacej činnosti včiel, a to zasa môže viesť k zníženiu výnosov plodín a k zhoršeniu ich kvality. Vedecké výskumy ukazujú, že rozmanitosť druhov divých včiel je zásadne dôležitá pre zabezpečenie udržateľnej produkcie plodín. Pre účely opeľovania sa preto nemôžeme spoliehať výlučne na jeden druh – chované včely medonosné. Rozmanitosť druhov divých včiel je tiež zásadne dôležitá pre to, aby sme každý deň vedeli zabezpečiť potraviny na náš stôl. Nedávne vedecké štúdie ukazujú, že chemicky intenzívne priemyselné poľnohospodárstvo prispelo k poklesu stavu včiel a opeľovacej činnosti, ktorú poskytujú včely našim plodinám a voľne rastúcim kvetom. Neustále sa zvyšujúce používanie hnojív, herbicídov a insekticídov a ich synergický negatívny účinok na zdravie včiel a úbytok prirodzených a poloprirodzených biotopov na poliach, farmách a v krajine, je hlavným faktorom vedúcim k poklesu stavu včiel. Opelenie je základným proce-

som pre vznik semena a plodu v kvitnúcich rastlinách. Živočíchy, predovšetkým hmyz, pôsobia ako opeľovače celého spektra kvitnúcich kvetov. Odhaduje sa, že 87,5% druhov kvitnúcich rastlín opeľujú živočíchy. Spomedzi opeľujúceho hmyzu najvýznamnejšiu úlohu v opeľovaní zohrávajú divé a chované včely medonosné. To dokazuje, aké dôležité včelie spoločenstvá sú – tak pri opeľovaní plodín (čo je základom pre pestovanie plodín a dobré výnosy), ako aj pri opeľovaní voľne rastúcich kvetov. Význam včiel v produkcii potravín preukazujú aj odhady Organizácie spojených národov pre výživu a poľnohospodárstvo (FAO), podľa ktorých z asi 100 druhov plodín, ktoré zabezpečujú 90 % potravín na celom svete – 71 je opeľovaných včelami. Len v samotnej Európe živočíchy opeľujú 84 % z 264 druhov plodín a vyše 4 000 odrôd zeleniny existuje vďaka opeľovaniu včelami. Celé spektrum plodín teda závisí od opeľovania včelami – vrátane jabĺk, citrusov, paradajok, melónov, jahôd, marhúľ, broskýň, čerešní, manga,

hrozna, olív, mrkvy, tekvice, fazule, uhoriek, slnečníc, rôznych orechov, mnohých byliniek, bavlny a levandule. Pre odvetvie mäsa a mlieka je dôležité opeľovanie ďateliny a lucerny včelami, pretože tieto plodiny slúžia ako krmivo pre dobytok. Obilniny, ktoré tvoria veľkú časť výživy ľudstva, ako pšenica, ryža a kukurica, sú opeľované najmä vetrom a neovplyvňuje ich opeľujúci hmyz. Krížové opeľovanie včelami je však potrebné pre zabezpečenie výnosov mnohých iných rastlinných druhov. V prípade mnohých rastlín dobre opelené kvety obsahujú viac semien s väčšou schopnosťou klíčivosti, čo vedie k vzniku väčších a lepšie tvarovaných plodov. Lepšie opeľovanie tiež môže skrátiť čas medzi zakvitnutím a vývojom plodu, čím sa znižuje riziko vystavenia plodov škodcom, nepriaznivému počasiu a agrochemikáliám a dosiahnu sa úspory pri zavlažovaní. Preto platí, že včely, divé aj chované, sú kriticky dôležité pre zabezpečenie potravinovej bezpečnosti na svete – opeľujú mnohé plodiny a tiež zvyšujú ich výnosy. ○

27. 6. 2015 • 26 /4653/

DO ODBORNEJ KNIŽNICE

Štúdia o prerode dediny Oto Filip

udová múdrosť hovorí: Vtáka poznáš po perí, človeka po reči. Aj tej napísanej. Iná, životná skúsenosť vraví, že je jedným z najlepších spôsobov vedieť sa orientovať v budúcnosti znalosť minulosti. Možno práve toto bolo hybnou silou, ktorá podnietila Nebojšu Petrovića upriamiť svoju bádateľskú pozornosť na Zmeny spoločenských vzťahov v poľnohospodárstve Vojvodiny a na jej rozvoj v rokoch 1950 –1957. Z jeho životopisu azda len toľko, že sa narodil v Novom Sade v roku 1973, že sa školil v Gornjom Milanovci, že magisterskú prácu Vzťah moci k dedine vo Vojvodine 1945 – 1950 obhájil na Katedre dejín Filozofickej fakulty v Novom Sade v roku 2008, kde o šesť rokov neskoršie získal aj hodnosť doktora vied za rozbor už spomínaných zmien spoločenských vzťahov vo vojvodinskom poľnohospodárstve 1950 – 1957. Monografia, ktorá nedávno uzrela svetlo sveta s názvom So-

cialistický prerod dediny (Kairos, Sriemske Karlovce, v knižnici Zoon politikon, vytlačil HL Print v Petrovci) je vlastne, v podstate jeho dizertačnou prácou. Ňou sa sústredil na historické a pôdohospodárske povojnové fenomény a procesy, spôsobujúce búrlivé spoločenské zmeny a otrasy v období pred približne šiestimi desaťročiami. Presnejšie v časoch vzniku inakšej politickej a hospodárskej sústavy, tiež definitívneho vzdialenia sa našej moci od sovietskej praxe v agrárnej politike. Multidisciplinárnym prístupom, všímajúc si nielen poľnohospodárstvo, ale aj dejiny, ekonomiku, sociológiu, právo, Petrović sleduje pomery v kontinuite, napriek tomu, že je po medzníkovom roku 1953 oveľa menej podkladov o poľnohospodárskej politike, než pred ním. Konkrétne, v prvých povojnových rokoch, ktoré boli poznačené agrárnou reformou, kolonizáciou, poľnohospodárskymi výkupmi. Základnými, nosnými staťami približne 350-stranovej mono-

grafie sú kapitoly zaoberajúce sa rozchodom s politikou administratívnych opatrení v poľnohospodárstve, spoločenskými a hospodárskymi charakteristikami súkromných majetkov v spomínanom období, úlohou kooperácií v koncepcii socialistického

RODINNÉ PODNIKY VO VIDIECKYCH OBLASTIACH SRBSKA (5)

Liečivých rastlín je dosť O. Filip

sobitným kladom a hodnotou prezentácie brožúrky, ktorá prebiehala vo veľkej sále Srbskej akadémie vied a umení v Belehrade (SANU) a zaoberá sa problematikou pôsobenia a rozvoja rodinných firiem v dedinských pásmach u nás, boli viaceré pozitívne príklady z praxe. Využívanie prírody a všetkého, čím disponuje, vrátane liečivých rastlín, sa neraz stáva žriedlom zdravia. Veď je tých rastlín všade okolo nás pomerne dosť. Mnohí z nás dennodenne konzumujú čajové nápoje z bylín, ktoré treba pripravovať s osobitnou starostlivosťou, dbajúc predovšetkým na to, aby sa do nálevu dostalo čo najviac účinných látok a čo najmenej látok

nežiaducich alebo škodlivín. Novosadská spoločnosť MACVAL TEA, s. s r. o., zaoberajúca sa dovozom a exportom, výrobou a spracovaním liečivých, koreninových a aromatických rastlín, ktorej heslom je Váš styk s prírodou, už roky dôraz kladie na najpopulárnejší nápoj na svete, existujúci už tisíce rokov. Ide, samozrejme, o čaj. Stručne o tomto rodinnom podniku, ktorého riaditeľom je Mirko Oluški, možno povedať, že sídli v Novom Sade, že jednu prevádzku má aj v Čoke, kde sa balia čaje klasické, ovocné a filtrované, ako aj koreniny, a je tam i výroba, že produkuje viac než päťdesiat finálových výrobkov, ktorým, samozrejme, dominujú už spomínané čaje. Macval tea je prítomná i na svetovom trhu ďakujúc

ročnému predaju dosahujúcemu okolo päťsto ton. Čaje a koreniny najčastejšie odchádzajú do krajín, ako Nemecko, Švajčiarsko, Taliansko, USA... Okrem ich rôznych druhov základom programu výroby a predaja sú i suroviny, keďže primárna výroba prebieha na vlastných rozlohách spoločnosti, hlavne v severnom Banáte, alebo v spolupráci s individuálnymi poľnohospodárskymi výrobcami, aj to na vyše štyristo hektároch. Oporou rozvoja sú nové trhy, rast objemu výroby, rozšírenie výrobných kapacít a sortimentu, ďalšie stúpanie kvality produktov. Za spoločný menovateľ takýchto snáh by sa dala označiť výroba s integrovanou kontrolou, známa aj ako dobrá poľnohospodárska prax. Takýto prístup umožnil spoloč-

III

prerodu dediny, ako aj inými formami rekonštrukcie poľnohospodárstva, akými bolo zvlášť družstevníctvo. Okrem komentárov autora, k priblíženiu problematiky badateľne prispieva aj celý rad grafov, tabuliek a iných údajov, ktorými jednotlivé tézy Dr. Nebojša Petrović buď dokumentuje, alebo vyvracia. Osobitnou kvalitou publikácie, ktorá síce formou pripomína populárno-vedeckú, no obsahom je týmto druhým, je dôkladné ozrejmenie poľnohospodárskych špecifickostí a opatrení Vojvodiny v porovnaní s inými oblasťami Juhoslávie, ako aj ich hospodárskych a politických dopadov. Čím iným uzavrieť tento recenzný riport než konštatáciou, že by bolo dobre, keby takýchto genéz bolo o poznanie viac aj v iných hospodárskych odvetviach. Aby sme o vlastnej minulosti, jej následkoch a vplyvoch na dnešok vedeli viac, z toho sa niečo naučili a poučili. A to už čosi znamená. ○ nosti Macval tea od začiatku 21. storočia rozvetvenú spoluprácu s renomovaným odberateľom z Nemecka Martinom Bauerom z Vestenbergsgreutha, ktorého považujú za najväčšieho kupujúceho liečivých a aromatických rastlín v Európe. Po tomto štarte spoločnosť schválila rozhodnutie vyrábať, prípadne sa zaoberať výkupom surovín podľa určitých pravidiel známych ako už spomínaná dobrá poľnohospodárska prax. Táto známa novosadská rodinná firma už roky má HACCP štandard kvality. Ako jedna zo zriedkavých spoločností v tomto odvetví, vlastní aj FDA certifikát, získaný po zdolaní veľmi prísnych kritérií, týkajúcich sa možností vývozu a predaja potravinárskych výrobkov na trhu Spojených štátov amerických. Riaditeľ Mirko Oluški je toho názoru, že ani náš trh netreba zanedbávať. Najmä preto, že je náš a stabilný. ○ (V budúcom čísle: Poučenia z uplynulých skúseností)

POĽNOHOSPODÁRSKE ROZHĽADY | HLAS ĽUDU

OCHRANA RASTLÍN

Škodcovia a choroby sóje (4) Ing. Ján Tancik, PhD. SPU Nitra

párení samičky kladú vajíčka na rastliny, jedna samička nakladie okolo 500 vajíčok. Húsenice sa v prírode vyskytujú koncom jari a v lete, najviac ich je v júni – júli. Živia sa na listoch rôznych rastlín a po

sú v ohniskách, nie celoplošne.

OCHRANA Z agrotechnických opatrení najvýznamnejšia je hlboká orba, ktorou sa ničí okolo 80 % prezimujúcich kukiel, ničenie burín – najmä pichliača roľného, rôznych druhov bodliakov, podbeľu, lopúcha a žihľavy v porastoch sóje. Z biologických metód sa môže použiť vajíčkový parazitoid Trichogramma sp. Chemická ochrana sa vykonáva vtedy, keď sa vyskytuje 3 a viac lariev na jednej rastline. V Chorvátsku ako kritické číslo uvádzajú 2 larvy na 1 rastlinu. BABÔČKA BODLIAKOVÁ Aplikácia insekticídov Motýľ babôčky bodliakovej (foto: J. Tancik) Babôčka bodliaková sa môže vykonávať iba (srb. stričkov šarenjak) v ohniskách. Na Sloven– Vanessa cardui je najčas- dokončení vývoja sa zakuklia sku nie je registrovaný žiadny insekticíd proti tomuto škodtejšie sa vyskytujúci škodca na listoch. sóje v strednej a juhovýchodcovi v sóji. Vo Francúzku dobré nej Európe. Občas sa vyskytuje ŠKODLIVOSŤ výsledky dosiahli použitím prímasovo a vtedy môže zapríčiniť Húsenice sú veľmi polyfágne, pravku na báze deltamethrinu. významné škody. Kalamitný uprednostňujú buriny (pichliač výskyt je veľmi nepravidelný. roľný, rôzne druhy bodliakov, MORA GAMA Je to druh, ktorý nám prilieta podbeľ, lopúch, žihľava) a z Mora gama (srb. sovica zo Stredozemia a severnej Af- nich prechádzajú na pestované gama) je typická tým, že doriky. Migrácie sa uskutočňujú rastliny. Z pestovaných rastlín letuje k nám z južnej Európy. každý rok a sú rôznej intenzity. napáda sóju, fazuľu, slnečnicu, Motýle mory gamy sa liahnu Motýľ má telo dlhé 20 mm, tabak, rajčiny, melóny, šalát, vi- s nevyvinutými pohlavnými v rozpätí krídel meria 50 – 60 nič a iné. Vyliahnuté mm. Krídla sú pestro sfarbené, larvy najprv selektujú základné sfarbenie je ryšavé listy, neskôr vyhrýzas bielymi a čiernymi škvrna- jú dierky na listoch mi. Vajíčka sú bledozelenej nepravidelného tvafarby, dĺžky 0,6 mm. Húsenice ru a pri premnožení dorastú do dĺžky 40 mm, sú zapríčiňujú holožer. rôznej farby. Mladé larvy sú Po š ko d e n é l i st y čierne, kým staršie sivohnedé. opriadajú pavučinNa chrbte majú čierny alebo kou a vytvárajú tak hnedý pás a na bočnej strane hniezda. Pavučinkou dva žlté pásy. Na chrbte majú môžu prekryť aj celú chĺpky, ktoré sa vetvia. Kukla je rastlinu. Jedna larva dlhá 20 mm, strieborno-bielej počas života skonfarby, lesklá. Nachádza sa na zumuje 1,8 g listu, čo poškodených listoch pripev- zodpovedá hmotnos- Mora gama (foto: J. Kičiňová) nená zadnou časťou tela, visí ti jedného trojlistu. na listoch hlavou dolu. Prítomnosť húseníc na rastline žľazami a k ich vývinu potreV strednej Európe má tento nemôže zapríčiniť významné bujú vitamín E. Ten čerpajú druh 2 – 3 generácie do roka. škody, najmä ak sú rastliny z nektáru, preto sú migrácie Motýle sa vyskytujú skoro na napadnuté vo fáze – koniec späté s hľadaním kvitnúcich jar. Do strednej Európy motýle kvitnutia, keď má rastlina naj- rastlín. Motýle mory gamy dolietavajú v apríli – máji. Po viac listov. Poškodené rastliny môžu preletieť veľmi veľké ŠKODCOVIA POŠKODZUJÚCI LISTY SÓJE Počas vegetácie nadzemné časti, najmä listy a puky napádajú roztoče z čeľade Tetranichydae, niektoré druhy vošiek a larvy motýľov z čeľade Noctuidae, a to: mora gama – Autographa gamma, mora kapustová – Mamestra brassicae, mora kelová – Lacanobia oleracea, mora bavlníková – Helicoverpa armigera a larvy babôčky bodliakovej – Vanessa cardui z čeľade Nymphalidae.

vzdialenosti, aj niekoľko tisíc kilometrov, zo Stredozemia až do Škandinávie. Pre túto moru sú charakteristické masové výskyty v trvaní jedného až dvoch rokov, po ktorých nastáva silné zníženie populácie na dlhšie obdobie. Bola zistená koincidencia gradácie mory gamy a babôčky bodliakovej. Najmä v rokoch, keď sa vyskytuje masovo babôčka bodliaková, vždy je zvýšený výskyt aj mory gamy, ale mora gama môže škodiť aj v rokoch, keď sa babôčka nevyskytuje masovo. Motýľ je dlhý 18 mm a v rozpätí krídel meria 40 – 48 mm. Predné krídla sú hnedo-sivé, niekedy fialovo-sivé, v strede krídla sa nachádza striebristá škvrna v tvare gréckeho písmena gama, podľa čoho je aj motýľ pomenovaný. Húsenice sú zelenkasté, zelenožlté, majú len tri páry panôžok. Prostredná časť je zhrubnutá a zužuje sa smerom ku koncom. Húsenice sa 4-krát zvliekajú. Larvy prvého instaru sú dlhé okolo 3 mm, v druhom 6 mm a v poslednom instare nad 30 mm. Žiadne vývojové štádium nepodlieha diapauze, a preto prezimovať môže v ktoromkoľvek štádiu. Na Slovensku má dve až tri generácie do roka. Najčastejšie prezimujú húsenice a zriedka vajíčka, kukly a imága. Motýle prvej generácie sa vyskytujú v máji a júni a v prípade prezimovania už v apríli. Po úživnom žere a následnom párení samičky kladú vajíčka na listy rôznych rastlín. Plodnosť samičiek závisí od meteorologických podmienok, kvality a kvantity potravy. Nepriaznivé podmienky môžu spôsobiť úplnú neplodnosť, čo sa často stáva samičkám druhej a tretej generácie. Vajíčka pre svoj vývoj potrebujú vysokú vlhkosť a optimálna teplota je medzi 20 a 30 °C. Vyliahnuté húsenice tiež potrebujú vysokú vlhkosť

27. 6. 2015 • 26 /4653/ lo 220 druhov rastlín z 50 čeľadí. Z kultúrnych rastlín poškodzuje: cukrovú repu, slnečnicu, kukuricu, sóju, mak, chmeľ, tabak, zemiaky, ďatelinu, lucernu, konope, ľan, kapustu, špenát, cibuľu, liečivé rastliny, ríbezle, jablone, hrušky, chryzantémy a iné. Húsenice poškodzujú listy. Larvy prvého a druhého instaru „okienkujú“ listy, vyhrýzajú lisČO VPLÝVA NA INTENZITU ty z dolnej strany a protiľahlá VÝSKYTU ŠKODCU? pokožka zostáva nepoškodená. Na hustotu populácie mory Staršie larvy vyhrýzajú menšie gamy vplývajú poveternostné alebo väčšie dierky na listoch, podmienky, prirodzené regulá- často zapríčiňujú aj holožer, skonzumujú celú plochu lista okrem hlavných nervov. Najväčšie škody zapríčiňujú larvy 4. a 5. instaru. Viac sú napádané zaburinené porasty. Najnebezpečnejšie sú larvy prvej generácie. Maďarskí autori uvádzajú, že 40 – 50 húseníc na jeden meter v druhej polovici Larva mory gamy (foto: J. Tancik) júna a začiatkom tory a migrácie motýľov. Táto júla nezapríčiní takú škodu, mora je hygrofilná a termofilná. ako 8 – 10 lariev v prvej poloNevyhovujú jej suché regió- vici augusta v čase formovania ny a v takýchto regiónoch sa a nalievania zŕn. koncentruje v zavlažovaných porastoch. Pre masové rozmno- OCHRANA žovanie vhodné je prezimovanie Na reguláciu mory gamy v štádiu kukly pri dlhotrvajúcej z agrotechnických opatrení snehovej pokrývke a teplote prispieva: ničenie burín, mepočas júna a júla vyššej o 1 – 2 dziriadková kultivácia a jesenná °C od viacročného priemeru. hlboká orba. Chemická ochrana Pre motýle optimálna teplota sa vykonáva, keď dominujú larje 20 – 25 °C, zníženie teploty vy 2. a 3. instaru, v tom období na 17 °C výrazne znižuje aktivitu sú larvy citlivé na insekticídy imág a znemožňuje vývin po- a ešte nezapríčinili významhlavných ústrojov a ovipozíciu. né poškodenia listov. Prah Húseniciam tiež vyhovuje vy- škodlivosti v širokoriadkových soká relatívna vlhkosť vzduchu plodinách je 8 a viac húseníc 90 – 100 % a teplota 20 – 30 °C. v priemere na 1 m2 alebo pri ŠKODLIVOSŤ poškodení 15 % rastlín.  Húsenice mory gamy sú výrazne polyfágne. Napádajú oko(Pokračovanie nabudúce)

POČASIE

27. 6. – 3. 7. 2015

vzduchu. Kuklenie prebieha priamo na rastline, na rozdiel od iných siatic a môr, ktoré sa kuklia v pôde. Motýle druhej generácie sa liahnu koncom júna – začiatkom júla. Vývoj tejto generácie končí v auguste, keď sa objavujú motýle tretej generácie. Motýle tejto generácie sa vyskytujú v niektorých rokoch až do novembra.

OKRASNÁ ZÁHRADA

V júli očkujeme ruže Ľubica Sýkorová

čkovanie je vegetatívny spôsob rozmnožovania. Na podpník sa prenáša očko z ušľachtilého kultivaru. Podpník tvorí podzemnú časť budúcej rastliny a z ušľachtilého očka vyrastie nadzemná časť. V druhej polovici júla začíname očkovať ruže. Vtedy sú vyzreté letorasty a kôra sa dobre uvoľňuje. Podpníkom pre očká ušľachtilých odrôd môže byť mladá planá ruža. Ruže očkujeme čo najnižšie pri zemi. Po očistení podpníka narežeme kôru v tvare „T“ a opatrne ju oddelíme od dreva. Za kôru zasunieme očko. Po zasunutí očka kôru jemne pritlačíme a zaviažeme páskou alebo špeciálnou gumičkou. Prácu treba robiť čisto, aby sa rana na podpníku ani rez na očku neznečistili. Rovnakým spôsobom očkovania, ale do silného výhonku vo výške podľa želania, si môžeme sami dopestovať stromčekovú ružu. Dôležitý je vhodný podpník „divá ruža“, ktorá má rovný pevný výhonok. Príprava podpníka začína už pred očko-

vaním. Z vybraného výhonku odstránime všetky bočné i menšie výhonky od koreňa. Tenký výhonok by sme mali priviazať k opore. V potrebnej výške urobíme rez „T“ a opatrne uvoľníme kôru. Očko jemne zasunieme do rezu a kôru k nemu pritlačíme a miesto očkovania pevne oviažeme viazacou páskou.

Ak si chceme dopestovať stromčekové ruže, očkujeme ich na primerane silné podpníky vo výške 0,90 až 1,20 m, miniatúrne ruže vyniknú zaočkované asi vo výške 0,30 m. Previsnuté ruže očkujeme vo výške 1,80 až 2 m, na kmienok podpníka vkladáme dve očká proti sebe s výškovým rozdielom asi 300 mm. 

sobota

nedeľa

pondelok

utorok

streda

štvrtok

piatok

11˚ | 25˚

14˚ | 22˚

14˚ | 24˚

15˚ | 26˚

15˚ | 29˚

16˚ | 31˚

17 | 32˚

POĽNOHOSPODÁRSKE ROZHĽADY | HLAS ĽUDU

DROBNÉ OVOCIE

Je metlovitosť malín nebezpečná? Ľubica Sýkorová

etlovitosť malín je ochorenie, ktoré bolo v minulosti pomerne často nesprávne interpretované. Ako pôvodca metlovitosti bola uvádzaná huba Didymella applanata, ktorá patrí k najbežnejším a najzávažnejším hubovým chorobám malín. Dnes už vieme, že s metlovitosťou nemá nič spoločné. Didymella (hubové ochorenie listov a výhonkov) sa vyskytuje všade, kde sa pestujú maliny, no závažnejšie škody spôsobuje najviac na prehustených vlhkých stanovištiach. Postihuje iba maliny. Prvé príznaky sú najnápadnejšie na mladých, zelených výhonkoch, na ktorých spôsobuje v júni a v júli hnedé, fialovo lemované škvrny, začínajúce vždy okolo púčika. Škvrna sa rozrastá pozdĺž výhonka, no len výnimočne spôsobuje jeho uschnutie. V priebehu drevnatenia sa tmavé sfarbenie škvŕn stráca a na budúci rok už nebadať nič nápadné okrem drobulinkých bodiek na kôre, najviac

okolo púčikov. Sú to plodničky huby, v ktorých na jar dozrievajú výtrusy slúžiace ako zdroj nových infekcií. Huba sa vyskytuje v priebehu leta aj na listoch vo forme hnedých nepravidelných škvŕn, začínajúcich zvyčajne na stopke alebo stredovej žilke. Napadnuté listy môžu niekedy uschnúť a odpadnúť. Hoci škvrnitosť na výhonkoch vyzerá dosť hrozivo, nemáva najmä pri dobre pestovaných malinách výrazne škodlivé účinky. V rastlinnej patológii sa pojmom metlovitosť označuje prípad, keď dochádza k takému abnormálnemu rastu výhonkov, že rastlina alebo jej časť vyzerá naozaj ako metla. Postihnuté výhonky bývajú slabšie, väčšinou nekvitnú a v priebehu vegetačného obdobia môže dochádzať k postupnému odumieraniu vrcholových častí a neskoršie aj k usychaniu celých

výhonkov. Takúto typickú metlovitosť môžeme vidieť na jabloniach, keď sú napadnuté proliferáciou. Napadnutá malina vytvára abnormálne množstvo výhonkov, ktoré však zostávajú krátke,

nevytvárajú kvety a niekedy už koncom leta strácajú listy a odumierajú. Sú aj prípady, že jeden z výhonkov má normálnu dĺžku, kvitne a môže priniesť aj ovocie, no v ďalšom roku zvyčajne celá

napadnutá rastlina usychá. Takáto metlovitosť sa najčastejšie vyskytuje v starých kultúrach, kde to býva často kvalifikované ako „degenerácia“. V prírode aktívnu metlovitosť najčastejšie rozširujú cikádky. Spôsoby aktívnej ochrany neprichádzajú zatiaľ do úvahy. Dostatočnou zárukou, že sa nebude metlovitosť šíriť, je výber kvalitných materských rastlín. Skutočná príčina metlovitosti nie je doposiaľ bezpečne známa, ale nie je vylúčené, že ide o vírusové alebo mykoplazmatické ochorenie, ktoré môže súvisieť aj s nevhodným pestovateľským stanovišťom, pretože sa často objavuje na vysychavých pôdach, vystavených intenzívnemu slnečnému žiareniu, čo je pre maliny nevhodné. 

ZELENINÁRSTVO

Ktorú zeleninu môžeme vysievať v júli?

Ľ. Sýkorová

júli nám už viaceré skoré druhy zeleniny uvoľnia hriadky, a bola by škoda, aby sme ich nechali do príchodu zimy nevyužité. Je ešte dosť druhov zeleniny, ktoré môžeme v tomto čase vysievať a vysádzať. Možností je viac. Môžeme vysiať šalát na baby leaf, čiže na odrezávanie mladých listov. Zatiaľ, čo vypestovanie hlávok, šalátu trvá 80 – 110 dní od výsevu, baby leaf šalát môžeme zberať už 30 – 45 dní po vysiatí. Navyše má ďalšie nezanedbateľné prednosti – nemusíme predpestovať sadbu, vysieva sa priamo na záhon. Konzumujú sa mladé a krehké listy, ktoré sú veľmi chutné, v nutričných hodnotách nezaostáva za ostatnými šalátmi. Vysievať

ho môžeme od marca do konca augusta – nehrozí nebezpečenstvo vybehnutia do kvetu, pretože rastliny zberáme v mladom štádiu. Odporúča sa vysiať 100 až 200 semien na bežný meter riadku, na malých plochách je výhodný výsev naširoko. V júli je rovnako ešte čas na červenú repu, cviklu, karotku. Skoré odrody môžeme pozberať na mladé listy, karotka vysiata takto neskoro sa dá dokonca krátkodobo skladovať. Začiatkom júla je čas na výsev pekinskej kapusty, brokolice, japonských reďkoviek. Do konca augusta môžeme ešte vysádzať kaleráb, zimnú kapustu a kučeravý kel. Semená letného šalátu pre jesenný zber vysievame na chránený či voľný záhon do konca júla. Výsev musí byť riedky, pretože sadenice nepresádzame, ale sa-

díme priamo na trvalé stanovište do riadkov vzdialených 30 cm a do hĺbky 2 cm. Po sejbe pôdu ľahko utlačíme. Po vzídení a vytvorení klíčnych listov povrch pôdy skypríme. Neskôr, po vytvorení 3 – 5 pravých listov, opäť kypríme. Rastliny jednotíme na vzdialenosť 20 až 25 cm v riadkoch. Ľadový šalát je odolný proti teplu a vybiehaniu do kvetu. Dáva dobré úrody veľkých krehkých hlávok. Na rozdiel od bežného hlávkového šalátu má listy s pílkovitým okrajom. Pestujeme ho zo sadeníc aj z priamej sejby. Predpestované sadenice vysádzame do sponu 40 x 30 cm od začiatku júla do polovice augusta. Ak pestujeme ľadový šalát z priamej sejby, sejeme od júna do konca júla.

Špenát siaty je v čerstvom stave jednou z prvých jarných zelenín a je k dispozícii až do neskorej jesene. Pestujeme ho ako predplodinu alebo ako následnú plodinu koncom leta a v jeseni. Skromné nároky na teplo a mrazuvzdornosť nám umožňujú i neskoršie výsevy na prezimovanie. Pre jesenný zber ho vysievame v júli a koncom augusta a v septembri sejeme špenát určený na prezimovanie. Jeho úspešné pestovanie je podmienené dostatočne výživnou pôdou, ochranou proti burine (podľa možnosti bez herbicídov) a dobrou závlahou, ktorá urýchli zber, zlepší kvalitu a množstvo úrody. V suchom období špenát predčasne vybieha do kvetu, vtedy je potrebná závlaha najmenej 20 litrov na m2 týždenne. 

27. 6. 2015 • 26 /4653/

MÓDA A KRÁSA

DOMÁCNOSŤ

Je pravda, že holením Kávová chĺpky hustnú? usadenina – nevyhadzovať, N zužitkovať!

adi skúšate ekologické tipy starostlivosti o domácnosť? Ak si ešte z času na čas doprajete zalievanú tureckú kávu, usadeninu môžete skvelo zužitkovať. Presne tak, ako to robili naše babičky. Trápi vás zápach v chladničke? I keď ju pravidelne čistíte, istým pachom sa jednoducho nevyhnete. Stačí, ak dáte usadeninu v malej miske do chladničky a pachy bude pohlcovať niekoľko dní. Rovnako ju môžete využiť aj na odstránenie pachu z topánok, usadeninu v nich nechajte celú noc. Pomôže aj v prípade, keď ste čistili cibuľu a ruky sa vám po nej nepríjemne cítia. Vydrhnite ich kávovou usadeninou a je po nepríjemnom zápachu, navyše ostanú hladké, pretože jemné zrnká slúžia aj ako prírodný píling. Poslúži aj ako univerzálny čistiaci prostriedok do domácnosti. Stačí ju dať na handričku a pretrieť ňou vaňu či umývadlo, dobre odstraňuje aj škvrny na kuchynskej doske. 

ie a opäť nie. Počuli ste to už stotisíckrát. Vždy sa nájde niekto, kto tvrdí opak. Zamyslite sa. Ako by sa dalo holením dosiahnuť, aby sa rozmnožili korienky chĺpkov v pokožke? Keď sa vám to podarí, holením vyriešite vypadávanie vlasov a adeptky na hustú hrivu budú stáť v rade na žiletky. Po holení chĺpok vychádza z pokožky von nezaobleným koncom. Holením ho odrežete v mieste, kde je najhrubší, preto sa môžu chĺpky zdať hustejšie. Keď ste zástankyňou metódy „urob si sám“, stavte na vosky, prúžky a depilačné krémy na domáce použitie. Chemikálie v krémoch zabezpečia zmäknutie chĺpka. Ostré strnisko nehrozí. Vosky a prúžky ho vytiahnu von z pokožky. Niektorým citlivejším vyrastanie nových chĺpkov na nohách vytvára efekt husej kože. To sa, paradoxne, stáva tým ženám, ktoré majú chĺpky slabšie a svetlejšie. Tmavé a silné sa cez pokožku dostanú bez tejto komplikácie. Istotou je trvalé odstránenie chĺpkov laserom; 4 – 6 týždňov pred týmto zákrokom a po ňom je slnko pre vás tabu.

Žiletky, epilátor alebo depilačné krémy? Vyskúšajte depiláciu Aj pri depilácii dochádza k odstráneniu chĺpkov len povrchovo, rovnako ako pri holení. Krém nanesiete na depilované partie, počkáte 3 až 5 minút, zotriete pomocou priloženej škrabky a zvyšky umyjete vlažnou vodou. K odstráneniu chĺpkov dochádza na základe chemickej reakcie. Krémy obsahujú zložky, ktoré rozpúšťajú vlasový keratín. Ich výhodou je jednoduchá aplikácia a pomerne krátka doba pôsobenia. Chĺpky dorastajú neskôr ako po holení – budete mať pokoj 4 až 5 dní. Navyše budú o niečo mäkšie a jemnejšie. Moderné produkty majú peknú vôňu a obsahujú množstvo ošetrujúcich látok. Nevýhodou depilačných krémov sú však chemické zložky, ktoré narúšajú aj kyslý ochranný plášť pokožky, ktorá zostane na niekoľko hodín nechránená. Citlivá pokožka môže zareagovať pálením a začervenaním. Ak máte hrubšie a odolnejšie chĺpky, nemusia sa odstrániť dokonale. 

ZDRAVIE A MY

Voľný víkend nie je dovolenka

a zotavenie tela i mysle potrebuje človek aspoň dva týždne oddychu. Počas roka by mal každý absolvovať jednu dlhú a niekoľko kratších dovoleniek. Ste zo všetkého nervózni, každú chvíľu bojujete s prechladnutím, bolí vás žalúdok, a keď sa ráno zobudíte, je vám pri predstave svojej stoličky v kancelárii či vidine ôsmich hodín v

práci na vracanie? S najväčšou pravdepodobnosťou ste už dávno mali ležať na pláži. OD ÚNAVY AŽ K DEPRESII Záľuby stačia na udržiavanie sa v psychickej kondícii, na odbúranie aktuálne nahromadeného stresu, ale nie na načerpanie síl do ďalšieho obdobia. Preto si pravú dovolenku nemýľte s víkendom či predĺženým víkendom.

až po ochorenia, ako je vysoký krvný tlak, srdcový infarkt, kožné, žalúdočné problémy či depresia.

A čo nám hrozí, ak oddychové dni stále odkladáme na neskôr? Ignorovať dovolenku niekoľko rokov sa neoplatí. Tento stav môže viesť k syndrómu vyhorenia, k vyčerpaniu, únave, k poklesu pracovného a osobného výkonu. V extrémnych prípadoch dochádza až k chronickej únave, zníženej imunite, ale aj k výskytu ochorení súvisiacich so stresom a k psychosomatickým problémom,

VII

ASPOŇ DVA TÝŽDNE Je jedno, akú dovolenku si vyberiete. Je len na vás, či budete celé dni spoznávať a nasávať atmosféru exotickej alebo inej zaujímavej krajiny, alebo ležať na pláži s knihou či drinkom v ruke. Vyberte si to, čo sa vám žiada. Oddychovať by sme mali minimálne 14 dní v kuse, ale ideálne by bolo až tri týždne. Počas roka by každý z nás mal absolvovať jednu dlhšiu a viacero kratších dovoleniek, aby si oddýchol a nabral dostatok síl na plnenie ďalších povinností. 

POĽNOHOSPODÁRSKE ROZHĽADY | HLAS ĽUDU

DO VÁŠHO RECEPTÁRA

Gulášová polievka Suroviny: 150 g hovädzieho mäsa, 150 g bravčového mäsa, 2 cibule, 2 strúčiky cesnaku, 3 zemiaky na zahustenie, 3 zemiaky, 1 lyžica masti, 1 mrkva, 1 petržlen, 5 lúpaných paradajok, 2 papriky, 1 lyžica sladkej červenej papriky, 1 lyžička mletého čierneho korenia, 1 lyžička drvenej rasce, 2 – 3 lyžičky soli, 1 kvapka pálivej omáčky Takto sa to podarí: Očistenú cibuľu pokrájame a speníme na masti spolu s drvenou rascou. Pridáme nakrájané hovädzie mäso. Miešame a po 20 minútach pridáme bravčové mäso, čierne mleté korenie, mletú sladkú papriku, soľ a premiešame. Podusíme a pridáme petržlen, celé zemiaky (na zahustenie) a zalejeme studenou vodou. Prikryjeme pokrievkou

a počas varenia občas premiešame. (Studenú vodu už nedolievame, ak treba, tak iba prevarenú teplú.) Približne po 10 minútach varenia pridáme k mäsu petržlen. Trošku neskôr pridáme mrkvu, lúpané paradajky, papriku a ďalej varíme. Tesne pred dovarením pridáme strúčiky prelisovaného cesnaku, na kocky pokrájané zemiaky. Podľa chuti guláš ochutíme kvapkou pálivej omáčky. Ak sú zemiaky mäkké, guláš je hotový.

Buchty plnené slivkovým lekvárom S u r o v i n y : 350 g polohrubej múky, 1/2 kocky droždia, 0,5 dl oleja, 1 žĺtok, 50 g kryštálového cukru, štipka soli, 2 dl vlažného mlieka; Na náplň: slivkový lekvár; Na posypanie: práškový cukor Takto sa to podarí: Urobíme kvások. Do hrnčeka dáme droždie, 1 malú lyžičku kryštálového cukru, medzi prsty múky a pridáme do polovičky hrnčeka vlažného mlieka. Necháme vykysnúť. Do misky pridáme múku, cukor, žĺtok, olej, soľ a kvások. Vypracujeme cesto, do ktorého pridávame zvyšné mlieko. Vymiesené cesto necháme vykysnúť pod utierkou asi 35 minút. Po vykysnutí cesto dáme na pomúčenú dosku a

Krémový makový koláč

Pizzové špagety

Suroviny: Na cesto: 5 vajec, 250 g kryštálového cukru, 5 lyžíc vody, 200 g mletého maku, 150 g hladkej múky, 1,5 lyžičky kypriaceho prášku; Na plnku: 500 ml mlieka, 2 vanilínové pudingy, 8 lyžíc cukru, 250 g margarínu, vanilínový cukor, rum Takto sa to podarí: Cesto: Z bielkov ušľaháme sneh. Postupne pridávame cukor, vodu, žĺtky, pomletý mak a nakoniec múku premiešanú s kypriacim práškom. Cesto vylejeme na plech (asi 28 x 35 cm), ktorý sme vyložili mastným papierom. Vychladnutý koláč pozdĺžne prekrojíme, čím vzniknú 2 pláty. Plnka: Z mlieka, pudingového prášku a cukru uvaríme hustý

Suroviny: 4 00 g špag iet , 1 cibuľa , 30 0 g mle t é h o m ä s a , 2 p a r a d a j k y, 100 g nastrúhaného syra (kačkavalj), vegeta, soľ, čierne korenie, oregano, 1 lyžica múky, 50 ml vlažnej vody Takto sa to podarí: Cibuľu nakrájame nadrobno a paradajky ošúpeme a nakrájame na kocky. Na trochu oleja opražíme nakrájanú cibuľu, pridáme mleté mäso a dusíme. Ochutíme soľou,

puding. Po vychladnutí doň postupne zapracujeme margarín vymiešaný s vanilkovým cukrom a trošku rumom. Plnku natrieme na jeden plát a zakryjeme druhým, ktorý nenatierame. POLEVA: Čokoládová poleva: Rozpustíme 25 g masla s čokoládou na varenie a potrieme koláč. Citrónová poleva: 250 g práškového cukru, 2 lyžice citrónovej šťavy a 1 lyžicu vody zmiešame na hladkú hmotu, ktorou potrieme koláč.

vykrajujeme kúsky, ktoré plníme lekvárom, do tvaru buchty zatočíme každý jeden kúsok. Necháme ešte nakysnúť prikryté utierkou. Pripravíme si plech alebo formu, ktorú vymastíme. Poukladáme buchty, pomastíme ich olejom a dáme piecť do rozohriatej rúry 35 minút na 200 stupňov. Upečené pomastíme olejom. Po chvíľke posypeme práškovým cukrom.

vegetou, korením a oreganom podľa chuti. Pridáme nakrájané paradajky a dusíme 5 – 6 minút. Špagety uvaríme podľa návodu na balení alebo vlastného receptu. Scedíme a dáme do hlbšieho plechu alebo ohňovzdornej misy (v ktorej sa budú piecť). Na špagety vylejeme mäsovú a paradajkovú zmes, a potom zmes vlažnej vody i múky. Posypeme strúhaným syrom, oreganom a pečieme v rúre na 230 ºC asi 15 minút. (zdroj: internet)

POĽNOHOSPODÁRSKE ROZHĽADY | Príloha pre poľnohospodárov a dedinu | Číslo 395 | Pripravujú: Ľubica Sýkorová, Elena Šranková a spolupracovníci | Použitá domáca a zahraničná literatúra

VIII

Kultúra Vzlietli kvety mladých líp LITERÁRNO-VÝTVARNÉ LETOKRUHY

Cieľom Vzletu je podnecovať mladých k tvorbe. Tu sa naskytá otázka širšej spolupráce aj so školskými časopismi. Priama komunikácia redakcie Vzlet s jednotlivými prispievateľmi do periodík vycháMonika Necpálová roch Slovenského vojvodinského nov hudby postupne predstavili dzajúcich v školách by ich mohla divadla privítala riaditeľka Viera osadenstvu mladí literáti z rôz- podnietiť, aby sa postupne prejavili príjemným letným vánkom Tárnociová-Krstovská. O emocio- nych prostredí. A ktože to pre aj na ďalšom mediálnom stupiendo Petrovca na okrídlenej fa- nalite, dielam veku výtvarníkov nás píše? Denisa Miháľová, Jana ku. Tým je práve Vzlet. Svoju úlohu rebnej palete prileteli mladí prislúchajúcej, hovoril výtvarný Domoniová, Tatiana Krížová, Di- tu zohrávajú aj pedagógovia, avvýtvarníci a so kritik Vladimír Va- jana Sľúková, Daniel Strakúšek, šak treba ju hľadať predovšetkým vzletnými slolentík: „Mladý vek je Tatiana Bírešová, Vlastimír Povol- v motivácii samotných žiakov. vami o pochapoznačený predo- ný, Rebeka Majdlíková, Martina V rubrike Rozlety a ani na Stretnutí bostiach lásky všetkým emóciami. Valentová, Nataša Hašková, Ivan pod lipami sa nestretneme s autori harmonickoA keď sme vo sfére Kováč (a zopár ďalších)! Podujatie mi z celej Vojvodiny. Stále ostávajú -neharmonicemócií, nachádza- moderovali šikovní moderátori biele miesta na mape literárneho kom svete sadli me sa blízko a výtvarného umena dvore Gymk u m e n i u. nia, ktoré čakajú na názia Jána KolVýtvarníci to, kým ich mladí lára so žiackym si na rozdiel odvážni priatelia zadomovom rovno od literátov plnia. Najviac autopod koruny dobvolia univerrov je z Kysáča, Korosrdečných líp i zálnejší jazyk, vačice, petrovského nádejní literáti. jazyk vizualigymnázia, z Padiny Stretnutie pod lizácie. Súčasa Selenče. Opropami si zapísalo Cenu Rozletov získala né technické ti minulému roku do kmeňa stro- začínajúca literátka Jana vymoženosti mierne klesol počet mu slovanstva Domoniová umožňujú literátov, na Stretnusvoj 44. letokruh. vizuálny svet tie pod lipami boli Po štyroch rokoch sa podujatie, ozvláštniť. Ale aj klasický príprihlásené len dve ktoré organizuje Novinovo-vy- stup k výtvarnému prejavu desiatky píšucich. davateľská ustanovizeň Hlas ľudu má medzi vystavovateľmi Na druhej strane, Sandra Živkovićová pri svojich obrazoch spolu so svojou redakciou časopisu svojich zástupcov, od kresby osem vystavujúcich v Slovenskom vojvodinskom divadle pre mladých Vzlet, vrátilo do Báč- ceruzkou až po expresívnejvýtvarníkov je viac skeho Petrovca. „Pripomíname si šie podané portréty.“ Osobnosť Martina Benková a Ivan Kováč. ako vlani. tým 90. výročie založenia spolku autorov a intimita tvorí značnú Básne i prozaické texty pretkával Tak ako čakáme, kým rozkvitnú Sládkovič, ktorý žije vďaka petrov- časť tém. V tejto súvislosti mož- hlas huslí Maríny Cerovskej. lipy, tak čakáme i na to, kým rozským študentom. Jeho členovia no povedať, že celospoločenská Dobré rady autorom ponúk- kvitnú talenty. Dve odborné poroty navrhli, aby sme tohtoročné podu- problematika a sociálne aspekty la spisovateľka Viera Benková. zobrali si „na mušku“ výtvarnú jatie usporiadali spoločnými silami. „Prekážky a pasce na i literárnu tvorbu budúcich geZároveň tak nezabúdame ani na ceste spisovateľskej nerácií umelcov. Aby im pomohli Rok Ľudovíta Štúra,“ ozrejmuje musí zdolať každý sám. nájsť seba... Ja a ty. Tak znie názov šéfredaktor Vzletu Stevan Lenhart. Predovšetkým treba veľa básne Jany Domoniovej z Kysáča, Prítomným sa prihovorili správca čítať. Počítač z nás robí ktorá zaujala porotu v zložení: žiackeho domova Ondrej Koroš pohodlných, počítač nás Marta Součková, Ladislav Čáni a predsedníčka Matice slovenskej učí netvoriť. Literát musí a Andrea Speváková, najviac. Lauv Srbsku Katarína Melegová-Mepoznať iné knihy. Tak ako reátke Ceny Rozletov v literárnej lichová. maliar, ktorý chce dobre časti, Janke, môžeme popriať veľa Súčasťou podujatia bola 20. júna maľovať, musí chodiť na odvahy v publikovaní ďalších básaj vernisáž výtvarných prác ôsmich iné výstavy, všímať si, čo ní. Veď táto bola prvá a hneď zožala začínajúcich autorov, ktorí svoju sa deje vo svete. Inak sa vavríny. Spomedzi výtvarníkov tvorbu uverejňujú na stránkach nedá zbadať, akým sme- členovia poroty Michal Ďurovka, časopisu. Spoznajte ich: Boris Bílek rom sa uberá umenie.“ Daniela Triašková a Stevan Lena Dalila Ľavrošová z Padiny, Ivana Z každého slova obdi- hart ocenili Sandru Živkovićovú, Vereská a Annamária Chalupová Rady nad zlato dáva Viera Benková vuhodnej spisovateľky ktorá so Vzletom spolupracuje z Kovačice, Sandra Živkovićová v rozhovore s Andreou Spevákovou srší podnetnosť. Ak ju už niekoľko rokov. Tentoraz siahla zo Starej Pazovy, Kristína Srnková prítomní začínajúci spi- po maľbe. A prezradíme vám, že z Kysáča, Wic Deviant (vlastným sú vo výtvarnej časti podujatia sovatelia prijali, majú zelenú na červená jej pristane. Ak chcete menom Igor Milenović) zo Selen- dominantnejšie. Na rozdiel od toho štarte. Teraz treba už len to, aby vidieť viac, zájdite do foyeru Sloče a Miluša Snidová z Báčskeho sú osobné momenty výraznejšie spoločnosť nebazírovala na ove- venského vojvodinského divadla, Petrovca. Výtvarná prezentácia u literátov. renom, vypracovanom talente, ale alebo zalistujte vo Vzlete. Veď lipy sa so Stretnutím pod lipami spája Stretnutie pokračovalo v prí- dala príležitosť aj mladým lipovým kvitnú ešte stále a čaj z kvetov posledných dvadsať rokov. Prí- jemnej atmosfére pred budovou kvetom, aby sa pokúsili rozvoňať chutí aj v zime. Tak ako umelecké tomných na výstave v priesto- internátu, kde sa za jemných tó- listy kníh svojimi myšlienkami. vyjadrenie mladých autorov...

• KULTÚRA •

26 /4653/ 27. 6. 2015

Kultúra 22. DFF ZLATÁ BRÁNA V KYSÁČI

Padinskí tanečníci najúspešnejší Elena Šranková

a tohtoročnom 22. Detskom folklórnom festivale Zlatá brána, ktorý prebiehal od 19. do 21. júna, najúspešnejší boli Padinčania, Petrovčania a Dobanovčania. Zvíťazil DFS Holubička DK M. Babinku v Padine s detskými hrami Na hajšovkách, ktorému sa dostala i Cena a soška NRSNM. Autorkou a nacvičovateľkou je Anna Halajová a vedúcim orchestra Vladimír Halaj. Druhú cenu si vytancovali maličkí Petrovčania, DFS KUS Petrovská družina (ml. skupina) s Hrou o chlebe autorky a nacvičovateľky Daniely Legíňovej-Sabovej. Vedúci orchestra bol Ján Andrášik. Tretie miesto obsadil DFS SKOS Šafárik Dobanovce pri Slovenskom národnom dome (st. skupina) so štylizovaným tancom Dobanovce autora a nacvičovateľa Vladimira Radonjića. Vedúci orchestra bol Marjan Šajben. Ceny odmeneným udelila podpredsedníčka Zhromaždenia APV a predsedníčka NRSNM Anna Tomanová-Makanová.

Podľa mienky členiek odbornej poroty, etnologičiek Anny Séčovej-Pintírovej a Anny Medveďovej-Gaškovej, festival bol úspešný. Ako povedali, kvalitatívna úroveň a kvantita festivalu stúpajú, všetky skupiny boli početné,

dobre nacvičené, a tak repertoár, ako i tanečný a hudobný materiál boli primeraný deťom. Pripomenuli však, že stále absentujú detské orchestre. V porote pracoval i Ervín Malina, hudob-

ník. Na tohtoročnej Zlatej bráne

Najúspešnejší herec a tanečníci otvorili tohtoročnú Zlatú bránu

v rámci galakoncertu vystúpili detské súbory z Boľoviec, Dobanoviec, Lalite, Ľuby, Erdevíka, Hložian, Báčskeho Petrovca, Lugu, Pivnice, Bingule, Kulpína, Vojlovice-Pančeva, Kovačice, Padiny, Aradáča, Kysáča, zo Selenče, Šídu, Starej Pazovy, ako i zo Stepanovićeva, z Iloku (Chorvátsko), Viedne (Rakúsko) a Hontianskych Nemiec (Slovenská republika). Predviedli 44 tanečných a hudobných bodov. Všetkých na zámku Zlatej brány na nádvorí Základnej školy Ľudovíta Štúra privítala Anna Chrťanová-Leskovac, riaditeľka festivalu a Ustanovizne pre kultúru, informovanie a vzdelávanie Kultúrno-informačného strediska, ktoré sa i tentoraz podpísalo pod organizáciu tohto celomenšinového detského podujatia. V rámci otváracieho ceremoniálu sa prihovoril Miloš Vučević, primátor mesta Nový Sad, ktorý neskrýval obdiv nad tým, že na Zlatej bráne chránia tradičné hodnoty, kultúrne dedičstvo, národnostné obyčaje, a to tým najkrajším spôsobom – učením najmladších, aby de-

Sprievodné podujatia Zlatej brány

rámci tohtoročného Detského folklórneho festivalu Zlatá brána bolo niekoľko vydarených a veľmi navštívených sprievodných podujatí. Začali sa v Predškolskej ustanovizni Lienka v piatok 19. júna, kde otvorili výstavu Lienkin farebný svet. Vedúca vychovávateľka Miluša Grňová uvítala všetkých vo farebnom svete detí, ktoré kreslia to, čo vedia a poznajú. V programe vystúpili deti zo Vernisáž v Galérii SND starších a najstarších tak slovenských, ako i srbských veko- v Slovenskej republike. V rámci vernisáže 3. bienále vých skupín. Pri tejto príležitosti odovzdali diplom škôlkarke Iva- kysáčskych výtvarných ochotníne Medveďovej, ktorý získala na kov v Galérii SND sa prihovorili súbehu Žitnoostrovské pastelky Michal Madacký, vedúci galé-

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

rie, a Rastislav Surový, predseda MOMS Kysáč. O autoroch a vystavených výtvarných prácach hovoril Michal Ďurovka, akademický maliar. Práce vystavilo

dvanásť autorov: Zuzana Grňová, Mária Sláviková, Anna Harijanová, Mária Páliková, Šimo Zloch, Ondrej Marčok, Zuzana Ferková, Zuzana Petrušková, Mária Vozárová, Michal-Milo Abelovský, Jaroslava Vranková a Kristína Srnková. Na svojich obrazoch znázornili krajinky, sálaše, figurálne kompozície, portréty a zátišia. Na najnovších prácach experimentovali s výtvarnými prejavmi od insity po realizmus. K celkovému dojmu z výstavy prispel i kvalitný katalóg. Členky Spolku kysáčskych žien v škole pripravili a v piatok slávnostne otvorili páčivú Pletenú výstavu. Ako na vernisáži povedala predsedníčka spolku Ľudmila • KULTÚRA •

dičstvo obohacovali a prenášali ďalej, čo je správna cesta chránenia hodnôt jedného národa, spoločenstva a kraja. Podpredseda pokrajinskej vlády Miroslav Vasin tiež vyjadril obdiv nad tým, ako si Slováci chránia svoju kultúru a tradíciu, a tým dávajú významný prínos k multietnickosti Vojvodiny a sú hrdosťou

a identita. Povedala, že mnohé generácie už tancovali na Zlatej bráne a aby tak bolo aj naďalej, pomáhajú NRSNM, mesto Nový Sad, AP Vojvodina, Republika Srbsko a Slovensko. Medzi hosťami Zlatej brány bola i Katarína Melegová-Melichová, predsedníčka MSS, výborníci v mestskom, poslanci v pokrajinskom

a republikovom zhromaždení, tiež predstavitelia miestnych spolkov, cirkví a združení. Azda najslávnostnejšou chvíľou na festivale bolo otvorenie, predstavenie všetkých súborov a zdvihnutie festivalovej vlajky.

Tentoraz festival otvorili Miroslav Kolár, odmenený herec na prehliadke 3 x Ď v Starej Pazove, a členovia DFS Vienok st., ktorí získali striebornú plaketu na 54. hudobnom festivale detí Vojvodiny v Báčskej Topole. Moderátormi boli: Hana Katarína Ďurovková, Kristína Madacká, Ema Francistyová, Alexander a Miroslav Kolárovci, Daniel Miháľ, Ľudmila a Daniela Zorjanové, Saša Čižmanský, Miroslav Vrška a Ivan Madacký. Text na motívy Snehulienky napísal a réžiu mal na starosti Ján Privizer. Moderátori nielenže predstavili každý Druhé miesto pre mladšiu tanečnú súbor, ale loptami potešili skupinu KUS Petrovská družina deti v obecenstve. OtváPresscentrum pre novinárov, rací ceremoniál moderovala Svetlana Gašková, ktorá bola festivalový bulletin, bezpečnosť i asistentkou réžie. Na fujare hasičov, pripravená pohotovosť nasvedčujú, že sa pri organizácii hral Jaroslav Marčok. Festival finančne podporili na všetko myslelo, aby radosť Mesto Nový Sad, Národnostná mali účastníci, diváci a tí, čo rada slovenskej národnostnej na festivale museli robiť. Na menšiny, Pokrajinský sekreta- všetko prihliadali členovia orgariát pre kultúru a verejné in- nizačného tímu a predsedovia formovanie, Úrad pre Slovákov jednotlivých komisií Vladimír žijúcich v zahraničí a Ústav pre Medveď, Dušan Francisty, Anna kultúru vojvodinských Slovákov. Vozárová, Ján Hloška, Miroslav Nevystala pomoc priateľov fes- Filipov, Michal Ďurovka, Mária tivalu, sponzorov a mediálnych Pixiadesová, ako i Alena Páliková, tajomníčka festivalu. partnerov.

Berediová-Stupavská, exponáty nať lepníky a pampúchy. sú upletené z prútia a iných maNa zámku Zlatej brány nasleteriálov, ktoré sa v minulosti po- dovalo udelenie ročnej Ceny užívali v domácnostiach na rôzne Zorničky v kategórii fotosúťaže účely. Usilovné spolkárky ich pozbierali, oprášili a vdýchli im dušu aspoň na niekoľko dní, kým výstava trvala. V umeleckom programe počas otvorenia recitovali Milina Chrťanová, Valéria Vité- Diplom zo Slovenska pre Ivanu Medveďovú zová, Daniela Đukićová a Klaudia Hegedišová. Zornička a ja. Pred početnými Milovníci suvenírov si tu mohli deťmi Pavel Matúch, šéfredaktor kúpiť niečo z ručných prác usi- Zorničky, udelil digitálny fotoalovných členiek spolku a ochut- parát Hložančanke Sáre Sudickej,

vedení hercov Divadielka Galéria zo Slovenskej republiky, z Nového Mesta nad Váhom, v réžii Ivana Radošinské ho. Je to príbeh o hračkách a deťoch, ktorým kedysi patrili. V sobotu na zámku Zlatej brány, na nádvorí ZŠ Ľudovíta Štúra, hlavne kysáčske obecenstvo sledovalo koncert hosťujúcich detských folklórnych súborov Zvonček zo Slovenskej republiky, z Hontianskych Nemiec, a Rozmarín z Rakúska, z Viedne.

Tretia cena pre štylizovaný tanec Dobanovčanov

Srbska. V ďalšom príhovore sa A. Tomanová-Makanová poďakovala osvetovým pracovníkom, choreografom, hudobným pedagógom, ktorí nachádzajú čas venovať sa deťom a pomáhajú im, aby v nich ožila slovenskosť

• KULTÚRA •

Pletené veci z našej minulosti

ktorá na súťaž zaslala fotografiu Sára a tekvičiak. Piatkový program, ktorý vyznel v znamení sprievodných podujatí Zlatej brány, uzavreli bábkovým predstavením, klasickou marionetovou rozprávkou Hračky na cestách v pred-

26 /4653/ 27. 6. 2015

Kultúra 19. FESTIVAL VÁŽNEJ HUDBY JARNÉ NÔTY

Na stupienkoch hudobnej kariéry Anna Francistyová

Pekný umelecký zážitok mali návštevníci festivalu Jarné nôty i ajkrajším ukončením jari z hudobného čísla dievčenského aj tohto roku bol Festival dueta zo Starej Pazovy. Marína vážnej hudby Jarné nôty, Domoniová je flautistkou a Anna ktorého 19. ročník prebiehal v soHavranová gitaristkou. Obe sú botu 20. júna na obvyklom miesžiačkami 3. ročníka Strednej te – v Slávnostnej sieni hudobnej školy Kostu Gymnázia Jána Kollára Manojlovića v Zemuso žiackym domovom ne. Každá z nich má na v Báčskom Petrovci. Aj svojom konte už ceny z tentoraz ho usporiadal medzinárodných súťaMiestny odbor Matice ží a ako dueto Ad Libislovenskej a Katarína tum tieto hudobníčky Melegová-Melichová, získali v tomto roku na predsedníčka MOMS medzinárodnej súťaži a MSS, zároveň orgav Požarevci 1. cenu. nizátorka festivalu, Klaviristku Annamáprivítala i hostí: Annu riu Kollárovú z Báčskej Tomanovú-Makanovú, Palanky festivalové predsedníčku NRSNM obecenstvo posmeľoa podpredsedníčku valo v Petrovci aj vlani. Zhromaždenia APV, PavPráve skončila 5. ročHusľovo-gitarové dueto Ad Libitum zo Starej la Marčoka, predsedu Pazovy: Marína Domoniová a Anna Havranová ník ZŠ Vuka Karadžića Báčskopetrovskej obce, a 3. ročník Hudobnej Juraja Červenáka, podpredsedu pribudla druhá cena z Medziná- školy Stevana Hristića v Báčskej NRSNM, Jarmilu Bohušovú, člen- rodnej súťaže Tahira Kulenovića Palanke. Zatiaľ súťažila na školku Výkonného výboru NRSNM, vo Valjeve. Anna Domoniová je skej súťaži, kde sa jej veľmi darí, Dr. Jána Ryboviča, predsedu Rady žiačkou 4. ročníka tej istej hudob- lebo tak v rámci všetkých kaMS Petrovec, a Pavla Beličku, nej školy v Rume a tiež má radosť tegórií a ako i vo svojej kategórii riaditeľa hostiteľského gymnázia. z ocenení na súťažiach v Poža- získala 1. miesto. Festival slávnostným príhovorom otvoril P. Marčok, a potom sa hudbou a spevom vycibrenému auditóriu prihovárali skvelí inštrumentalisti, sólisti vážnej hudby a speváci. Zahlasovala ich moderátorka Elena Vršková. Tohtoročný festival otvoril a zatvoril orchester ZŠ J. Kollára v Selenči Zvončeky, ktorý pôsobí pod vedením profesora hudby PaedDr. Juraja Súdiho od roku 2008. Sólisti a predstavitelia zborov s diplomami O jeho úspešnej práci a darčekmi na pamiatku svedčí rad najvyšších ocenení z pokrajinských a repub- revci, vo Valjeve, na FEMUS-e Známa a úspešná huslistka Malikových súťaží, v tejto chvíli jeho v Subotici a na Medzinárodnej rína Cerovská z Petrovca bude od členom srdce jasá vďaka prvému súťaži v Ube. Jej spolužiačka v jesene žiačkou Strednej hudobmiestu na májovej Republikovej rumskej hudobnej škole Daria nej školy Isidora Bajića v Novom súťaži orchestrov základných Kabasová si z medzinárodných Sade. Uznania na hudobných a základných hudobných škôl súťaží vo Valjeve, v Subotici, v Po- súťažiach získava už sedem roSrbska v Lazarevci. Obidve vystú- žarevci, v Belehrade a v Ube zatiaľ kov, a to nielen na domácich, ale penia v Petrovci diváci odmenili domov priniesla osem vysokých aj v zahraničí – na Slovensku a búrlivým potleskom. ocenení. v Česku. V týchto dňoch sa už

www.hl.rs

Pazovské flautistky obecenstvo festivalu Jarné nôty už pozná. Ela Balážová, žiačka 3. ročníka Hudobnej školy Teodora Tošu Andrejevića v Rume, má už peknú kôpku ocenení z medzinárodných súťaží a v tomto roku jej

Informačno-politický týždenník

veľmi teší na cestu do Nórska, kde sa druhýkrát zúčastní na letnom kempe mladých hudobníkov TOPPENKURSET. Dva týždne tam bude hrať v symfonickom orchestri s mladými hudobníkmi z celého sveta, a to vďaka finančnej podpore nórskej vlády. Na vystúpení v Petrovci ju na klavíri sprevádzala profesorka Ivana Novaková. Juraj Súdi ml. zo Selenče je žiakom Strednej hudobnej školy Isidora Bajića v Novom Sade, smer husle v triede Mirjany Bogdanovićovej. Na husliach hrá od siedmich rokov, ale na hudobných súťažiach ocenenia dostal nielen ako huslista, ale aj ako spevák a skladateľ. Sú to ocenenia z festivalu Cez Nadlak je..., z viacerých ročníkov husľového festivalu Malý virtuóz v Belehrade, z Medzinárodného festivalu huslistov v Sriemskej Mitrovici a ako skladateľ zabodoval na festivale Letí pieseň, letí v Kovačici a na Republikovom festivale detskej hudobnej tvorivosti FEDEMUS v Belehrade. Na Jarných nôtach hral za sprievodu Emílie Kovačevovej. Pre začiatok letných prázdnin v sobotu vystúpila iba časť Detského zboru ZŠ Jána Čajaka z Petrovca. V zbore sú žiaci vyšších ročníkov, aj tohto roku mal úspešné vystúpenia na pokrajinskej a republikovej súťaži a absolvoval aj návštevu Spojenej evanjelickej škole v Martine, počas ktorej mal niekoľko koncertov. Zbor diriguje profesorka hudobnej kultúry Mariena Stankovićová-Kriváková a tentoraz znel jeho spev za klavírneho sprievodu profesorky Ivany Novakovej. Celkom na záver festivalu predsedníčka MOMS Petrovec všetkým účastníkom odovzdala diplomy za účasť, cédečko z minuloročného festivalu a knižný darček z ústredia MSS – monografia o maliarovi Vladimírovi Urbančekovi. V ústrety jubilejnému ročníku Festivalu vážnej hudby Jarné nôty mladým hudobníkom želáme úspechy v ďalšom zdokonaľovaní a v hudobnej kariére. • KULTÚRA •

V PADINE NA OBZORE

formy“ vraj pramení najmä zo skutočnosti, že dedina, ktorá má vynikajúcich hercov a režisérov, tobôž skvelých komikov, nemá žiadne vlastné divadelné podujatie, takže výbornú myšlienku jednoznačne podporujeme. Padinčanom divadelným kolektívom držíme palce, aby už či jednotlivcom z menv októbri usporiadaších prostredí.“ li kvalitný nezabud„My sme to už raz zanuteľný, humorom Padinskí divadelníci sa zaskveli aj na májových čali,“ zapojila sa do roz- Živých novinách: (zľava) Anna Širková, Ján Kolárik, presiaknutý program. hovoru Anna Širková. Vladimír Šimák a Snežana Garaﬁátová Divadelným matado„Usporiadali sme spolu rom, ktorí sa k životu s kolegami z ďalších štyroch pro- v Padine, tiež v Silbaši, Kysáči stavajú s humorom, celkom stredí podujatie pod názvom a Kulpíne, ibaže sme neinfor- vážne odkazujeme: Chystajte Večer humoru. Predstavili sme movali verejnosť.“ sa do Padiny! S krátkym, ale Idea na založenie „krátkej ostrým kusom... sa ním v Starej Pazove, u nás

Krátka forma komiky Juraj Bartoš

„A

k niečo potrebujeme, tak to je humor. My od vás hlasľudovcov žiadne peniaze nechceme, ale predsa len niečo za niečo...“ „No veď... Ani my – ani náhodou – nezoberieme nijaké mýto od vás, nie to dináre... také eurá... to už je niečo iné...“ Takto sme, žartovne, začali prípravy na Živé noviny, t. j. na večierok, pri ktorom, žiaľ, v padinskom Dome kultúry 29. mája bola len hŕstka Padinčanov. Výmyselník Janko Pap potom už pokračoval celkom vážne: „Podporte nápad, aby sa v Padine uskutočňoval večierok krátkych divadelných humoristických foriem, čiže predstavení, ktoré trvajú päť až pätnásť minút. Začali by sme v októbri tohto roku, s cieľom, aby podujatie pustilo korene. Ide o to, že niektoré dediny už dávno nemajú divadelné predstavenia a určite sú všade dvaja – traja ľudia schopní pripraviť dáky skeč, ktorý nepotrebuje žiadnu scénografiu ani kostýmy. Slovom, prehliadka krátkych humoristicky ladených foriem umožní účasť veľkým divadlám i malým

DRUHÁ DIVADELNÁ NEDEĽA V LALITI priniesla milovníkom tohto umenia dve predstavenia. Na javisku Domu kultúry sa v rámci 13. Divadelných dní Michala Benku Uču 21. júna najprv predstavili Novosadčania, a to divadelným predstavením Naša, autora Vladimíra Hurbana Vladimírova v réžii Rastislava Zorňana. Po nich nasledovali Pivničania, ktorí prekvapili divákov, lebo svoje divadlo hrali v Benkovej krčme. Keďže sa hralo na takom nezvyčajnom mieste, diváci mali veľký záujem a všetky miesta v krčme boli poplnené. Členovia OD Janka Čemana zahrali dielo autora Tennessea Wiliamsa pod názvom Dokonalá analýza v podaní papagája v réžii Jána Kmeťka (na snímke). Tohtoročné divadelné dni v Laliti sa skončia v nedeľu 28. júna, keď sa obecenstvu predstavia aj domáci ochotníci. Zahrajú komédiu Jána Hrubíka Byko sa pustil v réžii Maríny Párnickej. A. T.

ZÁVEREČNÝ KONCERT VÁŽNEJ HUDBY, na ktorom prezentovali všetko, čo sa v aktuálnom školskom roku 2014/2015 naučili, prichystali vo štvrtok 4. júna v Slávnostnej sieni Gymnázia Jána Kollára so žiackym domovom žiaci a profesori petrovskej pobočky Základnej hudobnej školy Josipa Slavenského v Novom Sade. Žiaci od prvého po šiesty ročník tejto hudobnej školy z celej Báčskopetrovskej obce tak, ako to zvyknú robiť každý rok v júni, i teraz sa predstavili hrou na nástrojoch, ktoré si zvolili. Na spoločnej fotografii Miroslava Beličku sú všetci účastníci koncertu so svojimi profesormi. • KULTÚRA •

26 /4653/ 27. 6. 2015

J. Č-p

Kultúra SPRÁVA ODBORNEJ POROTY 45. FOLKLÓRNEHO FESTIVALU TANCUJ, TANCUJ...

Kvalita tanečných súborov stagnuje Marijan Pavlov

choreograf sa opätovne nechal inšpirovať lokálnym prostredím a ukážkovo scénicky upravil tance, ktoré sa tancovali v hložianskom Hasičskom dome na tradičnej Maškarnej zábave. KOS Jednota má dlhodobo silnú generáciu tanečníkov, ktorí sú motivovaní a navzájom súperia, čo prináša dobré výsledky. Tanečníci presvedčivo nastúpili od samého

mohli vychutnať výbornú súhru speváckej, tanečnej, hudobnej a divadelnej zložky, ktoré spoločne predviedli ukážkové kvalitné predstavenie. Slovenský kultúrno-umelecký spolok Jánošík preukazuje každoročné zlepšenie nielen v speváckej, ale i v tanečnej zložke. Autorka choreografie Katarína Mosnáková-Bagľašová sa už

ojvodinskí Slováci nemusia mať obavu, že v najbližšej dobe zanikne ich kultúrne dedičstvo, či prinajhoršom, že sa všetci asimilujú. Nie. Počet účastníkov a aj návštevníkov bol na tohtoročnom festivale v Hložanoch obdivuhodný. Takéto množstvo ľudí predstavuje až niekoľko generácií, ktoré úspešne prenášajú svoje tradície na mladšie generácie. V minuloročnej správe sa odborná porota, ktorá hodnotila tanec, zhodla, že celková úroveň prednesov tanečných súborov bola o čosi slabšia ako v minulom ročníku tohto festivalu. Tento jav sa opakuje a s najlepším úmyslom upozorňujeme na tento fakt, a zároveň apelujeme na organizátorov, aby sa seriózne zamysleli nad touto skutočnosťou a reálne niečo podnikli na túto tému. Už viackrát to bolo napísané v správe odbornej poroty, ale evidentne nemalo žiadny ohlas. Nestačí iba potvrdiť a súhlasiť s tým, Hložančania na tradičnej Maškarnej zábave: na javisku že to nie je najlepšie, ale ako kedysi v hasičskom spolku tento problém aj kvalitatívne riešiť. Pozitívnym faktom je, začiatku a v súhre s kvalitným dlhší čas systematicky venuje že sa každoročne organizujú ta- orchestrom dominovali na do- výskumnej činnosti a inšpiráciu nečné semináre, ale to ako odpo- skách amfiteátra. Hložančania pre choreografie čerpá z pôvodveď na túto problematiku nestačí. naposledy boli laureátmi tohto ného jánošíckeho materiálu. JáNebudeme opätovne uvádzať festivalu v roku 2011, ktorý sa nošíčania využívajú odporúčania konkrétne návrhy na riešenie uskutočnil vo Vojlovici. porotcov z minulých ročníkov tohto viacročného problému. SKUS-u hrdinu Janka Čmelíka a evidentne im to prináša dobré Touto témou by sa mali zaoberať zo Starej Pazovy bolo udelené výsledky. Okrem kvalitnej choreorganizátori a konkrétne komisie druhé miesto. Tento súbor bol ografie tanečníci mali od začiatku Výboru pre kultúru Národnostnej Hložančanom najväčšou kon- suverénny prednes, pekne sporady slovenskej národnostnej kurenciou a len málo im chýbalo lupracovali s hudbou a efektívmenšiny, ktoré by mali spolupra- k titulu víťaza. Zlatko Ruman je ne využívali priestor na javisku, covať so vzdelanými odborníkmi choreografom a autorom spra- k čomu im výrazne pomohli aj z oblasti ľudového tanca. covaných svadobných obyčají, výborné pomocné speváčky. Víťazmi tanečnej časti 45. ktoré predviedli tanečníci pod Okrem troch uvedených súboFolklórneho festivalu Tancuj, názvom Stratila som pártu, zelený rov zaslúženú pochvalu dostávajú tancuj... boli zaslúžene domá- veniec. Pazovský spolok taktiež aj súbory, ktoré neboli v tomto ci tanečníci. Mladšia tanečná dlhodobo preukazuje svoju kva- ročníku odmenené. Pivničania skupina z Hložian predviedla litu, ktorú si dokázal udržať aj patria už pomaly tradične k špičchoreografiu Maškarná zábava napriek čiastočnej zmene gene- ke dolnozemských folklórnych autora Jaroslava Krišku. Tento rácií v tanečnej zložke. Diváci si súborov, aj keď tento rok si vytan-

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

covali iba pochvalu. Erdevíčania boli výborní aj v minulom roku a tentoraz potvrdzujú, že to nebola náhoda. Lug prekvapil s dvomi choreografiami, čo naznačuje nepretržitú a chvályhodnú aktivitu v spolku. Podobne boli povšimnutí a pozitívne hodnotení aj Šíďania a Boľovčania. Všetkým ostatným súborom tiež ďakujeme za snahu a účasť a prajeme veľa kreativity pri tvorení nových choreografií. Do celkového hodnotenia boli zahrnuté i postrehy porotcov, ktoré sa týkali hudobných zložiek, ich prevedenia, obsadenia inštrumentov a súhry s tanečníkmi. Evidentné bolo, že niekoľko kvalitných orchestrov (či hudobníkov) hralo viacerým súborom (napríklad Vojlovičania a orchester zo Stretnutia v pivnickom poli), čo v konečnom dôsledku pridalo na kvalite prednesov. Negatívnu skúsenosť, ktorá sa počas celého festivalu opakovane zjavovala, zapríčinili zvukári, mnohé nedostatky a zlá kvalita ozvučenia. Škoda. Tanečnú časť 45. ročníka Folklórneho festivalu Tancuj, tancuj..., ktorý sa konal v amfiteátri v Hložanoch, hodnotila odborná porota v zložení: Tatiana Kriváková-Amidžićová, Milorad Lonić a Marijan Pavlov (predseda poroty). Celkový dojem bol pozitívny, aj keď s dávkou rozpačitosti pri mienke o kvalite tanečných prednesov, ktorú definovali ako stagnujúcu, či až s miernym úpadkom v porovnaní s minulými ročníkmi. Na viacerých miestach bola tiež vyslovená mienka o možnosti zvýšenia atraktivity festivalu. Týmto máme na mysli napríklad lepšie využitie vonkajšieho javiska a presunutie speváckej časti programu do príjemného prostredia hložianskeho amfiteátra. Titulok: redakčný Foto: A. Francistyová • KULTÚRA •

V PADINE SEMIFINÁLOVÁ SÚŤAŽ DYCHOVÝCH ORCHESTROV GUČA 2015

Tri dni hudby, malieb a gastronómie Anička Chalupová

ymnickou piesňou známeho dragačevského snemu Sa Ovčara i Kablara sa v sobotu 20. júna v Padine začala semifi-

filé účastníkov centrom Padiny. Šieste semifinálové súperenie dychových orchestrov, ktoré sa usporiadalo na letnom javisku Športového strediska Dolina, slávnostne otvoril Martin Zloch,

organizácie Obce Kovačica, organizátora tohto podujatia, a Vesna Stambolićová, predsedníčka Obce Lučani. Svoje dychovo-hudobné vlohy si vyskúšali Šidski trubači, Trubački orkestar Danijela Jo-

poslanec Zhromaždenia APV, a divákom sa prihovorili aj Ivana Svetlíková, riaditeľka Turistickej

kanovića a Novosadski trubači. Rozhodnutím odbornej poroty dychový orchester Novosadski tru-

Zvíťazili Novosadski trubači

nálová súťaž dychových orchestrov Vojvodiny a mesta Belehrad. Predchádzalo jej slávnostné de-

bači vedený Boškom Krdžavcom si vybojoval účasť na 55. finálovej súťaži v Guči, ktorá bude prebiehať v dňoch 3. až 9. augusta 2015. V revuálnej časti tohto podujatia, ktorému predchádzal koncert známeho Dychového orchestra Dejana Petrovića Big Band, na letnom javisku ŠS Dolina vystúpil aj dychový orchester Barka z Knjaževca. Sprievodným podujatím súťaže dychových orchestrov boli výstavy ľudového umenia a gastronómie, ktoré boli nainštalované na stánkoch areálu športového strediska.

Plus výstavy a pop-rockový koncert Elenka Ďurišová

sprievodným akciám semifinálovej súťaže dychových orchestrov Guča v Padine 2015 patrili dve výstavy obrazov. V sobotu 20. júna dvadsiate výročie maliarskej tvorby oslávila padinská insitná maliarka Anna Kotvášová. Z otvorenia výstavy obrazov V miestnostiach Anny Kotvášovej Galérie Domu kultúry Michala Babinku v Padine pre kultúru a šport v prítomnosti organizátorov, Obce Lučani. Obecenautorky, účastníkov vernisáže stvu sa prihovorila aj a hostí najprv sa prihovorili Padin- autorka výstavy Anna čania Ján Pap a Jarmilka Trnovská. Kotvášová, ktorá meKrátky súhrn umeleckej tvorby dziiným prezradila aj Anny Kotvášovej zaznel v podaní to, že na jeseň plánuvýtvarného kritika Vladimíra Va- je výstavu vo Viedni. lentíka. Výstavu slávnostne otvoril V hudobnom okienku Zoran Vučićević, riaditeľ Centra zahrali mladí hudob• KULTÚRA •

níci pod vedením Vladimíra Halaja, insitný maliar Michal Povolný sa prejavil ako klarinetista a členky ŽSS Holubička predniesli zmes slovenských ľudových piesní.

Neskoršie v ďalšej sieni DK zvukom dychových inštrumentov slávnostne otvorili aj výstavu obrazov maliara Ljubišu Jelića-Pinkyho z Kragujevca. Po príhovore Jána Papa slova sa ujal aj Janko Hološ a čítaním zhodnotení výtvarných kritikov obecenstvu priblížil autorovu maliarsku tvorbu. Umelca a hostí privítal aj Andrija Tomek, riaditeľ DK Michala Babinku, a po maliarovom príhovore výstavu slávnostne otvoril Dušan Kereš, predseda Miestneho odboru Matice slovenskej v Padine. Sobotňajším podujatiam predchádzal pop-rockový koncert hudobných skupín Night Fever z Pančeva a S.A.R.S. V nedeľu trojdňová slávnosť v Padine doznela výstupom členiek domácej tanečnej Na vernisáži Kragujevčana Ljubišu Jelića-Pinkyho: skupiny Slnečnica a ľu(zľava) Ján Pap a autor dovou veselicou. 26 /4653/ 27. 6. 2015

Kultúra SNEMOVALI JÁNOŠÍCKI MATIČIARI

Nezáujem o matičnú činnosť Vladimír Hudec

o viacročnej úplnej nečinnosti Miestny odbor Matice slovenskej v Jánošíku znovu obnovili na valnom zhromaždení 17. marca minulého roku a v sobotu 20. júna tohto roku uskutočnili prvé výročné zhromaždenie. Predseda Pavel Kríž tu podal správu o činnosti. Základná konštatácia v správe bola, že sa vlani nerobilo mnoho, ale na rozdiel od predchádzajúcich Pracovné predsedníctvo: predseda MOMS Pavel Kríž (v strede), rokov MOMS predsa podpredseda Slađan Daniel Srdić a tajomníčka Anna Valentová len dával o sebe vedieť tým, že sa predseda MOMS nevynachádzanie sa úradní- som sa ich animovať, vysvetliť zúčastňoval na zasadnutiach kov banky vo Vršci v otváraní im význam Matice, zapojiť do Správnej rady MSS. Okrem toho podúčtu. (?!) Je to aj základný činnosti... Niektorí sa ma však v Jánošíku prebiehalo zasadnu- dôvod, prečo sa MOMS neu- opýtali: Čo ja mám z toho, ak sa tie predstaviteľov banátskych chádzal o peniaze na činnosť začlením do Matice? Od iných MOMS, na ktorom analyzovali a nedostatok peňazí je zasa som zase dostal tú ošúchanú frázu, že oni nie sú ani v jednej politickej strane... Zo všetkého sa dá uzavrieť, že ľudia ani nevedia, aký je význam Matice, a na tom im ani veľmi nezáleží. Okrem toho mám dojem, že si ľudia odvykli robiť na spoločenskom poli a že si hľadia len a len osobné záujmy, čo vonkoncom nie je dobre, – povedal nám predseda jánošíckeho MOMS Pavel Kríž. Napriek všetkému v jánošíckom MOMS, ktorý v tejto chvíli počíta iba 39 členov, nezložili zbrane. Naopak. Na tomto zasadnutí sa zhodli, že by sa Jánošíčania mali zjednotiť, a voľby do NRSNM a iniciatívu jednou zo základných príčin to tak, aby všetky združenia podpredsedu MSS pre Banát viac než skromnej činnosti. Nie a spolky vystupovali a pracovali spoločne, a že by práve Matica Pavla Baláža o porušení Stanov však jedinou. – Keďže nám je pokladnica mala byť strešnou organizáMSS, a MOMS sa podieľal aj v organizácii promócie knihy takmer prázdna, prepravu na ciou, ktorá by koordinovala Jánošíčanky Kataríny Mosnáko- zasadnutia Správnej rady MSS všetky aktivity. V súlade s tým vej-Bagľašovej Jednozubý úsmev. sme si hradili výlučne z vlastné- odznel návrh, aby sa stanovili Mnoho energie vedenie ho vrecka, ale ten nedostatok Dni Jánošíka, a to v znamení MOMS strovilo na otvorenie peňazí by sme hádam neja- višieň, ktoré sa čoraz viac stápodúčtu ako základného pred- ko aj prekonali, keby záujem vajú jánošíckou značkou. Do pokladu na získanie dotácií, o činnosť v Matici bol väčší. organizácie toho podujatia by avšak ani dodnes ho nemajú. Na túto tému som sa rozprá- sa mali zapojiť všetky inštitúcie Tomu na vine je predovšetkým val s mnohými ľuďmi. Pokúsil a spolky v Jánošíku.

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník



KRÁTKE SPRÁVY

Nový Sad Príspevky k dejinám knihovníctva. V čitárni Mestskej knižnice v Novom Sade v stredu 17. júna predstavili knihu Zakladanie knižnice v Kysáči učiteľa na dôchodku Michala Gombára. Vyšla dvojjazyčne, nuž sa o najdôležitejšom období dejín najstaršej pobočky Mestskej knižnice v Novom Sade dozvedia aj príslušníci väčšinového národa. Početným prítomným sa okrem autora prihovoril Dragan Kojić, riaditeľ Mestskej knižnice, a o čerstvej publikácii hovorili Zdenka Valentová-Belićová, redaktorka vydania, a Anna Tomanová-Makanová, predsedníčka NRSNM. Úryvok z knihy prečítala Daniela Đukićová, kým Michal Ďurovka prečítal príspevok M. Gombára. Na večierku sa prihovorili Ľudmila Berediová-Stupavská, Rastislav Surový a Elena Surová zarecitovala báseň. Pochvalne sa o publikácii zmienili aj niektorí z prítomných, ktorí si knihu odniesli domov ako dar Mestskej knižnice Nový Sad, ktorá knihu vydala. M. Gombárovi je toto druhá kniha mapujúca dejiny vlastnej dediny a čoskoro ju predstavia v Kysáči. E. Š.

Báčsky Petrovec

Hudobná pozvánka na BACKUP FEST. Združenie YMCA Serbia Báčsky Petrovac toho roku pripravuje 1. ročník punk-rockového festivalu pod názvom BACKUP FEST. Organizátori sa tešia na všetkých návštevníkov 4. júla 2015 o 21.00 vo Vrbare v Báčskom Petrovci. Na festivale sa predstavia hudobné skupiny Zabranjeno pušenje zo Sarajeva, Iskaz z Pančeva, Nova a Ćelava Gospođa z Nového Sadu. A kde získať vstupenky? Nuž v CD Shope Mungod v Novom Sade, v Kancelárii pre mladých Obce Báčsky Petrovec, vo Vrbare (Letnja bašta) a na nočnom turnaji v malom futbale – na Memoriáli Rastislava Pecníka-Pelého. M. N.

Pančevo

Na Vajfertových dňoch i detvanovci. Turistická organizácia mesta Pančevo, mesto Pančevo a mnohé ustanovizne v dňoch 12. a 13. júna na 1. Vajfertových dňoch prezentovali turistický, kultúrno-umelecký a hospodársky potenciál mesta Pančevo. Počas dvoch dní mestom sa rozliehala hudba a nechýbali ani rôzne druhy piva súkromných výrobcov na stánkoch pri starom pivovare. Na javisku vystupovali mnohí domáci a hosťujúci speváci, tanečníci a hudobníci. V sobotu 13. júna sa návštevníkom polhodinovým programom predstavili aj ochotníci SKOS Detvan z Vojlovice: za sprievodu Vladimíra Kolárika spievala Katarína Kalmárová, tiež ženská a mužská spevácka skupina, tancovali dve detské folklórne skupiny, vystúpila huslistka a speváčka Ivana Ivaničová, nechýbali ani tradičné vojlovické Tapantoše v podaní staršej folklórnej skupiny. A. K. • KULTÚRA •

MEDZI ŠKOLÁKMI V ĽUBE

Maličká trieda plná slovenskej vravy Monika Necpálová

„N

ech sa páči, len poďte ďalej. Tu sa učíme slovenčinu,“ pozývala nás do maličkej triedy Ružena Ďuríková. Jej žiaci v Ľube, presnejšie v oddelení, ktoré patrí k Základnej škole Savu Šumanovića v Erdevíku, sedeli v dvoch radoch lavíc, jeden vedľa druhého, a kreslili. Bola ich len hŕstka. Ani nie desať. Z nich dvaja, Filip Šili a Kristína Šiliová, sú vraj tanečníci a keď sme sa im prihovorili, odpovedali po srbsky. Zato sa práve im najviac páčia slovenské pesničky. Kristína zanôtila najprv pieseň Maličká som, a potom Kázala mi mati biele húsky hnati. Vtom nadšene zvolala: „Obliekame sa aj do slovenských krojov a vystupujeme.“ Za dve hodiny do týždňa sa toho nedá naučiť až tak veľa, ale o to viac treba dbať na to,

Školáci z Ľuby sa učia slovenčinu hravou formou

aby sa pri vyučovaní slovenského jazyka a literatúry trávil čas príjemne, aj užitočne zároveň. Len ak bude v triede dobrá atmosféra, žiaci sa budú tešiť aj na nasledujúcu hodinu a budú

TRETIE STELINE DNI V STAREJ PAZOVE sa začali v piatok 19. júna v predsieni divadla otvorením výstavy výkresov a obrazov pod názvom Slnečnica – Stelin kvet. Na výstave venovanej Dr. Stele Gundeljovej, zosnulej mladej lekárke zo Starej Pazovy, hovorila Svetlana Rudićová, umelecká vedúca tamojšieho FS Dukat (na fotografii), v ktorom bola aktívna aj Stela. Na pamiatku svojej vzornej členky tento súbor už po tretíkrát organizoval Steline dni. Vystavené boli tak žiacke práce, ako aj obrazy umelcov z územia Staropazovskej obce. Témou bola slnečnica, ktorú Stela mala veľmi rada. Na otvorení odznel aj kratší hudobno-poetický program v podaní členov súboru Dukat. V sobotu 20. júna Steline dni pokračovali celovečerným koncertom, kde okrem aktivistov Dukatu vystúpili aj ich kamaráti z Novej Pazovy a Nového Sadu. I tohto roku sa konala akcia zbierania dobrovoľných príspevkov a celkovú sumu organizátori darujú tamojšiemu Domu zdravia Dr. Jovana Jovanovića-Zmaja. a. lš. • KULTÚRA •

sa zapisovať na slovenčinu aj v ďalších ročníkoch. Jednému ide slovenčina ľahšie, druhému ťažšie a pomocná ruka na hodinách sa vždy zíde. Pani učiteľke Ruženke občas na hodinách pomáha Monika Považanová, ktorá už tretí rok študuje vychovávateľstvo. V škole napríklad nevedia, že tu pôsobí. Možno je to škoda, lebo jej dobrovoľnícka aktivita je vítaná ako prax. Monika by rada pokračovala

v práci s deťmi aj po skončení štúdia. „Nás na hodinách slovenčiny v základnej škole bývalo viac. Dnes je detí málo, preto majú inak vypracovaný vyučovací program,“ ozrejmila Monika a dodala: „Rodičia neučia svoje deti slovenčinu. My sa doma stále rozprávame po slovensky.“ Snežana Majerská nám ukázala učebnicu slovenského jazyka s prvkami národnej kultúry pre 4. až 6. ročník základných škôl Slovenčina, moja víla, autora Zoroslava Speváka. Snežana ako štvrtáčka už teraz prečítala pol knižky. „V knihe sú pekné básne, piesne, rozprávky,“ snažila sa spomenúť si na pár veršov. V ďalšej publikácii s názvom Z gramatiky nemám strach sme listovali spoločne. „Mávame odtiaľ domácu úlohu. Niekedy sa mi ju chce písať, inokedy nie,“ uškrnula sa školáčka, ale napokon sme sa zhodli, že bez domácich úloh by proces zapamätávania trval oveľa dlhšie. Piatková hodina slovenčiny bola za nami. Deti vybehli na dvor a tešili sa na víkend. Ale pri nadšení, ktoré nám predviedli v triede, niet pochýb, že sa aj na ďalšie lekcie budú tešiť.

VÝZVA na Stretnutie študujúcej mládeže, ktoré sa uskutoční v rámci SNS 2015

ozývame všetkých slovenských študentov, aby sa zúčastnili na Stretnutí slovenskej študujúcej mládeže, ktoré sa uskutoční v rámci tohtoročných Slovenských národných slávností vo štvrtok 6. augusta 2015 o 20.30 v Slovenskom dome v Báčskej Palanke. Študenti sa majú prihlásiť do Matice slovenskej v Srbsku na e-mailovú adresu msjbp@stcable.net alebo

na tel. č.: 021/780-248. Študenti s ukončeným štúdiom (Ing., Mgr. a PhDr.) v školskom roku 2014/15 majú zaslať na uvedenú e-mailovú adresu meno, priezvisko, získaný titul, osobnú fotku a prezentáciu diplomovej práce v PowerPointe. Povinná je prihláška do 2. augusta 2015. MOMS Báčska Palanka a Osvetová komisia MSS

26 /4653/ 27. 6. 2015

Kultúra SPOLUZAKLADATELIA A SPOLUORGANIZÁTORI FESTIVALU ZLATÝ KĽÚČ VYPISUJÚ

VÝZVU na tvorbu nových skladieb v žánri populárnej hudby

árodnostná rada slovenskej národnostnej menšiny, Obec Báč, Miestne spoločenstvo Selenča, Združenie pre ochranu kultúry, tradície a umenia Selenča a Ústav pre kultúru vojvodinských Slovákov ako spoluzakladatelia a spoluorganizátori Festivalu slovenskej populárnej hudby Zlatý kľúč vyzývajú skladateľov, upravovateľov, textárov a interpretov, aby svojou účasťou, teda tvorbou prispeli k zveľaďovaniu našej slovenskej hudobnej produkcie v rámci 35. ročníka tohto celomenšinového festivalu, ktorý sa uskutoční v tradičnom jesennom termíne bežného roka v Selenči. Všeobecné podmienky účasti: • Záujemcovia môžu zasielať neobmedzený počet zatiaľ ne-

zverejnených skladieb, ale iba tie najúspešnejšie postúpia do súťaže a získajú nárok na úpravu skladby a hudobnú postprodukciu. Skladby budú vo finálovom koncerte súťažiť o ceny za najlepšiu interpretáciu, text, ako aj o prvé, druhé a tretie miesto za skladbu. • Texty skladieb a ich interpretácia majú byť v slovenskom jazyku; • Súťažné skladby nemôžu byť komerčne vydané, ani verejne predvedené pred festivalom Zlatý kľúč; • Trvanie skladby nemá presahovať dĺžku 4 minút; • Na festivale sa môžu zúčastniť aj autori a interpreti z okolitých štátov (Rumunsko, Maďarsko, Chorvátsko) za uvedených pod-

mienok, ale mimo súťaže; • Autori skladieb sú povinní do 31. júla 2015 zaslať notový materiál s textom, prípadne návrh úpravy skladby (nie je záväzné a môže byť aj na audiozápise) na adresu: Ústav pre kultúru vojvodinských Slovákov, Njegošova 16/II/7, 21 000 Nový Sad; • Prihláška na festival musí obsahovať údaje o autorovi skladby (meno a priezvisko, kontaktovú adresu a telefónne číslo), meno a priezvisko autora textu a žiaduce je uviesť aj návrhy na autora úpravy skladby a interpreta. Ďalšie informácie o festivale Zlatý kľúč získate na tel. čísle: 021/54 55 70 alebo na stránke www.slovackizavod.org.rs.

Dvere zapravíme, či zamkneme? Anna Horvátová

eď kľúč v zámke otočíme, čo vlastne urobíme?! My tomu nepovieme inak, len že dvere „zapravíme“. Ale či ich skutočne zapravíme, a čo tým slovesom označujeme, pozrime sa do slovníka, aké významy majú slovesá zamknúť a zapraviť. A potom sa určite vyhneme nárečovému spôsobu zaprávania. Otočiť kľúčom v zámke, a tak uzavrieť je zamknúť; zamknúť možno dvere, bránu, byt, izbu, skriňu, auto. Toto sloveso sa dá použiť aj v prenesenom význame, keď zamlčíme, alebo keď pre hrdosť nemôžeme prehovoriť; nachádzame to aj v literatúre

www.hl.rs

u Kukučína: Priznala by sa, ale hrdosť zamkla ústa. Zatvorením dverí na zámku uzavrieť niekoho je tiež zamknúť; je to aj v literatúre u Vajanského: Deti som samé zamkla.; ako i u Bottu: Valašku zamkli v sklepe. Zvratným slovesom zamknúť sa sa vyjadruje uzavrieť sa v miestnosti, resp. zamknúť sa zatvorením na zámku. Nedokonavé slovesá zamkýnať sa i zamykať patria tiež do spisovnej slovenčiny, takže aj tie možno použiť. Na ujasnenie významov týchto slov tu uvedieme aj významy slovesa zapraviť: upevniť, pripevniť, zapustiť, vtesnať niečo, niekoho niekam: zapraviť rúry do steny; zapraviť na dom pamätnú

Informačno-politický týždenník

tabuľu; Dobšinský uvádza: Do suda klincami vybitého ho zapravili. Zapraviť sa dá aj hnojivo, liadok do pôdy, zapraviť semeno; myslí sa tu na význam dať, zaorať do pôdy. Podjavorinská uvádza aj zapraviť oziminu do pôdy – zasiať. Hovorovo je zapraviť upchať, zapchať, zatvoriť, a to použil vo svojom diele aj Hviezdoslav: Všetky diery zapravené boli.; Nemohli zapraviť sud na pivo. Aj dokončiť úpravu jedla pridaním nejakej prísady (obyčajne múky), teda zatrepať je zapraviť. Ako i urobiť, zamiesiť cesto (obyčajne s pridaním kvasníc), a vedia to aj naše gazdinky a spomína to aj Vansová: Múka musí byť pred zapravením na teplom mieste.

CHÝRNIK

NOVÝ SAD. Pri príležitosti nedožitých 90. narodenín svetoznámej insitnej maliarky z Kovačice Zuzany Chalupovej v Ústave pre kultúru vojvodinských Slovákov v sobotu 27. júna o 19. hodine odznie príležitostný umelecký program a návštevníci si budú môcť pozrieť i niektoré z jej najvýznamnejších diel. HLOŽANY. Výročný koncert Folklórneho súboru KOS Jednota bude v nedeľu 28. júna o 20. hodine v Dome kultúry v Hložanoch. V programe vystúpia detská, mladšia a staršia tanečná skupina, dievčenská a chlapčenská spevácka skupina, speváci sólisti a hudobníci. a. f. KYSÁČ. V rámci hosťovania na 22. DFF Zlatá brána členovia Divadielka Galéria pri Mestskom kultúrnom stredisku v Novom Meste nad Váhom vystúpili v piatok 19. júna aj v škôlke Lienka v Kysáči a v sobotu 20. júna vo veľkej sieni SVD v Báčskom Petrovci. Obecenstvu, ako i divákom na zámku Zlatej brány sa predstavili marionetovou rozprávkou Hračky na cestách. E. Š. BÁČSKY PETROVEC. Vo štvrtok 25. júna v Dome Matice slovenskej v Srbsku Ľudovíta Mišíka petrovskí matičiari prichystali literárny večierok s prezentáciou dvoch matičných publikácií: esejí o tradičnom spôsobe života a literatúre vojvodinských Slovákov Predtým a potom zostavovateľa Samuela Boldockého a antológie poviedok slovenských autoriek z materskej krajiny a Dolnej zeme Studienky zostavovateľky Viery Benkovej. BÁČSKY PETROVEC. V nedeľu 28. júna o 20. hodine na javisku SVD bude hosťovať herec zo Zreňanina Jovica Jašin, ktorý predvedie monodrámu Ima jedna zemlja. Ide o dramatické spracovanie knihy Bojana Ljubenkovića Pisma iz Srbije, kde hrdina vtipne a uštipačne analyzuje našu skutočnosť. J. Č-p • KULTÚRA •

Oznamy

DROBNÝ OZNAM SPOMIENKA na novinára

KUPUJEM staré a nové perie alebo mením za paplóny, vankúše a deky. Prichádzam na pozvanie; Martin Nosál, B. Petrovec, tel.: 063/826- 92-05 a 021/782-278.

VLADIMÍRA DORČU

Pokrajinský sekretariát pre urbanizmus, stavebníctvo a ochranu životného prostredia na základe článku 10 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04) zverejňuje OZNÁMENIE o podanej žiadosti o rozhodovanie o potrebe vypracovania štúdie o odhade vplyvov na životné prostredie Nositeľ projektu, s. s r. o., Promist v Novom Sade, Hajduk Veljkova č. 11, podal žiadosť o rozhodovanie o potrebe odhadu vplyvov na životné prostredie projektu Rekonštrukcia a zmena náplne použitia objektov 19 (budova textilného priemyslu) do skladu minerálnych hnojív v rozsypanom tvare a objekte číslo 21 (nadkrytie) v sklade hotových výrobkov – minerálnych hnojív, na k. p. č. 2222/1, k. o. Nový Sad I. Údaje a dokumentáciu zo žiadosti nositeľa projektu možno dostať k nahliadnutiu v miestnostiach Pokrajinského sekretariátu pre urbanizmus, stavebníctvo a ochranu životného prostredia, Bulvár Mihajla Pupina 16, Nový Sad (prízemie, kancelária č. 39). Všetci záujemcovia v lehote 10 dní odo dňa zverejnenia tohto oznámenia môžu podať svoju mienku v písanej forme na adresu sekretariátu.

1944 – 2005 – 2015

Navždy žiješ v našich srdciach.

hlasludu.info www.hl.rs

Manželka Jarmila, dcéra Viera s manželom Stanislavom a dcérami Luciou a Helenou a dcéra Vladimíra s manželom Josipom, synom Vladimírom a dcérou Klárou

BOĽAVÁ SPOMIENKA

na rodičov, starých rodičov a prarodičov Република Србија МИНИСТАРСТВО ПОЉОПРИВРЕДЕ И ЗАШТИТЕ ЖИВОТНЕ СРЕДИНЕ Београд Na základe článku 20 odsek 1 a v súvislosti s článkom 29 odseky 1 a 3 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04 a 36/09), v súlade s článkami 3, 4 a 5 Pravidiel o postupe verejného nahliadnutia, prezentácie a verejnej rozpravy o Štúdii o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 69/05), ako i na základe článku 145 Zákona o všeobecnom správnom postupe (Úradné noviny SRJ, č. 33/97, 31/01) podáva

ŠTEFANA KŔČA 1923 – 1985 – 2015

EVU KŔČOVÚ

rod. Klúčikovú 1924 – 2005 – 2015

OZNÁMENIE Oboznamujú sa verejnosť a zainteresované orgány a organizácie, že nositeľ projektu ŽELEZNICE SRBIJE, a. s., Direkcia pre infraštruktúru v Belehrade, Ul. Nemanjina 6, Ministerstvu poľnohospodárstva a ochrany životného prostredia podal žiadosť o schválenie súhlasu k štúdii o odhade vplyvov na životné prostredie projektu rekonštrukcie, modernizácie a výstavby dvojkoľajovej trate (Belehrad) Stará Pazova – Nový Sad – Subotica – štátna hranica, zaevidovanú pod číslom 353-02-01169/2015-16 z 10. 6. 2015.

z Pivnice Deň za dňom, rok za rokom plynú. Dňa 6. mája 2015 uplynulo 30 rokov od smrti otca a 22. júna 2015 uplynulo 10 rokov od smrti našej matky. Ďakujeme rodičom za lásku a dobrotu. Zarmútené dcéry Eva Činčuráková a Katarína Klúčiková s rodinami

Nahliadnutie do Štúdie o odhade vplyvov na životné prostredie sa môže vykonať v miestnostiach Ministerstva v Novom Belehrade, Ul. Omladinskih brigada 1, izba 426, v pracovné dni od 11.00 do 14.00 h, v lehote 20 dní odo dňa zverejnenia tohto oznámenia, ako i na webovej stránke http://www.eko. minpolj.gov.rs/obavestenja/procena-uticaja-na-zivotnu- sredinu/ v lehote 20 dní odo dňa zverejnenia tohto oznámenia.

POSLEDNÝ POZDRAV

Zainteresovaná verejnosť môže vykonať nahliadnutie do obsahu predmetu štúdie každý pracovný deň v miestnostiach: * Pokrajinského sekretariátu pre urbanizmus, stavebníctvo a ochranu životného prostredia, Nový Sad, Bulvár Mihajla Pupina 16, * obecnej správy Sriemske Karlovce, Námestie Branka Radičevića 1, * obecnej správy Inđija, Ul. cára Dušana 1, * obecnej správy Stará Pazova, Ul. svätosavská 11. Pripomienky a mienky k štúdii o odhade vplyvov na životné prostredie sa podávajú v písanej forme a doručujú Ministerstvu poľnohospodárstva a ochrany životného prostredia, Ul. Omladinskih brigada 1, Nový Belehrad. Dňa 16. 7. 2015 o 11.00 h bude verejná rozprava a prezentácia predmetu štúdie v miestnostiach Pokrajinského sekretariátu pre urbanizmus, stavebníctvo a ochranu životného prostredia, Nový Sad, Bulvár Mihajla Pupina 16.

• OZNAMY •

MIRKOVI ANKIĆOVI 1965 – 2015 z Báčskeho Petrovca

Tichú spomienku mu venujú spolužiaci zo základnej školy

26 /4653/ 27. 6. 2015

generácie 1965 so svojou triednou

Oznamy SPOMIENKA otca, svokra a starkého

SPOMIENKA

mamu, svokru a starkú

JÁNA ČELOVSKÉHO KATARÍNU ČELOVSKÚ 1923 – 1984 z Kulpína

SPOMIENKA

Je tomu deväť rokov, čo nás opustil milovaný otec a manžel

SMUTNÁ SPOMIENKA

SPOMIENKA

Ťažko je naučiť sa žiť bez toho, kto nám v živote znamenal tak mnoho. Roky odchádzajú, ale spomienky na Teba zostávajú. Manželka Mária a dcéry Anička a Nataša s rodinami

MICHALOM ŽIHLAVSKÝM 1. 10. 1935 – 10. 5. 2015 muzikantom

rodom z Pivnice pochovaný bol v Nemecku, v Karlsdorfe Nech Ťa v tichosti večného pokoja sprevádza naša láska. brat Štefan s rodinou z Böblingenu v Nemecku

Mestská správa pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad na základe článku 20 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04 a 36/09) zverejňuje OZNÁMENIE o verejnom nahliadnutí, verejnej prezentácii a verejnej rozprave o štúdii o odhade vplyvov na životné prostredie projektu Nositeľ projektu Telekom Srbija, a. s., Takovská 2, Belehrad, podal žiadosť o poskytovanie súhlasu k štúdii o odhade vplyvu na životné prostredie projektu základnej stanice mobilnej telefónie NS-Liman 4-NS167, NSU167, NSL167, Ul. Balzakova č. 64, v Novom Sade, na katastrálnej parcele číslo 3930/9, k. o. Nový Sad II, Mesto Nový Sad. Údaje a dokumentáciu zo žiadosti nositeľa projektu možno dostať k nahliadnutiu v miestnostiach Mestskej správy pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad, Rumenačka 110, Nový Sad, v pracovné dni od 10.00 do 15.00 h, do 20. júla 2015. V súlade s článkom 6 Pravidiel o postupe verejného nahliadnutia, prezentácie a verejnej rozpravy o štúdii o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 69/05) zainteresované orgány, organizácie a verejnosť počas trvania verejného nahliadnutia môžu podať pripomienky a mienky k štúdii o odhade vplyvov v písanej forme Mestskej správe pre ochranu životného prostredia. Verejná rozprava a prezentácia sa uskutočnia 21. júla 2015 v miestnostiach Mestskej správy pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad, Rumenačka 110, Nový Sad, o 11.00 h.

www.hl.rs

ONDREJA LABÁTA

30. 11. 1951 – 30. 6. 2011 – 2015 z Kulpína

s bratom

VLADISLAV KORUNIAK

SMUTNÁ ROZLÚČKA

S láskou a úctou sa lúči

JÁNA ČELOVSKÉHO MICHALA ČELOVSKÉHO

1941 – 2008 1943 – 1975 z B. Petrovca z Kulpína Trvalú spomienku na Vás si zachovávajú: sestra Katarína, manželka Dragica a manželka Mira s rodinami

JANKO FARKAŠ – FAKS

Čas plynie, ale smutné spomienky na Teba navždy zostávajú v našich srdciach. Tvoji: syn Mirko a manželka Božena

brata, manžela a otca

rod. Hrnčiarovú 1924 – 1977 z Kulpína S láskou a úctou si na Vás spomínajú dcéra Katarína a nevesty Mira a Dragica s rodinami

Uplynú už 4 roky, čo nás opustil manžel, ocko a dedo

11. 10. 1959 – 27. 6. 2006 – 2015 z Lalite

brata, manžela na a otca pri príležitosti 40. výročia úmrtia

Informačno-politický týždenník

1942 – 2006 – 2015 z Báčskeho Petrovca

Navždy zostaneš v našich spomienkach. Tvoji najmilší

SMUTNÁ ROZLÚČKA s naším švagrom

MICHALOM ŽIHLAVSKÝM 1. 10. 1935 – 10. 5. 2015 rodom z Pivnice pochovaný bol v Karlsdorfe

Tichú a trvalú spomienku na Teba si zachováva rodina Hodoličová z Karlsdorfu v Nemecku

Mestská správa pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad na základe článku 10 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04 a 36/09) zverejňuje OZNÁMENIE o podanej žiadosti o rozhodovanie o potrebe odhadu vplyvov na životné prostredie projektu Nositeľ projektu Telekom Srbija, a. s., Takovská 2, Belehrad, podal žiadosť o rozhodovanie o potrebe odhadu vplyvov na životné prostredie projektu základnej stanice mobilnej telefónie NS Auto Servis Stojanov UMTS – NSU219, Ul. Zrenjaninski put č. 16, v Novom Sade, na katastrálnej parcele číslo 250/29, k. o. Nový Sad III, Mesto Nový Sad. Údaje a dokumentáciu zo žiadosti nositeľa projektu možno dostať k nahliadnutiu v miestnostiach Mestskej správy pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad, Rumenačka 110, Nový Sad, v pracovné dni od 10.00 do 15.00 h. Všetci záujemcovia v lehote 10 dní odo dňa zverejnenia tohto oznámenia môžu svoju mienku v písanej forme doručiť na adresu Mestskej správy pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad.

• OZNAMY •

SMUTNÁ SPOMIENKA

SPOMIENKA

na našich drahých rodičov a bratov

MÁRIU

JURAJA

1907 – 1965

1908 – 1995

JAROSLAVA 1935 – 2005

na svojich rodičov

MICHALA TRIAŠKU

a JURAJA ml. 1940 – 2013

ZUZANU TRIAŠKOVÚ

19. 3. 1926 – 29. 6. 2004 – 2015

STUPAVSKOVCOV

rod. Tomekovú 15. 2. 1932 – 11. 1. 2015

z Báčskeho Petrovca

z Kulpína

S láskou, úctou a vďakou si spomienku zachovávajú

SPOMIENKA

syn a brat Andrej a dcéra a sestra Jarmila Sládečeková s rodinami

SMUTNÁ SPOMIENKA

V myšlienkach ste stále s nami. Vaši najmilší

POSLEDNÝ POZDRAV

JAROSLAVA STUPAVSKÉHO

26. 9. 1972 – 26. 6. 2014 – 2015

1935 – 2005 – 2015 z Vukováru

Spomienku na Teba si trvalo zachovávame.

JÁNOVI SIRÁCKEMU

LÝDIU SELSKÚ

16. 3. 1937 – 16. 6. 2015 z Báčskeho Petrovca

S láskou si na Teba spomínajú:

Manželka Lýdia a synovia Ľubor a Igor s rodinami

otec Michal, mama Anna, sestra Vlasta, manžel Ladislav a synovia Peter a Filip

SMUTNÁ SPOMIENKA

Dňa 25. júna 2015 uplynulo 20 rokov, čo nie je s nami naša mama a starká

Zostaneš navždy v našich srdciach. Tvoje deti s rodinami

BOĽAVÁ ROZLÚČKA

Dňa 16. júna 2015 do večnosti odišla moja mama

ZUZANA LABÁTOVÁ

rod. Hossová 27. 11. 1918 – 25. 6. 1995 – 25. 6. 2015 z Báčskeho Petrovca Kvetina vädne, slnce stráca sa v žiare, človek odchádza do ticha. A milé spomienky zostávajú hlboko v našich srdciach... Na Tvoju dobrotu a lásku si s úctou spomínajú a nezabúdajú:

ANNA ČUVÁROVÁ rod. Melichová 25. 9. 1931 – 16. 6. 2015 z Kovačice

V jednom okamihu zmizlo tak veľa: drahá usmievavá tvár, usilovné ruky, láska a dobrota, ktoré navždy zostanú v mojom srdci. Zarmútení: dcéra Viera, vnuk Miloš s priateľkou Vanesou a zať Dušan

syn Janko, dcéra Ruženka a vnuk Janko Stracinský s rodinami • OZNAMY •

26 /4653/ 27. 6. 2015

RTV Panoráma TELEVÍZIA VOJVODINA 2 Piatok 26. júna 19.30 Zostrih 4. časti tohtoročného Folklórneho festivalu Tancuj, tancuj... v Hložanoch 20.00 Dobrý večer, Vojvodina – kolážová relácia, TV Týždeň 21.00 Hore-dolu Nedeľa 28. júna 11.00 Jún v TV spomienkach 11.30 Dúhovka Pondelok – sobota 18.00 Denník REPRÍZY Sobota 27. júna 2.00 Repríza piatkových vysielaní 10.00 Repríza piatkových vysielaní Piatok 3. júla 16.45 Repríza nedeľných vysielaní Sobota 4. júla 5.30 Repríza nedeľných vysielaní TV Týždeň ponúka príspevky o osude Petrovského rozhlasu, o ďalšom projekte selenčského Strediska pre organickú výrobu, o Festivale vážnej hudby Jarné nôty a o prezentácii dvoch knižných vydaní Matice slovenskej v Srbsku. Nebude chýbať ani súvaha detského folklórneho sviatku v Kysáči a iné aktuality. Hore-dolu prinesie kúsok atmosféry z belehradského koncertu Robbieho Williamsa, jednej z najväčších legiend svetovej hudobnej scény. Diváci zistia, kto sú laureáti tohtoročného Stretnutia pod lipami a niečo viac o projekte novosadských skejtistov. Predstavení budú aj mladí podnikatelia Jaroslav Spevák z Kulpína a Mária Eraková z Hložian.

www.hl.rs

RÁDIO NOVÝ SAD 3 Predpoludňajší program Každý pracovný deň 8.00 – 10.00 Sobota 8.00 Správy, predpoludňajší program 8.30 Aspekty 9.00 Správy Týždeň Nedeľa 8.00 Správy 8.05 Vysielanie pre dedinu 9.05 Pohľady k výšinám 9.30 Vysielanie pre deti Popoludňajší program 15.00 Správy Rádiošport (pondelok) Kronika našich osád (utorok) Hudobné vysielanie Inteen (streda) Súzvuky (štvrtok) Z každého rožka troška (piatok) Kaleidoskop (sobota) Hudobné relácie (nedeľa) 17.00 Rozhlasové noviny Vejár hudobných vysielaní Nočný program 23.00 Hudobné relácie (utorok) 23.00 Rozhlasová hra, hudobné relácie (sobota)

TV PETROVEC

TV OBCE KOVAČICA

Pondelok – sobota 18.25 Začiatok vysielania 18.30 Zahraničný denník 18.50 Hit dňa, Moľa / Klenoty, Citáty 19.00 Zvon, spravodajská relácia 19.15 Kreslený film 19.50 Hit dňa, Reklamy 20.00 Filmy: Piatok 26. júna – Charlieho anjeli Sobota 27. júna – Lov na exmanželku Pondelok 29. júna – Merkúr Utorok 30. júna – Špinavé prachy Streda 1. júla – Smrtiaci dážď Štvrtok 2. júla – Bez súcitu 21.45 Hit dňa, Moľa / Klenoty, Citáty, Reklamy, Zvon 23.00 Záver vysielania

Klenotnica (nedeľa, utorok, piatok) 16.00 – 18.00

Nedeľa 28. júna 18.30 Hit dňa, Reklamy, zostrih Molí 19.00 Zvon, prehľad udalostí týždňa 20.00 Kolážová relácia Nedeľa s vami: Výber z programu 22. DFF Zlatá brána 22.00 Film: Česť a pomsta 24.00 Záver vysielania Každý pondelok 20.15 Hudobný mix Každý piatok 18.15 Výber z programu TV Kovačica Každú sobotu 18.15 Výber z programu TV Pančevo

TV STARÁ PAZOVA Utorok – sobota 17.00 Správy 22.00 Správy Nedeľa 13.00 S vami a pre vás S vami a pre vás je kolážové vysielanie, ktoré obsahuje aktuality zo staropazovského prostredia, ale aj z iných slovenských prostredí. V rámci hodinového vysielania je aj náboženská časť pod názvom Hrad prepevný. Repríza v pondelok a stredu o 14.00, resp. o 22.05.

Informačno-politický týždenník

Nositeľka Vukovho diplomu Maja Madacká z Kulpína

Nedeľa 28. júna 16.00 Kronika týždňa Slovo na týždeň Guča v Padine Utorok 30. júna 16.00 Umenie ako spoločenský a kontaktný bod Tvorivé dielne v Kovačici Čo nového v našom spoločenskom živote? Piatok 3. júla 16.00 Slovenský film: Pacho – hybský zbojník Čo nového v našom chotári? Výber z programu TV Petrovec

RÁDIO KOVAČICA Na modrej vlne – každý pracovný deň 15.05 Správy z regiónu 15.30 Stalo sa na dnešný deň 16.00 Správy z Kovačickej obce 16.10 Hlas ľudu ponúka (každý piatok) 16.20 Kalendárium 16.25 Udalosti dňa 16.55 Citáty do vrecka 17.00 Šport, Medicína, Školstvo, Poľnohospodárstvo, Kultúra 17.15 Zaujímavosti zo sveta 17.30 Humor 18.00 Správy z Kovačickej obce 18.10 Zaujímavosti zo sveta 18.15 Šport, Medicína, Školstvo, Poľnohospodárstvo, Kultúra 18.20 Citáty do vrecka 18.40 Poézia • RTV PANORÁMA •

KRÍŽOVKA ČÍSLO 26 RÁDIO STARÁ PAZOVA Utorok – piatok 18.00 Servis Na dnešný deň Meniny 18.15 Volíme melódiu dňa 18.30 Aktuality z obce a iných osád Poučky zo slovenčiny (streda) 19.00 Denník, informatívne vysielanie 19.15 Hudba 19.30 Oznamy, hudba a reklamy 20.00 Z nášho uhla, udalosti a ľudia Náboženské vysielanie Živé vody (streda) Tematické vysielanie Z minulosti (štvrtok) Sobota 15.00 Servis Na dnešný deň Meniny, Reklamy 16.00 Správy 16.05 Zvončeky, detské vysielanie 16.30 Oznamy a drobné oznamy 17.00 Volíme melódiu týždňa, resp. mesiaca, hudba a reklamy 18.05 Repríza štvrtkovej relácie Z nášho uhla 19.00 Nová relácia Aktuality z Vojvodiny, na spoločnej vlne rozhlasové stanice Báč, Báčsky Petrovec, Kysáč, Kovačica a Stará Pazova 19.30 Oznamy, drobné oznamy a z našich osád 20.00 Aktuality z mesta, repríza utorkovej relácie Z nášho uhla Nedeľa 7.00 Servis Na dnešný deň Meniny 7.30 Oznamy, hudba a reklamy 8.00 Správy 8.05 Hudba, servis 8.30 Slovo nášho Boha, náboženské vysielanie 9.00 Správy 9.05 Hudba a aktuality 9.30 Oznamy, hudba a reklamy

NOVOSADSKÁ TELEVÍZIA Každý pracovný deň 15.15 Objektív v slovenskej reči

• RTV PANORÁMA •

RÁDIO PETROVEC Utorok – piatok 10.40 Hit dňa 14.00 Dozvuky Sobota 10.00 Aktuality z Vojvodiny Nedeľa 10.00 Retrospektíva týždňa Slovenská hudba každý deň 5.00 – 15.00. Svetová hudba každý deň 15.00 – 5.00.

V tajničke je názov detského folklórneho podujatia, ktoré sa každoročne uskutočňuje koncom júna v Kysáči. autorka: ANNA vpíšte 1. časť speváčka Emir BIČIA- počarilo O P tajničky Perazić Kusturica ROVÁ

otec

oželela onen úrok (srb.)

argón priehrada

nula

odbor fyziky

rovnaké samohlásky

augsburské vyznanie

2. časť tajn.

Nedeľa 28. júna 7.30 Repríza relácie Dobrý deň

dráha

zmetal

reper

TELEVÍZIA PANČEVO

visutá,

spojka koľajová

rovnaké samohl.

lebo

ženské meno

Streda 1. júla 19.30 Dobrý deň, kolážová relácia

vyplatil sa

TV VOJVODINY program vysiela na nasledujúcich kanáloch: pre územie Nového Sadu na 48., pre územie Subotice na 40. a pre územie Vršca na 39. Program v slovenskej reči sa vysiela na Druhom programe RÁDIO NOVÝ SAD Program v slovenskej reči sa vysiela na vlnovej dĺžke 100 a 107.1 MHz TV PETROVEC Program sa vysiela na kanáli 55; www.tvpetrovec.com; RÁDIO PETROVEC Program sa vysiela na vlnovej dĺžke 91.4 MHz TELEVÍZIA OBCE KOVAČICA Program sa vysiela na kanáli 52 RÁDIO OBCE KOVAČICA Program sa vysiela na vlnovej dĺžke 93,2 MHz RÁDIO STARÁ PAZOVA Program v slovenskej reči sa vysiela na vlnovej dĺžke 91.5 MHz TV STARÁ PAZOVA Program v slovenskej reči sa vysiela prostedníctvom lokálneho káblového operátora na kanáli 60 TELEVÍZIA PANČEVO Program sa vysiela na kanáli 39 NOVOSADSKÁ TELEVÍZIA Program sa vysiela na kanáli 60

spodná časť končatiny

spojka

amerícium

opíjal sa autonóm. pokrajina

Rakúsko

ázijskí nomádi

liter pokožka

vydával

rev AS HL DU druh ĽU drogy

Portugalsko

karát vpíšte kiloliter NH erbium elektrón

jednotne

ampér

áno (srb.)

hrať sa

ROZLÚŠTENIE KRÍŽOVKY ČÍSLO 25 VODOROVNE: solilo, O, tritisíc, repa, Ivo, Eva, svet, tama, Ir, nli, ne, O, ua, poťah, t, rov, to, ii, domov, Era, Tomo, murár, R, katar, tí TAJNIČKA: STRETNUTIE POD LIPAMI

Správne rozlúštenie KRÍŽOVKY 23 z čísla 23 Hlasu ľudu zo 6. júna 2015 bolo: MEDARDA. Odmenu – knižné vydanie z produkcie NVU Hlas ľudu za správne rozlúštenie uvedenej krížovky získala: JARMILA STVORCOVÁ, 14. VÚB č. 14, 26 210 KOVAČICA. BLAHOŽELÁME. Správne rozlúštenia aj naďalej zasielajte DO 5 DNÍ ODO DŇA VYDANIA NAŠICH NOVÍN na adresu: NVU Hlas ľudu, Bulvár oslobodenia 81/V, poštový priečinok 234, 21 000 Nový Sad, PRE KRÍŽOVKU, alebo mailom na adresu: obsustova@hl.rs

26 /4653/ 27. 6. 2015

Šport DO PADINY BEZ TRATE

Pricestovala Lokomotíva z Košíc

Mužstvá Doliny a Lokomotívy pred zápasom v Padine

Ján Bokor

stromkami... Na každom kroku stretali dobrosrdečných, pracovitých ľudí, ktorých predkovia prišli zo Slovenska na tieto priestranstvá pred viac ako 200 rokmi. Hostia z Košíc počas štvordňového pobytu u nás absolvovali bohatý a náročný program. Boli ubytovaní v Športovo-rekreačnom stredisku Relax v Kovačici. Mali tam výborné podmienky na oddych, ale na to času nebolo nadostač. Namiesto jedného zápasu museli hrať dva, v Padine a v Starej Pazove.

elezničnú trať do Padiny dávno zbúrali, ale to nebolo prekážkou, aby do tejto dediny pricestovala Lokomotíva. Ide totiž o FK Lokomotíva zo slovenských Košíc. Vďaka veľvyslancovi Slovenskej republiky v Belehrade Jánovi Varšovi a predsedovi Obce Kovačica Miroslavovi Krišanovi nadviazali prvé kontakty medzi veteránmi spomenutej Lokomotívy a domácej Doliny. Padinčania ochotne vyšli v ústrety internacionálom Prehra aj v Pazove z Košíc, ktorým boli Pri návrate z Belehradu si košickí veteObe mužstvá hrali naplno hostitelia počas po- ráni v čele s veľvyslancom Jánom Varšom bytu v Srbsku a vo zmerali sily aj s rovesníkmi v Starej Pazove Vojvodine. Hneď po a prehrali 4 : 2. ráni oboch tímov dokázali, že príchode ich privínezabudli futbalovú abecedu, Najzaujímavejšie bolo kamarátenie v tzv. tal predseda Rady treťom polčase v známom pazovskom ktorú dobre zvládli počas aktívnej M iestneho spo - hoteli Vojvodina. Košičania sa tam rozlúkariéry. Keďže sú vo futbale najločenstva Padina čili s hostiteľmi, predsedom Obce Stará dôležitejšie góly, spomenieme aj a súčasne i riaditeľ ZŠ Pazova Đorđom Radinovićom a poslanstrelcov na zápase. Boli to Miroslav maršala Tita Ladislav kyňou v Zhromaždení Srbska Libuškou Bokor, Želislav Kováč, Ján Pavela Petrovič. Hostia zo Lakatošovou. a Vladimír Gál, ktorí zdolali veľSlovenska sa premi sympatického brankára hostí M. Bz-ý svedčili, že prišli práJozefa Drádika. Hostia gól nedali, ve tam, kde chceli. ale neboli bez šancí. Našli sa v dedine, kde sa rozpráva, DOLINA – LOKOMOTÍVA 4 : 0 Padinčania v mužstve Lokomospieva, učí po slovensky. Padina Hostitelia prekvapili a „zabrzdili“ tívy hneď na začiatku spozorovali zapôsobila na Košičanov svojou Lokomotívu. Podali presvedčivý slovenského veľvyslanca v Bepríťažlivosťou, pekne upravený- výkon a porazili hostí. Nepočetní lehrade Jána Varšu. V Padine ho mi ulicami, dolinou vysadenou diváci videli pekný zápas. Vete- veľa ráz videli, ale v inej úlohe.

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

Priazeň obecenstva získal aj vo futbalovom úbore a po zápase prezradil, že je Lokomotíva jeho klub, v ktorom kedysi aktívne hral futbal. DOLINA: Pavel Beška, Miroslav Bokor, Pavel Brezník, Milorad Markov, Michal Šimek, Ladislav Petrovič, Zoran Markov, Želislav Kováč, Ján Pavela, Vlado Kováč, Vladimír Gál. Striedali: Ondrej Mihálek, Pavel Bíreš, Ivan Poničan, Zlatko Ďurica, Danilo Pustinjaković, Ján Šimák, Željko Šajn, Ondrej Ľavroš, Jaroslav Kotváš, Michal • ŠPORT •

Kutálek, Pavel Nosál, Ondrej Omasta, Saša Radović. LOKOMOTÍVA: Jozef Drádik, Marek Sedlak, Vladimír Chovaník, Stanislav Závodník, Emil Bodnár, Jaroslav Strembecký, Martin Horizral, Roman Mužik, Peter Hutník, Miroslav Golen, Ján Varšo. Striedali: Emil Bodnár st., Matej Hric, Dušan Mihok, Tibor Hežel, Ondrej Bahleda. Tréner: Vladimír Hric. Kamarátenie v dobrej nálade pokračovalo v jedálni Poľnohospodárskeho družstva Pokrok, ktoré častovalo veteránov chutnou večerou a nápojmi. Padinčania a Košičania neúradne súťažili v speve slovenských ľudových pesničiek. Tam víťaza nebolo, rovnako dobre spievali aj hostia, aj domáci. Po spoločne odspievanej

piesni Po nábreží... bolo jasné, že si Padinčania a Košičania dobre rozumejú a začínajú budovať nové priateľstvá. Po návšteve Veľvyslanectva SR v Belehrade členovia výpravy Lokomotívy si obzreli Chrám svätého Savu, Štadión Rajka Mitića, múzeum trofejí FK Crvena zvezda a iné znamenitosti hlavného mesta Srbska. Po návrate do Padiny hostia z Košíc sledovali súťaž trubačov Vojvodiny a Belehradu, na ktorej zvolili predstaviteľov pre 53. snem v Guči. Plní pekných dojmov, skúseností a nových známostí, veteráni Lokomotívy sa v nedeľu 21. júna 2015 rozlúčili s hostiteľmi s pozdravom: Dovidenia v Košiciach! Snímky: P. Rohárik

V dresoch obľúbených klubov: veľvyslanec Ján Varšo (vľavo) a Ladislav Petrovič

Z FUTBALOVEJ ŠKOLY PADINSKEJ DOLINY

Hrajú nepretržite J. Bokor

ajmladší futbalisti Doliny nepretržite hrajú zápasy. V priebehu deviatich dní tri kategórie mladých futbalistov z Padiny zohrali úhrnne pätnásť zápasov. Práve teraz sa končia súťaže na úrovni južného Banátu. Najúspešnejší sú hráči generácie 2004, ktorí hrajú Ligu 7. Pre veľký počet klubov súťaž prebieha v dvoch skupinách. Najlepšie mužstvá potom hrajú finále o majstra južného Banátu – Liga 7. Tieto celky hrajú na skrátenom ihrisku so šiestimi hráčmi a brankárom. Generácia Doliny 2004 Pekná spomienka: mladí futbalisti padinskej Doliny a belehradského vo svojej skupine obsa- Partizana pred zápasom v Pančeve dila 1. miesto a získala právo bojovať o titul majstra. zúčastňujú aj na rôznych turnaj- viac ako 100 mužstiev z rôznych V prvom zápase Padinčania och. Naposledy hrali 10. letný prostredí Srbska. Padinčania mali na turnaji s celkom Mundial z Pančeva Cup Miku Antića v Pančeve. Turnemali šťastia a prehrali 2 : 0. Na- naj prebiehal v dňoch 13. až 19. tri generácie. Najmladší boli sleduje odveta, kde sa rozhodne júna 2015 a každý deň hrala po futbalisti narodení roku 2006 o tom, kto získa titul najlepšieho jedna generácia futbalistov, za- a ako debutanti všetky zápasy čnúc ročníkom 2001, a skončilo prehrali. Generácia 2003 získala v Lige 7 južného Banátu. Okrem majstrovských zápasov sa to súťažou futbalistov naro- prvé miesto v skupine, keď poranajmladší futbalisti Doliny sa dených roku 2007. Zúčastnilo sa zila Vitez 1 : 0 a Miku Antića 2 : 0 • ŠPORT •

a prehrala s celkom Mrčajevci 0 : 3. V štvrťfinále tím pod názvom Trijumf porazil chlapcov Doliny 2 : 0, nuž mladí padinskí futbalisti zostali bez medaily. Najlepšie hrala generácia futbalistov 2004, ktorá prekonala Miku Antića 3 : 1, tím Petra Uroševa z Pančeva 2 : 0 a prehrala s FŠ Budućnost Zvečka 0 : 1. Vo štvrťfinále Dolina narazila na mladých futbalistov belehradského Partizana a prehrala 4 : 0. Na konci bohatého futbalového týždňa FŠ Doliny (hráči narodení roku 2004) zvíťazila na turnaji, ktorý zorganizoval Obecný futbalový zväz Kovačica – Opovo. Zúčastnili sa len mužstvá z Kovačickej obce. Dolina nemala seberovného súpera a všetky zápasy vysoko vyhrala. Kovačickú Sláviu Padinčania porazili 4 : 1, Spartak z Debeljače 7 : 2 a Unireu z Uzdina až 9 : 1. Dolina presvedčivo získala turnaj, ale pohár pre víťaza nedostala, lebo ho organizátor nezabezpečil. Cez tento víkend FŠ Dolina usporiada dvojdňový turnaj Padina cup 2015 pre tieto ročníky mladých futbalistov: 2001, 2002, 2003, 2004 a 2005.

26 /4653/ 27. 6. 2015

Šport MICHAL BALÁŽ VIAC NIE JE V ČELE STAROPAZOVSKÉHO KLUBU

Jednota bez predsedu! Matej Bzovský

skutočnila sa dlho očakávaná schôdza Zhromaždenia staropazovského FK Jednota, ktorý sa len horko-ťažko zachránil od hanebného zostupu z ani nie tak silnej Novosadsko-sriemskej ligy. V závere majstrovstiev „modro-biely“ sa dožili blamáže po (ne) čakanej prehre so susedmi z Vojky, pričom boli podozrivé výsledky aj niektorých predchádzajúcich zápasov, jasné, bez pravých dôkazov. Doterajší predseda takmer nejestvujúcej Správnej rady Jednoty Michal Baláž (funkcia mu vypršala minulý piatok) prežíval asi najtrpkejšie chvíle vo svojej športovej kariére. Chtiac-nechtiac zobral do svojich rúk „horúci gaštan“, keď post predsedu mnohí odmietli. Prebral na seba zodpovednú úlohu, vkladal aj vlastné prostriedky do klubu. Najväčšia žiadosť mu bola, aby v prvej jedenástke alebo aspoň na striedačke bolo čím viac Staropazovčanov. Presvedčil sa však, že sa mu to aspoň v tomto krátkom období nepodarilo dosiahnuť. Po rozformovaní FŠ Milenka Jurišića-Jurkeho, z ktorej vyšli mnohí talentovaní hráči v čele s Milošom

Odišiel bez uznania: expredseda Michal Baláž a Jaroslav Baláž, predseda Zhromaždenia FK Jednota (zľava) Šestićom, v Jednote už viac rokov nepracuje organizovane žiadna futbalová škola. Kedysi nebolo veľa trénerov (Bazo, Červenský, Grujić...) ako neskoršie, ale skôr opravdivých nadšencov, ktorí svoje bohaté skúsenosti odovzdávali mladým futbalistom. Vtedy sa menej rozmýšľalo o tom, koľko majú rodičia vyčleniť zo svojho chudobného rozpočtu na členské pre prácu trénerov v rôznych selekciách. Nehovoriac o tom, že sa len málo talentov z tejto liahne dostalo

do sveta futbalu a najmenej ich bolo práve v Jednote. Preto nie je žiadnym zázrakom, že v mnohých jedenástkach najlepšieho mužstva bol iba jeden Pazovčan, občas ani jeden!? Proste sme boli prinútení na takýto úvod v súvislosti so Zhromaždením FK Jednota a po odchode bez návratu Michala Baláža, žiaľ, bez pozdravu, uznania. Miško, ako ho volajú, sa pokúsil urobiť poriadok práve v školení mladých futbalistov. Nemal dostatočnú

NOČNÝ FUTBALOVÝ TURNAJ RASTISLAVA PECNÍKA-PELÉHO

Zahrá si 23 tímov Jaroslav Čiep

eviaty v poradí a piaty spomienkový nočný turnaj v malom futbale Rastislava Pecníka-Pelého začal sa vo štvrtok 18. júna 2015 na ihriskách vedľa Základnej školy Jána Čajaka a potrvá do nedele Z vlaňajšieho finále, v ktorom sa víťazom turnaja stalo 5. júla. Tohto roku sa prihlá- mužstvo Lampone z Nového Sadu sil rekordný počet celkov, až 23. Tímy z Petrovca, z bližšieho, ale i ďalšieho Mládežnícke združenie E.Y.B.L., ktoré roky okolia rozvrhli do skupín a v závere najlepší úspešne realizovalo toto športové podujatie, budú bojovať, až kým sa niektoré z muž- začlenilo do celosvetovej organizácie YMCA. stiev po viac ako dvoch týždňoch nestane Víťazi získajú veľký putovný pohár a okrem peňažnej odmeny prvé tri celky tiež dostanú majstrom. Turnaj zorganizovalo združenie YMCA i poháre do trvalého vlastníctva. Vyhlásia Srbsko, ale v podstate nejde o nového or- najlepšieho hráča, najlepšieho strelca a najganizátora turnaja, lebo sa prednedávnom lepšieho brankára na turnaji.

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

podporu ani v iných názoroch v snahe preniesť svoje skúsenosti v klube v Nemecku, kde hrával dlho. Predsa je to iná mentalita. Všetko ostatné na tejto schôdzi bolo v tieni konečnej rozlúčky so známym športovcom. Pravda, spomenuli sa úspechy na poli zlepšenia športovej infraštruktúry vďaka výdatnej, ale predsa nedostatočnej pomoci lokálnej samosprávy. Vyzdvihli i niektoré výsledky na trávniku, ale nikto ani slova nepovedal, kedy zasvietia dávno sľúbené reflektory na futbalovom ihrisku. Schválili rozhodnutie, aby všetky nehnuteľnosti, čiže štadión Jednoty boli v príslušnosti obce, klub viac nebude jeho majiteľom. Uzavreli, že treba usporiadať snem klubu, a potom aj volebné zhromaždenie, na ktorom zvolia nového predsedu a členov Správnej rady Jednoty. Predpokladá sa, že na sneme sa zúčastní viac ako jeden fanúšik, čo sme videli na tejto schôdzi Zhromaždenia FK Jednota. Podľa prvých odhadov sú náznaky, že sa do vedenia klubu zapojí viacero bývalých futbalistov, ktorí to dosiaľ odmietali. Títo by museli byť na vedúcich postoch, práve namiesto tých, ktorí do futbalu „zablúdili“. Či nové diania vo FK Jednota prinesú to, čo si priaznivci a priatelia klubu žiadajú, treba predsa trpezlivo a so záujmom počkať.

KOLENICA CUP 2015 V BEČEJI

Petrovčania bez medaily Samuel Medveď

Bečeji v nedeľu 14 . júna 2015 po druhýkrát tohto roku zorganizovali atraktívny stolnotenisový turnaj, tzv. Kolenica cup, na ktorom bolo doteraz najviac účastníkov – 160, z našej krajiny, ale i z Rumunska, Chorvátska, Bosny a Hercegoviny, Čiernej Hory, Slovenska, dokonca i z ďalekej Argentíny. Boli tam aj stolní tenisti z Petrovca. STK Mladosť mal svojich predstaviteľov: Pavla Turana, Pavla Bažíka, Ľudovíta Kaňu a Michala Šramku. Všetci Petrovčania sa prebojovali zo skupiny, Turan a Šramka sa dostali medzi ôsmich najlepších. V boji o medaily Turan prehral od Glavaškého a Šramka od Đurića. • ŠPORT •

DANIELA KARKUŠOVÁ ZAKONČILA SEZÓNU V ČELE PELETÓNU

Kovačičanka prvá v Srbsku Ján Špringeľ

majstrovstvách Srbska v Šabci zísisícpäťstodeväťdesiatdeväť kala „len“ bronz, bodov získala Daniela Karkutešila sa najviac, šová v sezóne 2014/15, čím sa lebo si zabezpesuverénne stala najlepšou stolnou čila 199 bodov, tenistkou na listine v kategórii ktoré jej kolo mladších dorasteniek v Srbsku. pred záverečným Najúspešnejšiu sezónu vo turnajom zabezsvojej šesťročnej kariére začala pečovalo prvú stolná tenistka z Kovačice (napozíciu na listirodená 27. februára roku 2003 ne. Na prestížv Pančeve) druhým miestom Útočná hra: Daniela Karkušová na majstrovskom nom turnaji TOP v Čoke na turnaji B triedy, za čo si zápase v Kovačici 12 v Bečeji sa stala zaslúžila 144 bodov. Nasledovala vicešampiónkou Sade (A trieda, 293 bodov). súťaž o Trofej Belehradu A triedy, Na prvej tohtoročnej súťaži vo a upevnila sa v čele peletónu (238 kde Karkušová stála na najvyššom Vršci zopakovala perfektný výkon bodov). stupienku (293 bodov). V Bečeji z turnajov v Belehrade a Novom Karkušovej dobrá kamarátka, bola medzi šestnástimi najlepšími Sade, pre turnaj B triedy dosiahla spoluhráčka a za opačným stolom (B trieda, 34 bodov), kým prvú časť ale šesťdesiat bodov menej (233). aj najsilnejšia súperka z rovesníčok sezóny zakončila druhým titulom Na súťaži v Aleksinci prehrala vo fi- Radmila Tominjaková zo STK Vojna Novoročnom turnaji v Novom nále (A trieda, 199 bodov). Hoci na vodina Bačko Gradište zakončila na

V SELENČI HRAL KRIVÁŇ S FANÚŠIKMI

Príklad pre zdravý život Juraj Berédi

druhej priečke (1 435 bodov). Na listine sa nachádza ešte jedenásť hráčok, ktoré absolvovali všetkých osem najdôležitejších turnajov. Zo Slávie ´96 sú ešte dve hráčky na listine: Svetlana Sládečeková na 30. mieste a Gabriela Nosáľová na 35. priečke z 53 stolných tenistiek. Začiatkom novembra minulého roku sa slávistky – mladšie dorastenky stali na súťaži v Skorenovci vicešampiónkami Vojvodiny. Nové dve medaily (zlatú v dvojhre a bronzovú s Radmilou Tominjakovou reprezentujúc Srbsko v družstvách) si Daniela Karkušová priniesla v polovici mája tohto roku zo záhrebského 62. Zagipingu. Štvrtý v tabuľke skončil ŽSTK Slávia ´96 Kovačica v tohtoročných majstrovstvách Druhej ligy – skupina Sever. Úspech je o to väčší, lebo sú slávistky medzi najmladšími v lige a do trinásteho kola patrili medzi kandidátov o druhú priečku, ktorá by im umožnila zohrať baráž o postup do Prvej ligy. nált úspešnejší boli fanúšikovia. Najdôležitejšie je predsa, že sa nikto nezranil a na trávniku sme nevideli ani momenty, ktoré nepatria k športu. Rozhodca zápasu bol Selenčan Karol Faďoš. Futbalistov na trávniku posmeľovali fanúšikovia, ktorí zostali na tribúne. Bol to pekný príklad, ako sa môže stráviť voľný čas užitočne a zdravo. Bodaj by takýchto pozitívnych príkladov bolo čím viac, aby sa mladí ľudia zaoberali športom a snažili zdravo žiť. Nie vždy sú na to potrebné podmienky, najmä tie finančné, ale treba veriť, že „dobrá vôľa všetko zdolá!“

a ihrisku selenčského Kriváňa v nedeľu 21. júna 2015 bol veľmi zaujímavý a nadovšetko priateľský zápas. Futbalisti Kriváňa mali za súpera tím svojich fanúšikov, ktorí ich posmeľovali na majstrovských zápasoch, tak doma, ako i na ihMužstvo Kriváňa si zahralo pekný zápas so svojimi fanúšikmi riskách súperov. Zápas sa hral v príjemnom počasí, ktoré neprekážalo „ĽUDIA MOJI, JE TO MOŽNÉ?“ Veríme, že ani tým, ktorí sa po mnohých robolo aj takých, ktorí si spomenuli na tieto slová koch rozhodli znova rozbehnúť za chýrečného TV reportéra Mladena Delića, keď loptou. Mužstvo fanúšikov tvorili videli na obrazovke alebo počuli správu, že je prevažne mládežníci, ktorí sa doSrbsko majstrom sveta vo futbale. Je to ozaj siaľ nevenovali vážnejšie tomuto pravda! Titul planétového šampióna získali naši obľúbenému športu. Pre bývalých mladí futbalisti do 20 rokov života, keď vo finále hráčov to bola vhodná príležitosť na ďalekom Novom Zélande porazili futbalových zaspomínať si na časy strávené čarodejníkov Brazílčanov 2 : 1 (0 : 0, 1 : 1), v prev tričku FK Kriváň. dĺženiach zápasu. Góly za našu reprezentáciu Zápas bol priateľský, a preto na vsietili Mandić v 70. min. a Maksimović v 118. výsledku nikomu nezáležalo. Pomin. Tento úspech zverencov šéftrénera Veljka Paunovića (na snímke Zorana Milića v Starej Pazove) je vedzme predsa, že sa súboj skončil najlepšia náplasť na futbalové rany nášho áčka, ktoré nebude hrať ani na EURO 2016 vo Francúzsku. nerozhodne 8 : 8 a pri kopaní peJ. P. • ŠPORT •

26 /4653/ 27. 6. 2015

Šport PORTRÉT BRANKÁRA SAMUELA BALÁŽA

Jablko nespadlo ďaleko od stromu Samuel Medveď

utbal začal hrávať v dorasteneckom celku petrovskej Mladosti roku 1972. Práve vtedy, keď s futbalom končil jeho otec Samuel Baláž-Čierny, ktorý bol legendou petrovského futbalu. Možno preto, že jeho otec bol tým, čím bol, na Samuela mladšieho, na jeho výkony sa neskoršie pozeralo cez dvojitú prizmu. Začínal ako hráč. Len ne-

odstúpil a Pavel Danko po incidente s temerínskou Slogou bol potrestaný. Jeden z prvých zápasov mu bol ten s Hajdukom z Bešky (4 : 0), ktorý Mladosť hrala v Kysáči. Baláž sa v druhom polčase zranil a musel ho vystriedať obranca Ivičiak. Neskoršie odišiel do armády a keď sa vrátil, pravú šancu ani nedostal. Potom mu dočasnou zastávkou bol FK Kulpín. V tom čase politika klubu z Vrbary bola taká, že angažoval Brankár FK Mladosť Samuel Baláž (stojí prvý sprava) v sezóne 1974/75

Tréner FK Mladosť Samuel Baláž (stojí prvý zľava)

skoršie si zastal medzi žrde. V tom čase Mladosť mala viacerých brankárov: Speváka, potom tých mladších, Danka a Peťkovského, ktorí prišli z Kulpína. Samuel Poniger bol viac mimo domáceho prostredia, lebo študoval na Slovensku. Ako mladý dorastenec dostal šancu brániť, keď Samuel Spevák

hráčov zo strany. Do Petrovca prišli Miščević (Zmajevčan, ktorý predtým chytal aj v Kysáči), tiež druholigový brankár z Vrbasu Pejanović. Neskoršie sa dočasne vrátil zo Slovenska Poniger, ale odišiel na dlhšie obdobie do kysáčskej Tatry. Keď už myslel, že kopačky zavesí na klin, Samuel Baláž zmenil mienku

a odišiel do Pivnice. Neobanoval, lebo ho v Slávii prijali ako svojho. Aj teraz si spomína na tie tri roky, ktoré strávil v Pivnici. Nemôže nespomenúť bratov Keravicovcov, Kľúčika, Paculu, Naďa, Blažeka, brankárov Peťkovského a Janka Pintíra..., trénerov Michala Činčuráka- Šizeho a Jugovića. Na naliehanie Jána Čániho-Uja vrátil sa do Petrovca, kde stál v bráne Mladosti nasledujúcich pár rokov. Zvlášť dobre pôsobil vtedy, keď bol trénerom Petrovčanov Radosav Bogdanov-Mika, autoritatívny futbalový učiteľ. Vo futbalových spomienkach zostávajú príjemné chvíle, ale i tie menej pekné momenty. Mal česť brániť na zápase s belehradskou

VÝZVA K ÚČASTI NA MATIČNOM TURNAJI O POHÁR VEĽVYSLANCA SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Matica volá do Kulpína

urnaj v malom futbale o putovný Pohár Jeho Excelencie veľvyslanca Slovenskej republiky v Belehrade sa už tradične uskutoční v rámci Slovenských národných slávností 2015. Organizátorom tohtoročného turnaja je Športovo-telovýchovná komisia Matice slovenskej v Srbsku, v spolupráci s MOMS Kulpín, Miestnym spoločen- Vlani v Kysáči triumfoval MOMS Selenča stvom Kulpín a FK Kul- Foto: J. Pucovský

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

pín. Turnaj sa uskutoční v sobotu 25. júla 2015 od 10. hodiny v Kulpíne na trávnatej ploche ihriska FK Kulpín. Poplatok za účasť je 2 500 dinárov pre mužstvo MOMS, ktoré je od miesta konania turnaja vzdialené do 100 kilometrov, a 1 500 dinárov pre mužstvo MOMS vzdialené viac ako 100 kilometrov od Kulpína. Poplatok treba zaplatiť na účet MOMS Kulpín číslo: 340-1100934119.

C. zvezdou, ktorú v Petrovci viedli Vladica Popović a nebohý Zoran Antonijević. Vtedy na ihrisko vo Vrbare vybehli aj také futbalové mená, ako Belodedić, Pančev, Prosinečki, Zoran Vujović... V období, keď Mladosti hrozil zánik, Samuel sa ujal trénovania tak prvého mužstva, ako i dorastencov. Dokonca na jednom zápase hral aj spolu so svojím synom Igorom. O spôsobe fungovania a práci FK Mladosť má svoje názory. Vedomý si je, že futbalu zhodou rôznych okolností dal menej, než mohol. Aj on bol neraz, ako i jeho spoluhráči Dragan Pindrić a Michal Melich-Miro terčom tých, ktorí do Vrbary chodia urážať a posmechovať a nie podporovať a posmeľovať hráčov Mladosti.

Mužstvo tvoria hráči a vedúci, úhrnne desať dospelých osôb. Prihlášky na turnaj sa môžu doručiť najneskoršie do 23. júla 2015, písomne alebo telefonicky na adresy: Pavel Gaža, predseda MOMS Kulpín, tel.: 064/819-5007, e-mail: gazapavel007@gmail.com; Jasmina Kuštrová, členka MOMS Kulpín, tel.: 062/702-316, e-mail: 010207jasmina@gmail. com; Pavel Turan, predseda Športovo-telovýchovnej komisie MSS, tel.: 064/3526-206; Ústredie MSS, tel.: 021/780-248, e-mail: msjbp@stcable.net. Predseda Športovo -telovýchovnej komisie MSS Pavel Turan, v. r. • ŠPORT •

Semiﬁnále šachistov: víťaz Ivan Ďurovka (prvý sprava)

Odmenení na žiackej olympiáde

ŠPORTOVÉ DNI V KYSÁČI

Vedz, že Aj Ty si niekto Pavel Pálik

druženie občanov Aj Ty si niekto v Kysáči, ktoré má z roka na rok čoraz viac členov, i tohto roku zorganizovalo rovnomenné športové podujatie, ktoré trvalo štyri dni. Dvanásteho, trinásteho a štrnásteho júna 2015 súťažili Kysáčania z jednotlivých ulíc vo futbale, šachu, basketbale (traja proti trom) a usporiadali aj druhú detskú olympiádu. Úspešnými organizátormi za pomoci takmer všetkých členov boli Oliver Pustinjak, Jaroslav Domoni, Vladimír Francisty a Ján Privizer. Na športoviská vyšlo úhrnne 214 občanov Kysáča, medzi nimi aj okolo 110 detí. Prvé dva dni súťaže prebiehali v skupinách a v nedeľu futbalisti hrali semifinálové zápasy. Oba zápasy: Mišov kraj – Gombárov kraj a Štefánikov kraj – Koškov kraj sa skončili bez gólov – 0 : 0. Po penaltovom rozstrele tímy Mišov kraj a Štefánikov kraj postúpili do finále, ktoré pre nečas museli odročiť. Šachové semifinále sa hralo na strede malého ihriska; stretli sa Ivan Hornek a Franjo Sabo, resp. Michal Zaťko a Ivan Ďurovka, ale špatné počasie prekazilo aj šachistom. Basketbalisti z rovnakých dôvodov nehrali finálový zápas. Na detskej olympiáde, ktorú zorganizovali profesori telesnej výchovy ZŠ

Ľudovíta Štúra Nermin Feleć, Ján Srnka, Samuel Vitéz a pomáhal im absolvent telocviku Marián Kulík, zúčastnili sa žiaci od prvej triedy po štvrtú triedu. Pritom odmenili 27 žiakov. V prvý deň súťaže zápasy sledovalo 100 divákov, v sobotu ich okolo ihrísk bolo 250, kým v nedeľu športovcov posmeľovalo takmer 400 divákov. Športové podujatie Aj Ty si niekto v Kysáči sa skončilo v piatok 19. júna 2015. Vo futbalovom finále gólom Martina Budíka v poslednej minúte mužstvo Štefánikov kraj zvíťazilo 1 : 0 nad súperom Mišov kraj. Šampióni hrali v zložení: Miroslav Kyseľa, Miroslav Savić, Martin Budík, Igor Ábelovský, Marián Kováč, Pavel Francisty, Ján Srnka, Vladimír Vozár. Najlepším strelcom bol Martin Budík (5 gólov) z víťazného celku, najlepší hráč Goran Grijak (Mišov kraj) a najlepší brankár Ivan Privizer (Gombárov kraj). Uznanie za fair play dostalo mužstvo Vojvodinskej ulice. V basketbalovom finále celok Ziceri bol lepší od Dream teamu 21 : 12. Víťazi hrali v zložení: Nebojša Devetak, Milovan Tanasijević a Miroslav Kulík. V šachu zvíťazil Ivan Ďurovka, druhý bol Ivan Hornek, tretí Franjo Sabo a na štvrtom mieste zakotvil Michal Zaťko. Finálovú časť Aj Ty si niekto 2015 sledovalo asi 200 divákov.

Mužstvo Štefánikov kraj zvíťazilo vo futbale Z ﬁnálového zápasu basketbalistov

Diváci so záujmom sledovali všetky súťaže Zapisovatelia a trofeje

• ŠPORT •

Daj mi loptu!

26 /4653/ 27. 6. 2015 Zaujímavé preteky žiakov

Najúspešnejšia generácia pri oslave 70 rokov VK Jednota a pätnásťročnej nepretržitej účasti v juhoslovanskej elite (2002)

V Sarajeve 1960 sa to začalo: toto mužstvo Jednoty porazilo favorizovanú domácu Bosnu a postúpilo do Prvej ligy Juhoslávie

NAŠE ŠPORTOVÉ KOLEKTÍVY

Volejbalový klub Jednota Stará Pazova Atraktívna hra prehadzovania lopty ponad napätú sieť si dávno získala priazeň Staropazovčanov. Volejbalisti VK Jednota najväčší úspech Pavel Barnák ako zažili pred viac ako tridsiatimi rokmi. Potrvalo by to asi aj dlhšie, keby si politika reprezentant Juhoslávie v tomto prostredí nebola zamiešala prsty. Vtedajšie lokálne vrchnosti si žiadali, aby mal najvyšší výskok pri sa Jednota bez pravých dôvodov rozlúčila s vtedy najvyššou volejbalovou súťažou v krasieti... jine. Toto hanebné a smutné rozhodnutie prinieslo dlhodobú krízu a čiernymi písmenami zostalo zapísané v análoch pazovského športu. Volejbalové legendy sa vybrali svojou cestou, Úspešný učiteľ ale mnohým Pazovčanom navždy zostali pri srdci. Zanedbala sa skutočnosť, že šport a najmä vovolejbalistiek: Jovo Caković je i šéftrénerom lejbal boli vo víkendové dni najväčšou záľubou pre pazovských remeselníkov, roľníkov, robotníkov, mladších dorasteniek žiakov, študentov... Srbska Práve športovci boli skutoční hrdinovia mesta. Poznali ich všade: v Belehrade, Záhrebe, Maribore, Skopje, Rijeke, Ľubľane, Ravnji, ale aj v zahraničí, kde hrdo hájili farby malého sriemskeho mesta. Začiatky volejbalu v Starej Pazove siahajú od roku 1952, keď na prvej súťaži v macedónskom Skopje, ktorú zorganizoval STV Partizan, volejbalistky z Pazovy pod vedením Nady Vadnalovej získali prvý titul najlepších Juhoslávie v povojnovom období. Na hlavnú scénu potom vykročili volejbalisti. Začali sa striedať generácie vrcholných, výborných športovcov, ktorí so záľubou podnecovali ďalší pokrok volejbalu v Pazove. Od chýrečného Boru Baračkého, Maglićana Jovu Jankovića, Srećka Radišića, jeho syna Miška, ešte stále aktívneho hráča, statočného robotníka Pavla Barnáka, jeho dcéry Anny, reprezentantky Srbska, syna Vladimíra, až po talentované vnučky Leu a Laru v terajšej liahni VK Jednota. S úctou si spomíname aj na Sontića, Bajalovića, Petričevića, Majorského, Muževića a všetkých tých, ktorí ponechali hlboké volejbalové stopy. Niektorí z Pazovy odišli, iní ... a potom vštepil lásku k volejbalu dcére, synovi vo svojom prostredí zostali pracovať ako agronómovia, súkromníci, poprední a vnučkám poľnohospodári... Miško Radišić aj po Dievčatá VK Jednota dva roky za sebou obsadili 4. miesto v elite a boli štyridsiatke hrá v prvom tíme veľmi blízko k získaniu majstrovského titulu Srbska. Dnes sú vo VK Jednoty Jednota talentované hráčky, ktoré iste zabezpečia peknú budúcnosť volejbalu v Starej Pazove. Matej Bzovský

Pazovskí volejbalisti na zájazde v slovenskom Štrbskom Plese (1975)

Prinavrátili dobré meno pazovského volejbalu postupom do Superligy Srbska (2012)

Volejbalistky Jednoty dva roky zaradom na 4. mieste najvyššej volejbalovej ligy Srbska (2015)

Z tejto generácie Jednoty až piati hráči boli reprezentantmi Juhoslávie

Volejbalistky Jednoty (modré dresy) hrajú pozoruhodnú úlohu v dnešnej elite