Hlas 26 2017 by NVU Hlas ľudu

Zlato detským hrám z Kovačice Ján Triaška Báčsky Petrovec

ISSN 0018-2869

Informačno-politický týždenník ROČNÍK 74 | 1. 7. 2017 | CENA 50 DIN.

www.hlasludu.info www.hl.rs

ČÍSLO

/4757/

Z obsahu

4 TÝŽDEŇ 4 Viac prostriedkov 5 Nájsť pozitívne signály toho, čo nás spája 6 Posilnenie médií zostáva prioritou

8 ĽUDIA A UDALOSTI 9 Pokračuje výstavba kanalizácie 11 Jedinečná osobnosť tunajších dejín 12 Na zdravie novým pazovským vinotékam!

1. 7. 2017 | 26 /4757/

Uzávierka čísla: 28. 6. 2017

Na pracovnej návšteve Srbska, pri príležitosti inaugurácie prezidenta Aleksandra Vučića, pobudla 23. júna vysoká slovenská delegácia v čele s predsedom NR SR Andrejom Dankom a štátnym tajomníkom MZV a EZ SR Lukášom Parízekom. V rámci pobytu sa stretla aj so zástupcami slovenskej komunity na Zastupiteľskom úrade Slovenskej republiky v Novom Belehrade (na snímke). (s. 5) O. Filip

22 DETSKÝ KÚTIK 22 Zlatá brána

23 MOZAIKA 25 Chlapci chránia máj 26 Tam, kde čas plynie o čosi pomalšie 30

Lievance s ovocím

31 KULTÚRA 32 Zlatobránová lúka kvitla spevom a tancom 34 Kombinovaný test najťažší

V dnešnej dobe nestabilných cien v poľnohospodárstve lalitské PD Poľokoop sa rozhodlo vystavať vlastný skladovací priestor. Stavebníkov selenčského Slovana vidíme na snímke pri robení základov pre silo kapacity 3 000 ton, ktorého výstavba bude stáť najmenej 600 000 eur. (s. 13) J. Pucovský

35 Keď sa ekonomika a slovenčina prelínajú

39 OZNAMY 44 RTV PANORÁMA

46 ŠPORT 46 Prehliadka futbalových talentov 50 Financovanie bez problémov, ale... 51 Lopta sa stále kotúľa, a neprestane! Autorka titulnej fotografie: Danuška Berediová

Uplynulú sobotu 24. júna v Padine odznel 21. ročník Banátskeho festivalu slovenských ľudových piesní V padinskej doline 2017, na ktorom okrem hostiteľov slovenskou ľudovou piesňou reprezentovali svoju dedinu aj mladí speváci z Jánošíka, Hajdušice a susednej Kovačice. Na snímke: účastníci tohtoročnej akcie (bez predstaviteľa Hajdušice). (s. 31) A. Chalupová

Editoriál

My sme deti veselé

ZAKLADATEĽ: NÁRODNOSTNÁ RADA SLOVENSKEJ NÁRODNOSTNEJ MENŠINY VYCHÁDZA TÝŽDENNE, V SOBOTU VYDÁVA NOVINOVO-VYDAVATEĽSKÁ USTANOVIZEŇ HLAS ĽUDU V NOVOM SADE

Máme za sebou ďalší ročník veľkého detského folklórneho sviatku. Dvadsiata štvrtá Zlatá brána v Kysáči kulminovala nedeľňajším galakoncertom, ktorý sa tohto roku, našťastie, pre nepriaznivé počasie nemusel sťahovať zo svojho tradičného rozprávkového zámku na nádvorí základnej školy.

PRVÉ ČÍSLO VYŠLO 19. OKTÓBRA 1944 V BÁČSKOM PETROVCI OD ROKU 1967 VYCHÁDZA V NOVOM SADE ROKU 1967 PREZIDENT REPUBLIKY VYZNAMENAL HLAS ĽUDU RADOM BRATSTVA A JEDNOTY SO STRIEBORNÝM VENCOM

Zástupkyňa zodpovednej redaktorky: Anna Francistyová Redakcia: Juraj Bartoš, Danuška Berediová, Jaroslav Čiep, Oto Filip, Katarína Gažová, Vladimír Hudec, Anička Chalupová, Stevan Lenhart, Anna Lešťanová, Jasmina Pániková, Juraj Pucovský, Ľubica Sýkorová, Elena Šranková Technický redaktor: Miroslav Dobroňovský Jazyková redaktorka: Anna Horvátová Lektorka: Mária Domoniová Adresa redakcie: Bulvár oslobodenia 81/V, 21 000 Nový Sad, poštový priečinok 234 www.hl.rs E-mail: nvu@hl.rs nvuhlasludu@hl.rs inzercia@hl.rs Telefóny redakcie: 021/47 20 840 063/47 20 84 Telefax: 021/47 20 844 Dopisovateľstvo v Petrovci: 021/22 80 042 Dopisovateľstvo v Kovačici: 013/662 565 Dopisovateľstvo v Starej Pazove: 022/317 505 Tlačí:

Tlačiareň HL PRINT Báčsky Petrovec Účet NVU Hlas ľudu 160-924115-88 Banca Intesa ISSN 0018-2869 COBISS.SR-ID 16185090

• •

Foto: Elena Šranková

Riaditeľ NVU Hlas ľudu: Samuel Žiak Zodpovedná redaktorka: Vladimíra Dorčová-Valtnerová

ojmy sú nám ešte čerstvé, pri novinárskych riportoch si znova a znova pripomíname ten-ktorý detský tanec z javiska, detskú hru evokujúcu detstvo našich rodičov či starých rodičov, doznievajú nám z pódia detské pesničky: Maličká som, Ženilo sa motovidlo, My sme deti veselé, aj tie trochu „dospelejšie“ Tancuj, tancuj, vykrúcaj, Už dozreli červené jahody, Ťažko je to cez dva vŕšky chodievať, Prídi ty, šuhajko, ráno k nám... Odborná porota na tvári miesta vyhlásila, ktoré tri súbory boli najlepšie, vo svojej správe sa ešte vráti k hodnoteniu celého programu galakoncertu. Škoda len, že tú minuloročnú zverejnila až tesne pred týmto festivalom. Sú tam skutočne vzácne postrehy. Niektoré sa dajú uplatniť aj na práve ukončený ročník. Aj tie pozitívne, ale aj pripomienky. Lebo stalo sa, že dievčenskú pieseň spievali chlapci, že v detskom tanci sa ocitla neprimeraná pieseň, ladená pre dospelých, dokonca motív tanca – výroba a požívanie vína – absolútne nie je primeraný detskému veku... Nechceme z vedúcich súborov ani z choreografov robiť etnológov, ale tou najsprávnejšou cestou aj v tejto umeleckej činnosti je stále výskum vo vlastnom teréne: v rozhovore so staršími spoluobčanmi zistiť, ako sa hrávali v detstve, na ktoré pesničky z tých čias si ešte spomínajú, ako boli v tých spoločných hrách oblečení. V ďalších krokoch práce s deťmi vždy je tu možnosť pomôcť si staršou literatúrou, zbierkami piesní a, pravdaže, poradiť sa s hu-

dobnými i folklórnymi odborníkmi. Aj my sme po tomto festivale oslovili renomovaného folklórneho znalca Jána Slávika. Ocenil citeľný pokrok v zámere festivalu od jeho prvých ročníkov, ale ak dáme na vážky uplynulé dva festivaly, tak ten vlaňajší vraj aj vďaka kvantite priniesol i viac kvality. Vidí sa však práca mladých ľudí v teréne a v detskom folklóre zvlášť vraj postúpil Banát. Tieto sľubné kroky v každom našom regióne budú každým rokom prinášať nové plody v tvare ucelených, učesaných detských folklórnych vystúpení. Spolu sme sa pristavili aj pri tom, že sa na festivale spolu hodnotia tanečné a spevácke výkony všetkých účinkujúcich – od tých najmladších, teda škôlkarov, po najstarších, a to sú na Zlatej bráne žiaci vyšších ročníkov základnej školy. Náš spolubesedník navrhuje zoradiť ich do dvoch súťažných kategórií: v mladšej by boli žiaci nižších ročníkov, v staršej žiaci od 5. po 8. ročník, kým škôlkari by boli mimo konkurencie. Boli by vzácna, ale prípravná kategória. Možno sa niečo v tomto zmysle zmení, možno nie. Festival má iste svoje pravidlá, členovia poroty zase svoje kritériá. A to, čo meniť netreba, je detská radosť z tanca, spevu, z vystúpenia. Nech ešte dlho a nech stále nové a nové generácie na Zlatej bráne pekne po slovensky spievajú, tancujú a hrajú sa i podľa tej známej detskej pesničky My sme deti veselé, veselé, veselé, my sa rady bavíme, bavíme... Anna Francistyová

Čítajte nás aj na www.hl.rs. 26 /4757/ 1. 7. 2017

Týždeň 

InPress

Podávali glamour s gýčom Jasmina Pániková

j keď je veľkolepá slávnosť za nami, ešte stále možno počuť komentáre – pochvaly a kritiky. Pravdaže, máme na mysli inauguráciu nášho prezidenta. Zhruba 5-tisíc hostí, 6 ton prichystaného mäsa, pitie, trúby... Možno sa skôr podobala na obrovskú svadbu, než na inauguráciu. A na svadbách sa vždy komentujú šaty, strava, hudba... Možno povedať, že si niektoré dámy dali záležať počas výberu toalety. Podľa mnohých médií chorvátskej prezidentke sa to najviac vydarilo. To ale nemožno povedať aj keď ide o istú opernú speváčku či PR pohotovostnej služby, zástankyňu navrstveného obliekania sa, ktorá si na takú príležitosť obliekla „ľahké šaty“, spod ktorých bolo možné vidieť aj farbu spodnej bielizne. V tejto skupine by sa mohlo ocitnúť ešte niekoľko dám, ale v žiadnom prípade nie aj prezidentova manželka, ktorú verejnosť konečne mala možnosť vidieť (okrem na fotografiách v bulvárnej tlači). Prvá dáma mala biele šaty v grécko-rímskom štýle a uznajme − vyzerala pekne. Možno sa inšpirovala outfitom americkej prvej dámy, keďže aj tá mala veľmi podobné šaty alebo ju inšpirovalo 17 − 18 bronzových búst rímskych imperátorov, ktoré boli vyložené na oslave. A nezabudnime, že aj jej manžela mnohí porovnávajú s imperátorom... Špeciality nebudeme komentovať. Vraj ponúkali reprezentačné jedlá z každého regiónu nášho štátu, podobne ako aj vína. Avšak komentár nemôže vystať keď ide o nájazdové rampy pre hostí vo vozíku, ktoré tam neboli. Možno nezostalo financií na ich zabezpečenie, podobne ako aj na lepšie chladiace systémy, keďže sa hostia museli chladiť pozvánkami. Žeby tvrdé úsporné opatrenia zavítali aj na prezidentskú oslavu?

www.hl.rs

168 HODÍN

Rošády a parády Oto Filip

eľké dni malej krajiny. Alebo aspoň dni, v ktorých sa koncentruje tak veľa udalostí nárokujúcich si na prívlastok − nevšedné. Slovami o nás ochotných sa meniť, nechať minulosť minulosťou a venovať sa tomu pred nami, nedávno zvolený prezident Aleksandar Vučić v Paláci Srbsko v Novom Belehrade privítal viac ako päťtisíc účastníkov slávnostného prijatia pri príležitosti svojej inaugurácie. Najväčšie zoskupenie štátnikov a rôznych iných dejateľov v Belehrade za posledných niekoľko desaťročí malo svetu zaslať odkaz o inakšom Srbsku: zahľadenom do budúcnosti, reforiem, eurointegrácie... V záujme toho prezident Vučić za dva dni mal i viac ako dvadsať stretnutí so svetovými činiteľmi. Kľúčovými témami bolo zachovanie mieru a stability, zveľadenie regionálnej a skonkretizovanie bilaterálnej spolupráce. Príchod vysokých delegácií ako prejav



rešpektu, tiež priateľstva, takisto snáh riešiť otvorené otázky, napríklad so susedom, ako Chorvátsko, čo bolo náplňou stretnutia Aleksandra Vučića a chorvátskej prezidentky Kolindy Grabarovej-Kitarovićovej. Na domácej politickej scéne, pred ďalším Vidovdanom, pohľady sa upierali na nové zloženie vládneho kabinetu v čele s mandatárkou Anou Brnabićovou. Očakávajú ju neľahké úlohy, v prvom rade boj o rýchlejší hospodársky rast, o viac investícií a reformy verejných podnikov. Po zasadnutí Národného zhromaždenia o zmenách Zákona o ministerstvách jasné je, že nová vláda bude mať o dva rezorty viac: eurointegráciu a ekológiu. V utorok sa v ich čele skloňovali mená Jadranky Joksimovićovej a Gorana Trivana, no nie sú to zmeny jediné. O Brankovi Ružićovi sa rozprávalo ako o ministrovi poverenom štátnou správou, Zoran Đorđević by mal mať na starosti prácu a sociálnu politiku, Aleksandar Vulin rezort obrany.

Expozé premiérky a predstavovanie kandidátov na ministrov sa konalo v stredu, vo chvíľach, keď toto číslo putovalo do tlače, takže bude ešte času na rozbory toho, komu čo Vidovdan dal a čo zobral. Do radu udalostí poznačujúcich koniec júna zapadol aj sobotňajší Dúhový pochod, ktorým príslušníci LGBT populácie poukázali na problémy, na ktoré narážajú v každodennom živote, odkazujúc, že si prajú mať existenciu dôstojnú človeka. Dobre stráženú prechádzku na trase od Pionierskeho parku po Námestie republiky otvorila kmotra pochodu Sneža Jovićová, osoba s invaliditou. Zoskupeným odkázala, že nikto by nesmel dovoliť, aby bol diskriminovaný na akomkoľvek základe. Po tomto dúhovom pochode ďalší sa očakáva v už tradičnom termíne v septembri. Parády, vlády a rošády. Na začiatok leta viac než dosť. Ibaže mnohé iné uniká ako piesok cez prsty. Otázky existenčné, regionálne, reformné... A čas v žiadnom prípade nevrátiš.

JEDNA OSOBNOSŤ, JEDNA OTÁZKA

MLADEN PETKOVIĆ, NÁMESTNÍK POKRAJINSKÉHO TAJOMNÍKA PRE POĽNOHOSPODÁRSTVO

Viac prostriedkov Oto Filip − Ako by ste zhodnotili význam rôznych tradičných akcií, dennodenne prebiehajúcich vo Vojvodine? − Tieto podujatia celkovo a jednoznačne prispievajú k vidieckemu rozvoju, ako aj ku kvalite života na dedine. Tak napríklad na Interfeste rôzni výrobcovia mali príležitosť nielen prezentovať svoje produkty, ale aj pritom zarobiť ich predajom.

Informačno-politický týždenník

Mnohé podujatia sú takej povahy, že celá dedina alebo dokonca celá oblasť celý rok žije v znamení príprav na ne. Keďže si je náš pokrajinský sekretariát vedomý významu uvedených akcií, na tohtoročný súbeh na spolufinancovanie tradičných podujatí je vyčlenených tridsať miliónov dinárov. Vlani sa na tieto účely odviedlo desať miliónov dinárov, z čoho je jasné, že sme výrazne zvýšili túto sumu. Do tejto oblasti plánujeme vkladať

aj ďalej, v závislosti od toho, aké prostriedky budeme mať. Je to veľmi dôležité aj preto, že pod pojmom vidiecky rozvoj netreba chápať len poľnohospodárstvo, ale širší, systémový prístup k rozvoju dediny a k zlepšeniu ovzdušia v nej. • TÝŽDEŇ •

VYSOKÁ SLOVENSKÁ DELEGÁCIA NAVŠTÍVILA SRBSKO

Nájsť pozitívne signály toho, čo nás spája Oto Filip

alší významný kamienok v mozaike celkových slovensko-srbských vzťahov. Na pracovnej, náplňou bohatej a rušnej návšteve Srbska, pri príležitosti inaugurácie novozvoleného prezidenta Aleksandra Vučića, pobudla 23. júna vysoká slovenská delegácia v čele s predsedom Národnej rady Slovenskej republiky Andrejom Dankom a štátnym tajomníkom Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí SR Lukášom Parízekom. Na začiatku návštevy predseda slovenského parlamentu Andrej Danko mal v piatok popoludní

Spoločná fotka na pamiatku

stretnutie s predsedníčkou Národného zhromaždenia Srbska Majou Gojkovićovou. Prerokovali na ňom aktuálne témy bilaterálnej spolupráce, tiež možnosti jej prehlbovania v rôznych oblastiach. − Dohodli sme sa, že urobíme predjednanie určitého memoranda o spolupráci, že si pred plánovanou jesennou návštevou vymeníme informácie, ktoré pomôžu tak Srbom žijúcim na Slovensku, ako aj Slovákom žijúcim tu. Pretože pre mňa je veľká strategická výhoda dnes aj to, že pribúda počet Srbov žijúcich na Slovensku. Je ich päťtisíc a tak isto aj oni sa budú musieť uchá• TÝŽDEŇ •

sa tu ľahko, ale na druhej strane ste si dokázali zachovať to svoje podstatné a to je to slovenské srdce. Úlohou nás Slovákov, ktorí sem prichádzame, je vypočuť si tieto prosby, ktoré prirodzene prichádzajú k nášmu štátu. Mám veľký záujem, aby som na jeseň sem pricestoval i s našími ministrami, najmä ministrom školstva a aby sme vám pomohli s nejakými elementárnymi vecaimi, ktoré možno pomôžu pri výučbe jazyka, možno aj s technickými vecami. Aby sme teda našli pozitívny signál toho, čo nás spája – podotkol predseda slovenského parlamentu. V pokračovaní recepcie, pred odchodom na inauguračnú slávnosť do Palácu Srbsko, po pozdravení sa s predstaviteľmi slovenskej národnostnej menšiny, pri kratších stretnutiach a rozhovoroch s predstaviteľmi slovenskej národ-

dzať o veľa národnostných práv. My máme, myslím si, jednu z najlepších politík národ- Pri prácach insitných maliarov nostných menšín. Vytvorili sme teraz oso- všetkým, ktorí ste tu, že ste si našli bitné fondy na ich financovanie priestor a čas stretnúť sa. Pre mňa a dali určitú mieru samostatnosti ako predsedu NR SR, ale i predsedu pri rozhodovaní o financiách. Toto Slovenskej národnej strany je veľmi všetko sú veci o ktorých sa chcem dôležité, aby som tú niť vlastenecbaviť s predsedníčkou srbského par- tva, tej našej dobrej slovenskej polamentu. Predsedníčka Gojkovićová vahy, ťahal ďalej. ma sama ubezpečila , že o veľa vecí Musím sa priznať, má záujem. V každom prípade že pre mňa bolo pre mňa bude oveľa dô- veľmi príjemne ležitejšie prísť s ministrom počuť tú krásnu školstva a s určitou formou slovenčinu, byť už reálnej pomoci toho, čo pri vstupe hrdý na tunajšie školy, v ktorých tie maľby, ktoré sa učí slovenčina, potre- začali maľovať bujú. – vyhlásil predseda Slováci v Srbsku. NR SR Andrej Danko pre Je pre mňa veľmi dôležité, aby som Hlas ľudu. Na úvod ďalšieho bodu apeloval všade pracovného pobytu – re- kde som, na to, čo Recepcia sa začala pozdravnými príhovormi cepcie s krajanmi žijúcimi si myslím, že dnes v Srbsku, sa im na pôde svet a ľudstvo poZastupiteľského úradu trebuje… Vedomý som si určitých nostnej rady, spolkov, inštitúcií, SR v Novom Belehrade vzťahov a napätí i tu pri snahe škôl, lokálnych prostredí a inými prihovorila veľvyslanky- pomôcť Slovákom. Pretože, či je dejateľmi, sa Andrej Danko v kocke ňa Dagmar Repčeková. to jedna skupina nášho národa, či poinformoval o viacerých otázÚčastníkom predstavila popredných hostí zo Slovenska a vyzdvihla: -S našimi vzácnymi hosťmi sa môžete porozprávať o problémoch, ktoré vás trápia, oboznámiť ich s novými nápadmi, či myšlienkami pre tú našu jesennú cestu sem, kedy sa chystáme nielen na ambasádu, alebo na úrady v Belehrade, ale aj medzi vás - uviedla. Ochotu znovu zavítať medzi nás, porozprávať sa s ľuďmi o tom, ako sa im žije, či ktoré problémy ich trápia, predseda Danko tlmočil aj v pozdravnom príchovore k pred- Predstavitelia slovenskej komunity staviteľom krajanskej komunity. druhá, určite u oboch z vás, alebo kach, týkajúcich sa postavenia, Medziným podotkol: -Chcel by som naozaj v prvom možno i u tretej časti, je pozitívny problémov a perspektív slovenskej rade vyjadriť veľké poďakovanie záujem pomôcť Slovákom. Nežije menšiny. 26 /4757/ 1. 7. 2017

Týždeň V ÚSTRETY PRVEJ EURÓPSKEJ KONFERENCII VENOVANEJ MENŠINOVÝM A LOKÁLNYM MÉDIÁM

Posilnenie médií zostáva prioritou Jasmina Pániková

stanovizeň Magyar Szó a agentúra Heror Media Pont v tomto roku otvárajú nový cyklus konferencií venovaných menšinovým a lokálnym médiám. Organizátori sa uzhodli, že prvých päť konferencií prerástli tunajšie rámce a stali sa z nich európske. Z toho dôvodu nadchádzajúcich päť budú prebiehať pod názvom Európska konferencia venovaná menšinovým a lokálnym médiám. Tohtoročnú, ktorá by mala byť v novembri, organizátori avizovali pred týždňom. Pri tej príležitosti v novosadskom kaštieli Egység, kde bude prebiehať aj tohtoročná konferencia, riaditeľka Magyar Szó Rozalia Ekresová zdôraznila, že sa menšinové médiá vždy starajú o získanie dodatočných financií. „Z pokrajinského rozpočtu dostávame pravidelnú mesačnú subvenciu, čo je, samozrejme, nepostačujúce, avšak nesedíme nečinní, ale hľadáme modality na posilnenie a stabilitu. Prvú regionálnu konferenciu menšinových médií sme aj organizovali s cieľom posilniť a zvýšiť viditeľnosť a prítomnosť menšinových médií v širšej verejnosti,“ povedala Ekresová. Význam tejto konferencie rozpoznalo aj Mesto Nový Sad. Člen Mestskej rady pre kultúru Dalibor Rožić mieni, že každý dialóg, ktorý smeruje k posilňovaniu národnostných menšín, je užitočný, zvlášť ak sa tým rozumie harmonizácia vzťahov všetkých aktérov jedného spoločenstva. „Význam tejto konferencie je osvedčený aj v skutočnosti, keďže ona prerastá doterajšie rámce a stáva sa európskou, čo hovorí o kvalite jej programov. Mesto sa snaží maximálne podporovať kultúru a každú rozličnosť v tom zmysle, a tak aj osobitné segmenty určené práve menšinovým médiám, ktoré vykonávajú dôležitú úlohu v pestovaní a propagovaní

www.hl.rs

Organizátori už naplno pripravujú nový cyklus konferencií

Pod korunami stromov na Štrande Už piaty rok zaradom čoskoro štartuje aj podujatie Pod korunami stromov na Štrande. Ide o podujatie edukačno-zábavného charakteru, ktoré je určené najmä pre deti vo veku 5 − 12 rokov. Nové vydanie štartuje 17. júla a účastníci budú mať možnosť učiť sa maďarský, slovenský a slovinský jazyk. Kuriozitou je to, že športová časť podujatia bude prebiehať na Fruškej hore, presnejšie na lokalite Rím pri Beočíne, kde si deti vyskúšajú základy horolezectva. jednotlivých národnostných identít,“ zdôraznil. Riaditeľka agentúry Heror Media Pont Nataša Herorová nám povedala, že je ich žiadosťou, aby sa konferencia integrovala

do projektu Nový Sad – Európske hlavné mesto kultúry 2021. „Do spolupráce sa zapája aj Európska asociácia menšinových denných novín, takže budeme mať viacero hostí z Európy a bu-

deme môcť porovnávať naše skúsenosti a tie z Európy. Napr. budeme mať predstaviteľov švédskej národnosti vo Fínsku, ktorá má veľmi rozvité médiá. Vzhľadom na to, že Vojvodina má takisto dosť vyspelých médií a potenciál rozvíjať sa ešte viac, navrhli sme, aby sa Nový Sad stal strediskom pre rozvoj menšinových a lokálnych médií pre celú Európu. Máme kvalitu, dobrý štandard a máme čo ukázať,“ hovorí Herorová. Keďže je cieľom týchto konferencií posilniť médiá, čiže zabezpečiť ich lepšie financovanie, zaujímalo nás, či menšinové médiá naplno využívajú možnosti, ktoré im ponúkajú konferencie. Herorová mieni, že médiá zatiaľ nevyužívajú všetky potenciály. „Konferencia môže zhromaždiť ľudí, poskytnúť nové inputy, ale konkrétne kroky zostávajú na manažmente médií. Vlani vyjadrili záujem o spoluprácu aj Hospodárska komora Srbska, Olympijský komitét Srbska, ale netreba si myslieť, že pôjdu za médiami a budú iniciovať spoluprácu. Ten krok majú urobiť médiá,“ uzaviera Herorová. Foto: Csilla Dávid

Iný uhol reality

Nikola Petkov

Informačno-politický týždenník

• TÝŽDEŇ •

VÝZVY: VOJVODINA /3/

ným útokom, avšak domnieva sa, že: „Kreatívna kultúra vo Vojvodine naprieky nepostačujúcej podpore moci udržuje rozsah i hodnotovú úroveň. Predsa otvorila svoj tvorivý priestor v smere európskych komunizmu ako novej viery, ako prúdení.“ Kvituje, síce, že kultúrna ideológie, ako ,Tretieho Rímu’. Bol sieť sa ešte dobre drží, ale sa doskeptický a písal takmer s iróniou mnieva: „Osobitne dobre fungujú o intelektuáloch, ktorí hovorili, tradičné kultúrne inštitúcie a umepo všetkom, čo videli a dožili v lecké festivaly. Žiaľ, na aktuálnom 20. storočí, že naďalej veria v ko- topografickom obraze kultúry vo munizmus. Sám veril v princíp Vojvodine to neprináša pozitívny slobody človeka a mienil, že je posun v percepcii kreatívnej kulživot pre každého jednotlivca túry medzi obyvateľstvom. Vo naskutku možnosťou voľby, t. j. väčších vojvodinských mestách, vrátane jeho strediska Nového slobody, aby urobil voľbu.“ Sadu, existuje užší mestský prsteň, ktorý zahŕňa kultúrne inštitúcie POLEMICKÉ TÓNY Najrozsiahlejší príspevok, ktorý a pretrvávajúcu sféru jej riadnych odznel na Mijićovom sálaši, bola požívateľov. Mimo tohto prstesociologická pitva súčasnej spo- ňa sú veľké mestské štvrte, bez ločnosti, v ktorej žijeme. Situáciu kultúrnych obsahov, ale aj bez predovšetkým v oblasti kultúry, vyvinutého záujmu ich obyvateľov ale i vzdelávania, informovania pre kultúrne udalosti v meste. A a v iných dôležitých segmentoch samotnú mestskú perifériu tvoria života vzhliadol Tomislav Ketig, nelegalizované a neurbanizované vychádzajúc z početných negatív- sídliská nových prisťahovalcov, nych následkov spôsobu tranzície ktorí Vojvodinu ešte stále nepociťujú ako nový v Srbsku. Keďže autor domov.“ prítomný nebol, text, Viacerí účastníci ktorý vyvolal najviac zhromaždenia mali komentárov, prečítala pripomienky k jedMonika Maširevićová. notlivým statiam Následky procesu Ketigovho príspevtranzície, postrehol ku, pripomínajúc, Ketig, mali negatívže ho treba pozorny dopad tak pre ne prečítať, resekonomiku Srbska pektíve, že nechcú (ktorá ich „vlastnou o ňom hovoriť bez flexibilitou ľahšie prítomnosti autoodstraňuje“, ako pre ra. Ostro sa o ňom spoločenskú nadstavzmienil najmä hisbu, ktorá „nemá takú Monika Maširevićová torik Milivoj Bešlin. elastickosť“). Okrem Spočitujúc mu isté iného autor rozboru historiografi cké nedopatrenia, tvrpodčiarkol: „Implementácia hodnotných dil, že „na jednotlivých miestach kultúrnych obsahov do dennej je príkladom čistého rasizmu“. základne spoločnosti je hlavná Dodal, že ak autor niektoré svoje úloha kultúrnej politiky začnúc stanoviská neskoriguje, pouvažuje republikovým ministerstvom, o tom, či dovolí, aby príspevok pokračujúc pokrajinským sekre- (ktorý sám predniesol neskoršie) tariátom − po rezortné oddelenia bol vôbec zaradený do budúceho obecných správ. Činitelia kultúrnej zborníka (mal by vyjsť do konca politiky nie sú potenciálne jedinou bežného roka). Novinárka Gorúčinnou sponou medzi kultúrnymi dana Nonin povedala, že žasne tvorcami a požívateľmi kultúry. nad stanoviskami Ketiga, ktoré Kultúrna politika sa ešte stále „smerujú k fašizmu“ a dodala, vedie krátkodobo, bez skutoč- že jeho príspevok obsahuje aj ného zistenia aktuálnej situácie, paušálne úsudky a uzavrela, že v s pokusmi, aby sa namiesto skutoč- zborníku sa nesmú ocitnúť chybného valorizovania tvorby vyšlo né veci. Latinka Perovićová ako v ústrety skupinovým záujmom. redaktorka zborníka podotkla, že Neexistuje ani inštitučná koordi- pred konferenciou prednesené nácia stratégie kultúrnej politiky.“ práce nikto nerecenzoval, ale pred Ketig skonštatoval, že Vojvodina vytlačením zborníka ich prezrú čoraz slabšie odoláva orchestrova- odborní recenzenti.

Život ako možnosť voľby Juraj Bartoš Na súčasný stav a budúcnosť Autonómnej pokrajiny Vojvodiny v kontexte aktuálnych udalostí upriamili pozornosť účastníci druhej verejnej konferencie – členovia novosadského Salónu na Mijićovom sálaši neďaleko Somboru 10. júna. HĽ prináša výňatky z ich prejavov a diskusie.

o venovaní knihy, ktorú, hneď ako vyšla, jej autor, spisovateľ Aleksandar Tišma venoval historičke Latinke Perovićovej, napísal, že ide o jeden opis našej epochy z osobného uhla. Keďže práve z jeho podnetu vznikol Salón, pocítila osobný a morálny záväzok povedať o Tišmovi a jeho denníku viac. Pripomenula, že jeho tvorbu tvoria poézia, poviedky, romány, preklady z viacerých jazykov, avšak jej ústrednou časťou je Denník 1942 – 2001, ktorý zatiaľ bol rozdielne prečítaný: ako literárne dielo, ako kľúčová stavba pre jeho autobiografiu, dokonca ako román, ale nie – ako dejiny. Podstatou Tišmovho Denníka, povedala, nie je to, čo sa stalo alebo čo sa má stať, lež to, čo sa deje každý deň a dodala: „Denník 1942 – 2001 je ťažká kniha, aj čo do obsahu, aj podľa spôsobu, akým ho Tišma robil.“ Autor, povedala, začal písať denník veľmi mladý, preto, aby sa vŕtal v sebe, aby sebe ozrejmil, kým vlastne je. Pripomenula taktiež, že Tišma bol presvedčivý súčasník, ktorý vedel o veľkej zásluhe komunizmu na víťazstve nad nacizmom, a že vo všetkom inom bol aj skeptický. Spomenula, ako z existenčných dôvodov vstúpil do strany a zamestnal sa v novinách Borba a sprítomňujúc obdobie, kedy došlo k zrážkam s Informbyrom, podčiarkla: „V jednom Tišma bol, podľa mojej mienky, ďaleko predvídajúci prorok; povedal: Áno, tá zrážka je politická medzi Stalinom a Titom ohľadne Balkánu, moci, a márnomyseľnosti, ale tá zrážka je historická, lebo označuje začiatok rozpadávania mýtu a obnova mýtu je neobnoviteľná, nemožná.“ V očiach Tišmu Európa bola podelená na Východ a Západ, povedala Perovićová a pokračovala: „Jasne poukazoval na civilizačné rozdiely medzi Východom a Západom a neoddeľoval od tejto deľby • TÝŽDEŇ •

Latinka Perovićová ani dôvody rozpadu Juhoslávie. Na početných stránkach svojho Denníka Tišma píše o tom, že sa Juhoslávia rozpadla podľa línie Východ – Západ. Písal, že Srbsko chcelo návrat k Rankovićovskej, centristickej Juhoslávii, pokým jej západná časť chcela vývin podľa vzoru na západoeurópske spoločnosti a usilovala o pluralimus a demokraciu. Preň bola neznesiteľná obnova nacionalizmu, osobitne srbského, osobitne miloševićovského. Považoval ho za významnú expozitúru ,Tretieto Ríma’ a v tom videl obmedzenie aj budúceho rozvoja Srbska a spoločnosti. Hoci sa angažoval proti vojne a na strane zmien, neveril v existovanie opozície v Srbsku. Jediným jeho svetlým bodom bola osobnosť Dr. Ivana Đurića, o ktorom hovoril ako o intelektuálovi a Srbovi, ktorý sa možno jedného dňa zmôže na to, aby sa ospravedlnil Chorvátom za to, že Srbsko dobýja ich hranice a pracuje na rozšírení vlastného štátu. Tišma bol skeptický voči rozvoju Juhoslávie aj ako jednotného štátu, aj ako spoločenstva národov práve kvôli línii Východ – Západ.“ Konštatácia, ktorou Perovićová uzavrela svoj výklad, nevdojak nakladá zamyslieť sa nad úlohou intelektuálov (aj) v súčasnosti: „To, čo je nielen literárne, ale i myšlienkovo historicky hlboké u Tišmu, je jeho podozrenie v evolúciu

26 /4757/ 1. 7. 2017

Ľudia a udalosti ŠÍD

Rozbehli sa investičné práce Stanislav Stupavský

a tlačovej konferencii vo štvrtok 15. júna predseda Obce Šíd Predrag Vuković odpovedal na otázky novinárov. Vo svojich odpovediach ozrejmil, aké investície plánujú realizovať do budúcna a akým spôsobom sa riešia niektoré otázky významné pre obyvateľov tejto obce. Ako plánujete použiť 19 000 000 din., ktoré Ministerstvo kultúry vyčlenilo na realizáciu projektu Zachovajme kultúru Šídu? – Kultúrno-vzdelávacie stredisko je nositeľom kultúrnych dianí v meste Šíd a organizátorom početných kultúrnych podujatí v meste. Je aj majiteľom Domu kultúry, v ktorom je jediná veľká sála, kde sa môžu uskutočňovať kultúrne podujatia pre veľký počet občanov. V sále je aj kino. Do renovácie budovy sa neinvestovalo už viac ako 30 rokov a inventár je prakticky zničený. Preto sme na výzvu Ministerstva kultúry vypracovali projekt, s ktorým sme sa prihlásili na súbeh, a tak sme získali finančné prostriedky v sume 19

V akej fáze je výstavba priemyselnej zóny? – Okrem zabezpečenia priestoru pre priemyselnú zónu pozoruhodnejšie práce sme nepodnikli, predovšetkým pre nedostatok financií. Aby zóna fungovala, je povinné splniť základné podmienky, čiže treba zabezpečiť Predseda Šídskej obce Predrag Vuković zásobovanie energetickými zdrojmi (elektrina a plyn) a vodou, Aké investície realizujete v ako aj základné komunálne podoblasti vzdelávania? – V oblasti vzdelávania, zvlášť mienky. Od vlády AP Vojvodiny v Základnej škole Sriemskeho sme zabezpečili 20 000 000 din. frontu nás už roky trápia veľké a s realizáciou projektu môžeme priestorové problémy, predovšet- začať už tohto leta. Čo sa deje s výstavbou krukým keď ide o fungovanie hygienického uzla a celkovú údržbu hového objazdu? – Výstavba kruhového objazdu budovy. Škola je v prevádzke viac ako tridsať rokov a na jej údržbu patrí medzi základné podmiensa neinvestovali pozoruhodnej- ky, aby občania v Šíde mohli šie finančné prostriedky, takže skladať vodičské skúšky. Projekt problémy sa rozrástli natoľko, že a technická dokumentácia je sa teraz musia robiť radikálne zá- pripravená a vláda Republiky sahy. Šídska obec na to nemá nadostač finančných prostriedkov, a preto sme vypracovali projekt,

Budúci vzhľad sály Domu kultúry v Šíde

000 000 din. Z pokrajiny sme už dostali 5 000 000 din. na rovnaké účely. Na realizáciu projektu sme teda spolu zabezpečili 24 000 000 din., ktoré účelovo použijeme na rekonštrukciu budovy a interiéru kultúrneho domu, a tak Šíd získa primerane upravený priestor pre kultúrne podujatia.

www.hl.rs

na základe ktorého sme z Ministerstva vzdelávania získali 70 000 000 din. Práce na rekonštrukcii školskej budovy plánujeme začať len čo sa skončí školský rok. Po riešení problémov v tejto škole iste budeme mať viac možností investovať do ostatných škôl v našej obci.

Informačno-politický týždenník

Srbsko na to vyčlenila 300 000 eur. Práce by sa mali začať už začiatkom leta. Uskutočnia sa nejaké práce aj v iných miestnych spoločenstvách? – Určité komunálne práce plánujeme prakticky vo všetkých miestnych spoločenstvách, ale predsa by som chcel zdôrazniť dve miestne spoločenstvá, v ktorých v tomto roku robíme najviac. V Miestnom spoločenstve Sot končíme výstavbu vodovodu na území celej dediny a vo Višnjićeve sme opravili a rozšírili most na mieste, kde sa Šidina vlieva do Bosutu. Plánuje sa oprava športovej sály v Šíde? – Športová sála v Šíde je funkčná viac ako tridsať rokov bez adekvátnej údržby. Objekt je v takom stave, že si vyžaduje čiastočnú rekonštrukciu, s ktorou sme začali v minulom roku, a vďaka podpore Ministerstva športu v sume 500 000 eur práce na rekonštrukcii sály budú dokončené.

PODPÍSALI ZMLUVU O SPOLUFINANCOVANÍ POPULAČNEJ POLITIKY. Predseda Obce Šíd Predrag Vuković a ministerka bez kresla poverená demografiou a populačnou politikou Slavica Ðukićová-Dejanovićová podpísali zmluvu o spoločnom financovaní populačnej politiky v jednotkách lokálnej samosprávy. Projekty na vypísaný súbeh zaslala aj Šídska obec, ktorá sa spolu s ďalšími 90 obcami uchádzala o finančné prostriedky. Tentoraz peniaze dostalo 15 lokálnych samospráv a z regiónu Vojvodiny najviac bodov dostal šídsky projekt, ktorý získal 12 995 320 din. V ministerstve vyzdvihli, že s ohľadom na dosiahnuté výsledky Obec Šíd má absolútnu prioritu, a preto pridelené prostriedky tvoria až 15 % celkových finančných prostriedkov, ktoré boli predmetom súbehu. St. S. • ĽUDIA A UDALOSTI •

V STAROPAZOVSKEJ OBCI BUDUJÚ ĎALŠÍ OBJAZD

Cieľom je spojiť diaľnice E-70 a E-75

Katarína Verešová

eďže dve najvýznamnejšie diaľnice na Balkáne prechádzajú územím Staropazovskej obce, po rekonštrukcii cesty Vojka – Staré Bánovce a križovatky na starej ceste Stará Pazova – Nová Pazova tieto cesty budú kruhovým objazdom čoskoro spojené. Tým sa zároveň spojí priemyselná zóna v Novej Pazove a vedľa diaľnice E-75, – povedal v utorok 20. júna Nedeljko Kovačević, riaditeľ Správy pre kapitálne investície AP Vojvodiny, počas obchôdzky výstavby kruhového objazdu neďaleko obecného bazénu. Súbežne s tým sa nad diaľnicou E-75 stavia nadjazd s príslušnými výpadovkami k Novej Pazove a prebieha rekonštrukcia cesty Vojka – Staré Bánovce. Na tieto účely sa má vyčleniť takmer 31 miliónov dinárov,

Predstavitelia AP Vojvodiny a Obce Stará Pazova na stavenisku

z čoho Vojvodina zabezpečí 61,5 % a zvyšných 38,5 % Obec Stará Pazova. Práce prebiehajú zrýchleným tempom a pravdepodobne budú ukončené v polovici júla, čo je pochopiteľné,

pretože stará cesta Belehrad – Nový Sad je veľmi frekventovaná a práce by sťažili premávku. V samotnej novopazovskej priemyselnej zóne je zmenený režim dopravy, na čo upozorňuje

primeraná dopravná signalizácia. Spolu s riaditeľom Správy pre kapitálne investície AP Vojvodiny Nedeljkom Kovačevićom stavenisko navštívil predseda Obce Stará Pazova Đorđe Radinović, ktorý povedal, že tento kruhový objazd bude primerane osvetlený a pri ňom bude vybudovaná autobusová zastávka. Dňa 22. júna sa zároveň začala rekonštrukcia magistrálnej cesty 127 Stará Pazova – Staré Bánovce, kvôli čomu je toho času sťažená doprava pred nadjazdom na diaľnici E-75. Okrem rekonštrukcie tohto nadjazdu a magistrálnej cesty s dvomi oddelenými dopravnými pásmi práce podľa projektu prebiehajú na výstavbe troch kruhových objazdov: na križovatke ulíc Podunajského partizánskeho oddielu a Vuka Karadžića, pred vstupom do Futbalového centra Srbska a pred vstupom na nadjazd (čím sa otvorí nová cesta na území novej priemyselnej zóny pri diaľnici Nový Sad – Belehrad). Foto: z archívu Obce Stará Pazova

SELENČA

Pokračuje výstavba kanalizácie

Juraj Berédi-Ďuky

o štvrtok 22. júna v popoludňajších hodinách Selenču navštívil Vuk Radojević, pokrajinský tajomník pre poľnohospodárstvo, vodné hospodárstvo a lesníctvo. Privítali ho predstavitelia lokálnej samosprávy, predseda Obce Báč Dragan Stašević, predsedníčka Rady MS Selenča Katarína Vrabčeniaková a viacerí členovia Rady MS Selenča. Dôvodom návštevy pokrajinského tajomníka bol začiatok prác druhej fázy výstavby kanalizačnej siete v Selenči. O finančné prostriedky nevyhnutné na realizáciu ďalšej fázy začatého projektu Obec Báč sa uchádzala konkrétnym projektom. Prostriedky v sume dvanásť miliónov dinárov spoločne zabezpečili Pokrajinský sekretariát pre • ĽUDIA A UDALOSTI •

Pokrajinský tajomník Vuk Radojević medzi obyvateľmi Selenče

poľnohospodárstvo, vodné hospodárstvo a lesníctvo a Obec Báč. Autonómna pokrajina Vojvodina sa v projekte podieľa s 80 a Obec Báč s 20 percentami finančných

prostriedkov. Podľa slov predsedu obce Staševića v tejto fáze projektu sa má vybudovať ďalších 1 200 metrov kanalizačnej siete v Selenči. Pokrajinský tajomník Radojević po-

chválil dobrú spoluprácu a kvalitné projekty, s ktorými sa Obec Báč uchádza o finančné prostriedky z pokrajiny. Predsedníčka RMS Vrabčeniaková zdôraznila význam kanalizácie pre skvalitnenie života na dedine. Práce na výstavbe kanalizačného potrubia budú pokračovať vo fázach podľa toho, koľko finančných prostriedkov bude možné zabezpečiť. Tento projekt nie je jediný, vďaka ktorému by sa mal skvalitniť život občanov na vidieku. Niektoré z projektov sa už realizujú súbežne s projektom výstavby kanalizácie, tak v MS Selenča, ako aj ostatných miestnych spoločenstvách z územia obce. Pre niekoľko významných projektov sa toho času zadovažuje potrebná dokumentácia a čoskoro bude postúpená rezortnému sekretariátu na schválenie.

26 /4757/ 1. 7. 2017

Ľudia a udalosti VO VEREJNOM KOMUNÁLNOM PODNIKU PADINA

Práca v prospech dediny a občanov Anička Chalupová

ri návšteve Padiny v strede dediny práve prebiehala úprava zelených plôch, kosenie trávy, spiľovanie konárov pred verejnými budovami, v parku pred školou. Onedlho sme tam stretli Jána Povolného, riaditeľa VKP Padina, ktorého sme poprosili o rozhovor na komunálne témy. Ktoré sú aktuálne práce v podniku? − Na jar sme prostredníctvom Národnej služby pre zamestnávanie dostali dvoch zamestnancov na určitú dobu, ktorí nám v súčasnosti pomáhajú v aktuálnych sezónnych prácach, ako kosenie trávy, spiľovanie stromov, oprava a výstavba hrobiek v cintoríne. Už zjari sme sa pustili do čistenia jarkov vedľa križovatiek, lebo sa stávalo, že sa atmosférická voda vyliala na cestu. Okrem toho sme z rovnakých dôvodov upravovali obrubníky vedľa ciest. Na tieto jarné úpravy finančne prispela Obec Kovačica, ktorá nám dala zhruba 600 000 din. Aká je situácia na padinskom trhovisku? − Vzhľadom na to, že trhový deň je vo štvrtok, pravidelne pred začiatkom a po skončení trhu udržiavame čistotu, čistíme predajné pulty, ktoré

Riaditeľ VKP Padina Ján Povolný si záujemcovia môžu prenajať počas celého roka, buď na celý rok, alebo kvartálne. Kde investujete prostriedky z prenájmu trhových pultov? − Prostriedkov, ktoré získame z prenájmu, investujeme do údržby celého trhoviska. Peňazí je málo na niečo náročnejšie, ale máme plány, ako získať väčšie prostriedky, ktoré by sme mohli investovať do modernizácie. Pomocou projektov cezhraničnej spolupráce chceme napríklad získať prostriedky na zastrešenie trhoviska, alebo možno aj na výstavbu nejakej veľkej siene, v ktorej by sa konal trh. Ide o plány od skôr, ale žiaľ, doteraz sa nezískali prostriedky na ich realizáciu.

Okolo trhoviska by sme chceli vybudovať parkovisko, lebo problémom počas trhového dňa sú parkovacie miesta, ktorých je málo. Okrem toho máme aj ďalší problém. Tak pred niekoľkými dňami nás inšpektor upozornil, že čo najskôr musíme okolo trhoviska postaviť ochrannú ohradu ako bezpečnostné opatrenie. Plánujeme namontovať a zosilniť aj pouličné osvetlenie pri trhovisku, predovšetkým z toho dôvodu, že vandali často a najmä počas víkendu ničia predajné pulty a spôsobujú škodu, ktorú my musíme zaplatiť. V kompetencii VKP Padina je aj dedinský vodovod, ktorý bol vybudovaný pred takými 45 rokmi. Akú vodu v súčasnosti pijú Padinčania? − Každý mesiac odborníci z Ústavu pre verejné zdravie kontrolujú kvalitu vody a jej mikrobiologické vlastnosti. Tak ako v iných dedinách, aj my máme nainštalovaný automatický prístroj na chlórovanie vody. Podľa výsledkov možno povedať, že až na to, že obsahuje vápenec, padinská voda je zdravá. Vápenca sa nemôžeme zbaviť, ale každá domácnosť si môže namontovať špeciálny filter na jeho odstránenie. Tento vápenec

neohrozuje zdravie človeka, ale spôsobuje problémy v práčkach, hromadí sa v ohrievačoch vody a pod. Keď ide o účty za vodu, je vraj hodne občanov, ktorí ich nepravidelne platia? − Vždy sa stávalo, že sme časť dlhov len ťažko inkasovali. Verím, že je tomu na vine ťažká finančná situácia, ale prevažná časť domácností predsa pravidelne, alebo s menším oneskorením platí svoje účty za strovenú vodu. Naši robotníci napomínajú tých, čo neplatia, ale z toho je slabý osoh. Máme porozumenie aj pre tých, ktorí stratia účet, alebo zabudnú zaplatiť, čo sa najčastejšie stáva starším občanom. Niektorým sa zasa nepáči to, že je k účtu za vodu pripočítané aj kosenie trávy (92 din. mesačne). Ľudia nechápu, že úlohou VKP Padina je okrem údržby zelených plôch veľkosti 42 000 štvorcových metrov aj kosenie takmer dvojnásobne väčších plôch, kde patria detské parky, Dolná a Horná dolina, plochy vedľa trim dráhy, takže okrem väčších prostriedkov potrebujeme aj viacerých robotníkov, ktorí tú prácu načas vykonajú. Z tých prostriedkov musíme kúpiť aj palivo do kosačiek, ktorých máme 7 ručných a 2 tzv. samochodné, opraviť ich, prípadne kúpiť nové stroje.

ZO ZASADNUTIA RADY MS STARÁ PAZOVA

Túlavé psy útočia na deti i dospelých Katarína Verešová

chrbtice: „Tento úraz dieťaťa bude obec ruhé zasadnutie stáť 100- až 200-tisíc novozvolenej Rady dinárov. Svorka psov Miestneho spolozaútočila na dieťa, čenstva Stará Pazova 22. ktoré v strede Stajúna malo znovu volebný rej Pazovy jazdilo ráz. Po demisii Bodana na kolieskov ých Miljevića z osobných korčuliach. Dieťa dôvodov za predsedu Dragoslav Bonđi, spadlo a poškodilo Výkonného výboru MS novozvolený predseda si chrbticu. A to nie zvolili Dragoslava Bonđi- VV Rady MS Stará Pazova je ojedinelý prípad. ho. Schválili aj opravný Z domu zdravia a porozpočet finančného plánu MS na lície možno dostať údaje, koľko takých bežný rok a korigovali rozhodnutie prípadov už bolo a koľko peňazí o uznaniach a odmenách. obec zaplatila ako odškodné. Máme Predsa najživšia debata sa viedla dlhoročný problém s túlavými psami. v rámci „bežných otázok“, keď Michal Nedávno sme my poľnohospodári Baláž nastolil otázku túlavých psov a dokonca v poli videli na desiatky ukázal fotografiu stôp po uhryznutí zabitých psov. Myslím si, že to nie je a röntgenový snímok poškodenej riešenie. Zoberme si príklad niekto-

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

rých iných úspešnejších krajín a obcí a založme azyl pre psy, “ uviedol Baláž. V čulej debate na túto tému bolo počuť, že obec chcela vystavať dočasný azyl pre psy, ale že zodpovedajúce mimovládne organizácie tú ideu zavrhli; aj to, že psov tu vyhadzujú ľudia Michal Baláž nastolil otázku túlavých psov z Belehradu a okolitých dedín, rovnako ako Pazovčania ho spoločenstva Stará Pazova Boris vyhadzujú psov niekde inde; tiež jedi- Babík povedal, že problém evidentne ným riešením je túlavých psov zabiť; existuje, o čom sa mal príležitosť presú prípady, že ich niektorí občania svedčiť aj sám, čo treba, samozrejme, adekvátne riešiť na obecnej úrovni. dokonca ešte aj kŕmia... Na záver predseda Rady Miestne• ĽUDIA A UDALOSTI •

V ALEJI V KULPÍNE PRIBUDLA BUSTA LAZARA DUNĐERSKÉHO

Jedinečná osobnosť tunajších dejín

Katarína Gažová

nov Pavel Zima. Z hostí sa prihovoril Zoran Hadžilazin, poradca v Pokraalšej významnej osobnosti zo jinskom sekretariáte pre kultúru, slávnej rodiny Dunđerskov- ktorý vyjadril potešenie, že Klub cov bola venovaná slávnosť Kulpínčanov toto podujatie venov nedeľu 25. júna v organizácii val Lazarovi Dunđerskému z príležiKlubu Kulpínčanov tosti storočnice jeho v areáli Muzeálneho smrti. Podľa jeho slov komplexu v KulpíLazar Dunđerski bol ne. Podujatie bolo významná osobnosť, venované Lazarovi ako otec Lenk y Dunđerskému (1833 Dunđerskej, veľkej – 1917), zemepánovi, lásky Lazu Kostića, a priemyselníkovi, objeden z najvýznamchodníkovi, pivárovi, nejších podnikateľov členovi predstavenRakúsko-Uhorska, stva Matice srbskej, ktorý mal výnimočdobrodincovi a patné porozumenie pre rónovi mnohých kultúru a umenie tej kultúrnych dejatedoby. ľov tej doby. Vlastnil Podrobný životokaštiele v Kulpíne, Jelena Žigonová prečítala pis Lazara DunđerČelareve a Sokolici. úryvky z monografie ského z pera Stefana Čudo u Čibu Zomrel pred sto rokSamardžića prečítala mi, teda roku 1917, moderátorka prograa pochovaný bol v rodinnej hrobke mu Tatjana Mitićová. O monografii v Srbobrane. Čudo u Čibu, venovanej poprednej Program v slávnostnom salóne rodine Dunđerskovcov, hovorili za prítomnosti početných hostí autori Ilija Tucić a Vesna Dimitrijeotvoril predseda Klubu Kulpínča- vićová. Úryvky zo spomenutej pub-

Program osláv Dňa Selenče Sobota 1. júla – 18.00 – Fazuliáda na ihrisku FK Kriváň Nedeľa 2. júla – 10.00 – Bohoslužby v rímskokatolíckom a evanjelickom kostole – 10.00 – Šachový klub Selenča – víkendový turnaj – 18.00 – Stopy minulosti – otvorenie výstavy v Etno priestore Domu kultúry v organizácii Etno sekcie (MOMS Selenča) – 19.30 – Kultúrno-umelecký program v Dome kultúry – 21.00 – Nočný turnaj v malom futbale na školskom dvore – MO Play Sobota 8. júla – 16.30 – 20.30 – Medzinárodný futbalový turnaj – FK Kriváň 2017 Nedeľa 16. júla – 9.00 – Triafanie do hlinených terčov na strelišti Poľovníckeho spolku Jarabica 20., 21., 22. a 23. júla – 21.00 – Hudobný festival Selfest 2017 OSLAVNÝ VÝBOR DŇA SELENČE • ĽUDIA A UDALOSTI •

Bustu odhalili (zľava) Nikola Tanurdžić a Višnja Tanurdžićová -Bogdanovićová, vedľa stojí autor busty Vladimir Jokanović

likácie prečítala známa belehradská herečka Jelena Žigonová. Monodrámu o Lazarovi Dunđerskom presvedčivo predniesol populárny herec Ivan Bekjarev. Program výstupom obohatil Tamburášsky orchester RTV Vojvodina a spevom a hudbou Olivera Popadićová a Boris Gabríni. Po programe v salóne sa hostia a hostitelia presunuli do neďalekého parku pred kaštieľom, kde je umiestnená Aleja búst významných osobností z dejín Kulpína. Busta Lazara Dunđerského je jedenásta v poradí. Po príhovore predsedu

Klubu Kulpínčanov Pavla Zimu, pravnuka Lazara Dunđerského Nikolu Tanurdžića a autora busty Vladimira Jokanovića z Nového Sadu jeho dielo predstavil akademický maliar a riaditeľ Múzea vojvodinských Slovákov Pavel Čáni. Bustu svojho pradeda Lazara Dunđerského slávnostne odhalil Nikola Tanurdžić spolu so svojou príbuznou Višnjou Tanurdžićovou-Bogdanovićovou. Vyhotovenie busty a organizáciu podujatia finančne podporili Carlsberg a Dunđerski nadácia a Nikola Tanurdžić.

KRÁTKE SPRÁVY

Selenča K sviatku. Rada Miestneho spoločenstva Selenča rozhodla, že tohto roku Deň Selenče oslávia v nedeľu 2. júla, čiže presne v deň, kedy by sa podľa odhalených údajov z roku 1758 aj mal oslavovať. Pre oslavy Dňa Selenče založili oslavný výbor, ktorý sa stretol hneď po konštitutívnom zasadnutí novej Rady MS. Výbor rozhodol, že ústredná oslava bude 2. júla, keď usporiadajú ústredný umelecký program a do osláv zaradia aj niektoré sprievodné programy, ktoré sa začnú 1. júla a zakončia

koncom mesiaca. Oslavný výbor konkretizoval program, ktorý obsahuje kultúrno-umelecké a športové programy. Zároveň si pripomenú 120 rokov od narodenia spisovateľa Jána Čajaka ml., ktorý sa narodil v Selenči roku 1897. Časť programu venovanú tomuto jubileu pripraví Etno sekcia. V programoch osláv budú účinkovať žiaci, mládež, Komorný zbor Zvony, žiacky orchester Orchestrík, hostia zo Slovenska a miestne športové kluby. J. B. Ď.

26 /4757/ 1. 7. 2017

Ľudia a udalosti VÍNNY BÁL V STAREJ PAZOVE

Na zdravie novým pazovským vinotékam! Katarína Verešová

taropazovské združenie Vinohradníci a vinári okrem populárnych a častých koštoviek vína na nedávnom podujatí prejavilo svoj čoraz serióznejší prístup k výrobe vína. Ide o Vínny bál, ktorý zorganizovali v nedeľu 25. júna na priestore medzi Slovenským národným domom a divadelnou sálou, na ktorom okrem už populárnych vinoték svojráznu premiéru mali staropazovské vinotéky Kosanović a Majorský. Na tejto prezentácii ich majitelia vystúpili spoločne pri jednom pulte a s podobným úsmevom na tvári. Spoločné majú aj to, že

* LETMO

obaja sú mladí ľudia, že pri nich sedeli vo veselej nálade ich krásne manželky a že obaja vo vinohradoch na svahoch Fruškej hory majú vysadených po tritisíc viničových sadeníc. Jeden z účastníkov podujatia Nenad Kosanović hovorí, že vinicu nezdedil, ale si pozemok na fruškohorských svahoch medzi slankamenským pomníkom a Ralicou sám kúpil a vinohrad vysadil v roku 2014. − Snažíme sa vyrobiť obmedzené množstvo vína špičkovej kvality z odrôd hrozna taliansky rizling, hamburg a merlot. Pivnicu sme najprv postavili v samej vinici, ale teraz budujeme pivnicu doma v Starej

Oto Filip

Pomalosť

y mi urob toto, ja ti vybavím čosi iné. O platení sa dohodneme potom. Takéto a podobné slová už celé roky naznačujú, že sme míľami ďaleko od aplikovania súčasných európskych hospodárskych štandardov. A to všade. V tlači nedávno zverejnili údaj, že načierno robí až 65 percent autoservisov. Údaj druhý, tiež veľavravný. Hoci v Srbsku ešte od roku 2013 platí Zákon o lehotách platenia, ktorý stanovil, že obce a verejné podniky sú povinné záväzky zrealizovať za 45 a súkromné firmy najdlhšie za 60 dní, jeho ustanovenia sú len bezcenným slovom na papieri. Dokladom toho je, že sa z roka na rok zhoršuje vzťah obchodníkov k zásobovateľom. Tak sa vlani dlh obchodného úseku v Srbsku malým a veľkým distribútorom tovarov vyšplhal na 6,8 miliardy eur. Čiže o 7,2 percenta viac ako v roku 2015. Nedoplatky a pomalé vyrovnávanie záväzkov sa stalo obľúbeným manierom obchodníkov, ktorý môže v konečnom dôsledku riadne skom-

www.hl.rs

plikovať fungovanie tej neveľkej zdravej časti hospodárstva. Prím v takejto praxi hrajú podľa všetkého veľké obchodné reťazce, ktoré peniazmi patriacimi zásobovateľom vlastne financujú svoje podnikanie. Ukážkou je i Agrocor, ktorý dlhuje obrovské sumy nielen bankám, ale i dodávateľom tovarov. Malí zásobovatelia sú často prinútení čakať až dvesto dní, aby im zaplatili za to, čo predali. Na túto pomalosť si už asi zvykajú, lebo iné východisko najčastejšie nemajú. V ekonomike je už dávno v podstate známe všetko. Čo to však stojí, keď realizácia uviazla už na štarte. A ak si niekto myslí, že niet kvalitných hospodárskych kádrov, je na omyle. Okrem početných odborníkov, pôsobiacich v hospodárstve, komorách, vedeckých a iných inštitúciách, sú aj iní, nevyužití. Napríklad tých 29 doktorov ekonomických vied, ktorí celé roky čakajú na zamestnanie. Asi sa riadne načakajú, rovnako tak, ako i distributéri na svoje peniaze.

Informačno-politický týždenník

Pazove, pretože sa ťažko funguje na tej vzdialenosti. Keď vinohrad dospeje k plnému rodu, budeme potrebovať väčší priestor, – vysvetlil Nenad Kosanović. Majorskovci, pochopiteľne, majú hlboké vinohradnícke korene. Rodina dlho vlastní vinicu – kde Prezentácia pazovských vín vo dvojici: inde − v Slankamenských Nenad Kosanović a Ján Majorský Vinohradoch, konkrétne pri kríži. Na starom pozemku vysadili deda, sa vždy starali, aby vinohrad však novú vinicu s kvalitnými od- bol čistý, okopaný a aby sa dopestovalo kvalitné hrozno. Výroba vína rodami hrozna. − Toto je tretí rok ako robíme bola vedľajšia. Naši vinohradníci by víno z hrozna z našej obnovenej mali väčšmi dbať na technológiu vinice, prihliadajúc na technológiu výroby vína. Okrem na technológiu výroby výroby. Doma sme vybudovali novú pivnicu, v ktorej možno uskladniť vína mladí pazovskí vinári si najtri- až štyritisíc litrov vína, – hovorí novšie dajú záležať aj na balení Ján Majorský a dokladá, že sa vino- v pollitrových, správne uzavretých hradníctvom zaoberá od malička fľaškách s vkusne dizajnovanými a že mu v tom ochotne pomáhajú nálepkami. Na tohtoročnom Vínnom bále sa otec a starý otec. Staropazovčania sú tradične po- zúčastnili siedmi vinári. Okrem toho važovaní za usilovných vinohradní- boli tam stánky so slanými lahôdkov, avšak v súčasnosti ich v akosti kami a vínnym náradím. Na rozdiel vína predbehli Slankamenčania. od predošlých koštoviek, tentoraz Ako k tomu došlo, Janko Majorský sa platilo vstupné 300 dinárov, ako by to Pazovčania povedali: „Aby vysvetľuje: − Pazovčania, včítane môjho nebolo mufte.“

AMERIČANIA by povedali, že je to pohľad za milión dolárov. Dívať sa z Petrovaradínskej pevnosti na Nový Sad láka nielen miestnych a turistov, ale aj návštevníkov a aktérov hudobného festivalu Exit. Ešte zopár dní a Nový Sad bude zase naplno žiť starou krásou a novou hudbou. O. F. • ĽUDIA A UDALOSTI •

LALITSKÉ POĽNOHOSPODÁRSKE DRUŽSTVO POĽOKOOP SA PUSTILO DO VÝZNAMNEJ INVESTÍCIE

Silo – úspory pre budúcnosť! Juraj Pucovský

oľnohospodárske družstvo Poľokoop v Laliti obhospodaruje vlastných 461 hektárov a ďalších dvadsať z prenájmu od súkromníkov. Každoročne pestuje 80 hektárov sladovníckeho jačmeňa, 70 hektárov pšenice, 80 – 100 ha cukrovej repy, 130 ha kukurice a 140 ha sóje. Svoje obrábacie plochy si družstvo o takých 20 percent zvyšuje vďaka zavlažovacej sústave na 80 hektároch, kde v strniskovej sejbe už niekoľko rokov pestuje sóju.

né skúsenosti s podnikmi, ktoré poskytovali služby uskladnenia úrody a neslávne skončili. Za všetky množstvá zrnovín, okrem sóje, pritom aj dosušovanie kukurice, lalitskí družstevníci iným firmám platili 0,5 až 1 percento mesačne, úhrnne 35 000 až 40 000 eur za celý rok. Začiatkom júna neďaleko strojového parku PD Poľokoop, z ľavej strany cesty do Odžakov, otvorili stavenisko, prišli robotníci a stroje, aby výkopom zeminy začali výstavbu základov sila. „Uplynulo už šesť rokov odvtedy, čo plánujeme výstavbu sila. Predtým sme si zadovažovali stroje, dokončovali zavlažovaciu sústavu na 80 ha a teraz sme konečne začali túto pre nás významnú investíciu. Podľa projektu sa predvída výstavba štyroch buniek sila, každá kapacity 1 000

Tu budú tri kruhové bunky sila v Laliti

firma Statik z Kovina,“ povedal nám pred obchôdzkou staveniska v horúci, slnečný tretí júnový piatok vedúci výroby v PD Poľokoop Dipl.

Vedúci rastlinnej výroby v PD Poľokoop Radoslav Đaković

Netreba osobitne vyzdvihovať, že v poľnohospodárskej výrobe je cieľom nielen dopestovať maximálne množstvo kvalitných výrobkov, ale tie plody treba aj čím drahšie predať. V situácii, keď máme v tejto oblasti nestabilný trh a kolísavé ceny, poľnohospodárske produkty sa najčastejšie chránia v adekvátnych sýpkach a čakajú vhodný čas na odbyt, čiže predaj. Poľokoop dosiaľ nemal vlastné skladovacie kapacity okrem niekoľkých košov na kukuricu v šúľkoch, čo vonkoncom nestačí na dopestované množstvo, ako aj hangáre, kde krátkodobo, iba niekoľko dní, uskladňujú zrnoviny, najčastejšie pšenicu a jačmeň. Preto v posledných rokoch všetky množstvá omrvenej kukurice odovzdávali do síl v Báčskom Gračci, Ratkove a Odžakoch. To predovšetkým zvyšuje cenu produkcie a dokonca predstavuje aj určité riziko uskladnenia vlastnej výroby, lebo Laliťania mali aj nepríjem• ĽUDIA A UDALOSTI •

by zrno kukurice z vlastných polí mohli už v ňom uskladniť. Usporia tak najmenej tých 35 000 eur, ktoré každoročne odvádzali na dosušovanie a uskladnenie svojho obilia u druhých, budú mať možnosť na výkup a uskladnenie úrody od kooperantov a iných výrobcov. V PD Poľokoop rozmýšľajú aj o kádroch pre prácu na sile a v sušičke. Preto poslali svojich dvoch robotníkov na kurz, ktorý organizuje Poľnohospodárska fakulta

Poľokoop viac nebude pšenicu uskladňovať pod hangárom

ton, ale v prvej fáze staviame iba tri bunky. Vedľa bude sušička na obilie kapacity 10 ton/h, ktorá ako palivo má používať zemný plyn, ešte nevieme, či z potrubia, ktoré máme tu neďaleko staveniska, alebo ho dovezieme z Pančeva. Výstavba nás podľa projektu bude stáť 600 000 eur, čo možno bude aj o takých 50 000 viac, keďže sme svedkami takmer každodenných zdražení. Stavebnícke práce má za 55 pracovných dní vykonať selenčský Slovan. Výstroj talianskeho výrobcu Strahl pre silá a sušiareň doručí a montáž vykoná domáca

Ing. poľnohospodárstva Radoslav Đaković. PD Poľokoop výstavbu sila financuje z úveru, ktorý bude splácať v sume 90 000 eur ročne. Ing. Đaković nám povedal, že by to nemalo významnejšie vplývať na úspešné hospodárenie družstva, ktoré aj v uplynulom období ročne z vlastných prostriedkov investovalo do strojov, zavlažovacích kapacít a iných potrieb 120 000 až 150 000 eur. Teraz, keď budú mať vlastné silo a sušiareň, ktoré plánujú uviesť do prevádzky koncom septembra, predpokladajú, že

V blízkosti sila je elektronická váha kapacity päť vagónov tovaru

v Novom Sade, Oddelenie pre mechanizáciu, a práve v deň, keď sme ich navštívili, mali záverečné skúšky. Po dokončení výstavby aj Statik zaučí robotníkov Poľokoopu pre prácu v novom sile a sušiarni, ktoré tomuto družstvu majú priniesť významné úspory pre budúcnosť!

26 /4757/ 1. 7. 2017

Ľudia a udalosti ZAČALA SA OBERAČKA VIŠNÍ V JÁNOŠÍKU

Višní mnoho, oberačov málo Vladimír Hudec

ako aj zárobok. Koľko presne, to sa ukáže na konci, keď oberačka akmer súbežne so žatvou bude hotová a višne v mraziarni. pšenice vo višňových sadoch Z jutra ovocného sadu tento v južnom Banáte, prevažne mladý Jánošíčan očakáva, že nav Jánošíku, Plandišti a v okolitých oberá takmer vagón sladkokysdedinách sa začala aj ovocinárska lých plodov. Predá ich výkupcovi žatva – zber višní. Oberačov sme z Loznice, ktorý má sídlo v Banátzastihli v sade mladých pesto- skom Karlovci a po višne chodí vateľov višní Maríny a Miroslava vlastným kamiónom do Jánošíka, Kuľovcov z Jánošíka, ktorí ovocný takže ich netreba prepravovať sad prenajali od príbuzného. V traktorom do 20 km vzdialeného B. Karlovca. To je viacnásobne výhodné, tak z bezpečnostného aspektu, ako aj z aspektu zachovania kvality višní. Problém sú však oberači. Niežeby ich nebolo, ale ich je predsa pomerne málo v porovnaní s množstvom višní, ktoré treba pooberať, čo významne spomaľuje zber. − Hľadal som robotníkov v Jánošíku, ale tí, ktorí chcú oberať, už mali prácu. Mal som síce dohodu s veľkou skupinou oberačov z Dobrice, Marína a Miroslav Hríbovci v ovocinárstve vidia príležitosť doplniť si rodinný rozpočet ktorá by tento sad pooberala za dva − tejto rodine je zamestnaný iba tri dni, avšak deň predtým, než Miroslav, pokým Marína do ro- mali prísť k nám, pršalo. Oberačka dinného rozpočtu prispieva bedi- bola prerušená a všetko sa posunovaním belehradských bytov. V nulo. Potom sme už nesmeli viac ovocinárstve vraj videli príležitosť čakať, museli sme začať oberať, významnejšie zarobiť. hoci aj s piatimi ľuďmi, nuž sme − Zastihol som ovocný sad na začiatok doviedli desiatich v príliš zlom stave, zaburinený, oberačov z manželkinej rodnej neostrihaný. Chytil som sa s tým dediny, neďalekej Hajdušice. za pasy, viackrát som pôdu bránil Žiaľ, mnohí občania tejto časti tanierovou bránou, kosil, striekal Banátu, i keď nezamestnaní a bez totálnym herbicídom. Chýbajú stálych príjmov, sa vyhýbajú tejto mi skúsenosti v tejto práci, avšak práci, čo prekvapuje, tým skôr, že pokúsil som sa aj stromy orezať, je to vari jediná príležitosť, aby ako som len vedel, − hovorí Miro- niečo zarobili. Pre jedných je to slav Kuľa. – Ukázalo sa však, že to prplavá robota, iným zasa prekánestačí. Zostalo mnoho rodných žajú páľavy, tretím sa jednoducho haluzí, čo zasa malo za následok nechce robiť. veľmi veľkú úrodu, takže plody − Nechce sa im. Ľahšie je zostali malé. Nič sa nedá robiť, v chládku pred predajňou vypíjať celá úroda pravdepodobne pôjde pivo. Hľa, tuná medzi nami niet ani do druhej triedy, ktorá je o desať jedného užívateľa sociálnej pomodinárov lacnejšia, avšak napriek ci, hoci aj pre nich je to príležitosť, tomu očakávam dobrú úrodu, aby zarobili, − hovoria oberači,

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

V ovocných sadoch v Jánošíku a okolí je v týchto dňoch rušno

ktorých sme zastihli v Kuľovom ovocnom sade. – Nie je ľahko oberať, ale je predsa omnoho ľahšie ako napríklad okopávať kukuricu. Pri okopávaní si celý čas na slnku a v oberačke sa možno uchýliť aj do chládku, sadnúť si napríklad pod strom a oberať spodné haluze. Za každý naoberaný kilogram višní oberač zarobí 17 dinárov. Za osem hodín si tak môže „naoberať“ 1 000 až 1 500 dinárov, čo

35 kg, čiže 12 až 15 ton z jutra. Ani škorce a vrany vraj toho roku neboli také dotieravé ako napríklad vlani, hoci sme v Jánošíku počuli takú konštatáciu, že urodilo toľko, že bolo nadostač višní aj pre vtáky, aj pre ľudí. Predsa jánošícki pestovatelia pamätajú aj úrodnejšie roky, aj výhodnejšiu výkupnú cenu. Tohtoročná cena višní sa líši od jedného výkupcu k druhému a pohybuje sa od 60 do 75 dinárov.

Šikovní oberači môžu slušne zarobiť

závisí, pravdaže, od šikovnosti, ale aj od veľkosti plodov. Nie je to málo, aj keby vraj mohlo byť aj viac, vzhľadom na podmienky, predovšetkým tropické teploty, v akých sa oberá. Tohto roku sa banátski pestovatelia višní vcelku tešia hojnej úrode. Podľa slov Jánošíčana Janka Kolárika každý strom urodil 25 až

Zárobok však vážne znižuje cena oberania, ktorá je významnou položkou v štruktúre výrobných nákladov. Vcelku hojná úroda na jednej a slušná cena na druhej strane amortizuje pomerne vysoké výrobné náklady a pestovatelia sa po niekoľkých príliš zlých rokoch konečne môžu tešiť zo slušného zárobku. • ĽUDIA A UDALOSTI •

HLOŽANY

obed v jedálni čárdy. Hneď potom aj primeraný kultúrno-umelecký program. O Dni Dunaja hovorila organizátorka vydareného podujatia, predsedníčka ZE Ekos Viera Turčanová. Texty o najvýznamnejšej európskej rieke prečítala študentka slovakistiky v Novom Sade Monika Bažaľová. Žiaci nižších a vyšších tried hložianskej základnej školy predniesli básne a krátke prózy na tému prírody a jej ochrany. Nakoniec predsedníčka združenia Turčanová udelila ďakovné listiny všetkým účastníkom. Osobitné uznanie ZE Ekos za starostlivosť o okolie Dunaja za rok 2016 patrí dunajským chatárom Tanji Afrićovej a Igorovi Gogićovi; odovzdajú im ho neskoršie, keďže neboli prítomní. Program moderovala Viera Turčanová, ktorá osobitne privítala predsedu Rady Miestneho spoločen-

Deň Dunaja v réžii Ekosu Juraj Bartoš

druženie ekológov Ekos v Hložanoch už jedenásty raz vzdalo hold najväčšej európskej rieke. Usporiadali tradičné podujatie Vráťme Dunaju blankyt neba. Znovu boli pri tom aj ich priatelia z okolia. Uplynulú sobotu predpoludním (24. júna) pri rybárskej chate (teraz má názov Pod lipami 2 a nakladá ňou Gloakvalis) cezpoľných dokonca bolo vari viac než domácich. Ekosovci spolu s členmi Miestneho odboru Matice slovenskej v Hložanoch, Združenia výtvarníkov Hložianska paleta, ZŠ Jozefa Marčoka-Dragutina v Hložanoch a tamojšieho Komunálneho podniku Gloakvalis nakoniec mali dobrý dojem z vydareného kultúrno-športovo-zábavného

Zuzana Galambošová maľovala spolu s vnučkou

Škoda, že sa len päť dievčeniec zapojilo do vyhotovovania aranžmánov z materiálov (konárov, slimáčikov, mušlí...), ktoré samé vyhľadali na nábreží Dunaja. Účastníčky tejto zložky programu menom Dunajský majster umenia sa predsa dobre pobavili a svojej predstavivosti dali slobodu, takže vznikli pekné inštalácie. Na nich si dali záležať KulAranžmány z materiálov na nábreží Dunaja pínčanky Kristína

K Dunaju radi chodia umelci i múzy

Účastníci výtvarného tábora tiež s chuťou pracovali a namaľovali sadu obrazov podujatia, ktoré malo s dunajskými motívmi. Z za cieľ upozorniť na Báčskej Palanky prišli Nenutnosť ochrany Dudeljko Šušnjica, Dragan naja a prírody. Dimitrijević, Tibor Fehér, Lovu rýb udicou na Nenad Devrnja a Zvonplavák sa zúčastnilo ko Jelić, z Petrovca boli sedem žien. Víťazkou sa prítomní Samuel Legíň, stala Mária Baďanová Katarína Legíňová, Anna z Hložian (jej úlovok Legíňová a Mária Struhávážil najviac), 2. miesto rová, z Kulpína Anna Baobsadila jej spoluobbiaková, z Maglića Savo čianka Anna Dudková Spremo. Hložianskych a 3. Miholjka Bažaľoumelcov reprezentovavá z Petrovca. Zuzana li Zuzana Galambošová, Zátrochová z Petrovca Mali dôvody pre úsmevy: Viera Turčanová (zľava) Michaela Bohušová a Braulovila najväčšiu rybu. a Zuzana Žemberyová nislav Galamboš. Okrem nich rybárske Po usilovnej práci a zároveň šťastie skúšali aj Hložančanky Báďonská, Lucia Babiaková a HeMária Topolská, Zuzana Žembe- lena Babiaková, ako i Anna Hrubí- pobavení pri vode, v tropicky ková a Sofia Katiaková z Hložian. teplom dni nasledoval spoločný ryová a Anna Jakušová. • ĽUDIA A UDALOSTI •

stva Hložany Pavla Žemberyho, podpredsedníčku Zhromaždenia obce Báčsky Petrovec Annu Huďanovú, predsedníčku MOMS Hložany Máriu Bartošovú-Korčokovú a predstaviteľa Združenia výtvarníkov Hložianska paleta Karola Bartoša. Záverom len podotýkame, že začnúc rokom 2004 Medzinárodná komisia pre ochranu rieky Dunaj a Európska únia podporujú aktivity milovníkov prírody zacielené na oslavy medzinárodného Dňa Dunaja. Ako je známe, 29. júna 1994 zástupcovia podunajských krajín v Sofii podpísali dohodu o spolupráci pri ochrane a trvalom využívaní hlavnej európskej tepny. Odvtedy je tento dátum známy ako Deň Dunaja.

26 /4757/ 1. 7. 2017

Ľudia a udalosti K VÝSTAVE ZRKADLO DEJÍN V MÚZEU MESTA NOVÝ SAD

Nevšedná prechádzka Oto Filip

otografia – téma nevyčerpateľná rovnako ako dejiny, udalosti či ľudia, ktorých takmer stoosemdesiat rokov zobrazuje a znázorňuje. Ešte pred 160 rokmi viacerí teoretici vyzdvihovali, že úlohou snímky je evidovať skutočnosti precízne a nezaujato, nakoľko to ten nerozumný stroj zvládne, prípadne tvrdili, že ide o zrkadlo s pamäťou. Plnú krásu fotografie ako historického a dokumentárneho prameňa si možno všimnúť na výstave Zrkadlo dejín alebo Snímky belehradských fotoreportérov 1930 – 1941, prebiehajúcej od 16. júna v Múzeu mesta Nový Sad. Ide vlastne o zábery zo zbierky Svetozara Grdijana, fotoreportéra novín Vreme, do ktorých nastúpil

Autor Darko Ćirić

ťami, spoločnosťou, Belehradom, športom... O vznik a náplň podujatia sa najviac pričinil autor výstavy a poradca belehradského múzea Darko Ćirić. – Ako by ste najstručnejšie opísali obsah podujatia? O aké fotografie vlastne ide? – Sú to fotoreportážne zábery, ktoré vznikli v redakcii novín Vreme v období medzi dvoma svetovými vojnami, hlavne od roku 1930 do roku 1941. V našom múzeu uvedené fotografie Svetozar Grdijan (druhý sprava) vedieme ako Fond Svetozara Grdijana. Vravím v druhej polovici dvadsiatych ro- to preto, lebo autorom prevažnej kov. Zábery tematicky mnohoraké, časti záberov, vyše deväťdesiat perzaoberajúce sa nielen kráľovskou cent, je samotný Grdijan. Sú síce rodinou, ale aj politikou, udalos- na výstave aj zábery iných fotoreportérov novín Vreme, dokonca aj fotografov predvojnového Belehradu, ktorí spolupracovali s vtedajšou dennou tlačou, no je ich podstatne menej. – Významným segmentom sú zábery športové... – Svetozar Grdijan spolu so svojím kmotrom, priateľom a súperom z Politiky Acom Simićom pravidelne sledoval športové Z čias dokončovania budovy parlamentu diania, takže táto ob-

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

lasť je pravdepodobne najlepšie krytá v rámci zbierky, akú máme. A nie je to mála zbierka. Je v nej viac ako 10 000 zaevidovaných negatívov. Jednu menšiu časť, Chvíle oslavné pozostávajúcu z približne 1 500 záberov, ktorá je v študijnej zbierke, sa nám ešte nepodarilo identifikovať. – Námety sú rozdielne... – Jasné, že tematika je pestrá, lebo to je dané skutočnosťou, že sa tlač dávno zaoberá životom v jeho plnej šírke alebo Nezvyčajná expozícia bohatstve. Preto sme výstavu tematicky rozdelili do šiestich celkov, od kráľovskej rodiny po šport. Svetozarovi Grdijanovi nešlo toľko o dynastiu či o nejakých vládcov a politický príbeh, ale snažil sa znázorniť pri jej členoch ten ľudský, prípadne rodinný aspekt. Osobitnou vzácnosťou zbierky je Prípravy na zimnú vykurovaciu sezónu v roku to, že rekonštruuje výzor 1936 predvojnového Belehradu. Aj slumy, chatrče na jeho periférii, aj elitné budovy, ktoré vtedy stavali v strede mesta. Mne je zvlášť zaujímavá a významná oblasť menom spoločnosť. Je totiž skutočne široká, zahrnujúca všetko možné: od náboženských podujatí, cez snímky zamerané na status žien a detí, po módu, dokonca i kriminalitu. Vôbec všetko, Jeden z kráľov predvojnovej gymnastiky: Leon Štukelj (1898 –1999) z čoho pozostáva ten v podstate jednoduché: preniesť pestrý život mesta. – Výstavu si pozreli Belehrad- takýmto spôsobom inému, iným čania a turisti, teraz je v Novom prostrediam, svoje skúsenosti. Dôležitá je, samozrejme, aj tá spätná Sade... – Ide o jej druhú destináciu. Bol väzba. Je tiež veľmi žiaduca. Dúfam, by som rád, keby sa jej púť tým že je Zrkadlo dejín zároveň pekným neskončila. Nazdávam sa, že zmys- štartom dobrej a sľubne sa šíriacej lom muzeálnej práce a výstav je ďalšej spolupráce dvoch mestských lepšie sa navzájom zoznámiť. Je to múzeí. • ĽUDIA A UDALOSTI •

S KATOU KARÁSEKOVOU Z DOBANOVIEC

Oddych pri výšivkách Jasmina Pániková

aj tá možnosť sa mi ponúkla,“ hovorí a berie do rúk výšivku. To nás neprekvapuje, keďže všade vôkol vidíme vyšívané vankúšiky, obrusy... „Áno, rada vyšívam. Kedy som začala? Ešte ako dievka a vidíte, tá láska pretrváva dodnes. Kedysi som vyšívala vankúše, plachty, vankúšiky, obrusy... Jednu časť som darovala susedám a rodine, druhú časť mám tu doma. Vyšila som mnoho košieľ a opleciek pre náš Slovenský dom, a aj teraz vyšívam jedno. Či sa mi

racovať nezištne, pracovať preto, lebo to robíme radi a chceme pomôcť svojej spoločnosti, je dnes zriedkavejším javom. Oveľa častejšie počuť a vidieť, že je niekto činný iba preto, lebo má z toho určitý zisk. Avšak nie je všetko také čierne. Aspoň nie v každej našej dedine. Existujú aj takí, ktorí jednoducho chcú pracovať. Napriek svojmu veku či zdravotnému stavu. Skvelým príkladom toho je Dobanovčanka Kata Karáseková. Už na začiatku rozhovoru nám prezrádza, že sa roboty nikdy nebála. Ako hovorí, pre ľahkú prácu nie je stvorená. Vždy chcela pracovať pre rodinu, pre iných. Spolu s manželom Štefanom v roku 2004 obnovili známe Priadky, ktoré sa v Dobanovciach uskutočňujú pravidelne každý rok. „Začiatok bol ťažký, ale pekný,“ spomína si pani Karáseková. „Zozbierali sme peniaze, vylíčili miestnosti, napiekli kadečo a zorganizovali Priadky. Bolo ťažšie než dnes, ale všetci sme boli zapojení do toho, pomáhali sme rovnako. Nie ako dnes. Dnes už takmer nikto nechce robiť. Keď si len spomeniem, ako sme s kamarátkou Markou Sý-

Jej výšivky skrášlili početné výstavy a časti krojov

korovou robili po celý deň..,“ hovorí so štipkou smútku. Nenechajúc nás dokončiť otázku, či jej predsa chýbajú tie dni, rýchlo odpovedala: „Samozrejme! Ako by mi nechýbali? Zažila som toľko krásnych chvíľ, zoznámila som sa s mnohými ľuďmi... Jednoducho boli sme ako jedna veľká rodina, ktorá cestovala po celej Vojvodine, na Slovensko... Som z chudobnej rodiny, keď sme sa s manželom zobrali, takisto sme boli chudobní. Chodila som aj na zárobky a, pravdaže, necestovala som nikde. Vďaka aktivite v spolku

chce? Aj napriek chorobe vyšívam každý deň. Vyšívanie ma upokojuje. Niekto číta knihy, ide na prechádzku, a mňa upokojí vyšívanie. Vždy som rada vyšívala, ale aj prala či žehlila, buď obrusy, alebo kroje, no musím povedať, že ma niekoľkokrát až srdce zabolelo, keď som videla, ako naškrobené a vyžehlené kroje niekto iba zhúžval a šmaril do auta. Nebolo mi ľúto času, ktorý som tomu venovala, ale tej lásky, ktorú som vložila do toho. Za svoju prácu som nikdy nič nepýtala. Robila som to a stále robím preto, že to mám rada, avšak niektorí ľudia by si to mali vážiť,“ uzaviera naša spolubesedníčka a pokračuje v ladení farieb na oplecku.

ODMENY PRE NAJLEPŠÍCH. V utorok 20. júna predseda Zhromaždenia obce Šíd Velimir Ranisavljević udelil primerané odmeny najlepším žiakom základných a stredných škôl z územia obce. Medzi odmenenými žiakmi sú aj dvaja Slováci. V Strednej škole Nikolu Teslu v Šíde najlepšou žiačkou 3. 2 triedy obchodného smeru je Nataša Chovanová a najlepším žiakom 4. 5 triedy je Darko Dierčan (na fotografii). Predseda Zhromaždenia obce odmenil spolu 35 žiakov a vo svojom krátkom pozdravnom prejave prisľúbil, že pre väčšinu z nich Šídska obec zabezpečí aj St. S. štipendiá na ďalšie školenie.

POUGÁR

Juraj Bartoš

Bumbumbum-bumbumbumbumbumbumbumbumbum!

ehehehéééj! Počujete ma tam dolu na Dolniakoooch?! Bubnujem vám dneska až hen z Horniakov. Jój, čo je tu, vážení, super! Vlastne bolo fajn. Ibaže sa ozval hlas, ktorý zbožňujem ako koza nôž. Haló, lapaj, chytaj sa bubna! Parom ho, aby ho, aj s tým hlasom! Hlasom svedomia... Až sem, poniže Tatier, počujem, ako tam doma šomrete – hundrete, temer zlorečíte. Vraj prečo dve komemo... prepáčte: dve koagu...,

• ĽUDIA A UDALOSTI •

kolaudá..., prečo dve inaugurácie?! A prečo nie?! − vravím vám. No tak čo, keď francúzsky prezident nastúpil do funkcie bez veľkej slávnosti? Azda my občania Nášho Pokropokrokového Srbska môžeme za to, že Francúzi nemajú ani na zanedbateľných 5 000 ton, prepáčte, kilogramov mäsa? Alebo že pán Makaró..., pardon, pán Macron, čerstvý prezident Francúzska, nemôže zabezpečiť na prijatie toľko hostí z domova, z niekdajšieho domova, zo zahraničia (dávneho

i nedávneho možno i budúceho) ako náš nový prezident a frišký expremiér a hlava Srbskej pokrokovej strany (2-3 v jednom? No a čo!)? My veru za to nemôžeme. My nikdy nemôžeme za to i oné. Tobôž za to a za to oné nemôže náš pán Vučić. Môže za to sám pán Macron a jeho súkmeňovci. Ktorí jednoznačne nemajú bohatú históriu ani silnú ekonomiku, a tak, prirodzene, nemajú ani adekvátny vzor. Na rozdiel od nás niekdajších Juhoslovanov (socialistických,

a potom i spolkových). Ktorí sme si dávno a raz a navždy zakódovali vznešenú mantru, podľa ktorej mantry My sme Titovi a Tito je náš! Ako i tú ešte krajšiu: Aj po Titovi − Tito! No a tak, my u nás, keď ideme inaugurovať, máme z čoho vychádzať. Súdruh Tito síce až takú vznešenú inauguráciu nemal ani raz, ba dokonca ani súdruh − pán Milošević, ako ju mal pán Vučić, ktorý hostí na druhý diel inaugurácie pozval (tuším toľko hostí, koľko kilogramov mäsa tu bolo spomenuté!) podľa spôsobu, akým boli pozvaní hostia, vysokí štátnici a pod. z celého šíreho sveta – na pohreb súdruha Tita; nuž ale... Sviatok je sviatok? A Bumbumbum! je bumbumbum!

26 /4757/ 1. 7. 2017

Ľudia a udalosti

Invalidi varili v Hložanoch Juraj Bartoš

Temerín, Žabalj a budú tam aj hostia, naši priatelia zo Zreňaninu. Prídu tiež predstavitelia mestskej správy Nového Sadu, odovzdajú víťazom medaily a diplomy…“ O druhej popoludní som bol pri Loveckom dome s foťákom. Tváre ľudí, ktoré predtým boli akési unavené, teraz, hľa, žiarili spokojnosťou až radosťou. Najmä tváre víťazov. Žiaľ, nevedel

olo štvrtkové skoré predpoludnie, keď v Petrovci milá pani pristavila mikrobus, ktorý sama riadila. Po chvíli som už sedel vo vozidle. Mali tam pre mňa nielen miesto, ale aj prekvapenie. Po ceste mi technická tajomníčka Združenia paraplegikov a kvadriplegikov novosadského regiónu Stanka Mekićová ozrejmila, o čo ide. Vezie invalidov. Nie − ako som sa domnieval − do Oázy, kam každý deň odchádzajú početní turisti. Nasmerované mali − do Loveckého domu. „Ideme na súťaž vo varení guláša v kotlíkoch. Naše združenie počíta asi 100 členov z obcí Báč, Báčska Palanka, Báčsky Petrovec, Beočín, Nový Sad, Srbobran, Sriemske Karlovce, K pohárom víťazov patria i úsmevy

som, že invalidi budú súťažiť nielen o najlepší guláš, ale aj vo vrhu oštepom a guľou, a že usporiadajú i preteky v šprinte na invalidných V príjemnom areáli Loveckého domu v Hložanoch vozíkoch. sa invalidi cítia ako doma Ľudia sa nezdráhali hovoriť otvorene ich rodiny, teda tých, ktorí sa o o drámach, v ktorých pri- nich starajú… Prečo Hložany? šli o pohyb na vlastných Dali sme na radu nášho člena z nohách a sú odkázaní na vašej peknej dediny Jána Ferku a starostlivosť iných. Ani sme tu už asi šiesty − siedmy rok o problémoch, na ktoré zaradom. Odchádzame aj inam, denne narážajú v dôsledku no sem sa zvlášť radi vracianedostatočnej starostli- me, lebo tu sú ľudia výnimočne vosti spoločnosti o túto ústretoví, prívetiví, prostredie je časť populácie, ktorou ži- nádherné…“ Nemôžem nedodať, že nádvot kruto zatočil. O tom všetkom inokedy, tu ešte herní sú veru aj ľudia vo vozíniekoľko slov dobrej duše koch. Bezpečne si zasluhujú podstatne viac, než im spoločnosť pani Stanky: „Občas si niekam vyra- poskytuje. Pokým však aj ona zíme, aby sme sa pobavili, sama (spoločnosť) pokrivkáva, aby sa ľudia rozptýlili. Je sotva sa im blysne na lepšie časy. to dobre aj pre nich, aj pre Žiaľ.

HLOŽANY

Penzisti sa pekne pobavili J. Bartoš

opýtali sa navzájom na zdravie, posťažovali sa... Hložianski penzisti am, kde kedysi sedávali v žiac- a invalidi práce si znovu našli čas kych laviciach a tešili sa z menej pre seba v terajšej kaviarni Pod či viac žičlivého detstva, stretli lipami, v niekdajšej „Novej škole“. sa zase. Aby oprášili spomienky, Vo štvrtok 22. júna podvečer sa ich tam zoskupilo, spolu s hosťami z okolia, takmer sto. So širokým úsmevom na tvári predseda Spolku penzistov Ján Haška privítal predsedu Rady Miestneho spoločenstva Hložany Pavla Žemberyho a svojich kolegov – podľa veku a zdravia – z KulKoktail životného optimizmu a nostalgie za rokmi mladosti; záber z kultúrno-umeleckého pína, Maglića, Petrovca a Kysáča. Skôr programu

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

než si prisadli k spoločnej večeri, prítomní sa povzniesli aj duchovne – pri krátkom kultúrno-umeleckom programe. Literárnymi p r í s p e v k a - Penzisti vyplnili obidve sály kaviarne Pod lipami mi motivovanými životnou jeseňou prispeli programu sa veru v podaktorom Zuzana Dudková (po slovensky oku zaperlilo... Po jeho ukončení a po srbsky), Zuzana Galambošová šumeli potôčky spomienok – pri a Anna Galambošová, pokým Zuza- ďalšom, pravdaže, znovu krásnom na Šranková vo svojom prísloveč- a podnetnom návrate do rokov ne žartovnom tóne „nakukla“ do mladosti a detstva. Koktail životného optimizmu Ulice osloboditeľskej. Na dôvažok predseda Spolku penzistov Haška a nostalgie za rokmi mladosti; prečítal aj krátky dojímavý list záber z kultúrno-umeleckého Zuzany Jonášovej z Kovačice. Počas programu . • ĽUDIA A UDALOSTI •

S DOCENTOM MIROSLAVOM KMEŤOM Z FILOZOFICKEJ FAKULTY UNIVERZITY MATEJA BELA V BANSKEJ BYSTRICI

Ústredný archív SEAVC sprítomňuje dejiny vojvodinských Slovákov Katarína Verešová

„N

aša publikácia predstavuje súbor materiálov – prezentujúcich rôzne témy z histórie dolnozemských Slovákov v 19. a v prvej polovici 20. storočia. Dosiaľ žiadna iná publikácia dokumentov nebola výlučne zameraná na dolnozemskú problematiku komplexne, t. j. zachytávajúc reálie slovenských enkláv na území Maďarska, Rumunska, Srbska a Chorvátska,“ uvádzajú v úvode svojej knihy Dokumenty k dejinám dolnozemských Slovákov 1 autori Miroslav Kmeť, Alica Kurhajcová a Soňa Polónyová z Filozofickej fakulty Univerzity Mateja Bela v Banskej Bystrici. Treba povedať, že Ján Gomboš vo svojej knihe Slováci v južnej časti Dolnej zeme roku 2008 zmapoval len oblasť juhovýchodného Maďarska so slovenským obyvateľstvom. Odvtedy na Katedre histórie tejto fakulty vládne záujem o komplexnejšie zobrazenie dejín Slovákov mimo hraníc Slovenska. Doc. PaedDr. Miroslav Kmeť, PhD., je vysokoškolský učiteľ, didaktik katedry, koordinátor pre pedagogickú prax, garant ŠP učiteľstvo AP história v kombinácii, gestor rozširujúceho štúdia histórie (HiEr) a zároveň odborný garant vzdelávacích aktivít Metodického centra UMB pre Slovákov žijúcich v zahraničí (na obdobie 2017 – 2021). Občas navštevuje Srbsko, komunikuje s kolegami – odborníkmi v Novom Sade a Belehrade a vždy sa ochotne zastaví aj v Starej Pazove, kde so svojimi kolegami z katedry na Hurbanovskej fare, kde sídli Ústredný archív Slovenskej evanjelickej a. v. cirkvi v Srbsku, zvyčajne skúma určitú oblasť záujmu. S profesorom Miroslavom Kmeťom na bádateľskú návštevu do Starej Pazovy prišli aj doc. PhDr. Peter Mičko, PhD., vysokoškolský učiteľ – člen Katedry histórie, prodekan pre vedeckovýskumnú činnosť a • ĽUDIA A UDALOSTI •

doktorandské štúdium, a PhDr. aj monografia v dvoch vydaniach Anton Hruboň, PhD., vysokoškol- v Maďarsku a v Rumunsku – Histoský učiteľ – pracovník Katedry riografia dolnozemských Slovákov európskych kultúrnych štúdií. v 19. storočí. Postupne som vydal Predtým sa o archívnu pozostalosť ďalšie publikácie s dolnozemzhromaždenú v Starej Pazove skou problematikou ako Na margo zaujímali odborníci z Historického dvoch storočí (2010), Krátke dejiny ústavu Slovenskej akadémie vied dolnozemských Slovákov 1 (2012), v Bratislave, Katedry etnológie Historiografia dolnozemských a folkloristiky FiSlovákov v prvej lozofickej fakulty polovici 20. storov Nitre (napr. jeden čia (2013). Spolu z najvýznamnejs kolegyňou Bernaších znalcov Doldetou Ottmárovou nej zeme etnológ sme vydali knihu prof. PhDr. Ján Na žírnej rovine... Z príbehu Čabana Botík, DrSc.), Divadelného ústavu Michala Žilinského v Bratislave, ako aj z (2014), v ktorej sme Filologickej fakulty sa zaoberali mimov Belehrade a Firiadne významnou lozofickej fakulty postavou Dolnej v Novom Sade. zeme, slovenskej O najnovších i maďarskej históvýskumoch a plárie. Išlo o dôležitú noch rozprávali Docent Miroslav Kmeť postavu dejín ev. sme sa s docentom cirkvi v Uhorsku – Miroslavom Kmeťom počas jeho dištriktuálneho dozorcu, politika, štátneho úradníka a prominentnépobytu v Starej Pazove. Aké zaujímavosti ste objavi- ho historika, hlavného redaktora li medzi Slovákmi žijúcimi vo publikácie o dejinách protestantVojvodine? ských cirkví v Uhorsku z roku 1907 – Keď som tu bol prvýkrát, robil v rozsahu 794 strán. V nasledujúsom na projekte, ktorý sa týkal Slo- cich dňoch odovzdávame do tlače vákov mimo hraníc Slovenska po publikáciu Dokumenty k dejinám druhej svetovej vojne. Samozrej- dolnozemských Slovákov 2 pre me, vtedy som si pozrel aj niektoré obdobie rokov 1945 – 1990 (v veci, ktoré sa viazali k obdobiu spolupráci so Soňou Polónyovou spred vojny. Priznám sa, niektoré a Ondrejom Drugom), do ktorej informácie boli pre mňa nové, k sme zaradili aj niektoré materiviacerým sa u nás na Slovensku ály zo staropazovského archívu. človek len tak ľahko nedostane. Aj teraz robím podobnú tému, Spomeniem napríklad, ako to bude sa týkať najmä kultúrnej vyplýva z korešpondencie, takú roviny vzájomných kontaktov konfrontáciu medzi Ladislavom medzi Dolnou zemou a Horniakmi. Zgúthom [erdevíckym farárom] V ÚA SEAVC v Srbsku zatiaľ nie a Vladimírom Hurbanom Vladimí- sú zozbierané všetky doklady, rovom [pazovským farárom]. Bola vrátane korešpondencie, ktoré veľmi zaujímavá, až pikantná svo- sú zaujímavé pre bádateľov. jím spôsobom, ako aj mnohé iné Objavili ste predsa dačo k tejzáležitosti, čo sa týka aj socialistic- to vašej téme o vzájomných kého obdobia a ktoré sa dajú po- kontaktoch medzi významnýrovnať s vývojom u nás za komu- mi osobnosťami na Slovensku nizmu. Teraz sa práve sústreďujem a tuná? na 19. storočie. Dávnejšie som už – Áno. Týka sa to predovšetkým vypracoval projekty a z toho vyšla rodinného života Hurbanovcov,

Štúrovcov a Jurkovičovcov. Je tam veľa mien, ktoré som našiel v ich osobnej korešpondencii, rôznych kňazov alebo príbuzných, a tá korešpondencia je veľmi živá, čiže jasne vypovedá o tom, ako vtedy naša vrstva inteligencie žila. Samozrejme, tam nevidíme nejaký rozdiel medzi Horniakmi a Dolniakmi. V kultúrnej rovine je to absolútne jedna krajina. Ja som sa snažil nájsť určité špecifiká a tie sa dajú nájsť. Netýka sa to len Starej Pazovy, ale aj ďalších lokalít, či už je to Nadlak alebo Békešská Čaba, a vždy sa tak snažím nájsť toho, predovšetkým farára, ktorý má výrazný záujem o históriu a literatúru – a hľadám, akým spôsobom korešpondoval, ako písal, ako sa zaujímal o veci. Veľmi pozoruhodné listy boli napríklad medzi Samuelom Bodorovským z Banskej Bystrice a Ľudovítom Haanom, ev. kňazom a historikom v Békešskej Čabe. Ale ja som Bodorovského listy našiel aj tu v Starej Pazove, takže som si ich odfotil a môžem s tým ďalej pracovať. Je to veľmi zaujímavý materiál. Cieľom založenia ÚA SEAVC v Srbsku bolo zhrnúť na jednom mieste dokumenty, v origináli alebo v kópiách, a to práve kvôli bádateľom, ktorí skúmajú túto oblasť života vojvodinských Slovákov. Aké pocity máte vy, keď prídete do tohto archívu? – Ja ho považujem za vynikajúcu myšlienku. Tu jednoducho človek nájde pokope mnohé veci, a to nielen ja, ale aj iní moji kolegovia. Nájdu tu materiály k rôznym lokalitám obývaných Slovákmi a bez tohto archívu by bol náš výskum sťažený, lebo by sme museli obchádzať rôzne fary a často to nie je možné v rámci výskumných pobytov, finančne i časovo limitovaných. Toto ohromne uľahčuje prácu bádateľov a tým zároveň sprítomňuje dejiny vojvodinských Slovákov na Slovensku.

26 /4757/ 1. 7. 2017

Ľudia a udalosti

ROZLÚČKOVÁ SLÁVNOSŤ KOVAČICKÝCH ÔSMAKOV. Žiaci záverečného ročníka Základnej školy Mladých pokolení maturitný večierok mali vo štvrtok 22. júna v kovačickej reštaurácii Glamour. Na slávnosti sa prítomným najprv prihovorili niekoľkí žiaci a neskoršie odzneli dojímavé príhovory triednych profesorov Márie Kotvášovej, Zuzany Putnikovej, Evy Poliakovej-Hrkovej a Sanje Bojkovićovej, ako i riaditeľky Aničky Bírešovej. Predtým než sa začal slávnostný tanec s rodičmi školské vedenie udelilo žiakom vysvedčenia a diplomy za výnimočné úspechy. Tohto roku si Vukov diplom zo spolu zhruba 70 ôsmakov zaslúžili tri žiačky: Anastasija Atanacková, Ema Farkašová a Jarmilka Hriešiková, ktorá sa zároveň stala žiačkou generácie (na snímke s riaditeľkou). Po oficiálnej časti nasledovala zábava, na ktorej slávnostné ovzdušie dýchalo krásnymi vôňami, úsmevmi na tvárach a dobrou náladou. A. Ch.

STRETNUTIE DRUHEJ GENERÁCIE KOVAČICKÝCH GYMNAZISTOV. Pri konci školského roka sa usporadúvajú maturitné večierky žiakov základných a stredných škôl. Tam si spolužiaci sľúbia, že sa znovu uvidia o desať rokov. Žiaci 4. 2 triedy druhej generácie prírodovedného smeru kovačického gymnázia, narodení roku 1953 sa doteraz stretli osemkrát. Stretnutie pravidelne usporadúvajú každých päť rokov. Tohto roku sa najprv zvítali v miestnostiach školy, kde sa im pripojili bývalý riaditeľ gymnázia Martin Toman, triedny profesor Juraj Lačok a profesori Ildika Horvátová a Samuel Kráľovský, a potom si spoločne zaspomínali na život v žiackych laviciach, učenie, výlety... Neskoršie v reštaurácii pokračovali v rozhovoroch, kamarátení, spomínaní na uplynulé roky. Na záver sa dohodli, že sa do budúcna pokúsia stretávať každý rok. A. P. Foto: S. K.

NA KUS REČI S KAROLÍNOU KALKOVOU Z PIVNICE

Štipka kreativity jej nechýba Danuška Berediová

eru nechýba! Táto šikovná Pivničanka si s dobrou organizáciou nájde času na všetko. Je profesorkou angličtiny v základných školách v Pivnici a Selenči. Pritom je matkou štyroch detí a má na starosti veľkú domácnosť. Vo voľnom čase šije, najviac džínsové kabelky, a to na šijacom stroji, ktorý zdedila po starej mame. Ako a kedy sa zrodil tento váš koníček? – Pred niekoľkými rokmi som najprv začala šiť obaly na Biblie. Prvý obal som ušila pre staršieho syna. Veľmi sa mi to pozdávalo, lebo Biblia na takýto spôsob zostala zachovaná. Aj keď mu vypadla, nerozpadla sa, lebo ju obal chránil pred otvorením. Videla to moja

www.hl.rs

kamarátka a poprosila ma, či by som niečo podobné neušila aj pre jej dcéru. A tak sa to začalo. Doteraz som ušila niekoľko stoviek obalov. Niektoré skončili aj v zahraničí – v Chorvátsku, Bosne, Maďarsku, na Slovensku, v Česku, Austrálii. Kabelky som začala šiť pred tromi rokmi. A znovu tú – prvú pokusnú – som zhotovila pre seba. Nie je najkrajšia, ale pre mňa je najmilšia. Je to džínsová kabelka s modrou zvedavou sovou a farebným náhrdelníkom. Odvtedy každá kabelka bola inakšia, a preto je každá unikátna. Ako vykresľujete tieto kabelky a čo vás inšpiruje? − Kreslím farbami na textil, ktoré sa nanášajú štetcom. Sú to špeciálne štetce na textil a spolu s farbami si ich objednávam cez internet.

Informačno-politický týždenník

Karolína s jej kabelkami

Kabelky možno prať, dokonca i v práčke. Farby sa nestratia a ani na slnku nevyblednú. Obľúbené motívy sú mi kvety, sovy, žirafy, vtáky, mačky, víly atď. Kabelky šijem aj na objednávku. Napríklad ak si niekto objedná kabelku pre staršiu pani, snažím sa, aby tie farby boli skôr pastelové a motív vhodný, napríklad nejaké kvety. Ak to má byť kabelka pre školáčku, potom sú farby pestré a pridám tam rôzne stuhy a perly.

Šijete ešte niečo? − Ruksaky pre škôlkarov, rukavice do kuchyne, posteľnú bielizeň, záclony, ozdobné vankúšiky s biblickým veršom alebo nejakým mottom, prípadne menom, ako aj baby tašky na veci pre bábätko. Ako si nájdete času na to všetko? − Máme veľkú domácnosť, 4 deti vo vekovom rozpätí 17 rokov (najstarší) až 7 mesiacov (najmladšia). Práce okolo domácnosti a varenia je veľa. Šijem hlavne vo večerných hodinách, alebo keď bábo spí. Nie je to každý deň, to by sa nedalo. Je to zhruba dvakrát týždenne. Pozerať televíziu ma nebaví. Ten čas radšej využijem na moje záľuby – čítanie a ručné práce. Lásku k ručným prácam som zdedila od mojej mamy. Naučila ma vyšívať, štrikovať a šiť. V základnej škole sme mali veľmi užitočný predmet domácnosť, na čo si čitateľky strednej generácie určite spomínajú. Tu som si tieto zručnosti zdokonalila. Ale nestačí niečo iba vedieť. Je potrebné mať k tomu i vzťah, nájsť si na to čas a nezaškodí ani štipka kreativity. • ĽUDIA A UDALOSTI •

OSEM DESAŤROČÍ BELEHRADSKÉHO VEĽTRHU (2)

Špecializované a iné podujatia Oto Filip

populárnom Sajmišti sa pravidelne konali rôzne ajväčší a jeden z najstarších výstavy, módne prehliadky, veľtrhov v tejto časti Európy koncerty, revue luxusných je už takmer storočie najdôáut. Za tri roky práce sa ležitejším podujatím, výkladnou výstavný priestor neustáskrinkou kedysi juhoslovanského le rozširoval výstavbou a v súčasnosti srbského hosponových pavilónov. Počas dárstva, no takisto miestom, na jesenného veľtrhu v roku ktoré radi chodili a dodnes cho1940 bolo osem pavilónov dia aj obri svetového priemyslu vo verejnom a dvadsaťtri a podnikania. Niekdajší v súkromnom Panoráma veľtrhu z vtáčej perspektívy generálny riaditeľ Bevlastníctve. lehradského veľtrhu Svoje národné pavi- obnovenia Belehradského veľtrhu Dr. Siniša Zarić pri lóny mali Maďarsko, zdevastovaného vojnou. Medzníkovým sa stal rok 1957, príležitosti 60. výročia Rumunsko, Taliansko, Veľtrhu techniky poČeskoslovensko, Tu- keď už v prvých jarných dňoch na dotkol: „Účinkovať na recko a Nemecko. Kry- pravom nábreží rieky Sávy začali Belehradskom veľtrhu tý výstavný priestor vznikať kontúry objektov, aké svet ako vystavovateľ a návmal rozlohu takmer dovtedy nevidel. Za pomerne krátštevník znamenalo byť 27 000 štvorcových ky čas vznikol úchvatný stavebný i svedkom poznatkov metrov, ten otvorený komplex. Celé malé mesto pozostáo Belehrade, meste, až 180 000 štvorco- vajúce nielen z obrovských, na tie časy veľmi moderných veľtrhových ktoré bolo a zostalo vých metrov. mostom medzi civiliV rokoch 1941 hál, ale aj s objektmi na ubytovazáciami a rozličnými až 1944 bola nielenže nie a stravovanie hostí, s colnicou, kultúrami. Belehradský prerušená veľtrhová nákladnou rampou, zmenárňou, veľtrh ako jeden z pičinnosť, ale veľtrh bol kinom, ambulanciou, tlačovým lierov toho mosta sa Nové mesto v meste vznikalo neuveriteľne rýchlo takmer úplne zničený. strediskom, poštou. Usporiadatelia vždy snažil toto mesto Ako najväčší koncen- veľtrhu v uvedenom roku vytlačili a túto krajinu prezentovať tým dzinárodný salón áut, prebiehajúci tračný tábor v Srbsku a druhý podľa i mnohé prospekty, plagáty, letáky, najlepším možným spôsobom.“ od 5. do 15. marca 1938. Na takmer veľkosti v Juhoslávii, Sajmište sa katalógy v cudzích rečiach. Dokonca Len pár údajov: v roku 1937, keď desaťtisíc štvorcových metrov 107 stalo symbolom početných zloči- bol natočený i dokumentárny film vznikol, prvý veľtrh navštívilo okolo vystavovateľov prezentovalo až nov nemeckých okupantov. Vojna s názvom Belehradský veľtrh. Rok 1957 nielen pre Belehrad, tristotisíc ľudí, čo je viac než Beleh- 375 modelov osobných a náklad- Belehrad doráňala azda tak ako ných áut, autobusov, žiadne iné mesto v Juhoslávii. Stopy ale i z mnohých iných hľadísk mal motocyklov, bicyklov, ničenia a kataklizmy boli všade, tak historický význam: podpísané sú traktorov, dokonca na priemyselných objektoch, ako Rímske zmluvy ako jeden zo záki jeden motorový ba- i na objektoch infraštruktúry, ako ladov neskoršej európskej integráger. Počas ďalšieho sú mosty, cesty, komunálne sústavy. cie, zjavili sa prvé ručné elektrické roku uvedený salón Po ukončení vojny roku 1945 už hodiny značky Hamilton elektric, rozšírili o výstavu v nasledujúcom roku bolo jasné, Egypťania zase otvorili Suezský katurizmu a ciest, aby že nastúpi program obnovy Ju- nál, Veľká Británia detonovala svoju v roku 1940 bol uspo- hoslávie. Bol založený na urýchle- prvú hydrogénovú bombu, úradné riadaný v rámci Jar- nom raste energetickej, surovinovej Titove narodeniny sa od toho roku ného veľtrhu vzoriek. a technickej základne, no medzi začali oslavovať i ako Deň mladosti, Rok čo rok veľtrhy jeho prioritami nebolo i obnove- Juan Fangio získal rekordný piaty získavali na popula- nie hospodárskych potenciálov titul v pretekoch Formula 1, Sovieti rite, takže sa v správe hlavného mesta. Ťažký priemysel sa zdolali prvý úspešný test interkonSpoločnosti pre veľtrh zo strategických dôvodov presúva tinentálnej balistickej rakety R-7 z roku 1939 uvádza, do vnútrozemia, Belehrad sa stáva s doletom 6 000 kilometrov, v USA Podpredseda vlády Rasim Ljajić počas že na prvých troch hlavne administratívno-politickým sa len v roku 1957 zákonom začalo návštevy stánkov na májovom Veľtrhu podujatiach tovar a kultúrnym strediskom Juhoslávie. garantovať hlasovacie právo černotechniky vystavovalo takmer Zatlačený do druhého plánu, mest- chom, vyrobené je prvé auto značky rad vtedy mal obyvateľov. Podobne tritisíc firiem zo sedemnástich krajín. ský priemysel je nielen skromný, Trabant, laureátom Nobelovej ceny bolo aj v roku 1957, v časoch prvého Aj to, že bolo zaevidovaných viac ale aj extenzívny. Pri takýchto po- za literatúru sa stal Albert Camus... povojnového a obnoveného veľtr- ako 550 000 návštevníkov. meroch je jasné, prečo sa počas (V budúcom čísle: Technika hu, ktorý tak architektonicky, ako V priebehu jarných a medziná- prvého povojnového desaťročia bola zase základom) i staviteľsky, či z hľadiska vystavu- rodných jesenných veľtrhov na ani nenastoľovala veľmi otázka

• ĽUDIA A UDALOSTI •

júcich, infraštruktúry a návštevníkov, bol považovaný za európsku senzáciu. O tri desaťročia neskoršie, v roku 1987, len Medzinárodný salón áut navštívilo viac než pol milióna ľudí. Na stánok na Novoročnom jarmoku, ktorý sa konal desať mesiacov predtým, sa dlho čakalo na rad. Za začiatok špecializovaných veľtrhov možno považovať 1. me-

26 /4757/ 1. 7. 2017

Zlatá brána

Boris Vozár, 1. 2, ZŠ Ľudovíta Štúra, Kysáč

Môj orchester Keď som bol malý, vždy som chcel hrať na nejakom hudobnom nástroji a mať svoj orchester. Môj starý otec a jeho brat boli muzikanti, a preto aj ja mám veľkú lásku voči hudbe. Môj prvý záujem o hudbu bola klaviatúra. Pamätám sa, že mi zajačik doniesol malý pianíno a mal i mikrofón. Vtedy som po celé dni niečo hral a spieval. Keď som bol trochu starší, bubnoval som po hrncoch a zbieral som si dináre na nové bubne. S mladším bratom a bratrancom som nacvičoval u deda hrať v garáži. Dedko nám dal svoju mixetu a zosilňovače a znelo to ako pravý orchester. Hrali sme na sesterniciných narodeninách a tu sme dostali aj pekné peniaze. Môjmu šťastiu nebolo konca. Predstavoval som si, že sme na obrovskom ihrisku a že je pred nami na tisíce ľudí, ktorí nám tlieskajú. Teraz som však dostal gitaru, darček od deda, na ktorej sa pomaly cvičím hrať a niečo aj komponujem. Myslím si, že keď narastiem a keď sa naučím hrať na gitare, budem mať svoj orchester a budeme dobre hrať. Simon Macko, šiestak, ZŠ Nestora Žučného, Laliť

www.hl.rs

Všetci viete, ako vyzerá javisko na Detskom folklórnom festivale Zlatá brána. Je to veľký zámok, na ktorom mnohí z vás minulý víkend tancovali a spievali. Žiaci z Kysáča nám ho aj nakreslili a žiačky z Jánošíka znázornili seba v kroji.

Autoportrét: Suzana Hučkov á, ZŠ T. G. Masar yk šiestačka, a, Jánošík

V kroji: Vaňa Megová, šiestačka, ZŠ T. G. Masar yka, Jánošík

Saša Asodi, 1. 2, ZŠ Ľudovíta Štúra, Kysáč

Igor Pavlov, 1. 2, ZŠ Ľudovíta Štúra, Kysáč

Ján Marčok, 1. 2, ZŠ Ľu

Informačno-politický týždenník

dovíta Štúra, Kysáč

• DETSKÝ KÚTIK • •

Mozaika

ROČNÍK XVII 1. júla 2017 ČÍSLO

215

MAGAZÍNOVÁ PRÍLOHA

Z obsahu X. JUBILEJNÝ TAMBURICA FEST

Z Deronje do Nového Sadu Danuška Berediová

na tohtoročnom Tamburica feste, ktorý trval od 20. do 24. vetová asociácia festivalov a júna v centre Nového Sadu. umelcov (WAFA) vyhlásila festival Organizátorov cena potešiTamburica fest za najlepší festival la, zvlášť preto, že sa tohto etno hudby v Európe. Toto prestížne roku konal v poradí desiaty Tamburica fest. Otvorenie festivalu spríjemnili tamburáši Udelenie ceny Od Baha do sevdaha bolo odôvodnené tým, že Tamburica fest časti, Veľký tamburášsky orchester je zvláštna kultúrna misia RTV Vojvodina, ktorý oslavuje 60 rokov na svetovej úrovni a fes- pôsobenia, Akademický súbor ruských tival, ktorý na rozdiel od národných inštrumentov moskovskej väčšiny nie je biznisom, filharmónie, finalisti relácie Nikad nije ale skutočne zachováva kasno a Bajaga a instruktori. Prvý Tamburica fest sa konal v roku tradíciu a má jedinečný charakter pre prínos k 2008 v dedine Deronje. Vlani sa festival svetovému kultúrnemu konal aj v Novom Sade, aj na Petrovaradínskej pevnosti a tohto roku iba dedičstvu. Na Tamburica feste v centre Nového Sadu. Začal sa v utorok od roku 2008 vystúpi- otvorením výstavy umeleckého tábora lo okolo 160 orchestrov Tamburica fest a výstavy fotografa zo všetkých meridiánov. Martina Candira, ktorý zaznamenával Z výstavy umeleckého tábora Tamburica fest Tohto roku pri príležitosti diania na tomto festivale počas predjubilea vystúpilo okolo 600 chádzajúcich 9 rokov. Priateľskou kraocenenie bolo udelené riaditeľovi a za- účastníkov: víťazné orchestre minulých jinou festivalu tohto roku bola Ruská kladateľovi festivalu Jovanovi Pejčićovi festivalov, nové orchestre v súťažnej federácia.

Po nečase – čas býva!

Str. 2

Danica alebo poučenie z Babylonu Str. 6

Lievance s ovocím

Str. 8

Tamburica ako inšpirácia

Výstava v Katolíckej porte, kde bola improvizovaná Etno ulička

Mozaika VAJFERTOVE DNI V PANČEVE 2017

Po nečase – čas býva!

VČERA, DNES, ZAJTRA...

Ján Špringeľ

no najskôr v snahách kultúrne a turisticky ančevo bolo oživiť mesto. Tretie svojho času Dni Đorđa Vajferta hospodárskym zo začiatku júna sú gigantom dvadsaťmiliópríkladom výbornej nového štátu,“ prihovára organizácie podujasa nám jeden z početných tia z kultúrneho tuPri tomto americkom oldtimeri sa rád chcel návštevníkov tohtoročných rizmu. odfotiť nejeden milovník áut Dní Đorđa Vajferta. „SprieKultúrnych akcií vodca“ Stefan sám v zlatých bolo 9. a 10. júna habadej, časoch pracoval vo dvoch z každého rožka troška, pre naslovovzatých pančevských hociktorú generáciu. Zábavy podnikoch: rozličného druhu neúrekom: „Skláreň bola jediná na vý- Kovinčania sa obliekli do tradičných krojov hudobné skupiny pestrých robu takzvaného rovného a okrášlili podujatie zo susedného okresu žánrov sa striedali na javisku skla na Balkánskom poloako na bežiacom páse oba strove. Dlho som aj šofédni, v starej časti mesta roval autobus miestneho zorganizovali ako vlani aj prepravcu. V sídelnom Veľtrh domácich mikromeste južného Banátu bolo pivovarov. aj ďalších dvadsať firiem, Vedúci Turistickej orktoré zamestnávali od 500 ganizácie Pančeva sa do 3 000 ľudí. Za prácou snažia, aby krásu ich do Pančeva sa sťahovali mesta videli netradične: Ivan a Isidora Zvekićovci pricestovali desiatky, stovky, tisíce: na webových stránkach na cyklistickú akciu do Pančeva zo mladších, vzdelaných, neturisti či návštevníci, aj Zreňanina – na bicykloch zamestnaných. Rafinériu, prostredníctvom droPetrochémiu, Utvu zbúralo nov s kamerami. NATO, a to iné sme si (z) Najnovším hitom je ničili sami. Dnes je opak plavba Tamišom na Medzi menšími pivovarmi nechýbal ani ten pravdou, keď ide o robo- najstarší v bývalej Juhoslávii; trojica mužov katamaráne. Nietu neďaleko Tamiša: moja pokračuje v tradícii výroby tekutého horkého koľko týždňov premanželka je už rok gastar- chleba z pivovaru v Ritiševe pri Vršci, založeného pravovali loďkou po beiterkou – zdravotnou v marci roku 1991 rieke spoluobčanov sestrou v Kaiserslauterne. a turistov zdarma: s Syn sa vydal po jej stopách. Zdravot- z hospodárskych rán slimačím cieľom vedieť, vidieť a zatempom. Stopy po bombardova- žiť i iné Pančevo. Lebo po níkom v Nemecku je už štvrťrok.“ Ako i v nejednom inom meste ní sú nezmazateľné. Pokrok je ale nečase predsa čas býva. v Srbsku, Pančevo sa zotavuje v posledných rokoch viditeľný možIlustrátor a karikaturista Nikola Dragaš okrem portrétovania počas podujatia zorganizoval pre pančevských školákov aj školu karikatúry a na vystavených prácach v strede mesta bol ústrednou postavou ich spoluobčan, dobrodinec, priemyselník a guvernér Đorđe Vajfert

„P

Sama radosť pre najmladších: prechádzka s parádnymi koňmi vo fiakri

Dôkladný obdiv obľúbenca – z každej strany

HLAS ĽUDU | 1. 7. 2017 • 26 /4757/

TURÍCE SÚ V LALITI POZNAČENÉ STARODÁVNYM ĽUDOVÝM ZVYKOM

Chlapci chránia máj Juraj Pucovský

tarodávny ľudový zvyk stavania mája v Laliti sa trochu líši od tých vo väčšine iných našich dedín. Lalitskí Slováci odjakživa máje stavali v noci na Turíčnu nedeľu, ktoré stáli hrdo vzpriamené necelé dva dni, aby ich v Turíčny pondelok podvečer za opravdivej ľudovej veselice zvalili. Od najstarších čias po príchode na Dolnú zem stavanie mája pre lalitských slovenských mládencov bola nielen ľudová tradícia významná pre celú dedinu, ale aj prí- Zabezpečme máj rebríkmi ležitosť na dobrú zábavu a rozptýlenie. Máje sa spravidla pivnice prichystal niekoľko fliaš stavali pred domami bohatých, dobrého domáceho vína a pálenhrdých a obľúbených dievok. ky, ktoré sa potom dva dni leskli Chlapci si v sobotu podvečer svä- osvietené slnečnými lúčmi na kotodušných sviatkov prichystali nári vysoko nad zemou. Takto dlhú hradu, niekedy aj dve, ktoré ozdobený máj mládenci v sobotu

Ešte trochu nech stojí

spojili veľkými klincami, kramľami a upevnili drôtom, aby dostali vysokánsky máj, až ponad stĺpy dedinského elektrického vedenia. Na vrch pripevnili väčší listnatý konár, najčastejšie z topoľa alebo agáta, ktorý zoťali zo stromu rastúceho vôkol dedinských jám – begejov, ako ich v Laliti volajú. Zelený konár ozdobili pestrými ručníkmi a stužkami, ktoré im dala tá dievka, pred ktorej domom máj stavali. Dievkin otec z vlastnej

po polnoci vztýčili, aby ho v nedeľu ráno, keď ľudia šli do dediny, ženy a muži sa náhlili do kostola, videli a mohli komentovať, ktorým to bohatým, pekným a vzácnym dievkam mládenci vystavali máj. Váľanie mája v Turíčny pondelok podvečer predstavoval pre Laliťanov opravdivý sviatok. Pri máji sa vždy zhrnulo mnoho ľudí, mládeže, detí... Nikdy nechýbala ani hudba, veď často pri týchto príležitostiach do Lalite prichádzal známy hus-

lista zo Selenče, populárny báči Ďurko Zolňan so svojou kapelou. Hudba vyhrávala, mládež tancovala ostošesť. Zvedavé mamy a staré mamy, k t o r é s e d e l i Deti rýchlo „ošklbali“ ozdoby z konára na stoličkách vynesených z okolitých domov, mali dobrú výdrž, šťastný otec aj pozorne sledovali, s ktorým Paľ- viackrát odchádzal do pivnice, aby kom, Miškom, Jankom... tancuje naplnil vyschnuté poháre a fľaše! Tak bolo voľakedy. A dnes? ich Anka, Marka, Katka, Zuzka... V čase, keď vážNezriedka sa nene zaúradovali vedeli načudomobily, počítače, vať tomu, že ich iné v ýdoby tk y dcére či vnučke modernej doby sa páči práve ten a veľký počet lamládenec, ktolitských dievčat a rého by ony vari chlapcov odišiel nerady za zaťa! študovať, pracoTrvalo to tak, až vať, jednoducho kým sa nezmržiť do miest a zaklo, keď napokon hraničia, v Laliti máj zostal ležať aj tohto roku na na zemi, mládenTuríce 4. a 5. júna ci z konára sňali bol máj. Vystavali ručníky a stužky, ho dedinskí chlapktoré najlepší ka- Keď narastiem, ci, niektorí prvýmarát, nech ne- budem aj stavať... krát, pred Domom povieme frajer, vrátil dievčaťu. Pravdaže, všetci kultúry, na rohu Ulíc maršala Tita tí, ktorí stavali a váľali máj, ako aj a Čmelíkovej. V pondelok podvečer, keď ho váľali, nebolo tam tak ako voľakedy. Chýbala živá hudba, tú z hudobných nosičov sme počúvali, peknú, slovenskú... Netancovalo sa, lebo neprišla ani jedna dievka, nesedeli tam preto ani zvedavé mamy... Kým chlapci pomaličky odkopávali máj, až kým ho na zmrákaní nezvalili, vôkol pobehoval kŕdeľ malých, šantivých detí pod dozorom starostlivých očí svojich mám, ktoré si iste zaspomínali na chvíle, keď pre nich mládenci stavali máj. Z nádvoria Domu kultúry sa šírila vôňa variacej sa fazule s údeným mäsom, ktorú na konci všetci, aj náhodní okoloidúci, s chuťou zjedli. Ako to varíš fazuľu? Lalitskí chlapci aj tohto roku hudobníci sa počastovali s obsa- ochránili starodávny ľudový zvyk hom fliaš, ktoré sa dva dni visiace svojich predkov. Skromne, bez na konári vysokého mája knísali dostatočnej pozornosti svojich na vánku báčskej roviny. Stávalo odcudzených spoluobčanov. Lepsa, keď bola nálada a mládenci šie aj tak ako nijako!

III

Mozaika V IVANJICI PRVÝKRÁT

Tam, kde čas plynie o čosi pomalšie Oto Filip

nie to takmer neuveriteľne, ale je to tak. Napriek všetkým peniazom, nazbieraným vedomostiam a nespočetným možnostiam cestovať, zdá sa, že zďaleka nepoznáme všetky kúty, nieto ešte zákutia vlasti. Aj v časoch, keď cestovateľská vášeň dokáže vylákať na iné meridiány, do ďalekých štátov a krajov, alebo možno práve preto, zabúdame, že mnohé zaujímavosti sú takmer na skok od nás. Len takých päť, možno šesť

chutí nová autostráda, aj sme videli domy až trápne opustené a nedokončené, no aj extra moderné, kochali sme sa aj v kráse zelenej prírody. A keďže sú bez porovnania opisy v podstate zbytočné, stačili sme si ako novinársky manšaft, pozostávajúci z príslušníkov rôznych generácií a s pestrými redakčnými zadeleniami, uvedomiť, čo nám celkovo ako podnikateľom vlastne chýba. Najmä štipka vynaliezavosti a dobrá dávka úsilia na zdolanie prvých priečok spejúcich k vyš-

V západnom Srbsku sa hodne pozornosti venuje dopravnej infraštruktúre

hodín trvá cesta z Nového Sadu do Ivanjice: krásneho mestečka, rázne dementujúceho známy výrok: Čím južnejšie, tým smutnejšie. Pohnúť sa jej v ústrety, v to dosť prázdne novosadské ráno, znamenalo overiť si neskoršie a na tvári miesta konštatovania pár známych, ktorí v tejto časti západného Srbska už boli. A odkázali, že odísť tam, ozaj stojí za to. Srbsko by asi nebolo tým, čím je, keby sa v ňom nesnúbila všednosť s kontrastom, chudoba s bohatstvom, nádej s rozčarovaním. Po Belehrade sa to stále viac potvrdzovalo každým prejazdeným kilometrom. Aj sme sa trmácali cestami nekvalitnými, vyskúšali sme aj pred Čačkom a pri ňom, ako kolesám kombi

ším métam. V pamäti dodnes žijú spomienky na neraz navštívené Slovinsko, kde sú lúky a pasienky nepredstaviteľné bez dobytka,

Sobotňajšie podvečerné ticho

REPORTÉRI

Jedinečný kamenný most

neporovnateľne krajšie úpätia hôr dodnes smutne zívajú prázdnotou. Treba sa potom diviť, že je dobytkárstvo zanedbané, že sa azda aspoň dvojnásobne menej ako rastlinná výroba podieľa na celkovej produkcii pôdohospodárskeho odvetvia? – Zdá sa mi, že Obrovská sila malej vody som kdesi prečítal a azda každá domácnosť, ak sa údaj, že je teraz menej dobytnevie vynájsť inde, dokáže sa ka ako v ďalekom roku 1910, – uplatniť aspoň vo vidieckom konštatuje s istou rezignáciou turizme. Tie naše prázdne, no v hlase kolega Miomir Filipović z Mitrovice. A môže sa aj inak. Dôkazom toho je Arilje, prvý sused Ivanjice, ktoré už roky žije slušne na základe červeného zlata. Malina všade, kamkoľvek sa pozrieš: pred domom a za domom, pred mestom a v meste, na ulici a inde... – Podľa oficiálnych údajov táto zaberá 15 800 hektárov pôdy, najviac, samozrejme, v Arilji a okolí, kde dokonca existuje aj pomník maline, – rozpráva známy poľnohospodársky odborník Brana Gulan, konštatujúc, že je podľa jeho odhadov pod ňou už možno aj dvadsaťtisíc hektá-

HLAS ĽUDU | 1. 7. 2017 • 26 /4757/ rov pôdy. Príroda dala, príroda okolí príroda nešetrila na krávzala. Lukratívny exportný poľ- se: sú tam nádherne čisté rieky nohospodársky artikel, ktorým a potoky, kopa lesov, prírodných sme známi vo svete, riadne naštrbili tohtoročné poveternostné pomery, najmä zima. Úrodu dakde znížila až o polovicu. Treba to prežiť, a potom sa vydať ďalej. Veď nemôže každá jar byť k maline natoľko krutá a mrzutá. Do koneč- Pekná myšlienka na každom väčšom strome nej destinácie Ivanjice sme dorazili kdesi po a iných pamätihodností. dvanástej. Už v prvých chvíľach Ivanjica je aj mestom kontrasv nej nám bolo jasné, prečo ju tov. V samom jej srdci, v strede niektorí návštevníci a odborníci zaraďujú do tej triedy lákavých destinácií, ako je napríklad Dubrovník. Pokoj, krásna hlavná ulica so zvláštnymi architektonickými skvostmi, vôňa prírody a neznečisteného vzduchu a vody. Len more chýba. Z turistického sprievodcu sa možno dočítať, že v meste na juhozápade Srbska, v údolí rieky Moravice, ktoré je súbežne jednou z najväčších obcí v Srbsku, učupenom medzi viacerými horami, vrátane Golije, ktorá je od roku 2001 pod ochranou UNESCO a jedinou prírodnou Rezerváciou biosféry a Parkom prírody, žije vyše tridsaťpäťtisíc obyvateľov. Ivanjica, nachádza- Suchozemská loď deťom júca sa na nadmorskej výške 468 metrov, už roky má status mesta, je na ľavej strane ulice, vzdušných kúpeľov. Ani v jej vedúcej ku kamennému mostu,

Pomník revolúcie

pomník generálovi Dražovi Mihajlovićovi a na tej pravej obrovská mozaika – Pomník revolúcie rozmerov 5 x 2,4 metrov, odhalený presne pred šiestimi desaťročiami, autorom ktorého je Đorđe Andrejević-Kun. Kamenný most, pripomínajúci trochu ten chýrečný mostársky, je jedinečný stavebný úkaz. Je totiž najväčším jednooblúkovým mostom v štáte, vystavaný pred vyše storočím, v rokoch 1904 – 1906. Dĺžka oblúka spájajúceho dva brehy rieky Zelene je všade dosť Moravice je dvadsaťpäť metrov a šírka sedem Príbehov o nej je veľa, škoda metrov. Most je dodnes funkčný. len, že v tú májovú sobotu dvere A keď sa človek vydá smerom miestnej Turistickej organizácie od centra k štvorhviezdičkové- boli zavreté. Veď nie je podstatné len mať, ale aj vedieť, a ešte viac sa dokázať etablovať a predať. Škoda len, že sa mesto, ktoré sa ešte pred osemdesiatimi rokmi začalo organizovane zaoberať turizmom, ešte stále nedopracovalo k jeho hviezdnym chvíľam. A predpoklady na to má: aj na vidiecky turizmus, aj na turizmus zdravotný – Ústav pre špecializovanú rehabilitáciu a kúpele Ivanjica – no najmä na ekologický turizmus. Mnohí s oveľa menej toho dosiahli omnoho viac. To

mu hotelu Park, v ktorom sme boli ubytovaní, nemôže ho nezaujať krásny skutočný park. Zaujímavý nielen stromami, premyslene hravým detským ihriskom, ale aj svojráznymi pútačmi, obsahujúcimi krásne myšlienky na stromoch. Keď mnohí iní ani len netušili, čo to ten elektrický prúd je, Ivanjica, pred viac ako storočím, mala už hydroelektráreň. Kapacitou neveľkú, no preto krásnu. Načim vôbec lepšia ukážka veľkej sily malej vody? Hoci mesto v Moravičkom pásme najradšej stotožňujú s Futbalovým klubom Javor, Ivanjica je v lete i dejiskom Nušićiády.

Pútač pred domom Dražu Mihajlovića

však už patrí k inému príbehu o nás a našich náturách, o svojráznom bohatstve, ktoré máme, no s ním nenakladáme správne. Aspoň nie tak, aby z toho bol väčší osoh...

Mozaika Z PERA MAJSTROV: ĽUBOMÍR FELDEK

Rozprávka nás zachránila K eď sa príslušníci nejakého národa usilujú definovať svoju národnú mentalitu, vždy si pomáhajú tak, že sa porovnávajú s niektorým susedným národom. My Slováci sme žili vyše sedemdesiat rokov v spoločnom štáte s Čechmi, a preto najradšej definujeme svoju mentalitu tak, že ju porovnávame s českou. Z toho porovnávania nám ako základný rozdiel vychádza, že čo Čech musí napísať, to Slovákovi stačí porozprávať. Preto je pre Slováka niekedy dosť ťažké úspešne korešpondovať s Čechom. Aj keď sa Slovák zmôže na list, ktorý pošle svojmu českému priateľovi, český priateľ, len čo dostane list, v ten istý deň odpovie. Slovák mu odpovie, povedzme, o dva týždne – a Čech zase v ten istý deň. Slovák o dva mesiace a Čech zase ihneď. To vražedné české tempo Slovák napokon nevydrží, vzdá to,

INÍ PÍŠU

už neodpovie – a čaká na osobné stretnutie, keď si to bude môcť s českým priateľom všetko povedať bez písania. Najradšej pri víne. Nechcem vás strašiť, ale často je to naozaj tak, že keď zhodíte list z lietadla do stredu džungle, skôr naň dostanete odpoveď, než keď ho pošlete poštou na Slovensko. Živým dôkazom toho, že my Slováci preferujeme ústne podanie pred písomným prejavom, je napríklad aj moja vlastná žena, spisovateľka, ktorá porozprávala pri posedeniach s priateľmi tisíce poviedok, a tým to pokladala za vybavené a neobťažovala sa ich napísať. Napísala ich iba zopár – keď som nad ňou stál s revolverom. To, že sa stalo synonymom slovenskej mentality ústne podanie, nie je náhoda – má to svoje hlboké historické dôvody. Slováci sú starý národ s mladým spisovným jazykom. Až v trinástom storočí sa zaznamenávaná sloven-

čina začína objavovať najprv len po jednotlivých slovách a vetách, aby potom s plnou silou vyrazila na zemský povrch v 19. storočí. Ako sa jej podarilo prežiť? Ako inak – ústnym podaním. Generácia ju odovzdávala generácii od úst k ústam a naši predkovia, veľkí rozprávači, ju kultivovali najmä v rozprávkach. Úzko teda súvisí, že štúrovci, generácia slovenských vzdelancov, ktorá konečne v 19. storočí kodifikovala slovenčinu ako spisovný jazyk, boli zároveň aj generáciou, ktorá veľkú časť svojej energie venovala zbieraniu a zaznamenávaniu slovenských ľudových rozprávok. Pavla Dobšinského, ktorý toto generačné zberateľské veľdielo napokon usporiadal a vydal, nazývame slovenským Homérom. A tak sa dostávam k vysvetleniu, kde sa berie v kultúre malého národa disciplína, ktorú sa odvažujeme

rovnaní s nešťastníkmi z masových hrobov bol jej príbeh vlastne šťastný. A predsa nie celkom. Každý rok je v Bratislave mesiac fotografie, každý rok si sem príde pozrieť fotografické výstavy aj výprava

študentov FAMU – a každý rok vo výprave Danica chýba. Obyčajný študentský zájazd z Prahy do Bratislavy totiž pre ňu znamená komplikovaný vízový problém, pretože je Srbka. My Slováci sme síce celkom nezabudli, ako nám kedysi Belehrad otváral cestu za železnú oponu – slovenské víza sú vraj pre Srbov zatiaľ aspoň zadarmo. No len čo sa podriadime Schengenu, už nebudú. Tyčou klietky, v ktorej dnes musia žiť mladí Srbi, rovnako pevnou ako iné štáty EÚ, sa stane aj Slovensko. Zavolal som do Prahy svojej dcére Aničke: „ Môžeš mi zistiť, čo na to všetko hovorí Danica?“ Odpoveď bola trochu prekvapujúca: „Nemôžem. Danica je v Brazílii.“ „Kde vzala vízum?“

ukázať aj svetu. A nemám na mysli len modernú slovenskú literatúru pre deti, ale aj modernú slovenskú grafiku a knižnú ilustráciu, ktorej predstaviteľka pani Maja Dusíková je tu medzi nami. Aj slovenskí grafici a ilustrátori sú dedičia slovenskej ľudovej rozprávkovej tradície. Rozprávka zdedená ústnym podaním, to je ten spoľahlivý základný kameň, na ktorom všetci staviame. Rozprávka, ktorá zachránila slovenský národ a jeho reč v dávnoveku, nás totiž zachraňuje stále znova. Zachránila nás aj počas tých štyridsiatich rokov, ktoré sme absolvovali v socializme. Bola bezpečným azylom pred neslobodou a ideológiou a vďaka nej slovenská literatúra pre deti aj slovenská knižná grafika a ilustrácia vyšli z toho obdobia zázračne nedotknuté. Presvedčuje nás o tom aj záujem a vysoké hodnotenie našich vzácnych talianskych priateľov, vďaka ktorým sa dnes naša práca dostáva do povedomia talianskej verejnosti. Som šťastný, že som mohol byť pri tom. (redakčne krátené) (2001)

Danica alebo poučenie z Babylonu N iet hádam dnes uprostred Európy väčšieho Babylonu, než je Praha – a je v ňom doma aj moja dcéra Anička: takmer každý jej priateľ má inú národnosť. Napríklad na FAMU sa stala jej kamarátkou mladšia kolegyňa, takisto študentka fotografie, Danica. V III. ročníku sa tam študuje aj akt. Aby nemuseli platiť modelom, študenti si pózujú navzájom – tak sa Danica dostala na Aničkine akty, ktoré vyšli vlani aj ako ilustrácie slovenského vydania Nezvalovej Manon Lescaut. Môžem to prezradiť, Danica je na nich nevinne krásna. Nevinne krásna Danica je však aj nevinne potrestaná. Ako stredoškoláčka zažila v Belehrade vojnu, neskôr sa dostala na štúdium do Prahy. Stálo to veľa peňazí a vybavovačiek – no v po-

Mozaiku číslo 215 pripravil Oto Filip

„Zaplatila si ho.“ Chcel som sa dozvedieť aspoň, čo na to hovorí manžel mojej dcéry, v Prahe žijúci mexický maliar Eduardo Lara, tak isto Danicin kamarát. „Umenie nepozná hranice, ale umelci áno,“ tlmočila mi Anička jeho odpoveď. „Výborný aforizmus. A ešte čo?“ „Už nič.“ poučila ma Anička. „ Mladí cudzinci v Prahe si všetko riešia sami a usilujú sa žiť svoje životy ďaleko od politiky.“ Jasné. Čo iné im aj ostáva? Veď v tomto prípade aj európska politika žije svoj život ďaleko od života mladých Srbov. (2007) Zo zbierky Homo politicus, edícia Zrkadlenie, Slovenský literárny klub v ČR, Praha 2008

HLAS ĽUDU | 1. 7. 2017 • 26 /4757/

(DUCHA)PLNKY

Výber: Oto Filip

Smiech je liek

Na margo

Po nedeľnom zápase príde v dedinskej krčme za rozhodcom futbalista z porazeného mužstva a pýta sa ho: – Ako sa má váš pes? – Aký pes, veď ja žiadneho nemám, – bráni sa rozhodca. – Ach, bože, – prevráti oči futbalista, – slepý, a ešte ani psa nemá...

Jesenné práce: Najviac toho zorú / ľudia bez názoru: T. Janovic. Burina je opozíciou prírody proti vláde záhradníkov: O. Kokoschka. Najväčšími atrakciami Tatranského národného parku sú kamzík a – Slovák: S. Radič. Posledná jeseň, ktorú si užijeme, bude jeseň života: A. Nonym.

– Vieš, – poučuje otec svojho syna, – aj ja občas tresnem nejakú kravinu. Ale najskôr si ju vopred riadne premyslím... – Sir, – vraví sluha starému lordovi, – vaša škótska sesternica vám poslala k sviatkom pohľadnicu. – Vážne? – čuduje sa lord. – A celú? Stojí dôchodca pred obchodom s potravinami a dumá: –Tak teraz neviem... Stojím tu s prázdnou taškou a márne premýšľam, či som už bol nakupovať alebo iba idem? Rozzúrená manželka kričí na svoju polovičku: – Bola som to ja pekná hlupaňa, keď som si ťa vzala! – To je iba polovičná pravda, drahá, – oponuje jej muž, – pekná si nebola nikdy. Príde skín do pekárne a pýta si chlieb: – Biely či čierny? – spýta sa ho predavač. – Provokuješ? – zadrapí sa skín. – Nápis v bare: – Ak pijete, aby ste zabudli, zaplaťte láskavo vopred.

1. – 7 . 7. 2017

POČASIE

Príde muž do lekárne a pýta sa: − Nemáte niečo na čkanie? Lekár sa natiahne cez pult a bez varovania buchne muža do chrbta: − Tak čo, pomohlo to? − Neviem, − odpovie prekvapený muž. – Musím sa spýtať manželky. Čaká v aute.

ŽIAKO/VOLOVINY

Milan Lechan

Slovná zásoba sa na rozdiel od zásob v komore neustále zväčšuje. Jedným z najdôležitejších druhov poézie je próza. Andrej Sládkovič miloval Marínu, ale pretože bola potom tučná a vydala sa za iného, dal prednosť Detvanovej Elene. Dialóg je, keď dvaja hovoria. Monológ je, keď nadáva len jeden a ostatní počúvajú. Hamlet je najväčšia osobná tragédia Williama Shakespeariho. Básne sú verše, ktoré sa recitujú, ale nečítajú. Keď sa dívam v televízii na detektívku, zabitého poznám skôr ako páchateľa. Balada je epický žáner ľudskej spoločnosti. Ivan Krasko bol muž nakazený básnictvom. Na mňa v triede nie je dobre vidieť, lebo som skrytý talent. Podľa časopisu Slovenské pohľady, 11/2016

Niekoľko viet

Elias Canetti

Na skutočnom básnikovi si najviac cením to, čo mu hrdosť prikazuje zamlčať. Úspech je pre ľudí ako jed na potkany – veľmi málo z nich prežije. Každý jazyk má svoj špecifický spôsob mlčania. Nepriateľ môjho nepriateľa nie je mojím priateľom. Filozofom môže byť aj ten, pre ktorého sú ľudia rovnako dôležití ako myšlienky. Nikdy never tomu, kto vždy hovorí pravdu. Spálil všetky svoje knihy a presťahoval sa do verejnej knižnice, kde sa stal pustovníkom. Fragment, 1/2014

Vypadnuté z O. K. Ondrej Kalamár Život dokonale sadne len tým, ktorí si ho navlečú bez skúšania. Ženy sú veľké podvodníčky. Takmer každá sa aspoň raz v živote vydáva za niekoho iného. Vždy, keď nájdem úsmev, hneď si ho nasadím. Pán doktor, ja som zdravý! Nebojte sa, z toho vás vyliečime... Nerobte si starosti. Lebo ich budete mať. Na niektorých ľuďoch je pravá len ich faloš. Mňa veru ani smrť nerozdelí. Keď už byť šašom, tak aspoň v dobrom cirkuse. Kto vešia hlavu, je sám sebe katom. Uhol dopadu sa rovná uhlu podrazu.

Aforizmy spod čapice Ľudo Majer Nič nie je také zlé, ako to na začiatku vyzerá... Ono sa to časom ešte zhorší. Kým sa neprestaneš trápiť tým, že niečo nestihneš, nikdy nič nestihneš v pohode. Kým nepijete viac, ako je zdravé, pite pokojne ďalej. Rovnako ako jedna kvapka motorového oleja znečistí celý kubík vody, jeden blbec pokazí celý deň. Až vtedy, keď o niečo ide, sa ukáže, kto za čo stojí.

Povedali Nešťastie zdrví len toho, kto sa dal oklamať šťastím. Seneca Niet úprimnejšej lásky, ako je láska k jedlu. George Bernard Shaw Niektorí rodičia, a, bohužiaľ, aj učitelia zabúdajú, že dieťa chodí do školy preto, aby sa tam postupne učilo, a nie aby hneď všetko vedelo. Václav Martin

sobota

nedeľa

pondelok

utorok

streda

štvrtok

piatok

20˚ | 31˚

17˚ | 27˚

14˚| 27˚

13˚ | 27˚

16˚ | 28˚

18˚ | 32˚

17˚ | 31˚

VII

Mozaika RADY A NÁPADY

Výber: Elena Šranková

IBA PRE LABUŽNÍKOV

TIPY NA KRAJŠIE BÝVANIE

Ako prežiť leto v horúcom byte?

Lievance s ovocím Suroviny: 150 g hladkej múky, 1 vajce, 150 ml mlieka, 1 lyžica masla, 2 lyžice kryštálového cukru, 4 lyžice oleja, 1 kypriaci prášok Takto sa to podarí: Zmiešame najprv suché zložky: múku, cukor a kypriaci prášok. Do zmesi pridáme ostatné suroviny (vajce, mlieko, maslo, olej), vymiešame mixérom a dostaneme hmotu hustejšiu ako na palacinky. Na rozohriatej panvici s trochu oleja pečieme lievance. Z tejto hmoty dostaneme 22 kusov. Lievance môžeme podávať s ovocím (malinami

KUCHYŇA

Babičkine triky

amiesto droždia môžete do cesta pridať trochu brandy. Ak chcete z bielkov ušľahať najlepší sneh, musia byť poriadne vychladené. Nezabudnite tiež pridať pri šľahaní pár kvapiek citrónovej šťavy. So žĺtkami je to presne naopak, mali by byť izbovej teploty a vždy ich šľahajte s cukrom. Ak chcete piecť alebo smažiť mäso tak, aby bolo zlatisté, potrite ho pred prípravou trochou medu. Cibuľa stratí horkosť a bude oveľa chutnejšia, ak ju po nakrájaní preložíte do sita a prepláchnete vriacou vodou. Pečienka bude omnoho mäkšia a lahodnej-

a banánom) a tvarohom ochuteným s medom. K tomu chutí i pomarančový džús. šia, ak ju pred prípravou posypete cukrom. Ak nechcete, aby zemiaky v šupke praskli, do vody, v ktorej ich varíte, pridajte trochu octu. Aby bola praženica nadýchanejšia, rozmiešajte vajíčka so studenou vodou. Na jednu šálku vajec pridáme 2 lyžice studenej vody. Ak nechcete, aby vajcia pri varení praskli, pred vložením do vody ich na chvíľu namočte do studenej vody. Mlieko sa vám nepripáli, ak najskôr kastról opláchnete studenou vodou a varíte na strednom plameni. Zelenina vo vývare bude chutnejšia, ak ju očistíte a tesne pred pridaním do vývaru prepláchnete v studenej vode. Údené mäso sa varí podľa toho, koľko váži. Keď napríklad váži 1 kg, varíme ho 1 hodinu. Keď je uvarené, vložíme ho ihneď vychladnúť do studenej octovej vody. Bude sa nám krásne krájať.

iektorí z nás ťažko znášajú vysoké teploty a keď teplo zaplaví interiér domu a bytu, je na nevydržanie. 1. Urobte prievan. V lete je najvhodnejšie vetrať prievanom, teda otvoriť protiľahlé okná a dvere. Vzduch sa tak rýchlejšie vymení a ochladí. Dôležité je aj to, ako dlho vetráte. Ideálny čas je 30 minút. 2. Častá chyba − Vynechajte „vetračky“. Okná vždy otvárajte dokorán. Vyhýbajte sa vetraniu pomocou „vetračky“, pretože tá bráni rýchlemu prieniku vzduchu do interiéru a dlhšie trvá, kým sa vymení celý vzduch. 3. Cez deň okná neotvárajte. Počas horúčav nevetrajte cez deň. Najlepšie je skoro ráno alebo v noci, keď sa vzduch aspoň trochu ochladí. Len čo začne dovnútra prúdiť prehriaty vzduch, zatvorte okná, zatiahnite rolety alebo závesy a do večera ich neotvárajte. 4. Žalúzie, záclony zatiahnite. Záclony, závesy, žalúzie necháme zastreté počas celého dňa. Slnko by nemalo hriať do interiéru, pretože rozohreje predmety v miestnosti a tie potom vyžarujú teplo. 5. Spotrebičom sa vyhýbajte. Opatrne s používaním elektroniky. Každý – aj ten najmenší spotrebič, vydáva teplo. Odpojením z elektriny dosiahnete nižšiu celkovú teplotu a navyše ušetríte na energiách. 6. Tienime, čo sa dá. Prehrievaniu interiéru pomôže aj vhodne zvolená tieniaca technika. Najlepšou voľbou je exteriérové tienenie, napríklad vonkajšie žalúzie, okenice, rolety alebo markízy. V porovnaní s vnútorným tienením viac zabraňujú prehriatiu interiéru. Primárne ide o to, aby sa teplo nedostalo cez sklo, čo lepšie dosiahneme vonkajším tienením.

SUPER TRIKY

Ako sa zbaviť otravných múch?

to by nezažil príjemné posedenie, ktoré ale kazia otravné muchy. Ak lepiace pásky a spreje nezaberajú, skúste tento zázračný trik, ktorý má vedecké vysvetlenie!

tvárateľný sáčok, a potom ho stačí iba zavrieť a zavesiť. 3. Rozvešajte všade, kde vás muchy otravujú. K vchodovým dverám a k oknám, ktoré otvárate.

JE TO LACNÉ A JEDNODUCHÉ! 1. Zožeňte si obyčajný igelitový priesvitný sáčok a naplňte ho vodou. 2. Vložte doň 5 až 6 mincí a zaviažte ho, alebo si kúpte uza-

ZDÁ SA VÁM TO NEREÁLNE? JE NA TO VEDECKÉ VYSVETLENIE! Slnečné lúče, ktoré svietia na sáčok s vodou, vytvárajú vďaka miliónom molekúl vo vode špeciálny svetelný účinok.

VIII

Ak pridáte mince, svetlo je ešte viac rozbité a rozptýlené. A keďže

muchy majú zvláštne videnie – ich oči sú zložené akoby z tisícok identických šošoviek, čo znamená, že vidia tisíce odrazov rovnakého obrazu. Obyčajný sáčok s vodou už na ne pôsobí ako diskoguľa. Spolu s mincami im spôsobuje závrat a keďže muchy sú dosť rozumné, aby sa nezdržiavali tam, kde sa cítia byť zraniteľné, tak sa budú týmto miestam vyhýbať. Nuž, a vy si nebudete zamorovať vzduch chémiou.

Kultúra Laureátka festivalu Alenka Povolná V PADINSKEJ DOLINE 2017

Anička Chalupová

padinskej doline je podujatie, ktoré pretrváva už viac ako 20 rokov a patrí medzi väčšie tradičné kultúrne podujatia v Kovačickej obci. Je to prehliadka mladých spevákov z Banátu, ktorí sa z roka na rok snažia zozbierať a pred zabudnutím zachovať slovenské ľudové piesne zo svojho prostredia. V sobotu 24. júna sa na letnom javisku Športového strediska Dolina v Padine uskutočnil ďalší zraz mladých spevákov z banátskych dedín. Prednesom dvoch slovenských ľudových piesní si svoje spevácke vlohy vyskúšali títo mladí speváci: Anka Mosnáková z Jánošíka, Vladimír Hraško z Hajdušice, Gabriela Nosáľová a Gabriela Svetlíková z Kovačice a predstavitelia hostiteľskej dediny Denis Grnča a Alenka Povolná. Skôr, než sa prehliadka spevákov začala, divákom a milovníkom slovenských ľudových piesní sa prihovorila Marijana Melišová, členka Výkonnej rady pre kultúru a vzdelávanie Obce Kovačica, ktorá toto podujatie slávnostne otvorila. Podľa rozhodnutia štvorčlennej odbornej poroty, ktorá pracovala v zložení: Miluška Chrťanová z Jánošíka, Anna Chalupová z Kovačice, Vladimír Sedliak z Hajdušice a Pavel Hološ z Padiny, titul najkrajšieho hlasu v Banáte si bezpochyby vyspievala Padinčanka Alenka Povolná, ktorá už získala niekoľko vysokých ocenení na podobných

Mladá speváčka Alenka Povolná svojím prednesom získala aj sympatie obecenstva

festivaloch. S týmto jej rozhodnutím súhlasili aj diváci, ktorí tiež hlasovali za svojho favorita prostredníctvom hlasovacích lístkov. Druhú cenu odborná porota udelila Kovačičanke Gabriele Svetlíkovej a tretiu cenu Vladimírovi Hraškovi z Hajdušice. Všetkých spevákov sprevádzal slovenský ľudový orchester v zložení: Anita Petráková (prvé husle), Jana Galasová a Jana Nemogová (druhé husle), Ivana Povolná (flauta), Daniel Cicka (cimbal), Vlastimír Povolný (viola), Denis Galas (klarinet) a Saša Ďurica (kontrabas). Technické záležitosti mali na starosti Martin Labát a Daniel Cicka. V revuálnej časti podujatia okrem domáceho Komorného zboru Viliama Figuša-Bystrého vystúpili hostia zo Slovenska, členovia

Gabriela Svetlíková, predstaviteľka Kovačice

• KULTÚRA •

Detského folklórneho súboru Tekovanček zo Starého Tekova a hostia z Kovačice, ktorí pracujú pod strechou Kreatívneho centra pre cestovný ruch, umenie a kultúru, členovia Mužskej speváckej skupiny Bardáňsky furman, Dievčenská spevácka skupina Perla a tanečníci FS Rozmarín. Festival úspešne viedla moderátorská dvojica Jana Juricová a Kristína Bešková. Pod organizáciu 21. Banátskeho festivalu ľudových piesní V padinskej doline 2017 sa i tohto roku podpísal padinský Dom kultúry Michala Babinku a k jeho realizácii ruky priložili aj Obec Kovačica, Športovo-rekreačné stredisko Dolina a insitný maliar Juraj Lavroš.

KRÁTKE SPRÁVY

Stará Pazova

Z vystúpenia hostí z Kovačice: členky dievčenskej speváckej skupiny Perla

Hajdušičan Vladimír Hraško

Vidovdanské stretnutia. Tohtoročný festival detského folklóru Vidovdanské stretnutia, ktorý po 15. organizuje KUS Branka Radičevića v Starej Pazove, sa niesol v znamení recipročných výmen. Ako povedal Petar Nerandžić, predseda tohto spolku, ich detské súbory týmto spôsobom majú zaistené hosťovačky. V piatok večer 23. júna bol v divadelnej sále usporiadaný koncert

Detského folklórneho súboru Malá Belianka z Belej pri Žiline. V sobotu okrem defilé, v ktorom sa zúčastnilo 500 detí, bol spoločný koncert malých tanečníkov z Belej (Slovensko) a z Nového Pazaru, Somboru, Koceljeva, Inđije, Nových Karloviec a, samozrejme, zo Starej Pazovy. Týmto podujatím, ako i reprízou predstavenia Večera bláznov v réžii Alexandra Baka KUS Branka Radičevića oslávil 45. výročie sústavnej činnosti. K. V-ová

26 /4757/ 1. 7. 2017

Kultúra 24. DFF ZLATÁ BRÁNA V KYSÁČI

Zlatobránová lúka kvitla spevom a tancom Danuška Berediová Elena Šranková

osledný júnový víkend, presnejšie dni 23. – 25. júna v Kysáči boli venované iba deťom. Začalo sa výstavami, bábkovým predstavením, kastingom folklóru a krásy a v nedeľu vrcholilo na zámku Zlatej brány tancami a spevom najmladších. Festival Zlatá brána zorganizovala Ustanovizeň pre kultúru a vzdelávanie Kultúrne centrum Kysáč pod záštitou mesta Nový Sad, ktorý zároveň financoval festival. Zlatú bránu ešte finančne podporili: Úrad pre Slovákov žijúcich v zahraničí, Národnostná rada slovenskej národnostnej menšiny a Ústav pre kultúru vojvodinských Slovákov. Prínos k festivalu dali aj mediálni a ďalší sponzori. Do Kysáča tohto roku prišli deti z týchto prostredí: Báčsky Petrovec, Binguľa, Boľovce, Erdevík, Hložany, Kovačica, Kulpín, Kysáč,

Z otvorenia festivalu

(vĺča). Konferans napísali, hercov nacvičili a režírovali Tatiana Klinková a Milina Chrťanová. Odborná porota pracovala v zložení: Juraj Ferík, dirigent, Anna Medveďová-Gašková a Vlasta Vinkovičová, etnologičky. Zdá sa, že chýbal iba chládok. Pred začiatkom galakoncertu obecenstvo obsadilo jedinú skrýš pred pálivým slnkom – pod stromom pri javisku. Napriek tomu diváci a rodičia podporovali najmladších tanečníkov a odmeňovali ich silným potleskom. Najúspešnejší tohto roku boli najmladší Kovačičania. Prvé miesto podľa rozhodnutia odbornej poroty obsadil a teda sošku NRSNM získal Detský folklórny súbor Vločka ZŠ Mladých pokolení (ml. skupina) s detskými hrami Edom, dva a tri, povec mi to ti. Autorkou je Katarína Mosnáková-Bagľašová, nacvičovateľkou Zuzana Petríková a vedúcim orchestra Pavel Tomáš st. Druhú cenu si vytancovali Pivničania, DFS Ratolesť SKUS Pivnica. Predviedli detské hry Zatancujme si veselo. Autorom je Janko Merník a s Vierou Brňovou i nacvičovateľom. Vedúci orchestra bol Valentín Michal Grňa. Tretie miesto obsadili Kysáčania, DFS Vienok KC Kysáč. Zatancovali tanec Povedzže mi moja milá. Autorom a nacvičovateľom je Vladimír Medveď a vedúci orchestra Miloslav Kardelis. Kým na začiatku a takmer do konca festivalu počasie žičilo

v budúcnosti žať, sa prihovoril riaditeľ festivalu a Kultúrneho centra Kysáč Pavel Surový a privítal účastníkov a hostí. Potom sa prítomným prihovorili: primátor mesta Nový Sad Miloš Vučević, pokrajinský tajomník pre kultúru,

com. Festival otvoril prof. Dr. Zoroslav Spevák-Jesenský básňou Čo sa mi to páči v tom Kysáči a Daniel Miháľ, člen ochotníckeho divadla KC Kysáč a tohtoročný žiak generácie. A detské tance sa začali. Silné slnko neprekážalo malým tanečníkom, aby s radosťou a s úsmevmi na tváričkách tancovali a spievali a čo najlepšie predviedli to, čo sa naučili.

verejné informovanie a vzťahy s náboženskými spoločenstvami Miroslav Štatkić a predseda Matice slovenskej v Srbsku Ján Brtka. Veľvyslankyňa Slovenskej republiky v Srbsku Dagmar Repčeková krásne porovnala deti v krojoch s rozkvitnutou lúkou a zaželala, aby tá lúka kvitla spevom a tan-

Tretie miesto domácim vienkarom

Druhé miesto obsadili Pivničania

Laliť, Ľuba, Nový Sad, Padina, Pivnica, Selenča, Stará Pazova, Šíd a hostia z Iloka (Chorvátsko) a zo Žiliny a Starého Tekova (Slovensko). Spolu 38 detských folklórnych súborov. Slovami, že deti sú naše potešenie, nádej a budúcnosť, a preto čo dnes sejeme, budeme

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

Rozprávkoví moderátori tohtoročného festivalu boli: Branislav Kulík (princ), Ivan Madacký (kráľ), Kristián Križan (pútnik), Miroslav Kolár (vrana), Svetlana Gašková (macocha), Klaudia Hegedišová (Mahuliena) a Andrej Chrťan

Zlatej bráne, záver bol veru „napínavý“. Nielen preto, že sa čakali výsledky, ale aj pre povíchricu, ktorá sa zdvihla, ale zhovela do chvíle, kým predstavitelia NRSNM Anna Tomanová-Makanová, predsedníčka, a Ján Slávik, predseda • KULTÚRA •

Výboru pre kultúru, udelili odmeny. Víťazov vyhlásil P. Surový, riaditeľ festivalu. SPRIEVODNÉ PODUJATIA ZLATEJ BRÁNY Otvorením štyroch výstav a bábkovým predstavením v piatok 23. júna štartovali sprievodné podujatia na počesť 24. DFF Zlatá brána. V priestoroch MOMS v Slovenskom národnom dome bola vernisáž fotografií Zuzany Kováčovej-Tetinky Silbaš – spomienky ukryté v skle. V mene Kultúrneho centra Kysáč prítomných privítala Vlasta Brnová. O odhalení vystavovaných fotografií hovoril ich majiteľ Ondrej Miháľ, Slovák z Kanady. Prihovorili sa Rastislav Surový, predseda MOMS Kysáč, a Milina Chrťanová v mene pokra-

Zlatá plaketa a soška NRSNM v rukách víťazov z Kovačice

poštových známok žiakov ZŠ Ľudovíta Štúra a členov Spolku filatelistov Báčsky Petrovec Spoznaj

Zaujímavosťou bol kasting pre Miss folklór Slovensko 2017

jinskej vlády a Pokrajinského sek- svet filatelie a s filateliou spoznaj retariátu pre vzdelávanie, správu, svet. Výstavu zorganizoval KUS predpisy a národnostné menšiny Vladimíra Mičátka a na otvorení – národnostné spoločenstvá, kto- sa prihovorili Michal Francisty, rá výstavu otvorila. Z príležitosti tejto výstavy KC vydalo primeraný katalóg. V Predškolskej ustanovizni Lienka boli dve vernisáže. Najprv otvorili výstavu Spoznaj svet umenia, ktorou členovia Výtvarného krúžku Michala Geržu už štvrtýkrát obohatili Zlatú bránu. O vystavo- Vernisáž v Slovenskom národnom dome vaných obrazoch hovoril Michal Madacký, vedúci predseda KUS, Rastislav Surový Galérie SND. Predstavil obrazy a filatelisti z Petrovca Ján Rybársky a podal umelecký pohľad na svet a Rastislav Spevák. Slovo mali výtvarníkov Zuzany Ferkovej, Má- aj najmladší zberatelia známok rie a Mily Pálikových, Ondreja Mar- Xénia Kulíková, Nina Marčokočoka, Zuzany Petruškovej a Márie vá, Matej Mucha a Emil Čeman. Slávikovej. Nasledovala vernisáž Početných prítomných v škôlke • KULTÚRA •

privítala Miluša Grňová, vedúca vychovávateľka, a vernisáže tancom spestrila skupina najstarších

k ovzdušiu plného bábok, detských krojov, hračiek a starodávnych potrieb na pestovanie detí. Pre nepriaznivé počasie bábkové predstavenie Aladin a čarovná lampa presťahovali do kinosály KC Kysáč. Napriek tomu návšteva bola hojná. Z divadielka mali radosť nielen deti, ale i členovia Divadielka Galéria z Nového Mesta nad Váhom, zo Slovenskej republiky. V sobotu 24. júna sprievodné podujatia pokračovali v znamení folklóru. Na zámku Zlatej brány bol kasting pre Miss folklór Slovensko 2017 a koncert hosťujúceho DFS Cipovička a DSS Spievanky zo Žiliny, Slovenská republika. Na kastingu, ktorý v Srbsku organizovali prvýkrát pre krajanky žijúce na Dolnej zemi, sa predstavilo desať dievčat. Myšlienkou podujatia je prepojenie prirodzenej krásy dievčat so slovenským tradičným umením. Je spojením krásy, talentu a vzťahu k tradičnej ľudovej kultúre. Tak tomu bolo aj v Kysáči. Na kastingu sa zúčastnili: Alica Oravcová z Pančeva, Daniela Pavlovičová a Jana Kardelisová z Kysáča, Ingrid Česková z Pivnice, Katarína Kalmárová z Vojlovice, Anna Zorňanová z Nového Sadu, Milena Milecová z Pivnice, Andrea Lačoková z Báčskeho Petrovca, Ivona Zolnajová zo Starej Pazovy a Marína Zahorcová z Hložian. Predstavili sa tancom, spevom a hrou na husliach. Ich výkony sledovali Barbora Pavlovičová, riaditeľka súťaže, a Kysáčanka Svetlana Surová, PR manažérka pre Srbsko. Do finále postúpili

škôlkarov. Nemožno nespomenúť detský výtvarný tábor pod dozorom členov výtvarného krúžku, v rámci ktorého usilovne maľovali tí najmladší. Už tradične z príležitosti Zlatej brány výstavu pripravujú členky Spolku kysáčskych žien. Ich výstava Kolo, kolo mlynské bola v Základnej škole Ľudovíta Štúra. Začala sa hrou či tancom Kolo, kolo mlynské a recitáciami predškolákov. Vykrojované Valéria Vitézová a KlauČlenky Spolku kysáčskych žien pripravili dia Hegedišová pri- Kolo, kolo mlynské vítali prítomných, moderovali vernisáž a výstavu Anna Zorňanová a Andrea Laotvorili. Krásnou uspávankou čoková. Náhradníčkami sú Alica Ľudmila Berediová-Stupavská, Oravcová a Katarína Kalmárová. predsedníčka spolku, prispela 26 /4757/ 1. 7. 2017

Kultúra V PETROVCI PROMOVALI ABSOLVENTOV VYSOKEJ ŠKOLY SV. ALŽBETY

Prínos pre srbskú a slovenskú spoločnosť

Katarína Gažová

etašované pracovisko Martina Luthera v Petrovci, Vysokej školy zdravotníctva a sociálnej práce svätej Alžbety v Bratislave, pôsobí už desať rokov. V stredu 21. júna vo veľkej sieni Obce Báčsky Petrovec bola ďalšia promócia skončených študentov odborov sociálnej práce a ošetrovateľstva. Na promócii sa zúčastnili: prof. MUDr. Vladimír Krčméry, rektor univerzity, doc. Anna Verešová, prof. Mária Kiliková, prof. Anna Sabová a prof. Zdenko Tomić. Promotérom slávnosti bol prof. Miron Šramka. Osobitne privítal Janka Čobrdu z Pivnice, svojho prvého pacienta zo Srbska. Totiž práve vďaka tejto známosti táto vysoká škola nadviazala kontakty so slovenskou menšinou v Srbsku a vyústilo to otvore-

ním Detašovaného pracoviska Martina Luthera v Petrovci v priestoroch Gymnázia Jána Kollára. Na stredajšej slávnosti početných prítomných pozdravil i predseda obce Srđan Simić a pochválil spoluprácu na úrovni školstva medzi Petrovcom a B ra t i s l avo u. V mene Veľvyslanectva SR v Be- Bakalárkou sa stala i Petrovčanka lehrade jeho prvý Tatiana Struhárová tajomník Jozef Polák v príhovore absolventom že absolventi úspešne vykonali podčiarkol, že budú prínosom pre štátnu skúšku prvého stupňa štúsrbskú a slovenskú spoločnosť dia a splnili všetky podmienky na a ich vzájomné vzťahy. Profesor získanie akademického titulu baŠramka, vedúci pracoviska v Pet- kalár. Slávnostný promočný sľub rovci, s potešením konštatoval, predniesli študenti Jasmin Meksaj

LALITSKÍ ÔSMACI ZLOŽILI ZÁVEREČNÉ SKÚŠKY

Kombinovaný test najťažší Juraj Pucovský

ákladnú školu Nestora Žučného v Laliti v uplynulom školskom roku 2016/2017 skončilo trinásť žiakov, z toho deväť dievčat a štyria chlapci. Štyria žiaci dosiahli výborný prospech, traja boli veľmi dobrí a šiesti sa museli uspokojiť s dobrými výsledkami. Nositeľa Vukovho diplomu tentoraz nemali, ale žiačkou generácie je Una Vukšićová. Všetci trinásti skončení lalitskí ôsmaci robili povinné záverečné testy, ktoré sú podmienkou, aby sa mohli zapísať na niektorú zo stredných škôl. V prvý deň 14. júna žiaci skladali skúšky z materinského jazyka, keď desiati písomne odpovedali na otázky v srbčine a traja v slovenčine. Dobre sa im darilo, a tak získali priemerne 7,25 bodu z možných desať. Pritom dve žiačky na testoch zo srbčiny získali

www.hl.rs

prospech – priemerne získaných 5,90 bodu. Najdôležitejšie je predsa to, že všetci títo trinásti žiaci úspešne zložili testy a trom najlepším žiakom – Une Vukšićovej, Sáre Čriepkovej Lalitskí žiaci už podľa zvyku boli najlepší na teste a Bogdanovi Grgićovi škola z materinského jazyka navrhla odmemaximálnych desať bodov. Testy ny, ktoré Obec Odžaci každoročne z matematiky žiaci zvládli na prie- udeľuje pri takýchto príležitostiach. merných 6,20 bodu, čo je uspokojivé Po úspešnom absolvovaní skúšok vzhľadom na skutočnosť, že s týmto maturanti ZŠ Nestora Žučného predmetom na lalitskej škole vždy vyplnili tlačivá, na ktorých mohli mali problémy. Najťažší bol tentoraz uviesť jednu až dvadsať žiadostí pre malých maturantov tejto školy o svojom budúcom povolaní. Maxikombinovaný test z piatich predme- málnu možnosť nevyužil ani jeden tov (dejiny, zemepis, fyzika, biológia žiak, lebo nemal na to potrebu a chémia), o čom svedčí najslabší a žiadosti škola doručila ZŠ Iva

Informačno-politický týždenník

a Jaroslav Dudok. Vrcholom slávnostnej promócie bolo udeľovanie akademických diplomov skončeným študentom. Z odboru ošetrovateľstvo bakalársky diplom dostalo 24 absolventov a z odboru sociálna práca 31. Zástupcovia promovaných bakalárov potom predniesli prejav vďaky profesorom za ich úsilie počas štúdií a svojim najbližším. Záverom slávnosti sa rektor Krčméry poďakoval pedagógom, ktorí chodili učiť do Srbska, študentom, ktorí si zvolili práve túto školu a ich najbližším, že ich v rozhodnutí a trojročnom štúdiu podporovali.

Lolu Ribara v Sombore. Tam sa to všetko patrične spracuje, aby sa budúci stredoškoláci mohli zapísať 4. a 5. júla na stredné školy. Z minuloročných skúseností je známe, že sa lalitským žiakom spravidla vyhovie prvej uvedenej žiadosti, prípadne niektorej z troch najvyššie uvedených. Aj tohtoroční lalitskí ôsmaci najviac záujmu prejavili o stredné školy v Odžakoch, Kule, Sombore, prípadne v Novom Sade a Belehrade. Hlavne sú to štvorročné a trojročné školy: zdravotnícke, gymnázium – odbor ekonomický technik, nový odbor módny krajčír v Technickej škole v Odžakoch, kde sa školia aj automechanici, o ktorých prejavili záujem i lalitskí chlapci. Ani tohto roku žiaden žiak či žiačka z Lalite sa nezapíše na Gymnázium Jána Kollára v Petrovci, hoci z tejto našej vzdelávacej ustanovizne usporiadali veľmi dobrú promóciu v ZŠ Nestora Žučného. Očividné je, že lalitským žiakom nevonia ďalšie školenie v slovenčine. • KULTÚRA •

SO ŽIAKOM GENERÁCIE ZO STAREJ PAZOVY

Keď sa ekonomika a slovenčina prelínajú Katarína Verešová

posledný školský deň, v utorok 20. júna, Ekonomicko-obchodná škola Vuka Karadžića v Starej Pazove slávnostne vyprevadila a diplomami ovenčila svojich maturantov. Mladí ekonómovia a obchodníci prijali diplomy s vysvedčeniami, a tí, ktorí boli úspešní i na rozličných súťažiach a v mimoškolskej aktivite, získali špeciálne ceny. Žiakom generácie sa stal Ivan Kožík zo Starej Pazovy. Kolégium školy sa tak rozhodlo nielen preto, že bol Ivan výborným žiakom, ale aj preto, že na republikových súťažiach zo slovenčiny získal ako stredoškolák 1., 2. a 3. miesto. Ak niekto v škole plne využil všetky vymoženosti, ktoré mu učitelia a profesori poskytli, tak je to potom mladý Ivan Kožík zo Starej Pazovy. Spisovnú slovenčinu si zdokonaľoval nielen doma

pri matke novinárke RTV Stará Pazova Zdenke Kožíkovej a pri otcovi hercovi Zdenkovi Kožíkovi (ktorý istý čas pôsobil aj na Slovensku), ale aj na slovenskej Základnej škole hrdinu Janka Čmelíka. Neskôr sa rozhodol pre ekonomiku na Ekonomicko-obchodnej škole v rodisku, na ktorej sa mu podarilo teoreticky a prakticky túto spoločenskú vedu natoľko pochopiť, že sa rozhodol naďalej sa jej venovať. „Práve dnes, keď je tento slávnostný maturitný ceremoniál v našej škole, dostal som správu, že som prijatý na Ekonomickú univerzitu v Bratislave, na Fakulte podnikového manažmentu, odbor ekonomika a manažment podniku. Ešte neviem, kde ma cesty zavedú napríklad o desať rokov, ale odbor, ktorý som si zvolil, je povedzme najpribližnejší tomu, čo som robil v strednej škole. Toto bude pre mňa praktic-

kým pokračovaním strednej školy v rámci bakalárskej výučby, a potom pred magisterskými štúdiami si už budem musieť bližšie určiť smer,“ radostne plánuje Ivan Kožík. Ivan Kožík s riaditeľkou Spisovná slovenčina mu Dragoslavou Mićićovou na Slovensku značne obľahčí štúdium a bežnú konverzáciu, podnikateľstva, kde sme ukazoa to trochu výrazov z ekonomiky vali, čo po skončení školy vieme na štúdiách ľahko zvládne, tým robiť. Bol som tiež v skupine skôr, že sa v tejto vede používa žiakov – prednášateľov, keď sme veľa medzinárodných odborných ôsmakom rozprávali o tom, čo termínov. V strednej škole Ivan naša škola ponúka a ako sa v nej získal aj praktické vedomosti, vyučuje. Dostal som ocenenie aj ktoré sa uplatňujú v praxi. O tom za účasť na školských kultúrnych svedčia ďalšie odmeny. Sám podujatiach.“ Samozrejme, Ivan Kožík je o tom hovorí, držiac v rukách kopu darovaných kníh a dip- aktívny aj v SKUS hrdinu Janka lomov: „Získal som ich dosť, aj Čmelíka. Tancuje vo FS Klasy zo súťaže, aj z mimoškolských a pretože mu rodinka „zakódoaktivít. Okrem odmien z repub- vala“ lásku k divadlu, úspešne už likových súťaží zo slovenčiny stvárnil niekoľko hereckých pozískal som odmenu za prezentá- stáv v detských predstaveniach ciu školy na Oblastnom veľtrhu a v divadlách pre dospelých.

TÁBORY PRE OCENENÝCH ŽIAKOV. Podľa oznámenia NRSNM Centrum ďalšieho vzdelávania Univerzity Komenského v Bratislave za finančnej podpory Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu SR usporiadalo v dňoch 18. – 24. júna mobilnú učebňu zo slovenského jazyka Cestujeme... pre stredoškolákov zo Srbska, Ukrajiny, Maďarska, Rakúska a Nemecka. Žiakom okrem vyučovania slovenčiny organizátori ponúkli aj návštevu Vysokých Tatier, Prešova, Košíc a Spišského hradu s podhradím, ako aj obchôdzku Modry. Zájazd skupinky niekoľkých ocenených žiakov zo slovenčiny a žiakov generácie zo Srbska podporili NRSNM a Úrad pre Slovákov žijúcich v zahraničí.

DIVADELNÉ PREDSTAVENIE DIABOL V RAJI MANŽELSKOM Erdevíčanom v sobotu večer 24. júna predviedli divadelníci zo Starej Pazovy. Komédia Ferka Urbánka v réžii Aničky Balážovej a skvelý výkon hercov Slovenského divadla VHV potešili erdevíckych divákov v Slovenskom kultúrno-osvetovom spolku. Pazovský a erdevícky spolok mali v minulosti výbornú spoluprácu. Najmä keď jeden zo súborov mal nové divadlo, nestalo sa, že nebolo predstavené aj v tom druhom prostredí. Prajeme im, aby touto návštevou obnovili túto peknú spoluprácu.

Foto: z archívu NRSNM

D. B.

• KULTÚRA •

26 /4757/ 1. 7. 2017

Kultúra V OBECNEJ KNIŽNICI KOVAČICA

Prestížne uznanie a ďalšie tvorivé dni Anička Chalupová

týchto dňoch sa v Idvore uskutočnila slávnosť, na ktorej Obec Kovačica udelila uznania jednotlivcom a kolektívom za výnimočný prínos v oblasti kultúry v krajine a v zahraničí v roku 2016. Okrem iných veľkou zlatou plaketou je odmenená aj Obecná knižnica Kovačica, pobočka v Padine, ktorá získala toto prestížne uznanie za zachovanie kultúrneho dedičstva. Snahu a pričinenie padinskej knižnice o rozvoj kultúry vo svojom prostredí si všimli obyvatelia Padiny, ktorí túto ustanovizeň, v ktorej pracujú knihovníčky Zdenka Obšustová a Eva Taubertová, navrhli na túto cenu. Dejiny knihovníctva v Padine sú tesne späté so spoločensko-politickým rozvojom dediny a krajiny. Prvé údaje o organizovanom čítaní

Po prvej tohtoročnej letnej dielni v Kovačici: úsmev na tvárach najmladších svedčí, že akcia bola úspešná a zábavná

Uznanie pre Obecnú knižnicu Kovačica, pobočku v Padine

kníh siahajú do druhej polovice 19. storočia a späté sú s menom učiteľa a národného buditeľa Alberta Martiša, ktorý bol zakladateľom prvého Čítacieho spolku. V súčasnosti knižnica v rámci svojej činnosti organizuje kolektívne

návštevy žiakov a rôznych združení, usporadúva tematické výstavy, kultúrno-literárne podujatia, ako tradičné Babinkove literárne stretnutia, Noc múzeí, prezentuje publikácie, kreuje obsahy tvorivých dielní pre deti a pod. Jej činnosť neochudobnela ani vtedy, keď sa pre rekonštrukčné práce v budove Domu kultúry Michala Babinku, kde ešte pred rokom sídlila, musela presťahovať do miestností pod strechou padinskej školy. I keď sú podmienky práce knižnice mimoriadne, aj tohto leta sa jej usilovné knihovníčky budú snažiť, aby potešili najmladších čitateľov letnými dielňami, ktoré sa začínajú od 4. júla. Tvorivé

PREZENTÁCIA KNIHY ĽUBOŠA JURÍKA V ÚKVS

O najznámejšom Slovákovi Danuška Berediová

stav pre kultúru vojvodinských Slovákov v spolupráci so Slovenským vydavateľským centrom zorganizoval v utorok 27. júna prezentáciu knihy Ľuboša Juríka o najznámejšom Slovákovi Alexandrovi Dubčekovi. Na začiatku posedenia spisovateľ a prekladateľ Martin Prebudila prítomným priblížil osobnosť a dielo Ľuboša Juríka. Jeho najnovší román Alexander Dubček / Rok dlhší ako storočie hovorí o Dubčekovi od jeho narodenia po tragickú smrť, ale zároveň aj o spoločenskej a politickej atmosfére v Československu počas šesťdesiatych rokov; teda o udalostiach, ktoré viedli k obrodnému procesu, o priebehu Pražskej jari, okupácii vojskami Varšavskej zmluvy a potom o normalizačných

www.hl.rs

Autor Ľuboš Jurík (druhý zľava) hovoril o svojom najnovšom románe

rokoch, až po Nežnú revolúciu v roku 1989. Svoj román autor nazýva fantazijným historizmom, ktorý sa opiera o reálne fakty a považuje ho za vyvrcholenie vlastnej literárnej tvorby. „Moja pôvodná myšlienka a inšpirácia bola vyrovnať sa s touto dobou a týmto románom som

Informačno-politický týždenník

sa vyjadril nielen o Dubčekovi, ale aj o celej spoločnosti, o viere a nádeji jednej generácie, ktorá sa skončila ešte väčším sklamaním. Práca v najvyššej politike ma naučila nebáť sa a opierať sa o fakty. Tak bolo aj v prípade písania tejto knihy, nemohol som si vymýšľať, lebo ľudia spomenutí v knihe ešte

dielne budú obsahovať témy z oblasti umenia, kinematografie, maliarstva, literatúry a marketingu. Podobne ako v Padine, na tvorivé letné dielne sa už veľmi tešia aj najmladší čitatelia v Obecnej knižnici v Kovačici. Prvú dielňu na tému recyklácie, ktorá sa uskutočnila 27. júna, viedla Nataša Benková. Akcie budú prebiehať počas celého júla a augusta, takže sa najmladší počas leta nudiť nebudú. Deti vo veku 5 až 15 rokov, ktoré rady tvoria a vymýšľajú, si budú môcť nájsť nových kamarátov a počas dvoch letných mesiacov sa tvorivo zabaviť. Foto: z archívu OKK a autorka stále žijú. To, čo je realita, ja som sa snažil z toho urobiť takú fantáziu,“ povedal Jurík. Hosťom na posedení bol aj spisovateľ Ľubo Olach, ktorý predstavil svoju tvorbu. Na záver, vyhýbajúc sa konšpiráciám, Jurík prítomným vyrozprával fakty a čudné okolnosti a zaujímavé súvislosti o smrti Dubčeka. Kniha čoskoro dostane aj filmovú podobu. Táto prezentácia je pokračovanie snáh Slovenského vydavateľského centra priblížiť slovenskú literatúru zo Slovenska srbským čitateľom a opačne, ktorá vrcholí počas Medzinárodného veľtrhu kníh v Belehrade. Podľa slov Vladimíra Valentíka týmto sa SVC pripravuje aj na rok 2018, keď sa na Slovensku bude pripomínať 50. výročie vpádu vojsk Varšavskej zmluvy do Československa, čo je ešte jeden z dôvodov, prečo priblížiť našim čitateľom román o Dubčekovi, ktorý túto udalosť aj sprítomňuje. O rok sa aj u nás pripomenie toto výročie, keď sa očakáva, že tlačou vyjde i preklad tejto knihy do srbčiny. • KULTÚRA •

SLOVO DALO SLOVO: PROF. GORAN DESPOTOVSKI, DEPARTMÁN VÝTVARNÝCH UMENÍ AKADÉMIE UMENÍ V NOVOM SADE

V zajatí nových médií Oto Filip

j pri umení každého láka čosi iné, tak autorov, ako aj znalcov ich tvorby a opusu, prípadne návštevníkov, ktorí sa na ich diela chodia pozrieť. V celom rade rôznych podujatí a výstav, ktorými na štarte leta Nový Sad intenzívne žije, nemožno prehliadnuť projekt Rozdiely. Hlavne preto, že je tematicky ozaj mnohoraký, novými médiami presiaknutý, tradične pútavý, v mnohých smeroch aj syntetizujúci doterajšie, aj objavujúci nové cesty v tvorbe. V rámci jeho piatkového štartu 16. júna v novosadskej Fabrike vyhľadávanou osobou bol človek, ktorý stál pri jeho zrode a všetkom tom, čo prišlo potom: profesor Akadémie umení Goran Despotovski. Podnet bol pekný: dvadsiate vydanie, menovite výstava Rozdielov. Rozdiely zdolali úctyhodnú cestu od toho roku 2005, keď vznikli, dodnes... − Iste, ukážkou čoho je spomínaných dvadsať výstav. Roboty bolo neúrekom, no som rád, že po takomto projekte bola evidentná potreba. A že jeho rozvoj vyústil v tomto

štádiu, v aspektoch viditeľných nielen keď ide o našu akadémiu, ale aj keď ide o Nový Sad, či vôbec širšiu umeleckú scénu. To jubilejné podujatie púta ozaj veľmi skvelými nápadmi a námetmi... − Viacerí študenti sa na tomto priestore vlastne prvýkrát stretávajú napríklad s performanciou, ktorá nie je osobitne v študijnom programe. Čiže niektoré veci, ich rozvoj, možnosti priestoru, to všetko, čo naň vplýva, od svetla po umiestnenie a ovzdušie, tu vo Fabrike vidia prvýkrát. Logicky to možno neznie celkom presne, ale tie umelecké

ŠÍD

Schválili program kultúrneho leta Stanislav Stupavský

iaditeľ Kultúrno-osvetového strediska v Šíde Srđan Malešević a predseda Obce Šíd Predrag Vuković novinárom predstavili program Šídskeho kultúrneho leta na rok 2017. Organizátorom bude aj v tomto roku Kultúrno-osvetové stredisko. Podujatie potrvá od 22. júla do 19. augusta a bude mať bohatú náplň. Okrem koncertov naplánované sú aj divadelné predstavenia • KULTÚRA •

a slovenská, rusínska a chorvátska národnostná menšina budú mať osobitné dni, v ktorých sa predstavia obecenstvu. Slovenskej národnostnej menšine vyhranili 12. august, keď v Slovenskom dome bude najprv otvorená výstava sôch a obrazov akademického sochára Jána Stupavského zo Starej Pazovy. Potom na tom istom mieste bude premiéra knihy Stupavskovci na Dolnej zemi. Kniha bude predstavená krátkym filmom, v ktorom bude

rozdiely nás viac spájajú než rozdeľujú? − V tvorbe, v umení, je to spravidla tak. Deľby sú niekde inde. Tých u nás veľmi niet. Sme tu, aby sme rozvíjali a zveľaďovali dialóg. Expozícia je v skutočne netradičnom priestore, poznačenom tvorivou vzájomnou komunikáciou s profesormi, študentmi, návštevníkmi. Tu niekde je aj tá podstata. Ide o súčasnú, modernú umeleckú prax, v ktorej možno objaviť aj aspekty spoločensko-politické, no i iné: napríklad veľmi intímne, osobné. Sú tu všetky plány, kde umenie reaguje, kde sa stáva čitateľným. No to, že naša spoločnosť to nerozoznáva vždy tak ako načim a celkovo, je už iný problém. Narážate na to, že takéto podujatie nie je ľahko v časoch krízových úspešne zrealizovať? − Dokázali sme to s veľmi málo prostriedkov. Boli aj chvíle, keď sme pre uvedené ťažkosti dokonca uvažovali o tom, vzdať sa projektu. Načo sa vôbec angažovať, ak nedokážeme udržať úroveň, ku ktorej sme sa za tie roky dopracovali? Jasné je, že očakávame podporu. A že ak tá vystane, tak sa logicky nastoľujú

dilemy, či ísť ďalej, prípadne ako. Zaujímavé by bolo urobiť porovnanie prvých so súčasnými Rozdielmi... − Známe je, že projekt vznikol i na základe orientácie, aby v ňom natoľko neúčinkovali klasické médiá: maľba, grafika, kresba a iné, s ktorými sa so študentmi zaoberáme na akadémii. Šlo vlastne a podnes ide o tvorivý výlet, počas ktorého študenti môžu zistiť, aké ešte vyjadrovacie možnosti sú, čo sa stáva, aká je súčasná umelecká prax, aký je celý rad tých experimentov, skúšok, nápadov, inštalácií, odkazov, nových médií, ktoré sa navzájom prelínajú. Súbežne s možnosťami stúpal aj počet účastníkov... − Prvé Rozdiely boli veľmi skromné v porovnaní s týmto: účinkovalo na nich päť alebo šesť vystavovateľov, konali sa v inom priestore. Dnes je účinkujúcich okolo päťdesiat, boli roky, keď ich bolo i sedemdesiat. Nie je zriedkavosťou, že sa o účasť uchádza i sto, či sto dvadsať autorov. Zaoberáme sa aj myšlienkou, ideou rozšíriť projekt na celú Čínsku štvrť, kde je Fabrika, prípadne tým, aby podujatie nadobudlo bienálny ráz. No nezávisí to len od nás, ale aj od mesta a iných. Potrebujeme totiž tak väčší výstavný priestor, ako aj finančné prostriedky na produkciu prác. Je to ten základ, ktorý by si vyžadovala súčasná a budúca nadstavba projektu.

dome v Šíde by sa malo zoskupiť asi 120. V ten istý deň vo večerných hodinách na otvorenom javisku odznie kultúrno-umelecký program. Vystúpia členovia hostiteľského Kultúrno-umeleckého spolku Jednota zo Šídu a ich hostia. Pred spomenuSrđan Malešević a Predrag Vuković tým kultúrnym prezentované sťahovanie rodiny letom najprv bude prebiehať Stupavskej od roku 1706 dodnes Detské kultúrne leto, a to od 17. v takmer všetkých končinách sve- do 21. júla. Prax ukázala, že takéto ta. Naplánované je aj svojrázne detské programy bývajú veľmi stretnutie príslušníkov tejto rodi- zaujímavé a hojne navštívené, ny zo šídskej a binguľskej vetvy. preto bolo rozhodnuté, že nePodľa očakávania v Slovenskom budú chýbať ani tohto roku. 26 /4757/ 1. 7. 2017

Kultúra

ÚTOKY je názov výstavy obrazov maliarky, ilustrátorky a grafickej dizajnérky Mariny Milev (Bor 1982), ktorá bola v júni verejnosti sprístupnená v Galérii Pobočky SANU v Pašićovej ulici v Novom Sade. Marina, ktorá diplom získala na Akadémii umení v Novom Sade v roku 2007, účinkovala doteraz na početných skupinových a samostatných výstavách v Belehrade, Bore, Ľubľane, v Užici, Zvorniku, na Zlatibore... Ako uvádza kunsthistorička Lena Petrović, zámerom seriálu Útoky je pomôcť nám odhaliť rozličné stavy, spôsobené konzumnou a technologicky vyspelou kultúrou, ktoré sú zbavené empatie, univerzálneho dobrého a pochopenia nás samotných. Milevovej maľby sú nielen mnohoznačné, ale aj výrazne expresívne, čo platí i pre túto na snímke. O. F.

Narodeniny a výročia v júli 2017 4. júla 1967 sa v Zemune narodila poetka Katarína Hricová. Vydala niekoľko básnických zbierok. Pôsobí ako profesorka slovenského jazyka v Starej Pazove. (Blahoželáme k 50. narodeninám.) 7. júla 1957 sa v Laliti narodil popredný fotograf Jaroslav Pap. (Blahoželáme k 60. narodeninám.) 17. júla 1892 sa v Selenči narodil Pavel Turčan, spisovateľ, publicista, redaktor a evanjelický farár. (Pripomíname si 125. výročie narodenia.) 18. júla 1897 sa v Selenči narodil a 3. júla 1982 v Bratislave zomrel spisovateľ Ján Čajak ml. (Pripomíname si 120. výročie narodenia a 35. výročie smrti.) 27. júla 1787 sa v Petrovci narodil Ján Stehlo, evanjelický farár a osvetový pracovník. (Pripomíname si 230. výročie narodenia.) 31. júla 1952 sa v Erdevíku narodil Miroslav Dudok, básnik, lingvista a vysokoškolský pedagóg. (Blahoželáme k 65. narodeninám.)

www.hl.rs

ALADIN A ČAROVNÁ LAMPA V KOVAČICI. V rámci spolupráce s Kolektívom kreatívnych amatérov členovia súboru ochotníckych bábkarov Divadielka Galéria z Nového Mesta nad Váhom zo Slovenska v sobotu 24. júna navštívili Kovačicu a na javisku Domu kultúry 3. októbra oslovili najmladších divákov inscenáciou klasickej rozprávky Aladin a čarovná lampa autorky Mily Melanovej. Text preložil Melichar Václav a pod úpravu, réžiu a scénografiu spolu s Ľubicou Ivanovskou sa podpísal Ivan Radošinský. Svoju bábkohereckú činnosť herci zo Slovenska prezentovali v nasledujúci deň v Kysáči na festivale Zlatá brána. A. Ch.

Sme unavení od roboty, nie vystáti! Anna Horvátová

o chvíľach, keď pracujeme s vypätím síl, keď cítime únavu, či vyčerpanosť, povieme, že sme unavení, vyčerpaní, ustatí. Všetko nás vysiľuje... aj tak sa to dá vyjadriť. Únava môže byť telesná, duševná, jarná; unaviť nás môže cestovanie, nezaujímavá a zdĺhavá prednáška, unavíme si oči čítaním, pozeraním televízie, pozerajúc do počítača. V týchto prípadoch nikdy nepovieme, že „sme vystáti“. Slovko vystáť má celkom

CHÝRNIK

LUG. Kultúrno-umelecký spolok Mladosť a Slovenské združenie žien Usilovné včielky organizujú v sobotu 1. júla 3. ročník podujatia V lipovom chládku a v medovom sládku. Program sa začne o 15. hodine a doňho usporiadatelia zaradili predajnú výstavu medu, medových výrobkov, ručných prác a potravín a tri koncerty: detský koncert Letí včielka, letí, koncert kultúrno-umeleckých spolkov Na lužskom moste a koncert skupiny Maks zo Selenče.

Informačno-politický týždenník

iné významy, sú to: celé hodiny vystáť za pultom, vystáť jamu v snehu; − vystáť či pretrpieť veľa trápenia; − strpieť či zniesť: nemôžu sa ani vystáť. Keby sme dlhé „á“ vymenili za krátke „a“, dostali by sme tiež správne sloveso vystať, ktoré má však tieto významy: nebyť prítomný: vystať z práce, zo školy, prechádzky museli vystať; − zvýšiť sa, vystačiť: na rukávy už nevystalo látky; − byť schopný všetkého: od neho všetko vystane. A pri práci sa unavíme, práca nás unaví, unavíme sa od veľa práce...

BÁČSKY PETROVEC. V nedeľu 2. júla o 19. hodine v chráme Božom v organizácii petrovského cirkevného zboru a tamojšieho Miestneho odboru Matice slovenskej odznie 18. Cyrilo-metodský večierok. A. F. KYSÁČ – DETVA. Slávnostné otvorenie samostatnej výstavy pod názvom Lesy a roviny autora Michala Ďurovku, akademického maliara z Kysáča, bude v sobotu 8. júla o 10.30 v Obradnej sieni Mestského úradu v Detve, pri príležitosti 52. Folklórnych slávností pod Poľanou v Detve. E. Š. • KULTÚRA •

Oznamy GRATULÁCIA

GRATULÁCIA

Na Technickej univerzite v Bratislave, na Stavebnej fakulte, dňa 14. 6. 2017 úspešne obhájil diplomovú prácu a získal titul Ing. MICHAL ANDRÁŠIK z Báčskeho Petrovca. Pri tejto príležitosti mladému inžinierovi srdečne blahoželajú a veľa úspechov do budúcna prajú

V týchto dňoch na Univerzite Komenského v Bratislave úspešne ukončila štúdium NINA BABINCOVÁ z Nového Sadu a udelený jej bol titul magister v študijnom odbore manažment. K tomuto úspechu jej blahoželajú a mnoho zdaru v ďalšej práci prajú:

starí rodičia Grňovci z Kysáča.

starká Anna Babincová z Bieleho Blata, strýko Dušan, sesternice Anna-Mária a Dušana a teta Vierka Babincovci z Kovačice.

DROBNÉ OZNAMY TESNÍME (dihtujeme) okná a dvere neopren gumou a vyrábame harmonika dvere a rolety; telefóny: 025/5827-710 a 060/5088-433.

hlasludu.info www.hl.rs

NA PREDAJ servisované, zachované domáce spotrebiče a biela technika v Báčskom Petrovci; bližšie informácie na tel. č.: 064/2051445.

VYROBNY PROGRAM: – KOTLY NA PEVNE PALIVO, BIOMASU A PELETY – HORAKY NA PELETY – NEREZOVE KOMINY – AKUMULACNE NADRŽE

Nositelia zlatých medailí za kvalitu na Novosadskom veľtrhu

KOVAČICA Štúrova 69 tel./fax: 013/662-183 mob. 063/282-097 www.uniko.rs

PRACOVNÁ PONUKA

PONUKA PRÁCE

ARMÁNI GLOBAL AGENCY, s. r. o., PRAHA

APROREAL, s. r. o., Senica, Slovensko

Česká agentúra práce hľadá na obchodnú spoluprácu manažérku. Vyžadujeme ﬂexibilnosť, spoľahlivosť, znalosť slovenského jazyka, minimálne stredoškolské vzdelanie.

Hľadáme zodpovedných a precíznych vyučených murárov na stavby realizované na Slovensku. Uvítame zohratú partiu piatich ľudí. Kvalitne vykonanú prácu zaujímavo ﬁnančne odmeníme. Podmienkou je osvedčenie Slováka žijúceho v zahraničí a plynulá znalosť slovenčiny.

Ponúkame zaujímavé ﬁnančné podmienky. Kontakt: renkalongauerova@gmail.com

Kontakt: aproreal@aproreal.sk.

Pokrajinský sekretariát pre urbanizmus a ochranu životného prostredia na základe článku 25 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04) zverejňuje

Mestská správa pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad na základe článku 29 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04 a 36/09) zverejňuje

OZNÁMENIE o schválení rozhodnutia o poskytovaní súhlasu k Štúdii o odhade vplyvov na životné prostredie

OZNÁMENIE o schválení rozhodnutia, ktorým sa poskytuje súhlas k Štúdii o odhade vplyvov na životné prostredie projektu – základňovej rozhlasovej stanice mobilnej telefónie – NS2191_02 NS_Veternik_2

Splnomocnený orgán oboznamuje verejnosť, že je 13. 6. 2017 schválené Rozhodnutie o poskytovaní súhlasu k Štúdii o odhade vplyvov na životné prostredie projektu Výstavba pomocného objektu na prečisťovanie vypusteného vzduchu zo sušiarne v rámci FSK pre potreby prevádzky na výrobu butadiénstyrenového kaučukovníka (SBR), na katastrálnej parcele č. 1780, k. o. Srpski Elemir, nositeľa projektu HIP-Petrohemija, Pančevo – v reštrukturalizácii, Ulica spoljnostarčevačka č. 82, Pančevo. Rozhodnutie o poskytovaní súhlasu je schválené na základe návrhu rozhodnutia, ktoré je súčasťou správy Technickej komisie, ako i nahliadnutím do doručenej dokumentácie, v ktorej sa konštatovalo, že predmetový projekt svojou realizáciou nebude negatívne vplývať na životné prostredie, ak sa dodržia predpísané ochranné opatrenia. Pre ochranu činiteľa životného prostredia nositeľ projektu je povinný zabezpečiť podmienky, realizovať opatrenia a program sledovania definované kapitolou 9.0 a 10.0 Štúdie o odhade vplyvov na životné prostredie. Rozhodnutie o poskytovaní súhlasu k štúdii o odhade vplyvov na životné prostredie je v správnom konaní konečné. Proti tomuto rozhodnutiu sa môže začať správny spor v Správnom súde v Belehrade v lehote 30 dní odo dňa zverejnenia tohto oznámenia.

Podnik KODAR INŽENJERING, s. s r. o., Belehrad, splnomocnením nositeľa projektu VIP MOBILE, s. s r. o., Nový Belehrad, Ul. Milutina Milankovića č. 1 ž, podal žiadosť o poskytovanie súhlasu k Štúdii o odhade vplyvov na životné prostredie projektu – základňovej rozhlasovej stanice mobilnej telefónie – NS2191_02 NS_Veternik_2, Ul. Dragoslava Srejovića číslo 62, na katastrálnej parcele číslo 3453, k. o. Veternik, Mesto Nový Sad. Po uskutočnenom postupe a návrhu technickej komisie Mestská správa pre ochranu životného prostredia dňa 21. júna 2017 schválila rozhodnutie číslo VI-501-266/17, ktorým sa poskytuje súhlas k predmetovej štúdii. Do predmetového rozhodnutia možno nahliadnuť v miestnostiach Mestskej správy pre ochranu životného prostredia Rumenačka 110 a, Nový Sad, v pracovné dni od 10.00 do 15.00 h, a na webovej stránke Mestskej správy pre ochranu životného prostredia www.environovisad.org.rs. Proti tomuto rozhodnutiu možno začať súdne konanie v Správnom súde v lehote 30 dní odo dňa zverejnenia oznámenia o schválení rozhodnutia v prostriedkoch verejného informovania.

Oznamujte v Hlase ľudu 021/ 47-20-840 a 021/47-20-844 | inzercia@hl.rs • OZNAMY •

26 /4757/ 1. 7. 2017

Oznamy SPOMIENKA

Uplynul rok, čo nie je s nami

TICHÁ SPOMIENKA na

JÁN BABIAK

JÁNA BABIAKA

30. 10. 1968 – 29. 6. 2016 – 2017 z Kulpína

S láskou a úctou si na Teba spomínajú: rodičia a brat Ondrej s rodinou

SMUTNÁ SPOMIENKA

Dňa 1. júla 2017 je tomu smutný rok, čo nás navždy opustila naša manželka a matka

30. 10. 1968 – 29. 6. 2016 – 2017 z Kulpína

SPOMIENKA na

VLADIMÍRA DORČU

1944 – 2005 – 2017 novinára z Kulpína Každý deň si v našich myšlienkach a srdciach.

S úctou si na Teba spomínajú Tvoji kolegovia

POSLEDNÝ POZDRAV nášmu trénerovi

Manželka Jarmila s dcérami Vierou a Vladimírou a ich manželmi Stanislavom a Josipom a deťmi Luciou, Helenou, Vladimírom a Klárou

SMUTNÁ ROZLÚČKA

s milou mamou, svokrou a starou mamou

ZUZANOU MYJAVCOVOU

ZUZANA KUTÁLEKOVÁ

rod. Dudášovou 28. 6. 1943 – 19. 6. 2017 z Báčskeho Petrovca

rod. Palenkášová 13. 5. 1959 – 1. 7. 2016 – 2017 z Padiny

JANKOVI LABÁTOVI Osud Ti nedoprial s nami dlhšie byť, ale v našich srdciach budeš stále žiť.

19. 8. 1945 – 24. 6. 2017 z Báčskeho Petrovca

Zarmútení: manžel Ján a dcéry Zuzka a Elenka

SMUTNÁ SPOMIENKA na manžela, ocka a deda

od predsedu a hráčok ŽFK Báčsky Petrovec

SMUTNÁ SPOMIENKA

Dňa 28. júna 2017 uplynul rok, čo nás opustila naša milovaná manželka, mama a mamika

VLADISLAVA KORUNIAKA

JULIANA MACKOVÁ

30. 11. 1951 – 30. 6. 2011 – 2017 z Kulpína

10. 10. 1941 – 28. 6. 2016 – 2017 z Pivnice

Uplynulo šesť rokov od rozlúčky s Tebou. So smútkom v srdci si na Teba spomínajú:

S láskou a úctou si na Teba spomínajú:

manželka Mária a dcéry Anička a Nataša s rodinami

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

manžel, syn a dcéra s rodinami

Navždy zostaneš v našich spomienkach. Tvoji najmilší: dcéra Jaroslava, zať Ján a vnúčatá Janko a Jarka

Mestská správa pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad na základe článku 10 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04 a 36/09) zverejňuje OZNÁMENIE o podanej žiadosti o rozhodovanie o potrebe po odhade vplyvov na životné prostredie projektu Nositeľ projektu LESNINA S, s. s r. o., Dragiše Brašovana 1, Nový Belehrad, podal žiadosť o potrebe po odhade vplyvov na životné prostredie projektu Výstavba objektu podnikateľského komplexu – obchodného centra: predajovo-skladovací objekt, časťou výšky: prízemie a poschodie (P+1) – skladovacia časť objektu, a časťou prízemie a dve poschodia (P+2) – predajová časť objektu, (plánovaná výstavba objektu v dvoch etapách: Ia a Ib), predajovo-skladovací objekt, výšky: prízemie a dve poschodia (P+2) (tretia etapa výstavby: II), propagačný totem, rozvodňa (trafostanica) MBTS, meracia a regulačná stanica na plyn – MRS, čerpacia stanica, nádrž na vodu – pre sprinkler sústavu (hasiace zariadenie), vnútorné cesty a parkovisko, v Novom Sade, DP A1 (E-75), na katastrálnej parcele číslo 287/28, k. o. Nový Sad III, Mesto Nový Sad. Údaje a dokumentáciu zo žiadosti nositeľa projektu možno dostať k nahliadnutiu v miestnostiach Mestskej správy pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad, Rumenačka 110, Nový Sad, v pracovné dni od 10.00 do 15.00 h. Všetci záujemcovia v lehote 10 dní odo dňa zverejnenia tohto oznámenia môžu doručiť svoju mienku v písanej forme na adresu Mestskej správy pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad.

• OZNAMY •

SPOMIENKA

Dňa 5. júla 2017 uplynie štrnásť rokov, čo ma opustil môj manžel

SMUTNÁ ROZLÚČKA

POSLEDNÁ ROZLÚČKA

s bratom a ujom

ŠTEFAN CHOVAN

s kolegom

PAVLOM HLAVÁČOM

1942 – 2003 – 2017 z Hložian

PAVLOM HLAVÁČOM

1. 9. 1947 – 20. 6. 2017 z Báčskeho Petrovca

1947 – 2017 z Báčskeho Petrovca

S láskou si naň spomína chorá manželka Mária

SMUTNÁ ROZLÚČKA s kmotrou a susedou

Nezabúdame. Spomíname. S láskou a úctou si na Teba budeme navždy spomínať.

S úctou

kolegyne − dôchodkyne Gymnázia Jána Kollára so žiackym domovom

Sestra s rodinou

ZUZANOU MYJAVCOVOU

rod. Dudášovou 28. 6. 1943 – 19. 6. 2017 z Báčskeho Petrovca

BOĽAVÁ ROZLÚČKA

ROZLÚČKA

s mamou a starou mamou

so spolužiakom

MÁRIOU MAGLOVSKOU

V myšlienkach zostaneš navždy s nami.

MARTINOM ŠIMÁKOM

rod. Cerovskou 1. 1. 1949 – 17. 6. 2017 z Báčskeho Petrovca

Rodina Turčanová

TICHÁ SPOMIENKA

17. 4. 1936 – 19. 6. 2017 z Padiny

ONDREJA LABÁTA

1942 – 2006 – 2017 z Báčskeho Petrovca

V našich spomienkach stále žiješ. Manželka Anna a dcéry Jarmila a Andreja s rodinami

Trvalú spomienku si na Teba zachovajú: syn Samuel, dcéra Mária a vnučka Sandra

hlasludu.info www.hl.rs

S úctou si na neho spomínajú maturanti petrovského gymnázia generácie 1954/55

SMUTNÁ SPOMIENKA

na milovaného syna, manžela, otca a deda

MICHALA ŠIMU

Mestská správa pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad na základe článku 10 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04 a 36/09) zverejňuje

10. 1966 – 29. 6. 2016 – 29. 6. 2017 z Kulpína

OZNÁMENIE o podanej žiadosti o rozhodovanie o potrebe po odhade vplyvov na životné prostredie projektu Nositeľ projektu Telekom Srbija, a. s., Takovská 2, Belehrad, podal žiadosť o potrebe po odhade vplyvov na životné prostredie projektu základňovej stanice mobilnej telefónie PETROVARADIN – NS11, NSCH11, NSU11, NSL11, Ul. Božidara Adžije b. č., v Petrovaradíne, na katastrálnej parcele číslo 1511/1, k. o. Petrovaradín, Mesto Nový Sad. Údaje a dokumentáciu zo žiadosti nositeľa projektu možno dostať k nahliadnutiu v miestnostiach Mestskej správy pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad, Rumenačka 110, Nový Sad, v pracovné dni od 10.00 do 15.00 h. Všetci záujemcovia v lehote 10 dní odo dňa zverejnenia tohto oznámenia môžu doručiť svoju mienku v písanej forme na adresu Mestskej správy pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad.

• OZNAMY •

Žiarila z Teba láska a dobrota, budeš nám chýbať do konca života. Aj keď už nie si medzi nami, v našich srdciach žiješ stále s nami. Tvoji:

mama Zuzana, manželka Anna, syn Ján s manželkou Milotou, vnúčatá Mário, Iva, Aleks a dcéra Andrea s priateľom Rasťom 26 /4757/ 1. 7. 2017

Oznamy SMUTNÁ ROZLÚČKA

SMUTNÁ ROZLÚČKA

s mojím milovaným bratom

MÁRIOU MAGLOVSKOU rod. Cerovskou 1. 1. 1949 – 17. 6. 2017 z Petrovca

S veľkým zármutkom a bôľom v srdci, Marka naša, s Tebou sa lúčia Tvoje sestričky, ktoré na Teba nikdy nezabudnú. Anna, Katarína a Zuzana so svojimi rodinami

MARTINOM ŠIMÁKOM

SMUTNÁ SPOMIENKA

na našich rodičov a starých rodičov

17. 4. 1936 – 19. 6. 2017 z Padiny

S láskou a úctou: sestra Vierka Glavačová s manželom Ludvikom a deťmi: synom Igorom s manželkou Zuzanou a ich deťmi Želkom a Ivanom a dcérou Ľudmilou s manželom Michalom Dubovskovci

MÁRIU TOPOĽSKÚ

JÁNA TOPOĽSKÉHO

rod. Zimanovú 1936 – 2007 – 2017 1935 – 1997 – 2017 z Báčskeho Petrovca

S láskou si na Vás spomínajú: syn Pavel s manželkou Annou a vnúčatá Pavel a Ivan

BOĽAVÁ ROZLÚČKA Dňa 19. júna 2017 tíško usnul

MARTIN ŠIMÁK

17. 4. 1936 – 19. 6. 2017 advokát vo výslužbe z Padiny

Života kniha zavrela sa, písaná srdcom, krvou zo žíl. Zápis v nej zlatým písmom hlása, že otec čestne život dožil. Nech jeho telo v rodnej hrude, v pokojnom spánku odpočíva, v pamäti našej žiariť bude jeho pamiatka stále živá.

Tichú a trvalú spomienku na lásku a dobrotu nášho otca, starého otca a prastarého otca si v srdciach zachovajú jeho najmilší: dcéra Vlasta Svetlíková s manželom Martinom, syn Zlatko s manželkou Nikoletou, vnuk Martin Svetlík s manželkou Evkou, vnučka Anička Glóziková s manželom Jankom, pravnučky Martina a Marína Svetlíkové a pravnuk Ivanko Glózik Ďakujeme všetkým tým, ktorí ho prišli vyprevadiť na poslednú cestu, ktorí položili kvety na jeho hrob. Veľká vďaka patrí aj pracovníkom Domu zdravia v Padine. Ďakujeme aj celej našej rodine, priateľom a susedovcom. 42

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

• OZNAMY •

SMUTNÁ ROZLÚČKA Dňa 20. júna 2017 nás opustil náš drahý otec

PAVEL HLAVÁČ

1. 9. 1947 – 20. 6. 2017 z Báčskeho Petrovca Ako priamka podľa pravítka vlečie sa bytie podľa svojej budúcej smrti. Bytie je najkratšie spojenie medzi dvoma bodmi aj vyjsť, aj dostihnúť, aj nikam neprísť a čakať. Akoby nedokončený jestvovať len popolom stať sa, ak možno, až zajtra.

S úctou si na Teba budeme spomínať.

• OZNAMY •

Syn a dcéra s rodinou

26 /4757/ 1. 7. 2017

RTV Panoráma TELEVÍZIA VOJVODINA 2 Piatok 30. júna 19.30 Zostrih štvrtej časti tohtoročného Folklórneho festivalu Tancuj, tancuj... 20.00 Dobrý večer, Vojvodina Nedeľa 2. júla 11.00 Dúhovka 11.30 Reportáž z tohtoročnej Zlatej brány Utorok 4. júla 10.10 Paleta – výber najlepších vysielaní z produkcie Slovenskej redakcie RTV Vojvodina titulkovaných po srbsky na 1. programe TVV 17.30 Perličky – desaťminútový blok venovaný najmladším divákom Pondelok – sobota 18.00 Denník TERMÍNY REPRÍZOVÝCH VYSIELANÍ Piatok 21.30 Reportáž z tohtoročnej Zlatej brány Sobota 9.25 Dobrý večer, Vojvodina 11.20 Paleta Utorok 16.10 Paleta 17.00 Dúhovka Dúhovka uvedie vysielanie pod názvom Všestranný športovec, na počesť zosnulého Jána Labáta z Petrovca, ktorý bol zakladateľom Petrovského maratónu. Okrem iného sa vyskúšal vo všetkých športoch registrovaných v tamojšej obci, pričom nápomocnú ruku ochotne vždy podával nádejným športovcom. Reportáž z tohtoročnej Zlatej brány – Druhá časť nedeľného bloku bude venovaná najväčšiemu folklórnemu podujatiu pre deti. Odvysielané budú prednesy najmladších slovenských vojvodinských folklórnospeváckych skupín, dojmy účastníkov, organizátorov a návštevníkov tohtoročného podujatia v Kysáči.

www.hl.rs

RÁDIO NOVÝ SAD 3 Predpoludňajší program Každý pracovný deň 8.00 – 10.00 Sobota 8.00 Správy 8.30 Aspekty 9.00 Správy Týždeň 8.00 8.05 9.05 9.30

Nedeľa Správy Vysielanie pre dedinu Pohľady k výšinám Vysielanie pre deti

Popoludňajší program 14.45 Slovenská ľudová hudba (sobota) 15.00 Správy 15.05 Rádiošport (pondelok) Kronika našich osád (utorok) Hudobné vysielanie (streda) Inteen (streda o 16,00) Súzvuky (štvrtok) Z každého rožka troška (piatok) Kaleidoskop (sobota) 15.30 Zo sveta hudby – zábavná hudba (nedeľa) 16.00 Motívy (nedeľa) 17.00 Rozhlasové noviny 17.15 Vejár hudobných vysielaní Slovenská ľudová hudba (sobota) Nočný program 23.00 Rozhlasová hra pre dospelých (utorok) 24.00 Slovenská tanečná, ľudová a umelecká hudba (nedeľa)

TV PETROVEC Pondelok – sobota 18.25 Začiatok vysielania 18.30 Zahraničný denník 18.50 Hit dňa, Moľa / Klenoty, Citáty 19.00 Zvon, spravodajská relácia 19.15 Kreslený film 19.50 Hit dňa, Reklamy 20.00 Filmy: Piatok 30. júna – Lúpež po taliansky Sobota 1. júla – Príbeh o rytierovi Pondelok 3. júla – Komorník Utorok 4. júla – Arthur – ťažký život milionára Streda 5. júla – Som agent Štvrtok 6. júla – Veľký Gatsby 21.45 Hit dňa, Moľa / Klenoty, Citáty, Reklamy, Zvon 23.00 Záver vysielania Nedeľa 2. júla 17.00 Film: Kung-Fu panda 18.30 Hit dňa, Reklamy, zostrih Molí 19.00 Zvon, prehľad udalostí týždňa 20.00 Kolážová relácia Nedeľa s vami 22.00 Film: Svadba a iné pohromy 24.00 Záver vysielania Každý pondelok 20.00 Hudobný mix Každý piatok 18.15 Výber z programu TV Kovačica

TV STARÁ PAZOVA Utorok – sobota 17.00 Správy 22.00 Správy

Každú sobotu 18.15 Výber z programu TV Pančevo

Nedeľa 13.00 S vami a pre vás S vami a pre vás je kolážové vysielanie, ktoré obsahuje aktuality zo staropazovského prostredia, ako i z iných slovenských prostredí. V rámci hodinového vysielania je aj náboženská časť pod názvom Hrad prepevný. Repríza v pondelok a stredu o 14.00, resp. o 22.05.

Informačno-politický týždenník

Z výtvarného tábora v Kysáči

TV OBCE KOVAČICA Klenotnica (nedeľa, utorok, piatok) 16.00 – 18.00 Nedeľa 2. júla 16.00 Kronika týždňa Slovo na týždeň Tradičné slovenské jedlá – Kapustníky Divadlo očami detí Utorok 4. júla 16.00 Divadielko: Aladinova čarovná lampa Tekovčania a Padinčania pestujú dobré priateľské vzťahy O tvorbe a knižnej prvotine Evy Pavićevićovej Piatok 7. júla 16.00 Z archívu: RTV OK Film: Soľ nad zlato

RÁDIO KOVAČICA Na modrej vlne – každý pracovný deň 15.05 Správy z regiónu 15.30 Stalo sa na dnešný deň 16.00 Správy z Kovačickej obce 16.10 Hlas ľudu ponúka (každý piatok) 16.20 Kalendárium 16.25 Udalosti dňa 16.55 Citáty do vrecka 17.00 Šport, Medicína, Školstvo, Poľnohospodárstvo, Kultúra 17.15 Zaujímavosti zo sveta 17.30 Humor 18.00 Správy z Kovačickej obce 18.10 Zaujímavosti zo sveta 18.15 Šport, Medicína, Školstvo, Poľnohospodárstvo, Kultúra 18.20 Citáty do vrecka 18.40 Poézia • RTV PANORÁMA •

KRÍŽOVKA ČÍSLO 26 RÁDIO STARÁ PAZOVA Utorok – piatok 18.00 Servis Na dnešný deň Meniny 18.15 Volíme melódiu dňa 18.30 Aktuality z obce a iných osád Poučky zo slovenčiny (streda) 19.00 Denník, informatívne vysielanie 19.15 Hudba 19.30 Oznamy, hudba a reklamy 20.00 Z nášho uhla, udalosti a ľudia Náboženské vysielanie Živé vody (streda) Tematické vysielanie Z minulosti (štvrtok) Sobota 15.00 Servis Na dnešný deň Meniny, Reklamy 16.00 Správy 16.05 Zvončeky, detské vysielanie 16.30 Oznamy a drobné oznamy 17.00 Volíme melódiu týždňa, resp. mesiaca, hudba a reklamy 18.05 Repríza štvrtkovej relácie Z nášho uhla 19.00 Aktuality z Vojvodiny, na spoločnej vlne rozhlasové stanice Báč, Báčsky Petrovec, Kovačica a Stará Pazova 19.30 Oznamy, drobné oznamy a z našich osád 20.00 Aktuality z mesta, repríza utorkovej relácie Z nášho uhla 7.00 7.30 8.00 8.05 8.30 9.00 9.05 9.30

Nedeľa Servis Na dnešný deň Meniny Oznamy, hudba a reklamy Správy Hudba, servis Slovo nášho Boha, náboženské vysielanie Správy Hudba a aktuality Oznamy, hudba a reklamy

NOVOSADSKÁ TELEVÍZIA Každý pracovný deň 15.15 Objektív v slovenskej reči

• RTV PANORÁMA •

RÁDIO PETROVEC Utorok – piatok 10.40 Hit dňa 14.00 Dozvuky Sobota 10.00 Aktuality z Vojvodiny Nedeľa 10.00 Retrospektíva týždňa

V tajničke je názov detského folklórneho festivalu, ktorý sa tradične koná v Kysáči.

autorka: ANNA BIČIAROVÁ

rieka 1. časť spracoval v Rusku tajničky

ráno 4. a 3. úkaz výrečitý samohláska hundrala (maced.)

sleduje

Slovenská hudba každý deň 5.00 – 15.00. lietať Svetová hudba každý deň 15.00 – 5.00.

dookola 1. písmeno vápenec na písanie

romb

...hory veda o víne

karat postaralo sa

skladba pre 8 hlasov

TELEVÍZIA PANČEVO

2. časť tajničky

Nedeľa 2. júla 19.30 Repríza relácie Dobrý deň

rovnaké samohlásky

Streda 5. júla 12.30 Dobrý deň, kolážová relácia

ultra violet elektrón mazľavé kvapaliny Jovanka

ad notam

ženské meno

ampér ženský hlas tromf

vpíšte

DOÓ AS HL DU speváčka ĽU Turner

osob. zám.

hustý sibírsky les TV VOJVODINY program vysiela na nasledujúcich kanáloch: pre územie Nového Sadu na 48., pre územie Subotice na 40. a pre územie Vršca na 39. Program v slovenskej reči sa vysiela na Druhom programe RÁDIO NOVÝ SAD Program v slovenskej reči sa vysiela na vlnovej dĺžke 100 a 107.1 MHz TV PETROVEC Program sa vysiela na kanáli 55; www.tvpetrovec.com; RÁDIO PETROVEC Program sa vysiela na vlnovej dĺžke 91.4 MHz TELEVÍZIA OBCE KOVAČICA Program sa vysiela na kanáli 52 RÁDIO OBCE KOVAČICA Program sa vysiela na vlnovej dĺžke 93,2 MHz RÁDIO STARÁ PAZOVA Program v slovenskej reči sa vysiela na vlnovej dĺžke 91.5 MHz TV STARÁ PAZOVA Program v slovenskej reči sa vysiela prostredníctvom lokálneho káblového operátora na kanáli 60 TELEVÍZIA PANČEVO Program sa vysiela na kanáli 39 NOVOSADSKÁ TELEVÍZIA Program sa vysiela na kanáli 60

spojka

bočná loď v bazilike

Verdiho opera spojka

predložka opyt. zámeno

ROZLÚŠTENIE KRÍŽOVKY ČÍSLO 24 VODOROVNE: skreslil, toaletka, radar, OZ, Ela, Etna, Ta, PN, A, N, krát, N, ukladala, Te, sa, IV, inak, apo, e, kopkal, leto, má, šor, Drim TAJNIČKA: STRETNUTIE POD LIPAMI

dlhá tvrdá samohláska astat slávnostná sieň nula

alt

otec

Správne rozlúštenie KRÍŽOVKY 23 z čísla 23 Hlasu ľudu z 10. júna 2017 bolo: MILINA VRTUNSKÁ. Odmenu – knižné vydanie z produkcie NVU Hlas ľudu za správne rozlúštenie uvedenej krížovky získala: MÁRIA KYSEĽOVÁ, Ul. Štefánikova č. 171, 21 211 KYSÁČ. BLAHOŽELÁME. Správne rozlúštenia aj naďalej zasielajte DO 5 DNÍ ODO DŇA VYDANIA NAŠICH NOVÍN na adresu: NVU Hlas ľudu, Bulvár oslobodenia 81/V, poštový priečinok 234, 21 000 Nový Sad, PRE KRÍŽOVKU, alebo mailom na adresu: obsustova@hl.rs

26 /4757/ 1. 7. 2017

Šport Prehliadka futbalových talentov NA TURNAJI V PADINE 35 MUŽSTIEV

strelec: Uroš Markoski (Bečkerek), brankár: Sebastián Čapeľa (Dolina), hráč: Luka Lacko (Dolina) Ročník 2005: 1. Bačka Ďurdevo, 2. Dolina, 3. Voja Gačić Pančevo; najlepší strelec: Ján Šimák (Dolina), brankár: Dejan Vujević

Ján Bokor

očas uplynulého víkendu v Padine prebiehal tradičný turnaj nádejných futbalistov pod názvom Padina Cup 2017. Hostiteľom a organizátorom bola aj tentoraz Futbalová škola FK Dolina. Neľahkú úlohu pôsobenia školy, kde sa vychovávajú mladé futbalové talenty, na svojich pleciach nosia rodičia detí. Na pekne upravených ihriskách Športového strediska Dolina sa zoskupilo úhrnne 35 futbalových muž- Spoločne pred objektívom: mužstvá generácie stiev, rozdelených do skupín podľa 2006 FŠ Dolina a ŠK Partizán veku. V sobotu súťažili ročníky 2003, 2005 a 2007, kým v nedeľu za lop- celkom náhodou. Insitná maliarka šie mužstvá, najlepších brankárov, tou bežali mladí futbalisti narodení Anna Kotvášová počas svojej výstavy strelcov a hráčov v každej kategórii. v rokoch 2004, 2006 a 2008. Tropická v Čiernom Balogu im navrhla, aby Poháre a medaily zabezpečila Obec horúčava neznemožnila mladuč- prišli do Padiny. „Neobanovali sme, Kovačica z iniciatívy jej predsedu kých futbalistov, aby ukázali to, čo že sme prišli k vám. Bolo nám tu Milana Garaševića, ktorý pochválil toto veľké futbalové podujatie Najlepší strelec: Ján Šimák, ich tréneri naučili. v Padine a počas krátkeho pobytu člen Doliny, generácie 2005 Z chládku okolimedzi mladými futbalistami pove- (Bačka), strelec: Saša Rac (Bačka) tých stromov svoje dal, že si organizátor v budúcnosti deti posmeľovali Ročník 2006: 1. Budućnost Zvečzaslúži väčšiu pozornosť a podporu ka, 2. Bečkerek, 3. Partizán Čierny prevažne rodičia, lokálnej samosprávy. O to, aby všetko Balog; najlepší strelec: Šimon ale i milovníci futbalu, ktorých Faško (Partichlapci presvedčizán), brankár: li, že dobre zvládli Matej Multan futbalovú abece(Partizán), stredu. lec: Nemanja V Padine okrem Ilić (Budućnost) hostiteľov hrali Ročník 2007: mužstvá z Vršca, 1. Bačka, 2. Pančeva, KačaPar tizán, 3. reva, Glogonja, Zmajevi Vršac; Zemuna, Zvečky, Víťazné mužstvo Doliny generácie 2004 najlepší streĎurdeva, Bieleho lec: Ján MonMomentka zo zápasu Dolina – Partizán 0 : 3, Blata, Zreňanina, ako aj hostia zo krásne, sme milo prekvapení tým, dl (Partizán), generácia 2007 Slovenska. Prvýkrát na turnaj prices- čo sme tu videli a zažili,“ neskrýval brankár: Dejan tovali najmladší futbalisti ŠK Partizán radosť vedúci Partizána. Aj tentoraz prebiehalo v najlepšom poriadku, Bečkerečki (Bačka), hráč: Željko z Čierneho Balogu, ktorí tejto futbalo- vystali mužstvá z územia Kovačickej sa postarali rodičia detí FŠ Dolina. Pavlović (Bačka) vej prehliadke priniesli medzinárodný obce, v ktorých je práca s mladými Turnaj materiálne podporili početní Ročník 2008: 1. Voja Gačić, 2. dobrodinci, ktorým za to patrí veľká Altina Zemun, 3. Bečkerek; najráz. Podľa slov vedúceho Baločanov kategóriami futbalistov skromná. Stretnutie najmladších futbalis- vďaka. Ľubomíra Auxta, k stretnutiu prišlo tov splnilo svoje poslanie. KamaRočník 2003: rátenie, výmena 1. Dolina Padiskúseností a ve- na, 2. Bečkerek domostí, ako aj Zreňanin, 3. Jedokazovanie sa na dinstvo Kačatrávniku sa preja- revo; najlepší vili naplno. Kvalit- strelec: Darko nými výkonmi vo Chrťan (Doliveľkej páľave deti na), brankár: dokázali, že kluby, Danijel Jarić Padinčania dvakrát prehrali v ktorých hrajú, sa (Stenli – Vojpo slabšom kopaní penált nemusia obávať vodina Gloo svoju futbalovú gonj), hráč: Nikola Tomić (Stenli lepší strelec: Marko Božić (Altina), budúcnosť. – Vojvodina) brankár: Vukašin Ilijin (Voja Gačić), Na turnaji odRočník 2004: 1. Dolina Padina, hráč: Stefan Živojin (Voja Gačić) Povšimnutí a odmenení: mužstvo Partizána menili tri najlep- 2. Bečkerek, 3. Jedinstvo; najlepší generácie 2006 obsadilo 3. miesto

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

• ŠPORT •

KOVAČICKÝ BEŽEC NA MAJSTROVSTVÁCH SVETA V BELFASTE

Miško, držíme ti palce! Rastislav Zorňan

ola polnoc medzi sobotou a nedeľou. Stojíme na nábreží Dunaja, neďaleko známej novosadskej pešej a bežeckej dráhy, povedľa chýrečného Štrandu. Jemný vetrík sem-tam pofukuje, ale predsa je dusno, ťažko sa dýcha. Kdežeby ešte utekať! Ale účastníkom 8. Novosadského nočného maratónu asi nič neprekáža. Trochu sme sklamaní, keď v cieli medzi prvými nevidíme nášho tromfa – kovačického ultramaratónca Michala Šuľu. Konečne je tu. S úsmevom na tvári vysvetľuje, prečo neutekal z pätných žíl: „Mal som nepríjemné zranenie nohy pred dvoma mesiacmi na Majstrovstvách Srbska na Palići. Musel som si oddýchnuť a ešte som to celkom nevyliečil. Víťazstvo mi tu nebolo prvoradé, aj tak som sa šetril na niečo oveľa dôležitejšie.“ Tušíme, o čo ide. Michal sa tohto víkendu zúčastní Majstrovstiev sve-

ta v ultramaratóne „Tréning a pevná vôľa,“ v Belfaste, sídelnom lakonicky odpovedá M. meste Severného Šuľa. Jasné, že sa orgaÍrska. Je to určitý vrnizmus musí zvyknúť na chol jeho doterajšej taký veľký nápor. Bežec kariéry. Vyskúšať sa hovorí, že sa na vytvomedzi najlepšími renie štátneho rekordu na svete nie je žart. pripravoval tri mesiace. No Michal si to zaAj výživa je významná, slúžil. Táto sezóna aby sa najlepšie nahradila bola pre neho výstratená energia počas nimočná. Priniesol behu. Do určitého času si si domov kopu organizmus čerpá enervyznamenaní, pregiu z vlastných zdrojov, konal štátny rekord potom sa už musí nav ultramaratóne. Na hradiť jedlom a nápojmi. štátnom šampioVzhľadom na zranenie náte 6. mája za 24 nastoľuje sa otázka, či hodín prebehol, v Belfaste bude všetko verte-neverte, 227 v poriadku a čo Michal kilometrov a 900 Michal Šuľa na dráhe očakáva na dráhe? na Palići, kde sa zranil metrov! „Dúfam, že všetko Väčšina z nás si bude dobre. Pre mňa ťažko môže predstaviť, ako je to je cťou, že môžem reprezentovať nespať deň i noc, kdežeby ešte toľko našu krajinu, o čom som skôr len utekať. Ako sa to vôbec zvládne? sníval. Na šampionáte sveta budú

skutočne najlepší bežci. Ak budem tridsiaty alebo štyridsiaty spomedzi 300 bežcov, bude to úspech. Jasné, že vypnem sily maximálne. Veď ja som taký pretekár – bojujem do posledného atómu síl,“ hovorí Michal a dodáva: „Mám záväzok voči priateľom a všetkým dobrým ľuďom, ktorí mňa a kolegov – ultramaratóncov podporujú. Atletický zväz Srbska nám obrátil chrbát, nechcel finančne podporiť našu účasť v Belfaste. Vraj nemajú peniaze! Pramení to však z toho, že ultramaratón v našom zväze nemá na ružiach ustlané a túto disciplínu neuznávajú bohvieako. Obrovský počet ľudí nám prostredníctvom sociálnych sietí ponúkol finančnú pomoc, potom sa to už rozbehlo, takže nám väčšiu časť potrebných prostriedkov venovali darcovia a trochu musíme siahnuť aj do vlastného vrecka. Ideme, a už bude čo bude!“ Michal doteraz nikdy nesklamal, predovšetkým seba, aj keď sa mu po skončení behu vždy zdá, že mohol aj lepšie. Tak, Michal, šťastlivo v Írsku! Foto: z archívu M. Šuľu

FUTBALOVÝ TURNAJ PIONIEROV V PIVNICI

Odmeny si odniesla Mladost Ján Šuster

prebojovali po dve najlepšie mužstvá: Olimpik, Krila Krajine, Mladost a Sutjeska. V prvom dueli Mladost

red týždňom, v sobotu 24. júna 2017 v Pivnici prebiehal turnaj pionierov, mladých futbalistov narodených v roku 2006. Turnajové zápasy sa hrali na ihrisku Slávie za účasti týchto mužstiev: Krila Krajine Báčska Palanka, Tekstilac Odžaci, Tvrđava Báč, Mladost Bački Jarak, Tatra Kysáč, Olimpik Apatin, Sutjeska Bačko Dobro Polje, Budućnost Savino Selo, FK Odžaci a hostiteľská Slávia. Zahlásení Hercegovac Gajdobra a Radnički Ratkovo svoju Najlepší v Pivnici: pionieri účasť v sobotu ráno FK Mladost B. Jarak z neznámych príčin bola presvedčivá nad Olimpikom odvolali. Tímy hrali najprv v dvoch skupi- 6 : 3. Druhý zápas Krila Krajine – nách, aby sa do semifinále z každej Sutjeska sa skončil nerozhodne 0 • ŠPORT •

: 0 a v kopaní penált úspešnejší boli Palančania 3 : 2. V boji o tretie miesto hráči Sutjesky prekonali Olimpik výsledkom 2 : 0. Vo finále si sily zmerali Mladost a Krila Krajine. Po omnoho lepšom výkone Najlepší strelec Vladimir Zanze, najlepší hráč zaslúžené ví- Mihajlo Kovačević a najlepší brankár Nemanja ťazstvo 3 : 1 Pajfer (zľava) si vybojovali mladí futbalisti z B. Jarku, Mladosti, Krila Krajine a Sutjesky a tak triumfovali na turnaji. dostali zlaté, strieborné a bronzové Najlepší hráč turnaja je medaily. Zápasy, ktoré sa hrali vo veľkej Mihajlo Kovačević (Mladost), najlepší brankár Nemanja páľave pred slušným počtom diPajfer (Mladost) a najlepší vákov, viedli rozhodcovia Predrag strelec Vladimir Zanze (Olim- Vujić a Csongor Szabó z Kuly. Začiatok tradičného nočného pik). Predseda FK Slávia Daniel Blatnický kapitánom turnaja v malom futbale je natroch najlepších mužstiev, ako aj plánovaný na nedeľu 2. júla na trom najlepším jednotlivcom odo- ihrisku Základnej školy 15. októbra vzdal poháre, kým tréneri a hráči v Pivnici. 26 /4757/ 1. 7. 2017

Šport BIELOBLATSKÁ MLADOSŤ PO UKONČENÍ MAJSTROVSTIEV

Najhoršia jar v posledných rokoch Vladimír Hudec

ieloblatská Mladosť v rámci Mestskej ligy Zreňanin – skupina B v práve ukončených

Tomaševca remizovali 3 : 3. „Bola to najhoršia polosezóna za posledných niekoľko rokov,“ povedal nám tajomník klubu Darko Sládeček. „Problémov bolo mnoho.

Mužstvo bieloblatskej Mladosti; Darko Sládeček stojí prvý sprava majstrovstvách zaznamenala skromné výsledky. Na vlastné konto si zapísala iba 15 bodov, dala 33 gólov, rovno toľko aj inkasovala

Najmladší, ale aj najšikovnejší strelec: Janko Poničan a v konkurencii ôsmich mužstiev obsadila 5. miesto v tabuľke. Vcelku jar bola omnoho slabšia od jesene, keďže Bieloblatčania v prvej časti získali 11 bodov, pokým v jarnej časti majstrovstiev vyhrali iba nad zreňaninským Borcom 3 : 1. V stretnutí s presvedčivo posledným v tabuľke, tímom Partizan z

www.hl.rs

v minulých rokoch. Na druhej strane aj naše Miestne spoločenstvo Biele Blato po neschválenom samozdanení disponuje skromnými prostriedkami a mohlo nám

mi, a tak si zabezpečovať hráčsky potenciál pre budúcnosť. „Na tréningoch máme bezmála 40 detí narodených v rokoch 2006 až 2009,“ hovorí D. Sládeček. „Novinka je v tom, že spolu s chlapcami trénuje a hrá aj sedem dievčeniec. Chceli by sme prilákať ešte niekoľko dievčat, aby sme ich mohli zapojiť do ženskej ligy. Rovno preto, s cieľom popularizácie ženského futbalu, 14. mája v Bielom Blate sme zorganizovali zápas Rozvojovej ligy Srbska – skupina Vojvodina mladších dorasteniek ženských futbalových klubov zo susedného Stajićeva a Inđije, o ktorý záujem prejavil pozoruhodný počet divákov.“ Na záver rozhovoru náš spolubesedník konštatoval: „Vcelku nemôžeme byť spokojní s výsledkami, ale nás teší, že sa futbal v Bielom Blate aj naďalej hrá a dúfame, že sa bude hrať aj v budúcnosti. Posmeľuje nás aj fakt, že skromné výsledky neodradili našich fanúšikov, milovníkov futbalu v dedine, aby prichádzali sledovať zápasy a podporovať futbalistov. Zápasy Mladosti priemerne sledovalo asi 300 divákov, čo je pozoruhodný počet aj pre omnoho

Najprv nás pred samým začiatkom pomôcť iba s minimálnou sumou jarnej časti opustil tréner Janko No- peňazí. Predsa nám robotníci MS sáľ, čo už zvestovalo zlú predtuchu. pravidelne kosili trávnik na ihrisMužstvo z núdze prebral do svojich ku kosačkou na údržbu zelených rúk tréner mladších kategórií Csaba plôch v dedine, čo je tiež významná Kurunci, avšak on nemohol byť na každom zápase, a vtedy v úlohe trénera boli členovia vedenia klubu, čo sa zrejme muselo prejaviť aj na výsledkoch. Okrem toho jarnú časť sme začali iba so šestnástimi hráčmi, čo je pomerne málo, a tak sa nám stávalo, že sme v prípade zranení, alebo keď viacerí hráči boli znemožnení z iných dôvodov, niektoré zápasy začínali len desiati.“ Náš spolubesedník ďalej hovorí, že bez cezpoľných hráčov a spoliehania sa iba na vlastné sily klub by nemohol fungovať. Najlepším Budúcnosť bieloblatského futbalu s trénerom Csabom Kuruncim hráčom bol Janko Poničan, ktorý sa významne pričinil o to, aby pomoc. Veľkú pomoc máme od väčšie kluby, ktoré súťažia vo vyšgólové skóre nebolo negatívne. priateľov a dobrodincov klubu, ších ligách. My máme presvedčivo Sieť súpera vlnil až 17-krát, čiže ktorí svojou prácou a finančnými najlepšiu návštevnosť zápasov priemerne strelil viac ako jeden gól prostriedkami prispievajú k tomu, v našej lige, čo nás ubezpečuje, na zápase, a pritom je aj najlepší aby jediný športový klub v Bielom že v Bielom Blate jestvuje záujem Blate aj naďalej fungoval,“ hovorí o futbal. Zároveň je to podnetom strelec ligy. „Klub však mal aj finančné prob- tajomník bieloblatského futbalo- pre nás, ktorí sme vo vedení klubu, lémy, keďže sme z mestského vého kolektívu. Zdôrazňuje tiež, aby sme zotrvali, napriek ťažkým rozpočtu Obce Zreňanin dostali že klub nielen pôsobí, ale sa snaží podmienkam spravovali klub, hoci omnoho menej prostriedkov ako pracovať aj s mladšími kategória- aj v tej najnižšej lige.“

Informačno-politický týždenník

• ŠPORT •

NEVYDARENÉ MIMORIADNE ZHROMAŽDENIE FK SLÁVIA

Demisia – slávistická misia Ján Špringeľ

aplánované mimoriadne zhromaždenie FK Slávia sa 25. júna 2017 v Kovačici neuskutočnilo. Prítomných na lavičkách medzi dvoma reštauráciami, KK Slávia a Podnikateľsko-rekreačného strediska Relax v horúcom dni bolo iba deväť Kovačičanov. Vedenie Slávie sa po neúspešnom zasadnutí rozhodlo kolektívne vzdať sa riadenia klubu. Viazne asi najviac v komunikácii: dorozumejú sa v posledných (k)rokoch ťažšie hráči a správa, členovia vedenia a obecná (najviac miestna) samospráva, chvíľami tkvie aj v spolupráci s médiami. Slovom, na trávniku a zvlášť mimo neho je okrem lepšej komunikácie potrebné častejšie dodržať slovo. Nesľubovať na nedozernej rovine nikomu hory-doly. Kovačičania si občas alebo pravidelne radi pozrú na futbalový zápas, ochotne aj dobrý či zlý výkon svojich miláčikov i skomentujú, neradi sa ale

zaoberajú problematikou fungovania ňažná správa pre jarnú časť majstrovnajstaršieho mestského športového stiev Vojvodinskej ligy – východnej skupiny v sezóne 2016/17. Keď ide kolektívu. Po bezúspešnom zhromaždení o príjmy, Slávia získala finančnú podsa voľne diskutovalo. Každý z málopočetných besedníkov mal kus pravdy, ako doteraz (finančne) vo Vojvodinskej lige fungovala Slávia a ako by mala odteraz pôsobiť v Prvej juhobanátskej súťaži. Názory sa rôznili, oplatí sa zorganizovať turnaj v malom futbale alebo nie a pod. Všetci sa ale zhodli v tom, že sa na dopravu hráčov na tréningy v minulej sezóne strovili nemalé peniaze a efekt bol takmer nulový: Tribúna FK Slávia: Záujem Kovačičanov prepravovali sa neraz na je iba o dva polčasy dvoch autách iba sami hráči – šoféri, poru na činnosť od dvanástich Kovadokopy sa s domácimi futbalistami na čičanov a dvoch Crepajčanov. Prostréningu zjavoval nedostatočný počet triedky sa získali aj z predaja lístkov priamych aktérov zápasov. na zápasoch, takisto z predaja dreva Na schôdzi sa mala prečítať aj pe- a kukurice. Obec Kovačica vyčlenila

pre druhú časť šampionátu slávistom 475 000 dinárov. Čo sa týka trov, okrem spomínanej prepravy, najviac peňazí vyčleňovali na rozhodcov a delegátov, ako i na platy trénerov, hráčov a klubového domovníka. Náklady boli aj pre licencie, registračné poplatky, kosenie trávy, dvakrát aj na tresty vykartovaných hráčov. Celkovo vedenie Slávie dlhuje po zakončenej časti všetkých líg – súťažili aj mladšie kategórie: rozhodcom 19 500 din., prepravcovi mikrobusu 50 000 din., hráčom 70 000. A musia vrátiť i pôžičku v sume 160 000 dinárov. Kovačičania plánovali, že trovy na prepravu budú v jesennej časti Prvej juhobanátskej ligy menšie v prípade postupu susedného Spartaku. Debeljačanov ale v barážovom meraní síl o postup do vyššej súťaže porazil Dunav z Banátskej Palanky, druhé mužstvo v Druhej juhobanátskej lige – východnej skupiny. Slávisti tak v minulej sezóne mali viac zápasov cestovať smerom na sever a v budúcej budú vandrovať na juhovýchod Banátu, do dedín Crvena Crkva, Banátska Palanka, Grebenac, Pavliš...

IN MEMORIAM

Ján Labát-Janko

py balík človeka hľadal v Aténach na námestí na poludnie s lampášom v ruke. My sme nepotrebovali lampáš, aby sme ho našli. Bol tuná pri nás a s nami. A s ktorým to štetcom a akých rvý raz ma zaujal a oslovil, ločným menovateľom: poctivosť rozmerov nakresliť obraz, na keď ako malý žiačik odbehol a skromnosť, kolegiálnosť, obeta- ktorom už poznačený, doráňaný z domu do školy chorý. Po- vosť, vytrvalosť a nebojácnosť. Ne- zákernou chorobou a okolím nesledný raz, keď chcel predbehnúť každodenný talent a obdivuhodná dostatočne povšimnutý, jazdil na bicykli a meral trasu, nevyliečiteľnú chorobu. ktorá ho viedla tam, Priestor pomedzi bol kde ho čakali, tam, vyplnený nezvyčajným kde ho potrebovali. priateľstvom. ODCHÁDZA Ale určite i tam, kde KAMARÁT. ODCHÁDZA by ešte mohol a chcel ĎALŠÍ KAMARÁT! A to je byť. snáď ten najväčší, najkrajMožno to s Jánom ší a najvzácnejší balík, ktoLabátom-Jankom rý nám dal do daru, nechal nebolo vždy tak, ako na pamiatku. sme si predstavovali, O nič menší a vzácnejší že by mohlo a malo nie je ani balík ŠPORTOVÝ, byť. a v ňom naukladaných Ale kto hodí kameďalších desať: futbalový ňom! (mužský a ženský), šachoMožno sme si ako vý a pingpongový. Vedľa Posledná rozlúčka s kamarátom Jankom Labátom športovci, spoluhráči týchto balík vytrvalého bežca, šprintéra a gymnastu. všestrannosť. Ako nazvať balík, a kamaráti nepovedali všetko, čo Nechýba ani hokejový, dobrovoľ- s ktorým pod pazuchou dlhodobo sme si povedať mali, a nepošepli, chodil do chudobného domu po- čo sme si pošepnúť museli. ný a spolkový. A preto ti sľubujeme, splnomocV októbri balík LAUREÁTA. Všet- máhať? A nielen TAM a nielen TAK! ky so známym rukopisom a spoGrécky filozof Diogenes zo Syno- nený som povedať to v množnom

1945 – 2017

• ŠPORT •

čísle, že pri prvom nasledujúcom stretnutí, o ktorom čoraz častejšie rozmýšľame a na ktoré sa bezpodmienečne chystáme, si aj povieme, aj pošepneme. A možno na malé brány aj zahráme. Nech ti je ľahká zem nad tebou. KAMARÁT. ph (Prečítané v petrovskom Dome smútku 25. júna 2017 na pohrebe Jána Labáta, ktorý sa narodil 19. augusta 1945 v Gánovciach pri Poprade na Slovensku a umrel 24. júna 2017 v Petrovci.)

26 /4757/ 1. 7. 2017

Šport STAROPAZOVČANIA ROZČAROVALI AJ V MINULEJ SEZÓNE, O ČOM SME HOVORILI I S JAROSLAVOM BALÁŽOM

Financovanie bez problémov, ale... Matej Bzovský

PEKNÁ DIVÁCKA KULISA O týchto témach a dilemách sme sa rozprávali s predsedom Zhromaždenia FK Jednota Jaroslavom Balážom-Gerom, ktorý je skutočne dieťaťom klubu, lebo sa v jeho miestnostiach v dávnych šesťdesiatych rokoch narodil. Jeho rodičia, matka Katica a otec Pavel, boli tam domovníkmi –

o skončení majstrovskej sezóny 2016/2017 vo Vojvodinskej lige – východnej skupine, na konte pazovskej Jednoty je 60 bodov, ktorá dosiahla 19 víťazstiev, tri remízy a osem prehier s gólovým pomerom 68 : 27. Tak sa po katastrofálne zlej jeseni a omnoho úspešnejšej jari Pazovčania ocitli na tretej priečke, hneď po úspešnejšom nováčikovi FK Podunavac z Belegiša, ktorý má rovnaký počet bodov, ale lepší gólový pomer – 77 : 33. Generálne hovoriac, je to nový neúspech a rozčarovanie pre nepočetných fanúšikov, aj keď okyptené vedenie (štyria usilovní členovia) tvrdí opačne. Predseda Správnej rady FK Jednota Milić Stojaković hovorí, že počas dvojročného mandátu práca bola úspešná. Z pohľadu financií áno, ale podľa výsledkov na zelenej ploche v žiadnom Jaroslav Baláž je dieťaťom Jednoty prípade nie! Tribúna na štadióne Jednoty zväčša zívala prázd- podľa všeobecnej mienky v Pazonotou, na nej bolo stále menej ve najlepší a najpracovitejší v deskutočných fanúšikov, chodili jinách klubu. Jaroslav si spomína len tí najvernejší, ktorí už viac na pekné, nezabudnuteľné chvíle rokov trpezlivo očakávajú prerod a veľké úspechy, ale aj spády a postup do Srbskej ligy – skupina Jednoty, na mužstvo tunajších Vojvodina, kde je klubu boha- hádzanárov, pre ktoré hral, ale tej tradície už dávnejšie miesto. tento kedysi masový športový Hrajú tam susedia zo Starých kolektív zanikol. Jaroslav je teraz a Nových Bánoviec, tiež Radnič- delegátom a kontrolórom na záki – Nová Pazova, s Jednotou sa pasoch a predtým bol futbalový vyrovnal Podunavac z Belegiša, rozhodca republikovej úrovne. ktorý dlho hral v najnižších ligách. „Voľakedy na našom štadióne Tieto a ďalšie kluby z obce majú bývala pekná divácka kulisa. Bolo prajnejšie podmienky pre prácu, viac fanúšikov na tréningoch ako lepšiu infraštruktúru, nové miest- teraz na zápasoch. Prilákali ich nosti, tribúny a pomocné ihriská. kvalitné výkony vtedajších futbaJe to vskutku chvályhodné, ale listov, medzi ktorými bolo oveľa prečo je štadión Jednoty príliš viac Staropazovčanov a hráčov zo zanedbaný? Kolujú správy v ku- susedných dedín. Hrávali sme vo loároch, že ihrisko presťahujú na vtedajšej druholigovej súťaži, iné, vzdialené miesto, a tak kde sa v Srbskej lige – severnej skupine, dymí bude aj horieť, ako to ľudia veľa rokov v kvalitných vojvodinu nás v podobných príležitostiach ských ligách. Zohrali sme početné hovoria. medzinárodné zápasy, nadviazali

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

priateľské vzťahy s inými klubmi, v pamäti mi najviac zostala Pivnica a jej Slávia, mali sme silný Správny výbor s ľuďmi hlavne z hospodárskeho života mesta a mali sme aj vzorný RFK Lifam pod patronátom známej továrne, kde som aj ja pracoval. Všetko je to, žiaľbohu, minulosť, a prečo to krásne, čo futbal prinášal, proste zaniklo, neviem odpovedať, práve ako sa ani mnohí niekdajší futbalisti a funkcionári nedožili krajších chvíľ staropazovského futbalu.“ V priebehu štyroch výsledkovo pomerne neúspešných rokov, v čele klubu bol chýrečný brankár Michal Baláž, ktorý oprávnene, zo súkromných príčin, a možno aj iných dôvodov, podal demisiu. Nahradil ho dovtedy milovníkom futbalu dosť neznámy Milić Stojaković. Tento veľký milovník športu, najmä futbalu, značnú, ak nie rozhodujúcu, podporu, okrem tej z obecného rozpočtu, zabezpečil z vlastného vrecka, práve ako predtým jeho predchodca Michal Baláž. Obaja sa už na štarte stretli s nemalým problémom – zablokovaným účtom pre veľký dlh za spotrebu plynu!

zvlášť bývalí futbalisti odmietli spoluprácu, nechceli sa zapojiť do dobrovoľnej, spoločenskej a športovej práce, ktorá sa nestretáva s dostatočným uznaním. Z obecného rozpočtu vyčleňujú značné prostriedky na bohatú športovú činnosť v našom prostredí, lebo máme aj volejbalové, basketbalové a iné kluby takmer vo všetkých súťažiach, od najnižších po najvyššie. Nedá sa všetko v dostatočnej miere vyfinancovať, a preto sú dobrodinci a sponzori prepotrební.“ Finančný stav v klube zatiaľ uspokojuje. Potvrdilo sa to aj na schôdzi Zhromaždenia FK Jednota, na ktorej bolo málo fanúšikov, ako ich je málo aj na zápasoch. „Keď ide o financie, situácia je príliš priaznivá,“ tvrdí J. Baláž. „Dlhy nemáme, hráči sú vyplatení, čo je v našom futbale zriedkavosťou! Preto za posledné štyri roky do nášho klubu prišlo, ale aj bez požiadaviek odišlo asi 160 hráčov z iných prostredí. Je to rekord, práve ako aj vyše štvorročné pôsobenie trénera Milana Vujasina. Tento skúsený futbalový odborník dobre pracuje na tréningoch, ale sa na laDLHY VIAC vici počas zápasov NEMAJÚ „O dlhu voči Feroslabšie vynachámontu viem, a nedza, robí chybné výmeny hráčov, čo viem nadostač, ako aj ostatní z vedenia, sa neraz nepriazale ten nám priniesol nivo odzrkadlilo na výsledkoch. veľké ťažkosti,“ hovorí tento vzorný člen Milić Stojaković si Asistentom mu klubu. „Bolo to v kom- pripomienky nevšíma je Vladimir Livaja, petencii ľudí, ktorí sa mladý, ambiciózny mohli s tým zaoberať, ale je to už odborník a jeho slovo by sa malo nepríjemnou minulosťou. Vďaka oveľa viac počuť. Ponúkli mu post výdatnej finančnej pomoci teraj- trénera dorastencov, čo jasne šieho predsedu M. Stojakovića, odmietol! Podľa môjho názoru tú predtým aj M. Baláža, klub si zastal robotu by si mal prebrať práve Vuna vlastné – pevnejšie nohy, hoci jasin, ale ja o tom nerozhodujem. sa stále horko-ťažko zabezpe- Mám pripomienky, ktoré si príliš čujú prostriedky na nehatenú tvrdohlavý predseda Stojaković činnosť. Ďalším veľkým problé- nevšíma, práve ako i oprávnenú mom je, že v klube nieto viacero nespokojnosť a návrhy iných, entuziastov, ktorí by sa s chuťou tým viac aj protesty fanúšikov.“ zapojili do práce. Viacerí ľudia, • ŠPORT •

Pionieri Jánošíka a OFK Plandište zohrali pekný zápas

Pionieri Jánošíka (v oranžových dresoch) potvrdili, že sa o budúcnosť klubu netreba obávať

Podľa mnohých mienok najlepší brankár v dejinách klubu Ján Kotuľač si znova zastal do brány

V JÁNOŠÍKU OSLÁVILI 80 ROKOV OD ZALOŽENIA FUTBALOVÉHO KLUBU

Lopta sa stále kotúľa, a neprestane! Vladimír Hudec

d chvíle, keď Jánošíčan Martin Huťka v roku 1937 priniesol do Jánošíka prvú futbalovú loptu, a tak podnietil založenie futbalového klubu, uplynulo presne 80 rokov. Počas tých osem desaťročí sa na futbalových ihriskách striedali Síl ubudlo, ale nie aj bojovnosti Starí páni Jánošíka (v žltých dresoch) a petrovskej Mladosti generácie futbalistov, mnohé úspechy, ale aj úpadky, vyzáver predseda klubu Goran Bokan stavali najprv jedny šatne, potom futbalistov si na návštevu zavolali zali a za to im patrí veľká úcta. Bodku za športovou časťou osláv účastníkom podujatia a sponzorom aj druhé, modernejšie, tribúny, svojich rovesníkov z iných prostrevybudovali úplne nový trávnik, dí. Najmladšie nádeje jánošíckeho položili prvé mužstvá domáceho FK odovzdal ďakovné listy. Špeciálne ohradili ihrisko... Najdôležitejšie je futbalu, ktoré už rok trénujú pod Jánošík a bieloblatskej Mladosti. Po uznanie, ktoré klub udeľuje pri však to, že aj napriek nepriaznivým taktovkou trénera Branka Vašalića, podmienkam, nedostatku hráčov zohrali zápasy so svojimi rovesníka financií na jánošíckom ihrisku mi z OFK Plandište. Do Jánošíka

Prvé mužstvá Jánošíka (modré dresy) a bieloblatskej Mladosti

sa lopta aj ďalej kotúľa a dnešné vedenie a hráči ubezpečujú, že sa nikdy ani neprestane. Na všetko to si z príležitosti úctyhodného jubilea v nedeľu 25. júna 2017 pripomenula dnešná generácia hráčov a vedenia klubu, ale aj početní bývalí hráči a pri takomto jubileu, zdá sa nám, predsa len málopočetní milovníci tohto športu. Tri generácie jánošíckych

na odvetnú návštevu zavítali aj starí páni petrovskej Mladosti a s domácimi veteránmi zohrali pekný zápas. Kým domáci mali síl, úspešne čelili hosťom, avšak ako čas plynul, prejavila sa lepšia fyzická pripravenosť hostí. Avšak aj keď konečný výsledok znel 2 : 8 v prospech Petrovčanov, treba povedať, že vlastne tento zápas vyhrali všetci, lebo na 34 či 35, možno až 36 CO nebolo vonkoncom ľahko hrať. Starí jánošícki a petrovskí páni to doká-

Jon Caran (modrý dres 13) z penalty prekonal brankára Haníka a bolo 2 : 1 pre Jánošík

rovnocennej hre výsledok bol 4 : 4 a víťaza rozhodli penalty. Lepší boli Jánošíčania a vyhrali 8 : 7. Všetci účastníci sa potom presťahovali do reštaurácie Žoro, kde sa jedna z legiend klubu a kronikár jánošíckeho športu Martin Listmajer poprechádzal 80-ročnou púťou FK Jánošík. Prihovoril sa aj dlhoročný predseda klubu Ondrej Kroček a spomenul si na všetkých tých vedúcich, ktorí priložili ruky, aby klub obstál, keď bolo najťažšie, keď nebolo peňazí a keď hráči odchádzali do iných klubov za lepšími podmienkami. Na

Brankár Jánošíka Radak zastavil strelu D. Paraljova a priniesol výhru svojmu mužstvu

príležitosti jubileí, toho roku dostal dlhoročný futbalista, predseda a športový pracovník FK Jánošík Pavel Staňo-Bendžo. Nuž a po tejto oficiálnej časti nasledovala chutná večera a kamarátenie pri hudbe kovačickej skupiny Hot muzik bend.

Nositeľ uznania Pavel Staňo-Bendžo (v strede) s predsedom Goranom Bokanom (vľavo) a podpredsedom Vladislavom Staňom