Hlas 27 2015 by NVU Hlas ľudu

ISSN 0018-2869

ČÍSLO

/4654/ Informačno-politický týždenník ROČNÍK 72 | 4. 7. 2015 | CENA 50 DIN

www.hlasludu.info | www.hl.rs

K 245. výročiu Slovákov v Starej Pazove

Ján Triaška Báčsky Petrovec

OBZORY

ŠPORT

Angažované Sterijovo pozorje

Tlačenica na balkóne

Z obsahu

4 TÝŽDEŇ 6 Násilie plodí násilie 7 Kompetencia a odbornosť na prvom mieste (aj) v oblasti vzdelávania

10 ĽUDIA A DIANIA 10 KIS Kysáč bez informačnej zložky 14 Bašty duchovnosti a slovenskosti 19 Uprac si po sebe, človeče!

22 DETSKÝ KÚTIK

4. 7. 2015 | 27 /4654/

Uzávierka čísla: 1. 7. 2015

Pivničania v referende v nedeľu 28. júna odmietli, aby na základe májového rozhodnutia Zhromaždenia obce Báčska Palanka VKP Komunalprojekt v Báčskej Palanke úplne prevzal komunálne služby v ich osade: zo zúčastnených 1 760 voličov (z celkove 2 787) až 1 729 občanov Pivnice sa vyjadrilo proti uzneseniu lokálnej samosprávy. (s. 13) J. Bartoš

22 Dovidenia škole a vítanie leta

23 OBZORY 23 V popredí dokumentárny aspekt 24 Dve nové knihy Daniela Pixiadesa 30 Tvorba o tvorbe

31 KULTÚRA 34 Kam dnes? Na Maškarný ples! 35 Čo?

Dve matičné antológie: eseje o tradičnom spôsobe života a literatúre vojvodinských Slovákov Predtým a potom a poviedky slovenských autoriek z materskej krajiny a Dolnej zeme Studienky verejnosti predstavili 25. júna v Dome MSS Ľudovíta Mišíka v Petrovci. (s. 31) J. Čiep

37 Učarovala Američanom

39 OZNAMY 44 RTV PANORÁMA 46 ŠPORT 46 Prehliadka futbalových talentov 47 Zvíťazili Paľkovi chlapci 51 Petrika je najlepší Autorka titulnej fotografie: Anna Lešťanová

Deti boli vždy na obrazoch Zuzany Chalupovej. Z toho dôvodu bez nich nevystal ani večierok venovaný našej poprednej maliarke, ktorý prebiehal 27. júna v Ústave pre kultúru vojvodinských Slovákov. (s. 32) J. Pániková

Editoriál ZAKLADATEĽ: NÁRODNOSTNÁ RADA SLOVENSKEJ NÁRODNOSTNEJ MENŠINY VYCHÁDZA TÝŽDENNE, V SOBOTU

Počítať i s konkurenciou

VYDÁVA NOVINOVO-VYDAVATEĽSKÁ USTANOVIZEŇ HLAS ĽUDU V NOVOM SADE PRVÉ ČÍSLO VYŠLO 19. OKTÓBRA 1944 V BÁČSKOM PETROVCI OD ROKU 1967 VYCHÁDZA V NOVOM SADE ROKU 1967 PREZIDENT REPUBLIKY VYZNAMENAL HLAS ĽUDU RADOM BRATSTVA A JEDNOTY SO STRIEBORNÝM VENCOM Riaditeľ NVU Hlas ľudu: Samuel Žiak Zodpovedná redaktorka: Vladimíra Dorčová-Valtnerová Zástupkyňa zodpovednej redaktorky: Anna Francistyová Redakcia: Juraj Bartoš, Jaroslav Čiep, Michal Ďuga, Oto Filip, Katarína Gažová, Vladimír Hudec, Anička Chalupová, Anna Lešťanová, Jasmina Pániková, Juraj Pucovský, Ľubica Sýkorová, Elena Šranková Technický redaktor: Miroslav Dobroňovský Jazyková redaktorka: Anna Horvátová Lektorka: Mária Domoniová Adresa redakcie: Bulvár oslobodenia 81/V, 21 000 Nový Sad, poštový priečinok 234 www.hl.rs E-mail: nvu@hl.rs nvuhlasludu@hl.rs inzercia@hl.rs Telefóny redakcie: 021/47 20 840 063/47 20 84 Telefax: 021/47 20 844 Dopisovateľstvo v Petrovci: 021/22 80 042 Dopisovateľstvo v Kovačici: 013/662 565 Dopisovateľstvo v Starej Pazove: 022/317 505 Tlačí:

ABC SRBIJA D I G I T A L

ABC

Meteorológovia na začiatok júla zahlasujú tropické horúčavy. Pre budúcich stredoškolákov a študentov práve kulminuje zápisná horúčka, ktorú naštartovali maturitné a prijímacie skúšky.

j napriek viacmesačnému štrajku osvetových pracovníkov malí maturanti dobre zvládli prvú dôležitú životnú skúšku. Z troch maturitných testov najťažší bol ten z matematiky, trochu ľahší z materinského jazyka, kým kombinovaný test ôsmaci zvládli najlepšie. Na rozdiel od minulého roku záverečná maturitná skúška mohla žiakom priložiť k súčtu na zápis do strednej školy o 10 bodov menej ako vlani, teda 30. Zápis bude prebiehať 6. a 7. júla a druhé kolo 9. júla. Medzičasom si už školáci vyplnili aj listiny želaných škôl a iste sa aj táto generácia budúcich stredoškolákov vystríhala chýb, na ktoré každý rok upozorňujú odborníci. Aj keď si je žiak totiž istý, že sa zapíše práve do prvej zapísanej školy alebo do jednej z prvých troch, netreba do zoznamu zapisovať ani jedno usmernenie, kam by sa žiak ani náhodou nechcel dostať. To preto, lebo na zápis vo veľkej miere vplýva konkurencia a nikdy nemožno dopredu vedieť, aký záujem bude práve tohto roku o vyvolenú školu, resp. koľko bodov budú mať ostatní žiaci, ktorí ašpirujú na túto školu, alebo si tiež na prvé tri miesta zapísali tie isté školy či usmernenia. Skúsenosti sú potešujúce, lebo žiaci sú viac-menej reálni vo svojich plánoch a takmer 90 percent sa zapíšu práve do prvej, resp. druhej či tretej školy vo svojom rebríčku želaných škôl. Tento údaj však netreba, aby učičíkal žiakov, lebo pre najlepšie a najpopulárnejšie školy neraz bolo potrebné najmenej 90 bodov... Životnou skúškou prechádzajú aj skončení stredoškoláci, ktorým je ďalším cieľom študentský index. Aj ich zápis čaká už v týchto dňoch. A na prijímacích skúškach dôležité sú nielen vedomosti, ale aj „drobnosti“, na ktoré sa niekedy nedbá. Ak sa neuctievajú pravidlá prijímacej skúšky (prísť na skúšku hodinu skôr, nezabudnúť osobný preukaz alebo pas na potvrdenie identity, použiť pero s modrou tužkou, nepoužívať vreckové kalkulátory, mobily,...), kandidát môže byť vylúčený z učebne, dokonca ak zmešká, nebude môcť vôbec skladať skúšku a nebude zaradený do zoznamu záujemcov o fakultu. Aj tu okrem vedomostí a „drobností“ sú dôležité aj body. Zo strednej školy si žiaci za výborný prospech môžu „priniesť“ 40 bodov a 60 môžu získať za všetky správne odpovede na prijímacej skúške. A znovu je tu to šťastie a tá konkurencia: aby sa kandidát dostal do zoznamu študentov, ktorí sa školia z republikového rozpočtu, potrebuje z možných 100 bodov nazbierať 51, pre samoplatcov je minimum 30 bodov. V praxi však toto číslo neplatí, lebo sa získaný počet bodov kandidáta musí vtesnať do určeného počtu voľných miest na želanej fakulte, a tak sa stáva, že si školné musia platiť aj tí, čo mali 90 bodov... Tak to už v živote beží. Každý dôležitý moment sprevádza často nielen tréma, ale i neistota, lebo konečný výsledok spravidla nezávisí iba od nás: vždy sú tu aj konkurencia, šťastie. Ešte dobre, keď je tu aj druhá šanca.

SRBIJA W E B

TotoTlačiareň vydanie HLOvo Toto vydanie PRINT Ovo izdanje izdanje je oditovano je oditovano je auditované je auditované

Anna Francistyová

Báčsky Petrovec

ABC SRBIJA P R I N T

Ovo vydanie izdanje Toto je auditované oditovano je

Účet NVU Hlas ľudu 160-924115-88 Banca Intesa YU ISSN 0018-2869 COBISS.SR-ID 16185090

• •

Čítajte nás aj na www.hl.rs. 27 /4654/ 4. 7. 2015

Týždeň  Z MÔJHO UHLA



168 HODÍN

Oplotenie Rýchly rytmus reality N N Juraj Bartoš

ávrh na postavenie kovového plotu pozdĺž hranice so Srbskom, s ktorým vyrukovali štátni predáci Maďarska, riadne rozbúril hladinu nielen Panónskeho mora, ale i veľkej časti Európy. Avizované zamedzenie prílevu ilegálnych emigrantov naši štátni predstavitelia chápu ako pchanie prstov do očí Srbsku. Na širšom pláne pripadá ako okliešťovanie slobody pohybu ľudí. Pravdaže, vec nie je absolútne jednoduchá. Akiste: každého tlačí kamienok vo vlastnej topánke. Maďarsko vraj vlani prijalo 43 000 utečencov. Teraz, po prvom polroku sa ich počet zvýšil o ďalších 54 000. Maďari predpokladajú, že do konca bežného roka by počet azylantov u nich mohol narásť na 130 000 hláv. Strach má veľké oči. Vynárajú sa otázky typu: ako toľko ľudí nakŕmiť, ako sa postarať o ich zdravotný stav, čo im dať robiť...? Na jednej strane, v očiach časti medzinárodnej verejnosti to vyzerá tak, že maďarský premiér Viktor Orbán zjavnú xenofóbiu zámerne usmerňuje na prihrievanie národného mýtu o mučeníctve maďarského národa. Nie prvý raz pred vlastným obecenstvom (voličmi) brnká na struny populizmu (b) a nacionalizmu. Na druhej strane je na mieste i otázka, čo a ako na pláne riešenia problému utečencov podniká EÚ. Respektíve, s ohľadom na fakt, že vlastne ide o záležitosť globálnu, ako sa správa medzinárodné spoločenstvo. Prečo sa touto záležitosťou nezaoberalo preventívne? Európska komisia síce určovala kvóty na prerozdelenie imigrantov, avšak, majúc na zreteli „zhodu“, ktorá „krášli“ úniu, ľahko sa dovtípiť, že konečné rozlúsknutie tvrdého orieška bude ťažké a bolestivé a sotva k nemu dôjde tak skoro. Menšie a menej rozvinuté krajiny, ktoré nemajú primerané kapacity na prijatie nešťastných ľudí, žijú v obave, či im zostanú celé zuby. Tých, ktorí z krajín chaosu a biedy odchádzajú cestou neistoty, rapídne pribúda. Vo svete je vraj zhruba 60 miliónov presídlencov. Sú unavení, potrebujú zdravotné ošetrenie, potraviny, vodu, pochopenie. Obávame sa, že stavanie plotu je zlé riešenie. Nejde tu „iba“ o oplotenie jednej krajiny, či EÚ. Reč je o oplotení a teda izolácii myšlienky o Európe ako kontinente mieru a pokoja. Či nie?

www.hl.rs

Oto Filip

ielen jednotlivci, ale aj vedenie, vládne alebo štátne, má svoj sen. Protikrízový, reformný, európsky... Ibaže sa ten dakomu naplní, kým inému praskne ako mydlová bublina. Kto ich ako skladá alebo kto by mohol vypadnúť zo spoločenského alebo štátneho puzzle, neobjasnili ani prvé júlové dni. Zdá sa, že ani nemohli. Kto do Srebrenice o týždeň pôjde alebo nie, azda v tejto chvíli ani nie je až také podstatné. Dôležitá je ochota, prejavená nielen premiérom Aleksandrom Vučićom, ale aj prezidentom Tomislavom Nikolićom. Azda rovnako, ako i rozličný batoh, ktorý každá rezolúcia, britská alebo ruská na takúto tému sebou zákonite nesie. Vidovdan prišiel a odišiel, život sa točí ďalej. Za necelý týždeň skomprimovalo sa doň toľko dianí, koľko by v usporiadaných štátoch azda neuniesol ani celý mesiac. Švajčiarsko sa rozhodlo vydať vojnového veliteľa Srebrenice Nasera Orića Bosne a Hercegovine, čo prakticky znamená, že je už jednou nohou na slobode.



Konala sa i spoločná schôdza vlád Srbska a Republiky Srbskej v Belehrade, aby do tretice došlo aj k pondelkovému komplikovanému a zložitému pokračovaniu bruselského dialógu o štyroch závažných témach na najvyššej vládnej úrovni. Rozhovory dvoch premiérov, A. Vučića a I. Mustafu a vysokej predstaviteľky EÚ pre zahraničnú a bezpečnostnú politiku Federice Mogherinovej trvali viac než sedemnásť hodín a nepriniesli pozitívny prelom. Jedným z najostrejších kameňov úrazu boli oprávnenia Spoločenstva srbských obcí. Istý pokrok sa dosiahol v telekomunikáciách. Všetko ale nestačilo na to, aby dohovor o všetkých štyroch otázkach bol podpísaný v balíku, na čom podľa všetkého trvá EÚ. Ozrejmení je málo, no istý náznak optimizmu možno čerpať zo zhustenia intenzity rokovaní, svedčiacej, že sa čosi vážne predsa chystá. Či na nás sa valí? Istou útechou vo všetkom, čo sa nám stáva, môže byť aj to známe, že nikdy nie je až tak zle, aby nemohlo byť ešte horšie. Tým sa asi riadi i neustávajúca vlna migrantov, ktorá riadne zauzlila mnohé

regionálne, ale aj celoeurópske pomery. Tým skôr, že už teraz sú náznaky, že si ani Európska únia so sústavou kvót celkovo bezbolestne, rýchlo a ľahko s tým problémom neporadí. Toho, kto komu a čo dlhuje, si je dobre vedomé aj Grécko, ktorého obyvatelia narazili na zavreté dvere bánk v očakávaní historického referenda na tému opodstatnenosti balíka opatrení, ktorých sa dožadujú veritelia. Svetové burzy stŕpali pre pokles eura a cien ropy. Oprávnene. Lebo, nazdáva sa nemecká kancelárka Angela Merkelová, krach spoločnej európskej meny by mohol znamenať aj krach starého kontinentu. Iný kraj, iné aj problémy. Viaceré krajiny opäť stonajú pod náporom islamistov, ktorí v troch útokoch v Tunise, Kuvajte a vo Francúzsku zavraždili na desiatky ľudí. Zmeny sú rýchle, striedajúce sa ani na bežiacom páse, takže sa uhorkovej sezóne v júli a v auguste ťažko bude dariť. Len čas neúprosne ide vpred, nevedomý si trampôt a katakliziem, ktoré ako záťaž za sebou necháva. A s ktorými si čoraz ťažšie vieme dať rady, nielen u nás.

JEDNA OSOBNOSŤ, JEDNA OTÁZKA

DR. DRAGAN KLARIĆ, VÝKONNÝ RIADITEĽ RÁDIO-TELEVÍZIE BUDVA

Sme si podobní Oto Filip – Čo najlepšie spája dve moria, Panónske a Jadranské? – V prvom rade sú to dobrí ľudia. Načim vôbec podčiarkovať čosi iné viac než to? Ak by

Informačno-politický týždenník

som mal uvádzať nejaké poradie, kvalifikovať návštevníkov, turistov prichádzajúcich k nám na Čiernohorské prímorie, môžem povedať, že sú obyvatelia Vojvodiny veľmi milí, vždy vítaní hostia. Nazdávam sa, že máme dosť toho spoločného. Platí to

aj o mentalite. Raz sme usilovní, potom zase vieme byť trochu aj leniví. Berúc všetko to do úvahy, povedal by som, že sme si dosť podobní. • TÝŽDEŇ •

ZASADALA KOORDINÁCIA NÁRODNOSTNÝCH RÁD

Považuje štát národnostné rady za partnerov?

ZASADAL VÝBOR PRE INFORMOVANIE NRSNM

Nezávislá produkcia ako záchrana? J. Pániková

roblematiku privatizácie lokálnych elektronických médií členovia Výboru pre informovanie NRSNM rozoberajú na každom zasadnutí. Posledné z nich prebiehalo 29. júna, teda tesne pred termínom, dokedy sa mal ukončiť proces privatizácie (1. júla). Ako Snažia sa nájsť možné alternatívy záchrany poznamenala predsedníčka Anna Jašková, v týchto dňoch Slovenských národných slávností sme už mali rámcovo vedieť, aké sú a osloviť novinárov, aby sa doň osudy našich médií a namiesto toho zapojili. Stredisko by malo fungovať máme vždy nedoriešenú situáciu. viac-menej rovnakým spôsobom Práve v týchto dňoch o privatizácii ako aj doposiaľ a očakáva sa, že lokálnych médií rokovali aj poslanci okrem domácich a novinárov z RTV republikového parlamentu, pres- SK budú v ňom pracovať aj novinári nejšie o posúvaní lehoty ukončenia zo slovenských redakcií z Rumunska privatizácie na 1. október, a to iba a Maďarska. Keď ide o súbehy, ktoré vypísal pre médiá, ktoré odovzdali úplnú dokumentáciu. Touto zmenou sa výbor, na adresy troch komisií prišlo skutočne dostáva na čase a môže úhrnne 11 projektov, respektíve sa prísť k riešeniam, ako zachrániť požiadaviek. Uchádzači najviac to, čo sa ešte zachrániť dá. V súvise požiadaviek (5) zaslali Komisii pre s týmto odznel návrh, aby sa preskú- jednorazové granty pre školenie a mala možnosť založenia nezávislej prax, z ktorých členovia komisie nieprodukcie, ktorú by noví majitelia ktoré schválili, respektíve požiadali boli povinní vysielať. Po konzultá- o rozšírenie požiadavky, Komisia pre ciách s právnikom budú vedieť, či produkciu sa zatiaľ o troch zaslaných by takú produkciu založila Asociácia projektoch nevyjadrovala, pokým lokálnych médií alebo Asociácia sa Komisia pre web, vzhľadom na nízky rozpočet, rozhodla určiť lehoslovenských novinárov. Bez ohľadu na terajšiu nedorie- tu zasielania projektov (31. august), šenú situáciu v lokálnych médiách, po ktorej zvážia, ktoré projekty výbor aj v tomto roku plánuje zor- podporia, buď odmietnu. ganizovať Press stredisko počas • TÝŽDEŇ •

že máme byť subjektmi, ktoré vyjadria svoju mienku a nie Menšiny majú byť subjektmi a nie iba objektmi iba objektmi, v rozprave – odznelo na zasadnutí o ktorých sa hovorí,“ povedala Tomanová-Ma- národnostných menšín. Prečo? Jednoznačne preto, lebo jestvukanová. Ďalším dôvodom na zasadnutie júce zákony nedovoľujú žiadnym bola aj téma privatizácie. Práve spôsobom, aby národnostné rady v ten deň na túto tému rokovali aj priamo rozhodovali a vplývali na poslanci v Zhromaždení Srbska, privatizáciu. Žiaľ, na zasadnutí koordinácie presnejšie rokovali o zmenách a doplnkoch Zákona o verejnom vyznelo, že návrhy národnostných informovaní a médiách. V súlade rád zostali nepovšimnuté, čo zase s týmto predsedníčka Tomanová- otvára otázku (ne)partnerského -Makanová informovala, že koor- vzťahu nášho štátu k menšinám, dinácia mala 13. mája pracovné ako aj povinnosti štátu umožniť stretnutie s ministrom kultúry a in- informovanie v materinskom jaformovania Ivanom Tasovcom, na zyku. Súvisí to aj s už spomínanou ktorom odovzdali ich návrhy a zá- kapitolou 23 a predprístupovými very týkajúce sa privatizácie médií rokovaniami. Nastoľuje sa otázka, a ktoré podpísalo 20 predstaviteľov akým spôsobom sa plánuje otvonárodnostných rád. Žiadali, aby renie iných kapitol v integračnom sa na krátku dobu zastavil proces procese, ak nie sú splnené záväzky privatizácie lokálnych médií, aby sa stanovené ústavou, ako aj medzineprivatizovali médiá, ktoré roky národné záväzky, ktoré prevzal náš vysielajú program aj v jazykoch štát.

INÝ NÁHĽAD

oordinácia národnostných rád národnostných menšín v Srbsku uskutočnila svoju druhú schôdzu v piatok 26. júna v zasadačke pokrajinského zhromaždenia. Dôvod bol viac než dôležitý. Rozoberali na nej aktuálne témy, týkajúce sa privatizácie médií, ako aj kapitolu 23 v rámci predprístupo-

vých rokovaní nášho štátu. Ako zdôraznila Anna Tomanová-Makanová, predsedníčka koordinácie, národnostné rady považujú, že majú byť partnermi vo vypracovaní Akčného plánu pre kapitolu 23. „Na všetkých stretnutiach, fórach a podobných podujatiach sme zdôrazňovali, že národnostné rady chcú mať prínos k vypracovaniu akčného plánu, lebo považujeme,

Ďuro Varga

Jasmina Pániková

27 /4654/ 4. 7. 2015

Týždeň SEMINÁR NRSNM V PETROVCI

Možnosti financovania prostredníctvom EÚ fondov Jaroslav Čiep

árodnostná rada slovenskej národnostnej menšiny v spolupráci s Fondom pre európske záležitosti AP Vojvodiny v dňoch 24. až 26. júna 2015 v zasadacej sieni Obce Báčsky Petrovec zorganizovala odborné vzdelávanie na tému Možnosti financovania prostredníctvom Po ukončení odborného školenia o možnostiach financovania prostredníctvom európskych fondov. európskych fondov v Petrovci Prednášky boli zamerané na nástroje predprístupovej pomoci a znalosti a zručnosti nevyhnutné na Európskej únie. Školiteľmi na tomto na programy cezhraničnej spolupráce. samostatné vypracovanie miestnych seminári boli spolupracovníci Fondu Školenia sa zúčastnilo 20 frekven- a regionálnych projektov zameraných pre európske záležitosti Tamara Glitantov, ktorí počas troch dní získali na získavanie prostriedkov z fondov šićová a Ján Puškár. Kovačičan Ján

SLOVO DALO SLOVO: VERAN MATIĆ, PREDSEDA SPRÁVNEJ RADY FONDU B-92

Násilie plodí násilie Oto Filip

násilí a všetkých jeho druhoch sa rozpráva stále viac, ale bez pozoruhodnejších konkrétnych výsledkov. Počet obetí a postihnutých stúpa natoľko, že zatieňuje aj to slabé svetielko nádeje a možnej nápravy na konci chmúrneho spoločenského tunelu. Niektoré príčiny a okolnosti tohto ozrejmuje predseda Správnej rady Fondu B-92 Veran Matić, za ktorým sú dlhoročné skúsenosti, snahy a prínos ku vzniku zariadení núdzových bývaní pre obete domáceho násilia. – Zaužívaný je názor, že máme dobré zákony, no prax je v zjavnej kolízii s nimi... – Ako aj vo viacerých iných oblastiach, badateľná je absencia ich kvalitnej implementácie, v prvom rade prostredníctvom jednotlivých inštitúcií. Mám na mysli najmä Ministerstvo vnútorných vecí, potom Ministerstvo spravodlivosti, vôbec justičný systém. Tieto podľa mňa nie sú dostatočne zamerané na to, aby sa pravým spôsobom zaoberali naliehavými spoločenskými problémami, akým je napríklad domáce násilie. A zná-

www.hl.rs

me je, že len prísnymi trestami, včasným reagovaním polície a iných subjektov možno vplývať na zmenšenie počtu páchateľov násilných skutkov. – Už dávno sa rozpráva, že by všetky tie inštitúcie museli pôsobiť synchronizovane, spolu... – Jasné je, že doposiaľ chybuje ich spätosť. Práve táto bude veľkou skúškou pri dosahovaní akéhosi serióznejšieho pokroku napríklad v oblasti samotnej prevencie. Treba teda reagovať pružne, omnoho skôr než vôbec dôjde k násilnému skutku. Podnikať všetko aj na odvrátení násilia, takým spôsobom, ktorým by sa zapojili všetky príslušné zainteresované inštitúcie, od Ministerstva vnútorných vecí po Stredisko sociálnej práce. Slovom, treba pôsobiť ako tím. – Čo to však znamená v praxi? – Treba napríklad navštíviť postihnutú rodinu, poinformovať trýzniteľa, čo sa

Informačno-politický týždenník

mu môže stať, aké budú následky jeho správania. Poznám príklad, kde sa ľudia v Stredisku pre sociálnu prácu v jednom mestečku v Srbsku vynachádzali ako vedia, len aby vôbec mohli ako-tak zareagovať. No je tu aj taký príklad, keď žena ako obeť sama vybudovala dobré vzťahy s predstaviteľmi lokálnej stanice polície a psychiatrickou ustanovizňou. Prakticky vznikla stratégia, podstatou ktorej bolo, že násilníka, ktorý veľmi často vyčíňal napitý, hneď zasielali na vytriezvenie urýchleným postupom do uzavretej psychiatrickej ustanovizne. Tam si ho ponechali trochu dlhšie. Aby si uvedomil, čo ho čaká, čo sa mu bude stávať, ak bude pokračovať v spoločensky neakceptovateľnom správaní sa. Takáto prax sa v podstate osvedčila. – Jedným z východísk je aj prevencia... – Tá je, samozrejme, veľmi dôležitá. Po násilných skutkoch a rôznych úrazoch

Puškár nám prezradil: „Zameriavali sme sa na to, aby sme najprv získali informácie, aké majú účastníci seminára skúsenosti, potom im predstavili fondy, ktoré financujú projekty podané inštitúciami zo Srbska, možnosť spolupráce s inštitúciami so Slovenskou republikou. V pokračovaní školenia bola praktická časť o tom, ako vlastne vypracovať projekt. Dúfam, že idey, ktoré účastníci prezentovali na seminári, v budúcnosti budú aj zrealizované.“ V mene Výboru pre úradné používanie jazyka a písma NRSNM Ján Paul, predseda Komisie pre europrojekty, seminár vyhodnotil ako užitočný, lebo sa ho zúčastnili aj skúsení aplikanti rôznych grantov, ale aj mladí, ktorí sa to chcú naučiť. „Okrem v Petrovci, takýto seminár plánujeme organizovať aj v Kovačici a v Starej Pazove,“ zdôraznil Paul. Školenie sa ukončilo v piatok 26. júna odovzdaním certifikátov účastníkom školenia, ktorí prišli nielen z Petrovca, ale aj z Nového Sadu, Kysáča, Padiny, Kovačice, Boľoviec, Jánošíka, Báčskej Palanky, Alibunára... Účastníkom certifikáty odovzdal podpredseda NRSNM Juraj Červenák. sa veľmi ťažko dostať zo všetkých, hlbokých problémov. Nazdávam sa, že u nás chybuje primárne školenie, že sú naše deti bez vážnej edukácie o možnostiach boja proti násiliu, bez ohľadu na to, o akú úroveň ide. A takéto školenie je potrebné vo všetkých životných vekoch, v rodine, v predškolskej ustanovizni, v základnej a strednej škole, na fakulte a inde. Musíme sa učiť nebyť násilníkmi. – Tým skôr, že ho je toľko a všade? – Zachádza to až potiaľ, že prakticky vznikla akási zvrátená kultúra násilia, pretože v ňom a pri ňom žijeme celé storočia. A v posledných dvoch desaťročiach dokonca zažilo istý druh expanzie. Násilie plodí násilie. Ak ho je veľa v rodine, jasné je, že je tu už jeden vážny predpoklad, aby sa aj dieťa stalo násilníkom. Často je to logický následok takého rodinného modelu správania sa. Skutočne treba vynaložiť veľké úsilie v boji proti tomuto spoločenskému zlu. Nemožno ho obmedzovať, chápať ako záležitosť len jedného zákona, či jednej inštitúcie, alebo toho, či policajt zareaguje v tej pravej chvíli. Musí sa absolútne meniť kultúra nás všetkých, musia sa ráznejšie propagovať a presadzovať iné hodnoty. Aktívny boj proti násiliu musí mať základy, zahŕňať pôsobenie v rôznych oblastiach, od vzdelávania, cez kultúru, po správanie sa... – odkazuje Veran Matić v mene vlastnom a v mene fondu, v čele ktorého je. • TÝŽDEŇ •

Týždeň

Ilustrácia: Jarmila Takáčová

REDAKČNÁ BESEDA NA TÉMU NÁRODNOSTNÝCH RÁD NÁRODNOSTNÝCH MENŠÍN (2.)

Kompetencia a odbornosť na prvom mieste (aj) v oblasti vzdelávania Vladimíra Dorčová-Valtnerová

blasť vzdelávania určite patrí medzi základné časti organizmu každého národa. Je chrbticou (zvlášť) každého národnostného spoločenstva, lebo vo vzdelávacích ustanovizniach sa vychovávajú budúci nositelia kultúrnej, jazykovej a inej identity menšinového spoločenstva. Vo výraznej miere práve od výchovno-vzdelávacích inštitúcií závisí kvalita budúcich kádrov tzv. kultúrnej autonómie a ich schopnosť čeliť asimilačným a iným prírodným procesom, ale aj rozvíjať národnostnú identitu. Činnosť vzdelávacích orgánov je, samozrejme, podmienená platným zákonným regulatívom, no určite ju dotvára aj dosiahnutý stupeň kompetencie a odbornosti učiteľských kádrov a zvlášť aktérov národnostných rád národnostných menšín, ktorí sú poverení oblasťou vzdelávania. Ich činnosť, rozhodnutia, či skôr odporúčania a rady sú neraz kruciálne (až osudové) pre ďalší rozvoj jednej národnostnej menšiny. Na otázku, nakoľko NRNM spĺňajú svoje poslanie v oblasti • TÝŽDEŇ •

vzdelávania, či sa im darí využiť to, čo štátne predpisy ponúkajú, ale aj či dokážu využiť odborné rady jednotlivcov, odpovedajú naslovovzatí odborníci prof. Dr. Zoroslav Spevák, riadny profesor Oddelenia pedagogiky FFUNS a Dr. Ružena Šimoniová-Černáková, docentka psychologických vied Pedagogickej fakulty v Sombore. KLADY EXISTOVANIA NRNM Takmer nik nemôže poprieť fakt, že je dobre, že menšinové národnostné rady existujú. Aj naši spolubesedníci tvrdia, že je dobre, že máme „vlastnú adresu“, ako to výstižne zdôraznil prof. Dr. Zoroslav Spevák. – Máme adresu, vlastnú, máme možnosť vlastnými silami, vlastným rozumom, využitím celkových národnostných kapacít riešiť mnohé závažné otázky z oblasti národnostného vzdelávania, ovplyvňovať legislatívne procesy, vyjednávať so štátnymi úradmi. Ako príklad uvediem aktivity zo začiatku pôsobenia národnostných rád na vypracovaní tých častí vyučovacích obsahov, ktoré sa týkajú kultúrnej identity (aj)

vojvodinských Slovákov v predmetoch, ako sú príroda a spoločnosť, dejepis, hudobná kultúra a výtvarná výchova. Po dohode s Ministerstvom vzdelávania (ide o tzv. „Gašovu reformu“, nazvanú podľa Gašu Kneževića, ministra vo vláde Zorana Đinđića, na začiatku tretieho milénia) ako Výbor pre vzdelávanie sme vyvinuli sústavnú a dobre plánovanú činnosť na odbornej a znaleckej úrovni a dnes sú tie obsahy pevnou súčasťou (do 30 %) celkových vyučovacích obsahov a ako také sú zakomponované do učebníc v materinskej reči. Kto iný by to vedel urobiť lepšie, ako my sami, ako naši vlastní odborníci? Samotnú ideu jestvovania národnostných rád doc. Dr. Ružena Šimoniová-Černáková hodnotí ako dobrú, keďže tým spôsobom štát presunul starostlivosť o seba samých menšinám, a to vo veľmi dôležitých oblastiach. – Dostali sme inštitúciu, ktorá je priamym partnerom štátu a ktorá má relatívne veľké právomoci. Získali sme možnosť zasahovať do plánov a programov vzdelávania, učebných osnov, zákonných predpisov, komunikovať a vyjednávať so štátom,

všetko v záujme zachovania a vývinu jazyka a národnostnej identity cez vzdelávanie. Predsa my vieme najlepšie, čo nám je, ako menšine, potrebné, aj v oblasti národnostného školstva, – kvituje odborníčka na vzdelávanie dvojrečových detí. – Tu sa dostávame k ľudskej otázke, kto nám v rade sedí, kto je v orgánoch rady. Ak budem jemná, tak poviem, že kompetencie niektorých ľudí na čelných pozíciách sú pod veľkým otáznikom a ak chcem byť priama, tak poviem, že nemajú žiadne. Ako príklad uvediem niektorých členov Výkonnej rady, kde je jasné, že sú tam nie preto, že niečo vedia a poznajú, ale kvôli iným dôvodom, ktoré nesúvisia s verejným záujmom. Na ten spôsob rada degraduje samu seba a príslušníci slovenskej menšiny jej prestávajú veriť. Tento ľudský aspekt vysúvam preto, že nestačí mať správnu ideu a právomoci, ale je potrebné vedieť ideu realizovať, využiť všetky jej výhody, za čo sú zodpovední ľudia. Keď je niekto dlho rokov pri moci, jeho percepcia dianí sa časom stáva neadekvátnou, čo je normálna >>>

27 /4654/ 4. 7. 2015

Týždeň >>> ľudská charakteristika. Preto sú voľby aj vymyslené, aby sa veci menili a ľudia si boli vedomí vlastnej meniteľnosti. Pričom nehovorím, že ,tí druhí’ (ktokoľvek to bol) sú zárukou progresu. My sme však svedkami, že sa dokola točia stále tí istí ľudia, poviazaní vzájomne svojimi záujmami, ktoré často nemajú nič spoločné so záujmom slovenskej menšiny, – hovorí priamo a otvorene Šimoniová-Černáková. NIEKOĽKO NEGATÍVNYCH ODTIEŇOV V NRNM Prítomnosť politiky v národnostných radách je jeden z javov, ktoré v doterajšom pôsobení menšinových kultúrnych samospráv naši spolubesedníci hodnotia ako negatívny aspekt fungovania NRNM, pričom vo fókuse mali Národnostnú radu slovenskej národnostnej menšiny. – Negatívne aspekty sa prejavili vtedy, keď sa v NRSNM začalo bez zábran politikárčiť, kádrovať, keď sa presadili snahy privlastňovať si a uzurpovať všetko, čo sa dá, eliminovať toho, kto nie je ,náš’, v podstate keď sa nekriticky začali uplatňovať praktiky z tzv. veľkej politiky do priestoru našej slovenskej „malej politiky“. Vyústilo to v neschopnosti vzájomne komunikovať, spolupracovať, využívať všetky odborné kapacity, hľadať spoločné, najvýhodnejšie riešenia, predovšetkým v priestore odbornosti a všeobecného záujmu – bez zábran, po rokoch verejného odmlčania sa, hovorí prvý predseda Výboru pre vzdelávanie NRSNM Zoroslav Spevák. Ako príklad uviedol zánik detašovaného oddelenia v slovenskom vyučovacom jazyku v Báčskom Petrovci Učiteľskej / Pedagogickej fakulty zo Somboru v roku 2009. – Vtedajšie (a dnešné) vedenie NRSNM, vrátane Výboru pre vzdelávanie, malíčkom nepohlo, aby tento negatívny vývoj zvrátilo. Môj rozum nedokáže pochopiť taký diletantizmus, také kardinálne zlyhanie Výboru pre vzdelávanie a celej NRSNM a som názoru, že na tých ľuďoch zostáva trvalá zodpovednosť

www.hl.rs

za obrovskú škodu, ktorá pre verejný záujem slovenského národnostného spoločenstva tým ich ničnerobením vznikla. Veď existencia učiteľských škôl v materinskej reči je výraznou prioritou všetkých národnost-

je menej negatívnych aspektov fungovania NRNM v oblasti vzdelávania ako pozitívnych. Môžem spomenúť inertnosť v tom zmysle, že sa nevie včasne zareagovať na hroziace a blížiace sa problémy. Konkrétne, naša rada si dovolila, aby ubehlo viac času, ako smelo, kým sa začala vážne a konkrétne zaoberať problémom pokračovania vzdelávania učiteľov po slovensky. Čiže dovolilo sa, aby sa oddelenie somborskej Pedagogickej fakulty v Petrovci zatvorilo v dôsledku nových akreditačných pravidiel, a nič sa nepodniklo, aby sa včasne našli riešenia. Vidím to ako nedostatok iniciatívy zo strany Výboru pre vzdelávanie a čelných osobností v Prof. Dr. Zoroslav Spevák rade (vtedajších (Foto: z archívu Z. S.) a terajších), ktorí akoby si neuvedomovali, že Existencia učiteľských škôl v ma- práve to je ich povinnosť, preto terinskej reči je výraznou prioritou sú tam, aby prevšetkých národnostných spolo- ukázali záujem, čenstiev nielen vo Vojvodine či pohli veci, spýtali sa, volali, konali. v Srbsku, ale všade vo svete. Šimoniová-Černáková poZoroslav Spevák dobne vidí aj problém zápisu ných spoločenstiev nielen vo detí do slovenských škôl, pouVojvodine či v Srbsku, ale všade kazujúc na to, že sa dali predvo svete, – upozorňuje Spevák. pokladať trendy a tendencie Ružena Šimoniová-Černáková, znižovania počtu našich detí, podľa ktorej oblasť vzdeláva- čo vlastne už skôr malo viesť k nia je najdôležitejšia zo všet- aktivitám, ktoré sa dnes konajú kých štyroch oblastí pôsobenia v zmysle náboru slovenských NRNM, poukazuje na to, že ak žiakov. Naša spolubesedníčnebudeme vedieť po slovensky, ka dodáva aj to, že sa z médií nebude mať kto byť konzumen- dozvedela, že sa v rezortnom tom a producentom kultúry, ministerstve pripravuje stratégia informovania a úradného po- rozvoja menšinového vzdeláužívania jazyka. vania. – Podľa mňa je to vážna – Výbor pre vzdelávanie sa v výzva pre Výbor pre vzdelávanie, začiatkoch svojho pôsobenia lebo sa jedná o existenčných veľmi sľubne rozbehol, s entu- veciach pre našu menšinu. Preziazmom, vtedy sa urobili dobré to by sa do tímu, ktorý bude základy. Preto si aj myslím, že komunikovať s ministerstvom,

Informačno-politický týždenník

mali zapojiť okrem ľudí z praxe aj odborníci zaoberajúci sa menšinovým vzdelávaním z rôznych aspektov, bez ohľadu na to, či sú alebo nie sú členmi rady či výboru. Tým spôsobom by sa zlepšila aj komunikácia s odbornou verejnosťou, ktorá nie je na vysokej úrovni, – pozýva na spoluprácu Šimoniová-Černáková. HODNOTENIE ZÁKONA O NRNM Hodnotiť zákonné predpisy nie je ani trochu ľahká práca. O Zákone o národnostných radách národnostných menšín vo veci vzdelávania, uzhodli sa účastníci našej redakčnej besedy, by azda najviac mohli povedať ľudia z praxe, riaditelia škôl, ktorí najlepšie dovidia na praktické dopady legislatívnych riešení. – Mechanizmy, ktorými sa v oblasti zákonodarstva nepriamo ohrozujú, ba priamo znižujú práva národnostných spoločenstiev v oblasti vzdelávania, podrobne som skúmal v monografii Manjinsko obrazovanje u Vojvodini – evropski standardi, sopstvena iskustva (Filozofická fakulta, Nový Sad 2009). Napriek značnému ohlasu, aký kniha mala v odborných kruhoch v rôznych častiach Vojvodiny a Srbska, ale aj v Chorvátsku a na Slovensku, naše slovenské médiá ju už celých šesť rokov úspešne ignorujú. Naozaj nedokážem pochopiť motívy takého počínania. Jedno je však isté, NRSNM a teda aj médiá, ktorých zakladateľom je, musia v rovnakej miere patriť všetkým, stranícka či hociktorá iná úzkoprsosť je reliktom minulosti. Zažíval som ju počas Tita, počas Slobu tiež, nepredpokladal som, že ju na vlastnej koži zažívať budem aj v podmienkach plurálnej demokracie. Je to prinajmenej absurdné. Vidno, že sa ešte iba musíme učiť demokratickej kultúre a kultúre dialógu. Národnostná rada musí dokázať zoskupovať a harmonizovať celok slovenského spoločenstva, predovšetkým jeho odborné a kultúrne zložky, a nie byť stranícky alebo akokoľvek inak výlučná, selektívna, či až diskriminačná, – hovorí Zoroslav Spevák, dotýkajúc sa aj oblasti menšinových médií. • TÝŽDEŇ •

– Na otázku spätú so zákonom by najlepšie vedeli odpovedať ľudia z praxe, zvlášť riaditelia v základných a stredných školách. Aj na otázky súvisiace s legislatívou, ako sú doriešené pravidlá a mechanizmy, či ich brzdia, alebo podporujú v práci a či systém národnostného školstva štát percipuje ako osobitnú zložku, pre ktorú musia platiť aj osobitné zákonné riešenia, – Šimoniová-Černáková sa zhoduje s názorom kolegu. KONKRÉTNE O SLOVENSKOM VZDELÁVANÍ K zmenšeniu nedokonalosti, ktorú spravidla každý spoločensko-politický jav vlastní, sa najľahšie môže dôjsť konkrétnym poukazovaním na nedopatrenia, prípadne ponúknutím riešenia na vylepšenie danej situácie. V tom zmysle sme našim spolubesedníkom položili konkrétnu otázku, ako hodnotia jav znižovania počtu žiakov v petrovskom gymnáziu – či podľa ich názoru k tomu prispelo otvorenie slovenských tried v zdravotníckej a poľnohospodárskej strednej škole v Novom Sade, resp. vo Futogu. – Gymnázium Jána Kollára v Petrovci so žiackym domovom je chrbtovou kosťou slovenského národnostného celku vo Vojvodine. Ten, kto tomu snáď nerozumie, alebo akýmkoľvek spôsobom ohrozuje optimálne fungovanie nášho gymnázia, ten sám seba diskvalifikuje na fungovanie vo verejnom priestore vojvodinských Slovákov. Podľa môjho názoru a v spojitosti s uvedeným ničnerobením v prípade zániku Učiteľskej fakulty – detašovaného oddelenia v Petrovci (ktoré, hľa, tiež pôsobilo v rámci budovy gymnázia a aj časť stredoškolských profesorov bola angažovaná v realizácii vyučovacieho procesu), ide o neodpustiteľnú stratu kompasu ľudí zodpovedných za takýto vývin udalostí. A ľudia bez kompasu nemajú čo robiť pri kormidle, – tvrdí Zoroslav Spevák. Aj Ružena Šimoniová-Černáková je tej mienky, že petrovskému gymnáziu patrí čestné miesto v systéme nášho menšinového školstva a na to sa musí vždy prihliadať. • TÝŽDEŇ •

– Preto je dôležité, kto na tom na NRSNM model, dobre známy Dodáva aj toto: gymnáziu robí a kto ho vedie. Je z obdobia komunistickej totali– NRSNM je spolitizovaná, exfakt, že je gymnázium príprava ty: jeden človek v mene jednej plicitne a implicitne. Príliš okato na štúdium a nejde každý stredo- strany ovláda všetky nitky báb- sa to prejavuje v konaní niektoškolák študovať, alebo je svojimi kového divadla. To neprospieva rých čelných ľudí v rade. Možno záujmami orientovaný na nejaký iniciatívnosti a tvorivosti v práci je taká stratégia účinná krátkodoodbor. Preto je jasné, že deti sa a ani priehľadnosti a zodpoved- bo, a to najčastejšie pre daných zapisujú aj do stredných odbornosti. Tam potom nie je priestor jednotlivcov, a menej pre samu ných škôl. Z toho aspektu radu, ale dlhodobo v hodnotím ako pozitívum, žiadnom prípade nie, že máme triedy v slovenlebo politická strana skom jazyku. Celkom je odíde zo scény a rade iná vec, že je našich detí zostane problém etirelatívne málo (napríklad kety. V rade majú sedieť vzhľadom na populáciu ľudia, ktorí vedia, smú a maďarských žiakov) a v môžu balansovať na potom zmysle rozširovanie litickom povrázku, teda siete stredoškolského v žiadnom prípade nie vzdelávania po slovenaktívni politici, a pritom sky môžeme pozorovať na vysokých funkciách. ako hrozbu gymnáziu. Pre mňa osobne bolo Nevidím strednú poľnonepríjemným prekvahospodársku školu ako pením, keď sa v rade konkurenciu gymnáziu. začalo otvorene ,politiSo zdravotníckou je situzovať’ a nemohla som ácia zložitejšia, lebo majú pochopiť, ako sa to podobnú štruktúru detí. smie. Spolu s tým prišlo Možno by sa dalo rozmýškádrovanie, delenie sa ľať o integrovanej stredna ,my’ a ,oni’. Eventuálnej škole po slovensky, Doc. Dr. Ružena Šimoniová-Černáková ne by sa dalo rozmýšľať (Foto: z archívu R. Š. Č.) o možnosti dať do štagymnázium plus odborná škola, či školy. Tu by sa tútu rady pravidlo, že museli najprv preskúmať Možno by sa dalo rozmýšľať o integ- vedúci ľudia nesmú byť možnosti priestorového a politicky aktívni. Jasné, kádrového zabezpečenia rovanej strednej škole po slovensky, že angažmán v politickej odborného vzdelávania, gymnázium plus odborná škola, či strane sa nemôže zakákeďže všeobecné predme- školy. zať nikomu, ale sa môže ty nie sú otázne, – Ružena nedovoliť byť aktívnym Šimoniová-Černáková poRužena Šimoniová-Černáková politickým funkcionánúka iný model profilorom počas pôsobenia v vania menšinovej (slovenskej) pre ľudí s pevnou chrbticou a rade. Aj príslušnosť k ,správnej’ strednej školy. vlastným rozumom. Sú to iba politickej strane nesmie byť mekulisy demokracie, za ktorými sa radlom pre rozdeľovanie peňazí, šíri priestor vhodný na manipu- výber ľudí na nejaké posty, ale NÁZOR PEDAGOGICKÝCH láciu, korupciu, podlizovačstvo výlučne kompetencia, odbornosť A PSYCHOLOGICKÝCH a klientelizmus. V politológii je a vôľa robiť nie pre seba, ale pre ODBORNÍKOV NA (MOŽNÚ) známe, že zvlášť tretí mandát verejný záujem, – hovorí naša POLITIZÁCIU NRNM je škodlivý pre každý systém spolubesedníčka Šimoniová– Podľa môjho skromného vládnutia. Korupcia, úplatkárstvo, -Černáková. názoru politikou NRNM musí osobné prepojenia, konflikt záujbyť cieľavedomé a dôsledné mov, neformálne záujmovo-zis- ZÁVER pôsobenie na dosahovaní opti- kové siete, finančné prechmaty Záver redakčnej besedy týžmálnych výsledkov vo všetkých a kšeftárenie priam zákonite denníka Hlas ľudu, ktorá pod oblastiach, v ktorých má zákonné nadobúdajú až patologické roz- drobnohľadom mala menšinové právomoci, a to všetkými legál- mery. Preto bude veľmi osožné vzdelávanie, je ten, že národnostnymi prostriedkami. Politickou vnútornými pravidlami obmedziť né rady národnostných menšín ,stranou’ členov NRSNM má trvanie mandátov v NRSNM na sa musia zbaviť inercie a ráznejšie byť predovšetkým a nadovšetko dve volebné obdobia, – navrhuje a včasne konať, teda ešte predslovenský národnostný celok Zoroslav Spevák. tým, než sa z problému stane vo Vojvodine a v Srbsku. Všetko Podobne ako uviedol Spevák, problémisko. Podľa oslovených ostatné vedie k politikárčeniu, aj Šimoniová-Černáková pouka- odborníkov na pedagogické a transferu nie vždy čestných prak- zuje na potrebu prospešného psychologické vedy, v záujme tík z tzv. veľkej politiky, úplatkár- obmedzovania volebných man- všetkých menšinových spolostvu, rodinkárstvu a korupcii. dátov na dve obdobia, ako je čenstiev politkárčeniu v NRNM Zvlášť sú škodlivé snahy uplatniť praxou v mnohých inštitúciách. treba povedať nie! 27 /4654/ 4. 7. 2015

Ľudia a diania KIS Kysáč bez informačnej zložky ZO ZASADNUTIA ZHROMAŽDENIA MESTA NOVÝ SAD

Elena Šranková

a zasadnutí Zhromaždenia mesta Nový Sad 25. júna schválili zmeny Rozhodnutia o ustanovizniach kultúry, ktorých zakladateľom je Mesto Nový Sad. Zmeny sa vzťahujú na ustanovizne pre kultúru, informovanie a vzdelávanie kultúrno-informačných stredísk Kysáč a Mladost vo Futogu. Ako na zasadnutí informoval Vanja Vučenović, člen Mestskej rady poverený kultúrou, návrh na zmenu bol iniciovaný Zákonom o verejnom informovaní a médiách, ktorým je medziiným stanovené, že právnickú osobu, ktorá je vydavateľom médií, nemôže priamo alebo nepriamo založiť republika, autonómna pokrajina a jednotka lokálnej samosprávy. Mesto Nový Sad je zakladateľom 11 ustanovizní kultúry a medzi

nimi sú i tie hore spomenuté v Kysáči a vo Futogu, ktoré v jednom segmente svojej činnosti majú i informačnú zložku. Preto na základe zákonných predpisov Rozhodnutie o ustanovizniach kultúry, ktorých zakladateľom je mesto Nový Sad, museli zmeniť, takže do budúcna KIS Kysáč bude Ustanovizeň pre kultúru a vzdelávanie Kultúrne stredisko Kysáč a podobne to bude aj s KS Mladost vo Futogu. V písanom zdôvodnení sa inak uvádza i to, že sa pre spomenuté kultúrno-informačné strediská, ktoré sú ustanovizňami kultúry, nemôžu uplatniť ustanovenia zákona o privatizácii, čo stanovila i Agentúra pre privatizáciu, lebo sa prevažne zaoberajú kultúrou a len popri tom aj informovaním. Uvedené ustanovizne od 1. júla 2015 podľa zákona už nemôžu byť vydavateľmi médií.

Za toto rozhodnutie hlasovalo 45 výborníkov a šestnásti nehlasovali. Po schválení uvedených zmien Anna Chrťanová-Leskovac, riaditeľka KIS Kysáč, pre náš týždenník povedala: – Na schôdzi v Ministerstve kultúry a informovania RS sme zistili, že minister nemá porozumenie pre kultúrno-informačné strediská a neprichádzalo do úvahy posúvať termíny alebo iným spôsobom nájsť riešenie pre takéto ustanovizne, ktorých je na úrovni Srbska sedem. Podľa nového Zákona o verejnom informovaní a médiách v rámci kultúrneho nemôže byť i informačné stredisko. Neviem, aké riešenie nájdeme pre fungovanie Rádia Kysáč, ale málo toho je v mojej moci, pretože zakladateľ rozhoduje o tom, čo a ako bude. Verím, že NRSNM prostredníctvom Výboru pre informovanie a Výkonnej rady APV nájde

riešenie, aby Rádio Kysáč naďalej informovalo občanov Kysáča po slovensky. Nateraz sa bude robiť aj po 1. júli a spolu s KIS Mladost vo Futogu podáme sťažnosť na patričných miestach. Ako mi povedal a ako tvrdí Vanja Vučenović, toto neznamená, že Rádio Kysáč prestane s prácou, ale sa nájde riešenie, aby naďalej pracovalo, zvlášť preto, že ide o menšinové rádio. Na štvrtkovej schôdzi ZM Nový Sad sa rokovalo aj o ďalších 31 bodoch. Hlavným dôvodom, prečo sa zasadalo práve vo štvrtok, bola lehota, v ktorej sa muselo schváliť rozhodnutie o modeli a metóde privatizácie Mestského informačného strediska Apolo. Bol to totiž posledný deň na schválenie rozhodnutia o hodnote Novosadskej televízie, a to na žiadosť Agentúry pre privatizáciu. V opačnom prípade by táto televízia zanikla, a takto sa predsa zabezpečil normálny priebeh privatizácie tohto strediska. Vo štvrtok sa uskutočnila ešte jedna schôdza Zhromaždenia mesta Nový Sad, avšak prebiehala za zatvorenými dverami.

PREDSTAVITELIA POKRAJINSKEJ VLÁDY NAVŠTÍVILI PETROVEC

KOVAČICKÁ OBEC

K. Gažová

Anička Chalupová

Prostriedky na dopravnú infraštruktúru

období rokov 2008 – 2012 pokrajinská vláda na zveľadenie dopravnej infraštruktúry na území Báčskopetrovskej obce vyčlenila súhrnne 18,5 milióna dinárov. V piatok 26. júna v Petrovci pobudli Miroslav Vasin, podpredseda vlády AP Vojvodiny a pokrajinský tajomník pre hospodárstvo, zamestnávanie a rodovú rovnosť, a jeho zástupca Juhász Bálint. Podľa slov Vasina prvoradým cieľom je bezpečnosť občanov a predovšetkým detí. Za účasti prostriedkov pokrajiny je v tejto obci vyfinancovaná výstavba cyklistických dráh, nových autobusových zastávok, ako aj dopravnej infraštruktúry v okolí škôl. Okrem toho bolo vyfinancované zavedenie videodozoru v školách. Všetko to bolo realizované združovaním prostriedkov pokrajiny a Báčskopetrovskej obce v pomere 50 : 50. Tohto roku na zveľadenie dopravnej infraštruktúry v obci spomínaný pokrajinský sekretariát vyčlenil 3,5 milióna a vlani 2 milióny dinárov. Predseda Báčskopetrovskej obce Pavel Marčok poznamenal, že v spolupráci s pokrajinským sekretariátom mienia pokračovať vo výstavbe cyklistickej dráhy v Ul. novosadskej v Petrovci, ktorá umožní väčšiu bezpečnosť občanov tohto prostredia. Báčskopetrovská obec bude aj do

www.hl.rs

Nový projekt pre mladých

Návšteva: (zľava) Juhász Bálint, Pavel Marčok, Miroslav Vasin a Ján Bohuš budúcna pripravovať projekty z oblasti zveľadenia bezpečnosti dopravy. Zástupca pokrajinského tajomníka pre hospodárstvo, zamestnávanie a rodovú rovnosť J. Bálint pripomenul, že pokrajina financuje 22 projektov z oblasti dopravnej infraštruktúry na území AP Vojvodiny, na ktoré je vyčlenených 65 miliónov dinárov. Spolu s účasťou uchádzajúcich sa obcí prostriedkov je úhrnne 145 miliónov dinárov. Prostriedky sú určené hlavne na budovanie dopravnej signalizácie v blízkosti škôl a predškolských ustanovizní, na premiestnenie autobusových zastávok z chodníkov a na výstavbu cyklistických dráh. Tohto roku účelové prostriedky usmernia aj na výstavbu kruhových objazdov. Na záver návštevy hostia z pokrajiny si v sprievode predsedu obce Pavla Marčoka a pokrajinského poslanca Jána Bohuša obzreli novú cyklistickú dráhu v Petrovci.

Informačno-politický týždenník

druhej polovici júna v budove Zhromaždenia obce Kovačica prebiehala prezentácia projektu Pracovnou praxou k novým pracovným miestam v južnom Banáte. Nositeľom projektu, ktorý finančne podporilo Ministerstvo pre mládež a šport sumou 3 094 000 din. (celková hodnota projektu je 4 022 000 din.), je Mesto Pančevo a partnermi v projekte sú Plandištská a Kovačická obec, tiež Regionálne stredisko pre spoločensko-ekonomický rozvoj Banát. Po príhovore Danky Grozdanovićovej, vedúcej obecnej správy, Maríny KahrićovejLazićovej, manažérky projektu, a Svetlany Glavaškej, predstaviteľky Regionálneho strediska pre spoločensko-ekonomický rozvoj Banát, projekt úspešne prezentovala Sabína Kišová, členka projektového tímu Obce Kovačica. Cieľom projektu, ktorého realizácia začala 1. júna 2015 a potrvá nasledujúcich osem mesiacov, je zmenšenie dlhodobej nezamestnanosti a zvýšenie zamestnanosti mladých v južnom Banáte cez neformálne vzdelávanie a pomocou spolupráce so zamestnávateľmi. Projekt zahrnuje výcviky prispôsobené potrebám zamestnávateľov a hradenú pracovnú prax, čím sa zvýši zamestnanosť o 70 mladých osôb z územia južného Banátu. • ĽUDIA A DIANIA •

DVE ZASADNUTIA ZHROMAŽDENIA OBCE BÁČSKY PETROVEC

Komasácia – tvrdý oriešok Katarína Gažová

ýborníci báčskopetrovského lokálneho parlamentu sa na sklonku júna stretli dvakrát. Prvá schôdza bola v stredu 24. júna, druhá v pondelok 29. júna. Na každej z nich prerokovali niekoľko dôležitých bodov rokovacieho programu. Prvá schôdza bola v prvom rade venovaná privatizácii Informačného strediska Petrovec. Do Obce B. Petrovec v polovici júna prišiel list z Agentúry pre privatizáciu s oznámením, že podľa nového zákona je ukončenie privatizácie lokálnych médií posunuté z 1. júla na 31. október 2015. Dovtedy agentúra musí vyhlásiť i privatizáciu Informačného strediska Petrovec. Podľa slov predsedu obce Pavla Marčoka ono však aj naďalej bude fungovať, lebo sa iste nájde nejaký priaznivý model a metóda privatizácie. Bez diskusie parlament schválil účasť obce v realizácii projektu výstavby podzemného kábla

v Priemyselnej štvrti v Petrovci. Schválené bolo i uznesenie o začiatku postupu likvidácie Verejného podniku pre informačnú činnosť Rádia Báčsky Petrovec, ktorý bol len fiktívny, nikdy nepracoval a nemal zamestnaných, a preto ho treba zrušiť. Z funkcie verejného právneho zástupcu Obce B. Petrovec zhromaždenie odvolalo Dipl. právničku Katarínu Rašetovú z Petrovca, ktorá túto funkciu vykonávala dvadsať rokov. Následne na to miesto na päť rokov vymenovali Dipl. právnika Vladislava Tárnociho z Nového Sadu. Výborník Karol Werle položil výbornícku otázku, či sú občania a vedúci obce oboznámení s tým, že je podľa výsledkov analýzy inštitútu Batut kvalita pitnej vody z vodovodu v Petrovci povážlivá. Predseda obce Pavel Marčok, riaditeľ VKP Progres Vladimír Turan, ako aj člen Obecnej rady Samuel Valo, poverený oblasťou ochrany životného prostredia, povedali, že žiadnu informáciu o tom nemajú. Miloš Jojić sa opýtal, či

je vypísaný súbeh na riaditeľa Domu zdravia v Petrovci, a Ján Meleg mal otázku, prečo nie je vo funkcii aj druhá ekostudňa v Petrovci. Nasledujúca, v poradí 28. schôdza ZOBP sa zamerala hlavne na dva body: prvý opravný rozpočet obce a informáciu o komasácii v k. o. B. Petrovec. Ostatné body absolvovali takmer bez diskusie. V súvislosti s prvým opravným rozpočtom náčelník pre financie Boško Bogunović vysvetlil, že zmena v obecnom rozpočte sa udiala vtedy, keď Agentúra pre privatizáciu oznámila, že Informačné stredisko B. Petrovec sa má financovať z rozpočtu do 31. októbra. Ako vysvetlil predseda obce Marčok, tento opravný rozpočet dosahuje vyše jednej miliardy dinárov, čo sa ešte v tejto obci nestalo. Medzi kapitálne investície zaradil kanalizáciu v Petrovci a v Kulpíne, výstavbu novej studne, dokončenie športových objektov, potom výstavbu kultúrneho strediska v tejto osade, rekonštrukciu budovy Slovenské-

ho vojvodinského divadla a iné. O prostriedkoch, ktoré by obec mala dostať z pokrajiny, Werle sa zmienil v tom zmysle, že ani vlani nedostali toľko prostriedkov, koľko bolo sľúbené, takže sa na to nemožno spoliehať. Do diskusie sa zapojili aj ďalší výborníci a nakoniec prvý opravný rozpočet bol jednohlasne schválený. Druhá pálčivá otázka sa týkala komasácie v Petrovci. Práve preto na schôdzu ZO prišli i občania, ktorí nie sú spokojní s priebehom komasácie. Informáciu podal predseda komisie pre komasáciu v Petrovci Marko Govorčin. Výborníci okrem toho dostali aj informáciu, ktorú im doručil Výbor nespokojných občanov s priebehom komasácie v Petrovci. Do rozpravy o komasácii sa zapojili Srđan Simić, Anna Boldocká-Ilićová, Spasoje Prodanov, Radomir Zotović, Pavel Zima, Karol Werle, Ján Brna, Ondrej Koroš, predseda P. Marčok, pokrajinský poslanec Ján Bohuš. Zhodli sa v tom, že poľnohospodárom treba pomôcť. Vzhľadom na to, že nie všetci výborníci sú oboznámení s touto problematikou, navrhli, aby na prvom nasledujúcom zasadnutí ZO nespokojní občania podrobnejšie informovali, s čím nie sú spokojní.

ZO STAROPAZOVSKÉHO LOKÁLNEHO PARLAMENTU

O privatizácii RTV Stará Pazova Anna Lešťanová

predposledný júnový deň sa konalo 32. zasadnutie Zhromaždenia obce Stará Pazova. Konštatovali, že namiesto Zorana Vukašinovića zo Starej Pazovy, ktorý podal demisiu a teraz je riaditeľom VKP Toplana, novým výborníkom sa stal Đuro Tarlać z Vojky. Výborníci na schôdzi vo veľkej sieni tzv. Bielej budovy prerokovali 21 bodov rokovacieho programu a zvýšenú pozornosť venovali nadchádzajúcej privatizácii Verejného podniku pre informovanie RTV Stará Pazova v rámci dvoch bodov, ktoré sú i schválené (návrh rozhodnutia o určení modelu a metódy privatizácie a návrh opatrení na prí• ĽUDIA A DIANIA •

Miloš Lazić za rečníckou tribúnou na zasadnutí ZO

pravu a odbremenenie subjektov privatizácie VP pre informovanie RTV Stará Pazova, ako aj správy o hospodárení za rok 2014). O me-

tóde a modeli privatizácie tohto lokálneho média hovoril a celkovú procedúru ozrejmil Miloš Lazić, úradujúci riaditeľ, ktorý okrem

iného uviedol, že dodnes zostalo 73 neprivatizovaných médií. – Náš majetok v novembri lanského roka bol zhodnotený v sume 47-tisíc eur, okrem pozemku a budovy, v ktorej pôsobíme posledných 40 rokov, – akcentoval úradujúci riaditeľ RTV Stará Pazova. Medzičasom údajne opäť došlo k odhadu hodnoty ich majetku, kde konštatovali, že pre zväčšenie objemu hospodárenia jeho hodnota stúpla a teraz je 5 710 000 dinárov. A to bude vlastne i začiatočná cena v prvom kole na eventuálnej aukcii v Agentúre pre privatizáciu. A ak sa uskutoční i druhé kolo, cena bude 50 percent zo začiatočnej ceny. Celý proces privatizácie sa musí skončiť do 31. októbra.

27 /4654/ 4. 7. 2015

Ľudia a diania ZO ZASADNUTIA ZHROMAŽDENIA OBCE ŠÍD

Znovu o privatizácii Rádia Šíd Stanislav Stupavský

stredu 24. júna sa konalo zasadnutie Zhromaždenia obce Šíd, na ktorom plánovali schváliť len správy o činnosti v roku 2014 a programy práce na rok 2015 všetkých devätnástich miestnych spoločenstiev z územia obce. Keďže počas rokovania na schôdzach obecného parlamentu vždy vznikne nejaké ale, ani toto zasadnutie nebolo výnimkou. Pred schválením rokovacieho programu na návrh Obecnej rady na zoznam v súrnom po-

stupe dodali dva nové body, o ktorých sa potom aj najdlhšie rokovalo. Išlo o schválenie nového férového odhadu hodnoty majetku Rádia Šíd (na menej ako 1 000 000 dinárov) a schválenie postupu privatizácie tohto verejného podniku. Výborníci akoby sa nevedeli vyrovnať so skutočnosťou, že tento podnik predsa len bude musieť byť sprivatizovaný. Nevedeli sa zbaviť obáv, že po takmer päťdesiatročnom vysielaní zmĺknu vysielania na vlnách Rádia Šíd. Tým zaniknú aj vysielania v slovenskej a

rusínskej reči, v ktorých Rádio Šíd informovalo svojich občanov od samého založenia, na čo Šíďania boli hrdí. Na žiadosť riaditeľa a zamestnaných v tomto verejnom podniku výborníci neradi, ale predsa hlasovaním schválili nový odhad hodnoty majetku Rádia Šíd na menej ako 1 000 000 dinárov, a to bude začiatočná cena na aukcii, ktorú vypíše Agentúra pre privatizáciu. Po schválení správ o práci a programov práce na bežný rok miestnych spoločenstiev Zhromaždenie obce schváli-

lo správy o vlaňajšej činnosti piatich verejných ustanovizní. Na zasadnutí schválili aj rozhodnutie o rozpustení Rady Miestneho spoločenstva Višnjićevo, z toho dôvodu, že štyria zo siedmich členov tohto telesa podali demisie. Voľby do novej Rady MS Višnjićevo predseda obce vypíše v súlade so Štatútom obce Šíd a Miestneho spoločenstva Višnjićevo. Záverom zasadnutia Zhromaždenie obce za nového riaditeľa Turistickej organizácie Šíd vymenovalo Kristinu Radenkovićovú zo Šídu.

KYSÁČ

Nové trhové dni Elena Šranková

INVESTÍCIA DO BUDÚCNOSTI. V nadchádzajúcom období z prostriedkov Správy pre kapitálové vklady AP Vojvodiny vykonajú adaptáciu a rekonštrukciu Školy pre základné a stredné vzdelávanie Antona Skalu v Starej Pazove, ktorú navštevujú žiaci hatení v rozvoji. Na tieto účely je vyčlenených 30 989 925 dinárov. Budova tejto školy je veľmi stará, takmer dve storočia, a okrem rekonštrukcie strechy v roku 2011 žiadna dôkladnejšia oprava sa dávno nekonala. Podľa slov riaditeľky Tanje Todorovićovej po rekonštrukcii to bude moderná školská budova s architektonickými bariérami, funkčnými učebnicami a kompletne vybaveným školským priestorom. Koordinátor projektu Slobodan Ilić uviedol, že sú naplánované početné stavebnícko-architektonické práce, ako je odstránenie vlhkosti zo stien, výmena okien a dverí, inštalácia novej elektro a vodovodnej siete a nových hygienických uzlov, sanácia vykurovacieho systému. Podľa projektovej dokumentácie objekt si zachová autentický výzor. A. Lš.

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

odľa rozhodnutia Rady Miestneho spoločenstva Kysáč trhové dni do budúcna budú streda a sobota, namiesto doterajšieho piatka. Rozhodnutie sa začne uplatňovať od soboty 4. júla, takže všetci, čo na kysáčsky trh chodia predávať alebo kupovať, majú na trh prísť už v túto sobotu a nie v piatok 3. júla. Spomeňme, že trh v Kysáči pred viac ako 20 rokmi býval v stredu a v sobotu. Zmenilo sa to, keď sa na ceste zo Subotice do Nového Sadu v Kysáči v piatok v popoludňajších hodinách zastavovali zahraniční (pre)predajcovia a svoj tovar rozkladali v strede dediny, čo nevyzeralo pekne. Preto sa rozhodlo otvoriť im brány trhu. Postupne sa týmto zahraničným pripojili aj predavači z Kysáča a z okolia. Tak trh v sobotu zanikol. Najnovšie rozhodnutie RMS Kysáč vyplynulo z iniciatívy občanov k zmene trhového dňa a členovia RMS ho schválili jednohlasne, prihliadajúc na záujmy Kysáčanov. Avšak každá zmena prináša niečo nové, často neznáme, a tak niektorí s ňou súhlasia, iní však nie. Najväčšiu nespokojnosť so zmenou trhového dňa vyjadrili predavači, a to hlavne z toho dôvodu, že v sobotu chodievajú na

trhy v iných prostrediach. Podali petíciu, na ktorej je 57 podpisov. Predajcovia ako dôvod nespokojnosti uviedli aj to, že si už zaplatili nájomné za stánky na tento rok. V Miestnom spoločenstve hovoria, že im polovicu z prenájmu vrátia (4 000 ročne), keďže uplynula polovica roka. Hovoria tiež, že v prípade, že doterajší predavači na trh nebudú chodiť, prídu noví, lebo konkurencia je veľká. Avšak to, čím sa v Rade Miestneho spoločenstva predovšetkým riadili pri zmene trhových dní, sú záujmy Kysáčanov. Aby na trhu v prvom rade predávali domáci predavači a aby na trh mohli chodiť aj zamestnaní občania. Podobné rozhodnutie RMS schválila inak aj pred dvomi rokmi (jeseň 2013), ale bolo zrušené práve z iniciatívy predavačov. Im sa teda už vyšlo v ústrety, ale sami odvtedy nevynaložili úsilie prispôsobiť sa požiadavkám Kysáčanov. Za a proti jestvuje vždy, a tak i v tomto prípade. Možno to na prvom trhu nebude možné posúdiť, ale situácia sa časom vykryštalizuje, keď sa prvé dojmy trochu utrasú. Predavači, ktorým záleží na zákazníkoch v Kysáči, iste nájdu spôsob, ako prísť na trh v sobotu, a samotní občania si zvyknú na trhové dni také, aké mali kedysi. • ĽUDIA A DIANIA •

REPORTUJEME Z REFERENDA V PIVNICI

Jednoznačne proti komunálnikom zvonku Juraj Bartoš

ondelok 29. júna predpoludním. Voláme tajomníčke Miestneho spoločenstva Pivnica. S otázkou, ako dopadlo včerajšie referendum. Pred 24 hodinami sme vystúpili z autobusa v centre Pivnice. S cieľom vidieť a pocítiť priamo na tvári miesta, ako sa tamojší občania stavajú k háklivej záležitosti. Zhrnutej do referendovej otázky: „Zhodujete sa s tým, aby Zhromaždenie obce Báčska Palanka schválilo Rozhodnutie o zverení poskytovania komunálnych služieb na území Obce Báčska Palanka, ktorým sa poskytovanie komunálnych služieb na území Miestneho spoločenstva Pivnica zveruje výlučne Verejnému komunálnemu podniku Komunalprojekt z Báčskej Palanky?“ Tajomníčka Vlasta Šusterová-Červená hovorí: „Z evidovaných 2 787 občanov hlasovalo 1 760, čiže 63 % a neplatných lístkov bolo 13. Za sa vyjadrilo 18 občanov, proti bolo 1 729, čiže 98 %, teda Pivničania odmietli možnosť, aby Komunalprojekt v úplnosti prevzal komunálnu činnosť v našej osade.“ Poďme teda do nedeľnej Pivnice, mrknúť sa, čo sa tu dialo 28. júna... Krásne slnečné predpoludnie. V centre dediny pulzuje život, trebárs v evanjelickom kostole bežia predpoludňajšie služby. Jednotlivci i hlúčky ľudí sa náhlia do základnej školy. Pri studni pred predajňou Palma ľudia plnia nádoby vodou. O kúsok ďalej niekoľkí sedia pred kaviarničkou, pohrúžení do rozhovoru. Prechádzame popri troch mužoch, ktorí diskutujú živo, ani vrabce a hrdličky v korunách doznievajúcej vône líp. „... nenapísali po slovensky Áno, ale Áho; aj odpoveď Nie je po srbsky, cyrilikou, a to mýli ľudí...“ Pristavíme sa, predstavíme sa. „Boli ste?“ „Neboli. Ale určite pôjdeme. Akože by sme nešli. Vieme, že nebude tak, ako vyhlasujeme; • ĽUDIA A DIANIA •

oni to urobia inak, ale pôjdeme. Dom smútku sme si postavili sami; po 50 eur sme dávali, a oni by nám to teraz chceli zobrať...!“ Zhromaždenie občanov sa vraj pred referendom nekonalo, jednak preto, že richtár je na Slovensku, jednak... „Aj tak ho mali zvolať. Ale – nie... Vraj zhromaždenie občanov už nie je moderné.“ „Pravdaže... Lebo tam ľudia povedia aj to, čo sa im nepáči...“ „Sú plagáty, polepené, tam je všetko napísané...“ „Netreba nám nikto zvonku... Ak mi zomrie sused, prídem, pomôžem vykopať jamu, prečo by som nešiel.“ Rozlúčime sa s Michalom Klúčikom Minom, Jánom Kubincom, Jozefom Šusterom a Jánom Čobrdom. Rýchlym krokom stúpame do školy, keď... „Dobrý deň...“ „Dobrý...“ „Nepoznáte ma?“ Priznáme sa, že nie, ale Ján Gašpar sa nenahnevá. Vyšiel von na cigaretku. Je členom jednej z troch skupín, ktoré dozerajú na priebeh referenda v budove ZŠ 15. októbra... „Začalo sa super. Oveľa viac ľudí prišlo za rána, ako keď sú republikové voľby. Ľuďom veľmi záleží na tom, čo bude s komunálnymi službami; chápu, že hlasujú pre seba. Len sú rozhorčení, aj sa hnevajú – na nás. Odpovede na hlasovacom lístku sú vytlačené cyrilikou, skomolené... Akože ide o tlačiarenskú chybu, ibaže keď nám vo štvrtok priniesli hlasovací lístok na ukážku, ten bol v poriadku.“ Na každom z troch volebných miest je stále rušno. Nikto však nie je nervózny, všetko sa deje pri tichosti, všetko beží s kostolným poriadkom. Otec a syn, Ján a Daniel Šimákovci sa práve vracajú z hlasovacej miestnosti. Povedia nám, len ak chcú, či sú za alebo proti? „Nechceme, aby komunálne služby zobral Komunalprojekt. Ja som proti, o to skôr, že aj sám som pracoval na výstavbe Domu smútku. Každá slovenská domácnosť na jeho výstavbu dala 50

Nedeľná Pivnica veru len o jednom: Nechceme Komunalprojekt v našej dedine...

eur, nielen členovia evanjelickej cirkvi, ale aj iných tunajších cirkevných spoločenstiev.“ Prihovoríme sa aj dvom starším ženám oblečeným do tradičného pivnického kroja. „Rumanová.“ „Naďová.“ „Ako ste sa vyjadrili? „Ná, však nechceme si dať, čo je naše. To sme si my postavili – za naše peniaze... Hlasovali sme proti a čo urobá, uvidíme... Všeličo tu v dedine bolo: aj fabriky, aj mlyn, aj mlekara – a aká mlekara! Pivnický syr aj v Novom Sade chválili... Akú zádrugu sme mali, a teraz nemáme nič...“ Poberáme sa von. Na rohu pred Palmou známe tváre, plus nový spolubesedník, pán Šlemender: „To všetko nám urobili sami Pivničania. Táto krčma bola dedinská; odrazu len zostala – súkromná. Je tu ešte toho, za čo sme sami vinní. Lebo sme takí „svorní“. Dom smútku sme si urobili sami, aj cintorín kupovali naši starí. Pozemok bol, viem to veľmi dobre, kúpený za cirkevné peniaze.“ Z centra, Vojvodinskou ulicou, povedľa evanjelického kostola, prídeme k evanjelickému cintorínu. Fotografujeme Dom smútku, náhrobné pomníky; uznávame, že cintorín je celkom v slušnom stave. Pristúpime k staršiemu mužovi pri hrobke, v ktorej odpočívajú jeho manželka a syn. „Aj ja tu budem ležať,“ povie nám Michal Imrek. Hlasovať, povie, určite pôjde. „Veď je toto naše, sám sa pamätám, keď sa robila zbierka na kúpu pozemku pre

cintorín...“ Pri návrate sa zastavíme na farskom úrade. Pivnický farár Ján Zahorec je dôkladný. Dopodrobna ozrejmuje vlastnícke pomery týkajúce sa evanjelického cintorína a Domu smútku v ňom. Cintorín založila evanjelická cirkev, na vlastnom pozemku, aj Dom smútku postavila z dobrovoľných príspevkov. Ibaže... „K zmene došlo v polovici šesťdesiatych rokov 20. storočia, keď Miestny ľudový výbor rozhodol, že komunálne služby naďalej bude vykonávať komunálny podnik, či príslušné služby v rámci MĽV.“ Pán farár dáva najavo nespokojnosť z toho, že lokálna samospráva predtým než sa k veci vyjadrili výborníci, nepovažovala za potrebné ujasniť si všetko s cirkevníkmi. Cirkevný zbor je odhodlaný ochrániť si to, do čoho jeho členovia po celé desaťročia investovali, čo aj vlastnými mozoľmi dotvárali. Tak sa nám vidí, uvažujeme s odstupom zopár dní, že Pivničania možno nepoznajú podstatu veci, môžbyť nedovidia na koreň skutočného stavu, je však isté, že ale správne vycítili, čo treba okrúžkovať na skomolenom hlasovacom lístku. Bude to stačiť? S touto otázkou líhajú a vstávajú aj po referende, v ktorom jasne dali najavo, že nepotrebujú komunálnikov zvonku. Po nasledujúcom ťahu výborníkov v Zhromaždení obce Báčska Palanka vraj uvidia, čo a ako ďalej...

27 /4654/ 4. 7. 2015

Ľudia a diania K VÝROČIU V STAREJ PAZOVE POSVÄTILI TRI CIRKEVNÉ OBJEKTY

Bašty duchovnosti a slovenskosti Katarína Verešová

vykonané práce, za požehnanie týchto prác, za všetko to, čo sa udialo v tomto bohumilom cir-

taropazovčania si aj tentoraz dôstojne a slávnostne pripomenuli deň, keď húf slovenských evanjelikov v Starej Pazove pod holým nebom usporiadal prvé bohoslužby so svojím farárom Samuelom Špannagelom. Na znak pamiatky na túto udalosť 25. jún 1770 sa považuje za deň ustanovenia nehateného cirkevného života evanjelikov v Srieme. Nielen evanjelici zo Sriemu, ale aj predstavitelia takmer všetkých cirkevných zborov SEAVC v Srbsku a Chorvátsku si ho v nedeľu 28. júna pripomenuli na rôznych podujatiach. Slávnosť posviacky novej fary, opraveného kostola a čiastočne renovovanej starej tzv. Hurbanovskej fary v Starej Pazove sa začala nedeľnými službami Božími v plnom kostole. Bohoslužby Slávnosť pred novou farou vykonali pazovský farár Igor Feldy, solianska farárka Svetlana kevnom zbore. A práve dnešná Vojnićová-Feldyová, erdevícky nedeľa vrcholí touto vďakou a tým farár Ján Vida, kysáčsky farár On- odovzdaním sa do Božích rúk, drej Marčok, kovačickí farári Pavel lebo sme sa zoskupili, aby sme sa

te a Vladimír Pucovský na trúbke. Po vysvätení obnoveného najstaršieho tunajšieho evanjelického kostola, ktoré vykonal biskup Vrbovský, služby Božie pokračovali na farskom dvore medzi starou a novou farou, kde na úvod zaspievala spevácka skupina Primavera pod vedením organového kantora Pavla Kadlečíka. Po vysvätení oboch fár biskup Vrbovský slávnostne odovzdal kľúče od novej fary pazovskému farárovi Igorovi Feldymu. Početným hosťom sa najprv v mene vlády Slovenskej republiky prihovoril veľvyslanec Slovenskej republiky v Belehrade Ján Varšo, ktorý okrem iného povedal: „Chcem veriť, že aj nasledujúcich 245 rokov na týchto priestoroch bude aspoň taký počet veriacich, ako vidíme dnes, lebo kostol bez veriacich je ako telo bez duše.“ Predseda Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí RNDr. Igor Furdík v príhovore zdôraznil: „Veľmi by som si želal, aby tento chrám,

Predsedníčka NRSNM v Srbsku Anna Tomanová-Makanová v príležitostnom príhovore uznala, že zo služieb Božích jej utkvela v pamäti jedna myšlienka: „Sú to slová, ktoré hovoria o jednote a ľuďoch. Áno, sme ľudia so svojimi vlastnosťami, obyčajami, so svojou minulosťou a dneškom, ale aj budúcnosťou. Sme to vlastne my a musíme byť dôslední a veriť v to, čím sme. Preto naša národnostná bytosť musí byť prioritou. Verím, že na to nebudeme zabúdať ani dnes, keď sú časy ťažké, lebo aj naši predkovi nemali vždy na ružiach ustlané, ale vždy vedeli prekážky dôsledne prekonať a zostali verní sami sebe.“ O predkoch a potomkoch hovorila aj predsedníčka Matice slovenskej v Srbsku Katarína Melegová-Melichová: „Vaši predkovia, bohabojní ľudia skoro dve a pol storočia prosili Hospodina o požehnanie v boji proti každodenným útrapám, chorobám, vojnám, ale aj za veci duchovné a národné. A že ich Hospodin vyslyšal, svedčíte vlastne vy, dnešné generácie Staropazovčanov, ktorí sa, pevní vo svojej viere, hlásite k slovenskému rodu. Preto dnes máte majestátny kostol, ako aj Hurbanovskú faru a verím, že sa k tomu priradí aj táto nová fara. Vidím ich ako bašty našej duchovnosti a našej slovenskosti.

Ako kedysi: bohoslužby pod holým nebom...

Sklenár, senior banátsky, a Martin Bajza, belehradská farárka Anna Petrovićová a silbašská farárka Jasmina Kotasová-Medveďová. Príležitostnú kázeň mal biskup SEAVC v Srbsku Samuel Vrbovský, ktorý okrem iného povedal: „Ďakovať Hospodinu treba za

www.hl.rs

podieľali, drahí domáci viery, keď so spokojnosťou sa môžete dívať na to, čo ste s radosťou vykonali.“ Bohoslužby v kostole spestrili chór Tília pod vedením kantorky Anny Đurđevićovej, operný spevák Boris Babík, Vladimír Turčan na husliach, Anna Domoniová na flau-

Informačno-politický týždenník

... a vo vynovenom kostole

fara, aj vaša slovenská škola boli čo najplnšie, preto, že keď prišli vaši predkovia, oni si uvedomili, že deti majú chodiť do školy, aby sa učili slovenský jazyk.“

Verím, že s Božou pomocou také zostanú aj v budúcnosti.“ V mene Obce Stará Pazova prítomným sa prihovoril predseda Zhromaždenia obce Radoje Bla• ĽUDIA A DIANIA •

gojević, ktorý vyako práce bežia a čo ešte chybuje, jadril prianie, aby sa v Starej Pazove aby sa tieto práce aj v budúcnosti na cirkevných obžilo svorne, v miejektoch úspešne ri, v zhode a v skončili. Podľa zdraví. Potom doslov republikodal: „Náš predsevej poslankyne da obce vzhliadol Libuše Lakatoproblém potreby šovej, predseda renovovania cirobce zabezpečil kevných objektov. aj prostriedky na Som rád, že ste si obed pre hostí všimli jeho snahu a účastníkov tohtieto nedostatky to znamenitého riešiť.“ Aj dozorca podujatia. pazovského cir- Biskup Samuel Vrbovský Okrem Obce Stará Pazova na kevného zboru odovzdal farárovi Igorovi Ján Havran zdô- Feldymu kľúče od novej fary výstavbu novej raznil tú plodnú fary, ktorá trvala spoluprácu s predsedom Obce Sta- 13 rokov, prispeli: Spolok Gustava rá Pazova Đorđom Radinovićom, Adolfa Werka z Nemecka, Auktorý sa aj sám neraz prišiel pozrieť, tonómna pokrajina Vojvodina,

Pazovčania sa tešili vzácnym hosťom, ktorí sa zúčastnili na slávnosti

Vítanie hostí na farskom dvore

Na slávnosti z príležitosti posviacky v nedeľu 28. júna sa zúčastnili hostia z partnerského mesta Púchov, obce Miloslavov a predstavitelia Združenia Pazovčanov žijúcich na Slovensku, ako aj predstavitelia pazovských inštitúcií, Kulpínčania sa domácemu farárovi privďačili najmä zo ZŠ hrdimalým darčekom nu Janka Čmelíka, Národnostná rada slovenskej MOMS, SKUS hrdinu Janka Čmenárodnostnej menšiny, pazovskí líka. cirkevníci, súkromní podnikatelia. Foto: autorka a A. Lešťanová

Výstava na starej Hurbanovskej fare Anna Lešťanová

očetní návštevníci si so záujmom obzreli dok umentárnu výstavu pod názvom Ľudovít Štúr, štúrovci a pazovskí Hurbanovci inštalovanú z príležitosti 200. výročia narodenia Ľudovíta Štúra a 245 rokov od príchodu Slovákov do Starej Pazovy. Okrem portrétov Ľ. Štúra, J. M. Autorka Katarína Verešová na výstave Hurbana a M. M. Hodžu výstava zahrnula portréty štúrov- doklady, ktoré svedčia o spolucov pôsobiacich na Dolnej zemi. práci pazovských hurbanovcov Ako ozrejmila autorka výstavy so štúrovcami, s ktorými pazovská Katarína Verešová, archivárka ÚA rodina Hurbanová mala blízke SEAVC, vyložené boli originálne kontakty. V osobitných sklenených • ĽUDIA A DIANIA •

skriniach boli vyložené exponáty z obdobia príchodu Slovákov do Pazovy pred 245 rokmi: váľky z prvého kostola stavaného v roku 1770, kalich a nádoba na krst,

Biblia, Agenda, Tranovského spevník, Funebrál, Pašie a iná literatúra z tej doby... Výstavu otvoril biskup Samuel Vrbovský spolu s pazovským farárom Igorom Feldym. Z tejto príležitosti významnej pre Staropazovčanov a vďaka podpore Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí vydaný je reprint knihy Slovenská evanjelická kresťanská cirkev a. v. v Kráľovstve juhoslovanskom v slove a v obrazoch zostavovateľa Adama Vereša, prvého biskupa. Na novej fare bola takisto otvorená príležitostná výstava fotografií o čulej činnosti staropazovského cirkevného zboru.

27 /4654/ 4. 7. 2015

Ľudia a diania SELENČA

Organická výroba sa im darí Juraj Berédi

Stredisku pre organickú výrobu v Selenči 24. júna usporiadali prezentáciu projektu, ktorý práve prebieha za finančnej podpory Veľvyslanectva Nórskeho kráľovstva v Belehrade. Úvodom sa prihovoril predseda Obce Báč Dragan Stašević, ktorý zároveň prisľúbil aj podporu obce v realizácii projektov Strediska pre organickú výrobu zameraných na poľnohospodársku výrobu. Ďalej uviedol, že v Báčskej obci je 2 000 registrovaných poľnohospodárskych gazdovstiev a že poľnohospodárstvo je tu hlavným hospodárskym odvetvím. Prítomným sa potom prihovoril námestník pokrajinského tajomníka pre poľnohospodárstvo, vodné hospodárstvo a lesníctvo Miloš

Účastníci projektu si obzreli obsiate parcely

Rajković, ako aj generálny riaditeľ pracovnej sústavy Global Seed Saša Vitošević. Prácu Strediska pre organickú výrobu predstavil predseda Jozef Gašparovský. Projekt, ktorý má pracovný názov Vývoj inovatívnych nástrojov na rozvoj organického poľnohospodárstva vo

vidieckych oblastiach – inkubátor organického poľnohospodárstva, predstavila Monika Tomšíková, členka projektového tímu, ktorá zdôraznila, že cieľom projektu je podporiť vznik inovatívnych nástrojov, resp. mechanizmov na rozvoj organického poľnohospodárstva. Týmto spôsobom

záujemcovia môžu získať základné poznatky a zručnosti potrebné pre organickú výrobu na svojich pozemkoch a v domácnostiach. Formovaný je inkubátor organického poľnohospodárstva, ktorého obyvatelia za pomoci mentorov zdolávajú základy organickej poľnohospodárskej výroby. Všetci záujemcovia, ktorí podpísali zmluvu so strediskom, pestujú rastliny na pozemkoch, ktoré dostali na používanie zdarma, a po ukončení výrobného cyklu dostanú zodpovedajúce certifikáty. Zaúčanie, potrebný materiál a náčinie účastníci majú zdarma. Záverom prezentácie Biljana Viduka, koordinátorka projektového tímu v stredisku, skrátka ozrejmila plány strediska v rozvoji organického poľnohospodárstva. Potom účastníci spoločne navštívili inkubátor, čiže obsiate parcely, kde sa na tvári miesta presvedčili, že sa výroba zatiaľ celkom darí a že sa očakávajú uspokojivé výsledky. Projekt potrvá do konca roka.

Z VÝROČNÉHO ZASADNUTIA KOVAČICKÝCH POŽIARNIKOV

Vlani hasili päť požiarov Anička Chalupová

4. 7. – 10. 7. 2015

POČASIE

sobotu 20. júna v sieni reštaurácie U susedov prebiehalo výročné zasadnutie Dobrovoľného hasičského spolku v Kovačici. Na stretnutie zavítali aj hostia, predstavitelia hasičských spolkov z územia obce, ako aj z Pivnice a iných miest. Zúčastnili sa aj hostia zo Slovenska, predstavitelia Hasičského zboru Prievoz z Ružinova v čele so starostom Dušanom Pekárom, ako aj dlhoroční priatelia hasiči z hasičského spolku Prostovoljno gasilsko društvo Slemen v Slovinsku. Po úvodnom príhovore predseda Zhromaždenia DHS Pavel Toman prečítal správu o činnosti

spolku v roku 2014. Neskoršie novozvolený predseda spolku Nenad Stanisavljević prezentoval plán aktivít na rok 2015. Hlavné úlohy spolku sú zamerané predovšetkým na protipožiarnu prevenciu a zvýšenie akcieschopnosti zásahových hasičských jednotiek, na prácu s dorastom, spoluprácu s médiami v zmysle informovania občanov Kovačickej obce o preventívnych protipožiarnych opatreniach a pod. Tradičnou akciou kovačických dobrovoľných požiarnikov je pravidelná úspešná preventívna kontrola protipožiarnych hasiacich prístrojov, ako aj predžatevná kontrola traktorov a kombajnov. Veliteľ DHS Martin Košút v správe o práci

hasičskej jednotky v uplynulom roku zdôraznil, že požiare, ktorých vlani bolo päť, vzplanuli väčšinou následkom nedbalosti a nepozornosti občanov. Keď ide o finančnú správu, tajomník DHS Vladimir Maďarev povedal, že v uplynulom roku spolok hospodáril pozitívne, takže zvyšok peňazí v hodnote vyše 220 Dlhoročný aktívny člen DHS Ján 000 dinárov použijú na tohtoroč- Poliak (sprava) s vedením spolku nú činnosť. Skôr než sa výročné zasadnutie úspešnú spoluprácu odovzdal najpožiarnikov zmenilo na posedenie aktívnejším kovačickým požiara zábavu pri hudbe, predseda Sta- nikom Jánovi Poliakovi (40 rokov nisavljević v mene DHS Kovačica činnosti) a Želimírovi Bolerácovi odovzdal hosťom zo Slovenska a (30 rokov činnosti). Ďakovné listiny Slovinska primerané darčeky a ďa- dostali aj mladučkí dorastenci kovné listiny. Plaketu za dlhoročnú spolku.

sobota

nedeľa

pondelok

utorok

streda

štvrtok

piatok

14˚ | 31˚

16˚ | 32˚

17˚ | 33˚

18˚ | 33˚

18˚ | 32˚

18 | 30˚

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

• ĽUDIA A DIANIA •

V KULPÍNE NATERAZ BEZ JASLIČIEK

Kde s detičkami, keď mamička pracuje? Katarína Gažová

tále aktuálnou témou v Kulpíne je potreba po otvorení jasličiek pre malé deti. Pokiaľ sú rodičia zamestnaní, stále je prítomná otázka, kto bude deti opatrovať počas ich neprítomnosti. Na túto tému sme sa porozprávali s mládežníčkou, ktorá sa už niekoľko rokov venuje tzv. babysittingu, oslovili sme riaditeľku Predškolskej ustanovizne Včielka, ako aj niektoré mladé mamičky. Už ako stredoškoláčka Jasmina Kuštrová si privyrábala pestovaním detí v rodinách, ktoré také služby potrebovali. Po niekoľkých rokoch sa zasa vrátila k tejto pre ňu veľmi peknej práci. – Deti som opatrovala vtedy, keď to rodičia potrebovali. Tak napríklad v jednej rodine matka nepracovala na plný úväzok, takže sme sa o pracovnom čase dohovárali spoločne. Teraz sa zasa venujem tzv. babysittingu a mala som príležitosť počuť rodičov malých detí, ktorí tvrdia, že je potrebné otvoriť v Kulpíne jasličky pre malé deti od jedného do troch rokov. Rodičia musia chodiť do práce, staré mamy tiež ešte pracujú, lebo sa veková hranica odchodu do dôchodku stále posúva. Vo väčšine

prípadov sa teda ani starí rodičia nemôžu venovať opatere svojich vnúčat. Preto je čoraz viac prípadov, že si rodiny na opateru detí angažujú dievčiny, ktoré sa starajú o deti za určitú peňažnú úhradu. Môžem povedať, že pokiaľ som bola stredoškoláčkou, ten zárobok mi postačil. Avšak ak mladá žena má už aj vlastnú rodinu, potom tie peniaze už určite nepostačujú, – konštatuje Jasmina Kuštrová. V budúcnosti je možnosť, podľa

Práca s deťmi Jasminu baví: takto to vyzerá, keď kŕmi malého Tiborka našej spolubesedníčky, že sa cez mládežnícke družstvo zorganizuje služba jasličkovej opatery detí, kde by sa angažovali nezamestnané mladé osoby. Na to však treba hodne pros-

triedkov a vybavenie rôznych formalít, ako aj zamestnanie odborníkov, najmä psychológa a pedagóga. Vo svete a aj u nás vo väčších mestách také formy babysittingu existujú. Z rozhovoru s riaditeľkou Predškolskej ustanovizne Včielka Zuzanou Pašićovou sme sa dozvedeli, že možnosti na otvorenie jasličiek v Kulpíne nateraz nie sú. Existujúca budova škôlky nepostačuje ani na umiestnenie detí na poldennom a celodennom pobyte. Preto vždy musí byť aj poobedňajšia zmena detí poldenného pobytu. Ak by chceli otvoriť jasličky, musela by sa vybudovať nová priestrannejšia budova, lebo jasličky si vyžadujú osobitné podmienky pre malé ratolesti. Mamičky malých detí si, pravdaže, prajú, aby taká možnosť opatery malých detí v Kulpíne bola, lebo by pomohla zamestnaným rodičom.

Stretnutie k narodeninám. Kysáčan Pavel Grňa od roku 2013 každému novonarodenému spoluobčanovi daruje malý krásny darček – detskú stoličku. Z príležitosti svojich 71. narodenín všetky deti, ktoré dostali stoličku, zavolal na stretnutie realizované v nedeľu 28. júna na ihrisku Tatry. Ohlas bol veľký, nuž nie div, že sa báčimu Grňovi srdce naplnilo šťastím a oči – slzami radosti. Takéto stretnutie si už dlhšie prial a z príležitosti narodenín to bol tentoraz pre neho krásny darček. Odkedy stoličky vyrába pre novorodencov, daroval ich spolu 84. Keď sa spolu pekne pohrali a rekreovali na čerstvom vzduchu, detičky sa s rodičmi rozišli k nedeľňajšiemu obedu. Báči (tretí zľava) už popoludní E. Š. išiel navštíviť ďalšie novonarodeniatko a zapísať ho do svojej veľkej rodiny.

POUGÁR

Juraj Bartoš

Bumbum-bumbum-bumbumbum!

ovoľte, vážení, úvodom dnešného bubnovania najprv malé milé dementi z Horných polôh. Nie je pravda, že nedeľné rozhovory medzi premiérmi Srbska a Kosova boli neúspešné. Veď dopadli úspešne. Boli! Poďme sa teda venovať témam príjemnejším. Letným. Ako vieme, dramaticky dramatické dni prežívajú susedia v Grécku. Pokým sa my urputne usilujeme dostať do Európskej Ú-nie, oni sa všemožne z jej objatia chcú, tak sa javí, vy• ĽUDIA A DIANIA •

maniť. Mnohí im predpovedajú platy „na lyžičku“, ba dokonca humanitárnu katastrofu. Nemohli by sme to riadne speňažiť? Predať im recept na prekonávanie kríz, ktoré krízy u nás prekonávame permanentne už 25, keď nie dvakráttoľko rokov... Háčik je v tom, že naši obľúbení susedovci, ku ktorých moru sa všetkému naprieky poberajú húfy našich turistov, peňazí nemajú. Alebo neradi siahajú na dno mešca. Ak je teda pravda, že Grécku hrozí bankrot, že v Tunisku

úradujú teroristi, ktorí teroristi sa, môžbyť, čoskoro prejavia aj v Egypte alebo aj v Turecku, odpoveď na otázku, kam sa pobrať na dovolenku, je krištáľovo jasná: Nikam. Dovolenkujme doma. Z mnohých dôvodov, z ktorých múdremu stačí aj jeden: lebo nám letovať doma radí náš pán premiér. Poberme sa teda, zvesela, na dovolenku po našich úchvatne rovných a bezpečných cestách. S našimi ohľaduplnými cestovnými kanceláriami. Domácimi, síce pomaly, ale bezpečne jaz-

diacimi vlakmi. Alebo, ak máme naponáhle, tunajšími pohodlnými autobusmi. Ktoré riadia nadovšetko zodpovední vodiči. Ochotní, v záujme turistov kedykoľvek doháňať „zmeškané“. Šliapnuť na plyn a menej spať, spoliehajúc sa na svedomie ostatných šoférov Na Našich Na Cestách vedúcich do vysnívanej Ú-nie... P. S.: Notes s poznámkami k avizovanému zdraženiu elektriny nechajme doma. Veď vraj zlacnie plyn. Smieme naň aj s mokrými rukami...

27 /4654/ 4. 7. 2015

Ľudia a diania NAŠI V NEMECKU (3)

Slová sem-tam hľadá... ale aj nachádza Juraj Bartoš

Niektorí odišli s cieľom privyrobiť si a vrátiť sa domov. Iní hneď rátali s tým, že zostanú tam. Všetci mali plány a sny; niektorým sa splnili. Prinášame, hľa, životné príbehy, v kocke, zo stretnutí v Gomaringene s našimi ľuďmi žijúcimi v Nemecku.

vár Jána Petráša (1955), s ktorým sa rozprávame krátko pred začiatkom oslavy 20. výročia založenia Slovenského spolku v Gomaringene, je krásna podrobná mapa. Vyžaruje úsmev. Jej majiteľ hovorí rýchle, úsečne, ale jasne; iba sem-tam mu reč uviazne, kým hľadá vhodné slová. Narodil sa v Padine, žil a vyrastal u matky v Jánošíku. Roku 1971, keď zakončil 8. triedu, odišiel za otcom, ktorý už vtedy žil a pracoval v Gomaringene. Po dvoch týždňoch, hoci po nemecky nevedel, sa začal učiť remeslu v továrni, povedľa otca, ktorý...

Ján Petráš

„Bol jedným z prvých našich gastarbeiterov, odišiel roku 1968. V Padine bol matrikárom a bol aj milicionár. Nechal štátnu službu a tu začínal ako kovosústružník. Rodičia otcovej mamy Elizabethy, Kempferovci, boli Nemci a v Padine mali apatieku. Ako Nemec po matke otec mal po vojne isté problémy, takže sem prišiel s cieľom – zostať. Až sa dobre rozhliadol (a to bolo obdobie, keď v Nemecku pracovnú silu potrebovali), vybavil ,papiere‘ pre 74 rodín z Kovačice a Padiny; mnohé z nich potom vybavili doklady pre ďalších svojich príbuzných.“ Žiadne problémy, ako cudzinci, Petrášovci nemali. Iba ak tie začiatky...

www.hl.rs

S manželkou v Tübingene

„V továrni som sa najprv dohováral rukami-nohami. Otec mi raz vraví: Budeme sa aj doma rozprávať len po nemecky. Po nemecky doma i v spoločnosti, nemčina v televízore... Na začiatku bolo ťažko, ale zvládol som to.“ Hoci čoskoro mal v hrsti diplom strojného zámočníka, pri robote sa vraj len nudil. Nuž znovu hrial stoličku a v Reutlingene získal diplom strojného technika. Keď už bola fara, prišiel rad aj na Maru... „Manželka je Nemka. Máme dve deti, ale po slovensky som ich nenaučil. Slovenský spolok vtedy ešte neexistoval, kontaktovali sme len s niekoľkými slovenskými rodinami, s otcom som sa už stretával len raz – dvakrát v týždni, s ním som síce hovoril po slovensky, ale doma – len po nemecky...“ JEDEN ČLOVEK – JEDEN PODNIK „Mám firmu a v nej robím sám. Ako poradca pre počítače a programovanie. Cestujem po celej Európe a dostal som sa aj do Južnej Afriky.“ Žeby tam nemali svojich odborníkov? Alebo je Ján Petráš proste značka, ktorá „predáva sama seba“ kvalitou? Odpovedá čírym srdečným banátskym úsmevom. „Hm, hm, zaujímavé...,“ konštatujeme nahlas. Malý prejav počudovania a údivu spustí nečakanú krátku, ale tuhú lavínu slov...

Informačno-politický týždenník

„Našli sme sa s Marcikom Válovcom, terajším predsedom nášho spolku, v istej továrni. Tam som začal kresliť na papieri ako technik. Keď priniesli nový stroj, ktorý bolo treba naprogramovať pomocou počítača, skúsil som a šlo mi to. Súkromne som sa tiež čoraz viac zaoberal počítačmi, ovládal som čoskoro aj počítačovú grafiku, nuž som svoje služby postupne začal poskytovať najprv podniku, v ktorom som pracoval, potom aj iným... Teraz už osemnásť rokov robím ako súkromník.“ Jánova manželka je povolaním zdravotná sestra, pracuje už len na tridsaťpercentný pracovný úväzok. Stará sa predovšetkým o rodinný dom. Hm, rodinný dom... Bác! Ďalšie prekvapenie... „Kúpili sme istú hydrocentrálu so starým domom, ktorý som prestaval s priateľom Martinom Brachnom. Hydrocentrála už celých 114 rokov vyrába elektrinu. Čerpá energiu z malého potoka, ktorý preteká cez Gomaringen. Pre nás stačí, dokonca čosi aj predáme... Je to pre mňa zaujímavá robota, keďže máme aj dva hektáre pôdy okolo domu, veľa nám to znamená.“ Ono to bolo tak, že Jánov svokor vlastnil štvrtinu hydroelektrárne a pozemku, pravdaže, pomohol a prispel aj jeho otec. Zvyšné dve tretiny ceny však museli kryť

z vlastného mešca. Zobrali úver v hodnote 400 000 eur na dvadsať rokov. Nie celkom malé riziko, ale... „Trošku nám to skomplikovalo život, keďže dosť dobre zarábam, zvládli sme to. Je pravda, že sme mohli lepšie žiť, ale takto sme spokojnejší.“ Len, reku, či si predsa mohli a môžu dovoliť každý rok dovolenku? „Pravdaže. Cestujeme po celej Európe, aj mimo nej. Pred dvoma rokmi sme boli na Maldivách, potom na Sardínii... Keďže som potápač, už štyrikrát sme boli v Egypte, často odchádzam(e) aj k Jadranskému moru... Ráno o šiestej sadnem na motorku (BMW), večer o ôsmej som pri mori, deň – dva sa potápam a idem späť.“ KEĎ ZAZNIE SLOVENČINA... Na motorke, hovorí, zájde aj do Srbska, obyčajne sám. Vlani bol so svojím polobratom a tohto roku má namierené so synom a manželkou do Belehradu – na gulašiádu. V rodnej Padine Ján Petráš má už len krstnú mamu, v Jánošíku ďalšiu rodinu a v Hajdušici strýka, posledné z jedenástich detí Petrášovej rodiny... Už sa veru do zvyšku niekdajšej Juhoslávie nevráti. Je z neho dávno nemecký občan, v Gomaringene je doma. A predsa... Keď z haly pred nami zaznie slovenská pieseň (to novosadskí šafárikovci usilovne skúšajú), hlas sa mu zachvie, v očiach sa zajagá... Žeby kvapka z Jadranu? „Keď počujem slovenčinu, keď vidím, ako mládež tancuje, keď počujem slovenskú pieseň... zah... zahrajú mi žilky a... a pocítim zimomriavky. Veľmi sa jej teším! Mám rodinu aj na Slovensku; keď sa vraciam z Belehradu, všetkých navštívim. Ibaže som tam obyčajne trochu rozčarovaný... Lebo mi chýbajú slová...“ Aké rozčarovanie... Veď už samotné hľadanie stojí za úctu. A keď človek, hoci pri troške námahy, nájde, čo hľadá, najmä keď to nájde v najtajnejších zákutiach srdca, sotva by mal byť rozčarovaný. Skôr by azda mohol byť – šťastný... • ĽUDIA A DIANIA •

DEŇ DUNAJA V HLOŽANOCH

Uprac si po sebe, človeče! Monika Necpálová

druženie Ekos v Hložanoch už pri svojom založení uvažovalo o tom, ako do povedomia ľudí dostať veľké prírodné bohatstvo, ktoré majú rovno pred očami – Dunaj. Oslava jeho vôd v podobe Dňa Dunaja sa v sobotu 27. júna 2015 konala už ôsmy raz. S entuziazmom sa v Hložanoch stretli ekológovia a spolu s hŕstkou žiakov zbierali odpadky popri ceste k veľtoku. Okolie cesty je relatívne čisté, ale odpadky sa hromadia hlavne pri brehu rieky v blízkosti dvoch rybárskych bášt. Aj tam by bolo treba zasiahnuť. Veď ktovie koľko neporiadku ryby vo svojich vodných domácnostiach znesú! A rybolov je predsa jedna z oblastí, na ktorú sme odkázaní. Deň Dunaja nájdeme v kalendári 29. júna a oslavy by mali každým

rokom byť väčšie a vítať ľudí z celej obce, veď rieka patrí všetkým. Tu ekológovia apelujú na Obec Báčsky Petrovec, aby Dunaj nezostával zanedbaný. Na čistote okolia by sa mal preto podieľať každý. A to predovšetkým tak, že po sebe uprace. Žiaľ, prednáška o kvalite dunajských vôd sa neuskutočnila. Nebolo komu prednášať. Žiaci neprišli. Buďme spravodliví – tri školáčky sa objavili. „Chápem ich, nikomu sa nechce zbierať smeti. A hlavne nie po druhých,“ hovorí na margo toho predsedníčka Ekosu Viera Turčanová a s určitým rozčarovaním dodáva: „Viac zbierať smeti nebudeme. Chceli sme angažovať žiakov základnej školy. Čakali sme, že mladým ľuďom bude ľahšie zbierať smeti, ako nám starším, ale nestalo sa tak.“ Prinášame odkaz ekológov občanom obce: „Ak sa

nám nechce zbierať smeti, nesmieme ich ani hádzať. Nikomu sa nechce zbierať odpad, ak to nie je jeho zamestnanie. My sme to chceli spraviť na dobrovoľnej báze.“ Vďaka spolupráci umelcov Hložianskej palety a ekológov Deň Dunaja aj tohto roku spojil dva Snahy ekológov pri ceste k Dunaju: elementy – ochranu prí- veľké nadšenie, málo nadšencov rody a umenie. Oba majú vplývať na spoločnosť. Popri akcii zišlo viac ako desať maliarov z Hloočisťovania zelených plôch už od žian, Báčskeho Petrovca, Kulpína, skorého rána začal aj výtvarnícky dokonca aj s nemeckými koreňmi. plenér. Viera Turčanová vysvetľu- Štetce mali robotu. Stojany zdobené je: „Idea o umeleckom tábore sa plátnami už okolo druhej popoludní zrodila pred ôsmimi rokmi. Keď volali po pôvabe riečnych zákutí. návštevníci pri Dunaji uvidia, ako Odmenou všetkým milovníkom umelci maľujú krásy Dunaja, snáď kráľovskej dunajskej modrej bol si uvedomia dôležitosť jeho vôd deň, keď sa aj motivácia rozlievala a budú si ho viac ceniť.“ Pri Dunaji sa ako voda.

Leto na pazovských bazénoch Anna Lešťanová

eto sa začalo a s ním aj nová kúpacia sezóna na pazovských bazénoch, o ktoré sa stará Direkcia pre výstavbu Obce Stará Pazova. Do športovo-rekreačného strediska vybudovaného medzi Starou a Novou Pazovou návštevníci sa môžu dostať súkromným autom (zabezpečené parkovisko), organizovanou bezplatnou autobusovou prepravou z územia obce, tiež na bicykloch alebo rolleroch po vystavanej cyklistickej dráhe. Denný lístok pre deti stojí 150 din. a pre dospelých dvojnásobne viac – 300 din. Bazény sú Plávanie a šantenie vo vode láka zvlášť deti otvorené od 10. do 19. hodiny a vstup je o niečo lacnejší po deti 2-tisíc din. V areáli bazénov sú 16. hodine. Všetkým návštevníkom stále prítomní plavčíci, ako aj zdrasú k dispozícii ležadlá a slnečníky. votnícky tím z tamojšieho Domu Pre tých, čo leto chcú stráviť pri zdravia. Analýzu a kontrolu kvality týchto bazénoch, existuje mož- vody v bazénoch má na starosti nosť kúpy sezónneho lístka – pre Mestský ústav pre ochranu zdravia dospelých stojí 5-tisíc din. a pre Belehrad. • ĽUDIA A DIANIA •

V TURISTICKOM SÍDLISKU RELAX V KOVAČICI tohtoročnú kúpaciu sezónu na dvoch veľkých bazénoch (otvorený a krytý) a jednom detskom bazéne otvorili v prvej polovici júna. Tohto roku sa návštevníkom už tradične ponúka príjemné osvieženie v čistej teplej vode, pre deti je tu zábavný kútik s hračkami a minišmýkačkou. Osvieženie v bazénoch okrem Kovačičanov láka čoraz väčší počet ľudí aj z Belehradu a zo zahraničia, z Rumunska a Maďarska. Podľa slov manažérky TS Relax Snežany Magduovej v uplynulom roku sa počas víkendov na bazénoch niekedy zhromaždilo aj viac ako 500 ľudí. Na kúpajúcich dozerajú profesionálni plavčíci, takže bezpečnosť je na vysokej úrovni. Bazény v Relaxe sú denne otvorené od 10. do 20. hodiny, až do polovice septembra, keď znovu začne škola plávania pre najmladších. Ceny lístkov sa nezmenili: pre dospelých je to 300 din., pre deti do 12 rokov 180 din. Rodinná vstupenka (2 dospelí + 2 deti) stojí 700, resp. (2 dospelí + 1 dieťa) 600 dinárov. Za mesačnú vstupenku dospelí musia zaplatiť 2 000 dinárov a pre deti 1 000 din. A. Ch. 27 /4654/ 4. 7. 2015

Ľudia a diania Z ČINNOSTI RÁDIOKLUBU PETROVEC

YU7AJM aj na 50 MHz Vladimír Lačok

lenovia Rádioklubu Petrovec na petrovskom Jarmočisku nedávno nainštalovali svoju techniku a po prvýkrát v dejinách sa ako klub zúčastnili na najznámejšom súťažení v 6-metrovom

pásme (50 MHz) – Memoriál Nikolu Teslu. Pri tej príležitosti sa zároveň zúčastnili aj v medzinárodnej sú-

ťaži IARU (International Amateur Radio Union) Region 1, ktorá prebiehala v tom istom čase. Hoci pre toto pásmo nemali anténu, aj tentoraz si to dobre vyrátali a vlastnoručne vyrobili, takže fungovalo to bezchybne počas všetkých 24 hodín, koľko

súťaženie trvalo. Toto rádioamatérske pásmo je zaujímavé preto, že je tesne späté so slnečnou aktivitou

PETROVČANIA V NEMECKU

Kirchentag Jaroslav Čiep

d 3. do 7. júna 2015 sa v Stuttgarte konal 35. nemecký evanjelický Kirchentag. Keby sme chceli do slovenčiny preložiť slovo Kirchentag, uvedomili by sme si, že to nie je ani trochu jednoduché. Doslovný preklad by znel Cirkevný deň, čo nezodpovedá skutočnosti, lebo podujatie trvá vždy päť dní. V prvý deň sú otváracie bohoslužby a keďže Kirchentag vždy býva okolo sviatku Vstúpenia, druhý deň bývajú slávnostné bohoslužby na Vstúpenie a v posledný deň, ktorý je vždy nedeľa, bývajú záverečné služby. Tohto roku to bolo v týždni po Svätej Trojici. Vidíme teda, že by sme toto slovo skôr mohli preložiť ako Cirkevné dni. Keďže je však známe, že sú Kirchentagy masové zhromaždenia kresťanov, hlavne evanjelikov, ale aj početných ekumenických hostí, toto slovo by

www.hl.rs

sa dalo preložiť aj ako Cirkevné zhromaždenie, podľa vzoru na nemecký parlament – Bundestag a pod.

a nadväzovať spojenia na veľkých vzdialenostiach (DX) je možné len periodicky, čiže každých 1 1 r o k o v. Keď je slnečná aktivita najmenšia, 6 - m e t rové pásmo je úplne „hluché“. Členovia rádioklubu pracovali pod volacou značkou YU7AJM, zo štvorca JN95TI, v kategórii MO (multi operators) – viacero operátorov a nadviazali súhrnne 139 spojení s rádioamatérmi z 25 štátov. Najvzdialenejšia stanica bola EA8ACW z Kanárskych ostrovov vzdialená 3 638 kilometrov. Contest team tvorili: Pavel Benka –YT7TA, Dragan Vujkov – YT7XT, Karol Bartoš – YU7MC,

spolupráci a so súhlasom cirkvi, o čom okrem iného svedčí aj fakt, že sa na nich zúčastňujú najvyšší cirkevní predstavitelia.“ Okrem toho farár Ivičiak uviedol: „Kirchentag by sa dal porovnať s veľtrhom. Okrem bohatej ponuky služieb Božích, modlitieb, duchovných koncertov, na ňom máte možnosť

Vystúpenie dychového orchestra na službách Božích

Petrovský farár Vladislav Ivičiak k tejto téme povedal: „Kirchentagy sa organizujú každý druhý rok už od roku 1949. Dôležité je spomenúť, že to organizujú laici, teda veriaci EKD (Evanjelickej cirkvi v Nemecku), samozrejme, v

Informačno-politický týždenník

vidieť najnovšie vydania všetkých cirkevných vydavateľstiev, oboznámiť sa s aktivitami členských a partnerských cirkví EKD, s aktivitami podporných spolkov a rôznych združení, ako aj počuť diskusie na aktuálne cirkevné, spoločenské,

Andrej Lomen – YU7ONE, Stanislav Struhár – YT7ST, Vladimír Pucovský ml. YU5VPT a Jaroslav Grňa – YU7SLO, zatiaľ čo Vladimír Lačok – YU7YZ pracoval z domu pod svojou volacou značkou, v kategórii SO (single operator) – jeden operátor. Výsledky na základe odoslaných denníkov účinkujúcich staníc zhodnotia patričné komisie, ale už teraz počítajú s veľmi dobrým umiestnením.

ale aj politické témy, v ktorých účinkujú najvýznamnejší nemeckí (ale aj zahraniční) teológovia, politici, aktivisti... Motto tohtoročného Kirchentagu bolo vzaté zo Žalmu 90, verš 12: Aby sme múdre srdce získali.“ Keď ide o hostí na podujatí v Nemecku farár Ivičiak vysvetlil: „Na tohtoročnom Kirchentagu sa z našej cirkvi zúčastnili členovia Dychového orchestra SEAVC z Báčskeho Petrovca, ktorí vystúpili na niekoľkých podujatiach organizovaných v rámci podujatia. Z toho treba poukázať na ich vystúpenie na službách Božích s Večerou Pánovou, ktoré organizoval Spolok Gustava Adolfa, a na účasť na Diakonickej paráde, ktorú organizovala Diakonia Württemberg.“ Foto: z archívu cirk. zboru v Petrovci • ĽUDIA A DIANIA •

ZAUJÍMAVOSTI Z ÚSTREDNÉHO ARCHÍVU SEAVC

Slováci v Bulharsku medzi balkánskou a prvou svetovou vojnou Katarína Verešová

„J

síce spomína vtedy aktuálne správy, ktoré upútali pozornosť celej Európy, ale sa v takej ošemetnej situácii opiera o postavenie a život Slovákov v tomto balkánskom štáte. Mal o tom jasný prehľad, pretože vtedy tam pôsobil ako farár. Okrem dedín Gorna Mitropolia, Mrtvice a Brašljanica, v ktorej pôsobil, spomínal Vojakovo pri Čiernom mori (v ktorom žije 35 rodín evanjelických) a Vojvodovo pri Rahove (kde okrem českých rodín bolo 5 rodín slovenských, evanjelických). Na začiatku 20. storočia osady Vojakovo a Vojvodovo navštívil Mikuláš Abaffy, sriemsky senior. O tom Teodor Bálent v článku napísal: „Pán se-

ednou z krajín, kde našli Slováci svoj nový domov, je aj Bulharsko, ktoré spája Európu s Áziou a Čiernomorským regiónom. Slováci sa sem prisťahovali v období, keď sa krajina oslobodila spod Osmanskej ríše,“ uvádza v správe Martin Haraj na portáli Slováci vo svete. Prví Slováci sa prakticky do Bulharska nasťahovali po schválení bulharského Zákona o zaľudnení riedko obývaných oblastí, a to z oblastí dnešnej Vojvodiny, Rumunska a Slovenska, takže koncom 19. storočia vybudovali svoje osady Mrtvica (terajší Podem), Gorna Mitropolia a Brašljanica. Svoju etnickú identitu si upevňovali vďaka jazyku a folklóru. „Napriek tomu, že slovenská kolónia v tejto balkánskej krajine patrila medzi najmenšie vo svete, na začiatku 30-tych rokov neexistovalo v žiadnej inej krajine toľko slovenských škôl ako v Bulharsku. Boli to akési pupočné šnúry, ktoré spájali našich prisťahovalcov s vlasťou. Priamo zo Slovenska sem chodili vyučovať učitelia,“ uverejnil na spomenutom portáli Martin Haraj. Okrem toho, že v ÚA SEAVC v Starej Pazove je uschovaný rukopis Adama Vereša (šlo o pokus Biskup Adam Vereš s manželkou napísať kroniku týchto a najstarším synom Ivanom v čase, bulharských osád), v za- keď pôsobil v Gornej Mitropolii chovaných Cirkevných listoch (roč. XXVII., jún 1914, č. nior Abaffy, keď bol v Bulharsku, 6, s. 193 – 196) evanjelický farár, navštívil ich a nakoľko sa dalo za spisovateľ, publicista a preklada- ten krátky čas, i zriadil Vojvodovo teľ Teodor Bálent (1871 – 1938) ako fíliu gorno-mitropolskú, ktorá uverejnil riport Z Bulharska (Gorna sa i na plat farárov hodnú čiastku Mitropolia, apríl 1914) o živote odvádzať zaviazala. Bývalý p. faSlovákov tesne po balkánskej rár Adam Vereš bol tam vari raz. vojne (1912 – 1913) a pred prvou Ale boli to všetko slabé zväzky svetovou vojnou (1914 – 1918). a neumná, všetečná propaganda Vo svojom článku Teodor Bálent metodistická i veľká vzdialenosť • ĽUDIA A DIANIA •

Farár Teodor Bálent

tak ich zoslabili, že vtedy, keď som prišiel do Gornej Mitropolie, matkocirkev mitropolská už ani len v najmenšom nemohla rátať na Vojvodčanov.“ V článku sa spomínajú finančné problémy spojené s cirkevnými potrebami a s platmi evanjelických farárov a učiteľov v bulharských osadách. V tom čase tam pôsobili: Teodor Bálent, Michal Jesenský, Pavel Nosáľ a službukonajúci kazateľ Michal Holúbek. Začiatkom roku 1914 v Gornej Mitropolii žilo 600 Slovákov pochádzajúcich až zo 17 dolnozemských osád, najviac z Nadlaku a Padiny. „V roku 1913 i krstov bolo menej, než obyčajne, len 27 (krem fílií). Naproti tomu pohrabov bolo viac, než kedykoľvek inokedy, až 26. Dopomohla k tomu vojna, ktorá z matkocirkve päť obetí vyžiadala. Ján Michalec, Michal Hruška, Juraj Hruška a Pavel Lehocký, všetko rodáci nadlackí, ležia v zemi tureckej na čatldžanskej línii, a Pavel Imro, Kovačičan, trafený až troma guľkami pri pamätnom útoku na Odrín, spočíva neďaleko Odrínu... Po odchode rumunských vojsk Hospodin dopustil choleru i na náš vidiek. Chorých bolo mnoho, ale zomreli následkom nej len desiati, a to zväčša takí, ktorí boli alkoholizmu oddaní. Po vojne bolo i sobášov viac, 16... Veľkú núdzu máme o školskú budovu.

Farár, ktorý je i učiteľ i kántor i všetko v jednej osobe, vyučuje dietky v kostole a síce po skončení štyroch ročníkov državnej školy cez dva roky školské,“ napísal vtedajší hornomitropolský farár Teodor Bálent vo svojom článku o živote Slovákov v Bulharsku. V tom nepokojnom a beznádejnom roku 1914, stiesnenom medzi dvomi ťažkými vojnami, samotný ľud sa správal akosi inak. Svedectvom toho je práve postreh farára Bálenta v spomenutom tlačenom dokumente: „Údovia cirkve pochádzajú z viacerých cirkví a každý by sa chcel pridŕžať obyčaje svojej starej cirkve v Uhorsku. Z toho povstávali mnohé mrzutosti. Najnovšie práve počas veľkonočných sviatkov pozdvihnutá bola zase už dávno riešená otázka, či majú pod kázňou sviečky horieť alebo nie. To nám tiež mnoho nepríjemností zapríčinilo. Potešiteľný zjav je však, že mladšie pokolenie stráni sa alkoholizmu, ktorý si tu Slovákmi toľké obete na dušiach i na majetku vyžiadal. – A veru mohli by sme si tu žiť v láske, a tak by nám tu mohlo byť, ako neviem kde! Všetky podmienky sú k tomu. Slovo Božie má voľný priechod a káže sa čiste a úprimne. Náboženská a národná sloboda v Bulharsku je chvalitebná. Žil som i v Amerike a tak viem to ako tak posúdiť. Ačkoľvek by nám bolo na dosť príčin, bulharský ľud sa nikdy nezadrapuje do nás, ani nás neposmeškuje za nič. Čo dobrého vidí pri Slovákoch, tomu sa rýchlo učí, a keď vidí, čo zlého pri nich, len zakrúti hlavou a zadiví sa tomu, ako sa vraj môže dačo takého medzi učenejším a vzdelanejším ľudom stať a diať. Zárobky sú dobré. Zem znamenitá, úrodná a pomerne ešte vždy lacná. Podmienky sú teda všetky tu k blaženejším okolnostiam. Len jedno je treba: vyvoliť si tú lepšiu stránku a nemať za zásteru svojej zlosti slobodu.“

27 /4654/ 4. 7. 2015

Teodora Valentíková, 2. ročník ZŠ 15. októbra v Pivnici

Dovidenia škole a vítanie leta

äčšina z vás sa na prázdniny a dočasnú rozlúčku so školou teší. Iste je to tak, lebo sa na jeseň do svojej školy medzi spolužiakov a kamarátov zasa vrátite. No pre žiakov záverečného ročníka to už neplatí. Lúčia sa so školou, do ktorej viac chodiť nebudú, a vtedy je tá rozlúčka dojímavá, citovo založená, s nejednou vyronenou slzou. Svedčí o tom aj práca, ktorú nám zaslali z Pivnice a ktorú si v Detskom kútiku môžete prečítať. Tie výtvarné práce sú zasa veselé, oplývajúce letom, plné letných pobavení, letných farieb a voľnosti, ale aj také vážnejšie. Posúďte aj vy deti, ktoré sa vám páčia.

Už sme na konci a mnoho toho je ešte pred nami

Anna Blažeková, 2. ročník ZŠ 15. októbra v P ivnici

Michaela á, 5. 2 ov Filipović a Štúra ít v o d ZŠ Ľu i č á s y v K

Keď sa už s Vami, vážená pani riaditeľka, milí učitelia a žiaci, lúčim, spomínam si na všetky tie dni, ktoré som s Vami strávila. Opúšťam túto školu, ktorá mi bola osem rokov druhým domovom. Mnohé ohne sme spolu zapaľovali, mnohé vody spolu zamútili, občas na chvíľu niekoho nezlomyseľne aj rozhnevali. A vtedy sme ani netušili, že to všetko len tak rozfúka vietor raz navždy. Často sme uvažovali o tom, prečo sa nejaké veci musíme v základnej škole učiť, keď nepôjdeme do takej strednej školy, kde nám to bude potrebné. No život je iná škola. Iste často v ňom narazíme na prekážky a práve vtedy nám zručnosti získané v základnej škole pomôžu. Veľa chvíľ sme zažili s Vami. Aj pekných a šťastných, ale aj takých smutnejších, kde bolo hnevu alebo neprávosti. Verím, že každý z nás niekoho urazil, ba povedal aj špatné slová, ale nebolo to úmyselne, možno iba vtedy, keď sme dostali slabšiu známku. Veď tak to býva u žiakov: ,,Učiteľ je vždy na vine a nie predsa my!“ Generálne ako trieda nepatrili sme medzi tých, ktorí boli súdržní, no keď prišli chvíle, kde sme mali ukázať svoje vedomosti, ako sú kontrolné a písomné, ešte ako sme si vedeli jeden druhému pomáhať. Jedinečnosť našej triedy bola v tom, že sme známky mali čo zväčša najlepšie v celej škole, no o správaní nebudeme hovoriť. A bol to jeden z dôvodov, prečo sme si ako naše ,,motto“ na tričká napísali: Kraljevi smo kakvih nema, u zbornici smo glavna tema. Tu je jún, koniec školského roka. Pre nás ôsmakov je to zvlášť dôležité preto, že sa v tomto školskom roku rozlúčime navždy so základnou školou. Povieme dovidenia laviciam a učebniam, v ktorých sme strávili osem šťastných rokov. Osem rokov sme boli spolu ako prsty na dlani. Vždy si pripomíname pekné chvíle, zážitky, ale najviac výlety, ktoré sme spolu prežili od prvého po ôsmy ročník. Teraz, keď sme už skončili záverečný ročník, je nám smutno, lebo je tu koniec jedného veľkého spolužiackeho priateľstva. Každý pôjde svojou cestou života. Už nikdy sa nebudeme stretať každý deň. Ďakujeme je malé slovko a nedá sa ním povedať všetko, čo Vám povedať chceme. Ale predsa Vám ďakujeme za všetky Vaše námahy a verte, že aj keď sme ešte malí, sme úprimní, keď Vám to hovoríme. Zo všetkých darčekov, ktoré by sme Vám chceli dať, najradšej Vám dávame sľub, že si na Vás vždy radi budeme spomínať, ako aj to, že sa staneme poctivými a dobrými ľuďmi práve tak, ako ste nás tomu učili Vy. Andrea Grňová, 8. 1 ZŠ 15. októbra v Pivnici

Dário Halabrín, 4. ročník ZŠ T. G. Masaryka v Jánošíku

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

K. G. a J. T. • DETSKÝ KÚTIK • •

Obzory

Z obsahu Veľká rozsahovo rozložená dráma, tragédia človeka str. 3 Umožnila mi zase byť s ním str. 4 Kompromis nie je možný str. 7

Nový Sad 4. 7. 2015 Ročník XXXII Číslo 6/373

PRÍLOHA PRE KULTÚRU, VEDU, UMENIE A LITERATÚRU

KNIHY

V popredí dokumentárny aspekt (Zborník 100 rokov divadla v Kovačici. Kovačica : Dom kultúry 3. októbra, 2014) Janko Takáč

eby sme chceli byť úplne objektívni, držali by sme sa suchých faktov. Zborník 100 rokov divadla v Kovačici na takých 430 stranách prináša príspevky z dejín divadla v Kovačici (začiatky divadla a prvé predstavenia, medzivojnové obdobie, povojnové obdobie, divadlo na sklonku tisícročia, detské divadlo v Kovačici, recitačné umenie v Kovačici, súpis produkovaných divadelných hier v Kovačici), texty o činnosti jednotlivcov (Elena Karlovská, Andrej Boboš, Andrej Miháľ, Jano Gabriš-Kovačický...) a kolektívov (spolky a divadlo, hasiči a divadlo, združenie KOKRAM), príspevky o režiséroch, ktorí tvorili v Kovačici (Mihajlo Vasiljević, Ľuboslav Majera, Fedor Popov, Stanislav Sládeček, Ján Makan, Danka Hriešiková...), osobné spomienky na divadlo (z pera Jána Čecha, Jána Jonáša, Pavla Jonáša, Jána Šifela, Janka Hološa...), rozhovory o kovačickom divadle (s Jánom Makanom, Ľuboslavom Majerom, Jozefom Benkom, Jánom Šifelom...), tiež bohatú obrázkovú prílohu, ktorá obsahuje početné fotodokumenty – fotografie z divadelných predstavení, fotografie súborov, detských divadiel, portréty hercov, fotografie divadelných plagátov (mnohé ozajstne na veľmi vysokej umeleckej úrovni), ako aj početných odmien a diplomov, ktoré kovačické súbory získali. Tu sú aj veľmi zaujímavé návrhy scénografie, fotografie divadelných rekvizít a nechybujú ani zábery zo zájazdov po slovenských osa-

dách v Srbsku a na Slovensku. Redaktorkou zborníka prác 100 rokov divadla v Kovačici bola Dr. Zuzana Čížiková a členovia redakcie boli: Mária Vlaovová (1929), Ján Cicka (1934 – 2006), Anna Svetlíková (1933 – 2005), Ján Šifel (1936), Ján Jonáš (1947), Ján Čech (1943), Jozef Šifel (1942), Pavel Jonáš (1954), Tomáš Hriešik-Máško (1956 – 1993), Zlatko Kotváš (1956), Mária Kotvášová-Jonášová (1957), Martin Marček (1959), Anna Zlochová (1961), Martin Prebudila (1960), Janko Hološ (1961), Anna Tomanová-Makanová (1961), Pavel Matúch (1961), Želimír Bartoš (1963), Eva Poliaková-Hrková (1970), Anička Chalupová (1971), Danka Hriešiková (1981), Darina Dudková (1988), Ivana Povolná (1996), Anna-Mária Babincová (1996) a Nina Chalupová (1996). Nakoniec, keby sme sa chceli kriticky zmieniť o knihe 100 rokov divadla v Kovačici, povedali by sme, že je divadlo vždy aj výtvorom doby, v ktorej bolo dotvárané, a keďže táto monograﬁa spracúva obdobie od roku 1914 do roku 2014 (obdobie koľko turbulentné – toľko aj fascinujúce), aj ona sama by mala predstavovať veľmi zaujímavý dokument. Samé začiatky divadelníctva v Kovačici sú umiestené do tých posledných dní Rakúsko-uhorskej monarchie. Časť prvého divadelného predstavenia (predstavenie Kubo, 22. februára 1914) obsahovalo spievanie hymny Hej, Slováci, ktorá bola zo strany dedinského policajného komisára nazývaná „vzburou proti vlasti, zradou štátu a svinstvom“. V medzivojnovom období divadlo bolo záľubou

nielen členov Čítacieho a vzdelávacieho spolku Pokrok (ktorý vyprodukoval 12 predstavení a z ktorého sa neskoršie zrodil kovačický Dom kultúry), ale aj Remeselníckeho spolku (zahrali 11 predstavení), Sokolského

družstva (12 predstavení), športového klubu Slávia (4 predstavenia), Ženského spolku (9 predstavení) a hasičov (8 predstavení). Pre dejiny Kovačice je zaujímavé aj to, že sa divadlo hralo aj počas druhej svetovej vojny (predstavenie Ej, horička zelená, 10. apríla 1944). Zdá sa nám, že najlepšie a najproduktívnejšie obdobie pre divadelníctvo v Kovačici bolo to v ére socializmu, a to predovšetkým vďaka niekoľkým generáciám učiteľov, ktorí vtedy okrem pedagogickej mali aj početné spoločensko-politické povinnosti, do ktorých patrila aj organizácia kultúrno-umeleckých podujatí. A neskoršie aj vďaka všeobecnému ekono-

mickému, hmotnému, ale aj duchovnému zlepšeniu celkovej situácie v štáte počas tzv. samosprávneho socializmu. Okrem toho kovačickým učiteľom treba byť povďačný aj preto, lebo vďaka školám a detským divadlám sa vtedy formovali celé generácie ochotníkov, ktorí sa potom okrem iného zaoberali aj divadelníctvom. Dnešným konzumentom divadla je známe, že to najznámejšie obdobie, od deväťdesiatych rokov dodnes, bolo poznačené vojnami a všeobecným zhoršením spoločenskej a ekonomickej situácie v štáte. Napriek tomu predstavenia sa v súlade s pomermi stávali slobodnejšími, modernejšími, náročnejšími, ale aj prístupnejšími pre širšie obecenstvo – podľa slov bývalej herečky Zuzany Tomášovej – „menej zrozumiteľnejšími“. Kovačické divadlo sa narodilo v období, keď Kovačicu poznačovalo takých osemdesiatpäť percent sotvaže gramotných sedliakov, ktorí spolu s tými pozostalými pätnástimi percentami remeselníkov a malou hŕstkou inteligencie (prevažne učitelia základnej školy a úradníci) veľmi radi plnili Janišovu krčmu, keď sa v nej konali kultúrne a divadelné podujatia (Alžbeta Zámečníková: „Na javisku pred vystúpením mi cícerkom tiekol pot, nie z trémy, ale od dusnoty preplnenej sály.“). Dnes – napriek tomu, že v Kovačici už dávno nie sú negramotní sedliaci – sa o takomto entuziazme pre divadlo môže len snívať. Prečo je to tak, v tomto zborníku prác sme nenašli odpoveď. Preto možno povedať, že je táto kniha najviac zameraná na jej dokumentárnu funkciu, kým sú všetky iné aspekty príliš zanedbané. Skrze to, táto monograﬁa sotvaže môže prispieť k hlbšiemu porozumeniu kovačickej divadelnej a kultúrnej scéne v minulosti a dnes. A mala by, aby „prvých sto rokov“ nebolo aj posledných sto rokov divadla v Kovačici. ○

KNIHY

4. 7. 2015 • 27 /4654/

Z LITERÁRNEHO ZÁHONU VIERY BENKOVEJ

Dve nové knihy Daniela Pixiadesa Viera Benková

lovenský vojvodinský, čiernohorský a chorvátsky exilový básnik Daniel Pixiades sa narodil v Kysáči. Ukončil učiteľskú školu v Sombore. Ako učiteľ pôsobil v Seleuši, vo Velikom Gradišti, v Kulpíne, v Sriemskych Karlovciach, v Starom Bare a v Sutomori, v Čiernej Hore. Roku 1974 sa presťahoval s rodinou do Kanady, kde aj teraz žije. Ešte počas pobytu v Juhoslávii písal básne, tak po slovensky, ako aj po srbochorvátsky. Po slovensky vydal zbierky básní Vlny kotvy vlny (1973) a Úlet za srdcom (2011), tiež knižku veršov pre deti Morská ríša (2009) a teraz nás potešil ďalšími dvomi knihami. Jednou pre deti a druhou pre dospelých.

Rybka Žiara morom pláva...

24/II

(Daniel Pixiades: Rybka Žiara. Báčsky Petrovec : Slovenské vydavateľské centrum, 2015)

V morskej hlbočine medzi čarovnými obyvateľmi podmorského vodného sveta rias, rýb, morských koníkov a vôbec podvodného rastlinného a živočíšneho sveta narodila sa aj krásna rybka Žiara, ktorá cez toto množstvo zázrakov plutvala od rána do večera, ale v úzkosti a strachu, či zostane za hrebeňom mora zajatá na celý život. Ale smelý morský ťahúň morský Okáň láskavo sa k nej k brehu nasmeroval.... plutvičkami čerí vodu, smelo sa jej pozerá do očí a sťa pravý gavalier navrhne jej voľný smer – na poľanu s rybkami morskými vílami zahrať sa, vyznať sa jej chystá lásku: Je tam pohyb a čarovný srdcový let! A rybka Žiara pozornosťou sviatku celá omotaná, morského Okáňa poslúchne i na súťaž o Miss rýb pristane! Kým však rybky, krásne devy, mali pestré kabátiky, rybka Žiara biely plášť, nuž si ho zvlečie a z tribúny masa sveta rozžiari sa od jej krás... Ale hlavná jury rozhoduje, prísny zubáč rýchlo napoveduje, že na cenu takej krásy iba tí najkrajší sú súci... A keď sa ozvali fanfáry, javisko stíchlo, nepočuť morský búrlivý hlas... a začal sa výber krásnych diev. Všetky kandidátky v strachu

stíchli, ktorá z nich bude tá pravá Miss? Čierna, biela, žltá, hnedá alebo tá zlatom posiata? Vtom pred iných a najmä jury priplávali aj Okáň a Žiara... Ale jury má svoj prísny hlas – oneskorene ste sa prihlásili a sem k nám i neskoro priplávali! Nuž ich vyradili... Nastal chaos, nastal vresk, obecenstvo sa búri, voda vrie, kandidátky v triaške sa hýbu... A? Nuž ako sa táto nemilá vec výberu krásky na morskom dne skončila, povie vám kniha nášho kysáčskeho rodáka, dnes obyvateľa Kanady, spisovateľa Daniela Pixiadesa, ktorú kolorovanými ilustráciami do sveta k deťom vyprevadila jeho manželka Smiljana Pixiadesová. A touto nezvyčajnou knihou iste učarí najmladším našim čitateľom, ale i tým starším, lebo sa z nej dozviete nielen pravdy o našom pozemskom, ale i nezvyčajnom morskom svete...

Zbrázdené je nebo (Daniel Pixiades: Zbrázdené nebo. Báčsky Petrovec : Slovenské vydavateľské centrum, 2014)

Svoju najnovšiu knihu veršov Daniel Pixiades napísal v srbčine a v kompaktnej zbierke básní ju čitateľom prezentujú naši prekladatelia

Katarína Pucovská, Víťazoslav Hronec a niektoré i sám autor. Básnická kniha Zbrázdené nebo rozdelená je do štyroch cyklov s úvodnou básňou Ticho a hlas; po nej nasledujú cykly: Smery a pobrežia, Vzlyky, Na počesť trávy a Zbrázdené nebo. Knihu ilustrovala mladá graﬁčka Ľubka

Daniel Pixiades

VZOSTUPY SNA (úryvok)

Ráno v jedinom okamihu na okraji nášho sna z mora vylisuje volanie čajky V čase zúrenia morskej pláne piesok nevie kam sa usadne Pred bielou jazdou nezaspätkujú iba krvácajúce bralá keď motýle skŕsajú vo vzduchu Spytujem sa oblohy či deň vyschne v studničke či z jeho hĺbok začne prýštiť noc či vyhasne náš zrak uprostred prílivu slziacej dúhy

Ergová zvláštnymi dekoratívnym štylizovaným rukopisom, čo obálke zbierky dáva iný takmer trojrozmer. Básne, ktoré sa v zbierke prezentujú, sú zo srbských zbierok, niektoré z nich boli i knižne uverejnené alebo zaraďované i do antológií. Daniel Pixiades aj v básňach tejto zbierky hlboko do ich tkaniva zapisuje svoje vnímavé, nostalgicky, ale nie s pátosom, rozjímanie nad ubiehajúcim časom, lyrickým hrdinom, čiže človekom na pozemských cestách, ktoré nakoniec privedú i lyrického hrdinu k stíšeniu putovania za šťastím a hľadaním seba. Nejedna z týchto básní nesie i jas nášho

panónskeho slnka a podnebia s vôňami domova, ale i večné ľudské otázky o zmysle života. Je to rozjímanie človeka – básnika pri premenách sveta, zápase človeka o pevný bod zastavenia sa, čo do jeho duše vnášajú neraz i clivotu a bázne! Básnik sa vzdal mladíckej búrlivej túžby byť neustále v pohybe, teda na cestách bez smeroviek; z nejednej básne cítiť závan pieskov z dna rodného Panónskeho mora, ale i horkosť vysušenej trávy a jej semien, ktoré putujú touto našou zemeguľou za plodným záhonom, kde by spočinuli, vyrástli a rozkonárili sa... ale z dlhých únavných putovaní sa sťa útla trsť trávy skláňajú radšej k múdrym navŕšeným pieskom, hoci vedia, že i tie sú v neustálom vnútornom a vonkajšom pohybe. Ako teda prejsť a nájsť úspešne cestu za šťastím? Práve v tomto kontexte vyznieva i vstupná báseň prvého cyklu Premena a je sťa dáky sakrálny biblický hlas, ktorý čitateľa uvádza do tkaniva tejto lyrickej, ale i nostalgickej zbierky. Autor nám veršami iba sprostredkúva svoje nepokoje a túžby, ktoré lyrickým hrdinom lomcovali a časom z búrlivých víchrov mladosti postupne vyprchali, hoci sem i tam ich v sebe cítiť; sprítomnené a zhmotnené neraz prinášali nápovedné búrky, ale i očistné vody v podobe spŕšok, a tým dávali človeku nádej na nové vytúžené a snivé pochody za uspokojením tela i duše. Takou priam charakteristickou „pixiadesovskou“ básňou je vystužený najmä prvý a štvrtý cyklus tejto zbierky a ako ukážku uvádzame úryvok básne Vzostupy sna v básnickom preklade Víťazoslava Hronca.

HLAS ĽUDU • OBZORY

KNI HY

Veľká rozsahovo rozložená dráma, tragédia človeka (Jozef Podhradský: Tragédia Tatry 1, 2, 3, 4. Báčsky Petrovec : Slovenské vydavateľské centrum, 2008 – 2014. Edícia: Korene.) Anna Horvátová

ný štát – Maďarsko, Podhradský to ťažko znášal. Nemohlo sa ho nedotknúť aj každé prenasledovanie či vylúčenie slovenského študenta zo škôl, lebo všetko, čo stálo v ceste politickému cieľu – jednotnému maďarskému štátu,

muselo z cesty zmiznúť. Ani však asimilácia a násilná maďarizácia Slovákov. A tak sa stalo, že Podhradský roku 1882 vydal tlačou v Skalici dielko Obrana a sláva našej Tatry (odlomci z diela väčšieho), roku 1888 v Martine vyšla smutnohra Vyhodený študent pri skale; v Slovenských pohľadoch tiež uverejňoval príspevky. „Len nepoznanie koncepcie rozsiahleho diela, len nepoznanie synops a zachovaných rukopisov mohlo viesť k tomu, že namiesto jedného názvu rozsiahleho diela Tragédia Tatry sa v dejinách slovenskej literatúry spomínalo niekoľko samostatných prác. Na základe poznania koncepcie diela, jednotlivých synops, môžeme smelo povedať – napísať, že všetky vyššie uvedené práce sú časti Tragédie Tatry – časti diela, ktoré sa rodilo dlhé roky, dve desaťročia... (...) Žiaľ, literárna história

doteraz nezaznamenala hlavnú osnovnú časť celej Tragédie Tatry, a to drámu v piatich dejstvách Sirota Marienka.“ Podhradského sa citlivo dotýkali všetky bezcitné tlaky, ktoré spôsobovali hlboké rany. „Devätnáste storočie bolo skutočným Veľkým piatkom v živote, v existencii slovenského národa.“ A on vedel vždy pohotovo, tvrdo a ostro kritizovať slovom a veršom (4. časť): „Človek chcel byť človek, krivda ho reže / aj keď letí doňho ako kamence – / vyzlečen slobody – v pálenčenej sieni, / potom – vykopnutý z kruhu spoločenských práv – / korheľ rovnováhu, keď v človeku nesmie – / pokladá vo svini, / odšmarí z hlavičky sviatosťou svätej – / šľachetný k pomste, slabý na Golgotu – / satiru otroka – večnosti veniec. / Tak srdce v národnej blúdi neslobode! / Otcovia spievali v metodejskej dobe: „Isus leží v jestima, – na slame“. / Tisíc rokov húžvo melódie krása – / a držala sa!... Pieseň sa stratila. / Dnes nápevom hymny svätej rúha sa: / „Skapala nám na salaši – slanina...“ Čo povedať na záver, azda ešte zacitovať Kocáka: „Nakresliť úplný vyčerpávajúci obraz jeho života, životných osudov i diela je dnes úloha skutočne ťažká. Je to úloha budúcich generácií na Slovensku i v Srbsku, aby z uchovaných zlomkov vytvorili skutočný obraz života a diela človeka, ktorý padal, dvíhal sa, prekonával ťažkosti, ale snáď nikdy nezapochyboval o svojej viere a presvedčení, že myšlienky a snahy jeho generácie sa skoro stanú skutkom.“ Ak voľakomu bola urobená krivda – a vo svojom živote ustavične bojoval proti bláznivej horúčke šovinizmu, proti pomaďarčovaniu, proti asimilácii – Podhradskému určite. Aj z tohto dôvodu je vydanie Tragédie Tatry hodnotnejšie a cennejšie.

25/III

ýber z diela Jozefa Podhradského pod názvom Tragédia Tatry na vydanie pripravil a jazykovo upravil PhDr. Michal Kocák. Vďačiac jeho pevnému rozhodnutiu a vytrvalosti, z hŕby rukopisov vybrať to naj a prichystať na vydanie také jedno náročné dielo, dnes máme pred sebou knihy hodnotné, jedinečné a čo je dôležité, prinášajúce jeden kus doby a zvýrazňujúce osobnosť tak trochu zatienenú, čo Kocák aj uvádza na začiatku state o jeho živote: „Zabúdaný a dnes, žiaľ, v širokých vrstvách národa temer neznámy člen štúrovskej generácie – učiteľ, evanjelický farár, profesor, redaktor, a najmä plodný básnik i dramatik...“ Priečilo sa to zrejme jeho zemianskemu postaveniu; totiž „bol potomkom pomerne rozvetvenej zemianskej rodiny Podhradských, ktorej pôvod je v Zemianskom Podhradí a ktorá postupom času stratila svoje zemianske „armálesy““. Možno preto aj dobre, že celý svoj život, okrem detstva a študentských rokov, strávil mimo Slovenska. Dobre najmä pre nás vojvodinských Slovákov, lebo sa s jeho príchodom do Nového Sadu začínajú písať dejiny slovenskej dolnozemskej literatúry pre deti a mládež vydávaním časopisov Slávik a Zornička (v rokoch 1864 – 1865). Tento neúnavný tvorivý spisovateľ za sebou zanechal rozsiahle literárne dielo, okolo ktorého je stále veľa nejasností a problémov. Zrejme preto, že jeho dielo poznáme iba na základe tlačených básní a úryvkov z jeho drám, či drámy, čo vlastne zapríčinilo, že sa Podhradského tvorba stala okrajovou. Ale Tragédia Tatry to úplne popiera, čomu nasvedčujú aj vety Kocáka v stati Vznik a osudy Tragédie Tatry: „Preto sa pred nami vynára Podhradského dielo zlomkovite, bez koncepcie. Preto sa nám zdá byť iba ako „hŕba kamenia, tehiel, vápna,

dreva, ale nie chrám, nie palác, ba ani len dom k bytiu súci“. Pri hlbšom poznaní publikovaných prác, a najmä dotyku so zachovanými rukopismi je jasné, že celé Podhradského dielo má svoje konkrétno a adresnosť, má svoju koncepciu. Po poznaní jednotlivých synops je jasné, že u Podhradského išlo pri tejto tvorbe o veľkú rozsahovo rozloženú drámu, tragédiu človeka, či snahu predstaviť na jednotlivých dejoch bytie i žitie slovenského národa tých čias, určiť jeho zmysel i zmysel viery a boja. Život národa i jeho jednotlivých čiastok bol pre romantika a mesianistu Podhradského, ako i pre ďalších našich mystikov, iba „mystickou čiastkou dejín božích“. Kristus – Viera – Slovanstvo (a v ňom človek a jeho osudy) – to je Podhradského dielo v šesťdesiatych a najmä neskorších rokoch a desaťročiach devätnásteho storočia.“ Vyhnaný z domova, zo zahraničia sledoval deje na Slovensku, a to všetko zanechávalo stopy na jeho duši, cítení, zmýšľaní; dotkli sa ho masové odchody Slovákov do Ameriky, zrušenie troch slovenských gymnázií, zatvorenie Matice slovenskej, epidémia cholery alias vysťahovalectva, na ktorú vymierali celé slovenské rodiny a aj dediny... V prvej časti je povšimnutiahodný obrazne podaný rozhovor medzi satanom a diablom, keď sa vlastne navzájom zdôverujú: „Nehodno už satanom byť! / Keby len nebolo i tej histórie... / Či ti história peklo borí? / História, oheň je. / Čo pleva, to zhorí. / Tú prekliatu povahu má / stvor človečí každý, / že mu z duše, srdca, pľúc / pieseň podlosť kľudí.“ V čase, keď sa od roku 1790 – 1791 začalo násilné vytláčanie latinčiny ako úradného jazyka a samým tým sa začala násilná maďarizácia nemaďarských národností, mnohonárodnostný štát sa menil na jednotný národ-

ROZHOVO R

4. 7. 2015 • 27 /4654/

V OBJATÍ UMENIA: MIRJANA HADŽIĆOVÁ, AUTORKA MONOGRAFIE SLAVUJ HADŽIĆ, ŽIVOT VNÍMANÝ ZÁBEROM

Umožnila mi zase byť s ním Oto Filip

26/IV

ak teda – odkiaľ začať? Od Slavuja Hadžića (Vukovár 1934 – Nový Sad 2007), osobnosti mnohostrannej: novinára, korešpondenta, kameramana, režiséra, scenáristu, filmára na pohľadanie…, od autorky publikácie nevšednej a zriedkavej, manželky Mirjany Hadžićovej (Ruma 1946), bankovej odborníčky a informatičky, alebo od diela samotného: rozsiahleho a komplexného? Predsavzatie tým ťažšie, že je všetko až nápadne poprepletané. Preto neostalo iné než v rozhovore s autorkou ozrejmiť aspoň tie základné súvislosti. Toľko, koľko to daný novinový priestor povolí a dovolí. – Veľký formát, viac ako päťsto strán obsahu, takmer dvadsať častí či kapitol pozoruhodnej monografie… Koľko bolo treba robiť na tematickom scelení jedného plodného a nevšedného života do knižnej podoby, na tejto knihe – klenotnici, dôkladnej a hodnotnej? – Je to celých šesť rokov, venovaných zbieraniu údajov, príspevkom, ich redigovaniu a apretovaniu, skenovaniu... A pritom ani dnes nemôžem definitívne skonštatovať, že som ňou všetko zahrnula. No najdôležitejšie pre mňa je, že som pracujúc na knihe opäť bola s manželom. Akoby som predĺžila ten náš spoločný život, náš zväzok, naše priatelenie. V tých prvých mesiacoch som neraz plakala robiac na knihe. Dívala som sa na tisíce fotografií, z ktorých bolo treba čosi vytriediť, iné zase zaradiť do jednotlivých kapitol, spomínajúc si pritom na tie naše spoločne strávené chvíle a roky. Preštudovala som aj tisíce článkov, z ktorých potom mnohé bolo treba opatriť bibliografickými poznámkami, dbať aj na menný register. A v tom všetkom nešlo, ani nejde len o Slavuja. Publikácia je ozajstnou studnicou údajov, vzťahujúcich sa aj na dejiny a vznik belehradskej televízie, ale i vojvodinskej povoj-

novej fotografie, filmového umenia, nového televízneho média. Len ako malú ilustráciu uvediem, že som si odpozerala okolo 140 filmov s cieľom získať hodnoverné údaje, preveriť to, čo nebolo jasné. Osobitne

Počas návštevy v redakcii Hlasu ľudu

si vážim, že okrem iných prispievateľov aj obaja Jozefovia, Šifel a Maďar, tiež majú pozoruhodné príspevky spomienkového rázu. So Slavujom boli spolupracovníkmi a priateľmi, každý síce v inej dobe, no rozumeli si ozaj dobre. – Z celkového obsahu, rozsahu, tematického záberu monograﬁe badať, že o prispievateľov nebola núdza... – Spolupracovníkov bolo ozaj mnoho. Pri tej prvej, spomienkovej časti, všetko sa zvyčajne končilo tak, že som niektoré osobnosti jednoducho vyzvala zaspomínať si a už im nebolo treba nič iné ozrejmovať. Priatelia a kolegovia aj týmto spôsobom prejavovali tú úctu, priateľstvo, lásku k Slavujovi. Viacerí aj s prianím prispieť k ozrejmeniu prvých televíznych krokov. Niektorých ľudí sme vyzvali, iní sa zase sami prihlásili. Zdá sa mi, že je prvá časť knihy, spomienková a ľudská, emotívna a osobná, akosi krajšia od tej druhej, vzťahujúcej sa na dokumentáciu, chronológie, uzna-

nia, bibliografiu... Okrem samotných kontaktov s autormi bolo treba tie texty aj upraviť, vybaviť snímkami či zábermi z filmov, zdolať kopu iných záväzkov. Od začiatku som mala svoj koncept, ktorým som sa riadila, snažiac sa ho naplniť na mieru vlastných predstáv. Čosi sme začali robiť ešte pri konci Slavujovho života, hoci on nebol tým nadšený. Bol človekom skromným, takže ma odrádzal slovami: Nerob to, koho to ešte môže zaujímať? Odpovedala som mu, že aj keby nič iné v živote neurobil, ani nepôsobil v TV Nový Sad, veľmi dôležité je už to, že vlastne bol prvým filmovým novinárom, prvým korešpondentom tohto druhu Televízie Belehrad z Vojvodiny. Po jeho odchode a istej prestávke pokračovala som sama. Mojou smernicou bol jeho životopis, potom časy a začiatky vo Foto-kino klube Nový Sad, prvé roky belehradskej a novosadskej televízie... – V tých rokoch 1958 – 1976, kým neprestúpil na TV Nový

Pri podpisovaní výtlačku venovaného Jozefovi Šifelovi

Sad, Slavuj sa autorsky podpísal pod tisíce príspevkov. Bola to iná doba, omnoho komplikovanejšia ako táto. Ako to vôbec zdolával? Stávalo sa mu, že by stratil sily, že klesol duchom?

– Nakoľko viem, tak nie. Môžem povedať, že mal nejakú čudnú, neopakovateľnú energiu, ktorú som veľmi zriedkavo objavovala u iných. Mám dojem, že veľmi ľahko zdolával svoju prácu, všetky záväzky. Kým boli a sú ﬁlmári, ktorí niekoľko ráz opakujú scénu, on to najčastejšie robil hneď, ako sa povie – na prvú loptu, bez mnoho opakovania. Mohol za to vďačiť, že už predtým mal vizuálne ten záber, to, čo chce, v predstavách. Nebolo teda zbytočného mrhania času. Aj neskoršie, v novosadskej televízii, keď hlavne tímovo robil dokumentárne programy, kolegovia akoby súťažili, kto skôr bude robiť s ním. Lebo mal v sebe istý pokoj, vyrovnanosť, vedel v každej chvíli, čo chce, pritom šíriac akúsi pozitívnu energiu. Preto na teréne s ním nebolo treníc. Ani vtedy, keď sa robilo vo väčších skupinách. – V tomto roku sa navŕšia štyri desaťročia existencie, sústavného kontinuálneho pôsobenia novosadskej televízie, tak jej srbskej, ako aj menšinových redakcií. Predchádzali jej experimentálne, skúšobné, iné vysielania. Ako sa na to vyštartovanie ďalšej televízie do sveta díval Slavuj Hadžić? – Nemôžem napríklad nespomenúť jeho prínos k založeniu a rozvoju televízneho dopisovateľstva v maďarskej reči. V TV Belehrad účinkoval teda v prípravách na štart programu v maďarčine. Natočil v nej nielen prvé slávnostné novoročné vysielanie 1. januára 1968, ale potom aj celý rad ďalších reportáží a vysielaní. Niektoré z nich, najmä tie zábavného rázu, robil s Károlym Viczekom. Okrem pôsobenia ako korešpondenta jeho úsilie bolo cítiť aj pri vzniku maďarskej vojvodinskej televíznej redakcie. Pomáhal jej zastať si na vlastné nohy. Predovšetkým preto, že sa poznal s mnohými v Novom Sade a v Belehrade, takže sa radili s ním, zvlášť v tých časoch príprav a integrovania nového televízneho média. My sme začali chodiť v roku 1968, a preto si na mnohé z toho aj osobne spo-

HLAS ĽUDU • OBZORY

Henryho Moora, lebo kameru zo všetkého, čím sa zaoberal, mal azda najradšej. – Za Slavujom zostal obrovský opus: tisíce vysielaní a príspevkov, seriálov a ﬁlmov, ako následok celých mesiacov strávených na cestách doma a v cudzine. Možno by ste sa na záver mohli zmieniť aj o tom, či sa to výraznejšie cítilo alebo prejavilo aj v živote vašej rodiny, vás a vašich dvoch synov – Miloša a Jovana? – Čiastočne áno. Kmotor Ljuba Vukmanović raz skonštatoval, že zo všetkých lások Slavuja Hadžića tou najväčšou preň bola práca. Museli sme obaja byť tolerantní, navzájom a k iným. Aj moja robota v Jugobanke, kde som bola vedúcou počítačového strediska, bola náročná. Robilo sa aj v troch zmenách. No mala som porozumenia pre to jeho neustále chodenie po svete. Ja som zostávala tu, on odchádzal na cesty. A vracal sa z nich, aby potom zase odi-

šiel. Deti ako deti, neraz sa ma opýtali: Kde je otec? Jasné je, že im chýbal, zvlášť ak niekoľko týždňov bol preč, natáčajúc dakde v cudzine. Dobre je, že boli veľmi malé v časoch, keď chodil na tie najdlhšie, približne mesiac alebo dva trvajúce pracovné pobyty, napríklad do Latinskej Ameriky, Ázie. A keď sa vrátil, potom bolo treba ešte všetok ten vzácny materiál roztriediť, prichystať, čo si vyžadovalo celé dni strávené za montážnymi pultmi alebo v réžii. Čo iné povedať, než to, že nám chýbal. Túžili sme byť s ním, mať ho pri sebe... Snímky: Oto Filip, z archívu Mirjany Hadžićovej

27/V

mínam. Okrem všetkých doku- o nich, o Milanovi Konjovićovi, iných svetových križovatkách. mentov, rozhádzaných na mno- o tom, ako Sava Stojkov maľuje Čo mu z nich alebo ktorá krahých stranách, vo viacerých tele- na skle, i ako jeho obraz vzniká jina osobitne utkvela v spovíziách a archívoch, mienkach? okrem rôznych pra– Môžem povedať, meňov treba poveže pozitívne emócie dať, že som aj ja živždy prejavoval rovnavým svedkom tých kým alebo podobným dní a dianí. No nespôsobom, či už šlo skoršie som všetko o pobyt na Obedskej to musela preveriť, alebo Cárskej bare, potvrdiť. Uvediem alebo dakde inde. Do prípad: darmo mi sveta cestoval vteSlavuj rozprával, dy, keď málokto z nás že urobil medzi a od nás, už od roku dvadsať a tridsať 1966. Fascinovala ho najmä India, jej filmov v kino-klukultúra, stretnutie be, keď mám dôkazy len pre ich dvas Indírou Gándhíovou. násť. Iné sa zrejme Tam, ako aj v Nepáli Slavuj Hadžić s Jozefom Maďarom pri jazere pri nezachovalo, stradosť toho mohol viLedinciach v roku 2000 tilo, lebo sa na to dieť, osobne zažiť. dostatočne nedbalo. Dúfam vlastne od konca, o kovačickej Nie aj v Afganistane, kde možale, že čo-to po čase predsa škole insity, o jej predstavite- nosti pobytu boli dosť obmeešte objavím. Nie je teda vylú- ľoch, o Chalupovej, o Jonášovi dzené. Na tie ďaleké cesty ho čené, že čosi nové uzrie svetlo a iných. Bavilo ho rozprávať vysielali predovšetkým preto, sveta v nejakom ďalšom vyda- sa s ľuďmi, ktorí čímsi k niečo- že bol kompletným, univerzálmu tvorivo prispeli: nym autorom: novinárom, katak s umelcami, ako meramanom, znalcom fotograaj s profesormi napr. z Poľnohospodárskej fakulty. Tú jeho záľubu badať aj z konštatovania recenzenta Dimitrija Tasića, že sú texty monografie vlastne svedectvom chodníkov a oblasti, tiež osôb, ktorými sa Slavuj hýbal alebo ktoré stretával. Aj vtedy, Slavuj Hadžić s kamerou, svojou keď jeho spolubeseddlhoročnou láskou níci mali strach z kaní monografie. mery, dokázal zbaviť ich obáv. – Slavuj bol umelcom, kto- Slovom, vedel sa otvoriť k ľurý robil rôzne témy: od spo- ďom a tých otvoriť k sebe. V rodinnom kruhu ločenských po cestopisné, od – Okrem nespočetných ciest domácich po zahraničné, od našimi končinami, najmä vojdivadla po šport. Čo mu však vodinskými, pre informatívny fie. Rusko tiež navštívil viacbolo osobne blízke, akási srd- program TV Nový Sad natá- krát. Bajkal taktiež považoval cová záležitosť? čal aj cesty prezidenta Tita za zvlášť fascinujúci. Aj Čína – V novinárstve, v časoch pôpreň a pre nás bola veľkou zásobenia v TV Belehrad si nehadou tých čias. Čiže vždy z tých mohol vyberať. Natáčal všetciest prinášal čosi nové, vzácko: udalosti politické a hospone. Predovšetkým skúsenosti dárske, športové a kultúrne, a nové poznatky. Mnoho o nich továrne, stretnutia, predstavesom zistila z jeho stručného nia, zápasy. Dve veci však veľmi denníka, do ktorého si zapisorád robil. Všimla som si, že sa val pár pracovných poznámok im vždy tešil, že ho akosi napĺku každému dňu. ňali. Jednou sú cestopisné vy– Slavuj získal približne sesielania. V nich okrem nových, demdesiat cien. Ktoré mu možmálo známych oblastí a všetkéno znamenali viac než iné? – Bol osobitne rád, že získal ho neznámeho a nového, veľmi rád točil ľudí, ich portréty. Teda grand prix Arman Lanu, ktorá Z fotografickej tvorby cestopisy a život a dielo iných je európskou cenou udeľovav roku 1964 mu boli to naj. Zvlášť keď šlo o nou za celkovú prácu na jednom maliarov, spisovateľov, básnikov, do Kórey, Číny a Ruska v roku filme. Osobitne si vážil aj cenu osobnosti, ktoré boli inšpirova- 1977, potom do Ruska v roku za filmovú kameru, získanú za né tým, čo robia. Rozprával mi 1979. Pobudol aj na mnohých vysielanie s názvom Na lúkach

ROZHOVOR

DIVAD LO

4. 7. 2015 • 27 /4654/

60. STERIJOVO POZORJE. NOVÝ SAD 26. MÁJA – 3. JÚNA 2015

Angažované Sterijovo pozorje Ján Čáni

korpuse vecí tvarujúce divadlo jestvujú rôznorodé elementy, ktoré jeho duchovnú misiu či ušľachtilé poslanie znemožňujú, jednoducho preto, že zrod a trvanie divadla je často plodom nepredvídaných

28/VI

Predrag Ejdus

a Život stojí, život ide ďalej – ide totiž o dokumentárne divadlo mapujúce súčasný, mizerný stav tvorby, keď si vládnuca kasta dovoľuje regulovať, diktovať každý jej krok! Despotizmus poznačil aj ďalšie inscenácie, pertraktujúce jeho dopad na individuálnu osamotenosť a „predposratosť“ (Kým nás smrť nerozdelí, Hotel Kosovo, Prozreteľnosť). Do tohto okruhu zaraďme aj klasika Dušana Kovačevića a jeho Veselú tragédiu a japonskú inscenáciu Balkánsky špión. Krutovláda politickej smotánky do úzadia posunula aj tak významné jubileum, akým bola minuloročná oslava 150. výročia

politických, ideologických a iných ohraničení! Herec Predrag Ejdus vo svojej Besede na otvorení priamo či otvorene ešte pripomína: „Žijeme v dobe ekonomickej depresie, ktorá priviedla k celkovému pádu morálky, empatie, osamelosti či odcudzenia, beznádejnosti a dezorientácie ľudí. Mnohé oblasti ekonomického, spoločenského a kultúrneho života sú v kríze. Štátne inštitúcie kultúry živoria, zamdlievajú v stratenom kritériu hodnôt. Politické elity v tzv. tranzícii kultúru a aj divadlo pomaly, ale iste ochudobňujú, znemožňujú jej transformáciu a negatívnou selekciou vedúcich kádrov degradujú umelecké vízie. Divadlá sa stali sociálnymi ustanovizňami a umelci ekonomicky ohrozenou Vučjak kategóriou obyvateľstva.“ Aj napriek uvedenému okliešte- narodenia dramatika Branislava Nušića. Tohto angažovaného kriniu divadlo zotrváva! Explicitne na tému tyranie politi- tika spoločenských neduhov tu ky voči tvorivosti a divadlu hovorili zosúčasnili až do tej miery, že sa predstavenia Ibsenov Nepriateľ z jeho klasickej komédie stali ľuľudu ako Brechtove poučné divadlo dové, stranícke, politické mítingy

či tribúny, sprostredkujúce nám dnešné najpálčivejšie problémy, na čele s ich podnecovateľmi – protagonistami (Doktor Nušić, Mister Dolár). K dominante politického divadla prispela aj spomienka na storočnicu

Zmajeubice – Drakzabijaci Veľkej vojny. Šlo o drámy, ktoré boli v najužšej konkurencii o najlepšiu tohtoročnú novú predlohu. Drámu Prst spúšť náboj pištoľ Nenada Prokića selektorka festivalu Marina Milivojevićová-Mađarevová zaradila iba do sprievodného programu Ako nás vidia iní. Táto londýnska inscenácia typicky anglicky decentne s mierou, navyše ukážkovo školsky náznakovo, za pomoci domín a domino efektu, hovorí o európskom

vojny lokálnejšie, kabaretnejšie... Z domácej produkcie celkovo najlepší dojem zanechal laureát Pozorja Kazimír a Karolína. Pertraktujúci súmrak civilizácie. V predstavení – na text, aj Bratislavčana, žida Ödöna von Horvátha z roku 1932 – režisérka Snežana Trišićová postavila celý rad otázok, ktoré trápia aj dnešného človeka. Čo bez práce, peňazí, ideálov... Sociálnu, ale aj morálnu biedu v predstavení tvorcovia z divadla Atelje 212 podali premyslene, súčasne a nadovšetko divadelne. Z klasiky v selekcii medzinárodných Kruhov ex-juhoslovanskej produkcie Slovinci uviedli Ivana Cankara Kráľ na Betajnove a Chor váti Miroslava Krležu Kristofor Ko l u m b o a Vučjak. Osobne zapôsobila dôstojnosť záhrebského Vučjaka. Nedotknuteľne usporiadané divadelné elementy, silné obsadenie (Alma Prica, Nina Violić, Silvio Vovk...), jedinečná prechádzka žánrovou rozmanitosťou... Režisér Ivica Buljan dokázal, aby na scéne paralelne trvali aj leto, aj zima, aj interiér, aj exteriér, Krležov aj náš čas... ako keby celé 20. storočie poznačila atmosféra Vučjaka. Výborné! Tak ako sa na Národné divadlo aj patrí. Pozorje sa tohto roku stalo snemom bojujúcim o dôstojnosť

Kazimír a Karolína vojnovom ovzduší spôsobujúcom bôľ a biedu. Víťazným textom sa stali Zmajeubice – Drakzabijaci Mileny Markovićovej, podávajúce tému

divadla a jeho tvorcov. Vzburou proti politickej elite. A lahodilo to! Veď politiky máme vyše hlavy!

UNDERGROU ND

HLAS ĽUDU • OBZORY

SLOBODAN KAJKUT (KAJKYT), HUDOBNÍK A VYDAVATEĽ Z RAKÚSKA

Kompromis nie je možný Stevan Lenhart

na koncepte „kombinovania súčasných techník s prvkami heavy metalu“... O čo vlastne ide? – V tom období som bol inšpirovaný štýlmi doom a sludge a spamätal som sa na moje prvé stretnutie s platňou Swans Public Castration Is A Good Idea, ktorú som počul, keď som mal asi 13 rokov. Hlavnou ideou bolo dekonštruovať ten žáner ťažkej hudby za pomoci niektorých „súčasných“ techník, akými sú repetícia, tichosť a najmä forma. Na mikropláne ten kus má určitú nestálosť, akoby sa stále začínal a končil. Ale v podstate ide o neustály, pomalý prúd. Veľmi významným prvkom celej skladby je priestor na jej predvedenie. Skladba bola totiž pripravená na predvádzanie v kostoloch. Monumentálnosť kostolov je niečo, čo stále fascinuje. – Ako by si opísal zvuk projektu KAJSkúma temný a experimentálny zvuk: KYT? Čo je hlavnou Slobodan Kajkut inšpiráciou? – Ide o temný zvuk s byzantský– Pôvodným zámerom bolo, mi prvkami. Vyhýbam sa termínom aby som založil vydavateľstvo „Balkan“ a „etno“, lebo sa v po- len pre moju hudbu, ale časom mi slednom čase veľmi zneužívajú. to zunovalo a potreboval som z Jedným z významných vplyvov toho urobiť niečo viac. Začal som je projekt Scorn, ale ďalšou pre uvažovať o vydávaní gramofónomňa veľmi významnou inšpiráciou vých platní s hudbou obľúbených je macedónska skupina Anasta- autorov. Potom som jedného vesia. Kajkyt je v určitom zmysle čera sedel spolu Bernhardom spojkou týchto dvoch elementov. Langom, ktorý je pre mňa najdôRád rozmýšľam o tom, že prejav ležitejším skladateľom. Rozprával Kajkyt je napríklad hudba, akú by mi o jeho aktuálnom projekte s Anastasia hrala v období po jej turntablistom Philipom Jeckom. vynikajúcom, ale nedocenenom Povedal som mu, že by bolo dobre albume Nocturnal, alebo napr. ako vydať tú hudbu na gramofónovej by zneli albumy projektu Scorn platni. Opýtal sa ma, ako a kde Gyral a Zander so spevom. je možné to urobiť. Odpovedal – Debutový album KAJKYT som, že mám vydavateľstvo, čo má názov Krst (Kríž) a kríž sa vtedy nebolo celkom pravda. Mal nachádza aj na obale vydania. som iba vypracované logo a to Aké súvislosti sú medzi symbo- bolo všetko. Nijaká infraštruklom kríža a hudbou na albume? túra, peniaze, nijaké kontakty, – Kríž je podľa mňa vhodným nič! Ale tak sa to začalo, a potom spôsobom abstrakcie. Ak hovoríme sa roztočilo. „Súčasná hudba“

je jednoducho deﬁnícia, ktorá aspoň nie je obmedzená, a preto som to tak napísal. Jednoducho vydávam hudbu, ktorú mám rád, pričom sa však snažím nachádzať nekaždodenné veci, ktoré niet v iných vydavateľstvách. Ide najmä o vinylové vydania. – Hrávaš aj ako člen skupín The Striggles a Automassage. O aké skupiny ide? – The Striggles jestvujú od roku 2006. Gitarista Robert Lepenik bol v minulosti členom skupín Fetish 69 a Mellvile, činný je tiež ako sólový umelec, nahral niekoľko vynikajúcich platní. Druhý gitarista Gottfried Krienzer je tiež veľmi aktívny ako sólový umelec a bol členom úžasnej skupiny Code Inconnu. Basgitarista a spevák Martin Plass je v určitom zmysle legendou, bol členom niektorých tunajších kultových skupín. The Striggles prešli vo svojom vývine cez rôzne štýly, začali sme ako typická noise-rocková formácia, a potom sme šli do extrémnejších zvukových výskumov, čo je dokumentované na štyroch albumoch. Druhá skupina Automassage predstavuje rakúsko-slovinskú spoluprácu a ide o nejakú čudnú víziu rockovej hudby s pridaním divných zvukov a elektronických prvkov. – S ohľadom na to, že žiješ a tvoríš v Štajerskom Hradci, považuješ seba za časť hudobnej scény tohto mesta? Mohol by si odporučiť niektoré iné tamojšie hudobné a kultúrne udalosti? – Nepovažoval by som sám seba za časť nejakej scény, lebo osobne necítim nijakú príslušnosť. Keď ide o Štajerský Hradec, toto mesto je po hudobnej stránke výrazne všestranné. Tunajšia hudobná univerzita je známa nielen vďaka prvému džezovému oddeleniu v Európe, ale tiež vďaka vynikajúcim skladateľom a prednášateľom, akými sú Bernhard Lang, Beat Furrer, Georg Friedrich Haas, Klaus Lang, Gerd Kühr. Usporadúvajú sa tu niektoré zaujímavé festivaly (Musikprotokoll, Impuls, Elevate), ako aj seriály koncertov Open Music a najmä Interpenetration. Alternatívne a undergroundové scény sú veľmi dobre rozvinuté a pre kultúrny vývin sú veľmi významné niektoré inštitúcie, akou je Forum Stadtpark. Divadelná scéna je tiež veľmi živá, takže je dosť toho na odporučenie a určite tu nie je nudne.

29/VII

ochádza z mesta Banja Luka a dnes žije a tvorí v meste Graz (Štajerský Hradec) v Rakúsku. V rámci svojho projektu KAJKYT na hypnotické elektronické rytmy pridáva zvláštny, hlboký spev a tento štýl pomenúva temná sakrálna hudba. Je nadšencom experimentálnej tvorby, hrá ešte v niektorých skupinách a vedie vydavateľstvo GOD Records. Volá sa Slobodan Kajkut. – Keď som mal zhruba 4 alebo 5 rokov, počul som Madonninu platňu You Can Dance, ktorá obsahuje dub a remixované verzie jej piesní. Vtedy som sa po prvýkrát stretol s nezvyčajnými zvukmi, čudnými melódiami syntetizátora, efektom delay a inými zvukovými manipuláciami, – hovorí Slobodan o jeho prvom kontakte s experimentálnym zvukom. – Moje hobby v detstve bolo ničiť audiokazety, ktoré som nachádzal doma, a potom ich prehrávať také poškodené, týmto spôsobom som vlastne po prvýkrát odhalil efekt reverse, ktorý ma v tej chvíli príliš vyľakal, ale bol to zároveň vzrušujúci pocit a páčilo sa mi to. Okrem toho bol som tiež do určitej miery ovplyvnený hudobným vkusom mojich starších sestier. Jedna z nich ma zoznámila so skupinou Nirvana, druhá mi priniesla Azru a tretia Au Pairs, Sonic Youth, Live Skull atď. V mojom rodnom meste Banja Luka starší chalani predávali platne na ulici a nechal som im poriadne veľa peňazí. A práve tak som sa okrem o štandardných hardrockových skupinách dozvedel o rôznych obskúrnych veciach, akou bol prvý album skupiny Disciplina Kičme a niektoré iné juhoslovanské nahrávky, ako aj Tuxedomoon, The Birthday Party, Swans... Boli to začiatky môjho záujmu o experimentálnu hudbu. – Tvoj prvý sólový album si pomenoval The Compromise Is Not Possible (Kompromis nie je možný). Je to skladba založená

o byzantskej hudbe, ide vlastne o určitý druh sakrálnej hudby, a to je vlastne zázemie tohto diela – temná sakrálna hudba. Preto je použitý kríž ako symbol. Jestvuje akési spojenie medzi byzantskými chorálmi a druhom hudby, akou je Scorn. Tieto dva prvky sa navzájom dobre zhodujú a mne to stačí. Ale chcem poznamenať, že nie som spevákom byzantských chorálov. Ide len o moju interpretáciu tohto druhu spevu. – Povedz niečo o tvojom vydavateľstve GOD Records. Opisuješ ho ako „label pre súčasnú hudbu“, ale je to príliš všeobecné označenie – mohol by si to trochu ujasniť? Akú hudbu vydávaš v rámci tohto vydavateľstva?

VÝSTAV Y

4. 7. 2015 • 27 /4654/

K VÝSTAVE VZNIK OBRAZU AUTORKY MILICE STEVANOVIĆOVEJ V GALÉRII SRBSKEJ AKADÉMIE VIED A UMENÍ (SANU) V BELEHRADE

Tvorba o tvorbe Oto Filip

vlastných prác, ako aj dôkladným katalógom k nim, Stevanovićová, o ktorej sa vo verejnosti pomerne málo vie vzhľadom na význam jej opusu, návštevníkom

zaj, ako vzniká obraz či socha? Čo je na nich to pútavé? Je primárnou odpoveďou farba alebo forma? Možno viac čosi tretie? Do svojráznej anatómie výtvarnej tvorby, jej nadstavby a odhaľovania hodnôt, sa už pred desaťročiami pustila Milica Stevanovićová (Belehrad 1933). Základy maľby a kreslenia si začala osvojovať po vojne, u Ivana Radovića, Jeftu Perića a Aleksandra Kumrića. V roku 1948 ju prijali na Akadémiu výtvarných umení v Belehrade, kde študovala maliarstvo v triede Ljubice Sokićovej a Nedeljka Gvozdenovića, aby v roku 1955 ukončila i postgraduálne štúdiá

kovi umožnilo porovnať, ako sa autor díval na určitú krajinku alebo motív s tým, ako ich on vníma dnes. Kunsthistorička Bojana Burićová vyzdvihuje,

Tetrapak a podlaha demika a pedagogičky, ktorá ešte v roku 1975 získala renomovanú Cenu denníka Politika, odštartovala 10. júna a je už od prvých exponátov nezvyčajne netradičná. Predovšetkým tým, že sú tie až neskutočne pestré, symbolizujúce rôzne smery, striedajúce sa štýly, obdobia,

Od abstraktného ku konkrétnemu galérie SANU vlastne ponúka rozmanitý pohľad do vývinu, hĺbky a ﬁlozoﬁe vlastnej tvorby. V prejave k novinárom počas inštalovania výstavy zmienila sa aj o svojej mimoriadnej spoločenskej dimenzii práce, podčiarkujúc, že je pestovanie

že je Milica Stevanovićová hlboko orientovaná na plastické a optické problémy vizuálneho umenia, ako aj na hľadanie pravdy v maliarstve. Jej tvorba, neraz inšpirovaná inými, nám nielen pripomína význam krásy a umenia, ale aj núti zamýšľať sa nad otázkou,

30/VIII

Maľba alebo socha? v triede profesora Gvozdenovića. Na mnohých výstavách Združenia výtvarných umelcov Srbska, ako aj iných doma a v cudzine, účinkuje od roku 1956. V roku 1968 začala pôsobiť na Akadémii výtvarných umení (neskoršie Fakulte výtvarných umení), kde potom získala všetky hodnosti, od asistentky až do riadnej profesorky. Členkou SANU, teda akademičkou, je od roku 2009. Retrospektívna výstava tejto našej poprednej maliarky, aka-

Portrét prístupy, ba aj techniky tvorby. Akoby sa návštevník ocitol v časovej lodi premávajúcej dejinami a súčasnosťou výtvarníctva, tak tunajšieho, ako aj európskeho. Autentická a neustále sa vyvíjajúca, jej tvorba je často sprevádzaná aj denníkovými záznamami, opisujúcimi pôsobenie, zmysel alebo aj východiská nejakého diela. Vystavením približne sto

Geometrizované kultúry dívania veľmi dôležité pre vznik zvedavosti u človeka. V kontexte toho naznačila, že je stúpencom uličných galérií, na stenách ktorých by boli pútače s reprodukciami diel našich veľkých umelcov. Nazdáva sa, že by to súčasnému návštevní-

Inšpirované veľkými menami svetového umenia ako vlastne vzniká to, čím si nás obraz získava. Možnože je odpoveď rovnako tak v jeho estetických hodnotách, ako aj v pravde, ktorú nám sugeruje...

• OBZORY • Príloha Hlasu ľudu pre kultúru, vedu, umenie a literatúru • Rediguje: Michal Ďuga • Prvé číslo OBZOROV vyšlo 28. januára 1984. S ﬁnančnou podporou Pokrajinského sekretariátu pre kultúru a verejné informovanie, Nový Sad

Kultúra Predtým a potom pri Studienkach PREZENTÁCIA DVOCH PUBLIKÁCIÍ V PETROVCI

Jaroslav Čiep

a sklonku vlaňajšieho roka v edícii Matičné súzvuky vyšli dva knižné tituly, za vydanie ktorých sa podpisuje Matica slovenská v Srbsku. Antológia Predtým a potom literárneho kritika, jazykovedca a prekladateľa Samuela Boldockého uzavrela trilógiu tradičnej literárnej tvorby vojvodinských Slovákov. Predtým už svetlo sveta uzreli antológia básní Rodiskom oprstenkovaní (2010) a výber z rurálnej prózy Putá zeme (2011), ktoré tiež vyšli vo vydaní MSS. Najnovšia antológia S. Boldockého Predtým a potom (2014), prezentácie ktorej sa zostavovateľ, žiaľ, nedožil, obsahuje 21 esejí o tradičnom spôsobe života a literatúre vojvodinských Slovákov. Publikácia je rozdelená na dve časti: Zozbierané skôr, ako slnko zapadne a Aby napokon nebolo smädu a zahrnula eseje Viery Benkovej, Márie Myjavcovej, Paľa Bohuša, Jána Kopčoka, Jána Labátha, Samuela Boldockého, Pavla Mučajiho a Michala Harpáňa a olejomaľby Ivana Križana. Spisovateľka a publicistka Viera Benková po výbere z poetiky slovenských autoriek z Maďarska, Rumunska, Slovenska a Srbska Plášť bohyne (2012) zozbierala a zostavila antológiu poviedok slovenských autoriek z materskej krajiny a Dolnej zeme Studienky... (2014), ktorú tiež vydala MSS. V nej je 18 poviedok Márie Bátorovej, Jany Bodnárovej, Heleny Dvořákovej, Etely Farkašovej, Rút Lichnerovej, Evy Maliti-Fraňovej, Daniely Příhodovej, Gabriely Rothmayerovej, Ivice Rutkayovej, Pauly Sabolovej, Viery Švenkovej a Milky Zimkovej – spisovateliek zo Slovenska, Dagmar Márie Anocovej a Anny Rau-Lehotskej z Rumunska, Márie Fazekašovej z Maďarska a Viery Benkovej, • KULTÚRA •

Márie Kotvášovej-Jonášovej a Márie Myjavcovej zo Srbska, ako aj ilustrácie Davora Kolarského. Prezentáciu dvoch uvedených publikácií matičný miestny odbor zrealizoval vo štvrtok 25. júna v Dome MSS Ľudovíta Mišíka v Petrovci. Dojímavý a navrstvený takmer dvojhodinový program predstavovania kníh začal piesňou Komorný zbor Musica viva pod vedením Marieny Stankovićovej-Krivákovej, po čom predsedníčka MOMS a MSS Katarína Melegová-Melichová vyzvala zostavovateľku Vieru Benkovú a Máriu Boldockú, vdovu po Samuelovi Boldockom, aby zaujali miesta za ústredným stolom. Výber z precítených a minucióznych slov autorov oboch

Za autorské výtlačky antológie Samuela Boldockého a za dojímavý matičný večierok sa zavďačila manželka Mária

publikácií čítali Viera Dorčová-Babiaková, Miroslav Babiak a Zuzana a Ján Častvenovci tak, že ženy čítali úryvky z antológie poviedok slovenských spisovateliek a muži z antológie esejí o našom tradičnom živote. Predniesli aj posudky Tvorivosť ženy z pera Zuzany Čížikovej a Spojenie tvorivých prameňov Hany Koškovej, v ktorých sa mapovala súčasná literatúra autoriek, ako i posudky Mozaika clivoty za ubiehajúcim časom Márie Myjavcovej a Predtým a potom Etely

Farkašovej, prízvukujúc, že eseje oslovia najmä tých čitateľov, ktorí to „predtým“, tie zašlé časy aspoň sčasti zažili a utkveli im v pamäti ako skryté dobro, ale i všetkých tých, ktorí k vlastným koreňom a tradícii nie sú ľahostajní. Okrem zboru Musica viva, ktorý spieval aj celkom na koniec večierka, svoje spevácke zručnosti dvakrát pred mikrofónom potvrdili v programe aj Slovenka Benková-Martinková a Andrea Lačoková. Záver večierka patril odovzdaniu autorských výtlačkov zostavovateľom a ich príhovorom obecenstvu.

KRÁSA FOTOGRAFIE je aj v tom, že vždy vie čímsi prekvapiť. Raz námetom, inokedy inakším uhlom pohľadu, tretíkrát efektmi, štvrtýkrát experimentovaním. Názornou ukážkou toho na sklonku júna bola aj výstava prác študentov druhého ročníka Akadémie umení (výtvarného departmánu) v Novom Sade, prebiehajúca od 19. do 25. júna v miestnostiach Foto-kino a video zväzu Vojvodiny v Pašićovej ulici v Novom Sade. Viaceré tematické cykly nemohli návštevníka nechať ľahostajným. Ak nič iné, podnietili nás pouvažovať nad tým, či si, aj ako vnímame ulice, obchody, okolie, pamätihodnosti… Pohľad pútali aj práce študentky Emílie Valentíkovej, ktorým dominovali mestské motívy vrátane výkladov, vystavené vo výklade spomínaného zväzu. O. Filip 27 /4654/ 4. 7. 2015

Kultúra VEČIEROK V ÚKVS VENOVANÝ ZUZANE CHALUPOVEJ

Maľby ladené optimizmom Jasmina Pániková

ko skrátka prezentovať svetoznámu maliarku Zuzanu Chalupovú? Pravdaže, je to nemožné. Nedovolia to najmä jej životný osud, bohaté tvorivé roky a

ki predávali obrazy za vysoké sumy na známych Concordových letoch Paríž – New York, Paríž − Rio, Paríž – Sydney, ktoré neskoršie využili na pomoc deťom. Skutočne môžeme byť hrdí na to, že sme ju poznali, mali

Miliny Sklabinskej, ktorá povedala, že skutočne najlepšími ambasádormi našej krajiny sú také osobnosti, ktoré svojou tvorbou a skutkami tým najlepším spôsobom prezentujú vo svete svoj národ alebo spo-

„Kovačičania sú a budú hrdí na Zuzanu Chalupovú,“ zdôraznila Mária Raspírová

Zuzana Chalupová (1925 – 2001) na obrazy prenášala svoj bezstarostný, nevinný a pokojný svet

jej dobrácka povaha, ktorú pocítilo tisíce detí zo všetkých končín sveta. Skrátka o nej nemohli hovoriť ani v sobotu 27. júna v Ústave pre kultúru vojvodinských Slovákov, kde spolu s Galériou insitného umenia v Kovačici usporiadali večierok pri príležitosti 90. výročia narodenia tejto poprednej maliarky. Ako povedala riaditeľka Galérie insitného umenia Mária Raspírová, do ÚKVS priniesli viac ako 25 obrazov a niekoľko jej najvýznamnejších uznaní, ako aj knihu dojmov. „Dbali sme na to, aby sme priniesli obrazy z jej celkového tvorivého obdobia, od tých najstarších po tie, ktoré namaľovala pri konci života. Takých obrazov bolo skutočne veľa. Niektoré predávala za vysoké sumy, niektoré zase za nízke alebo ich darovala, avšak takmer všetko z toho zárobku venovala deťom. Podporovala detské nemocnice, sirotince, zájazdy detí do zahraničia. O jej humanitárnej práci sa stále dozvedáme. Najnovšie sme sa dozvedeli, že spolu s maliarkou Oljou Ivanjic-

www.hl.rs

možnosť spolupracovať s ňou, pocítiť jej dobrotu a že sa vďaka jej práci naša Kovačica stala známa v celom svete,“ povedala riaditeľka Raspírová. Na jej slová môžeme nadviazať aj slová riaditeľky ÚKVS

ločnosť, z ktorej pochádzajú. „Kedysi ona a dnes jej obrazy a dielo hovoria celému svetu, že my Slováci máme možnosť a právo hájiť svoje špecifiká a že tri storočia nie sú zanedbateľné, ale sú to hodnoty, na ktoré sme

a budeme hrdí aj do budúcna,“ povedala riaditeľka Sklabinská. Na zoznámenie a prvú spoluprácu s Chalupovou si zaspomínal aj výtvarný kritik Vladimír Valentík a z odbornej stránky vyzdvihol, že výtvarné univerzum Zuzany Chalupovej je vybájený svet, v ktorom existujú iba deti, respektíve dospelí ľudia detskej tváre, v slovenskom kroji, bez ohľadu na farbu pleti. Pravdaže, deti boli aj na večierku, ktoré v parádnom kysáčskom kroji spevom prispeli k umeleckej časti večierka, rovnako ako aj členky dievčenskej speváckej skupiny SKC P. J. Šafárika v Novom Sade za sprievodu ľudového orchestra Rosička v Kovačici.

VIDOVDANSKÉ STRETNUTIA V STAREJ PAZOVE. Tohtoročný 13. medzinárodný detský folklórny festival Vidovdanské stretnutia usporiadaný v organizácii tamojšieho KUS Branka Radičevića trval dva dni. Stretnutia sa začali v piatok 26. júna vidovdanskými priadkami v Sokolskom dome a pokračovali v sobotu 27. júna. Na tomto detskom festivale sa zúčastnili tak domáce súbory z územia obce, ako aj hostia z Republiky Srbskej a Macedónska. V druhý deň festivalu predstavitelia súborov mali prijatie u čelných ľudí lokálnej samosprávy, po ktorom nasledoval sprievod hlavnými pazovskými ulicami. Vo večerných hodinách v divadelnej sále odznel celovečerný koncert všetkých účastníkov festivalu. Na fotografii: Detská tanečná skupina SKUS hrdinu Janka Čmelíka v defilé. a. lš.

Informačno-politický týždenník

• KULTÚRA •

NADÁCIA VIKTORA MACEKA NA PETROVSKOM GYMNÁZIU

Odmeny a uznania najlepším žiakom Jaroslav Čiep

o skončení školského roku už tretí rok v poradí v Gymnáziu Jána Kollára so žiackym domovom v Báčskom Petrovci sa do Slávnostnej siene zhromaždia najúspešnejší žiaci všetkých ročníkov tejto školy. Dôvod na toto stretnutie je udeľovanie odmien Nadácie Ing. Viktora Maceka, podnikateľa z Nitry, ktorý je dlhoročným dobrodincom tohto gymnázia. Za jeho dobré úmysly, ale aj skutky, tohto niekdajšieho vedúceho predstavenstva mesta Nitra vyhlásili za čestného občana Báčskeho Petrovca.

Najlepší žiaci s dobrodincom petrovského gymnázia

Štedrý darca Viktor Macek z Nitry

Udeľovanie odmien sa uskutočnilo v piatok 26. júna, kde žiakov, ale i členov Správnej rady nadácie v čele s niekdajšou riaditeľkou gymnázia Vierou Boldockou privítal terajší riaditeľ školy Pavel Belička. Po kratšom umeleckom programe profesorka Marta Pavčoková ozrejmila, že na ocenenie tohto roku bolo nominovaných 56 žiakov, z čoho iba dvaja nespĺňali požadované podmienky. Komisia výboru nadácie vzhliadla všetky predložené nominácie s dokumentáciou a nemala ľahkú prácu, lebo žiaci si predovšetkým svojím prospechom, ale i aktivitou a výsledkami skutočne zaslúžili túto cenu. Prihliadajúc na pravidlá, komisia sa rozhodla žiakom, ktorí v najväčšej miere prispeli • KULTÚRA •

k afirmácii tejto školy, udeliť päť cien jednotlivo, a to Anne Berédiovej, Jaroslave Majerovej, Benjamínovi Kunčákovi, Elene Vrškovej a Vladimírovi Vaňovi Valentovi, ktorým patril finančný podiel v hodnote 100 eur. Ďalšiu skupinu odmenených finančnou čiastkou tvoria žiaci, ktorí tohto roku mali najväčšie úspechy v oblasti hudobnej kultúry, čiže spevu a obsadili prvé miesta na pokrajinskej a republikovej

Domiáde v kategórii ľudovej a zábavnej hudby. Sem patria Anna Berédiová, Vladimír Pavel Žiak, Ľudmila Ragová, Sára Krížová, Marek Franka a Sandra Grňová. Odmenu si prevzali aj ďalší žiaci, ktorí boli aktívni v rôznych oblastiach: Ivan Kováč, Monika Bažaľová, Malvína Zolňanová, Vladimír Zima a Tabita Vágalová. Odmenili aj žiakov úspešných v oblasti športu: Andreja Stupavského,

Annu Petru Medveďovú, Darka Šustera a Melániu Grňovú. Nakoniec sa z uznania tešila aj celá 14-členná redakcia školského časopisu Internatórium. Vidno, že tieto finančné podiely sú vzpruhou žiakom gymnázia, aby dosahovali ešte lepšie výsledky v učení a účinkovaní na rôznych súťažiach a do budúcna tiež budú prispievať k šíreniu dobrého mena petrovského gymnázia.

KOVAČIČAN OCENENÝ ZLATÝM PÁSMOM. Dňa 23. júna v Pálffyho paláci na Zámockej ulici v Bratislave bolo slávnostné vyhodnotenie celoslovenskej literárnej súťaže Hodžov novinový článok 2015 na tému: Ako sa stalo, že sme pretrvali? V usporiadaní súťaže spolupracovali Ústav politických vied Slovenskej akadémie vied s Národným osvetovým centrom a záštitu nad ňou prebral premiér Slovenskej republiky Robert Fico. Práce na súťaž zaslali žiaci zo základných škôl a gymnázií na Slovensku a v zahraničí. Slávnosť vyhodnotenia sa začala príležitostnými príhovormi a o kultúrny program sa postarali žiaci Základnej školy s materskou školou Milana Hodžu, ktorí interpretovali ocenené práce. V Bratislave bol aj Ján Farkaš, žiak 7. ročníka ZŠ Mladých pokolení v Kovačici, ocenený Zlatým pásmom za svoju literárnu prácu. Táto jeho vysoko ocenená práca bola zaradená do zborníka prác a Janko bol odmenený diplomom a hodnotnou cenou. Je to už jeho tretí tohtoročný úspech za literárnu tvorbu: na súbehu Čo dokáže pekné slovo získal špeciálnu cenu a na súbehu Račiansky jahodový kvet (s témou: Ako sme pretrvali?) druhú cenu. A. Ch. 27 /4654/ 4. 7. 2015

Kultúra VÝROČNÝ KONCERT KOS JEDNOTA HLOŽANY

Kam dnes? Na Maškarný ples! Juraj Bartoš

edysi Hložanci, neskoršie i Hložančania radi chodievali do Domu kultúry. Keď sa tam dávali aktuálne filmy z juhoslovanskej a veru i zo svetovej produkcie. V nedeľu večer 28. júna zase kinosála DK bola plná. Ľudí a potleskov. Nimi vďačné hložianske obecenstvo odmenilo výkony „hercov“ a veru i hercov filmu, ktorý sa neodvíjal na filmovom plátne, lež priamo na javisku. Výročný koncert hložianskeho Kultúrno-osvetového spolku Jednota trval hodinu a dvadsať minút a uletel rýchle ani vtáčik. Nazrime spolu, ako to bolo... V úzadí javiska prikryté stoly, dolu, pred pódiom tiež. Na nich všelijaké múčniky. Neskoršie ich protagonisti programu ponúknu návštevníkom, zdarma. DK sa zaraz premieňa na niekdajšiu „bykaru“, čiže Hasičský dom, v ktorom kedysi v dňoch víkendu vyhrávala hudba a tancovalo sa. HD ožíva.

Začína hýriť mladosťou, radosťou, špásmi, smiechom... Začína sa Maškarný ples. O rok ho hložianski ochotníci prezentujú aj na chýrečnej Detve, lebo toť v máji s ním zvíťazili na 45. Folklórnom festivale Tancuj, tancuj... Naladená hudba, vedúci Rastislav Struhár so spoluhráčmi Samuelom Kováčom a Vlastimírom Struhárom, ako kedysi povestná hložianska dychovka, vo chvíli rozihrá žilky. A už sa spieva a tancuje, žartuje sa a hrá a hrá... Tu je nálada, tu je Ondrej Stupavský-Endy s jeho skečmi, tu je mládežnícka, staršia i detská tanečná skupina. Len tak trilkujú krásne usmiate dievčence, speváčky, len tak sa vznáša slávičí hlas Maríny Zahorcovej... Obrazy sa striedajú ako na filme: chvíľu sme deti a hráme sa na pažiti, potom už pri Dunaji bielime plátno a perieme šaty, vzápätí sa prizeráme bačovskému tancu a obdivujeme šantivé ovečky so zvončekmi...

Záverečná sekvencia „ﬁlmu“ o Maškarnom plese v podaní hložianskych ochotníkov

O tomto sme, folklórni analfabeti, písali pred takými troma desaťročiami; že tie naše folklórne programy treba zdynamizovať, popretkávať ich scénickými prvkami; že načim tanečníkom umožniť viac sa hrať. Lebo, veď, čo iné je tanec, než hra. Krásna hra o jablko (kto ho nájde, ten ho dostane). Ako dobre, že choreograf a umelecký vedúci

TEPLO NA NOVEJ SCÉNE V PADINE

Čo?

Monika Necpálová

o nového v Padine? Nuž: Čo?! Dospeláci totiž pod týmto originálnym názvom pripravujú komédiu pre ľudí, ktorí na humor nedajú dopustiť. Prezradíme, že pôvodný názov znel trochu veľavravnejšie Ach, tie deti, ale štipka provokácie sa oplatí. Premiéru možno očakávať už počas leta a divadelná verejnosť ju uvidí snáď aj na Divadelnom vavríne. Kultúrna činnosť v Padine neustáva a divadelná sféra je stále aktívna. Padinčania majú za sebou už mnoho predstavení. V tejto dobe však doprajú prejaviť sa mladým režisérom. Spomeňme napríklad Martina Labáta. Aj pripravovanú komédiu bude mať pod dohľadom nový začínajúci režisér Pavel Brezník, ktorý dosiaľ na iných divadelných inscenáciách len spolupracoval.

www.hl.rs

Riaditeľ Domu kultúry Andrej Tomek (zľava) so šéfredaktorom Vzletu Stevanom Lenhartom

Martina Valentová zas podchytila detské divadelné predstavenia. Detské divadlo, ktoré pôsobí pod hlavičkou Domu kultúry Michala Babinku v Padine, sa nedávno uviedlo v spoločnej réžii Martiny Valentovej a Milky Petrovičovej na festivale 3 x Ď hrou Ako uspieť v škole bez toho, aby ste sa snažili. Okrem toho sa tí najmladší pred-

Informačno-politický týždenník

stavili na prehliadke slovenskej detskej divadelnej tvorby v Starej Pazove i v ďalších dvoch predstaveniach. O tom, že Padinčania sa vedia vynájsť, svedčí Andrej Tomek, riaditeľ Domu kultúry: „Do budúcna hľadáme stále nové idey a chceme zapájať mladých ľudí. Nezabúdame ani na osvedče-

Jaroslav Kriška má na zreteli, že tanec nie je len pohľad späť, že tanec je živé spojivo minulosti so súčasnosťou. Nie div, že pozorovaný výročný koncert KOS Jednota od začiatočnej po záverečnú sekvenciu udržal divácku pozornosť na uzde. A že sa jej majitelia cítili vynikajúco. Ako na skutočnej maskovej zábave.

ných hercov, ktorí sú vždy ochotní pomôcť. Mnoho z nich pôsobí v programoch Domu kultúry alebo padinského ochotníckeho divadla Nová scéna.“ Celkovo sa venuje divadelníctvu okolo tridsať ľudí. Nezabúdame pritom na technikov a všetkých ostatných, ktorí stoja za každou inscenáciou alebo za každým kultúrnym vystúpením. „Snažíme sa kultúru v Padine držať na čo najvyššej úrovni,“ hovorí divadelník Andrej Tomek a pokračuje: „Hoci v zime by sme mohli odohrať najviac predstavení, lebo čas to dovoľuje, nehráva sa. Nie je totiž riešený problém s vykurovaním Domu kultúry. Želali by sme si, a to nielen my účinkujúci, ale aj diváci, aby sa tieto veci v rámci plánov rekonštrukcie kultúrneho objektu čoskoro vyriešili.“ Zato však treba divadelníkom z Padiny uznať, že rozohriať publikum dokážu svojím nadšeným herectvom. Foto: O. Filip • KULTÚRA •

PESTRÝ SERIÁLOVÝ A FILMOVÝ PROGRAM RÁDIO-TELEVÍZIE VOJVODINA

Dejisko na pohľadanie Oto Filip

– T

o, čo sa Televízia Vojvodina naplno vynasnaží zrealizovať od jesene a k čomu leto poslúži ako príprava alebo vstup, je taký prístup filmu, ktorý bude na mieru všetkých divákov. Ide vlastne o návrat filmu na pozíciu, ktorú si zaslúži... – uvedenými slovami poradca pre licenčný program RTV Ivan Karl ozrejmil 25. júna na tlačovej konferencii v Štúdiu M v Novom Sade, že tunajších divákov očakáva špičkový filmový, ale aj seriálový program. Ide o približne tristo epizód mimoriadne kvalitných a pútavých zahraničných seriálov a rovnako toľko filmov v rozličných tematických celkoch: od kasových kinových trhákov, cez kultových klasikov, laureátov

Oskarov, detských a rodinných filmov, víťazov festivalov, po predstaviteľov škandinávskej kinematografie... Sú to: Dvanásť rokov otroctva, Hipnotist, Imagine, The Water Daviner, Prvý rytier, Nymfomanka, Beeing Flynn... Takýto výber umožnila najmä Slobodan Arežina a Ivan Karl skutočnosť, že RTV prvýkrát vo svojich dejinách pod- vyhlásenie: aj na RTV opäť robí, písala zmluvy s dvoma veľkými čiže premieta kino. Teda v sezóne hollywoodskymi spoločnosťami 2015 – 2016, od tohto leta či jesene Sony a Universal Pictures, čo do- filmy budú na prvom programe teraz bolo výsadou len štátnych vysielané v piatok o 22.30, v sobotu a v nedeľu v špičkových termínoch a komerčných emitujúcich. Zmieňujúc sa o nutnosti zaradiť o 20.00, v nedeľu aj o 11. hodine do vyššej rýchlosti budúci filmový predpoludním. Na druhom prograprogram, programový riaditeľ RTV me sa budú premietať v utorok Slobodan Arežina zopakoval známe a v stredu o 22.00.

Diváci RTV budú mať príležitosť pozrieť si aj exkluzívne seriály House of Cards (tri sezóny), Downton Abbey (päť sezón) a The Office (sedem sezón). Stanovené je, že premiérový zahraničný seriál bude na prvom programe mať termín od pondelka do štvrtka o 20. hodine. Premiérový zahraničný sitkomový seriál bude vysielaný od pondelka do piatka o polnoci. Leto spestrí aj projekt Na dvoch moriach, chystaný v spolupráci s Televíziou Budva, reprízy chýrečného seriálu Mućke (od 6. júla), ako aj viaceré domáce humoristické obsahy. Všetky tieto programové pochúťky, ktorých bude neúrekom, možno chápať nielen ako ďalšie vychádzanie v ústrety prianiam divákov, ale aj ako zvýšené úsilie televíznych pracovníkov v roku, v ktorom RTV oslávi štyri desaťročia kontinuálneho pôsobenia.

NA RTV STARÁ PAZOVA

Dve dvojsté vysielania Anna Lešťanová

ráve v nedeľu 28. júna, keď sa v Starej Pazove konali veľké oslavy pri príležitosti 245. výročia príchodu Slovákov evanjelikov do Starej Pazovy a prvých služieb Božích v Starej Pazove, diváci staropazovskej lokálnej televízie si mohli pozrieť 200. vysielanie S vami a pre vás. Ide o hodinové kolážové vysielanie, v ktorom sa každú nedeľu od septembra 2011

zaznamenávajú udalosti, zvyky, obyčaje a aktivity Slovákov v Starej Pazove a okolí, predstavujú sa ľudia. Od začiatku je vo vysielaní aj náboženská časť Hrad prepevný. Podľa slov Jána Čemana, redaktora Slovenskej redakcie TV Vojvodina, jedného z hostí 200. vysielania, počas uplynulého obdobia výmenou príspevkov rozvíjala sa aj dobrá spolupráca s Verejným servisom TVV. Vysielanie S vami a pre vás pravidelne a úspešne pripravujú novinárky RTV Stará Pazova

Anna Simonovićová, Zdenka Kožíková a Jaroslava Klinková a nápomocnú ruku poskytuje je aj novinárka Ka- Majú sa čím pochváliť: z oslavného tarína Šarkézyová, vysielania S vami a pre vás (zľava) ktorá pripravuje Jaroslava Klinková, Anna Simonovićová príspevky z poľno- a Zdenka Kožíková hospodárstva. Okrem tohto vysielania uve- siela každý piatok vo večerných dené tri kolegyne a kolegy- hodinách. ňa Branka Rodićová pripravili aj Foto: z archívu oslavné 200. vysielanie Kultura RTV Stará Pazova u 21, v srbskej reči, ktoré sa vyUKONČENÉ DIVADELNÉ DNI V LALITI. V nedeľu 28. júna si Laliťania mohli pozrieť posledné predstavenie v rámci 13. Divadelných dní Michala Benku-Uču. Divákom sa predstavili domáci herci s komédiou Jána Hrubíka Byko sa pustil v réžii Maríny Párnickej (na snímke M. Jovanovićovej). Pred týmto predstavením sa predalo najviac vstupeniek, teda uplynulú nedeľu bolo v Dome kultúry najviac obecenstva. Ochotníkom sa dobre hralo, lebo z hľadiska k nim doliehalo mnoho smiechu a potlesku. Týmto sa 13. Divadelné dni Michala Benku-Uču skončili, Laliťania sú spokojní s týmto tradičným kultúrnym podujatím vo svojej osade a už sa tešia na jeho ďalší ročník. A. T.

• KULTÚRA •

27 /4654/ 4. 7. 2015

Kultúra NAŠE VÝROČIA: MALIAR JÁN KŇAZOVIC

Srdce namiesto podpisu Anička Chalupová

án Kňazovic patrí medzi najvýznamnejších predstaviteľov kovačickej insity. Narodil sa 18. júna 1925 v Kovačici, v roľníckej rodine. Jeho osobitný záujem o maľbu sa objavil už v útlom detstve. Neskoršie sa jeho talent prejavil v roku 1946 na vojenčine, kde mal na starosti nástenné noviny. Po návrate z vojenčiny pokračoval maľovať s maliarmi Jánom Sokolom, Martinom Paluškom, Vladimírom Bobošom a Michalom Bírešom. Roku 1951 sa stal členom výtvarného krúžku Pokrok v Kovačici. Maľoval výlučne olejomaľby na plátne, a to krajinky, animalistické motívy a zátišia. Prvýkrát vystavoval na Kovačickom októbri roku 1952 a o 10 rokov neskoršie mal prvú samostatnú výstavu obrazov v Záhrebe. Mal bohatý umelecký život, jeho obrazy sa nachádzajú vo veľkých svetových múzeách a v súkromných

zbierkach. Bol jediný Slovák, ktorého obraz bol vystavený v Louvri a jeho obraz Detský tanec bol vytlačený na poštovej známke Juhoslávie. Za svoju bohatú tvorivú činnosť získal početné uznania a medzi nimi sú: Prvá

cena na výstave slovenských umelcov v Báčskom Petrovci (1961), Medaila z Tabora slovenskih naivnih in ljudskih slikarjev i kiparjev, Trebnje, Slovinsko

(1969), Mimoriadne uznanie za vystavené dielo na 1. Bienále insitného umenia v Jagodine (1981)... Mal okolo 35 samostatných výstav a bol účastníkom asi 100 spoločných výstav doma a v zahraničí. Získal priazeň milovníkov maliarstva a odborníkov, Maľba z roku 1965: Hojdačka výtvarných kritikov a teoretikov umenia. de Saint-Exupériho, že „človek Vytvoril si jedinečný maliarsky vidí len svojím srdcom” a srdce výraz, vo svete insity rozpo- s písmenkom K bolo aj jeho znateľný podľa ultramarínovej podpisom na obraze. Zomrel v roku 1986, ale jeho modrej farby. Kritici ho zahŕveľké srdce stále bije v jeho obňali medzi najoriginálnejších maliarov insitného umenia vo razoch. Tvorbu Jána Kňazovica svete. Jeho životné motto bola si pripomíname pri 90. výročí myšlienka z Malého princa A. narodenia.

KOVAČICKÁ INSITA VO SVETE

Kňazovicove srdcia vystavujú... A. Chalupová

ar a leto sú pre umeleckú rodinu Kňazovicovú z Kovačice vždy bohaté a dynamické. Začiatkom mája t. r. Anna, dcéra, a Nataša, vnučka slávneho maliara Jána Kňazovica, usporiadali výstavu obrazov Anna a Nataša Kňazovicové v Galérii Encián na Skalnatom plese v Tatrách na Slovensku. Výstava bola otvorená do 30. júna. Annine obrazy hmýria zvieratami žijúcimi s dedinčanmi v zvláštnej symbióze, lebo ľudia a príroda sú neoddeliteľnou súčasťou jej farbami hýriaceho sveta. Jej dcéra Nataša do svojich malieb vnáša viac poetiky, ženského sveta. Odpútala sa od jednoduchého sveta roľníkov a tém, svoje

www.hl.rs

postavy premiestnila z dedinských polí a lúk do nešpecifikovanej krajiny, idylicky štylizovanej. Od 13. júna obrazy oboch maliarok krášlia i výstavné priestory medzinárodného festivalu insitného umenia v Katowiciach, Poľsko, kde budú vystavené do 14. augusta. Insitné maliarky Kňazovicové sa zúčastnili aj na medzinárodnom tábore insitného umenia v Trebnji, Slovinsko. Pokračujú v rodinnej tradícii: Anna (druhá sprava) a Nataša (šiesta) V dňoch 13. až 20. júna na výstave obrazov výtvarného tábora v Trebnji tam tvorili s umelcami z Rumunska, Brazílie, zo Slovinska tora tejto výstavy obrazy Nataše lovníkom výtvarného umenia v a zo Srbska tu boli aj maliari Desa Kňazovicovej čoskoro odcestujú Polo Museale v meste Gualdo Petrovová-Morarová a Vojkan do Talianska, kde od 1. do 30. Tadino. Foto: z rodinného albumu Morar. Rozhodnutím organizá- augusta budú sprístupnené mi-

Informačno-politický týždenník

• KULTÚRA •

SLOVENČINA V BINGULI

Učarovala Američanom Monika Necpálová

základných školách v Erdevíku, Ľube a v Binguli učí slovenčinu Ružena Ďuríková. S deťmi pripravuje aj rôzne vystúpenia. „Veď je to už 21 rokov, čo mám na starosti slovenčinu vo všetkých troch školách. Všade som si vypestovala slovenčinárov. V Binguli sa dokonca učia aj černošské detičky, ktoré pochádzajú z Ameriky. Počuli, že sa na hodinách hráme, spievame, tancujeme, tak sa im zapáčilo a učia sa slovenčinu s nami,“ poukazuje na záujem Káje, Bariho a Kemiho Kaňovcov pedagogička. „Deti naj-

Učiteľka slovenčiny Ružena Ďuríková učí deti v Erdevíku, Ľube a Binguli

prv zdolávajú srbský jazyk a teraz slovenský. Ale čítanie v slovenčine sa im darí už teraz.“ V Binguli nie je situácia so slovenčinou v škole veľmi ružová. Na dvojhodinovke raz do týždňa sa stretávali v tomto školskom roku traja až šiesti žiaci. Len jeden z nich mal slovenčinu oficiálne zapísanú ako predmet. Všetci ostatní sú dôkazom toho, že sa im zrejme na hodinách páčilo. Ak má byť Ružena Ďuríková úprimná, tak lepší vzťah k vyučovaniu slovenčiny majú práve deti zo srbských alebo zmiešaných rodín. Mnohé srbské deti vraj samy vravia, že sa od prvého ročníka chcú tiež učiť po slovensky. „Slovenčinu učím deti ako cudzí jazyk, lebo i deti zo slovenských rodín nevedia dobre po slovensky,“ podotýka učiteľka. • KULTÚRA •

Na hodinách pracuje s literatúrou, ktorú si zaobstaráva zo Slovenska. Inšpiráciou sú aj nové hry, ktoré si možno naštudovať v knihách. Pri výučbe slovenčiny pomáhajú dokonca aj počítačové hry. Prím však hrajú slovenské piesne, tance a divadelné scénky. Práve divadelníctvo môže mať veľký vplyv na rozvoj slovnej zásoby a žiaci sa radi zapájajú do divadla. Zväčša sú tí istí aj v divadle, aj vo folklóre. „Talent na recitovanie sa nemusí prejaviť u každého, ale v krátkych dramatizovaných útvaroch by si každý žiak mohol nájsť svoje miesto. Piesne alebo dramatizácie uvádzame aj v Erdevíku, kde vystupujeme vo veľkonočnom či vianočnom programe. Na hodinách využívame aj citácie z hier,“ osvetľuje slovenčinárka a pokračuje: „Donedávna napríklad nikto nevedel, čo je to udiareň. Ale odvtedy, čo sme to slovo mali v predstavení, všetci vedia, čo to znamená.“ ZAČAŤ TREBA SO SKÔLKARMI Pre progres vo vzdelávaní slovenčiny v Binguli volí teraz učiteľka Ďuríková ešte jednu cestu: Na začiatku tohto roku si dala záväzok, že bude prichádzať aj do škôlky, a tak deti motivovať, aby sa zapisovali na hodiny slovenčiny. „Veľakrát deti majú vôľu. Skôr rodičia akoby deťom nedovolili zapísať si slovenčinu z dôvodu, že im to bude veľa.“ Učiteľka sa so škôlkarmi hrá, zaspieva si s nimi, zatancuje. A potom, keď sa rodičia opýtajú svojich ratolestí, či sa chcú zapísať na slovenčinu alebo na informatiku, mnohé si zvolia práve slovenský jazyk. Na spoločnej porade ku koncu roka aj rodičia vidia program, ktorý s deťmi učiteľka pripravila. Škola sa tak pokúša vysvetliť rodičom, že hodiny slovenčiny pre nich nebudú záťaž, dokonca ani ekonomická, pretože učebnice dostanú. Učiteľka dúfa, že v budúcom školskom roku budú v jej triede aspoň štyria prváčikovia. Ako sama hovorí, v Binguli je už situácia veľmi povážlivá: Z jej súčasných prvákov len jedno dieťa sa po slovensky dorozumieva aj v rodine. Slovenská komunikácia s rodičmi je výnimkou, so starými

rodičmi šťastím. To šťastie však nemá každý. Na rozdiel od toho v Ľube všetky deti, ktoré sú zapísané na slovenčinu, vedia hovoriť svojím materinským jazykom. Netreba zdôrazňovať, že sa s nimi ľahšie a rýchlejšie pracuje. Môžu sa toho

víku bolo niekoľko žiakov, ktorí štvorročné vzdelanie nadobudli v Ľube. Z Binguľčanov však v uplynulom školskom roku v piatom ročníku na tieto hodiny v Erdevíku nechodil ani jeden žiak. Dôvod? „Ťažko im je zapojiť sa, lebo nemajú až taký dobrý základ. Nevedia po slovensky hovoriť, ťažko potom dokážu sledovať výučbu slovenčiny ako materinského jazyka,“ uvažuje učiteľka. V Erdevíku majú piataci päť hodín slovenského jazyka do týždňa, v šiestom, sied-

Traja mladí nadšenci slovenského jazyka z Bingule s predsedom SKUS Erdevík Ondrejom Berédim (Foto: R. Ďuríková)

teda za rovnaký čas oveľa viac naučiť. V Binguli sa so slovenčinou začína ako s cudzím jazykom. V ERDEVÍKU PÄŤ HODÍN SLOVENČINY Nedávno pred zasadnutím Národnostnej rady slovenskej národnostnej menšiny v ZŠ Savu Šumanovića v Erdevíku zorganizovali rodičovskú poradu. Pozvaní boli rodičia z Ľuby, Bingule, Erdevíka; rodičia potenciálnych prvákov i terajších žiakov, ktorí by sa mali učiť slovenčinu od piateho ročníka v Erdevíku. Zúčastnil sa len jeden rodič. „Akoby sa nechcelo ani rozprávať na túto tému,“ vzdychne si učiteľka. Žiaci z Ľuby a Bingule majú možnosť, aby sa od piateho ročníka, keď začínajú chodiť do školy v Erdevíku, zapísali na hodiny slovenčiny ako materinského jazyka. Niektoré deti chcú v slovenčine pokračovať. Medzi doterajšími piatakmi v Erde-

mom a vo ôsmom ročníku po štyri hodiny. Ostatné predmety sa učia v srbčine. Z hodnotení vyplýva, že tí, čo so slovenčinou pokračujú aj na druhom stupni základnej školy, dosahujú veľmi pekné výsledky, a to nielen v recitovaní a gramatike. Koncom mája pripravili v Erdevíku Deň školy, kde sa kultúrne aj športovo žiaci usilovali dokázať svoju šikovnosť. Hodnotili sa mnohé oblasti školského života. Chvíle tu spríjemnili svojimi vystúpeniami mnohí žiaci v slovensko-srbskom programe. Národnostné spektrum školského prostredia môže byť v mnohých prípadoch podnetné. Je dôkazom tolerancie, priateľstva i súdržnosti. Svojím spôsobom jazyková odlišnosť, s ktorou pristupujú k sebe školáci navzájom, môže byť pre nich veľkým darom alebo aspoň výhodným tromfom: Ja dám niečo tebe a ty mne. Dnes ešte zadarmo!

27 /4654/ 4. 7. 2015

Kultúra PRÍPRAVY NA FESTIVAL ZLATÝ KĽÚČ. Podľa oznámenia NRSNM v piatok 26. júna v Miestnom spoločenstve v Selenči sa uskutočnilo prvé – konštitutívne zasadnutie Organizačno-správnej rady 35. ročníka Festivalu slovenskej populárnej hudby Zlatý kľúč. Toto organizačné teleso vzniklo v súlade so Zmluvou o vzájomných právach a povinnostiach spoluzakladateľov a spoluorganizátorov tohto festivalu, ktorá bola podpísaná 20. júna 2014 v Obci Báč. Predsedom Organizačno-správnej rady sa stal Zdenko Kolár, ktorý je do tejto funkcie zvolený v mene Miestneho spoločenstva Selenča. Ďalšími členmi sú Jaroslav Kutenič (Obec Báč), Jozef Gašparovský (Združenie pre ochranu kultúry, tradície a umenia Selenča), Anna Medveďová (Ústav pre kultúru vojvodinských Slovákov), Juraj Súdi, Mariena Stankovićová-Kriváková a Ervín Malina (Národnostná rada slovenskej národnostnej menšiny). Podľa nového modelu organizácie umeleckou riaditeľkou festivalu sa stala Slovenka Benková-Martinková a koordinátorom festivalu bude Jozef Gašparovský. Prvým krokom k realizácii festivalu bolo vypísanie výzvy na tvorbu nových skladieb a okrem toho, že sa členovia dotkli všetkých segmentov jeho organizácie, určili i dátum uskutočnenia – 18. október 2015. Na fotografii: (zľava) Zdenko Kolár, Želmíra Kolárová, Anna Medveďová, Jaroslav Kutenič, Mariena Stankovićová-Kriváková, Jozef Gašparovský, Slovenka Benková-Martinková a Juraj Súdi.

STARÁ PAZOVA

O prehliadke po prehliadke Anna Lešťanová

j mesiac po úspešnom ukončení 22. Prehliadky slovenskej detskej divadelnej tvorby 3 x Ď, ktorá bola v Starej Pazove od 5. do 7. júna, sa o nej hovorí. Informáciu o tomto celomenšinovom podujatí na zasadnutí správy SKUS hrdinu Janka Čmelíka vo štvrtok 25. júna v Klube VHV podal Miroslav Kožík, koordinátor prehliadky. „Pre nás z organizačného tímu festival ešte stále trvá,“ povedal na úvod a dodal: „Počas troch divadelných dní časť okolo divadelnej sály, slovenského spolku a základnej školy bola plná detí, čo je najpodstatnejšie. Mali sme na prehliadke viac ako 600 účastníkov, čo je veľmi dôležité pre budúcnosť divadla na Dolnej zemi a zachovávanie slovenskej kultúry na týchto priestoroch.“



CHÝRNIK

SELENČA. V sobotu 4. a v nedeľu 5. júla odznejú kultúrne programy v rámci osláv 257. výročia založenia Selenče. Najprv v sobotu o 19. hodine v sieni Domu kultúry odznie prvý koncert Selenčské sláviky. V nedeľu o 15. hodine bude najprv v etno priestore v Dome kultúry otvorená retrospektívna výstava Okamihy minulosti venovaná selenčskému jubileu, potom o 19. hodine v DK bude druhý koncert Selenčské sláviky. Spevákov na

Poďakoval sa všetkým aktérom, ktorí akýmkoľvek spôsobom prispeli k realizácii tohto veľkého detského divadelného podujatia. Osobitne zdôraznil dobrú tímovú prácu jednotlivých programových foriem spolku (technickej skupiny, Združenia pazovských žien, fotodokumentárnej sekcie, SD VHV...) vzhľadom na skutočnosť, že na prehliadke vystúpilo až 22 súborov v oficiálnej časti a dva hosťujúce súbory. Podľa slov M. Kožíka, 22. prehliadka 3 x Ď sa kompletne zhodnotí i na zasadnutí organizačno-správnej rady, ale už teraz možno povedať, že „Stará Pazova môže byť hrdá na tento festival“. Aj mediálne bola prehliadka dobre krytá, pochvalné slová boli vyslovené i na adresu nášho týždenníka, lebo informácie o prehliadke sa mohli každodenne prečítať i na webovej stránke Hlasu ľudu.

www.hl.rs

oboch koncertoch bude sprevádzať detský orchester a vystúpi päťdesiat malých a nádejných spevákov. J. B. BÁČSKY PETROVEC. V nedeľu 5. júla o 19. hodine v chráme Božom v organizácii cirkevného zboru SEAVC v Petrovci a MOMS Petrovec bude 16. Cyrilo-metodský večierok. a. f.

Informačno-politický týždenník

JAŠIN V PETROVCI. Herec, ktorého petrovské publikum relatívne dobre pozná, lebo neraz vystupoval v rámci Petrovských dní divadelných, hosťoval v Petrovci aj v nedeľu 28. júna na javisku Slovenského vojvodinského divadla. Herec zo Zreňanina Jovica Jašin málopočetnému publiku predviedol monodrámu Ima jedna zemlja. Ide o dramatické spracovanie knihy Bojana Ljubenkovića Pisma iz Srbije. V tejto monodráme hrdina – akože cudzinec, ktorý sa do Srbska dostal pred pol druha rokom, rozkladá našu skutočnosť. Vykresľujúc vtipne a uštipačne zemepisnú polohu, spoločenské zriadenie, susedné štáty, mentalitu ľudu a vôbec všetky špecifickosti krajiny viac ako hodinu a pol bavil divákov. Tí sa, uvedomujúc si plastickosť zobrazenia súčasnosti v Srbsku, sladko zasmiali na našich chybách a cnostiach. J. Č-p • KULTÚRA •

Kultúra • Oznamy GRATULÁCIA

Na „odvratné“ lieky sme „odporní“? Anna Horvátová

„N

a sirupy, lieky alebo epidémie sme už odporní, porasty ozimín sú na mráz odporné, včely sú odporné na choroby...“ My dolnozemskí Slováci tomuto rozumieme, ale aké prídavné meno v spisovnom jazyku v tejto súvislosti použiť?! V slovenčine prídavné meno odporný existuje, avšak jeho význam sa líši od významov v srbčine. Odporný je vzbudzujúci odpor, protivný, ošklivý, ohavný, hnusný, mrzký: odporný zápach, odporný výzor, odporný zvuk – preberáme z Krátkeho slovníka slovenského jazyka. Odporný či nesympatický, antipatický môže byť aj človek. Aj neznesiteľný (ktorý sa nedá vydržať); a aj pomery v spoločnosti, žiaľ, bývajú neraz neznesiteľné. Odporná, nepríjemná, protivná býva chuť jedla. Vyvolávajúci hnus alebo negatívny pocit je hnusný, ohyzdný, ohavný, zlý. Aj počasie môže byť hnusné, zlé, ale zato aj príjemné a dobré. My ľudia sme,

žiaľ, vstave vykonať aj ohavný, ohyzdný, zlý čin, ale aj dobrý; a môžeme mať aj hnusný, ohyzdný výzor, ale aj príjemný. Odporné, nechutné, bridké môže byť aj jedlo, – ale aj dobré, chutné – aj nemilý, bridký hmyz. Vonku vie byť odporná, ošklivá, mrzká pľušť a aj správanie môže byť mrzké, škaredé. Slovenskému slovu odporný v srbčine prináleží prídavné meno odvratan, a tak pod vplyvom mladej generácie so svojráznym prifarbením v našskej podobe znie to „odvratný človek, autobus, odvratná žena, chuť, odvratne vyzerať“, čo aj zmäkčíme, aby vyznievalo po slovensky. Na vyjadrenie tej našskej „odpornosti“ v spisovnej slovenčine je prídavné meno odolný: schopný odolávať: človek odolný proti infekcii, odolná rastlina; pšenica odolná proti mrazu, vinič odolný proti pehavosti, ale aj baktérie, vírusy odolné proti liekom; vždy v datíve s predložkou proti.

Mestská správa pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad na základe článku 20 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04 a 36/09) zverejňuje OZNÁMENIE o verejnom nahliadnutí, verejnej prezentácii a verejnej rozprave o štúdii o odhade vplyvov na životné prostredie projektu Nositeľ projektu Telekom Srbija, a. s., Takovská 2, Belehrad, podal žiadosť o poskytovanie súhlasu k Štúdii o odhade vplyvov na životné prostredie projektu základnej stanice mobilnej telefónie NS-TK CENTAR-NS02, NSX02, NSU02, NSL02, Ul. Narodnih heroja č. 2, Nový Sad, na katastrálnej parcele číslo 241, k. o. Nový Sad II, Mesto Nový Sad. Údaje a dokumentáciu zo žiadosti nositeľa projektu možno dostať k nahliadnutiu v miestnostiach Mestskej správy pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad, Rumenačka 110, Nový Sad, v pracovné dni od 10.00 do 15.00 h, do 27. júla 2015. V súlade s článkom 6 Pravidiel o postupe verejného nahliadnutia, prezentácie a verejnej rozpravy o štúdii o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 69/05) zainteresované orgány, organizácie a verejnosť počas trvania verejného nahliadnutia môžu podať pripomienky a mienky k štúdii o odhade vplyvov v písanej forme Mestskej správe pre ochranu životného prostredia. Verejná rozprava a prezentácia sa uskutočnia 28. júla 2015 v miestnostiach Mestskej správy pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad, Rumenačka 110, Nový Sad, o 12.00 h. Mestská správa pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad na základe článku 10 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04 a 36/09) zverejňuje OZNÁMENIE o podanej žiadosti o rozhodovanie o potrebe odhadu vplyvov na životné prostredie projektu Podnik Telenor Common Operation, pobočka Belehrad – Nový Belehrad, s oprávnením nositeľa projektu Telenor, s. s r. o., Omladinskih brigada 90, Nový Belehrad, podal žiadosť o rozhodovanie o potrebe odhadu vplyvov na život-

• KULTÚRA • OZNAMY •

Mgr. art. Zvonimír Pudelka, ArtD., z Pivnice K úspešnému ukončeniu doktorandských štúdií na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave a k získaniu titulu artist doctor, v skratke ArtD., v odbore výtvarné umenie srdečne gratulujú mama, brat s rodinou a kamaráti.

PRACOVNÁ PONUKA! Zamestnávateľ Streit Trnava, s. r. o., so sídlom na Slovensku, Trnava – Zavar, prijíma do pracovného pomeru: operátorov CNC strojov. Stručná charakteristika spoločnosti: Streit Trnava, s. r. o., je jedným z výrobných závodov patriacich do Streit Groupe. Závod v Zavare sa špecializuje na výrobu a montáž mechanických komponentov určených pre automobilový trh. Vyrábame centrálne domce pre turbodúchadlá na počítačovo riadených (CNC) obrábacích strojoch. Náplň práce: Obsluha CNC stroja – sústruh, fréza; Frekvenčná kontrola vyrobených kusov; Meranie kusov pomocou posuvného meradla a kalibrov. Požiadavky na obsadenie pracovnej pozície: Schopnosť čítať technickú dokumentáciu; Zodpovednosť a spoľahlivosť; Strojnícke vzdelanie, prípadne technický smer; Práca na tri zmeny (37,5 hod. úväzok/týždeň); Uchádzač o prácu musí byť držiteľom preukazu zahraničného Slováka. Ponúkame: Mzdu podľa dohody; Príspevok na doplnkové dôchodkové sporenie; Príplatok za dochádzku; Príplatok za poobednú a nočnú zmenu; Príspevok na stravu; Práca vhodná aj pre absolventov. V prípade záujmu nám, prosím, pošlite váš štruktúrovaný životopis na uvedenú mailovú adresu: l.gubricova@groupe-streit.com Kontaktná osoba: Ľubica Gubricová Mobil: 00421 915 790 482 Pevná linka: 00421 33 285 00 17

né prostredie projektu základnej stanice mobilnej telefónie NS Petrovaradín 5, Ul. Fruškogorskog odreda č. 5, Petrovaradín, na katastrálnej parcele číslo 1540/7, k. o. Petrovaradín, Mesto Nový Sad. Údaje a dokumentáciu zo žiadosti nositeľa projektu možno dostať k nahliadnutiu v miestnostiach Mestskej správy pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad, Rumenačka 110, Nový Sad, v pracovné dni od 10.00 do 15.00 h. Všetci záujemcovia v lehote 10 dní odo dňa zverejnenia tohto oznámenia môžu svoju mienku v písanej forme doručiť na adresu Mestskej správy pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad.

27 /4654/ 4. 7. 2015

Oznamy SMUTNÁ SPOMIENKA na manžela a otca

ŠTEFANA CHOVANA

1942 – 2003 – 2015 z Hložian

Na Teba si zachovávame tichú a trvalú spomienku. Manželka Mária a syn Štefan

Mestská správa pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad na základe článku 29 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04 a 36/09) zverejňuje OZNÁMENIE o schválení rozhodnutia, že je potrebný odhad vplyvov a o určovaní rozsahu a obsahu Štúdie o odhade vplyvov na životné prostredie projektu základnej stanice mobilnej telefónie NS Adice 3 Nositeľ projektu TELENOR, s. s r. o., Nový Belehrad, Omladinskih brigada 90, podal tomuto orgánu žiadosť o rozhodovanie o potrebe odhadu vplyvov na životné prostredie projektu základnej stanice mobilnej telefónie NS Adice 3, Ul. Iliju Garašanina č. 2, na katastrálnej parcele číslo 2598/1, k. o. Veternik, Mesto Nový Sad. Po uskutočnenom postupe Mestská správa pre ochranu životného prostredia dňa 22. júna 2015 schválila rozhodnutie číslo VI-501-536/15, že je potrebný odhad vplyvov na životné prostredie a o určovaní rozsahu a obsahu štúdie o odhade vplyvov na životné prostredie. S cieľom informovania zainteresovanej verejnosti text rozhodnutia sa zverejňuje v úplnosti: Mestská správa pre ochranu životného prostredia na základe článku 10 odseky 4 a 5 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04 a 36/09), článku 192 odsek 1 Zákona o všeobecnom správnom konaní (Úradné noviny SRJ, č. 33/97 a 31/01 a Úradný vestník RS, č. 30/10) a článkov 11, 34 a 36 Rozhodnutia o mestských správach Mesta Nový Sad (Úradné noviny Mesta Nový Sad, č. 52/08, 55/09, 11/10, 39/10, 60/10 a 69/13), konajúc podľa žiadosti nositeľa projektu TELENOR, s. s r. o., Nový Belehrad, Omladinskih brigada 90, o rozhodovanie o potrebe odhadu vplyvov na životné prostredie projektu základnej stanice mobilnej telefónie NS Adice 3, schvaľuje ROZHODNUTIE 1. Určuje sa, že pre projekt základnej stanice mobilnej telefónie NS Adice 3, Ul. Iliju Garašanina č. 2, na katastrálnej parcele číslo 2598/1, k. o. Veternik, Mesto Nový Sad, nositeľa projektu TELENOR, s. s r. o., Nový Belehrad, Omladinskih brigada 90 (v ďalšom texte: nositeľ projektu), potrebný je odhad vplyvov na životné prostredie. 2. Stanovuje sa, aby nositeľ projektu Štúdiu o odhade vplyvov na životné prostredie projektu základnej stanice mobilnej telefónie NS Adice 3, Ul. Iliju Garašanina č. 2, na katastrálnej parcele číslo 2598/1, k. o. Veternik, Mesto Nový Sad, v zmysle rozsahu a obsahu vypracoval v súlade s článkom 17 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie a Pravidlami o obsahu štúdie o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, číslo 69/05). ZDÔVODNENIE Nositeľ projektu TELENOR, s. s r. o., Nový Belehrad, Omladinskih brigada 90, podal tomuto orgánu riadnu žiadosť o rozhodovanie o potrebe odhadu vplyvov na životné prostredie projektu základnej stanice mobilnej telefónie NS Adice 3, Ul. Iliju Garašanina č. 2, na katastrálnej parcele číslo 2598/1, k. o. Veternik, Mesto Nový Sad. Projektom sa predpokladá postavenie trojúsekovej anténovej sústavy pre rozsahy GSM 900 a UMTS. Pre rozsahy GSM 900 a UMTS budú sa používať tri antény (pre každý úsek jedna) K742266. Azimuty antén sú 80 ° (úsek 1), 240 ° (úsek 2) a 330 ° (úsek 3). Konfigurácia vysielača základnej stanice pre sústavu GSM 900 je 2 + 2 + 2 a pre sústavu UMTS je 3 + 3 + 3. V súlade so Zákonom o odhade vplyvov na životné prostredie s podanou žiadosťou je verejnosť oboznámená prostredníctvom oznamovania v prostriedkoch verejného informovania a MS Adice. V lehote stanovenej zákonom neboli doručené mienky zainteresovaných orgánov, organizácií a verejnosti. Ako vyplýva z článku 144 Zákona o plánovaní a výstavbe (Úradný vestník RS, č. 72/09, 81/09, 64/10 – Rozhodnutie US z 10. septembra 2010, 24/11, 121/12, 42/13 – Rozhodnutie US, 50/13 – Rozhodnutie US a 98/13 – Rozhodnutie US, 132/14 a 145/14), ktorým je stanovený osobitný druh objektov, pre ktoré nie je potrebné zabezpečiť akt kompe-

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

tentného orgánu pre výstavbu, čiže akt pre vykonávanie prác, a medzi uvedeným sú aj nosiči antén s anténami na jestvujúcich budovách, cestách, infraštruktúre a kontajneroch elektronických komunikácií, štandardné kabinety základných staníc na zodpovedajúcich nosičoch, ako aj mienky Ministerstva pre životné prostredie, baníctvo a územné plánovanie č. 353-02-01676/2011-02 z 12. júla 2011, nositeľ projektu nie je povinný podať výpis z urbanistického plánu alebo schválený urbanistický projekt, čiže akt o urbanistických podmienkach, ktorý nie je starší ako rok, taktiež ani ideové riešenie alebo ideový projekt, čiže výpis z ideového projektu. S uvedenou žiadosťou nositeľ projektu priložil Informáciu o lokalite parcely č. 2598/1, k. o. Veternik, vydanú zo strany Mestskej správy pre urbanizmus a stavebnícke práce Mesta Nový Sad, číslo: V-353-173/15, z 28. 4. 2015, zmluvu o prenájme medzi Miloradom Radenkovićom z Nového Sadu, Ul. Iliju Garašanina 2, a TELENOR, s. s r. o., Nový Belehrad, Omladinskih brigada 90, odborné zhodnotenie zaťaženia životného prostredia v lokálnej zóne základnej stanice mobilnej telefónie NS Adice 3, číslo: 1903/15-51 IT a odborné zhodnotenie zaťaženia životného prostredia v lokálnej zóne základnej stanice mobilnej telefónie NS Adice 3-ZMENY, číslo: 1903/15-51 IT/I, ktoré vypracovalo akreditované Laboratórium Inštitútu Vatrogas z Nového Sadu. Základná stanica mobilnej telefónie NS Adice 3 má celkovú efektívnu vyžiarenú silu 899,56 W (pre všetky tri úseky) pre sústavu GSM 900 a pre sústavu UMTS celková efektívna vyžiarená sila je 3412,88 W (pre všetky úseky). Po rozoberaní žiadosti nositeľa projektu a údajov o predmetovej lokalite, charakteristikách a odhade možných vplyvov uvedeného projektu na životné prostredie a berúc do ohľadu, že predmetová základná rozhlasová stanica má efektívnu vyžiarenú silu väčšiu ako 250 W a môže mať významný vplyv na životné prostredie – bod 12 podbod 13 Telekomunikačné objekty mobilnej telefónie (základné rozhlasové stanice), Listiny II Vyhlášky o určovaní Listiny projektov, pre ktoré je odhad vplyvov záväzný, a Listiny projektov, pre ktoré sa odhad vplyvov na životné prostredie môže žiadať (Úradný vestník RS, číslo 114/08), tento orgán v súlade s článkom 10 odsek 4 Zákona o odhade vplyvov rozhodol, že je potrebný odhad vplyvov. Článkom 10 odsek 5 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie predpísané je, že rozhodnutím, ktorým sa určuje, že je potrebný odhad vplyvov projektu na životné prostredie, splnomocnený orgán môže určiť aj rozsah, aj obsah štúdie o odhade vplyvov, čo je v tomto prípade aj vykonané. Okrem rozoberania intenzity vplyvov (vyjadrenej efektívnou vyžiarenou silou spotrebičov) splnomocnený orgán v konkrétnom prípade rozobral aj trvanie vplyvov – základná stanica predstavuje kontinuálny prameň žiarenia. Uplatňujúc princípy prevencie a opatrenia (článok 9 odsek 1 podbod 2 Zákona o ochrane životného prostredia, Úradný vestník RS, č. 135/04, 36/09, 36/09 – iný zákon, 72/09 – iný zákon a 43/11 – Rozhodnutie US), ktorým sa žiada, že každá aktivita musí byť plánovaná a realizovaná spôsobom tak, že medziiným predstavuje najmenšie riziko po ľudské zdravie, štúdiou treba dokázať, že pre predmetový projekt bude uplatnená najlepšia dostupná technológia, technika a výstroj. Berúc do ohľadu vopred spomenuté a predovšetkým špecifickosť lokality (husto osídlená obytná štvrť), nevyhnutné je vypracovať dokument, ktorým sa analyzuje a hodnotí kvalita činiteľov životného prostredia na určenom priestore, vzájomný vplyv jestvujúcich a plánovaných aktivít a určujú podmienky a opatrenia pre znemožnenie, zmenšenie a odstraňovanie škodlivých vplyvov na životné prostredie, ako i opatrenia v prípade nehôd, zabezpečiť sledovanie vplyvov prameňa vyžarovania, a to sa výlučne môže zabezpečiť Štúdiou o odhade vplyvov na životné prostredie, ktorú by mal vypracovať multidisciplinárny odborný tím. Na základe uvedeného rozhodnuté je ako v dispozícii. Poučenie o opravnom prostriedku: Proti tomuto rozhodnutiu nositeľ projektu môže podať sťažnosť Pokrajinskému sekretariátu pre urbanizmus, stavebníctvo a ochranu životného prostredia v lehote 15 dní odo dňa prijatia rozhodnutia prostredníctvom tohto orgánu. Zainteresovaná verejnosť môže podať sťažnosť proti tomuto rozhodnutiu v lehote 15 dní odo dňa jeho zverejnenia v prostriedkoch verejného informovania, prostredníctvom tohto orgánu.

• OZNAMY •

SPOMIENKA na

SMUTNÁ SPOMIENKA na

MÁRIU KAŇOVÚ

ZUZANU CEROVSKÚ

rod. Lomenovú 1944 – 2010 – 2015 z Báčskeho Petrovca

30. 6. 2010 – 30. 6. 2015 z Báčskeho Petrovca

Život plynie ďalej, ale spomienka na Teba je stále prítomná medzi nami.

Tvoji synovia Jaroslav a Ľudovít

Mestská správa pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad na základe článku 29 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04 a 36/09) zverejňuje OZNÁMENIE o schválení rozhodnutia, že je potrebný odhad vplyvov a o určovaní rozsahu a obsahu o odhade vplyvov na životné prostredie projektu základnej rozhlasovej stanice mobilnej telefónie NS Stanoja Stanojevića Nositeľ projektu TELENOR, s. s r. o., Nový Belehrad, Omladinskih brigada 90, podal tomuto orgánu žiadosť o rozhodovanie o potrebe odhadu vplyvov na životné prostredie projektu základnej stanice mobilnej telefónie NS Stanoja Stanojevića, Ul. Stanoja Stanojevića 5, Nový Sad, na katastrálnej parcele č. 729/32, k. o. Nový Sad IV, Mesto Nový Sad. Po uskutočnenom postupe Mestská správa pre ochranu životného prostredia dňa 29. júna 2015 schválila rozhodnutie číslo VI-501-581/15, že je potrebný odhad vplyvov na životné prostredie o určovaní rozsahu a obsahu štúdie o odhade vplyvov. S cieľom informovania zainteresovanej verejnosti text rozhodnutia sa zverejňuje v úplnosti: Mestská správa pre ochranu životného prostredia na základe článku 10 odseky 4 a 5 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04 a 36/09), článku 192 odsek 1 Zákona o všeobecnom správnom konaní (Úradné noviny SRJ, č. 33/97 a 31/01 a Úradný vestník RS, č. 30/10) a článkov 11, 34 a 36 Rozhodnutia o mestských správach Mesta Nový Sad (Úradné noviny Mesta Nový Sad, č. 52/08, 55/09, 11/10, 39/10, 60/10 a 69/13) konajúc podľa žiadosti nositeľa projektu Telenor, s. s r. o., Nový Belehrad, Omladinskih brigada 90, o rozhodovanie o potrebe odhadu vplyvov na životné prostredie projektu základnej rozhlasovej stanice mobilnej telefónie NS Stanoja Stanojevića, schvaľuje ROZHODNUTIE 1. Určuje sa, že pre projekt základnej stanice mobilnej telefónie NS Stanoja Stanojevića, Ul. Stanoja Stanojevića 5, Nový Sad, na katastrálnej parcele č. 729/32, k. o. Nový Sad IV, Mesto Nový Sad, nositeľa projektu TELENOR, s. s r. o., Nový Belehrad, Omladinskih brigada 90 (v ďalšom texte: nositeľ projektu) odhad vplyvov na životné prostredie je potrebný. 2. Stanovuje sa, že nositeľ projektu Štúdiu o odhade vplyvov na životné prostredie projektu základnej stanice mobilnej telefónie NS Stanoja Stanojevića, Ul. Stanoja Stanojevića 5, Nový Sad, na katastrálnej parcele číslo 729/32, k. o. Nový Sad IV, Mesto Nový Sad, v zmysle rozsahu a obsahu vypracuje v súlade s článkom 17 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie a Pravidlami o obsahu štúdie o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, číslo 69/05). ZDÔVODNENIE Nositeľ projektu TELENOR, s. s r. o., Nový Belehrad, Omladinskih brigada 90, podal tomuto orgánu riadnu žiadosť o rozhodovanie o potrebe odhadu vplyvov na životné prostredie projektu základnej stanice mobilnej telefónie NS Stanoja Stanojevića, Ul. Stanoja Stanojevića 5, Nový Sad, na katastrálnej parcele č. 729/32, k. o. Nový Sad IV, Mesto Nový Sad. Projektom sa predpokladá postavenie trojúsekovej anténovej sústavy, ktorú budú tvoriť tri antény (pre každý úsek jedna), a to pre prvý a druhý úsek po jedna anténa Huawei ATR451709 pre obidve rozhlasové sústavy (GSM 900 a UMTS) a pre tretí úsek jedna anténa Huawei ATR451606 pre oberozhlasové sústavy (GSM 900 a UMTS). Azimuty antén pre sústavy GSM 900 a UMTS sú 20 º (úsek 1), 150 º (úsek 2) a 270 º (úsek 3). Konfigurácia vysielača základnej stanice pre sústavu GSM 900 je 2 + 2 + 2 a pre sústavu UMTS je 3 + 3 + 3. V súlade so Zákonom o odhade vplyvov na životné prostredie s podanou žiadosťou je verejnosť oboznámená prostredníctvom oznamovania v prostriedkoch verejného informovania a MS Bystrica. V lehote stanovenej zákonom neboli doručené mienky zainteresovaných orgánov, organizácií a verejnosti. Ako vyplýva z článku 144 Zákona o plánovaní a výstavbe (Úradný vestník RS č. 72/09, 81/09, 64/10 – Rozhodnutie US, 24/11, 121/12, 42/13 – Rozhodnutie US, 50/13 – Rozhodnutie US, 98/13 –Rozhodnutie US, 132/14 a 145/14), ktorým je stanovený osobitný druh objektov, pre ktoré nie je potrebné zabezpečiť akt kompetentného orgánu pre výstavbu, čiže akt pre vykonávanie prác, a medzi uvedenými sú aj nosiči antén s anténami na

• OZNAMY •

SAMUELA SPEVÁKA

rod. Máľachovú 13. 4. 1945 – 3. 1. 2015 – 3. 7. 2015 z Báčskeho Petrovca Navždy zostaneš v našich spomienkach.

SPOMIENKA

Tvoji najmilší

Tichú a trvalú spomienku si na ňu zachováva dcéra Jarmila s manželom

jestvujúcich budovách, cestách, infraštruktúre a kontajneroch elektronických komunikácií, štandardné kabinety základných staníc na zodpovedajúcich nosičoch, ako aj mienky Ministerstva pre životné prostredie, baníctvo a územné plánovanie č. 353-02-01676/2011-02 z 12. júla 2011, nositeľ projektu nie je povinný podať výpis z urbanistického plánu alebo schválený urbanistický projekt, čiže akt o urbanistických podmienkach, ktorý nie je starší ako rok, taktiež ani ideové riešenie alebo ideový projekt, čiže výpis z ideového projektu. S uvedenou žiadosťou nositeľ projektu priložil zmluvu o prenájme uzavretú medzi obytnou budovou v Novom Sade, Ul. Stanoja Stanojevića 5, a Telenor, s. s r. o., Belehrad, Omladinskih brigada 90, pre lokalitu NS Stanoja Stanojevića, informáciu o lokalite parcely číslo 729/32, k. o. Nový Sad IV, vydanú zo strany Mestskej správy pre urbanizmus a stavebnícke práce Mesta Nový Sad, číslo: V-353-174/15 zo 4. mája 2015, odborné zhodnotenie zaťaženia životného prostredia v lokálnej zóne základnej stanice mobilnej telefónie NS Stanoja Stanojevića, číslo správy: 1803/15-50 MK a odborné zhodnotenie zaťaženia životného prostredia v lokálnej zóne základnej stanice mobilnej telefónie NS Stanoja Stanojevića ZMENY, číslo správy: 1803/15-50 MK/I, ktoré vypracovalo akreditované Laboratórium Inštitútu Vatrogas z Nového Sadu. Základná rozhlasová stanica mobilnej telefónie NS Stanoja Stanojevića má celkovú efektívnu vyžiarenú silu 348 W po úseku pre prvý a druhý úsek a 480 W pre tretí úsek, pre sústavy GSM 900 a UMTS celková efektívna vyžiarená sila je 1473 W po úseku pre prvý a druhý úsek a 1507 W pre tretí úsek. Po rozoberaní žiadosti nositeľa projektu a údajov o predmetovej lokalite, charakteristikách a odhade možných vplyvov uvedeného projektu na životné prostredie a berúc do ohľadu, že predmetová základná rozhlasová stanica má efektívnu vyžiarenú silu väčšiu ako 250 W a môže mať významný vplyv na životné prostredie – bod 12 podbod 13 Telekomunikačné objekty mobilnej telefónie (základnej rozhlasovej stanice), Listiny II Vyhlášky o určovaní Listiny projektov, pre ktoré je odhad vplyvov záväzný, a Listiny projektov, pre ktoré sa odhad vplyvov na životné prostredie môže žiadať (Úradný vestník RS, číslo 114/08), tento orgán v súlade s článkom 10 odsek 4 Zákona o odhade vplyvov rozhodol, že je potrebný odhad vplyvov. Článkom 10 odsek 5 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie predpísané je, že rozhodnutím, ktorým sa potvrdzuje, že je potrebný odhad vplyvov projektu na životné prostredie, splnomocnený orgán môže určiť aj rozsah, aj obsah štúdie o odhade vplyvov, čo je v tomto prípade aj vykonané. Okrem rozoberania intenzity vplyvov (vyjadrenej efektívnou vyžiarenou silou zariadenia) splnomocnený orgán v konkrétnom prípade rozobral aj trvanie vplyvov – základná stanica predstavuje kontinuálny prameň žiarenia. Uplatňujúc princípy prevencie a opatrenia (článok 9 odsek 1 podbod 2 Zákona o ochrane životného prostredia, Úradný vestník RS, č. 135/04, 36/09, 36/09 – iný zákon, 72/09 – iný zákon a 43/11 – Rozhodnutie US), ktorým sa žiada, že každá aktivita musí byť plánovaná a realizovaná spôsobom tak, že medziiným predstavuje najmenšie riziko po ľudské zdravie, štúdiou treba dokázať, že pre predmetový projekt bude uplatnená najlepšia dostupná technológia, technika a vybavenie. Berúc do ohľadu vopred spomenuté a predovšetkým špecifickosť lokality (husto osídlená obytná štvrť), nevyhnutné je vypracovať dokument, ktorým sa analyzuje a hodnotí kvalita činiteľov životného prostredia na určenom priestore, vzájomný vplyv jestvujúcich a plánovaných aktivít a určujú sa podmienky a opatrenia na znemožnenie, zmenšenie a odstraňovanie škodlivých vplyvov na životné prostredie, ako aj opatrenia v prípade nehôd, a zabezpečiť sledovanie vplyvov prameňa vyžarovania, a to sa výlučne môže zabezpečiť Štúdiou o odhade vplyvov na životné prostredie, ktorú by mal vypracovať multidisciplinárny odborný tím. Na základe uvedeného rozhodnuté je ako v dispozícii. Poučenie o opravnom prostriedku: Proti tomuto rozhodnutiu sa môže podať sťažnosť Pokrajinskému sekretariátu pre urbanizmus, stavebníctvo a ochranu životného prostredia v lehote 15 dní odo dňa prijatia rozhodnutia prostredníctvom tohto orgánu. Zainteresovaná verejnosť môže podať sťažnosť proti tomuto rozhodnutiu v lehote 15 dní odo dňa jeho zverejnenia v prostriedkoch verejného informovania, prostredníctvom tohto orgánu.

27 /4654/ 4. 7. 2015

Oznamy SMUTNÁ ROZLÚČKA

s milovaným, dobrým a starostlivým manželom, ockom a starkým

VLADIMÍROM VANEKOM 24. 3. 1931 – 23. 6. 2015 zo Starej Pazovy

Ďakujem Ti za všetku lásku, dobrotu a starostlivosť, ktorú si mi daroval. Ďakujem aj pánovi farárovi Igorovi Feldymu za peknú kázeň, pánovi kantorovi a ženskej speváckej skupine za výber a spev pesničiek a všetkým tým, ktorí môjho zosnulého manžela prišli vyprevadiť na poslednú cestu. Zarmútená manželka Vierka s rodinou Mestská správa pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad na základe článku 20 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04 a 36/09) zverejňuje OZNÁMENIE o verejnom nahliadnutí, verejnej prezentácii a verejnej rozprave o štúdii o odhade vplyvov na životné prostredie projektu Nositeľ projektu Telekom Srbija, a. s., Takovská 2, Belehrad, podal žiadosť o poskytovanie súhlasu k Štúdii o odhade vplyvov na životné prostredie projektu základnej stanice mobilnej telefónie NS-Bulevar cara Lazara-NS03, NSX03, NSU03, NSL03, Bulvár cára Lazara č. 81, Nový Sad, na katastrálnej parcele číslo 3931/26, k. o. Nový Sad II, Mesto Nový Sad. Údaje a dokumentáciu zo žiadosti nositeľa projektu možno dostať k nahliadnutiu v miestnostiach Mestskej správy pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad, Rumenačka 110, Nový Sad, v pracovné dni od 10.00 do 15.00 h, do 27. júla 2015. V súlade s článkom 6 Pravidiel o postupe verejného nahliadnutia, prezentácie a verejnej rozpravy o štúdii o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 69/05) zainteresované orgány, organizácie a verejnosť počas trvania verejného nahliadnutia môžu podať pripomienky a mienky k štúdii o odhade vplyvov v písanej forme Mestskej správe pre ochranu životného prostredia. Verejná rozprava a prezentácia sa uskutočnia 28. júla 2015 v miestnostiach Mestskej správy pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad, Rumenačka 110, Nový Sad, o 11.00 h. Mestská správa pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad na základe článku 10 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04 a 36/09) zverejňuje OZNÁMENIE o podanej žiadosti o rozhodovanie o potrebe odhadu vplyvov na životné prostredie projektu Nositeľ projektu Telekom Srbija, a. s., Takovská 2, Belehrad, podal žiadosť o rozhodovanie o potrebe odhadu vplyvov na životné prostredie projektu základnej stanice mobilnej telefónie NS-Almaška crkva-NSU168, NSL168, Ul. almaška č. 13, Nový Sad, na katastrálnej parcele číslo 8721, k. o. Nový Sad I, Mesto Nový Sad. Údaje a dokumentáciu zo žiadosti nositeľa projektu možno dostať k nahliadnutiu v miestnostiach Mestskej správy pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad, Rumenačka 110, Nový Sad, v pracovné dni od 10.00 do 15.00 h. Všetci záujemcovia v lehote 10 dní odo dňa zverejnenia tohto oznámenia môžu svoju mienku v písanej forme doručiť na adresu Mestskej správy pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad. Mestská správa pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad na základe článku 10 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04 a 36/09) zverejňuje OZNÁMENIE o podanej žiadosti o rozhodovanie o potrebe odhadu vplyvov na životné prostredie projektu Nositeľ projektu Radoslav Bjekić z Báčskeho Jarku, Ul. Marka Oreškovića 19, podal žiadosť o rozhodovanie o potrebe odhadu vplyvov na životné prostredie projektu Výstavba objektov komplexu hydinovej farmy (objekt pre nosnice, silo na umiestnenie pripravenej potravy pre nosnice, miešiareň, tri

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

SMÚTOČNÉ OZNÁMENIE

S hlbokým zármutkom oznamujeme, že náš milovaný a dobrý manžel, ocko a starký

VLADIMÍR VANEK

zomrel po kratšej a ťažkej chorobe dňa 23. júna 2015 vo svojom 85. roku života. Pochovaný bol 24. júna 2015 na staropazovskom cintoríne.

Na jeho lásku, dobrotu a starostlivosť nikdy nezabudneme a v našich srdciach si spomienku na neho zachovávať budeme. Manželka Vierka, dcéra Vesna s manželom Martinom a vnukovia Boris a Ivan s manželkami

SMUTNÁ SPOMIENKA

Dňa 3. júla 2015 uplynuli 4 roky, čo ma opustila moja milá matka

ANNA BERACKÁ 18. 6. 1936 – 3. 7. 2011 – 3. 7. 2015 z Vojlovice

Štvrtý rok už uplynul, mamko, bez Teba. Ešte stále mám nádej, že Ťa uvidím, že sa vrátiš z mesta z roboty, alebo z trhu, alebo z obchodu. Nemôžem zabudnúť na Tvoju usmiatu tvár a Tvoje usilovné ruky, ktoré pre všetkých robili a všetkým pomáhali. Život je ozaj krutý. Odpočívaj mi v pokoji, tam, kde mi s Tebou odpočíva aj môj apko. Nikdy na Vás nezabudnem a stále budete v mojom zranenom, boľavom srdci. Navždy zarmútený Váš syn Mirko silá pre kukuricu, silo pre sóju, krytá sýpka, elevátorová šachta a objekt pre poľnohospodársku mechanizáciu výšky prízemie), Ul. međunarodni put č. 310 b, na katastrálnej parcele číslo 2135, k. o. Čenej, Mesto Nový Sad. Údaje a dokumentáciu zo žiadosti nositeľa projektu možno dostať k nahliadnutiu v miestnostiach Mestskej správy pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad, Rumenačka 110, Nový Sad, v pracovné dni od 10.00 do 15.00 h. Všetci záujemcovia v lehote 10 dní odo dňa zverejnenia tohto oznámenia môžu svoju mienku v písanej forme doručiť na adresu Mestskej správy pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad.

• OZNAMY •

SMUTNÁ ROZLÚČKA

s milovaným bratom a ujom

SPOMIENKA

na zosnulých rodičov

SPOMIENKA

So smútkom v srdci si pripomíname 5. výročie, keď nás navždy opustil náš drahý

VLADIMÍROM VANEKOM 24. 3. 1931 – 23. 6. 2015 zo Starej Pazovy

MICHAL NAĎ

SAMUELA MARTINKA

1937 – 2012 – 2015 Život bez Teba bude smutný, ale pekné spomienky na Tvoju lásku a dobrotu navždy zostanú v našich srdciach. Sestra Miroslava s manželom Acom a synom Brankom s rodinou

SPOMIENKA

ANNA KRASKOVÁ

1946 – 2008 – 2015 z Kovačice

MÁRIU MARTINKOVÚ

1933 – 2000 – 2015

z Kysáča Ten večný pokoj Vám prajeme a spomienku na Vás si navždy zachováme. S láskou si na Vás spomínajú: dcéra Anna Agarská a syn Michal s rodinami

SPOMIENKA

SMUTNÁ SPOMIENKA

Dňa 5. júla 2015 uplynú 3 smutné roky, čo nás opustila naša dobrá mama a mamica

ZUZANA FUNTÍKOVÁ

rod. Šranková 1938 – 2012 – 2015 z Kysáča

More lásky si so sebou vzal, hory bolesti zanechal, prázdno je tam, kde znel Tvoj hlas, spomienka na Teba zostáva v nás. S láskou si na neho spomínajú: manželka Zuzana a dcéra Elena Šranková s rodinou

SPOMIENKA

Dňa 5. júla 2015 uplynie 10 rokov, čo nie je s nami ocko a starý otec

ONDREJ BARTOŠ

17. 10. 1919 – 5. 7. 2005 – 5. 7. 2015 z Kulpína

PhMr. ONDREJ TÝR

1995 – 2015 Trvalú spomienku si zachovávajú Marta, Igor a Peter s rodinou

Čas plynie, smútok zostáva, a na Teba si vždy spomína priateľka Zuzana Kardelisová s manželom Jožkom a deťmi s rodinami z Kysáča

5. 2. 1934 – 3. 7. 2010 – 2015 z Kysáča

Na Tvoju dobrotu a lásku si s úctou spomínajú a nezabúdajú synovia Ondrej a Samuel s rodinou

SMUTNÁ SPOMIENKA

Dňa 4. júla 2015 je tomu 6 rokov, čo nás navždy opustil náš manžel a otec

JÁN CINKOTSKÝ

1956 – 2009 – 2015 z Báčskeho Petrovca

SPOMIENKA

Pri príležitosti 50. výročia ukončenia Základnej školy Nestora Žučného v Laliti spomíname si na svojich zosnulých učiteľov a spolužiakov:

ŠTEFANA VALENTA – Michalovho JAROSLAVA TURČANA DRAGANA TATOMIROVA ŽIVOJINA POPOVIĆA JÁNA ŽIAKA PAVLA ĎURČIANSKEHO KATARÍNU PRERADOVOVÚ ANNU PUCOVSKÚ-PONIČANOVÚ BOŽENU TURČANOVÚ-PINTÍROVÚ Generácia ôsmakov 1964/65

Stále si Ťa uchovávame v našich srdciach a spomienkach. Dcéra Miluška s rodinou

• OZNAMY •

Na Teba si zachovávame tichú a trvalú spomienku. Tvoji: manželka a synovia

hlasludu.info www.hl.rs 27 /4654/ 4. 7. 2015

RTV Panoráma TELEVÍZIA VOJVODINA 2 Piatok 3. júla 19.30 Zostrih 5. časti tohtoročného Folklórneho festivalu Tancuj, tancuj... v Hložanoch 20.00 Dobrý večer, Vojvodina – kolážová relácia, TV Týždeň 21.00 Spektrum Nedeľa 5. júla 11.00 Dúhovka 11.30 Vysielanie pre penzistov Pondelok – sobota 18.00 Denník REPRÍZY Sobota 4. júla 2.00 Repríza piatkových vysielaní 10.00 Repríza piatkových vysielaní Piatok 10. júla 16.45 Repríza nedeľných vysielaní Sobota 11. júla 5.30 Repríza nedeľných vysielaní TV Týždeň ponúkne príspevky z oberačky višieň v Jánošíku, o dielňach Kancelárie pre mladých v Petrovci, z narodenín kysáčskeho stolára, ktorý vyrába stoličky pre novorodeniatka. Nebude chýbať ani príspevok z poľnohospodárstva a iné aktuality z našich prostredí. Vysielanie pre penzistov prinesie príspevky o donácii zdravotníckych pomôcok pre osoby s invaliditou v Báčskopetrovskej obci, z výtvarného tábora pri Dunaji v Hložanoch, z váľania mája v Petrovci a podujatia Čaro višieň v Silbaši.

www.hl.rs

RÁDIO NOVÝ SAD 3 Predpoludňajší program Každý pracovný deň 8.00 – 10.00 Sobota 8.00 Správy, predpoludňajší program 8.30 Envirosféra 9.00 Správy Týždeň Nedeľa 8.00 Správy 8.05 Vysielanie pre dedinu 9.05 Pohľady k výšinám 9.30 Vysielanie pre deti Popoludňajší program 15.00 Správy Rádiošport (pondelok) Kronika našich osád (utorok) Hudobné vysielanie Inteen (streda) Súzvuky (štvrtok) Z každého rožka troška (piatok) Kaleidoskop (sobota) Hudobné relácie (nedeľa) 17.00 Rozhlasové noviny Vejár hudobných vysielaní Nočný program 23.00 Hudobné relácie (utorok) 23.00 Rozhlasová hra, hudobné relácie (sobota)

TV PETROVEC

TV OBCE KOVAČICA

Pondelok – sobota 18.25 Začiatok vysielania 18.30 Zahraničný denník 18.50 Hit dňa, Moľa / Klenoty, Citáty 19.00 Zvon, spravodajská relácia 19.15 Kreslený film 19.50 Hit dňa, Reklamy 20.00 Filmy: Piatok 3. júla – Kúzelná opatrovateľka Sobota 4. júla – Constantine Pondelok 6. júla – Unesená Utorok 7. júla – Surfistka Streda 8. júla – Vabank Štvrtok 9. júla – Sabotáž 21.45 Hit dňa, Moľa / Klenoty, Citáty, Reklamy, Zvon 23.00 Záver vysielania

Klenotnica (nedeľa, utorok, piatok) 16.00 – 18.00

Nedeľa 5. júla 18.30 Hit dňa, Reklamy, zostrih Molí 19.00 Zvon, prehľad udalostí týždňa 20.00 Kolážová relácia Nedeľa s vami: Výber z výročného koncertu KOS Jednota 22.00 Film: Iron Man 24.00 Záver vysielania Každý pondelok 20.15 Hudobný mix Každý piatok 18.15 Výber z programu TV Kovačica Každú sobotu 18.15 Výber z programu TV Pančevo

TV STARÁ PAZOVA Utorok – sobota 17.00 Správy 22.00 Správy Nedeľa 13.00 S vami a pre vás S vami a pre vás je kolážové vysielanie, ktoré obsahuje aktuality zo staropazovského prostredia, ale aj z iných slovenských prostredí. V rámci hodinového vysielania je aj náboženská časť pod názvom Hrad prepevný. Repríza v pondelok a stredu o 14.00, resp. o 22.05.

Informačno-politický týždenník

O začiatku žatvy v Sústave Petrovec informoval vedúci Kooperácie Miroslav Marinkov

Nedeľa 5. júla 16.00 Kronika týždňa Slovo na týždeň Veľká akcia dobrovoľného darcovstva krvi v Kovačici Zo zasadnutia Výboru pre informovanie NRSNM Utorok 7. júla 16.00 Výstava obrazov Zuzany Chalupovej v Novom Sade Dôchodcovia z Kovačickej obce budú dovolenkovať pri mori Čo nového v našom spoločenskom živote? Piatok 10. júla 16.00 Slovenský film: Červené víno Čo nového v našom chotári? Výber z programu TV Petrovec

RÁDIO KOVAČICA Na modrej vlne – každý pracovný deň 15.05 Správy z regiónu 15.30 Stalo sa na dnešný deň 16.00 Správy z Kovačickej obce 16.10 Hlas ľudu ponúka (každý piatok) 16.20 Kalendárium 16.25 Udalosti dňa 16.55 Citáty do vrecka 17.00 Šport, Medicína, Školstvo, Poľnohospodárstvo, Kultúra 17.15 Zaujímavosti zo sveta 17.30 Humor 18.00 Správy z Kovačickej obce 18.10 Zaujímavosti zo sveta 18.15 Šport, Medicína, Školstvo, Poľnohospodárstvo, Kultúra 18.20 Citáty do vrecka 18.40 Poézia • RTV PANORÁMA •

KRÍŽOVKA ČÍSLO 27 RÁDIO STARÁ PAZOVA Utorok – piatok 18.00 Servis Na dnešný deň Meniny 18.15 Volíme melódiu dňa 18.30 Aktuality z obce a iných osád Poučky zo slovenčiny (streda) 19.00 Denník, informatívne vysielanie 19.15 Hudba 19.30 Oznamy, hudba a reklamy 20.00 Z nášho uhla, udalosti a ľudia Náboženské vysielanie Živé vody (streda) Tematické vysielanie Z minulosti (štvrtok) Sobota 15.00 Servis Na dnešný deň Meniny, Reklamy 16.00 Správy 16.05 Zvončeky, detské vysielanie 16.30 Oznamy a drobné oznamy 17.00 Volíme melódiu týždňa, resp. mesiaca, hudba a reklamy 18.05 Repríza štvrtkovej relácie Z nášho uhla 19.00 Nová relácia Aktuality z Vojvodiny, na spoločnej vlne rozhlasové stanice Báč, Báčsky Petrovec, Kysáč, Kovačica a Stará Pazova 19.30 Oznamy, drobné oznamy a z našich osád 20.00 Aktuality z mesta, repríza utorkovej relácie Z nášho uhla Nedeľa 7.00 Servis Na dnešný deň Meniny 7.30 Oznamy, hudba a reklamy 8.00 Správy 8.05 Hudba, servis 8.30 Slovo nášho Boha, náboženské vysielanie 9.00 Správy 9.05 Hudba a aktuality 9.30 Oznamy, hudba a reklamy

NOVOSADSKÁ TELEVÍZIA Každý pracovný deň 15.15 Objektív v slovenskej reči

• RTV PANORÁMA •

RÁDIO PETROVEC Utorok – piatok 10.40 Hit dňa 14.00 Dozvuky Sobota 10.00 Aktuality z Vojvodiny Nedeľa 10.00 Retrospektíva týždňa

V tajničke je meno a priezvisko slovenského vedca, literárneho teoretika, historika a kritika (1925 – 1992). autorka: ANNA BIČIA- špajza ROVÁ

srbský

2. časť mazľavá

nomád

Slovenská hudba každý deň 5.00 – 15.00. stane sa Svetová hudba každý deň 15.00 – 5.00. belším

romb obedovňa Ján Čajak

dvojkolesové vozidlo na toto miesto

skutočne

Nedeľa 5. júla 7.30 Repríza relácie Dobrý deň Streda 8. júla 19.30 Dobrý deň, kolážová relácia

TV VOJVODINY program vysiela na nasledujúcich kanáloch: pre územie Nového Sadu na 48., pre územie Subotice na 40. a pre územie Vršca na 39. Program v slovenskej reči sa vysiela na Druhom programe RÁDIO NOVÝ SAD Program v slovenskej reči sa vysiela na vlnovej dĺžke 100 a 107.1 MHz TV PETROVEC Program sa vysiela na kanáli 55; www.tvpetrovec.com; RÁDIO PETROVEC Program sa vysiela na vlnovej dĺžke 91.4 MHz TELEVÍZIA OBCE KOVAČICA Program sa vysiela na kanáli 52 RÁDIO OBCE KOVAČICA Program sa vysiela na vlnovej dĺžke 93,2 MHz RÁDIO STARÁ PAZOVA Program v slovenskej reči sa vysiela na vlnovej dĺžke 91.5 MHz TV STARÁ PAZOVA Program v slovenskej reči sa vysiela prostedníctvom lokálneho káblového operátora na kanáli 60 TELEVÍZIA PANČEVO Program sa vysiela na kanáli 39 NOVOSADSKÁ TELEVÍZIA Program sa vysiela na kanáli 60

rovnaké samohl.

klesá na zem tak 1. časť tajničky evanjelium (skr.)

eukalyptus AS HL DU ubytovanie ĽU v prírode výrobky na kúpu a predaj vpíšte ÁV hlboký muž. hlas mazľavá kvapalina

kabát zo šiat

riečna ryba

vpíšte RNN

TELEVÍZIA PANČEVO

dlhá

oznamovalo tajn. kvapalina obmena zápor samohl. hostinský

lacný (prísl.) elektrický (skr.) otec

mníšske rúcho rad hier v tenise

citoslovce smiechu vpíšte JO

uhlík Eva Longoria

onen volt

točilo sa

ROZLÚŠTENIE KRÍŽOVKY ČÍSLO 26 VODOROVNE: pozmetal, oplakala, R, Ar, ten, optika, O, brána, av, ii, Am, ak, Lea, AP, A, oplatil, reval, P, laba, kl, svorne, e, da, ihrať TAJNIČKA: ZLATÁ BRÁNA

Správne rozlúštenie KRÍŽOVKY 24 z čísla 24 Hlasu ľudu z 13. júna 2015 bolo: ANDREJ MYJAVEC. Odmenu – knižné vydanie z produkcie NVU Hlas ľudu za správne rozlúštenie uvedenej krížovky získala: ANNA BAĎUROVÁ, Ul. grobljanska č. 20, 26 000 PANČEVO. BLAHOŽELÁME. Správne rozlúštenia aj naďalej zasielajte DO 5 DNÍ ODO DŇA VYDANIA NAŠICH NOVÍN na adresu: NVU Hlas ľudu, Bulvár oslobodenia 81/V, poštový priečinok 234, 21 000 Nový Sad, PRE KRÍŽOVKU, alebo mailom na adresu: obsustova@hl.rs

27 /4654/ 4. 7. 2015

Šport PADINA CUP 2015

Prehliadka futbalových talentov Ján Bokor

posledný júnový víkend v Padine prebiehala svojrázna prehliadka futbalových talentov. Futbalová škola Doliny uhostila svojich rovesníkov z iných prostredí a umožnila im na veľmi krásne upravenom padinskom štadióne, aby ukázali to, čo sa doteraz naučili. Tretí Padina cup 2015 trval dva dni. Najmladších futbalistov na dvoch ihriskách z tribúny podporovali prevažne rodičia a starí rodičia. Bol to krásny futbalový sviatok na povestnej padinskej doline. Hŕbu detí, ktorá sa zoskupila v Padine, tvorili najmladší futbalisti z Vršca, Pančeva, Vojlovice, Belehradu, Zvečky pri Obrenovci, Glogonja, Kačareva, Zreňanina a domáci Padinčania.

Spoločne pred objektívom: mužstvá FŠ Dolina, generácie 2004 a 2006, tentoraz získali druhé miesta

Finalisti mužstiev Bečkerek – Dolina (generácia 2004) podali najkvalitnejší výkon

takže 3. miesto patrí FK Jedinstvo Kačarevo. V generácii 2005 druhé miesto obsadil FK Dinamo Pančevo a tretia bola padinská FŠ Dolina. O deň neskoršie súťažili ročníky futbalistov 2004 a 2006. Deti narodené roku 2004 ukázali najviac futbalových vedomostí. Poradie sa nevedelo do posledného hvizdu rozhodcov. Dobrú náladu nepokazil ani dážď, ktorý začal padať počas finálového zápasu. Titul víťaza sa zaslúžene dostal do rúk FŠ Bečkerek Zreňanin. Dolina sa musela uspokojiť so striebrom a bronz získalo mužstvo

funović (2005), obaja z FŠ Stenli-Vojvodina, Uroš Markovski (2004) z FŠ Bečkerek a Michael Šimák (2006), člen domácej Doliny. Sošky pre najlepšieho strelca si odniesli: Novak Čučak (2002), člen Jedinstva Kačarevo, Mateja Počuča (2005) z pančevského

Najviac odmien pre FŠ Stenli-Vojvodina Glogonj

Záber zo zápasu Dolina – Vršac United

Najlepší hráč najmladšej generácie 2006: Michael Šimák (Dolina Padina)

www.hl.rs

V sobotu 27. júna 2015 na trávniku hrali generácie 2002 a 2005. V oboch kategóriách dominovali hráči FŠ Stenli-Vojvodina z Glogonja a získali prvé miesta. Medzi chlapcami narodenými roku 2002 druhé miesto získala FŠ Miku Antića z Pančeva. V boji o bronz Dolina podobne ako aj vlani zápas prehrala po inkasovanom góle v poslednej minúte,

Informačno-politický týždenník

FŠ Balon-dor z Belehradu. V najmladšej skupine (ročník 2006) poradie bolo takéto: 1. FŠ Stenli-Vojvodina Glogonj, 2. FŠ Dolina Padina, 3. FK Mladosť Vojlovica. Okrem prvých troch mužstiev na turnaji v každej kategórii organizátori odmenili aj najlepších jednotlivcov. Sošky pre najlepších hráčov získali: Aleksej Petrović (2002) a Veljko Tri-

Dinama, Vanja Vlahović (2004), člen FK United Vršac, a Mateja Stoiljković (2006) z FŠ Stenli-Vojvodina. Odmeny za najlepšieho brankára získali: Danijel Janić (2002), Marko Mitevski (2005) a Nemanja Stojanović (2006), všetci traja z FŠ Stenli-Vojvodina, Milovan Inđić (2004), člen FŠ Balon-dor. O hladký priebeh turnaja sa okrem domácich trénerov Ivana Miháleka a Dejana Kováča postarali i rodičia domácich hráčov, ktorí hosťom zabezpečili všetko to, čo im bolo potrebné. Pekne sa vyjadriac o pohostinnosti domácich, mladí futbalisti sa na rozlúčku pozdravili: Dovidenia o rok! • ŠPORT •

MLADÍ PETROVSKÍ FUTBALISTI ZNOVA V CHORVÁTSKEJ ISTRII

Nevyhrali nad nikým Samuel Medveď

ak ako pred rokom, časť Futbalovej školy FK Mladosť (chlapci narodení v rokoch 2001 a 2002) pobudla v dňoch 18. – 25 . júna 2015 v chorvátskej Istrii, v mestečku Fažana, neďaleko Puly. Na druhom turnaji Giuseppe Biasuzzi Brioni Cup, na ktorom súťažili celky v niekoľkých vekových skupinách, Petrovčania nemohli odísť so staršou skupinou pionierov, keďže títo v tom čase mali skúšky z malej maturity a mladší chlapci zapadli do ťažkej skupiny. V nej nemohli zaznamenať lepšie výsledky, lebo hrali so staršími celkami, a tak prehrali všetkých päť zápasov: s NK Istra 1961 0 : 4, NK Rijeka 0 : 1, NK Koper 0 : 1, NK Veli vrh 0 : 1 a s domácou me-

novkyňou 0 : 2. Treba povedať, že prvé celky NK Istra 1961, NK Rijeka hrajú v Prvej chorvátskej lige, NK Koper je v Slovinsku tiež prvoligové mužstvo. Zo Srbska sa okrem Petrovčanov na tomto turnaji zúčastnila aj belehradská Crvena zvezda, ktorá v kategórii pionierov, s ktorou hrali i Petrovčania, zvíťazila, keď po kopaní jedenástok porazila slovinský Koper. Na tomto medzinárodnom turnaji hralo 86 celkov. Uvádzame, že okrem renomovaných domácich mužstiev; záhrebského Dinama a splitského Hajduka, boli Rakúšania z Viedne, Maribor, Koper, ľubľanský Slovan, Domžale zo Slovinska, talianska Brescia a ešte známejší AC Milano. Treba povedať, že petrovským chlapcom a ich vedúcim tento

Mužstvo Mladosti počas slávnostného otvorenia turnaja v chorvátskej Fažane

pobyt v Chorvátsku veľa znamenal, ibaže sa im pri odchode na večeru prihodila nepríjemná udalosť, keď im zo zaparkovaného kombibusu neznámi okrádači odniesli pár cenných vecí. Zmizli notebook, potápačská kamera, niekoľko mobilných telefónov, ako aj určitá suma peňazí... Našťastie cestovné preukazy boli u vedúceho výpravy, trénera Darka Laćarka. S touto

nepríjemnou udalosťou oboznámili políciu, ktorá vykonala patričné úkony. O tomto sa tiež dozvedel aj veľvyslanec Srbska v Záhrebe, ktorý ponúkol pomoc. Hostitelia v čele s pánom Nikšom Ristićom na konci urobili pekné gesto, keď Petrovčanom umožnili, aby bezplatne ešte jednu noc prenocovali a podali im potom i raňajky. Foto: z internetu

FUTBALOVÝ TURNAJ V PIVNICI

Zvíťazili Paľkovi chlapci Ján Šuster

a ihrisku Slávie v Pivnici 20. júna 2015 prebiehal futbalový turnaj kohútikov (generácia 2005), na ktorom hralo sedem mužstiev, keďže hráči silbašskej Našej hviezdy nepricestovali. Mužstvá zaradené so skupiny A dosiahli tieto výsledky: Kriváň Selenča – ČSK Pivara Čelarevo 0 : 7, Kriváň – Slávia 0 : 4, ČSK Pivara – Slávia 1 : 0. V skupine

Najlepší hráč: Marek Stracinský (Mladosť)

Najlepší: mužstvo Mladosti s trénerom Pavlom Spevákom

Najlepší strelec: Vuk Grujić (Slávia) • ŠPORT •

B mužstvá hrali takto: Mladosť Petrovec – Krila Krajine Báčska Palanka 3 : 0, Tvrđava Báč – Budućnost Savino Selo 0 : 1, Tvrđava – Mladosť 0 : 1, Mladosť – Budućnost 0 : 1. V semifinále zverenci trénera Pavla Speváka vďaka gólu Stracinského porazili tím ČSK Pivara 1 : 0 a Budućnost bola lepšia od hostiteľskej Slávie 3 : 0. Dva góly dal Nađ a tretí pridal Bubalo. V boji o tretie miesto domáca

Slávia a ČSK Pivara remizovali 1 : 1, a po penaltovom rozstrele (1 : 3) Čelarevčania mohli oslavovať tretie miesto. Vo finále petrovská Mladosť premohla Budućnost 2 : 0, strelci boli Lekaj a Stracinský, a tak získala najväčší pohár na turnaji. Najlepším hráčom turnaja bol Marek Stracinský (Mladosť), najlepší brankár jeho klubový kolega Róbert Dudáš, kým najviac gólov vsietil Vuk Grujić (Slávia).

Najlepší brankár: Róbert Dudáš (Mladosť)

Podpredseda FK Slávia Daniel Blatnický všetkým účastníkom turnaja odovzdal diplomy a trom najlepším aj poháre.

27 /4654/ 4. 7. 2015

Šport STAROPAZOVČANIA S NOVÝM VEDENÍM A NÁDEJOU

Predseda je Milić Stojaković Matej Bzovský

ako orgán klubu, ktorý mnohé kolektívy edzi milovníknepoznajú, sa ocitol mi futbalu sa v článku 33 štatútu s veľkou poFK Jednota. Uskuzornosťou očakávala točnil sa druhýkrát, mimoriadna a volebveríme, že i posledný ná schôdza zhromažraz. Prvý usporiadali denia Jednoty. Žiaľ, možno oprávnene, opravdiví fanúšikovia lebo šlo o zmenu Pazovčanov, ktorých je vtedajšieho „belehináč čoraz menej, neradského vedenia“, mali príležitosť sledov ktorom nebol ani vať to, čo sa dialo pred jeden Staropazovvoľbou novej Správnej čan. rady. Po jedinečnom Bez ohľadu na túto a nezvyčajnom snenepríjemnú predome, na ktorom bolo Horúci gaštan v rukách: Milić hru schôdze zhrolen málo priaznivcov Stojaković, nový predseda maždenia Jednoty, Jednoty, ešte menej Jednoty predsa horko-ťažko bývalých futbalistov, zvolili nové vedenie. potvrdili listinu 25 členov zhromaždenia Pred návrhom osoby na predsedu chýJednoty, z ktorých sa len dvanásti zúčast- bal totiž jeden člen zhromaždenia na nili na tejto významnej schôdzi. Snem zabezpečenie kvóra. Na zasadnutí sa

ocitol Svetozar Simić, známy pazovský hoteliér, ktorého presvedčili, že ho bývalá správa klubu kooptovala do zhromaždenia Jednoty, čo aj jeho prekvapilo! Tak zabezpečili trinásteho člena, aby sa nemuselo všetko opakovať, a to by znamenalo nepotrebnú stratu času. Za nového predsedu FK Jednota zvolili známeho podnikateľa a futbalového nadšenca Milića Stojakovića-Miću. Jeho najbližší spolupracovníci sú Đorđe Bulat, Svetozar Simić, Živko Jovanović, Ján Kiš, Svetislav Subotić, Milan Latas, Dragan Đurić a Dragoljub Bonđić. Do funkcie predsedu zhromaždenia FK Jednota zvolili Michala Baláža, doterajšieho predsedu Správnej rady Jednoty a jeho zástupcom je Jaroslav Baláž. „Šport, najmä futbal mi je pri srdci, je mojou veľkou záľubou. To je práve hlavná príčina, že som sa ochotne prijal vykonávať túto zodpovednú funkciu,“ povedal nám po schôdzi tento skromný futbalový pracovník M. Stojaković.

MIMORIADNE VALNÉ ZHROMAŽDENIE FK SLÁVIA

Zasadali slávisti: realisti, bez nenávisti Ján Špringeľ

ovačičania budú nasledujúcu sezónu hrať v Banátskej lige, rozhodli na valnom zhromaždení 26. júna málopočetní prítomní. Do Banátskej ligy postúpil aj druhý Polet Izbište. Informácia, ktorá kolovala nielen Kovačicou, že predovšetkým pre finančné problémy vedenie klubu ponúkne inému klubu z Prvej juhobanátskej ligy súťažiť miesto Slávie vo vyššej lige, bola pravdivá. Vojvodina ako tretia a BAK ako štvrtý mali ponuku hrať miesto Slávie v Banátskej lige. Napokon po rokovaniach tak s funkcionármi v Obci Kovačica, ako aj s vedením v Miestnom spoločenstve Kovačica, predseda Slávie Stanislav Suchánek spolu so svojimi najbližšími spolupracovníkmi sa rozhodol najmenej ešte jednu sezónu viesť kolektív z osady insity. Jednoznačná je mienka, že ide o veľký úspech, ktorý sa tomuto družstvu nepodarilo dosiahnuť „ani v lepších časoch“ a štvrtá štátna futbalová úro-

www.hl.rs

veň je práve pre tradíciu a renomé kovačického futbalu. Osemnásť bodov náskoku po osemnástom kole nad druhým tímom v čele peletónu bolo začiatkom jari možno aj Prestup k susedom: skvelý stredopoliar a strelec európsky rekord. Bojan Petković (modrý dres) Spoločne (lokálni funkcionári a vedenie klubu) členského a klubovými výhodami po zaslali listy súkromným firmám a štát- peňažnom príspevku robia superligové nym podnikom pôsobiacim na území kolektívy. V Banátskej lige budú drahší aj hlavne mestečka o peňažnú, prípadne inú pomoc. Odpoveď by mala prísť už rozhodcovia: orientačne o 10-tisíc v týchto dňoch. Predseda Suchánek dinárov viac budú na každom zápase na mimoriadnej schôdzi oboznámil stáť delegát a rozhodcovia. Cieľ je prítomných, že zaslal 50 pozvánok na na konci sezóny byť v prvej polovici slávistickú poradu. Prítomní boli pät- najlepších celkov. O futbalový dorast násti. Na trojhodinovom zhromaždení a ešte mladšie kategórie v klube sa bolo slov aj o prípadnom členskom v budúcich rokoch treba starať viac, v klube. Padol i návrh, aby sa na webo- prisvedčil predseda klubu so zúčastnevých stránkach pozrelo, ako to s výškou nými na schôdzi. Bude to čoraz ťažšie,

Informačno-politický týždenník

„Verím, že mi spolupracovníci pomôžu postaviť klub na zdravé a pevné základy, roboty bude skutočne veľa. Predovšetkým treba zlepšiť infraštruktúru, podľa možností vybudovať nové miestnosti a šatne. Či budeme mať prostriedky na túto investíciu, uvidíme. Musíme lepšie zorganizovať Futbalovú školu Jednoty, lebo v prvej jedenástke posledne hral iba jeden Staropazovčan. Bez podpory a výdatnej pomoci lokálnej samosprávy a sponzorov obávam sa, že sa mi žiadosti na ceste k prerodu klubu nesplnia. Rozmýšľame aj o prípadnom postupe do vyššej súťaže, lebo si naše mesto zasluhuje člena vo vyššej lige od pokrajinského stupňa. Posily potrebujeme, ale len kvalitných hráčov a nie iba tých, ktorí sa sami ponúknu.“ Jednota s prípravami začne 6. júla 2015. Medzi priateľské zápasy si naplánovali aj stretnutie s tradičnými športovými priateľmi, Mladosťou v Báčskom Petrovci počas Slovenských národných slávností, keď si sily zmerajú aj veteráni dvoch klubov. Z mužstva Jednoty zatiaľ odišli Đorđe Šuša, Goran Lukić a Strahinja Furtula. Je to príliš veľká strata, lebo títo hráči boli oporou mužstva. S príchodom posíl zatiaľ treba počkať. keďže hŕstka ôsmakov odchádza do stredných škôl od jesene na Slovensko, niektorí si zase volia okrem kovačického gymnázia i stredné odborné školy v Zreňanine a Pančeve a k tomu i celkový počet žiakov na všetkých základných školách územia Obce Kovačica klesá. Slávia onedlho začne s prípravami na nasledujúcu sezónu. Začiatkom augusta FZO Kovačica – Opovo naplánoval aj pohárové zápasy. Sily by si pred štartom v Banátskej lige (prvé kolo sa zohrá asi 15. a 16. augusta 2015) slávisti mali zmerať aj so silnejšími klubmi z okolia. Na programe je aj už tradičné priateľské skríženie zbraní medzi Dolinou a Sláviou, prvýkrát v dejinách ako susedov súperiacich v srbskej a vojvodinskej lige. Výborný stredopoliar s presnými prihrávkami a strelec gólov z voľných a pokutových kopov Bojan Petković po niekoľkých sezónach v Slávii prestúpil do susednej Vojvodiny Crepaja. Na Slovensku budú v jesennej časti sezóny 2015/16 hrať futbal bývalí slávisti Bíreš, Jaroslav Čerňoš a Strakúšek (a aj ďalší Kovačičania Bakoš a Hýl). Prestúpiť do iného klubu bude umožnené aj Vukajlovićovi a Miloševićovi. Prestupové obdobie trvá do konca augusta a v drese belasých sa už v úvodnom kole zjavia v prvom mužstve aj nové tváre. Začiatkom júla najmladší slávisti cestujú na medzinárodný turnaj do Poľska. • ŠPORT •

TRETIA FAZULIÁDA FK KRIVÁŇ V SELENČI

Vesna pretromfla všetkých kuchárov Juraj Pucovský

a štadióne Kriváňa v Selenči aj minulú sobotu 27. júna 2015 bolo rušno. Ihrisko bolo prázdne, futbalistov sme tam nevideli, iba striekačky „napájali“ vodou smädnú trávu. Množstvo sveta, hádam 150 ľudí, sa zišlo na priestore pred starými šatňami. Presne o 18. hodine sa počul hrkot kotlíkov, všade rozvoniavalo údené mäso, klobása, suchá slanina, mladá cibuľa... Kuchári rozložili oheň, dym tlačiaci sa do očí a nosa dal na vedomie aj tým, ktorí sa dovtedy nedovtípili, čo sa tam deje, že začala 3. Fazuliáda FK Kriváň.

Čas plynul v rozhovore a dobrej nálade účastníkov fazuliády, ku ktorej prispeli tak pohárik dobrého nápoja, ako i hudba selenčského Leopold bendu. Po odbití 21. hodiny k slovu sa dostala komisia, ktorá mala za úlohu určiť kvalitu uvarenej fazule (chuť, farba, hustota, ako je uvarené mäso...). Dvoch členov navrhol FK Kriváň, kým ďalších troch určili žrebom z radov súťažiacich družstiev. Fazuľu z osemnástich kotlíkov hodnotili Jozef Vadina, Ján Švec, Ján Tŕpka, Andrej Sabo a Ján Rybársky. Traja pozorovatelia boli Vesna Krížová, Ján Záborský a Jaroslav Berédi. Kým komisia hodnotila

Jaroslav Sklabinský varil fazuľu v hlinenom hrnci, ktorý Srbi volajú grne

fazuľu z každého súťažiaceho kotlíka, účastníci zábavy čas trávili v ochutnávaní tohto nášho tradičného, Najlepšie uvarili: zľava Ján Tŕpka národného jedla. Keď aj posledné (2. miesto), Vesna Krížová (1. miesto) body spočítali, všetci členovia komia Ján Vala (3. miesto) sie spolu vyšli pred zabávajúcich sa Selenčanov a ich hostí, aby potom výsledky zverejnil podpredseda FK Kriváň Michal Poliak. Podľa mienky a rozhodnutia komisie najchutnejšiu fazuľu, do ktorej pridala len údené rebierka, slaninu, zeleninu a koreniny, uvarila jediná kuchárka na súťaži Vesna Krížová z družstva Eros In. Na druhom mieste zakotvil Džambo klub (kuchár Ján Tŕpka) a tretí bol celok Fuky 2 (varechu držal v rukách Ján Vala-Janez). Všetky tri družstvá ako Víťazke Vesne pomáhal odmenu dostali kotlíky a výrobky bratranec Jaroslav Slovan-progresu. Cena za fair play Celé tri hodiny sa sedemnásti ku(zmrzlina selenčského zmrzlinára chári a jedna kuchárka šikovne zvŕJasera Abduljiho) sa dostala najprv tali okolo kotlíkov, v ktorých sa varila do rúk, a potom aj do úst členov fazuľa,„posilnená“ všelijakými mäso- Fazuľa z veľkého kotla, ktorú uvaril Michal Nosál-Mitík, družstva Zvepar, pre ktoré varil Ján bola pre kriváňovcov a na predaj vými výrobkami. Krížov. Iba občas niekto Tretia Fazuliáda FK z členov družstva Kriváň 2015 potrvala vstal spoza stola, do včasných nedeľných aby hodil suché hodín. Tých najvytrvadrevo na oheň, lejších, aby zostali pri pokrútil kotlík, príhudbe, neodradilo ani padne varechou chladnejšie nočné počapomiešal jeho sie a ani občasné popŕobsah, aby jedlo chanie drobného letnéneprihorelo. Pri ho dažďa. Fazuliáda bola konci varenia viazároveň pekný darček cerí začreli lyžicou, FK Kriváň k oslavám 257. aby ochutnali to, výročia Selenče, ktoré sa čo neskoršie budú konajú v dňoch tohto jesť. víkendu. Žreb členov hodnotiacej komisie Členovia komisie hodnotia vzorky fazule • ŠPORT •

27 /4654/ 4. 7. 2015

Šport

yzerá to také jednoduché. Naši športovci odcestujú na najväčšie a najvýznamnejšie súťaže v Európe a vo svete, stanú sa šampiónmi, získajú medaily a vrátia sa domov. Potom je to už vari samozrejmosťou: športoví hrdinovia a hrdinky vystúpia na ten chýrečný balkón na budove Zhromaždenia Belehradu, aby spolu s tisíckami oduševnených fanúšikov oslávili najväčšie športové úspechy. Začiatkom leta, v júni 2015, na spomenutom balkóne bola najväčšia tlačenica. Doslova tak. Najprv sa tam svojim zbožňovateľom ukázali mladí futbalisti Srbska (vo veku do dvadsať rokov), ktorí pod vedením šéftrénera Veljka Paunovića a po triumfe nad Brazíliou získali titul majstra sveta. Tento veľký úspech mladých futbalistov na Novom Zélande je najlepšie zadosťučinenie za neúspechy, ktoré nám v kvalifikácii pre EURO 2016 vo Francúzsku pripravili seniori a výber hráčov do 21 rokov v Česku, ktorému sa nepodarilo získať ani vízum na Olympijské hry v brazílskom Riu de Janeiro. Prvý večer končiaceho sa týždňa miesto na balkóne patrilo basketbalistkám Srbska. Viac než zaslúžene, veď sú majsterky Európy, keďže vo finále v maďarskej Budapešti premohli Francúzky 76 : 68. Tento triumf zverenkýň šéftrénerky Mariny Maljkovićovej je najväčší úspech

v dejinách, lebo naše basketbalistky neboli najlepšie na starom kontinente ani vtedy, kým sme žili vo veľkej, jednotnej Juhoslávii. Úspech je tým väčší, lebo si vďaka tomuto triumfu zabezpečili vízum na účasť na Olympiáde v Brazílii. K tomu je Ana Dabovićová vyhlásená za najlepšiu hráčku Eurobasketu pre dámy 2015. Nič nie je nové, keď povieme, že trénerku Maljkovićovú, sestry Dabovićové, Petrovićovú, Jovanovićovú, Milovanovićovú, Američanku v tričku Srbska Danielle Pageovú a ostatné hrdinky z Budapešti s eufóriou privítali tisícky našich občanov, nielen športových fanúšikov. Vodní pólisti Srbska sú druhý športový kolektív, ktorý si vybojoval cestu do olympijského Ria. Podarilo sa im to iba o hodinu neskoršie po triumfe našich basketbalistiek na Majstrovstvách Európy. Zverenci šéftrénera Dejana Savića vo finále Svetovej ligy v talianskom meste Bergamo premohli Chorvátsko 9 : 6 a Dušana Mandića vyhlásili za najlepšieho hráča. Je to siedmy triumf Srbska ako samostatnej krajiny v tejto súťaži, tretí zaradom za posledné tri roky! Napriek ťažkej situácii v našich špičkových kluboch vodní pólisti dokazujú, že od nich môžeme očakávať nové úspechy. Veď aj mladý výber Srbska (hráči narodení roku 1998) triumfoval na Európskych hrách v azerbajdžanskom Baku. Keď sme už pri prvých Európskych hrách v Baku, treba povedať, že tam naši športovci získali vcelku 15 medailí (8 zlatých, 4 strieborné, 3 bronzové) a v generálnom umiestnení obsadili 12. miesto. Vďaka úspechu basketbalistiek, vodných pólistov, strelcov a ostatných, Srbsko má zaistenú účasť už najmenej štyridsiatich športovcov na Olympiáde v Riu de Janeiro. Pre takú malú krajinu, ktorá sa zmieta v nemalých finančných, hospodárskych, spoločenských a sociálnych neduhoch, aj toto je veľký úspech. Presvedčení sme, že iste bude ešte väčší!

KOVAČICKÍ GYMNAZISTI V KEMPE BEZ HRANÍC 2015 V KANJIŽI

MEDZINÁRODNÝ TURNAJ KU DŇU SELENČE

VĎAKA ÚSPECHOM ŠPORTOVCOV SRBSKA

Tlačenica na balkóne Juraj Pucovský

Pekné zážitky Anička Chalupová

dňoch 24. až 27. júna 2015 prebiehal Kemp bez hraníc Kanjiža 2015. V projekte Pokrajinského sekretariátu pre vzdelávanie, správu, predpisy a národnostné spoločenstvá, ktorý podporilo aj Centrum pre mladých Anna a Bastian v Kanjiži, účasť mali žiaci ôsmich stredných škôl vo Vojvodine a medzi nimi aj desiati žiaci Gymnázia Mihajla Pupina v Kovačici. Na kempe sa zúčastnili gymnazisti Zuzana Sucháneková, Darja Đorđevićová, Kristína Bešková, Stefana Nemogová, Martina Čížiková, Želko Garafiát, Michal Imro, Mihajlo Vanović, Marijan

Bančov a Nikola Nestorov, v čele s profesorkou telesnej výchovy Tatianou Brtkovou. Cieľom kempu bolo upriamiť pozornosť žiakov na afirmáciu pozitívnych hodnôt multikultúrnosti, ako i propagovať spolužitie rozličných spoločenstiev na území AP Vojvodiny. Okrem rozličných športových hier v sprievodnom programe usporiadali aj tvorivé dielne, ktorých cieľom bolo nadviazanie priateľstiev a nových známostí, prekonávanie etnických predsudkov a silnenie medzinárodných vzťahov. Organizátori na záver štvordňového podujatia účastníkom udelili uznania a diplomy.

Aj Kriváň oslavuje J. Pucovský

utbalový klub Kriváň usporiada v dňoch 4. a 5. júla 2015 v rámci osláv 257 rokov Selenče medzinárodný turnaj, na ktorom sa zúčastnia Mladost Futbalisti Kriváňa (žlté dresy) uvítajú Malý Báč, Naša hostí z Česka hviezda Silbaš, SK Moutnice z rovnomennej obce o 16. hodine a druhý o 18. hodine neďaleko Brna v Českej republike na ihrisku Kriváňa. Porazené celky a domáci futbalisti. budú hrať v nedeľu o 16. hodine Žrebom určia semifinálové páry. o tretie miesto a finále si diváci budú Prvý zápas je na programe 4. júla môcť pozrieť od 18. hodiny.

OTVORENÉ STOLNOTENISOVÉ MAJSTROVSTVÁ ŠABAC 2015

Pavel Turan – bronz

S. Medveď

V Kovačickí gymnazisti si z kempu v Kanjiži priniesli domov krásne zážitky a spomienky

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

nedeľu 28. júna 2015 sa petrovskí stolní tenisti Pavel Turan, Pavel Bažík, Ľudovít Kaňa a Samuel Sýkora zúčastnili na Otvorených stolnotenisových majstrovstvách Šabac 2015. Bol to silný turnaj, na ktorom súťažilo 130 stolných tenistov zo Srbska, Chorvátska, Bosny a Hercegoviny, Slovinska a Slovenska.

Z petrovských účastníkov Pavel Bažík sa prebojoval medzi ôsmich hráčov, Samuel Sýkora vo vekovej kategórii nad 60 rokov nemal veľa šťastia, Ľudovít Kaňa tiež nedosiahol významnejší úspech. Najviac dosiahol Pavel Turan, ktorý vo svojej vekovej kategórii získal bronz. Prvý bol Bečejčan Glavaški a druhý Dragaš zo Slovenska, ináč pôvodom z Vukováru. • ŠPORT •

Víťazné mužstvo FŠ Petrika z Nového Sadu

Druhí na turnaji: futbalisti Budućnosti z dediny Savino Selo

MEDZINÁRODNÝ FUTBALOVÝ TURNAJ V PIVNICI

Petrika je najlepší Ján Šuster

odobne ako v minulom roku, vedenie pivnického FK Slávia v sobotu 27. júna 2015 zorganizovalo medzinárodný futbalový turnaj pionierov (ročník 2003). V skupine A celky dosiahli tieto výsledky: Rusín Ruský Kerestúr – Mladosť Petrovec 0 : 0, Zenit Bijeljina (BaH) – Slávia Pivnica 1 : 0, Rusín – Zenit 0 : 1, Slávia – Mladosť 1 : 1, Rusín – Slávia 2 : 2, Zenit – Mladosť 0 : 0. Tabuľka: 1. Zenit 7 bodov, 2. Mladosť 3, 3. Slávia 2, 4. Rusín 2 body. Výsledky skupiny B: Stari grad Báčska Palanka – Fruškogorac Ilok (Chorvátsko) 1 : 3, Budućnost Savino Selo – FŠ Petrika Nový Sad 0 : 1, Stari grad – FŠ Petrika 0 : 4, Budućnost – Fruškogorac 5 : 1, FŠ Petrika – Fruškogorac 1 : 0, Stari grad – Budućnost 0 : 2. Tabuľka: 1. FŠ Petrika 9 bodov, 2. Budućnost 6, 3.

Fruškogorac 3, 4. Stari grad bez bodov. Semifinálové zápasy: Zenit – Budućnost 0 : 2, FŠ Petrika – Mladosť 9 : 0. V boji o tretie miesto na turnaji sa stretli Zenit a Mladosť. Po nerozhodnom výsledku 1 : 1 v kopaní penált presnejší boli Petrovčania, vyhrali 3 : 1 a obsadili tretie miesto. Hráči FŠ Petrika boli vo finále presvedčivejší od rovesníkov Budućnosti 3 : 0 a zaslúžene triumfovali v Pivnici. Všetci účastníci turnaja dostali diplomy a tri najlepšie celky aj poháre, ktoré im odovzdal predseda FK Slávia Zlatko Valihora. Najlepším brankárom turnaja je Savo Zekić (Budućnost), najlepší hráč je Aleksandar Gajinov (FŠ Petrika) a najlepší strelec Nikola Đokić (FŠ Petrika). Rozhodcovia boli Uroš Hornjak z Gajdobry a Srđan Batez z Mladenova. Zápasy na turnaji sledoval pekný počet divákov, medzi ktorými bolo aj hodne detí.

Najlepší hráč: Aleksandar Gajinov (FŠ Petrika)

Vsietil najviac gólov: Nikola Đokić (FŠ Petrika)

• ŠPORT • Petrovská Mladosť po kopaní penált obsadila tretie miesto

27 /4654/ 4.na 7.turnaji 2015 Savo Zekić úspešne Najlepší brankár chytil túto loptu na ﬁnálovom zápase

Jedno z najstarších mužstiev v päťdesiatych rokoch Všetky selekcie VK Mladosť Petrovec (2015)

NAŠE ŠPORTOVÉ KOLEKTÍVY

Volejbalový klub Mladosť Petrovec

Dobré blokovanie súpera (2012)

Druholigové mužstvo Mladosti (1968)

Volejbal má v Petrovci dlhodobú tradíciu. Podľa údajov z monografie Petrovec 1745 – 1995 a slov predsedu VK Mladosť Jána Brnu volejbal sa hrával už roku 1928. Začiatky tohto športu sú priamo späté s činnosťou Slovenského gymnázia a jeho profesorov telesnej výchovy, ktorí roky boli jadrom volejbalu v Petrovci. Spôsob hrania sa, ako i pravidlá menili: od rekreačného prehadzovania lopty ponad sieť, po účasť v súťažiach. Volejbal hrávali aj dievčence, aj chlapci, a tak je tomu aj dnes. V Petrovci roku 1961 založili Volejbalový klub Mladosť. Pod týmto menom klub pôsobí až dodnes. Medzníkové a významnejšie roky petrovského volejbalu sú: roku 1963 dorastenci obsadili prvé miesto v Srbsku a druhé miesto na majstrovstvách Juhoslávie, roku 1967 klub postúpil do republikového stupňa súťaže – Srbskej ligy. O rok neskoršie (1968) Mladosť bola majstrom Srbskej ligy a postúpila do Druhej zväzovej ligy. Roku 1969 založili ženské volejbalové družstvo. Činnosť mužského volejbalu obnovili roku 1977, po prestávke muži znovu začali súťažiť roku 1998 a dievčence roku 2007. Dievčatá roku 2013 postúpili do Druhej ligy Srbska. V súčasnosti sa VK Mladosť snaží byť moderne organizovaný kolektív, jeho oporou sú domáci hráči, ktorých si klub školí vo vlastnej volejbalovej škole. S tréningami začínajú deti už vo veku sedem rokov. S hráčkami a hráčmi pracujú štyria odborní tréneri. Náležitá pozornosť sa venúva marketingu a popularizácii volejbalu prostredníctvom kvalitných turnajov a hraním medzinárodných zápasov. VK Mladosť sa môže pochváliť, že v Petrovci uhostil kluby a reprezentácie, ktoré iné väčšie prostredia mali možnosť pozerať iba v televízii. Jaroslav Čiep Foto: autor a z archívu VK Mladosť

Od roku 1985 volejbal v telocvični základnej školy; VK Mladosť (1986)

Prvé mužstvo Mladosti (2000)

Po oživení dievčenského volejbalu (2007)

Talenty vyrastali na gymnáziu (60. roky)

Deň volejbalu: kombinovaný zápas dievčat a mužov (2012)

Dlhé roky sa zápasy hrali v gymnaziálnej telocvični (1981)

Prvé mužstvo Mladosti (2013)