Hlas 27 2017 by NVU Hlas ľudu

Deň višní v Jánošíku Ján Triaška Báčsky Petrovec

ISSN 0018-2869

Informačno-politický týždenník ROČNÍK 74 | 8. 7. 2017 | CENA 50 DIN.

www.hlasludu.info www.hl.rs

ČÍSLO

/4758/

Z obsahu

4 TÝŽDEŇ 4 Nastavovanie zrkadiel 5 Kvórum nebolo 6 Vojvodina – líder v rodovej rovnosti?

9 SLOVENSKO 9 Lesy a roviny na Detve

10 ĽUDIA A UDALOSTI 14 Prvá jalovica do Čačku

8. 7. 2017 | 27 /4758/

Uzávierka čísla: 5. 7. 2017

Pri príležitosti Medzinárodného dňa družstevníctva 1. júla na belehradskom Námestí republiky sa deň predtým konal 1. veľtrh družstevníctva. Otvoril ho minister bez kresla poverený vidieckym rozvojom Milan Krkobabić (na snímke). (s. 13 ) O. Filip

17 Ochrana na prvom mieste 19 Včelári v hlavnej úlohe

22 DETSKÝ KÚTIK 22 Rozprávka

23 POĽNOHOSPODÁRSKE ROZHĽADY 23 Intervenčný výkup pšenice skôr symbolický 23 Na domácom trhu stúpla cena sóje 24 Aplikácia listových hnojív počas vegetácie

31 KULTÚRA 32 Ja toto musím hrať! 33 Systém nadovšetko

Tradičný Cyrilo-metodský program v Báčskom Petrovci, už 18. v poradí, zorganizovali v nedeľu 2. júla v petrovskom evanjelickom kostole spoločnými silami MOMS Petrovec a miestny evanjelický cirkevný zbor. (s. 31) J. Čiep

34 Gitariáda Vojvodiny – -iáda, akú potrebujeme

38 OZNAMY 44 RTV PANORÁMA

46 ŠPORT 48 V jeseni prím, na jar slabšie – a predsa postup 49 Pivničania musia byť spokojní 51 Medzi nami ako doma Autorka titulnej fotografie: Jasmina Pániková

Selenča v nedeľu 2. júla oslávila 259. narodeniny (1758 – 2017). V ústrednom programe osláv, ktorý bol v sieni Domu kultúry, okrem domácich účastníkov vystúpili aj hostia z Vranova nad Topľou zo Slovenska. Selenčania si týmto programom zároveň pripomenuli 120 rokov od narodenia spisovateľa Jána Čajaka ml. (s. 11) J. Berédi-Ďuky

Editoriál

Národnostná zrada

ZAKLADATEĽ: NÁRODNOSTNÁ RADA SLOVENSKEJ NÁRODNOSTNEJ MENŠINY VYCHÁDZA TÝŽDENNE, V SOBOTU VYDÁVA NOVINOVO-VYDAVATEĽSKÁ USTANOVIZEŇ HLAS ĽUDU V NOVOM SADE PRVÉ ČÍSLO VYŠLO 19. OKTÓBRA 1944 V BÁČSKOM PETROVCI OD ROKU 1967 VYCHÁDZA V NOVOM SADE ROKU 1967 PREZIDENT REPUBLIKY VYZNAMENAL HLAS ĽUDU RADOM BRATSTVA A JEDNOTY SO STRIEBORNÝM VENCOM Riaditeľ NVU Hlas ľudu: Samuel Žiak Zodpovedná redaktorka: Vladimíra Dorčová-Valtnerová Zástupkyňa zodpovednej redaktorky: Anna Francistyová Redakcia: Juraj Bartoš, Danuška Berediová, Jaroslav Čiep, Oto Filip, Katarína Gažová, Vladimír Hudec, Anička Chalupová, Stevan Lenhart, Anna Lešťanová, Jasmina Pániková, Juraj Pucovský, Ľubica Sýkorová, Elena Šranková Technický redaktor: Miroslav Dobroňovský Jazyková redaktorka: Anna Horvátová Lektorka: Mária Domoniová Adresa redakcie: Bulvár oslobodenia 81/V, 21 000 Nový Sad, poštový priečinok 234 www.hl.rs E-mail: nvu@hl.rs nvuhlasludu@hl.rs inzercia@hl.rs Telefóny redakcie: 021/47 20 840 063/47 20 84 Telefax: 021/47 20 844 Dopisovateľstvo v Petrovci: 021/22 80 042 Dopisovateľstvo v Kovačici: 013/662 565 Dopisovateľstvo v Starej Pazove: 022/317 505 Tlačí:

neuskutočnenej schôdzi píše náš spolupracovník na inom mieste. Pripomíname, že sme priestor, ktorý zaberá tento úvodník, pôvodne mienili využiť na celkom inú, podstatne príjemnejššiu tému. Mienime, že v daných okolnostiach, bez ohľadu na číhajúce scylly a charybdy, netreba nastoknúť si pštrosiu hlavu a tváriť sa, ako keby nič. Tobôž nie niečo, najjemnejšie povedané, ošemetné, keď nie práve nebezpečné. V denníku TV Vojvodina po slovensky (pondelok 3. júla) člen NRSNM, pokrajinský poslanec a predák politickej strany Slováci vpred! Pavel Surový vyhlásil: „Slováci si zaslúžili lepších ľudí, ktorí by ich viedli, a toto je dôkaz, že tá podpora pani Makanovej je na jedenástich členoch, čiže Národnostná rada nevie pracovať, nevie sa pohnúť a myslíme si, že treba, aby sme dialógom, nie konfrontáciou, riešili všetky problémy, ktoré sú u Slovákov, peknou komunikáciou so svojím štátom; my sme občania tohto štátu, sme Slováci, sme hrdí Slováci, ale občania srbského štátu.“ Aj vrabce na čoraz rozpálenejších a schátranejších strechách Slovákov, ktorí zatiaľ nezdvihli kotvu a neupŕchli pod Tatry, čvirikajú o tom, že strana Slováci vpred! sa všemožne usiluje o zosadenie „z trónu“ aktuálnej predsedníčky Anny Tomanovej-Makanovej. Jej tretí mandát by mal vypršať koncom roku 2018, avšak koaličný partner vládnucej Srbskej pokrokovej strany má naponáhle. V úvode písomného reagovania na to, čo sa dialo pred schôdzou, ktorá sa nekonala,

Nepríjemná udalosť, v sobotu 1. júla v Lugu, sa akiste v plnom svetle ukáže až po čase. Lepšie povedané po aktuálnom a narastajúcom nečase. Avizovaná 16. schôdza Národnostnej rady slovenskej národnostnej menšiny v Srbsku sa totiž nekonala. Následne skutočnosti, že nebolo kvórum: dostavilo sa len 11 z úhrnne 29 členov rady. podpísanom predsedníčkou NRSNM Annou Tomanovou-Makanovou, sa o. i. napočitujú „nemilé udalost“ vo viacerých slovenských prostrediach. V Kovačici vraj najvyšší zástupcovia obecnej správy a Srbskej pokrokovej strany (SNS) vykonaním nátlakov, príchodom do súkromných domov jednotlivých členov rady, nepretržitými telefonickými výzvami, zastrašovaním a vyhrážkami, že zostanú bez zamestnania, zakazovali členom rady, nielen aby na schôdzu do Lugu odcestovali, ale aj aby žiadali ochranu a prihlásili verbálne nátlaky a hrozby. Podobné metódy, uvádza sa v reagovaní, boli údajne uplatnené aj v Starej Pazove a v Báčskom Petrovci. Pavel Surový sa, píše v liste, údajne pokúsil v Lugu 1. júla vystaviť plagáty namierené proti predsedníčke NRSNM... On sám ale tvrdí, že Makanová-Tomanová jemu v Lugu adresovala oplzlé slová. Vraj ich má nahrané kamerou a sľúbil, že ich čoskoro zverejní. V reagovaní podpísanom Tomanovou-Makanovou (inak členky Demokratickej strany, DS) sa tiež uvádza: „Do práce národnostných rád sa uvádza stranícky boj, politické rivalstvo a predovšetkým snaha SNS, aby všetko bolo, ba dokonca aj národnostné rady, pod jej kontrolou. Lenže, nie je neznáme, že bola to práve ona, ktorá pripustila politiku do NRSNM. Pravdaže spôsobmi podstatne jemnejšími než ich uplatňujú jej aktuálni sokovia. Nuž, kto ako seje, tak (kedy-vtedy) bude žať... Ibaže sa potenciálna národnostná žatva akože v zákulisí a fakticky pred očami úbohej verejnosti mení na národnostnú zradu. Dobre nám tak. Ozaj dobre?

Tlačiareň HL PRINT Báčsky Petrovec Účet NVU Hlas ľudu 160-924115-88 Banca Intesa ISSN 0018-2869 COBISS.SR-ID 16185090

• •

Juraj Bartoš

Čítajte nás aj na www.hl.rs. 27 /4758/ 8. 7. 2017

Týždeň 

InPress

Ana a 18 trpaslíkov Jasmina Pániková

„P

risahám vernosť Republike Srbsko a svojou cťou prisľubujem, že budem uctievať Ústavu a zákony...“ boli slová, ktorými začali prísahu nová premiérka a (staro)noví ministri. Aj keď bola avizovaná ako nová vláda, takmer nič nové v nej nie je. Niektoré persóny sú v nej už ako časť inventára. Predsa sa zjavili aj nové tváre. Až tri! Bolo to aj očakávané, keďže sa zvýšil počet ministerstiev – teraz ich je až 18. Zatiaľ ešte nie je známe, koľko budeme mať štátnych tajomníkov. V minulom zložení sme v 16 ministerstvách mali až 50 tajomníkov. Najviac ich malo Ministerstvo práce, zamestnávania, bojovníckych a sociálnych otázok – až 6. Prirodzene, pre každého Vulina po jeden tajomník. Ozaj ako to bude teraz, keď spomínaný Vulin prebral Ministerstvo obrany. Z ministerstva práce na obranu. Okrem toho, že je verejnosti známy podľa toho, že často preferuje tzv. military štýl, a, pardon, aj podľa toho, že neslúžil v armáde, nie je známe, na základe čoho je práve on tá osoba, ktorá bude mať na starosti našu obranu. Neprešiel ani týždeň od formovania vlády a možno povedať, že premiérka už rozhnevala členov svojej družiny. Jej vyhlásenie pre zahraničnú televíziu Bloomberg, že si medzi Európskou úniou a Ruskom Srbsko zvolí prvú opciu, rozbúrilo naše politické more. Medzi prvými odreagovala ministerka Mihajlovićová, ktorá sa akoby pokúsila zmierniť vlny. Poznamenala, že náš štát smeruje k únii, ale sa nezrieka vzťahov s Ruskom. Zdá sa, že premiérka má jasný cieľ, zatiaľ čo sa časť vlády pridržiava starého pravidla − „sedieť na dvoch stoličkách“. Jedno je isté, premiérka potrebuje dobrý kompas, ktorý ju nechá na proeurópskom kurze.

www.hl.rs

168 HODÍN

Nastavovanie zrkadiel A Oto Filip

už je tu druhý polrok. Prišiel akosi nebadane, v tieni rušných dianí, možno ešte viac vrtochov počasia, celkom vážne upozorňujúcich, že sa klíma rapídne a nenávratne mení na horšie. Srbsko má novú vládu, no je zavčasu hovoriť, čo príchod jej novej kormidelníčky bude prakticky znamenať: jas či ďalšie oblaky. Nový kabinet, počítajúci – okrem premiérky Any Brnabićovej – dvadsaťjeden členov: osemnásť rezortných ministrov, z ktorých sú štyria zároveň aj podpredsedami vlády, ako aj troch ministrov bez kresla, osviežený je troma novými menami. Branko Ružić bude odteraz mať na starosti štátnu správu a lokálnu samosprávu, Goran Trivan ochranu životného prostredia, kým je Nenad Popović, ako minister bez kresla, poverený inováciami. V štvrtkovom hlasovaní vládu podporilo 157, kým sa proti vyjadrilo 55 poslancov. To, čo v obsahu mandatárkinho expozé upútalo dosť veľkú pozornosť, je vyhýbanie sa chúlostivým ekonomickým a spoločenským témam, ako je vláda práva, rovnosť pred zákonom, úplatkárstvo, departizácia, voľba riaditeľov, zrušenie sociálnej funkcie verejných podnikov. Na strane druhej za chvályhodné možno označiť jej plán zvýšiť platy a penzie, o čom dennodenne len počúvame,



zmenšiť dane, zvýšiť investície, reformovať vzdelávanie, digitalizovať Srbsko, podnietiť podnikateľský duch, zvýšiť úroveň zdravotných služieb, redukovať byrokraciu... Veľa slov, dosť málo návrhov konkrétnych opatrení, ako ich realizovať. Zjavné sú i viaceré rozpory, tiež kontradiktorické vyhlásenia. Napríklad ako s menšími daniami dosiahnuť väčšie platy? Prípadne komu v ekonomike veriť: odborníkom alebo politikom. Totiž počas nedávneho prezentovania Kvartálneho (hospodárskeho) monitora č. 48 na Ekonomickej fakulte v Belehrade odznelo konštatovanie, že hospodársky rast Srbska bol v prvom kvartáli medzi najnižšími v Európe. V uplynulých dňoch sme opäť počuli hodnotenie prezidenta Aleksandra Vučića o výborných hospodárskych výsledkoch v prvom polroku, vrátane 33,2 miliardy dinárov suficitu. Jasné je, že ekonomika nie je len suficit, rovnako ako je jasné, že v druhom kvartáli sotva sa dá nahradiť to, o čo sa prišlo v prvom. Ako by filozof povedal, všetko závisí od uhla pohľadu: pre optimistu je pohár vždy dopoly plný, pre pesimistu zase poloprázdny. Na potrebe nastaviť niektorým javom, procesom a problémom reálne zrkadlo trvá i Európska únia, ktorá v pondelok v Bruseli usporiadala neformálne stretnutie prezidenta Srbska Aleksandra Vučića s kosovským

prezidentom Hashimom Thacim. Posledné zo stretnutí na takejto úrovni sa konalo takmer pred pol rokom. Potom nastúpila dlhšia prestávka, spôsobená hlavne neochotou Prištiny, no aj vnútropolitickými pomermi. V Srbsku sa konali prezidentské voľby a neskoršie volila nová vláda, na Kosove sa v júni konali mimoriadne parlamentné voľby, za ktorými ešte stále nie je položená bodka vo forme voľby nového premiéra. A keďže je možností viac a každý z kandidátov na túto funkciu má odlišné názory na vzťahy Prištiny s Belehradom, jasné je, prečo vysoká predstaviteľka Európskej únie pre zahraničnú politiku a bezpečnosť Federica Mogheríniová chcela vlastne zistiť, aké sú šance, prípadne čo by si vyžadovalo pokračovanie dialógu o normalizácii vzťahov Belehradu a Prištiny. Z bruselských rozhovorov vyplynulo prianie dosiahnuť serióznejší a smelší rozhovor o vzťahoch Belehradu a Prištiny. Prezident Vučić sa na nich dožadoval urýchlenia pristúpenia Srbska k EÚ, ako aj stanovenia časového horizontu, v ktorom by sme sa mohli začleniť. V polovici júla by sa mali konať ďalšie rozhovory nášho najvyššieho vedenia s poprednými činiteľmi únie. Už z toho je jasné, že ani toto leto sa žiadna uhorková sezóna pravdepodobne konať nebude. Či už politická alebo ekonomická.

JEDNA OSOBNOSŤ, JEDNA OTÁZKA

SERGEJ TAMAŠ, NÁMESTNÍK POKRAJINSKÉHO TAJOMNÍKA PRE TURIZMUS A HOSPODÁRSTVO

Vizitky pre zajtrajšok Oto Filip − Čo by ste označili za našu vizitku pre budúcnosť v prípade turizmu? − Keď ide o Vojvodinu, kľúčové je dať do siete a pospájať čím viac prioritných turistických oblastí, ako je gastronomický, etno, vínny a iné druhy turizmu. Čiže dať dokopy celú ponuku, prezentovať ju, mať finálny turistický produkt. Ten a všetko, čo Vojvodina má, treba neustále pro-

Informačno-politický týždenník

movať, zviditeľňovať, propagovať. To, čo je veľmi podstatné, je najmä cykloturizmus, Dunaj a Dunajská stratégia, riečny a vôbec nautický turizmus, obrovské bohatstvo, akým je Frušká hora. Na tom všetkom sa náš sekretariát bude aktívne angažovať. Netreba, samozrejme, zabúdať ani na tzv. manifestačný turizmus. Svedectvom jeho významu je údaj, že už státisíce ľudí navštívilo len Exit, zaradený na mapu významných hudobných a turistických dianí nielen

u nás, ale aj v Európe. A sú tu aj stovky podujatí iných. Nemožno prehliadnuť potrebu silnieť i kapacity wellness a spa turizmu. V týchto a vôbec v zdravotnom turizme sú susedné Maďarsko, ako aj napríklad Slovensko, pred nami. Znamená to, že zvýšenú pozornosť upriamime aj na rozvoj a zveľadenie tejto oblasti. • TÝŽDEŇ •

ZASADNUTIE NRSNM V LUGU SA NEKONALO

Kvórum nebolo Miroslav Gašpar

j keď bola plánovaná, 16. schôdza Národnostnej rady slovenskej národnostnej menšiny sa v prvý júlový deň v Lugu neuskutočnila. Dôvodom je, že na zasadnutie prišlo len jedenásť členov Národnostnej rady z úhrnného počtu 29 členov, takže na uskutočnenie zasadnutia nebolo kvóra. Nedostatok potrebného počtu členov na realizáciu zasadnutia konštatovala predsedníčka NRSNM Anna Tomanová-Makanová. Na sobotňajšej schôdzi členovia mali rokovať o schválení rozhodnutia o odstúpení od zmluvy uzavretej medzi NRSNM a Galériou insitného umenia, o schválení

založenia Pamätného domu Martina Jonáša v Kovačici, o schválení rozhodnutia o vymenovaní jeho úradujúceho riaditeľa, o návrhu na členov Správnej a Dozornej rady Pamätného domu Martina Jonáša. Aj o zmenách a doplnkoch Štatútu NVU Hlas ľudu, ako aj o schválení protokolu o spolupráci medzi NVU Hlas ľudu a Slovenským vydavateľským centrom (SVC), o zmenách a doplnkoch štatútu Ústavu pre kultúru vojvodinských Slovákov, o Múzeu vojvodinských Slovákov a plánované boli i ďalšie body rokovacieho programu. Predsedníčka Tomanová-Makanová v súvislosti s nerealizovanou schôdzou povedala, že zasadnutie by nebolo zvolané, keby predtým neexistoval súhlas väčšiny členov NRSNM na jeho zvolanie.

Do Lugu prišlo len málo členov NRSNM

Konštatovala, že prítomných bolo iba jedenásť členov, a preto sa zasadnutie nemohlo začať. Mieni tiež, že sa veľmi rýchlo dozvedia o tom, prečo členovia do Lugu neprišli, o čom následne bude informovaná aj verejnosť. Z druhej strany člen NRSNM Pavel Surový v tomto kontexte

O REALIZÁCII KAPITOL 23 A 24

Konštatujú viditeľný nesúlad Jasmina Pániková

kutočný stav v teréne ohľadom informovania v menšinových jazykoch je odlišný od toho, čo štátne orgány uvádzajú v úradných dokumentoch – odznelo v piatok 30. júna na konferencii Kapitola 23 a 24 – prehľad a odporúčania, ktorú v Nezávislom spolku novinárov Vojvodiny organizovala Vojvodinská iniciatíva pre EÚ. „Počas terénneho výskumu sme si všimli, že národnostné menšiny nemôžu využívať svoje práva v rovnakej miere,“ zdôraznila Snežana Ilićová, výkonná riaditeľka Strediska pre rozvoj civilnej spoločnosti. „Mám na mysli vlašskú národnostnú menšinu, ktorá nemá ani minútku programu vo svojom jazyku, respektíve ani jednu stranu v tlačenom médiu. Albánska menšina má napr. iba online médiá, ktoré žiadnym spôsobom nie sú podporené zo strany štátu. Ku niektorým menšinám sa štát správa príliš macošsky. Kancelária pre ľudské a menšinové práva avizovala • TÝŽDEŇ •

Úlohy stanovené Akčným plánom mali byť zrealizované na 100 %, − mieni Ana Jankovićová-Jovanovićová. kampaň, ktorou by sa mali zviditeľniť národnostné menšiny. Je to za pochvalu, ale jednou kampaňou sa neriešia veci, ktoré si vyžadujú kontinuitu počas rokov,“ povedala Ilićová. Pripomíname, že v rámci Akčného plánu pre Kapitolu 23 náš štát schválil Akčný plán pre uskutočnenie práv národnostných menšín, čím si na seba prebral aj určité záväzky. Jedným zo záväzkov bolo aj formovanie redakcie pre menši-

nové jazyky na Verejnom servise RTS, čiže produkovanie obsahov v srbskom jazyku a ktoré by sa týkali života menšín. So splnením tohto záväzku, ako aj mnohých iných, štát pomerne dosť mešká. Poukázala na to aj Ana Jankovićová-Jovanovićová, právna poradkyňa v YUCOM, ktorá mieni, že by v tejto chvíli úlohy stanovené Akčným plánom mali byť zrealizované na 100 %, a nie 60 − 70 %. „Dôvodom na také meškanie

vyhlásil, že predsedníčku Národnostnej rady Annu Tomanovú-Makanovú nepodporuje väčšina členov, ktorí, podľa jeho slov, neoceňujú pozitívne jej prácu a rokovací program, ktorý bol navrhnutý. Dodal, že by sa problémy u Slovákov mali riešiť dialógom a nie konfrontáciou. môže byť aj to, že niektoré aktivity nie sú vysvetlené v dostatočnej miere, buď sú určené nereálne lehoty na ich realizáciu alebo nie je vyčlenené nadostač prostriedkov. To, čo predstavuje problém, je aj systém označovania realizácie aktivít. Máme také príklady, že štát označil určitú aktivitu ako úplne zrealizovanú a všetci sme svedkami, že tie aktivity nie sú úplne vykonané,“ akcentuje Jankovićová-Jovanovićová. Poukázali aj na meškanie schválenia novej ústavy, ktoré je takisto stanovené Akčný plánom pre Kapitolu 23. Na konferencii vznikli aj určité odporúčania pre menšinové informovanie, ktoré odoslali Ministerstvu kultúry a verejného informovania, ako aj iným relevantným organizáciám. Niektoré z odporúčaní sa vzťahujú na zapojenie všetkých dôležitých aktérov do vypracovania Mediálnej stratégie, na potrebu formulovať novú mediálnu legislatívu v súlade so všetkými medzinárodnými a domácimi aktmi, súvisiacimi s uctievaním práv národnostných menšín a na nutnosť zveľadiť proces súbehového financovania, aby bol v službe občanov a nie vládnucej strany. Foto: Medija centar Vojvodine

27 /4758/ 8. 7. 2017

Týždeň POKRAJINSKÝ TAJOMNÍK MIROSLAV ŠTATKIĆ S VEĽVYSLANKYŇOU SLOVENSKEJ REPUBLIKY V SRBSKU DAGMAR REPČEKOVOU

O možnostiach založenia Kultúrneho centra Slovákov v Novom Sade Danuška Berediová

okrajinský tajomník pre kultúru, verejné informovanie a vzťahy s náboženskými spoločenstvami Miroslav Štatkić v rozhovore s veľvyslankyňou Slovenska v Srbsku Dagmar Repčekovou sa v piatok 30. júna dohodli, že sa preskúmajú možnosti na založenie Kultúrneho centra Slovákov v Novom Sade. S konštatáciou, že je V prvom pláne: veľvyslankyňa Dagmar Repčeková väčšina slovenských in- a pokrajinský tajomník Miroslav Štatkić

štitúcií sústredená v mestách, v ktorých je etnické spoločenstvo Slovákov najpočetnejšie, ako Báčsky Petrovec a Kovačica. Toto centrum by malo byť miesto, na ktorom by sa zoskupili najdôležitejšie kultúrne a mediálne inštitúcie, od Ústavu pre kultúru vojvodinských Slovákov po týždenník v slovenskom jazyku Hlas ľudu. Počas rozhovoru

pokrajinský tajomník Štatkić vyzdvihol, že AP Vojvodina najväčšiu pozornosť venuje zachovaniu kultúry a kultúrneho dedičstva a zlepšovaniu informovania v jazykoch národnostných menšín, ktoré tu žijú a tvoria neoddeliteľnú časť nášho celkového dedičstva v pokrajine. Veľvyslankyňa Repčeková zdôraznila výbornú spoluprácu s APV, o čom svedčí aj celkové postavenie a bezpečnosť slovenskej spoločnosti v pokrajine, ako aj podpora národnostným a kultúrnym inštitúciám vojvodinských Slovákov. Zdroj: http://www.vojvodina.gov.rs

Z VEREJNEJ DEBATY NA NALIEHAVÚ TÉMU

Vojvodina – vedúca v rodovej rovnosti? D. Berediová

nalýzu o stave inštitucionálnych mechanizmov zaoberajúcich sa otázkami rodovej rovnosti na území AP Vojvodiny prezentovali v Nezávislom spolku novinárov v Novom Sade vo štvrtok 29. júna. Zrealizovala ju Akadémia ženského líderstva (AŽL), ktorá aj zorganizovala debatu pod názvom Vojvodina – vedúca v rodovej rovnosti? Cieľom debaty bolo poukázať na dôležitosť zachovania a zlepšenia inštitucionálneho rámca pre rodovú rovnosť na všetkých úrovniach moci, lebo momentálna situácia vôbec nie je posmeľujúca. Na verejnej debate sa zhromaždili predstavitelia a predstaviteľky inštitúcií zo všetkých úrovní moci, zaoberajúci sa témou rodovej rovnosti, expertky, političky, aktivistky, ktoré analyzovali stav a navrhli opatrenia na zlepšenie terajšej situácie. V úvodnej časti hovorili: prof. Dr. Mirjana Pajvačićová (expertka), Gordana Stevanovićová (zástupkyňa Ochrancu občanov) a Danica Todorovová (expertka). Debatu moderovala Marija Srdićová, členka tímu AŽL.

www.hl.rs

AŽL zaslala žiadosť všetkým rodovým mechanizmom na pokrajinskej úrovni – Pokrajinskému sekretariátu pre sociálnu politiku, demografiu a rodovú rovnosť, Pokrajinskému ústavu pre rodovú rovnosť, Pokrajinskému ochrancovi občanov a Výboru pre rodovú rovnosť Zhromaždenia APV, aby doručili informácie, relevantné pre celistvý obraz ich práce počas minulého roka. Mimovládnym organizáciám, ktoré sa zaoberajú touto témou vo Vojvodine, zaslali dotazník, aby zhodnotili prácu každého z pokrajinských rodových mechanizmov. Na základe zoskupených informácií a analýzy, ktorú vykonala AŽL, konštatované je, že momentálna situácia a všimnuté trendy nie sú povzbudivé. Evidentné sú znížené aktivity v oblasti rodovej rovnosti a nedostatok kontinuity v práci týchto dôležitých mechanizmov. U všetkých sú konštatované problémy v práci, nedostatočná využiteľnosť možností, ako aj nedostatok adekvátnych ľudských zdrojov. Ešte niektoré závery sú o tom, že ani po deviatich rokoch od

Informačno-politický týždenník

začiatku implementácie Zákona o rodovej rovnosti niektoré lokálne samosprávy ešte stále nemajú mechanizmy na jeho realizáciu, za čo neexistujú sankcie. Aj o tom, že najvyššie vedenie v lokálnych samosprávach patrí hlavne mužom; čiže nerešpektujú sa kvóty o zastúpení žien v rozhodovacích

orgánoch. Mimovládne organizácie zhodnotili, že práca všetkých mechanizmov klesla v porovnaní s predchádzajúcim obdobím. Na záver účastníčky debaty gratulovali novozvolenej premiérke s očakávaním, že rodová rovnosť bude rozvojovou otázkou Srbska v pôsobení novej vlády.

Iný uhol reality

Nikola Petkov • TÝŽDEŇ •

VÝZVY: VOJVODINA /4/

Identita áno, ale nie ako modrookosť Juraj Bartoš Na súčasný stav a budúcnosť Autonómnej pokrajiny Vojvodiny v kontexte aktuálnych udalostí upriamili pozornosť účastníci druhej verejnej konferencie, členovia novosadského Salónu na Mijićovom sálaši neďaleko Somboru 10. júna. HĽ prináša výňatky z ich prejavov a diskusie.

rámci prvého panelu (Medzi osobnou slobodou a politickou autonómiou) hovoril aj profesor sociológie a kolumnista denníka Danas Aleksej Kišjuhas. Témou jeho príspevku boli Vojvodinské identity vo svetle súčasných sociologických teórií o tzv. kontrole identít. Otázku: Čo je vlastne vojvodinská identita ako kolektívna regionálna kultúrna a spoločenská identita občanov

Aleksej Kišjuhas Vojvodiny, či naskutku existuje, alebo ide iba o nostalgický folklórny a romantický mýtus?, „zdvojnásobil“ ďalšou: Či existuje identita vojvodinskej identity? Poukazujúc na skutočnosť, že rodová a etnická identita sú dnes v prvom pláne záujmu sociológie, zatiaľ čo niekoľko desaťročí to bola triedna identita, pokračoval: „Kto ste vy, kto som ja? Táto otázka sa na prvý pohľad zdá jednoduchá, vskutku obsahuje početné zložitosti. Identita nespočíva iba v tom, čo si sami myslíme, že sme, − individuálne alebo kolektívne − lež závisí aj od toho, ako sa správame v kolektívnych interakciách. To konkrétne znamená, že vojvodinskú identitu nestačí, aby sme zadefinovali iba my, ale aj iní a tí iní ju často definujú stereotypne a negatívne.“ „Podľa teórie identít môžeme rozlišovať dva prvky: prvok odovzdanosti niektorej identite a prvok významu niektorej identity. To sú prvky, ktoré • TÝŽDEŇ •

vyvolávajú city a emócie, ktoré môžu byť pozitívne alebo negatívne. Emócie pôsobia ako silné motivátory pre akciu, a preto, ak chceme budovať vojvodinskú identitu, musíme venovať pozornosť prvkom odovzdanosti a významu tej identity.“ Kišjuhas sa domnieva, že jedinci kreujú isté udalosti, aby potvrdili city, ktoré majú voči sebe a svojim identitám, ako i voči identitám iných; po druhé: ak tie udalosti nekorešpondujú s týmito citmi, ľudia často budú reidentifikovať sami seba a iných; po tretie: identity sú súbory významov, ktoré vyvolávajú emócie.“ Pýtajúc sa o. i. v čom je význam vojvodinskej identity, čo znamená byť Vojvodinčan (znamená to byť autonomáš, či používať germanizmy, počúvať tamburášov, jesť „rinflajš“? a pod.), poukázal najmä na potrebu poznania štandardov vojvodinskej identity, ako i na potrebu mať doznanie o tom, aké sú cudzie percepcie tejto identity: „Vojvodinčania sú pravda, stereotypne, percipovaní ako pomotaní, krotkí, spomalení, akosi homosexuálni; na druhej strane pozitívne stereotypy o Vojvodinčanoch sa týkajú občianskej spoločnosti, etnickej a náboženskej tolerancie, väčšej rozvinutosti...“ V tomto kontexte Kišjuhas uzavrel: „Musíme sa pričiniť, aby občania naskutku pociťovali svoju vojvodinskú identitu ako súčasť seba; ak to nie je prípad, vojvodinská identita zostane sterilný kultúrny artefakt bez emocionálneho obsahu ako pravorukosť, modrookosť, bez významu pre každodenný život. (...) Podľa môjho názoru vojvodinská identita je významná a má zmysel jedine ako inkluzívna a pluralistická identita,

osobitne v období obnovených lokalizmov a tribalizmov, pravdaže − dedičstva juhoslovanských vojen a rozmachu xenofóbie. Vojvodinská identita má zmysel iba ako potenciál pre integráciu a kooperáciu a nie ako nová hranica Momir Samardžić voči iným a voči inému. Má zmysel jedine ako moderná identita, ako centrálnoeurópska a európska identita a nie ako tradičná. (...) Nakoniec v kontexte nadobúdajúceho na sile srbského nacionalizmu vojvodinská identita je i politicky subverzívna, preto, že je antinacionálna a anacionálna. (...) Ľudia vo Vojvodine sa chápu v istej antropologickej a emocionálnej rovine čiastočne i preto, že sú hranice nášho sveta podstatne širšie než hranice nášho vymysleného kmeňa. Spoločné city a kultúrne dedičstvo sú už tu; keď to pochopíme a prijmeme, vojvodinská identita sa stane aj skutočnou spoločenskou skutočnosťou.“ RELÍGIA, DEJINY A JAZYK Ako posledný v rámci prvého panelu vystúpil historik Momir Samardžić. V exkurze do minulosti osvetlil procesy na začiatku konštrukcie i dodnes dominantného tvaru kolektívnej identity, akou je národná identita z 18. a začiatku 19. storočia. Sústredil sa najmä na spôsoby, akými sa vtedy uvažovalo o reforme jazyka, čiže na to, čo dnes nazývame národnými jazykmi: „Podstatný segment modernizačných procesov na priestore Habsburgskej monarchie v posledných desaťročiach 18. a začiatkom 19. storočia a teda aj na priestore Vojvodiny predstavovalo vytvorenie novej politickej identity (po identitách národných) ale založenie mimo definícií ustálených zo strany vtedajších francúzskych osvieteneckých filozofov,“ povedal Samardžić a dodal: „Na priestore Balkánu sa v tom období črtal vznik osobitnej formy národnej identity, stavajúci na základných prvkoch identity pred-

moderných etnických spoločenstiev a na náboženských meradlách diferenciácie. Slovom osobitný význam malo práve prepletanie etnickej a náboženskej identity.“ Pre formovanie novokolektívnej identity medzi etnickými spoločenstvami Srbov, povedal Samardžić, je nesporné, že posledné desaťročia 18. a začiatok 19. storočia majú osobitný význam podmienený všeobecným kontextom osvietenectva, respektíve všeobecným európskym intelektuálnym kontextom a rámcami štátnej Habsburgskej monarchie. Konštatujúc, že pre pochopenie dynamiky konštrukcie identity osobitný význam má relígia a postavenie Karlovskej mitropolije ako integratívneho faktora v tvarovaní náboženskej a etnickej identity v Habsburgskej monarchii, Samardžić prízvukoval: „Začiatok konštrukcie novokolektívnej identity nielen u Srbov, ale aj všetkých etník na územiach Habsburskej monarchie poznačili tri segmenty: dejiny, relígia a jazyk. Vo vnútri spoločenstva uhorských Srbov zásluhou sprostredkovateľskej úlohe obchodovania medzi Balkánom a strednou Európou a následne postupného silnenia občianskej pohraničnej vrstvy vo vnútri Uhorska prichádza k vyčleneniu vrstvy etnickej inteligencie, ktorá pracuje na aktivácii pasívnych etnických spoločenstiev s cieľom formovania novej identity ohľadne národnej kultúry, dejín a mytológie.“ Ohľadne jednej z kľúčových otázok − otázky jazyka − podčiarkol význam reforiem Márie Terézie a Jozefa II. a záverom obzvlášť zdôraznil význam tzv. Dositejovej reformy.

27 /4758/ 8. 7. 2017

Týždeň BUĎ, ALEBO? NIE. MOŽNO.

O nenávisti − bez nenávisti Juraj Bartoš

nes si možno ešte vždy mnohí, prípadne iba nepočetní milovníci jedinečnej staropazovskej „nôty“ spomenú na pieseň, ktorú onehdy vo vysielaní onehdajšej Slovenskej redakcie Rádia Nový Sad zahlásili: „A teraz: Na pazovskej veži dva holuby sedia a Pavel Lazár.“ Spomínate si na ďalšie verše? Asi takto: ľudia im závidia, ľudia im závidia, / že sa radi vidia... Žiaľ, v pokračovaní nehovoríme o piesňach, ani o láske medzi dvoma holubmi či dioukou a mladéncom. Reč nebude o (po)citoch, ktoré vyvoláva závisť, lež o emócii, ktorá sa v tejto piesni nespomína, ktorá je ale priam prirodzeným spojencom pocitu závisti a hovoríme jej nenávisť. Nie len preto, že slovenské príslovie hovorí: Bohatstvo plodí závisť, chudoba nenávisť. Čo, pravdaže, nemusí byť, akože ani nie je stopercentná pravda. Nie vo vedomí všetkých ľudí niečie bohatstvo vzbudzuje závisť. Ani každý chudobný človek nie je zároveň čovekom nenávidiacim. Zaujala nás myšlienka Aristotela: Nenávidieť je niekedy väčšia rozkoš než milovať. A vokabulár, ktorým sa slúžia (nielen naši) súčasní politici, štátnici a vôbec verejní činitelia. Ozaj z akej rudy vlastne vzniká najtvrdší kov na ničenie ľudskosti a jej najvzácnejšej dcéry − lásky? Kde vskutku pramení pocit nenávisti? Žeby v hore strachu a bezmocnosti, alebo...? Pozvime si na pomoc zopár sentencií znamenitých hláv. Švajčiarsky nobelovec v oblasti literatúry Hermann Hesse: Ak niekoho nenávidíte, nenávidíte v ňom niečo, čo je súčasťou vás. To, čo nie je našou súčasťou, nám neprekáža. Francúzsky spisovateľ Alphonse Daudet: Nenávisť je hnev slabých. Nemecký osvietenec Georg Christoph Lichtenberg: Som presvedčený, že človek sa v iných ľuďoch nielen miluje, ale i nenávidí. A do tretice − tri nesmrteľné výroky rímskeho gramatika a básnika Ausonia (4. st. n. l.): Pravda plodí nenávisť. Ak naháňaš mnohým strach, daj si na mnohých pozor. Iným odpúšťaj mnoho, sebe však nič. Siahli sme po tu prezentova-

www.hl.rs

ných múdrostiach, vyhľadaných, priznáme sa, na „vševediacom“ internete, predovšetkým z jedného dôvodu. Lebo sme deň čo deň svedkami chrlenia verbálnych vylúčenín, ktorými by aj pes pohŕdol, akýmkoľvek kvalitným maslom by sme ich riadne natreli. „Občania Srbska mali aj dnes príležitosť vidieť, ako vyzerá kampaň ,bez strachu v réžii osvedčeného klamára, falošného bývalého ochrancu občanov, aktuálneho dosovského kandidáta na prezidenta Srbska Sašu Jankovića.“ Nie, necitujeme nikoho z účastníkov „skvelých“ TV-reality. Uvedené slová povedala vedúca služby pre informovanie Srbskej pokrokovej strany (uverejnil Blic 3. 3. 2017). Podľa nej najbližší spolupracovníci S. Jankovića, vraj, tvrdia, že Vučić si zasluhuje guľku do čela. (?!) Dotyčná sa tamtiež pýtala S. J., či má hocičo iné ponúknuť národu okrem riavy vyrieknutých lží a, teraz už, patologickej nenávisti voči Aleksandrovi Vučićovi. V predvolebnom období denník Politika (2. 3. 2017) uverejnil slová vedúceho poslaneckej skupiny

v Zhromaždení Srbska Aleksandra Martinovića. Ten tam pred novinármi vyhlásil, že opozičných kandidátov na prezidenta Srbska Vuka Jeremića, Sašu Jankovića a Boška Obradovića spája iba nenávisť voči Aleksandrovi Vučićovi a Srbskej pokrokovej strane. Do bulvárnej tlače nenakukneme z hygienických dôvodov. Pravdaže, vyššie spomenuté citáty sú len nepatrné zlomky z mora prejavov, v ktorých odznel termín nenávisť. V oboch prípadoch sa pocit nenávisti pripisuje politickým oponentom vtedajšieho premiéra a teraz prezidenta Srbska Aleksandra Vučića. Vôbec by nebola ľahká práca vybrať daktorý citát z rečníckych prejavov či (nes)početných rozhovorov, alebo len vyhlásení pre domáce médiá jeho samého. Neraz (najmä počas predvolebnej kampane) pred kamerami a diktafónmi vyhlásil, že je terčom nenávisti. Jeho prejavy sa vyznačovali zvýšenými tónmi, len čo mu novinári adresovali „otázku na telo“. Vtedy zvykol očami šibnúť po „dotieravcovi“, neskrývajúc podráždenie a s prílevom adrenalínu vedel

verbálne „zaútočiť“ na novinárov. Hnev je, pravdaže, pomerne prirodzená reakcia na niečo nepríjemné. Nenávisť je akousi nadstavbou hnevu; jej doba trvania je dlhšia, často nemá časovú hranicu. Pravdaže, už sám hnev, o nenávisti nehovoriac, je fakticky polenom v kolese voza, na ktorom sa vezú (alebo by sa aspoň mali nehatene, v pohode viezť) dvaja, resp. viacerí účastníci či už jednorazovej alebo etapovej komunikácie, ktorej cieľom je riešiť osobné, skupinové alebo trebárs (medzi) štátne záležitosti. Nenávisť vedie k zlomom v komunikácii, k stroskotaniu „najlepších úmyslov“ tak na osobnom pláne, ako v rovine spoločenských, medzinárodných a iných vzťahov. Liečba je málokedy úspešná. Tak sa nejako javí, že v súkromných apatiekach ľudí, tobôž politikov a iných verejných činiteľov sa pominuli pomyselné prášky na vykorenenie hnevu a nenávisti. Akoby ich odvial neprajný vietor, spolu s (po)citmi, akými sú láska, súcit, znášanlivosť, schopnosť pochopenia inosti etc. Nie náhodou dánske príslovie hovorí: Hnev pominie, nenávisť v srdci zostane. Žiaľ, furt platí sentencia Honóre de Balzaca: Láska a nenávisť sú city, ktoré sa vyživujú samy, ale nenávisť má z tých dvoch dlhší život.“

PRESNE ROK po poslednom snemovaní zhromaždenia Asociácie médií Srbska sa konalo ďalšie s takmer navlas rovnakým programom. Členovia vedenia uvedenej asociácie si vo štvrtok 29. júna v belehradskom mediálnom stredisku hlavne posvietili na prvé dva body rokovacieho programu. Najprv schválili finančnú správu za rok 2016, z ktorej vyplýva, že ročné príjmy a náklady boli na približne rovnakej úrovni: 86 862 a 87 620 eur, ako i to, že až 43 percent príjmov bolo z projektov a organizovania seminárov. Na tento rok sa príjmy a náklady plánujú v sume približne 105 000 eur. Aktivitám dominovali hlavne tie, týkajúce sa zákonného rámca a regulatívu, ako podpísanie memoranda o bezpečnosti novinárov s viacerými inštitúciami a združeniami, viaceré návrhy a iniciatívy na zmeny zákonov: o verejnom obstarávaní, o autorských a podobných právach atď. a po druhé − projekty a školenia. Ten s názvom Rozumieš médiám? prebiehal v šiestich mestách Srbska a výrazne prispel k zveľadeniu mediálnej gramotnosti. V oblasti odborných školení sa konalo sedem seminárov, kým sú do konca roka naplánované ešte dva. Na snímke: Predseda Správnej rady Zoran Sekulić a výkonná riaditeľka Asociácie médií Dalila Ljubičićová. O. F.

Informačno-politický týždenník

• TÝŽDEŇ •

Slovensko AKADEMICKÝ MALIAR MICHAL ĎUROVKA MÁ NA SLOVENSKU SAMOSTATNÚ VÝSTAVU

Lesy a roviny na Detve Rastislav Boldocký

kademický maliar Michal Ďurovka z Kysáča (45) sa dočkal svojej prvej samostatnej výstavy v zahraničí. Už 8. júla v rámci 52. Folklórnych slávností pod Poľanou (FSP) bude na Detve vernisáž jeho Lesov a rovín. „Samozrejme, veľmi ma

Michal Ďurovka

to teší,“ hovorí umelec pre Hlas ľudu. „O to viac, že moja prvá zahraničná výstava bude na Slovensku, v krajine mojich predkov. Navyše Detva v tom čase bude tak trochu centrom sveta, keďže

na festival už tradične prichádza tisíce účastníkov a návštevníkov zo všetkých kontinentov.“ Michal doteraz v zahraničí prezentoval svoje maľby len v rámci kolektívnych výstav – či už v talianskej Bielle, v chorvátskej Pule, alebo v Bratislave a Rimavskej Sobote na Slovensku. Ako vysvetľuje, k samostatnej výstave na Detve sa dostal trochu náhodou. „Pri vlaňajšej návšteve Kysáča ma oslovila pani Agáta Hlinicová z Detvy, či by som nechcel vystavovať počas Folklórnych slávností pod Poľanou. Prejavil som záujem, slovo dalo slovo a onedlho mi od organizátorov prišlo pozvanie,“ hovorí. „Na druhej strane z cyklu Lesy a roviny som za posledné dva roky realizoval až tri výstavy v Kysáči a Novom Sade, takže akoby sa obrazy pýtali aj do zahraničia,“ smeje sa. Zrejme najväčšie ťažkosti mu robilo vybrať obrazy, ktoré predstaví na Slovensku. „Kapacita Obradnej siene Mestského úradu Detva je asi tridsať obrazov a môj cyklus je oveľa rozsiahlejší. Dúfam, že sa mi podarilo urobiť správnu voľbu a expozícia dobre zapadne do výstavného priestoru.“

A prečo práve Lesy a roviny? Michal Ďurovka vysvetľuje, že už dvadsať rokov maľuje abstraktné obrazy, ale v posledných rokoch

aj jedno, aj druhé,“ opisuje ako vznikol cyklus, ktorý je podľa neho veľmi vďačný, lebo mu ponúka nekonečné možnosti kombinovať farby a odtiene, využiť kompozíciu, kontrast, línie. „Okrem výtvarnej zložky sa snažím zakomponovať na plátna aj to, čo je na prvý pohľad neviditeľné. Napríklad šťastie, nádej, pravdu, istotu, pokoj.“

Maľba na titulnej strane katalógu

zatúžil popri tom vyskúšať aj niečo nové. „Boli to najprv krajinky, s ktorými som nebol celkom spokojný, a tak som ich premaľoval na Roviny. Neskôr som zatúžil po čerstvom horskom vzduchu. Tak začali vznikať Lesy. Teraz s nekonečnou radosťou maľujem

Spolu s FSP výstavu zorganizovala aj Detvianska umelecká kolónia zastúpená Milanom Malčekom. Organizačne ju podporuje aj Slovenský kultúrny klub v Srbsku na čele s Vladimírom Valentíkom, ktorý je zároveň kurátorom výstavy.

NA DEŇ SVÄTÉHO CYRILA A METODA 5. JÚLA ZOSTALI OBCHODY NA SLOVENSKU ZATVORENÉ

Zákaz sviatočného predaja

R. Boldocký

očas návštevy Slovenska navštívite záväzne aj niektorý zo supermarketov? Tak si dajte pozor, či vaša cesta nepripadá na tunajší sviatok. Podľa nového zákona totiž na všetky štátne sviatky zostanú supermarkety aj menšie obchody zatvorené. Nová legislatíva je síce v platnosti od začiatku júna, ale Slováci si jej dopad prvý raz vyskúšali až 5. júla, na Deň svätého Cyrila a Metoda. „Zákaz sa netýka maloobchodného predaja na čerpacích staniciach, v lekárňach, na letis• SLOVENSKO •

kách či v nemocniciach. Rovnako je povolený aj predaj cestovných lístkov a suvenírov,“ vysvetlila spravodajskému serveru aktuality.sk hovorkyňa Ministerstva práce Veronika Husárová. Otvorené budú môcť mať aj živnostníci, pokiaľ budú tovar predávať sami. Novela zákonníka práce totiž uvádza, že zamestnávatelia nemôžu svojim zamestnancom nariadiť prácu, ktorou je predaj tovaru konečnému spotrebiteľovi. „Zákaz práce teda chráni zamestnanca, na živnostníkov sa nevzťahuje.“ Na základe novely budú obchody zatvorené počas šestnástich

sviatočných dní v roku. Počas 15 sviatkov zostanú obchody zatvorené celý deň, 24. decembra bude zakázaný maloobchodný predaj po 12.00. Doteraz boli obchody povinne zatvorené 3,5 dňa v roku, a to 1. januára, počas Veľkonočnej nedele, 24. decembra po 12.00 hodine a 25. decembra. Platí aj výnimka na predaj kvetov počas troch dní v roku, a to 8. mája, 1. septembra a 1. novembra. Dôvodom je, že ľudia zvyknú kupovať kvety na Deň matiek, začiatok školského roka a na výzdobu hrobov na Dušičky.

Zoznam slovenských sviatkov, na ktoré sa vzťahuje zákaz predaja: – 1. január – 6. január – Veľký piatok – Veľkonočná nedeľa – Veľkonočný pondelok – 1. máj – 8. máj – 5. júl – 29. august – 1. september – 15. september – 1. november – 17. november – 24. december po 12.00 hodine – 25. december a 26. december

27 /4758/ 8. 7. 2017

Ľudia a udalosti Zaviedli ďalší poplatok ZASADALO OBECNÉ ZHROMAŽDENIE V PLANDIŠTI

Vladimír Hudec

o schválení rozhodnutia o záverečnom účte obce za rok 2016 výborníci lokálneho parlamentu Obce Plandište na zasadnutí 28. júna schválili rozhodnutie, ktorým dali zelenú vypracovaniu novelizácie územného plánu obce. Podľa slov Nikolu Poznića z Oddelenia pre urbanizmus touto novelizáciou sa majú presnejšie definovať a doplniť pravidlá stavania objektov v oblasti chovu domácich zvierat, výkupných miest obilnín, skládok stavebného odpadu, pracovných poľnohospodárskych zón. Navrhovatelia sa riadili myšlienkou, že novým územným plánom treba liberalizovať podmienky výstavby dobytkárskych objektov väčšej kapacity. Okrem toho týmto sa vytvoria podmienky na úpravu jestvujúcich objektov, tak aby

sa chov väčšieho počtu dobytka neodzrkadľoval na životné prostredie, čo je v súčasnosti častým prípadom. Novelizáciou územného plánu sa majú obmedziť kapacity výkupných miest obilnín v dedinách, ako aj vozidiel, ktorým je povolené prichádzať na tie výkupné miesta. Týmto sa vlastne chce zamedziť ničenie ciest, ktoré sú v dedinách budované pre ľahkú a strednú premávku, nie však aj pre nákladné autá veľkej hmotnosti. Územným plánom sa okrem toho určí viac miest na skládky stavebného odpadu, čím sa vlastne skládky priblížia občanom. Konštatované je totiž, že nie je logické, aby občania museli svoj stavebný odpad odvážať na niekoľko desiatok kilometrov vzdialenú skládku, takže nie div, že ho vysypú tam, kde im to najviac zodpovedá, najčastejšie na nelegálne sklád-

UDELILI VOJENSKÉ UZNANIA. Od roku 2011 vojenská služba nie je povinná, ale každý, kto chce, bez ohľadu na pohlavie, sa môže prihlásiť na výkon základnej vojenskej povinnosti. Vojakom, ktorí slúžili dobrovoľne v roku 2014, na slávnosti usporiadanej v stredu 28. júna v budove Zhromaždenia obce Stará Pazova udelili odznaky a ďakovné listiny. Tieto uznania 32 vojakom z územia Staropazovskej a Inđijskej obce, medzi ktorými bola aj jedna slečna, udelil podplukovník Jovica Petković, náčelník strediska Ministerstva obrany pre lokálnu samosprávu Stará Pazova. Na slávnosti sa zúčastnil i Radoje Blagojević, člen Obecnej rady. Možnosť zamestnať sa vo vojenskej službe využili niekoľkí mladí ľudia z tejto generácie, ktorí vyhlásili, že počas výkonu nadobudli cenné skúsenosti na celý život. A. Lš.

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

ky hneď za dedinami. Novým územným plánom sa umožní utvorenie viacerých takýchto skládok pre niekoľko blízko ležiacich dedín. V pokračovaní výborníci schválili rozhodnutie o podmienkach a spôsobe chovu domácich zvierat. Podľa slov Nataše Borojevićovej z Oddelenia pre ochranu životného prostredia autori rozhodnutie prispôsobili aktuálnej situácii v dedinských domácnostiach a vynesenie tohto rozhodnutia tesne súvisí s avizovanou novelizáciou územného plánu. Konečne výborníci dali súhlas k rozhodnutiu Dozornej rady VKP Polet o zavedení úhrady za prístroj na meranie spotreby vody. Toto opatrenie, ako to ozrejmil riaditeľ VKP Milan Selaković, je nevyhnutné zaviesť, s cieľom zabezpečiť prostriedky na kontrolu správnosti týchto

prístrojov. Vodovodné siete boli vybudované vo všetkých 12 dedinách z územia obce a staré sú 10 až 45 rokov. Komunálny podnik má na starosti distribúciu vody v štyroch najväčších dedinách, v ktorých je spolu zo 2 500 prípojok. Zákonom je určené, že správnosť meracích prístrojov treba kontrolovať každých 5 rokov, avšak z tých 2 500, ktoré sú v príslušnosti VKP, pre viac ako 1 500 táto lehota dávno vypršala. Keďže Polet nemá prostriedky na tieto účely, navrhli, aby každý spotrebiteľ mesačne, spolu s účtom za vodu, platil aj úhradu v sume 120 dinárov. Z týchto prostriedkov budú hradiť výdavky na kontrolu prístrojov a v prípade potreby aj výmenu starého a nepoužiteľného prístroja za nový, pričom užívatelia služieb budú oslobodení od platenia týchto nákladov.

Z PRÍLEŽITOSTI 99. VÝROČIA zastrelenia slovenských vojakov v prvej svetovej vojne 21. júna 1918 Združenie potomkov bojovníkov 1912 – 1920 vojvodcu Radomira Putnika v Kragujevci v spolupráci s dobanovským SKOS Šafárik usporiadalo výstavu a hudobno-scénický program. Okrem početného obecenstva na programe sa zúčastnili Michal Hrušík a Bratislava Laćarak z Veľvyslanectva Slovenskej republiky v Belehrade, ako aj Miljan Bjeletić, člen Mestskej rady pre kultúru. SKOS Šafárik sa predstavil výstavou detských prác a starých fotografií. Členovia KUS Lepenica predviedli hudobno-scénický program Vojak je vojak. Predseda dobanovského spolku Željko Čapeľa odovzdal ďakovné listiny predstaviteľom Mesta Kragujevac, KUS Lepenica a knižnice. Tretí tajomník Veľvyslanectva SR Michal Hrušík spolu s predstaviteľmi Ministerstva pre prácu, zamestnávanie, bojovnícke a sociálne otázky, Ministerstva obrany, bojovníckej organizácie a združení občanov položil kvety na slovenskom vojenskom cintoríne v Kragujevci, kde leží 44 slovenských vojakov. Ž. Č. • ĽUDIA A UDALOSTI •

ÚSTREDNÉ OSLAVY DŇA SELENČE

Odkazy minulosti ako základy budúcnosti nicu venovanú J. Čajakovi ml., elenča v nedeľu 2. júla oslávila ktorý spoločne svoje 259. narodeniny (1758 pripravili Vie– 2017), keď v sieni Domu ra Strehárska Z otvorenia výstavy: predsedníčka RMS Katarína kultúry prebiehal ústredný umea Juraj Berédi- Vrabčeniaková (vľavo) a vedúca Etno sekcie Viera Strehárska lecký program. Okrem domácich -Ďuky. účastníkov vystúpili aj hostia, a to Oslavy vrZmiešaný zbor Ozvena z Vranova cholili vo večerných hodinách, ra sprevádzal žiacky orchester nad Topľou zo Slovenska. Selenčakeď v sále Domu kultúry odznel Orchestrík. Nechýbali ani žartovné scénky a predstavila sa aj nia si zároveň týmto programom dychová hudba Selenčanka. Na pripomenuli 120 rokov narodenia záver programu všetci spoločne Jána Čajaka ml. Tento významný zaspievali hymnickú pieseň Po spisovateľ sa narodil práve v ich nábreží ako svojrázny odkaz, že dedine 18. júla 1897. Slováci – Selenčania na týchto Okrem ústredného prograpriestranstvách pretrvávajú už mu uskutočnia sa aj sprievodné 259 rokov, spolunažívajúc s väčkultúrne, hudobné a športové šinovým národom a menšinopodujatia, takže oslavy budú vými národnostnými spoločenprebiehať do konca júla. Začali stvami. Pritom si zachovávajú sa totiž v sobotu 1. júla v popomaterinský jazyk, zvyky, piesne ludňajších hodinách na ihrisku a obyčaje. V závere programu sa FK Kriváň, kde miestny futbalový Selenčanom za účasť a privítanie klub tradične organizuje súťaž vo poďakovala hostka zo Slovenvarení fazule. ska Vilma Krauspeová, vedúca V nedeľu 2. júla predpoludním hosťujúceho zboru. Selenčanom v kostoloch prebiehali slávnostné zároveň zablahoželala, pochválila bohoslužby venované Dňu Se- V programe vystúpil Zmiešaný zbor Ozvena zo Slovenska úspešnú spoluprácu Komorného lenče. Popoludní o 18.00 hodine v Etno priestore vedúca Etno ktoré Selenči venovala manželka ústredný umelecký program. zboru Zvony a hosťujúceho zboru sekcie Viera Strehárska otvorila spisovateľa, pani Edita Čajaková. Predsedníčka Rady Miestneho Ozvena. Program moderovala výstavu pod názvom Stopy se- Potom sa všetci hostia a účast- spoločenstva Selenča Katarína Anna Berédiová. O náplň umelenčskej minulosti. Prihovorila sa níci spoločne bavili na posedení Vrabčeniaková privítala hostí leckého programu sa postarali hosťom, privítala návštevníkov, s členkami Etno sekcie. – predstaviteľov politického, Viera Strehárska, Dr. Juraj Súdi, kultúrneho a náboženského ako aj ostatní členovia oslavného života Selenče, tiež predsedu výboru, predstavitelia kultúrnych Zhromaždenia obce Báč Bori- a športových subjektov v Selenči. slava Antonića, predsedu Matice Na technickú stránku programu slovenskej v Srbsku Jána Brtku, prihliadal Daniel Ober. Večer patril aj začiatku turnaja členku NRSNM Dr. Annu Bodockú-Ilićovú, ako aj členov Zmieša- v malom futbale Let´s Play Selenča 2017. Tradične ho v letnom ného zboru Ozvena. V programe, ktorý nasledoval, období organizuje Mládežnícka odzneli básne, recitácie, úryvky Asociácia Play zo Selenče a je z diela Jána Čajaka ml. v prednese súčasťou sprievodných podujatí žiakov, mládežníkov a členov osláv Dňa Selenče. Oslavy Dňa Selenče budú divadelnej pobočky KUS Jána Kollára. Odzneli aj piesne só- pokračovať ďalšími kultúrnymi listov a zborov, tak domácich, a športovými podujatiami, ako sú Žartovnú scénku predviedli Ján Junčoviar, ako aj hosťujúceho. V programe rôzne turnaje a koncerty, a skonRastislav Rybársky a Zdenko Nosál sa zúčastnili aj tanečné skupiny čia sa dobre známym selenčským ZŠ Jána Kollára a deti z Pred- festivalom pre mladých – Selfest hostí a predstaviteľky spolkov Ku Dňu Selenče a jubileu vydali školskej ustanovizne Kolibrík. 2017, ktorý tradične organizužien z Báčskeho Petrovca, Pivnice aj primeraný propagačný mate- Spevákov a tanečníkov, členov je Mládežnícka asociácia Play a Lalite. Krátko sa zmienila aj o ob- riál, letáčik a jubilejnú pohľad- tanečnej sekcie ZŠ Jána Kollá- v dňoch 20. až 23. júla. Juraj Berédi-Ďuky

• ĽUDIA A UDALOSTI •

sahu výstavy a o význame a diele Jána Čajaka ml. Nasledoval kratší žiacky umelecký program pozostávajúci z recitácií a prednesu úryvkov z Čajakových diel. Hostky tiež Selenčanom zablahoželali ku Dňu Selenče. Na výstave si návštevníci mohli obzrieť exponáty z minulosti Selenče, ako aj fotky z rodinného albumu Čajakovcov,

27 /4758/ 8. 7. 2017

Ľudia a udalosti RIADITEĽ VKP UNIVERZAL V ALIBUNÁRI ODPOVEDÁ NA POZNÁMKY JÁNOŠÍČANOV

Nechceme roztržky s občanmi Vladimír Hudec

red pol druha mesiacom sme zverejnili poznámky občanov Jánošíka na komunálne služby VKP Univerzal v Alibunári. Jánošíčania sa sťažovali hlavne na (ne)odpočet spotreby vody, neudržiavanie kanalizácie, neudržiavanie zelených plôch. Vyjadrili svoju nespokojnosť s úmyslom VKP prevziať spravovanie cintorína a Domu smútku. S cieľom vypočuť aj druhú stranu, na tieto témy sme si pohovorili s riaditeľom podniku Univerzal Vlastom Marićom. Hľa, čo nám povedal: O odpočte spotreby vody – Zákon nakladá majiteľovi vodovodnej siete, aby sa staral o svoj merací prístroj a udržiaval ho v dobrom stave. Prevažná časť prístrojov v Jánošíku sa v dôsledku spodných vôd nachádza pod vodou. My sme posielali našich robotníkov vykonať odpočet spotreby, ale to, žiaľ, trvá veľmi dlho, lebo najprv musia vyčerpať vodu, aby sa dostali k prístroju. Odpočet spotreby vody konáme v súlade s možnosťami a v súlade so zákonom, ktorý nám nakladá vykonať to dvakrát za rok. V období

Vlasto Marić medzi dvomi odpočtami vyberáme za vodu na základe predpokladanej spotreby, čo neskoršie zladíme so skutočnou spotrebou. Univerzal má na starosti 8 500 prípojok v ôsmich dedinách a chatárskom osídlení Devojački bunar, v ktorom je viac prípojok ako napríklad v Jánošíku. Na druhej strane máme siedmich vodoinštalatérov, ktorí za takých podmienok musia vynaložiť veľké úsilie, aby zistili spotrebu na všetkých 8 500 prípojok. Rovno preto sme

* LETMO

Rovnosť

ivot píše rôzne príbehy. Pekné a menej pekné, posmeľujúce a znepokojujúce, všedné a nevšedné... Námetov neúrekom. Na tému rodovej (ne)rovnosti by mohli vzniknúť nie poviedky, ale celé romány. Je totiž všade vôkol nás. Aj v domácnosti, kde zamestnaná manželka každý deň odrába druhú smenu ako opatrovateľka, kuchárka, upratovačka..., aj na pracovisku, kde kariérne postupuje pomalšie ako jej rovnako schopný kolega, aj v politike, kde pyramída moci vyložene patrí mužom. A žien je menej úmerne tomu, ako sa táto pyramída zužuje smerom nahor. Hoci je žien o takých 2,5 percenta viac ako mužov, − Republikový štatistický ústav v roku 2014 odhadol, že z celkového počtu obyvateľov

www.hl.rs

žien je 51,3 percenta a mužov 48,7 percenta − to sa vonkoncom neprejavuje v politickom živote. V roku 2010 z približne 200 obcí, či už samostatných, alebo tých v rámci miest, len v čele siedmich boli ženy. O tri roky neskoršie medzi 169 primátormi a predsedami obcí bolo len deväť žien. Podľa súčasných údajov v čele lokálnych samospráv je takmer 95 percent mužov. Obrovskú prevahu muži majú aj ako členovia obecných rád (83,3 percenta) či výborníci (67,7 percenta). Stále je málo žien v čele politických strán a parlamentných skupín, málo je žien ministrov, málo v čele podnikov, – z piatich riaditeľov je približne len jedna žena – málo ich vlastní nehnuteľnosti... Toľko o rodovej (ne)rovnosti.

Informačno-politický týždenník

občanom ponúkli a aj touto cestou ich vyzývame, aby sami nahlásili svoju spotrebu, ako to robia napr. obyvatelia dediny Novi Kozjak, buď na bezplatné tel. číslo 0800/333- Z kanalizačnej čističky sa (ne)prelieva 663, alebo aby – Vonkoncom to nie je až taká nám doručili fotografiu svojho prístroja, na ktorej vidieť, aká bola pálčivá otázka. Medzičasom sme túto otázku riešili v spolupráci so spotreba. O kanalizácii, ktorá podľa Jáno- správou jánošíckeho cirkevného zboru. Dohodli sme sa, že nateraz nešíčanov často prelieva – Myslím si, že to nie je pravda a že preberieme ingerencie nad Domom sú to ľubovoľné rozprávky. Dvaja naši smútku, pretože si vážime fakt, že robotníci žijú v Jánošíku, prežívajú občania ho vystavali vlastnými prosvšetky problémy spolu so svojimi triedkami a donáciami. Podľa zákona spoluobčanmi a signalizujú každú o komunálnych činnostiach, ktorý poruchu, na čo ihneď reagujeme. Na bol schválený v zime, kompletnú druhej strane na čističke v Jánošíku pohrebnú činnosť by mal spravovať nikdy nepracovali všetky tri čerpadlá, komunálny podnik. Cirkevné spoločo bolo skôr príčinou prelievania. čenstvá sú výnimkou, čiže jedným Taký stav sme zdedili a snažíme sa ustanovením daného zákona je urho napraviť, takže sme o. i. čerpadlá čené, že lokálna samospráva nemôže dali do poriadku a teraz sú všetky zveriť pohrebné práce komunálnemu podniku, ak je majiteľom cintorína tri vo funkcii. O najpálčivejšej otázke – cinto- cirkev, bez jej súhlasu. Overili sme si: pozemok, na ktorom je cintorín, ríne a Dome smútku je vo vlastníctve obce, a časť, na ktorej sa nachádza Dom smútku, je Oto Filip vo vlastníctve Miestneho spoločenstva v Jánošíku, takže sme to nateraz nechali tak, ako je. Dohovorili sme sa však, že upravíme voľný priestor na cintoríne, na ktorom pripravíme miesta pre hroby podľa štandardov, O nič lepší obraz nie je ani inde. aké platia v iných prostrediach a aj vo Istá vodička autobusu v novosad- všetkých dedinách v obci. Pravdaže, skej mestskej doprave na otázku, nebudeme nič robiť tam, kde sú na koľko je žien za volantom, vraví, povrchu náznaky, že je tam nejaký že len šesť. A dodáva, že v podniku hrob, že je tam niekto pochovaný. Ak na takejto a podobných pozíciách sa niekde inde, kde nieto žiadnych náznakov hrobu, nájdu pozostatky majú okolo 640 mužov. Inými slovami, stále sme len na zosnulého, tie budú uložené do spoločnej hrobky. Celkom na záver začiatku dlhej cesty, ktorú ešte trepoviem, že nechceme žiadne roztržky ba zdolať v oblasti rodovej rovnosti. s občanmi, nielen Jánošíka, ale ani Tá má aj svoje zákonné aspek- iných dedín, v ktorých sa vyskytuje ty, aj nutnosť inštitucionalizovať podobný problém. Veď žijeme tu mechanizmy na jej dosiahnutie. všetci spolu. Dnes robíme toto, zajtra A vyžaduje si i koordinované pô- budeme robiť niečo iné. Nerobíme sobenie inštitúcií a najmä aktívny však nič mimo zákona, ale iba to, čo spoločenský a mediálny prístup nám zákon a obecné rozhodnutie k zveľaďovaniu povedomia verej- nakladá. Pri tom nemôžeme robiť nosti o význame ľudských práv, výnimky, lebo republiková komunálrovnoprávnosti, rovnosti. Je to na inšpekcia môže trestať obec, ak i rovnica: viac rodovej rovnosti by neuplatňuje zákon a vlastné rozhodmalo znamenať aj menej domá- nutie o pochovávaní a cintorínoch.

ceho a iného násilia.

• ĽUDIA A UDALOSTI •

PRVÝ VEĽTRH DRUŽSTEVNÍCTVA PREBIEHAL 30. JÚNA V BELEHRADE

Boj za záchranu dedín Oto Filip

yšlienka krášliaca pred necelým storočím Dom družstevníkov v Sićeve: Združovanie je zákon života, na ktorom sa zakladá všetok pokrok, zrejme inšpirovala usporiadateľov nedávneho, prvého v poradí Veľtrhu družstevníctva. Konal sa tesne pred Medzinárodným dňom družstevníctva 1. júlom na Námestí republiky v Belehrade. Nosným heslom bolo Družstvá – budúcnosť hospodárskeho a ekonomického rozvoja, cieľom zase podniknúť všetko za záchranu už vážne miznúcich dedín. Ako neraz odznelo na otvorení podujatia, práve druž-

Tradičné pohostenie chlebom a soľou

stvá sú ekonomickým základom existencie na dedine, a práve preto by sa mali stať nielen hospodárskym, ale i kultúrnym, sociálnym a iným strediskom jej rozvoja. Zároveň svojráznym magnetom, ktorý zastaví rýchlo pokračujúce vyľudňovanie dedín. V záujme toho je aj program 500 družstiev do 500 dedín, na základe ktorého sa má vložiť 25 miliónov eur do rozvoja družstevnej sústavy – revitalizácie starých a otvorenia nových družstiev – počas troch rokov. Na otvorení veľtrhu Radislav • ĽUDIA A UDALOSTI •

Aktéri a hostia v prvom pláne

tam pracujú aj teraz, na tomto teple, no musíme im aj pomôcť. Poľnohospodár v Srbsku si zaslúži podnety. Tých už spomínaných 25 miliónov eur na družstvá sú len začiatok. Keby sme mali aj štyri alebo päťkrát väčšie sumy na to, ani to by nebolo mnoho, keď ide o potrebu oživiť dedinu. Máme dva veľké problémy: skromné, rozkúskované majetky ako ten

stiev sa plánuje po 50 000 eur, na obnovenie existujúcich po 100 000 eur. Nie na splácanie dlhov, úrokov, nezaplatených daní, ale predovšetkým na mliekarne, sušiarne, mlyny, vybavenie družstiev, na sadenice... Uzavriem tým, že sa usmernia na všetko, čo práve trápi výrobcov: napríklad malín alebo obilnín vo Predseda Družstevného zväzu Vojvodine, ktorí nevedia, čo s pšeVojvodiny Radislav Jovanov nicou pri cene len pätnásť dinárov za kilogram. Keby Jovanov, predseda Družmali družstvo so stevného zväzu Vojvodiny, silom, kde by ju poukázal na dlhú, viac mohli uskladniť, ako 170 rokov trvajúcu tak by mali tú tradíciu družstevníctva výhodu, že by na týchto priestoroch, mohli čakať na najmä na skutočnosť, chvíľu, keď naže petrovský Gazdovský stúpi tá reálna, spolok, ktorý uzrel svetlo pravá cena. Teraz sveta v roku 1846, bol tremôžu len lamentím družstvom na svete, tovať, dožadovať tiež na to, že v Srbsku je sa intervencie v súčasnosti aktívnych ministrov, no to približne 1 600 poľnonie je systémové hospodárskych družstiev, z čoho okolo 400 vo Voj- Minister Milan Krkobabić navštívil vystavovateľov východisko, – podotkol minister vodine. Minister bez kresla Krkobabić. poverený regionálnym prvý a vyľudňovanie dediny ako V rozhovore s desiatkami družrozvojom a koordinovaním problém druhý. Dediny miznú, stevníkov, ktorí vystavili svoje propráce verejných podnikov Milan Krkobabić, ktorý podu- takže toto je rozhodujúci boj za ich dukty, hlavne poľnohospodárske, záchranu. Na vznik nových druž- no aj remeselnícke a ďalšie, sa zvlášť jatie otvozaujímal o to, aké problémy ril, vyzdvihol, že ich trápia a čo sami konkrétpráve prebieha ne navrhujú ako východisko. rozhodujúci Usudzujúc podľa veľtrhu, boj za záchraplánov a opatrení, ako aj nu a existenciu novej tematickej brožúrdedín, ktoré bez ky Sprievodca družstevnícdružstiev nematvom Srbska autorov Danila jú perspektívu. Tomića, Branislava Gulana − Kľúčové je, a Ristu Kostova, zdá sa, že že sa 1 400 000 sa tunajšie družstevníctvo ľudí v Srbsku konečne začalo presúvať živí poľnohosz druhého do prvého plánu p o d á r s t vo m . spoločenského, ekonomicSú na roliach kého a poľnohospodárskeho a musíme im byť Napriek enormnej horúčave o vyložený tovar bol záujmu. vďační za to, že záujem návštevníkov 27 /4758/ 8. 7. 2017

Ľudia a udalosti Z PRVEJ AUKCIE DOBYTKA NA 84. MEDZINÁRODNOM POĽNOHOSPODÁRSKOM VEĽTRHU V NOVOM SADE

Prvá jalovica do Čačku Juraj Pucovský

„P

rvýkrát 2 700 eur, druhýkrát 2 700 eur, tretíkrát 2 700 eur; jalovica je predaná kupcovi s číslom 10,“ zneli slová Slobodana Cvetkovića, riaditeľa Novosadského veľtrhu v role brokera na otvorení aukcie kvalitného dobytka z domáceho chovu v rámci 84. Medzinárodného poľnohospodárskeho veľtrhu v Novom Sade. Na prvej aukcii dobytka od založenia veľtrhu pred 84 rok-

Slobodan Cvetković a Milana Nojićová viedli prvú aukciu

mi kupcom ponúkli osem jalovíc a kráv plemena simentál a holstein, ako i dva simentálske býky.

tiky, čo sa mi, verím, s ňou podarí o aspoň 20 – 30 percent. Zaplatil som 2 700 eur, to nie je mnoho za kvalitný dobytok. Šťastný som, že som prvým kupcom na prvej aukcii dobytka v dejinách Novosadského poľnohospodárskeho veľtrhu.“ Najväčší záujem na aukcii vládol o býka Kokana, ťažkého priam neuveriteľných 1 980 kilogramov, pre ktorého majiteľ Nenad Nikolić z dediny Batinac neďaleko Ćuprije určil štartovaciu cenu v sume 4 500 eur. Býk je predaný na aukcii, ktorú po riaditeľovi Cvetkovićovi viedla Milana Nojićová, za 4 650 eur. Nový majiteľ Kokana Nikola Mitrović z Čačku sa pochválil, že v maštali má viac ako 100 kusov rožného dobytka – dojníc, jalovíc, teliat a býkov. Kokana nekúpil, aby zveľadil genetiku vo vlastnom stáde, ale z prestíže – chce mať najťažšieho býka v Srbsku vo svojej maštali. Je zaujímavé, že desiati účastníci prvej aukcie vôbec neprejavili záujem o dojnicu, ktorá denne dáva 42,5 litra mlieka, nuž bola vrátená do maštale svojho pôvodného majiteľa. Ináč výkričné ceny jalovíc, ktoré sa pohybovali od 1 800 do 2 500 eur, sú reálne, najmä ak máme

Býk Kokan dosiahol cenu 4 650 eur

táto obec zabezpečila a darovala 83 teľných jalovíc chovateľom rožného dobytka zo svojho územia. Charakteristikou prvej aukcie je i to, že stačila len prihláška záujemcov, ktorí nemuseli zaplatiť aukčnú zábezpeku, a ponúkali sa len jalovice, dojnice a býky vystavené na veľtrhu. Riaditeľ Novosadského

Kúpil prvú jalovicu: Mirko Petković, dobytkár z Čačku

našej krajiny, ale aj zníženie predaja dobytka priekupníkom. Dobre je známe, že naši dobytkári sú v obchodovaní najčastejšie ponechaní sami na seba. Často sa stáva, že vychovaný dobytok na trhu stojí omnoho viac od toho, za akú cenu ho predajú priekupníkom, čo v úplnosti nemôže vynahradiť vložené obrovské úsilie a prácu chovateľov. Práve preto v Novosadskom veľtrhu vážne uvažujú o tom, že registrujú túto činnosť. Majú na to potrebnú infraštruktúru, ktorú stačí len prispôsobiť podmienkam v zimnom období, aby burza mohla pracovať počas celého roka, na ktorej si dobytkári budú môcť zadovážiť vysokokvalitné dojnice, jalovice, býky, ale aj ovce, kozy, kone a ostatný dobytok. Aukciu oviec a kôz tentoraz neusporiadali, lebo majitelia týchto domácich zvierat – ako ani kupci – neprejavili záujem o obchodovanie s nimi. Ovce a kozy sa predali v menšom

Táto dojnica dáva 42,5 litra mlieka, ale ju nikto nekúpil

Spomenutú jalovicu, ktorej štartovacia cena bola 2 350 eur, kúpil dobytkár Mirko Petković z Čačku, ktorý svoje počínanie vysvetlil takto: „Mám desať jalovíc a dojníc, svoje stádo plánujem rozšíriť na dvadsať kusov. Jalovicu som kúpil kvôli plemenu a zveľadeniu gene-

www.hl.rs

na zreteli, že sa ponúkal dobytok ovenčený šampiónskymi titulmi Novosadského veľtrhu. Prvá aukcia najkvalitnejšieho dobytka v krajine bol vlastne pilotný projekt pod patronátom Obce Zreňanin, ktorá sa v poslednom čase poriadne stará o zveľadenie dobytkárstva. Za uplynulé dva roky

Informačno-politický týždenník

Prvá jalovica predaná na prvej aukcii na 84. Novosadskom veľtrhu

veľtrhu Slobodan Cvetković zdôraznil význam aukcie pre celkové zlepšenie genetiky v dobytkárstve

množstve, hlavne na základe voľného dohovoru medzi predajcom a kupcom. • ĽUDIA A UDALOSTI •

ŽATVA V KOVAČICKEJ OBCI

Zostane len na obrazoch insitných maliarov? Anička Chalupová

atevné práce v Kovačickej obci sa skončili relatívne rýchlo. Pod výnosy sa podpísalo sucho. Podľa slov Dipl. Ing. poľnohospodárstva Adama Jonáša z Kovačice tohtoročnú úrodu pšenice v tejto chvíli ešte nemožno hodnotiť, ani hovoriť o jej cene. V poli, kde je úroda pozbieraná, bolo vidieť, že sú výnosy nižšie ako vlani. Tohtoročné výnosy sklamali poľnohospodárov? – V tejto chvíli by sa dalo povedať, že je úroda nižšia približne o 20 %. Ale len v porovnaní s minulým rokom, keď sme mali rekordnú úrodu. Keď to porovnáme s viacročným obdobím, zistíme, že to, čo je doteraz pozbierané, je na úrovni niekoľkoročného priemeru. Kvalita úrody je agronomická, nie pekárska, čo znamená, že je slušná. V minulosti sa pre žatvu žilo, všetci dobre zarobili. V súčasnosti máme toľko kombajnov v Kovačickej obci, že by sme tie malé plochy pod pšenicou mohli zožať za jeden deň. Už sa dostávame do toho štádia, že sa žatva začne a skončí v júni. Teraz na pestovanie a zber úrody vplývajú predovšetkým klimatické

Dipl. Ing. poľnohospodárstva Adam Jonáš

zmeny. Tohtoročná žatva sa začala 16. júna a skončila sa koncom júna. Podobne ako aj inde, začala sa zberom jačmeňa, ktorý sa v Kovačickej obci seje na veľmi malých plochách. Tradícia pestovania sladovníckeho jačmeňa v Kovačickej obci takmer nejestvuje, kým v minulosti sa pestoval dobytčí jačmeň. S ohľadom na to, že je dobytka čoraz menej, prakticky ho už ani nieto, len ojedinelé plochy boli symbolicky obsiate jačmeňom. Pšenica je kultúra, o ktorú poľnohospodári prejavujú záujem, no v tohtoročnej pestovateľskej sezóne pšenicou bolo

obsiatych najmenej plôch. Už niekoľko rokov je trendom znižovanie obrábateľných plôch pod pšenicou a ako sa očakáva, na jeseň bude záujem o pestovanie pšenice ešte menší. Vkladania nie sú priveľmi náročné, do pôdy treba najviac investovať v jednej chvíli v jeseň, keď treba zabezpečiť správne a kvalitné osivo, vykonať postrek, prihnojovanie a ochranu. Ak bude pokračovať tento trend aj naďalej, v budúcnosti sa nemusíme obávať, že nebude nadostač tejto chleboviny. Aj v tomto roku je pšenice nadostač a verím, že sa zvýši aj na vývoz. Koľko plôch bolo obsiatych pšenicou v aktuálnom roku? – Kovačická obec je charakteristická tým, že tu vládne malý záujem o pestovanie pšenice. Zhruba 3 500 ha bolo obsiatych touto chlebovinou. Najviac pšenice pestujú uzdinskí poľnohospodári, potom pestovatelia v Idvore, čiastočne v Kovačici, o niečo menej v Padine, kým v Debeljači už tradične nejestvujú plochy pod pšenicou. Akými výnosmi sa môžu pochváliť tohtoroční pestovatelia? – Výnosy sa pohybujú od 5,5 do 6 ton pšenice z hektára. S ohľadom na to, že sme mali neprajný pesto-

Takýto obraz je už raritou v kovačickom chotári

vateľský rok a že pšenica najmä v druhej polovici zimy vyzerala dosť smutne, podarilo sa jej skončiť vegetáciu hneď v prvej polovici roka a k tomu sa tesne pred žatvou vyhla aj tepelným šokom. Za kvalitu a kvantitu úrody znášajú zodpovednosť aj sami pestovatelia, nie? – Sú dve skupiny pestovateľov: do jednej patria tí, ktorí všetko robia ako treba, kým v druhej skupine sú tí, ktorí sejú pšenicu z tzv. hygienických dôvodov. Dodržiavajú starodávne spôsoby pestovania, podľa ktorých sú výnosy tradične nízke. Našťastie, tých pestovateľov je čoraz menej. Musíme si uvedomiť, že už dávno neplatí ľudové porekadlo: My posejeme a pánboh čo dá. Rovnako ako kukuricu, slnečnicu a cukrovú repu, treba kvalitne pestovať aj pšenicu.

PADINA

Zlatý pohár kuchárskemu tímu Ilegalci A. Chalupová

nedeľu 2. júla 2017 sa v padinskej Doline uskutočnila súťaž vo varení kotlíkovej fazule, na ktorej sa zúčastnilo šesť kuchárskych tímov: Švagrovci, Ilegalci, Hronika, Ušky, Tretia zmena a Dripci. Hlavným organizátorom prvého ročníka súťaže milovníkov dobrej varenej fazule bol padinský Športový klub Dolina. Súťaž sa začala v • ĽUDIA A UDALOSTI •

predpoludňajších hodinách, keď účastníkom rozdelili hlavné ingrediencie na prípravu fazuľovej polievky. Kuchárske kumšty vyše šesťhodinových chuťových majstrovstiev sledovala a hodnotila trojčlenná odborná porota: Vlasta Kováčová (predsedníčka komisie), Michal Garafiát a Ján Pavela. Podľa ich rozhodnutia, najlepšiu kotlíkovú fazuľu uvaril kuchársky tím Ilegalci v čele s hlavným kuchárom Darkom

Berkovićom, ktorý nám prezradil, že na prípravu fazule použili starý klasický recept z matkinho receptára. Druhé miesto si zaslúžil tím Ušky pod vedením kuchárskej varechy Pavla Ušáka a bronzový pohár získalo družstvo Tretia zmena, ktoré zastupoval šéfkuchár Zlatko Pálenkáš. Tejto akcii predchádzala pena-párty zábava (v piatok) a tanečná zábava so slovenskou ľudovou hud-

Víťazná kuchárska dvojica Ilegalci bou (v sobotu), na ktorých si mladí Padinčania vyskúšali svoje hlasové a tanečné schopnosti.

27 /4758/ 8. 7. 2017

Ľudia a udalosti ODDYCH POČAS LETNÉHO VOĽNA

Aspoň niekde vycestovať Katarína Gažová

orúce letné mesiace a dovolenkové obdobie nás láka vybrať sa niekam na cestu. Dovolenkovať v lete vo väčšine prípadov znamená cestovať a zmeniť aspoň na niekoľko dní prostredie, v ktorom bežne žijeme. O tom, ako strávia leto, sa zmienili tri Kulpínčanky. Anna Ďugová, robotníčka: – Leto je obdobie, keď nás pracovné voľno láka niekam odísť a vypnúť sa od každodennosti a nemyslieť na povinnosti, s ktorými sa bežne stretávame. U nás v Kulpíne nemáme žiadne bazény a podobné kúpaliská. Moja rodina niekoľko minulých rokov strávila dovolenku pri čiernohorskom prímorí. Tohto roku sme sa s manželom rozhodli odísť na Zlatibor, lebo je to výhodné pre nás aj zo zdravotných dôvodov. O zvolenej destinácii sme sa podrobnejšie dozvedeli prostredníctvom internetu. Uvidíme, ako sa nám bude pozdávať. V dnešnej dobe väčšina zamestnaných ľudí, podľa mojej mienky, nemá na-

Katarína Zorňanová

Anna Ďugová

Ivana Zorňanová

zvyš peňazí, a tak si na dovolenku musia šetriť po celý rok. Ak okrem zamestnania majú aj dodatočnú prácu, majú tú výhodu, že si na cestu za slnkom ľahšie zabezpečia finančné prostriedky. Na dovolenke si načerpáme silu na ďalší rok. Ivana Zorňanová, stredoškoláčka: – Tohto roku som skončila základnú školu a zapísala som sa na strednú. Po záverečných skúškach oddych potrebujeme aj my mladší. Vlani som bola pri mori a tohto leta

sa chystám na Slovensko. Zapojená som do aktivít evanjelickej mládeže v Kulpíne a pôjdeme do kempu na Myjavu, takže časť leta strávim mimo Kulpína. Tu u nás sa možno osviežiť iba kúpaním v kanáli vedľa dediny. A keďže inú možnosť nemáme, príde vhod aj takýto relax. Katarína Zorňanová, penzistka: – Raz mesačne organizujeme pre penzistov, ale aj pre deti, mládež a iných občanov Kulpína jednodňový výlet do kúpaliska Mórahalom

v neďalekom Maďarsku. Záujem Kulpínčanov o túto ponuku je veľký. Sú tam kryté aj otvorené bazény. Odchádzame ráno a vraciame sa večer, natešení po nezabudnuteľnom výlete a nádherne strávenom dni. Finančne to nie je veľmi náročné, takže si taký výlet môžu dovoliť všetky vekové kategórie našich občanov. Žiaľ, v Kulpíne máme iba kanál, ale keď sme sa kedysi ako deti a mládež tam kúpali, kanál bol omnoho čistejší ako dnes a bola tam aj celkom pekná pláž. Odvtedy sa však mnoho toho zmenilo. Musíme cestovať mimo svojho prostredia, ak chceme stráviť deň na kúpalisku.

OPÝTALI SME SA STAROPAZOVČANOV

Kam sa chystáte na dovolenku? Anna Lešťanová Katka Vareniová: – Na dovolenku s rodinou chodievame tradične do neďalekých Slankamenských Vinohradov. U nás populárna budarina nevystane teda ani tohto roku. Keďže pri Borkovačkom jazere vlastníme kempingové auto, myslím

Jaroslav Vrška

Katka Vareniová

www.hl.rs

si, že tam strávime väčšiu časť našej dovolenky. K moru ani do hôr sa nechystáme a počas leta našou pravidelnou trasou bude Pazova – Brehe – Ruma. Dúfam, že nám všade bude pekne a že si spolu v prírode oddýchneme od každodenných povinností. Informačno-politický týždenník

Jaroslav Vrška: – Na dovolenku sa nechystám ani k moru, ani do hôr. Mojou túžbou je tohtoročné leto stráviť niekde pri Dunaji a mala by to byť taká skôr dobrodružná, adrenalínová dovolenka. Chcem sa plaviť sám na člne riekou a verím, že sa tento môj sen i uskutoční. Už som si určil aj dráhu z Bezdanu do Kladova. Violeta Kopasová: – Tohto roku na dovolenku nepôjdem nikam mimo Starej Pazovy. Chystám sa na dcérinu svadbu, ktorá bude v auguste, a preto toto leto strávim so svojou rodinou a najmilšími. Uro-

Violeta Kopasová bíme si pohodlie a v dobrej nálade určite aj u nás doma môžeme mať pekne strávenú dovolenku.

OPRAVA

V minulom čísle našich novín sa stala neúmyselná chyba, keď sme pod fotografiou k článku Višní mnoho, oberačov málo na strane 14 chybne uviedli priezvisko majiteľov ovocného sadu. Miroslav a Marína nie sú Hríbovci, ako sme uviedli, ale Kuľovci, ako sa uvádza aj v samom texte. Ospravedlňujeme sa im za túto neúmyselnú chybu a prosíme čitateľov, aby si v tom zmysle chybu opravili. vlh • ĽUDIA A UDALOSTI •

SLNKO JE V TOMTO OBDOBÍ NAJNEBEZPEČNEJŠIE

Ochrana na prvom mieste Danuška Berediová

námy austrálsky herec Hugh Jackman si myslel, že útvar na jeho nose je iba pľuzgier, ktorý vznikol v dôsledku nosenia masky počas nakrúcania filmu Wolverine. Manželka mu poradila, aby si to dal vyšetriť a mala pravdu. Diagnostifikovali mu rakovinu kože. Austrálsky herec už roky bojuje s týmto ochorením, ktoré sa mu vracalo už šesťkrát. Jackman sa pustil aj do verejných preventívnych aktivít a radí všetkým, aby sa čo najmenej vystavovali slnku, aby používali opaľovacie krémy s dostatočným faktorom a pravidelne si dali vyšetriť svoje znamienka. Dokázané je, že ultrafialové lúče vyvolávajú popáleniny, predčasné starnutie kože, prispievajú k rozvoju rakoviny kože, katarakty a iných chorôb. Slnečné žiarenie je ale dôležité na získavanie vitamínu D, ktorý je nevyhnutný na normálne fungovanie nášho organizmu. Ale na získanie dennej dávky vitamínu D, ktorú potrebujeme, stačí stráviť na slnku iba 20 minút. V žiadnom prípade sa neopaľovať celý deň. Slnečné žiarenie je v tomto období

roka najsilnejšie, čo znamená, že je najvyššie riziko spálenia kože so všetkými následkami. Predsa pokožku je nutné chrániť proti slnku počas celého roka. Slnko vysiela široké spektrum elektromagnetických lúčov rozličných vlnových dĺžok. Iba malá časť slnečného spektra vplýva na našu kožu. Na povrch zeme a našu kožu prenikajú UVA a UVB lúče. Následky pôsobenia UVB lúčov sa pociťujú hneď, lebo sú zodpovedné za sčervenanie a popáleniny, ktoré sa vyskytujú v dôsledku slnenia. UVA lúče sú možno aj nebezpečnejšie, lebo sa ich vplyv a účinok cíti po dlhšom období. A spolu môžu vyvolať rakovinu kože. Väčšina ľudí mieni, že máme väčšiu ochranu, keď nám je koža opálená, ale opaľovanie kože je znakom jej obrany. Koža sa pokúša ochrániť, takže produkuje pigment melanín, ktorý je zodpovedný za tmavú farbu kože. Tmavá pleť spôsobuje trvalú škodu, ktorá sa akumuluje, a môžu prejsť roky, kým sa následky nestanú viditeľné. Preto je ochrana proti slnku najdôležitejšia. Opaľovacie

krémy sú preparáty, ktoré chránia pred škodlivými účinkami UV lúčov. Označenie SPF (Sun Protection Factor) znamená, že preparát obsahuje ochranu proti UV lúčom. S väčšou schopnosťou absorpcie väčší je aj faktor ochrany. SPF znamená iba ochranu pred UVB lúčmi, takže si

pri kúpe treba podbať, aby preparát obsahoval aj UVA filtre. Medzitým ani jeden krém neochraňuje na 100 %, zvlášť ak sa nepoužíva pravidelne. Krémy treba používať 20 – 30 min. pred opaľovaním, a potom na každé dve hodiny. A nevychádzať na priame slnko v čase, keď je najsilnejšie. Samozrejmosťou by mali byť aj ochranné prostriedky, ako slnečné okuliare a klobúky. A to nie iba počas dovolenky. Aj konzumácia stravy bohatej antioxidantmi môže pomôcť

aj koži, aj celému telu v ochrane. Kancerogény efekt na kožu majú aj UV lúče, ktoré pochádzajú z umelých prameňov, a to solária a lampy na slnenie. Všetky umelé prístroje na opaľovanie kože, predovšetkým soláriá, ktoré sa najčastejšie používajú, vysielajú UVA a UVB lúče. Množstvo radiácie je podobné tej, akú vysiela slnko, a v určitých prípadoch, žiaľ, môže byť aj omnoho silnejšia. Početné salóny, v ktorých sa používajú soláriá, nepodliehajú žiadnemu zákonnému regulatívu, a preto je možné, že spektrum žiarenia nie je správne regulovaný. Svetová zdravotnícka organizácia solárium zaradila do prvej skupiny kancerogénov a v Austrálii a Brazílii je úplne zakázaný. Z nášho Ministerstva zdravia oznámili, že by do konca roka 2017 používanie solária pre mladších od 18 rokov mohlo byť zakázané. Melanóm je najnebezpečnejší typ kožného nádoru a má na svedomí väčšinu úmrtí na rakovinu kože. Vzniká z pigmentových buniek – melanocytov. Môže sa vyvinúť z materského znamienka, no obyčajne vzniká na zdravej koži. Melanómy sú vždy zhubné. Výskyt rastie s vekom, no melanóm sa objavuje aj u mladších vekových kategórií. Ročne v Srbsku na melanóm ochorie viac ako 500 ľudí a 200 ľudí v momente diagnózy už má metastázy. Foto: pixabay.com

POUGÁR

Juraj Bartoš

Bumbumbum! Leto-letíčko, priatelia, sucho-sušisko... Ťažko sa dýcha a neľahko sa veru i bubnuje. Treba si dať zachladený melón, respektíve dyňu. Lenže na domácom trhu máme prevahu dovozových m. a d. nad domácimi. Pochúťky zo zahraničia sú navyše lacnejšie. Lebo naše sú lepšie i zdravšie. Preto ja trucujem. A trénujem. Vyzbrojujem sa patriotizmom a robím naprieky cudzokrajným pestovateľom „bostanu“. Ktorý b. beztak, čo nevidieť, oberú/ieme. Aj keby im/nám − ako kosť − zostal v hrdle. Čítam dnes pondelkový Dnešok. Antropológ Ivan Čolović hovorí, že • ĽUDIA A UDALOSTI •

naša aktuálna vláda pochopila, že môže zostať na národnej i na európskej koľajnici. Háčik je, podľa neho, v tom, že „vlak stojí, nikam sa nehýbe, krajina stojí“. No a? Veď práve to je super! Lebo pútnici vo vlaku sú vždy bezpečnejší, keď vlak stojí. Dobre, nie vždy. V zime je lepšie, keď sa súprava po koľajniciach pohybuje; inak by cestujúci, pardon, cupkajúci v ňom zaamrzli. Lebo vo vlaku vykurovanie funguje, len keď je vlak v pohybe, takže je v poriadku, keď tento náš vlak tu a teraz stojí. Veď je − a ešte len bude − pekelné teplo. Pán antropológ Čolović (hoci sa jednoznačne nevyjadril, či

pri tom bol priamo a iste sa už ako prút trasie pred ráznym reagovaním istého predáka istej tunajšej pokrokovej slovenskej strany a jeho ideového bračeka, rýdzeho intelektuála) okomentoval aj (zatiaľ) poslednú inauguráciu nášho aktuálneho pána prezidenta, t. j. s ňou súvisiaci veľkolepý spektákel. Najviac ho, vraj, oslovil Tesla nadšený Belehradom vo vo..., pardon, na vode a „kolegom géniom, ktorý to vymyslel“. To vraj bolo vtipné, povedal Zoran Kesić. Prepáčte, Ivan Čolović. Kdeže Kesić; ten nebol ani v Lugu... Veruže pán Kesić môže iba ľutovať, že pred týždňom nepobudol

v dedinke v údolí. Tam vraj ale bolo materiálu; sotva by sa vmestilo do hodinového vysielania 24´ so Zoranom Kesićom. Videl by sprievodnú udalosť tohtoročného ročníka podujatia V lipovom chládku a medovom sládku alias schôdzu Národnostnej rady slovenskej národnostnej menšiny, ktorá sa nekonala. Dozaista by sa ale nadchýnal výstupom znamenitého pána plag(i)átnika... Aká škoda, že pri tom nebol Zoran Kesić, prepáčte, Ivan Čolović. Ako by asi znamenitý antropológ okomentoval celkovú poklonu mentál... prepáčte, medovým problémom? Bumbum!

27 /4758/ 8. 7. 2017

Ľudia a udalosti DEŇ VIŠNÍ V JÁNOŠÍKU

Oslava tmavočervených plodov Jasmina Pániková

išne – ovocie sladké, kyslé, šťavnaté, voňavé. Vďaka nim sa Jánošík zviditeľnil v tejto časti Banátu. Ich potenciál videli aj členky Združenia žien Jánošíčanka a s právom možno povedať, že sa višne stali ich značkou. S cieľom zviditeľniť svoju prácu, ale aj propagovať už spomínaný jánošícky brand, Odviedli najväčšiu časť práce – členky Kovačičanky sa dali inšpirovať Dňom višní pred niekoľkými rokmi zorgaZdruženia žien Jánošíčanka a prichystali višňové sladkosti nizovali Deň višní. Z určitých dôvodov podujatie malo krátku sledkom –a nechybíprebiehal malý jarmok prestávku, ktorú prerušili v mi- me, ak povieme, že ručných prác a sladkosnulom roku. Najnovšie vydanie je jediným aktívnym tí, poza neho prebiehala podujatia prebiehalo v nedeľu združením v dedine súťaž vo varení rybacej 2. júla. Hlavným organizátorom – Jánošíčanka ešte polievky. Súťažilo až 10 Dňa višní boli spomenuté člen- stále nemá svoje tímov, z ktorých podľa poky Združenia žien Jánošíčanka priestory, takže veľroty – členiek združenia a pod spoluprácu sa podpísali ká vďaka patrí aj ZŠ Jánošíčanka, najlepšiu poaj ZŠ T. G. Masaryka, jánošícky T. G. Masaryka za lievku uvaril tím Devojčice cirkevný zbor, MS Jánošík, SKUS používanie kuchyi dečaci, ktorý bol zároveň Jánošík a MOMS Jánošík. ne, v ktorej členky najmladším tímom. VďaNa výstavno-predajnom pripravovali svoje ka kuchárskym zručnosjarmoku vedľa Domu kultúry višňové kumšty. Satiam do rúk sa im dostala okrem domácich členiek zdru- mozrejme, nemožno Podujatie poctili aj hostky z Hložian hlavná odmena – kotlík. ženia svoje výrobky predstavili nespomenúť pesŠportovo boli naladení aj aj hostky z Alibunárskej obce – tovateľov višní, ktorí napriek členovia banátskych MOMS, na futbaloví veteráni, ktorí si zmerali z Alibunára, Ilandže a Dobrice, menšej úrode podporili toto ktorom bol prítomný aj predseda sily s hosťami, takisto veteránmi ako aj z iných dedín – Padiny, podujatie. Sú to rodiny: Vanková, Matice slovenskej v Srbsku Ján z Kovačice. Brtka. Predseda MOMS Jánošík Kovačice, HajduNedeľné kamarátenie vrcholilo Jozef Omasta nám povedal, že spoločnou večerou a zábavou, šice, Aradáča, Hloto bola príležitosť, aby sa pred- na ktorej organizátori svojim žian a Báčskeho stavitelia banátskych MOMS hosťom a partnerom udeliPetrovca. Ako nám povedala Ľudmila Gábrišová, predsedníčka Združenia žien Jánošíčanka, v porovnaní s minulým rokom na podujatie pozvali viac spolkov, resp. združení žien, a to najmä vďaka financiám, ktoré Výstava v sieni fary dostali z Obce Alibunár, ako aj od niekoľkých Megová, Ðukićová, Halabrínová, sponzorov. Kuľová, Staňová, Melichová a Najúspešnejší kuchári rybacej polievky Aby na Dni višní nechýbali Kolárová. višňové produkty, postarali sa Okrem jarmoku usporiadaný členky združenia. Na svojom bol aj krátky kultúrno-umelecký zoznámili s novým predsedom li ďakovné listiny a primerané stánku predávali lekvár, sladké, program a v sieni na fare nainšta- MSS, ale aj aby si pohovorili darčeky. O ich zabezpečenie sa likér a sirup, ktorým ponúkali lovali dve výstavy – výstavu ob- o problémoch, s ktorými zápasia, postarali Jánošíčanky a o dobrú aj hostí na jarmoku. Napriek razov a výstavu krojov a výšiviek. či o plánoch do budúcna. náladu hudobníci bratia StruháPokým vedľa Domu kultúry rovci a Samuel Kováč. niekoľkoročným dobrým vý- Pracovné stretnutie usporiadali

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

• ĽUDIA A UDALOSTI •

V LIPOVOM CHLÁDKU A V MEDOVOM SLÁDKU V LUGU

Včelári v hlavnej úlohe Miroslav Gašpar

ed má mnoho zaujímavých prívlastkov a pomenovaní, ako napríklad tekuté zlato či elixír života. Bezpochyby si ich aj zasluhuje, lebo má protizápalové

Včelár Ján Franka z Lugu

a antibakteriálne účinky, posilňuje imunitný systém, pomáha liečiť vírusové ochorenie a má ďalšie pozitívne a zdraviu prospešné vlastnosti. Tie si dobre uvedomujú aj občania Lugu, dedinky na úpätí Fruškej hory, ktorá je, najjednoduchšie povedané, včelárskou Mekkou. Uvedomili si to aj v Kultúrno-umeleckom spolku Mladosť a tiež v Slovenskom spolku žien Usilovné

tretí ročník podujatia V lipovom chládku a v medovom sládku. Jeho ústredným cieľom je vytvoriť značku, na základe ktorej sa o Lugu dozvie širšia verejnosť. Ako aj motivovať mladých ľudí, aby zostali na dedine a orientovali sa na včelárstvo. Po slávnostnom otvorení podujatia odznel detský koncert pod názvom Letí včielka, letí, na ktorom zatancovali deti z Lugu a Báčskeho Petrovca. O jeho náplň sa postarala vychovávateľka Jarmila Melegová, Karolína Speváková a Lýdia Kolárová v spolupráci s deťmi. Hostitelia sa predstavili tancom o včelách a mede. Po detskom koncerte nasledovala prechádzka takzvanými medovými chodníčkami pod lipami v parku v strede Lugu, kde bola organizovaná výstava a predaj medu, medových výrobkov, ručných prác a potravín. Na výstave sa zúčastnili početní včelári, predovšetkým z Lugu, ale aj včelári z okolitých dedín – Suseku, Iloku, Čerevića a iných. Okrem domáceho spolku žien na podujatí sa zúčastnili aj spolky žien z Hložian, Starej Pazovy, Kysáča, Dobanoviec a z dedín Beočínskej obce. Členka Slovenského spolku žien Usilovné včielky Lug Anna Kukuč-

Koncert Letí včielka, letí potešil deti i dospelých

včielky Lug a pred tromi rokmi sa rozhodli organizovať podujatie venované tejto vzácnej sladkej a zdravej lahôdke. V sobotu 1. júla v Lugu prebiehal • ĽUDIA A UDALOSTI •

ková povedala, že sú celkovo spokojní s priebehom a organizáciou podujatia, aj keď ich je v Lugu stále menej. Teší ich zvlášť to, že toto podujatie spája ľudí, lebo mnohí

Zúčastnili sa včelári z Lugu a iných dedín

pridali svoje ruky, aby sa medový – V Iloku napríklad to nie je festival v Lugu uskutočnil tohto tak, pretože ani les nie je tak roku po tretíkrát a už sa pomaly blízko, máme v okolí mnoho stal tradičnou júlovou akciou. vinohradov, ktoré sa striekajú Med a ostatné produkty z vče- a známe je, že sú pesticídy nelej produkcie ponúkal aj Lužan Stevan Kukučka, ktorý sa včelárstvom zaoberá od roku 1973. Hovorí, že sa iba nedávno rozhodol pripravovať a ponúkať početné krémy, oleje, mydlá a iné výrobky, ktorých zákla- Kto by odolal prechádzke medovými chodníčkami dom sú práve pod lipami? včelie produkty. S podujatím V lipovom chlád- priateľom včiel. Preto sa musíme ku a v medovom sládku sú veľmi sťahovať a, ako sa hovorí, med spokojní aj ďalší včelári z Lugu: Ján je na kolesách. Franka, Anka Hrubíková a Zlatko Program tretieho ročníka Hrubík. Podľa ich slov, dobre je, podujatia V lipovom chládku že sa toto podujatie stáva tradič- a v medovom sládku vyvrcholil ným, pretože sa takto zviditeľňuje koncertom kultúrno-umeleckých práca včelárov. Aj keď včelári majú spolkov Na lužskom moste, na zákazníkov, ktorým med predávajú, ktorom vystúpili folklórne súsamozrejme, že je výstava a predaj bory z Pivnice, Kulpína, Erdevíka, v rámci podujatia tohto druhu svoj- Radoša a Lugu, ako aj členky ráznou reklamou a príležitosťou domáceho spolku a Združenia na nadviazanie nových kontaktov pazovských žien. Neskoršie sa o a spolupráce. dobrú zábavu postarala skupina Dalo by sa povedať, že lužský me- Maks zo Selenče. dový festival získal medzinárodný Tretí medový festival v Lugu ráz, keďže sa na ňom tentoraz po odkladáme do klenotnice úspešprvýkrát zúčastnil aj Iločan Vlado ne realizovaných akcií a už teraz Čelovský. S organizáciou bol aj on netrpezlivo čakáme na ďalší ročspokojný a uviedol, že sú podmien- ník. Dokonca ani malé jubileum, ky na rozvoj včelárstva v Lugu ozaj čiže piaty ročník, nie je až tak veľmi priaznivé: ďaleko! 27 /4758/ 8. 7. 2017

Ľudia a udalosti

PRVÁ GENERÁCIA MATURANTOV KOVAČICKÉHO GYMNÁZIA (1971) narodených roku 1952 sa stretáva takmer každoročne. Stretnutie usporiadali aj tohto roku, aby si sprítomnili školské roky, ozrejmili svoje životné púte, ale predovšetkým, aby sa rozprávali o tom, čo sa stalo a čo zažili v priebehu posledného roku. Na stretnutí sa zúčastnili aj triedny profesor Samuel Kráľovský a profesorka Ildika Horvátová. O veselej nálade a krásne strávenom večierku v reštaurácii v Debeljači svedčí aj táto spoločná fotografia spolužiakov s profesormi. A. P. Foto: S. K.

PÄŤDESIATKU OD UKONČENIA MATURITY na petrovskom gymnáziu oslávili spolužiačky a spolužiaci vtedajšej spoločensko-jazykovej a prírodno-matematickej A a B triedy generácie 1966/67. Prišlo ich vo veľmi peknom počte najprv na nádvorie gymnázia, kde ich privítala terajšia riaditeľka Anna Medveďová. V zborovni si sprítomnili spoločné časy strávené počas štyroch rokov, aj zápis v školskom r. 1963/64, aj deň, keď sa lúčili s touto strednou školou, niektorí i s Petrovcom. Spomenuli si aj na gymnaziálnych profesorov, dali pozdraviť prof. Samuela Dubovského, boli radi, že im na stretnutie prišiel prof. Štefan Častven. Minútkou ticha vzdali poctu triednym – Natálii Kováčovej a Samuelovi Spevákovi a aj ostatným zosnulým profesorom a spolužiakom. V srdciach tých, ktorí prišli v sobotu 24. júna 2017, zostanú dojímavé chvíle strávené pri hudbe, tanci a večeri v reštaurácii Aróma. Spomínali aj na tých, ktorí neprišli. Na pamiatku všetkým zostanú fotografie. Jednou z nich je aj táto. Z. M. K.

V KUBINCOVEJ PEKÁRNI V PIVNICI

Menší záujem o kvalitný chlieb Katarína Gažová

apriek horúčave v to júnové dopoludnie zvedavosť nás zaviedla do súkromnej pekárne Ondreja Kubinca v Pivnici. Dvere na predajni Mini boli otvorené dokorán a majiteľ Ondrej sám vítal a obsluhoval zákazníkov. Dali sme sa do reči a dozvedeli sme sa, že remeselníctvo, ku ktorému patrí i pekárstvo, v Pivnici značne upáda. Tradičné remeslá zanikajú. Vo vašej pekárni pečiete chlieb po domácky ako kedysi? – Dalo by sa povedať, že chlieb a pečivá pripravujeme starodávnym spôsobom. To znamená, že do cesta nepridávame rôzne aditíva, ako sa to dnes bežne robí. Môj otec Ondrej sa pekárskemu remeslu začal venovať v dávnom roku 1966, neskoršie som sa pripojil aj ja s manželkou a máme ešte dvoch robotníkov. Dodnes dodržiavame tradičnú technológiu výroby chleba, čiže domáceho

www.hl.rs

Ondrej Kubinec vyberá peceň chleba z pece v pekárni Mini

pekárstva v tom pravom zmysle slova. Aký je záujem Pivničanov o váš domáci chlieb? – Máme stálych zákazníkov, ktorí vždy uprednostnia domáci

Informačno-politický týždenník

chlieb pred tým priemyselným. Hlavne sú to starší občania, ktorí poznajú a uznávajú kvalitu nášho chleba a zvykli si naň. Ak sa ma pýtate, aké množstvo denne pripravíme na predaj, môžem

len povedať, že je to stále menej a menej. Počet obyvateľov v Pivnici za posledných pár rokov klesol o polovicu. Veľa našich odišlo do zahraničia, na Slovensko, takže teraz máme azda takých tritisíc obyvateľov. A pre nás súkromníkov to znamená menej roboty, lebo je dopyt po našich výrobkoch menší, bez ohľadu na kvalitu. Aké druhy pekárenských výrobkov ponúkate? – Okrem pecňov chleba obyčajného tvaru a tých tzv. z ťapšičky, ktoré vážia kilogram, a nie pol kila, ako tie priemyselné, ktoré za pomoci aditívov dosiahnu veľkosť ako naše kilogramové, pečieme i pečivá. Hlavne bagety, rožky, lepníky. Aj chlieb pečený na zemi. Cesto pripravujeme z kvalitnej múky, ktorú si zadovažujeme z Báčskeho Petrovca. Skôr sme ponúkali zákazníkom aj možnosť výmeny múky za chlieb, ktorý si potom postupne preberali za lístky, ale teraz to už nepraktizujeme. • ĽUDIA A UDALOSTI •

OSEM DESAŤROČÍ BELEHRADSKÉHO VEĽTRHU (3)

Technika bola zase základom Oto Filip

neho a výstavných stánkov boli uzavreté práce v hodnote 118 miliárd vtedajších dinárov. Uzavreli sa aj zmluvy o vývoze v hodnote 10, 5 milióna a o dovoze v sume viac ako 7 miliónov dolárov. Jubilejný 10. Medzinárodný veľtrh techniky a technických výdobytkov, ktorý zoskupil 503 juhoslovanských a 678 zahraničných firiem z dvadsiatich šiestich krajín, sa konal koncom mája roku 1966 a otvoril ho prezident republiky Josip Broz-Tito za prítomnosti kompletného štátneho vedenia. Najväčšou zaujímavosťou na ňom bolo obrovské planetárium. Svoje

šetkým je dávno známy obrovský význam techniky pre celkové napredovanie spoločnosti. Človekovi, ktorý kedysi mohol len snívať o tom, aby letel, technika to umožnila. Rovnako tak, ako mu umožnila dívať sa do kozmu, objavovať nové svety či mnohé sny meniť do reality. Zaiste nie náhodou celé doterajšie dejiny Belehradského veľtrhu sú vlast- Veľtrh pri moste a veľtrh ako most medzi výrobou a predajom né poznačené, výraznejšie alebo menej výrazne, práve technikou. kino pracovalo nonstop. Okrem Zvlášť tie povojnové. hotelov, ubytovní a rôznych iných Dve desaťročia po prvom podu- kapacít, pre vystavovateľov a hostí jatí, ktorým sa začala písať história bolo zabezpečených dodatočuvedeného veľtrhu, vyše desaťročia po ukončení 2. svetovej vojny, od 23. augusta do 2. septembra 1957, sa konala udalosť, aká dovtedy nemala obdobu. Mala síce rôzne názvy: Medzinárodný veľtrh techniky, Veľtrh techniky a technických Ústrednú halu intenzívne stavali v roku 1956 v ýdobytkov, Veľtrh techniky, Medzinárodný kladivo firmy Iva Lolu Ribara, ktoré dni na podujatí mali Veľká Británia, belehradský veľtrh, no sa horko-ťažko dostalo cez bránu Nemecká demokratická republika, najpodstatnejšie vlastne Robot niekdajší haly 1, malá tlačová rotačka, ktorá Rakúsko, Sovietsky zväz... bolo, že sa celý štát zžil dokázala vytlačiť jednu knihu za Veľké jubileum, čiže 50. Medzis ňou a držal jej palce. jednu minútu, elektrická lokomo- národný veľtrh techniky a techTlač, rozhlas a Filmový žurnál ných štyritisíc súkromných izieb. tíva z prevádzok Đuru Đakovića... nických výdobytkov prebiehal nepretržite informovali o prípra- O to, aby všetko fungovalo, ako Hoci sa pôvodne očakávalo v roku 2006. Bol to rok 150. vývách, účastníkoch, stave staveb- má, sa staralo 1 500 osôb, najmä približne pol milióna návštevní- ročia narodenia Nikolu Teslu. Na ných prác, výhodách pre návštev- študentov. kov, skutočnosť výrazne prevýšila podujatí účinkovalo 1 150 vystaníkov. Celkový výstavný priestor Na samotnom podujatí veľkú všetky, dokonca i tie najoptimistic- vovateľov z dvadsiatich siedmich bol vypredaný už začiatkom leta pozornosť návštevníkov prilá- kejšie odhady. Návštevníkov bolo štátov. Veľké národné expozície a všetky autobusové spoločnosti kali zaujímavé exponáty: traktor priam neuveriteľných 1 115 000. mali Slovensko, Česká republika, a Juhoslovanské železnice zaChorvátsko, Maďarsko, Čierna bezpečili počas veľtrhu päťdeHora. Kolektívne vystúpenia mali siatpercentnú zľavu na linkách Bulharsko a Slovinsko a Hosposmerujúcich do Belehradu, ako dárska komora Moskvy a ruská i špeciálne linky a vlaky. Aj mnohé federálna agentúra Rosnauka vystavujúce krajiny, ako napríprezentovali vlastný program klad Dánsko, NSR, NDR, Fínsko, technologických výskumov, inoFrancúzsko, Taliansko, Švédsko... vácií a výdobytkov. Na počesť schválili 25-percentné zľavy na Nikolu Teslu sa konala výstava svojich železniciach. Českoslos názvom V ústrety udržateľnévensko umožnilo záujemcom o mu rozvoju planéty. Dominovali príchod až päťdesiatpercentnú jej práce, úvahy a idey veľkého zľavu. Celková mestská doprava vedca, týkajúce sa energetických v Belehrade bola prispôsobená problémov ľudstva. potrebám veľtrhu. V takmer tri(Dokončenie v budúcom dsiatich belehradských kinách Takto to vyzeralo na otvorení Veľtrhu techniky v roku 1957 čísle: Mnohoraký veľtrhový a letných záhradách sa sústavne priemysel) premietali domáce a zahraničné značky Fergusson s tromi pluhmi, Podľa prvých správ Klubu podSnímky: z archívu Belehradského veľtrhu filmy, a na samotnom výstavisku potom obrovské pneumotorické nikateľov, len prostredníctvom • ĽUDIA A UDALOSTI •

27 /4758/ 8. 7. 2017

Chrťanová, 8. Drak a dobrá víla: Anna sáč ZŠ Ľudovíta Štúra, Ky

diny a P z y k . Rozpráv rí rodičia li moji sta

mn o h o zpráva sti mi ro chovalo O minulo no sa v Padine lna, potom sa ala v h y dáv Voľaked ovciam sa strih . Počas zimnýc la m a d s ý a T ri . m c p a T ie e . v o a v zim k y u susedov a il h š c u s to , lovra priad prala kovo. V tom meste a robili schádzali a na ko otali do s Bolo raz jedno mesto Mrk vič v ro ka e Zaj č í. ve zní um ajka mali päť det , ci a príbu eknú vln žila zajačia rodina. Zajko a Z trochu starší. susedov . Potom takú p ali kapce, pulóvre nej od bol o ajk a Z dá mla u v ln o bola veľmi v ik li tr d , š pria k am i a ostatní boli mladší iné. eny ihlič sa Prvé dieťa malo šesť rokov rila veľmi klbka a ž čiapk y a všeličo ili, pripravila uva ka Zaj dňa o néh Jed . č , e y n k o mali jeden rok č k ič s v lo sp o n ruka co u im zvestovať smutnú tou prá nych p e ciach, íle a tie s chutné jedlo. Ale musela ď e K jej sa v h áv škova, pretože krásne c v s taro d správu, že musia ísť do Hrá ve čera spomínali si na o na druhý ajk a Z ka Zaj . rela cho roz a sestra veľmi večerali polu. lístky. Rýchlo odbehli , és n deň odišli kúpiť cestovné e v á li ala Tita tr priš s Keď sa na cestu. Š marš Padina Z , 3 . domov, aby sa prichystali 2 ka, hlo ich zobudili. Do Alen Šir domov, deti ešte spali. Rýc í. ven una mi veľ i Bol ín. hod Hráškova cestovali päť doma. Zajka ju volala, Keď prišli k sestre, nebola a sestra bola totiž v ale nik to sa nehlásil. Zajkin l, že bude veľmi dlho eda pov nemocnici. Lekár im zazvonil telefón. Lekár preč z domu. Až o tri rok y im správu. Deti vyrástli: nú im tentoraz zvestoval radost tní štyri. Všetci bývali jeden mal deväť rokov a osta a odišli do nemocnice v tetinom dome. Zajko a Zajk tetka videla deti, Keď ov. a priviedli tetku dom ýždeň sa rodičia spolu objala ich a pobozkala. O t . Onedlho prišla k nim s deťmi vrátili do Mrk vičkova otázkou, či môže žiť pila kva tetka a veľmi ich pre súhlasili. A žili spolu s nimi. Samozrejme, všetci do konca života. tačka, Renata Farkašová, pia Laliť ZŠ Nestora Žučného,

Zajačia rodina

Rozprávka

Moderná, zajačia či nakreslená – každá rozprávka je zaujímavá. Kamaráti, milujete čítať rozprávky? Prečítajte a pozrite si, aké nám poslali žiaci z Jánošíka, Kysáča, Petrovca, Padiny a Lalite. Pokúste sa aj vy napísať jednu. A môžete nám ju poslať aj sami, na našu facebookovú stránku: Detský kútik – Hlas ľudu. Čakáme na vás.

www.hl.rs

Dobrá víla: Katarína Maláriková, ôsmačka, ZŠ T. G. Masaryka, Jánošík

Informačno-politický týždenník

Moderná rozprávka Raz dávno, vlastne ani nie tak dávno, žila jedna krásna dievčina. Volala sa Ruženka a žila v New Yorku. Mala veľmi veľkú a krásne upravenú vilu. Ruženke to meno svedčilo – bola krásna ako ruža. No dosiaľ sa ešte nezamilovala, lebo sa jej nikto nepáčil ani zovňajškom, ani povahou. Jedného dňa oslavovala osemnáste narodeniny a rodičia jej ukryli darčeky. Ruženka ich všade hľadala. Napokon našla mnoho darčekov. Dostala sa do starkinej izby. Starká sa jej opýtala, či by si s ňou nevypila teplú čokoládu. Ruženka sa s tým zhodla. Lenže starká do nápoja nasypala prášok na spanie. Potom ju odviedla do izby a uložila ju na jej posteľ. Rodičia neskoršie prišli a pokúsili sa Ruženku zobudiť, ale nemohla sa prebrať. Rozhodli sa, že vyhľadajú pomoc lekára. Keď našli najlepšieho lekára na svete, upokojení sa vrátili domov, ale nemohli vojsť dnu, lebo stratili kľúče. Nadišiel svetoznámy pilot Kevin na helikoptére a rozhodol sa im pomôcť. Spustil sa padákom na balkón Ruženkinej izby. Šťastie, že boli dvere otvorené. Vošiel dnu. Nemohol sa nadívať na tú krásu. Najprv jej dal liek, a potom ju prebudil. Ruženka sa prekvapene naňho dívala. Potom odomkli rodičom a vpustili ich do vily. Ruženka a Kevin si dohodli rande. Neskoršie pochopili, že starká úmyselne dala Ruženke prášok na spanie, lebo chcela, aby stretla niekoho, s kým si bude rozumieť. Ako sa mohli hnevať na starenku, že takéto niečo vyviedla? Ruženka a Kevin sa veľmi zamilovali a po čase vystrojili veľkú svadbu, na ktorú zavolali mnoho známych hviezd. Na svadobnú cestu sa vybrali na helikoptére na Havaji. Marcela Gániová, 5. a, ZŠ Jána Čajaka, Báčsky Petrovec

• DETSKÝ KÚTIK• ••

Poľnohospodárske PRÍLOHA PRE POĽNOHOSPODÁROV A DEDINU

rozhľady

Ročník XLVI 8. júla 2017 Číslo

13 /1943

Z PRODUKČNEJ BURZY

Na domácom trhu stúpla cena sóje Ľ. Sýkorová

AKTUÁLNE

a Produkčnej burze v Novom Sade sa v období od 26. 6. do 30. 6. 2017 začalo obchodovať so pšenicou z tohtoročnej úrody, pokračovalo obchodovanie s jačmeňom z novej úrody a bol zaznamenaný nárast ceny sóje. Pri porovnaní s predchádzajúcim týždňom tovarový obrat bol nižší o 21,47 % a finančný o 21,18 %. Začal sa zber pšenice a jej prvá cena sa pohybovala v cenovej relácii od 16,00 do 16,50 din./kg (cena bez DPH). Na svetovom trhu cena pšenice potravinárskej výraznejšie stúpla. Na európskych trhoch sa jej cena pohybuje v rozmedzí od 131,19 eur/t (Rumunsko) do 179,00 eur/t (Belgicko). Ľubica Sýkorová V uvedenom období bol pomerne výrazný dopyt po jačmeni, ktorého cena Republiková direkcia pre tovarové zásoby nakúpi do 32 600 ton merkantilnej pšenice z bola 14,62 din./kg (16,08 s DPH). Pri tohtoročnej úrody po 18 dinárov za kilogram (cena je s DPH). Nákup bude realizovaný proporovnaní s predchádzajúcim týždňom stredníctvom Produkčnej burzy v Novom Sade a mal sa začať 4. júla 2017. Najmenšie množtáto poľnohospodárska komodita stvo, ktoré môže poľnohospodárske gazdovstvo predať, je desať ton a najväčšie 100 ton. zdražela o 4,32 %. Minimálne množstvo, ktoré sa kupuje od jedného poľnohospodárskeho družstva je 20 ton Vôbec sa neobchodovalo s kukuria maximálne 150 ton. cou, pretože kupujúci a predávajúci mali ohľadom ceny úplne odlišné erkantilná pšenica sa predmetom kúpy, musí byť do– výpis z Registra poľnohospožiadavky. bude nakupovať od máceho pôvodu, musí zodpove- podárskych gazdovstiev (údaje Na novosadskej burze zdrafyzických osôb – nosi- dať predpísanej kvalite v súlade o gazdovstve); žela aj sója, ktorej cena s Nariadením o kvalite obilia, teľov komerčných poľnohospo– potvrdenie o uskladnení bola 47,17 din./kg (51,88 s dárskych gazdovstiev, ktorí sú mlynárskych a pekárskych vý- merkantilnej pšenice v dvoch DPH), čo je pri porovnazapísaní v Registri poľnohos- robkov, cestovín a mrazeného vyhotoveniach; ní s predchádzajúcim dárskeho podárskych gazdovstiev, ako aj cesta. Hektolitrová hmotnosť – potvrdenie alebo príjemka týždňom o 3,29 % družstva, pšenice musí byť minimálne 76 od poľnohospodárskych družzo sila o uskladnení pšenice viac.. ○ ako aj zo strakg/hl, vlhkosť maximálne 13 %

Intervenčný výkup pšenice skôr symbolický

stiev, ktoré sú taktiež zapísané v Registri poľnohospodárskych gazdovstiev. Záujemcovia, ktorí chcú predať svoju pšenicu, sa musia elektronicky prihlásiť na adresu Produkčnej burzy v Novom Sade na www.proberza. co.rs/otkuppsenice2017/ každý pracovný deň od 8.30 do 15.00 od 4. júla 2017. Merkantilná pšenica, ktorá je

a celkové nečistoty maximálne 2 %. Termín vyplatenia pšenice je do 15 dní od doručenia požadovanej dokumentácie. Pri podpisovaní zmluvy komerčné poľnohospodárske rodinné gazdovstvo je povinné odovzdať: – fotokópiu osobného preukazu;

v dvoch vyhotoveniach, ktoré musí byť podpísané a overené zo strany predávajúceho, aj zo strany oprávnenej osoby zastupujúcej silo; – certifikát a záznam o kvalite a množstve uskladnenej pšenice vydané hospodárskym družstvom oprávneným pre kontrolu a podpísaným a overeným zo strany tohto hospo-

ny oprávnenej osoby zastupujúcej silo. Všetky potrebné informácie poskytuje Republiková direkcia pre tovarové zásoby na tel.: 011/3238997, 3239-059, 3238-425 v Belehrade a 021/526-890 v Novom Sade. ○

Z obsahu Ošetrenie plôch po zbere obilnín Str. 2

Nielen úpornost rozhoduje Str. 3

Strniskové pestovanie kapusty Str. 5

POĽNOHOSPODÁRSKE ROZHĽADY | HLAS ĽUDU

PRIPOMÍNAME

Ošetrenie plôch po zbere obilnín Ľubica Sýkorová Ošetrenie pôdy ihneď po zbere obilnín zachováva a konzervuje vlahu, zlepšuje vodný, vzdušný a tepelný režim, obnovuje a zachováva vhodnú štruktúru pôdy, podporuje mikrobiologickú aktivitu a rozklad organických zvyškov predplodín, ničí buriny, zachováva celkovú a efektívnu úrodnosť pôdy a pod. lobálna zmena klímy v po- bu následnej plodiny. Ideálne dní sa musí urobiť základná orba sledných rokoch (častejšie je ošetrenie po zbere len mena hĺbku 12 – 15 cm. Vhodné sú suchá s nedostatkom zrážok) chanicky kultivačnými zásahmi, ťažké diskové (tanierové) brány, vplýva na skoršie dozrievanie str- čo si vyžaduje nielen dostatok ktoré zničia buriny a dôkladne niskových obilnín. Zostáva dosta- času, vhodné počasie, ale je aj zapracovávajú do pôdy rastlinné tok času na pestovanie násled- finančne náročné. Spoločné pre zvyšky. Letné spracovanie pôdy ných siatin napr. skorých hybri- všetky plochy po zbere plodín má viacero výhod najmä na ťaždov kukurice FAO 100 − 300 na je potreba rozdrviť a zapraviť kých pôdach. Zameškaním alebo zrno a siláž v podmienkach zavla- pozberové zvyšky. v horšom prípade vynechaním Pri letnom ošetrení strnísk letného spracovania strniska sa žovania, skorých hybridov slnečnice, odrody sόje zo skupiny 000, pozornosť treba obrátiť na hĺbku nepotrebne stráca vlaha z povr00, 0, krmoviny, zeleninu a pod. a spôsob spracovania pôdy, preto- chovej vrstvy, pôda je zbitá. Ošetrenie pôdy po zbere repky, že povrchová vrstva sa osuší za 10 Podmietka strniska po obilobilnín či strukovín býva rôzne dní. Po zbere obilnín a po odveze- ninách zlepšuje hospodárenie s v závislosti od počasia a tým aj ní žatevných zvyškov (slamy) čím vlahou a znižuje riziko prenosu od času prípravy pôdy na sej- skôr, t. j. v priebehu niekoľkých hubových ochorení. Pozberové

RASTLINNÁ VÝROBA

Aplikácia listových hnojív počas vegetácie (1)

Ľ. Sýkorová

Pre pravidelný rast a rozvoj rastlín nevyhnutných je 16 makro- a mikroelementov. Z okolia ich prijímajú iba v obmedzenom množstve. V prípade nedostatočného alebo nadbytočného množstva niektorých elementov rastliny menia svoj vzhľad.

závislosti od fenologickej fázy rozvoja potrebné sú rôzne množstvá elementov v rôznych pomeroch. Stáva sa, že v pôde sa nenachádza dostatok výživných látok, preto je nutná korekcia vo výžive rastlín – cez list, čiže listová výživa. Medzi základné výhody foliár-

nej výživy patrí: rýchle pôsobenie, vysoká využiteľnosť elementov (viac ako 95 %), zdravý porast, rýchle a jednoduché preventívne riešenie, rentabilná spotreba − môže sa aplikovať s prípravkami pre ochranu rastlín. Zásobenie rastlín živinami týmto spôsobom zabezpečuje

nielen vyššie hektárové výnosy a lepšiu kvalitu, ale rastliny sú odolnejšie proti stresovým podmienkam. Účinky listových hnojív sú špecifické nielen pre jednotlivé druhy, ale v niektorých prípadoch dokonca aj pre rôzne odrody v rámci toho istého druhu. Dnes je ponuka listových hnojív

zvyšky po obilninách je vhodné rozdrviť, aplikovať dusíkaté hnojivo a zaorať. Systémov na mechanické spracovanie pôdy po zbere je niekoľko. Chemická likvidácia vzídeného výmrvu je v porovnaní s mechanickými spôsobmi lacnejším variantom ničenia výmrvu a odburinenia pozemkov od jednoročných aj trvácich burín, no buriny musia byť v aktívnom raste, napr. pýr musí mať výšku 10 − 15 cm. Proces mineralizácie pozberových zvyškov (slama, koreňový systém obilnín) neporovnateľne je rýchlejší, ak sa aplikujú malé množstvá močoviny (UREA) – 50 kg/ha alebo KAN – 100kg/ha (pri väčšom množstve hmoty žatevných zvyškov môže byť až dvojnásobné množstvo). ČO ROBIŤ, AK PESTUJEME PŠENICU V MONOKULTÚRE? Podľa odborníkov pestovanie medziplodín je veľmi vhodné na prerušenie „zeleného mostu“ zo vzídeného výmrvu obilnín ako prenášača chorôb a škodcov z pozberaného porastu na novozaložené porasty tej istej plodiny na okolitých pozemkoch. Ako medziplodiny sa využívajú rastliny s rýchlym rastom, odolné proti suchu a chladu, ako napr. horčica, repica, repka, lucerna, facélia a iné. Významné sú aj ako zdroj organickej hmoty pre pôdu, čím zlepšujú jej prirodzené vlastnosti a prispievajú k regenerácii pôdnej úrodnosti. Priaznivo ovplyvňujú biologické, chemické a fyzikálne vlastnosti pôdy a znižujú pôdnu eróziu. ○ veľmi dobrá a zahŕňa v podstate produkty pre všetky druhy pestovaných plodín od poľných plodín až po špeciálne kultúry (ovocné sady, vinice, zelenina). Väčšina hnojív je dodávaná v kvapalnej forme. Niektoré hnojivá sú tzv. širokospektrálne, iné majú prísne špecifický účinok. Pre stanovenie deficitných živín sú dôležité chemické analýzy nadzemných častí rastlín. Netreba sa spoliehať iba na metódu vizuálneho posudzovania vzhľadu rastlín, pretože následky deficitu niektorých živín vidieť na rastlinách až po ich dlhodobejšom nedostatku. Chemickými analýzami je možné zistiť už ich začínajúci nedostatok, čo sa ale u nás robí veľmi ○ zriedkavo. (Pokračovanie nabudúce)

27 /4758/ 8. 7. 2017

TAKTO ROBIA INÍ: ČESKÉ POĽNOHOSPODÁRSKE SPOLOČNOSTI SI RAZIA CESTU NA TUNAJŠÍ TRH (2)

Nielen úpornosť rozhoduje

Oto Filip

aždý veľtrh má čosi svoje a svojské, istú špecifickosť, podľa ktorej zostáva dlho zakotvený v spo-

Lucie Sejáková

mienkach návštevníkov. Ten májový – poľnohospodársky poznačili viaceré národné alebo štátne výstavy zahraničných účastníkov, ktorými sa našej verejnosti predstavili v tom najlepšom svetle. Platí to aj o národnom stánku Českej republiky. Všetko v ňom klapalo na päť P – od privítania hostí, cez stretnutia a ich náplň po odchod. Nečudo, že sa mnohí možní podnikateľskí partneri či pôdohospodári pristavovali pri ňom viackrát počas týždňa. Prvou hostiteľkou bola Lucie Sejáková, zamestnankyňa Ministerstva poľnohospodárstva, menovite Oddelenia komunikácie s verejnosťou. Azda treba začať otázkou vzťahujúcou sa na tohtoročnú účasť... – Účinkovali sme i predtým na výstavách tohto rázu, no u vás – v Novom Sade – sme prvýkrát ako kolektívni vystavovatelia, nastupujúci pod hlavičkou Ministerstva poľnohospodárstva. Prvým motívom príchodu je podpora exportu. U nás na ministerstve pôso-

bia tzv. teritorialisti, ktorých názov je odvodený od toho, že hľadajú územia, kam by mohli naše firmy expandovať a exportovať výrobky. Zvolili si tento veľtrh, o ktorý naše spoločnosti prejavili obrovský záujem. Lebo mať tu pätnásť spoločností je naozaj úspech. Počas uplynulých dní som si všimla, že ich predstavitelia mali veľa rokovaní. Viaceré z firiem si hľadajú aj lokálneho dílera, zástupcu, ktorý by im pomohol presadiť sa na vašom trhu. Dúfam, že v tom budú úspešné a že sa im to podarí. Záväzkov je veľa, no stačili ste si i všimnúť Nový Sad a jeho krásy? – Prekvapilo nás, ako sa ľudia tu u vás správajú priateľsky. Sú veľmi milí, otvorení, s väčšou chuťou kontaktovať ako my Česi alebo aj Slováci. Keď ide o tunajších Slovákov, poviem, že sa tiež a často pristavujú u nás. Včera sme napríklad mali stretnutie s istou pani, ktorá pripravuje európske granty pre mestečko, kde žije slovenská menšina. Myslím si, že ide o Selenču. Potešilo nás, keď povedala, že máme veľmi pekný stánok. O chvíľu sa do rozhovoru zapojila jej kolegyňa a nadriadená Markéta Tomaníková, tiež z Ministerstva poľnohospodárstva v Prahe.

Ako hodnotíte doterajšie veľtrhové aktivity? – Veľmi sme spokojní s touto účasťou. Pevne verím, že pre väčšinu účinkujúcich ide o prvý krok vstupu na balkánsky trh. Slovom podujatie je vydarené. Toto ale nie je jediné prostredie, na ktorom sa prezentujeme. V tomto roku účinkujeme na jedenástich veľtrhoch ako národné expozície podporené Ministerstvom poľnohospodárstva. Väčšinou sú to významné a veľké potravinárske veľtrhy: v Šanghaji, Dubaji, Kolíne nad Rýnom... Potom sú tie, ktoré nám vytipujú kolegovia z Odboru zahraničnej spolupráce. Tie sa volia hlavne podľa záujmu

Markéta Tomaníková

firiem. Tým sa doplňuje okruh stálych veľtrhov, na ktorých každoročne účinkujeme. Jednou zo zaujímavých oblastí je Srbsko. Práve sme sa vrátili zo Zambie, kde sme prezentovali našu poľnohospodársku techniku. Snažíme sa totiž nadviazať na niekdajšie dobré tradície a meno Československa, známeho podľa výrobcov, akým je Zetor a iní. Je aj taký názor, že je veľtrhová forma podujatí vlastne zbytočná, keďže všetko možno vybaviť prostredníctvom internetu. Iní zase vravia, že pri obchodovaní má stále veľký význam pozrieť sa spolupracovníkovi, partnerovi do očí. Lebo to zaváži viac ako čokoľvek iné... – Určite nejde o prežitok. Sme presvedčení, že veľtrhy majú zmysel, budúcnosť. Nastupovanie pod hlavičkou Ministerstva poľnohospodárstva a v mene Českej republiky v mnohých krajinách pôsobí veľmi dobre, napríklad aj v takom veľkom štáte, ako je Čína. Keď je za tými účinkujúcimi spoločnosťami tá-ktorá krajina, na partnerov to pôsobí ozaj dôveryhodne. Peniaze investované do veľtrhov sú dobrou investíciou. Po čase sa vrátia, a to viac než sa vložilo. My máme i národný dotačný titul, určený práve na

III

podporu proexportných aktivít a na účasť na medzinárodných veľtrhoch a výstavách. Keď firmy idú na veľtrhy v rámci národnej expozície alebo aj samostatne, môžu požiadať o refundovanie určitých nákladov. Má to veľký význam, lebo je účinkovanie veľmi nákladné. Napríklad v Nemecku sú ceny za výstavné plochy ozaj vysoké. Snažíte sa aj o spätnú väzbu, o stálu spoluprácu s účinkujúcimi spoločnosťami? – Robíme to tak, že ich na konci podujatí anketujeme, ako a či boli spokojní s účasťou. Ich snahy potom vyhodnocujeme. Napríklad to, aké zmluvy uzavreli, v akej miere prebiehali, či budú prebiehať obchody, ako hodnotia spoluprácu, ako vidia a predpokladajú trendy jej vývoja. Najlepšie sa prejavila prax, keď sme na určitom teritóriu účinkovali na troch veľtrhoch zaradom. Prvá návšteva bola v prvom rade upriamená na nadviazanie kontaktov a na prieskum trhu, ďalšia na potvrdenie spolupráce, prípadne na nadviazanie ďalších kontaktov. Pri tej tretej už išlo o upevnenie pozície na novom trhu, o rozšírenie a zveľadenie spolupráce. V záujme takejto praxe pri viacerých ambasádach pôsobia aj poľnohospodárski diplomati. Ich úlohou je okrem iného nadväzovať a sprostredkovať kontakty medzi zainteresovanými firmami, tiež dohliadať na solventnosť partnerov. U nás sú totiž, v prípade Balkánu, isté obavy vzťahujúce sa na platobnú (ne)schopnosť. Poviem aj to, že väčšina našich firiem skutočnosť, že ešte nie ste v Európskej únii, vníma ako istú výhodu. Lebo nie je natoľko prísna legislatíva a ste dobre a výhodne spätí aj s trhom Ruska. Uzavriem teda tým, že veľký potenciál na spoluprácu tu je. A treba ○ ho plne využiť. (V budúcom čísle: Nový druh diplomacie)

POĽNOHOSPODÁRSKE ROZHĽADY | HLAS ĽUDU

OCHRANA RASTLÍN

Vtáky – významní škodcovia slnečnice

Ing. Ján Tancik, PhD. Ing. Peter Bohor, PhD.

Vtáky spôsobujú škodu na slnečnici v dvoch obdobiach: na jar v čase sejby a vzchádzania rastlín, a potom v druhej polovici leta až do konca vegetácie.

a jar po sejbe slnečnice, ale aj iných plodín niektoré druhy vtákov vyžierajú napučané klíčiace semená a vyzobávajú klíčiace rastliny. Týmto spôsobom

Jarabica

sa znižuje počet rastlín na jednotku plochy. Väčšinou vyhrabávajú semeno jedno po jedno v rade, konzumujú aj nevyklíčené a vyklíčené semená. Rady konzumujú aj vzchádzajúce rastliny. Počet zničených semien môže predstavovať aj viac ako 50 %, čo má za následok nedostatočný počet rastlín a musí sa porast

preorať a znovu zasiať. Druhé obdobie, v ktorom vtáky zapríčiňujú škody na slnečnici, je v druhej polovici vegetácie od začiatku vytvárania semien až do samotného zberu. V tomto období sa vtáky živia dozrievajúcimi a zrelými semenami. Vyzobávajú semená z úborov, a pritom oveľa väčšie množstvo semien roztrúsia, ako skonzumujú. Tým spôsobom sú poškodené skoro všetky porasty vo väčšej alebo menšej miere. Väčšie škody sú na malých parcelách a parcelách v blízkosti dedín. Obyčajne sú viac poškodené okraje polí ako v strede porastov. Takto škodia tieto druhy vtákov: vrabec domový (srb. domaći vrabac), holub, hrdlička poľná (srb. grlica), hrdlička záhradná (srb. gugutka), havran čierny, straka, škorec a iné. OCHRANA Znížiť škody, ktoré spôsobujú vtáky v porastoch slnečnice, môžeme kombináciou viacerých opatrení, a najmä agrotechnických, mechanických a chemických. V literatúre sa uvádza, že ako preventívne opatrenie proti škodám, kto-

Havran čierny

ré zapríčiňujú vtáky na jar, je aj načas urobená podmietka a následne hlboká orba. Vtákom sa takto ponúka možnosť stravovania sa rôznymi druhmi hmyzu žijúceho v pôde. Keď si na túto stravu zvyknú, menej sa živia vysadeným osivom. Významné opatrenie na zníženie škôd, spôsobených vtákmi na jar, je aj sejba v optimálnom termíne a do optimálnej hĺbky. Škodlivosť vtákov v jarnom období znižujú aj všetky agrotechnické opatrenia, ktoré urýchľujú rast a vývoj mladých rastlín. Tie prechádzajú do vývojových fáz skôr a stávajú sa menej atraktívne pre vtáky. Tieto opatrenia nazývame

správnou agrotechnikou. Tu patrí okrem kvalitnej predsejbovej prípravy a sejby aj optimálne hnojenie a zavlažovanie. Na plochách, ktoré sú v blízkosti väčších kolónií vrán, treba pri sejbe použiť väčšiu dávku osiva. Na zníženie škôd, ktoré spôsobujú vtáky koncom vegetácie, je veľmi významný skorý a rýchly zber úrody, samozrejme, ak je to možné, lebo každým dňom meškania žatvy sa zvyšujú škody. Odháňaním vtákov použitím zvukových a svetelných efektov sa tiež dá nížiť škodlivosť. Využívajú sa aj rôzne spôsoby, streľba z pušiek, streľba z plynových diel. V súčasnosti sa používajú sofistikované prístroje, ktoré vysielajú rôzne nahrané zvuky, ktoré sú kombináciou zvukov poraneného vtáka, výstražných krikov vtákov a hlasu predátorov. Optické plašiče na vtáky v podobe špirál sú natreté dúhovou farbou. Používajú sa podobne aj vyradené DVD disky, ktoré sa pripevnia na nejakú tyč nad porast. Tieto optické plašiče nemajú dlhú účinnosť, lebo si pomerne inteligentné vtáky na ne rýchlo zvyknú. Škody na začiatku vegetácie spôsobené vtákmi môžeme znížiť morením osiva prípravkom Mesurol FS-500 (aktívna látka metiokarb), ktorý ma odpudzujúci repelentný účinok na vtáky. Používa sa v množstve dva litre prípravku na 100 kg osiva. Okrem repelentného účinku na vtáky má aj insekticídny účinok na pôdnych škodcov, najmä proti drôtovcom. NAMIESTO ZÁVERU Treba povedať, že vtáky môžu byť nielen škodlivé, ale aj užitočné. Vtáky majú dôležitú úlohu v prirodzenej regulácii škodlivého hmyzu a hlodavcov v poľnohospodárstve. Vedci udávajú, že 250 miliónov rôznych druhov vtákov zničí ročne až 50 000 ton škodlivého hmyzu. Vtáky požierajú hmyz na rastlinách, ale aj z povrchu pôdy a dokonca aj pôdnych škodcov priamo z pôdy. ○ Ilustračné foto slnečnice: Ľ. S.

27 /4758/ 8. 7. 2017

VYSKÚŠAJTE

Strniskové pestovanie kapusty Prof. Dr. Žarko Ilin Poľnohospodárska fakulta Nový Sad Veľký počet zeleninárskych druhov sa úspešne pestuje na strniskách ako druhá siatina po zbere šalátu, špenátu, skorých zemiakov, hrášku, častejšie po zbere jačmeňa a pšenice. Dve žatvy umožňujú lepšie využitie kapacity (pôdy, závlahového systému, mechanizácie) a značne zvyšujú finančný efekt po jednotke plochy. Ako druhá siatina sa úspešne pestuje kapustovitá zelenina (kapusta, karfiol, brokolica, kel, kel ružičkový, kaleráb a iné), cvikla, uhorky, zelená fazuľka.

8. – 14 . 7. 2017

POČASIE

apusta má skromné požiadavky na teplo, svetlo a zvýšené požiadavky na vlhkosť pôdy, vzduchu a množstvo prijateľných výživných látok z organických a minerálnych hnojív. Vzhľadom na svoje požiadavky môže sa pestovať počas celého roka. PESTOVANIE KAPUSTY PRE JESENNÚ A ZIMNÚ SPOTREBU Spracovanie pôdy pre neskorú výrobu (ako druhý osev) sa robí na hĺbku 20 – 25 cm po zbere predchádzajúceho porastu a po odstránení pozberových zvyškov. Povrchová príprava sa robí na hĺbku 10 až 12 cm. Kapusta formuje veľkú vegetačnú hmotu a aby sme mali vysoké výnosy, musíme zabezpečiť dostatok výživných látok. Organické hnojivá majú špeciálny význam na zlepšenie štruktúry pôdy, pretože kapusta sa pestuje v podmienkach zavlažovania, keď sa štruktúra pôdy zhoršuje. Potrebné množstvo výživných látok sa určuje na báze kontroly úrodnosti pôdy. Berúc do ohľadu spomenuté fakty, kapusta sa hnojí s 500 kg NPK hnojiva (8 : 16 : 24) po hektári (pri základnom spracovaní pôdy) a s 250 – 300 kg/ha KAN-u (1/2 pred sejbou a 1/2 pri prihnojení). Priemerné množstvo minerálneho hnojiva v čistom stave predstavuje 100 – 120 kg/ha N, 80 − 100 kg/ha P2O5 a 120 – 140 kg/ha K2O. Prihnojujeme

pri kultivácii, tesne pred alebo súčasne pri zalievaní. Pri výrobe priesady pre neskoré pestovanie výsevná jednotka je 2,5 až 3 g semena/ m2 (v závislosti od klíčivosti). Seje sa do riadkov alebo sa semeno voľne rozseje (na 1 ha 300 až 500 g semena). Sejba pre pestovanie priesady sa robí do vopred pripravených otvorených parenísk. Za 30 až 40 dní priesada je pripravená na presádzanie. Obyčajne sadíme od polovice júna do konca júla, najčastejšie v prvej polovici júla. Priesada musí mať v čase presádzania 5 − 6 dobre vyvinutých listov. Sadí sa ručne alebo strojovo na vzdialenosť 60 −70 x 40 − 50 cm. Vysadený porast zároveň zavlažujeme, čo zabezpečí dobré zakorenenie rastlín. Vhodné je priesadu vysádzať do vlhkej pôdy po daždi (za oblačného počasia). Po niekoľkých dňoch po presadení

porast skontrolujeme a ak chýba viac ako 10 % rastlín, prázdne miesta poplníme. OCHRANA Medziriadkovou kultiváciou zabezpečíme ničenie burín a vytvorenie vhodného vodno-vzdušného režimu (ničenie prísušku). Prvá kultivácia sa robí na 3. až 5. deň po presadení a ďalšia po zavlažovaní. Medziriadkové obrábanie pôdy sa robí až dovtedy, kým sa rady nezatvoria. Pri kapuste na menších plochách sa môže urobiť aj prihŕňanie pôdy k rastlinám kvôli formovaniu adventívnych korienkov. Buriny v kapuste popri kultivácii a okopávke môžeme ničiť aj herbicídmi: Treflan 1,5 − 2 kg/ha, Devrinol 2 − 4 kg/ha s inkorporáciou pred výsadbou, alebo herbicídom Stomp v množstve 4 − 5 kg/ ha pred presádzaním. Nutná je aj ochrana pred chorobami a škodcami. Tu

môžeme použiť prípravky: − Karbaril S-50 v koncentrácii 0,15 − 0,20 %, karencia je 21 dní, počas vegetácie sa môže použiť maximálne dva razy, − Reldan super v koncentrácii 0,075 − 0,1 %, karencia 14 dní, počas vegetácie sa taktiež môže použiť maximálne dva razy, − Mospilan – na ničenie vošiek. V našich podmienkach pri tomto spôsobe pestovania kapusty je potrebné zabezpečiť zavlažovanie. Normy zalievania sú od 20 do 40 mm (20 – 40 l/m2), na ľahších pôdach potreby sú menšie, ale sa porast musí zavlažovať častejšie. ZBER Zber sa robí, keď sa kapusta nachádza v technologickej zrelosti. Hlávky sa režú ručne alebo strojovo. Mechanizovaný zber sa robí jednorazovo. Pri ručnom zbere kapustu režeme dva alebo tri razy pri odrodách a pri hybridoch dozrievanie je vyrovnané. Výnosy skorých odrôd sa pohybujú od 20 do 30 t/ha, stredne neskorých od 35 do 40 t/ha a neskorých od 40 do 50 t/ha. Výnosy pri hybridoch môžu byť od 40 až do 100 t/ha. Po zbere kapusty nám zostáva bujná vegetačná hmota (listy 10 – 20 t/ha), ktorá sa používa ako kvalitné dobytčie krmivo. ○

preklad: Ľ. S

sobota

nedeľa

pondelok

utorok

streda

štvrtok

piatok

19˚ | 36˚

20˚ | 38˚

20˚| 38˚

18˚ | 37˚

20˚ | 35˚

14˚ | 31˚

12˚ | 28˚

POĽNOHOSPODÁRSKE ROZHĽADY | HLAS ĽUDU

PRIPOMÍNAME

Listovú zeleninu sejeme aj v letných mesiacoch

Ľubica Sýkorová

Aj v júli sa ešte oplatí vysiať niektoré druhy zeleniny, a tak si obohatiť jedálny lístok o zdravé potraviny. Viaceré skoré druhy zeleniny nám už uvoľnili hriadky a je ešte dosť druhov, ktoré môžeme v tomto čase vysievať a vysádzať.

ŠALÁTY Pre letný zber sa odporúča vysiať listové šaláty, z ktorých sa nereže hlavička, ale sa oberajú listy po obvode, pričom stredová ružica sa ponecháva. Listový šalát rastie do výšky a poskytuje lahodné listy po dlhú dobu. Zo šalátov sa v júli môže vysiať aj zimný, ktorý sa do septembra musí dobre zakoreniť, aby prežil mrazy. Semená letného šalátu pre jesenný zber vysievame na chránený či voľný záhon do konca júla. Výsev musí byť riedky, pretože sadenice nepresádzame, ale sadíme priamo na trvalé stanovište do riadkov vzdialených 30 cm a do hĺbky 2 cm. Po sejbe pôdu ľahko utlačíme. Po vzídení a vytvorení klíčnych listov povrch pôdy skypríme. Neskôr po vytvorení 3 – 5 pravých listov opäť kypríme. Ľadový šalát je odolný proti teplu a vybiehaniu do kvetu. Dáva dobré úrody veľkých krehkých hlávok. Na rozdiel od bežného hlávkového šalátu má listy s pílkovitým okrajom. Pestujeme ho zo sadeníc i z priamej sejby. Predpestované sadenice vysádzame do sponu 40 x 30 cm od začiatku júla do polovice augusta. Ak

pestujeme ľadový šalát z priamej sejby, sejeme od júna do konca júla. KAPUSTA Na uvoľnené hriadky po hrášku môžeme sadiť tie zeleniny, ktoré sú na dusík náročné, napríklad pekinskú alebo čínsku kapustu. Pekinská kapusta má husté podlhovasté hlávky, čínska kapusta vytvorí len ružicu listov, hlávku nie. Obe zeleniny sú veľmi zdravé a z pestovateľského hľadiska je dôležité, že majú krátku vegetačnú dobu. Od výsevu po zber potrebujú len dva − tri mesiace, aby dosiahli konzumnú zrelosť. Vyžadujú však veľa vlahy. ŠPENÁT Špenát siaty je v čerstvom stave jednou z prvých jarných zelenín a je k dispozícii až do neskorej jesene. Pestujeme ho ako predplodinu alebo ako následnú plodinu koncom leta a v jeseni. Skromné nároky na teplo a mrazuvzdornosť nám umožňujú i neskoršie výsevy na prezimovanie. Pre jesenný zber ho vysievame v júli a koncom augusta a v septembri sejeme špenát určený na prezi-

movanie. Jeho úspešné pestovanie je podmienené dostatočne výživnou pôdou, ochranou proti burine (podľa možnosti bez herbicídov) a dobrou závlahou, ktorá urýchli zber, zlepší kvalitu a množstvo úrody. V suchom období špenát predčasne vybieha do kvetu, vtedy je potrebná závlaha najmenej 20 litrov na štvorcový meter týždenne. REĎKOVKA Kým reďkovku na jarný zber vysievame už v apríli a máji, reďkovka na jesenný zber sa vysieva v júli a auguste. Reďkovku sejeme do hĺbky 1 cm, v riadkoch vzdialených od seba 25 až 30 cm. Vyžaduje pravidelné pretrhávanie a pomerne bohatú, pravidelnú (najlepšie večernú) zálievku. Niekedy potrebuje na silnom slnečnom úpeku pomôcť zatienením. Pri zanedbaní polievania môžu reďkovky trpiace dlhodobým suchom po daždi popraskať. MANGOLD Mangold – listová cvikla je blízkou príbuznou repy a je tiež dvojročný. Pestujeme ho pre listovú čepeľ a stonku. Vy-

šľachtené odrody rozlišujeme ako listové a špargľové. Listové typy používame ako špenát. Špargľové odrody pestujeme pre jemné stonky, ktoré chuťou pripomínajú špargľu alebo karfiol. Nároky na pôdne podmienky má nižšie ako špenát. Aj výber a príprava pozemku je rovnaká ako pri špenáte. Pre jesenný zber ho pestujeme z priamych výsevov v júli. Osivo vzchádza štrnásť dní po výseve. Porast jednotíme pri mangolde špargľovom na vzdialenosti 0,3 až 0,4 m a pri listovom na 0,15 až 0,25 m. V období sucha zavlažujeme dávkou 10 – 15 litrov vody na jeden štvorcový meter raz za týždeň. Z júlovej sejby ho zberáme v jeseni a podľa priebehu počasia až do zimy. Olamovaním listov podporujeme tvorbu nových. Zberáme ich skôr než zhrubnú a zostarnú. Mangold znáša i slabšie mrazy. Stonkový mangold môže prezimovať na záhone pod prikrývkou, čím na jar získame skorú úrodu. Listy obidvoch typov konzumujeme ihneď po zbere. Mangold v súčasnosti patrí medzi najobľúbenejšie zeleniny v západnej Európe (Francúzsko, Nemecko, Švajčiarsko). Je to veľmi hodnotná zelenina s dokázanými účinkami proti skleróze. Priaznivo účinkuje na látkovú premenu a na vegetatívny nervový systém. Vyznačuje sa vysokým obsahom karoténu, vitamínu C, obsahuje tiež vitamíny B 1, B 2 a veľa minerálnych látok, predovšetkým draslík, vápnik, železo a fosfor. Obsah betaínu spôsobuje sladkastú chuť pripomínajúcu chuť repy. Práve u tejto látky boli dokázané protisklerotické účinky, podobne ako v prípade cviklovej šťavy. Najmä tmavé odrody mangoldu obsahujú veľa chlorofylu a flavonoidov, ktoré pôsobia ako antioxidanty. Tým sa mangold dostáva na popredné miesto pri prevencii nádorových ochorení. Obsahuje tiež veľa vlákniny, ktorá odstraňuje zápchu. Použitie mangoldu v kuchyni je veľmi široké. Jeho hodnota je zachovaná predovšetkým pri surovom konzumovaní v rôznych zeleninových šalátoch. ○

27 /4758/ 8. 7. 2017

DOVOLENKOVÝ MANUÁL

Čo zistiť skôr, ako vyrazíte?

ozor na najčastejšie nástrahy. Či už ste skúsená výletníčka, alebo cestujete prvýkrát, s týmito radami sa určite nestratíte. NÁSTRAHY, KTORÝM SA DÁ VYHNÚŤ Prieskum cien. Naštudujte si čo najviac o krajine, ktorú idete navštíviť, alebo sa porozprávajte s človekom, ktorý toto miesto navštívil. Zistite si aj ceny základných potravín, taxíkov a ďalších služieb, aby ste na mieste nepreplácali. Platnosť dokladov. Ešte pred cestou si prekontrolujte platnosť dokladov. A musia pla-

tiť aspoň pol roka po návrate z dovolenky, inak vás do zahraničia nepustia. Ak potrebujete aj vízum, nenechajte si jeho vybavovanie na poslednú chvíľu. Uistite sa, či sa v danej

krajine neplatí aj vstupný poplatok a odletová daň. Letenky, pas a ubytovacie doklady si nafoťte do mobilu, alebo si ich naskenujte do e-mailu. Poistenie a očkovanie. Bez cestovného poistenia vôbec necestujte. Môže vám zachrániť život i rodinný rozpočet. Povinné očkovanie potrebujete iba do krajín, kde sa vyskytuje žltá zimnica (Tanzánia, Zanzibar), ale ten, kto cestuje veľa, by mal byť očkovaný proti žltačke, týfusu, besnote, cholere alebo záškrtu. Rešpektujte zvyklosti. Pri-

spôsobte sa miestnej kultúre. Napríklad do moslimských či budhistických chrámov si pribaľte veľkú šatku, dlhú sukňu a tričko s dlhým rukávom. Predídete tak zbytočným problémom. Zoznamovať sa s novými ľuďmi áno, ale na druhej strane buďte opatrná a nenechajte sa nikým zlákať do odľahlých uličiek. Pripravte si darčeky. Možno stretnete srdečných ľudí, ktorí vám pomôžu, preto je dobré mať aj drobnosti, ktoré môžete podarovať. Nejaké cukrovinky, ktoré sú typické pre našu krajinu, alebo pohľadnice zo Srbska. Baľte naozaj úsporne. Namiesto veľkej kozmetiky si nazbierajte vzorky a s oblečením to nepreháňajte, prať sa dá všade. Vždy sa dá aj niečo dokúpiť. A to, čo nemáte, nemôžete stratiť, rozbiť, ani vám to nemôžu ukradnúť. 

NEDAJTE OTRAVNÉMU HMYZU ŠANCU!

Ako zatočiť s nepríjemnými štípancami?

ezóna hmyzu sa hlási o slovo, takže sa treba včas pripraviť, aby ste si ušetrili bolestivé štípance. Využite rady našich babičiek! Od komárov. Na štípance od komárov si priložte rozkrojenú cibuľu alebo citrón a postihnuté miesto poriadne potrite. Môžete tiež vyskúšať kocku ľadu. Chlad spomaľuje krvný obeh a komárí

jed sa nešíri ďalej do tela. Na komáre pomáha aj bazalka − stačí len potrieť listom. Od včiel, ôs. Včely a osy sú agresívnejšie pred búrkou a na jar, keď odkvitá mak, ale aj pred rojením, čo je tiež jarné obdobie. Vtedy ich nedráždite. Pokiaľ v koži zostalo žihadlo, vyberte ho čo najskôr a tak, aby ste jed z neho nevtláčali

ešte viac do rany. Na bodnutie pomáhajú listy skorocelu kopijovitého. Ale pomôže aj trochu octu, ktorý nakvapkáte na vreckovku či obrúsok a priložíte. Bolesť zmierňuje aj kvapka levanduľového oleja či plátok citrónu, ktorým miesto potriete. Osvedčený prírodný repelent. Do liehu dajte vylúhovať zopár

klinčekov a nechajte týždeň odstáť. Potom výluh používajte pred spaním alebo si ním pomažte čelo a ruky. Okrem toho, že budete pekne voňať, budete zároveň odpudzovať hmyz. 

ZDRAVIE A MY

Vysoký tlak je bezbolestný zabijak (1.)

ýka sa aj vás? Tieto varovné signály neprehliadnite! Je nebezpečný a zákerný – vôbec totiž nebolí. Môžete s ním žiť roky bez toho, aby ste o svojom zdravotnom probléme čo i len tušili. Trpí srdce i cievy a zvyšuje sa riziko vzniku ďalších srdcovocievnych ochorení. Dá sa proti tomu niečo robiť? Rozpoznať diagnózu hypertenzie podľa symptómov je pre bežného človeka náročné, pretože môžu súvisieť aj s mnohými

inými ochoreniami. Kedy teda zbystriť pozornosť? Ak opakovane trpíte celkovou únavou, búšením srdca, bolesťou v oblasti hrudníka, nespavosťou, hučaním v ušiach, závratmi, opuchmi členkov, dýchavičnosťou či krvácaním z nosa – zbystrite pozornosť. Bohužiaľ, cievna mozgová príhoda, infarkt myokardu či prasknutie poškodenej cievy bývajú mnohokrát prvým príznakom tohto ochorenia. Avšak

u niektorých pacientov sa môžu hlavne pri kolísajúcom tlaku objaviť príznaky, ako bolesť hlavy, zhoršenie dýchania pri námahe, pocit stiahnutého hrdla, pri prudkej zmene polohy aj závraty. 1. Kedy je to už vážne Minimálne každý druhý rok absolvujte preventívnu prehliadku u svojho praktického lekára, súčasťou vyšetrenia je aj meranie krvného tlaku. Jednorazové nameranie vysokého krvného tlaku nemusí nič zna-

menať. O hypertenziu ide až vtedy, keď vysokú úroveň tlaku krvi (viac ako 140/90 mm Hg) namerajú opakovane. V tomto prípade je vhodné mať doma tlakomer a tlak krvi pravidelne kontrolovať. Meranie tlaku v domácich podmienkach je veľmi dôležité, malo by sa robiť štandardne v určitom čase 3 − 4 razy týždenne. Asi po mesačnom meraní je vhodné namerané hodnoty konzultovať s lekárom. 

VII 29

POĽNOHOSPODÁRSKE ROZHĽADY | HLAS ĽUDU

DO VÁŠHO RECEPTÁRA

Diétny chlebík s hrozienkami

Malinový koláč s pudingom

Suroviny: 300 g hladkej múky, 1 a ½ lyžičky kypriaceho prášku, ½ lyžičky sódy bikarbóny, ½ lyžičky soli, 300 ml jogurtu, 2 bielky, 60 g hrozienok, 2 lyžice medu, maslo na vymastenie formy Takto sa to podarí: Rúru predhrejeme na 200 C ̊ . V mise zmiešame preosiatu múku,

Suroviny: Na cesto: 5 vajec, 5 lyžíc krupicového cukru, 7 lyžíc polohrubej múky, 1 lyžica oleja; Na plnku: čerstvé maliny alebo 2 konzervy malín, 2 balíky malinového pudingu, 60 g masla, 2 balíčky vanilínového cukru, 50 g práškového cukru; Na ozdobu: trochu čerstvých malín Takto sa to podarí: Cesto: V miske vyšľaháme vajcia s krupicovým cukrom. Pridáme olej a po lyžiciach vmiešame polohrubú múku. Vymiešame hladké cesto, ktoré vylejeme na plech vystlaný papierom na pečenie. Cesto upečieme vo vyhriatej rúre do zlatista. Plnka: Ak použijeme maliny z konzervy, scedíme ich a odložíme. Šťavu doplníme vodou tak, aby sme získali 900

kypriaci prášok, sódu bikarbónu a soľ. Jogurt vyšľaháme s bielkami, potom s medom a hrozienkami zapracujeme do múky. Chlebíkovú formu vymastíme maslom a naplníme cestom. V predhriatej rúre pečieme 20 minút dozlatista. Necháme trochu vychladnúť  a vyklopíme z formy.

Domáca eko-čokolada Suroviny: ½ šálky kakaa, ¼ šálky kokosového oleja, 1 – 2 lyžičky medu alebo stevie, trošičku vanilky (najlepšie pravý extrakt), štipka soli Takto sa to podarí: Uvedené suroviny dobre zmiešame,

vylejeme do formy a necháme stuhnúť. Keď čokoláda stuhne, pokrájame na menšie kúsky.  Recepty nám poskytla: Alena Uhláriková z Kysáča

Pogača miesená lyžicou Suroviny: Na cesto: 3 šálky mlieka (šálka 1 dl), 20 g droždia, 8 šálok múky, 2 vajcia, 1 šálka oleja, 1 lyžička soli, pol kypriaceho prášku; Na poliatie: 2 vajcia, 100 g tvarohu alebo 2 dl jogurtu; Na pofŕkanie a posypanie: ½ dl oleja, sezam Takto sa to podarí: Cesto: Vo vlažnom mlieku rozmrvíme droždie a necháme vykysnúť. V osobitnej nádobe zmiešame múku, olej a vajcia. Pridáme i soľ a kypriaci prášok a lyžicou zmiešame s vykysnutým drož-

Malinový koláč Suroviny: 3 vajcia, 1 pohár polohrubej múky, 1 pohár kryštálového cukru, 1 balíček kypriaceho prášku, 1 balíček škoricového cukru, 500 g malín Takto sa to podarí: Vajcia s cukrom vyšľaháme do peny, prisypeme múku s kypriacim práškom. Dobre zmiešame a dáme do okrúhlej vymastenej a múkou vysypanej formy. Pridáme maliny, posypeme škoricovým

dím a necháme ďalej kysnúť. Keď cesto vykysne, lyžicou, ktorú zmáčame do oleja, odkrajujeme cesto a dáme ho na plech. Poleva: Vyšľaháme 2 vajcia s tvarohom alebo jogurtom a polejeme pogaču. Pofŕkame olejom a posypeme sezamom. Necháme trochu kysnúť a upečieme v predhriatej rúre na 200 C̊ do červena. 

ml. V trochu tejto šťavy vymiešame vanilínový cukor, malinový pudingový prášok a uvaríme puding. Necháme vychladnúť a primiešame maslo zmiešané s cukrom. Nakoniec do plnky primiešame maliny. Upečené cesto potrieme malinovým lekvárom, pridáme plnku, ktorú necháme poriadne stuhnúť. Koláč nakoniec ozdobíme čerstvými malinami.  Zdroj: https://dobruchut.azet.sk/

Krehký marhuľový koláč s maslovou posýpkou

Suroviny: Na cesto: 300 g hladkej múky, 100 g práškového cukru, 2 lyžičky citrónovej kôry, 150 g masla, štipka soli, 2 žĺtky, 3 lyžice mlieka, 1 Recept nám poskytla: kypriaci prášok, 1 lyžica Paulína Sabová vanilínového cukru; Na z Báčskeho Petrovca maslovú posýpku: 100 g masla, 120 g polohrubej múky, 120 g kryštálového cukru; Ďalšie: marhule alebo marhuľový kompót; Na pomúčenie dosky: hladká múka Takto sa to podarí: V múke rozmiešame kypriaci prášok, soľ, práškový a vanilínový cukor, citrónovú kôru. Pridáme maslo, žĺtky a mlieko. Vymiesime cesto a necháme v chladničke odpočinúť asi 20 minút. Kým cesto odpočíva, pripravíme si posýpku. Maslo roztopíme a postupne primiešame cukor a múku, kým cukrom a dáme piecť.  nevznikne sypká hmota. Takto Zdroj: ostane posýpka chrumkavá. https://dobruchut.azet.sk/ Marhule umyjeme, nakrájame

a marhuľový kompót scedíme a necháme odkvapkať. Cesto na pomúčenej doske vyvaľkáme a preložíme na maslom vymastený a múkou vysypaný plech (35 x 35 cm, môžete dať aj na menší plech, cesto bude vyššie, ale na väčší určite nie – až po prispôsobení dávky). Na cesto poukladáme marhule. Na vrch dáme posýpku. Pečieme v predhriatej rúre pri 180 °C orientačne 40 minút.  Zdroj: https://varecha.pravda.sk/ recepty/

POĽNOHOSPODÁRSKE ROZHĽADY | Príloha pre poľnohospodárov a dedinu | Číslo 443 | Pripravujú: Ľubica Sýkorová, Elena Šranková a spolupracovníci | Použitá domáca a zahraničná literatúra

VIII

Kultúra Korene duchovnosti, písomnosti, kultúry 18. CYRILO-METODSKÝ PROGRAM V PETROVCI

Jaroslav Čiep

poločnými silami sa evanjelický cirkevný zbor v Báčskom Petrovci a Miestny odbor Matice slovenskej v Petrovci aj tohto roku postarali, aby v rámci kultúrnych podujatí v tomto prostredí nevystal Cyrilo-metodský večierok, 18. v poradí, v zachovávaní tejto tradície. Program sa uskutočnil v nedeľu 2. júla predvečerom v petrovskom kostole. Sviatok svätého Cyrila a Metoda je 5. júla a nielen na Slovensku, ale aj u nás si ho každoročne pripomíname a velebíme. Tento dátum v Slovenskej republike je i štátnym sviatkom a zároveň i Dňom zahraničných Slovákov. Po tom, čo sa pre renováciu vnútra kostola vlani večierok výnimočne uskutočnil v sieni na novej fare, tohto roku sa prinavrátil na staré miesto. V mene organizátorov na začiatku prítomných privítali petrovský farár Ján Vida a predsedníčka MOMS Petrovec Katarína Melegová-Melichová, ktorá i pripravila

Z vystúpenia obecného spevokolu Credimus

program. Ján Vida pozdravil aj hostí: farára Luteránskej cirkvi v Amerike v Toledo Roberta A. Johnsona, ktorý je na návšteve v kulpínskom cirkevnom zbore, a predsedníčku NRSNM Annu Tomanovú-Makanovú. „Program organizujeme, aby sme si uvedomili korene našej

duchovnosti, našej písomnosti, našej kultúry. Aby sme si upevňovali naše sebavedomie, sebaúctu, ale aj úctu k tým, ktorí nám priniesli svetlo poznania, keď ide o náš náboženský život, ale i keď ide o našu písomnosť,“ povedala na úvod Melegová-Melichová a k tomu pridala:

„Dnešný večierok sme venovali nielen dvom vierozvestcom – Cyrilovi a Metodovi, ale ho venujeme aj majstrovi Jánovi Husovi a, pravdaže, 500. výročiu reformácie. Pretože to jedno s druhým súvisí.“ V pásme slova a piesne sa najprv prihovoril domáci farár a po dve primerané piesne zo svojho repertoáru zaspievali starší i mladší cirkevný spevokol, oba pod vedením kantora Pavla Očovejiho, tiež Komorný zbor Musica viva pod taktovkou Marieny Stankovićovej-Krivákovej a obecný spevokol Credimus pod vedením Anny Medveďovej. Príležitostné texty prečítali Viera Dorčová-Babiaková, Hana Tanciková a Miroslav Babiak. Celkom na záver sa už tradične na každom Cyrilo-metodskom programe spoločne spieva hymnická pieseň Hrad prepevný.

ARADÁČ

Matičné voľby Jaroslava Števková

iestny odbor Matice slovenskej v Aradáči zorganizoval výročné a volebné zasadnutie 26. júna v Harmónii. Úvodom predsedníčka MOMS Anna Bagľašová a predseda Matice slovenskej v Srbsku Ján Brtka privítali hŕstku prítomných. Toto výročné zhromaždenie koordinovalo pracovné predsedníctvo v zložení Erka Viliačiková, Adela Obšustová a Ivica Grujić-Litavský. Správu o činnosti podala tajomníčka Jaroslava Števková a farár Vladimír Lovás pripravil videoprezentáciu. Finančnú správu • KULTÚRA •

predostrela pokladníčka Helena Bartošová. Nasledovali voľby, v ktorých si matičiari volili členov Správnej a Dozornej rady MOMS Aradáč v nasledujúcom mandátnom období. Zvolili 15 kandidátov do Správnej rady a troch do Dozornej rady. O dva dni neskoršie, presnejšie 28. júna, sa konalo konštitutívne zasadnutie. Prítomných Činnosť matičiarov i na videoprezentácii 14 členov Správnej rady zvolilo nositeľov jednotníčkou bude aj naďalej Jaroslava livých funkcií: predsedníčkou Števková, pokladníčkou sa stala sa stala Suzana Kokavská, pod- Verona Abelovská-Petráková. predsedom Ján Bagľaš, tajom- Zvolili i delegátov do Správnej

rady MSS, a to Adelu Obšustovú a Ivicu Grujića-Litavského.

27 /4758/ 8. 7. 2017

Foto: A. Bagľašová

Kultúra KRÁTKE STRETNUTIE S MAREKOM STUPAVSKÝM

Ja toto musím hrať! Anna Francistyová

estival vážnej hudby Jarné nôty vznikol v roku 1996 a vtedy sa narodil teraz už renomovaný klavírny virtuóz Marek Stupavský. Hudbe a kla-

Jednoducho, chcel som tam mať sonátu od niektorého ruského skladateľa, lebo som ich ešte pri takýchto príležitostiach nehral. Je to proste moja hudba, v hudbe ruských skladateľov nachádzam seba. Prokofieva som už hral, ale

Jeden z mála okamihov, keď pri klavíri iba pózuje

víru sa upísal ako päťročný, a to v triede profesorky Very Hoffmanovej-Momčilovićovej. Odvtedy jeho hudobný rast sledujú aj milovníci tohto festivalu vážnej hudby. Ako si sám spomína, pre iné záväzky chýbal iba na dvoch ročníkoch. Nechýbal však tohto roku, keď si na júnovom 21. ročníku Jarných nôt – tesne pred svojimi 21. narodeninami – ku klavíru v gymnaziálnej Slávnostnej sieni sadol pätnástykrát. Hral Sonátu č. 7 B-dur, op. 83 Sergeja Sergejeviča Prokofieva. Prečo práve túto náročnú skladbu?

– Túto skladbu som si sám zvolil. Bola časťou môjho nedávneho bakalárskeho koncertu, na ktorý je ináč program voľný, kým na ročníkové skúšky sú osobitné požiadavky, – povedal nám mladý hudobník z Nového Sadu po nedávnom spomenutom vystúpení v Petrovci. – Ja som natoľko tú jej náročnosť pri nácviku ani necítil, lebo je to veľmi pekná hudba a mne blízka. Aj môj profesor bol prekvapený mojím výberom.

www.hl.rs

len také menšie diela, etudy. Keď som počul túto sonátu, tak ma zaujala, že som si povedal: Ja toto musím hrať! Sonáta bola zaujímavá, atraktívna, ale aj váš výkon bol pre-

svedčivý, až scénický... – To tá hudba je taká, to proste z nej vychádza, ja sa len snažím preniesť ju poslucháčom a divákom tak, ako ju prežívam. Je to vec inšpirácie. A Jarné nôty presne to ponúkajú: je tu voľná atmosféra, nieto tu žiadny nátlak, nie je to skúška, v obecenstve nie sú len odborníci, ktorí striehnu, či nechybím... Pre mňa je toto jedinečná príle- Ešte pár akordov na dôvažok žitosť, tým skôr, že už Od nášho mladého spolubeseddobrých pár rokov vystupujem ako posledný. Mám rád tento festival níka sme sa dozvedeli, že má pred a teší ma, že aj ja dávam do jeho sebou oddychové, novosadské leto, ale i taký mladícky detail, že kontinuity svoj prínos. Bakalársku skúšku na Hudob- dve tetovania na ľavej ruke mali nej a tanečnej fakulte Vysokej práve v Petrovci premiéru pred školy múzických umení v Bra- verejnosťou: pre dlhé rukávy ich tislave máte úspešne za sebou. doteraz nebolo v hre na klavíri vidieť... Čo nasleduje ďalej? V jeho hudobnej ceste, ktorá je – Teraz ma čakajú prijímačky na magisterské štúdium. Tie plánu- zdobená početnými oceneniami jem ukončiť v Bratislave, a potom na medzinárodných súťažiach a na zapísať doktorandské štúdium v ktorej od roku 2008 stýba už aj sóSrbsku. Mal som v pláne Belehrad, listické koncerty v Srbsku a na Sloale som veľmi šťastný, že sa v No- vensku, mu prajeme i ďalšie úspevom Sade otvorilo doktorandské chy. A tešíme sa na ďalšie stretnutie štúdium pre klavír, takže prídem, v Petrovci na Jarných nôtach. pravdaže, sem.

NA FOLKLÓRNOM FESTIVALE TANCUJ, TANCUJ... JE VŽDY VESELO. Spev rozospievaných mladých, ale aj tých trochu starších počuť na každom kroku. Vonkoncom nie je dôležité, kde sa spieva, či na ulici, či v škole v učebni, za Domom kultúry v očakávaní na vystúpenie alebo pod šiatrom... Avšak Vojlovičania, členovia orchestra SKOS Detvan, sa nakrátko pristavili pri predajni, posadali si na schody, aby si trochu oddýchli a občerstvili sa, analyzovali vystúpenie na koncerte speváckych skupín a orchestrov. O krátky čas však v rukách znovu mali husle a harmoniku. Začala sa pieseň. Jedna, druhá, tretia... Pripojili sa im aj ostatní... Aj takouto náladou je FF Tancuj, tancuj... jedinečný a nie náhodou mnohí milovníci folklóru a vôbec slovenskej ľudovej hudby neprehliadnu ani jeden jeho ročník.

Informačno-politický týždenník

vlh • KULTÚRA •

SLOVO DALO SLOVO: Dr. DRAGO NJEGOVAN, RIADITEĽ MÚZEA VOJVODINY

Systém nadovšetko Oto Filip

ebyť júnovej vernisáže prác fotoreportéra Dnevnika Slobodana Šušnjevića s názvom Sriem – jazva a liek, k rozhovoru s úradujúcim riaditeľom Múzea Vojvodiny Dr. Dragom Njegovanom by pravdepodobne nedošlo práve v tomto období. Rozhodujúcim motívom vzniku bolo jeho vyslovenie priania, aby Nový Sad konečne mal svoje Múzeum fotografie. O potrebe mať takúto inštitúciu sa rozpráva už dlho, celé roky. Ste toho názoru, že má reálne základy? – Reálne predpoklady na vznik Múzea filmu a fotografie, aspoň keď ide o exponáty, o materiál, ktorého je mnoho, sú iste veľké. Ale stále nie sme dostatočne organizovaní ako spoločnosť, stále nemáme dostatok porozumenia pre niektoré idey, ktoré by sa prirodzene mali realizovať. Existuje povedzme obrovský fond fotografií s rôznymi námetmi, vrátane historických. Je aj veľa filmov. No sú i tie, ktoré si treba veľmi chrániť. Tak film o záplavách, ktoré postihli Nový Sad v roku 1965, má len jednu kópiu. A tá môže zmiznúť, prípadne sa

poškodiť; čiže jasné je, že musíme inštitucionálne riešiť, ako chrániť kultúrne poklady. Sú však aj iné iniciatívy... – Je tu iniciatíva Pasteurovho ústavu, ktorý má staré zdravotnícke inštrumenty k vzniku Múzea lekárstva alebo aspoň takého oddelenia pri Múzeu Vojvodiny. Viaceré výrobné spoločnosti sú toho názoru, že potrebujeme Technické múzeum. Mnohé z inštitúcií by skutočne mali vzniknúť. Keď som kedysi navštívil Švédsko, zistil som, že je len v Štokholme viac múzeí ako v celom Srbsku.

A tie sú programovo koncipované a nastavené tak, že návštevníci, ktorých je veľa, v nich môžu stráviť celý deň. Ich vedenia, riaditelia sa nemenia tak často ako u nás. To, čo je u nás špecifické, aj my by sme mali prostredníctvom kultúry a inštitúcií ukázať; čiže treba nám vážne chrániť kultúrne statky pre budúcnosť. V duchu toho je napríklad idea založiť Múzeum Milevy a Alberta Einsteinovcov. Na to nie je veľa prekážok a bolo by čímsi svetovým. Je istý priestor všetko to zdolať? – Samozrejme. Nemalo by všetko byť len v rámci Múzea Vojvodiny, ktoré je azda najväčšie aktívne múzeum v Srbsku a koncepčne najväčšie po Národnom múzeu v Belehrade. Možno založiť aj menšie muzeálne jednotky, zaoberajúce sa jednotlivými oblasťami či témami s cieľom zachovať to kultúrne bohatstvo, ktoré máme. Zaujímavá je napríklad otázka priemyselného dedičstva. Je dosť toho, na čom sa treba systematicky angažovať. V jednom roku zdolať jedno, o rok realizovať ďalšie. To platí aj pre spomínané Múzeum fotografie alebo Múzeum filmu

a fotografie. Príležitosťou na mnohé nové aktivity je vyhlásenie Nového Sadu za európsku metropolu kultúry 2021. – V prípade Múzea Vojvodiny zjavná je potreba vybudovať centrálne muzeálne depo, upravené podľa súčasných štandardov a potrieb. Zdá sa mi, že takéto čosi absentuje u obrovskej väčšiny inštitúcií. To depo by nemuselo prislúchať len jednej inštitúcii, ale by ho mohli využívať viaceré z nich. Je veľa ideí, veľa toho, čím by sme sa mohli zaoberať, čo by na druhej strane ani nestálo tak veľa. Stačilo by, keby sa v celkovom rozpočte na kultúru vyčleňovalo jedno percento z hrubého národného dôchodku a už by sa mnohé dalo zdolať. S takouto úrovňou prostriedkov, s menej od jedného percenta hrubého produktu na úrovni štátu sa veľa toho nedá realizovať. Nemožno sa na záver neopýtať na ďalšiu cestu jedného z najúspešnejších projektov v poslednom čase; ide o výstavu Za horami, za dolami alebo Tri storočia Slovákov vo Vojvodine? – Jej púť bude na jeseň pokračovať na Slovensku. Najprv bude inštalovaná v Martine, potom poputuje do Bratislavy, kde pobudne dlhšie. Podpísali sme technickú zmluvu, ako aj iné potrebné dokumenty o tom, takže zostáva len samotný odchod.

PROGRAMY STAROPAZOVSKÉHO STREDISKA PRE KULTÚRU POČAS LETA

V znamení detských divadiel Anna Lešťanová

taropazovské Stredisko pre kultúru ponúka programy aj počas letnej sezóny. O ich náplni sme sa rozprávali s Draganou Stevićovou, hovorkyňou tejto ustanovizne. V poslednom čase táto kultúrna inštitúcia trochu zmenila koncepciu klasického pazovského kultúrneho leta – doteraz príznačnou veľkými koncertmi na námestí – na ktorú občania boli zvyknutí. Táto akcia tým dostala novú dimenziu. „V týchto dvoch letných mesiacoch na programe sú obvykle detské divadelné predstavenia na otvorenom. Tieto obľúbené • KULTÚRA •

a ani tohto roku nevystane letné kino pre dospelých,“ povedala Stevićová. Programy v Starej Pazove sa uskutočňujú na letnom javisku – na nádvor í divadelnej sály a v prípade zlého počasia Malí milovníci Tálie o divadielka prejavujú vždy v s a m o t n e j veľký záujem sále. Od začiatku júla pre detské programy sa budú konať na všetkých milovníkov výtvarného území celej Staropazovskej obce, umenia je v tamojšej galérii stre-

diska otvorená stála výstava obrazov a iných umeleckých prác. Prvý detský program v rámci tohtoročnej letnej sezóny v tomto staropazovskom stredisku odznel už 6. júla. Ako uviedla spolubesedníčka, ustanovizeň tesne spolupracuje s Turistickou organizáciou Obce Stará Pazova a Kanceláriou pre mladých Obce Stará Pazova. Preto do programovej schémy určite zaradia i tradičné veľké podujatia, akými sú medzinárodný volontérsky kemp pre mladých, riečny ekologický karneval a Gastro Srem –jedinečné podujatie na týchto priestoroch, ktoré cez bohatú gastronomickú, kultúrnu a turistickú ponuku spája tradičnú a súčasnú dobu.

27 /4758/ 8. 7. 2017

Kultúra V KYSÁČI

Gitariáda Vojvodiny – -iáda, akú potrebujeme prezentovala vlastné videnie punck rocku a Apricot brew základy staréodujatia, ktoré majú v názve ho dobrého južanského rocku. Za koncovku -iáda (po srbsky malú návštevnosť počas súťažnej -ijada), obyčajne majú masový časti podujatia nemôže len roza súťažný ráz, a je im to spoloč- hodnutie organizátorov začiatok né bez ohľadu na to, či ide o ku- súťažného program posunúť pred lenijadu, sarmiádu či pihtijadu. osemnástu hodinu, ale aj celkový Vojvodinská gitarová -iáda, čiže nedostatok záujmu publika o pogitariáda sa konala po tretíkrát tenciály novej domácej scény. Verdikt odbornej poroty prečítal v novom rúchu v piatok 30. júna a v sobotu 1. júla na pomocnom Slobodan Misailović, v ktorom sa teréne Futbalového klubu Tatra. písalo, že na odborníkov, a k tomu Program obsahoval obe zložky: dodávame, aj na hŕstku návštevníkov, originalitou energického punck rocku najviac zapôsobili Čupavci zo Sirigu. Odmenou pre mladé kvarteto bolo opätovné vystúpenie v sobotu večer, pred známejšími kolegami, Divlje jagode pozdravili divákov motorkárskou ako aj nahráhymnou vanie singlu súťažnú, v ktorej si gitarové a iné v štúdiu. V piatok zahrali autorské piesne rockové zručnosti zmerali mladé kapely, a potom aj zložku značne aj vlaňajší víťazi gitariády v Kysáči masovejšiu, revuálnu. Pod tým − partia Harlekin z Inđije v čele so máme na mysli koncert rockových speváčkou podmanivého hlasu kapiel už osvedčených na širšom Jovanou Kovačevićovou. Organizátorom iste neunikla skutočnosť, juhoslovanskom území. V piatok desiatka kapiel pred- že repertoár Achtung bandu, ktostavila žánrovú pestrosť gitarovej rý na pódiu vystriedal Harlekin, hudby. Najprv pódium patril bandu pozostáva zo samých domácich Njuške z Nového Sadu, potom hitov. Bol to akoby plán, aby BeRosetta Stoned zahrala niekoľko lehradčania pripravili návštevníkov piesní s blues rockovým nádychom, na vystúpenie ozajstných legiend a predstavila sa aj novosadská Ex-yu rockovej scény. Divlje jagode skupina UV, ktorá pozostáva z čle- pozdravili návštevníkov motorkárnov niekdajšej Uvertiry. Následne skou hymnou, a potom predviedli vystúpili Norveška šuma s alterna- vyše hodinové šou, do ktorého tívnymi rockovými melódiami, The sa naplno zapojil vtedy už veľký Invaders z Vrbasu a experimentálny počet ľudí pri pódiu. Po vystúpecelok s hip-hop rytmom Sick Sina- ní kapely z Bosny a Hercegoviny tra. Rock-grundge-funky melódie pódium znovu patril apatínskym zahrali The Coil a na svojich 15 Bitangám, ktoré koncertovali aj minút prišiel aj Veliki odmor. Fan- na prvej kysáčskej gitariáde po tastická štvorka zo Sirigu Čupavci jej oživení.

a gitariádu vôbec uzavreli veselí Novosadčania – Zbogom Brus Li. Možno sa nepatrí skončiť kysáčsky gitarový víkend koncertom kapely, ktorá v názve obsahuje aj dáke lúčenie. Avšak rozdáva veľmi slušnú energiu, a preto je ich vystúpenie vlastne pozvaním na Gitariádu Vojvodiny 2018.

Vladimír Valihora

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

Zvíťazili Čupavci Úvodom do sobotňajšieho programu boli skúsené skupiny Marcipan a Old friends band. Hlavná časť programu pozostávala z prejavu troch známych kapiel, avšak s rozličným hudobným zázemím. Formácia Ničim izazvan, najmladšia z troch, je zároveň aj žánrovo najrôznorodejšia. Po melodických

Aj tohto roku organizátori podujatia – občianske združenie Vrana, pripravili niekoľko sprievodných podujatí, z ktorých treba vyzdvihnúť malú školu rocku. Tohtoročná gitariáda si udržala vysokú úroveň z hľadiska organizácie a je programovo skvalitnená v porovnaní s vlaňajšou. Organizá-

YU grupa vyvolala dokonalú koncertnú atmosféru riffoch hitov, akými sú O tebi, San a pod. pódium patril špičke starej rockovej školy – hrala legendárna YU grupa. Bratia Jelićovci nešetrili hlasivky návštevníkov, a to, čo sa dialo počas koncertu, sa ťažko dá opísať, možno jedným slovom – dokonalé. Sobotňajší program

tori dokázali dotiahnuť niekoľko mien známych nielen v krajine, ale aj v regióne, takže celkovo možno uzavrieť, že sa Kysáčanom podarilo pozdvihnúť latku dosť vysoko. Dokážu ju udržať tak vysoko aj o rok? Foto: Michal Madacký • KULTÚRA •

V PADINE

Zraz dychových orchestrov Anička Chalupová

adina bola v prvú júlovú nedeľu hostiteľom 8. semifinálovej súťaže vojvodinských dychových orchestrov a mesta Belehrad pre tradičný dragačevský Snem 2017. Po slávnostnom defilé účastníVíťaz semifinálovej súťaže Guča v Padine 2017: Dychový orchester Danijela Jokanovića zo Šídu kov centrom Padiny semifinálové súperenie dychových orchestrov, ktoré sa usporiadalo na letnom javisku Športového strediska Dolina, slávnostne otvoril Milan Garašević, predseda Kovačickej obce. Účastníkom a milovníkom dychovej hudby sa prihovorili aj Dragana Latovljevová, úradujúca riaditeľka Turistickej organizácie Obce Kovačica, Nataša Majstorovićová, riaditeľka Strediska pre kultúru a šport v Guči, Marijana Melišová, členka Výkonnej rady pre kultúru a vzdelávanie Kovačickej obce, a Súťaž sa začala s defilé a hymnickou piesňou Sa Ovčara i Kablara... Ondrej Sabo, predreáti v konkurencii mládežníckych organizácia OK bola v nedeľu 2. seda Futbalového dychových orchestrov 55. Snemu júla organizátorom i koncertu, klubu Dolina. dychovkárov. ktorý prilákal veľký počet milovV semifinálovej Okrem semifi nálovej súťaže níkov známej rockovej skupiny súťaži sa zúčastdychových orchestrov Turistická Kerber. nili dychové orchestre Danijela Jokanovića zo Šídu, Tornado z Jabuky, Južni izvor z Belehradu, Crni Biseri z Jabuky a Vojvođanski trubači z Vršca. Rozhodnutím Skupina Kerber trafila na žilku milovníkom odbornej poroty, rockovej hudby ktorá pracovala v zložení: profesor Branislav Gagić 9. až 13. augusta) si vybojoval (predseda), Kamelija Ćirićová, et- Dychový orchester Danijela Jokanomuzikologička, a Petar Torbica, novića zo Šídu. Odborná porota trombonista, účasť na 57. finálovú poznamenala, že Vojvođanski trusúťaž v Guči (ktorá sa usporiada bači mali rovnako kvalitný prednes, ale nemali oblečený OBRAZY Z GALÉRIE BABKA SÚ VYSTAVENÉ V LONDÝNE. kroj reprezentujúceho Umelecké diela insitných maliarov zo známeho mestečka insity sú prostredia. Členom tohod 19. júna sprístupnené milovníkom výtvarníctva aj v Londýne. to orchestra a zároveň i Pod patronátom veľvyslanectiev Republiky Srbsko a Slovenskej najmladším účastníkom republiky, ako i Európskej banky pre rozvoj, Galéria Babka v čele akcie bol 11-ročný trubkár so svojím zakladateľom Pavlom Babkom vystavila v Anglicku 44 Manuel Ametović z Lesvýtvarných prác autorov z Kovačice a Padiny. Na otvorení výstavy kovca. Okrem niekoľkých o slovenskej insite hovorili veľvyslanec SR v Londýne Ľubomír Rehák skladieb, ktoré predviedli a veľvyslanec Srbska vo Veľkej Británii Ognjen Pribićević, ktorý túto súťažiace dychové orchesexpozíciu obrazov slávnostne otvoril. Výtvarné diela kovačických tre, obecenstvu sa preda padinských maliarov už v týchto dňoch budú mať možnosť pozrieť si aj milovníci insity v niekoľkých mestách na Slovensku. Členovia odbornej poroty nemali ľahkú stavili aj hostia – Timočki A. Ch. veseljaci z Knjaževca, lauúlohu • KULTÚRA •

27 /4758/ 8. 7. 2017

Kultúra K VÝSTAVE O OCHRANE HISTORICKÉHO A KULTÚRNEHO DEDIČSTVA BÁČA

Dlhodobý a viacdimenzionálny projekt Oto Filip

aj život bežný, aj tradície či zvyky. Netreba zabúdať, že artefakty na okolí Báča vznikali ešte pred ôsmimi miléniami, takisto ani na iné historické skvosty: na pevnosť Báč zo 14. storočia, na srbský pravoslávny monastier Bođani z 15. storočia, na Františkánsky kláštor v Báči, ktorý je ešte starší – z 12. storočia, na pozostatky hamámu zo 16. storočia. Báč je preto veľká vzácnosť tak pre všetky objavy, ktoré umožňoval a umožňuje, ako aj pre osožný poznatok, že dedičstvo existuje len vtedy, keď sa oň má kto starať. Preto je i výstava autorky Dr.

adšej vidieť, ako počuť, radšej zažiť, ako len vidieť. Takýchto myšlienok sa návštevník asi ťažko dokázal zbaviť pri pohľade na početné, tematicky a dobovo rozmanité exponáty výstavy, prebiehajúcej od 30. júna do 17. júla vo Veľkej galérii Domu Vojska Srbska v Belehrade. Jej názov je dlhý, možno trochu i ťažkopádny, no vystihuje podstatu: Ako zachovať a využívať kultúrne dedičstvo: Desať rokov rozvojového projektu integračnej ochrany dedičstva Storočia Báča. Len keď si človek poobzerá všetko vystavené, uvedomí si prinajmenšom dve veci. Tú prvú, že nesmierne kultúrne bohatstvo máme nie tak ďaleko od Nového Sadu, a druhú, že minulosť zďaleka nepoznáme; čiže, je čo na nej ešte dlho a stále odhaľovať. Význam projektu s názvom Storočia Báča spočíva v tom, že rozhŕňa kulisy minulých storočí, uvádzajúc pozoro- Niektoré z historických nálezov vateľa na javisko, kde a keď bolo všetko iné: aj archeológia, aj Slavice Vujovićovej, architektky a architektúra, aj duchovný život, konzervátorky, prebiehajúca v galé-

Znázornenie multidisciplinárnych výskumov v monastieri Bođani

rii Domu Vojska Srbska, spoločne usporiadaná s – v Petrovaradíne sídliacim – Pokrajinským ústavom pre ochranu kultúrnych pamiatok a Ministerstvom obrany, podujatím zďaleka prevyšujúcim bežné výstavné rámce. Dalo sa to cítiť aj z piatkových vernisážnych slov námestníčky ministra kultúry pre medzinárodné vzťahy a eurointegráciu Asje Drača Muntean, ktorá

skonštatovala, že je kultúrne dedičstvo zachované na území Báča mimoriadne hodnotné a zriedkavé a že mu preto udelili status chráneného kultúrneho pokladu. O vznik podujatia, ktoré svetlo sveta uzrelo pri príležitosti 65. výročia existencie uvedeného pokrajinského ústavu a 10. výročia projektu Storočia Báča sa pričinil i celý rad iných inštitúcií, ako Galéria Matice srbskej, Univerzita v Novom Sade, Filozofická fakulta v Belehrade... Je to celkom logické, keďže objavovať staré svety v novej ére je náročné, a teda nikdy nebolo ľahké.

STARÁ PAZOVA

Detský výtvarný tábor

Anna Lešťanová

staropazovskom Mestskom parku sa vo štvrtok 29. júna uskutočnil prvý detský výtvarný tábor. Organizátorom tohto podujatia pod názvom Park lepih želja bolo Združenie výtvarných umelcov zo Starej Pazovy, ktoré si tohto roku pripomína 35. výročie pôsobenia. Výtvarný tábor sa konal za podpory Obce Stará Pazova. S 19 deťmi – žiakmi pazovských Základných škôl Boška Palkovljevića-Pinkiho, Simeona Aranického, Základnej a strednej školy Antona Skalu, ako aj s členmi Spolku pre

www.hl.rs

afirmáciu invalidov Fénix a Združenia pestúnskych rodín Široké srdce v Starej Pazove kreslili a kamarátili sa členovia tohto umeleckého združenia, a to: akademická maliarka Dragana Olujićová, Vladimir Lazić, Borislav Protić, Goran Arsenijević a Jaroslav Vrška. Po niekoľkohodinovej tvorbe dostali ďakovné listiny. Detské práce, ktoré vznikli na tomto tábore, budú – ako povedala koordinátorka podujatia a predsedníčka združenia Zorica Opavská – vystavené na tradičnej výročnej výstave ZVUSP v decembri. V rámci osláv tohtoročného jubilea v ZVUSP plánujú uskutočniť

Informačno-politický týždenník

Z prvého detského výtvarného tábora v Starej Pazove

aj oslavný jednodňový výtvarný tábor, v ktorom by sa v polovici

septembra mali zúčastniť umelci z takmer celej Vojvodiny. • KULTÚRA •

SLOVENSKÉ VOJVODINSKÉ DIVADLO

vďaka podpore z obce, republiky, ÚSŽZ a sponzorov, ale v rámci neho predsa vystane naplánovaná premiéra predstavenia domácich divadelníkov. Vedenie SVD, vrátane Správnej rady, sa ohľadom neblahej situácie pokúsilo získať peniaze z pokrajiny náhradne pri opravnom rozpočte, ale zatiaľ žiadnu odpoveď nedostali. Preto zalarmovali aj NRSNM, MSS, Slovákov pokrajinských p o s l a n cov, a oboznámili i predstaviteľov štátnych inštitúcií Slovenskej republiky, aby v rámci svoDetail z plagátu predstavenia v SVD Vina jich možností Petrovské dni divadelné. pomohli tejto inštitúcii, lebo Tak teda po 150 rokoch diva- pri takejto ignorantskej politidelníctva, ktoré sme oslávili vlani, ke pokrajinskej vlády nemožno máme novú skutočnosť, o ktorej očakávať nič iné, ako je zánik v stredu 5. júla v aule SVD na profesionálneho divadla Slovákov tlačovej konferencii informovala v Srbsku. verejnosť riaditeľka Viera KrstovIba na nás všetkých je a zvlášť ská. Vysvetlila, že náklady späté s na slovenskej kultúrnej verejnosti, prevádzkovaním budovy SVD a či sa na to budeme iba mlčky platy – teraz už menšieho počtu pozerať a konštatovať, že sme zamestnaných (iba troch) – finan- utratili reprezentačnú inštitúcuje Obec Báčsky Petrovec. Inými ciu divadelnej činnosti Slovákov slovami povedané, formu máme, v Srbsku. Lebo peňazí na kultúru ale nie i obsah. v pokrajinskom rozpočte je naTradičný divadelný festival sa dostač. Iba je otázne, komu ich uskutoční od 22. do 26. septembra pridelili a na aké ciele.

Pokrajina nechce financovať predstavenia po slovensky Jaroslav Čiep

oci pravidelne od jeho založenia roku 2003 Slovenské vojvodinské divadlo v Báčskom Petrovci malo finančnú podporu zo strany pokrajinského rezortného sekretariátu ohľadom zabezpečenia dvoch premiér do roka, tohto roku sa to zmenilo. Po ukončenom súbehu v Pokra-

jinskom sekretariáte pre kultúru, verejné informovanie a styky s náboženskými spoločenstvami do SVD prišla totiž písomná odpoveď podpísaná rezortným tajomníkom Miroslavom Štatkićom, že im všetky projekty v bežnom roku 2017 zamietli. Totiž, že nedajú finančné prostriedky ani na realizáciu divadelného predstavenia a ani na organizáciu festivalu 22.

POZNÁMKA

Slovenčina na tablo Juraj Bartoš

ieme, že slovo francúzskeho pôvodu tableau (tablo) označuje obraz zhotovený z mnohých nalepených fotografií. Na sklonku školského roku 2016/2017 sa v Hložanoch (a možno aj inde?) strhol menší krik. Zopár (slovenských) rodičov sa rázne pohoršovalo nad tým, že na tablo − pod fotografiami žiačok, ktoré práve ukončili ôsmy ročník − ich priezviská sú napísané v prechýlenej podobe. Protestovali, lebo si tamojšia profesorka slovenského jazyka a literatúry dovolila k priezviskám žiačok v mužskom rode pridať koncovku -ová?! Príslušníci národnostných menšín v Srbsku majú právo svoje osobné mená a mená svojich detí zapísať do matričnej evidencie v písme a podľa pravopisu svojho jazyka. Žiaľ, matrikári nie vždy jazyk (povedzme slovenský) ovládajú dôkladne. Mená a priezviská novorodeniatok často skomolia. Len málo je tých, ktorí si ich neskoršie dajú upraviť do správnej podoby, pravda, za istý poplatok. Na portáli slovenského denníka SME jazykovaporadna.sme.sk (21. 7. 2012) čítame: „V kontexte slovenského jazyka sa majú rešpektovať zákonitosti slovenského jazyka, čo znamená, že aj cudzie ženské priezviská sa v kontexte slovenského • KULTÚRA •

jazyka (písaného a hovoreného) vo verejnom styku majú používať s náležitou koncovkou slovenského prechyľovania.“ Vo vedeckej práci Zapisovanie slovenských priezvisk v slovenskom a srbskom kontexte lingvistka Dr. Anna Makišová uvádza, že v slovenskom jazyku „ženské priezviská majú všetky formu privlastňovacieho prídavného mena na -ova / -ová / -a.“ Gramatický termín prechyľovanie znamená odvodzovanie ženských podstatných mien od mužských. Slovami Dr. Makišovej „Prechýlením mužských priezvisk sa v slovenskom kontexte signalizuje prirodzený ženský rod a umožňuje sa ohýbanie priezviska tak, ako je to v súlade s platnou kodifikáciou.“ Pravdaže, v úradných dokladoch, akými sú napr. osobný alebo vodičský preukaz, pas, žiacka či zdravotná knižka, diplom a pod. je nutné zachovať podobu mena a priezviska takú, aká je zapísaná do matriky narodených. Tablo však nie je úradný doklad a s ohľadom na fakt, že základná škola v Hložanoch je škola slovenská, mienime, že v „kauze tablo“ vlastne šlo „iba“ o použitie platných pravidiel slovenského pravopisu, resp. o využitie (nie zneužitie) práva (aj) Slovákov žijúcich v Srbsku. Ako aj že sa nepríjemnosti (možno) dalo vyhnúť predbežným rozhovorom s rodičmi.

Informácia z ÚKVS

odľa Rozhodnutia Správnej rady Ústavu pre kultúru vojvodinských Slovákov rukopisy originálnych vedeckých, literárnych, monografických, bibliografických prác s recenziou, ktoré ako návrhy budú zaradené do zoznamu programovej činnosti Ústavu pre kultúru vojvodinských Slovákov, treba doručiť Programovej rade a Správnej rade ústavu najneskôr do 30. novembra bežného roku, pre budúci rok. V jednom kalendárnom roku sa jeden autor môže uchádzať o vydanie iba jednej knihy. Návrhy na projekty, literárne večierky, výstavy, koncerty, divadelné predstavenia, rôzne vystú-

penia, konferencie, dielne, resp. školenia, s recenziou treba doručiť Programovej rade a Správnej rade ústavu najneskôr do 30. novembra bežného roku, pre budúci rok. Výnimkou sú podujatia a večierky hostí zo zahraničia, ktoré nepodliehajú pravidlám. Na základe včasných, v lehote doručených prihlášok, Programová rada a Správna rada ústavu rozhodnú a vypracujú zoznam priorít programových aktivít pri schvaľovaní návrhov na programovú činnosť a finančný plán na budúci rok, v rámci dostupných finančných možností s prihliadaním na rovnomerné zastúpenie navrhovateľov.

27 /4758/ 8. 7. 2017

Kultúra • Oznamy

Šalter, šteker, utikáč... Anna Horvátová

znajme, vieme po slovensky pomenovať tie vecičky, s ktorými dennodenne narábame?! Do čoho „pichneme pigľajz“, keď si chceme „opigľuvať“ košeľu, alebo punjač, keď sa nám „vyprázdni batérija“ na mobile?! Tu si posvietime na omyly z oblasti elektriky, ktoré priamo preberáme zo srbského jazyka a poslovenčíme takto: osiguráč, utikáč, alebo tak laicky, čiže mechanicky prekladáme. Slová šalter, šteker, fasung sú nemeckého pôvodu, ktoré nám srbčina len sprostredkovala. Slovom „šalter“ pomenúvame elektrické zariadenie, pomocou ktorého „ukľučujeme“ a „vykľučujeme“ alebo „zahášame“ elektrický prúd. Je to súčiastka elektrickej inštalácie, pomocou ktorej po slovensky vypíname a zapíname elektrický prúd; v spisovnej slovenčine je od týchto slovies odvodený termín, a tá súčiastka je vypínač. Aj zasklenú časť na pošte alebo v banke my ne-

náležite v duchu srbčiny voláme „šalter“, čomu v slovenčine zodpovedá okienko, oblôčik. Slovo „šteker“ je súčiastkou elektrickej inštalácie, pomocou ktorej pripájame elektrické spotrebiče na elektrickú sieť. Keďže toto pomenovanie súvisí so slovesom zasúvať – u nás sa tento význam vyjadruje slovesami „zatískať“, „zapichávať“... – po slovensky je to teda zásuvka. Nemožno nespomenúť, že slovo zásuvka má aj iný význam. Okrem už spomenutého prvého významu takisto označuje aj zasúvaciu priehradku, napríklad zásuvka stola, zásuvka skrine a pod. Slovom „utikáč“ pomenúvame súčiastku elektrospotrebičov pripevnenú na elektrickú šnúru, ktorá sa zasúva do zásuvky – v slovenčine je to zástrčka. Ak vás niekto požiada, aby ste toto zastrčili do zástrčky, zaiste mu porozumiete, aj napriek tomu, že vás dotyčný žiada o absurdum. Slová zásuvka a zástrčka majú odlišné významy.

Pokrajinský sekretariát pre urbanizmus a ochranu životného prostredia na základe článku 10 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04) zverejňuje OZNÁMENIE o podanej žiadosti o rozhodovanie o potrebe po vypracovaní Štúdie o odhade vplyvov na životné prostredie Nositeľ projektu AS Elektromreža Srbije, Belehrad, Ul. kneza Miloša č. 11, podal žiadosť o rozhodovanie o potrebe po odhade vplyvov na životné prostredie pro-

Kým slovom zástrčka označujeme vidlicu s vývodom vodiča elektriny, slovom zásuvka poukazujeme na zariadenie určené na pripojenie elektrického zariadenia pomocou už spomínanej zástrčky. Tak zástrčku žehličky vsunieme do zásuvky, ako i nabíjačku mobilu, aby sme si dobili batériu. Nemáme to jednoduché ani vtedy, keď nám v dôsledku preťaženia elektrickej inštalácie „vybije osiguráč“. Táto elektrická súčiastka, ktorej úlohou je chrániť elektrický obvod pred prúdom vyšším ako je nominálny (tzv. nadprúd) alebo skratom, je po slovensky poistka, alebo elektrická poistka, alebo tavná poistka. Poistka predstavuje zámerné vytvorenie najslabšieho miesta v obvode. Pri preťažení sa pretaví tavný vodič v poistke, čím sa obvod preruší. „Fasung“ je nemecké slovo. Ide o súčiastku, ktorá obopnutím spája inú súčiastku. V slovenčine je to objímka, napr. objímka žiarovky. Neraz sa stane, že žiarovka „prehorí“, a je to v tomto prípade nenáležitý preklad srbského slova pregoreti, čo po slovensky má znieť, že sa žiarovka po čase spáli, ako i poistka.

jektu Rekonštrukcia časti diaľkového vedenia 110kV č. 151/2 TS Pančevo 2 – TS Alibunár 110/35/20kV a pripojenie uvádzaním diaľkového vedenia do prípojkovo rozvádzajúceho zariadenia 110kV komplexu Veterný park v k. o. Alibunár a k. o. Vladimirovac. Údaje a dokumentáciu zo žiadosti nositeľa projektu možno dostať k nahliadnutiu v miestnostiach Pokrajinského sekretariátu pre urbanizmus a ochranu životného prostredia, Bulvár Mihajla Pupina 16, Nový Sad (prízemie, kancelária č. 39). Všetci záujemcovia v lehote 10 dní odo dňa zverejnenia tohto oznámenia môžu podať svoju mienku v písanej forme na adresu sekretariátu.

STAŇ SA AJ TY SÚČASŤOU VEĽKEJ RODINY DHL A PRÍĎ K NÁM.

Vašou úlohou bude: ■ Zabezpečiť zaskladnenie, vyskladnenie a transport materiálu na montážnu linku automobilov ■ Spolupracovať s ostatnými členmi tímu ■ Pracovať podľa pravidiel BOZP, interných pravidiel a postupov DHL

VODIČI / VODIČKY MANIPULAČNEJ TECHNIKY,

Koho hľadáme? ■ Vodiča / Vodičku VZV s preukazom triedy W1/C ■ Manuálne zručný /-á ■ Zmysel pre poriadok a tímovú prácu ■ Ochota učiť sa a pracovať na zmeny ■ Potrebný preukaz zahraničného Slováka / EÚ pas

HĽADÁME PRÁVE VÁS. • plat od 1100 € brutto • 500 € jednorazový bonus* • 13. a 14. plat + ročná odmena

A UVIDÍME SA V DHL EXEL V DEVÍNSKEJ NOVEJ VSI.

Čo ponúkame? ■ Zázemie stabilnej medzinárodnej spoločnosti ■ Dlhodobá pracovná perspektíva ■ Nadštandardné mzdové podmienky ■ Mesačný dochádzkový bonus ■ Mesačné osobné ohodnotenie ■ Ročná odmena za hospodárske výsledky spoločnosti ■ Nadštandardné príplatky za odpracované sviatky, poobedné, nočné zmeny a prácu v nepretržitej prevádzke ■ vajúce z kolektívnej zmluvy ■ Možnosť osobného rozvoja a profesného rastu ■ Práca v dynamickom prostredí automobilového priemyslu Zašlite nám váš životopis na: praca@dhl.com alebo zavolajte na: 0800 500 540, +421 905 297 182 SPÁJAME ĽUDÍ. ZLEPŠUJEME ICH ŽIVOTY. * za predpokladu splnenia vopred komunikovaných podmienok

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

• KULTÚRA • OZNAMY •

Oznamy BLAHOŽELANIE

GRATULÁCIA

Dňa 30. júna 2017 na Janáčkovej akadémii múzických umení v Brne v Českej republike MgA. JANKO SIROMA z Kovačice bol slávnostne promovaný a získal akademický titul PhD. v oblasti teórie interpretácie a interpretácie hry na organe. K tomuto mimoriadnemu úspechu mu zo srdca gratulujú

rodičia.

GRATULÁCIA

BLAHOŽELANIE Dňa 30. júna 2017 na Janáčkovej akadémii múzických umení v Brne v Českej republike MgA. JANKO SIROMA z Kovačice bol slávnostne promovaný a získal akademický titul PhD. v oblasti teórie interpretácie a interpretácie hry na organe. K tomuto mimoriadnemu úspechu mu zo srdca gratulujú

Na Janáčkovej akadémii múzických umení v Brne v Českej republike dňa 30. júna 2017 bol MgA. JANKO SIROMA z Kovačice slávnostne promovaný a získal akademický titul PhD. v oblasti teórie interpretácie a interpretácie hry na organe. K tomuto úspechu mu blahoželajú a mnoho zdaru v ďalšej práci zo srdca mu prajú:

starí rodičia Poliakovci.

teta Zuzka Siromová a bratranec Robert s rodinou.

BLAHOŽELANIE

Dňa 30. júna 2017 na Janáčkovej akadémii múzických umení v Brne MgA. JANKO SIROMA z Kovačice bol slávnostne promovaný a získal akademický titul doktor PhD. K dosiahnutému úspechu mu zo srdca gratulujú: bratranec Želko a andika Poliakovci a sesternica Lýdia Hajková s rodinou

Spoločnosť SLOVAKTUAL, s. r. o. − miesto práce: Pravenec − Prievidza − náplň práce: výroba plastových a hliníkových okien − zmennosť: dvojzmenná prevádzka (ranná a poobedná) − mzda 3,16 eura netto za hodinu − ubytovanie, doprava do práce a stravovanie zabezpečené a plne hradené zamestnávateľom − práca vhodná pre mužov do 50 rokov s dobrým zdravotným stavom − pozíciám vyhovujú uchádzači so stredoškolským vzdelaním a vzdelaním v odbore tesár, strojár, stolár − dokážeme vás zamestnať ihneď a v súlade so zákonmi Bližšie informácie: 066/09-66-33; 066/09 66 99; 064/345-09-18

DROBNÉ OZNAMY TESNÍME (dihtujeme) okná a dvere neopren gumou a vyrábame harmonika dvere a rolety; telefóny: 025/5827-710 a 060/5088-433. NA PREDAJ servisované, zachované domáce spotrebiče a biela technika v Báčskom Petrovci; bližšie informácie na tel. č.: 064/2051445. KUPUJEM staré a nové perie alebo mením za paplóny, vankúše a deky. Prichádzam na pozvanie, Martin Nosál, B. Petrovec, tel.: 063/826-92-05 a 021/782-278. PREDÁM tenor saxofón a BE klarinet s kuframi; Martin 069/1419843.

• OZNAMY •

27 /4758/ 8. 7. 2017

Oznamy Mestská správa pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad na základe článku 29 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04 a 36/09) zverejňuje

Mestská správa pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad na základe článku 29 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04 a 36/09) zverejňuje

OZNÁMENIE o schválení rozhodnutia, ktorým sa poskytuje súhlas k Štúdii o odhade vplyvov na životné prostredie projektu – základňovej stanice mobilnej telefónie NSU180, NSL180 NS-Rumenačka II

OZNÁMENIE o schválení rozhodnutia, ktorým sa poskytuje súhlas k Štúdii o odhade vplyvov na životné prostredie projektu – základňovej stanice mobilnej telefónie NSU223 NS-Stevana Divnina Babe

Nositeľ projektu Telekom Srbija, a. s., Takovská 2, Belehrad, podal žiadosť o poskytovanie súhlasu k Štúdii o odhade vplyvov na životné prostredie projektu – základňovej stanice mobilnej telefónie NSU180, NSL180 NS-Rumenačka II, Ul. rumenački put číslo 2, v Novom Sade, na katastrálnej parcele číslo 3395, k. o. Nový Sad I, Mesto Nový Sad. Po uskutočnenom postupe a návrhu technickej komisie Mestská správa pre ochranu životného prostredia dňa 28. júna 2017 schválila rozhodnutie číslo VI-501-304/17, ktorým sa poskytuje súhlas k predmetovej štúdii. Do predmetového rozhodnutia možno nahliadnuť v miestnostiach Mestskej správy pre ochranu životného prostredia Rumenačka 110 a, Nový Sad, v pracovné dni od 10.00 do 15.00 h, a na webovej stránke Mestskej správy pre ochranu životného prostredia www.environovisad. org.rs. Proti tomuto rozhodnutiu možno začať súdne konanie v Správnom súde v lehote 30 dní odo dňa zverejnenia oznámenia o schválení rozhodnutia v prostriedkoch verejného informovania.

Nositeľ projektu Telekom Srbija, a. s., Takovská 2, Belehrad, podal žiadosť o poskytovanie súhlasu k Štúdii o odhade vplyvov na životné prostredie projektu – základňovej stanice mobilnej telefónie NSU223 NS-Stevana Divnina Babe, Ul. Stevana Divnina Babe číslo 4, v Novom Sade, na katastrálnej parcele číslo 5616, k. o. Nový Sad I, Mesto Nový Sad. Po uskutočnenom postupe a návrhu technickej komisie Mestská správa pre ochranu životného prostredia dňa 30. júna 2017 schválila rozhodnutie číslo VI-501-11/17, ktorým sa poskytuje súhlas k predmetovej štúdii. Do predmetového rozhodnutia možno nahliadnuť v miestnostiach Mestskej správy pre ochranu životného prostredia Rumenačka 110 a, Nový Sad, v pracovné dni od 10.00 do 15.00 h, a na webovej stránke Mestskej správy pre ochranu životného prostredia www.environovisad. org.rs. Proti tomuto rozhodnutiu možno začať súdne konanie v Správnom súde v lehote 30 dní odo dňa zverejnenia oznámenia o schválení rozhodnutia v prostriedkoch verejného informovania.

SPOMIENKA

SMUTNÁ ROZLÚČKA

Uplynul rok, čo ma opustil môj tata VYROBNY PROGRAM: – KOTLY NA PEVNE PALIVO, BIOMASU A PELETY – HORAKY NA PELETY – NEREZOVE KOMINY – AKUMULACNE NADRŽE

Nositelia zlatých medailí za kvalitu na Novosadskom veľtrhu

KOVAČICA Štúrova 69 tel./fax: 013/662-183 mob. 063/282-097 www.uniko.rs

MARIJO HAJEK

S láskou a bôľom v srdci si na Teba spomína Tvoja zarmútená dcéra

OZNÁMENIE o podanej žiadosti o rozhodovanie o potrebe po odhade vplyvov na životné prostredie projektu Podnik Telenor Common Operation, pobočka Belehrad – Nový Belehrad, s oprávnením nositeľa projektu Telenor, s. s r. o., Omladinskih brigada 90, Nový Belehrad, podal

SMUTNÁ SPOMIENKA

s kolegom

1947 – 2017 z Báčskeho Petrovca

www.hl.rs

SPOMIENKA

na zosnulých rodičov

PAVLA FUNTÍKA 1932 – 2001 − 2017

ZUZANU FUNTÍKOVÚ

1938 – 2012 – 2017 z Kysáča Česť jeho pamiatke. Kolektív Gymnázia Jána Kollára so žiackym domovom

ňaňa Sabadošová so svojou rodinou

Tvoji najmilší

PAVLOM HLAVÁČOM

6. 7. 1941 − 6. 1. 2017 z Kysáča

S úctou a srdečnou láskou si na Teba spomína

Neplačte, že som odišiel, ten večný pokoj mi prajte, len v srdci milé spomienky si na mňa zachovajte.

žiadosť o rozhodovanie o potrebe po odhade vplyvov daného stavu na životné prostredie projektu základňovej stanice mobilnej telefónie NS Dnevnik, Bulvár oslobodenia č. 81, v Novom Sade, na katastrálnej parcele číslo 10237/1, k. o. Nový Sad I, Mesto Nový Sad. Údaje a dokumentáciu zo žiadosti nositeľa projektu možno dostať k nahliadnutiu v miestnostiach Mestskej správy pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad, Rumenačka 110, Nový Sad, v pracovné dni od 10.00 do 15.00 h. Všetci záujemcovia v lehote 10 dní odo dňa zverejnenia tohto oznámenia môžu svoju mienku v písanej forme doručiť na adresu Mestskej správy pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad.

POSLEDNÁ ROZLÚČKA

JÁNOVI ĎUROVKOVI

Za všetky trápenia a bolesti nech Ti dá Pán Boh večnej milosti.

1941 – 2017 z Pivnice

Marijana s rodinou

Mestská správa pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad na základe článku 10 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04 a 36/09) zverejňuje

Dňa 6. júla uplynulo šesť mesiacov od smrti a nedožitých 76 narodenín sestrinmu synovi a báčimu

JÁN CHRČEK

15. 1. 1965 – 1. 7. 2016 – 2017 z Nového Sadu

Informačno-politický týždenník

V pamäti našej stále žiari živá pamiatka na Vás. S láskou a úctou dcéra Miluška s rodinou • OZNAMY •

SMUTNÁ ROZLÚČKA so zaťom

SMUTNÁ ROZLÚČKA so švagrom

SPOMIENKA

Dňa 3. júla 2017 uplynulo sedem smutných rokov, čo nás navždy opustil náš drahý manžel, otec a dedo

DANIELOM TRABAKOM

MICHAL NAĎ

17. 9. 1956 – 26. 6. 2017 z Báčskeho Petrovca

DANIELOM TRABAKOM 17. 9. 1956 – 26. 6. 2017 z Báčskeho Petrovca

Odpočívaj v pokoji.

Odišiel si náhle a nečakane. Na Tvoju lásku a dobrotu si budeme stále spomínať. Rodina Snidová

Mama Vozárová

SMUTNÁ ROZLÚČKA so švagrom

5. 2. 1934 – 3. 7. 2010 – 2017 z Kysáča

Nedá sa zabudnúť, v našich srdciach zostaneš navždy. Tým, ktorí si spomenú, ďakujeme. Manželka Zuzana a dcéra Elena Šranková s rodinou

SMUTNÁ ROZLÚČKA

IN MEMORIAM

so švagrom

ANNA MIKUŠOVÁ DANIELOM TRABAKOM

17. 9. 1956 – 26. 6. 2017 z Báčskeho Petrovca

Vždy si nám spríjemňoval chvíle, keď si bol s nami. Na Tvoju lásku a dobrotu si budeme stále spomínať. Rodina Ďurišová z Hložian

SPOMIENKA

Uplynulo päť rokov, čo nie je s nami naša mama a starká

8. 7. 2016 – 8. 7. 2017 z Kulpína

DANIELOM TRABAKOM 17. 9. 1956 – 26. 6. 2017 z Báčskeho Petrovca

S láskou a úctou sa lúčia: Vlastislava, Jaroslav a Lukáš Šprochovci

SPOMIENKA

Bôľ tlačí hruď a slza sama vypadne, keď pri životných radostiach Teba nemáme. Už len kyticu kvetov na hrob Ti môžeme dať a čakať, že čas rany vylieči a s raneným srdcom žiť naučí. V našich srdciach stále žiješ. S láskou a úctou si na Teba spomínajú: dcéry Anna a Mária a syn Jaroslav s rodinami

SPOMIENKA

na mamu

na manželku a matku

MÁRIU PAVLOVOVÚ

ZUZANA LEŇOVÁ

rod. Demrovskú 1951 – 2014 – 2017 z Báčskeho Petrovca

2012 – 2017 z Kysáča

Zostalo nám už len spomínať na spoločne prežité chvíle. Syn Jaroslav s rodinou

ZUZANU LEŇOVÚ 2012 – 2017 z Kysáča

V spomienkach si stále s nami.

Žiješ v mojich spomienkach.

Samuel a Marína s rodinou Syn Rastislav

• OZNAMY •

27 /4758/ 8. 7. 2017

Oznamy SMUTNÁ SPOMIENKA

BOĽAVÁ ROZLÚČKA

Dňa 3. júla 2017 uplynulo šesť boľavých rokov, čo ma opustila moja matka

s milovaným manželom a nenahraditeľným otcom

DANIELOM TRABAKOM

ANNA BERACKÁ 18. 6. 1936 – 3. 7. 2011 – 3. 7. 2017 z Vojlovice

17. 9. 1956 – 26. 6. 2017 z Báčskeho Petrovca

Všetko mi, mamko, pripomína Teba. Ako žiť bez Tvojho úsmevu? Najkrajšia časť môjho bytia odišla s Tebou. Ako vyplniť prázdnotu, ktorú cítim? Bolí ma to, že si nemohla dosnívať svoje sny. Vedela si, koľko Ťa ľúbim, ale nikdy sa nedozvieš, koľko mi chýbaš, tak ako mi chýba aj môj apko.

Zamĺkol Tvoj hlas, srdce prestalo biť, nebolo lieku, aby si mohol ešte s nami žiť. Bolesťou unavený tíško si zaspal, zanechajúc všetkých, čo si rád mal.

Odpočívajte v pokoji a nech vás anjeli ochraňujú.

S láskou a úctou

Navždy v zármutku zostáva Váš syn Mirko

TICHÁ SPOMIENKA

manželka Anna a syn Dejan

SMUTNÁ ROZLÚČKA

na manžela, otca a starého otca

MICHALOM GALÁTOM

JURAJA JAGOŠA

JANKOM LABÁTOM

24. 9. 1945 – 18. 6. 2017 Kovačičanom žijúcim na Slovensku

1942 – 2016 – 2017 z Báčskeho Petrovca

manželka Zuzana a dcéra Jasna s rodinou

SPOMIENKA

Uplynulo desať rokov, čo nás opustila naša matka a starká

19. 8. 1945 – 24. 6. 2017 z Petrovca

S láskou a úctou sa lúči

S úctou

S úctou si na Teba spomínajú

SMUTNÁ ROZLÚČKA

rodina Lomenová

Tvoji najbližší

BOĽAVÁ ROZLÚČKA

Dňa 30. júna nás navždy opustil náš milovaný manžel, oci a starký

KATARÍNA FEJDIOVÁ

rod. Máľachová 26. 11. 1943 – 5. 7. 2007 – 2017 z Báčskeho Petrovca Osud Ti nedoprial s nami dlhšie byť, ale v našich srdciach budeš stále žiť. S úctou na Teba spomínajú: syn Ján s manželkou Annou a vnučky Tatiana a Nataša

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

PAVEL VIDA

21. 4. 1933 – 30. 6. 2017 z Kulpína Dotĺklo srdce, ktoré sme tak milovali, klesli ruky, ktoré tak rady pracovali, zmĺkli ústa, ktoré slovami hladili. Oči, ktoré sa tak milo pozerali, navždy sa zavreli. V srdciach si Ťa zachovajú Tvoji najmilší • OZNAMY •

BOĽAVÁ ROZLÚČKA Po dlhej a ťažkej chorobe nás opustil náš drahý otec, starý otec, brat, ujo a švagor

JANKO LABÁT

19. 8. 1945 – 24. 6. 2017 z Petrovca Praskli putá našej lásky, čo držali nás pevne k zemi. Spomienky na Gánovce a krásy Vysokých Tatier a Slovenska nám všetkým, keď sme boli spolu, hriali naše srdcia. Ďakujeme velebnému pánovi farárovi Mgr. Jánovi Vidovi za dojímavú pohrebnú kázeň a pánovi kantorovi Pavlovi Očovejimu za vedenie spevu, ako aj členom bývalej speváckej skupiny Slovenskej sporiteľne za pieseň a Pavlovi Hansmanovi za slová rozlúčky. Ďakujeme aj futbalistom Mladosti, predsedovi a hráčkam ŽFK, Požiarnickému spolku, pracovníkom Domu zdravia, celej našej rodine, susedovcom, kamarátom a všetkým tým, ktorí nám vyjadrili sústrasť a prišli vyprevadiť na poslednú cestu nášho zosnulého. Verne budú ctiť jeho pamiatku:

• OZNAMY •

syn s rodinou, sestra s rodinou a synovec s rodinou

27 /4758/ 8. 7. 2017

RTV Panoráma TELEVÍZIA VOJVODINA 2 Piatok 7. júla 19.30 Zostrih piatej − poslednej časti tohtoročného Folklórneho festivalu Tancuj, tancuj... 20.00 Dobrý večer, Vojvodina Nedeľa 9. júla 11.00 Dúhovka 11.30 Agrosféra Utorok 11. júla 10.10 Paleta – výber najlepších vysielaní z produkcie Slovenskej redakcie RTV Vojvodina titulkovaných po srbsky na 1. programe TVV 17.30 Perličky – desaťminútový blok venovaný najmladším divákom Pondelok – sobota 18.00 Denník TERMÍNY REPRÍZOVÝCH VYSIELANÍ Piatok 21.30 Agrosféra Sobota 9.25 Dobrý večer, Vojvodina 11.20 Paleta Utorok 16.10 Paleta 17.00 Dúhovka Dúhovka – v tomto vysielaní odznie záznam z tretieho lužského podujatia venovaného medu a včelím výrobkom V lipovom chládku a v medovom sládku. V tomto roku sa konalo v sobotu 1. júla a pod organizáciu sa podpísali Kultúrno-umelecký spolok Mladosť a združenie žien Usilovné včielky. Agrosféra – druhá časť nedeľného bloku bude venovaná končiacej sa žatve. Na základe údajov z terénu tohtoročná úroda pšenice bude nižšia ako vlani o 10 až 30 %. Vo vysielaní sa bude hovoriť i o pestovaní papriky, uhoriek a paradajok v chránených priestoroch a na otvorenom, ako i o dobytkárstve. Nevystanú užitočné informácie pre poľnohospodárov.

www.hl.rs

RÁDIO NOVÝ SAD 3 Predpoludňajší program Každý pracovný deň 8.00 – 10.00 Sobota 8.00 Správy 8.30 Envirosféra 9.00 Správy Týždeň 8.00 8.05 9.05 9.30

Nedeľa Správy Vysielanie pre dedinu Pohľady k výšinám Vysielanie pre deti

Popoludňajší program 14.45 Slovenská ľudová hudba (sobota) 15.00 Správy 15.05 Rádiošport (pondelok) Kronika našich osád (utorok) Hudobné vysielanie (streda) Inteen (streda o 16,00) Súzvuky (štvrtok) Z každého rožka troška (piatok) Kaleidoskop (sobota) 15.30 Zo sveta hudby – zábavná hudba (nedeľa) 16.00 Motívy (nedeľa) 17.00 Rozhlasové noviny 17.15 Vejár hudobných vysielaní Slovenská ľudová hudba (sobota) Nočný program 23.00 Rozhlasová hra pre dospelých (utorok) 24.00 Slovenská tanečná, ľudová a umelecká hudba (nedeľa)

TV PETROVEC Pondelok – sobota 18.25 Začiatok vysielania 18.30 Zahraničný denník 18.50 Hit dňa, Moľa / Klenoty, Citáty 19.00 Zvon, spravodajská relácia 19.15 Kreslený film 19.50 Hit dňa, Reklamy 20.00 Filmy: Piatok 7. júla – Nevidím zlo, nepočujem zlo Sobota 8. júla – Moja super ex Pondelok 10. júla – Merkúr Utorok 11. júla – Yes man Streda 12. júla – Úkryt Štvrtok 13. júla – Pestúnka 21.45 Hit dňa, Moľa / Klenoty, Citáty, Reklamy, Zvon 23.00 Záver vysielania Nedeľa 9. júla 17.00 Film: Scooby-Doo a duch ostrova 18.30 Hit dňa, Reklamy, zostrih Molí 19.00 Zvon, prehľad udalostí týždňa 20.00 Kolážová relácia Nedeľa s vami 22.00 Film: Spoveď mladej nevesty 24.00 Záver vysielania Každý pondelok 20.00 Hudobný mix Každý piatok 18.15 Výber z programu TV Kovačica

TV STARÁ PAZOVA Utorok – sobota 17.00 Správy 22.00 Správy

Každú sobotu 18.15 Výber z programu TV Pančevo

Nedeľa 13.00 S vami a pre vás S vami a pre vás je kolážové vysielanie, ktoré obsahuje aktuality zo staropazovského prostredia, ako i z iných slovenských prostredí. V rámci hodinového vysielania je aj náboženská časť pod názvom Hrad prepevný. Repríza v pondelok a stredu o 14.00, resp. o 22.05.

Informačno-politický týždenník

Rozhovor o žatve v Kysáči

TV OBCE KOVAČICA Klenotnica (nedeľa, utorok, piatok) 16.00 – 18.00 Nedeľa 9. júla 16.00 Kronika týždňa Slovo na týždeň Tradičné slovenské jedlá – Makové buchty Súťaž dychoviek v Banáte Utorok 11. júla 16.00 Súťaž vo varení kotlíkovej fazule v Padine Divadielko: Popoluška O závislostiach 21. storočia Piatok 14. júla 16.00 Z archívu: RTV OK Film: 102 dalmatíncov

RÁDIO KOVAČICA Na modrej vlne – každý pracovný deň 15.05 Správy z regiónu 15.30 Stalo sa na dnešný deň 16.00 Správy z Kovačickej obce 16.10 Hlas ľudu ponúka (každý piatok) 16.20 Kalendárium 16.25 Udalosti dňa 16.55 Citáty do vrecka 17.00 Šport, Medicína, Školstvo, Poľnohospodárstvo, Kultúra 17.15 Zaujímavosti zo sveta 17.30 Humor 18.00 Správy z Kovačickej obce 18.10 Zaujímavosti zo sveta 18.15 Šport, Medicína, Školstvo, Poľnohospodárstvo, Kultúra 18.20 Citáty do vrecka 18.40 Poézia • RTV PANORÁMA •

KRÍŽOVKA ČÍSLO 27 RÁDIO STARÁ PAZOVA Utorok – piatok 18.00 Servis Na dnešný deň Meniny 18.15 Volíme melódiu dňa 18.30 Aktuality z obce a iných osád Poučky zo slovenčiny (streda) 19.00 Denník, informatívne vysielanie 19.15 Hudba 19.30 Oznamy, hudba a reklamy 20.00 Z nášho uhla, udalosti a ľudia Náboženské vysielanie Živé vody (streda) Tematické vysielanie Z minulosti (štvrtok) Sobota 15.00 Servis Na dnešný deň Meniny, Reklamy 16.00 Správy 16.05 Zvončeky, detské vysielanie 16.30 Oznamy a drobné oznamy 17.00 Volíme melódiu týždňa, resp. mesiaca, hudba a reklamy 18.05 Repríza štvrtkovej relácie Z nášho uhla 19.00 Aktuality z Vojvodiny, na spoločnej vlne rozhlasové stanice Báč, Báčsky Petrovec, Kovačica a Stará Pazova 19.30 Oznamy, drobné oznamy a z našich osád 20.00 Aktuality z mesta, repríza utorkovej relácie Z nášho uhla Nedeľa 7.00 Servis Na dnešný deň Meniny 7.30 Oznamy, hudba a reklamy 8.00 Správy 8.05 Hudba, servis 8.30 Slovo nášho Boha, náboženské vysielanie 9.00 Správy 9.05 Hudba a aktuality 9.30 Oznamy, hudba a reklamy

NOVOSADSKÁ TELEVÍZIA Každý pracovný deň 15.15 Objektív v slovenskej reči

• RTV PANORÁMA •

V tajničke je meno a priezvisko petrovského učiteľa (1929 – 1993), ktorý bol zároveň národno-kultúrnym pracovníkom, spisovateľom a redaktorom.

RÁDIO PETROVEC Utorok – piatok 10.40 Hit dňa 14.00 Dozvuky Sobota 10.00 Aktuality z Vojvodiny Nedeľa 10.00 Retrospektíva týždňa

autorka: ANNA BIČIA- tajnička ROVÁ

Slovenská hudba každý deň 5.00 – 15.00. Svetová hudba každý deň 15.00 – 5.00.

nosením štátna tak, pokladnica zázrak nahromadila nula slovom

hlásanie sa vrany

číslica 1 ženské meno robí analýzu

melódia

vnadidlo

polovica

kryptón

TELEVÍZIA PANČEVO Nedeľa 9. júla 19.30 Repríza relácie Dobrý deň Streda 12. júla 12.30 Dobrý deň, kolážová relácia

druh hmyzu

obvod

pond listnatý strom

osobné zámeno prímorské mesto

Loznica Nada Mamula

kyslík

povzbudil vrch bohov v Grécku samec ovce

spoluhláska

pílením odreže eso (srb.) nafta

portrét

v poriadku (angl. )

kiloampér TV VOJVODINY program vysiela na nasledujúcich kanáloch: pre územie Nového Sadu na 48., pre územie Subotice na 40. a pre územie Vršca na 39. Program v slovenskej reči sa vysiela na Druhom programe RÁDIO NOVÝ SAD Program v slovenskej reči sa vysiela na vlnovej dĺžke 100 a 107.1 MHz TV PETROVEC Program sa vysiela na kanáli 55; www.tvpetrovec.com; RÁDIO PETROVEC Program sa vysiela na vlnovej dĺžke 91.4 MHz TELEVÍZIA OBCE KOVAČICA Program sa vysiela na kanáli 52 RÁDIO OBCE KOVAČICA Program sa vysiela na vlnovej dĺžke 93,2 MHz RÁDIO STARÁ PAZOVA Program v slovenskej reči sa vysiela na vlnovej dĺžke 91.5 MHz TV STARÁ PAZOVA Program v slovenskej reči sa vysiela prostredníctvom lokálneho káblového operátora na kanáli 60 TELEVÍZIA PANČEVO Program sa vysiela na kanáli 39 NOVOSADSKÁ TELEVÍZIA Program sa vysiela na kanáli 60

rovnaké samohlásky

AS HL UDU Ľ

rozpustí predložka

plošná jednotka zlý čin

fosfor cestovný doklad

poklopal ad notam

ROZLÚŠTENIE KRÍŽOVKY ČÍSLO 26 VODOROVNE: pozoruje, oblietal, R, a, prvo, okteto, K, brána, uv, ii, oleje, Lejla, an, doó, alt, tajga, on, i, Aida, ý, na aula, ako, tata TAJNIČKA: ZLATÁ BRÁNA

orechy (srb.)

Správne rozlúštenie KRÍŽOVKY 24 z čísla 24 Hlasu ľudu zo 17. júna 2017 bolo: JÁN ČAJAK. Odmenu – knižné vydanie z produkcie NVU Hlas ľudu za správne rozlúštenie uvedenej krížovky získala: ANIČKA JONÁŠOVÁ, Ul. Jána Čajaka č. 54, 26 210 KOVAČICA. BLAHOŽELÁME. Správne rozlúštenia aj naďalej zasielajte DO 5 DNÍ ODO DŇA VYDANIA NAŠICH NOVÍN na adresu: NVU Hlas ľudu, Bulvár oslobodenia 81/V, poštový priečinok 234, 21 000 Nový Sad, PRE KRÍŽOVKU, alebo mailom na adresu: obsustova@hl.rs

27 /4758/ 8. 7. 2017

Šport ŠIESTA PRIEČKA SO SIEDMIMI HRÁČMI KOLKÁROV SLÁVIE

Výsledkovo slabší – v tabuľke lepší Ján Špringeľ

„C

elú jarnú časť majstrovstiev Prvej ligy Srbska – skupina Vojvodina sme hrali bez Juraja Čerňoša a Martina Strakúšeka. Pokým Čerňoš chýbal aj v jesennej časti majstrovstiev, neúčasť M. Strakúšeka bola prítomná na jar,“ začal rozbor skončenej sezóny Želimír Hriešik. Predseda Slávie informuje verejnosť o zaujímaNa nových dráhach znovu derby Slávia – Dolina v Kovačici Korienok horký – ovocie sladké: kolkári Slávie vom skóre „jeho“ kolkárov: úspešní, hoci mali menší fond hráčov „Po skončenej úvodnej časti šampionátu sme boli „Na všetkých siedmich jarných kolkární tak podľa medzinárodných, Už 9. apríla, týždeň po skonumiestnení na siedmej pozícii, dueloch hrali Pavel Bíreš, Miroslav ako i srbských štandardov. Oba čených majstrovstvách, začali na na jedenástich skríženiach zbraní Hrček, Tomáš Siroma, Jaroslav derby sme tak hrali na padinskej Ulici vinohradskej číslo 2 s prvotnaši kolkári vyhrali štyrikrát nad Strakúšek a Želko Toman. Zápas kolkárni. V prvom zápase sme boli nými prácami na renovovaní remenej hral Zlatko Mihajlov a na „domácim“ klubom, vyhrali sme 5 nomovanej kolkárne. Nápomocnú jednom zrážal kolky Martin Diňa : 3, v druhom susedskom boji sme ruku poskytli nielen kolkári, ale aj st. Súhrne nastúpilo v siedmich ako hostia boli ešte zdarnejší, zví- fanúšikovia tohto, v Kovačickej dueloch rovnako toľko kolkárov.“ ťazili sme 6 : 2,“ podotkol na záver obci, tradičného a úspešného Predchádzajúcu sezónu boli spolubesedník Hriešik. športu. Kovačičania o vlások úspešnejší – zakončili na štvrtej priečke. Zemiakovú medailu si vtedy vy- VIDOVDANSKÝ ŠACHOVÝ TURNAJ V ŠÍDE bojovalo jedenásť kolkárov, ktorí zvíťazili na desiatich meraniach síl. Vo vlaňajšej sezóne okrem už spomínaných kolkárov vrátane J. Čerňoša a M. Strakúšeka sa na majstrovských dráhach zjavovali aj Želimír Čerňoš a Martin Spokojný s výsledkami: Suchánek. predseda KK Slávia Želimír Celú predchádzajúcu sezónu Lazar Pavković Druhý bol Stanko Majstorović Hriešik hrali Kovačičania ako hostitelia (ŠK Mladost Odžaci), ktorý získal súpermi. Na jar sme triumfovali v Padine a ďakujú Kolkárskemu miestnostiach Lo5 bodov, na treťom len dvakrát, ale v záverečnej tabuľ- klubu Dolina za to, že sa tam cítili veckého domu v Šíde mieste skončil doke sme o stúpadlo prebiehal tradičný máci šachista Goran vyššie. Dokopy sme Vidovdanský šachový Velečković, tiež s piazískali dvanásť boturnaj, ktorý usporiadal timi bodmi, ale slabdov, dvanásťkrát domáci ŠK Jednota. Tohším Bucholtzom... sme skončili na štíto roku okrem domácich Predseda odžacte, šesťkrát s ním. šachistov hrali aj hráči kého ŠK Mladost Do Superligy Srbska z Odžakov, Sriemskej MitIvan Stanković sa z našej ,divízie’ porovice, Inđije a dediny Jakrátko zmienil o svostupuje Spartak 024 zak, s ktorými Jednota už Víťaz turnaja: Michal jich dojmoch z tohto Subotica, kým do roky mimoriadne dobre Baláž, šachista ŠK turnaja: Prvej vojvodinskej spolupracuje. „Na turnaji sa Jednota súťaže zostúpila Kolkári a fanúšikovia priložili ruky k dielu, keď Na turnaji sa hralo sehralo podľa môjho Senta.“ začali práce na renovovaní kolkárne v Kovačici dem kôl švajčiarskym systémom očakávania – férovo, korektne a Slávistický preda hracím časom desať minút na priateľsky. Šach nám znova umožseda konštatuje, že prvý náhrad- – ako doma: hráča. Prvé miesto obsadil Michal nil venovať sa jedni druhým a kaník Kovačičanov nastúpil iba v 16. „Štvordráhová kolkáreň vybu- Baláž, šachista domáceho ŠK Jed- marátiť sa. Nazdávam sa, že aj naši kole a prvý úspech prišiel až v 17. dovaná pred viac ako štyrmi de- nota so šiestimi bodmi, ktorému hostitelia Šíďania budú hosťovať kole, „doma“ v Padine s Dunavom saťročiami už v súčasnosti spadala pohár odovzdal podpredseda u nás v Odžakoch.“ Bačka Palanka: do ostatnej akostnej kategórie klubu organizátora Stefan Šćuruk. Foto: S. Stupavský

Víťazom je Michal Baláž

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

• ŠPORT •

FAZULIÁDA 2017 A OSTATNÉ ŠPORTOVÉ DIANIA V RÁMCI DŇA SELENČE

Jocha a Tŕpka najlepšie uvarili Juraj Berédi-Ďuky

utbalový klub Kriváň v sobotu 1. júla 2017 v predvečerných a nočných hodinách na svojom ihrisku zorganizoval ďalšiu súťaž vo varení fazule – Fazuliádu 2017, ktorá bola súčasťou osláv Dňa Selenče. Záujem o toto podujatie FK Kriváň z roka na rok stúpa, o čom svedčí aj počet prihlásených tímov na súťaži – sedemnásť. Bolo ešte niekoľko tímov, ktoré nesúťažili, ale prišli sa iba pekne pobaviť a vychutnať si navarené jedlo. Počasie tohto roku tiež

„tajomstvá“, aby uvarili najchutnejšiu fazuľu. Po dvojhodinovom varení si päťčlenná komisia, v čele ktorej bol Ján Švec starší, dôkladne vychutnala všetky vzorky, aby ich mohla ohodnotiť a vyhlásiť víťaza. Po dlhšom zvažovaní a konzultáciách komisii sa podarilo určiť poradie prvých troch tímov na súťaži, ktorých uvarená fazuľa uspokojila stanovené

Tím DHS Selenča v čele s kuchárom Jánom Zolňanom

žičilo organizátorom; bolo príjemne teplo, nie však sparno. Šesťčlenné tímy, v čele ktorých boli už osvedčení či začínajúci

kritériá a chuťové zmysly. Tretie miesto získalo selenčské mužstvo Džambo club, druhý bol tiež selenčský tím Fodora farm.

Pohľad z tribúny ihriska Kriváňa na účastníkov Fazuliády 2017

Ján Jocha a Ján Tŕpka uvarili najchutnejšiu fazuľu. Víťazi získali putovný pohár, tri najlepšie mužstvá dostali aj kotlíky a pekné tričká. Cenu za férové spôsoby a správanie sa získal tím Veselá družina a pochutnal si na sladkom melóne. Organizátor FK Kriváň sa postaral o zábavný segment súťaže, a tak účastníkom a návštevníkom Fazuliády 2017 na dobrú náladu vyhrávala domáca skupina Leopold band. O tom, že sa všetci skvelo zabávali, svedčí aj fakt, že na ihrisku bolo živo a ve-

osláv Dňa Selenče – organizácii medzinárodného turnaja, ktorý bude prebiehať práve 8. júla o 16.30. Na ihrisku v Selenči budú hrať Bácsborsód z Maďarska, báčska Tvrđava a domáci Kriváň. Do osláv Dňa Selenče sa zapoja aj domáci poľovníci PS Jarabica, ktorý v nedeľu 16. júla 2017 o 9.00 hodine na domácej strelnici zorganizujú súťaž v triafaní do asfaltových terčov. Šachisti uskutočnia víkendový turnaj iba pre domácich hráčov. Na nádvorí ZŠ Jána Kollára sa začal tradičný

Komisia pri hodnotení vzoriek uvarenej fazule

Víťazný tím Ligy sociálnych demokratov zo Selenče s putovným pohárom

kuchári, mali dve hodiny času na varenie fazule. Kuchári sa snažili pridať do kotlíkov všelijaké pochúťky, uplatniť vlastné

selo do skorých ranných hodín. Vo FK Kriváň sa po sobotňajšej Fazuliáde 2017 venovali príprave ďalšieho podujatia v rámci

• ŠPORT •

Podľa mienky a rozhodnutia členov komisie toho roku zvíťazil tím Ligy sociálnych demokratov Vojvodiny, ktorého kuchári

nočný turnaj v malom futbale, ktorý aj tentoraz organizuje selenčská Mládežnícka asociácia Play.

27 /4758/ 8. 7. 2017

Šport ZVAŽUJEME MINULOROČNÚ SEZÓNU FK MLADOSŤ PETROVEC

V jeseni prím, na jar slabšie – a predsa postup

Mužstvo Mladosti, ktoré začalo posledný zápas s tímom Krila Krajine – 3 : 0 Samuel Medveď

Minulú jeseň Mladosť skončila bez prehry. Na dvoch zápasoch so somborským ŽAK-om a tímom Krila Krajine v Báčskej Palanke remizovala 1 : 1 a trinásť zápasov vyhrala. Dominancia petrovských modrých nielen na ihrisku vo Vrbare, ale i na trávnikoch súperov. Mladosť mala

utbalisti petrovskej Mladosti budú od jesene hrať vo Vojvodinskej lige – severnej skupine. Minulý majstrovský ročník Petrovčania hrali v Somborskej oblastnej lige, kam sa dostali spolu s piatimi mužstvami z Obecného futbalového zväzu Báčska Palanka, keď zrušili Oblastnú ligu ÚFZ Nový Sad. V novej spoločnosti Mladosť hrala s mnohými mužstvami, ktoré doteraz nepoznala. Ihriská viacerých klubov sú pomerne horšie, ak nepočítame Štadión Milana Sredanovića v Kule, trávnik v Ruskom Kerestúre... Väčšina neskúsených rozhodcov tu predsa nerobila také veľké Šanca Vladimira Rupara na zápase v Kule chyby, okrem rozhodcov s FK Hajduk junior – 1 : 2 z Báčskej Palanky, ako aj z novo- v jarnej odvete ťažšie hosťovania. sadskej oblasti. Hneď na štarte v Pivnici, kde si so Mladosť do súťaže vstúpila bez Sláviou vybojovala „len“ remízu 3 trénera Mirka Jovanovića, ktorý : 3, aj keď viedla do polčasu 2 : 0. v čase, keď pôsobil vo Vrbare, podPriamym konkurentom v boji statne skvalitnil výkony mužstva, o primát bol Petrovčanom BSK Bačtakže mnohí konštatovali, že „modrí“ ki Brestovac, ktorý minulej jesene hrajú ukážkový futbal. Jovanovića v Petrovci zahral veľmi dobre. Bol na trénerskom poste vystriedal skú- to výborný zápas, v ktorom si Mlasený Slobodan Sladojević, ktorý na dosť vybojovala zaslúženú a veľmi mnohých zápasoch, zvlášť uplynulej významnú výhru 2 : 1. Na jar v B. jari, bol v tíme hráčom na trávniku Brestovci bol boj akoby na ostrí a mužstvo z lavičky viedol Ján Jakuš. noža. Hralo sa síce férovo, ale domáci

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

a Aleksandar Vukčević z Podgorice. Chýbal zvlášť Nemanja Kajtez, ktorý prestúpil do Kulpína. Vo finiši prišiel a ako strelec sa prejavil Bojan Trojanović, ktorý s Liparom až štyri razy skóroval. Šancu v jarnej časti dostali aj nováčik z Kulpína Valentík, dorastenec zo Silbaša Patrik Fic, trochu starší Nenad Pereza, vrátil sa i Stefan Miličević, ktorý mal problémy so zraneniami. Pozerajúc sa do štatistických údajov zvažujeme, že z pätnástich jarných zápasov Mladosť vyhrala desať, dvakrát remizovala a trikrát prehrala. Strelci dali 31 gólov, obrana inkasovala trinásť; v jeseni gólový pomer bol 43 : 14. Jarných 32 bodov

sa nepredstavili v takom dobrom svetle ako v Petrovci. Prvý polčas patril hostiteľom, keď sa ujali vedenia 1 : 0. Pavel Fejdi bol spoľahlivý v bráne Mladosti, keď vystriedal v Pivnici vylúčeného Igora Leňu. Mladosť v druhom polčase hrala lepšie, a v samom finiši, keď domáci bez potreby v šestnástke faulovali Nenada Dragina, z penalty vyrovnala gólom Kaňu. Jej hráči a vedenie si z Brestovca odniesli cenný bod, ale i horké sklamanie, keďže ich funkcionári a fanúšikovia BSK „častovali“ oplzlými a šovinistickými nadávkami. Domáci za to neskoršie zaplatili pokutu v sume 10 000 dinárov pre „zlú organizáciu zápasu“. V pokračovaní sa obaja Igor Kaňa a Bojan Trojanović (zľava) uchádzači o postup do- – spolu 31 gólov stali do krízy. Petrovčania prehrali tri zápasy zaradom. Najprv a jesenných 41 úhrnne vynáša 73 v Mladenove 2 : 0, potom doma s bodov s celkovým gólovým skóre Hercegovcom 3 : 1 a napokon v Báč- 74 : 27. V jarnej odvete strelcami skej Palanke s tímom Stari grad 1 : 0. boli Trojanović 10 (v jeseni 7), teda V druhej časti jari sa vrátili do starých, so sedemnástimi gólmi je najlepší dobrých koľají, keďže všetky strelec mužstva, nasledujú Kaňa 9 zápasy do konca vyhrali. Nebolo (5), Dragin 3, Pavlis 2 (4), Jakuš 2, Slapresvedčivo doma so Šikarou 2 : dojević 1 (2), Babiak (1), Babić (1) a Kobilarov (1), kým 1 či Törekvésom si jediný vlastný gól 2 : 0, ale preto vsietil hráč Törekvésa. s Liparom bolo V jesennej časti góly hladkých 6 : 0. dali aj Fábry (6), Ožvát Pavlis a spolu(5), Torbica (3), Kajhráči si potom tez (3), Milenković (2), maximálny poRupar (2) a Severíni čet bodov pri(2). Pivničan Milec vo niesli z Kruščića, Vrbare v jeseni prekoSivca, Kuly a R. nal svojho brankára Kerestúra, kde Brňu, a ďalší hráč súporazili radom pera Mladosti strelil Mladost, Potiež vlastný gól. let, Hajduk junior V drese Mladosti a Rusín. Posledný na jar hralo 21 hrázápas na domácom Spoľahlivý stredopoliar: ihrisku s mužstvom Pavel Severíni (v modrom čov, a to: Leňa (10), úbore) Trojanović a SeveríKrila Krajine – 3 : 0 ni (14), Rupar a Kaňa bol len ouvertúrou (13), Babiak, Babić a Vukčević (12), pre oslavy majstrovského titulu. Do druhej časti majstrovstiev Fábry a Sladojević (11), Valentík (10), Mladosť vykročila oslabená. Odišli Jakuš a Dragin (9), Torbica (8), Pavlis kľúčoví hráči: Kajtez, Vlaisavljević, a Kobilarov (7), Milićević (6), Fejdi Ožvát (na jar hral len polčas s Her- (5), Fic (4), Pereza (3), Ožvát (1). cegovcom) a Milenković prestal hrať. Snímky: J. Pucovský Klub posilnil Marko Babić z Bukovca

• ŠPORT •

SLÁVIA SKONČILA NA SIEDMOM MIESTE

Pivničania musia byť spokojní Ján Šuster

o ukončení prvých majstrovstiev novoutvorenej Somborskej oblastnej ligy, sezóna 2016/17, titul majstra si celkom zaslúžene a bezpečne vybojovala petrovská Mladosť so šesťbodovým náskokom nad mužstvom BSK z Báčskeho Brestovca. Okrem Petrovčanov do Vojvodinskej ligy – severnej skupiny postúpili predsa aj Brestovčania, ktorí boli lepší (1 : 0 a 2 : 1) v dvoch barážových zápasoch od Njegoša z Lovćenca, druhého mužstva v Oblastnej lige Subotica. Mužstvo pivnickej Slávie, ktoré hralo minulú jar

Zohral 15 zápasov: Martin Benka (Slávia)

sali iba osemnásť. Na jar Slávia vyhrala na piatich zápasoch, tri razy hrala nerozhodne a v siedmich súbojoch súperi boli lepší, s gólovým pomerom 28 : 25, rovnakým práve ako aj v jeseni, vcelku teda 56 : 50. Vtedy Pivničania ako víťazi vyšli na šiestich zápasoch, štyri razy hrali nerozhodne a päťkrát opustili trávniky so zvesenými hlavami. Treba pripomenúť, že uplynulú jar rozhodcovia na jednotlivých zápasoch drasticky poškodili Pivničanov, nielen na hosťovaniach, ale i na domácom trávniku. Vedenie FK Slávia dobre urobilo, že predĺžilo spoluprácu s trénerom Mladenom Prolem z dediny Bačko Dobro Polje. Mužstvo pod jeho vede-

Poradie ostatných mužstiev v tabuľke je reálne, aspoň podľa toho, čo produkovali na trávniku počas majstrovstiev. Pivnická Slávia v SOL obsadila siedme miesto, zakotvila v strede tabuľky a uspokojila milovníkov futbalu v Pivnici svojimi výkonmi. Úspech je tým väčší, lebo Slávia bola nováčikom Mladosť a BSK v tejto súťaži po Do Vojvodinskej ligy – severnej skupiny získaní titulu naj- postúpili petrovská Mladosť a BSK, vypadol Dobre vedie mužstvo: Mladen Prole, tréner Slávie lepšieho mužstva v len Polet Sivac. Novými členmi sú Stanišić, Medziobecnej lige majster MOL Sombor – prvej triedy, Vojvodimužstvá v lige. Svedčia o tom výBáčska Palanka – na Tovariševo, majster MOL B. Palanka – prvej sledky s petrovskou Mladosťou – 3 prvej triedy. : 3 na domácom trávniku a výhra triedy a Crvenka, ktorá v baráži premohla Jesenná časť Budućnost Parage 1 : 0 a 2 : 2. nad tímom BSK 1 : 0, tiež pred majstrovskej sezóvlastným obecenstvom. ny bola pre PivničaTričko Slávie si v jarnej časti obnov úspešnejšia od jarnej odvete. ním hralo útočný futbal, na každom liekalo 22 hráčov. Na všetkých pätV prvej časti brankár Brňa a spo- zápase sa snažilo dosiahnuť čím nástich zápasoch hrali len Benka luhráči získali 22 bodov, kým si v lepší výkon a výsledok, pričom a Tešanović, nasledujú Roganović jarnom pokračovaní na konto zapí- nie veľmi rešpektovalo aj najlepšie a Drinčić (14), Vladimír Kuchta, • ŠPORT •

Novićević a Kotiv (13), Brňa, J. Žigmund, Záskalický a Petrović (12), Vlastislav Kuchta (11), M. Žigmund a Krnjajić (10), Kojičić (8), Nímet (7), Milec (4), Babić, Šuster, A. Čobrda a Pintír (3), kým si raz medzi žrde zastal aj brankár, veterán V. Čobrda. Rozhodcovia v jarnej odvete hráčom Slávie ukázali 25 žltých kariet a troch predčasne poslali z ihriska pod sprchy do šatne. Proti mužstvu Slávie nariadili tri penalty a v jej prospech ani jednu! Najlepšími strelcami jari sú Kojičić a Roganović (po päť gólov), nasledujú Kotiv, Vlastislav Kuchta, Krnjajić (3), Tešanović, Novićević a Babić (2), kým sa raz do listiny strelcov zapísali J. Žigmund, Pintír a Drinčić.

1. Mladosť (P) 2. BSK 3. Krila Krajine 4. Hajduk junior 5. Budućnost 6. Rusín 7. Slávia 8. Stari grad 9. Törekvés (-1) 10. Šikara (-1) 11. Lipar 12. ŽAK 13. Hercegovac 14. Mladost (K) 15. Borac 16. Polet

27 /4758/ 8. 7. 2017

30 30 30 30 30 30 30 30 30 30 30 30 30 30 30 30

23 21 17 14 12 11 11 11 11 11 11 11 10 9 9 3

4 3 74 : 27 4 5 82 : 24 6 7 62 : 26 3 13 71 : 56 7 11 49 : 45 8 11 48 : 49 7 12 56 : 50 7 12 45 : 46 6 13 54 : 38 6 13 53 : 63 5 14 41 : 58 3 16 54 : 68 5 15 41 : 69 6 15 41 : 70 5 16 54 : 82 8 19 26 : 82

73 67 57 45 43 41 40 40 38 38 38 36 35 33 32 17 49

Šport STAROPAZOVČANIA ZNOVA ZAÚTOČIA NA TITUL MAJSTRA

Nové posily pre radosť Matej Bzovský

edenie FK Jednota, ktoré už dlhšie pracuje s malým počtom členov, v letnej prestávke nesedí so založenými rukami. Po kompletnej výplate na spoločnej večeri futbalisti odišli spokojní domov; niektorí z nich sa ani nevrátia a iní zasa po krátkej dovolenke prídu na začiatok príprav. Predchádzajúce dve sezóny okyptená správa a najmä predseda Milić Stojaković zhodnotili ako dosť úspešné, no najvernejší fanúšikovia, ktorých je čoraz menej, predsa mienia inak! Ich očakávania sa znova nesplnili, postup do vyššej súťaže je „odročený“ na neurčitú dobu, minulé majstrovstvá v klube dôkladne analyzovali, ale žiadna správa o tom sa do verejnosti nedostala. Hovorilo sa o tom, koľko jednotlivci prispeli k tretej pozícii, ale fanúšikov Jednoty zvlášť hnevá to, že je v tabuľke od ich miláčikov úspešnejší Podunavac z Belegiša, nováčik v tejto spoločnosti. K neúspechu najviac prispela katastrofálne slabá jesenná sezóna, takže vedúca Mladost Bački Jarak získala až pätnásťbodový náskok

Zostáva na lavici: Milan Vujasin, tréner Jednoty

nad Jednotou, čo sa na jar nedalo anulovať. V jarnej časti majstrovstiev Jednota produkovala lepšie výkony vďaka kvalitným posilám, ale úspech prišiel s veľkým oneskorením. Predsa zažili aj dve prehry, najprv v Laćarku s domácim tímom LSK, potom v závere majstrovstiev aj s Borcom v Novom Sade, ktorý bojoval o záchranu. O nič menšie prekva-

penie a nepríjemnosť nepriniesla ani domáca remíza s Hajdukom z Čurugu. V letnom prestupovom termíne do Jednoty prídu nové, vo vedení tvrdia, veľmi kvalitné posily, a pritom kostra mužstva z predchádzajúcich majstrovstiev hlavne zostala. Či to postačí, aby sa už od prvého jesenného kola zaútočilo na titul majstra, zostáva predsa otázne, vzhľadom na negatívne skúsenosti, keď sa veľa sľubovalo, ale málo urobilo. Aj iné mužstvá a ich vedenia neprespali letnú prestávku a prestupový termín. Zo Srbskej ligy – skupina Vojvodina sa sem dostali temerínska Sloga, dlhoročný republikový ligista, tiež aj novosadská Crvena zvezda; veď obe mužstvá sa nezriekajú návratu do starých koľají. Sú tu aj ostatní uchádzači o titul majstra, predovšetkým posilnený Hajduk Čurug, potom silný nováčik Borac zo Šajkaša a netreba zanedbať ani možnosti ostatných tímov v budúcej, oveľa silnejšej ako dosiaľ, Vojvodinskej lige – južnej skupiny. Vedomí si tejto skutočnosti predseda FK Jednota Milić Stojaković a jeho pravá ruka Milan

Latas, športový riaditeľ, tohto leta pátrajú po kvalitných posilách. Prvý prišiel talentovaný útočník David Knežević zo susednej Vojky, ktorý bol predtým členom prvoligovej Inđije. Fanúšikovia Jednoty by sa najviac potešili návratu stredopoliara Predraga Milakovića z Batajnice. Veľkou posilou, ak prestúpi do radov Jednoty, by mal byť brankár Miloš Milinović (Hajduk Beška), ktorý predtým chránil siete viacero prvoligových mužstiev, medzi nimi aj Inđije, vtedajšieho člena Superligy Srbska. Milinovićovi podľa plánov určia dve úlohy v klube, bude trénovať brankárov a zároveň sedieť na lavici ako spoľahlivý náhradník Lazara Jovišića. Futbalisti Jednoty pravidelné prípravy začnú počas tohto víkendu. K dispozícii im bude vlastné ihrisko v strede mesta a umelá plocha v Športovom stredisku FZ Srbska, ktorá im je na dosah ruky. Mužstvo zohrá aj početné kontrolné zápasy, a len potom bude jasnejšia situácia, s akými silami Pazovčania nastúpia do nových majstrovstiev v silnej pokrajinskej lige. Dovtedy možno iba predpokladať, že mužstvo bude oveľa silnejšie, ale či aj schopnejšie ihneď sa zapojiť medzi mužstvá bojujúce o postup? Treba predsa počkať a nerobiť predčasné predpoklady a závery.

PEKNÉ PLÁNY ERDEVÍCKEJ SLOGY

S Momčilom Raičevićom do Srbskej ligy Lazar Pavković

spešný a príkladný futbalový kolektív v Obci Šíd, erdevícky FK Sloga, člen Vojvodinskej ligy – južnej skupiny sa na nadchádzajúcu sezónu 2017/18 mieni posilniť, s cieľom vybojovať si postup do Srbskej ligy – skupina Vojvodina. S tým cieľom hlavný dobrodinec klubu Negovan Đorđević za šéfa odborného štábu angažoval skúseného futbalového trénera Momčila Raičevića. Z rozhovoru s novým stratégom Slogy sme sa dozvedeli, prečo sa rozhodol v nadchádzajúcej sezóne viesť mužstvo Erdevíčanov:

www.hl.rs

„Zbytočné je, aby som teraz hovoril o sebe a o mojej práci. S Negovanom Đorđevićom nás spojili naši spoloční priatelia, ktorí si myslia a ja sa tiež nazdávam, že naša budúca spolupráca ukáže a ospravedlní správny krok oboch strán.“ Novovymenovaný tréner FK Sloga Raičević o svojich plánoch dodal: „Najprv sa musím zoznámiť s hráčskymi kádrami, zistiť, na ktorých postoch sa musíme posilniť. S prípravami začneme 11. júla. Plánujeme odísť niekam na minisústredenie, aby mužstvo v práci bolo čím viac spolu, a po-

Informačno-politický týždenník

tom zohráme aj väčší počet priateľských zápasov.“ Z rozhovoru s Raičevićom sme uzavreli, že sú mu už dobre známe ambície svojho nového klubu, a to je postup do vyššieho stupňa súťaže. Potvrdil nám, že sa práve preto aj ujal práce v erdevíckom klube, s nádejou, že Sloga bude siedmy klub v jeho trénerskej kariére, s ktorým by postúpil vyššie. Ak sa plány Negovana Đorđevića a nového trénera Raičevića splnia, bol by to pekný dar FK Sloga v roku, keď oslávi krásne jubileum – sto rokov pôsobenia! Nová skúška: Momčilo Raičević, nový tréner erdevíckej Slogy

Foto: J. Pucovský • ŠPORT •

ŠTVRTÁ CYKLOTÚRA CK TVRDOŠÍN SLOVENSKÁ VOJVODINA 2017

Medzi nami ako doma Juraj Pucovský

ebolo práve tak, ako sľúbili koncom júna 2014, že prídu zasa k nám o dva roky, ale sme ich predsa vítali v dňoch 23. júna až 1. júla 2017. V tom termíne totiž prebiehala štvrtá akcia – cyklotúra Turistického klubu Tvrdošín – Medvedzie pod názvom Slovenská Vojvodina 2017. Cykloturisti zo slovenskej Oravy tentoraz prišli v najväčšom počte – devätnásti. Medzi nimi boli

pamiatkami, mali príležitosť vidieť ľudia v Kulpíne, Despotove, Pivnici, Ratkove, Selenči, Kysáči, Čelareve, Hložanoch, Begeči, cez Dunaj v Banoštore, Čerevići, Beočíne, Sriemskej Kamenici, Petrovaradíne, Starom Slankamene, Zemune, Kovačici, Češkom Sele, Jánošíku, Hajdušici, Bielom Blate... a nemáme ani toľko priestoru, aby sme napočítali všetky dediny a mestá, v ktorých sa zastavili odpočinúť si na pivnom osviežení, či

Tvrdošínčania v Laliti so svojimi hostiteľmi

si poradili,“ s radosťou hovorí Hynek Miczko, jediný Moravan vo výprave z mesta Frýdek Místek, ktorý má najväčšie zásluhy o to, že sa cyklotúry cestami Vojvodiny vôbec zrodili. Už podľa zvyku Tvrdošínčania večer pred návratom domov 30. júna 2017 pricestovali do Lalite, kde sa v Benkovej krčme − na tom

istom mieste − členovia TK Tvrdošín Hynek Miczko a Petr Kubáč 6. septembra 2009 prvýkrát stretli s Jaroslavom Múdrym, Miroslavom Pavlisom, Jurajom Pucovským... Vtedy je trasovaná pekná akcia, hľa, už štvrtej cyklotúry Tvrdošínčanov po vojvodinských cestách, ktorá sa pred týždňom úspešne skončila.

AKTUÁLNA PONUKA STROJÁRSKEJ VÝROBY RAVEN, a. s.:

Nech vidíme, čo píše Hlas ľudu o nás

naši starí, dobre známi priatelia, ale takmer polovica členov tohto športovo-rekreačného kolektívu prvýkrát prišla svojimi bicyklami merať naše cesty. Predseda TK Tvrdošín František Kolodej nám povedal, že počas týždňového pobytu u nás úhrnne najFrantišek Kolodej a Hynek Miczko (zľava) azdili viac ako 480 kilometrov, navštívili takmer všetky dediny v Báčke, na kus reči so starými priateľmi Banáte, sčasti v Srieme, zastavili a novými známymi. Pochvalne sa sa aj v Belehrade... Nekaždoden- zmienili aj o našich policajtoch, ný peletón cyklistov, ktorého ktorí im nerobili žiadne probjazdcom nie je cieľom pretekať lémy, ba čo viac pomáhali im, sa s časom, ale predovšetkým ukazovali cestu a pri stretnutí sa stretať sa s ľuďmi, zoznamovať s nimi pozdravovali. „Bolo nám s krajom, cez ktorý jazdia a ta- tu dobre, priam fantasticky, len mojšími kultúrno-historickými strašne horúco, ale aj s tým sme • ŠPORT •

AKTUÁLNA PONUKA STAVEBNEJ VÝROBY RAVEN, a. s.:

Raven,, a. s.,

27 /4758/ 8. 7. 2017

Čítajte Hlas ľudu!

Ročné predplatné:

Polročné predplatné:

2.600,00 din.

1.300,00 din.

Noviny si môžete objednať prostredníctvom:    

webovej stránky www.hl.rs/objednavka/ mailovej adresy nvuhlasludu@hl.rs telefónneho čísla 021 47 20 840 kolportérov

Hlas ľudu informuje o vás a vás.