Hlas 27 2018 by NVU Hlas ľudu

Višňové pochúťky z Jánošíka Ján Triaška Báčsky Petrovec

ISSN 0018-2869

Informačno-politický týždenník ROČNÍK 75 | 7. 7. 2018 | CENA 50 DIN.

www.hlasludu.info www.hl.rs

ČÍSLO

/4810/



Z obsahu

7. 7. 2018 | 27 /4810/

Správna rada Matice slovenskej v Srbsku zasadala 30. júna v miestnostiach SKC Pavla Jozefa Šafárika v Novom Sade. Účastníkov zasadnutia na úvod privítala predsedníčka MOMS Nový Sad Jarmila Struhárová. V. Hudec

Uzávierka čísla: 4. 7. 2018

Štvrtá Gitariáda Vojvodiny v Kysáči prebiehala v dňoch 29. júna až 1. júla. Mala sčasti súťažiaci a sčasti revuálny charakter. Pre nepriaznivé počasie a z bezpečnostných dôvodov organizátori piatkový program zrušili. Demo bandy súťažili v sobotu, avšak z desiatich, ktoré postúpili do užšieho výberu, vystúpilo len päť skupín. Podľa mienky poroty najúspešnejší bol novosadský band Nemir (na snímke). E. Šranková

Medzinárodný deň Dunaja je 29. júna. Združenie ekológov Ekos v Hložanoch si tento dátum pripomenulo na nábreží druhej najväčšej európskej rieky v prvú júlovú nedeľu. Na svoje si prišli aj členovia Združenia výtvarných umelcov Hložianska paleta, ktorí namaľovali pekné obrazy. J. Bartoš Štvrtý ročník podujatia V lipovom chládku a medovom sládku sa konal 30. júna v Lugu. Organizovali ho Kultúrnoumelecký spolok Mladosť a Slovenské združenie žien Usilovné včielky v Lugu. D. Berediová

Práce čistenia tzv. Panského garádu, ktorý tiahne cez kulpínsky chotár, sú v plnom prúde. Pracovníci podniku Šajkaška bagrami drobia stromy a krovie. Nasledovať bude čistenie garádu, čiže vyberanie koreňov stromovia, a potom prehlbovanie. K. Gažová

Editoriál

VYDÁVA NOVINOVO-VYDAVATEĽSKÁ USTANOVIZEŇ HLAS ĽUDU V NOVOM SADE PRVÉ ČÍSLO VYŠLO 19. OKTÓBRA 1944 V BÁČSKOM PETROVCI OD ROKU 1967 VYCHÁDZA V NOVOM SADE ROKU 1967 PREZIDENT REPUBLIKY VYZNAMENAL HLAS ĽUDU RADOM BRATSTVA A JEDNOTY SO STRIEBORNÝM VENCOM Riaditeľ NVU Hlas ľudu: Samuel Žiak Úradujúci zodpovedný redaktor: Stevan Lenhart Zástupkyňa úradujúceho zodpovedného redaktora: Anna Francistyová Redakcia: Juraj Bartoš, Danuška Berediová, Jaroslav Čiep, Oto Filip , Katarína Gažová, Vladimír Hudec, Anička Chalupová, Anna Lešťanová, Jasmina Pániková, Juraj Pucovský, Ľubica Sýkorová, Elena Šranková Technický redaktor: Miroslav Dobroňovský Jazyková redaktorka: Anna Horvátová Lektorka: Mária Domoniová Adresa redakcie: Bulvár oslobodenia 81/V, 21 000 Nový Sad, poštový priečinok 234 www.hl.rs E-mail: nvu@hl.rs nvuhlasludu@hl.rs inzercia@hl.rs Telefóny redakcie: 021/47 20 840 063/47 20 84 Telefax: 021/47 20 844 Dopisovateľstvo v Petrovci: 021/22 80 042 Dopisovateľstvo v Kovačici: 013/662 565 Dopisovateľstvo v Starej Pazove: 022/317 505 Tlačí:

N. Petkov

ZAKLADATEĽ: NÁRODNOSTNÁ RADA SLOVENSKEJ NÁRODNOSTNEJ MENŠINY VYCHÁDZA TÝŽDENNE, V SOBOTU

Sedemdesiat rokov po historickom Nie

ožno len predpokladať, ako by sa žilo v našej krajine (ale aj v celom regióne ex-Yu), keby pred sedemdesiatimi rokmi Tito Stalinovi nepovedal historické Nie. Vtedajšia Juhoslávia by sa dostala pod kontrolu totalitného Sovietskeho zväzu a pravdepodobne by nakoniec zdieľala osud krajín tzv. východného bloku za Železnou oponou, čo by znamenalo obmedzenie pohybu a všeobecnej slobody obyvateľov, ako aj hospodársku exploatáciu a kultúrnu izoláciu. Juhoslávia sa však vymanila spod vplyvu ZSSR a získala samostatnosť v rozhodovaní o svojej budúcnosti, čo si vlastne aj zaslúžila masovým partizánsko-protifašistickým bojom v 2. svetovej vojne. Ako vedúca osobnosť tohto boja, Tito mal silnú podporu tunajších národov (a národností) a do určitej miery aj privilegovanú pozíciu v svetovej politike, čo mu umožnilo vzdorovať dovtedajšiemu spojencovi Stalinovi, odmietnuť jeho autoritu a nedovoliť, aby ZSSR usmerňoval politiku Juhoslávie. Vážne narušenie juhoslovansko-sovietskych vzťahov bolo možné sledovať od marca 1948, keď vedenie ZSSR začalo v podstate obviňovať juhoslovanskú Komunistickú stranu za nesprávny smer socializmu. Titovo odmietanie poslúchať Stalina malo za následok Rezolúciu Kominformy zo dňa 28. júna 1948, v ktorej sa aj oficiálne obviňovalo juhoslovanské

V tomto čísle TÝŽDEŇ

6 Prečo mešká?

Tlačiareň HL PRINT Báčsky Petrovec Účet NVU Hlas ľudu 160-924115-88 Banca Intesa ISSN 0018-2869 COBISS.SR-ID 16185090

• •

vedenie. Komunistická strana Juhoslávie hneď na to odsúdila útoky Kominformy; Stalin potom uviedol ekonomickú blokádu Juhoslávie a označil ju za nepriateľa. K postupnému zlepšeniu vzťahov medzi Juhosláviou a ZSSR dochádza až po Stalinovej smrti roku 1953. V Juhoslávii pokračovala povojnová obnova krajiny a nasledovali desaťročia socialistickej prosperity, na ktoré si – napriek nedemokratickej, autokratickej vláde a nehumánneho trestania inak mysliacich občanov (Goli otok) – väčšina tých, ktorí to obdobie zažili, spomína ako na „lepšie časy“. A v porovnaní s krajinami, ktoré vtedy boli „pod Ruskom“, Juhoslávia sa mnohým zdala byť skutočným rajom na Zemi. Uplynulo sedemdesiat rokov po historickom Nie. ZSSR sa dávno rozpadol a krajiny východného bloku, kedysi za Železnou oponou, dnes sú členkami Európskej únie. Zanikla aj Juhoslávia a spomedzi jej niekdajších republík do EÚ sa dostali len Slovinsko a Chorvátsko. Dnešnému Rusku sa v Srbsku hovorí (a často aj spieva): Áno. Na druhej strane snahy o pripojenie Srbska k EÚ sa verejne deklamujú, ale je to príliš ďaleký a pre mnohých aj neželaný cieľ. Akoby sa čakalo na príchod nejakého nového Tita. Ale vskutku sa čaká na Godota. Stevan Lenhart

ĽUDIA A UDALOSTI

11 Každý rok novinka

POĽNOHOSPODÁRSKE ROZHĽADY

24 Krušpány opäť ohrozuje škodca z Ázie

KULTÚRA

27 Reálne veci literárne zobrazuje iným spôsobom

ŠPORT

43 Po zlate aj striebro Autor titulnej fotografie: Vladimír Hudec

27 /4810/ 7. 7. 2018

Týždeň 

InPress

Zlúčenie nezlučiteľného Jasmina Pániková

akt, že sa naša politická scéna občas podobá opravdivej komédii, alebo skôr tragikomédii, sa potvrdil už mnohokrát. Početné šokujúce vyhlásenia našich politikov, nedostatok základnej kultúry, alebo podaktoré „osobnosti“, ktoré sa ocitli v radoch národných poslancov, potvrdzujú, že sledovanie politiky v našej krajine môže byť zábavné. Najprv zábavné, ale potom aj smutné. Pred niekoľkými rokmi verejnosť bola šokovaná, keď sa medzi národnými poslancami objavila istá dáma, niekdajšia členka hudobnej skupiny známej podľa outfitu, ktorý viac odhaľoval, než zahaľoval. Tá istá verejnosť si pamätá, že spomínaná poslankyňa horko-ťažko prečítala otázku, ktorú postavovala v parlamente – bol to jej prvý poslanecký výstup a možno aj posledný. V týchto dňoch do verejnosti vyšlo aj meno nového riaditeľa Strediska belehradských festivalov, ktoré má na starosti viac ako polovicu kultúrnych festivalov v metropole. Žiadny škandál by nebol, keby na tú funkciu nebol vymenovaný hudobný redaktor ružovej televízie, ktorý je zároveň aj autorom mnohých „hitov“ našich známych speváčok. Akým spôsobom bude prebiehať známy Belehradský letný festival alebo Belehradský medzinárodný divadelný festival, nie je známe, avšak známe je to, že sa dotyčný pán na funkciu dostal vďaka členstvu vo vládnucej strane... V čele ustanovizní, organizácií, dokonca aj v čele nášho štátu môžu byť (a sú) funkcionári či predsedovia politických strán. Ale nedávno schváleným zákonom o národnostných radách národnostných menšín príslušníci menšín, ktorí sú funkcionármi politických strán, takéto právo už nebudú mať a nebudú môcť zastupovať čelné pozície v rade. A vraj v našej krajine niet rozdielu medzi príslušníkmi väčšinového a menšinového národa.

www.hl.rs

7 DNÍ

Reč počasia a reč štátnikov P Juraj Bartoš

osledné júnové dni spôsobili veľké nepríjemnosti občanom niektorých oblastí v Srbsku. Výdatné prudké lejaky, keď sa predovšetkým do ulíc v centre Belehradu a na jeho obvode, ale aj vo Vojvodine (v Subotici a Novom Sade) a v Šumadiji zlialo veľké množstvo vody v krátkom časovom úseku, ešte k tomu za silného vetra, mali za následok prerušenie dopravy a zaplavené rodinné domy a iné objekty. Mnohým občanom riava celkom zničila príbytky. Jún aj inak platí za „najmokrejší“ mesiac, ale na tento, ktorý sa práve pominul, nijako nebudeme spomínať v peknom, keďže prednedávnom krúpy zničili úrodu poľnohospodárom vo viacerých oblastiach krajiny. V nedeľu sme síce mali zubaté slnko, ale už v utorok teplota stúpla na toto obdobie normálnych 30 stupňov Celzia. Meteorológovia oznámili nové spŕšky na sklonku tohto týždňa. Povzbudzujúce vyzneli ich predpoklady, že totiž väčšie rieky (Dunaj, Sáva a Morava) zostanú vo vlastných korytách, avšak vrásky na čelách vyvolala ich konštatácia, podľa ktorej potoky a menšie rieky môžu opäť plaviť. Podobne ako meteorológovia, aktívni sú, ba i aktívnejší štátni činitelia. Jedno nemožno uprieť predákom nášho štátu: cestujú, rokujú, činia sa na všetky strany; navštevujú

iné krajiny, uhosťujú ich zástupcov na domácej pôde... Na výsledky si, pravdaže, podobne ako na predpovede meteorológov, musíme trpezlivo počkať. A popriať im, aby ich úsilia mali za výsledok aspoň približný úspech – ibaže pozitívny – ako poveternostné vrtochy. V utorok sa v Belehrade stretli dvaja štátnici, ktorí si prednedávnom podebatovali aj v Turecku. Na úradnú návštevu Srbsku totiž pricestoval prezident Ukrajiny Petro Porošenko. Prijal ho, pravda, prezident Srbska Aleksandar Vučić. Čo vyhlásili po utorkovom rozhovore medzi štyrmi očami, prv než sa pripojili svojim delegáciám na plenárke? „Chcem povedať, že Srbsko a Ukrajina majú tradične dobré vzťahy. Nemajú otvorené bilaterálne otázky a tak, ako Ukrajina podporuje územnú celistvosť Srbska, tak aj Srbsko podporuje ukrajinských priateľov,“ povedal o. i. Vučić. Dodal, že si Srbsko praje, aby všetky problémy v Ukrajine boli riešené pokojným spôsobom. Ukrajinský prezident poprial dosiahnutie kompromisu s Albáncami ohľadne Kosova a Metóchie a podčiarkol: „Chcem jasne povedať, že si uctievame a vážime územnú celistvosť Srbska. Neuznali sme Kosovo a zaujali sme stanovisko, že riešenie toho problému treba vyhľadávať cestou kompromisu, s uvážením záujmov Srbska.“ Ministri zahraničných vecí Srbska

Iný uhol reality

Informačno-politický týždenník

a Ukrajiny Ivica Dačić a Pavel Klimkin v utorok podpísali dohodu týkajúcu sa zmien dohody o zrušení víz štátnym príslušníkom Ukrajiny a podpísaný bol aj protokol o spolupráci v oblasti výmeny štatistických údajov. Ako informovali domáce médiá, Porošenko na tlačovke povedal, že nepotrebuje prekladateľa, keď počúva Vučića, lebo obaja hovoria príbuznými jazykmi. Na rozdiel od európskeho komisára pre susedskú politiku a rokovania o rozšírení Európskej únie Johannesa Hahna, ktorý nielen vskutku, ale aj obrazne, hovorí iným jazykom. Po stretnutí s prezidentom Vučićom (pri podpísaní dohody pre uskutočnenie Akčného IPA programu v hodnote 41 177 139 eur) skonštatoval: „Naďalej budeme podporovať reformy, ktoré Srbsko uskutočňuje v doméne vlády práva a zlaďovania s predpismi EÚ.“ Dodal, že z IPA programov bude použité pre pomoc Srbsku v reformách súdnictva, čo by malo viesť k účinnej a nezávislejšej sústave súdnictva, a nezabudol pripomenúť: „Treba tiež vytvoriť okolie, v ktorom sa sloboda médií bude uplatňovať bez akýchkoľvek prekážok.“ Tak nejako vyplýva, že pre skutkový pokrok na ceste Srbska do EÚ nie sú ani takým problémom financie, koľko (ne)dostatok politickej či akejkoľvek inej vôle. Podobne je tomu aj s prínosom blízkosti, respektíve vzdialenosti jazykov, ktorými hovoria štátni činitelia. O čom sa budeme znovu a zase môcť presvedčiť pri avizovanej návšteve Srbska prezidenta Ruska Vladimira Putina (v novembri) a (môžbyť čoskoro) aj hlavy Chorvátska Kolindy Grabarovej-Kitarovićovej.

Nikola Petkov

• TÝŽDEŇ •

V NOVOM SADE ZASADALA SPRÁVNA RADA MSS

O voľbách treba rozmýšľať už teraz Vladimír Hudec

sobotu 30. júna v miestno tiach Slovenského kultúrneho centra Pavla Jozefa Šafárika v Novom Sade zasadala Správna rada Matice slovenskej v Srbsku. Prítomných predstaviteľov pätnástich miestnych odborov Matice slovenskej na úvod pozdravila a dopriala im úspešnú prácu hostiteľka Jarmila Struhárová, predsedníčka novosadského MOMS, ktorý, ako povedala, má menej ako

dennej praxe v Matici hovorilo sa hlavne o nadchádzajúcich voľbách do Národnostnej rady. Skutočnosť, že táto téma zaujíma členov Matice, bolo vidieť už v úvode zasadnutia, keď predseda MOMS Belehrad Ján Krivák navrhol doplnenie rokovacieho programu bodom, v ktorom by sa rokovalo práve o prípravách na voľby. Prítomní sa však uzhodli, že tejto téme treba venovať osobitné zasadnutie, keď voľby aj úradne budú vypísané. Predsa viacerí prítomní Zo zasadnutia Správnej rady MSS v Novom Sade

Predseda MOMS Ľuba Ján Beláň: „Netreba hájiť záujmy politických strán, ale Matice.“ 100 členov, aj keď v Novom Sade žije zo 1 700 Slovákov, avšak aj napriek tomu sa snaží pestovať hodnoty slovenskej kultúry, v čom dobre spolupracuje so SKC Pavla Jozefa Šafárika. Ihneď na začiatku boli z navrhnutého rokovacieho programu vyradené dva body – rozoberanie a schválenie pravidiel o porušovaní pracovnej disciplíny a disciplinárnom konaní zamestnaných v MSS, ako aj návrh na predsedu disciplinárnej komisie, z dôvodu znemožnenia predsedu legislatívnej komisie MSS Vladislava Tárnociho byť prítomný na zasadnutí a zdôvodniť návrh pravidiel. V pokračovaní členovia SR väčšinou hlasov schválili správu inventúrnej komisie a jednohlasne bol schválený aj predbežný návrh na matičné uznania. Predseda MSS Ján Brtka informoval prítomných, že využil svoje právo a vyniesol pravidlá o vnútornej organizácii a klasifikácii práce v Ústredí MSS, s ktorými prostredníctvom elektronickej pošty oboznámil všetky MOMS. Rozprava sa rozprúdila pri poslednom bode vyhradenom na otázky a návrhy. Okrem niekoľkých technických otázok týkajúcich sa každo• TÝŽDEŇ •

členovia Správnej rady a predsedovia MOMS nevydržali, aby sa tejto témy nedotkli už na tomto zasadnutí. Tému

otvoril predseda MSS, ktorý povedal, že získal informáciu, podľa ktorej voľby budú úradne vypísané koncom augusta a uskutočnia sa 4. novembra. „Stanovisko Predsedníctva MSS (a aj moje) bolo, aby si každý MOMS navrhol svojho kandidáta na matičnú listinu. Ten, koho navrhnete, bude na listine. Prosím vás všetkých, aby ste o tom dobre porozmýšľali, lebo je potrebné, aby sme sa dostali do Národnostnej rady a mali vplyv na jej prácu. Ako je známe, všetky prostriedky, ktoré štát udeľuje menšinám, sa vlievajú do Národnostnej rady. Naše želanie je, aby sa Matica dostala na takú pozíciu, aby mala vplyv a mohla rozhodovať o rozvrhnutí

tých prostriedkov,“ povedal Brtka a prakticky podnietil príliš obsiahlu rozpravu na túto tému. V pokračovaní bolo počuť mienky, že s kampaňou sa už mešká, že matičiar má hájiť iba záujmy Matice a že nemôže predpoludním byť matičiarom a popoludní príslušníkom politickej strany, že sa Matica má strániť politiky. Hovorilo sa aj o tom, ako formovať listinu a ktorých kandidátov uprednostniť… Upozornené bolo aj na potrebu angažovania sa, tak Matice, ako aj každého MOMS osobitne, na tom, aby sa Slováci, ktorí z rôznych dôvodov nie sú zapísaní do osobitného voličského zoznamu, teraz to urobili.

EXIT FESTIVAL

čosko ro zhro maždí tisíce milovníkov hudby z celého sveta. Petrovaradínska pevnosť bude od 12. do 15. júla európskym strediskom vynikajúcej zábavy. Exitovský tím ešte stále neuzavrel zoznam hudobníkov, no zatiaľ vieme, že vystúpi svetoznámy DJ a producent David Guetta, jeden z najpopulárnejších raperov dneška French Montana, globálny hudobný fenomén Migos, najmladší držiteľ ocenenia za najlepšieho svetového DJ-a Martin Garrix, hudobná ikona, supermodelka a herečka Grace Jones, DJ a producent Mahmut Orhan, metalová kapela Asphyx, house hviezda Jax Jones a mnohí, mnohí iní... Oficiálne najlepší veľký európsky festival tohto roku oslavuje 18. narodeniny. Počas týchto rokov publikum malo jedinečné možnosti naživo počúvať opravdivé hviezdy hudobného neba, a preto nás neprekvapí, ak počas týchto dní zverejnia aj ďalšie mená, ktoré sa zapíšu na listinu exitovských hviezd.

J. P-á

27 /4810/ 7. 7. 2018

Týždeň ANKETOVANIE ŽIAKOV O VÝBEROVÝCH PREDMETOCH

Prečo mešká? Danuška Berediová

kreslením a maľovaním, chórom a orchestrom bol aj materinský inisterstvo osvety, vedy jazyk s prvkami národnej kultúry, a technologického roz- čo bola nevýhoda. Žiak si totiž voja aj tohto roku pri- mohol voliť iba jeden predmet, pravilo anketový lístok o výbero- a tak často napr. informatika bola vom predmete materinský jazyk nad výučbou materinského jas prvkami národnej kultúry pre zyka. Tento problém bol však základné školy. List z ministerstva čiastočne doriešený. „Pred dvomi základným školám však prišiel rokmi sa nám podarilo v spolupráaž po skončení ci s ministerstvom školského vyučodosiahnuť, že väčvacieho roka, teda šina spomenutých po 13. júni. Aj keď p r e d m e tov sú na danom liste stouvedené ako sekjí dátum 13. júna cie alebo voliteľné (čo už tiež bolo programy, ktoré neskoro), väčšina sa neznámkujú. základných škôl ho Na osobitnom andostala až sedem ketovom lístku sú – osem dní po uvematerinské jazyky denom dátume. s prvkami národnej Podľa tohto listu Svetlana Zolňanová: kultúry a je ich teanketovanie malo „Klasický formulár raz 15. Rodičia si tak byť zakončené do z ministerstva prišiel pre svoje deti môžu týždeň po tom, ako deti konca školského zvoliť jeden z menodišli na prázdniny.“ vyučovacieho roka šinových jazykov 2017/2018... Na adresu minister- bez konkurencie ďalších predmestva sme poslali otázku, prečo tov. Ale pre žiakov tretieho, štvrtéboli ankety tak neskoro poslané ho a siedmeho ročníka platia staré základným školám. Po uzávierku programy a pre nich konkurenciu tohto čísla sme však odpoveď voliteľných predmetov aj ďalej nedostali. predstavujú informatika a ostatné Toto oneskorenie pozoruje sekcie. Spomenutá reforma však ako veľký problém aj koordiná- postupne dorieši tento problém torka Výboru pre vzdelávanie a konkurencia sa obmedzuje,“ Národnostnej rady slovenskej vysvetľuje Zolňanová. národnostnej menšiny Svetlana Tohto roku sa však stalo, že Zolňanová: „Problém je v tom, že niektoré školy toto nerešpektoklasický formulár z ministerstva vali: „Máme informáciu, že zvlášť s konkrétnym úradným listom v novosadských školách anketové a pečiatkou a podpisom ministra lístky sú robené improvizovane, prišiel do niektorých škôl 21. júna, rôznymi spôsobmi. Neanketoteda týždeň po tom, ako deti valo sa na tomto lístku, ktorý je odišli na prázdniny. Ministerstvo poslaný z ministerstva a školy aj tam poznamenalo, že sa anketo- ďalej ponechávali tie predmety, vať môže do 28. júna, kedy by sa ktoré sú podľa zákona reformou žiakom mali deliť žiacke knižky uvedené ako školské sekcie. Tie a vysvedčenia, a vtedy deti mali predmety sa nachádzali na anso sebou priniesť aj vyplnené ketovom lístku, čo je porúšanie anketové lístky.“ zákona zo strany školy. Keď sme Tohto roku sa okrem onesko- sa o tom dopočuli, upozornili renej ankety vyskytol ešte jeden sme riaditeľov škôl, v ktorých problém. Ako nám Zolňanová sa to dialo a rozprávali sme sa vysvetlila, anketovanie žiakov o tom aj so štátnou tajomníčkou o výberových predmetoch pre- Ministerstva školstva,“ hovorí biehalo vždy. V rámci voliteľných Zolňanová. predmetov, spolu s informatikou, Na stránke Základnej školy Iva

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

Lola Ribara v Novom Sade je oznámenie pre rodiny príslušníkov národnostných menšín, spolu s naskenovaným listom z ministerstva a správnym anketovým lístkom, ale pridané bolo až 26. Júna, čiže rodičia mali vtedy ešte dva dni, aby sa rozhodli. V liste z ministerstva sa ešte uvádza, že odborný návod na formovanie tried v základných školách pre školský rok 2018/2019 je v záverečnej fáze a že bude čoskoro doručený školským správam. Podľa tohto návodu však škola môže formovať skupinu na úrovni cyklu (1. cyklus vzdelávania je od prvého po štvrtý ročník a 2. cyklus od piateho po ôsmy) a na úrovni viac škôl v jednej obci. Počet žiakov v jednej skupine

kami národnej kultúry v Erdevíku. I keď nebola priamo zapojená do anketovania, považuje, že je veľmi dôležité zvolať rodičovskú poradu, vysvetliť a povedať rodičom všetky prednosti vyučovania tohto predmetu. Zastáva tiež mienku, že oneskorené anketovanie vplývalo na počet prihlásených žiakov: „Zvolala som jednu rodičovskú poradu so štvrtákmi v srbskej triede. Prihlásili sa mi siedmi žiaci zo šestnástich. Nie som celkom spokojná, myslím si, že by ich bolo viac, keby anketovanie bolo hneď po porade. Ankety sme však dostali už keď deti boli na prázdninách.“ Profesorka Ďuríková tiež poznamenáva, že je dôležité, aby aj deti, aj rodičia vedeli o prednostiach

Hodiny by mali byť zaujímavé – takto si piataci z Erdevíka, Ľuby a Bingule upevňujú báseň Zmrzlina, ktorá hovorí o tom, ako rýchlo zmrzlina zmizne

nemôže byť menší ako 15. Môže sa urobiť výnimka, ale s ministrovým súhlasom. Zolňanová nám tiež povedala, že na základe informácií, ktoré má z terénu, konkrétne z novosadských škôl, počet prihlásených žiakov je väčší v porovnaní s minulými rokmi: „Aj keď toto anketovanie neprebiehalo celkom regulárne, naši učitelia sa snažili a upovedomovali rodičov. Uvidíme ako sa budú formovať skupiny, aká bude situácia 1. septembra a ako bude možné utvoriť skupinu s relatívnym počtom žiakov, keď ich bude menej ako 15. Hrozí aj naďalej, že sa skupiny z iných škôl budú musieť spájať.“ O tom, že úsilie učiteľov je veľmi dôležité v tomto procese, prisvedčila nám aj profesorka Ruženka Ďuríková, ktorá okrem slovenčiny učí aj slovenčinu s prv-

vyučovania tohto predmetu, lebo sa stávalo, že žiaci sa chcú prihlásiť a rodičia ich presvedčia inak. Preto by na takýchto poradách mali byť prítomní aj rodičia, ale aj deti. Za veľký mínus možno považovať, že známka z tohto predmetu nie je v priemere, a tak žiak stráca motiváciu. Podľa Ďuríkovej anketovanie by sa ani nemalo robiť každý rok, lebo aj to vplýva na zmenšenie počtu žiakov. A s cieľom, aby si žiaci vôbec volili tento predmet a pokračovali vo výučbe materinského jazyka, hodiny musia byť zaujímavé. Slovenský jazyk s prvkami národnej kultúry sa vo Vojvodine ponúka ako výberový predmet a vyučuje sa v 52 školách. Výsledky tohtoročného anketovania budú úradne dostupné, až keď sa informačný systém Dositej uzavrie 15. septembra. • TÝŽDEŇ •

MACEDÓNSKO, ALEBO...

Štát si stále hľadá meno Juraj Bartoš

ni tri týždne po tom, čo macedónsky premiér Zoran Zaev oznámil, že dve strany dosiahli historický dohovor, ktorým bude potvrdená macedónska kultúrna a etnická identita, kauza budúceho názvu niekdajšej najjužnejšej juhoslovanskej republiky nie je opatrená značkou ad acta. Stále je aktuálny jej dočasný názov – Bývalá juhoslovanská republika Macedónsko. Naposledy navrhnuté pomenovanie – Republika Severna Makedonija – ohľadne ktorého dosiahli súhlas macedónsky premiér a jeho grécky kolega Alexis Tsipras zrejme ešte len čaká tŕnistá cesta. V Skopje, hlavnom meste Macedónska,

Miléniový kríž na hore Vodno jednoznačne má aj skrytý význam

občas neveľké skupiny občanov protestujú proti názvu Severná macedónska republika, nechce o ňom počuť ani parlamentná opozícia; rovnako sú proti nemu aj odporcovia premiéra Tsiprasa v Grécku. Zdá sa, že nie je ďaleko

od pravdy tvrdenie niektorých politických analytikov, podľa ktorého obaja premiéri siahli po rýchlom riešení problému pretrvávajúceho už 27 rokov – pod nátlakom medzinárodného spoločenstva, ktoré sa usiluje o uzavretie problému čím skôr, aby bola odblokovaná cesta Macedónska k pridruženiu Európskej únii a pripojeniu k NATO. Ešte v apríli tohto roku európsky komisár pre susedskú politiku a rozšírenie Johannes Hahn kvitoval pokrok Macedónska na pláne reforiem a zlepšenia vzťahov so susednými krajinami, menovite s Bulharskom a Gréckom. Zároveň jednoznačne uzavrel, že pre začiatok rokovaní s Radou EÚ v júni t. r. je kľúčové riešenie sporu s Gréckom o názve krajiny. Jún je fuč a rokova-

nia stále nenaštartovali. Referendum na vyjadrenie o zmluve o názve, na ktorom sa uzhodli vlády Macedónska a Grécka, by sa malo uskutočniť v jeseň 2018. Zatiaľ však neexistuje politická dohoda o referende, ani o jeho ráze. Macedónsky premiér je však presvedčený (alebo aspoň tak hovorí), že občania Macedónska podporia budúce pomenovanie – Severná republika Macedónsko. Bez ohľadu na skutočnosť, že zmluvu o budúcom názve ostro kritizovali opozičníci oboch krajín. Nuž netreba bežať pred oje, prichodí počkať, zistiť, čo vlastne obsahuje celá zmluva a – v neposlednom rade jedným uchom počúvať, ako sa na celú záležitosť bude pozerať medzinárodné spoločenstvo; či naďalej bude trvať na rýchlosti procesu, alebo ho (predsa) bude zaujímať aj (a najmä) kvalita finálového dokumentu preferujúceho spomenutý budúci názov Macedónska.

PREZENTÁCIA SPRÁVY O INCIDENTOCH NA LGBT+ OSOBÁCH

Ani jeden prípad nie je považovaný za trestný čin z nenávisti Danuška Berediová

k sa zločiny na LGBT+ osobách neprihlasujú, tak neexistuje násilie ani diskriminácia na týchto osobách?! Samozrejme, že nie. Dôvody, prečo LGBT+ osoby neprihlasujú prípady násilia, sú nedôvera v inštitúcie a veľký strach zo sekundárnej viktimizácie. Toto odznelo na začiatku predstavovania správy o diskriminačných incidentoch a zločinoch motivovaných homofóbiou a transfóbiou v Srbsku v období od januára do novembra 2017. Táto správa je výsledok práce združenia Da se zna, ktoré monitorovalo a dokumentovalo zločiny z nenávisti a ktorá vznikla s cieľom zviditeľniť základňu, ktorá svedčí o stupni násilia na LGBT+ osobách. Daná správa je súčasne aj najprecíznejším ukazovateľom postavenia tejto spoločnosti v krajine. • TÝŽDEŇ •

Podľa slov Dragoslavy Barzutovej, predsedníčky spomenutého združenia, Srbsko má dobrý zákonný rámec, ktorý sa dokonca môže porovnať s tými vo vyspelých západoeurópskych krajinách. „Mal by zaručovať bezpečnosť LGBT+ osobám, ale problém je prax a jeho implementácia, čo je naozaj na nízkej úrovni,“ povedala Dragoslava Barzutová, Miloš Kovačević a Stefan Šparavalo Barzutová. Podotkla tiež, že v roku 2012 zmenou trestného zákonníka Srbsko prijalo a transfóbiou, dva prípady disčlánok 54a, ktorý je priťažujú- kriminácie na základe sexuálnej cou okolnosťou pre zločiny ne- orientácie a rodovej identity návisti, ale dodnes nemáme ani a päť prípadov nenávistného jeden rozsudok, v ktorom je ten prejavu voči príslušníkom LGBT spoločnosti. článok zobratý do úvahy. Čo sa týka sexuálnej orienTáto správa bola po Belehrade predstavená aj v Novom tácie, 26 percent obetí sa v doSade 26. júna a prezentoval ju tazníku vyjadrilo ako gay. Žiaľ, sám autor Miloš Kovačević. Po- nevylučuje sa, že trestný čin z čas sledovaného obdobia doku- nenávisti sa môže spáchať aj na mentovaných bolo 20 zločinov osobe, ktorá je heterosexuálnej motivovaných homofóbiou orientácie, lebo páchateľ pred-

pokladá, že je osoba napr. gay. Preto je dôležité dokázať motív páchateľa, teda jeho predsudok a nie identitu obete. „To je niečo, s čím sa obete veľmi často stretávajú a majú veľký problém, keď prípad prihlásia polícii a polícia žiada, aby sa obete vyjadrili o svojej sexuálnej orientácii, čo je protiústavné. Stačí dokázať iba motív páchateľa,“ povedal Kovačević. Na prezentácií tiež odznelo, že o tejto sekundárnej viktimizácii svedčí aj údaj, že ani jeden z evidovaných prípadov polícia a prokuratúra nepovažovala ako trestný čin nenávisti. Z celkového počtu incidentov 63 percent zahŕňalo urážky a verbálne násilie, 11 percent prenasledovanie, 41 percent hrozby násilia, 30 percent zahŕňalo aj fyzické násilie, z čoho bol jeden prípad extrémneho násilia.

27 /4810/ 7. 7. 2018

Slovensko SLOVÁCI MOŽNO UŽ OD 1. JANUÁRA 2019 BUDÚ MÔCŤ DOMA LEGÁLNE PÁLIŤ LIEHOVINY – NIE KAŽDÉMU SA TO PÁČI

Hádky o pálenku Rastislav Boldocký

lováci v rámci legislatívy EÚ môžu v súčasnosti páliť ovocie len v registrovaných páleniciach. Už čoskoro by sa to mohlo zmeniť. Parlament v polovici júna posunul do druhého čítania návrh zákona vládnej strany Most-Híd, ktorý za určitých podmienok povoľuje pálenie pálenky doma. Liehovarníci proti navrhnutej legislatíve dôrazne protestujú. Podľa denníka Sme je pravdepodobné, že parlament novelu schváli aj v druhom čítaní. „Pod návrhom je totiž podpísaný aj predseda Mosta-Hídu Bugár a

tomu doteraz koalícia schválila všetky zákony,“ uvádza denník a zároveň vysvetľuje, za akých podmienok bude možné páliť. Novela by zlegalizovala súkromnú výrobu destilátov najviac v objeme 25 litrov na jednu osobu alebo domácnosť. V praxi to znamená, že by bolo možné vypáliť až 50 litrov 50-percentnej pálenky. Vypaľovať sa bude môcť len z vlastného ovocia, nie z kúpeného. Výsledný destilát nebude možné ďalej predávať. Páliť bude môcť len dospelý a len na menšom certifikovanom destilačnom zariadení, jeho objem nesmie byť viac ako sto litrov. Destilačné zariadenie bude treba ohlásiť na ministerstve

pôdohospodárstva, poslanci navrhujú, aby sa za registráciu neplatili poplatky. Takúto malú pálenicu si bude možné založiť doma alebo vo vlastnom či prenajatom sade. Aj z domácej pálenky bude treba platiť daň, Most-Híd ju však navrhuje v zníženej výške – 5,4 eura za liter 100-percentného alkoholu. To znamená, že za liter 50-percentnej pálenky bude treba štátu odviesť 2,70 eura. Navyše domáca pálenica si bude musieť viesť elektronickú evidenciu vypáleného destilátu. Združenie páleníc proti navrhovanému zákonu dôrazne protestuje. „Je takmer neuveriteľné, že v prvom čítaní prešli

tieto navrhované zmeny hlasmi až 121 poslancov, ktorí si zrejme neuvedomujú celospoločenský negatívny dopad ich prípadného uvedenia do platnosti,“ zdôraznil na tlačovej besede predseda Združenia páleníc a liehovarov Viktor Mikuška. „Je naivné predpokladať, že každý amatérsky výrobca sa po kúpe zariadenia automaticky prihlási a dodrží zákonom stanovený limit. Naopak, je veľmi pravdepodobné, že limity sa budú hromadne prekračovať a vôbec nepôjde o výrobu alkoholu pre osobnú spotrebu.“ Združenie zároveň adresovalo vláde výzvu na zastavenie spomínaných legislatívnych zmien.

PODĽA PRVÝCH INFORMÁCIÍ SPÁCHAL JURAJ HALENÁR SAMOVRAŽDU, SÚ VŠAK AJ INÉ TEÓRIE

Záhadná smrť futbalistu R. Boldocký

klubov – od Interu cez Artmediu Petržalka až po Slovan. Futbalový dres obliekal aj v zahraničí. V maďarskej Nyíregyháze, českej Sigme Olomouc a poslednú

atril medzi najväčšie futbalové talenty na Slovensku. Ako 21-ročný v drese petržalskej Artmedie strelil tri góly glasgowskému Celticu a vyradil ho z Ligy majstrov. Hoci sa predpovede o hviezdnej kariére celkom nenaplnili, Juraj Halenár určite dosiahol vo futbale veľa – okrem iného je historicky najlepším strelcom slovenskej ligy. O to väčším šokom bola pre slovenskú verejnosť správa o jeho predčasnej smrti, jeho Juraj Halenár (Foto: Michal Smrčok) bezvládne telo našli koncom júna v bratislavskom sezónu odohral v rakúskom SV parku. Harreither Gaflenz. Podľa stránky Do sveta športu prenikol Hale- ŠK Slovan Bratislava za sedem nár vo svojom rodisku v Trnave úspešných rokov v tomto klube a prvé góly strelil na ihrisku prispel k štyrom majstrovským tamojšej Lokomotívy. Keď ho v titulom i trom víťazstvám v Sloosemnástich trnavský Spartak venskom pohári. Počas svojho odmietol, zamieril do hlavného pôsobenia v lige nastrieľal celkomesta. Tam vystriedal niekoľko vo 125 gólov, najviac od vzniku

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

samostatnej slovenskej ligy v roku 1993. Čo sa vlastne stalo? Vie sa len toľko, že vo štvrtok 28. júna oslavoval svoje 35. narodeniny so sestrou Kristínkou. Odvtedy bol nezvestný. Až v sobotu ho našli v bratislavskom lesíku, zhruba tristo metrov od známeho podniku Harley vo Vrakuni. S niekoľkými zraneniami, vrátane hlbokej rany na zápästí. Práve na základe tejto rany rezonuje teória o samovražde. Špekuluje sa, že by možným dôvodom mohli byť údajné dlhy alebo ťažké vyrovnávanie sa s rozchodom s bývalou Miss Universe Romanou Procházkovou, s ktorou mal štvorročného syna Nicolasa. Ako píše denník Plus jeden deň vzťah s Romanou nebol podľa jeho známych ideálny.

„Videl sa v synovi. Bol nešťastný z toho, že s ním nemohol byť, keď chcel,“ cituje svoje zdroje denník. Na druhej strane viacerí ľudia z blízkeho okolia športovca samovraždu vylučujú. „Budeme čakať na výsledok pitvy. Môže písať hocikto, čo chce, ja neverím, že to bola samovražda. Rád zistím sám pravdu, čo bolo za smrťou môjho syna,“ povedal denníku Plus jeden deň otec futbalistu Alojz Halenár. Ako dodal, nevidel na synovi žiadny problém. „Bavili sme sa o živote, bežných veciach a ešte mi hovoril, že je spokojný s klubom.“ Odborníci však upozorňujú, že samovraždy u športovcov nie sú až také ojedinelé. „Športovci si s rastúcim vekom začnú uvedomovať svoje limity, a to môže mať dopad na ich prežívanie a depresívnejšie pocity. Naraz nastane obrovské prázdno vrátane sociálnych kontaktov, vytvára sa priestor na rôzne úvahy,“ hovorí pre televíziu Markíza psychológ Peter Kolarčik.

• SLOVENSKO •

Ľudia a udalosti ZO ZASADNUTIA ZHROMAŽDENIA MESTA NOVÝ SAD

Schválili opravný rozpočet Elena Šranková

povedal, že rozpočet je rozvojový a zároveň sociálne zodpovedný. Keď ide o investície, spomenul výstavbu Sentandrejského bulváru a projektovanie nového mosta cez kanál DTD. V tomto roku vypracujú projekty aj pre garáže v uliciach Šafárikovej a vladiku Platona a výstavba tejto druhej sa plánuje už na budúci

piatok 29. júna prebiehalo ďalšie maratónske zasadnutie Zhromaždenia mesta Nový Sad, v rámci ktorého výborníci schválili 77 bodov rokovacieho programu. Stredobodom pozornosti boli prvé dva body týkajúce sa opravného rozpočtu na bežný rok a zmluvy o verejno-súkromnom partnerstve pre VKP Stan. Keď ide o opravný rozpočet, Aleksandra Radaková, členka Mestskej rady poverená financiami, informovala, že sa rozpočet zvýši o viac ako Budova KC Kysáč tri miliardy dinárov, ktoré zostali z minulého roka. V mestskej rok. Vypracujú tiež štúdiu o tom, pokladnici je bezmála 28 miliárd či mesto bude samo financovať dinárov a vyše tretiny celkového výstavbu garáží, alebo pôjde o verejrozpočtu (35,47 %) plánujú minúť no-súkromné partnerstvo. Keď ide na kapitálne investície. Pred za- o takéto partnerstvo, ako povedal sadnutím primátor Miloš Vučević Vučević, zverejnia i medzinárodnú

nezáväznú výzvu pre SPENS, aby zistili, či jestvuje záujem a ako by to fungovalo. Výzvu na verejno-súkromné partnerstvo zverejnia čoskoro aj pre Lekáreň Nový Sad. Primátor medziiným spomenul, že tohto roku bude zakončený projekt parterovej úpravy centra mesta, presnejšie Divadelného námestia, časti okolo uspenského kostola a ulíc Kráľa Aleksandra, Modeny a časti Njegošovej. Suficit, o ktorom sa na schôdzi rokovalo, opoziční výborníci ocharakterizovali ako výsledok neúspešného realizovania kapitálnych projektov. Ako poznamenali, vystali veľké projekty, ako je napríklad čistička odpadových vôd, most do Sriemskej Kamenice, školy, škôlky, mestská nemocnica a iné. Keď ide o čističku, člen Mestskej rady pre komunálne

práce Vladimir Stojković objasnil,

že podmienkou na výstavbu čističky pre Nový Sad je spájanie dvoch kanálových odtokov odpadových vôd do Dunaja, na čo mesto tohto roku vyčlenilo 430 miliónov dinárov a ešte toľko vyčlení aj na budúci rok. Povedal tiež, že je zabezpečený grant v sume milión eur na projekt čističky, ktorá bude pri Rokovom potoku v Petrovaradíne. Podľa jeho slov prvá fáza čističky pre 400-tisíc občanov bude stáť 70 miliónov eur. Keď ide o verejno-súkromné partnerstvo vo VKP Stan, opoziční výborníci boli tej mienky, že by bolo lepšie namiesto toho vykonať reorganizáciu podniku, v ktorom ináč zmenšili dlhy. Adrijana Mesarovićová, námestníčka primátora a predsedníčka komisie, ktorá mala na starosti voľbu súkromného partnera, povedala, že sa stanovilo, aby 63 percent zamestnaných zostalo v novozaloženom podniku Stan NS a aby sa ostatným vyplatili patričné úhrady. Všetkým zamestnaným, ako i veriteľom podniku, nový partner vyplatí dlhy v hodnote vyše 500 miliónov dinárov. Na zasadnutí okrem iného schválili zmeny v programe práce Ustanovizne pre kultúru a vzdelávanie KC Kysáč na bežný rok.

ZASADAL STAROPAZOVSKÝ OBECNÝ PARLAMENT

Jedenásť podujatí významných pre obec Anna Lešťanová

ýborníci Zhromaždenia obce Stará Pazova na 29. schôdzi, ktorá sa konala v stredu 27. júna, väčšinou hlasov schválili kompletný rokovací program pozostávajúci z 27 bodov. Prevažná časť dostala zelenú bez akejkoľvek rozpravy, pričom

novizní, ako aj na vymenovanie nových. Staropazovský VKP Čistoća vlani pozitívne hospodáril a na návrh Dozornej rady tohto podniku výborníci rozhodli, že sa nerozvrhnuté prostriedky podniku v sume okolo desať miliónov dinárov majú presunúť na účet zakladateľa, teda do obecnej pokladnice (na základe

Zo zasadnutia Zhromaždenia obce

sa tieto body vzťahovali hlavne na uvoľnenie z funkcie členov správnych rád predškolských usta• ĽUDIA A UDALOSTI •

predpisov o verejných príjmoch). Najviac času a pozornosti výborníci venovali rozhodnutiu o uspo-

radúvaní podujatí významných pre obec. Takých je 11 podujatí z oblasti kultúry a turizmu: Dni Obce Stará Pazova (miesto konania Stará Pazova), Medzinárodný festival detského folklóru Vidovdanské stretnutia (Stará Pazova), Festival detskej divadelnej tvorby v slovenskom jazyky 3 x Ď (Stará Pazova), Gastronomické, kultúrne a turistické podujatie Gastro Srem (Stará Pazova), Divadelný festival Ćirini pozorišni dani (Nová Pazova), Medzinárodný detský folklórny festival Roztancovaná mladosť (Nová Pazova), Dni prisťahovalcov (Nová Pazova), Kultúrno-turistické podujatie Sriem v srdci (Nové Bánovce), Duchovné a športové podujatie Plávanie o čestný kríž (Staré Bánovce), Kultúrno-turistické podujatie Mačkare (Golubince) a Výtvarný tábor Cosmix art (Vojka). Najaktívnejší v rozprave i tentoraz boli výborníci opozičných strán

– SRS, Zelenej strany a Voľba pre našu obec. Počas rozpravy o návrhu rozhodnutia o podujatiach významných pre Staropazovskú obec nastolili otázky, prečo na zozname niet podujatí v dedinách Surduk, Belegiš a Krnješevci, ako sa mieni zabezpečiť transparentnosť trovenia prostriedkov na uvedené podujatia a koľko budú stáť oznámené koncerty Acu Lukasa a skupiny Riblja čorba počas podujatia Dni Obce Stará Pazova. Vysvetlenie k týmto otázkam podal Goran Jović, predseda ZO, a zároveň i predseda komisie, ktorá vykonala voľbu podujatí. Okrem iného povedal, že všetky podujatia majú dlhú tradíciu a že sa osobitne budú financovať oslavy každého z miestnych spoločenstiev v obci, kde je napr. i fiakeriáda v Surduku. „Každý rok sa v rozpočte budú plánovať prostriedky na každé podujatie významné pre Staropazovskú obec,“ zdôraznil Jović.

27 /4810/ 7. 7. 2018

Ľudia a udalosti KOMUNÁLNE NOVINKY V KULPÍNE

V záujme ochrany a bezpečnosti Šajkaška. Pracovníci Šajkašky najprv bagrami drvia stromy a sklonku júna sa v Kulpíne a kríky, ktoré za tých pár rokov, začali práce na čistení tzv. odkedy garád nebol čistený, Panského garádu, ktorý husto a vysoko vyrástli. Po tejto tiahne od kanála DTD na vchode fáze nasleduje vyťahovanie kodo Kulpína smerom z Petrovca až reňov, a potom čistenie a prehlbovanie garádu ťažkými strojmi. Spomenutý garád slúži ako ochranný pás v prípade vysokých spodných a povrchových vôd. Pred Poľovníckym domom chráni Jediným nedostatupravený trávnik kom je, že vedľa garádu sú role a ťažké bagre a stroje počas pravne veľmi frekventovaná cesta čistenia z každej strany nachádza blízko vchodu do školy. zničia niekoľkometro- Práce mala na starosti obec, ktorá prostredníctvom projektov získala vý pás úrody. Na sklonku školské- prostriedky z pokrajiny. PodobOhrada pred vchodom do školského dvora ho roka v časti pred ná ohrada ako pred základnou hlavným vchodom školou je nainštalovaná aj vedľa po pravoslávny cintorín v smere do dvora Základnej školy Jána chodníka a trávnika pred budoRavneho Sela a vedie až po Jegrič- Amosa Komenského, paralelne vou Poľovníckeho spolku Fazan. ku. Údržbu tohto garádu má na s asfaltovou cestou, bola posta- Tu má funkciu ochrany vzorne starosti podnik Vody Vojvodiny vená ohrada. Cieľom je chrániť upravenej zelenej plochy. a vykonávateľom prác je podnik bezpečnosť žiakov, lebo sa doKatarína Gažová

KREATÍVNY ERGOTERAPEUT AKO JEDEN Z PILIEROV ČINNOSTI DOMOVOV SOCIÁLNYCH SLUŽIEB je názov najnovšieho nadnárodného projektu, v rámci ktorého sa v dňoch 14. až 17. júna v poľskom Ústroni po tretíkrát stretli jeho partneri, medzi nimi aj členovia kovačického Clubu Kreatornica Pavel a Andrej Vereskovci, Marína Bírešová a Daniel Válovec. Účastníci absolvovali kreatívne dielne, v krojovanom sprievode cez mesto prezentovali svoje združenia, návštevníkom ponúkli na obdiv svoje originálne umelecké výtvory. Projekt, ktorý sa začal v septembri 2017, je podporený Slovenskou akademickou asociáciou pre medzinárodnú spoluprácu (SAAIC) – národnou agentúrou programu ERASMUS+ pre vzdelávanie a odbornú prípravu. Koordinátorom je združenie Tradičné ľudové umelecké remeslá v Leopoldove (TĽUR) na Slovensku. Projekt bude trvať do apríla 2019 a ďalšie stretnutie partnerov projektu sa uskutoční v októbri v Kovačici. A. Ch. Foto: Z archívu Clubu Kreatornica

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

KRÁTKE SPRÁVY

Báčsky Petrovec

Zmluva. V piatok 29. júna v Business parku Báčsky Petrovec slávnostne podpísali zmluvu o nájme priemyselného priestoru medzi touto súkromnou priemyselnou zónou a nemeckou automobilovou spoločnosťou. Zmluvu podpísali Alexandra Rosenbergová, riaditeľka nemeckej spoločnosti SD Hirsch Automotive, a Vladimir Tošić, riaditeľ Business parku. Spoločnosť SD GmbH Klaus Hirsch bola založená v roku 1986 a zaoberá sa výrobou kovových komponentov pre automobilový priemysel, ako panoráma strechy, systémy pre kabriolety, turbodúchadlá, bezpečnostné pásy, veterné deflektory atď. Dodávajú ich automobilkám VW, Audi, Škoda, Mercedes, Jaguar a Range Rover. Výrobky vyvážajú do celej Európy, Spojených štátov, Južnej Ameriky a Číny. S výrobou v Srbsku plánujú začať na budúci rok. Na začiatku chcú zamestnať zo 20 pracovníkov, zatiaľ čo po čase a zvýšení výrobnej kapacity by sa počet zamestnancov zvýšil na približne 100. Na podpisovaní zmluvy sa zúčastnil aj Nenad Popović, republikový minister bez kresla, poverený inováciami a technologickým rozvojom, ako aj predstavitelia Obce Báčsky Petrovec. x x x Autosedačky pre deti. V stredu 20. júna vo veľkej sieni Zhromaždenia obce Rada pre bezpečnosť v cestnej premávke po druhýkrát zorganizovala kampaň týkajúcu sa použitia detských ochranných systémov, čiže detských autosedačiek. Na pomoc zavolali aj odborníkov z Inštitútu pre bezpečnosť cestnej premávky z Nového Sadu, predsedu Slavena Manovića a jeho spolupracovníčku Ljubicu Šerićovú, ktorí rodičom názorne ukázali, ako autosedačky správne používať a montovať. Na záver vedenie obce a predstavitelia rady Srđan Simić a Nebojša Stojisavljević darovali rodičom malých detí 35 detských autosedačiek a edukačné príručky pre dospelých. J. Č-p • ĽUDIA A UDALOSTI •

V MATICI SLOVENSKEJ V PETROVCI

Balíky školských potrieb pre prvákov Katarína Gažová

eľvyslankyňa Slovenskej republiky v Belehrade Dagmar Repčeková, konzulka Veľvyslanectva SR Barbora Galovićová, predseda Matice slovenskej v Srbsku Ján Brtka, predseda Báčskopetrovskej obce Srđan Simić, podpredseda MSS pre Sriem a zároveň predseda Komisie pre vzdelávanie MSS Janko Havran sa v utorok 3. júla zúčastnili na odovzdávaní školských potrieb pre slovenských prvákov. V Dome MSS v Petrovci boli prítomní aj predstavitelia tunajších slovenských škôl. Akciu finančne podporil Úrad pre Slovákov žijúcich v zahraničí. Hostí privítal predseda MSS Ján Brtka, ktorý sa pri tejto príležitosti poďakoval Slovenskej republike, že aj takýmto spôsobom podporuje dolnozemských Slovákov. Veľvyslankyňa Repčeková pochválila snahu tunajšej slovenskej komunity zachovávať celú škálu vyučova-

Z odovzdávania balíkov pre prvákov: (sprava) Tatiana Naďová, Dagmar Repčeková, Janko Havran a Ján Brtka nia po slovensky, od materských škôl po univerzity. Predseda obce Simić sa poďakoval vláde SR, že vynakladá úsilie a chce aj takýmto spôsobom podporiť prvákov a ich rodičov a zmenšiť im výdavky na školské potreby. Pri tejto príležitosti poďakoval aj vláde Srbska, ktorá

NA VEĽTRHOVOM STÁNKU SLOVENSKÉHO VÝROBCU NOŽNÍC EDWARD Z NITRY

Každý rok novinka U Juraj Pucovský

ž dvadsaťjeden rokov v slovenskej Nitre pracuje podnik na výrobu rôznych druhov nožníc pod názvom Edward. Tieto nožnice sú už dobre známe aj našim ľuďom, lebo je renomovaný slovenský výrobca štrnásť rokov zaradom prítomný i na trhu Srbska. Výrobky Edwardu sa podobne ako aj doteraz u nás mohli kúpiť výlučne počas májového 85. Medzinárodného poľnohospodárskeho veľtrhu v Novom Sade. Nebolo nám treba dlho sa prechádzať novosadským výstaviskom a už sme aj naďabili na stánok s nápisom Edward. Na neveľkom pulte rozložených bolo viacero druhov nožníc, hlavne pre potreby poľnohospodárov, presnejšie povedané ovocinárov a vhodných do každej dedinskej domácnosti. Predavačka Ľubica Hallová, známa tvár, tentoraz s novým účesom, už • ĽUDIA A UDALOSTI •

štrnásť rokov ponúka nie v slovenčine, ale solídnou srbčinou, ktorej sa tu naučila, ukazuje, ako strihajú nožnice: „Nech sa páči, skúste, ako robia, dostanete zľavu pri kúpe!“ Povedľa prechádzajú desiatky, stovky, možno i tisíce návštevníkov veľtrhu. Mnohí sa zastavia, všeličo vyzvedajú, skúšajú nožnicami prestrihnúť tenšie i hrubšie konáre, ktoré im zhovorčivá Ľubica ochotne podáva. Do jednej ruky vtlačí konár, do druhej nožnice. Komu sa pokus so strihaním vydarí a chcú mať pekný, úrodný ovocný sad, vinohrad či iba záhon ruží v záhradke pred domom, nožnice si kúpi. A ostatní si vždy nájdu nejakú výhovorku takéhoto a podobného znenia: ja ich nepotrebujem, ale môj sused, musím sa ho telefónom opýtať, či môžem za nožnice zaplatiť toľko peňazí, mám doma lepšie, sú príliš drahé, a potom najčastejšie odídu kúpiť čínske nožnice na blšom trhu!

základnú školu v Petrovci zaradila medzi 273 objektov v Srbsku, ktoré budú obnovené prostriedkami z tohto zdroja. ZŠ Jána Čajaka by sa s takouto podporou mala stať jednou z najvybavenejších škôl v širšom okolí. Predseda Komisie pre vzdelávanie MSS Janko Havran po-

zdravil prítomných a osobitne privítal riaditeľov a iných predstaviteľov slovenských škôl, ktorí do Petrovca prišli v mene slovenských detí. Akcia odovzdávania tašiek, zošitov a ďalších školských potrieb zabezpečených Slovenskou republikou sa tohto roku usporadúva po piaty raz zaradom. Prvý rok podpora prišla priamo z vlády Slovenska a v nasledujúcich rokoch z Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí. Za podporu zo Slovenska sa Havran poďakoval v mene MSS a v mene slovenských dolnozemských škôl. Tohto roku bolo zabezpečených 320 balíkov školských potrieb pre slovenských prvákov, ktoré hostia odovzdali riaditeľom a predstaviteľom škôl. V mene Aktívu riaditeľov slovenských základných škôl a v mene všetkých budúcich prvákov a ich rodičov slovenskej vláde a MSS sa poďakovala riaditeľka pivnickej základnej školy Tatiana Naďová.

strihať tenké a hrubšie konáre na jedenkrát, ruka vás bolieť nebude! Stále predávame záhradné nožnice, klasické a prevodové, tiež štepárske na štepenie jabloní, hrušiek a iných ovocných stromov, ruží, okrasných kríkov... Zakaždým prichádzame na výstavu do Nového Sadu, za zákazníkmi, za ľuďmi, tešíme sa na nich, oni na nás, prídu k nášmu stánku, pozhovárame sa, pozrú si nožnice, kúpia, eventuálne im na skôr kúpených nožničkách vymeníme opotrebované dielce.“ Ako sa vám tentoraz darí predaj? „Raz predávame dobre, potom horšie, dokopy je to v poriadku. Mám však dojem, že z roka na rok nožnice predávame čoraz ťažšie. Neviem, či na to vplývajú neveľké Pozrite sa, ako ľahunko prestrihnem tento konár, ani ma zárobky a štandard u vás. Máte tu veľmi dobrú pôdu, ako nikto ruka nezabolí v Európe, zvyšujú sa ovocné sady, Využili sme príležitosť pomedzi dopestujete kvalitné ovocie, naprídvoma príhovormi potenciálnym klad jahody, ktoré sú viacnásobne kupcom, aby sme sa Ľubice spý- lacnejšie ako u nás na Slovensku. tali, čo je toho roku ich novinkou Chodíme na výstavu do Nového na trhu? Sadu, najväčšiu na Balkáne, kde „Momentálne máme titáno- sa stretávajú všetky národy. Kažvé nožnice na váhu, sú ľahučké, dý príde za tým, čo hľadá. A tak môžete s nimi robiť celý deň, predávame aj naše nožnice.“ 27 /4810/ 7. 7. 2018

Ľudia a udalosti DEŇ DUNAJA POD HLOŽANAMI

Lovili ryby a maľovali Juraj Bartoš

d roku 1994 sa Medzinárodný deň Dunaja oslavuje 29. júna. Hložianske Združenie ekológov Ekos si ho pripomenulo v nedeľu 1. júla programom skromnejším než

Výtvarníci z Báčskej Palanky

doteraz. Poctu Dunaju vzdalo s podporou Miestneho spoločenstva Hložany a v spolupráci so Združením športových rybárov Šaran a Združením výtvarných umelcov Hložianska paleta. Tradičnému podujatiu tentoraz chýbal práve ekologický segment. Pri Dunaji sa zase dýchalo dobre, avšak chmáry občas zastreli

slnko a pofukoval chladný vietor. Predsa sa do súťaže v love rýb udicou na plavák zapojilo osem žien. Celkove najviac rýb chytila a víťazkou sa stala Anna Jakušová (2 835 gramov), 2. miesto získala Mária Dudková (1 730 g) a 3. Miholjka Bažaľová z Báčskeho Petrovca (1695 g). Okrem nich rybárske šťastie v kalnej a nadmieru rozvlne- Najúspešnejšie ženy v love rýb odmenila predsedníčka nej dunajskej vode Ekos Viera Turčanová (sprava) hľadali aj Zuzana Žemberyová (chytila najťažšiu ani základné informácie týkajúce rezervácií biosféry. Už aj to zarybu; nepovedali, koľko vážila), sa Medzinárodného dňa Dunaja, väzuje Srbsko, ako jednu zo 14 Mária Baďanová, Zuzana Zátro- ktorého cieľom je poukázať na podunajských krajín, ktoré podchová, Alžbeta Mravíková a Mária krásy druhej najväčšej európ- písali Medzinárodnú konvenciu skej rieky – Dunaja, ale aj na jej o ochrane Dunaja, aby nielen forTopolská. málne pripomenulo MedzinárodVydaril sa aj výtvarný tábor. Päť ohrozenie. Na záver ešte dodáme, že vla- ný deň Dunaja, ale aby sa vskutku výtvarníkov z Hložian olejovými farbami pri Dunaji stvárňovalo ni Medzinárodná rada UNESCO dôkladnejšie staralo o zachovanie krásu slnečníc. Materiál im po- rozhodla zapísať oblasť Báčskeho kvality jeho flóry a fauny. Zatiaľ sa skytol Ekos, ktorému zostane päť Podunajska do Svetovej listiny to našej krajine nie veľmi darí... pekných obrazov. Tak ako vlani aj tentoraz sa hložianskym výtvarníkom pripojilo päť kolegov z Báčskej Palanky, ktorí na svojich plátnach „zvečnili“ Dunaj a jeho nábrežie. Nikto ich úradne nepredstavil a nemal kto povedať

ĎALŠIE FÉNIXOVO STRETNUTIE V STAREJ PAZOVE. Na tradičnom podujatí Fénix a priatelia, ktoré po 93-krát usporiadali v utorok 26. júna v Združení pre afirmáciu invalidov Fénix, hosťom bol Dr. Tode Vojvodić, špecialista pre pľúcne choroby a tuberkulózu v staropazovskom Dome zdravia. Tento skúsený lekár (na fotografii sedí v strede) veľmi zaujímavo hovoril o správnej životospráve a ochrane našich dýchacích orgánov. Prostriedky získané na posedení z dobrovoľnej zbierky Dinár s láskou venovali na liečenie dvoch mladíkov. a. lš.

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

ŠTVORČLENNÉ KUCHÁRSKE DRUŽSTVO MEMORIÁLNEHO STREDISKA DR. JANKA BULÍKA v Kovačici sa stalo majstrom Medzinárodných majstrovstiev Slovenska vo varení a jedení bryndzových halušiek Krompachy 2018. Okrem 11 domácich družstiev v sobotu 23. júna súťažilo aj 9 zahraničných kuchárskych tímov: jeden z Rumunska, dva z Maďarska a šesť zo Srbska – družstvo MS Dr. Janka Bulíka, MOMS Kovačica a Multietnik Kovačica, tím Matice slovenskej v Srbsku so sídlom v Báčskom Petrovci, tím MOMS Padina a tím MOMS Silbaš. Kovačickí kuchári z tímu MS Dr. J. Bulíka získali aj dve ďalšie ocenenia. Posudzovacia komisia ich vyhlásila za najúspešnejší zahraničný tím a za najkrajšie krojované družstvo. Na fotografii sú majstri Eva Bartková, Anna Pavúzová, Pavel a Mária Šimonovci. A. Ch. Foto: Z archívu MS Dr. J. Bulíka • ĽUDIA A UDALOSTI •

V JÁNOŠÍKU ZORGANIZOVALI DEŇ VIŠIEŇ

Na počesť sladko-kyslých červených plodov Vladimír Hudec

ktorá vyjadrila uspokojenie nad tým, že napriek tomu, že mladí odchádzajú do zahraničia, tí, čo zostávajú, sa snažia, aby slovenčina a slovenská tradícia zotrvali na týchto priestranstvách. Do programu podujatia zapadli

Jánošíku v nedeľu 1. júla odznelo tradičné podujatie Deň višieň, venované ovociu, ktoré v Jánošíku na 50 hektároch pestuje zo 30 rodín. Pred niekoľkými rokmi jánošícki matičiari navrhovali, aby sa podujatie zmenilo na svojrázny deň, čiže sviatok dediny, avšak Miestne spoločenstvo tento návrh dodnes neakceptovalo. Pod organizáciu V programe vystúpili aj žiaci ZŠ T. G. Masaryka podujatia sa podtrhoviska bolo veselo a rušno. višní v tejto dedine, tiež o probpísal Spolok žien O to sa postarali majstri vo varení lémoch, na aké v súčasnosti naJánošíčanka a porybacej polievky. V konkurencii 10 rážajú. Odznelo aj niekoľko básní mohli mu Miest- Záber z etno výstavy tímov podľa mienky posudzova- v podaní členiek združenia, ako ny odbor Matice slovenskej, Základná škola T. G. aj nešporné služby Božie veno- cej komisie najlepšiu polievku aj zopár užitočných informácií Masaryka, cirkevný zbor, KUS vané sviatku Cyrila a Metóda, uvaril Jaroslav Halabrín, druhé o nutričných vlastnostiach viv rámci ktorých odznel duchovný miesto obsadil Denis Šterba a tre- šieň. Na ľudovú nôtu zatancovali Jánošík. Podujatie sa začalo tradičným koncert. Vystúpili cirkevné spevo- tie Sebastián Florea zo susednej a zaspievali žiaci a spolkárky KUS Jánošík. Nechýbala ani bohatá stretnutím banátskych matičiarov koly Jas a Glória a mladí hudobníci dediny Lokve. Nasledoval krátky program tombola a po chutnej večeri sa a pokračovalo predajnou výsta- Andrej Horniak, jánošícky rodák vou špecialít z višieň a ručných z Vršca, zahral na organe a Mário v reštaurácii TNT, kde prítomní hostia a ich hostitelia bavili pri prác ženských spolkov z Padiny, Cesnak z Plandišta na klarinete. od pána Listmajera mohli počuť hudbe hudobníka z Padiny VlaZa ten čas na priestore vedľa obsiahlejšie dejiny pestovania dimíra Hudeca. Kovačice, Starej Pazovy, Hložian, Vojlovice, Hajdušice, a susedných dedín Alibunár, Ilandža, DYCHOVÝ ORCHESTER Dobrica, Vladimirovac a Seleuš. DANIJELA KOSTIĆA Z NOPravdaže, svoje práce a višňové VÉHO SADU (na snímke pochúťky, predovšetkým šťavu z archívu TOOK) je víťazom a lekvár, vystavili aj hostiteľky. tohtoročnej 9. semifináOtvoril ho priekopník v pestovaní lovej súťaže dychových višní v Jánošíku Martin Listmajer, orchestrov z AP Vojvodiny po čom sa usilovné Jánošíčanky a Mesta Belehrad, ktorá sa svojim hosťom pochválili novými uskutočnila 24. júna v Padimiestnosťami, ktoré dostali na ne. O postup do 58. finálopoužívanie od Miestneho spovej súťaže v Guči, ktorá sa ločenstva a teraz ich slávnostne uskutoční v dňoch 9. až 12. otvorili. Pri tejto príležitosti pripraaugusta, súťažili ešte aj orvili tri výstavy – stálu etno výstavu, chestre Tornado a Crni Biseri výstavu vyšívaných vankúšikov z Jabuky, Vojvodinský orchester z Čurugu a Orchester Danijela Jokanovića zo Šídu. Po slávnostnom defilé a iných ručných práce a výstavu účastníkov centrom Padiny semifinálové súperenie dychových orchestrov na letnom javisku Športového obrazov jánošíckych maliarov strediska Dolina slávnostne otvoril Zlatko Šimák, predseda Zhromaždenia obce Kovačica. Odborná porota, Anny Omastovej, Daniely Dobektorá pracovala v zložení: Boris Matijević, profesor trúby (predseda), Kamelija Ćirićová, etnomuzikologička, šovej, Anny Urbanovej, Michala a Petar Torbica, trombonista, i tohto roku mala poznámku na neadekvátne oblečenie niektorých účastníkov Nemca a Vinony Dudkovej. Po súťaže. V záverečnej časti podujatia návštevníci a účastníci strávili príjemný zvyšok večera s rockovou ex-YU príhovore predsedníčky spolku skupinou Atomsko sklonište. Pod organizáciu i tohtoročnej semifinálovej časti dychových orchestrov z AP Ľudmily Gábrišovej miestnosti Vojvodiny a Mesta Belehrad, ktorá sa uskutočnila pod patronátom Obce Kovačica, sa podpísala TOOK. a tým aj výstavy otvorila predsedníčka Asociácie slovenských A. Ch. spolkov žien Viera Miškovicová, • ĽUDIA A UDALOSTI •

27 /4810/ 7. 7. 2018

Ľudia a udalosti PALANČANIA A NOVOSADČANIA SPOLU V BAGREMARE

prírodného diania je prítomná vrcholná kreácia Božieho stvoriteľského diela. V rámci bohoslužieb, pre ktoré pesničky zvolil a viedol domáci kantor Ján Parkáni, vystúpil aj zmiešaný novosadský zbor pod taktovkou Anny Crveniovej. Nasledoval obed, ktorý prichystali šikovní Počas kázne novosadského farára Vladimíra Obšusta majstri roštu, nechýbali dobré nápoje, ani chutkostolnú vežu, takže sme sa tam né koláče z kuchýň usilovných cítili ako v kostole, lenže uprostred palanských cirkevníčok. Stretnuprírody. tie pokračovalo družbou, ktorú V krásnej prírode, ako je to cirkevníci obohatili nábožnými a zvykom počas takýchto návštev, slovenskými ľudovými pesničkami. kázeň podal hosťujúci farár Vla- Podvečer pri rozlúčke v Bagredimír Obšust, kým modlitby mal mare sa prihovorili obaja farári na starosti V. Grňa. Inšpirovaný – V. Obšust a V. Grňa, tiež zboroví ovzduším krásneho prírodného dozorcovia, hosťujúci Ján Brtka prostredia, kazateľ Obšust si zvolil a domáci Zdenko Červenák, kým Ježišovo podobenstvo o rozsieva- koordinátorka Juliana Brtková čovi a o štvorakej pôde. Podčiarkol hostiteľom darovala cédečká nozvlášť skutočnosť, že bohoslužby vosadských spevokolov. Pri návrate konané v prírode nám odhaľujú si Novosadčania obzreli neveľký, veľkú duchovnú pravdu najmä ale pekne upravený, útulný kostol preto, že fenomén prírody Božej je báčskopalanský, ktorý je vystavaný nepísanou Bibliou, je to svedectvo v roku 1892. O tomto sakrálnom – až argument, že každý maličký objekte a o činnosti zboru hosťom atóm, každá bunka, nestvorili sami pútavo hovoril domáci kňaz Grňa. seba, ale uprostred fenoménov

Slovo Božie v prírode Juraj Pucovský

äčšina novosadských evanjelikov, ktorí včasráno 1. júla nastúpili do autobusu smerom do Báčskej Palanky, si začala uvedomovať, že sa slovo Božie nemusí počúvať iba v kostole. O tom sa presvedčili, keď po ne-

pravice a pripravovali sa na bohoslužby v prírode. Báčskopalanský evanjelický cirkevný zbor to už dlhšie praktizuje dvakrát v roku; na začiatku a na konci leta. Dosiaľ sa tam zhromažďovali iba domáci viery. Tentoraz si prvýkrát medzi seba pozvali hostí, Novosadčanov, ktorí pozvanie s radosťou prijali.

Účastníci nedeľných bohoslužieb v báčskopalanskej Bagremare

celej hodinke pricestovali do obľúbeného výletného miesta nielen Palančanov, do tichého prostredia lesoparku známeho ako Bagremara. Tam ich vítali usmiate tváre Palančanov, navzájom si podávali

V stanovenom čase hostí z Nového Sadu a hostiteľov usadených na laviciach v chládku srdečne privítal domáci farár Vladimír Grňa obrazne zdôrazniac, že nám kužeľovitý tvar kmeňa každej jedle pripomína

CIRKEVNÍCI Z JÁNOŠÍKA A HAJDUŠICE NA VÝLETE

Medzi bijeljinskými Slovákmi Vladimír Hudec

irkevníci z Jánošíka a Hajdušice v nedeľu 24. júna pobudli na výlete v Bosne a Hercegovine, presnejšie v Republike Srbskej. Najprv navštívili známu etno dedinu Stanišići a v poobedňajších hodinách zavítali medzi Slovákov žijúcich v Bijeljine, kde sa im pripojila aj delegácia cirkevného zboru z Belehradu. Všetci spolu sa potom zúčastnili na nešporných bohoslužbách. Bola to jedinečná príležitosť, keď bol nový útulný bijeljinský kostol vyplnený do posledného miesta. Prítomných najprv pozdravila farárka belehradská a administrátorka bijeljinského zboru Anna Petrá-

www.hl.rs

Bližšie sa zoznámili – pred kostolom v Bijeljine

ková-Petrovićová, ktorá aj liturgovala, a kázňou sa prihovoril farár jánošícky a administrátor hajdušického zboru Slađan Daniel

Informačno-politický týždenník

Srdić. Po dlhšom čase kompletné služby Božie odzneli v slovenčine. V Bijeljine sa inak bohoslužby uskutočňujú niekoľkokrát v roku,

a to kombinovane po slovensky a po srbsky. Liturguje sa a spieva po slovensky, ale farárka sa kázňou prihovára v srbčine, lebo už iba tí starší obyvatelia Bijeljiny rozumejú po slovensky. Na záver Danijel Štefek, predseda Združenia Slovákov Semberije Juraja Jánošíka hostí oboznámil s činnosťou spolku a cirkevného zboru na území Semberije, kde žije prevažná väčšina z asi 200 občanov Bosny a Hercegoviny, ktorí sa hlásia k slovenskému národu. Na záver hostia a ich hostitelia pobudli v družnom rozhovore pri občerstvení, ktoré pripravili domáci a zároveň prisľúbili, že sa vyberú na cestu do Banátu a zavítajú do Jánošíka a Hajdušice. • ĽUDIA A UDALOSTI •

V LIPOVOM CHLÁDKU A MEDOVOM SLÁDKU V LUGU

Sladko voňavé podujatie Danuška Berediová

od lipami v lužskom parku sa podujatie V lipovom chládku a medovom sládku v sobotu 30. júna konalo po štvrtýkrát. Pod lipami sa predstavili včelári a na ihrisku tanečníci a speváci. Toto sladko-voňavé podujatie zorganizovali KUS Mladosť a Slovenské združenie žien Usilovné včielky v Lugu. Na slávnostnom otvorení

tajomníčku a konzulku Veľvyslanectva Slovenska v Belehrade Barboru Galovićovú, predsedníčku NRSNM Annu Tomanovú-Makanovú, predsedu Matice slovenskej v Srbsku Jána Brtku, riaditeľku Ústavu pre kultúru vojvodinských Slovákov Annu Chrťanovú-Leskovac, úradujúcu zástupkyňu pokrajinského tajomníka pre vzdelávanie, správu, predpisy a národnostné menšiny – národnostné spoloNajmladšie lužské včielky

Domáci detský folklórny súbor Hájiček sa predstavil choreograﬁou Na lúke, s ktorou získal 2. miesto na tohtoročnej Zlatej bráne

Vchod pod lipy

podujatia sa prihovorila predsedníčka KUS Mladosť Anna Čelovská, ktorá privítala všetkých prítomných a hostí: tretiu • ĽUDIA A UDALOSTI •

čenstvá Milinku Chrťanovú, predsedu Rady Miestneho spoločenstva Lug Kristiána Urbana, ako aj hostí zo Slovenska. „Myslím si, že toto a podobné podujatia môžu byť spôsobom, ako bojovať proti zanedbávaniu duchovnej a kultúrnej tradície, národneho povedomia a identity,“ povedala na úvod Čelovská. „Lug a med – dážď 1 : 0!“ takto moderátor programu Miroslav Gašpar konštatoval víťazstvo nad dažďom. Lejak iba nakrátko prerušil program, ktorý potom pokračoval na letnom javisku. Najprv sa predstavili najmladší, a to škôlkari Predškolskej ustanovizne Včielka z Lugu a žiaci Základnej školy Jovana Popovića, ktorých nacvičila vycho-

vávateľka Jarmila Melegová. Už vlani sa tu prezentovali včelári z Iloka a tohto roku Lužania uhostili aj jeden súbor zo Slovenska, čím sa podujatie stalo medzinárodným. Domácim sa potom predstavili hostia zo Slovenska, z Buzitky. Členovia folklórneho a divadelného súboru Dubkáčik, čiže dospelý a detský kolektív, pod vedením umeleckej vedúcej Veroniky Balážovej, predviedli spevy a tance zo severozápadného Novohradu. Okrem programu prítomní mali možnosť prejsť sa medovými chodníčkami pod lipami, Miroslav Gašpar moderoval kde boli vystavené s ponukou program a predsedníčka Anna na predaj rôzne druhy medu, Čelovská privítala prítomných medové výrobky, ručné práce, Podujatie podporili Obec Bekoláče. Okrem včelárov tu sa očín, Pokrajinský sekretariát pre predstavili aj početné spolky vzdelávanie, predpisy, správu žien. a národnostné menšiny – národ-

Staršia lužská tanečná skupina KUS Mladosť

Na záver podujatia bol koncert kultúrno-umeleckých spolkov z Buzitky, Erdevíka, Hložian, Šídu a Lugu.

nostné spoločenstvá, Miestne spoločenstvo Lug a Asociácia pre edukáciu a regionálny rozvoj Padina.

27 /4810/ 7. 7. 2018

Ľudia a udalosti SELENČSKÉ ZVONY A ORCHESTRÍK NA SLOVENSKU

Stretnutia, ktoré rozšíria ďalšiu spoluprácu Juraj Berédi-Ďuky

dňoch 22. až 24. júna Komorný zbor Zvony a Žiacky orchester Orchestrík zo Selenče pobudli na Slovensku. V Michalovciach, v časti mesta Močarany, sa zúčastnili na podujatí Močiaranské dni 2018. Toto kultúrne podujatie spoločne organizujú Občianske združenie Močarany, Mesto Michalovce, Dom Matice slovenskej a MsKS Michalovce a zastrešuje ho osobne primátor mesta Michalovce Viliam Záhorčák. Močarany sú obec na východnom Slovensku a od roku 1960 sú súčasťou mesta Michalovce. Tohtoročné Močiaranské dni sa niesli v znamení osláv 105. výročia narodenia a 70 rokov kňazstva Gorazda Zvonického (vlastným menom Andrej Šándor). Gorazd Zvonický (29. jún 1913 Močarany – 27. júl 1995 Rím) bol významný básnik, prekladateľ, esejista, pedagóg a saleziánsky kňaz. Je významnou osobnosťou slovenských dejín a katolíckej moderny. Napísal niekoľko desiatok básnických zbierok. Životné dielo a tvorba Zvonického výrazne ovplyvnili vývoj literatúry na Slovensku. Jeho rodná obec mu pri príležitosti osláv storočnice narodenia venovala ulicu s jeho menom. Kostol v Močaranoch je tiež venovaný svätému Gorazdovi a spoločníkom. Pri príležitosti

Prechádzka turistickou dráhou v oblasti Vihorlatu Selenču a venoval jej niekoľko básní. Kultúrna výprava zo Selenče v piatok v skorých ranných hodinách vyrazila na cestu do Michaloviec. Už počas cesty počasie im veľmi nežičilo, bolo zamračené a občas pršalo. Po dlhšej ceste výprava sa zastavila v Močaranoch, pred priestorom bývalej školy v Ulici Andreja Šándora, kde je sídlo Občianskeho združenia Močarany, ktoré bolo hostiteľom Selenčanov. Práve v tejto škole sa dnes nachádza Pamätná izba Gorazda Zvonického, ktorú zrekonštruovali s podporou mesta Michalovce, Matice slovenskej a Zemplínskeho múzea. Hostí privítala Anna Kos-

v krátkosti sa zoznámiť so životom a dielom Zvonického. V izbe sa nachádzajú jeho básnické zbierky, korešpondencia, listy, ktoré písal, predmety, ktoré používal, ako aj niekoľko osobných vecí. Spolu-

vadelné predstavenie, Selenčania sa krátko zdržali v meste. V Mestskom kultúrnom stredisku v Michalovciach mali možnosť vidieť záverečné predstavenie v rámci podujatia Dies pro hono-

Spoločná fotka po svätej omši a programe, kde bola uvedená do života kniha Močarany kedysi a dnes

Prijatie u primátora Michaloviec Viliama Záhorčáka storočnice narodenia vyšli aj dve knihy o Gorazdovi Zvonickom; jednu z nich napísal Selenčan, historik PhDr. Zlatko Kubanovič. Zvonický niekoľkokrát navštívil

www.hl.rs

tovčíková, predsedníčka Združenia občanov Močarany, so svojimi spolupracovníkmi. Po srdečnom uvítaní hostia zo Selenče mali možnosť pozrieť si pamätnú izbu a

Informačno-politický týždenník

občanov na Slovensku privítali aj Selenčania Michal Kaňa, ktorý toto stretnutie sprostredkoval a v Selenči na detskom koncerte Selenčské sláviky verejne tlmočil pozvanie primátora mesta a Občianskeho združenia Močarany do Michaloviec, a Vdp. Štefan Turanský. Obidvaja boli odchovancami Zvonického a niekoľko rokov študovali a neskôr aj vyučovali na Slovenskom gymnáziu sv. Cyrila a Metoda v Ríme spolu s Gorazdom Zvonickým, ktorý bol ich profesorom latinčiny. Predtým ako si šli pozrieť di-

re civitatis (Na poctu mesta). V divadelnej ukážke sa hovorilo o poslednej dvornej dáme rakúskej cisárovnej Alžbete Irme Sztáray, známej pod menom Sisi. Po divadelnej ukážke jej života v podaní Divadla teatrálnej skratky vstúpila Amália Jozefína (Irma) Sztáray do Panteónu historických osobností Michaloviec. Nasledujúci deň Selenčania v sprievode skvelých znalcov tohto kraja mali možnosť zoznámiť sa s turistickými znamenitosťami východného Slovenska. Najprv sa prechádzali turistickou dráhou v • ĽUDIA A UDALOSTI •

oblasti Vihorlatu, kedysi aktívnej sopky, kde sa zastavili pri jazere Morské oko, ktoré je najväčšie jazero vo Vihorlatských vrchoch a tretie najväčšie prírodné jazero na Slovensku. Nachádza sa v Chránenej krajinnej oblasti Vihorlat a patrí do ochranného pásma územia Vihorlatský prales, ktoré bolo v roku 2007 zapísané do zoznamu Svetového prírodného dedičstva UNESCO v kategórii Karpatské bukové pralesy. Po úspešne absolvovanej dráhe lesom nasledovala plavba loďkou po Zemplínskej šírave, ktorá je obľúbenou destináciou turistov. Je to vodná nádrž, druhá najväčšia vodná priehrada na Slovensku podľa plochy hladiny. Počasie im zase veľmi nežičilo na plavbu loďkou, lebo sa strhla búrka, ale plavba sa predsa vydarila a zaujala pozornosť hostí. Popoludní nasledoval športovo-

rozšíriť spoluprácu aj na iné polia okrem kultúrneho. Odzneli aj celkom konkrétne návrhy na spoluprácu, ktoré by sa už v blízkej budúcnosti mali rozpracovať. Nasledovali prípravy na vystúpenie v rámci programu podujatia Močiaranské dni. Program patril Gorazdovému večeru, v ktorom sa predstavili Základná umelecká škola na Štefánikovej ulici v Michalovciach, Orchestrík a Komorný zbor Zvony zo Selenče, ako aj farské spoločenstvo pri Kostole sv. Gorazda a spoločníkov. Diváci mali možnosť vidieť hudobno-umelecké pásmo, vypočuť si básne a hovorené slovo, ale aj súvislosti o blahoslavenom Titusovi Zemanovi a Gorazdovi Zvonickom. Divákov zvlášť zaujalo vystúpenie hostí zo Selenče, ktorí sa predstavili primeraným repertoárom zborových, tak nábožných, ako aj vlasteneckých piesní, ktorých autorom je

Výstup v rámci podujatia Noc kostolov 2018 v Pozdišovciach -zábavný program detí a mládeže v areáli združenia občanov. Tu súťažili deti a mládež v rôznych športových hrách. Na záver súťažení organizátori tých najúspešnejších odmenili. V popoludňajších hodinách delegáciu hostí zo Selenče na pôde mestského úradu prijal primátor mesta Michalovce Viliam Záhorčák. V oficiálnej časti stretnutia primátor privítal hostí zo Selenče a stručne sa zmienil o meste Michalovce. Hostia sa krátko predstavili a primátora informovali o svojej dlhoročnej činnosti na kultúrnom poli. Predstavitelia Združenia občanov Močarany tiež v skratke predstavili program tohtoročných slávností a pozvali primátora, aby sa zúčastnil na podujatí. Po oficiálnej časti stretnutia nasledoval neformálny rozhovor, v ktorom sa rozoberali návrhy a idey, ako • ĽUDIA A UDALOSTI •

Dr. Juraj Súdi. Za vystúpenie boli odmenení búrlivým potleskom. Po vystúpení v programe sa hos-

Noc kostolov 2018 vystúpili so svojím krátkym programom v evanjelickom a. v. chráme. Okrem Selenčanov vystúpil aj domáci spevokol evanjelického a. v. cir-

ktorý bol jeho žiakom. Po omši nasledoval krátky program hostí zo Selenče, ktorý zaujal prítomných a v nejednom oku divákov sa zaleskla slza radosti. Búrlivým

Záber z vystúpenia v programe Gorazdov večer v Močaranoch kevného zboru. Nasledoval organový koncert tiež nášho krajana zo Srbska, ktorý toho času žije a pôsobí na Slovensku, MgA. Janka Siromu, PhD. Hostí privítala a za účasť v programe sa hosťom poďakovala zborová farárka Denisa Vargová. Všetci účastníci a diváci po skončení vystúpení mali možnosť obhliadnuť si kostolnú vežu, kde sa nachádza starý hodinový mechanizmus. Všetky programy v sobotu sprevádzalo nepriaznivé daždivé počasie. Deň uzavreli družbou pri hudbe a v priateľskej nálade. Nedeľa sa začala svätou omšou, po ktorej bola uvedená do života kniha Močarany kedysi a dnes, ktorú zostavil Martin Molnár. Na omši sa zúčastnili vzácni hostia, tak predstavitelia mesta Michalovce, ako aj predseda Matice

Záverečné vystúpenie Selenčanov v programe Festival folklórnej hudby tia zo Selenče súrne presunuli slovenskej JUDr. Marián Gešper na ďalšie podujatie, ktoré bolo a kňazi, ktorí viedli svätú omšu. v Pozdišovciach (tiež súčasť Mi- O svojich zážitkoch s Gorazdom chaloviec), kde v rámci podujatia hovoril aj Selenčan Michal Kaňa,

potleskom boli Selenčania odmenení za skvelý program pozostávajúci z primeraných nábožných piesní. Divákov na každom vystúpení zvlášť zaujali slová Dr. Juraja Súdiho, ktorý hovoril o tom, že Slováci do Selenče prišli pred 260 rokmi a dodnes si zachovali svoje zvyky, obyčaje, kroje a zvlášť svoj jazyk – slovenčinu. Mnohým to znelo priam neuveriteľne, že Slováci žijúci mimo Slovenska a ako menšinové spoločenstvo si toto všetko dokázali zachovať počas storočí. Popoludňajší program tiež museli pre zlé počasie presunúť do kostola. Program bol venovaný folklórnej hudbe. Okrem domácich divákom sa Selenčania predstavili zmesou slovenských ľudových piesní v prednese sólistov a zboru za sprievodu Orchestríka, ako aj folklórny súbor z Ukrajiny. Záver celého podujatia patril koncertu michalovskej rodáčky, speváčky Dašky Kostovčíkovej-Pavlíkovej. Selenčania sú vďační všetkým, ktorí akýmkoľvek spôsobom prispeli, aby sa tento zájazd uskutočnil, ako aj všetkým tým, ktorí sa im ochotne venovali počas pobytu v Močaranoch. Rozlúčka s novými priateľmi nebola ani trochu ľahká. Primátor mesta Michalovce na záver stretnutia okrem iného povedal: „... Verím, že sa s našimi priateľmi zo Selenča čoskoro stretneme a opäť budem mať možnosť vypočuť si ich, pretože to bol pre mňa nezabudnuteľný zážitok.“ A práve taký nezabudnuteľný zážitok zo zájazdu si so sebou domov priniesli aj Selenčania.

27 /4810/ 7. 7. 2018

DETSKÝ KÚTIK

Zvieratá

Lucia Kámaňová, škôlkarka

Hádam najčastejšia téma, ktorú mávame v Detskom kútiku, sú zvieratá. Či sú to miláčikovia, vaše obľúbené zvieratá, či exotické. O nich radi aj píšete a ich kreslíte. A veľmi pekne sa vám to darí. Tentoraz zverejníme práce pivnických školákov a škôlkarov. Pozrite si, aké sme vybrali. Danuška

Môj pes Môj pes hlavným je

Bocian Kráča bocian, kráča,

v mláke si nohy zmáča. Keď tu zrazu naďabí na ryby i žaby! Ryby, žaby nečakali, rýchlo sa tie rozbehali. V každom kúte močiara schováva sa jedna žaba.

vo dvore a na ulici, vždy skáče na plot, aj v daždi a fujavici. Môj pes vôbec nemá rád moje mačky. Ony mu zjedia jedlá a omáčky. Môj pes sa vie i trochu zle správať, a preto ho máme rady ja a moja mať. Keď ho oslovím, doskočí ku mne, keď vyjdem von, skáče a z rúk mi vystrčí koláče. Môj pes ma stále vyprevadí. Kým zo školy neprídem,

Soňa Holová, 1. 1, ZŠ 15. októbra

na ulicu hľadí. Lana Halasová, 3. 2, ZŠ Bratstva jednoty, Biele Blato

Beatris Lenartová 4. 2, ZŠ Bratstva jednoty, Biele Blato S á ra Z

Viktória Čobrdová, škôlkarka

www.hl.rs

Lukáš Červený, šk

Informačno-politický týždenník

ahorc

ová, š k

ôlk ar

ôlkar

• DETSKÝ KÚTIK •

Poľnohospodárske PRÍLOHA PRE POĽNOHOSPODÁROV A DEDINU

rozhľady

Ročník XLVII 7. júla 2018 Číslo 12 /1966

Z PRODUKČNEJ BURZY

Začalo sa obchodovať so pšenicou z novej úrody Ľ. Sýkorová

a Produkčnej burze v Novom Sade v dňoch 25. – 29. júna 2018 sa oficiálAKTUÁLNE ne začalo obchodovať so pšenicou z tohtoročného zberu. Nepriaznivé počasie sťažuje hladký priebeh žatvy. V porovnaní s predchádzajúcim týždňom v uvedenom období bol tovarový obrat vyšší až o 227,50 % a finančný o 151,77 %. Negatívny vplyv na cenu domácich poľnohospodárskych plodín má aj situácia na svetových burzách, konkrétne obchodné pomery medzi Amerikou a Čínou, ktoré negatívne vplývajú na finančný trh. Veľmi dobrý stav porastov jarných kultúr a rýchla žatva pšenice ozimnej v USA znižujú ceny na svetových burzách. Celkovej situácii neprispieva ani fakt, že rastie cena nafty v dôsledku vyhrážok Ameriky štátom, ktoré dovážajú naftu z Iránu. Na kvalitu domácej pšenice veľmi Ľubica Sýkorová zle vplývajú časté a silné dažde. Od 1. júla budú mať ženy – poľnohospodárky na vidieku nárok na materskú dovolenku. Zmenami Pšenice budeme mať dosť, ale zákona o finančnej podpore pre rodinu s deťmi, ktorý schválil srbský parlament a nadobudol účinnosť určite nie kvalitnej. Na novo1. júla 2018, sa po prvýkrát vyšlo v ústrety ženám zaoberajúcim sa poľnohospodárstvom, a to tým, sadskej burze sa predávala po že sa im umožnilo uplatniť svoje právo na materskú dovolenku a materský príspevok. 16,50 din./kg bez DPH (18,15 s DPH). odmienkou však je, že si dôchodkového poistenia je v dušení pracovnej angažovanosti Cena kukurice bola pravidelne platili príspev- súčasnosti zapojených 132 460 na sezónnych prácach pre určité 17 din./kg (18,70 s DPH), ky do fondu dôchodkové- poľnohospodárskych poisten- pracovné pozície, ktorý by mal čo bolo pri porovnaní s ho a invalidného poistenia (PIO), cov, z ktorých 58 140 sú ženy. zabezpečiť lepšie postavenie predchádzajúcim týžčo znamená, že sú aj majiteľkami To však neznamená, že každá z sezónnych pracovníkov a zjeddňom o 0,32 % viac. poľnohospodárskeho gazdov- nich porodí dieťa alebo že je vo nodušiť spôsob ich prihlasovania Kŕmny jačprípade veku, keď je to možné. stva. Základom na stanovenie v poľnohospodárstve prostredmeň sa predával Okrem práva na jednoroč- níctvom elektronickej platformy. p r a c o v mesačného príspevku bude po 15,70 din./kg ného úrazu výška príspevkov za iné príjmy, nú finančnú kompenzáciu po Zákon definuje činnosti, ktoré (17,27 s DPH). ako aj zaplatené príspevky na narodení dieťaťa majú poľno- vykonáva sezónny pracovník alebo choroby ○ povinné sociálne poistenie v hospodárky aj také právo, že v v sektore poľnohospodárstva, z povolania. V novom zákone sa priebehu 18 mesiacov pred prípade, ak je dieťaťu z dôvodu lesníctva a rybného hospodárustanovuje, že počas zdravotného stavu a na základe stva, ktoré sú sezónne. narodením dieťaťa. Mnohí poľnohospodári, vrá- stanoviska príslušnej komisie Zákon tiež stanovuje, že za- vykonávania sezónnych tane žien poľnohospodárok, dôchodkového a invalidného mestnávateľ môže zamestnať se- prác pracovník nie je vymamajú registrované gazdovstvá, poistenia potrebná osobitná zónneho pracovníka maximálne zaný z evidencie nezamestnano neplatia si pravidelné dô- starostlivosť, majú nárok aj na na 180 dní počas kalendárneho ných, ani mu nie je pozastavené chodkové a sociálne príspevky, ďalšie príspevky, a to najdlhšie roka a počas tohto obdobia má vyplácanie finančného príspevku a preto si nebudú môcť uplatniť do piateho roku života dieťaťa. . . zamestnanec nárok na dôchod- Národnej služby pre zamestKoncom júna srbský parla- kové a invalidné poistenie, ako aj návanie, ktorú získal počas uvedené právo na materský príspevok. V systéme povinného ment schválil zákon o zjedno- na zdravotné poistenie, ale iba v dočasnej nezamestnanosti. ○

Materská dovolenka aj pre majiteľky poľnohospodárskych gazdovstiev P

Z obsahu Zavlažovanie papriky počas letných mesiacov Str. 3

Vošky na jabloniach

Do vášho receptára Str. 4

Str. 6

POĽNOHOSPODÁRSKE ROZHĽADY | HLAS ĽUDU

PRÍRODA OKOLO NÁS

V čom spočíva nebezpečenstvo inváznych druhov rastlín? Ľubica Sýkorová

Buriny sú z poľnohospodárskeho hľadiska chápané ako nežiaduca vegetácia spôsobujúca na pestovaných kultúrnych rastlinách rôzne škody. Samostatnou kapitolou sú tzv. invázne druhy rastlín, ktoré u nás pôvodne nerástli, nemajú tu prirodzených nepriateľov, rýchlo sa šíria a ich likvidácia je veľmi komplikovaná.

nvázny druh je druh na danom území nepôvodný, ktorý sa nekontrolovane šíri a vytláča pôvodné druhy, ktoré majú v prírode podobnú funkciu. Niekedy sa invázny druh začne šíriť tak nekontrolovane, až to vedie k potlačeniu alebo likvidácii väčšieho počtu pôvodných druhov. KEDY JE RASTLINA POVAŽOVANÁ ZA INVÁZNU? Ak bola do lokality, územia alebo regiónu, kde sa predtým prirodzene nevyskytovala, zavlečená ľudskou činnosťou; bez intervencie človeka má schopnosť vytvoriť na novej lokalite životaschopnú populáciu schopnú reprodukcie; v nových podmienkach sa správa ako škodca a ohrozuje tým existenciu miestnych druhov; svojou prítomnosťou spôsobuje ekonomické straty; má negatívny dopad na stav životného prostredia alebo zdravotný stav obyvateľstva. Invázne druhy sú charakteristické vysokou konkurenčnou schopnosťou – dlho kvitnú, sú odolné proti nepriaznivým podmienkam prostredia (sucho, záplavy), sú schopné rásť na rôznych typoch stanovíšť. Majú dobré rozmnožovacie schopnosti, napr. tvoria veľa semien, z ktorých veľké percento vyklíči a rýchlo sa rozmnožujú aj vegetatívne. Majú málo prirodzených nepriateľov. ĽUDOVO POVEDANÉ – TO SÚ NEVÍTANÍ NÁVŠTEVNÍCI Invázne druhy sú v podstate „nevítaní“ návštevníci – organizmy, ktoré boli prenesené, či už zámerne alebo náhodou z jedného regiónu sveta do druhého. Niektorým z nich sa v novom prostredí nedarí, ale mnohé sú schopné sa novým podmienkam prostredia prispôsobiť veľmi

rýchlo. Ak sa včas nezakročí, je USA vedci odhadujú, že až okolo možné, že svojou prítomnosťou 7 000 inváznych druhov rastlín, a konkurencieschopnosťou spô- cicavcov, vtákov, obojživelníkov, sobia zánik pôvodných druhov plazov, článkonožcov a mäkkýšov alebo dokonca zmenu celého tu našlo svoj druhý domov. ekosystému. V mnohých prípadoch sa tieto nepôvodné AKO MY MÔŽEME BOJOVAŤ PROTI druhy slabo prispôsobia novým INVÁZNYM DRUHOM? podmienkam a dochádza k ich Preventívne opatrenia existujú rýchlemu vyhynutiu. Inokedy a každý z nás môže prispieť k sa im však podarí prežiť, rozmnožovať a udomácniť sa. V niektorých prípadoch sú tieto nové druhy tak úspešné, že sa stávajú skutočnou hrozbou a spôsobujú vážne škody nielen v rámci ekosystému, ale aj na plodinách a hospodárskych zvieratách, vplývajú na ľudské zdravie a spôsobujú vážne hospodárske škody. Medzi invázne bylinné druhy patrí najmä pre alergikov dobre známa a nebezpečná ambrózia palinolistá – Ambrosia artemisiifolia, veľmi nebezpečný ale svojím vzhľadom veľmi zaují- Veľmi nebezpečný boľševník obrovský mavý boľševník ob- (foto:http://floreduquebec.ca) rovský – Heracleum mantegazzianum (srb. divovski obmedzeniu šírenia nežiaducich svinjski korov), glejovka americ- inváznych druhov a prispieť tak ká – Asclepias syriaca, zlatobyľ zároveň k ochrane pôvodnej bikanadská – Solidago canadensis, odiverzity. Napríklad nepestujme zlatobyľ obrovská – Solidago to, čo nepoznáme! Nekupujme gigantean či netýkavka žliazkatá a nepestujme rastliny, o ktorých je známe alebo o ktorých – Impatiens glandulifera. Dnes je už všeobecne známe, vieme, že sú svojou povahou že s narastajúcou globalizáciou invázne. Osobitne treba byť ekonomiky a zvyšovaním objemu opatrní v prípade nákupu osiva medzinárodnej osobnej a náklad- a rastlinného materiálu na internej prepravy nebezpečenstvo nete alebo na dobierku. Môžeme šírenia nepôvodných druhov do tým nechtiac prispieť k šíreniu nových oblastí narastá. Napr. v inváznych druhov z jednej časti

krajiny do druhej. Mnoho z inváznych druhov organizmov sú dreviny. V súčasnosti existuje viac ako 650 druhov rastlín s drevnatou stonkou, ktoré sa správajú ako invázne. AKO SA ZBAVIŤ INVÁZNYCH DRUHOV RASTLÍN? Invázne druhy rastlín je potrebné odstraňovať hneď v začiatočnom štádiu ich výskytu na lokalite, keď je ich odstraňovanie najefektívnejšie. O spôsoboch odstraňovania inváznych druhov rastlín rozhodujú najmä spôsoby ich rozmnožovania, početnosť na lokalite, ohrozenosť a veľkosť lokality, fáza rastu rastliny a ďalšie biologické vlastnosti druhu. MECHANICKÝ SPÔSOB Uplatňuje sa najmä pri ojedinelom alebo maloplošnom výskyte druhu na lokalite alebo pri výskyte druhu v ochranných pásmach vôd alebo v chránených územiach. Tu patrí: − vykopávanie (v období pred ich kvitnutím). V prípade druhu boľševník obrovský je nevyhnutné vykopať hlavu koreňa, pričom výkop sa musí realizovať do minimálnej hĺbky 20 cm; − vytrhávanie: tento spôsob je vhodný na odstraňovanie semenáčikov rastlín a mladých rastlín; − orba: tento spôsob je vhodný na poľnohospodársky využívaných stanovištiach, porast je potrebné poorať v období pred kvitnutím. Po orbe je nevyhnutné osiať plochu konkurenčne silnejšími druhmi ako ozimná raž alebo jačmeň jarný. V prípade druhu ambrózia palinolistá sa odporúča osiatie plochy lucernou siatou alebo mätonohom trvácim. − kosenie a mulčovanie: porast je potrebné pokosiť a pomulčovať pred kvitnutím. Vhodné je opakované kosenie a mulčovanie

27 /4810/ 7. 7. 2018 v priebehu sezóny; − sekanie: tento spôsob je možné použiť pre druh boľševník obrovský. Sekanie rýľom sa musí vykonávať pod pôdnym povrchom, kde sa nachádzajú koreňové rozmnožovacie púčiky. Preseknutie rastliny na úrovni alebo tesne pod povrchom je neúčinné a nezabráni regenerácii rastu. Sekanie je potrebné vykonávať v období tvorby ešte nezrelých zelených semien, keď môže byť rastlina po takom zásahu odstránená celá; − orezávanie a odstrihávanie súkvetí a súplodí. Tento spôsob je možné použiť pre druh boľševník obrovský. Robí sa na kvitnúcich jedincoch a po odkvitnutí rastliny približne v štádiu tvorby zelených semien. Dôležité je, aby semená pri manipulácii s nimi nevypadávali. Súkvetie a súplodie je po odstránení potrebné spáliť. Zrezaním alebo odstrihnutím súkvetia a súplodia jeden až dva razy za vegetačné obdobie sa zníži celková vitalita rastliny. Pretože rastliny môžu vytvoriť náhradné menšie súkvetie a následne aj súplodie, tento zásah je potrebné niekoľkokrát za rok zopakovať. CHEMICKÝ SPÔSOB Robí sa najmä pri veľkoplošných výskytoch druhu v čase najväčšej tvorby listovej plochy. Na odstránenie rastlín možno využiť registrované prípravky na ochranu rastlín (herbicídy). Zvyčajne je potrebné vykonať opakovanú aplikáciu po ďalšom vzídení nových jedincov.

7. – 13. 7. 2018

POČASIE

KOMBINOVANÝ SPÔSOB Uplatňuje sa predovšetkým na plošne rozsiahlych, vysokých a hustých porastoch, kde samotná chemická aplikácia už nie je účinná. Najskôr sa porasty mechanicky odstránia (vypílením, zrezaním, vysekaním alebo kosením) a na regenerujúce časti rastlín sa aplikuje vhodný prípravok na ochranu rastlín. ○

AKTUÁLNE

Zavlažovanie papriky počas letných mesiacov Ľ. Sýkorová Kvôli relatívne rozvitému koreňovému systému a veľkej transpirácii nadzemnej časti rastliny, paprika má zvýšené potreby za vodou. Patrí do skupiny zeleniny, ktorá potrebuje veľa vody. Pri nedostatku vody listy papriky majú tmavozelenú farbu, ak je zásobenie vodou dobré, listy sú svetlozelené.

avlažovanie je jedno z najdôležitejších opatrení počas ošetrovania papriky, bez ktorého je úspešná výroba nemysliteľná. Kvôli relatívne slabo rozvitému koreňovému systému a dobre rozvitej nadzemnej časti, rastlina papriky vyžaduje intenzívne zavlažovanie. Optimálna vlhkosť pôdy by mala byť 70 – 80 % PVK (poľná vodná kapacita). Nadmerná vlhkosť pôdy vplýva na zníženie rastu koreňa, ale aj na zníženie rastu nadzemnej časti. Podobná je situácia aj pri zmenšenom zabezpečení pôdy vodou. Najväčší rast nadzemnej časti stebla, listov a plodov zabezpečuje optimálna vlhkosť pôdy. Na výnos papriky vplýva aj teplota závlahovej vody. Podľa výsledkov väčšieho počtu výskumníkov najvhodnejšia teplota vody pre zavlažovanie je od 25 do 27 °C. Studená voda môže vyvolať nežiaduce poškodenie mladej rastlinky, sťažuje zakorenenie a znižuje intenzitu rastu papriky. KEDY PAPRIKA POTREBUJE NAJVIAC VODY? V prvom období rastu a vývinu paprika nespotrebuje veľké množstvo vody, pretože má malú

transpiračnú plochu. Potreby za vodou sa zvyšujú v období roznožovania a tvorby plodov. Podľa nedávnych výskumov od druhej polovice júna do konca zberu paprika denne spotrebuje 3,5 – 4 a v čase najväčšej spotreby aj do 6 mm vody. Pri zavlažovaní treba dbať na pomer vody a vzduchu v oblasti koreňa. Okrem toho, že vyžaduje dosť vody, vyžaduje aj dostatok vzduchu v pôde. Pri určovaní množstva vody sa musí brať do ohľadu aj hĺbka, v ktorej sa koreň nachádza v prvých fázach rastu. Najväčšia časť koreňového systému sa nachádza v hĺbke 10 až 12 cm. V prvej štvrtine vegetačného obdobia paprika prijíma relatívne málo vody (len 8 – 10 % z celkového spotrebovaného množstva). V tejto fáze rozvoja teplota zohráva hlavnú úlohu. Keď je teplota pôdy nižšia ako 20 °C, zavlažovanie nemá význam. Závlahová voda znižuje teplotu pôdy o 2 až 4 °C. Pri výpočte potrebného množstva závlahovej vody potrebnej na jednu sezόnu do úvahy sa berie aj množstvo zrážok počas vegetácie. V našich podmienkach od konca júna do konca augusta sa paprika musí zalievať každých 6 až 7 dní. V

závislosti od PVK závlahová norma sa pohybuje okolo 35 – 40 mm. V našich podmienkach počas vegetačného obdobia porast papriky treba zaliať 8 až 10 ráz, pričom treba priemerne použiť 250 až 400 mm vody. Pri zavlažovaní papriky umelým dažďom treba používať umelé rozstrekovače, aby nedošlo k poškodeniu plodov a listov rastliny, pretože pri použití veľmi silných rozstrekovačov veľkej kapacity, okrem poškodenia rastlín dochádza aj do nadmerného zbitia pôdy. Koreninová paprika sa pri pestovaní z priamej sejby zo semena môže úspešne pestovať aj bez zavlažovania, ale pri zavlažovaní sú výnosy vyššie a plody kvalitnejšie. Koreninovú papriku prestaneme zavlažovať na začiatku dozrievania plodov. Výber spôsobu zalievania závisí od konkrétnych podmienok výroby. Na malých plochách, kde je to možné, veľmi dobré výsledky sa dosahujú zalievaním do brázd. Na malých plochách a v zatvorenom priestore sa používajú kvapkové závlahy, cez ktoré sa rastliny môžu aj prihnojovať. Na veľkých a rovných plochách sa používa závlaha rosením. ○

sobota

nedeľa

pondelok

utorok

streda

štvrtok

piatok

27˚ | 18˚

25˚ | 15˚

26˚| 16˚

27˚ | 15˚

29˚ | 16˚

30˚ | 16˚

III

POĽNOHOSPODÁRSKE ROZHĽADY | HLAS ĽUDU

OCHRANA RASTLÍN

Vošky na jabloniach Ing. Ján Tancik, PhD. Na jabloniach sa môže vyskytnúť viac druhov vošiek: voška jabloňová – Aphis pomi a voška skorocelová – Dysaphis plantaginea (Aphididae, Sternorrhyncha).

Foto: Ľ. S.

VOŠKA JABLOŇOVÁ Bezkrídla samička má telo dlhé 1,3 – 2,2 mm, je bledo zelená až žltozelená. Okrídlené samičky sú tmavo zelené. Vajíčka sú čierne lesklé, podlhovastého tvaru, dlhé 0,5 mm. Samičky ich kladú v skupinách alebo ojedinele na jednoročné výhonky v blízkosti ich vrcholu. Tieto vajíčka prezimujú, nymfy sa liahnu v apríli a o dva týždne sa z nich vyvinú bezkrídle samičky zakladateľky. Už v druhej generácii sa objavujú okrídlené samičky, ktoré preletujú na iné stromy. Počas roka má aj 13 (10 – 17) generácií. Je to monocyklický druh, nemigruje medzi zimným a letným hostiteľom. V auguste a septembri sa rodia larvy, ktoré sa vyvinú na okrídlené samičky. Tieto rodia generáciu, v ktorej sú aj samičky, aj samčeky. Po oplodnení samičky kladú vajíčka, ktoré prezimujú. ŠKODLIVOSŤ Voška jabloňová okrem na jabloni škodí aj na hruškách, hlohu, mišpuli a jarabine. Napáda listy a letorasty. Vyciciava šťavy zo spodnej strane listov a mladých výhonkov a vytvára na nich husté kolónie. Napad-

nuté listy a výhonky sú zdeformované, ale zostávajú zelené. Pri väčšom napadnutí deformované listy predčasne zasychajú a výhonky nedostatočne vyzrievajú a zakrpatievajú. VOŠKA SKOROCELOVÁ Bezkrídla samička má telo dlhé 2 – 2,4 mm, najprv je bledožltá a neskôr farba môže byť veľmi variabilná: sivá, červená,

hnedú alebo červenú pokrytú voskovým práškom. Vajíčka sú oválne, dlhé 0,6 mm. Po nakladení vajíčka sú bledožlté a po niekoľkých dňoch sčernejú. Vajíčka na kôre prezimujú v blízkosti kvetných a listových púčikov. V apríli sa liahnu larvy, z ktorých sa po štyroch zvliekaniach vyvinú bezkrídle samičky zakladateľky. Druhá generácia sa objavuje dva týžd-

Kolónia vošiek na listoch

hnedá a červená. Okrídlené samičky majú rovnakú veľkosť, hlavu a hruď majú čiernu a bruško je popolavo sivé. Telo je prekryté voskovým práškom. Larvy menia farbu počas vývoja od tmavozelenej až po červeno-

ne po kvitnutí a tretia v druhej a tretej dekáde júna. Kolónie sú najprv na spodnej strane listov jednoročných letorastov, neskôr aj na kvetoch a mladých plodoch. Masový výskyt je koncom kvitnutia.

V druhej generácii je prítomný menší počet okrídlených samičiek, kým v tretej generácii ich počet narastá. V prvej polovici júla migrujú na sekundárneho hostiteľa. Počas leta sa na sekundárnych hostiteľoch vyvinie aj 6 generácií bezkrídlych samičiek. V jeseň sa vyvinú okrídlené samičky, ktoré preletujú na jablone a tu znášajú vajíčka, z ktorých sa vyvinú samičky a samčeky. V októbri po oplodnení samičky kladú vajíčka do štrbín v kôre a na bázu púčikov, ktoré prezimujú. ŠKODLIVOSŤ Voška skorocelová je dicyklická voška, primárnym hostiteľom je jabloň, výnimočne aj jarabina a oskoruša, v teplejších oblastiach aj hruška. Sekundárnym hostiteľom sú rôzne druhy skorocelov – Plantago spp. Cicaním na listoch spôsobuje výrazné skrúcanie listov, farba je zmenená na žltú, často aj červenú. Napadnuté listy sa sušia. Letorasty zaostávajú v raste a sú deformované, v ďalšom roku na nich je menej kvetných púčikov. Plody sú tiež zakrpatené, nevyfarbené a nevýraznej chuti. Sú prakticky nepredajné. Preto je táto voška výrazne škodlivejšia ako voška jabloňová; škodí aj vylučovaním medovice a prenosom vírusových ochorení. OCHRANA PROTI VOŠKÁM Z nepriamych opatrení proti voškám významné je odstránenie vetvičiek zo sadu po reze, podpora prirodzených nepriateľov a obmedzenie prístupu mravcov do koruny stromov. Vošky napáda veľa prírodných nepriateľov. Z predátorov najvýznamnejšie sú larvy a imága lienok (Coleoptera: Coccinelidae), larvy pestríc (Diptera: Sirphidae), larvy zlatoočiek (Neuroptera: Chrysopidae), imága a nymfy dravých bzdôch (Heteroptera: Anthocoridae),

27 /4810/ 7. 7. 2018 dravý byľomor (Aphidoletes na pukoch, neskôr na listoch aphidimyza). Z parazitoidov a kvetoch. Na primárnom hosnajvýznamnejšie sú druhy z četiteľovi vyvinú 2 – 4 generácie ľadí Braconidae a Aphelinidae a od polovice mája okrídle(rad Hymenoptera). Podpora né samičky masovo preletujú týchto užitočných organizmov na sekundárnych hostiteľov. je dôležitou zložkou ochrany Vyvíjať sa môže na viac ako ovocných sadov nielen proti 400 rastlinných druhoch, kulvoškám. túrnych a divo rastúcich. Na Priame opatrenia proti vosekundárnych hostiteľoch sa ške jabloňovej a skorocelovej vyvinie niekoľko generácií, v záv predjarnom období vykonávislosti od poveternostných vame prípravkami na báze olepodmienok. V septembri sa jov vtedy, ak zistíme 25 vajíčok objavujú okrídlené formy a preLienka, imágo a larva – predátori vošiek na 1 m dĺžky konárov. Výskyt letujú späť na primárneho hosvajíčok kontrolujeme počas dlhé takmer ako telo. Bruško né druhy z rodu Prunus. Patrí titeľa, kde zakladajú pohlavnú zimy alebo v predjarnom obdo- je žlté alebo hnedé s tmavou medzi najškodlivejšie vošky generáciu. V októbri po párení bí na 20 náhodne odobratých škvrnou v zadnej časti a 4 bod- na broskyniach. Na jar vošky samičky kladú vajíčka na kôru dvoj- a trojročných konárikoch kami z každej strany. Sifunkuly najskôr vyciciavajú na kvetných mladých konárikov. pupeňoch, neskoršie na spoddlhých 20 cm. Výsledok sa pre- sú tmavé až čierne. Voška hniezdotvorná je mo- nej strane listov umiestnených ŠKODLIVOSŤ počíta na 1 m. Neskoršie, vo fáze zeleného nocyklická, žijúca na brosky- na vrchole mladých výhonkov. Primárnou hostiteľskou rasta ružového púčika ošetrenia ni. Prezimuje v štádiu vajíčka, Napadnuté listy sú deformova- linou je broskyňa a sekundárproti voške jabloňovej vyko- ktoré sú nakladené v blízkosti né a zvinuté. Znetvorené listy nou sú mnohé druhy bylín. návame v prípade, ak zistíme pukov. V južnejších regiónoch nemenia farbu a neopadávajú, Najväčšie škody spôsobuje na 10 vošiek na 100 kvetných ružíc prezimujú aj bezkrídle samičky ale vytvárajú husté hniezda. tabaku, zemiakoch, paprike, a v období po odkvitnutí pri v skupinách v puklinách kôry. Mladé výhonky, ktorých listy sú rajčinách, cukrovej repe a iných. zistení 10 kolónií na 100 leto- Liahnutie lariev z vajíčok pre- silne napadnuté, sa nevyvíjajú Na broskyniach cicia na listoch rastov. Prah škodlivosti vošky bieha skoro na jar, na začiatku a v ďalšom vegetačnom období a spôsobuje kučeravosť a posú neplodné. skorocelovej v tomto obstupné sušenie listov, taktiež dobí je takmer nula, už pri aj spomalenie rastu letorastov. VOŠKA BROSKYŇOVÁ výskyte 1 a viac vošiek na Silné napadnutie môže ovplyvBezkrídla samička me- niť kvalitu a kvantitu úrody. 100 púčikov treba urobiť ria 1,2 – 2,1 mm. Telo má Nepriamo škodí prenosom víošetrenie. bledozelenú až žltozelenú rusových ochorení. Je vektorom V systéme integrovanej farbu. Tykadlá sú o niečo viac ako 180 druhov vírusov. produkcie treba použiť kratšie ako telo. Sifunkuly prípravky podľa zoznamu sú tenké, žltozelené s čier- OCHRANA povolených prípravkov a nym koncom. Okrídlená v organickej produkcii sa Priame ochranné opatrenia samička je štíhlejšia, má vykonávame v prípade zvýšenévyužívajú insekticídy na variabilnejšie sfarbenie, ho výskytu. Odporúča sa skoro báze neemového oleja najčastejšie je zelená, žltá, na jar skontrolovať výskyt vají(azadirachtinu). Silne deformované listy – skrútené pôsobením žltočervená alebo tmavá s čok vošiek na konároch. výraznou čiernou škvrnou Na jabloniach sa môže vošky skorocelovej Ak sa na konároch vyskytujú na chrbte, čiernou hruďou vajíčka vošiek, je potrebné vyvyskytnúť viac druhov pučania. Prvé kolónie vošiek sa a čiernymi tykadlami. konať postrek prípravkami na vošiek: báze parafínového oleja. voška hniezdotvorná – Bra- objavujú skoro na jar na chycaudus schwartzi a voška spodnej strane listov a sú Toto ošetrenie sa môže broskyňová – Myzus persicae veľmi vyhľadávané mravvykonať proti všetkým výcami. Okrídlené formy sa (Aphididae, Sternorrhyncha). vojovým štádiám vošiek objavujú v júli, vyhľadápočas celej vegetácie. vajú ďalšie broskyňové VOŠKA HNIEZDOTVORNÁ Po odkvitnutí v prípade Bezkrídla živorodá samička výhonky, kde oformujú výskytu vošiek môžeme meria 1,7 – 2,2 mm. Telo má druhotné kolónie. Vošky aplikovať prípravky podľa oválne, vypuklé, rôzne sfarbené žijú na spodnej strane zoznamu povolených príod tmavohnedej po žltohnedú listov a spôsobujú zvinopravkov. V sadoch v systés veľkou tmavou škvrnou na vanie listov a deformáciu me organickej produkcie chrbte a viacerými škvrnami výhonkov, z ktorých vznisa môžu použiť prípravna oboch stranách bruška. kajú husté hniezda. V júli ky na báze entomopatoTykadlá sú kratšie než telo, sú tieto hniezda spravidla Plody deformované vplyvom vošky skorocelovej génnych húb Beauveria pozostávajú zo 6 článkov, sú opustené. bassiana, Verticillium lePrezimuje v štádiu zimného canii (syn. Lecanicillium lecasvetložlté. Chvostík je čierny, vajíčka na primárnom hostite- nii) alebo na báze neemového trochu kratší ako sifunkuly. ŠKODLIVOSŤ Hostiteľskou rastlinou vošky ľovi, a to je broskyňa. Na jar, oleja. To je výťažok zo semien Okrídlené živorodé samičky sú štíhlejšie ako bezkrídle, po- hniezdotvornej je broskyňa, koncom marca a začiatkom stromu Azidirachta indica.○ dobnej dĺžky tela. Hlava a hruď príležitostne škodí aj na P. se- apríla sa liahnu samičky zaFoto: J. Tancik sú čierne. Tykadlá sú tmavé, rotina. Menej napáda ostat- kladateľky. Samičky sa živia

POĽNOHOSPODÁRSKE ROZHĽADY | HLAS ĽUDU

OKRASNÁ ZÁHRADA

Krušpány opäť ohrozuje škodca z Ázie

Dr. Ján Kišgeci

Presne pred dvoma rokmi sme uverejnili v prílohe Poľnohospodárske rozhľady text prof. Dr. Jána Kišgeciho, v ktorom písal o novom škodcovi na krušpáne – vijačke krušpánovej. Pretože aj v tomto roku znovu začala spôsobovať škody, opäť zverejňujeme jeho text. Ľ. S.

eď som sa pred niekoľkými dňami vrátil z letnej dovolenky domov do Petrovca, na dvore rodičovského starého domu ma ohromil nečakaný obraz. Guľovito tvarované, hádam už storočné krušpány odrazu stratili príťažlivý, zelený a lesklý vzhľad – sú teraz suché, plné pavučiny a drobných zelenkastých útvarov. To sme doteraz nikdy nevideli. Zvykli sme si, že je krušpán odolný proti všetkým zlým podmienkam, časom a nečasom. Na internete som sa „guglovaním“ pod heslom choroby a škodcovia krušpánu dozvedel o tomto probléme. Plný je internet sviežich správ o tom, ako sa v celej Európe rozšíril insekticíd, ktorý v priebehu niekoľkých rokov ohrozil tradičnú rastlinu, čo krášlila záhradky a priedomia našich predkov od stredoveku. Príjemne ma prekvapilo oznámenie Ministerstva poľnohospodárstva a ochrany životného prostredia Srbska, v ktorom sa uvádza, ako sa zhubný škriatok dostal aj do našej krajiny a výzva, ako sa pred ním obrániť. Krušpány napadol – u nás doteraz neznámy škodca – vijačka krušpánová (Cydalima perspectalis). V srbskom jazyku sa uvádza ako šimširov plamenac, šimširov moljac, alebo aj azijski plamenac. Je to motýľ patriaci do čeľade trávovcovité (Crambidae). Nebezpečné na tomto škodcovi je to, že pôvodom je z Ázie a u nás nemá prirodzených nepriateľov. V Európe bol odhalený po prvýkrát v Nemecku v roku 2006. Odvtedy sa rozšíril po celej strednej Európe. V Srbsku bol registrovaný koncom roka 2014 na území Belehradu, kde ho našli odborníci Lesníckej fakulty, ktorí ho intenzívne skúmajú v spolupráci so spomenutým ministerstvom. Vijačka krušpánová za rok môže mať aj niekoľko generácií, pričom počet jedincov sa rýchlo rozrastá. Na krušpánoch

Motýľ vijačky krušpánovej prezimuje húsenica v hustých napadnutí rastliny týmto škodbielych kokónoch. Na jar potom com je dôležité zasiahnuť hneď húsenice zimovisko opúšťajú po zistení prvých príznakov. a vrhnú sa na listy. Zelené a Krušpány preto treba pravidelvitálne kríky krušpánu dokážu ne kontrolovať. Prvý postrek húsenice zničiť za niekoľko dní, pričom zostane iba žilnatina (skelety) alebo hrubšie stonky. Poškodené listy sa nezregenerujú. Húsenice sa v kroch zakuklia a z kukiel sa potom vyliahne bielo-hnedý motýľ. Motýle možno zaznamenať od konca mája až do októbra. Húsenice sa môžu vyskytovať na krušpánoch počas celého roka. Na hostiteľských rastlinách môžu byť súčasne húsenice rozličných veľkostí. Pri 20 °C trvá vývin od nakladenia vajíčok po vyliahnutie Húsenice na krušpáne motýľa asi 40 dní. Motýľ sa môže rozširovať do nových treba urobiť skoro na jar, a to regiónov spontánne, vzhľadom najmä vtedy, ak sa tento škodca na dobré letové schopnosti. na drevine už vyskytol, prípadMimoriadne dôležité je jeho ne postihol susedné kríky. Účinšírenie „skokom“ na veľké ný je prípravok Confidor, avšak vzdialenosti pri obchodovaní postrek je dobré aj viackrát – transporte menších i väčších zopakovať. Efektívne je potom kríčkoch krušpánov. kombinovať aspoň dva rôzne preparáty na báze dimetoatu. OCHRANA Namiesto insekticídu je lepšie Ochrana pred húsenicami použiť postreky s obsahom Bavijačky je veľmi dôležitá. Pri cillus thuringiensis ssp. kurstaki,

a to z nasledujúcich dôvodov: − kríky krušpánu sú príliš husté a insekticíd sa nedostane všade. Húsenice sa navyše zdržiavajú vo vnútri porastu; − Bacillus thuringiensis ssp. kurstaki je baktéria, ktorá začne pôsobiť v tráviacom ústrojenstve húseníc a jej účinok je 100 % fatálny pre húsenicu; − Bacillus thuringiensis ssp. kurstaki je na biologickej báze oproti insekticídom, ktoré zabíjajú aj užitočný hmyz. PODARÍ SA NÁM EŠTE KRUŠPÁNY ZACHRÁNIŤ? Za krušpány sme viazaní generáciami. Každý si zvykol od svojho detstva mať ich na priedomí, v záhradkách. Ťažko by sme sa s nimi rozlúčili. Ako zachrániť postihnuté krušpány? Na túto otázku nemáme ešte spoľahlivú odpoveď. Odborníci súhlasia s tým, že suché vetvičky krušpánu, plné pavučín a kokónov treba dobre ostrihať až opíliť v nádeji, že sa ker na nasledujúcu jar zregeneruje. Prísun živín je pre neho veľmi dôležitý, vďaka čomu ľahšie zvláda hlboký rez. Má výbornú regeneračnú schopnosť, preto

sa vzniknuté diery v plote veľmi rýchlo opäť zaplnia. Odstrihnuté zvyšky treba spáliť, aby sa tak zmenšilo rozmnožovanie novej generácie vijačky. Tento hmyz prezimuje v štádiu húsenice v hustých kokónoch. Teplé zimy, aké máme v ostatných rokoch húseniciam vyhovujú. Mrazivá zima by mohla problém s inváziou vijačky vyriešiť. 

27 /4810/ 7. 7. 2018

ZDRAVIE A MY

Au, spálili ste sa?

rehnali ste to so slniečkom? Nemusíte hneď bežať do lekárne, tieto fantastické domáce recepty zaručene fungujú a prinesú vám rýchlu úľavu! 1. Postihnuté miesta nahrubo potrite tvarohom alebo jogurtom. Alternatívou je uterák namočený do cmaru alebo kozieho mlieka. To má rovnakú pH

ako ľudská koža, preto pomáha účinne regenerovať poškodené bunky. Nechajte pôsobiť 5 minút, potom pokožku opláchnite. 2. Zázračne pôsobia aj vychladnuté vrecúška s čiernym čajom – obsiahnuté triesloviny pôsobia liečivo a sťahujú zápal. Rovnako si môžete dopriať vlažný kúpeľ s 10 až 20 vrecúškami zeleného čaju, ktorý pokožku výrazne hydratuje.

3. Čerstvo vytlačená šťava z Aloe Vera alebo 100 % Aloe Vera gél fungujú takmer okamžite. Ak ich nemáte k dispozícii, vystačíte

si aj s uhorkou, ktorú nakrájate na plátky a priložíte na boľavé miesta. Obsahuje antioxidanty, ktoré zmierňujú poškodenie pokožky voľnými radikálmi. 4. Zmierniť zápal môžete aj zvnútra – okrem dostatočného prísunu tekutín jedzte brokolicu, čučoriedky, kivi, pomaranče, maliny, paradajky a uhorky.  Zdroj: casprezeny.azet.sk Foto: Shutterstock

DOBRÉ RADY A NÁPADY

Ako odstrániť odtlačky z nerezu

to vlastní nerezové spotrebiče, má nerezové zábradlie, stoly alebo iné vybavenie, vie, že nerez (inox) má aj svoje temnejšie vlastnosti. Predovšetkým odtlačky prstov, fľaky na nereze alebo škrabance. PREVENCIA VOČI ODTLAČKOM

Na začiatku treba spomenúť, že škrabancom, odtlačkom či fľakom môžeme aspoň čiastočne zabrániť. K tomu nám môže pomôcť prevencia a teda aspoň čiastočná ochrana nerezového povrchu. Špeciálne prostriedky na údržbu nereze vytvoria ochrannú vrstvu, ktorá chráni a zároveň leští povrch nerezu. Pri ošetrení aspoň 2x ročne sa zbavíte problémov s fľakmi, odtlačkami či škrabancami na nereze. ČISTIACE PROSTRIEDKY NA NEREZ Ak sa nepodarilo povrch za-

chrániť impregnáciou včas, musíme vsadiť na účinné čistiace prostriedky na nerez, ktoré vieme bežne kúpiť v drogérii. Ich úlohou je hlavne sa postarať o zbavenie sa odtlačkov, nečistôt či fľakov na nereze. Čistiť nerez by ste mali vždy po používaní spotrebiča, prípadne vždy, keď nečistoty na tomto povrchu uvidíte. DÔLEŽITÁ JE AJ POUŽITÁ TEXTÍLIA Mali by sme vedieť, čím konkrétne nerez čistiť. Na mysli máme handričky, špongie alebo naopak veci, ktoré by sme pri čistení nerezu používať nemali. Na čistenie a leštenie povrchov by ste mali používať bavlnené handričky alebo handričky s mikrovláknami. Vyvarovať by ste sa určite mali drôtenkám, hubkám na riad alebo kovovým kefám. Rovnako tak sa vyvarujte práškových či pieskových čistiacich prostriedkov, vrátane tekutých pieskových gélov.

BABSKÉ RADY, KTORÉ MOŽNO NEPOZNÁTE Okrem overených čistiacich prostriedkov sú aj alternatívne riešenia. Ocot – Prostý ocot. Nič viac, nič menej. Vlastnosti kyseliny octovej sú známe už dlho, a

preto vás určite neprekvapí, že naniesť ocot na handričku a preleštiť ňou digestor, nerezový sporák či drez môže priniesť skutočne želaný efekt. Olivový olej – Väčšinou je určený na prípravu jedál prípadne sa používa v kozmetike. Avšak pár kvapiek a následné leštenie môže priniesť nečakaný výsledok. Samozrejme, po leštení nezabudnite povrch

preleštiť aj saponátom alebo čistiacim prostriedkom na nerez, aby povrch neostal mastný. Horúca para / parný čistič – Odstrániť vodný kameň, odtlačky, alebo zájdenú špinu môžete skúsiť aj horúcou parou. Ideálne je na to použiť práve parný čistič. Následne sa odporúča naniesť impregnačnú vrstvu a povrch vyleštiť. 

SPÁĽTE TUKY PRÍRODNOU CESTOU

Prírodné potraviny namiesto tabletiek a diét

hudnutie by nemalo byť nárazové, nesnažte sa za dva týždne schudnúť 10 kíl. Skúste chudnúť rozumne a pomaly. Veď ako sa hovorí, pomaly ďalej zájdeš. Pomôžu vám k tomu určite tieto potraviny: Grapefruit – pri pravidelnom používaní (150 g za deň) je schopný znížiť hmotnosť až o 2 kg po dobu 2 týždňov. Zelený čaj – ázijskí odborníci na výživu odporúčajú piť 4 šálky denne zeleného čaju, má najväčší efekt na spaľovanie tukov. Pikantné jedlá – hlavne koreniny: čierne korenie, kore-

VII

nie, feferóny, horčica, chren. Napríklad čili, ktoré obsahuje látku kapsaicín, „topí“ extra kalórie 20 minút po jedle. Nízkotučné mliečne výrobky – pôsobia k zvýšeniu produkcie hormónu kalcitriol, ktorý spôsobuje, že bunky spália viac tuku. Škorica – jedna čajová lyžička denne znižuje hladinu cukru v krvi a zabraňuje premenu prebytočných sacharidov na tuk. Voda – voda je veľmi účinný spôsob, ako sa zbaviť kilogramov, dostatočné množstvo pitia vody si strážte a dbajte na pitný režim. 

POĽNOHOSPODÁRSKE ROZHĽADY | HLAS ĽUDU

DO VÁŠHO RECEPTÁRA

Pudingová bábovka

Kurča v soľnej kruste s ovocnou plnkou

Suroviny: 3 kg soli, 2 vaječné bielky, lyžica citrónovej šťavy, podľa chuti čerstvý tymian, bobkový list, kurča, 2 jablká, 100 g sušených marhúľ, lyžica jablčného octu, 150 ml vody

Takto sa to podarí: Kurča umyjeme a osušíme. Jablká a marhule pokrájame nadrobno, premiešame spolu s bobkovým listom a so sekaným tymianom. Kurča zmesou naplníme a otvor zašijeme. Krídla a stehná zviažeme k trupu. V mise zmiešame soľ, bielky, citrónovú šťavu, ocot a vodu. Plech vystelieme papierom na pečenie, na ktorý nanesieme 1/3 soľnej zmesi. Na ňu položíme kurča prsiami hore. Zakryjeme zvyšnou soľnou zmesou. Plech vložíme do vyhriatej rúry (200 °C) a upečieme. Po upečení vyberieme, soľnú krustu rozlomíme, kurča vyberieme a naporcírujeme. 

Slávnostná torta s čokoládovou polevou

Suroviny: Na cesto: 4 vajcia, 3 lyžice práškového cukru, vanilínový cukor, lyžica kakaa, 4 lyžice polohrubej múky, 2 lyžice masla, lyžica kypriaceho prášku; Na plnku: 250 ml červeného vína, 120 g práškového cukru, šťava z 1/2 citróna, 1/2 balíčka vanilkového cukru, 20 g želatíny v prášku, 250 ml smotany na šľahanie; Na polevu: 100 g čokolády na varenie, 70 g masla; Ostatné suroviny: Tuk na vymastenie, múka na vysypanie formy Takto sa to podarí: Cesto: Vajcia rozdelíme, žĺtky vymiešame s práškovým a vanilínovým cukrom do peny, pridáme kakao, maslo a múku zmiešanú s kypriacim práškom. Zľahka vmiešame

tuhý sneh vyšľahaný z bielkov. Cesto vylejeme do tukom vymastenej a múkou vysypanej formy na tortu a dáme piecť. Po upečení necháme vychladiť. Plnka: Želatínu spolu s vínom, práškovým a vanilínovým cukrom a citrónovou šťavou zohrievame, kým sa neroztopí, nesmie vrieť. Necháme vychladiť a keď tekutina začne rôsolovatieť, opatrne ju zamiešame do vopred ušľahanej šľahačkovej smotany. Vychladnutý korpus otočíme dnom hore a vodorovne prekrojíme na dva diely. Spodnú časť vrátime do tortovej formy a nasadíme aj okraj. Na korpus dáme plnku, zakryjeme druhou časťou korpusu a necháme stuhnúť v chladničke. Poleva: Rozpustíme maslo v horúcom vodnom kúpeli, pridáme k nemu rozlámanú čokoládu a vymiešame dohladka. Po vychladnutí torty opatrne uvoľníme okraj formy, tortu vyberieme a navrch nalejeme čokoládovú polevu. 

Suroviny: 5 vajec, 150 g práškového cukru, kypriaci prášok, 100 ml oleja, malinový, smotanovo-vanilkový a čokoládový puding, čokoládová poleva, cukrárenské cukríky na ozdobu Takto sa to podarí: Najskôr si vyšľaháme bielky na tuhý sneh. Žĺtky vymiešame s cukrom do peny. Postupne pridávame olej a miešame. Nakoniec pridáme kypriaci prášok a zmiešame. Žĺtkovú hmotu zľahka zamiešame do snehu. Cesto rozdelíme na 3 rovnaké časti a dáme

ho do tanierov. Do každého pridáme jeden puding a dobre zmiešame. Formu na bábovku vymastíme tukom a vysypeme múkou. Dávame najskôr čokoládové cesto. Na vrch čokoládového cesta nanesieme malinové cesto. Nakoniec pridáme smotanovo-vanilkové cesto. Dáme piecť do vyhriatej rúry orientačne 40 minút na 160 C ̊ . Upečenú bábovku necháme chvíľu vychladnúť. Potom ju vyklopíme z formy a necháme úplne vychladnúť. Po vrchu polejeme čokoládovou polevou a ozdobíme cukrárenskými cukríkmi.  Zdroje: recepty.sk varecha.pravda.sk

Marhuľový koláč na mandľovej podstielke

Suroviny: 750 g čerstvých marhúľ, balenie lístkového cesta; Na mandľovú plnku: šálka (3 dl) lúpaných mletých mandlí, 7 lyžíc práškového cukru, 100 g masla, vajce, lyžica hladkej múky, 5 kvapiek mandľovej arómy Takto sa to podarí: Marhule umyjeme a nakrájame na štvrte. Mandľová plnka: Lúpané mandle pomelieme, pridáme práškový cukor. Z tejto suchej zmesi si odložíme do malej misky za dve lyžice, ktorými potom posypeme

koláč. K väčšine suchej mandľovej zmesi pridáme roztopené maslo, pár kvapiek mandľovej arómy, za lyžicu hladkej múky a jedno vyšľahané vajce, z ktorého si odložíme za lyžicu bokom. To potom použijeme na potretie okraja koláča. Plnka by mala mať kašovitú konzistenciu, aby sa dala natierať. Lístkové cesto rozložíme do maslom vymastenej formy, potrieme ho mandľovou plnkou, na ktorú naukladáme rozštvrtené marhule – šupkou nadol. Koláč poprášime odloženou zmesou mletých mandlí zmiešaných s práškovým cukrom. Okraj koláča potrieme vajcom a dáme ho do vyhriatej rúry. Pečieme asi 40 min na 200 °C. Koláč po dopečení môžeme poprášiť práškovým cukrom. 

POĽNOHOSPODÁRSKE ROZHĽADY | Príloha pre poľnohospodárov a dedinu | Číslo 465 | Pripravujú: Ľubica Sýkorová, Elena Šranková a spolupracovníci | Použitá domáca a zahraničná literatúra

VIII

Kultúra Reálne veci literárne zobrazuje iným spôsobom

Kultúra

ROZHOVOR S MLADOU LITERÁTKOU HANOU ČÍŽIKOVOU

Anička Chalupová

iterárne práce uverejnené v rubrike Rozlety nášho spoločensko-zábavného časopisu pre mládež Vzlet už bezmála polstoročie upriamujú pozornosť na výtvarnú a literárnu tvorbu mladých začínajúcich autorov, pripútajú k sebe nových tvorcov a čitateľov. Tradícia Rozletov sa z roka na rok stáva bohatšia, pestrejšia, nezaostáva za inými médiami a dokonca sú aspoň raz v mesiaci stredom pozornosti kultúrnej verejnosti. S touto rubrikou je viazané aj vzletovské podujatie pod názvom Stretnutie pod lipami, ktoré sa každoročne koná v inom prostredí. Tohto roku zraz mladých začínajúcich spisovateľov a ilustrátorov bol v Erdevíku. Vzlet aj tentoraz predstavil nových tvorcov, ocenil najlepších autorov a tým dal na vedomie, že skutočné hodnoty Rozletov sa nestrácajú. V tomto kontexte už druhýkrát prvú cenu Rozletov za literárnu tvorbu získala Hana Čížiková, mladá nadaná začínajúca spisovateľka z Kovačice. Tentoraz na hodnotiacu komisiu zapôsobila prózou Paranomázia a Špirálky. − Toto ocenenie mi dáva na vedomie, že by som s písaním nemala prestať a mala by som sa mu venovať viac. Je pravdou, že som v uplynulom období pre školské povinnosti mala málo času na literárnu tvorbu. Okrem početných ocenení, ktoré si počas stredoškolského školenia získala za svoj talent a pracovitosť, ako maturantka Gymnázia Mihajla Pupina v Kovačici si si zaslúžila okrem Vukovho diplomu • KULTÚRA •

aj titul najlepšej žiačky generácie. Sudičky boli k tebe naozaj štedré. Prezraď našim čitateľom, čo by mali o tebe ešte vedieť? − Ľudia stále majú pocit, že som vážna a smutná, ale ja mám iba taký výraz tváre, v podstate to nie je tak. Nie som, viem sa aj zabaviť. Ľudia sa ma opytujú, čo som taká smutná, ale reálne je celkom inak. Kedy ti začalo byť jasné, že vieš písať? − Bolo hádam vtedy, keď som získala prvú cenu na literárnom súbehu Čo dokáže pekné slovo?; bolo to vo 8. ročníku za literárnu prácu Posledné leto a bola to hádam prvá práca, ktorú som napísala bez vopred určenej témy. Pani učiteľka ma každý deň podnecovala v tom, aby som niečo napísala. A tak sa to vlastne začalo. Prečo súťažíš? − Ja akože prevažne píšem pre súťaže, lebo keď zverejnia ten súbeh v Hlase ľudu alebo vo Vzlete, tak si stále poviem, že napíšem niečo, prečo by som nenapísala? Veď možno niečo získam, lebo si inak na to nenájdem čas. A takto to mám potom aj nejakú motiváciu. Doteraz si účinkovala na rôznych literárnych súbehoch na domácej pôde a v zahraničí. Ktoré ti je z doposiaľ získaných ocenení najvzácnejšie? − Cena Rozletov v uplynulom a aktuálnom roku mi je bezpochyby najvzácnejšia. Niekto zbiera servítky, poštové známky a rôzne iné veci a ty zbieraš diplomy. Koľko ich máš doteraz? − To by som nevedela povedať, koľko ich mám, ale je ich dosť.

Napr. teraz na Gymnáziu som súťažila zo slovenčiny, kde som obsadila štyri prvé miesta. Ha ha ha... mala som dosť šťastia. Pekný úspech som dosiahla na matematickom Klokane, pochválená som bola za výborné výsledky. Mám diplomy zo súťaží v plávaní, za všeobecný výborný prospech som získala diplom z Pokrajiny a ďalšie. A teraz tá obligátna otázka: Čo robíš, keď neštuduješ a nepíšeš? − S priateľkami idem na prechádzku, alebo športujem, pozerám filmy, čítam knihy... Azda je nie zveličené konštatovať, že proces utvárania identity jedného človeka je ovplyvnený aj tým, čo číta a s akými knihami, literárnymi

ruže a tohto roku som čítala román Sofijin svet, ktorý sa mi veľmi páči. V škole ako povinné čítanie mi bolo zaujímavé dielo Červené víno. Zaujímajú ma aj literárne diela na sociálne témy. Chcela by som ešte mnoho prečítať, len nemám dosť času na to. Niekedy sa aj trochu hnevám na seba, že nevenujem literatúre viacej času. A čo tá tvoja prvá kniha už bude? − Jáj, ďaleko je to ešte od prvej knihy. Nepíšem ja mnoho. To čo som doteraz napísala, to je veľmi málo aj myslím si, že mám ešte na čom robiť, aby tie prózy boli dobré. Pokúsila si sa písať aj poéziu? − Pokúsila som sa, ale som dostala taký komentár od profesorky, že nech sa ja len držím prózy. Uznám si, že nie som šikovná v písaní poézie, preto že sú tam tie rýmy, aj keď je ten voľný verš – proste, nebaví ma to. Rada ju čítam, ale písať nie. Kovačické gymnázium aj

Zo záverečnej oslavy kovačických gymnazistov. Na snímke Hana stojí štvrtá zľava.

postavami sa stýka vo svojom čitateľskom svete. Ako je to u teba? − Obľúbeného autora nemám, lebo, ako povedal aj jeden náš profesor, „Neexistuje dobrý autor, ale iba dobré diela“. Rada napr. čítam diela autorov, ktorí sa zaoberajú vážnejšími témami a nemám rada tie, ako ich iní pomenovali, − „limonády“. V uplynulom roku na mňa napr. príjemne zapôsobil román Meno

vďaka tebe a tvojim skvelým úspechom kvitovalo úspešný školský rok. Za koho budeš kopať od októbra? − Na Farmaceutickej fakulte v Belehrade som si zvolila študovať klinickú biochémiu. Sama som si zvolila túto fakultu a verím, že som sa dobre rozhodla. Ako seba vidíš v budúcnosti? − Chcela by som pokračovať v písaní, ale neviem, čo vlastne prinesie budúcnosť...

27 /4810/ 7. 7. 2018

Kultúra NOVINKY NA NAŠOM KNIŽNOM TRHU

Oživené pulzovanie poézie Jaroslav Čiep

spravidla vedia len autor a vydavateľ. Preto je azda posledných rokoch v Slonie nazvyš medializovať aj venskom vydavateľskom toto kedysi prekvitajúce centri v Báčskom Petrovci odvetvie našej kultúrnej veľmi zriedkavo svetlo sveta činnosti. uzrú pôvodné básnické zbierky. V rámci vydavateľského Skôr sa do popredia dostala plánu SVC na aktuálny rok literatúra pre deti, či preklady už publikovali dve knihy do slovenčiny a preklady zo (román Radovana Vlahoslovenčiny do srbčiny. vića v preklade do slovenAj riaditeľ SVC Vladimír Valen- Z udeľovania autorských výtlačkov nových kníh činy, verše pre deti Daniela tík na slávnostnom udeľovaní Viere Benkovej a Michalovi Ďugovi Pixiadesa po srbsky) a teraz autorských výtlačkov nových naposledy vydali aj dve Vydanie novej knihy je príleži- básnické zbierky Panónske haiku kníh básní našich renomovaných básnikov Viery Benkovej a Michala tosťou na stretnutie. „Kedysi bolo Viery Benkovej a Nebeský oheň (s Ďugu v pondelok 2. júla 2018 na dru- zvykom odovzdávania autorských podtitulkom Potulky s Hölderlinom) hom poschodí petrovskej kníhtla- výtlačkov predovšetkým kvôli tomu, Michala Ďugu. Okrem uvedených do čiarne uznal, že si ťažko spomenie aby sa naša verejnosť dozvedela, že konca roka očakávajú vydať zo 13 – na udalosť, kedy naraz odovzdával kniha vyšla,“ povedal Valentík a dolo- 14 kníh. Iniciálne financie na vydanie až dve novovytlačené pôvodné žil, že ak sami niečo nepodniknú, tak 11 kníh SVC získal predovšetkým v súčasnosti o tom, že kniha vyšla, z Úradu pre Slovákov žijúcich v zbierky básní tunajším básnikom.

zahraničí z Bratislavy a iba jeden titul bol podporený z pokrajinského rozpočtu cez rezortný sekretariát. Okrem toho NRSNM kvartálne podporuje SVC, čo im umožňuje prežitie. Spisovateľka Viera Benková (1939) sústavne píše a aj publikuje nielen svoje pôvodné básnické zbierky, ale aj prózu, publicistiku a aj zostavuje antológie. Sprítomnila, že haiku verše písala už pred desaťročiami a teraz sa zase k nim prinavrátila. Okrem knihy Panónske haiku v tomto roku spolu so spisovateľkou Etelou Farkašovou sa potešila aj novej spoločnej dvojzbierke haiku poézie v preklade do srbčiny pomenovanej Lišće na vetru. Básnik Michal Ďuga (1951) po dlhšom čase vydal novú zbierku básní a vydavateľ má nádej, že je to jeho svojrázny návrat k tvorbe. K Ďugovým obľúbeným spisovateľom patrí aj Hölderlin, jeho precitlivenosť a spracovanie motívu lásky. Práve preto ho uvádza v podtitulku novej zbierky Nebeský oheň.

STARÁ PAZOVA

Aj v lete zaujímavé obsahy Anna Lešťanová

amestnanci staropazovského Strediska pre kultúru i počas nadchádzajúcich dvoch mesiacov pre verné obecenstvo pripravujú zaujímavé kultúrne obsahy. Ako nám porozprávala Dragana Stevićová, hovorkyňa strediska, podobne ako to bolo vlani, programy sa počas júla a augusta budú konať vo všetkých dedinách Staropazovskej obce. Pre milovníkov výtvarného umenia v galérii Strediska pre kultúru bude

nainštalovaná stála výstava obrazov, pozostávajúca z diel autorov, ktorí tam vystavovali v uplynulej výstavnej sezóne. „Počas leta a na potešenie najmladších budeme mať až 20 detských divadelných programov. Vystriedajú sa vo všetkých dedinách obce a veríme, že i tentoraz potešíme našich malých milovníkov Tálie, ktorí s veľkým záujmom pozerajú divadielka primerané ich veku,“ pripomenula Stevićová. Po ukončení tohtoročného futbalového

šampionátu sveta v Rusku, kde sa na Námestí Dr. Zorana Đinđića v Starej Pazove na veľkej obrazovke premietajú v priamom prenose všetky zápasy, nasledovať bude letné kino na otvorenom. Obecenstvo o takýto druh pozerania filmov ešte v minulom roku prejavilo veľký záujem, a preto sa organizátori rozhodli i tohto roku pokračovať i s takýmito kultúrnymi obsahmi. Už v prvých dňoch augusta naplánované sú galakoncerty známych spevákov a hudobníkov a konať sa

V Stredisku pre kultúru Stará Pazova ani počas leta nezabudli na verné obecenstvo

budú v znamení nielen Mestskej oslavy sv. Iliju, ako to bežne bývalo, lež po prvý raz tieto programy budú venované oslave Dňa Obce Stará Pazova, ktorých sa zúčastnia i početní zahraniční hostia.

PIEŠŤANSKÝ SLNIEČKAR V PETROVCI. Po prvýkrát herec Bábkového divadielka Slniečko z Piešťan v Slovenskej republike Martin Kazík mal namierené do Srbska začiatkom mája tohto roku. Tak v pondelok 7. mája v Báčskom Petrovci na javisku Slovenského vojvodinského divadla Slniečkar predviedol dve predstavenia: Malí huncúti, predstavenie o režime dňa, o umývaní, upratovaní hračiek, pohybe na čerstvom vzduchu a činnostiach doma a v škôlke, a Smeti patria do koša, o triedení odpadu, o smetiach. Každý druh odpadu ma svoju vlastnú pieseň a spolu s deťmi a bábkovými postavičkami hostia zo Slovenska všetko roztriedili. V posledný júnový deň, v sobotu 30. júna, Kazík sa zase predviedol na javisku v Petrovci. Tentoraz neprišiel s bábkami, ale predviedol hudobný program o lete – Máme radi leto. Spolu s prítomnými deťmi sa bavil, skákal, tancoval a spieval veselé pesničky. J. Č-p

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

• KULTÚRA •

ULPÍNSKE SPOLKY NA SLOVENSKU

Na jubilejných slávnostiach v Klenovci Katarína Gažová

redstavitelia Kultúrno-umeleckého strediska Zvolen a Kultúrno-umeleckého spolku metropolitu Stefana Stratimirovića z Kulpína sa v dňoch 21. až 24. júna zúčastnili na 40. ročníku Gemersko-malohontských folklórnych slávnostiach Klenovská Rontouka 2018. Spomenuté tradičné podujatie usporiadali v Klenovci neďaleko Rimavskej Soboty. Kulpínske spolky sa na toto medzinárodné folklórne podujatie dostali vďaka Jánovi Slávikovi, predsedovi Výboru pre kultúru NRSNM, ktorý spolu s nimi na zájazde tiež pobudol. Ako nás informoval Vlastislav Zelenák, podpredseda KUS Zvolen, prvý výstup mali Kulpínčania v piatok 22. júna v Hnúšti, dedi-

Spolu na zájazde na Slovensku reprezentovali svoju krajinu: folkloristi KUS Zvolen a KUS metropolitu Stefana Stratimirovića

ne neďaleko Klenovca. Tanečné skupiny Zvolena a Stratimirovića vystúpili v tamojšom kultúrnom dome v predpoludňajších hodinách v programe pre školské deti. V ten istý deň nasledoval program na námestí v Klenovci. V rámci neho vystupovali zahraničné súbory, okrem Srbska vystú-

pili aj tanečné súbory z Belgicka. V sobotu 23. júna oba kulpínske spolky mali výstup na tom istom mieste v Klenovci. Zvolenovci sa na slávnostiach na Slovensku predstavili tromi choreografiami: Bašislavská (choreografa Michala Čiliaka), Vytancujem si ja frajerôčku (choreografa

Pavla Pavlíniho) a Jahoda, jahoda (choreografia Zoroslava Zimu). KUS Stratimirović predviedol tri tance choreografa a umeleckého vedúceho spolku Miroslava Savića. Na jubilejných klenovských slávnostiach bolo okolo 1 600 účinkujúcich folkloristov zo Slovenska aj zo zahraničia. Účinkovali aj súbory Technik z Bratislavy (členkou súboru Kulpínčanka a dlhoročná členka KUS Zvolen Michaela Čiliaková, študentka na Slovensku), potom Lúčnica z Lúčnice, Vepor z Klenovca a ďalšie. Záver programu slávností v Klenovci bol v nedeľu 24. júna. Hostia aj domáci sa najprv zúčastnili bohoslužieb v klenovskom evanjelickom chráme. Po bohoslužbách účastníci slávností zo Slovenska predviedli program, v ktorom predstavili pre svojich hostí zo zahraničia a pre domáce obecenstvo tiež svadbu a svadobné obyčaje. Na záver slávností si organizátori v čele so starostkou Klenovca a hostia účinkujúci v programoch spoločne posedeli pri obede a sumovali zážitky a dojmy z tradičného klenovského podujatia, ktoré pretrváva dlhé roky. Foto: z archívu KUS Zvolen

V KOVAČICI SPIEVALI A TANCOVALI

Hostitelia s hosťami radosť rozdávali Anička Chalupova

ohatý kultúrno-umelecký program v podaní Detského folklórneho súboru Radosť v Trenčíne a hostiteľov DFS Vločka pri kovačickej ZŠ Mladých pokolení, ktorý sa uskutočnil 28. júna 2018

3. októbra, vo veľkej sále tohto kultúrneho domu sa uskutočnil pestrý program. V ňom spoločne vystúpili mladučkí sólisti, spevácke a tanečné skupiny a hudobníci. V prvej časti programu na javisku rozdávali krásu slovenských ľudových krojov, tancov

Vločkári v tanečnom výstupe na domácej pôde

Pestrým repertoárom slovenských ľudových piesní zo Slovenska zaujala kovačické obecenstvo aj trenčianska DSS Radosť v Kovačici, pohladil srdce a dušu nejedného milovníka slovenských ľudových zvykov a tradícií. Po uvítacích slovách Jána Tomáša, riaditeľa Domu kultúry • KULTÚRA •

a piesní hostia zo Slovenska. DFS Radosť v Trenčíne na Slovensku vznikol v roku 1974 a počas svojho bezmála polstoročného pôsobenia vychoval viac ako 550

tanečníkov a spevákov. Svojou kvalitnou prácou sa postupne prepracoval medzi popredné DF súbory, nielen na Slovensku, ale aj širšie. Bohaté slovenské folklórne tradície prezentoval v dvoch desiatkach krajín Európy, ďalej v USA, na Taiwane, v Rusku, v Kanade a pod. Dlhotr vajúce aplauz y si niekoľkokrát zaslúžili aj domáci malí ochotníci, ktorí už na nasledujúci deň odcestovali na folklórny festival Južnoslovenské detské a mládežnícke folklórne slávnosti – XXII. ročník v Dulovciach na

Slovensku. Členovia DFS Vločka v Kovačici pred svojimi trenčianskymi rovesníkmi predviedli tance, zaspievali piesne a prezentovali aj detské hry autorky Kataríny MosnákovejBagľašovej a nacvičovateľky Zuzany Petríkovej. Vedúcim orchestra je učiteľ Pavel Tomáš st. S týmto programom Kovačičania v uplynulom roku obsadili prvé miesto na Detskom folklórnom festivale Zlatá Brána 2017 v Kysáči, za čo sa im do výstavnej skrine dostala aj soška Národnostnej rady slovenskej národnostnej menšiny.

27 /4810/ 7. 7. 2018

Kultúra GITARIÁDA VOJVODINY KYSÁČ 2018

Zvíťazil novosadský Nemir súťaž zorganizovať v sobotu 30. júna, keď aj počasie bolo priaznivejšie. Avšak v sobotu vystúpilo iba päť demo bandov: Bez rikverca z Banje Luky, Centipedes z Loznice, Acidfather zo Srbobranu a dve

Luky. Skupina, ktorá sa umiestnila na prvom mieste, dostala očasie nie veľmi žičilo od RTV Vojvodina tohtoročnej, štvrtej v poradí (mediálny sponGitariáde Vojvodiny v Kysáči. zor) nahrávanie Aspoň nie v prvý deň, čiže v piatok singla v Štúdiu 29. júna. Pre výdatné M. Skupina na spŕšky a z bezpečdruhom mieste Druhé miesto – novosadský Fet Red nostných dôvodov dostala vaučer organizátori zrušili v hodnote 15-tisíc dinárov a tre- Sad a partnerom na projekte je program toho veFondácia Nový Sad 2021 – Európske tia v hodnote 10-tisíc. čera. Po súťažiacich skupinách vy- hlavné mesto kultúry. Podporili ho V piatok ináč stúpil Achtung band, ktorý sa aj Pokrajinský sekretariát pre kultúmali vystupovať sútretíkrát zúčastnil na kysáčskej ru, verejné informovanie a vzťahy ťažiace bandy, ako gitariáde. Nasledovalo vyhlá- s náboženskými spoločenstvami, i skupiny Achtung senie víťazov, keď sa prihovorili ako i Turistická organizácia Mesta band a Van Gogh. Milana Arňašová, v mene orga- Nový Sad. Hodnotiaca komisia Po vyhlásení najúspešnejších nizátorov, a Dalibor Rožić, člen do užšieho výberu nasledovalo to, čo súťaže vybrala skuVyhlásenie víťazov väčšina prítomných piny Bez rikverca, Fet najviac očakávala, Red, Framework, Hazel, Centipedes, novosadské skupiny Fet koncert legendárRed a Nemir. Ich Loud, Saiki nej skupiny Riblja vystúpenia povois, Retorika, čorba. Po nej sa obezorne sledovala Nemir a censtvu predstavil komisia v zložení: Huti ota tre. Elvis J. Kurtović. Paľko Drieňovský Posledná sa Gitariáda okrem (predseda), do súťaže dosúťažiacej mala toVladimír Čeman, stala priamo, tiž aj revuálny chaJán Čeman, Srđan keďže mala rakter. Nedeľňajší Nikolić a Sloba najviac lajkov večer prebiehal Misailović. Prvé na sociálnej v takomto rytme miesto obsadila sieti. I keď a patril veteránom. skupina Nemir Tretie miesto – Bez rikverca, Banja Luka sa v piatok Predstavili sa a na z Nového Sadu, nesúťažilo, druhé skupina Fet Red tiež Mestskej rady pre kultúru Mesta dobrú náladu hrali skupiny Osamelí organizátori Bora z legendárnej z Nového Sadu a tretie miesto Nový Sad. Ináč festival sa realizo- mladíci, Vulkán, Trag, Stari grad sa nevzdali. skupiny Riblja čorba band Bez rikverca z Banje val pod patronátom Mesta Nový a Southlanders. Rozhodli sa Elena Šranková

STARÁ PAZOVA

Záverečný koncert žiakov hudobnej školy

Anna Lešťanová

re nepriaznivé poveternostné podmienky záverečný koncert žiakov vojčianskej Hudobnej školy Ljubinka Lazića sa v piatok 29. júna konal nie na plató pred divadelnou sálou, ktoré je s otvoreným minijaviskom priam ideálnym miestom i na takéto podujatia v letnom období, lež v aule divadelnej sály. Početné publikum, v ktorom boli hlavne rodičia, starí rodičia, súrodenci a príbuzní účastníkov koncertu, si s pôžitkom vypočulo to, čo sa žiaci tejto nižšej hudobnej školy

www.hl.rs

Momentka z koncertu

naučili v uplynulom školskom roku. Malí veľkí hudobníci tentoraz

Informačno-politický týždenník

zahrali na šiestich nástrojoch: flaute, klavíri, gitare, husliach, base a tam-

burici a dobre nacvičené skladby predviedli v rozličných zostavách – dueto, kvinteto, orchester... Na záverečnom koncerte boli aj ich profesori, ktorí v mnohých bodoch tentoraz vystúpili i so svojimi žiakmi. Hudobnú školu v malej dedine patriacej do Staropazovskej obce pred ôsmimi rokmi založil Ljubinko Lazić, magister kontrabasu. Žiaci dosahujú pekné výsledky i na mnohých súťažiach a tí najtalentovanejší sa po jej úspešnom absolvovaní rozhodujú pokračovať na stredných hudobných školách. V uplynulom školskom roku túto školu navštevovalo zo 50 žiakov a, ako povedal jej zakladateľ, z roka na rok sa záujem žiakov o túto školu iba sa zvyšuje. Po koncerte žiakom udelili žiacke knižky hudobnej školy. • KULTÚRA •

STARÁ PAZOVA

Vidovdanské stretnutia 2018 A. Lešťanová

posledný júnový deň sa v Starej Pazove uskutočnil Medzinárodný detský folklórny festival Vidovdanské stretnutia. Už po 16-krát organizátorom podujatia bol tamojší KUS Branka Radičevića. Na festivale sa zúčastnilo až 12 folklórnych súborov a tohtoročnými zahraničnými hosťami boli tanečníci z Poľska (zo Žabnice, Obec Węgierskiej Górce) a z Macedónska (z Jegunovca, Obec Tetovo). Na Medzinárodnom detskom folklórnom festivale v Starej Pazove vystúpili aj početné súbory zo Srbska – z Čenty, Oslića, Grgureviec, Glognja, Batočiny, Inđije, Nových Bánoviec a zo Starej Pazovy okrem hostiteľského

súboru festivalu sa zúčastnila i Mládežnícka tanečná skupina, sprevádzaná detským ľudovým orchestrom SKUS hrdinu Janka Čmelíka. V sobotu po príchode účastníkov festivalu do Starej Pazovy vedúci súborov so svojimi hostiteľmi mali prijatie v budove ZO. Tam ich v mene staropazovskej

Defilé účastníkov festivalu

lokálnej samosprávy privítal a pozdravil Goran Jović a pekný pobyt v tejto sriemskej obci im zaželal i Dragoslav Bonđi, predseda Vý-

Na Vidovdanských stretnutiach 2018 vystúpila i Mládežnícka tanečná skupina SKUS hrdinu Janka Čmelíka

KRÁTKE SPRÁVY

IN MEMORIAM

Janko Janáť 1945 – 2018

eď má človek 73 a odvolá ho všemohúci, zvykneme povedať, že veď už mal svoje roky. Aj Janko Janáť ich mal. Ale mal ešte niečo. V ten deň, keď sa pobral tam, odkiaľ sa nikto nevrátil, ešte usilovne pracoval. Môžbyť koval plány, čo a ako ďalej. Ako každý dobrý človek usmievavej tváre, veselej mysle, dobrej vôle, vždy pripravený na dialóg so svetom, ktorý sa kvári. Odišiel náhle; mnohí povedia, že pre človeka je to tak najlepšie, že rodina sa už s nepredvídaným odchodom dajako vyrovná. Tí, ktorí ho poznali za života, si dozaista len v dobrom budú naň spomínať. Na príkladnú hlavu rodiny, na dobrého a spoľahlivého priateľa, vždy ochotného vypočuť, poradiť, pomôcť. Janko Janáť sa narodil 24. marca 1945 v Erdevíku. Tam ukončil základnú školu,

konného výboru Rady Miestneho spoločenstva Stará Pazova. Po uskutočnenom defilé v užšej časti centra Pazovy nasledoval bohatý celovečerný program všetkých účastníkov festivalu v divadelnej sále. Tohtoročné 16. Vidovdanské stretnutia slávnostne otvoril G. Jović. Ináč tento festival sa našiel medzi 11 podujatiami významnými pre Staropazovskú obec z oblasti kultúry a turistiky, ktoré schválili výborníci ZO St. Pazova aj na prednedávnom uskutočnenom zasadnutí.

Strednú technickú strojársku vychodil v Báčskej Palanke a Vyššiu strojársku v Novom Sade. Najdlhšie pracoval v chýrečnom báčskopalanskom Sintelone. Našiel si času aj pre spoločenský život. Za mladi bol zanietený folklorista i divadelník; táto druhá láska mu vydržala aj v zrelých rokoch života. Staral sa o slovenské korene, ale neuzavieral sa prísne do národnostných rámcov: roku 1976 bol jedným zo zakladateľov báčskopalanského KUS Kostu Abraševića. Milovníci divadla si zavše spomenú na viaceré ním prirodzene stvárnené divadelné roly. V Báčskej Palanke dokonca režíroval detské predstavenie A už to máme. Nie div, veď ľudí a najmä deti mal tak rád... Na základnej škole v Hložanoch v období 2004 – 2007 bol obľúbeným učiteľom fyziky, a potom aj technickej výchovy. Janko Janáť zomrel 24. júna v Hložanoch, kde naposledy žil a tam je i pochovaný. Zanechal manželku Annu a syna Jána s rodinou. J. B.

Nový Sad

Nová kniha V. Hronca. Ako 8. zväzok Výberu z diela Víťazoslava Hronca, pod názvom Laokoón, 25. júna vyšiel výber z najlepších esejí tohto spisovateľa. Kniha obsahuje 36 textov napísaných v rozpätí rokov 1970 až 2017, vybraných zo siedmich autorových esejistických kníh. Táto nová Hroncova kniha vyšla nákladom autora ako druhý zväzok Edície Antares. Vytlačila ju novosadská Tlačiareň Forum; obsahuje 464 strán. J. Č-p Zmluvy. V sídle Národnostnej rady slovenskej národnostnej menšiny v pondelok 25. júna bolo podpisovanie zmlúv o poskytnutí štipendií študentom slovenského jazyka a literatúry Filozofickej fakulty Univerzity v Novom Sade. Národnostná rada plánuje aj naďalej finančne podporovať novosadských študentov slovakistiky udeľovaním štipendií. Predsedníčka Anna Tomanová-Makanová za asistencie koordinátorky Výboru pre vzdelávanie Svetlany Zolňanovej zmluvy podpísali so študentmi Jánom Andrášikom, Alenou Kolárovou, Alexandrou Čmelíkovou, Annou Demrovskou a Miroslavou Ožvátovou. J. Andrášik

• KULTÚRA •

27 /4810/ 7. 7. 2018

Kultúra • Oznamy

KRÍŽOVKA

Bola som v „nádňici“ Anna Horvátová

lovo „nádnica“ nepatrí do slovnej zásoby spisovnej slovenčiny. Vzniklo zo srbského slova nadnica, a tak ako nespočetne slov vo vojvodinskej slovenčine, aj toto slovo je poslovenčené pridaním dĺžky a mäkčením. Odmena za vykonanú prácu v slovenčine je mzda: denná mzda, časová mzda, nízka, vysoká mzda; mzdy sa buď zvyšujú alebo znižujú či klesajú. V slovníku sa uvádza ešte príklad hladová mzda, – v kapitalistických krajinách zneužívali robotníkov, i keď aj v dnešných pomeroch zaznamenávame takéto situácie, a dávali im minimum na prežitie –

ČÍSLO 27 ktorá nestačí na zakrytie minimálnych potrieb. Robotník pracujúci za dennú mzdu je nádenník, my na to máme nesprávne srbské poslovenčené slovo „nádňičjar“. Žena je nádenníčka, u nás nesprávne „nádňičjarka“. Ani prídavné meno „nádňičjarski“ nezodpovedá pravidlám, v slovenčine je nádennícky. A tak správne je nádennícka práca alebo aj nádenníctvo. Toto sú prevažne „sezónske“ práce; toto spojenie nastalo zo srbského sezonski poslovi. Prislúchajúce prídavné meno v slovenčine je sezónny – sezónne práce. Vychytené je aj srbské spojenie privremeno-povremeni poslovi, ktorému v slovenčine prislúcha dočasné (príležitostné) práce.

GRATULÁCIA

Na Technickej univerzite v Bratislave, na Stavebnej fakulte, 22. júna 2018 bola promovaná JARMILA MUČAJIOVÁ z Báčskeho Petrovca. Udelený jej bol titul inžiniera v odbore nosné konštrukcie stavieb. K tomuto úspechu jej srdečne blahoželajú a do budúcna veľa úspechov prajú šťastní rodičia.

GRATULÁCIA

V týchto dňoch na Technickej univerzite v Bratislave, na Stavebnej fakulte, úspešne ukončila štúdiá JARMILA MUČAJIOVÁ z Báčskeho Petrovca a udelený jej bol titul inžiniera v študijnom odbore nosné konštrukcie stavieb. Pri tejto príležitosti mladej inžinierke srdečne blahoželá a mnoho úspechov do budúcna praje starká Anna Mučajiová.

GRATULÁCIA

Na Technickej univerzite v Bratislave, na Stavebnej fakulte, dňa 5. júna 2018 úspešne obhájila diplomovú prácu a získala titul Ing. JARMILA MUČAJIOVÁ z Báčskeho Petrovca. Pri tejto príležitosti mladej inžinierke srdečne blahoželá a veľa úspechov do budúcna praje strýko Mučaji s rodinou.

Pizzeria a reštaurácia Venezia s detským ihriskom so 17-ročnou tradíciou prijme do svojho kolektívu čašníka – čašníčku, plat 700 eur/netto + tipsy, a kuchára – kuchárku, plat 1 000 eur/netto. Ubytovanie a strava zabezpečené, prax nutná. Miesto výkonu práce Martin, Slovensko; info: 00421908266676. 32

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

V tajničke je meno a priezvisko graﬁckého dizajnéra (1966); pracuje ako dizajnér a animátor v TV Vojvodina. autorka: ANNA robiť BIČIA- mapy ROVÁ

ženské röntgen vpíšte meno OSL

skončil, správať sa mužské vrecko zomrel vyhýbavo meno na šatách

1. časť tajničky bralo

vpíšte AV

strážil, chránil

2. časť tajničky vpíšte NÍ

osobné zámeno

obvod

licitovať

rieka v Macedónsku

kelvin ročné obdobie

vežové hodiny

alt

mesto na Jadrane

dusík uvar! 3. a 1. samohl.

púšťové zviera

S HLA U ĽUD

rozžiari, zasvieti

trávnatá plocha

joule

naliať na niečo

koniec v šachu mäkká spoluhl.

astát

romb

Desanka Maksimović

hliník ampér Rakúsko

Majstrovstvá Európy

Rijeka

šarkan prvé písmeno

nehoda, pohroma

ROZLÚŠTENIE KRÍŽOVKY ČÍSLO 26 VODOROVNE: jemnocit, omietať, zalial, p, e, O, V, KO, fosfatid, kly, oko, hrada, IB, uav, vlna, RS, S, ád, bankomat, A, tona, y, naskočil TAJNIČKA: JOZEF MILOSLAV HURBAN

Správne rozlúštenie KRÍŽOVKY 24 z čísla 24 Hlasu ľudu zo 16. júna 2018 bolo: STRETNUTIE POD LIPAMI. Odmenu – knižné vydanie z produkcie NVU Hlas ľudu za správne rozlúštenie uvedenej krížovky získala: ANKA TÁRNOCIOVÁ, Ul. vojvodinská č. 74, 21 469 Pivnica. Blahoželáme. Správne rozlúštenia aj naďalej zasielajte DO 5 DNÍ ODO DŇA VYDANIA NAŠICH NOVÍN na adresu: NVU Hlas ľudu, Bulvár oslobodenia 81/V, poštový priečinok 234, 21 000 Nový Sad, PRE KRÍŽOVKU, alebo mailom na adresu: obsustova@hl.rs

• KULTÚRA • OZNAMY •

SMUTNÁ ROZLÚČKA

Mestská správa pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad na základe článku 29 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04 a 36/09) zverejňuje

OZNÁMENIE o schválení rozhodnutia, že nie je potrebný odhad vplyvov na životné prostredie projektu Zariadenie na prečisťovanie odpadových vôd sídliska Čenej Nositeľ projektu Mestská správa pre stavebný pozemok a investície Mesta Nový Sad, Stevana Branovačkog číslo 3, Nový Sad, podal žiadosť o rozhodovanie o potrebe po odhade vplyvov na životné prostredie projektu Zariadenie na prečisťovanie odpadových vôd sídliska Čenej, na katastrálnych parcelách číslo 1922/6, 4151, 4195 a 482, všetky v k. o. Čenej, Mesto Nový Sad. Po uskutočnenom postupe Mestská správa pre ochranu životného prostredia dňa 28. júna 2018 schválila rozhodnutie číslo VI-501-360/18, že nie je potrebný odhad vplyvov na životné prostredie. Do predmetového rozhodnutia možno nahliadnuť v miestnostiach Mestskej správy pre ochranu životného prostredia, Rumenačka 110 a, Nový Sad, v pracovné dni od 10.00 do 15.00 h a na webovej stránke Mestskej správy pre ochranu životného prostredia www.environovisad.org.rs. Zainteresovaná verejnosť môže vyjadriť sťažnosť proti tomuto rozhodnutiu v lehote 15 dní odo dňa jeho zverejnenia v prostriedkoch verejného informovania prostredníctvom tohto orgánu.

VLADIMÍROM SUROVÝM

3. 5. 1959 – 28. 6. 2018 Zastavilo sa, navždy sa zastavilo srdce drahého a blízkeho človeka, ktorého sme všetci poznali, vážili si ho a mali ho radi. Zároveň si pripomíname na nedožité 80. narodeniny nášho manžela, otca a deda Jána Súdiho, ktoré by oslávil 2. júla 2018. Teta Marka Súdiová a dcéry Marína Melichová s rodinou a Anička a Janko Mešiovci s deťmi

Republika Srbsko Autonómna pokrajina Vojvodina Pokrajinský sekretariát pre vzdelávanie, predpisy, správu a národnostné menšiny – národnostné spoločenstvá Podľa článku 3 Pravidiel pridelenia rozpočtových prostriedkov na financovanie a spolufinancovanie modernizácie infraštruktúry ustanovizní základného a stredného vzdelávania a výchovy a žiackeho štandardu na území AP Vojvodiny (Úradný vestník APV, číslo 4/17) a článku 3 Pravidiel pridelenia rozpočtových finančných prostriedkov na financovanie a spolufinancovanie modernizácie infraštruktúry predškolských zariadení na území AP Vojvodiny (Úradný vestník APV, číslo 14/17) a v súvislosti s pokrajinským parlamentným uznesením o rozpočte Autonómnej pokrajiny Vojvodiny na rok 2018 (Úradný vestník APV, číslo 57/2017) Pokrajinský sekretariát pre vzdelávanie, predpisy, správu a národnostné menšiny – národnostné spoločenstvá (ďalej: sekretariát) uverejňuje SÚBEH NA SPOLUFINANCOVANIE REKONŠTRUKCIE, ADAPTÁCIE, SANÁCIE A INVESTIČNÚ ÚDRŽBU OBJEKTOV USTANOVIZNÍ ZÁKLADNÉHO, STREDNÉHO VZDELÁVANIA A VÝCHOVY, ŽIACKEHO ŠTANDARDU A PREDŠKOLSKÝCH USTANOVIZNÍ NA ÚZEMÍ AUTONÓMNEJ POKRAJINY VOJVODINY NA ROK 2018 Súbeh sa vypisuje na sumu prostriedkov zabezpečených pokrajinským parlamentným uznesením o rozpočte Autonómnej pokrajiny Vojvodiny na rok 2018 (Úradný vestník APV, čísla 57/2017, 17/2018 a 29/2018), a to na spolufinancovanie rekonštrukcie, adaptácie, sanácie a investičnej údržby objektov ustanovizní v základnom a strednom vzdelávaní a výchove, žiackeho štandardu a predškolských ustanovizní na území Autonómnej pokrajiny Vojvodiny v celkovej sume 100.000.000,00 dinárov (na úrovni základného vzdelávania a výchovy 70.000,000.00 dinárov, na úrovni stredného vzdelávania a výchovy 17.000.000,00 dinárov, pre ustanovizne žiackeho štandardu 5.000.000,00 dinárov a pre predškolské ustanovizne 8.000.000,00 dinárov). Tieto prostriedky sú určené na práce rekonštrukcie, adaptácie, sanácie a na investičnú údržbu objektov ustanovizní v základnom a strednom vzdelávaní a výchove, žiackeho štandardu a predškolských ustanovizní v Autonómnej pokrajine Vojvodine, pre ktoré rozhodnutie o schválení výkonu prác vydáva príslušný orgán na vydávanie stavebných povolení na základe článku 145 odsek 1 Zákona o plánovaní a výstavbe (Úradný vestník RS, čísla 72/2009, 81/2009-oprava, 64/2010-uznesenie ÚS, 24/2011, 121/2012, 42/2013 uznesenie ÚS, 50/2013-uznesenie ÚS, 98/2013- uznesenie ÚS, 132/2014 a 145/2014). Sekretariát prideľuje prostriedky na spolufinan-

• OZNAMY •

covanie, s tým, že je účasť ustanovizne v spolufinancovaní prác povinná s minimálne 30 % hodnoty prác. Prostriedky sa neprideľujú na spolufinancovanie výkonu prác výstavby, dobudovania a bežnej údržby objektov. Podávatelia prihlášky môžu byť: − školy pre základné vzdelávanie a výchovu, školy pre stredné vzdelávanie a výchovu a ustanovizne žiackeho štandardu na území Autonómnej pokrajiny Vojvodiny, ktorých zakladateľkou je Republika Srbsko, AP Vojvodina a jednotka lokálnej samosprávy; − jednotky lokálnej samosprávy (výlučne pre potreby predškolských zariadení) na území AP Vojvodiny. Kritériá na rozvrhnutie finančných prostriedkov v súlade s pravidlami o prideľovaní rozpočtových prostriedkov na financovanie a spolufinancovanie modernizácie infraštruktúry ustanovizní základného a stredného vzdelávania a výchovy a žiackeho štandardu na území AP Vojvodiny, ako aj pravidlami prideľovania rozpočtových prostriedkov na financovanie a spolufinancovanie modernizácie infraštruktúry predškolských ustanovizní vo Vojvodine sú: 1. význam realizácie projektu vzhľadom na bezpečnosť žiakov, učiteľov a zamestnancov, ktorí používajú objekty, 2. význam uskutočnenia projektu na zabezpečenie kvalitných podmienok pobytu a uskutočnenia výchovno-vzdelávacej práce, 3. finančná oprávnenosť projektu, 4. udržateľnosť projektu, 5. lokálny, resp. regionálny význam projektu, 6. aktivity, ktoré sú podniknuté s cieľom realizácie projektu, 7. zabezpečené zdroje prostriedkov na uskutočnenie projektu (nad predpisom stanovenú povinnú účasť 30 %). Prihlášky sa podávajú na jednotnom súbehovom tlačive sekretariátu. Kompletnú súbehovú dokumentáciu je možné stiahnuť od 27. 6. 2018 z webovej stránky sekretariátu www.puma.vojvodina.gov.rs. Lehota na odovzdanie prihlášok na súbeh je 18. 7. 2018. Prihlášky sa odosielajú poštou na adresu: Pokrajinský sekretariát pre vzdelávanie, predpisy, správu a národnostné menšiny – národnostné spoločenstvá, s poznámkou: „Na súbeh na spolufinancovanie rekonštrukcie, adaptácie, sanácie a investičnej údržby objektov ustanovizní základného a stredného vzdelávania a výchovy, žiackeho štandardu a predškolských ustanovizní na území AP Vojvodiny na rok 2018“, Bulvár Mihajla Pupina 16, 21 000 Nový Sad, alebo sa odovzdávajú osobne v spisovni pokrajinských orgánov v Novom Sade (prízemie budovy pokrajinskej vlády). Výsledky súbehu budú zverejnené na internetovej stránke sekretariátu.

SPOMIENKA

Dňa 5. júla 2018 uplynulo 15 rokov, čo ma opustil môj manžel

ŠTEFAN CHOVAN st.

1942 – 2003 – 2018 z Hložian

S láskou si na Teba spomínam. Manželka Mária

SPOMIENKA

ŠTEFAN CHOVAN ml.

1962 – 2017 – 2018

Už rok si s boľavým smútkom spomínam, syn môj, na Teba. Matka Mária

VYROBNY PROGRAM: – KOTLY NA PEVNE PALIVO, BIOMASU A PELETY – HORAKY NA PELETY – NEREZOVE KOMINY – AKUMULACNE NADRŽE

Nositelia zlatých medailí za kvalitu na Novosadskom veľtrhu

KOVAČICA Štúrova 69 tel./fax: 013/662-183 mob. 063/282-097 www.uniko.rs

27 /4810/ 7. 7. 2018

Oznamy SMUTNÁ ROZLÚČKA so svatom

SMUTNÁ ROZLÚČKA

IVANOM ČÁNIM

TERÉZIA HRNČIAROVÁ

1948 – 2018 z Petrovca

25. 11. 1947 – 24. 6. 2018 z Nového Sadu rodom z Báčskeho Petrovca

Tichú spomienku si zachovajú

SPOMIENKA

Dňa 3. júla sme si so smútkom v srdci pripomenuli ôsme výročie od smrti nášho manžela, otca, tesťa a starého otca

MICHALA NAĎA

5. 2. 1934 – 3. 7. 2010 – 2018 z Kysáča

svatovci Pucovskovci

POSLEDNÝ POZDRAV

V tichosti večného pokoja nech Ťa sprevádza naša láska, ktorá je silnejšia od zabudnutia. Tvoji najmilší

VLADIMÍROVI SUROVÉMU

POSLEDNÝ POZDRAV

Tí, čo Ťa mali radi, nikdy neprestanú na Teba spomínať. Manželka Zuzana a dcéra Elena Šranková s rodinou

POSLEDNÝ POZDRAV

z Kysáča

VLADKOVI SUROVÉMU

Dobrý človek nikdy neumiera...

1959 – 2018 vysokoškolskému učiteľovi z Kysáča

Agárskovci

VLADIMÍROVI SUROVÉMU 1959 – 2018 z Kysáča

SPOMIENKA Pri príležitosti 30 rokov od ukončenia Základnej školy Mladých pokolení v Kovačici so smútkom si spomíname na našich zosnulých spolužiakov: Sašu Sucháneka, Ondreja Jarmockého, Pavla Bartku, Jána Pecikozu (Cicku), Marianu Jonášovú (Megovú), Pavla Babku, a triednych učiteľov: Máriu Hriešikovú, Pavla Gálika, Máriu Grokšovú, Katarínu Šúľkovú a Katicu Brankovićovú.

zasielajú a tichú a trvalú spomienku na neho si uchovajú učitelia – dôchodcovia ZŠ Ľudovíta Štúra v Kysáči

SMUTNÁ SPOMIENKA

Dňa 1. júla 2018 uplynuli dva boľavé roky, čo nás navždy opustila moja manželka a naša matka

ZUZANA KUTÁLEKOVÁ

Generácia 1973

rod. Pálenkášová 13. 5. 1959 – 1. 7. 2016 – 2018 z Padiny

DROBNÝ OZNAM TESNÍME (dihtujeme) okná a dvere neopren gumou – ochraňuje pred vetrom, chladom, prachom. Je úsporou pri vykurovaní. Inštalujeme a opravujeme rolety, harmonika dvere, pásové záclony, siete proti hmyzu; tel.: 060/5088-433 a 025/5827-710.

www.hl.rs

Susedovci Madackovci

SMUTNÁ SPOMIENKA Dňa 30. júna 2018 uplynul rok, čo nás navždy opustil náš milovaný manžel, oci a starký

PAVEL VIDA

1933 – 2017 – 2018 z Kulpína Kto v srdci žije, nezomiera.

Čas plynie, smútok zostáva a bolesť v srdci neprestáva. S láskou a úctou si na Teba spomínajú: manžel Ján a dcéry Zuzka a Elenka

Večný pokoj Ti prajeme a pekné spomienky si na Teba zachováme.

Informačno-politický týždenník

Tvoja starostlivosť, láska a dobrota zostanú navždy uschované v našich srdciach. Tvoji najmilší

• OZNAMY •

POSLEDNÁ ROZLÚČKA

MICHAL ANUŠIAK

IVAN ČÁNI

1924 – 2018 z Kysáča

2. 4. 1948 – 18. 6. 2018 z Báčskeho Petrovca

So smútkom v srdci, švagor náš, spomíname si na Teba. Švagor Fedor a Anna Červenskovci so synom Jánom Červenským a dcérou Nataškou Vidovou s rodinami

SMUTNÁ ROZLÚČKA

s bratom, ujom a švagrom

IVANOM ČÁNIM

2. 4. 1948 – 18. 6. 2018 z Báčskeho Petrovca

S láskou a úctou si budeme na Teba spomínať. Sestra Anna s rodinou

SMUTNÁ ROZLÚČKA s bratom a strýkom

IVANOM ČÁNIM

2. 4. 1948 – 18. 6. 2018 z Báčskeho Petrovca

Tvoja starostlivosť, láska a dobrota zostanú uschované v našich srdciach. Manželka Katarína, syn Ján, nevesta Irena, vnukovia Miroslav a Vladimír s rodinami a Andrea s rodinou

SMÚTOČNÉ OZNÁMENIE

SMUTNÁ ROZLÚČKA

Zostali sme bez vrele milovaného manžela, starostlivého otca, dobrého starého otca a svokra

MICHALA SUCHÁNEKA

ĎURO CICKA

17. 6. 1948 – 22. 6. 2018 zo Zreňanina rodom z Kovačice Odišiel si bez slov rozlúčky, ale spomienky na život, ktorý sme prežili spolu, hlboko si uschováme v našich srdciach. Smútime za Tebou, drahý náš. Odpočívaj v pokoji. Zarmútení: manželka Gorinka, synovia Boris a Igor, vnuk Veljko a nevesta Dragana

18. 5. 1950 – 22. 6. 2018 z Kovačice

S láskou a úctou si na Teba budú spomínať: manželka Eržika, syn Juraj, nevesta Ruženka, vnúčatá Ruženka a Juraj a dcéra Alžbeta, vnukovia Miroslav a Vladimír Benkovci

POSLEDNÝ POZDRAV

priateľovi

nášmu susedovi

PAVLOVI MELICHOVI

1947 – 2018 z Báčskeho Petrovca

PAVLOVI MELICHOVI S láskou a úctou si budeme na Teba spomínať. Brat Ján s rodinou

• OZNAMY •

19. 10. 1947 – 28. 6. 2018 z Báčskeho Petrovca

Stále budeš žiť v našich srdciach a spomienkach. Zuzka, Ďuky a Marka

S úctou

27 /4810/ 7. 7. 2018

susedovci

Oznamy POSLEDNÝ POZDRAV

BOĽAVÁ ROZLÚČKA

manželovi, otcovi a starému otcovi

s mojím manželom

PAVLOVI MELICHOVI

SAMUELOM ČÁNIM

19. 10. 1947 – 28. 6. 2018 z Báčskeho Petrovca

Ďakujeme Ti za všetku lásku, ktorú si vštepil do našich sŕdc navždy. Manželka Anna, dcéry Anna a Mária a vnukovia Ján, Peter a Matej

POSLEDNÉ ZBOHOM

svojmu bratovi a strýkovi

PAVLOVI MELICHOVI 1947 – 2018 z Báčskeho Petrovca

Brat Ján s manželkou a synmi Ivankom a Mirkom s rodinami

Navždy zarmútená manželka Anka

POSLEDNÝ POZDRAV prvému tajomníkovi

VLADIMÍROVI SUROVÉMU 1959 – 2018 z Kysáča

S úctou si na Teba budú spomínať členovia KUS Vladimíra Mičátka

POSLEDNÝ POZDRAV

PAVLOM MELICHOM

VLADIMÍROVI SUROVÉMU

1947 – 2018 z Báčskeho Petrovca

Navždy zostaneš v našich spomienkach. Kmotrovci Andrášikovci a krstné deti Mirko a Vladko s rodinami www.hl.rs

Zamĺkol Tvoj hlas, srdce prestalo biť, nebolo lieku, aby si mohol ešte žiť. Život zhasol bez posledného slova rozlúčky.

SMUTNÁ ROZLÚČKA

s naším kmotrom a krstným otcom

6. 11. 1953 – 22. 6. 2018 z Petrovca

Informačno-politický týždenník

1959 – 2018 z Kysáča

Odpočívaj v pokoji. MOMS Kysáč

• OZNAMY •

SMUTNÁ ROZLÚČKA s manželom a otcom

POSLEDNÝ POZDRAV synovi

SAMUELOM ČÁNIM 6. 11. 1953 – 22. 6. 2018 z Báčskeho Petrovca

Silnejšia od lásky a vôle do života bola smrť, ktorá Ťa od nás navždy odtrhla. V srdciach Ťa nosíme a nikdy na Teba nezabudneme.

SAMUELOVI ČÁNIMU 6. 11. 1953 – 22. 6. 2018 z Petrovca

S veľkým žiaľom sa s Tebou lúči

Manželka Anka a synovia Saša a Miroslav

POSLEDNÁ ROZLÚČKA s otcom

SAMUELOM ČÁNIM 6. 11. 1953 – 22. 6. 2018 z Petrovca

Za všetko dobré, čo si urobil pre nás, ďakujeme. Na Tvoju lásku a starostlivosť nikdy nezabudneme. Synovia Saša a Miroslav

BOĽAVÁ ROZLÚČKA so synom a bratom

VLADIMÍROM SUROVÝM

3. 5. 1959 – 28. 6. 2018 zomrel v Bratislave pochovaný je v Kysáči

Dostal som povolenie na odchod. Dajte mi zbohom, priatelia moji. Idem tam, kam odišli naši predkovia. Odchádzam za svetlom, kdesi v diaľke splyniem s ním. Tým, ktorých milujem, na cestu posvietim. Zarmútení rodičia Rastislav a Elena Surovci a brat Miroslav s jeho rodinou

• OZNAMY •

matka Anna

DROBNÉ OZNAMY

SMUTNÁ ROZLÚČKA so švagrom

JOZEFOM BENKOM 17. 2. 1945 – 20. 6. 2018 z Kovačice

Čas plynie – spomienky zostávajú. Rodina Cicková

KUPUJEM staré a nové perie alebo mením za paplóny, vankúše a deky. Prichádzam na pozvanie; Martin Nosál, B. Petrovec, tel.: 063/82692-05 a 021/782278. NA PREDAJ poschodový dom v centre Kulpína; tel.: 062/194-48-50.

SMUTNÁ ROZLÚČKA s naším priateľom

JANKOM JANÁŤOM 24. 3. 1945 – 24. 6. 2018 z Báčskej Palanky žijúcim v Hložanoch

Osud nám doprial poznať Ťa, ale zároveň Ťa aj nečakane vzal. Ďakujeme Ti za príjemné spoločne strávené chvíle a optimizmus, ktorý si nám štedro rozdával. Spomienky na Teba navždy zostanú uschované v našich srdciach. Tvoji priatelia: Ďugovci, Miškovicovci, Čérnovci, Štajferovci, Turčanovci, Marienka Trpková a Zverkovci zo Slovenska

27 /4810/ 7. 7. 2018

RTV Panoráma TELEVÍZIA VOJVODINA 2 Piatok 6. júla 19.30 DFF Zlatá brána v Kysáči, 25. ročník, 1. časť 20.00 Dobrý večer, Vojvodina Nedeľa 8. júla 11.00 Dúhovka 11.30 Vysielanie pre penzistov Utorok 10. júla 12.10 Paleta – výber najlepších vysielaní z produkcie Slovenskej redakcie RTV Vojvodina titulkovaných po srbsky na 1. programe TVV

18.25 18.30 18.50 19.00 19.15 19.50 20.00

17.30 Perličky – desaťminútový blok venovaný najmladším divákom Pondelok – sobota 18.00 Denník

Pondelok – sobota Začiatok vysielania Zahraničný denník Hit dňa, Moľa / Klenoty, Citáty Zvon, spravodajská relácia Kreslený film Hit dňa, Reklamy Filmy: Piatok 6. júla – Hry o život – Drozdajka 1 Sobota 7. júla – Cesta do krajiny Oz Pondelok 9. júla – Úžasný hotel Marigold Utorok 10. júla – X Men – Prvá trieda Streda 11. júla – S láskou, Rosie Štvrtok 12. júla – Alvin a Chipmunkovia

Hore-dolu. Druhá časť vysielania bude venovaná záznamom zo 47. Stretnutia pod lipami, ktoré tohto roku prebiehalo v Erdevíku. 21.45 Hit dňa, Moľa / Klenoty, Citáty, Predstavená bude tvorba mladej fotografky a sprítomnená atmosféra z hudobných Reklamy, Zvon festivalov. 23.00 Záver vysielania Vysielanie pre penzistov. Druhá polhodinka nedeľného vysielania bude patriť penzistom, a to jednej z prvých generácií učiteľskej školy v Petrovci, ktorí si zorganizovali stretnutie maturantov. Odznie aj záber zo Stretnutia pod lipami hložianskych penzistov, ako i rozhovor s hudobníkom Jánom Machom zo Slankamenských Vinohradov. Na záver návod, ako si pripraviť prípravky z liečivých rastlín.

RÁDIO NOVÝ SAD 3 Predpoludňajší program Každý pracovný deň 8.00 – 10.00 Sobota 8.00 Správy 8.30 Aspekty 9.00 Správy Týždeň

15.30 16.00 17.00 17.15

RÁDIO PETROVEC

Popoludňajší program Slovenská ľudová hudba (sobota) Správy Rádiošport (pondelok) Kronika našich osád (utorok) Hudobné vysielanie (streda) Inteen (streda o 16.00) Súzvuky (štvrtok) Z každého rožka troška (piatok) Kaleidoskop (sobota) Zo sveta hudby – zábavná hudba (nedeľa) Motívy (nedeľa) Rozhlasové noviny Vejár hudobných vysielaní Slovenská ľudová hudba (sobota)

www.hl.rs

Každý piatok 18.15 Výber z programu TV Kovačica

Utorok – sobota 17.00 Správy 22.00 Správy Nedeľa 13.00 S vami a pre vás S vami a pre vás je kolážové vysielanie, ktoré obsahuje aktuality zo staropazovského prostredia, ako i z iných slovenských prostredí. V rámci hodinového vysielania je aj náboženská časť pod názvom Hrad prepevný. Repríza v pondelok a stredu o 14.00, resp. o 22.05.

RÁDIO STARÁ PAZOVA Utorok – piatok 18.00 Servis Na dnešný deň Meniny 18.15 Volíme melódiu dňa 18.30 Aktuality z obce a iných osád Poučky zo slovenčiny (streda) 19.00 Denník, informatívne vysielanie 19.15 Hudba 19.30 Oznamy, hudba a reklamy 20.00 Z nášho uhla, udalosti a ľudia Náboženské vysielanie Živé vody (streda) Tematické vysielanie Z minulosti (štvrtok)

15.00

16.00 16.05 16.30 17.00 18.05

Nočný program 23.00 Rozhlasová hra pre dospelých (utorok) 24.00 Slovenská tanečná, ľudová a umelecká hudba (nedeľa)

Každý pondelok 20.00 Hudobný mix

Každú sobotu 18.15 Výber z programu TV Pančevo

Nedeľa 8.00 Správy 8.05 Vysielanie pre dedinu 9.05 Pohľady k výšinám 9.30 Vysielanie pre deti 14.45 15.00 15.05

17.00 18.30 19.00 20.00 22.00 24.00

Nedeľa 8. júla Film: Scooby-Doo a Kyberpríšera Hit dňa, Reklamy, zostrih Molí Zvon, prehľad udalostí týždňa Kolážová relácia Nedeľa s vami Film: Osudové leto Záver vysielania

19.00

Sobota Servis Na dnešný deň Meniny, Reklamy Správy Zvončeky, detské vysielanie Oznamy a drobné oznamy Volíme melódiu týždňa, resp. mesiaca, hudba a reklamy Repríza štvrtkovej relácie Z nášho uhla Aktuality z Vojvodiny, na spoločnej vlne rozhlasové stanice Báč, Báčsky Petrovec, Kovačica a Stará Pazova Oznamy, drobné oznamy a z našich osád Aktuality z mesta, repríza utorkovej relácie Z nášho uhla

Utorok – piatok 19.30 9.00 – 13.00 Správy na každú hodinu 10.00 – 11.00 Hit dňa, kontakt relácia 20.00 14.00 Dozvuky, denná informatívna relácia Sobota Nedeľa 10.00 – 11.00 Rádiodišputy, týždenná 7.00 Servis relácia na aktuálnu tému Na dnešný deň Nedeľa Meniny 10.00 – 12.00 Retrospektíva udalostí 7.30 Oznamy, hudba a reklamy týždňa 8.00 Správy 12.00 Hudobné pozdravy a blahoželania 8.05 Hudba, servis 8.30 Slovo nášho Boha, náboženské Slovenská hudba každý vysielanie 9.00 Správy deň od 5.00 – 20.00. 9.05 Hudba a aktuality Svetová hudba každý 9.30 Oznamy, hudba a reklamy deň od 20.00 – 5.00.

Informačno-politický týždenník

TV OBCE KOVAČICA

TV STARÁ PAZOVA

TV PETROVEC

Klenotnica (nedeľa, utorok, piatok) 16.00 – 18.00 Nedeľa 8. júla 16.00 Kronika týždňa Slovo na týždeň Kovačičania – víťazi haluškových majstrovstiev na Slovensku Utorok 10. júla 16.00 Súťaž v chytaní rýb udicou na plavák Letné prázdninové dielne v Kovačici zaujali najmladších O planétach slnečnej sústavy v Padine Piatok 13. júla 16.00 Z archívu: RTVOK Film: Majster kat

RÁDIO KOVAČICA Na modrej vlne – každý pracovný deň 15.05 Správy z regiónu 15.30 Stalo sa na dnešný deň 16.00 Správy z Kovačickej obce 16.10 Hlas ľudu ponúka (každý piatok) 16.20 Kalendárium 16.25 Udalosti dňa 16.55 Citáty do vrecka 17.00 Šport, Medicína, Školstvo, Poľnohospodárstvo, Kultúra 17.15 Zaujímavosti zo sveta 17.30 Humor 18.00 Správy z Kovačickej obce 18.10 Zaujímavosti zo sveta 18.15 Šport, Medicína, Školstvo, Poľnohospodárstvo, Kultúra 18.20 Citáty do vrecka 18.40 Poézia

TELEVÍZIA PANČEVO Nedeľa 8. júla 19.30 Repríza relácie Dobrý deň Streda 11. júla 12.30 Dobrý deň, kolážová relácia

NOVOSADSKÁ TELEVÍZIA Každý pracovný deň 15.15 Objektív v slovenskej reči

• RTV PANORÁMA •

Šport POHĽAD Z FOTELA NA 21. MUNDIAL 2018 V RUSKU

Neuer, Messi, Ronaldo a Iniesta už doma! Juraj Pucovský

ohol niekto očakávať, že na 21. Mundiali v Rusku už v tejto časti súťaže nebudú na trávnikoch behať Manuel Neuer, Lionel Messi, Cristiano Ronaldo a Andrés Iniesta? Pravdaže, málo bolo takých milovníkov futbalu, a táto skutočnosť iste najviac zarmútila fanúšikov ich národných tímov. Najnepríjemnejšie chvíle, mohlo by sa povedať najväčšie fiasko, zažili Nemci, majstri sveta z Brazílie 2014, ktorým sa nepodarilo postúpiť ani zo základnej skupiny, kde dokonca skončili na poslednom, štvrtom mieste! Prehrali s Mexikom 0 : 1 a Južnou Kóreou 0 : 2, takže im šťastné víťazstvo nad Švédskom 2 : 1 už nič neznamenalo. Toto je ináč najväčší neúspech mužstva, ktoré má najviac medailí zo šampionátov sveta: štyri zlaté, štyri strieborné a tri bronzové. Dvadsiate druhé

miesto Nemcov v Rusku je ich najslabšie umiestnenie v dejinách MS presne po ôsmich desaťročiach, keďže v roku 1938 vo Francúzsku skončili na desiatej priečke. Dejiny sa predsa opakujú aj vo futbale. Rovnaký osud už zažili Francúzi po triumfe v roku 1998, Taliani po titule v roku 2006 a pred zverencami Joachima Löwa aj Španieli, ktorí boli víťazmi Mundialu v roku 2010. Nuž hádam i preto futbal láka milióny ľudí v celom svete, lebo aj slabšie tímy vedia strpčiť život tým najlepším. Po prvom osemfinálovom zápase, najkvalitnejšom a s najväčším počtom gólov Francúzsko – Argentína 4 : 3 (1 : 1), domov odišiel aj L. Messi, a tak štvrtýkrát nezískal vytúženú trofej! Ktovie, či sa mu na to ešte naskytne nová príležitosť? Podľa mnohých najlepší futbalista dneška zostal v tieni francúzskeho tínedžera Kyliana Mbappého, ktorý strelil dva góly, nad ním Argentín-

čania zavinili penaltu a Antoinovi Griezmannovi umožnili presný zásah. V ten istý deň na zápase Uruguaj – Portugalsko 2 : 1 (1 : 0) dvojnásobný strelec Edinson Cavani prispel k tomu, aby si aj hráči majstra Európy v čele s C. Ronaldom zbalili kufre pre návrat domov. Brazília si ako i dosiaľ príliš ľahko poradila proti Mexiku 2 : 0 (0 : 0), najviac vďaka strelcovi prvého gólu Neymarovi, ktorého zásluhou Roberto Firmino stanovil výsledok zápasu. Najdramatickejší zápas zohrali Japonsko a Belgicko 2 : 3 (0 : 0). Japonci v 51. min. viedli 2 : 0, ale Belgičania, s prímenom „červení diabli“, a to vieme, že čerti nikdy nespia, do konca, presnejšie rozhodujúcim gólom Nacera Chadliho v nadstavenom čase, vybojovali si postup do štvrťfinále. Nešťastným Japoncom zostali len horké slzy, ako malým deťom, ktorým rodičia nesplnia vysnívané

túžby. V štvrťfinále je aj Švédsko po zaslúženom triumfe nad Švajčiarskom 1 : 0 (0 : 0), ktoré nehralo ani približne tak dobre ako s Brazíliou a Srbskom v skupine. Tri osemfinálové zápasy rozhodli penalty, lebo sa v regulárnom čase a po predĺženiach skončili remízami, a to ešte identickými výsledkami – 1 : 1. Rusi vyradili favorizovaných Španielov 4 : 3, najviac vďaka tomu, že brankár Igor Akinfeev zneškodnil dve strely z bieleho bodu. Oba góly na zápase Chorvátsko – Dánsko 1 : 1 (1 : 1) diváci videli už v prvých štyroch minútach, Modrićovi pri konci druhého predĺženia Kasper Schmeichel zlikvidoval jedenástku. V penaltovej rulete, 3 : 2 pre Chorvátov, súťažili dvaja brankári. Chorvát Danijel Subašić bol až trikrát úspešný, K. Schmeichelovi sa podarilo zastaviť len dve strely, a preto naši susedovci pokračujú v súťaži. Napokon Angličania do 93. min. mali náskok 1 : 0, ale Kolumbijčan Yerry Mina vtedy vyrovnal a v predĺžení viac nebolo gólov. Pri kopaní z bieleho bodu lepšie nervy mali, presnejšie i triafali hráči Anglicka (4 : 3), a po roku 2006 sa konečne prebojovali do štvrťfinále na Mundiali.

TURNAJ PIONIEROV V PIVNICI

Olimpik je najlepší Ján Šuster

j tohto leta vedenie pivnického FK Slávia zorganizoval turnaj pionierov – generácia mladých futbalistov narodených v roku 2007. Na pivnickom ihrisku hrali mužstvá: Rusín z Ruského Kerestúra, kysáčska Tatra, Hercegovac z Gajdobry, hložianska Budúcnosť, Iskra z Kucury, Budućnost Savino Selo, Dunav Dalj (Chorvátsko), Olimpik Apatín, Lider I. a Lider II. z Odžakov a domáca Slávia. Z neznámych príčin do Pivnice nepricestoval tím Obilić zo Zmajeva, aj keď bol prihlásený. Zo štyroch základných skupín sa do semifinále prebojovali Olimpik, Iskra a obe odžacké mužstvá. • ŠPORT •

Tri najlepšie mužstvá na turnaji v Pivnici Vladimir Zanse a Obeng Regan (zľava) V prvom semifinálovom zápase Olimpik prekonal Lídra II. výsledkom 2 : 0, kým v druhom Lider I. bol lepší od Iskry 3 : 2. V boji o tretie miesto Lider II. premohol Iskru 2 : 0. Finále prinieslo triumf Olimpika nad Lidrom II., tiež výsledkom 2 : 0.

Dušan Cvetković a Obeng Regan

Najlepším strelcom turnaja je Vladimir Zanse (Olimpik), najlepším hráčom je Dušan Cvetković (Lider I.) a najlepším brankárom Miloš Stupar (Olimpik). Najlepším mužstvám a jednotlivcom poháre a diplomy odovzdal Obeng Regan, hráč španielskeho Deportivo Alavésa, rodom z Ghany, ktorý je pivnickým zaťom.

27 /4810/ 7. 7. 2018

Šport VO FK JEDNOTA ZVOLILI NOVÚ SPRÁVU

Mnohí odišli v čele s predsedom Matej Bzovský

Na mimoriadnom zasadnutí zhromaždenia FK Jednota taropazovská Jednota, len horko-ťažko zvolili novédlhoročný člen Vojvodin- ho predsedu. Horúcu stoličku skej ligy – južnej skupiny obsadil Dragan Đurić, známy sa len horko-ťažko uspokojila pazovský súkromník, majiteľ so štvrtým miestom v minulej firmy Trio. sezóne, ktorá bude vari rých„Dlho ma presviedčali, aby lo zabudnutá pre som sa v ťažkej početné neprísituácii chopil najjemností. Bola to zodpovednejšej jedna z najslabších funkcie v klube,“ sezón pazovského prezradil nám futbalu. nový predseda. Jednota bola „Zvolili ma bez bližšie k postupu konkurencie, lebo od iných konkunikto nechcel zorentov už i preto, brať horúci zemiak že získala jesenný do svojich rúk. Po titul. Bývalý a príliš konzultácii s ľuďosamelý predsemi z lokálnej sada Milić Stojaković mosprávy poctivo počas svojho troja zodpovedne som ročného mandátu sa prijal vykonávať pre každým štarťažkú úlohu. Sľúbili tom majstrovstiev mi podporu, avšak sľuboval hory-do- Dragan Đurić, nový zistím, či to potrvá ly. Angažoval po- predseda FK Jednota dlhšie. V novom četné posily, ktoré vedení sú známi mu odporúčali spolupracovníci, futbaloví pracovníci, to vlieva medzi nimi najviac Milan Latas. nádej, že budeme dobre praTakmer v každom prestupovom covať a možno pred oslavami termíne, letnom či zimnom, veľkého jubilea spoločným úsimužstvo sa od základu menilo, lím prinavrátime našu Jednotu cez brány štadióna sa premle- do starých koľají. Teší ma podlo viac ako sto futbalistov, čo pora predsedu Zhromaždenia v bohatých dejinách klubu ešte obce Stará Pazova Gorana Jonezaznamenali. Prichádzali aj vića, osvedčeného športového hráči podozrivých kvalít, niektorí si rýchlo zbalili kufre a odišli, kým jednotlivci vôbec nehrali. Všetci však dostávali väčšiu či menšiu peňažnú úhradu, hlavne z vrecka sebavedomého, ale aj svojvoľného predsedu Stojakovića. Nikomu vraj nezostal dlžný, ak nepočítame veľký dlh sľubovaného úspechu fanúšikom, s ktorými nemal dobrý vzťah. To, čo sľuboval, nesplnil, neprekvapil jeho odchod údajne do radov susedného FK Radnički Nová Pazova, ako ani odchod niektorých hráčov z minuloročnej sezóny. Zostal len údajne dlh pre elektrický prúd v sume 200 000 dinárov, ktorý sa musí zaplatiť do začiatku príprav.

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

Zo zápasu Pazovčanov a Erdevíčanov, ktorých (ne)čakane predbehlo mužstvo novosadského Kabelu (Foto: O. F.)

priaznivca, ktorý nám koncom tohto mesiaca zorganizuje aj hosťovanie na turnaji v Slovenskej republike. V šatniach zostalo len málo športového úboru a lôpt, nuž nám to už na začiatku činnosti vytvára veľké problémy, práve ako aj skutočnosť, že je v klubových miestnostiach vypojený prúd. Musíme aspoň trochu renovovať ihrisko, prinavrátiť dôveru fanúšikov a postarať sa, aby oveľa lepšie zaplnili tribúnu na štadióne. Práce je veľa aj na

formovaní nového mužstva, nuž zbadáme, ako to v krátkom čase zdoláme.“ V novej Správnej rade FK Jednota sú aj podpredseda Dragoslav Bonđi, Jan Kiš, Svetomir Simić, Živan Smuđa, Boris Mutić, Michal Baláž, Dragan Lazić a Jovan Margetić. Novým šéftrénerom je Mihajlo Bošnjak, ktorému budú pomáhať Predrag Predojević a Dragan Ogrizović. Prípravy staropazovského mužstva odštartujú 7. júla 2018. VOLEJBALISTI EKONOMICKO-TECHNICKEJ ŠKOLY VUKA KARADŽIĆA ZO STAREJ PAZOVY na 8. Športovej olympiáde školskej mládeže Vojvodiny v Novom Sade (17. – 20. mája 2018) získali zlatú medailu. Vedení profesorom telesnej výchovy Zoranom Kovačevićom prispeli k celkovým športovým úspechom pazovských žiakov v tomto roku. Bz-ý • ŠPORT •

ROZLÚČKA DVOCH FUTBALISTOV PANÓNIE

Naďalej bez Ivana a Sašu Rozlúčka: Aleksandar Popović, Marko Obradov a Ivan Moguš (zľava)

Dva tímy Panónie pred zápasom

Juraj Pucovský

po poldruharočnej prestávke vo futbalovej činnosti v Laliti znova zapojilo do súťaže. Saša si za 22 rokov dres Panónie obliekal na viac ako 500 majstrovských, pohárových a priateľských zápasoch. Ivan Moguš do radov Laliťanov

utbalový klub lalitskej Panónie už druhú sezónu v Medziobecnej lige Sombor – druhej triedy má najmladšie mužstvo. V tíme trénera Milana Marjanovića dosiaľ najstarší boli domáci hráč Aleksandar Popović a Odžačan Ivan Moguš, ktorí sa rozhodli skončiť futbalovú kariéru. Aleksandar-Saša Popović debutoval v drese Laliťanov v roku 1992 a zohral dvadsať majstrovských sezón. Po štvorročnej prestávke znova sa reaktivoval v roku 2016, Dobrá partia: Miroslav Farkaš, Vladimir aby tak pomohol Ostojić, Milan Marjanović, Aleksandar mladému mužstvu Popović, Ivan Moguš, Jovan Mrdalj (zľava) Panónie, ktoré sa

prvýkrát prišiel v roku 2004, medzičasom hral aj v tímoch OFK Odžaci a Tekstilac zo sídelného mesta obce, medzi priateľov a spoluhráčov FK

Kapitáni s rozhodcom: Aleksandar Popović, Milivoj Jovkić, Ján Turčan (zľava) Panónia sa rád vracal trikrát. Ivan je vynikajúcim strelcom, ale úspešne sa vynachádzal aj v strede poľa, keď bolo treba nezahanbil sa ani

v role stopéra. Pri príležitosti odchodu Ivana a Sašu zo seniorského mužstva FK Panónia po skončení sezóny usporiadal priateľský zápas dvoch mužstiev, v ktorých hrali nielen terajší, ale i niekoľkí niekdajší spoluhráči spomenutej dvojice. Zápas, pred ktorým predseda Panónie Marko Obradov odovzdal Mogušovi a Popovićovi diplomy a príležitostné darčeky, sa skončil víťazstvom mužstva v modro-bielych dresoch nad tímom v červenom úbore 5 : 2 (0 : 1). Strelci pre víťazov boli: Moguš 2 góly, Mrdalj, Lazić a Šinkarčuk, kým pre porazených trafili Šipka a Z. Dobrić. Rozhodca Milivoj Jovkić dobre viedol tento zápas. MODRO-BIELI: Valent, Lj. Dobrić, Jovanović, Marjanović, Lazić, Popović, Krivokuća, Lamoš, Šinkarčuk, Mrdalj, Moguš, Malivuk, Ostojić, Farkaš, Cerović ČERVENÍ: Babić, S. Dobrić, Stolić, Terek, Ďurčiansky, Stojanović, Turčan, Z. Dobrić, Majera, Šipka, Brkin

ŠPORTOVÍ NADŠENCI KUMOVI ZORGANIZOVALI

Turnaj v Kulpíne Katarína Gažová

radične počas júla v Kulpíne prebiehajú turnaje v malom futbale. Tohto roku turnaj usporadúva skupina futbalových nadšencov Kumovi pod vedením kulpínskeho futbalistu Andreja Ďugu. Turnaj bude prebiehať od štvrtka 5. júla do nedele 8. júla na ihrisku Futbalového klubu Kulpín. Zúčastňuje sa 14 seniorských mužstiev:

• ŠPORT •

šesť z Kulpína, šesť z Báčskeho Petrovca, po jedno z Kysáča a Nového Sadu. Mužstvo má v zložení piatich hráčov a brankára. Rozhodcovia sú zo Savinho Sela. Záverečná časť bude v nedeľu 8. júla, keď po finálovom zápase odovzdajú odmeny trom prvým mužstvám, najlepšiemu brankárovi, strelcovi a hráčovi turnaja. Toto tradičné športové podujatie podporujú súkromní dobrodinci, tiež aj Obec Báčsky Petrovec.

Momentka z predvlaňajšieho turnaja v Kulpíne Organizátori pozývajú futbalových fanúšikov, aby si nenechali ujsť za-

ujímavé futbalové diania počas víkendu v Kulpíne.

27 /4810/ 7. 7. 2018

Šport FUTBALOVÝ KLUB HAJDUŠICA V JARNEJ ČASTI MAJSTROVSTIEV

muselo odzrkadliť aj na výsledkoch. Ďalším problémom v jarnej časti majstrovstiev akiste boli financie. Podobne ako aj iné športové kolektívy v obci, aj Hajdušica sa opiera výlučne o dotácie z obecného rozpočtu. Tie však boli príliš nepravidelné a iba vďaka vynaliezavosti a obetavosti predsedu klubu Vladimíra Maliara sa to nepocítilo na celkovom fungovaní klubu. Predsa aj trpezlivosť a obetavosť má svoje hranice, a tak sa aj predseda klubu na konci majstrovstiev po trinástich rokoch vzdal tohto postu, ale prisľúbil, že v klube zostane a pomôže v jeho práci. Na tento krok ho okrem finančnej situácie a ignorovania klubu zo strany obce podnietil aj nespravodlivý trest – jeho šesťmesačná suspenzia ako Na rozlúčku zápas prvého mužstva s bývalými futbalistami a priateľmi FK Hajdušica úradného predstaviteľa klubu na zápase v Kajtasove. Nemôže súhlasiť ťovaní ani raz nevyhrali a s jedným dali 4 góly a ostatných 19 videli ani s odňatím troch bodov FK HajduVladimír Hudec bodom sa domov vrátili z Izbišta (1 fanúšikovia doma. Z toho na troch šica iba preto, že po zrážke hráčov ajdušičania jesennú časť : 1), ako i v poslednom kole z Gudu- zápasoch, s Dobricou, Borcom z Vra- niekoľko minút pred koncom zápasu majstrovstiev v Druhej juho- rice (2 : 2). Na domácom trávniku čevho Gaja a Jánošíkom nastrieľali až vyviedol svojich zverencov z ihriska, banátskej lige – východnej utratili body na troch zápasoch. 17 gólov. Obrana Hajdušice v jarnej len aby sa vyhlo väčším následskupiny skončili na piatom mieste S Ratarom z Kruščice prehrali (1 : 2) kom bitky, ktorá s dvadsiatimi bodmi a s reálnymi a so Ševcom a alibunárskym tímom sa strhla. Pritom šancami zapojiť sa do boja o titul Budućnost hrali nerozhodne (1 : 1). disciplinárne orgány FZ Pančevo vonkoncom nebrali do úvahy správanie sa hostiteľov a rozhodcu, ako i celkove zlú organizáciu zápasu. Najlepší strelec spolu s bratom: Aleksandar Ružić Pred klubom (v bielom úbore) je teda horúce leto, času na mrčasti majstrovstiev prijala sedemnásť hanie nieto mnoho. Potrebné je gólov – o dva menej ako v jeseni. najprv zmobilizovať všetky sily, zvoliť Svojráznou kuriozitou je, že v jarnej nového predsedu, a potom sa čím časti majstrovstiev rozhodcovia v lepšie pripraviť na nové majstrovZ tejto šance Hajdušičania strelili Dobrici piaty gól prospech Hajdušice nepískali ani stvá v lige, ktorú Hajdušičania za jednu jedenástku a proti dopískali posledných 23 rokov opúšťali iba Útok bol predsa účinnejšou čas- iba jednu vo V. Središti, z ktorej je dvakrát, v rokoch 1997 a 2015, keď majstra. To tým skôr, že druhý tím aj rozhodnutý zápas postupovali do Prvej juhobanátskej v tabuľke mal iba o štyri body viac. ťou mužstva. Strelv prospech domácich ligy. Rozvoj udalostí v jarnej časti maj- ci svojim súperom (1 : 0). strovstiev sa však úplne obrátil proti nastrieľali 23 gólov, Hajdušičania iba na nim, takže majstrovstvá skončili na o osem menej ako v 1. Potporanj 24 17 3 4 59 : 22 54 začiatku jarnej časti ôsmom mieste s tridsiatimi bodmi, jeseni. Do listiny strel2. Polet 24 16 5 3 52 : 27 53 majstrovstiev hrali s gólovým pomerom 54 : 36. Celko- cov sa zapísali ôsmi 3. Budućnost 24 13 6 5 68 : 38 45 v kompletnej, ale nie ve však získali 36 bodov, ibaže ich hráči. Najviac gólov aj najsilnejšej zostadisciplinárne orgány pre opúšťanie – štrnásť, teda viac od 4. Ševac 24 14 3 7 53 : 35 45 ve, lebo pre zranenie ihriska v Kajtasove trestali odňatím polovice dali bratia 5. Ratar 24 11 3 10 46 : 37 36 a operáciu kolena troch bodov a tri ďalšie body získané Nikola a Aleksandar 6. Dobrica 24 11 3 10 48 : 63 36 mimo trávnika dlhšie v stretnutí s Vladimirovcom stratili, Ružićovci, každý trafil 7. Borac (VS) 24 11 1 12 54 : 59 34 sedemkrát. Radović, bol mladý stredopolebo tento tím opustil súťaž. liar Atila Lipták. Ako 8. Hajdušica (- 3) 24 9 6 9 54 : 36 30 Už aj tieto štatistické údaje hovo- Maliar a Stojkovski však čas plynul, začali ria o tom, že jarná časť majstrovstiev dali po dva góly a po Odchod predsedu – 9. Borac (VG) 24 9 3 12 37 : 52 30 sa zjavovať problémy bola pre hajdušický klub neúspeš- jednom strelili Guran, Vladimír Maliar 10. Partizan 24 8 2 14 40 : 47 26 nejšia časť sezóny. Na jar vcelku Pavlov a Milan Mršić. Na štyroch s kartami a zraneniami. Niektorí 11. Karaš 24 8 2 14 39 : 50 26 zápasoch – v Kuštilji, Kajtasove, hráči občas neprišli na zápas aj pre získali 13 bodov – tri zápasy vyhrali, štyri hrali nerozhodne a päť prehrali, Potpornji a v dedine Veliko Središte, pracovné povinnosti. Tréner Milorad 12.Vinogradar (- 1)24 4 4 16 21 : 66 15 avšak po odňatí troch trestných bo- Hajdušičania nedali ani jeden gól. Mršić teda nikdy v dispozícii nemal 13. Jánošík (- 1) 24 4 1 19 30 : 69 12 dov im zostalo okrúhlych 30. Na hos- Na druhej strane na hosťovaniach všetkých hráčov, čo sa, pravdaže,

Jar slabšia od jesene

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

• ŠPORT •

ÚSPECHY STAROPAZOVSKÝCH VOLEJBALISTIEK A BASKETBALISTIEK

Spolužiaci srdečne privítali šampiónky z Brna

Po zlate aj striebro Matej Bzovský

portové aktivity sa už dávno usídlili v staropazovskom Gymnáziu Branka Radičevića. V skromných podmienkach, ale s veľkou záľubou a entuziazmom sa v tejto škole zameriavajú na šport, ktorý žiakom prináša nie iba zábavu a veľký pôžitok, ale

listiek pazovského gymnázia v súboji s Nemkami pod vedením profesora telesnej výchovy Miroslava Markovića-Mareho v českom Brne začiatkom minulého mesiaca v konkurencii 120 družstiev prišiel ďalší úspech. Novú medailu, tentoraz striebornú, ale so zlatým leskom, z Majstrovstiev sveta z nášho Be-

Družstvo volejbalistiek GBR získalo zlatú medailu

prospieva aj k ich zdraviu a správnemu rozvoju. O úspechy mimo žiackych lavíc sa najviac pričiňujú usilovní profesori telesnej výchovy. Veď športovým aktivitám venujú aj hodný kus svojho voľného času s cieľom, aby dievčatá a chlapci aj na tomto poli dosahovali čím lepšie výsledky, hlavne vo volejbale a basketbale, v spolupráci s domácimi superliPazovské basketbalistky govými klubmi. (v tmavom úbore) pred Po získaní zlatej zápasom s Francúzskom medaily volejba-

Torta pre šampiónky lehradu do Starej Pazovy priniesli basketbalistky v hre tri proti trom. Je to atraktívny šport pod jedným košom a zápas trvá zatiaľ, kým niektoré družstvo nezíska 21 bodov. Pazovčanky Sara Opačićová, Danijela Kovačevićová, Marija Ivanićová a Slavica Simeunovićová boli najmladšie účastníčky šampionátu. Napriek tomu ich športové kvality, vytrvalosť a obetavosť priniesli výhry v zápasoch s Francúzskom a Čínskym Tchai-pejom. Vo finále však prehrali od skutočne lepších basketbalistiek Anglicka, a tak sa ovenčili striebrom. „Hoci disciplínu basketbalu tri proti trom zaradili medzi olympijské športy, nerátame s účasťou na letnej Olympiáde v japonskom Tokiu 2020, ale o štyri roky neskoršie v Paríži sa budeme chystať na získanie jednej z medailí,“ prezradil nám tréner a tvorca úspechu basketbalistiek

Spoluhráčky viedla k zlatu – Jovana Mirosavljevićová

Kapitánka basketbalistiek Sara Opačićová (s loptou) Gymnázia Branka Radičevića, profesor telesnej výchovy Mario Anić. Snímky: Z. Milić a z archívu školy

Strieborné medaily okolo krku

POHĽADNICA

Námestie a socha Alexandra Macedónskeho

Bojovník – socha Filipa Macedónskeho

Skopje jedným dychom Juraj Bartoš

kopje je hlavné, univerzitné a zároveň najväčšie mesto štátu, ktorý hľadá vlastné meno, teda Macedónska. Má výhodnú zemepisnú polohu: je umiestnené v srdci Balkánskeho polostrova, na severozápade priestranného Skopského poľa, čiže rozprestiera sa na nábrežiach rieky Vardar. Ako uvádza Wikipédia, názov mesta je odvodený z dardanského osídlenia Skupi, čo je

Kamenný most odvodenina z gréckeho Skupe. Ako ho ktoré národy dobýjali, tak menilo názov; po bulharsky to bolo Skopie, neskoršie po turecky Uskub (Üsküb)... Keď roku 1912 Kráľovstvo Srbov oslobodilo územie Vardarského Macedónska, ujal sa názov Skoplje. Pretrvával aj po druhej svetovej vojne, v rámci Juhoslávie, keď sa používal aj terajší úradný macedónsky názov Skopje. Skopskú kotlinu na severe uzaviera pohorie Skopská čierna hora a na juhu hora Vodno, ktorej dominuje Miléniový kríž postavený roku 2002. Dostať sa k nemu možno buď úzkou asfaltkou alebo lanovkou. Podľa údajov z roku 2010 Skopje má 515 000 obyvateľov, s vidiekom dokonca 680 000 a mnohí jeho občania sa dušujú, že má nad milión. Na jednej strane sem tiahnu

dedinčania, keďže je mesto centrom macedónskeho priemyslu (kovospracovateľského, chemického, drevárskeho, textilného, kožiarskeho, tlačiarenského...), pokým na strane druhej Macedónci húfne odchádzajú za prácou do zahraničia. Údajne za posledné desaťročie krajinu opustilo 600 000 ľudí. Skopská kotlina je známa ako oblasť silných zemetrasení. Prvé zaevidovali 28. apríla roku 518, ďalšie tu bolo roku 1555 a súčasníkom je najznámejšie zatiaľ posledné zhubné zemetrasenie o sile 6,9 stupňa Richterovej stupnice 26. júla 1963. Zahynulo v ňom viac než 1 000 ľudí, trikrát toľko bolo poranených; takmer 200 000 ľudí zostalo bez príbytkov a mesto bolo zničené na 75 – 80 %. Súčasné Skopje sa v mnohom podobá mestám v Srbsku; rastie, furt sa tam dačo stavia, neleskne sa dvakrát čistotou, zato ale jeho obyvatelia sú ľudia srdeční, ústretoví, pohostinní. Je v ňom na desiatky, keď nie už aj stovky sôch a pamätníkov. Domáci bez okolkov poznamenajú, že sú z lacných materiálov, hoci z európskych fondov vraj prišli na ne riadne peniaze. Z prechádzky na jeden dych prikladáme zopár záberov na ilustráciu (ne)povedaného... Macedónske národné divadlo

Most civilizácií (vpravo socha Tošeho Proeského)

Archeologické múzeum Macedónska

Kale: ruiny starého opevnenia

Stará čaršija