Hlas 28 2015

ISSN 0018-2869

ČÍSLO

28

/4655/ Informačno-politický týždenník ROČNÍK 72 | 11. 7. 2015 | CENA 50 DIN

www.hlasludu.info | www.hl.rs

Horúce petrovské leto

Ján Triaška Báčsky Petrovec

POĽNOHOSPODÁRSKE ROZHĽADY

ŠPORT

Čakajú nás opäť blokády ciest?

Spevákov pohár vo vitríne Kriváňa

Z obsahu

11. 7. 2015 | 28 /4655/

Uzávierka čísla: 8. 7. 2015

4 TÝŽDEŇ 5 O dolnozemskej spolupráci 7 Národnostné rady ako podnecovateľky rozvoja súčasnej menšinovej identity

10 SLOVENSKO 10 Láka ma pracovať v Srbsku

11 NAŠA TÉMA 11 Dovolenkovanie alebo dovolenka nie 12 Ísť, či nejsť? Závažná otázka...

14 Oáza ako úspech alebo krach

15 ĽUDIA A DIANIA

Dovolenkujeme a či nie? Kde dovolenkujeme a ako trávime letný čas?

Na tieto otázky sme sa pokúsili zodpovedať v rámci júlovej Našej témy, práve v období, keď je v plnom prúde využívanie pracovného voľna. (s. 11 – 14) J. Čiep

16 Pitná voda pod kľúčom 19 Štyridsaťročné priateľstvo 20 Zasaďme si zelenú budúcnosť

22 DETSKÝ KÚTIK 22 Kamaráti z Rumunska myslia na nás!

23 POĽNOHOSPODÁRSKE ROZHĽADY 24 Peľ nepozná hranice 26 Škodcovia a choroby sóje (5) 30 Do vášho receptára

31 KULTÚRA 31 Stretnutie dvoch kultúr

Tradične k sviatku svojej osady členky etno sekcie v Selenči pripravili i tohto roku príležitostnú výstavu. Tentoraz to bola retrospektíva doterajších expozícií Okamihy selenčskej minulosti. (s. 32) J. Berédi

33 Slovanskí vierozvestovia a súčasnosť 36 Mad Max: Zbesilá cesta

39 OZNAMY 44 RTV PANORÁMA 46 ŠPORT 46 Pláva plnými pľúcami 47 Chce medzi profesionálov MMA 51 Šport a kamarátenie Autor titulnej fotografie: Jaroslav Čiep

Účastníci Tretieho medzinárodného festivalu folklóru Šajkaši hosťovali v sobotu 4. júla v Kysáči. Pred vydareným koncertom bolo defilé, v ktorom pochodovali krojovaní členovia šiestich spolkov zo Slovinska (na snímke), z Maďarska, Poľska a našej krajiny. (s. 35) E. Šranková

Editoriál

Zlovestné stupňovanie partokratizácie v menšinových inštitúciách

ZAKLADATEĽ: NÁRODNOSTNÁ RADA SLOVENSKEJ NÁRODNOSTNEJ MENŠINY VYCHÁDZA TÝŽDENNE, V SOBOTU VYDÁVA NOVINOVO-VYDAVATEĽSKÁ USTANOVIZEŇ HLAS ĽUDU V NOVOM SADE PRVÉ ČÍSLO VYŠLO 19. OKTÓBRA 1944 V BÁČSKOM PETROVCI OD ROKU 1967 VYCHÁDZA V NOVOM SADE

A

ROKU 1967 PREZIDENT REPUBLIKY VYZNAMENAL HLAS ĽUDU RADOM BRATSTVA A JEDNOTY SO STRIEBORNÝM VENCOM Riaditeľ NVU Hlas ľudu: Samuel Žiak

Redakcia: Juraj Bartoš, Jaroslav Čiep, Michal Ďuga, Oto Filip, Katarína Gažová, Vladimír Hudec, Anička Chalupová, Anna Lešťanová, Jasmina Pániková, Juraj Pucovský, Ľubica Sýkorová, Elena Šranková Technický redaktor: Miroslav Dobroňovský Jazyková redaktorka: Anna Horvátová Lektorka: Mária Domoniová Adresa redakcie: Bulvár oslobodenia 81/V, 21 000 Nový Sad, poštový priečinok 234 www.hl.rs E-mail: nvu@hl.rs nvuhlasludu@hl.rs inzercia@hl.rs Telefóny redakcie: 021/47 20 840 063/47 20 84 Telefax: 021/47 20 844 Dopisovateľstvo v Petrovci: 021/22 80 042 Dopisovateľstvo v Kovačici: 013/662 565 Dopisovateľstvo v Starej Pazove: 022/317 505 Tlačí:

ABC SRBIJA D I G I T A L

ABC SRBIJA W E B

TotoTlačiareň vydanie HLOvo Toto vydanie PRINT Ovo izdanje izdanje je oditovano je oditovano je auditované je auditované

Báčsky Petrovec

ABC SRBIJA P R I N T

Ovo vydanie izdanje Toto je auditované oditovano je

Účet NVU Hlas ľudu 160-924115-88 Banca Intesa YU ISSN 0018-2869 COBISS.SR-ID 16185090

• •

•

www.sxc.hu

Zodpovedná redaktorka: Vladimíra Dorčová-Valtnerová Zástupkyňa zodpovednej redaktorky: Anna Francistyová



Úmyselná protirečivosť vo vyhláseniach a činoch je často príznačná pre politikov vôbec.

O to silnejší „dojem“ zanechá na nás správanie sa niektorých členov inštitúcie slovenskej menšinovej kultúrnej samosprávy.

k sa nám doteraz darilo stráviť raz menej, inokedy viac výraznú partokratizáciu v národnostných radách národnostných menšín, to, čoho sme dnes svedkami, ani pes s maslom by nezjedol. A kdežeby to ešte žalúdok mohol stráviť.

Tí, ktorí si neprajú byť opečiatkovaní médiami ako opozičná grupácia v Národnostnej rade slovenskej národnostnej menšiny, čoraz smelšie a ráznejšie vykúkajú zo svojej ulity, z ktorej ukazovákom mieria na tých, ktorí vládnu už viac ako jedno desaťročie a obviňujú ich z politizácie, resp. partizácie NRSNM v prospech demokraticky orientovanej politickej strany a na škodu, vraj, Slovákov.

Práve tí, ktorí v predvolebnej kampani svätosväte tvrdili, že tvoria apolitické zoskupenie občanov, teraz sa už jasne, hlasne a bez obáv pred verejnosťou deklarujú ako členovia, niektorí dokonca aj ako poprední funkcionári vládnucej politickej strany.

To by v podstate nepredstavovalo problém, keďže akákoľvek diskriminácia podľa politickej (a inej, samozrejme) príslušnosti je v našej krajine zakázaná najvyšším štátnym aktom, no keď sa z rozhádzaných kamienkov, vyhlásení a činov poskladá mozaika, tá veru ukáže obraz, ktorý verne odzrkadlí lož, manipuláciu a nekalé úmysly niektorých členov NRSNM. Na dôvažok, či vlastne na začiatok: možno ani v tom neväzí zdroj nášho údivu, z ktorého vyskakuje rétorická otázka: Ako je to možné? – keďže v našej krajine, pre ktorú je charakteristické hlboké politické bahno (takže sme už na všetko pripravení), predsa sme v týchto dňoch zostali – bez komentára. Či skôr bez textu, keď si lokálni banátski politici tzv. pokrokárskej orientácie a ktorí sú aj členmi nášho menšinového parlamentu „dovolili“, ako sa dozvedáme z lokálneho média, zvolať schôdzu v mene dvoch právnických subjektov – politickej strany a – ani viac, ani menej – v mene Národnostnej rady slovenskej národnostnej menšiny, na ktorej za zatvorenými dverami okrem iného analyzovali doterajšiu činnosť NRSNM. Kovali plány ako „zhodiť“ našu menšinovú vládu? Nie je isté, ale akosi to vonia na horúce prípravy na lokálne a pokrajinské voľby, po ktorých sa v prípade víťazstva jednej konkrétnej strany počíta aj so zmenami vo vedení NRSNM?!

Nehrajme sa na politických meteorológov, ale povedzme si na rovinu ešte aj to, že štatút NRSNM je nad slnko jasný: schôdzu NRSNM zvoláva len a len predseda tejto inštitúcie, ktorý ju aj predstavuje na všetkých úrovniach. Žeby manipulácia verejnosťou začínala nadobúdať príliš veľké, nič dobrého neveštiace rozmery…?

Vladimíra Dorčová-Valtnerová

Čítajte nás aj na www.hl.rs.  28 /4655/ 11. 7. 2015

3

Týždeň  Z MÔJHO UHLA

Grécko

Oto Filip

Sladká hra gréckych voličov minulej nedele, keď v referende väčšinou hlasov odmietli požiadavky úsporných opatrení, ktorými medzinárodní veritelia podmieňujú ďalšiu finančnú pomoc krajine, získava v týchto dňoch na dramatickosti. Je pravdou, že v Grécku zvíťazila demokracia, ale ich dlhy aj naďalej zostali dlhmi a radosť z víťazstva tej veľkej väčšiny voličov, ktorá hlasovala proti podmienkam veriteľov, je neustále v tieni požiadaviek o novú finančnú podporu, či odpustenia dlhov ich veriteľov.

Očakávalo sa, že už v utorok (7. júla) v Bruseli na zasadnutí ministrov financií eurozóny nový grécky minister financií Euklid Tsakalotos podá ostatným ministrom eurozóny nové písomné návrhy na uzatvorenie dohody o záchrannom programe. To sa však nestalo. Aj napriek tomu, že štáty eurozóny prejavili politickú vôľu pomôcť Grécku, aby uzavrelo dohodu o záchrannom balíčku pomoci.

O úver musí požiadať už v týchto dňoch, lebo bez toho vykročiť dopredu jednoducho nemožno. No pritom je zrejmé aj to, že to také jednoduché, ako sa na prvý pohľad zdá, nie je. Grécko totiž potrebuje nielen krátkodobé finančné riešenie, ale konečne sa dopracovať k dohovoru o prípadnom novom strednodobom záchrannom programe.

Malé štáty eurozóny, medzi ktoré patrí napríklad aj Slovensko, sú však toho názoru, že Grécke zotrvanie v eurozóne má viac výhod ako nevýhod, ale to neznamená, že sa im odpustia dlh a reformy. Vyhlásil to práve slovenský premiér Robert Fico pred členmi parlamentného výboru pre európske záležitosti pred odletom na mimoriadny summit lídrov eurozóny v Bruseli. Fico je totiž presvedčený, že by bolo vhodné, aby Grécko zostalo v eurozóne, no Slovensko takýto vývoj nebude podporovať, ak nebude z jeho strany vidieť záujem prijať reformy a tvrdé kroky, ale aj napriek tomu považuje napríklad za reálne úpravy splátok alebo časového harmonogramu.

Niektorí členovia eurovýboru však vnímajú súčasnú situáciu ako obojstranne výhodnú. Gréci vraj jasne povedali, že chcú euro, ale nechcú dodržiavať podmienky, za akých sa vytvorila eurozóna.

Treba im preto pomôcť so zavedením vlastnej meny a s riadeným vystúpením.

Bolo by to vraj víťazstvo aj pre nich, aj pre ostatné krajiny eurozóny. www.hl.rs

168 HODÍN

Ťažiť z júla

Michal Ďuga

4



S

novinami je to už raz tak: ich výhodou je napísané čierne na bielom, nevýhodou zase, že je uzávierka takmer spravidla vtedy, keď sa dianie začne rozbiehať na plné obrátky. Ale útechou kronikárovi môže byť to, že ďalšie číslo rýchlo príde.

Na dnešný deň 11. júla si pripomíname dvadsiate výročie otrasných zločinov v Srebrenici, masových vrážd a masakry obyvateľstva, v ktorých – ako sa odhaduje – sa obeťami stalo približne sedemtisíc bosniackych moslimov. Podľa oficiálnej holandskej verzie všetko poukazuje na to, že ústredné rozhodnutie schválil Najvyšší štáb Vojska Republiky Srbskej, no nie sú dôkazy o akejkoľvek politickej alebo vojenskej spätosti s Belehradom. Odsúdeniahodný zločin, škvrna na sklonku dvadsiateho storočia aj dnes, po dvoch desaťročiach neúprosne pripomína dimenzie zla, nezmyselnosť vojny, ale aj následky hier veľkých, na ktoré najčastejšie doplácajú malí. Pripomína taktiež nutnosť zostať aj pri všetkých otrasoch človekom alebo vojakom rešpektujúcim vojnové konvencie a pravidlá správania sa, schopným odpúšťať, no nie aj zabúdať, vedieť poučiť sa z chýb. Za zločiny sú zodpovední jednotlivci, no



nie iba títo. Holandská vláda oznámila začiatkom júla, že Washington, Londýn a Paríž požiada o vysvetlenie v súvislosti s ich tajnou dohodou o zastavení leteckých náletov na pozície bosniackych Srbov pri Srebrenici, podpísanou vyše mesiaca pred pádom tejto enklávy, v ktorej vtedy boli holandské modré prilby. Toľko o záujmoch a zásadách.

Namiesto pomerenia sa Bosna a Hercegovina je aj dnes hlboko rozdelená, plná vyhrotených a ťažkých emócií. V takom ovzduší k súžitiu jej národov a konštitutívnych zložiek málo prispejú nevyrovnané medzinárodné rezolúcie, z ktorých sa o tej najznámejšej, britskej, ktorá zažila až šesť verzií, rokovalo v strede týždňa aj na pôde Spojených národov.

O deň neskoršie, v stredu podvečer, v rámci zájazdu do tejto časti Európy sa v súvislosti s Belehradom najčastejšie skloňoval príchod nemeckej kancelárky Angely Merkelovej. Batoh problémov, o ktorých bolo treba rokovať, bol dosť hlboký: od eurointegrácie po Kosovo.

Bruselský dialóg nie našou vinou stagnuje, čo sa dáva aj do súvislosti s vnútropolitickými pomermi na Kosove, premietajúcimi sa aj do otázky prípadných predčasných volieb a otáľania so založením špeciálneho súdu, ktorý má preskúmať zločiny teroristickej OVK.

Sú názory, že sa Priština prerátala otáľaním rokovaní a neochotou podpísať už dosiahnuté dohody o telekomunikáciách a spoločenstve srbských obcí. Zrejme počítala s tým, že Belehrad tak pre nutnosť začať otváranie kapitol, ako aj pre príchod Merkelovej bude v úzkych a nebude mať kam z konôp. Taktika otáľať, vinu ohľadom nedosiahnutia dohôd deliť alebo zvaliť na Srbsko, nevyšla. Nepriamo sa to dá zbadať aj zo slov vysokej predstaviteľky EÚ pre zahraničnú a bezpečnostnú politiku Federice Mogheriniovej, ktorá po uplynulom kole rokovaní nastolila otázku, akej sme si dávno vedomí aj my: ak si už albánska strana nepraje dohodu, prečo by sa potom otázka eurointegrácie Srbska mala spájať s bruselskými rokovaniami?

Je istá symbolika v tom, že príchod Angely Merkelovej zapadol do najhorúcejšieho dňa tohto roku.

Sužujú nás horúčavy, sužuje nás vlna utečencov, o ktorej sa 1. júla rokovalo na spoločnej schôdzi vlád Srbska a Maďarska, sužujú nás terajšie deľby a budúce ohrady. Náročné rozhovory a stretnutia a ťažké rozhodnutia sa raz podobajú prehre, inokedy víťazstvu. Najpodstatnejšie je však, aby sa zo všetkých vyťažilo všetko, čo môže prispieť k tomu, aby zajtrajšok, tak nás, ako i regiónu, čím menej pripomínal seizmické politické a iné otrasy, ktoré sme zažili v poslednom desaťročí dvadsiateho storočia.

JEDNA OSOBNOSŤ, JEDNA OTÁZKA

SLOBODAN AREŽINA, PROGRAMOVÝ RIADITEĽ RTV

Chystáme tematický seriál Oto Filip – Akým spôsobom plánujete pripomenúť tohtoročné jubileum – štyri desaťročia kontinuálneho pôsobenia vojvodinskej televízie?

– Jubileum Rádio-televízie

Informačno-politický týždenník

Vojvodina spestríme osobitnými jednotlivými programami, ktoré chystáme. V prvom rade by som chcel pripomenúť seriál, ktorý bude pozostávať zo štyridsať dokumentárno-fejtónových vysielaní.

Týmto spôsobom ozrejmíme nielen to najdôležitejšie, čo sa počas každého roka a

tých uplynulých štyroch desaťročí stávalo, ale aj iné: to, čo sa dialo v našej samotnej rádio-televízii, prípadne s ňou. Samozrejme, na sklonku novembra si výročie pripomenieme aj tradičným spôsobom, ako je slávnostná akadémia, udelenie novinárskych a iných cien a odmien, stretnutie zamestnancov niekdajších a terajších...

• TÝŽDEŇ •

ZASADALO POKRAJINSKÉ ZHROMAŽDENIE

Schválili založenie vojvodinskej akadémie Jasmina Pániková

U

torková horúčosť bezpochyby ovplyvnila aj atmosféru v pokrajinskom Zhromaždení. Dvadsaťjedenbodový rokovací program 7. júla skutočne zvýšil teplotu v pokrajinskej sieni, a niektorým skutočne aj tlak, a to najmä keď ide o najzávažnejšie body dňa – záverečného účtu rozpočtu AP Vojvodiny za rok 2014, opravného rozpočtu na tento rok, ako aj založenia Verejnej ustanovizne Vojvodinská akadémia vedy, umenia a kultúry.

Rozsiahlu debatu vyvolal bod týkajúci sa založenia Vojvodinskej akadémie vedy, umenia a kultúry.

Pokrajinský tajomník pre vedu a technologický rozvoj Vladimir Pavlov návrh založenia akadémie ocharakterizoval ako návrh vypracovaný v súlade s rozhodnutiami Ústavy z roku 2012 a jej založenie by malo iba prispieť k zveľadeniu oblasti vedy, kultúry a umenia na území pokrajiny, pokým pre opozíciu jej založenie

Za založenie Vojvodinskej akadémie vedy, umenia a kultúry hlasovalo 58 poslancov predstavuje politický projekt pokrajinskej vlády a je v kolízii s rozhodnutiami Ústavného súdu.

Ako povedali, vláda chce prebrať absolútnu kontrolu nad vedou a kultúrou v pokrajine, a pritom

ohroziť pôsobenie Srbskej akadémie vedy a umenia. Podľa ich slov v prípade schválenia návrhu, ktorý neskoršie väčšinou hlasov aj schválili, istý určite bude predmetom Ústavného súdu.

Nemenej rozruchu vyvolala aj prvá časť zasadnutia, týkajúca sa pokrajinského rozpočtu.

Pred začiatkom zasadnutia pokrajinský tajomník pre financie Zoran Radoman vyhlásil, že sa opravným rozpočtom rozpočet zvýši o viac ako 1,3 miliardy dinárov. Podľa neho je to výsledok inkasovania pohľadávok z Rozvojovej banky Vojvodiny, ako aj zvýšenia pripísaných príjmov. „Takmer 90 % z týchto príjmov bude využitých na kapitálové investície, čiže otvorenie nových prevádzok, v systéme obrany od záplav, na zdravotné ustanovizne a podobne,“ povedal Radoman.

Podpredseda Zhromaždenia Đorđe Milićević v mene poslaneckej skupiny Srbskej pokrokovej strany (SNS) povedal, že záverečnú správu o rozpočte, ktorý podľa neho očividne ukazuje, že ciele pokrajinskej vlády nie sú splnené, tá poslanecká skupina nemôže schváliť. Vytýkal, že keď ide o kapitálové investície, zrealizovaných je iba 34,16 % z plánovaných, nie je zrealizovaný rast hrubého domáceho produktu, nedošlo k zvýšeniu zamestnaných a pod.

Podľa neho ani opravný rozpočet nie je prijateľný, keďže sa vzťahuje na tohtoročný rozpočet, ktorý oni nepodporili.

Opravný rozpočet, rovnako ako aj správu o realizácii minuloročného rozpočtu poslanci schválili väčšinou hlasov.

OPÝTALI SME SA ZA VÁS: ALŽBETA HOLLEROVÁ-RAČKOVÁ, PREDSEDNÍČKA CELOŠTÁTNEJ SLOVENSKEJ SAMOSPRÁVY V MAĎARSKU

O dolnozemskej spolupráci Oto Filip

N

a samom konci prvého polroku, 30. júna tohto roku, v rámci pobytu v Novom Sade, predsedníčka Celoštátnej slovenskej samosprávy v Maďarsku pani Alžbeta Hollerová-Račková navštívila i redakciu Hlasu ľudu. Na záver toho intenzívne pracovne stráveného utorka nedalo sa neopýtať sa ju: – Čo bolo účelom vašej návštevy a bola prvou v tejto funkcii?

– Áno, je to moja prvá návšteva v Srbsku v tejto mojej funkcii.

Hlavným cieľom bolo rokovať s predstaviteľmi NRSNM a Demokratického zväzu Čechov a Slovákov v Rumunsku o dolnozemskej spolupráci. Menovite, hlavne aktuálne o Dolnozemskom Slová• TÝŽDEŇ •

kovi, kde nastali a nastanú aj v budúcnosti určité zmeny v redakčnej rade. Vlastne sme sa začali zapodievať tým, ako prispôsobiť tohtoročný vydavateľský plán finančným prostriedkom, ktoré sa nám podarilo získať na projekty dolnozemskej spolupráce. Treba povedať, že v tomto roku je tých peňazí menej ako býva. Vlastne na nasledujúcom zasadnutí redakčnej rady v novom zložení budeme hovoriť práve o tom, čo

z tých peňazí dokážeme urobiť.

Pravdepodobne budeme musieť urobiť dvojčísla namiesto samostatných čísiel Dolnozemského Slováka a možno budeme musieť zredukovať aj počet kníh, ktoré vyjdú v knižnici Dolnozemského Slováka v priebehu tohto roka. Ale je to ešte predčasne hovoriť, lebo sa o tom budeme rozprávať na nasledujúcom, pravdepodobne už v blízkej budúcnosti usporiadanom zasadnutí

redakčnej rady. Lebo podľa môjho názoru treba začať s prípravou jednak čísel Dolnozemského Slováka a treba sa rozhodnúť aj o tom, čo všetko v tomto roku dokážeme vydať ako prílohu tohto časopisu.

Osobne mi veľmi záleží na tejto spolupráci, lebo aj sama pochádzam z Dolnej zeme. I keď žijem od roku 1986 v Budapešti, no som zo Slovenského Komlóša, takže si plne uvedomujem význam tejto spolupráce a hlavne jej význam pre naše deti a pre našich mladých.

Preto, že u nás v Maďarsku sme na tom podstatne horšie, čo sa týka znalosti slovenského jazyka aj povedomia našich mladých ľudí.

A preto nám veľmi pomáha, že sa môžu stretávať so slovenskými mladými ľuďmi zo Srbska a z Rumunska.

28 /4655/ 11. 7. 2015

5

Týždeň VYSOKÉ UZNANIA HOSPODÁRSKEJ KOMORE SRBSKA (HKS) A JEJ PREDSEDOVI MARKOVI ČADEŽOVI

Modernizácia ako imperatív sú logickým následkom už celé mesiace intenzívne prebiehajúcej reformy a modernizácie komorovej sústavy, zahŕňajúcej tak HKS, ako aj devätnásť regi-

N

a slávnosti, ktorá 3. júla v Sarajeve zoskupila viac ako tristo predstaviteľov podnikateľských spoločenstiev z pätnástich európskych krajín, HKS vyhlásili za najkomoru tohto regiónu a jej predsedu Marka Čadeža za najmanažéra juhovýchodnej a strednej Európy.

Uznania Európskeho združenia manažérov, Riaditeľstva Agentúry pre voľbu najlepšieho manažéra Bosny a Hercegoviny, juhovýchodnej a strednej Európy a časopisu Euromanager získali Predseda HKS Marko Čadež najmä za prínos ku vzniku prajného ovzdušia, prispie- onálnych komôr, ktorá by mala vajúceho k rozvoju tunajšieho hos- byť ukončená do konca roka. podárstva.

Predseda a najzaslúžilejšia osobUvedené vysoké ocenenia nosť pre zveľadenie doterajších

 LETMO

Oto Filip

Príprava

N

ech ide o čokoľvek: prácu, skúšku, zábavu, záväzky… príprava je veľmi dôležitá.

Veď nie nadarmo sa vraví: Kde nieto poriadku, ide všetko do úpadku. Platí to aj o spoločenských kontaktoch a záväzkoch.

Keď sa pred niekoľkými dňami v rámci podujatia usporiadaného k výročiu tunajšej univerzity jeden zo zahraničných hostí prihovoril po anglicky jednému z jej vedúcich činiteľov, ten mu naznačil, že tú reč slabo ovláda.

– To neprekáža, môžeme sa rozprávať aj po francúzsky alebo konverzovať v nemčine či španielčine, – navrhol hosť. Po zápornej odpovedi na pomoc priskočil tlmočník. Našťastie. No nám niekoľkým novinárom a študentom, ktorí sme zažili túto scénku, nebolo práve najpríjemnejšie.

Príklady, týkajúce sa významu prípravy, možno objaviť všade. Na novosadskom železničnom nádraží,

6

www.hl.rs

renomovanom vlani k 50. výročiu otvorenia v roku 1964, celé mesiace tohto roku, až do konca júna, nefungovali dva vodovodné kohútiky na nástupištiach. A pritom im bolo treba len odkrútiť ventily. Pasažierom, ktorých nie je málo, neostávalo iné, než sa aj v horúcich dňoch v prvej časti júna vynachádzať, ako vedia. Alebo odísť na neďalekú autobusovú stanicu, kde boli ohľadom vody k cestujúcim ústretovejší, alebo si kúpiť minerálku v staničných stánkoch. Šťastie, že sú tie na predaj vždy pripravené.

Do tretice – ďalší príklad. Ak v uplynulých rokoch už niekoľko týždňov pred začiatkom Exitu bol pred stanicou parkovaný dobový a atraktívny autobus, v ktorom sa dali zadovážiť lístky, tiež stánok na zorientovanie návštevníkov z cudziny, tento rok, do konca júna na náš najznámejší hudobný festival na stanici upozorňoval len jeden pútač. Časy sa menia, ľudia tiež, ibaže si niektoré (zlo)zvyky veľmi ťažko vyzliekajú vlastné železné košele.

Informačno-politický týždenník

funkcií komôr Marko Čadež vraví: – Máme tri základné piliere reformy, tým aj tri strategické smery pôsobenia. Prvým je zastupovanie záujmov hospodárstva, druhým podpora exportu, tretím oblasť vzdelávania.

Ten prvý je najširší a najnáročnejší, pri tom druhom musíme dôraz klásť na regionálnu spoluprácu a spoločné nastupovanie na tretích trhoch, v tom treťom by sme sa mali upriamiť najmä na duálne vzdelávanie v stredných školách...

Je tu, samozrejme, aj celý rad iných, nemenej dôležitých úloh. Napríklad nahmatanie záujmov vládnucich o naše jednotlivé tovary na cudzích trhoch, lepšie koordinovanie pôsobenia všetkých komôr,

ústretové plánovanie, zveľadenie školských profilov s potrebami a nárokmi ekonomiky, vznik sietí, ktorými ľahšie možno preraziť na zahraničných trhoch...

Samozrejme, nemožno prehliadnuť otázku (ne)adekvátneho reprezentovania záujmov hospodárstva na pôde štátnych orgánov. Práve v tom sa doposiaľ objavovala nejedna trhlina.

Napríklad v podobe, že hlas podnikateľov nebolo veľmi počuť pri vzniku, rozprave a schvaľovaní zákonov, ktorí sa ich priam týkajú. Následkom bol neadekvátny zákonný rámec, priamo vplývajúci na zvýšenie výrobných nákladov alebo sťaženie podnikania. Dnes, keď ekonomika veľmi ťažko dýcha, potrebuje všetko, čo jej dokáže uľahčiť existenciu, pôsobenie, napĺňanie plánov. Moderná hospodárska komora je tu práve na to. Inde to už trvá celé roky, v súčasnosti sa konečne začína presadzovať aj u nás.

INÝ NÁHĽAD

Oto Filip

• TÝŽDEŇ •

Týždeň

REDAKČNÁ BESEDA NA TÉMU NÁRODNOSTNÝCH RÁD NÁRODNOSTNÝCH MENŠÍN (3.)

Ilustrácia: Jarmila Takáčová

Národnostné rady ako podnecovateľky rozvoja súčasnej menšinovej identity Vladimíra Dorčová-Valtnerová

A

k sa uzhodneme na tom, že vo všeobecnosti platí premisa, že najvýraznejším, či najviditeľnejším prejavom jednej národnostnej menšiny je kultúra ako nástroj a prostriedok na zachovanie etnickej identity, potom je jasné, že definovanie smeru rozvoja kultúry a kultúrnej politiky je čin výsostne zodpovedný a dôležitý. Kultúrnu politiku v príručke Právomoci národnostných rád národnostných menšín (2011) vydavateľa OBSE v Srbsku definujú ako verejnú praktickú politiku v oblasti kultúry, ktorá predstavuje odhodlanosť rôznych úrovní moci demokratickým spôsobom intervenovať v určitých oblastiach a aktivitách v záujme realizácie definovaných strategických cieľov. Ako sa uvádza, účel tejto politiky sa prejavuje cez humanistickú víziu kultúry, strategické ciele rozvoja a zložitý systém nástrojov, inštitúcií, funkcií, aktivít a projektov. Jej poslaním je zabezpečiť uspokojivú odpoveď štátu na potreby a problémy spoločnosti alebo určitých spoločenských • TÝŽDEŇ •

skupín v oblasti kultúry a umenia.

Opýtali sme sa jednu z autoriek uvedenej príručky Mgr. art.

Milinu Sklabinskú, riaditeľku Ústavu pre kultúru vojvodinských Slovákov, Mgr. art. Vladislavu Feketeovú, riaditeľku Divadelného ústavu v Bratislave, a Dr. Milenu DragičevićovúŠešićovú, riadnu profesorku Fakulty dramatických umení v Belehrade a vedúcu Katedry UNESCO v kultúrnej politike a manažmente, ako sa s týmto poslaním pasujú národnostné rady národnostných menšín, ktorých jed- Mgr. art. Milina Sklabinská (Foto: A. Francistyová) nou z právomocí je práve kultúrna politika?

POTREBA PO EXISTOVANÍ NRNM Milena Dragičevićová-Šešićová, ktorá sa vo svojej univerzitnej a spoločenskej činnos-

Predpokladom kvalitnej a prospešnej kultúrnej politiky sú ekonomické, organizačné či hodnotovo-ideové nástroje, ktoré NRNM majú k dispozícii.

(Milina Sklabinská) 28 /4655/ 11. 7. 2015

ti zameriava na oblasť manažmentu kultúry a teórie médií, hovorí, že NRNM by mali hrať dôležitú úlohu nielen v zachovávaní kultúrnych špecifík a kultúrnej identity menšinového národa, ale predovšetkým v podnecovaní rozvoja súčasnej identity menšinového spoločenstva, identity, ktorá dokáže sledovať požiadavky ducha času, zmeny, ku ktorým prichádza v materskej krajine.

– Identita sa vytvára a mení a, samozrejme, príslušníci jedného spoločenstva sa musia riadiť tými zmenami napriek tomu, že k prevažnej väčšine tých zmien prichádza spontánne, rozličnými procesmi akulturácie a hybridizácie, ale aj pod vplyvom súčasnej umeleckej tvorby, ako aj všetkých iných kultúrnych výrazov aktuálnych v >>>

7

Týždeň >>> danom spoločenstve, – hovorí naša spolubesedníčka.

Dragičevićová-Šešićová mieni, že NRNM musia existovať aj preto, aby menšina nadobudla vedomie, aby sama rozhodovala o smere svojho rozvoja, aby nebola patronizovaná zo strany väčšiny. – Možno sa niekedy tlmočí, že viac expertízy, čiže odbornosti je vo väčšinovom národe, takže napríklad kultúrne elity väčšinového národa vedia lepšie rozhodnúť, čo je umelecká kvalita a čo nie. Ale tá expertíza nie je dôležitá – dôležité je, aby sa menšinová skupina cítila „svojou“ v rozhodovaní o vlastnej identite.

Podobné stanovisko zastáva aj Milina Sklabinská, toho času externá doktorandka Katedry estetiky FF UK v Bratislave.

– Národnostné rady ako najvyššie inštitúcie menšinovej kultúrnej autonómie majú povinnosť, v súlade so Zákonom o kultúre, viesť kultúrnu politiku menšiny, ktorú zastupujú. Predpokladom kvalitnej a prospešnej kultúrnej politiky sú práve ekonomické, organizačné či hodnotovo-ideové nástroje, ktoré národnostné rady ako také majú k dispozícii. Celkovo NRNM sú svojráznymi menšinovými parlamentmi, majú svoje hlboké opodstatnenie a potrebné je, aby do budúcna inštitucionálne silneli.

Vladislava Feketeová považuje vznik a existenciu NRNM za výrazný krok dopredu v riešení problematiky národnostných menšín v Srbsku.

– Oblasti, ktoré NRNM riešia, sú kľúčové, keď ide o existenciu menšín a rada by sa mala najmä starať o to, aby sa (slovenská) menšina posúvala dopredu, aby sa mnohé aspekty jej činnosti profesionalizovali a aby sa začleňovala aj do globálnych tendencií v spoločensko-politickom a kultúrnom živote nielen v Srbsku, ale aj širšie, – hovorí Feketeová. Dodáva aj to, že za kľúčový krok považuje zriadenie Ústavu pre kultúru vojvodinských Slovákov, ktorý veľmi vyvážene profiluje mnohé kultúrne podujatia a na druhej strane aj dokumentuje minulosť. – Tento balans je veľ-

8

www.hl.rs

mi dôležitý, – zdôrazňuje naša spolubesedníčka.

NEGATÍVA NRNM V OBLASTI KULTÚRY Každá práca má svoje kladné, ale aj záporné body. Aj v prípade NRNM platí, že postrehnutie negatívnych aspektov ich činnosti by malo viesť k vylepšeniu

Zostávajú tak na úrovni reprezentácie, festivalov, opakujú staré matrice a vzorce, a robia tak menšinové spoločenstvo anachronicky a podstatne neatraktívnym pre dialóg, pričom atraktívnosť zostáva v doméne ,etno-kuriozity’.

Z druhej strany Milina Sklabinská je toho názoru, že

Mgr. art. Vladislava Feketeová

(Foto: z archívu V. F.)

Kľúčový krok NRSNM je zriadenie Ústavu pre kultúru vojvodinských Slovákov, ktorý vyvážene profiluje mnohé kultúrne podujatia a dokumentuje minulosť.

(Vladislava Feketeová) tak legislatívy, ako aj stratégie, organizácie, riadenia aj v oblasti kultúry.

– Národnostné rady často tvoria ,lídri’ s lepším citom pre vlastnú kariéru, než pre súčasnú senzibilitu svojho spoločenstva. Často sú konzervatívni a nepripúšťajú zmeny, – ocharakterizovala NRNM DragičevićováŠešićová. – Nepociťujú súčasnú tvorbu ako ,svoju’, folklór je pre nich jediný povolený vzorec na reprezentáciu spoločenstva.

Preto menšinové spoločenstvá často vo vlastnej materskej krajine vidia a považujú za ,archív’ voľakedajšej identity a kultúry.

Dragičevićová-Šešićová si už dávnejšie všimla aj to, že NRNM nechcú, alebo nemajú záujem prezentovať ani produkciu, ani interkultúrny dialóg. –

Informačno-politický týždenník

NRNM nerozvíjajú činnosť, ktorá by negatívne pôsobila na vlastný kultúrny systém. – Aspoň nie úmyselne. Najväčším nebezpečenstvom podľa mňa môže byť iba nedostatočné zastúpenie odborných osobností, ktoré by mali byť schopné uplatniť všetky zákonné možnosti, ktorými sú národnostné rady poverené.

Legislatíva, ekonomika a inštitúcie sú predsa nič bez ľudských zdrojov, ktoré musia byť dobre uspôsobené na túto činnosť, – vysvetľuje Sklabinská.

Ani Vladislava Feketeová nezastáva pesimistické názory na jednotlivé aspekty činnosti národnostných rád. – Myslím si, že vďaka NRNM sa konkrétne slovenská menšina významne zviditeľnila ako životaschopný celok. Jednotlivé kultúrne

podujatia sú, samozrejme, už výstupom jednotlivcov, ktorí ich profilujú. Tam už nemôže NRSNM preberať úlohu aj sudcu, aj kata. V tejto chvíli disponuje istým okruhom expertov, ktorí ju profilujú podľa vlastných možností a vedomostí.

Práve kvôli častej fluktuácii ľudí, ktorí prinášajú vlastné názory, poznatky, ale aj konkrétne ciele, je dôležité, aby národnostná rada mala veľmi jasne a precízne pripravený strategický materiál rozvoja národnostnej menšiny v kľúčových oblastiach na isté programové obdobie. Iba vďaka takémuto materiálu, ktorý profesionálne prehodnotí jednotlivé oblasti a nastaví parametre rozvoja, je možné kontinuálne pôsobiť bez ohľadu na to, kto bude v určitom časovom úseku zastávať dané funkcie.

MENŠINOVÁ KULTÚRA V ZÁKONE O NRNM Kultúrni dejatelia v podstate vyjadrujú nespokojnosť so Zákonom o NRNM – buď sú nespokojní so spôsobom úpravy práv národnostných menšín v oblasti kultúry, alebo sú aj takí, ktorí poukazujú na početné možnosti, ktoré zákon poskytuje a ktoré menšiny doteraz ešte ani raz nevyužili.

– Oblasť kultúry sa v uvedenom zákone definuje v článkoch 16 až 18. Dôraz je na zakladaní ustanovizní a na zakladateľských právach a povinnostiach NRNM, čo prakticky naša NRSNM aj spĺňa. Sú však aj zákonné možnosti, ktoré ani slovenská, ani iné NRNM zatiaľ nerealizovali, – hovorí Milina Sklabinská. – Žiaľ, stratégia kultúry nebola schválená, aj keď jej návrh bol dávno pripravený, tiež sa aktívne nezaoberalo oblasťou kultúrneho dedičstva, napríklad kultúrnymi statkami, ktoré majú osobitný význam pre našu menšinu, ich ochranou a pod. Zvyčajne sú ľudia nespokojní so zákonmi, prvé, čo ich napadá, je meniť ich, ale v tomto prípade mám pocit, že sú zákonom definované možnosti aj nad krehké sily menšiny a že na ich plnenie potrebujeme spoluprácu s patričnými ustanovizňami.

• TÝŽDEŇ •

Zákon o NRNM stanovil, že o politizácii. Práve preto, že to autonómiu a že konštruktívny táto inštitúcia môže zakladať nikto nepociťuje ako problém, prístup by všetkým prospel. kultúrne inštitúcie, dokonca nikto na to nehľadá ani liek, ani K názoru o nepatrnej poliaj hospodárske subjekty, čo riešenie. Najprv si treba uve- tizácii v rámci Národnostnej Milena Dragičevićová-Šešićová domiť skutočnosť, že existujú rady slovenskej národnostnej hodnotí ako fantasticmenšiny sa prikláňa aj kú vec, a vzápätí kladie Vladislava Feketeová. – otázku, či doteraz aspoň Nemyslím si, že NRSNM je jedna rada založila taspolitizovaná a ak aj áno, kúto spoločnosť? Podľa určite nie v takej miere, nej väčšina NRNM sú ľaaby to brzdilo jej činnosť. hostajné a svoju úlohu V konečnom dôsledku naozaj chápu ako porav orgánoch NRSNM sú denskú, ale v podstate – mnohí jednotlivci, ktorí nemajú komu dávať rady. sa hlásia k rôznym záuj– To by znamenalo skumovým skupinám, politočnú starostlivosť, keďže tickým stranám, nemysvydavateľstvo, hudoblím si, že v tejto chvíli je né produkčné nakladaNRSNM ,jednofarebná’. teľstvo, alebo hociktoMilena Dragičevićovárý iný ,biznis’ – remeselŠešićová poukazuje na nícke alebo dizajnérske potrebu po autonómii stredisko, architektonicv takej miere, akú majú ký úrad, jazykové cenuniverzity. – Činnosť v trum a pod. – nielenže kultúre musí byť profeby pomohli v zachovaní sionalizovaná, odborná, musí podliehať evalvácii a rozvoji identity spoločenstva, ale by otvárali aj – opravdivému vyhodnové pracovné príležitosnoteniu aj dosahovania ti, prinášali zisk. strategických cieľov, aj ustanovenia nových rozNa fakt, že ide o štandardný zákonný mavojových cieľov. Keď činteriál, možno trochu nosť v kultúre bude v tavšeobecný, poukazuje Dr. Milena Dragičevićová-Šešićová kejto miere zodpovedná, Vladislava Feketeová. – (Foto: z archívu M. D. Š.) potom sa o ňu nebudú Predpokladám, že vzniuchádzať neschopní a kol na základe prograneučení pracovníci. mového vyhlásenia vláNRNM nechcú, alebo nemajú zá- POTREBA dy a koncipovaný je širšie, keďže nepokrýva iba ujem prezentovať ani produkciu, PO ROZVOJOVOM jednu menšinu a jej špe- ani interkultúrny dialóg.

A INVESTIČNOM cifiká. Je už na národFINANCOVANÍ nostných radách, aby si (Milena Dragičevićová-Šešićová) KULTÚRY Peňazí nikdy dosť – z neho odvodzovali ďalzvlášť v kultúre a zvlášť šie ciele a vízie, identifikovali kľúčové priority a v ko- tzv. politické elity, ale aj elity v menšinovej. Keď pritom máme nečnom dôsledku zadefinovali vedomostné, a práve tie druhé na mysli čoraz rozvetvenejšiu aj postavenie kultúry v kontexte je potrebné vedieť zachovať a spolkovú, inštitucionálnu, jed(slovenskej) menšiny a širšie. najlepším možným spôsobom notliveckú činnosť v oblasti kulpoužiť ich schopnosti v pro- túry, jednoznačne môžeme kvispech slovenskosti. tovať, že kultúrne peňaženky sú NRNM NIE SÚ NADMIERU Zároveň sa vyjadrila aj o spô- veľmi tenké, ale relatívne tenký SPOLITIZOVANÉ Sú národnostné rady spoli- sobe volieb do NRNM: – Osobne je aj rozpočet národnostných tizované? Ak áno, brzdí to ich si myslím, že je omnoho vhod- rád národnostných menšín. prácu? Naše spolubesedníčky sú nejší spôsob volieb do NRNM – Národnostná rada môže toho názoru, že politizácia nie spôsob elektorský – v takom pôsobiť ako poradný orgán, je dominantným javom v men- prípade listiny by nemuseli or- keď sa rozdeľujú prostriedky z šinových samosprávach. Milina ganizovať kampane a naháňať grantov (pokrajina, republika, Sklabinská nesúhlasí s naším sa za hlasmi voličov, ale by sa žiaľ, lokálne samosprávy v naprvotným predpokladom, že volilo medzi tými osvedčený- šom prípade nie), ale tiež má práca NRNM (nie NRSNM, pozn. mi a uznávanými jednotlivca- aj vlastné rozpočty v rámci koa.) je spolitizovaná a vysvetľu- mi, ktorých delegovali občania. misií Výboru pre kultúru, resp.

Myslím si, že aktuálna extrémna prostriedky z činnosti NRSNM. je prečo: – V našej NRSNM by iste nik- polarizácia v NRSNM nie je pro- Už dlho si myslím, že rozpočty to nesúhlasil s vaším tvrdením spešná pre slovenskú kultúrnu musia byť rozvojové a investič• TÝŽDEŇ •

né a že práve strategický dokument by to mal definovať. Na prostriedky v kultúre sa vždy treba pozerať ako na investíciu, nie ako na výdavok, lebo táto investícia sa vždy viacnásobne vráti, – vysvetľuje Sklabinská.

M ilena DragičevićováŠešićová poukazuje, že vzhľadom na spôsob získavania prostriedkov – z rozpočtu – peňazí nikdy nebude nadostač a že sa NRNM nebudú príliš veľmi usilovať, aby získali dotácie, čiže aby sa prostredníctvom programov uchádzali o prostriedky z EÚ (IPA programy a pod.). – Keď ide o spôsob rozdeľovania prostriedkov, prevažná časť peňazí odchádza na manifestačnú kultúru, takmer nič na produkciu.

To má dlhodobý devastujúci účinok na menšinovú kultúru.

– Dotácie na kultúru by sa mali udeľovať tak, aby sa stali garanciou odbornosti. A nezávislosti, – hovorí Vladislava Feketeová. – Na Slovensku vzniká od budúceho roka Fond na podporu umenia, ktorý zriadia ako verejnoprávnu inštitúciu zabezpečujúcu efektívnu podporu umeleckým aktivitám, kultúre a kreatívnemu priemyslu, ktorá bude nezávislá od ústredných orgánov štátnej správy. Aj NRNM by mohla založiť podobný nezávislý orgán, so svojou radou, riaditeľom, dozornou komisiou a jednotlivými členmi odborných komisií.

Nezabúdajme však, že slovenská menšina je pomerne malá a vždy bude hroziť možnosť tzv. rodinkárstva. Ale za pokus to stojí.

ZÁVER Sumarizácia získaných názorov o činnosti NRNM v oblasti kultúry by mohla vyznieť takto: NRNM musia existovať, aby menšina sama rozhodovala o smere rozvoja vlastnej identity, aj napriek tomu, že hrozí nebezpečenstvo z nedostatočného zastúpenia odborných osobností, ktoré by mali byť schopné uplatniť všetky zákonné možnosti, ktorými sú tieto inštitúcie poverené. Národnostné rady by teda mali byť hlavnými podnecovateľkami rozvoja súčasnej identity menšinových spoločenstiev.

28 /4655/ 11. 7. 2015

9

Slovensko Láka ma pracovať v Srbsku SEDEM OTÁZOK PRE IVANU MALEŠOVÚ, ENVIRONMENTALISTKU

Rastislav Boldocký

spoločnosti v oblasti ochrany životného prostredia, pričom sa venuje projektom v odpadovom hospodárstve.

V posledných mesiacoch to má naozaj rušno – snaží sa totiž skĺbiť pracovné a materské povinnosti. „Mám 14-me-

P

etrovčanka Ivana Malešová (1979) odišla na štúdium do Bratislavy v septembri 1998. „Pre Slovensko to bol zlomový rok, keďže v tomto roku Vladimír Mečiar prehral voľby, prišla nová politická garnitúra a Slovensko sa uberalo smerom k Európskej únii, iným hodnotám a lepším ekonomickým podmienk am,“ hodnotí s odstupom času. „Naopak, v Srbsku bola ekonomická a celková spoločenská situácia vyslovene zlá.“ Vyštudovala na Šťastná rodina: S dcérou Marínou Prírodovedeckej a manželom Marekom fakulte Univerzity Komenského v Bratislave – environ- sačnú dcéru a keďže s manželom mentalistiku so špecializáciou na obaja pracujeme ako konzultanti environmentálne plánovanie a ma- na voľnej nohe, tak sa niektoré dni v nažment. „Po ukončení školy v roku týždni o ňu stará manžel a ja pracujem 2003 som mala dilemu, či sa vrátiť a tie dni, keď on pracuje, tak sa o ňu domov. Zdalo sa mi to logické, lebo starám ja,“ naznačuje, ako sa jej darí som diplomovku robila v Novom všetko stíhať.

– Čo bolo pre teba na Slovensku Sade. Veľmi som to chcela,“ spomína.

Nakoniec osud zariadil inak. „Dostala najťažšie?

– Prvý rok na vysokej škole. Celá tá som pracovnú ponuku v odbore, ktorý som vyštudovala, o akej som ako ab- zmena, ktorá nastala v mojom živote. solventka mohla len snívať. V Srbsku Odlúčenie od domu, mamy, bývanie by som takúto šancu v tom čase určite na internáte s cudzími ľuďmi, nová škola s úplne iným spôsobom výučby. nedostala,“ vysvetľuje Ivana.

Už deväť rokov je v Bratislave spolu- Začiatky na našom odbore boli veľmi majiteľkou a konateľkou konzultačnej náročné, museli sme zložiť najťažšie

skúšky hneď v prvých semestroch.

Veľa spolužiakov vtedy odišlo zo štúdia. V letnom semestri prvého ročníka bolo bombardovanie Srbska a my sme sa pol roka nedostali vôbec domov.

Bolo to pre nás všetkých veľmi ťažké.

Veľmi som sa tešila, keď sa to skončilo a prvýkrát som prišla na prázdniny do Petrovca.

Veľmi ma prekvapila aj odlišnosť v mentalite, myslela som si, že sme si so Slovákmi na Slovensku oveľa podobnejší. Aj napriek tomu som si hneď na začiatku štúdia našla medzi nimi priateľov, s ktorými sa dodnes stretávam. S jednou spolužiačkou som si dokonca neskôr založila firmu.

– Kedy si si uvedomila, že tu zostaneš žiť?

– S myšlienkou vrátiť sa do Srbska som sa pohrávala veľmi dlho. Vlastne stále to nemáme ani s manželom uzavreté. Láka nás pracovať na projektoch v Srbsku alebo ostatných krajinách, ktoré boli súčasťou Juhoslávie. Trápia nás veci, čo sa tu dejú.

– Mala si v rámci svojho zamestnania kontakty so Srbskom či bývalou Juhosláviou, respektíve ovplyvnil nejako pôvod tvoju kariéru?

– Určite áno. Stále mám potrebu prísť do Srbska a pomôcť riešiť nie-

SLOVENSKO PRIŠLO O SVOJU HERECKÚ LEGENDU, VO VEKU 91 ROKOV UMREL LADISLAV CHUDÍK

Odchod maestra R. Boldocký

S

tovky divadelných, filmových a seriálových postáv, početné ocenenia, pedagogická kariéra, aj skúsenosti v politike. Takto by sa dala v skratke zhrnúť kariéra slovenskej hereckej legendy Ladislava Chudíka, ktorý umrel 29. júna na srdcovo-cievne zlyhanie.

Ladislav Chudík sa narodil 27. mája 1924 v Hronci neďaleko Banskej Bystrice. Gymnázium navštevoval v Kremnici a po maturite študoval v Bratislave slovenčinu a ruštinu a zároveň he-

10

www.hl.rs

rectvo na Hudobnej a dramatickej akadémii.

V roku 1944 nastúpil ako elév do Slovenského národného divadla. Naposledy ako najstarší člen Činohry účinkoval v Tančiarni, ktorá mala premiéru v roku 2001.

Vo filme sa začal L. Chudík objavovať v druhej polovici 60. rokov. Medzi jeho prvé filmy patria najmä diela Paľa Bielika: Varúj! (1946), Vlčie diery (1948), Priehrada (1950) či

Informačno-politický týždenník

Lazy sa pohli (1952). Prvú hlavnú úlohu mu Bielik zveril vo filme Kapitán Dabač (1959), za ktorú ho roku 1960 pozvali na filmový festival do írskeho Corku, kde ho nominovali na hereckú cenu. Najznámejšou Chudíkovou postavou aj za hranicami bývalého Československa je primár Sova zo seriálu Nemocnice na kraji města.

Okrem divadelnej a filmovej kariéry sa Chudík venoval politike. Po revolúcii

ktoré problémy, ktoré tu existujú, a ich riešením sa zaoberám na Slovensku.

To množstvo odpadov pri cestách, čierne skládky, pálenie skládok, neregulované toky odpadov, to, že sa vôbec neseparuje odpad, vzťah ľudí k okoliu, prírode... – to ma veľmi trápi.

Niekedy až desí. Komunikovala som s niektorými mimovládnymi organizáciami v Srbsku, ale väčšinu väčších projektov je problém realizovať z finančných dôvodov. Alebo z dôvodov, že na rozhodujúcich miestach sú politickí nominanti a nie odborníci, ktorí majú chuť niečo zmeniť. Stále to však nevzdávam. Poznám pár pozitívnych príkladov, ktoré ma presvedčili o tom, že je tu šanca s tým niečo urobiť.

– Čo považuješ za svoj najväčší úspech?

– To, že som dosiahla veľa vecí, ktoré som v živote chcela dosiahnuť. A že som to dosiahla pomocou vedomostí, tvrdej práce a vlastnej odhodlanosti.

A, samozrejme, podpory rodiny a najbližších priateľov. Robím prácu, ktorá ma baví, precestovala som veľký kus sveta, som šťastne vydatá za človeka, ktorého si veľmi vážim, máme spolu zdravé dieťa. Som zvedavá, čo ešte ma v živote čaká.

– Ľutuješ niekedy, že si odišla?

– Nie, nikdy som tento moment neoľutovala. Ale veľakrát som rozmýšľala nad tým, aké by to bolo, ak by som neodišla, alebo ak by som odišla niekam inam, nie na Slovensko.

– Čo by sa muselo stať, aby si sa vrátila?

– Neviem to presne pomenovať.

Malo by to byť niečo pozitívne.

– Komu fandíš, keď hrajú Slovensko a Srbsko v nejakom športe?

– Zo športu sledujem len tenis a tam je, myslím si, favorit jasný (smiech).

Snímka: z archívu I. M. sa stal ministrom kultúry, po krátkom čase sa však znova vrátil na javisko a za katedru na VŠMU v Bratislave.

V roku 2005 mal vážne zdravotné problémy. Dokázal sa však postaviť z postele, rozlúčiť sa s Divadlom P. O. Hviezdoslava priamo na jeho doskách a stáť pri otvorení novej budovy SND v roku 2007. „Keď si ako 30-ročný umelecký šéf išiel po chodbe, všetci stíchli. Ako si autoritu nadobudol? Pokorou, úspechmi, spytovaním. Odpovede, ku ktorým si dospel, si si nenechal pre seba. Každá ďalšia generácia ťa prijala za svojho.

Lacko, je toho neúrekom, za čo ti treba ďakovať. Za Kapitána Dabača, za Komenského, Svobodu, za primára Sovu,“ zaspomínal si člen činohry SND Dušan Jamrich pri poslednej rozlúčke s veľkým umelcom.

• SLOVENSKO •

Naša téma ○

Dovolenkovanie alebo dovolenka nie Jaroslav Čiep

H

orúce dni sú už tu, a preto cestovné kancelárie všetkým odporúčajú, aby si poriadne oddýchli. Údajne si treba naordinovať poriadnu dávku chladivej vody: tak v pohároch, ako aj v jazerách, prípadne na kúpaliskách. A keď sa už schladíme, mali by sme využiť čas a spraviť niečo aj pre svoju dušu.

Umenie, kultúra, šport, resp. všetko, čo vás poteší. Letná dovolenka je tu

a spolu s ňou prichádza i najlepší čas na uvoľnenie sa. U nás ešte nie je výraznejším zvykom na návštevu severnejšie ležiacich krajín, ani odpočívať aktívne, fotiť si osamotené malé domčeky, pozorovať veľryby, zdolávať strmé vrchy, či obdivovať nádhernú horskú panorámu a vybrať sa na zaujímavé treky, takže cestovné kancelárie chrlia stovky ponúk s možnosťou najlepšej dovolenky pri mori. Zväčša ide o top pláže Turecka a Grécka, kde sa možno

dokonale opáliť a využiť všetko, čo more ponúka. V menšej časti sú tu aj Čierna Hora a Chorvátsko, pre tých s hlbším vreckom aj ďaleké svetové letoviská. Krásne prostredie, kvalitné služby, ľahká dostupnosť a dobré ceny sú tým hlavným meradlom, pre ktoré povieme nášmu obľúbencovi jasné „áno“. S obľubou však zvykneme striedať jednotlivé dovolenkové strediská, aby sme spoznali čo najviac jeho krás. Cestovať sa dá niekoľkými spôsobmi.

Buď sa budete tváriť ako turista a navštívite všetky atrakcie odporúčané turistickým sprievodcom, alebo sa z vás na chvíľu stane domáci a esencia navštíveného miesta vám neunikne pomedzi prsty. Je to len na vás. A zostáva iba kruciálna otázka: Kam potiahne vaše srdce a čo dovolí peňaženka?

V júlovej Našej téme sa pokúsime zmapovať, či si môžeme dovoliť dovolenkovať, kde a ako našinci plánujú stráviť leto, tiež či vôbec udalosti vo svete prajú turistike, resp. ako sa dovolenkovalo kedysi. Záverom chceme poukázať i na to, či možno neprehliadneme niečo zaujímavé, pekné a pútavé a je nám presne tu pod nosom a môžeme tu kvalitne stráviť trochu voľného času.

OPÝTALI SME SA PETROVČANOV

S dovolenkou je to všelijako J. Čiep

výletu, oddychujem aj pri kanáli na rybačke, ale aj pracovne. Aby som čím lepšie udržal a zveľadil rodinný rozpočet, vedľa práce strážcu, podobne ako aj väčšina

N

a uliciach Petrovca sme zastavili niekoľko spoluobčanov, aby sme si s nimi pohovorili o tom, či dovolenkujú doma alebo cestujú niekam oddýchnuť si. Zaujímalo nás aj, či niekam cestovali v minulých rokoch alebo či im zostáva voľného času a finančných možností na oddych a vôbec akým spôsobom dovolenkujú.

Daniela Krajčíková (47 rokov, podnikateľka): – Pracujem v trochu špecifickom odbore – v kvetinárstve a tuná človek nikdy nesmie rozmýšľať o voľnom čase.

Lebo objednávky máme nielen v stanovenom pracovnom čase, ale často sú súrne prípady večer, v nedeľu alebo počas sviatkov, takže aj dovolenky ak sú, tak len kratšie a okrem toho, to trochu voľného času potrebujem zladiť aj s manželom. Keďže sa okrem extenzívneho zaoberá intenzívnym poľnohospodárstvom, aj v lete je dosť práce v poli. V posledných rokoch sme boli aj pri mori, aj na iných výletoch. Tohto roku pravdepodobne pôjdeme dovolenkovať ku rieke v oblasti Tara. Je tam • NAŠA TÉMA •

pekná príroda a k tomu manžel je náruživý rybár, takže mu to celkom sadne. Keď ide o iné výlety, viac rozmýšľame ako zabezpečiť naše dve deti, ktoré dospeli, aby aj oni mali pekné leto. Uvidíme ešte, kam pôjdu dovolenkovať.

Vladimír Fábry (53 rokov, zamestnaný): – V lete v čase dovolenky pravidelne chodievame k moru do Čiernej Hory. Za posledné štyri roky sme tam oddychovali a pobyt pri mori plánujeme aj tohto roku. K moru pôjdem s manželkou a mladším synom. Keď mám dovolenku, okrem viacdňového

zamestnaných v Petrovci, zaoberám sa aj poľnohospodárstvom a tiež si privyrábam ako čašník, takže okrem oddychovej časti aj toto leto bude pracovné.

Svetoslav Majera (60 rokov, zamestnaný): – Dovolenka predovšetkým závisí od materiálnej situácie a rodinného rozpočtu, či máme prostriedky na to, alebo

nemáme. Vlani som dovolenkoval s manželkou na Zlatibore a tohto roku pravdepodobne nie. Azda preto, lebo máme aj druhé vnúča, takže sa mu venúvame vo väčšej miere. Aj staršiemu vnúčaťu sa venúvame, s ním chodievam ku kanálu na rybačku, ktorá nás oboch spája. Dúfam, že takto ubehne aj celé leto. Dovolenku budem tráviť aj v rodinnom dome, kvôli tomu, že sa pomaly chystáme renovovať systém vykurovania.

Vzhľadom na to, ako sa v krajine vyrieši zásobovanie energiami, po troche už treba myslieť aj na zimné obdobie.

28 /4655/ 11. 7. 2015

11

Naša téma O DOVOLENKOVANÍ TROCHU INAK

Ísť, či nejsť? Závažná otázka...

Jasmina Pániková

O

bdobie dovoleniek sa začína rozbehávať. Kam sa vybrať?

Dovolenkovať doma, na nám najbližšom čiernohorskom prímorí, v populárnom pre občanov našej krajiny Grécku a Turecku, alebo sa vybrať na trochu dlhšiu cestu? Samozrejme, každý sa rozhodne podľa vlastnej preferencie a určite podľa svojho rodinného rozpočtu. Tých, ktorí viac preferujú dovolenkovanie na domácej pôde, premiér Aleksandar Vučić istotne potešil, keď začiatkom júna vyhlásil, že všetci tí, ktorí svoju dovolenku strávia v Srbsku, budú mať určité zľavy na dane, ktoré sú povinní zaplatiť. Najprv sa na to všetci pozerali rezervovane, mysliac si, že je to ešte jedna vyvrátená vyhláška v mori takých, ktoré dennodenne môžeme počuť alebo prečítať v našich médiách. Medzitým neskoršie sa ohlásil aj minister obchodu, turizmu a telekomunikácií Rasim Ljajić, ktorý vyjadril očakávanie, že vláda schváli rozhodnutie o úľave pri platení ubytovania v domácich turistických objektoch.

O niekoľko dní vláda aj schválila toto rozhodnutie, a tým domáci turisti dostanú poukazy vo výške 5-tisíc dinárov, ktoré využijú na

Kam sa vybrať? Do krízou postihnutého Grécka...

dovolenkovať v zahraničí? Už pri samotnom slove zahraničie panuje mienka, že do zahraničia cestujú tí, ktorí majú hrubšiu peňaženku. To ale nemusí vždy tak znamenať. V posledných rokoch za výhodnejšie ceny možno dovolenkovať v Grécku, než v Čiernej Hore. Vzhľadom na krízovú situáciu v Grécku naši občania uvažujú, či cestovať alebo nie.

Netrápia sa veľmi o bezpečnosť, skôr majú na mysli fungovanie bánk, obchodov, lekární, benzínových čerpadiel... Napomáhajú im v tom aj novinové články, ktoré prezentujú grécke obchody

... moslimskej krajiny...

zaplatenie ubytovania.

Dovolenkovanie na domácej pôde je ako-tak uľahčené, ale ako sú na tom tí, ktorí sa rozhodli

12

www.hl.rs

rovnako tak, aké boli naše počas inflácie, avšak fotografie z terénu podávajú celkom iný obraz.

Obchody sú zásobené tak, ako

Informačno-politický týždenník

aj pred najnovšou krízou.

Teroristické útoky sa môžu udiať Menej o tom, ako sa zásobo- takmer všade, avšak ak neustále vať, a viac o bezpečnosti viac budeme mať na mysli, že sa nám uvažujú tí, ktorí sa rozhodli svoju dovolenku stráviť v krajinách s väčšinovým moslimským obyvateľstvom.

Nedávny teroristický útok na turistov v tuniskom meste Sousse mnohých občanov našej krajiny odlákal od tejto populárnej destinácie.

Jedni mienia, že je Tunisko nebezpečné, iní zase, že po tomto útoku bezpečnosť v krajine bude pozdvihnutá na najvyššiu úroveň, čím sa stane najbezpečnejšia zo všetkých kra- ... alebo zostať doma a kochať sa v kráse jín v tom regió- vlastnej krajiny? ne. Dennodenne mnohé magazíny a portály niečo zlé môže udiať, dovolenka zverejňujú mapy nebezpečných sa môže zmeniť na nedovolendestinácií. Nachádza sa na nich ku. A to si nepraje nikto z nás. už spomínané Tunisko, ale aj Samozrejme, nemáme až toľko Turecko, Egypt, Líbya, Alžírsko, voľného času a peňazí, aby sme Maroko, ale takisto aj Francúzsko, si mohli zaplatiť viacero destinácií Španielsko... Nastoľuje sa otázka: a porovnať, ktorá z nich bola Ktorá destinácia je bezpečná? najlepšia.

• NAŠA TÉMA •

NAŠA ANKETA V STAREJ PAZOVE

Chystáte sa na dovolenku?

Anna Lešťanová

na jazero do Belej Crkvy. Tam som síce ešte nebola, ale mám informácie, že je na jazere a v jeho okolí veľmi pekne. Dúfam, že to bude pre nás dovolenka plná slnečných dní, a už sa te-

MILINKA FITOŠOVÁ: – Áno, obdobie mojej tohtoročnej dovolenky už klope na dvere.

So synom Želkom a susedou tentoraz plánujeme odcestovať

šíme na leňošenie pri vode, kúpačku či opaľovanie.

ERKA OBRADOVÁ: – Počas tohto leta zostanem v Starej Pazove. Samozrejme, chcela by som niekam odcestovať. Priala by som si napríklad oddych niekde v kúpeľoch, ale mi to financie nedovoľujú. Zostanem teda tu v Pazove a s mojimi dvomi vnučkami si urobíme také pohodlie, aby nám bolo pekne. Na každý deň si naplánujeme niečo nové a verím, že nám bude aj tu zaujímavo.

KATARÍNA HAVRANOVÁ: – S manželom sa chystáme na dovolenku do Grécka. Ešte nemáme nič objednané, no chcem veriť, že sa nám náš odchod k moru

vydarí. V septembri plánujeme odcestovať do mesta Nei Pori.

Tam sme boli už dvakrát a veľmi sa nám páči. V Grécku pri mori je vždy pekne, a preto sme veľmi neváhali, kde by sme chceli stráviť i tohtoročnú dovolenku.

AKO SA KEDYSI DOVOLENKOVALO

Boli časy boli, ale sa minuli Vladimír Hudec

O

dchod na dovolenku k moru a na iné turistické ciele je dnes nedocieliteľnou túžbou väčšiny občanov Srbska, lebo nemajú na to peňazí a ani zamestnávatelia a syndikáty im viac nie sú na pomoci, ako tomu bolo skôr.

Na svojich robotníkov mysleli a umožňovali im pobyt pri mori aj niekdajšie petrovské podniky Kooperatíva, Roľník a NVTPO Obzor, v rámci ktorého pôsobil aj Hlas ľudu. V Kumbore, neďaleko Herceg Nového v dávnych šesťdesiatych rokoch vystavali chaty, v ktorých rok čo rok dovolenkovali zamestnanci, ale aj mnohí iní Petrovčania, Kulpínčania, Hložančania, Pazovčania, Kovačičania, Hajdušičania... Za pobyt sa platilo len toľko, aby sa kryli náklady prenájmu pozemku, iné náklady pobytu a údržby chát. Ak sa k tomu doloží, že si dovolenkári vo väčšine z domu • NAŠA TÉMA •

priniesli takmer kompletné potraviny, nie je ťažko odhadnúť, že pobyt pri mori si mohli dovoliť aj tí so skromnejšími príjmami.

Boli časy boli, ale sa minuli.

Po zániku Kooperatívy aj chaty tohto podniku boli ponechané zubu času, pokým ďalších 5 chát sa tešilo občasným obyvateľom až do roku 2012. Nuž a potom aj ony navždy zavreli svoje brány. Čo sa stalo? S príchodom zahraničného kapitálu do Čiernej Hory aj majiteľom pozemku, na ktorom chaty boli vystavané, sa zväčšili apetíty, nuž zrušili zmluvu o prenájme pozemku s úmyslom zarobiť omnoho viac, než zarábali jeho prenajímaním.

A tak aj táto svojrázna slovenská oáza pri mori zhasla a zamestnanci, ktorí roky dovolenkovali v nich, ale aj ostatní občania Srbska sa ocitli na návetrí drahých turistických ponúk. Inými slovami to znamená, že kto môže vyčleniť minimum 700 – 800 eur, ten bude dovolenku tráviť

Kumbor zostal v pekných spomienkach aj početným deťom

pri mori a kto nemôže – zostane doma. Žiaľ, týchto druhých je omnoho viac a zamestnávateľov (česť výnimkám) to vonkoncom netrápi. Zrejme nechceme povedať, že zamestnávateľ musí myslieť aj na to, či jeho robotník má pe-

niaze na odchod na dovolenku, ale by predsa musel dbať na to, aby si robotník poctivou prácou mohol zarobiť aspoň na slušný život, ktorý predpokladá aspoň raz v roku aj odchod s rodinou k moru, do hôr alebo kúpeľov.

28 /4655/ 11. 7. 2015

13

Naša téma DOVOLENKOVAŤ VO VOJVODINE

Oáza ako úspech alebo krach Oto Filip

N

iekedy sa najťažšie všímajú a vnímajú krásy vôkol nás. Pre iných lákavá, pre nás samozrejmá – Vojvodina, ktorej pôvab by sme sa asi ani nepúšťali odhaľovať nebyť toho, že peniaze ďaleko a kríza hlboko. Symfónia prírody a kultúry, Frušká hora ako čudesná panónska kráska. Štartuj, zaži, precíť... Sú to tie základné slogany, ktorými Turistická organizácia Vojvodiny láka návštevníkov, našich a cudzích. Dobrý podnet pohovoriť si o tom, čo pokrajina v turizme má a čo nie, a to s odborníkom, dobrým znalcom týchto pomerov, publicistom Miroslavom Božinom.

Miroslav Božin

– Čárdy a sálaše sú už dávno tunajšími turistickými symbolmi...

– Nie je to náhoda, je to tradícia. Čárdy vznikali možnože i skôr ako sálaše, azda pred takými tristo rokmi. Netreba sa preto diviť, že sú najdôležitejšími vojvodinskými tromfami v turizme. Máme destinácie, akými sú Palić, Frušká hora, Horné Podunavie, no tie sa ešte stále slabo využívajú. Na strane druhej sú tu sálaše ako oázy v rovine, ponúkajúce oddych, pokoj, relax, zábavu, dobrú stravu. Čárdy, ktorých kedysi bolo dosť aj vo vnútrozemí, sú dnes hlavne pri riekach. Ľudia sa pri nich aj pristavujú počas dlhších ciest, no aj účelovo ich navštevujú, hľadajúc kulinárske špeciality a dobrú hudbu. Mnohé z nich, ak

14

www.hl.rs

sa hosťom zapáčia, im ponúkajú aj možnosť prenocovať, prípadne stráviť tam pár dní.

– Inými slovami netreba sa jednoznačne rozhodovať za jedno alebo druhé?

– Mojou osobnou voľbou sú aj čárdy, aj sálaše. Tie teraz v turistických rámcoch nadobúdajú niektorú novú dimenziu. Organizujú sa na nich tím bildingy, rôzne stretnutia a súťaže. Vlastne celý súčasný turizmus je v istom zmysle slova získavanie potrebných bodov, previerka schopností seba ako usporiadateľa... Náš turizmus to musí akceptovať. Práve preto aj ponúkame napríklad sálaše v sprievodcovi menom Sálaše pre vás, ktorý je nielen turistický, ale aj gastronomický a lingvistický.

Je v ňom súpiska päťdesiatich sálašov, stodesať sálašových jedál a šesťdesiat receptov vzťahujúcich sa na tieto, ako aj sto slov o sálašoch, ktoré napísal Pavle Malešev.

– Venujete sa rovnako aj čárdam?

– Keď ide o tie, natáčame v poradí tretí seriál s názvom Čárdy na Dunaji. Doteraz vzniklo 32 epizód, ku ktorým pribudne ďalších šestnásť, takže ich dokopy bude takmer päťdesiat. Ide o čárdy nachádzajúce sa v oblasti od Bezdana do Golubca. Práve sme ukončili natáčanie o jednej plavebnej čárde, lodi Ana, ktorá sa plaví z pevnosti Ram cez Starú Palanku po Golubac a späť.

Tá túra trvá okolo osem hodín.

Na tej lodi je všetko ani v ozajstnej čárde. Keď hosť príde, dá si nápoj, potom rybaciu polievku, rošt alebo ryby. Má aj možnosť počúvať hudbu, dať si dezert, kávu, celkovo príjemne stráviť ten čas. Nejde o riadnu linku, ale o tzv. company túru. Čiže spoločnosti si objednávajú také plavby pre skupiny svojich zamestnancov alebo hostí s možnosťou uhostiť do deväťdesiat ľudí. V tomto treťom seriáli budeme mať aj čárdu menom Dondo nachádzajúcu sa v špeciálnej rezervácii prírody Horné Podunavie pri Báčskom Monoštore. Jej majiteľom je jeden z hercov z chýrečného filmu Skupl-

Informačno-politický týždenník

Aby i turistických lodí bolo na Dunaji u nás viac

jači perja. Je už dosť starý, takže sa o čárdu stará jeho syn. Celý príbeh o čárdach možno chápať i ako protistresovú terapiu, umožňujúcu ozajstný zážitok roviny.

– Čárdy sú teda i vďačný tvorivý televízny námet?

– Iste. Dôkazom toho je skutočnosť, že sme na festivale v Podmoskví v Rusku s názvom Bratina získali vlani prvé miesto v konkurencii dvestoštyridsať filmov zo šesťdesiatich televízií.

Považujem to za ozaj vysoké, hodnotné uznanie.

– Ak sú sálaše a čárdy tie ozajstné, využité tromfy, ktoré sú tie iné: existujúce, ale nevyužité?

– Je to v prvom rade Palićské jazero so všetkými svojimi kapacitami. Pri ňom je okolo dvesto víl, tiež viaceré hotely. Subotica a Palić majú o čosi menej turistických kapacít ako Nový Sad, približne dvetisíc postelí. Mnohé sa zauzlilo pre Palićské jazero, ktoré v súčasnosti má problémy ekologického rázu, hlavne s odpadovými vodami. Treba vedieť, že Palić takmer nikdy nebol jazerom – kúpaliskom. Nazdávam

sa, že by zvýšenú pozornosť mal venovať kongresovému turizmu, sálašom a čárdam, etno-turistike, aj kúpeľom, teda zdravotnej turistike. Druhým je Horné Podunavie, na ktorom sú tisíce hektárov plavebného pásma, močiare a iné zložky prírody, pre ktorý získal prímeno európsky Amazon. Keď ide o Fruškú horu, okrem kláštorov, ktoré sú dosť navštívené, absentujú hotelové kapacity, ale aj iné zaujímavé obsahy. Do štvorice je tu aj Dunaj, ktorý tiež nie je využívaný dostatočne. Okrem Nového Sadu, čiastočne Apatínu, Báčskej Palanky a Slankamenu, inde tiež nie sú dosť pútavé ponuky. Uzavriem tým, že pre nás hlavný hosť v perspektíve musí byť ten z cudziny. Rozprávky o domácom veľmi neobstoja, lebo ten spravidla nemá dosť peňazí. Odkaz je jasný: treba robiť všetko na prilákaní, pristavení a trochu dlhšom pobyte hostí, podľa možnosti tých s hlbšou peňaženkou. A to znamená, že aj v turizme v podstate platí to, čo aj inde: ak vieš ako na to, dosiahneš úspech, v opačnom prípade skrachuješ.

• NAŠA TÉMA •

Ľudia a diania Celodenná rozprava o opravnom rozpočte ZO ZASADNUTIA ZHROMAŽDENIA MESTA NOVÝ SAD

Elena Šranková

O

pravný rozpočet na rok 2015 bol stredobodom pozornosti výborníkov Zhromaždenia mesta Nový Sad v piatok 3. júla, keď prerokovali spolu 66 bodov.

Pred rozpravou o opravnom rozpočte výborníci schválili správy o vlaňajšom hospodárení štyroch verejných komunálnych podnikov: JGSP Nový Sad, VKP Put, JP Poslovni prostor a JKP Parking servis. Opoziční výborníci kriticky poznamenali, že správy o podnikaní v roku 2014 prišli s výrazným oneskorením. Bolo počuť, že je

situácia v podniku Put kritická, ale výsledky hospodárenia za prvých päť mesiacov tohto roku sú pozitívne. Povedali i to, že v Novom Sade je najnižšia cena hromadnej prepravy a že je v pláne zaobstarať 11 nových a vynoviť 10 autobusov.

Kritické slová sa vzťahovali aj na skutočnosť, že ostatné verejné komunálne podniky nedoručili správy o vlaňajšom hospodárení.

Ako je to už zvykom, opravný rozpočet ozrejmil Dejan Mandić, člen Mestskej rady poverený financiami. Tohtoročný rozpočet je zvýšený z 19,9 na 23,219 miliardy din., čiže o 16,32 percenta.

komunálnych podnikov, ako je výstavba podzemných kontajnerov a kúpa nových autobusov.

Je aj zvykom, že opoziční výborníci kritizujú opravný rozpočet, a tak aj v piatok znovu vyzdvihli, že v Novom Sade takmer nieto významnejších kapitálových investícií. Dlho sa rokovalo o 6 doplnkoch, ktoré podali výborníci DS, ale nakoniec V pláne je kúpa i vynovenie mestských neboli schválené. Podľa autobusov vysvetlenia D. Mandića Opravným rozpočtom rozvrhli niektoré neboli založené na reálzvyšok prostriedkov z minulých nych ukazovateľoch, a niektoré už rokov v sume viac ako 4 miliardy sú zaradené do rozpočtu. din. Keďže v januári z tejto sumy Okrem toho výborníci schválili už rozvrhli 1,69 miliardy, zostalo zmeny v plánoch a programoch rozvrhnúť ešte asi 2,5 miliardy din. hospodárenia v bežnom roku Viac ako 720 miliónov usmernia niektorých verejných podnikov na priame investície, čiže výstavbu a ustanovizní. Schválili aj rozkanalizačnej a cestnej infraštruk- hodnutie o zbrataní Mesta Nový túry a viac ako 400 miliónov na Sad a Mesta Toluca, Spojené štáty kapitálové investície verejných mexické.

ŠTÁTNY TAJOMNÍK BRANISLAV ONDRUŠ V BÁČSKOM PETROVCI

Spoločne k zveľadeniu sociálnej ochrany Katarína Gažová

S

cieľom predstaviť spoločný projekt z oblasti sociálnej ochrany, ktorý realizuje Obec Báčsky Petrovec v spolupráci s Ministerstvom práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky, do Petrovca v piatok 3. júla zavítal štátny tajomník Branislav Ondruš so spolupracovníkmi.

V rámci stretnutia usporiadali pracovné zasadnutie členov Rady pre zamestnávanie Obce B. Petrovec so spolupracovníkmi štátneho tajomníka, a to Valériou Kubalovou, Jozefom Kollárom, Jánom Gramatom, Branislavom Masárom, Michalom Nêmcom, Martinom Minarovičom a Borisom Bílekom. Predseda obce Pavel Marčok vyjadril potešenie, že mali príležitosť s predstaviteľmi vlády Slovenskej republiky rokovať o projekte Podpora sociálneho dialógu. Na stretnutí bolo rozhodnuté, že v Báčskopetrovskej obci založia sociálno-ekonomickú radu, ktorá by mala zveľadiť výsledky Rady pre zamestnávanie, ktorá už funguje na úrovni obce. Na jednej strane predseda obce vyjadril vďaku, že vláda • ĽUDIA A DIANIA •

Za sociálny dialóg v rámci spoločného projektu Báčskopetrovskej obce a Slovenskej republiky

Slovenska pomohla Srbsku, a na druhej strane, že si na princípe solidarity za partnera zvolila také malé prostredie, akým je Báčskopetrovská obec. Vyjadril presvedčenie, že tento sociálny dialóg prinesie výsledky v prospech robotníkov, syndikátov a zamestnávateľov.

Počas sociálneho dialógu boli vynesené konkrétne závery a hovorilo sa i na neformálne témy. Zo Slovenska boli prítomní aj zamestnávatelia, ako aj predstavitelia konfederácie odborárov, čiže syndikátov. Stretnutie by malo prispieť k prilákaniu slovenských podnikateľov do obce,

a tým aj k zlepšeniu postavenia tunajších občanov. Štátny tajomník Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Branislav Ondruš vysvetlil, že Slovensko chce vidieť európske Srbsko a robí všetko pre to, aby podporilo úsilie Srbska vstúpiť do EÚ. Na to, aby ten vstup bol úspešný, Srbsko musí v príprave zvládnuť určité úlohy. Jednou z kľúčových hodnôt EÚ je aj princíp sociálneho dialógu. Práve preto uvedené slovenské ministerstvo spolupracuje s Ministerstvom pre prácu, zamestnávanie, bojovnícke a sociálne otázky Srbska na podpore

sociálneho dialógu a na splnení podmienok, ktoré EÚ kladie pred svojich budúcich členov.

– Snažíme sa pomôcť Srbsku pri splnení podmienok EÚ, lebo chceme, aby aj Slováci vo Vojvodine využívali možnosti, ktoré členské krajiny únie majú. A to preto, lebo považujeme tunajších Slovákov za dôležitý most medzi Slovenskom a Srbskom. Preto sme radi, že sa dnes rozhovorov v Petrovci zúčastnili aj zástupcovia odborov a zamestnávateľských zväzov Slovenska, lebo sú to subjekty, ktoré majú veľký spoločenský a politický vplyv a vedia povzbudiť aj tamojších podnikateľov, aby spolupracovali s vojvodinskými Slovákmi. Práve preto ešte počas návštevy Petrovca pobudneme aj v Podnikateľskom parku, – zdôraznil štátny tajomník B. Ondruš.

Valéria Kubalová, poradkyňa projektu Podpora sociálneho dialógu, ktorý Slovenská republika implementuje v Srbsku, pripomenula, že návšteva Petrovca mala za cieľ sociálny dialóg, ako i podávanie informácií o možnostiach založenia Sociálno-ekonomickej rady v Obci Báčsky Petrovec.

28 /4655/ 11. 7. 2015

15

Ľudia a diania S JANKOM ALEXOM, PREDSEDOM RADY MIESTNEHO SPOLOČENSTVA SLANKAMENSKÉ VINOHRADY

Letné javisko bude čoskoro pokryté

na to zvykli. Voda sa každoročne kontroluje v patričných ústavoch a je vhodná na pitie.

V Slankamenských Vinohradoch žije okolo 270 občanov, ktorí sa prevažne zaoberajú ovocinárstvom, vinohradníctvom a poľnohospodárstvom. Podľa slov nášho spolubesedníka tendencia odchodu mladých ľudí za lepším životom do väčších miest a do zahraničia v súčasnosti nie je taká veľká ako bola v uplynulom období, lebo si početní, najmä mladší občania, našli zamestnanie v podnikoch v inđijských priemyselných zónach.

Lekár do dediny prichádza každý štvrtok a s pacientmi pracuje v predpoludňajších hodinách. Žiadne väčšie intervencie sa tam nekonajú, zdravotníci obyvateľom väčšinou poskytujú poradenské služby a merajú

sídli, hradia účty za elektrinu a plyn.

Okrem miestností MS na Podrume sa nachádzajú aj miestnosti tamojšieho slovenského kultúrno-umeleckého spolku, ordinácia miestnej ambulancie a vysunuté oddelenia predškolskej ustanovizne a základnej školy.

Inđijská obec, presnejšie tamojší verejný podnik, má na starosti údržbu osady – kosenie trávy na verejných plochách a v dedinskom cintoríne, odvážanie odpadu. Pritom musíme poznamenať, že prichádzajúc k Podrumu nemohli sme si nevšimnúť kopy smetí a iného odpadu rozsypané okolo kontajnerov umiestnených v strede dediny.

Samozrejme, vie o tom aj richtár J. Alexa, ktorý v tejto súvislosti vysvetľuje: „Dvakrát do týždňa zamestnanci inđijského komunálneho podniku odvážajú odpad zo Slankamenských Vinohradov.

Najväčší problém nám robia a osadu špinia ľudia, ktorí sem chodia zbierať sekundárne suroviny.

Hrabú sa v tých smetiach, vyhadzujú ich von z kontajnerov a keď odídu, za sebou nechajú veľmi špatný a nehygienický obraz.“ Na otázku, čo populárne Brehe v súčasnosti najväčšmi potrebujú, čo ich obyvateľom a pravidelným návštevníkom najväčšmi chybuje, Janko Alexa odpovedal: „Údržba ciest je pre nás veľmi dôležitá, takže medzi naše prioritné úlohy patrí oprava ciest všade tam, kde nemáme prostriedky na ich asfaltovanie. S čelnými ľuďmi Obce Inđija sme sa rozprávali o plánoch na výstavbu cesty cez breh k Dunaju.

Keby sa nám tento plán podarilo realizovať, určite by sa nám poda-

im tlak, hladinu cukru v krvi a pod., dávajú predpisy a usmerňujú na ďalšie vyšetrenia.

Novou tajomníčkou Miestnej kancelárie je Nada Popovićová z Krčedinu, ktorá do Slankamenských Vinohradov podľa rozhodnutia inđijskej lokálnej samosprávy prichádza vždy, keď je to potrebné. To znamená, že chodí na zasadnutia Miestneho spoločenstva, vybavuje rôzne administratívne záležitosti, vydáva občanom výpisy z matrík... Keď občania potrebujú niečo vybaviť v miestnej kancelárii, musia najprv zavolať buď predsedovi Alexovi, alebo priamo tajomníčke Popovićovej a dohodnúť si termín, keď príde do osady. Takéto, zdá sa nám sťažené komunikovanie a vybavovanie určitých prác je pre obyvateľov Slankamenských Vinohradov bežné a ako hovorí Janko Alexa, v praxi to dobre funguje.

Pitná voda pod kľúčom Anna Lešťanová

A

ktuálnu situáciu v Slankamenských Vinohradoch nám v stredu 1. júla v kancelárii na tzv.

Podrume v strede dediny ozrejmil Janko Alexa, predseda Rady MS. Hovorili sme o živote a práci Brehovčanov, s dôrazom na to, čo ich teší a čo ich trápi.

Začali sme tým pekným. Tak na úvod sme sa dozvedeli, že už v týchto dňoch začnú s prípravami na dedinskú oslavu, známejšiu ako Budárske dni. Presný dátum tejto v poradí 12. dedinskej oslavy ešte nevedia, no určite bude tak ako je už zvykom, v polovici augusta. „Na základe schváleného projektu z Ministerstva financií sme dostali účelové prostriedky v hodnote 400-tisíc dinárov na výstavbu strechy nad otvoreným javiskom, kde počas Budárskych dní prebieha ústredný kultúrno-umelecký program. Tieto práce majú byť ukončené do začiatku tohtoročných osláv,“ povedal predseda RMS.

Zásobovanie pitnou vodou za pomoci hadice Aktuálna ťažká ekonomická situácia poznačila život aj v tomto malom Miestnom spoločenstve, ktoré patrí do Obci Inđija. S obecnými orgánmi majú – ako hovorí predseda RMS Alexa – korektnú spoluprácu. Finančne prispievajú na nehatený priebeh aspoň tej základnej činnosti Miestneho spoločenstva Slankamenské Vinohrady, čo znamená, že v budove, kde MS

16

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

Krásnu prírodu špatí obraz ľudskej nedbanlivosti rilo aj prilákať väčší počet turistov.

Medzi Krčedinom a Slankamenom je 17-kilometrový oblúk, ale my tu ešte vôbec nemáme adekvátnu a bezpečnú cestu k Dunaju.“ Slovom, výnimočné prírodné podmienky sú dobrým predpokladom, ale zďaleka nestačia na rozvoj dedinskej či nautickej turistiky.

Občania Slankamenských Vinohradov sa pitnou vodou zásobujú zo studne vystavanej roku 2012, ktorá je vyvŕtaná do hĺbky 232 metrov.

Zatiaľ verejnú studňu pitnej vody v dedine nemajú a každý, kto sa chce zásobiť vodou, musí najprv zavolať Jánovi Kardelisovi, ktorý má kľúče od miestnosti, aby odomkol dvere.

Len potom si môže nabrať vody do svojich nádob. Takýto pomerne komplikovaný spôsob zásobovania pitnou vodou dedinčanom údajne nespôsobuje žiadne ťažkosti, už si

• ĽUDIA A DIANIA •

S JÁNOM KARDELISOM Z KYSÁČA

skutočnosť, že už teraz, na začiatku leta, montujeme pece a hlásia sa aj ďalší zákazníci. Na výrobu sústavy sú inak potrebné tri základné stroje, na ktoré treba vyčleniť viac ako 60-tisíc eur. Keďže tie stroje zatiaľ nemám, mňa, ktorý som tú pec vyrobil. Núkali prípravu materiálov mi robia tam, mi, že odkúpia patent odo mňa, ale kde ich kupujem. Neraz, z rozličných na to som nechcel pristať. Mnohé noci príčin, príprava mešká a ja meškám som nespal, keď som na ňom pracoval, s dodávkou pece. Musím spomenúť aj moji najbližší pritom trpeli. Finančne i to, že som mal už aj ponuky investosa ešte stále pohybujeme okolo nuly. rov, ktorí chceli spoločne podnikať, ale treba pritom byť veľmi obozretný. Jeden z problémov je aj nedôvera ľudí, keď ide o úspory paliva, tiež problém s platením za hotový výrobok. Nedôveru riešime spoločnými výpočtami, a ten druhý problém riešime tak, že pec montujeme iba po zaplatení stanovenej sumy. Je to veľká pravda, že sa za každú školu draho platí.

Plány do budúcnosti?

Inovatívna, ekologická a účinná pec na pelety – V 90. rokoch som u nás patentoval vodový filter, ktorý Preto som prinútený vyhľadať pomoc spolu s pecou na pelety teraz paza hranicami, najmä na Slovensku a v tentujem v Mníchove. Malo by to Chorvátsku. Na Slovensku je záujem byť zakončené v polovici augusta, a o pece, ale s inštaláciou ich riadiacej potom nasleduje vybavenie certifikátu jednotky. Spolupráca má perspek- na Technickom skúšobnom ústave tívu, lebo rúry, ktoré používame pri v Piešťanoch na Slovensku. Mám nádej, výrobe sústavy, sú z dovozu, práve zo že to prospeje ďalšiemu podnikaniu.

Slovenska. V prípade, že sa realizuje Pracujem tiež na uplatnení tohto sysvývoz pecí do štátu, z ktorého sa už tému v sušiarňach, pričom výmenník dovážajú suroviny, bude to presne to, bude 15-krát zväčšený. Prednosť tejto čo EÚ podporuje. sústavy je v tom, že sa škodliviny neNa aké problémy narážate pri budú dostávať do sila a do kontaktu výrobe vášho výrobku a vôbec v s obilninami. Systém k tomu možno podnikaní? poviazať aj so solárnou energiou. Je – Finančné problémy sú snáď na dokonca možnosť s naším systémom prvom mieste. Bolo by dobre vyku- doručovať iba teplú vodu na vykurovaciu sezónu dočkať s hotovými rovanie, čo, pravdaže, prichádza do pecami, ale to si, samozrejme, vyža- ohľadu pri väčších objektoch. Avšak duje značné finančné prostriedky. to sú dlhodobejšie predstavy a plány, Situáciu predsa trochu obľahčuje takže o tom potom.

Cesta k úspechu býva tŕnistá Elena Šranková

Ako tieto vaše pece fungujú?

– Kotol je vyrobený z kvalitmerovanie od dobrej idey po ných atestovaných materiálov. Je realizáciu neraz býva tŕňmi vy- v úplnosti automatizovaný a pri stlané. O tom sa na vlastnej koži náročnejších kupcoch alebo objekpresvedčil Ján Kardelis z Kysáča, toch možno ho spravovať aj prosmajiteľ firmy na výrobu účinných, tredníctvom internetu. Vykurovaním inovatívnych a ekologických pecí na pelety sa výdavky znížia o 30 až 50 percent v porovnaní s plynom na pelety.

Ide o váš vynález. Ako ste sa alebo vykurovacím olejom. Využitie energie pri spaľovaní biomasy je až k nemu dopracovali?

– Prvú pec som vyrobil pre vlastné 98,5 percenta, čo je viac od toho, čo potreby a keď sa aj iní presvedčili nakladajú prísne normy EÚ o unikaní o jej výhodách, začal som s výro- oxidu uhličitého do atmosféry. Pece pracujú bez komína a sú najzelenším bou pre zákazníkov. výrobkom tohto druhu na Bolo to pred necelým trhu, predovšetkým vďaka rokom a odvtedy som konštrukcii horáka, v ktovyrobil 36 pecí pre dorom vzniká teplota 950 až mácnosti a podnika1 300 stupňov C. Pomocou teľské objekty u nás špecifickej konštrukcie výa v zahraničí. Od skôr menníka sa podarilo vzniksom majiteľom firmy nutú energiu usmerniť na opravu a výrobu do sústavy vykurovania, poľnohospodárskych pričom sa voda osemkrát strojov, ale v súčasnospostupne ohrieva prv než ti sa venujem výlučne Ján Kardelis sa vráti do sústavy. Okrem výrobe pecí. Uvažoval toho, že je kotol účinný, som totiž nad tým, že je z finančných a ekologických dôvodov zaberá málo priestoru a uplatňuje veľmi dôležitá voľba paliva a kotlovej sa pri podlahovom vykurovaní, pri sústavy. Tak sa mi podarilo skonštru- radiátorových systémoch, ako i na ovať kotol, ktorý v značnej miere šetrí ohrievanie vody s dvoma rozličnými energiu a chráni životné prostredie. teplotami. Pec sa čistí iba vysávačom.

Aká bola cesta od idey po reaAko palivo sa používa biomasa: drelizáciu a výrobu vášho vynálezu? vený pelet a agropelet (sója), kôstky – Čo sa týka nášho štátu, nestretol z ovocia, zrná kukurice. Technológiu spaľovania a výmeny teploty som som s porozumením. Povedali mi patentoval a ochránil v Ústave pre dokonca aj to, že som malý Đoković a keď budem veľký, potom mi pomôžu. intelektuálne vlastníctvo RS. Niektorí chceli pri tom zarobiť viac odo

S

POUGÁR

Juraj Bartoš

Bumbum-bumbum-bumbumbum!

V

ieme, že viete, ale predsa: Francúzsko sa vraj urputne činí, len aby Grécko zostalo naďalej v Európskej únii. Práve tak, ako sa, a nielen Francúzsko, usiluje o to, aby sa (aj) Srbsko do Ú-nie dostalo.

V ústrety zatiaľ poslednej návšteve nemeckej kancelárky pani Angely Merkelovej náš pán premiér Aleksandar Vučić vraj podčiarkol, že ju chápe ako prejav veľkej dôvery medzi dvoma krajinami. Samozrejme.

• ĽUDIA A DIANIA •

Kedykoľvek do učebne vstúpi triedna pani učiteľka, všetko len tak zurčí vzájomnou úctou a dôverou.

Vraj bez osobitného odôvodnenia náš pán minister pre kultúru a informovanie Ivan Tasovac vyhlásil, že Medzinárodné rádio Srbsko (niekdajšie Rádio Juhoslávia) netreba, aby existovalo. Ak vychádzal zo skutočnosti, že ani Juhoslávia už neexistuje, je veľmi otázne, či aj my bývalí Juhoslovania máme vôbec

existovať.

Uplynulý pondelok náš pán predseda vlády pokrajiny (uhádnite, ktorej) pán Bojan Pajtić pobudol vo vile Stanković pri Čortanovciach. Kde práve nahrávali vysielanie Fazoni i fore. Žeby si chcel včas obstarať ten-ktorý fígeľ a vtip do budúcich volieb?

Kanikula si robotu robí poctivo. Čo obzvlášť pociťujú samodruhé ženy v pôrodniciach, kde vraj teploty,

zatiaľ, dosahujú 40 °C. Super. Nech sa budúci občania otužujú, nech si zvykajú na peklo, ktoré ich očakáva po príchode na tento náš krásny svet.

V Moskve vraj podaktoré kaderníčky strihajú zákazníkov – úplne nahé. S ohľadom na stav tunajšej životnej úrovne nie je vylúčené, že v našich kaderníctvach začnú strihať a holiť holých a bosých zákazníkov.

Bumbumbum!

28 /4655/ 11. 7. 2015

17

Ľudia a diania NAŠI V NEMECKU (4)

Mladí, schopní, skromní bratia Turčanovci Juraj Bartoš

Niektorí odišli s cieľom privyrobiť si a vrátiť sa domov. Iní hneď rátali s tým, že zostanú tam. Všetci mali plány a sny; niektorým sa splnili. Prinášame, hľa, životné príbehy, v kocke, zo stretnutí v Gomaringene s našimi ľuďmi žijúcimi v Nemecku.

B

ratia Turčanovci, starší Zlatko (27 rokov) a mladší Darko (24) sa narodili v nemeckom Stuttgarte. Tam žijú a pracujú. Ich rodičia sa narodili v Starej Pazove, prišli do Nemecka hľadať robotu a tam aj zostali. Zlatkov a Darkov otec je podpredsedom Slovenského spolku; jeho rodičia žijú v Pazove. Mladí Turčanovci hovoria s nami radi a bez zábran. Veď prečo by sa ostýchali? Preto, že „držia do svojho“, že tu i tam použijú ďalšie slová a slovné spojenia so srbským prifarbením: rodbina, poverenia, otkaz, rázlika...? Vychodili nemecké školy, slovenčinu sa v nich neučili, hovoria podstatne viac po nemecky než po slovensky, slovenské knihy prečítajú len občas. Po slovensky predsa len vedia a sú na to hrdí: „Pravdaže vieme. Pestujeme si, koľko môžeme, náš jazyk a našu slovenskú kultúru – naše hodnoty.“

nás, v akej miere mu škola bola na pomoci. „Pravdaže bola. Po ukončení strednej školy sme sa ďalšie tri roky učili remeslo. Prvý rok prevažne teóriu a ostatné dva sme sa viac venovali praktickým veciam v podniku a raz za týždeň aj v škole.“

Nie div, že do Starej Pazovy Zlatko a Darko chodia radi, dvakrát za rok. Okrem starých rodičov majú tam aj sesternice a ďalšiu rodinu. Tak isto sa tešia na slovenské zábavy v Gomaringene.

Pravdaže, obaja už majú zamestnanie. Darko pracuje v podniku, ktorý robí opravy áut. Konkrétne jeho doménou je mechanika a elektronika vozidiel. Hovorí, že možno, po čase, pouvažujú aj o vlastnom podniku. Zaujíma

LEPŠIA ORGANIZÁCIA Zlatko tiež pracuje v automobilovom priemysle. „Zakončil som remeslo s polročným predstihom, lebo som mal výborné známky. S odborným titulom mechanika v priemysle zamestnal som sa vo firme Mercedes, v Stuttgarte. Teraz, hoci už robím vedúceho osemdesiatim ľuďom, stále sa zdokonaľujem.“ Bez toho, aby očakával citoslovce obdivu, ale rovnako i bez falošnej skromnosti hovorí, že sa na post vedúceho dostal ako jeden z najmladších vo firme.

Nadriadení mu dôverujú, takže pred Zlatkom je zrejme úspešná pracovná kariéra.

Porovnávajúc vzťah k práci v dvoch krajinách, bratia Turčanovci vravia, že robiť sa musí všade. V Nemecku sa vraj viac prihliada na to, aby robotník mal primeraný pracovný výstroj, ako i nadostač času na oddych počas pracovného dňa, či na dovolenku;

18

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

keď robotník má lepšie pracovné podmienky, viac zo seba vydá.

Podčiarkujú, že tam je predovšetkým lepšia organizácia pracovného procesu. Pýtame sa Zlatka, ako reagovali starší zamestnanci, keď sa stal ich šéfom. Či náhodou nezaúradovala sentencia známa z našich krážov: Vari nám, ostrieľaným robotníkom, dáky fafrnok má soliť rozum?! Alebo tak nejako... „Toho som sa síce obával, ale nič také sa nestalo. Vo veľkých firmách, ako je Mercedes, pracovná disciplína je na vysokej úrovni. Musím uznať, že ma ľudia veľmi rešpektujú, berú vážne, čo im poviem, poradím, či naložím.“ Vraj tak ako všade, aj u nich sa stane, že jeden – dvaja sa sem-tam cítia nespokojní, ukrátení, nedocenení. V takých prípadoch nasleduje rozhovor, keď treba aj niekoľko rozhovorov. Ak sa vec nedorieši medzi štyrmi očami, problému sa ujme Zlatkov nadriadený. V najhoršom prípade – ale vraj len veľmi zriedkavo – problém sa skončí prepustením búrliváka.

KEĎ ZAZNEJÚ YU-TÓNY V Starej Pazove sa, konštatujú svorne bratia Turčanovci, cítia ako doma, hoci im tam zavše „vôľačo falí“. Niečo chýba... „Predsa sme vyrastali tu v Ne-

mecku, tu máme svoju spoločnosť, priateľov... Áno, aj tam máme rodinu a známych, nie je žiaden problém nadviazať kontakty s vrstovníkmi, ale predsa...“ „Predsa ste len doma v Nemecku, nie?“ „Tak je... Hoci...“ hovoria unisono, „nemali by sme problém, keby k čomu došlo, keby sa, nebodaj, situácia drasticky zmenila, žiť aj v Srbsku.“ Hoci ich korene nesiahajú do žírnej vojvodinskej roviny, trebárs im detstvo a mladé roky neovievali nevyspytateľné balkánske vetry, predsa len bratia Turčanovci pocítia chvenie v oblasti srdca, kedykoľvek počujú slovenčinu či srbčinu. Nie náhodou im v autách, priznávajú sa, spoločnosť robia nahrávky slovenských a srbských pesničiek.

Na koníčka sa mladých ľudí, vrtiacich sa okolo áut, ešte k tomu vo firme svetového mena, azda ani pýtať netreba. Ale predsa... „Hoby? Naša práca, autá sú zároveň naším koníčkom. Stuttgart je mesto automobilového priemyslu; tu je Mercedes, tu je Porsche, tu milovníci automobilov mávajú svoje tradičné stretnutia.

Stretáme sa v piatok a sobotu, na parkoviskách, vymieňame si skúsenosti a informácie...“ Akiste: Stuttgart nie je skúpy ani pokiaľ ide o nočné pobavenia a zábavy. Mládež sa tam na nudu sťažovať nemôže. Zlatko a Darko Turčanovci sa od svojich nemeckých kamarátov a vrstovníkov v ničom nelíšia. Iba ak v tom, že občas zájdu aj do kaviarní, diskoték či klubov so zvukmi a vôňami niekdajšej Juhoslávie.

Ale ani tam nie sú sami.

Končíme srdečný rozhovor.

Pohľad sám zaletí k parkovisku, otázka sa prihlási sama: „Máte možno v blízkosti svoje autiaky?“ Jeden je tu, a tak odfotíme našich nových známych, mladých príjemných ľudí, pri čiernej mercedeske. Brat bratsky zarýpe do brata: „Mal si ju vyleštiť.“ Z nemeckého parkoviska pred nemeckou halou v nemeckom Gomaringene sa vznáša zvonivý, nijako nie príliš hlasný slovenský smiech.

• ĽUDIA A DIANIA •

S VERNÝM ČITATEĽOM HLASU ĽUDU PAVLOM PETRÁŠOM Z PADINY

Štyridsaťročné priateľstvo Vladimír Hudec

K

eď koncom mája hlasľudovská výprava zavítala do Padiny, oslovil ma starší pán s otázkou: „Tie noviny na stole sú zdarma? Chcel by som ich odniesť mojim známym, aby si prečítali. Možno sa aj predplatia.“ Novinárska zvedavosť mi však nedovolila, aby sa to na tom skončilo. Veď pred sebou som mal človeka, ktorému záleží na našich novinách a odporúča ich aj iným. To každé noviny v každom období privítajú s potešením. Na dôvažok je to príbeh ako stvorený pre noviny, aby poslúžil príkladom všetkým tým, ktorí sa z rôznych dôvodov rozhodli zrieknuť novín. Tento horlivý čitateľ, vlastne, pokojne by sme mohli povedať, priateľ Hlasu ľudu

a môj náhodný spolubesedník je penzista Pavel Petráš. Noviny vraj odberá od 1. januára 1973, teda už viac ako 40 rokov. Je to celý pracovný vek.

– Hlas ľudu je súčasťou mňa samého, – povedal. – Bol by som síce rád, keby sa o Padine viac písalo, lebo si to táto osada a tunajší ľudia zaslúžia. Hoci si myslím, že sa o našej osade pomerne málo píše, novín som sa nevzdal. Naopak. Od chvíle, keď vyšlo prvé číslo v tomto malom formáte, odkladal som si všetky čísla a občas sa v nich dodnes prehŕňam. U nás doma sa Hlas ľudu nespaľuje a nevyhadzuje, a po novinách možno písať, len keď sa rieši krížovka. Na inom mieste v žiadnom prípade. Vždy si rád prečítam aj o tom, čo sa deje v iných osadách. Politiky podľa

mňa celkom stačí. Nebolo by dobre, aby jej bolo viac. V našich novinách nepotrebujeme ľudí z veľkých miest, ale našich dedinčanov. Som veľký milovník enigmatiky a veľmi mi chýba Ján Bažík. On bol opravdivým majstrom enigmatiky.

Páčia sa mi aj JazykOmyly, kde sa uvádzajú pekné príklady z každodenného života. V novinách si však prečítam všetko, od prvej po poslednú stranu. Kiežby takých verných čitateľov Pavel Petráš nie je milov- bolo viac: Pavel Petráš s výtlačkami níkom iba našich novín, ale Hlasu ľudu, ktoré zaniesol všeobecne veľmi rád číta aj kamarátom iné noviny a najmä krásnu literatúru. Čítanie, šach a enigmatika digitálneho televízneho signálu.

– Keď som mohol v mladosti sú jeho tri veľké záľuby, kamaráti, v spoločnosti ktorých trávi svoje toľko rokov byť bez televízie, dôchodcovské dni. Televíziu vraj prečo by som aj v starobe neuž viac nepotrebuje, a preto si ani mohol byť bez nej, – na záver nekúpil STB zariadenie na príjem konštatoval Pavel Petráš.

Z ČINNOSTI EKOLOGICKÉHO HNUTIA OBCE KOVAČICA

V prospech zdravého životného prostredia Anička Chalupová

K

ovačica odjakživa bola plná zelene. Začiatky ekologickej činnosti siahajú až do šesťdesiatych rokov, keď Kovačičania začali rozvíjať lásku k zachovaniu prírody a porozumeniu jej zákonov. Individuálnym upravovaním svojich priedomí občania hojne prispievali k zachovaniu krásy osady. Do všetkých organizovaných akcií ochrany životného prostredia sa najmasovejšie zapájali žiaci základnej školy, stredoškoláci a osvetoví pracovníci. K početným akciám ruky priložili aj športovci, členovia mládežníckej organizácie, loveckého, Ženského a Remeselníckeho spolku, cirkevníci, požiarnici, včelári, zalesňovatelia, táborníci.

Pred dvoma rokmi v Kovačici na úrovni obce založili Ekologické hnutie, v čele ktorého je predsedníčka Marína Benková.

– Aktivisti tohto ekologického hnutia za necelé dva roky usporiadali niekoľko akcií. Jednu z tých väčších sme mali na sklonku minulého roka, keď sme realizovali projekt, ktorý nám schválil Obecný fond pre poľnohospodárstvo. V každej osade Kovačickej obce sme vysadili viac • ĽUDIA A DIANIA •

ako 2 000 stromčekov sibírskeho brestu, čierneho topoľa, brezy, jaseňa, albície a pod. V Crepaji sa k akcii pridali aj členovia KUS sv.

Sávu, v Debeljači pomohli aktivisti Marína Benková (tretia sprava) s aktivistami Združenia v službe prírody, v Padi- ekologického hnutia v Uzdine ne sa pridali členovia ekologického združenia EKOP a pod. Okrem toho organizovali apríli sme uskutočnili okrúhly stôl na tému: sme edukačné prednášky a debaty na tému Ozelenenie a ochranné pásma proti vetru, na ochrany životného prostredia. Naposledy v ktorom sa zúčastnili všetky tunajšie organizácie a združenia, ktoré sa zaoberajú ekológiou, ako aj poľovníci a poľnohospodári.

Počet členov Ekologického hnutia zo dňa na deň rastie, takže v nadchádzajúcom období plánujú realizovať ďalšie akcie.

– Na jeseň znovu plánujeme akciu vysádzania stromkov a cez leto spolu s Obecnou knižnicou v Kovačici usporiadame ekologické dielne pre deti predškolského a školského veku v Kovačici, Debeljači, Padine a Crepaji.

Mladí ekológovia Obce Kovačica svojimi akciami ukazujú na to, ako sa treba správať k životnému prostrediu. Pritom je jasné, že netreba veľa. Stačí, keď ho každý z nás bude Aj toto je naším zrkadlom: častý obraz chrániť a upravovať aspoň tak ako vlastný znečistenia životného prostredia dvor.

28 /4655/ 11. 7. 2015

19

Ľudia a diania NAJKRAJŠIA CESTA DO ŠKOLY JE V HLOŽANOCH

Zasaďme si zelenú budúcnosť Monika Necpálová

Z

elený svet, svet nádeje! Aspoň kúsok tej nádeje sa oplatí nechať pre tých, ktorí dnes zatiaľ popri nás len drobčia na malých nožičkách. V ich hlávkach sa asi len ťažko samy od seba zrodia nápady, ako ochrániť matičku Zem. Na to však majú, alebo skôr mali by mať okolo seba ľudí, ktorí ich k ochrane prírody budú viesť.

Treba len zvoliť tie správne slová.

Zaúčať deti do environmentalistiky? To dokážu členky Spolku žien Slovenka v Hložanoch. Spolok sa už niekoľko rokov venuje nielen udržiavaniu tradícií a kultúry, ale aj skrášľovaniu okolia. A odtiaľ je už len kúsok k ochrane životného prostredia. Ich skvelými pomocníkmi sú tí najmenší: deti pomoc pri zveľaďovaní životného Kto učí deti sadiť stromčeky? prostredia vnímajú ako krok k očakávanej dospelosti a zverená dlho udržiava centrum Hložian. „Z zodpovednosť im je po chuti. Stačí oblasti ekológie sme si už predtým zmenšenina motyčky, hrabličiek spolu so združením Ekos vypočuli a rýľu, k tomu sadenica stromče- prednášku o výsadbe stromkov a ka. Cercis siliquastrum (Zmarlika ich ošetrovaní,“ podotýka.

Judášova) zasadili vlani začiatkom leta malí ochranári v areáli hložianskeho detského ihriska. Ďalšie desiatky sadeníc stromčekov počkali na dospelých. Veď čo neurobíme, keď vidíme, s akým zápalom sadia škôlkari a školáci? Hádam sa nenecháme zahanbiť? Pri sadení pomáhal zrazu každý. Viete, kde nájdete najzelenšiu cestu do školy? V Hložanoch.

Vďaka projektu Najkrajšia cesta do školy. Spolok žien Slovenka takto v spolupráci s inými združeniami upravil Ulicu Ľudovíta Dudka.

Dnes jej kraľujú agáty. „Tešili sme sa zo spolupráce s hložianskymi združeniami, z ktorých Združenie poľ- Budúce generácie sa budú musieť vedieť nohospodárov, Združenie postarať o planétu ekológov a v prvej fáze aj Združenie mladých podporili náš S podporou belehradského fonekologický projekt pod názvom Najkrajšia cesta do školy,“ vysvetľu- du TRAG sa v rámci projektu podaje Viera Miškovicová, predsedníčka rilo upraviť aj zeleň v Ulici maršala spolku, a dodáva, že spolok už Tita a hložiansky cintorín. Projekt,

20

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

ktorý začal vlani, zavŕšili nedávno.

Akcia výsadby bola podporená aj zo strany Direkcie pre stavebné hospodárstvo Obce Báčsky Petrovec. Svojou dlhodobosťou projekt aktivizuje deti aj členky spolku k starostlivosti o stromčeky.

Predstavitelia Dobrovoľníckeho hasičského spolku v Hložanoch vysadené stromčeky polievali hneď po výsadbe a ďalej sa o ne starajú robotníci komunálneho podniku Gloakvalis z Hložian a domáci občania.

Už teraz sa pripravuje ďalší projekt tohto typu. „Nasledujúci projekt bude pravdepodobne znieť v kontexte tohto doterajšieho. Chceli by sme zostať natrvalo v našej dedine. Plánujeme úpravu a zazeleňovanie detských ihrísk, ale aj otvorenie nového detského ihriska. Chceli by sme upraviť aj park v strede osady. Jedným z dôležitých bodov pripravovaného projektu je aj osadenie tabúľ s názvami ulíc na rohové domy všetkých komunikácií, ako to bolo kedysi,“ približuje nám plány Viera Miškovicová a dodáva: „Aktivity by sme chceli aj v tomto prípade prepojiť s dielňami.“ Možno sa teda budeme môcť naučiť voľačo o ľuďoch, podľa ktorých sú ulice

pomenované. Samozrejmosťou zostanú aj semináre pre dospelých o údržbe zelene. A keď už o sfére ochrany prírody môžeme hovoriť aspoň kde-tu ako o samozrejmosti, to už je čo povedať. Pri globálnych problémoch dvakrát tak platí, že treba začať od seba a vedieť si upratať „pred vlastným domom“.

Počas projektu Najkrajšia cesta do školy pripravili v Hložanoch tri dielne pre dospelých. Občianskej participácii sa venoval Slobodan Martinović z Centra pre politické výskumy Argument zo Subotice. Plánovanie a výsadbu na verejných zelených plochách spracovala Agnes Potkonjaková z Nového Sadu. Veľmi zaujala aj dielňa aranžovania kvetín pod vedením Jasny Atanackovićovej.

Najdôležitejším momentom sú však v kontexte tohto projektu práve dve dielne pre deti. Učiteľka Zuzana Galambošová viedla dielňu maľovania pre žiakov základnej školy. O sadení stromčekov v dielničke Sadíme stromy pre naše Hložany rozprával hlavne škôlkarom Novak Sikimić. Veď kto už môže byť lepším kolegom pri sadení, ak nie klaun? Veselo bolo deťom pri robote! A vďaka entuziazmu dospelákov razom sa rozrástlo kolo nich viac ako sto okrasných stromčekov.

Zadosťučinením pre organizátorov je každý deň, keď kráčajú deti cestou ráno do školy. A tadiaľ budú kráčať ďalšie generácie. Hľadiac na to, ako sa stromy obliekajú do šiat ročných období a snažia sa dočiahnuť konármi nebo. Malým ekológom zas pribudla za odmenu doma kvetinka. Iste sa o ňu starajú, mal ich to kto naučiť. Tak čo poviete, priatelia, oplatí sa deťom zveriť zodpovednosť za planétu? Verte, nie je im to zaťažko.

Foto: z archívu Spolku žien Slovenka • ĽUDIA A DIANIA •

ZAUJÍMAVOSTI Z ÚSTREDNÉHO ARCHÍVU SEAVC

Život Slovákov na Kosove Katarína Verešová

P

hospodársky a pre Slovákov aj národný život, viacej rodín z Hajdušice, Šándora (dnes časť Subotice), Padiny a Boľoviec sa odsťahovalo do Bulharska, na provinciu Pleven, kde ako kolonisti dostali po 6 ha zeme“. Labáth v pokračovaní napísal: „Spočiatku sa im zle vodilo.

Na to prišla balkánska, potom svetová vojna, v ktorej mnoho Slovákov zahynulo a ktorá pomery natoľko zhoršila, že mnohí pomýšľali na vrátenie sa do starej

prístrešia, t. j. koliby. Potom nasledovala hrozne úmorná práca, kŕčenie zeme a prvé rozorávanie.

Za tým stavanie domčekov. Ťažkou prácou bolo kopanie studní, ktorej hĺbka dosahuje 18 metrov a vyžaduje až dva mesiace práce.

Všetku túto prácu prevádzali sami.

Oni boli i murármi i tesármi i stolármi.“ Títo noví obyvatelia osady pri kosovskom mestečku Lipljan obrábali veľmi nekvalitnú pôdu, tzv. smolňaču, na ktorej sa darilo

ri čítaní monografií a kroník o migračných pohyboch Slovákov v 18. a 19. storočí možno získať dojem, že Slováci, najmä tí evanjelickej viery, všade tam, kde sa na pustatinách usadili, museli najprv klčovať lesy a vysúšať močiare, vykopať studne, a len potom stavať si domce na dôstojné bývanie. V predošlom čísle Hlasu ľudu sme za použitia článku z roku 1914 opísali, ako si dolnozemskí Slováci po zatlačení Osmanskej ríše v 19. storočí náhradne hľadali nový domov v severnej časti Bulharska a ako im bolo ťažko po vyklčovaní darovanej zeme bojovať o vlastný život v balkánskej vojne roku 1913.

Po prvej svetovej vojne týmto ľuďom bola znovu sľúbená zadarmo ďalšia neobrábateľná zem, a to zase na Balkánskom polostrove, lenže tentoraz na Kosove. „Osud, bieda, ťažký život, dakedy zase zhon za šťastím a lepším ži- Nemecká pohľadnica z roku 1916 (portál Politikin zabavnik) votom sú pohnútky, ktoré nútia človeka, aby zanechal vlasti. Pri konaní pasov upozorne- pestovať len obilniny. Dedinka svoj rodný domov a zkúsil šťastie ní boli tamojším konzulom, aby Staro Gradsko vtedy mala sotva na mieste inom. Pri nás Slovákoch sa nevracali do Banátu, kde by 47 domov, v ktorých okrem Slováje to väčšinou ťažký život, ktorý dostali iba po 4 ha zeme, ale aby kov žili Dalmatínci a Čiernohorci nás ženie i do tých najodľahlejších šli na Kosovo Pole, kde dostanú 2 a v ktorej neexistovali ani kostol, končín sveta. A bárs Slovák naj- aj pol ha na dušu, k tomu stravu ani škola. O zachovávaní slovenradšej žije spoločne v slovenských jak pre seba, tak pre statok na ského jazyka nebolo ani reči. Svoj osadách, osud prinúti ho často- jeden rok, ako i stavebný materiál. príchod na Kosovo oľutovali, krát i do krajov cudzím živlom A tak roku 1921 prišlo na kolóniu keďže potrovili už i v Bulharsku obydlených, kde potom na neho Staro Gradsko (žel. stanica Lipljan, nasporené peniaze. ako na ´príšelca´ nepozerajú práve neďaleko Prištiny) 6 rodín. Asíce Počas svojho pobytu na Kosove najlepším okom. A tak je to aj rodina Čermanova, Kupcova, tri v roku 1926 A. Labáth spomenul s našími na Kosovom Poli, ktorí Jonášove a Macekova. Tuná však aj osadenie troch slovenských rotuná ako siroty nie jednu horkú na miesto lepšieho života, dožili dín v tzv. Hornom Dobrove (pošta pilulku prežrieť musia,“ uvádza sa veľkého sklamania. Bolo im Lapli) neďaleko Prištiny. Dnes na Andrej Labáth v článku Naši na pridelené iba po 5 ha na rodinu, mape táto osada nejestvuje, iba Kosovom Poli (Národný kalendár, a niečo materiálu. Na kurivo do- ak nejde o Malú a Veľkú Dobranju roč. VIII, 1927, s. 59 – 61). stávajú tiež pár fúrov dreva ročne. pri osade Lepino. Tam vtedy žila Podobne ako aj Slováci v Bul- Na pridelenej zemi nebolo žiad- rodina Tirindová, pochádzajúca harsku, kosovskí kolonisti po- neho stavania a zem porastená zo Starej Pazovy, ktorá tam prichádzali rodom z Banátu a Srie- bola hustým krovím a veľkými šla tiež z Bulharska v roku 1920. mu. Podľa Labáthovho záznamu klátmi, pozemok to bývalej zoťatej Druhé dve rodiny, Faragová „v roku 1897, keď započal ťažký hory. Prvá ich práca bola urobenie a Čmelíková, prišli tam rovno • ĽUDIA A DIANIA •

zo Starej Pazovy. Na Kosovo sa dostali vďaka štátnemu organizovanému sťahovaniu slovanských národov na tieto priestory, keďže Albánci (vtedy zvaní Arnauti) po prvej svetovej vojne tieto časti Kosova opúšťali. O tom Labáth vo svojom článku napísal: „Tamejší muslimánski Arnauti poplašení ztratením panstvom počas balkánskej vojny a teraz posilením Juhoslávie ztratili úplne nádej na vrátenie sa panstva ottomanskej ríše, začali sa sťahovať do Turecka. A tak vtedy bolo možno mimo dodelenej zeme prikúpiť si tie najlepšie zeme za veľmi nízke ceny. Túto výhodu však málo kto využil, lebo osádzať sa medzi Arnautov bolo – zvlášť v tie časy – vecou veľmi na rozváženie. No v plnej miere to využil odhodlaný Tirinda, ktorý mimo dodelenej zeme si prikúpil a dnes má okolo 100 jutár znamenitej zeme. Zem táto bola už vykrčená a rozrobená tak, že práca, akú mali kolonisti v Starom Gradsku, odpadla.

A tak všetkým týmto trom rodinám sa dobre vodí. V Novej Ruici, vzdialenej asi 5 km od St. Gradca, sú 4 slov. rodiny: Hlodová, Majtánová, Havranová a Hírešová. Mimo Majtána, všetci prišli z Bulharska. Majtán prišiel z Bosny.“ A. Labáth spomenul, že sa vtedy na stanici v Obilići stretol s kovačickým rodákom Hriešikom, ktorý pátral po mieste na založenie mlyna alebo tehelne. Od tej idey však Hriešik odstúpil, lebo vraj tam sa mlelo ešte „na prosto“ a domy sa murovali z nepálených tehál. Spomínaný Hriešik v roku 1927 zistil aj to, že na Kosove zriedkakedy domy opravovali. Namiesto toho domce si zo surových tehál na inom mieste murovali a tie staré jednoducho nechali ležať ladom.

Všetky rodiny z Kosova sa do Vojvodiny alebo na Slovensko vrátili po druhej svetovej vojne.

28 /4655/ 11. 7. 2015

21

Bianka Švihráňo vá, 7. ročník Teoretické lýce um J. G. Tajovského v Nadlaku ík adlaku á, 7. ročn romekov G. Tajovského v N K a k n ia B J. é lýceum Teoretick

Kamaráti z Rumunska myslia na nás!

Hračky

Bolo to už dávno, keď som bola ešte malá.

Ako malé dieťa som si myslela, že moje hračky v noci, kým ja spím, začnú spievať a tancovať.

A stalo sa to. Raz neskoro v noci som sa zobudila, a čo nevidím?

Moje milé hračky spievali a tancovali, eto je obdobím cestovania a kamarátenia. Azda najčastejšie počas leta sa tancovali a spievali, až milá vec. Naaj vy, milí priatelia, zoznamujete s kamarátmi z iných krajín. Takou cestou kamarátstva sa aj do Detského kútika dostali práce žiakov z rumunského Nadla- šťastie, kým ma nezbadali, stihla som sa skryť za skriňu. Odtiaľ som sa, zívajúc, ku, ktoré nám poskytla učiteľka Anna Rău-Lehotská. Za to sme im všetkým veľmi dívala na ne až do samého rána... Aspoň povďační. Tak teda aj takouto cestou sme získali nových priateľov a ich vydarené som si zaumienila dívať sa na ne do rána. práce si našli čestné miesto na tejto strane Hlasu ľudu, venovanej predovšetMamka nezbadala, že som tam schúlená kým deťom. Veríme, že aj do budúcna budú ochotne prispievať a aspoň za skriňou zaspala. občas nás potešia svojimi výtvormi. Priateľstvo medzi deťmi je Zazvonil telefón a mamka bežala k nemu. krásna vec a my tomuto priateľstvu prostredníctvom Kým dohovorila, hračky sa zo zábavy stiahli Detského kútika držíme palce... a poukladali na ich zvyčajné miesta. Mamka ma v postieľke nenašla, tak ma po celom dome hľadala a ustarostená vyvolávala. Priam kričala.

V tom som sa zobudila a bežala k mamičke.

Každý večer myška snorí, Odvtedy som pokojne spávala a už som sa ako má vojsť do komory.

Bez kompasu, bez kľúčika, uprostred noci nebudila. Neskrývala a neskrývšetko ľahko odomyká, vam sa odvtedy dodnes za skriňu. Iba ak za a keď je už doma, maminkin chrbát. začne hľadať znova.

A hračky? Neviem, či moje hračky ešte zvyknú v noci spievať. Spievať a tancovať.

Teodora Hírešová, 5. ročník Teoretické lýceum J. G. Tajovského Andrea Fábryová, 5. ročník v Nadlaku Teoretické lýceum J. G. Tajovského v Nadlaku

L

Šikovná myška

7. ročník ku Elisa Tušková, kého v Nadla um J. G. Tajovs ce lý ké ic et or Te

22

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

Kristína Popová, 7. roč ník Teoretické lýceum J. G. Tajovského v Nadlaku

K. G. a J. T. • DETSKÝ KÚTIK • •

Poľnohospodárske PRÍLOHA PRE POĽNOHOSPODÁROV A DEDINU

rozhľady

Ročník XLV 11. júl 2015 Číslo

14 /1896/

Z PRODUKČNEJ BURZY

Žatva zabrzdila obchodovanie so pšenicou

AKTUÁLNE

Ľ. Sýkorová

Čakajú nás opäť blokády ciest? Ľubica Sýkorová

M

inulý víkend mnohým cestujúcim hrozilo, že okrem horúčav im cestu znepríjemní aj dlhé vyčkávanie v kolónach. V pláne bola totiž blokáda ciest, čím chceli poľnohospodári vyjadriť svoju nespokojnosť s prácou vlády Srbska a najmä Ministerstva poľnohospodárstva a ochrany životného prostredia Srbska. No v poslednej chvíli po päťhodinových rozhovoroch s kompetentnými od tohto rozhodnutia upustili do ďalšieho stretnutia.

Delegácia nespokojných poľnohospodárov z Únie poľnohospodárskych výrobcov, ktorí sa rozprávali s predstaviteľmi kabinetu premiéra Vučića a ministerkou poľnohospodárstva Snežanou Bogosavljevićovou-Boškovićovou,

N

predložili svoje požiadavky, ktoré sa týkajú zlepšenia situácie a riešenia mnohých problémov v poľnohospodárstve. O väčšine požiadaviek musí rozhodnúť premiér Vučić.

Poľnohospodári žiadajú odstúpenie ministerky poľnohospodárstva S. Bogosavljevićovej-Boškovićovej, štátneho tajomníka Danila Golubovića a ďalších činiteľov z oblasti poľnohospodárstva, ako aj riešenie korupcie a zneužívania v oblasti veterinárstva a dovozu. Rozhovory mali pokračovať aj na tému pravidiel týkajúcich sa mäsa, mlieka a medu. No najväčší problém súvisí s nedostatkom financií na vyplatenie rastlinnej výroby podľa Zákona o podporných prostriedkoch. Z agrárneho rozpočtu bolo na tieto účely vyčlenených a vyplatených 2,7 miliardy dinárov, no chý-

a Produkčnej burze v Novom Sade bol tovarový obrat v dňoch od 29. júna do 3. júla 2015 veľmi skromný. V porovnaní s predchádzajúcim týždňom bol nižší o 17,62 %. Finančná hodnota obratu bola v porovnaní s predchádzajúcim týždňom nižšia až o 29,95 %. Dôvodom je určite aj žatva, ktorá bola v uvedenom období už v plnom prúde.

So pšenicou sa neobchodovalo vôbec. Prvé analýzy potvrdili, že pšenica uskladnená v silách je dobrej kvality. Jej prvá cena bola 16,50 din./kg bez DPH, ale sa predpokladá, ba ešte najmenej 11 že po žatve bude jej cena vyššia. miliárd.

Na svetových trhoch obilniny zdraželi.

Nespokojní poľnoTo sa odzrkadlilo aj na našom trhu s hospodári sa okrem kukuricou, ktorá zdražela o 4,25 %. Jej iného pýtajú, prečo sa priemerná cena bola v uvedenom obnerobí intervenčný nádobí 17,53 din./kg (15,94 bez DPH). Jej kup pšenice pre potreby posledná cena bola 16,10 din./kg bez štátnych tovarových zásob DPH, takže kukurica sa predávala (pretože ponuka 16 din./kg za rovnakú cenu ako v apríli. bez DPH je neprijateľná); prečo Priemerná cena sóje bola v sa nevypláca 12 000 din./ha, uvedenom období v porovnaní aj keď to zákon umožňuje, s predchádzajúcim týždňom ale nebolo to zahrnuté do o 1,55 % nižšia, no ku agrárneho rozpočtu (vyčlekoncu týždňa zdražela. nených bolo iba 2,7 miliardy Predávala sa po 37,50 dinárov, aj keď treba najmenej din./kg bez DPH. ○ 11 miliárd); prečo sa povoľuje pre ľudskú výživu dovoz mäsa z EÚ, ktoré sa tam nepoužíva ani ako krmivo pre domácich miláčikov; prečo ešte stále nemáme pravidlá o triedení pšenice podľa akostných skupín (ktoré Ministerstvo poľnohospodárstva píše už dva roky); prečo nemáme nový

zákon o poľnohospodárskej pôde; prečo ešte stále neprebieha nákup mlieka od malých výrobcov… Otázok je veľa, no odpovede stále chýbajú. ○

Z obsahu Poučenie z uplynulých skúseností

Čaj z vlastnej úrody Str. 3

Str. 5

Ošetrovanie pôdy počas letných horúčav Str. 6

POĽNOHOSPODÁRSKE ROZHĽADY | HLAS ĽUDU

NA ZAMYSLENIE

Sú kupované jablká naozaj zdravé?

Ľubica Sýkorová

Z

jedzte denne jedno jablko a budete zdraví – s týmto výrokom sa stretáme neustále. To možno platilo voľakedy, kým sa jablone intenzívne neošetrovali proti rôznym chorobám a škodcom.

Dnes je konzumácia krásnych veľkých šťavnatých plodov veľmi riskantná, pretože len máloktoré „výstavné“ jabĺčko neobsahuje aj nebezpečné pesticídy.

Počas apríla 2015 sa v konvenčne obhospodarovaných jabloňových sadoch dvanástich európskych krajín odobralo 49 vzoriek pôdy a tiež sa odobralo v samotných sadoch alebo ich blízkosti 36 vzoriek vody. Vo všetkých vzorkách sa zisťoval obsah pesticídov. V celkovom počte 85 vzoriek sa zistilo 53 rôznych druhov pesticídov,

pričom 78 % vzoriek pôdy a 72 % vzoriek vody obsahovalo rezíduá aspoň jedného z týchto pesticídov. Až 70 % z týchto pesticídov sa pritom objavuje na čiernej listine nemeckého Greenpeace, ako látky s veľmi vysokou celkovou toxicitou pre ľudí, voľne žijúce živočíchy, alebo pre obe skupiny.

Výsledky ukazujú, že v pôde a vode odobratej v bezprostrednej blízkosti jabloňových sadov v Európe možno nájsť široké spektrum pesticídov. Hoci pôvod týchto pesticídov nemožno presne určiť, najpravdepodobnejším vysvetlením prítomnosti väčšiny identifikovaných účinných látok je ich priame používanie (buď v nedávnej alebo vzdialenejšej minulosti) v sadoch, kde sa vzorky odobrali. Zostáva však otvorená aj možnosť, že niektoré zistené látky sú čiastočnými produktmi

rozpadu iných pesticídov. Touto cestou sa však znečisťujúce látky ďalej šíria v životnom prostredí.

V rozdelení podľa krajín bol najväčší počet pesticídov v pôde zaznamenaný v Taliansku (spolu 18 pesticídov v troch vzorkách), za ním nasledovalo Belgicko (spolu 15 pesticídov v troch vzorkách) a Francúzsko (spolu 13 pesticídov v šiestich vzorkách). Pri analýze vzoriek vody boli najvyššie počty zistené v Poľsku (spolu 13 pesticídov v troch vzorkách), potom na Slovensku (spolu 12 pesticídov v troch vzorkách) a v Taliansku (10 pesticídov v dvoch vzorkách).

Ovocie a zelenina patria medzi najzdravšie potraviny,

ktorých by sme sa nemali vzdávať. Krutou realitou je však fakt, že väčšina plodov, ktoré nakupujeme v obchodoch, je ošetrená rôznymi hnojivami a pesticídmi. A tie sú pre človeka toxické. Preto ak máme možnosť, uprednostnime radšej pestovanie ovocia a zeleniny v našich záhradách bez nadmerného používania nebezpečných pesticídov. ○

VČELÁRI BOJUJÚ PROTI GMO

Peľ nepozná hranice

Ľ. Sýkorová

A

j v tomto čísle sa vraciame ku včelám. Dôvodom sú správy zo zahraničia, ktoré nás informujú o požiadavkách včelárov z rôznych krajín zakázať pestovanie GMO. Najmä nemeckí včelári, ktorých je takmer stotisíc, vyzývajú na celoštátny zákaz pestovania geneticky modifikovaných plodín. Dôvodom je nielen znehodnocovanie medu, ale čoraz katastrofálnejší úhyn včelstiev.

Problémov so zdravotným stavom včelstiev bude aj v budúcnosti stále pribúdať. Práve pri včelách existuje riziko, že následkom trávenia peľu z geneticky modifikovaných rastlín dôjde k výraznému skráteniu

24

ich životného cyklu a zmení sa i správanie včiel. V snahe vypestovať rastliny odolné proti škodcom do kultúrnych plodín sú zabudovávané gény, ktoré samy produkujú jed proti škodcom. Pozostatky týchto jedov sa potom objavujú aj v peli.

Dôvodom nespokojnosti nemeckej asociácie včelárov (DIB), ktorá reprezentuje takmer 100-tisíc členov, je prijatie kontroverznej európskej legislatívy, ktorá umožňuje členským štátom odstúpiť od európskej GMO stratégie. Podľa nej členský štát môže zakázať GMO na svojom území čiastočne alebo celoplošne. Zákon bol kritizovaný predovšetkým preto, že neposkytuje dostatočnú podporu pre takéto zákazy.

Včelári žiadajú od ministra poľ-

II

nohospodárstva, aby zaviedol zákaz pestovania GMO v celom Nemecku, no podľa ministra každý štát sa musí rozhodnúť individuálne. Včelárska obec namieta, že rozdrobený prístup nebude fungovať. Včely lietajú za potravou až do 8 kilometrov, takže prítomnosť GMO plodín pri zónach bez GMO v Nemecku by bola „environmentálne a poľnohospodársky neakceptovateľná“. Výzva včelárov ohľadne celoštátneho zákazu by mohla viesť k priamemu konfliktu s novým zákonom, pretože odborníci varujú, že tieto zákazy nie sú dostatočne právne zakotvené.

Ešte v apríli 2015 na konferencii o novej európskej legislatíve organizovanej maďarským Ministerstvom poľnohospodárstva

v Budapešti doktor Hans-Christoph von Heydebrand z nemeckého ministerstva varoval, že celoštátne, regionálne či miestne zákazy pestovania GMO sa podľa nového zákona budú zdôvodňovať s námahou.

Na konferencii bol vyslovený aj názor, že podľa legislatívy bude jednoduchšie obhajovať vnútroštátne opatrenia, ktoré sa „nevzťahujú na celé územie“.

Existuje aj ďalší problém – schvaľovací proces národného zákazu môže členský štát postaviť do konfliktu s Európskym súdnym dvorom. Súčasná situácia v Nemecku, s včelármi „naladenými“ proti vládnym úradníkom a GMO farmárom, tiež naznačuje, že nový zákon vytvorí vnútorné trieštenie v rámci krajiny. ○

11. 7. 2015 • 28 /4655/

DNES JE SVETOVÝ DEŇ POPULÁCIE

Ľudí stále viac, potravín stále menej

Oto Filip

J

e to takmer nemožná misia.

Perspektívy demografického vývoja sa stávajú takmer nezistiteľné pre neustále sa vynárajúce nové hrozby, ochorenia, prírodné katastrofy, hlad, početné násilné konflikty etnického, náboženského, surovinového a iného pôvodu. Len v rokoch 1945 – 1979 sa vyše osemdesiat národov zúčastnilo na stotridsiatich občianskych a oblastných konfliktoch.

Afrika je napríklad svetadielom s najvyšším rastom populácie a tempom nárastu obyvateľstva 2,5 percenta, no tá miera natality je príliš vysoká na to, aby prírodné zdroje

mohli slúžiť celému obyvateľstvu a zabezpečiť jeho základné ľudské potreby. Prírodné zdroje sa nadmerne využívajú, tým aj vyčerpávajú, najmä zásoby pitnej vody. Nie je to ale problém len tohto kontinentu.

Inými slovami, populačný rast sa musí neustále zlaďovať s výrobou potravín, čiže zlepšovať ekonomické podmienky v chudobných krajinách a zároveň uvádzať účinné prostriedky riadeného populačného vývoja.

Obrovským problémom spojeným s preľudnením je chudoba, zväčšujúca sa priepasť medzi bohatými a nevyvinutými krajinami. Ešte pred desaťročím vyspelé krajiny reprezentujúce 25 percent svetovej populá-

cie konzumovali až 75 percent svetovej produkcie potravín.

V praxi to znamená, že vo vyvinutých regiónoch žije vyše pol miliardy privilegovaných ľudí s prebytkom potravy, kým je na strane druhej viacnásobne toľko podvyživených osôb. Organizácia OSN pre výživu už vtedy uvádzala, že vyše 800 miliónov ľudí denne hladuje a že každý deň v dôsledku hladu a chorôb zomrie až 37 000 ľudí mladších ako päť rokov.

Pre všetko uvedené sa výroba dostatočného množstva potravín už pred rokmi stala globálnou záležitosťou primárneho záujmu.

Už začiatkom tohto storočia sa najvýraznejší nedostatok potravín cítil na Strednom východe,

RODINNÉ PODNIKY VO VIDIECKYCH OBLASTIACH SRBSKA (6)

Poučenie z uplynulých skúseností

O. Filip

N

a rozdiel od vyvinutých štátov, v ekonomikách ktorých sú rodinné, malé a stredné firmy aj dnes dosť zastúpené v hospodárskej štruktúre, u nás sa rodinné firmy na vidieku začali rozvíjať len počas posledného štvrťstoročia. Pol storočia predtým ich napredovanie bolo prakticky brzdené, predovšetkým z ideologických príčin a pohnútok.

Transformácia spôsobujúca zmeny v spôsobe uvažovania, správania a práce, prejavuje sa najmä tak, že sú podnikateľské nápady a súkromná iniciatíva čoraz výraznejšie.

Jedným z pozitívnych príkladov praxe je aj spoločnosť Agranela, sídliaca vo Valjeve, zaoberajúca sa výrobou, spracovaním a exportom sušeného ovocia, najmä

sliviek. Úspešne klad na veľtrhoch podniká od roku v Paríži, Moskve, 2003, po niekoľNew Yorku, Berlíkých rokoch sa ne, Kölne, v Dubaji... dopracovala aj k Krok logicky, keďže vlastnej tovarovej sa okrem predaja značke s názvom na domácom trhu Stela Prunela sudôraz kladie na výšená slivka. Vo voz nielen do suvýrobnom prograsedných krajín, ale aj do iných členov me tejto rodinnej spoločnosti sú aj Aleksandar Tomić Európskej únie, do sušené višne, marRuskej federácie, do hule, hrušky, brusnice... krajín Blízkeho východu...

Agranela sa celé roky výrazne Riaditeľ Agranely Alekopiera o spätosť tradície, skúse- sandar Tomić poukazuje na to, že ností a uplatnenie moderných by sa aj tomuto odvetviu potravivýdobytkov vo výrobe, spracovaní nársko-poľnohospodárskej výroby a balení produktov, o uplatnenie veľmi zišli podnetné prostriedky. všetkých potrebných štandardov, Uvádza príklad: ako je HACCP systém, o prezen– Predstavitelia jednej z obcí tovanie vlastných produktov tak v okolí Valjeva, kde sa slivkám doma, ako aj v cudzine. Naprí- veľmi darí, sa zaujímali o presa-

III

v severnej a rovníkovej Afrike, kde sa ročný deficit v spotrebe obilnín odhadoval až na 60 miliónov ton. A keďže poľnohospodárstvo nezávisí výlučne na plynulom prijímaní svetelnej energie, ale má i významný vzťah k fosílnym palivám (výroba umelých hnojív, pesticídov, zavlažovanie, obrábanie pôdy), i poľnohospodárstvo sa ako výrobca a spotrebiteľ energie musí považovať za dôležitú zložku svetovej energetickej sústavy. S tým, že je žiaduce obmedzovať jeho energetickú zložku a zabezpečovať organické pestovanie, schopné zabezpečovať potravu tak pre terajšiu, ako i budúce generácie. Objavenie východiska z hrozby preľudnenia je teda jedným z kľúčov zabezpečenia trvalo udržateľného rozvoja ľudstva. Treba si to zvlášť uvedomiť dnes 11. júla, čo je dátum určený v roku 1987, keď populácia na našej planéte dosiahla úctyhodný počet – päť miliárd ľudí. V roku 2013 nás už bolo vyše sedem miliárd.

A zajtra? ○

denie na trhu. Odpovedal som im, že by sto hektárov nemalo stáť veľa, ani ich, ani štát. A že je oveľa podstatnejšie, že tieto o päť či desať rokov dokážu zamestnať možno aj stovky osôb. Treba teda mať čo len trochu peňazí a trochu viac porozumenia na zdolanie spomínaného predsavzatia. Tým skôr, že slivky nie sú náročné rastliny na pestovanie. Nadstavbou dobrého základu je spracovanie.

Aj to sa oplatí, lebo by každá jeho vyššia forma mala znamenať aj väčší zisk. Všetkým záujemcom opakujem: ak Američania alebo Francúzi majú príčinu dosť sa angažovať v tejto oblasti, prečo ju nemáme my? Tým skôr, ak je známe, že tí z vyvinutých krajín nič ani v ekonomike nerobia bezdôvodne... – odkazuje riaditeľ Tomić.

Aj to je jedno z poučení: sledovať príklady iných. Lebo sa po čase aj ten náš stane smernicou pre ďalších. Najmä na vidieku, kde sú rodinné firmy jedným z východísk alebo skôr a viac príležitostí, aby dedina predsa zostala miestom, v ktorom sa oplatí a je hodné žiť. ○ (Dokončenie v budúcom čísle: Na tom Zlatibore...)

25

POĽNOHOSPODÁRSKE ROZHĽADY | HLAS ĽUDU

OCHRANA RASTLÍN

Škodcovia a choroby sóje (5) MORA KAPUSTOVÁ Rozpätie krídel motýľa mory kapustovej (srb. kupusna sovica) je 4 – 4,5 cm. Predné krídla sú zelenkasto-hnedé s čierno-hnedými priečnymi vlnkami a zadné svetlosivé.

Vajíčka kladené v skupinkách

vzduchu zapríčiňuje zvýšenú mortalitu mladých lariev. Teplota negatívne ovplyvňuje vývoj oveľa zriedkavejšie. Vývoj rôznych štádií prebieha pri teplotách 9 – 31 °C, s optimom 20 – 26 °C. Pri teplote -10 °C v priebehu dvoch dní hynú všetky húsenice.

Imágo mory kapustovej na spodnú stranu listov sú pologuľovité s malým výčnelkom v strede. Húsenica je zelenkastá až sivohnedá s belavým pásikom na boku tela, v poslednom instare dlhá 4 – 4,5 cm.

Mora kapustová prezimuje v štádiu kukly v pôde, v hĺbke do 30 cm. Do roka má u nás dve generácie. Na jar začínajú motýle prvej generácie lietať v máji, keď priemerná denná teplota dosiahne 16 až 18 °C. Let prvej generácie trvá do júla. Imága druhej generácie lietajú od augusta do októbra. ČO VPLÝVA NA INTENZITU VÝSKYTU ŠKODCU? Na rozmnožovanie mory kapustovej majú veľký vplyv abiotické a biotické faktory.

Z abiotických faktorov má najväčší význam vlhkosť. Mora kapustová je hygrofilný druh.

Vyskytuje sa hlavne v porastoch so zvýšenou vlhkosťou (prípadne intenzívnou závlahou). Nízka relatívna vlhkosť

26

Druh a množstvo potravy majú tiež veľký vplyv na vývin a rozmnožovanie. Keďže mora kapustová je polyfágom, vyhovujú jej zaburinenejšie porasty poskytujúce dostatok alternatívnej a doplňujúcej potravy. Pri pestovaní cukrovej repy sa vyskytuje hojnejšie najmä na lokalitách, kde sa pestuje hrach umožňujúci optimálny úživný žer imág prvej generácie. Človek svojou aktivitou tiež vplýva na jej premnoženie.

Najväčšiu početnosť môže škodca dosiahnuť v hustých a kompletne zapojených porastoch, kde je vlhkosť v poraste vysoká aj v suchom lete.

K premnoženiam mory kapustovej dochádza iba občas a trvajú 1 až 1,5 roka. ŠKODLIVOSŤ Larvy mory kapustovej sú výrazné polyfágy, dokážu sa vyvíjať na viac ako 80 rastlinných druhoch z 30 čeľadí.

Najčastejšie a najväčšie škody zapríčiňuje na kapuste, kar-

IV

fiole, cukrovej repe a hrachu.

Z času na čas spôsobuje škody aj na kukurici, slnečnici, sóji, chmeli, tabaku, paprike, rajčiaku, maku, šaláte, mrkve, cibuli a melónoch. Vyvíja sa aj na mnohých divorastúcich rastlinách.

Húsenice prvej generácie škodia od druhej polovice júna do polovice júla a druhej generácie od druhej dekády augusta do polovice septembra. V Maďarsku škodia larvy prvej generácie. Vyliahnuté larvy vyhrýzajú mäkké pletivá nepoškodzujúc hornú pokožku listu. Larvy druhého instaru vyhrýzajú na listoch malé dierky. Ďalšie instary vyžierajú pletivá medzi žilkami listu alebo vytvárajú požerky nepravidelného tvaru od okraja listu. Dospelé larvy sú najnebezpečnejšie. Pri silnom napadnutí úplne zničia listy, pričom zostáva nepoškodená len listová stonka a hlavné

plexná, zahŕňajúc agrotechnické, biologické a chemické metódy. Kvalitná letná alebo jesenná orba po zbere kapusty, hrachu alebo repy je základné agrotechnické opatrenie. Hlbokou orbou sa zničí až 80 % kukiel. Z biologických metód ochrany sa úspešne využívajú vajíčkové parazitoidy z rodu Trichogramma.

Tie sa aplikujú od začiatku kladenia vajíčok v množstve 200 000 jedincov na hektár, a to v dvoch aplikáciách pri každej generácii. Účinnosť tejto metódy je vysoká a pohybuje sa od 70 do 80 %. Využiť sa môžu aj prípravky na báze baktérie Bacillus thurigiensis Kurstaki. Chemická ochrana sa vykonáva podobne ako proti more gama.

MORA KELOVÁ Predné krídla mory kelovej (srb. povrtna sovica) sú hnedé

Znáška vajíčok mory kapustovej na spodnej strane listu (foto: Peter Tóth) žilky. Po zničení listov sa živia listovými stonkami vyhrýzajúc plytké či hlboké dierky a chodby rôzneho tvaru a veľkosti.

OCHRANA Regulácia početnosti mory kapustovej by mala byť kom-

alebo červenohnedé, zadné sú sivé. Húsenice sú zelené alebo sivohnedé, červenohnedé. Počas vývoja húsenice sa päťkrát zvliekajú, majú 6 instarov, v prvom instare húseničky merajú 3 mm, kým v poslednom šiestom od 28 do

11. 7. 2015 • 28 /4655/ 41 mm. Kukla je tmavohnedá, dlhá 15 – 19 mm.

Mora kelová prezimuje v štádiu kukly v pôde. Do roka na Slovensku má 2 generácie. Motýle prvej generácie sa vyskytujú v máji a júni a druhej v auguste. V Maďarsku v prvej polovici júna a v polovici augusta. Motýle sa živia na kvitnúcich rastlinách a žijú 2 – 4 týždne. Samičky kladú vajíčka na spodnú stranu listov rôznych pestovaných a divorastúcich rastlín. V znáškach sa nachádza 40 – 100 vajíčok.

Znášky mory kelovej majú tvar pyramídy, tým sa líšia od znášok iných môr a zvlášť mory kapustovej, nakladené sú do viac vrstiev (poschodí). Najčastejšie sú dve, niekedy tri vrstvy.

Jedna samička nakladie okolo 800 vajíčok. Embryonálny vývoj vajíčok trvá 9 – 12 dní a vývoj lariev 30 – 40 dní. V Maďarsku sa húsenice vyskytujú v júni – júli a v septembri – októbri. ŠKODLIVOSŤ Larvy mory kelovej sú výrazné polyfágy, dokážu sa vyvíjať na viac ako 420 rastlinných druhoch. Najčastejšie a najväčšie škody zapríčiňuje na zelenine: kapuste, reďkovke, rajčiaku, uhorkách, cibuli, mrkve, šaláte a zemiakoch. Škodí aj na poľných plodinách: cukrovej repe, slnečnici, sóji, kukurici, maku, tabaku a iných.

Húsenice sa živia na listoch vo večerných hodinách a v noci, kým cez deň sa skrývajú na spodnej strane listov zriedka v pôde. Húsenice poškodzujú rastliny na rovnaký spôsob ako húsenice mory kapustovej, pri premnožení môžu zapríčiniť holožery.

11. – 17. 7. 2015

POČASIE

OCHRANA Ochrana proti more kelovej sa robí rovnakým spôsobom ako proti more kapustovej. 

EXOTIKA V NAŠICH PRÍBYTKOCH

Čaj z vlastnej úrody Ľubica Sýkorová

Č

ajovník je rastlina, ktorá zostáva zelenou počas celého roku. Patrí do rodu Camellia a pochádza z Číny, Tibetu a severnej Indie.

Poznáme dve hlavné odrody čajovníka. Odroda Camellia sinensis má malé listy, darí sa jej predovšetkým v chladných horských oblastiach strednej Číny a Japonska. Rastlina so širokými listami, nazývaná Camellia assamica, rastie vo vlhkej, tropickej klíme, má tmavozelené, lesklé listy a malé biele kvety. Existuje veľké množstvo hybridov, ktoré pôvodne pochádzajú z Camellia sinensis alebo Camellia assamica a časom sa prispôsobili rozličným životným podmienkam.

Poznáme štyri hlavné typy čajov: zelený, čierny, čaj oolong a biely čaj. Všetky tieto typy pochádzajú z toho istého druhu čajovníka. Špecifická rozmanitosť a spôsob spracovania čajových listov po zbere určujú následne typ čaju. Čaj sa pestuje hlavne v tropických oblastiach, vyžaduje od 1 000 do 1 250 mm zrážok/rok, teplotu 10 – 30 °C. Čaj je možné pestovať až do nadmorskej výšky 2 400 m. Čajovníky môžu produkovať dobrý čaj 50 – 70 rokov. Zber je veľmi namáhavá a intenzívna ručná práca, ktorá vyžaduje značnú zručnosť. Na výrobu 1 kg čaju treba pozberať 2- – 3-tisíc čajových lístkov. Zberači čaju sa musia naučiť rozpoznať presný čas

a obdobie, kedy treba čajové lístky zberať. Čajovník má mnoho liečivých účinkov. A ak si ho pestujeme doma, navyše ozdobí aj náš interiér. Rastline najlepšie vyhovuje čistá rašelina. Môžeme pou-

žiť aj iné substráty, ale nesmú obsahovať vápno – čajovník by uhynul. Čajovník čínsky zaujímavo kvitne. Ak chceme, aby mal aj semená, musíme kvety opeľovať štetcom.

Patrí medzi viac-menej chladnomilné rastliny. V zime dobre znáša teploty aj okolo nuly, vhodné je rozpätie od 5 do 12 °C. Optimálna je vyššia vlhkosť vzduchu, kyslý substrát (ako napr. pre azalky) a zálievka mäkkou vodou. Substrát nikdy nenechávame úplne preschnúť, ale nikdy ani neprelievame. Čajovník potrebuje dostatok svetla, no pozor pred slnečným

úpalom. Vhodné je rozptýlené svetlo a polotieň. Podmienkou pre úspešné prezimovanie je studená svetlá miestnosť s teplotou do 15 °C (aj menej). Mladé rastlinky presádzame po dvoch až troch rokoch do o niečo väčšej nádoby od pôvodnej. Pri presádzaní musíme dávať pozor, aby sme nepoškodili koreňový bal, pretože rastlina okamžite zhodí listy. Starším rastlinám prospieva letnenie na tienistom mieste v záhrade alebo na balkóne, kde môžu byť od júna až do príchodu prvých mrazov. Čajovník väčšinou trpí fyziologickými chorobami, môže sa vyskytnúť aj vírusová škvrnitosť a z chorôb býva napadnutý puklicami a roztočmi (ako následok umiestnenia v suchom prostredí). Vtedy môžeme použiť napr. prípravok Actellit a zvýšiť vzdušnú vlhkosť.

Prvé čajové lístky sa na plantážach zberajú o tri až päť rokov, no my tak dlho čakať nemusíme. Pre kvalitný čaj sa zberajú mladé koncové lístky, ktoré pred použitím musíme usušiť. Postupujeme ako pri sušení liečivých rastlín. Sušíme ich v tenkej vrstve, aby sa zachovala farba a vôňa. Môžeme použiť aj sušičku na ovocie alebo elektrickú rúru zapnutú na najnižší stupeň. Zelený čaj zalievame vodou zohriatou na 80 °C a necháme lúhovať dve minúty (nie dlhšie, pretože stráca vôňu a horkne). Rastliny čajovníka sa môžu kúpiť v špecializovaných záhradných centrách.  Foto: z internetu

sobota

nedeľa

pondelok

utorok

streda

štvrtok

piatok

12˚ | 30˚

15˚ | 32˚

17˚ | 28˚

15˚ | 28˚

15˚ | 30˚

15˚ | 29˚

17 | 30˚

V

27

POĽNOHOSPODÁRSKE ROZHĽADY | HLAS ĽUDU

ZELENINÁRSTVO

Ošetrovanie pôdy počas letných horúčav Ľubica Sýkorová

M

noho zeleninových druhov pestovaných v našich podmienkach potrebuje oveľa viac vody, než dostávajú z dažďových zrážok v rokoch s normálnymi poveternostnými podmienkami. Medzi zeleniny náročnejšie na vodu patria hlúboviny, plodová zelenina, šaláty, koreňoviny – najmä zeler. Cibuľoviny a strukoviny dopestujeme väčšinou aj bez závlah.

Niektorí pestovatelia sa snažia odstrániť nedostatok vlahy každodenným kropením – polievaním pestovanej zeleniny, často bez ohľadu na pestovaný druh a jeho vegetačné štádium, ako aj bez ohľadu na pôdne podmienky. Kropenie pôdy v suchom lete nedostatočným množstvom vody bez následných agrotechnických opatrení je neúčinné. Väčšina vody sa rýchlo vyparí, povrch pôdy a rastliny sa len zbytočne schladia, spomaľuje sa rast aj vývin a nakoniec aj tak trpia suchom. Ak treba zavlažovať, potom zavlažujeme dostatočnou závlahovou dávkou dvadsať až tridsať litrov vody na štvorcový meter. Po vsiaknutí vody a čiastočnom obschnutí pôdu prekypríme a hriadku necháme sedem až desať dní prehriať.

Nároky zeleninových druhov na vodu sú rozdielne. Všetky druhy sú náročné na dostatok vlahy pri klíčení a po výsadbe sadeníc, plodové zeleniny aj v čase nástupu rodivosti, hlúboviny hlavne v období intenzívnej tvorby konzumných častí, koreňová zelenina v druhej polovici vegetácie. Z nich mimoriadne náročný je už spomenutý zeler. Cibuľoviny a strukoviny sú náročné na vlahu v prvej polovici vegetácie. Ľahšie pôdy zavlažujeme menšími dávkami a častejšie, inak z nich voda rýchlo odteká do spodných vrstiev a rastliny ju nestačia využiť.

Na ťažších, menej priepustných pôdach môžeme zavlažovať väčšími dávkami pri menšej inten-

28

zite postreku, aby voda stíhala vsakovať. Závlahová voda musí byť čistá, zdravotne bezchybná, bez škodlivých mikroorganizmov a cudzorodých látok. Ideálny čas na zavlažovanie je v ranných hodinách, keď sú ešte rastliny a pôda chladnejšie. Teplota závlahovej vody by nemala byť nižšia ako teplota pôdy o viac než 5 °C. Po každej závlahe by sme mali povrch prekypriť, čím zamedzíme vytváranie pôdneho prísušku a zníženiu vyparovania vody z pôdy.

Pre zachovanie pôdnej štruktúry, vlahy, mikrobiálneho života a aj v boji proti burinám (i trvácim) význam má aj pravidelné kyprenie povrchu pôdy. Niekedy nedosahuje taký efekt ako nastielanie, no niekedy ho až prevyšuje. Kyprenie je nenahraditeľný agrotechnický úkon. Využívame ho prakticky pri všetkých druhoch zeleniny. Kypríme povrch pôdy medzi riadkami a okolo rastlín, aby sme odstránili uľahnutosť pôdy a pôdny prísušok.

Dosiahneme tým prevzdušnenie pôdy a prerušenie pôdnych kapilár, čím obmedzíme výpar pôdnej vlahy.

Kyprením rozrušujeme štruktúru povrchu pôdy a posúvame aktívny mikrobiálny život do nižších vrstiev. Toto agrotechnické

VI

opatrenie je potrebné najmä pri zeleninách pestovaných v širokom spone alebo pri zeleninách s jemnými a drobnými listami, ktoré ťažko znášajú zaburinenie.

Mimoriadne dôležité je pri zeleninách s pomalým rastom (koreňová a niektorá plodová zelenina).

Osobitný význam má v záhradách na zlievaných pôdach, kde by bez prevzdušnenia pôdy zelenina nenarástla.

Každá pôda, na ktorej sa rastlinám vôbec môže dariť, býva či už nakrátko, alebo dlhšie pokrytá živou prikrývkou. V záhrade sa toto napodobňuje tzv. nastielaním. Pri ňom sa nezakrytá pôda na zeleninových alebo kvetinových záhonoch, ako aj okolo kmeňov ovocných drevín zakrýva rozličným materiálom.

Trvalé zakrytie pôdy spĺňa viac funkcií. Dlhšie udržuje vlhkosť pôdy, čo je veľmi dôležité, lebo z nezakrytej pôdy vystavenej slnku a vetru by sa vlhkosť rýchlo vyparila. Pod pokrývkou sa udržuje o niekoľko stupňov vyššia teplota; výnimkou je jarné slnko, ktoré nezakrytú pôdu rýchlejšie prehreje ako pôdu s nástielkou.

Zakrytie pôdy vyrovnáva extrémne kolísanie teplôt, teda aj pôdne organizmy môžu byť aktívne aj

v najvrchnejších vrstvách. Nezakrytá pôda pri silných zrážkach ľahko podlieha erózii – odplavovaniu vzácnej humusovej vrstvy na svahovitom teréne. Na ľahkých piesočnatých pôdach má vrstva nástielky dôležitejšiu úlohu ako na ťažších pôdach, pretože sa tu vlhkosť rýchlejšie stráca. Preto môže byť táto vrstva na ľahkých pôdach hrubšia, najmä počas dlhších období sucha.

Pre hospodárenie s vlahou má nastielanie mimoriadny význam.

Využíva sa hlavne pri pestovaní plodovej zeleniny, hlúbovín, niektorých druhov listovej zeleniny a trvácich zelenín, ako je rebarbora alebo špargľa. Pod nastielaním rozumieme pokrytie pôdy asi päťcentimetrovou vrstvou kyprého, priepustného, ale nepriesvitného materiálu. Môže to byť vrstva kompostu, rašeliny, sekanej slamy alebo sena, pokosená tráva, plevy, drvená stromová kôra alebo aj tmavá nastielacia fólia.

Nastielacie fólie sú tmavé a pre svetlo úplne nepriepustné, takže ich účinok na potláčanie rastu burín je stopercentný. Tmavá farba okrem toho udržuje pôdny povrch teplý. Preto sa nastielacie fólie hodia najmä pre teplomilné kultúry, ako sú uhorky alebo paprika. 

11. 7. 2015 • 28 /4655/

DOMÁCNOSŤ

Kam uložiť potraviny v chladničke?

K

eď vykladáte nákup, dávajte pozor, na aké miesto ktorú potravinu dávate! Takto budete mať nielen prehľad v chladničke a mrazničke, ale hlavne správne uskladnené potraviny vám vydržia oveľa dlhšie. V princípe pre chladničku platí, že dolu je chladnejšie ako hore. Studený vzduch klesá a zbiera sa okolo zásuvky na zeleninu a ovocie. Ideálna teplota pre hlavný chladiaci priestor v chladničke je 5 – 7 °C. Medzi vrchnou a spodnou časťou môže byť rozdiel až 6 °C. Varené čo najvyššie. Na najvyššej polici prevládajú teploty 8 až 10 °C. Tu ukladajte potraviny s dlhou trvanlivosťou, doma uvarené jedlá (ale pozor, nikdy nie ešte teplé!) a patria sem aj načaté potraviny alebo syr.

Mlieko na zlatú strednú. Stredná polica s teplotou okolo 5 °C je vhodným miestom pre mliečne výrobky, ako jogurty, šľahačku či tvaroh.

Najchladnejšie pre mäso.

Spodná polica nad zeleninovou zásuvkou má približne 2 – 3 °C, preto je najchladnejším miestom v chladničke. Dávajte sem potraviny, ktoré sa rýchlo kazia. Baktérie a iné mikróby sa tu totiž rozmnožujú pomalšie a potraviny ostanú dlhšie čerstvé. Celkom do zadnej časti chladničky patrí mleté mäso, salámy, ryby alebo produkty z nich. Čo dať na dvere. Keďže na nich sa drží teplota okolo 8 °C, je to najvhodnejšie miesto na uskladnenie masla, nápojov, kečupu, vajec a omáčok.

Ovocie a zelenina. Majú v najspodnejšej časti chladničky špeciálny zeleninový priečinok. S teplotou 3 °C je to skvelé miesto pre vitamíny.

Pozor: Nepatrí sem južné ovocie, ktoré je citlivé na chlad, napríklad banány alebo ananás. A nemali by ste tu skladovať ani paradajky. 

ZDRAVIE A MY

Spálená koža?

P

ri spálenej koži vám pomôžu zázraky zo špajze. Použite jogurt, kamilkový čaj či biely ocot.

Jogurt – odporúčame zmiešať 100 gramov bieleho jogurtu s 25 gramami gélu z aloy vera a 15 kvapkami levanduľového esenciálneho oleja a natrieť na pokožku.

Kamilkový čaj – použité vychladené čajové vrecká upokojujú podráždenú kožu a zmierňujú pálenie. Na väčšie oblasti použite chladený silný odvar, ktorý s pomocou hubky jemne nanášajte na spálené miesta.

Biely ocot – zbohom, acylpyrín, vitaj, ocot! Používali ho už naše praprababičky. Obsahuje kyselinu octovú, súčasť liekov ako aspirín.

Pomáha znížiť svrbenie, zápal a bolesť. Naplňte si sprej klasickým bielym octom a ľahko oroste postihnuté oblasti. Môžete ho zriediť trochou studenej vody. 

RODINA

Ako chrániť elektroniku na dovolenke?

C

estujete za oddychom a beriete so sebou aj mobil, fotoaparát, notebook či tablet?

Správne zabaliť.

Ak na dovolenku cestujete letecky, určite si notebook, tablet či zrkadlový fotoaparát zbaľte do príručnej batožiny. Nezabudnite si elektroniku prepnúť na letový režim.

Cestujete autom? V kufri by sa elektronike nemalo nič stať, no aj pri klimatizovanom aute sa môže batožinový priestor na slnku vyhriať. V predajniach elektroniky nájdete aj obaly zo špeciálnych materiálov, ktoré dobre izolujú pred teplom. Šťava musí byť. Fotoaparát s dobrým akumulátorom môže na jedno nabitie vydržať aj celú dovolenku. Notebook, kamera a smartfón určite nie. Káblom sa nevyhnete, ale môžete zmenšiť ich objem. Pre smartfón, MP3 prehrávač a tablet postačí aj jedna USB redukcia. Pribalíte si už len príslušné káble, ideálne v kratšej verzii. Úložisko navyše. Na dovolenke zväčša potrebujeme väčšiu kapacitu pamäte. Ak nechcete prísť o fotospomienky, nespoliehajte sa len na jednu pamäťovú kartu.

Môže sa pokaziť a obnova dát nemusí pomôcť. Majte v zálohe aspoň jednu náhradnú kartu, respektíve prenosný disk.

Pozor na batérie. Fotoaparáty či kamery majú pomerne široký rozsah prevádzkových teplôt (0 – 45 °C). Vo vypnutom stave by mali dokonca vydržať aj skladovanie pri teplote do 60 °C. Omnoho citlivejšia ako prístroj je však batéria. Pre všetky typy článkov by mala byť optimálna operačná teplota batérie približne 20 až 25 °C. Pri vyšších teplotách by ste mali batériu zo

VII

zariadenia vybrať.

Neuvarte si mobil. Napriek vysokej odolnosti telefónov proti slnečnému žiareniu sa neodporúča nechávať mobily na priamom slnku. Nebezpečenstvo vzniká, aj keď telefón necháte na palubnej doske alebo za zadným sklom auta.

Môže sa prehriať až na dvojnásobok teploty ovzdušia!

Preventívne čistenie. Najcitlivejšie na okolitú teplotu sa pokladajú notebooky. Ich využitie je totiž štandardne určené pri normálnej izbovej teplote. Ak ich používate už viac ako pol roka, vykonajte ešte pred dovolenkou preventívne čistenie systému a ventilátora. Usadené nečistoty a prach totiž vytvoria v chladiacom systéme nepriedušný film, ktorý bráni odvodu horúceho vzduchu a nadmerne zvyšuje otáčky.

Na pláži si notebook schovávajte do tieňa. Riziko predstavujú aj extrémne zmeny teploty.

Správa sa prístroj pri návrate z podmorského akvária či jaskyne podozrivo? Okamžite ho vypnite a počkajte, kým sa neprispôsobí teplote okolia.

Noste obaly. Opaľovací krém, kvapky z osviežujúcej morskej vody či zvyšky jedla sú pre elektroniku nebezpečné. Noste preto elektroniku v špeciálnych taškách či obaloch, nie spolu s krémami, fľaškami či jedlom. Obaly navyše chránia elektroniku aj pred slnkom a teplom. 

29

POĽNOHOSPODÁRSKE ROZHĽADY | HLAS ĽUDU

DO VÁŠHO RECEPTÁRA

Zapečená krkovička so syrom a smotanou Suroviny: 1,5 kg krkovičky bez kostí, 3 strúčiky cesnaku, horčica, 1 klobása, tymian, mletá rasca, 200 g tvrdého syra, 4 cibule, 10 plátkov údenej prerastanej slaniny, smotana podľa chuti, červená mletá paprika, (zemiaky) Takto sa to podarí: Na vymastený pekáč poukladáme naklepanú krkovičku, posypeme nadrobno nakrájaným cesnakom a potrieme horčicou.

Poukladáme na to na kolieska nakrájanú klobásu a posype-

me koreninami. Posypeme polovicou nastrúhaného syra a poukladáme nakrájanú cibuľu. Na cibuľu naskladáme plátky slaniny a zasypeme syrom. Nakoniec zalejeme smotanou, môžeme posypať mletou paprikou. Môžeme dať na spodok aj zemiaky.

Zakryjeme alobalom, dáme do vyhriatej rúry na 200 C̊ na 40 min. Potom odokryjeme a necháme pripiecť asi 30 minút. Príloha: zemiaky, ryža alebo chlieb.

Čerešňové rezy Suroviny: Na cesto: 6 vajec, 180 g kryšt á lo v é h o c uk r u , 150 g polohrubej múky, 80 g masla, 150 g čokolády, tuk na vymastenie, hrubá múka na vysypanie formy; Na plnku: 750 g čerešní, 100 g kryštálového cukru, 2 lyžice škrobovej múčky, 1 lyžička mletej škorice; Na šľahačku: 750 ml smotany na šľahanie, 1 balíček stužovača šľahačky, 3 lyžice práškového cukru; Na vyzdobenie: čokoládové hobliny, mäta Takto sa to podarí: Cesto: Rúru predhrejeme na 190 °C. Obdĺžnikový plech s vyšším okrajom vymastíme a vysypeme múkou. Čokoládu rozpustíme s maslom v teplom vodnom kúpeli, odstavíme a necháme vychladnúť. Vajcia rozdelíme, žĺtky vyšľaháme s cukrom do peny. Postupne do zmesi zašľaháme vychladnutú čokoládu a múku. Bielky vyšľaháme dotuha a sneh zľahla zmiešame so žĺtkovou zmesou. Prelejeme do plechu a pečieme zhruba 30 minút. Po upečení vyberieme z rúry a necháme úplne

Rezy s čokoládou Suroviny: Na cesto: 10 vajec, 150 g práškového cukru, 150 g polohrubej múky, štipka soli, 1 lyžica mletej kávy, tuk na vymastenie, polohrubá múka na vysypanie plechu; Na plnku: 1 kg čerešní, 80 g kryštálového cukru, 1 balíček vanilínového cukru; Na polevu: 200 g čokolády na varenie, 100 g masla Takto sa to podarí: Cesto: Vajcia rozdelíme a bielky vyšľaháme so soľou na tuhý sneh. Žĺtky vyšľaháme do peny s cukrom. Postupne do žĺtkovej peny zapracujeme múku, kávu a sneh. Cesto vylejeme na hlbší vymastený a múkou vysypaný plech. Pečieme 25 minút v rúre vyhriatej na 180 °C. Hotový korpus po vychladnutí vyberieme z plechu a vodorovne prekrojíme. Plnka: V hrnci necháme mierne skaramelizovať kryštálový a vanilínový

cukor. Pridáme vykôstkované čerešne a za stáleho miešania podusíme asi 4 minúty. Takto pripravené čerešne nanesieme na spodný diel upečeného korpusu, rozotrieme a zakryjeme vrchnou časťou. Jemne pritlačíme. Poleva: Čokoládu rozpustíme spolu s maslom nad teplým vodným kúpeľom a zmesou oblejeme vrch a boky koláča. Necháme zaschnúť a stuhnúť v chladničke. Koláč krájame na rezy.

Ovocná torta vychladnúť. Plnka: Čerešne dáme do hrnca, pridáme cukor a privedieme do varu. Zahustíme škrobom rozmiešaným v troche vody, pridáme škoricu a veľmi krátko povaríme do zhustnutia. Odstavíme a necháme vychladnúť. Vychladnutý korpus vodorovne prekrojíme na dve polovice a spodnú časť potrieme čerešňami. Navrch položíme hornú polovicu korpusu. Šľahačka: Šľahačku so stužovadlom a práškovým cukrom vyšľaháme dotuha a rovnomerne ju nanesieme na koláč. Odložíme do chladničky, aby všetko stuhlo. Pred podávaním nakrájame na rezy a ozdobíme hoblinkami čokolády a mätou.

Suroviny: Na cesto: 7 vajec, 7 lyžíc cukru, 7 lyžíc múky, kypriaci prášok; Na plnku: 600 ml mlieka, 2 vanilínové pudingy, 5 lyžíc cukru, 125 g margarínu, 500 g ovocia podľa vlastného výberu; Na ozdobenie: 200 g šľahačky Takto sa to podarí: Cesto: Vyšľaháme bielky na tuhý sneh, pridáme cukor, žĺtky, múku a kypriaci prášok. Dobre zmiešame, vylejeme cesto na okrúhly plech vystlaný papierom na pečenie. Upečené cesto necháme vychladnúť a vydlabeme z neho prostriedok tak, aby zostal spodok cesta a boky. Vydlabané cesto rozmrvíme. Pripravíme si ovocie, umyjeme, nakrájame,

vykôstkujeme, závisí od toho, aké použijeme. Plnka: Mlieko s cukrom dáme variť. Pridáme margarín a miešame, kým sa roztopí. Primiešame pudingové prášky, uvaríme a keď sa plnka vychladne, pridáme do nej ovocie a rozmrvené cesto. Plnku natrieme na cesto a ozdobíme šľahačkou, ktorú si pripravíme podľa vlastného receptu alebo návodu na balení. (zdroj: internet)

POĽNOHOSPODÁRSKE ROZHĽADY | Príloha pre poľnohospodárov a dedinu | Číslo 396 | Pripravujú: Ľubica Sýkorová, Elena Šranková a spolupracovníci | Použitá domáca a zahraničná literatúra

30

VIII

Kultúra Stretnutie dvoch literatúr SRBSKÍ A SLOVENSKÍ SPISOVATELIA V BRATISLAVE

Andrej Meleg

N

iektoré stretnutia už napohľad nie sú obyčajné. Sú predzvesťou zážitkov. Stretnutie dvoch literatúr prináša zážitky nielen priamym aktérom, ale aj čitateľom na „hranici“ Slovenska a Srbska. V dňoch 3. až 5. júla sa v Bratislave uskutočnilo významné stretnutie delegácií dvoch spolkov spisovateľov, zo Srbska a Slovenska.

Delegáciu Združenia spisovateľov Srbska (ZSS) predstavovali predseda ZSS Radomir Andrić a srbskí poprední spisovatelia Dragan Jovanović-Danilov, Jeremija Lazarević, ako aj slovenskí spisovatelia z Vojvodiny Michal Harpáň, Viera Benková, Martin Prebudila, Miroslav Demák a riaditeľ Slovenského vydavateľského centra z Báčskeho Petrovca Vladimír Valentík. V mene Spolku slovenských spisovateľov (SSS) delegáciu zo Srbska privítal a Bratislavou a okolím ich sprevádzal predseda spolku Miroslav Bielik.

Na stretnutí boli aj veľvyslanec Republiky Srbsko JE Šani Dermaku a právna poradkyňa pre konzulárne záležitosti Vera Ostojićová.

Stretnutie sa začalo kolokviom o slovensko-srbských literárnych vzťahoch a slávnostnými príhovormi predsedov dvoch spolkov v Klube slovenských spisovateľov na Laurinskej ulici v Bratislave. V prvej časti sa početnému obecenstvu so svojimi príspevkami prihovorili Michal Harpáň, Július Lomenčík, Vladimír Valentík, František Hässler, Stanislav Bajaník, Miroslav Demák, Viliam Jablonický a ďalší. Po referátoch v druhej časti stretnutia Roman Michelko, riaditeľ vydavateľstva Spolku slovenských spisovateľov, uviedol do života dve knihy. Prvá bola kniha Pokrčené verše z pera vojvodinskej rodáčky, žijúcej v Bratislave, Miroslavy Dudkovej.

Slávnostne do života vstúpila aj nová kniha poézie Viery Benkovej Herbár zeme, ktorú toto vydavateľstvo vydalo prednedávnom. Neskôr sa obecenstvo presťahovalo do prekrásneho ovzdušia priestoru Mestskej knižnice v Bratislave U červeného raka, kde pod holým nebom, v srbčine a slovenčine, odzneli básne Andrića, Danilova, Lazarevića, Benkovej, Prebudilu,

Srbská spisovateľská výprava so svojím hostiteľom pod Devínskym hradom: (zľava) Dragan Jovanović-Danilov, Miroslav Demák, Michal Harpáň, Viera Benková, Vladimír Valentík, Miroslav Bielik, Martin Prebudila, Radomir Andrić a Jeremija Lazarević

Dudkovej a prezentácia Slovenského vydavateľského centra v podaní V. Valentíka. Program moderoval Miroslav Demák.

V nasledujúci deň sa v pokojnejšom ovzduší srbská delegácia zoznámila s kaštieľom v Ivanke pri Dunaji. Jeho majiteľom bol Mihajlo Obrenović. Práve tu havarovalo lietadlo Milana Rastislava Štefánika. Spisovatelia si vychutnali i prekrásny výhľad na krajinku z Devínskeho hradu. Vyzdvihnime,

STARÁ PAZOVA

Majú sa čím pochváliť Anna Lešťanová

D

ovolenková sezóna je v plnom prúde, ale 1. júla v staropazovskom Klube VHV úspešne realizovali zasadnutie Zhromaždenia členov SKUS hrdinu Janka Čmelíka. Na začiatku odznel kratší kultúrno-umelecký program v podaní speváckej skupiny Združenia pazovských žien a mladej nádejnej hudobnej skupiny tohto spolku.

Správu o činnosti v roku 2014 a finančnú správu podala predsedníčka spolku Anna Lepšanovićová. Ináč všetky programové formy v minulom roku realizovali svoje plány a programy a dosiahli pozoruhodné výsledky na početných prehliadkach • KULTÚRA •

Mladí nádejní hudobníci

a festivaloch. Hoci uplynulý rok z hľadiska financií nebol

ľahký, vedenie spolku sa vždy usilovalo zabezpečiť prostriedky

že vďaka stretnutiu v Bratislave sa podarilo zrealizovať ideu o zveľadení spolupráce spisovateľov dvoch štátov. Už teraz sa plánuje podobné stretnutie na knižnom veľtrhu v Belehrade, kde sa bude prezentovať kniha Jaroslava Rezníka preložená do srbčiny. Na bratislavskom veľtrhu Bibliotéka zas predstavia knihu poézie Dragana Jovanovića-Danilova v slovenskom preklade Martina Prebudilu. nielen na pravidelnú činnosť, ale i na zájazdy svojich členov.

Obe správy boli jednohlasne schválené, rovnako ako aj plán práce na bežný rok, ktorý podal Zdenko Uheli, výkonný riaditeľ SKUS hrdinu Janka Čmelíka.

Mnohé aktivity sa už i v prvom polroku uskutočnili, a to v rámci osláv 245. výročia príchodu Slovákov do Starej Pazovy. Z. Uheli hovoril aj o dobrej spolupráci so všetkými ustanovizňami a inštitúciami v meste a najmä so ZŠ hrdinu Janka Čmalíka, slovenským evanjelickým a. v. cirkevným zborom a MOMS. Pochvalné slová na realizované aktivity všetkých ochotníkov v tomto slovenskom spolku na stredajšom zhromaždení vyslovili a mnoho zdaru v budúcnosti v ich umeleckej práci zaželali Libuška Lakatošová, Michal Baláž, Mirjana Domoniová a Miruška Kočišová.

28 /4655/ 11. 7. 2015

31

Kultúra SELENČA

Spev, výstava a šport k jubileu osady Juraj Berédi

V

dňoch uplynulého víkendu – 4. a 5. júla Selenča oslávila 257. výročie založenia, a to kultúrnymi, etnografickými a športovými programami.

Najprv svojej osade k narodeninám zablahoželali tí najmenší: v sobotu odznel prvý koncert Selenčské sláviky. Tieto koncerty (druhý bol v nedeľu večer) spoločne organizujú selenčská základná škola a Komorný zbor Zvony, finančne ho podporil aj Úrad pre Slovákov žijúcich v zahraničí a početní sponzori. Javisko upravili členky etno sekcie, spevákov sprevádzal orchester základnej školy pod taktovkou profesora hudobnej kultúry Juraja Súdiho, ktorý aj pripravoval spevákov.

Nedeľa tradične patrí najprv etno sekcii, ktorá každoročne Selenči k narodeninám venuje výstavu vo svojom priestore.

Tentoraz ju pomenovali Okamihy selenčskej minulosti a bola to retrospektíva doterajších expozícií. Členky sekcie si touto

výstavou pripomenuli 32 rokov pôsobenia svojho združenia, 14. výročie etno múzea v Selenči a

príhovore vedúcej etno sekcie Viery Strehárskej, ktorá sa zmienila i o výstave, nasledoval

Aj tohto roku na koncerte Selenčské sláviky vystúpilo viac ako 50 mladých spevákov

spomenuli si aj na spisovateľa Jána Čajaka ml. (1897 – 1982), ktorý sa narodil v Selenči. Na túto svoju akciu si pozvali hostky zo spolkov žien v Starej Pazove, Báčskom Petrovci a Pivnici. Po

krátky umelecký program pozostávajúci z vinšov a recitácií.

Pri tejto príležitosti Selenčanom k jubileu zablahoželali aj hostky. Nasledoval program v sieni Domu kultúry venovaný

tak selenčskému jubileu, ako aj etno sekcii za účasti detí z predškolskej ustanovizne, žiakov základnej školy a stredoškolákov. Divákom sa predstavili recitáciami, piesňami, tancami a scénkou – úryvkom z literárneho diela Jána Čajaka ml. Zaspievali aj hostky z Pazovy.

Večer znovu patril hudbe a spevu, a to spomínanej druhej časti koncertu Selenčské sláviky. Úvodom sa prítomným, ako i hosťom prihovoril a Selenčanom k jubileu zablahoželal predseda Rady Miestneho spoločenstva Jozef Alexy. Na oboch koncertoch vystúpilo spolu viac ako päťdesiat malých nádejných spevákov a koncerty moderovala Mária Trusinová. Boli toto prvé akcie na vynovenom javisku v Dome kultúry (položená je nová dlážka).

Ako aj obvykle, k výročiu osady nevystali športové podujatia: v nedeľu poobede na ihrisku FK Kriváň prebiehal turnaj vo futbale a vo večerných hodinách na nádvorí základnej školy turnaj v malom futbale.

PO STOPÁCH NAŠICH PREDKOV

Letná škola Ľudovíta Štúra Elenka Ďurišová

N

a Slovensku je rok 2015 venovaný 200. výročiu narodenia Ľudovíta Štúra a tento rok sa činnosť SKUS Slnečnica v Padine nesie v znamení hesla Odkaz hrdej generácie štúrovcov.

V rámci projektu Letná škola Ľudovíta Štúra na pozvanie Detského folklórneho súboru Podpoľanček na Detve na zájazde od 4. do 7. júna bola 46-členná skupina z Padiny – členovia SKUS Slnečnica, ženy, matky mladých výletníkov a maliari Juraj Lavroš a Vladimír Galas. K Padinčanom sa pripojila aj slovenská novinárka z Austrálie Marta Kapustová, ktorá organizuje Slovenskú školu pre deti a dospelých v Melbourne.

32

www.hl.rs

Projekt a celý pobyt organizačne pripravila Asociácia pre edukáciu a regionálny rozvoj Padina, koordinátorkou projektu bola Daniela Ďurašová. V rozhovore s ňou a niektorými účinkujúcimi ženami sme sa dozvedeli viac o programe.

Pamiatka zo spoločného zájazdu Padinčanov – Letná škola Ľudovíta Štúra je o tom, aby sme – hovorí koordinátorka. – Tu sa si spomenuli na našich predkov stretli dve generácie a spoločne a zachovávali slovenský jazyk, prezentovali padinskú kultúru ktorého zakladateľom je Štúr, a obyčaje. Naši predkovia si ich

Informačno-politický týždenník

priniesli zo Slovenska a my ich zachovávame. Boli sme práve na strednom Slovensku, odkiaľ prišli Padinčania na Dolnú zem, • KULTÚRA •

CYRILO-METODSKÝ PROGRAM V PETROVSKOM KOSTOLE

Slovanskí vierozvestovia a súčasnosť Jaroslav Čiep

cim cisárom Michalom III. Po skončení štúdií zastával vysoké funkcie. V roku 863 cisár bratov poslal ako vierozvestov na Veľkú Moravu. Okrem hlásania evanjelia pripravovali mladých mužov na kňazstvo. V roku 867 odišli do Ríma, kde pápež Hadrián II. schválil ich činnosť a uznal

S

viatok svätého Cyrila a Metoda, ktorý sa oslavuje 5. júla, je v Slovenskej republike štátnym sviatkom.

Tento deň je i dňom zahraničných Slovákov a každoročne si ho pripomínajú aj v Sade Janka Kráľa vedľa Dunaja v Petržalke. Už 16 rokov Nováčikom v tradičnom programe bol ruka v ruke cirkevný obecný cirkevný spevokol zbor SEAVC v Petrovci a MOMS Petrovec v tento ralelou aj do súčasnosti hovoril deň chystajú Cyrilo-metodský farár kulpínsky Jaroslav Javorník. večierok, ktorý prebieha v chrá- Ozrejmil, že týmto sviatkom si me Božom v Petrovci. Večierok pripomíname slovanských vienevystal ani tohto roku a kto rozvestov, ktorí zostavili slovanské písmo hlaholiku a preložili prišiel, neobanoval.

Po organovom a trúbkovom do staroslovienčiny liturgické prelúdiu a úvodnej piesni Kresťa- a biblické texty. Bratia sa naronia, pamätajme v mene organi- dili v meste Solún, v severnom zátorov prítomných privítali farár Grécku, Metod okolo roku 815 Vladislav Ivičiak a predsedníčka a Konštantín v roku 827. Metod MOMS Katarína Melegová-Meli- študoval právo, stal sa správcom chová. O odkaze Cyrila a Metoda veľkej byzantskej župy, ktorej v našom duchovnom živote s pa- obyvateľstvo bolo slovanské.

lebo sa v kronikách uvádza, že prišli zo Zvolenskej stolice. Deti sa týmto spôsobom učili o svojich koreňoch, vyhľadávali spoločné body medzi obyčajami, ktoré sa v Padine zachovali, nadviazali nové priateľstvá a naši hostitelia sa viac dozvedeli o Padine. Vznikli tak malé mnohosmerné informačné kanály, ktoré sa, veríme, navždy vštepili do sŕdc všetkých účastníkov.

Ako hovorí jedna z účastníčok: – Oni sa vypytovali nás, my sme sa vypytovali ich...

Hostiteľom sa predstavila mladšia skupina detí zo spolku Slnečnica s choreografiou Martiny Hlavčovej, zaspievala Elena Sládečeková-Šimáková, vedúca speváckej skupiny, a obecenstvo • KULTÚRA •

zvlášť oduševnilo vystúpenie speváčky Blanky Valentovej.

Zuzana Masaryková rozpovedala o histórii prvých Slovákov v Padine s dôrazom na cirkev, ktorá zohrala veľkú úlohu v zachovávaní slovenského jazyka a viery. Zuzana Taľčíková, Katarína Šuľová a Mária Zlochová spolu s ostatnými ženami predstavili padinský kroj, ktorý bol veľmi zaujímavý Slovákom, a život žien v Padine. Juraj Lavroš prezentoval známe padinské a kovačické insitné umenie a svoju maliarsku tvorbu. K výstave obrazov sa pripojili aj ženy výstavou ručných prác, a to Slađana Šuľová, Mária Povolná, Zuzana Taľčíková a Zuzana Masaryková. Počas zájazdu sa zoznámili s detvianskym ľudovým

Večierok tradične končí evanjelickou hymnou Hrad prepevný

Konštantín študoval v Carihrade na cisárskej škole spolu s budú-

umením, navštívili Vígľašský zámok, športovo-oddychový areál v Stožku a vyskúšali si „váľanie mája“, ktoré sa kedysi usporadúvalo aj v Padine. V nedeľu boli Padinčanky v padinských krojoch na bohoslužbách a E. Sládečeková-Šimáková zaspievala nábožnú pieseň.

Všetky naše spolubesedníčky s naplnenou dušou hovorili, že im tam bolo veľmi krásne. Aj na bolesti kolien vraj zabudli, rozlúčka s hostiteľmi bola smutná nielen deťom, ale aj im, zvlášť vtedy, keď si slovenské deti zastali pred autobus presviedčali ich, aby ešte zostali.

Foto: z archívu účastníčok zájazdu

staroslovienčinu ako liturgický jazyk. Bol to vlastne zárodok toho duchovného a literárneho, ktoré všetky slovanské národy dodnes používajú a na čom stavajú aj v súčasnosti.

Na počesť tohto sviatku v Petrovci slovom, spevom a hudbou vzdali hold slovenčine. Spevom sa prihovorili mladší a starší spevokol SEAVC v Petrovci pod vedením Pavla Očovejiho, Komorný zbor Musica viva pod taktovkou Marieny Stankovićovej-Krivákovej a obecný cirkevný spevokol s dirigentkou Annou Medveďovou, hudbou dychový zborový orchester. Prednesom primeraných slovesných útvarov v programe účinkovali i Hana Tanciková, Rastislav Labáth a Miluška Anušiaková-Majerová.

Predtým ako sa srdečne zavďačil účinkujúcim v programe, V. Ivičiak zaspieval modlitbu Otčenáš v staroslovienčine. V programe účinkovali nielen jednotlivci, ale spoločným spevom úvodnej a záverečnej piesne Hrad prepevný aj všetci prítomní v kostole.

28 /4655/ 11. 7. 2015

33

Kultúra K VÝROČIU NOVOSADSKEJ UNIVERZITY

Dve päťky ako odrazový mostík Oto Filip

C

elým radom podujatí na sklonku júna si Univerzita v Novom Sade pripomenula päťdesiate piate výročie vzniku.

Bolo teda celkom logické, že sme jej prvú osobnosť, úradujúceho rektora prof. Dr. Radovana Pejanovića, na úvod oslovili otázkou: – Je taký časový úsek pre jednu univerzitu veľa alebo málo?

– Všetko závisí od toho, koľko je urobené. Ak sa veľa toho zvládne, tak ide o obdobie, ktoré možno znásobiť koeficientom dva alebo tri. To je práve prípad s našou univerzitou. Urobili sme skutočne mnoho počas uplynulých päťdesiatpäť rokov, takže už desaťročia máme mimoriadne silné, uznávané fakulty. Aj internacionalizáciu sme vážne pochopili už v samotných začiatkoch pôsobenia. Novosadská univerzita je známa nielen v Európe, ale aj v Ázii. Máme napríklad skvelú spoluprácu s jednou veľkou univerzitou v Thajsku, no aj s ďalšími v USA, Kanade. Vedia

teda o nás takmer na všetkých kontinentoch a rovnobežkách.

Osobitne si nás vážia v Bruseli, kde úspešne obstávame napriek silnej konkurencii starých, uznávaných univerzít.

Prof. Dr. Radovan Pejanović

– A je tu aj domáca konkurencia...

– Máme deväť štátnych a desať súkromných univerzít, no aj medzi nimi sme si vybojovali vysokú, povedal by som vedúcu vlastnú pozíciu. Dôkazom toho sú napríklad i naši odborníci, veľmi uznávaní tak u nás, ako aj v zahraničí, z ktorých mnohí zastá-

vajú popredné funkcie v našich a medzinárodných odborných kruhoch. Sú veľmi rešpektovaní, lebo majú obrovské a dôkladné poznatky, vedomosti, a sú veľmi silný tím profesorov, vedcov, spolupracovníkov. Povedal by som, že to veľmi súvisí s kádrovou politikou, akú pestujeme a presadzujeme. Jedným z výsledkov alebo aj korún tých uplynulých rokov a nášho úsilia je aj táto krásna ústredná budova, v ktorej sa rozprávame. Aj kampus na krásnej pozícii, a tak organizovaný, že sa čímsi podobným môže pochváliť len málo iných univerzít u nás alebo aj inde.

– Ktorý segment činnosti by ste osobne vyčlenili, zvlášť z aspektu už spomínanej konkurencie?

– Je to najmä vedecko-výskumná práca. Známe je, že sme sa nedávno v rámci projektu Horizont 20 – 20 dostali do skupiny najlepšie zhodnotených projektov, a to v silnej konkurencii dvadsiatich európskych krajín. Ide o mimoriadne dôležitý projekt Biosensu spájajúci najmodernejšie súčasné technické a iné výdobytky a poľnohospo-

dárstvo. V Bruseli ho zhodnotili ako veľmi seriózny, kvalitný. Slovom, je priam fantastický, jeden z najlepších v našom regióne.

O nič menej významné výsledky dosahujeme vo vzdelávacom procese. Naši profesori sú skvelí pedagógovia s veľkými vedomosťami, ktoré vedia postúpiť iným, ktorí majú svoje kritériá, kvalitu. Sú to teda všetko oblasti, kde sa snažíme byť čím lepší. Nakoniec je tu aj vzorná spolupráca s podnikateľským úsekom a spoločenskými organizáciami, kde tiež dosahujeme pozoruhodné výsledky.

– Na koľkých európskych projektoch sa práve angažujete?

– Známe je, že naša univerzita pozostáva zo štrnástich fakúlt a dvoch inštitútov. To inými slovami znamená aj viac než tristo päťdesiat medzinárodných projektov. Ide ozaj o veľký počet: sú medzi nimi aj Tempus projekty, aj Erazmus plus, aj Dunajská stratégia, aj mnohé iné. Uzavriem tým, že bez predsudkov sledujeme všetky európske projekty a trendy, pritom úspešne zápasiac s konkurenciou.

ODBORNÝ SEMINÁR V PADINE. Na sklonku júna v ZŠ maršala Tita v Padine sa uskutočnil jednodňový seminár pre osvetových pracovníkov zo základných škôl v Kovačici a Padine. Odborné školenie viedla prof. Milanka Stankićová, magisterka filológie zo Subotice, autorka programu a akreditovaného seminára Korelácia v skúmaní jazyka, dejín, zemepisu, kultúry a pod. Seminár bol akreditovaný Ministerstvom školstva RS, teoretické prednášky sa striedali s diskusiou s príkladmi dobrej praxe o individuálnom prístupe pedagóga k žiakom a pod.

Nasledovala účasť v dielňach, kde účastníci vypracovali didaktické materiály pre prácu so žiakmi. V nedeľu 28. júna v rámci tohto akreditovaného seminára sa skupina učiteľov a profesorov z týchto dvoch základných škôl zúčastnila i odborného zdokonaľovania v Rumunsku, v Temešváre. Pri tejto príležitosti nadviazali spoluprácu so západnou univerzitou v Temešváre a tamojším slavistickým inštitútom. Na snímke sú účastníci odborného stretnutia v Padine.

A. Ch.

34

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

• KULTÚRA •

FESTIVAL ŠAJKAŠI HOSŤOVAL V KYSÁČI

Vystúpilo šesť kvalitných súborov Elena Šranková

T

retí medzinárodný festival folklóru Šajkaši bol od 1. do 5. júla. Zúčastnilo sa na ňom viac ako 150 tanečníkov, hudobníkov a spevákov zo Slovinska, z Českej republiky, Maďarska a našej krajiny. Festival, ktorý organizuje KUS svätého Sávu v Kaći, prebiehal nielen v Kaći, ale aj v Novom Sade, Zmajeve a Kysáči.

Program v Kysáči v sobotu 4. júla svojou prítomnosťou poctil člen Mestskej rady pre kultúru Vanja Vučenović. Pri tej príležitosti zdôraznil, že Kysáč vždy bol centrom bohatej kultúry všetkých národov, ktoré tu žijú.

Predstaviteľom slovenskej národnostnej menšiny sa poďakoval, že afirmujú hodnoty svojho spoločenstva a sľúbil, že mesto Nový Sad tak ako doteraz bude podporovať úsilie, aby sa zachovala slovenská kultúra a identita.

Pochválil aj iniciatívu organizáto-

rov z Kaća, aby festival prebiehal republika, a KUS svätého Savu ako i výkony ochotníkov, ktoré vo viacerých prostrediach, a tak z Kaća. Obecenstvo sledovalo odmenilo potleskom aj počas zveľadil kvalitu kultúrneho živo- kvalitné vystúpenia a výkony ta- vystúpení. ta Nového Sadu a Predtým, než zaokolia. Pripomenul, tancovali a zaspieže mesto pomôže vali na javisku Kuli pri organizovaní túrno-informačného gitariády v Kysáči strediska, účastníci koncom augusta. predefilovali kysáčFestival Šajkaši sa skou Širokou ulicou ináč realizoval za od ZŠ Ľudovíta Štúra podpory Mestskej po KIS. Vykrojovaní správy pre kultúa dobre naladení čleru Nového Sadu, novia šiestich spolale i pokrajinských kov vyvolali veľkú sekretariátov pre pozornosť občanov, kultúru a verejktorí ich v najväčšom né informovanie, počte potleskom víako i pre šport a tali v strede dediny, mládež. S temale aj na viacerých punktoch spomenuperamentnými Tance z okolia Vranja v predvedení ochotníkov z Kaća tancami vystúpili tej ulice. Hostia nakysáčski ochotníci: KUŠS Branka nečníkov kulminovali, tak ako to vštívili Galériu SND, kde si pozreli Radičevića a FS Vreteno KIS Ky- spravidla býva pri takýchto príle- výstavu 3. bienále kysáčskych sáč, KUS Kres z Nového Mesta, žitostiach svojráznej rivality. Pred výtvarných ochotníkov a inforSlovinsko, KUS Kéve néptánce- vystúpením každého súboru movali sa o tom, že bežný rok gyűttes z Ráckeve, Maďarsko, bolo počuť údaje z dejín spolku, prebieha v znamení 200. výročia KUS Velen z Boskovice, Česká čo obecenstvo tiež pozdravilo, narodenia Ľudovíta Štúra.

KRÁTKE SPRÁVY

Nový Sad

PAZOVSKÉ KLASY NA ZÁJAZDE V HEĽPE. V dňoch 26. až 28. júna členovia staropazovského Folklórneho súboru Klasy pobudli na 50. ročníku Horehronských dní spevu a tanca. V programe na heľpianskom námestí, kde prebiehal jarmok s tradičnou kuchyňou, sa predstavili súbory z Trnavského, Trenčianskeho a Nitrianskeho kraja. Západoslovenský folklór doplnili aj stredoslovenské súbory z Pohronia a Oravy. Zahraničným hosťom programu boli pazovské Klasy, ktoré vystúpili aj na hudobno-speváckom programe v heľpianskom amfiteátri. Podľa slov Zlatka Rumana, choreografa a vedúceho FS Klasy, bol to jeden z vydarených umeleckých zájazdov a na tomto festivale sa stretli aj so starými známymi – predstaviteľmi jednotlivých účinkujúcich súborov. Najkrajšie dojmy z vystúpenia na Horehronských dňoch spevu a tanca v Heľpe majú však samotní tanečníci, lebo v Klasoch teraz tancuje nová generácia folkloristov a pre mladých tanečníkov je nezabudnuteľným zážitkom vystúpiť v amfiteátri pred viac ako 3 000 divákmi. Tento zájazd Staropazovčanov sa realizoval v rámci projektu a za podpory Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí v Bratislave. a. lš.

Foto: z archívu FS Klasy • KULTÚRA •

Do rámca osláv Dňa Univerzity v Novom Sade zapadlo 1. júla aj slávnostné udelenie ďakovných listín desiatim inštitúciám a piatim jednotlivcom za zabezpečenie prostriedkov na štipendiá prostredníctvom Fondu na podnecovanie napredovania nadaných študentov a mladých vedcov a umelcov. Uvedený fond pôsobí od mája 1992 a od vzniku do uplynulého školského roku zabezpečil až 992 štipendií.

V tomto školskom roku je zabezpečených celkovo 58 štipendií, z ktorých je takmer každá tretia – sedemnásť – určená študentom technických vied. Po pätnásťtisíc dinárov mesačne, koľko je výška štipendia, budú dostávať aj deviati študenti v oblasti prírodovedno-matematických vied. Na tretej pozícii je oblasť právnych a humanistických vied so šiestimi štipendiami.

O. F.

Stará Pazova

Kultúrny informátor na júl a august. Podľa obsahu najnovšieho tradičného tlačiva Strediska pre kultúru Stará Pazova najviac programov v lete plánované sú pre najmladších spoluobčanov. Početné detské divadelné predstavenia budú tak v divadelnej sále, ako aj na nádvorí pred sálou. Počas týchto dvoch horúcich mesiacov bohatý filmový repertoár ponúka i letné kino a zo Strediska pre kultúru Stará Pazova zahlasujú pokračovanie s cyklom biografických filmov. S Kanceláriou pre mladých Obce Stará Pazova naplánovali aj dva koncerty pre mladých: 26. júla (klasická hudba) a 16. augusta (vystúpia lokálni umelci a hudobníci).

28 /4655/ 11. 7. 2015

a. lš.

35

Kultúra  RECENZIA

Mad Max: Zbesilá cesta Anna Jašková

N

ajradšej by sme vám hneď na začiatku tejto úvahy radili, aby ste si bez predsudkov zarezervovali lístok na projekciu Mad Max: Zbesilá cesta.

Nebuďte skeptickí ako autorka textu, keď sa rozhodla odísť do kina.

Aj napriek veľkému rešpektu voči trilógii Mad Max, obávala som sa, ako starý majster režisér George Miller podá novým spôsobom svoj post-apokalyptický príbeh antihrdinu Maxa Rockatanského, známeho ako Mad Max. To, čo hovorilo v prospech filmu, je, zdá sa, dobrá voľba hereckej posádky a Toma Hardyho ako Mad Maxa. To, čo prebúdzalo skepsu, je nepresvedčivá reklama a podozrenie, že ide o ďalšiu prezentáciu filmovej blok baster 3D technológie.

Všetky predsudky padli do vody už počas prvých niekoľko minút. Pokiaľ ide o samotný dej, ten je asi nie v tomto prípade najpodstatnejší. Niežeby tým bol nezaujímavý. Ide vlastne

o dobre známu premisu a post-apokalyptický scenár: civilizácia, akú poznáme, už dávno neexistuje. Svet je pustatinou s niekoľkými ojedinelými oázami, ktoré spravujú lokálni lídri,

vrahovia, despotovia. Aj tentoraz sú zdroje, akými sú predovšetkým voda a ropa, to, čo hýbe tým, čo zostalo po planéte. Max je zajatcom Immortana Joea, stvárňuje ho Hugh Keays-byrne, ktorý spravuje predpoklad života v doslovnom a prenesenom význame – vodu. Max je nažive iba vďaka tomu, že je univerzálnym darcom krvi. Imperátorka Furiosa – Charlize Theronová, prvý človek či žena – a toto je to najpodstatnejšie – je pravou rukou tyrana Joea. Je niekto, komu Joe dôveruje a koho posiela po ďalšiu

dôležitú energiu – ropu. A sa to začína. V tomto momente filmu sa treba nadýchnuť, lebo to, čo v pokračovaní dej filmu prináša, je napätie, ktoré akčný žáner pozdvihlo na vyššiu úroveň, čiže definícia akčný film zdá sa byť nedostatočná pre to, čo nasleduje. Furiosa spolu s prekrásnymi rodičkami Immortana Joea na pol cesty sa rozhodne utiecť. Vieme všetci, čo nasleduje: pekelná naháňačka, ktorá trvá a stupňuje sa. Zdá sa, že to robí dej lineárnym, základná charakteristika road movie, akým Zbesilá cesta je, ale zároveň ponúka veľké množstvo mikropríbehov a charakterizácie postáv. Furiosa je asi najsilnejšia ženská postava, nie fyzicky, skôr metafyzicky v akčnom žánri. Je to, samozrejme, subjektívne stanovisko. Jej protetická oceľová ruka symbolizuje oceľovú vôľu, nádej a odhodlanosť. Spolu so sexuálnymi otrokyňami Immortana Joea, ktoré utekajú pred jeho silným patriarchátom, píše nový podkontext filmu, ktorý tak chutí. Ide o ženský princíp,

spoločenský matriarchát, ktorý vrcholí scénou, v ktorej si Mad Max umýva z tváre krv – nie vodou, ale matkiným mliekom vytekajúcim z ropovej cisterny. Ženy teda vládnu Zbesilou cestou, Charlize je, zdá sa, tým opravdivým Mad Maxom, ona je Mel Gibson v „amalgame“ starej trilógie. Dlho po Sigourney Weaver a známej Ripli v Cudzincovi svet dostal opravdivú novú akčnú hrdinku.

To, čo si divák okrem impozantných 3D efektov určite všimne, je neskutočná fotografia, ktorú prinášajú nabijské pustatiny.

V pekelnej naháňačke však nie sú postprodukčné efekty tie, ktoré zabodujú. Kaskadéri naskakujúci na Furiosin konvoj tancujú snivú choreografiu, neskutočnú a bizarnú, takým je aj gitarista.

Zabudnite na všetky predsudky. Kúpte si lístok na novú projekciu Mad Max. Nech ste čokoľvek počuli či prečítali o ňom – sánku nezastavíte. Tá spadne v údive a do konca filmu ju na miesto nevrátite. Ak ste podozrievali, že starý znalec George Miller čakal nové vymoženosti žánru, aby oživil svojho hrdinu, sotva.

Skôr čakal pravú chvíľu, celých 35 rokov, aby znovu definoval žáner, ktorého špeciálne efekty priviedli do slepej uličky. Podarilo sa mu to.

Z PRVÉHO ČÍSLA ŠTUDENTSKÉHO ČASOPISU ČAR(B)OLÓG

Vytrvalosť a kreativita hory prenáša Martina Bartošová

P

red ôsmimi rokmi, presnejšie v roku 2007, usilovné a kreatívne študentky spolu s profesorkou Jarmilou Hodoličovou, terajšou vedúcou Oddelenia slovakistiky na Filozofickej fakulte v Novom Sade, založili slovenský študentský časopis prác z detskej literatúry Čar(b)ológ. Cieľom profesorky Hodoličovej, hlavnej a zodpovednej redaktorky časopisu, bolo v prvom rade „prebúdzať“ kreativitu a vynaliezavosť študentiek, ktoré si ozaj dali záležať na tom,

36

www.hl.rs

aby vytvorili kvalitné poviedky a básne pre deti a mládež.

Je známe, že každý začiatok je ťažký a konečný cieľ si vyžaduje obrovskú trpezlivosť a vytrvalosť. To platí aj pre časopis Čar(b) ológ, ktorý sa nie vždy vyvíjal hladko a bezproblémovo. Pre nedostatok finančných prostriedkov sa plány prof. Hodoličovej vytlačiť načas prvé číslo časopisu úplne nerealizovali.

Práce študentiek zostali skopírované na obyčajnom papieri a zviazané v hrebeňovej väzbe v tridsiatich exemplároch. Prvé číslo vyšlo pred 51. literárnym

Informačno-politický týždenník

snemovaním, kde bolo aj prezentované a všetky exempláre boli rozobraté. Mladý vydavateľský tím neváhal predstaviť svoju tvorbu literátom, profesorom a kultúrnym dejateľom, ktorí boli oduševnení úsilím študentov pracovať na poli detskej literatúry. Výkonnou redaktorkou bola Katarína Mosnáková, ktorá si na začiatky tohto časopisu spomína takto: „A všetko sa začalo úplne amatérsky. Bez žiadnej finančnej podpory, bez vydavateľskej skúsenosti, ale s veľkou vôľou a entuziazmom. Študenti si sami pripravili obsah, sami ilustrovali • KULTÚRA •

V OBECNEJ KNIŽNICI V KOVAČICI

Leto, voľno, knihy a zábava Anička Chalupová

L

Okrem toho, že ponúka knihy na čítanie, kovačická knižnica už tradične organizuje tvorivé dielne pre deti vo veku od 5 do 15 rokov. Tohtoročný šiesty ročník tvorivých dielní, ktoré prebiehajú počas celého júla nielen v kovačickej knižnici, ale aj v pobočkách v Padine, Debeljači a Crepaji, ponúka deťom predškolského veku

gogiky, historiografie, biológie a pod. Na pomoc v realizácii dielní sa prihlásili študenti, mladí vyštudovaní ľudia, ne-

o pokus autora Jána Barnáka a Maškarný ples viedli Lea a Mia Sabové. Do konca júla na plné obrátky v príjemnom kútiku

číslo Čar(b)ológu nebolo známe širšej verejnosti až do júna tohto roku, keď sa dostalo čitateľom do rúk v podobe reprintu pôvodného vydania z roku 2007.

Jeho výkonnou redaktorkou je Katarína Mosnáková, teraz už slovenská vojvodinská spisovateľka pre deti a mládež. Štylistickú a jazykovú úpravu textov mala na starosti profesorka Zuzana Hurtajová, zatiaľ čo obálku, väzbu a grafickú úpravu navrhol Dušan Durman.

Samotný časopis má 21 strán, na ktorých sú uverejnené práce Kataríny Mosnákovej, Anny Ki-

šovej, Maríny Petrášovej, Jasny Uhlárikovej, Miroslavy Vukadinovićovej, Jany Vargovej a Jasminy Pánikovej. Mladé autorky sa inšpirovali predovšetkým humoristickými dobrodružstvami detí, ich radostným svetom plným fantázie, ako i rodinnými, školskými a ľúbostnými problémami, z ktorých sa malí hrdinovia napokon šťastne dostali. V časopise nechýba ani zvieracia tematika, vyčítanky a česká poviedka Strýčko Príhoda, ktorú preložila do slovenčiny Jasmina Pániková.

Novinkou reprintu prvého čísla časopisu je logo Oddelenia

slovakistiky Filozofickej fakulty, ktoré krášli dolný ľavý roh titulnej strany. Číslo financoval Úrad pre Slovákov žijúcich v zahraničí zo Slovenskej republiky.

Mať v rukách po toľkých rokoch trpezlivého čakania čerstvo vytlačené prvé číslo časopisu Čar(b)ológ je radosťou a úspechom nielen pre bývalé študentky – autorky, ale aj pre súčasných študentov, ktorí pokračujú v tejto práci. Dodnes bolo publikovaných päť čísel, v septembri vyjde šieste farebne ilustrované číslo, našťastie už nie v špirálovej väzbe.

etné voľno sa môže stráviť kúpaním, relaxovaním, cestovaním a pod., no nemali by sme zabúdať ani na dobré knihy, ktoré sú napr. podľa slávneho českého pedagóga, humanistu a filozofa Jána Amosa Komenského „cibrením ducha, pilníkom súdnosti, masťou na oči, lievikom múdrosti, zrkadlom cudzích myšlienok a činov, našich vlastných potom vodidlom”.

Fond Obecnej knižnice v Z dielne Mydlím mydlo: „Páčia sa nám dielne, v ktorých Kovačici je od môžeme mať aj ufúľané ruky.“ júna 2015 bohatší o stovku zamestnaní – slovom knižnice budú voľné chvíle a s l ove n s k ýc h tí, čo majú radi prácu prázdniny s deťmi využívať aj titulov z obs deťmi. Profesorka Ele- ďalší autori dielní: Janko Husálasti kultúry, na Tomášová na sklonku rik (Ohrozené živočíšne druhy), detskej lite júna viedla dielňu na Marína Bírešová (Vypracovanie ratúry, poputému Akvarel, začiatkom módnych doplnkov), Vladimír lárnej beletrie Knižný dar handlovskej Mestskej knižnice odovzdal júla sa realizovali dielne Vestek (Bezpečnosť na internete) a pod., ktorými Handlovčan Jozef Pavelka; na snímke je prvý zľava Rozprávam ti rozprávku a Jelena Ranđelovićová a Marína ho z iniciatívy s manželkou Janete a riaditeľom padinského DK (viedla ju Mia Sabová), Benková (Recykluj pre planétu).

Jozefa Pavelku Andrejom Tomekom Malý alchymista – myd- Prostriedky na realizáciu dielní zo Slovenska lím mydlo (Vieroslava zabezpečila Obecná knižnica na obdarovala Mestská knižnica a žiakom základných škôl témy Válovcová), Dinosaury (Janko základe projektu schváleného v Handlovej v čele s riaditeľkou z oblasti výtvarného a divadel- Tomáš) a uplynulý týždeň sa Úradom pre Slovákov žijúcich Mgr. Danielou Mikulášovou. ného umenia, literatúry, peda- usporiadali dielne: Pokús sa v zahraničí.

časopis, seriózne dotvárali jeho názov, po večeroch xeroxovali v študentskej knižnici strany a časopis zalamovali tak, aké mali podmienky – špirálovou väzbou.

Ale ani to im neprekážalo. Mali svoj cieľ, štipku detskej naivity, ale aj obrovskú radosť z kolektívnej práce.“ Katarína Mosnáková sa čitateľom prihovorila aj Úvodníkom, kde vysvetlila, že sedem trpaslíčok – autoriek priložilo svoje pero a napísalo dvanásť prác pre deti. Ich profesorkou v kaštieli Philos na oddelení Slovakos je Jarmila Hodoličová. Toto prvé • KULTÚRA •

28 /4655/ 11. 7. 2015

37

Kultúra BACKUP FEST

Postavili most rockerov Monika Necpálová

S

tojíte na dvoch stranách jednej rieky? Každý z vás je iný, a predsa sa chcete lepšie spoznať! Postavte most!

Základný kameň nech je tón, piliere drnčiace struny. Z jednej strany na druhú prevedie vás melódia. Hudobný most spája ľudí bez ohľadu na rasu, farbu pleti, národnosť, náboženstvo. Rezonuje ako nové výzvy!

Backup fest! Nový festival, ktorý v sobotu 4. júla 2015 odštartoval vo Vrbare (Letná záhrada) v Báčskom Petrovci svoju existenciu prvým ročníkom.

Snahou organizátorov – mládežníckeho združenia YMCA Srbsko so sídlom v Báčskom Petrovci je propagovať kultúru, zoskupiť ľudí zo Srbska, ale aj spoza hraníc. Taktika je výborná: pritiahnuť do Petrovca zahraničného hudobného hosťa. A meno

je to teda skutočne známe. Legenda juhoslovanskej rockovej scény zo Sarajeva Zabranjeno pušenje prilákalo mnohých.

Polnočné rockové Zabranjeno pušenje vo Vrbare

Okrem nich sa predstavili aj kapely Iskaz z Pančeva, Nova a Ćelava gospođa z Nového Sadu.

HLOŽIANSKE ŠPECIFIKUM?

Endy a The end Juraj Bartoš

Č

pred týždňom. Tu ide o malú, na prvý pohľad temer zanedbateľnú, nepozornosť. Pozvánka na

loveka dobrej vôle, Ondreja Stupavského, známeho hložianskeho ekológa, dobrého šachistu, kedysi talentovaného divadelníka, naposledy vášnivého zberateľa starých dedinských fotografií jeho spoluobčania sotva oslovia inak než – Endy.

Endy je proste jedným zo skromných, ako sa zvykne povedať všadeprítomných, a tak i významných postáv hložianskeho verejného života. Ako takého, spoluobčania si ho Ondrej Stupavský-Endy vážia a majú ho radi.

V nedeľu 28. júna Endymu opäť tlieskalo publikum v program informovala, že ide hľadisku Domu kultúry v Hloža- o „ročný koncert Folklórneho noch. O páčivom programe, kto- súboru“ (podčiarkol autor), že rý vtedy odznel, sme sa zmienili vystúpia tanečné a spevácke

38

www.hl.rs

Nad výberom skupín uvažovali Peđa Novković, David Stojanović, Jaroslav Diviak, Ján Križan a Marijan Triaška, členovia or-

Informačno-politický týždenník

ganizačného výboru Backup festu, ktorých zvolila Správna rada združenia YMCA. Festival podporili Pokrajinský sekretariát

skupiny, tiež speváci sólisti a hudobníci.

Ako sme vyššie spomenuli, vystúpil aj Endy. Vari ako člen folklórneho súboru? Ako tanečník? Či v role speváka, resp. hudobníka? Nie. Endy ako herec pobavil obecenstvo niekoľkými skečmi. V tom istom kultúrnom dome, v ktorom kedysi nielen jemu, ale aj iným výborným hložianskym hercom, po divadelných predstaveniach, tlieskala plná sála.

Fakt, že spolkári na pozvánke neuviedli, že v programe účinkuje aj divadelník, respektíve herec, je drobná nepozornosť.

Ozajstný problém väzí v skutočnosti, že KOS Jednota Hložany dávno „pustil dolu vodou“ kedysi taktiež čulú divadelnícku činnosť. Ktorá, ako sa

pre kultúru a verejné informovanie, Národnostná rada slovenskej národnostnej menšiny, Obec Báčsky Petrovec a sponzori. „Rozpočet sa združenie snaží využiť maximálne účelne, ale bez pomoci partnerov by organizácia takéhoto festivalu bola nemožná.

Práve kapela Zabranjeno pušenje je ťahákom festivalu a otvára ho pre návštevníkov z rôznych prostredí,“ vysvetľuje M. Triaška.

Na rozdiel od Kulpin festu, ktorý posledných päť rokov YMCA Srbsko – Báčsky Petrovec organizovala, Backup fest sa sústreďuje viac na rockovú muziku. „Spektrum návštevníkov tak môže byť ešte väčšie ako pri punkovom štýle. Samozrejme, veríme, že aj bez našej organizačnej účasti Kulpin fest bude môcť mať svoje pokračovania. YMCA Srbsko sa hlavne z finančných dôvodov rozhodlo, že sa pokúsi založiť festivalovú scénu v Báčskom Petrovci, a to v podobe Backup festu,“ zdôvodňuje M. Triaška.

Prístupnosť lokality a bicie i gitary dokázali svoje: v Petrovci postavili nový most: Most rockerov!

ukazuje, zdieľa osud niekdajších kvalitných filmových predstavení v Hložanoch. Tie sa tu už dávno nekonajú. Zato mnohí dobre vedia, čo nasleduje, keď sa na veľkom plátne zjavia dve sotva obľúbené slová: The end...



CHÝRNIK

BÁČSKY Petrovec. V nedeľu 12. júla o 20.30 h na javisku Slovenského vojvodinského divadla bude hosťovať herečka Jelica Brestovcová, ktorá hrá v monodráme Hľadám manžela (Tražim muža) a podpisuje i jej réžiu.

Choreografiu pre toto predstavenie vypracovala Natalija Božićová.

Monodráma kabaretného typu je urobená na základe textov Duška Radovića a témou predstavenia sú mužsko-ženské vzťahy. Cez niekoľko rozličných ženských postáv vidno, čo sú všetko ženy ochotné urobiť, aby si získali vyvoleného muža a ako toho istého muža zadržia vo svojom živote.

J. Č-p • KULTÚRA •

Kultúra • Oznamy BLAHOŽELANIE JANA ŽIAKOVÁ zo Silbaša dňa 16. júna na Paneurópskej vysokej škole, Fakulte masmédií, obhájila dizertačnú prácu v študijnom odbore Masmediálne štúdiá, a tým získala akademický titul philosophiae doctor (PhD.), ktorý jej bol udelený na promócii 25. júna t. r.

IVAN ŽIAK zo Silbaša dňa 2. júla t. r. bol promovaný na inžiniera na Ekonomickej univerzite v Bratislave, Fakulte hospodárskej informatiky, v študijnom odbore Manažérske rozhodovanie a informačné technológie a udelený mu bol akademický titul inžinier (Ing.).

TREBA POKRAČOVAŤ VYŠLIAPANOU CESTOU... V pondelok 6. júla v malej sieni Miestneho spoločenstva Kovačica sa uskutočnilo piate tohtoročné zasadnutie kovačických matičiarov. Zasadnutie viedla Mária Kováčová, predsedníčka MOMS v Kovačici. Po správe o predchádzajúcich schôdzach Správnej rady MSS v Dobanovciach, vo Vojlovici a v Báčskom Petrovci kovačickí matičiari rokovali aj o doterajších aktivitách a finančnej správe, ktorú podala pokladníčka Zuzana Hrková, a schválili návrh plánu práce na nadchádzajúce obdobie. V pokračovaní zasadnutia členovia dali zelenú tímu, ktorý bude reprezentovať MOMS Kovačica na tohtoročnom Matičnom turnaji v malom futbale o pohár veľvyslanca SR v rámci Predslávnosťových dní v Kulpíne.

Rokovali i o banátskom Matičnom turnaji v kolkoch, ktorý bude na sklonku júla, o výške členského, nábore členstva a pod.

A. Ch.

Pekná je tá „svetlá“ farba Anna Horvátová

S

vojráznym špecifikom nás tunajších Slovákov je aj pekná „svetlá“ farba. Obľúbené sú nám „svetlé“ blúzky, „svetlé“ tričká, lebo sú k tomu aj elegantné. Aj „svetlá“ farba na domoch sa nám páči. Dokonca „svetlá“ farba je slovenská. A čo vskutku prídavné meno svetlý znamená, aké sú jeho významy, vysvetlenie si pozrime v ďalších riadkoch. Svetlý je ten majúci slabšiu (farebnú) intenzitu, bledý, jasný – opak tomu je tmavý. Tak máme svetlé farby, svetlé vlasy, dámy oblečené vo svetlých šatách. Aj svetlé pivo, ale aj čierne.

Svetlý je aj majúci dosť svetla, ožiarený svetlom, jasný – opak tmavý: svetlá miestnosť, ako i vydávajúci svetlo, žiariaci, jasný: svetlé slnko, svetlý plameň, či spôsobený, utvorený svetlom: svetlý kruh lampy, svetlé škvrny

• KULTÚRA • OZNAMY •

na tváre. Toto prídavné meno sa môže použiť aj v zmysle radostný, šťastný, priaznivý: svetlá budúcnosť, svetlé stránky života.

A aj vznešený, ušľachtilý: svetlý zjav, svetlá pamiatka mŕtvych, byť svetlým príkladom deťom.

A „svetlý“ dom, „svetlé“ nohavice, vlastne „svetlá“ farba je potom aká?! Ide tu iba o modrú farbu v jej rozličných nuansách.

Modrá farba je majúca farbu ako jasná obloha, ako nevädza, belasá. Modré je nebo, modré sú oči, vŕšky. Aj sivomodrá líščia kožušina je modrá. Alebo kryštalická látka na ničenie škodcov – (chemicky) síran meďnatý je modrá skalica. Ako i mierové sily OSN – modré barety. Príslušníci šľachtického pôvodu majú modrú krv. Železničiari sú modrá armáda. A každému by určite prišiel vhod modrý pondelok – nepracovný deň, či deň pracovného voľna.

Svojim deťom a vnúčatám k dosiahnutému úspechu blahoželajú a veľa šťastia a zdaru v ďalšom zdokonaľovaní, odbornej kariére a osobnom živote zo srdca prajú šťastní rodičia a starí rodičia.

GRATULÁCIA Ing. IVAN CHALUPKA, PhD. Pri príležitosti úspešného ukončenia doktorandských štúdií na Technickej univerzite v Košiciach, Fakulte elektrotechniky a informatiky, Katedre počítačov a informatiky Ing. IVAN CHALUPKA bol dňa 29. júna 2015 slávnostne promovaný s udelením titulu philosophiae doctor PhD. Mladému doktorandovi k získaniu titulu srdečne blahoželajú a úspech do budúcna prajú starí rodičia Chalupkovci.

GRATULÁCIA

Pri príležitosti ukončenia vysokoškolského štúdia na Slovenskej technickej univerzite (STU) v Bratislave BRANISLAVOVI FERKOVI z Petrovca k získaniu titulu inžiniera chémie a chemickej technológie prajú krstní rodičia Jakušovci.

Pokrajinský sekretariát pre urbanizmus, stavebníctvo a ochranu životného prostredia na základe článku 10 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04) zverejňuje OZNÁMENIE o podanej žiadosti o rozhodovanie o potrebe vypracovania štúdie o odhade vplyvov na životné prostredie Nositeľ projektu Tribeks, s. s r. o., Sriemska Kamenica, Ul. vojvodu Putnika č. 79, podal žiadosť o rozhodovanie o potrebe odhadu vplyvov na životné prostredie projektu Bagrovanie riečneho nánosu z koryta rieky Dunaj od km 1249 + 000 do km 1249 + 800, na k. p. č. 6610/1 a 6610/2, k. o. Petrovaradín, ZO Nový Sad. Údaje a dokumentáciu zo žiadosti nositeľa projektu možno dostať k nahliadnutiu v miestnostiach Pokrajinského sekretariátu pre urbanizmus, stavebníctvo a ochranu životného prostredia, Bulvár Mihajla Pupina 16, Nový Sad (prízemie, kancelária č. 39).

Všetci záujemcovia v lehote 10 dní odo dňa zverejnenia tohto oznámenia môžu podať svoju mienku v písanej forme na adresu sekretariátu.

Oznamujte

DROBNÝ OZNAM KUPUJEM staré a nové perie alebo mením za paplóny, vankúše a deky. Prichádzam na pozvanie; Martin Nosál, B. Petrovec, tel.: 063/826- 92-05 a 021/782-278.

v Hlase ľudu 021/ 47-20-840 a 021/47-20-844

28 /4655/ 11. 7. 2015

inzercia@hl.rs 39

Oznamy Mestská správa pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad na základe článku 29 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, číslo 135/04 a 36/09) zverejňuje OZNÁMENIE o schválení rozhodnutia, ktorým sa poskytuje súhlas k Štúdii o odhade vplyvov na životné prostredie projektu – základnej stanice mobilnej telefónie – NS Spens Podnik Telenor Common Operation, pobočka Belehrad – Nový Belehrad, po splnomocnení nositeľa projektu Telenor, s. s r. o., Omladinskih brigada 90, Nový Belehrad, podal žiadosť o poskytovanie súhlasu k Štúdii o odhade vplyvov na životné prostredie projektu – základnej stanice mobilnej telefónie NS Spens, na katastrálnej parcele číslo 893, k. o. Nový Sad II, Mesto Nový Sad. Po uskutočnenom postupe a návrhu technickej komisie Mestská správa pre ochranu životného prostredia dňa 2. júla 2015 schválila rozhodnutie číslo VI-501-517/15, ktorým je schválený súhlas k štúdii.

S cieľom informovania zainteresovanej verejnosti text rozhodnutia sa zverejňuje v úplnosti: Mestská správa pre ochranu životného prostredia na základe článku 24 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04 a 36/09), článku 192 odsek 1 Zákona o všeobecnom správnom konaní (Úradné noviny SRJ, č. 33/97, 31/01 a Úradný vestník RS, č. 30/10) a článkov 11, 34 a 36 Rozhodnutia o mestských správach Mesta Nový Sad (Úradné noviny Mesta Nový Sad, č.

52/08, 55/09, 11/10, 39/10, 60/10 a 69/13), konajúc podľa žiadosti nositeľa projektu Telenor Common Operation, pobočka Belehrad – Nový Belehrad, po splnomocnení nositeľa projektu TELENOR, s. s r. o., Omladinskih brigada 90, Nový Belehrad, v postupe rozhodovania o poskytovaní súhlasu k štúdii o odhade vplyvov na životné prostredie projektu základnej stanice mobilnej telefónie NS Spens, po uskutočnenom postupe a správe technickej komisie, schvaľuje ROZHODNUTIE 1. Poskytuje sa súhlas k štúdii o odhade vplyvov na životné prostredie projektu základnej stanice mobilnej telefónie NS Spens, na katastrálnej parcele číslo 893, k. o. Nový Sad II, Mesto Nový Sad, nositeľa projektu TELENOR, s. s r. o., Omladinskih brigada 90, Nový Belehrad.

2. Nositeľ projektu sa zaväzuje, že: – projekt realizuje v súlade s technickou dokumentáciou a s podmienkami a opatreniami ochrany, ktoré sú stanovené inými oprávnenými orgánmi a organizáciami a podané sú v prílohe štúdie; – zabezpečí podmienky a uskutoční opatrenia na zamedzovanie, zníženie alebo odstraňovanie škodlivých vplyvov na životné prostredie obsiahnuté v štúdii, kapitola 8 Opis opatrení predpokladaných s cieľom znemožniť, zmenšiť a odstrániť všetok významnejší škodlivý vplyv na životné prostredie.

3. Nositeľ projektu je povinný zabezpečiť výkon programu nepretržitého sledovania v súlade s platnými predpismi definovanými kapitolou 9 Program sledovania vplyvov na životné prostredie a údaje získané monitoringom doručiť Agentúre pre ochranu životného prostredia, Mestskej správe pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad a Mestskej správe pre inšpekčné práce – Oblasť inšpekcie pre ochranu životného prostredia.

4. Nositeľovi projektu sa nakladá, aby v prípade rekonštrukcie a zmeny technických charakteristík základnej stanice z bodu 1 tohto rozhodnutia podal žiadosť zodpovednému orgánu o rozhodovanie o potrebe odhadu vplyvov na životné prostredie.

ZDÔVODNENIE Podnik Telenor Common Operation, pobočka Belehrad – Nový Belehrad, po splnomocnení nositeľa projektu Telenor, s. s r. o., Omladinskih brigada 90, Nový Belehrad, podal žiadosť o poskytovanie súhlasu k Štúdii o odhade vplyvov na životné prostredie projektu – základnej stanice mobilnej telefónie NS Spens, na katastrálnej parcele číslo 893, k. o. Nový Sad II, Mesto Nový Sad. Projektom sa predpokladá postavovanie trojúsekovej anténovej sústavy pre rozsahy GSM 900 a UMTS. Pre rozsahy GSM 900 a UMTS sa bude používať jedna panelová anténa K742222 pre prvý úsek a len pre rozsah UMTS sa budú používať dve antény K80010711 pre druhý a tretí úsek. Azimuty antén sú 40 ° (prvý úsek), 160 ° (druhý úsek) a 280 ° (tretí úsek). Konfigurácia vysielača základnej stanice pre sústavu GSM 900 je 6 + 0 + 0 a pre UMTS je 3 + 3 + 3.

V súlade so Zákonom o odhade vplyvov na životné prostredie a Pravidlami o konaní verejného nahliadnutia, prezentácii a verejnej rozprave o Štúdii o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 69/05), realizované je konanie odhadu vplyvov na životné prostredie a zabezpečená je účasť zainteresovaných orgánov, organizácií a verejnosti. V zákonom stanovenej lehote plánovanej na verejné nahliadnutie, Štúdia o odhade vplyvov projektu na životné prostredie bola vystavená v miestnostiach Mestskej správy pre ochranu životného prostredia do 22. júna 2015. Počas trvania verejného nahliadnutia neboli doručené mienky a pripomienky v písomnej forme k štúdii o odhade vplyvov projektu na životné prostredie zo strany zainteresovaných orgánov, organizácií a verejnosti, ani neboli vyslovené mienky počas prezentácie zainteresovanej verejnosti a verejnej rozpravy uskutočnenej 23. júna 2015, čo bolo konštatované v zápisnici číslo VI-501-517/14 z 23. júna 2015.

Rozhodnutím o zostavovaní a vymenovaní predsedu a členov technickej komisie na zhodnotenie štúdie o odhade vplyvov na životné prostredie projektu základnej stanice mobilnej telefónie NS Spens, na katastrálnej parcele číslo 893, k. o. Nový Sad II, Mesto Nový Sad, nositeľa projektu Telenor, s. s r. o., Omladinskih brigada 90, Nový Belehrad, číslo VI-501-517/15, z 29. mája 2015, zostavená je technická komisia na zhodnotenie Štúdie o odhade vplyvov na životné prostredie projektu, ktorá prehodnotila Štúdiu o odhade vplyvov a po uskutočnenom, zákonom stanovenom postupe, o svojej práci tomuto orgánu doručila správu číslo VI-501-517/15 z 1. júla 2015 so zhodnotením predmetovej štúdie o odhade vplyvov a návrhom, aby sa k rovnakej dal súhlas.

Nahliadnutím do kompletnej dokumentácie po uskutočnenom postupe a správe technickej komisie sa konštatovalo, že je štúdia vypracovaná v súlade so Zákonom o odhade vplyvov na životné prostredie, Pravidlami o obsahu štúdie o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 69/05) a Rozhodnutím o potrebe odhadu vplyvov a o určovaní rozsahu a obsahu štúdie číslo VI501-1137/14 zo 4. februára 2015, ktorú schválila Mestská správa pre ochranu životného prostredia mesta Nový Sad. Ak sa projekt vypracuje v súlade s technickou dokumentáciou a ak sa budú uctievať všetky určené opatrenia na zmenšenie alebo znemožňovanie škodlivých vplyvov na životné prostredie z bodov 2 a 3 tohto rozhodnutia, práca objektu životné prostredie významnejšie neohrozí.

Na základe uvedeného rozhodnuté je ako v dispozícii.

Poučenie o opravnom prostriedku: Toto rozhodnutie je v správnom konaní konečné. Proti tomuto rozhodnutiu nositeľ projektu môže začať správny spor v Správnom súde v lehote 30 dní odo dňa prijatia rozhodnutia a zainteresovaná verejnosť v lehote 30 dní odo dňa zverejnenia oznámenia o schválenom rozhodnutí v prostriedkoch verejného informovania.

40

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

hlasludu.info www.hl.rs

Mestská správa pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad na základe článku 10 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04 a 36/09) zverejňuje OZNÁMENIE o podanej žiadosti o rozhodovanie o potrebe odhadu vplyvov na životné prostredie projektu Nositeľ projektu Telekom Srbija, a. s., Takovská 2, Belehrad, podal žiadosť o rozhodovanie o potrebe odhadu vplyvov na životné prostredie projektu základnej stanice mobilnej telefónie NS58/NSX58/NSU58 NS-NIS 1, Ul. Narodnog fronta č. 12, Nový Sad, na katastrálnej parcele číslo 3922/2, k. o. Nový Sad II, Mesto Nový Sad. Údaje a dokumentáciu zo žiadosti nositeľa projektu možno dostať k nahliadnutiu v miestnostiach Mestskej správy pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad, Rumenačka 110, Nový Sad, v pracovné dni od 10.00 do 15.00 h.

Všetci záujemcovia v lehote 10 dní odo dňa zverejnenia tohto oznámenia môžu svoju mienku v písanej forme doručiť na adresu Mestskej správy pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad. Mestská správa pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad na základe článku 10 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04 a 36/09) zverejňuje OZNÁMENIE o podanej žiadosti o rozhodovanie o potrebe odhadu vplyvov na životné prostredie projektu Nositeľ projektu Telekom Srbija, a. s., Takovská 2, Belehrad, podal žiadosť o rozhodovanie o potrebe odhadu vplyvov na životné prostredie projektu základnej stanice mobilnej telefónie NS-Liman 2- NS69/NSX69/NSU69/NSL69, Ul. Dr. Iliju Đuričića č. 1, Nový Sad, na katastrálnej parcele číslo 3653/3, k. o. Nový Sad II, Mesto Nový Sad. Údaje a dokumentáciu zo žiadosti nositeľa projektu možno dostať k nahliadnutiu v miestnostiach Mestskej správy pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad, Rumenačka 110, Nový Sad, v pracovné dni od 10.00 do 15.00 h.

Všetci záujemcovia v lehote 10 dní odo dňa zverejnenia tohto oznámenia môžu svoju mienku v písanej forme doručiť na adresu Mestskej správy pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad. Mestská správa pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad na základe článku 10 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04 a 36/09) zverejňuje OZNÁMENIE o podanej žiadosti o rozhodovanie o potrebe odhadu vplyvov na životné prostredie projektu Nositeľ projektu Telekom Srbija, a. s., Takovská 2, Belehrad, podal žiadosť o rozhodovanie o potrebe odhadu vplyvov na životné prostredie projektu základnej stanice mobilnej telefónie NS81/NSX81/NSU81/NSL81 NS-Hotel Putnik, Ul. Iliju Ognjanovića č.

24, Nový Sad, na katastrálnych parcelách číslo 1 a 2, k. o. Nový Sad II, Mesto Nový Sad. Údaje a dokumentáciu zo žiadosti nositeľa projektu možno dostať k nahliadnutiu v miestnostiach Mestskej správy pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad, Rumenačka 110, Nový Sad, v pracovné dni od 10.00 do 15.00 h.

Všetci záujemcovia v lehote 10 dní odo dňa zverejnenia tohto oznámenia môžu svoju mienku v písanej forme doručiť na adresu Mestskej správy pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad.

• OZNAMY •

SMUTNÁ SPOMIENKA na nášho milovaného

PAVLA PAULÍNIHO

21. 7. 1939 – 28. 6. 2005 – 2015

Pri príležitosti 10. výročia smrti môjho manžela a nášho ocka, starkého a svokra s láskou a vďakou si na neho spomíname.

Manželka Zuzana a dcéry Anna a Tatiana s rodinami

SMUTNÁ SPOMIENKA

Dňa 7. júla 2015 uplynulo desať rokov, čo nás navždy opustil náš manžel a otec

ONDREJ SUDICKÝ

1934 – 2005 – 2015 z Hložian

Na Teba si tichú a trvalú spomienku zachovávajú manželka a syn

BOĽAVÁ SPOMIENKA

Dňa 10. júla 2015 uplynulo 20 rokov, čo nás tragickou smrťou opustil náš manžel, otec, starý otec a dedko

JANKO RAJČAN z Pivnice

Osud Ti nedoprial s nami dlhšie byť, ale v našich srdciach budeš stále žiť.

Tvoji najmilší

• OZNAMY •

BOLESTIVÁ SPOMIENKA

SPOMIENKA

Dňa 11. júla 2015 je tomu jedenásť smutných rokov, čo do náručia Božej večnosti odišiel náš drahý, vrele milovaný, starostlivý a nenahraditeľný manžel, otec a starý otec

na manželku a matku

MÁRIU PAVLOVOVÚ

MARTIN LENHART

rod. Demrovskú 1951 – 2014 – 2015 z Petrovca

Veľmi nám chýbaš, aj napriek tomu, že si v spomienkach stále s nami.

Samuel a Marína

SMUTNÁ SPOMIENKA

13. 12. 1940 – 11. 7. 2004 – 11. 7. 2015 z Kovačice

S nehynúcou láskou, úctou a modlitbou o potešenie, ako i nádejou na stretnutie v Božej blaženosti, si na Teba dennodenne spomíname.

Tvoji najmilší

SMUTNÁ SPOMIENKA

Uplynuli 4 boľavé roky, čo nás opustila manželka, matka a mamika

Dňa 9. júla 2015 uplynulo smutných sedem rokov, čo nás opustila naša milovaná manželka, mama a stará mama

KATARÍNA PONIGEROVÁ

ZUZANA BARTOŠOVÁ

rod. Bohušová 1957 – 2011 – 2015 z Báčskeho Petrovca Ťažko je Tvoju smrť ospravedlňovať osudom a ešte ťažšie je žiaľ liečiť časom.

S hrdosťou a láskou pamiatku na Teba si zachovávajú: manžel Ján, synovia Ján a Miroslav a vnúčatá Sandra, Ema, Mirko, Hana a Michaela

BOĽAVÁ ROZLÚČKA

Po krátkej a ťažkej chorobe dňa 28. júna 2015 nás navždy opustila naša milovaná manželka, matka a stará matka

rod. Lomianska 1935 – 2008 – 2015 z Hložian

Tichú spomienku na Teba si zachovávajú: manžel Karol, syn Karol a dcéra Viera s rodinami

SMUTNÁ ROZLÚČKA A SPOMIENKA

PAULÍNA HAVIAROVÁ

rod. Hrubíková 20. 8. 1939 – 28. 6. 2015 zo Starej Pazovy

PAVEL MUCHA 22. 9. 1934 – 28. 6. 2015

Oplakávajú ju a za ňou smútia: manžel Ján, syn Janko s manželkou Annou, vnúčatá Daniel a Boris, sestra Katarína Hricová s rodinou, rodiny Hrubíková, Mišićová a Haviarová a kmotrovci Čmelíkovci

ANNA MUCHOVÁ

12. 2. 1939 – 12. 7. 1998 – 2015 z Kysáča

Ten večný pokoj Vám prajeme a spomienku na Vás si navždy zachováme.

S láskou si na Vás spomínajú synovia Pavel a Janko s rodinami

28 /4655/ 11. 7. 2015

41

Oznamy SPOMIENKA

BOĽAVÁ SPOMIENKA

na našu starostlivú mamu a starkú

Dňa 30. júla 2015 uplynú štyri roky, čo nás navždy opustil náš milovaný manžel, otec a dedko

KATARÍNU MELEGOVÚ rod. Sklenárovú 22. 10. 1922 – 12. 7. 1995 z Petrovca

PAVEL-JURAJ HAVRAN

24. 2. 1935 – 30. 7. 2011 – 2015 zo Starej Pazovy

S úctou si na Teba stále spomíname.

Manželka Marka a rodina Turčanová

SMUTNÁ ROZLÚČKA s našou matkou

POSLEDNÁ ROZLÚČKA s ocim

JÁNOM FUNTÍKOM

ANNOU LEKÁROVOU

24. 7. 1949 – 30. 6. 2015 z Kysáča

7. 4. 1942 – 29. 6. 2015 zo Silbaša

S láskou si na Teba bude spomínať dcéra Ruženka s najmilšími a blízkou rodinou

SMUTNÁ ROZLÚČKA

Život vyhasol bez posledných slov rozlúčky. Osud bol krutý, žiaľ ešte väčší.

Pusto a prázdno, ktoré zostalo po Tebe, nedá sa ničím nahradiť. Chýbajú nám Tvoje kroky, Tvoja pomoc a rada.

Zarmútený syn Ján so snúbenkou Aleksandrou

BOĽAVÁ ROZLÚČKA s bratom

s ocim

JÁNOM FUNTÍKOM

JÁNOM FUNTÍKOM

24. 7. 1949 – 30. 6. 2015 z Kysáča

1949 – 2015 z Kysáča

Tichú a trvalú spomienku si na Teba zachovajú syn Miloslav s manželkou Jarmilou a vnuk Miloslav

V jednom okamihu zmizlo tak veľa.

Drahá usmievavá tvár a usilovné ruky, láska a dobrota, ktoré navždy zostanú v našich srdciach.

Sestra Zuzana Strehovská so synom Jánom a rodina Jelićová z Pakoštan

Mestská správa pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad na základe článku 10 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č.

135/04 a 36/09) zverejňuje OZNÁMENIE o podanej žiadosti o rozhodovanie o potrebe odhadu vplyvov na životné prostredie projektu Podnik Telenor Common Operation, pobočka Belehrad – Nový Belehrad, po splnomocnení nositeľa projektu TELENOR, s. s r. o., Omladinskih brigada 90, Nový

42

www.hl.rs

ktorá nás nečakane opustila a zanechala po sebe prázdnotu.

Pri dvadsiatom výročí jej úmrtia s láskou, úctou a vďakou si vždy na ňu a na jej úsmevnú povahu budú spomínať: zarmútená dcéra Katarína s manželom Ondrejom a vnúčatá Katuša, Onko a Zdenko

Informačno-politický týždenník

SMUTNÁ ROZLÚČKA s kamarátom

JÁNOM FUNTÍKOM 24. 7. 1949 – 30. 6. 2015 z Kysáča

Ten večný pokoj Ti prajeme a pamiatku na Teba si zachováme.

Mužská a ženská spevácka skupina KIS Kysáč

POSLEDNÁ ROZLÚČKA s bratom

JÁNOM FUNTÍKOM 24. 7. 1949 – 30. 6. 2015 z Kysáča

Pusto a prázdno, ktoré po Tebe zostalo, nemôžeme ničím nahradiť. Chýba nám Tvoj úsmev, pomoc a rada. Čas bude plynúť, ale smútok, ten bude stále prítomný.

Sestra Anna a švagor Gombárovci

Belehrad, podal žiadosť o rozhodovanie o potrebe odhadu vplyvov na životné prostredie projektu základnej stanice mobilnej telefónie NS Adamovićevo naselje, Ul. Lazu Nančića č. 47, v Novom Sade, na katastrálnej parcele číslo 3129/1, k. o. Nový Sad II, Mesto Nový Sad. Údaje a dokumentáciu zo žiadosti nositeľa projektu možno dostať k nahliadnutiu v miestnostiach Mestskej správy pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad, Rumenačka 110, Nový Sad, v pracovné dni od 10.00 do 15.00 h.

Všetci záujemcovia v lehote 10 dní odo dňa zverejnenia tohto oznámenia môžu svoju mienku v písanej forme doručiť na adresu Mestskej správy pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad.

• OZNAMY •

SPOMIENKA

SPOMIENKA

na mamu

SMUTNÁ SPOMIENKA

na mamu a starkú

ZUZANU LEŇOVÚ

syn Rastislav

SMUTNÁ ROZLÚČKA

Dňa 30. júna 2015 sa s nami navždy rozlúčil náš kmotor a krstný ocko

ZUZANU LEŇOVÚ

ZUZANU LEŇOVÚ

2012 – 2015 z Kysáča

S láskou a úctou spomienku si zachováva

na

1945 – 2012 – 2015 z Kysáča

2012 – 2015 z Kysáča Život plynie ďalej, ale spomienka na Teba je stále prítomná medzi nami.

Syn Jaroslav s rodinou

Čas plynie, smútok zostáva, tá strata v srdci bolieť neprestáva.

Zarmútená sestra Mária Abelovská a rodiny Babjaková, Gombárová a Turčanová

SMUTNÁ ROZLÚČKA

BOĽAVÁ ROZLÚČKA

Dňa 30. júna 2015 nás navždy opustil náš svatko

JÁN FUNTÍK

s bratom a strýkom

MICHALOM ĎUROVKOM 13. 12. 1935 – 30. 6. 2015 z Kysáča

JÁN FUNTÍK

24. 7. 1949 – 30. 6. 2015 z Kysáča

1949 – 2015 z Kysáča

Zostaneš navždy v našich srdciach.

Tvoj rýchly odchod nás zarmútil, ale navždy zostaneš žiť v našich spomienkach.

Kmotrovci Jambrichovci a krstný Ján

Trvalú spomienku si na neho zachovajú a na neho si budú spomínať svatkovci Medovarskovci

POSLEDNÝ POZDRAV

POSLEDNÁ ROZLÚČKA

báčimu

Rodina Medveďová

SMUTNÁ ROZLÚČKA so švagrom

MICHALOM ĎUROVKOM

Odišiel si do večnosti celkom náhle a nečakane. Spomínať si na Teba bude

Ten večný pokoj Ti prajeme a pamiatku na Teba si zachováme.

24. 7. 1949 – 30. 6. 2015 z Kysáča

SPOMIENKA

• OZNAMY •

Brat Pavel s rodinou

SMUTNÁ SPOMIENKA

na kamaráta

na tretie výročie smrti a nedožité 50. narodeniny

JAROSLAVA BÁĎONSKÉHO

24. 7. 1949 – 30. 6. 2015 z Kysáča

rodina Ožvátová

13. 12. 1935 – 30. 6. 2015 z Kysáča

rodina Petkovićová z Belehradu

JÁNOM FUNTÍKOM

Trvalú spomienku na Teba si zachová

s bratom a strýkom

JÁNOM FUNTÍKOM

24. 7. 1949 – 30. 6. 2015 z Kysáča

Ten večný pokoj Ti prajeme a pamiatku na Teba si zachováme.

SMUTNÁ ROZLÚČKA

s báčim

JÁNOVI FUNTÍKOVI

Tvoja sestra Anna Surová s rodinou a Ján Ďurovka s rodinou

ŠTEFAN PIKSIADES

2005 – 2015 z Petrovca

28. 7. 1965 – 30. 6. 2012 – 2015 z Kysáča

Na Teba si spomínajú stolnotenisti Mladosti

Tichú a trvalú spomienku na Teba si zachovávajú

28 /4655/ 11. 7. 2015

Tvoji najmilší

43

RTV Panoráma TELEVÍZIA VOJVODINA 2 Piatok 10. júla 19.30 Zostrih tohtoročného Folklórneho festivalu Tancuj, tancuj... v Hložanoch, 6. časť 20.00 Dobrý večer, Vojvodina – kolážová relácia, TV Týždeň 21.00 Spektrum Nedeľa 12. júla 11.00 Dúhovka 11.30 Vysielanie pre dedinu

RÁDIO NOVÝ SAD 3 Predpoludňajší program Každý pracovný deň 8.00 – 10.00 Sobota 8.00 Správy, predpoludňajší program 8.30 Aspekty 9.00 Správy Týždeň Nedeľa 8.00 Správy 8.05 Vysielanie pre dedinu 9.05 Pohľady k výšinám 9.30 Vysielanie pre deti

Utorok 14. júla 10.10 Paleta – výber najlepších Popoludňajší program vysielaní z produkcie 15.00 Správy Slovenskej redakcie RTV Rádiošport (pondelok) Vojvodina titulkovaných Kronika našich osád (utorok) po srbsky na 1. programe Hudobné vysielanie TVV Pondelok – sobota 18.00 Denník REPRÍZY Sobota 11. júla 2.00 Repríza piatkových vysielaní a Palety 10.00 Repríza piatkových vysielaní a Palety Piatok 17. júla 16.45 Repríza nedeľných vysielaní

Inteen (streda) Súzvuky (štvrtok) Z každého rožka troška (piatok) Kaleidoskop (sobota) Hudobné relácie (nedeľa) 17.00 Rozhlasové noviny Vejár hudobných vysielaní Nočný program 23.00 Hudobné relácie (utorok) 23.00 Rozhlasová hra, hudobné relácie (sobota)

44

www.hl.rs

TV OBCE KOVAČICA

Pondelok – sobota 18.25 Začiatok vysielania 18.30 Zahraničný denník 18.50 Hit dňa, Moľa / Klenoty, Citáty 19.00 Zvon, spravodajská relácia 19.15 Kreslený film 19.50 Hit dňa, Reklamy 20.00 Filmy: Piatok 10. júla – Gladiátor Sobota 11. júla – Swordfish: Operácia Hacker Pondelok 13. júla – Za mrežami Utorok 14. júla – Z nuly hviezdou Streda 15. júla – Zrodený pre boj Štvrtok 16. júla – Expandables – Nezničiteľní 2 21.45 Hit dňa, Moľa / Klenoty, Citáty, Reklamy, Zvon 23.00 Záver vysielania

Klenotnica (nedeľa, utorok, piatok) 16.00 – 18.00

Nedeľa 12. júla 18.30 Hit dňa, Reklamy, zostrih Molí 19.00 Zvon, prehľad udalostí týždňa 20.00 Kolážová relácia Nedeľa s vami: Výber z ročného koncertu KOS Jednota 22.00 Film: Zámena 24.00 Záver vysielania Každý pondelok 20.15 Hudobný mix

Sobota 18. júla 5.30 Repríza nedeľných vysielaní TV Týždeň prinesie príspevky o Cyrilo-metodskom večierku v Petrovci, o podujatí Literárne mosty Srbsko – Slovensko, z atmosféry na Backup feste v petrovskej Vrbare, o priebehu žatevných prác, o Exite a o tom, ako zásobiť domácu lekárničku počas dovoleniek.

Spektrum – v tomto vysielacom termíne sa bude hovoriť o infekcii Helicobacter pylori, o candide a o ochoreniach žalúdka a čriev.

Hosť v štúdiu bude Dr. Ján Rybovič, špecialista internej medicíny.

TV PETROVEC

Každý piatok 18.15 Výber z programu TV Kovačica

TV STARÁ PAZOVA

Každú sobotu 18.15 Výber z programu TV Pančevo

Utorok – sobota 17.00 Správy 22.00 Správy Nedeľa 13.00 S vami a pre vás S vami a pre vás je kolážové vysielanie, ktoré obsahuje aktuality zo staropazovského prostredia, ale aj z iných slovenských prostredí.

V rámci hodinového vysielania je aj náboženská časť pod názvom Hrad prepevný. Repríza v pondelok a stredu o 14.00, resp. o 22.05.

Informačno-politický týždenník

Vladislav Vahula hovorí o žatve na Sile Sústavy Petrovec v Pivnici

Nedeľa 12. júla 16.00 Kronika týždňa Slovo na týždeň Motoristi zo Slovenska zavítali do Kovačice Utorok 14. júla 16.00 Slovenský film: Skalní v ofsajde Čo nového v našom spoločenskom živote?

Piatok 17. júla 16.00 Slovenský film: Šerif za mrežami Čo nového v našom chotári?

Výber z programu TV Petrovec

RÁDIO KOVAČICA Na modrej vlne – každý pracovný deň 15.05 Správy z regiónu 15.30 Stalo sa na dnešný deň 16.00 Správy z Kovačickej obce 16.10 Hlas ľudu ponúka (každý piatok) 16.20 Kalendárium 16.25 Udalosti dňa 16.55 Citáty do vrecka 17.00 Šport, Medicína, Školstvo, Poľnohospodárstvo, Kultúra 17.15 Zaujímavosti zo sveta 17.30 Humor 18.00 Správy z Kovačickej obce 18.10 Zaujímavosti zo sveta 18.15 Šport, Medicína, Školstvo, Poľnohospodárstvo, Kultúra 18.20 Citáty do vrecka 18.40 Poézia • RTV PANORÁMA •

KRÍŽOVKA ČÍSLO 28 RÁDIO STARÁ PAZOVA Utorok – piatok 18.00 Servis Na dnešný deň Meniny 18.15 Volíme melódiu dňa 18.30 Aktuality z obce a iných osád Poučky zo slovenčiny (streda) 19.00 Denník, informatívne vysielanie 19.15 Hudba 19.30 Oznamy, hudba a reklamy 20.00 Z nášho uhla, udalosti a ľudia Náboženské vysielanie Živé vody (streda) Tematické vysielanie Z minulosti (štvrtok) Sobota 15.00 Servis Na dnešný deň Meniny, Reklamy 16.00 Správy 16.05 Zvončeky, detské vysielanie 16.30 Oznamy a drobné oznamy 17.00 Volíme melódiu týždňa, resp. mesiaca, hudba a reklamy 18.05 Repríza štvrtkovej relácie Z nášho uhla 19.00 Nová relácia Aktuality z Vojvodiny, na spoločnej vlne rozhlasové stanice Báč, Báčsky Petrovec, Kysáč, Kovačica a Stará Pazova 19.30 Oznamy, drobné oznamy a z našich osád 20.00 Aktuality z mesta, repríza utorkovej relácie Z nášho uhla Nedeľa 7.00 Servis Na dnešný deň Meniny 7.30 Oznamy, hudba a reklamy 8.00 Správy 8.05 Hudba, servis 8.30 Slovo nášho Boha, náboženské vysielanie 9.00 Správy 9.05 Hudba a aktuality 9.30 Oznamy, hudba a reklamy

NOVOSADSKÁ TELEVÍZIA Každý pracovný deň 15.15 Objektív v slovenskej reči

• RTV PANORÁMA •

RÁDIO PETROVEC Utorok – piatok 10.40 Hit dňa 14.00 Dozvuky Sobota 10.00 Aktuality z Vojvodiny Nedeľa 10.00 Retrospektíva týždňa

V tajničke je meno a priezvisko spisovateľa, básnika, novinára a predstaviteľa slovenského surrealizmu na Slovensku (1915 – 1982). autorka: ANNA 1. časť orgán BIČIA- tajničky zraku ROVÁ

dlhší podpisom telesné kladivo vpíšte mäkká zaručil cvičenie E O S spoluhláska čas

zaznačený vývin rodu

Slovenská hudba každý deň 5.00 – 15.00.

Svetová hudba každý deň 15.00 – 5.00. vykovalo

expr.

Anna

nabelaso mongolský pastier

nula

Rakúsko solm. slab.

TELEVÍZIA PANČEVO Nedeľa 12. júla 7.30 Repríza relácie Dobrý deň Streda 15. júla 19.30 Dobrý deň, kolážová relácia

TV VOJVODINY program vysiela na nasledujúcich kanáloch: pre územie Nového Sadu na 48., pre územie Subotice na 40. a pre územie Vršca na 39.

Program v slovenskej reči sa vysiela na Druhom programe RÁDIO NOVÝ SAD Program v slovenskej reči sa vysiela na vlnovej dĺžke 100 a 107.1 MHz TV PETROVEC Program sa vysiela na kanáli 55; www.tvpetrovec.com; RÁDIO PETROVEC Program sa vysiela na vlnovej dĺžke 91.4 MHz TELEVÍZIA OBCE KOVAČICA Program sa vysiela na kanáli 52 RÁDIO OBCE KOVAČICA Program sa vysiela na vlnovej dĺžke 93,2 MHz RÁDIO STARÁ PAZOVA Program v slovenskej reči sa vysiela na vlnovej dĺžke 91.5 MHz TV STARÁ PAZOVA Program v slovenskej reči sa vysiela prostedníctvom lokálneho káblového operátora na kanáli 60 TELEVÍZIA PANČEVO Program sa vysiela na kanáli 39 NOVOSADSKÁ TELEVÍZIA Program sa vysiela na kanáli 60

Alena (dem.)

obojaká spoluhláska

rieka v Rakúsku vpíšte AOR

dve spoluhl.

north odraz nôh

ničota

rastlinstvo vpíšte TIO mokrý (srb.)

rieka v Taliansku

AS HL DU 2. časť ĽU tajn.

mužské meno

forma (demin.) vpíšte YV vpíšte NII

v poriadku (angl.)

plošná jednotka

liter

Balkán (srb.)

romb

Republika Srbsko

alt

Taliansko

ampér

elektrón

Bor

urán

chem. prvok

ROZLÚŠTENIE KRÍŽOVKY ČÍSLO 27 VODOROVNE: kočovník, obelie, r, moped, JČ, ozaj, sem, rnn, padá, aa, Oskár, mentol, tovar, el, áv, kutňa, bas, ha, C, olej, ten, rotovalo TAJNIČKA: OSKÁR ČEPAN

Správne rozlúštenie KRÍŽOVKY 25 z čísla 25 Hlasu ľudu z 20. júna 2015 bolo: STRETNUTIE POD LIPAMI. Odmenu – knižné vydanie z produkcie NVU Hlas ľudu za správne rozlúštenie uvedenej krížovky získala: ALŽBETA DREKOVIĆ, Ul. svojbor č. 97, 36 300 NOVI PAZAR. BLAHOŽELÁME. Správne rozlúštenia aj naďalej zasielajte DO 5 DNÍ ODO DŇA VYDANIA NAŠICH NOVÍN na adresu: NVU Hlas ľudu, Bulvár oslobodenia 81/V, poštový priečinok 234, 21 000 Nový Sad, PRE KRÍŽOVKU, alebo mailom na adresu: obsustova@hl.rs

28 /4655/ 11. 7. 2015

45

Šport S NADANÝM PLAVCOM STEVANOM NAKIĆOM

Pláva plnými pľúcami Jaroslav Čiep

V

Srbsku ich je takmer desať percent, ale spoločnosť im nevenúva primeranú pozornosť. Ide o invalidov, ktorých počet je podľa dostupných údajov 800 000. Sú to ľudia s rôznymi stupňami invalidity a telesných porúch, ktorí sa životom brodia zväčša sami, bez primeranej a systematickej štátnej starostlivosti, najčastejšie iba za pomoci svojich najbližších a rodiny.

Stevan Nakić z Báčskeho Petrovca je 22-ročný mládenec, narodený roku 1993. Základnú školu Jána Selfie fotografia s kamarátom v bazéne: Stevan je vľavo Čajaka a Gymnázium Jána Kollára zakončil v rodisku a teraz končí aj v plaveckej kariére hovorí: ťaži v Belehrade, v novembri 2014, z Nového Sadu sem pricestuje štúdiá na Vysokej podnikateľskej „Prvýkrát som sa zúčastnil na kde som potvrdil primát vo svojej zväčša v nedeľu. O svojich plánoch škole odborných štúdií v Novom pokrajinskej súťaži invalidov Voj- skupine a tiež obsadil prvé miesta uvažuje takto: Sade. Keď mal päť a pol roka ťažko vodiny v Novom Sade v októbri v plávaní na 50 a 100 metrov.“ „Trénujem každý deň, intenochorel. Totiž už v predškolskom 2013, kde som obsadil 1. miesto na Vo februári 2015 sa Stevan mal zívne plávam dve hodiny, denne veku zažil mozgovú porážku, ktorá, 50 m a 2. miesto na 100 m voľným zúčastniť súťaže vo Švédsku, ale preplávam viac ako 6 kilometrov, aj napriek desaťročnému pobytu štýlom. Potom nasledoval Belehrad neodišiel, lebo neboli hradené k tomu trénujem aj mimo plavárne. v nemocniciach a rehabilitačných Open, kde som zvíťazil aj na 50 m trovy pre neho a trécentrách, zanechala na ňom trvalé a tiež aj na 100 m. Keďže som mal nera. A pre nedostatok následky, trvalú invaliditu. Hoci výborné výsledky, pozvali ma do času nenašiel niekos ochromenou časťou tela, nikdy reprezentácie Srbska, aby som sa ho, kto by mal záujem sa nevzdával a hrdo čelil životným začiatkom novembra 2014 zúčast- o sponzorstvo. V poloskúškam. nil tretieho Kempu pre adoptívne vici marca mal byť tri týždne v Turecku na súťažných prípravách, ale ako to často býva v športe, zranil si tetivu ramena. Hoci do Turecka neodcestoval, Stevan sa nevzdával plávania. Keď zahojil zranenie, pokračoval s tréningami s plným nasadením. Tak je to i dnes. „Balkánska plavecká súťaž bola v apríli v Grécku a tam som získal 1. miesto na 100 m a 3. miesto na 50 m V domácej pohode s mamou Dankou kraul. V máji som sa Stevan Nakić a jeho získané medaily v plávaní zúčastnil kvalifikácie pre európ- Plávam rozličné štýly: kraul, znak Keď začal študovať v Novom plávanie v Turecku. Na ňom účinko- ske a svetové súťaže v chorvát- a motýlik. Už teraz sa so svojím Sade, splnil sa mu životný sen, aby valo 150 plavcov z desiatich krajín skom Splite. Vo svojej kategórii som trénerom Ivanom Grujićom chysplával. Už takmer tri roky každo- – Srbska, Slovinska, Chorvátska, obsadil tretie miesto, ale som ešte tám na Majstrovstvá Európy, ktoré denne húževnate trénuje pláva- Čiernej Hory, Bulharska, Grécka, nedosiahol požadovanú normu. budú v máji budúceho roku. Na nie v Plaveckom klube Nový Sad. Kanady, Belgicka, Malty a Turecka. Naposledy som súťažil v Belehrade 50 m voľným štýlom som doteraz Hoci podľa mienky odborníkov s Z Turecka som si priniesol dve strie- aj so zdravými a obsadil som 2. zlepšil vlastný čas o 15 sekúnd, plávaním začal trochu neskoro, borné medaily z plávania voľným miesto na 200 m kraul.“ teraz plávam 34 sekúnd. Mojím výsledky nevystali a Stevan ich štýlom (kraul) a zlatú medailu z Stevana sme navštívili v rodičov- cieľom je zvýšiť rýchlosť, zlepšiť svojou vytrvalosťou každodenne pretekov štafiet. Po návrate som skom dome, v ktorom donedávna techniku a dosiahnuť lepší čas iba zlepšuje. O svojich začiatkoch úspech zopakoval aj na štátnej sú- žil s matkou a starými rodičmi. Dnes aspoň o ďalšie štyri sekundy.“

46

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

• ŠPORT •

AMATÉRSKY MAJSTER SRBSKA BRANISLAV HUĎAN Z HLOŽIAN

Chce medzi profesionálov MMA Juraj Bartoš

L

en v septembri 2013 mal prvý skutočný súboj v ringu a na 2. amatérskych štátnych majstrovstvách MMA, 16. mája 2015 v známom belehradskom Športovom centre Šumice, si Branislav Huďan (1988) z Hložian vybojoval titul majstra Srbska v poloťažkej váhe (do 93 kilogramov). Úvodom rozhovoru sa pýtame mladíka s diplomom profesora telesnej výchovy, stále bez riadneho zamestnania, čo vlastne skratka MMA znamená, o aký druh športu ide? „Vymysleli ho Američania, takže sa za skratkou MMA skrýva celý názov: zmiešané zápasnícke zručnosti. Čiže MMA zahrnuje prvky klasického pästiarstva, kickboxu, karate, zápasenia, boja v parteri...“ Ako si sa k nemu dostal? „Mám kamaráta, s ktorým sme cvičili v posilňovni v Čelareve.

Pred asi piatimi – šiestimi rokmi ma zavolal do Báčskej Palanky, aby som si prišiel zaboxovať a pozrieť sa na nový šport. Zapáčilo sa mi, zápasnícke disciplíny ma vždy zaujímali... Ani mi len nenapadlo, že sa mi bude dariť.“

O takejto chvíli rojčí každý borec! (snímka: z internetu)

Sadu. Osobne sa priamo na zápas pripravujem aj pol roka. Je to finančne pomerne náročné.

Odchody na tréningy, výstroj, stravovanie, v rámci ktorého je nevyhnutné aj používanie suplementov (doplnkov), keďže bežné potraviny nenahradia úplne spotrebovanú energiu... Na prípravy miniem takých šesťdesiattisíc dinárov a zarábam si ako ochranár v kaviarňach.“ Koľko zápasov si zatiaľ absolvoval, ako sa ti darilo? „Doteraz som vyhral všetkých päť súbojov. V BK BAP mám dobrého trénera a kamaráta, zároveň borca, Srđana Kneževića; veľa ma naučil. Po prvých troch víťazstvách som postúpil zo skupiny začiatočníkov do skupiny pokročilých zápasníkov.“ Čo potrebuje borec MMA? „Nesmie mať strach, musí sa v zápase vedieť ovládať a predtým si v rámci tréninBranislav Huďan v domácom vydaní gov musí osvojiť jednotlivé zápasnícke techniky.“ Ako sa pripravuješ na zápasy?

Prečo sa neorientuješ na čistý „Som členom Boxerského klubu box?

BAP v Báčskej Palanke (založili ho „Lebo som na svoju váhu príliš pred 5 – 6 rokmi), tam trénujem nízky a mám relatívne krátke ruky. trikrát v týždni a tri razy odchá- MMA mi viac vyhovuje; keďže dzam na tréningy do Nového • ŠPORT •

mám ťažisko nižšie, som stabilnejší než vyšší protivníci, ľahšie ich dostanem na lopatky. Okrem toho box je u nás na ústupe, je tu málo pästiarskych súťaží, pokým o MMA je čoraz väčší záujem.“

vor Branislav Huďan, chlap, ktorý sa akosi čudne ocitol v železnom objatí surového športu. S úsmevom uznáva, že sa ani v jednom z vyhratých zápasov neobišiel bez rozbitého nosa. V semifinálo-

Braňova víťazná koncovka (snímka: z internetu)

Máš dáky konkrétny cieľ? „Chcem to skúsiť medzi profesionálmi. S niektorými z nich som sa už vyskúšal na tréningoch a bol som lepší. Už som mal aj konkrétnu ponuku na turnaj v Grécku, ale s ohľadom na ľahšie zranenie kolena neprijal som ju.“ Ako tvoji zareagovali, keď si im povedal, že sa dáš na MMA? „Povedali, že nie som normálny.

Pochopil som to ako ich podporu.“ Vtipne ukončuje krátky rozho-

vom dueli v Belehrade sa mu vraj ukázali „všetky hviezdy“, keď od súpera utŕžil dve rany nohou a na dôvažok aj tretiu päsťou do hlavy.

Nevzdal sa, zaťal zuby, zabojoval a zvíťazil. MMA je jednoznačne nebezpečný šport, predsa si razí cestu, získava klientelu medzi mladými dospievajúcimi ľuďmi.

Chcú upozorniť na seba, dokázať sa v tvrdých súbojoch s použitím zmiešaných zápasníckych zručností. Majú svoje sny a priania.

Len najzručnejším sa splnia.

28 /4655/ 11. 7. 2015

47

Šport PRIATEĽSKÝ ZÁPAS FUTBALOVÝCH VETERÁNOV

Do Padiny cesta (nie) je dlhá...

DOLINA – MLADOSŤ 3 : 2 (0 : 1)

Ján Bokor

P

o dlhoročnej prestávke na ihrisko Doliny do Padiny zavítali veteráni petrovskej Mladosti. Petrovčania opätovali návštevu rovesníkom Doliny, ktorí boli v Petrovci, keď FK Mladosť oslavoval 90. výročie pôsobenia. Tak starí páni dvoch klubov obnovujú mosty priateľstva, ktoré boli voľakedy zbúrané. Robia to na Veteráni Doliny a Mladosti v chládku na ihrisku v Padine všeobecné potešenie milovvo futbale všetko hodnotí podľa medzi klubmi je možná. níkov futbalu v dvoch veľkých Veríme, že je stretnutie veteránov výkonu a gólov, treba povedať, slovenských dedinách. Prečo by Doliny a Mladosti dobrá cesta k ob- že zápas veteránov sledoval len nie; veď už neplatí to známe, že do noveniu nových kontaktov medzi malý počet divákov, ktorých by to Padiny cestá dlhá... a spolupráca Petrovcom a Padinou. Keďže sa zaujalo. Termín stretnutia nebol

SPOMIENKA NA JAROSLAVA BÁĎONSKÉHO

Desať rokov nie je s nami Samuel Medveď

V

sobotu 4. júla 2015 ubehlo už desať rokov od predčasnej smrti Petrovčana Jaroslava Báďonského, veľkého športového, predovšetkým stolnotenisového nadšenca, ktorý vyšliapal chodníčky niekoľkým generáciám Aj tohto roku stolní tenisti Mladosti, petrovského stolného kamaráti Jaroslava Báďonského, navštívili tenisu. Získané znalosti jeho hrobku na petrovskom cintoríne od taktiež už nebohého Čedu Dangubića, najviac spolu so úporný a prísny. Keď mu rodičia umreli, Samuelom Kolárom, vedel prenášať najprv starostlivá matka, nevedel sa mladším stolným tenistom a tenist- vyrovnať, často rezignoval. Zdravotný kám, ktorí dosahovali a dosahujú stav sa mu v značnej miere narušil, pozoruhodné úspechy takmer v ce- takže ho zaviezli do novosadskej nelej bývalej SFR Juhoslávii. mocnice, kde i umrel.

Jaroslav Báďonský bol intelektuál, ukončený právnik. Bol svojráznou osobou, neraz vedel neochvejne presadzovať svoje stanoviská, vstave bol, nezriedka, sa i poškriepiť. V práci s mladými talentami vedel byť maximálne

48

www.hl.rs

Od roku 2006 STK Mladosť každoročne organizuje memoriál venovaný Jaroslavovi. Doteraz to bývalo v deň jeho úmrtia a toho roku turnaj usporiadali koncom mája v rámci osláv Dňa Petrovca.

Informačno-politický týždenník

najlepšie zvolený, lebo sa hralo v silnej páľave. Hráči sa usilovali zdolať všetky prekážky a ukázať, že nezabudli hrať futbal.

V úvode zápasu sa veteránom Mladosti viac darilo, lebo sa ujali vedenia pekným gólom Ondreja Sabu.

Dve výborné obrany brankára Jána Chlpku prispeli k tomu, aby hráči Mladosti odišli na prestávku do chládku s minimálnym náskokom.

Po obrátke starí páni Doliny mali viac síl a podarilo sa im obrátiť výsledok. Na 1 : 1 vyrovnal Miroslav Gajić. Opätovný náskok hosťom priniesol Michal Peťkovský – 1 : 2. Po vydarenej akcii domácich Ivan Poničan druhýkrát vyrovnal. Konečný výsledok 3 : 2 stanovil Želislav Kováč. Triumf hostiteľov mohol byť aj presvedčivejší, keby Želislav Kováč, Ján Slivka, Ondrej Ľavroš využili svoje šance. To sa im mohlo vypomstiť, lebo Petrovčania v závere mali penaltu.

Strela z pokutového kopu Zorana Glumca skončila v rukách domáceho brankára Zlatka Ďuricu.

Kamarátenie hráčov dvoch mužstiev pokračovalo v bufete Šport pri chutnej fazuli a v speve slovenských pesničiek.

DOLINA: Ďurica, Omasta, Bokor, Brezník, Šimek, Kutálek, Ľavroš, Petrovič, V. Kováč, Ž.

Kováč, Gajić. Striedali: Markov, Nosáľ, Slivka, Poničan, Mihálek, Kotváš.

MLADOSŤ: Chlpka, Ziman, Babiak, Vujović, Pucovský, M. Chlpka, Sabo, J. Peťkovský, M. Peťkovský, Lomen, Glumac.

Striedali: Cerovský, Chalupka, Marinkov.

TURNAJ ŠACHISTOV V KULPÍNE

Týždeň pred PDvK Katarína Gažová

K

aždoročne počas Predslávnosťových dní v Kulpíne Šachový klub Kulpín spolu s MOMS Kulpín usporadúvajú šachový turnaj. Tohto roku turnaj bude týždeň pred PDvK, teda v nedeľu 19. júla 2015.

Ako informuje predseda Vlani si partiu šachu na turnaji zahrali ŠK Kulpín Dušan Vida, turnaj i Siniša Stanivuk z Maglića a Juraj Červenák sa začne v nedeľu 19. júla z Hložian (sprava) o 9.30 hod. v rybárskej chatŠachový turnaj v Kulpíne sa tohto roku ke vedľa kanála. Na týchto neoficiálnych výnimočne organizuje týždeň skôr než majstrovstvách Obce Báčsky Petrovec sa PDvK preto, že v tom termíne sú v Nozúčastnia mužstvá zo všetkých dedín. vom Sade Medzinárodné majstrovstvá V prvej časti súťaže sa bude hrať rýchv šachu, na ktorých sa zúčastnia i niektorí loťahový šach skupín a v druhej časti sily šachisti z Obce Báčsky Petrovec. si zmerajú jednotlivci.

• ŠPORT •

NOČNÝ TURNAJ V SELENČI

Šestnásť tímov o ceny Juraj Berédi

V

Selenči sa v nedeľu 5. júla začal nočný turnaj v malom futbale pod názvom Selenča 2015.

Turnaj organizuje Mládežníc- V prvých dňoch všetko v poriadku; bez incidentov ka asociácia Play zo Selenče za pomoci partnerov: šestnásť tímov seniorov, ako aj Miestneho spoločenstva Selenča, šesť pionierskych celkov. Mužstvá Futbalového klubu Kriváň a selenč- sú tak zo Selenče, ako aj z okoliskej Základnej školy Jána Kollára. tých dedín. Účastníkov rozdelili Organizáciu tohto čoraz obľúbenej- do skupín a zápasy sa hrajú každý šieho letného športového podujatia večer. Najprv sa na ihrisku za loptou rozbehnú pionieri, a potom podporili aj viacerí sponzori.

Na tohtoročnom turnaji hrá nasledujú zápasy seniorov. Hrá

TURNAJ V MALOM FUTBALE V KULPÍNE

Hody na trávniku Katarína Gažová

T

radičný letný turnaj v malom futbale Mládežnícke združenie Terra v Kulpíne toho roku usporiada od štvrtka 16. júla do nedele 19. júla na ihrisku FK Kulpín. V prvé dva dni, 16. a 17. júla, mužstvá budú hrať v skupinách, kým v sobotu 18. júla bude nasledovať štvrťfinále, v nedeľu semifinále a finále.

85. výročie pôsobenia FK Kulpín. V záverečný deň zohrajú aj tri revuálne zápasy: najprv deti, potom ženy a napokon deti s osobitnými potrebami.

Prihlášky na turnaj prijímajú najneskoršie do utorka 14. júla 2015, keď sa v priestoroch združenia Terra v strede Kulpína o 19. hodine vykoná žreb. Na turnaji sa môžu zúčastniť skupiny, bez ohľadu na

Hráči selenčského mužstva Legendy sa pokúšajú hrať pekný futbal

sa na ihrisku na nádvorí ZŠ Jána Kollára, ktoré je z tejto príležitosti osobitne upravené a futbalový program sa začína o 21. hodine.

Na zápasoch rozhodujú rozhodcovia Predrag Danilović a Srđan Vučković z Báča.

Organizátori pre víťazov pripra-

vili primerané a vzácne odmeny, tak peňažné, ako aj vecné. Diváci si môžu kúpiť osviežujúce nápoje a rôzne pochúťky. Návštevnosť je na začiatku uspokojivá, dosiaľ nebol žiaden incident, takže turnaj aspoň nateraz prebieha v pravom športovom a férovom ovzduší.

krajinský sekretariát pre šport a mládež, Národnostná rada slovenskej národnostnej menšiny, Obec Báčsky Petrovec, FK Kulpín, Spolok kulpínskych žien, Združenie

Zagrljaj, Základná škola J. A. Komenského v Kulpíne, KUS Zvolen, VKP Progres Petrovec, Miroslav Čeman, Branislav Kuštra a iní štedrí podnikatelia.

ÚSPECH MLADEJ CYKLISTKY V KRALJEVE

Mária Tanciková – šampiónka Srbska S. Stupavský

N Momentka z turnaja združenia Terra v Kulpíne z roku 2013

V sobotu je na programe aj detský turnaj, ktorý bude trvať od 8.30 do 13.00 hod. a organizuje ho FK Kulpín. Tento turnaj otvoria kopaním penált, a potom si pripomenú • ŠPORT •

vek a pohlavie. Po žrebe bude nasledovať zábava, keď sa predstaví novozaložená hudobná skupina Industrijski kombinat.

Turnaj v Kulpíne podporia Po-

a autodróme Beranovac pri Kraljeve v nedeľu 28. júna 2015 prebiehali preteky v rámci Majstrovstiev Srbska vo všetkých kategóriách cestnej cykMária Tanciková na najvyššom listiky. Zúčastnili stupienku v Kraljeve sa tam aj cyklistky aj v pretekoch družstiev obsadili šídskej Jednoty. Medzi dorastenkami zvíťazila Mária prvé miesto a stali sa šampiónkami Tanciková, a tak sa stala majsterkou Srbska. K úspechu prispeli i ostatné členky družstva: Emilija Đačaninová Srbska. Špecialitou mladej Šíďanky Márie získala titul vicemajsterky štátu je horská cyklistika, ale aj v Kraljeve a Jovana Radovanovićová obsadila dokázala, že je ozaj kvalitná cyklistka štvrté miesto. a nie náhodou je členkou repreFoto: z archívu CK Jednota zentácie Srbska. Cyklistky Jednoty 28 /4655/ 11. 7. 2015

49

Šport FUTBALOVÝ TURNAJ V SELENČI

Spevákov pohár vo vitríne Kriváňa Juraj Pucovský

K

Domáci v pokračovaní zahrali angažovanejšie. Príliš slabú strelu Spasića v 47. min. brankár Mladenović ľahko chytil.

O dve min. neskoršie Pavlov kopol vysoko nad bránu. Dobrú príležitosť mal Gašić v 52. min., no jeho strelu hlavou Naď efektne kryl.

oslavám 257 rokov Selenče prispel aj FK Kriváň, ktorý 4. a 5. júla 2015 usporiadal svoj 5. futbalový turnaj. Tentoraz to nebolo medzinárodné športové podujatie, lebo SK Moutnice z Česka odvolali účasť. Na turnaji namiesto českých futbalistov hrala Vajska, ako tímy Mladost Malý Báč, silbašská Naša hviezda a domáci Kriváň.

V prvom sobotňajšom zápase sa stretli Kriváň a Mladost – hrali nerozhodne 2 : 2, aj keď domáci do polčasu gólmi Darka Pavlova viedli Tretíkrát zvíťazili: futbalisti selenčského Kriváňa 2 : 0. O postupe do finále po skončení finálového zápasu rozhodovali penalty, v čom boli úspešnejší domáci 5 : 4. K tomu sa najviac pričinil kapitán Selenčanov Mário Malina, ktorý v bráne vystriedal brankárov svojho mužstva Naďa a Kocića, lebo boli na svadbe, a zneškodnil až tri strely z bieleho bodu!

Silbašania v druhom zápase prekonali presvedčivo Vajsku 3 : 1 (2 : 1). Góly za ODMENILI NAJLEPŠÍCH. Futbalisti Krivíťazov dali Čobrda, Gašić váňa tretíkrát zvíťazili a do trvalého vlastníctva dostali veľký pohár, ktorý pre turnaj venoval Ján a Bulatović.

V nedeľu zápas o tretie Spevák z českého Brna. Škoda, že sa tento veľký miesto hrali Mladost a Vajska. priateľ selenčského klubu nedožil chvíle, aby Futbalisti z Malého Báča si pohár osobne odovzdal trojnásobnému víťazovi, ľahko poradili so súperom, lebo v auguste lanského roku opustil tento svet. Strelu Daniela Kuteniča (nie je na fotke) v 55. min. brankár ktorý do Selenče pricesto- Selenčanom však po ňom zostala ozaj pekná Silbašanov Mladenović nemohol zastaviť – 1 : 0 val len s deviatimi hráčmi. a hodnotná spomienka. Druhá na turnaji bola V 55. min. prvá radosť do- Danilović, pomáhali mu Miloš Kisin Preto výsledok 3 : 0 (1 : 0) Naša hviezda, tretia Mladost a posledná Vajska. mácich.

Kutenič sa kľučkami a Srđan Vučković, všetci z Báča.

Najlepším brankárom na turnaji je Miodrag Mlav prospech Mladosti mohol KRIVÁŇ: Kocić, Mučaji, Kutedenović v strede (N. hviezda), najlepším hráčom zbavil niekoľkých súperov, byť aj presvedčivejší.

Vo finále sa stretli domá- Mário Malina (vľavo) a najlepším strelcom Darko vbehol do trestného územia nič, A. Strehársky, Lipták, Spaa presnou strelou prinútil sić, Alexy, Pavlov, Malina, Nikić, ci Kriváň a silbašská Naša Pavlov vpravo (3 góly), obaja z radov Kriváňa.

Mladenovića na kapi- Lučar, Naď, Buják, M. Strehársky, hviezda 2 : 0 (0 : 0). Hostuláciu – 1 : 0. Všetko Kočonda, Deljanin, Sklabinský. tia začali lepšie, Gašić NAŠA HVIEZDA: Mladenović, bolo rozhodnuté v 77. pohrozil už v 7. min., ale min. po najkrajšej ak- D. Perišić, Ninkov, Ž. Danilov, domáci loptu vyrazili na cii na zápase. Spasić Đaković, Maksimović, Banović, roh. Bulatović v 10. min. z pravej strany uvoľnil Torić, Gašić, Bulatović, S. Danilov, z voľného kopu strePavlova na ľavej, kto- Grňa, Ostojić, Pejak, Vladisav, lil vedľa brány Kocića. rý urobil krok – dva, Pilipović, Đokić, Milanov, Čobrda, Nevydaril sa ani druhý presne namieril a lopta Petrović, G. Perišić. pokus Gašića v 20. min., Zápasy na turnaji počas oboch sa trepotala v ľavom lebo lopta z voľného dolnom rohu brány dní sledoval len malý počet dikopu znova preletela Našej hviezdy – 2 : 0. vákov. Možno je tomu na príčine nad bránu. Kriváňovci Do konca sa viac nič sobotňajšia svadba, príliš horúce v prvom polčase nemanezmenilo, ibaže Janko počasie, kúpačka, ostatné programy li vážnejšiu príležitosť, Gašić dostal červenú ku Dňu Selenče a turnaj v malom lebo dobrá obrana Nakartu, lebo bez lopty futbale, ktorý sa začal práve v nešej hviezdy načas odčiudrel kapitána Kriváňa deľu podvečer. Predsa, tí najvernejší nila nebezpečenstvo, ktoré hrozilo hlavne od Kriváňovci pre hostí a svojich hráčov navarili za dva kotly Mária Malinu. Finálový milovníci futbalu aj tentoraz boli na zápas viedol Slobodan tribúne štadióna FK Kriváň. paprikáša Darka Pavlova.

50

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

• ŠPORT •

„Lanári“ VKP Zreňanin, medzi ktorými sú aj Bieloblatčania, oddychujú v chládku po získaní tretieho miesta v Srbobrane

Basketbalistky výberu Subotice nemali seberovné súperky

11. ŠOR VOJVODINY V SRBOBRANE

Šport a kamarátenie Juraj Pucovský

O

d Nového Sadu 1975 po Srbobran 2015. Presne štyri desaťročia sa organizujú športové Olympiády robotníkov Vojvodiny. Jedenásta prebiehala v dňoch 3. až 5. júla 2015 v Srbobrane, ktorý jediný druhýkrát uhostil najlepších robotníkov pokrajiny. Toto pekné mesto v strednej Báčke prvýkrát zorganizovalo 7. ŠOR Vojvodiny roku 2000, s ročným oneskorením pre bombardovanie našej krajiny NATO alianciou.

Počas troch horúcich júlových dní na športoviskách v Srbobrane, Turiji a Vrbase zmeralo si sily viac ako dvetisíc robotníkov a robotníčok z územia celej Vojvodiny. Muži sa vyskúšali v devätnástich športových disciplínach a ženy športovali v trinástich.

Slávnostné otvorenie tohto najväčšieho a jediného športového podujatia robotníkov nielen v našej krajine, ale i v Európe prebiehalo v podvečer 3. júla 2015 na najväčšom námestí v Srbobrane.

Marinika Tepićová otvorila • ŠPORT • 11. ŠOR Vojvodiny

Po kultúrno-zábavnom programe, slávnostnom defilé účastníkov, sa príležitostne prihovorili predseda Obce Srbobran Zoran Mladenović, prezident Olympijského výboru 11. ŠOR Vojvodiny Goran Milić, a potom pokrajinská tajomníčka pre šport a mládež Marinika Tepićová otvorila olympiádu.

Tri dni mladší i starší robotníci – olympionici húževnate bojovali na ihriskách o čím lepšie výsledky. Tí najlepší získali medaily, poháre, diplomy, ale všetci sa vo voľnom čase, najčastejšie vo večerných a nočných hodinách pekne kamarátili.

Veď sa mnohí z nich poznajú celý rad rokov, keďže ich zblížilo práve športovanie. Členovia Olympijského výboru ŠOR Vojvodiny na sobotňajšom zasadnutí rozhodli, že 12. ŠORV bude roku 2019 v Bečeji a Novom Bečeji. Senta, čiže Temerín a Žabalj (spoločná kandidatúra) musia počkať novú šancu, aby na to získali dôveru.

Olympijský oheň zapálil domáci basketbalista Slobodan Grubić

Basketbal na 35 stupňov Celzia: zo zápasu Srbobran – Báčska Topola

V preťahovaní lanom v konkurencii žien zvíťazilo družstvo PPK Bečej

Finále v stolnom tenise žien: Gabrijela Naumovová z Čoky (vľavo) prekonala spoluobčianku Gyengy Oluškú 3 : 0 a získala zlato

z gólov Jaroslava 28Jeden /4655/ 11. 7.

2015 Štajfera 51 (prvý zľava) na zápase v skupine Carlsberg Srbsko Čelarevo – Nový Kneževac 6 : 1 (2 : 1)

Prvý kolektív ŽSTK Slávia ´96

Tréner TrénerToađer Toađer so so súčasným súčasným družstvom družstvom ŽSTK ŽSTK Slávia Slávia ´96 ´96

NAŠE ŠPORTOVÉ KOLEKTÍVY

Stolnotenisový klub Slávia ´96 Kovačica

Prvé pingpongové kroky Diany Holokovej

Podľa publikácie Kovačica 1802 – 2002, stolný tenis sa začal hrávať v Kovačici v 30. rokoch 20. storočia najprv „na stoloch postavených na pivných Daniela Karkušová sudoch („bečkách“)“. Pingpong sa do polovice sedemdesiatych rokov hrával v rôznych na začiatku kariéry miestnostiach (v obecnom dome v „náčelstve“, v Dome kultúry, v sirotinci, na ekonómii Jednoty, v mlyne, v obchodnom podniku Budúcnosť). Vybudovaním kolkárne v ŠRS Slávia majstri celuloidovej loptičky trvalejšie zakotvili v malej sieni pri kolkárni, kde členovia klubu a rekreanti vlastnili priestor takmer dve desaťročia najprv so strelcami a neskôr s karatistami. Dnes sa stolný tenis hráva v telovýchovných sálach Gymnázia Mihajla Pupina a Základnej školy Mladých pokolení. Tréningy a zápasy hrajú stolné tenistky na gymnáziu, kým úspešne organizujú turnaj Kovačica Open v základnej škole.

Pingpong bol v stredisku banátskych Slovákov veľa rokov rekreačným športom. Prví stolní tenisti boli úradníci. Prvý priateľský zápas zohrali v roku 1946 Kovačičania doma s Borcom Zreňanin. Prvý väčší úspech dosiahli v roku 1957 v Pančeve (vicešampióni na okresných majstrovstvách v súťaži dvadsať mužstiev). V roku 1968 sa prebojovali do Vojvodinskej ligy (najväčší úspech mužstva). V sedemdesiatych rokoch v obecnej lige hrali aj Gimnazijalac a Budúcnosť. V tom desaťročí súťažili aj ženy. V osemdesiatych rokoch došlo k stagnácii stolného tenisu v osade insity.

Klub pod menom Slávia ´96 obnovili 23. apríla 1996, a to vďaka bývalému slávistovi Jánovi Siromovi a hráčom z okolia Kovačice. Najväčšie úspechy dosiahol zo stolných tenistov Janko Tomáš. Viac úspechov Daniela Karkušová má od oživenia ale mali stolné tenistky: vedľa nespočetných iných úspechov reprezentačný dres Srbska už niekoľko trofejí zo si obliekali Diana Holoková v juniorskej (štátna majsterka 2009; seniorská majsterka Slovenska so záhrebských turnajov ŠKST Topoľčany v sezóne 2010/11; strieborná medaila vo štvorhre s Aneliou Lupulescuovou na Zagiping a Antona juniorských ME v Taliansku 2008) a Daniela Karkušová v dorasteneckej súťaži (prvá na listine Tovu Stipančića mladších dorasteniek Srbska v sezóne 2014/15; účasť na ME v Bratislave 2015). Najlepším stolnotenisovým trénerom žijúcim v osade je Vasile Stoja. Sláviu za posledné desaťročie a pol trénovali aj Uzdinčania Danijel Lupu a Danijel Toađer. Sezónu 2014/15 v Druhej lige – skupina sever zakončila ŽSTK Slávia ´96 na Sústredenosť Daniely štvrtom mieste.

Karkušovej vo štvorhre Ján Špringeľ

Maturitná fotografia Diany Holokovej zo slovenských Topoľčian

Útočná hra Diany Holokovej

Diana Holoková (druhá zľava), majsterka Slovenska, so spoluhráčkami ŠKST Topoľčany

Tréneri Stoja (prvý zľava) a Lupu s družstvom Slávie, ktoré sa prebojovalo do vyššej súťaže

Kovačica Open má už roky povesť úspešne organizovaného turnaja pre mladšie kategórie