Hlas 28 2016 by NVU Hlas ľudu

Ján Triaška Báčsky Petrovec

Slováci v Aradáči už 230 rokov

ISSN 0018-2869

Informačno-politický týždenník ROČNÍK 73 | 9. 7. 2016 | CENA 50 DIN

www.hlasludu.info www.hl.rs

ČÍSLO

/4707/

Z obsahu

9. 7. 2016 | 28 /4707/

Uzávierka čísla: 6. 7. 2016

4 TÝŽDEŇ 4 Stop násiliu! 5 Od privatizácie po stratégiu 6 V rovnakom tempe aj naďalej

8 ĽUDIA A UDALOSTI 8 Zvolili staronového primátora 11 V znamení významného jubilea 13 Vôňa rastlinu prezrádza

Obilie dozrelo aj v juhobanátskej Obci Kovačica. So zberom jačmeňa sa začalo ešte pred dvoma týždňami, v týchto dňoch je aktuálna aj pšenica. Poľnohospodári dúfajú, že priaznivé počasie umožní zber v optimálnej lehote a že úroda bude dobrej kvality. (s. 15) A. Chalupová

22 DETSKÝ KÚTIK 22 Zábava letného voľna

23 POĽNOHOSPODÁRSKE ROZHĽADY 23 Dovozné poplatky na mlieko zostávajú do konca roka 26 Obaľovač slivkový napáda každý rok 27 Pesticídy ohrozujú nás všetkých

31 KULTÚRA 32 Každý koniec má i svoj začiatok

Od 1. do 3. júla v rámci programu osláv 150 rokov divadla v Báčskom Petrovci bol víkend letného kina, čiže premietanie filmov, v ktorých aktívne vystupuje Divadlo VHV Petrovec. Premietali celovečerné dokumentárne filmy Óda na rovinu a SOS Signál a hraný film Mišo. (s. 31) J. Čiep

35 Výstupy na mieru divákov 36 Darček k narodeninám Daniela Pixiadesa

39 OZNAMY 44 RTV PANORÁMA 46 ŠPORT 48 Dijana zlatom ovenčená 49 Na rybačke v hložianskom Ríte 51 Expresný návrat Autor titulnej fotografie: Vladimír Hudec

V dňoch 1. a 2. júla 2016 Detský folklórny súbor Holubička z Padiny a Orchestrík Základnej školy Jána Kollára zo Selenče sa zúčastnili na jubilejnom 20. ročníku Južnoslovenských detských a mládežníckych folklórnych slávností v dedinke Dulovce na Slovensku. (s. 34) A. Chalupová

Editoriál ZAKLADATEĽ: NÁRODNOSTNÁ RADA SLOVENSKEJ NÁRODNOSTNEJ MENŠINY VYCHÁDZA TÝŽDENNE, V SOBOTU

Klišé a vanilkové chvíle

VYDÁVA NOVINOVO-VYDAVATEĽSKÁ USTANOVIZEŇ HLAS ĽUDU V NOVOM SADE PRVÉ ČÍSLO VYŠLO 19. OKTÓBRA 1944 V BÁČSKOM PETROVCI OD ROKU 1967 VYCHÁDZA V NOVOM SADE ROKU 1967 PREZIDENT REPUBLIKY VYZNAMENAL HLAS ĽUDU RADOM BRATSTVA A JEDNOTY SO STRIEBORNÝM VENCOM Riaditeľ NVU Hlas ľudu: Samuel Žiak Zodpovedná redaktorka: Vladimíra Dorčová-Valtnerová Zástupkyňa zodpovednej redaktorky: Anna Francistyová Redakcia: Juraj Bartoš, Jaroslav Čiep, Oto Filip, Katarína Gažová, Vladimír Hudec, Anička Chalupová, Stevan Lenhart, Anna Lešťanová, Jasmina Pániková, Juraj Pucovský, Ľubica Sýkorová, Elena Šranková Technický redaktor: Miroslav Dobroňovský Jazyková redaktorka: Anna Horvátová Lektorka: Mária Domoniová Adresa redakcie: Bulvár oslobodenia 81/V, 21 000 Nový Sad, poštový priečinok 234 www.hl.rs E-mail: nvu@hl.rs nvuhlasludu@hl.rs inzercia@hl.rs Telefóny redakcie: 021/47 20 840 063/47 20 84 Telefax: 021/47 20 844 Dopisovateľstvo v Petrovci: 021/22 80 042 Dopisovateľstvo v Kovačici: 013/662 565 Dopisovateľstvo v Starej Pazove: 022/317 505 Tlačí:



Písať vstupný text do novín v prvej polovici horúceho, prázdninového a dovolenkového júla tak, aby sme nepoužili nejaké klišé, je skoro nemožné.

eda aj tento júl priniesol mnohým týždne voľna, ktoré sa môžu (ak to peňaženka dovolí) využiť aj na morské destinácie, privial i veľké horúčavy, hrozby krupobitia, ale aj zápis školákov a dedinské oslavy. Do klišé už nepatrí hrozná udalosť v Žitišti pri Zreňanine, následne nedeľňajší Deň smútku vo Vojvodine, ktorý vyradil početné naplánované kultúrne udalosti. Nekonal sa ani druhý deň tradičného sladkého podujatia v Lugu V lipovom chládku a v medovom sládku. So železnou pravidelnosťou začiatkom júla si skončení ôsmaci hľadajú miesto v niektorej stredoškolskej lavici. Každá generácia školákov, ktorá vychádza zo základnej školy, je iná a do stredných škôl sa dostáva s inými vedomostnými predpokladmi, inými záujmami. Doterajšie skúsenosti zverejnené v primeranom tlačive pre potenciálnych stredoškolákov pomáhajú záujemcom zorientovať sa, ale tohto roku napríklad niektoré gymnáziá s tradične vysokým – niekedy nedosiahnuteľným – priemerom počtu bodov zapísali aj záujemcov s menším počtom bodov, pri niektorých školách to bolo naopak. Od tohto roku právo zapísať sa do gymnázia alebo do štvorročnej odbornej strednej školy získali iba ôsmaci, ktorí na základe prospechu zo základnej školy a bodov z maturitnej skúšky nazbierali najmenej 50 bodov. Školáci o tejto novinke vedeli a riadili sa ňou pri vypĺňaní zoznamu želaných škôl. Keď ide o splnené želania, údaje z oficiálneho zoznamu voľných miest rezortného ministerstva po prvom a druhom zápisnom kole kvitujú obsadené takmer všetky plánované miesta v štvorročných usmerneniach zdravotníckeho povolania. Teda podobne ako v uplynulých rokoch najväčší záujem bol o zdravotnícke profily, tiež ekonomické, právnicko-podnikateľské školy, chlapcov to – logicky – láka do strojníctva, elektrotechniky, ale prejavujú záujem aj o remeslá, ktoré ponúkajú trojročné školy. Problémy mali žiaci pri zápise do tých škôl, kde bolo treba priložiť aj lekárske vysvedčenie. Vysvedčenia nie sú rovnaké pre všetky usmernenia, a tak si ich potenciálni stredoškoláci nemohli vopred pripraviť, lebo nevedeli, kam ich republikový počítač zaradí. A keď to zistili, poponáhľali sa do domov zdravia po potrebný doklad. Ale nielenže tam už boli mnohí ich vrstovníci, ale z druhej strany okienka málo personálu, lebo je už v plnom prúde dovolenková sezóna... A už tu bola jedna z prvých stresových situácií v živote týchto mladých ľudí, dovčera bezstarostných žiakov základnej školy. V generácii malých maturantov je tohto roku takmer 70-tisíc detí a na štarte „boja“ o miesto v stredoškolských laviciach bolo vyhranených 7-tisíc viac stoličiek pre budúcich prvákov, ako bolo potenciálnych záujemcov. Teda všetci si mohli nájsť svoje miesto pod slnkom, ako to zvykneme hovoriť. Ale v silných migračných časoch, v ktorých žijeme, veru si nejeden skončený ôsmak Slovák zvolil stredoškolskú stoličku mimo Srbska – na Slovensku. Konkrétne v Starej Turej, v Dolnom Kubíne... Nový kamienok do nášho júlového klišé. Anna Francistyová

Tlačiareň HL PRINT Báčsky Petrovec Účet NVU Hlas ľudu 160-924115-88 Banca Intesa YU ISSN 0018-2869 COBISS.SR-ID 16185090

• •

•

Čítajte nás aj na www.hl.rs.  28 /4707/ 9. 7. 2016

Týždeň 

InPress

SEDEM DNÍ

Stop násiliu!

Na tŕnistej ceste

Jasmina Pániková

ebyže žijeme v normálnych časoch a zaujímame sa o normálne veci, trebárs na poli vedy ako lokomotívy, ktorá ťahá svet v smere pokroku a blahobytu, určite by nás oslnila krásna správa z kozmu. Ako oznámili z riadiaceho centra NASA, americká sonda Juno v utorok ráno 5. júla, o 5:58 hodine podľa letného stredoeurópskeho času, potvrdila, že sa dostala na obežnú dráhu okolo Jupiteru, najväčšej planéty slnečnej sústavy. Po ceste, ktorá trvala päť rokov, bude vedcov zásobovať vzácnymi údajmi o vnútri planéty, ktorú tvoria plyny. Projekt stál USA 1,1 miliardy dolárov a mohol skrachovať pri najmenšej chybe v záverečnej fáze preradenia z priameho letu na točivý. Pri ktorej Juno dosiahol doteraz najväčšiu známu rýchlosť (64,3 kilometrov za sekundu) čohokoľvek, čo vyrobil človek. Vedci teda vysúkavajú rukávy a na základe vzácnych informácií, ktoré by umelá družica Juno (meno dostala podľa životnej družky boha Jupitera) mala posielať počas nasledujúcich 5 rokov, sa pokúsia dať odpovede na hŕbu otázok, ktoré ich šteklia najviac: ako vlastne – pred zhruba 4,5 miliardami rokov – vznikla planéta pomenovaná podľa starorímskeho boha Jupitera, či obsahuje kyslík a vodu...?

Juraj Bartoš

úlový víkend. Kaviareň v menšom meste, v ktorej sa zabáva veľký počet občanov. Jeden okamih a o život prišlo 5 osôb. Ďalších 20 zranených. Príčina? Chorý ľudský um, ktorý si zakreslil, že má právo rozhodovať nad životom istej ženskej osoby a životmi iných osôb. A rozhodol. Zavraždil, zranil, zničil mnohé rodiny. Nevídaná tragédia v mestečku Žitište nanútila položiť otázku, v akej miere sa v našej spoločnosti uctieva žena? Má právo na vlastné rozhodovanie, vlastný život, alebo je „majetkom“ svojho manžela alebo bývalého manžela? Má pravo! A nikto nemá právo priviesť niekoho o život! Ale... Žijeme v spoločnosti, v ktorej muž nie je mužom, ak neprejaví vo verejnosti, aký je „macho muž“, ak nebuchne päsťou o stôl a ukáže, „kto je gazda“, alebo ktorý si aj po rozvode myslí, že aj naďalej má právo zasahovať do života bývalej partnerky (česť výnimkám). Taká katastrofálna skutočnosť sa musí zmeniť! Musí sa zmeniť vedomie všetkých nás. Násilie, fyzické alebo psychické, sa musí odsúdiť a nie chápať ako časť našej reality, ktorú nemožno zmeniť. Ako zmeniť? Možno edukáciou od útleho veku. Možno serióznymi novinárskymi príspevkami. V každom prípade nie takými, aké zverejnil bulvárny denník Informer. A to vtedy, keď v celej Vojvodine bol Deň smútku, keď celá krajina a región, dokonca aj známy BBC, hovorili o tragédii v Žitišti. V ten deň Informer zverejnil text, v ktorom diskriminuje ženy. Podľa nich, ak žena prejaví vedomosti z určitých oblastí, to nie je preto, lebo ju daná oblasť zaujíma, ale preto, lebo ich „pozbierala“ od iného muža. Ženy nerady pracujú, ale sa sústreďujú na výber pravého muža, ktorý im zabezpečí lahodný život... Tieto a podobné nezmysly Informer písal, pokým ostatní vyjadrovali súcit so zavraždenými ženami a inými obeťami. Minulý týždeň skupina občanov hádzala melóny na budovu Komunálnej polície, keďže istý predavač melónov zomrel po hádke s komunálnym policajtom. Nie melónmi, ale určitým spôsobom by bolo potrebné odsúdiť aj konanie redakcie Informer a podobných tzv. médií.

www.hl.rs



Správa týždňa – aspoň pre občanov Srbska – prišla v utorok 5. júla. Ako uviedol denník Blic, nemecká kancelárka Angela Merkelová adresovala jednoduchú priamu otázku ministrovi zahraničných vecí Chorvátska Mirovi Kovačovi: „Kedyže to otvárate kapitoly Srbsku, 19. júla?“, oslovený „uprostred večere“ na samite balkánskych a krajín Európskej únie v Paríži, po zopakovaní otázky vraj kývol hlavou súhlasne. Pýtalo by si to potlesky, kebyže sa na „zázrak“ nečakalo príliš dlho. Tak či onak, len sa naplnilo očakávanie veľvyslankyne Slovenskej republiky v Srbsku Dagmar Repčekovej. Pri príležitosti ujatia sa Slovenska predsedníctva EÚ (1. júla) vyhlásila, že sa Srbsko pre niektoré predprístupové kapitoly pripravilo dobre, a že k otvoreniu kapitol 23 a 24 by mohlo dôjsť v júli, najneskoršie v septembri. Obete, obete, obete... Jedno z príliš frekventovaných slov a azda i najdrahšie slovo v balkánskej krčme, v ktorej často nevedno, kto pije a kto platí. Obete! Hlavne za ne vždy môže „niekto iný“. Často, keď nie práve najčastejšie, za to, že sa nimi stali, „môžu“ obete samy. Tak občas vysvitá z rozsudkov súdov. Nemáme na zreteli len obete vojny. Hovoríme najmä o množiacich sa vraždách „náhodných“

či plánovaných, s jednou alebo viacerými obeťami. Vraždy sú na „rokovacom programe“ našej šedej každodennosti čoraz častejšie a drastickejšie. Naposledy otriasla Srbskom tá v banátskom Žitišti, pred týždňom. Páchateľ, od ktorého by to, „prirodzene“, „nikto neočakával“, Siniša Zlatić okrem svojej bývalej manželky Dijany zavraždil ešte štyri osoby a poranil 22. V sobotu 2. júla, v nočnej hodine, ranami z automatickej pušky, ktorú nevlastnil legálne, v kaviarni plnej ľudí. Sú náznaky, že ťažkého trestného činu sa dotyčný dopustil v dôsledku žiarlivosti. Sú náznaky (zatiaľ), že sociálne služby zlyhali. Náznaky odpovede na otázku, kde a akým spôsobom vrah získal smrtiacu zbraň, (zatiaľ) nie sú a nie je známa ani presná odpoveď na otázku, koľko a aké nelegálne zbrane (a prečo ešte stále?!) vlastnia občania Srbska. „Iba“ čo sa, čoraz častejšie, dozvedáme o ich použití. Za ktoré súdy následne dakedy vyrubia tresty tak neprimerane nízke, že sa verejnosť nad nimi hrozí. Čo môže byť aj náznakom toho, že naša spoločnosť má značne ďalej od civilizovanej spoločnosti, než sa domnievajú naši lodivodovia, ktorí o pripojenie k nej vehementne orodujú. Od blížiaceho sa otvorenia prístupových kapitol po ich úspešné uzavretie je ale cesta tŕnistá a sotva krátka. Chce to zákony nielen vydávať, ale ich aj uplatňovať.

JEDNA OSOBNOSŤ, JEDNA OTÁZKA

ŽELJKO SANTOŠI, ŠTUDENT TRETIEHO ROČNÍKA DOKTORANDSKÝCH ŠTÚDIÍ NA FAKULTE TECHNICKÝCH VIED (FTN)

Je to veľká česť Oto Filip – Ste prvým laureátom Ceny prof. Dr. Janka Hodoliča... – Profesor Hodolič bol mojím školiteľom, mentorom a zostal mi v krásnych spomienkach. Prednášal mi o numerickom riadení a meriacich zariadeniach, tiež o reverzibilnom inžinierstve. Môžem povedať všetko najlepšie o ňom. Z povaho-

Informačno-politický týždenník

vých či pracovných vlastností som si zvlášť vážil jeho úpornosť a vytrvalosť. Som ozaj rád a chápem to ako veľkú česť, že som sa stal nositeľom ceny, ktorá nesie jeho meno, získava sa za najlepšiu vedeckú prácu mladého výskumníka a v tomto roku ju udeľujú prvýkrát. Zaoberám sa

vednou oblasťou upriamenou na bezkontaktové metódy 3D digitalizácie, predovšetkým fotogrametriou. V práci Uplatnenie fazi logiky ako nástroja na zlepšenie kvality fotografií pri 3D digitalizácii fókusovaním a defókusovaním, za ktorú som získal cenu, sme prezentovali pasívnu metódu 3D digitalizácie. Táto oblasť bude i náplňou mojej doktorskej práce. Fotografia mi je veľmi zaujímavá. K nej ma prilákalo najmä to, že je možné len za pomoci snímky získať virtuálne 3D modely. • TÝŽDEŇ •

ZO ZHROMAŽDENIA ASOCIÁCIE MÉDIÍ SRBSKA

vypracovaní predbežného návrhu Memoranda o ochrane novinárov, ako i založenie Pracovnej skupiny na vypracovanie Povinného manuálu pre online médiá. Pri vypracovaní memoranda na povrch vyplávali isté nezrovnalosti, alebo skôr rozdielne názory novinárov a činiteľov Ministerstva vnútorných vecí, prípadne súdnictva na citlivú problematiku chránenia novinárov, kým by manuál pre online médiá mal prednostne regulovať otázky rešpektovania novinárskej etiky a kódexu. Pozitívne posuny by sa mohli dosiahnuť aj zelenou viacerým iniciatívam, akou je tá k zmenšeniu DPH na printové

a online médiá z 10 na 5 percent, zmenami Zákona o verejnom obstarávaní a Zákona o autorských právach. Prípadne aj tak, ak by Pošta Srbska súhlasila so zmenšením cien svojich služieb, týkajúcich sa doručovania novín a časopisov. Najdôležitejším vlaňajším javom bola privatizácia médií. Asociácia na túto tému usporiadala tri panelové rozpravy a tri semináre. Netreba prehliadnuť ani účasť na podujatí Media market, kde dominovali panely s názvami Mediálna gramotnosť a v ústrety Zákonu o oznamovaní. Je tu aj seminár Nové technológie a médiá, respektíve prednáška o úlohách médií v manažmente. Správy, ktoré boli jednomyseľne prijaté, poslúžili zároveň ako vhodný úvod do debaty o budúcich úlohách, vzťahujúcich sa najmä na spôsob, obsah, aktérov a náplň novej mediálnej stratégie. Ďalšou dilemou je spôsob zabezpečenia účasti členov asociácie v lokálnych komisiách a súbehoch v celom Srbsku, čo niekedy má ráz nemožného. Zhrnuté a podčiarknuté, vcelku vydarené snemovanie, v ktorom to minulé poslúžilo ako dobrý odrazový mostík do nových predsavzatí, perspektív a plánov. A do riešenia početných problémov, ktoré v tunajšej žurnalistike pretrvávajú celé roky.

účinkovala s dvadsiatimi percentami. Prostriedky na financovanie spolupráce so Srbskom v najväčšej časti prichádzali z rozpočtu nemeckého Spolkového ministerstva pre hospodársku O. Filip spoluprácu a rozvoj (BMZ). Infraštruktúra je prvou, o známe V núdzi spoznáš demokracia, civilná spopriateľa neplatí len v žiločnosť a verejná správote každodennom, lež aj va druhou a udržateľný v tom medzištátnom. Doklaekonomický rozvoj tredom toho je nezištná pomoc ťou kľúčovou oblasťou Nemecka, sústavne prúdiaca rozvojovej pomoci najk nám od demokratických vplyvnejšej krajiny Európzmien v roku 2000. Riadiac skej únie. Infraštruktúra sa snahou pomôcť nám pri znamenala vybudovanie zdolávaní hospodárskych mnohých objektov vodoa sociálnych skúšok, priblížiť Z výstavy na otvorenom neďaleko Kultúrneho hospodárstva a čistenie nás Európskej únii, posilniť strediska Belehradu odpadových vôd, riadeekonomiku a zlepšiť životnú nie odpadov, využívanie úroveň obyvateľov, nemecká Stala sa tým naším najväčším obnoviteľných zdrojov energie, spolková vláda počas uplynulých bilaterálnym donátorom. Okrem energetickú účinnosť, racionálne pätnástich rokov vyčlenila viac toho podporovala nás aj pros- využívanie existujúcich prírodako 1,6 miliardy eur pre Srbsko. tredníctvom fondov EÚ, v ktorých ných zdrojov. Druhá oblasť bola

upriamená na reformu súdnictva, lepšie rešpektovanie ľudských práv, zlepšenie služieb na lokálnej úrovni. Udržateľný ekonomický rozvoj zahŕňa mnohé hospodárske reformy, vrátane pomoci malým a stredným podnikom. Všetky uvedené segmenty znázorňuje aj výstava na otvorenom inštalovaná nedávno v strede Belehradu pomenovaná Skutky znamenajú. Je to vlastne prehliadka a retrospektíva rozličných projektov, realizovaných prostredníctvom spolupráce našich inštitúcií, agentúr, lokálnej moci a vlády Srbka s rôznymi nemeckými organizáciami: GIZ, KfW, AWO a vládou Nemecka. Jasné je, že by bez pomoci Nemecka Srbsko neporovnateľne ťažšie zdolalo obdobie za nami a zároveň by ekonomicky a inak bolo na tom oveľa horšie než je dnes.

Od privatizácie po stratégiu Oto Filip

o roku – o roku uplynulom. V predposledný júnový podvečer v belehradskom hoteli Courtyard Marriott sa konalo pravidelné ročné zhromaždenie reprezentačného podnikateľského neziskového združenia – Asociácie médií Srbska – zoskupujúcej desiatky vydavateľov, agentúr a portálov s približne 170 médií. Rokovaciemu programu dominovali dva body: Finančná správa za rok 2015, ako aj Správa o činnosti Správnej rady medzi dvoma zhromaždeniami (na obdobie jún 2015 – jún 2016), vrátane plánu aktivít do konca tohto roku. Z finančného aspektu podnikania, ktorý predostrela výkonná riaditeľka asociácie Dalila Ljubičićová, si možno všimnúť, že združenie rok ukončilo skromne pozitívne, ako i to, že ročné príjmy, z ktorých väčšinu umožnilo účinkovanie v projektoch a zorganizovanie seminárov, kryli asi 90 percent nákladov. Tých pozostávajúcich desať percent, ako aj dennú likviditu zabezpečilo vyberanie časti príjmov z minulosti,

Zo zhromaždenia Asociácie médií Srbska prebiehajúceho 29. júna v Belehrade

tiež posunutie, či skôr presunutie niektorých nákladov na rok budúci. Asociácia na tento rok plánuje príjmy v sume 96 000 eur: Je to síce o desať percent menej ako vlani, no má v pláne aj zmenšiť úspory o 16 percent, čo by malo zaistiť, aby trovy neprevýšili 90 000 eur. Uplynulú činnosť Správnej rady, ktorá okrem desať riadnych, mala i niekoľko elektronických zasadnutí, ozrejmil jej predseda Zoran Sekulić. Tá bola sústredená do dvoch oblastí: otázok zákonného rámcu a regulatívu, ako aj projektov a školení. V tej prvej ako pozitívum treba kvitovať schválenie Zákona o oznamovaní, účinkovanie vo

15 ROKOV NEMECKO-SRBSKEJ ROZVOJOVEJ SPOLUPRÁCE

Tri kľúčové sféry

• TÝŽDEŇ •

28 /4707/ 9. 7. 2016

Týždeň ZASADAL VÚPJP NRSNM

V rovnakom tempe aj naďalej Jasmina Pániková

poslednom májovom zasadnutí. Výbor požiadal patričné orgány etné páľavy nespomaľujú členov o názor, či sú argumenty ObčianVýboru pre úradné používanie skej iniciatívy v Kysáči legitímne. jazyka a písma, aby sa naplno Odpovede dostali, ale nie aj konvenovali aktivitám, ktoré si stanovili krétne. V pokrajine hovoria, že to ešte začiatkom roka. V pondelok má na starosti ministerstvo, ktoré 4. júla na zasadnutí vyhodnotili by malo vykonať vnútornú inniektoré činnosti v prvom polroku špekciu, pokrajinský ombudsman a hovorili o prioritných aktivitách odpovedal, že petíciu posunie na v nadchádzajúcom období. Mestskú správu pre všeobecné Zvládli 7-bodový rokovací program Je zrejmé, že v Kysáči existoval práce, republikový ombudsman problém pre nedostatok matrikárky zase hovorí, že je to kompetenciou správa zároveň vypísala aj súbeh a lepšia situácia sa neukázala ani Ministerstva pre štátnu správu a lo- na miesto matrikára v Kysáči, na po jej zvolení. Občianska iniciatíva kálnu samosprávu. Konkrétnejšiu obdobie 3 mesiace. Jeden z bodov sa týkal aj aktuKysáča totiž patričným orgánom za- odpoveď poskytla iba Mestská správa slala petíciu, vzťahujúcu sa na prácu pre všeobecné práce, ktorá uvidela, álnej situácie v obciach, v ktorých matrikárky Vlasty Brnovej. Petíciu že je zamestnaná na zdravotnej a po je slovenčina úradným jazykom, zaslali aj VÚPJP a o nej rokovali aj na jej návrate vyšetria situáciu. Táto presnejšie uplatnenia zákonných predpisov pri úradnom používaní OZNÁMENIE Z NÁRODNOSTNEJ RADY SLOVENSKEJ NÁRODNOSTNEJ jazyka a písma pri názvoch jednotiek lokálnej samosprávy, osídlení atď. MENŠINY Členovia výboru skonštatovali, že sa tieto predpisy vo veľkej miere dodržiavajú, s menšími výnimkami, akou je napr. MS Hložany, ktoré nemá žiadnu tabuľu. V súvise s tým opýtali sme sa, či existujú určité sankcie pre tých, ktorí sa nedodržiavajú

ňa 30. júna 2016 v miestnos- menšiny (podpisovateľka predsedtiach Národnostnej rady slo- níčka Anna Tomanová-Makanová) venskej národnostnej menši- a slovenským evanjelickým a. v. ny v Novom Sade sa uskutočnilo cirkevným zborom v Silbaši (podslávnostné podpisovanie Zmluvy pisovateľka farárka v tomto zbore o pracovno-technickej spolupráci Jasmina Kotasová-Medveďová), a medzi Národnostnou radou sloven- to na účely opravy kostola – výskej národnostnej menšiny (pod- mena škridlíc a vežových okien v pisovateľka predsedníčka Anna hodnote 500-tisíc din. Obe zmluvy Tomanová-Makanová) a Slovenským kultúrno-osvetovým spolkom Šafárik z Dobanoviec (podpisovateľ predseda spolku Željko Čapeľa) v hodnote 200-tisíc din. Týmto spôsobom NRSNM podporuje adaptáZ podpisovania zmlúv ciu budovy tohto spolku (výmena elektromeru). Bola taktiež podpí- sú realizované v súlade s plánom saná Zmluva o pracovno-technickej a programom Výboru pre úradné spolupráci medzi Národnostnou používanie jazyka a písma NRSNM radou slovenskej národnostnej na rok 2016.

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

Ďuro Varga

Slávnostné podpisovanie zmlúv v NRSNM

PRIORITY A NÁVRHY Do konca tohto roku výbor plánuje finančne podporiť rekonštrukciu pomocného objektu Matice slovenskej v Srbsku, dokončiť digitalizáciu cirkevných matrík, ktoré boli plánované na tento rok, dokončiť druhú fázu slovníka z právnickej terminológie a plánujú vydať v elektronickej forme knihu Transkripcia priezvisk Slovákov vo Vojvodine zo slovenčiny do srbčiny. Do programu osláv Slovenských národných slávností bude zaradené aj udelenie Ceny a plakiet Národnostnej rady slovenskej národnostnej menšiny. Z toho dôvodu členovia výboru navrhli odmeniť: Jána Labátha, Annu Gašparovićovú a posthumne prof. Dr. Annu Marićovú, Elenu Hložanovú a Pavla Mučajiho. Samozrejme, členovia výborov môžu navrhnúť aj ďalších a návrhy posúdi komisia.

INÝ NÁHĽAD

stanovených pravidiel. Predseda výboru Branislav Kulík nám povedal, že určité sankcie sú, avšak výbory pre úradné používanie jazyka a písma všetkých národnostných rád sa zasadzovali za to, aby tie sankcie boli prísnejšie a tú stať navrhli zaradiť aj do akčného plánu na uskutočnenie práv národnostných menšín. Žiaľ, štát vyradil tú časť z akčného plánu.

• TÝŽDEŇ •

ZO ZÁJAZDU PETROVČANOV NA SLOVENSKU

Budovanie partnerstva Jaroslav Čiep

rojekt Budovanie partnerstva samospráva naprieč Európou, diskusia o budúcnosti Európy a podpora účasti európ-

Petrovská svadba ako atrakcia

skych občanov na verejnom živote spoločenstva v Nitre financovala Európska únia v rámci progra-

hovalectvo a utečenci, Grécko a kríza, znižovanie rozdielov, podpora dobrovoľníctva, menšiny. Cieľom projektu bolo vzájomné stretnutie sa partnerov z rôznych častí Európy a prehlbovanie porozumenia a kontaktov na podklade spoločnej histórie, spoločných tém, myšlienok a kultúry. Účastníci mali

mu Európa pre občanov. Projekt únie, ako aj debaty o budúcej umožnil zoskupiť takmer 150 ľudí: možnej spolupráci zúčastnených 36 z mesta Vesprém v Maďarsku, samospráv. 38 z mesta Zielona Góra v Poľsku, 35 z mesta Kroměříž v Česku a 38 z Báčskeho Petrovca v Srbsku. Stretnutie sa uskutočnilo v Nitre v Slovenskej republike od 3. do 5. júna 2016. Prvý deň bol venovaný zvítaniu, nadväzovaniu kontaktov, vzájomnému porozumeniu, výmene skúseností a príprave na ďalšie dni. V ďalšom dni účastníci stretnutia zamerali pozor- Zo zájazdu a prezentácie Obce Báčsky Petrovec v Nitre nosť na odborný program vo forme workshopov, diskusií, Nosné témy trojdňového podu- možnosť zapojiť sa do medzinádialógov, nemenej dôležitá bola jatia v Nitre týkali sa prehlbovania rodnej výmeny, spolupráce a spopráca s verejnosťou, ktorá prebehla spolupráce s partnermi, zvyšovania ločných aktivít, ktoré prispievajú k prostredníctvom hier, diskusií a povedomia o programe Európa pre zvýšeniu pocitu spolupatričnosti a dotazníkov. Všetky tieto aktivity občanov, zvyšovania povedomia o podporia proces európskej integboli zamerané na šírenie informácií fakte, že sme súčasťou spoločnej rácie. V rámci tohto projektu bolo a myšlienok aktívneho občianstva Európy, aktivizácie a zvyšovania vytvorené a utužené partnerstvo a zvyšovanie povedomia o príslušangažovanosti občanov v Európe, piatich európskych samospráv. nosti k spoločnej Európe. Tento diskusií o budúcnosti Európy v deň bol spojený i s výstavou a prerámci aktuálnych tém, ako prisťa(foto: z archívu D. Feketeovej) zentáciou rôznych kultúr, ktoré sú súčasťou jednej spoločnej Európy. Dôležitou časťou programu boli i diskusie o budúcnosti Európskej

VÝZVA: Letná stáž v Hlase ľudu

edakcia Hlasu ľudu pozýva záujemcov o novinárstvo, aby svoje zručnosti v oblasti žurnalistiky rozvíjali počas letnej stáže v týždenníku Hlas ľudu v Novom Sade, ktorá bude trvať v období 1. až 30. augusta. Prihlásiť sa môžu záujemcovia o prax v našom médiu vo veku 20 až 30 rokov, ktorí už predtým získali minimálnu prax v písaní novinárskych príspevkov. Prihlášky s krátkym životopisom a motivačným listom možno zaslať na e-mailovú adresu sefredaktor@ hl.rs najneskôr do 25. júla t. r. • TÝŽDEŇ •

Kandidáti, ktorí budú prijatí na stáž, budú s tým oboznámení najneskôr 29. júla. Ak sa zapojíte do práce nášho týždenníka, získate dobrý novinársky základ od kvalitných redaktorov a novinárov a množstvo nových známostí. Finančne budete honorovaní vo výške 100 eur v dinárovej protihodnote a budete mať hradené cestovné trovy. Pripojte sa k nášmu novinárskemu tímu a prežite s redakciou Hlas ľudu jeden letný mesiac!

PIETNA ROZLÚČKA VENOVANÁ PROF. DR. ANNE MARIĆOVEJ. Minútkou ticha zamestnanci Oddelenia slovakistiky na Filozofickej fakulte v Novom Sade, rodina, bývalí a súčasní študenti a priatelia v pondelok 4. júla v slávnostnej sieni Filozofickej fakulty vzdali poctu zosnulej prof. Dr. Anne Marićovej, ktorá zomrela 23. júna. Na to, čo po sebe zanechala, a hodnoty, ktoré vytvorila, si zaspomínali vedúca Oddelenia slovakistiky prof. Dr. Jarmila Hodoličová a prof. Dr. Anna Makišová. Svoju kolegyňu ohodnotili ako osobu, ktorá vedela vniesť optimizmus do každého problému, dokonca aj keď išlo o jej zdravotné problémy. Na hlboké stopy, ktoré prof. Marićová vďaka svojej výskumnej činnosti zanechala v rodnej Starej Pazove, si zaspomínal Martin Prebudila. Po nej zostali výsledky zodpovednej práce, realizované v prospech vojvodinskej slovakistiky. J. P-á

Red. 28 /4707/ 9. 7. 2016

Ľudia a udalosti ZASADALI VÝBORNÍCI ZHROMAŽDENIA OBCE STARÁ PAZOVA

Aj o práci vo verejných podnikoch Anna Lešťanová

poradí 5. schôdza Zhromaždenia obce Stará Pazova sa konala v piatok 1. júla vo veľkej zasadačke tzv. Bielej budovy a trvala viac ako štyri hodiny. Výborníci prerokovali a schválili úhrnne 28 bodov. V rozprave o doplnkoch a výmenách rokovacieho programu

Ana Pejovićová-Stankovićová z výborníckej skupiny Voľba pre našu obec zdôvodnila návrh za rečníckou tribúnou, aby Obec Stará Pazova podala žiadosť republikovému Fondu pre zdravotnícke poistenie na otvorenie dvoch okienkových miestností v Novej Pazove a v sídlisku Bánovce – Dunaj na overenie lekárskych odporučení. Đorđe Radinović,

ZO ZHROMAŽDENIA MESTA NOVÝ SAD

Zvolili staronového primátora Elena Šranková

a zasadnutí Zhromaždenia mesta Nový Sad v piatok 1. júla za primátora znovu zvolili Miloša Vučevića (SNS) a vymenovali členov Mestskej rady. Staronového primátora výborníci zvolili väčšinou hlasov a jeho zástupcom sa stal Srđan Kružević (JS). V 11-člennej Mestskej rade Nový Sad sú niektorí doterajší, ale aj noví členovia. Oblasť financovia bude mať na starosti Aleksandra Radaková, oblasť dopravy Aleksandar Kravić, oblasť športu a mládeže Ognjen Cvjetićanin, oblasť sociálnych otázok a starostlivosť o rodinu a deti Tihomir Nikolić, oblasť komunálnych činností Vladimir Stojković, oblasť urbanizmu a ochrany životného prostredia Mira Radenovićová, oblasť zdravotníctva prof. Dr. Zoltán Horvat, oblasť vzdelávania Mr. Vladimir Jelić, oblasť hospodárstva Milorad Radojević, oblasť správy a predpisov Milan Đurić a oblasť kultúry Dalibor Rožić. Po tom, čo ho navrhli za primátora, Miloš Vučević medziiným povedal, že je v jeho programe päť najdôležitejších bodov rozvoja, medzi ktoré patrí komunálny, hospodársky, ekonomický a kultúrny rozvoj mesta, ale i zodpovedný vzťah a pomoc najmladším, najstarším a sociálne ohrozeným skupinám. Pozitívne sa zmienil ohľadom dosiahnutého politického dohovoru rozličných politických subjektov

www.hl.rs

ohľadom programu pre Nový Sad, v ktorom bude viac pracovných miest a lepšia infraštruktúra, všetko kvôli tomu, aby mesto bolo zriadené, bezpečnejšie, zelenšie a veselšie. Spomenul aj väčšie projekty, ale i to, že je pre neho dôležité, aby sa rovnomerne vyvíjali všetky časti mesta a dediny, ktoré k nemu patria. Po prejave k slovu sa hlásili traja šéfovia opozičných výborníckych skupín: Veljko Krstonošić (DS), Đurađ Jakšić (SRS) a Aleksandar Bujić (DJB), ale i ďalší opoziční výborníci. Medziiným vytýkali primátorovi, že v predchádzajúcom období vystali nové a kapitálne projekty a polovica prostriedkov určená na investície sa prehadzovala z roka na rok. Po viachodinovej diskusii a odpovedi primátora za voľbu Vučevića hlasovali výborníci novoformovanej väčšiny SNS – LSV – SPS – JS a výborníci SVM a Zelenej strany. Proti hlasovali výborníci hnutia DJB, SRS a DS. V piatok zvolili aj predsedu, členov a tajomníka mestskej volebnej komisie, ako i ich zástupcov. V čele tejto komisie znovu bude Slobodan Milošević. V dôsledku toho, že niektorí výborníci podali demisie, respektíve dostali sa na nové funkcie alebo do Mestskej rady, potvrdili mandáty viacerým novým výborníkom. Nimi sa stali: Bogdan Kolarski, Slobodan Cvetković, Zoran Petković, Slobodan Tanasić, Milorad Reljić, Jelena Crnogorcová, Marica Matijevićová a Kristina Menešiová.

Informačno-politický týždenník

predseda Obce Stará Pazova, ktorý sa so svojím zástupcom Milanom Bearom zúčastnil prvej časti zasadnutia, tento návrh ohodnotil „ako politikárčenie a podvod občanov“ zo strany tejto výborníckej skupiny. O. i. povedal, „že už všetko vošlo do riadnej procedúry a v popoludňajších hodinách je naplánované podpisovanie zmluvy s Erste bankou o kúpe podnikateľského priestoru v Starej Pazove (na poschodí vyše tisíc štvorcových metrov), do ktorých premiestnia filiálky Fondu penzijného a invalidného postenia (PIO) a Fondu pre zdravotné poistenie. Vymenovanie bývalého riaditeľa Direkcie pre výstavbu Obce Stará Pazova Nedeljka Kovačevića (demisiu na túto funkciu podal 29. júna) za riaditeľa Správy pre kapitálové vklady APV Radinović považoval za veľkú odmenu tomuto obecnému podniku za doterajšiu výnimočne dobrú prácu a realizované

početné hodnotné investície. Namiesto Kovačevića za úradujúceho riaditeľa direkcie vymenovali Milana Mladenovića, ekonóma zo Starej Pazovy. Prvého júlového dňa výborníci staropazovského lokálneho parlamentu väčšinou hlasov schválili výmeny a doplnky programov hospodárenia s finančným plánom za rok 2016 verejných podnikov Vodovod a kanalizácia, Toplana a Čistoća. Najviac pripomienok na prácu v týchto podnikoch mali výborníci z opozičných strán – Srbskej radikálnej strany a Voľba pre našu obec. Potrebnú zelenú dostali i správy o minuloročnej práci miestnych spoločenstiev Stará Pazova, Nová Pazova a Vojka. Na zasadnutí tiež schválili personálne zmeny tak v správnych radách DZ Dr. Jovana Jovanovića Zmaja a Ľudovej knižnice Dositeja Obradovića, ako aj v Školskom výbore Gymnázia Branka Radičevića.

DELEGÁCIA OBCE STARÁ PAZOVA NA PRACOVNEJ NÁVŠTEVE VO VUKOVÁRI. Koncom júna pätnásťčlenná delegácia Obce Stará Pazova v čele s predsedom Đorđom Radinovićom pobudla na pracovnej návšteve vo Vukovári. Ich hostiteľmi boli členovia správy Vukovársko-sriemskej župy. Delegáciu Staropazovskej obce tvorili aj predstavitelia niekoľkých úspešných hospodárskych spoločností z tohto územia. Ako sa dozvedáme z kabinetu predsedu Radinovića, na tomto pracovnom stretnutí hovorili o možnostiach spolupráce v oblasti hospodárstva a o spôsoboch využitia prostriedkov z fondov EÚ. Keďže Obec Stará Pazova podľa hospodárskych aktivít patrí medzi najúspešnejšie v krajine, táto spolupráca s chorvátskou stranou najmä v oblasti poľnohospodárstva, poľnohospodárskej mechanizácie a drevopriemyslu by mohla byť vítaná na obojstrannú spokojnosť. A. Lš. (Foto: Z kabinetu predsedu Obce Stará Pazova) • ĽUDIA A UDALOSTI •

ZASADNUTIE ZHROMAŽDENIA OBCE ŠÍD

Miestnym spoločenstvám

chybujú prostriedky Stanislav Stupavský

stredu 29. júna bolo tretie zasadnutie Zhromaždenia obce Šíd, na ktorom do rokovacieho programu zaradili 49 bodov. Rozoberali správy o pôsobení miestnych spoločenstiev v roku 2015, ako aj plány práce na rok 2016,

ktoré schválili bez pripomienok. Rokovali aj o vlaňajšej činnosti ustanovizní, ktorým je zakladateľ Zhromaždenie obce Šíd, a o plánoch práce na bežný rok. Aj tieVelimir Radosavljević, to správy schválili predseda Zhromaždenia bez pripomienok, obce Šíd ako aj správu

LETMO

Diery

eby sa dakto podujal napočítať a ozrejmiť všetky problémy, ktoré práve trápia našu mediálnu scénu, asi by na to potreboval dlhšiu dovolenku. Lebo z ktoréhokoľvek uhla sa pozrieš, alebo kdekoľvek začrieš, početné otázniky, problémy a dilemy nehatene kolujú hore-dolu ako jojo na tenkom povrázku. Ukážok je neúrekom. Iba jedna z nich. Zákon o verejnom informovaní a médiách stanovuje, že sa prostriedky určené na verejné informovanie, teda na spolufinancovanie plnenia verejného záujmu prideľujú prostredníctvom súbehov. Čiže na základe návrhov súbehových komisií, pre členov, ktorých je neprípustná zrážka záujmov. Tu však vzniká klzká pôda, lebo takmer žiadny právny akt nedefinuje, čo je to zrážka záujmov v tejto oblasti. Zákon o Agentúre pre boj proti korupcii a Zákon o štátnych úradníkoch síce regulujú problém zrážky záujmov, no len v prípade verejných funkcionárov a štátnych úradníkov. Podľa úradného tlmočenia Agentúry pre boj proti korupcii členovia súbehových komisií nie sú ani verejní funkcionári, ani štátni • ĽUDIA A UDALOSTI •

o činnosti Obecnej správy v roku 2015. Keď sa k tomu pridá ešte niekoľko bodov týkajúcich sa bežnej problematiky, zhromaždenie si vykonalo svoju povinnosť. Čo sa týka pôsobenia miestnych spoločenstiev, ako jednoznačný problém sa zjavuje nedostatok finančných prostriedkov na normálnu prácu. Tie doteraz boli zabezpečené z miestneho samozdanenia, ktorého lehota vypr-

šala. V obecnom rozpočte nieto nadostač finančných prostriedkov na normálnu prácu všetkých 19 miestnych spoločenstiev. Námestník predsedu Obce Šíd Zoran Semenović povedal, že sa Obecná rada touto problematikou vážne zaoberá. Informoval tiež, že sa onedlho pred zhromaždením nájde návrh, ktorým sa spresní položenie, fungovanie a financovanie miestnych spoločenstiev.

HORÚCA TÉMA Z PADINSKÉHO CHOTÁRA

Občania prevzali veci do svojich rúk

Oto Filip úradníci; čiže neexistuje spôsob, právny základ, aby sa účinkovanie kohosi v komisii označilo za sporné, prípadne, aby pre zrážku záujmov bol z nej vylúčený. Známy je príklad z Nišu, kde istá členka komisie bola zamestnaná v dvoch médiách, ktorých projekty sa dostali na súbeh. Táto sa síce pri rozhodovaní hlasovania zdržala, no to na veci nič podstatne nezmenilo. V správe príslušných médií, ktorých projekt dostal zelenú, sa medziiným menom a priezviskom uvádza ako novinárka, ktorá bude platená zo schválených rozpočtových prostriedkov. Aby všetko bolo ešte horšie, z vyše dvadsaťpäť najnovších sťažností rôznych médií príslušným súdom ohľadom uvedeného druhu problémov, doposiaľ sa na svetlo sveta dostalo len päť či šesť rozsudkov. Nimi sú súbehy zväčša zrušené. V rovine praktickej to vlastne neznamená veľa, keďže prostriedky neboli vrátené. Inými slovami, veľa kriku pre nič. Pre rôzne diery v rôznych predpisoch, cez ktoré by sa mohol azda dostať aj slon, médiám rešpektujúcim férové pravidlá hry je čoraz ťažšie a horšie. Až kým nebudú nútené aj samy sa pokúsiť vyvŕtať novú dieru v zákonoch, ak to už nepôjde inak...

Výkop piesku v padinskej doline Boris Bílek

posledné dni atmosféru v Padine okrem slnka dohrieva ešte jedna téma – nezákonný výkop obrovského množstva piesku. Zatiaľ, čo si Padinčania celý víkend vypíjali na ľudovej veselici, niekto im za chotárom v doline deň a noc kopal piesok. Kopal piesok? Tak čo, keď kopal, aspoň piesku sú celé kopce – povedal by niekto. Avšak ide o asi 2 000 kubických metrov, ktoré vykopávali dvomi bagrami a desiatkami nákladných vozidiel firmy INTER-KOP zo Šapca. Odvážali ho priamo cez centrum dediny, zatiaľ čo hluk pritlmila hudba, od akej veselšia neexistuje. Jasné, niekto upozornil vodičov, že – ,Alo, nemoj kroz centar, idi okolo!’ – tak zmúdreli a šli okolo. Nejako sa informácia o výkope v tretí deň od začiatku rozsiahlych zemných prác, teda v nedeľu, dostala k ekologickým nadšencom. Niekto ničí poslednú oázu už zničenej padinskej prírody – ten malý kúsok doliny, čo sa poľnohospodárom ešte nepodarilo zorať. Zničené sú kolónie prísne chráneného a ohrozeného včelárika zlatého a lastovičiek. Ako aj v každej dedine, reč rýchlo ces-

tuje a už v pondelok v Miestnom spoločenstve zvonili telefóny. Nikto o ničom nevie, zodpovední akoby žiadne kamióny nevideli, verejný komunálny podnik nevie, čo sa deje. To musí byť nejaká aktivita z obce – tak nám povedali. V obci zase tiež nikto o ničom nevie, a preto Ekologické hnutie Padina (EKOP) promptne odovzdalo kompetentným inštitúciám žiadosť o informáciu verejného významu. Ešte sa piesok od zemných prác nezľahol, už v nasledujúci víkend, v sobotu večer o asi pol jedenástej, občanov znovu prebudil hluk kamiónov a bagrov. Tentoraz sa občania rozhodli prevziať veci do vlastných rúk, zablokovali cesty a kamióny neprepustili. Zavolali políciu a polícia inšpekciu a vec bola konečne zastavená. Vodiči nemali žiadne cestovné povolenia a ich vedúci žiadne povolenie na práce. Jasné, kde sú občianske aktivity, tu sú aj politici – objavil sa celý sprievod politikov vedených predsedom obce. V spomenutej noci im občania nedovolili, aby sa dostali k slovu a naprostred chotára im mali príležitosť povedať, čo si myslia o ich práci.

28 /4707/ 9. 7. 2016

Ľudia a udalosti DRUHÝ ROČNÍK PODUJATIA V LUGU

V tieni líp s chuťou medu Anna Čelovská

rvá časť druhého ročníka podujatia V lipovom chládku a v medovom sládku sa uskutočnila v sobotu 2. júla v sriemskej dedinke Lug. V oficiálnom otvorení sa prítomným prihovorila predsedníčka KUS Mladosť Anna Čelovská a predseda Zhromaždenia obce Beočín Zoran Stokuća. Podujatie výstupom otvorili deti, členovia mladšej skupiny DFS Hájiček KUS Mladosť a deti z PU Ljubu Stankovića Beočín, vysunuté oddelenie Včielky v Lugu. Nasledoval kultúrno-umelecký program pod názvom My sme detičky včeličky. Po programe bola

Veselé detičky včeličky na lužskom javisku

realizovaná časť podujatia pomenovaná Prechádzka medovými chodníčkami pod lipami, keď si všetci pozreli výstavu medu, medových výrobkov a ručných prác. Na

výstave sa prezentovali lužskí včelári, ako aj včelári z okolitých osád, a spolky žien z Vrdnika, Brazilije, Čerevića a Rakovca. Po prechádzke bol organizovaný kokteil pre

účastníkov podujatia a o ľudovú veselicu a dobrú náladu sa postarala skupina KIKI Bend z Bingule. V kultúrno-umeleckom programe My sme detičky včeličky sa zúčastnili deti z Predškolskej ustanovizne Ljubu Stankovića Beočín, vysunuté oddelenie Včielky, členovia DFS Čerešničky SKUS Milana Rastislava Štefánika z Bingule a členovia KOS Hviezdoslav – MOMS Radoš. Druhá časť podujatia sa mala uskutočniť v nedeľu 3. júla. Naplánovaná bola výstava medu, medových výrobkov a ručných prác, kultúrno-umelecký program, v ktorom mali vystúpiť kultúrno-umelecké spolky z Lugu, Šídu, Boľoviec a Báčskeho Petrovca a po ňom ľudová veselica. Keďže v celej Vojvodine bol vyhlásený deň smútku, druhá časť podujatia v Lugu sa neuskutočnila. Foto: z archívu KUS Mladosť Lug

ČERVENÝ KRÍŽ BÁČSKY PETROVEC

Tri a pol desaťročia najhumánnejšia obec v Srbsku Jaroslav Čiep

ri príležitosti Svetového dňa dobrovoľného darcovstva krvi 14. júna 2016 v slávnostnej sieni Červeného kríža Srbska v Belehrade udelili najvyššie uznania za predchádzajúci rok 2015 v oblasti dobrovoľného darcovstva krvi pre najhumánnejšie mesto a obec. Medzi ocenenými jedenástimi obcami v našej krajine ani tentoraz nechybovala Obec Báčsky Petrovec. Čestné uznanie odovzdávali vyslanec prezidenta Republiky Srbsko – generálny tajomník Nedeljko Tenjović a prof. Dr. Dragan Radovanović, predseda Červeného kríža Srbska, a prevzali ho predstavitelia petrovského ČK. Tento rok si svetový deň dobrovoľných darcov krvi pripomenuli pod heslom Krv nás všetkých spája – Rozdeľ život, daruj krv. – Sme hrdí na naše humánne prostredie a zároveň apelujeme na všetkých veľkodušných ľudí,

www.hl.rs

Štyria z ôsmich odmenených darcov Klubu 100 s vedením ČK a predsedom obce

Báčsky Petrovec: plaketa pre najhumánnejšiu obec 2015

aby sa zapojili do najhumánnejšej akcie na svete – akcie dobrovoľného darovania krvi, pretože krv znamená život, – povedala Tatiana Cerovská, tajomníčka obecného Červeného kríža Báčsky Petrovec. V sobotu 2. júla v zasadacej sieni lokálneho parlamentu tiež

Informačno-politický týždenník

bola malá slávnosť, na ktorú zavolali darcov krvi z celej obce. Predtým ako spolu s predsedom obce Srđanom Simićom rozdelila diplomy a plakety dobrovoľným darcom krvi z tohto prostredia, Tatiana Cerovská pripomenula, že najhumánnejším prostredím v niekdajšej Juhoslávii a teraz v Srbsku je práve Báčskopetrovská obec už 35 rokov. To znamená, že každý občan z tejto obce v prípade operačného zákroku v hociktorej nemocnici v Srbsku potrebnú krv bude mať zabezpečenú. Všetko to vďaka najhumánnejším ľuďom z tejto obce.

Prítomní darcovia si najprv pozreli prichystanú prezentáciu týkajúcu sa danej témy, a potom si prebrali odznaky pre 5-krát darovanú krv, diplomy pre 10-krát a 20krát darovanú krv, ako i plakety za 35-, 50-, 75- a 100-krát darovanú krv. Plakety si zaslúžilo 60 občanov Báčskopetrovskej obce. Spomenieme iba, že až stokrát krv darovali Vladimír Klasiček, Pavel Benka, Ján Chlpka, Juraj Potfaj, Miroslav Domanović, Ján Pucovský, Nenad Popović a Vlado Stojković. Podľa platného zákona darovať krv môžu občania od 18 do 65 rokov. • ĽUDIA A UDALOSTI •

Ľudia a udalosti ODZNEL 9. FESTIVAL ZVYKOV A OBYČAJÍ V ARADÁČSKOM ŠÍROM POLI

V znamení významného jubilea Vladimír Hudec

Po slávnostnom sprievode krojovaných účastníkov ulicami Aradáča nasledoval celovečerný festivalový koncert. Na úvod prítomných pozdravili predsedníčka MOMS Aradáč a predsedníčka organizačného výboru Anna Bagľašová a Erka Viliačiková. Po tom, čo moderátori prečítali pozdravný list predsedu Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí Jána Varšu, sa podnetnými slovami Boľovčania ukázali: Aká by to hanba bola, keby žena prihovoril aj podpredseda muža bila

Michal Hasík. Nevystala, pravdaže, ani predajná gastronomická výstava, výstava ručných prác združenia občanov Môj Aradáč a tradičných výrobkov domáckej výroby rodiny Širokej. Podujatie ukončili v nedeľu v slovenskom evanjelickom kostole slávnostnými bohoslužbami venovanými úctyhodnému jubileu. Účastníci týchto bohoslužieb si mohli pozrieť aj výstavu starých Biblií, spevníkov a iných náboženských kníh. Medzi vystavenými exponátmi ústredné miesto patrilo skutočne vzácnemu odpisu osadníckej zmluvy, na základe ktorého sa predkovia Aradáčanov nasťahovali na tieto priestranstvá.

rví Slováci do Aradáča, ale aj do celého Banátu, prišli presne pred 230 rokmi a zotrvali tu dodnes. Tejto udalosti venovali aj tohtoročný 9. v poradí Festival zvykov a obyčají V aradáčskom šírom poli, ktorý prebiehal v dňoch 1. až 3. júla a bol ústrednou oslavou tohto úctyhodného jubilea. Aradáčska folklórna fiesta sa začala v piatok 1. júla celovečerným koncertom symbolického názvu Hruda, ktorým si ochotníci aradáčskeho Kultúrneho centra, čiže DFS Govličky, FS Mladosť, spevácke len a len ochotníkom skupiny, sólisti, ako aj z Kovačice, Boľoviec, neúnavné meškárky zaKysáča, Bieleho Blata, spomínali na 230 rokov Nakova, Zreňanina, života Slovákov v AraNového Sadu, Selenče, dáči. Koncert pripravili Aradáča, ako aj z obcí podľa námetu Maríny Dolná Strehová a PrieMalovej, ktorá mala na chod zo Slovenska, ktorí starosti aj réžiu. Sprieprezentovali kus zvykov vodné slovo napísal a tradícií zo svojho proIvica Grujić-Litavský, stredia. Scenár a spriektorý spolu so Zuzanou vodné slovo pre Poničanovou-Zelenátento koncert, ako kovou moderoval vyše aj počas uplynupoldruhahodinový vylých 8. ročníkov darený program. Roztancovaní Aradáčania v celovečernom koncerte, festivalu mala na Ústredný program ktorým si pripomenuli 230 rokov života Slovákov starosti profesorbol, pravdaže, v sobo- v Aradáči (Foto: I. Pančić) ka Jaroslava Števtu 2. júla. Začalo sa to ková a divákov premiérou knihy Ivana programom viedBagľaša a Mirjam Gažovej, etno- Matice slovenskej v Srbsku Pavel la osvedčená moderátorská logičky zo Slovenska, a výstavou Baláž a predsedníčka NRSNM dvojica Marína OndrejovoTradičný ľudový odev v Aradáči. Ih- Anna Tomanová-Makanová, ktorá vá a I. Grujić-Litavský. neď po premiére Početní návv miestnostiach števníci si, pravdaMiestneho spože, mohli pozrieť ločenstva Nikola aj niekoľko zauJosimov, predjímavých výstav. seda Rady MS Jednou z nich bola Žatvu a dožinkové oslavy predstavili Aradáč, a Dušan výstava tradičné- Selenčania Mariš, starosta ho slovenského Dolnej Strehovej, Ako aj po tieto roky pod organiľudového odevu v orpodpísali zmluvu záciu tohto vydareného podujatia ganizácii Spolku žien o budúcej spoRuža, ktorou predstavili sa podpísal Miestny odbor Matice lupráci dvoch tradičný ľudový odev slovenskej a nezištne im v tom dedín a vyjadSlovákov v Aradáči, pomohli všetky inštitúcie, spolky rili nádej, že Vojlovici, Starej Pazove a združenia. Festival finančne táto spolupráca Výstava tradičného slovenského ľudového odevu a v Hložanoch. Svoje podporil Úrad pre Slovákov žijúbude všestranná práce vystavili aj ara- cich v zahraničí, NRSNM, mesto na kultúrnom, športovom, ale aj festival úradne otvorila. Po tejto dáčska insitná maliarka Rozália Zreňanin, ako aj viacerí podnina podnikateľskom pláne. oficiálnej časti javisko patrilo už Markovová a všestranný umelec katelia z Aradáča. • ĽUDIA A UDALOSTI •

28 /4707/ 9. 7. 2016

Ľudia a udalosti SIEŤ 021 PRINÁŠA

Stúpa počet maloletých kriminálnikov R Žarko Bogosavljević

ozpad niekdajšej spoločnej krajiny prenasledovaný vojnami priniesol početné problémy, ktoré ani dodnes nie sú doriešené. Jedným z väčších je konštantný vzostup kriminality maloletých osôb. Najmä kriminálne skupiny čoraz častejšie regrutujú maloletých na vykonávanie špinavých prác – ďalší predaj drog, krádeže, bitky, dokonca aj vraždy. Regrutovanie sa najčastejšie vykonáva prostredníctvom skupín fanúšikov, avšak dychtiví dokázať svoje možnosti občas sa aj sami organizujú. Ani polícia a ani súdnictvo, ako ani iné štátne orgány zatiaľ nechcú uznať, že v jednotlivých mestách vznikli opravdivé gangy maloletých, ktoré v školách alebo štvrtiach týrajú iných rovesníkov alebo ich obkrádajú a často útočia aj na starších než sú oni. Z druhej stany, maloletí sú si vedomí toho, že pre svoje roky často nemôžu byť trestne stíhaní. Medzi nimi sú aj takí, ktorí do 14 rokov, keď podľa zákona polícia a súdnictvo môžu niečo podniknúť, za sebou majú už veľký počet priestupkov. Pritom, pre spomalené konanie súdov a jemné tresty do 18 rokov majú register trestov, aký kedysi mali iba zločinci s viacdesiatkovou kriminálnou históriou.

Z ROKA NA ROK STÚPA POČET MALOLETÝCH PÁCHATEĽOV V Srbsku okolo 10 percent všetkých kriminálnych počinov vykonajú maloletí a tí, ktorí aj budú odsúdení, sa neocitnú vo väzení, ale na podmienečnom a inom treste. Skutočnosť, že je prítomný vzostup kriminality maloletých potvrdzujú aj údaje vyššieho súdu v Novom Sade, kde v osobitnom trestnom oddelení dvaja sudcovia vedú na desiatky predmetov. Hovorkyňa Vyššieho súdu Ivana Karapandžićová hovorí pre 021, že je za posledné roky viditeľný rast trestných priestupkov, ktoré vykonali maloleté osoby. – Podľa našej evidencie za posledné tri roky badateľný je jemný rast predmetov, v ktorých sú páchateľmi maloleté osoby. V roku 2014 mali sme 109 predmetov, v roku 2015 o štvrtinu viac a v tomto roku už stovky predmetov. Najviac je bitiek, spôsobenie ťažkých a ľahkých telesných zranení a majetkové krádeže, – uvádza.

www.hl.rs

TRESTNÁ POLITIKA SA NEMENILA OD ČIAS SFRJ Aj keď podľa úradnej štatistiky je viditeľný vzostup počtu maloletých kriminálnikov, zákonné predpisy chránia maloletých a informácie o ich priestupkoch hlavne zostávajú zapečiatkované v registri trestov. Avšak na základe toho, čo je verejnosti dostupné, evidentné je, že existuje problém keď ide o trestanie. Sme svedkami prípadov, že 16- alebo 18-ročné osoby majú za sebou viac ako 100 trestných oznámení a žiadny deň vo väzení. Problém je v tom, že je trestná politika v Srbsku na úrovni z obdobia SFRJ. Viac ako 30 rokov sa nič nemenilo a spoločnosť sa drasticky zmenila. Advokát Milan Đukić pre 021 hovorí, že konania proti maloletým majú osobitnú zákonnú procedúru, ale v praxi to nefunguje najlepšie. – V prípadoch, kde sú páchateľmi maloletí, vedie sa osobitné konanie za účasti špecializovaných inštitúcií, predovšetkým Strediska pre sociálnu prácu. Zákonne je dobre navrhnuté, avšak v praxi to nefunguje najlepšie, predovšetkým preto, že nie v celom Srbsku sú Strediská pre sociálnu prácu dobre vybavené na dohľad nad maloletými. Druhým problémom je nedostatok vedomia o serióznosti trestu. Ako trest sa chápe iba trest v nápravnom ústave alebo vo väzení, – hovorí Đukić. Profesorka na Právnickej fakulte Dragana Ćorićová uvádza, že sa pracuje na zveľadení časti zákonodarstva, ktorá sa týka delikvencie maloletých, ako aj na tom, aby sa medzi odbornou verejnosťou rozvila rozprava, či je potrebné preskúmať hranicu trestnej zodpovednosti od 14 rokov. Najmä prax ukazuje, že deti už od dovŕšených 10 – 11 rokov začínajú vykonávať seriózne trestné činy a že sú si vedomé, že za to nezodpovedajú pred zákonom. – Koncom minulého roku štartovala verejná rozprava o zákone, ktorý sa vzťahuje na maloletých páchateľov trestných činov, ale to potrvalo veľmi krátko. Odvtedy neodznelo ani slovo o tom zákonnom návrhu. Zo strany druhej, keď sa aj hovorí o maloletých, nastoľuje sa otázka, či je potrebné znížiť vekovú hranicu trestnej zodpovednosti. V Maďarsku je tá hranica znížená

Informačno-politický týždenník

na 12 rokov pre najťažšie trestné činy, akými sú vraždy, znásilnenia a pod. Grécko taktiež už viac ako 60 rokov má hranicu od 13 rokov, – uvádza. Dragana Ćorićová hovorí, že trestná politika k maloletým súčasne neukazuje účinok a register trestu je pre nich často aktom dôkazu. – Každá trestná politika sa vytvára so zámerom všeobecnej prevencie, medzitým zdá sa, že došlo k omylu, lebo sa trestanie a register trestov už nepovažuje za niečo hrozné, ale ako hrdinský skutok. Všimnite si iba ako sa deti správajú voči tým, ktorí vyvolávali poplach tak, že prihlasovali, že sa v škole nachádza bomba. Na nich sa ostatné deti dívajú ako na osloboditeľov. Teda problém je oveľa širší, lebo je narušený systém hodnôt, – všíma si Ćorićová. OBČANIA ŽIADAJÚ, ABY RODIČIA ZODPOVEDALI ZA KONANIA SVOJICH DETÍ V nedávnej ankete portálu 021. rs občania sa vyjadrovali o maloletej kriminalite. Väčšina vidí riešenie v prísnejších trestoch a pozoruhodná časť anketovaných si myslí, že by bola potrebná aj prísnejšia politika k rodičom. Viac ako k deťom, ktoré sú páchateľmi trestných činov. Advokát Milan Đukić mieni, že riešenie nespočíva v tom, aby sa posunula hranica zodpovednosti, ale je potrebné konať inými spôsobmi, ktorými by sa vplývalo na maloletú kriminalitu. – Otázne je, či sa zákonodarstvo môže korigovať. Nemôžeme sa porovnávať s inými krajinami, ktoré majú lepší systém, a pod tým sa chápe účinnejšie pracovanie na edukácii, ale aj trestaní. Máme rovnaké zákony, ale v implementácii je dosť problémov. Keď ide o rozsudky, súdy ich vynášajú v hraniciach zákona a problém je v tom, že rozsudky nevplývajú na vedomie páchateľov, – vysvetľuje Đukić. – Kľúčovou je práca doma, lebo ak sa tá vynechá, musia sa zapojiť Stredisko pre sociálnu prácu a iné inštitúcie. Keby sa vo väčšej miere zaoberalo svojimi deťmi, všetko by bolo omnoho lepšie, – uzaviera Đukić. Musí sa zobrať do ohľadu to, že spoločensko-politická elita sa vy-

hýba zapojiť sa do tejto problematiky, keďže sú naši politici naučení vyhýbať sa všetkým problémom, ktoré sú takmer neriešiteľné, alebo s ktorými je nevyhnutná dlhoročná práca. Dragana Ćorićová mieni, že je to nesprávne, lebo budúcnosťou krajiny nie sú dočasne naplnené peňaženky po volebnej kampani, ale budúcnosťou sú deti. – Zdá sa, že nemajú nadostač odvahy zápasiť s problémom. Je možné, že im rôzni „marketingoví odborníci“ radia, aby smerovali k zaistenému a nie na neisté, keďže je toto boj, ktorý možno vyhrať, alebo nie. Núkajú nám prosperitu a tou vlastne nie sú plné peňaženky, ale zdravé a bezpečné deti, ktoré sú našou budúcnosťou. Pravdaže, nezávisí všetko od štátu. Vo veľkej miere to závisí aj od nás, lebo ak ako rodičia nepostavíme zdravé základy, darmo je všetko. Potom môžeme obviňovať políciu, súd aj všetko iné za to, čo sme ako rodičia pochybili, – hovorí. Znížiť hranicu zo 14 rokov, sprísniť tresty pre maloletých alebo rodičov, vybudovať väčšie nápravné ústavy a väzenia, sudcov donútiť, aby vynášali maximálne tresty, alebo vykonať niečo celkom iné nie sú riešeniami problémov s maloletými kriminálnikmi, ale predovšetkým iba zaoberanie sa následkami. Problémom je spoločnosť a systém, ktorý sa aj naďalej nevynachádza s niečím, čo je následkom jeho pôsobenia a bytia. Jednoducho, deti kriminálnici robia všetko, aby dostali to, čo nemajú vo svojich rodinách, lebo sú rodičia upriamení na zarábanie peňazí, bez ohľadu na to, či sú bohatí, alebo chudobní. Púšťaním sa do kriminality oni získavajú všetko, čo im rodičia nemôžu alebo im nemohli poskytnúť, a vlastne získavajú viac než potrebnú pozornosť. Cítia sa dôležitými, na rozdiel od svojho dovtedajšieho životak, kde si ich nikto nevšímal. Aby sa to zmenilo na začiatok, stačí otočiť sa, pozrieť sa a objať svoje dieťa. Tak sa aspoň časť z nich zastaví pred odbočením na cestu, ktorá je hlavne bez návratu.

Tento text vznikol v rámci projektu Sieť 021 financovaného EÚ. Obsah je zodpovednosťou Rádia 021 a nijakým spôsobom neodzrkadľuje stanoviská Európskej únie. • ĽUDIA A UDALOSTI •

S KULPÍNSKYM PESTOVATEĽOM LIEČIVÝCH A KORENINOVÝCH RASTLÍN JÁNOM SELEŠTIANSKYM

Vôňa rastlinu prezrádza Vladimíra Dorčová -Valtnerová

oreninové a liečivé rastliny sú oveľa náročnejšie na pestovanie ako sme si to zvykli pri klasických poľnohospodárskych rastlinách, akými sú kukurica, pšenica, sója. Platí totiž premisa, že čím náročnejšie na pestovanie a spracovanie plodín, tým lepší zisk. Potvrdil to aj dlhoročný pestovateľ liečivých a koreninových rastlín Ján Ján Seleštiansky pri paline dračej Seleštiansky z Kulpína. a koreninových rastlín? Zaoberáte sa zaujíma– Sám začiatok v pestovou poľnohospodárskou vaní je kubura, teda najťažvýrobou, čiže pestujete ší, keďže sú to viac-menej liečivé a koreninové rastviacročné rastliny. V prvom liny. Robíte to, čo takmer Palina dračia je dvojročná rastlina pochádzanikto u nás nerobí. Prečo júca z východnej Európy. Jej stonka a listy sa roku si rastliny vyžadujú najviac opatery, ale je veľa ste sa tak rozhodli? používajú ako korenina pod názvom estragón. – Pretože sme mali málo Estragón ruský je jednou z hlavných prísad rastlín, ktoré nepotrebujú obrábateľnej pôdy a pre- horčice, kým estragón francúzsky, ktorý pestujú chemické prostriedky, aby tože som chcel robiť niečo, Seleštianskovci, je dôležitá zložka parfumov. sa vydarili, napr. bazalka. Skoro ide o organickú výčo nerobí nik iný. Aj tak robu, ale, pravdaže, nie trochu náhodne: kedysi celkom. Už som zabudol, Ako a kde ste začali dopessom robil na tzv. Výskumnej stanici v Petrovci a jeden zamest- tované predávať? – Na začiatku bolo najnanec, profesor, mi povedal, že ak chcem byť bohatý, treba, aby smutnejšie to, že nik nám som si zadovážil semeno vale- nevedel alebo nechcel riany wallichii, melissy officinalis, povedať, koľko to stojí. V mäty a oregana. Počúval som tom čase, keď sme začínali, ho a vlastne ešte pred 35 rokmi robila firma Menta Padej. som si zadovážil tieto semená Jej riaditeľ nám ponúkol 20 a doteraz s nimi robím. Musím dinárov za kilogram mäty a povedať, že začiatky boli zaují- ja mu hovorím: Moja žena mavé. Keď som zasadil medovku hovorila, že spod 25 dinárov lekársku (melisu) do poľa, ľudia nedáva. A on pristal na naše povrávali: ,Pozri blázna, zasadil podmienky. Môžem povemŕtvu pŕhľavu.’To v podstate tak dať, že to boli veľmi dobré aj vyzerá, ale vôňa ju prezrádza. peniaze! Keby sa nedalo zaČo rastie tohto roku na va- robiť, tak nerobíme. Začiatok šich obrábateľných plochách? nebol ťažký, ale občas sa – Obrábame okolo 60 jutár stalo, že boli aj ťažké roky. pôdy, z čoho na 30 jutrách sú Teraz semená predávame zasadené rastliny, z ktorých štyrom srbským firmám, s dostávame semená, čiže ide o ktorými máme podpísané semennú výrobu. Teraz máme zmluvy, ale to všetko ďamätu na výrobu čaju, mätu na lej ide do zahraničia, napr. Palina dračia, čiže estragón semeno, medovku, levanduľu, do Holandska, Talianska. pažítku, selén, palinu dračiu Zahraniční kupci si dosť prísne ako sa pestujú pšenica a kukurica, čiže estragón, šalviu muškátovú, strážia a kontrolujú to, čo idú máme len trošku sóje, aj to iba lekársku šalviu, záhradný klinček, kúpiť. Pretože ide o semenárstvo, tam, kde sa nepodarí iné, čiže čínsky klinček, niekoľko druhov v ktorom musí byť tak ako musí kvôli osevnému postupu. Kto je hlavný a zodpovedný statice mix, reďkovku, semennú byť, alebo nijako. V čom je najviac hlavolamov u vás? cibuľu, semennú mrkvu, okrasný – Hlavní a zodpovední sme pri semennej výrobe liečivých ľan, aníz, petúniu...

Čo je palina dračia (estragón)?

• ĽUDIA A UDALOSTI •

dvaja, čiže syn Ivan a ja. Ale ide o veľkú obrábateľnú plochu, takže bez nádničiarov to neprejde. Neraz aj 40 nádničiarov sa zhrnie u nás, v závislosti od potreby. Bez cudzích rúk by sa nedalo robiť. Manželka Anna je hlavná podpora, keby jej podpory nebolo, tak nič z toho by nebolo. Kedy sa vo vašej poľnohospodárskej rodine začína hľadieť do neba? – Do neba sa dívame od februára a do 5. januára nasledujúceho roku. Niekedy sa stávalo, že keď sme sadili mentu, tak sme rok ukončili 4. januára, čiže taký dobrý mesiac oddychujeme v zime. Vy máte na starosti celý výrobný proces, od sadenia semiačka po dopestovanie semiačka... – Aj kým nedostanem peniaze. Ale vlastne treba povedať, že máme na starosti celý výrobný proces, čiže sadenie, pestovanie, zbieranie plodov, sušenie, lebo máme dve sušiarne, jednu sme vystavali pred asi siedmimi rokmi a druhú vlani. Poľnohospodárskou mechanizáciou sme veľmi dobre vybavení – od sejačky, kosačkou, kombajnmi, traktormi, vlečkami atď., ale treba povedať, že mnohé práce si naďalej vyžadujú ľudskú ruku. Do neba stále pozeráme, čiže predpoveď počasia sa musí sledovať a podľa toho plánovať robotu, ale veľakrát sa nám stalo, že sme sa oklamali, že sme sa z poľa museli vrátiť, lebo nás odohnal dážď. Podporuje štát takýto druh poľnohospodárskej výroby? – Na niečo štát dáva subvencie. Ale mohli by byť väčšie, keďže nejde o klasickú poľnohospodársku výrobu, teda vklady sú oveľa väčšie ako pri klasickej výrobe. Šírite aj poľnohospodársku „osvetu“... – Keďže je málo takých výrobcov, akým som ja, teda ktorí pestujú liečivé alebo koreninové rastliny, snažím sa vplývať na ľudí, aby sa na to dali. Poznám takých, ktorých som presvedčil, aby to robili, aj v Kulpíne presviedčam ľudí, už začali pestovať tymian, v Palanke a v Báči semennú mrkvu. Lebo ten, kto nemá veľa pôdy, musí robiť viac a inak...

28 /4707/ 9. 7. 2016

Ľudia a udalosti LALITSKÉ POĽNOHOSPODÁRSKE DRUŽSTVO POĽOKOOP ZVYŠUJE PLOCHY STRNISKOVEJ SEJBY

Jačmeň skosili – sóju zasiali Juraj Pucovský

rvé kombajny sa v oblaku prachu s príznačným jednotvárnym hučaním aj tohto roku ozvali z polí lalitského Poľnohospodárskeho družstva Poľokoop. Žatva sladovníckeho jačmeňa, ktorý toto družstvo pestovalo na ploche 72 hektárov, sa začala 17. júna 2016 a rýchlo je ukončená. Laliťania už niekoľko rokov úspešne pestujú túto zrnovinu na výrobu sladu pre Skladník Michal Pavlis určuje potreby pivovarov a jačmeň prevlhkosť a hektolitrovú váhu dávajú báčskopalanskej sladovni Referent Đura Tamaši medzi radmi sóje zrna Maltinex. „Vlaňajší rok, keď sme namlátili náša úrodu asi 3 tony z hektára. vcelku 7,7 tony z hektára, pričom Pravdaže, to závisí od agrotechsme na 17 hektároch mali dosiaľ nických opatrení, ako aj potrebrekordných 8,1 tony odrody Nek- ného množstva vlahy v pôde, taria, sa tentoraz nezopakoval. ktorú Laliťania zabezpečujú zaOdroda Salamandre sypala tro- vlažovaním zo štyroch studní na chu viac ako 7 ton z ha, čo je dobrá úroda, ale ju nemôžeme zapísať zlatými slovami do našich dejín ako ten rok 2015. Namlátené zrno Kombajn v žatve pšenice odrody Moisson sme, podobne ako aj v minuvšetko isté, ani tohto roku nemala dosiahli 7,7 tony z hektára, s 13,5 lých rokoch, zlyhať. percenta vlahy a hektolitrovou priamo z komváhou 77 až 78 gramov. V nedeŽatvu pšenice na sedemdesiabajnov naložili tich hektároch obsiatych odroda- ľu 3. júla, keď bolo príliš sviežejna kamióny, Sejba sóje na roli PD Poľokoop šie ako v predchádzajúcich ktoré úrodu dňoch, na nebi nad lalitským prepravili do továrne. O tom, svojich poliach. Sója chotárom sa občas zbiehali koľko dostaneme za kilogram sa im dobre ujala, už čierne mračná a ráno silne jačmeňa, sme nevedeli hneď po päť dní po sejbe boli viackrát zahrmelo, ale nežatve, hoci nám je zo skúsenosti viditeľné pekné, rovpršalo, robotníci Poľokoopu známe, že je táto zrnovina zvyčaj- né, zelené rady tejto žali neďaleko dediny pšenicu ne o dinár drahšia ako pšenica,“ strukoviny, ktorá sa odrody Moisson. Údaj o výnopovedal nám referent Ekonómie používa hlavne na soch nám nemohli poskytnúť, PD Poľokoop Đura Tamaši po zbe- výrobu oleja, výkrm ale hektolitrová váha 81 – 82 re prvej tohtoročnej úrody z role. dobytka, ale je čoraz gramov nasvedčovala predsa Hneď po kombajnoch na polia viac obľúbenejšia i dobrú a kvalitnú úrodu. Zožavyšli traktory s pluhmi a taniero- medzi ľuďmi, hlavne té množstvo pšenice iba cez vými bránami, aby pripravili pôdu ako zdravá výživa. noc uskladňovali pod šopu na sejbu. Lalitskí družstevníci už Robotníci PD Pona nádvorí družstva, aby ju niekoľko rokov v strniskovej sejbe ľokoop sa o porasty už na druhý deň prepravili do pestujú sóju, pričom neustále sóje starajú tak, že Príprava pôdy na strniskovú sejbu sýpok Žitobačky v Kule. Pozvyšujú plochy. Najprv to bolo od včasne a podľa pomi NS 40-S, Moisson a Basmati lanúknutá cena nevyhovuje ani im, 30 – 40 hektárov, vlani obsiali 57, trieb vykonávajú postrek proti litskí družstevníci začali v posledný hoci aj uskladnené zrno a čakanie tohto roku už 72 ha. Štandardne burine a plečkujú medzi radmi. sa rozhodli pre odrodu Merkur, To zaručuje, že by úroda, aj keď júnový deň. Zožali najprv výmery, lepšej ceny si vyžiada určite nové ktorá dozrieva za 100 dní a pri- v poľnohospodárstve nikdy nie je na ktorých rástla odroda NS 40-S, trovy.

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

• ĽUDIA A UDALOSTI •

ŽATVA V KOVAČICKEJ OBCI JE V PLNOM PRÚDE

Zrno sype viac než v uplynulom roku Anička Chalupová

týchto dňoch na území Kovačickej obce začali žatevné práce, predovšetkým zber pšenice, kým s kosením jačmeňa sa začalo pred dvoma týždňami. Začiatkom už pomaly uplynulého týždňa žatevné práce boli vykonané na vyše 60 percent plôch, dozvedeli sme sa od Dipl. Ing. Jozefa Haviara, odborného spolupracovníka pre poľnohospodárstvo Obce Kovačica. „Úroda obilnín v aktuálnej poľnohospodárskej sezóne, vzhľadom na predchádzajúci rok, je o 30 – 40 percent väčšia. Na území Kovačickej obce je nielen kŕmnym obilím, ale aj obilím určeným na potravinárske účely, obsiatych okolo 4 000 hektárov, čo je iba 10 percent z celkovej obrábateľnej pôdy,“ zdôraznil Haviar.

Jozef Haviar

Dôvodom slabého záujmu poľnohospodárov o pestovanie týchto obilnín je nízka výkupná cena, ktorá zatiaľ nie je známa. „Na poliach je aj tohto roku menej plôch obsiatych pšenicou a väčšina poľnohospodárov pšenicu posiala preto, aby si odburinili pôdu. Žiaľ, počet pestovateľov tejto obilniny sa z roka na rok zmenšuje. Tak napr. pred desiatimi rokmi pšenica • ĽUDIA A UDALOSTI •

Poľnohospodári dúfajú, že priaznivé počasie umožní zber v optimálnom termíne

sa na poliach Kovačickej obce pestovala na 7 000 ha, tohto roku je to až o polovicu menej. Do 3 500 ha je obsiatych pšenicou, do 100 ha je pod ražou a iba na niekoľko desiatok ha sa pestuje jačmeň a ovos,” povedal obecný odborný spolupracovník. Žat va je teda v plnom prúde, pestovatelia v tejto banátskej obci bojujú o každé zrnko a dúfajú, že priaznivé počasie umožní zber všetkých plodín v optimálnej lehote a v dobrej kvalite. Po dľa pre db ežných predpokladov v oboch úsekoch pšenica sype podobne, v priemere okolo 4 tony po hektári. Podľa slov Haviara žatva v Kovačickej obci potrvá ešte iba pár dní a presné údaje o kvalite a kvantite obilnín budú známe iba po ukončení žatvy. Počas aktuálnych poľnohospodárskych prác je potrebné dbať na vznik požiarov. Podľa slov odborníkov z Profesionálnej hasičskej jednotky a Dobrovoľného hasičského spolku v Kovačici treba sa vyhýbať úmy-

selnému páleniu strnísk, ktoré je aj zákonom prísne zakázané. Vyvolaním požiaru sa môžu zapríčiniť veľké škody, nielen na

vlastných, ale aj na susedných pozemkoch, a v tom prípade poľnohospodári budú musieť vynahradiť škodu.

AKCIA ZBERU NEBEZPEČNÉHO ODPADU V KOVAČICKEJ OBCI. Združenie výrobcov prostriedkov na ochranu rastlín v Srbsku (SECPA) v dňoch 27. až 30. júna 2016 konalo zbierku prázdnych obalov z prostriedkov pre ochranu rastlín (pesticídov, fungicídov a pod.). V akcii, ktorá sa uskutočnila v spolupráci s Inštitútom Tamiš v Pančeve, Mestom Pančevo, lokálnou samosprávou v Alibunári, Opove a Kovačici a operátorom pre starostlivosť o obalový odpad SEKOPAK, účinkovalo okolo 300 občanov, predstaviteľov poľnohospodárskych majetkov v Samoši, Crepaji, Debeljači, Kovačici a Padine, kde sa akcia ukázala najúspešnejšou. Totiž z celkového počtu vyzbieraného odpadu (4 tony) Padinčania boli najsvedomitejší a pri tejto príležitosti organizátorovi akcie odovzdali niečo viac ako dve tony nebezpečného odpadu. Podľa slov organizátorov jestvuje možnosť, že sa podobná akcia uskutoční aj na jeseň. A.Ch. 28 /4707/ 9. 7. 2016

Ľudia a udalosti S PREDSEDNÍČKOU AKTÍVU ŽIEN SILBAŠA KATARÍNOU UŠIAKOVOU

Zo záľuby k ľudovej tradícii Juraj Bartoš

ž tradične začiatkom júna v Silbaši vzdávajú hold ovociu, ktorým v mnohých našich dedinách opovrhujú, nechávajú ho hniť na konároch alebo dolu, keď opadá. Trošku inak je to v Silbaši. Tu už siedmy raz za sebou podujatie Čaro višieň usporiadal Aktív žien Silbaš,

Katarína Ušiaková v etno izbe

sa uskromniť. Robíme výstavy k 8. marcu, ďalšiu mávame v júni a tretiu v jesennom období.“ Na otázku, čo ju priamo podnietilo k založeniu aktívu, pani Ušiaková odpovedá: „Moja veľká záľuba voči ľudovému kroju a vôbec k ľudovým tradíciám. Ja som Slovenka rodom zo Selenče (dievocké priezvisko Havranová) a od mladi som sa nosila široko... Od malička mám v srdci zaštepené aj obyčaje, aj výšivky...“ Z prvej miestnosti, ktorej steny sú ovešané časťami ľudového odevu, obrusmi, šatkami a obrazmi, prechádzame do malej izbičky. Hm... prechádzame... Sťahujeme sa o také polstoročie, keď nie aj celé storočie do minulosti. Usádzame našu hostiteľku k stolu, aby sme ju odfotili, a necháme ju hovoriť. „Tak toto je naša etno izba. V nej usporadúvame tematické výstavy pri príležitosti Čara višieň. Vždy je iná téma: teraz je tu

založený pred siedmimi rokmi. S cieľom pestovať slovenské a srbské kultúrne tradície a obyčaje v Silbaši. AŽS sídli v dvoch niekdajších kanceláriách poľnohospodárskeho družstva v Dome kultúry. Vedie ho predsedníčka Katarína Ušiaková, ktorá vraví: „Stretávame sa tu každý utorok večer. Kedy pracujeme, kedy sa iba rozprávame, kedy žartujeme... Už podľa toho, akú máme náladu. Niekedy je nám tu aj tesno, ale vieme Storočný kroj

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

výstava pod názvom Tradične upravené hlavy ženy a muža v minulosti. Zozbierali sme starodávne ručníky, čepce, klobúky, čiapky.“ Pravdaže, ani v Silbaši už nie sú krajčíri alebo krajčírky, ktorí by ešte vedeli ušiť ručníky či klobúky. Už dávnejšie zakotvili v prístave zabudnutia aj tkáčky, čoskoro po tom, ako z polí zmizla konopa poľná. „Kráčam ulicou a rozmýš- Klobúk s perom ľam, kde som u koho kedysi Aktív žien Silbaša tvoria ženy videla to a oné... Snažím sa nájsť vo veku 60 – 70 rokov, vraj iba čím staršie veci. Idem, pýtam... dve sú mladšie, také päťdesiatSilbašské ženy sú ústretové, rady vypožičajú, podaktoré nám ničky. Dievky a mladé nevesty

Ručník na plecia

svoje veci aj nechajú do našej zbierky. Vlani sme vystavovali šenie obrusy, predtým sme mali oplecká, ketene...“ Pýtame sa na krásny dobre zachovaný kroj zelenej farby na stene. „Nosievala ho ešte moja svokra, rodená Hložanová; je to vybíjaný plyš a má vyše sto rokov, iba čipka na sukni je vymenená.“ Aj táto vaša hladká baršanka je, reku, pekná... „Také sa kedysi obliekali v dni sviatočné a chodievalo sa v nich do kostola. My členky aktívu chodievame na služby Božie aj teraz a sme aj členkami Oltárneho krúžku žien nášho evanjelického zboru.“

sa im zatiaľ nepripájajú. Ako clivé tóny huslí nám znejú slová predsedníčky Ušiakovej: „Ale nedáme sa... Slovákov v Silbaši ubúda, mladí nám odchádzajú, takže je na nás, aby sme ešte koľko-toľko zachovali, zachránili pred zabudnutím našu tradičnú kultúru odievania, varenia a vôbec dedinského spôsobu života v minulosti.“ Nuž veru, milé dámy, klobúk dolu pred vašou mravčou prácou a úmyslami čistými, ako sú čisté spomienky na (hlavne mravne) čistejšie časy než sú tieto, v ktorých sa pechoríme s nástrahami novej modernej doby... • ĽUDIA A UDALOSTI •

S PADINSKOU TORTÁRKOU JANOU BABUCHNOVOU

Pečenie, alebo umenie? Anička Chalupová

adinčanka Jana Babuchnová sa cukrárskemu remeslu venuje takmer 20 rokov. Za ten čas upiekla torty rôznych veľkostí a tvarov. Prezradila nám, ako sa k tejto záľube dostala a aké torty najviac vyhotovila.

Takto sa vyrábajú ružičky z krému alebo zo šľahačky

– V minulosti som sa spolu so sestrou dvojčaťom zaoberala kaderníctvom a už vtedy som sa začala zaujímať aj o výrobu tort, ktorými som mojim deťom neskoršie spríjemňovala narodeninové, meninové a iné oslavy.

K tým príležitostiam som sa usi- detské torty sú to rôzne postalovala torty čím krajšie ozdobiť. vičky alebo zvieratká. Raz sa ma jedna naša Padinčanka Koľko trvá výroba takej torty opýtala, že keď už viem robiť a čo najviac ovplyvňuje dĺžku ozdoby na torty, prečo nezačnem jej výroby? pre zákazníkov torty aj vyrábať? – Výroba torty závisí od jej Vtedy a tak sa to potom začalo. zložitosti a veľkosti. Najprv sa Torty pre deti v súčasnosti už vyšľahajú a upečú korpusy, ktoré nepečiem a zákazníčky si najviac musia vychladnúť. Krémy do torty objednávajú torty k zásnubám, najčastejšie používam varené, do na svadbu, ku krstu, k narodeniu vychladnutého krému pridám vybábätka a v zime zasa sa najviac šľahané maslo a nakoniec ochurobia torty k oslave rôznych me- tím podľa želania zákazníčky. nín, ako sú Zuzany, Pavla, Alžbety a pod. Torty k narodeninám bývajú poschodové, niekedy veľmi zaujímavé. Primerané sú veku a povolaniu, čiže torty často vystihujú záujmy oslávenca, ako napríklad torty k narodeniu bábätka, k spovedi. Najkrajšie sú však svadobné torty. Aby torta čo najviac Torta k narodeniu bábätka potešila neraz vystihla predstavu zá- mladých rodičov kazníčok, zvyknete sa inšpirovať fotkami z internetu? Vychladnuté korpusy sa naplnia a – Veľmi často sa inšpirujem nechajú do druhého dňa stuhnúť tortami z internetu a obdivujem v chladiacej skrinke. Dĺžku výroby tortárky, ktoré sa tak dokonale torty najviac ovplyvňuje zložitosť hrajú s tortami. Nemusia to byť výzdoby, ktorá sa aplikuje na ani torty, ale obrázky, hlavne pre tortu alebo jej dokončovanie.

Konečne je pripravená aj torta na svadbu…

Pamätám sa, že som raz cez víkend mala objednaných 18 tort. Vtedy mi museli pomôcť aj sestra, deti a v súčasnosti mi pri výrobe pomáha budúca nevestička. Kto sú vaše zákazníčky? – Okrem Padinčaniek vyrábam torty na objednávku aj pre zákazníčky z Kovačice, zo Samoša, Jarkovca a z Dobrice. Nie je to žiadna ťažká práca, skôr je to pre mňa relax a umenie, ktoré mi napĺňa dušu, – povedala na záver tortárka Jana Babuchnová z Padiny.

POUGÁR

Juraj Bartoš

Bumbum-bumbum-bumbumbum!

ak ako sa vám páči táto nová vláda, dobrí ľudkovia? Akože, ktorá NV? Predsa tá(to), ktorej zloženie náš aktuálny technický premiér Aleksandar Vučić v koži aktuálneho mandatára Aleksandra Vučića oznámiť prisľúbil už aspoň minimálne viackrát. Meškanie realizácie (aj, či len tohto?) sľubu má logické a objektívne opodstatnenie. V obehu je, môžbyť, potreba zriadenia nového ministerstva. M. pre zvedavosť. Ktoré MPZ by plebs, tobôž pougárov, odvykalo od zvedavosti. A/lebo by ho/nás učilo o ňu, o zvedavosť, sa práveže väčšmi zaujímať. Už podľa potreby zriaďovateľa MPZ. • ĽUDIA A UDALOSTI •

Nemecká kancelárka Angela Merkelová toť pri večeri na samite balkánskych krajín a EÚ vraj riadne vyšuchala nos chorvátskemu šéfovi diplomacie Mirovi Kovačovi. Takže naši tradične osvedčení dobrí chorvátski priatelia, konečne razom a zaraz ráčili zdvihnúť závory pred traťou, ktorou sa 19. júla rozbehne vlk, pardon, vlak s prístupovými kapitolami 23 a 24 vedúci do Ú-nie... Našim kováčom raťafáky pani Merkelovie vydrhla už predtým, posmechujú sa tunajší výsmešníci. Pritom pani Merkelovie len rada a perfektne zvládla úlohu tlmočníčky medzi dvoma národmi hovoriacimi odlišnými jazykmi.

No, a čo poviete vážení, na schôdzu cirku..., pardon, Výboru pre bezpečnosť Nášho Národného Zhromaždenia? Predstavte si: jeho člen Vojislav Šešelj (predák Srbskej radikálnej strany) sa dožadoval dokladu o bezúhonnosti kandidáta a teraz už veruže i predsedu VPB Igora Bečića – zo strany bezpečnostnej agentúry!? Nebolo mu vyhovené, nuž pán VŠ schôdzu opustil. Lebo údajne toho už – bolo Dosť. Zo schôdze predčasne odišiel i člen výboru a hlava DJB (Dosta je bilo, t. j. Už bolo dosť) Saša Radulović. E, moj Saša... Aký galimatiáš! Vari to VŠ zo SRS prestupuje do DJB? Alebo E moj Saša preletuje z DJB do

SRS? V našom kedysi Panónskom a odnedávna Prelietavom mori je predsa všetko možné... Hm, všetko... Ani nie. Ako vám, vážení, znie vyhláška, že totiž Srbskom vraj neriadi politická elita, lež ekonomicko-tajkunská, mafiánska sieť? Ktorú vyhlášku vyhlásila (a zacitoval Dnešok) členka Rady pre boj proti korupcii a finančná forenzička Miroslava Milenovićová. Všakže sa s ňou v ušiach usína pokojne? Ani na Výbore pre bezpečnosť. Spinkajme bezstarostne ani podrezaní. S vedomím, že sme veru v dobrých, temer božích rukách. Bububum!

28 /4707/ 9. 7. 2016

Ľudia a udalosti DOZVUKY PREDNÁŠKY KU DŇU BOJA PROTI ZNEUŽÍVANIU A PAŠOVANIU DROG

Drogy predávajú už aj v základných školách Katarína Verešová

policajnej správe z 20. júna sa uvádza, že zatkli devätnásťročného Staropazovčana D. V., keď v školskom areáli v Starej Pazove predával drogy. Pri sebe mal päť balíčkov marihuany a u kupujúceho našli ďalších šesť. V aute a byte D. V. polícia našla ďalšie tri balíčky narkotík. Po 48-hodinovom zadržaní vo väznici v Sriemskej Mitrovici verejný obžalobca mu určil 30-dňový pobyt v cele predbežného zadržania, lebo existuje podozrenie aj z vynucovania peňazí. Mladík, ktorý drogu kupoval, je tiež trestne stíhaný. Predtým mladík M. M., o ktorom sa predpokladá, že užíval drogy, v Starej Pazove spáchal samovraždu a pred smrťou napísal rozlúčkový list s menom drogového dílera – vydierača. Stará Pazova sa v novinových čiernych kronikách spomína čoraz častejšie, dokonca aj v súvislosti so streľbou a násilím. Aj 20. júna bola

Momentka z prednášky zverejnená správa, že v Nových Bánovciach na šoféra, ktorý rozvážal chlieb, brutálne zaútočili N. Č. (19) a A. T. (19) a spôsobili mu ťažkú ujmu na zdraví. Azda z týchto dôvodov prednáška ku Dňu boja proti drogovej závislosti o tom, ako v rodine

a škole spoznať užívateľa drog, bola v utorok 27. júna masovejšia ako vlani. Rodičia dostali letáky Červeného kríža Srbska s odkazom: „Všetci si myslíme, že sa zlé veci dejú len niekomu inému...“ Prednášali Dr. Aleksandar Omerović, špecialista internej medicíny

a riaditeľ staropazovského Domu zdravia, Marína Čapová, policajná inšpektorka, a Dragan Vranješ, zástupca náčelníka staropazovskej policajnej stanice. Dr. Aleksandar Omerović poslucháčom vysvetlil, že sa drogy predávajú vždy v novom lákavom balení, a upozornil, že sa díleri už „sťahujú“ na nádvoria pri základných školách, kde deťom delia marihuanu, kým v stredných školách dominujú heroín a syntetické drogy extáza a amfetamín-sulfát. Marihuanu predávajú v podobe cigariet a extázu v tvare cukríkov. Rodičov vyzval na neustálu bdelosť a starostlivosť, aby dbali na svoje deti. To isté na prednáške radila aj policajná inšpektorka Čapová, ktorá prostredníctvom PowerPointu ukázala, ako vyzerajú drogované osoby a čo je pre nich príznačné, tiež ako vyzerajú drogy a ich balenia. Zástupca náčelníka polície Vranješ zdôraznil, že každý prípad násilenstva treba zahlásiť polícii, ktorá v každom okamihu vyjde v ústrety. Všetci prednášatelia vrátane Živana Radakovića, tajomníka Obecnej organizácie ČK, zdôraznili, že rodičia, ktorých dieťa začne brať drogy, nesmú vrieskať, lež získať dôveru, ktorou dieťaťu pomôžu v liečení.

ŠÍD

Poslední risári Stanislav Stupavský

ladé generácie dnes ani nevedia, kto a čo boli risári. Boli to chudobní robotníci, ktorí si na živobytie zarábali vy-

konávajúc rozlične poľné práce za objednanú mzdu. Najčastejšie sa zjavovali v júli, keď v poliach začínala žatva pšenice. Objednávali prácu na kosení, hrstení, viazaní žita a hrabaní strniska. V jednej skupine

Risári so svojím gazdom na jednej roli v Šíde pred začiatkom prác v roku 1952

Risári kosia pšenicu v šídskom chotári v roku 1952

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

boli traja robotníci, ktorí si tieto práce rozdelili. Jestvovali prípady, že sa do jednej skupiny združovali viacerí risári. Takéto skupiny viedol gazda, ktorý pre skupinu objednával práce a mzdu. V polovici

dvadsiateho storočia risári sa viac nezjavujú, lebo ich práce nahradila mechanizácia, kosačky a kombajny. O prácach risárov nasvedčujú už iba dve fotografie zachované z roku 1952. • ĽUDIA A UDALOSTI •

STRETNUTIE MATURANTOV PETROVSKÉHO GYMNÁZIA

ktorí im vštepili tie správne hodnoty, pomáhali, keď bolo treba riešiť nielen vedomostné kvízy, ale i tie emočné. Podľa slov Medveďovej na príležitostnej triednickej hodine, osvetová trieda zaznamenala doposiaľ najlepší prospech v dejinách gymnázia – 4,68 a ten zatiaľ nikto

zanechajú pečať v spoločnosti... Pietnou spomienkou si na cintoríne uctili pamiatku na profesora Samuela Boldockého a bývalú riaditeľku Vieru Boldockú, ako i na spolužiačku Lýdiu Selskú a minútkou ticha im ďakovali za pekné chvíle strávené spolu. O 20. hodine sa spoločnosť presunula do reštaurácie, kde sa pokračovalo s výbornou náladou aj vďaka vynikajúcemu triu Pavčok, Galamboš a Hemela. Tancom sa lieči i duša, i telo...

nedosiahol. Boli to časy krízové, ale napriek tomu žiaci neklesali, usilovali sa, boli motivovaní do učenia, ale i do spoločensko-užitočnej práce a vďaka profesorom sa z nich stali výborní učitelia, inžinieri, redaktori, podnikatelia... Slovom, ľudia, ktorí

Ako to býva, koniec stretnutia mal i smutný ráz, lebo uvedomiť si neúprosnosť plynutia času, celého štvrťstoročia, nepripadá ľahko. Preto sú najdôležitejšie takéto plnohodnotné okamihy. Foto: z archívu autorky

Vynikajúca generácia Anna Legíňová

sobotu 25. júna generácia maturantov 1990/91 oslávila 25.výročie maturity na Gymnáziu Jána Kollára v Báčskom Petrovci. Predvečer patril spomienkam na najkrajšie roky osvetárok, matematikov a kulturologičiek v spoloč-

nosti triednych profesoriek: Anny Medveďovej, profesorky hudobnej kultúry a terajšej riaditeľky, Márie Boldockej, profesorky biológie, a Anny Hansmanovej, profesorky slovenčiny. Roky uplynuli, ale bývalí maturanti si s hrdosťou a láskou spomínajú na zašlé časy, na teplo a útulnosť gymnázia, na profesorov,

VIŠNJIĆEVO

Najstaršie slovenské rodiny – Kollárovci Stanislav Stupavský

ri rodiny Kollárové vo Višnjićeve patria medzi najstaršie slovenské rodiny, ktoré sa v roku 1894 spolu s ostatnými 19 rodinami z Pivnice presťahovali do vtedajšieho Grku. Povráva sa, že tieto rodiny mali pozemky v pivnickom chotári, v časti, ktorú volali peklo, kde len zriedkakedy mali dobrú úrodu. Po príchode do Grku spomínané rodiny si nakúpili domy a pozemky v časti chotára, ktorá sa však nelíšila veľmi od im dobre známeho pivnického chotára. Obávali sa, že z jedného pekla prišli do druhého, ale predsa sa rozhodli vytrvať a zostať v Grku. Rodinu Kollárovú spomíname preto, že to bola najpočetnejšia slovenská rodina vo Višnjićeve a zdá sa, že nie iba slovenská.

Adam Kollár a jeho manželka Anna z rodiny Bohunkovej sa zobrali ešte v Pivnici, ale nepodarilo sa nám zistiť, koľko detí bolo vo voze s rodičmi, keď sa sťahovali z Pivnice do Grku. Pravda však je, že Adam a Anna mali 24 detí. Osud chcel, že rodinu postihli rôzne tragédie a iné príhody, keď ich deti opúšťali jedno za druhým. Z dvadsiatich štyroch detí dospelého veku sa dožili iba piati: traja synovia: Pavel, Jozef a Ondrej a dve dcéry. Osud bol taký krutý, že sa im v jednom dni zatopili dve dcéry. Ani to ešte nebolo všetko. Potomkovia rodiny Adama Kollára jeden za druhým opúšťali Višnjićevo a nasťahovali sa v Šíde, Erdevíku a Starej Binguli. V rodnom Višnjićeve ako posledný príslušník rodiny Kollárovej zomrel Adamov vnuk Štefan.

Svadba Štefana Kollára a Kataríny Kanckovej • ĽUDIA A UDALOSTI •

STRETNUTIE BÝVALÝCH SPOLUŽIAKOV V STAREJ PAZOVE PO 50 ROKOCH (na fotografii Zorana Milića). Dávneho roku 1966 vtedajšiu Školu učenika u privredi, známejšiu ako ŠUP školu v Starej Pazove úspešne ukončili dve triedy maturantov. Po 50 rokoch sa bývalí spolužiaci z 3. 1 triedy stretli v piatok 1. júla v staropazovskej reštaurácii. Z 29 vtedajších maturantov tohto pekného stretnutia sa zúčastnili 20. Trom, ktorí nie sú živí, spolu s niekdajšími učiteľmi a triednym Borivojom Baračkim venovali spomienku na krásne prežité spoločné chvíle v škole. Keď sa stretli, s niektorými aj po pol storočí, čas sa vrátil a akoby to všetko bolo iba včera. S úsmevom na tvári si zaspomínali na časy strávené v školských laviacich. A.Lš. 28 /4707/ 9. 7. 2016

Ľudia a udalosti NA SLOVÍČKO S ARADÁČSKYM KVETINÁROM DÁVIDOM KARKALÍKOM

Kvety treba pestovať s láskou Vladimír Hudec

vetinárstvo v aradáčskej rodine Karkalíkovej patrí k rodinnej tradícii. V minulosti sa mu venoval teraz už nebohý Ján Karkalík, ktorý okrem toho, že s veľkou vášňou vo svojom fóliovníku pestoval muškáty, petúnie a iné kvetiny, vždy mal vkusne upravenú terasu a priedomie svojho domu a bol viacnásobným víťazom súťaže o najupravenejšiu terasu na území mesta Zreňanin.

niečo zarobiť. V kvetinárstve je však veľmi dôležité aj čosi navyše – láska ku kvetom a k tejto práci vôbec. Kvety sa daria, len keď sa pestujú s láskou, a nám sa veru daria. Výroba sa začína už v októbri, presádzaním muškátov a petúnií. Okrem toho počas zimy Karkalíkovci dopestujú významné množstvá včasných kvetín, ktoré predávajú už koncom zimy, hlavne z príležitosti Medzinárodného dňa žien. Priestor, ktorý sa potom uvoľní,

Pred Karkalíkovým stánkom s kvetmi na nedávnom podujatí Aradáč na dlani po celý deň bolo rušno

NEČAS Vietor a krupobitie sú veľkými nepriateľmi výroby v krytom priestore, lebo nielenže môžu zničiť porasty, ale môžu zničiť aj objekt. Našťastie, pohroma, ktorá nedávno spôsobila veľké škody aradáčskym poľnohospodárom, obišla Karkalíkove fóliovníky. – Mali sme veľké šťastie. Iba 200 metrov od nás poriadne mlátilo. Fólia vietor vydržala, ale by ju ľadovec istotne rozbil a mali by sme skutočne veľkú škodu, – hovorí Dávid Karkalík.

Iva a Viktor Karkalíkovci od malička vo fóliovníku pomáhajú rodičom

Ján Karkalík tajomstvám kvetinárstva od malička učil aj svojich troch synov Daniela, Dávida a Dejana, ktorí nielenže pokračovali v práci, ktorú im otec nechal do vena, ale ju aj rozšírili. V tejto chvíli kvety, prevažne muškáty a petúnie, menej aj niektoré iné druhy, pestujú v troch fóliovníkoch rozlohy okolo 600 štvorcových metrov a na ďalších 10 ároch na otvorenom pestujú jesenné ruže. Spolu počas roka dopestujú 30až 40-tisíc kusov rôznych druhov kvetín, ktoré predávajú hlavne na trhu, ale sprostredkúvajú aj rôznym predajniam. Do tohto rodinného biznisu je zapojená celá rodina. Podľa slov Dávida Karkalíka pest loveka počas celého dňa. – Vo fóliovníku je vždy čo robiť, – hovorí. – Ak nie zavlažovať, tak postrekovať, alebo aspoň byť pohotový a napríklad reagovať na zmenu počasia, otvoriť, resp. zatvoriť fóliovník... Práca ako každá iná. Všade treba robiť, ak človek chce

www.hl.rs

zvyčajne použijú na vysádzanie zeleniny, hlavne paradajok a šalátu, takže fóliovník využívajú naplno.

Vcelku táto výroba je finančne náročná. Drahá je najmä priesada muškátov a petúnií, ktorú dovážajú zo zahraničia. Okrem toho porasty treba ošetrovať, prihnojovať a fóliovník v zimnom období aj vykúriť. Nakoniec však vložené nielenže sa vráti, ale je z toho aj slušný zisk, čo

túto rodinu podnietilo postaviť ďalšie dva fóliovníky rozlohy 500 štvorcových metrov. Foto: vlh a z albumu rodiny Karkalíkovej

SLUŽBY BOŽIE V PRÍRODE V BÁČSKEJ PALANKE. Ako je to zvykom v Báčskej Palanke, aj tohto roku, v 5. nedeľu po Sv. Trojici (26. júna), služby Božie sa konali na výletnom mieste Bagremara. Na službách, ktoré vykonal farár Vladimír Grňa, zúčastnili sa aj niektorí mládežníci, ktorí sa v prírode, na čistom povetrí pekne pobavili. Spev viedol kantor Ján Parkáni. Po ukončení služieb všetci prítomní si pripravovali špeciality na rošte a voľne sa kamarátili a debatovali. M. Kováč

Informačno-politický týždenník

• ĽUDIA A UDALOSTI •

VOJNOVÉ NEZÁBUDKY (21)

Bez svetla na konci tunela Ján Cicka NEDEĽA 2. mája Ulica Veselina Maslešu je ešte mesto. Na päťdesiat metrov od nášho balkónu sa začína alebo končí Avijatičarska. To je dedina s rodinnými domcami, dvormi, záhradami. Na ktoromsi dvore kikiríka kohút, vyletuje kŕdeľ holubov a vznáša sa vo výšinách. Medzi Avijatičarskou a kasárňou je úzky priestor, na ktorom si mešťania urobili fliačiky záhradiek predovšetkým na zeleninu. Tí nemusia na trh za každú maličkosť. Včera v noci, keď sme sedeli sami na našom vchode Tomo a ja, prišiel k nám rezervista Brzi, ktorého poznáme spred krytu. Ospravedlňoval sa nám, neviem prečo, lebo sa nič nestalo. My sme sa vlastne motali okolo Ricu, keď tam legitimovali akýchsi chasníkov hľadajúcich vodu. Odpovedal som mu: „Všetko je v poriadku okrem jednej veci a – to je vojna.“ Usmial sa, podali sme si pravice a šiel alebo za Saškou, alebo Ljiljanou. Trochu som sa motal pred budovou. Predvečerná prechádzka, prv než zaznie siréna. Nadišiel Feldy; šli sme rovno k Rašovi na pivo. Idúcky sme sa rozprávali, keď ktosi na nás volá. Nejaký Sriemčan, poznám ho zo Šafárika. Podebatovali sme si s ním. Pred ôsmou som odišiel večerať. Stana bola pred vchodom, vraj ju bolí hlava, takže Dragoljub príde na kávu sám. Dragoljuba niet, nuž idem het. Je 20.30 hodín. Siréna – poplach. Bol som schystaný a na vchode medzi prvými. Bolo nás tam hodne: všetci Alijovci, Dragan, Dragoljub, Stana, Tomo, Kovačevićka z 3. vchodu, Sulićovci. Okolo 21.40 zmizol prúd a o päť minút začala kucapaca. Stalo sa to vtedy, keď sme začali vyprázdňovať bicykláreň. Do polnoci boli tri kucapace. Po polnoci nakrátko prišiel prúd, ale o 5 – 10 minút zase zmizol. Vonku sa všetko videlo ako na dlani, svietil plný mesiac. Postupne sme sa rozchádzali do bytov. Tomo a ja sme šli poslední, • ĽUDIA A UDALOSTI •

čosi pred treťou. Okolo pol štvrtej prišiel prúd a bol skoro do pol siedmej. Keď ma zobudili holuby, prúdu nebolo. Tieto riadky píšem o pol desiatej, lebo v noci som nemal svetlo. Odteraz asi budem písať iba vo dne.

PONDELOK 3. mája Deň sa mi vlastne začal takto: Pred ôsmou ma klopaním zobudila Stana. Bola v predajni a rozospatému mi pripomenula, že majú plyn, tak ide uvariť kávu, ktorú si vypijeme u mňa. Zavolali sme aj Dragana. Kávu sme vypili, šálky zostali neumyté. Už v noci boli predpoklady, že NATO-ovci zasiahli elektráreň v Obrenovci, alebo tú na Kaćskej ceste, aj že hádžu na diaľkové vedenia akési veci vyvolávajúce skraty. Čo je na tom pravdy, nevieme, ale prúdu a samým tým aj vody niet. Dragoljub šiel odo mňa do auta vypočuť správy a prišiel s týmto: „Poškodili elektrickú sieť Obrenovac a všeličo iné. Prúdu je iba 20 percent z celkove možnej kapacity, a tak ho najprv distribuujú nemocniciam a podobne, ale v NS, vraj, je.“ My však elektriku nemáme. Len raz sa zablysla žiarovka v kúpeľni nad zrkadlom a – šlus! Preto som odišiel do predajne, kúpil chlieb, žemle a minerálku. V posledné dni som si všimol: Ľudia už až tak nepreklínajú Clintona a comp. Najčastejšia veta – fráza je: „Preboha, čo nám to robia?!“ Vyslovujú ju polohlasne so vzdychom a s obavou. Nie je to depresia, ale sme na ceste k nej. S obavami očakávame každú

nasledujúcu noc a čoraz menej spíme. Už sa ani zakaždým nevyzliekame. Hrozne mi bolo tejto noci: spal som s baterkou v ruke, nuž mi v tej tme ako v rohu bolo úzko. Občas som si posvietil, aby som zahnal tmu a strach. Máme skutočnú tmu a informatívny mrak. Nemôžeme sledovať ani rádio, ani TV. Bože, bože čo nám robia?! Je to azda predposledná fáza? Keď som dopísal predchádzajúcu vetu, prišiel prúd. Ale vody niet! O pár minút prúd zmizol zase. Čosi skúšajú. Ktohovie... Čakať, čakať, čakať! Na čo vlastne? Sme v tuneli, na konci ktorého nevidieť svetlo. Volala Milena z Koviljače. Že Jozo má dostať nejaký groš zo sociálneho, aj aby sme z mrazničky, ak nebude prúd, vyhodili mäso, aby sa nezosmrdelo. Ak príde prúd, radšej mäso upečieme a zjeme. Aj naše, aj Nenadovo, aj Draganovo. Bože, bože, čo nám to robia?! Vyšiel som na balkón. Holuby na ňom serú jedna radosť. Zvrieskol som: Boha vám, do tohto môjho nešťastia vy mi ešte obsierate môj nešťastný útulok! Čím ho vydrhnem, vy kurvy! Zbehol som dolu k Draganovi po klekovaču. Je tam Bosa a prichádza aj Goca. Vypili sme kávu. Pijem čaj. Dragan má aj plyn. Ja mám hovno! Medzičasom, raz buchlo za kasárňou. Do riti! U Dragana bola Bosa, čoskoro aj Goca. Goca prišla uvariť si kávu do termosky a šla domov. Uhli sme si z klekovače po tri – štyri štamperlíky. Prišla aj Stana s novinkou: Volala Inka, chúďa moje, trápi sa, kde sme, čo je s nami, rozprávala sa s Brankou takmer polhodinku. Vraj nám chce poslať balík po nejakých športovcoch. Bude volať zajtra, tak sa s ňou dohovorím. Ak aj balík nedostaneme, mnoho znamená, že sa o nás stará, že nám chce zmierniť túto našu golgotu. A táto golgota nemá konca-kraja. Branka vravela, že do konca týždňa sa čosi črtá, že sa niečo podpíše: prítomnosť medzinárodných vojsk, ale iba s ľahkými zbraňami. A čo bude s

nami za ten týždeň?! Načo a komu bolo načim 40 dní vojny a ničenia, ak teraz máme pripustiť kohosi na Kosovo? To sa prieči štyridsaťdňovej rušivej logike, aj zdravému rozumu obyčajného človeka. O pol druhej prišiel prúd, ale nieto vody! Prihrial som paprikáš, prišiel Dragan, najedli sme sa aj bez šalátu. Dragan šiel spať, ja umyť riad a vypiť so Stanou ďalšiu kávu u nej. Juca u Stany vravela, že počúvala maďarské rádio. Vraj preto bombardujú Vojvodinu, že tam Milošević skryl vojsko. „Klamú, klamú!“ vraví Maďarka Juca. Idem si zdriemnuť. Toľko, koľko mi NATO dovolí. Dovolilo mi do pol siedmej. Vtedy som vstal, zohrial vo veľkom hrnci vodu, zjedol dva rožky, vyfajčil Drinu, vypil kombuchu a idem sa chystať (ne)prenocovať pod modrou oblohou. Vlastne obloha modrá nie je. Z balkónu vidím ako na dlani: z juhovýchodnej strany sa oblúkom valí čierny dym z rafinérie; tiahne až na juhozápad po zapadajúce slnko za kasárňou. Stanina Olja vraví po príchode z mesta, že v meste to len tak dusí, nedá sa dýchať, ľudia masovo kupujú vlhké vreckovky na nos. V dnešnom Blici som prečítal štyri podmienky našej strany týkajúce sa okamžitého prerušenia vojny. Ide o obmenu tých, ktoré núka NATO. Háčik je v poradovníku. My vravíme: najprv zastaviť bombardovanie. NATO: najprv stiahnuť naše vojsko z Kosova. Koľko ešte ľudí zahynie, čo ešte všetko zrúcajú, kým sa dohodnú na tejto nepatrnej drobnôstke? Dara z náprotivnej Zelenej kráča popod náš balkón. Vravím jej: „Rozmýšľam, ako sa po tejto vojne Juhoslávia stane jedným veľkým pracoviskom. Pamätáte sa na to heslo z čias našej mladosti: ,Dok traje obnova nema odmora’!?“ Ten oblúkovitý čierny dym: skutočná čierna dúha. S Draganom sme vypili kávu o ôsmej. Bolo osem hodín a päť minút, keď, zase, zhasol prúd. Šálky som umýval potme. Aj tieto riadky píšem pri svetle baterky. Čakáme na poplach. Znovu sa vrátil prúd. Siréna zrevala o 20.45, keď už som bol celkom schystaný. Vlastne čakal som na lavičke za múrikom.

28 /4707/ 9. 7. 2016

Slovenčina moja milá Slovenčina moja milá, prečo si nás opustila? Pre žiakov a pre žiačky budú samé jednotky! Slovenčina moja milá, neopúšťaj nás! Veď ty krásne slová máš. Škola – slovenské bohatstvo nezanedbáš!

Na písmenko, na písmenko Bol raz jeden zajko menom Uško, ktorý k svojim 6. narodeninám dostal novú knihu. A tá kniha bola iná ako všetky, čo dovtedy dostal. Mal len maľované knihy a táto však bola plná písmen. Nikto nemal času Uškovi prečítať tú knihu. Tak ak chcel vedieť, čo sa v knihe píše, musel sa naučiť čítať. Vyhľadal starú knihu od svojej staršej sestry. Spamätal sa totižto, že sa ona pred rokom učila abecedu. Keď otvoril knihu, pri každom písmenku bolo niečo nakreslené. Najprv nevedel, načo sú tam tie obrázky. Pri prvom písmenku bolo nakreslené auto. Keď vyslovil slovíčko „auto“, domyslel si, že to bude písmenko „a“. Pokúsil sa ho aj napísať a podarilo sa mu to. A tak potom rad radom čítal všetky obrázky a všetky písmenká abecedy. Nakoniec sa pokúsil aj čítať tú novú knihu. Bol veľmi rád, keď sa mu to podarilo. Marta Kotvášová, 3. 1, ZŠ Mladých pokolení v Kovačici

Ksenija Vujačićová, 1. b, ZŠ

www.hl.rs

Budem ťa milovať a päťky vždy dostávať. Milovať je krásna vec naučíme sa to hneď!

Jana Havelová, 1. 3, ZŠ maršala Tita v Padine

Marína Šmitová, 4. 2, ZŠ Ľudovíta Štúra v Kysáči

Zábava letného voľna Leto vám, kamaráti, ponúka zábavy neúrekom. Môžete sa do milej vôle hrať s priateľmi a vychutnávať si krásne slnečné dni. Vtedy je iste najlepšia zábava kúpačka a rôzne radovánky s vodou. No nesmie tu chýbať ani zmrzlina a osviežujúca studená šťava. To je naozaj tá pravá prázdninová pohoda. Keď zunuje kúpačka, sú tu ďalšie zábavné hry, ako je skrývačka, hra s loptou, naháňačka a všeličo iné. Deti si veru vedia vymyslieť rôzne druhy zábavy, aby tie prázdniny naplno prežívali v pohode leta.

Jána Čajaka v Petrovci

Informačno-politický týždenník

Ivona Širková, 1. 3, ZŠ marša

la Tita v Padine

• DETSKÝ KÚTIK • •

Poľnohospodárske PRÍLOHA PRE POĽNOHOSPODÁROV A DEDINU

rozhľady

AKTUÁLNE

Ročník XLV 9. júla 2016 Číslo

13 /1919/

Z PRODUKČNEJ BURZY

Zlacneli kukurica a sója

Dovozné poplatky N na mlieko zostávajú do konca roka

Ľ. Sýkorová

a Produkčnej burze v Novom Sade v dňoch od 27. 6. do 1. 7. 2016 bol zaznamenaný rekordný týždňový obrat v tomto roku. Dôvodom tohto náhleho rastu obratu je veľká ponuka pšenice novej úrody. Z celkových 4 395 ton tovaru 2 700 ton sa vzťahovalo na pšenicu z úrody 2016. V porovnaní s predchádzajúcim týždňom tovarový obrat bol 3,5-krát väčší, finančná hodnota bola vyššia 3,7-krát. Podľa názoru pestovateľov, tohtoročná Ľubica Sýkorová žatva, aj keď často prerušovaná dažďami a búrkami, predsa len za posledných desať Vláda Srbska v posledný júnový deň rozhodla, že dovozné poplatky na mlieko, mliečne rokov bude jednou z úspešnejších. Výborná ponuka pšenice však znižuje jej cenu. V výrobky a bravčové mäso z krajín Európskej únie, tzv. prelevmany zostávajú v platnosti uvedenom období sa predávala v cenovom do konca roka. Týmto spôsobom sú aspoň čiastočne chránení najmä malí výrobcovia, rozpätí od 15,60 din./kg do 16,20 din./kg ktorí nedokážu konkurovať dovozu lacných výrobkov. (bez DPH). Pšenica z minuloročnej úrody sa predávala po 20,13 din./kg (18,30 bez latením dovozných riešiť, uvidíme. S ochrannými zrušené. Aj u nás sa DPH), čo je o 1,67 % viac ako v predchápoplatkov za určité opatreniami treba však začať znižovanie stavu dojníc dzajúcom týždni. Cena kŕmneho jačmeňa výrobky (okrem pla- už teraz a nečakať na koniec zrýchľuje. Začiatkom bola v uvedenom období 16,82 din./kg tenia cla) sa zabezpečuje roka. Treba zabezpečiť vyššiu deväťdesiatych rokov (15,29 bez DPH). vyrovnanie domácich cien úroveň ochranných opatrení, sme mali viac ako milión Pomaly sa začala stabilizovať cena so zahraničnými, ktoré sú ktoré využívajú iné štáty. Pri dojníc, dnes je to okolo kukurice. Jej priemerná cena bola nižšie. Európska komisia už dovoze treba robiť analýzy 300 000. V spotrebe mlieka 21,90 din./kg (19,91 bez DPH), čo viackrát upozornila Srbsko, všetkých druhov mäsa, mlie- a mliečnych výrobkov po je o 1,33 % menej ako v predcháaby zrušila tieto poplatky ka, mliečnych výrobkov a čo obyvateľovi Srbsko sa taktiež dzajúcom týždni. Zlacnela aj sója o 5,85 %. Jej a v podstate odblokovala do- najrýchlejšie nájsť spôsob, nachádza pri konci rebríčka. priemerná cena bola v uvevoz potravinárskych výrobkov, ako sa ochrániť. Ako zastaviť stratovú výrobu denom období 47,64 din./ predovšetkým mäsa, mlieka, V celej Európe je situácia mlieka, zlepšiť nástroje agrárkg (43,31 bez DPH). Pri mliečnych výrobkov. Aj keď v mliekarenskom priemysle nej politiky, aby boli motivuporovnaní s jej cenou sa pre spotrebiteľov ponúka veľmi komplikovaná. Farmári júce, aby farmári revitalizovali v rovnakom období väčší výber potravín za niž- štrajkujú, vylievajú mlieko po chovy dojníc? Konkurenti v minulého roku je šie ceny, domáci výrobcovia hlavných mestách, bojujú, ako EÚ majú zrozumiteľný, trvalý, aj napriek tomu sú v ohrození. Takto sa štát vedia. No ani to nie je riešenie. plynulý a dôveryhodný systém vyššia takmer snaží aspoň oddialiť to, čo po V minulom roku v EÚ pred nástrojov stimulujúcich rozvoj záchranný o 20 %. ○

zrušení poplatkov nastane. Na základe zložitej situácie v našom dobytkárstve Európska komisia schválila platenie týchto poplatkov na ďalších šesť mesiacov. Či sa za ten čas podarí novému ministrovi poľnohospodárstva niečo vy-

zrušením mliečnych kvót sa mnohí farmári najmä z novších členských štátov hromadne zbavovali dojníc. Naopak, v mnohých krajinách stavy dobytka dlhodobo rozširovali a pripravovali sa na prvý apríl 2015, keď boli mliečne kvóty

jednotlivých oblastí pôdohospodárstva a osobitne mlieka. V Srbsku je táto významná hospodárska oblasť horšie podporovaná. Veľkým mínusom je aj to, že podmienky sa menia od vlády k vláde. Už nie je času vyčkávať na nejaký

balíček z EÚ. Treba sa učiť od tých úspešnejších, plánovať na dlhšie a poskytnúť domácim farmárom a agropodnikateľom stabilitu a ochrániť ich pred ○ neustálymi zmenami.

Z obsahu Ľudia sú príčinou negatívnych zmien v prírode Str. 2

Oživená minulosť Str. 3

Saturejka – priateľ nášho dobrého zdravia Str. 6

POĽNOHOSPODÁRSKE ROZHĽADY | HLAS ĽUDU

VRAČEV GAJ – 6. OTVORENÉ DNI BIODIVERZITY

Ľudia sú príčinou negatívnych zmien v prírode Ľubica Sýkorová

Dňa 20. júna 2016 prebiehalo tematické vedecko-odborné stretnutie 6. Otvorené dni biodiverzity, ktoré organizovali Inštitút pre výskum liečivých rastlín Dr. Josifa Pančića z Pančeva, Inštitút Tamiš Pančevo – výskumné rozvojové centrum a Národná asociácia pre rozvoj organickej výroby Serbia Organica.

ie všetci vedia, čo vlastne výraz biologická diverzita znamená a prečo je pre náš život taká dôležitá. Skrátene biodiverzita znamená rozmanitosť všetkých živých foriem. Zahŕňa druhovú rozmanitosť, rozmanitosť genetických variácií v rámci druhu, stanovíšť, aj diverzitu ekosystémov. Je len veľmi ťažké presne vystihnúť, aký obrovský význam majú všetky druhy rozmanitosti pre človeka. Asi 40 % z celosvetovej ekonomiky je založených na biologických produktoch a biologických procesoch. Je nemožné odhadnúť, aký veľký význam má krása prírody pre našu kultúru a plnohodnotnú kvalitu života. Jednoducho povedané, nedokážeme si predstaviť našu existenciu bez „živého sveta“ okolo nás. Napriek tomu je úbytok biodiverzity rapídny a postupujúci. Za posledných 50 rokov ľudstvo zaťažilo a zmenilo ekosystémy rýchlejšie, ako za ktorékoľvek obdobie v dejinách ľudstva. Ľudia sú hlavnou príčinou zmien v prírode. Rozsiahla časť zemského povrchu sa transformuje na účely uspokojovania ľudských potrieb, na podmienky poľnohospodárskej produkcie, vodnej energie, urbanizácie, turizmu, dopravy a priemyslu. Biodiverzita klesá a schopnosť prírodného prostredia neustále poskytovať a zabezpečovať potreby ľudí je limitovaná. Ľudstvo výrazne ohrozuje rastlinné a živočíšne druhy a spôsobuje dlhotrvajúce škody na ekosystémoch. STRETÁVAJÚ SA, ABY POMOHLI CHRÁNIŤ V tomto roku sa účastníci stretli na výnimočnom mieste

Karaš – Nera, ktoré bolo v roku 2015 vyhlásené za chránené územie ako oblasť mimoriadneho významu. Na návrh Pokrajinského závodu pre ochranu prírody bola táto oblasť vyhlásená chráneným územím 2. kategórie. Nachádza sa na ploche 1 541 ha,

Po krátkej prechádzke po Malom pesku hostia podujatia sa presunuli na breh rieky Nera, o ktorej sa vraví, že je Banátske zlato. Vyviera v Rumunsku. Zo všetkých vojvodinských riek iba v nej sa nachádzajú populácie rýb charakteristické pre horské

z čoho 984 ha je v režime ochrany druhého stupňa a 557 ha v režime ochrany tretieho stupňa. V bezprostrednej blízkosti sa nachádza dedinka Vračev Gaj, ktorá patrí do Obce Bela Crkva. Jedinečné duny v tejto oblasti sú v Srbsku bezkonkurenčné a rieky Karaš a Nera sú medzinárodné ekologické koridory. Až 76 % tohto územia tvoria piesočnaté a stepné lúky a pasienky, na ktorých je ešte stále prítomné extenzívne dobytkárstvo. Je tu taktiež vzácna flóra a fauna, napr. Fimbristylis bisumbellata (srb. dvoštitasta šaš), púpava močiarna (srb. močvarni maslačak), ktorá sa v Srbsku nachádza iba na tomto mieste. Na priestranných pasienkoch Malog peska môžeme vidieť rôzne dravce – vzácne orly, sokoly... Tu sa nachádza aj najväčšia a najhustejšia populácia sysľa pasienkového (srb. tekunica).

rieky. Dno rieky tvorí štrk, voda je číra. Nábrežie rieky je útočiskom pre mnohé vzácne vtáky a živočíchy. Treťou a poslednou zastávkou bolo ústie rieky Nery do Dunaja. Tu, v reštaurácii na brehu Dunaja, prebiehala odborná časť, kde boli prezentované dve prednášky týkajúce sa danej tematiky.

JEDINEČNÁ A VZÁCNA OBLASŤ, KTORÚ TREBA CHRÁNIŤ Na zvyškoch pieskových dún nachádza posledné útočisko mnoho veľmi špecializovaných – pieskomilných – druhov rastlín a živočíchov, ktoré patria medzi ohrozené a vzácne druhy. Preto sú biotopy viatych pieskov chránené v rámci európskej sústavy chránených území. Ich zachovanie je späté s obnovou a udržaním pastvy hospodárskych zvierat. Biotopy na pieskoch sa v strednej Európe viažu na panón-

sku oblasť (nížinatá oblasť obkolesená pohoriami Alpy, Karpaty a Dinara). Centrum rozšírenia majú preto v Maďarsku a zasahujú do okolitých krajín – Dolného Rakúska, Slovenska, Rumunska, Srbska a Bulharska. Celkom však zaberajú veľmi malú rozlohu. Ich význam z pohľadu ochrany biodiverzity je však nesmierny. Keďže sú to menšie izolované lokality, obklopené intenzívne využívanou poľnohospodárskou krajinou, existuje veľa negatívnych vplyvov, ktoré ich ohrozujú. K najvážnejším ohrozeniam biotopov viatych pieskov patrí šírenie inváznych a burinových druhov. Šíria sa najmä z okolitej ornej pôdy. Biotopy viatych pieskov majú svoje nezastupiteľné miesto v kultúrnej krajine. Bohužiaľ, ocitli sa na pokraji zániku. Príčinou je ťažba piesku, zalesňovanie pieskových dún a zánik tradičných foriem hospodárenia. Aby sa na tomto vzácnom a jedinečnom území zachovala príroda vo svojom pôvodnom stave, potrebná je pomoc človeka. Je nutné vypracovať plán spravovania tohto územia najmenej na desať rokov, treba zabezpečiť strážnu službu, ktorá bude pôsobiť v chránenom území. Združenie pre ochranu a skúmanie vtáctva Srbska zdôrazňuje, že ochrana a zachovanie tohto územia v pôvodnom stave je veľmi ťažké, a tu musia pomôcť aj odborníci, inšpekčné orgány, my všetci. Na to, aby sme vyriešili problematiku úbytku biodiverzity, je nutné zmeniť naše prístupy, spôsob, akým žijeme, a chrániť si to, čo máme. Na zastavenie poklesu biologickej rozmanitosti je potrebná aktívna spolupráca na úrovni jednotlivcov, organizácií a ďalších záujmových skupín v spoločnosti. Kľúčovú úlohu v tejto spolupráci zohráva vzdelanie a potreba zmeny ○ v spoločnosti.

9. 7. 2016 • 28 /4707/ nielen v samotnom etno dome majiteľa Đorđa Milovanovića Stajka, ale aj v iných miestnostiach Oto Filip a na nádvorí. Putovanie do achovať sveminulosti nedectvá o tom, predstaviteľné čo je dávno bez kopy pôdoza nami, vnímať si hospodárskych rodisko ako nevynáradí. Sedčerpateľný zdroj liacky voz, koč Aj šijacie stroje boli kedysi v mnohých inšpirácie, pripona slávnostnej- dedinských domácnostiach: Đorđe Milovanović menúť potomkom, šie príležitosti, a spisovateľ Martin Prebudila ako sa kedysi mali sane, sudy s vípredkovia. Ako žili nom, kyvadlová studňa... Každé pred desaťročiami, z nich ako iný keď sa kravy z paše príbeh inej a poľa samy vracali Klasický sedliacky voz domácnosti. do dvora, keď sa Pritom aj upodeti tešili žatve a kopcom slamy a logicky vyvolala ozajstný zornenie, že na sedliackom voze, z ktorých bol prúd spomienok na časy, nie všetko, čo keď sa na patrí včerajvšetko stačilo, šku a už roky keď sa ľudia sa nepoužímenej ponáva, treba bez hľali a mali rozmyslenia viac porozua nerozvážne menia jedni zahadzovať. pre druhých. Boľovce Poľnohospomajú šťastie, dárstvo vteže majú Stajdy bolo čímka, Kulpín zase si, bez čoho Niekdajší a terajší to, že si Dr. si ani v tejto prameň vody Viacúčelové korytá Niekdajšia sejačka Ján Kišgeci sriemskej deJe svätosvätou pravdou, že sa dine, obývanej tak vždy treba pozerať vpred, no tak tak nádherný pohľad na okolie. Srbmi, ako i Slovákmi, ani vo dvoisto by mala platiť i úcta k zdravým Korene ukážok a ich podstata re nedal predstaviť tak i tento, koreňom za nami. Tie exponáty ako ani zajtrajší deň. Vtedy azda aj založené na prežitých reáliách jedinečnej boľovskej expozície polia inakšie voňali a žilo sa bezpochyby patria k nim. Lebo pre čaro žatvy, vinobrania, sú o nás. Práve preto nám najviac zabíjačky... Cesty do poľa a najdlhšie padli do oka. boli síce plné prachu, tie dedinské zase pokropené na sklonku jari nespočetnými plodmi morúš, ktoré deti a gazdinky neúnavne zbierali, lebo už bolo treba myslieť aj na pálené. Mnohé zlomky minu- Voz na slávnostnejšie losti možno zastihnúť príležitosti

JEDINEČNÁ EXPOZÍCIA V BOĽOVCIACH

Oživená minulosť

Dedinské sane života. Pritom exponáty s veľkým etnografickým významom pripomínajúce pracovné činnosti a poľnohospodárske pomôcky z tých dávnejších desaťročí. Popri všetkom aj poznatok, že sa i minulosť dá sprítomniť, oživiť. Nedávna návšteva Stajkovho etno domu v Boľovciach zákonite

Časť niekdajších poľnohospodárskych náradí

vedel a vie vážiť našu minulosť, a to všetko, čo nás kedysi živilo, ako aj to, že mal dostatok úpornosti a síl na založenie jedinečného Poľnohospodárskeho múzea. No koľko vzácneho náradia v desiatkach alebo aj stovkách iných dedín skončilo kdesi na smetisku, na odpade, v peci...

III

Kyvadlová studňa ○

POĽNOHOSPODÁRSKE ROZHĽADY | HLAS ĽUDU

OCHRANA RASTLÍN

časť populácie húseníc možno zachytiť v lapacích pásoch z vlnovitého papiera, ktoré priviažeme na kmene stromov. Treba ich spáliť pred vyletením motýľov. Toto opatrenie pri Druhá geneprvej generácii robírácia škodcu me v polovici júna a je oveľa škodpri druhej v októbri. livejšia a zapríPriama ochrana sa čiňuje červivosť robí iba proti druhej sliviek. Húse- Proti druhej generácii generácii škodcu. nice vyhrýzajú obaľovača sa musí robiť Len výnimočne sa chodbu smerom ochrana každoročne robí proti prvej geneku kôstke, plody rácii, aj to v prípade, majú vyžratú dužinu a sú plné keď je nasadených málo plodov čierneho trusu. Takéto plody sú a je extrémne mnoho motýľov nevhodné na konzum a ani na prvej generácie. Proti druhej spracovanie. generácii sa ochrana odporúča Tento škodca sa vyskytuje v prípade prekročenia prahu každoročne. Ochrana proti škodlivosti (výskyt dvoch a prvej generácii sa obyčajne viac vajíčok na 100 plodoch a nerobí, ale proti druhej sa kaž- priľahlých listoch alebo chydoročne musí vykonávať. tených viac než 15 motýľov do feromónového lapača v období OCHRANA 3 až 4 dní). Podstatne viac sú napádané Používajú sa rôzne druhy inneskoré odrody sliviek, tak- sekticídov. Ošetrenia zo skupiže pestovaním skorých odrôd ny organofosfátov sa robia 6 sliviek sa môžeme vyhnúť až 8 dní po nálete motýľov do feromónových lapačov nad prahom škodlivosti. Insekticídy zo skupiny inhibítorov tvorby chitínu a juvenoidy sa aplikujú hneď po zistení spomínaného náletu motýľov. Biologické Vyliahnuté húsenice ihneď prenikajú prípravky na do plodov, vyžierajú dužinu a zapríčiňujú báze baktérie červivosť plodov Bacillus thuriväčšiemu napadnutiu. Zber giensis sa v praxi tiež využívajú. opadnutých plodov s larvami V poslednom čase proti tomuto prvej generácie najneskoršie škodcovi sa úspešne využíva v druhý deň po ich opadnutí nová metóda, a to je mätenie má tiež účinok v znížení popu- samcov feromónmi. ○ lačnej hustoty škodcu. Určitú foto: z internetu

Obaľovač slivkový napáda každý rok Ing. Ján Tancik, PhD. SPU Nitra

otýľ obaľovača slivkového (srb. šljivin smotavac) – Cydia funebrana (Tortricidae, Lepidoptera) je pomerne malý, s rozpätím krídel 13 – 15 mm. Predné krídla sú tmavofialovo-modré, na koncoch sa nachádza zrkadielko, bledá škvrna a v nej nejasné

Larva obaľovača slivkového

9. – 15. 7. 2016

POČASIE

tmavé bodky. Zadné krídla sú jednofarebné, trochu svetlejšie ako predné. Húsenica v dospelosti dorastie do 10 mm, hlavu má hnedú, telo na bokoch je svetložlté a na spodnej strane hrdzavočervené. Prezimuje v štádiu dospelej húsenice v kokóne v štrbinách na kôre stromov alebo v pôde. Na jar sa húsenice kuklia a v máji sa objavuje prvá generácia motýľov. Nálet motýľov trvá až 7 týždňov. Po kopulácii samičky kladú vajíčka jednotlivo najčastejšie na plody z dolnej strany, zriedka na listy. Húsenice sa vhrýzajú do plodov, v ktorých sa vyvíjajú 3

až 4 týždne. Napadnuté plody zosychajú, sfarbujú sa do fialova a opadávajú. Z opadnutých plodov húsenice vylezú a kuklia sa v pôde. MOTÝLE DRUHEJ GENERÁCIE LIETAJÚ V JÚLI A AUGUSTE Oplodnené samičky kladú vajíčka na vyvinuté plody. Vyliahnuté húsenice ihneď prenikajú do plodov, vyžierajú dužinu a zapríčiňujú červivosť p lo d ov. N a padnuté plody neopadávajú, ale predčasne dozrievajú, sú mäkké a plné trusu. Po dokončení vývoja húsenice opúšťajú plody, vyhľadávajú úkryty, kde spriadajú kokóny, a tu prezimujú. V strednej Európe obaľovač slivkový má dve generácie.

ŠKODLIVOSŤ Obaľovač (plodokaz) slivkový je najvýznamnejší škodca sliviek v strednej Európe. Húsenice spôsobujú takzvanú červivosť sliviek. Húsenica sa vžiera do plodov a na mieste, kde preniká do plodu, sa vytvára kvapôčka číreho glejotoku. Prvá generácia zapríčiňuje opadávanie mladých plodov a pretože sa objavuje v čase fyziologického opadávania plodov, často zostáva nepovšimnutá.

sobota

nedeľa

pondelok

utorok

streda

štvrtok

piatok

15˚ | 29˚

16˚| 32˚

18˚ | 33˚

18˚ | 34˚

19˚ | 33˚

18˚ | 31˚

9. 7. 2016 • 28 /4707/

RASTLINNÁ VÝROBA

Pesticídy ohrozujú nás všetkých Ľubica Sýkorová Pesticídy sú účinné látky a prípravky určené na to, aby ovplyvňovali základné procesy v živých organizmoch, a preto majú potenciál zabiť alebo regulovať škodlivé organizmy. Používajú sa najmä v intenzívnej poľnohospodárskej výrobe a v podstate sa stali súčasťou nášho života.

používaním prípravkov na vystavení spotrebitelia a miestni takejto nezodpovednej likvidáochranu rastlín je spojený obyvatelia, v ktorých okolí sa cie je, že v podstate ho nemajú významný hospodársky vykonávajú ochranné postre- kam odložiť, pretože v Srbsku úžitok, pretože v dnešnej dobe ky. Tu sú aj riziká pre životné ešte stále nie je regulovaný zber je nepredstaviteľná poľnohos- prostredie pri neúmyselných a a likvidácia takéhoto odpadu. podárska výroba bez ochrany nadmerných únikoch chemic- Práve preto sa v Inštitúte Tamiš rastlín. Prekých látok do vody, Pančevo rozhodli zorganizovať svedčili sme ovzdušia a pôdy, zber toxických obalov, ktorý sa o tom aj v následné ohrozenie prebiehal v posledných dňoch tomto roku. voľne žijúcej zveri, júna a ktoré budú zlikvidované Časté dažživotného prostre- v Pančeve, Opove, Kovačici a dia a všeobecne Alibunári. Takýto organizovaný de a vysobiodiverzity. zber by bolo potrebné robiť praké teploty Pri práci s pesti- videlne a vo všetkých obciach. podporili cídmi je potrebné Základným predpokladom intenzívny rast burín a dodržiavať všeobec- ochrany zdravia a životného výskyt veľné zásady osobnej prostredia pri práci s pesticídochrany a osob- mi je edukácia všetkých, ktorí kého počtu Obaly z pesticídov na polia nej hygieny. c h o r ô b a nepatria škodcov. Bez Potrebné je použitia pesticídov pri moder- používať osobné ochrannom spôsobe obrábania pôdy né pracovné prostriedky a pri narušených klimatických podľa údajov uvedených podmienkach je súčasná poľ- výrobcom na etiketách nohospodárska výroba neudr- prípravkov. Po použití pesticídov žateľná. Z druhej strany ich používa- je dôležitý aj predpísaný nie predstavuje aj určité riziká, spôsob likvidácie obalov, najmä po ľudské zdravie, ktoré aby nedošlo k náhodným sa môžu vyskytnúť v dôsledku otravám alebo ku kontaIlustrácia: z internetu priameho vystavenia ich nega- minácii životného prostretívnych účinkov. Tu sú ohrození dia. A tu nastáva problém. robotníci, ktorí vyrábajú pesti- Kam s týmito obalmi? Často sa pracujú alebo prichádzajú do cídy, obsluhujúci pracovníci, ale stáva, že poľnohospodári po styku s pesticídmi. Základnou najmä poľnohospodári, ktorí ich použití prípravku obal nechajú zásadou je aplikácia pesticídu používajú. Negatívnym účin- pohodený na parcele, zakopú ho iba v nutnom prípade, presne kom pesticídov nepriamo sú alebo spália. Jedným z dôvodov podľa návodu, ako aj dodržia-

vanie ochrannej doby. Pri jej dodržaní by rezíduá pesticídu v surovinách a potravinách mali byť pod hranicou škodlivosti pre zdravie. Mylná je naša predstava, že po uplynutí ochrannej doby nie sú v produktoch žiadne stopy pesticídov. Rezíduá sú v nich vždy, záleží však na tom, či sú pod hladinou škodlivosti. Ďalším dôležitým opatrením je používanie ochranných pomôcok pri práci s pesticídmi, ktoré účinne chránia organizmus. Pri práci s pesticídmi sa v žiadnom prípade nesmie jesť, piť, ani fajčiť, pretože vnikanie účinných látok cez ústa je najľahším spôsobom intoxikácie organizmu. Ak predsa došlo k otrave, postihnutému treba podať prvú pomoc (býva uvedená na etikete každého prípravku) a okamžite zabezpečiť lekárske ošetrenie. Správne použitie pesticídov v rastlinnej výrobe v zásade vychádza z vedomostí, skúseností a najmä poznatkov poľnohospodára, agronóma, farmára. Pestovateľ musí vychádzať z aktuálnej situácie v poraste a uplatňovať racionálnu a cielenú chemickú ochranu. Iba tak môže docieliť maximálnu biologickú a ekonomickú efektívnosť ochrany poľnohospodárskych plodín a životného prostredia. ○

POĽNOHOSPODÁRSKE ROZHĽADY | HLAS ĽUDU

LIEČIVÉ RASTLINY

Saturejka – priateľ nášho dobrého zdravia Ľubica Sýkorová

Saturejku veľmi dobre poznali naše staré mamy, ktoré jej zaujímavú chuť dokázali náležite oceniť a využiť. Saturejka je nielen korenie, ale aj výborná liečivka. Jej pestovanie je veľmi jednoduché na záhone aj v kvetináči na balkóne, kde krásne rozvoniava.

mierne antiseptické vlastnosti. Je veľmi osožná pri hnačkách, nadúvaní, proti črevným parazitom, proti kŕčom v žalúdku a črevách, ale aj celkove na posilnenie pri nechutenstve a poruchách tráviaceho ústrojenstva. Podáva sa ako zápar. Jej účinky môžeme využiť aj pri liečbe rán, rôznych kožných ochoreniach, ako i pri aftách a plesniach (napr. Candida albicans). Na miesta uštipnutia hmyzom prikladáme roztlačené čerstvé lístky saturejky. Rastlinku podávame samostatne alebo aj s inými bylinami. Na liečbu vysokého tlaku pripravíme zmes saturejky, kvetu hlohu a vňate medovky. Neodporúča sa jej užívanie pre tehotné a dojčiace ženy.

aturejka horská je praktic- lo a svetlo. Počas vegetačného Práve preto sa používa do jedál ky totožná so saturejkou obdobia udržiavame záhon bez zo strukovín a hlúbovín (fazuľa, záhradnou (Satureja hor- buriny. hrach, kapusta), čo je zvlášť vhodtensis, srb. čubar), len s jedným Saturejka je jednou z najstar- né pre deti. Do jedla ju pridávame dôležitým rozdielom – je trval- ších byliniek i korenín, má cha- na konci varenia, najvhodnejšie ka. Saturejka horská – Satureja rakteristickú chuť a vôňu. Môžu sú celé lístky, montana (srb. planinski čubar) ju konzumovať namiesto čierneho nedrobené, inak je trváca, polodrevnatá bylina, korenia aj ľudia, ktorí ho zo zdra- saturejka chutí pochádzajúca zo Stredomoria, votných dôvodov nemôžu užívať. horko. Môžeme a je známa už z antiky. Podľa píDnes sa čerstvá vňať saturejky ju kombinovať DENNÁ DÁVKA somných záznamov s červenou papPRI ŽALÚDOČNÝCH na liečenie ju použírikou, korianPROBLÉMOCH val už známy grécky drom a horčico3 čajové lyžičky vým semenom. lekár Diokles. sušenej saturejky Pri jej používaSaturejka záhraddáme do ½ l studená je jednoročná ní musíme dať nej vody, nevaríme, pozor na to, aby bylina, ktorá doiba privedieme do rastá do výšky 15 – sme jej nepridavaru a necháme 30 cm. Je nápadne li do jedla veľa, 15 minút odstáť. podobná tymianu a aby nezhorklo. Môžeme ju pestovať Denná dávka sa yzopu. Patrí do čeľaS a t u r e j k u aj na balkóne alebo terase pije na 3-krát, de hluchavkovité (lat. striháme asi 3 v kvetináči ráno po uvarení Lamiaceae). až 5 cm od vrcholu, tesne pred vlažná, na obed a večer stuSaturejka obľubukvitnutím alebo kvitnúcu. Zo zvy- dená. Neprihrievame, nesladíje slnečné chránené Saturejka záhradná je jednoročná rastlina škov byle znovu vyrazia výhony, me, ani nevaríme do zásoby! ktoré sa dajú opäť zozbierať. Musí Tento odvar treba užívať najstanovištia a humusovú priepustnú pôdu. Má roz- používa ako korenina, korení sa sa sušiť veľmi opatrne, v tenkých menej deväť dní, pretože aj keď konárenú kríčkovitú stonku, ktorá ňou mäso, je to výborná prísada vrstvách alebo menších zväzkoch, sa ťažkosti stratia skôr, odvar časom zdrevnatie. Z nej vyrasta- do gulášov. Je súčasťou známeho lebo sa veľmi drobí a opadáva. posilňuje a upravuje trávenie. jú drobné úzko kopijovité čiar- a veľmi obľúbeného provensál- Skladujeme ju najlepšie v dobre kovité lístky. Saturejka kvitne skeho korenia. Jej najcennejším uzatvorenej tmavej nádobe, inak VEDELI STE? drobnými bielymi kvietkami so účinkom ako korenia v kuchyni je vyprcháva liečivá silica. Kvitnúcu vňať saturejky môžesvetloružovým nádychom v prie- schopnosť zabraňovať nadúvaniu. Vňať saturejky je liečivá. Má me podobne ako levanduľu poubehu júla až septembra. žiť na výrobu voňavých vrecúšok, Saturejka záhradná sa ktoré umiestňujeme do skríň na môže pestovať zo semien, ktoré odpudenie hmyzu, hlavne molí, sadíme do pareniska v priebehu ale aj bĺch. marca – apríla. Semená sadíme Saturejka pôsobí ako afrodiziplytko, do hĺbky 2 – 3 cm a prekryakum, čím prospieva k zbaveniu jeme ich len tenučkou vrstvou sa frigidity žien a impotencie pôdy. Vyklíčia na dennom svetle mužov. Podobných byliniek je asi o 2 týždne. U nás môžeme málo, preto sa saturejka stala vysádzať semená aj priamo na základnou zložkou tzv. nápoja záhon v priebehu apríla – júla do lásky, používaného v starých vzdialenosti 25 – 35 cm. Saturejku dobách. horskú môžeme rozmnožovať odTraduje sa, že saturejka nosená rezkami alebo rozdelením starých vo vrecúšku na krku posilňuje koreňov na jar alebo na jeseň. myseľ.  Rastlinke neprekáža nedostafoto: z internetu tok vlahy, je pre ňu dôležité tep- Saturejka horská je trváca polodrevitá bylina

9. 7. 2016 • 28 /4707/

ZDRAVIE A MY

Čo ste o pitnom režime nevedeli

olí vaše deti často hlava, sú malátne a unavené? Môžu to byť príznaky toho, že prijímajú málo tekutín. A dehydratácia je u najmenších veľmi nebezpečná. Na začínajúcu dehydratáciu vás môže upozorniť aj zrýchlený dych a pulz, dieťa nechodí na malú potrebu a u batoľaťa zostávajú podozrivo dlho suché plienky. Ak situáciu včas nezachytíme, môžu naše ratolesti skončiť v nemocnici. ZÁKLADNÉ PRAVIDLO: PIŤ, PIŤ, PIŤ Dieťa je na znížený prísun tekutín obzvlášť citlivé, jeho telo totiž

tvorí prevažne voda. U novorodenca je podiel vody z celkovej hmotnosti až 80 % (u dospelého je to zhruba 60 %). Preto už aj malá strata vody môže dieťa vážne ohroziť. V zásade by mali deti od jedného do dvoch rokov vypiť 1 200 ml vody denne, do troch rokov 1 300 ml a do 8 rokov 1 600 ml, dievčatá od 14 do 18 rokov 2 500 ml. Tekutiny im dajte aj do škôlky. KOĽKO VODY POTREBUJÚ? Závisí to od veku dieťaťa, zloženia stravy, najmä obsahu bielkovín a solí, ale aj od funk-

MÓDA

Kolmo či rovno?

cie obličiek. Všeobecne platí, že čím je dieťatko menšie, tým viac vody spotrebuje na to, aby z tela vylúčilo soli a odpadové látky. Ak by sa to nestalo, ukladali by sa v telesných tkanivách a poškodzovali by ich. DETSKÝ PITNÝ REŽIM Ľadové tekutiny do pitného režimu detí nepatria, zhoršujú trávenie a môžu vyvolať zápal sliznice žalúdka. Najlepšie sú vlažné nápoje, telom prechádzajú postupne a osviežia oveľa viac. Odborníci odporúčajú piť najmä čistú vodu, môže byť aj z vodovodu, ak je neškodná a vhodná na pitie (v prípade pochybností si dajte urobiť jej rozbor). Výborné sú dojčenské vody, ktoré majú veľmi nízky obsah sodíka a vhodné množstvo po-

TIPY A TRIKY

Pozor na rizikové potraviny!

V Ak neviete, ako nosiť pásikavú módu, skúste to takto! Módne pruhy na sakách túto sezónu viditeľne zmohutneli. Ako si s nimi poradia nedokonalosti postavy? Jednoducho. Stačí zmeniť ich smer podľa kíl a proporcií. AKO SA NOSIA Vysoká štíhla postava: Vodorovné Efektné vodorovné pruhy si môže dovoliť len žena so štíhlou a vysokou postavou modelky. Športová postava: Kolmé Nápadný pásikavý blejzer voľného strihu pristane stredne vysokej a nízkej vyšportovanej postave.

Plná postava: Rafinované Kabátik so širokými trendovými pruhmi si môže obliecť aj žena strednej výšky, ktorá má plnšiu postavu. No mali by smerovať kolmo dolu a premyslene zlepšovať postavu v problémových partiách. XS Pásikavé sako vynikne na bielom podklade len na štíhlej postave. XL Vodorovné pruhy na plnoštíhlej figúre pomôže opticky zúžiť čierny podklad. 

trebných minerálov, alebo stolové pramenité vody s vhodným zložením. Každá voda na pitie by mala obsahovať aspoň minimálne hodnoty zdraviu prospešných minerálov, napríklad vápnik a horčík, ktoré detský organizmus bezpodmienečne potrebuje na správny vývoj. Deti by nemali piť nápoje s vysokým obsahom sodíka, sladené a kolové nápoje, nápoje s obsahom chinínu. 

letných mesiacoch radšej zabudnite na vyprážané a ťažké jedlá. Inšpirujte sa týmito tipmi, ako sa správne stravovať. Jedlo má byť v letných mesiacoch „ľahšie“, teda ľahko stráviteľné, s nižšou energetickou hodnotou. Zložením má byť strava vyvážená a pestrá, dostatok celozrnných výrobkov, ovocia a zeleniny, nízkotučné mliečne výrobky, ryby, hydina, zemiaky a strukoviny, menej jedál bohatých na tuky. Mali by ste konzumovať dostatok ovocia a zeleniny, ktoré okrem tekutín obsahujú aj množstvo výživových zložiek, ako sú vitamíny, enzýmy či vláknina. Obmedzte konzumáciu epidemiologicky rizikových potravín, ak nie je zaručená dostatočná hygiena pri ich výrobe a skladovaní (zmrzlina, lahôdky, cukrárenské výrobky).

VII

SO SÝTENÝMI NÁPOJMI TO NEPREHÁŇAJTE, ŠKODIA ZUBOM! Ak si každý deň dožičíte nejaký sýtený (gazirani) nápoj, vaše zuby tým nepotešíte. Ohrozujete svoju zubnú sklovinu a zvyšujete riziko kazu. Okrem kyselín, ktoré takéto nápoje obsahujú, má na vznik erozívnych zmien vplyv aj prítomný oxid uhličitý. Určite ich nepite tesne pred spaním. Medzi rizikové letné potraviny patria najmä pokrmy rýchleho občerstvenia a hotové jedlá. Potraviny taktiež určené na priamu spotrebu, ktoré sa už tepelne neupravujú. Napríklad rôzne živočíšne potraviny, ako mäkké mäsové výrobky, rôzne lahôdkarské výrobky, ako šaláty, zákusky so šľahačkou a krémovými plnkami. Porciovaná nebalená zmrzlina taktiež, ale aj ľad, pokiaľ si nie sme istí, že je vyrobený z pitnej vody. 

POĽNOHOSPODÁRSKE ROZHĽADY | HLAS ĽUDU

DO VÁŠHO RECEPTÁRA

Džuveč so zeleninou Suroviny: 600 g bravčového alebo slepačieho mäsa, 1 dl oleja, 80 g cibule, 1 – 2 lyžice paradajkového pretlaku, soľ, mleté čierne korenie, mletá červená paprika, mäsový vývar alebo horúca voda, 150 – 200 g šampiňónov, 200 g ryže, 4 paradajky, 1 – 2 zelené papriky, 1 polievkovú lyžicu múky, 1 stredne veľkú cuketu Takto sa to podarí: Umyté mäso pokrájame na kocky, osolíme, okoreníme, poprášime múkou a opečieme na oleji, na ktorom sme vopred do sklovita opražili nadrobno pokrájanú

Zeleniny s tofu syrom

cibuľu. Pridáme paradajkový pretlak, pokrájané šampiňóny, podlejeme vývarom a domäkka podusíme. Tesne pred dokončením pridáme ryžu a dodusíme. Nakoniec pridáme pokrájané paradajky, papriku, cuketu a domäkka dodusíme. Podľa žiadosti dáme zapiecť do rúry.  Foto: J. Pániková

Chutné pečivo

Suroviny : 200 g bieleho tofu syra, 200 g údeného tofu syra, 300 g kukurice, 300 g hrachu, 1 jogurt a 1 alebo 2 vajcia Takto sa to podarí: Tofu syr nakrájame a do nádoby pridáme kukuricu (šećerac) a uvarený hrach, prípadne z konzervy. Všetko dobre zmiešame. Polejeme vyšľahanými vajcami, do kto-

rých sme zamiešali jogurt. Zapečieme v rúre.  Foto: E. Šranková

Malinová roláda

Suroviny: Na cesto: 500 ml mlieka, 2 vajcia, 2 lyžice cukru, 4 lyžičky soli, 4 lyžice oleja, 1 droždie, 1 kg múky; Na poliatie: 120 g margarínu, ½ šáločky oleja; Na plnku: tvaroh, špenát Takto sa to podarí: Cesto: Do mlieka rozmrvíme droždie, pridáme cukor a necháme kysnúť. Pridáme vajcia, soľ, olej a múku a zamiesime cesto. Necháme odpočinúť 10 minúť a rozdelíme na 25 častí. Každú vymiesime a zvinieme do slimáka. Dávame na plech, ktorý sme predtým potreli olejom. Do stredu cesta vtlačíme trochu tvarohu alebo špenátu (alebo niečo iné). Necháme kysnúť asi 1,5 hod. Zalejeme roztopeným margarínom zmiešaným s olejom. Upečieme doružova.  Podľa: Recepti za 10

Suroviny: Na cesto: 5 bielkov, 2 žĺtky, 100 g cukru, 80 g múky, 2 lyžice kakaa, 1 lyžička kypriaceho prášku, 1 lyžica octu, 1 lyžica maraskina alebo podobného likéru, 50 ml oleja; Na malinovú plnku: 250 g malín, 25 g gustinu, 1 – 2 lyžice cukru, 20 g masla; Na citrónovo-tvarohovú plnku: 3 žĺtky, 60 g práškového cukru, 250 g smotanového syra (sirni namaz) alebo mascarpone, ½ vrecúška mletej želatíny (podľa potreby), 2 lyžice práškového cukru, 2 lyžičky citrónovej šťavy, 150 ml smotany na šľahanie; Na ozdobu: 100 g mliečnej čokolády, trochu smotany na šľahanie, niekoľko malín Takto sa to podarí: Cesto: So štipkou soli vyšľaháme bielky, pridávame cukor, kým nedostaneme sneh. Pridáme žĺtky, trochu šľaháme a pridávame ostatné suroviny. Zamiešame ich ručne. Cesto vylejeme na plech veľkosti 30 x 30 cm vyložený papierom na pečenie. Pečieme na 160 ºC 10 –15 minút (závisí od rúry, ak treba, pečieme pri vyššej teplote a dlhšie, preveríme špáradlom). Po upečení zvinieme do rolády a necháme vychladnúť. Malinová plnka: Čerstvé alebo zmrazené

maliny roztlačíme na pyré. Trochu pyré odoberieme a zmiešame s gustinom a cukrom. Zmiešame a zavaríme do zvyšného pyré. Do teplého pridáme maslo. Natrieme na vychladnuté cesto. Citrónovo-tvarohová plnka: Žĺtky vymiešame s cukrom a varíme vo vodnom kúpeli za stáleho miešania. Smotanový syr alebo mascarpone vymiešame s 2 lyžicami práškového cukru, pridáme citrónovú šťavu (môžeme i nastrúhanú citrónovú kôru) a zmiešame so žĺtkovou zmesou. Osobitne vyšľaháme smotanu na šľahanie a vyšľaháme so žĺtkovo-tvarohovou zmesou. Želatínu pridávame, len ak plnka nie je dosť hustá, čo sa môže stať, lebo sa v závislosti od výrobcov líšia smotanové syry, aj smotany na šľahanie; ¾ tejto plnky natrieme na malinovú plnku a zvinieme roládu. Môžeme ju zakrútiť do priezračnej fólie a vychladiť v chladničke. Po vychladení ju rozvinieme z fólie a ozdobíme. Ozdoba: Čokoládu roztopíme s trochou smotany na šľahanie a zmiešame so ¼ zvyšnej plnky. Natrieme roládu, ozdobíme plnkou a malinami.  Podľa: Recepti za 10 Zdroj: internet

POĽNOHOSPODÁRSKE ROZHĽADY | Príloha pre poľnohospodárov a dedinu | Číslo 419 | Pripravujú: Ľubica Sýkorová, Elena Šranková a spolupracovníci | Použitá domáca a zahraničná literatúra

VIII

Kultúra Divadlo VHV vo filme BÁČSKY PETROVEC

Jaroslav Čiep

prvý júlový víkend v Báčskom Petrovci boli premietané filmy, v ktorých aktívne vystupuje Divadlo VHV Petrovec. Ide o letné kino, aké bolo usporiadané aj vlani na nádvorí divadla v Petrovci. Divadlo a divadelníctvo v Báčskom Petrovci, ale zároveň slovenské divadelníctvo v celej krajine, tento rok oslavuje nádherných 150 rokov existencie. Tento filmový víkend je súčasťou osláv, ktorého obsahy a jednotlivé segmenty sú rozvrhnuté na celý aktuálny rok. Filmy sa premietali v letnom kine na nádvorí divadla a nechýbali ani miestne špeciality, chill-out zóna či hudobný sprievodný program.

divadelníkov, tak aktívnych, ako aj tých, čo mu zostávajú verní. „A to v dnešnej dobe vôbec nie je ľahké,“ uzaviera Butko. V sobotu večer 2. júla si záujemcovia mohli pozrieť svetovú premiéru celovečerného dokumentu pod názvom SOS Signál (2016) o festivale nemých filmov SOS Fest – Visegrad meet Balkan, tiež podľa scenára a v réžii Petra Serge Butka. Festival vlani v auguste organizovalo Divadlo VHV v spolupráci s medzinárodnými partnermi na nádvorí divadla. SOS Signál je český dokumentárny film znázorňujúci atmosféru, zákulisie i hlavný program festivalu nemých filmov sprevádzaných živou hudbou. Na festivale sa zúčastnili hudobníci a filmári zo všetkých krajín bývalej Juhoslávie

Divadelné nádvorie v Petrovci počas filmového víkendu

V piatok 1. júla na repertoári bola projekcia filmu o Divadle VHV, jeho súčasnom živote i histórii Óda na rovinu (2014) v réžii Petra Serge Butka. Tento dokumentárno-hraný film vznikol roku 2013 ako výsledok viacročného točenia záberov v okolí Petrovca a na podklade rovnomennej divadelnej inscenácie. Je to pohľad iný, na ľudí, tradíciu, rovinu, mystiku, divadelníkov... Autor sa k nemu vyslovil: „Takmer mýtický, a predsa realizmus.“ Slovom, v ňom sú herci takí akí sú. Vo filme účinkovali všetky generácie petrovských • KULTÚRA •

a z krajín Vyšehradskej štvorky. Témou festivalu bolo vyrovnanie sa s dedičstvom vojny, ktorá na Balkáne zúrila pred rokmi. Film SOS Signál otvára renomovaný srbský novinár Teofil Pančić, ktorý uvádza rozpad Juhoslávie do historických súvislostí. Spolu s ním sa k slovu dostávajú hudobníci vystupujúci na festivale. Práve od muzikantov sa dozvedáme ich pocity z minulosti a vízie budúcnosti. Celým filmom sa prelínajú ukážky z filmov, ktoré na festivale vznikli. Ako tichý svedok film sprevádza herec a režisér Boris Hybner

Záber z filmu Óda na rovinu

v úlohe svojrázneho pozorovateľa, ktorá sa ti presne nepáči, aj keď poslucháča a míma. je príbeh zvonku formálne aj V záverečný večer letného kina melodramatický... Myslím si, že v nedeľu 3. júla vo Vojvodine bol je to pre obyčajných divákov aj vyhlásený štátny smútok, ale ani dnes po tridsiatich rokoch stále to neprekazilo záver festivalu, atrakcia. Obyčajní diváci sa v tom ako ani rušiaca hudba a svetelné identifikujú v pozitívnom zmysle,“ efekty z vedľajšej kaviarne cez vyznal sa v katalógu podujatia prvé dva večery. V komornejšom režisér Makan a na výzvu riadiovzduší Klubu divadla VHV pre teľa Divadla VHV Jána Černáka divadelných filmofilov organizátori prichystali projekciu prvého slovenského dolnozemského hraného filmu Mišo (1985) v réžii Jána Makana. Ide o príbeh z dedinského prostredia o mierne zaostalom mužovi, ktorý si hľadá partnerku a čelí tlakom okolia. Vo filme, kde Režisér Ján Makan pred premietaním filmu Mišo hlavné úlohy stvárnili Dušan Jamrich a Ma- sa prihovoril pred samotným rián Slovák, účinkujú okrem iných premietaním filmu, a zároveň sa i herci Divadla VHV. „Nevidím vo priznal, že film Mišo nepozeral už filme prehnane veľa folklóru. To takmer štvrťstoročie a toto bude bola doba, keď sa ešte chodie- preňho svojrázna nová premiéra. valo v krojoch, sú to roky medzi Ináč každý večer pred avizovadvoma vojnami... Je to taký prí- nými filmami diváci mali možnosť beh... Teda ja viem, čo sa ľuďom pozrieť si trojminútový nemý film nepáčilo, ale je to dramaturgická Bez krvi, ktorý vznikol v rámci dielkoncepcia, vlastne koncepcia ní vlani počas SOS Festu, a v ňom satiry, umenie ako pokrivené si zahrala mladá generácia petzrkadlo, v ktorom uvidíš tú tvár, rovských divadelníkov. 28 /4707/ 9. 7. 2016

Kultúra V GYMNÁZIU MIHAJLA PUPINA V KOVAČICI

Každý koniec má i svoj začiatok Anička Chalupová

oznel ešte jeden školský rok aj na Gymnáziu Mihajla Pupina v Kovačici, ktorý šťastne skončilo úhrnne 255 žiakov vo všetkých štyroch ročníkoch a z toho počtu sa 76 maturantov s touto vzdelávacou ustanovizňou navždy rozlúčilo. O dosiahnutých úspechoch žiakov počas uplynulého školského roku úradujúca riaditeľka Tatiana Brtková nám povedala:

Okrem toho naše stolné tenistky na republikovej súťaži získali 2. miesto, kým Izabela Lupulescuová získala zlato. Naši žiaci sa radi zúčastňujú aj v rôznych projektoch. Po putovnej súťaži v Rumunsku chystajú sa na Kemp bez hraníc v Kanjiži a až tri skupiny žiakov počas leta absolvujú bilingválnu školu anglického jazyka na Slovensku. Najväčší zážitok a pamiatku na školské dni v kovačickom gymnáziu budú mať žiaci, ktorí v rámci projektu mimovládneho združenia Dea Dia pobudnú s profesorkou anglického jazyka Annou Brtkovou na dvanásťdňovom zájazde v Portugalsku. Každý začiatok životnej kapitoly má svoj koniec a každý koniec má svoj začiatok. Maturanti tejto školy hovoria o tom, čím si budú pamätať štvorročné školenie a aké majú ďalšie plány.

Tatiana Brtková, úradujúca riaditeľka Gymnázia Mihajla Pupina

– Celkove sme spokojní s dosiahnutými výsledkami našich žiakov. Aj napriek vynaloženému úsiliu a ústretovosti našich profesorov, žiaľ, menej pekná správa je tá, že sme mali aj tohto roku žiakov – síce omnoho menej ako v uplynulých rokoch – ktorí sa nepousilovali trošku viac, aby školský rok zakončili s pozitívnym prospechom. Takých žiakov máme troch, pokým opravné skúšky čakajú piatich gymnazistov. Okrem vzdelávania v rámci našej školy hrdí sme na dosiahnuté výsledky žiakov na rôznych súťažiach. Tak napr. na republikovej súťaži zo slovenského jazyka Hana Čížiková, žiačka 2. ročníka, získala 1. miesto, štvrtáčka Alena Petríková, druháčka Rebeka Majdlíková a prváčka Ivona Bírešová zakotvili na 2. mieste, kým tretiačka Stefany Nemogová získala 3. miesto. Keď ide o športové úspechy, hrdí sme na žiačku Zuzanu Suchánekovú, ktorá postúpila do pokrajinskej súťaže z atletiky.

www.hl.rs

a Rumunsku. Po zápise na gymnázium v slovenskom jazyku som mal cieľ jedného dňa v školení pokračovať práve na Slovensku. Môj cieľ sa začal spĺňať po absolvovaní prijímacích skúšok, lebo som ako siedmy v poradí prijatý na Fakultu manažmentu, na Katedru manažmentu Univerzity Komenského v Bratislave. Pred siedmimi rokmi som sa pozeral na brata, ako mu bolo ťažko rozhodnúť sa, kam študovať. Keďže som videl, ako sa mu darilo na podobnej fakulte, ktorú úspešne aj skončil, rozhodol som sa, že to skúsim aj ja. Dúfam, že je to správna voľba, a mám veľkú podporu rodiny a zvlášť mojej mamy. Martin Zloch z Kovačice: – Na toto obdobie v mojom živote si budem spomínať predovšetkým preto, že k tomu prispeli moji priatelia, s ktorými sme zažili neskutočne zaujímavé chvíle tak v škole, ako aj mimo nej. Na konci školského roku sme všetci za veľmi krátky čas museli zvládnuť veľa úloh. Tvrdo sme pracovali na čím lepšom prospechu, museli sme absolvovať maturitné a prijímacie skúšky. Keď sa obzriem späť, áno, v podstate som spokojný s

v Bratislave, odbor učiteľstvo anglického jazyka a literatúry. Vo výbere školy mi pomohla Anna Brtková, profesorka anglického jazyka na gymnáziu. Vlastne dlho som sa nemohol rozhodnúť, čo budem študovať. Vedel som iba to, že chcem ísť na Slovensko. Po konzultáciách s profesorkou rozhodol som sa pre angličtinu. V budúcnosti seba vidím ako osobu spokojnú so svojou prácou, lebo budem študovať to, čo ma naozaj baví. Po skončení tejto fakulty je veľa možností na zamestnanie. Ak nie práca v škole, tak prekladateľstvo alebo niečo celkom iné. Uvidím, kam ma život zavedie, lebo okrem toho by som chcel cestovať po svete a skúmať kultúru a tradície iných národov.

Andrea Tomášová Adrián Poliak

Adrián Poliak z Padiny: – Kovačické gymnázium mi navždy zostane v pamäti vďaka mnohým veciam. Najprv by som spomenul kamarátov a kamarátky, ktorých som získal počas štyroch rokov školenia, a zážitky, ktoré som s nimi prežil. Je tu aj mnoho nových známostí a sympatií, ktoré nám spríjemnia a urýchlia školenie. Nikdy nezabudnem na súťaže, na ktorých som sa zúčastňoval každoročne, ako sú súťaženia v stolnom tenise, plávaní, tiež republikové súťaže zo slovenského jazyka, účasť na slovenských reáliách v Maďarsku

Informačno-politický týždenník

Martin Zloch

výsledkami, i keď vždy môže byť aj lepšie. A keď ide o ďalšie školenie, prijatý som na Pedagogickú fakultu Univerzity Komenského

Andrea Tomášová z Kovačice: – V gymnáziu som spoznala mnohých ľudí, s ktorými som si dobre rozumela, a dokonca sa s nimi aj pekne kamarátila. Bolo obdobie, keď sme sa hádali, mali problémy, ale nakoniec sme to spolu vyriešili. Myslím si, že si gymko po tom najviac budem i pamätať. Najviac ma zaujíma turizmus a tým by som sa chcela v budúcnosti aj zaoberať. Rada komunikujem s ľuďmi a nanajvýš milujem cestovania. Pre tento odbor som sa rozhodla už dávno, ale teraz si chcem ešte raz dobre rozmyslieť. Nateraz plánujem ročnú prestávku, a potom uvidím, ako to všetko dopadne. • KULTÚRA •

KULTÚRNA ČINNOSŤ MLÁDEŽNÍCKEHO ZDRUŽENIA V SELENČI

Na obzore Selfest a výstava fotografií Juraj Berédi

serióznej práci Mládežníckej asociácie Play v Selenči svedčí rad naplánovaných aktivít i v tomto roku. Od Vlastislava Ďurčianskeho, člena Výkonnej rady, sme sa dozvedeli, že okrem júlového nočného turnaja v malom futbale ako jednu z dôležitejších aktivít asociácie v tomto lete pripravujú i známy a už tradičný selenčský rockový festival Selfest. Tohto roku festival odznie štvrtýkrát, ale už na začiatku príprav organizátori zápasia s finančnými problémami. Vystala totiž pomoc z projektov zaslaných do pokrajinských fondov, ktoré pre kádrové zmeny po voľbách v pokrajine zatiaľ nefungujú ako doteraz. Aj

Vlastislav Ďurčiansky

tohto roku festival bude trvať tri dni, každý večer bude ladený tematicky a prebiehať bude od 22. do 24. júla na osobitne upravenom školskom dvore. Prvý večer bude venovaný rockovej hudbe, ktorú bude hlavne prezentovať známy rockový band Ritam Nereda, ale vystúpia aj ďalšie menej známe, ale kvalitné domáce rockové skupiny. Druhý večer bude tradične venovaný tímu rádia AS FM a vystúpi aj cover band Prodigy. V tretí večer prídu na svoje i staršie generácie: svojou zábavnou hudbou domáca skupina Maks pripraví atmosféru pre koncert skupiny Apsolutno romatično. Ani tohto roku počas koncertov nevystanú ohňostroje, rôzne svetelné efekty, svetelné roboty, ktoré spestrujú

veľké hudobné koncerty. Ďalšou aktivitou Mládežníckej asociácie Play je výstava fotografií pomenovaná Náhodou umelec. Podľa slov spolubesedníka Ďurčianskeho malo by to byť začiatkom jesene. Pre túto výstavu okrem iných sponzorov schválením projektu selenčských mládežníkov finančnú pomoc poskytne aj NRSNM. Predtým ich však očakávajú aj kádrové zmeny, lebo z asociácie vystúpili niektorí členovia, ktorí boli zapojení i do orgánov asociácie. Aj napriek ťažkej finančnej situácii selenčskí mládežníci majú nádej, že dobrá a pevná vôľa všetkých členov zdolá všetky ťažkosti a že naplánované aktivity úspešne a kvalitne realizujú.

SPOMIENKY V RÁMOCH JANA ČECHA

V obrazárni sa duša poteší, srdce pookreje Ján Špringeľ

oznáte ten pocit. Dostal sa vám do rúk samolepkový album k nespočetným futbalovým majstrovstvám či olympiádam. Zatúžili ste kamarátiť sa a vedieť viac o športových esách. Potom aj zozbierať a zalepiť čo najviac nálepiek popredných športovcov. Vymeniť si dvoch Šekularcov za jedného Džajića. A hrdiť sa po čase vyplneným celým albumom, v ktorom sa dejiny už dvoch storočí nemôžu zaobísť bez histórie športu poprípade len Hry hier. Kovačičan Jano Čech v sobotu 9. júla o 19. hodine v Ulici Iva Lolu Ribara slávnostne odovzdá súčasnej a budúcej generácii poklady jeho rovesníkov a pred• KULTÚRA •

kov. Album, ktorý nemá ceny: kolekciu skvelých olejomalieb jeho spoluobčanov insitných maliarov. Zbierku kompletoval mesiace, roky, desaťročia. Korpus pozostáva z viac ako sto malieb Martina Jonáša, Zuzany Chalupovej, Jána Kňazovica a ďalších maliarov predovšetkým priekopníkov výtvarníckej Kovačice. Zhodou okolností zoskupenie umeleckých diel ponúka turistom v susedstve svojho domu, v príbytku, ktorý vlastní odnedávna. „Stály pocit neznesiteľného smädu,“ tak nazval výstižne zberateľstvo Ivan Melicherčík, publicista zo Slovenska, autor siedmich kníh o kovačických maliaroch a tvorca textu pre katalóg k zbierke Jana Čecha. Veď sám to najlepšie pozná: podobne je

ako jeho kovačický kamarát vášnivým kolekcionárom insitnej tvorby, svetu ako ornamentu. Na ceste za obrazom a objavom obaja uprednostňujú pôvodnosť a živelnosť. Holanďan Nico van der Endt písal pred viac ako dvomi desaťročiami, že bez insitného umenia je obraz sveta Jano Čech pred zmysluplným svetom neúplný ako mesto malieb maestra Martina Jonáša bez parku. Viete si dnes predstaviť Kovačicu ako kultúrneho domu v zlatých divapark kultúry a oddychu bez jej delných a maliarskych (k)rokoch. obrazární? Tak vitajte v novej. Spomienky v rámoch potešia, Vybrúseného dejateľa, ktorý poslúžia, porozprávajú, srdcia bol špílmachrom tamojšieho pri nich pookrejú. 28 /4707/ 9. 7. 2016

Kultúra NA JUŽNOSLOVENSKÝCH SLÁVNOSTIACH V DULOVCIACH

Padinská Holubička a selenčský Orchestrík Anička Chalupová

prvé dva júlové dni na Slovensku v dedinke Dulovce sa uskutočnili Južnoslovenské detské a mládežnícke folklórne slávnosti Dulovce 2016, na ktorých sa okrem mnohých domácich a zahraničných súborov zúčastnili aj členovia Detského folklórneho súboru Holubička z Padiny pod vedením choreografky Anny Halajovej a Orchestrík Základnej školy Jána Kollára zo Selenče pod taktovkou Juraja Súdiho. V sobotu 2. júla v amfiteátri ZŠ Dulovce galaprogramom Kvety nášho rodu vyvrcholil jubilejný 20. ročník Južnoslovenských slávností, na ktorých sa uskutočnila prehliadka krojov, tancov, pies-

Malí Padinčania Na hajšovkách

Holubička sa v uplynulom roku stal víťazom Detského folklórneho festivalu Zlatá brána 2015 a selenčský Orchestrík ZŠ Jána Kollára bol vlani pochválený ako najlepší orchester na Zlatej bráne, bol laureátom pokrajinskej prehliadky orchestrov základných

Melany Medovarskej, Martiny Papovej, Andrey Javorníkovej, Emílie a Valentíny Kovačevových a Juraja Súdiho ml. Po slávnostnom prijatí hostí a zástupcov súborov u Štefana Caletku, starostu Duloviec, a krojovaného sprievodu dedinkou, na letnom javisku v areáli Základnej školy Dulovce sa pokračovalo vo vystúpeniach jednotlivých súborov, ktoré začali už v piatok programom Poslali ma naši k vašim... Sviatok piesne, hudby a tanca v Dulovciach svojou prítomnosťou poctili hostia, medzi ktorými boli aj Ján Varšo, predseda Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí, so spolupracovníčkou

slovenskej v Srbsku a iní. Sprievodným programom Južnoslovenských slávností v Dulovciach, ktoré sa uskutočnili vďaka obci Dulovce, Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí a spoluorganizátorov (Regionálne osvetové stredisko v Komárne a ZŠ Dulovce) a pod záštitou predsedu Nitrianskeho samosprávneho kraja doc. Ing. Milana Belicu, boli tradičné remeslá a tvorivé dielne ľudových umelcov zo Slovenska. Tu sa účastníci a návštevníci podujatia mohli kochať v zručnosti vo výrobe umeleckých diel z dreva, prútia, slamy, pri výrobe paličkovanej čipky a pod. V posledný deň zájazdu sa mla-

Zmes slovenských ľudových piesní Sedí sokol... v prednese selenčského Orchestríka

ní a slovenskej ľudovej hudby v prednese viac ako 200 mladých folkloristov z 12 súborov. Zo Slovenska sa predstavili členovia FS Matičiarik z Banskej Bystrice, Čečinka z Bratislavy, Lúčik z Duloviec, Rosnička z Hurbanova a Dunajíček z Komárna a zo zahraničia vystúpili: SKUS Ivan Brník Slovák z Jelisavca (Chorvátsko), FS Domovina z Windsoru (Kanada), FS Sálašan z Nadlaku (Rumunsko), DFS Limborka a FS Limbora z Prahy (Česká republika) a dva súbory zo Srbska. Padinský DFS

www.hl.rs

škôl v Báčskej Topole a na republikovej súťaži v Lazarevci zožal najvyššie ocenenia. Padinčania sa za hudobného sprievodu ľudového orchestra pod taktovkou Vladimíra Halaja v Dulovciach predstavili choreografiami Na hajšovkách a Na hubaby a mladé hudobníčky Jana Galasová a Jana Nemogová zaspievali niekoľko slovenských ľudových piesní. Okrem prednesu slovenských ľudových piesní vo výstižnej úprave skúsený selenčský orchester podporil aj spev mladých sólistiek

Informačno-politický týždenník

Čerešničkou na torte galaprogramu bol spoločný spev a tanec všetkých účastníkov slávností

Milinou Sklabinskou, Marián Tkáč, predseda Matice slovenskej na Slovensku, Katarína Melegová-Melichová, predsedníčka Matice

dí hudobníci a tanečníci zo Srbska predstavili bohatým programom aj návštevníkom letného termálneho kúpaliska v Patinciach. • KULTÚRA •

FESTIVAL ŠAJKAŠI HOSŤOVAL V KYSÁČI

Výstupy na mieru divákov Elena Šranková

ný festival Šajkaši. Na úvod koncertu účastníkom odočastníci 4. medzinárodného vzdali pozdravy Dragoljuba festivalu folklóru Šajkaši Kovačevića, predsedu KUŠS B. v piatok 1. júla hosťovali Radičevića, ktorý sa v prograv Kysáči. Festival me nemohol zúprebiehal od 29. častniť. Prihovorili júna do 4. júla sa Pavel Surový, v Kaći a organiúradujúci riaditeľ zoval ho tamojší KC, a Svetozar PoKUS svätého Sávu. pov, člen Správnej Kysáčske oberady KUŠS B. Radicenstvo si hostí čevića, ktorý otvo- Výstup folklórnej skupiny kaćského festivalu ril koncertný večer Raduga, Minsk, Bielorusko prvýkrát pozrelo v Kysáči. Minútou vlani vďaka initicha vzdali poctu spievali na javisku Kultúrneho ciatíve organizátragicky zosnulému centra, účastníci predefilovali kysáčskou Širokou ulicou torov z Kaća, aby od ZŠ Ľudovíta Štúra festival prebiehal po KC. Hostiteľom 4. vo viacerých promedzinárodného fesstrediach a prispel Skupina Ballet Folklórico Instituto tivalu folklóru Šajkaši k zveľadeniu kul- Británico de Torreón, Mexiko v Kysáči bol KUŠS Brantúrneho života ka Radičevića. O prieNového Sadu a okolia. Festival menilo potleskom. beh hosťovania sa Šajkaši sa aj tentoraz realizoval Bola to skutočná okrem neho postarali za podpory Mesta Nový Sad. prehliadka folklóru a ruky ochotne priložili Tohto roku v rámci neho vystú- a krojov, ale i svojMiestne spoločenstvo, pili kvalitné a vo svete známe rázna revue rozličKultúrne centrum, a renomované súbory z Ruska, nosti kultúr a obyčají. miestne spolky, zdruMexika, Grécka, Bulharska a Na javisku sa striedali ženia a organizácie. Bieloruska. S temperament- tance z rôznych konDeň predtým než vynými tancami okrem hosťujú- čín sveta a najväčšiu stúpili v Kysáči súbory cich súborov zo spomenutých pozornosť vyvolali z ďalekých krajín sa krajín vystúpili i FS Vreteno KC účastníci z Mexika, V sprievode folklórna skupina Agios Trifon, Kilkis, Grécko predstavili v Novom Kysáč a hostitelia KUS svätého ktorí prekonali najSávu z Kaća. Zaspievali i členky dlhšiu cestu, priniesli karne- Nikolovi Stojčićovi, ktorý bol Sade a okrem toho vystúpili v Odžakoch a, pravdaže, v Kaći, speváckej skupiny AKUS Sonje valovú atmosféru a v pravom členom tohto spolku. Marinkovićovej z Nového Sadu. zmysle slova poznačili tohtoročPredtým, než zatancovali a za- kde festival otvorili.

Obecenstvo, ktoré kinosálu vyplnilo do posledného miesta, so záujmom sledovalo kvalitné vystúpenia a výkony tanečníkov a nešetrilo dlane, ale ich od-

ĎALŠÍ ÚSPECH PAZOVSKÝCH DIVADELNÍKOV

Strieborná plaketa na republikovom festivale Anna Lešťanová

väz ochotníkov Srbska a Kultúrno-osvetové spoločenstvo Obce Kula usporiadali v dňoch 17. až 25. júna 58. republikový festival ochotníckych divadiel Srbska. V súťažnej časti odznelo 8 divadelných predstavení, a to • KULTÚRA •

z Crvenky, Rače, Vranja, Kostolca, Prnjavora, Belehradu, Senty a zo Starej Pazovy. Členovia SD VHV pri staropazovskom SKUS hrdinu Janka Čmelíka sa v Kule predstavili choreodrámou Ad infinitum autorskej dvojice Miroslava Kožíka a Miroslava Baka, v réžii Miroslava Kožíka.

Podľa rozhodnutia odbornej poroty, ktorá pracovala v zložení: Ana Đorđevićová, režisérka z Belehradu, Marina Milivojevićová-Mađarevová, dramaturgička z Belehradu, a Nenad Pećinar, herec z Nového Sadu, práve toto predstavenie na republikovom festivale v Kule obsadilo druhé

miesto a striebornú plaketu. M. Bako a M. Kožík boli odmenení za scénografiu v predstavení Ad infinitum a Bakovi sa dostala i cena za originálnu hudbu, kým M. Kožíkovi i cena za choreografiu. Ivana Baková bola odmenená za kostýmy v tomto staropazovskom divadle. Prvé miesto na 58. republikovom festivale ochotníckych divadiel Srbska obsadilo predstavenie Vođa v podaní ochotníkov z Vranja, kým tretie miesto získalo predstavenie Čudo u Šarganu divadelníkov z Crvenky. Všetky tri predstavenia získali právo zúčastniť sa na Festivale festivalov v Trebinji.

28 /4707/ 9. 7. 2016

Kultúra LITERÁRNY VEČIEROK V KULPÍNE

Darček k narodeninám Daniela Pixiadesa hovorila o tom, ako to bolo počas jej školských dní v základnej škole v Kulpíne a pripomenula, že prostredníctvom internetu nadviazala kontakt s D. Pixidesom, ktorý tiež prostredníctvom

Katarína Gažová

zostal tam dodnes. V Kanade bol redaktorom juhoslovanských novín Naše novine a pracoval aj v miestnom rozhlase. Literárne je činný a venuje sa tvorbe básní, poviedok, esejí a článkov. Píše

lovenský, čiernohorský a chorvátsky emigračný spisovateľ Daniel Pixiades, žijúci v Kanade už viac ako 40 rokov, svojho času učiteľoval i v Kulpíne. Práve preto vo vstupnej hale základnej školy v Kulpíne Spolok kulpínskych žien v stredu 29. júna usporiadal večierok venovaný spomienkam na tohto osvetového a literárneho pracovníka, ktorý 5. júla oslávil 85. narodeniny. Zároveň bola predstavená i jeho literárna tvorba. Návštevníci večierka sa medziiným dozvedeli, že Daniel Pixiades je pôvodom z Kysáča a v kulpínskej škole pôsobil počas riaditeľa Pavla Cesnaka, a to desať rokov od roku 1952 do roku 1962. Na Z vydareného večierka v kulpínskej škole pôde základnej školy prítomných pozdravila súčasná internetu sleduje i prácu spolku pre dospelých a pre deti, a to po slovensky, srbochorvátsky riaditeľka Jovanka Zimová a žien v Kulpíne. D. Pixiades po odchode z Kul- a čiernohorsky. Jeho tvorbu do na svojho učiteľa si s prejavom emócií zaspomínala predsed- pína pobudol krátko v Novom slovenčiny prekladali Michal níčka Spolku kulpínskych žien Sade, a potom aj v Čiernej Hore, Babinka, Víťazoslav Hronec a Katarína Zorňanová. Medziiným skadiaľ odišiel žiť do Kanady a posledne aj Katarína Pucovská.

Úryvok z memoárov D. Pixiadesa Zapisi bez redosleda na večierku prečítala K. Pucovská a predniesla aj jeho báseň Z tej strany našej večnosti. Z kníh pre deti Morská ríša a Rybka žiara a tretej Pixiadesovej detskej zbierky pripravenej do tlače pod názvom Slneční pútnici básne zarecitovali kulpínski žiaci Ivana Zorňanová, Timea Čemanová a Zoran Mitić. Hudobný predel večierka patril výstupu huslistu Martina Jána Javorníka, tiež žiaka tejto školy. Báseň Odkaz D. Pixiadesa odznela v podaní učiteľky školy v Kulpíne Anny Peťkovskej. Pútavé časti memoárov Zápisky bez poradia prečítali: Jarmila Dorčová, Zdenka a Tatiana Mitićové a Ján Kopčok. Na jubilanta D. Pixiadesa si zaspomínala v príhovore i spisovateľka Viera Benková, ktorá Pixiadesa prirovnala k velikánom literatúry, akými sú Tatarka a Hemingway. Záverom večierka, ktorý moderovala Viera Dorčová-Babiaková, boli rozdelené knihy D. Pixiadesa účastníkom a organizátorom tohto krásneho podujatia v Kulpíne.

K HOSŤUJÚCEJ ZÁHREBSKEJ VÝSTAVE V BELEHRADSKEJ GALÉRII ARTGET

Mnohoznačné hranice Oto Filip

predposledný júnový podvečer galéria ArtGet Kultúrneho strediska Belehradu zase ožila novým dianím. Pričinila sa o to vernisáž Hranice, ktorá zahŕňa najlepšie finálové práce zo 7. Medzinárodného festivalu fotografie s názvom Orgán zraku, prebiehajúceho v Záhrebe. Nám na Balkáne azda netreba osobitne ozrejmovať význam hraníc, od tých medzištátnych,

www.hl.rs

cez etnické, po všetky iné. Tu však nejde o tie, ale o rozmanité pohľady autorov na skutočnosti v krajinách, kde žijú. Raz sú to hranice medzi minulosťou a súčasnosťou, inokedy hranice medzi metropolou a vidiekom, tretíkrát hranice medzi normálnymi pomermi a getom, štvrtýkrát tie medzi chudobou a bohatstvom... A sú tu aj tie autorské: medzi prácami lepšími a menej kvalitnými, medzi autorom a návštevníkom, medzi záberom a opisom...

Informačno-politický týždenník

Vcelku témy komplexné a primerané tejto migračnej dobe, vznik ktorých možno spojiť raz s výsledkom dlhodobého prieskumného procesu, inokedy zase s chvíľkovou inšpiráciou. Podujatie obsahovo páčivé, potvrdzujúce to notoricky známe: že si dobrá snímka najmenej pýta opis. Zvlášť vtedy, keď nás núti pristaviť sa pri dile- Lana Mesićová (Záhreb): me, v akom to svete vlastne Anatómia odpúšťania – Dve desaťročia po genocíde v Rwande žijeme? • KULTÚRA •

PREDSTAVENÁ KNIHA O ĽUDOVOM ODEVE V ARADÁČI

Ako spomienka a odborný podklad Vcelku veríme, že táto kniha nebude iba spomienkou na to, ako sme sa kedysi obliekali, ale že bude aj ultúrne centrum Aradáč na odborným podkladom pre budúce sklonku minulého roku vydalo výskumy. knihu Tradičný ľudový odev – Stretla som sa tu s neskutočne v Aradáči autorov Ivana Bagľaša, vnútorne krásnymi ľuďAradáčana toho času mi, ktorí mi otvorili svoje žijúceho na Slovensku, životy a cez tie ich životy a Miriam Gažovej, etnosom sa dostala aj do ich logičky zo Zvolena. Širšej šatníkov. Videla som tam verejnosti ju predstavili 2. prekrásne a nádherné júla v rámci ústredných kusy rôznych častí tohto osláv 230 rokov príchodu odevu, ktorý je charakSlovákov do Aradáča. Na teristický a v podstate úvod podujatia početoriginálny tým, že je ných Aradáčanov, hostí tvorený z množstva mazo Slovenska, a menovite teriálov, že má mestský aj predsedníčku NRSNM štýl, ktorý súvisí aj s tým, Annu Tomanovú-Makaže je Aradáč pri meste. novú, podpredsedu MSS Na prezentácii všetko od knihy po účastníkov Musím však povedať, že pre Banát Pavla Baláža, bolo v znamení aradáčskeho ľudového odevu ma zaujal predovšetkým riaditeľku ÚKVS Annu Chrťanovú-Leskovac, riaditeľa nielen my Aradáčania, ale každé et- aradáčsky čepiec, pretože sa nosí SVC Vladimíra Valentíka pozdravila nikum, a preto sme sa snažili urobiť úplne inak, ako sme zvyknutí na predsedníčka MOMS Aradáč Anna dizajnovo atraktívnu knihu. Okrem Slovensku. Je prekrásny a originálBagľašová, a poďakovala sa auto- fotografií, ktoré sú sprievodným ny, – povedala etnologička Miriam rom, že zmaterializovali viacročnú materiálom všetkých informácií Gažová, aj sama vyobliekaná do ideu urobiť výskum aradáčskeho v knihe, všetkým popísaným slovám aradáčskeho kroja. v aradáčskej archaickej slovenčine Kniha je šitá v tvrdej väzbe, má tradičného odevu. – Som presvedčený, že sme je pridaný aj zodpovedajúci odbor- 108 strán, vytlačená je plnofarebne poslednou generáciou, ktorá tej- ný termín v spisovnej slovenčine. na kvalitnom kriedovom papieVladimír Hudec

to problematike venuje nejaký priestor, a to aj bol základný podnet, aby sme sa pustili do toho, – povedal Ivan Bagľaš. – Veríme, že kroj patrí aj do modernej doby, že je tým, čím by sme sa mali hrdiť,

ri. V nej sú početné fotografie zo súčasnosti, ale aj z archívu Múzea Vojvodiny a rodinných archívov početných Aradáčanov. Podľa slov recenzenta V. Valentíka kniha je jedinečný počin. Niečo podobné nie je ani v Báčke, a ani v Srieme, a slovenským ľudovým odevom konkrétne v Kovačici sa zaoberá ešte len etnologička Mila Bosićová vo svojej knihe zo 70. rokov minulého storočia. Žiaľ, kniha sa aspoň nateraz k čitateľom nedostala, lebo je pre nedostatok prostriedkov vytlačená v symbolickom náklade 50 výtlačkov. Počas prezentácie publikum malo možnosť sledovať obliekanie ženského odevu, čepčenie mladuchy, zapletanie vrkoča a mohli vidieť viac variantov pracovného a slávnostného odevu. Nevystali ani nenahraditeľné meškárky, oblečené – ako inak – v tradičnom ľudovom odeve. Celkom na záver aradáčsky farár Vladimír Lovás ml. knihu symbolicky pokrstil – posýpaním „limbačkami“ – so želaním všetkých prítomných, aby bolo čím skôr vytlačené i druhé vydanie, ktoré by sa dostalo aj k širšej čitateľskej obci.

TRADIČNÝ CYRILO-METODSKÝ PROGRAM V PETROVCI

Pamiatka na slovanských vierozvestov Jaroslav Čiep

eň 5. júla je v Slovenskej republike štátnym sviatkom, ale tento deň je i Dňom zahraničných Slovákov, keď si Sviatok svätého Cyrila a Metoda každoročne pripomínajú aj v Sade Janka Kráľa vedľa Dunaja v Petržalke. Už sedemnásť rokov tento sviatok velebia aj v Báčskom Petrovci. Spoločnými silami MOMS Petrovec a miestny evanjelický cirkevný zbor pripravujú Cyrilo-metodský večierok, ktorý zvyčajne býva v petrovskom kostole. Pre renováciu vnútra kostola tohto roku večierok sa výnimočne uskutočnil v sieni novej fary. V mene organizátorov v nedeľu 3. júla na začiatku prítomných pri• KULTÚRA •

vítali pán farár Ján Vida a predsedníčka MOMS Katarína Melegová-Melichová, ktorá je autorkou i scenára programu. O vierozvestoch Cyrilovi a Metodovi v našom duchovnom živote po vystúpení staršieho cirkevného spevokolu v Petrovci pod taktovkou Pavla Očovejiho hovoril pán farár Vida. Potom sa spevom predstavil i mladší cirkevný Na záver programu spoločná pieseň spevokol, tiež pod vedením kantora Očovejiho. Bolo počuť Chrabra, Slovo o Slovanoch, ako slová i z Rímskej legendy o živote i Proglas – základ národnej tradície, Konštantína, text sv. Klimenta Zo úvahu O starobylosti Slovákov, ale života Konštantína Filozofa napísa- i o Devínskej univerzite. Prečítali ich ný v 9. storočí, z traktátu mnícha Viera Dorčová-Babiaková, Hana Tan-

ciková a Rastislav Labáth. Dvoma piesňami tieto literárne pasáže doplnili Komorný zbor Musica viva pod taktovkou Marieny Stankovićovej-Krivákovej a Obecný cirkevný spevokol Credimus, s ktorým pracuje Anna Medveďová. Na záver večierka všetci prítomní spoločne zaspievali časť piesne Kresťania, pamätajme a ako obvykle – na záver každého Cyrilo-metodského večierka – i hymnickú pieseň Hrad prepevný. Po skončení úradného programu účinkujúci a hostia pokračovali v spoločnej besede pri občerstvení na fare.

28 /4707/ 9. 7. 2016

Kultúra OSOBNOSTI VOJVODINSKEJ FOTOGRAFIE: GAVRILO GRUJIĆ (1946 – 2006)

Záblesky fascinácií Oto Filip

vernosť svojmu matičnému foto-kino klubu a mestu Nový Sad. Gavrilom-Gavrom Grujićom Už ako dieťa, žiak základnej sa človek školy, získal mohol pred prvé skúse vyše desaťročím nosti týkajúce stretnúť bárskde: sa najzrozuna roli a v Srbmiteľnejšieho skom národnom a najuniverdivadle, na vozálnejšieho jenskom cvičení svetového jaa futbalovom zyka: reči fotozápase, na ulici grafie a filmu. a v prírode, pri Jeho životný nahrávaní filmov a profesio Neoplanty a pri nálny príbeh budovaní Športosa začal písať vo-podnikateľ- Vo svete prírody: zvedavosť vtedy, keď mu ského strediska vtedajší posluVojvodina... To, čím sa líšil od cháč Filozofickej fakulty v Novom mnohých iných, bola neochvejná Sade Borivoj Mirosavljević v tom

skončiť inde než v profesionálnych fotoreportérskych vodách, v radoch Združenia výtvarných umelcov úžitkových umení Vojvodiny či medzi laureátmi prestížnej ceny Zlaté oko. Ako vrcholný fotograf s bohatým, obsažným a rozmanitým tvorivým opusom bol neúnavným poľovníkom na novinárske zábery, no jeho stopy si možno všimnúť aj v iných odGavrilo Grujić

Pri sedliackej peci

Z podvečernej prechádzky

Do poľa a na roli

www.hl.rs

dávnom roku 1955 zveril hlavnú úlohu v krátkom hranom filme Obyčajný deň v produkcii Kino klubu Nový Sad. Po úspešnom debute desaťročný Grujić dostal novú príležitosť, ďalšiu úlohu vo filme Keby lavice rozprávali. Potom sa bezvýhradne upísal fotografii, ktorej zostal verný do konca života. Počas nedávneho, júnového stretnutia s maestrom Borom, ten nezabudol spomenúť, ako sa Gavra už ako dieťa vyznačoval nesmiernou zvedavosťou súvisiacou s fotografiou, tým, ako ju vyrobiť, ako fotiť, čo si voliť za motív. Preto jeho púť ani nemohla Informačno-politický týždenník

vetviach dnes najmasovejšieho umenia: v divadelnej, filmovej a televíznej fotografii, ako aj vo fotografii reklamnej a úžitkovej. Samostatne vystavoval mnohokrát: v Novom Sade, Dubrovníku, Zreňanine, Ečke, Belehrade, Sarajeve, Zimný motív Záhrebe, Skopje, Splite, Budapešti, Modene, Hongkongu, Lime, Dortmunde... Bol účastníkom viac ako 110 skupinových výstav umeleckej fotografie, bol akté-

rom 37 samostatných výstav. V roku 1999 získal Novembrovú chartu mesta Nový Sad. Vcelku získal 48 rôznych uznaní, cien, plakiet... Už za mladi pochopil, že je život najväčším možným javiskom a reportér jeho najúčinnejším svedkom. Tisícami snímok zachytával a zastavoval jeho chvíle, snažiac sa pritom nielen znázorniť ovzdušie, ale aj vždy človeka umiestniť do stredobodu záujmu, diania. Spravidla ho lákala hodnota dokumentárneho vo fotografii, riadilo presvedčenie, že je najdôležitejšie byť na tom správnom mieste v tej správnej chvíli. Práve z toho vyplynuli všetky jeho záblesky

fascinácie dneškom, udalosťou, príbehom. Ktoré nám rozprával rečou objektívu tak, že sme sa aj my stávali aktérmi, časťami videného a deja. • KULTÚRA •

Kultúra • Oznamy Mestská správa pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad na základe článku 29 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04 a 36/09) zverejňuje

Som unavená, nie vystáta! Anna Horvátová

o chvíľach, keď pracujeme s vypätím síl, keď cítime únavu, vyčerpanosť, povieme, že sme unavení, vyčerpaní, ustatí, všetko nás vysiľuje... Únava môže byť telesná, duševná, jarná; unaviť nás môže cestovanie, nezaujímavá a zdĺhavá prednáška, unavíme si oči čítaním, pozeraním televízie, pozerajúc do počítača. V týchto prípadoch nikdy nehovorme, že „sme vystáti“.

Slovko vystáť má tieto významy: celé hodiny vystáť za pultom, vystáť jamu v snehu; vystáť – pretrpieť veľa trápenia; strpieť – zniesť: nemôžu sa ani vystáť. Keby sme dlhé „á“ vystriedali krátkym „a“, dostali by sme tiež správne sloveso vystať, ktoré má však tieto významy: nebyť prítomný: vystať z práce, zo školy, prechádzky museli vystať; zvýšiť sa, vystačiť: na rukávy už nevystalo látky; byť schopný všetkého: od neho všetko vystane.

Spoluzakladatelia a spoluorganizátori festivalu Zlatý kľúč vypisujú

výzvu

na tvorbu nových skladieb v žánri populárnej hudby Národnostná rada slovenskej národnostnej menšiny, Obec Báč, Miestne spoločenstvo Selenča, Združenie pre ochranu kultúry, tradície a umenia Selenča a Ústav pre kultúru vojvodinských Slovákov ako spoluzakladatelia a spoluorganizátori Festivalu slovenskej populárnej hudby Zlatý kľúč vyzývajú skladateľov, upravovateľov, textárov a interpretov, aby svojou účasťou, teda tvorbou prispeli k zveľaďovaniu našej slovenskej hudobnej produkcie v rámci 36. ročníka tohto celomenšinového festivalu, ktorý sa uskutoční v tradičnom jesennom termíne bežného roku v Selenči. Všeobecné podmienky účasti: Záujemcovia môžu zasielať neobmedzený počet zatiaľ nezverejnených skladieb, ale iba tie najúspešnejšie postúpia do súťaže a získajú nárok na úpravu skladby a hudobnú postprodukciu. Skladby budú vo finálovom koncerte súťažiť o ceny za najlepšiu interpretáciu, najlepší text, ako aj o prvé, druhé a tretie miesto za skladbu. • Texty skladieb a ich interpretácia majú byť v slovenskom jazyku; • Súťažné skladby nemôžu byť komerčne vydané ani verejne predvedené pred dňom festivalu Zlatý kľúč; • Trvanie skladby nemá presahovať dĺžku 4 minút; • Na festivale sa môžu zúčastniť aj autori a interpreti z okolitých štátov (Rumunsko, Maďarsko, Chorvátsko) za uvedených podmienok, ale mimo súťaže; • Autori skladieb sú povinní do 15. júla 2016 zaslať notový materiál s textom, prípadne návrh úpravy skladby (nie je záväzné a môže byť aj na audiozápise) na adresu: Ústav pre kultúru vojvodinských Slovákov Njegošova 16/II/7 21 000 Nový Sad • Prihláška na festival musí obsahovať údaje o autorovi skladby (meno a priezvisko, kontaktovú adresu a telefónne číslo), meno a priezvisko autora textu a žiaduce je uviesť aj návrhy na autora úpravy skladby a interpreta. Ďalšie informácie o festivale Zlatý kľúč získate na tel. čísle: 021 54 55 70 alebo na stránke www.slovackizavod.org.rs. • KULTÚRA • OZNAMY •

OZNÁMENIE o schválení rozhodnutia, že je potrebný odhad vplyvov a o určovaní rozsahu a obsahu Štúdie o odhade vplyvov na životné prostredie projektu základňovej rozhlasovej stanice mobilnej telefónie NS Grbavica 2 Nositeľ projektu Telenor, s. s r. o., Nový Belehrad, Omladinskih brigada 90, podal tomuto orgánu žiadosť o rozhodovanie o potrebe odhadu vplyvov na životné prostredie projektu základňovej stanice mobilnej telefónie NS Grbavica 2, Ul. Puškinova 1, na katastrálnej parcele číslo 1373, k. o. Nový Sad II, Mesto Nový Sad. Po uskutočnenom postupe Mestská správa pre ochranu životného prostredia dňa 30. júna 2016 schválila rozhodnutie číslo VI-501-335/16, že je potrebný odhad vplyvov na životné prostredie a o určovaní rozsahu a obsahu Štúdie o odhade vplyvov na životné prostredie. S cieľom informovania zainteresovanej verejnosti text rozhodnutia sa zverejňuje v úplnosti: Mestská správa pre ochranu životného prostredia na základe článku 10 odseky 4 a 5 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04 a 36/09), článku 192 odsek 1 Zákona o všeobecnom správnom konaní (Úradné noviny SRJ, č. 33/97 a 31/01 a Úradný vestník RS, č. 30/10) a článkov 11, 34 a 36 Rozhodnutia o mestských správach Mesta Nový Sad (Úradné noviny Mesta Nový Sad, č. 52/08, 55/09, 11/10, 39/10, 60/10 a 69/13), konajúc podľa žiadosti podniku Telenor Common Operation, pobočka Belehrad – Nový Belehrad, s oprávnením nositeľa projektu Telenor, s. s r. o., Nový Belehrad, Omladinskih brigada 90, o rozhodovanie o potrebe odhadu vplyvov na životné prostredie projektu základňovej stanice mobilnej telefónie NS Grbavica 2, schvaľuje ROZHODNUTIE 1. Určuje sa, že je pre projekt základňovej stanice mobilnej telefónie NS Grbavica 2, Ul. Puškinova 1, na katastrálnej parcele číslo 1373, k. o. Nový Sad II, Mesto Nový Sad, nositeľa projektu TELENOR, s. s r. o., Nový Belehrad, Omladinskih brigada 90 (v ďalšom texte: nositeľ projektu), potrebný odhad vplyvov na životné prostredie. 2. Stanovuje sa, aby nositeľ projektu Štúdiu o odhade vplyvov na životné prostredie projektu základňovej rozhlasovej stanice mobilnej telefónie NS Grbavica 2, Ul. Puškinova 1, na katastrálnej parcele číslo 1373, k. o. Nový Sad II, Mesto Nový Sad, v zmysle rozsahu a obsahu vypracoval v súlade s článkom 17 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie a Pravidlami o obsahu Štúdie o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, číslo 69/05). ZDÔVODNENIE Podnik Telenor Common Operation, pobočka Belehrad – Nový Belehrad, s oprávnením nositeľa projektu Telenor, s. s r. o., Nový Belehrad, Omladinskih brigada 90, podal tomuto orgánu riadnu žiadosť o rozhodovanie o potrebe odhadu vplyvov na životné prostredie projektu základňovej stanice mobilnej telefónie NS Grbavica 2, Ul. Puškinova 1, na katastrálnej parcele číslo 1373, k. o. Nový Sad II, Mesto Nový Sad. Projektom sa predpokladá postavenie trojúsekovej anténovej sústavy pre rozsahy GSM 900 a UMTS. Použijú sa tri dual band antény (pre obe sústavy), a to panelové antény typu Huawei ADU451503. Azimuty antén sú 90 ° (úsek 1), 210 ° (úsek 2) a 355° (úsek 3). Konfigurácia vysielača základňovej stanice pre sústavu GSM 900 je 2 + 2 + 2 a pre sústavu UMTS je 3 + 3 + 3. V súlade so Zákonom o odhade vplyvov na životné prostredie s podanou žiadosťou je verejnosť oboznámená prostredníctvom oznamovania v prostriedkoch verejného informovania a MS 7. júla. V lehote stanovenej zákonom doručené sú fotokópie súhlasu obyvateľov budovy v Ul. Puškinova č. 1, Ul. Puškinova č. 1A a Ul. Puškinova č. 3 o nepostavovaní základňovej stanice mobilnej telefónie NS Grbavica 2. S uvedenou žiadosťou nositeľ projektu priložil Informáciu o lokalite pre parcelu č. 1373, k. o. Nový Sad II, vydanú zo strany Mestskej správy pre urbanizmus a bývanie Mesta Nový Sad, číslo: V-353-1154/14 z 19. 12. 2014, Zmluvu o prenájme uzavretú medzi Zhromaždením obyvateľov budovy v Ul. Puškinova č. 1 z Nového Sadu, a Telenor, s. s r. o., Nový Belehrad, Omladinskih brigada 90, a Odborné zhodnotenie zaťaženia životného prostredia v lokálnej zóne základňovej stanice mobilnej telefónie NS Grbavica 2, číslo: 1707/1551 PO, ktoré vypracovalo akreditované Laboratórium Inštitútu Vatrogas z Nového Sadu. Základňová rozhlasová stanica mobilnej telefónie NS Grbavica 2 má celkovú efektívnu vyžiarenú silu väčšiu ako 250 W pre všetky tri úseky, pre sústavy GSM 900 a UMTS. Po rozoberaní žiadosti nositeľa projektu a údajov o predmetovej lokalite, charakteristikách a odhade možných vplyvov uvedeného projektu na životné prostredie a berúc do ohľadu, že predmetová základňová rozhlasová stanica má efektívnu vyžiarenú silu väčšiu ako 250 W a môže mať významný vplyv na životné prostredie – bod 12 podbod 13 Telekomunikačné objekty mobilnej telefónie (základňové rozhlasové stanice), Listiny II Vyhlášky o určovaní Listiny projektov, pre ktoré je odhad vplyvov záväzný, a Listiny projektov, pre ktoré sa odhad vplyvov na životné prostredie môže žiadať (Úradný vestník RS, číslo 114/08), tento orgán je v súlade s článkom 10 odsek 4 Zákona o odhade vplyvov a rozhodol, že je potrebný odhad vplyvov. Článkom 10 odsek 5 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie predpísané je, že rozhodnutím, ktorým sa určuje, že je potrebný odhad vplyvov projektu na životné prostredie, splnomocnený orgán môže určiť aj rozsah, aj obsah Štúdie o odhade vplyvov, čo je v tomto prípade aj vykonané. Okrem rozoberania intenzity vplyvov (vyjadrenej efektívnou vyžiarenou silou spotrebičov) splnomocnený orgán v konkrétnom prípade rozobral aj trvanie vplyvov – základňová stanica predstavuje kontinuálny prameň žiarenia. Uplatňujúc princípy prevencie a opatrenia (článok 9 odsek 1 podbod 2 Zákona o ochrane životného prostredia, Úradný vestník RS, č. 135/04, 36/09, 36/09 – iný zákon, 72/09 – iný zákon a 43/11 – Rozhodnutie US), ktorým sa žiada, aby každá aktivita bola plánovaná a realizovaná spôsobom, že medziiným predstavuje najmenšie riziko po ľudské zdravie, štúdiou treba dokázať, že pre predmetový projekt bude uplatnená najlepšia dostupná technológia, technika a výstroj. Berúc do ohľadu vopred spomenuté a predovšetkým špecifickosť lokality (husto osídlená obytná štvrť), nevyhnutné je vypracovať dokument, ktorým sa analyzuje a hodnotí kvalita činiteľov životného prostredia na určenom priestore, vzájomný vplyv jestvujúcich a plánovaných aktivít a určujú podmienky a opatrenia na znemožnenie, zmenšenie a odstraňovanie škodlivých vplyvov na životné prostredie, ako i opatrenia v prípade nehôd, zabezpečiť sledovanie vplyvov prameňa vyžarovania, a to sa výlučne môže zabezpečiť Štúdiou o odhade vplyvov na životné prostredie, ktorú by mal vypracovať multidisciplinárny odborný tím. Na základe uvedeného rozhodnuté je ako v dispozícii. Poučenie o opravnom prostriedku: Proti tomuto rozhodnutiu nositeľ projektu môže podať sťažnosť Pokrajinskému sekretariátu pre urbanizmus, stavebníctvo a ochranu životného prostredia v lehote 15 dní odo dňa prijatia rozhodnutia prostredníctvom tohto orgánu. Zainteresovaná verejnosť môže podať sťažnosť proti tomuto rozhodnutiu v lehote 15 dní odo dňa jeho zverejnenia v prostriedkoch verejného informovania, prostredníctvom tohto orgánu.

28 /4707/ 9. 7. 2016

Oznamy Vlaha v stenách? Izolovanie vlhkých objektov strojmi. 33 rokov skúsenosti v izolovaní vlhkých domov, kostolov a iných objektov hrúbky stien do 10 m. Záruka na vykonané práce. Radšej vysušovať – ako búrať! Hydroizolácia Živanović telefóny: 063440470 a 0631024114 hizivanovic@gmail.com www.hiz.co.rs

VYROBNY PROGRAM: – KOTLY NA PEVNE PALIVO, BIOMASU A PELETY – HORAKY NA PELETY – NEREZOVE KOMINY – AKUMULACNE NADRŽE

Nositelia zlatých medailí za kvalitu na Novosadskom veľtrhu

KOVAČICA Štúrova 69 tel./fax: 013/662-183 mob. 063/282-097 www.uniko.rs

DROBNÉ OZNAMY NA PREDA J dom (staré a nové stavanie) v Hložanoch, Ul. m. Tita č. 97, veľkosť pozemku 32 árov. Na predaj i obrábateľná pôda 14 kvadrátov; tel.: 021/6041-241; 065/60-41-241. NA PREDAJ mäkké rezivo podľa špecifikácie s prepravou: hrady 1 m3 = 185 eur a laty 5 x 3 bežný meter = 0,32 eura. Volať na tel. č.: 021/63-50-088 a 060/63-50-088 od 7.00 do 21.00 h. UHLIE: SPASO-prom Ugljevik ponúka dovoz všetkých druhov uhlia; je to kusové, kocka, orech, drobné uhlie. Rýchlo, kvalitne, výhodne! Mimosezónna zľava! Spasoje Marković; tel.: +381 55 678 019, mobil: +387 65 304 021. KUPUJEM staré a nové perie alebo mením za paplóny, vankúše a deky. Prichádzam na pozvanie. Martin Nosál, B. Petrovec, tel.: 063/826 92 05 a 021/782-278.

Mestská správa pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad na základe článku 29 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04 a 36/09) zverejňuje OZNÁMENIE o schválení rozhodnutia, že je potrebný odhad vplyvov a o určovaní rozsahu a obsahu Štúdie o odhade vplyvov na životné prostredie projektu základňovej rozhlasovej stanice mobilnej telefónie NS2080_01 NS_Nový_Sad_Kvantaška_pijaca Podnik KODAR INŽENJERING, s. s r. o., Belehrad, splnomocnením nositeľa projektu VIP MOBILE, s. s r. o., Nový Belehrad, Ul. omladinskih brigada č. 21, podal tomuto orgánu žiadosť o rozhodovanie o potrebe odhadu vplyvov na životné prostredie projektu základňovej rozhlasovej stanice mobilnej telefónie NS2080_01 NS_Nový_Sad_Kvantaška_pijaca, na katastrálnej parcele číslo 8529/5, k. o. Nový Sad I, Mesto Nový Sad. Po uskutočnenom postupe Mestská správa pre ochranu životného prostredia dňa 30. júna 2016 schválila rozhodnutie číslo VI-501-367/16, že je potrebný odhad vplyvov na životné prostredie a o určovaní rozsahu a obsahu Štúdie o odhade vplyvov na životné prostredie. S cieľom informovania zainteresovanej verejnosti text rozhodnutia sa zverejňuje v úplnosti: Mestská správa pre ochranu životného prostredia na základe článku 10 odseky 4 a 5 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04 a 36/09), článku 192 odsek 1 Zákona o všeobecnom správnom konaní (Úradné noviny SRJ, č. 33/97 a 31/01 a Úradný vestník RS, č. 30/10) a článkov 11, 34 a 36 Rozhodnutia o mestských správach Mesta Nový Sad (Úradné noviny Mesta Nový Sad, č. 52/08, 55/09, 11/10, 39/10, 60/10 a 69/13), konajúc podľa žiadosti KODAR INŽENJERING, s. s r. o., Belehrad, podanom po splnomocnení nositeľa projektu VIP MOBILE, s. s r. o., Nový Belehrad, Ul. omladinskih brigada č. 21, o rozhodovanie o potrebe odhadu vplyvov na životné prostredie projektu základňovej stanice mobilnej telefónie NS2080_01 NS_Nový_Sad_Kvantaška_pijaca, schvaľuje ROZHODNUTIE 1. Určuje sa, že je pre projekt základňovej stanice mobilnej telefónie NS2080_01 NS_Nový_Sad_Kvantaška_pijaca, na katastrálnej parcele číslo 8529/5, k. o. Nový Sad I, Mesto Nový Sad, nositeľa projektu VIP MOBILE, s. s r. o., Nový Belehrad, Ul. omladinskih brigada č. 21 (v ďalšom texte: nositeľ projektu), potrebný odhad vplyvov na životné prostredie. 2. Stanovuje sa, aby nositeľ projektu Štúdiu o odhade vplyvov na životné prostredie projektu základňovej stanice mobilnej telefónie NS2080_01 NS_Nový_Sad_Kvantaška_pijaca, na katastrálnej parcele číslo 8529/5, k. o. Nový Sad I, Mesto Nový Sad, v zmysle rozsahu a obsahu vypracoval v súlade s článkom 17 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie a Pravidlami o obsahu Štúdie o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, číslo 69/05). ZDÔVODNENIE Podnik KODAR INŽENJERING, s. s r. o., Belehrad, splnomocnením nositeľa projektu VIP MOBILE, s. s r. o., Nový Belehrad, Ul. omladinskih brigada č. 21, podal tomuto orgánu riadnu žiadosť o rozhodovanie o potrebe odhadu vplyvov na životné prostredie projektu základňovej stanice mobilnej telefónie NS2080_01 NS_Nový_Sad_Kvantaška_pijaca, na katastrálnej parcele číslo 8529/5, k. o. Nový Sad I, Mesto Nový Sad. Projektom sa predpokladá rekonštrukcia jestvujúcej základňovej stanice, a to tak, že bude postavená trojúseková anténová sústava pre rozsahy DCS 1800, UMTS a LTE. Antény typu K80010510 výrobcu Kathrein sa použijú na krytie v rozsahoch DCS 1800 a LTE sústav a antény typu K742215 na krytie UMTS sústavy. Plánované azimuty antén sú 50 °, 180 ° a 280 °, respektíve po úsekoch pre všetky sústavy. Konfigurácia vysielača základňovej stanice pre sústavu DCS je 2 + 2 + 2, pre UMTS je 2 + 2 + 2 a pre LTE je 1 + 1 + 1. V súlade so

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

BLAHOŽELANIE Svojej dcére BLAŽENKE MELICHOVEJ z Báčskeho Petrovca, ktorá úspešne skončila štúdium na Fakulte prírodných vied UKF v Nitre, 16. júna bola slávnostne promovaná a získala titul magister, k úspechu blahoželajú a do budúcna všetko dobré prajú rodičia a brat Pavel.

Pokrajinský sekretariát pre urbanizmus a ochranu životného prostredia na základe článku 10 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04) zverejňuje OZNÁMENIE o schválení rozhodnutia o potrebe vypracovania Štúdie o odhade vplyvov daného stavu na životné prostredie Pokrajinský sekretariát pre urbanizmus a ochranu životného prostredia dňa 30. 6. 2016 schválil rozhodnutie o potrebe vypracovania Štúdie o odhade vplyvov na životné prostredie projektu Sklad naftových derivátov v Novom Sade, na katastrálnej parcele č. 382/1, k. o. Nový Sad IV, nositeľa projektu SPEED, s. s r. o., Belehrad, Ul. partizanske avijacije č. 6a. Rozhodnutie o rozhodovaní o potrebe vypracovania štúdie o odhade vplyvov na životné prostredie predmetového projektu možno dostať k nahliadnutiu v pracovné dni od 10.00 do 14.00 h v miestnostiach Pokrajinského sekretariátu pre urbanizmus a ochranu životného prostredia, Bulvár Mihajla Pupina 16, Nový Sad (prízemie, kancelária č. 39). Zainteresovaná verejnosť môže podať sťažnosť proti schválenému rozhodnutiu v lehote 15 dní odo dňa zverejnenia tohto oznámenia.

Oznamujte v Hlase ľudu 021/ 47-20-840 a 021/47-20-844 l inzercia@hl.rs Zákonom o odhade vplyvov na životné prostredie s podanou žiadosťou je verejnosť oboznámená prostredníctvom oznamovania v prostriedkoch verejného informovania a MS Podbara. V lehote stanovenej zákonom neboli doručené mienky zainteresovaných orgánov, organizácií a verejnosti. Nositeľ projektu priložil zmluvu č. 33733661 o používaní pozemku na postavenie telekomunikačného výstroja a anténového stĺpa – NS 2080 uzavretú medzi VKP Tržnica, Nový Sad, a Vip Mobile, s. s r. o., Ul. omladinskih brigada č. 21, Belehrad, a Informáciu o lokalite pre parcelu č. 8529/5, k. o. Nový Sad I, vypracovanú zo strany Mestskej správy pre urbanizmus a bývanie Mesta Nový Sad, číslo: V-353-284/16 z 26. 5. 2016. S uvedenou žiadosťou nositeľ projektu priložil Odborné zhodnotenie zaťaženia životného prostredia v lokálnej zóne základňovej stanice mobilnej telefónie NS2080_01 NS_Nový_Sad_Kvantaška_pijaca, číslo: EM-2016-122/SO, ktoré vypracovalo akreditované Laboratórium W-LINE v Belehrade. Základňová stanica mobilnej telefónie NS2080_01 NS_Nový_Sad_Kvantaška_pijaca má celkovú efektívnu vyžiarenú silu väčšiu ako 250 W pre všetky tri úseky, pre rozsahy DCS 1800, UMTS a LTE. Po rozoberaní žiadosti nositeľa projektu a údajov o predmetovej lokalite, charakteristikách a odhade možných vplyvov uvedeného projektu na životné prostredie a berúc do ohľadu, že predmetová základňová rozhlasová stanica má efektívnu vyžiarenú silu väčšiu ako 250 W a môže mať významný vplyv na životné prostredie – bod 12 podbod 13 Telekomunikačné objekty mobilnej telefónie (základňové rozhlasové stanice), Listiny II Vyhlášky o určovaní Listiny projektov, pre ktoré je odhad vplyvov záväzný, a Listiny projektov, pre ktoré sa odhad vplyvov na životné prostredie môže žiadať (Úradný vestník RS, číslo 114/08), tento orgán je v súlade s článkom 10 odsek 4 Zákona o odhade vplyvov a rozhodol, že je potrebný odhad vplyvov. Článkom 10 odsek 5 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie predpísané je, že rozhodnutím, ktorým sa určuje, že je potrebný odhad vplyvov projektu na životné prostredie, splnomocnený orgán môže určiť aj rozsah, aj obsah Štúdie o odhade vplyvov, čo je v tomto prípade aj vykonané. Okrem rozoberania intenzity vplyvov (vyjadrenej efektívnou vyžiarenou silou spotrebičov) splnomocnený orgán v konkrétnom prípade rozobral aj trvanie vplyvov a určil, že základňová stanica predstavuje kontinuálny prameň žiarenia. Uplatňujúc princípy prevencie a opatrenia (článok 9 odsek 1 podbod 2 Zákona o ochrane životného prostredia, Úradný vestník RS, č. 135/04, 36/09, 36/09 – iný zákon, 72/09 – iný zákon a 43/11 – Rozhodnutie US), ktorým sa žiada, aby každá aktivita bola plánovaná a realizovaná spôsobom, že medziiným predstavuje najmenšie riziko po ľudské zdravie, štúdiou treba dokázať, že pre predmetový projekt bude uplatnená najlepšia dostupná technológia, technika a výstroj. Berúc do ohľadu vopred spomenuté a predovšetkým špecifickosť lokality (husto osídlená obytná štvrť), nevyhnutné je vypracovať dokument, ktorým sa analyzuje a hodnotí kvalita činiteľov životného prostredia na určenom priestore, vzájomný vplyv jestvujúcich a plánovaných aktivít a určujú podmienky a opatrenia na znemožnenie, zmenšenie a odstraňovanie škodlivých vplyvov na životné prostredie, ako i opatrenia v prípade nehôd, zabezpečiť sledovanie vplyvov prameňa vyžarovania, a to sa výlučne môže zabezpečiť Štúdiou o odhade vplyvov na životné prostredie, ktorú by mal vypracovať multidisciplinárny odborný tím. Na základe uvedeného rozhodnuté je ako v dispozícii. Poučenie o opravnom prostriedku: Proti tomuto rozhodnutiu nositeľ projektu môže podať sťažnosť Pokrajinskému sekretariátu pre urbanizmus, stavebníctvo a ochranu životného prostredia v lehote 15 dní odo dňa prijatia rozhodnutia prostredníctvom tohto orgánu. Zainteresovaná verejnosť môže podať sťažnosť proti tomuto rozhodnutiu v lehote 15 dní odo dňa jeho zverejnenia v prostriedkoch verejného informovania, prostredníctvom tohto orgánu.

• OZNAMY •

Oznamy MILOVNÍCI KNÍH Za výhodné ceny vám ponúkame tieto naše knižné vydania: 1. Andrej Čipkár: Prečo???, rozprávky pre deti, cena 300 din. 2. Mária Kotvášová-Jonášová: Mať pätnásť je také ťažké, alebo Striptíz, poviedky pre tínedžerov, cena 500 din. 3. Elenka Šranková: Hlasľudovská kuchárka – Z kysáčskeho receptára – recepty starých mám a súčasné recepty chutných jedál, cena 600 din. 4. Jaroslav Feldy: Keď v živote nekvitli iba ruže – Ranená mladosť, skutočné životné osudy ľudí zo sriemskych dedín Erdevíka a Bingule, cena 600 din. 5. Zborník prác: Kysáč 1773 – 2013, všetko o Kysáči, od založenia po súčasnosť, cena 2 000 din. Jednotlivé tituly si môžete OBJEDNAŤ v redakcii Hlasu ľudu na tel. č.: 021/47-20-840 alebo 063/47-20-84; na e-mail: nvu@hl.rs, filipova@hl.rs, alebo v dopisovateľstvách v Kovačici (013/662-565), Starej Pazove (022/317505) a Báčskom Petrovci (021/22-80042).

SPOMIENKA na

s milovaným synom

MICHALOM ŠIMOM

ZUZANU LEŇOVÚ

1. 10. 1966 – 29. 6. 2016 z Kulpína

2012 – 2016 z Kysáča

S láskou si na Teba bude spomínať Zostalo nám veľa krásnych spomienok, ktoré si navždy uchovávame v našich srdciach. Syn Rastislav a syn Jaroslav s rodinou

mama Zuzana Šimová

POSLEDNÉ ZBOHOM profesorke

Dr. ANNE MARIĆOVEJ

DROBNÝ OZNAM

rod. Vestegovej 1951 – 2016

TESNÍME (dihtujeme) okná a dvere neopren gumou a vyrábame harmonika dvere a rolety; telefóny: 025/5827-710 a 060/5088-433.

hlasludu.info www.hl.rs

Mestská správa pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad na základe článku 29 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04 a 36/09) zverejňuje OZNÁMENIE o schválení rozhodnutia, že je potrebný odhad vplyvov a o určovaní rozsahu a obsahu Štúdie o odhade vplyvov na životné prostredie projektu základňovej rozhlasovej stanice mobilnej telefónie NS2363_01 NS_Nový_Sad_ Merkur Podnik KODAR INŽENJERING, s. s r. o., Belehrad, splnomocnením nositeľa projektu VIP MOBILE, s. s r. o., Nový Belehrad, Ul. omladinskih brigada č. 21, podal tomuto orgánu žiadosť o rozhodovanie o potrebe odhadu vplyvov na životné prostredie projektu základňovej rozhlasovej stanice mobilnej telefónie NS2363_01 NS_Nový_Sad_ Merkur, Ulica rumenačka č. 150, na katastrálnej parcele číslo 3849/1, k. o. Nový Sad I, Mesto Nový Sad. Po uskutočnenom postupe Mestská správa pre ochranu životného prostredia dňa 30. júna 2016 schválila rozhodnutie číslo VI-501-366/16, že je potrebný odhad vplyvov na životné prostredie a o určovaní rozsahu a obsahu Štúdie o odhade vplyvov na životné prostredie. S cieľom informovania zainteresovanej verejnosti text rozhodnutia sa zverejňuje v úplnosti: Mestská správa pre ochranu životného prostredia na základe článku 10 odseky 4 a 5 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04 a 36/09), článku 192 odsek 1 Zákona o všeobecnom správnom konaní (Úradné noviny SRJ, č. 33/97 a 31/01 a Úradný vestník RS, č. 30/10) a článkov 11, 34 a 36 Rozhodnutia o mestských správach Mesta Nový Sad (Úradné noviny Mesta Nový Sad, č. 52/08, 55/09, 11/10, 39/10, 60/10 a 69/13), konajúc podľa žiadosti KODAR INŽENJERING, s. s r. o., Belehrad, podanom po splnomocnení nositeľa projektu VIP MOBILE, s. s r. o., Nový Belehrad, Ul. omladinskih brigada č. 21, o rozhodovanie o potrebe odhadu vplyvov na životné prostredie projektu základňovej rozhlasovej stanice mobilnej telefónie NS2363_01 NS_Nový_Sad_Merkur, schvaľuje ROZHODNUTIE 1. Určuje sa, že je pre projekt základňovej stanice mobilnej telefónie NS2363_01 NS_Nový_Sad_Merkur, Ulica rumenačka č. 150, na katastrálnej parcele číslo 3849/1, k. o. Nový Sad I, Mesto Nový Sad, nositeľa projektu VIP MOBILE, s. s r. o., Nový Belehrad, Ul. omladinskih brigada č. 21 (v ďalšom texte: nositeľ projektu), potrebný odhad vplyvov na životné prostredie. 2. Stanovuje sa, aby nositeľ projektu Štúdiu o odhade vplyvov na životné prostredie projektu základňovej stanice mobilnej telefónie NS2363_01 NS_Nový_Sad_Merkur, Ulica rumenačka č. 150, na katastrálnej parcele číslo 3849/1, k. o. Nový Sad I, Mesto Nový Sad, v zmysle rozsahu a obsahu vypracoval v súlade s článkom 17 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie a Pravidlami o obsahu Štúdie o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, číslo 69/05). ZDÔVODNENIE Podnik KODAR INŽENJERING, s. s r. o., Belehrad, splnomocnením nositeľa projektu VIP MOBILE, s. s r. o., Nový Belehrad, Ul. omladinskih brigada č. 21, podal tomuto orgánu riadnu žiadosť o rozhodovanie o potrebe odhadu vplyvov na životné prostredie projektu základňovej stanice mobilnej telefónie NS2363_01 NS_Nový_ Sad_Merkur, v Ulici rumenačkej č. 150, na katastrálnej parcele číslo 3849/1, k. o. Nový Sad I, Mesto Nový Sad. Projektom sa predpokladá rekonštrukcia jestvujúcej základňovej stanice, a to tak, že bude postavená trojúseková anténová sústava pre rozsahy DCS 1800, UMTS a LTE. Antény typu K742236 výrobcu Kathrein sa použijú na krytie v rozsahoch DCS 1800, UMTS a LTE sústav. Plánované azimuty antén sú 40 °, 180 ° a 280 °, respektíve po úsekoch pre všetky sústavy. Konfigurácia vysielača základňovej stanice pre sústavu DCS je 2 + 2 + 2, pre UMTS je 2 + 2 + 2 a pre LTE je 1 + 1 + 1. V súlade so Zákonom o odhade vplyvov na životné prostre-

• OZNAMY •

BOĽAVÁ ROZLÚČKA

Čas sa zastavil pre naše kamarátenie. V spomienkach si Ťa zachovám večne. Kolegyňa a kamarátka Mária Gašparovská

die s podanou žiadosťou je verejnosť oboznámená prostredníctvom oznamovania v prostriedkoch verejného informovania a MS Radnički. V lehote stanovenej zákonom neboli doručené mienky zainteresovaných orgánov, organizácií a verejnosti. Nositeľ projektu priložil Zmluvu o prenájme uzavretú medzi Merkur International, s. s r. o., Belehrad, a Vip Mobile, s. s r. o., Ul. omladinskih brigada č. 21, Belehrad, a Informáciu o lokalite pre parcelu č. 3849/1, k. o. Nový Sad I, vypracovanú zo strany Mestskej správy pre urbanizmus a bývanie Mesta Nový Sad, číslo: V-353-266/16 z 26. 5. 2016. S uvedenou žiadosťou nositeľ projektu priložil Odborné zhodnotenie zaťaženia životného prostredia v lokálnej zóne základňovej stanice mobilnej telefónie NS2363_01 NS_Nový_Sad_Merkur, číslo: EM-2016123/SO, ktoré vypracovalo akreditované Laboratórium W-LINE v Belehrade. Základňová stanica mobilnej telefónie NS2363_01 NS_Nový_Sad_Merkur, má celkovú efektívnu vyžiarenú silu väčšiu ako 250 W pre všetky tri úseky, pre rozsahy DCS 1800, UMTS a LTE. Po rozoberaní žiadosti nositeľa projektu a údajov o predmetovej lokalite, charakteristikách a odhade možných vplyvov uvedeného projektu na životné prostredie a berúc do ohľadu, že predmetová základňová rozhlasová stanica má efektívnu vyžiarenú silu väčšiu ako 250 W a môže mať významný vplyv na životné prostredie – bod 12 podbod 13 Telekomunikačné objekty mobilnej telefónie (základňové rozhlasové stanice), Listiny II Vyhlášky o určovaní Listiny projektov, pre ktoré je odhad vplyvov záväzný, a Listiny projektov, pre ktoré sa odhad vplyvov na životné prostredie môže žiadať (Úradný vestník RS, číslo 114/08), tento orgán je v súlade s článkom 10 odsek 4 Zákona o odhade vplyvov a rozhodol, že je potrebný odhad vplyvov. Článkom 10 odsek 5 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie predpísané je, že rozhodnutím, ktorým sa určuje, že je potrebný odhad vplyvov projektu na životné prostredie, splnomocnený orgán môže určiť aj rozsah, aj obsah Štúdie o odhade vplyvov, čo je v tomto prípade aj vykonané. Okrem rozoberania intenzity vplyvov (vyjadrenej efektívnou vyžiarenou silou spotrebičov) splnomocnený orgán v konkrétnom prípade rozobral aj trvanie vplyvov a určil, že základňová stanica predstavuje kontinuálny prameň žiarenia. Uplatňujúc princípy prevencie a opatrenia (článok 9 odsek 1 podbod 2 Zákona o ochrane životného prostredia, Úradný vestník RS, č. 135/04, 36/09, 36/09 – iný zákon, 72/09 – iný zákon a 43/11 – Rozhodnutie US), ktorým sa žiada, aby každá aktivita bola plánovaná a realizovaná spôsobom, že medziiným predstavuje najmenšie riziko po ľudské zdravie, štúdiou treba dokázať, že pre predmetový projekt bude uplatnená najlepšia dostupná technológia, technika a výstroj. Berúc do ohľadu vopred spomenuté a predovšetkým špecifickosť lokality (husto osídlená obytná štvrť), nevyhnutné je vypracovať dokument, ktorým sa analyzuje a hodnotí kvalita činiteľov životného prostredia na určenom priestore, vzájomný vplyv jestvujúcich a plánovaných aktivít a určujú podmienky a opatrenia na znemožnenie, zmenšenie a odstraňovanie škodlivých vplyvov na životné prostredie, ako i opatrenia v prípade nehôd, zabezpečiť sledovanie vplyvov prameňa vyžarovania, a to sa výlučne môže zabezpečiť Štúdiou o odhade vplyvov na životné prostredie, ktorú by mal vypracovať multidisciplinárny odborný tím. Na základe uvedeného rozhodnuté je ako v dispozícii. Poučenie o opravnom prostriedku: Proti tomuto rozhodnutiu nositeľ projektu môže podať sťažnosť Pokrajinskému sekretariátu pre urbanizmus, stavebníctvo a ochranu životného prostredia v lehote 15 dní odo dňa prijatia rozhodnutia prostredníctvom tohto orgánu. Zainteresovaná verejnosť môže podať sťažnosť proti tomuto rozhodnutiu v lehote 15 dní odo dňa jeho zverejnenia v prostriedkoch verejného informovania, prostredníctvom tohto orgánu.

28 /4707/ 9. 7. 2016

Oznamy SMUTNÁ ROZLÚČKA s priateľom

SMUTNÁ ROZLÚČKA

MICHALOM ŠIMOM

MICHALOVI ŠIMOVI – MIMIMU

MICHALOM ŠIMOM

1966 – 2016 z Kulpína

Spomienku na Teba si zachová

POSLEDNÝ POZDRAV

so susedom

1966 – 2016 z Kulpína

Trvalú spomienku si na neho zachovajú

Miroslav Stupavský s rodinou

SMUTNÁ ROZLÚČKA

s mojím milovaným manželom a naším otcom a dedom

susedovci Báďonskovci

1. 10. 1966 – 29. 6. 2016 z Kulpína

Trvalú spomienku si na Teba navždy bude zachovávať Ady s rodinou

BOĽAVÁ ROZLÚČKA s naším tatom a dedom

MICHALOM ŠIMOM 1. 10. 1966 – 29. 6. 2016 z Kulpína

Odišiel si bez pozdravu nenávratnou cestou a nám si zanechal len spomienky a cestičku k Tvojmu hrobu. S láskou a úctou si na Teba budú spomínať: manželka Anna, syn Ján s manželkou Milotou a deťmi Máriom, Ivou a Aleksom a dcéra Andrea s priateľom Rasťom

BOĽAVÁ ROZLÚČKA

Dňa 25. júna 2016 nás nečakane a bez slov rozlúčky opustila naša milovaná manželka, matka a stará mama

MARIJOM HAJEKOM 15. 1. 1965 – 1 . 7. 2016 z Nového Sadu

Neúprosný osud i druhého rodiča mi vzal, bolesť v srdci, smútok, žiaľ a spomienky mi zanechal. Tvoja zarmútená dcéra Marijana Vozárová s rodinou

SMUTNÁ SPOMIENKA na zosnulých rodičov

ANNA LITAVSKÁ

rod. Chrťanová 23. 7. 1951 – 25. 6. 2016 z Kovačice

ZUZANU SÝKOROVÚ

rod. Zajacovú 19. 1. 1945 – 10. 8. 2003 – 2016 Už len kyticu kvetov na hrob Ti môžeme dať, za všetko dobré ďakovať a spomínať. Snívaj svoj večný a pokojný sen, v spomienkach sme s Tebou každý deň. S láskou a úctou Tvoji: manžel Ján, dcéra Anička a syn Ján s rodinami

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

PAVLA SÝKORU

27. 3. 1944 – 9. 7. 2011 – 2016

z Báčskeho Petrovca Čas plynie, ale žiaľ, bôľ a spomienka na Vás sa nikdy nepominú. Syn Pavel s rodinou

• OZNAMY •

BOĽAVÁ ROZLÚČKA

s naším jediným, milovaným a nenahraditeľným manželom a veľkým hrdinom tatom

SPOMIENKA

MARIJOM HAJEKOM

ZUZANU BARTOŠOVÚ

1965 – 2016

Kto ho poznal, spomenie si, kto ho mal rád, nezabudne. S večnou spomienkou na Teba zostávajú Tvoji najmilší:

so zaťom a švagrom

MARIJOM HAJEKOM – HAKYM 15. 1. 1965 – 1 . 7. 2016

Život bol skromný, osud bol krutý, rozlúčka boľavá a ťažká a spomienka – tá zostane večná. Tvoji: rodičia Vitézovci, Jarka Kulíková a Vlasta Brnová s rodinami

SMUTNÁ ROZLÚČKA

MARIJO HAJEK 1965 – 2016 z Nového Sadu

JÁN BABJAK 30. 10. 1968 – 29. 6. 2016 z Kulpína

rod. Lomiansku 1935 – 2008 – 2016 z Hložian

Spomínam s úctou.

Navždy sa s Tebou lúčia

manželka Anna a syn Mário s priateľkou Natašou

BOĽAVÁ ROZLÚČKA

SMUTNÁ ROZLÚČKA

na manželku

Manžel Karol

SPOMIENKA

Uplynuli dva roky, čo do večnosti odišla manželka a matka

rodičia, brat Ondrej s manželkou Annou a synovci Darko a Andrej

SMUTNÁ SPOMIENKA

MÁRIA PAVLOVOVÁ

rod. Demrovská 1951 – 2014 – 2016 z Báčskeho Petrovca

JÁN FUNTÍK 24. 7. 1949 – 30. 6. 2015

z Kysáča Chýbaš nám, si stále v našich srdciach. Samuel a Marína

SMUTNÁ SPOMIENKA

Uplynulo päť rokov, čo nie je s nami môj brat

Rodina Rapićová

• OZNAMY •

rod. Páliková 28. 7. 1952 – 12. 1. 2008

Tichú a trvalú spomienku si na Vás zachovávajú: sestra Zuzana Strehovská s rodinou Jelićovou a sestra Anna Gombárová s rodinami Petkovićovou a Medveďovou

SPOMIENKA

Uplynulo 10 rokov, čo nie je s nami otec, a sú tomu už 3 roky, čo nás opustila naša mama

SAMUEL ČASTVEN

23. 9. 1953 – 4. 7. 2011 – 2016 z Báčskeho Petrovca

JANO KYSEĽA

1936 – 2006 Večný pokoj Ti prajeme a krásne spomienky si na Teba zachováme.

ZUZANA FUNTÍKOVÁ

S láskou a úctou si na Teba spomíname. Sestra a švagor

ZUZANA KYSEĽOVÁ

rod. Maršalová 1933 – 2013 z Kovačice

S láskou a úctou si na Vás spomínajú syn Jaroslav a dcéra Mária Gáliková s rodinou 28 /4707/ 9. 7. 2016

RTV Panoráma TELEVÍZIA VOJVODINA 2 Piatok 8. júla 19.30 Prvá časť zostrihu galakoncertu 23. DFF Zlatá brána v Kysáči 20.00 Dobrý večer, Vojvodina – kolážová relácia, TV Týždeň Spektrum Nedeľa 10. júla 11.00 Písmenkovo 11.30 Dúhovka Utorok 12. júla 10.10 Paleta – výber najlepších vysielaní z produkcie Slovenskej redakcie RTV Vojvodina titulkovaných po srbsky na 1. programe TVV 17.30 Perličky – desaťminútový blok venovaný najmladším divákom Pondelok – sobota 18.00 Denník TERMÍNY REPRÍZOVÝCH VYSIELANÍ Piatok 22.00 Dúhovka Sobota 9.25 Dobrý večer, Vojvodina 11.20 Paleta Utorok 16.10 Paleta 17.00 Dúhovka Dobrý večer, Vojvodina – V prvej časti relácie budú odvysielané príspevky o Medzinárodnom festivale Šajkaši v Kysáči, o Cyrilo-metodskom večierku na petrovskej fare a o žatevných dňoch v Báči. Písmenkovo – Tretia časť tohto seriálu je venovaná spisovateľstvu. V snahe pochopiť vznik literárneho diela najmladším divákom a Písmenku tentoraz pomôžu lužskí žiaci, ktorí chodia do školy v Suseku, a spisovateľ pre deti Zoroslav Spevák. Dúhovka – V druhej polhodinke nedeľného vysielania bude odvysielaná reportáž z 9. ročníka Festivalu zvykov a obyčají V aradáčskom šírom poli...

www.hl.rs

RÁDIO NOVÝ SAD 3 Predpoludňajší program Každý pracovný deň 8.00 – 10.00 Sobota 8.00 Správy, predpoludňajší program 8.30 Aspekty 9.00 Správy Týždeň 8.00 8.05 9.05 9.30

Nedeľa Správy Vysielanie pre dedinu Pohľady k výšinám Vysielanie pre deti

Popoludňajší program 15.00 Správy Rádiošport (pondelok) Kronika našich osád (utorok) Hudobné vysielanie Inteen (streda) Súzvuky (štvrtok) Z každého rožka troška (piatok) Kaleidoskop (sobota) Hudobné relácie (nedeľa) 17.00 Rozhlasové noviny Vejár hudobných vysielaní Nočný program 23.00 Hudobné relácie (utorok) 23.00 Rozhlasová hra, hudobné relácie (sobota)

TV PETROVEC Pondelok – sobota 18.25 Začiatok vysielania 18.30 Zahraničný denník 18.50 Hit dňa, Moľa / Klenoty, Citáty 19.00 Zvon, spravodajská relácia 19.15 Kreslený film 19.50 Hit dňa, Reklamy 20.00 Filmy: Piatok 8. júla – Ultraviolet Sobota 9. júla – Zoja, 1. časť Pondelok 11. júla – 7. sekúnd Utorok 12. júla – Grizzly Park Streda 13. júla – Prázdniny v Európe Štvrtok 14. júla – Červené víno, 2. časť 21.45 Hit dňa, Moľa / Klenoty, Citáty, Reklamy, Zvon 23.00 Záver vysielania Nedeľa 10. júla 18.30 Hit dňa, Reklamy, zostrih Molí 19.00 Zvon, prehľad udalostí týždňa 20.00 Kolážová relácia Nedeľa s vami 22.00 Film: – Zoja, 2. časť 24.00 Záver vysielania Každý pondelok 20.15 Hudobný mix Každý piatok 18.15 Výber z programu TV Kovačica

TV STARÁ PAZOVA

Každú sobotu 18.15 Výber z programu TV Pančevo

Utorok – sobota 17.00 Správy 22.00 Správy Nedeľa 13.00 S vami a pre vás S vami a pre vás je kolážové vysielanie, ktoré obsahuje aktuality zo staropazovského prostredia, ako i z iných slovenských prostredí. V rámci hodinového vysielania je aj náboženská časť pod názvom Hrad prepevný. Repríza v pondelok a stredu o 14.00, resp. o 22.05.

Informačno-politický týždenník

Rozhovor o návšteve detí v organizácii YMCA v TV Petrovec

TV OBCE KOVAČICA Klenotnica (nedeľa, utorok, piatok) 16.00 – 18.00 Nedeľa 10. júla 16.00 Kronika týždňa Slovo na týždeň Lekári radia, ako zvládnuť páľavy Utorok 12. júla 16.00 Skončil sa zápis do stredných škôl Kovačičanom predstavená ešte jedna kniha Čo nového v našom spoločenskom živote? Piatok 15. júla 16.00 Divadelné predstavenie: Falošné jednanie Slovenský film: Pacho, hybský zbojník

RÁDIO KOVAČICA Na modrej vlne – každý pracovný deň 15.05 Správy z regiónu 15.30 Stalo sa na dnešný deň 16.00 Správy z Kovačickej obce 16.10 Hlas ľudu ponúka (každý piatok) 16.20 Kalendárium 16.25 Udalosti dňa 16.55 Citáty do vrecka 17.00 Šport, Medicína, Školstvo, Poľnohospodárstvo, Kultúra 17.15 Zaujímavosti zo sveta 17.30 Humor 18.00 Správy z Kovačickej obce 18.10 Zaujímavosti zo sveta 18.15 Šport, Medicína, Školstvo, Poľnohospodárstvo, Kultúra 18.20 Citáty do vrecka 18.40 Poézia • RTV PANORÁMA •

KRÍŽOVKA ČÍSLO 28 RÁDIO STARÁ PAZOVA Utorok – piatok 18.00 Servis Na dnešný deň Meniny 18.15 Volíme melódiu dňa 18.30 Aktuality z obce a iných osád Poučky zo slovenčiny (streda) 19.00 Denník, informatívne vysielanie 19.15 Hudba 19.30 Oznamy, hudba a reklamy 20.00 Z nášho uhla, udalosti a ľudia Náboženské vysielanie Živé vody (streda) Tematické vysielanie Z minulosti (štvrtok) Sobota 15.00 Servis Na dnešný deň Meniny, Reklamy 16.00 Správy 16.05 Zvončeky, detské vysielanie 16.30 Oznamy a drobné oznamy 17.00 Volíme melódiu týždňa, resp. mesiaca, hudba a reklamy 18.05 Repríza štvrtkovej relácie Z nášho uhla 19.00 Nová relácia Aktuality z Vojvodiny, na spoločnej vlne rozhlasové stanice Báč, Báčsky Petrovec, Kysáč, Kovačica a Stará Pazova 19.30 Oznamy, drobné oznamy a z našich osád 20.00 Aktuality z mesta, repríza utorkovej relácie Z nášho uhla Nedeľa 7.00 Servis Na dnešný deň Meniny 7.30 Oznamy, hudba a reklamy 8.00 Správy 8.05 Hudba, servis 8.30 Slovo nášho Boha, náboženské vysielanie 9.00 Správy 9.05 Hudba a aktuality 9.30 Oznamy, hudba a reklamy

NOVOSADSKÁ TELEVÍZIA Každý pracovný deň 15.15 Objektív v slovenskej reči

• RTV PANORÁMA •

RÁDIO PETROVEC Utorok – piatok 10.40 Hit dňa 14.00 Dozvuky Sobota 10.00 Aktuality z Vojvodiny Nedeľa 10.00 Retrospektíva týždňa

V tajničke je meno a priezvisko slovenskej spisovateľky, osvetovej pracovníčky a obhajkyne emancipačných snáh žien (1885 – 1958); manželky Jozefa Gregora Tajovského. autorka: potok rieka v ANNA obecný 1. časť s prudkým kozmo- Danilo mužské irídium Srbsku a BIČIA- závod tajničky spádom nautika meno Kiš Č. Hore ROVÁ

oddelilo

Slovenská hudba každý deň 5.00 – 15.00. vydal Svetová hudba každý deň 15.00 – 5.00. iskru

vpíšte

naaranžoval

S NAT LA U H UD 2. časť tajničky Ľ

bľabot ovce Nikola Tesla

havran (srb.)

TELEVÍZIA PANČEVO Nedeľa 10. júla 20.15 Repríza relácie Dobrý deň Streda 13. júla 12.10 Dobrý deň, kolážová relácia

romb

argón hlavná tepna

umelecký smer v 18. storočí

erbium

osob. zámeno nátrium rovnaké písmená

Rumunsko ad notam

14. písmeno gréc. abec.

ženské meno

väznenie

vpíšte SŤAA

tvoriaca kruh ono vpíšte RNT

17. písmeno gréckej abecedy TV VOJVODINY program vysiela na nasledujúcich kanáloch: pre územie Nového Sadu na 48., pre územie Subotice na 40. a pre územie Vršca na 39. Program v slovenskej reči sa vysiela na Druhom programe RÁDIO NOVÝ SAD Program v slovenskej reči sa vysiela na vlnovej dĺžke 100 a 107.1 MHz TV PETROVEC Program sa vysiela na kanáli 55; www.tvpetrovec.com; RÁDIO PETROVEC Program sa vysiela na vlnovej dĺžke 91.4 MHz TELEVÍZIA OBCE KOVAČICA Program sa vysiela na kanáli 52 RÁDIO OBCE KOVAČICA Program sa vysiela na vlnovej dĺžke 93,2 MHz RÁDIO STARÁ PAZOVA Program v slovenskej reči sa vysiela na vlnovej dĺžke 91.5 MHz TV STARÁ PAZOVA Program v slovenskej reči sa vysiela prostredníctvom lokálneho káblového operátora na kanáli 60 TELEVÍZIA PANČEVO Program sa vysiela na kanáli 39 NOVOSADSKÁ TELEVÍZIA Program sa vysiela na kanáli 60

gram

Republika Srbsko

spojka

stať sa krivým školská akcia

vonku

Taliansko dlhá samohl.

židovský šál

ROZLÚŠTENIE KRÍŽOVKY ČÍSLO 27 VODOROVNE: Vladimír, lopata, O, Avon, mal, divo, ulu, Il, stoj, m, les, Be, íver, ha, rev, kult, od, jar, e, voda, bas, Mariana, nepoznal TAJNIČKA: VLADIMÍR HURBAN VLADIMÍROV

Správne rozlúštenie KRÍŽOVKY 25 z čísla 25 Hlasu ľudu z 18. júna 2016 bolo: ZLATÁ BRÁNA. Odmenu – knižné vydanie z produkcie NVU Hlas ľudu za správne rozlúštenie uvedenej krížovky získala: KATARÍNA KOBÁROVÁ, Ul. 1. mája č. 2, 21 400 BÁČSKA PALANKA. BLAHOŽELÁME. Správne rozlúštenia aj naďalej zasielajte DO 5 DNÍ ODO DŇA VYDANIA NAŠICH NOVÍN na adresu: NVU Hlas ľudu, Bulvár oslobodenia 81/V, poštový priečinok 234, 21 000 Nový Sad, PRE KRÍŽOVKU, alebo mailom na adresu: obsustova@hl.rs

28 /4707/ 9. 7. 2016

Šport PREHLIADKA NÁDEJNÝCH FUTBALISTOV V PADINE

Najviac sa páčili Zreňaninčania a Vrščania nia sa snažili byť dobrými hostiteľmi a postarali sa Najlepšia hráčka Anđela Markovićová o to, aby všetko prebieavína problémov, ktorú vyvolala (ročník 2007) halo v najväčšom poriaddemisia vedenia FK Dolina, nević (Bečkerek), najlepší ku. Najlepšie zastavila úspešnú brankár Nikola Praštalo štyri mužstvá prácu Futbalovej ško(Bečkerek) a najlepší hráč z každého ročly, čo roky úspešne Filip Haník (Mladosť). níka na konci pôsobí v rámci tohto Ročník 2007: 1. Vršac zohrali semifišportového kolektívu. United, 2. Stenli – Vojnálové a fináNoví tréneri Michal vodina, 3. Zmajevi 013 lové zápasy. Šimek a Duško MarVršac. Najlepší strelec Najviac ukázali kov za pomoci rodije Vuk Aleksić, branmladí futbalisti čov na záver sezóny kár Vukan Mladenović zo Zreňaninu usporiadali tradičný a najlepšia hráčka Anđea Vršca, páčivý turnaj pre mladých la Markovićová, všetci futbal produfutbalistov. Padina z radov V. United. kovali aj deti Cup 2016 zoskupil Najlepším mužstvám z Belehradu mužstvá štyroch roča jednotlivcom udea Zvečky. Do- Najlepšia níkov mladých futbalili poháre, medaily mácim chýbal brankárka listov, bol otvorený a sošky. O hladký prieiba krôčik, Zorana pre všetkých, ktorí Víťaz turnaja generácie 2005: Marjanovićová mužstvo Bečkerek Zreňanin beh zápasov a príkladaby sa zaposplnili pravidlá tohné správanie sa hráčov jili do boja (ročník 2005) sa postarali i mladučkí o odmeny. Príjemne padinskí rozhodcoprekvapili debutanti via Ján Hlavča, Darna turnaji; zreňaninský ko Durgala a Igor FK Petlić a bieloblatPokorácky. O to, že si ská Mladosť. organizátori turnaja Na turnaji v Padine Padina Cup 2016 zasa mužstvá umiestnili slúžili vysokú známtakto; ročník 2004: ku, pričinili sa aj po1. FK Bečkerek Zrečetní sponzori, ktorí ňanin, 2. FK Vršac, 3. štedro podporili FŠ Budućnost Zvečka. Dolina. Najlepší hráč a streSpokojní hostia sa lec je Uroš Markoski Brankár Doliny rozišli domov z Pa(Bečkerek), najlepší Sebastián Čapeľa diny s pozdravom: brankár Sreten La- pred TV kamerou Mladí Bieloblatčania získali druhé miesto v ročníku 2006 Dovidenia o rok! kićević (Budućnost). Ročník 2005: 1. FK to turnaja. Organizátori už získali ich posmeľovali rodičia, ktorí s nimi dobré meno v uplynulých rokoch, pricestovali do Padiny. Od rána Pančevo, 2. FK Stenli – Vojvodina čo prilákalo mladých futbalistov do podvečera na ihrisku a okolo Glogonj, 3. FK Voja Gačić Pančevo. z Belehradu, Zvečky, Pančeva, Kača- neho bolo veľmi rušno. Padinča- Titul najlepšieho strelca si rozdelili Dimitrije Obradović a Mareva, Vršca, Zreňanina, Glogonja, teja Počuča (FK Pančevo), Bieleho Blata a, pravdaže, Padiny. najlepší brankár je Zorana Zúčastnilo sa úhrnne 26 mužstiev, Marjanovićová (FK Zmaktoré hrali dva víkendové dni. jevi 013 Vršac) a najlepší V sobotu to boli družstvá futbahráč Vojin Serafinović listov narodených v rokoch 2005 (Pančevo). a 2007, kým v nedeľu na trávniku Ročník 2006: 1. FK ihriska Doliny behali ročníky 2004 Bečkerek Zreňanin, 2. FK a 2006, rovnocenne chlapci a Mladosť Biele Blato, 3. FK Zápasy viedli: (zľava) Igor dievčatá. Petlić Zreňanin. Najlepší Pokorácky, Darko Durgala, Ján Na pekne upravenom štadióne Bieloblatčan Filip Haník, najlepší hráč strelec je Lazar Miloše- Hlavča mladí futbalisti ukázali, že dobre v konkurencii hráčov 2006 Ján Bokor

www.hl.rs

zvládli futbalovú abecedu. Silná horúčava nebola prekážkou, aby deti na ihrisku prejavili príkladnú bojovnosť a rozkošný talent. Z hľadiska

Informačno-politický týždenník

• ŠPORT •

KVALIFIKÁCIA O POSTUP DO SRIEMSKEJ LIGY

Štyri góly Milićevića! JEDINSTVO – SLOBODA 1 : 5 (0 : 2) Lazar Pavković

ozhodnutie o novom členovi Sriemskej futbalovej ligy padlo v odvetnom zápase baráže na ihrisku Jedinstva v dedine Morović, v prekrásnom ovzduší pred 800 divákmi. Prvý zápas v dedine Donji Tovarnik sa skončil nerozhodne 2 : 2 (2 : 1).

Futbalisti Slobody svojím výkonom oduševnili početných milovníkov futbalu takmer z celého Sriemu. Od prvého hvizdu rozhodcu Nikolu Džombića zo Starej Pazovy hostia dali najavo súperovi, že pricestovali ukázať svoju nespornú kvalitu a účinnosť. Pre mužstvo Jedinstva toto bol tiež veľmi významný, rozhodujúci

zápas a ani sa len nemohlo predpokladať, že ho zohrajú bez vôle a futbalového zápalu. Hostia už v prvej časti získali dvojgólový náskok, a to vďaka vlastnému gólu Malića v 5. min., aby potom Goran Milićević prvýkrát na tomto zápase trafil v 41. min. Najzaslúžilejší pre tento veľký triumf G. Milićević po prestávke triafal sieť Jovanovića prakticky vždy, keď sa mu to zachcelo! Urobil to ešte trikrát; v 59. min., 60. a 69. min. Smutne sa domáci fanúšikovia pozerali na bledé a neúspešné pokusy svojich miláčikov v snahe prekonať brankára

Slobody Samardžića, ktorý ľahko odčinil nebezpečenstvo. Iba náhradníkovi Krtinićovi sa v 77. min. podarilo streliť čestný gól. Postup si zaslúžene vybojovali kvalitnejší, bojovnejší a húževnatejší hráči Slobody. JEDINSTVO: Jovanović, Sarić (Hančovski), Janjatović (Kljajić), Malić, Kovačić, Petrović, Miletić, Vudrak (Krtinić), Šibalić, Arbić, Varga SLOBODA: Samardžić, Z. Milićević, Kresojević, Nović, Knežević, Jovanović (Kostić), Ačćerić, Trbović, G. Milićević (Gordić), Obradović (Liska), Balaban

POČAS TOHTO VÍKENDU

Nemčania v Kysáči Pave Pálik

očas tohto víkendu, 8. až 10. júla 2016, Kysáčania sú hostiteľmi vzácnych hostí zo slovenských Hontianskych Nemiec. Družba sa začala v roku 1969 a na radosť všetkých Kysáčanov a Hon-

tianskonemčanov trvá Veteráni pred vlaňajším zápasom v Hontianskych Nemciach až dodnes, ďovej v Petrovci a večer na ihrisku zápas a večer o 21. hodine sa celých 47 rokov. V piatok 8. júla bola pre pria- pod dubmi ľudová veselica. V so- začne spoločné posedenie a záteľov zo Slovenska naplánovaná botu 9. júla o 18. hodine veteráni bava v Loveckom dome Bažant. návšteva kaštieľa Dunđerskovcov z Kysáča a Nemiec zohrajú pria- V nedeľu popoludní je rozlúčka v Kulpíne a Galérie Zuzky Medve- teľský medzinárodný futbalový a odchod hostí domov.

NOČNÝ TURNAJ V PIVNICI

Na úvod domáce derby Ján Šuster

j tohto roku vedenie FK Slávia v Pivnici organizuje nočný turnaj v malom futbale, ktorý sa začal 1. júla 2016 na ihrisku ZŠ 15. októbra. O turnaj vládne veľký záujem, čo vidno aj zo skutočnosti, že sa prihlásilo až sedemnásť mužstiev, a to z Despotova, Savinho Sela, B. D. Polja, Vrbasu, Ravného Sela, Odžakov, Nového Pivnické mužstvo Leicester City; stoja zľava: Dávid Sadu, Báčskej Palanky, Šuster, Radovan Čolović, Vladimír Ćutilo, Darko Sič, Boris Silbaša a Pivnice. Petrović. V drepe zľava: Srđan Milić, Michal Strehársky, Mužstvá, ktoré budú Janko Kalko a Vladimír Kuchta. hrať podľa systému „každý s každým“ v dvoch skupinách a do a detí. Turnaj otvorili dve domáce mužstvá, štvrťfinále postúpia po štyri najlepšie tímy. Leicester City a Herba Plus; zápas sa po zauZápasy sa začínajú o 20.30 hodine, sleduje jímavej a napínavej hre skončil nerozhodne ich pekný počet divákov, najviac mládeže 3 : 3. • ŠPORT •

SPOMIENKA NA PRIATEĽA. V pondelok 4. júla 2016 si petrovskí stolní tenisti a priatelia STK Mladosť spomenuli na Jaroslava Báďonského (1955 – 2005) a jedenáste výročie jeho odchodu. Navštívili jeho hrobku na petrovskom cintoríne, kde položili kyticu kvetov. S. M. 28 /4707/ 9. 7. 2016

Šport ÚSPEŠNÁ MLADÁ KARATISTKA Z KULPÍNA

Dijana zlatom ovenčená Katarína Gažová

ovozvolený predseda Obce Báčsky Petrovec Srđan Simić minulý týždeň prijal karatistku európskeho rázu vo svojej kategórii Dijanu Draču z Kulpína a jej trénera Mirka Đukića. Na stretnutí boli aj predseda Zhromaždenia obce B. Petrovec Ján Šuľan a člen Obecnej rady tejto obce poverený pre mládež a šport Aleksandar Nakić. Pán Simić pochválil mladú karatistku a jej trénera a vyzdvihol, že Báčskopetrovská obec má prvý raz karatistku európskeho formátu. Dijana získala zlatú medailu na európskom cupe v Subotici, ktoré zorganizoval tamojší Karate klub Spartak. Ako podotkol predseda obce, Dijana sa nezištne venuje

za tých šesť rokov v karate dosiahla vynikajúce výsledky. Ako sama povedala, najviac zásluh na tomto má tréner a, pravdaže, aj rodičia ju v tomto športe podporujú. Na súťažiach je podľa jej mienky najdôležitejšia sústredenosť. Predseda obce jej poprial aj naďalej úspechy v tomto športe a aby aj do budúcna tak reprezentatívne prezentovala svoju Báčskopetrovskú Na prijatí v obci: (zľava) tréner Mirko obec. Đukić, Dijana Drača so získanými Tréner mladej karatistky oceneniami v karate a predseda Mirko Đukić s vďačnosťou vyobce Srđan Simić zdvihol, že ich prvý raz prijal karate a je iba na krok k získaniu predseda obce a ponúkol im podčierneho opasku v tomto športe. poru. Doteraz mladých karatistov Karate začala trénovať, keď mala zapojených do Karate klubu Partizan deväť rokov. Teraz má pätnásť, takže v Báči, sekcia v Kulpíne, financo-

NESPOKOJNÍ STAROPAZOVČANIA S MINULOU SEZÓNOU ZAČALI PRÍPRAVY NA NOVÚ

Mohli dokázať viac! Matej Bzovský

taropazovčania už dlhšie očakávajú príležitosť, ako sa dostať zo zložitej situácie. Najradšej by z nej vykročili, možno sa zriekli aj nárokov na postup do vyššej súťaže po všetkom tom, čo sa vo finiši majstrovstiev Novosadsko-sriemskej ligy udialo. Všetci sú si vedomí, od obecnej samosprávy a širšie, toho, že je miesto FK Jednota v republikovej súťaži. Najprv si túto pozíciu vybojovali NovopaFutbalisti Jednoty (v modrom úbore) na jar zovčania, potom sa premrhali veľkú šancu na postup do Srbskej ligy – v republikovom stupni skupina Vojvodina ocitli Dunav a Omladinac zo Starých, resp. priaznivcami nie je veľ- bola krátka, lebo už na štarte jari Nových Bánoviec, kým mi optimistická nála- Jednota zažila ťažkú prehru s Kasa Podunavac z malej da. Po jesennej sezóne belom v Novom Sade 0 : 4! víkendovej dediny BeUž po tejto prehre a remíze v Kaći 2015/16 sa fanúšikovia legiš tohto roku vyrovv Starej Pazove tešili si museli položiť prst na čelo a vážne nal s Jednotou, bude rozpadu ŽSK Žabalj, sa zamyslieť, mužstvo občerstviť nie členom pokrajinskej Tréner Milan Vujasin ktorý sa ocitol v ťažkej iba príchodom Pejića a Boškovića, robil chyby súťaže. finančnej situácii. Pri- ale i posilniť trénerský káder. Tréner Pred začiatkom príprav, ktoré sa nieslo to nečakanú šancu Jednote, Milan Vujasin sa na lavici mužstva začali minulý utorok 5. júla 2016, lebo tretí tím v tabuľke, novosadská Jednoty nevynašiel najlepšie, urovedenie Jednoty chystá nový, stra- Crvena zvezda, mal o deväť bodov bil rad chýb, aj keď na tréningoch tegický pokrok, aj keď medzi jej menej. Radosť z tej prvej správy usilovne pracoval s hráčmi.

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

vali rodičia a sponzori. Dijana ma celý rad medailí, z ktorých iba dve nie sú zlaté, tiež poháre z rôznych súťaží, s ktorými sa aj pochválila na prijatí v obci. Tréner s hrdosťou hovoril o Dijane, spomenúc, že je rýchla, šikovná, vytrvalá, hoci je na prvý pohľad drobnejšej postavy, povahovo skromná a pracovitá. A k tomu je aj usilovná žiačka, ktorá teraz skončila základnú školu a má pred sebou zápis do strednej. Všetko to zvládla, aj športové povinnosti, aj tie školské. Člen Obecnej rady A. Nakić pochválil Dijanu, že bola najúspešnejšia na európskej súťaži, kde účinkovali karatisti z ôsmich krajín a bolo ich spolu až 200. Tréner Đukić odovzdal ďakovnú listinu predsedovi obce Simićovi. Predseda sa poďakoval Dijane symbolickým darčekom a sľúbil čo najskôr pomoc – športový úbor pre tréningy a súťaže. Karate je podľa jeho mienky veľmi dobrý šport aj pre fyzický rozvoj mladých ľudí. Prišla potom výhra nad okypteným mužstvom ŽSK, hneď potom aj prehra s C. zvezdou v Novom Sade. Ďalšie neúspechy práve s mužstvami bojujúcimi o záchranu priniesli prednosť vytrvalejším Novosadčanom. Prelomovou chvíľou boli dva stratené body v Erdevíku so slabou Slogou. Slamka záchrany pre Jednotu mala byť vo Vojke, kde domáci Sremac po výborných výkonoch predtým nedokázal prekonať C. zvezdu; hladko utratil tri body v súboji s mužstvom z novosadského „Najlona“, a tak rozprávka o titule Jednoty bola skončená!? Na všetko treba predsa znova zabudnúť. Ihneď treba hľadať novú cestu k úspechu, predovšetkým zabezpečiť oveľa kvalitnejšie hráčske kádre, zosilniť odbornú prácu a či budú na to prostriedky, sa musí predsa ešte počkať, kým sa na to dostane žiaduca odpoveď. Do práce klubu treba zapojiť oveľa viac ľudí, lebo je terajšie vedenie klubu príliš okyptené. Predseda klubu Miljan Stojaković aj napriek vynaloženej námahe nemá nadostač usilovných spolupracovníkov. Vzniká dojem, že chýba aj podpora ľudí z obecnej lokálnej samosprávy a zvlášť z Obecného futbalového zväzu v Starej Pazove. Prečo je tomu tak, aspoň v tejto chvíli, je ťažko vysvetliť! Foto: J. Pucovský • ŠPORT •

Na rybačke v hložianskom Ríte

Úchvatná scenéria v hložianskom Ríte

Juraj Bartoš

Odrazu sa, v diaľke pred nami, pri samom kanáli, vynorí zopár veľkých divných púpav. Nie sú žlté; hýria spektrom veselých

táčajúc pedále bicykla, náhlime sa (v piatok popoludní 1. júla 2016) k tretiemu kanálu, rátajúc od Hložian smerom k Dunaju. Poľná cesta povedľa neho je rovná, temer ako asfaltová, z ktorej odbočujeme doľava kúsok pred poľovníckou „čekou“ na pravej strane. V horúcom dni zrelé klasy pšenice sa hojdajú, tíško šuchocú pri nárazoch jemných vĺn občerstvujúceho Poď, červíček! vetríka. Zelené lány kukurice sa tiež mierne vlnia. farieb. Slnečníky. Spod nich dolieha džavot naladených detvákov s rybárskymi prútmi v rukách. Práve skúšajú hĺbku kedysi čistej vody. Niektorým, tým najmenším, pritom pomáhajú rodičia. Po tom, čo sa im podarilo, na hladine neodolateľne pripomínajúcej zemepisnú mapu, vyhliadnuť čisté jazierka a trafiť do nich udičkou s plavákom. Začína sa malá rybačka veľkých milovníkov prírody. Vodu na okrajoch oboch nábreží kanála lemuje trstina. Zo zelenajúcej sa žabiny, v ktorej sa zrkadlí blankytová obloha s bielymi ovečkami – obláčkami, vyčnievajú už len skúpo kvitnúce ostrovS úsmevom sa darí lepšie čeky lekna žltého. Na jeho • ŠPORT •

širokých listoch a pod nimi, ako pod malými stanmi, si hovejú slniace sa žabky. Z času na čas zaznie žabí koncert: aj zvukovo obohatí úchvatnú scenériu v hložianskom Ríte. Hotová rozvoňaná a rozzurčaná letná idyla, pri ktorej mlčia iba povestne mlčanlivé ryby. Mladučkí začínajúci a najmä trošičku skúsenejší hložianski rybárikovia s ubúdaním páľavy ich čoraz častejšie vyťahujú z kanála. Rybačka sa darí jedna radosť. Kdeže by sa nedarila, keď dievčence a chlapci predtým absolvovali aj teoretickú časť tohtoročnej

Koncertný majster

Poďme sa odfotiť...

chvíli, keď za ňou kladú druhú bodku. Prvá padla skôr a tretiu položia po ukončení tohto krásneho výletu, pri spoločnom posedení a občerstvení v kaviarni Pod lipami, takže o škole rybolovu napíšeme trošku viac inokedy. Tu prikladáme niekoľko obrázkov z vydareného piatkového popoludnia v prírode. Akiste mladučkým rybárom

Aký-taký, len nech je chládok

školy rybolovu. Usporiadalo ju Združenie športových rybárov Šaran z Hložian, v spolupráci s tamojšou základnou školou. O nej sa však dozvedáme až vo

zostane v pamäti aj potom, keď už ako dospelí a skúsení majstri udice budú chytať aj väčšie ryby, pravdaže, s rovnakou chuťou a radosťou ako teraz.

28 /4707/ 9. 7. 2016

Šport 15. MAJSTROVSTVÁ EURÓPY FUTBALISTOV VO FRANCÚZSKU

Nový šampión je... Juraj Pucovský

ajtra navečer, hodinku pred polnocou, možno i menej minút, v závislosti od toho, či budú predĺženia alebo penalty, po finálovom zápase na Stade de France v predmestí Paríža Saint-Denis, sa dozvieme meno nového šampióna Európy vo futbale. Doterajšie diania na 15. ME vysunuli do boja o zlato túto štvorku: Wales, Portugalsko, Nemecko a Francúzsko. Ostatných 22 národných mužstiev predtým si muselo zbaliť kufre a vrátiť sa domov. Niektoré zaslúžene, lebo neukázali nič z futbalového kumštu, niektorým, ako hovoria znalci, chýbalo šťastie, ale medzi nimi boli aj také tímy, ako Island, ktoré sa svojimi výkonmi v najkrajšom svetle zapísali do dejín šampionátov. Na štyroch štvrťfinálových zápasoch až dvakrát je víťaz určený iba po kopaní penált, lebo v regulárnych 90 minút a polhodinovom predĺžení výsledok bol nerozhodný 1 : 1, kým na druhých dvoch futbalisti Walesu a Francúzska boli až nečakane presvedčiví. V tejto časti súťaže strelci boli naozaj účinní, lebo sa siete na štyroch dueloch vlnili 15-krát, čo je v priemere necelé štyri góly. ŠŤASTNÉ PORTUGALSKO Prvé štvrťfinále medzi Poľskom a Portugalskom, ktoré dovtedy neprehrali, prinieslo dva góly, keďže sa skončilo 1 : 1 v regulárnom čase, ale aj po polhodinovom predĺžení. Poliaci sa ujali vedenia rýchlym a majstrovským gólom svojho najlepšieho hráča Roberta Lewandovského už v 2. min., mali ešte niekoľko pekných šancí, ktoré spálili, nuž nie div, že portugalský tínedžer, osemnásťročný Renato Sanches v 33. min. vyrovnal. Keďže za pozostalú takmer hodinu hry

www.hl.rs

viac nebolo gólov, rozhodovala penaltová ruleta. Poliaci v tom neboli úspešní ako v osemfinále so Švajčiarskom, strelu Jakuba Blaszczykowského zastavil brankár Rui Patrício, nuž po výsledku 5 : 4 Ronaldo a spoluhráči mohli čakať na súpera v semifinále zo zápasu Wales – Belgicko. Je zaujímavé, že Portugalčania medzi štyri najlepšie mužstvá postúpili bez výhry v regulárnom čase. Zo skupiny sa dostali ďalej po troch remízach, Chorvátov eliminovali gólom v 117. min. predĺženia a Poliakov po kope penált. Na druhej strane zasa zverenci Adama Nawalku na piatich zápasoch na šampionáte neprehrali, ale museli ísť domov vďaka jednej neúspešnej strele z penalty. To sa volá smola! Po príliš šťastnom víťazstve v osemfinále nad Severným Írskom futbalistom Walesu mnohí nedávali veľké šance v súboji s Belgickom, ktoré údajne malo najdrahší tím na EURO 2016. Prognózy sa začali napĺňať už v 13. min., keď Radja Nainggolan bombou napäl sieť súperov. Keďže sa Belgičanom ani z troch pokusov v jednom útoku nepodarilo zvýšiť náskok, pre mnohých celkom nečakane po rohovom kope do polčasu hlavou vyrovnal stopér Ashley Williams. Aj po prestávke všetky dobré pokusy Belgičanov sa „rozbili“ o pevnú obranu súpera, ktorý perfektne využil dva protiútoky, keď Robson-Kanu a náhradník Vox priniesli výhru 3 : 1 (1 : 1). Je to najväčší úspech Walesu – postup medzi štyri najlepšie mužstvá, a to pri prvej účasti na kontinentálnom šampionáte. Futbalová verej-

Informačno-politický týždenník

nosť v Belgicku je rozčarovaná, mnohí tvrdia, že je to neúspech, a za najväčšieho vinníka označujú šéftrénera Marca Wilmotsa. Hodne pravdy je v tom, že sa mu naozaj nepodarilo futbalové kvality jednotlivcov stmeliť do kolektívu, ktorý by sa dokázal prebojovať aspoň do semifinále, lebo sa to od hráčov, akými sú Thibaut Courtais, Romelu Lukaku, Eden Hazard, Kevin De Bruyne, Marouane Fellaini..., právom očakávalo. Je isté, že toto príliš mladé mužstvo Belgičanov novú šancu na dokazovanie musí hľadať v budúcnosti, najskôr v kvalifikácii o postup na Majstrovstvá sveta v Rusku 2018. Otázne je zatiaľ, len či to bude pod vedením Marca Wilmotsa, alebo niektorého iného trénera. NEŠŤASTNÉ TALIANSKO Netreba vôbec zdôrazňovať, že súboj Nemecka a Talianska, viacnásobných majstrov sveta a Európy, predstavoval predčasné finále. Mnohí ani nevedeli, že Nemci dosiaľ na veľkých súťažiach ani raz nevyhrali nad Talianmi, ktorí oslavovali triumfy na MS 1970 (4 : 3), MS 1982 (3 : 1), MS 2006 (2 : 0) a na ME 2012 (2 : 1). Preto zverenci Joachima Löwa horeli túžbou túto nepríjemnú sériu konečne prerušiť. Nepodarilo sa im to v regulárnom čase – 1 : 1 (0 : 0), keď boli strelci Mesut Özil, resp. Leonardo Bonucci z penalty, ani v predĺžení, ale napokon po dramatickom kopaní penált – 6 : 5! Prekvapuje však, že viaceré veľké hviezdy oboch futbalových veľmocí, ktoré majú za sebou mnoho

takýchto zápasov, veľmi slabo kopali z bieleho bodu. Nemci nevyužili tri jedenástky, Taliani o jednu viac, a to: Müller, Özil, Schweinsteiger, Bonucci, Zaza, Darmian... Gianluigi Buffon a spoluhráči sa so slzami vrátili domov a teraz už bývalý šéftréner Antonio Conte, ktorý nemal veľkú podporu domácej športovej verejnosti, odcestoval do Londýna, kde si sadne na vždy horúcu lavičku známeho FC Chelsea. Napokon v poslednom štvrťfinálovom zápase sa zrodila opravdivá, pre mnohých nečakaná spŕška gólov: Francúzsko – Island 5 : 2 (4 : 0). Predchádzajúce nepresvedčivé výkony hostiteľov na šampionáte takéto niečo vôbec nesľubovali, najmä nie s týmto súperom, ktorý dovtedy ako debutant očaril futbalovú Európu. Máme dojem, že sa „rybári“, ako ich populárne volajú, trochu aj unavili, zápas začali takticky zle, akoby im chýbala tak potrebná húževnatosť, a už v prvom polčase sa sieť brankára Hannesa Tóra Haldórssona, napodiv mnohých, až štyrikrát vlnila. V druhom polčase, keď Didier Deschamps vykonal zmeny a jeho mužstvo možno úmyselne „pribrzdilo“ šetriac si sily pre Nemcov v semifinále, Islanďania túto časť zápasu vyhrali 2 : 1. Góly za Francúzov na tomto zápase strelili: Olivier Giroud 2, Paul Pogba, Dimitri Payet a Antoine Griezmann po jednom, kým za Island trafili Kolbeinn Sigthórsson a Birkir Bjarnason. Futbalisti z Islandu, presvedčivo najmenšej krajiny, ktorá kedysi hrala na šampionátoch Európy, odišli domov s plnou sieťou gólov, ale so vztýčenými hlavami, radosťou v dušiach a srdciach, lebo vo Francúzsku dokázali omnoho viac ako mnohé známe, často falošné futbalové veľmoci! • ŠPORT •

Kysáčski hráči a rozhodcovia pred rozhodujúcim zápasom na Detelinare

Mužstvo Tatry, šampión Mestskej ligy Nový Sad 2015/16

TATRA PO ROKU ZNOVA V NOVOSADSKEJ OBLASTNEJ LIGE

Expresný návrat Pavel Pálik

Tento úspech Tatra dosiahla pod vedením predsedu Miroslava Folkmana, utbalisti kysáčskej Tatry sa iba po roku podpredsedov Jána Šranku a Jána vrátili do Novosadskej oblastnej ligy, Ožváta, športového riaditeľa Aleksandra keďže v Mestskej lige Nový Sad v sezó- Stepanova, technických vedúcich ne 2015/2016 zaslúžene zísPavla Kocku a Michala kali titul majstra. Mužstvo Kohúta, tajomníka Pavla Tatry z 24 zápasov dvadsať Pálika a ostatných členov vyhralo, tri hralo nerozhodsprávy, ktorá má sedemne, jeden prehralo, a to nástich členov. Tréner kontumačne 3 : 0. Bolo to Jovan Ninković podal po remíze 1 : 1 s RFK Nový demisiu, takže vedenie Sad na Detelinare. Bránu musí zvoliť jeho náhradKysáčanov strážil brankár níka. Dosiaľ o výpustku Munjas, ktorý v ten deň nepožiadal ani jeden už hral aj v dorasteneckom hráč. Športový riaditeľ mužstve, čo sa prieči futbaa členovia vedenia vedú lovým pravidlám, a preto rozhovory s niekoľkými body pripísali jedinému futbalistami a o evenkonkurentovi v boji o titul. tuálnych posilách bude Pohár pre vitrínu Strelci Tatry boli veľ- FK Tatra všetko známe do začiatku mi účinní, lebo strelili príprav, ktoré začnú 10. až 101 gólov, kým objúla 2016. rana inkasovala 23. O góly sa rozdelili: V novoutvorenej Novosadskej oblastZorzić 25, Grijak 22, Rašiovan 11, Klaić 10, nej lige okrem Tatry budú pravdepoĐukanović 9, Ožvát 7, Budík 3, Martinko dobne hrať aj: Bačka Ďurdevo, Miletić 2, Anđić 2, Savić 2, Žugić 2, Alargić, Mošorin, Titel, Jedinstvo Gospođinci, Jakšić, Osmajić, Ábelovský a Jambrich Jugović Kać, TSK Temerín, Omladinac po jednom. Dres kysáčskeho mužstva Stepanovićevo, Petrovaradín, Sirig, OFK si obliekali aj: Zeljković, Privizer, Munjas Futog, Mladost Nový Sad, Vinogradar (brankári), Srnka, Babić, Červený, Funtík, Ledinci, Proleter Banoštor, Borac Šajkaš Vozár a Draganić. a Šajkaš Kovilj.

Zaslúžená radosť po triumfe nad „kanárikmi“ 4 : 0

Brankár Dragan Zeljković bravúrou znemožnil strelca tímu Kabel Štrand, aby ho prekonal

Gól Svetozara Zorzića z penalty na zápase Kabel Štrand – Tatra 2 : 4

Majstrovský únik druhého strelca tímu Gorana Grijaka (vľavo)

• ŠPORT •

Tatranci titul oslavovali do rána...

Svetozar Zorzić (vpredu) na derby s RFK Nový Sad 51

Michal Šuster, jeden zo zakladateľov ZŠR Bosut

Lámanie ľadu na Bosute (asi v roku 1970)

Duško Hrubík s kapitálnym kaprom

Ondrej Stupavský a Michal Šuster na rybačke

NAŠE ŠPORTOVÉ KOLEKTÍVY

Združenie športových rybárov Bosut Šíd

Súťažné mužstvo ZŠR Bosut v rokoch osemdesiatych Duško Hrubík s kapitálnou šťukou

Šíd je mesto vzdialené viac ako 8 kilometrov od najbližšieho miesta na rybárčenie, čiže rieky Bosut. Napriek tomu v srdciach mnohých Šíďanov tlela iskra nádeje, že si založia vlastné združenie. Tú túžbu úspešne realizovala skupina milovníkov športového rybolovu, keď v roku 1957 založila prvé Združenie športových rybárov Bosut. Prvým predsedom sa stal Ondrej Pregun, pokladníkom Nemanja Miljenović a pokladníkom Savo Konstantinović. Medzi desiatimi zakladateľmi boli aj traja Slováci: Michal Šuster, Ondrej Stupavský a Michal Kancko. Bohužiaľ, ani jeden zo spomenutých nie je medzi živými. Od založenia až po prerušenie práce v roku 2015 pre nedoriešenú otázku spravovania rieky Bosut, členmi šídskeho združenia boli početní vynikajúci rybári, predovšetkým v disciplínach chytania rýb udicou na plavák a muškárení (po srbsky mušičarenje). Prvý už v šesťdesiatych rokoch vynikol niekdajší tajomník Nemanja Miljenović, ktorý bol majster Juhoslávie a štátny reprezentant v muškárení. Jeho stopami sa neskoršie vybral kolega, profesor telocviku Krunoslav Kuskunović, tiež reprezentant Juhoslávie, ale v kategórii chytaní rýb udicou na plavák. V osemdesiatych rokoch sa v ZŠR Bosut objavila rodina Hrubíková; Duško, jeho manželka Ružica a ich dcéry Ivana a Jelena, keď všetci zaznamenávali mimoriadne úspechy. Duško bol dvakrát majstrom Juhoslávie, tiež dvakrát reprezentoval našu krajinu na Majstrovstvách sveta a získal aj šampionát Balkánu. Manželka Ružica dva razy bola majsterkou Juhoslávie a viac rokov reprezentantkou krajiny s tým názvom. Hrubíkova dcéra Ivana zvíťazila na Majstrovstvách Juhoslávie pionierok a mládežníčok, kým dcéra Jelena získala titul majsterky vtedajšej krajiny medzi pionierkami. V rokoch 1980 až 2000, keď združenie dosahovalo najväčšie úspechy, Miloš Pavlović, jeden predsedom bol Dušan Lukić, tiež dobrý športový rybár v Šíde. Osud tak z najstarších členov chcel, že aj vďaka nedostatku finančných prostriedkov ZŠR Bosut dosiaľ združenia neobnovilo svoju prerušenú činnosť. Stanislav Stupavský Foto: autor a z archívu rodiny Hrubíkovej

Jelena Hrubíková na súťaži v Belehrade (1995)

Ružica Hrubíková s úlovkami

Ivana Hrubíková na súťaži v Belehrade (1995) Jelena a Ivana Hrubíkové po návrate z rybačky

Ivana a Jelena s rodinnou zbierkou pohárov a trofejí Duško a Ružica Hrubíkovci dnes

Plaketa pre ZŠR Bosut (1991)