Hlas 28 2017 by NVU Hlas ľudu

EXIT: Leto lásky, hudby a zábavy Ján Triaška Báčsky Petrovec

ISSN 0018-2869

Informačno-politický týždenník ROČNÍK 74 | 15. 7. 2017 | CENA 50 DIN.

www.hlasludu.info www.hl.rs

ČÍSLO

/4759/

Z obsahu

4 TÝŽDEŇ 4 Len slnko nestačí 5 Sme ešte v 90.? 6 Úpadok ako trend

8 NA PULZE DNÍ 8 S politológom prof. Dr. Duškom Radosavljevićom

11 ĽUDIA A UDALOSTI

15. 7. 2017 | 28 /4759/

Uzávierka čísla: 12. 7. 2017

Zväz antifašistov Vojvodiny založili v Novom Sade 7. júla t. r. ako odpoveď na zvyšujúce sa aktivity skupín a jednotlivcov s prímesami fašistických spôsobov. Na zakladajúcom zhromaždení za predsedu zvolili prof. Dr. Duška Radosavljevića (zľava). (s. 5) J. Bartoš

11 Kto si zaslúži plat 50 000 dinárov? 14 Láska ako pevný kameň dokáže odolať sile prírody 19 Spokojní sme, ale tá nostalgia...

22 DETSKÝ KÚTIK 22 Abstrakcia

23 OBZORY 23 Poézia nemôže nebyť estetická 25 Vajanský fotografovanie z duše nenávidel 26 Nedokončený portrét spisovateľa a publicistu Ľuboša Juríka

V pondelok 10. júla v Dome Đuru Jakšića v Skadarliji v Belehrade Združenie umelcov a milovníkov umenia KOVART z Kovačice usporiadalo výstavu obrazov kovačickej insity. (s. 39) A. Chalupová

31 KULTÚRA 31 Chuť tradície a čaro Detvy 32 Divadlo nie je cieľom, ale prostriedkom 33 Nesmierna úcta

40 OZNAMY 44 RTV PANORÁMA

46 ŠPORT 46 Ivetka v kopačkách 47 Aj nové tváre na starej dráhe 51 Kriváňovi najväčší pohár Autorka titulnej fotografie: Jasmina Pániková

Folklórne slávnosti pod Poľanou v Detve prebiehali v dňoch 7. až 9. júla t. r. na prekrásnom amfiteátri, ktorý znázorňuje tradičnú drevenú ľudovú architektúru. Festival ponúkol viac ako 30 programov, ktorých sa zúčastnilo viac ako 1 500 účastníkov. (s. 31) M. Makanová Foto: S. Hlaváčová

Editoriál

ZAKLADATEĽ: NÁRODNOSTNÁ RADA SLOVENSKEJ NÁRODNOSTNEJ MENŠINY VYCHÁDZA TÝŽDENNE, V SOBOTU VYDÁVA NOVINOVO-VYDAVATEĽSKÁ USTANOVIZEŇ HLAS ĽUDU V NOVOM SADE PRVÉ ČÍSLO VYŠLO 19. OKTÓBRA 1944 V BÁČSKOM PETROVCI OD ROKU 1967 VYCHÁDZA V NOVOM SADE ROKU 1967 PREZIDENT REPUBLIKY VYZNAMENAL HLAS ĽUDU RADOM BRATSTVA A JEDNOTY SO STRIEBORNÝM VENCOM Riaditeľ NVU Hlas ľudu: Samuel Žiak Zodpovedná redaktorka: Vladimíra Dorčová-Valtnerová Zástupkyňa zodpovednej redaktorky: Anna Francistyová Redakcia: Juraj Bartoš, Danuška Berediová, Jaroslav Čiep, Oto Filip, Katarína Gažová, Vladimír Hudec, Anička Chalupová, Stevan Lenhart, Anna Lešťanová, Jasmina Pániková, Juraj Pucovský, Ľubica Sýkorová, Elena Šranková Technický redaktor: Miroslav Dobroňovský Jazyková redaktorka: Anna Horvátová Lektorka: Mária Domoniová Adresa redakcie: Bulvár oslobodenia 81/V, 21 000 Nový Sad, poštový priečinok 234 www.hl.rs E-mail: nvu@hl.rs nvuhlasludu@hl.rs inzercia@hl.rs Telefóny redakcie: 021/47 20 840 063/47 20 84 Telefax: 021/47 20 844 Dopisovateľstvo v Petrovci: 021/22 80 042 Dopisovateľstvo v Kovačici: 013/662 565 Dopisovateľstvo v Starej Pazove: 022/317 505 Tlačí:

Tlačiareň HL PRINT Báčsky Petrovec Účet NVU Hlas ľudu 160-924115-88 Banca Intesa ISSN 0018-2869 COBISS.SR-ID 16185090

• •

Kvetnaté neisté veci

Novinári v Srbsku sú namojdušu zaujímavé bytosti. V poslednom čase sa zvlášť „páčia“ násilníkom, ktorí sú „dobrí“ vo vydieraní, vyhrážaní, pri vlámaní do bytov, v bitke. Je tomu tak v celom našom Ex-YU regióne. Nostalgia za dávnymi časmi, či niečo iné, nevedno. Jedno je isté: byť novinárom je veľmi neistá (až nebezpečná) vec.

médiách prednedávnom bola správa o vlámaní do bytu novinárky investigatívneho portálu KRIK Dragany Pećovej. Predtým sme čítali o útokoch na novinárov počas prezidentskej inaugurácie v Belehrade. Ešte skôr (a opakovane) o hrozbách novinárom, čiže vedeniu Nezávislého spolku novinárov Vojvodiny. Podobná situácia je aj v regióne, čiže na území bývalej Juhoslávie. Napočítať by sme mohli takmer do nemoty. Novinárov, ktorí sa odvážia zverejniť kauzy štátnych a iných funkcionárov alebo kriticky sa zmieniť o činnosti politikov, podnikateľov a iných verejných činiteľov (obzvlášť z vládnucich štruktúr) kdekoľvek a kedykoľvek môže „pozdraviť“ budzogáň násilníkov. Novinárska sieť, v ktorej sú zoskupené takmer všetky reprezentatívne novinárske združenia z územia Ex-YU je presvedčená, čo uvádza aj v oznámení pre verejnosť zo dňa 10. júla, že, žiaľ, „tieto prípady, ako aj mnohé predchádzajúce, zostanú bez epilógu v súde, a že v kontexte nových, možno aj horších, budú zabudnuté, vzhľadom na to, že útoky na novinárov sa stali každodennosťou, takrečeno prestali byť správou“. V zabúdaní je aj naša neplecha. Zabúdame na predvolebné sľuby, ktoré sa nikdy nesplnia, a ako občania na nových voľbách spravidla zabudneme politikov potrestať. Zabúdame na politické prestrelky medzi neúprosnými až krv-

nými nepriateľmi, v ktorých sa používajú nekalé spôsoby a najrozličnejšie možné obvinenia, pričom sa spravidla zneužívajú radoví občania a médiá. Tie si neraz zabudnú alebo nestíhajú overiť informácie a po čase zistiť reálny stav. Mimochodom vedeli ste, že prípad streľby na dom istého politika v Kysáči spred vyše dvoch rokov, ktorý on sám úmyselne dal do kontextu fungovania a činnosti NRSNM (pozrieť na www.hl.rs článok Polícia vyšetruje prípad zo dňa 15. apríla 2015), má svoj epilóg? Základná verejná prokuratúra v Novom Sade totiž vo veci uvedeného prípadu „zistila, že sa nevytvorili podmienky na kvalifikáciu hociktorého trestného činu, a tým ani na kvalifikáciu trestného činu, ktorý je stíhaný podľa úradnej povinnosti, teda v tomto prípade neexistuje žiadny podklad na začiatok trestného konania“, uvádza sa v oficiálnom liste prokuratúry s dátumom 14. júna t. r. Človek s vlastným názorom, tak ako novinár, je tiež tvor v ohrození. No hovoriť a písať o tom, že občania by sa mali prebudiť a zabojovať o normálne podmienky na život, je floskula. Podobne ako je politická floskula, že krajiny v regióne zaznamenávajú demokratický pokrok a inštitucionálny rozvoj. Dokonca aj život v regióne už dávno nadobudol charakteristiky politickej frázy. A útoky (nielen) na novinárov to veru kvetnato potvrdzujú. Vladimíra Dorčová-Valtnerová

Čítajte nás aj na www.hl.rs. 28 /4759/ 15. 7. 2017

Týždeň 

InPress

168 HODÍN

Bol? Nebol?

Len slnko nestačí

k aj nemáme kadečoho iného, aspoň žiarivých slnečných lúčov bolo v uplynulých dňoch viac než dosť. Platí to aj o udalostiach, ktorých sumár je natoľko rozsiahly, že už výrazne zatienil skutočnosť, že je leto v plnom prúde. Za nami je týždeň, v ktorom sa mnohé pohľady upriamovali na 11. júl a príchod početných delegácií, politikov a osobností z verejného života do Memoriálneho komplexu v Potočaroch, kde si uctili spomienku na masové moslimské obete Srebrenice v júli 1995. V pondelok večer Ženy v čiernom, za podpory umeleckých kolektívov MMC Led art, Dah teatar a aktivistov civilnej spoločnosti usporiadali na belehradskom Námestí republiky performanciu v čiernom, poznačenú mlčaním, menom Srebrenica 8 372. V ten istý deň členov Združenia rodín unesených a zavraždených na Kosove privítal na Námestí republiky v Belehrade srbský múr nárekov s názvom Srebrenica, ktorý je v utorok premiestnený a nainštalovaný pred Domom

Oto Filip

Jasmina Pániková iekoľko dní sme v našej krajine cítili tropické horúčavy, ktoré nám akoby už pomútili hlavu. Už nevieme ani čo robíme, kam ideme, čo rozprávame. Áno, z jednej strany je to pochopiteľné, aspoň keď ide o maličkosti, na ktoré zabudneme a nespomíname si, čo sme pred niekoľkými dňami povedali. Oveľa pochopiteľnejšie je to, keď si na určitú vlastnú výpoveď nespomenieme po niekoľkých rokoch, ale... Na odchod do armády si mužská časť populácie ešte ako pamätá. Kedy, kde, ktorá vojenská špecialita a pod. Keď ide o nášho ministra obrany zatiaľ nie je známe, či bol v armáde alebo nie. A podľa všetkého nevie ani on. Ešte pred finálnym rozdelením ministerských kresiel vo verejnosti bolo počuť, že aktuálny minister obrany nešiel do armády. Vraj našiel spôsob, ako sa tomu vyhnúť. Aj keď najprv kolovali správy, že to predsa nie je pravda, sám minister nedávno vyhlásil, že bol pre vysokú dioptriu oslobodený povinného odchodu do armády. A nezabudol doložiť, že to bolo preňho veľkým rozčarovaním. Lenže na povrch vyplávalo niečo, na čo minister zrejme zabudol. Či pre spomínané páľavy alebo zmätok v hlave, ktorý občas aj verejne preukazuje, nie je známe. Najmä na internete sa objavilo video istého dokumentárneho vysielania v produkcii RTS, v ktorom sa minister zmieňuje o bombardovaní našej krajiny v roku 1999. Hovorí, že sa prihlásil medzi dobrovoľníkov, avšak bolo ich veľa a „nepotrebovali toľko pešieho vojska“. Toto video, samozrejme, zmýlilo verejnosť. Slúžil v armáde, alebo nie? Je možné, že má minister obrany takú zlú pamäť? Alebo ide o rozpoltenú osobnosť?! Možno žartovať a tipovať donekonečna, ale realita vôbec nie je smiešna. Úbohá krajina, v ktorej minister obrany klame o niečom, čo má obrovský súvis s funkciou, ktorú vykonáva.

www.hl.rs



národného zhromaždenia. A na Kosmete – nič nového ani pod júlovým slnkom. Viac po mesiaci, odkedy sa konali mimoriadne parlamentné voľby, nemožno s istotou tvrdiť, aké bude zloženie tamojšej vlády. Kandidát tzv. vojnovej koalície, ktorá získala najviac mandátov a líder Aliancie pre budúcnosť Kosova Ramuš Haradinaj zrejme ešte nezabezpečil nevyhnutné hlasy na utvorenie väčšiny. Cesta k tomu by mohla viesť cez rokovania s predstaviteľmi hnutia Sebaurčenie, ako aj so zástupcami Srbskej listiny. Zaujímavé je, že zakladateľ hnutia Sebaurčenie Albin Kurti, ktorý sa s 32 získanými poslaneckými mandátmi ocitol na druhej pozícii, tiež deklaruje ako kandidát na premiéra kosovskej vlády. Je totiž presvedčený, že Haradinaj aj ďalej nedokáže zabezpečiť nadpolovičnú väčšinu: 61 poslancov. Kým Prištinu trápia problémy povolebné, u nás sa naplno prejavujú tak ťažkosti hospodárske, ako i tie súvisiace so životným štandardom. Medzi prvými štrajk vo Fiate Srbsko. Pri ňom okrem nespokojnosti

robotníkov s nízkymi platmi, − o čom sa prezident Aleksandar Vučić zhodol, že je priemer 42 000 dinárov málo, no i poukázal, že je alternatívou, že môžu zostať aj bez toho − vyplávali na povrch aj mnohé okolnosti, aspekty a podmienky príchodu a pôsobenia zahraničných investorov u nás. Od toho, koľko miliárd sa na tie účely zo štátneho rozpočtu odvádza, po to, aké hospodárske praktiky sú na scéne. Totiž jednou zo zásad podnikateľskej politiky talianskej spoločnosti je nerokovať s odborármi, kým štrajk trvá. Práve preto premiérka Ana Brnabićová poprosila robotníkov Fiatu prerušiť štrajk slovami: „Veľa sme stratili. Robotníci prišli o platy za obdobie, kým sú v štrajku, Fiat prišiel o výrobu, kooperanti zostali bez prác, Srbsko každý deň tratí časť hrubého národného dôchodku pre štrajk a strácame aj v exporte...“ Všetko to obstojí. Rovnako tak ako obstojí i poznanie, že žiť a tešiť sa len zo slnečných lúčov nestačí. Možno sa to dá pár dní, no za slnkom spravidla prichádzajú mračná. Či len nad Kragujevac?

JEDNA OSOBNOSŤ, JEDNA OTÁZKA

ALEKSANDRA DOBRIN, KULTÚRNE STREDISKO MLADOSŤ, FUTOG

Krok vpred Oto Filip Pre Futog je príznačný nový koncept letných kultúrnych dianí... – Ako organizátorka podujatí som veľmi spokojná, že si ľudia vôbec všímajú niektoré posuny a pokroky v činnosti nášho kultúrneho strediska. Ešte pred niekoľkými rokmi urobili sme krok

Informačno-politický týždenník

vpred keď ide o kvantitu, ako aj o kvalitu programov, ktoré ponúkame spoluobčanom a návštevníkom Futogu. Platí to aj pre toto leto. Zvlášť intenzívny program a podujatia sme mali v júni 2017 v podobe Futockého leta, ktoré obsahovalo aj programy pre deti, aj pre dospelých. O čosi menšia intenzita akcií bude počas júla, čo je i prirodzené, vzhľadom na to, že ide o sezónu dovoleniek. Pia-

teho júla sme mali v ý s t av u prác fotoreportéra Borivoja Mirosavljevića k jeho nadchádzajúcemu životnému jubileu. Úprimne, mám nádej, že si takéto naše úsilie ľudia všímajú a oceňujú. Je to prax, v ktorej mienime pokračovať aj v budúcnosti. • TÝŽDEŇ •

Z INICIATÍVY SKUTOK

Založili Zväz antifašistov Vojvodiny Juraj Bartoš

Novom Sade 7. júla na ustanovujúcom zhromaždení založili Zväz antifašistov Vojvodiny. Iniciátori a spoluzakladatelia sú štyri vojvodinské združenia antifašistov: v Novom Sade, Kikinde, Pančeve a Sriemskej Mitrovici; piate vzniká v Zreňanine. Za predsedu ZAV zvolili politológa Duška Radosavljevića a za podpredsedu Milivoja Bešlina. Inak založenie ZAV podporil aj Zväz antifašistov Srbska. V mene iniciatívneho výboru prítomných na ustanovujúcom zhromaždení v Média centre Vojvodiny privítal Vladislav Radaković. Z jeho prejavu vyplýva, že založenie zväzu je odpoveďou na nárast aktivít profašisticky orientovaných skupín a jednotlivcov.

Začiatok ustanovujúcej schôdze zhromaždenia Zväzu antifašistov Vojvodiny

Zväz antifašistov Vojvodiny spolu s mimovládnymi a inými organizáciami mieni podnikať akcie na odhaľovanie neonacizmu a iných foriem fašizmu. Ako povedal Radaković, cieľom zväzu je

prispieť k vytvoreniu podmienok na zastavenie trendu falšovania dejín a rehabilitácie četníkov a ostatných kvislingov. Na ustanovujúcom zhromaždení ZAV schválili zakladateľský akt

a štatút. Zvolili aj členov hlavného výboru, predsedníctva a dozornej rady. V diskusii boli účastní viacerí hostia. Prijali návrh Đorđa Subotića, aby do budúcej Ústavy Srbska bolo zabudované ustanovenie, podľa ktorého sa hodnotová sústava zakladá na antifašistickom boji a že je autonómia čestná kategória. Branislava Kostićová podčiarkla, že po odstavení Miloševića „úradne najdemokratickejšie strany boli založené ako antikomunistické“. Dodala tiež, že Európa, bez ohľadu na vlastné problémy, je antifašisická a Srbsko – nie je. Ustanovujúca schôdza zhromaždenia Zväzu antifašistov Vojvodiny sa skončila na pravé poludnie. Po nej sa viacčlenná delegácia ZAV vydala na fruškohorský Venac, kde položila veniec k Pamätníku slobody.

(ANTI)EURÓPSKE POLITIKY V EURÓPSKOM HLAVNOM MESTE KULTÚRY

Sme ešte v 90.? Danuška Berediová

eďže sa Nový Sad v roku 2021 stane Európskym hlavným mestom kultúry a v piatok 7. júla ešte prebiehal festival EXIT, organizátorom okrúhleho stola na tému (Anti) európske politiky v európskom hlavnom meste kultúry sa zdalo logické usporiadať ho práve v tom dni v tom meste. V rámci neho sa hovorilo o kultúre v našej spoločnosti v najširšom zmysle, ako aj o médiách, ktoré sú časťou jedného kultúrneho systému. Okrúhly stôl zorganizovalo Regionálne vedecké stredisko Inštitútu pre filozofiu a spoločenskú teóriu v Novom Sade pri príležitosti prvého výročia činnosti. Účastníčkami okrúhleho stola, ktorý moderoval Milivoj Bešlin zo spomínaného inštitútu, boli znamenité odborníčky Adriana Zaharijevićová z Inštitútu pre filozofiu a spoločenskú teóriu, • TÝŽDEŇ •

Milena Dragićevićová-Šešićová z Fakulty dramatických umení v Belehrade, Snježana Milivojevićová z Fakulty politických vied Univerzity v Belehrade a

v ktorej sa prejavovalo aj niečo, čo nie je kultúra, napr. ideológia. Zhodnotila, že je teraz obrovský stupeň autocenzúry vo vedeckých výskumoch, v tva-

Účastníčky sa zhodli, že sa kultúra z 90. rokov veľmi nezmenila

Aleksandra Đurićová-Bosnićová z Ústavu pre kultúru Vojvodiny. Dragićevićová-Šešićová hovorila o začiatkoch 70. rokoch, keď sa kultúra stala oblasťou,

rovaní učebných programov, kým v oblastiach médií a kultúry autonómia neexistuje. Đurićová-Bosnićová poukázala na dve nedávne udalosti, a to zničenie

Remedovho murálu, čiže pripomenula paradox, ktorý sa udial práve vo chvíli, keď Nový Sad mal zdôvodňovať titul hlavného mesta kultúry v roku 2021 a incidenty pravičiarov počas projekcií série filmov o dialógovom riešení tenzií medzi Srbskom a Kosovom. Zdôraznila nutnosť prijatia európskeho systému hodnôt, kde v prvom rade patrí pluralizmus a nie nepotizmus, cenzúra či nacionalizmus. Milivojevićová hovorila o udalostiach v Európe a vo svete, ako sú Brexit a Trump a o novom globálnom útoku populizmu, ktorý ničí stabilné demokracie a inštitúcie, ktoré boli príkladné. Zaharijevićová sa ešte vrátila k spomenutým projekciám, konkrétne filmu Albánky sú naše sestry, ktorý vyvolal incidenty, čo podľa nej odzrkadľuje kultúru násilia. Zhodnotila, že takýto projekt čelenia vojne v Srbsku nie je uskutočniteľný, čo hovorí, že vojna ešte stále trvá.

28 /4759/ 15. 7. 2017

Týždeň O TÉME NÁSILIA A DISKRIMINÁCIE

Vákuum medzi zákonom a praxou Jasmina Pániková

ému ľudských práv, rovnosti či diskriminácie je možno najľahšie začať príkladmi z každodenného života, ktoré nachádzame okolo nás a v ktorých sme účastní buď priamo alebo nepriamo. Veľmi často sme svedkami diskriminácie osôb na základe ich národnostnej príslušnosti. Radšej budeme stáť v plnom autobuse, než si sadneme vedľa niekoho, kto je Róm. Sme odhodlaní svoje deti vypísať zo školy iba preto, lebo sú v triede aj rómske deti. Táto skupina je ešte stále najdiskriminovanejšou menšinou v našej krajine. Avšak zoznam sa tu nekončí. Diskriminované sú aj ženy, deti, LGBT osoby, osoby s invaliditou, utečenci, migranti, staršie osoby. Už na prvý pohľad je viditeľné, že je v našej krajine počet diskriminovaných osôb obrovský. V minulosti sa akoby zabúdalo na

problém diskriminácie, ktorá je veľmi často prvým krokom k násiliu. V posledných niekoľkých rokoch sa o tomto probléme hovorí čoraz viac, menia sa zákony a odborníci sa snažia pozdvihnúť povedomie o tom, v akej miere je tento problém prítomný, zvlášť keď ide o ženy a deti. V Organizácii spojených národov sa uvedenej otázke venujú už dlhý rad rokov. Jedným z mechanizmov je aj Univerzálny periodický prehľad, ktorý raz za štyri roky Rade pre ľudské práva podáva každý členský štát OSN. Prehľad uviedli v roku 2006 a naša krajina poslednú správu podala v roku 2013. Z nej vznikli odporúčania členských štátov, z ktorých sme podaktoré aj prijali. Vzťahujú sa predovšetkým na zákaz diskriminácie, práva dieťaťa, násilie v rodine a rodovú rovnosť.

MEDIÁLNA SCÉNA

Úpadok ako trend Oto Filip

oci sa o médiách neraz hovorí ako o zrkadle spoločnosti a skutočnosti, ťažko medzi tieto pojmy automaticky klásť znamienko rovnosti. Je totiž jasné, že sú niektoré z nich lepšie ako spoločnosť a pomery, v ktorých pôsobia, druhé zase o poznanie horšie. S cieľom reálne zhodnotiť stav na mediálnej scéne, už roky existuje medzinárodný Irexov panel, hodnotiaci Mediálny index udržateľnosti. Konkrétne, viaceré parametre znázorňujúce podmienky a okolnosti, za akých v tej-ktorej krajine pôsobia masovokomunikačné prostriedky. Irexov prieskum je teda globálneho rázu. Metodologicky sa realizuje na základe rovnakých parametrov, čo má nemalý význam pre porovnávanie mediálneho stavu v jednotlivých štátoch. Na nedávnej schôdzi zhromaždenia Asociácie médií, predseda jej Správnej rady Zoran Sekulić v rámci prezentovania aktivít

www.hl.rs

v uplynulom ročnom období (jún 2016 – jún 2017) logicky upriamil pozornosť aj na tohtoročné podmienky, za akých médiá realizovali vlastné poslanie. Tie najvýstižnejšie znázornilo päť základných kritérií, ktoré sa hodnotia známkami od 0 do 5. Najlepšou ukážkou, kde je Srbsko na rebríčku udržateľnosti v súčasnosti, je priemerná známka 1,78, ktorá ho zaraďuje do kategórie neudržateľnej zmiešanej sústavy; čo prakticky znamená, že má viac alebo menej regulárne zákonodarstvo, no prax neumožňuje jeho uplatnenie. Na ukážku: v skupine, v ktorej je Srbsko, sú krajiny, ako Azerbajdžan, Rusko, Bielorusko, Bosna a Hercegovina, Bulharsko, Macedónsko... Ak sa hľadí konkrétne a podľa kritérií, tak je sloboda vyjadrovania zhodnotená s 1,77. Profesionalizmus novinárov získal známku 1,25. Pluralizmus obsahov je zhodnotený s 1,90. Podnikateľský manažment má známku 1,64, kým inštitúcie na

Informačno-politický týždenník

Ako poukázali aj predstavitelia Komitétu pre ľudské práva YUCOM na utorkovej diskusii v Novom Sade pod názvom Reaguj na diskrimináciu, nie všetky odporúčania sú dobre formulované, ale mnohé prispeli k tomu, aby sa v našom zákonodarstve zmenili určité veci. V prvom rade je tu nový zákon o zamedzovaní násilia v rodine, na základe ktorého má polícia väčšie oprávnenia. Avšak šokujúce je to, mediálnej scéne, ako sú združenia, asociácie a podobne, získali najvyššie ocenenie 2,35. To, čo znepokojuje oveľa viac ako uvedené ročné hodnotenie, je negatívny trend, príznačný zvlášť pre posledné roky. Namiesto pokroku na scéne je úpadok, namiesto zlepšenia hospodárskych, pracovných, zá-

že tento zákon nadobudol platnosť 1. júna t. r. a odvtedy už tri ženy prišli o život následkom domáceho násilia (od začiatku roka až 18). Otázne je, nakoľko sú predpísané mechanizmy naozaj účinné. Právnici z YUCOM-u konštatujú, že je nový zákon vo fáze testovania a hodnotiť ho bude možné iba po určitom časovom odstupe. Mal by prispieť k účinnejšej ochrane žien. Ibaže ak máme na mysli, že sa posledná vražda ženy uskutočnila práve v Stredisku pre sociálnu ochranu, ktoré aj keď pracuje s problematickými osobami, predsa nemá ochranku, nastoľuje sa otázka, koľko takých nedostatkov vypláva na povrch. Dúfajme iba, že sa to neodzrkadlí na ďalšom ľudskom živote. Foto: pixabay konodarných a iných podmienok je prítomný ich neustály pokles. A mediálna stratégia, ktorá viaceré z otázok, problémov a dilem mala buď riešiť, alebo naznačiť ako možné východiská, ešte stále nie je ani na obzore. Len na pripomenutie: platnosť tej doterajšej vypršala ešte vlani.

Iný uhol reality

Nikola Petkov

• TÝŽDEŇ •

VÝZVY: VOJVODINA /5/

Európske štandardy pokrajine nežičia Juraj Bartoš Na súčasný stav a budúcnosť Autonómnej pokrajiny Vojvodiny v kontexte aktuálnych udalostí upriamili pozornosť účastníci druhej verejnej konferencie, členovia novosadského Salónu na Mijićovom sálaši neďaleko Somboru 10. júna. HĽ prináša výňatky z ich prejavov a diskusie.

stupný prejav v druhom paneli kompetencií medzi vyššími a niždebaty Výzvy: Vojvodina pod šími úrovňami moci. Predpokladá názvom Vojvodinská otázka dve veci: že sú všetky kompetencie mala expertka na oblasť práva vyšších orgánov moci taxatívne naprofesorka Marijana Pajvančićová. počítané v Ústave, že je všeobecný Sústredila sa na to, čo nás očakáva počas nasledujúcich dvoch rokov, čiže na zmenu Ústavy Srbska, ktorú nakladá Kapitola 23 predprístupových pojednávaní Srbska s EÚ: „Všetko naznačuje, že tieto ústavné zásahy budú parciálne a zahrnú len niekoľko otázok, medzi ktorými autonómia Vojvodiny nie je.“ Skonštatovala tiež: „Európske štandardy o autonómii nie sú našimi Dimitrije Boarov spojencami, keďže sú ušité tak, aby sa do nich vpratal predpoklad kompetencií na tých jeden vysokocentralizovaný štát úrovniach moci, ktoré sú občanom a jedno federálne spoločenstvo.“ najbližšie. Naša Ústava to otočila, Pajvančićová sa sústredila na takže je všeobecný predpoklad medzinárodné štandardy, a to len kompetencií v prospech centrálnej na riešenia, ktoré by mohli byť moci.“ Na základe tohto je zrejmé, zdrojom problémov v praxi, lebo že „právo občanov na pokrajinskú sú nekonzistentné, neúplné, normy autonómiu nie je ich ústavné, lež sú nejasné, kontradiktorické, kon- zákonné právo, čo znamená, že fúzne, alebo, čo je inak generálne jeho obsah závisí od vôle aktuálmanko našej Ústavy, chýbajú pro- nej parlamentnej väčšiny v danej cedúry, riešenie ústavných sporov chvíli“. Komentujúc stať Ústavy týkajúcu vo vnútri hraníc práva a právnych nástrojov. Podčiarkujúc, že sa veci sa Ústavného súdu a prokuratúry, končia na politickom poli, dodala: Pajvančićová uviedla, čo medziná„Máme veľmi ďaleko od ústavného rodné štandardy jasne nakladajú a štátu, žijeme v straníckom štáte, poukázala na nedopatrenia. „Rena rozdiel od predchádzajúceho gión musí mať možnosť vplyvu jednostraníckeho teraz vo viac- na voľbu sudcov, ktorí chránia regionálnu samosprávu. (...) Vojvostraníckom.“ Najvyšší akt síce explicitne za- dina, ani jej orgány nemajú vôbec ručuje autonómnym pokrajinám nijaký vplyv ani na kandidovanie status právnickej osoby, ibaže a kdežeby na voľbu sudcov z úzejeho tvorcovia nespresnili zásady mia Vojvodiny.“ Upozornila aj na subsidiarity, ktorá figuruje ako ustanovenie, podľa ktorého by medzinárodne uznaný štandard. štátna moc mala byť obmedzená „Zásada subsidiarity je nadstavená právom občanov na autonómiu a ako základný princíp rozdelenia lokálnu samosprávu: „Áno, ona je • TÝŽDEŇ •

tým právom presne obmedzená, háčik je v tom, že toto ustanovenie základných zásad Ústavy v normatívnej časti absolútne nie je operacionalizované; naopak: od neho sa úplne upustilo vo všetkých normatívnych riešeniach.“ VOJVODINA BEZ GATÍ? Hmotná základňa Vojvodiny je významným predpokladom pre autonómiu Vojvodiny, povedal jeden zo špičkových novinárov v oblasti ekonomiky Dimitrije Boarov a pripomenul: „Po 1. svetovej vojne sa dôraz dával, ako sa hovorilo, na nacionalizáciu a myslelo sa na srbizáciu Vojvodiny, takže v tom zmysle bola udusená idea regionálnej identity. Po 2. svetovej vojne sa dôraz dával na viacnárodnostnú štruktúru Vojvodiny. Neskoršie, po týchto posledných balkánskych vojnách sa štát znovu prinavrátil k politike renacionalizácie (srbizácie) Vojvodiny, takže sa vždy prikrývala ekonomická podstata záujmov.“

Marijana Pajvančićová

Pripomínajúc, že Vojvodina po 1. svetovej vojne „veľmi zle pochodila hneď po pripojení“ o. i. na pláne vlastníckych vzťahov a v doméne národnostnej štruktúry obyvateľstva, Boarov podčiarkol, že v tom období „Vojvodina bola terčom kolonizácie, ktorá mala čisto po-

litické ciele a nielen ekonomické. Vojvodina ešte horšie pochodila po 2. svetovej vojne v ekonomickom zmysle: veľmi silná kolonizácia, vyhostenie ekonomicky vyvinutej časti obyvateľstva so sklonmi k európskej kultúre práce; z Vojvodiny odišlo 400 000 takých ľudí. Potom nasledovala kolektivizácia, po nej nacionalizácia takrečeno kompletného hospodárstva, zníženie maxima pôdy na 15 hektárov atď.“. Podľa Boarova Vojvodina sa mala najlepšie vtedy, „kým sa starala sama o seba“. Vrhol i pohľad na nie tak dávne obdobie transformácie, v ktorom „Vojvodina opäť nepochodila dobre: je iróniou, že nikto nikdy v Srbsku nevystavil účet, kam sa podeli peniaze z privatizácie, ktorá − taká, aká bola − priniesla desaťkrát menej finančných prostriedkov od očakávaných, čiže menej od troch miliárd eur. (...) Vojvodine boli odňaté všetky zdroje ešte pred privatizáciou, ale nevedno, kam šli tie peniaze (...), ale neboli využité na verejné investície.“ „Zmysel autonómie Vojvodiny je vo veľkej miere v tom, aby sa znemožnili nerovnoprávnosti. Teraz máte flagrantnú nerovnoprávnosť, ktorú úporne zamlčuje dokonca aj tlač. Reštitúcia obrábateľnej pôdy je vykonaná tak, že cirkvám (aj to nie všetkým) je prinavrátené 50 − 60 percent z toho, koľko žiadali. Keďže sa 90 % odcudzenej pôdy nachádza na území Vojvodiny, reštitúcia obrábateľnej pôdy sa neustále sabotuje, a to preto, že štátu je ťažko zrieknuť sa pôdy, s ktorou by mohol obchodovať s investormi z Nemecka, Arabských emirátov...“ Zároveň skonštatoval, že „štát je najväčší veľkostatkár v Srbsku − vlastní 400 000 − 500 000 hektárov“. Boarov uzavrel, že Vojvodina „v takom druhu štátu, akým je Srbsko, v ktorom štátny a paraštátny kapitál naďalej tvorí 50 percent, čo je kľúčovým ukazovateľom jeho redistributívnej podstaty, v štáte − bez autonómie − zostane aj bez gatí“.

28 /4759/ 15. 7. 2017

Na pulze dní Každý deň dobývať vlastnú slobodu S PROFESOROM DR. DUŠKOM RADOSAVLJEVIĆOM

Juraj Bartoš

ak nejako sa ukazuje, že azda jedným z najsilnejších dojmov (za posledné tri − štyri desaťročia) súčasníkov žijúcich v Srbsku je, že čas neúprosne plynie, − ako sa piesok presýpa pomedzi prsty − v ustavičnom vyčkávaní dajakého tresku, ktorý, konečne, krajinu posunie dopredu. Ibaže márne... Lebo je tu stále „nejaká situácia“. O nej a o inom hovoríme s Dr. Duškom Radosavljevićom (1963 Šíd), profesorom Fakulty pre právnické a podnikateľské štúdiá Dr. Lazara Vrkatića v Novom Sade. Náš spolubesedník je o. i. aj predsedom Vojvodinskej politologickej asociácie a 7. júla t. r. ho zvolili za predsedu novozaloženého Zväzu antifašistov Vojvodiny. Ako by ste zadefinovali chvíľu, v ktorej akože žijeme v spoločnosti s drasticky narušenou sústavou hodnôt? „My už tridsať rokov odkladáme riešenie, respektíve uplatnenie istých verejných politík, ktoré by viedli k zmene nielen systému v určitej oblasti (povedzme v ekonomike, zdravotníctve, vzdelávaní), ale ktoré by jednoducho určili smer rozvoja Republiky Srbsko. Preto blúdime, nepretržite sme uprostred dajakých protirečení: chceli by sme smerovať ku kapitalizmu, avšak nevieme vyliezť zo socializmu; chceli by sme ísť do Európskej únie, ale ešte stále by sme sa radi zobrali pod ruku s Ruskom; chceli by sme vykonať reformy, ale tak aby to nebolelo atď. Zároveň je to aj „opodstatnenie“ na to, prečo sa nerozhodneme prijať súťažné hodnoty príznačné pre demokratickú alebo trhovo orientovanú spoločnosť. Znamená, to je problém, lebo 30 rokov nemôžeme nájsť kompas, a tak sa dostávame k otázke zodpovednosti politickej a ekonomickej, osobitne intelektuálnej elity, ktoré

www.hl.rs

KONTINUITA VS DISKONTINUITA Nemáte dojem, že väčšina občanov Srbska nie si je načisto v tom, čo by si naskutku priala? „Na základe vlastných výskumov viem, že spoločnosť je priesečník toho, čo robia lídri a masy spolu. Ak masa občanov, masa voličov, ak chcete národ, nemá dobrú ponuku a kvalitné vedenie, sama bude hľadať dajaké východisko, a to už je anarchia. Máme situáciu, keď značná časť spoločnosti už žije tak, že sa riadi zásadami anarchie. Ľudia sami riešia spory, kvitujeme početné zúčtovania dokonca aj na ulici (iba sa tvárime, že to nevidíme), jednotlivci sami berú spravodlivosť do rúk, neplatia dane, účty za elektrinu, ani iné poplatky; čo iné to je, než istý druh anarchie, ktorá býva mlčky tolerovaná. Platiť účty znamená byť občan; v tej istej chvíli, keď nechcete zaplatiť účty, stávate sa zbojníkmi a zbojníctvo nemôže utvárať štát. Môže vytvárať istý pocit klamlivej slobody, avšak zbojníctvo nevytvára pocit štátu.“ Majúc na zreteli všetko povedané a k tomu všeličo iné, a kultúrou, ani nás nepripravovali nemôžem sa nespýtať: Dostali na dajaký iný variant. Preto sme sme sa my vôbec z deväťdesiazotrvali v istom druhu letargie tych rokov 20. storočia? pokiaľ ide o (ne)činnosť, ba v istom „Nie. Deväťdesiate roky pokradruhu anarchie, kde hocikto môže čujú; nie je možné preskakovanie, hocičo povedať, bez toho, aby plynutie musí mať kontinuitu. zodpovedal za vyslovené Problém je diskontinuita, slovo. Z toho vyplýva, že ktorej sme sa dopustili roku sme sa dopracovali k po1990. Po istom relatívne litickej sústave, ktorú by Nikdy netreba podceniť možnosť harmonickom období rozľudovo bolo možné pome- moci, aby sa dopustila hlúpeho voja socialistickej Juhoslánovať galimatiáš. Nevieme, vie nasledovala diskontikam ideme, nevieme, kam ťahu. nuita v tom zmysle, že sme sa dostaneme, nevieme dozbúrali dobré vlastnosti konca už, ani odkiaľ sme vyrazili.“ antifašizmu; vôbec si neprajeme tej sústavy, a potom sme začali Je vôbec reálne naháňať dva pozitívne veci, pre ktoré je EÚ produkovať dáke nové problémy.“ Ktoré dobré vlastnosti máte zajace súčasne, ešte k tomu na vo svete vysoko hodnotená; my to proste neuznávame. Z toho na mysli? dlhé dráhy? „Národné zhromaždenie Srb- vyvodzujem záver, že tuná časť „Zbúrali sme napríklad sociálnu ska ešte pred desiatimi rokmi politickej elity podvádza verejnosť istotu obyvateľstva, spoločenskú schválilo uznesenie o pričlenení svojimi politickými programami sústavu, ktorú občania využívali na Srbska k Európskej únii, veľkou a skutkami.“ to, aby sa vo veľkej miere cítili ako ľuďom neposkytujú dajakú novú veľkú ideu po páde komunizmu (ktorého pád ešte vždy nie sme pripravení pochopiť). Jednoducho nás tí, ktorí viedli štát počas posledných zo 30 rokov, nepripravili pre to ideologickou sústavou, teda vzdelávaním, vedou, umením

Informačno-politický týždenník

väčšinou poslaneckých hlasov. Všetky relevantné strany, ktoré sú dnes zastúpené v NZ sú verbálne za EÚ. Nikto okrem niektorých minoritných politických strán − povedzme Šešeljových radikálov − nehovorí otvorene, že by chcel, aby sme nadviazali pakt alebo dajaký iný druh organizačného spojenectva s Ruskom. Znamená, tu máme istý druh veľkej politickej prostitúcie, keďže sú, na prvý pohľad, všetci za EÚ a vskutku nás svojimi programovými vzorcami a svojím správaním, keď sú pri moci, nepribližujú k EÚ. Máme síce formálne viacstranícke voľby, máme kvázitrhové hospodárstvo, formálne uznávame jurisdikciu EÚ, ale nepodnikáme nič na tom, aby sme prijali to, čomu sa hovorí sada európskych hodnôt, dodržovanie vlády práva, nezávislé súdnictvo, silná štátna správa, silná lokálna samospráva, nech nehovorím o decentralizácii, čo nás vo Vojvodine osobitne bolí. Následne prichádzame k tomu, že my vlastne neuznávame ani výdobytky

• NA PULZE DNÍ •

občania. Zničili sme ekonomickú základňu krajiny: odpriemyselnili sme krajinu, zničili fabriky, základňu na kultúrny rozvoj, vzdelávanie, zdravotníctvo...“ Čo nebolo dobré v socializme a čo sme získali demokratizáciou? „Nezískali sme nič spektakulárne, čiže, ako náš umelec hovorí: Všetko utíchlo, iba čas sa pominul. Len čo je pravda, v Juhoslávii neexistovala viacstranícka demokracia, lež či sme sa teraz nedostali do situácie, že sme ako mylnú útechu získali čosi demokracie, a to je možnosť voľby medzi približne rovnako zlými?“ Súhlasíte s tézou, že vojna z 90. pokračuje − v hlavách − inými prostriedkami? „Vďakabohu, nemáme klasickú vojnu. To je najdôležitejšie. Máme však situáciu, že sa využívajú všetky protirečenia, ktoré existovali medzi bývalými republikami Juhoslávie pre istý druh legitímnosti nášho režimu, bosensko-hercegovského, čiernohorského atď. Využívajú sa pre veľmi nesolídnu politiku antagonizmov, zvád atď. Ak hovoríme iba o našom režime, ten sa podstatne viac udržuje na virtuálnej realite, na kontrole médií, na kontrole orgánov sily, na kulte mesiáša a na mnohých iných veciach, podobne ako v okolitých štátoch bývalej SFRJ.“ Na ustanovujúcej schôdzi Zväzu antifašistov Vojvodiny ste spomenuli, že v Srbsku máme nedokončený štát. Prečo...? „Ak sa počas 26 rokov pokúšate utvoriť mechanizmy štátu tak, aby bol činorodý a nepodarilo sa vám to, tak je štát de facto nedokončený. Pozrite sa: nemáme moderne dobudovanú armádu, vojsko a políciu, nie sú pripravené, aby pôsobili v mimoriadnych situáciách; počuli sme, že občania sú vinní za to, že si nevymenili zdravotné preukazy...?! Prosím vás, keď štát chce vymeniť zdravotné preukazy, tak ich v priebehu jediného mesiaca môže poslať na domové adresy, lebo vo svojich • NA PULZE DNÍ •

bankách údajov majú všetko, a kde často vojsko a polícia brali gať zbraňami (našťastie, verbálne čo potrebujú! Po druhé: prečo moc do vlastných rúk.“ však...), odrazu by viedli dajaké nemôžete prostredníctvom povojny, naprávali všetky chyby na čítača objednať doklady a, keď OD MATKY TEREZY tomto svete; teda transformujú ich dostanete domov, zaplatiť PO FARAÓNA sa na faraónov.“ poštovné? Ďalej: tento štát nevie, Terajšia moc vedená Srbskou Nuž a ako sa to asi skončí? kde má hranice, čo ho mení na pokrokovou stranou ešte stále „Koncom roku 1999, rok pred slabý štát, ktorý nemôže splniť vinu „za túto situáciu“ pripisu- voľbami, opozícia v Srbsku sa zdala svoju úlohu. Ako vidíte, stávajú je svojím predchodcom, teda ešte úbohejšia než je teraz. Nikdy sa (keby neboli smutné) smiešne koalícii v čele s Demokratickou netreba podceniť možnosť moci, veci: obvinení za ťažkú aby sa dopustila hlúpeho vraždu novinára Slavka ťahu. Urobí ho, ešte ako! Ćuruviju sú prepustení, Teraz sú sebavedomí, lebo aby sa obhajovali temer všetky štátne Dostali sme sa potiaľ, že sme sa kontrolujú zo slobody, t. j. z domácej funkcie a toľko moci majú väzby?! Alebo: štát bom- z kedysi najvyvinutejšej časti štátu v rukách, že musia urobiť basticky napíše, že NN člo- stali pustatinou iba preto, lebo sme celý rad chybných ťahov. Ak vek spreneveril ohromné sa neodvážili nastoliť svoje otázky. na niečo poukázala zhubná peniaze dajakého športovláda Borisa Tadića, tak je to vého kolektívu a na druhý skutočnosť, že v istej chvíli deň ho už prepustí a povie − nie je stranou. Je vari v hre vždy rov- skoncentroval toľko moci, že nevevinný... Nech nehovoríme o tom, naká matrica, podľa ktorej nik- del, čo si s ňou má počať a začal sa že štrnásť mesiacov (!) po ,prípade dy nenesie vinu aktuálna moc potkýnať − o vlastnú moc. Savamaly’ nie je známe − čo sa (ktorákoľvek), lež za všetko zlé Iná vec je to, čo sme nedokončili stalo. Suspendované je ústav- je vinná predchádzajúca vláda? − v súvislosti s mentalitou. Určitá no-právne a politické zriadenie „No áno... Už sme tu mali rov- časť voličov v Srbsku sa domnieva, Srbska na viac hodín, na časti jeho naký príbeh: Demokratická strana že medzi dvoma cyklami nemusia územia, čo znamená, že nám v tej tvrdila, že všetci sú zlodeji a vo nič robiť. Aktívny občan musí každý chvíli dajaká organizovaná skupi- voľbách bola odstránená, takže deň dobývať svoju slobodu. Nie na ľudí vyhlásila vojnu a prevzala táto matrica povedie k tomu, že aby ste štyri roky chodili, dívali sa moc! Následne máte pokrytecký dnes či zajtra niekto povie: Cisár a furt otáčali hlavu pred problékomentár prokuratúry: O tom sa je nahý! Nemôžu päť rokov byť mami, s myšlienkou, že na voľbách pri moci, neurobiť ťahy, už len niekoho okrúžkujete a päť pre ktoré boli zvolení, minút pred hlasovaním poviete: dokonca urobiť veľa ,Všetci sú rovnakí, nepôjdem!’ To toho aj kontra sľubom nie je občan! Občanovi Srbska treba a predávať stále rovnakú trošku pomôcť, aby vyúdil vlastné matricu. Viete, nebude kapacity. Aby predovšetkým bol dobre, ak za nás nebu- občanom pre seba samého, aby dete hlasovať, lebo sú tí poznal vlastný záujem. Občania ,druhí’ podstatne horší... Srbska musia, bez ohľadu na národTo už je videné!“ nosť, prestať riešiť kozmické otázky Kedy sa skončí tento a začať riešiť otázku konkrétnych ošúchaný príbeh? životných okolností.“ Autonómia Vojvodiny bola „Musí sa skončiť. My starší sme videli chrbát Ústavou v roku 1990 a 2006 zdemnohým politikom... gradovaná. Je vari pravda, že Obávam sa ale inej mat- neexistuje skutočná politická rice: vo voľbách máte vôľa, t. j. sila na to, aby sa vážne píše prehnane veľa. postavy, ktoré sa predstavujú nastolila otázka postavenia APV Skrátka, hoci nedošlo ku kon- podľa systému ,matky Terezy’. Sú (a prečo)? zekventnému rozdeleniu moci dobrí, čestní, neskorumpovaní „Dovoľte len malú opravu: roku na zákonodarnú, výkonnú a súd- a po prvých šiestich mesiacoch 1990 Vojvodina bola vo veľkej mienu, kde jedna na druhú dozerá sa transformujú v cisára Dušana: re zdegradovaná a roku 2006 jej a kontroluje ju, dostávame sa do začínajú rozširovať cisárstvo, po- autonómia bola anulovaná. Dnes situácie, že sa časť výkonnej moci tom sa menia na cisára Lazara, máme len stopy po autonómii, respovýšila nad štát a spoločnosť hovoria o cisárstve nebeskom pektíve prejavuje sa iba symbolicky. vcelku! Preto musíme položiť otáz- a začínajú nám predávať príbeh Máme síce voľby do Zhromaždenia ku, či sa Srbsko porovnáva s kra- o tom, ako my sme obeť. Pokým AP Vojvodiny, ktoré ale neschvaľuje jinami, ktoré sú v Európskej únii sú v opozícii, vedia, že ľudia majú žiadne rozhodnutia; má len dve (kam sa, akože, chce dostať), alebo, nízke platy, že kvalita komunálnych kompetencie: môže voliť vlastné povedzme, so štátmi podsaharskej a iných služieb je zlá, že je v zlom orgány a môže schváliť svoje hisAfriky alebo Južnej Ameriky, kde, stave zdravotníctvo a školstvo, že torické odznaky. Nič iné nemôže... ako vieme, bolo habadej štátnych vkladanie je nepostačujúce; len čo >>> prevratov, kde vlády boli slabé sa dostanú k moci, začínajú štrn28 /4759/ 15. 7. 2017

>>>

predstavitelia jednej veľkej strany armáda. Počas 2. svetovej vojny Keď povieme politická vôľa − to (DS) hovorili: Ak neschválime sa všetky národy a národnosti je vskutku − svojvôľa! Svojvôľa Ústavu, nemôžeme ísť na voľby, ak Vojvodiny veľmi aktívne zapojili srbskej politickej elity je v tom, či nejdeme na voľby, nezískame moc do boja s najčernejším zlom, aké je otázka Vojvodiny riešená na uli- a len s nami môžete dosiahnuť existovalo v dejinách ľudstva: tu ciach Nového Sadu v októbri roku autonómiu. No a tak sme počas človek ničil, tu sa z človeka vyrábali 1988. V čom je teraz problém? týchto 27 rokov prišli o veľa, po- suroviny; naposledy, najmenej Srbsko dobylo Vojvodinu, avšak čúvajúc rôznych v civilizačnom kulturologickom tajtrlíkov, ktorí a dajakom inom zmysle ju nemô- vždy ,majú väčší že oklamať. Ide o dva systémy: problém’. A meno v užšom Srbsku je centralistický väčšieho problésystém, pokým tu máme systém, mu obyčajne znie ktorý viac inklinuje k zloženému − Kosovo. Tak štátnemu spoločenstvu. To sú, teda sa hovorí: objektívne, dva veľké protirečivé Keby Vojvodina systémy: srbská štátnosť, ktorá mala väčšie práva ničím nemôže byť zotáznená, − Kosovo by sa a rovnako nemôže byť zotáznené odštiepilo! A Koprávo Vojvodiny na autonómiu. sovo sa, všakáno, Preto, lebo Vojvodina je multi- neodštiepilo, ibakultúrna, preto, že tu ľudia žijú že od roku 1999 podľa iného vzorca, preto, lebo nie je súčasťou sa zakladá na vláde práva a na ústavno-právsilnej verejnej správe.“ neho poriadku Čiernohorský profesor Vese- zriadenia Republiky Srbsko...? 10 000 Juhoslovanov skončilo lin Vukotić hovorí, že pre VojMy sme teda vyčkávajúc na v Osvienčime, v tábore smrti, nech vodinčanov je najdôležitejšie, „neskoršie nastolenie otázky“ nespomíname ďalšie tragédie, aby vedeli, prečo potrebujú au- dovolili, aby sa ohromný dôcho- takže Vojvodina je povinná zatonómiu, a že odpoveď na túto dok z Vojvodiny vyviezol, aby sa chovávať tie spomienky. Je na otázku nás privedie k riešeniu ohromný počet ľudí z Vojvodiny hanbu, ako teraz vyzerá Pamätník v praxi. Pociťujú vôbec dnešní odsťahoval, aby sa nám zmeni- slobody na Irižskom venci! Dnes obyvatelia Vojvodiny skutočnú la štruktúra obyvateľstva, aby máme situáciu, že sa Srbsko hanpotrebu po jej autonómii? sme sa dostali na podpriemernú bí svojho antifašizmu, že velebí „Tu sa jedná o našej dvojitej úroveň vyvinutosti Republiky kvislingovské četníctvo; Srbsko podstate: Na jednej strane abso- Srbsko, aby sme sa dostali do rehabilitovalo Dražu Mihailovića, lútne všetci obyvatelia Vojvodiny, situácie, že tu teraz máme čoraz rehabilitovalo četníckeho hrdlodokonca aj tí, ktorí ju popiera- viac národných kuchýň, že nám reza Nikolu Kalabića... Chystáme jú, vedia, že Vojvodina je aj rehabilitáciu Milana Nezvláštna a že potrebuje dića! O tempora, o moautonómiu. Keď sa však res! Srbsko sa 70 rokov po Najdôležitejším cieľom je vytvoriť skončení 2. svetovej vojny náš občan stane členom niektorej politickej strany vľúdne Srbsko. vracia do tábora porazeso sídlom v Belehrade a má ných. sa konkrétne vyjadriť, v tej Ešte niečo: mne pára uši, chvíli začína hlásať stranícky zá- odumierajú dediny, že s prácou keď niekto, kto zastupuje Vojvoujem, nie svoj vlastný a záujem prestali súdy a orgány správy dinu, dnes hovorí o národnostpodnebia, v ktorom žije. To je vo v mnohých prostrediach... Dostali ných menšinách vo Vojvodine. Vojvodine problém, keďže tuná sme sa potiaľ, že sme sa z kedysi Prečo prekáža výraz národnosti? vždy máme porozumenie pre štát- najvyvinutejšej časti štátu stali Prečo prekáža výraz národné nu politiku. Spomínate si: Srbsko pustatinou iba preto, lebo sme sa spoločenstvo? Čo znamená, keď je vo vojne − nedotýkajme sa ho!; neodvážili nastoliť svoje otázky.“ vám dakto povie Ty si menšina Srbsko bombardujú − nenastoľujvo Vojvodine?! Veď tu Srbi veľkú me teraz otázky... A nepýtame sa, TIE MALÉ FAŠIZMY časť svojich dejín boli v polohe prečo je Srbsko vo vojne a prečo Keby ste, prosím vás, niekoľ- menšiny; stali sa väčšinou vo ho bombardujú − pre zlý systém! kými vetami ozrejmili, prečo je Vojvodine po 2. svetovej vojne. Máme aj iný príbeh. Po roku vskutku založený Zväz antifa- Avšak Ústava Republiky Srbsko 2000 prichádza vláda DOS (Demo- šistov Vojvodiny... hovorí, že Srbsko je štát srbského kratickej opozície Srbska − pozn. „Založili sme ho preto, aby národa a ostatných občanov, ktorí J. B.) a odkaz: Nedotýkajme sa pôsobil vo Vojvodine. Majúc na v ňom žijú; teda Maďari, Chorváti, našej vlády. A z tej istej vlády zreteli, že antifašistické hnutie Slováci, Rusíni, Rumuni, nech viac odkazujú: Ak dáme Vojvodine viac v období 1941 − 45 bolo mimo- nepočítam − sú občania. Srbi teda autonómie, nemôžeme vyplatiť riadne silné, osobitne v Srieme. nemôžu byť občania a občania nepenzie... A tak sa neustále obe- Celá Tretia armáda v čele s Kos- môžu byť národnosti?! Naskutku tujete. Spomínate si na rok 2006: tom Nađom bola vojvodinská neustále sa používajú tie a také

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

nejasnosti, aby sa produkovala dajaká ,politika’. V Novom Sade sa vytiera latinka. Máte príklad Kultúrneho centra alebo autobusových zastávok, kde sú vymazané latinkové názvy... To sú tie malé fašizmy. Nevšímame si ich, zžijeme sa s nimi a máme ich za normálne. Viete prečo? Preto, že si nevšímame ani formy väčšieho fašizmu v dôsledku strachu o vlastnú existenciu, zo strachu o vlastný život − čo je vskutku najväčší fašizmus! Keď kráčate ulicou a neviete, kam by ste sa podeli; nemáte prácu, nemáte úhradu pre nezamestnaných, ale máte zastrašovanie politických sokov, vyhrážky ľuďom... to je jeden z veľkých strachov. Jedno po jedno − nie je fašizmus, avšak keby sa všetky príklady zrátali, vtedy to je fašizmus.“ Ktoré sú konkrétne ciele Zväzu antifašistov Vojvodiny a ktorými metódami sa budete usilovať o ich realizáciu? „Najdôležitejším cieľom je vytvoriť vľúdne Srbsko, ktoré zaujme svoje miesto v európskej rodine národov a v ňom nájsť adekvátne miesto pre Vojvodinu, aby mohla rozvíjať svoje kapacity ako najsilnejšia, najkrajšia, najprosperujúcejšia, najcivilizovanejšia, najdemokratickejšia časť Srbska. Ohľadne jednotlivých cieľov sa budeme ozývať oznámeniami, budeme organizovať verejné zhromaždenia, politické a iné aktivity.“ Srbsko na ceste k EÚ bude musieť meniť svoju Ústavu. Pôjde na to zásadovo alebo „kozmetickými“ prostriedkami? „Vládnuce družstvo v čele s prezidentom republiky sa bude snažiť, aby Ústava, ktorú pripravia, čím viac vyhovovala im, ich vláde, teda bude taká, ktorá sa perfídnym spôsobom bude usilovať o to, aby obišla a oklamala všetky demokratické snahy v Srbsku. Šance pre demokratizáciu štátu, včítane zlepšenia postavenia Vojvodiny sú veľmi malé, iba ak to nebude predmetom dajakej medzinárodnej konferencie alebo dajakého ostrého medzinárodného nátlaku. Dobrovoľne, táto vláda nedá ani milimeter svojich kompetencií.“ • NA PULZE DNÍ •

Ľudia a udalosti Kto si zaslúži plat 50 000 dinárov? ZO ZASADNUTIA V STAREJ PAZOVE

Katarína Verešová

a pravidelnom júlovom zasadnutí Zhromaždenia obce Stará Pazova schválili 16 rozhodnutí o opravných rozpočtoch finančných plánov miestnych spoločenstiev Bánovce – Dunaj a Stará Pazova, predškolských ustanovizní Poletarac a Radost, Strediska pre kultúru, Národnej knižnice Dositeja Obradovića a Strediska pre sociálnu prácu. Schválili text konkurzov pre riaditeľov verejných podnikov Obecnej bytovej agentúry, Urbanizmu a Vodovodu a kanalizácie. VKP Vodovod a kanalizácia vymenili niektoré state zo štatútu a Rade pre medzinacionálne vzťahy vymenovali nových členov z predstaviteľov Srbov, Slovákov, Chorvátov a Rómov. V rokovacom poriadku bola aj informácia o jarnej sejbe na území obce a analýza morbidity z minulého roku s komparatívnou analýzou z rokov 2006 až 2016. Všetky rozhodnutia ZO Stará Pazova na zasadnutí v piatok 7. júla schválili väčšinou hlasov. Predstavitelia opozície sa dožadovali vysvetlenia iba počas rozpravy o výmene finančného

plánu MS Stará Pazova a o analýze 50 000 dinárov. morbidity, ktorú pripravil Dom Práve výška platov bola predzdravia J. J. Zmaja. metom debaty aj keď šlo o zdraSkúmajúc plánované výdavky votníctvo. Pretože v analýze morv MS Stará Pazova Slobodan Ilić bidity zistili, že stúpajú nákazlivé, si všimol, že jedinou výmenou nádorové a žalúdočné choroby a opravného rozpočtu bol spôsob nervové poruchy, opozičný výborník S. Ilić hľadal úhrady pre prácu predsedu Výdôvod stúpania konného výboru týchto chorôb. MS. Namiesto Zdôvodnil to riaditeľ zdravotnícplatu (pretože je zamestnaný) kej ustanovizschválili „pozíne Aleksandar ciu 411 a 412 – Omerović, že odborné služby teda odborné 996 000 dináanalýzy sprarov“. Slobodan cúva príslušný Ilić pripomenul, oblastný inštiže položka na tút v Sriemskej odborné služby Mitrovici. Keď v tomto prípade hovoril o preDr. Aleksandar Omerović, nesedí, lebo sa vencii a včasnej riaditeľ Domu zdravia, odbornosť tejto liečbe, Omeroza rečníckou tribúnou vić prízvukoval, funkcie nežiada a spýtal sa: „Ak mesačný brutto že zdravotní pracovníci sú počtom výdavok bude 90-tisíc dinárov, pacientov preťažení. A bude ešte koľko bude potom netto plat horšie, pretože niektorí lekári zapre funkciu, ktorá nežiada kaž- hlásili odchod do zahraničia alebo dodenné záväzky?!“ Po polemike do belehradských zdravotných o tom, aké práce predseda VV MS centier: „Terajší plat vo výške 54 koná, Goran Jović, predseda ZO, 000 dinárov nie je plat pre lekáodpovedal, že mesačný plat bude ra, ktorý absolvoval šesťročné

štúdium na fakulte a štvorročnú špecializáciu, takže mnohí hľadajú lepšie podmienky. Najnovšia informácia je, že od augusta v dome zdravia nebude pracovať fyzikálna medicína, pretože jedna lekárka dala výpoveď a druhá ide na dovolenku. Pokúsime sa tento problém riešiť, i keď na úrade zamestnávania fyziatra niet.“ Na záver schôdze opoziční výborníci položili niekoľko otázok. Okrem uličného osvetlenia a výstavby kanalizácie v Novej Pazove, Ján Ďurčík mal pripomienky k práci poľovníckej služby a k rozhodnutiu VKP Čistoća, aby naplácala súkromné odnášanie stavebných odpadkov na ústredné depo, lebo to vyvolá jav divých smetísk. S. Ilić si všimol, že počas skorej rekonštrukcie železnice Belehrad – Stará Pazova, pre výstavbu nadjazdu na konci staropazovskej Ulice Cyrila a Metoda bude zbúraných niekoľko domov a že na rozdiel od väčšiny železničných staníc len novopazovská a staropazovská železničná stanica nebudú zrekonštruované. Žiadal, aby sa obecné služby zasadzovali aj o túto investíciu a o včasné informovanie ľudí.

HLOŽANY

Odpad − tŕň v päte Juraj Bartoš

ie je to nič príjemné, žiaľ, ani nič nové. V sobotu pred týždňom sa veľký počet občanov Hložian zase dusil v dyme vznášajúcom sa zo skládky odpadu umiestnenej sotva niekoľko stovák metrov severne od dediny. Ľudia bývajúci v najbližších rodinných domoch, ako i pracujúci a návštevníci Turisticko-rekreačného strediska Oáza aj podvečer, keď bolo treba ako-tak vetrať, museli zatvárať dvere a okná. Dym štípal na oči, napĺňal pľúca odporným pachom. Zašli sme, podvečer, k depónii. • ĽUDIA A UDALOSTI •

Tam sa len tak parilo spod kečky niekoľkým príslušníkom Dobrovoľného hasičského spolku Hložany a miestneho Komunálneho podniku Gloakvalis. Povedali nám, že skládku zmiešaného odpadu natápajú od deviatej ráno. Krátko

pred deviatou večer, keď sme odchádzali, plamene síce už nešľahali, ale kúdolilo sa stále riadne. Čoskoro sa, našťastie, nie zadlho, strhol vietor, zahrmelo, lež z oblaku iba skúpo pokropilo depóniu, takže, ako nám povedal v utorok ráno riaditeľ Gloakavalisu Samuel Valo, aj v nedeľu a pondelok natápanie pokračovalo. Zavolali sme do Oázy. Tam si, povedali nám, nevedia dať rady kedykoľvek skládka horí. Aj počas uplynulého víkendu vraj časť návštevníkov odišla domov predčasne; pravdaže, vrátili im nevyužité peniaze... Hložiansky odpad je už dávno tŕňom v päte tunajším ľuďom,

najmä tým, ktorí k nemu majú najbližšie. Vec je v tom, že nie je ohradený, takže ho „lovci“ na káble a iné použiteľné sekundárne suroviny, aby sa k nim dostali ľahšie, občas zapália. Regionálna skládka odpadu je, aj pre Hložančanov, stále vo hviezdach... Takže len čo sfúkne severný vietor, o „radovánky“ majú postarané. Azda tomu dosvedčia aj naše fotografie.

28 /4759/ 15. 7. 2017

Ľudia a udalosti SLOVO DALO SLOVO: BRANISLAV GULAN, SPOLUAUTOR PUBLIKÁCIE SPRIEVODCA DRUŽSTEVNÍCTVOM SRBSKA

Opora pre budúcnosť Oto Filip

edávny, v poradí 1. veľtrh družstevníctva prebiehajúci v Belehrade ponúkol účastníkom, návštevníkom a vôbec zainteresovaným celý rad pestrých obsahov. Okrem tých výstavných a odborných dostala sa im do rúk aj zaujímavá publikácia menom Sprievodca družstevníctvom Srbska, pod ktorou je ako jeden z troch autorov podpísaný aj známy publicista a odborník na pôdohospodársku tematiku Branislav Gulan. Ako by ste, aj na základe dlhoročných skúseností, no i tejto príručky, stručne vystihli význam družstevníctva? − Je to v prvom rade liek na záchranu dedín. A kým budú existovať dediny, bude jestvovať aj Srbsko. Čiže východisko je jasné: poľnohospodári sa musia združovať. Lebo ak nebudú nastupovať spolu, ak sa nebudú združovať, veľké sú výhľady, že skrachujú, zmiznú z poľnohospodárskej, výrobnej, vôbec spoločenskej scény. A v tom prípade nebude ani Srbska, ani výroby potravín, ani mnohého iného... Vo svete sú ale prítomné iné trendy... − Tam počas uplynulého polstoročia družstevníctvo kvitlo, vyvíjalo sa, rýchlo šlo vpred. Dokladom toho je údaj o osemsto miliónoch družstevníkov a o sedemstopäťdesiattisíc družstiev. Odhaduje sa, že je až tri miliardy ľudí na planéte rôznymi spôsobmi späté s činnosťami družstiev. Družstvá zabezpečujú až sto miliónov prác v celom svete, čo je o dvadsať percent viac, než to robia nadnárodné spoločnosti. V Kanade sú štyria z desiatich Kanaďanov členmi aspoň jedného z družstiev. V Japonsku je každá tretia rodina

www.hl.rs

členom družstva. V Brazílii sa družstvá pričiňujú o 40 percent poľnohospodárskeho hrubého národného dôchodku, v Indii je okolo 240 miliónov obyvateľov, ktorí sú členmi družstiev... U nás to však zďaleka nie je tak? − Celé roky je v Srbsku družstevníctvo na okraji záujmu, zanedbané a slabé, ponižované a považované za relikt minulosti, z ktorého nie je žiaden osoh. Toto je prvá vláda, ktorá si po viacerých desaťročiach uvedomila, že družstevníctvo skutočne potrebujeme. Svedčia o tom aj snahy ministra Milana Krkobabića a plán vložiť dvadsaťpäť miliónov eur do obnovenia družstiev. Nebude to ľahké, no podstatné je, že sa ich obnovovaním začínajú obnovovať aj dediny. Tým aj celkové poľnohospodárstvo v nich, príbuzné odvetvia, no i zamestnávanie. Ak v tých päťsto družstiev, ktoré majú vzniknúť, prípadne sa revitalizovať, bude len tisíc nových zamestnaných, je to na súčasné pomery ozaj mnoho. Obnovením družstevníctva vznikne aj inakší život na dedinách, zja-

Informačno-politický týždenník

via sa nové nádeje, nielen v nich, ale aj v Srbsku. U nás sa hlavne rozpráva o poľnohospodárskych družstvách. No tie nie sú jediné? − V bývalej Juhoslávii bolo omnoho viac družstiev. Aj to rôznych. Bolo ich aspoň päťkrát viac než v súčasnosti a jedným z prioritných cieľov bolo ich mať desiatky tisíc. V nej kedysi existovali bytové, úverové, žiacke družstvá, družstvá iné. My sme sa v súčasnosti, po dvoch desaťročiach vyčkávania, konečne dožili nového zákona o družstvách. Ten však nie je šitý na mieru družstevníkov, a preto sa bude musieť meniť, inovovať, prispôsobiť potrebám

LETMO

Zásluhy

obré sa dobrým odpláca, to zlé sa pôvodcom často vracia. Tak by aspoň malo byť, no, žiaľ, nie je. Keď pred niekoľkými dňami bard tunajšej fotoreportáže, jeden z málopočetných majstrov fotografie Juhoslávie, mal pri príležitosti životného jubilea – osemdesiatky, výstavu v rodnom mestečku pri Novom Sade, dalo by sa očakávať, že na vernisáž prídu aj jeho viacerí terajší mladší kolegovia, aktívne sa zaoberajúci fotografiou. O to skôr, že ide o autora, ktorý vychoval mnohých z nich a urobil nesmierne veľa na pláne popularizácie tohto mediálneho vyjadrovacieho prostriedku. Medziiným účinkoval na približne tisíc skupinových a mal až päťdesiat samostatných výstav a autorsky sa podpísal pod pár desiatok tematických monografií o iných velikánoch vojvodinskej fotografie.

dneška. Ide o to, že nereguluje otázku či oblasť sporiaco-úverových služieb, na ktorých sa zakladá svetové družstevníctvo, ktoré živí pár miliárd ľudí. A bez týchto služieb niet ani družstevníctva, tým ani jeho žiaducej existencie či perspektív. Ten, kto sa angažoval na príprave, na vzniku zákona, to nevedel, alebo nepocítil, a preto je zákon taký, aký je. Vypracovalo ho Ministerstvo hospodárstva a hoci sa zväčša vzťahuje na poľnohospodárstvo, jasné je, že v ňom Ministerstvo poľnohospodárstva neúčinkovalo toľko, koľko malo. Jeho účasť pravdepodobne bola len symbolická. Uzavriem tým, že by družstevníctvu odteraz malo svitať na lepšie časy. A to znamená, že by sa aj dediny konečne mohli zotaviť, zase ožiť.

Oto Filip Na vernisáž prišlo niekoľko desiatok miestnych a iba zopár jeho kolegov, ktorí sú už dávnejšie na dôchodku. Fotoreportérov mladších generácií by sa dalo napočítať na prstoch jednej ruky. Je pravdou, že sa leto už začalo, no tým ťažko zdôvodniť skutočnosť, že sa neobjavili. A keďže sa podujatie konalo večer, neobstojí ani výhovorka, že príčinou boli pracovné záväzky. Skôr ide o to, že až neprípustne ľahko zabúdame na ľudí, ktorí sú na dôchodku. Odrobili si svoje, tak načo si teraz lámať hlavu nad tým, čo robia. Vedno s nimi v úzadí sa ocitli aj ich zásluhy, aj keď sú skutočne veľké. A možno ide aj o závisť, kto to už vie? V každom prípade jubilant na sklonku júla bude v Novom Sade mať oslavu narodenín v Spolku novinárov Vojvodiny. Príležitosť na opravu. Alebo zase na potvrdenie tézy, že sa na to dobré najľahšie zabúda. Treba počkať, pravdivej odpovede sa dočkať. Je to odo dneška len desať dní. • ĽUDIA A UDALOSTI •

NADVIAZALI NOVÚ SPOLUPRÁCU

Pivnickí hasiči na Slovensku Danuška Berediová

redstavitelia Dobrovoľného hasičského spolku Pivnica v dňoch 24. a 25. júna boli hosťami Dobrovoľného hasičského zboru Podbranč z Dolnej Doliny na Slovensku. Práca tohto zboru zaujala Pivničanov a prostredníctvom siete Facebook sa spojili s ich predsedom Jánom Richtom a nadviazali spoluprácu. V máji na budúci rok očakávajú ich návštevu v Srbsku. Počas tejto návštevy sa zúčastnili aj Hasičskej súťaže dobrovoľných hasičských zborov v Senici. Predsedu pivnického spolku Jaroslava Vlčeka a veliteľa Jozefa Papa privítal primátor mesta Senica Branislav Grimm a spoločne otvorili túto súťaž. Jozef Pap je inžinier požiarnej ochrany a veliteľ v pivnickom hasičskom spolku. Vyjadril spokojnosť s touto návštevou a pochválil, ako ich kolegovia na Slovensku uhostili. Po príchode na Slovensko, pred odchodom do Senice, Pivničania najprv cvičili s hasičmi v Dolnej Doline. V sobotu im hostitelia ukázali aj ich hasičskú techniku a zoznámili ich s akciami,

Pivničania s kolegami z Dolnej Doliny na Slovensku na ktorých majú účasť. V nedeľu mali obchôdzku zrúcaniny hradu Branč, ako aj Mohyly na Bradle, kde je pochovaný Milan Rastislav Štefánik. V sobotu ich na obchôdzku zavolala aj profesionálna jednotka hasičov v Senici. Počas štúdia Jozef jeden semester praxoval v hasičskom záchrannom zbore v Novom Sade, takže mohol zhodnotiť, že mesto Senica, s 20-tisícami obyvateľov,

má lepšie technické vybavenie pre hasičov ako Nový Sad s 340- tisícami obyvateľov. Porovnal aj financovanie hasičských spolkov. Na Slovensku spolky financuje štát, obec a sponzori, čo u nás nie je prípad. Podľa slov Jozefa okrem Obce Báčska Palanka pivnický spolok vo veľkej miere financuje dedina. Každoročne po skončení žatvy až do

jesene členovia spolku idú do každého domu v Pivnici a zbierajú dobrovoľný príspevok. Takáto pomoc pre spolok veľa znamená. Zbierka trvá už týždeň a Jozef hovorí, že Pivničania majú zaštepené kolektívne povedomie o tejto významnej oblasti a ochotní sú zaplatiť. Významným prameňom financovania spolku je aj prenajímanie spolkovej siene na rôzne oslavy. Tohto roku hasiči v dedine mali už 9 intervencií, bohužiaľ, jedna z nich mala aj tragický následok. V Pivnici horela jedna šopa aj v čase, keď sa vracali zo spomínanej návštevy zo Slovenska. Hoci boli v roamingu, ôsmi členovia, ktorí cestovali, o chvíľku rozhlásili informáciu ostatným členom spolku a 16 boli na intervencii. Úspešne boli zachránené všetky vedľajšie objekty, nie aj šopa, lebo im neskoro ohlásili. Od začiatku žatvy v spolku boli v pohotovosti každý deň od deviatej ráno do deviatej večer s dvomi kamiónmi. Našťastie, nemali oheň. Jozef nám hovorí, že spolok má dobrú spoluprácu so všetkými hasičskými spolkami v Obci Báčska Palanka a sú aj členmi Obecného hasičského zväzu. Najčastejšie im chodia na výpomoc z Despotova a Silbaša, keď majú väčšie intervencie, ale aj Pivničania im pomáhajú. V súčasnosti spolok má asi 35 aktívnych členov a spolu s deťmi počítajú okolo 60. Foto: z archívu J. P.

V JUHOVÝCHODNOM BANÁTE

Sucho vážne ohrozuje porasty Vladimír Hudec

O cene pšenice sa málokto chce rozprávať. Predsa sme počuli mienku, že tých 16 či 17 din./kg, s ktorými sa najčastejšie operuje, je príliš málo vzhľadom na vysoké výrobné nákla-

väčšie subvencie ako u nás. Predsa pohľady hajdušických, ale ajdôležitejšiu prácu v poľnoaj všetkých sedliakov v tejto časti hospodárstve − žatvu hajBanátu, sú upriamené do neba, čiže dušickí sedliaci ukončili pred omnoho viac od ceny pšenice ich desiatimi dňami. Aj keď je ťažznepokojuje dlhotrvajúce ko zistiť presné výmery pod sucho a tropické páľavy. Topšenicou, v rozhovore s poľtižto v Hajdušici a okolí za ponohospodármi odhadujeme, sledné dva mesiace napršalo že touto chlebovinou v tejto iba niekoľko litrov vody na časti Banátu bolo obsiatych štvorcový meter, o čom naj1 000 až 1 200 hektárov, čo lepšie svedčia veľké pukliny je viacročný priemer. Úroda v smädnej pôde, v dôsledku bola celkom priemerná, ani čoho sú vážne ohrozené poveľmi slabá, ale ani rekordná rasty kukurice a najmä sóje, a pohybovala sa od 2,5 až vyše od ktorej poľnohospodári 4 ton z katastrálneho jutra, očakávajú aj najväčší zisk. čo záviselo predovšetkým V nedostatku vlahy porasty od toho, ako sa tejto plodine zaostávajú v raste a vysoké pestovateľ venoval, resp. koľko Sója a kukurica v hajdušickom chotári trpia teploty sa zvlášť negatívne vložil do výroby, ako ju chránil nedostatkom vlhkosti odzrkadľujú na kvitnutie a od chorôb a od buriny. Na zníženú dy. Ešte viac však irituje skutočnosť, oprašovanie. Kvety na sóji sa sušia úrodu však vplýval aj tepelný šok, že všade v okolitých krajinách je a aj keby v tejto fáze mali mať niekoľktorý pšenica dožila v záverečnej pšenica drahšia a k tomu poľnohos- ko poschodí pošiev so zrnkami, na fáze zrenia. podári tam dostávajú aj omnoho väčšine rastlín ešte nevidieť zárodky

• ĽUDIA A UDALOSTI •

Pukliny nasvedčujú, nakoľko je zem suchá plodov. Vysoké teploty vplývajú na oprašovanie kukurice a údajne iba výdatné dažde by podstatne napravili situáciu. Vo chvíli, keď tieto riadky odovzdávame do tlače (11. 7.) meteorológovia predpovedajú podstatné osvieženie s výdatnými prehánkami. Je vraj na to posledná chvíľa. Dažde by pomohli rastlinám a umožnili akú-takú úrodu. V opačnom porasty budú takmer úplne zničené a sedliaci znovu budú žať iba straty.

28 /4759/ 15. 7. 2017

Ľudia a udalosti NAJSTARŠÍ MANŽELSKÝ PÁR V PADINE

Láska ako pevný kameň dokáže odolať sile prírody M Anička Chalupová

anželský pár Mária a Ján Povolnovci z Padiny sú dôkazom toho, že láska je naozaj večná a ak milujete úprimne, nikdy neuhasne. Písal sa rok 1952, keď sa zamilovaný mladý pár zosobášil. Od toho dňa prešlo už celých 65 rokov, no silné puto a láska aj napriek všetkým nerestiam pretrváva dodnes. – V minulosti to nebolo tak ako dnes. Keď som sa s manželkou spoznal, o krátky čas sme sa zasnúbili a o pár mesiacov sme mali aj svadbu. V tých rokoch bola chudoba, naši rodičia sa trápili, čo svadobníkom na stôl položia. Z druhej strany boli šťastní, že do rodiny pribudne nový člen, ktorý bude môcť pomôcť v kopačke, lámačke a pod… Už v októbri toho roku som sa stal vojakom v Macedónsku, v Skopje, kde som sa okrem iného učil aj za šoféra. Keď som po 15 mesiacoch na vojenčine prvýkrát prišiel domov na dovolenku, doma ma manželka privítala s nedávno narodenou dcérkou Markou. Obyčaje v minulosti boli veľmi

prísne. Mária si na ne aj podnes s úctou spomína: – V minulosti bola taká obyčaj, že si mladí nesmeli verejne vyznávať lásku, až kým sa nezasnúbili. V opačnom prípade, zvlášť dievčence,

že som sa s frajerom za prštek držala. Mať by ma bola vybila. Po zakončení vojenčiny Ján sa vrátil domov do Padiny, kde spolu s manželkou a dcérkou žili pod rodi-

So svojou rodinou na oslave zlatej svadby boli potrestané tak, že dlhší čas nesmeli vyjsť na ulicu. U nás, pod naším oblokom, nám bolo dovolené iba sa rozprávať a nedajbože, aby sme sa za malý prštek chytili. Ak by to suseda videla, hneď by mamičke zažalovala,

čovskou strechou. – Otec mali mašinu tlačiarku, pri ktorej sme všetci robili, a tak sme si zarábali peniaze na ďalší život. Onedlho, v roku 1957, sme si kúpili starý dom, ktorý sme zbúrali a postavili si

nový, – hovorí Ján Povolný, ktorý niekoľko rokov pracoval aj v zahraničí. V jednom nemeckom servise na opravu vysokozdvižných vozíkov sa naučil aj autoklampiarskemu remeslu. Okrem toho bádateľskou prácou a svojím vynálezom prispel k zdokonaleniu súčasného kombajnu – vyrobil istú pneumatickú súčiastku. Svoju manželskú dlhovekosť, okrem lásky, Ján a Mária pripisujú aj ťažkej manuálnej práci v poli, doma a v súkromnej autoklampiarskej dielni. Obaja tvrdia, že i keď nemali vždy na všetko rovnaký názor, za uplynulých 65 rokov si na žiadnu veľkú spoločnú hádku ani jeden nespomína. Vždy si všetko prediskutovali a toho druhého pritom brali vážne. Rešpekt jeden voči druhému nestratili a ani dnes pred sebou nemajú žiadne tajomstvá. Manželia sa zhodujú aj v tomto − najväčšiu radosť im robí rodina: tri deti Marka, Anka a Janko, vnúčatá a pravnúčatá. – Keď sa stretneme celá rodina, to sú tie najvzácnejšie chvíle, – s miernou dávkou tých najčistejších emócií sa priznal tento manželský pár z Padiny. Život si jeden bez druhého nedokážu predstaviť. A aký je ich recept na šťastné manželstvo? Hovoria, že to chce veľa odriekania, trpezlivosti, ľudskosti a hlavne lásky. Bez nej by to nešlo. Fotografie: z rodiného archívu Povolnovcov

IN MEMORIAM

Ondrej Kotváš 4. 10. 1953 – 10. 7. 2017 Anička Chalupová

o veku 63. rokov sa v pondelok 10. júla 2017 navždy zavrela kniha života profesora Ondreja Kotváša z Padiny. Známy publicista, novinár a všestranný kultúrny dejateľ profesor slovenského jazyka a literatúry Ondrej Kotváš sa narodil v Padine, kde zakončil aj základnú školu. Odchod na novosadskú Filozofickú fakultu znamenal nielen štúdium slovenského jazyka a literatúry, ale aj zameranie sa na písané a hovorené slovo. Počas štúdia, ako mladý štipendista NVU Hlasu ľudu, písal aj do mládežníckeho časopisu Vzlet a v roku 1976 sa stal hlasľudovským novinárom. Neskoršie pracoval ako profesor slovenčiny

www.hl.rs

na kovačickom Gymnáziu Mihajla Pupina, kde viedol aj novinársku pobočku. Tu sa mu podarilo vypestovať mladých novinárov, s ktorými neskoršie spolupracoval ako šéfredaktor a riaditeľ Rádia Kovačica (1993 – 1997). Bol jedným zo zakladateľov rozhlasových relácií Dobré ráno a Na modrej vlne, vďaka ktorým výrazne spopularizoval Kovačické rádio medzi poslucháčmi strednej generácie. Novinkami prekvapoval a spolu v dialógoch s hosťami v štúdiu hľadal čaro živého vysielania aj v nočnej rozhlasovej relácii v slovenskom jazyku. Často po odvysielaní relácie dokázal odrážať zaujímavé rozhovory a motivované stavy v článkoch den-

Informačno-politický týždenník

níka Dnevnik a v týždenníku Hlas ľudu. Od roku 1989 až do februára t. r., keď odišiel do dôchodku, pracoval v padinskej ZŠ maršala Tita. Písal do cirkevného časopisu Padinské zvony, prejavil sa aj ako spoluautor a lektor v zborníkoch Padina 1806 – 1996, Padina 1806 – 2006, 200 rokov školstva v Padine. Činnosť padinskej divadelnej sekcie zaznamenal v publikácii Padinské slovenské ochotnícke divadlo vo fotografiách 1919 – 2009. O osídľovaní Padiny, jej rozrastaní a rozvoji napísal vo fotomonografii Okamih pre večnosť. Profesor Kotváš zastupoval aj funkciu pedagogického inšpektora. Ako podpredseda MOMS Padina a člen Výkonného výboru bol tvorivým aj na matičnom poli. Určité obdobie zotrval aj na poste predsedu Rady MS Padina. Svojou nesebeckou tvorivou prácou prispel

k nejednému kultúrnemu podujatiu v Padine, pre mnohé padinské festivaly a iné akcie napísal sprievodné texty, pravidelne sa zúčastňoval na Babinkových stretnutiach, literárnych posedeniach a pod. Ondrej Kotváš bol držiteľom viacerých ocenení. V roku 2006 mu Matica slovenská v Srbsku udelila osobitné uznanie za zásluhy a úspechy na poli výchovy, vzdelávania a zveľaďovania slovenského jazyka, jazykovej kultúry, umenia a národných tradícií. V práci, ale aj vo vlastnom živote bol pracovitý, svedomitý, seriózny a pedantný. V kolektíve bol priateľský a vážený. Žil pre rodinu, bol dobrým gazdom, pozorným a štedrým hostiteľom. Vedel vytvoriť to, čomu sa hovorí čaro príjemného posedenia. Svojím zaujímavým rozprávačstvom upútal pozornosť milovníkov písaného slova. Taký žil a bude žiť v našich spomienkach... Česť vašej pamiatke, pán profesor! • ĽUDIA A UDALOSTI •

S JÁNOŠÍCKOU TORTÁRKOU ĽUDMILOU GÁBRIŠOVOU

Ozdobovanie zdokonalila do perfektnosti Vladimír Hudec

Jánošíčanka Ľudmila Gábrišová je knihovníčkou v tamojšej knižnici, a to jej je, ako hovorí, základná práca. Avšak zamestnaná je iba na polovičný pracovný úväzok. V súlade s tým aj plat je skromný a priam núti na dodatočnú prácu. Avšak Ľudmila si zdroj na doplnenie rodinného rozpočtu našla v pečení tort. Tak

rozvila až natoľko, že sa z toho stalo opravdivé podnikanie. Ľudmila pečie rôzne starodávne, ale aj moderné torty. – Čoraz viac si ľudia objednávajú moderné torty, pre ktoré recepty našli v novinách alebo na internete, ale všimla som si, že na svadbách sa stále najprv zje kráľovná tort – dobošová. O tvare a ozdobovaní sa dohováram so zákazníkom.

Torty z kuchyne Ľudmily Gábrišovej sú opravdivé malé jedlé umelecké diela

ako to obyčajne býva, idea sa zrodila celkom náhodou. – Začalo sa to veľmi dávno, pred 21 rokmi, keď som mojej dcére upiekla tortu pre prvé narodeniny. Tortu potom videli v susednej dedine Lokve a o krátky čas si prišla žena objednať práve takú istú. A tak sa to začalo. Dlhší čas som robila iba pre zákazníkov z tej dediny, kým sa napríklad v Jánošíku ani nevedelo, že pečiem torty, ako sa tomu povie, za peniaze. Vtedy boli torty ozdobované hlavne šľahačkou alebo čokoládou, teda ničím zvláštnym, čo by si šikovná domáca v Jánošíku nevedela sama urobiť. Postupne však torty začali objednávať aj samy Jánošíčanky alebo si priali, aby som im tortu iba ozdobila. Sčasti aj preto, že technika ozdobovania tort medzičasom veľmi pokročila. Mnohým ženám to spôsobilo problémy. Dovtedy som sa zdokonaľovala a kupovala si adekvátnu súpravu na výrobu a ozdobu tort. Pomaly, ale iste sa táto práca • ĽUDIA A UDALOSTI •

Pomáhajú veľmi aj fotografie na internete, aj keď sa snažím každej torte dať aj niečo svoje. Nerada pečiem tzv. 3 D detské torty, lebo je na ich vyhotovenie potrebné mnoho času. Okrem toho vykrajovaním žiadaného tvaru sa odhadzuje mnoho materiálu. Z takej torty potom nemožno nakrájať mnoho kúskov. Ja dávam predovšetkým dôraz na chuť. Snažím sa použiť ingrediencie uvedené v recepte. Sú však zákazníci, ktorí si prajú, aby im to bolo lacnejšie – trvajú na použití tzv. zámeny originálnych zložiek. Vlastne vždy upečiem takú tortu, akú si zákazník objedná, aj keď riskujem, že sa to niekomu nebude páčiť; že to pre mňa bude antireklama. Ozdobovaniu sa zvlášť venuje – Je to vlastne tá najzaujímavejšia časť. V tom som do určitej miery perfekcionistka, – hovorí Ľudmila. – Kvety, figúrky a iné ozdobné tvary vyrábam skôr, než začnem s tortami. Keď mám mnoho tort, musím si predbežne urobiť plán, ako a ktorým poradím ich budem ozdobovať.

dávať do mrazničky, lebo zásadne nie som zástancom zmrazovania tort, takže som nemala na výber. Robila som nové torty, ale mi vyplatili iba tie a nie aj tie, ktoré som musela rozdeliť. Stalo sa mi aj to, že mi zmizli nerezové tácne na viacposchodovú tortu, čo bola škoda 150 až 200 eur. Samozrejme, nevynahradili mi to, takže som tú tortu urobila zdarma, a preto viac také viacposchodové torty nepečiem. Predsa je omnoho viac tých pekných chvíľ, o čom svedčí aj fakt, že Ľudmila je dnes známou banátskou tortárkou. Mohlo by sa pečenie tort stať svojráznym rodinným podnikaním. – Zárobok z tort je významnou položkou v našom rodinnom rozpočte a uvažovala som aj o tom, aby som sa týmto začala zaoberať z povolania, čiže registrovať dielňu. Keď som sa však začala informovať, čo všetko potrebujem, zistila som, že sú podmienky veľmi drsné a že by som s týmito cenami v žiadnom prípade nemohla prosperovať. V prípade registrácie dielne ceny mojich

Ľudmila Gábrišová má takmer na každý víkend objednaný pozoruhodný počet tort. Dosiaľ sa jej podarilo urobiť za jeden víkend maximálne 21 tort. Uznáva, že jej to vezme dosť času a že by to bez dobrej organizácie, v poslednom čase aj pomocníčky, nedokázala urobiť. Obyčajne cestá, ktoré môžu stáť, začína piecť v stredu, avšak teraz, keď je teplo, začína vo štvrtok. Vstáva ráno o piatej, aby po ôsmu, keď odchádza do práce, upiekla cestá a aj uvarila plnku. Plnku varí v mikrovlnnej rúre, na čo potrebuje iba niekoľko minút, čo jej významne obľahčuje prácu. Najviac jej prekáža, keď si niektoré ženy myslia, že môžu večer zavolať a zajtra si prísť pre tortu. Rovno preto si zvykla zákazníkom dávať najavo, že si tortu majú objednať aj desať dní skôr. Zvlášť tie veľké svadobné poschodové, bohato ozdobené. Vraj už teraz presne vie, čo bude robiť do konca augusta. Boli aj nepríjemné situácie? – Aj keď nie mnoho, ale predsa boli. Stalo sa mi napríklad, že mi Všestranne spoločensky činná Ľudmila vo chvíli, keď torta už Gábrišová (vpravo) na premiére knihy Kataríny bola takmer hotová, Mosnákovej-Bagľašovej Detstvo našich predkov zavolala zákazníčka, aby mi oznámila, že nechce takú, služieb by museli byť omnoho vyšale nejakú inú tortu. A keď som šie, a potom je už otázne, či by som jej povedala, že torta je už hotová, mala toľko zákazníkov, takže som sa bezohľadne povedala: Veď ju vy toho vzdala. ľahko predáte! Ešte sa mi nestalo, že Okrem toho, že je zamestnaná mi za tortu nevyplatili. No raz som v knižnici a pečie torty, Gábrišová zažila sympatickú historku s jed- je aj predsedníčkou Spolku žien nou penzistkou, ktorá sa ma, keď Jánošíčanka, aktívna je v Oltárnom prišla pre tortu, opýtala, či môžem krúžku žien, určitý čas bola aj kates platením počkať. Nedočkala sa chétkou, spieva v cirkevnom speodpovede, hneď povedala: Ale vieš vokole, a preto sa priam nanucuje čo, pre každý prípad si odkroj polo- otázka, ako to všetko zvládne. vicu z tej torty. Spomínam si aj na – Pri dobrej organizácii je všetko prípad, keď som mala objednaných možné, aj keď som si musela v poniekoľko veľkých tort pre osemnáste slednom čase tie aktivity trochu narodeniny. Torty už boli takmer zredukovať, – krátko povedala na hotové, keď mi domáci oznámili, že záver. oslavu odročili, lebo ochoreli. Vraj Foto: autor vynahradia mi. Nechcela som cestá a z archívu Ľ. Gábrišovej 28 /4759/ 15. 7. 2017

Ľudia a udalosti POĽOVNÍK PAVEL ŠUĽAN Z LALITE

Deviaty krížik na chrbte, ale flintu neodhadzuje Juraj Bartoš

ko obvykle, keď Hložančania oslavujú deň svojej dediny, aj tohto roku sme sa ocitli aj pri strelnici. Poľovníci z okolia i zďaleka súťažili v streľbe do asfaltových terčov. Spýtali sme sa domáceho, Miška Bohuša, koľko rokov má hen ten pán... „To je tu najstarší súťažiaci. Volá sa Pavel Šuľan, je z Lalite a má 81 rokov,“ znela odpoveď. O chvíľku sme sa už s týmto zdatným a usmievavým mužom rozprávali ako starí známi. „Vy ste sa teda, veď už deviaty krížik vláčite na chrbte, nalovili...?“ „Ako sa vezme. Kým som bol v Nemecku, tu som veru až tak veľa nestrieľal... A zase... aj tam som si zapoľoval...“ „V Nemecku ste, hovoríte, boli. Na zárobkoch? Kde a koľko... ?“ „Tak veru, v Nemecku. Dvadsaťpäť rokov, neďaleko Freiburgu. Odišiel som ako vyučený murár. Lenže tam sa pracuje aj v daždi, tak som po vypršaní prvej zmluvy pokračoval ako inštalatér s vodou. Potom som sa naučil robiť zariadenia na parné vykurovanie a pracoval som aj ako bádkar.“ „A chodievali ste si, hovoríte, zapoľovať aj tam...“ „No... tak, po troške... Mal som za priateľa tamojšieho loveckého podpredsedu, nuž

som občas šiel s nimi na diviaky.“ „Ako sa poľuje u nich?“ „Ešte horšie ako tu...“ „Akože horšie...? Prečo?“ „Preto, že si tam nikto neberie zajaca alebo iný úlovok domov, iba ak divú kačicu. Tam sa to, čo poľovníci odstrelia, hneď odpredáva. Keď dostanú chuť na divinu, idú ako aj všetci iní do špecializovaných

predajní s mäsom z diviny a tam si kúpia.“ „Hm, hm, zaujímavé...“ „A zaujímavé je aj to, že munícia je oveľa lacnejšia u nich ako u nás.“ „A čo je ešte inakšie než u nás?“ „Napríklad vychádzky na poľovačku nie sú také prísne obmedzené ako tu. U nás, viete ako to beží, v určité dni poľujete len tam, kde je vopred určené; podobne ako je tomu aj na Slovensku. V Nemecku to majú zariadené tak, že v dedine majú loveckú knižku, idete tam, napíšete, do ktorého revíru odchádzate, a keď sa vrátite, napíšete, kde ste a koľko nábojov použili. Keby vám zistili, že

ste niekde vystrelili a nezaevidovali, tak vás čaká pokuta. Zaoberal som sa aj rybolovom, tam platia taktiež prísne pravidlá: kapor, šťuka či iné ryby, ktoré ulovíte, majú predpísanú povolenú veľkosť.“ „Tak tam, hovoríte, väčšmi dbajú na dodržovanie zákonov?“ „Iste. U nás policajtom spomínajú mamu, tam sa ich boja. Hoci tí tam nikoho nenaháňajú. Len čo pekne kráčajú za vami, ak ste niečo spáchali, ujsť im neujdete, zapíšu si značku vozidla a pekne vám domov pošlú oznámenie, že ste vtedy a vtedy, tam a tam... to a to. A že vás to bude stáť toľko a toľko. Pekne, kultúrne, bez kriku a zvady...“ „Kedy ste sa začali zaoberať lovom v rodnej Laliti?“ „Roku 1957.“ „Vari vás nainfikoval otec?“ „Nie, otec nebol lovec; môj sused, ten ma do toho zatiahol. Volal ma, aby som šiel s ním na poľovačku, najprv mi dal, aby som niesol pušku, potom mi občas dal z nej streliť. Spomínam si, že robil ,váľke’, teda surové tehly a vraví mi: za každý odvezený fúrik ,váľkov’ dostaneš jeden diabolo (brok) a dám ti vystreliť zo vzduchovky. Nieže som sa natlačil tých fúrikov...“ „Detstvo – pestvo... A mladosť? Akú ste mali mladosť? Kde ste ako murár s diplomom pracovali?“ „Najprv som sa zamestnal v konopárni. Neskoršie som pracoval ako inštruktor pre výrobu papiera,

cestoval som po celej Vojvodine. Kým si ma riaditeľ nepredvolal na ,dôverný rozhovor’, ibaže predtým pred všetkými robotníkmi hovoril o tom, ,čo som spáchal’. Už o dva týždne neskoršie som ,zložil za murára’a odišiel do Kuly. Tam som čoskoro začal robiť ako vedúci komunálno-bytovej výstavby...“ „Ako ste sa ocitli v Nemecku?“ „Najprv odišla moja manželka a o tri mesiace po nej, rovno 1. mája, aj ja za ňou. Na tri mesiace a zase na tri mesiace a na ďalšie tri... a tak sa pominulo celé štvrťstoročie.“ „Oplatilo sa, čo?“ „Akoby nie. Počas štyroch dovoleniek som si doma postavil dom, všetko sám. Spýtajte sa, keď neveríte, vášho kolegu, môjho spoluobčana Ďurka...“ „Ozaj, čo je s novinami? Prečo sme nedostali prvomájové číslo Hlasu ľudu? Pýtam sa kolportérku, tiež nevie... No reku, či nám zakázali noviny, či čo...?“ Hopsa, tu ma pán Šuľan prekvapil. Rýchle vysvetlím, že sa, hľa, stalo neúmyselné nedopatrenie, že sme pozabudli čitateľov poinformovať, že inkriminované číslo vyjde neskoršie a už sa pýtam, odkedy číta náš týždenník... „Odkedy som sa vrátil z Nemecka. Najprv ho kupoval syn, a potom som si to zobral na seba ja.“ „A stíhate popri Hlase ľudu aj na poľovačku...“ – obraciam vec na žart. „Akoby nie. Veď som bol aj predseda poľovníckeho spolku a teraz som predseda penzistov. Len keby tých zajacov bolo viac... Máme ich asi tak 30 kusov v celom chotáre...“ Nuž, čo? Doprajme nielen pánovi Pavlovi Šuľanovi, ale aj všetkým lalitským poľovníkom, aby, ako toť nám 6. mája v Hložanoch do novinárskeho záznamníka, aj im skočilo dačo hmatateľné do poľovníckej kapsy.

BOLO ICH DVADSAŤ, PRIŠLI IBA SIEDMI. Stretnutia generácie 1955, ktorá v školskom roku 1972/73 v Odžakoch skončila strednú školu strojníckeho odboru, sa nedávno zúčastnila sotva tretina niekdajších žiakov. Traja, Milan Vraneš, Dragan Stojčević a Nikola Zorić, predsa nemohli prísť, lebo už nie sú medzi nami. Niektorí majú ospravedlnené, lebo žijú teraz v cudzine, v Slovinsku a Čiernej Hore, a jednotlivci ani neprejavili záujem stretnúť sa so svojimi niekdajšími spolužiakmi. Tí, čo prišli, ako aj dvaja profesori, Ljubomir Spasić a Mile Mandić (sedia zľava), veru si zaspomínali na časy spred viac ako štyridsiatich rokov, ale si pohovorili aj o dnešnom živote a pôsobení, hoci sú jednotlivci už na dôchodku a niektorí sa naň chystajú. J. P.

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

• ĽUDIA A UDALOSTI •

S MILUŠKOU MACKOVOU Z PIVNICE

Viac ako obyčajná domáca Danuška Berediová

spevokolu. Z ručných prác ju neláka doma. Verím, že to každého poteší. iba háčkovanie – minulú zimu štri- Aj moje deti sú veľmi rady, keď ich takto prekvapím,“ o všetko sa môže skrývať za „po- kovala šály. Predsa hovorí Miluška. Pravolaním“ domácej? Okrem toho, jej zimnou záľubou covať na počítači a že je to žena, ktorá sa stará o do- je však dekupáž. internete sa naučila mácnosť, neraz si dokáže nájsť čas aj Všetko, čo vytvorí kvôli dcére, keď táto pre svoju kreativitu a koníčky, alebo touto technikou, odišla študovať na pre ochotnícku činnosť. Miluška hneď niekomu daSlovensko. Z interMacková z Pivnice patrí medzi také ruje. O tom sme sa netu čerpá nápady šikovné ženy. Okrem každodenných aj sami presvedčili, a objednáva si všetprác v dome a v záhrade Miluška keďže doma nemako, čo potrebuje na rada varí a pečie. Keď má viac času, la nič, čo by nám prácu touto techurobí torty a koláče na objednáv- mohla ukázať. Keď nikou. ku. Má rada kvety, aj tie izbové, ide niekam na návVždy usmiata O Miluške Pivniaj záhradné, ktoré skrášľujú dvor. števu, príležitostné Miluška Macková čania hovoria, že Predpokladali by sme, že v zime má darčeky spravidla viac voľného času, ale práve v zime vyhotoví sama. Touto technikou je nápomocnou rukou každému združeniu v dedine. Hovorí, že jej dobrá vôľa nechýba a že sa rada zúčastní v každej akcii, ktorú v Pivnici usporiadajú. Rodina Macková je známa aj tým, že spravidla ochotne ubytuje hostí počas festivalu Stretnutie v pivnickom poli, či počas festivalu DIDA, alebo aj cirkevných hostí. Po rokoch sa mnohí u Mackovcov cítia ako doma. Okrem autorky týchto riadkov rovnako sa cíti aj Katarína Mišíková-Hitzingerová, ktorá už sedem rokov počas každej návštevy v Srbsku býva u Mackovcov. Dokonca jeden rok prišla na DIDU Dvor plný kvetov je výsledkom každodennej práce s niekoľkomesačným bábätkom prebiehajú skúšky v spevokoloch, skrášľuje aj tekvice, taniere, tácky, a bez obáv ho nechala u Mackovcov, v ktorých Miluška spieva. Je pred- ale aj vianočné darčeky a darčeky keď šla za svojimi povinnosťami. sedníčkou pivnického Komorného k 8. marcu. „Ja som osobne rada, keď Foto: z archívu M. M. zboru Nádeje a členkou cirkevného do daru dostanem niečo vyrobené

KRÁTKE SPRÁVY

Báčsky Petrovec Detský denný kemp. Počas celého posledného júnového týždňa prebiehal v Báčskopetrovskej obci každoročne veľmi úspešný YMCA detský denný kemp. Usmiate tváre, veľa smiechu, nové kamarátstva, nové poznatky, mnoho kilometrov na bicykli, dobré jedlo, horúce slnko a veľa vody. To všetko zažili počas skvelých piatich dní žiaci s aktivistami združenia YMCA Serbia pri obchôdzke inštitúcií, podnikov a znamenitostí Petrovca a okolia. xxx Projekt pre deti a mládež s invaliditou. Vedúca Strediska pre sociálnu prácu Obce Báčsky Petrovec Biljana Drakulićová v pondelok 3. júla v Novom Sade v budove Zhromaždenia APV podpísala zmluvu, ktorým toto stredisko získalo 450 000 dinárov po súbehu na financovanie programu Ukáž mi, podpor ma, tak budem môcť a vedieť. Cieľom projektových úloh je zabezpečiť základné životné potreby detí a mládeže s invaliditou a prekážkami v rozvoji v ich každodennom živote v oblasti vzdelávania, pohybu, udržiavania osobnej hygieny, obliekania sa a komunikácie s inými. Aj väčšiu sociálnu integráciu, zamedzenie izolácie a marginalizácie detí a mladých s invaliditou a prekážkami v rozvoji. J. Č-p

POUGÁR

Juraj Bartoš

Bumbum-bumbum-bumbumbum!

udia, ľudia... čo zase, prepánajána, panikárite? Namiesto toho, aby ste sa mali k činu, frflete, duríte sa, že vraj, ako je možné, že naše Srbsko je iba tretie v Európe podľa množstva zaregistrovaných zbraní?! Ide vám o to, že či nás americký magazín Washington Post zámerne ne/očiernil... vraj iba 3. miesto...?! Po prvé: WP uviedol (a www.blic.rs preniesol) informáciu týkajúcu sa len legálnych zbraní. Keby si tak WP dal námahu preskúmať, kto je šampión podľa počtu nezaregistrovaných zbraní... • ĽUDIA A UDALOSTI •

Po druhé: priemerných 37,8 kusa zbraní na 100 obyvateľov nás vyšvihlo priamo na 1. miesto medzi slovanskými štátmi! Takže, ak raz (a navždy) dôjde k celopanslovanskej súťaži v ich aktívnom použití... No, čo je, čo ste sa zháčili? Nohy na plecia a poďho popracovať na tomto pláne za dobro dobrej domoviny! A zase len otáľate, váhate a kladiete hlúpe ošúchané otázky a chrlíte ešte sprostejšie poznámky. Vraj lastovičky majú bližšie k odletu než od posledného príletu a tie naše MIG-y z Ruska nijako aby

prileteli. Máte vy, vážení, rozum? Vari neviete, že následne letných dovoleniek vládne dopravný frmol tak na pevných, ako na vodných a vzdušných cestách? A zase len dobiedzate: vraj načo sú našej armáde nové zbrane atď. a že prečo zbrojíme, ako keby zajtra mala prasknúť ďalšia vojna...? Nuž preto! Lebo tak hovoril súdruh Tito, ktorý sa tu a teraz práve reinkarnuje! A potom. Chcete povedať, že si nevšímate, ako sa všade okolo len tak čmudí pri dobrej práci na pestovaní kvalitných priateľských

susedských vzťahov medzi našou a susednými krajinami, há?! A či sa krajiny nesprávajú občas podobne ako ľudia a ich vodcovia trebárs od čias pána Gaia Julia Cézara a jeho azda najlepšieho priateľa, temer syna Brutta? Ha, vidím, počujem, rátate do tretice s ďalšou správou z roviny militarizácie. Ani náhodou! Musím končiť, vážení. Lebo musím rýchle zaniesť text dnešného bubnovania pánovi veľvyslancovi. Pani prem., ako sa tam dostanem?! BUM!

28 /4759/ 15. 7. 2017

Ľudia a udalosti S JAROSLAVOU LEŇOVOU Z KULPÍNA

Kuchárstvo ako záľuba Katarína Gažová

Kto vám na svadbách pomáha? – Keď ide o prácu v kuchyni, tu som ja a Jarka Kuštrová. Možno povedať, že sme my dve

15. – 21 . 7. 2017

POČASIE

oci si ani nemyslela, že kuchárstvo bude jej zamestnaním, a ani najmenej, že sa mu bude už siedmy rok venovať aj mimo práce, – ako kuchárka na svadbách, krstoch a podobných oslavách – predsa sa tak stalo. Kulpínčanka Jaroslava Leňová sa naučila dobre variť ešte v rodičovskom dome vedľa mamy, ktorá je chýrečná kulpínska tortárka. Kuchárstvu sa nevyučila odborne, ale bohaté skúsenosti a neustála prax jej pomohli, aby sa v ňom veľmi dobre vynašla a kaž- Jaroslava Leňová, dým dňom zdokonaľovala. kulpínska kuchárka Kuchárstvo je zodpovedná práca, ale aj napriek vedúce, a potom máme 5 – 6 tomu, naplno sa venujete to- žien, ktoré s nami pracujú na svadbách. Koľko nás je, to závisí muto zamestnaniu. – To je pravda. Začalo sa to od počtu hostí na konkrétnej celkom náhodou. Najprv som svadbe. My sme už taký dobrý v práci zastupovala kolegyňu, tím. Každá vieme, čo máme a potom som zostala v kuchyni aj naďalej pracovať. A aj ku CESTA V ULICI ČMELÍKOVEJ vareniu na svadbách som sa V KULPÍNE. Na sklonku júna sa dostala náhodou, pozvali ma, začali zemné práce na výstavbe neodmietla som, a tak je to už kúska cesty, ktorá by mala spájať rad rokov. Rada varím a musím Ulicu prvomájovú a Ledine na uznať, že ma to baví. Navariť pre okraji dediny smerom z Kulpína celú svadobnú hostinu je naozaj do Ravneho Sela. Práce vykonáva veľká zodpovednosť, ale nateraz Verejný komunálny podnik Progsa mi to zakaždým podarilo. Snares Báčsky Petrovec a finančne ich žím sa, aby jedlo bolo chutné, podporuje obec. S kopaním cesty dochucujem ho podľa vlastného v tejto časti Kulpína sa začalo odhadnutia. Záleží mi, aby ho nečakane a vedúci v Miestnom bolo na svadbách nadostač. To spoločenstve Kulpín s tým neje, samozrejme, veľmi dôležité. boli ani oboznámení. Nateraz je Najčastejšie varím v kulpínskom bagrom vyrovnaná zemná časť, Poľovníckom dome, kde okrem priechod je zatarasený, a ďalej sa Kulpínčanov svadby uskutočňujú na tomto mieste nateraz nerobí aj zo Silbaša, Pivnice a iných proK. G. nič. stredí, ale viackrát som už varila aj v Petrovci, Kysáči, Gajdobre.

robiť, a potom sa aj robota darí. Zjednávanie svadby a dohovor s domácimi, čo sa bude chystať a koľko, je moja robota. Máme dobrú spoluprácu s vedúcim obsluhy Jaroslavom Pálikom, ktorý má na starosti čašníkov, zaobstarávanie nápojov a ďalšie záležitosti. Naša práca je v kuchyni – prichystať jedlá, servírovať, a potom všetko upratať, vrátane aj všetkých použitých riadov. Aké jedlá sa chystajú na svadobných hostinách v súčasnosti? – Povedala by som, že sú to dva druhy hostín. Sú takí, ktorí sa rozhodujú pre ten klasický obed, kde varíme kyslú polievku. Potom nasleduje vyprážaná klobása a fašírky a ďalšie prídavky. Potom sú svadby, kde sa na popoludnie chystá švédsky stôl, a potom aj v prvom, aj v druhom prípade k tomu patrí večera najčastejšie s krátkou polievkou, pečenou sármou,

a potom nasledujú ovály s viacerými druhmi pečeného mäsa. Ako sa bude robiť, to závisí od požiadaviek domácich. Všetko sa dopredu dohodneme, či materiál na varenie zadovažujem ja alebo domáci. Podľa toho sa organizujeme my v kuchyni. Deň pred svadbou si nachystáme to, čo môžeme, napríklad sármu, fašírky, obalíme mäso a podobne. V svadobný deň pracujeme od rána a možno povedať do ďalšieho rána, pokiaľ sa všetko neuprace. Je kuchárstvo výnosné aj finančne? – Možno povedať, že do určitej miery áno. Ale pre mňa je to záľuba. Zároveň aj veľká výzva, či sa všetko podarí a či budú svadobníci spokojní. Roboty je na jednej svadbe neúrekom, ale dobrou organizáciou to zvládame. Veľa nám v tom pomáha už dlhoročná prax a zatiaľ dobrá skúsenosť.

sobota

nedeľa

pondelok

utorok

streda

štvrtok

piatok

26˚ | 12˚

25˚ | 12˚

29˚| 12˚

32˚ | 10˚

37˚ | 16˚

37˚ | 20˚

39˚ | 19˚

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

• ĽUDIA A UDALOSTI •

NA KUS REČI S RODINOU ČERNÁKOVOU, KTORÁ UŽ NIEKOĽKO ROKOV ŽIJE A PRACUJE NA SLOVENSKU

Spokojní sme, ale tá nostalgia... Vladimír Hudec

ko aj mnohé iné slovenské rodiny a jednotlivci zo Srbska, aj rodina Černáková z Pivnice sa pred niekoľkými rokmi za prácou presťahovala na Slovensko. Ako sa nateraz zdá, nemieni sa vrátiť späť. Hlava rodiny Dejan v Srbsku bol traktoristom, a jeho manželka Kristína mala na starosti domácnosť a starala sa aj o manželových starých rodičov. Z platu traktoristu, ktorý neprevyšoval 30-tisíc dinárov, a z obrábania niekoľko jutár pôdy sa zrejme nedalo bohvieako žiť. Aj keď síce so skromnými príjmami, podarilo sa im starý dom dôkladne poopravovať a prispôsobiť modernejšiemu spôsobu života, avšak s nízkou životnou úrovňou sa nevyrovnali. Do sveta sa najprv vybral Dejan. Začal chodiť na sezónne práce v poľnohospodárstve. Po niekoľkých rokoch sa však zamestnal v automobilke Volkswagen v Bratislave. Príjmy sa podstatne zvýšili. O krátky čas sa za ním vybral aj sedemnásťročný starší syn Robert, ktorý najprv pracoval v logistickom parku v Senci, a potom sa aj on pripojil otcovi vo Volkswagene. Dnes sú tam všetci. Kristína pracuje v sklade v rámci logistického parku v Senci a dcéra Tijana na rok skončí základnú školu a mieni pokračovať v školení. Pravdaže na Slovensku. Medzičasom si v Senci kúpili trojizbový byt, Robert si kúpil aj auto. Nechceli nám prezradiť, koľko platili byt. – Nesmela som to povedať ani môjmu otcovi a nepoviem ani vám, – úprimná je Kristína. – Vcelku sme však spokojní. Konečne sa mi splnil sen, aby som mala všetko nové. Ešte nám však všeličo chýba, ale postupne to doriešime. Dobre zarábame a z toho môžeme aj slušne žiť, čo sme v Srbsku v žiadnom prípade nemohli. Je pravda, že tempo života je taký, že sa nevidíme často, • ĽUDIA A UDALOSTI •

stále sme vo veľkom zhone, ale na to sme si už zvykli. To je asi cena toho, čo sme chceli dosiahnuť, – hovoria. Počuť všelijaké hlasy o príliš zlých pracovných podmienkach vo veľkých továrňach. – Počuli sme aj my o tom, ale to pre Volkswagen neplatí, a ako je inde, skutočne nevieme, – hovoria Dejan a Robert. – Všade, a tak aj v našej továrni, nemožno zaháľať. Ako aj v každej továrni, aj u nás sú ľahšie a ťažšie práce. My máme to šťastie, že pracujeme na fyzicky menej náročných prácach. A aj to je pravda, že práca na výrobnom páse zaväzuje byť nepretržite za pásom. Avšak sú robotníci, čiže svojrázni náhradníci, ktorí v prípade nejakej potreby vymieňajú daného robotníka. Okrem toho možno pracovať aj s určitým predstihom, a tak získať chvíľku času na odchod na toaletu alebo cigaretu, aby linka netrpela. Treba i to povedať, že zamestnávatelia sú korektní a každá odpracovaná hodina musí byť vyplatená. Nechceli nám prezradiť, ani koľko zarábajú. Iba krátko povedali: – Celkom dosť, aby sme splácali úver na byt a dôstojne žili. A k tomu, aby sme si dožičili aj to, čo sme si v Srbsku nemohli. Získali sme dojem, že táto rodina je vcelku úplne spokojná so zmenou, ktorá sa udiala v ich živote. Predsa... – Nostalgia je príliš silná, –

uznávajú. – Hľa, tu je nástenný kalendár Hlasu ľudu a aj obraz Pivnice, ktorý namaľoval náš Pivničan Ján Chrček. To nám pripomína rodisko. Okrem toho každú voľnú chvíľu využívame, aby sme odskočili do Pivnice. Robert do Pivnice odchádza najčastejšie, aspoň raz mesačne, chýbajú mu vraj kamaráti, pivnická Slávia a kultúrno-umelecký spolok. Podobne je to aj s Tijanou. Aj vo chvíli našej návštevy celá rodina už bola zbalená.

Vo Volkswagene zastavili stroje a robotníci využívajú kolektívnu dovolenku. Černákovci ju strávia, a kdežeby inde, predsa v Pivnici, v rodinnom dome. Majetok v Pivnici nechceli predať. Aj napriek tomu, že odišli, chcú si zachovať styky s rodiskom a občas sem prichádzať. Veď tu majú príbuzných, priateľov, známych... O trvalom návrate domov však aspoň nateraz neuvažujú. A po odchode do dôchodku? – Je to ešte príliš ďaleko, – hovorí Dejan. – Takmer zatiaľ budem aj úver za byt splácať, avšak po odchode do dôchodku by som sa ihneď chcel vrátiť do Pivnice. Robert a Tijana sa zdržali odpovede a Kristína iba pokrútila hlavou, záhadne sa usmiala, a krátko povedala: – O tom potom!

10. festival zvykov a obyčají V aradáčskom šírom poli 14. – 16. júla 2017

Program PIATOK 14. JÚLA 20.30 – koncert FS Očovan, Očová, Slovensko a KC FS Mladosť Aradáč, Miestne spoločenstvo 22.00 – ľudová veselica, aradáčska skupina Dúha SOBOTA 15. JÚLA 15.00 – príchod účastníkov, základná škola 16.00 – priestorové skúšky na javisku, MS 17.00 – otvorenie výstavy SŽ Ruža a ASSŽ, MS 17.30 – tanečný dom pri javisku 18.00 – otvorenie výstavy Ľudové hudobné nástroje na Slovenku, ZŠ 19.00 – defilé dedinou zo ZŠ do MS 20.00 – galakoncert 22.00 – ľudová veselica, aradáčska skupina Dúha NEDEĽA 16. JÚLA 10.00 – slávnostné bohoslužby v evanjelickom kostole Sprievodné podujatia: – výstava na evanjelickej fare – výstava Tradičný ľudový odev, Spolok žien Ruža a ASSŽ (MS) – výstava Ľudové hudobné nástroje na Slovenku – predajné výstavy a gastronomická ponuka na nádvorí MS 28 /4759/ 15. 7. 2017

Ľudia a udalosti CHOV JAPÓNSKYCH PREPELÍC PO INFARKTOCH

Vajíčka ako chutné tabletky Katarína Verešová

„J

e jasné, že aj po odchode do dôchodku robím! Poznal som takých penzistov, ktorí po skončení práce nič nerobili a po dvoch rokoch odišli na ten svet,“ priznáva nám istý lekár, odnedávna penzista. Staropazovský stolár vo výslužbe Zdeno Zloch po druhom infarkte a ako diabetik sa najprv uzdravoval v posteli a neskôr ho bavil notebook a internet, kde čítal správy, rozličné komentáre a rady a písal si s kamarátmi. „Už zavčas rána som visel nad počítačom. Potom sa to roztiahlo takmer na celé dni a mesiace. Až keď som zistil, že hladina cukru v mojej krvi drasticky stúpla, začal som uvažovať o tom, čo budem robiť. S rodinou som sa rozhodol, že sa budem zaoberať chovom japonských prepelíc. Jednak preto,

že vajcia z týchto prepelíc lahodia počas rekonvalescencie a zjemňujú diabetes, a jednak preto, že budem od rána do večera v pohybe,“ uznáva Zloch. Táto rodina sa chovom drobných pernatých zvierat už zaoberala Zdeno Zloch pred klietkami japonských prepelíc pred tridsiatimi rokmi. Ale to im trvalo krátko, lebo alebo zabudol, vyhľadal som na hukot stolárskych strojov rušil. webových stránkach. Našiel som Teraz im získaná skúsenosť dobre kvalitný druh prepelíc, kvalitného padla, takže na relatívne malom dodávateľa krmiva a kvalitné klietpriestore majú 80 sliepočiek a 20 ky. Len balenie je akosi drahé. Preto kohútikov. Samozrejme, na rea- som našiel plastikára, ktorému sám lizovanie tohto plánu pán Zloch spravím formu na lis. Medzičasom použil internet: „To, čo som nevedel z kartónu sám robím balenie pre

vajíčka a v stolárskej dielni som už spravil formičky na odkladanie vajíčok.“ Okrem každodenného ranného vstávania nakŕmiť a napojiť prepelice a pravidelnej presne dávkovanej konzumácie surových alebo natvrdo varených vajíčok, Zdeno Zloch s manželkou Annou dozerajú, ako im prepeličky znášajú vajíčka a akú nehu potrebujú. Už mali i zabíjačku zvyšných kohútikov s jemnou pitvou a vyberaním drobnučkých perových klíčkov. Nič to, takto im je aspoň dôchodkový čas vyplnený užitočným pohybom a zdravým stravovaním sa. Svoj život poznačený rozličnými dobrými a zlými skúsenosťami preberajú takto: „V mladosti sme často nerozmýšľali o zdraví. Dôležité bolo zarobiť a peniaze si užiť na domáce potreby a plány. A to bez stresu nejde. Až keď nás začali omínať choroby, všetko sa zmenilo. Najprv sme kupovali drahé lieky, a potom sme si rozmysleli, že by sme tie mohli doplniť zdravými jedlami a nápojmi. Kiežby sme takto rozmýšľali pred súrnym lekárskym zákrokom.“

PIVNICA

Mladá vizážistka a kaderníčka Maja Kubincová

rými sa najprv musela zoznámiť a veľmi rýchlo atiana Šusterová je mladá vizá- ich absolvovať. žistka a kaderníčka. Základné Po skončení strednej vzdelanie skončila na ZŠ 15. školy sa rozhodla profeoktóbra v Pivnici. Po tom skončila sionálne sa zdokonaliť. odbor technika Zvolila si Prvú cestnej premávky súkromnú v Strednej škole 4. strednú kajúla vo Vrbase. dernícku škoNapriek tomu, lu Vojkan a že sa na strednej kurz, ktorý trškole pripravovaval rok, a prax la na iné povolavykonávala nie, rozhodla sa v novosadučiť sa i zdokoskom salóne naľovať v kaderBane Hair. Tu níckom povolaní sa učila a zdoa ako vizážistka. k o n a ľ ova l a V rozhovore s Taza pomoci Ukážka maturitného účesu a líčenia ňou som sa do- Tatiana Šusterová svojho učitezvedela, že ju ľa – mentora Branislava torovi Komazecovi zúčastnila sa odmalička zaujímali rôzne účesy, Komazeca. Počas kurzu v salóne na podujatí Serbia Hair Open 2017, farby a kozmetické preparáty. Svoje sa stretala s rôznymi požiadavkami ktoré sa uskutočnilo v nedeľu 11. prvé kroky a spoznávanie sa so sve- klientov, drastickými premenami júna v Kongresovom centre Master tom krásy opisuje ako dosť ťažké účesov. Hovorí, že ju to dobre na Novosadskom veľtrhu. a namáhavé, najmä pre mnohé pripravilo na samostatnú prácu. Svoj talent pre mejkap odhalila neznáme veci a zručnosti, s ktoAko pomocníčka svojmu men- celkom náhodou. Sledovala prácu

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

rôznych uznávaných vizážistov a raz sa pokúsila nalíčiť sa podľa ich rád. Keďže sa jej to podarilo, začala cvičiť a skúšať rôzne farby a kombinácie tieňov pre oči, rúžov, eyelinerov a iných kozmetických preparátov. Nepretržite sa zdokonaľuje a hľadá inšpiráciu na nové mejkapy. Zákazníčky ju pravidelne navštevujú, lebo sa snaží mejkapom zvýrazniť prírodnú krásu. Sleduje prácu rôznych uznaných kaderníkov a vizážistov, ale najviac ju ovplyvňuje jej mentor, kaderník Branislav Komazec a vizážistka Sofija Grijaková-Iličićová. Inšpiráciu hľadá v každodennom živote a jednoduchosti. Taňa hovorí, že v týchto povolaniach nejestvujú hranice možného a nemožného. Verí, že všetko, čo si predstaví v hlave, môže i uskutočniť. • ĽUDIA A UDALOSTI •

OSEM DESAŤROČÍ BELEHRADSKÉHO VEĽTRHU (4)

Mnohoraký veľtrhový priemysel Oto Filip

j keď celé doterajšie dejiny Belehradského veľtrhu boli a zostali výrazne späté s technikou, netreba z toho automaticky vyvodzovať záver, že nevznikali a nevyvíjali sa výstavné obsahy iné. Pribúdali takmer každý rok a boli venované móde, automobilizmu, hortikultúre,

na otvorenom priestore... Informačný systém sa už vtedy stáva pákou rozvoja. Rast počtu podujatí a ich pestrosť vnášajú čoraz väčšiu dynamiku do podnikania Belehradského veľtrhu. Modernizácia hospodárenia sa logicky začala zveľadením ponuky informačných servisov, ktoré sú k dispozícii tak vystavovateľom, ako i návštevníkom. Pri projek-

Jedno z podujatí v roku 1965

športu... Z množstva údajov si treba všimnúť napríklad ten, že ešte pred dvadsiatimi rokmi, teda v roku 1997, v štrnástich halách Belehradského veľtrhu bolo

tovaní fáz rozvoja prioritu má automatizácia podnikateľských celkov, zvlášť v úseku s názvom Organizovanie veľtrhových podujatí. Slovom, šlo sa neustále vpred, a to sa prejavovalo aj pri

Dejisko, ktoré už pozná celý svet

až stotisíc štvorcových metrov zakrytých výstavných a podnikateľských priestorov. Okrem skladov a dielní už vtedy v rámci veľtrhu fungovali sprievodné obsahy, ako pošta, banka, turistická agentúra, ambulancia, duty free shop, dve reštaurácie, veľký počet súkromných pohostinstiev • ĽUDIA A UDALOSTI •

finančných a iných ukazovateľoch a výsledkoch. Generálna riaditeľka Belehradského veľtrhu Danka Selićová podčiarkla pri príležitosti Svetového dňa veľtrhového priemyslu 7. júna údaj, že každé euro, ktoré vystavovatelia vložia kvôli účinkovaniu na podujatiach,

znamená návratnosť i nve s t í c i e : dve eurá už počas veľtrhu, prípadne osem eur v období po jeho ukončení. Podobný údaj prezentoval začiatk o m r o k a Pútač Svetového dňa veľtrhového priemyslu i generálny riaditeľ Novosadského veľtrhu Práve preto je žiaduca účasť čím Mr. Slobodan Cvetković. Uviedol väčšieho počtu zainteresovaných totiž, že sa niekedy vložené pros- aktérov na podujatiach, tak ako je žiaduce aj motriedky vrátia i viac dernizovanie výnež desaťnásobne. stavného priestoSelićová podčiarru a infraštruktúry kuje, že sú veľtrvcelku. V záujme hy i platformy na tohto poslednéodborné rozpravy ho podnikajú sa o spoločenskom kroky, a to zveľaa ekonomickom denie vstupu pre pokroku, na východcov, kladenie menu ideí presanových informačhujúcich štátne ných pútačov, hranice, na vznik rekonštrukcia opatrení prispiea adaptovanie vajúcich rastu hál 7, 8 a 9, ktoré produktivity a hromadeniu nových Riaditeľka Danka Selićová prinavrátia pôvodným účelom: pracovných príležitostí, na priamy prínos k stúpa- konferenčným a výstavným poniu hospodárskeho rozvoja na trebám. Na Belehradskom veľtrhu sa vlani konalo až štyridsať veľtrhov a výstav, ktoré navštívilo viac než 680 000 osôb. Plány na tento rok sú ešte ambicióznejšie. Len v pr vom polroku prebiehalo dvadsaťtri podujatí. Do konca roku má byť ešte dvadsaťpäť Ako v parku veľtrhov a výstav. štátnej a lokálnej úrovni. Veľtrh Spolu teda štyridsaťosem výje i dejiskom spolupráce medzi znamných akcií v roku jubilea. ekonomikou a vedou, následkom Všetky opodstatňujúce známy čoho sú nové nápady a projekty a pravdivý slogan Miesto, ktoré meniace situáciu a tendencie v is- videl celý svet. Čo pretrváva celé tých hospodárskych odvetviach. desaťročia... 28 /4759/ 15. 7. 2017

Abstrakcia V tomto čísle sme pre vás pripravili trochu abstrakcie. Takéto umenie nezobrazuje žiadny predmet, človeka, krajinu, ale sú to iba zostavy škvŕn, plôch, čiar či geometrických útvarov. Ak sa aj vám podarí nejaká abstrakcia, neváhajte a pošlite nám na našu facebookovú stránku: Detský kútik – Hlas ľudu. Danuška Berediová

Astra čierno -b iela: Angelina Kola rská, 8. b, ZŠ J. A. Komen ského, Kulpín

y: Geometrické tvar a, 8. , rik Bú or Ig ého, Kulpín ZŠ J. A. Komensk

Moje túžby a sny

Abstrakcia: Tamara Radosavlj evová, 8. b, ZŠ J. A. Komensk ého, Kulpín

Už ako malé dieťa mal som svoje túžby a sny. Vtedy to boli hračky a iné veci. Ako som pomaly vyrastal, moje sny a túžby sa zmenili. Veľmi som túžil mať nový bicykel a mobil a iné zaujímavé veci. Neskoršie sa moje želanie splnilo: moji rodičia mi kúpili nový bicykel a mobil. Želám si, aby som svoj život žil v šťastí, smiechu aj so svojimi priateľmi. Prajem si, aby ma ľudia neklamali a aby sme sa všetci spoločne kamarátili. Moje sny sú aj, aby som odcestoval s rodičmi niekde a aby sme spoznávali nových ľudí a nové krajiny. Na to všetko sú potrebné peniaze, ktoré, samozrejme, načim aj zarobiť. Chcel by som, aby sa mi splnili všetky moje túžby a sny. Uvedomujem si, že sa všetky nemôžu splniť, ale budem šťastný, ak sa mi splnia aspoň niektoré.

Abstraktné slnko: Milica Popjovanovová, 8. b, ZŠ J. A. Komenského, Kulpín

Igor Párnický, siedmak, ZŠ Nestora Žučného, Laliť

rňanová, 7. 2, Abstrakcia: Ivana Zo Erdevík a, vić ZŠ Savu Šumano

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

Abstrakcia: Melita Slá viková, 7. 2, ZŠ Savu Šumanović a, Erdevík

• DETSKÝ KÚTIK• ••

Obzory

Z obsahu Ako sa márnia štátne peniaze

str. 6

Nekultúra. A čo viac?

str. 7

Prechádzky osudom

str. 8

Nový Sad 15. 7. 2017 Ročník XXXIV Číslo 6/395

PRÍLOHA PRE KULTÚRU, VEDU, UMENIE A LITERATÚRU

INTERVIEW MÁRIA FERENČUHOVÁ, POETKA, PREKLADATEĽKA A FILMOVÁ VEDKYŇA ZO SLOVENSKA

Poézia nemôže nebyť estetická Stevan Lenhart

rámci súčasnej slovenskej poézie básne Márie Ferenčuhovej sú osobitým javom. Pravdepodobne preto, lebo sa zaoberá aj filmom; jej verše vytvárajú ovzdušie akéhosi artistického filmu, ktorého obrazy diskrétne svedčia o chmúrnych a bolestivých skúsenostiach. A zvláštnosť je práve v tej diskrétnosti. Profesionálne sa zaoberáte filmom a zároveň ste poetkou a prekladateľkou. V akom sú teda vzájomnom vzťahu oblasti filmu a literatúry vo vašom prípade? – Kedysi som vzájomné vzťahy medzi týmito oblasťami takmer nevnímala. Filmová teória a učenie na vysokej škole – to bola jednoducho práca. Preklad bol zase intelektuálnym dobrodružstvom a hĺbkovým čítaním, kým literatúra (čítanie i písanie) pre mňa predstavovala únik od reality. Dnes si uvedomujem, že prostredníctvom všetkých troch oblastí sa vzťahujem ku svetu, v ktorom žijem, a všetky tri mi umožňujú vnímať to, ako svoj vlastný vzťah ku svetu formulujú iní ľudia. Vaša poézia bola zaradená do prúdu tzv. anestetickej poézie. Ako pociťujete tento osobitý smer súčasnej slovenskej poézie z pozície jeho priamej protagonistky? Ide práve o anestetickú (znecitlivejúcu, umŕtvujúcu) alebo aj an-estetickú čiže svojráznu „neestetickú“ poéziu? – Anesthetic Genderation je pojem, ktorý zaviedla literárna kritika, nie autorky alebo autori,

ktorých sa týka. Byť zaradená (čiže zostáva skrytou časťou Znecitlivené vypovedanie je do jednej kategórie s Katarínou jeho intimity). Pomáha taký tlmené, vychádza z umŕtvenia: Kucbelovou alebo Nórou Ružič- prístup autorovi (zámerne) absencia pátosu je tak vlastne kovou mi vôbec nie je proti srsti, odpatetizovať vlastný poe- želaným vedľajším účinkom. Ale pretože ide o moje obľúbené tický výraz? ako postupne starnem, prestáautorky a sama vo svojom písaní – Chémia, ale najmä fyzika vam pátos považovať za niečo vidím viacero prienikov s ich po- a matematika sú pre mňa rov- usvedčujúce či neželané. A zaéziou. Zároveň však označenie nakým hľadaním krásy a poro- ujíma ma, či sa vôbec dá skĺbiť „anestetická poézia“ vyvoláva zumenia svetu ako poézia. Ich s chémiou či fyzikou. Pevne reakcie, ktoré svedverím, že áno, hoci čia o tom, že čitatelia fyzika potom už asi celkom nechápu, čo nebude fyzikou, ani tento pojem oznachémia chémiou. No čuje. Pre mňa samu ak bude výsledkom stále poézia, budem je anestetické písanie tvorivou metóspokojná. dou, ktorá výberom často umŕtvujúceZbierka Imunita ho, odosobneného sa odlišuje od vajazyka, umožňuje šich predchádzahovoriť o extrémne júcich básnických bolestivých skúsezbierok. Ako by ste nostiach. Vždy sú tu to vysvetlili? Ide prítomné oba prvky o nejaký odklon súčasne: mimoriadna MÁRIA FERENČUHOVÁ (1975) prednáša de- alebo prirodzený citlivosť a metóda, jiny a teóriu dokumentárneho filmu na Filmovej vývin? ktorá túto citlivosť – Myslím si, že vôa televíznej fakulte VŠMU v Bratislave, kde aj dočasne otupí, aby bec nejde o odklon. vyštudovala filmovú scenáristiku a dramaturbolo možné formugiu. V Paríži študovala lingvistiku, neskoršie Imunita je vyústelovať problém, traupokračovala v doktorandskom štúdiu dejín ním všetkých mojich mu, príčinu bolesti. a teórie filmu, televízie a rozhlasu v Bratislave, predchádzajúcich Anestetický účinok kde štúdium ukončila docentúrou z filmového kníh, hoci nie je vômá teda metóda, nie umenia. Jej príspevky z oblasti filmovej vedy bec ich syntézou. Asi výsledok. Anesteticboli uverejnené v publikáciách Odložený čas. preto pôsobí odlišne. ký určite neznamená Filmové pramene, históriografia, dokumentárny Je monotematická, neestetický. To je film (2009), Dokumentárny film v krajinách V4 dôsledne medicínpre mňa v priamom (2014) a Nový slovenský film (2015). Vydala zbier- ska. Je absolútne protiklade s poéziou, ky básní Skryté titulky (2003), Princíp neistoty zrozumiteľná a číra, ktorá nemôže nebyť (2008), Ohrozený druh (2012) a Imunita (2016). kým predošlé knihy estetická, ak má zoodhaľovali a zahaľoPrekladá z francúzštiny. stať poéziou. vali zároveň, aj keď spojením sa môže univerzálne Ohrozený druh bol už tiež dosť V jednom interview ste preťať s individuálnym. Ale po- číry. Myslím si, že moje ďalšie písaprezradili, že obľúbeným kiaľ ide o tie rané básne, platí školským predmetom vám to, čo som hovorila v súvislosti nie bude predstavovať odklon, bola chémia. Dá sa to vycí- s anestetickou metódou: jazyk lebo s čírym písaním už asi netiť z vašich raných básní, pre chémie na mňa skutočne pô- budem vedieť zájsť ďalej, než ktoré je príznačný svojrázny sobil ako anestetikum, a tak kam ma zaviedla Imunita. opisný a skúmateľský postup, som s jeho pomocou dokázala pri ktorom autorov emotívny hovoriť o veciach, ktoré boli pre >>> svet zostáva akosi neodhalený mňa vtedy priveľmi bolestivé.

INTERVIEW / POÉZIA >>> Určitý čas ste pobudli na štúdiách vo Francúzsku a prekladáte z francúzštiny. Ktorí francúzski spisovatelia sú predmetom vášho záujmu? Vedomá ste si vplyvu francúzskej literatúry a kultúry na vašu básnickú tvorbu? – Dnes ma už francúzska poézia neovplyvňuje zďaleka tak významne ako na začiatku milénia. Podstatne viac ma ovplyvňuje domáca literatúra, ale aj česká, poľská, prípadne

24/II

nemecká, ktorú však čítam iba v preklade. Spomedzi francúzskych autorov, ktorí ma v ostatnom čase výrazne zasiahli, musím spomenúť Emmanuela Hocquarda, z najmladšej generácie poetku Anne Kawala a básnika Stéphana Korvina. Ako filmová vedkyňa sa zaoberáte najmä dokumentárnym filmom a dobre poznáte stav dokumentárneho filmu na Slovensku. Čím sa zaoberá súčasný slovenský dokumentárny film? Vyznačuje sa niečím autentickým? – Slovenskí dokumentaristi už niekoľko rokov intenzívne objavujú históriu. Splácajú tým dlh celej spoločnosti, ktorá akoby trpela kolektívnou amnéziou a poruchou historického vedomia. Nejde len o individuálne filmové projekty ako pred pár rokmi u Petra Kerekesa ((Ako sa varia dejiny dejiny) či neskôr u Vladislavy Plančíkovej ((Félvidék), ale aj o televízne seriály ako Prvá, Paralelné príbehy, Fetiše socializmu a iné. Zároveň sú dokumentaristi fascinovaní bytosťami z okraja spoločnosti, minoritami, spoločensky vylúčenými, starými, chorými, biednymi. Zaujímajú ich Rómovia (Všetky moje deti, r. Ladislav

15. 7. 2017 • 28 /4759/ Kaboš), bezdomovci (Comeback, r. Miro Remo), chudobní (Hotel Úsvit, r. Mária Rumanová; Zem, ktorá hľadá svoje nebo, r. Erik Praus), autisti (Tak ďaleko, tak blízko, r. Jaro Vojtek) alebo ľudia s depresiou (Nespoznaný, r. Miro Remo). Vznikajú aj portréty významných osobností či celebrít, no za najautentickejšie dokumentárne filmy považujem tie, ktoré okrem naliehavej témy ponúkajú aj mimoriadne tvorivé stvárnenie, ako napr. 5. október Martina Kollára. Zdá sa, že v posledných rokoch sa literárne besedy, čítačky a festivaly opäť dožívajú vzrastajúcej popularity. Zúčastňujete sa v takýchto akciách? Sú to dobré príležitosti na uskutočnenie komunikácie s čitateľmi, inými spisovateľmi a umelcami? – Slovensko sa v posledných rokoch skutočne pokúša dobehnúť to, čo je v iných krajinách (najmä v Nemecku, vo Veľkej Británii či vo Francúzsku, ale aj v mnohých stredo- a východoeurópskych krajinách) štandardom. Čítačky a festivaly pútajú na knihy väčšiu pozornosť, v niektorých prípadoch pomáhajú rozbíjať klanovú príslušnosť a vo vzácnych prípadoch produktívne spájajú autorov odlišných poetík. Čítaní sa zúčastňujem, hoci je to vlastne mimoriadne únavné a občas ma prepadne nepríjemný pocit, že kto verejne nečíta, ten akoby nebol. Verejné čítania by nemali nahradiť intímnu čitateľskú skúsenosť. Poézia nie je synonymom performancie. Len istý typ básní sa hodí na verejné čítanie. Bola by som nerada, keby tie ďalšie, inak koncipované texty, stratili viditeľnosť a váhu len preto, že sa ich autor alebo autorka rozhodli ponechať v tichom priestore vytlačenej knihy. Fotografie vznikli 12. apríla 2017, keď sa Mária Ferenčuhová zúčastnila na podujatí LiteraTour na Oddelení slovakistiky na Filozofickej fakulte v Novom Sade.

Mária Ferenčuhová

Poľsko 1 Široká Visla s pustými brehmi a mosty zrazu tak ďaleko od seba! Topole, osiky, hraby, štrkopiesky a ťažké sivé nebo, hlboké, durové, dospelá sa vraciaš domov v klimatizovanom vozni, v studených pastelových šatách. Postupne cez okno badáš trhliny v kameni – zvetraný betón – a v staviteľskom úsilí (štadióny, mrakodrapy, centrály a možno dokonca aj byty) už vidíš skazu: stačí, aby vlak preťal rieku, a koľajnice skorodujú, podvaly sa zlámu ako odvápnené zuby, krajina odhalí kostru prehistorického tvora nedávnej súčasnosti i netvora dávnych detských čias. 2 Krajina: spomienka. Dohryzená železničnými traťami, nástupišťami, rampami, zjazvená násypmi, minulosť sa tu vynára ako chtonický prízrak priamo z trávy medzi kameňmi. 3 Nezašli sme priďaleko. Ale práve tu končí prítomný čas. Neoznačené peróny, rozbité schodiská, vlaky, kde prvá trieda je jedno vykúrené kupé vo vozni druhej triedy. Sedadlá páchnu naftalínom, aj letmý kontakt s ich povrchom otvára staré rany. Pred rozjatreným sentimentom sa brániš triezvosťou, dívaš sa na topánky, hanbíš sa, hádam si si len nemyslela, že patríš k rovnakému druhu ako títo mĺkvi svetlovlasí muži, čo so spojenými kolenami cestujú v béžových nohaviciach a modrými pohľadmi ľahostajne hľadia cez teba? Naozaj je v tejto krajine toľko malých mŕtvych tovární? Naozaj tento vlak nezastane v poli? Sprievodca neodpovie, no v priebehu hodiny ti príde trikrát skontrolovať lístok.

KNIHY

HLAS ĽUDU • OBZORY

Vajanský fotografovanie z duše nenávidel (Barbora Laucká: Všetci moji Hurbanovci. Podľa spomienok pravnučky Jozefa Miloslava Hurbana. GU100 : Bratislava 2017) Katarína Verešová

25/III

príležitosti dvojstého výročia narodenia Jozefa Miloslava Hurbana, významnej osobnosti slovenských dejín spojených s uzákonením spisovnej slovenčiny, novinárka a publicistka Barbora Laucká po jej dielach Noci v Lakovkách, Život na klávesoch a Čínska skrinka prostredníctvom vydavateľstva GU100 uverejnila zaujímavé a ľahko čitateľné biografické dielko Všetci moji Hurbanovci. Údaje a fabulu čerpala zo spomienok pravnučky Jozefa Miloslava Hurbana Táne Srnánkovej-Hurbanovej a vnučky Konštantína Hurbana, ktorý istý čas pôsobil aj ako riaditeľ Staropazovskej banky. Ku knihe patrí aj vytlačený rodokmeň všetkých Hurbanovcov, začnúc Jánom Hurbanom narodeným okolo roku 1700 v Sobotišti. Pretože všetci Hurbanovci boli starostlivými opatrovateľmi písomných a fotografických dokumentov, aj Táňa Srnánková-Hurbanová, žijúca v Bratislave, dodnes opatruje túto pozostalosť, a tak sa pre súčasnú verejnosť stala živou kronikárkou. V tomto uvedenom pútavom diele je opísané množstvo zaujímavostí z osobného života tejto poprednej rozvetvenej rodiny a medzi nimi je aj Tánino svedectvo z titulu tohto článku. „Hurbanove životné ciele a osobnosť, ideály a život aj dnes tvoria nepredstaviteľne vzrušujúcu, takmer rozprávkovú kombináciu. Námet, po ktorom by chňapol hociktorý americký filmár a stvoril veľdielko ocenené Oscarmi. Jeho modré oči, ktoré boli ako nádherné hlboké studne do duše, Hurbanovci dedili z pokolenia na pokolenie, pravdaže, spolu s láskou k rodnému jazyku, hudbe a národnému povedomiu. Jemné duše v tele atlétov. Rozosmiati farári, ktorí milovali

svoje ženy, recitovali verše Táto kniha obsahuje množ- život riešil dva problémy – jea bojovali vtedy takmer márny stvo záznamov z Vojvodiny den z nich bol pracovný a ten boj za svoj národ. Kto by takých a najmä zo Starej Pazovy, zvlášť druhý so ženami... V Bratislave mužov neobdivoval? Kto by v troch kapitolách. V desia- rád chodieval na červené vínko na nich nebol hrdý? A kto by tej kapitole Smer Vojvodina do preslávenej Fajky, kde často nechválil ženy z tohto rodu? opisuje pazovského farára nad pohárikom s priateľmi roRovnako krásne ako vášnivé, Vladimíra Hurbana, kde sa, žiaľ, zoberali problémy literatúry aj vznešené a pritom pevné vo určite z nedostatku údajov na života. Povolanie evanjelického svojej viere a v presvedčení,“ Slovensku, omylom uvádza, farára ho však predurčovalo píše autorka v prvej kapitole že otec VHV istý čas ako kňaz k tomu, aby zveľaďoval prePod deravou strechou (o dovšetkým duchovný Jozefovi Miloslavovi Hurživot vo Vojvodine. banovi). Vyše tridsaťšesť rokov V takom štýle sa vyvípodporoval tamojšie jala aj myšlienka opisuosamostatnenie evanjúc Hurbanovu manželku jelickej cirkvi a stál aj Annu, rod. Jurkovičovú, pri zrode Slovenského a ich všetky deti: Svetozánárodného domu v Stara (Vajanského – pravotárej Pazove.“ ra a žurnalistu) s manVyše päťdesiat strán želkou Idou a ich deti je venované najmladVladimíra (diplomatu), šiemu synovi J. M. Vierku (vyd. Markovičovú) Hurbana – Konštantía Oľgu Nazdeždu; Boženu, novi a jeho početným vyd. Royovú, s manžepotomkom, ku ktorým lom Pavlom a so synom patrí aj spisovateľkin Vladimírom (farárom otec Konštantín. Jeho a básnikom); Vladimíra dcéra Táňa Srnánková s manželkou Augustou, ako dieťa tiež bývala Titulná strana knihy Všetci moji Hurbanovci rod. Štúrovou, a ich deti v Pazove. „V Starej Pazove bolo krásne Vladimíra Hurbana Vladimírova (farára a dramatika) pôsobil v Kochanovciach, kde a všetkého bol dostatok – a Ľudmilu (kronikárku); Želmíru sa oženil a kde sa im narodila aj lásky, aj šantenia, aj koní, s manželom Ing. Viktorom dcéra Ľudmila. Avšak tu je aj psov, aj veršov a príhod, na Lorencom a s deťmi; dcéru konštatácia, prečo Vladimír ktoré sa iba ťažko zabúda. Hoci Ľudmilu Annu a synov Bohuša Hurban na Dolnú zem vlastne môj otec aj všetci súrodenci – a Konštantína Svatoboja (ban- prišiel: „Ústrky a nevraživosti Hana, Viera, Cyril a Svetozár karského úradníka) s dedičmi. zo strany vrchnosti pre ná- prišli na svet na Slovensku, Pre čitateľov je táto kniha rodné presvedčenie a pan- vo Vojvodine bolo Slovákom o to vzácnejšia, že modernis- slávstvo, ktorým boli známi lepšie. Na štúdiá však starí tickým spôsobom spracúva aj všetci ostatní potomkovia rodičia poslali Konstantína do biograﬁe známych a verejnos- J. M. Hurbana, tu mali jemnej- Brna, kde absolvoval obchodnú ti menej známych osobností šie hroty. Hoci život v Starej akadémiu. Zakrátko starý otec tak, že odkrýva ich ľudské črty Pazove nebol jednoduchý, umrel a mladého Konstantína z dávnej doby porovnávajúc vďaka slovenskej atmosfére valné zhromaždenie Staropaich so súčasným zmýšľaním si pomerne rýchlo zvykli.“ Sú zovskej banky ustanovilo za a konaním: „Niekedy sa zdá, zaujímavé aj Tánine spomienky direktora.“ že byť revolucionárom bez na pazovskú tetku Ľudku, ktorá V množstve biograﬁckých záväzkov je oveľa ľahšie, ako ako deväťdesiatročná prišla údajov, zhrnutých do jedného revolučne premýšľať, oddať sa na Slovensko navštíviť Táninu rozvetveného rodinného jadra, naplno krásnej idey a pri tom tetku Hanu Hurbanovú. je aj ten o hercovi Svetovi Hursi založiť rodinu. Jozef MiloJedenásta kapitola VHV – banovi a o Cyrilovi Kutlíkovi, slav Hurban, do ktorého boli zabudnutý dramatik venovaná bratovi Táninej starej mamy spočiatku pobláznené takmer je Vladimírovi Konštantínovi Márie Karolíny, rod. Kutlívšetky dievky v Hlbokom, bol Hurbanovi: „Tento prvý sloven- kovej. Kutlíkovi je venovaná vášnivý aj v milovaní. V tomto ský moderný dramatik, ktorého predposledná kapitola Zasmere sa priateľovi Štúrovi dnes súčasná divadelná kritika budnutý maliar a tvár madony. vzoprel.“ porovnáva s Ibsenom, po celý

L IT E R AT ÚR A

15. 7. 2017 • 28 /4759/

Nedokončený portrét spisovateľa a publicistu Ľuboša Juríka Martin Prebudila

26/IV

a margo nedávneho nadovšetko pútavého a vzácneho literárneho posedenia v miestnostiach Ústavu pre kultúru vojvodinských Slovákov v Novom Sade so známym a žánrovo rôznorodým slovenským spisovateľom Ľubošom Juríkom tentoraz v Obzoroch venujeme obsiahlejšiu a komplexnejšiu pozornosť práve jeho osobnosti a jeho bohatému literárnemu a publicisticko- dokumentárnemu opusu. Ľuboša Juríka možno označiť za autora mnohých literárnych žánrov. Je poviedkar a románopisec, autor štyroch kníh rozhovorov so slovenskými a svetovými spisovateľmi, troch cyklov detektívnych noviel, kníh literatúry faktu zo zákulisia slovenskej politiky a esejí o kríze európskej kultúry, ale aj televíznych scenárov a stoviek publicistických článkov na spoločenské a kultúrne témy. Napriek tejto žánrovej a druhovej rozmanitosti možno o Juríkovi ako prozaikovi povedať, že je predovšetkým autorom kníh o – dnes už zaniknutom – svete starej Bratislavy. Už jeho poviedkový debut Na Poľnej ulici a kniha poviedok Dlhá namáhavá cesta a Už o tom nehovorme sú situované do priestoru zanikajúcej bratislavskej periférie, ohraničenej ulicou, na ktorej autor vyrástol, starého historického cintorína a povestnej krčmy U Koňa. V 70. rokoch, keď tieto knihy poviedok vznikali, to bol svet ľudí, ktorí neboli žiadnymi „hrdinami práce“, a tak sa ani nestali predmetom záujmu socialistickou ideológiou indoktrinovanej literatúry. Jurík napriek tomu sústredil na nich svoju autorskú pozornosť a vytvoril tak postupne galériu živých a

zapamätateľných postáv a po- vanej slovenskej literatúre je v odvážnym pokusom priniesť stavičiek, zväčša vydedencov, súčasnosti Ľuboš Jurík jediný polemický príbeh na tému ktorí napriek nepriaznivým autor, ktorý sa sústavne venuje politickej emigrácie po roku vonkajším podmienkam žili klasickým detektívkam. 1968. Rovnako aj román Novibohatým vnútorným životom S jeho novinárskou profesiou nári je polemickým príbehom o a dôstojne zápasili so svojím tematicky súvisia romány Emig- hľadaní „pravej tváre“ spoločnežičlivým osudom. Stará Bra- ranti, Novinári a Spravodliví. nosti, ktorá buduje „svetlejšie tislava, medzivojnový Prešpo- Román Emigranti vznikal aj zajtrajšky“, ale chýba jej ľudský rok, Pressburg či rozmer. Pozsony ožíva Na dobovú slovenskú ĽUBOŠ JURÍK sa v Juríkovej proliteratúru, ideologicky narodil 14. septemzaickej tvorbe aj usmerňovanú a cenzúbra 1947 v Nových v žánri detektívrou zámerne izolovanú Zámkoch. V rokoch neho románu. od okolitého literárne1962 – 1965 štuJeho Tri detekho sveta, inšpirujúco pôdoval na Strednej tívne prípady sobili rozhovory Ľuboša všeobecnovzdeláreportéra AZ, 3 Juríka, ktoré vznikali vacej škole v Brax reportér AZ a v druhej polovici 70. tislave, po matuPosledné krimia v 80. rokoch a boli rite pracoval ako nálne prípady najskôr publikované v robotník. V rokoch reportéra AZ sa týždenníku Nové slovo. 1967 – 1972 študoodohrávajú v Boli to rozhovory s poval žurnalistiku na 30. a 40. rokoch, prednými sovietskymi, Filozoﬁckej fakulte keď bola Bratieurópskymi a americUK v Bratislave. V slava výrazne kými spisovateľmi, ako rokoch 1972 – 1988 multietnickým bol redaktorom týždenníka Nové slovo, v rokoch J. Seifert, J. Werich, Č. mestom (popri 1988 – 1991 bol redaktorom a šéfredaktorom Ajtmatov, V. Šklovskij, Slovákoch tu Literárneho týždenníka, neskôr v rokoch 1991 G. Grass, A. Moravia, žili aj Maďari, – 1992 pôsobil ako šéfredaktor denníka Kori- F. Saganová, N. Mailer, Nemci a Židia) dor. Od roku 1992 do roku 1997 bol hovorcom J. Heller, V. Styron, S. a autorovi tak predsedu Národnej rady SR Ivana Gašparoviča Bellov a ďalší. Tieto poskytla dostaa zodpovedným redaktorom mesačníka Parla- rozhovory prinášali tok atraktívnych mentný kuriér. Od roku 1998 je šéfredaktorom nielen atraktívny, ale kriminálnych námesačníka Euroreport. V 90. rokoch 20. storo- aj neskreslený pohľad metov. čia absolvoval množstvo zahraničných ciest a na týchto uvedených V príbehoch odborných stáží v Európe a USA, ktoré využil významných autorov a amatérskeho vo svojej esejistickej a publicistickej tvorbe. Je ich výpovede o literatúdetektíva – retrojnásobným držiteľom ceny Egona E. Kischa za re, jej funkcii a zmysle. portéra bulvárliteratúru faktu a držiteľ Krištáľového krídla, tiež Zároveň výrazne rozšine orientovanédržiteľ Hlavnej ceny v čitateľskej ankete Kniha rovali poznanie toho, ho denníka AZ roka 2014 za publikáciu rozhovorov Dialógy s čo sa deje vo svetovej zároveň ožíva jehviezdami literatúry či Národnej ceny Vojtecha literatúre a pomáhali dinečný medziZamarovského za trvalý prínos v oblasti litera- prekonávať zámerne vojnový kolorit budované informačné túry faktu (2015). mesta s jeho ľuV súčasnosti žije v Pezinku, je ženatý, má bariéry komunistického dovými krčmami režimu. Po jeho páde dvoch synov a jednu dcéru. a vinárničkami, sa Jurík viac venoval komplexom Podhradia, kde na základe autorových osob- publicistike a žánru literatúry žijú židovskí starinári, drobní ných skúseností (po okupácii faktu, čo súviselo najmä s jeho kriminálnici, pasáci, prostitútky republiky vojskami Varšavskej pôsobením na poste hovora ich hlavní klienti – dunajskí zmluvy v roku 1968 Jurík na- cu predsedu Národnej rady námorníci. Jurík tak vytvo- čas odišiel so svojou budúcou Slovenskej republiky a s jeho ril čitateľsky príťažlivý svet manželkou do Stuttgartu a novinárskou profesiou. Kniha „hriešnych ľudí“ medzivojnovej pracoval tam ako robotník v politologických esejí Eurochaos Bratislavy. A v inak žánrovo chemickej továrni). V období je zasväteným pohľadom na bohatej a príbehovo diferenco- politickej normalizácie bolo zmeny, ktorými prechádza

HLAS ĽUDU • OBZORY

LITE R ATÚ R A

27/V

súčasná integrujúca sa Eu- mosféru v Československu 60. som sa popritom snažil, aby zatkli a musel s rodinou utekať rópa. Pokušenie moci je zasa rokov. som do toho vtiahol aj český z Prahy, skrývať sa, keď ich rozsiahlym, dokumentárne Svoj spôsob písania ob- prvok. Aby to bolo ešte zaují- prenasledovali eštebáci.“ doloženým svedectvom autora siahleho diela o Alexandrovi mavejšie a zamotanejšie, z toho Jurík nazerá na Dubčeka o vývoji slovenskej spoločnosti Dubčekovi autor Jurík nazval lekára som urobil pražského veľmi triezvo, vykreslil ho po roku 1989 a všetkých „po- fantazijným historizmom: „Je Žida, potomka Kafku,“ a priblížil ako ľudskú bytosť, ktorá má kušeniach“, ktoré tento vývoj to síce fantázia, ale opiera sa svoj „pokus o psychologickú svoje plusy, ale i mínusy. Vidí sprevádzajú. o reálne fakty, o históriu. Ja si sondu do duše Dubčeka, jeho nedostatky aj omyly politika, V ďalšej knihe Rozhovory po nevymýšľam, ja si len domýš- zmýšľania a motivácie jeho ktorý „sa dostal do prúdu, v rokoch Jurík nepíše reprezen- ľam.“ Jeho najnovšia kniha tiež rozhodnutí“. ktorom už nevedel ovládať tatívnu encyklopédiu s prísne loďku“. Autor o tom hovorí: objektívne stanovenými krité„To bola jedna z mojich hlavriami výberu, ale je tvorcom ných úloh, že ho mám odmýsérie novinárskych rozhovorov, tizovať – nechcem postaviť v ktorých strieda odbornú položiadny kamenný pomník, ale hu so subjektívnym zaujatím. V urobiť z neho človeka. Mal tomto žánrovom rámci poskydepresie, mal veľmi slabé chvítuje pomerne širokospektrálny le, spochybňoval sám seba a obraz o slovenskej literárnej pochyboval o veciach, ktoré scéne z posledných – takmer robil. Na Moskovských pro–šiestich desaťročí. Od najstartokoloch bol prakticky stále šieho, pred pár rokmi zosnuv horúčke, blúznil, takmer sa lého Ladislava Ťažkého, až po na tých rokovaniach nezúčastpredstaviteľku feministického ňoval,“ poznamenal autor a prúdu Janu Juráňovú. Titul tiež povedal, že Dubček trpel knižky znamená nielen návrat nesmiernymi depresiami aj v k žánru, ale aj k viacerým sloobdobí tzv. normalizácie. „Bol venským autorom, s ktorými dosť labilná povaha, vonkonautor pred rokmi uverejnil com to nie je zheroizovaný interview. Sú to spisovatelia človek, ale človek z mäsa a Záber z prezentácie literárneho opusu Ľuboša Juríka Milan Augustín, Anton Baláž, kostí, ktorý si v živote veľa v Novom Sade (foto: Danuška Berediová) Ladislav Ballek, Jozef Banáš, vytrpel.“ Dezider Banga, Jaroslava Blaž- mapuje spoločenskú a politickú Obsiahlu knihu uzatvára nieBeletrizovaný životopis ková, Ján Buzássy, Jozef Bžoch, atmosféru v Československu koľko poznámok namiesto Alexander Dubček – Rok dlhší Ján Čomaj, Rudolf Dobiáš, Pa- v 60. rokoch, najmä udalosti, epilógu, v ktorých sa Jurík, ako storočie vydala Matica vel Dvořák, Etela Farkašová, ktoré viedli k obrodnému pro- ako investigatívny publicista, slovenská. Podľa slov autora Ľubomír Feldek, cesu, priebeh vracia k téme sa čoskoro dočOľga Feldeková, Pražskej jari, Dubčekovej ká aj filmovej Daniel Hevier a okupáciu voj- autonehody. podoby. „Už je iní. Po rokoch sa skami Varšav- „ N e d o s p e l hotový scenár, spoločne vracajú k skej zmluvy a som k jednapísal ho zaujítémam, o ktorých nemilosrdné noznačnému mavý dramatik hovorili kedysi, no normalizačné záveru, hoci Viliam Klimáček, najmä hovoria o roky, až k Než- veľa indícií s ktorým som si súčasných problénej revolúcii nasvedčuje, ja dvakrát neromoch literatúry a 1989. že to náhoda zumel, ale teraz kultúry. Pohľad na celkom nesom pochopil, že Juríkova proslovenského bola,“ priznal je naozaj dobrý. „ p o l i t i k a s autor a ďalej Tohto roku by sa zaická tvorba je autentická a zoľudskou tvá- potvrdil, že mal ﬁlm začať restáva čitateľsky rou“ prináša mu pri písaní alizovať.“ príťažlivá najmä aj z českej životopisnéDúfajme, že v knihách, ktoré ho románu strany. A to na budúci rok, Titulná strana knihy Titulná strana knihy kotvia v jeho osobprostrednícpomáhal Mikeď si aj my priKrimi prípady Alexander Dubček nej chlapčenskej tvom ﬁktívnej lan, najmladší pomenieme 50. reportéra AZ – Rok dlhší ako storočie skúsenosti z braliterárnej po- syn Alexandra výročie Pražskej tislavskej periférie stavy – primá- D u b č e k a . jari, tlačou vyjde a v literárne stále inšpirujúcej ra z pražskej nemocnice, kde Priebežne čítal rukopis a veľ- preklad tohto románu v srbnostalgii za starým Prešpor- po autonehode, ktorej okol- mi aktívne do neho zasahoval. čine. kom. Kniha Alexander Dub- nosti ostali zahalené rúškom „Upozorňoval ma na chyby, ktoV predvečer pekného a ček – Rok dlhší ako storočie je tajomstva, sa aktívny život ré som nemohol nikdy vidieť, bohatého životného jubilea nielen obsiahlym životopisným Alexandra Dubčeka predčas- lebo to bolo z ich vnútorného Ľuboša Juríka – k jeho sedemrománom o najznámejšom ne skončil. „Zohral úlohu tzv. rodinného života, o tom ne- desiatinám – dovolíme si, už Slovákovi Alexandrovi Dub- advocatus diaboli; použil som bolo podané žiadne svedec- teraz, zablahoželať mu a počekovi od jeho narodenia až ho ako človeka, ktorý mu dáva tvo. Doplnil veľmi zaujímavé i priať mu predovšetkým dobré po tragickú smrť, ale mapuje nepríjemné otázky, pýta sa ho úsmevné historky až po ťažké zdravie a ešte veľa tvorivých aj spoločenskú a politickú at- na zmysel jeho života. Súčasne časy, keď Alexandra Dubčeka chvíľ a kvalitných knižiek.

PUB LIK ÁC IE

15. 7. 2017 • 28 /4759/

Ako sa márnia štátne peniaze (Dušan Pavlović: Mašina za rasipanje para. Dan Graf, 2016) Janko Takáč It’s the economy, stupid. James Carville

28/VI

áloktorá iná veda tak výrazne ovplyvňuje súčasný život priemerného občana ako ekónomia. Hospodárstvo, hrubý národný produkt, zamestnanosť, platy, kurz meny, likvidita, výroba, ceny, štandard, inflácia, kríza, recesia... Sú to len niektoré termíny, ktoré počujeme každý deň a ktoré v nás vyvolávajú trápenie, starosti, úzkosť, obavy alebo strach. Otázka, ktorú si všetci kedy-tedy kladieme – Ach, čo len bude s nami? – najčastejšie sa vo svojej podstate vzťahuje na nejaké trápenie ohľadom ekonomického stavu či už celej našej rodiny, alebo nás ako jednotlivcov. Už v staroveku ľudia vedeli, že rozumné vedenie domácnosti je jedným zo základov dobrého života. Od starého Grécka a starého Ríma vývin ekonómie pokračoval v rôznych smeroch. Na začiatku bol tzv. merkantilizmus, keď sa považovalo, že množstvo drahých kovov a peňazí predstavuje hlavné meradlo bohatstva a moci krajiny. Ich zdrojom už nebola len vlastná ťažba zlata či striebra v rámci štátu, ale aj rozvíjajúci sa medzinárodný obchod a príliv zlata a striebra z kolónií. Ekonómia sa formovala ako samostatná a štruktúrovaná veda v období klasickej ekonómie. Jej vedúcou filozofiou bol spravidla liberalizmus a ekonomický systém založený na slobodnej trhovej konkurencii a slobode obchodu. Charakteristické symboly klasickej ekonómie (napr. „neviditeľná ruka trhu“ Adama Smitha) zostali živé dodnes. Na klasickú ekonómiu sa nadviazala známa Rakúska škola ekonómie. V závislosti od toho, aké boli náhľady na vzťah medzi štátom a trhom, mali sme dva smery ekonómie. Klasická ekonómia tvrdí, že štát by nemal veľmi (alebo by vôbec nemal) zasahovať do ekonómie (regulovať, zakazovať, podporovať, subvencovať). Na druhej strane mali sme socializmus – politickú a ekonomickú teóriu obhájujúcu

spoločné vlastníctvo výrobných prostriedkov, kontrolu celej výroby a distribúcie (socialistické princípy sme spoznali v podobe Marxistickej ekonómie). A v dnešnom období je príliš populárny keynesianizmus (podľa autora Johna Keynesa) – hlásanie vládnej politiky zásahov, podľa ktorého by vláda mala uskutočňovať ﬁškálne a monetárne zásahy do ekonómie s cieľom zmierniť nepriaznivé dopady ekonomických výkyvov (recesií a depresií). Americký ﬁlozof, ekonóm a spisovateľ Francis Fukuyama ešte roku 1992 povedal, že sa ľudstvo ocitlo na konci svojich dejín, pretože neexistujú životaschopné alternatívy naproti trhovej ekonomike a liberálnej demokracii. Mohli by sme s tým súhlasiť. Dokonca tzv. Studená vojna sa ukončila práve tak, že Východný blok predovšetkým ekonomicky stroskotal. Odvtedy až do dnes, súčasný svet je post-ideologický

mechanizmy zodpovedné pre stagnáciu, úpadok, zrútenie súčasného srbského hospodárskeho ústrojenstva, ako aj ktoré a aké boli odpory voči podstatným ekonomickým, politickým a sociálnym reformám. Ako hlavný dôvod úpadku srbského hospodárstva Pavlović vidí extraktívne politické a ekonomické inštitúcie, ktoré vytvárajú ekonomickú biedu. Pavlović pochádza od koncepcií z knihy Zašto narodi propadaju (Daron Acemoglu a James A. Robinson; srbský preklad uverejnilo vydavateľstvo Clio roku 2014), kde sa hovorí o inkluzívnych inštitúciách, ktoré podporujú hospodársky rast (napr. regulatív, ktorý predpisuje nízke dane) a extraktívnych inštitúciách (napr. regulatív, ktorý predpisuje vysoké dane). Národy prosperujú ak žijú v spoločnosti s inkluzívnymi inštitúciami, lebo tam jednotlivec má podmienky a prostredie, v ktorom môže využiť vlastné ta-

DUŠAN PAVLOVIĆ (1969) pôsobí ako docent na belehradskej Fakulte politických vied. Doktorát získal roku 1997 na Centrálnoeurópskej univerzite v Budapešti, od roku 1999 pracoval ako výskumník v Inštitúte európskych štúdií a od roku 2004 ako analytik v Jeﬀerson Institute. Od roku 2005 prednáša politickú ekonómiu na Fakulte politických vied. Ako univerzitný profesor pôsobí aj v rakúskom meste Graz. V období od septembra 2013 do januára 2014 bol poradca Ministra hospodárstva vo Vláde Srbska. Dielo Mašina za rasipanje para je nateraz jeho najznámejšia kniha, ktorá sa v krátkom období dožila dvoch vydaní, vyvolala početné reakcie a komentáre vo verejnosti a získala pozitívne recenzie. svet a žijeme vlastne vo svete konca dejín, lebo alternatíva trhovej ekonomiky nejestvuje. Podobne ako o dve desaťročia staršia kniha Mlađana Dinkića Ekonomija destrukcije (1997), aj kniha Dušana Pavlovića Mašina za rasipanje para (čiže: Stroj na márnenie peňazí) sa snaží odhaliť, ktoré boli a sú hlavné

lenty, schopnosti a zdroje a nimi slobodne a efektne podnikať. V spoločnostiach s extraktívnymi inštitúciami jednotlivec je zaťažený daňami, reštriktívnou zákonnou regulatívou, selektívnymi subvenciami, zákazmi dovozu a vývozu... V takej spoločnosti je privilegovaná jedna menšina podnikateľov, ktorí sú blízki ve-

deniu štátu (politickým stranám), pokým ostatní stagnujú alebo upádajú. Jasné je teda, kde už rokmi patrí srbská spoločnosť. Podľa Pavlovića u nás sa najviac zápasilo s partokraciou a úsilím politických strán umiestniť svoje (spravidla celkom neodborné) kádre na významné, až životne dôležité hospodárske funkcie. Zápasilo sa s plytvaním, s nešetrným, nehospodárnym mrhaním peňazí cez početné štátne agentúry a fondy, v ktorých armáda straníckych byrokratov mala možnosť bez dozoru disponovať verejnými peniazmi. A zápasilo sa aj so zákonmi, ktoré umožňovali zneužívanie verejných peňazí, teda peňazí občanov, ktoré sa do štátneho rozpočtu zlievajú cez dane. Práve problému daňovej politiky nášho štátu je v tejto knihe venovaná celá jedna kapitola. Pavlović píše o tom, ako sa partokracia ﬁnancovala s pomocou nerozumne veľkých daní, ktoré ničili srbských podnikateľov, ako aj cez zníženie platov a penzií roku 2015. Jedna z posledných kapitol je venovaná pracovnému právu, čiže problematike, ktorá prinútila zamestnávateľov, aby nových pracovníkov buď vôbec nezamestnávali, alebo aby ich zamestnávali za minimálnu možnú mzdu, čo často znamenalo prechod pracovnej sily z legálnych rámcov do práce na čierno, z čoho stratu má aj pracovník (niet ochrany) aj štát (niet daní). Preto bolo potrebné meniť zákon o práci, ale aj voči tomu boli veľké odpory... Hovoriac o mrhaní verejných peňazí a o zrážkach medzi vládou a pracovníkmi, autor nám prezentuje aplikovanie teórie hier v ekonómii. Kniha Mašina za rasipanje para spĺňa tri ciele – svedčí o vzťahoch medzi politickými a ekonomickými inštitúciami v Srbsku, hovorí o vzťahu štátu a trhu a ukazuje na problémy zasahovania štátu do problémov na trhu. Bežnému čitateľovi je táto kniha najzaujímavejšia z aspektu osobného angažmánu jedného intelektuála a ekonomického odborníka vo svete srbskej politiky. Dané dielo je seriózne svedectvo o stave súčasnej srbskej ekonómie a súčasnej srbskej spoločnosti.

FI L M

HLAS ĽUDU • OBZORY

Nekultúra. A čo viac? (Miro Remo: Cooltúra. 2016) Michal Tallo

elovečerný dokument Cooltúra mladého režiséra Mira Rema, ktorého ﬁlmy Arsy-Versy, Comeback či najnovšie Nespoznaný zaznamenali pomerne veľký divácky úspech a ohlas, začal spôsobovať mimoriadny rozruch už v čase, keď sa iba dostával do fázy postprodukcie. Vzhľadom na dodatočný nesúhlas niektorých protagonistov znemožnená bola jeho verejná (respektíve štandardná) distribúcia. Film sa tak stal vopred akousi legendou – cenzurovaným a „zakázaným“ dielom 21. storočia. Svoju cestu k divákom si napriek tomu našiel. Otázkou ostáva, čo nám Cooltúra vlastne prináša.

slovenskej kultúry? Predpokladov je niekoľko, každý však ukrýva zásadné ale. V prvom rade je nevyhnutné povedať, že zobrazované estrádne zábavy, jarmoky či koncerty nekvalitnej hudby nie sú ani zďaleka špeciﬁkom Slovenska či východoeurópskeho regiónu. Podujatia tohto typu a kvalitatívnej úrovne nájdeme kdekoľvek na svete, cieľovú skupinu si nájdu vždy a všade a v žiadnom prípade nejde o symptóm našej doby či krajiny. Každá oblasť kultúry má, vždy mala a vždy bude mať svoju cieľovú skupinu; je pritom len

najmasovejších, a teda z pohľadu poučeného či kritického diváka najmenej hodnotných tvárí kultúry na Slovensku, ﬁlm nadobúda nepríjemnú pachuť povyšovania sa a akéhosi ukazovania prstom – „toto sú oni, tí, ktorí nevedia, čo je naozajstná kultúra, toto sme my, tí, ktorí sedíme v kine a pozeráme sa na nich“. Vzniká tak zvláštny a značne problematický paradox – ak by bola Cooltúra premyslenejšia po dramaturgickej stránke a mala vôbec ujasnené, čo sa snaží kritizovať, či na čo poukazovať, mohla byť takáto analýza podnetným príspevkom do diskusie a spomenutý pocit jej opodstatnenou (alebo aspoň ospravedlniteľnou) súčasťou. Zo snímky však môžeme ambície režiséra a scenáristu maximálne odtušiť, pričom akýkoľvek výklad chtiac-nechtiac neprekračuje hranice banálnosti a moralizátorských klišé. Čo sa nám teda tvorcovia snažili Cooltúrou povedať? Že je Slovensko krajina presýtená nevkusom a odpadovou kultúrou, ktorá ovláda a manipuluje davy? Že by našej spoločnosti pomohlo, ak by boli zobrazované fenomény odstránené či potlačené? Alebo má ﬁlm naozaj vykresľovať obraz súčasnej

prirodzené, že sa tieto skupiny iba málokedy prekrývajú. Ešte väčší problém nastáva, ak si tvorcovia naozaj dali za cieľ zobraziť stav súčasnej slovenskej kultúry, ako sa dozvedáme z oficiálnej anotácie. V takom prípade je film až povážlivo sploštený na jedinú líniu a jediný typ kultúrnych podujatí a o zachytenie akýchkoľvek iných javov či prejavov sa ani nesnaží – problém by zrejme opäť nastal v ich nedostatočnej prvoplánovej zábavnosti. Núka sa preto dôležitá otázka, či mali myšlienku vlastného diela vôbec ujasnenú sami filmári – v tomto prípade je odpoveď viac než nejasná. Cooltúra tak, bohužiaľ, väčšinu svojej minutáže ostáva v rovine koláže bez názoru. Vzhľadom na atraktívnu (no nesmierne komplexnú, čo, zdá sa, autori podcenili) tému je to veľká škoda. Problematická je aj formálna stránka dokumentu a občasná snaha tvorcov o prechod z observácie do spoločenského komentára. Deje sa tak najmä v záberoch, kde z diegetickej zvukovej stopy prechádzame plynule do nediegetickej, najčastejšie za sprievodu spomalenia záberov. Takéto chvíle bývajú podfarbené pomalou, zne-

Foto: Press Recenzia bola pôvodne uverejnená v časopise Vlna, č. 69/2016.

29/VII

Hneď v úvode tejto recenzie sa pozrime na oficiálny text distribútora, popisujúci film a jeho zámery. Dozvieme sa, že ide o „úsmevný, ironický, ale zároveň i vážny film o zmysle a stave slovenskej cooltúry“. Svedomité zamieňanie slova kultúra za jeho „cool“ ekvivalent v každom promotexte napovedá, akým smerom sa tvorcovia rozhodli vo svojej snímke uberať a akú stránku kultúry chceli vo svojom filme zaznamenať – pôjde tu teda najmä o kultúru masovú, oslovujúcu široké davy naprieč Slovenskom. Už na tomto mieste je nevyhnutné skonštatovať, že Remov film mapuje slovenskú kultúru značne nekonzistentným a vyberavým spôsobom. To by, samozrejme, bolo v poriadku, pokiaľ by sme za sledom scén a záberov cítili výraznejší dramaturgický rámec či kľúč; namiesto toho však dostávame nesúrodú estrádnu prehliadku bizarností, pri ktorých akoby hlavným kritériom ich zaradenia či nezaradenia bola pravdepodobnosť, s akou dokážu diváka výsledného filmu pobaviť svojou absurdnosťou a – povedané bez servítok – hlúposťou. Pozeráme sa tak na lokálnu malomestskú prehliadku miss s vulgárnym mužským publikom, koncert hviezd slovenského šlágru, neslávne známu reláciu Modré z neba, vystúpenia Rytmusa a Majk Spirita či najrôznejšie dedinské festivaly a jarmoky; chýbať, samozrejme, nesmie ani MDŽ v podaní vládnej strany či koncert kresťanskej mládeže. To všetko doplnené o krátky pohľad do zá-

kulisia jednotlivých akcií. Tieto pohľady však spravidla nepresahujú rozsah niekoľkých krátkych minút a neprezrádzajú nám nič, čo by sme dávno nevedeli – zostávajú preto v rovine povrchného nazerania na notoricky známe javy s jediným cieľom: zabávať svojou strojenosťou, umelosťou a, žiaľ, aj podradnosťou. Cooltúra sa tak vo výsledku sama stáva tým, čo kritizuje (alebo čo by skôr kritizovať chcela) – zábavným programom, hoci s mierne odlišnou cieľovou skupinou. Vzhľadom na takmer exkluzívny výber tých

pokojivou hudbou, ktorá akoby mala za úlohu poukázať na fakt, že so zobrazovaným výjavom nie je niečo v poriadku. To je však divákovi jasné aj bez podobnej barličky, v konečnom dôsledku tak podobné zásahy film ešte viac banalizujú. Podobným príkladom banálneho kontrastu je scéna zo súťaže v prednese rapových textov (pričom tvorcovia pre film zámerne vyberajú najvulgárnejšie súťažné príspevky) s následným prestrihom na „naozajstnú“ súťaž v disciplíne – súbeh v prednese ľúbostnej poézie Koyšove ladce. Tieto zábery niekedy prechádzajú až do roviny vysloveného urážania, respektíve vysmievania sa protagonistom; za všetko môžeme spomenúť záber grimás jarmočného opilca s následným prestrihom na hlavu opice. Miestami sa tu tak s cieľom pobaviť divákov až nebezpečne prekračujú hranice dokumentaristickej etiky. Aj napriek spomenutým (hoci neveľmi úspešným) občasným pokusom o kritický komentár film väčšinou ostáva pri obyčajnom, holom pozorovaní. Je však iba ťažké ubrániť sa dojmu, že skôr než o starostlivú a opatrnú observáciu bez zasahovania do diania ide o absenciu názoru a jasnejšej koncepcie. Čo však filmu nemožno uprieť, je očividné množstvo pôsobivého nakrúteného materiálu. Záverečná scéna z koncertu kresťanskej mládeže s vynikajúcimi zábermi na tváre účastníkov v akomsi duchovnom „tranze“ by napríklad pokojne mohla tvoriť samostatný krátky film. Nejde pritom o jediný prípad – o to viac zamrzí, ako veľmi je film preplnený obrovským množstvom zaujímavých motívov a samostatných námetov, zlepených dokopy iba radením, nie však významovou kauzalitou. Pri každom ostávame iba zopár minút, do žiadneho neprenikneme hlbšie. Žiadnym sa nemáme potrebu zaoberať – akoby hlbší ponor do témy zamedzoval zábave, o ktorú tu predsa ide v prvom rade. Cooltúra vzhľadom na „kontroverznú“ kauzu zákazu jej komerčnej distribúcie nastolila množstvo otázok a vyvolala pomerne širokú spoločenskú diskusiu, čo je určite dobre. Na film, ktorý by dokázal o stave slovenskej kultúry niečo relevantné vypovedať, si však musíme ešte počkať.

VÝSTAV Y

15. 7. 2017 • 28 /4759/

K JÚLOVEJ VÝSTAVE RÓMSKY ŽIVOT V GALÉRII INŠTITÚTU CERVANTES V BELEHRADE

Prechádzky osudom Oto Filip

30/VIII

a v konkrétnom, španielskom prostredí. Zároveň je ich cieľom aj prezentovať a vyzdvihnúť

ačať azda najlepšie tým, že je to jedinečná výstava neopakovateľným spôsobom znázorňujúca tému, o ktorej sa mnohí nazdávame, že vieme aspoň čosi, ak nie aj dosť. Celkovo pozorujúc, tie fotograﬁcké svedectvá sú putovaním dejinami španielskych RóV časoch niekdajších mov od dávnych po súčasné časy. Často a v pr- hodnotu rómskych vplyvov vom rade sú svedectvami o bo- na španielsku kultúru, tiež polesti a žiali, o nahromadených treba vyhnúť sa niektorým stereotypom, ktoré oddávna túto najstaršiu, najpočetnejšiu a najreprezentatívnejšiu menšinu v Španielsku redukujú na zastarané všeobecné miesta, týkajúce sa sociálnej pomoci alebo pestrej Pieseň ako neoddeliteľná súčasť života folklórnej neľútostných pomeroch, v kto- tradície. Zábery zväčša čierrých príslušníci tohto etnika naj- nobiele, niekoľčastejšie žili, o Rómoch v reál- ko aj farebných, nom minulom a súčasnom čase umelecky a dokumentárne nosné, ponúkajú vnímavému pozorovateľovi silný zážitok. Raz sú dramatické, inokedy akčné, potom zase súcitné, či lyrické. V podstate sú o inom Španielsku, o jeho menej známej a skrytej tvári, o autenticPár kej rómskej každodennosti. Sú aj o miznúcich zvykoch, o špeciﬁckom múMatka s deťmi

zeu histórie jedného národa, v ktorom sa raz ocitajú, a potom strácajú celé epochy. Nič na nich nevyzerá pokojne a zaspato, usporiadané a bezpečné. Veď kto okrem Rómov vie lepšie Rómka ako súčasť o princípe putovania ﬁlmového folklóru a hľadania nových domovov. Alebo o biede, rogénneho národa hrdého odstavení, o mýtoch na svoj univerzálny rómsky a demytizácii? O oba- pôvod, tých ľudí, s ktorými sa vách vykročiť inam osud nikdy nemaznal. a prekročiť nové hraNámetom výstavy je aj ich nice, vrhnúť sa strmhlav pomerne málo známy každov ústrety neznámemu? denný súčasný život v 21. stoPodročí. Výstava je ujatie aj o tom, ako uspodokázali zdoriadané Nadálať všetky ťažciou Inštitútu kosti, na ktoré Rómskej kultúdoteraz naráry, Španielskou žali, je aj o ich agentúrou starostiach, pre kultúrnu o tom, ako sa aktivitu, tiež dívajú do bubelehradským dúcnosti, vráInštitútom Certane skúšok, vantes, ktorého ktoré nesie hlavnými autorakademické mi sú umelci fovzdelávanie tograﬁe Antoa adekvátne nio Perez, Hesus začleňovanie Salinas, Duan do spoločenRodina Jacquesa Leonarda Tomas a iní, ako ského, politicaj dvaja kurátori: Joaquín López kého či kultúrneho života. SloBustamante a Joan Manuel vom a stručne – rómsky život Oleaque Moreno, pozostáva v plnej zložitosti, len občas i v z celého radu tematických kráse. výstavných panelov s historickými a súčasnými zábermi. Tie znázorňujú rôzne časy: aj obdobia niekdajšie, aj roky, keď Rómovia boli vystavení represívnym zákonom, aj časy povojnové, poznačené masovým presídľovaním Rómov z dedín do miest, aj ich život a osudy na prahu nového milénia. Mnohé z nich sú výstižnými dokladmi kultúrneho bohatstva tohto heteSúčasná rómska rodina

• OBZORY • Príloha Hlasu ľudu pre kultúru, vedu, umenie a literatúru • Rediguje: Stevan Lenhart • Prvé číslo OBZOROV vyšlo 28. januára 1984. • S ﬁnančnou podporou Pokrajinského sekretariátu pre kultúru a verejné informovanie, Nový Sad ISSN 2466-5169 • COBISS ID=226828044

Kultúra Chuť tradície a čaro Detvy 52. FOLKLÓRNE SLÁVNOSTI POD POĽANOU

Margaréta Makanová

krajanské folklórne súbory majú vo svojich tancoch námety masiek,“ vysvetľuje režisér programu Vlastimíl Fabišik a dodáva: „Chceli

olklórne slávnosti pod Poľanou v Detve sú sviatkom tradičnej ľudovej kultúry. Navštevujú ich účastníci a hostia zo Slovenska a zo zahraničia, ktorí majú radi spev, hudbu, tanec, kroje, umelecké zážitky. Počas troch dní, od 7. do 9. júla t. r., na prekrásnom amfiteátri, znázorňujúcom tradičnú drevenú ľudovú architektúru, bolo viac ako 30 programov, na ktorých sa zúčastnilo viac Masky ako lajtmotív tohtoročných ako 1 500 účastníkov. V rámci Podpolian- Podpolianskych slávností skych slávností v organizácii sme na jednom mieste sústreÚradu pre Slovákov žijúcich diť zvyky a obyčaje – Fašiangy, v zahraničí a mesta Detva pre- Moreny, masky na vítanie jari, biehal už 44. ročník Krajanskej zimného Slnka, masky proti zlým nedele pod patronátom ministra živlom, masky, ktoré znázorňujú zahraničných vecí a európskych dobrých duchov, Betlehem, obzáležitostí Slovenskej republiky rady na svadbách a mnohé iné. Miroslava Lajčáka. Slávnostne ju Týmto sme sa pokúsili presvedčiť

Nasledovateľ maestra Ondreja Maglovského Vladko Halaj (prvý zľava) z Padiny a obľúbená interpretka Krajanského dvora Martinka Agarská z Boľoviec

otvoril štátny tajomník MZVEZ SR Lukáš Parízek, ktorý prízvukoval, že sú krajania súčasťou slovenského národa, že Slovensko na nich nikdy nezabudne a bude im všestranne pomáhať. Tohtoročná Krajanská nedeľa bola v znamení masiek t. j. maškár v ľudovej kultúre. „Vytvorili sme Dramatickú radu Krajanskej nedele a zistili sme, ktoré • KULTÚRA •

všetkých nás, že masky majú veľký význam v našej tradícii a kultúre.“ Na Krajanskej nedeli vystúpilo niekoľko krajanských folklórnych súborov, skupín a sólistov z celého sveta. Z vojvodinských súborov vystúpili hložiansky Kultúrno-osvetový spolok Jednota a petrovský Kultúrno-umelecký spolok Petrovská družina. Všetci

z kysnutého cesta – pampúchy či lepníky. Padinčania zhotovili parené makové buchty, rejteš, herovky, šúšťovníky a lepníky. Slováci zo Silbaša, Erdevíka a Boľoviec očarili chýrnymi sušenými klobásami a statočne vypálenou morušovicou. Združenie žien zo Starej Pazovy prvýkrát navštívilo Krajanský dvor a veľmi sa mu páčilo. Mária Ábelovská zo Spolku kysáčskych žien sa potešila, že im náštevníci Krajanského dvora zo Slovenska prezradili, že sa nemohli dočkať stretnutia s krajanmi a už vopred sa tešili na kysáčsku špecialitu. Ivana Svetlíková z Kovačice sa na detvianskom festivale zúčastnila kedysi ako tanečníčka a tohto roku, v mene Kreatívneho strediska, prezentovala obrazy kovačických insitných maliarov, dáždniky s ľudovými motívmi, ale bola aj jednou z hlavných kuchárok balkánskej fazule. „Detva prekvapuje svojou krásou a počasie často prekvapuje svojou vrtošivosťou. Prekrásny zážitok; určite prídem znova,“ sľubuje Ivana. Do Krajanského dvora pribudla zvonica a podľa slov štátneho

účastníci tohto programu prichádzajú do krajiny predkov ukázať a dokázať, že sa narodnostná identita môže zachovávať aj napriek rýchlemu a meniacemu sa životu. Môžeme byť hrdí na svoj pôvod iba v tom prípade, keď nezabudneme na svoje korene, keď bohaté dedičstvo odovzdáme mladším generáciám a keď im natrvalo vštepíme lásku voči svojeti a svojbytnosti. V rámci Krajanskej nedele sa už po štvrtýkrát zorganizoval Krajanský dvor. Predseda Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí Ján Varšo ocenil Krajanský dvor ako miesto stretnutia krajanov, ktorí prezentujú seba v najkrajšom svetle – ľudovou kultúrou a tradíciou, ľudovým krojom, spevom a tancom, umeleckými prácami, starými remeslami, kultúrnym d e d i č s t vo m , gastronómiou: „Sústredenie krajanov z niekoľkých krajín – z Chorvátska, Maďarska, Ru- Krajanský dvor ponúkal aj špeciality munska, Srbska Slovákov z Vojvodiny a Ukrajiny má pre Slovensko ne- tajomníka pre sociálnu prácu, doceniteľný význam a som hrdý rodinu a zamestnávanie Brana to, že všetkým vám môžem nislava Ondruša aj tohtoročný povedať: Ste doma!“ folklórny festival, Krajanská nedeSlováci z Vojvodiny vďaka MSS, ľa a Krajanský dvor svedčia o spoNRSNM, ako aj miestnym kultúr- ločných plánoch a predsavzanym a občianskym združeniam tiach navzájom budovať cestu, boli najpočetnejšie zastúpení. ktorá bude zárukou vzájomnosti, Ponúkli totiž chute tradičných prosperity a zveľadenia národnej, jedál z deviatich prostredí: z Pet- jazykovej a kultúrnej identity, rovca a Pivnice smaženú klobásu slovenskosti a povedomia Slováa guláš – hovädzí aj baraní z kotla, kov. Nová zvonica bude pozývať Kovačičania sa pochválili balkán- na ďalšie festivaly a podujatia, skou fazuľou, Slováci zo Starej Pa- na sviatok tradičnej ľudovej zovy sa prezentovali pazovskými kultúry. Nech zvoní a dá vedieť rožkami a fašírkami. Spolok žien o Slovákoch, kdekoľvek žijú... z Kysáča pozýval na skvostnú sármu, rôzne koláče a múčniky Foto: S. Hlaváčová 28 /4759/ 15. 7. 2017

Kultúra S REŽISÉROM PETROM HUDÁKOM

Divadlo nie je cieľom, ale prostriedkom Anna Simonovićová

o predstavení Iba také nafúknuté nič detí z Púchova na 24. Prehliadke detskej divadelnej tvorby 3 x Ď v Starej Pazove diváci vyšli zo sály zamyslení: Detské divadelné štúdio Ochotníček v čele s Petrom Hudákom, ktorý je kompletným autorom predstavenia, sa pokúsilo nakuknúť im do duše.

ktoré ste zahrali na prehliadke − Mama má Emu, Ema má pubertu ste sa zamýšľali nad tým, čo deti trápi, tentoraz konkrétne v puberte? − Navonok sme v tom predstavení divákom ponúkli, čo prináša puberta: keď sa deti pokúšajú identifikovať, zistiť, kto sú, čo sú, keď hormóny pracujú, prichádzajú erotické sny, ktoré si dieťa ne-

aj ako lektor divadelnej dielne. Aký máte pocit z tohto angažovania? − Snažil som sa deti zabaviť, ale aj ukázať niektoré postupy, ktoré robím s našimi deťmi. Nechcel som ukázať, že takto sa to robí, ale skôr, pozrite sa, takto to robíme my, skúste aj vy, a ak sa vám bude páčiť, inšpirujte sa. Myslím si, že takto naživo je to najlepšie, lebo toto ovplyvňovanie prináša nové myšlienky, je to také šľachtenie. Aby sme nestagnovali, potrebujeme nové impulzy. Platí to v divadle, aj v každej oblasti života. Deti sa zabávali, verím, že sa aj niečo nové naučili. Aj sám som sa na školení niečo naučil. Človek, ak nie je veľmi zahľadený do seba, ak nemá nos príliš vysoko a je ochotný učiť sa, aj kritiku počuť a skúsiť podľa nej sa

to ako priateľstvo, šťastné detstvo, na ktoré budú spomínať celý život. Teší ma, keď vidím, keď prídeme k vám, ako sa tie deti stískajú a sú šťastné, že sa vidia. Aj napriek tomu, že je dnes internet a majú možnosť vidieť sa. Tá ľudská blízkosť je o niečom inom. Táto prehliadka má veľa pozitívnych funkcií, ktoré ani neviem pomenovať. Ani to netreba zaškatuľkovať, lebo keď to urobíme, vzápätí sa vynorí ďalšia, ktorú sme si nevšimli. Treba to proste prežívať celým srdcom, nešpekulovať, ale mať sa radi, kamarátiť sa a podporovať tie deti v tom. Púchovský a pazovský divadelný súbor sa kamarátia takmer štyridsať rokov. Sú to generácie divadelníkov a sú to trvalé priateľstvá medzi deťmi, aj celými rodinami. Prehliadka 3 x Ď o rok bude dvadsaťpäťročná. Čo by ste jej priali? − Podporovanie sa v tej slovenskej kultúre. Možno by bolo dobre, aby tých vzťahov bolo aj viac, aby Slovensko podporovalo aktívnejšie kultúru bývalej Juhoslávie, nie iba formálne. Dobrý smer je, že prehliadka nezostáva len pri tom klasickom divadle, ale sa badá vývoj

Peter Hudák (leží v prvom pláne) s púchovským súborom na detskej divadelnej prehliadke v Starej Pazove

Viac sme o tomto režisérovom prístupe k novým predstaveniam zistili v rozhovore s ním. − Najprv sa snažím deťom, s ktorými pracujem, povedať niečo o živote. Poukázať na to ako skúsenejší človek, že život je zložený z rôznych vrstiev a jedna z nich je duševná časť. Je to veľmi dôležité v tých rozmeroch, keď riešime, či budeme úspešní, či budeme mať peniaze, kariéru, či budeme slávni, či sa budeme podobať celebritám, ktoré nestoja ani za to, aby sme o nich čítali, a nie to ešte, aby sme sa im podobali... Zdá sa mi dôležité rozprávať sa s nimi o tom, keď sú pred bránou dospelosti. Viem, že je to neskromná ambícia, nasmerovať deti podľa mňa správnejším smerom, ale verím tomu, že keď budú staršie, že to pochopia, že sa im to celé spojí a že objavia zmysel aj tejto hry. Aj v tom prvom predstavení,

www.hl.rs

vie predstaviť. Ale pritom sme sa snažili na divákov apelovať, aby neprichádzali k deťom s veľkými riešeniami. V tomto období sa im snažím vysvetliť, že je láska veľmi dôležitá. Aby sme sa netvárili, že je to nepodstatné, niečo proste vnuknuté. Napríklad ak stratíte priateľov, zamestnanie, zostávajú vám vzťahy s najbližšími, ktorí vám neobrátia chrbát. A to nie je málo. Vaše detské divadlo, ktoré má takmer päťdesiatročnú tradíciu, sa teda snaží byť i prostriedkom na výchovu detí. − V podstate áno. Snažím sa divadlom deti naučiť niečo o živote. Keď sa to učia na javisku, tak to nebolí, lebo tie roly len hrajú. Ak sa taká situácia naskytne v živote, aby vedeli nájsť správne rozhodnutie. Nie je to úplný, úžasný návod, ale môže im pomôcť. V podstate ich učím empatii. Na prehliadke ste sa zúčastnili

Informačno-politický týždenník

Z predstavenia Mama má Emu, Ema má pubertu

zachovať, tak sa dostane na vyššiu úroveň. Môžeme povedať, že naša prehliadka je aj na to, aby sa deti učili životným pravdám, ale aj o zachovávaní materinského jazyka. − Ja tu vidím aj viac funkcií. Je to, pravdaže, to vzájomné podporovanie sa vo vytrvalosti v zachovávaní jazyka. Sú tu ľudia z viacerých prostredí a treba sa držať spolu a podporovať sa. Vidím to ako tie slávne Svätoplukove tri prúty o súdržnosti, vytrvalosti. Deti si neuvedomujú tento národný rozmer, ale chápu

aj iným smerom ako na Slovensku. Je to dobre, lebo je to iná krajina, s inými potrebami, s iným kultúrnym povedomím, zázemím. Vidieť, že to tu nestagnuje. Tu v Pazove je divadelné zázemie na vysokej úrovni, ale divadlu sa darí aj v malých prostrediach. Tá vytrvalosť je pre mňa fascinujúca. Je to kúzlo a hlboko sa klaniam pred všetkými, ktorí sa uchopia toto organizovať. My na Slovensku nie sme až takí aktívni, lebo nás tam nič neohrozuje. Foto: Radica Števanov • KULTÚRA •

K VÝSTAVE HAVA NAGILA MILANA KEŠELJA V NÁRODNEJ GALÉRII V BELEHRADE

Nesmierna úcta Oto Filip

odobne ako aj Galéria Srbskej akadémie vied a umení (SANU), i Národná galéria v Belehrade priam úzkostlivo dbá na to, čo zo súčasného vizuálneho,

Pri vstupe do výstavných priestorov výtvarného a úžitkového umenia, no aj z oblasti multimédií, ochrany kultúrneho dedičstva či architektúry, prezentuje milovníkom umenia. Zaväzuje ju k tomu vytýčené poslanie, ako i vyše šesťdesiatročné dejiny. Vznikla totiž v roku 1956 z podnetu UNESCO, aby následne

dlho pôsobila ako Juhoslovanská galéria u m e l e c k ýc h diel. Jej celkové doterajšie pôsobenie je poznačené stovkami skup i n o v ýc h a samostatných výstav, ktorým dominovali práce veľkých osobností, ako Venovanie sú: Sava Šumanović, Kosta Hakman, Leon Kojen, Milan Konjović, Sreten Stojanović, Miodrag Mića Popović... Výstavné priestory Národnej (Nacionalne) galérie v Dositejevoj 1, cez cestu Národného divadla (tie druhé sú na Andrićevom venci 12, pri Zhromaždení mesta Belehrad), od 27. júna do 13. júla krášlili obrazy svetoznámeho, americko-srbského a novosadského maliara Milana Kešelja (Savino Selo 1949). Expozícia Dva bicykle bola pomenovaná Hava nagila. O jej autorovi treba vyzdvihnúť, že ukončil Grafický odbor Školy pre úžitkové umenie

v Novom Sade v roku 1969, že študoval na novosadskej Svojrázna trilógia Akadémii umení, že je od otvoril rabín Isak Asiel a na vernisároku 1973 členom Združe- ži účinkoval i chór Hašira Židovskej nia výtvarných umelcov obce Nový Sad. Hava nagila, v Vojvodiny, že takmer štvrť doslovnom preklade Radujme sa, storočia žije v americkej je hebrejská ľudová pieseň, často Kalifornii, no občas i v spievaná pri ľudových oslavách, obľúbená v Savinom Sele, že židovských účinkoval na vyše komunitách sto kolektívnych a a považovaná samostatných výza jeden zo stavách u nás i vo symbolov žisvete, že je nositedovstva. Hava ľom približne desiatich výnagila teda ako znamných medzinárodných víťazstvo živoa desiatok tunajších uznaní ta nad smrťou, a cien... Jeho diela sú ešte radosti nad v roku 1989 smútkom, názaradené do deje nad rozčaEncyklopédie rovaním. Preto svetovej grasú aj základom fiky. Putá lásky jej textu slová Tie súčasné, vystavované v Radujme sa a buďme šťastní, SpieBelehrade v prvej vajme a buďme šťastní, Precíťte, polovici júla, treba precíťte bratia, so šťastným srdcom... v prvom rade chá- Práve takýto odkaz, hudba a spev pať ako prejav ne- židovského chóru Hašira zrejme smiernej úcty k no- inšpirovali Milana Kešelja vytvoriť vosadským Židom, priam úchvatné maľby a grafiky. A ktorých 24. apríla bolo by chvályhodné, keby sa ich 1944 z novosadskej púť neobmedzila len na Nový Sad synagógy odviedli či Belehrad, ale aby príležitosť kodo koncentračných táborov vo chať sa v ich kráse mali i návštevníci iných galérií, nielen u nás, ale i vo viacerých krajinách Európy. Podujatie menom Hava nagila svete.

VÝTVARNÝ TÁBOR MOMS KULPÍN

Osviežujúca novinka Katarína Gažová

o programu Predslávnosťových dní v Kulpíne je každoročne zaradená aj výstava obrazov Výtvarnej skupiny KEBY, pôsobiacej pri MOMS Kulpín. Kedysi ju organizátori usporadúvali v priestore evanjelickej fary a uplynulých pár rokov v galérii Domu kultúry, tiež v centre Kulpína. Tohto roku MOMS Kulpín týždeň pred trojitými oslavami v Kulpíne (Deň Kulpína, PDvK a Svadba voľa• KULTÚRA •

kedy a dnes), teda v sobotu 22. júla, v Muzeálnom komplexe organizuje prvý ročník umeleckého tvorivého stretnutia pod názvom Slovenský výtvarný tábor. Podujatie bude trvať jeden deň a zúčastnia sa na ňom členovia Výtvarnej skupiny KEBY a ich hostia – výtvarníci – ochotníci z okolitých prostredí. Téma, na ktorú budú tvoriť v ten deň, je Motívy Kulpína. MOMS Kulpín pre účastníkov tábora zabezpečí maliarske plátno, farby

Z vlaňajšej výstavy obrazov v priestore galérie Domu kultúry a osvieženie. Práce, ktoré vzniknú počas tejto akcie, budú vystavené v galérii kulpínskeho Domu kultúry počas PDvK. Otvorenie 22. výstavy

obrazov bude v sobotu 29. júla. Záujemcovia si ju budú môcť pozrieť nielen počas PDvK, ale aj počas SNS 2017.

28 /4759/ 15. 7. 2017

Kultúra KOVAČIČANKA EVA PAVIĆEVIĆOVÁ

Predstavila svoju knihu Spomienky z detstva

Autorka Eva Pavićevićová s hostkami na premiére svojej knihy v Kovačici

Anička Chalupová

plynulý víkend v miestnostiach kovačickej Obecnej knižnice odznela premiéra knihy Spomienky z detstva autorky Evy Pavićevićovej z Kovačice. Okrem autorky a početných hostí – milovníkov písaného slova, na tejto slávnostnej udalosti sa zúčastnili aj profesorka Katarína Stanová, recenzentka, Zuzana Čížiková, redaktorka, a profesorka Anna Dudášová, redaktorka vydania. V hudobnom okienku účinkovali zmiešaný spevácky zbor penzistov pod taktovkou učiteľky Alžbety Hriešikovej a mladučký spevák Luka Stojković, ktorý predniesol slovenskú ľudovú pieseň. Odzneli i príhovory hostiteľa Slobodana Stevanovského, riaditeľa kovačickej Obecnej knižnice a hostí Jána Koreňa, predsedu Obecného združenia penzistov v Kovačici, a Pavla Baláža, horlivého matičiara a člena Memoriálneho strediska Dr. Janka Bulíka. Pri tejto príležitosti o svojom najnovšom literárnom skvoste nám autorka povedala: – Pred 25 rokmi som napísala báseň Zostalo mi v srdci, do ktorej

www.hl.rs

som vložila všetko to, čo som si pamätala z detstva. Boli to poľnohospodárske práce, spôsob, akým sa kosilo žito, močili konope, piekol chlieb a pod. Všetko

ma to zaujalo a snažila som sa Kniha uzrela svetlo sveta vďaka to v literárnej podobe zachovať. vedeniu kovačického ObecnéZa každým napísaným riadkom ho združenia penzistov. Okrem som mala v podvedomí jeden zbierky rozprávok Spomienky obraz, ktorý bolo z detstva Pavićetreba opísať. Tých vićová má za 25 riadkov, ktoré sebou i zbierku sa obsahom obobásní Pamätám, hacovali v mojich ktorá sa čitatemyšlienkach, stáli ľom a milovnídlhé roky v zákom pekného suvke. Iba občas slova dostala do som si ich prečírúk ešte na sklontala a zamyslela ku prvej dekády sa nad nimi. Bolo aktuálneho stov nich celé moje ročia. Autorka detstvo, moja rohovorí, že ak jej dina, súrodenci, bude žičiť zdradomáce práce vie, s troškou a iné. Neskoršie šťastia sa jej mi napadlo, aby Na fotke z titulnej strany možno čoskoro som to, čo mi zo- knihy Spomienky z detstva je podarí vydať ďalstalo v spomien- autorka s matkou a sestrou šiu knihu básní, kach, teda každý ktoré už netrpezverš básne, podrobnejšie opísala, livo vykúkajú z jej pracovného čo sa neskoršie aj stalo. zošita.

Z TÁBORA MLADÝCH SLOVENČINÁROV NA SLOVENSKU. Centrum ďalšieho vzdelávania Univerzity Komenského v Bratislave za finančnej podpory Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky usporiadalo v dňoch 24. júna až 2. júla v Modre-Harmónii mobilnú učebňu zo slovenského jazyka pod názvom Komunikačný kolotoč – zahrajme sa so slovenčinou, pre žiakov základných škôl zo Srbska, Maďarska a Ukrajiny. Na tomto tábore boli žiačky generácie zo slovenských škôl v Srbsku a ocenené žiačky zo slovenského jazyka: Vanesa Marková z Padiny, Jarmilka Hriešiková z Kovačice, Valentína Hudecová zo Starej Pazovy, Sára Struhárová zo Silbaša, Ema Gierová z Báčskeho Petrovca a ocenená žiačka zo slovenčiny Valentína Đurovićová z Padiny, vedené učiteľom Jankom Kolárikom z Padiny. Žiakom okrem vyučovania slovenčiny (spievania ľudových piesní, nácvikov ľudových tancov a divadla) organizátori ponúkli i návštevu Bratislavy, Smolenickej jaskyne, Bradla – Mohyly M. R. Štefánika, Košarísk, Piešťan, Modry a hradu Červený kameň. Zájazd skupinky ocenených žiakov zo slovenčiny a žiakov generácie zo Srbska podporili NRSNM a ÚSŽZ. Na snímke sú účastníci tábora na Slavíne, pri bratislavskom pamätníku sovietskych vojakov padlých počas druhej svetovej vojny na území západného Slovenska. A. Ch.

Informačno-politický týždenník

• KULTÚRA •

6. YOUTH FAIR V NOVOM SADE

O mládežníckom turizme Danuška Berediová

iesty regionálny veľtrh mládežníckeho turizmu Youth Fair 2017 prebiehal 3. a 4. júla na Námestí slobody a v Katolíckej porte krátko pred EXIT festivalom, keď sa Nový Sad stal strediskom stretávania mladých z celého sveta. Mládežnícky turizmus, ktorý na globálnej úrovni má príjem viac ako 100 miliárd eur ročne, predstavuje veľký potenciál pre všetky krajiny regiónu západného Balkánu. Art Eco Market v Katolíckej porte Takouto vzájomnou prezentáciou a spájaním môže dosiahnuť maximálny výkon pre každý štát zvlášť. Cieľom tohto veľtrhu bolo, aby sa prostredníctvom spoločnej regionálnej prezentácie Balkán umiestnil ako jedna z najatraktívnejších destinácií pre mladých Spektákel v Dunajskom parku – vodný vo svete. Aj tohto hologram oduševnil prítomných

roku veľtrh mal svoju veľtrhovú a hudobnú časť. Na Námestí slobody sa predstavili najatraktívnejšie mládežnícke destinácie Balkánu, turistické organizácie a turistické agentúry, ktoré prezentujú mládežnícky turizmus, ako aj mimovládne organizácie spájajúce mladých na západnom Balkáne. Obecenstvo si počas oboch dní veľtrhu vo večerných hodinách na Námestí slobody v rámci hudobnej časti GET EXITed mohlo pozrieť najatraktívnejšie kapely regiónu. Počas veľtrhu usporiadali aj konferenciu na tému najnovších

OBEC BÁČSKY PETROVEC A SRBSKO V RYTME EURÓPY

Súťažiť budú aj po tretíkrát Jaroslav Čiep

mluvu o spolupráci medzi Obcou Báčsky Petrovec a organizáciou Europian Capital Advisors Management, s. s r. o., pod záštitou ktorého je podujatie Srbsko v rytme Európy, po tretíkrát potvrdili vo štvrtok 6. júla 2017 v Báčskom Petrovci v sídle lokálnej samosprávy. Ide o najmasovejšie detské podujatie, ktoré sa na priestoroch Srbska uskutočňuje už osem rokov a usporadúva sa v spolupráci s veľvyslanectvami Európskej únie a všetkými predsedami a primátormi v Republike Srbsko. Cieľ podujatia je podporiť, rozvíjať a spoznať mladé talenty v Srbsku, posilniť interkultúrnosť, toleranciu, rodovú rovnosť, spoluprácu a edukáciu. Po tom, čo roku 2016 po prvý• KULTÚRA •

krát deti z Báčskopetrovskej obce súťažili v rámci tohto podujatia v Ćupriji, tohto roku po druhýkrát účinkovali na podujatí Srbsko v rytme Európy, ktoré sa uskutočnilo 25. júna v Sombore. Žiaci z tejto obce reprezentovali obec s choreogra- Záber z tohtoročnej súťaže v Sombore fiou a piesňou po švédsky. Pritom ich lokálna samosprá- kráľovstva, ktoré je zároveň aj patróva podporila pri hlasovaní a rozdelili nom obce. Účastníkmi tohtoročnej im aj symbolické darčeky – tričká, súťaže Srbsko v rytme Európy boli vlajky a iné rekvizity pre ich fanúšikov. Jana Jovankovičová, Irena Struhárová Traja žiaci z tejto obce, ktoré sa a Luka Lučić. Podujatie bolo realizovazúčastnili podujatia, zaspievali pieseň né s priamym prenosom na TV Prva a a predviedli tanec v jazyku Švédskeho Petrovčania vystúpili pod poradovým

trendov v turizme. Organizátormi tohto podujatia boli EXIT tím a Turistická organizácia Mesta Nový Sad s podporou Departmánu pre geografiu, turizmus a hotelierstvo. Počas trvania Youth fair v Katolíckej porte bolo aj podujatie Art Eco Market, kde mladí dizajnéri predstavili svoje zručnosti, ako aj bohatú ponuku špecialít. Zoskupili sa dizajnéri odevu, obuvi, šperkov, nábytku, tradičných predmetov a iných zaujímavých vecí. Bolo predvedené aj divadelné predstavenie Muškarčine, prezentované tanečné školy a počas Art Eco Marketu, ktorý trval do 9. Júla, hral Jazz resident band. V stredu 5. júla v Dunajskom parku presne o 21.21 hod. v organizácii Nadácie Nový Sad 2021 – Európske hlavné mesto kultúry a EXIT festivalu bol predstavený vodný hologram ako začiatok projektu Festival svetla. Do Dunajského parku 3D videoprojekciu si prišlo pozrieť viac ako 5-tisíc ľudí. Keďže bol záujem nad očakávanie, projekcia bola zopakovaná niekoľkokrát, aby si ju mohli pozrieť všetci prítomní. V tých 11 minútach predstavili ideu rozvoja Nového Sadu s heslom Pre nové mosty, ktoré spája kultúru, mládež a kreatívny priemysel do roku 2021. Zároveň bola aj avízom nadchádzajúceho EXIT festivalu od 5. do 9. júla v Novom Sade. číslom 12 z 20 účinkujúcich miest a obcí v Srbsku. Báčskopetrovská obec pri prvej účasti 2016 reprezentovala Cyprus, a pritom cyperský veľvyslanec navštívil túto obec. Z toho potom vznikla aj spolupráca v oblasti školstva. Na základe toho by mali petrovskí gymnazisti čoskoro vycestovať na stredomorský ostrov do oblasti Jeri. Na základe podpísanej zmluvy sa v roku 2018 Petrovčania po tretíkrát zúčastnia na tomto podujatí v Niši, meste, ktoré vyhralo tohtoročnú súťaž. Svojimi podpismi to potvrdili predseda obce Srđan Simić a riaditeľ súťaže Igor Kadarević. Riaditeľ pre styk s veľvyslanectvami v Belehrade David Makević potvrdil, že už päť krajín z oblasti Stredozemia vyjadrilo žiadosť, aby ich reprezentovali petrovské deti. Báčsky Petrovec je prvá lokálna samospráva v Srbsku, ktorá podpísala zmluvu o účasti na podujatí v ďalšom kole podujatia Srbsko v rytme Európy. Foto: www.srbijauritmuevrope.rs

28 /4759/ 15. 7. 2017

Kultúra 17. VYDANIE EXIT FESTIVALU

Najlepší hudobný východ

Muž vynikajúceho hlasu – Rag‘n‘ Bone Man

Opravdivá umelkyňa – Róisín Murphy

Jasmina Pániková

ový Sad bol znovu strediskom vynikajúcej zábavy. Od 5. do 9. júla tu pobudlo tisíce zahraničných hostí, ktorí spolu s domácimi návštevníkmi prišli na Petrovaradínsku pevnosť iba s jedným cieľom – zažiť jedinečnú exitovskú atmosféru.

Aj v tomto roku organizátori pozvali vynikajúcich hudobníkov, z ktorých niektorí patria do skupiny najpopulárnejších hudobníkov dneška. Patria do nej: Jason Derulo, Hardwell, Years and Years, Rag‘n‘ Bone Man, Lost Frequencies, Alan Walker, Róisín Murphy, Duke Dumont, Liam Gallagher... Všetkých hudobníkov,

Ich videoklipy majú zhruba 180 miliónov prehľadov – Years and Years

www.hl.rs

Jeho piesne spievali chórovo – Massimo Savić

samozrejme, nemožno spomenúť, rovnako ako ani všetky javiská, ktorých bolo viac ako 40. Tohtoročné vydanie festivalu poznačilo aj to, že trvalo päť dní, namiesto doterajších štyroch. Tzv. nultý deň štartoval už v stredu, keď na hlavnom javisku vystúpila aj svetoznáma skupina The Killers. Oficiálne otvorenie bolo vo štvrtok

a o to sa postaralo viac ako 30 členov Novosadského divadla (Újvidéki Színház). V duchu oslavy 50. výročia Leta lásky, v ktorom sa niesol tohtoročný festival, predviedli dve piesne z muzikálu Vlasy. Nevystal ani tradičný ohňostroj, ktorý na bubnoch sprevádzali členovia skupiny Dragoljuba Đuričića. Podľa údajov, ktoré sprostredkovali

Latino ritmy všetkých povzbudia na tanec

Informačno-politický týždenník

• KULTÚRA •

Počúvalo ho tisíce mladých ľudí – Zvonko Bogdan

organizátori, jedinečné otvorenie v priamom prenose na oficiálnej stránke na Facebooku sledovalo viac ako 150-tisíc ľudí. Keď ide o počet návštevníkov zapísal sa nový rekord. Tohtoročný festival navštívilo viac ako 215-tisíc ľudí! Pred samotným otvorením festivalu na javisku vystúpili predstavitelia indiánskeho kmeňa Standing Rock, ktorí bojujú proti výstavby ropovodu cez ich rovnomennú rezerváciu a ktorý by ohrozil zabezpečovanie vodou takmer tretinu Severnej Ameriky. Využili možnosť, aby oboznámili verejnosť s týmto problémom a pozvali svetových lídrov, aby sa ochrana životného prostredia stala ich prioritou. Nemožno nespomenúť ani svetoznámeho motivačného rečníka Nicka Vujičića, ktorý hovoriac nielen o hodnotách Exit festivalu, ale aj životných hodnotách všeobecne, dokázal, aby ho tisíce ľudí počúvalo so zatajeným dychom. Pripomeňme, že ide o kazateľa, Austrálčana srbského pôvodu, ktorý sa narodil so syndrómom tetra-amelia, bez rúk a nôh. Avšak napriek tomuto nedostatku Nick naplno žije svoj život. Je odborníkom vo finančnom plánovaní, ženatý, otec dvoch detí a ako povedal obecenstvu pred hlavným javiskom, čoskoro on • KULTÚRA •

Jeden z najpopulárnejších spevákov dneška – Jason Derulo

Chorvátska skupina Elemental

Konečne na Exite – Robin Schulz

a jeho manželka budú mať aj dvojčatá. Aj keď je prvoradým zámerom tohto festivalu zábava, Exit je aj festivalom, na ktorom možno debatovať na aktuálne spoločenské témy, domáce a zahraničné. Témy, ktorými sa účastníci zaoberali, sa týkali diskriminácie, jazykov nášho regiónu a pod. Párty už v tento víkend pokračuje v Budve, na morskom vydaní festivalu. A čo nám organizátori prichystajú na budúci rok – keď sa festival stane plnoletým – bude známe už v decembri.

Relax pred reggae javiskom 28 /4759/ 15. 7. 2017

Kultúra ZÁPIS ŽIAKOV DO PAZOVSKÝCH STREDNÝCH ŠKÔL

Začalo sa duálne vzdelávanie Katarína Verešová

ápis žiakov do prvých ročníkov stredných škôl prebiehal 4. a 5. júla aj v Starej Pazove. Na Gymnáziu Branka Radičevića už v prvom kole zapísali žiaducich 120 žiakov zadelených do štyroch tried. V ostatných dvoch školách zápis prebiehal i v druhom kole a záverečne s 5. júlom zostalo jedno miesto pre budúceho automechanika, tri miesta pre technika cestnej dopravy v Technickej škole a jedno miesto pre budúceho obchodníka v ekonomickej škole. Všetky ostatné triedy sú vyplnené. V Ekonomickej škole Vuka Karadžića najmenší záujem bol o povolanie obchodníka, zapísalo sa 29 žiakov. Ide o trojročnú výučbu s duálnym vzdelávaním.

Niektorí ani na prázdninách nemôžu bez školy

Ostatné štyri triedy so štvorročnou výučbou boli už v prvom kole vyplnené s maximálnym

počtom 30 žiakov. Ponúknuté sú tieto odbory: ekonomický a právnický technik, podnikateľský

a finančný administrátor. Technická škola, ktorá plánuje školiť 150 žiakov, má triedy s tridsiatimi žiakmi pre štvorročnú výučbu strojárskych technikov v počítačovom modelovaní, technikov pre počítačové spracovanie údajov a pre grafického technika. V druhom kole zostali tri voľné miesta pre technika cestnej dopravy. Podľa slov Lazara Đukića, riaditeľa Technickej školy, v prvom a druhom kole sa zapísalo 14 žiakov na odbor automechanika (zostalo jedno voľné miesto) a 15 žiakov si zvolilo odbor mechanika pre vykurovanie a klimatizáciu. Aj tu ide o trojročné školenie a duálne vzdelávanie, čo znamená, že po získaní diplomu nadobudnú praktické skúsenosti na potenciálnych či zaručených pracovných miestach.

V KOVAČICKOM GYMNÁZIU

ZÁPIS DO PETROVSKÉHO GYMNÁZIA

Anička Chalupová

Katarína Gažová

Bude viac žiakov ako v uplynulých rokoch

kovačickom Gymnáziu Mihajla Pupina bolo tohto roku budúcim stredoškolákom k dispozícii 30 miest v srbskej, rovnako toľko aj v slovenskej triede, kým sa v novootvorenom odbore pre vzdelávanie elektrotechnika informačných technológií ponúkalo 24 miest. Po druhom zápisnom kole, ktoré sa uskutočnilo 4. júla 2017, do jednej triedy so slovenským vyučovacím jazykom sa zapísalo iba 19 žiakov. O triedu so srbským vyučovacím jazykom stredného všeobecného vzdelávania Dobré správy z Gymnázia Mihajla Pupina v Kovačici prejavilo záujem 29 žiakov, kým o vzdelávanie v štvorročnom informatickom neoficiálnych informácií do začiatku nového školského roka sa plánujú zapísať ešte po odbore sa uchádzalo 23 žiakov. Úradujúca riaditeľka kovačického gymnázia traja žiaci do dvoch tried, o čom sa bude na Tatiana Brtková vyjadrila tentoraz spokojnosť gymnáziu rokovať 31. augusta a 1. septembra. Pre Gymnázium Mihajla Pupina v Kovas počtom zapísaných žiakov. Už v tomto roku z možných ponúknutých miest pri zápise do čici sa v školskom roku 2017/2018 rozhodnového školského roku bolo evidovaných li žiaci z miest Kovačickej obce a z Opova. 23 žiakov viac ako v uplynulom roku. Podľa

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

Sú ešte voľné miesta

o Gymnázia Jána Kollára so žiackym domovom v Petrovci v školskom roku 2017/2018 sa v dvoch zapisovacích lehotách, ktoré boli 4. a 5. júla, resp. 7. júla, zapísalo úhrnne 85 žiakov. Keď ide o všeobecný odbor gymnázia v slovenskom jazyku, v ponuke bolo 60 miest a zapísaných je 39 žiakov. Vo všeobecnom odbore v srbskom jazyku nie je voľných miest. Tridsať voľných miest bolo a toľko žiakov sa i zapísalo. V aktuálnom školskom roku sa ponúkal aj nový odbor spoločensko-jazykový v slovenčine, do ktorého sa zapísali traja žiaci. V dôsledku malého záujmu v nastávajúcom školskom roku tento odbor nebude zastúpený, takže uchádzačov presunuli do všeobecného odboru v slovenskom jazyku. Novinkou je trojročný kuchársky odbor so slovenskou vyučovacou rečou, do ktorého sa zapísalo 15 žiakov. V ponuke bolo 30 miest. Prihlasovanie na ubytovanie v žiackom domove ešte trvá. Úhrnne je 75 ubytovacích miest. • KULTÚRA •

FENOMÉN KOVAČICKEJ INSITY

Prezentovaný v Galérii Domu Đuru Jakšića Anička Chalupová

padinských maliarov Jána Bačúra, Michala Povolného, Jána Husárika a iných. Na začiatku vernisáže hostí privítala Mira Đokićová, koordinátorka kultúrnych aktivít v Dome Đuru Jakšića, kým o dlhoročnej spolupráci kovačických maliarov a niekoľkých galérií v Skadarskej ulici hovoril zberateľ Ján Čech. V mene Galérie insitného umenia v Kovačici hostí pozdravila úradujúca riaditeľka Anna Žolnajová-Barcová, ktorá neskoršie expozíciu obrazov slávnostne aj otvorila. Okrem početných milovníkov výtvarného umenia túto nevšednú príležitosť svojou prítomnosťou poctili predstavitelia Veľvyslanectva SR v Belehrade v čele s veľvyslankyňou Dagmar Repčekovou a jej zástupcom Igorom Vencelom. Výstava kovačickej insity, obsahujúca 40 výtvarných diel, bude sprístupnená ctiteľom umenia v Belehrade do 17. júla t. r.

ovačica je známa nielen doma a na Slovensku, ale aj medzi milovníkmi insitného umenia v mnohých krajinách vo svete. Insita ako zvláštny smer ľudového výtvarného umenia, pretrváva v tomto juhobanátskom mestečku už viac ako šesťdesiatpäť rokov. Svojou skvelou prácou a tvorbou ho dodnes šíria desiatky insitných maliarov. V pondelok 10. júla 2017 v Belehrade vo výstavných priestoroch Momentka zo slávnostného otvorenia výstavy Domu Đuru Jakšića, známeho srbMartin Paluška, Ján Sokol, bratia ského maliara, Ján a Ondrej Veňarskovci, Eva spisovateľa, Husáriková, Alžbeta Čížiková, ako i rozprávača, dramatika, učiteľa a bohéma, slávnostne sprístupnili výstavu obrazov kovačickej insity. Vernisáž usporiadalo Združenie umelcov Veľvyslankyňa D. Repčeková a milovníkov a insitná maliarka Z. Vereská umenia Kovart Kovačica, v ktorom sú v počíta nielen obrazy súčasných súčasnosti najaktívnejší insitní popredných maliarov, ale na obdiv maliari Pavel Hajko, Pavel Cicka a milovníkom umenia ponúka aj Zuzana Vereská. Hlavným iniciáto- raritné diela zakladateľov kovačicrom tejto výstavy v galérii v Ulici kej insity. Sú to vysokohodnotné skadarskej č. 34 je Ján Čech, ko- umelecké artefakty výtvarných vačický zberateľ, zároveň majiteľ osobností, akými sú Martin Jonáš, zbierky Spomienky v rámoch, ktorá Zuzana Chalupová, Ján Kňazovic, Galéria Domu Đuru Jakšića bola neraz hostiteľom kovačickej insity

Obrazy svojou krásou priam vábili návštevníkov • KULTÚRA •

K výstave urobili aj vkusný katalóg 28 /4759/ 15. 7. 2017

Kultúra • Oznamy DUNAJ ROZPRÁVA 7 PRÍBEHOV

Pod korunami stromov na Štrande Danuška Berediová

dalosť, ktorá prezentuje médiá v jazykoch národnostných spoločenstiev žijúcich vo Vojvodine, zároveň ich kultúru a jazyk, sa aj tohto roku uskutoční počas leta. Od 17. júla do 5. augusta v Knižnici na Štrande sa bude učiť maďarský, slovenský a slovinský jazyk. Totiž Mestská knižnica v Novom Sade v spolupráci s Heror Media Pont a Strediskom pre rozvoj menšinových a lokálnych médií už piaty rok organizujú

Z vlaňajšieho kvízu zo slovenčiny

podujatie Pod korunami stromov na Štrande. Keďže udalosť prezentuje aj šport a zdravý

spôsob života, tohto roku sa dôraz kladie na trávenie času v prírode, a to horolezectvo. Preto sa dobre známe sobotňajšie kvíz y budú konať v lesnom prostredí, čiže v lokalite Rim,

nad Beočínom. Tohto roku sa začína aj so strešným projektom Dunaj roz-

práva 7 príbehov. Jeho cieľom je, aby koncept letného podujatia trval počas celého roku v oddeleniach Knižnice mesta Nový Sad, a to v Sriemskych Karloviach, Irigu a Beočíne. Želanie organizátorov je, aby sa tento projekt, ktorý komunikuje s menšinovými spoločenstvami a väčšinovým národom a zachováva rozličnosť, integroval do prestížneho projektu Nový Sad − Európske hlavné mesto kultúry 2021. Foto: Siniša Vendlener

„Zakončiť sa“ a „ukončiť sa“ – neexistuje Anna Horvátová

od vplyvom slovenského zvratného slovesa skončiť sa takými sa v našskej slovenčine automaticky stávajú i slovesá „zakončiť sa“ a „ukončiť sa“, a v tom robíme chybu. Najmä tieto dve slovesá v spisovnej slovenčine nachádzame len ako nezvratné slovesá, teda len ako dokonavé zakončiť a ukončiť alebo nedokonavé zakončovať a ukončovať. V spisovnej slovenčine na vyjadrenie významu dokončenie, dovŕšenie, zakončenie nejakej činnosti či aktivity použijeme okrem slovies zakončiť a ukončiť aj tieto slovesá: zavŕšiť / završovať, ukončiť / ukončovať, skončiť, dovŕšiť / dovršovať,

dokončiť / dokončievať, dokončovať, napr. – zakončiť prácu, prednášku; – zavŕšiť (zakončiť, skončiť) reč, robotu; – ukončiť (dovŕšiť) vzdelanie, diskusiu; – skončiť (dokončiť, zakončiť, zavŕšiť) školu, prácu, službu, sezónu – ide tu o opačný význam slovesa začať; ale aj urobiť koniec, prerušiť, skončiť s ohováraním, skončiť so životom; dostať sa do niečoho nepríjemného, napr. skončiť na šibenici; docieliť istý výsledok, skončiť na prvom mieste, skončiť ako riaditeľ v podniku; zomrieť, napr. skončiť pod kolesami auta; – dovŕšiť (dokončiť, skončiť, zavŕšiť) skladbu, prácu, víťazstvo, dovŕšiť 40. rok života; – dokončiť (doviesť do konca, skončiť, zakončiť, dovŕšiť) skladbu, stavbu, štúdiá. Na vyjad-

CHÝRNIK

BRATISLAVA. V dňoch 12. – 24. júla v Kostole klarisiek v rámci mesiaca Vojvodinskej insity, ktorý organizuje Bratislavské kultúrne a informačné stredisko, bude sprístupnená výstava dáždnikov s insitnou tvorbou autorov Martina Papa, Pavla Cicku, Pavla Hajka, Štefana Vargu, Jána Žolnaja, Zuzany Vereskej, Márie Hlavatej a Ivany Svetlíkovej. Výstava vznikla v Kreatívnom centre pre cestovný ruch, umenie a kultúru (TUK). Predtým 4. júla v rovnakom priestore bola vernisáž obrazov vojvodinského insitného maliara Pavla Ľavroša st. VDV

www.hl.rs

renie významu opatriť niečím na konci, na okraji, použijeme slovesá zakončiť, resp. ukončiť, napr.: zakončila sukňu volánikmi, veta zakončená výkričníkom. Význam týchto slovies vlastne ani netreba osobitne vysvetľovať, chybu robíme – či už len z nedbalosti alebo z nevedomosti – pri používaní zvratných tvarov slovies. Zvratné slovesá nadmieru frekventované „zakončiť sa“, „ukončiť sa“ v slovníkoch slovenského jazyka nenájdeme. Tento vleklý problém nie je aj neriešiteľný, len treba eliminovať „sa“. Iný prípad je pri slovesách dovŕšiť sa, skončiť sa, zavŕšiť sa, pri ktorých môže stáť „sa“ na tvorenie zvratných slovies. Zvratné sloveso skončiť sa používame s inštrumentá-

lom, napr.: hra sa skončila bitkou, láska sa skončila manželstvom. Inak zvratné nenáležité sloveso „zakončiť sa“ do nášho jazyka sa dostalo zo srbčiny, a to pod vplyvom slovesa završiti se. Slovesá skončiť, zakončiť, dokončiť sú odvodené od nezvratného, nedokonavého slovesa končiť, ktoré má len jeden význam, a to urobiť koniec niečomu, zakončovať, dokončovať, završovať, napr.: končiť oračku, rozhovor, prácu. Keď chceme zdôrazniť, že nastáva koniec leta, predstavenia, dňa, použijeme sloveso končiť sa: leto sa končí, predstavenie sa končí, deň sa končí, zápas sa končí, vyučovanie sa končí.

Mestská správa pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad na základe článku 20 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04 a 36/09) zverejňuje OZNÁMENIE o verejnom nahliadnutí, verejnej prezentácii a verejnej rozprave o Štúdii o odhade vplyvov na životné prostredie projektu Podnik KODAR INŽENJERING, s. s r. o., Belehrad, splnomocnením nositeľa projektu VIP MOBILE, s. s r. o., Nový Belehrad, Ul. Milutina Milankovića 1ž, podal žiadosť o poskytovanie súhlasu k Štúdii o odhade vplyvov na životné prostredie projektu základňovej rozhlasovej stanice mobilnej telefónie – NS2077_01 NS_ Novi_Sad_Liman_4, Ul. Balzakova 64, na katastrálnej parcele číslo 3930/9, k. o. Nový Sad II, Mesto Nový Sad. Údaje a dokumentáciu zo žiadosti nositeľa projektu možno dostať k nahliadnutiu v miestnostiach Mestskej správy pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad, Rumenačka 110, Nový Sad, v pracovné dni od 10.00 do 15.00 h, do 7. augusta 2017. V súlade s článkom 6 Pravidiel o postupe verejného nahliadnutia, prezentácii a verejnej rozprave o Štúdii o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 69/05) zainteresované orgány, organizácie a verejnosť počas trvania verejného nahliadnutia môžu podať pripomienky a mienky k Štúdii o odhade vplyvov v písanej forme Mestskej správe pre ochranu životného prostredia. Verejná rozprava a prezentácia sa uskutočnia 8. augusta 2017 v miestnostiach Mestskej správy pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad, Rumenačka 110, Nový Sad, o 11.00 h.

Informačno-politický týždenník

• KULTÚRA • OZNAMY •

DROBNÉ OZNAMY

BLAHOŽELANIE Na Stavebnej fakulte Slovenskej technickej univerzity v Bratislave, odbor architektonické konštrukcie a projektovanie, dňa 14. júna 2017 MICHAL ANDRÁŠIK z Báčskeho Petrovca získal akademický titul inžiniera. K úspechu mu blahoželajú a do budúcna všetko dobré prajú rodičia a sestra Hana s manželom Branislavom.

PONUKA PRÁCE

T E S N Í M E (dihtujeme) okná a dvere neopren gumou a vyrábame harmonika dvere a rolety; telefóny: 025/5827-710 a 060/5088-433. NA PREDAJ servisované, zachované domáce spotrebiče a biela technika v Báčskom Petrovci; bližšie informácie na tel. č.: 064/2051445.

Spoločnosť SLOVAKTUAL, s. r. o. − miesto práce: Pravenec − Prievidza − náplň práce: výroba plastových a hliníkových okien − zmennosť: dvojzmenná prevádzka (ranná a poobedná) − mzda 3,16 eura netto za hodinu − ubytovanie, doprava do práce a stravovanie zabezpečené a plne hradené zamestnávateľom − práca vhodná pre mužov do 50 rokov s dobrým zdravotným stavom − pozíciám vyhovujú uchádzači so stredoškolským vzdelaním a vzdelaním v odbore tesár, strojár, stolár − dokážeme vás zamestnať ihneď a v súlade so zákonmi

hlasludu.info www.hl.rs

Bližšie informácie: 066/09-66-33; 066/09 66 99; 064/345-09-18

APROREAL, s. r. o., Senica, Slovensko Hľadáme zodpovedných a precíznych vyučených murárov na stavby realizované na Slovensku. Uvítame zohratú partiu piatich ľudí. Kvalitne vykonanú prácu zaujímavo finančne odmeníme. Podmienkou je osvedčenie Slováka žijúceho v zahraničí a plynulá znalosť slovenčiny. Kontakt: aproreal@aproreal.sk.

VYROBNY PROGRAM: – KOTLY NA PEVNE PALIVO, BIOMASU A PELETY – HORAKY NA PELETY – NEREZOVE KOMINY – AKUMULACNE NADRŽE

Nositelia zlatých medailí za kvalitu na Novosadskom veľtrhu

KOVAČICA Štúrova 69 tel./fax: 013/662-183 mob. 063/282-097 www.uniko.rs

STAŇ SA AJ TY SÚČASŤOU VEĽKEJ RODINY DHL A PRÍĎ K NÁM.

Vašou úlohou bude: ■ Zabezpečiť zaskladnenie, vyskladnenie a transport materiálu na montážnu linku automobilov ■ Spolupracovať s ostatnými členmi tímu ■ Pracovať podľa pravidiel BOZP, interných pravidiel a postupov DHL

VODIČI / VODIČKY MANIPULAČNEJ TECHNIKY,

Koho hľadáme? ■ Vodiča / Vodičku VZV s preukazom triedy W1/C ■ Manuálne zručný /-á ■ Zmysel pre poriadok a tímovú prácu ■ Ochota učiť sa a pracovať na zmeny ■ Potrebný preukaz zahraničného Slováka / EÚ pas

HĽADÁME PRÁVE VÁS. • plat od 1100 € brutto • 500 € jednorazový bonus* • 13. a 14. plat + ročná odmena

A UVIDÍME SA V DHL EXEL V DEVÍNSKEJ NOVEJ VSI.

Čo ponúkame? ■ Zázemie stabilnej medzinárodnej spoločnosti ■ Dlhodobá pracovná perspektíva ■ Nadštandardné mzdové podmienky ■ Mesačný dochádzkový bonus ■ Mesačné osobné ohodnotenie ■ Ročná odmena za hospodárske výsledky spoločnosti ■ Nadštandardné príplatky za odpracované sviatky, poobedné, nočné zmeny a prácu v nepretržitej prevádzke ■ vajúce z kolektívnej zmluvy ■ Možnosť osobného rozvoja a profesného rastu ■ Práca v dynamickom prostredí automobilového priemyslu Zašlite nám váš životopis na: praca@dhl.com alebo zavolajte na: 0800 500 540, +421 905 297 182 SPÁJAME ĽUDÍ. ZLEPŠUJEME ICH ŽIVOTY. * za predpokladu splnenia vopred komunikovaných podmienok

• KULTÚRA • OZNAMY •

28 /4759/ 15. 7. 2017

Oznamy TICHÁ SPOMIENKA

BOLESTIVÁ ROZLÚČKA

s naším milovaným manželom, otcom a starým otcom

na svojich rodičov a na svoju ňaniku

PAVLA BOLERÁCA 1933 – 2002 – 2017 z Kovačice

EVU BOLERÁCOVÚ rod. Babkovú 1933 – 2007 – 2017 z Kovačice

ONDREJOM VALENTÍKOM 9. 3. 1934 – 29. 6. 2017 z Petrovca

Nech jeho telo v rodnej hrude odpočíva, v pamäti našej žiariť bude jeho pamiatka stále živá. S veľkým zármutkom a bôľom v srdci sa s naším milovaným lúčia: manželka Zuzana, dcéra Zlatka, zať Pero a vnukovia Ivan a Ondrík

Mestská správa pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad na základe článku 29 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04 a 36/09) zverejňuje OZNÁMENIE o schválení rozhodnutia, že nie je potrebný odhad vplyvov na životné prostredie projektu Nositeľ projektu Telekom Srbija, a. s., Takovská 2, Belehrad, podal tomuto orgánu žiadosť o rozhodovanie o potrebe po odhade vplyvov na životné prostredie projektu – základňovej stanice mobilnej telefónie Futog − Železnička UMTS, NSU245, Ul. železničná číslo 5, na katastrálnej parcele číslo 817, k. o. Futog, Mesto Nový Sad. Po uskutočnenom postupe Mestská správa pre ochranu životného prostredia dňa 4. júla 2017 schválila rozhodnutie číslo VI-501-355/17, že nie je potrebný odhad vplyvov predmetového projektu na životné prostredie. Do predmetového rozhodnutia možno nahliadnuť v miestnostiach Mestskej správy pre ochranu životného prostredia, Rumenačka 110 a, Nový Sad, v pracovné dni od 10.00 do 15.00 h a na webovej stránke Mestskej správy pre ochranu životného prostredia www.environovisad. org.rs. Zainteresovaná verejnosť môže vyjadriť sťažnosť proti tomuto rozhodnutiu v lehote 15 dní odo dňa jeho zverejnenia v prostriedkoch verejného informovania prostredníctvom tohto orgánu.

Mestská správa pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad na základe článku 10 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04 a 36/09) zverejňuje OZNÁMENIE o podanej žiadosti o rozhodovanie o potrebe po odhade vplyvov na životné prostredie projektu Nositeľ projektu Telekom Srbija, a. s., Takovská 2, Belehrad, podal žiadosť o potrebe po odhade vplyvov na životné prostredie projektu základňovej stanice mobilnej telefónie NSU247/NSL247, NS – Dr. Iliju Đuričića, Ul. Dr. Iliju Đuričića 2a, v Novom Sade, na katastrálnej parcele číslo 3779/2, k. o. Nový Sad II, Mesto Nový Sad. Údaje a dokumentáciu zo žiadosti nositeľa projektu možno dostať k nahliadnutiu v miestnostiach Mestskej správy pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad, Rumenačka 110, Nový Sad, v pracovné dni od 10.00 do 15.00 h. Všetci záujemcovia v lehote 10 dní odo dňa zverejnenia tohto oznámenia môžu doručiť svoju mienku v písanej forme na adresu Mestskej správy pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad.

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

EVU BOLERÁCOVÚ 1920 – 2007 – 2017 z Kovačice

Čas neúprosne plynie, ale spomienky a láska voči Vám zostávajú stále v našich srdciach. So smútkom a úctou Vaši: Anka s Tibikom a Evka s manželom Paľkom a deťmi

SMUTNÁ SPOMIENKA

Dňa 7. júla uplynul rok, čo tíško usnula naša dobrá mama a starká a už viac ako desať rokov v našich spomienkach žije dobrý otec a dedo

ANNA LABÁTOVÁ rod. Vrbovská 17. 7. 1966 – 7. 7. 2016

JÁN LABÁT

14. 4. 1966 – 6. 9. 2006

z Báčskeho Petrovca Aj trýzeň smútku do nádejí prekvitá. Vy žijete v nás, my vo vás, nie sme sami. Dcéry Anna a Jana, zaťovia Zdenko a Borislav a vnučky Zdenka a Nina Mestská správa pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad na základe článku 10 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04 a 36/09) zverejňuje OZNÁMENIE o podanej žiadosti o rozhodovanie o potrebe po odhade vplyvov na životné prostredie projektu Nositeľ projektu Telekom Srbija, a. s., Takovská 2, Belehrad, podal žiadosť o potrebe po odhade vplyvov na životné prostredie projektu základňovej stanice mobilnej telefónie NS Trg neznanog junaka – NS22/NSU22/NSL22, Námestie neznámeho hrdinu 2, Nový Sad, na katastrálnej parcele číslo 139/2, k. o. Nový Sad II, Mesto Nový Sad. Údaje a dokumentáciu zo žiadosti nositeľa projektu možno dostať k nahliadnutiu v miestnostiach Mestskej správy pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad, Rumenačka 110, Nový Sad, v pracovné dni od 10.00 do 15.00 h. Všetci záujemcovia v lehote 10 dní odo dňa zverejnenia tohto oznámenia môžu doručiť svoju mienku v písanej forme na adresu Mestskej správy pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad.

• OZNAMY •

SPOMIENKA

na otca

JURAJA VOZÁRA

Pekné spomienky v našich srdciach zostávajú natrvalo. Odpočívaj tíško v pokoji. Dcéra Anna Čorbová s rodinou

na manžela

JURAJA VOZÁRA

11. 2. 1934 – 19. 7. 2016 – 2017 z Kysáča

DROBNÝ OZNAM

SPOMIENKA

Uplynie rok od smrti môjho otca

Spomienky na chvíle prežité s Tebou si s láskou zachovávame. Dcéra Jaroslava Vozárová s rodinou

SPOMIENKA

Dňa 18. júla 2017 uplynie desať smutných rokov, čo nás opustil

UHLIE: SPASOprom Ugljevik ponúka dovoz všetkých druhov uhlia: kusové, ko c k a , o re c h , d ro b n é u h l i e. Rýchlo, kvalitne, v ý h o d n e ! Mimosezónna zľava! Spasoje Marković; tel.: +387 55 678 019, mobil: +387 65 304 021; 064 3624135.

11. 2. 1934 – 19. 7. 2016 – 2017 z Kysáča

Tichú a trvalú spomienku si zachováva a večný pokoj Ti praje manželka Anna a zároveň si spomína na syna Ondreja, zosnulého pred päť a pol roka

SPOMIENKA na manželku

ZUZANU BARTOŠOVÚ

MARTIN KŇAZOVIC

2. 9. 1950 – 18. 7. 2007 – 2017 z Futogu rodom z Kovačice

rod. Lomiansku 1935 – 2008 – 2017 z Hložian

Tichú a trvalú spomienku si na Teba zachovávajú

Spomínam s úctou.

Tvoji najmilší

SPOMIENKA

Manžel Karol

SMUTNÁ ROZLÚČKA

so svatom

Dipl. ecc. MICHALA POTRANA

PAVLOM VIDOM

21. 4. 1933 – 30. 6. 2017 z Kulpína

1921 – 2009 – 2017 z Nového Sadu rodom zo St. Pazovy

ELENKA GRŇOVÁ 1950 – 1997 – 2017 poštárka z Pivnice

Venujú najmilší

Po trápeniach a po bôli odpočívaj v pokoji. Spomienky po Tebe len v dobrom zostali.

Nezabúdame na Teba. Manželka Mária s rodinou

Svatovci

Oznamujte v Hlase ľudu 021/ 47-20-840 a 021/47-20-844 l inzercia@hl.rs • OZNAMY •

28 /4759/ 15. 7. 2017

RTV Panoráma TELEVÍZIA VOJVODINA 2 Piatok 14. júla 19.30 Zostrih z vlaňajšieho 9. ročníka festivalu V aradáčskom šírom poli 20.00 Dobrý večer, Vojvodina Nedeľa 16. júla 11.00 Pokapala na sálaši slanina 11.30 Vysielanie pre penzistov 21.00 Dotyky Utorok 18. júla 10.10 Paleta – výber najlepších vysielaní z produkcie Slovenskej redakcie RTV Vojvodina titulkovaných po srbsky na 1. programe TVV 17.30 Perličky – desaťminútový blok venovaný najmladším divákom Pondelok – sobota 18.00 Denník TERMÍNY REPRÍZOVÝCH VYSIELANÍ Piatok 21.30 Vysielanie pre penzistov Sobota 9.25 Dobrý večer, Vojvodina 11.20 Paleta Pondelok 9.00 Dotyky

V aradáčskom šírom poli – v predvečer tohtoročného najmladšieho festivalu vojvodinských Slovákov bude odvysielaná vlaňajšia reportáž o zvykoch a obyčajach aradáčskych Slovákov. Pokapala na sálaši slanina – v prvej časti nedeľného bloku bude odvysielané hudobnofolklórne vysielanie, ktoré vzniklo pred 20 rokmi v autentickom ovzduší sálaša neďaleko Kysáča. Vtedajší ochotníci Kultúrnoinformačného strediska Kysáč motivovaní známou ľudovou pesničkou predniesli piesne a tance o aktuálnych prácach na poliach v letnom období. www.hl.rs

Predpoludňajší program Každý pracovný deň 8.00 – 10.00 Sobota 8.00 Správy 8.30 Aspekty 9.00 Správy Týždeň 8.00 8.05 9.05 9.30

Nedeľa Správy Vysielanie pre dedinu Pohľady k výšinám Vysielanie pre deti

Popoludňajší program 14.45 Slovenská ľudová hudba (sobota) 15.00 Správy 15.05 Rádiošport (pondelok) Kronika našich osád (utorok) Hudobné vysielanie (streda) Inteen (streda o 16,00) Súzvuky (štvrtok) Z každého rožka troška (piatok) Kaleidoskop (sobota) 15.30 Zo sveta hudby – zábavná hudba (nedeľa) 16.00 Motívy (nedeľa) 17.00 Rozhlasové noviny 17.15 Vejár hudobných vysielaní Slovenská ľudová hudba (sobota) Nočný program 23.00 Rozhlasová hra pre dospelých (utorok) 24.00 Slovenská tanečná, ľudová a umelecká hudba (nedeľa)

Utorok 16.10 Paleta 17.00 Dúhovka

RÁDIO NOVÝ SAD 3

TV PETROVEC Pondelok – sobota 18.25 Začiatok vysielania 18.30 Zahraničný denník 18.50 Hit dňa, Moľa / Klenoty, Citáty 19.00 Zvon, spravodajská relácia 19.15 Kreslený film 19.50 Hit dňa, Reklamy 20.00 Filmy: Piatok 14. júla – Nahý medzi vlkmi Sobota 15. júla – Liečiteľka, 1. časť Pondelok 17. júla – Bleskový muž Utorok 18. júla – Jazda do pekiel Streda 19. júla – Žralok zabijak Štvrtok 20. júla – Nickova pomsta 21.45 Hit dňa, Moľa / Klenoty, Citáty, Reklamy, Zvon 23.00 Záver vysielania

Každý pondelok 20.00 Hudobný mix

Každú sobotu 18.15 Výber z programu TV Pančevo

Utorok – sobota 17.00 Správy 22.00 Správy Nedeľa 13.00 S vami a pre vás S vami a pre vás je kolážové vysielanie, ktoré obsahuje aktuality zo staropazovského prostredia, ako i z iných slovenských prostredí. V rámci hodinového vysielania je aj náboženská časť pod názvom Hrad prepevný. Repríza v pondelok a stredu o 14.00, resp. o 22.05.

Informačno-politický týždenník

Klenotnica (nedeľa, utorok, piatok) 16.00 – 18.00 Nedeľa 16. júla 16.00 Kronika týždňa Slovo na týždeň Tradičné slovenské jedlá – Herovky

Utorok 18. júla 16.00 Bábkové divadlo: Aladin a čarovná lampa Prezentácia knihy Spomienky z detstva Letný biblický tábor na Slovensku Piatok 21. júla 16.00 Z archívu: RTV OK Film: Statky-zmätky

Nedeľa 16. júla 17.00 Film: Heidi 18.30 Hit dňa, Reklamy, zostrih Molí 19.00 Zvon, prehľad udalostí týždňa 20.00 Kolážová relácia Nedeľa s vami 22.00 Film: Liečiteľka, 2. časť 24.00 Záver vysielania

Každý piatok 18.15 Výber z programu TV Kovačica

TV STARÁ PAZOVA

TV OBCE KOVAČICA

Ján Pavlis, predseda FK Mladosť

RÁDIO KOVAČICA Na modrej vlne – každý pracovný deň 15.05 Správy z regiónu 15.30 Stalo sa na dnešný deň 16.00 Správy z Kovačickej obce 16.10 Hlas ľudu ponúka (každý piatok) 16.20 Kalendárium 16.25 Udalosti dňa 16.55 Citáty do vrecka 17.00 Šport, Medicína, Školstvo, Poľnohospodárstvo, Kultúra 17.15 Zaujímavosti zo sveta 17.30 Humor 18.00 Správy z Kovačickej obce 18.10 Zaujímavosti zo sveta 18.15 Šport, Medicína, Školstvo, Poľnohospodárstvo, Kultúra 18.20 Citáty do vrecka 18.40 Poézia • RTV PANORÁMA •

KRÍŽOVKA ČÍSLO 28 RÁDIO STARÁ PAZOVA Utorok – piatok 18.00 Servis Na dnešný deň Meniny 18.15 Volíme melódiu dňa 18.30 Aktuality z obce a iných osád Poučky zo slovenčiny (streda) 19.00 Denník, informatívne vysielanie 19.15 Hudba 19.30 Oznamy, hudba a reklamy 20.00 Z nášho uhla, udalosti a ľudia Náboženské vysielanie Živé vody (streda) Tematické vysielanie Z minulosti (štvrtok) 15.00 16.00 16.05 16.30 17.00 18.05 19.00

19.30 20.00

7.00 7.30 8.00 8.05 8.30 9.00 9.05 9.30

Sobota Servis Na dnešný deň Meniny, Reklamy Správy Zvončeky, detské vysielanie Oznamy a drobné oznamy Volíme melódiu týždňa, resp. mesiaca, hudba a reklamy Repríza štvrtkovej relácie Z nášho uhla Aktuality z Vojvodiny, na spoločnej vlne rozhlasové stanice Báč, Báčsky Petrovec, Kovačica a Stará Pazova Oznamy, drobné oznamy a z našich osád Aktuality z mesta, repríza utorkovej relácie Z nášho uhla Nedeľa Servis Na dnešný deň Meniny Oznamy, hudba a reklamy Správy Hudba, servis Slovo nášho Boha, náboženské vysielanie Správy Hudba a aktuality Oznamy, hudba a reklamy

NOVOSADSKÁ TELEVÍZIA Každý pracovný deň 15.15 Objektív v slovenskej reči

• RTV PANORÁMA •

V tajničke je meno a priezvisko insitnej maliarky narodenej v Padine 1955; od roku 1986 je členkou Galérie insitného umenia v Kovačici.

RÁDIO PETROVEC Utorok – piatok 10.40 Hit dňa 14.00 Dozvuky Sobota 10.00 Aktuality z Vojvodiny Nedeľa 10.00 Retrospektíva týždňa

autorka: ANNA nula BIČIA- oľutovala ROVÁ

Slovenská hudba každý deň 5.00 – 15.00. Svetová hudba každý deň 15.00 – 5.00.

vpíšte LAB

S upravená 1. 1. časť časť elektrón HLADU vreckový tajničky obal (nár.) tajničky U Ľ

poľnohospodársky pozemok

kyslík

vpíšte RAGU

ampér

poukáže

predplatiteľ

chyba

malebná dedina v Srieme

obvod lebo (skr.) druh hliny

Univerzita Komenského

TELEVÍZIA PANČEVO Nedeľa 16. júla 19.30 Repríza relácie Dobrý deň Streda 19. júla 12.30 Dobrý deň, kolážová relácia

štvorkolesové vozidlo romb

bárium mäkká spol.

úžitková rastlina prehŕnať vlasy

ukazovacie zámeno

predložka kiloampér

uzavrie manželstvo

chlpy na hlave

2. časť tajničky alt

Anna (zdrob.)

volt

zemeguľa

hnedožltá farba

sekond life

ostrov v Nórsku TV VOJVODINY program vysiela na nasledujúcich kanáloch: pre územie Nového Sadu na 48., pre územie Subotice na 40. a pre územie Vršca na 39. Program v slovenskej reči sa vysiela na Druhom programe RÁDIO NOVÝ SAD Program v slovenskej reči sa vysiela na vlnovej dĺžke 100 a 107.1 MHz TV PETROVEC Program sa vysiela na kanáli 55; www.tvpetrovec.com; RÁDIO PETROVEC Program sa vysiela na vlnovej dĺžke 91.4 MHz TELEVÍZIA OBCE KOVAČICA Program sa vysiela na kanáli 52 RÁDIO OBCE KOVAČICA Program sa vysiela na vlnovej dĺžke 93,2 MHz RÁDIO STARÁ PAZOVA Program v slovenskej reči sa vysiela na vlnovej dĺžke 91.5 MHz TV STARÁ PAZOVA Program v slovenskej reči sa vysiela prostredníctvom lokálneho káblového operátora na kanáli 60 TELEVÍZIA PANČEVO Program sa vysiela na kanáli 39 NOVOSADSKÁ TELEVÍZIA Program sa vysiela na kanáli 60

opyt. zámeno

spojka

vpíšte AS HL DU E T A ĽU tona loď na prepravu vozidiel

hora

Španielsko

ROZLÚŠTENIE KRÍŽOVKY ČÍSLO 27 VODOROVNE: jednotka, ária, Eva, návnada, Kr, ona, p, o, osa, LO, posilnil, č, Olymp, obraz, as, kA, ár, P, roztopí, zaklopal, an, orasi TAJNIČKA: JÁN KOPČOK

vpíšte ALK

koráb púšte

Správne rozlúštenie KRÍŽOVKY 25 z čísla 25 Hlasu ľudu z 24. júna 2017 bolo: STRETNUTIE POD LIPAMI. Odmenu – knižné vydanie z produkcie NVU Hlas ľudu za správne rozlúštenie uvedenej krížovky získala: JARMILA VALENTÍKOVÁ, Ul. Čmelíkova č. 1, 21 469 PIVNICA. BLAHOŽELÁME. Správne rozlúštenia aj naďalej zasielajte DO 5 DNÍ ODO DŇA VYDANIA NAŠICH NOVÍN na adresu: NVU Hlas ľudu, Bulvár oslobodenia 81/V, poštový priečinok 234, 21 000 Nový Sad, PRE KRÍŽOVKU, alebo mailom na adresu: obsustova@hl.rs

28 /4759/ 15. 7. 2017

Šport PADINSKÉ DIEVČA OPUSTILO „SVOJU“ DOLINU

Ivetka v kopačkách Ján Bokor

utbalové školy navštevujú hlavne chlapci, ale občas sa tam zatúla aj podaktoré dievča. Posledných päť rokov tričko FŠ Dolina v Padine si obliekala aj Ivetka Hudecová. Namiesto bábik, baletiek a sukničiek odmalička mala blízko k futbalovej lopte a červeno-modrému tričku. Najprv pozorovala, ako to robia chlapci, neskoršie za loptou behala s bratrancom Damiánom Vlčekom, ktorý ju naučil prvé futbalové kroky. Keď

VÝZVA k účasti na turnaji v malom futbale o putovný pohár JE veľvyslankyne Slovenskej republiky, ktorý sa už tradične uskutočňuje v rámci Slovenských národných slávností 2017. Organizátorom tohtoročného turnaja je Športová komisia Matice slovenskej v Srbsku v spolupráci s MOMS Vojlovica-Pančevo, Obcou Pančevo a FK Mladosť Vojlovica. Tohtoročný turnaj bude v sobotu 22. júla o 10.00 hodine v športovom centre Mladosť vo Vojlovici, Ul. grobljanska b. č., na trávnatej ploche (prírodná a umelá tráva). Registračný poplatok (kotizácia) sa platí 2.500,00 din. pre mužstvo MOMS, ktoré je od miesta konania turnaja vzdialené do 100 km, a 1.500,00 dinárov pre mužstvo MOMS, ktoré je vzdialené viac ako 100 km. Registračný poplatok treba zaplatiť na účet MOMS Vojlovica-Pančevo, číslo účtu 355-1065336-76. Mužstvo tvoria vedúci a hráči (10 dospelých). Prihlášky na turnaj môžete doručiť najneskôr do 15. júla 2017 písomne alebo telefonicky na adresu: Michal Marko, predseda MOMS Vojlovica-Pančevo, tel.: 065/3304641, anickamarkova@yahoo.com − Pavel Turan, predseda Športovej komisie MSS, tel.: 064/3526-206 − Ústredie MSS, tel.: 021/780-248, e-mail: msjbp@stcable.net Predseda Športovej komisie MSS Pavel Turan, v. r.

www.hl.rs

bola žiačkou 3. triedy, získala právo chodiť do FŠ padinskej Doliny. Ivetka neváhala ani okamih, hneď začala pravidelne trénovať a hrávať zápasy. Skromné a tiché dievča v kopačkách prejavuje príkladnú húževnatosť, bojovnosť, talent a v ničom nezaostáva za chlapcami, s ktorými hráva

s ktorým získala rad uznaní, pohárov a medailí. Kamarátky sa jej pripájajú iba na školských súťažiach. Dievčenské družstvo ZŠ maršala Tita už niekoľko rokov hrá prím na obecných a oblastných futbalových Ivetka Hudecová (stojí v strede) sa rozlúčila súťažiach, k so svojimi doterajšími spoluhráčmi... čomu je Ivetdosiahnuť jasne vytýčené ciele kin prínos nemerateľný. Keďže Ivetka dovŕšila 14 v budúcom živote. Mladá futbalistka sleduje rokov, nemôže viac hrať spolu v mužstve s chlapcami. všetky udalosti vo futbalovom No to neznamená koniec jej športe a snaží sa učiť z príkladu futbalovej kariéry, ale nao- najlepších. Najviac sa jej páči, pak. Ivetka skončila základnú ako hrá Barcelona, zbožňuje školu, v Pančeve sa zapísala hráča Messiho. No pri srdci jej do Strednej technickej školy vždy zostane červeno-modrá 23. mája – odbor farmácia. farba materského klubu Dolina, Tam si našla aj klub, v kto- výkony a góly jej terajšieho hrorom mieni pokračovať vo tového útočníka Marka Rudića. Veríme, že sa mladej Padinfutbalovom zdokonaľovaní. Ivetka (v žltom rozlišovacom drese) Je novou členkou pančev- čanke podarí stať sa známou v nekompromisnom dueli ského ŽFK Šampion 2013, futbalistkou a lekárničkou. so súperom kde už začala uplatňovať Sú to dva najdôležitejšie ciefutbal. Chlapci ju neignorujú, svoje futbalové zručnosti. Vy- le, za ktorými smelo v živote vážia si jej futbalové vlohy a trvalosť a pracovitosť získaná vykročila Ivetka Hudecová. príspevok k úspechom mužstva, vďaka futbalu jej iste pomôžu

AKCIA NA DOLINE. Na sklonku júna rodičia detí, ktoré trénujú futbal, ako i vedenie FK Dolina a robotníci Verejného komunálneho podniku Padina (na snímke), spoločnou akciou upravili areál a časť miestností FK Dolina. Tento klub má za sebou početné úspechy, výborných futbalistov, trénerov a iných horlivých milovníkov futbalu, ktorí mnohokrát takto prispeli v spoločných akciách. Padina pravdepodobne nikdy nezostane bez hráčov, lebo sa o to stará Futbalová škola Dolina, ktorej založenie kedysi inicioval bývalý hráč M. Gačić. Dlhé roky ju podporovali aj J. Valenta, M. Šimek, I. Mihálek, V. Kováč, L. Petrovič a v súčasnosti s najmladšími hráčmi pracujú Pavel Brezník a Ivan Poničan. Snažia sa mladučkým chlapcom preniesť svoje vedomosti a vštepiť lásku ku koženej lopte a hre na trávniku. A. Ch.

Informačno-politický týždenník

• ŠPORT •

KOLKÁRKY SLÁVIE ÚSPEŠNEJŠIE NA JAR

Aj nové tváre na starej dráhe Ján Špringeľ

Hriešik podotkol, že aj z iného dôvodu duel so Sentou sa môže považovať za historický: „Až štyri zo šiestich možných kolkárok sa dostali do hostiteľského tímu kola. Najviac kolkov zrazila zo slávistiek v deviatom kole Anna Husárová – 571. Najčastejšie bola z Kovačičaniek najúspešnejšia Anna Kucháriková. Na všetkých zápasoch sezóny 2016/17 bola v zostave Eva Čerňošová. Nečudo potom, že,

„N

a kolkárskych dráhach sme v jesennej časti majstrovstiev 2016/17 Prvej ligy Srbska – skupina Vojvodina mali ďalšie nové mená, čo je významným prínosom k obľúbenému športu v Kovačici. Slávistky boli po prvom ,polčase‘ podobne ako na konci predchádzajúcich majstrovstiev na šiestom mieste, mali ale iba dva body. Raz skončili so štítom, päťkrát na ňom, pomer bol 18 : 34,“ začal analýzu sezóny dám Želimír Hriešik. Predseda klubu zdôrazňuje, kto boli opory celku v prvej časti šampionátu: „Všetkých šesť zápasov zohrala iba Eva Čerňošová, päťkrát sa na kolkárňach Kovačice a Vojvodiny zjavili Anna Kucháriková a Ľudmila Bírešová, po štyri razy Zuzana

Roky najlepšia kolkárka Kovačice: Anna Kucháriková

čankám podarilo vyhrať o dva zápasy viac: „Na všetkých zápasoch jari si merali sily so súperkami Anna Husárová, Anna Kucháriková a Eva Čerňošová – po šesť, potom Aničk a Tomášová päť, po štyrikrát si slávistický dres obliekli Zuzana Šipická a Anna Diňová, tri Ľudmila Bírešová a raz reprezentovali kovačický klub Tamara Milosavljevićová, Alenka Marková a Zorica Beracká. Trénerkou Slávie bola aj v tejto Kolkárky Slávie druhú sezónu zaradom súťažili sezóne Zita Tokaiová z Dev Prvej lige Srbska – skupina Vojvodina beljače.“ Novým majstrom a postupuŠipická a Anna Husárová, trikrát si slávistické tričko v majstrov- júcim do najvyššej súťaže je Aliských dueloch obliekali Anička menta Nový Sad. Slávia skončila Tomášová, Zorica Beracká, Eva na šiestom mieste, z dvanástich Sachterová a Ivanka Marková, skrížení zbraní tri vyhrala, deväť dvakrát Anna Diňová a raz Alenka prehrala, konečné skóre bolo 32 Marková, Andrea Petráková a Ta- : 64. V poslednom kole na starej mara Milosavljevićová. Dokopy dráhe, na rozdiel od kolkárov, trinásť kolkárok Slávie, z čoho Kovačičanky ešte mohli v tejto sú tri debutantky v šampionáte sezóne súťažiť doma, porazili Sentu, predtým dvakrát susedný Prvej ligy Srbska.“ Predseda Slávie Hriešik infor- Spartak Debeljača, ktorý súťaž muje verejnosť, že v jarnej časti zakončil v tesnom závese za Komajstrovstiev hralo menej hráčok, vačičankami, na siedmom mieste, no i napriek tomu sa Kovači- ale bez získaného bodu. Želimír • ŠPORT •

okrem ich niekoľko klubových kolegýň, boli aj práve tieto tri hráčky suverénne i na vlaňajších majstrovstvách Srbska veteránok.“ Ešte jeden údaj je pre Želimíra Hriešika dôležitý: „Za dve sezóny hralo pre Sláviu súhrnne štrnásť kolkárok. Všetky sú z Kovačice, ani jedna nie je cezpoľná.“ Prvý medzi rovnými v Kolkárskom klube Slávia pripomína, že vďaka sponzorom z Kovačice, ktorí sa pričinili, aby mesto dostalo novú kolkáreň, sa na nové úspechy a rekordy na novej dráhe budú tešiť už z jesene tak kolkári, ako i kolkárky.

NA TURNAJI V BINGULI DOMÁCI NAJÚSPEŠNEJŠÍ

Skromné odmeny Lazar Pavković

utbalový klub Binguľa usporiadal tradičný turnaj v malom futbale. Okrem organizátorov na turnaji Binguľa 2017 hrali aj mužstvá z Laćarka, Divoša a dva tímy Obilić 1993 z Kukujeviec. Štyri najúspešnejšie mužstvá sa z ligovej časti prebojovali do semifinále, kde dosiahli tieto výsledky: OFK Binguľa – Obilić 2 4 : 1, Kafe bar Zajo – Obilić 1 4 : 1. V boji o tretie miesto sa stretli Obilić 1 – Obilić

2 a výsledok bol 4 : 1. Vo finále domáca OFK Binguľa prekonala Kafe bar Zajo z Divoša na penalty 5 : 4, keďže sa v regulárnom čase zápas skončil nerozhodne 3 : 3. Víťazi dostali odmenu v sume skromných 11 500 dinárov, druhé mužstvo získalo 4 500 dinárov, kým si hráči tretieho tímu na turnaji odniesli 2 500 dinárov. Turnaj v Binguli sledovali nielen domáci milovníci futbalu, ale aj fanúšikovia z Erdevíka, Ľuby, Divoša, Laćarka a Kukujeviec.

ÚSPECHY CK JEDNOTA. Cyklisti šídskej Jednoty minulý víkend dosiahli výborné výsledky. Mária Tanciková získala prvé miesto v súťaži o Pohár Srbska v Crnej Trave, Jovana Radovanovićová bola druhá a Bojana Jovanovićová tretia (na snímke). Šíďankám to, samozrejme, prinieslo prvé miesto v konkurencii družstiev. Emilija Đačaninová v súťaži junioriek získala bronzovú medailu. Mihajlo Radovanović, člen štátnej reprezentácie našej krajiny, obsadil druhé miesto na súťaži o Cup Európy, ktorá prebiehala na Slovensku. L. P. 28 /4759/ 15. 7. 2017

Šport VÝSLEDKY HAJDUŠICKÝCH FUTBALISTOV V JARNEJ ČASTI MAJSTROVSTIEV

Hajdušické mužstvo v jarnej časti majstrovstiev získalo 23 bodov, čo mu v konečnom umiestnení postačilo na piate miesto so 45 bodmi na svojom konte. Žlto-čierny dres Hajdušice si v jarnej časti majstrovstiev obliekalo 18 hráčov a všetci aspoň raz začali zápas. Všetkých 13 zápasov zohrali brankár Melich, Maliar a Pomorišac. O jeden zápas menej v nohách majú M. Mršić a A. Lipták, Spasovski zohral 11 zápasov, Đukić a Folťan vybehli na trávnik 10-krát, Radović, Stojkovski, Marko a Janković 8-krát. V jedenástke od začiatku občas hrali aj Kocevski (6 zápasov), Petrović a Z. Lipták (5), Barbulović, I. Mršić a Glogovac na jednom zápase. Zo striedačky do hry vchádzali Barbulović (6-krát), Petrović, I. Mršić, Stojkovski a Z. Mužstvo Hajdušice na začiatku sezóny 2016/17; v jarnej časti hralo takmer nezmenené Lipták (4), Kocevski, Đukić, Marko (2) a Radović na jednom zápase. Vladimír Hudec 0, avšak už v nasledujúcom kole Povedzme na doma poľavili, keď s Ratarom záver, že na tria začiatku majstrovstiev Kruščica iba remizovali 1 : 1. Nuž nástich zápasoch v sezóne 2016/17 Hajduši- a potom do konca doma nestratili rozhodcovia raz čania mali ambície obsadiť ani bod, kým si z hosťovaní pripískali penaltu aspoň druhé miesto a v kvalifiká- niesli ďalšie štyri, po výhre nad v prospech Hajcii postúpiť do vyššej súťaže. Aj mužstvom Radnički vo Vršci 4 : dušice a raz proti. keď jesennú časť majstrovstiev 1 a remíze s Karašom v Kuštilji 1 : Priamu červenú ukončili na 6. mieste s 22 bod- 1. Na trinástich zápasoch dali 30 kartu nedostal mi, čiže mali až o sedem bodov gólov, čiže o sedemnásť gólov ani jeden hráč, menej od Borca Veliko Središte, viac ako v jesennej časti. Najviac ale pre dve žlté na druhom mieste sa nádejali, gólov nastrieľali v poslednom ihrisko musel kole majstrovi opustiť Marko. ligy, Vojvodine Neprekonateľní záložníci: Ivan Maliar (číslo 4) Rozhodcovia Crvena Crkva a Milan Mršić (5) Hajdušičanom – až šesť! Najukázali žlté karvicemajstra ligy, mužstva Dunav lepší strelec z Banátskej Palanky – štyri. Vypo- ty 15-krát, čo svedčí o tom, že v jarnej časti zorovali sme, že obrana Hajdušice je toto mužstvo disciplinované majstrovstiev spolu s obranou Vojvodiny C. a hrá korektne. bol mladý AtiKonečná tabuľka Druhej juCrkva bola najúspešnejšia v lige. la Lipták, ktorý hobanátskej ligy – východnej strelil 9 gólov. skupiny: O jeden gól Foto: V. Maliar menej dal Janković. Päť pres1. Vojvodina (CC) 26 17 6 3 55 : 27 57 ných zásahov 2. Dunav 26 17 4 5 77 : 34 55 mal Spasovski, Najmladší v tíme: Atila Lipták 3. Borac (VS) 26 16 4 6 69 : 34 52 (v strede 10) dal najviac gólov dva Kocevski 4. Potporanj 26 14 4 8 61 : 36 46 a do listiny že v prípade dobrých výsledkov strelcov sa raz zapísali Maliar, 5. Hajdušica (-1) 26 14 4 8 43 : 27 45 a neúspechov súperov môžu do- Folťan, Radović, Stojkovski, M. 6. Ševac 26 11 4 11 41 : 35 37 siahnuť cieľ. Optimizmus vládol Mršić a Glogovac. 7. Ratar (-1) 26 11 5 10 59 : 56 37 aj preto, že mali iba o bod menej Úspešná bola aj obrana, ktorá 8. Borac (VG) 26 12 1 13 45 : 47 37 od tretieho Potpornja, štvrtého kapitulovala iba 14-krát, ale pred9. Karaš (K) 26 10 5 11 41 : 47 35 Dunava a rovnaký počet bodov sa inkasovala o tri góly viac ako v 10. Partizan (K) 26 10 4 12 52 : 53 34 ako piaty Borac Vračev Gaj. jeseni. Sieť za chrbtom brankára 11. Dobrica 26 10 3 13 43 : 67 33 Ukázalo sa však, že nádeje ne- Melicha sa nevlnila iba na dvoch 12. Vladimirovac 26 8 3 15 44 : 64 27 boli opodstatnené. Jarnú časť zápasoch: Banat – Hajdušica 0 13. Banat 26 4 2 20 33 : 71 14 majstrovstiev Hajdušičania síce : 2 a Hajdušica – Dobrica 5 : 0. 14. Radnički 1927 (-1)26 3 1 22 15 : 80 9 začali dobre, vyhrali v Ilandži 2 : Najviac gólov dostal od strelcov Podržal najlepšiu obranu v lige: brankár Miroslav Melich

Lepšie ako v jeseni

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

• ŠPORT •

STAROPAZOVČANIA ZOHRAJÚ PRVÝ ZÁPAS UŽ V SOBOTU

Bez veľkých zmien Matej Bzovský

o skončení minulých majstrovstiev, ktoré sa v Starej Pazove rýchlo zabudnú, vo FK Jednota sa nastoľuje neustále aktuálna otázka − postup. Ťažko je v tejto chvíli čo len predpokladať, či sa splnia dávnejšie sny o postupe v nových majstrovstvách z oveľa silnejšej Vojvodinskej ligy – južnej skupiny. Vyzerá, že sa kostra mužstva z minulej sezóny predsa veľmi nezmení. Skúsený stopér Marko Bošković, ako aj talentovaný stredopoliar

Nebojša Galić síce si balia kufre na cestu do USA, avšak či sa ich prestup prostredníctvom manažéra uskutoční, uvidíme v nadchádzajúcich dňoch. Bola by to veľká škoda, ak sa s Jednotou rozlúčia. Keď ide o posily, nerealizuje sa všetko podľa plánu vedenia klubu. V Jednote počítali so štyrmi kvalitnými hráčmi, ale zatiaľ je len isté, že si modro-biele tričko oblečie útočník David Knežević, ktorý prišiel zo susedného Sremca z dediny Vojka. Ajrozhovory o návrate Predraga Milakovića z radov batajnického

BSK 1923 s pri Jednoty očakávali zmeny konci. Tak by sa aj v odbornom štábe, ale splnila žiadosť favšetko už takmer piaty núšikov Jednoty, rok zostalo podľa starého rozhodnutia. Milan Vulebo ide o výborného stredopoliajasin je prvým trénerom ra, niekdajšieho a jeho asistentom bude hráča Jadrana z ambiciózny Vladimir LiGolubiniec. vaja. Možno sa tu mohla Všetko je zatiaľ vykonať rotácia, ale s neisté, posily sú hluchými je ťažko sa rozpre silnú ligu neprávať. Už prvý prípravný vyhnutné zvlášť zápas, ktorý zohrajú v sopreto, ak Pazovčabotu na štadióne Jednoty nia chcú hneď od Očakáva sa jeho návrat: alebo na umelej ploche prvého jesenné- Predrag Milaković Športového strediska FZ ho kola zaútočiť Srbska, s republikovým na prvé miesto. Cesta k vytúženému ligistom z Batajnice, má poskytnúť cieľu – postupu do Srbskej ligy – jasnejší obraz o možnostiach staroskupina Vojvodina bude skutočne nového mužstva Pazovčanov. veľmi ťažká a napínavá. Fanúšikovia Foto: J. Pucovský

MLADOSŤ ZAČALA S PRÍPRAVAMI VO VRBARE

Klub počíta na všetkých futbalistov, čo hrali aj v minulej sezóne; síce na prvom tréningu neboli Vladimir Rupar, Bojan Trojanović (je na pracovnom pobyte na Slovensku) a Stefan Miličević. si Petrovčania Mladosti sa núkajú presvedčivo vyi niekoľkí hráči z dobojovali postup máceho prostredia, do Vojvodinskej a podľa slov tajomligy – severnej Slobodan Sladojević (druhý zľava) zostáva na poste trénera níka klubu Jaroslava skupiny. Mnohí Mladosti – a hráča? Chalupku, rokujú tvrdia, že by Petrovčania v novej spoločnosti mali predpokladá, že budú mať jedno i s niekoľkými posilami. Foto: J. Pucovský hrať významnejšiu rolu, keďže sa zo silnejších mužstiev.

Na horúcom trávniku Samuel Medveď

od taktovkou trénera Slobodana Sladojevića v pondelok 10. júla 2017 na horúci trávnik vybehlo zo osemnásť futbalistov FK Mladosť. Bol to prvý tréning po ukončených majstrovstvách Somborskej oblastnej ligy, v ktorých

SPOMIENKA NA JAROSLAVA BAĎONSKÉHO

S úprimnosťou k priateľovi S. Medveď

tvrtého júla pred dvanástimi rokmi tuzemskú púť ukončil Jaroslav Baďonský (1955 – 2005), ktorého mnohí znalci stolného tenisu dobre poznali. Mnohí si na neho už len spomínajú, mnohí zabudli a mladší sa naňho ani nepamätajú... Petrovský stolný tenis sa čoskoro dožije svojej päťdesiatky. Rok 1968 bol osudový pre tento šport; keď prišiel do Petrovca Čedo Dangubić a vedel animovať skupinku ľudí, ktorá potom stála pri zrode organizovanej stolnotenisovej činnosti. Masovo sa pracovalo s mladými ľuďmi. Vo • ŠPORT •

Hrobka Jaroslava Baďoského s čerstvou kyticou kvetín a tí, čo na neho nezabúdajú − členovia STK Mladosť

Vrbare sa nehral len futbal, ale deti chodili aj do sály k pingpongovému

stolu. Veľa toho pomohol aj vtedajší učiteľ telocviku Štefan Kaňa-Šticko.

Jaroslav Baďonský bol svojráznou osobnosťou. Iná je vec, že jeho životná púť na konci tiahla úskalím. Vedel toho veľa. Bol osobnosť inteligentná, v značnej miere charizmatická, no predsa rozpoltená medzi svojimi osobnými problémami a životom. Žil v prostredí, ktoré neraz nevedelo doceniť a vážiť si tých, čo vedeli a mohli preň mnoho urobiť! Aj terajší stolní tenisti svoje prvé kroky urobili pod jeho dozorom. Boli to časy, keď sa v bývalej kolkárni hral stolný tenis, zaúčalo sa do jeho tajomstiev. Po tom, ako predtým stolných tenistov vyhostili z vtedajšej mládežníckej sály vo Vrbare, Jaroslav Baďonský bol jedným z mála tých, ktorí sa vedeli postaviť voči takému počinu. Darmo?! Foto: S. Kišgeci

28 /4759/ 15. 7. 2017

Šport NA MEDZINÁRODNOM TURNAJI V SELENČI

Trikrát 3 : 1 TVRĐAVA – BÁCSBORSÓDI SK 3 : 1

Juraj Pucovský

urnaj Kriváňa otvorili báčska Tvrđava a mužstvo Bácsborsódi SK zo susedného Maďarska, ktoré prvýkrát hosťovalo v Selenči. Od začiatku zápasu sa videlo, že Báčania majú kvalitnejšie mužstvo,

Goran Doroški, tretí pridal Vojislav Sokolović. Česť hostí zachránil stredopoliar Gábor Cifra. Zápas viedol Nenad Palić z Karađorđeva.

KRIVÁŇ – BÁCSBORSÓDI SK 3 : 1 Rovnakým výsledkom sa skončil aj druhý zápas. Hostitelia posilnení Markom Nedeljkovićom, niekdajším hráčom odžackého Tekstilca, temerínskej Slogy, chorvátskej Boboty a klubov v Rakúsku, si ľahko poradili s mužstvom zo susedného Maďarska. Zápas vo veľkej miere poznačil práve Nedeljković, strelec všetkých troch gólov. Prvý dal už v 5. min., Marko Nedeljković (s loptou) na turnaji keď šikovne upravil do strelil štyri góly siete loptu, ktorú po bolo len otázne, koľko gólov inka- strele kapitána domácich Daniela suje brankár hostí Rauff Rajmund. Kuteniča odrazil brankár Rajmund. Strelci Tvrđavy sa zastavili na Už v 7. min. Nedeljković svoj útok číslici tri. Dva góly za víťazov dal z ľavej strany skončil krásnym lo-

nič odcentroval z pravej strany, loptu nešikovne zachytil obranca Dražen Petrović a prekonal svojho brankára Tihomira Šećerova. V 37. min. obranca Tvrđavy fauloval Nedeljkovića v trestnom území a tento odpískanú penaltu premenil Kapitáni a rozhodcovia: Cifra (Bácsborsódi – 2 : 1. Konečný SK), Palić, Šavija, Kutenič (Kriváň), Stojačić výsledok stanovil (stoja zľava) Novović v 42. min. bom – 2 : 0. Tento hráč sa k hetri- posledného zápasu, a tak si mužku dopracoval v 26. min. Hostia stvo Kriváňa vybojovalo triumf skorigovali výsledok v 33. min., na turnaji. keď Cifra prudkou strelou z vyše Zápas viedol Stanislav Stojačić dvadsiatich metrov prekvapil ne- z Tovariševa. pozorného Naďa – 3 : 1. Do konca KRIVÁŇ: Kocić, Krajinović, Gezápasu hostia častejšie útočili, ale nić, Deljanin, Crnjanski, Novosieť Kriváňa sa viac nevlnila. vić, Alexy, Kutenič, Nedeljković, Zápas viedol Miloš Šavija z Ob- Spasić, Salijević; striedali: Naď, rovca. Buják, Jovović TVRĐAVA: Šećerov, Petrović, KRIVÁŇ – TVRĐAVA 3 : 1 Vujnović, Radaković, GlamočaTretí zápas medzi susedskými nin, Dević, Lazarević, Agbaba, mužstvami rozhodoval o víťazovi Doroški, Sokolović, Badivuk; turnaja. Báčania lepšie začali, keď striedali: Milinović, Prodanović v 15. min. ich najlepší hráč Doroški BÁCSBORSÓDI SK: Rajmund, potiahol útok z ľavej strany a šikov- Rathpflug, Balogh, Taszáni, Kalló, ne prízemnou strelou prekonal Gál, Matić, Cifra, Wittner, T. Rácz, Naďa – 0 : 1. A. Rácz; striedali: Galjaš, Vóneki, O desať minút neskoršie Kute- Faragó, Retek, Merkler

MEMORIÁL VLADIMIRA VUJINA V ARADÁČI

Veľký fanúšik a priateľ Vladimír Hudec

Aradáči sa v nedeľu 9. júla 2017 začal štvrtý memoriál v malom futbale, venovaný spomienke na mladého Vladimira Vujina, ktorý síce nebol futbalistom, ale veľkým fanúšikom. K tomu bol určitý čas aj členom správy aradáčskeho AŠK. Pred niekoľkými rokmi zahynul v dopravnom nešťastí. Spomienku naňho si takto zachovávajú jeho kamaráti, ktorí aj podpísali organizáciu turnaja. Fond pre bohaté od-

www.hl.rs

meny v sume 100 000 dinárov zabezpečila Vladimirova matka Slavica Perinová-Vujinová. Účasť na tohtoročnom turnaji prihlásilo 12 mužstiev, z čoho štyri z Aradáča, jedna z dediny Krajišnik a ostatné zo Zreňanina. V prvom kole dosiahli tieto výsledky: Republika Srpska – Vladimir Vujin 0 : 3, TNT – Joca limar 0 : 5, Renesansa – Opšta bolnica Sveti Jovan 1 : 3. V druhý deň turnaja, v pondelok 10. júla, mužstvá zaznamenali tieto výsledky: Pablo Eskobar – Crveno-beli 6 : 0, Rajko

Informačno-politický týždenník

Mužstvo Vladimira Vujina tvoria kamaráti predčasne zosnulého mladíka; na fotografii s jeho matkou Slavicou Perićovou-Vujinovou

i šmekeri – B&K Family 5 : 0 a Republika Srpska Madra – Joca Limar 1 : 1 (na penalty 2 : 1). Turnaj bude pokračovať v

dňoch tohto víkendu a skončí sa finálovými zápasmi v nedeľu 23. júla 2017. Foto: organizátori turnaja • ŠPORT •

Víťazné mužstvo Kriváňa

Druhý z troch gólov hosťa v mužstve Kriváňa Marka Nedeljkovića (9) na zápase s Maďarmi

FUTBALOVÝ TURNAJ V SELENČI

Kriváňovi najväčší pohár Juraj Pucovský

Tri mužstvá zohrali tri polčasy v trvaní 45 minút tak, že sa súo rámca osláv Dňa Selenče peri stretli každý s každým. Je zapadol aj Medzinárodný zaujímavé, že sa všetky polčasy futbalový turnaj 2017, ktorý skončili identickým výsledkom: usporiadal domáci FK Kriváň. Tvrđava – Bácsborsódi SK 3 : 1, Selenčania si tentoraz za súperov Kriváň – Bácsborsódi SK 3 : 1 a Kriváň – Tvrđava 3 : 1. A tak po 135 minút futbalu v opravdivom letnom úpeku najväčší pohár zostal doma – uložil si ho do vitríny FK Kriváň, druhé miesto obsadila Tvrđava a na tretej priečke zakotvil Bácsborsódi SK. Za najlepšieho hráča turnaja vyhlásili kapitána Kriváňa DaCifra Gábor (vpredu), najlepší hráč niela Kuteniča, kým a strelec mužstva Bácsborsódi SK najlepším brankázvolili dve mužstvá, susednú rom turnaja je Rauff Rajmund báčsku Tvrđavu a tím Bácsbor- (Bácsborsódi SK). sódi SK z rovnomennej dediny Turnaj troch mužstiev v Sev Maďarsku. Mužstvo zo susednej lenči sledoval iba malý počet krajiny prvýkrát hosťovalo v Se- divákov, ani 100, lebo v sobotu lenči, a tak opätovalo návštevu bola svadba Selenčana Karola Selenčanom, ktorí vlani pobudli Faďoša, futbalového rozhodcu na prvom zájazde v Maďarsku. a prívrženca Kriváňa, k tomu

Hosťom z Maďarska bolo asi lepšie na tribúne, ako na trávniku...

mnohí radšej odišli k jazeru Provala a neprišli na rozhorúčenú tribúnu. Pri odovzdávaní trofejí Zdenko Kolár, zástupca predsedu Obce Báč, navrhol, aby sa o rok zvýšil počet účastníkov tak, že by do Selenče zavítalo aj niektoré mužstvo zo Slovenska, prípadne Rumunska.

Kapitán Daniel Kutenič (s loptou) bol hybnou silou mužstva Kriváň Vedenie FK Kriváň pre účastníkov turnaja a hostí uvarilo za dva kotly paprikáša

Predstavitelia klubov s pohármi a odmenení hráči: Daniel Kutenič (druhý zľava) a Rauff Rajmund (tretí zľava)

Je čas na Spoločensko-zábavný časopis pre mládež

Ročné predplatné:

400,00 din. Polročné predplatné:

200,00 din.

Časopis si môžete objednať prostredníctvom:  webovej stránky www.vzlet.rs/predplatne/  mailovej adresy vzlet@hl.rs  telefónneho čísla 021 47 20 840  kolportérov

Čítajte Vzlet!