Hlas 28 2018 by NVU Hlas ľudu

Vráťte sa k nám, bratri... Ján Triaška Báčsky Petrovec

ISSN 0018-2869

Informačno-politický týždenník ROČNÍK 75 | 14. 7. 2018 | CENA 50 DIN.

www.hlasludu.info www.hl.rs

ČÍSLO

/4811/



Z obsahu

14. 7. 2018 | 28 /4811/

Tohtoročné Folklórne slávnosti pod Poľanou na slovenskej Detve, už 53. zaradom, podali na dlani krásu ľudového folklóru, remesiel, umenia. V dňoch uplynulého víkendu 6. – 8. júla na hlavnej scéne krásneho amfiteátra a v jeho areáli odznelo množstvo rôznorodých scénických programov. Piaty raz za sebou sa tu konal Krajanský dvor so širokým spektrom podujatí, pri ktorých boli aj slovenskí spolkári zo Srbska. J. Bartoš

Prvý júlový víkend v Selenči prebiehal v znamení jej 260-ročného jubilea, ktoré si pripomenuli viacerými akciami. Usporiadali etno výstavu, výstavu fotografií selenčského ľudového kroja, kultúrno-umelecký program, jarmok, detský program, defilé krojov, ako i zábavu pri selenčských muzikantoch. D. Vŕbová

Uzávierka čísla: 11. 7. 2018

Na slávnostnej konferencii dňa 3. júla v Zhromaždení mesta Belehrad podpredsedníčka vlády Srbska a ministerka stavebníctva, dopravy a infraštruktúry Zorana Mihajlovićová a minister štátnej správy a lokálnej samosprávy Branko Ružić predsedovi Obce Stará Pazova Đorđovi Radinovićovi udelili uznanie venované najlepším lokálnym samosprávam – Šampióny lokálneho rozvoja v kategórii Podpora hospodárstvu. A. Lešťanová

Devätnásty Cyrilo-metodský večierok v organizácii MOMS Petrovec a miestneho cirkevného zboru odznel vo štvrtok 5. júla v evanjelickom kostole za účasti početných spevákov, hudobníkov a moderátorov, ako aj hojnej prítomnosti návštevníkov. J. Čiep

Výstava pod názvom (Pre)čiarknuté – Súčasná kresba od LeRoya Neimana dodnes prebiehala v Múzeu súčasného umenia Vojvodiny od 15. júna do 9. júla. Priniesla práce vyše sedemdesiat autorov s cieľom preniknúť do skrytých myšlienok umelcov a do tajomstiev samého tvorivého procesu. Obšírnejšie v prílohe Obzory. S. Lenhart

Editoriál

ZAKLADATEĽ: NÁRODNOSTNÁ RADA SLOVENSKEJ NÁRODNOSTNEJ MENŠINY VYCHÁDZA TÝŽDENNE, V SOBOTU VYDÁVA NOVINOVO-VYDAVATEĽSKÁ USTANOVIZEŇ HLAS ĽUDU V NOVOM SADE PRVÉ ČÍSLO VYŠLO 19. OKTÓBRA 1944 V BÁČSKOM PETROVCI OD ROKU 1967 VYCHÁDZA V NOVOM SADE ROKU 1967 PREZIDENT REPUBLIKY VYZNAMENAL HLAS ĽUDU RADOM BRATSTVA A JEDNOTY SO STRIEBORNÝM VENCOM Riaditeľ NVU Hlas ľudu: Samuel Žiak Úradujúci zodpovedný redaktor: Stevan Lenhart Zástupkyňa úradujúceho zodpovedného redaktora: Anna Francistyová Redakcia: Juraj Bartoš, Danuška Berediová, Jaroslav Čiep, Katarína Gažová, Vladimír Hudec, Anička Chalupová, Anna Lešťanová, Jasmina Pániková, Juraj Pucovský, Ľubica Sýkorová, Elena Šranková Technický redaktor: Miroslav Dobroňovský Jazyková redaktorka: Anna Horvátová Lektorka: Mária Domoniová Adresa redakcie: Bulvár oslobodenia 81/V, 21 000 Nový Sad, poštový priečinok 234 www.hl.rs E-mail: nvu@hl.rs nvuhlasludu@hl.rs inzercia@hl.rs Telefóny redakcie: 021/47 20 840 063/47 20 84 Telefax: 021/47 20 844 Dopisovateľstvo v Petrovci: 021/22 80 042 Dopisovateľstvo v Kovačici: 013/662 565 Dopisovateľstvo v Starej Pazove: 022/317 505 Tlačí:

Obrazy z Dolnej zeme nielen folklórne

y, čo si toho pamätáme viac, si spomíname na niekdajšie tichšie i hlasnejšie lamenty, že si nás Slovákov na Dolnej zemi naši „bratia“ na Hornej zemi neuctievajú nadostač. Bolelo nás, keď nás pri svojich dovolenkových „preletoch“ smerujúcich na „Slovenské“ more, ako zvyknú volať modrý Jadran, stále a zavše objavovali. Ako tu vraj pekne hovoríme po slovensky, prekvapovali sa, že tu slovenčinu počuť bežne na ulici, dokonca aj v obchode... A my pritom tu máme celý vzdelávací systém, médiá, inštitúcie, prehliadky, práva na štátnej úrovni... Potom sa to začalo až viditeľne meniť... Pochvaľujú si vzácne kroky v tomto smere naši literáti, výtvarníci, evidujeme míľové kroky smerom na lepšie na poli folklórnom. Je pravda, že družby jednotlivých súborov s partnerskými súbormi či dedinami pretrvávajú aj desaťročia, že naše ocenené súbory vystupovali pravidelne ako hosťujúce na veľkých prehliadkach tradičnej ľudovej kultúry na Slovensku, ale... Áno, ale (ako to napísala Katarína Mosnáková-Bagľašová vo svojom riporte z festivalu Východná) „v minulosti sa sem dostávali iba ojedinelé kolektívy zahraničných Slovákov a ich čísla boli zaraďované do slovenských, resp. inonárodných programov“. Tohto roku akoby sa roztrhlo vrece s prezentáciami dolnozemských Slovákov v krajine našich predkov. Dovolíme si konštatovať, že veľkú zásluhu v nej má dobre rozpracovaný formát 2. ročníka folklórnej šou Slovenskej televízie Zem spieva. Vďaka dokrútkam z terénu, a potom i úspechu našich finalistov (SKOS Detvan z Vojlovice a Anny Berédiovej zo Selenče) diváci na Slovensku (aj

Účet NVU Hlas ľudu 160-924115-88 Banca Intesa ISSN 0018-2869 COBISS.SR-ID 16185090

• •

Anna Francistyová Foto: Roman Krnáč

V tomto čísle

TÝŽDEŇ

KULTÚRA

ĽUDIA A UDALOSTI

ŠPORT

5 Vysťahovalectvo v popredí slávnosti

Tlačiareň HL PRINT Báčsky Petrovec

starší, aj mladší) v dostatočnej miere spoznali nielen folklór, ale aj život Slovákov (aj) v Srbsku. A už sme tam, kam sme chceli dospieť: nielen na Krajanský dvor, ako tradičnú súčasť festivalu na Detve, ale zvlášť na program Obrazy z Dolnej zeme, ktorý na tohtoročnom 64. celoslovenskom festivale vo Východnej prvýkrát odznel ako samostatný krajanský program. Venovaný bol (tak sa píše v jeho scenári) „zahraničným Slovákom z Maďarska, Rumunska a srbskej Vojvodiny, ktorí ako jedni z mála krajanov majú možnosť zachovávať svoju autochtónnu kultúru, originálnu a na Slovensku scénicky nevyužitú, plnohodnotnú a zároveň výnimočnú súčasť kultúrnej klenotnice slovenskej tradičnej kultúry“. Dúfame, že táto prvá lastovička bude mať nasledovateľov, teda že nielen tento samostatný celok, ale i ďalšie performancie či folklórne dielne zahraničných Slovákov aj do budúcna budú súčasťou tohto najstaršieho a najväčšieho celoslovenského festivalu. Na tento chvályhodný projekt a na ďalšie podobné prezentačné akcie sa však môžeme dívať aj z druhej strany: nielenže účastníci týchto krajanských programov majú medzi divákmi často svojich príbuzných, bývalých susedov i známych, ktorí sa v aktuálnej silnej migračnej vlne vysťahovali na Slovensko, ale šikovní aktivisti z radov (donedávna) vojvodinských Slovákov sú dokonca neraz v organizačných tímoch týchto podujatí... Aj to sú Obrazy z Dolnej zeme.

9 Hudbou, spevom a tancom 260-ročnej Selenči

OBZORY

22 Prúd intímnych obrazov

30 Život na špičkách topánok

42 Merhaba, profesor Kolár! Autor titulnej fotografie: Juraj Bartoš

28 /4811/ 14. 7. 2018

Týždeň 

InPress

Výsledky demagógie Jasmina Pániková

ie tak dávno na poslednej strane nášho týždenníka bola zverejnená reportáž s titulkom Miznú dediny, mizneme aj my. Takmer dennodenne k zániku našich dedín prispievajú odchody spoluobčanov, ktorí sa rozhodli nový život budovať za hranicami nášho štátu. Fakt, že nás je čoraz menej, pripomenul nám aj náš prezident. Síce vyjadril obavy iba keď ide o srbský národ, ale dúfajme, že mal na mysli všetkých občanov, najmä tých, ktorých vždy bolo menej... Otvárajúc pôrodnicu prezident sa zamyslel nad počtom „svojho národa“ a vyhlásil, že najväčším problémom našej krajiny je malý počet narodených detí a pozval občanov, aby pochopili, že ako národ nebudú môcť obstáť, pokým „nezmenia niečo vo svojich hlavách“. O tom, čo by sme mali zmeniť, sa podrobnejšie nevyjadroval, no prezident by takisto mal zmeniť svoje chápanie situácie a uvedomiť si, že jednorazová finančná pomoc nie je dostatočná, aby sa zvýšila natalita. Financie sa minú, a čo ďalej? Veď nám nie je cieľom vytvárať nové sociálne prípady, ktoré by sa (nie po prvýkrát) stali terčom osudu toho istého prezidenta, ktorý teraz pozýva páry, aby mali deti. A ktoré páry, keď je aj mladých čoraz menej. Prečo nás je menej? Určite dôvodom nie sú „nové moderné trendy“. Je tu iba existenčný dôvod. Deti musia mať budúcnosť, a nie byť odkázané na pomoc štátu, ktorá časom prerastie do sociálnej pomoci. Áno, je nás menej, avšak s takými politikmi v čele štátu, akých my máme, by možno otázna bola aj existencia Číňanov. Kto pretrvá – naši politici alebo obyčajný národ?

www.hl.rs

7 DNÍ

Mundial a (ne)stabilita regiónu Stevan Lenhart

a otázku, komu fandil, keď sa 7. júla vo štvrťfinále Mundialu stretli Rusko a Chorvátsko, prezident Vučić pred novinármi vyhlásil, že keby tieto dve futbalové reprezentácie zápasili jedna proti druhej ešte tisíckrát, on by ešte tisíckrát fandil Rusku. Lebo nenašiel vraj ani jeden dôvod, prečo by fandil Chorvátsku, k čomu dodal, že nie je oduševnený piesňami Marka Perkovića Thompsona... Malo by to azda znamenať, že všetci Chorváti, ktorí sa tešia z úspechov reprezentácie svojej krajiny (ako aj iní, ktorým sa jednoducho páči chorvátsky futbal) zároveň majú radi Thompsonove nacionalistické piesne? Zamýšľa sa aktuálny prezident možno nad tým, ako sa po takýchto jeho vyhláškach cítia príslušníci chorvátskej národnostnej menšiny v Srbsku, ktorých je on tiež (aspoň oficiálne) prezidentom? Patria také vyhlášky k snahám o budovanie stability a mieru v regióne? Keď ide o infraštruktúrnu stabilitu tunajšieho (širšieho) regiónu, významné veci do budúcna chcú

investíciami podporiť a realizovať čínske spoločnosti, o čom sa hovorilo na Samite krajín strednej a východnej Európy a Číny v dňoch 6. a 7. júla v bulharskej Sofii. Ako ekonomická veľmoc Čína je iniciátorom veľkého medzinárodného projektu pod názvom Jedno pásmo, jedna cesta, v rámci ktorého by sa (s prostriedkami Ázijskej infraštruktúrnej Investičnej banky a Fondu Hodvábnej cesty) malo pracovať na vývine infraštruktúry tohto priestoru v súlade so spoločnými potrebami trhu ázijských a európskych krajín. Pre našu krajinu sú najvýznamnejšie práve infraštruktúrne projekty, medzi ktoré napr. patrí výstavba železničnej trate Belehrad – Budapešť, ako aj diaľnice, ktoré budú viesť do Sarajeva a Bulharska, tiež Diaľnica mieru, ktorou by sa malo cestovať po albánsky prístav Drač. Situácia na Západnom Balkáne bola o pár dní neskoršie témou jedného iného samitu, ktorý sa konal v Londýne v utorok 10. júla. Nemecká spolková kancelárka Angela Merkelová a britská premiérka Theresa Mayová v mene organizátorov samitu na spoloč-

nej tlačovej konferencii vyzdvihli význam stability tohto regiónu a prisľúbili podporu, ktorá by mala vplývať najmä na zlepšenie právneho poriadku v tunajších krajinách. Na samit v Londýne však vrhla tieň najnovšia vládna kríza v Spojenom kráľovstve, kde sa pre nesúlad ohľadom politiky Brexitu funkcie vzdali dvaja tamojší ministri. Ďalšiu tieň vrhlo policajné väznenie piatich Srbov na Kosove z údajného podozrenia, že ohrozovali ústavný poriadok Kosova. Ako uviedli viaceré médiá, kosovský premiér Ramush Haradinaj sa za tento čin potom ospravedlňoval predsedníčke vlády Srbska Ane Brnabićovej. Nasledovali vyhlášky viacerých politikov, na základe ktorých vidieť, že budúcnosť dialógu medzi Belehradom a Prištinou je celkom neistá. Mimo politických tém – potešila správa, že zo zaplavenej jaskyne v Thajsku po vyše dvoch týždňoch vyslobodili všetkých dvanástich chlapcov aj ich futbalového trénera. Komplikovaná záchranná operácia trvala tri dni a zúčastnili sa v nej thajskí a zahraniční potápači.

Iný uhol reality

Nikola Petkov

Informačno-politický týždenník

• TÝŽDEŇ •

DEŇ ZAHRANIČNÝCH SLOVÁKOV V BRATISLAVE

Vysťahovalectvo v popredí slávnosti Juraj Bartoš

hlavnom meste Slovenskej republiky Bratislave si tradične pripomínajú Deň zahraničných Slovákov. Sviatok státisícov krajanov žijúcich mimo Slovenska sa dožil 15. ročníka v Deň sv. Cyrila a Metoda – 5. júla. Úrad pre Slovákov žijúcich v zahraničí minulý štvrtok predpoludním usporiadal primeraný spomienkový program v Sade Janka Kráľa v Petržalke a podvečer na Hlavnom námestí v Bratislave odznel primeraný krajanský koncert.

kej republike. Dvadsaťpäť rokov Slovenskej republiky generovalo aj našich vysťahovalcov, ktorí odišli zo Slovenska aj vďaka členstvu Slovenskej republiky v Európskej únii od 1. mája 2004 – do krajín EÚ, ale aj do zámoria... Je to v podstate vymoženosť v porovnaní s predchádzajúcimi emigráciami.“ Varšo taktiež osobitne podčiarkol, že sa ÚSŽZ s ostatnými príslušnými rezortmi SR snaží riešiť potreby a problémy zahraničných Slovákov v dimenziách slovenskej Ústavy. Zároveň sa dotkol i 1155. výročia príchodu vierozvestcov Cyrila a Metoda

Potleskom odmenili výkony ochotníkov aj zástupcovia významných inštitúcií Prvá časť slávnosti sa konala v Sade Janka Kráľa v Petržalke, pri monolite z tardošovského kameňa, ktorý roku 2000 darovali Slováci z Maďarska. Rečníci sa dotkli „roku osmičiek“. V aktuálnom roku sa totiž dovŕši 25 rokov samostatnosti slovenského štátu, ako i storočnice vzniku prvej Československej republiky, podpísania Pittsburskej dohody a Martinskej deklarácie. Konečne, treba mať na ume aj roky, po ktorých nasledovali emigračné pohyby: 1948 – ich podnietili februárové udalosti a roku 1968 rovnako smutné augustové udalosti, po vtrhnutí vojsk Varšavskej zmluvy na územie vtedajšej Československej socialistickej republiky. Predseda Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí Ján Varšo o. i. povedal: „Tohto roku si pripomíname v prvom rade 25 rokov kultúry v slovenskej demokratic• TÝŽDEŇ •

a dodal: „V dnešnom období, a nielen v dnešnom, možno povedať, že náboženstvo a kresťanské tradície sú imanentnou súčasťou našej identity a charakterizujú

Anna Berédiová a Samuel Kováč; v úzadí Ondrej Maglovský nás ako národ.“ Pripomenul i 300. výročie príchodu Slovákov do Békešskej Čaby roku 1818, kde sa 6. a 7. júla konali oslavy významného jubilea. Prítomným sa prihovorila aj štátna tajomníčka Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu SR Oľga Nachtmanová. Upriamila pozornosť na dátum 5. júl: „Keď roku 863 prišli na Slovensko, vlastne oni založili základ pre to, aby sa Slováci stali civilizovaným kultúrnym národom, jedným z najpokrokovejších, najpoprednejších vo svete.“ Odznel aj príhovor predsedu Svetového združenia Slovákov v zahraničí Vladimíra Skalského. Dotkol sa kameňa, pri ktorom sa zahraniční Slováci tradične stretávajú 5. júla: „Myslím si, že tento rok, v ktorom si pripomíname veľké výročia, je

Ženská spevácka skupina SKUS hrdinu Janka Čmelíka zo Starej Pazovy

určite vhodnou príležitosťou, aby ten kameň vstúpil do dospelosti tým, že sa začne transformovať na to, čím mal byť, teda na akési zariadenie v Bratislave, ktoré by pripomínalo históriu a súčasnosť Slovákov žijúcich v zahraničí po všetkých stránkach.“ Spomenuté osobnosti, taktiež predseda Matice slovenskej v Srbsku Ján Brtka a ďalší zástupcovia krajanských organizácií ku kameňu Pamätníka slovenského vysťahovalectva a zahraničných Slovákov položili spomienkové kytice a symbolické venčeky. Podujatie v Sade Janka Kráľa otvorila spevácka skupina obce Mlynky v Maďarsku clivou piesňou Keď sa Slovák preč do sveta poberal... Vystúpila aj ženská spevácka skupina SKUS hrdinu Janka Čmelíka zo Starej Pazovy – predviedla niekoľko vysťahovaleckých piesní. Bodku za prvou časťou pripomienky Dňa zahraničných Slovákov dala speváčka Anna Berédiová zo Selenče – zaspievala pesničku Rodný môj kraj... Hrou na gitare ju sprevádzal Samuel Kováč z Báčskeho Petrovca. Programom pamätného stretnutia niekoľko desiatok prítomných viedol Ľudovít Pomichal. Na záver prichodí spomenúť, že pri slávnosti sviatku zahraničných Slovákov mali byť aj hlavy Národnostnej rady slovenskej národnostnej menšiny v Srbsku a Ústavu pre kultúru vojvodinských Slovákov. Následne problému s vozidlom v Maďarsku sa vraj museli vrátiť domov.

28 /4811/ 14. 7. 2018

Týždeň KRAJANIA KONCERTOVALI V BRATISLAVE

Husiu kožu neprivolal dážď Juraj Bartoš

eň bol krásny, slnečný, ako sa ale schyľoval ku koncu, zamračilo sa, ochladilo, zlialo sa riadne daždisko. Tak sa ukazovalo, že Deň zahraničných Slovákov na javisku po-

Adriana Jozefína Fúriková

Vladimír Halaj

stavenom na Hlavnom námestí v Starom meste v Bratislave zostane bez finále. Krátko pred siedmou predsa prestalo pršať a hľadisko zaraz vyplnili diváci, vrátane početných turistov. Úchvatný folklórny krajanský koncert pomenovaný Vitajte doma, priatelia! sa vo štvrtkový podvečer 5. júla, keď už začal doznievať Deň sv. Cyrila a Metoda, predsa konal. Trebárs ho občas predsa len pokropil menší dážď.

www.hl.rs

Rozšomrané hľadisko utíchlo, len čo zaznela clivá pieseň Dolnozemskuô šíre poľe... Precítený hlas mladučkej a už úspešnej speváčky zo Selenče Anny Berédiovej pri zvukoch harmoniky maestra Ondreja Maglovského z Kulpína voviedol obecenstvo do programu, ktorého ústrednou témou bolo vysťahovalectvo. Hneď za tým sa prihovorili hlavy inštitúcií, ktoré sa podpísali pod organizáciu podujatia: predseda Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí Ján Varšo (konZáverečný obraz výborného koncertu cert aj úradne otvoril) a riaditeľ Bratislavského umeleckej úrovni ich predniesla vodnú kultúru, nebyť osobností, kultúrneho a informač- mezzosopranistka Dana Pěnka- ktoré jej venovali svoju celožiného strediska Vladimír va Koklesová, Slovenka žijúca votnú tvorbu. Takou osobnosGrežo. Vítajúc krajanov v Prahe, za hudobného sprie- ťou bol aj Juraj Ferík mladší, ktorí a ostatných prítom- vodu Moniky Ralovej. Amerika len prednedávnom ukončil svoných Varšo pripomeju životnú púť...“ Citovali sme nul jubileá spojené so z mimoriadne poetických a štátnosťou Slovenskej nadšených slov moderátorepubliky (viac o nich ra programu Jána Kolára. v príspevku VysťahoOdzneli pred vystúpením valectvo v popredí harmonikárov – ostrieľanéslávnosti na strane 5) ho hudobného harcovnía podčiarkol: „Slováci ka Ondreja Maglovského vo svojich domovských z Kulpína a jeho mladého, krajinách prezentujú evidentne osobitne talena reprezentujú Sloventovaného kolegu Vladimíra sko, slovenský jazyk, Halaja z Padiny. Predstavili tradície, kultúru, zvyky.“ sa úpravami slovenských Nasledovali ďalšie ľudových piesní; ten druhý kvalitné hudobné, speaj klasickými skladbami. Aké vácke i tanečné čísla. chvenie... harmoník i sŕdc... Najprv na pódium priAký amalgám smútku a rašla výborná spevácka dosti, aká ozvena slovenskej skupina Pilišská rodinka Anna Berédiová a Ondrej Maglovský duše! Aký výskot oblaženéz Mlynkov (Maďarsko). ho obecenstva! Ženská spevácka skupiVo vysokom tempe pona SKUS hrdinu Janka Čmelíka taká ďaleká a Zem pod Tatrami kračovala ženská spevácka skuzo Starej Pazovy precítene za- zaspieval a na gitare zahral pes- pina Dolina z Cannes (Francúzspievala niekoľko vysťahovalec- ničkár Samuel Kováč z Petrovca. sko) viachlasne predvedenými kých piesní. Na ne sa výborne Na veselú strunu udreli tanečníci východniarskymi pesničkami; nadviazali Benjamín a Joshua FS Dolina z Krempách (Poľsko) pripojilo sa im aj hľadisko. Po Peškovci, členovia Folklórneho a ich ľudová hudba. Po nich, doznení hymnickej piesne Najsúboru Liptár z Melbournu (Aus- len čo spustila pesničku Zdalo krajší kút v šírom svete je moja trália), podporení folkloristami sa mi, zdalo..., divákom vyrazila rodná zem nasledovalo spoločné Univerzity Mateja Bela v Banskej dych Adriana Jozefína Fúriková občerstvenie a priateľské rozBystrici. Husia koža nabehla pri z Bihoru (Rumunsko). hovory hostiteľov a účastníkov piesňach skladateľa Mikuláša „Žiadna z komunít zahranič- programu, ktorý v Bratislave Šnajdera Trnavského Zaspie- ných Slovákov by nedokázala odznel už tretí rok zaradom. valo vtáča a Ružičky. Na vysokej chrániť a zveľaďovať svoju pô-

Informačno-politický týždenník

• TÝŽDEŇ •

UČEBNICE PRE PRVÝ A PIATY ROČNÍK

V očakávaní založenia Centra pre vydávanie nízko-nákladových učebníc Danuška Berediová

d septembra žiakov základných a stredných škôl v Srbsku očakávajú zmenené učebné plány a programy, ako aj zavádzanie nových moderných technológií a prístupov k učeniu. Informatika a výpočtová technika, technika a technológia, telesná a zdravotná výchova sú predmety, ktoré od minulého školského roku majú piataci, podľa zmeneného a doplneného plánu a programu výučby a učenia. Od nového školského roku 2018/2019 sa budú uplatňovať nové programy aj pre ostatné učebné predmety v piatom ročníku, teda nie iba pre tieto tri. Nové učebné plány a vzdelávacie programy sú

zamerané na výsledky. To znamená, že výučba bude viac usmernená na rozvoj komunikácie, tímovej práce a kritického myslenia, namiesto na bifľovanie a jednoduché reprodukovanie vedomostí. Preto sa budú musieť pripraviť aj nové učebnice. O nových učebniciach v slovenčine pre zreformované ročníky nás poinformovala koordinátorka Výboru pre vzdelávanie NRSNM Svetlana Zolňanová. „V rámci reformy vzdelávania máme zreformovaný prvý a piaty ročník základnej školy. Samozrejme, od septembra budú potrebné aj nové učebnice, ktoré budú zladené so vzdelávacími výkonmi. Národnostné rady odovzdali súpis všetkých potrebných učebníc a návrh vydavateľov

najkvalitnejších učebníc (podľa mienky učiteľov), ktoré by bolo potrebné prekladať do jazykov národnostných menšín,“ povedala Zolňanová. Novinkou tohto roku je, že tieto učebnice bude vydávať Centrum pre vydávanie nízko-nákladových učebníc. „Pripravuje sa aj nové doplnenie (aneks) memoranda na vydávanie menšinových učebníc. Toto memorandum by malo byť podpísané, len čo sa založí Centrum pre vydávanie nízko-nákladových učebníc v Novom Sade. Je to novinka, ktorú priniesol nový zákon o učebniciach. To centrum by potom malo prebrať vydávanie nízko-nákladových učebníc a tiež menšinových, teda aj učebníc v

slovenčine. Malo by byť založené do 15. júla a vtedy sa aj podpíše zmluva o vydávaní učebníc. Potom bude potrebné čo najrýchlejšie zabezpečiť aspoň tie učebnice, ktoré sú prioritné – teda na tie predmety, ktoré sú úplne nové, aby ich naši žiaci už v septembri mali v rukách. Ak sa pre niektoré predmety nestihnú vypracovať nové učebnice, namiesto nich budú ešte stále platné tie, ktoré boli používané doteraz,“ vyhlásila koordinátorka Výboru pre vzdelávanie NRSNM. Na záver Zolňanová vyjadrila nespokojnosť s dynamikou tohto procesu, ako aj obavy, či sa všetky učebnice stihnú vypracovať, lebo do 1. septembra nezostalo mnoho času.

VEĽTRH MLÁDEŽNÍCKEHO TURIZMU – OPENS YOUTH FAIR

Letná avantúra štartuje D. Berediová

ohtoročný Youth Fair sa konal v dňoch 10. a 11. júla v Novom Sade. Siedmy Veľtrh mládežníckeho turizmu prebiehal s heslom Letná avantúra štartuje s väčším vzrušením na troch lokalitách v centre mesta. Program tohtoročného podujatia bol trochu bohatší, lebo namiesto prízvuku na hudobný program, po prvýkrát boli zdôraznené početné obsahy

pre mladých, ktoré dopĺňajú skúsenosti pobytu v Novom Sade, Srbsku a regióne. Organizovaná bola aj konferencia o mládežníckom turizme. Na Námestí slobody sa prezentovali turistické ponuky, ale aj početné tanečné kluby a adrenalínové športy. Známy Nočný bazár sa aj tohto roku konal v Katolíckej porte, kde bol aj hudobný, džezový program. Počas oboch dní na námestí prítomných zabávali Youth Fair DJ Resident Team, ale pred-

Aj tohto roku Novosadčanov prilákal Nočný bazár, kde sa predávali mnohé ručné práce • TÝŽDEŇ •

V ústrety festivalu Exit stavili sa aj Hudobný M kútik s tínedžerským chórom Vivak, kapela Kal, ako aj Coffee Shop – promo kapela Nišvilu, ktorá pozvala na tohtoročný festival v Niši. Druhý deň bol venovaný milovníkom džezu, lebo sa predstavil Jazz World Orchestra, ktorý tvorí 18 hudobníkov z 12 krajín a z piatich kontinentov. Počas prvého dňa bola otvorená kancelária organizácie OPENS v Ulici Lazu Telečkého, v ktorej bol aj stolný futbal, Xbox, spoločenské hry, lazy bags a osvieženie. Organizátori sem pozývali všetkých, ktorí

chceli relaxovať a zabaviť sa pred odchodom na Petrovaradínsku pevnosť, čiže na festival Exit, ktorý sa začal 12. júla. Treba spomenúť, že pred siedmimi rokmi, počas prvého Youth Fair, sa zrodila idea, aby mesto Nový Sad bolo kandidátom na Mládežnícke hlavné mesto Európy, čo sa aj stane v roku 2019. Organizátormi podujatia sú mesto Nový Sad, Turistická organizácia mesta Nový Sad, Exit Tím, OPENS2019 a nadácia Nový Sad 2021.

28 /4811/ 14. 7. 2018

Ľudia a udalosti

INOVÁCIE V POĽNOHOSPODÁRSTVE V CEZHRANIČNOM REGIÓNE

Predstavenie projektu AGRINNO Danuška Berediová

utorok 10. júla bol prezentovaný projekt Inovácie v poľnohospodárstve pre zabezpečenie rastu a zamestnávania v cezhraničnom regióne – AGRINNO, na otváracej konferencii v Zhromaždení AP Vojvodiny. Tento projekt je spolufinancovaný prostriedkami z Európskej únie v rámci Interreg – IPA Programu cezhraničnej spolupráce medzi Maďarskom a Srbskom. Cieľom projektu je inovatívnym prístupom v poľnohospodárstve využiť obrábaciu pôdu vo dvoroch pri dome v cezhraničnom regióne, zavádzaním nových technológií na pestovanie rastlinných kultúr, a tým aj zamestnávať nezamestnané obyvateľstvo, hlavne mladých. Celková hodnota projektu vynáša okolo 325-tisíc eur, z čoho sa

Vuk Radojević

85 percent financuje prostriedkami EÚ. Konferenciu otvoril Vuk Radojević, pokrajinský tajomník pre poľnohospodárstvo, lesníctvo a vodné hospodárstvo, a povedal, že je tento projekt historickým krokom v práci tohto sekretariátu, lebo sa po prvýkrát uchádzal o IPA projekty. Predrag Rajić, projektový manažér, predstavil projekt AGRINNO. V rámci tohto pro-

jektu budú vytvorené štyri poľnohospodárske inkubátory. Prvý sa bude nachádzať na Inštitúte pre roľníctvo a zeleninárstvo a ostatné tri budú v troch poľnohospodárskych stredných školách, a to vo Futogu, Rume a Vršci. Janko Čer vensk ý, vedúci Oddelenia pre

Janko Červenský

zeleninárstvo v inštitúte, hovoril o výrobe zeleninárskych kultúr, ako o modeli zamestnávania obyvateľstva v rurálnych oblastiach. Inštitút bude pomáhať účastníkom projektu prostredníctvom edukácie, aby maximálne využívali všetky dostupné zdroje pre intenzívnu zeleninársku výrobu, ako pôda, celková agrotechnika, striedanie siatin každý rok a používanie viac zeleninárskych druhov. Partneri projektu sú Pokrajinský sekretariát pre poľnohospodárstvo, vodné hospodárstvo a lesníctvo, Inštitút pre roľníctvo a zeleninárstvo, Fond Európske záležitosti APV i Nezisková s. r. o. pre rozvoj župy Čongrad (Maďarsko).

ALIBUNÁR

Žiadajú zmenu predsedu obce Vladimír Hudec

o, o čom sa v Alibunári niekoľko mesiacov čoraz hlasnejšie povrávalo, sa v pondelok 2. júla stalo skutočnosťou. Výbornícka skupina Srbskej pokrokovej strany totiž v tamojšom obecnom zhromaždení podporená ešte niekoľkými výborníkmi iných strán podala žiadosť na zvolanie mimoriadneho zasadnutia zhromaždenia, na ktorom by zbavili funkcie predsedu obce Predraga Belića, ale aj predsedu Zhromaždenia obce Sinišu Gavrančića. Tento návrh podporuje 16 výborníkov, čo je o 4 viac od minimálnej potrebnej väčšiny, keďže Zhromaždenie počíta 23 výborníkov. Na návrh Výkonného výboru SNS všetci výborníci, ktorí podporia Belića, čiže nebudú hlasovať za jeho odstavenie, budú

www.hl.rs

Výborníci Zhromaždenia obce Alibunár na zasadnutí v piatok 13. júla rozhodnú o osude predsedu obce Predraga Belića (sedí vpredu na pravej strane

vylúčení z tej strany. Inak Belić inicioval, aby zasadnutie ZO bolo 8. júna, ale sa ono neuskutočnilo pre nedostatok kvóra, o čom sme písali na stranách nášho týždenníka. Vtedy sa hovorilo o únose dvoch výbor-

Informačno-politický týždenník

níkov, ktorí údajne podporujú Belića a bude zaujímavé vidieť, či sa dostavia na zasadnutie, alebo nie. Predrag Belić vtedy vyhlásil, že má podporu občanov a že sa dobrovoľne nezriekne funkcie predsedu obce, napriek tomu,

že ho deň pred tým zasadnutím Výkonný výbor SNS vylúčil zo strany. Inak v tejto juhobanátskej obci sa čoraz hlasnejšie hovorí o kriminálnej minulosti ešte stále aktuálneho predseda obce, v dôsledku čoho v minulosti bol viackrát stíhaný, dokonca aj odsúdený. Bol zadržaný aj v akcii Sablja po vražde Zorana Đinđića. Na sklonku minulého roku bol zadržaný pre zneužitie úradného postavenia v súvislosti s dávaním do prenájmu štátnej pôdy, čím obecnému, pokrajinskému a republikovému rozpočtu spôsobil škodu v sume 247 miliónov dinárov. Okrem toho na rováš sa mu kladú aj iné aféry. Zasadnutie alibunárskeho lokálneho parlamentu, na ktorom sa bude hlasovať o dôvere predsedovi obce a predsedovi ZO, zvolali na piatok 13. júla v príliš neobvyklom termíne – o 15. hodine popoludní. • ĽUDIA A UDALOSTI •

NA OSLAVÁCH SELENČSKÉHO JUBILEA

Hudbou, spevom a tancom 260-ročnej Selenči Danica Vŕbová

„Z

em vysnívaná – to bol hlavný dôvod sťahovania našich predkov. Zem, do ktorej pustili hlboké korene, žírna vojvodinská černozem.“ Slováci sa do tejto báčskej dedinky prisťahovali v roku 1758. Zmluvu o jej založení podpísali 2. júla toho istého roku a ten dátum jej obyvatelia oslavujú ako Deň Selenče. Tohtoročné oslavy Dňa Selenče sa konali v prvý júlový víkend a obohatené boli počet-

jektu sú Kultúrne centrum Kysáč v spolupráci s KUS Jána Kollára a MS Selenča, za podpory Mesta Nový Sad. Autormi výstavy sú Pavel Surový, riaditeľ KC Kysáč, a Branislav Kokavec, fotograf, ktorých inšpirovali slovenské kroje z medzivojnového obdobia. Po príhovore Vrabčeniakovej Surový povedal, že o rok je naplánovaná príprava knihy Krása selenčských krojov, ktorá by zachovala nehmotné bohatstvo tamojších Slovákov. Príhovor mala i Malvína Zolňanová, predsedníčka KUS Jána Kollára,

Hrdí Selenčania ukázali svoje pestré kroje v sprievode dedinou

nými podujatiami. V sobotu 7. júla záujemcovia o selenčskú minulosť, ľudový odev, remeslá a všeobecne tradície selenčských Slovákov mali príležitosť pozrieť si otvorenie výstavy tiež jubilujúcej, 35-ročnej etno sekcie. Expozícia mala názov Ozveny 260- ročnej Selenče. Výstavu otvorila predsedníčka sekcie Viera Strehárska, ktorá pripomenula, že touto výstavou sa vzdáva hold predkom, že každá vecička v múzeu je spomienka na jedného obyvateľa Selenče. Katarína Vrabčeniaková, riaditeľka ZŠ Jána Kollára a predsedníčka MS Selenča, odovzdala Strehárskej ďakovný list za vytrvalú prácu. Prítomných pozdravil i Zdenko Kolár, zástupca predsedu Obce Báč. Vernisáž skrášlili mladí Selenčania spevom a recitáciami. Nasledovalo podujatie Selenčská krása v slovenskom ľudovom kroji, ktoré účastníci otvorili piesňou Nad Selenčou. Nositeľmi tohto pro• ĽUDIA A UDALOSTI •

ktorá je i partnerkou na tomto projekte, a porozprávala, ako k spolupráci došlo. Nasledovala prehliadka selenčských krojov, ktorú Zolňanová moderovala. Miroslav Brna, ezoterik a umelec, hovoril o selenčskom kroji a poprial Selenčanom, aby naďalej pestovali to, čo majú, aby im to nikdy nezaniklo. Vrabčeniaková otvorila výstavu fotografií, poďakovala sa Surovému, že obohatil program výročia dediny a odovzdala mu ďakovný list. Prítomní si mohli pozrieť selenčské kroje na obrazoch, ale i naživo. Kultúrno-umelecký program usporiadal KUS Jána Kollára. Predsedníčka M. Zolňanová privítala hostí a príhovory mali K. Vrabčeniaková, predseda Obce Báč Dr. Predrag Novaković a Z. Kolár. Hneď na úvod sa predstavil spevom a hrou dobre známy a vysoko odmeňovaný Orchestrík, ktorý počas programu mal za úlohu

Kyjáčkový tanec mladých Selenčanov

i sprevádzanie tanečných bodov. Na programe sa zúčastnili i deti zo škôlky Kolibrík, ktoré odtancovali Hru na čižíčka, odzneli recitácie, sólové spevy... Hosťom selenčských osláv bol Detský folklórny súbor Jánošík z Fiľakova, ktorý predviedol tance a spevy z Podpoľania. Na programe nechýbali ani domáci DFS Pramienok, dievčenská spevácka skupina, ako i Komorný zbor Zvony, ktorý oslavuje 25 rokov od založenia. Divadelní ochotníci predviedli ukážku Čajakovho Zypa Cupáka. Svoj bod mali i predstaviteľky Obce Báč, ako i členovia dychového orchestra. Členovia KUS Jána Kollára zatancovali Kyjáčkový tanec spracovaný podľa nahrávky z archívu Kataríny Berédiovej, ako i novú choreografiu, ktorú spoločnými silami prichystali na túto príležitosť, inšpirovaní prednesom

tvoriví Selenčania, šperkárky, výšivkárky, umelci, Stredná poľnohospodárska škola z Báča, selenčská etno sekcia atď. Vrabčeniaková otvorila program na nádvorí ZŠ Jána Kollára a privítala hostí, menovite predsedu Matice slovenskej v Srbsku Jána Brtku. Následne odovzdala ďakovné listiny tým, ktorí sa zúčastnili v príprave osláv, poďakovala sa za sponzorstvá a zverejnila výsledky súťaže o najkrajšiu záhradku. O súťaž sa uchádzali tri rodiny, a tým sú ich ceny rovnoprávne: rodina Strehárska, Krajčíková a Šimoniová. Na javisku sa znovu predstavili škôlkari z Kolibríka, DFS Pramienok, KUS Jána Kollára a hosťujúci súbor Jánošík z Fiľakova, ako i zábavný orchester Zvonov. Po programe nasledoval defilé krojovaných účastníkov, ako i všetkých občanov, ktorí sa z tejto príležitosti chceli hrdiť vo

Na jarmoku nechýbal ani stánok 35-ročnej etno sekcie

Anny Berédiovej vo folklórnej šou Zem spieva. Program moderovala M. Zolňanová, ktorá zároveň pripomenula, že sprievodné podujatia osláv prebiehajú počas celého roka. Posledná udalosť sobotného dňa bol DJ na školskom nádvorí. Nedeľná časť osláv sa začala jarmokom, na ktorom stánky mali

svojom kroji. Nedeľný večer osláv spríjemnili selenčské skupiny: ZOZ, Maks, Leopold band, Euro band a Kardio band. Hoci daždivé počasie trošku prekážalo zábave na nádvorí ZŠ Jána Kollára, ozajstným milovníkom slovenského tanca a spevu ani nepriaznivé počasie veru nepokazilo zábavu.

28 /4811/ 14. 7. 2018

Ľudia a udalosti BELEHRAD

Šampióni lokálneho rozvoja Anna Lešťanová

o Staropazovskej obce sa dostalo ďalšie hodnotné uznanie. Đorđovi Radinovićovi, predsedovi Obce Stará Pazova, na slávnostnej konferencii v utorok 3.

Đorđe Radinović – hrdý na nové obecné uznanie

júla v Zhromaždení mesta Belehrad podpredsedníčka vlády Srbska a ministerka stavebníctva, dopravy a infraštruktúry Zorana Mihajlovićová a minister štátnej správy a lokálnej samosprávy Branko Ružić udelili uznanie určené najlepším lokálnym samosprávam – Šampióni lokálneho rozvoja 2018/2019 v kategórii Podpora hospodárstvu. Uznanie

udeľuje Národná aliancia pre lokálny ekonomický rozvoj NALED a RTS, za inštitucionálnej podpory Ministerstva štátnej správy a lokálnej samosprávy v partnerstve s Rozvojovou agentúrou Srbska. „Ako predseda lokálnej samosprávy, ktorá si ako jednu z najdôležitejších strategických cieľov vytýčila práve nepretržitú podporu rozvoju hospodárstva, môžem prisľúbiť, že budeme Víťazi druhého cyklu súťaženia Šampióni lokálneho rozvoja pokračovať vo vytváraní ešte priaznivejšieho hospodárNiš, Vršac a Zvezdara. skeho prostredia, Titul vicešampióna aby sme v blízkej získali Smederevo, budúcnosti priláKruševac, Odžaci, Knkali zahraničných jaževac a Stará Pazova investorov,“ vyhlásil (v kategórii Promócia okrem iného Radiinvestícií). nović. Po úvodných sloTohto roku sa na vách Dejana Đokića, súbeh uchádzalo 33 predsedu Výkonného obcí a miest, z ktovýboru NALED, na rých je zvolených uvedenej konferencii a odmenených 5 v Belehrade sa hovorilo šampiónov a 5 vi- Momentka z konferencie v Belehrade aj o fungovaní obcí na cešampiónov (kde investorov, nadviazali partnerský mieru hospodárstva. Príklad dobrej je zaradená aj Obec Stará Pazova). Tieto lokálne či mestské samosprávy vzťah a spoluprácu s jestvujúcim praxe ozrejmil Vladan Vasić, primátor viditeľnými reformami v administra- hospodárstvom, podnietili súkrom- Mesta Pirot. O tradícii v službách tíve a uplatnením nových modelov v né podnikanie a rozvoj lokálnej eko- lokálneho ekonomického rozvoja práci v značnej miere zveľadili kvalitu nómie. Šampiónmi prvého súbehu sa zmienila Dušanka Golubovićová, života občanov, prilákali nových v roku 2013 boli Beočín, Nový Sad, primátorka Somboru. V STAREJ PAZOVE SI UCTILI DEŇ BOJOVNÍKA. Kladením kvetov k pamätníkom NOV si v Starej Pazove v stredu 4. júla pripomenuli Deň bojovníka. Predstavitelia tamojšieho OVSSS spolu s hosťami, medzi ktorými bol aj Nikola Nikodijević, predseda Zhromaždenia mesta Belehrad, najprv spoločne položili kvety k pomníku v strede mestečka. Pri príležitosti Dňa bojovníka, kedysi veľkého sviatku na priestranstvách bývalého štátu SFRJ, kvety v Starej Pazove položili i k pomníku národného hrdinu Janka Čmelíka v mestskom parku, kde sa prihovoril jeho príbuzný Hviezdoslav Čmelík (na fotografii). Organizátori a zoskupení občania i tentoraz zdôraznili, že sa nikdy nesmie zabudnúť na početné obete vojny.

14. – 20. 7. 2018

POČASIE

a. lš.

sobota

nedeľa

pondelok

utorok

streda

štvrtok

piatok

29˚ | 18˚

29˚ | 17˚

29˚| 15˚

24˚ | 17˚

26˚ | 16˚

24˚ | 16˚

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

• ĽUDIA A UDALOSTI •

V TURISTICKOM SÍDLISKU RELAX V KOVAČICI

Letná sezóna odštartovala, návštevníkov málo Anička Chalupová

vyplávali sme na povrch, a tak sa nám podarilo v uplynulom období nielen rozvoju turizmu v Kovačici už zabezpečiť platy pre zamestnaných v celé desaťročie prispieva aj Relaxe, ale aj upraviť budovu a okolie. moderné turistické sídlisko Vymenili sme staré filtračné zariaRelax, ktoré návštevníkom ponúka denia na odstraňovanie škodlivých ubytovacie apartmány s reštauráciou, látok vo vode. Aj predtým nám Ústav konferenčnou sieňou, fitnescentrom, pre verejné zdravie Pančevo, ktorý saunou, krytým a otvoreným bazé- pravidelne kontroluje kvalitu vody, nom a inými obsahmi. Tohtoročná let- potvrdil, že voda v umelom kúpalisku ná sezóna kúpačiek je vždy dobrej kvality, na otvorenom kúčo nám pridalo ešte palisku sa oficiálne veľké plus k celkovej začala 15. júna, ale kvalite služieb TS Repre nestále počalax. Okrem toho do sie naplno štartuje novej letnej sezóny len v nasledujúci sme zišli s upraveným týždeň s trošku otvoreným kúpaliszmenenými cenakom. Pri ňom sme mi. „Vzhľadom na namontovali novú zvýšenie prevádzstriešku z trstiny a kových nákladov na vonkajšiu stenu Relaxu uvažovali Mijodrag Lončar nám maliari namasme o nových ceľovali veľký murál. nách na bazénoch a v iných službách,“ Podobne plánujeme omaľovať aj informuje Mijodrag Lončar, riaditeľ veľkú stenu vedľa krytého bazéna.“ TS Relax. Okrem bazénov o ktoré obsahy Ide zrejme o zvýšenie cien vstu- sa návštevníci najčastejšie zaupeniek na bazény z minuloročných jímajú? 300 na 400 dinárov pre dospelých, „Najčastejšie sem chodia tzv. vízo 150 na 200 dinárov pre deti do kendoví turisti, ktorým okrem otvo12 rokov a pod. reného bazénu a krytého kúpaliska

Ani toto leto nesmie chýbať bez osvieženia v relaxovom otvorenom kúpalisku S akými novinkami vítate návštevníkov v tohtoročnej letnej sezóne? „S ohľadom na to, že sme mali ťažký uplynulý rok, keď nás opustili mnohí pracovníci a keď sme chceli už zamykať dvere na Relaxe, vďaka spolupráci s vyššou hotelovou školou, ktorá nám poskytla svojich študentov, • ĽUDIA A UDALOSTI •

(teplota vody sa počas zimy pohybuje okolo 27 stupňov C) ponúkame i 26 dvojlôžkových a 17 jednolôžkových izieb s možnosťou pridávania pomocných lôžok. Okrem toho máme v ponuke súpravy pre služby s minerálnym bahnom. Nie sme zdravotnícka ustanovizeň, ale naši fyzioterapeuti sú odborníkmi v tejto

oblasti. Na poschodí budovy je veľká kongresová či konferenčná sieň, ktorá spĺňa všetky podmienky na kongresový turizmus. Keď ide o kuchyňu, aj tu sme trošku konsolidovali Krásne omaľované steny vábia pohľady rady kádrov a vzhľadom najmä tých najmladších návštevníkov na uplynulú sezónu teraz nám je omnoho ľahšie. V nadchádza- pozitívne výsledky. Tu sa žiada zdravé júcom období plánujeme ešte viac investovanie a nie to, ktoré nemá obohatiť jedálny lístok s jedlami zo zmysel. Vyriešili sme mnohé technické problémy. Naučili sme sa, že najprv slovenskej kuchyne.“ Kto sú najčastejší hostia Relaxu? musíme dobre spoznať tých, s ktorý„Zvlášť v letnom období nám pri- mi spolupracujeme, vyhľadať v nich chádzajú turisti z Belehradu, Pančeva, to najlepšie riešenie, aby sme z nich Zreňaninu, zahraniční hostia zo Slo- vyťažili to najkvalitnejšie, a potom ich venska, Maďarska, Rumunska a pod. motivovať, podporovať, a pritom si Napr. počas nedávno uskutočneného ich ako ľudí veľmi ctiť a vážiť.“ Ako vidíte TS Relax v nadchádzapodujatia Medzinárodných majstrovjúcom období? „Plánujeme viac spolupracovať s Turistickou organizáciou Obce Kovačica a zvlášť nadviazať spoluprácu aj s inými turistickými organizáciami, s ktorými budeme spoločne pracovať predovšetkým na Okrem osviežujúcej vody v areáli Relaxu silnejšom markenájdete ihrisko pre deti, stánky s občerstvením tingu. Budeme a posedením v chládku trvať na tom, aby stiev vo varení a jedení bryndzových sme všelijako do tohto prostredia halušiek v Kovačici mali sme plný prilákali návštevníkov aj zo vzdiahotel hostí Maďarov, Slovákov a iných lenejších regiónov. Kovačica má a mala by čo ponúknuť zvlášť z toho hostí z okolia.“ Už dva roky ste na poste riaditeľa umeleckého hľadiska, tú insitu, ktoRelaxu, ako hodnotíte uplynulé rá je v celom svete známa. Je to podľa mňa ten hlavný tromf, ktorý obdobie? „Vzhľadom na to, že som dlhé sem môže prilákať ešte väčší počet roky bol podnikateľom, ťažko je turistov. Sú už nejaké kroky v tom v štátnom úseku uplatňovať to, čo sa smere. Naposledy, keď sme účinkouplatňuje v súkromnom sektore. Ale vali na konferencii v Sofii, tak sa po správam sa tak, ako keby toto bolo našej prezentácii Relaxu účastníci súkromné vlastníctvo – teda s väčšou zaujímali napr. o privítanie Nového zodpovednosťou. Riaditeľ musí byť roku v Relaxe. Je mnoho hostí, ktorí predovšetkým dobrý gazda, hostiteľ, sa každoročne zastavia v Relaxe, čo aby mohol prísť k lepšiemu cieľu. hovorí, že máme čo ponúknuť. Čoraz Proste tá naša povaha a rozmýšľanie, častejšie a rozmanitejšie podujatia ,všetko, čo nie je moje, je nikoho’, nie v našej obci nám prinesú aj väčší je dobré rozmýšľanie. Nám sa práve počet návštevníkov, preto musíme z toho dôvodu, že tak nerozmýšľame, na tom spoločne pracovať. Relax je podarilo mnoho. Mnohé veci a mo- klenot tohto prostredia, je naše okno menty kontrolujeme, racionálnejšie do sveta, preto si ho musíme celým trovíme prostriedky, čo časom dáva srdcom chrániť.“ 28 /4811/ 14. 7. 2018

Ľudia a udalosti NA SLOVO S VESNOU ŠKUĽCOVOU-MIJATOVIĆOVOU Z ERDEVÍKA

Stačí mi to, čo mám Danuška Berediová

esnívajú všetci o odchode z tejto krajiny. Musia to byť osoby, ktoré sú veľmi spokojné so svojím životom a ktorým ku šťastiu netreba mnoho. O tomto nás presvedčila Lužanka Vesna Škuľcová-Mijatovićová, ktorá sa pred niekoľkými rokmi vydala do Erdevíka, kde býva so svojím manželom a dvomi dcérami – Karolínou a Nikolinou. Jej manžel Srđan, ktorý sa teraz zaoberá poľnohospodárstvom, niekoľko rokov pracoval v Čiernej Hore a krátku dobu aj Vesna bola s ním. Všetko, čo si tam zarobili, vkladali do domu v Erdevíku a z toho si kupovali prívesné stroje, ktoré sa im oplácajú a aj teraz prinášajú zárobok. Nedávno aj Vesna

začala pracovať v dedinskom obchode. Nikdy nerozmýšľali o odchode za lepším životom. „Teraz, keď sa ma niekto opýta, že prečo nejdeme na Slovensko, odpovedám: Prečo by sme šli? Tu máme dom zriadený, manžel pracuje, ja

Vesna s rodinou

pracujem, deti tu chodia do školy. Ja nemám veľké priania, stačí mi to, čo mám a manžel rovnako rozmýšľa,“ hovorí. Nedávno si kúpili aj lis a Vesnin manžel teraz lisuje na objednávku. Okrem toho aj dom vykurujú balíkmi sóje a balíky slamy, či ďateliny predávajú počas celej zimy. Ako Vesna hovorí, to im pomáha, aby počas celého roka žili rovnako, teda aby im nič nechýbalo, lebo majú prílev peňazí z rôznych strán. Je veľmi spokojná, že nežijú „od dneška do zajtra“. Treba sa v každej situácii vynájsť a prispôsobiť sa jej – je veta, ktorá Vesnu vedie. Ďalšia zložka, ktorá im tiež dopĺňa rodinný rozpočet, je chov svíň. Majú veľký objekt, kupujú prasce, a tie po vykŕmení ich kŕmnou zmesou predajú.

TROJITÉ OSLAVY V KULPÍNE

Každý rok pestrejšie Katarína Gažová

poločné zasadnutie organizátorov trojlístka podujatí, ktoré si Kulpínčania naplánovali usporiadať v posledný júlový víkend, bolo v utorok 10. júla v priestoroch Miestneho spoločenstva Kulpín. Na dohovore ohľadom náplne osláv Dňa Kulpína, Predslávnosťových dní v Kulpíne a Svadby voľakedy a dnes v dňoch 28. a 29 júla boli vedúci MS Kulpín, MOMS Kulpín, Spolku kulpínskych žien, Turistickej organizácie Obce Báčsky Petrovec, KUS Zvolen, kulpínskych športových klubov. Podobne ako aj zopár uplynulých rokov, spomenuté tri podujatia sú skĺbené do jedného dvojdňového celku s bohatou, hlavne kultúrnou a športovou náplňou. Do organizácie sa tradične zapájajú spolky, združenia, organizácie, ustanovizne a vôbec občania tejto dediny. Program rozvrhnutý do dvoch oslavných dní bude bohatý a rôznorodý. V porovnaní s vlaňajškom

www.hl.rs

Účastníci vlaňajšieho 1. Slovenského výtvarného tábora v Kulpíne

organizátori uviedli aj niektoré zmeny. Výstava obrazov Výtvarnej skupiny KEBY a hostí bude tohto roku v priestoroch Spolku kulpínskych žien, ktoré sa nachádzajú v areáli Muzeálneho komplexu v Kulpíne. Týždeň predtým, teda v sobotu 21. júla, výtvarní ochotníci z Výtvarnej skupiny KEBY pôsobiacej pri MOMS Kulpín za prítomnosti hostí – výtvarníkov z bližšieho a ďalšieho okolia Kulpína sa zúčastnia na 2. Slovenskom výtvarnom tábore, počas ktorého stvárnia výtvarné diela, ktoré budú počas osláv zaradené do spomenutej výstavy. Slávnostné zasadnutie Rady Miestneho spoločenstva Kulpín bude v slávnostnom salóne Veľkého kaštieľa muzeálneho komplexu a v rámci neho budú pripomenuté tohtoročné kulpínske

Informačno-politický týždenník

jubileá. Svadbu voľakedy a dnes, ktorú roky usporadúva Spolok kulpínskych žien, spestria prezentovaním tradičných svadobných párt a odevov z viacerých prostredí, popretkávaných kultúrno-umeleckým programom, v ktorom vystúpia hostky – spolkárky. Náplň tohto podujatia budú tvoriť aj výstavné stánky spolkov žien a združení so svadobnou tematikou. Kulpínske spolkárky si na podujatie pozvali zo desať spolkov žien z rôznych prostredí. Nevystane ani tradičná tortiáda, na ktorej spolkárky návštevníkom ponúknu bohatý výber tort. Novinkou tohtoročných osláv bude odborná prednáška na tému Stravovania v rodine Dunđerskej, ktorá kedysi vlastnila kulpínsky

V dome bývajú so Srđanovými rodičmi, ktorí im tiež pomáhajú. Aby domácnosť fungovala, celá rodina musí byť súdržná. Majú trochu vlastnej pôdy a časť berú do prenájmu. Vesna si spomína, že keď bolo potrebné, chodila aj ona do poľa a vozila aj traktor, aby pomohla manželovi. S takou energiou a vôľou sa veľmi ľahko prispôsobila životu v Erdevíku. „Hovoria mi, že som prišla z Lugu a ako keby som bola v Erdevíku po celý život. Veď nie je Erdevík iný štát. Veľmi je dôležitá komunikácia s ľuďmi. Človek musí byť vytrvalý v tom, čo chce, a kto chce, ten sa prispôsobí všade,“ na záver dodáva. Foto: z archívu spolubesedníčky kaštieľ. Ústredný galakoncert je naplánovaný na sobotu 28. júla vo večerných hodinách. Tak ako vlani javisko bude umiestnené v priestore za budovou veľkého kaštieľa. Vystúpia hostia z Petrovca, z FS Petrovčan a domáci ochotníci KUS Zvolen a KUS mitropolitu Stefana Stratimirovića. Tanečné choreografie týchto troch spolkov budú doplnené výstupom sólo speváčok zo Selenče, Petrovca a Kulpína. Do tanca a na zábavu návštevníkom budú hrať: Trio MIO a Ex Yu bend a Marko Žigmanović. Do kulpínskych osláv sa tiež aktívne a súťažne zapoja rybári, šachisti, cyklisti, futbalisti, športovci kick boxu. V nedeľu 29. júla poľovníci Kulpína v areáli Poľovníckeho domu PS Fazan zorganizujú tradičnú súťaž vo varení paprikáša a súťaž poľovníkov v streľbe do hlinených terčov. Tamtiež pripravia aj prezentáciu poľnohospodárskych strojov. Popoludnie a večer bude patriť kick boxu a tradičnému zápasu medzi tučnými a chudými hráčmi na ihrisku FK Kulpína. Ako čerešnička na torte trojitých kulpínskych osláv je naplánovaná premiéra knihy o živote a diele Dr. Jána Kišgeciho autora Martina Prebudilu v slávnostnom salóne Veľkého kaštieľa. • ĽUDIA A UDALOSTI •

V MIESTNEJ ORGANIZÁCII PENZISTOV V PADINE

bezplatná právnická porada, ktorú vedie Michal Kukučka. V spolupráci so zdravotnými pracovníkmi a lekármi penzistom umožňujú bezplatnú previerku hladiny cukru v krvi, výšku krvného tlaku, previerky guste priláka veľký počet zraku a pod. kuchárov nielen z Padiny, Padinskí MOP aj tohto ale aj širšie. Členovia sa roku pokračoval v zásobopravidelne zúčastňujú na vaní svojich členov potramedziobecných športovinárskymi výrobkami a s vých hrách, súťažia v šípohrevom za výhodné ceny kach, šachu, malom futa na splátky. V rámci humabale a v basketbale. Pekné nitárnej činnosti v uplynuvýsledky prednedávnom lom období rozdelili balíky dosiahli na Dorćoliáde šiestim slabšie situovaným v Belehrade a pomaly sa Padinskí starobní penzisti už tradične každý rok penzistom. Peňažným príchystajú aj na športovú navštevujú hrobku Josipa Broza Tita, bývalého olympiádu vo Vrnjačkej juhoslovanského prezidenta; táto spomienka vznikla spevkom a rôznymi maškrtami pravidelne podporujú Banji. MOP pre svojich v roku 2017 tradičnú akciu Dedo mráz členov organizuje spovia absolvujú odchod do kúpeľov Soko v Padine. Zdá sa, že v spoločnej spolločné návštevy rôznych kultúrnych pamätihodností, stretnutia s inými Banja, Banja Koviljača a inde, kde budú kovej družbe akoby padinskí penzisti združeniami penzistov a často v zá- využívať veľmi výhodné rekreačno- zabúdali na chorobu, trápenie a vrásky. ujme svojho zdravia využívajú liečivé -liečebné pobyty. Každý štvrtok sa Do budúcna im želáme ešte mnoho vody. V júli, auguste a v októbri členo- v MOP koná poisťovanie a organizuje takých šťastných a slnečných dní.

Odsunuli pesimizmus a melanchóliu Anička Chalupová

adinskí penzisti aktívne využívajú voľný čas. Tak nielenže zabúdajú na starosti, ale redukujú tým zdravotné problémy, skvalitňujú medzigeneračné vzťahy, podporujú zároveň pozitívne myslenie a kreativitu. Obohacujú si v podstate život, jednoducho, cítia sa lepšie. K zvýšeniu kvality života padinských penzistov už bezmála 20 rokov prispieva Miestna organizácia penzistov Padina. V súčasnosti počíta viac ako 200 členov. Každoročne sa niektorí penzisti z dôvodu choroby odhlásia, noví zasa pribudnú. Vo funkcii predsedu MOP Padina od začiatku marca 2018 je Ján Šuľa, ktorý v nasledujúcom štvorročnom období bude zastupovať padinských penzistov v každej oblasti života tejto banátskej dediny spolu s ďalšími členmi vedenia – Adamom Petrášom, Ondrejom Omastom, Michalom Kukučkom, Jánom Pokoráckym, Zuzanou Ďuricovou a Tofilom Ðurovićom. Podľa slov Šuľu členovia tejto organizácie sa každý štvrtok v čase od 9. do 12. hodiny venujú mnohým činnostiam. Aktivity MOP Padina sú súčasťou spoločenského, kultúrneho a športového života tejto slovenskej dediny. Napriek tomu, že sa niektoré akcie opakujú každý rok, tešia sa stálemu a početnému záujmu svojich občanov. K takým podujatiam patrí účasť na gastronomickej súťaži Gulašiáda, ktorá z roka na rok v au-

PODUJATIE BOJČINSKÉ KULTÚRNE LETO 2018 trvá od 10. júna. Tento kultúrno-umelecký festival sa každý rok realizuje v Bojčinskej hore, a to počas víkendových dní v júni, júli a auguste. Programy, ktoré sa tu realizujú, sú šité na mieru najrozličnejšieho obecenstva. Bojčinské leto má dlhú tradíciu, od roku 2009. V nedeľu 8. júna na letnom javisku v prekrásnom ovzduší prebiehal hudobno-literárny večierok Chorvátskej čitárne Fischer. V rámci literárnej sekcie tejto čitárne vystupovali členovia združenia, ktorí predniesli svoje autorské diela, ako i členovia hudobnej sekcie, ktorí zaspievali piesne z oblasti zachovávania kultúrneho dedičstva Vojvodiny a Sriemu. Hosťami na tomto večierku boli členovia Slovenskej evanjelickej a. v. cirkvi z Boľoviec. Zaspievali prevažne duchovné piesne, a potom oba chóry v ekumenickom duchu spoločne zaspievali pieseň Božansko srce. Hosťami boli i tamburáši z Nového Ž. Č. Sadu. Na snímke z archívu Ž. Čapeľu sú boľovskí cirkevníci na Bojčinskom kultúrnom lete.

POUGÁR

Juraj Bartoš

Bumbumbum-bumbum-bum! O znamuje sa občanom, že sa pred týždňom na obvyklom mieste neoznamovalo občanom, z dôvodu vyslania úradujúceho to jest tu prítomného, respektíve občas sa tu kdesi vyskytujúceho pougára direktnepriamo na Hornú zem. Do PrešporkuBlavy a na Detvu. Pokým (som) v Bratislave nepodstretol temer žiadneho Slováka, ktorý sa toť, po takmer troch storočiach rozhodol vrátiť tatam (a už naskutku žiadnu z našich končín Slovenku), Hnaný žitia nevôľou, Na tej Detve krčma murovaná som ich veru videl viac ako kdekoľvek kedykoľvek je možné vidieť na námestiach našich vojvodinských prázdniacich

• ĽUDIA A UDALOSTI •

sa Dediniek v údolí. Ba nielen našich, ale aj Slovákov donedávnanašich som tam videl, aj to v takých šachovnicových dresoch. Aj som im, a nielen ja, povedal, že im držíme palce, aby sa stali majstrami sveta. Keď nie oni, aspoň futbalový výber krajiny, v ktorej teraz žijú. Jój, a to som/sme, vraj nijakovsky nijako povedať nemal/i! Lebo, že vraj také a podobné vyhlášky absolútne nemá rád Muž, Ktorého Sa Na Všetko Pýta alias Náš Pán Prezident. Ktorý NPP – vraj sám to, zdržanlivý, aký už raz je − povedal, že stíšil zvuk, keď sledoval zápas medzi Ruskom a Chorvátskom. Preto, lebo komentátor zjavne nadŕžal

Chorvátom. Anciáša jeho, aj s komentátorom! Tak on si dovolí NPP-ovi kaziť pôžitok z ušetrených 10 miliónov eur, ktoré NPP − šetrný, aký už raz je − ušetril, keď ich sľúbil našim futbalovým Orlom vyčítať na stole, len čo sa dostavia z Matičky Rossie ovenčení titulom Futmajstrasveta?! A zo skutočnosti, že tí Orlíci (na koho sa len, šporovliví podali?) nechtiac ublížiť na tele štátnemu eráru, sa starostlivo naplánovaných vavrínov včas dobrovoľne zriekli?! Takže teraz, môžbyť, tých desať miliónčekov, budú musieť, pardon, chcieť, vrátiť z vlastných pudilárov!? Že sa nehanbí! Komentátorík akýsi úbohý a nepodarený! Ohraďme

sa patrijoticky vospolok od jeho neokrôchaného a zhubného výlevu vášní! Tu ateraz, razom a hneď! Pod vplyvom ktorých vášní NPP následne nazval (aspoň tak uviedol utorkový Dnešok) istého opozičného politika a podnikateľa „zlodejom zo Šabca“. Nuž, veru: Aký človek, taká reč! V preklade: Vtáka poznáš po perí a človeka po reči! Nemyslím, pravdaže, na Novaka Đokovića, ktorý, vraj, tiež fandil exbratom Chorvátom. Myslím, pravdaže (istota je Guľomet!) na Dnešok a oného tévékomentátora... Žena, doparoma! Kde máme ten popol...?! Bumbumbum!

28 /4811/ 14. 7. 2018

Ľudia a udalosti DOSTAVBA A ADAPTÁCIA BUDOVY ŠKÔLKY V KULPÍNE

Nové priestory – nové možnosti Katarína Gažová

polovici júna sa začali práce na dostavbe škôlky v Kulpíne. K jestvujúcej príkladne udržiavanej starej budove, ktorá bola však pre potreby škôlky príliš tesná, sa dostavuje nová časť. Predtým, ako sa pristúpilo k dobudovaniu, predchádzala viacročná príprava a vybavovanie potrebnej dokumentácie, ozrejmila v rozhovore riaditeľka Predškolskej ustanovizne Včielka Zuzana Pašićová. „S prípravami dokumentácie sme začali ešte roku 2016. Po vybavení celého zoznamu dokumentácie a stavebného projektu dostavby a rekonštrukcie museli sme ešte kontaktovať Ústav pre ochranu pamätníkov a kultúry, lebo je doterajšia budova škôlky v doméne tohto ústavu. Nakoniec sme dostali aj to povolenie. S dostavbou sme začali 14. júna a vykonávateľom prác je novosadský podnik BOB, s. s r. o. Investíciu financuje Správa pre kapitálne vklady APV a objednávateľ je Obec Báčsky Petrovec. Ako riaditeľka ustanovizne

som koordinátorkou tohto projektu. zborovňa pre vychovávateľky, nová Vykonávateľ má na ukončenie prác telocvičňa, ktorú doteraz v kulpínskej lehotu 75 kalendárnych dní, teda škôlke vôbec nemali. V novej časti ak sa nám všetko podarí podľa plá- tiež bude hygienické zariadenie pre nu, 1. septembra by sme mali začať zamestnancov škôlky. s prácou už v dobudovanej časti objektu škôlky v Kulpíne. Pravdaže to závisí aj od toho, či nám počasie bude priať, aby sa práce realizovali podľa plánu.“ Ako vysvetlila riaditeľka, v rámci budovy budú tri pracovné izby: jedna pre celodenný pobyt, druhá pre poldenný (to je v starej časti budovy) a jedna pre jasličky, čiže kombinovanú skupinu od 2 do 7 rokov (v Na stavenisku dostavby budovy dobudovanej časti). Malá škôlky v Kulpíne učebňa v starej budove, kde doteraz bola srbská skupina škôl„Keď ide o počet detí, v nasledukarov, podľa nového rozvrhu bude júcom školskom roku budeme mať prispôsobená jedálni. Kuchyňa ihneď celodenný pobyt, kde budú prijaté vedľa zostáva kde bola, ale sa zboku všetky prihlásené deti, ktoré spĺňajú urobia dvere a z dvora sa dostavuje podmienky, potom sú tu dve skupiny kotolňa, hygienické zariadenie pre poldenného pobytu a novinka sú kuchyňu, sklad a skrine. V novej časti jasličky, kde nateraz budeme mať budovy bude izba pre jasličky, ďalej skupinu dvoj- a trojročných detí. Do

tejto novoformovanej skupiny plánujeme zamestnať jednu zdravotnú sestru – vychovávateľku a jednu vychovávateľku. Jednoročné deti budú zaradené do petrovskej škôlky. Troj- a štvorročné deti budú zaradené do celodennej skupiny. V Kulpíne teraz budeme súhrnne mať 70 detí. K tomu máme potrebu zabezpečiť aj jednu upratovačku a jedného údržbára, na čom sa stále pracuje. Telocvičňa bude pre kulpínsku škôlku znamenať veľmi veľa. Doteraz sme ju nemali a deti potrebujú pohyb. Rekvizity, ktorými bude vybavená nová telocvičňa, sa budú účelovo využívať v prospech fyzického rozvoja detí. Doteraz vychovávateľky pracovali s deťmi na dvore, kde sa mohli pohybovať a zahrať. Bolo to, pravdaže, vtedy, keď bolo prajné počasie. Dostavbou sa zmenšuje priestor nádvoria škôlky, ale neďaleko v samom centre dediny je zábavný detský park, kde naše deti tiež pod dozorom vychovávateliek trávia čas na sviežom vzduchu.“ Dostavba a adaptácia škôlky v Kulpíne by mala byť ukončená do 1. septembra. Práce bežia naplánovaným tempom. Riaditeľka poukázala na dobrú spoluprácu so zakladateľom pri celkovej realizácii. Hodnota celkovej investície je 15 miliónov dinárov.

CELOCIRKEVNÉ PODUJATIE NA SLOVENSKU

Pestrý program na niekoľkých miestach Anna Lešťanová

od záštitou ministerky kultúry SR, predsedu Banskobystrického samosprávneho kraja a primátorky mesta Zvolen a s finančnou podporou z projektu Hoffnung für Osteuropa a Banskobystrického samosprávneho kraja sa evanjelici z celého Slovenska i zo zahraničia stretli na 6. Evanjelických cirkevných dňoch, ktoré sa uskutočnili 29. júna až 1. júla vo Zvolene. Pre účastníkov tohto celocirkevného podujatia, ktoré sa konalo pod mottom V Tvojich rukách sú naše časy (Žalm 31, 16) pripravený bol pestrý program (služby Božie, biblické hodiny, prednášky, programy duchovnej piesne a slova, vernisáže…) a zúčastnili sa ho aj predstavitelia SEAVC v Srbsku. Na 6. Evanjelických cirkevných dňoch vo Zvolene vystúpili: Zmiešaný spevácky zbor

www.hl.rs

Účastníci zo Srbska na 6. Evanjelických cirkevných dňoch Tília zo Starej Pazovy, spevokol z Pivnice, dychový orchester pôsobiaci pri cirkevnom zbore v Báčskom Petrovci. Organový koncert mal Janko Siroma z Kovačice. Vo Zvolene boli aj viaceré delegácie z našich cirkevných

Informačno-politický týždenník

zborov a všetci sa tam prepravili v autobusoch, ktoré vyštartovali zo Starej Pazovy, Báčskeho Petrovca, Pivnice a Aradáča. Cirkevné dni sa konajú raz za dva roky a tohtoročné evanjelické cirkev-

né dni pripravili Biskupský úrad ECAV na Slovensku v spolupráci s cirkevným zborom ECAV Zvolen, so Zvolenským seniorátom ECAV na Slovensku, s mestom Zvolen a ďalšími spoluorganizátormi. Jednotlivé programy sa uskutočnili na hlavnom námestí, v Evanjelickom kostole, v Divadle J. G. Tajovského, v Podpolianskom osvetovom stredisku, Lesníckom a drevárskom múzeu, na Starej radnici a Technickej univerzite vo Zvolene. Záver cirkevných dní patril nedeľným službám Božím a zborovým slávnostiam vo Zvolene aj v cirkevných zboroch Zvolenského seniorátu. Privítali na nich kazateľov z viacerých krajín, vrátane Srbska a zborové spevokoly zo Slovenska i zo zahraničia. Fotografia: z archívu staropazovského cirkevného zboru • ĽUDIA A UDALOSTI •

S MIRJANOU ĐURĐEV, RIADITEĽKOU PU RADOSNO DETINJSTVO V NOVOM SADE

Vymenili okná a vynovili kúpeľne Elena Šranková

kysáčskej škôlke Lienka majú za sebou väčšinu prác na adaptácii objektu. Avšak ešte stále sa tam pracuje, najmä na vynovení dvoch hygienických zariadení. Predtým vymenili plastové

Mirjana Đurđev

okná a dvere a dostali aj nový nábytok. O tom, aká je hodnota spomenutej adaptácie, nám trochu viac povedala Mirjana

niekde majú aj 50 rokov. Dôraz teda dávame na to, čo sa týka energetickej účinnosti. Prihliadame tiež na vynovenie podláh, hygienických zariadení a kuchýň, aby sme mali i základný hygienický minimum. V niekoľkých predchádzajúcich rokoch je veľká expanzia v oprave budov škôlok vďaka tomu, že sa každoročným rozpočtom Mesta Nový Sad predvídajú značné prostriedky na rekonštrukciu objektov.“ Okrem kysáčskej škôlky podnikáte opravy aj v iných objektoch? „V celej ustanovizni adaptujeme tie najnevyhnutnejšie časti objektov a prakticky nieto škôlky, v ktorej sme nevynovili niečo. Niekde je to rekonštrukcia strechy, inde výmena okien a dverí. Určili sme si priority a prihliadame najmä na objekty, v ktorých sa dlho nič nerobilo. Tak v Kysáči sú hygienické zariadenia vo veľmi zlom stave, nuž toho času podnikáme kroky na ich vynovení. Predtým sme vymenili drevené okná a dvere

núť, že ide o rekonštrukciu štyroch kúpeľní, nielen v kysáčskej škôlke, ale aj v objekte Sonje Marinkovićovej. Keďže tieto zariadenia boli vo veľmi zlom stave, bolo to prioritné a na tieto

vynovujú, a potom postupne ďalšie vynovíme.“ Čo sa ešte urobilo v kysáčskej Lienke? „Do tamojšej škôlky je k tomu, čo som už povedala, kúpený

Plastovými oknami vymenili už opotrebované drevené okná

ciele je vložených 3 196 320 dinárov. Polovicu z toho sme usmernili na vynovenie zariadení v Kysáči a druhú polovicu na rekonštrukciu kúpeľní v tom druhom spomenutom objekte. V kysáčskej škôlke je

nábytok, takže celková hodnota výmeny okien, rekonštrukcie hygienických zariadení a nového nábytku má hodnotu takých 6 miliónov dinárov. Treba však zdôrazniť, že sa s týmito prácami nekončí renovovanie Lienky,

Jedna z kúpeľní, ktoré sa kompletne renovujú

Škôlkarov potešia aj nové stolíky a stoličky

Đurđev, riaditeľka Predškolskej ustanovizne Radosno detinjstvo v Novom Sade, keďže do jej rámca patrí aj kysáčska Lienka. Aká je situácia v teréne, keď ide o objekty škôlok? „Máme v teréne škôlky vo veľmi zlom stave, nuž sú nám priority rekonštrukcia strechy a výmena okien a dverí, ktoré

v kúpeľniach zmenené potrubie, keramické dlaždice a budú tam aj nové hygienické zariadenia.“ V Kysáči je ešte jedna kúpeľňa, ktorú treba tiež vynoviť? „Žiaľ, nemôže sa všetko urobiť odrazu, robíme na základe plánu a etapovo. Musíme dbať aj na to, aby deti mohli jedno zariadenie využívať, kým sa tie druhé

• ĽUDIA A UDALOSTI •

plastovými, lebo sa snažíme objektom prinavrátiť niekdajší výzor a lesk. Výmena okien stála okolo 4 miliónov dinárov.“ Odkiaľ ste zabezpečili prostriedky na rekonštrukciu kysáčskej škôlky? „Prostriedky na tieto účely sme dostali z rozpočtu Mesta Nový Sad. Avšak treba spome-

ale sa naďalej bude vkladať do objektu v Kysáči. A bude sa pokračovať nielen tam, ale aj v iných škôlkach, lebo Mesto Nový Sad v posledných rokoch vyčleňuje značné prostriedky na ich vynovenie a prakticky nemáme objekt, do ktorého sme nevkladali, nevykonali opravy.“

28 /4811/ 14. 7. 2018

Ľudia a udalosti POTULKY PO TITULKOCH (1): DONJA LOKOŠNICA

Červená rozkošnica Ján Špringeľ

dedina v okrese Leskovac doslova a do písmena – červenie. elena, nevesta v dome Ani tristo domácností v tisícoĐorđevićovcov, na otázku vom mestečku hrdo zdobí do o význame vencov zapletená pestovania pappaprika. Na veľriky v ich Donjej kom polkruhu Lokošnici jasne je neraz viac ako a hlasne dáva dvesto sviežich, na odpoveď: „Stápovrázky navlečeročiami prvotný ných, plodín. Trizdroj života.“ dsať do päťdesiat Od Segedívencov dokážu nu vzdialená vytvoriť cez deň trochu viac najšikovnejšie a od Horgošu ruky. Veniec vie o kúsok menej byť ťažký do pätako päť hodín násť kilogramov. cesty dedina Dokopy je zôkolv Jablanickom -vôkol Lokošniokruhu je im ce počas sezóny bližšia než kto- Zoran Đorđević na tržnici stopäťdesiattisíc v Niši – denne nepretržite rákoľvek obec červenou paprišestnásť rokov na juhu Maďarkou ozdobených ska či severe Srbska. Aj na juho- vencov. Robia to roky, desaťročia, východe Srbska totiž pestujú, veky vekúce. Potom plody sušia zberajú, sušia, melú a predávajú v domáckych sušiarňach, melú v vitamínové do krvava zafarbené takisto vlastných mlynoch... bomby. Deväťdesiat percent obyvateObyvatelia Dolnej Lokošnice ľov zaoberajúcich sa pestovaním navyše vzdávajú hold odrodám papriky dokážu vypestovať za

Práca s paprikovými vencami – oddeľovanie kvalitných a menej akostných druhov

červenej zeleniny, ktoré menujú nizača a ljutača, alebo aj kozji rog, originálnym spôsobom. Od polovice augusta sa až po prvé mrazy

www.hl.rs

jeden rok šesťdesiat až osemdesiat vagónov červeného zlata, suchej a(lebo) mletej papriky. Ako zeleninu, koreninu, liek.

Informačno-politický týždenník

VZOSTUP PO PAPRIKIÁDE „Dedina ožila až po prvej paprikiáde. Tohto roku organizujeme trinástu v poradí. Termín jednodňovej akcie a atrakcie určí lokálna samospráva. Raz je to v druhý, inokedy tretí víkend v septembri, možno v pracovný deň, aj to sa stáva,“ dáva na vedomie š t y r i d s a ť ro č ný Rodina Đorđevićová vo vlastnom dvore: Nenad Đorđević, nevesta Jelena, vnučka Katarína, manželka Slavica, vnuk Luka a syn Nenad Jelenin manžel. Na Dni papriky nechýbajú súťaže v rýchlom veľa televíznych kamier a nevyzdobení sto paprík, za najlep- hnutných sponzorov, nechýbajú šieho výrobcu, najkrajší stánok, ani lokálni politici,“ dopĺňa staršia gazdiná v domácnosti Slavica. najkvalitnejšiu papriku. Kvinteto členov rodiny Đorđe„Zo začiatku sme mali i rôzne vićovej hrdlačí na roli alebo v dome. Čo majú urobiť dnes, nenechávajú na zajtra. Rodina pestuje aj kapustu, zemiaky... Najmladší a v škole výborný Luka sa čoskoro stane iba šiestakom a už riadi traktor. Vie, že bez práce nie sú koláče. „V škole sme sa učili aj, že paprika má päťkrát viac vitamínu C od citrónu,“ hovorí o svojej obľúbenej potravine Luka. Jeho sestra Katarína popri rovnako skvelých známkach po prvom ročníku Ekonomickej strednej školy v Leskovci nielen v lete a zime cez prázdniny vysúka rukávy a bok po boku rodičov robí na plné obrátky. „S paprikou u nás štartujeme na Deň žien, vysádzame na voľné záhony Nenad Đorđević v sušiarni na Đurđevdan. Alebo po spomínaných dňoch, za 8. súťaže vo varení špecialít z papri- marcom a tesne po 6. máji, zber ky, v posledných rokoch je menej je po dvanástom až pätnástom gastronómie, ubudlo aj varenie týždni,“ pripája sa Katarína. Đorđevićovci jednoznačne ajvaru, obľúbenej balkánskej pochúťky. Prichádzajú v ten deň mienia, že sa im úsilie oplatí. „Z desať kíl čerstvej sa dostáva tak obchodníci, ako i turisti. Je • ĽUDIA A UDALOSTI •

kilogram mletej papriky. Zväzok desať suchých paprík sa dobre predáva, spokojný som s cenou, od 50 do 100 dinárov. Mletá sladkavá či pálivá od 400, 500 dinárov. Štipľavá čerstvá sa inak v súčasnosti predáva Jeden kladivový a dva „paprikové“ v Niši od 150 do mlyny drobia papriku 160 dinárov za kilogram, iná je po 80. Na kvantáši Nemá piatku, iba sviatku: „V Niši som na trhovisku od cez predaj na veľkoobchod v Leskovci bola štipľavá začiatkom júla roku 2002. Nepretržite. Od od 40 do 50 dinárov a ,sladká’ pondelka do nedele. Sedem špicatá od 50 do 60 dinárov za dní v týždni, takmer každý deň kilo. Aj napriek tomu najťažší v roku, okrem štátnych a dôležitejších cirkevných sviatkov. Aj na Poľnohospodárskom veľtrhu v Novom Sade. Za úsvitu naložíme so synom debny so zeleninou do nákladného vozidla, viac ako hodinu šoférujem z Lokošnice do Nišu. Môj svokor Vojislav Sladkú a štipľavú papriku na tržnici v Niši Kostić bol prekupujú domáci a cezpoľní návštevníci dajcom v Niši je práve predaj,“ oboznamuje najmenej od roku 1978.“ Pred ôsmou hodinou tragagazda domu Zoran, ktorý predáva papriku a inú zeleninu na čom prevezie na predajný pult tržnici neďaleko Nišskej pevnosti. rínku tovar a začína s predajom:

Zeleninárstvom sa zaoberá takmer celá dedina – od Lokošnice po Brejanovce je fóliovníkov ako maku • ĽUDIA A UDALOSTI •

„ Menej kupcov je okolo 14. hodiny, keď využívam príležitosť prepraviť ešte nepredanú zeleninu, poprípade poklebetiť s kolegami predajcami. O 15. hodine nepredanú zeleninu kladiem naspäť a cestujem spiatky do Lokošnice. Zeleninu predávame aj vo veľkom, na kvantaši v Leskovci, takže po príchode do Lokošnice tovar v predvečerných alebo večerných hodinách naložíme predajcom do dvanásť kilometrov vzdialeného Leskovca.“ Mnohí skúšali Od polovice augusta je týždne celá dedina predaj aj cez super- okrášlená do červena. Na domoch a vo markety a iné veľké dvoroch červenastá paprika nechýba, ale predajne potravín. ani začiatkom júla „Neistý a oneskorený zárobok a k tomu množstvo ktorého stretávam ako počas občas aj zbytočných papierov páľavy neúnavne okopáva papodradilo spoluobčanov predávať riku blízko dediny. „Pestovanie papriky si vyžaduje cez supermarkety. Čerstvejší prídostatok slnka. Vodu potrebuje táto zelenina najviac pred zberom – v auguste. Citlivá je na nízke teploty a treba dbať každý rok aj na striedanie plodín, už v druhom roku sú výnosy menšie. V Lokošnici sa nepraktikuje zber zelenej, ale iba sčervenenej papriky,“ vykladá predajca v Niši, 63-ročný Zoran Đorđević. Šesťčlenná rodina z Lokošnice má počas roku ešte jedného stáleho plateného pomocníka, počas sezónnych prác ich je viac. Đorđevićovci patria medzi vzorné srbské rodiny. Majú ich v mestečku v úcte. Oni sami vedia, že česť a dobré meno si nekúpia na trhu. Idú s duchom času: Aleksandar Trajković okopáva pred (pol)storočím mali koňa, na úpeku papriku. Skôr pracoval v Zdravlji Leskovac, teraz sa dnes traktory so silným prísvenuje zdravej výžive – je lušenstvom. Vraj nešporia, ani zeleninárom nerozhadzujú peniaz. Srdce im je na mieste: „Kto má zdravie, pokoj, chleliv peňazí je cez tržnice a jarmoky. Osobne moju papriku predávam ba, ten má všetko čo mu treba,“ v tržniciach v Kragujevci a Svi- podotkol záverom hlava rodiny lajnci,“ vysvetľuje Aco Trajković, Zoran. 28 /4811/ 14. 7. 2018

DETSKÝ KÚTIK

Radosť Kvety a pekné počasie prinášajú dobrú náladu. A verím, že k tomu vo veľkej miere prispievajú aj prázdniny? Ako sa bavíte a čo vám prináša dobrú náladu? Danuška

Nikolina Hučková, 1. 3, ZŠ maršala Tita, Padina

Kvet

á, 1. 3, nđelovićov Dorotea Ra a, Padina Tit ZŠ maršala

Kvet je krásny a voňavý. Kvet je celý svet, má ho mnoho viet. V jari margaréty skáču do mojej vety. I keď ich v zime niet, aj ona pozná kvet. Najkrajšiu má tôňu, ešte krajšiu vôňu. Kvet zbližuje ľudí, preto láska prúdi.

Radosť

Radosť je, keď sa hrám, keď Boky a Sále prídu k nám. Hráme sa, smejeme, skáčeme celý deň až do päť, keď sa musíme vrátiť späť. Keď mám voľný čas bicyklujem zas‘, všetky ulice malé

Stefánia Lenartová, piatačka, ZŠ Bratstva a jednoty, Biele Blato

obídeme Dadi, ja a Sále. Daniel Halas, 4.2, ZŠ Bratstva a jednoty, Biele Blato

Daniela Savićová, štvrtáčka, ZŠ hrdinu Janka Čmelíka, Stará Pazova

Nikola Mahač, 3. 1, ZŠ Jovana Jovanovića-Zmaja, Sriemska Kamenica

Luka Mahač, 3. 1, ZŠ Jovana Jovanovića-Zmaja, Sriemska Kamenica

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

• DETSKÝ KÚTIK •

Obzory

Z obsahu Výskum detskej reči a športovej komunikácie str. 2 – 3 Prúd intímnych obrazov

str. 4 – 5

Nový Sad 14. 7. 2018 Ročník XXXV Číslo 6/406

PRÍLOHA PRE KULTÚRU, VEDU, UMENIE A LITERATÚRU

Fraktál, alebo ako žiť nezávislú literatúru str. 6

ÚVAHA

Viera Benková

pisovateľka a filozofka Etela Farkašová, ktorá sa dlhodobo venuje i esejistickým textom a sleduje aj tvorivé počiny dolnozemských autorov, v jednej svojej úvahe o písaní poznamenáva: „Písaním zväčša hľadáme niečo, o čom si myslíme, že je to dôležité, podstatné, hodné zaznamenania, niečo, čím možno zaplniť prázdne miesta vo vlastnom bytí alebo sa mu priblížiť, ale ako mať istotu, že práve písaním vyhmatáme šifry, ktoré by odkazovali na čosi významné, najvýznamnejšie, a ak by sa nám ich aj podarilo odhaliť, že zaznamenávaním to všetko nesfalšujeme, nepokrivíme... Čosi tušíme, najčastejšie iba tápeme v predtuchách, vieme o svojom tápaní, a predsa v nás prežíva obrovská, až dobiedzajúca túžba stelesniť tušené v slovách, premieňať na texty celé imaginatívne pláne, vycítiť, uchopiť, zaznamenať písanie ako pohyb medzi úzkosťou z prázdnych miest a nádejou na ich zaplnenie.“ Nejeden tunajší slovenský spisovateľ, čo sa dožil týchto rozporuplných časov, keď sú uchodené a zaužívané etické a estetické kritériá podľa klasickej výchovy obrátené „na ruby“, nahustené „netvorivým vnuknutím“ a sú nahádzané na stoh slamy ako komu zíde na rozum, sa pýta, čo sa to deje v našej kultúre a tvorbe v posledných chudobných rokoch. Je pravda, že vznikli nové knihy našich mladých (ale i starších) autorov, ktorí píšu pre deti, ale beletria a poézia pre starších akoby pokuľhávala – alebo si hľadá cesty ku konzumentovi? Už náš renomovaný spisovateľ Ján Labáth na dávnejšom literárnom snemovaní na slabý vydavateľský rok sa opýtal, či literatúra rastie na hruške?! Ak dnešné výtvory

niektorých spisovateľov a umelcov sa zvádzajú na pokusy byť po každú cenu moderným (na úkor hodnôt!), tak do literatúry a umenia ako také by ani nemali patriť a iste ani nepatria. K tomuto zisteniu už prišli i mnohí literárni kritici, ale musí uplynúť čas, kým sa tieto hodnoty v našej spoločnosti dostanú znovu na miesto, ktoré im patrí. A stará pravda, že si na talenty musíme počkať, je tiež to, čo umenie robí umením! Prečo tento úvod? Riaditeľ Slovenského vydavateľského centra Vladimír Valentík pred niekoľkými dňami udeľoval autorské výtlačky dvom renomovaným tunajším autorom – Michalovi Ďugovi a mne. Obom spisovateľom (jeden patrí do strednej a druhý do najstaršej generácie autorov) vyšli nové zbierky básní v tomto vydavateľstve – Benkovej Panónske haiku a Ďugovi Živý plameň. Prítomní mohli byť nad vyslovenými slovami pána riaditeľa dosť prekvapení! Ten totiž prvýkrát pred médiami predsa uznal, že do roka síce toto vydavateľstvo vydá okolo dvadsať kníh rôznej proveniencie, no diela našich autorov akoby zostali kdesi v zásuvkách, alebo sú ani nenapísané, a príčiny sú rôzne. A práve o tomto sa chcem zmieniť ako autorka, ktorá aspoň raz do roka vydá novú knihu. V čom je teda háčik, že sa iní autori z radov strednej a najmladšej generácie z roka na rok odmlčia a do tohto vydavateľstva nepošlú nový rukopis, aby sa potom táto inštitúcia pomocou grantov a na základe odporúčania recenzentov pričinila o to, aby knihy aj vyšli? V poslednom období sa dosť výrazne zmenila „grantová pomoc“ na vydávanie kníh Úradu pre Slovákov žujúcich v zahraničí, ale i vojvodinskej vlády, ktoré peňažne skôr pomôžu a podporia kultúrno-umelecké spolky, než

N. Petkov

Posledné chvíle originálnej dolnozemskej tvorby?

by výdatnejšie pomohli tvorivej kultúre a umeniu. Množstvo kníh do našich knižníc prichádza skôr z materskej krajiny a zo Srbska, čo je chvályhodným gestom. Diela národnostných autorov sa možno odkupujú cez dané národnostné rady a ústavy pre kultúru, ktoré časť kníh zo Slovenského vydavateľského centra vykúpia v zimnom období v rámci akcie Zima s knihou. Keby si knihu slovenský autor vydal súkromne alebo mimo spomínaného vydavateľstva, podporený vôbec nebude alebo len zriedkavo. Dnešná doba zapríčinila, že sa ľudská tvorivosť a umelecká práca dostávajú do úzadia. V honbe za zárobkom sa uprednostňuje rýchlosť, zbehlosť, podnikavosť a až na poslednom mieste sa váži individuálna tvorivá práca. A tak je to aj s našou tvorbou. Slovenské knihy vydával aj podnik Hlas ľudu, vychádzali v ňom mnohé zaujímavé cestopisy, humoresky a knihy z novinárskej kuchyne. Čo sa deje momentálne s jeho vydavateľskou politikou vydávania kníh slovenským autorom a novinárom (keď je dokonca aj majiteľom tlačiarne, a tak nemusí hľadať iného vydavateľa)? Na túto otázku by som si veľmi rada prečítala odpoveď kompetentných. Súčasný stav v HĽ mi pripomína mŕtve rameno rieky a jeho odumieranie, lebo doň nepriteká svieža voda. Ale vráťme sa späť do SVC. Ak bola nedávno v tomto centre slávnostná chvíľa pri odovzdávaní kníh tunajším autorom dvoch pôvodných zbierok básní, čo

s radosťou konštatoval i sám jeho riaditeľ, pýtam sa mladších autorov, prečo do toho vydavateľstva nezasielajú svoje nové rukopisy? Alebo je to preto, že tých rukopisov niet, že je toto tá obávaná predzvesť odumierania slovenskej dolnozemskej literatúry práve v tomto nie veľmi priaznivom čase pre všetkých tunajších Slovákov a najmä pre malé írečité národnosti, ktorým už možno ani nestačia sily na originálnu tvorbu v tomto smutnom behu za zárobkom a prežitím?! Čo teda robiť (asociácia so Slovákmi v Maďarsku sa priam natíska do prvých radov tejto úvahy!)? Alebo ako uvažuje spomínaná esejistka a ﬁlozofka Farkašová: Treba rozsvecovať lampy... aj tak sa vyjadril niekto o písaní. Lampy, hovorím si, ale niekedy chýbajú zdroje energie na ich svetlo, obnoviteľné zdroje, ktoré odolávajú únave a opotrebovanosti... Veru, dnešná urýchlená a dravá doba sa silne rozbehla do budúcnosti! Čo je vlastne normálne, veď všetko staré má odumrieť a ustúpiť miesto novému. Príroda je v tomto smere krutá. A tak je to asi aj s človekom, s tým rozdielom, že dávno získané a vzácne hodnoty treba aby si zachovával ako vklad pre budúcnosť. A čo my?! Hoci nás viditeľne ubudlo, akoby sme stratili smerovník, ako sa na ňu spoločne pripraviť – iba tancujeme, spievame, vypekáme... Privítala by som každú odpoveď či úvahu, ktorá by ozrejmila, že nemám pravdu.

JAZYK

14. 7. 2018 • 28 /4811/

Výskum detskej reči a športovej komunikácie

rofesorka PhDr. Daniela Slančová, CSc., je významnou osobnosťou slovenského akademického a vedeckého života. Už štyridsať rokov sa venuje príprave študentov slovakistiky na Filozoﬁckej fakulte v Prešove a jazykovednému výskumu,

vývinovej psycholingvistiky. Dôležité je poznamenať, že výsledky výskumov detskej reči majú význam nielen pre jazykovednú teóriu, ale že nachádzajú aj svoje praktické využitie v logopedickej praxi i v jazykovej edukácii. Kniha toho istého výskumného kolektívu Hodnotenie komunikač-

20/II

Profesorka Slančová na Petrovaradínskej pevnosti

najmä v oblasti štylistiky, sociolingvistiky a najnovšie aj vývinovej lingvistiky. O zaujímavých zisteniach z týchto oblastí výskumu slovenského jazyka prednášala aj študentom na Oddelení slovakistiky Filozoﬁckej fakulty Univerzity v Novom Sade. Pod vedením profesorky Slančovej sa od 90. rokov 20. storočia na Slovensku realizuje intenzívny a komplexný výskum detskej reči. Zistenia o ranom období jazykového vývinu dieťaťa, teda od narodenia do troch rokov veku, kolektív autoriek spracoval vo vedeckej monograﬁi Štúdie o detskej reči (2008). V rámci vývinu reči dieťaťa boli skúmané viaceré komunikačné aspekty: vývin pragmatických funkcií, sémantických kategórií, vývin gest atď. Všetky tieto výskumné štúdie sú úzko späté s psychickým vývinom dieťaťa, a preto Štúdie o detskej reči položili základy slovenskej

ných schopností detí v ranom veku (S. Kapalková a kol., 2010) ponúka praktickú aplikáciu výsledkov výskumu reči detí hovoriacich po slovensky. Ide o testy komunikačného správania detí v ranom veku, je to test TEKOS I: Slová a gestá a TEKOS II: Slová a vety. TEKOS, ktorý je štandardizovaným skríningovým nástrojom, hodnotí komunikačné schopnosti detí v období od 8 do 30 mesiacov života. Tieto dotazníky sú dostupné aj online (na adrese laboratorium.detskarec. sk) a pomáhajú pri diagnostike úrovne komunikačných schopností a pri následnej intervencii nielen odborníkom (logopédom, lingvistom, pediatrom, pedagógom, psychológom, učiteľom), ale sú určené aj pre rodičov, ktorí môžu získať informácie o vývine reči svojho dieťaťa. V roku 2018 vyšla pod autorským vedením profesorky Slančovej vedecká monograﬁa Desať

štúdií o detskej reči, v ktorej sú uverejnené výsledky ďalších výskumov, tentoraz až do veku piatich rokov dieťaťa. Všetky spomínané výskumy sú vzácne a myslíme si, že môžu byť prínosné a inšpiratívne aj pre ďalšie výskumy. Keď ide o kontext Vojvodiny, tu sa skúmal jazyk starších detí z hľadiska slovensko-srbského bilingvizmu, a preto sú uvedené výsledky výskumov možno aj inšpiráciou na začatie novších výskumov v našom vojvodinskom jazykovom prostredí. Ďalšou oblasťou zaujímavých výskumov fungovania súčasného slovenského jazyka je komunikačný register. Tento pojem vniesla do slovenskej jazykovedy, pod vplyvom anglosaskej štylistiky a sociolingvistiky, práve profesorka Slančová. Komunikačný register chápe ako situačne podmienený spôsob jazykového prejavu spätý s konkrétnym druhom spoločnej činnosti ľudí. Na základe tohto vymedzenia profesorka Slančová spolu so svojimi kolegyňami

Prednáška profesorky Slančovej na Oddelení slovakistiky FF v Novom Sade

skúmala také zaujímavé oblasti situačne podmieneného

Obálka knihy Desať štúdií o detskej reči (2018)

komunikačného správania, ako je napr. reč, ktorou komunikujú dospelí (rodičia, učiteľky v materskej škole a pod.) s dieťaťom (odborný termín je reč orientovaná na dieťa). Výsledky týchto výskumov sú spracované v knihe Reč autority a lásky, Reč učiteľky materskej školy orientovaná na dieťa – opis registra (Slančová, 1999) a takisto v najnovšej monograﬁi Desať štúdií o detskej reči (Slančová a kol., 2018). Lingvistickým skúmaním komunikácie dospelých a detí získavame predstavu o reálnej podobe jazyka, ktorú deti vnímajú. Môžeme tiež zistiť, ako my dospelí ako rečové vzory (pozitívne, ale i negatívne) vplývame na jazykový vývin dieťaťa. Okrem komunikačného registra reči orientovanej na dieťa profesorka Slančová skúmala aj športový komunikačný register. Konkrétne sa venovala športovej komunikácii v kolektívnych loptových hrách, ako futbal, hádzaná a volejbal. V knihe Reč pohybu, autority a súdržnosti (2014), ktorú napísala spolu so svojou dcérou Teréziou Slančovou, športovou edukologičkou, je analyzovaná reč trénera volejbalu, ktorou komunikuje v rámci tréningového a zá-

TVORBA

HLAS ĽUDU • OBZORY pasového dialógu s hráčmi staršieho školského veku. Na prvý pohľad by sa mohlo zdať, že šport a jazykoveda spolu nesúvisia, ale z prednášky prof. Slančovej sme sa dozvedeli, že to nie je tak. Tieto výskumy sa dajú využiť na rôzne spôsoby, nielen ako inšpirácia pri výskume iných športových skupinových hier, ale napr. aj

VIERA BENKOVÁ

MICHAL ĎUGA

Panónske haiku

Sudičkám

24.

Ešte len jednu mladosť mi dajte, vládkyne, ešte len jednu možnosť, aby spev úplne dozrel.

vybielené ráno jas hviezd stráca obloha majsterkyňa svetla 25. spoznať sám seba túžba sa mi v tvorbe zasa očividne ponúka 26. pri cintoríne veselý švitor vtákov víťazí život 27.

Obálka knihy Reč pohybu, autority a súdržnosti (2014)

červík je hrušku ohryzok sladko vysatý zostal na tráve

Veď teraz, kým spúšťam sa po svahu svojich myšlienok napiť sa vody z horskej studničky, hlboko v doline pri rieke mladosti v náhodných odtlačkoch objavujem jej úsmev. Preto mi doprajte, vládkyne, nech dopíšem ešte túto báseň, ktorú ako oheň nebeský nosím v srdci, hoci to bude už naposledy! Nech vzplanie napokon láska v tele, v tejto pokornej krajine tieňov, kde vznešeným údelom človeka je dodržať svoje slovo. Aspoň na okamih byť skutočným tvorcom, aj to mi, pre tento temer už vynosený život, stačí.

28. nad rovinou luna sa zahráva s temravým oblakom 29. nastražený pavúk strieborná pavučina mu je lákadlo 30. vysoká tráva stíšená zmija vyčkáva netušiacu obeť 31. vlhký deň trávy slnko rovinu zažne rosu hneď odparí

Výber z novej zbierky básní Viery Benkovej Panónske haiku (SVC, Báčsky Petrovec, Edícia Živý prameň, 2018).

Nebeský oheň Cítim Celú noc ťa cítim, drahá, kým ležíme vedľa seba. Izba sa nám rozvoňala vôňou čerstvého chleba. Cítim tvoje teplé telo, kým ťa zvieram v náručí. Odrazu z tvojich vláskov čierny vietor zahučí. Vtedy cítim srdce tvoje, ako tiká splašene. Otriasa ťa jemný smútok, kryje báseň o žene. Celú noc ťa cítim, drahá, božtekmi ťa zobúdzam, ale keď roztvorím oči, znova som tu celkom sám.

Výber z novej zbierky básní Michala Ďugu Nebeský oheň – potulky s Hölderlinom (SVC, Báčsky Petrovec, Edícia Živý prúd, 2018).

21/III

v rámci prípravy trénera na trénerskú licenciu. V tomto prípade by sa mohla použiť analýza trénerského dialógu s cieľom, aby dialóg bol efektívny a rešpektoval hráča, mal dobrý vplyv na psychiku, ale zároveň aby bol hráč motivovaný. V krátkosti sme predstavili najnovšie výskumy slovenského jazyka, ktoré sa uskutočnili na Slovensku pod vedením Daniely Slančovej a o ktorých sme sa aj my vojvodinskí študenti slovakistiky mohli dozvedieť vďaka prednáškam pani profesorky na Oddelení slovakistiky FFUNS. Nazdávame sa, že výskumné zistenia o jazykovom vývine slovenských detí, o reči orientovanej na dieťa i o športovej komunikácii môžu byť zaujímavé nielen pre odborníkov v danej oblasti, ale aj pre bežných používateľov jazyka. Vo všetkých oblastiach spomenutých výskumov totiž ide o skúmanie „živého“ jazyka v jeho reálnom každodennom používaní. Jana Domoniová, Iveta Makanová, Daniela Vujovićová, študentky 4. ročníka Oddelenia slovakistiky FFUNS.

ART

14. 7. 2018 • 28 /4811/

VÝSTAVA (PRE)ČIARKNUTÉ – SÚČASNÁ KRESBA OD LEROYA NEIMANA DODNES V MÚZEU SÚČASNÉHO UMENIA VOJVODINY

Prúd intímnych obrazov Stevan Lenhart

kice, náčrty a nedokončené diela často odkrývajú neznáme detaily intimity a súkromia samého tvorcu, osvetľujú temné kúty jeho fantázie a približujú jeho autentickú tvorivú energiu. Medzinárodná výstava pod názvom (Pre)čiarknuté – Súčasná kresba od LeRoya Neimana dodnes (prebiehala v novosadskom MSUV od 15. júna do 9. júla) priniesla práce vyše sedemdesiat autorov s cieľom preniknúť do skrytých myšlienok umelcov a tajomstiev samého kreatívneho procesu. Ide o rôzne ilustrácie, koláže, portréty, maľby, grafiky, printy, inštalácie, montáže, nálepky, komiksy, reklamné a mediálne dizajny, animácie... Väčšina prác sa však zakladá na kresbe ako základnom postupe a elementárnej metóde výtvarnej

22/IV

LeRoy Neiman – pästiarsky zápas Clay vs. Liston z roku 1965

tvorby. V obsiahlom katalógu kurátor Tomas Vu píše o tom, že podnet na výstavu vznikol po nájdení niekoľkých skicárov v newyorskom ateliéri LeRoya Neimana (1921 – 2012), po umelcovej smrti. Tento americký maliar a ilustrátor bol totiž známy pestrými, majstrovskými obrazmi amerického života, známych lokalít a sveta populárnych osob-

ností, celebrít a športových hier, okrem toho pravidelne prispieval ilustráciami do časopisu Playboy. Ale kresby z tých jeho nájdených zošitov odhalili jeden úplne iný svet – temné fantázie, démoni, obludy a mýtické zvery odkryli celkom inú stránku a záujmy známeho umelca. Toto objavenie Neimanových skicárov nastolilo otázku, či každý autor má nejaký podobný „tajný“ zošit a čím sa umelec vlastne zaoberá vo svojej tvorbe, keď nie je pod vplyvom verejných očakávaní, záväzkov a nátlakov. Výstava (Pre)čiarknuté (po anglicky: Drawn(Over)) preto nechcela prezentovať kompletné, upravené výtvory, aké možno spravidla vidieť na štandardných umeleckých výstavách, ale zväčša práce znázorňujúce autentický tvorivý proces s jeho nedokonalosťami, fázami a škrtmi. Úvodnú stenu na výstave zaplnili Neimanove zväčša akvarelové práce na tému pästiarskych zápasov s autorovými originálnymi poznámkami vypísanými ceruzou na okrajoch papierov. LeRoy Neiman zbožňoval pästiarstvo, považoval každý aspekt tohto športu za umelecký motív a presne sedemdesiat zavesených strán vytvorilo dojem svojráznej „výstavy vo výstave“, vo forme nástenného komiksu. Ešte keby bolo možné pozrieť sa aj na tie Neimanove „skryté“ skice zo spomenutých zošitov...

Pár desiatok metrov ďalej sme nadišli na ďalšiu kolekciu kresieb (80 strán) formovaných tiež do podoby veľkého komiksu. Tentoraz

Heimo Wallner sleduje voľný prúd vnútorných obrazov

ide o rakúskeho autora Heima Wallnera, ktorý vlastnú tvor-

bu opisuje ako „nekonečné kreslenie vnútorných procesov“. Je to vlastne voľný prúd obrazov umelcovej fantázie, často explicitne znázorňujúci motívy týkajúce sa rôznych sociologických fenoménov a problémov (masové médiá, sexualita a pornograﬁa, vojny, politika, mimozemšťania) a štýlom pripomínajúci undergroundový komiks Roberta Crumba. Podobný prístup k zobrazovaniu vlastnej imaginácie má japonská umelkyňa Riaki Enyama (dnes žijúca v New Yorku). Mieni, že všetci ľudia, ktorých stretávame v našich snoch, a všetky veci, ktoré tam vidíme, sú časťou nás samých. Tí ľudia a tie veci vraj metaforicky znázorňujú naše vnútorné reakcie na každodenné činnosti a javy v realite. Na výstave boli prítomné jej farebné práce veľkého formátu, vyjadrujúce vplyv súčasnej civilizácie na psychický stav jednotlivca, v ktorého podvedomí a snoch sa navzájom zrážajú tradičné s moderným, urbánne s prírodným, konzervatívne s erotickým... Ďalšia newyorská autorka Emma Sulkowicz rozoberá problematiku sexuality a mizogýnie v súčasnej spoločnosti technikou montáže, čiže prekrývaním novinových článkov a reklám graﬁkami zná-

Riaki Enyama znázorňuje detaily vlastných snov

ART

HLAS ĽUDU • OBZORY

Emma Sulkowicz rozoberá kontroverzné témy sexuality

zorňujúcimi sexuálne činy, pri ktorých chlap má nadradené postavenie vzhľadom na ženu. Ináč na túto autorku zrejme vplývali jej osobné skúsenosti

nikou a materiálom (čo sa niekedy podobá na určitý druh úžitkového umenia). Tak napr. Eva Petričová vystavila artistické závesy a Valerie

Brian Novatny robí intervencie na portrétoch politikov

Novosadská autorka Monika Sigeti sa zaoberá otázkami identity

zie výtvarného priestoru, kým skutočnej kresbe sa venúvajú Monika Sigeti, Dragana B. Stevanovićová a Nemanja Radusinović. Na výstavu upútal veľký bilbord na novosadskom Bulvári oslobodenia, čo sme si pred-

dom prípade malo mať takéto detaily, pripomínajúce existenciu súčasného, inakšieho umenia. Lenže tie detaily sú zriedkavé, ojedinelé, ako aj všetko iné, čo je inakšie. Je to prírodný stav vecí, dnes a tu.

23/V

zo vzťahu s kolegom študentom, ktorého roku 2013 obvinila za znásilnenie – nasledovalo súdne konanie, v médiách označené ako kontroverzné. Zaujímavý artistický pohľad na politickú problematiku vyjadril Brian Novatny intervenciami na fotoportrétoch niektorých politikov (napr. Nixon, Putin), ktorých tváre na týchto prácach získavajú podivné, diabolské črty. Na prvý pohľad menej angažované Koláže Rafaela Domenecha ako a viac personálne, ale optické ilúzie mimoriadne pôsobivé sú surrealistické obrazy Kurta Kempa alebo Hammond dekoratívnu koaj opticko-iluzívne koláže lekciu plátenných rúk, pokým Rafaela Domenecha. Pri prá- Johana Moscoso vyšíva obcach niektorých autoriek si razy na odeve (na minisuknemožno nevšimnúť snahu ni). Minimalisticky naladená o experimentovanie s tech- Suzanne Herrera na zavesenie

do galérie pripravila jemné kúsky gázových obväzov. Kontemplatívne abstrakcie každý vlastným spôsobom vytvárajú Eric Guerrero, Gandalf Gavan a Peter Wayne Lewis, pokým usporiadanosť rôznych textúr a dopady svetla na ne pozorujú Yasi Alipour a Ernesto Caivano. Na výstave sa zúčastnili aj viacerí srbskí autori. Tijana Lukovićová (dnes žije a tvorí v Belgicku) sa svojou konceptuálnou inštaláciou zamerala na otázky súvisiace s existenciou a identitou umelca v súčasnom svete, pričom sa na kresbách a v denníkových záznamoch (ktoré bolo možné čítať z vystaveného zošitu) súčasne zamýšľa nad vlastným Podivný surrealizmus Kurta Kempa psychofyzickým stavom ako umelkyne tým nevšimli pri podujatiach a podstatou, t. j. cieľom vlast- MSUV. Ten, koho táto umenej tvorivej aktivity. Predrag lecká akcia zaujímala, dozveDimitrijević, Nataša Kokićová, del sa o nej pravdepodobne Nikola Marković a Marko Mar- niekde inde, pokým iných ković skúmajú geometrické, sotvaže na výstavu prilákal líniové a chromatické dimen- bilbord. Mesto by však v kaž-

RECE N ZIA

14. 7. 2018 • 28 /4811/

NOVÝ LITERÁRNY ČASOPIS NA SLOVENSKU

Fraktál, alebo ako žiť nezávislú literatúru Marína Šimáková-Speváková

24/VI

znik literárneho štvrťročníka Fraktál vyplynul z udalostí, ktoré sa odohrali koncom roka 2016 v časopise Romboid, keď vtedajšiu šéfredaktorku Stanislavu Chrobákovú Repar a redakciu, zasadzujúcu sa za autonómiu a redakčnú nezávislosť, inštitucionálne zastrešená moc zbavila redaktorského postu. Pre tento počin vznikol protest proti zneužitiu inštitucionálneho postavenia. Rok po zásahu do redakčnej politiky Romboidu vyšiel časopis Fraktál a v čase, keď jeho šéfredaktorka písala editoriál prvého čísla (marec 2018), Slovenskom znelo echo po dvojnásobnej vražde novinára a jeho priateľky. Potreba po založení nezávislého priestoru ako prejavu tvorivej literárnej slobody sa prepojila s angažovanosťou sa občana za slobodu slova v aktuálnych demokratických a neoliberálnych štruktúrach. Podľa slov editoriálu Chrobákovej Repar, Fraktál „naďalej bude upozorňovať na iný ako ﬁnančný kapitál, na kultúrny status, intelektuálny background a morálny kredit spoločnosti, ktorý, ak zanedbáme, – a my ho trestuhodne zanedbávame – zahynieme vlastnou rukou“. (s. 4). V širšom kontexte Fraktál rezonuje ako priestor na verejnú diskusiu o potrebe nezávislého slova a tvorby. Prvé číslo Fraktálu tematizuje literárnu problematiku na 152 stranách a podmienečne ho možno rozdeliť do niekoľkých celkov. Po úvodníku, priestor patrí aktuálnym a bývalým redaktorom tlačených a elektronických časopisov, ktorí odpovedajú na otázky o stave literárneho časopisectva na Slovensku. Evidujeme niektoré názory o periodikách, ktoré by „mali plniť, t. j. predstavovať širokospektrálny priestor na slobodné vyjadrovanie názorov a kultivovaný dialóg“, nie politizovať a nacionalizovať literárny priestor (Jitka Rožňová), literárne časopisectvo má „...regulovať literárny proces presadzovaním toho kvalitného, hodnotného a naopak,

potláčaním toho nehodnotného, čo sa dá robiť vytváraním publikačného priestoru pre dobrých autorov a nekompromisnou literárnou kritikou“ (Igor Hochel). V Ankete sa čitateľ informuje aj o aktuálnych časopisoch Glosolália, situácii v Rak-u, online Platforme pre literatúru a výskum, Litikone, Vertigu (ktorý, mimochodom, sa venoval aj slovenskej literárnej

tvorbe v Srbsku zatiaľ v dvoch číslach 4/2015 a 4/2017). Ústrednú časť Fraktálu tvoria články, eseje, prozaická, básnická, prekladová tvorba a recenzie. Pietnu spomienku na Olega Pastiera (1952 – 2018), básnika, redaktora nezávislého časopisu Fragment K, vydavateľa, disidenta, človeka a priateľa, zachovávajú Chrobáková Repar, Peter Zajac, Eugen Gindl a Juraj Mojžiš. Do záberu sa potom dostáva básnická a esejistická tvorba mladšieho literáta Joeho Palaščáka (1984) pôvodom z Košíc, jeho osobná lyrika popretkávaná medziliterárnymi básnickými hrami, mytologické predobrazy zla v eseji Meno ako zbraň, diskurz ako meč, či epigramaticky koncipované Rusnacke elegyje. Z pôvodnej tvorby etablovaných autorov Fraktál publikuje úryvky z prózy Pterodaktyl Vladimíra Ballu a voľne na motívy Otec Ivany Dobrakovovej. Teserakt je názov básnického cyklu Mariána Milčáka, ktorý sa miestami intertextuálne prepája s poéziou Zbigniewa Herberta o pánovi Cogitovi, ktorú inak Milčák prekladal do slovenčiny. Rubriku Poézia uzavierajú verše Igora Hochela, básnika strednej

generácie, známeho literárneho vedca, prekladateľa, prozaika a editora. Rubriku Preklad vypĺňa časť venovaná srbskej krátkej próze. Na stranách 58 až 77 je zaradený výber z antológie najkratších poviedok v srbskom jazyku Zrnká, autorov Dejana Bogojevića a Dušana Stojkovića, v preklade Zoroslava Jesenského a Chrobákovej Repar. Ide o publikovanie prekladu druhej časti antológie, prvá časť najkratších poviedok bola uverejnená v časopise Romboid, 2016 (LI), v čísle 7 – 8, o ktorom informoval elektronický študentský časopis Oddelenia slovakistiky (Časopis Romboid ako priestor stretávania literatúr a kultúr na adrese casopistraf.blogspot. com/2017/). Výber zo srbských krátkych poviedok sa vo Fraktáli začína prózou Dragana Jovanovića-Danilova (1960) a Bojany Stojanović-Pantović (1960) a končí feministicky ladeným diskurzom novosadskej poetky a ﬁlozofky Maje Solar (1980). Tematická rubrika Fraktálu sa venúva „výraznému a mohutnému“ (s. 78) pôsobeniu umeleckých avantgárd na území Česka a Slovenska. Po úvodných slovách redaktora Dušana Teplana, Marián Kamenčík v texte Nadrealisti z Hurbanovej ulice... odhaľuje biele miesta zabudnutej slovenskej avantgardy najmä v menších mestách, menovite v Hlohovci. Podnety Karla Teigeho preberá text Jana Wiendla, Eva Urbanová sa venúva Štefanovi Žárymu, Markéta Svobodová sprítomňuje dielo jedného z mála československých absolventov Bauhausu – prácu architekta Václava Zralého, zatiaľ čo sa Jaroslava Šaková venuje evokovaniu atmosféry v umeleckej avantgarde prostredníctvom lyrickej prózy Ladislava Gudernu. Dva pohľady na rovnaký text prináša rubrika Kyvadlo v štúdiách venujúcich sa štvrtej básnickej zbierke Jána Gavuru (1975) Kráľ hlad (2017). Jana Juhásová a Marek Mitka pozitívne hodnotia Gavurove básnické texty, ich symboliku základného princípu jestvovania, zachovania života na Zemi, ale aj apokalyptickej krvilačnosti

(Marek Mitka), pričom ako prínos zbierky Juhásová identiﬁkuje oslobodzujúci postoj k smrti a pripomenutie citlivosti, keď nás láka moc nad inými (s. 123). V danom kontexte považujeme za vhodné pripomenúť, že sa báseň Spoločná večera svätého zajaca z uvedenej Gavurovej zbierky Kráľ hlad nachádza aj v Antológii slovenskej poézie (2016), výbere zo slovenskej poézie všetkých čias od Víťazoslava Hronca. Rozsiahlejšiu časť časopisu vypĺňa premyslene koncipovaná rubrika Kritika redaktorky Marty Součkovej, ktorá na stranách 124 až 147 uvádza recenzie naslovovzatých odborníkov o aktuálnej tvorbe: Jaroslava Šranka o debutovej zbierke poézie L. Lipcseia Svätým mečom, Tibora Žilku o próze s prvkami magického realizmu Kustódi// Arianina kniha E. Maliti Fraňovej, Zory Pruškovej o naratíve Muž z jamy a deti z lásky V. Rozenbergovej, Pavla Markoviča o románe Pogodowitz M. Krajňáka, recenziu literatúry pre deti, ktorú napísala Zuzana Stanislavová o knihe P. Karpinského Teta Agáta a jej mačacia sedmička, kritický posudok českej literárnej vedkyne Ivy Málkovej o ôsmej básnickej zbierke M. Brücka Chýbajúce strany, Viliama Nádaskaya o poézii Ľ. Benzáka Samota je moja staršia sestra a i. Fraktál, uvádzajúci literatúru horizontálne a vertikálne bude podľa slov šéfredaktorky nezávislým štvrťročníkom, ktorý sa riadi vlastnou, otvorenou víziou literatúry, kultúry či kultúrnych politík, v tom aj profesionálnych vzťahov. Vydáva ho občianske združenie Fraktál, prvé číslo vyšlo s podporou Eterna Press, s. r. o. Redakciu Fraktálu tvorí časť zostavy, ktorá v roku 2016 viedla, pripravovala a redigovala literárny mesačník Romboid, Marta Součková a Dušan Teplan. Nevdojak mi do klávesnice vstupujú idey Pierra Bourdieuho o protidiskurzoch, ktorými sa dominantné diskurzy demaskujú ako skryté kompromisy so štruktúrou moci. Fraktál v tom smere inšpiruje a zároveň umožňuje rozvíjanie autentickej tvorivej energie.

RETRO

HLAS ĽUDU • OBZORY

NÁVRATY: KEĎ SLÁVNY KAMERAMAN NAVŠTÍVIL BANÁT

Storaro: Kovačica ako znak existencie Ján Špringeľ

e nedeľa, 9. júla, tesne predobedom. Píše sa rok 2006. Napätie v Berlíne sa už dá krájať. Ako aj medzi fanúšikmi v celom Francúzsku a Taliansku. Reprezentácie týchto krajín si večer skrížia zbrane v povestnom ﬁnále na futbalových MS

Pred dielami v Galérii Babka

tak vašich umelcov, ako i mňa osobne. Žiaľ, pre rozličné dôvody sme ten film namiesto v severnej srbskej pokrajine nakrúcali na severe Talianska. Neznamená to ale, že sa mi v ďalších projektoch nepodarí nafilmovať aj v tomto a takomto prostredí, a tak sčasti splniť aj svoj sen. Kovačická insita zo začiatku jeho návštev a súčasná naiva? Ako ju videl vtedy a ako sa na ňu pozerá neskoršie? – Najstarší maliari nemali vykliesnenú púť, chodníček do sveta. Preto ich obrazy boli možno úprimnejšie a úspešnejšie. Pri maliaroch mladšej generácie si všímam veľa vplyvu seniorov na juniorov, dosť účinku majú i chorvátski umelci na jednotlivých autorov. Možno mala na výtvarný prejav dosah i kríza, ktorú ste prežívali viac ako desaťročie. Je však i medzi mladším pokolením hodne talentov, každý z nich sa musí oslobodiť vplyvu iného umelca a vlastnou kreativitou a tvorivosťou dopracovať sa k výsledkom. Vlastný rukopis u každého umelca je prijateľnejší. Akceptuje sa viac, tak medzi ctiteľmi umenia, ako i historikmi umenia. Čo pre neho predstavuje insitné umenie? – Naiva znamená okrem iného aj silný emočný prejav, možnosť prenosu na plátno životnej filozofie videnej očami ľudí bez univerzitného vzdelania. Napísal

Jána Husárika, Veňarskovcov... Ich olejomaľby ma zakaždým inšpirovali v kinematografii. Tie stretnutia mi pomohli obohacovať ma novými skúsenosťami, ktoré mi aj zároveň dávali nové tvorivé podnety. V polovici 90. rokov počas návštevy Belehradu vyhlásil pre TV Studio B, že by bol rád, keby urobil taký film, v ktorom by na nebi dominovali nuansy pomarančovej farby, podobné farbám, NÁVŠTEVA STORARA SRBSKA V ROKU 2006 ktoré stvárnil na V deň jeho narodenín 24. júna 2006 mu svojich olejomaľJuhoslovanská kinoteka venovala Zlatú pebách slávny Martin čať (uznanie pre celkový prínos vo filmovom Jonáš... umení) a v Múzeu juhoslovanskej kinoteky – Chystali sme boli premietané štyri filmy, v ktorých bol vtedy film Mirka. riaditeľom fotografie. Talianska a srbská Hľadal som miesta delegácia pobudla v dedine insity 9. júla pre ovzdušie toho na pozvanie Pavla Babku, riaditeľa Galérie filmu. Najviac sa Babka. Filmová misia navštívila aj Galériu nám pozdávala insitného umenia a ateliéry niektorých Vojvodina a okolie insitných maliarov. Vittorio Storaro vtedy Kovačice. Tá Vojvov Belehrade nakrúcal film Caravaggio. dina, ktorá inšpiruje

som knihu Znak osudu, v ktorej porovnávam práve tieto dva druhy umenia: výtvarné a filmové. V tom diele je veľa životných právd, ktoré som nadobúdal počas častejších návštev Kovačice pred viac ako tromi desaťročiami. Samotnú Kovačicu vidím ako znak existencie, charakter života. Ďalšia otázka znela, ktoré dielo podľa jeho mienky najlepšie charakterizuje jeho prácu. Patrí tam trojlístok filmov, ktoré získali Oscara, iné populárne filmy (akými sú Dvadsiate storočie či Posledné tango v Paríži v Paríži) alebo sú to verejnosti menej známe filmy? – Mňa predovšetkým poznajú vďaka filmu Dnešná apokalypsa apokalypsa, ale povedal by som, že v každom filmovom diele, na ktorom som pracoval (napr. aj vo filmoch Konformista a Červení), Červení je časť, ktorá ma charakterizuje ako kameramana. Na záver zaznel dopyt, čo je jeho životným mottom alebo umeleckým krédom? – Verím v dosiahnutie rovnováhy, balansu v živote. Túžba, smäd po pátraní za stavom vyrovnanosti medzi rozlične pôsobiacimi silami je mojou zásadou, presvedčením.

25/VII

v Nemecku. V Galérii Babka je v tých chvíľach rušno. Kovačicu znovu navštevuje Vittorio Storaro. Legendárny ﬁlmový kameraman sa zberá niekoľko hodín neskoršie držať palce futbalistom svojej krajiny – v Belehrade. Veď akoby aj nie: zbožňuje futbal a navyše squadra azzurra má šampiónsku generáciu vynikajúcich hráčov: Buﬀon, Cannavaro, Nesta, Gattuso, Pirlo, Del Piero, Inzaghi, Totti… Storaro ale nezabúda na diela majstrov štetca z Kovačice, Uzdina a Padiny a spomínaného dňa znovu navštevuje umeleckú obec. O svojich častých stretnutiach s výtvarnými umelcami a návratoch do Kovačice nám ochotne porozprával: – Vždy ma inšpirovali výtvarníci, obzvlášť insitní maliari. Koncom 60. a začiatkom 70. rokov som sa najprv zoznámil s Hlebinskou školou insity v Chorvátsku.

Niekoľko rokov neskoršie som v Belehrade pre taliansku televíziu viac týždňov pracoval na seriáli Eneide a každú nedeľu som trávil v Kovačici. Dedinu insity navštevujem od roku 1971. Zoznámil som sa s tunajšími umelcami a ich tvorbou. Myslím tu predovšetkým na Martina Jonáša, Kňazovica, Sokola, Floricu Puia,

VITTORIO STORARO (1940 Rím) patrí medzi najznámejších a najslávnejších filmových kameramanov. Roku 1960 ukončil štúdium na Centro Sperimentale di Cinematografia v Ríme. Najprv pracoval v televízii, postupne sa zaradil k najvýznamnejším kameramanom, pracuje aj v americkom filme. Oscara získal za kameru vo filmoch Dnešná apokalypsa (1979), Červení (1981) a Posledný cisár (1987). Medzi jeho známejšie filmy patria Stratégia pavúka, Konformista (oba 1970), Posledné tango v Paríži (1972), Giordano Bruno (1973), Dvadsiate storočie (1976), Agatha (1978), Mesiac (1979), Jedna od srdca (1982), Dick Tracy (1990), Dominion: Prequel to the Exorcist (2005)... Storaro nakrútil všetky najdôležitejšie filmy Bernarda Bertolucciho a známy je aj po spolupráci s Francisom Fordom Coppolom, Dariom Argentom a Michelangelom Antognionim.

T V ORB A ALEKSANDAR ČOTRIĆ

Veď ani my nečítame ich knihy... (Aforizmy)

Z lásky sa nežije. Na to sa musíme poriadne nenávidieť. Aj ľudožrút si v človeku hľadá to najlepšie.

Inzerát: Šiesti spisovatelia si hľadajú čitateľa.

Keď sa človek postaví, stáva sa terčom.

My sme vybudovali most. To, že tu nie je rieka, to je už veľká chyba prírody.

Faraóni po sebe nechali pyramídy, ale všade vôkol je púšť.

Hovorte slobodne! Na súde ste – pre pravdu!

Desať Božích prikázaní sú krátke, jasné a zrozumiteľné vety. Prvým aforistom teda bol Boh!

Kto nie je s nami, je proti seba.

Ak Boh všetko vidí, tak sme všetci v reality programe.

Dirigent odišiel. Zostala taktovka.

Keď sa dostanete do pekla, márne budete hovoriť, že ste ateista.

Neverím ani očiam, ani ušiam. Verím len v súd svojej strany.

U nás aj štát vedie protištátnu politiku.

Obdivujem Turkov. Vydržali s nami Srbmi celých päť storočí. Iné národy za komunizmom položili bodku. A my sme položili tri bodky. Prečo píšem aforizmy? Preto, že si na všetky nepamätám. Epitaf: Žil z vlastnej práce! Kto prežije, bude spomínať. Ak bude mať komu. Štátny vrch je v oblakoch. Poslanci majú čisté svedomie. Spokojne spia aj na pracovisku. Optimisti hľadajú svetlo na konci tunela. Pesimisti do tunela nechodia.

26/VIII

14. 7. 2018 • 28 /4811/

Zo zvyškov Berlínskeho múru si iba jedna strana postavila Triumfálnu bránu. Európa bez hraníc je ohradená pichľavým drôtom.

Prvé Božie prikázanie: Never nikomu!

ALEKSANDAR ČOTRIĆ sa narodil 25. septembra 1966 v Loznici. Je vyštudovaním právnikom. Od roku 1984 uverejňuje aforizmy, epigramy a satirické príbehy v našich popredných denníkoch a časopisoch. Vyšlo mu sedem kníh satirických aforizmov, kniha aforizmov o športe, štyri knihy aforizmov pre deti, kniha aforizmov o ženách a mužoch a tri knihy satirických rozprávok. Knihy aforizmov alebo rozprávok mu vyšli v Rumunsku, Macedónsku, Slovinsku, Poľsku, Maďarsku a Bulharsku. Časť aforizmov aj na Slovensku. Zastúpený je v antológiách v USA, Rusku, Nemecku, Španielsku, Taliansku, Rakúsku, Bulharsku, Macedónsku, Poľsku, Rumunsku, Slovinsku, Švédsku a v iných krajinách. Je nositeľom literárnych uznaní v Srbsku, Bulharsku, Rumunsku, Macedónsku, Čiernej Hore, Bosne a Hercegovine a Libanone. Rozprávky a aforizmy Aleksandra Čotrića sú preložené už do dvadsiatich jazykov. m. p.

Na začiatku bolo slovo. Hneď na to prišla cenzúra. Medicína až tak pokročila, že dnes ľudia zomierajú zdraví. Polícia neväzní nevinných ľudí. Každý nakoniec prizná, že je vinný. Nezakončil som základnú školu. Predsa, nemôžeme všetci byť doktormi vied. Stále zažívame straty, lebo nemôžeme stále víťaziť. Baran je charizmatická osobnosť. Celé stádo ide za ním. Prečo sa spisovatelia vdierajú do politiky? Veď ani my nečítame ich knihy. Zo srbčiny preložil Martin Prebudila

MAJA SOLAR

Žena plynúca v protismere Keksík, opísané pole je teraz zahryznuté, chrumkavý okamih, akoby som všetko sústredila práve do onoho zahryznutia. Prebudila sa v tisíclupienkovom lotose krvi, a ak sa ma niekto znova opýta, čo je to ženské písanie, odpoviem, že sa nerada depilujem, ale že mi neónová kultúra a Fashion TV obnažili kožu, preto sa s pôžitkom hrám na mäkkosť, hebkosť, lesk... Určite ste hneď začuli echo – áno, bola to zmija, ale nie tá Evina spojeňkyňa, ale tá, čo je ukrytá v multimediálnom prejave. Nech je zaznamenané, že kultúru som nenazvala mužskou! Zmija drží žezlo, bohato podpichujúc dobu, a nie stredovekú, ženská krv nás zaplavila až po hrdlo. Ona je úchvatná hojdačka, a hoci aj kráča rýchlo, antilopa sa jej nevyrovná... Nie, nejde o menštruačnú, hysterickú, intuitívnu eucharistiu... Toto tajomstvo podobné chrumkaniu chrumkavého keksu, tak veru, žena vás opäť uhryzla, ani ste nič nezbadali. Z antológie Zrnká. Zo srbčiny preložil Zoroslav Jesenský v spolupráci so Stanislavou Chrobákovou Repar.

• OBZORY • Príloha Hlasu ľudu pre kultúru, vedu, umenie a literatúru • Rediguje: Stevan Lenhart • Prvé číslo OBZOROV vyšlo 28. januára 1984. • S ﬁnančnou podporou Pokrajinského sekretariátu pre kultúru a verejné informovanie, Nový Sad ISSN 2466-5169 • COBISS ID=226828044

Kultúra Cyril, Metod a Ján Hus v spomienkach

Kultúra

TRADIČNÉ PODUJATIE V PETROVCI

Jaroslav Čiep

ktorá program i prichystala. „Po 19-krát organizujeme toto podž dlhší rad rokov spoloč- ujatie na slávu tých, ktorí dali nými silami slovenský základy našej nábožnosti, našej evanjelický a. v. cirkevný písomnosti, našej kultúre. Keď zbor v Báčskom Petrovci a MOMS sme toto podujatie zakladali, Petrovec dôstojne zachovávajú tak bolo v užších rámcoch, dialo spomienku na velikánov aj slo- sa iba v priestoroch Matice slovenských dejín – na solúnskych venskej, ale veľmi ochotne nám bratov Cyrila a Metoda, ako aj na cirkev podala nápomocnú ruku majstra Jána Husa a ich posolstvo. a ja som povďačná cirkvi, že to I tohto roku sa môžeme robiť tu, spoločnými siv chráme Božom, lami postarali, kde je aj miesto aby nevystal poďakovať sa Cyrilo-metodvierozvestcom za ský večierok, ich dielo, za to, už 19. v poradí. čo vštepili našim Program bol vo predkom. Lebo štvrtok 5. júla v tomto roku je v evanjelickom už 1 155 rokov, kostole, práve o d k e d y Cy r i l v deň, keď Sviaa Metod prišli na tok svätého Cy- Vystúpil aj spevák Adam Moravu,“ povedarila a Metoda Vladislav Stupavský la predsedníčka v Slovenskej z Hložian petrovských marepublike oslavujú ako štátny tičiarov a uzavrela: „Mám nádej, sviatok. A 5. júl je zároveň i Dňom že tak ako aj po roky minulé, zahraničných Slovákov. náš program vás osloví a že sa Po Charpentierovom prelúdiu ešte viac upevníme nielen v nav podaní dychového orchestra šej slovenskosti, ale aj v našej na večierku privítacie slová v duchovnosti, v našej slovenskej mene organizátorov mali farár evanjelickej viere.“ petrovského zboru Ján Vida Farár Ján Vida po ďalšej piesni a predsedníčka MOMS Petrovec predniesol úvahu ku Dňu Cyrila Katarína Melegová-Melichová, a Metoda. Navrstvené pásmo

Starší cirkevný spevokol pod vedením novej kantorky Slovenky Benkovej-Martinkovej

slova a hudby piesňou zo svojho duchovného repertoára otvoril spevácky zbor Musica viva pod taktovkou dirigentky Marieny Stankovićovej-Krivákovej. Po dve piesne zo svojho repertoáru potom zaspievali starší cirkevný spevokol pod vedením novej kantorky Slovenky Benkovej-Martinkovej a obecný báčskopetrovský spevokol Credimus, ktorý nacvičuje dirigentka Anna Medveďová. V programe účinkovali aj nadaná huslistka stredoškoláčka Marína Cerovská a školení speváci Adam Vladislav Stupavský a Slovenka Benková-Martinková. O odkazoch Cyrila, Metoda

DETSKÁ KRAJANSKÁ UNIVERZITA NA DONOVALOCH

Tvorivé dielne a výlety Mária Kotvášová-Jonášová Anka Salčáková

ovačica, Aradáč, Báčsky Petrovec, Selenča a Pivnica. Prečo spomíname tieto naše prostredia? Lebo z nich šestnásť žiakov a dve učiteľky pobudli nedávno na Detskej krajanskej univerzite na Donovaloch. Sedemdňový pobyt na Slovensku (2. – 8. júla) podporili Metodické centrum Univerzity Mateja Bela pre Slovákov žijúcich v zahraničí a Národnostná rada slovenskej národnostnej menšiny. • KULTÚRA •

Krásny pobyt im bude pripomínať aj táto spoločná fotografia z Novej hole

Počas pobytu žiaci absolvovali tvorivé dielne z oblasti slovenskej literatúry, geografie, prí-

rodovedy, hudobnej kultúry a scénického umenia. Okrem toho navštívili rozprávkovú dedinku

a Jána Husa sa už na predchádzajúcich večierkoch v Petrovci prečítali rozličné údaje, fakty a úvahy. Predsa aj tentoraz bolo počuť viaceré nové detaily a interpretácie o našich vierozvestcoch z pera uznávaných historikov. Prichystané texty na tomto večierku predniesli Viera Dorčová-Babiaková, Elena Lončarová a Miroslav Babiak. Pred koncom večierka miestny kňaz sa pomodlil po starosloviensky Otčenáš a ako to tradične v Petrovci býva, i tento Cyrilo-metodský program uzavrela spoločne zaspievaná hymnická pieseň Hrad prepevný.

Habakuky, drevenú osadu Vlkolínec, Banské múzeum v prírode v Banskej Štiavnici. Lanovkou sa dostali na Novú hoľu, kde sa kochali v pohľade na prekrásne Tatry. Vyskúšali si rýchlosť bobovej dráhy, ale aj svoje plavecké schopnosti na banskobystrickej plavárni. Vo večerných hodinách sa zúčastňovali v rozličných zaujímavých aktivitách a férových súťaženiach, v opekačke a disko zábavách. Vyvrcholenie zájazdu našich žiakov, ako aj žiakov z Rumunska, Maďarska, Ukrajiny a Poľska, ktorí sa tiež zúčastnili na tomto tábore, bol slávnostný spoločný program na Radnici v Banskej Bystrici, ktorý usporiadali z príležitosti Dňa zahraničných Slovákov.

28 /4811/ 14. 7. 2018

Kultúra PRVÝ KRAJANSKÝ PROGRAM NA NAJVÄČŠOM FOLKLÓRNOM FESTIVALE NA SLOVENSKU

Obrazy z Dolnej zeme vo Východnej

Krásna pamiatka: spoločná fotograﬁa

Katarína Mosnáková-Bagľašová

Tak minulý, ako i tento rok Folklórny festival Východná svoje brány najprv otvoril finalistom slo-

kultúrno-osvetový spolok Detvan z Vojlovice a speváčka Anna Berédiová zo Selenče. Ich kvalitné, olklórny festival Výautentické a pútavé vychodná je najstarším stupovanie nielen v poda najväčším celoslovečer otvorenia festivalu, venským festivalom a preale i počas celej šou Zem hliadkou tradičnej ľudovej spieva, dôstojne prezenkultúry. Tohto roku sa konal tovalo kultúrne tradície už po 64-krát od 28. júna do vojvodinských Slovákov 1. júla 2018 vo Východnej, a prispelo k šíreniu krajanrázovitej dedinke pod Kriváskej kultúry a všeobecne ňom. V desiatkach umelecvedomia o zahraničných kých autorských programov Slovákoch medzi ľuďmi festival predstavil víťazov Všetko sa dialo pod ich bdelým pohľadom: (zľava) na Slovensku. celoštátnych súťažných pre- Katarína Mosnáková-Bagľašová, Rastislav Zorňan O jedinečnosti a oria Ján Slávik hliadok folklórnych skupín, ginalite kultúry dolnosúborov, detských súborov, ľudo- venskej populárnej televíznej šou zemských Slovákov sa návštevníci vých hudieb, speváckych skupín, Zem spieva, medzi ktorými boli Východnej mohli presvedčiť i prosólistov muzikantov a tanečníkov. aj naši predstavitelia – Slovenský stredníctvom programu Obrazy z Dolnej zeme, ktorý odznel v nedeľu 1. júla na hlavnom javisku. Bol to vlastne prvý samostatný krajanský program vo Východnej, keďže sa v minulosti sem dostávali iba ojedinelé kolektívy zahraničných Slovákov a ich čísla boli zaraďované do slovenských, resp. inonárodných programov. Nie náhodou sa to dialo práve v tomto roku. A nie náhodou na javisko Východnej prišli zatancovať a zaspievať Slováci z Maďarska, Rumunska a Srbska. V tomto roku totiž oslavujeme 300 rokov od príchodu Slovákov na Dolnú zem – presnejšie do Békešskej Čaby, čo Vo svadobnom segmente programu bolo aj stŕhanie bolo aj ústrednou témou celého

venca selenčskej mladuche

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

programu. Obrazy z Dolnej zeme na Slovensko priniesli Častvanovci a sestry Komjatiové z Maďarska, Folklórny súbor Salašan z Rumunska, Univerzitný folklórny súbor Mladosť, absolventi Letnej školy choreografie (medzi ktorými aj účastníci z Kovačice, Padiny, Báčskeho Petrovca, Kulpína, Erdevíka, Lalite, Selenče a Nového Sadu), rodina Súdiová a Patrik Rago zo Selenče, Bagľašovci z Aradáča a tanečníci Janko Merník z Pivnice a Jaroslav Kriška z Hložian. Program moderovali Rastislav Zorňan a Katarína Mosnáková-Bagľašová, ktorá mala na starosti aj scenár spolu s režisérom Martinom Urbanom. V ostatnom období je jednou z najzaujímavejších súčastí festivalu množstvo interaktívnych a zážitkových programov, akými sú tanečné, hudobné, spevácke workshopy, remeselné tvorivé

A nechýbal ani spev

dielne, či programy pre deti. Jednou takou performanciou bola i živá ukážka obliekania selenčskej mladej nevesty a zakladanie svadobného venca. Predviedli ju magister etnológie Patrik Rago a študentka UMB v Banskej Bystrici Leonóra Súdiová. Ich svojrázny a bohato navštívený program bol tou najlepšou pozvánkou na Obrazy z Dolnej zeme. Foto: Roman Krnáč • KULTÚRA •

53. FOLKLÓRNE SLÁVNOSTI POD POĽANOU V DETVE

Neublížil im ani dážď Juraj Bartoš

ž tradične druhý júlový víkend zazvučal strunami slovenského folklóru a tradičnej ľudovej kultúry. Detva

ani za máčny mak. V prvý večer sa ešte predstavil 60-ročný jubilant – Folklórny súbor Partizán zo Slovenskej Ľupče. Sobotnú časť FSPP otvorili osobnosti detského folklóru

spustil program Detvani, Detvani. Pripravili ho detvianski muzikanti, speváci a tanečníci ako darček k jubileu svojho mesta – 380. výročiu založenia Detvy. Čas plných komôr je názov programu súborov, skupín a sólistov Slovákov žijúcich v zahraničí. Odznel v rámci 45. Krajanskej nedele na hlavnom javisku amfite-

ho tanečníkovi, pedagógovi a dlhoročnému vedúcemu FS Partizán, jubilantovi Igorovi Kovačičovi (80 rokov). Poctu mu vzdali folkloristi z Detvy, Hriňovej, Očovej, Korytárok, Priechodu, Dúbrav, Banskej Bystrice, Kokavy nad Rimavicou, Hrušova, Rejdovej, Raslavíc, Parchovian, Košíc, Myjavy, Terchovej, Suchej Hory, Liesku, Východnej a Slovenskej Ľupče. Okrem spomenutých programov v areáli amfiteátra a kultúrnych zariadeniach na Detve sa konal celý rad nescénických programov. Okrem iných aj 5.

Defilé krajanov

znovu a zase naplno dýchala hudbou, spevom a tancom približne 1 500 účastníkov. Prezentovali svoj kumšt v početných úchvatných scénických a iných programoch. Aj 53. Folklórne slávnosti pod Poľanou nasýtili niekoľko tisícok návštevníkov zblízka i ďaleka. Dni uplynulého víkendu, 6., 7. a 8. júla jednoznačne vyzneli ako veľký sviatok. Boli skutočným prameňom slovenskej ľudovej tvorby, pri ktorom sa výdatne občerstvili rovnako ich protagonisti a konzumenti folklórneho prejavu, ktorý sa tu podával štedro, na širokej palete. Nechýbali na nej ani segmenty Slovákov žijúcich mimo Slovenska – v piatich krajinách Európy. V piatok večer si záujemcovia pozreli program Poklona vôni domova, venovaný spevákovi, vedcovi, vysokoškolskému pedagógovi, profesorovi Milanovi Križovi, ktorému sa ani pod váhou životnej deväťdesiatky nelenilo vyjsť na javisko nádherného amfiteátra. Ten niekoľkokrát počas troch dní pokropil dážď, čiastočne síce pozmenil celkovú tvár tohtoročnej Detvy, avšak na kráse a hĺbke zážitku neubral • KULTÚRA •

programom Ja nič, ja muzikant. Po nich sa folklórnymi prejavmi pod názvom Vrch Hrona predstavili ochotníci z Telgártu, Heľpy, Polomky a Banskej Bystrice. Na rozihraných Horehroncov sa svojimi huncútstvami nadviazali

Čas plných komôr

átra. Účinkovali folklórne súbory Nádeje z Paríža (Francúzsko), Cerovina z Čerpotoku (Rumunsko), Hajduky a Vyšné Lapše (Poľsko),

Staropazovské Klasy

folkloristi z Dobrej Nivy, Polomky, Gemerskej Polomy, Ponikov, Zvolenskej Slatiny, Hrušova, Banskej Bystrice a Detvy. Humor v obyčajach i vo všednom živote ľudí zabalili do páčivého celku pomenovaného Všelijaké cigánstva a žarty. Pomyselnú oponu

Klasy, Stará Pazova a Rozmarín, Kovačica (Srbsko), Fogáš, Ostrava (Česko), Zornica, Jača (Maďarsko), Fraňo Strapač, Markovec Našický (Chorvátsko). Tri bodky za 53. ročníkom FSPP dali účastníci záverečného programu Keď sme sa tak zišli... Venovali

ročník podujatia známeho pod názvom Krajanský dvor. Tentoraz ho pripravila dvojica Milina Sklabinská a Tomáš Dom. Programami tohto segmentu obecenstvo viedol moderátor Ľudovít Pomichal. Otvoril ich, rovnako i Krajanskú nedeľu, predseda Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí Ján Varšo, ktorý na záver udelil ďakovné listy predstaviteľom všetkých krajanských spolkov, súborov a skupín. Spoluorganizátormi 53. FSPP boli mesto Detva, ÚSŽZ a Podpolianske osvetové stredisko vo Zvolene. Tohtoročné slávnosti sa konali pod záštitou ministra zahraničných vecí a európskych záležitostí Slovenskej republiky Miroslava Lajčáka. Nuž kto nebol na tohtoročnej Detve, môže sa chystať na jej 54. vydanie, keď témou Krajanskej nedele bude pastierska kultúra krajanov. Pravdaže, tak ako teraz, zase tu bude celý rad rôznych dielní, gastronomických špecialít, veľa hudby, spevu a dobrej nálady. O náplni 53. FSPP sa mienime prihlásiť čoskoro osobitnou reportážou.

28 /4811/ 14. 7. 2018

Kultúra S MLADOU TALENTOVANOU BALETKOU ANÐELOU PETRÁŠOVOU Z PADINY

Život na špičkách topánok hovať do iného prostredia, kde je oň väčší záuať talent je, samozrejme, jem. To cestovavýhoda, no vypracovať nie na tréningy sa na pozoruhodnú do Debeljače je baletnú úroveň, to si vyžaduje dosť namáhavé, obrovské množstvo fyzickej drizvlášť v sobotu ny a sebadisciplíny. Platí to pre a v nedeľu, a to Momentka z výstupu na jednom zo súťažení všetkých budúcich baletných v ranných hodiumelcov rovnako. Uvedomila si moja učiteľka baletu Vladislava nách, keď všetci oddychujú. Dostala si sa niekedy do situ- Vojvodićová. Samozrejme, mojimi ácie, že zavesíš baletky na klin? absolútnymi podporovateľmi sú – Niekoľkokrát som už tak roz- otec a mama. Ako tráviš voľné chvíle? mýšľala, že tento druh tanca možno ani nie je pre mňa, ale nikdy som sa ho nevzdala. Zdá sa mi, že mi v tých zlomových chvíľach iba chýbala sebadôvera… V tvojej výstavnej skrini je viac ako 50 rôznych ocenení, kde si všetko vystupovala Radosť nielen zo získaných ocenení, ale aj zo stretnutia s priateľkami ako baletka? – Vystupovala som Pred takým mesiacom si skon- v rôznych prostreto aj mladá talentovaná baletka Anđela Petrášová, ktorá sa do čila základné vzdelanie, ktoré diach v Srbsku, ale Hrdá na svoje úspechy tohto krásneho sveta tanca zami- si na výbornú absolvovala v ZŠ účinkovala som i na lovala pred bezmála 9 rokmi, keď maršala Tita v Padine. Kam si sa súťažiach v zahrani– Snažím sa čím viac času trása ako šesťročné dievčatko stala rozhodla pokračovať v stredo- čí: dvakrát v Záhrebe, v rumunskom Temešvári, v rakúskej Viedni viť s kamarátkami, lebo keď sa členkou Tanečného klubu Balerina školskom vzdelaní? – Rozhodla som sa zapísať sa a pod. Najvzácnejšia a najkrajšia rozpŕchneme do stredných škôl, v Pančeve. V súčasnosti je majisúťaž bezpochyby bola nebudeme mať toľko času na teľkou početných ocenení tá tohtoročná v Záhrebe, spoločné stretnutia a zábavy. z domácich a európskych Podľa čoho si budeš pamätať kde bola skvelá organizásúťaží, ktoré sú výsledkom cia. Obsadila som tam dve roky v školských laviciach? jej vytrvalej a húževnatej – Budem si ich pamätať podľa ocenenia: 1. a 2. miesto. Na práce. Oslovili sme ju nietejto súťaži som si vybojo- dobrých spolužiakov a skvelých koľkými otázkami a rozhovala aj vstupenvor sa začal, samozrejme, ku na svetové situáciou pred deviatimi m a j s t rovs t vá rokmi. p re t a n e č n é – Začala som nacvičovať talenty. Rada si balet kvôli kamarátkam, spomínam aj na ktoré sa dokonca medzitohtoročné štátčasom vzdali baletu, ale ja som v ňom zotrvala až Mladučká, iba šesťročná baletka Anđela Petrášová ne majstrovstvá v Novom Sade, dodnes. Čo je všetko potrebné zdolať, do kovačického Gymnázia Mihajla kde som trikrát obsadila aby sa jedna osoba mohla stať Pupina, lebo ešte stále neviem, prvé miesto. čím by som sa v živote chcela stať. Ktorým druhom tanúspešnou baletkou? – Najprv to treba chcieť a ďalšie Uvažujem, že po gymnáziu by to ca sa nadchýnaš? – Najčastejšie vystu- Cvičiť, cvičiť a cvičiť… je už ľahko naučiť sa. Treba mať možno mohla byť nejaká športová fakulta, ale na rozmyslenie mám pujem s tancami disco predovšetkým vôľu. učiteľov a už v tejto chvíli mi je dance a free style. ešte dosť času. Čo ťa prilákalo k baletu? V súčasnosti nacvičuješ balet Tvoja obľúbená osobnosť zo veľmi smutno za nimi. – Pomocou baletu sa uvoľním A na záver ešte otázka: Ako v Debeljači. Nie je namáhavé sveta baletu? a aj vyjadrím svoje emócie. – Mojím vzorom je baletka by si jednou vetou deﬁnovala Vzhľadom na iné tance, ktoré cestovať na tréningy? – V minulosti bývali tréningy Svetlana Zacharová z Ruska a veľ- balet? sú výhody a nedostatky baletu? – To, čo iní ľudia pomenovali – Výhody sú tie, že sa na tých baletu v Padine, ale keď klesol zá- kou hybnou a motivačnou silou v súťažiach vieme pekne pobaviť, ujem členov, klub sa musel presťa- tomto druhu umenia pre mňa je baletom, ja to menujem – život. Anička Chalupová

www.hl.rs

zoznámime sa s novými kamarátkami. Medzi nedostatky možno zaradiť tie, že je to náročný tanec, ktorý potrebuje trpezlivosť a mnoho času na jeho nacvičovanie. Denne potrebujem najmenej dve hodiny cvičení a keď sa pripravujeme na nejakú súťaž, tak sa tomu musím venovať najmenej 3 − 4 hodiny denne.

Informačno-politický týždenník

• KULTÚRA •

KRČEDIN

S umením do novej dekády Anna Lešťanová

ohtoročný 11. medzinárodný umelecký tábor v Krčedine prebiehal v dňoch 5. až 8. júla v dome rodiny Jakšićovej. Po vlaňajšej oslave jubilea odštartovala nová dekáda tohto významného kultúrneho podujatia. Na scéne Boru Đorđevića sa početným hosťom a návštevníkom tábora vo štvrtok 5. júla prihovo- Pokojné rurálne prostredie vhodné na vznik nových prác rili a zároveň tábor otvorili Bora Đorđević, básnik a rocker, a Vladimir tátorke, Ane Kaporovej, maliarke, sovatelia Miroslav Macháč a Martin Gak, predseda Obce Inđija. Pri tejto Sašovi Miloševićovi-Maretovi, skla- Prebudila. V bohatom umeleckom príležitosti Gak povedal, že tábor v dateľovi, a Urošovi Dojčinovićovi, programe sa zúčastnili početní Krčedine patrí medzi tri najväčšie umelcovi v hre na gitare. Na otvo- spisovatelia, hudobníci, herci a mabrandy na území tejto sriemskej rení tábora boli i staropazovskí spi- liari z našej krajiny a zo zahraničia. A vďaka týmto mnohým obce. umelcom krčedinský tábor Manželia Ljubica a Zoran sa z roka na rok stáva čoraz Jakšićovci tentoraz titupopulárnejším. Vo štvrtkoly Ja Krčedinac udelili týmto vom otváracom programe popredným osobnostiam: vystúpili aj básnici Radomir Bojanovi Tomažičovi, spiAndrić, Jeremija Lazarević, sovateľovi a novinárovi zo Predrag Jakšić, ako i Jelena Slovinska, Vesne Stankovićovej, herečke, Biljane Manželia Jakšićovci knižný titul Ja Krčedinac v Ćirićová z Česka a Svetlana Matićová z Rakúska. Krstićovej, etno interpre- roku 2018 udelili i Biljane Krstićovej Počas viacdňového tr-

vania tábora na svahoch Fruškej hory v pokojnom rurálnom prostredí nové diela tvorilo zo 60 maliarov a sochárov. Ináč účastníci tohto významného básnicko-výtvarného a hudobného podujatia sú z mnohých krajín a nevystali ani maliari zo Starej Pazovy.

Bora Đorđević na ukážku prečítal niekoľko básní zo svojej knihy Pusto ostrvo, vedľa stojí Miodrag Jakšić

Generálnym patrónom tábora je Obec Inđija a organizátormi Združenie Moj Srem v Krčedine a Umelecká skupina Arte v Belehrade. Ako povedal Miodrag Jakšić, zakladateľ tohto podujatia, tento tábor má i svoje partnerské tábory v Maďarsku (v Budapešti) a v Rumunsku (v Temešvári). Oba oslavujú desaťročie úspešného pôsobenia.

Z LITERÁRNEHO VEČIERKA V PADINE

Na ceste k čitateľom zbierka básní

Anička Chalupová

názvom Radosť sú básne venované prevažne deťom, v druhej časti o dvoch zverejnených tituloch Láska autorka vyjadrila a opísala Oslavujme Pána (2006) a Po- svoju lásku k ľuďom, k svojej dedine, rekadlá, príslovia, pranostiky padinskej doline a pod. V ďalšej (2016) v nedeľu 8. júla 2018 v Pa- časti pomenovanej Život sú básne, dine bola verejnosti ktoré hovoria o ročpredstavená ďalšia ných obdobiach, publikácia autorky o autorkinej matke Zuzany Slivkovej a o starej matke. Bász Padiny. Za prítomne s náboženskou nosti veľkého počtu tematikou v tejto milovníkov pekného básnickej zbierke sú písaného slova medzi umiestnené v štvrmilovníkov literatútej kapitole Prozba. ry slávnostne vypreNa záver zbierky vadili jej najnovšiu je niekoľko básní v zbierku básní Radosť, srbčine, v ktorých auláska, život a prozba Autorka Zuzana Slivková torka vyjadrila svoje so svojou najnovšou (prosba). city k rodnej Padine. publikáciou Do svojho tretieVydanie knihy, ktorú ho titulu Zuzana Slivková (1941) technicky upravila Jarmila Trnovská zaradila 67 básní, ktoré rozdelila a o jazykovú stránku sa postarala do piatich častí. V prvej časti pod Anna Funtíková, podporila Obec

• KULTÚRA •

Najmladší padinskí literáti: (zľava) Erik Jurica, Nataly Kotvášová a Jovan Radović

Kovačica a kamaráti autorky. O tejto padinskej literárnej tvorkyni sa v knihe zmienil profesor slovenčiny Ondrej Kotváš (1953 – 2017). Čerstvo prezentovaná publikácia je doplnená krásnymi ilustráciami padinských insitných maliarov: Jána Bačúra, Anny Kotvášovej, Juraja Lavroša, Biserky Petrášovej a Vesny Kuchárikovej. Premiéru knihy, ktorú usporiadala Obecná knižnica Kovačica, pobočka v Padine, sprevá-

dzal príležitostný kultúrny program, v ktorom sa úryvkami z autorkiných básní predstavili padinskí literáti: Anička Strehovská, Elenka Ďurišová, Nataša Pavelová, Erik Jurica, Nataly Kotvášová a Jovan Radović. Zmes slovenských ľudových piesní pod taktovkou Vladimíra Hudeca zaspievali členky ženskej speváckej skupiny pri Dome kultúry Michala Babinku a program moderovala knihovníčka Zdenka Obšustová.

28 /4811/ 14. 7. 2018

Kultúra IN MEMORIAM

Vladimír Surový 1959 – 2018

o dlhej a zákernej chorobe 28. júna 2018 dokonal v Bratislave Dipl. oec. Vladimír Surový, PhD., vysokoškolský učiteľ na Ekonomickej univerzite – Fakulte hospodárskej informatiky v Bratislave. Narodil sa 3. mája 1959 v Kysáči. Po ukončení základnej školy a Gymnázia Jána Kollára v Báčskom Petrovci študoval na Ekonomickej univerzite v Novom Sade – Ekonomickej fakulte v Subotici, kde získal i titul magistra. Pracoval na Poľnohospodárskej fakulte v Novom Sade ako asistent prof.

Dr. Jána Marka. V roku 1994 odišiel na Slovensko, zamestnal sa na Ekonomickej univerzite v Bratislave – Fakulte hospodárskej informatiky (predmet účtovníctvo s podnikovými financiami). Mal možnosť byť v kontakte so študentmi z Juhoslávie, ktorí prichádzali študovať na vysoké školy na Slovensku, všestranne im pomáhať, radiť, tak na začiatku, ako i v priebe-

hu štúdií, následne po ukončení štúdií pomôcť im, nájsť si primerané zamestnanie na Slovensku. Bol aktívnym spolupracovníkom Matice slovenskej v Juhoslávii a Matice slovenskej, snažil sa byť nápomocný v spolupráci s inštitúciami Slovenskej republiky zvlášť v oblasti školstva a kultúry a v spolupráci s folklórnymi a hudobnými spolkami na Slovensku. I sám bol členom spevokolov, vášnivým milov-

níkom klasickej hudby, divadla, opery a iných kultúrnych podujatí tak na Slovensku, ako i v zahraničí. Dokonalá znalosť srbského jazyka mu umožňovala byť aktívnym účastníkom vedeckých ekonomických sympózií v Srbsku, Chorvátsku, Macedónsku, Slovinsku i v Bulharsku. Kým žil v Novom Sade, bol aktívnym členom slovenského evanjelického a. v. cirkevného zboru v Novom Sade, a potom kratšie i evanjelického a. v. cirkevného zboru v Petržalke (Bratislava). Zákerná choroba ukončila jeho život v päťdesiatom deviatom roku života a zmarila všetky plány dva roky pred odchodom do dôchodku. R. S.

IN MEMORIAM

Za Ivanom Kapcom 1947 – 2018

nás v Kulpíne, ale aj v Petrovci, Kovačici a iných slovenských dedinách vo Vojvodine novinára Ivana Kapca poznali mnohí. So štábom vtedajšej Slovenskej televízie, Banskobystrického štúdia, medzi vojvodinských Slovákov od obnovenia Slovenských národných slávností v Petrovci roku 1991 chodieval takmer každoročne. Každoročne tu objavoval krásu, ktorú my neraz holým okom nevidíme, aby ju v televíznych reportážach predstavoval divákom na Slovensku. Rozširoval dobré správy o tunajších Slovákoch a vždy s osobitným citom pristupoval k spracovaniu tém zo Srbska. Mal rád Vojvodinu a Srbsko. Mal nás rád pre našu jednoduchosť a skromnosť. 32

www.hl.rs

Hádam preto, že aj sám bol taký. Skromný, ale inteligentný a rozhľadený človek, zodpovedný a spoľahlivý novinár, ktorý svoju žurnalistickú myseľ brúsil čítaním kníh, sledovaním správ, lúštením krížoviek, diskusiou s priateľmi a vôbec ľuďmi, pokojným rodinným životom, lebo vedel, že v rodine je základ spoločnosti. Patril do našej komunity, bez ohľadu na to, že jeho korene neboli dolnozemské. Ivan Kapec sa narodil 29. augusta 1947 vo Zvolene. Detstvo prežil v železničiarskej kolónii a neskôr v rodinnom dome vo Zvolene. Vyštudoval

Informačno-politický týždenník

na strednej strojníckej škole, ale neskôr svoje vzd lanie ukončil titulom PhDr. na Filozofickej fakulte UK v Bratislave v odbore žurnalistika. Osud ho po prvej práci v PPS Detva, kde pracoval ako strojár, neskôr ako redaktor v závodnom časopise, v roku 1971 zaviedol do československého rozhlasu v Banskej Bystrici. Svoje pracovné ambície si v úplnosti začal napĺňať v roku 1986 v Československej televízii, v štúdiu v Banskej Bystrici, kde pracoval na rôznych postoch do roku 2003. Po odchode do dôchodku jeho novinárske

srdce neochablo, keďže pokračoval v novinárskom pôsobení, a to v regionálnej TV Hronka. Miloval novinársku prácu, písal scenáre, veľa cestoval a zo svojich ciest spravidla prinášal dokumenty, hlavne z oblasti kultúry a manufaktúry, vôbec tradícií na Slovensku a v Srbsku. V roku 2014 ho zákerné zdravotné problémy vyradili zo žurnalistickej trate a 1. júla t. r. ho nebeská trať odviedla do nenávratna. Posledné zbohom Ivanovi Kapcovi napísané na stranách novín Hlasu ľudu je ťažké, lebo z tejto redakcie sa už na onen svet pobrali mnohí jeho priatelia a známi. O to je ono potrebnejšie, lebo písaním vzdávame česť ich kvalitnému novinárskemu dielu, ktoré za sebou nechali. Zachovávame spomienku na Ivana, aj na všetkých tých, ktorí svoj domov už majú v nebíčku. V. D. V.

• KULTÚRA •

KRÍŽOVKA

Priliehavý nepriliehavo Anna Horvátová

ieme, že slovo priliehavý najčastejšie nepoužívame správne?! Vety: „Odznela priliehavá hudba.“; „Tá báseň bola priliehavá.“; „Príhovory boli priliehavé.“ nevystihujú podstatu a prídavné mená priliehavý / priliehavé / priliehavá nie sú vhodne použité. Sloveso priliehať znamená rozmerom, tvarom presne zapadať: obloky dobre priliehajú, doska neprilieha na stenu, k stene a tiež byť v tesnej blízkosti niečoho: k domu prilieha záhrada. Prídavné meno

ČÍSLO 28 priliehavý označuje tesne lipnúci, priliehajúci na niečo a k niečomu: priliehavé nohavice, priliehavé tričko, priliehavé šaty... A keď chceme vystihnúť atmosféru na večierku, pochváliť autorov programu, výber pesničiek, a teda, že to vyhovuje istým požiadavkám, zodpovedajúcimi termínmi sú: vhodný, primeraný, výstižný, ale aj adekvátny, súci, vyhovujúci, zodpovedajúci: vhodný okamih, vhodný výraz, vhodné knihy pre deti, film vhodný, súci pre deti, primerané slová, primeraná báseň, adekvátny výraz...

V tajničke je meno a priezvisko slovenského spisovateľa, zakladateľa slovenskej dedinskej poviedky (1860 – 1928). autorka: ANNA BIČIAROVÁ

styk

žijúca v biede

štica

vpíšte UT

sivý (prísl.)

popiera jestvovanie

vyvýšenina

popínavá rastlina

neprofesionálka druh papagája jeden kontinent

ženské meno vojna (srb.)

prorok

alt

• KULTÚRA •

ženské meno

temperatúra

S HLA U ĽUD biblický

NOVÝ SAD. Ústav pre kultúru vojvodinských Slovákov usporiada v piatok 20. júla o 18. hodine vo svojich priestoroch (Njegošova 16/2, Nový Sad) výstavu zo súkromných zbierok štyroch velikánov kovačickej insity: Jána Husárika, Jána Kňazovica, Zuzany Chalupovej a Martina Jonáša. a. f.

Ivan Meštrović

citoslovce smiechu

dlhá samohl.

CHÝRNIK

AS HL DU ĽU

prinášal obeť

trinitrotoluén

uvaril

Loznica

vpíšte KE

A. Ch.

vpíšte ÍVICA

2. časť tajničky

staré sumerské mesto

PRÍBEHY Z TEMNÉHO KÚTA je názov 35. samostatnej výstavy obrazov padinského insitného maliara Martina Papa, ktorá je od 2. júla 2018 sprístupnená milovníkom výtvarného umenia vo Výstavnej sieni oddelenia kultúry MsÚ v Bardejove na Slovensku. Expozíciu obrazov tohto výtvarného poetu a ikonografa z Padiny tvorí 25 olejomalieb a 5 akvarelov, na ktorých je zobrazený dedinský život. Súčasťou každého obrazu je strom ako symbol života a tekvica, ktorá symbolizuje hojnosť a plodnosť. Výstava potrvá do 28. júla, keď sa odsťahuje do Stropkova. Maliar Martin Pap sa pri tejto príležitosti v tomto okresnom meste Prešovského kraja zúčastnil aj na 6. Medzinárodnom maliarskom plenéri kraja, na ktorom účinkovali aj akademickí maliari zo Slovenska, Poľska, Ruska, Bieloruska a Ukrajiny. Na záver tejto akcie bola spoločná výstava, ktorej vernisáž bola 8. júla. Na snímke z archívu M. Papa je okamih z vernisáže v Bardejove: (zľava) Ing. Martin Choma, PhD., vedúci oddelenia kultúry MsÚ, ktorý výstavu otvoril, a autor Martin Pap.

niečo

vpíšte KARATÉ

revanie

tesla

časť domova

tona

opytovacie zámeno

röntgen

1. časť tajničky

lítium

doslovný preklad

orgán zraku

číslo

3. a 1. samohláska

vpíšte SOVČA

ROZLÚŠTENIE KRÍŽOVKY ČÍSLO 27 VODOROVNE: Miroslav, av, skala, Pavlovič, ona, ní, o, Vardar, K, a, orloj, ťava, var, zažiari, poliať, J, At, ť, ME, r, A, drak, kalamita TAJNIČKA: MIROSLAV PAVLOVIČ

Správne rozlúštenie KRÍŽOVKY 25 z čísla 25 Hlasu ľudu z 23. júna 2018 bolo: ZLATÁ BRÁNA. Odmenu – knižné vydanie z produkcie NVU Hlas ľudu za správne rozlúštenie uvedenej krížovky získala: KRISTÍNA BENKOVÁSTOJISAVLJEVIĆOVÁ, Ul. prvomájová č. 7, 21 470 Báčsky Petrovec. Blahoželáme. Správne rozlúštenia aj naďalej zasielajte DO 5 DNÍ ODO DŇA VYDANIA NAŠICH NOVÍN na adresu: NVU Hlas ľudu, Bulvár oslobodenia 81/V, poštový priečinok 234, 21 000 Nový Sad, PRE KRÍŽOVKU, alebo mailom na adresu: obsustova@hl.rs

28 /4811/ 14. 7. 2018

Oznamy Mestská správa pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad na základe článku 10 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04 a 36/09) zverejňuje OZNÁMENIE o podanej žiadosti o rozhodovanie o potrebe po odhade vplyvov na životné prostredie projektu Nositeľ projektu BOBAR BEŠKA, s. s r. o., Branka Bajića 9, Nový Sad, podal žiadosť o rozhodovanie o potrebe po odhade vplyvov na životné prostredie projektu Výstavba stanice na zásobovanie palivom a tekutým ropným plynom, Ul. Sentandrejski put Bulvár Európy, v Novom Sade, na katastrálnej parcele číslo 3573/2, k. o. Nový Sad I, Mesto Nový Sad. Údaje a dokumentáciu zo žiadosti nositeľa projektu možno dostať k nahliadnutiu v miestnostiach Mestskej správy pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad, Rumenačka 110, Nový Sad, v pracovné dni od 10.00 do 15.00 h. Všetci záujemcovia v lehote 10 dní odo dňa zverejnenia tohto oznámenia môžu svoju mienku v písomnej forme doručiť na adresu Mestskej správy pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad. Mestská správa pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad na základe článku 10 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04 a 36/09) zverejňuje OZNÁMENIE o podanej žiadosti o rozhodovanie o potrebe po odhade vplyvov na životné prostredie projektu Nositeľ projektu ESO TRON, s. s r. o., Rumenka, Ul. nova II číslo 6, Nový Sad, podal žiadosť o rozhodovanie o potrebe po odhade vplyvov na životné prostredie projektu Rozšírenie kapacity v jestvujúcom zariadení – Podnikateľský objekt na skladovanie a prípravu – spracovanie bezpečného odpadu (odpadové jedlé oleje a masti a organický bio rozložiteľný odpad) a kancelársky priestor, výšky prízemie a poschodie a časť vysokého prízemia (P + 1-VP), na katastrálnej parcele číslo 4229, k. o. Rumenka, Mesto Nový Sad. Údaje a dokumentáciu zo žiadosti nositeľa projektu možno dostať k nahliadnutiu v miestnostiach Mestskej správy pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad, Rumenačka 110 A, Nový Sad, v pracovné dni od 10.00 do 15.00 h. Všetci záujemcovia v lehote 10 dní odo dňa zverejnenia tohto oznámenia môžu svoju mienku v písomnej forme doručiť na adresu Mestskej správy pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad. Mestská správa pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad na základe článkov 14 a 28 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04 a 36/09) zverejňuje

DROBNÝ OZNAM TESNÍME (dihtujeme) okná a dvere neopren gumou – ochraňuje pred vetrom, chladom, prachom. Je úsporou pri vykurovaní. Inštalujeme a opravujeme rolety, harmonika dvere, pásové záclony, siete proti hmyzu; tel.: 060/5088-433 a 025/5827-710.

www.hl.rs

BLAHOŽELANIE

Pri príležitosti ukončenia štúdia na Fakulte ekonomiky a manažmentu Slovenskej poľnohospodárskej univerzity v Nitre a získania titulu inžinierky DANIELE ŽILOVEJ z Kulpína srdečne blahoželá a mnoho úspechov v živote a ďalšej práci želá starká Valentíková.

BLAHOŽELANIE

K úspešnému ukončeniu štúdia na Fakulte ekonomiky a manažmentu Slovenskej poľnohospodárskej univerzity v Nitre mladej inžinierke Daniele Žilovej z Kulpína blahoželajú a požehnanú prácu prajú starí rodičia Žilovci.

BLAHOŽELANIE

Na Fakulte ekonomiky a manažmentu Slovenskej poľnohospodárskej univerzity v Nitre úspešne ukončila štúdiá a získala diplom inžinierky DANIELA ŽILOVÁ z Kulpína. Mnoho zdaru a šťastia v práci, ako i v osobnom živote jej praje andika Súšerská.

GRATULÁCIA

K úspešnému ukončeniu štúdia na Slovenskej technickej univerzite v Bratislave nášmu vnukovi Ing. informatiky BRANISLAVOVI MAKANOVI srdečne blahoželajú a veľa zdravia, šťastia, úspechov v budúcom živote a splnenie všetkých snov želajú starí rodičia Bartošovci.

BLAHOŽELANIE

Dňa 13. júla 2018 BRANISLAV MAKAN z Báčskeho Petrovca získal diplom Ing. informatiky. K tomuto úspešnému ukončeniu štúdia na Slovenskej technickej univerzite v Bratislave veľa zdaru do budúcna úprimne zo srdca prajú rodiny Turčanová a Lačoková.

OZNÁMENIE o podanej žiadosti o určovanie rozsahu a obsahu štúdie po aktualizovaní Štúdie o odhade vplyvov na životné prostredie Nositeľ projektu NAFTOVÝ PRIEMYSEL SRBSKA, a. s., Nový Sad, Ul. narodnog fronta číslo 12, podal žiadosť o určovanie rozsahu a obsahu po aktualizovaní Štúdie o odhade vplyvov na životné prostredie projektu Výstavba objektu stanice na zásobovanie palivom Nový Sad 11, výšky P, v Novom Sade, Bulvár cára Lazara číslo 25 a, na katastrálnych parcelách čísla 3922/15 a 3922/20, k. o. Nový Sad II, Mesto Nový Sad. Údaje a dokumentáciu zo žiadosti nositeľa projektu možno dostať k nahliadnutiu v miestnostiach Mestskej správy pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad, Rumenačka 110 A, Nový Sad, v pracovné dni od 10.00 do 15.00 h. Všetci záujemcovia v lehote 15 dní odo dňa zverejnenia tohto oznámenia môžu svoju mienku v písomnej forme doručiť na adresu Mestskej správy pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad.

BLAHOŽELANIE

Dňa 8. júna 2018 na Fakulte ekonomiky a manažmentu Slovenskej poľnohospodárskej univerzity v Nitre po absolvovaní vysokoškolského štúdia v študijnom odbore obchod a marketing bola promovaná a získala akademický titul inžinierky DANIELA ŽILOVÁ z Kulpína. Pri tejto príležitosti jej úprimne blahoželajú rodičia a sestra s rodinou.

VYROBNY PROGRAM: – KOTLY NA PEVNE PALIVO, BIOMASU A PELETY – HORAKY NA PELETY – NEREZOVE KOMINY – AKUMULACNE NADRŽE

Nositelia zlatých medailí za kvalitu na Novosadskom veľtrhu

KOVAČICA Štúrova 69 tel./fax: 013/662-183 mob. 063/282-097 www.uniko.rs

Slovenská ﬁrma STAVEA-INTERIÉR, s. r. o., ponúka prácu pre šikovných ľudí na pozícii:

Montážny pracovník na stavbe budov Náplň práce: montážne práce na stavbe, pomocné stavebné práce, montáž vstavaného nábytku, montáž priečok (sklenených, posuvných). Požadujeme: zodpovednosť, remeselnú zručnosť pri stavebných a stolárskych prácach, precíznosť, vodičský preukaz sk. B. Ponúkame: mesačný plat 800 eur brutto, príspevok na ubytovanie, stravné lístky, administratívnu pomoc pri vybavovaní na úradoch. Kontaktujte nás prosím e-mailom: zuzana.drdakova@stavea-interier.sk, tel.: 00421 918 534 300.

Oznamujte v Hlase ľudu 021/ 47-20-840 a 021/47-20-844 inzercia@hl.rs

Informačno-politický týždenník

• OZNAMY •

Sme personálna agentúra zo Slovenska Tryton Agency, s. r. o., ktorá má pôsobenie na slovenskom aj na českom trhu v oblasti zamestnávania ľudí. Hľadáme spolupracovníka (pracovníčku, náborára / náborárku) v oblasti získavania potenciálnych záujemcov do práce na Slovensko a Česko. Náplňou práce je nábor, výber a prijímanie vhodných uchádzačov do zamestnania. Požiadavky: skončené stredoškolské vzdelanie, práca s PC World, Excel atď., komunikatívnosť, príjemný vzhľad a vystupovanie. Práca je na dlhodobý charakter, zaujímavé finančné ohodnotenie. Životopisy a bližšie popisy zasielať na mail: trytonsk@gmail.com;

Hľadáme pracovníkov na pracovné pozície operátor výroby (výroba autosedačiek) v Trnave, len muži a len Slováci žijúci v Srbsku (srbskí Slováci s preukazom zahraničného Slováka). Ak ho nemajú, vieme im, samozrejme, pomôcť. Výhodné pracovné ohodnotenie a veľa zaujímavých bonusov. Ubytovanie zabezpečené, zariaďujeme my! Cesta na Sk zabezpečená nami! Je to slušné a poctivé zabezpečenie práce. Ubytovacie zariadenie na úrovni.

tryton@trytonagency.sk 00421 918 395 458

Mestská správa pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad na základe článku 29 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04 a 36/09) zverejňuje

OZNÁMENIE o schválení rozhodnutia, že nie je potrebný odhad vplyvov na životné prostredie

OZNÁMENIE o schválení rozhodnutia, že je potrebný odhad vplyvov a o určovaní rozsahu a obsahu Štúdie o odhade vplyvov na životné prostredie projektu základňovej rozhlasovej stanice mobilnej telefónie NSU253, NSL253 NS PARTIZANSKA v zopakovanom postupe

Nositeľ projektu TEHNOPAPIR, s. s r. o., Belehrad, Zemun, diaľnica do Nového Sadu číslo 74, podal tomuto orgánu žiadosť o rozhodovanie o potrebe po odhade vplyvov na životné prostredie projektu Zariadenie pre dočasné skladovanie a spracovanie bezpečného odpadu, Nový Sad, v Ulici Put novosadskog partizanskog odreda číslo 11, na katastrálnych parcelách, číslo 2245/3, k. o. Nový Sad I, a číslo 480/9, k. o. Nový Sad IV, Mesto Nový Sad. Po uskutočnenom postupe Mestská správa pre ochranu životného prostredia dňa 2. júla 2018 schválila rozhodnutie číslo VI-501-327/18, že nie je potrebný odhad vplyvov predmetového projektu na životné prostredie. Do predmetového rozhodnutia možno nahliadnuť v miestnostiach Mestskej správy pre ochranu životného prostredia, Rumenačka 110 a, Nový Sad, v pracovné dni od 10.00 do 15.00 h a na webovej stránke Mestskej správy pre ochranu životného prostredia www.environovisad.org.rs. Zainteresovaná verejnosť môže vyjadriť sťažnosť proti tomuto rozhodnutiu v lehote 15 dní odo dňa jeho zverejnenia v prostriedkoch verejného informovania prostredníctvom tohto orgánu.

Pokrajinský sekretariát pre urbanizmus a ochranu životného prostredia na základe článku 14 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04 a 36/09) zverejňuje OZNÁMENIE o podanej žiadosti o určovanie rozsahu a obsahu štúdie o odhade vplyvov na životné prostredie Nositeľ projektu VP Srbijagas, Nový Sad, Ul. narodnog fronta č. 12, podal žiadosť o určovanie rozsahu a obsahu štúdie o odhade vplyvov na životné prostredie projektu Výstavba transportného plynovodu RG-01-21 od SGS Tilva do GMRS Bela Crkva. Údaje a dokumentáciu zo žiadosti nositeľa projektu možno dostať k nahliadnutiu v miestnostiach Pokrajinského sekretariátu pre urbanizmus a ochranu životného prostredia, Bulvár Mihajla Pupina 16, Nový Sad (prízemie, kancelária č. 39). Všetci záujemcovia v lehote 15 dní odo dňa zverejnenia tohto oznámenia môžu svoju mienku v písomnej forme doručiť na adresu sekretariátu.

• OZNAMY •

Nositeľ projektu Telekom Srbija, a. s., Takovská 2, Belehrad, podal tomuto orgánu žiadosť o potrebe po odhade vplyvov na životné prostredie projektu – základňovej rozhlasovej stanice mobilnej telefónie NSU253, NSL253 NS PARTIZANSKA, na jestvujúcom objekte na Ul. Sentandrejski put, Nový Sad, na katastrálnej parcele číslo 3343/6, k. o. Nový Sad I, Mesto Nový Sad. Po uskutočnenom postupe Mestská správa pre ochranu životného prostredia dňa 9. júla 2018 schválila rozhodnutie číslo VI-501-125/18, že je potrebný odhad vplyvov na životné prostredie a o určení rozsahu a obsahu Štúdie o odhade vplyvov projektu na životné prostredie. Do predmetového rozhodnutia možno nahliadnuť v miestnostiach Mestskej správy pre ochranu životného prostredia, Rumenačka 110 a, Nový Sad, v pracovné dni od 10.00 do 15.00 h, a na webovej stránke Mestskej správy pre ochranu životného prostredia www.environovisad.org.rs. Zainteresovaná verejnosť môže vyjadriť sťažnosť proti tomuto rozhodnutiu v lehote 15 dní odo dňa jeho zverejnenia v prostriedkoch verejného informovania prostredníctvom tohto orgánu.

Pokrajinský sekretariát pre urbanizmus a ochranu životného prostredia na základe článku 14 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04 a 36/09) zverejňuje OZNÁMENIE o schválení rozhodnutia v postupe aktualizovania Štúdie o odhade vplyvov na životné prostredie Splnomocnený orgán oboznamuje verejnosť, že 25. 6. 2018 schválil rozhodnutie, ktorým je rozhodnuté, že nositeľ projektu WindVision Windfarm A, s. s r. o., Žarka Zrenjanina č. 10, z Alibunáru, nie je povinný vypracovať novú, ani aktualizovať jestvujúcu Štúdiu o odhade vplyvov na životné prostredie projektu Výstavba objektu na výrobu elektrickej energie Veternej elektrárne Alibunár 1 celkovej sily 99 MW. Nahliadnuť do rozhodnutia možno v pracovné dni od 10.00 do 14.00 h v miestnostiach Pokrajinského sekretariátu pre urbanizmus a ochranu životného prostredia, Bulvár Mihajla Pupina 16, Nový Sad (prízemie, kancelária č. 39). Zainteresovaná verejnosť môže podať sťažnosť proti tomuto rozhodnutiu v lehote 15 dní odo dňa zverejnenia tohto oznámenia. Údaje a dokumentáciu zo žiadosti nositeľa projektu možno dostať k nahliadnutiu v miestnostiach Pokrajinského sekretariátu pre urbanizmus a ochranu životného prostredia, Bulvár Mihajla Pupina 16, Nový Sad (prízemie, kancelária č. 39). Všetci záujemcovia v lehote 15 dní odo dňa zverejnenia tohto oznámenia môžu doručiť svoju mienku v písanej forme na adresu sekretariátu.

28 /4811/ 14. 7. 2018

Oznamy SMUTNÁ ROZLÚČKA

SMUTNÁ ROZLÚČKA

s dedom a pradedom

MICHALOM ANUŠIAKOM

JÁN GRŇA

vnuk Miroslav Anušiak so svojou rodinou

JÁN GRŇA

13. 8. 1949 – 28. 6. 2018 zo Selenče

1924 – 2018 z Kysáča

Tichú spomienku si na neho zachová

SMUTNÁ ROZLÚČKA

Odišiel si bez slov rozlúčky, ale spomienky na život, ktorý sme spolu prežili, hlboko si uchovám v srdci.

13. 8. 1949 – 28. 6. 2018 zo Selenče

Tichú spomienku si zachová dcéra Marija s rodinou

Zarmútená manželka Zuzana

SMUTNÁ SPOMIENKA

na manželku

BOĽAVÁ ROZLÚČKA s našou milovanou

ANNU MAKANOVÚ

1935 – 2008 – 2018 z Hložian

Je tomu rok, čo nie si s nami. S úctou a láskou si na Teba spomínajú:

Čas plynie – spomienky zostávajú. Manžel

brat Ondrej Bartoš s manželkou Annou, synmi Ondrejom a Jánom a dcérou Alenkou Makanovou s rodinou

SMUTNÁ SPOMIENKA

DROBNÉ OZNAMY KUPUJEM staré a nové perie alebo mením za paplóny, vankúše a deky. Prichádzam na pozvanie; Martin Nosál, B. Petrovec, tel.: 063/82692-05 a 021/782278. NA PREDAJ poschodový dom v centre Kulpína; tel.: 062/194-48-50.

www.hl.rs

EVOU MÄSIAROVOU

rod. Bartošovú 23. 6. 1953 – 14. 7. 2017 – 2018 zo Silbaša

ZUZANU BARTOŠOVÚ

Uplynulo 6 mesiacov, čo nás navždy opustila manželka, matka a starká

ANNA PETRÁŠOVÁ rod. Brezníková 31. 10. 1954 – 18. 1. 2018 – 18. 7. 2018

Kto vo viere a láske umieral, neumrel, lebo ho živí v srdciach ponesú. S láskou a úctou si na Teba spomínajú: manžel Jano, syn Ján s manželkou a deťmi, syn Vladimír a syn Mirko s manželkou Informačno-politický týždenník

rod. Vrškovou 1939 – 2018 z Aradáča

Na Teba si stále budeme spomínať. Manžel Ondro, dcéra Anna, vnučka Ema, syn Ondrej, nevesta Jarmilka a vnúčatá Martin a Martina

SPOMIENKA

Dňa 11. júla 2018 uplynul rok, čo nás opustila naša mama, svokra, starká a prastarká

MÁRIA STRACINSKÁ

rod. Paulíniová 3. 6. 1938 – 11. 7. 2017 – 2018 z Báčskeho Petrovca

Čas plynie, všetko pomaly bledne, ale krásne spomienky na Teba nám zostávajú večné. Tichú a trvalú spomienku si na Teba zachovávajú: syn Ján Stracinský a dcéra Mária Fábryová s rodinami • OZNAMY •

SMUTNÁ SPOMIENKA

Dňa 10. júla 2018 uplynul rok, čo nie je s nami náš milovaný manžel, otec a starký

ONDREJ KOTVÁŠ

JÁN ZAHOREC

JÁN DUDOK

26. 3. 1955 – 13. 7. 2017 – 13. 7. 2018 z Hložian

1950 – 2008 – 2018 z Hložian

1953 – 2017 – 2018 z Padiny

V srdciach si Ťa chránia, s láskou spomínajú a na Teba nezabúdajú Tvoji najmilší

SMUTNÁ SPOMIENKA

Dňa 13. júla 2018 uplynul rok, čo nás navždy opustil náš

Osud Ti nedoprial s nami dlhšie byť, ale v našich srdciach budeš stále žiť.

Uplynulo desať rokov. Nezabúdame, spomíname. Manželka a syn s rodinou

SPOMIENKA

Manželka Katarína, matka Mária a synovia Ján, Vladimír a Ivan s rodinami

SMUTNÁ SPOMIENKA

SMUTNÁ ROZLÚČKA

Uplynul rok, čo nás opustil syn

JURAJ JAGOŠ

1942 – 2016 – 2018 z Báčskeho Petrovca

DUŠKO FRANKA

S úctou si na Teba spomínajú:

12. 9. 1979 – 9. 7. 2017

manželka, dcéra Jasna, zať Branislav a vnúčatá Aleks a Iva

MÁRIA FRANKOVÁ

12. 11. 1934 – 27. 5. 2018

Spomíname na Vašu lásku a dobrotu a v srdciach Vás nosíme.

SMUTNÁ SPOMIENKA na

MICHALA MRENICU 1947 – 2010 – 2018 z Padiny

Na Teba si s láskou a veľkou úctou stále spomíname. Manželka Anna, dcéra Anka a syn Sebastián s rodinou Pokrajinský sekretariát pre urbanizmus a ochranu životného prostredia na základe článku 14 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04 a 36/09) zverejňuje OZNÁMENIE o schválení rozhodnutia v postupe aktualizovania Štúdie o odhade vplyvov na životné prostredie Splnomocnený orgán oboznamuje verejnosť, že 27. 6. 2018 schválil rozhodnutie, ktorým je rozhodnuté, že nositeľ projektu nie je povinný vypracovať novú, ani aktualizovať jestvujúcu Štúdiu o odhade vplyvov na životné prostredie projektu Výstavba prelievacieho miesta na plnenie autonádrže pentán hexán frakciou s nevyhnutnými manipulačnými potrubiami v rámci komplexu Výrobno-distribučného centra Standard gas v Odžakoch, na k. p. č. 6069/54 KO Odžaci. Nahliadnuť do rozhodnutia možno v pracovné dni od 10.00 do 14.00 h v miestnostiach Pokrajinského sekretariátu pre urbanizmus a ochranu životného prostredia, Bulvár Mihajla Pupina 16, Nový Sad (prízemie, kancelária č. 39). Zainteresovaná verejnosť môže podať sťažnosť proti tomuto rozhodnutiu v lehote 15 dní odo dňa zverejnenia tohto oznámenia.

• OZNAMY •

z Hložian

Vaši najmilší

BOĽAVÁ ROZLÚČKA

s milovanou nenahraditeľnou matkou, manželkou, dcérou, sestrou, nevestou, švagrinou, tetou a strynkou

MILUŠKOU ČOBRDOVOU

rod. Šusterovou 15. 6. 1972 – 4. 7. 2018 z Nového Sadu rodom z Pivnice

Kto stratí matkinu lásku, nikdy viac takú nespozná. Aj napriek tomu, že si nás nesebecky milovala a srdečnú dobrotu rozdávala, zákerná choroba Ťa od nás odňala. S neopísateľným bôľom v srdciach sme sa s Tebou rozlúčili a krásne spomienky na život prežitý s Tebou sme si na to miesto uložili. Zarmútení Tvoji najmilší 28 /4811/ 14. 7. 2018

RTV Panoráma TELEVÍZIA VOJVODINA 2 Piatok 13. júla 19.30 DFF Zlatá brána v Kysáči, 25. ročník, 2. časť 20.00 Dobrý večer, Vojvodina Nedeľa 15. júla 11.00 Dúhovka 11.30 Agrosféra 21.00 Dotyky

18.25 18.30 18.50 19.00 19.15 19.50 20.00

Utorok 17. júla 12.10 Paleta – výber najlepších vysielaní z produkcie Slovenskej redakcie RTV Vojvodina titulkovaných po srbsky na 1. programe TVV 17.30 Perličky – desaťminútový blok venovaný najmladším divákom Pondelok – sobota 18.00 Denník Spektrum. Druhá časť vysielania Dobrý večer, Vojvodina bude venovaná záznamom z dvojdňových osláv 260 rokov od založenia Selenče. Dotyky. Rodinný magazín bude venovaný prvej rockovej skupine vojvodinských Slovákov Osamelí mladíci, ktorú založili v roku 1963 v Kysáči. Na neľahké začiatky jej pôsobenia si zaspomínajú členovia skupiny a o tom, čo táto skupina znamenala nielen pre hudbu, ale aj iné segmenty života vtedajšej mládeže na dedine, sa zmieni hudobný kritik Vladimír Valentík.

RÁDIO NOVÝ SAD 3 Predpoludňajší program Každý pracovný deň 8.00 – 10.00 Sobota 8.00 Správy 8.30 Envirosféra 9.00 Správy Týždeň 8.00 8.05 9.05 9.30 14.45 15.00 15.05

15.30 16.00 17.00 17.15

Nedeľa Správy Vysielanie pre dedinu Pohľady k výšinám Vysielanie pre deti

17.00 18.30 19.00 20.00 22.00 24.00

Nedeľa 15. júla Film: Ako vycvičiť draka 2 Hit dňa, Reklamy, zostrih Molí Zvon, prehľad udalostí týždňa Kolážová relácia Nedeľa s vami Film: Druhý úžasný hotel Marigold Záver vysielania

Každý pondelok 20.00 Hudobný mix Každý piatok 18.15 Výber z programu TV Kovačica

Utorok – sobota 17.00 Správy 22.00 Správy Nedeľa 13.00 S vami a pre vás S vami a pre vás je kolážové vysielanie, ktoré obsahuje aktuality zo staropazovského prostredia, ako i z iných slovenských prostredí. V rámci hodinového vysielania je aj náboženská časť pod názvom Hrad prepevný. Repríza v pondelok a stredu o 14.00, resp. o 22.05.

RÁDIO STARÁ PAZOVA Utorok – piatok 18.00 Servis Na dnešný deň Meniny 18.15 Volíme melódiu dňa 18.30 Aktuality z obce a iných osád Poučky zo slovenčiny (streda) 19.00 Denník, informatívne vysielanie 19.15 Hudba 19.30 Oznamy, hudba a reklamy 20.00 Z nášho uhla, udalosti a ľudia Náboženské vysielanie Živé vody (streda) Tematické vysielanie Z minulosti (štvrtok)

15.00

16.00 16.05 16.30 17.00 18.05

RÁDIO PETROVEC

Popoludňajší program Slovenská ľudová hudba (sobota) Správy Rádiošport (pondelok) Kronika našich osád (utorok) Hudobné vysielanie (streda) Inteen (streda o 16.00) Súzvuky (štvrtok) Z každého rožka troška (piatok) Kaleidoskop (sobota) Zo sveta hudby – zábavná hudba (nedeľa) Motívy (nedeľa) Rozhlasové noviny Vejár hudobných vysielaní Slovenská ľudová hudba (sobota)

www.hl.rs

21.45 Hit dňa, Moľa / Klenoty, Citáty, Reklamy, Zvon 23.00 Záver vysielania

Každú sobotu 18.15 Výber z programu TV Pančevo

Nočný program 23.00 Rozhlasová hra pre dospelých (utorok) 24.00 Slovenská tanečná, ľudová a umelecká hudba (nedeľa)

Pondelok – sobota Začiatok vysielania Zahraničný denník Hit dňa, Moľa / Klenoty, Citáty Zvon, spravodajská relácia Kreslený film Hit dňa, Reklamy Filmy: Piatok 13. júla – Hry o život – Drozdajka 2 Sobota 14. júla – Victor Frankenstein Pondelok 16. júla – Bláznivá dovolenka v Thajsku Utorok 17. júla – Nič nás nerozdelí Streda 18. júla – Dvojitý úder Štvrtok 19. júla – Dovolenka na plný plyn

19.00

Sobota Servis Na dnešný deň Meniny, Reklamy Správy Zvončeky, detské vysielanie Oznamy a drobné oznamy Volíme melódiu týždňa, resp. mesiaca, hudba a reklamy Repríza štvrtkovej relácie Z nášho uhla Aktuality z Vojvodiny, na spoločnej vlne rozhlasové stanice Báč, Báčsky Petrovec, Kovačica a Stará Pazova Oznamy, drobné oznamy a z našich osád Aktuality z mesta, repríza utorkovej relácie Z nášho uhla

Utorok – piatok 19.30 9.00 – 13.00 Správy na každú hodinu 10.00 – 11.00 Hit dňa, kontakt relácia 20.00 14.00 Dozvuky, denná informatívna relácia Sobota Nedeľa 10.00 – 11.00 Rádiodišputy, týždenná 7.00 Servis relácia na aktuálnu tému Na dnešný deň Nedeľa Meniny 10.00 – 12.00 Retrospektíva udalostí 7.30 Oznamy, hudba a reklamy týždňa 8.00 Správy 12.00 Hudobné pozdravy a blahoželania 8.05 Hudba, servis 8.30 Slovo nášho Boha, náboženské Slovenská hudba každý vysielanie 9.00 Správy deň od 5.00 – 20.00. 9.05 Hudba a aktuality Svetová hudba každý 9.30 Oznamy, hudba a reklamy deň od 20.00 – 5.00.

Informačno-politický týždenník

TV OBCE KOVAČICA

TV STARÁ PAZOVA

TV PETROVEC

Klenotnica (nedeľa, utorok, piatok) 16.00 – 18.00 Nedeľa 15. júla 16.00 Kronika týždňa Slovo na týždeň Rozhovor s kolkárskym majstrom Európy zo Slovenska Letné prázdninové dielne v Kovačici a Padine Utorok 17. júla 16.00 Divadelné predstavenie: O dvanástich mesiačikoch V Padine prezentovali knihu Radosť, láska, život a prosba autorky Zuzany Slivkovej V Kovačici odznel výtvarný tábor Piatok 20. júla 16.00 Z archívu: RTV OK Film: Pipi Dlhá Pančucha

RÁDIO KOVAČICA Na modrej vlne – každý pracovný deň 15.05 Správy z regiónu 15.30 Stalo sa na dnešný deň 16.00 Správy z Kovačickej obce 16.10 Hlas ľudu ponúka (každý piatok) 16.20 Kalendárium 16.25 Udalosti dňa 16.55 Citáty do vrecka 17.00 Šport, Medicína, Školstvo, Poľnohospodárstvo, Kultúra 17.15 Zaujímavosti zo sveta 17.30 Humor 18.00 Správy z Kovačickej obce 18.10 Zaujímavosti zo sveta 18.15 Šport, Medicína, Školstvo, Poľnohospodárstvo, Kultúra 18.20 Citáty do vrecka 18.40 Poézia

TELEVÍZIA PANČEVO Nedeľa 15. júla 19.30 Repríza relácie Dobrý deň Streda 18. júla 12.30 Dobrý deň, kolážová relácia

NOVOSADSKÁ TELEVÍZIA Každý pracovný deň 15.15 Objektív v slovenskej reči

• RTV PANORÁMA •

Šport FUTBALOVÝ TURNAJ RASTISLAVA PECNÍKA-PELEHO

FŽ Lampone Meridian pridali plyn a zvrátili rezultát vo svoj prospech – 3 : 2. Avšak ani im to nepostačilo na konečnú výhru, lebo súperi vyrovnali na konečných 3 : 3. Víťaza teda museli rozhodnúť penalty, v čom bolo úspešnejšie mužstvo okolia, ale aj až z Trebinja. Lampone (2 : 0), a tak sa po Organizátor ich rozvrhol tretíkrát v Petrovci stali víťazdo dvoch skupín a v závere mi Spomienkového turnaja najlepší rozohrávali o titul Rastislava Pecníka-Peleho. majstra. Poháre a odmeny udelili Vo štvrťfinálových zápapríbuzní nešťastne zosnulého soch sa dosiahli tieto výmladíka. Turnaj zorganizovala sledky: Čarda Kapor –HruObec Báčsky Petrovec v spobík Volvo 0 : 3, FŽ Lampone lupráci s Futbalovým klubom Meridian – Đurić Company Mladosť. Víťazi získali veľký 2 : 0, Caffe Szenario – Requputovný pohár a prvé tri celky iem 3 : 3 (po penaltách 6 : okrem pohárov aj peňažné 5), Bemix Trebinje – Rašo Spoločná fotografia najúspešnejšieho tímu: odmeny v sume 200 000, a priatelia 2 : 1. Výsledky víťazným tímom na turnaji sa po tretíkrát 50 000 a 20 000 dinárov. Za semifinálových zápasov stalo mužstvo Lampone najlepšieho hráča turnaja sú: FŽ Lampone Meridian – vyhlásili Davora Popovića Vo finále diváci pozerali azda aj Bemix Trebinje 0 : 0 (po penaltách 3 (Lampone), najlepším strelcom bol : 2) a Caffe Szenario – Hrubík Volvo najlepší a najnapínavejší futbal. Boško Papović (Hrubík Volvo) a za 1 : 2. V súboji o 3. miesto Bemix Tre- Hráči Hrubík Volvo v prvom polnajlepšieho brankára na turnaji binje poľahky zdolal Caffe Szenario čase nastrieľali dva góly, ale im to vyhlásili Slobodana Tomića (Bemix). nepostačilo. Po zmene strán hráči v pomere 5 : 1.

Staronový víťaz Lampone Jaroslav Čiep

vanásty v poradí a ôsmy pod menom Turnaj v malom futbale Rastislava Pecníka-Peleho (1985 – 2009) v Báčskom Petrovci sa pre nepriaznivé daždivé počasie namiesto oznámeného 15. júna začal až 20. júna. Mal sa skončiť 30. júna, avšak zase pre daždivé počasie, ale aj pre zápasy reprezentácie Srbska na Majstrovstvách sveta v Rusku a pre oslavy Vidovdanu v Maglići sa konečne šťastne skončil v stredu 4. júla 2018. Hralo sa na ihriskách vedľa Základnej školy Jána Čajaka. Na tento spomienkový nočný turnaj v malom futbale sa prihlásilo dvanásť celkov. Boli to tímy z Petrovca, z bližšieho, ale i ďalšieho

FUTBALOVÝ TURNAJ V KULPÍNE PRERUŠIL SILNÝ LEJAK

Pokračovanie o týždeň Katarína Gažová

ikto neočakával a najmenej nie organizátori turnaja v malom futbale, ktorý počas uplynulého víkendu zorganizovali v Kulpíne, že počasie tak nemilosrdne prekazí každú snahu na realizácii populárneho športového podujatia, ktoré zorganizovali športoví nadšenci menom Kumovi, v čele s brankárom FK Kulpín Andrejom Ďugom. Svoju účasť na turnaji prihlásilo spolu 14 seniorských mužstiev z Kulpína, Báčskeho Petrovca, Kysáča a Nového Sadu. Zápasy na ihrisku FK Kulpín štartovali vo štvrtok 5. júla za prajného počasia. V piatok večer už Kulpín postihol silný lejak. Občasné spŕšky rušili priebeh turnaja aj v sobotu, ale sa predsa dalo hrať. V nedeľu však, keď turnaj bol v plnom prúde, čierne mračná sa zatiahli nad ihriskom, ale aj nad väčšou časťou dediny a priniesli silný lejak s hrmavicou, nuž Andrej Ďuga • ŠPORT •

v mene organizátora s poľutovaním oznámil, že turnaj musia prerušiť. Jednoducho po takom počasí sa nedalo hrať a vzhľadom na hrmavicu bolo aj príliš nebezpečne. Odohrané zápasy aj napriek hroziacemu dažďu sledoval pozoruhodný počet milovníkov futbalu. Všetko sa zdalo byť v pohode, pokiaľ dážď nepokazil pekný športový zážitok. Kým to počasie dovolilo, podarilo

Na trávniku FK Kulpín sa počas turnaja hral dobrý a zaujímavý futbal sa zohrať štvrťfinálové zápasy, po ktorých do semifinále postúpili štyri kulpínske mužstvá: Agro-mima, Vin-farm, Dem a Panagra. Kto bude víťazom turnaja, zistíme, keď sa zohrajú najprv dva polofinálové zápasy, a potom aj zápas o tretie miesto a na záver aj finálový zápas o

titul majstra turnaja. Najlepším trom mužstvám udelia odmeny a odmeny pripravili aj pre najlepších – brankára, strelca a hráča. Organizátori pozývajú milovníkov futbalu, aby prišli na ihrisko FK Kulpín a športovým fandením podporili toto pekné podujatie.

VÝZVA k účasti na turnaji v malom futbale o putovný pohár JE veľvyslankyne Slovenskej republiky, ktorý sa už tradične uskutočňuje v rámci Slovenských národných slávností 2018. Organizátorom tohtoročného turnaja je Športová komisia Matice slovenskej v Srbsku v spolupráci s FK Slávia Pivnica. Turnaj sa uskutoční v sobotu 28. júla 2018 o 10.00 hodine na ihriskách FK Slávia, na trávnatej ploche (prírodná tráva). Registračný poplatok (kotizácia) sa platí 2 500 din. pre mužstvo MOMS, ktoré je od miesta konania turnaja vzdialené do 100 km a 2 000 dinárov pre mužstvo MOMS, ktoré je vzdialené viac ako 100

km. Kotizáciu treba zaplatiť na účet FK Slávia, číslo účtu: 310-4917-12. Mužstvo tvoria: vedúci a hráči (10 dospelých). Prihlášky na turnaj môžete doručiť najneskôr do 21. júla 2018 písomne alebo telefonicky na adresu: − Rastislav Brňa, športový riaditeľ FK Slávia, tel.: 064/166-0732, − Pavel Turan, predseda Športovej komisie MSS, tel.: 064/3526-206, − Ústredie MSS, tel.: 021/780-248; e-mail: msjbp@ stcable.net. Predseda Športovej komisie MSS Pavel Turan, v. r. 28 /4811/ 14. 7. 2018

Šport V STAROPAZOVSKEJ JEDNOTE NA ZAČIATKU PRÍPRAV

Zatiaľ bez vážnejších posíl Matej Bzovský

o mimoriadnom zhromaždení príliš okyptenej staropazovskej Jednoty situácia v klube sa pomaly stabilizuje vďaka veľkému úsiliu nového vedenia. Ihneď na štarte svojej činnosti narazili na nemalé ťažkosti, ktoré v krátkom období po štart nových majstrovstiev Vojvodinskej ligy treba urýchlene prekonávať. Vďaka podpore lokálnej samosprávy vyrovnali veľký dlh za elektrinu, takže žiarovky znovu zasvietili v miestnostiach klubu. Kompletizujú aj športový úbor, zabezpečili dostatočný počet lôpt ako jeden zo základných predpokladov na normálnu a nehatenú prácu počas príprav. Táto skutočnosť zvlášť potešila nového šéfa odborného štábu Mihajla Bošnjaka a jeho asistentov Predraga Predojevića a

Dragana Ogrizovića, ktorí na pr- ako to bolo v minulých rokoch. vom zoskupení mali 16 hráčov, „Chceme sa opierať predovšethlavne z dorastu. kým o vlastný hráčsky káder. Žiaľ, V porovnaní s jarnou zostavou naša kedysi bohatá liaheň hráčov v klube zostali iba je v tejto chvíli príliš brankár a kapitán ochudobnená. Málo Lazar Jovišić, spoľahje talentov z doraslivý stopér Lazar Bojteneckého mužstva, baša a útočník Miloš lebo práca s mládeDenić. Mužstvu by sa žou v minulosti bola mal pripojiť aj Milan zanedbaná, okrem Zarić, ale aj usilovkadetov a pionierov, ný tréner brankáale aj z týchto mnohí rov Miloš Milinović, pod vplyvom rodičov ktorý ako hráč sedel a trénerov v našich na striedačke a na futbalových školách posledných dvoch odišli do iných klujarných zápasoch bol Kapitán Lazar Jovišić bov. Kontaktujeme aj útočníkom. Zatiaľ zostal verný klubu niektorých hráčov, je úplne neznáme, ktorí majú byť skukoľko posíl pribudne, avšak, ako točnou posilou, a verím, že sa nám nám prezradil nový predseda podarí kompletizovať mužstvo Dragan Đurić, v žiadnom prípade po odchod na kratší zájazd na nebudú hromadiť hráčsky káder, Slovensko,“ povedal Đurić.

Práce je mnoho aj na štadióne, tak na úprave hracej plochy pred bránami, ako aj na tribúnach, ktoré ruky chuligánov cez zimu veľmi poškodili. Mnohé sedadlá sú takmer zničené, práve tak ako aj búdky pre náhradníkov a úradné osoby. Pred novou správou je teda mnoho roboty a úloh a bez pomoci lokálnej samosprávy to ťažšie zdolajú. Už dlhší čas sa nastoľuje aj otázka presťahovania štadiónu na inú lokalitu. Pripravuje sa aj technická dokumentácia a projekty, ale konečná realizácia je v tejto chvíli predsa ďaleko. Futbalisti Jednoty 18. júla odcestujú na Slovensko, kde sú naplánované dva prípravné zápasy. Po návrate prípravy budú pokračovať v zápasoch s celkami Dunav Stari Banovci, Radnički Nová Pazova BSK 1925 z Batajnice a belehradským klubom Dorćol.

NA SPOMIENKOVOM TURNAJI VLADIMIRA VUJINA V ARADÁČI

Rekordných 18 mužstiev Vladimír Gál

radičný Spomienkový turnaj v malom futbale Vladimira Vujina v Aradáči prebiehal od 16. júna do 4. júla. Bolo to už piate v poradí športové podujatie, ktoré na počesť nešťastne zo-

čoraz väčšiu popularitu, o čom svedčí údaj, že sa tohto roku zúčastnilo rekordných 18 mužstiev z Aradáča a okolia. Aradáčania sa predstavili šiestimi tímami, a to: Vladimir Vujin, Mrmoti (najmladší tím na turnaji, ktorý tvorili 15- – 16-roční chlapci), Madra Aradac

Najlepšie umiestnený aradáčsky tím Vladimira Vujina obsadil 4. miesto

snulému mladému Aradáčanovi Vladimírovi Vujinovi organizujú jeho priatelia. Turnaj nadobúda

www.hl.rs

(najstarší tím, veteráni AŠK), Sveti Jovan a NS Seme. Tímy boli rozdelené do troch

Informačno-politický týždenník

skupín. Po dva najlepšie z každej skupiny a ďalšie dva najlepšie treťoumiestnené postúpili do štvrťfinále. V semifinále zaznamenávame takéto výsledky: Picerija Twiks (Zreňanin) – Vladimir Vujin (Aradáč) 5 : 1, Golf Centar (Zreňanin) – Greenfield colibri mobile (Zreňanin) 4 :1 Víťaz turnaja – zreňaninské Prvé miesto na mužstvo Picerija Twix turnaji získal tím Picerija Twix, ktorý vo finále po- Nikola Krstinić z mužstva Piceriji razil Greenfield colibri mobile 2 Twix a najlepší brankár bol Dejan : 1. V súboji o tretie miesto muž- Grujić z Greenfielda. Špeciálne stvo Golf centar porazilo domáce uznanie dostal aj najstarší hráč Vladimira Vujina výsledkom 3 : 2. turnaja, 52-ročný Aradáčan DuVíťazné mužstvo dostalo pohár šan Mijić z tímu Madra Aradáč, a peňažnú odmenu. Za najlep- ktorý odohral všetkých 6 zápasov. šieho hráča turnaja je vyhlásený • ŠPORT •

NA ATLETICKÝ PREROD V KOVAČICI STAČILA DVOJICA

Len z pochýb vzniká – pohyb Ján Špringeľ

Už niekoľko desaťročí sa na rôznych miestach uskutočňujú v sídle banátskych Slovákov cezpoľné behy. Skoršie ako RTV Belehrad začala s dnes už povestnými krosmi verejnoprávneho servisu. Okrem krosu pribudol aj Spo-

ú osobnosti, ktoré hýbali alebo dodnes ševelia svetom. Sú ľudia, aj v športovej činnosti, ktorí sú vlajkovou loďou daktorých prelomových udalostí. Na kratšiu alebo dlhšiu dobu. Ako je to v Kovačici? Počas prestávky medzi partiami šachu v Pokroku v roku 1939 si Martin Paluška a Ján Sokol dali šepkom najavo, že už dva roky obaja – čarbikajú, kreslia, Záber z prvého Kovačického polmaratónu maľujú. Dnes je z toho chýrečná insita. Kovačica mienkový beh Jána Bulíka. Dvojici potom v tom opantala aj Padinu profesorov telesnej výchovy, Pava Uzdin. Zásluhou šachu. lovi Urbanovi a Miroslavovi TomáV roku 1974 žiacke družstvo šovi, pomáha v úspešnej realizácii Dečaci sa nebojácne prihlásilo celý kolektív ZŠ Mladých pokolení. na juhoslovanský turnaj v malom Nahliadnutím do štatistiky žiakov, futbale do Belehradu. Prišli do sí- ktorí stáli na stupienku víťazov delného mesta, hrali v konkurencii od prvej triedy základnej až po 64 tímov a – zvíťazili. Plus ich semi- posledný ročník strednej školy, finálový a finálový súboj pozeral a po výhre im blahoželal Pelé, najlepší futbalista 20. storočia. A roky rokúce sa aj vďaka tomuto triumfu v Kovačici zoskupovali majstri malého futbalu na letných súťaženiach. Podobných príkladov je neúrekom. Aj v kráľovnej športu, kde v prvých desaťročiach Damián a Michal Šuľovci – lámači minulého storočia kra- rekordov, držitelia trofejí a medailí ľoval Janko Bulík. Predchádzal ale súhlas jeho rodičov sa nedvojzmyselne môže konobhajcom Kovačického procesu, štatovať, že sa z nich stali úspešní aby zbadaného nadaného ich súťažiaci v rôznych športových potomka dali na školenie mimo odvetviach. Lebo rýchlosť je jeden rodnej dediny. Po 2. svetovej vojne z parametrov úspechu nielen športovci a športové kolektívy v kolektívnych športoch. rástli ako huby po daždi, „vinou“ A ako v mestečku insity tiká entuziazmu jednotlivcov či peda- atletika, najlepšie vie v poslednom gógov, dostatkom voľného času, desaťročí ďalšia dvojica: otec so iste aj kvalitne vybudovanou in- synom – Michal a Damián Šuľovci. fraštruktúrou na telesnú výchovu Nebyť pozitívnej tvrdohlavosa desiatku športov. ti, zarytosti, neoblomnosti otca • ŠPORT •

Michala, ktorý cítil v synovi atletickú žilku a odviedol ho do Belehradu na skúšku do Crvenej Zvezdy a na ich schválenie prestupu do Dinama Pančevo, ktovie, či by sme mali reprezentanta Srbska, Beh dievčeniec osemstovkára, špecialistu na stredné trate. Šuľovci, rodičia a brat, Damiána podporovali, držali mu palce a z roka na rok – rozširovali priestor vo výstavnej skrini jeho úspechov

níkom prestížnych európskych a svetových ultramaratónskych majstrovstiev. V Kovačici založil s priateľmi Atletický a rekreačný klub Mara-

Súperenie chlapcov na žiackom uličnom behu

tonko, dnes už majú a medailí. vlastné priestory Len pár rokov v strede mesta. Vlaneskoršie pobral ni členovia klubu, športové handry ktorých je už hojný a šiel na ultramapočet, organizovaratónske vandri li na výbornú prvý Šuľa starší. A poKovačický polmarastupne Michal zatón, tohto roku ešte čal vyhrávať súťaúspešnejšie druhý, že, lámať rekordy, pred ktorým pribuúčinkovať na (uldol navyše jeden tra)maratónoch žiacky beh. Do Kovadoma a v zahraničice privádza Šuľa aj čí, získavať skúsesrbské i slovenské atnosti a kamarátiť sa so srbskou a Damián Šuľa naraz prvý aj letické vedety, športové esá. A na plné svetovou elitou v Zreňanine obrátky potvrdzuje bežeckého športu. Stal sa najskôr šampiónom nepísané pravidlo, že neraz iba Balkánskej bežeckej ligy, neskôr z pochýb vzniká – pohyb. reprezentantom Srbska, účast28 /4811/ 14. 7. 2018

Šport PORTRÉT NIEKDAJŠIEHO BRANKÁRA, DNES PROFESORA A TRÉNERA ZO ŠÍDU

rozdával najmladším futbalistom vo futbalovej škole, trénoval juniorov, dočasne viedol aj prvé mužstvo Šíďanov, bol i členom Správnej rady FK Jednota. Niekoľko rokov Vladimír bol aj trénerom zistilo sa, že mal prírodnú prekážku, brankárov erdevíckeho FK Sloga. aby sa stal špičkovým branká- Pravidelne sa pričiňuje v príprarom. Tréneri hovorili, že mu na ve a zúčastňuje ako tréner mužto chýbalo niekoľko centimetrov stva šídskeho Miestneho odboru výšky. Na chvíle, keď stál v bráne Matice slovenskej na turnajoch o putovný pohár Veľvyslanectva Slovenskej republiky v Belehrade, ktoré prebiehajú v našich dedinách. Dnes je Vlado Kolár profesor telesnej výchovy v základnej škole v Adaševciach pri Šíde. Tam sa Brankár Vladimír Kolár na začiatku kariéry dostal do novej vo FK Radnički (stojí druhý zľava) situácie, lebo sú v ich škole aj deti FK Vojvodina, si vždy s nostalgiou azylantov a utečencov, ktorí sú spomína: „Boli to krásne časy. Hrali ubytovaní v neďalekom stredisku. sme zápasy v celej bývalej Juho- Snaží sa byť dobrým pedagógom slávii, nezabudnuteľný je to pocit, a vraví, že mu je ľúto, keď vidí tieto keď sa z hosťovania vrátiš s výhrou deti, ktoré sa ocitli v neznámom

Merhaba, profesor Kolár!

zisťovať to, ako on zápasí so svojou päťdesiatročnou športovou záľubou. Jeho futbalové začiatky boli v šídMasarykovej ulici číslo 6 v Šíde je malý, pekne upravený ro- skom Slovenskom parku v osemdesiadinný domček, s pestovanou tych rokoch minulého storočia, odkiaľ živou ohradou k ulici. Okná na ňom sa dostal do pionierskeho mužstva sú otvorené, aby sa v týchto teplých FK Radnički. Kým ostatní chlapci letných dňoch v izbách zabezpe- túžili po tom, aby sa na trávniku stali čilo nadostač čerstvého vzduchu kanoniermi, dali čím viac gólov, Vlado sa vybral opačným pre pokojný spánok. smerom, zastal si do Z jednej izby cez okno brány, chránil ju, aby počuť ženský hlas: sa do nej dostalo čím „Vlado, či sa deň i noc menej lôpt. Chcel sa musí na televíznej obstať dobrým brankárazovke kotúľať iba tá rom. Bol talentovaný futbalová lopta?“ a tú jeho schopnosť Práve do tohto si všimli aj v novosaddomu sme sa vybrali skom prvoligovom FK navštíviť Vladimíra Predsa si dobre rozumejú: Vojvodina. Ponúkli mu Kolára, futbalistu, Vladimír a Nataša štipendium na ďalšie ktorý zanechal hlbo- Kolárovci vzdelávanie po skonké stopy v šídskom futbale. Hneď nám bolo jasné, že čení základnej školy v Šíde a v kempe slová, ktoré sme počuli vyslovila pani známeho klubu pokračoval vo svojom Nataša Kolárová, Vladova manželka, futbalovom zdokonaľovaní. a tak mu v ten deň ukázala prvú žltú kartu. Srdečne nás privítala spolu s domácim, ale jej bolo nepríjemne, že sme počuli jej slová a názor k futbalu. Ospravedlňujúc sa nám povedala: „Prepáčte, ale v našom dome sa na televíznej obrazovke sleduje iba futbal, takže občas mám pocit, že aj televízor získal tvar futbalovej lopty.“ Vladimír sa iba uškrnul a krátko dodal: „Veď sama vravíš, že nemáš času ešte aj na pozeranie televízie.“ Rozhovor s hostiteľom sme začali o čom inom, ak nie o futbale. Vlado je syn Ondreja Kolára-Prleho, legendárneho ľavého krídla v šídskom FK Radnički. Je jasné, že záľubu k futbalu synovi vštepil práve otec. Posadili Z priateľského zápasu šídskej Jednoty a FK Sarajevo – strážca siete Vlado (stojí šiesty zľava) sme sa v pekne pestovanej záhradke Vladimír sa stal perspektívnym nad súperom alebo tú výhru získaš svete, smutné, akoby boli stratené. k stolu, pani Nataša priniesla obTeší ho však, že na hodine teločerstvenie, a potom, akoby sme si brankárom Vojvodiny, najprv na svojom ihrisku.“ Vlado hrával futbal, ale vedno cviku tieto deti aspoň na chvíľu zapli televízor, nakukli do minulosti v mladších selekciách a neskoršie a vďaka Vladovmu rozprávaniu začali ho zaradili aj medzi seniorov. Žiaľ, skončil aj fakultu v Novom Sade zabudnú na svoje trampoty a spolu a získal diplom profesora telesnej s ostatnými spolužiakmi si zahrajú výchovy: odbor – tréner brankárov. futbal alebo iný šport, k čomu aj Keďže si nemohol zastať do brány on prispeje. Šťastný je, že sa mu za seniorského mužstva Vojvodiny, vynaložené úsilie maličkí azylanti Vladimír sa vrátil domov do Šídu. odvďačia krátkym pozdravom: Zamestnal sa ako profesor telocvi- „Merhaba, profesor Kolár.“ Merku v základnej škole, znova sa vrátil haba v preklade znamená ahoj, do FK Radnički, kde strážil sieť dobrý deň. tohto mužstva. V klube pomáhal aj Rozlúčili sme sa s Vladimírom trénerom v trénovaní mladých fut- Kolárom, popriali mu, aby ešte balistov, predovšetkým brankárov. veľa rokov svoje vedomosti rozNiekoľko rokov neskoršie Vlado dával žiakom, učil deti milovať sa ocitol v bráne mladšieho šídske- šport, predovšetkým futbal. Vlado v drese FK Vojvodina (stojí šiesty zľava) ho klubu, potom svoje vedomosti Stanislav Stupavský

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

• ŠPORT •

PO ZÍSKANÍ TITULU MAJSTRA NOVOSADSKEJ OBLASTNEJ LIGY

Dosiahli cieľ – mužstvo a neúplné vedenie Tatry po najväčšom úspechu v dejinách

Druhý gól Jovana Pekića v 29. minúte zápasu s Jedinstvom

Tatra na vrchole slávy Juraj Pucovský

ožno kysáčska Tatra od roku 1929, keď je založená, mala lepších futbalistov, možno niektoré jej mužstvá hrali krajší futbal, ale pravda je, že Kysáčania najväčší úspech v dejinách dosiahli v majstrovskej sezóne 2017/18. Mužstvo Tatry pod vedením trénera Vladi-

Srnka, Budík, Pekić, Ožvát a spoluhráči získali o dva body menej, úhrnne 74, a presvedčivo so šesťbodovým náskokom nad temerínskym TSK sa ovenčili titulom. Na rozdiel od prvej časti, keď prehrali iba jeden zápas, na jar sa Kysačania pošmykli až trikrát – vo Futogu so Sofexom 1 : 5, v Žablji so ŽSK 3 : 4 a v Banoštore s Proleterom 2 : 4. To im však nemohlo prekaziť radosť, lebo prehry prišli už vtedy, keď bol postup zabezpečený. Futbalisti, vedenie, fanúšikovia a dobrodinci Tatry

Prvý gól Martina Budíka v 35. minúte zápasu s Gospođinčanmi mira Šponju, predsedu Miroslava Folkmana a ostatných usilovných členov vedenia bolo presvedčivo najlepšie v Novosadskej oblastnej lige, získalo titul majstra a zaslúžene postúpilo do Vojvodinskej ligy – južnej skupiny. Je to štvrtý stupeň súťaže v našej krajine, ale najvyšší, v ktorom Kysáčania budú hrať. Už jesenný titul, ktorý Tatra získala s 38 bodmi, keď zoskupila o dva body viac od Sofexu z Futogu, zahlásil najvyšší cieľ – postup. Na jar kapitán Gadžić, Kosturanov,

Pohár v rukách Ivana Srnku

Najvernejší fanúšikovia Tatry sledujú všetky zápasy

Najhorlivejší tatranci takto oslávili titul

titul oslávili po poslednom zápase s Jedinstvom z dediny Gospođinci – 7 : 0 (5 : 0). A už vtedy v klube prakticky začali prípravy na novú, silnejšiu, hráčsky a finančne náročnejšiu súťaž. Od majstrovskej sezóny 2018/19 kysáčski fanúšikovia budú mať príležitosť sledovať zápasy svojej Tatry so staropazovskou Jednotou, erdevíckou a temerínskou Slogou, šídskym a sriemskomitrovickým Radničkim, novosadským a šajkašským Borcom, troma Hajdukmi, z Divoša, Bešky, Čurugu a ďalšími klubmi.

GITARIÁDA VOJVODINY – KYSÁČ 2018

Skupina Acidfather zo Srbobranu vystúpila v rámci súťažného programu

Tretí rok zaradom na gitariáde v Kysáči: Achtung Band

Tradícia rokenrolu

Elena Šranková

itariádu Vojvodiny v Kysáči oživili po štyroch desaťročiach od usporiadania prvej gitariády v tomto prostredí. Prvá obnovená kysáčska gitariáda v roku 2015 trvala dva dni, 11. a 12. septembra, na pomocnom teréne Futbalového klubu Tatra. O titul najlepšej mladej rockovej formácie súťažilo 9 mien a víťazom sa vtedy stala be-

Na koncertoch nechybovala dobrá nálada

Fanúšikovia skupiny Riblja čorba

Osamelí mladíci žijú s rokenrolom od roku 1963

lehradská skupina Sink. Usporiadané boli aj koncerty známych skupín Love Hunters a Riblja čorba. O rok neskoršie gitariáda tiež bola v septembrovom termíne. Z 28 prihlásených mladých kapiel sa do súťažného programu do-

Pavel Danko a Vladimír Kozov (bicie) zo skupiny Trag

stalo 12. Zvíťazila skupina Harlekin z Inđije. V piatok 9. septembra vystúpila renomovaná skupina Kerber z Niša a sobotný večer pokračoval revuálnym programom. Bodkou či čerešničkou na Gitariáde Vojvodiny – Kysáč 2016 bolo vystúpenie skupiny Crvena jabuka. Vlani toto hudobné podujatie usporiadali koncom júna, začiatkom júla. V piatok 30. júna desiatka súťažiacich kapiel predstavi-

la žánrovú pestrosť gitarovej hudby a najúspešnejšia bola štvorka zo Sirigu – Čupavci. V revuálnej časti piatkového programu vystúpili legendy ex-YU rockovej scény Divlje jagode, kým v sobotu hrala tiež legendárna YU grupa.

Kysáčska skupina Vulkan

Ondrej Hloška, sólista skupiny Osamelí mladíci

Tohtoročná Gitariáda Vojvodiny – Kysáč 2018 mala prebiehať tri dni, ale počasie nežičilo organizátorom. V sobotu vystúpilo iba päť demo bandov, i keď do užšieho výberu postúpilo desať. Porota rozhodla, že najúspešnejšia bola skupina Nemir z Nového Sadu. Po vyhlásení víťazov nasledoval koncert skupiny Riblja čorba, čo väčšina prítomných najviac očakávala. Nedeľňajší večer patril veteránom. Predstavili sa skupiny Osamelí mladíci, Vulkán, Trag, Stari grad a Southlanders. Od obnovenia doteraz toto hudobné podujatie v Kysáči má dve zložky. V súťažnej si gitarové a iné rockové zručnosti zmeriavajú mladé kapely a v rámci revuálnej časti, ktorá je vždy omnoho masovejšia, vystupujú rockové skupiny osvedčené na širšom juhoslovanskom území. Každý rok gitariáda má aj sprievodné podujatia: výstavy, tribúny alebo malé školy rocku.