Hlas 29 2015 by NVU Hlas ľudu

ISSN 0018-2869

ČÍSLO

/4656/ Informačno-politický týždenník ROČNÍK 72 | 18. 7. 2015 | CENA 50 DIN

www.hlasludu.info | www.hl.rs

Medový poklad v Lugu

Ján Triaška Báčsky Petrovec

MOZAIKA

ŠPORT

Veža namiesto umeleckých zákutí

Hrdí na svojich cyklistov

Z obsahu

18. 7. 2015 | 29 /4656/

Uzávierka čísla: 15. 7. 2015

4 TÝŽDEŇ 6 Sporenie je dvojsečný meč 7 Žiada sa aktívnejšie zlepšovanie podmienok v oblasti úradného používania jazyka a písma

10 ĽUDIA A DIANIA 10 Flirtovanie s Flirtom 12 Pustili sa do kanalizácie 16 Aj zo záľuby sa dá krásne žiť

22 DETSKÝ KÚTIK

V dňoch 10. až 12. júla na Detve prebiehal trojdňový folklórny festival sprevádzaný bohatou ponukou sprievodných podujatí. Bol tam krajanský dvor, škola tancov dolnozemských Slovákov, prezentácia ľudových remesiel a ďalšie. (s. 31) A. Medveďová

22 Obľúbené hobby

23 MOZAIKA 23 Exotika mu učarila 24 Kto drží v rukách žezlo? 30 Aký druh bazéna sa hodí do záhrady

31 KULTÚRA 33 Málo nových kníh 35 Najväčší záujem o ekonomické odbory 37 Písanie ako dolovanie v bani

39 OZNAMY 44 RTV PANORÁMA 46 ŠPORT 47 Matica volá do Kulpína 48 Dobrý futbal v páľave 50 Traja športovci – 408 kilogramov! Autorka titulnej fotografie: Monika Necpálová

EXIT festival – kedysi študentský protest a dnes už skutočne svetový festival oslávil svoje 15. narodeniny. Prebiehal od 9. do 12. júla a navštívilo ho okolo 190-tisíc ľudí. (s. 34) J. Pániková Obyvateľom Obce Kovačica sústavne strpčujú život túlavé psy, ktorých stále pribúda. Opustené, bez vodidla, vo svorkách pobehujú po dedinských kútoch, hrabú sa v smetných košoch a ohrozujú zvlášť deti. Akcie odchytu túlavých psov v Kovačickej obci, poslednýkrát v roku 2013, vykonával špecializovaný podnik ZOO Higijena z Ćuprije, ktorý už nemá povolenie chytať túlavé psy. (s. 13) A. Chalupová

Editoriál ZAKLADATEĽ: NÁRODNOSTNÁ RADA SLOVENSKEJ NÁRODNOSTNEJ MENŠINY VYCHÁDZA TÝŽDENNE, V SOBOTU VYDÁVA NOVINOVO-VYDAVATEĽSKÁ USTANOVIZEŇ HLAS ĽUDU V NOVOM SADE

Niekedy chýba soľ na chlieb

PRVÉ ČÍSLO VYŠLO 19. OKTÓBRA 1944 V BÁČSKOM PETROVCI OD ROKU 1967 VYCHÁDZA V NOVOM SADE ROKU 1967 PREZIDENT REPUBLIKY VYZNAMENAL HLAS ĽUDU RADOM BRATSTVA A JEDNOTY SO STRIEBORNÝM VENCOM Riaditeľ NVU Hlas ľudu: Samuel Žiak Zodpovedná redaktorka: Vladimíra Dorčová-Valtnerová Zástupkyňa zodpovednej redaktorky: Anna Francistyová Redakcia: Juraj Bartoš, Jaroslav Čiep, Michal Ďuga, Oto Filip, Katarína Gažová, Vladimír Hudec, Anička Chalupová, Anna Lešťanová, Jasmina Pániková, Juraj Pucovský, Ľubica Sýkorová, Elena Šranková Technický redaktor: Miroslav Dobroňovský Jazyková redaktorka: Anna Horvátová Lektorka: Mária Domoniová Adresa redakcie: Bulvár oslobodenia 81/V, 21 000 Nový Sad, poštový priečinok 234 www.hl.rs E-mail: nvu@hl.rs nvuhlasludu@hl.rs inzercia@hl.rs Telefóny redakcie: 021/47 20 840 063/47 20 84 Telefax: 021/47 20 844 Dopisovateľstvo v Petrovci: 021/22 80 042 Dopisovateľstvo v Kovačici: 013/662 565 Dopisovateľstvo v Starej Pazove: 022/317 505 Tlačí:

ABC SRBIJA D I G I T A L

ABC SRBIJA W E B

TotoTlačiareň vydanie HLOvo Toto vydanie PRINT Ovo izdanje izdanje je oditovano je oditovano je auditované je auditované



Keď kritika prichádza od toho, pre ktorého sa snažíte robiť ako najlepšie viete, treba ju chápať ako dobroprajnú.

takom svetle chápeme každý list čitateľa, ktorý do redakcie Hlasu ľudu pricestuje poštovou zásielkou, elektronickou poštou alebo v ústnej podobe. Predsa ide o našich čitateľov, pre ktorých noviny robíme, a preto sme im veľmi povďační. Aj náš týždenník, podobne ako iné menšinové periodiká, chce byť verejným mediálnym servisom, ktorý okrem toho, že sa snaží pestovať hodnoty, ako je objektivita, včasnosť a nezaujatosť, niekedy sa o dušu usiluje prinavrátiť k tomu pravému poslaniu novinárstva, v ktorom ako najsilnejší obsahový element v demokratickej spoločnosti musí byť prítomná názorová pluralita. Toto pripomínajú novinárske združenia, konzumenti menšinových médií a uvedomujú si to aj samotní novinári, na ktorých sa vždy lepia nálepky podporovateľov tej či onej politickej opcie, bez štipky podozrenia, že možno aj novinári majú vlastné názory a, nedajbože, rozum, svedomie a dostatočný koeficient inteligencie, alebo že sa prostredníctvom médií politici, väčší i menší, chcú presadiť a ovplyvniť verejnú mienku, zabezpečiť si hlas v každých voľbách. Raz sa im to podarí, inokedy nie. Ale vždy doplatia novinári, ktorí vo väčšine prípadov, i keď generalizovanie nikdy nič dobrého neprinieslo, úprimne presadzujú pozitívne hodnoty, v ktoré veria. Hoci ich vždy škatuľkujú v manieri: ak nie si náš, si ich. Som presvedčená, že predsavzatie nášho týždenníka stať sa miestom, kde je názorová pluralita dovolená a priam žiaduca, je jasne viditeľné, i keď najčastejšie do redakcie prichádzajú kritické tóny, o ktorých aj vás, vážení čitatelia, informujeme prostredníctvom rubriky Listy čitateľov. Vaše reakcie si vážime a boli by sme radi, keby ich bolo viac, lebo nám záleží na čitateľoch, podobne ako si vážime novinárske postuláty. Možno práve preto v nás narastajú obavy zo smeru, ktorým sa uberajú médiá, zvlášť menšinové. Keď máte pocit, že nátlaky jedných i druhých stredísk moci sa stupňujú, už konečne dozrel čas, aby sa napr. samoreguláciou, vnútornými predpismi upravili vzťahy medzi zamestnávateľom, vedením redakcie a kompetentnou inštitúciou, ktorá – či to už chceme, alebo nechceme povedať nahlas – predsa vykonáva (nepriamy či priamy) nátlak a vplyv na redakčnú politiku. V tomto bezpochyby potrebujeme pomoc novinárskych združení a vás, čitateľov, ktorí by ste sa aspoň raz za čas mohli prihovoriť pozitívnou kritikou, lebo si mnohí naši novinári zaslúžia aj pochvalu. Tá tu chýba ako soľ na chlieb, ako vzpruha a motivácia pre našich novinárov, lebo inú, finančnú možnosť odmeňovania už takmer ani nemáme...

Báčsky Petrovec

ABC SRBIJA P R I N T

Ovo vydanie izdanje Toto je auditované oditovano je

Účet NVU Hlas ľudu 160-924115-88 Banca Intesa YU ISSN 0018-2869 COBISS.SR-ID 16185090

• •

•

Vladimíra Dorčová-Valtnerová

Čítajte nás aj na www.hl.rs.  29 /4656/ 18. 7. 2015

Týždeň  Z MÔJHO UHLA

Pluto P



168 HODÍN

Divné časy

Michal Ďuga

Oto Filip

luto bolo roku 2006 na astronomickom kongrese v Prahe vyradené z kategórie planét a zaradené medzi trpasličie planéty, ktoré obiehajú Slnko za dráhou Neptúna. Táto oblasť patrí medzi najmenej preskúmané oblasti slnečnej sústavy a Pluto, ktoré 18. februára 1930 objavil Američan Clyde Tombaugh, bolo vždy považované za veľkú záhadu. Od Slnka je vzdialené priemerne 5,869 miliardy kilometrov. Skladá sa predovšetkým z ľadu a zo skál, kým jeho riedku atmosféru tvoria hlavne dusík a metán. Teplota pri povrchu je približne mínus 230 stupňov Celzia. Vedci zatiaľ nemali príležitosť Pluto podrobnejšie preskúmať, lebo na to, aby bolo možné sledovať ho teleskopom zo Zeme, táto planétka je príliš ďaleko. V týchto dňoch však popri Plute preletela americká medziplanetárna kozmická sonda New Horizons a hneď prvé údaje boli prekvapujúce: Pluto, ktoré bolo doteraz zobrazované ako biela alebo bledomodrá planétka, je v skutočnosti červenkastá, tiež aj to, že má priemer väčší o 80 kilometrov, ako sa dosiaľ predpokladalo a na základe spresnených meraní je teraz jeho veľkosť stanovená na 2 370 kilometrov. Dôkazom sú snímky zo sondy, ktorá sa k Plutu dostala na vzdialenosť len 12 500 kilometrov, čo je menej ako priemer Zeme. Jej prístroje majú však za úlohu zaobstarať, okrem obrovského množstva fotografií, aj ďalšie dáta, vrátane údajov o zložení atmosféry a povrchu Pluta či o jeho teplote. Prvé snímky s vysokým rozlíšením sa očakávajú už v týchto dňoch, čo je však iba začiatok, lebo sonda bude údaje vysielať na Zem celých šestnásť mesiacov. Sonda New Horizons je vôbec prvým kozmickým telesom vyslaným človekom, ktoré k trpasličej planéte doletelo. Cesta trvala temer desať rokov. Znie to paradoxne, že na svoju misiu odštartovala v tom istom roku, keď Pluto na kongrese v Prahe vyradili z kategórie planét. Sonda však okolo Pluta obiehať nebude. Bude pokračovať v ceste ďalej až ku Kuiperovmu pásu komét a asteroidov. My s radosťou môžeme potvrdiť, že našu slnečnú sústavu čoraz viac spoznávame.

repáčte, v ktorej dobe alebo štátoch sme? Otázka navonok nelogická, nie však i neopodstatnená. V rovnakom čase, keď sa upierajú pohľady a nádeje do budúcnosti, sú zároveň i snahy prinavrátiť minulosť. Štáty, nedopovedané štáty, tiežštáty... I toho je na Balkáne dosť. Jar nám otec a mať, kto neseje, nebude žať, vraví ľudová frazeológia. Práve v jari sa mnohé z toho, čo vyvrcholilo v júli, pohlo, no o žatve komplexnej, aspoň tej politickej či diplomatickej, je privčas hovoriť. Pohľad dozadu prezrádza, že hlavne 8. júl bol pre nás viacnásobne významný deň. Ruské veto zastavilo vtedy už riadne rozbehnutú britskú rezolúciu o Srebrenici, ktorej prípadné schválenie by vystupňovalo beztak vyhrotené tenzie v tejto časti juhovýchodnej Európy. Tunajším stúpencom Moskvy umožnilo tešiť sa zo skutočnosti, že v núdzi poznáš priateľa, jej zahraničným odporcom poukazovať a pokúsiť sa ťažiť z našej takej či onakej orientácie. Najpodstatnejší vo všetkom je tak výsledok, ako aj jasné vedomie o tom, že sa dejiny opakujú a že je politika predovšetkým o záujmoch. Rezolúciu odsudzujúcu masaker v Srebrenici,

www.hl.rs



náplňou ktorej je zabezpečiť, aby sa taký zločin už nikdy nezopakoval, schválil Európsky parlament. Jej iniciátorom bol chorvátsky poslanec Ivan Jakovčić. V tú stredu 8. júla zavítala k nám nemecká kancelárka Angela Merkelová na stretnutia s prezidentom Tomislavom Nikolićom, premiérom Aleksandrom Vučićom, predstaviteľmi mimovládnych organizácií, inštitúcie ochrancu občanov. Vyslovila nám slová uznania za to, že sme pevne na ceste k Európskej únii, kvitovala, že Srbsko prejavilo ochotu ku kompromisu s Prištinou, zdôrazňujúc, že Európska únia to bude vedieť oceniť. Na ilustráciu ovzdušia len slová riaditeľa Jukom-a Milana Antonijevića, ktorý kvitoval, že sú po stretnutí s nemeckou kancelárkou Merkelovou všetci šťastní: tak vláda, ako aj civilná spoločnosť. Návšteva, ktorá pravdepodobne bola omnoho dôležitejšia pre nás, než pre hostí z najvplyvnejšieho európskeho štátu, je významná už tým, že je vlastne prvou tohto rangu, ktorá nám nezatvára európske dvere. No i kvôli tomu, že opäť potvrdila, že ľahké eurointegračné východiská nie sú, čo znamená, že pri veľkom úsilí predsa možno úspešne napredovať k stanovenému cieľu. Závany optimizmu z návštevy

Merkelovej rýchlo schladil sobotňajší útok na premiéra Vučića v Potočaroch, ukazujúci, že k pomereniu je ďaleko. Po pokuse o zlynčovanie a po všetkých hodených kameňoch a fľašiach, ako aj úderoch, jasne naznačujúcich, že by k pripravenému a organizovanému útoku na premiéra susedného štátu nedošlo nebyť zlyhania bosenskej polície, Aleksandar Vučić po návrate do Belehradu zareagoval zodpovedne. Pri viacerých príležitostiach zopakovanými slovami, že jeho ruka pomerenia zostáva vystretá k Bosniakom, a výzvou k Srbom, aby sa správali k nim ako k susedom a priateľom. Rozličné hodnotenia, kvalifikácie, odkazy, ozveny zase i nestranného pozorovateľa upevňujú v presvedčení, že sa na balkánskych krážoch všetko rýchle dokáže zvrtnúť do opaku a extrémov, do tej povestnej Krležom opísanej krčmy, v ktorej sa po utlmení svetla aktéri mlátia hlava-nehlava. A to pokoju a spolupráci, mieru a priateľstvu, dnešku a budúcnosti vonkoncom neprospieva. Pochopenie a pomerenie sa je vždy proces, ktorý nezávisí len od jednej strany. Tých s rozmanitými záujmami vždy bolo na týchto križovatkách, tak našich, no i zahraničných. Aby komplikovali, delili, panovali. História sa síce často opakuje, no nie vždy je tou najlepšou, adekvátnou učiteľkou života. Svedčia o tom i tieto divné časy.

JEDNA OSOBNOSŤ, JEDNA OTÁZKA

ANA-MARIJA VEJNOVIĆOVÁ, ŠTIPENDISTKA FONDU NA PODNECOVANIE NAPREDOVANIA NADANÝCH ŠTUDENTOV

Veľký podnet Oto Filip – Čo načim, aby študentka piateho ročníka integrovaných štúdií Lekárskej fakulty dosiahla priemer, aký máte – 9,88? – Najprv by som chcela vyzdvihnúť

Informačno-politický týždenník

skutočnosť, že je získanie štipendia veľkým podnetom pre nás, pre ďalšie zveľaďovanie sa v odbore, ktorý sme si zvolili. Ide aj o zriekanie sa, aj o veľkú a silnú podporu rodičov, aj o pôsobenie uvedeného fondu vrátane štipendií, čo všetko nám štúdiá robí o čosi

ľahšími. K tomu už spomínanému zriekaniu sa uvediem, že keď je výsledok tej povahy, akú dosahujem, tak je to potom menej dôležité, v druhom pláne. Ináč som z Nového Sadu a uvažujem o tom, čo si zvolím ako špecializáciu. Plánujem, samozrejme, i doktorandské štúdiá. Medicínu som si okrem iného zvolila aj preto, že sa aj moji rodičia ňou zaoberajú. Už od detstva som sa zaujímala o prírodné a príbuzné vedy, a to ma hádam aj podnietilo a posunulo k odboru, ktorý študujem. • TÝŽDEŇ •

Z ROZLÚČKOVEJ NÁVŠTEVY SLOVENSKÉHO VEĽVYSLANCA DR. JÁNA VARŠA V NOVOM SADE

dimenziu. Ako aj všade, pri tých rozlúčkových návštevách zdôrazňujem, že najdôležitejšie je budovať tú infraštruktúru vzťahov, kontaktov, komunikácií medzi ľuďmi z jednej a druhej strany. Tým vlastne naplníme tú myšlienku, že by sa mali krajina pôvodu vašich a našich predkov a krajina, kde žijete, zbližovať, Oto Filip a neformálne. Včera som aby proste tie hranice sa v Belehrade stretol aj prestali v budúcnosti šnúre rozlúčkových stretnu- s predsedom pokrajinskej existovať... – vyzdvihol tí a návštev, ktorými veľvy- vlády pánom Bojanom v stredu Dr. Varšo. slanec Slovenskej republiky Pajtićom. Vyjadril som im Zmieňujúc sa v Srbsku Dr. Ján Varšo v polovici poďakovanie za všetku o uplynulom diploaugusta končí svoj manmatickom pôsobení, dát u nás, streda bola podčiarkol, že diplovyhradená na návštevu matické ťažiská boli Nového Sadu. V budoz aspektu pôsobenia Zo stretnutia Istvána Pásztora ve pokrajinského parlarôzne, no vždy sa dôa Anny Tomanovej-Makanovej mentu ho najprv prijal raz kládol na udržovas Jánom Varšom predseda Zhromaždenie priateľských vzťania APV István Pásztor hov. V tomto kontexte a podpredsedníčka Anna som veľmi ocenil, že sa ambasádora v podstate zhodnotil Tomanová-Makanová, robia konkrétne aktivity ako strážcu dobrých vzťahov medzi aby po tomto rozhovore na regionálnej úrovni. Za príslušnými krajinami, alebo v rámci nasledovalo stretnutie môjho pôsobenia bola organizácie, v ktorej pôsobí. s vedením Národnostnej podpísaná aj dohoda Na poste veľvyslanca Slovenskej rady a jej Výkonnej rady. medzi Bratislavským republiky v Srbsku, ktorý Dr. Ján – Mal som stretnutie samosprávnym krajom Varšo opúšťa 16. augusta, vystrieda s predsedom Zhromaž- V rozhovore s vedením Národnostnej rady a Vojvodinou, a tak isto ho 25. augusta veľvyslankyňa Ing. denia APV pánom Pászje veľmi čerstvá dohoda Dagmar Repčeková, doteraz zastátorom, s ktorým sme mali veľmi podporu, ktorú Autonómna pokra- medzi Prešovským samosprávnym vajúca funkciu generálnej riaditeľky dobré, korektné a priateľské vzťa- jina Vojvodina poskytuje slovenskej krajom a Vojvodinou. Je to znak Sekcie hospodárskej spolupráce hy a viaceré stretnutia, formálne menšine tu vo Vojvodine, a tak isto toho, že tá spolupráca naberá širšiu MZV SR.

Ambasádor je strážcom dobrých vzťahov V

AJ TOHTO ROKU PRI DUNAJI PREBIEHA PODUJATIE

Pod korunami stromov na Štrande Nataša Herorová

nižnica na Štrande, oddelenie Mestskej knižnice Nového Sadu, začala s prácou 7. júla a bude otvorená do 1. septembra. Aj v tejto letnej sezóne knižnica pre návštevníkov novosadského Štrandu pripravila viac ako 300 titulov populárnej literatúry. Okrem toho v tejto knižnici si počas celého leta možno prečítať aj najnovšie vydania novín a magazínov, aj tých v jazykoch národnostných menšín, čiže aj nášho týždenníka Hlas ľudu. „Potreba po Knižnici na Štrande sa potvrdila v septembri 2014, keď sa po správe o zatvorení knižnice za dve hodiny nazbieralo 340 podpisov, aby toto oddelenie knižnice pokračovalo s prácou do konca septembra,“ vyhlásil Dragan Kojić, riaditeľ Mestskej knižnice Nového Sadu, na tlačovej konferencii, na ktorej bol zahlásený začiatok podujatia Pod korunami stromov na Štrande – médiá, umenie • TÝŽDEŇ •

a šport. Mestská knižnica Nového Sadu už tri roky úspešne spolupracuje s agentúrou Heror Media pri organizácii podujatia Pod korunami stromov na Štrande so zámerom, aby prívlastok mesta Nový Sad ako mesta kultúry bol ospravedlnený. Toto podujatie, ktoré sa organizuje v rámci Knižnice na Štrande, sa organizuje už tretí rok v poradí s cieľom prezentovať médiá v menšinových jazykoch a jazykoch menšinových spoločenstiev, a tohtoročný programový obsah je na dôvažok obohatený o prezentáciu umenia, športu Nataša Herorová a Dragan Kojić a zdravej životosprávy. Okrem toho tohtoročná akcia sa stala aj sú- a dospelých. Hosťami boli, okrem časťou Novosadského detského leta. iných, hádzanári Vasa Mijić a Andrija V dňoch 13. až 17. júla v rámci Kniž- Gerić, veslár Zoran Pančić a zápasník nice na Štrande prebiehala akcia veno- Branko Simić a rozhovory s nimi viedol vaná prezentácii hodnôt olympizmu športový novinár Jovan Tanurdžić. Od 20. júla sa začínajú jazykové ako civilizačného hnutia a významu športu v každodennom živote detí dielne pre deti, čiže plánované sú štyri

týždne kultúry a jazyka menšinových spoločenstiev (maďarského, rumunského, rusínskeho a slovenského). Dielne sú určené deťom vo veku 5 až 12 rokov a taktiež budú prebiehať v termíne od 19.00 do 20.00 hod. Okrem toho počas tohtoročného podujatia Pod korunami stromov na Štrande, ktoré sa začalo 13. júla a potrvá do 16. augusta, mediálni profesionáli realizujú novinárske dielne pre gymnazistov s cieľom školiť novinových čitateľov prostredníctvom zapájania stredoškolákov do programu, týkajúceho sa mediálnej gramotnosti. Ako zahlásila Nataša Herorová, riaditeľka agentúry Heror Media, prednášateľmi budú Veselin Simonović, riaditeľ Blicu, a Bojana Lekićová, majiteľka produkcie Brandon. Podrobné informácie o všetkých udalostiach tohto podujatia budú zverejnené aj na Facebook stránke: Pod krošnjama na Štrandu.

29 /4656/ 18. 7. 2015

Snímky: Heror Media Pont

Týždeň SLOVO DALO SLOVO: DR. MILADIN KOVAČEVIĆ, HOSPODÁRSKY EXPERT A ÚRADUJÚCI RIADITEĽ REPUBLIKOVÉHO ŠTATISTICKÉHO ÚSTAVU

Sporenie je dvojsečný meč

 LETMO

Klebety

–P

Oto Filip

očul si, že keď Merkelová bola minule v Belehrade, dohodla sa s Tadićom, aby Nemci dvestotisíc Rómov vyhostili k nám. On za to dostal dobré peniaze... Takto znie kúsok jedného z hlasných rozhovorov dvoch dôchodcov vypočutý v novosadskom autobuse mestskej dopravy číslo 4... Ani spolubesedník nezostal dlžný: – Všetko to je politika. Pozri sa, ako sa dnes múdro tvária Slovinci. A Srbi im zachránili desiatky tisíc životov vo vojne... – Týchto utečencov je čoraz viac. Ktosi vravel, že ich do Európy príde za pár rokov aspoň šesť miliónov... Všetko to zamiesili Američania, – pred niekoľkými dňami sprievodca v medzinárodnom vlaku Budapešť – Belehrad presviedčal kolegu. Pocit osamelosti, prianie upútať pozornosť na seba, nedostatok inej duševnej potravy? Príčin, prečo sa klebetám darí ani hubám po daždi, je ozaj mnoho. Na základe výsledkov istej

www.hl.rs

– Akú rolu v tom všetkom môžu mať investície, najmä zahraničné? – Jasné je, že sú zahraničné investície dôležité už tým, že sú zložkou poháňajúcou vpred ekonomiku, no aj domáce investície. Tie cudzie nedokážu ľahko počas budúcich štyroch či piatich rokov prevýšiť päť percent hrubého domáceho produktu. Teraz sú niekde pri štyroch percentách.

ankety robenej pred niekoľkými rokmi na Katedre pre spoločenské vedy Dopravnej fakulty Univerzity v Belehrade možno sa dostať i k niektorým hodnovernejším odpovediam. Z anketovaných len 7,5 percenta trávilo svoj voľný čas na kultúrnych udalostiach, no takmer desaťnásobne viac ich (až 70 percent) si radi vypočulo klebety o verejných osobnostiach, najmä o politikoch. Až 63 percent bolo toho názoru, že v klebetách je aspoň zrnko pravdy. Najčastejšími prameňmi rôznych chýrov boli priatelia, potom noviny (žltá tlač) a isté televízie, hlavnou príčinou ich šírenia dostatok voľného času, teda nuda (asi polovica anketovaných). Takmer 40 percent príčinu neuviedlo, desať percent uviedlo zábavu, osem percent prianie uškodiť ohováranému. Žltú tlač najviac kupujú penzisti, penzistky sú najpravidelnejšími divákmi tzv. telenoviel. Klebety ale netreba spájať len s nimi. Staranie sa o cudzie problémy je zlou vlastnosťou, ktorú všetci aspoň v takej malej dávke máme. S cieľom čo len na chvíľku zabudnúť na tie svoje. Alebo urobiť život inému o čosi zaujímavejším. Prípadne tretiemu uškodiť.

Informačno-politický týždenník

Domáce investície sú teraz blízko dvadsať percent, no museli by rásť do dvadsaťpäť percent hrubého domáceho produktu. Umožnilo by to nejaký rast aj v nadchádzajúcich rokoch, tak robôt, ako aj zamestnanosti. – No pri všetkých týchto procesoch asi nestačí len jedno opatrenie? – Aby ekonomika obstála a fungovala, aby sme súbežne mali rast i konsolidáciu, aby sme znemožnili expanziu dlhov, musíme mať mnoho, desiatky frontov boja. Ak ide o konkrétne ťahy na podnecovanie rastu, stále sú aktuálne podnetné, subvencované úvery, uvažuje sa aj o infraštruktúrnych, verejných prácach a zamestnávaní na základe prostriedkov, ktoré máme. Keď sa napríklad nestrovia peniaze stanovené na kapitálové náklady. Možno potom uvažovať i o nejakom záručnom fonde, aby sa rozdelilo riziko medzi bankami a štátom. Lebo banky nie sú orientované na hospodárstvo,

INÝ NÁHĽAD

reformách a ich dosahoch, podmienkach a predpokladoch rastu, o sporení a jeho limitoch, vôbec o súčasnej ekonomickej chvíli sa najlepšie porozprávať s niekým, kto sa celé roky hĺbkovo zoberá touto problematikou. Napríklad so známym hospodárskym expertom Dr. Miladinom Kovačevićom: – Štát sa v ekonomike teraz hlavne opiera o sporenie a zlepšenie investičného ovzdušia. Stačí to? – Štát sa v prvom rade opiera o sporenie, lebo musí znemožniť expanziu verejného dlhu. Vychádza z toho, že by prehĺbením krízy dlhov vznikli neporovnateľne horšie pomery pre samotné hospodárstvo. Sporenie je ale dvojsečný meč. Na strane jednej je nutnosťou, na strane druhej sa musí udržať aj dopyt, aby existujúca ekonomika mohla zásobovať domáci trh, inklinovať k exportu. To je možné v podmienkach kon-

solidácie. Ak sa teda presadzujú štrukturálne reformy a ak sporenie budú nahrádzať reformné ťahy, zabezpečujúce úspory a konsolidáciu verejných nákladov.

Ďuro Varga

Oto Filip

ale zväčša len na štát, neraz kryjúci náklady na splácanie dlhov a deficit. Pochopiteľne, možno sa orientovať aj na daňové zľavy alebo na zredukovanie daňovej záťaže na prácu. Všetko to a celý rad iných možností si vyžiadajú hlbšie reformy, o ktorých sa zrejme bude viac uvažovať a viac ich presadzovať po skončení tejto fázy konsolidácie. – Optimisti očakávajú rast hospodárskych aktivít už v tomto roku... – My v tomto roku už máme trend rastu. Začal sa v októbri a bude pokračovať aj v mesiacoch pred nami. Ale to, pokiaľ sa dostaneme vo výške percenta hrubého domáceho produktu, bude závisieť napríklad od toho, čo všetko sa bude diať so Železiarňou v Smedereve, ako sa zotaví automobilový priemysel, či bude pokračovať rast chemického a farmaceutického priemyslu alebo výroby elektrospotrebičov. Nemôžeme byť prorokmi a už teraz povedať, čo všetko sa stane do konca roku. Ale podľa terajších trendov sa zdá, že budeme na konci roka mať rast, že dokonca prekonáme to, čo nám prognózoval Medzinárodný menový fond.

• TÝŽDEŇ •

Týždeň

Ilustrácia: Jarmila Takáčová

REDAKČNÁ BESEDA NA TÉMU NÁRODNOSTNÝCH RÁD NÁRODNOSTNÝCH MENŠÍN (4.)

Žiada sa aktívnejšie zlepšovanie podmienok v oblasti úradného používania jazyka a písma

rávo na používanie materinského jazyka, zaručené tak štátnymi, ako i medzinárodnými nástrojmi ochrany menšinových spoločenstiev, je jedno zo základných práv národnostných menšín, ktoré sa vo svojej reči môžu zhovárať v súkromí, vo verejnosti a v úradných stykoch. Toto právo sa teda môže a má (či musí alebo malo by sa) realizovať vo sfére súkromnej, verejnej a oficiálnej. Je to veľmi dôležitá oblasť fungovania národnostných menšín, ktoré si zachovávaním vlastnej reči zachovávajú svoju národnostnú identitu. V konečnom dôsledku možno zachovávanie jazyka, kultúry, identity a pod. nie je postačujúce, lebo pre uchovanie ktoréhokoľvek druhu spoločenstva, a tým aj menšinového, dôležitý je aj faktor rozvoja, ale ochrana práva na používanie úradného jazyka a písma tej-ktorej menšiny je určite oblasť, na ktorú si zvlášť národnostné rady národnostných menšín musia silnejšie posvietiť, popracovať na nej a chrániť ju. Renomované nezávislé expertky, každá vo svojej oblasti činnosti, prof. Dr. Ljubica • TÝŽDEŇ •

Đorđevićová-Vidojkovićová, prodekanka pre vedu a medzinárodnú spoluprácu Fakulty pre európske právnicko-politické štúdie, ktorá je okrem iného angažovaná aj ako expertka v kontexte európskej integrácie, etnicity a práv národnostných rád pri Misii OBSE a pri inštitúcii Povereníka pre ochranu národnostných menšín, a Mária Kováčová-Kyseľová, hložianska matrikárka s dlhoročnou skúsenosťou, ktorej videnie činnosti NRNM sa vzťahuje na inštitúciu kultúrnej samosprávy slovenskej národnostnej menšiny, sa zmienili o tom, ako vidia pôsobenie NRNM v oblasti úradného používania jazyka a písma. POZITÍVA A NEGATÍVA ČINNOSTI NRNM Podľa názoru Ljubice Đorđevićovej-Vidojkovićovej národnostné rady národnostných menšín by mali predstavovať spôsob, akým národnostné menšiny artikulujú svoje potreby a požiadavky vo veci zachovávania národnostnej identity a, pravdaže, byť predstaviteľom národnostnej menšiny pred orgánmi verejnej moci.

– Iná je otázka, keď ide o model kultúrnej autonómie, lebo rozličné štáty majú rozličné modely kultúrnej autonómie, či takýto model, aký máme u nás, zodpovedá povahe medzinacionálnych vzťahov v Srbsku, alebo treba vážne pouvažovať nad niektorými inými riešeniami, – hovorí a zároveň navrhuje Đorđevićová-Vidojkovićová. – Stredisko pre výskum etnicity už dávno propaguje ideu o dvojstupňovej menšinovej samospráve, podľa ktorej okrem národnostnej rady existujú aj lokálne menšinové samosprávy a o ktorej si myslím, že viac zodpovedá spoločenským okolnostiam a väčšmi prispieva k demokratickým kapacitám menšinovej samosprávy, lebo má bližšie k občanom. Vo veci kompetencií NRNM v oblasti úradného používania jazyka a písma Đorđevićová-Vidojkovićová zdôrazňuje, že NRNM majú dôležitú úlohu v zmysle vytvárania podmienok pre príslušníkov národnostných menšín, aby sa v komunikácii s orgánmi verejnej moci slúžili vlastnou rečou. Poukazuje na to, že právo príslušníkov národnostných menšín na úradné

používanie vlastného jazyka je podmienené zavedením toho jazyka do úradného používania v jednotke lokálnej samosprávy, a v tomto procese NRNM zohráva dôležitú úlohu, keďže navrhuje zaradenie jazyka a písma národnostnej menšiny do úradného používania. – Rozhodnutie o zavedení jazyka a písma národnostnej menšiny do úradného používania je v kompetencii lokálneho zhromaždenia, ale NRNM môže mať aktívnu úlohu a svojím návrhom môže formálne iniciovať túto procedúru, – vysvetľuje naša spolubesedníčka. Dodáva aj to, že NRNM musí neustále sledovať stav v oblasti uplatňovania práva na úradné používanie jazyka a písma danej národnostnej menšiny, zvlášť keď si povšimne systémové chyby, čiže keď sa určitým spôsobom stále a opakovane porušuje právo národnostných menšín, mala by reagovať, obrátiť sa na kompetentné orgány a dožadovať sa dozoru. – Tým spôsobom NRNM vykonáva korekčnú úlohu a intervenovaním u kompetentných orgánov môže prispieť k zmenám >>>

29 /4656/ 18. 7. 2015

Týždeň >>> správania sa orgánov alebo organizácií s verejnými právomocami a umožniť príslušníkom menšiny, ktorú predstavuje, aby do budúcna kvalitnejším spôsobom užívali svoje práva. Hložianska matrikárka Mária Kováčová-Kyseľová hovorí, že nevidí pozitívne, ale ani negatívne aspekty fungovania menšinových národnostných rád vo vzťahu k oblasti fungovania úradného používania jazyka a písma. – Zákon, podľa ktorého sú ustanovené NRNM, nevniesol žiadne revolučné zmeny do oblasti úradného používania jazyka a písma národnostných menšín, – konštatuje Kováčová-Kyseľová. – Právo na používanie jazyka a písma národnostných menšín jestvovalo aj pred ustanovením NRNM. Niektoré lokálne samosprávy využívali možnosť úradného používania jazyka a písma národnostnej menšiny (ktoré boli v úradnom použití v týchto lok. samosprávach) a niektoré to robili iba veľmi obmedzene alebo vôbec nie. Zdá sa mi, že tam, kde v celej obci príslušníci národnostnej menšiny tvoria väčšinové obyvateľstvo, aj úradné použitie menšinového jazyka a písma bolo väčšie, čiže viac sa využívala zákonná možnosť úradného používania jazyka a písma národnostných menšín. Majúc na zreteli, že NRNM v tejto oblasti nemajú takmer žiadnu moc, Ljubica Đorđevićová-Vidojkovićová hovorí, že v zásade závažnejšie negatívne aspekty existovania NRNM vo vzťahu na hore uvedenú oblasť nepostrehla, na rozdiel od oblasti vzdelávania alebo informovania. – Treba však pripomenúť, že je povšimnutá politizácia alebo lepšie povedané partokratizácia NRNM aj v tejto oblasti v tom zmysle, že rady ,taktizujú‛ v závislosti od toho, ktorá politická garnitúra je pri moci v určitej lokálnej samospráve alebo napr. v ministerstve, ktoré by malo vykonávať dozor nad uskutočňovaním práv. Následkom toho je to, že NRNM v určitých politických konšteláciách na existujúci problém vo veci úradné-

www.hl.rs

ho používania jazyka poukáže alebo ho zamlčí, – hovorí Ljubica Đorđevićová-Vidojkovićová. Ďalej poukazuje, že vzhľadom na to, že v tejto oblasti nemajú takmer žiadnu právomoc, NRNM sa o ňu nezaujímajú tak vášnivo ako v prípade predo-

jasňuje Ljubica Đorđevićová-Vidojkovićová. – Akokoľvek sa usilujeme dokázať, že je právny rámec dobrý, nedostatky v implementácii však dostatočne presvedčivo hovoria, že niečo nefunguje. A keď k tomu pridáme nedostatok účinnej právnej

a úmrtné listy, ale nejestvujú dvojjazyčné tlačivá pre osvedčenie z matriky, čiže osvedčenie o národnej príslušnosti, ktoré predstavuje záväzný doklad pri vybavovaní krajanského preukazu.

NEDOSTATOČNÝ ZÁUJEM NRNM V OBLASTI ÚRADNÉHO POUŽÍVANIA JAZYKA A PÍSMA? Prax ukazuje, že národnostné rady sa akosi najmenej angažujú v tejto oblasti, na čo už sčasti poukázala Ljubica Đorđevićová-Vidojkovićová, ktorá ešte dodala, že dôvodom takého okrajového pôsobenia v oblasti úradného používania jazyka a písma môže byť centralizovaný koncept NRNM. – Sledovať stav v tejto oblasti nemožno z kresla alebo z jedného stredisProf. Dr. Ljubica Đorđevićová-Vidojkovićová ka, v ktorom sídli NRNM. (Foto: z archívu Lj. Đ. V.) Toto je predovšetkým dôležité pre menšiny, Stredisko pre výskum etnicity už dávno propaguje ideu ktoré sú disperzovao dvojstupňovej menšinovej samospráve, podľa ktorej né a nežijú na jednom – hovorí Đorđeokrem národnostnej rady existujú aj lokálne menšinové území, vićová-Vidojkovićová. – samosprávy. Samozrejme, aby jazyk a písmo národnostnej (Ljubica Đorđevićová-Vidojkovićová) menšiny bol v úradnom používaní, potrebné je, aby určitý počet prísvšetkým vzdelávania, kde majú ochrany v prípade porušenia lušníkov danej menšiny žil na faktický vplyv, s ktorým môžu práva, je jasné, že nebol usta- území lokálnej samosprávy, čo aj manipulovať. – Aby sme ne- novený systém, ktorý funguje. si vyžaduje ich akú-takú konpovedali obchodovať, – dodáva Mária Kováčová-Kyseľová pri centráciu, hoci doterajší spôsob naša spolubesedníčka. hodnotení Zákona o NRNM ide fungovania NRNM ukazuje, že konkrétne k veci a k návrhu, ako ony nemôžu všade rovnakým ho zlepšiť. spôsobom a s rovnakou poNÁZORY NA OBSAH – Tento zákon obsahuje iba zornosťou sledovať stav v tejto ZÁKONA O NRNM Úradné používanie jazyka veľmi všeobecné ustanovenia, oblasti. Preto idea o decentralia písma v podstate je právo ktoré sa vzťahujú na uvedenú zácii NRNM má zmysel. príslušníkov národnostných oblasť. Napríklad článok 22 od– Aj ja mám dojem, že sa rada menšín, aby s orgánmi verej- sek 7 hovorí o tom, že NRNM najmenej angažuje v tejto obnej moci komunikovali určitým navrhuje príslušným orgánom lasti. Ak sa niekedy zaoberá spôsobom a národnostné rady preklad predpisov do jazykov touto problematikou, zdá sa by mali iba prispieť k zlepšeniu národnostných menšín, – hovo- mi, že je to veľmi povrchne, podmienok na realizáciu toh- rí matrikárka z Hložian a vzápätí že nikto nevynaložil úsilie, aby to práva. navrhuje: – Podľa mojej mienky podrobne zmapoval situáciu v – V tom zmysle je omnoho by bolo potrebné, aby NRNM teréne, napríklad v oblasti matproblematickejší Zákon o úrad- iniciovala doplnenie tohto člán- rík, v oblasti úradných preklanom používaní jazyka a písma, ku ustanovením o záväzku štátu dov registrovaných tlmočníkov ako aj samotný nejasný koncept zabezpečiť dvojjazykové tlačivá – prekladateľov a pod. Nik sa úradného používania jazyka pre všetky druhy dokumentov, ani len nepokúsil dať jednotné a písma národnostných men- ktoré vydáva štát. Teraz jestvu- pokyny matrikárom a tlmočšín v Republike Srbsko, – ob- jú dvojjazyčné rodné, sobášne níkom – prekladateľom, aby

Informačno-politický týždenník

• TÝŽDEŇ •

všetci zaujali rovnaké stanoviská, aby sa napríklad nestávalo, že občan využije možnosť, aby si do matriky dopísal osobné meno v slovenskom jazyku, a potom z toho nastanú rôzne problémy, – hovorí Mária Kováčová-Kyseľová a ilustruje to aj situáciou z praxe: – Občan napríklad využije túto možnosť a dostane výpis z matriky, kde písmeno ch bude v cyrilike x a pod tým v slovenskej verzii ch (Mелих – Melich), a potom mu priezvisko z osvedčenia o národnostnej príslušnosti, ktoré matrikár môže vydať iba v cyrilike, oprávnený tlmočník – prekladateľ preloží do slovenčiny v znení Melih. O SLOVENSKEJ NRNM A OBLASTI ÚRADNÉHO POUŽÍVANIA JAZYKA Menšiny majú okrem iného právo na používanie materinského jazyka aj v matrikárskej činnosti, ale neustále bojujeme s nesprávnou transkripciou slovenských mien a priezvisk. Slovenská NRNM konkrétne kroky v tejto časti pôsobenia už podnikala, čiže zorganizovala semináre pre matrikárov, ktoré boli výborne navštívené, a vydala príručku, avšak, podľa zainteresovaných strán, výsledky vystali. – Pred niekoľkými rokmi na seminári v Kovačici práve ja som si ako tému zvolila nesprávnu transkripciu našich mien a priezvisk. Po kritike, ktorá sa vzťahovala na nesprávnu transkripciu slovenských mien a priezvisk (deti zapísané do matrík v slovenskom jazyku, ako Taňa, Soňa, Ľudmila, Ľuboslav, dostávali rodné listy bez mäkčeňa – Tana, Sona, Ludmila, Luboslav), sa kritizovaní kolegovia nahnevali, dožili to ako útok na vlastnú osobnosť, a nie ako snahu o to, aby sa tieto problémy, ktoré ani neboli také ojedinelé, doriešili, – hovorí Kováčová-Kyseľová vysvetľujúc, že teraz je situácia trochu lepšia, keďže sa výpisy z matriky narodených dostávajú v takom znení, v akom niekto bol pôvodne zapísaný do matriky. – Druhý seminár v B. Petrovci bol zorganizovaný tak, že všetky prednášky boli iba v slovenčine a väčšina • TÝŽDEŇ •

matrikárov nemala slovenskú veci súdnej siete, ale poukazuje níkov menšiny, ktorú NRNM národnostnú príslušnosť, takže aj na to, že by sa mohlo očaká- predstavuje. nič nerozumela a rezultát vystal. vať, v duchu zákona a úlohy, Do tretice sme sa zamýšľali Avšak tretí seminár v B. Petrovci akú NRNM majú v predstavo- nad skutočnosťou, že ak je Srbbol konštruktívny v tom zmys- vaní záujmov národnostných sko (ešte stále) sekulárny štát, le, že všetci účastníci rozumeli menšín, že NRNM zareagujú ako potom hodnotiť fakt, že vo prednášky, matrikári dostali do určitou iniciatívou k rezortné- Výbore pre úradné používanie daru knihu Transkripcia priezvisk mu ministerstvu. jazyka a písma slovenskej NRNM Slovákov vo Vojvodine zo slo– Zatvorením súdnej jednot- je zastúpená aj cirkev? So svojím venčiny do srbčiny a matrikárky ky občanom je obmedzený prí- názorom vystúpila Mária KováBáčskopetrovskej obce ju čová-Kyseľová: – Myslím si, že Slovenvo svojej praxi uplatňujú. Kováčová-Kyseľová konská evanjelická a. v. cirštatuje, že podobný semikev má veľké zásluhy v nár je potrebné zorganitom, že sme si až dotezovať aj pre oprávnených raz zachovali také silné prekladateľov zo srbčiny národnostné povedodo slovenčiny, aby neprimie, jazyk a písmo. Patrí chádzalo k rozporom mejej vďaka nás všetkých a dzi transkripciou matrikáNRNM by mala dať nejarov a transkripciou tlmočké vyznamenanie cirkvi níkov – prekladateľov. Poza jej dlhoročnú prácu ukázala aj na to, že Zákon na zachovávaní dedičo matrikách umožňuje prístva, jazyka a písma, ale slušníkom národnostných som tej mienky, že v semenšín dvojjazykový zápis kulárnom štáte majú byť osobných mien a priezvisk, štátne orgány oddelené a to takým spôsobom, že sa od cirkvi, – hovorí naša osobné meno a priezvisko spolubesedníčka. – Nezapisuje do matriky cyrilpáči sa mi, keď iné cirkvi ským písmom a pod ním zasahujú do kompetenv rovnakom tvare a veľko- Mária Kováčová-Kyseľová cií štátnych orgánov, tasti písma v jazyku národ- (Foto: z archívu M. K. K.) kže by som pozdravila aj to, keby aj naša cirnostnej menšiny. – Lenže tu sa iba začínajú probkev bola oddelená od lémy pre občanov, ktorí štátu. Určite jestvujú Nevidím pozitívne, ale ani nega- možnosti spolupráce, využili túto možnosť, keďže toto pravidlo neplatí tívne aspekty fungovania menšino- ktorá môže dať pozipri vydávaní občianskeho vých národnostných rád vo vzťahu tívne výsledky. Myslím preukazu, pasu, vodičskévýlučne na spolupráho preukazu. Navrhujem k oblasti fungovania úradného cu cirkevných orgánov teda, aby sa NRNM po- používania jazykov a písem. a NRNM, a nie na účasť kúsili prispieť k riešeniu cirkvi priamo v práci Vý(Mária Kováčová-Kyseľová) boru NRNM ako štátnetranskripcie a dvojjazykového zápisu osobných ho orgánu. mien a priezvisk do osobných dokladov občanov, ktoré stup k spravodlivosti, a v tom SUMMA vydáva Ministerstvo vnútor- zmysle NRNM ako jeden z ak- SUMMARUM ných vecí. Na záver možno zosumarizotérov mohla reagovať v MinisPrávo na úradné používanie terstve spravodlivosti, – uvažuje vať, že NRNM sa v tejto oblasti jazyka a písma sa určite vzťahu- nad konkrétnou situáciou naša činia najmenej, pretože v nej je aj na oblasť, v ktorej pôsobí spolubesedníčka. – Pravdepo- nemajú takmer žiadnu moc, na súdnictvo, avšak NRNM nemá dobne neexistuje právny ná- rozdiel predovšetkým od oblasti žiadne právomoci v tejto oblas- stroj, ktorý sa mohol aktivovať vzdelávania. Naše spolubesedti, čo možno ilustrovať aj tým, v tomto prípade, ale slovenská níčky sú však toho názoru, že že začiatkom lanského roka sa NRNM mohla reagovať mimo- v oblasti úradného používania slovenskej NRNM (a ani iným právnymi spôsobmi (lobova- jazyka a písma je čo robiť, a na orgánom verejnej moci, či orga- ním, animovaním verejnosti), to konkrétne aj poukázali. Čiže nizáciám) nepodarilo zabrániť keďže ona má právo poukázať netreba zabúdať, že NRNM by zániku súdnej jednotky v Báč- verejnosti aj na porušovanie mali vykonávať korekčnú úlohu skom Petrovci napriek tomu, že tých práv, ktoré nie sú priamo a intervenovaním u kompetentsa v tejto veci činili. Aj Ljubica obsiahnuté v kultúrnej auto- ných orgánov by mali prispieĐorđevićová-Vidojkovićová ho- nómii a ktoré sú v konečnom vať ku kvalitnejšiemu spôsobu vorí, že Zákon o NRNM nepo- dôsledku významné pre kva- užívania práva národnostných skytuje žiadne právomoci vo litu života občanov, prísluš- menšín. 29 /4656/ 18. 7. 2015

Ľudia a diania Z TRIBÚNY V STAREJ PAZOVE

ZO ZASADNUTIA ZHROMAŽDENIA OBCE STARÁ PAZOVA

Ekonomické silnenie žien Opravný cez rurálny turizmus rozpočet dostal Ž zelenú Anna Lešťanová

enská výbornícka sieť Zhromaždenia Obce Stará Pazova usporiadala v stredu 24. júna zaujímavú debatu pod názvom Ekonomické silnenie žien cez rurálny turizmus. Táto neformálna parlamentárna sieť sa inak zaoberá otázkami ženských a ľudských práv a podporovaním rodovej rovnosti, propaguje

rodovú rovnosť Zhromaždenia AP Vojvodiny, Dragana Stojanovićová, náčelníčka obecného Oddelenia pre poľnohospodárstvo, vodohospodárstvo a lesníctvo, a Dragana Zorićová-Stanojkovićová, riaditeľka obecnej Turistickej organizácie. Ako zdôraznili, dvere staropazovskej lokálnej samosprávy a Turistickej organizácie sú otvorené pre všetky záujemkyne, ktoré

A. Lešťanová

Ako podnietiť rozvoj rurálneho turizmu v Starej Pazove: (zľava) Dragana Stevićová, Libuška Lakatošová, Stojanka Lekićová, Dragana Stojanovićová a Dragana Zorićová-Stanojkovićová nenásilie, antidiskrimináciu, slobodu rozhodovania. Keďže jeden zo spôsobov zamedzovania násilia je i posilnenie žien v ekonomickej sfére, Ženská výbornícka sieť sa rozhodla v spolupráci s príslušnými parlamentnými výbormi a inými subjektmi pomôcť ženám Staropazovskej obce, ktoré žijú v dedinských prostrediach a majú záujem o podnikanie v oblasti turizmu. Na tribúne hovorili Dragana Stevićová, koordinátorka Ženskej výborníckej siete v ZO Stará Pazova, ktorá bola i moderátorkou, Libuška Lakatošová, národná poslankyňa, Stojanka Lekićová, predsedníčka Výboru pre

sa chcú začať zaoberať rurálnym turizmom bez náročných finančných investícií. Veľká návštevnosť tejto debaty v Starej Pazove iba nasvedčuje, že ženy majú záujem o takýto spôsob podnikania s cieľom privyrobiť si do rodinného rozpočtu. Okrem predstaviteliek obcí Sriemska Mitrovica a Pećinci medzi hostkami debaty boli i predstaviteľky Báčskeho Petrovca. O príklade dobrej praxe v tejto obci hovorili Marína Speváková z Turistickej organizácie Obce Báčsky Petrovec, Anna Legíňová a Jarmila Jovankovičová.

stredným bodom 33. zasadnutia ZO Stará Pazova, ktoré sa konalo v piatok 10. júla vo veľkej zasadačke tzv. Bielej budovy, bolo schválenie návrhu rozhodnutia o opravnom rozpočte obce na rok 2015. Celkový objem rozpočtu je 3 miliardy 44 miliónov a 226-tisíc dinárov. Po kratšej rozprave Branko Mazalica, šéf Úseku pre rozpočet a verejné obstarávanie, vysvetlil, že hlavným dôvodom schválenia opravného rozpočtu (druhého v bežnom roku) je výstavba kanalizácie, asfaltovanie ulíc a kúpa LED žiaroviek do pouličného osvetlenia na území celej Staropazovskej obce. Prvý opravný rozpočet výborníci staropazovského lokálneho parlamentu prerokovali a schválili na schôdzi uskutočnenej 2. apríla, a to v celkovej sume 2 miliardy 976 miliónov a 718-tisíc dinárov. Na zasadnutí výborníci ďalej prerokovali a zelenú dali aj ostatným siedmim bodom rokovacieho programu, ktoré sa vzťahovali na zmeny a doplnky programu hospodárenia Direkcie pre výstavbu Obce Stará Pazova, rozhodnutie o subvencovaní prepravy žiakov a študentov, rozhodnutie o založení komisie pre vymenovania riaditeľov verejných podnikov... Komisiu pre vymenovanie riaditeľov verejných podnikov teraz tvoria predseda Bojan Kovrlija a členovia Milena Dikovićová, Dragoljub Trifunović, Marina Savićová a Vanja Gagićová.

BUDOVU MSS VYLÍČILI AJ ZO DVORA. Od začiatku prác na budove Matice slovenskej v Srbsku Ľudovíta Mišíka v Petrovci uplynulo takmer 5 rokov. Medzičasom práce prebiehali sústavne, ale predovšetkým podľa finančných možností. Začalo sa so zatepľovaním, keď postupne vymenili všetky okná a dvere z vonkajších strán budovy, nielen v prízemí, ale aj na poschodí, v miestnostiach, ktoré používa Múzeum vojvodinských Slovákov. Na základe projektov jednotlivé úpravy schválil Úrad pre Slovákov žijúcich v zahraničí z Bratislavy. Vlani majstri pristúpili aj k oprave podstrešia, plastík na stenách a k líčeniu budovy z uličnej strany. Predchádzajúce tak trochu šedé nuansy nahradil nový náter, tentoraz vo výraznejších modrých odtieňoch. Koncom júna tohto roku nový náter dostala tá časť matičnej budovy obrátená do dvora, čo znamená, že je vlastne olíčená celá budova MSS. J. Č.

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

• ĽUDIA A DIANIA •

VLAKY BUDÚCNOSTI KONEČNE AJ NA NAŠICH KOĽAJNICIACH

Flirtovanie s Flirtom Oto Filip

eleznice Srbska trápi kopa problémov: zlý stav infraštruktúry, pomalé investovanie, nedostatok prostriedkov, nepochopenie, kádrová štruktúra...V tom dosť chmúrnom obraze sa po rokoch konečne začal objavovať svetlý bod – pár moderných vlakových súprav, z ktorých prvé začali pred vyše rokom premávať namiesto tzv. šinobusov. Napríklad na relácii Ruma – Šabac, Nový Sad – Sombor... Medzníkovým dátumom ich tzv. druhej vlny sa však stal 24. jún 2015, keď na relácii Belehrad – Nový Sad – Subotica začala riadne premávať nová, moderná vlaková súprava Flirt, vyrobená švajčiarskou spoločnosťou Stadler. Na naše pomery je Flirt (Fast Light Inovative Regional Train – Rýchly, ľahký, inovatívny regionálny vlak) hudbou budúcnosti, tak pre svoj výzor, ako aj pre iné možnosti, ktoré ponúka. Prevádzková rýchlosť týchto

Flirt na stanici v Novom Sade

vlakov je 160 kilometrov za hodinu s možnosťou úpravy až na 200 km/hod. Jasné je, že sú na našich tratiach tieto rýchlosti nepredstaviteľné a ešte dobrých pár rokov i nedosiahnuteľné. Vlaková súprava, ktorej cena je 4,5 milióna eur, má 234 miest, 14 pomocných sedísk a 12 sedísk v extra luxusnej prvej triede. Má i veľmi kvalitné prevedenie, od pohodlných sedadiel, cez prie-

chodný nízkopodlažný interiér, po súčasný informačný systém a moderný a prehľadný dizajn. Samozrejmosťou je možnosť nabíjať si počas cesty prenosné počítače a mobilné telefóny, na displejoch sledovať údaje o čase, teplote, rýchlosti vlaku. K odstráneniu niektorých našich (ne)kultúrnych praktík má prispieť sústavný videodozor. Vlak je tiež prispôsobený potrebám invalidov. Je v ňom aj

futuristicky vyzerajúci veliaci pult, ktorým vlakstrojca súpravu riadi z pohodlného fotelu, ako aj čisté sediská, interfón na komunikáciu so sprievodcami, zriadené a lesklé umyvárne... Vcelku a po rokoch ide o veľkú investíciu Železníc Srbska do budúcnosti v sume približne sto miliónov eur. Z objednaných 21 vlakových súprav prvých trinásť je už tu, príchod ďalších osem sa očakáva do konca leta. Ocitnú sa na všetkých dôležitejších reláciách: z Belehradu smerom na Suboticu, Šíd, Niš a Preševo, Kraljevo, Užice, Prijepolje...Tým sa konečne naskytne možnosť začať meniť znepokojujúce údaje o našich vlakoch, ktorých priemerné rýchlosti neraz boli na úrovni ako pred storočím. Nové vlaky si ale pýtajú aj nové prístupy. Tak posádky, ktorá sa riadne stará o ich výzor a hygienu, no najmä pasažierov, medzi ktorými bolo nemálo tých, čo ich dokaličili vlakové súpravy doterajšie. Tie nové, našťastie, stále vyzerajú, ani keby ich práve stiahli z výkladu alebo z belehradského veľtrhového areálu, kde v máji, na Medzinárodnom veľtrhu techniky mali premiéru. Veľmi navštívenú a úspešnú.

ZA BEZPEČNEJŠIE PROSTREDIE V OBCI BÁČSKY PETROVEC

Bezplatné prilby pre motoristov Jaroslav Čiep

erejná debata z oblasti bezpečnosti premávky s dôrazom na bezpečnosť motocyklistov sa uskutočnila v stredu 1. júla v zasadacej sieni Zhromaždenia obce Báčsky Petrovec. Zorganizovala ju obecná Komisia pre bezpečnosť v doprave, ktorej predsedom je predseda obce Pavel Marčok, ktorý prevažne mladším záujemcom vysvetlil zámer tejto akcie. V pokračovaní odzneli dve prednášky, vlastne názorné prezentácie v podaní Dipl. Ing. Nebojšu Stojisavljevića. Prvá sa týkala bezpečnosti motocyklistov s detailným pohľadom na bezpečnosť premávky na území Báčskopetrovskej obce. V období rokov 2012 – 2014 na tomto území v cestnej premávke registrovali 173 dopravných ne• ĽUDIA A DIANIA •

Prilby sú pre motoristov veľmi významné

hôd, z toho polovica bola s hmotnými škodami a polovica aj so zranenými účastníkmi, z čoho 22 prípadov bolo s ťažšími zraneniami. Väčšina nehôd sa stala v osídlených mestách. Najnebezpečnejšie mesiace podľa štatistiky sú apríl, jún, september a október a najnebezpečnejšie dni utorok

a piatok, azda aj preto, že sú to trhové dni v Petrovci a frekvencia premávky je vtedy nadštandardne veľká. Medzi zranenými viac ako 40 % je automobilistov a takmer 60 % bicyklistov a motoristov. Najohrozenejšie vekové skupiny sú od 15 do 19, od 25 do 34 a od 45 do 54 rokov, z čoho až dve tre-

tiny sú muži. Stupeň ohrozenosti v premávke v tejto obci podľa svetových meradiel predsa klesá, k čomu prispela čiastočná oprava vozoviek, postavenie znakov a upozornení, výstavba chodníkov a predovšetkým cyklistických dráh. Keď ide o motocyklistov v období rokov 2010 – 2014, evidovali 38 dopravných nehôd, z toho 28 bolo so zranenými a 2 motoristi prišli o život. Druhá prednáška sa týkala účasti motocyklistov v premávke s návodom, ako jazdiť čím bezpečnejšie. Záverom predseda obce Marčok v mene Komisie pre bezpečnosť 36 účastníkom rozdelil bezplatné prilby, ako aj manuál pre motocyklistov. Tieto darčeky kúpili inak z peňažných pokút uložených za nedodržiavanie dopravných predpisov.

29 /4656/ 18. 7. 2015

Ľudia a diania SELENČA PRED NAJVÝZNAMNEJŠOU INVESTÍCIOU

Pustili sa do kanalizácie Juraj Pucovský

elenčania sa môžu pochváliť, že majú vodovod, cesty, krásny Dom kultúry, peknú školu a škôlku, novú športovú halu, nádherné šatne a tribúnu na ihrisku Kriváňa… Doba, v ktorej žijeme, si vyžaduje neustále zveľaďovanie spoločenskej infraštruktúry a na tomto poli nechcú meškať ani pracovití Selenčania. Dôkazom toho je aj zmluva, ktorú Pokrajinský sekretariát pre poľnohospodárstvo, vodné hospodárstvo a lesníctvo nedávno podpísal s Obcou Báč o výstavbe prvej fázy kanalizácie v Selenči. V mene sekretariátu zmluvu podpísal pokrajinský tajomník Branislav Bogaroški, kým druhá strana touto úlohou

podpísanú zmluvu s vykonávateľom prác, ktoré by mali začať 1. septembra, aby sme do konca stavebnej sezóny a najneskoršie do 1. decembra 2015 naplánované práce na tento rok normálne ukončili.“ Je to len prvá, najmenšia časť roboty. Čo a kedy bude nasledovať ďalej? „S patričným pokrajinským sekretariátom sme sa dohodli aj o druhej fáze výstavby, ktorú plánujeme realizovať na budúci rok. Bude to inštalácia hlavného potrubia od kalvárie, cez celú Selenču, až po východ do Ratkova. Celková hodnota týchto prác je podľa projektu 40 miliónov dinárov, ktoré rovnakým príspevkom, po 20 miliónov, zabezpečí sekretariát a naša obec.“

V tejto časti Selenče smerom do Báča položia prvé kanalizačné potrubie

v predprístupovom období na ceste do EÚ, takže sú im mnohé dvere v Bruseli otvorené. Sľúbili, že nás uvedú do inštitúcií a zoznámia s ľuďmi, ktorí nám pomôžu. Lebo 120 miliónov je veľký kúsok, tak pre Pokrajinský sekretariát pre poľnohospodárstvo, vodné hospodárstvo a lesníctvo, ako i pre našu obec.“ Význam kanalizácie aj v Selenči je veľký. Aká je reálna lehota výstavby tejto náročnej a drahej investície? „Nedostatok kanalizácie nepriamo vplýva aj na znečistenie zdravej pitnej vody v Selenči. Každé leto máme s tým problémy.

Ľudia majú vo svojich domoch žumpy a keď sa objavia povrchové vody, to negatívne pôsobí i na vodovodnú sieť. Výstavbou kanalizácie by sme prekonali dva problémy: zbavili sa odpadových vôd a zabránili znečisťovaniu pitnej vody. Výstavbu kanalizácie by sme chceli dokončiť v priebehu piatich rokov.“ O tom, či je to všetko reálne a možné, Selenčania sa presvedčia v nadchádzajúcom období. Najprv je najdôležitejšie, aby od 1. augusta 2015 lopatové rýpadlo zakoplo do zeme na trase od kalvárie v Selenči po čističku v Báči.

Zástupca predsedu Obce Báč Zdenko Kolár: „Prvú časť kanalizácie vybudujeme po kalváriu.“

poverila zástupcu predsedu Obce Báč Zdenka Kolára, ktorý nám úvodom povedal: „Hodnota prvej fázy od selenčskej kalvárie po čističku na kanáli Dunaj-Tisa-Dunaj v Báči je 25 miliónov dinárov. Z toho pokrajinský sekretariát zmluvou potvrdil, že poskytne 20 miliónov a zvyšných päť miliónov zabezpečila Obec Báč. Toto je jedna z väčších investícií tohto roku v našej obci. Tender na vykonávateľa prác sme vypísali, v lehote tridsiatich dní zvolíme firmu, ktorá splní potrebné podmienky a poskytne najvýhodnejšiu ponuku. Nazdávam sa, že do polovice augusta budeme mať

www.hl.rs

Výstavba kanalizácie sa tu nekončí… „Pravdaže, očakáva nás aj tretia fáza, podľa hodnoty a objemu prác najnáročnejšia. Je to výstavba kompletnej siete potrubia vo všetkých uliciach, prakticky po každý dom v dedine. Na to budeme potrebovať najviac peňazí – asi 120 miliónov dinárov.“ Ako plánujete zabezpečiť potrebné peniaze? „Mali sme už určité kontakty a rozhovory s našimi priateľmi v Slovenskej republike, aby nám pomohli pri aplikácii prostriedkov z projektov Európskej únie. Majú v tom hodne skúseností, najmä z čias, keď boli krajinou

Informačno-politický týždenník

NOVÉ CHODNÍKY V CENTRE KULPÍNA. Minulý mesiac v strede Kulpína začali s výstavbou chodníkov betónovými dlaždicami. Práce má na starosti Direkcia v Petrovci a financujú sa z prostriedkov Miestneho spoločenstva Kulpín, vysvetlil tajomník MS Zlatko Harminc. Nové chodníky vybudujú v časti od ambulancie po centrum (vedľa samoobsluhy) a vykonávateľom prác je petrovský stavebný podnik Grading. Napriek tropickým horúčavám začiatkom júla robotníci usilovne pracovali (na snímke), aby od nového školského roka žiaci a učitelia mali pred školou nový rovný chodník, keďže je v tejto časti aj vchod na nádvorie školskej budovy. K. G. • ĽUDIA A DIANIA •

V KOVAČICKEJ OBCI

Čoskoro riešia problém túlavých psov Anička Chalupová

áloktorá obec v Srbsku sa v posledných desaťročiach úspešne zaoberá problémom túlavých zvierat a ich nekontrolovateľným rozmnožovaním. Nie div teda, že sa situácia tak na dedinách, ako aj vo väčších mestách časom len zhoršuje, pretože žiadne zázraky sa nedejú a problém v tejto oblasti sa nechce riešiť sám osebe. Doteraz sa hlavne využívali asanačné veterinárne služby rôznych podnikateľov, ktorých pôsobenie a hlavne ďalšie nakladanie so zvieratami bolo absolútne protizákonné a nehumánne.

polovici apríla Obec Kovačica poverila práce odchytu túlavých psov a mačiek, ako aj ich ďalšieho zaopatrenia, ošetrenia a umiestnenia do útulkov, oprávnenému podniku 2. októbra vo Vršci. Akciu odchytu túlavých psov na území Kovačickej obce po podpísaní zmluvy tento podnik ešte nerealizoval, lebo republiková veterinárna inšpekcia nesúhlasí s podmienkami služieb, ktoré ponúka vykonávateľ prác z Vršca. V telefonickom rozhovore Ljubica Pantelićová, republiková veterinárna inšpektorka, povedala, že uvedený podnik z Vršca musí predovšetkým dodržiavať zákonné predpisy. Pokým nerieši problém okolo trvalého zaopatrenia túlavých psov a nezvýši kapacitu a kvalitu útulku, nebude môcť vykonávať služby odchytávania túlavých psov a mačiek na území Obce Kovačica. Aj sama lokálna samospráva by mohla riešiť problém túlavých psov tým spôsobom, že by

Ivan Babka

V Kovačickej obci sa akcia odchytu túlavých psov poslednýkrát uskutočnila v druhej polovici roku 2013, keď špecializovanému podniku ZOO Higijena z Ćuprije, ktorému bola poverená táto práca, vypršalo povolenie chytať túlavé psy v iných obciach. V uvedenej akcii na celom území Obce Kovačica bolo lapených okolo 600 túlavých zvierat. Medzi nimi bolo najviac psov, ktorých majitelia jednoducho vyhodili na ulicu, lebo im už prestali slúžiť ako hračka. V osadách Kovačickej obce existuje podozrenie, že sa tu psov zbavujú aj obyvatelia iných miest. Stávalo sa totiž, že na vchode do dediny zastaví auto a z neho jednoducho vystrčia psa. „Ide tu nielen o spoločenský, ale predovšetkým zdravotný a ekonomický problém,“ hovorí Ing. Ivan Babka, náčelník obecného Oddelenia pre urbanizmus, verejné a inšpekčné služby. V • ĽUDIA A DIANIA •

Okolo kontajnerov neraz vidieť celé svorky túlavých psov

ani finančne podporená, aby túlavé psy chytala, pretože náklady s tým spojené sú neskutočne veľké. Tento problém je veľkou záťažou a doslova im visí ako meč nad hlavou. Počas jedného mesiaca sa na túlavé psy, ktoré bez vodidla, vo svorkách pobehujú po dedinských kútoch, hrabú sa v smetných košoch a ohrozujú najmä deti, sťažujú v priemere traja – štyria obyvatelia Kovačickej obce. Tí, na ktorých psy zaútočili alebo ich pohrýzli, majú nárok na kompenzáciu, čiže odškodné, ktorého výška dosahovala až 30 000 dinárov. Podľa slov Gorana Mihajlovića, obecného inšpektora, prednedávnom obec formovala trojčlennú komisiu zloženú z odborníkov, ktorá hodnotí opodstatnenosť požiadaviek



a rozhoduje o výške úhrady pre poškodených jednotlivcov. Po prehodnotení požiadaviek touto komisiou úhrady sú citeľne nižšie ako skôr, keď o ich výške samostatne rozhodoval verejný prokurátor. Záverom Goran Mihajlović povedal, že podnik vo Vršci v týchto dňoch rieši nedostatky vo svojej službe a koncom júla sa konečne má uskutočniť prvá akcia odchytu túlavých psov a mačiek na území Kovačickej obce. Lapené zvieratá budú potom prepravené do Vršca, kde budú ďalej veterinárne ošetrené, označené trvalým identifikačným čipom, zaočkované proti besnote, a potom znovu vypustené na pôvodnom území. Choré zvieratá budú ponechané v útulku, kde im budú hľadať nový domov.

KRÁTKE SPRÁVY

Stará Pazova Goran Mihajlović

oprávnenú veterinárnu službu poverila vykonávaním odchytávania a kastrácie psov, ktorých by potom opätovne vypustila v prostredí, kde boli chytení. Tento program by bolo potrebné realizovať nielen v Kovačickej obci, ale aj všade inde, prízvukovala inšpektorka Pantelićová. Obec nie je nadšená návrhom republikovej inšpektorky, pýta sa, kde má zobrať peniaze na odchyt, odčervenie, vakcináciu, minimálne 21-dňový pobyt v karanténe a napokon stravu pre psov. Obec nie je ani dostatočne motivovaná,

Vodovod. Vo Vojke, dedinke v Staropazovskej obci, v ktorej žije okolo 5 000 ľudí, prebiehajú práce na výstavbe vodovodnej siete. Na realizáciu tejto investície Vojčania čakajú už veľmi dlho, od roku 1980. Hodnota prác na výstavbe prvej a druhej fázy je 34 miliónov dinárov a investorom je Direkcia pre výstavbu Obce Stará Pazova. Občania netrpezlivo očakávajú ukončenie tohto pre nich ozaj kapitálneho projektu a uvedenie do funkcie okolo 1 500 vodovodných prípojok. a. lš.

Šíd

Ekologický poplatok. Podľa plánu sa do obecného rozpočtu z takzvaného ekologického poplatku v tomto roku vleje 20 050 000 dinárov. Tieto finančné prostriedky účelovo použijú v prvom rade na kúpu dvoch vozidiel na odvážanie mŕtvych živočíchov (asi 4 500 000 din.) a zo zvyšných prostriedkov vložia do sanácie divokých skládok a rekultivácie pôdy, ako aj do fungovania útulku pre túlavé psy v Šíde. Určitú sumu vyčlenia aj St. S. na činnosť Ekologickej organizácie. 29 /4656/ 18. 7. 2015

Ľudia a diania Z PADINSKÉHO PODNIKU ALMEX POKROK, S. S R. O.

Veľmi spokojní s dobrou úrodou Anička Chalupová

rvé kombajny v Kovačickej obci sa pustili do žatvy jačmeňa v polovici júna a o necelé dva týždne začala aj žatva pšenice. Spoločnosť Almex Pokrok, s. r. o., v Padine patrí medzi najväčšie a najvýznamnejšie poľnohospodárske subjekty nielen v Kovačickej obci, ale aj v okolí. Obhospodaruje viac ako 1 300 ha ornej pôdy a nosnými plodinami v pestovateľskom roku 2015 sú ozimná pšenica, sója, kukurica a cukrová repa. Od roku 2006 funkciu riaditeľa vykonáva Michal Petráš, ktorý je v čele silného, viac ako 40-členného tímu pracovníkov. – O niekoľko dní skončíme so žatvou. Zostalo nám zožať ešte plochy pestovateľov pšenice, s ktorými máme uzavreté zmluvy. Tohto roku sme na poliach Pokroku nemali jačmeň a úroda pšenice, ktorou bolo obsiatych 200 ha, je nadpriemerne vysoká. Mohol by som dokonca povedať, že za 31 rokov, koľko mám

Michal Petráš

Teplé a slnečné počasie žičí zberu chleboviny

odpracovaných v Pokroku, nepamätám sa na takú rekordnú úrodu tejto obilniny. V tomto mimoriadne úspešnom pestovateľskom roku sme priemerne namlátili 9 ton pšenice z hektára. Pestovali sme odrody Katarína a NS 40S, ako aj odrodu z KWS programu. Akými opatreniami ste prispeli k takej kvalite a kvantite? – V Padine doteraz nebolo zvykom pšenicu ošetrovať, robíme to v posledných 3 – 4 roky. Okrem už známych a zaužívaných agrotechnických opatrení porasty

sme dvakrát striekali proti hmyzu a chorobám. O cene pšenice sa zatiaľ málo hovorí a po dedinách počuť iba predpokladané kalkulácie. Poľnohospodári sa obávajú, že situácia s cenou pšenice bude rovnaká ako vlani... – Výkupná cena pšenice je už teraz vyššia ako vlani, naša spoločnosť ju vykupuje za 18,60 din./ kilogram. Omlátené zrno sa vlečkami prepravuje do továrne na výrobu dobytčích krmív a určité množstvo aj predáme na trhu.

Kŕmnu pšenicu spoločnosť Almex Pokrok spotrebuje vo vlastnej živočíšnej výrobe. Čím sa podnik Almex Pokrok, s. r. o., ešte môže pochváliť? – Okrem pestovania poľnohospodárskych plodín medzi podnikateľské aktivity spoločnosti patrí zásobovanie vlastnej čerpacej stanice kvalitnými pohonnými hmotami a súčiastkami. V minulom roku sme založili aj novú pracovnú jednotku na výrobu prívesných strojov, o ktoré vládne čoraz väčší záujem. V blízkej budúcnosti plánujeme založiť aj vlastnú farbiareň strojov, kde zamestnáme ďalších nových robotníkov.

SLANKAMENSKÉ VINOHRADY

Marhuľovo-broskyňové hody sa začali Anna Lešťanová

as marhúľ a broskýň pre väčšinu z nás znamená letnú klasiku: pečenie ovocných koláčov, prípravu marhuľového lekváru či broskyňového kompótu. Marhule a broskyne sú veľmi zdravé a majú široké využitie. Počas leta si z nich radi pochutnávame a príjemne nás osviežia. Občania Slankamenských Vinohradov sa podľa tradície intenzívne zaoberajú ovocinárstvom a vinohradníctvom. Medzi tamojších známych a dobrých pestovateľov ovocia patrí i Borislav Borko Čmelík, pazovský rodák. Ovocie najlepšie chutí svieže, teda čerstvo odtrhnuté zo stromu, a práve také marhule okoštovala i hlasľudovská novinárska výprava počas nedávneho pobytu v populárnych Brehách. V popoludňajších hodinách nás privítali manželia Borko a Jarmil-

www.hl.rs

ka Čmelíkovci, ktorí sa Čmelík a dodal, práve vrátili z ovocnéže na mnohých ho sadu, kde oberali stromoch vidieť marhule. Užitočné suché haluze. ovocné krásky boli poJednoducho, ukladané v drevených haluze schnú aj škatuliach v chládku napriek tomu, v šope, pripravené na že včas uplatnili predaj a zajtrajší odadekvátne pochod na trh. strekovanie. „Tohto roku sa Už zopár ronemôžeme pochvákov dozadu liť dobrou úrodou azda najväčším marhúľ. Rozkvitnuté problémom marhuľové sady najovocinárov je prv spálil jarný mráz. Borislav Čmelík s práve práve to, že im Neraz sa nám zdalo, naoberanými marhuľami časom i celé akoby priam škodostromy vyschli. radostne čakal na prvé krehké Ako uviedol pán Čmelík, na jutre marhuľové púčiky. Príklad hovorí pôdy mali vysadených okolo 120 najjasnejšou rečou: z jedného de- stromov marhúľ. Keďže každý rok saťročného stromu sme niekedy vyschne 5 – 6 stromov, v súčasnosti vedeli naoberať i zo 200 kilogra- im v tomto sade zostalo iba okolo mov marhúľ, tohto roku sa však 20. Pritom ťažko povedať, čo je na urodilo omnoho menej,“ povedal B. príčine tohto javu: možno je na

Informačno-politický týždenník

vine kvalita samotnej sadenice, alebo možno nezodpovedajúce zloženie pôdy. Z uvedeného počtu ovocných stromov Čmelíkovci očakávajú, že tohto roku naoberajú okolo 500 kilogramov, hoci voľakedy mávali i do 5 ton marhúľ. Pre ich široké využitie marhule sa vždy ľahko predajú. Chýrečná je i domáca pálenka, tzv. moruľkovača, ktorá má štandardne dobrú cenu. Manželia Čmelíkovci majú vždy plné ruky práce. Po marhuliach nasleduje sezóna oberania a predaja broskýň. V broskyňovom sade majú okolo 300 kusov rozličných odrôd tohto ovocia, takže broskyne budú mať až do septembra. Okrem toho sústavne sa venujú povinnostiam vo vinohrade vysadenom na pozemku rozlohy 26 árov. Dopestované ovocie a hrozno predávajú hlavne vo veľkom na trhu v Novom Sade. • ĽUDIA A DIANIA •

V SLADKOM CHLÁDKU LUGU

Najočakávanejší hosť: včelia kráľovná Monika Necpálová

chládku a medovom sládku je naplánovaný na desať rokov. Jeho prezentáciu si v tento deň mohli pozrieť všetci prítomní.

„K

aždá včela si svoj dom pozná. Preto sú aj úle rozličnej farby,“ prihovára sa nám včelár Damir Meleg. Zo skleneného pohára s vodou vyberá lyžičku a namáča ju do zlatistého agátového medu: „Ochutnajte. A v tomto druhom pohári je lipový med.“ Damir so svojím otcom Ďurom sa Zatancovali aj deti z KUS Mladosť včelárstvu venujú asi päť rokov. Starať sa o štyridsiatku úľov ste sa o práci včelárov dozvedieť nie je žiadna maličkosť. Ráno sa veľa zaujímavostí. Okrem medu degustovať sa dala medovina, vstáva so včelami. Sedíme v Lugu v chládku na ba dokonca objavili sa aj majstri lavičke pod lipami. Okolo nás je vo výrobe rakije či vinári. Včeliu príjemná vrava v odtieňoch zlatej usilovnosť predstavili v podobe farby. Dvanásť včelárov z Lugu a je- svojich umeleckých výrobkov aj den zo Suseku rozložilo poklady od ostatní obyvatelia. A v každom svojich usilovných včiel v zdobe- stánku sa žienky postarali o sladké ných drevených stánkoch. „Páči sa, koláče. srdiečko,“ odkiaľsi sa mi pomedzi vravu dostáva do ruky medovník. PRVÝ ROČNÍK SLADKÝCH DNÍ Vzdať hold medu, včelám a usiSrdiečko s nápisom Lug, na drevenej paličke, previazanej žltou stuž- lovnosti, ktorá skutočne dokonale kou. Všetkých návštevníkov si na pripomína usilovnosť samotných obyvateľov, sa rozhodli v sobotu 11. júla v malej slovenskej dedinke, v Lugu. Tamojšia oblasť je známa vôňou lipového kvetu. Široko-ďaleko je tu najväčšia koncentrácia týchto stromov. To teší nielen včely, ale najmä včelárov. Anna Čelovská, predsedníčka Kultúrno-umeleckého spolku Mladosť, ktorá sa na celej organizácii podieľala, približuje: „Idea o projekte venovanom medu sa zrodila ešte v zime. Zaumienili sme si urobiť niečo, čo možno na prvý pohľad nemá až taký súvis s prácou kultúrno-umeleckého spolku. Ale ak sme raz my všetci občanmi Malá včielka Valentína Struhárová našej dediny, tak ten súvis prvom ročníku originálneho podu- predsa len nájdeme.“ Celá dedina jatia V lipovom chládku a medovom sa dala do príprav podujatia, ktoré sládku hostitelia chovali ako včelie je súčasťou prvej etapy realizácie kráľovné. Nebolo toho, že by vás projektu. „Oslovili sme včelárov. ktosi nevzal za ruku a nezahovoril Prizvali sme medzi nás aj ostatsa s vami. V parku pred kostolom, né organizácie z územia nášho kde sa „včelí jarmok“ konal, mohli Miestneho spoločenstva. Práca • ĽUDIA A DIANIA •

na prípravách podujatia začala byť zaujímavejšia, lebo ľahšie sa pracuje v dobrej spoločnosti. Ale to neznamená, že všetko šlo ľahko. Nezlomilo nás ani to, keď sme si museli pomôcť len sami. Neviem, či

to bolo naše sebavedomie, či vytrvalosť, či odvaha, ale faktom je, že sme vytrvali,“ uviedla na otvorení osláv, ktorých cieľom je prezentovať domáci med, medové výrobky a včelárov, Anna Čelovská. Nataša Rojková, predsedníčka Spolku žien v Lugu Usilovné včeličky, podotýka: „Naše ženy boli aktívne zapojené do príprav. Každý deň sa zúčastňovali na úpravách dediny. Maľovali sme všetko v centre mesta, farbili sme steny nad pódiom i stánky, šili závesy, vyšívali mená včelárov, piekli koláče.“ Medové slávnosti otvorila predsedníčka Matice slovenskej v Srbsku Katarína Melegová-Melichová. Prihovorili sa aj predseda Obce Beočín Milan Šodić a pokrajinský tajomník pre hospodárstvo, zamestnávanie a rodovú rovnosť Miroslav Vasin. Projekt V lipovom

MEDOVÝ BÁL Rovnako ako včelstvá majú svoje generácie, aj tento sviatok patril všetkým. Dokonca aj tým najmenším včeličkám. Jedna taká malá trojročná včielka Valentína Struhárová poskakovala na asfaltovom parkete pred hlavným pódiom na dvore kultúrneho domu vo svojich žltých šatočkách s krídlami až do večera. Nedivte sa jej radosti. Porota jej udelila cenu za najkrajší kostým včielky. Spomedzi ostatných masiek počas defilé vybrali aj najoriginálnejšieho medvedíka, včelára a kvetinu. Niekoľko desiatok účastníkov medového maškarného bálu zo Základnej školy Jovana Popovića, materskej školy a KUS Mladosť odštartovalo zaslúženú zábavu. „Na konci školského roka mali deti za úlohu nakresliť výkresy s tematikou medu. Z nich sme teraz viac ako desať odmenili,“ hovorí učiteľka Miluška Kolárová a pozýva nás na výstavu detských kresieb v kultúrnom dome. V podvečernom kultúrno-umeleckom programe sa okrem domáceho spolku Mladosť predstavili aj hostia z Beočínu, Erdevíku a Šídu. Podujatie si kladie za cieľ spájať na spoločných vystúpeniach spolky slovenské, srbské, ako i spolky ostatných národných a národnostných spoločenstiev. Multikultúrnosť je takisto obsahom projektu. Na veselici za sprievodu skupiny Maks zo Selenče sa už všetci zaslúžene uvoľnili a tancovalo sa až do rána bieleho. Prvý ročník lipovo-medovej slávnosti hodno odmeniť srdcom. A je jedno, či medovníkovým alebo srdcovým lístkom z lipy. Veď slovenská usilovnosť je známa široko-ďaleko. I radosť z usilovnosti má pre obyvateľov Lugu sladkú príchuť. Ale najkrajšie na medových dňoch bolo aj tak to „domácke“ srdce na dlani.

29 /4656/ 18. 7. 2015

Ľudia a diania S PAVLOM TORDAJOM, CHOVATEĽOM OVIEC Z KYSÁČA

Aj zo záľuby sa dá krásne žiť Elena Šranková

odinná Malá farma Tordajovcov vznikla v roku 2001 v Kysáči. Na nej chovajú a rozmnožujú ovce a jahniatka plemena Ile de France. Aká je kapacita vašej farmy? – Kapacita je 100 až 150 plemenných kusov prevereného a čistokrvného základu. Aby sme to dosiahli, spolupracujeme s poprednými odborníkmi z oblasti ovčiarstva, s vysoko odbornými ustanovizňami, ako sú Poľnohospodárska fakulta a stanica v Novom Sade. Aký je cieľ chovu týchto oviec? – Cieľom je popularizovať ovce tohto vynikajúceho plemena výnimočných charakteristík a genetického potenciálu s cieľom ich rozšíriť na našich priestoroch. Prečo práve plemeno Ile de France?

Ovce Ile de France sa ako 8- až 9-mesačné môžu rozmnožovať

variant a najdrahší spôsob chovu. Ale vzhľadom na to, že mám rozmnožovaciu farmu, ceny jahniat to vyvážia a môžem pre ne kupovať krmivo. Mám aj svoju zem, čo mi kúpili práve ovce. Začal som totiž od nuly, s dvoma – troma ovcami. Bolo to len hobby. Keď som videl, že tu je priestor na podnikanie, začal som rozširovať stádo a keď som mal 50 oviec, rozhodol som sa nechať zamestnanie. Už vtedy sme mohli pekne žiť. Ste aj známi pestovatelia psov. Ako k tomu prišlo? – Mali sme nevítaných návštevníkov a z toho zla vyplynulo niečo dobré. Pretože sme mali lúpežníkov, zadovážili sme si strážcov, a tak vzniklo z toho nové zamestnanie, odchov psov. V rámci farmy oviec

ťažkosti v chove? – Ťažkosti sme mali skôr, najmä s byrokraciou a papierovou vojnou v našej krajine. Ide totiž o chov na ďalšiu reprodukciu, takže sme odkázaní aj na dovoz, čo vybavovačky brzdili. Zdá sa však, že sa situácia trochu zlepšila a najnovšie

Na farme je miesto aj pre druhú záľubu Pavla Tordaja

Jahniatka pri obahnení majú 4 – 5 kilogramov

– Je to ovca veľkých možností, veľmi plodná. Sto oviec obahní počas jedného jahnenia 140 až 180 jahniatok, čiže 2 do 2,5 jahňaťa na ročnej úrovni. Jahniatka po troch mesiacoch, po odstavení, dosahujú 35 – 40 kilogramov. K tomu ide o jeden z najmäsnatejších druhov oviec na našich priestoroch. Ovca plemena Ile de France si nevyberá stravu, dobre ju trávi a ľahko si zvykne na zmenu výživy. Ukázala sa ako veľmi dobrá pri krížení s autochtónnymi druhmi, lebo dobre prenáša vysokú mäsitosť a plodnosť. Všetko sa zdá byť priam ideálne. Vyskytujú sa aj nejaké

www.hl.rs

dokonca máme i subvencie 7 000 dinárov po kuse. Ako je to s chovom oviec v Kysáči? – V Kysáči a ani v bližšom okolí nie sú farmy oviec. Sú niekoľkí, čo chovajú ovce pre svoje potreby, 5 až 10 kusov. Robia to zo záľuby, ako som i sám začal pred 15 rokmi. Bol som zamestnaný ako optik, čo je aj mojou profesiou, avšak s chovom oviec sa mi splnilo životné želanie. Málokomu sa, ako mne, podarí, aby ho záľuba krásne živila. K tomu je farma v blízkosti domu, robíme spolu s manželkou, deti sa školia, rodina nám je vždy pokope.

Informačno-politický týždenník

Existuje trh pre ovce? – Neraz hovorím, že s týmto plemenom oviec máme sladké trápenie. Dopyt je taký, že napriek zvýšeniu cien jahniat nestačíme vyhovieť požiadavkám trhu, lebo ovčiarstvo v Srbsku zamrelo. Ľudia nevedeli o tomto veľmi dobrom plemene, ktoré síce prišlo z Francúzska, ale mu vyhovuje naše podnebie. Z môjho laického hľadiska sme v Srbsku nevyužili ani 5 percent prírodných potenciálov na rozvoj ovčiarstva a dobytkárstva. A môžeme dopestovať a vychovať zdravé potraviny a s nimi vyhľadať našu ekonomickú šancu vo svete. Ako si zabezpečujete krmivo pre ovce? – Vieme, že sa ovčiarstvo zakladá na pastvách, takže toto, čo robím, je možno najhorší možný

máme chovateľskú stanicu stredoázijských ovčiakov, ktorých predávame nielen u nás, ale aj v zahraničí. O to sa viac starajú manželka a deti. Aké máte plány do budúcnosti? – Náročnejšie plány ani nie sú. Farma je, čo sa týka úspechov, ak nie prvá, tak druhá v Srbsku. Pravidelne sa zúčastňujem na Novosadskom veľtrhu a tohto roku som aktuálny šampión s týmto plemenom, takže som dosiahol všetko, čo som mohol. Nie som megaloman, spokojný som s touto kapacitou, lebo stačí na uspokojenie našich životných potrieb. V pláne je len vynovenie farmy, i keď si ovca nevyžaduje náročné podmienky, je to skromné zviera. Ale krok za krokom, a bude aj to, daj Bože iba zdravia. • ĽUDIA A DIANIA •

S EV. FARÁROM JÁNOM ZAHORCOM O PIVNICKOM CINTORÍNE A DOME SMÚTKU

Štát najprv zobral, teraz „vypožičiava“ Juraj Bartoš

rvivou väčšinou občania Pivnice v referende vyjadrili odmietavý postoj k rozhodnutiu Zhromaždenia obce Báčska Palanka. Nesúhlasia, aby komunálne služby v ich dedine úplne prevzal Verejný komunálny podnik Komunalprojekt z Báčskej Palanky. O vlastníctve nad evanjelickým cintorínom a Domom smútku hovoríme s farárom zboru Slovenskej evanjelickej a. v. cirkvi v Pivnici Jánom Zahorcom. Nemohlo to byť aj inak? – Asi mohlo, lenže došlo k zrážke záujmov. Hoci je Obec Báčska Palanka zakladateľkou VKP Komunalprojekt, predsa úplným výkonom komunálnych prác poveruje výlučne tento komunálny podnik. Pritom zákon z roku 2011 pozná aj iných vykonávateľov komunálnych činností, nielen obcou založený komunálny podnik. Kto založil evanjelický cintorín v Pivnici a komu patrí? – Cintorín vždy patril evanjelickému cirkevnému zboru v Pivnici. Slúžil a slúži aj pre potreby ostatných tunajších cirkevných zborov a denominácií na pochovávanie našich a ich členov. V polovici 60. rokov 20. storočia pochovávanie sa z kompetencie ev. cirkevného zboru dostalo do príslušnosti komunálnych služieb, ktoré vtedy začali pôsobiť pri

Miestnom ľudovom výbore. Ako sa cirkvi z rúk vyšmykol jej majetok? – Máme tu dve krátke poznámky. Prvá je zo 6. októbra 1963 a znie takto: Odpredaj domu v cintoríne bol vykonaný. Treba vedieť, že agrárnou reformou cirkev roku 1946 zostala bez poľnohospodárskej obrábateľnej pôdy. Na základe Zákona o nacionalizácii z roku 1959 prišla aj o šesť školských budov, teda i o časť svojej činnosti, o spravovanie dovtedy cirkevných vecí. Dovtedy náš cirkevný zbor mal hrobára. Okrem platu dal mu na používanie dom, ktorý sa nachádzal na cirkevnom pozemku. Zrejme miestny úrad nevedel, čo po zmenách s tým domom, nuž naložil cirkvi, aby ho predala. O čom je druhá poznámka? – Je zo začiatku roku 1966 a hovorí takto: Cintorín sme nemohli dať ohradiť, v 1966. roku má prejsť do

komunálneho oddelenia obce. Čiže do roku 1966 cintorín naskutku bol vo vlastníctve cirkevného zboru. Je pravda, že pozemky na rozšírenie cintorína kupovala cirkev? – Áno, roku 1980 sa zbierali peniaze na kúpu pozemku pre cintorín. Peňažne prispeli aj iné náboženské spoločenstvá: Kristova duchovná cirkev, Cirkev baptistov v Pivnici, Cirkev Božia Pivnica... Keďže cirkev nemohla byť vlastníkom pozemku, kúpila ho pre MS Pivnica. Zmluva o používaní z 22. mája 1980 stanovuje, že MS dáva na používanie Slovenskej ev. cirkevnej obci v Pivnici kúpenú pôdu na zriadenie cintorína. Kto vyfinancoval výstavbu Domu smútku? – Našou požiadavkou je, aby Dom smútku naďalej spravoval evanjelický zbor. Keďže pri jeho výstavbe naša cirkev nemohla byť investorom, formálnym investorom bolo MS. Finančne na jeho výstavbu prispeli aj členovia všetkých cirkví a cirkevných spoločenstiev v osade, ako i nečlenovia. Osobitná komisia roku 2002 a 2003 vyzbierala 50 eur na domácnosť. Výstavba Domu smútku, vlastne stavebný materiál stál asi 60 000 eur. Všetko bolo vykonané dobrovoľnou prácou občanov a Evanjelická cirkev získala aj prostriedky z nemeckej partnerskej cirkvi. MS Pivnica poskytlo iba

prostriedky na okná (6 000 eur, asi desatina celkových nákladov). Dom smútku bol zmluvou zo 4. 10. 2004 daný na používanie ev. zboru; aj v nej ako majiteľ cintorína figuruje Miestne spoločenstvo Pivnica. Ako sa cintorín stal majetkom obce? – Roku 2008 nadobudol platnosť Zákon o verejnom vlastníctve, ktorý už nepozná vlastníctvo Miestneho spoločenstva, ale len vlastníctvo obecné, pokrajinské alebo republikové. Následne roku 2014 Zhromaždenie obce B. Palanka rozhodlo, že sa celý majetok MS Pivnica dáva na riadenie Obci B. Palanka. Tak MS Pivnica prišla aj o cintorín a Dom smútku sa odrazu ocitol – na obecnom pozemku. Čo, keď lokálna samospráva nezohľadní postoj Pivničanov? – Tak budeme musieť obec žiadať o prinavrátenie vlastného cintorína alebo zažalovať obec, aby súd preskúmal, akým spôsobom bol scudzený, ako sa z cirkvi dostal pod Miestne spoločenstvo, a potom pod obec. Rozhodnutie Zhromaždenia obce Báčska Palanka je síce v rámci zákona, avšak obsahuje niektoré riešenia, ktoré sa dajú zrealizovať vo väčších mestách, nie aj v dedinách. Štát, ak chce mať cirkev ako partnera, mal by sa snažiť čím skôr uviesť do poriadku bezprávne veci z minulosti, prípadne poškodené strany odškodniť.

POUGÁR

Juraj Bartoš

Bumbum-bumbum-bumbumbum!

znamuje sa zhora, že zatiaľ síce nevedno, ale na sto percent sa zistiť – zistí, kto stojí za tým, čo je.., teda plaší naše sliepky a nie je kohút. Vari je O. K., že len čo sa naši cestári s obrovskou vervou pustili do opravy diaľnic smerujúcich do Čierneho Gréc..., teda do Grécka a Čiernej Hory, odrazu sa nimi, ničím vyvolané, začali valiť kolóny vozidiel? Turisti uprostred júla (?) – neslýchané! • ĽUDIA A DIANIA •

Značne väčší problém sa vyskytol na trase povestného Koridoru 11. Nik nevie ako, len tam naraz vyrástol celých šesť storočí (áno: 600 rokov) starý dubisko! Bez toho, aby sa dotyčný poradil s našimi znamenitými planérmi v oblasti cestnej dopravy!? S týmto matuzalemiskom si ale naši cestári poľahky poradia: vyrúbu ho rovno s koreňom. Predtým zostáva zrealizovať skvelý nápad Našej pani ministerky Zorany: metódou

očkovania, slovníkom nášho pána ministra Bratislava, telepromtovať inam. My zdola navrhujeme, aby čím skôr v stredných poľnohospodárskych školách tiež na poľnofakultách súrne založili očkovací smer. S cieľom ochrany planéty, respektíve tak lokálneho, ako globálneho životného prostredia, tobôž v mene podnietenia návratu, t. j. stretnutia s ďalekou minulosťou, patrí sa vysadiť na stovky, keď nie aj tisíce hektárov, šesťstoročnými dubmi.

Slová kritiky patria aj nepozorným planérom a stavbárom starobylého kostola, ktorého zvyšky, teda vykopávky sa tiež ocitli práve na úseku určenom na výstavbu diaľnice. Ako zo slepej uličky? My zdola si trúfneme poradiť: transpo... telepromtovať most zo Zreňanina, popod ktorý beztak nepreteká žiadna rieka ani potok; most môže poslúžiť ako super nadjazd... Bumbumb!

29 /4656/ 18. 7. 2015

Ľudia a diania NAŠI V NEMECKU (5)

Majú sto chutí vrátiť sa domov Juraj Bartoš Niektorí odišli s cieľom privyrobiť si a vrátiť sa domov. Iní hneď rátali s tým, že zostanú tam. Všetci mali plány a sny; niektorým sa splnili. Prinášame, hľa, životné príbehy, v kocke, zo stretnutí v Gomaringene s našimi ľuďmi žijúcimi v Nemecku.

n z Pivnice, ona z Hložian. Žeby boli brat a sestra? Priznám sa, dakoho mi pripomínala, nie a nie si ale spomenúť, koho. Krásny mladý pár. Denis Baďura (1983) z Pivnice a Ivana Benšová (1987) z Hložian. Čoskoro mi povedali, že žijú neďaleko Stuttgartu a že sa zoznámili pred piatimi rokmi. Nezapierajúc pivnické nárečie, ktoré tu, ďaleko od domova, má osobitný šmrnc, mladý sebavedomý muž dodá: „V Novém Sáde; tam spadol prvý poľubac.“ Krásna, rovnako sebaistá dáma pridá očarujúci úsmev. Bože! Ako dobre, že som strelil vedľa otázkou, kedy sa zobrali. Do nemeckej tmavej noci sa vzniesla ďalšia salva číreho srdečného priateľského smiechu. Tak teda idem na nich s obligátnou otázkou: Odkedy žijete v Nemecku?

Denis sa narodil v Ulme. Tam jeho otec, povolaním stolár, prišiel pred takmer štyridsiatimi rokmi a začal pracovať v laboratóriu na prečisťovanie vody. „Ja som zakončil remeslo a štúdium informatiky. Remeslo – to je podobne ako u nás stredná škola s praxou.“ Ivana roku 2006 odišla na štúdium do Bratislavy. Po absolvovaní masterského štúdia odišla za svojím chlapcom do Nemecka. Teraz si robí doktorát na Univerzite v Heidelbergu, v odbore molekulárnej biológie a technológie. Denis hovorí, že často s rodičmi odchádzal do Pivnice. „To je dôvod, prečo hovoríme po slovensky a pričamo srpski. Tu som sa narodil, ale mám aj srbský pas.“ „Ako sa teda cítiš?“ Po malej prestávočke počúvam odpoveď. „Ja som na sto percent... ja som... Srb, ktorý hovorí po slovensky a má slovenskú migráciu.“ „Akože Srb?“ „Ako občan, lebo mám srbský pas. Inak som, samozrejme, Slovák evanjelik. Mojim rodičom záležalo na tom, aby ma naučili po slovensky, s nimi sa doma nikdy nerozprávame po nemecky.“ „Ivana, ako ty vidíš svoju budúcnosť? Čo a kde budeš robiť...?“ „Nasledujúce dva roky budem pracovať na

www.hl.rs

dokončení štúdia. Potom si budem musieť rozmyslieť, či zostanem tu, alebo sa vrátim domov. Je tu super život, dá sa tu dobre študovať a dobre zarobiť, ale – nemožno žiť ako doma.“ „To asi budú nasledovať ťažké debaty s tu prítomným Denisom...,“ pokúšam sa pokúšať, ibaže Ivana povie bez otáľania: „Nebudú. Zmýšľame rovnako.“

dýchnu, zase musia do roboty.“ Ivana: „Pokým v takom Berlíne, kde nie je priemysel, je iná mentalita ľudí, sú uvoľnenejší ako tuná.“ Mladí ľudia radi cestujú a veru s otvorenými očami. Všímajú si, že na severe, kde je priemysel „tenší“, ľudia majú k sebe bližšie. Vraj ľuďom v Baden-Wittenbergu je často kariéra dôležitejšia ako deti... Predsa sa ich spýtam, aby ozrejmili aj to, čo je v tom „chladnom“ Nemecku dobré. Denis: „Dobré je to, že človek má postarané o život, o prácu.“ Ivana:

JE TU INÁ MENTALITA Hm, hm, to si ty myslíš, slečna, myslím si, ale pýta sa aj mladý pán, a ten tu predsa len pustil korene... Ani čo by mi prečítal myšlienku, ten sa ozve: „Mňa tam viac láka než ju. Pravdaže, neodišiel by som bez konkrétnej idey, bez odpovede na otázku, čo by som tam robil. Nemienim odísť a rozmýšľať potom.“ A už počúvam ani voyer dialóg dvoch polovíc jedného bytia. „Veľmi často uvažujeme o tom, čo robiť a ako sa vrátiť domov. Je tu všetko super, ale ľudia sú iní, mentalita je inakšia. Keď to dáme na váhu, viac nám vyhovuje mentalita ľudí doma než tu.“ Len či sa reku neobávajú našej šedej skutočnosti a dlhočizného a únavného čakania na lepšiu Ivana Benšová a Denis Baďura budúcnosť? Budúca pani doktorka má pripravenú odpoveď: „Sme „Na prvom mieste je tu zdravotné tej mienky, že treba skúsiť. Vždy poistenie. Zdravotné služby sú na zostáva možnosť vrátiť sa sem, do vysokej úrovni, keď treba, lekár príde Európy, do Nemecka.“ Na tú istú za pol minúty; u nás doma je to ,trostrunu vzápätí zabrnká Denis: „Už aj chu‘ inak... Tak isto tu dobre funguje preto, že jedno je, keď prídeme tam poistenie. Ak človek zostane bez a už máme dáky, trebárs skromný roboty, má istotu v tom, že sa štát kapitál a iné je, keď človek žije tam oň postará.“ a nemôže ušetriť...“ Usmerňujem čln príjemného roz- SPOLOČNÝ ROŠT? O MESIAC! hovoru na inú stranu. Kdesi som, Čo si teda človek ešte môže priať hovorím, počul, že oblasť Baden-Wit- pri takých a toľkých istotách? V čom tenberg svojím pokojom tak trochu je problém, prečo predsa uvažujú pripomína Vojvodinu. Denis: „Aj áno, o živote v Srbsku? Čo im chýba...? aj nie. Aj tu, aj v Bavorsku je najsilnejší Ivana hovorí, že im chýbajú vzácne priemysel. Je tu zároveň aj najhorší drobnosti: „Ak si chceme s niekým život. Lebo tunajší ľudia majú hlavy spolu urobiť rošt, musíme si doplné roboty a len roboty; nemajú hodnúť termín aj mesiac skôr. Nie času na spoločný súkromný život. ako u nás: zavoláme si kamarátov Pracujú povedzme po desať hodín, hocikedy a doma vo dvore budeme prídu domov vyčerpaní, kým si od- grilovať kedykoľvek sa nám zachce.

Informačno-politický týždenník

To tu neexistuje!“ Na druhej strane, dodá, majú vraj šťastie pokiaľ ide o kávičkovanie so susedovcami: „Budova, v ktorej bývame, je skutočný mix: sú tu okrem nás aj Nemci a Taliani, sme dobrá partia, a tak si raz za mesiac usporiadame spoločnú večeru.“ Denis: „Keď vezmeme, že u nás sa susedovci stretnú aj dvakrát za deň a tu len raz za mesiac – je to veľký rozdiel. Ale je to vlastne normálne. Jednak preto, že sa tu viac robí, jednak preto, že tu je podstatne viac možností na využitie voľného času.“ Ivana: „Okrem toho, tu veľa času ľudia stratia aj na cestovanie. Mnohí majú do roboty dvesto a viac kilometrov – v jednom smere.“ Na to, či a kedy pouvažujú o prílete bocianov, sa ich, pravda, nespýtam. Ešte sa ale dozviem, že Denis má doma nevlastného brata a v Nemecku aj vlastného. Ten je už otcom. Najmladší Baďura síce zatiaľ nehovorí, avšak zrejme ho na lingvistickom poli čaká bohatá úroda a veselie. Jeho starí rodičia a otecko totiž mienia s ním hovoriť po slovensky, matka tiež svojou materinskou rečou – poľštinou. Po nemecky sa, samozrejme, má kde naučiť. Na (nemeckom) obzore teda máva nový polyglota, ktorý dozaista okrem iných jazykov ovládne aj pivničtinu. Na radosť (i) svojho strýka. V júli alebo auguste, povedali mi mladí milí ľudia pri konci rozhovoru, majú namierené do Vojvodiny. Domov. Ivana: „Na dovolenku chodievame do Srbska, tam minieme všetky peniaze určené na oddych a pobavenie.“ „Ste teda skutoční patrioti!“ neodopriem si čo žartovne, čo vážne okomentovať peknú správu. „Aj to veľkí...!“ znie mi doteraz Ivanin zvonivý okúzľujúci smiech, ktorý strhne aj jej partnera, ktorý po chvíli dodá, už celkom vážne: „Ivanu láka more. Lebo keď odišla s rodinou na tri týždne k moru, nechýbal jej dom. Ja keď odídem k moru na tri týždne, mne sa cnie po Pivnici, po Hložanoch, po Dunaji. Ako hovorí istý môj kamarát: Kto nemá Dunaj, tomu je aj more dobré!“ Nuž teda, milá Ivana, milý Denis, vy Dunaj máte, už na vás netrpezlivo čaká; teda: šťastnú cestu. Nielen k Dunaju... • ĽUDIA A DIANIA •

BOHATŠIA TURISTICKÁ PONUKA V PETROVCI

Stánok na predaj suvenírov znovu otvorený Jaroslav Čiep

tánok na predaj suvenírov stojí v strede Báčskeho Petrovca v parku vedľa Begeja od 26. marca 2012. Postavil ho Verejný podnik Národný park Fruška Gora zo Sriemskych Karloviec z peňazí získaných z pokrajinského rozpočtu. O prostriedky sa spoločne uchádzali a práce koordinovali Obec Báčsky Petrovec, obecná Direkcia pre stavebný pozemok, cestné hospodárstvo a komunálne činnosti a obecná Turistická organizácia, ktorá stánok vtedy začala prevádzkovať. Stánok je vystavaný v tvare typického panónskeho domu. Ako sme však boli svedkami, predaj kuľhal. Stánok fungoval len kratšiu dobu, keď si návštevníci Petrovca mali možnosť čo-to kúpiť na pamiatku, ale potom činnosť ochabla a stánok býval

čoraz dlhšie zatvorený. V poslednom čase v trhové dni – v utorok a v piatok predpoludním sú dvere stánku zase otvorené. Ukázalo sa, že ho od Báčskopetrovskej obce na tri mesiace prebral Klub podnikavých žien, keďže aj pôvodne bolo plánované, že stánok bude vo funkcii silnenia ekonomického postavenia žien a ženské- Každý utorok a piatok suveníry predávajú ho podnikateľstva. Aby si manželia Ivičiakovci ženy predajom kvalitných etnografických výrobkov, ktoré samy pracuje Mária Ivičiaková, ktorá sa vyrobia, mohli privyrobiť a prispieť do spolu s manželom Ondrejom rozhodla dobrovoľnícky prebrať túto robotu rodinného rozpočtu. V súčasnosti KPŽ vedú Hložančan- v nasledujúcom období. „Prijali sme ka Mária Miškovicová, Kulpínčanka sa toho, lebo už dlhšiu dobu túžime, Katarína Zorňanová a Maglićanka aby tento stánok fungoval... Keď je Jasna Đogová. V darčekovom stánku už vystavaný, škoda ho je, aby zíval

8. festival zvykov a obyčají V aradáčskom šírom poli 18. – 19. júla 2015

Program

SOBOTA 18. JÚLA 20.00 – Koncert FS Sálašan z Nadlaku (Rumunsko) a Kultúrneho centra Aradáč (Miestne spoločenstvo) 22.00 – Ľudová veselica (skupina Bell Ami z Bieleho Blata) NEDEĽA 19. JÚLA 14.00 – Príchod účastníkov (základná škola) 15.00 – Tanečný dom (pri javisku) 15.30 – Priestorové skúšky na javisku (Miestne spoločenstvo) 18.00 – Sprievod cez dedinu (zo základnej školy do MS) 19.00 – Galakoncert 21.00 – Ľudová veselica (skupina Dúha z Aradáča) Sprievodné podujatia – Výstavy 150 rokov slovenskej tlače a 60 rokov Galérie insitného umenia v Kovačici (Základná škola Bratstvo) – Výstava drevorytov Jána Maglovského (Miestne spoločenstvo) – Remeselnícka a gastronomická ponuka (nádvorie MS) – Výstava ručných prác ASSŽ a fotografií Spolku žien Ruža (MS) • ĽUDIA A DIANIA •

prázdnotou,“ zdôraznila Mária Ivičiaková a vysvetlila: „Teraz sme už skutočne dobre zásobení, máme rôzne druhy suvenírov, od tých menších a lacnejších po skutočné skvosty. Sú tu magnety, ceruzky, zápisníky, obrazy, pohľadnice, prívesky, košíky z papiera, prírodné mydlá, tkané uteráky, výšivky, háčkované práce, metličky, šály, omaľovaný hodváb, tašky z prírodných materiálov, ako i väčšie darčeky, unikáty a kožené dámske a pánske peňaženky. Ešte stále rozširujeme sortiment, a preto vyzývame všetkých záujemcov, ktorí suveníry vyrábajú doma, aby ich priniesli k nám na predaj.“ Predavačka Ivičiaková na záver potvrdila: „V prípade, že bude treba, budeme pracovať aj poobede alebo v dňoch víkendu. Na stánku je vyvesené telefónne číslo, na ktoré treba zavolať a v prípade záujmu prídeme obslúžiť záujemcov.“

Z EKOLOGICKÉHO HNUTIA EKO SAN V STAREJ PAZOVE

Kvety namiesto smetí Anna Lešťanová

chrana a zveľaďovanie životného prostredia v Staropazovskej obci patrí medzi prioritné úlohy Ekologického hnutia Eko san. V súčasnosti je viac tých, ktorí životné prostredie znečisťujú, ako tých, ktorí ho chránia. Dôkazom je množstvo smetí na miestach, kde v žiadnom prípade nepatria. S cieľom zbaviť sa zbytočného odpadu a viac sa venovať ochrane prírody a skrášľovaniu životného prostredia v tomto ekologickom hnutí, vypísali súbeh pod názvom Kvety namiesto smetí. Ako sa dozvedáme od Mirjany Domoniovej, predsedníčky hnutia, súbeh o najupravenejšie priedomie, najupravenejší školský a pracovný priestor je otvorený do 20. júla. V kategórii úpravy priedomia či uličného priestoru pred domom súťažiť môžu tak jednotlivci, ako aj skupiny v tvare susedskej spolupráce. V ostatných dvoch kategóriách do súťaže sa môžu prihlásiť všetky základné a stredné školy, tiež predškolské ustanovizne a podniky, ktoré prejavia záujem. Prihlášky na súbeh treba priniesť do ekologického domu v Ulici Hviezdoslavovej 40 v Starej Pazove. Priedomie tohto domu pri

príležitosti 22. apríla Svetového dňa planéty Zeme upravili a sadením kvetov skrášlili žiaci ZŠ hrdinu Janka Čmelíka. „Akciu usporiadame v spolupráci so všetkými miestnymi spoločenstvami z územia Staropazovskej obce a najupravenejšie priestory si budú môcť pozrieť aj diváci lokálnej televízie,“ povedala Domoniová.



KRÁTKE SPRÁVY

Vojlovica Dožinky. Od stredy 22. júla do soboty 25. júla vo Vojlovici sa uskutočnia 21. vojlovické Dožinkové slávnosti v organizácii dvoch spolkov: Detvan a Árona Tamásiho. Ústrednou udalosťou je sobotňajšie defilé účastníkov ulicami a odchod do poľa, kde prebieha tradičná súťaž v kosení žita. Okrem toho štvordňový program zahrnuje poľnohospodárske prednášky, turnaj v malom futbale, premiéru knihy, výstavy, zábavy a na záver dožinkový bál. R.

29 /4656/ 18. 7. 2015

Ľudia a diania ZÁJAZD CIRKEVNÍKOV NA SLOVENSKO

Za priateľmi do Partizánskej Ľupče Anna Horvátová

eď sa pred niekoľkými rokmi výprava cirkevníkov z Partizánskej Ľupče vybrala medzi rodákov do Báčskeho Petrovca, azda ani netušila, že sa to na tej jednej návšteve neskončí. A veru sa ani neskončilo. Vlani v novembri prišli znovu spolu so zborovým farárom Jánom Molčanom, keď svojich bratov vo viere povolali k nim na veľkolepé oslavy 490. výročia príchodu reformácie do Partizánskej Ľupče. Prvá písomná zmienka o Ľupči je podľa starého rukopisu Diarium Puchalianum z roku 1252; už v roku 1525 boli obyvatelia vtedy Nemeckej Ľupče luteráni a v obidvoch mestských chrámoch, malom špitálskom na cmiteri (kostôlok) a veľkom sv. Matúša na námestí, sa Večera Pánova prisluhovala pod „obojím“; v tom istom roku začali evanjelici stavať pri kostole sv. Matúša mestskú vežu. Do Partizánskej Ľupče a do najstaršieho evanjelického zboru nielen v oravskom a liptovskom kraji, ale na celom Slovensku, medzi svojich blízkych priateľov, o čom

svedčilo dojímavé stretnutie, srdečné úsmevy, priateľský stisk rúk, sa zo päťdesiat petrovských cirkevníkov vybralo 10. júla t. r. Spolu s nimi cestovala aj tajomníčka Biskupského úradu Evka Hlavatá. Oslavy vrcholili v nedeľu 12. júla t. r., keď si na slávnostných službách Božích, Na pamiatku sa Petrovčania a Ľupčania spoločne vyfotili ktoré posluhovali dôstojný pán biskup Východné- (v sobotu 11. júla) dožičili aj ob- novky i čarokrásnymi jazierkami. ho dištriktu ECAV na Slovensku chôdzku nádherného liptovské- Tradičný okruh má dĺžku 1 150 Slavomír Sabol, ľupčiansky pán ho kraja, ktorý očarí prírodou a m a prevýšenie 86 m. Navštívili farár Ján Molčan a petrovský pán vo svojej jedinečnosti ho zdobí aj artikulárny kostolík, patriaci farár Vladislav Ivičiak, pripomenuli neprekonateľná Demänovská k najväčším dreveným stavbám 490 rokov príchodu reformácie jaskyňa slobody, nachádzajúca v strednej Európe, z roku 1774 do Partizánskej Ľupče, a potom sa v Národnej prírodnej rezervácii v dedinke Svätý Kríž, vzdialenej pred evanjelickou farou posvätili Demänovská dolina na území níz- približne 14 km od Liptovského dvojramenný historický kríž z roku kych Tatier, ktorá dlhé roky očaruje Mikuláša, ako aj kostol v Dúbrave, 1783 z kostola, ktorý vyhorel v návštevníkov bohatou sintrovou najvzdialenejšom zbore Evanj. výplňou rozličných farieb, tajupl- cirkvi Partizánska Ľupča. požiari. Foto: Ján Kolár Hostitelia petrovským hosťom ným podzemným tokom Demä-

STRETNUTIE BÝVALÝCH SPOLUŽIAKOV PO 50 ROKOCH. Na sklonku júna 2015 v Kovačici sa stretli bývalí spolužiaci, ktorí Základnú školu Mladých pokolení zakončili pred 50 rokmi. Sú to generácie narodených v rokoch 1949, 1950 a 1951. Na stretnutí sa zúčastnilo 37 bývalých spolužiakov, ktorí si zaspomínali na dávne dni v školských laviciach, spomenuli si na zosnulých spolužiakov a učiteľov. Vo večerných hodinách v reštaurácii Červené víno sa pekne bavili pri chutnej večeri a príjemnej hudbe kovačických hudobníkov. Bolo im veselo, takže nie div, že sa rozchádzali v skorých ranných hodinách. A. Ch. Foto: Fotoštúdio S

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

KONFIRMÁCIU V SLOVENSKOM EVANJELICKOM KOSTOLE V ŠÍDE usporiadali v nedeľu 5. júla, keď slávnostne konfirmovali päť dievčeniec a dvoch chlapcov. Mladí konfirmandi, noví členovia cirkevného zboru v Šíde, v krátkom náboženskom programe ukázali, čo ich pani farárka Olina Kolárová naučila o Svätom písme a evanjelickej viere. K slávnostnému ovzdušiu prispelo i to, že kostol bol plný tých, ktorí sa chceli zúčastniť tejto nekaždodennej slávnosti. Konfirmandi od cirkevného zboru dostali primerané darčeky. St. S. • ĽUDIA A DIANIA •

ZAUJÍMAVOSTI Z ÚSTREDNÉHO ARCHÍVU SEAVC

Odkiaľ prišli pivnickí Slováci? Katarína Verešová

iet krajšieho objavu, ako keď sa z náhodne zistenej informácie alebo javu vynorí celá paleta ďalších údajov či možností. Tak to býva aj počas hľadania údajov v archívnych dokladoch. K podobnému objavu sa dostal aj Jozef Maliak (1854 – 1945), historik a publicista, ktorý istý čas pôsobil v Iloku a Báčskom Petrovci ako učiteľ, levita a profesor. „Maliak musel písať a stále písal, bez ohľadu na to, či svoju literárnu tvorbu bude mať kde publikovať, alebo nie,“ uviedol Dr. Ján Vladimír Ormis (1903 – 1993), literárny historik a bibliograf, vo svojom diele Literárna činnosť Jozefa Maliaka (Archív slovenského písomníctva, Martin 1947, s. 112). A pretože Maliak usilovne skúmal a čerpal priamo zo starých cirkevných zápisníc a dokladov, v rozličných periodikách opísal minulosť aj mnohých slovenských osád vo Vojvodine. Skúmajúc dejiny Pivnice a zaoberajúc sa pôvodom slovenských osadníkov zo západného Slovenska, postupne sa dopátral k údajom o tom, kde sa prví osadníci Pivnice po tom, čo opustili domov v Nitrianskej stolici, najprv usadili – bolo to na území dnešného Maďarska. Tak dospel k faktu, že v Stolnobelehradskej župe istý čas jestvovali slovenské osady Tardoš, Ďurovo (dnes Gyuró), Baračka, Veleg a na pôde dnešnej Vesprémskej župy boli osady Šúr (Öskü) a Čerňa. Stolný Belehrad dnes poznáme ako známe maďarské mesto Székésfehérvár a Vesprem, čiže dnes Vesprém je maďarské mesto Veszprém. Obe župy jedna na druhú nadväzujú severne od Balatonského jazera v tzv. Zadunajsku. Tento svoj objav Jozef Maliak dokumentoval v separáte čísla 3 – 4 Nového života z roku 1935 pod názvom Zabudnuté slovenské osady v Stolnobelehradskej a Vespremskej stolici v Zadunajsku. „Majúc pevný úmysel sostaviť • ĽUDIA A DIANIA •

na základe hodnoverných žrie- odpredajom pozemkov, dosiaľ diel dejiny čisto slovenskej osady užívaných, vystrojení peňazmi Pivnica v južnej Báčke, ako i ev. a. ako k nakúpeniu statku a hosv. cirkvi tejže osady, upútil som podárskeho náradia, tak i k vysa na Pivnicu v predpokladaní, budovaniu príbytkov, zaľudnili že mi cirkevné zápisnice tejto by tých 60 sedení, ležiacich cirkvi podajú želaný vývod o jej v chotári obce Pivnickej do idúvzniku. Z tých istých mohol som cej jari 1791 roku a sľubujú, že sa dozvedeť len toľko, čo poznačil prvý učiteľ – levíta Andrej Liptay, ktorý bol hneď po založení osady z Petrovca povolaný a vedením matrík poverený. Štúdium matrík a cirkevných zápisníc nijako neuspokojilo moju zvedavosť, a nespoľahlivosť zpráv Bierbrunnerových, navedených v jeho monografii báč-sriemskeho seniorátu, ešte menej... Aby som mohol preštudovať cirkevné zápisnice pivnickej cirkvi, to mi umožnil šľachetný môj priateľ, pán Ondrej Spevák, statkár na Pivnici,“ opísal Maliak postup svojej práce v úvode študijného článku. S cieľom dopátrať sa k potrebným údajom o tom, za akých okolností sa Pivničania osadili v tejto časti Báčky, Jozef Maliak v pivnic- Titulná strana diela Jozefa Maliaka kých farských miestnostiach prezeral listiny uložené keďby takto tých 60 sedení bolo v každom jednom fascikli: „Pre- zaľudnené, oni by sa preukázali študované aktá ukladal som do svojim časom ako verní, pilní patričného priečinka v steláži, a užitoční daňovníci. Napoako som ich do ruky bral. Ak som kon dokladajú, že podpísaní v niektorom fascikle našiel niečo ničoho nedlhujú ani stolici, ani cenného, robil som si výpisky. svojim zemským pánom, ani Tomuto štúdiu venoval som sa obci ničoho a že sú hotoví vycelé dva týždne, až som dospel prostredkovať si na patričných do najspodnejšieho priečinka, miestach potrebné svedectvá kde som našiel listinu, ktorá ohľadom slobodného vysťahosa stala predmetom prítomnej vania a predložiť tieže“. Sprostredkovateľmi vysťahorozpravy.“ V tom najspodnejšom prie- vania na báčske územie boli činku bola prosba obyvateľov Pavel Čuha a Pavel Farkaš, vteTordaša, Velega, Ďurova a Ba- dajší obyvatelia Tordašu. Na túto račky z 30. júna 1790 adreso- prosbu prišla kladná odpoveď vaná na Budín, že „prosebníci (potvrdená na chrbte tohto aktu)

o deň neskôr, 1. júla, podpísaná notárom budinským Antonom Ortandinym. Samozrejme, že potrval proces, kým prví osadníci Pivnice tento hodnoverný súhlas nedostali, o čom Maliak podrobne písal. Zaujímavým sa zdá aj Maliakov záznam, že Slovákov vo Velegu vo svojom Cestopise opísal Ján Kollár, vtedajší peštiansky farár: „Z ich zaujatosti o túto svoju materinskú reč vidieť, ako si ju vysoko vážili, ako vzácne dedičstvo a ako drahocenný poklad od statočných predkov zdedený.“ Okrem radu údajov o minulosti týchto spomenutých „zabudnutých“ slovenských osád v maďarskom Zadunajsku a pravdepodobností, prečo sa pivnickí predkovia rozhodli opustiť tieto územia, Maliak v spomínanom separátnom vydaní Nášho života v závere uviedol, že turčiansky zeman Alexander Dulický z Dulíc, ktorý bol súčasne členom správy prieplavu Františka I. so sídlom v Novom Vrbase a z povolania bol zememeračom, prvým pivnickým osadníkom vymeral dodelený prídel. Dulický bol určite evanjelikom, lebo v zakladacej listine vloženej do základného kameňa evanjelického pivnického chrámu sa uvádza jeho meno ako cirkevného námestníka. Toto dielo spracoval aj doc. PaedDr. Miroslav Kmeť, PhD., vo svojej knihe Historiografia dolnozemských Slovákov v prvej polovici 20. storočia (Spolok Slovákov v Poľsku, Krakov 2013, s. 126 – 128), kde Jozefa Maliaka opísal v časti Predstavitelia slovenskej historiografie v Juhoslávii.

29 /4656/ 18. 7. 2015

Najmilšia záľuba Hobby je vlastne práca, ktorá sa mi veľmi páči a ktorej venujem svoj voľný čas. Myslím si, že každý z nás má aspoň jednu záľubu. Vo voľnom čase sa rada venujem Valentína 1 . 4 , V e kor počítaču. Najmä počítač ma láka tým, že čím ZŠ marša alentová, 4. 1 Ivan Bo la Tita v Padin la Tita v P a š r som viac pri ňom, tým viac odhaľujem jeho a adine ZŠ m rôznorodé možnosti. Keď som bola mladšia a ešte som nemala doma počítač, vtedy som chodievala ku kamarátke. Zo začiatku som len pozerala, ako kamarátka hrá hry na počítači celé hodiny. Dlho som bola oduševnená Keď som bola malá, zbierala som rôznymi hrami na počítači. servítky. Mala som ich plné škatule. Dnes ho už využívam na iné potreby. Teraz už viac nezbieram servítky, Pomaly sa mi stáva pomocníkom na ale nástenky. Každý týždeň kupujem zdolávanie školských povinností. No, časopis Bravo, v ktorom sú nástenočas leta voľný čas často využívate na svoje záľuby. ale niekedy sa stane i to, čo najmenej ky mojich obľúbených spevákov Nezanedbávate ich ani inokedy, ale máte na nich trochu očakávam. A to vtedy, keď náhodou a hercov. Moja obľúbená speváčka menej času. Kamaráti zo Silbaša nám prezradili, čo je ich pritlačím zlé tlačidlo a počítač mi všetje Selena Gomez, takže jej nástenajmilšie hobby. Niekto sa venuje zbieraniu nejakých vecí, ako ko zotrie. Často pomáham i strýkovi niek mám najviac. Ochraňovala sú servítky, nástenky s fotografiami obľúbených spevákov ales rôznymi tabuľkami, ktoré pripravuje som ich vo fascikli, a potom som bo hercov, odznaky, filatelistické marky a podobne. Iné deti pre svojich žiakov do školy. ich začala lepiť na stenu. Najprv si ako hobby vybrali niektorý šport, ako je volejbal, futbal I v škole sa teším, keď ideme pracovať som zalepila len zopár násteniek alebo prácu pri počítači. Kto sa vážne venuje vybranej s počítačmi. Ale myslím si, že aj všetkým a dnes ich je už plná stena. záľube, má z toho veľký pôžitok. Ako deti rastú, ich mojim spolužiakom je rovnako tak ako aj Viem, že jedného dňa už viac nezáľuby sa menia a striedajú, ale nikdy nezamne záľuba práca s počítačom. budem zbierať nástenky, ale si ich budnú na tie prvé hobby, ktoré zostárada zachovám ako peknú pamiatku. vajú ako pekná spomienka na Matilda Hložanová, 6. 1 Potom budem mať už iste nové hobby. detstvo. ZŠ bratov Novakovcov v Silbaši

Moje hobby

Obľúbené hobby

Marsela Čermáková, 6. 1 ZŠ bratov Novakovcov v Silbaši

Michal Gíreg, 1. 1, ZŠ h. J. Čmelíka v Starej Pazove Alen Grnča, 4. 1 v Padine ZŠ maršala Tita

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

Alexander Pap, 2. 1 ZŠ h. J. Čmelíka v Starej Pazove K. G. a J. T. • DETSKÝ KÚTIK • •

Mozaika

ROČNÍK XV 18. júla 2015 ČÍSLO

192

MAGAZÍNOVÁ PRÍLOHA

LÁSKA K ZVLÁŠTNYM MILÁČIKOM MLADÉHO KYSÁČANA JAROSLAVA AGARSKÉHO

Z obsahu

Exotika mu učarila Anna Legíňová

atiaľ, čo sú pre niektorých ľudí exotické zvieratá postrachom, pre Jaroslava Agarského z Kysáča sú domácimi miláčikmi, ktorí ho potešia, keď je smutný, dodajú mu silu a energiu. Nemá z nich žiaden strach, naopak, z duše ich vraj miluje. Kde sa vzala táto tvoja neobyčajná láska k neobyčajným zvieratkám? – Keď ma prestali baviť bežné domáce zvieratká, začal som hľadať čosi iné. Vyskúšal som všeličo, najprv akváriové rybičky, korytnačky, miniatúrne zajačky, holuby, škrečky, papagáje, samozrejme, psy a mačky a ešte hodne iných zvierat... Mám to šťastie, že u nás v rodine sa pre zvieratká vždy nájde miesto. Nie div teda, že radšej sa s nimi bavím, než by

som sedel pri televízore alebo počítači. Som šťastný, že ma rodičia usmernili k prírode a poučili ma o tom, čo to je domáci miláčik. Odkedy sa venuješ exotickým zvieratám? – Rozhodol som sa, že si zaobstarám hada. Našiel som nejakú ustanovizeň pre zvieratá v Novom Sade, nečakal som dlho a had bol tu. Bolo to roku 2013. Neskoršie som sa začal zaujímať aj o iné druhy exotických zvierat, výber padol na jašteričku zvanú agama bradatá, ktorej

telo zdobí plno pichliačov. Pri gekonovi čokoládovom ma fascinovalo to, že je akoby z gumy a dokáže sa šplhať po skle. Potom ma očarili tarantule, kúpil som si hneď tri. Majú zvláštne nohy a fascinuje spôsob, ako zabíjajú korisť. Nakoniec mi učarili škorpióny, ale ešte stále hľadám niečo nové. Neprekáža mi ani to, že starostlivosť o tieto zvieratká je dosť náročná. Ako reagujú tvoji rodičia a ako návštevníci? – Mama sa trošku bála, aspoň na začiatku, ale potom sa s tým pomerila. Podstatné je vedieť, že tieto zvieratká nie sú až také nebezpečné, ako si to ľudia myslia. Treba sa však dobre informovať, čo im zodpovedá a čo ich hnevá. Ak človek sám svojimi postupmi neprinúti zvieratko reagovať, ono samo nebude

ani hrýzť, ani štípať. Preto musíme byť veľmi obozretní a vedieť, ako sa máme ku nim správať. Povieš nám, ktoré druhy zvierat máš? – Mám hada menom kukuričný smuk zo Severnej Ameriky, ktorý patrí k najpopulárnejším druhom v teráristike u nás v Srbsku. Narastie do takých 1,5 m, základná farba mu je červená. Jašterička agama bradatá pochádza z Austrálie z veľmi teplých krajov. Narastie do takých 45 – 55 cm, patrí medzi neškodné

Kto drží v rukách žezlo? Str. 2 – 3

jašteričky, ktoré si časom zvyknú spať na rukách majiteľa. Gekon čokoládový je rodom z Novej Kaledónie. U nás ich nemožno často nájsť, len zopár ľudí v Srbsku sa zaoberá ich rozmnožovaním. Narastie do 22 – 25 cm, ale veľmi pomaly. Stravujú sa kašičkou a chrobákmi. To sú jediné jašteričky, ktorým keď raz chvost odpadne, nenarastie už nikdy viac! Tarantule mám tri druhy. Všetky druhy sú mäsožravce, čo znamená, že sa stravujú inými živočíchmi. Niet pravidla, ako často ich treba kŕmiť – môže to byť každý deň, ale môže byť aj raz za dva mesiace. Ako často im dávate jesť, tak rýchlo aj budú napredovať. Škorpión heterometrus pochádza z Ázie, z tropických lesov. Narastie do 13 – 15cm. Je to mierny a stredne rýchly druh. Stravuje sa červíčkami a chrobáčikmi. Ak uštipne, nemôže sa nám nič stať! Škorpión babycurus je rodom z Kene, zo suchších krajov. Tento druh narastie do 5 cm. Ak uštipne, môže vyvolať alergickú reakciu, ale po dvadsiatich štyroch hodinách to prejde. Aké máš plány do budúcna? – Veľmi som na seba hrdý, keď si moje zvieratka prídu pozrieť starí rodičia s vnukmi a deti mi kladú veľa otázok. Deti to berú spontánnejšie, neboja sa ani škorpiónov, chceli by ich pohladiť... Isteže mám veľa plánov: zelená iguana, stonožka... Chcel by som sa však poďakovať priateľom, ktorí mi neustále pomáhajú. Sú to Momčilo z Nového Sadu, Ján z Begeča a Tozla z Lediniec, inak zamestnanci NS exotics.

Belehradské výstavné korzo Str. 6

Marhuľový koláč Str. 8

Mozaika VROCLAV

VČERA, DNES, ZAJTRA...

Kto drží v rukách žezlo? Monika Necpálová

oľské mesto Vroclav ako najväčšia metropola stráži západné Poľsko. Vlahu mu prináša Odra. Pôžitok tiež. Dvanásť ostrovčekov spájajú mosty, no ľudia radšej sadnú na lodičky a po modrej rieke sa preplavia. Poľské Benátky! Aj tak volajú Vroclav. No rieka je jednou z mála istôt, ktorú mesto za stáročia malo. Veľkomesto, ktoré vznikalo v období humanizmu a renesancie ako nádherná jantárová perla Európy, bolo v histórii riadené z Pruska, Poľska, Nemecka a Čiech. K Poľsku patrí od roku 1945. Dnes má okolo 650 000 obyvateľov. Breslav, Vratislav, Vroclav – tri názvy, tri vplyvy – poľské, nemecké, české. Čie je to mesto?

Hijó, hijó, po námestí na koni Prístupová cesta do centra mesta nám veštila architektonické skvosty. Parkovisko sme našli v obrovskej niekoľkoposchodovej budove garáží. Paradoxne, aj odtiaľ bolo centrum na skok, ba možno povedať, že sme v niekdajšom hlavnom meste Sliezka pocítili históriu už na parkovisku. Vr o c l a v s v o j i m i stavebnými pamiatkami konkuruje iným európskym metropolám. Impozantná je hlavne Stará radnica a námestie. Na vrchole radnice je vyobrazený mestský erb zo začiatku 16. storočia. Rynek plynulo prechádza do Soľného námestia. Tu sa obchodovalo so soľou z poľskej bane Wieliczka. Nájdeme tu Stojí veža vysoká aj množstvo predajcov kvetív. Kvetinový trh žije prakticky meštianske i sakrálne skvosty neustále. Aby ste námestie celé prišiel z Talianska, Nemeckej ríše dôkladne obišli, potrebujete nie- a z mnohých univerzít. Na územie koľko hodín, najlepšie celý deň. mesta inšpirácie prinášali putujúci A to len na námestie! Vzor pre sochári.

Trh kvetín a stromčekov

Kde sa meria vroclavský čas?

HLAS ĽUDU | 18. 7. 2015 • 29 /4656/ príspevok do dejín anatómie je spísaný v deviatich prednáškach pod titulom Anatomiae Pragae anno MDC solenniter administratae historia. Neskôr sa stal aj lekárom cisára Rudolfa II. Habsburského. Vroclav je veľmi staré mesto. Svoj vznik datuje do rokov 915 – 921. Šlo o osadu na Jantárovej ceste. Pri Vroclave sa našli tri veľké sklady surového jantáru. Viete, že sídlo sa kedysi volalo Vratislav? To preto, že mesto podľa legendy založil knieža Vratislav I. Už v roku 1262 bol Vroclav, po Prahe, druhým najväčším mestom v strednej Európe. Svoj život tu ukladalo do múrov domov 14-tisíc obyvateľov. Od 14. storočia

Rôznofarebné fasády domov na hlavnom Rynku Bilbordy nás pozý vajú do najväčšej zoologickej záhrady v Poľsku. Nám však do cesty skočili veľkolepé Dni mesta. Samé stánky plné tradičných výrobkov, hudba, ochutnávky jedál, nápojov. Ak sa v jednej chvíli od svojej partie odtratíte a necháte sa zlákať nákupom suvenírov, viac ich nenájdete. Lebo v takej

do zoznamu Svetového dedičstva UNESCO pripomína víťazstvo nad Napoleonom v Bitke národov pri Lipsku v roku 1813. Vo Waimarskej republike stavbu nazvali Dómom demokracie. Svojimi avantgardnými črtami vystupuje do popredia medzi ostatnými architektonickými dielami Vroclavu.

K veľkomestu patrí kapela

Korzo plné originálnych fontán záplave eufórie, slnka a pohody chce byť najradšej každý sám. Kráčať svojím tempom. V 80. rokoch 15. storočia postavili jedinú, 130 metrov vysokú, vežu Kostola sv. Alžbety. Veža sa pod ťarchou svojej vlastnej váhy zrútila. Neskôr sa Vroclavčania uskromnili a vežu obnovili do 90-metrovej výšky. Dnes má kostol vyhliadkovú plošinku, odkiaľ možno vidieť celé mesto. Centru dominuje aj Vroclavský dóm, do reformácie považovaný za najvýznamnejšie dielo mesta. V roku 1913 postavili vo Vroclave Halu storočia. Stavba zaradená

V roku 2016 stúpne záujem turisov o mesto ešte viac. Stane sa totiž Európskym hlavným mestom kultúry. Mesto troch univerzít – Vroclavskej, Ekonomickej, Technickej – bude praskať vo švíkoch. Keď sme už pri vzdelancoch: Barokovú budovu školy založil ešte kráľ Leopold I. v roku 1670 a za pozornosť stojí hudobný kútik Oratorium Marianum, astronomické observatórium s vybavením zo 14. storočia vrátane kružidla Galilea Galileiho. Vo Vroclave sa narodil v roku 1566 slovenský lekár Ján Jesenius. Svojimi medicínskymi pokrokmi sa

V každom stánku ponúkajú poľské špeciality zapísal do svetovej histórie, hoci vlastný život skončil neslávne. Po bitke na Bielej hore za účasť na protihabsburskom povstaní ho popravili. Jeseniove rodné korene siahajú do Turca. Vzdelanie získal na univerzitách vo Wittenbergu, Lipsku i Padove. Za spis O ochorení žlče po trojdennej zimnici získal v roku 1591 doktorát z medicíny. Pôsobil ako rektor Karlovej univerzity v Prahe, kde bola vykonaná prvá verejná pitva ľudského tela v českých krajinách. Výrazný

III

Vroclav patril do hanzy. Ak vojdete na námestí do obrovského informačného centra, naskytne sa vám možnosť vidieť desiatky škriatkov. Trpaslíci sú symbolom mesta. Azda pomáhali v baniach dolovať poklady. Krásu mesta doložíme fotografiami radostných chvíľ. Tých sa vám dostane do batôžka toľko, že ho možno radi zložíte na pár dní vo Vroclave. Trpaslíci z minulosti mesta vám ho radi naplnia vzácnymi pokladmi.

Mozaika REPORTÉRI

ZÁŽITKY Z MONTPARNASSE

Veža namiesto umeleckých zákutí Milina Vrtunská

echcem tvrdiť, že ma v živote nezviedla žiadna reklama, teda, že som nekúpila nič pod vplyvom agresívnej ponuky, ktorá na človeka každodenne číha a útočí z televíznych obrazoviek, z rozhlasu, uličných plagátov, a veru aj z novín. Ale s plnou zodpovednosťou tvrdím, že ma po skorý zážitok, o ktorom sa chcem teraz zmieniť, žiadna reklama nezviedla k tomu, aby som o nejakej ponuke začala rozmýšľať ako o reportérskej téme. A, hľa, predsa sa mi to stalo. V parížskom metre tejto jari vedľa množstva iných reklám bola aj tá, ktorá cestujúcich pozývala na vežu Montparnasse. Na nej zakaždým, a to znamená pri každom vchode a východe z metra, spočinuli aj moje oči. – La plus belle vue sur Paris. Najkrajší pohľad na Paríž. To bolo napísané na ružovom podklade na ľavej strane, na pravej pohľad z tej veže na Paríž, a ako doplnok – červené srdce. Dokonalý gýč! Ale veru pôsobivý. Po niekoľkých dňoch som si totiž v duchu priznala, že tá reklama zabrala, a že ju jednoducho budem považovať za inšpiráciu. Povedala som si aj to, že sa k tomu aj verejne priznám. Nuž, hľa, tak sa to začalo. Ináč o tej budove existuje aj antireklama. Pohľad je z nej údajne pekný len preto, lebo samotnú vežu, keď si už raz na nej, nevidíš. Je v tom aj kúsoček pravdy. Tej tmavosivej, skoro čiernej ozrute, z kovov a skla, skôr pristanú početné iné prívlastky okrem prívlastku pekná. Na neveľkej vyvýšenine, menom Montparnasse, jej urobili miesto tak, že zbúrali časť starobylej mestskej štvrte úzkych uličiek a romantických zákutí, kde mali ateliéry známi umelci, čo si alternatívne volili bydliská raz na Montmartre, inokedy na Montparnasse. Za zlaté roky umeleckého Montparnassu platia dvadsiate v minulom storočí, až po koniec tridsiatych, teda obdobie medzi dvoma vojnami. Vtedy tam žili,

prípadne tam odchádzali na posedenia – a pravda, tie nešli bez pijatiky – dnes svetoznámi maliari, sochári, spisovatelia. Okrem iných Modigliani, Picasso, Dali, Duchamp, Giacometti, Hemingway. Pokým sa neafirmovali, neraz hladní, svoj nápoj platili kresbou, úryvkom ešte neuverejneného textu zapísanom na kúsku papiera, soškou, vytiahnutou z hĺbky vrecka obnoseného kabáta. Modigliani dokonca zomrel na vycivenosť, ktorá bola dôsledkom dlhotrvajúceho nedostatku čohokoľvek, predovšetkým jedla. Potom odrazu jeho obrazy získali na cene – a teraz bohatí zberatelia platia za ne miliónové sumy. Napriek deštruktívnym zásahom moderných budovateľov, istá časť ateliérov predsa zostala nažive: aj dnes v tom kraji žijú umelci. Síce všetko je v zmenšenom objeme, ale v tradícii sa predsa pokračuje. Každú nedeľu dopoludnia, v uličke pod samotnou vežou, predávajú svoje diela a snívajú o posteriorite dnešné generácie maliarov a sochárov z toho obvodu. Možnože roky, ktoré práve teraz žijeme, tiež budú zase raz považované za zlaté! A niektorí z tých umelcov sa možno tiež stanú slávnymi. Veď dejiny sa opakujú. REKLAMA NESKLAMALA Na vežu Montparnasse som sa vybrala istého májového dňa popoludní, keď po niekoľkých daždivých dňoch spoza oblakov konečne začalo nakúkať slnko. Deň nebol ideálny na také podujatie, ale koniec koncov nešla som ta preto, aby som z tej dvestometrovej budovy videla do diaľky štyridsiatich kilometrov, čo je možné, keď sú dni bez obláčka, ale kvôli celkovému zážitku. Na vchode pre pôžitkárov, kde sa nachádza výťah, ktorý vedie priamo na 56., vyhliadkové poschodie, vám so vstupenkou poskytnú aj prospekt so základnými údajmi. Z neho odpisujem: výška budovy 210 metrov, základy siahajú 70 metrov pod povrch zeme, má 1 300 schodov, 25 výťahov, každý rok ju navštívi milión zvedavcov – a na svet vôkol seba sa pozerá 7 200 oknami. A nevystavali ju len kvôli atrakcii

Veža Montparnasse

poschodie sa doslova hemží svetom. Väčšina sa tlačí vôkol okien pozerajúcich sa na všetky štyri strany sveta a obdivuje mesto pod sebou. Tlačenica je aj v improvizovaných predajničkách suvenírov, aj v kaviarničke. Kupci sa jednajú, smädní si za šenkom upíjajú pivo či kolu, hladní si objednávajú obložené chlebíčky, unavené deti, ktoré pôžitkári z celého sveta vláčia všade so sebou, plačú. Len zaľúbenú dvojicu, hľa, tam v kúte, vôbec nič z toho nezaujíma. Majú sa navzájom, a to im stačí. Vyhľadala som si kúsok voľného priestoru pri okne. Mám šťastie, nachádza sa práve nad železničnou stanicou, ktorá je menovkyňou veže; teda Montparnasse, jedna zo šiestich železničných staníc a veľkých dopravných uzlov, vtkaných do samotného mesta. Po koľajniciach, približujúc sa cieľu, sa plazia vlakové kompozície, ktoré z výšky pripomínajú tučné húsenice. Takmer v každom okamihu do staničnej budovy vchádza niekoľko takých húseníc. Zároveň iné z nej vychádzajú. A tak je tomu

(bolo to roku 1973), ako jej susedu, o sto metrov vyššiu Eiffelovu vežu, lež predovšetkým kvôli úžitku. Za tými oknami sa nachádza na tisíce štvorcových metrov podnikateľského priestoru, v ktorom si na živobytie zarába päťtisíc osôb! Konečne vstupujeme do výťahu. Je nás zo desať, plus obsluhovač. Pritlačil na gombíček, povedal: – Vitajte, majte sa u nás pekne, kochajte sa v najkrajšom pohľade na Paríž, koľko len chcete, vaša návšteva u nás nie je časovo obmedzená – a čo nevidieť, výťah sa zastavil. To máme ale smolu, pomyslela som si! Ktovie ako dlho budeme čakať na záchranu. Z výrazu tvárí spolucestujúcich som vyčítala podobné obavy. Vtom sa dvere otvorili samy a náš sprievodca Čosi z útulných zákutí predsa len prežilo povedal: – Nech sa páči celý deň, každý deň v roku. Cez ten vystúpiť. Päťdesiate šieste po- dopravný uzol sa denne premelie schodie. priemerne tristo vlakov. A dobre je, Na tvárach otázniky. že sa tie kompozície, približujúc sa Ktovie koľký raz v tom dni ob- cieľu, plazia. Istému rušňovodičovi sluhovač výťahu vydeklamoval: sa na tom mieste raz nepodarilo – Tú výšku sme zdolali za tridsa- včasne zabrzdiť, nuž lokomotívou ťosem sekúnd. Viezli ste sa naj- vrazil do budovy. Ešte šťastie, že rýchlejším výťahom v Európe! tá nekaždodenná dopravná nehoda Fascinovaní, vystupujeme z vý- bola dávneho roku 1895, keď sa ťahu a vstupujeme do ľudského vlaky pohybovali oveľa pomalšie mraveniska. Päťdesiate šieste než dnes...

HLAS ĽUDU | 18. 7. 2015 • 29 /4656/ POHĽAD NA SLÁVNU SUSEDU Pre kompletný zážitok z pohľadu z veže treba tri dodatočné poschodia zdolať pešo. Na úzkom schodišti je tiež tlačenica. Tí, čo majú namierené hore, sa predierajú cez dav schádzajúcich: Od únavy fučia, lebo schody sú strmé. Ale stojí to za to. Vyhliadková terasa poskytuje jedinečný zážitok. Prechádzate sa po rozľahlom plató a obdivujete mesto pod sebou, vôkol seba, a v diaľke. Nachádzate sa nadostač vysoko, aby ste videli celé mesto s predmestiami, a predsa nie nadmieru vysoko. To vám umožňuje rozoznať nielen majestátne budovy, akými sú známe katedrály, múzeá a víťazné oblúky, lež i dopravnú tlačenicu na okolitých bulvároch. Dokonca aj tréning na tenisovom ihrisku, upravenom v prázdnom štvorci medzi husto natlačenými budovami. Pohľad na slávnu susedu – Eiffelova veža sa zdá byť na dosah ruky – pôsobí nadrealisticky. Pozorovateľ má dojem, že sa na Eiffelovku pozerá zhora, aj napriek tomu, že sa nachádza nižšie od nej. A s prižmúrenými očami, a trošičku fantázie, tá oceľová ozruta pôsobí dojmom osamelej jedle posadenej uprostred veľkého trávnika Marsových polí. Na čo ešte upriamiť pohľad? Každá piaď husto obývaného veľkomesta, čo sa sťa obrovský koberec rozprestrelo pod nami, ponúka námet na scenár. Napríklad Rue des crêperie, vo voľnom preklade Ulica palaciniek, hneď povedľa železničnej stanice Montparnasse. Obsadili ju na rozhraní devätnásteho a dvadsiateho storočia prisťahovalci z Bretagne, severozápadnej časti Francúzska, ktorí vlakom prichádzali do hlavného mesta hľadať šťastie. Paríž nepoznali, nuž sa im zdalo najjednoduchšie prenajať si bývanie hneď vedľa stanice. Tak tam vznikla kolónia Bretónčanov. A odkiaľ idea v celej ulici, tak z ľavej, ako aj z pravej strany, otvoriť reštaurácie, v ktorých podávajú len palacinky? Síce od výmyslu sveta, ale len a len palacinky. Nuž preto, lebo je tá, aj nám veľmi blízka pochúťka, okrem rýb a morských plodov, najobľúbenejšou bretónskou špecialitou. Kedykoľvek sa niekomu zacnelo po domove, hybaj na palacinky!

Dnes je tá ulica doslova turistickou atrakciou. Medzi dvanástou a jednou sa tam neraz čaká na rad, aby sa získal prázdny stôl. Pokúšam sa na tom tkanive budov, bulvárov a ulíc aspoň približne situovať aj nádvorie ateliéru, kam ma deň predtým pozvala maliarka, s ktorou som sa zoznámila u priateľky Jacqueline v Petite galerie. Iluzórna idea. Ako mi vôbec napadla? Nuž tá umelkyňa, ktorá býva pod samotnou vežou Montparnasse, mi na otázku, čo zaujímavé možno vidieť z vyhliadkovej terasy tej budovy, vtipne odpovedala: – Okrem iného aj môj ateliér. Nelenivá, vo chvíli, ktorá nasledovala, som sa ponúkla na návštevu. Takú úradnú, novinársku. Nemala kam z konôp.

svojou usilovnosťou pomáhajú sústavne zväčšovať jeho bohatstvo. Meno som si nezapamätala, ale mi v pamäti utkvelo, že ide o dvadsiateho v poradí najbohatších Číňanov. Nuž keď už kapitalizmus, tak aspoň ten s takou tvárou. U CAROL Maliarka Carol Delaye odjakživa žije s vežou ako nútenou susedou. – Bola by som radšej, keby tu bolo ako voľakedy, keď celý tento kraj dýchal umeleckým životom. Ale aspoň sa nepamätám na obdobie búrania štvrte a výstavby tej obrovskej budovy, bola som vtedy deckom. To ale ako veľký stres zažili moji rodičia.

ČÍNSKA HISTORKA No teraz ešte stále o zážitkoch z veže. Pri návrate do vyhliadkovej miestnosti na 56. poschodí som sa pristavila v predajni suvenírov, kde som pre vnučku kúpila knižočku o zaujímavostiach Paríža, prispôsobenú žiakom základnej školy. Na návšteve u umelkyne Carol Delaye Predavačka, kým mi ten darček balila, sa mi z ničoho nič Tými slovami ma moja nová začala sťažovať na čínskych turis- známa uvítala na nádvorí stlatov, ktorými bol ten improvizovaný čenom medzi budovami, ktoré obchodík priam zaplavený. bolo, celkom nečakane, plné zelene. – Je ich zo dna na deň viac, Ozdobných rastlín, kvetov, kríkov, prichádzajú vo veľkých skupinách, bola tam dokonca aj jedna palma. nerozumiem, čo mi vravia, a mňa Odtiaľ ma zaviedla do priestrannéto všetko spolu veľmi unavuje. ho ateliéru plného svetla, obrazov, – Aspoň na nich zarobíte, – po- fotografií, maliarskeho materiálu. ukazujem na dobrú stránku celej A šarmu. Bola tam aj veľká mačka, záležitosti. ktorá sa tiež snažila nechať na mňa – Ach, toto sú bežní smrteľníci, dojem, ale tej sa to veru nepodarilo. nemajú nič spoločného s tými, pre Nemôžem z vlastnej kože. ktorých včera na niekoľko hodín aj Na moje prianie mi maliarka Louvre bol súkromným múzeom. improvizovala retrospektívnu miPoznáte tú historku? nivýstavu svojich obrazov. Bol to Akoby som nepoznala. Veď dva nekaždodenný zážitok. Niektoré dni predtým všetky rozhlasové z tých veľavravných olejomalieb, stanice po celý deň opakovali prevažne veľkého formátu, by som atraktívnu správu o istom čínskom si veru s pôžitkom zavesila doma boháčovi, ktorý pre tisícpäťsto na stenu. V rozhovore som zistila, svojich zamestnancov usporiadal že Carol zdedila talent po otcovi, trojdňový výlet do Francúzska, do ktorý je tiež maliarom, a aj jedna zo Paríža a do Nice. Boli umiestnení v starých mám mala blízko k umeniu. luxusných hoteloch, vychutnávali Nie nadarmo sa vraví, že jablko tie najznámejšie francúzske špe- nepadá ďaleko od stromu. ciality, navštívili známe múzeá. A Potom sme si ešte spolu pozreli to všetko zdarma. Tým spôsobom aj umelecké fotografie mojej hossa im majiteľ firmy zavďačil, že titeľky, ktoré práve pripravovala

pre výstavu v už spomenutej Petite galerie u galeristky Jacqueline Querrelée. Náznaky portrétu, prípadne ženskej siluety, niekedy akoby fotografie tieňov. Na ne umelkyňa maliarskym štetcom kde-tu doložila aj fliačik farby. Bielej, béžovej, zelenej, červenej. Tie neobyčajné fotografie pôsobia na pozorovateľa silným dojmom. Možno aj preto, že ide vskutku – prezradila mi to umelkyňa sama – o autoportréty. Zdôraznila, že sama seba nefotografuje z narcisoidných pohnútok, lež z priania dosiahnuť úplnú osmózu umelca a jeho diela. Mne sa, žiaľ, na otvorenie tej výstavy odísť nepodarilo, lebo som z Paríža odcestovala dva dni predtým ako sa uskutočnila. Letenky nízko nákladových spoločností vymeniť totiž nemožno. HUDOBNÉ DOVIDENIA Z letiska si vymieňam esemesky s ešte jednou Jacqueline, starou známou z parížskej expozitúry turistickej kancelárie Kompas v Ľubľane. S tou Jacqueline, priezviskom Petrović, ktorá sa narodila rodičom Srbom na dočasnej práci v Paríži, komunikujem v srbčine. Príjemne nám je občas, v malej parížskej kaviarničke pod Montmartrom, neďaleko jej bydliska, pobesedovať si o období, keď sme voľakedy v rámci Kompasu spolupracovali. Vždy tam s ňou príde aj jej malý synček Nemanja, ktorému sa my dve prihovárame po srbsky a on s nami komunikuje po francúzsky. Ale to je už téma o sebe. Téma univerzálna, týkajúca sa detí migrantov, na hociktorom bode ktoréhokoľvek svetadielu, našej, akoby čoraz menšej, zemegule. Nakoniec, pred samotným vstupom do lietadla, vychutnávam hudobné intermezzo anonymného cestujúceho. Hral so zanietením, predovšetkým pre seba, ale predsa trochu aj pre nás, ostatných pasažierov. Podnietil ho vari nadpis nad klavírom v hlavnej čakárni: ZAHRAJTE SVOJU NAJKRAJŠIU PRECHÁDZKU PARÍŽOM. V istej chvíli sa mi zazdalo, že v tej nostalgickej melódii počujem aj zvuk mince, hodenej do fontány, ako prianie vrátiť sa na želanú destináciu. Akoby AU REVOIR PARIS. Dovidenia, Paríž.

Mozaika GALÉRIA

Belehradské výstavné korzo Monika Necpálová

o sparným letom sa veľmi ľahko môžu spojiť aj exkurzie do sveta výstav. A nemusíte chodiť ďaleko. Buď vás zláka chládok expozičných priestorov, alebo sa vás dotknú diela priamo na ulici. Belehradský mikrosvet je jedným z tých plenérov, kde sa odohráva dennodenne množstvo podujatí. Veľkomesto dokonca jemne podstrkáva okoloidúcim pod nos aj výtvarné umenie, sochárstvo, fotografiu. Aj to je jeden zo spôsobov, ako udržať bdelosť ducha. Ak funguje podprahové vnímanie pri ušľachtilejšej kul-

stava Zbierka zázrakov Isidra Ferera (Madrid 1963). Jeden z najvýznamnejších predstaviteľov súčasného španielskeho knižného dizajnu a ilustrácií zaujal svojimi dielami, ktoré demonštrovali svet z kníh, vrátane detského sveta. Už na prvý pohľad bolo vidieť, že umelec má čo-to do činenia aj s divadlom. Na stenách totiž visia aj plagáty navrhnuté pre Národné divadelné centrum, s ktorým spolupracoval šesť rokov. Absolvoval divadelnú vedu a scénografiu. Medzinárodným projektom sa začal venovať v roku 1996. V roku 2002 získal Národnú cenu za dizajn, v roku 2006 za ilustráciu. S jeho menom

Kalemegdanská vonkajšia galéria túre rovnako dobre ako pri reklame v televízii, tak si kustódi môžu blahoželať. Počas jedného slnečného dňa na prechádzke belehradským korzom máte šancu zažiť aj neplatenú exkurziu. Uprostred Knez Mihailovej ulice stojí obrovský panel, počmáraný bielou, žltou i „zamilovanou“ ružovou. Výstavný objekt tu dotvárajú sami okoloidúci. Stačí, ak máte poruke kriedu a tiež sa poľahky stanete spoluautorom „odkazovníka“. Veď ako najlepšie odkázať svetu, že niekoho milujete? Napíšte to celej verejnosti. K tomu srdiečko a iniciálky. Neverili by ste, koľko ľudí sa pristavilo a chcelo zanechať odkaz! Len tá krieda stále mizla. Kráčajúc ďalej, odporúčame neopomenúť Cervantesov inštitút. V jeho galerijných priestoroch vás vždy niečím zaujmú. O španielskom umení a jeho vášnivosti, bizarnosti i originalite zároveň svedčila aj vý- Centrálny kriedový bod

Portrét indonézskeho muža sa spája aj Európska cena za dizajn plagátu v roku 2008. Svetovosť umelcov, s ktorými sa stretnete v hlavnom meste, sa oplatí zaznamenať. Na Kalemegdane sú veľkoformátové výstavy tradičným doplnkom prostredia. Buď vám panely prinesú fotografie z minulosti, i tie po Veľkej vojne, alebo upozornia na minuloročné záplavy a humanitárnu pomoc, ktorá sa dostala ku konkrétnym ľuďom. Sanja Kneževićová-Jovanovićová je umelkyňa narodená v roku 1984 v Belehrade. Učarovala jej fotografia. Venuje sa dokumentu a jeden z jej dlhodobých projektov mohol návštevník vi- Výstava Isidra Ferera v dieť v galérii Artget na Cervantesovom inštitúte Knez Mihailovej ulici. Jedinečnosť muža v jeho prichádzajú a druhí odchádzajú. Výživotnom prostredí sa stala stavy sa menia takmer zo dňa na hlavnou témou jej portrétov zo deň. Priestor na expozície je plánosveta. Fotografka spolupracuje vaný rok vopred a presadiť sa chce s National Geographic (Srbsko). každý. Rovnako rýchlo sa však mení Úspešne absolvovala školenia i návštevník. Jeho chôdza je čoraz World Press Photo v Berlíne v neprehľadnejšia, oko bystrejšie. Zaroku 2010 a NoorNikon v Bu- meria, zhodnotí a loví ďalej. Ak ho kurešti v roku 2011. Jej tvorbu nezaujme, čo mu organizátori výstav poznačil pobyt v Indonézii, v Ja- ponúkli, len ťažko sa do prostredia karte. Získala cenu Press Photo vyberie opäť. Belehrad je však svojím Serbia 2010. impozantným zovňajškom lákadlom Výnimočnosť prostredia pre interaktívne expozície na hrane veľkomesta možno pobadať v trojdimenzionálnej siete: autor – rýchlej fluktuácii tvorcov. Jedni kurátor – adresát.

HLAS ĽUDU | 18. 7. 2015 • 29 /4656/

(DUCHA)PLNKY

Výber: Oto Filip

Smiech je liek Mama vraví synovi: – Počuj, nemal by si toľko chodiť po diskotékach. Je tam veľmi hlučno, mohol by si ohluchnúť. – Ďakujem, už som obedoval… – Ako sa cíti váš syn po operácii, pani Nováková? – Celkom dobre, i keď mu v nemocnici vznikli určité komplikácie. – Preboha, aké? – Musí sa oženiť s jednou ošetrovateľkou. Vraví sused susede: – Počujte, pani suseda! Tie vaše šaty sú z roka na rok krajšie!

Ráno o šiestej zvoní u Deža telefón: – Nezobudil som ťa, Dežo? – To nič, aj tak zvonil telefón. – Pán advokát, môže byť mužova hlúposť dôvodom k rozvodu? – Pravdaže. Ale častejšie býva dôvodom k uzavretiu manželstva. Príde Jano k lekárovi. Ten ho starostlivo prezrie, a potom sa ho pýta: – Máte problém s alkoholom? – Ja nie, ale moja žena. – Vaša žena? – Pravdaže! Vždy keď ma vidí opitého, dostane záchvat.

(S)úvahy a rady – Kto sa ožení, zistí, čo je šťastie… Ale vtedy je už neskoro. – Stretnú sa štyri kamarátky, ale nemajú sa o čom porozprávať, pretože prišli všetky… – Pesimista vidí v tuneli tmu. Optimista vidí svetlo na konci tunela. Realista vidí svetlá vlaku. Strojvodca vidí troch debilov na koľajniciach.

Karikatúra: The Economist

Politizmy

Marta Germušková

Rada pre ženy: Keď muž povie, že niečo urobí, opraví atď., tak to urobí. Nie je treba mu to každý polrok pripomínať.

Občianska vojna – metóda silných oligarchov aplikovaná na slabých občanov. Multikultúrnosť – miešanie neznášajúcich sa kultúr. Informačná vojna – súboj agresívnych lží s atakovanou James Bond sa každému musí predstavovať. Chucka Norrisa pozná každý. pravdou. Chuck Norris nemohol hrať vo filme Mission Impossible, pretože by ho museli premePrímerie – ideálny stav pred ďalšou gradáciou vojny. novať na Mission Possible. (Podľa Literárneho týždenníka, Bratislava, dvojčíslo 7 – 8, 2015) Pero je mocnejšia zbraň ako meč – aspoň pokiaľ ho v ruke drží Chuck Norris. Keď Graham Bell vynašiel telefón, už mal zmeškaný hovor od Chucka Norrisa. Chuck Norris dokáže dať mat aj bez ťahu. Najpozoruhodnejšou na človeku je jeho schopnosť myslieť. Chuck Norris je prvý človek, ktorý porazil betónovú stenu v tenise. Aristoteles (Ľudové noviny, Budapešť, č. 20, 23 a 24, r. 2015) Slovo bolo dané človeku preto, aby odhalil svoju myšlienku. E. Young Peter Gossányi Keď sa človek rozhodne čosi urobiť, čas sa vždy nejak – Ešte nikto nehlásil stratu rozumu. – Tragikomédia je hra smiešna až na nájde. Hailey – Niektorým ľuďom nikdy nie je do reči, zaplakanie. Rozdiel medzi hlúposťou a geniálnosťou spočíva v tom, len do rečnenia. – Sťažnosti sa dajú riešiť aj sťažnosťami že geniálnosť má svoje hranice. – Nebál sa zodpovednosti, ktorú vyža- na sťažujúcich. A. Einstein doval od iných. Život nemusí byť jednoduchý, len nech nie je bezobsažný. L. Meitnerová Ondrej Nagaj Súčasnosť je časť večnosti, ktorá tvorí hranicu medzi sklamaním a nádejou. Bierce Poslanci sa dobre majú: aj keď driemu, zarábajú.

Veľké pravdy o Chuckovi Norrisovi

Povedali…

Aforizmy

18. – 24. 7. 2015

POČASIE

Posmešník (dvoj)týždňa

sobota

nedeľa

pondelok

utorok

streda

štvrtok

piatok

19˚ | 37˚

20˚ | 37˚

20˚ | 35˚

18˚ | 33˚

17˚ | 34˚

18˚ | 35˚

18 | 34˚

VII

Mozaika RADY A NÁPADY

Výber: Elena Šranková

IBA PRE LABUŽNÍKOV

LETO V BAZÉNE

Aký druh bazéna sa hodí do záhrady

Marhuľový koláč Suroviny: Na cesto: 250 g hladkej

múky, 20 g zmäknutého masla, 1 vajce, 1 lyžica kryštálového cukru, štipka soli, 1 lyžica studeného mlieka; Na plnku: 400 g marhúľ, 100 g cukru, 100 g masla, 100 g mletých mandlí (badema), 1 vajce, 1 lyžica rumu, 1 lyžica hladkej múky. Takto sa to podarí: Cesto: Do veľkej misy preosejeme múku, pridáme zmäknuté maslo nakrájané na kúsky, vajce, cukor, soľ a studené mlieko. Všetko dôkladne premiešame a vypracujeme hladké cesto. Sformujeme ho do gule, zabalíme do potravinárskej fólie a dáme na hodinu do chladničky. Zvyšným maslom vymastíme dno aj boky formy. Rúru vyhrejeme na 180 °C. Cestom vystelieme formu a dáme ju na 7 minút do mraznič-

ky. Cesto prikryjeme papierom na pečenie, zaťažíme a dáme na 10 minút do rúry. Potom papier odstránime a dáme na ďalších 5 minút do rúry. Plnka: Cukor zmiešame s rozpusteným maslom a mletými mandľami, pridáme vajce, rum a múku. Na cesto rozdelíme trochu marhúľ, pridáme plnku a opäť marhule. Pečieme v rozohriatej rúre asi 40 minút. Koláč necháme pri izbovej teplote vychladnúť.

Mnohí si nevedia rady pri výbere konkrétneho druhu a orientujú sa podľa ceny. Je to logické. Ale kúpa bazéna nie je na pár rokov a nebudete ho môcť len tak ľahko vymeniť. V prvom rade si rozmyslite, či chcete nadzemný bazén alebo klasický zapustený do zeme. Kde ušetríte? Pri nadzemnom ušetríte, ale rátajte s tým, že o pár rokov ho budete chcieť vymeniť. Výhodou je však nízka suma. Určite vás poteší aj to, že pred inštaláciou takého typu bazéna netreba robiť žiadne povrchové úpravy, čo sa o zapustených bazénoch povedať nedá.

Za viac peňazí viac muziky. Ak ste však rozhodnutí investovať do bazénov vyššiu sumu, siahnite po spomínaných zapustených bazénoch. Pri týchto typoch narazíte na rôzne konštrukčné rozdiely. Všeobecne sa bazény zapustené do zeme rozdeľujú na fóliové, sklolaminátové, keramické a kompozitné. Bez doplnkov nie. Počas nákupného sondovania určite narazíte aj na rôzne doplnky alebo bazénovú chémiu. Medzi takéto patria solárne ohrievače vody, vďaka ktorým si kúpanie užijete aj na jeseň. Ich nevýhodou je však to, že tento typ ohrevu pracuje iba počas slnečného počasia.

KRÁSA

Ako získať zdravý bronzový odtieň

šetky ženy túžia po hebkej a opálenej pokožke, aj tie najväčšie bledule to aspoň raz v živote riskovali a išli s kožou na slnko. Aj za cenu strát. V tomto prípade spálenej pokožky a niekoľkých bezsenných nocí s jogurtovým obkladom na chrbte. Keď opálená pokožka je taká atraktívna, zvodná... A s bronzovým odtieňom tela si pripadáte aj chudšie a viac sexi. A to už veru za hriech stojí. Za jeden hriech. Dva sú už priveľa a tretí môže mať nechcené následky, ktorých náprava bude oveľa bolestivejšia ako len spálený chrbát. Pre našu krásu je prospešné iba rozumné opaľovanie. Ak to so slnkom preženiete, prichádzate nielen o pokojný spánok, ale aj o

kus svojej krásy. Bezhlavé vystavovanie sa slnečným lúčom spôsobuje predčasné starnutie pleti, pokožka stráca prirodzenú vlhkosť a elasticitu, začínajú sa tvoriť vrásky. UV žiarenie je pôvodcom toho, že pokožka sa stáva krehkou, zraniteľnou a stráca svoj genetický základ. Skôr ako zatúžite po bronzovej pokožke, myslite na to, že koža má obmedzenú schopnosť regenerácie a všetky jej poškodenia sa naprávajú veľmi ťažko. Navyše, neprejavia sa hneď, ale až o niekoľko rokov. Dokonalá ochrana. Aby ste predišli ďalšiemu ničeniu krásy vašej pleti slnečnými lúčmi, musíte ju dokonale chrániť. Krémy

s UV filtrami sa nepoužívajú iba na dovolenke pri mori, ale patria do každodennej kozmetickej výbavy. Napáchané škody môžete eliminovať kvalitnými prípravkami. Sú zárukou vysokej úrovne ochrany pred slnečným žiarením, majú vynikajúcu textúru a ľahko sa nanášajú. Kým sa teda v plnej kráse rozložíte na pláži, starostlivo vyberajte nielen strih a farbu plaviek, ale aj ochranné prípravky.

RECYKLÁCIA

Mozaiku číslo 192 pripravil Oto Filip

VIII

Okrem krému na opaľovanie nezabudnite na prípravky po opaľovaní a vhodné doplnky stravy, ktoré dokážu pripraviť kožu na prudký niekoľkohodinový nápor slnečných lúčov. Opaľovacie krémy by mali mať najvyšší stupeň ochrany a filtre proti UVA aj UVB žiareniu. Prípravky po opaľovaní upokoja a zregenerujú pokožku, obnovia jej vlhkosť a pružnosť.

Pozrite si pekný nápad, ako recyklovať staré predmety a skrášliť si s nimi vašu záhradu. Recyklačné nápady vám ušetria peniaze a vyrobíte si tak niečo unikátne. Nie všetko, čo vyzerá na vyhodenie, musí skončiť v koši.

Kultúra Poklona slávnostiam pod Poľanou VOJVODINSKÍ SLOVÁCI NA DETVE

Anna Medveďová

herovkami. Bieloblatčania priniesli unikátne klobásy z rýb, predstavili sa aj drevorezbou a spracovaním trstiny. Výborný kotlíkový mäsový a rybací paprikáš sa ochutnával na stánku z Báčskeho Petrovca a mnohých návštevníkov zaujal spôsob vyrábania cirokových metiel ručným spôsobom. Šikovné ženy z Dobanoviec ponúkali rôznorodé jedlá a zdravú stravu z fazule, rôznych zelenín a mäsa a tradičné sladké dobroty, medzi ktorými nechýbalo „šúšťovníka“. Krajanským dvorom sa rozvoniavala kysáčska sárma, ako aj mnohé sladkosti, ktoré pripravili ženy zo Spolku kysáčskych žien. V stánku Kovačičanov rozvoniavala kotlíková fazuľa. Návštevníci sa nadchýnali aj umeleckou prácou kovačickej

dňoch od 10. do 12. júla v prírodnom amfiteátri na Detve prebiehal trojdňový folklórny festival sprevádzaný bohatou ponukou sprievodných podujatí. Atraktívnymi boli druhý Krajanský dvor, škola tancov dolnozemských Slovákov, prezentácia ľudových remesiel a ďalšie. V sobotu (11. júla) bolo slávnostné prijatie Slovákov žijúcich v zahraničí primátorom mesta v Obradnej sieni mesta Detva. Takto sa vyzametá každý dvor: Juraj Slavka z Petrovca Sviatok slovenského folklóru otvorili domáci v piatok 10. Tohto roku ho organizátori ve- garantom podujatia. Celé tri júla na uvítacom programe s novali 270. výročiu sťahovania dni trvania Podpolianskych názvom Svadba v Detve. Domá- Slovákov na Dolnú zem pod slávností v Krajanskom dvore ce folklórne súbory a skupiny názvom Keď sa Slovák na Dolnú prebiehali zaujímavé programy, všetkých generácií Podpoľania zem poberal. Ako je uvedené v besedy, prezentácie jednotliponúkli už tradične prehliad- afiši pre 42. Krajanskú nedeľu, vých remeselníkov, umelcov ku toho najlepšieho z tancov „keď v 18. storočí opúšťali Slováci a, samozrejme, hudobníkov a a spevov svojho regiónu. Po zo stolíc Horného Uhorska do- tanečníkov pod zvučným nátemperamentných tanečníkoch movy a poberali sa na šíru Dolnú a spevákoch z Detvy na druhom zem, okrem viery, zamknutosti a večernom koncerte mnohopo- pracovitosti si v „batôžku nádeje” četní diváci mali možnosť užiť niesli aj kultúru dennodenného si časť z umeleckého života žitia a bytia. Spôsob obživy, reŠtefana Nosáľa v podaní Ume- gionálne jedlá, hospodárenie, leckého súboru Lúčnica, ktorý remeselníctvo a ľudovú kultúru sa predstavil programom Lúč- so zvykoslovím stáročiami zveľanica – môj život Štefan Nosáľ 85. ďovali tak, aby najlepšie tradície V sobotu v poobedňajších svojich predkov zachovali do hodinách prebiehal program dnešných čias“. Fragmenty ich detských folklórnych kolektí- neľahkej životnej cesty, začiatky vov pod názvom Poza školu a osídľovania sa a nových priestoprogram jubilujúceho súboru rov, cirkevné či ľudové zvyky Podpoľanec z Detvy. Detské a obyčaje v najlepšej obdobe Dolnozemské piesne a meškárky z Aradáča folklórne súbory vystriedali prezentovali folklórne súbodospelí, ktorých podanie od- ry, skupiny a sólisti Slovákov zvom Kumšt, remeslá a chute maliarky Zuzany Vereskej a práznelo v zaujímavých celkoch. žijúcich v zahraničí zo štyroch našich krajanov. Po otvorení cami jej manžela, výtvarníkov Bol to triptych audiovizuálnych krajín, a to zo Srbska (našimi 2. ročníka Krajanského dvora Jána Maglovského z Boľoviec a scénických kompozícií: Poklo- predstaviteľmi bol FS Šafárik a kuchyne Slovákov z Dolnej Janka Piljaka zo Zemunu. Všetky na kultúrnemu dedičstvu, jeho z Nového Sadu), Rumunska, zeme na Jarmočnej scéne bol stánky boli vyzdobené ručnými objavovateľom, šíriteľom na Maďarska a Chorvátska. Záve- program heligonkárov, kde svo- prácami s typickými ľudovými dedinách cez scénické progra- rečným programom jubilej- jím unikátnym spôsobom naše vzormi jednotlivých prostredí. my, Poklona legendám ľudovej ného 50. ročníka FSP na Detve dolnozemské piesne rozozvučaÚčasť Slovákov zo Srbska z hudby, ktoré preniesli z minu- Slávnostiam na vďaku dozneli li aj meškárky z Aradáča, škola miest Aradáč, Báčsky Petrolosti a sami rozvíjali hudobné ďalšie hody slovenského ľu- ľudového tanca z Dolnej zeme vec, Biele Blato, Dobanovce, nárečia Slovenska, a Poklona dového spevu, tancov, muziky prebiehala za účasti početných Kovačica, Kysáč a Nový Sad na Slávnostiam pod Poľanou, ich a celkovo ľudového umenia návštevníkov a zúčastnili sa aj Folklórnych slávnostiach pod zakladateľom a tvorcom, ktorí a tradícií Slovákov na Slovensku frekventanti školy ľudového Poľanou na Detve určite zväčšili našli nové formy šírenia kul- a vo svete. tanca z Kovačice. a obohatili päťdesiate jubilejné túrneho dedičstva Podpoľania V rámci sprievodných poduV organizácii Matice sloven- slávnosti a veríme, že kultúra a a podnietili rovnaké úsilia aj jatí najväčšiu návštevnosť mal skej v Srbsku na stánkoch svoju tradície vojvodinských Slovákov v iných regiónoch stredného Krajanský dvor, ktorý vznikol na činnosť prezentovali vojvodin- budú súčasťou každoročných Slovenska. návrh Igora Furdíka, predsedu skí Slováci. Aradáčania sa pred- slávností a jubileí na PodpoNedeľný program bol veno- Úradu pre Slovákov žijúcich stavili hudbou meškárok, ručný- lianskych slávnostiach ešte dlhé vaný zahraničným Slovákom. v zahraničí. Úrad bol zároveň mi prácami, jedlom a tradičnými roky. • KULTÚRA •

29 /4656/ 18. 7. 2015

Kultúra SPRÁVA Z 22. DETSKÉHO FOLKLÓRNEHO FESTIVALU ZLATÁ BRÁNA V KYSÁČI

Inovatívne prístupy – do určitej miery Mgr. Anna Medveďová Gašková Mgr. Anna Séčová-Pintírová Ervín Malina

I keď väčšina autorov sa o toto pokúsila a vydarilo sa im to (napr. B. Petrovec ml. skupina, Pivnica ml. skupina, Hložany, nedeľu 21. júna odznel 22. bohatý Laliť, Aradáč, Krôčik Kysáč ročník DFF Zlatá brána, tradične na a iní), no niektorým sa to nenádvorí Základnej školy Ľudovíta podarilo a mali sme pocit, že ten Štúra v Kysáči. Prízvukujeme „bohatý“ materiál nebol celkom zosúladený, jednak početnosťou zúčastnených akoby náhodne vybraný (napr. Vločka malých folkloristov a jednak ich vynikaz Kovačice, Bažalička z Kulpína). Keď júcou prezentáciou vlastného folklóru. ide o materiál, posledná poznámka (...) Celkove sme mali možnosť vidieť smeruje do Dobanoviec. Opakovane na javisku predvedenie 44 detských sa nám vyskytol v tanci inoetnický folklórnych súborov. Z tohto počtu (srbský) motív, tentoraz držania rúk bolo osem hosťujúcich súborov, a to v úvodnej časti choreografie. Celková z Rakúska, Chorvátska, zo choreografia bola veľmi výstižSlovenska, ako i dva doná, dynamická, interpretačná máce hosťujúce súbory zo úroveň interpretov tiež výborStepanovićeva a Kysáča. ná, až na toto nedopatrenie. (...) Prosíme Dobanovčanov, aby Analyzujúc výber matena tento fakt upozornili svojho riálu, ktorý bol predvedený šikovného choreografa, ktoréna scéne, môžeme povedať, ho diela obdivujeme. že bol vcelku uspokojujúci Keď ide o interpretačnú a adekvátny k účastníkom. úroveň, ktorá bola celkoVyužité boli detské pesničve na veľmi vysokej úrovni, ky, riekanky, hry, ktoré sú vyskytli sa nám tiež drobné nám dobre známe a kto- Odborná porota 22. DFF Zlatá brána: nedopatrenia. Najčastejšie ré učíme mladších a tým (zľava) Ervín Malina, Anna Séčová-Pintírová boli spôsobené príliš rýchlym spôsobom zachovávame a Anna Medveďová Gašková (foto: E. Šranková) tempom a využitím zložitejších a zveľaďujeme svoj folklór. tanečných motívov, ktoré deti Rovnako boli ale použité prvky, ktoré borov, napr. z Hložian, DFS Slniečko KIS vo finále nezvládali na očakávanej môžeme nazvať inovačné a ktoré nepat- Kysáč a Pramienok zo Selenče. Prosíme úrovni. Postrehli sme to v predvedení ria do vojvodinského folklóru. Na mysli vás, dávajte si pozor na to a použite pri detí z Lugu, Boľoviec, ale miestami aj máme predovšetkým to, že niektoré detských hrách výlučne piesne, ktoré u iných. Všeobecne povedané, aby piesne boli predvedené nevlastnou me- deti spievali, resp. spievajú pri hrách interpretačná úroveň bola kvalitná, lódiou pre detský vojvodinský folklór, alebo primerané k téme spracovanej potrebné je zahrnúť do nej všetky ale sú typické pre folklór v Slovenskej detskej hry. Každá choreografia by prvky prislúchajúce choreografii ako republike. Postrehli sme to, žiaľ, u mlad- tiež mala mať nejakú centrálnu tému celku, čiže spev, hudbu, tanec či vyšej skupiny detí z Erdevíka, pri prednese alebo ucelený celok a zanechať odkaz. užitie rekvizít a, samozrejme, kvalidetskej speváckej skupiny z Petrovca a u DFS Perličky Vojlovica-Pančevo. Upozorňujeme, že nie je potrebné využívať nevlastné hudobné podklady Najúspešnejším súborom 22. DFF Zlatá brána je: k piesňam, potrebné je uprednostniť vlastné melódie, tak ako sú zaužívané DFS Holubička, DK Michala Babinku, Padina v danom prostredí. Niektoré melódie Detské hry: Na hajšovkách boli až deformované v prípade predAutorka a nácvik: Anna Halajová nesu Cipovičky z Boľoviec a Bažaličky Vedúci orchestra: Vladimír Halaj z Kulpína. Chceli by sme poprosiť autorov, aby si aj tento fakt uvedomili, Na druhom mieste sa umiestnil: opakovane sa o ňom zmieňujeme už DFS KUS Petrovská družina (mladšia skupina), Báčsky Petrovec roky. Inovatívne prístupy v detskom Detské hry: Hra o chlebe hudobno-tanečnom folklóre na scéne Autorka a nácvik: Daniela Legíňová-Sabová určite privítame s radosťou, ale do Vedúci orchestra: Ján Andrášik určitej miery. Na druhej strane niektorí používajú folklór pre dospelých Tretie miesto získal: v detskom predvedení. Každý autor DFS SKOS Šafárik pri Slovenskom národnom dome (staršia pri tvorbe scénického repertoáru by skupina), Dobanovce sa mal primárne zamyslieť, čo chce Štylizovaný tanec: Dobanovce stvárniť a aký materiál a odkiaľ použije. Autor a nácvik: Vladimir Radonjić Chceme pochváliť autorov, ktorí chodia Vedúci orchestra: Marjan Šajben

do terénu a skúmajú svoju lokalitu, odzrkadľuje sa to v predvedení na scéne. Pri výbere materiálu taktiež si treba byť vedomý toho, či deti rozumejú textu, hre, choreografii, vlastne či to zodpovedá ich veku a či fyzicky zvládnu prednes na scéne. Niektorí autori kombinujú detské hry najčastejšie s piesňou, resp. piesňami dospelých, čo v konečnom dôsledku nie je správne a je to na škodu celého čísla. Toto sa vyskytlo u viacerých sú-

Výsledky hodnotenia:

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

tatívne dobre zvládnuť, čo znamená prispôsobiť materiál, tempo detskému veku a rovnako intonácie. V niektorých choreografiách chýbal spev, a to sa tiež opakuje už roky. Odporúčame predspievať v choreografiách aspoň jednu strofu či refrén, ale dbať aj na tonality. Ďalšie nedopatrenia, ktoré sa neustále opakujú, sú nesprávne držanie tela, čo je veľmi dôležité tak pri speve, ako aj pri tanci, a interakcia s publikom. Celkove kvalitnú interpretačnú úroveň predviedli staršie tanečné skupiny, ktoré nemusíme menovať, tu vidno kontinuitnú prácu, ktorá má ozaj výborné výsledky. Nejeden z týchto súborov získal ocenenia v rámci republiky, čo môžeme iba obdivovať. (...) Na záver sa zmienime o hudobnej zložke predvedených čísel. Hudobný sprievod tvorili väčšinou, ako to býva štandardne u nás, jedna, prípadne dve harmoniky, ale aj veľké zloženie orchestrov, ktoré mali súbory z Pivnice, Kovačice, Padiny, Aradáča, zo Starej Pazovy, Selenče. Interpretačná úroveň týchto hudobníkov je, samozrejme, kvalitná. Hudobné zoskupenia zo Sriemu využívali aj tamburášske inštrumenty (basprim, kontra, begeš), čo, samozrejme, obohatilo prednes, a tento druh hrania je vlastný ich prostrediam. Čo by sme ale chceli opakovane pripomenúť, je výskyt basgitary v orchestri, kam logicky patrí kontrabas (Hložany). Určite by sme chceli pochváliť detský orchester zo Selenče za vynikajúce zoskupenie, interpretáciu a hudobný zážitok. Je to evidentná zodpovedná a seriózna práca s detským orchestrom a máme nádej, že sa rozhýbe aj v iných prostrediach. Mali sme možnosť počuť i sprievodné orchestre, kde boli deti zapojené (Kovačica, Padina), ale pri nich stáli dospelí muzikanti. Je to určite dobrý postup a dúfajme, že sa z nich o malú chvíľu stanú samostatné hudobné zoskupenia. Určite bezpochyby by sme vyzdvihli a vysoko ocenili predvedenie detskej speváckej skupiny z Báčskeho Petrovca, ako i Hložian. Pokiaľ máme hudobníkov v každom prostredí, sme mienky, že hudobné podklady vo forme „matríc“ neuznávame za vhodné a už vôbec nie komerčné podklady zo Slovenska, ktoré sa používajú ako pedagogická pomôcka takmer v každej škôlke. (...) (Titulok redakčný, úplnú správu zverejňujeme na www.hl.rs) • KULTÚRA •

NAVŠTÍVILI SME KNIŽNICU V LALITI

Málo nových kníh Juraj Pucovský

árodná bibliotéka Branka Radičevića v Odžakoch má svoje pobočky vo všetkých dedinách obce. Jedna z nich je aj v Laliti, v ktorej za posledných deväť mesiacov pracuje knihovníčka Sanja Valachová. Nedávno sme ju navštívili, aby sme sa dozvedeli o činnosti tejto kultúrnej ustanovizne, zároveň si zaplatili členské na rok 2015 a vypožičali si potrebnú knihu. Koľko kníh má lalitská knižnica? „Na policiach máme 5 010 kníh pre dospelých čitateľov, z čoho je 3 320 v srbčine a 1 690 v slovenčine. Detských kníh je úhrnne 2 126, pričom je 1 706 titulov v srbskom jazyku a 420 v slovenčine.“ Ktoré sú to žánre? „Najviac kníh, až 65 percent, je z oblasti fantastiky, potom romány, ľúbostné romány, historické tituly a trilery. Zvyšných 35 percent sú diela náučnej literatúry z biológie, dejepisu a rôzne encyklopédie.“ Ako často obnovujete knižničný fond? „Najväčší problém je to, že veľmi zriedkavo dostávame nové knihy, a dôvod je nedostatok peňazí. Ústredná bibliotéka z Odžakov disponujúce knihy rozvrhuje do pobočiek podľa počtu obyvateľov dediny a členov. Darcovia, ktorí sa tiež občas objavia, nám venúvajú hlavne staré tituly.“ Koľko členov máte toho času? „Do polovice roka sme zaevidovali 66 čitateľov. Z toho počtu je 45 detí, žiakov a študentov, kým 21 je starších ľudí – penzistov, robotníkov, domácich… Členstvo je na úrovni minulých rokov, nazdávam sa, že neskoršie získame ešte niekoľkých čitateľov, lebo škôlkarov a prvákov priberáme zdarma na začiatku každého nového školského roka. Ostatní pri začlenení platia 300 dinárov za celý rok. Laliť je malá dedina, ale si myslím, že by naša • KULTÚRA •

knižnica mohla mať viac členov.“ Kto najčastejšie siaha po knihe? „Mládež veľmi málo číta! Hlavne sú to ženy a penzisti, viac predstaviteľky nežnejšieho pohlavia ako muži. Deti a žiaci si najčastejšie vypožičiavajú knihy povinného školského čítania. Mladšie ženy najviac zaujímajú témy z histórie a trilery, kým staršie ženy čo zväčša berú do rúk knihy s obsahom na rozptýlenie vo voľnom čase, a to hlavne v zimnom období.“ Spolupracujete so školou, možno škôlkou? „Máme veľmi peknú spoluprácu s oboma výchovno-vzdelávacími ustanovizňami. Ja často odchádzam k nim, keď majú nejaké programy a výstavy. Žiaci a škôlkari zasa chodia do knižnice, kde si môžu vypožičať potrebné knihy, niečo nakresliť, ale aj zalistovať a prepísať si

Knihovníčka Sanja Valachová: „Mládež najmenej číta.“

niečo z rôznych encyklopédií, ktoré im nemôžeme dať domov.“ Voľakedy sa tu mohla prečítať takmer všetka tlač, ktorá vychádzala v Juhoslávii, aj náš Hlas ľudu? „Dnes nedostávame žiadne noviny. Verím, že aj to je pre nedostatok peňazí, alebo i tie nové elektronické vymoženosti.“ Vidíme, že je knižnica pekne

vynovená… „Pred asi troma mesiacmi NB Branka Radičevića sa postarala o to, aby majstri vylíčili celú miestnosť a fasádu na budove. Podlahu obložili novými kachľami. Už predtým boli namontované nové plastové dvere a okno, takže knižnica teraz celkom slušne vyzerá a v nej s čitateľmi veľmi pekne spolupracujem.“

Mobilná učebňa. Podľa oznámenia NRSNM v dňoch 21. – 26. júla v organizácii Centra ďalšieho vzdelávania Divízie jazykovednej prípravy pre zahraničných Slovákov Univerzity Komenského v Bratislave prebiehal tábor pre žiakov stredných škôl s vyučovacím jazykom slovenským v zahraničí Mobilná učebňa. Na tábore boli stredoškoláci z Gymnázia v Báčskom Petrovci, Strednej zdravotníckej školy v Novom Sade a žiaci generácie z Lalite, Kysáča, Kovačice a zo Selenče, ako aj ocenená žiačka zo súťaže zo slovenského jazyka. V rámci tábora navštívili Bratislavu a Liptovský región, kde účastníci zo Srbska, z Maďarska, Rumunska, Rakúska a Ukrajiny mali možnosť skúmať jednotlivé historické pamiatky a prírodu a v záverečnej časti tábora prezentovať získané poznatky o Slovenskej republike. Poďakovanie za podporu patrí Ministerstvu školstva, vedy, výskumu a športu SR, Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí a Národnostnej rade slovenskej národnostnej menšiny. 29 /4656/ 18. 7. 2015

Kultúra

Určite hrali jeho obľúbenú pieseň...

EXIT 2015

Nový rekord k 15. narodeninám Jasmina Pániková

nie to už ako klišé, ale EXIT festival je skutočne najlepším reprezentantom Nového Sadu a možno aj celej našej kraji-

ny. Už 15 rokov prichádzajú sem mladí, starší, milovníci hudby a dobrej zábavy a svetoví hudob-

Faithless

Hardwell

www.hl.rs

níci, o ktorých zápasia mnohé festivaly, oveľa väčšie než je EXIT. Tak to bolo aj tohto roku, keď na 20 javiskách vystúpilo viac ako 500 hudobníkov. Medzi tých najdôležitejších patrili MotörheInformačno-politický týždenník

ad, Hardwell, ka vstupeniek, Manu Chao ktoré v určiLa Ventura, tom období boli v predaji. John NewSamozrejme, m a n , Fa ithless, Marani v tomto tin Garrix, roku nechýCapital Cities, bali zahraClean Bandit, niční hostia, Emeli Sandé, a to z NovéTom Odell, ho Zélandu, Milky ChanAustrálie, Brace... Vďaka zílie, Kuby, neúnavnému Turecka, Fínexitovskému ska, Holandtímu poska, Británie, Slovinsk a... čas štyroch O propagácii dní týchto tohto festia mnohých Emeli Sandé iných hudobvalu a našej níkov si mohlo vypočuť zhruba krajiny vo svete svedčila aj atmosféra v press stredisku, 190-tisíc návštevníkov. Práve ten neúnavný tím mal kde boli každodenne aktívni na starosti ubytovanie hudobní- novinári a fotografi z Nemeckov, ich bezpečnosť, splnenie ich všetkých (ne)možných žiadostí, organizovanie kempu pre exitovcov, ktorý bol tohto roku umiestnený na kúpalisku Štrand, bezpečnosť všetkých návštevníkov, organizovanie press strediska pre početných domácich a zahraničných novinárov, množstvo ďalších „maličkostí“, ktoré si návštevník festivalu ani nevšimne. Vďaka celkovej organizácii, výberu hudobníkov a tradične vynikajúcej festivalovej atmosfére v tretí večer festival zaznamenal svoj nový rekord – až 52-tisíc návštevníkov bolo v ten John Newman večer na Petrovaradínskej pevnosti. ka, Japonska, UAE, Belgicka, Určite k tomu prispeli Holandska, Turecka, Albánska, tri koncerty revolu- Českej republiky, Kanady, USA, cionára Manu Chao, Chorvátska... Už v tradičnej post-exitovskej vynikajúceho Johna Newmana a jedného nálade sumarizujeme tohtoz najvyhľadávanej- ročný festival, spomíname si ších DJ-ov dneška na tie najvzrušujúcejšie chvíle Martina Garrixa. a netrpezlivo budeme čakať, V porovnaní s minulými rokmi koho nám exitovský tím privedie medzi návštevníkmi možno na budúci rok. Veď máme čakať bolo o niečo viac domácich než „iba“ zhruba šesť mesiacov, keď zahraničných. Možno k tomu organizátori začnú avizovať prprispela aj výhodnejšia ponu- vých hudobníkov. • KULTÚRA •

ZÁPIS DO TROCH PAZOVSKÝCH STREDNÝCH ŠKÔL

Najväčší záujem o ekonomické odbory Anna Lešťanová

o staropazovského Gymnázia Branka Radičevića v školskom roku 2015/2016 plánovali zapísať 120 žiakov. Po druhej zápisnej lehote do tried všeobecného odboru je zapísaných 109 žiakov (minimálny počet bodov 50,84), čo znamená, že pre augustovú zápisnú lehotu zostalo voľných ešte 11 miest. Z troch stredných škôl v Starej Pazove najväčší záujem žiaci prejavili o ekonomické odbory. Vo všetkých ekonomicko-právnických odboroch Ekonomicko-obchodnej školy Vuka Karadžića zapísali už v prvej lehote potrebný počet žiakov (po 30): ekonomický technik (minimálny počet bodov 59,04), právnický technik (60,11), podnikateľský

administrátor (71,30), finančný technik (59,06). Zatiaľ nie sú vyplnené kapacity v novom štvorročnom odbore obchodný technik. Zapísaných je 21 žiakov (35,50) a zostalo ešte 9 voľných miest. V Strednej technickej škole tiež zostalo voľných miest, tak v trojročných, Budova troch pazovských škôl ako aj vo štvorročných vzdelávacích odboroch. žiakov – minimálny počet boZ ponúknutých možností naj- dov 62,46). Voľných miest zoväčší záujem v tejto škole bol o stalo ešte v týchto vzdelávacích odbor technik cestnej dopravy odboroch: 4 voľné miesta pre a tu sú vyplnené kapacity (30 automechanikov (zapísaných

ZAČALO SA NATÁČANIE TRETIEHO SERIÁLU ČÁRDY NA DUNAJI

Špecifickosť a tradícia Oto Filip

ol to deň ako z katalógu, ktorého všetky kúsky zapadli do unikátnej skladačky ani uliate: Dunaj aj príroda, begečská čárda i jej okolie, spoločnosť a nové poznatky. Presne v polovici druhého júlového týždňa padli prvé klapky v poradí tretieho seriálu vysielania Čárdy na Dunaji v produkcii novosadskej agentúry T&T PROMOTION. Jeho šestnásť epizód diváci budú mať príležitosť sledovať na Televízii Vojvodina už počas tejto jesene. Tieto si milovníci Dunaja, prírody, rybacích špecialít, dobrej hudby a zábavy budú môcť vychutnávať prostredníctvom záberov z dejísk, nachádzajúcich sa v pásme od Báčskeho Monoštora po Golubac. Pôjde aj o Sombor a Futog, o Nový Sad a o Beočín, o Belehrad a o Veliko Gradište, o Ram a o Starú Palanku... Táto posledná je zaujímavá napríklad tým, že je pri nej, ako to vravel • KULTÚRA •

jeden z vedúcich redaktorov RTV Đura Mrđa, Dunaj široký takmer ako more. A v nej je vlastne asi päť domov a štyri čárdy.

svojho tímu, ozrejmili prostredníctvom rozhovorov s hostiteľmi a odborníkmi desiatkam prítomných novinárov, prečo

Z prezentácie nových vysielacích plánov RTV pri Dunaji a Begeči

Autori vysielania Miroslav Božin (scenár) a Petar Latinović (réžia a scenár) na Čárde u Brašu toho 9. júla, spolu s členmi

je krása Dunaja nezničiteľná, príroda večná a čárdy stálicami, ktoré si rok čo rok získavajú čoraz viac zástancov a návštev-

11 žiakov – minimálny počet bodov 42,01), 9 voľných miest v odbore technik pre tepelnú a chladiacu techniku (zapísaných 6 žiakov – minimálny počet bodov 40,21). V odbore strojárenský technik pre počítačové konštruovanie zostalo 9 voľných miest (zapísaných 21 žiakov – minimálny počet bodov 49,51). Na odboroch technik pre počítačové spracovanie (z plánovaných 30 žiakov zapísali 18, minimálny počet bodov 45,19) a technik pre grafickú prípravu (z plánovaných 30 zapísali 18 žiakov, minimálny počet bodov 47,95) zostali voľné miesta.

níkov. Netreba zabúdať, že prvé zábery tematického vysielania Čárdy na Dunaji uzreli svetlo sveta ešte v roku 2004, že prvý seriál bol odvysielaný v roku 2009, ten druhý vlani a tohto roku a že sa tie dopracovali k úctyhodnému počtu dvestotisíc pravidelných alebo občasných divákov. Čárdy pramenia z tradície, sú špecifické nielen vlastnými gastronomickými ponukami a pestrosťou zábavných obsahov, no možno ešte viac tým, že sú v tejto uponáhľanej dobe veľmi vhodnou a osvedčenou antistres terapiou. Veď čo dokáže liečiť lepšie, ľahšie a účinnejšie než príroda? Práve preto tento projekt a vysielanie vlastnou účasťou poctili v rokoch za nami mnohé známe osobnosti: herečka Mira Banjac, hudobníci a speváci Bane Krstić, Kornelije Kovač a Zafir Hadžimanov, básnici Pero Zubac a Duško Trifunović, skupina Apsolutno romantično... Nie náhodou je jedným z prvých vojvodinských turistických sloganov Symfónia prírody a kultúry. Platí to aj na čárdach, či o nich, možno i viac než dakde inde.

29 /4656/ 18. 7. 2015

Kultúra DETSKÁ UNIVERZITA 2015. Podľa oznámenia NRSNM najúspešnejší recitátori zo základných škôl s vyučovacím jazykom slovenským z Pivnice, Aradáča, Pančeva, zo Starej Pazovy a časť ocenených žiakov z republikovej súťaže zo slovenského jazyka sa od 5. do 13. júla zúčastnili na Detskej univerzite v Banskej Bystrici. Žiaci sa v rámci tábora čiastočne oboznámili s históriou Banskej Bystrice a Banskej Štiavnice, navštívili Múzeum Pavla Országha Hviezdoslava v Dolnom Kubíne, Oravský hrad, Slanický ostrov, Poniky, kostol v Tisovci, bystrickú plaváreň a Podpolianske folklórne slávnosti na Detve. Organizátorom tábora, Centru celoživotného vzdelávania Univerzity Mateja Bela v Banskej Bystrici a Ministerstvu školstva, vedy, výskumu a športu SR sa deti zo Srbska, z Rumunska, Maďarska, Poľska a Ukrajiny poďakovali vlastným projektom, prezentáciou mesta Banská Bystrica, ktorý vypracovali v rámci tábora. Pobyt detí finančne podporili Úrad pre Slovákov žijúcich v zahraničí a Národnostná rada slovenskej národnostnej menšiny.

 RECENZIA

Príznaky skutočnosti, ozveny fikcií

(SLOVENSKÉ UMENIE, ALEBO UMENIE SLOVÁKOV fikcia, alebo skutočnosť. Zborník prác z 8. výtvarníckeho snemovania v Báčskom Petrovci 7. 12. 2013, Báčsky Petrovec : Múzeum vojvodinských Slovákov, Galéria Zuzky Medveďovej, 2014) Oto Filip

tej, raz hlbšej, inokedy plytšej studnice tunajších slovenských kultúrnych dianí, ktorých sme sústavne svedkami, vyplavuje sa aj pomerne často, aj dosť pozoruhodné množstvo publikácií, literárnych a odborných diel, brožúr, katalógov... Či pre tú kvantitu, alebo aj pre špecifické zameranie, možno i čosi iné, záujmu širšej verejnosti akoby unikol, alebo zostal neveľmi povšimnutý zborník prác na tému slovenského výtvarného umenia (hlavný a zodpovedný redaktor Mr. Pavel Čáni, výkonný redaktor Vladimír Valentík), publikácia pozoruhodná a hodnotná. Zamyslenie sa nad príčinami jej pozitív odhalí hneď ich niekoľko. V prvom rade je tá, že východiskový námet snemovania bol mimoriadne podnetný. Tak vzhľadom na univerzálnu povahu umenia, neuznávajúceho hranice, ako aj na pozíciu našich aktérov v ňom, na mnohoraké prepojenia, kontexty a súvislosti vo výtvarnej sfére, týkajúce sa vlastnej národnostnej príslušnosti, zoradenia, svojbytnosti,

www.hl.rs

najmä od čias Cyrila Kutlíka až po súčasnosť. Len jeden detail, na ktorý upozorňuje básnik a hudobník Ladislav Čáni. Každá z troch základných skupín našich výtvarných umelcov: insitných, akademicky vzdelaných a umelcov amatérov dnes inak reflektuje svoj postoj k otázke národného, respektíve slovenského umenia. Príznakmi priestoru a času umenie je poznačené od svojho vzniku prakticky dodnes, podčiarkol na snemovaní prof. Samuel Boldocký v zaujímavej eseji na tému Etnicita, priestor a čas v umení. Dr. Vladimír Marko vychádza z tézy, že umelec nemusí nikam patriť a rovnako tak nemusí ani mať potrebu či povinnosť akokoľvek sa deklarovať, odvolávať na nadväznosť so širšou sieťou, no skloňuje aj tézu, že je triedenie predsa

Informačno-politický týždenník

nutné, zvlášť ak sa chce udržať poriadok. Východiskových teórií v pätnástich príspevkoch šestnástich autorov rozložených na približne sto päťdesiatich stranách publikácie je hodne, no zďaleka nie sú jej jediným kladom. K tým základným možno zaradiť napríklad fakt, že jej obsah je istým spôsobom univerzálny. Už tým, že sú v nej aj dejiny, aj súčasnosť, aj náznaky budúcnosti, či pohľady z troch strán: tunajšej slovenskej, autorov srbských a tých zo Slovenska. Pohľady a prístupy osobné a dosť rozličné, no podnetné tým, že umožňujú hlbšie začrieť do nastolenej problematiky. Kladné aj preto, že sa k otázkam nášho výtvarného umenia nevyjadrovali len jeho priami aktéri, ale aj kunsthistorici, odborníci, esejisti, kritici, filozofi, publicisti.

Inými slovami, keby sa napríklad stalo, že si zborník prác zoberie do rúk človek, ktorý v živote doposiaľ nemal žiaden styčný bod s naším výtvarným umením, po jeho prečítaní by nielenže získal dobrý prehľad jeho vývoja, príznačnosti a dilem, ale by aj sám získal niektoré podnety, napríklad na nové zvnútorňovanie, konkrétne chápané ako tesnejšie primkýnanie sa k celku v uvedenej sfére. Na sklonku roka sa má diať ďalšie výtvarnícke snemovanie. Dva roky sa nezdajú byť obdobím dlhým, no na viaceré zmeny bohato stačia. Treba sa teda nádejať a tešiť z nového zborníka, nových objavov a syntéz. A so zámerom tie štúdie vlastného výtvarného a umeleckého priestoru a prejavu, východísk a trendov, faktov a svedectiev, sprístupniť aj iným, možno by stálo za to vynaložiť neľahké úsilie a vynasnažiť sa nájsť prostriedky aj na vydania zborníka aj v jazykoch iných, najmä v srbčine, alebo aj v angličtine. Lebo je sa čím predstaviť iným aj v tomto segmente našej hodnotnej umeleckej výtvarnej tvorby. • KULTÚRA •

NA SLOVKO S RUŽENOU KRATICOVOU

Písanie je ako dolovanie v bani Elenka Ďurišová

užena Kraticová je učiteľka na dôchodku a padinská spisovateľka. Pri našej návšteve si zaspomínala na svoju učiteľskú prácu v kolektíve ZŠ maršala Tita: – Začiatok nebol ľahký. Okrem mňa prijali do práce i Zuzanu Babuchnovú, teraz Širkovú, a Jána Haníka ako učiteľov srbochorvátskeho jazyka. Boli sme traja začiatočníci a starší kolegovia nás pomenovali zlatá trojka. Možno to boli naozaj zlaté časy... Je pravda, že sme si nevedeli dať rady s plánom a programom, robilo sa aj v sobotu, neskoršie len prvú v mesiaci, ale odchádzali sme aj na trojdňové semináre, pamätám sa na ten v Kovine, a všetko bolo hradené. – Práca s deťmi je pekná, ale aj náročná, – hovorí spolubesedníčka. – Najlepšie som si zapamätala tých najlepších a najhorších žiakov, zážitky z výletov, mnohé anekdoty... Teší ma, keď niektorý náš žiak dosiahne úspech v súkromnom a pracovnom živote. Aké časy – také móresy. Menili sa pravidlá a podmienky v práci, menili sa riaditelia, plán a program. Kritérium v známkovaní podľa mňa klesol. Samozrejme, menili sme sa aj my. Keď som odpracovala 35 rokov, odišla som do dôchodku.

Vôbec som si nerobila starosti, čo práca. Nie je toľko namáhavá a s toľkým slobodným časom. Sú tu dolujú sa slovká, syntagmy. moje koníčky, kde zaraďujem aj Mnohí spisovatelia sa najprv písanie, čítanie kníh, pestovanie zaoberali novinárskou činnosťou. kvetov. Skôr som robila aj ručné Akoby si tu cibrili pero. Tak i naša práce, zapojila som sa aj do Spolku spolubesedníčka: žien, ale v posledných rokoch nie – Vždy sa mi páčila práca v som aktívna. novinách, rozhlase, o televízii Do písania sa R. Kraticová pus- som nerozmýšľala. Zasielala som tila už ako študentka. Prvé práce boli výlučne v srbčine a už s tými dosiahla úspechy. Keď začala písať aj v slovenčine, práce uverejňovala vo Vzlete a v Novom živote. Jej básne sú zaradené do niekoľkých zbierok a vydala dve knihy. Prvá je Rozbité sny a druhá, ktorá bola Ružena Kraticová (zľava) s autorkou textu výsledkom dlhoroč- na májovej akcii nášho týždenníka nej práce s deťmi, Živé noviny ožívajú Prebehnutie popod dúhu. kratšie príspevky do Hlasu ľudu a – Inšpirujú ma ľudské pocity, neskoršie som začala spolupracodetská logika, príroda, často sú vať s Rovinou. Aj s písaním je to to moje sny, ktoré vedia byť ako ako s tou reklamou: Alebo si, alebo filmové scenáre. Keď robím nejaké nie si. Ja som sa venovala rodine, nudné roboty, vtedy intenzívne menej písaniu. Nepamätám sa, rozmýšľam a dostávam námety. kedy som si dopriala napríklad Musím si ich zapísať, lebo mi tri hodiny iba na písanie. Vždy niekedy uniknú. Písanie je ako je to tak len na chvíľku, a potom dolovanie v bani, poznamenal sa stratí kontinuita. Uznávam, že už niekto, len je to intelektuálna mám komplex z toho, že neviem

perfektne slovenský pravopis. A keď vidím na Facebooku, ako niektorí ľudia hrdo zverejnia báseň, ktorá niekde dostala 1. cenu, a sú tam pravopisné chyby, tak si pomyslím, aká to bola negramotná posudzovacia komisia? Báseň je pre mňa celok, aj štylistický, aj gramatický. No i napriek mojej sebakritike aj ja som dostala niekoľko odmien v Zorničke a v Novom živote. Zaoberať sa spisovateľskou činnosťou viac ako len zo záujmu nie je ľahko vzhľadom na financie a čas: – Neviem, ako to robí Danielle Steelová, keď každý rok vytlačí nový román a má osem detí. Nebol by možno problém kvalitne a veľa písať knihy, ale u nás je problém knihy vytlačiť, a potom predať. Každý sa poteší knihe, ale kupovať knihy nie je záväzok alebo potreba ako kupovať proviant. Na druhej strane niektorí spisovateľa tvrdia, že im odmeny nie sú dôležité. Mne sú. Keď ocenenie nedostanem, je mi to signálom, že mám lepšie, zaujímavejšie, originálnejšie písať. Zákon akcie a reakcie neplatí len vo fyzike. Týka sa všetkých vzťahov, tak k ľuďom, ako i k zvieratám a svetu. Viac-menej som so sebou a s tým, čo som dosiahla v živote, spokojná, no veľmi by ma potešilo, keby sa mi podarilo uverejniť ďalšiu knihu. Foto: O. Filip

PAZOVSKÉ KULTÚRNE LETO 2015. V organizácii Strediska pre kultúru Stará Pazova sa v piatok 10. júla a v sobotu 11. júla konali dva programy v rámci tohtoročného Pazovského kultúrneho leta. Milovníci filmov si najprv na letnom kine mohli pozrieť juhokórejský film Oldboy a deň neskôr na programe bolo detské divadelné predstavenie Peter Pan v podaní animátorskej skupiny Šašavko, ktoré sa uskutočnilo na otvorenom minijavisku pred divadelnou sálou. Ináč, toto divadielko si mali príležitosť pozrieť aj najmladší občania z Nových Bánoviec, Vojky a Novej Pazovy. Na fotografiách SPK Stará Pazova: Momentka z predstavenia Peter Pan a početné obecenstvo v Starej Pazove. a. lš. • KULTÚRA •

29 /4656/ 18. 7. 2015

Kultúra SO ŽIAKMI GENERÁCIE V KOVAČICKEJ OBCI

pre ktoré som sa neučil, a moje vedomosti boli odmenené pätorkou. Ako žiak padinskej školy som sa zúčastňoval na rôznych súťažiach zo slovenského jazyka, zemepisu, z matematiky, dejepisu, okrem iného aj preto, že moja ge- biológie, chémie, informatiky, telesnerácia je generácia veľmi dobrých nej výchovy a anglického jazyka. Zo žiakov. Mladším žiakom by som súťaží som si niekoľkokrát domov odkázala, aby boli usilovní, aby sa priniesol vzácne ocenenia. Ďalšie učili, lebo učiť sa vždy oplatí. Treba školenie som si najprv zvolil v matenadobúdať vedomosti matickom gymnáziu, predovšetkým pre seba ale keďže ma kvôli a nie pre známky v denveľkej konkurencii do níku. tej školy neprijali, od Malý maturant ZŠ septembra budem maršala Tita v Padine navštevovať elekJ. Chrťan bol tiež usitrotechnickú školu lovným žiakom. v Zreňanine. V bu– Prvé štyri roky dúcnosti seba vidím v základnej škole boli ako vyštudovaného pre mňa najlepšie a informatika s plnými najkrajšie roky v živo- Janko Chrťan rukami práce. Mladte. Posledné obdobie ším generáciám žiazákladného školenia však nebolo kov by som poradil, aby sa aspoň najľahšie, ale bolo najvzácnejšie. pokúsili mať výborné známky, Získať Vukov diplom nebolo až také aby záväzne počúvali na hodine namáhavé, lebo som od samého a aby si splnili svoj vysnívaný cieľ. začiatku počúval na hodine. To mi Prajem im, aby vytrvali vo svojich pomohlo viac, akoby som sa učil životných predsavzatiach v duchu po celý deň. Úprimne, neučil som výroku Márie Skladowskej: „Ničoho sa mnoho, lebo ľahko chápem. sa v živote netreba báť, treba len Bolo mnoho kontrolných úloh, všetkému porozumieť.“

Byť usilovný a ničoho sa nebáť… Anička Chalupová

niečo študovala, ale čo? Nemám to jasné, o tom mám ešte času rozmýškolský rok sa skončil a žiaci sú ľať. Keď ide o základné vzdelávanie na zaslúžených prázdninách. v ZŠ Mladých pokolení v Kovačici, Malí maturanti v Kovačickej môžem povedať, že som hrdá na obci ukončenie základabsolvovanie zákného školenia oslávili na ladných vedomostí maturitných večierkoch, v tejto škole. Pekne a potom na maturitných bolo byť žiačkou koskúškach potvrdili získavačickej základnej né vedomosti. Môžu si školy, ktorá je skvele teda pokojne vydýchnuť vybavená. Učitelia sa nielen od učenia, ale aj maximálne venujú od veľmi významnej žiakom, a preto nám záležitosti – zápisu do nebolo ťažko spĺňať strednej školy. Čo o tom školské povinnosti. hovoria maturanti zákV pamäti mi navždy ladných škôl v Kovačici a Ivona Bírešová zostanú spolužiaci, Padine – Ivona Bírešová na ktorých som sa a Janko Chrťan, ktorí sú zároveň vždy mohla spoľahnúť a krásne žiakmi generácie? Ich záujmy a v sú- neopakovateľné zážitky prežité s lade s tým aj budúca profesionálna nimi. Vždy som sa učila pre seba a orientácia sa podstatne rozlišujú. pre svoju budúcnosť, chodila som Bírešová sa zapísala do kovačického na súťaže z predmetov, ktoré som Gymnázia Mihajla Pupina. mala rada, a titul žiačky generácie – Uvažujem o tom, že by som po je vlastne mojou odmenou za vyukončení kovačického gymnázia naložené úsilie. Pocit je výnimočný

PORTRÉT ÚSPEŠNEJ ŽIAČKY

Usilovnosťou a kreativitou k úspechu Elena Hložanová

álo je žiakov, ktorí na hodiny slovenčiny s prvkami národnej kultúry chodia od prvého ročníka základnej školy po koniec strednej školy. Jednou z nich je Valentína Čipkárová, ktorá práve skončila Gymnázium 20. októbra v Báčskej Palanke a predtým Základnú školu Vuka Karadžića. Valentína má rada svoj materinský jazyk, ktorý jej do vienka dali rodičia, a v škole si ho zdokonaľovala. Bola príkladnou a výbornou žiačkou. Zúčastnila sa aj na niekoľkých kurzoch slovenčiny na Slovensku, ktoré organizuje Centrum ďalšieho vzdelávania Univerzity Komenského. – Všetko to rýchlo prešlo: aj roky v ZŠ Vuka Karadžića, aj na gymnáziu. Bola som vý-

www.hl.rs

bornou žiačkou, dosiahla som všeobecný prospech 5.00 a na hodiny slovenčiny som chodila 12 rokov, – hovorí Valentína. – Moje obľúbené predmety boli chémia, matematika, hudobná kultúra, avšak aj slovenský jazyk, ktorý mám rada od malička. V 1. ročníku základnej školy sme sa učili abecedu, čítať, písať, recitovať básne, odhaľovali sme nové slovenské slová. Často sme na hodinách aj spievali a na pieseň Kukulienka, kde si bola sa veľmi dobre pamätám, lebo som ju spievala aj na koncoročnom programe v Slovenskom dome. V strednej škole sme na hodinách slovenčiny čítali o zná-

Informačno-politický týždenník

mych slovenských osobnostiach a o slovenskej kultúre, a to sa mi najviac páčilo. Učili sme sa aj gramatiku a prekladali sme zo srbčiny do slovenčiny. Ako stredoškoláčka som na koncoročných a príležitostných programoch v Slovenskom dome bola konferencierkou. A toto sú Valentínine záľuby: vo voľnom čase hrá na klavíri, pozerá filmy, vyrába šperky, cestuje, číta knihy. Jej najobľúbenejšou slovenskou spisovateľkou je Enja Rúčková a zvlášť má rada jej romány Čo koho do toho a Žuvačkový kráľ. V základnej škole čítala i Zorničku a ako stredoškoláčka Vzlet. Teraz už

bude študentkou, a to na Slovensku, na Slovenskej technickej univerzite v Bratislave, na Fakulte chemickej a potravinárskej technológie, študijný program Výživa – kozmetika a ochrana zdravia. Podala aj prihlášku na štipendium. Pre Slovensko sa nerozhodla náhodou. – Posledné dve letá som strávila v Modre. Zúčastnila som sa kurzoch odbornej prípravy pre krajanov a maturantov. Každý pracovný deň sme mávali po 6 vyučovacích hodín, aj organizované výlety do Bratislavy a okolia. Veľmi sa mi páčilo, ako to tam všetko bolo zorganizované. Zoznámila som sa s mladými z rôznych krajín: z Maďarska, Ukrajiny, Rumunska, USA, Kanady, Filipín. Minulé leto nám škola zorganizovala trojdňovú exkurziu po Slovensku a maturitný výlet nám bola návšteva Bratislavy, Prahy a Viedne. Valentína si tak šťastne skĺbila lásku k cestovaniu a zvolený odbor v ďalšom školení. Nech sa jej darí. • KULTÚRA •

Kultúra • Oznamy BLAHOŽELANIE

Zlato moje, ako si? Anna Horvátová

oľkokrát ste, či pri náhodnom stretnutí, či pri stretnutí s dôverným blízkym alebo pri vyjadrovaní citového, resp. vôľového vzťahu, vyslovili túto zdvorilostnú frázu: „Zlato moje, ako si?“ Nespočetnekrát, všakže! Vplyv prostredia aj pri tejto vetnej konštrukcii urobil svoje. Pre nás dolnozemských Slovákov aktívne používanie paralelne dvoch blízkych slovanských jazykov – slovenčiny a srbčiny vyúsťuje do takýchto doslovných prekladov srbských slov a viet: „Ako si?“, „Ako ste?“ V srbčine sa síce pýtame: „Kako si?“, avšak takto poslovenčené, a pritom nesmierne frekventované opytovacie vety v našej nárečovej podobe: „Ako si?“, „Ako ste?“ absolútne neza-

padajú do jazykovej správnosti spisovnej slovenčiny, ba dominuje v nich silný srbský slovný prízvuk. Čo teda použiť namiesto týchto poslovenčených fráz, aby nás rozumeli i krajania na Slovensku?! Je to jednoduché. Nahraďme to týmito vetami: „Ako sa máš?“ či „Ako sa máte?“ alebo „Akože sa máš?“ či „Akože sa máte?“ Okrem uvedených príkladov, špecifických pre nás tunajších Slovákov, v slovníkoch slovenského jazyka sa okrem nespočetných významov hesla ako uvádzajú ešte tieto priame alebo nepriame otázky, ktorými sa pýtame na mieru alebo spôsob: Ako sa to stalo?; Ako ďaleko je odtiaľto na námestie?; Ako si to predstavuješ?; Ako si sem prišiel?; Na ako dlho budete zastupovať neprítomnú kolegyňu?

JÁN HANSMAN z Báčskeho Petrovca dňa 10. júla 2015 na Univerzite v Novom Sade, Prírodovedno-matematickej fakulte, na Katedre pre nukleárnu fyziku, Departmán pre fyziku, obhájil doktorskú dizertáciu, a tým získal akademický titul doktor fyziky. Mladému doktorandovi k získaniu titulu srdečne blahoželajú a úspech do budúcna prajú manželka, rodičia, brat s rodinou a ujo.

BLAHOŽELANIE

K úspešnému ukončeniu doktorandského štúdia na Fakulte elektrotechniky a informatiky Technickej univerzity v Košiciach IVANOVI CHALUPKOVI blahoželajú a veľa úspechov v profesionálnom a súkromnom živote prajú matka, bratia Daniel a Arben, sestra Sára a starká Krajčíková.

Oznamujte v Hlase ľudu 021/ 47-20-840 a 021/47-20-844 inzercia@hl.rs

LISTY ČITATEĽOV

Redakčná beseda bez významu

Vážení novinári, nevidíme význam, ani zmysel redakčnej besedy na tému národnostných rád. Ešte viac to tratí na význame a zmysle, keď oslovíte osobu, ktorá 20 rokov nežije tuná a Vladuška Feketeová je navyše dôverná mátka-kamarátka Anny Tomanovej-Makanovej. Výsledok je do neba predvídateľný.

Potom radšej nech nekomentujeme, čo si o tom myslí Milinka Sklabinská, ktorá kariéru začínala v Národnostnej rade. Pochopiteľné, že sa o NR vyjadrí iba v superlatívoch. S trúchlivým pozdravom Ján Melich s rodinou (Redakčná poznámka: titulok je redakčný)

Mestská správa pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad na základe článku 20 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04 a 36/09) zverejňuje

Mestská správa pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad na základe článku 10 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04 a 36/09) zverejňuje

OZNÁMENIE o verejnom nahliadnutí, verejnej prezentácii a verejnej rozprave o štúdii o odhade vplyvov na životné prostredie projektu

OZNÁMENIE o podanej žiadosti o rozhodovanie o potrebe odhadu vplyvov na životné prostredie projektu

Nositeľ projektu Telekom Srbija, a. s., Takovská 2, Belehrad, podal žiadosť o rozhodovanie o potrebe odhadu vplyvov na životné prostredie projektu základnej stanice mobilnej telefónie NS Šantić – NS70, NSU70, Bulvár cára Lazara č. 73, na katastrálnej parcele číslo 3926/10, k. o. Nový Sad II, Mesto Nový Sad. Údaje a dokumentáciu zo žiadosti nositeľa projektu možno dostať k nahliadnutiu v miestnostiach Mestskej správy pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad, Rumenačka 110, Nový Sad, v pracovné dni od 10.00 do 15.00 h, do 10. augusta 2015. V súlade s článkom 6 Pravidiel o postupe verejného nahliadnutia, prezentácie a verejnej rozpravy o štúdii o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 69/05) zainteresované orgány, organizácie a verejnosť počas trvania verejného nahliadnutia môžu podať pripomienky a mienky k štúdii o odhade vplyvov v písanej forme Mestskej správe pre ochranu životného prostredia. Verejná rozprava a prezentácia sa uskutočnia 11. augusta 2015 v miestnostiach Mestskej správy pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad, Rumenačka 110, Nový Sad, o 11.00 h.

Nositeľ projektu C.I.A.K, s. s r. o., Stará Pazova, Ul. banovačka č. 36, podal žiadosť o rozhodovanie o potrebe odhadu vplyvov na životné prostredie projektu Objekt na skladovanie odpadových akumulátorov, Nový Sad, Ul. prímorská č. 86, na katastrálnej parcele číslo 385/1, k. o. Nový Sad IV, Mesto Nový Sad, na predmetovej lokalite plánuje sa skladovanie nebezpečného odpadu – odpadových akumulátorov indexového čísla 16 06 01 * (olovnaté batérie) výlučne v typových kontajneroch pre akumulátory, maximálnej kapacity skladovania do 100 t s plánovaným ročným obratom 2 500 t a maximálnym denným vchodom 8 t. Údaje a dokumentáciu zo žiadosti nositeľa projektu možno dostať k nahliadnutiu v miestnostiach Mestskej správy pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad, Rumenačka 110, Nový Sad, v pracovné dni od 10.00 do 15.00 h. Všetci záujemcovia v lehote 10 dní odo dňa zverejnenia tohto oznámenia môžu svoju mienku v písanej forme doručiť na adresu Mestskej správy pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad.

• KULTÚRA • OZNAMY •

hlasludu.info www.hl.rs Mestská správa pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad na základe článku 20 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04 a 36/09) zverejňuje OZNÁMENIE o verejnom nahliadnutí, verejnej prezentácii a verejnej rozprave o štúdii o odhade vplyvov projektu na životné prostredie Telenor Common Operation, pobočka Belehrad – Nový Belehrad, s oprávnením nositeľa projektu Telenor, s. s r. o., Omladinskih brigada 90, Nový Belehrad, podal žiadosť o poskytovanie súhlasu k Štúdii o odhade vplyvov na životné prostredie projektu – základnej stanice mobilnej telefónie NS Telep, Ul. Gorana Kovačića č. 22, Nový Sad, na katastrálnej parcele číslo 5930, k. o. Nový Sad II, Mesto Nový Sad. Údaje a dokumentáciu zo žiadosti nositeľa projektu možno dostať k nahliadnutiu v miestnostiach Mestskej správy pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad, Rumenačka 110, Nový Sad, v pracovné dni od 10.00 do 15.00 h, do 10. augusta 2015. V súlade s článkom 6 Pravidiel o postupe verejného nahliadnutia, prezentácii a verejnej rozprave o štúdii o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 69/05) zainteresované orgány, organizácie a verejnosť počas trvania verejného nahliadnutia môžu podať pripomienky a mienky k štúdii o odhade vplyvov v písanej forme Mestskej správe pre ochranu životného prostredia. Verejná rozprava a prezentácia sa uskutočnia 11. augusta 2015 v miestnostiach Mestskej správy pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad, Rumenačka 110, Nový Sad, o 12.00 h.

29 /4656/ 18. 7. 2015

Oznamy Mestská správa pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad na základe článku 29 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, číslo 135/04 a 36/09) zverejňuje

Mestská správa pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad na základe článku 29 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04 a 36/09) zverejňuje

OZNÁMENIE o schválení rozhodnutia, ktorým sa poskytuje súhlas k Štúdii o odhade vplyvov na životné prostredie projektu – základnej stanice mobilnej telefónie – NS Novkabel

OZNÁMENIE o schválení rozhodnutia, že je potrebný odhad vplyvov a o určovaní rozsahu a obsahu Štúdie o odhade vplyvov na životné prostredie projektu základnej stanice mobilnej telefónie NS13/NSX13/NSU13/NSL13 NS – Hotel Park

Podnik Telenor Common Operation, pobočka Belehrad – Nový Belehrad, po splnomocnení nositeľa projektu Telenor, s. s r. o., Omladinskih brigada 90, Nový Belehrad, podal žiadosť o poskytovanie súhlasu k Štúdii o odhade vplyvov na životné prostredie projektu – základnej stanice mobilnej telefónie NS Novkabel, Ul. industrijska b. č., Nový Sad, na katastrálnej parcele číslo 2279/1, k. o. Nový Sad I, Mesto Nový Sad. Po uskutočnenom postupe a návrhu technickej komisie Mestská správa pre ochranu životného prostredia dňa 9. júla 2015 schválila rozhodnutie číslo VI-501-520/15, ktorým je schválený súhlas k štúdii. S cieľom informovania zainteresovanej verejnosti text rozhodnutia sa zverejňuje v úplnosti: Mestská správa pre ochranu životného prostredia na základe článku 24 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04 a 36/09), článku 192 odsek 1 Zákona o všeobecnom správnom konaní (Úradné noviny SRJ, č. 33/97, 31/01 a Úradný vestník RS, č. 30/10) a článkov 11, 34 a 36 Rozhodnutia o mestských správach Mesta Nový Sad (Úradné noviny Mesta Nový Sad, č. 52/08, 55/09, 11/10, 39/10, 60/10 a 69/13), konajúc podľa žiadosti Telenor Common Operation, pobočka Belehrad – Nový Belehrad, po splnomocnení nositeľa projektu TELENOR, s. s r. o., Omladinskih brigada 90, Nový Belehrad, v postupe rozhodovania o poskytovaní súhlasu k štúdii o odhade vplyvov na životné prostredie projektu základnej stanice mobilnej telefónie – NS Novkabel, po uskutočnenom postupe a správe technickej komisie, schvaľuje ROZHODNUTIE 1. Poskytuje sa súhlas k štúdii o odhade vplyvov na životné prostredie projektu základnej stanice mobilnej telefónie – NS Novkabel, Ul. industrijska b. č., Nový Sad, na katastrálnej parcele číslo 2279/1, k. o. Nový Sad I, Mesto Nový Sad, nositeľa projektu TELENOR, s. s r. o., Omladinskih brigada 90, Nový Belehrad. 2. Nositeľ projektu sa zaväzuje, že: – projekt realizuje v súlade s technickou dokumentáciou a s podmienkami a opatreniami ochrany, ktoré sú stanovené inými oprávnenými orgánmi a organizáciami a podané sú v prílohe štúdie; – zabezpečí podmienky a uskutoční opatrenia na zamedzovanie, zníženie alebo odstraňovanie škodlivých vplyvov na životné prostredie obsiahnuté v štúdii, kapitola 8 Opis opatrení predpokladaných s cieľom znemožniť, zmenšiť a odstrániť všetok významnejší škodlivý vplyv na životné prostredie. 3. Nositeľ projektu je povinný zabezpečiť výkon programu nepretržitého sledovania v súlade s platnými predpismi definovanými kapitolou 9 Program sledovania vplyvov na životné prostredie a údaje získané monitoringom doručiť Agentúre pre ochranu životného prostredia, Mestskej správe pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad a Mestskej správe pre inšpekčné práce – Oblasť inšpekcie pre ochranu životného prostredia. 4. Nositeľovi projektu sa nakladá, aby v prípade rekonštrukcie a zmeny technických charakteristík základnej stanice z bodu 1 tohto rozhodnutia podal žiadosť zodpovednému orgánu o rozhodovanie o potrebe odhadu vplyvov na životné prostredie. ZDÔVODNENIE Podnik Telenor Common Operation, pobočka Belehrad – Nový Belehrad, po splnomocnení nositeľa projektu Telenor, s. s r. o., Omladinskih brigada 90, Nový Belehrad, podal žiadosť o poskytovanie súhlasu k Štúdii o odhade vplyvov na životné prostredie projektu – základnej stanice mobilnej telefónie – NS Novkabel, Ul. industrijska b. č., Nový Sad, na katastrálnej parcele číslo 2279/1, k. o. Nový Sad I, Mesto Nový Sad. Projektom sa predpokladá postavovanie anténovej sústavy, ktorá bude pozostávať z nasledujúcich komponentov: pre rozhlasovú sústavu GSM 900: dve polarizované panelové antény Huawei Agisson A79451700 pre druhý a tretí úsek a pre rozhlasovú sústavu UMTS: polarizovaná panelová anténa Andrew HBX-4519DS-VTM pre prvý úsek, polarizovaná panelová anténa Huawei Agisson A19451902 pre druhý úsek a polarizovaná panelová anténa Huawei Agisson A19451811 pre tretí úsek. Azimuty antén pre sústavu GSM 900 sú 90 ° (druhý úsek) a 310 ° (tretí úsek) a pre sústavu UMTS sú 10 ° (prvý úsek), 90 ° (druhý úsek) a 290 ° (tretí úsek). Konfigurácia vysielača základnej stanice pre sústavu GSM 900 je 0 + 2 + 3 a pre UMTS je 3 + 3 + 3. V súlade so Zákonom o odhade vplyvov na životné prostredie a Pravidlami o konaní verejného nahliadnutia, prezentácii a verejnej rozprave o Štúdii o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 69/05), realizované je konanie odhadu vplyvov na životné prostredie a zabezpečená je účasť zainteresovaných orgánov, organizácií a verejnosti. V zákonom stanovenej lehote plánovanej na verejné nahliadnutie, Štúdia o odhade vplyvov projektu na životné prostredie bola vystavená v miestnostiach Mestskej správy pre ochranu životného prostredia do 29. júna 2015. Počas trvania verejného nahliadnutia neboli doručené mienky a pripomienky v písomnej forme k štúdii o odhade vplyvov projektu na životné prostredie zo strany zainteresovaných orgánov, organizácií a verejnosti, ani neboli vyslovené mienky počas prezentácie zainteresovanej verejnosti a verejnej rozpravy uskutočnenej 30. júna 2015, čo bolo konštatované v zápisnici číslo VI-501-520/15 z 30. júna 2015. Rozhodnutím o zostavovaní a vymenovaní predsedu a členov technickej komisie na zhodnotenie štúdie o odhade vplyvov na životné prostredie projektu základnej stanice mobilnej telefónie – NS Novkabel, Ul. industrijska b. č., Nový Sad, na katastrálnej parcele číslo 2279/1, k. o. Nový Sad I, Mesto Nový Sad, nositeľa projektu TELENOR, s. s r. o., Omladinskih brigada 90, Nový Belehrad, číslo VI-501-520/15, z 5. júna 2015, zostavená je technická komisia na zhodnotenie Štúdie o odhade vplyvov na životné prostredie projektu, ktorá prehodnotila Štúdiu o odhade vplyvov a po uskutočnenom, zákonom stanovenom postupe o svojej práci tomuto orgánu doručila správu číslo VI-501-520/15 z 8. júla 2015 so zhodnotením predmetovej štúdie o odhade vplyvov a návrhom, aby sa k rovnakej dal súhlas. Nahliadnutím do kompletnej dokumentácie po uskutočnenom postupe a správe technickej komisie sa konštatovalo, že je štúdia vypracovaná v súlade so Zákonom o odhade vplyvov na životné prostredie, Pravidlami o obsahu štúdie o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 69/05) a Rozhodnutím o potrebe odhadu vplyvov a o určovaní rozsahu a obsahu štúdie číslo VI-501-790/14 zo 2. februára 2015, ktorú schválila Mestská správa pre ochranu životného prostredia mesta Nový Sad. Ak sa projekt vypracuje v súlade s technickou dokumentáciou a ak sa budú uctievať všetky určené opatrenia na zmenšenie alebo znemožňovanie škodlivých vplyvov na životné prostredie z bodov 2 a 3 tohto rozhodnutia, práca objektu životné prostredie významnejšie neohrozí. Na základe uvedeného rozhodnuté je ako v dispozícii. Poučenie o opravnom prostriedku: Toto rozhodnutie je v správnom konaní konečné. Proti tomuto rozhodnutiu nositeľ projektu môže začať správny spor v Správnom súde v lehote 30 dní odo dňa prijatia rozhodnutia a zainteresovaná verejnosť v lehote 30 dní odo dňa zverejnenia oznámenia o schválenom rozhodnutí v prostriedkoch verejného informovania.

Nositeľ projektu TELEKOM SRBIJA, a. s., Takovská 2, Belehrad, podal tomuto orgánu žiadosť o rozhodovanie o potrebe odhadu vplyvov na životné prostredie projektu základnej stanice mobilnej telefónie NS13/NSX13/NSU13/NSL13 NS – Hotel Park, Ul. novosadskog sajma č. 35, Nový Sad, na katastrálnej parcele číslo 7534, k. o. Nový Sad I, Mesto Nový Sad. Po uskutočnenom postupe Mestská správa pre ochranu životného prostredia dňa 8. júla 2015 schválila rozhodnutie číslo VI-501-642/15, že je potrebný odhad vplyvov na životné prostredie a o určovaní rozsahu a obsahu štúdie o odhade vplyvov na životné prostredie. S cieľom informovania zainteresovanej verejnosti text rozhodnutia sa zverejňuje v úplnosti: Mestská správa pre ochranu životného prostredia na základe článku 10 odseky 4 a 5 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04 a 36/09), článku 192 odsek 1 Zákona o všeobecnom správnom konaní (Úradné noviny SRJ, č. 33/97 a 31/01 a Úradný vestník RS, č. 30/10) a článkov 11, 34 a 36 Rozhodnutia o mestských správach Mesta Nový Sad (Úradné noviny Mesta Nový Sad, č. 52/08, 55/09, 11/10, 39/10, 60/10 a 69/13), konajúc podľa žiadosti nositeľa projektu TELEKOM SRBIJA, a. s., Takovská 2, Belehrad, o rozhodovanie o potrebe odhadu vplyvov na životné prostredie projektu základnej stanice mobilnej telefónie NS13/NSX13/NSU13/NSL13 NS – Hotel Park, schvaľuje ROZHODNUTIE 1. Určuje sa, že pre projekt základnej stanice mobilnej telefónie NS13/NSX13/NSU13/NSL13 NS – Hotel Park, Ul. novosadskog sajma č. 35, Nový Sad, na katastrálnej parcele číslo 7534, k. o. Nový Sad I, Mesto Nový Sad, nositeľa projektu TELEKOM SRBIJA, a. s., Takovská 2, Belehrad (v ďalšom texte: nositeľ projektu), potrebný je odhad vplyvov na životné prostredie. 2. Stanovuje sa, aby nositeľ projektu Štúdiu o odhade vplyvov na životné prostredie projektu základnej stanice mobilnej telefónie NS13/NSX13/NSU13/NSL13 NS – Hotel Park, Ul. novosadskog sajma č. 35, Nový Sad, na katastrálnej parcele číslo 7534, k. o. Nový Sad I, Mesto Nový Sad, v zmysle rozsahu a obsahu vypracoval v súlade s článkom 17 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie a Pravidlami o obsahu štúdie o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, číslo 69/05). ZDÔVODNENIE Nositeľ projektu TELEKOM SRBIJA, a. s., Takovská 2, Belehrad, podal tomuto orgánu riadnu žiadosť o rozhodovanie o potrebe odhadu vplyvov na životné prostredie projektu základnej stanice mobilnej telefónie NS13/NSX13/NSU13/NSL13 NS – Hotel Park, Ul. novosadskog sajma č. 35, Nový Sad, na katastrálnej parcele číslo 7534, k. o. Nový Sad I, Mesto Nový Sad. Projektom sa predpokladá postavenie anténovej sústavy pre GSM 900, GSM 1800, UMTS a LTE s nasledujúcimi komponentmi: panelová anténa typu Kathrein K742219 (pre UMTS, prvý úsek), s azimutom 90 °, panelová anténa typu Kathrein K80010892 (pre GSM 900, GSM 1800, UMTS a LTE, prvý úsek) s azimutom 22,4 °, panelová anténa typu Kathrein K80010305V1 (pre GSM 900, druhý úsek) s azimutom 83 °, panelová anténa typu Kathrein K80010892 (pre GSM 900, GSM 1800, UMTS a LTE, druhý úsek) s azimutom 125 °, panelová anténa typu Kathrein K80010510 (UMTS a LTE, tretí úsek) s azimutom 260 ° a panelová anténa typu Kathrein APX15G0/15D2-B-O (pre GSM 900 a GSM 1800, tretí úsek), s azimutom 221,8 °. Konfigurácia vysielača základnej stanice pre sústavu GSM 900 je 4 + 4 + 4 + 4, pre GSM 1800 je 4 + 4 + 4, pre sústavu UMTS 3 + 3 + 3 + 3 a pre LTE 1 + 1 + 1. V súlade so Zákonom o odhade vplyvov na životné prostredie s podanou žiadosťou je verejnosť oboznámená prostredníctvom oznamovania v prostriedkoch verejného informovania a MS Národných hrdinov. V lehote stanovenej zákonom neboli doručené mienky zainteresovaných orgánov, organizácií a verejnosti. Ako vyplýva z článku 144 Zákona o plánovaní a výstavbe (Úradný vestník RS, č. 72/09, 81/09, 64/10 – Rozhodnutie US z 10. septembra 2010, 24/11, 121/12, 42/13 – Rozhodnutie US, 50/13 – Rozhodnutie US, 98/13 – Rozhodnutie US, 132/14 a 145/14), ktorým je stanovený osobitný druh objektov, pre ktoré nie je potrebné zabezpečiť akt kompetentného orgánu pre výstavbu, čiže akt pre vykonávanie prác, a medzi uvedeným sú aj nosiči antén s anténami na jestvujúcich budovách, cestách, infraštruktúre a kontajneroch elektronických komunikácií, štandardné kabinety základných staníc na zodpovedajúcich nosičoch, ako aj mienky Ministerstva pre životné prostredie, baníctvo a územné plánovanie č. 353-02-01676/2011-02 z 12. júla 2011, nositeľ projektu nie je povinný podať výpis z urbanistického plánu alebo schválený urbanistický projekt, čiže akt o urbanistických podmienkach, ktorý nie je starší ako rok, taktiež ani ideové riešenie alebo ideový projekt, čiže výpis z ideového projektu. S uvedenou žiadosťou nositeľ projektu priložil Zmluvu o prenájme uzavretú medzi HTUDP Park, Ul. novosadskog sajma č. 35, Nový Sad, a Telekom Srbija, a. s., Takovská 2, Belehrad, dodatok Zmluvy o prenájme uzavretú medzi HTUDP Park, Ul. novosadskog sajma č. 35, Nový Sad, a Telekom Srbija, a. s., Takovská 2, Belehrad, rozhodnutie, ktorým sa poskytuje povolenie vydané zo strany Mestskej správy pre urbanizmus a stavebnícke práce Mesta Nový Sad a Odborné zhodnotenie zaťaženia životného prostredia v lokálnej zóne základnej stanice mobilnej telefónie NS13/NSX13/NSU13/NSL13 NS – Hotel Park, číslo 2411/14-110 AR, ktoré vypracovalo akreditované Laboratórium Inštitútu Vatrogas z Nového Sadu. Základná stanica mobilnej telefónie NS13/NSX13/NSU13/NSL13 NS – Hotel Park má celkovú efektívnu vyžiarenú silu 250 W pre všetky rozsahy (GSM 900, GSM 1800, UMTS a LTE). Po rozoberaní žiadosti nositeľa projektu a údajov o predmetovej lokalite, charakteristikách a odhade možných vplyvov uvedeného projektu na životné prostredie a berúc do ohľadu, že predmetová základná rozhlasová stanica má efektívnu vyžiarenú silu väčšiu ako 250 W a môže mať významný vplyv na životné prostredie – bod 12 podbod 13 Telekomunikačné objekty mobilnej telefónie (základné rozhlasové stanice), Listiny II Vyhlášky o určovaní Listiny projektov, pre ktoré je odhad vplyvov záväzný, a Listiny projektov, pre ktoré sa odhad vplyvov na životné prostredie môže žiadať (Úradný vestník RS, číslo 114/08), tento orgán je v súlade s článkom 10 odsek 4 Zákona o odhade vplyvov a rozhodol, že je potrebný odhad vplyvov. Článkom 10 odsek 5 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie predpísané je, že rozhodnutím, ktorým sa určuje, že je potrebný odhad vplyvov projektu na životné prostredie, splnomocnený orgán môže určiť aj rozsah, aj obsah štúdie o odhade vplyvov, čo je v tomto prípade aj vykonané. Okrem rozoberania intenzity vplyvov (vyjadrenou efektívnou vyžiarenou silou spotrebičov) splnomocnený orgán v konkrétnom prípade rozobral aj trvanie vplyvov – základná stanica predstavuje kontinuálny prameň žiarenia. Uplatňujúc princípy prevencie a opatrenia (článok 9 odsek 1 podbod 2 Zákona o ochrane životného prostredia, Úradný vestník RS, č. 135/04, 36/09, 36/09 – iný zákon, 72/09 – iný zákon a 43/11 rozhodnutie US), ktorým sa žiada, že každá aktivita musí byť plánovaná a realizovaná spôsobom, že medziiným predstavuje najmenšie riziko po ľudské zdravie, štúdiou treba dokázať, že pre predmetový projekt bude uplatnená najlepšia dostupná technológia, technika a výstroj. Berúc do ohľadu vopred spomenuté a predovšetkým špecifickosť lokality (husto osídlená obytná štvrť), nevyhnutné je vypracovať dokument, ktorým sa analyzuje a hodnotí kvalita činiteľov životného prostredia na určenom priestore, vzájomný vplyv jestvujúcich a plánovaných aktivít a určujú podmienky a opatrenia na znemožnenie, zmenšenie a odstraňovanie škodlivých vplyvov na životné prostredie, ako i opatrenia v prípade nehôd, zabezpečiť sledovanie vplyvov prameňa vyžarovania, a to sa výlučne môže zabezpečiť Štúdiou o odhade vplyvov na životné prostredie, ktorú by mal vypracovať multidisciplinárny odborný tím. Na základe uvedeného rozhodnuté je ako v dispozícii. Poučenie o opravnom prostriedku: Proti tomuto rozhodnutiu nositeľ projektu môže podať sťažnosť Pokrajinskému sekretariátu pre urbanizmus, stavebníctvo a ochranu životného prostredia v lehote 15 dní odo dňa prijatia rozhodnutia prostredníctvom tohto orgánu. Zainteresovaná verejnosť môže podať sťažnosť proti tomuto rozhodnutiu v lehote 15 dní odo dňa jeho zverejnenia v prostriedkoch verejného informovania, prostredníctvom tohto orgánu.

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

• OZNAMY •

Práca na Slovensku s ubytovaním

+421908 500 595



HĽADÁTE PRÁCU? v Malackách, v Lozorne a v Devínskej Novej Vsi. Hradíme ubytovanie!

 vodič Vzv  operátor výroby  šička www.xxlservis.sk Mestská správa pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad na základe článku 29 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04 a 36/09) zverejňuje OZNÁMENIE o schválení rozhodnutia, že nie je potrebný odhad vplyvov na životné prostredie projektu základnej stanice mobilnej telefónie NS Auto Servis Stojanov UMTS – NSU219 Nositeľ projektu Telekom Srbija, a. s., Takovská 2, Belehrad, podal tomuto orgánu žiadosť o rozhodovanie o potrebe odhadu vplyvov na životné prostredie projektu základnej stanice mobilnej telefónie NS Auto Servis Stojanov UMTS – NSU219, Ul. Zrenjaninski put č. 16, v Novom Sade, na katastrálnej parcele číslo 250/29, k. o. Nový Sad III, Mesto Nový Sad. Po uskutočnenom postupe Mestská správa pre ochranu životného prostredia dňa 13. júla 2015 schválila rozhodnutie číslo VI-501-610/15, že odhad vplyvov na životné prostredie nie je potrebný. S cieľom informovania zainteresovanej verejnosti text rozhodnutia sa zverejňuje v úplnosti: Mestská správa pre ochranu životného prostredia na základe článku 10 odseky 4 a 6 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04 a 36/09), článku 192 odsek 1 Zákona o všeobecnom správnom konaní (Úradné noviny SRJ, č. 33/97 a 31/01 a Úradný vestník RS, č. 30/10) a článkov 11, 34 a 36 Rozhodnutia o mestských správach Mesta Nový Sad (Úradné noviny Mesta Nový Sad, č. 52/08, 55/09, 11/10, 39/10, 60/10 a 69/13), konajúc podľa žiadosti nositeľa projektu TELEKOM SRBIJA, a. s., Belehrad, Takovská 2, o rozhodovanie o potrebe odhadu vplyvov na životné prostredie projektu základnej stanice mobilnej telefónie NS Auto Servis Stojanov UMTS – NSU219, schvaľuje ROZHODNUTIE 1. Určuje sa, že pre projekt základnej stanice mobilnej telefónie NS Auto Servis Stojanov UMTS – NSU219, Ul. Zrenjaninski put č. 16, v Novom Sade, na katastrálnej parcele číslo 250/29, k. o. Nový Sad III, Mesto Nový Sad, nositeľa projektu TELEKOM SRBIJA, a. s., Belehrad, Takovská 2, odhad vplyvov na životné prostredie nie je potrebný. 2. Nositeľ projektu sa zaväzuje, že: – projekt realizuje v súlade s priloženou dokumentáciou; – zabezpečí prvé vyšetrenie úrovne elektromagnetického poľa a bude zabezpečovať periodické vyšetrenia po uvedení zdroja do prevádzky na lokalite základnej stanice mobilnej telefónie NS Auto Servis Stojanov UMTS – NSU219, v súlade so Zákonom o ochrane pred neionizujúcim žiarením (Úradný vestník RS, č. 36/09) a platnými predpismi, ktoré upravujú túto oblasť, a údaje získané monitoringom doručí Agentúre pre ochranu životného prostredia, Mestskej správe pre inšpekčné práce Mesta Nový Sad – Oblasť inšpekcie pre ochranu životného prostredia a Mestskej správe pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad. ZDÔVODNENIE Nositeľ projektu Telekom Srbija, a. s., Takovská 2, Belehrad, podal tomuto orgánu žiadosť o rozhodovanie o potrebe odhadu vplyvov na životné prostredie projektu základnej stanice mobilnej telefónie NS Auto Servis Stojanov UMTS – NSU219, Ul. Zrenjaninski put č. 16, v Novom Sade, na katastrálnej parcele číslo 250/29, k. o. Nový Sad III, Mesto Nový Sad. Projektom je plánované postavenie trojúsekovej anténovej sústavy na pokrytie UMTS rozsahu. Využijú sa tri panelové antény typu K742215. Predpokladaná konfigurácia vysielača základnej stanice pre systém UMTS

• OZNAMY •

ŽOS Trnava, a. s. stabilný zamestnávateľ s dlhoročnou tradíciou Ponúkame väčší počet pracovných miest pre držiteľov osvedčenia Slováka žijúceho v zahraničí na nasledujúcich pozíciách: ZÁMOČNÍK KOĽAJOVÝCH VOZIDIEL (mzda po zaučení 800 eur) Požiadavky: – vyučený v strojárskom odbore – paličské oprávnenie D-G2, D-G5, prípadne zváračské oprávnenie Z-G1 ZVÁRAČ (mzda po zaučení 900 eur) Požiadavky: – prax vo zváraní minimálne 3 roky – pre výkon uvedených prác je nutné disponovať niektorým z nižšie uvedených zváračských oprávnení podľa EN 287-1: 135 PF, H-L045, 141 PD, H-L045, 131 PE, PD, 111 PF Okrem dlhodobého zamestnania ŽOS Trnava, a. s., svojim zamestnancom poskytuje: – príspevok na dopravu a ubytovanie – výhodné zamestnanecké benefity (príspevok na doplnkové dôchodkové sporenie) a iné benefity v zmysle kolektívnej zmluvy na rok 2015 Prácu je možné vykonávať aj na živnosť. Záujemcovia sa môžu hlásiť aj osobne v ktorýkoľvek pracovný deň. ŽOS Trnava, a. s. Koniarekova 19 917 21 Trnava, Slovenská republika

Odbor personalistiky tel. : +421 33 5567 341, mob.: +421911055073 e-mail: blazena.rakova@zos.sk, www.zos.sk

je 2 + 2 + 2. Antény budú usmernené s azimutmi 30 ° (prvý úsek), 190 ° (druhý úsek) a 280 ° (tretí úsek) pre systém UMTS. V súlade so Zákonom o odhade vplyvov na životné prostredie s podanou žiadosťou je verejnosť oboznámená prostredníctvom oznamovania v prostriedkoch verejného informovania a MS Vidovdansko naselje a MS Salajka. V lehote stanovenej zákonom neboli doručené mienky zainteresovaných orgánov, organizácií a verejnosti. Ako vyplýva z článku 144 Zákona o plánovaní a výstavbe (Úradný vestník RS, č. 72/09, 81/09, 64/10 – Rozhodnutie US z 10. septembra 2010, 24/11, 121/12, 42/13 – Rozhodnutie US, 50/13 – Rozhodnutie US, 98/13 – Rozhodnutie US, 132/14 a 145/14), ktorým je stanovený osobitný druh objektov, pre ktoré nie je potrebné zabezpečiť akt kompetentného orgánu pre výstavbu, čiže akt pre vykonávanie prác, a medzi uvedeným sú aj nosiči antén s anténami na jestvujúcich budovách, cestách, infraštruktúre a kontajneroch elektronických komunikácií, ako aj štandardné kabinety základných staníc na zodpovedajúcich nosičoch, ako aj mienky Ministerstva pre životné prostredie, baníctvo a územné plánovanie č. 353-02-01676/2011-02 z 12. júla 2011, nositeľ projektu nie je povinný podať výpis z urbanistického plánu alebo schválený urbanistický projekt, čiže akt o urbanistických podmienkach, ktorý nie je starší ako rok, taktiež ani ideové riešenie alebo ideový projekt, čiže výpis z ideového projektu. Nahliadnutím do dokumentácie doručenej so žiadosťou, po uskutočnenom postupe rozoberania žiadosti, tento orgán určil, že sa predmetný projekt nachádza pod bodom 12 podbod 13 – Telekomunikačné objekty mobilnej telefónie (základnej rozhlasovej stanice), Listiny II Vyhlášky o určovaní Listiny projektov, pre ktoré je odhad vplyvov záväzný, a Listiny projektov, pre ktoré sa odhad vplyvov na životné prostredie môže žiadať (Úradný vestník RS, číslo 114/08). S uvedenou žiadosťou nositeľ projektu priložil Zmluvu o prenájme uzavretú medzi Stojanov, s. s r. o., Nový Sad, a Telekom Srbija, a. s., Takovská 2, Belehrad, Informáciu o lokalite číslo V-353-13/15 z 12. 3. 2015 vydané zo strany Mestskej správy pre urbanizmus a stavebné práce Mesta Nový Sad, Odborné zhodnotenie zaťaženia životného prostredia v lokálnej zóne základnej stanice mobilnej telefónie NS Auto Servis Stojanov UMTS – NSU219, číslo 5230, a Odborné zhodnotenie zaťaženia životného prostredia v lokálnej zóne základnej stanice mobilnej telefónie NS Auto Servis Stojanov UMTS – NSU219, číslo 5287, ktoré vypracovalo akreditované Laboratórium Konsing v Belehrade. Odborným zhodnotením zaťaženia životného prostredia v lokálnej zóne základnej stanice mobilnej telefónie NS Auto Servis Stojanov UMTS – NSU219, je dokázané, že ten zdroj svojou prácou neprekročí predpísané hraničné hodnoty. Ak nositeľ projektu postúpi v súlade s podmienkami určenými bodom 2 dispozície tohto rozhodnutia a ak sa dodržia všetky plánované opatrenia a podmienky ochrany životného prostredia predpokladané kapitolou 7 Odborné zhodnotenie zaťaženia životného prostredia, práca základnej stanice mobilnej telefónie životné prostredie významnejšie neohrozí, resp. úroveň elektromagnetického žiarenia bude v hraniciach dovoleného. Na základe uvedeného rozhodnuté je ako v dispozícii. Poučenie o opravnom prostriedku: Proti tomuto rozhodnutiu sa môže podať sťažnosť Pokrajinskému sekretariátu pre urbanizmus, stavebníctvo a ochranu životného prostredia v lehote 15 dní odo dňa prijatia rozhodnutia prostredníctvom tohto orgánu. Zainteresovaná verejnosť môže podať sťažnosť proti tomuto rozhodnutiu v lehote 15 dní odo dňa jeho zverejnenia v prostriedkoch verejného informovania, prostredníctvom tohto orgánu.

29 /4656/ 18. 7. 2015

Oznamy POSLEDNÁ ROZLÚČKA

SMUTNÁ SPOMIENKA

s naším otcom, svokrom a starkým

Dňa 21. júla uplynie 10 rokov, čo nie je s nami naša drahá matka, starká, sestra a tetuška

JÁNOM PEŤKOVSKÝM 22. 6. 1932 – 8. 7. 2015 z Kulpína

Trvalú spomienku na neho si zachovajú a spomínať si stále budú

ZUZANKA STRACINSKÁ

rod. Labátová 15. 4. 1954 – 21. 7. 2005 – 21. 7. 2015 z Petrovca

Jeho najmilší

Oznamujte v Hlase ľudu 021/ 47-20-840 a 021/47-20-844 inzercia@hl.rs SMUTNÁ SPOMIENKA na sestru a tetku

ZUZANU LEŇOVÚ

Ťažké sú slová útechy, keď duši blízkej viacej niet. Čo človek uchováva hlboko vo svojom srdci, to nemôže stratiť smrťou. Navždy zostaneš s nami. Syn Janko, brat Janko a sestra Ruženka s rodinami

TICHÁ SPOMIENKA

Dňa 12. júla 2015 uplynul rok, čo nás opustil náš otec, dedo a starký

SMUTNÁ SPOMIENKA na našu milovanú

ANKU BOLERÁCOVÚ

1945 – 2012 – 2015 z Kysáča

rod. Čížikovú 17. 12. 1952 – 20. 7. 2012 – 2015 z Kovačice

JOZO TRBARA

1933 – 2014 – 2015 z Petrovca

Život, ktorý nám je daný, je krátky, ale spomienky sú večné. Sestry: Čemanová, Francistyová, Sokolová a Vozárová s rodinami a brat Pavel

Tichú spomienku mu venujú

SMUTNÁ ROZLÚČKA s našou sesternicou

ANNOU KOVÁČOVOU

syn Josip s manželkou Máriou, vnuk Ivan, vnučka Sabína, pravnuk Luka a pravnučka Una

SPOMIENKA

na manželku a matku

S úctou si na ňu spomínajú: andika Takáčová s rodinou, ňanika Vargová s rodinou a ňanika Jašková s rodinou

SPOMIENKA

na zosnulých rodičov

15. 8. 1935 – 10. 7. 2015 z Nového Sadu rodom z Kysáča

MÁRIU HRONCOVÚ

1955 – 2014 – 2015

S láskou si na Teba budú spomínať

1943 – 2013 – 2015

bratranci Jozef Kardelis s rodinou a Ján Surový z Kysáča

hlasludu.info www.hl.rs 42

www.hl.rs

PAVLA CHLEBIANA

ANNU CHLEBIANOVÚ 1946 – 2014 – 2015

z Hložian Veľmi nám chýbaš, aj napriek tomu, že si v spomienkach stále s nami. Manžel Adam a syn Stanislav s manželkou Annou a dcérou Ingrid

Informačno-politický týždenník

Ten večný pokoj Vám prajeme a spomienky na Vás si navždy zachovávame. S láskou si na Vás spomínajú syn Zlatko s rodinou a syn Jaroslav • OZNAMY •

SMUTNÁ SPOMIENKA

Dňa 17. júla 2015 uplynul rok, čo nás navždy opustila drahá sestra

ZUZANA SNIDOVÁ

10. 3. 1962 – 17. 7. 2014 – 2015 z Petrovca

Čas plynie a nevráti, čo vzal, zostali len spomienky a žiaľ. S úctou a láskou si na Teba spomína

SMUTNÁ SPOMIENKA

ZUZANA TURČANOVÁ

rod. Benková 1947 – 2013 – 2015 z Petrovca

Tá rana v srdci stále bolí a zabudnúť nedovolí. Na Teba si s láskou spomínajú: manžel Juraj, synovia Ján a Juraj s manželkou Milinou, vnučka Marienka a vnuk Igorko

SPOMIENKA

Dňa 2. júla 2015 uplynul rok, čo nie je s nami náš syn, otec a dedo

MIROSLAV ŠIPICKÝ

11. 11. 1956 – 2. 7. 2014 – 2015 zo Starej Pazovy

V našich srdciach a myšlienkach zostávaš s nami natrvalo. Mama Viera, syn Milan s Tinou a Ivankom a dcéra Miroslava s Ivom a Alenkou

• OZNAMY •

Dňa 5. júla 2015 nás navždy opustila milovaná sestra

ZUZANU SNIDOVÚ

MÁRIA ANDRÁŠIKOVÁ

rod. Čániovú 1962 – 2014 – 2015 z Báčskeho Petrovca

rod. Maglovská 15. 8. 1936 – 5. 7. 2015 z Báčskeho Petrovca

Na Teba si zachovávame tichú a trvalú spomienku. Tvoji rodičia

sestra s rodinou

Dňa 18. júla 2015 sú tomu dva roky, čo nás opustila manželka, mama, starká a svokra

SMUTNÁ ROZLÚČKA

SMUTNÁ SPOMIENKA

S veľkou láskou a úctou a s bôľom v srdci si pamiatku na Teba navždy budeme zachovávať a za všetku dobrotu, ktorú si preukazovala voči nám, nesmierne Ti ďakovať. Brat Ján s manželkou Katarínou Maglovskovci

SMUTNÁ ROZLÚČKA

Dňa 18. júla 2015 sú tomu dva roky, čo nás navždy opustila naša mama, svokra a starká

MÁRIA ANDRÁŠIKOVÁ

ZUZANA TURČANOVÁ

rod. Maglovská 15. 8. 1936 – 5. 7. 2015 z Petrovca

rod. Benková 24. 2. 1947 – 18. 7. 2013 – 2015 z B. Petrovca Osud Ti nedoprial s nami dlhšie byť, ale v našich srdciach budeš stále žiť.

S úctou a láskou si na Teba budú navždy spomínať:

Tvoji najmilší: syn Juraj s manželkou Milinkou a vnúčatá Mariena a Igor

SMUTNÁ SPOMIENKA

Katka, Boško a Bojan s rodinou

POSLEDNÝ POZDRAV

MICHALA MRENICU

MÁRIA ANDRÁŠIKOVÁ

1947 – 2010 – 2015 z Padiny

rod. Maglovská 15. 8. 1936 – 5. 7. 2015 z Petrovca

Život plynie ďalej, ale spomienka na Teba je stále prítomná medzi nami. Na Teba si spomínajú: manželka Anna, dcéra Anka a syn Sebastián s rodinou

Tí, ktorých máme radi, neumierajú, zostanú žiť v našich spomienkach.

29 /4656/ 18. 7. 2015

Jasna, Milan a Marko s rodinou

RTV Panoráma TELEVÍZIA VOJVODINA 2 Piatok 17. júla 19.30 Zostrih tohtoročnej 22. Zlatej brány v Kysáči, 1. časť 20.00 Dobrý večer, Vojvodina – kolážová relácia, TV Týždeň 21.00 Kumštáreň Nedeľa 19. júla 11.00 Dúhovka 11.30 Náboženské vysielanie 21.00 Slovenský film: Mišo Utorok 21. júla 10.10 Paleta – výber najlepších vysielaní z produkcie Slovenskej redakcie RTV Vojvodina titulkovaných po srbsky na prvom programe TVV Pondelok – sobota 18.00 Denník REPRÍZY Sobota 18. júla 2.00 Repríza piatkových vysielaní a Palety 10.00 Repríza piatkových vysielaní a Palety Piatok 24. júla 16.45 Repríza nedeľných vysielaní Sobota 25. júla 5.30 Repríza nedeľných vysielaní Dúhovka prinesie ovzdušie z Detvy, kde prebiehali polstoročné tradičné folklórne hody pod názvom Folklórne slávnosti pod Poľanou, na ktorých sa v dňoch víkendu predstavilo viac ako 1 000 účastníkov. Súčasťou osláv bol Krajanský dvor, na ktorom svoje kultúrne dedičstvo prezentovali Slováci z Dolnej zeme. Náboženské vysielanie – v tomto vysielacom termíne bude predstavené nové cédečko ženského spevokolu Kovačica II, záber zo Stuttgartu, kde pobudol petrovský dychový orchester, a predstavená bude i medzinárodná ekumenická komunita v dedinke Taizé vo Francúzsku. Do pozornosti: V nedeľu večer o 21.00 h bude odvysielaný prvý slovenský film Mišo režiséra Jána Makana.

www.hl.rs

RÁDIO NOVÝ SAD 3 Predpoludňajší program Každý pracovný deň 8.00 – 10.00 Sobota 8.00 Správy, predpoludňajší program 8.30 Envirosféra 9.00 Správy Týždeň Nedeľa 8.00 Správy 8.05 Vysielanie pre dedinu 9.05 Pohľady k výšinám 9.30 Vysielanie pre deti Popoludňajší program 15.00 Správy Rádiošport (pondelok) Kronika našich osád (utorok) Hudobné vysielanie Inteen (streda) Súzvuky (štvrtok) Z každého rožka troška (piatok) Kaleidoskop (sobota) Hudobné relácie (nedeľa) 17.00 Rozhlasové noviny Vejár hudobných vysielaní Nočný program 23.00 Hudobné relácie (utorok) 23.00 Rozhlasová hra, hudobné relácie (sobota)

TV PETROVEC Pondelok – sobota 18.25 Začiatok vysielania 18.30 Zahraničný denník 18.50 Hit dňa, Moľa / Klenoty, Citáty 19.00 Zvon, spravodajská relácia 19.15 Kreslený film 19.50 Hit dňa, Reklamy 20.00 Filmy: Piatok 17. júla – Purpurové rieky Sobota 18. júla – Zimný slnovrat, 1. časť Pondelok 20. júla – Kontrakt Utorok 21. júla – Jaskyňa Streda 22. júla – Pavúčia sieť Štvrtok 23. júla – Kull dobyvateľ 21.45 Hit dňa, Moľa / Klenoty, Citáty, Reklamy, Zvon 23.00 Záver vysielania Nedeľa 19. júla 18.30 Hit dňa, Reklamy, zostrih Molí 19.00 Zvon, prehľad udalostí týždňa 20.00 Kolážová relácia Nedeľa s vami 22.00 Film: Zimný slnovrat, 2. časť 24.00 Záver vysielania Každý pondelok 20.15 Hudobný mix Každý piatok 18.15 Výber z programu TV Kovačica

TV STARÁ PAZOVA

Každú sobotu 18.15 Výber z programu TV Pančevo

Utorok – sobota 17.00 Správy 22.00 Správy Nedeľa 13.00 S vami a pre vás S vami a pre vás je kolážové vysielanie, ktoré obsahuje aktuality zo staropazovského prostredia, ale aj z iných slovenských prostredí. V rámci hodinového vysielania je aj náboženská časť pod názvom Hrad prepevný. Repríza v pondelok a stredu o 14.00, resp. o 22.05.

Informačno-politický týždenník

Hana Tanciková v rámci Letného pobavenia detí na návšteve TV Petrovec

TV OBCE KOVAČICA Klenotnica (nedeľa, utorok, piatok) 16.00 – 18.00 Nedeľa 19. júla 16.00 Kronika týždňa Slovo na týždeň Letné tvorivé dielne v plnom prúde Utorok 21. júla 16.00 Turnaj v plážovom volejbale Aktivity Galérie insitného umenia Čo nového v našom spoločenskom živote? Piatok 24. júla 16.00 Slovenský film: Pieseň o sivom holubovi Čo nového v našom chotári? Výber z programu TV Petrovec

RÁDIO KOVAČICA Na modrej vlne – každý pracovný deň 15.05 Správy z regiónu 15.30 Stalo sa na dnešný deň 16.00 Správy z Kovačickej obce 16.10 Hlas ľudu ponúka (každý piatok) 16.20 Kalendárium 16.25 Udalosti dňa 16.55 Citáty do vrecka 17.00 Šport, Medicína, Školstvo, Poľnohospodárstvo, Kultúra 17.15 Zaujímavosti zo sveta 17.30 Humor 18.00 Správy z Kovačickej obce 18.10 Zaujímavosti zo sveta 18.15 Šport, Medicína, Školstvo, Poľnohospodárstvo, Kultúra 18.20 Citáty do vrecka 18.40 Poézia • RTV PANORÁMA •

KRÍŽOVKA ČÍSLO 29 RÁDIO STARÁ PAZOVA Utorok – piatok 18.00 Servis Na dnešný deň Meniny 18.15 Volíme melódiu dňa 18.30 Aktuality z obce a iných osád Poučky zo slovenčiny (streda) 19.00 Denník, informatívne vysielanie 19.15 Hudba 19.30 Oznamy, hudba a reklamy 20.00 Z nášho uhla, udalosti a ľudia Náboženské vysielanie Živé vody (streda) Tematické vysielanie Z minulosti (štvrtok) Sobota 15.00 Servis Na dnešný deň Meniny, Reklamy 16.00 Správy 16.05 Zvončeky, detské vysielanie 16.30 Oznamy a drobné oznamy 17.00 Volíme melódiu týždňa, resp. mesiaca, hudba a reklamy 18.05 Repríza štvrtkovej relácie Z nášho uhla 19.00 Nová relácia Aktuality z Vojvodiny, na spoločnej vlne rozhlasové stanice Báč, Báčsky Petrovec, Kysáč, Kovačica a Stará Pazova 19.30 Oznamy, drobné oznamy a z našich osád 20.00 Aktuality z mesta, repríza utorkovej relácie Z nášho uhla Nedeľa 7.00 Servis Na dnešný deň Meniny 7.30 Oznamy, hudba a reklamy 8.00 Správy 8.05 Hudba, servis 8.30 Slovo nášho Boha, náboženské vysielanie 9.00 Správy 9.05 Hudba a aktuality 9.30 Oznamy, hudba a reklamy

NOVOSADSKÁ TELEVÍZIA Každý pracovný deň 15.15 Objektív v slovenskej reči

• RTV PANORÁMA •

RÁDIO PETROVEC Utorok – piatok 10.40 Hit dňa 14.00 Dozvuky Sobota 10.00 Aktuality z Vojvodiny Nedeľa 10.00 Retrospektíva týždňa Slovenská hudba každý deň 5.00 – 15.00. Svetová hudba každý deň 15.00 – 5.00.

V tajničke je názov festivalu zvykov a obyčají v Aradáči. autorka: ANNA 1. časť mazľavá BIČIA- tajničky kvapalina ROVÁ

iba

druh grécke čierneho dreva písmeno

anno stávať sa Domini lacnejším

Bor

druh kolektívnej hry s loptou

datív

buď

otec

odroda zimných jabĺk

Celzius podliak napätie (srb.) pond

spojka i

Nemecko

TELEVÍZIA PANČEVO Nedeľa 19. júla 7.30 Repríza relácie Dobrý deň Streda 22. júla 19.30 Dobrý deň, kolážová relácia

TV VOJVODINY program vysiela na nasledujúcich kanáloch: pre územie Nového Sadu na 48., pre územie Subotice na 40. a pre územie Vršca na 39. Program v slovenskej reči sa vysiela na Druhom programe RÁDIO NOVÝ SAD Program v slovenskej reči sa vysiela na vlnovej dĺžke 100 a 107.1 MHz TV PETROVEC Program sa vysiela na kanáli 55; www.tvpetrovec.com; RÁDIO PETROVEC Program sa vysiela na vlnovej dĺžke 91.4 MHz TELEVÍZIA OBCE KOVAČICA Program sa vysiela na kanáli 52 RÁDIO OBCE KOVAČICA Program sa vysiela na vlnovej dĺžke 93,2 MHz RÁDIO STARÁ PAZOVA Program v slovenskej reči sa vysiela na vlnovej dĺžke 91.5 MHz TV STARÁ PAZOVA Program v slovenskej reči sa vysiela prostedníctvom lokálneho káblového operátora na kanáli 60 TELEVÍZIA PANČEVO Program sa vysiela na kanáli 39 NOVOSADSKÁ TELEVÍZIA Program sa vysiela na kanáli 60

vpíšte

fosfor 2. časť tajn.

vlečný O P I čln chápanie športový podnik

vpíšte ÁŠ

Leskovac volt

ž. meno

označovať číslom dusík

inovať

Portugalsko

vodidlo to rieka v Rusku

vpíšte OMO meter

3. časť tajn.

predložka

vpíšte NOI západ

sieťová tkanina

vpíšte YL hodina

AS HL DU zaskočili ĽU

ROZLÚŠTENIE KRÍŽOVKY ČÍSLO 28 VODOROVNE: rodokmeň, ukovalo, dobelasa, O, arat, N, la, In, sk, f, Alenka, Po, tio, formička, ár, ok, yv, Balkan, r, RS, a, I, A, yterbium TAJNIČKA: RUDOLF FÁBRY

Správne rozlúštenie KRÍŽOVKY 26 z čísla 26 Hlasu ľudu z 27. júna 2015 bolo: ZLATÁ BRÁNA. Odmenu – knižné vydanie z produkcie NVU Hlas ľudu za správne rozlúštenie uvedenej krížovky získala: ANNA VRŠKOVÁ, Ul. republiková č. 39, 21 412 HLOŽANY. BLAHOŽELÁME. Správne rozlúštenia aj naďalej zasielajte DO 5 DNÍ ODO DŇA VYDANIA NAŠICH NOVÍN na adresu: NVU Hlas ľudu, Bulvár oslobodenia 81/V, poštový priečinok 234, 21 000 Nový Sad, PRE KRÍŽOVKU, alebo mailom na adresu: obsustova@hl.rs

29 /4656/ 18. 7. 2015

Šport ŠPORTOVÉ AKTUALITY V KOVAČICKEJ OBCI

Úspechy, zájazdy, trofeje... Ján Špringeľ

Želislav Jakáb z Doliny. Všetci účastníci sú kandidátmi na reprezentačný dres Srbska a účasť na MS a Svetový pohár pre najmladších kolkárov v roku 2017.

O STRATÉGII ROZVOJA ŠPORTU Regionálne centrum pre spoločensko-ekonomický rozvoj Banát Zreňanin zorganizovalo v Kovačici KOLKÁRI SLÁVIE POSTÚPILI 2. júla 2015 pre zástupcov zo všetKovačičania budú od naslekých banátskych obcí stretnudujúcej sezóny súťažiť v Prvej tie s témou Národná stratégia lige – skupina Vojvodina spolu pre rozvoj športu 2014 – 2018. s Kolkárskym klubom Dolina. Z O spomínanej stratégii, ktorú najvyššej súťaže zostúpil Nišput schválili koncom decembra minupre nedostatok peňazí. V barálého roka, prítomných informoval žovom zápase sa výhrou nad Bogdan Knežević z Ministerstva Rudarom Kostolac miesto celku mládeže a telovýchovy Srbska, z Nišu prebojovalo Jedinstvo Irena Živkovićová, riaditeľka, a Nový Bečej. Do Prvej ligy – skuRadomir Topalov, zástupca ria- Tréner Daniel Toađer a Daniela Karkušová reprezentujú pina Vojvodina sa tak namiesto diteľa Regionálneho centra pre Srbsko aj na ME v Bratislave spoločensko -ekonomický rozvoj Banát. Diskusie sa zúčastnili zástupcovia obcí Kovin, Alibunár, Nova Crnja, Zreňanin, Sečanj, Kovačica, Opovo, Nový Sad, Plandište a Žitište. Bogdan Knežević okrem iného zdôraznil, že cieľom takýchto Sedem medailí pre šesťročnú Padinčanku: stretnutí je ske- bekhendový úder Jany Havelovej Znova derby, ale o dva roky neskôr vo vyššej súťaži: novanie stavu v kolkári Slávie a Doliny športovom Srbsku – podporovať KARKUŠOVÁ Jedinstva dostala Slávia. pozitívne a eliminovať negatívne V BRATISLAVE Novým predsedom Reskúsenosti rozvoja športu v poTalentovaná stolgistračnej komisie Srbska sledných rokoch a desaťročiach. ná tenistka Daniela sa stal Pavel Bíreš z KovaPredstavitelia Obce Kovačica – Karkušová reprezenčice. Mária Benková-Hriešiková a Va- tuje Srbsko na Majsile Stoja vyzdvihli mimoriadne strovstvách Európy v SIEDMA MEDAILA úspechy športovcov a športových Bratislave od 10. do PRE ŠESŤROČNÚ JANU kolektívov v rôznych športových 19. júla. Kovačičanka Štyri zlaté a tri strieborodvetviach, upozornili na relatív- účinkuje v dorastenecné medaily má po prvej ne dobrú úroveň športovej infraš- kej konkurencii. Tréner sezóne účasti na súťažiach truktúry v tejto juhobanátskej reprezentácie Srbska najmladšia stolná tenistka obci, ale sa aj posťažovali. To, čo je Uzdinčan Danijel z Padiny Jana Havelová. chýba tejto športovej obci, sú Toađer, kouč Slávie ´96 Najnovší, najjagavejší kov finančné zdroje na fungovanie z Kovačice. získala 4. júla 2015 na súťaži takmer tridsať športových klubov. v Barajeve v konkurencii Každá obec v Srbsku vrátane TALENTOVANÍ Želislav Jakáb sa zúčastnil kolkárskeho škôlkarov. Predtým si cenné všetkých prítomných z Banátu má KOLKÁRI kempingu vo Vrbase kovy priniesla z turnajov do konca decembra vypracovať V KEMPINGU Foto: z vlastného archívu zo Skorenovca, z Bečeja vlastnú stratégiu rozvoja telesnej Kemping sľubných a Smedereva. Havelová sa výchovy a športu. Regionálne mladých hráčov prebiehal vo kárskeho kurzu sa nachádzali stredisko Banát im bude nápo- Vrbase od 5. do 12. júla 2015. i nádejní kolkári Zoran Berac- do tajov pingpongu začala zamocnou rukou. Medzi 26 frekventantmi kol- ka a Želimír Čerňoš zo Slávie a účať 1. februára 2014.

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

• ŠPORT •

KOVAČIČANIA ZABODOVALI V POĽSKOM VROCłAVE

Slávia piata na turnaji UEFA J. Špringeľ

ajmladší slávisti získali piate miesto na Wrocław Trophy, ktorý 10. až 12. júla 2015 hrali stovky talentovaných hráčov z osemnástich európskych krajín v jedenástich kategóriách. Usporiadateľ turnaja je už takmer šesť a pol desaťročia Euro-Sportring. Okrem v Poľsku organizuje sa pod záštitou UEFA ešte v dvanástich krajinách starého kontinentu. Futbalisti z osady insity sa zúčastnili v kategórii hráčov do jedenástich rokov. Kovačičania boli vyžrebovaní do kvalifikačnej skupiny E z celkového počtu ôsmich skupín. V piatok 10. júla slávisti zohrali bezgólovú remízu s miestnym

klubom MKS Parasol Wrocław. V druhom zápase prehrali s druhým poľským klubom a budúcim víťazom skupiny Akademia Sport Milicz minimálnym výsledkom 1 : 2. V sobotu 11. júla Slávia bola úspešnejšia. Porazila poľské SRS Ogniwo vodnopólovým výsledkom 9 : 0 a postúpila z druhej pozície do štvrťfinále. Vo vyraďovacej časti, kde sa dostalo osem najlepších klubov, Kovačičania skončili na štíte v súboji s mimoriadne silným súperom. Utrpeli porážku od svojich rovesníkov z jedného z najznámejších lotyšských klubov LBF JFK Daugava Riga tesným skóre 1 : 2. V posledný deň turnaja 12. júla talentovaní slávisti dosiahli v boji o piate miesto obe výhry.

Mladí futbalisti Slávie so svojimi trénermi vo Vrocłave

„Predvčerom“ v Gornjom Milanovci, včera v Poľsku: najmladší slávisti pobudli vlani na prípravách na Rudniku a zohrali zápasy aj na reprezentačne upravenom štadióne Metalca Gornji Milanovac

Najprv porazili berlínsky tím SV Rot-Weiß Viktoria Mitte 08 výsledkom 2 : 0, a potom aj FK Junior z Kanianke, Okres Prievidza 1 : 0. Celková bilancia Kovačičanov na prestížnej súťaži je závideniahodná: na Olympijskom štadióne vo Vrocłave zohrali šesť zápasov, so štítom skončili v troch dueloch a v jednom súboji remizovali, vsietili 14 gólov, prijali 4 góly. Slávia získala piate miesto, porazila silné kluby z Poľska, Nemecka a Slovenska a prehrala vo štvrťfinále s LBF JFK Daugava Riga, ktorého seniori hrajú v lotyšskej

najvyššej súťaži. Spolu s dvanástkou desaťa jedenásťročných futbalistov sa nachádzali v Poľsku i tréneri Kovačičanov Adem Zejnulahi a Ján Válovec, ako aj člen správy FK Slávia Jaroslav Šimon. Pre všetkých účastníkov takýchto turnajov sa každoročne uskutočňujú aj bohaté sprievodné programy s návštevami regiónu, v ktorom sa turnaj organizuje. Najmladší futbalisti z Kovačice si pozreli aj početné pamätihodnosti mesta v juhozápadnom Poľsku na rieke Odre, mali príležitosť hrať zápasy, kde ich idoly hrali na seniorských ME roku 2012, a môžu sa hrdiť aj údajom, že rok skôr navštívili Vrocłav, európske hlavné mesto kultúry 2016.

VÝZVA K ÚČASTI NA MATIČNOM TURNAJI O POHÁR VEĽVYSLANCA SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Matica volá do Kulpína

urnaj v malom futbale o putovný Pohár Jeho Excelencie veľvyslanca Slovenskej republiky v Belehrade sa už tradične uskutoční v rámci Slovenských národných slávností 2015. Organizátorom tohtoročného turnaja je Športovo-telovýchovná komisia Matice slovenskej v Srbsku, v spolupráci s MOMS Kulpín, Miestnym spoločenstvom Kulpín a FK Kulpín. Turnaj sa uskutoční v sobotu 25. júla 2015 od 10. hodiny v Kulpíne na trávnatej podlohe ihriska FK Kulpín. • ŠPORT •

Poplatok za účasť je 2 500 dinárov pre mužstvo MOMS, ktoré je od miesta konania turnaja vzdialené do 100 kilometrov a 1 500 dinárov pre mužstvo MOMS vzdialené viac ako 100 kilometrov od Kulpína. Poplatok treba zaplatiť na účet MOMS Kulpín, číslo: 340-1100934119. Mužstvo tvoria hráči a vedúci, úhrnne desať dospelých osôb. Prihlášky na turnaj sa môžu doručiť najneskoršie do 23. júla 2015, písomne alebo telefonicky na adresy: Pavel Gaža, predseda MOMS Kulpín, tel.:

064/819-5007, e-mail: gazapavel007@ gmail.com Jasmina Kuštrová, členka MOMS Kulpín, tel.: 062/702-316, e-mail: 010207jasmina@ gmail.com Pavel Turan, predseda Športovo-telovýchovnej komisie MSS, tel.: 064/3526-206 Ústredie MSS, tel.: 021/780-248, e-mail: msjbp@stcable.net. Predseda Športovo-telovýchovnej komisie MSS Pavel Turan, v. r.

29 /4656/ 18. 7. 2015

Šport KYSÁČANIA HOSŤOVALI V HONTIANSKYCH NEMCIACH

Dobrý futbal v páľave Pavel Pálik

ných do skál. Zaujímavé boli obytné miestnosti: pitvor, kuchyňa, izby, ale aj vybavenie hospodárskych objektov: komora, maštaľ, kamenárska dielňa. Neskoršie navštívili Levice a popoludní sa vrátili do H. Nemiec. Medzinárodný priateľský zápas veteráni Nemiec a Kysáča zohrali v sobotný podvečer o 18. hodine a sledovalo ho asi 200 divákov.

ysáčania v dňoch 2. až 5. júla 2015 hosťovali v slovenských Hontianskych Nemciach. Družbu začali futbalisti roku 1969, trvá až podnes, teda celých 46 rokov. Posledných desať rokov spolupráca a priatelenie prebiehajú na úrovni dedín – Kysáča a Hontianskych Nemiec. Našu výpravu viedol predseda Rady Miestneho spoločenstva Kysáč Miloslav Chrťan a priateľský prívet mal starosta obce Hontianske Nemce Jozef Nemec. Keďže táto družba už dávno prerástla v rodinné priateľstvo, ubytovanie je tradične v domácnostiach, prvý deň hostia mali voľný u svojich hostiteľov. V sobotu Kysáčania Kysáčski Pálikovci u Rerichovcov navštívili skalné obydlia Rozhodovali domáci rozhodcovia Peter Valentín a Milan Frčka. Aj keď bolo veľmi teplo (36 stupňov Celzia), futbalisti oboch celkov produkovali pekný futbal. Videli sme až osem efektných gólov, v každej bráne po štyri – 4 : 4 a často sme počuli potlesk objektívnych divákov. Góly pre domácich dali Tamara Gembická, Juraj Marunčiak, Peter Štrba a Michal Gembický. Za hostí Kysáčania počas návštevy Brhloviec trafili Ján Marčok, Adam Bev hontianskej dedinke Brhlovce nedik, Dominik Babiak a Ján Babiak. v Levickom okrese, videli tam, ako HONTIANSKE NEMCE: P. Bažili naši predkovia v domoch vytesa- biak, Kohút, Frčka, Štrba, S.

Divákom bolo dobre v chládku na novej tribúne

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

Jeden z ôsmich gólov na ihrisku v Hontianskych Nemciach

Jánovský, R. Babiak, F. Babiak, J. Babiak, Nemec, Vyletel, F. Jánovský, Marunčiak, A. Benedik, Gembická, Gembický, J. Benedik, Považan. KYSÁČ: Tordaj, V. Vozár, P. Vozár, J. Ožvát-Simo, J. Ožvát-Stoťkár, Kolár, Š. Čorba, J. Čorba, Bagoňa, Pisák, E. Babiak, J. Babiak, D. Babiak, Benedik, Jambrich, Chrťan. Večer v kultúrnom stredisku vedľa športového areálu bolo spoločné posedenie. Starosta Nemiec J. Nemec a predseda Rady MS M. Chrťan si vymenili darčeky. Potom domáci folklórny súbor predviedol niekoľko tanečných bodov a zaspieval viacero pesničiek zo svojho bohatého repertoáru. Po chutnej večeri zába-

Priatelia: Jozef Nemec a Miloslav Chrťan (zľava)

va potrvala až do nedeľného rána. Kysáčania prišli domov v nedeľu večer. O rok Hontianskonemčania budú hosťovať v Kysáči.

TATRA ZAČALA S PRÍPRAVAMI. V nedeľu 12. júla 2015 prvý tréning na novú majstrovskú sezónu, na ktorom bolo šestnásť hráčov, viedol novovymenovaný tréner Jovo Ninković. Podľa slov Ondreja Muchu a Pavla Kocku desiati hráči sa pripoja neskoršie a okrem nich do radov Tatry prídu aj 3 – 4 nováčikovia. Keďže z FK Tatra zatiaľ nikto nezobral výpustku, tréner bude mať k dispozícii až 30 hráčov. Prvý prípravný zápas Tatra zohrá 23. júla 2015 s Jedinstvom v Rumenke. P. P. • ŠPORT •

NOČNÝ FUTBALOVÝ TURNAJ RASTISLAVA PECNÍKA-PELÉHO

Lampone zase zvíťazil Jaroslav Čiep

Hložančania, ktorí na penalty zdolali Petrovčanov a na tretej priečke sa umiestnili chlapci zo Savinho Sela. Najlepší hráč mlad-

o tretie miesto Agroplod po kopaní penált zvíťazil nad celkom Requiem. Vo finálovom zápase Lampone, v ktorom hrali aj reprezentanti Srbska, zdolal Mlinostep 2 : 0. Víťazi okrem pohárov získali i peňažné odmeny (200 000 dinárov, 80 000 a 20 000) a vecné odmeny, o čo sa postarali Radosť zo získaných trofejí

inálovým zápasom medzi dvoma vynikajúcimi mužstvami, Lampone z Nového Sadu a Mlinostep zo Stepanovićeva, v nedeľu 12. júla 2015 sa skončil 5. spomienkový nočný turnaj v malom futbale Rastislava Pecníka-Pelého. Turnaj sa začal ešte 18. júna a pre veľký záujem a zároveň i vysoké fi- Najlepší hráč Nemanja Žeravica nančné odmeny na (vľavo) a najlepší brankár Dragan ihriskách vedľa Zá- Zeljković kladnej školy Jána Čajaka sa zoskupilo rekordných ších kategórií je 23 tímov, nielen z Petrovca, ale Alexander Šproch i z okolia, až z Belehradu. (Petrovec), najlepNajlepšie celky po rozohrávke ší strelec je Veljko v skupinách sa dostali do kon- Sabo (Savino Selo) covky, kde už išlo do tuhého, a najlepší brankár lebo porazené tímy opúšťali je Viktor Dubovský súťaž. Okrem dospelých, na tur- (Hložany). naji súťažilo i zo 120 pionierov V konkurencii z jednotlivých futbalových škôl. seniorov v semi- Víťazi v pionierskej konkurencii V nedeľu 12. júna v záverečný finálových západeň sa hrali aj finálové zápasy soch Lampone pionierov a revuálne zápasy ko- zdolal Agroplod hútikov. Svoje nadanie a špor- z Hložian, ktorý tové zručnosti v kickboxe pred následne obsapočetným obecenstvom de- dil tretie miesto, monštrovali aj členovia Klubu kým v zápase mebojových športov Fire Kick. Po- dzi Mlinostepom čas trvania turnaja prebiehal aj zo Stepanovićedruhý nočný volejbalový turnaj va a petrovským traja proti trom. celkom Requiem Vo finálovom zápase futba- úspešnejší boli lových škôl najúspešnejší boli hostia. V boji

Najlepší v seniorskej konkurencii

Hráči celku Lampone v druhom polčase finálového zápasu úspešne si zachovali náskok z prvej časti • ŠPORT •

početní sponzori. Ich predstavitelia najúspešnejším celkom a jednotlivcom spolu s hlavným organizátorom turnaja Branislavom Merníkom tieto ceny aj odovzdali. Za najlepšieho hráča na turnaji vyhlásili Nemanju Žeravicu (Lampone), za najlepšieho strelca Miloša Đikića (Vrbara) a za najlepšieho brankára Dragana Zeljkovića (Mlinostep).

Turnaj úspešne zorganizovalo združenie YMCA Srbsko, ale v podstate nejde o nového organizátora turnaja, lebo sa prednedávnom Mládežnícke združenie E.Y.B.L., ktoré roky úspešne realizovalo toto športové podujatie, začlenilo do väčšej celosvetovej organizácie YMCA. Záverom turnaja si na svoje prišli aj diváci pri verejnom losovaní početných odmien.

29 /4656/ 18. 7. 2015

Šport Z PRECHÁDZKY ŠPORTOVISKAMI V SRBOBRANE

Traja športovci – 408 kilogramov! Juraj Pucovský

edenásta Športová olympiáda robotníkov Vojvodiny, ktorá v dňoch 3. až 5. júla 2015 prebiehala v Srbobrane, zoskupila viac ako 2 000 športovcov a vcelku takmer 3 000 účastníkov (organizátorov, rozhodcov, športových funkcionárov, novinárov...). Muži súťažili v devätnástich športových disciplínach, kým sa predstaviteľky nežnejšieho pohlaZamestnankyne Predškolskej ustanovizne Mladost z Báčskej via vyskúšali v trinástich odvetviach. Palanky v preťahovaní lanom získali striebro; piata zľava stojí Anka Najlepší športovci získali 102 me- Členok čelarevského futbalistu Sládeková dailí v skupinových športoch a 71 Igora Fábryho nevydržal do lesklých kovov v jednotliveckej konca zápasu konkurencii. Súťaže prebiehali na športoviskách nielen v Srbobrane, lež aj vo Vrbase (kolky, plávanie, športové strelectvo) a v Turiji (volejbal, plážový volejbal a stredný futbal). Obec Srbobran Koncert orchestra Sambansa samba v Srbobrane jediná druhýkrát v dejinách robotmedailisti na olympiáde v Srbob- podnik podľa počtu získaných meníckych olympiád rane. Za najkrajšiu športovkyňu dailí je PPK Bečej z rovnomenného zorganizovala toto Traja športovci v preťahovaní lanom PPK Bečej olympiády zvolili Kaću Lucićovú mesta, ktoré v roku 2019 spolu so jedinečné športo- – 408 kilogramov: zľava Stanko Ćuk (131 kg), zo zóny Severno-stredného Baná- susedným Novým Bečejom bude vé podujatie nie- Tivadar Takács (134 kg), Tomislav Tašin (143 kg). tu. Najviac športovcov na tomto organizátorom 12. Športovej olymlen v Srbsku, ale i za Koľko ozaj vážia všetci desiati v mužstve? trojdňovom podujatí mala zóna piády robotníkov Vojvodiny. hranicami. SrbobPotisje (Ada, Bečej, Žabalj, Nový mládež, Zväz šport pre všetkých rančanov v tom ako patrón podpoKneževac, Senta, Čoka) a najviac Vojvodiny a Zväz samostatných rila pokrajinská vláda Autonómnej medailí získali pretekári zóny Seversyndikátov Vojvodiny. pokrajiny Vojvodiny, potom Poná Báčka (Báčska Topola, Kanjiža, tak ženy, ako i muži, Športovci, krajinský sekretariát pre šport a sa na súťažiach snažili dosiahnuť Mali Iđoš, Subotica). Najúspešnejší čím lepšie výsledky, podľa možností zvíťaziť, získať tú-ktorú medailu. Najúspešnejšia špor tovkyňa 11. ŠORV je Tamara Tominová a športovec Milorad Aleksić, obaja z Kikindy. Marija Vigová a Hádzanárka Zorica Jakovljevićová z Kikindy si Vojislav MatkoPekný úsmev basketbalovej ľadovým obkladom lieči zranenú vić zo Subotirozhodkyne nohu ce sú najstarší Bolo času aj na rozhovor v chládku...

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

• ŠPORT •

Jovana Radovanovićova (prvá sprava) získala bronz v Turecku

Šídske cyklistky dosahujú čoraz lepšie výsledky

ÚSPEŠNÁ ČINNOSŤ CK JEDNOTA V ŠÍDE

Hrdí na svojich cyklistov Stanislav Stupavský

horskej cyklistike členov šídskeho CK Jednota nemožno hovoriť prv než nespomenieme jeho predsedu a zakladateľa Slobodana Radovanovića. Klub založili vďaka jeho úsiliu a dôvere, že tak robí dobré dielo nie pre seba, ale pre celú športovú spoločnosť. V Šíde jeho iniciatívu najprv prijali skepticky, lebo v meste už jestvoval jeden klub a v ňom boli aj horskí cyklisti. Dočasu to tak aj fungovalo, kým neprišlo k otvorenému uprednostňovaniu cestnej cyklistiky a horská zostala na okraji záujmu aktivít v klube.

Slobodan Radovanović a jeho stúpenci, milovníci horskej cyklistiky, neboli s tým spokojní, nuž hľadali východisko a podporu na založenie nového klubu. Slobodan a zakladatelia nového klubu si našli svoje miesto neďaleko Slovenského domu v Šíde. Vtedy sa zrodila idea poprosiť o pomoc a spoluprácu kolegov z oblasti kultúry. Boli to členovia SKUS Jednota, ktorí podporili cyklistov a dovolili im používať vlastné miestnosti. Vďační cyklisti novozaložený kolektív pomenovali CK Jednota a toto meno hrdo prezentujú nielen v celom Srbsku, ale i v zahraničí. V CK Jednota od začiatku umožnili zapojiť sa do práce aj osobám s invaliditou. Dnes majú dvoch reprezentantov Srbska v cyklistike pre telesne postihnutých Miodraga

Matijevića a Mihajla Radovanovića, ktorí iste pocestujú na Paraolympiádu do brazílskeho Ria de Janeiro. Títo dvaja pretekári majú v súťaži o Pohár Európy dve víťazstvá a dve tretie miesta. Dobrá práca a výsledky Miodraga a Mihajla prispeli k tomu, aby Slobodana Radovanovića zvolili za šéftrénera nášho tímu telesne postihnutých cyklistov. Ženské cyklistické družstvo na početných pretekoch v našej krajine, ale i za hranicami si vďaka pozoruhodným úspechom zaslúžilo veľký rešpekt. Mária Tanciková, Emilija Đačaninová a Jovana Radovanovićová sú nezameniteľné členky našej reprezentácie. Predsa najväčší úspech dosiahli Jovana Radovanovićová, ktorá na minulej Olympiáde mladých v Turecku získala bronzovú medailu, a Mária Tanciková sa koncom júna v Kraljeve ovenčila titulom najlepšej cyklistky Srbska. V klube sú zvlášť hrdí na najmladších cyklistov a cyklistky. Práca s nimi im už priniesla primeranú kvalitu. Veď CK Jednota patrí medzi najúspešnejšie cyklistické kolektívy v Srbsku. V tomto klube vyrástol Aleksandar Roman, v súčasnosti jeden z najlepších našich cyklistov, dnes člen seniorského mužstva belehradského CK Partizan. Jednota tiež má vo svojich radoch vynikajúceho seniora Stefana Radivojevića, ktorý na silných domácich a medzinárodných pretekoch zaznamenáva pozoruhodné úspechy.

• ŠPORT • Predrag Tomić v cieli

Mária Tanciková najlepšia v Srbsku

Stefan Radivojević sa vybral cestou Aleksandra Romana

Mihajlo Radovanović na trati v Taliansku

Snímky: z archívu CK Jednota

Slobodan Radovanović, zakladateľ a predseda CK Jednota

29 /4656/ 18. 7. 2015 Cyklisti Jednoty na pretekoch

Volejbal v Kulpíne hrajú aj dievčatá

Najväčší úspech: mužstvo VK Kulpín postúpilo do Druhej ligy Srbska (2014/15)

NAŠE ŠPORTOVÉ KOLEKTÍVY

Volejbalový klub Kulpín

Zo zápasu Kulpín – Mladosť (2010)

Dohovor s trénerom Jánom Lačokom

Začiatky volejbalu v Kulpíne datujú z konca šesťdesiatych a zo začiatku Darček od sponzorov: sedemdesiatych rokov. Vtedy volejbal hrávali gymnazisti a študenti na trávniku tričká pre hráčov (2011) v parku v strede Kulpína. Roky viacerí Kulpínčania taktiež patrili medzi najlepších hráčov petrovského VK Mladosť. Profesor telesnej výchovy Ján Lačok bol a zostal alfou a omegou volejbalu v Kulpíne. Pre nedostatok adekvátnej telocvične v Kulpíne roky hráčov z dediny zapájal do radov VK Mladosť, kde aj on celé desaťročia aktívne hral, a potom bol aj trénerom. Volejbalový klub Kulpín založili 23. augusta 2010 prof. Todor Radanov, prof. Ján Lačok, ako aj Zvonko Relota z Nového Sadu. Na začiatku pôsobenia veľmi dobrí a skúsení hráči Boris Relota, Kulpínčania Aleksandar Stančul, Bogdan Kurjakov trénovali a hrali so začiatočníkmi, 14- – 15-ročnými deťmi, keď sa často hrali im neskoršie pripojili i starší hráči z Kulpína: Marko a Nikola Govorčinovci, Saša Čapeľa a Zare Govorčin. s VK Šíd Toto už celkom dobre ucelené mužstvo veľmi rýchlo postupovalo a dosahovalo pozoruhodné výsledky (2012) vo svete volejbalu. Cesta ich od Druhej vojvodinskej ligy, kde hrali od založenia, viedla do Druhej ligy Srbska, čo je aj najväčším úspechom kulpínskeho športu. Volejbalisti Kulpína sú najúspešnejšími športovcami Báčskopetrovskej obce. O postup do Druhej ligy Srbska sa zaslúžili: Relota, Stančul, Petrušić, Dudáš, Zima, Babić, Danijel a Darko Stojanovićovci, Govorčin, Lekár, Očenáš, Ćirić, Zanfirović, Hasík, Ďuga, Fábry, Zavaroš, Širka, Lačok, Kurjakov, Milutinović a Benka. Okrem prvej zostavy v klube sa pracuje aj s dorastencami, dievčatami a mladšími deťmi v rámci volejbalovej školy. Od založenia klubu dodnes volejbalisti trénujú a hrajú zápasy v novej telocvični Základnej školy Jána Amosa Komenského v Kulpíne. Predsedom klubu od založenia je Todor Radanov, šéfom odborného tímu a prvým trénerom Ján Lačok, Boris Relota je kapitán, tréner a popredný hráč mužstva. Dievčenskú skupinu a volejbalovú školu vedie hráč Ondrej Dudáš. Hráči VK Kulpín chcú byť úspešní aj v Druhej lige Srbska – skupina sever, kde postúpili v sezóne 2014/15 vďaka výborným výkonom, ale bez finančnej podpory obce a sponzorov sa im to sotva podarí. Katarína Gažová Foto: autorka a z archívu VK Kulpín

Volejbalová škola VK Kulpín

Prvé mužstvo VK Kulpín po založení (2010)

Kulpínske mužstvo v sezóne 2013/14

Podpora fanúšikov

Z merania síl s Novosadčanmi: Kulpín – VOŠA (2013)