Hlas 29 2017 by NVU Hlas ľudu

V aradáčskom šírom poli už po desiatykrát Ján Triaška Báčsky Petrovec

ISSN 0018-2869

Informačno-politický týždenník ROČNÍK 74 | 22. 7. 2017 | CENA 50 DIN.

www.hlasludu.info www.hl.rs

ČÍSLO

/4760/

Z obsahu

22. 7. 2017 | 29 /4760/

Uzávierka čísla: 19. 7. 2017

4 TÝŽDEŇ 6 Žiaľ, skutočnosť ma dementuje 7 Koncepcia autonómie 19. či 20. storočia? 8 Zabezpečiť optimálne podmienky na fungovanie

10 SLOVENSKO 10 Údery pre slovenský šport

11 ĽUDIA A UDALOSTI 12 Bez diskusie, rýchle, jednohlasne 20 Postupné kroky vpred 21 Mesto plné života a mladosti

22 DETSKÝ KÚTIK 22 Jeden môj deň

23 POĽNOHOSPODÁRSKE ROZHĽADY 23 Predaj z dvora aj v Srbsku

Náhodní turisti, ktorí by chceli navštíviť Spomienkový dom Martina Jonáša v Kovačici, narážajú na zamknuté dvere. Prečo? (s. 8 – 9) A. Chalupová Dôkazom toho, že naša jazykovedkyňa Dr. Mária Myjavcová patrí medzi špičku vo svojom odbore, je jej zaradenie medzi dvadsať najlepších vedcov v novej monografii Jána Kačalu Osobnosti slovenskej jazykovedy v 20. storočí. (s. 31) J. Čiep

23 Cena sóje opäť vyššia 27 Ako správne sušiť bylinky?

31 KULTÚRA 31 Myjavcová medzi jazykovednou špičkou 32 Vo víre tancov a obyčají 34 Opus a návraty

38 OZNAMY 44 RTV PANORÁMA

46 ŠPORT 48 Cez tie Nemce ešte raz 50 Tak muselo byť 51 Snažia sa rozprúdiť činnosť Autor titulnej fotografie: Vladimír Hudec

Minulý víkend odznel 13. Medzinárodný folklórny festival – Mládežnícky folklórny Čerpotok v Rumunsku a SKOS Erdevík bol tohtoročným predstaviteľom Srbska (s. 33) D. Berediová

Editoriál

ZAKLADATEĽ: NÁRODNOSTNÁ RADA SLOVENSKEJ NÁRODNOSTNEJ MENŠINY VYCHÁDZA TÝŽDENNE, V SOBOTU VYDÁVA NOVINOVO-VYDAVATEĽSKÁ USTANOVIZEŇ HLAS ĽUDU V NOVOM SADE

OD ROKU 1967 VYCHÁDZA V NOVOM SADE ROKU 1967 PREZIDENT REPUBLIKY VYZNAMENAL HLAS ĽUDU RADOM BRATSTVA A JEDNOTY SO STRIEBORNÝM VENCOM Riaditeľ NVU Hlas ľudu: Samuel Žiak Zodpovedná redaktorka: Vladimíra Dorčová-Valtnerová Zástupkyňa zodpovednej redaktorky: Anna Francistyová Redakcia: Juraj Bartoš, Danuška Berediová, Jaroslav Čiep, Oto Filip, Katarína Gažová, Vladimír Hudec, Anička Chalupová, Stevan Lenhart, Anna Lešťanová, Jasmina Pániková, Juraj Pucovský, Ľubica Sýkorová, Elena Šranková Technický redaktor: Miroslav Dobroňovský Jazyková redaktorka: Anna Horvátová Lektorka: Mária Domoniová Adresa redakcie: Bulvár oslobodenia 81/V, 21 000 Nový Sad, poštový priečinok 234 www.hl.rs E-mail: nvu@hl.rs nvuhlasludu@hl.rs inzercia@hl.rs Telefóny redakcie: 021/47 20 840 063/47 20 84 Telefax: 021/47 20 844 Dopisovateľstvo v Petrovci: 021/22 80 042 Dopisovateľstvo v Kovačici: 013/662 565 Dopisovateľstvo v Starej Pazove: 022/317 505 Tlačí:

Tlačiareň HL PRINT Báčsky Petrovec Účet NVU Hlas ľudu 160-924115-88 Banca Intesa ISSN 0018-2869 COBISS.SR-ID 16185090

• •

Foto: pixabay

PRVÉ ČÍSLO VYŠLO 19. OKTÓBRA 1944 V BÁČSKOM PETROVCI

Koláč pre vyvolených, omrviny pre ostatných Každý štát vedie vojnu proti vlastnej kultúre namiesto toho, aby ju viedol proti vlastnej nekultúrnosti. Karl Kraus

našej krajine sa ročne zorganizuje viac ako 4-tisíc rôznych -iád: kupusiáda, fazuliáda, tortiáda, klobasiáda... Napočitovať by sme mohli do zajtra a otázne je, či by ten zoznam bol úplný. Väčšina z nich je lokálneho charakteru a takisto väčšina sa financuje z rozpočtu – štátneho, pokrajinského... Takých -iád je neúrekom aj v našej pokrajine. Podľa písania denníka Večernje novosti až 44 % z celkových podujatí sa usporadúva práve vo Vojvodine. Práve preto je potrebné najprv tu urobiť poriadok. Združenie pre turizmus a podujatia Srbska ešte v minulom roku vypracovalo Pravidlá o klasifikovaní a kategorizovaní podujatí, podľa ktorých by aj vojvodinské podujatia mali byť spracované, t. j. klasifikované. Dúfajme, že na základe tohto budú aj prostriedky rozdeľované. Ktoré pravidlá platia pri rozdeľovaní financií pre kultúrne obsahy, presne nevieme, ale vieme, že ich rozdelenie často nie je férové. Ten, kto krája koláč, mnohokrát nakriví nôž a niekomu odkrojí väčšiu časť, niekomu menšiu a niekomu nič. Ani omrvinku, (ne)uvedomujúc si, že takým počinom iba stupňuje hlad po kultúre. „Prečo vyčleňovať prostriedky na kultúrne obsahy, keď naše siene zívajú prázdnotou?“ opýta sa niekto. Preplnené nie sú, ale vždy existujú ľudia, ktorým záleží pozrieť si predstavenie, pokojne si vypočuť koncert. Ibaže ako uspokojiť svoju potrebu kultúrne sa vzdelávať, ak inštitúcie, ktoré by to mali mať na starosti, nemajú prostriedky ani na základné veci? O tom, ako na pokrajinských konkurzoch pochodilo Slovenské vojvodinské divadlo, sme písali pred dvomi týždňami. Pripomeňme si, že komisia nášmu divadlu neschválila ani jeden projekt na

tento rok. Nebrali do úvahy ani profesionalitu tejto inštitúcie, ani tradíciu či blížiace sa 15-ročné jubileum. Zrejme projekty iných inštitúcií boli dôležitejšie. Pokrajinský sekretariát pre kultúru, verejné informovanie a styky s náboženskými spoločenstvami dňa 14. júla na svojej webovej stránke zverejnil správu o stretnutí zástupcu pokrajinského tajomníka pre kultúru Nebojšu Kuzmanovića s riaditeľkou SVD Vierou Krstovskou. V harmonicky ladenej správe je uvedené, že jubileum jednej z najdôležitejších inštitúcií kultúry Slovákov v Srbsku a Vojvodine, ktoré bude na budúci rok, pokrajina podporí (až?!) premiérou jedného predstavenia. Keby nebolo smutné, bolo by smiešne. Rad projektov zamietnu, podporia jedno predstavenie a Slováci budú šťastní? Nebudú! A nemôžu! Áno, financie sú problém, ale v takom prípade by sa lepšie malo prihliadať na to, ako budú rozdelené. A prihliadať by sa malo aj na to, ako ukončiť správu zo stretnutia. Uvádzajú, že riaditeľka SVD vyjadrila vďaku za pochopenie, zdôrazňujúc, že je podpora pokrajinskej vlády a sekretariátu veľmi dôležitá na usporadúvanie tradičného festivalu v Petrovci, ktorý tohto roku bude prebiehať od 22. do 26. septembra. Áno, podpora je dôležitá, ktorá, žiaľ, aj tohto roku vystala. Takým idylickým ukončením čitateľ získava dojem, že pokrajina predsa podporuje festival, čo je celkom odlišné od pravdy. Vráťme sa na spomínané -iády. Prečo ich na začiatku uvádzame? Preto, lebo je možno už zvrchovaný čas zredukovať ich, podporovať tie s ozajstným významom a tým získať prostriedky na pôsobenie kultúrnych inštitúcií. V opačnom prípade budeme mať iba chlieb a hry.

Jasmina Pániková

Čítajte nás aj na www.hl.rs. 29 /4760/ 22. 7. 2017

Týždeň 

InPress

168 HODÍN

(Ne)súcit

Osudy na návetrí

Oto Filip

Jasmina Pániková

j keď sa aj leto, aj dovolenky dávno rozbehli, nemôžeme povedať, že aj naši politici odišli na dovolenku a že sa situácia na politickej scéne trochu upokojila. Pokým jedna časť občanov rozmýšľa, kam na dovolenku, druhá časť dennodenne bojuje o vlastnú existenciu. Pracujú – nezaplatia im, štrajkujú – nikto nemá sluch vypočuť ich. Ide o neriešiteľnú situáciu alebo potvrdenie výroku sýty hladnému neverí? Iba si pripomeňme, že v továrni Goša štrajk prebieha už štyri mesiace. Majiteľ zo Slovenska nechal dlh vo výške 5,5 milióna eur a odišiel. Pred niekoľkými mesiacmi pre existenčné problémy sa tu zavraždil jeden pracovník. Zmenilo sa odvtedy niečo? V živote jeho rodiny áno, na horšie, v kolektíve nič. Štrajk prebieha aj v továrni Fiat. Premiérka uvádza, že zamestnaní v tejto továrni majú pravidelné mzdy, viac ako 38-tisíc din. (brutto) a existujú aj určité bonusy a benefity. Pochopenie o štrajk nevyjadril ani minister pre prácu. Štrajkujúcim odkázal, aby ukázali trochu lásky k svojej krajine. Od predchádzajúceho ministra sa také vyhlásenie aj mohlo očakávať, ale od nového... Je nový minister práce rovnaký, ako aj ten starý, alebo v kresle zostalo to niečo „vulinovské“, ktoré sa ako vírus prenieslo na nového? Kým verejnosť analyzuje štrajky, súčasný minister obrany a bývalý minister práce ešte stále omieľa tú istú tému – príčiny jeho neodchodu do armády. On chcel, nedovolili mu, ako príslušník srbského národa sa preto cítil veľmi... Nepovedal ako, ale istotne sa ho to veľmi dotklo. Škoda, že sa ho nedotkli aj výkriky tisíce hladných. Veď štrajky nie sú od včera, pramenia ešte z minulého zloženia vlády. Ibaže vtedy mal spomínaný minister riešiť problémy, iba jemu známe.

www.hl.rs

ič zásadne nového u nás. Po viac ako dvesto dvadsiatich rôznych zasadnutiach a stretnutiach v rámci dialógu Belehradu a Prištiny, prebiehajúcich počas mandátu vlády Aleksandra Vučića, na obzore je jesenný vnútropolitický dialóg o Kosove, avizovaný začiatkom mesiaca z najvyššej štátnej úrovne. Ďalší pokus dopracovať sa k akému-takému východisku, hľadanie alibi alebo príprava tunajšej verejnosti na niektoré radikálne kroky? Kosmet pretrváva ako stále naliehavý problém, nie však jediný. Horúci júl, horúce i témy nastoľované počas dvojdňovej, nedeľnej a pondelkovej návštevy prezidenta Aleksandra Vučića v USA. Do tém obsahovo bilaterálnych, analyzovaných s viceprezidentom USA Mikem Pencem a inými hostiteľmi, zapadli i tie háklivé, týkajúce sa nielen srbsko-amerických, ale i srbsko-ruských vzťahov, prípadu bratov Bitićovcov, zavraždených v roku 1999, pálenia Veľvyslanectva USA v Belehrade v roku 2008. Z tých, podmienečne povedané, bežných, treba kvitovať washingtonské konštatovanie, že je vojenská spolupráca, zvlášť Vojska Srbska a Národnej gardy USA, najlepšou časťou bilaterálnych vzťahov dvoch štátov. Na konto rôznych dohadov a odhadov, kde Srbsko je,



alebo kam speje, prezident Vučić podotkol, že Belehrad vedie konzistentnú politiku vojenskej neutrality, ako aj politiku eurointegrácie ako strategického zahraničnopolitického cieľa. USA, podľa názoru pozorovateľov, záleží hlavne na dvoch veciach: stabilite v tomto pásme a na dialógu s Kosovom. V každom prípade Vučićova návšteva a nedávne stretnutia vo Washingtone sú veľmi dôležité. Aj pre témy, ktoré sa na nich rozoberali, včítane prehĺbenia možností hospodárskej spolupráce, aj pre skutočnosť, že sa konali vo chvíli, keď sa Spojené štáty ešte vážnejšie nezačali zaoberať otázkou svojej účasti a prítomnosti na západnom Balkáne. Čo znamená, že aj uvedeným spôsobom ich poprední predstavitelia získali určitý prehľad o všetkom, čo sa v našom regióne deje. Dlhé horúce leto nevplýva len na premiérku Anu Brnabićovú a ministrov vlády, z ktorých obrovská väčšina pre nahromadené záväzky a problémy môže o dovolenke len snívať, ale aj na robotníkov Fiatu, Goše, Gorenja a iných, nad existenciou ktorých dlhšie visia mnohé otázniky. Napríklad vyplatenie zmeškaných alebo skromné navýšenie terajších platov. Člen Fiškálnej rady Vladimir Vučković uviedol v rozhovore pre nedeľnú Politiku, že nám načim ešte päť rokov, kým nedosiahneme priemerné platy v sume 500 eur. Na

porovnanie a ukážku, kde práve sme, treba povedať, že sa robotníci Fiatu dožadujú zvýšenia brutto platu z 38 500 dinárov – jasné je, že je ten netto oveľa menší – na 50 000 dinárov, odbremenenia od dodatočných prác, ktoré realizujú od polovice vlaňajška, keď je zrušená jedna zmena, výplaty bonusov za účinnosť v roku 2016 a úhrady za prepravu počas nočných hodín, keď nepremáva verejná doprava. Začiatkom týždňa sa pomery natoľko vyhrotili, že sa v obehu ocitli dve možnosti: koniec štrajku alebo odchod Fiatu zo Srbska. Prezident Vučić dokonca z USA apeloval na robotníkov Fiatu a vládu, aby riešili problém v kragujevskej spoločnosti, keďže pokračovanie štrajku nesie veľké riziká. Čo povedať o ešte ťažšej pozícii robotníkov Goše v Smederevskej Palanke, ktorým ani staré skromné platy − priemerne sa ten dlh vyšplhal až na 600 000 do 700 000 dinárov na zamestnaného − stále nie sú vyplatené, a to ani v šestnástich splátkach, ako sa nie tak dávno sľubovalo. Čo so stovkami kolektívov iných, ktoré sú dnes tiež na okraji existencie? Mnohé osudy sú teda aj v tomto júli na návetrí záujmov vlastných a iných, v duchu toho: kto pretrvá, bude mať o čom deťom a vnukom rozprávať. Za predpokladu, že ich predtým bude mať čím živiť, a že sa tí, pre všetko, čo sa u nás deje, nevybrali hľadať si kúsok vlastného miesta pod slnkom kdesi ďaleko od tejto, večne problémovej balkánskej časti Európy a sveta.

JEDNA OSOBNOSŤ, JEDNA OTÁZKA

DRAGAN ŠKORIĆ, AKADEMIK , SRBSKÁ AKADÉMIA VIED A UMENÍ (SANU)

Hybná sila zmien Oto Filip Ako z funkcie predsedu Výboru pre dedinu SANU hodnotíte akciu menom 500 družstiev do 500 dedín? – U nás kedysi bola aktuálna pieseň Ó, Srbsko, medzi slivkami. Dnes sa zvyčajne spieva Ó, Srbsko medzi malinami. Ja by som k tomu pridal: Aj Srbsko s novými družstvami. Preto by som pozdravil

Informačno-politický týždenník

akciu ministra bez kresla povereného regionálnym rozvojom Milana Krkobabića a jeho spolupracovníkov, ku ktorej sme sa my ako výbor akadémie pripojili. S jasným prianím, aby poľnohospodári v Srbsku boli omnoho viac organizovaní v družstvách, ktorých by malo byť toľko, koľko je dedín. Tých je, ako je známe, takmer päťtisíc. Ide o to, aby druž-

stvá so všetkými svojimi orgánmi vznikali a boli organizované tak v stovkách dedín, ako aj na úrovni obcí, regiónov a celého Srbska. Samozrejme, s cieľom, aby štát napredoval, a aby družstevníci so svojimi výrobkami a službami boli konkurencieschopní na domácom a svetovom trhu. Prial by som si, aby títo boli vedúcou, hybnou silou zmien prebiehajúcich na dedinách Srbska. • TÝŽDEŇ •

PREČO SA ROZMÁHA NÁSILIE V NAŠEJ KRAJINE?

Kult zbraní ako jedna z príčin Jasmina Pániková

a ochrániť obete a v realite aj naďalej máme prípady feminicídy, potom sa, de facto, nekoná v súlade s predpokladanými predpismi, procedúrami, odporučeniami,“ konštatuje naša spolubesedníčka.

d začiatku tohto roku v našej krajine 17 žien prišlo o život v rodinno-partnerských vzťahoch. Čierna listina sa začala napĺňať 28. januára, keď v Malom Zvorniku istý muž zabil svoju JE MOŽNÉ SYSTÉMOVÉ manželku a dieťa. Ďalšia vražda sa RIEŠENIE PROBLÉMU? Na posledné dva prípady vražuskutočnila už nasledujúci deň. Potom prišlo k dvom, resp. trom dy poukázali aj členovia Komivraždám do mesiaca a dostali tétu právnikov pre ľudské práva sme sa k číslu 17. So schválením YUCOM. Podľa nich je systémoZákona o zamedzovaní násilia vé riešenie problémov násilia v rodine zrodila sa aj nádej, že sa kľúčovým riešením. Mienia, že Dr. Danijela Spasićová (Foto: TV N1) pre všetky obete a potenciálne je zavedenie zvýšeného počtu poobete násilia vytvorí dodatočná licajtov a ochranky v strediskách opora v štáte. Zákon bol avizovaný pre sociálnu prácu krokom dopre- policajných služobníkov, ktorí posilňovania, ale aj analýza práce ako silný mechanizmus, ktorý sa du ohľadom ochrany sociálnych vykonávajú odhad rizika na tvári s páchateľmi násilia.“ raz a navždy zúčtuje s páchateľmi pracovníkov, ktorí sú vyložení miesta, keď už k násiliu dôjde. Naša krajina je už roky vedúcou násilia. Lenže realita je trochu iná. riziku, ale ono nemôže byť jedi- Osobitnú pozornosť treba veno- krajinou v regióne podľa počtu Iba po mesiaci od nadobudnutia ným opatrením. Milena Vasićová, vať aj na prevenciu rodinného ná- registrovaných zbraní. Má to platnosti v priebehu dvoch týž- právna poradkyňa v YUCOM-e, silia, na ktorej sa musí pracovať už súvis aj s dejinami popretkávadňov v domácom násilí o život povedala, že je nevyhnutná nie- v predškolských ustanovizniach, nými vojnami, ako aj rozvitým prišli dve ženy a jedno dieťa. A to len reforma stredísk pre sociálnu aby sa prispelo dlhoročnému vojenským priemyslom v minuv sociálnych ustanovizniach, ktoré prácu, ale aj zvýšenie alebo aj riešeniu tohto problému,“ mieni losti. Dr. Spasićová zdôrazňuje, že boli oboznámené s ich prípadom. nadviazanie spolupráce medzi Vasićová. v minulom roku v našej krajine Dr. Danijela Spasićová zo Stre- všetkými relevantnými činiteľmi Avšak Dr. Danijela Spasićová bolo zhruba 970-tisíc kusov rediska pre výskum verejných po- v ochrane pred domácim násilím. zdôrazňuje, že systémové riešenie gistrovaných zbraní, zatiaľ čo je „Musíme mať na zreteli, že násilia, v zmysle jeho vykorenenia, v nelegálnom vlastníctve medzi litík pre náš týždenník hovorí, že v oboch prípadoch šlo o neúčinné posledné dva prípady vyvolali nie je možné. Podľa jej mienky, 200- až 900-tisíc kusov. Stredisko počínanie inštitúcií. „Neboli reš- zvýšenú pozornosť verejnosti, v spoločnosti, ktorá ako legitím- pre výskum verejných politík pektované dohovorené procedú- lebo k nim prišlo v štátnych inne formy správania akceptuje nedávno vypracovalo štúdiu Znery a existujúce protokoly,“ hovorí štitúciách. Avšak aj mimo tých- tie násilné a v ktorej je prítom- užitie zbraní a násilie na základe Dr. Spasićová. Pripomína, že po to inštitúcií existuje obrovský ná kultúra násilia, nie je reálne pohlavia. V správe uvádzajú, že v schválení Národnej stratégie pre problém násilia na ženách. Ne- očakávať, aby jednotlivé štátne rokoch 2012 − 2016 zavraždených zabránenie a zamedzovanie nási- zabúdajme, že od začiatku tohto orgány riešili problém. „Rieše- bolo 170 žien, z čoho 57 strelnými lia na ženách v rodine a partner- roku v rodinnom násilí o život nie tohto problému si vyžaduje zbraňami. ských vzťahoch v roku 2011, vláda prišlo 17 žien. Dozvedeli sme sa zložitý, medzisektorový prístup. Vlastnenie a prístup zbraniam RS schválila aj všeobecný protokol o serióznych nedopatreniach, Pod tým sa chápe aj analýza účin- sú indikátormi existencie vyo konaní a spolupráci sokého rizika násilia ustanovizní, orgánov so smrteľným v ýPočet zavraždených žien a organizácií v prípasledkom. Vlastníctvo Vraždy vykonané Rok v rodinno-partnerských doch násilia, ratifikostrelných zbraní má strelnými zbraňami (%) vala aj Istanbulskú konšpecifickú dimenziu vzťahoch venciu, zmenila trestný zastrašovania a kon2016 33 27 % zákon, schválila Zákon troly obete, jej nemožo zamedzovaní násilia nosť pretrhnúť taký 2015 35 46 % v rodine. „Vytvorené vzťah. Ako Dr. Spasićo2014 27 29 % bolo úplné a kvalitné vá zdôraznila, potreb2013 43 30 % zákonodarné ovzdušie, né je potláčať kultúru 2012 32 34 % ktoré malo umožniť zbraní v našej spoločúčinné, včasné a pronosti, čo je pomerne fesionálne konanie re- Prehľad počtu zavraždených žien (Zdroj: Stredisko pre výskum verejných politík) ťažko. Sme svedkami, levantných inštitúcií že sú zbrane prejavom v každom konkrétnom mužskosti, zrelosti, prípade. Ak sme uzavreli, že sme ktoré sú v samotnom zákone, ale nosti trestnej politiky, štruktúry takmer neoddeliteľnou časťou na zákonodarnom poli predvídali aj v jeho uplatnení, čo ukazuje a výšky vyrieknutého trestu, účin- osláv. A výsledky... Tie sú nám všetko, čo má zabrániť násiliu na dodatočnú potrebu školenia nej podpory obetiam násilia, ich známe. • TÝŽDEŇ •

29 /4760/ 22. 7. 2017

Týždeň SLOVO MÁ: ZORAN SEKULIĆ, PREDSEDA SPRÁVNEJ RADY ASOCIÁCIE MÉDIÍ SRBSKA

Žiaľ, skutočnosť ma dementuje Oto Filip

Zoranovi Sekulićovi je toľko základných životných a profesionálnych údajov, že by si len ich stručný popis vyžiadal viac novinového priestoru než tento rozhovor. Riaditeľ a hlavný a zodpovedný redaktor FoNetu, prvej súkromnej tlačovej agentúry v Srbsku, člen Medzinárodnej federácie novinárov, špeciálny korešpondent z inštitúcií Európskej rady, Spojených národov, Rady Európy a iných inštitúcií, účastník študijných pobytov v celom rade svetových metropol. Osobnosťou roka OBSE sa stal v roku 2012 za prínos k mediálnym reformám. Tentoraz však všetky takéto možné témy šli bokom, keďže hlavné otázky boli sústredené na uplynulé pôsobenie Asociácie médií Srbska, v čele ktorej je už viac rokov ako predseda jej Správnej rady. Ako ste osobne spokojný s jej doterajšími aktivitami? – Majúc na zreteli podnikateľské a celkové spoločenské ovzdušie, v akom médiá dnes pracujú, ako i zákonodarný rámec, ktorý v dosť veľkej miere obmedzuje ich prácu a pôsobenie, treba povedať, že Asociácia médií pôsobila úspešne. Pretrvala a existuje, zachovala si kredibilitu najmä preto, že sa ozaj zaoberala základnými otázkami, ktoré súvisia s mediálnym priemyslom. Okrem iných aktivít angažovala sa mnoho v pomerne novej oblasti, akou sú školenia tak novinárskych, ako aj manažérskych kádrov. Osobitne by som vyzdvihol otázku mediálnej gramotnosti a prácu s budúcimi novinármi, menovite študentmi žurnalistiky. Okrem tých základných sú aj aktivity iné: súčasne a sľubne sa vyvíjajúce... – Osobitnou zložkou našej práce je partnerstvo s menši-

www.hl.rs

novými a lokálnymi médiami. Asociácia bude partnerom aj v organizovaní 1. Európskej konferencie uvedených médií v novembri t. r. v Novom Sade. Angažujeme sa aj v otázkach sebaregulácie. Silne podporujeme Radu pre tlač a trváme na tom, aby naši členovia rešpektovali mediálny kódex. Som toho názoru, že je kvalita mediálnych obsahov v Srbsku celkovo na veľmi nízkej úrovni. Aj preto členovia asociácie musia príkladom a skutkami preukázať, že podporujú sebareguláciu a že rešpektujú etické a profesionálne štandardy v novinárstve. Nemožno sa nezmieniť o mediálnej stratégii. Je známe, že táto mešká. Aký postoj máte k jej vypracovaniu? – Predošlá mediálna stratégia vypršala ešte vlani. Už sme v strede roku 2017 a len teraz vznikla pracovná skupina na vypracovanie novej. Asociácia je v nej zastúpená. Našou podmienkou je, aby proces vzniku novej stratégie bol transparentný, tiež to, aby bol inkluzívny. Čiže ide o to, aby v tej pracovnej skupine boli predstavitelia všetkých reprezentačných novinárskych a mediálnych združení, lebo sa v konečnom dôsledku všetky strategické dokumenty v našej sfére v prvom rade vzťahujú na médiá a mediálne podniky. Druhou podmienkou je nevynášať žiadne zmeny a doplnky mediálnych zákonov predtým, než stratégia bude schválená. Nazdávame sa, že najprv treba definovať strategické smery rozvoja me-

Informačno-politický týždenník

diálnej scény na nadchádzajúce viacročné obdobie a len potom na základe toho meniť zákony. Akýkoľvek iný prístup, uvažovanie, že by sa dalo ísť aj tak, aj inak, by spôsobili len konfúziu. Bol by teda kontraproduktívny.

Na záver i otázka trochu osobná: ste jednou zo zriedkavých osobností, ktorej činnosť ocenili francúzskym Radom čestnej légie. – Je to pre mňa veľkou poctou. O to skôr, že ide o uznanie, ktorým sa človek môže hrdiť celý život. Ja som ale uznania vôbec, vrátane tohto, neočakával, ani sa nezaoberám touto prácou kvôli nim. Zaoberám sa ňou predovšetkým preto, lebo novinárstvo mám rád a myslím si, že je mediálna scéna pole prvotriedneho spoločenského významu, ktoré má byť v záujme občanov. Urobil som toľko, koľko som mohol, v snahách prispieť, aby naša scéna bola lepšia, než je. Žiaľ, skutočnosť ma dementuje. Z druhej strany je uvedená satisfakcia, čiže Rad čestnej légie, veľmi dôležitá. To, že si dakto všimol moje dlhoročné angažovanie sa a pôsobenie a udelil mi preto ozaj vysoké ocenenie. A ako som to vyzdvihol aj pri jeho preberaní, je na hrdosť tak mojich predkov, ako i potomkov.

Iný uhol reality

Nikola Petkov

• TÝŽDEŇ •

VÝZVY: VOJVODINA (7)

Koncepcia autonómie 19. či 20. storočia? Juraj Bartoš Na súčasný stav a budúcnosť Autonómnej pokrajiny Vojvodiny v kontexte aktuálnych udalostí upriamili pozornosť účastníci druhej verejnej konferencie, členovia novosadského Salónu na Mijićovom sálaši neďaleko Somboru 10. júna. HĽ prináša výňatky z ich prejavov a diskusie.

sociálnych demokratických politických stranách vo Vojvodine hovoril politológ Duško Radosavljević, vymedzujúc obdobia od roku 1990 po rok 2000 a 2000 až 2006. Skonštatoval, že keď hovoríme o vojvodinských stranách, hovoríme o minulosti a dodal, že dodnes obstála iba LSV, ktorá mala veľmi dobrú značku: Vojvodina – republika, avšak chýbala odpoveď na otázku, čo je obsah toho hesla. Konštatujúc, že roku 2000 sa k moci dostala Liga sociálnych demokratov Vojvodiny (LSV) a Reformisti Vojvodiny (RV SDP), zdôraznil: „Mienim, že rok 2000 je rokom, keď sa definitívne začína štiepať autonomárske hnutie. Jedine je isté, že pred rokom 2000 prevahu získalo stanovisko, aj v politickej verejnosti Vojvodiny, aj medzi aktérmi civilnej spoločnosti, že autonomárska pozícia znamená zasadzovanie sa za schválenie vlastného ustanovujúceho aktu.“ Profesor Radosavljević kvitoval, že dodnes na politickej scéne zostala LSV ako jediná autonomárska a sociálna demokratická možnosť. Postrehol tiež, že od roku 1990 až po obdobie 2000 – 2006 aj strany národnostných spoločenstiev, osobitne Zväz vojvodinských Maďarov boli známe ako silná autonomárska možnosť. Dovolil si zapochybovať, či je LSV v súčasnosti sociálna demokratická strana, majúc na zreteli to, že oni na svojej politickej rade každý druhý raz diskutujú o tom, či sú liberáli alebo sociálni demokrati. Uzavierajúc výklad, Radosavljević podčiarkol, že vo Vojvodine nie sú podmienky na vytvorenie akejkoľvek modernej strany sociálnej demokratickej možnosti, už aj preto, že Republika Srbsko • TÝŽDEŇ •

objektívne naďalej figuruje ako „nedokončený štát“, ktorý „nemá nadostač hmotných zdrojov pre ekonomický vývin a nie je schopný vybudovať silné ekonomické štruktúry, povedzme armádu, políciu, silnú správu“. NEKOMPATIBILNÉ KONCEPTY Tému Dve interpretácie Vojvodiny ako paradigma oproti sebe stojacich ideologických koncepcií ozrejmil historik Milivoje Bešlin. Sprítomnil, ako Vojvodina počas Národnooslobodzovacej vojny (v ktorej mala značný podiel) vyrástla v osobitnú

Milivoje Bešlin

územnú a politickú jednotku a vrhol svetlo na úskalia, na ktoré naráža od jej vzniku dodnes: „Po konečnom oslobodení Juhoslávie od fašizmu sa 30. a 31. júla 1945 uskutočnilo zhromaždenie vyslancov národov Vojvodiny – Srbov, Maďarov, Chorvátov, Slovákov, Rumunov, Rusínov, Židov, ktoré schválilo uznesenie o ustanovení Vojvodiny ako autonómnej pokrajiny. Zároveň bolo schválené rozhodnutie, aby sa AP Vojvodina pripojila k Srbsku.“ Tak bola potvrdená plurálna

identita Vojvodiny ako základ ská, jej tradície siahajú do 18. jej autonómie. Lenže Srbsko sa storočia a srbského národného nikdy nezmierilo s vojvodinskou hnutia v 18. storočí, keď sa forautonómiou. Pokusy o jej obme- mujú národy na tomto priestodzenie alebo zrušenie sa zvýraz- re. V habsburgských štátnych nili najmä začiatkom 60. rokov rámcoch sa Vojvodine „videnej“ 20. storočia a kulminácia nasledovala koncom 80. rokov. Belehradská tlač vtedy rozpútala nezaznamenanú kampaň proti pokrajinským vedeniam, predovšetkým proti vojvodinskému. Nasledovali dirigované masové uličné demonštrácie, s cieľom násilne zrušiť vojvodinské vedenie, pričom režim v Belehrade využíval novú homogenizačnú silu v spoločnosti – nacionalizmus a brutálnejší prístup k médiám, vrátane propagandy Duško Radosavljević pozbavenej škrupúľ. Podstatou Miloševićovej politiky bolo ako etnicky a kultúrne zadefiobvinenie Vojvodiny, resp. Koso- novaný srbský priestor nepova a Metóchie zo separatizmu, darilo realizovať. Avšak slovami ktoré sa akože chceli odštiepiť Bešlina, „v prvých povojnových a založiť osobitné štáty. Profesor novembrových dňoch roku 1918 Bešlin poukázal i na skutočnosť, pripojením ku Kráľovstvu Srbov, že sa prvý raz v druhej Juhoslá- Chorvátov a Slovincov srbský vii Srbská pravoslávna cirkev národ v Uhorsku uskutočnil svoj otvorene zapojila do politických fundamentálny národný imperadianí. Osobitne osvetlil posledné tív – organickú jednotu“. Hoci sa dejstvo v deštrukcii autonómie istá časť srbského obyvateľstva (5. októbra 1988 v Novom Sade, za podpory takmer všetkých kde sa zomlela tzv. jogurtová ostatných národov, ktoré žili revolúcia), po ktorom sa k slovu na území Vojvodiny, protivila dostali najrigídnejší nasledova- stápaniu so Srbskom. telia centralistickej politiky. Títo „Nová Vojvodina, začatá v 30. obsadili kľúčové posty v pokra- rokoch 20. storočia v období jine a bolo, čo malo byť: „Nové represívnej monarchodiktatúry, pokrajinské kádre ako i dovtedy realizovaná a afirmovaná počas kozmopolitické vojvodinské mé- 2. svetovej vojny prostrednícdiá sa v priebehu noci pozmenili tvom národno-oslobodzovacej na najhorlivejších promotérov vojny jej národov, stavala na nacionalistickej politiky denného hodnotách antifašizmu, socinenávistného prejavu. Tak sa Voj- álnej a národnej emancipácie vodina stala hlavnou logistickou modernizmu a nadnárodnej základňou Slobodana Miloševića integratívnosti. (...) Srbská Vojpri pochode na Juhosláviu.“ vodina splnila svoj cieľ až reali„Historický pojem autonómie záciou úsilí svojich historických Vojvodiny má dve rozdielne, tvorcov zjednotením v jednotný ťažko spojiteľné interpretácie, srbský i juhoslovanský štát roku dva celkom nekompatibilné kon- 1918.“ Uzavierajúc rozbor Bešlin cepty, ktoré sa vo veľkej miere skonštatoval, že vyznávači úzko navzájom vylučujú,“ prízvuko- srbskej koncepcie Vojvodiny poval Bešlin. „Prvá interpretácia kračujú v ceste za svojimi cieľmi, je nacionalistická, monoetnická, takže otázka autonómie naďalej predsa však pôvodne vojvodin- zostáva nedopovedaná. 29 /4760/ 22. 7. 2017

Týždeň PRÍPAD PAMÄTNÉHO DOMU MARTINA JONÁŠA

Zabezpečiť optimálne podmienky na činnosť Anička Chalupová

ovačická obec je jedna z najnavštívenejších turistických destinácií v juhozápadnom Banáte. Od polovice roka 2014 Kovačica vo svojej ponuke má aj Pamätný dom Martina Jonáša, svetoznámeho insitného maliara. Jonášova vzácna pozostalosť – dom, v ktorom žil a tvoril, jeho obrazy, vzácne umelecké a etnografické zbierky, dokumentácia a korešpondencia, sú zachované vďaka NRSNM. „Bolo jasné, že takýto poklad nemožno ponechať osudu a postupnej záhube a zničeniu. Z toho dôvodu NRSNM v súčinnosti s Obcou Kovačica a Úradom pre Slovákov žijúcich v zahraničí vstúpila do procesu riešenia tohto závažného problému,“ hovorí Anna Tomanová-Makanová, predsedníčka NRSNM, a dodáva: „Vláda Slovenskej republiky prostredníctvom grantov vyčlenila prostriedky vo výške 223 707 eur na účely kúpy, rekonštrukcie a adaptácie domu zosnulého maliara a na odkúpenie jeho umeleckého diela a predmetov interiéru. Uzatvorením kúpnej zmluvy s Martinom Jonášom ml. NRSNM sa v roku 2012 stala majiteľkou maliarovho domu na Čaplovičovej ulici č. 23 v Kovačici spolu s celkovou pozostalosťou, vrátane umeleckých zbierok, vzácnych kolekcií a umelcových osobných vecí. Vlastníctvo nad touto nehnuteľnosťou je úradne zaevidované aj v katastri Obce Kovačica.“ Hoci jeden z najväčších turistických pokladov obce predstavuje vyhľadávané miesto, Pamätný dom Martina Jonáša je zamknutý. Milovníci diela Martina Jonáša ho môžu navštíviť iba vtedy, keď si o deň skôr cez internetovú stránku obecnej Turistickej organizácie alebo na telefónne číslo Galérie insitného umenia dohodnú jeho návštevu. „Na tomto mieste je potrebné zdôrazniť, že jednou z podmienok Slovenskej republiky pri financovaní tohto projektu bolo, že majiteľom Pamätného domu Martina Jonáša

www.hl.rs

Pamätný dom Martina Jonáša

bol na základe zmluvy uzavretej 23. 10. 2013 odovzdaný do správy Galérie insitného umenia (GIU) v Kovačici, čím mala byť zabezpečená optimálna starostlivosť o tento kultúrny statok a zároveň umožnená jeho prezentácia najširšej domácej a zahraničnej verejnosti,“ vysvetľuje Tomanová-Makanová. „Žiaľ, zakladateľ GIU nezabezpečil optimálne podmienky na prevádzkovanie Pamätného domu Martina Jonáša, nebol zamestnaný odborný pracovník – kustód, ktorý by sa o tento objekt staral a dôsledkom toho Pamätný dom Martina Jonáša väčšinu času bol zamknutý. NRSNM viackrát písomne požiadala Obec Kovačica, aby v tejto veci konala. Uskutočnili sa aj pracovné stretnutia, najprv s predsedom obce Jánom Husárikom, následne aj s Milanom Garaševićom. NRSNM zaslala aj podporné stanovisko k žiadosti Obce Kovačica, aby sa umožnilo zamestnanie jedného pracovníka, avšak k náprave nevyhovujúceho stavu nedošlo. Okrem toho Obec Kovačica v prípade GIU – Pamätného domu Martina Jonáša porušila ustanovenia vlastného rozhodnutia o zakladaní Galérie insitného umenia, resp. rozhodnutia o zmenách a doplneniach tohto rozhodnutia schválených dňa 28. 9. 2012. V prvom odseku článku 10 rozhodnutia sa uvádza, že riaditeľa GIU vymenúva a odvoláva Zhromaždenie obce Kovačica na návrh Správnej rady

Informačno-politický týždenník

so súhlasom NRSNM. Riaditeľka GIU bola odvolaná z funkcie bez súhlasu Národnostnej rady. V tom istom článku v ustanoveniach, ktoré sa týkajú Dozornej rady galérie, sa uvádza, že NRSNM navrhuje dvoch členov tohto orgánu. Ani toto ustanovenie Obec Kovačica nerešpektovala. V tomto zmysle bol porušený aj článok 17 zákona o národnostných radách národnostných menšín. A na dôvažok uvedieme aj ustanovenie článku 7 zmluvy podpísanej medzi NRSNM a GIU dňa 23. 10. 2013, v ktorom sa uvádza, že každá zmluvná strana môže jednostranne odstúpiť od zmluvy v prípade, ak nebudú spĺňané ciele ustanovizne, jej základnej činnosti, a nedodržiavaní zakladateľského aktu,“ uvádza predsedníčka NRSNM. Majúc na zreteli význam tejto kultúrnej pamiatky a doterajšie problémy, ktoré sprevádzali jej fungovanie, NRSNM je povinná zabezpečiť také podmienky, ktoré umožnia, aby Pamätný dom Martina Jonáša mohol optimálne fungovať: „Je bohapustá lož a absolútny nezmysel to, čo sa v poslednom čase jednotlivci pokúšajú podsunúť verejnosti tvrdením, že NRSNM chce Pamätný dom Martina Jonáša (PDMJ) niekomu odobrať. Pamätný dom Martina Jonáša je majetkom NRSNM, avšak je to aj majetkom kultúrnej verejnosti, ktorá má právo naplno užívať kultúrne bohatstvo, ktoré nám zanechal Martin Jonáš.

A práve preto sme všetci spolu povinní urobiť všetko, aby táto inštitúcia mala optimálne podmienky na svoju činnosť,“ podčiarkuje Tomanová-Makanová. DRUHÁ STRANA MINCE Od oficiálneho otvorenia dodnes uplynuli tri roky. Podmienky na prevádzkovanie PDMJ ešte stále nie sú zabezpečené. Úradujúca riaditeľka GIU Anna Žolnajová-Barcová mieni, že by k aktuálnej situácii nedošlo, keby bývalá riaditeľka Mária Raspírová v Pamätnom dome Martina Jonáša angažovala odborného pracovníka. Pripomíname, že Zhromaždenie obce Kovačica 8. júna 2017 rozhodlo o uvoľnení z funkcie Márie Raspírovej, riaditeľky GIU, ktoré nadobudlo platnosť 16. júna. V ten istý deň ZO Kovačica schválilo rozhodnutie o vymenovaní úradujúcej riaditeľky GIU – Anny Žolnajovej-Barcovej, ktorá sa k danému prípadu vyjadrila takto: „Komisia pre sčítanie a odovzdanie inventúry začala s prácou 19. júna. Hneď v prvý deň sčítania došlo k obštrukcii zo strany bývalej riaditeľky Márie Raspírovej. Vlastne toho 19. sme vymenili kľúče na budove GIU, kým zámky na objekte Pamätného domu Martina Jonáša sa nemohli vymeniť, lebo Raspírová nechcela odovzdať kľúče od tohto objektu, s opodstatnením, že dostala list od Anny Tomanovej-Makanovej, predsedníčky NRSNM, • TÝŽDEŇ •

v ktorom sa píše, že je NRSNM je- určené prostriedky na PDMJ. Avšak nie osoby, ktorá by sa starala o Dom diným vlastníkom PDMJ, a ak príde bývalá riaditeľka, ktorú plánovali na Martina Jonáša. Prečo bývalá riadiku kádrovým zmenám, tretej osobe zasadnutí NRSNM vymenovať za teľka GIU Mária Raspírová nevyužila nesmie odovzdať kľúče. PDMJ je úradujúcu riaditeľku PDMJ, tam asi tieto prostriedky a neangažovala zmluvou medzi NRSNM a GIU niekoho, to asi iba ona vie. zo dňa 23. 10. 2013 daný na Vznikla aj obštrukcia zo strany používanie a spravovanie predsedníčky NRSNM Anny bez úhrady a na neurčitú Tomanovej-Makanovej. Keď dobu GIU. K jednostrannézistila, že Raspírová nebude mu ukončeniu zmluvy neviac riaditeľkou GIU, poslala prišlo. Komisia pre sčítanie jej list, aby kľúče zobrala z ganemohla vojsť do objektu, lérie a odovzdala do NRSNM; aby sčítala hnuteľný a nehnučiže Galérii insitného umenia teľný majetok a zdôrazňujem, v Kovačici boli odňaté kľúče že Mária Raspírová celkovú od Domu Martina Jonáša. dokumentáciu v súvislosti Teraz nastala trápna situás Pamätným domom Martina cia, na galérii sa nemôžu Jonáša (zmluvy, sčítacie listiny otvoriť dvere záujemcom, dokumentácie spätej s fonktorí si chcú pozrieť umenie dom Martina Jonáša) vyniesla kovačického otca insity – z objektu GIU a podľa jej slov Martina Jonáša. Je smutné, odniesla do PDMJ. GIU ako že si politika zamiešala prsty verejná ustanovizeň bola teda aj do kultúry a že NRSNM v prinútená podať obžalobu na čele s predsedníčkou AnMáriu Raspírovú, z dôvodu nou Tomanovou-Makanovou narušenia majetku a určenia chce jednostranne vypovedať zmluvu Galérii insitného dočasných opatrení.“ Určité prostriedky na adapumenia a ihneď plánuje dotáciu a rekonštrukciu budovy sadiť bývalú riaditeľku GIU PDMJ vyčlenila aj Kovačická Momentka zo slávnostného podpísania za riaditeľku Pamätného obec, čiže z rozpočtu usmerni- dohody o kúpe domu Martina Jonáša (2012) domu Martina Jonáša bez la prostriedky na zamestnanie verejných debát s členmi jedného pracovníka, ktorý by sa neplánovala nikoho zamestnať. Či Národnostnej rady.“ staral o optimálne fungovanie tohto to bolo náhodou, alebo si úmyselne kultúrneho majetku. „Za aktuálnu chcela zachovať pracovné miesto „NRSNM JE JEDINÝM VLASTNÍsituáciu v Pamätnom dome Martina pre seba, to neviem, ale mne sa zdá, KOM PDMJ“ Jonáša obec nie je zodpovedná,“ že áno,“ mieni Garašević. Bývalá riaditeľka GIU Mária Raspítvrdí Milan Garašević, predseda Predseda Kovačickej obce záro- rová tvrdí, že konala správne: Obce Kovačica. Podľa jeho slov obec veň dodáva: „Ak príde v budove „Galéria insitného umenia v Koešte v uplynulom roku z rozpočtu k nejakej poruche, kto bude zod- vačici bola v roku 2012 vyhlásená vyčlenila prostriedky, aby sa v PDMJ povedný za také správanie? My už za ustanovizeň mimoriadneho výmohla na základe zmluvy o diele máme riešenie, svoje právo sme znamu pre slovenskú národnostnú zamestnať odborná osoba. vyhľadali v súde, od neho žiadame menšinu v Srbsku. V tom roku sa „Zrejmé je, že bývalá riaditeľ- dočasné opatrenia. Keďže bývalá NRSNM stala spoluzakladateľkou ka GIU to úmyselne nedovolila, riaditeľka Raspírová odmietla prijať kovačickej GIU. V samom zakladateľaj napriek tomu, že sme už nie- pozvanie, znovu sme žiadali do- skom akte sú určené práva a záväzky koľkokrát insistovali, aby sa ten časné opatrenia a očakávame, že spoluzakladateľa. Obec Kovačica problém vyriešil. Na minulom nám súd s potrebným sprievodom a GIU nespĺňali svoje prevzaté zázasadnutí Zhromaždenia obce je polície umožní otvorenie Pamätné- väzky. Obec Kovačica bola záväzná, pani Raspírová uvoľnená z funkcie ho domu Martina Jonáša, aby bol aby Národnostnej rade umožnila riaditeľky GIU. Od tej chvíle začínajú konečne sprístupnený verejnosti.“ účinkovať v spravovaní ustanovizvšetky problémy v súvislosti s PaNa danú aktuálnu situáciu v GIU ňou prostredníctvom predstaviteľa mätným domom Martina Jonáša. a Pamätnom dome Martina Jonáša v Správnej a Dozornej rade. Dlhší Ona odmieta odovzdať kľúče od reaguje aj Pavel Surový, člen NRSNM čas v tých orgánoch totiž nebolo GIU a keď ide o PDMJ okrem kľúčov, a pokrajinský poslanec: „Pamätný žiadneho predstaviteľa NRSNM. vzala aj celú dokumentáciu. Obec dom Martina Jonáša je organizač- Dozorná rada, v ktorej podľa zamá podpísanú zmluvu o používaní nou jednotkou kovačickej Galérie kladateľského aktu Národnostná celej pozostalosti Martina Jonáša na insitného umenia a mal by tak aj na- rada má mať dvoch predstaviteľov, neurčitú dobu s NRSNM, ktorá je ďalej zostať, lebo GIU sa vie najlepšie dodnes nemá žiadneho. Pri vymemajiteľkou PDMJ. Zmluva nemôže postarať o jeho činnosť. Obec Kova- novaní a uvoľnení z funkcie riaditeľa byť zrušená jednostranne, nejestvu- čica taktiež vkladala prostriedky na ustanovizne potrebný je súhlas jú dôvody na jej zrušenie. Dôvody, rekonštrukciu tohto domu a v roku NRSNM, ktorý sa nerešpektoval.“ ktoré boli na minulom zasadnu- 2016 opravným rozpočtom zvýšila „Keď ide o Pamätný dom Martina tí NRSNM uvedené na zrušenie dodatočné finančné prostriedky vo Jonáša, NRSNM je jediným majitezmluvy, nie sú pravdivé, lebo boli výške 430-tisíc dinárov na angažova- ľom dedičstva insitného maliara • TÝŽDEŇ •

Martina Jonáša, ktorý je zmluvou podpísanou 23. 10. 2013 daný na používanie a spravovanie Galérii insitného umenia v Kovačici. Nie teda do vlastníctva!“ pripomína Raspírová. „Na základe tejto zmluvy je podpísaná dohoda o záväzkoch regulovania nákladov na údržbu a fungovanie domu. Galéria, totiž Obec Kovačica, nesplnila záväzky z tejto dohody. Jeden zo záväzkov bol aj zamestnať kustóda v Pamätnom dome. Od 2014 roku GIU niekoľkokrát z obce žiadala schválenie jedného pracovného miesta, čo nebolo schválené. Oslovili sme aj Ministerstvo lokálnej samosprávy, ktoré nás usmernilo na Obec Kovačicu. Po niekoľkých intervenciách NRSNM, Veľvyslanectva Slovenskej republiky v Belehrade a Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí v roku 2016 doplnkovým rozpočtom boli plánované prostriedky na ten účel. Ale, náhodou alebo úmyselne, prostriedky boli v rámci rozpočtovej položky, ktorú galéria nemôže využiť na zamestnanie pracovníka a aby pri tom neporušila niekoľko zákonov. Také zamestnanie by natrvalo nevyriešilo problém pôsobenia Pamätného domu Martina Jonáša,“ mieni Raspírová. Na záver dodáva: „Ohľadom rôznych nezmyslov, ktoré sa v poslednom čase môžu počuť vo verejnosti, že Pamätný dom Martina Jonáša chce niekto odobrať, tvrdím, že je to lož. Dom Martina Jonáša je v Kovačici a nik ho z nej nemôže odniesť. Dňa 6. júna aktuálneho roku som prijala list od majiteľa, totiž NRSNM mi oznámila, že aby som v prípade uvoľnenia z funkcie riaditeľky GIU kľúče od Domu Martina Jonáša vrátila majiteľovi, čo sa aj tak stalo. Sčítacia komisia v čele s insitnou maliarkou Annou Kňazovicovou sčítala majetok GIU, teda majetok svojej matičnej ustanovizne, kým majetok NRSNM sčituje NRSNM so svojou komisiou – každý sčituje svoj majetok. Nejde o to, či ja chcem alebo nechcem dať kľúče, alebo či konám obštrukciu sčítania. Vec je v tom, že uponáhľané a v zákone neodôvodnené vyhlásenia jednotlivcov narušujú dôstojnosť objektu, GIU a mňa ako osobnosti, a vyslovené sú so zámerom, aby sa podcenila veľká práca a snaha, ktorú som počas týchto rokov vložila do galérie. Výsledky tej mojej práce sú viditeľné v celom svete...“ povedala na záver Raspírová.

29 /4760/ 22. 7. 2017

Slovensko MAJSTRI SVETA PETER SAGAN A MATEJ TÓTH PREŽÍVAJÚ ŤAŽKÉ CHVÍLE

že ho nebral. Najmä pri vytrvalostných športoch čoraz častejšie v rámci boja proti dopingu využívajú takzvaný biologický pas. Tam športovcovi dlhodobo zaznamenávajú výsledky analýz Už toto rozhodnutie vnímal údajnej snahe organizátorov vzoriek krvi. Ak niektoré nameRastislav Boldocký cyklistický svet ako kontro- Tour vylepšiť šance francúzskych rané hodnoty výrazne kolíšu, tak lovenský šport prežíva ťažké verzné, ale vášne dodatočne cyklistov. Zaujala tiež informácia, to naznačuje užívanie dopingu. chvíle. Momentálne dve naj- vybičovali spomalené zábery že Cavendishov tím Dimesion Ale doping to byť nemusí, výkyvy väčšie hviezdy pod Tatrami sa sporného špurtu, ktoré začali Data patrí medzi významných môžu spôsobiť aj vážne zdraocitli v mimoriadne nepríjemnej kolovať internetom. Tie odha- sponzorov Tour. „Keby to Mark votné komplikácie či výrazná situácii. Cyklistu Petra Sagana urobil Petrovi, určite by ho zmena v stravovaní. Práve takéto vylúčili z prestížnych pretenediskvalifikovali,“ rozčuľo- nezrovnalosti objavili v Slovákokov Tour de France, zatiaľ čo vali sa diskutujúci na inter- vom biologickom pase. Prísne majster sveta a olympijský nete. „Však to urobil už nie- antidopingové pravidlá pritom víťaz v chôdzi Peter Tóth čelí koľkokrát.“ Narážali pritom stanovujú, že Matej Tóth teraz dopingovým podozreniam. Fana Britov veľmi agresívny musí dokazovať svoju nevinu. núšikovia v oboch prípadoch štýl jazdy, ktorý v minulosti „Neexistuje dôkaz jeho viny, ale pociťujú veľkú krivdu, dokonca spôsobil už niekoľko vážnych on musí nájsť dôkaz neviny. To je špekulujú o sprisahaní proti kolízií. Tak exemplárne ako choré!“ rozčuľuje sa Juraj Benčík. malým krajinám z východnej Sagana ho však nepotrestali V prípade Tótha je správa o to Európy. nikdy. šokujúcejšia, že chodec je známy Prvý úder prišiel na Tour A čo na všetko hovorí slo- svojím pravidelným vystupovade France. Najväčší favorit venský cyklista? Zdôraznil ním proti dopingu. Navyše tí, na zisk zeleného dresu Peter Lepšie časy: Matej Tóth so zlatou síce, že s verdiktom nesú- čo ho poznajú, hovoria o ňom Sagan sa musel porúčať z olympijskou medailou z Ria hlasí a necíti sa byť vinný, ako o čestnom mužovi, čo nikprestížnych pretekov už po ale nakoniec ho akceptoval. dy neklame. Napriek tomu má štvrtej etape. Za všetko mohol lili, že pravidlá porušili hádam Za nespravodlivé označil najmä už teraz pozastavenú činnosť. chaotický špurt, pri ktorom došlo všetci šprintujúci cyklisti, Namiesto toho, k pádu a následnému zraneniu navyše za Cavendishov aby sa pripravoval britskej hviezdy Marka Cavendis- pád nemohol Saganov na obhajobu titulu ha. Na televíznych obrazovkách lakeť. Ten totiž vystrelil vo majstra sveta, musí to totiž vyzeralo tak, že v snahe chvíli, keď Brit už padal k zháňať drahých vylepšiť si pozíciu Cavendisha zemi. Rozhodnutie komiprávnikov, aby sa odstavil práve Sagan, a to ne- sárov pobúrilo nielen Slopokúsil očistiť svoje športovo − lakťom. Traťoví komi- vákov, ale aj veľký počet meno. Ak by sa mu bývalých cyklistov včítane to totiž nepodarilegendárneho dopingolo, hrozí mu vysového hriešnika Lancea ký trest a mohol by Armstronga. „Stavím sa, prísť aj o medaily. že ten, čo prijal takýto verOlympijský víťaz z dikt, sa nikdy nezúčastnil Londýna 2012 Rus na veľkom špurte,“ neSergej Kirďapkin skrýval napríklad vo vy- Diskvalifikovaný: Peter Sagan tohtoročné preteky prišiel o zlato práhlásení pre Cyclingnews Tour de France nedokončil ve pre nezrovnasvoje rozhorčenie bývalý losti v biologickom austrálsky víťaz zeleného trička to, že ho v súvislosti s inciden- pase. S pozastavením činnosti na Tour Baden Cooke. „Traťoví tom nevypočuli a nedovolili mu a odobratím titulov a rekordov komisári by mali mať skúsenosti obhájiť sa. Sagan po diskvali- z rovnakého dôvodu sa museli s jazdením. Nie nutne ako pro- fikácii odcestoval za tehotnou vyrovnať aj ďalší atléti či cyklisti. fesionáli, ale aspoň na určitej manželkou do Monaka. Na druhej strane sú aj takí, čo sa úrovni. Toto je nebezpečný šport Oveľa horšie na tom je ďalšia im podarilo obhájiť. a ľudia, čo v ňom rozhodujú, by slovenská športová ikona Matej V záplave zlých správ pre sloTóth. „Takého rozbitého som ho venský šport sa predsa len vynomu mali rozumieť.“ Na Slovensku boli reakcie ešte nevidel,“ povedal pre týž- rila aj jedna pozitívna. Tenistka Životný úspech: Magdaléna ešte prudkejšie, dokonca vzni- denník PLUS 7 DNÍ o majstrovi Magdaléna Rybáriková sa ako Rybáriková kali teórie sprisahania. Vraj sú sveta a olympijskom víťazovi v vôbec prvá Slovenka v histórii sári konali až podozrivo rýchlo, za všetkým peniaze a favorizo- chôdzi na 50 metrov jeho prvý prebojovala do semifinále prerozhodli v priebehu dvoch hodín. vanie pretekárov z väčších krajín. tréner Juraj Benčík. „Stal sa obe- stížneho Wimbledonu. Tam síce Najprv slovenskému cyklistovi Dvojnásobnému majstrovi sveta ťou praktík komisárov WADA.“ nestačila na neskoršiu víťazku udelili penalizáciu v rámci etapy Saganovi vraj chceli zabrániť v V čom je teda problém? Španielku Gabrine Muguruzoa bodovacej súťaže, neskôr ver- tom, aby prekonal Nemca Erika Slovenskému atlétovi totiž na vú-Blancovú, ale aj tak dosiahla dikt pozmenili na diskvalifikáciu Zabela v počte získaných ze- žiadnej skúške doping priamo historický úspech. z celých pretekov. lených tričiek, hovorilo sa aj o nedokázali, aj tak musí dokázať, Foto: Michal Smrčok

Údery pre slovenský šport

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

• SLOVENSKO •

Ľudia a udalosti P R O G R A M Nedeľa 30. júla 9.00 − Turnaj SNS v šachu (športová sála ZŠ Jána Čajaka) Streda 2. augusta 18.00 – Vernisáž 10 rokov Slovenského vydavateľského centra, výstava kníh (KŠH) 20.00 – Vernisáž Austrálske pohľady, výstava malieb a grafík Martina Kizúra (ÚKVS Nový Sad) Štvrtok 3. augusta 16.00 – Vernisáž fotografií Ondreja Miháľa (Dom MSS Ľudovíta Mišíka, MVS) 17.00 – Slávnostné zasadnutie NRSNM (GJK) 19.00 – Vernisáž Petrovské pohľady IX. Združenia petrovských výtvarných umelcov (Turistická organizácia) 20.30 – Stretnutie slovenskej študujúcej mládeže (Slovenský dom, B. Palanka) Piatok 4. augusta 10.00 – Otvorenie 13. medzinárodnej filatelistickej výstavy PETROVEC FILA 2017 (ZŠ Jána Čajaka) 12.00 – Prijatie delegácií partnerských miest u predsedu obce (Obec B. Petrovec) 15.00 – Vernisáž Slovenská krása v ľudovom kroji (Galéria Zuzky Medveďovej) 16.00 – Vernisáž Ľudové hudobné nástroje na Slovensku (foyer SVD) 17.00 – Ľudová veselica (Klub poľnohospodárov) 17.00 – Prezentácia knihy Slovenské národné slávnosti II. (Dom MSS Ľudovíta Mišíka) 18.00 – Vítanie hostí u predsedu obce (Obec B. Petrovec) 19.00 – Slávnostné otvorenie SNS (sieň SVD) 20.00 – Sláva národa hodná je obetí (chrám Boží) 22.00 – Rocktón 2017 – koncert slovenských rockových skupín Sobota 5. augusta 2017 9.00 – Futbalový turnaj mladších pionierov (Vrbara) 9.00 – Vítanie hostí (SVD) 10.00 – Slávnostné zasadnutie Zhromaždenia MSS (sieň SVD) 13.00 – Slávnostné otvorenie Jarmoku umenia (Ul. maršala Tita) 13.00 – Súťaž vo varení zajačieho paprikáša (Klub drobnochovateľov) 13.30 – Medzinárodný kongres diabetikov (veľká sieň obce) 14.00 – Deň otvorených dverí – prezentácia cirkevného zboru a vystúpenie spevokolu (chrám Boží) 15.30 – Prezentácia kníh slovenských autoriek v organizácii ASSŽ (veľká sieň obce)

• ĽUDIA A UDALOSTI •

16.00 – Vyhodnotenie 7. kola fotosúbehu ÚKVS – Obdobie detstva vojvodinských Slovákov (reštaurácia Aroma) 17.30 – Stretnutie slovenských dolnozemských učiteľov (veľká sieň obce) 18.00 – Futbalový zápas chudí – tuční (Vrbara) 20.30 – Z batôžka minulosti do vena budúcnosti – galakoncert našich folklórnych súborov (ihriská ZŠ) Nedeľa 6. augusta 7.00 – Súťaženie športových rybárov (kanál DTD) 9.00 – Súťaženie stolných tenistov (ZŠ Jána Čajaka) 9.00 – Súťaženie poľovníkov (lovecký dom Lesík) 9.30 – Slávnosťové služby Božie (chrám Boží) 15.00 – O dvanástich mesiačikoch – detské divadelné predstavenie hercov ZŠ maršala Tita z Padiny (sieň SVD) 16.00 – Stretnutie slovenských novinárov (GJK) 16.30 – Futbalový zápas veteránov (Vrbara) 18.00 – Futbalový zápas, FK Mladosť – FK Tatra (Vrbara) 18.00 – Cyklistika pre deti (Námestie slobody) 19.00 – Svieť slniečko na naše líčko – galakoncert detských folklórnych súborov (ihriská ZŠ) 21.00 – Trampoty farmára Johna Enderbyho – divadelné predstavenie – Združenie občanov Komár z Kovačice a Padiny (sieň SVD)

SPRIEVODNÉ PODUJATIA: Sobota 22. júla 10.00 – Turnaj v malom futbale o putovný pohár veľvyslankyne Slovenskej republiky (Vojlovica) 10.00 – Slovenský výtvarný tábor (Muzeálny komplex Kulpín) Sobot0a 29. – nedeľa 30. júla 20.00 Predslávnosťové dni v Kulpíne Nedeľa 30. júla 10.00 – Kolkársky turnaj (Kovačica) Sobota 5. augusta 8.30 – 14.00 – 9. Stretnutie zberateľov burzy (ZŠ Jána Čajaka) Expozície Múzea vojvodinských Slovákov sprístupnené počas SNS 2017: Slovenská izba a Detský oblek v Dome MSS Ľudovíta Mišíka. Počas SNS bude sprístupnený Najstarší dom.

29 /4760/ 22. 7. 2017

Ľudia a udalosti Z 15. SCHÔDZE ZHROMAŽDENIA OBCE BÁČSKA PALANKA

Bez diskusie, rýchle, jednohlasne Juraj Bartoš

ari sa nikdy rýchlejšie, nikdy tichšie a nikdy jednotnejšie (žiaden hlas proti pri hlasovaní) neschôdzovalo v Báčskej Palanke. Iba hodinu potrebovali výborníci Zhromaždenia obce Báčska Palanka na absolvovanie 29 bodov rokovacieho programu 15. schôdze. Nie div, keďže sa zriekli práva na diskusiu, takže v zasadačke bolo počuť hlavne hlas predsedu ZO Mitu Lačanského a zopár viet alebo len slov spravodajcov k jednotliv ým témam. Dlhšie než schôdza trvali „prestávky“ pred začiatkom Mita Lačanski schôdze a pred jej ukončením. O jediné zachvenie v sále sa postaral výborník Hnutia so-

cialistov Srbska Palimir Tot, keď oznámil, že podáva demisiu; svoj skutok ale neodôvodnil. Predseda Lačanski zahlásil polhodinovú prestávku. Potrvala celú hodinu a počas nej sa stretli členovia mandátno-imunitnej komisie. Namiesto výborníka Tota za člena lokálnej samosprávy navrhli Nemanju Vučića. Po prestávke, ktorá sa skončila vyvolávaním a hľadaním výborníkov, t. j. ich návratom do zasadačky, návrh komisie zhromaždenie jednohlasne schválilo a nový výborník Vučić zložil výbornícku prísahu. Predtým, rovnako bez diskusie, hlasmi všetkých 32 výborníkov prítomných na začiatku, čiže 28, koľko ich bolo pri závere rekordne krátkej

Správy týkajúce sa miestnych spoločenstiev prijali bez diskusie

schôdze, ZO Báčska Palanka podporilo všetky správy týkajúce sa hospodárenia, respektíve finančné správy 16 miestnych spoločenstiev z územia Obce Báčska Palanka. Prekvapuje, že nikto ani nemukol, hoci na predchádzajúcich schôdzach ZO jednotliví výborníci tvrdili, že o miestnych spoločenstvách povedia viac, keď tieto budú na rokovacom programe. Jednohlasnú podporu koalícia pri moci a opozícia poskytli aj

ZASADALO ZHROMAŽDENIE OBCE PLANDIŠTE

Bude vyhlásená živelná pohroma – sucho? Vladimír Hudec

edinou dôležitejšou témou 15. zasadnutia Zhromaždenia obce Plandište v piatok 14. júla bol druhý tohtoročný opravný rozpočet, ktorým sa teraz rozpočet ustanovil na sumu 502,7 milióna dinárov. Podľa slov náčelníčky Oddelenia pre rozpočet Branky Pantićovej ide o zvýšenie o 24 miliónov dinárov v rozpočte. Dôvodom na schválenie tohto rozhodnutia sú zvýšené príjmy z dane zo zárobkov a z predaja nehnuteľností, ako aj podpísané zmluvy s Kanceláriou pre verejné vklady, Ministerstvom

www.hl.rs

hospodárstva, Pokrajinským sekretariátom pre kultúru, vzdelávanie a vzťahy s náboženskými spoločenstvami a Pokrajinským sekretariátom pre energetiku, stavebníctvo a dopravu. Najväčšie zmeny sa stali v časti rozpočtu pri obecnej správe a nimi je vlastne umožnená finančná účasť obce v realizácii projektov na výstavbu, rekonštrukciu a údržbu rôznych ciest, chodníkov a iných objektov. Okrem toho týmto opravným rozpočtom je vykonané aj dodatočné rozvrhnutie prostriedkov používateľom, ktorým plánované prostriedky nepostačovali na

Informačno-politický týždenník

realizáciu základnej činnosti. V súlade s tým zvýšená je položka Základnej škole Dositeja Obradovića v Plandišti, tiež Domu zdravia, Stredisku pre sociálnu prácu, Kultúrnemu stredisku a Obecnej knižnici. V pokračovaní výborníci schválili aj rozhodnutie o určovaní lekárov na zisťovanie času a miesta smrti mimo zdravotnej ustanovizne. Ďalšie tri body rokovacieho programu boli príliš neobvyklé pre parlamentnú prax. Štátna revízorská inšpekcia, ktorá v poslednom čase kontrolovala činnosť obce, sugerovala obecnému vedeniu,

uzneseniam o otváracích hodinách pohostinstiev, ako i obchodných a remeselníckych objektov, tiež priestorov určených na hry na šťastie a zábavné hry. Tak isto svorne výborníci uvoľnili z funkcie a vymenovali riaditeľov a členov riadiacich orgánov Turistickej organizácie Obce Báčska Palanka a Ustanovizne pre šport a rekreáciu Tikvara. Prijali aj uznesenie o zániku služby predsedovi a členom Dozornej rady VKP Komunalprojekt. aby zhromaždenie osobitným rozhodnutím vykonalo opravy v troch rozhodnutiach (dve z roku 2012 a jedno z roku 2015) o platoch, úhradách a iných príjmoch funkcionárov. Ako to vysvetlil tajomník zhromaždenia Zoltán Kovácz, ide iba o technické zmeny, ktoré umožnia ľahšie uplatňovanie tých rozhodnutí. Takéto zdôvodnenie výbornícka väčšina akceptovala a navrhnuté zmeny schválila. Celkom na záver odznela aj iniciatíva výborníkov obecnému vedeniu, aby v dôsledku dlhotrvajúceho sucha, ktoré takmer úplne zničilo porasty jarných plodín, predovšetkým kukurice a sóje, preskúmala možnosti vyhlásenia živelnej pohromy. A aby opatreniami, ktoré z toho vyplývajú, aspoň trochu pomohli poľnohospodárom, čo predseda obce Jovan Repac ohodnotil ako dobrú iniciatívu a prisľúbil, že sa tým bude zaoberať. • ĽUDIA A UDALOSTI •

AKTIVITA RADY PRE BEZPEČNOSŤ V PREMÁVKE V PETROVCI

Starostlivosť o motocyklistov Katarína Gažová

ada pre bezpečnosť v premávke Obce Báčsky Petrovec v spolupráci s pokrajinskou Agentúrou pre bezpečnosť v premávke usporiadala vo štvrtok 13. júla v obecných priestoroch stretnutie motocyklistov z územia obce. Dôvodom stretnutia bola edukačná prednáška pre motocyklistov a cyklistov, ako aj odovzdávanie ochranných prílb Účastníci akcie obecnej Rady pre bezpečnosť v premávke pre jazdu na motocykloch. Člen Rady pre bezpečnosť v premávke Nebojša Stojisa- bolo zo tridsať kusov. Báčsky v premávke. Svedčí o tom údaj, vljević privítal hosťa z pokra- Petrovec je prostredie, kde za že v posledných dvadsiatich jiny a zároveň prednášateľa posledných šesť rokov zahy- rokoch na území Srbska v nehodách na cestách Duška Pešića, náčelníka zahynulo úhrnne Oddelenia pre plánovaaž 1 420 motocyknie, prevenciu a edukáciu listov. V prednáške bezpečnosti v premávPešića boli zahrke. Prednáška za pomoci nuté najnovšie videoprezentácie bola výsledky agendôkladne pripravená túry v skúmaní a pútavá, s množstvom nehôd na cestách dôležitých informácií s účasťou motoo bezpečnosti v premávke cyklistov. Darovaa správaní sa motocyklisním ochranných tov a cyklistov. prílb sa zmenšuje Lokálna samospráva už riziko úrazu. Podľa tretí rok usporadúva akúdajov z Agentúciu v rámci bezpečnosti ry pre bezpečnosť v premávke. Z peňažných Odovzdávanie prílb motocyklistom v premávke desať trestov v premávke rada z Báčskopetrovskej obce percent občanov v spolupráci s agentúrou zadovážila ochranné prilby pre nul aj jeden motocyklista. Ale Srbska jazdí na motocykloch motocyklistov z územia Báčsko- motocyklisti sú vcelku veľmi a bicykloch bez prilby. Nebojša petrovskej obce. Tohto roku to ohrozená kategória jazdcov Stojisavljević v mene Rady pre

VOĽBY DO MIESTNEJ SAMOSPRÁVY V KYSÁČI

Zvolili nových členov Michal Ďurovka

nedeľu 16. júla v Kysáči boli voľby členov do Rady Miestneho spoločenstva Kysáč. Zo 4 447 zapísaných voličov na dvoch volebných miestach v Základnej škole Ľudovíta Štúra a v Kultúrnom centre Kysáč hlasovalo iba 637 občanov, čiže 14,32 %. Podľa slov predsedu volebnej komisie Miroslava Brnu • ĽUDIA A UDALOSTI •

voľby prebiehali v miernom tóne, všetko bolo regulárne a po voľbách nebolo žiadnych pripomienok. S ohľadom na to, že sa týchto volieb nezúčastnili Demokratická strana, Liga sociálnych demokratov Vojvodiny a Socialistická strana Srbska, čo v minulosti bývalo praxou, záujem jednotlivcov pre tieto voľby bol predsa štandardný. Do RMS sa uchádzalo 14 kandidátov. Na ko-

aličnej listine Srbská pokroková strana a Slováci vpred! bolo 11 kandidátov, z ktorých všetci aj získali dostatočný počet hlasov, ako i jeden kandidát zo Srbskej radikálnej strany. Dvaja kandidáti v mene skupiny občanov nemali však dostatočný počet hlasov, aby sa stali členmi RMS. V nasledujúcom štvorročnom mandáte členmi RMS Kysáč budú: Ján Pálik, získal 416

bezpečnosť v premávke v Báčskopetrovskej obci uviedol údaj, že vlani na území tejto obce bola iba jedna nehoda, ktorej účastníkom bol motocyklista a predvlani boli dve také nehody. Od začiatku uplatnenia nového zákona o bezpečnosti v premávke, teda od roku 2010 do vlani, na území obce bolo 41 dopravných nehôd, v ktorých účinkovali motocyklisti. Po prednáške nasledovala ukážková simulácia, keď dobrovoľníci vyskúšali tzv. opilecké okuliare a pocítili, ako sa jazdí pod vplyvom alkoholu, čo je jedným z častých dôvodov nehôd. Zo 30 ochranných prílb občanom odovzdali D. Pešić a členovia Rady pre bezpečnosť v premávke v Obci B. Petrovec Jasna Šprochová a Nebojša Stojisavljević. hlasov, Miroslava Parežaninová (377), Vladimír Francisty (376), Suzana Kalmárová (355), Ján Marčok (352), Vladimír Sabo (343), Blaženka Vozárová (341), Vladimír Križan (336), Miloslav Chrťan (328), Branko Predojević (316) a Slobodan Pašćan (298). Traja kandidáti, ktorí nevošli do RMS, sú: Janko Pavlov, mal 202 hlasov, Bogdan Bogdanović (136) a Andrej Olách (125). Dozornú radu RMS Kysáč v nasledujúcom štvorročnom mandáte budú tvoriť: Svetlana Černochová, získala 500 hlasov, Goran Subašić (417) a Šćepan Dobeš (382).

29 /4760/ 22. 7. 2017

Ľudia a udalosti ÚČASŤ PETROVČANOV NA DETVE

Dolnozemské krásy a dobroty Katarína Gažová

ohtoročných 52. Folklórnych slávností pod Poľanou na Detve sa v mene Matice slovenskej v Srbsku zúčastnili aj Petrovčania spolu s Hložančanmi a Pivničanmi. Odchod na tento tradičný festival na Slovensko finančne podporil Úrad pre Slovákov žijúcich v zahraničí. Od 7. do 9. júla na Detve bolo pestro a veselo. V rámci rôznorodého sprievodného podujatia Jarmok tradičných ľudových remesiel na Krajanskom dvore sa predstavili aj hostia zo Srbska, z Petrovca, Hložian a Pivnice. Petrovské združenie Zlaté remeslá s predsedníčkou Annou Opavskou na jarmočnom stánku ponúkalo výšivky, medovníky a

Fazuľa po dolnozemsky: kuchár Jaroslav Kuriš

Na veľkom amfiteátri na Detve vystúpila i Petrovská družina

ďalšie remeselnícke výrobky. Anna Legíňová z Petrovca predstavila návštevníkom svoje pestro omaľované sklenené fľaše, taniere, tiež kraslice, o ktoré návštevníci prejavili pozoruhodný záujem. A s maľovanými obrazmi sa na jarmoku zúčastnila Zuzana Pudelková z Pivnice. Dolnozemské špeciality, a to petrovskú klobásu, na tvári miesta robili a smaženú čerstvú aj predávali Petrovčania – Karol Horvát, Janko Kováč a Ján Ušiak. Rozvoniavali i kotlové dolnozemské dobroty. Fazuľu a guláš pripravovali Ondrej Ivi-

Príprava petrovskej štipľavej klobásy: (sprava) Janko Kováč, Karol Horvát a Ján Ušiak

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

čiak z Petrovca a Jaroslav Kuriš z Hložian.

Na Krajanskej nedeli 9. júla medzi účinkujúcimi z celého sveta boli aj Petrovčania. Po účasti v predpoludňajšom krojovanom defilé staršia skupina KUS Petrovská družina v rámci programu Masky a maškary v ľudovej kultúre predviedla choreografiu Ukáš, Anča, čo pot sukňov skovávaš... autorov Daniely Legíňovej-Sabovej a Pavla Pavlíniho. Páčivá žartovná choreografia si zaslúžila potlesk početného obecenstva. Spomenutí účastníci Folklórnych slávností pod Poľanou sa zmienili, že tam bolo ozaj pekne a domov si priniesli skvelé spomienky a nezabudnuteľné zážitky. Program podujatia bol bohatý, ale aj namáhavý, lebo za krátky čas bolo treba všeličo urobiť. Foto: z archívu MSS, spolkov a združení účinkujúcich na Detve

Účasť staršej tanečnej skupiny KUS Petrovská družina v defilé

Na Krajanskom dvore so svojou ponukou výrobkov: (sprava) Anna Opavská, Anna Legíňová a Zuzana Pudelková • ĽUDIA A UDALOSTI •

HLOŽANČANIA V HOLÍČI

Na Tereziánskych dňoch Jasminka Činčuráková -Galambošová

a júnovú návštevu západného Slovenska a regiónu Záhorie bolo niekoľko dôvodov. Viac ako desať rokov sa Hložančania a Holíčania pravidelne navštevujú a upevňujú vzťahy na základe podpísanej dohody o partnerstve. Mesto Holíč tentoraz Hložančanov pozvalo na osobitné kultúrno-spoločenské podujatie Tereziánske dni, ktoré bolo venované trojstému výročiu narodenia Márie Terézie. Pozvanie na Tereziánske dni 2017 hložianski hostia prijali od Rastislava Caletku, viceprimátora mesta Holíč, a to v rámci osláv tohtoročného Dňa Hložian, ktoré sa konali v máji. Počas tretieho júnového víkendu na Slovensku v cisárskom sídle, v Roku Márie Terézie, pobudla približne tridsaťčlenná delegácia, vedená aktuálnym predsedom Rady Miest-

neho spoločenstva Hložany Pavlom Holíča a Hložian a vznikli aj rodinné Žemberym, s ktorým boli aj členovia priateľstvá, ktoré neustále pretrvárady a tajomník Miestneho spoločen- vajú. Naposledy takéto ocenenie stva Michal Hataľa. Jeden z dôvodov údajne udelili asi pred storočím. návštevy bol aj ten, že v rámci tohto podujatia mesto Holíč udeľuje ocenenia mesta svojim spoluobčanom, ktorí sa významným spôsobom pričinili o hospodársky a kultúrny rozvoj, alebo ktorí sa vynikajúcimi tvorivými výkonmi zaslúžili o rozvoj a priateľstvo medzi národmi. Pre občanov Hložian to bola nevšedná udalosť aj z toho dôvodu, že ich partnerské mesto doterajšiemu predsedovi RMS Hložany Jánovi Bohušovi udelilo čestné občianstvo Ján Bohuš prijíma ocenenie čestného mesta Holíč. Ocenenie mu občana mesta Holíč bolo osobne udelené za dlhoročnú spoluprácu medzi obomi partnerskými mestami, v rámci Po prijatí vzácnej listiny Ján Bohuš ktorej sa nadviazali vzájomné vzťahy prízvukoval, že zmluva, ktorú kedysi medzi spoločenskými organizáciami podpísali vojvodinské Hložany so

slovenským Holíčom, sa po rokoch nevzťahuje iba na vzájomné oficiálne návštevy delegácií. Je to vlastne spolunažívanie, ktoré aj napriek svojej geografickej vzdialenosti príkladne funguje, so zámerom udržovať vzájomné kultúrne putá a kontakty medzi svojimi obyvateľmi. To potvrdzujú aj viacročné dobré vzťahy, ktoré medzi prvými nadviazali domáci Spolok žien Slovenka s holíčskou Úniou žien a ďalšími podobnými, tiež dobrovoľný hasičský zbor, dôchodcovia, milovníci či ochrancovia prírody, filatelisti, matičiari, športovci... Odovzdávanie ocenení mesta Holíč sa uskutočnilo v priestoroch Kultúrno-osvetového centra na slávnostnom zasadaní mestského zastupiteľstva, v rámci začínajúcich sa Tereziánskych dní. Okrem Jána Bohuša, ktorý bol poctený čestným občianstvom mesta, ocenenia mesta Holíč, respektíve ocenenie primátora, získali piati tamojší jednotlivci a jeden športový kolektív. Foto: L. Novák

NOVINKA V STAROPAZOVSKOM DOME ZDRAVIA

Nový farebný ultrazvuk so sondami Katarína Verešová

Na tlačovke Nedeljko Kovačević, riaditeľ tejto pokrajinskej ustanoviziagnostika v liečbe a prevenne, povedal, že táto správa okrem tívnej zdravotnej ochrane je komunálnych potrieb odnedávna nevyhnutná. Samotná vynakladá snahy, aby sa aj skutočnosť, že na území Obce v menších vojvodinských Stará Pazova vlani bolo diagprostrediach skvalitnila nostikovaných 1 435 nádorov lekárska diagnostika. To (z toho až 517 malígnych), 3 znamená, že v tomto roku 313 žľazových chorôb a až 12 súčasné prístroje dostali aj 937 chorôb krvotokov, a to niektoré menšie zdravotné je vo vzťahu na desať rokov domy v Báčke a Banáte. predtým dvakrát viac, hovorí Staropazovský dom zdrao tom, že sa zvyšuje počet via patrí ku kategórii stredpacientov, ktorým včasnou ne veľkých zdravotných liečbou alebo chirurgickým ustanovizní. odstránením porúch bol pre– Narastajú požiadavky dĺžený život. K tomu prispieva diagnostického vyšetrenia. digitálna lekárska technika. Naše prístroje pracujú v Vo štvrtok 13. júla v stadvoch zmenách a konáme ropazovskom Dome zdravia veľký počet prehliadok, taN. Kovačević, Dr. A. Omerović a M. Beara pred Dr. Jovana Jovanovića-Zmaja novým ultrazvukovým prístrojom kže nám je nový ultrazvubola tlačovka ohľadom kúpy kový prístroj s doppler nového ultrazvukového prítechnológiou nevyhnutne stroja, ktorý je vybavený farebným tier. Tento prístroj stál 4 700 000 di- potrebný. Rezolúcia tohto aparátu dopplerom. Vtedy bolo povedané, nárov, ktorý po súbehovom konaní je oveľa väčšia, a to znamená, že že na Oddelení pre rádiologickú a zabezpečila Pokrajinská správa pre oveľa ľahšie a precíznejšie budú ultrazvukovú diagnostiku pacienti kapitálne vkladania AP Vojvodiny. môcť zistiť každé zmeny v ľudskom

• ĽUDIA A UDALOSTI •

teraz budú môcť vykonať všetky ultrazvukové vyšetrenia a že sa nebude musieť chodiť do väčších špecializovaných zdravotných cen-

organizme, – povedal Dr. Aleksandar Omerović, riaditeľ pazovského zdravotníckej ustanovizne. A nielen to. K tomuto prístroju patria aj všetky sondy, prostredníctvom ktorých možno vykonať kompletnú rádiológiu srdcových ochorení, kompletnú doppler techniku krvných ciev, vrátene horných a dolných končatín. Tento a doterajšie staršie ultrazvuky môžu nerušene vyšetrovať štítne žľazy, abdómen a gynekologické kontróly. To, čo je pre pacientov veľmi dôležité, je, že sa nebude musieť dlho čakať na takého vyšetrenia, vlastne že Pazovčania nebudú musieť pre niektoré vyšetrenie chodiť na diagnostickú prehliadku do belehradských alebo novosadských polikliník, ako to bolo doteraz. Riaditeľ pazovskej zdravotníckej ustanovizne povedal, že čoskoro očakávajú kúpu novej sanitky. Viaceré z nich sú opotrebované, lebo sa často používajú nielen na pohotovostné prípady, ale aj na prepravu pacientov s dialýzou.

29 /4760/ 22. 7. 2017

Ľudia a udalosti KALKOVCI Z PIVNICE PESTUJÚ PAULOWNIE

Sedemročná drevina Katarína Gažová

očas júnovej návštevy Pivnice pobudli sme aj vo všestrannej rodine Kalkovej. Gazdiná Karolína v rozhovore spomenula, čím všetkým sa zaoberá. Medziiným poznamenala, že s manželom Alexandrom a svojou rodinou pestujú paulownie. Zaujalo nás, o aké to stromy ide. Karolína nás pozvala Karolína Kalková do záhrady, aby sme sa na tvári (Foto: D. Berediová) miesta presvedčili a videli stro– Máme veľkú záhradu a je moradie paulownií. Koľko rokov sa venujete pau- tu mnoho roboty. Keď sme sa dozvedeli, čo sú to vlastne za lowniám? – Je tomu tri roky, ako sme dreviny, rozhodli sme sa posadiť sa rozhodli zasadiť tieto zaují- 200 kusov do časti záhrady za mavé stromy. Dozvedeli sme domom. Čo je typické pre ne? sa o nich z internetu a zdali sa – Drevo paulownie je zrelé, nám pozoruhodné a výnosné. teda výhodné na použitie, keď už Kontaktovali sme škôlku drevín v Subotici, odkiaľ sme potom aj strom má sedem rokov. Dovtedy sa mu iba oblamujú dolné listy, kúpili sadenice. čo my už robíme tri roky. Tie listy Prečo práve také stromy?

Stromoradie paulownií u Kalkovcov v záhrade (Foto: K. Gažová)

sa napríklad dajú využiť na chov ošípaných a podobne. Akú opateru si ešte vyžadujú? – Hlavne je to čistenie pôdy od buriny a zavlažovanie. Zavlažujeme kvapkovým systémom, a tak paulownie v našej záhrade dobre rastú a majú peknú zelenú korunu listov. Okolo nich ani nemáme tak mnoho roboty.

O PAZOVSKÝCH SMETISKÁCH

Kam teraz s odpadom?

Ako sa využije steblo po dozretí? – Ide o tzv. technické drevo, ktoré sa najčastejšie používa ako vhodný materiál napríklad na výrobu nábytku, tiež citlivých hudobných nástrojov, ako huslí a podobne. Uvidíme, ako sa nám vydarí pestovanie a aký bude zo stromov zisk.

Počas horúcich dní, presnejšie 1. júla, pracovníci pazovského komunálneho podniku odnášali aj objemný odpad vyložený na ulicu pred domy a ako zahlásili, tú

Katarína Verešová

o informácii, že Verejný komunálny podnik Čistoća (zase) napláca jednotlivé súkromné vynášanie smetí na ústredné smetisko, v Starej Pazove sa rozšírila obava, že to vyvolá zvýšený jav vzniku divých smetísk. V tomto podniku informujú, že naplácajú len ten odvoz, ktorý robia prepravcovia za pomoci traktorových vlečiek alebo kaDivé smetisko v poli miónov. Keď to spraví majiteľ Pred vchodom k ústrednému smetisku vlastných smetí so svojou prepraTak či onak nesvedomití ľudia odkiaľ sa šíri nepríjemný pach. vou, a pritom Čistoći riadne platí vyhadzujú smeti najčastejšie pri Pach spáleniny sa na páľave šíril mesačnú úhradu na tieto účely, tak lokálnych cestách, alebo pri že- aj z niektorých kontajnerov, kde je odvoz na registrované smetisko lezničnej trati, ako aj do Gajićovej sa hádže komunálny odpad dozdarma. Ináč v Starej Pazove sa od bariny. Počas nedávnych horúčav hromady, aj papier a sklo. roku 1985 každý pondelok alebo komunálnici odstraňovali divé Vo VKP Čistoća určili aj novú utorok na ulicu vynáša odpad skládky v okolitých dedinách. Tie lokalitu na vynášanie zeme a tehv špecializovaných odpadových na periférii Starej Pazovy, naprí- lového odpadu po búraní domov. košoch a majitelia bytov majú klad na konci Ulice Boška Buhu Je to jama umelo vytvorená po pred budovami kontajnery na a pri moste smerom na Petrovićov výstavbe železničného nadjazdu selektovanie druhov odpadov. sálaš, zatiaľ zostali nevyčistené, na ceste Stará Pazova – Vojka.

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

prácu zopakujú ešte raz v jeseni. Preto, zdôrazňujú, niet potreby kreslá a časti nábytku vyhadzovať na úvrate. Keď ide o zbavovanie sa kovových predmetov alebo elektronických vecí, Staropazovčania si zvykli sami ho predávať v strediskách na recyklovanie (tuná je ich niekoľko), alebo zastavujú pouličných zberačov sekundárnych surovín. • ĽUDIA A UDALOSTI •

PREDSTAVITELIA STREDISKA PRE SOCIÁLNU PRÁCU V KOVAČICI

Absolvovali ďalší ročník biblického tábora Anička Chalupová

rámci projektu, ktorý už rad rokov spoločne organizujú Stredisko pre sociálnu prácu Kovačica a cirkevný zbor Podlužany, spolu 78 účastníkov (deti z náhradných, ohrozených a sociálne slabých rodín) zo Srbska a

Účastníci biblicko-misijného tábora 2017 v Račkovej doline

Slovenska sa v prvej polovici júla zúčastnilo 6. ročníka Medzinárodného biblicko-misijného tábora v Račkovej doline na Slovensku. Počas tohto týždenného tábora aj päťdesiatka účastníkov z Kovačice s vedúcou Dušankou Petrákovou, riaditeľkou Strediska pre sociálnu prácu v Kovačici,

prežili spolu krásne chvíle a každý jeden deň sa snažili využiť tvorivo a zaujímavo. Absolvovali bohatý športový program, početné tvorivé dielne, vyučovanie na biblické témy, ako i návštevy rôznych kultúrnych pamiatok a zábavných obsahov pre deti. Cieľom projektu je posilniť slovenské národné

povedomie cez prvky slovenskej kultúry, slovenských zvyklostí a aplikovať ich na mladých ľudí, príslušníkov slovenskej menšiny žijúcej v Srbsku. Projekt je realizovaný aj vďaka pochopeniu a pomoci sponzorov z Kovačickej obce a Združenia Modrý anjel.

* LETMO

Výpočty

atematiku neraz nazývajú jazykom vedy. Hodnotenie celkom opodstatnené, hoci ani táto vedná disciplína neposkytuje vždy presné a komplexné odpovede na tunajšie otázky, záhady či dilemy. Nedávno sa vo verejnosti zjavili údaje o vážnejšej reorganizácii školskej sústavy. V rámci nich aj poznatok, že je do konca tohto roku naplánované zmenšiť viac než 2 700 noriem (ide o plný pracovný čas) v základnom

Oto Filip a strednom školstve. Ako sa uviedlo, mal by to byť výsledok účinnejšieho rozvrhnutia zdrojov a lepšej organizácie práce. Plánuje sa reorganizácia školskej siete, no už teraz na povrch vyplávali viaceré problémy a nezrovnalosti. Nejde len o to, že počet noriem veľmi často nezodpovedá počtu ľudí – týchto druhých je viac – ale aj o dilemy iné: kto je vlastne technologický zvyšok, komu všetko dať výpovede, ako usporiť, ako dosiahnuť optimálny stav? Jedna z najväčších dilem sa týka nedostatočného počtu žiakov v triedach. Podstatou zásady, ktorú uplat-

ňuje Svetová banka, je, že celkový počet žiakov dáva do súvislosti so stanoveným počtom žiakov v triedach. Nejde však len o uvedený problém z aspektu ohrozovania realizácie a poslania národnostnej politiky. Akoby sa zabúdalo, že okrem škôl v mestách sú tu i dedinské školy. A tie zahraniční poradcovia asi nemali na zreteli. V nich je síce najčastejšie len po niekoľko žiakov, no tieto ustanovizne majú priam vitálny význam pre prostredia, v ktorých sú. Bez vzdelaných ľudí, uvádzajú vo Výbore pre dedinu SANU, nebude ani dedín, ani poľnohospodárstva. Stav je ale už roky

povážlivý: z vyše 4 700 dedín zmizla každá štvrtá, ich okolo 1 200. Vo viac ako tisíc osídlení žije menej ako sto obyvateľov, v 230 dedinách nie je základná škola, vo viac ako v polovici dedín nie sú jasličky... Pri takýchto údajoch je jasné, čo by znamenalo utrhnutie ďalších škôl. Aj to je tiež záležitosť, na ktorú by mali dbať zahraniční odborníci. Nie je všetko len matematika, oveľa viac je konkrétny život, so všetkým, čo nesie. A v ňom si treba plne uvedomiť neblahé následky, ktoré niektoré nepremyslené dnešné rozhodnutia už zajtra môžu mať.

POUGÁR

Juraj Bartoš

Bumbum-bumbum-bumbumbum!

eviem, ako vy, vážení, ja ale by som sa, tak uvažujem, mohol dať na politiku. Keďže, ako mnohí politici, zbožňujem jazyky. Najmä bravčový v kapustnici. V podstate mám, vravím vám, jazyky temer bez výnimky naskutku veľmi rád. Nemám rád iba zlé jazyky. Ktoré bezohľadne ponúkajú rôzne kuchyne alias médiá. Ako toť pred deviatimi dňami v Blesku. Vraj robotníci továrne Goša v Smederevskej Palanke protestovali a (a to je ten zlý jazyk!) avizovali štrajk hladom. Aká úžasná znepokojujúca protispoločenská, priam protištátna • ĽUDIA A UDALOSTI •

dezinformácia! Čerta slepého hladovka! Tamtí robotníci sa len prispôsobujú všeobecne u nás ružovejúcej situácii v snahe aj osobne prispieť k jej zlepšeniu. No a tak – v snahe prispieť k rezkejšiemu kroku klusomklusklusajúceho blahobytu – sa dobrovoľne odvykajú od konzumovania potravín, čo, samozrejme, nemá nič spoločné so skutočnosťou (ak je len skutočná), že platy nedostali od rokupána 2014. Veru tak! Kebyže nie je tomu práve tak, tak by figu borovú Nemci chceli podnikať u nás. Spomenuté periodikum totižto v tom istom čísle

uvádza, že niekdajší minister tunajšej mimoriadne rozvinutej infraštruktúry Milutin La Costa Mrkonjić (MLCM) nemeckému investičnému fondu Finkor – ako jeho špeciálny radca – práve pomáha pri kúpe stavbárskeho podniku Ratko Mitrović. Ten že dlhuje štátu daň: zanedbateľných 500 miliónov dinárov. Pán MLCM vraj vyhlásil, že počas jeho ministrovania dotyčná firma problémy veruže nemala žiadne. Čo je zrejmé, akože je zrejmé, samozrejme, že Vianoce sa blížia rýchlosťou sľubov. Majúc na zreteli skutočnosť, že (aj) Nemci zbožňujú „mačkodžáke“, ako sa u nás,

tu i tam, hovorí salónkam, ktorými čoskoro bude treba ovešať vianočné a novoročné stromčeky, kúpa mačky vo vreci zo strany Nemcov iste už-už bude ad acta. Prv povedané, pravda, nemá nič spoločné s tu poslednou správou. Vraj istý Bosniak celých dvanásť (XII.) rokov chodil s nožničkami v žalúdku, ktoré mu v ňom nechali chirurgovia – po ešte ako vydarenej operácii. Bože, ten ale musel byť nervózny! Moja stará mama, nech jej je ľahká zem, sa durila, len čo nožničky nenašla po 12 minútach usilovného pátrania... Bubumbum!

29 /4760/ 22. 7. 2017

Ľudia a udalosti

Deň Kulpína Predslávnosťové dni v Kulpíne Svadba voľakedy a dnes 29. – 30. júla 2017

Sobota 29. јúla 7.00 – 13.00 – súťaž pionierov v športovom rybolove, rybárska chata ZŠR Smuđ 15.30 – 19.00 – stánky spolkov žien na tému svadby, areál Poľnohospodárskeho múzea 16.00 – 18.00 – areál Poľnohospodárskeho múzea – Svadba voľakedy a dnes – módna prehliadka svadobných šiat – tоrtiáda 16.00 – basketbalový turnaj, ihriská ZŠ J. A. Komenského 17.00 – miestnosti Spolku kulpínskych žien – otvorenie výstavy pod názvom Svadba a svadobné dary – otvorenie výstavy Významné stavby, autor Ján Maglovský 17.30 – otvorenie výstavy fotografií autorov Igora Bovdiša a Martina Pucovského, vchod do salóna muzeálneho komplexu 17.00 – 19.30 – zveľadenie, rozvoj a promócia cyklistiky, ihriská ZŠ J. A. Komenského 18.30 – otvorenie výstavy obrazov namaľo-

vaných na 1. slovenskom výtvarnom tábore v Kulpíne a obrazov výtvarníkov skupiny КЕBY, galéria Domu kultúry 19.00 – slávnostné zasadnutie Rady Miestneho spoločenstva Kulpín a príležitostný program k 50. výročiu založenia knižnice v Kulpíne, Dom kultúry 20.00 – galakoncert, areál muzeálneho komplexu – KUS Petrovská družina, Báčsky Petrovec – KUS Zvolen, Kulpín – KUS mitropolitu Stefana Stratimirovića, Kulpín 22.00 – 4.00 – koncert hudobných skupín, areál muzeálneho komplexu 22.00 – selenčská skupina Maks 23.00 – novosadská skupina Apsolutno romantično 1.00 – 4.00 selenčská skupina Maks Nedeľa 31. júla 10.00 – príležitostné služby Božie, evanjelický chrám Boží v Kulpíne

10.00 – 17.00 – súťaž poľovníkov v streľbe do hlinených terčov a vo varení poľovníckeho paprikáša; na dobrú náladu hrajú Andrášik a Zelenák, Poľovnícky dom spolku Fazan 16.00 – 18.30 – súťaž najsilnejších športovcov v Srbsku, Berat Power Gym, asfaltová cesta pri ihrisku FK Kulpín 18.00 – 19.00 – turnaj pionierov vo futbale, ihrisko FK Kulpín 19.00 – 20.00 – futbalový zápas tuční – chudí, ihrisko FK Kulpín Nedeľa 6. augusta 9.30 – 16.00 – obecný šachový turnaj, rybárska chata ZŠR Smuđ Navštívte i park v strede Kulpína, v ktorom je aleja s bustami zaslúžilých Kulpínčanov a významných osobností, ktoré v minulosti pôsobili v našej dedine. Ideu inicioval a realizoval Klub Kulpínčanov.

OPÝTALI SME SA ZA VÁS: AGNEZA TRPKOVSKÁ, ZAKLADATEĽKA A ŠÉFREDAKTORKA INTERNETOVÝCH NOVÍN DOMOV DOBRÝCH SPRÁV

Zobrať si vlastný život do vlastných rúk Oto Filip

žurnalistických vodách je už pár desaťročí. Agneza Trpkovská kedysi pôsobila ako zahraničná korešpondentka Tanjugu v Prahe a v Bratislave, bola redaktorkou v ekonomickom oddelení štátnej tlačovej agentúry (Tanjug-Ekos), aby v posledných rokoch zakotvila v internetových novinách, ktoré založila. Pekný názov: Domov dobrých správ. Tá idea sa ukázala ako opodstatnená? Potrebujú v časoch krízy ľudia dobré správy ako liek? – Povedala by som, že viac

www.hl.rs

ako kedykoľvek predtým. Je veľa dobrých správ o ľuďoch, ktorí bojujú o vlastnú existenciu, o vlastný biznis, nevyhľadávajúc a neopierajúc sa o štátne zamestnanie ako východisko. Ide o ľudí ochotných zobrať si vlastný život do vlastných rúk. O tých, ktorí nehľadajú východisko alebo robotu tak, že sa začlenia do strán, ale sa orientujú na čosi svoje. Ľudia s ideami vždy majú svoje miesto a dokážu si zabezpečiť chlieb, po-

Informačno-politický týždenník

staviť sa na vlastné nohy. Keď ide o Domov dobrých správ, najväčší záujem je o ekonomické príbehy a o príbehy o ľuďoch. Návštevníkov našej stránky veľmi zaujímajú práve tie rozprávky, ktoré ich dokážu podnietiť, aby aj sami začali presadzovať niektoré svoje nápady a skutky. My sme ešte na začiatku, v roku 2012, nadviazali kontakt s jedným blogom vo Francúzsku. Jedna z jeho autoriek, ktorá je akademikom lekárskych vied,

skonštatovala, že sa nákaza dobrých správ šíri svetom. Trvá to dodnes. Čo je veľmi potrebné a osožné, zvlášť pre zdravie ľudí. Všetko iné, čo vidíme, čítame alebo sme svedkami toho, veľmi zle vplýva na to naše zdravie. Preto neraz apelujem na redaktorov médií, aby venovali priestor dobrým správam, možno tak, že ich vysunú na titulné strany periodík. Ľudia v týchto ťažkých časoch majú vedieť a vidieť, že nie sú sami, že sú príklady iných ľudí, ktoré ich budú motivovať, aby aj sami s čímsi štartovali. Ide o osoby, ktoré napríklad v päťdesiatke zostali bez roboty a načim im nájsť východisko. Práve preto podporujem projekt celoživotného vzdelávania, lebo sú časy socializmu a všetkých možností, ktoré ten ponúkal, preč. Veľmi je podstatné vedieť si pomôcť. A vonkoncom nie náhodou vznikol názor, že budúcnosť bude patriť ľuďom, ktorí majú radi iných a vedia konať dobré skutky. • ĽUDIA A UDALOSTI •

Z NÁRODNEJ VÝSTAVY DOBYTKA NA 84. MEDZINÁRODNOM POĽNOHOSPODÁRSKOM VEĽTRHU V NOVOM SADE

Šampióni na obdiv a krásu Juraj Pucovský

200 kusov ošípaných – prasníc, kancov a prasiat plemien veľký jorkšír, landras, duroc, hempšír a autochtónna mangalica. Najviac odmien získala chovateľka Jelena

a rozdiel od minulých rokov tentoraz v rámci 84. Medzinárodného poľnohospodárskeho veľtrhu v Novom Sade haly boli plnšie domácich úžitkových zvierat. Bolo v nich viac ako 1 500 kusov dobytka a hydiny, z ktorých veľkú väčšinu predstavili, mnohé aj odmenili v rámci národnej výstavy domácich zvierat a prvého Dňa koní. Špeciálna odborná komisia si tohto roku obzrela 111 kusov rožného dobytka; najviac jalovíc, potom dojníc a býkov. Šampiónka z Paradika: Absolútnym šampiónom odmenená jalovica Miroslava Rajkovića v tejto kategórii je Delta agrar, ktorý sa na veľtrhu zúčastnil Beukovićová zo Žarkovca a veľký prvýkrát s kolekciou 25 jalovíc, päť šampiónsky pohár sa dostal aj do dojníc a desať teliat plemena hol- vitríny AS Napredak zo Starej Pazostein. Jalovica simentálskeho ple- vy, za kolekciu kŕmnikov a prasníc mena majiteľa Miroslava Rajkovića s prasiatkami. z dediny Paradik neďaleko Ražnja je Ovčiari si tohto roku na veľtrhu tiež tohtoročná šampiónka. Plaketu v Novom Sade pripomenuli na za odchov býkov dostal dobytkár zlaté časy spred desiatich rokov,

Žrebec lipican – šampión 2017 majiteľky Eleny Vlaovićovej z Laćarka

Nenad Nikolić z dediny Batinac v blízkosti Ćuprije, ktorý na veľtrhu predstavil už chýrečného Kokana, ktorý váži 1 980 kilogramov, Rundova – 1 450 kg a Tysona – 1 030 kg. Pozornosť návštevníkov a hodnotiacej komisie upútalo viac ako • ĽUDIA A UDALOSTI •

keď na tohtoročnom veľtrhu predstavili viac ako 400 kusov týchto všestranne užitočných zvierat. Najviac to boli plemená vittenberg, ile-de-France, ale aj charollais, texel, svrljižská a romanovská ovca. Medzi početnými odmenenými aj

tohto roku sú šampióni minulých veľtrhov, barany a bahnice zo stáda Milorada Čuletića z Hrtkoviec a Gorana Čolića z Bogatića. Výstava kôz tentoraz bola príliš chudobná, záujemcovia a chovatelia si mohli obzrieť len 33 kusov – dojníc, capov a kozliatok iba jedného Chovateľ z Kumana Rajko plemena – alpina. Odmeny Varadinac s odmeneným capom získali cap chovateľa Rajka Varadinca z banátskej dediny v Novom Sade získal sedemročný Kumane a dojnice z farmy žrebec lipican Favory Bonadea zo kôz Aleksandra Mitića zo žrebčinca Eleny Vlaovićovej v sriemSvrljigu, ktorého celá rodi- skom Laćarku. Je to potomok dvojna sa zaoberá produkciou násobného svetového majstra zo kozieho mlieka a syra. Mi- známeho žrebčinca Kelebija. Elena tićovci toho času chovajú má v maštali toho času desať koní, 130 dojníc, od ktorých kaž- zriedkavo ich predáva, lebo má dý deň nadoja 250 až 300 za lubom zvýšiť vlastnú čriedu litrov mlieka. Aleksandar v novom objekte, ktorý má v pláne hovorí, že by v prípade lep- vystavať. Často počujeme, že bez dobytších podmienok v tejto oblasti boli pripravení a schopní zvýšiť stádo až kárstva nie je možný ani kvalitný do 1 000 dojníc. Nevedno len, či a rozvoj poľnohospodárstva. Preto aj kedy sa toho dočkajú. Nič nového tohto roku v rámci 84. Novosadského veľtrhu bolo nepovieme, keď viackrát povedaskonštatujeme, né, že národná že sa chov kôz výstava dobytka oplatí len vtedy, má byť v službách ak dobytkár má rozvoja tejto výzabezpečený odznamnej oblasti. byt mlieka a syra, Hoci tohto roku čo u nás v tejto počet exponátov chvíli nie je najdomácich úžitkolepšie doriešené. vých zvierat bol Pre mnohých väčší, ešte stále bol najzaujímamnohí dobytkári vejší Deň koní, neprejavili záujem prehliadka týchto o to, aby v Novom plemenných a čloSade predstavili vekovi verných Ovčiar Vlajko Jovešić najlepší dobytok domácich zvie- z B. N. Sela s vnukom pri rat. Chovatelia, svojom odmenenom baranovi zo svojich maštalí a chlievov. ale aj obyčajní návštevníci si tam mohli obzrieť Nepomohla ani skutočnosť, že 93 koní, z toho najviac lipicanov – Ministerstvo poľnohospodárstva, 81, ale i chladnokrvných, nóniov, lesníctva a vodného hospodárstva niekoľkých poníkov, najviac pre pre tohtoročnú výstavu dobytka na radosť detí... Aj dospelí, ale aj deti veľtrhu vyčlenilo 25 miliónov dinása kochali v ich kráse, gracióznosti, rov. Je jasné, že treba viac podnikať, a preto nejeden návštevník využil aby sa v Srbsku podmienky chovu príležitosť pohladkať koňa, po- zlepšili, zvlášť doriešili ceny odbytu núknuť mu kocku cukru alebo sa dobytka a dobytkárskych výrobkov. niekoľko kruhov viezť na parádnom To predsa najčastejšie odrádza chofiakri. Veľký šampiónsky pohár ako vateľov, aby vo svojich maštaliach, absolútny víťaz 84. Medzinárodné- chlievoch, ovčincoch a kurínoch ho poľnohospodárskeho veľtrhu mali viac dobytka a hydiny. 29 /4760/ 22. 7. 2017

Ľudia a udalosti TURIZMUS MEDZI REALITOU A PRIANIAMI

Postupné kroky vpred Oto Filip

radne, pred nami je rekordný turistický rok. Minister obchodu, turizmu a telekomunikácií Rasim Ljajić vyzdvihuje, že je našim turistom na dovolenky v domácich kúpeľoch a horách udelených 67 000 poukážok, alebo dvakrát viac než v rovnakom období vlani. Od januára do konca mája Srbsko navštívilo o 15 percent viac zahraničných turistov než pred rokom. Za pol roka do Nového Sadu priplávalo 124 krúzrov, do Belehradu 225, do Donjeg Milancovca 39, alebo celkovo o trinásť percent viac ako v roku 2016. Lodná doprava a turizmus vôbec majú trend rastu. Ak sa vydaria všetky odhady, Srbsko by v tomto roku malo navštíviť tri milióny turistov, 1,4 milióna tých zahraničných, čo by malo znamenať devízový prílev 1,3 miliardy eur. No, je ozaj všetko také idylické, ako to uvedené údaje naznačujú? Zrejme nie je. Druhou stranou medaily je ne-

V Novom Sade je tohto leta zahraničných návštevníkov mnoho

dostatok ubytovacích kapacít, ale aj prístavov. V budúcom období by ich malo uzrieť svetlo sveta až šestnásť, najmä v Sriemskych Karlovciach, Zemune, Beočíne, Kanjiži, Bečeji. Infraštruktúra je teda stále háklivou témou. Okrem nej sú tu aj problémy iné, ako je potreba zmapovať všetky reálne turistické zdroje, rozvíjať lokálne

turistické produkty, šíriť kanály ich predaja a služieb, brandovať výrobky a podujatia, zisťovať reálne zdroje financovania... Z aspektu možností Vojvodina sa nemá na čo sťažovať. Má ukážkové podujatia, akým je napríklad Exit, stovky podujatí lokálnych, lokality, ako sú pevnosť v Báči, Petrovaradínska pevnosť, Palić,

Frušká hora, má skvelú gastronomickú ponuku, tiež sálaše, Dunaj, etno-domy, kláštory, podmienky na rozvoj riečneho, poľovníckeho, zdravotného, rekreačného turizmu. V duchu prijatej Stratégie rozvoja turizmu na obdobie rokov 2016 – 2025 pokrajina a lokálne samosprávy majú záväzok do roku 2020 schváliť pre svoje oblasti programy a zladiť ich so štátnou stratégiou s cieľom prilákať domácich a zahraničných investorov a návštevníkov. Jasné je totiž, že každému čosi chýba. Tak rozvoj Deliblatskej piesočiny limituje nedostatok hotelov na okolí, nautický turizmus spomaľuje skutočnosť, že len dunajský prístav v Apatíne vyhovuje medzinárodným kritériám, iné obce nevedia ťažiť z vyhliadkových plavieb, hoci sú pri rieke. Celkovo, okrem ubytovania, kameňom úrazu je aj adekvátny marketing a kvalitné riadenie. Zahraničný obchodník by všetko to naše zjednodušene vystihol slovami: Máte dobrý turistický tovar, no čo s ním, keď ho neviete adekvátne predať? A kým sa to nenaučíme, budeme lavírovať kdesi medzi realitou a želaniami. A iba postupne, namiesto rýchlo, kráčať vpred.

Z TURISTICKEJ ORGANIZÁCIE OBCE STARÁ PAZOVA

Na obzore početné podujatia Anna Lešťanová

radične počas leta v Turistickej organizácii Obce Stará Pazova majú plné ruky práce. Okrem prípravy početných podujatí, ako nám povedala riaditeľka Dragana Zorićová-Stanojkovićová, svoje aktivity usmernili i na dodatočnú edukáciu zamestnaných a vzťahu k verejnosti: „Keď povieme verejnosť, máme na mysli komunikáciu s prostriedkami verejného informovania a komunikáciu s ľuďmi prostredníctvom spoločenských sietí. Toho času sme zvýšenú pozornosť usmernili i na zbierku fotografií a videomateriálov, ktoré plánujeme použiť pri tlačení nášho promočného materiálu. Ešte stále sme v procese hľadania oficiálneho symbolu obce, no dúfam, že do ďalšieho veľtrhu turistiky v Belehrade už budeme mať celkom novú

www.hl.rs

vizuálnu identitu.“ Spolubepripomenula Zorićová-Stanojkovićová. sedníčka ešte zdôraznila, že majú v pláne zveľadiť zatiaľ Zamestnanci v Turistickej dobrý vzťah i s turistickými organizácii v čele s riaditeľkou subjektmi v Staropazovskej sa usilujú byť dobrým servisom obci, lebo podľa jej slov sú občanov a z mesiaca na mesiac základom rozvoja turistiky na skvalitniť turistickú ponuku využitie všetkých potenciálov. a samotné hospodárenie. „VeľAni tohto roku nevystane mi nás teší, že sú naši občania podujatie Regata Reka, jeden ochotní poskytovať mnohé z najväčších riečnych ekoloslužby, lebo skutočne tu exisgických karnevalov v krajine. tuje potreba pre dodatočné, Hoci trvá relatívne krátko, napr. ubytovacie kapacity,“ akna realizáciu tohto skvelécentovala riaditeľka a zároveň ho podujatia sa v Turistickej vyzvala všetkých záujemcov, organizácii pripravujú počas aby sledovali aj ich webovú celého roka. stránku, facebookový a inRiaditeľka Dragana Zorićová-Stanojkovićová „Tentoraz oslavujeme malé (v strede) s členkami Združenia stagramový profil, na ktorých jubileum a na obzore je 5. pazovských žien každodenne zverejňujú nové Regata Reka. Odštartuje 29. informácie a zaujímavosti niejúla zo Starých Bánoviec a do 11. náročná, lebo sa bude plaviť Du- len z územia Staropazovskej obce, augusta má byť preplavených oko- najom, no z druhej strany je i veľmi ale aj celého sriemskeho regiónu. lo 500 kilometrov až do Bezdanu. atraktívna, lebo pred nami je hodne Samotná dráha plavby je príliš pekných a zaujímavých zastávok,“ (Foto: z archívu spolubesedníčky)

Informačno-politický týždenník

• ĽUDIA A UDALOSTI •

MESTO SENEC NA SLOVENSKU – MINULOSŤ A SÚČASNOSŤ (1)

Senca konkrétne prišlo takmer 1 000 Slovákov evanjelikov z Pitvaroša na hranici s Rumunskom a určitý počet Slovákov evanjelikov Senca prišiel aj z Rumunska a Juhoslávie. Evanjelický kostol je vystavaný až storočí bolo viackrát sídlom okresu. roku 1952,“ vysvetľuje G. Strešňák. „Mesto od 70. rokov 20. storočia Od roku 1996 Senec je sídlom prešlo prudkým demografickým okresu, v ktorom je 29 obcí. Vďaka a stavebným vývojom; k 31. 12. 2016 Slnečným jazerám, ktoré vznikli malo 18 848 obyvateľov. dolovaním štrku Viac ako 60 % sú Slováci, na stavbu železMaďarov je 14 %. Je zanice v druhej poujímavé, že pre takmer lovici 19. storočia, 16 % obyvateľov nie je Senec je významzistená národnosť. Je tu ným strediskom prítomný aj zásah cestovného ruchu migrácie z Dolna Slovensku. Vyunej zeme, ale na žívanie jazier podpočet obyvateľov mieňuje mierne vplýva predopodnebie, teplá všetkým blízkosť voda s priemerBratislavy,“ hovorí Mgr. Gábor Strešňák nou teplotou 25 Strešňák. „V Senci oC a slnečný svit sa totiž osadzuje dosť mla- vyše 2 200 hodín v roku. Počas dých rodín. Za desať rokov dvoch letných mesiacov sa v Senci medzi dvomi poslednými sčí- vystrieda takmer milión rekreantov taniami ľudu bol dosť výrazný a dovolenkárov. Rekreačný arenástup niekoľko tisíc nových ál Slnečných jazier je zároveň aj obyvateľov. To sú však oficiál- dejiskom najväčších kultúrnych ne údaje. Sú však aj takí, ktorí podujatí mesta – Seneckého leta už tu bývajú, ale nie sú aj prihlásení. a Veľkého letného karnevalu. Mnohí Vcelku teda počet obyvateľov má občania Senca si tým alebo oným stúpajúcu tendenciu. O Senci treba spôsobom našli zamestnanie tesne vedieť aj to, že štatisticky patrí k tým späté s cestovným ruchom. Okrem najmladším mestám na Slovensku, toho značný počet občanov pracuje v neďalekom logistickom parku. Medzi nimi sú aj početní robotníci z Dolnej zeme, čiže z Rumunska a Srbska. „Dá sa povedať, že za posledných pol storočia mesto bolo úplne prebudované, kde Stred mesta pôvodné ulice čiže vekový priemer je 35 až 36 a malomeštiacke sedliacke domy rokov. Z aspektu náboženskej prís- ustúpili. Výrazný zásah bol už za lušnosti, podľa sčítania obyvateľstva predchádzajúceho režimu. Pod v roku 2011, 55,5 % občanov Senca heslom budujeme socializmus sa sú rímskokatolícki veriaci a 7,6 % tu dosť toho búralo. V posledných sa hlásia k evanjelickej viere. Je rokoch sa výrazne zmenila tvár cenzaujímavé, že až 34 % obyvateľov sa tra, najmä rekonštrukciou námestia. buď nevyjadrili, alebo v sčítaní nie je Senec aktívne rozvíja spoluprácu so zistená ich náboženská príslušnosť. svojimi zahraničnými družobnými „Počet evanjelikov v Senci na- partnermi: rakúskym Parndorfom, rástol v roku 1947 po výmene chorvátskym Senjom, maďarským obyvateľstva s Maďarskom, keď Mosonmagyaróvárom a Kőszegom.“ Slováci prichádzali a Maďari odV budúcom čísle: tiaľto odchádzali do Maďarska,“ Pamätihodnosti Senca vysvetľuje náš spolubesedník. „Do

Mesto plné života a mladosti Vladimír Hudec

odvodený aj nemecký názov mesta: Wartberg, čiže Strážny Vrch. V tomto období bolo mestečko vlastníctvom dvoch významných rodov: Svätojurských a Rozhanovských. Neskôr sa dostal do vlastníctva Thurzovcov a ich príbuzných rodov, ktorí boli protestanti, takže v súlade s tým aj ich poddaní boli protestanti. Aj senecký kostol v druhej polovici 16.

kresné mesto Senec sa nachádza na juhozápade Slovenska, 25 kilometrov od Bratislavy. Je významným strediskom cestovného ruchu na Slovensku, tiež križovatkou ciest do Bratislavy, Trnavy, Nitry, Pezinka a Šamorína. „Senec sa v písomných prameňoch prvýkrát spomína v roku 1252 ako villa (dedina) Zemch,“ informuje nás Mgr. Gábor Strešňák, archivár – historik, vedúci Mestského múzea v Senci. „Podobne ako v mnohých iných lokalitách horného Žitného ostrova a obcí v okolí Bratislavy, Senec bol v stre- Okresný dom na hlavnom námestí doveku do značnej v strede mesta miery ovplyvňovaný väčšinovým storočia až po 30. roky 17. storočia nemeckým etnikom. Tunajší Kostol bol protestantským. V Senci boli pôsv. Mikuláša sa v písomných sprá- vodne početní reformovaní a kalvíni vach spomína od roku 1323. Lokalita a neskôr boli prítomní aj evanjelici. ležiaca na rozhraní výbežkov Podu- Od roku 1636 boli jeho zemepánmi najskej pahorkatiny a Podunajskej Esterházyovci.“ nížiny sa stala postupne centrálou Náš spolubesedník ďalej uvádza, svojho okolia. Okrem kostola hlavnú že v Senci sa v roku 1574 narodil úlohu hrali aj tunajšie týždenné trhy Albert Molnár-Szenczi, kalvínsky duchovný, básnik, prekladateľ a významný p re d s t a v i t e ľ protestantského vzdelávania. V tomto meste sa odohrávala aj jedna z dôležitých kapitol uhorského osvietenského vzdelávania, keď v roku 1763 panovníčka Mária Evanjelický kostol vystavaný roku 1952 Terézia tu dala zriadiť prvú škodoložené od roku 1333 a obchodné lu vysokoškolského typu s hospocesty, ktoré viedli týmto smerom. dárskym zameraním. Škola existoVďaka nim sa Senec od roku 1412 vala do roku 1776, keď bola zničená spomína ako stanica na vyberanie požiarom. Časom sa zo Senca stalo mýtnych (colných) poplatkov. Ča- aj dôležité administratívno-správne som sa z neho stáva mestečko, ktoré centrum. V 16. až 18. storočí bolo dokonca v 15. storočí disponuje aj častým miestom zasadnutí predstaopevneným hrádkom, od ktorého je viteľov Bratislavskej župy a v 19. a 20. • ĽUDIA A UDALOSTI •

29 /4760/ 22. 7. 2017

Jeden môj deň

Výlet Neviem sa ho dočkať a vždy musím počkať, kedy príde deň, keď spoločne s celou školou, autobusom hore-dolu, splníme si sen. Ešte keď je počasie výborným partnerom, tento deň fakt dopadne skvelým gavalierom. Všetci si v ňom nažívajú a príbehy zažívajú. Oči, telo, sýty deň a volá sa výlet len. Nový našej triedy člen dáva dúhu do okien.

Jeden môj deň Na prázdninách máte určite najviac voľného času. Ako vyzerá jeden váš deň? Napíšte nám alebo aj nakreslite na našu facebookovú stránku: Detský kútik – Hlas ľudu. Danuška Berediová

Patrik Zadunajský, šiestak, ZŠ Bratstva jednoty, Biele Blato

Ráno očká otvorím a z postele vyskočím. Očká, zúbk y umyjem, na raňajky vločk y zjem. Umyjem všetk y riady, poskladám si šaty, potom kvet y zalejem a domácu napíšem. Seno dám ovečkám, vodičku zas sliepočkám, húskam dám trávičku a pohladím mačičku. Zametiem chodníčky, navolám aj mamičky. A pri koláčoch pomôžem, veď nepoviem: ,,Nemôžem!“ Občas niečo plátam, rada groše rátam. Všetko keď zakončím, veselo si zanôtim. Anna Blažeková, 4. 1, ZŠ 15. októbra, Pivnica

Na pláži: Natália Rauzová, 1.

2, ZŠ 15. októbra, Pivnica

Každý deň bojujem s trojhlavým drakom Každý deň bojujem s trojhlavým drakom. Ten trojhlavý drak je môj otec, mama a brat. Jeden deň je to milý drak, na druhý deň je to celkom naopak. S mojím bratom sa ustavične škriepim pre počítač, lebo on za počítačom vysedáva 24 hodín a ja?! Čo len 15 minút trávim za ním, už vrieska na mňa. Pretože som mladší, moji rodičia mi hovoria, že mu robím prieky a nech mu už raz dám pokoj. Musím ich poslúchať, lebo sa nebudem smieť ani pozrieť na počítač. Vtedy by som chcel byť bojovník, ktorý bojuje s drakom – totiž s bratom – a sťať mu hlavu, ako tomu drakovi. Mama?! S ňou je to celkom inak. Keď sa jej opýtam, či

www.hl.rs

Jeden deň mojej ro diny: Tekla Papugová, 2. 3, ZŠ maršala Tita, Pa

potrebuje pomoc v kuchyni, povie, že nepotrebuje, a potom sa sťažuje, že jej nikto nepomáha. Musí vraj všetko robiť sama. Vrchol je, keď mi povie, že som darebák! A otec? Ten je zasa iný príbeh. Nemáme spoločný jazyk. Všetko, čo povie, robím naopak. A to sa mu veru nepáči. Nechce, keď používam jeho náčinie a keď ho nevrátim na určené miesto. Samozrejme, hádame sa. Na druhý deň je už tak, ako keby sa nič nestalo. Je to môj trojhlavý drak, s ktorým bojujem zo dňa na deň, ale aj on so mnou. Andrej Balca, 7. c, ZŠ Jána Čajaka, Báčsky Petrovec

Informačno-politický týždenník

Májový deň Prvý májový deň som strávila na Slovensku, v Bratislave. Celý deň som sa zabávala s rodičmi. Ráno sme včas vstali a šli sme na nákupy. Potom sme odišli na Zlaté piesky. Je to pláž, ale sú tam aj športové ihriská a parky. Neďaleko Zlat ých pieskov je aj park pri Dunaji. Tam sme sa prechádzali a videli sme rôzne kaštiele a kostoly. Riekou sa plavilo mnoho veľk ých lodí. V parku bolo veľa ľudí, ktorí oddychovali od práce. Sú tam aj fontány. My i sme si tam pochutili na veľm

dina

chutnej zmrzline. Bolo mnoho ľudí, ktorí sa obliekali do stre . stov turi ali báv a za šiat ch eký dov cez u, byt do Kým sme sa vracali okno elek tričk y sme videli Štúrovo námestie a mnoho pekných budov. Bola som unavená, ale sa mi veľmi páčila prechádzka po Bratislave. Večer som nemohla zaspať, lebo som netrpezlivo čakala nasledujúci deň. Bratislava sa mi veľmi páči a som rada, že som Prv ý máj strávila inak ako obyčajne. Anita Turčanová, siedmačka, ZŠ Nestora Žučného, Laliť

• DETSKÝ KÚTIK• ••

Poľnohospodárske PRÍLOHA PRE POĽNOHOSPODÁROV A DEDINU

rozhľady

Ročník XLVI 22. júla 2017 Číslo

14 /1944

Z PRODUKČNEJ BURZY

Cena sóje opäť vyššia Ľ. Sýkorová

a Produkčnej burze v Novom Sade v dňoch 10. – 14. júla 2017 bol zaznamenaný výrazný skok ceny sóje, ktorá bola najvyššia za posledných 34 mesiacov. Pri porovnaní s predchádzajúcim týždňom bol na burze tovarový obrat nižší o 61,73 % a finančný o 34,10 %. AKTUÁLNE V uvedenom týždni sa cena sóje pohybovala od 53,50 din./kg do 54,00 bez DPH. Jej priemerná cena bola 53,83 din./kg (59,22 s DPH). Pri porovnaní s predchádzajúcim týždňom bola drahšia o 14,14 %. Rastie aj cena pšenice, predávala sa po 17,50 din./kg (19,25 s DPH). Pri porovnaní s predchádzajúcim týždňom bola drahšia o 3,70 %. K rastu ceny tejto poľnohospodárskej komodity určite prispeli nižšie úrody, na ktoré negatívne vplývalo tohtoročné nepriaznivé počasie. Na novosadskej burze sa obchodovalo Ľubica Sýkorová aj s kŕmnym jačmeňom, ktorého cena taktiež dosiahla tohtoročné maximum. V nasledujúcich mesiacoch Ministerstvo poľnohospodárstva Srbska vypracuje koncept, podľa Na začiatku žatvy sa predával po 13,50 ktorého každé gazdovstvo bude môcť registrovať a predávať svoje výrobky, ako napr. syry, din./kg bez DPH. V uvedenom obdomäsové výrobky, víno a ostatné produkty, a to priamo na svojom gazdovstve. Ide o tzv. predaj bí jeho cena vzrástla na 16,30 din./ z dvora, ktorý funguje vo viacerých štátoch. kg, čo je o 20,74 % viac ako pred mesiacom. Jeho priemerná cena inisterstvo má v pláne rozpočtu Srbska uhradí 50 % takýchto vínnych pivniciach bola 16,12 din./kg (17,73 din./ svojimi opatreniami potrebných finančných pro- sa v iných krajinách predá kg s DPH), čo je v porovnaní s podporiť výrobcov, striedkov na zaobstaranie najviac vína. predchádzajúcim týždňom ktorí budú mať záujem o zariadenia, ktoré im je poVo svete je predaj z dvora o 7,47 % viac. takýto spôsob predaja. Je trebné na ich ďalšiu výrobu veľmi populárny. Je to aj veľmi V ponuke bola aj potrebné vytvoriť také právne a spracovanie mlieka, mäsa dobrý spôsob zabezpečenia merkantilná raž, ktoskej pôde. predpoklady, aby výrobco- či hrozna. Pre výrobcov zo potravinovej sebestačnosti, rá sa predávala via mohli priamo na svojich zdevastovaných oblastí bude čiže schopnosť krajiny zabez- Postoj srbpo 17,00 din./kg gazdovstvách predávať svoje uhradených až 65 % z celko- pečiť domáci trh potravinami skej vlády je (18,70 din./kg jasný – Srbsko výrobky, ale, samozrejme, vých nákladov. To je jeden domáceho pôvodu. s DPH). ○

Predaj z dvora aj v Srbsku

dodržiavajúc aj kritériá bezpečnosti potravín. Doteraz platilo, že ak chcel niekto spracúvať a predávať svoje výrobky, musel spĺňať mnohé veľmi prísne požiadavky. Podľa slov ministra poľnohospodárstva Branislava Nedimovića, výrobcom štát z

zo spôsobov, aby sa rozvíjali aj menšie mestá či dedinky v Srbsku. Ušetria sa aj vysoké náklady na prepravu tovaru. Štát má v pláne pomôcť aj vinárom pri adaptácii svojich vinární alebo vínnych pivníc, kde by priamo vyrábali a predávali svoje víno. Práve v

... Ďalšie vyhlásenie z Ministerstva poľnohospodárstva, konkrétne ministra Nedimovića ohľadom predaja ornej pôdy znie, že pôda sa cudzincom predávať nebude. Táto háklivá téma sa bude riešiť aj zmenami Zákona o poľnohospodár-

do 1. septembra vyrieši problém liberalizácie. Cudzinci nebudú môcť po určitom čase ľahko získať pôdu. Pre fyzické osoby táto možnosť bude súvisieť s pobytom a pre zahraničné právne osoby ○ s evidenciou.

Z obsahu Nový druh diplomacie

Júl v záhrade Str. 3

Do vášho receptára Str. 6

Str. 8

POĽNOHOSPODÁRSKE ROZHĽADY | HLAS ĽUDU a morforegulátorov (niektoré z hnojív majú napr. stimulátory rastu priamo „zabudované“ vo svojom základnom zložení). Spoločná aplikácia je výhodná nielen z hľadiska úspory nákladov na opakované prejazdy (niekedy sa spoja až 3 pracovné operácie naraz), ale aj menším zhutnením pôdy.

RASTLINNÁ VÝROBA

Aplikácia listových hnojív počas vegetácie (2) Ľubica Sýkorová Optimálny rast a vývoj rastlín je závislý od celého radu faktorov. Popri agrotechnike a ochrane rastlín spolurozhoduje o výške úrody a kvalite produkcie aj výživa rastlín.

ajväčšie množstvo živín prijímajú rastliny z pôdy koreňovým systémom. Živiny sú v pôde zastúpené v relatívne nízkych koncentráciách. Ich obsah sa však mení vplyvom vlhkosti, teploty, obsahu vzduchu a biologickej činnosti pôdy. Okrem príjmu koreňovou sústavou môžu rastliny prijímať živiny aj ďalšími orgánmi, t. j. listami, byľou, kvetmi a plodmi, pri ovocných drevinách to môžu byť konáre a kmene. Termín mimokoreňová výživa je nahradzovaný termínom listová (foliárna) výživa preto, lebo najviac aplikovaných roztokov priľne na listy, ktorými je aj najviac živín prijímaných. Uvedený druh výživy nemôže plne nahradiť výživu rastlín koreňmi, a preto ju treba chápať iba ako výživu doplnkovú. FOLIÁRNA VÝŽIVA Aplikácia listových hnojív počas vegetácie sa robí niekoľkokrát, najčastejšie tri až štyri razy. To vyplýva najmä z rozdielnych výživových požiadaviek porastov, ktoré sú špecifické v každej fáze rastu plodiny. Z tohto dôvodu sa okrem iného vykonáva

tzv. regeneračné hnojenie na jar, jesenné ošetrenie ozimín, podporné hnojenie v suchších obdobiach, či pri plodinách so slabším koreňovým systémom. Listová aplikácia hnojív sa odporúča aj pri poškodení koreňovej sústavy. Časové intervaly medzi jednotlivými aplikáciami sú dané výrobcami hnojív, najčastejšie bývajú v intervale 7 až 21 dní. O vlastnej účinnosti foliárnej výživy rozhoduje tiež dávka použitého roztoku a koncentrácia hnojiva, ktorá nemôže byť príliš vysoká, aby nedochádzalo k popáleniu listov, prípadne ďalších orgánov (klasy, plody). Pri aplikácii listových hnojív sa vo všeobecnosti odporúča používať 2-percentné roztoky makroelementov a 0,1 - 0,5-percentné roztoky mikroelementov. Vždy je potrebné sa riadiť odporúčaniami uvedenými výrobcom na etikete obalu hnojiva. Pri mladých rastlinkách sa odporúča vždy slabšia koncentrácia po dlhšom trvaní daždivého a oblačného počasia, ako aj počas suchých a horúcich dní. Vyššia koncentrácia sa môže používať pri starších rastlinách (v zele-

ninárstve), počas studených vlhkejších dní alebo po období sucha. Foliárna výživa je efektívnejšia pri použití väčšieho množstva vody, ktorá dobre pokryje všetky časti rastliny (najmenej 300 l/ha). Pri nižších dávkach bez zmáčadiel a pri použití menej kvalitných postrekovačov je nebezpečie, že mimokoreňová výživa nesplní svoj účel. Príjem výživných látok môže byť znemožnený rýchlym vyparovaním, ktoré vzniká následkom vysokých teplôt. Značný význam majú faktory vonkajšieho prostredia – vlhkosť, teplota a svetlo. Čím je relatívna vlhkosť vyššia, tým dlhšie zostáva roztok na povrchu listov a predlžuje sa doba vstupu živín do listov. Po rýchlom odparení vody z povrchu listu pri vyššej teplote vzduchu sa príjem živín zastavuje a môže dôjsť k popáleniu listov. Preto je vhodné mimokoreňovú výživu aplikovať pri oblačnom počasí, v odpoludňajších alebo večerných hodinách, resp. v noci. Veľkou výhodou aplikácie listových hnojív je možnosť spájania s aplikáciou pesticídov

TERMÍN APLIKÁCIE LISTOVÝCH HNOJÍV Pri aplikácii listových hnojív sa odporúčajú ranné, resp. večerné (niekedy dokonca nočné) hodiny a vyššia relatívna vlhkosť. Dôležitou súčasťou listových hnojív sú zmáčadlá, ktoré zväčšujú pokrytie listovej plochy a adhézne látky, ktoré zlepšujú priľnavosť kvapiek hnojiva. Hlavnou prekážkou pre vstup živín aplikovaného hnojiva z povrchu listu do rastlinných pletív tvorí pokožka (kutikula). Pokožka má ochrannú funkciu aj pred nekontrolovateľným výparom vody z rastliny. Pri aplikácii roztoku hnojiva na povrch listu pokožka napúča, rozostupuje sa a umožňuje kontakt roztoku s bunkami epidermálnej časti listov. Z tohto dôvodu je veľmi dôležité, aby bol list vlhký čo najdlhšie a pokiaľ možno na celej svojej ploche. Kvalitné zvlhčenie umožňuje pridanie zmáčadiel (detergenty) k roztoku hnojív. Ak hnojivo aplikujeme súčasne s pesticídmi, môžeme rátať s tým, že zmáčadlá už sú súčasťou pesticídov. Zmáčadlo zaistí to, že roztok lepšie priľne na list a kvapka má väčšiu dotykovú plochu s listovým pletivom. Foliárne aplikovaná živina je v liste nahromadená vo zvýšenej miere, čo môže dočasne znížiť jej príjem z pôdy a ovplyvniť aj príjem ostatných živín koreňovým systémom. O efektívnosti hnojenia rozhoduje aj pH roztoku (odporúčané v rozpätí 6,3 − 7,0). VÝHODY MIMOKOREŇOVEJ VÝŽIVY Používanie listových hnojív je jednou z perspektívnych oblastí agrotechniky. Medzi ich nesporné výhody patrí cielená výživa rastlín, ktorá prináša efekt nielen v podobe vyšších úrod či kvality dopestovaných plodín, ale aj v podobe redukcie negatívnych vplyvov intenzívneho pestovania plodín na životné prostredie. ○

29 /4760/ 22. 7. 2017

TAK TO ROBIA INÍ: ČESKÉ POĽNOHOSPODÁRSKE SPOLOČNOSTI SI RAZIA CESTU NA TUNAJŠÍ TRH (3)

Nový druh diplomacie

Oto Filip

rientovať sa na to, čo má reálne výhľady a perspektívy napredovať, dôkladne sa pripraviť, využiť všetky možnosti spolupráce, ktoré v danej chvíli sú. V tom možno objaviť jedno z tajomstiev úspechov českého exportu na svetový trh. Vyhradené miesto v ňom majú aj pôdohospodárske produkty. V záujme vyššej výmeny v tejto oblasti v októbri 2015 český minister poľnohospodárstva Marian Jurečka predstavil počas pracovnej návštevy Srbska prvého agrárneho diplomata Pavla Svobodu. Krok vítaný a opodstatnený vzhľadom na neustále napredujúcu poľnohospodársku výmenu dvoch štátov. Minister Jurečka vtedy osobitne podotkol, že prvou krajinou, v ktorej bude pôsobiť agrárny diplomat, je práve Srbsko. A že jeho úlohou bude podporovať obchodnú spoluprácu českých potravinárov, poľnohospodárov a podnikateľov so srbskými partnermi. Nebolo to náhodou. Ukážkou toho, že sa Mgr. Pavel Svoboda bude mať na čom činiť, je údaj o stúpajúcom zahraničnom obchode, o dobrej spolupráci dvoch štátov v pôdohospodárstve, napríklad v kontrole rastlinnej produkcie. Len pár z mnohých údajov. Obrat zahraničného poľnohospodárskeho obchodu Česka so Srbskom stúpol napríklad od roku 2010 do roku 2013 z 350 miliónov na 680 miliónov českých korún. V roku 2014 mal hodnotu 676 miliónov korún. Jeho stúpajúci trend pokračuje aj v posledných rokoch. Z Českej republiky sa do Srbska vyváža smotana, sušené mlieko, potravinové prípravky, prípravky pre výživu zvierat, výrobky z obilia, liehoviny, od roku 2013 i pivo. Srbsko zase do Českej republiky exportuje slnečnicový olej, ovocie, víno, čerstvú a mrazenú zeleninu... Inak povedané, celkom dosť námetov na veľtrhové

stretnutie a rozhovor s českým hu v Novom Sade a ktorý aj agrárnym diplomatom, ktorý vyfinancovalo. Znamená to, natoľko skvele ovláda srbčinu že sme my tu u vás nerozhoa všetky jej prízvuky, až je dovali priamo o tom, ktoré spolubesedník v pomykove, či firmy sa prihlásia a prídu sem. sa s ním rozprávať po srbsky, Domnievam sa, že je najväčalebo po česky. ší potenciál pre spoluprácu Agrárny diplomat je pomer- v oblasti technológií, pretože ne nový jav na diplomatickej Srbsko je poľnohospodárskou alebo (poľno)hospodárskej krajinou exportujúcou pôdoscéne? hospodárske produkty a po− Niektoré krajiny, ako sú traviny. A pokiaľ ich chce vynapríklad Mavážať aj ďalej ďarsko či Hoa aj viac, polandsko, už trebuje nové majú na ambatechnológie. sádach okrem Aj na zvýšeekonomického nie celkovej diplomata i dipproduktivity, lomata, ktorý aj na zvýšenie sa zaoberá len produktivity poľnohospozvierat či zvýšenie chovu, dárstvom či aj na potreby potravinárskym priemysspracovania lom, eventuálne kukurice, ktotechnológiami, rú by mohlo ktoré potreburealizovať minimálne na jú tieto oblas- Agrárny diplomat Českej ti. Predvojnové republiky v Srbsku krmivá, aj na Českosloven- Mgr. Pavel Svoboda inú spotrebu, sko takúto a to tiež mafunkciu tiež malo. Pred dvoma sovo vyvážať. Nazdávam sa, rokmi sa naše Ministerstvo že práve tu je veľký priestor poľnohospodárstva so sú- pre české firmy. hlasom vlády rozhodlo túto A keď ide o vývoz Česka funkciu obnoviť. Zatiaľ je smerom do Srbska? to pilotný projekt. Vybraní − Samozrejme, som toho sú štyria poľnohospodárski názoru, že trh Srbska možno diplomati. Jeden je v Rusku, doplniť aj niektorými potraviv Moskve, jeden v Číne, v Pe- nami priamo z Čiech. Deje sa kingu, jeden v Saudskej Arábii to napríklad v prípade piva, a jeden v Srbsku. Som to ja, ktoré je tu u vás veľmi obľús tým, že mám na starosti bené, tým i úspešné. Ďalšou krajiny bývalej Juhoslávie, možnosťou sú niektoré mäktoré nie sú v Európskej únii. sové výrobky, ako je pražská Znamená to Bosnu a Herce- šunka. Netreba zabúdať ani govinu, Macedónsko, Čiernu na to, že Česká republika má Horu. Pôsobím na ambasáde výnimočnú kvalitu mliekaČeskej republiky v Belehrade. renských produktov, ktoré sa Ktoré oblasti spolupráce v súčasnej dobe tiež dovážajú dvoch priateľských krajín sú do Srbska. Ide o suroviny, ako zvlášť zaujímavé alebo najviac sušené mlieko pre srbský poperspektívne? travinársky priemysel, alebo − Naše ministerstvo sa aj o niektoré hotové produkty, v tomto roku rozhodlo podpo- ktoré si zákazníci môžu priamo riť české firmy na trhu Srbska, kúpiť vo väčších obchodných aj to vo forme ich spoločnej reťazcoch. účasti na národnom stánku, U nás ste pomerne krátku ktorý bol na Medzinárodnom dobu. Zistili ste i niektoré prepoľnohospodárskom veľtr- kážky limitujúce spoluprácu?

III

− My sme, samozrejme, vedeli, do čoho ideme. Spracovali sme rôzne analýzy o tom, čo v Srbsku alebo v krajinách bývalej Juhoslávie môžeme očakávať. Belehrad sme si nezvolili náhodou. Keď ide o konkrétne ukážky, uvediem napríklad otázku fytosanitárnej kontroly, kde je z každého balenia piva fytosanitárna inšpekcia prinútená zobrať vzorku a analyzovať ju. Je to problém zvlášť pri dovoze tzv. tankového piva, čiže nápoja dováženého v cisternách. Ďalším problémom sú niekedy odlišné chute zákazníkov v Srbsku od tých našich. Vzťahuje sa to zvlášť na južné Srbsko. Neplatí to o Vojvodine, ktorá je s nami veľmi blízka už aj tým, že v nej žijú príslušníci slovenskej a českej menšiny. Uzavriem tým, že je tu u vás veľká šanca na presadenie českých výrobkov. Tých pár prekážok, ktoré som spomenul, budú postupne odstránené. Najpravdepodobnejšie súbežne s tým, ako sa bude zlepšovať ekonomická situácia u vás a Srbsko sa naďalej bude približovať Európskej únii. Touto otázkou by sme mohli aj uzavrieť rozhovor. Čo by ste z aspektu členského štátu Európskej únie odporúčali Srbsku v oblasti poľnohospodárstva. Na čo zvlášť dbať? − Myslím si, že by ste sa hlavne mali pripraviť na ten celkovo otvorený trh. Nazdávam sa, že je nutné aj poľnohospodárstvo modernizovať. Bude to ťažké, najmä pre malé hospodárstva a gazdovstvá, no možné to je. Treba si uvedomiť, že vstup do únie prináša aj lepšiu ochranu spotrebiteľov. Prakticky ide o lepšiu bezpečnosť potravín, o prísnejšiu legislatívu, vzťahujúcu sa napríklad na používanie prípravkov na ochranu rastlín. Zmien bude dosť, čo znamená, že sa treba načas chystať na ○ ne. V budúcom čísle: Potravinári na našej scéne

POĽNOHOSPODÁRSKE ROZHĽADY | HLAS ĽUDU

OCHRANA RASTLÍN

Priame ochranné opatrenia proti vijačke kukuričnej

Ilustračná foto kukurice: Ľ. S.

Ing. Ján Tancik, PhD.

V posledných rokoch bolo zaznamenané zvýšené napadnutie kukurice a papriky larvami vijačky kukuričnej nielen vo Vojvodine, ale v celej strednej Európe. Preto sa oveľa viac používajú ochranné opatrenia.

ŠKODLIVOSŤ VIJAČKY KUKURIČNEJ Vijačka kukuričná – (lat.) Ostrinia nubilalis Hbn. (srb. kukuruzni plamenac alebo moljac) je motýľ ( Lepidoptera: Pyralidae), polyfág, ktorý sa môže úspešne vyvíjať na viac ako 240 druhoch kultúrnych a divo rastúcich rastlinách. Okrem

kukuricu z neskorých termínov sejby (zo strniskovej sejby) a najmä na cukrovú kukuricu a papriku. Na kukurici húsenice vijačky kukuričnej poškodzujú listy, mladé metliny, blizny, šúľky, zrná a najmä steblo. Poškodenie stebla od lariev vijačky kukuričnej zapríčiňuje jeho časté lámanie. Priamy žer zŕn je dôležitý pri osivovej kukurici a zvlášť pri cukrovej kukurici, lebo poškodené a znečistené zrná znižujú kvalitu a trhovú hodnotu čerstvej aj spracovanej kukurice. Húsenice napádajú aj stonky šúľka. Poškodenie stonky šúľka Parazitované vajíčka vijačky kukuričnej má okrem prerušenia trichogrammou prísunu živín za následok aj odlomenie kukurice, ktorá je jeho hlavnou šúľka. Šúľok obyčajne spadne hostiteľskou rastlinou, z poľ- na zem, kde majú k nemu príných plodín napáda aj konopu, stup hlodavce, huby a plesne, proso, chmeľ, cirok a slnečnicu. ktoré ho znehodnocujú. NeZo zeleniny najviac poškodzuje priame škody sú spôsobené papriku, ale aj rajčiaky, fazuľu, vplyvom napadnutia hubovýzeler a špargľu. Prvá generácia mi chorobami (Giberella zeae vijačky ohrozuje hlavne kuku- a Fusarium moniliforme), ktoré ricu z riadnych termínov sejby, infikujú napadnuté rastliny na kým druhá generácia útočí na miestach, kde sú poškodené

larvami škodcu. Tieto huby produkujú mykotoxíny, ktoré sú veľkým problémom, lebo sa prenášajú do potravinového reťazca.

Samička a samček vijačky kukuričnej

FENOLÓGIA VIJAČKY KUKURIČNEJ VO VOJVODINE Vijačka kukuričná prezimuje v štádiu larvy v rastlinných zvyškoch, najmä po kukurici, ale aj po ostatných plodinách v pôde. Kuklenie prebieha na jar a prvé motýle v podmienkach Vojvodiny sa vyskytujú koncom mája a v prvej polovici júna, v závislosti od roka. Samičky kladú vajíčka prevažne na listy kukurice. Vyliahnuté larvy sa najprv živia na listoch, a po niekoľkých dňoch sa vžierajú do stebla alebo šúľka. Vývoj larvy trvá 3 – 5 týždňov.

Jedna časť populácie škodcu zostáva v štádiu larvy a prezimuje, kým druhá časť populácie sa zakuklí a dáva druhú generáciu. Motýle druhej generácie začínajú lietať začiatkom augusta a maximálny výskyt je v druhej polovici augusta. V tom čase väčšina porastov kukurice je plne vyvinutá a začína sa sušiť. Takéto porasty kukurice sú menej atraktívne pre samičky vijačky kukuričnej. Preto samičky kladú vajíčka na rastliny kukurice vysiate v neskorších termínoch, najmä na cukrovú kukuricu alebo na iné rastliny, v prvom rade na papriku. Larvy tejto generácie napádajú najmä klas, čo je pri cukrovej kukurici, ale aj osivovej nežiaduce. OCHRANA Proti vijačke sa využívajú agrotechnické, biologické a chemické spôsoby ochrany. Z agrotechnických metód najvýznamnejšie opatrenie je drvenie kukuričia a následne hlboká orba, ktorou sa zaorávajú zvyšky rastlín, v ktorých larvy prezimujú. Týmto spôsobom sa zničí až 90 % prezimujúcich lariev. Kvalitná hlboká orba na hĺbku 30 cm, bez zvyškov kukuričia na povrchu pôdy prakticky úplne redukuje škodcu. Toto opatrenie má význam len vtedy, keď ho všetci pestovatelia v danom regióne vykonávajú. Priama ochrana Priame ochranné opatrenia, zvlášť chemickú ochranu proti škodcom treba vykonávať len po prekročení prahu škodlivosti. Pri používaní chemických insekticídov je veľmi dôležitý termín aplikácie. Insekticídy treba použiť v čase, keď je čo najviac vyliahnutých húseníc a keď sa nachádzajú na liste. Optimálny termín ochrany môžeme zistiť rôznymi metódami signalizácie. Najspoľahlivejší spôsob signalizácie je pozorovanie výskytu vajíčok, lariev a listového poškodenia. Táto metóda pozostáva z prezretia 100 rastlín (na desiatich miestach po 10 rastlín) v trojdňových intervaloch od výskytu prvých motýľov, zhruba od polovice júna. Jednorazová aplikácia by sa mala robiť v čase maximálneho výskytu vajíčok na rastlinách kukurice, ktorý je zhodný s objavením sa prvého

29 /4760/ 22. 7. 2017 poškodenia listov mladými larvami škodcu. Toto poškodenie sa dá ľahšie pozorovať v poraste ako znášky vajíčok. Na prvý postrek by sa mali použiť insekticídy s ovicídno-larvicídnym účinkom. Ak počet vajíčok a lariev v poraste aj ďalej narastá, postrek treba opakovať. Aplikáciu treba robiť

ticídov, ktoré ich zničia, čo následne umožňuje premnoženie škodcov. Obyčajne sa realizujú dve aplikácie Trichogrammy na jednu generáciu škodcu. Celkovo sa na jeden hektár aplikuje 150 000 jedincov. Významná je prvá aplikácia, ktorú je potrebné uskutočniť na začiatku kladenia vajíčok samičkami vijačky kukuričnej v poraste kukurice. Stanovenie termínu je pomerne ťažké a zisťuje sa podľa náletu imág do svetelných lapačov. Dodávateľ zabezpečuje dodávku bioagensu v optimálnom čase. Aplikácia je veľmi jednoduchá, roznáša sa po poraste a vyvesuje na V Európe sa aplikácia parazitoida rastliny podľa doTrychogramma sp. vykonáva aj letecky hodnutej schémy. vo večerných hodinách a pri Práca je aj časovo nenáročná každej aplikácii je potrebné – aplikácia na jeden hektár trvá používať iný insekticíd. Použí- len 15 minút. vať treba postrekovače s vyšV posledných rokoch v Euším tlakom a väčším otvorom rópe uplatnenie parazitoida trysiek a postrek usmerniť na Trychogramma sp. vykonávajú šúľky, zvlášť pri ochrane cuk- aj letecky. V Českej republike na rovej kukurice.

22. – 28 . 7. 2017

POČASIE

Biologická ochrana Biologická ochrana kukurice pomocou vajíčkového parazitoida z rodu Trichogramma sa dlhodobo využíva vo svete. Je vysoko účinná a porovnateľná s chemickou ochranou. Druhy z rodu Trichogramma parazitujú nielen vajíčka vijačky Larvy 2. generácie kukuričnej, ale aj vajíčka napádajú najmä klas iných škodcov, napríklad mory bavlníkovej a iných dru- tento spôsob ošetrujú okolo 15 hov môr. Ani proti jednému 000 ha kukurice s veľmi dobz týchto škodcov nie je potreb- rými výsledkami. Na Slovensku né uskutočňovať ďalšie ochran- sa tiež využíva tento spôsob né opatrenia. ochrany, ale na menších výPrednosti tejto metódy sú, že meroch. Náklady na ochranu neničí prirodzených nepriateľov týmto spôsobom sú porovnainých škodcov, napríklad vošiek teľné s chemickou ochranou. a roztočov, na rozdiel od insek○

LIEČIVÉ RASTLINY

Ako správne sušiť bylinky? Ľubica Sýkorová

Pod označením liečivé rastliny rozumieme rastliny používané priamo na liečenie chorôb ako podporný liečebný prostriedok, na prevenciu, alebo sa využívajú ako surovina na výrobu liekov. Liečivá sila rastlín závisí od obsahu účinných látok.

iečivé rastliny zbierame ručne alebo mechanizovane. Pri ručnom zbere ich ukladáme do vhodných nádob, debničiek, košov. Pri zbere musíme dbať na to, aby sa rastliny nepotlačili, nezaparili alebo inak nepoškodili. Nevytrhávame ich, ale striháme, odrezávame, prečesávame hrebeňom (napr. rumanček). Všeobecne platí, že rastliny zbierame za suchého, slnečného počasia, bez rosy. Semená a plody zbierame pred plnou zrelosťou, vňať pred plným rozkvitnutím, kvety pred úplným rozkvitnutím. Rastlinný orgán je určitý čas po odtrhnutí ešte živý, i keď v pletivách neprebieha pravá látková výmena. V procese vädnutia dochádza ku strate vody a odumieraniu buniek. Čerstvá rastlina na konci sušenia sa premení na drogu. Pri správnom sušení sa v droge zachovajú dôležité obsahové látky, droga nečernie a nefermentuje (nekvasí). Sušenie má prebiehať rýchlo a pri vhodných podmienkach vetrania. Pomalé sušenie spôsobuje zahnívanie rastlinných častí, sušenie bez ventilácie má za následok zaparenie a rozklad obsahových látok a tým stratu liečebného efektu. Liečivé rast-

liny sušíme prirodzene a väčšie množstvá v sušiarni. Nazbierané čerstvé rastliny v tenkej vrstve rozložíme na sitá, alebo biely papier, prípadne zavesíme vo zväzkoch. Pôsobením slnečného žiarenia zelené listy a kvety strácajú farbu, čím sa droga znehodnotí.

Na priamom slnku sušíme semená, kôru, korene. Rastliny obsahujúce éterické oleje sušíme pomaly v prirodzených podmienkach, čím sa obsah éterických olejov zvyšuje a kvalita oleja sa tiež zlepšuje. Pomaly sa sušia drogy, ktorých zložky sú stabilné. Správne vysušené rastliny pri lámaní praskajú a nedochádza k zmene farby. Nedosušené rastliny ľahko plesnivejú. Bezprostredne po usušení drogu zhrnieme do kôpok a necháme 2 – 3 dni vydýchať a až potom drogu uskladníme. ○

sobota

nedeľa

pondelok

utorok

streda

štvrtok

piatok

37˚ | 20˚

36˚ | 20˚

37˚| 18˚

39˚ | 17˚

35˚ | 15˚

28˚ | 14˚

POĽNOHOSPODÁRSKE ROZHĽADY | HLAS ĽUDU

PRIPOMÍNAME

Júl v záhrade

Ľubica Sýkorová

Podľa slovenského porekadla vraj „len júlová horúčava dobré ovocie a víno dáva“. No nám tohtoročná júlová horúčava poskytne asi už priamo zavárané ovocie. Plody ešte ani nestačili dozrieť a už sú uvarené, takže v tomto roku sa pravdepodobne z dobrej úrody bude tešiť len málokto. OVOCNÁ ZÁHRADA V prípade nedostatku vlahy sa snažíme doplniť chýbajúce milimetre zrážok výdatnou zálievkou. Na každý štvorcový meter nalejeme 20 až 30 mm, čo znamená 20 až 30 litrov vody. Letný rez tvarovaných drevín, ktorý sa obmedzuje predovšetkým na zaštipovanie koncov konárikov, pokračuje aj v júli. Zaštipovanie sa robí preto, aby sa spodné očká tohoročných výhonkov na jabloniach a hruškách vyvinuli čo najlepšie a nezakrpateli. Júlové prihnojovanie jadrovín a kôstkovín podporuje tvorbu pukov v budúcom roku. Zakladajú sa už v tomto čase. Hnojivo rozhodíme pod obvodom koruny na každý štvorcový meter 50 až 60 gramov. Do pôdy ho zapracujeme motykou a zalejeme. Pri zbere sliviek treba pamätať na to, že drevo týchto stromov sa ľahko láme. Na broskyniach robíme letný rez, pri ktorom odstraňujeme prebytočné, do koruny rastúce letorasty, aby sme v raste podporili slabšie rastúce. Pri veľkej násade plodov podopierame zarodené konáre, najmä jabloní, hrušiek a niektorých kôstkovín. Pokračujeme v ochrane jadrovín proti múčnatke a chrastavitosti, proti moníliovej hnilobe jadrovín a kôstkovín, škvrnitosti a dierkovitosti listov čerešní a višní. V mladých vinohradoch je dôležité vyplievanie a vyväzovanie mladých letorastov; v rodiacich zasúvame a privä-

zujeme letorasty a vylamujeme alebo skracujeme zálistky. Nezabúdame na kyprenie pôdy a ničenie burín. Veľmi dôležité je v tomto období robiť účinnú ochranu proti peronospóre, múčnatke, bortritíde. ZELENINOVÁ ZÁHRADA V horúcom období patrí kyprenie povrchu pôdy k naj-

dôležitejším pestovateľským prácam v záhrade. Platí to nielen pre zeleninové záhony, ale pre všetky časti záhrady. Okopávanie sa vyžaduje po každom daždi alebo polievaní. Treba počkať, kým povrch pôdy trocha vyschne a zemina sa prestane lepiť na motyku. Okopávaním neudržíme v pôde vlhkosť príliš dlho, preto je vhodné napríklad nastielanie pôdy pokosenou trávou. Dôležité je, aby sa pred nanesením

dôkladne skypril povrch pôdy medzi rastlinami. V júli dosahujú zberovú zrelosť letné odrody brokolice. Zberajú sa dobre vyvinuté jednotlivé puky celej ružice, ktoré sú ešte stále uzatvorené. Tento okamih sa nesmie zmeškať najmä za veľmi teplého počasia, pretože ružica a jej jednotlivé kvety sa veľmi rýchlo rozvíjajú a tým strácajú na kvalite. Pri brokolici sa využívajú aj mäsité krehké stopky, preto ich pri zbere treba odrezať asi 15 cm pod ružicou. Júl je priaznivé obdobie pre výsev čínskej a pekinskej kapusty pre jesenný zber. Tieto plodiny majú pomerne vysoké nároky na podnebie, pôdu a predplodinu. Neznášajú mokré a chladné počasie. Reagujú naň zabrzdením rastu a hnitím. Patria medzi druhy citlivé na vietor, takže by sa mali pestovať na chránenom mieste. Predpokladom úspešného pestovania je vysoký obsah humusu v pôde a dobré zásobovanie vodou. Môžu sa pestovať po všetkých druhoch zeleniny, ktoré sa zberajú v júli. Nesmú sa však pestovať po hlúbovinách. Pekinská a čínska kapusta sa vysieva do hniezd, vzdialenosť medzi riadkami je 40 cm. V riadku dajme vždy po 3 – 4 semená na každých 30 až 40 cm. Po vzídení treba vyjednotiť na 1 rastlinu v hniezde. Vňať pozbieranej kríčkovej fazule by sa nemala vytrhávať, ale odrezať tesne nad zemou. Vtedy zostanú korene fazule v zemi a s nimi aj dusík vyprodukovaný hrčkotvornými baktériami, ktorý príde vhod

nasledujúcej plodine. Okrem toho obohatí hmota koreňov pôdu o humus. Pre zeler buľvový nastáva v júli hlavné obdobie rastu, preto je dôležité zabezpečiť mu dostatok vody a živín. Dobrú uskladňovateľnosť buliev ovplyvňuje použitie hnojív s vysokým obsahom draslíka, preto aplikujeme zodpovedajúce hnojivá. Koncom júla môžeme pre jesenný zber posiať aj špenát. Riadky by mali byť od seba vzdialené 15 cm. V riadku sa osivo vysieva tak riedko, aby sa na každý štvorcový meter osevnej plochy vysialo najviac 5 g do hĺbky 1,5 až 2 cm. OKRASNÁ ZÁHRADA V tomto období naposledy prihnojujeme ruže, aby výhonky do jesene dobre dozreli. Nevyzreté výhonky ruží sa veľmi ľahko stanú obeťami mrazov. Preto sa pri júlovom hnojení nepoužívajú dusíkaté hnojivá, ale plné hnojivá s vysokým obsahom draslíka a s nízkym podielom dusíka. Vhodné hnojivo (30 až 40 g na štvorcový meter) rozhodíme medzi ruže a pomocou motyčky zapravíme do pôdy. V prípade sucha ich musíme zaliať, aby sa hnojivo dostalo ku koreňom. Popínavým ružiam, ktoré kvitnú len raz za rok, musíme výrazne zrezať odkvitnuté výhonky. Získame tým miesto pre tohtoročné výhonky, ktoré budú kvitnúť na budúci rok. Druhá polovica júla je najvhodnejšie obdobie na delenie a vysádzanie kosatcov (Iris). Staršie rastliny s rozkonárenými podzemkami opatrne vykopeme pomocou vidiel, odstránime zeminu, ktorá sa na ne nalepila. Podzemok rozdelíme, listy skrátime asi o tretinu, korene asi o šírku dlane, vejárovito ich rozložíme a pevne pritlačíme do zeme. Kosatce sa sadia tak, aby vrchná polovica podzemkov zostala nad zemou. Po vysadení ich dobre zalejeme, aby sa korene spojili so zeminou. Odkvitnutým trvalkám nesmieme nechať odkvitnuté semenníky, pretože rastliny výrazne oslabujú. Okrem toho uschnuté kvety nepôsobia esteticky. Odstraňujeme ich až po zdravú časť rastliny. 

29 /4760/ 22. 7. 2017

RADY A TRIKY

ZDRAVIE A MY

Vysoký tlak je bezbolestný Pre zabijak (2.) šikovné gazdinky

Týka sa aj vás? Tieto varovné signály neprehliadnite! Je nebezpečný a zákerný – vôbec totiž nebolí. Môžete s ním žiť roky bez toho, aby ste o svojom zdravotnom probléme čo i len tušili. Trpí srdce i cievy a zvyšuje sa riziko vzniku ďalších srdcovocievnych ochorení. Dá sa proti tomu niečo robiť? ODMERAJTE SI OBVOD PÁSA Liečba krvného tlaku je individuálna a nemusí byť vždy spojená s užívaním liekov. V nejednom prípade postačuje úprava životného štýlu. Za základ sa považuje skoncovanie s cigaretami a alkoholom. V prípade, že trpíte obezitou alebo nadváhou, je potrebné zbaviť sa prebytočných tukových zásob. Ukazovateľom vyššieho rizika vzniku civilizačných ochorení

je aj obvod pása. Ak je u žien väčší ako 80 cm (u mužov viac ako 94 cm), môže to negatívne ovplyvňovať okrem iného tiež krvný tlak.

AJ MALÉ ZMENY POMÔŽU Pozor si treba dať na mastné, slané a konzervované jedlá. Je potrebné podstatne zvýšiť podiel ovocia a zeleniny v dennom príjme a zaradiť do stravy ryby a morské produkty. Na zníženie krvného tlaku má vplyv aj pravidelná pohybová aktivita. K zlepšeniu zdravotného stavu prispejú neraz aj maličkosti. Doprajte si pravidelne chôdzu, džoging, bicyklovanie či plávanie. Ak nie ste si isté, ktorý druh pohybu je pre vás vhodný a ako dlho sa mu venovať, radšej to konzultujte so svojím ošetrujúcim lekárom.

Úplne postačí chôdza v trvaní 20 minút denne. Vhodné je tiež plávanie a bicyklovanie. Ak vás láka napríklad beh a nikdy predtým ste nebehali, poraďte sa s lekárom a začínajte pozvoľna. Už 15 minút behu v nízkej intenzite, teda pri 50 − 60 percentách maximálnej pulzovej frekvencie 2 − 3 razy do týždňa má pozitívne účinky na zdravie. Nezabúdajte však na dôsledné sledovanie pulzovej frekvencie, vyskúšajte merač pulzu. Na hypertenziu má, samozrejme, vplyv aj stres. Ak sa vám podarí identifikovať jeho príčiny a nájsť vhodné stratégie na jeho zvládanie, znížite jeho negatívny vplyv na vaše zdravie. Venujte sa tomu, čo vás baví, doprajte si dostatok odpočinku alebo využite niektorú z relaxačných techník. 

VARENIE

Nenápadná pažítka

áto nenápadná a často podceňovaná bylinka dokáže oveľa viac, ako ste si mysleli. Pažítka v sebe skrýva vysoké množstvo vitamínu C, draslíka, vápnika aj riboflavínu, fosforu, železa a betakaroténu. Podporuje

chuť do jedla a tvorbu tráviacich štiav. Je ideálnou potravinou pre tých, ktorých trápi hypertenzia, keďže znižuje krvný tlak. Pochváliť sa môže aj svojou účinnosťou proti črevným parazitom. Považuje sa za vynikajúcu prevenciu

rakoviny pažeráka, žalúdka, hrubého čreva, prsníkov i pľúc, pretože má imunostimulačný účinok. Pestujte ju doma! Pažítka je na pestovanie veľmi nenáročná a pokojne ju môžete pestovať aj doma na okne. 

1. Pre rýchlejšie a ľahšie varenie majte pracovnú plochu na kuchynskej linke vždy prázdnu a kuchynské pomôcky, ktoré používate len zriedka, uložte inam, nech vám nezavadzajú. 2. Ak si recepty z časopisu vytrhávate, skúste ich radšej skenovať. V počítači sa v nich budete lepšie orientovať a nepostrácate ich. 3. Krájač na vajíčka sa dá perfektne použiť i na krájanie mozzarelly, húb alebo jahôd. 4. Aby jablká a hrušky vydržali dlhšie čerstvé, nechajte ich na linke dozrieť, a potom ich dajte do chladničky. 5. Základ na večeru si môžete urobiť deň predtým. Napríklad mäso okoreniť a na noc dať do marinády. 6. Zelenina vám vydrží dlhšie čerstvá, ak ju zabalíte do potravinárskej fólie. 7. Na jednoduchšie rozvaľkanie cesta použite 2 kusy papiera na pečenie. Cesto vložte medzi ne, a tak ho ľahko rozvaľkáte. 8. Zvyšky citróna a limetky môžete vytlačiť do podložky na ľad a zamraziť. Jedna kocka ľadu je ako 1 lyžička. Šťavu tak máte poruke. 9. Nevyhadzujte prezreté ovocie! Nakrájajte ho na kúsky a zamrazte. Môžete ho potom použiť na studené ovocné kokteily. 

DOMÁCNOSŤ

Tieto veci do umývačky nevkladajte 1. Krištáľ. Povrch sa môže rýchlo poškodiť a získať mliečny povlak. To isté sa stáva aj pri niektorých lacných sklách. Okrem toho vygravírovaný krištáľ v umývačke naozaj trpí. 2. Striebro. Misy a servírovacie plató majú často iba tenkú vrstvu striebra, ktorá môže rýchlo zísť dole. Strieborný príbor dávajte do umývačky iba s vhod-

nými prostriedkami, ktoré sú výhradne na to určené. 3. Drevo. Drevené dosky na krájanie kvôli množstvu vody časom napučia. Pri lepenom dreve zase povolí lepidlo. 4. Umelohmotné dózy. Môžu v umývačke riadu zmeniť tvar, alebo sa roztrhnúť. Okrem toho sa zle sušia a niektoré zvyšky jedál ich môžu zafarbiť. Ak ich vô-

bec chcete dávať do umývačky, tak iba hore do koša na poháre. Natrhnuté alebo žltkavé dózy vyhoďte, lebo môžu uvoľňovať zdraviu škodlivé zmäkčovače. 5. Železné hrnce a panvice. Začnú časom hrdzavieť. Panvice najlepšie umyjete vodou, a potom pretrite kuchynskou utierkou. 6. Kuchynské nože. Najlepší

spôsob, akým otupíte ostrý nôž, je dať ho do umývačky riadu. Iba príbor na jedenie má vlnitú čepeľ alebo čepeľ z ušľachtilej ocele. 7. Starý porcelán. Moderný riad má väčšinou glazúrovanú dekoráciu, ktorej umývačka riadu neublíži. Zdedené kúsky po starej mame ale veľmi rýchlo  vyblednú.

VII 29

POĽNOHOSPODÁRSKE ROZHĽADY | HLAS ĽUDU

Mramorový koláč s čokoládovou polevou

DO VÁŠHO RECEPTÁRA

Pizzová roláda Suroviny: 500 g štrúdľového cesta (kôry na gibanicu), 2 dl smotany, 4 vajcia, trochu oregana, 200 g kečupu, 300 g trapistu, 400 g salámy, soľ Takto sa to podarí: Vyšľaháme smotanu a vajcia s trochou soli. Salámu nakrájame na tenké plátky. Cesto rozdelíme, aby sme dostali 2-krát po šesť kôr. Na tácku položíme 2 cestá (kôry) a natrieme smotanovo-vajcovou zmesou. Položíme ďalšie cesto, ktoré natrieme kečupom a posypeme oregano, potom ešte jedno cesto, natrieme smotanovo-vajcovou zmesou, na ktorú naukladáme salámu. Položíme ďalšie cesto, potrieme smotanovo-vajcovou zmesou a nastrúhame 150 g syra trapist. Položíme posledné cesto, ktoré

natrieme smotanovo-vajcovou zmesou. Zrolujeme do rolády. Postup zopakujeme s ďalšími 6 cestami a plnkami. Môžeme pridať i šampiňóny, uhorky, klobásu, podľa chuti. Rolády natrieme smotanovo-vajcovou zmesou, dáme na plech natretý olejom a pečieme na 200 C̊ , kým sa rolády nezačervenajú. Upečené nakrájame na kúsky  hrúbky 2 cm. Zdroj: coolinarika.com

Palacinková pochúťka Suroviny: 15 tenk ých palaciniek (môžete použiť svoj obľúbený recept), 1 vanilínový puding, 1 čokoládový puding, 1 malinový alebo jahodový puding, 1 pohár zaváraných čerešní alebo višní, liter mlieka, 6 lyžíc cukru; Na namáčanie piškót: uvarená káva, 15 dlhých piškót, rumová aróma; Na náplň do palaciniek: 300 g jemného tvarohu, 1 – 2 lyžice práškového cukru, hrozienka Takto sa to podarí: Z palacinkového cesta pripravíme 15 palaciniek. Formu na pečenie vyložíme fóliou a na dno uložíme piškóty, ktoré krátko namočíme v káve s rumovou arómou. Z 500 ml mlieka, 3 lyžíc cukru a vanilkového pudingového prášku uvaríme puding a navrstvíme ho na piškóty. Palacinky natrieme tvarohovou náplňou (tvaroh,

cukor, hrozienka), zrolujeme a uložíme jednu vedľa druhej na pudingovú vrstvu. Na palacinky navrstvíme uvarený čokoládový puding (z 500 mlieka, 3 lyžíc cukru a puding. prášku). Na puding uložíme čerešne a posledný puding – ten sme uvarili v čerešňovej šťave a navrstvíme na vrch torty. Necháme stuhnúť a vychladnúť v chladničke.  Zdroj: http://tojenapad. dobrenoviny.sk/ Foto: E. Šranková

Suroviny: 3 vajcia, 100 g práškového cukru, 150 g múky, 2 ly žičk y kypriaceho prášku, 100 g masla, 150 ml smotany na šľahanie, 1 vanilínový puding, 1 čokoládový puding, 2 lyžice uvarenej kávy, 100 g čokolády Takto sa to podarí: Vajcia vyšľaháme s práškovým cukrom do penista. Pridáme múku zmiešanú s kypriacim práškom, vmiešame rozpustené maslo a 120 ml smotany na šľahanie. Cesto premiešame a rozdelíme na dve rovnaké časti. Do jednej časti vmiešame vanilínový puding a do druhej časti cesta čokoládový puding a uvarenú kávu. Na vymas-

tený plech nalejeme najskôr tmavé cesto, potom bledé cesto a trošku ich môžeme opatrne premiešať vidličkou. Koláč vložíme do vyhriatej rúry a upečieme. Upečený koláč necháme vychladnúť a pred podávaním ho polejeme rozpustenou čokoládou so zvyšnou smotanou.  Zdroj: https://dobruchut. azet.sk/

Detská torta Suroviny: 2 balenie piškót, 200 ml mlieka na namáčanie piškót, 1 l mlieka na plnku, 12 lyžíc cukru, 3 vanilínové pudingy, 1 lyžica múky, 1 margarín, 24 kúsky munchmallowu, 2 väčšie banány, 200 g šľahačky Takto sa to podarí: Zmiešame 200 ml mlieka s pudingovými práškami a múkou. Zavaríme do 800 ml mlieka, do ktorého sme pridali cukor a za stáleho miešania uvaríme puding. Keď vychladne, pridáme margarín a vyšľaháme. Bielu časť munchmallowu oddelíme od dolného biskvitu. Pudingovú plnku rozdelíme na dve časti. Do polovice pridáme rozmrvené biskvity z munchmallowu

a dobre zmiešame. Na dno tácky dávame piškóty namočené v mlieku. Natrieme plnkou, do ktorej sme rozmrvili biskvity. Na túto plnku nakladieme banány nakrájané na kolieska. Natrieme vanilínovú pudingovú plnku. Na ňu kladieme munchmallow. Vyšľaháme šľahačku a vyzdobíme tortu.  Zdroj: http:// imamonajboljerecepte. blogspot.rs/

POĽNOHOSPODÁRSKE ROZHĽADY | Príloha pre poľnohospodárov a dedinu | Číslo 444 | Pripravujú: Ľubica Sýkorová, Elena Šranková a spolupracovníci | Použitá domáca a zahraničná literatúra

VIII

Kultúra Myjavcová medzi jazykovednou špičkou POZORUHODNÁ POCTA NAŠEJ ODBORNÍČKE

Jaroslav Čiep

a vzácnejšie pre slovakistiku covnej angažovanosti a jednotv Srbsku je aj zaradenie jedinej livých prác M. Myjavcovej, ako aj oprednému slovenskému Slovenky vôbec, jazykovednej širšie informácie o bibliografii jej jazykovedcovi a univerzit- odborníčky, do tejto publiká- prác. To z dôvodu, že chce čím nému pedagógovi prof. cie. Je to Dr. Mária Myjavcová, vernejšie verejnosti na Slovensku P h D r. J á n o v i ktorú Ján Kačala prezentovať jazykovednú práKačalovi, DrSc., podľa jej prínosu cu M. Myjavcovej, ktorá je tam v polovici júna do jazykovedy za- známa skôr len užšiemu kruhu tohto roku vyšla radil medzi špičku odborníkov. tlačou významná slovenských jazyEšte pred rokmi sa J. Kačala publikácia monokovedných odbor- vyjadril, že „pre vedeckú aj osobgrafického rázu níkov. nostnú orientáciu Márie MyjavOsobnosti slovenO tom, že nielen covej je charakteristické, že vždy skej jazykovedy vojvodinská slo- stála na stanovisku bytostnej v 20. storočí. Ide vakistika pozorne zviazanosti spisovnej slovenčiny o 9. zväzok edísleduje prácu Má- používanej vo vojvodinskom cie Jazykovedné rie Myjavcovej, sú prostredí so slovenským jazykom spisy Matice sloaj odborné štúdie v jeho materskom prostredí na venskej, ktoré vya príspevky v jazy- Slovensku, na stanovisku rešdalo rovnomenné kovedných časopi- pektovania a rozširovania vevydavateľstvo soch a zborníkoch deckých poznatkov o slovenčine Titulná strana novej v Martine. na Slovensku. Tak a osobitne o spisovnej slovenJán Kačala v knihy o slovenských napríklad v časo- čine získaných na Slovensku v publikácii priná- jazykovedcoch pise Kultúra slova podmienkach tamojšej enklávy. ša odborne funz roku 2014 dované profily 21 popredných pri 80. výročí jej narodenia slovenských jazykovedcov, kto- sa píše, že „docentka PhDr. rých dielo patrí do 20. storočia. Mária Myjavcová, rodáčka Súčasťou knihy sú aj dve prehľa- z Báčskeho Petrovca, celý dové state: o využívaní synchro- svoj aktívny život zasvätinickej a diachronickej metódy v la vedeckému poznávaniu diele zakladateľskej generácie slovenského jazyka, tak ako slovenských jazykovedcov a o sa používa mimo materskézásadnom obsahovom a meho slovenského územia – v todickom obrate v orientácii podmienkach jazykovej enslovenskej jazykovedy na otázky klávy vo Vojvodine v Srbsku. spisovného jazyka a jazykovej Z tejto výskumnej oblasti kultúry, ktorý sa uskutočnil v má za sebou tematicky aj polovici 60. rokov 20. storočia. žánrovo neobyčajne bohaté Na 248 stranách sa možno vedecké dielo, v ktorom sa, dočítať o prínose dvadsiatich prirodzene, nemohla vyhnúť jazykovedcov a jednej jazyko- ani kontaktovým javom vedkyne k rozvoju slovenského vznikajúcim pri používaní jazyka. Ján Kačala v tejto vzácnej slovenského jazyka v podpublikácii prináša profily Sama mienkach iného štátneho Cambela, Jána Stanislava, Hen- útvaru a v danom prípade richa Bartka, Ľudovíta Nováka, väčšinového srbského osídJozefa Štolca, Eugena Jónu, Eu- lenia a mohla si tak preveriť gena Paulíniho, Štefana Peciara, nosnosť sociolingvistických Jozefa Ružičku, Gejzu Horáka, metód pri výskume špeDôchodcovské dni si Jána Horeckého, Františka Miku, cifického kontaktového Dr. Myjavcová kráti Vincenta Blanára, Jozefa Mistríka, spolužitia dvoch slovan- aj maľovaním Jána Oravca, Antona Habovštia- ských jazykov – jedného ka, Ladislava Dvonča, Šimona západoslovanského a druhého Aj preto vo svojej bádateľskej Ondruša, Rudolfa Krajčoviča a južnoslovanského.“ práci aktívne spolupracovala s Ábela Kráľa, teda mužov, ktoV predstavenej knihe J. Kačala viacerými vedúcimi slovenskýrých diela slovakistom a nielen pri jej profile podáva podrobnej- mi jazykovedcami pôsobiacimi slovenskej kultúrnej verejnosti sú šiu charakteristiku životnej cesty, na Slovensku, sústavne sledomnohovravné. Oveľa vravnejšie odborného zdokonaľovania, pra- vala aj recenzovala vedecké a

• KULTÚRA •

Mária Myjavcová s vnučkou Olinou Dorčovou po prebratí ceny NRSNM 2014

kodifikačné práce vznikajúce na Slovensku, nadväzovala a nadväzuje na ne a zúčastňovala sa na vedeckých podujatiach organizovaných na Slovensku.“ Záverom môžeme len súhlasiť so slovami uznávaného odborníka: „Vedecké dielo Márie Myjavcovej presahuje rámec vojvodinského prostredia, ktorého slovenský jazyk a kultúra ho bezprostredne inšpirovali a ktorému bolo priamo určené, resp. do ktorého sa ako zákonitá duchovná ozvena aj neprestajne vracalo a vždy vrátilo. Mária Myjavcová patrí nielen rodnému vojvodinskému a širšie srbskému prostrediu a kultúre; svojím jedinečným vedeckým dielom patrí aj do prostredia a kultúre materskej krajiny svojich predkov – Slovenskej republike. Týmto dielom sa zaraďuje medzi význačné osobnosti slovenskej jazykovedy 20. storočia. Navyše jeho autorka je jednou z mála žien, ktoré sa na vysokej profesionálnej úrovni venovali a venujú slovenskému jazyku a slovenskej jazykovede,“ zdôvodňuje Ján Kačala, prečo Myjavcovú ako jedinú ženu − jazykovedkyňu zo všetkých Sloveniek jazykových odborníčok zaradil medzi špičku slovenských jazykovedcov.

29 /4760/ 22. 7. 2017

Kultúra V ARADÁČSKOM ŠÍROM POLI DESIATYKRÁT

Vo víre tancov a obyčají zabávalo. Uzhodli sa, že Boli časy, boli... Padinčania boli na Priadkach, Kysáčania Pásli na Torine, Bieloblatčania konštatovali: Ňinto takvo peknvo ďiovča a Kovačičania prišli na to, že Ešte vínko nevykyslo. Členky súboru Fintičanky z Fintice Stavali máj na Rusantle, zreňaninský FS Pionir zatancoval sta- Aradáčania hrozno múľali romestské tance a FS Đerđef predviedol tance predchádzajúcich deviatich ročz južného Srbska. Program, níkoch festivalu. Tak ako ani jeden z uplynulých, podľa scenára profesorky Jaroslavy Števkovej, moderova- ani tohtoročný festival sa neobišiel la Adela Obšustová a spolu so bez sprievodných podujatí, predo-

Vladimír Hudec

oku 2008 sa MOMS Aradáč podujal na príliš náročnú prácu, organizáciu festivalu zvykov a obyčají, ktorý pomenovali podľa známej ľudovej pesničky V aradáčskom šírom poli. Odvtedy sa na aradáčskom javisku vystriedalo viac ako sto súborov hlavne zo slovenských vojvodinských dedín. Vystupovali však Domáci Spolok žien Ruža vystavil aj srbské, tiež súbory zo vyšívané uteráky Slovenska a opravdivou atrakciou bol folklórny súbor z ďa- manovú-Makanovú, predsedu MSS lekého Mexika. Nuž a v dňoch 14. Jána Brtku, čestného predsedu MSS Rastislava Surového, pomocníka primátora mesta Zreňanin Duška Radišića pozdravila Suzana Kokavská, predsedníčka aradáčskeho MOMS, organizátora festivalu. Po oficiálnej časti javisko patrilo už len a len spevákom, tanečníkom, hudobníkom. Tak ako sa patrí, program otvoril domáci príliš omladený FS Mladosť, ktorý ukázal, aká to Oberačka v Aradáči, Očovania prezentovali, ako tomu bolo Na tanci v Očovej. Starší Boľovčania v zaujímavom prepojení Bieloblatčania chýbali len pri dvoch ročníkoch festivalu Padinčania boli na priadkach folklóru a modernej doby prezradili príslušníkom mladej cyber žiakmi Základnej školy Bratstvo všetkým pútavých výstav. Tohto až 16. júla t. r. sa uskutočnil desiaty generácie, ako sa v Boľovciach skôr pripomenula, ako tomu bolo na roku usporiadali až tri. V Miestnom jubilejný festival. spoločenstve starobylé a vlastné Svojrázna aradáčska folklórna ručné práce vystavili členky dofiesta sa začala už v piatok celomáceho Spolku žien Ruža, ako aj večerným koncertom FS Očovan hostky z Dobanoviec a Kovačice. z Očovej na Slovensku a domáceho Návštevníci Aradáča sa mohli zoFS Mladosť. Ústredným dňom bola známiť aj s tradičnými slovenskýsobota, keď do Aradáča prišli aj mi ľudovými nástrojmi, ktorým súbory z Boľoviec, Padiny, Kovačice, venovali výstavu nainštalovanú v Bieleho Blata, Kysáča, Zreňanina základnej škole, pokým v kostole (dva súbory) a Fintice na Slovensku. usporiadali výstavu, ktorou si priPo slávnostnom defilé aradáčskymi pomenuli 500-ročnicu reformácie. ulicami s piesňou V aradáčskom Obidva večery sa skončili ľudošírom poli, ktorá sa stala symbovou veselicou pri hudbe skupiny lom festivalu, zahlásili program Dúha a nechýbali ani tradičné výna javisku. Kto iný, než neúnavrobky, po ktorých sú Aradáčania né aradáčske meškárky. Potom naďaleko známi: kvalitné aradáčske všetkých prítomných, menovite vína, chutné klobásy a herovky. štátneho tajomníka v MinisterFestival ukončili v nedeľu slávnoststve pre štátnu správu a lokálnu nými bohoslužbami v evanjelickom samosprávu Dr. Ivana Bošnjaka, Fintinčanky svoje vystúpenie ukončili pri svetlách mobilov, keďže kostole. predsedníčku NRSNM Annu To- Aradáč nakrátko zostal bez elektrického prúdu

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

• KULTÚRA •

ERDEVÍČANIA V RUMUNSKU

Mládežnícky festival Čerpotok zahraničia. Prehliadku krojov po uliciach lovenský kultúrno-osvetový na chvíľku prerušil dážď. Naspolok Erdevík bol hosťom šťastie hlavným dejiskom festina tohtoročnom 13. Medzi- valu bol tradičný amfiteáter pri národnom folklórnom festivale Dome kultúry v Čerpotoku, kde v Čerpotoku, v Rumunsku, ktorý festival aj slávnostne otvorili. V prvý deň sa Erdevíčania predsa konal v dňoch 15. − 16. júla. MFF Mládežnícky folklórny stavili známou a úspešnou choČerpotok vznikol roku 2004, reografiou Erdevícka krčma nová, ktorá pobavila obecenstvo. Počas prvého dňa SKOS Erdevík mal aj svoj stánok v blízkosti amfiteátru; tu členovia predstavili a ponúkali starodávne koláče, ktoré priniesli zo Srbska. Druhý festivalový deň sa začal bohoslužbami v chráme Nezostalo mnoho koláčov na stánku SKOS Božom v Čerpokeď obec Čerpotok oslávila 150 toku a pokračoval druhou časťou rokov príchodu Slovákov na slávnostného programu, keď sa toto územie a odvtedy sa kaž- folklórne súbory predstavili ešte doročne koná v júli. Tohto roku raz. SKOS Erdevík predviedol sa okrem Erdevíčanov predstavili ešte dve choreografie: Okolo aj folklórne súbory zo Slovenska, medového srdiečka a A čo koho Chorvátska, Poľska a domáce do toho, medzi ktorými orchester súbory z Rumunska. Každá edícia pod vedením Jaroslava Petržľafestivalu je venovaná určitej te- na zahral a zaspieval niekoľko matike a tohtoročná sa venovala pesničiek. Autorom všetkých tradičnej bihorskej zabíjačke. troch choreografií sú Ján a Ivan Tento programový blok spolu pripravili domáce súbory z Rumunska a išlo o skutočnú zabíjačku! Do konca programu prvého festivalového dňa boli urobené aj klobásy. Čerpotok ( Valea Cerului) je dedinka v bihorskej oblasti. V nej žije približne 450 obyvateľov, a tu sa koná najväčší folklórny festival Slovákov v Rumunsku. Festival každoročne spája okolo 300 mladých folklórnych nadšencov z Rumunska a zo Erdevíčania mali skvelý výstup v Čerpotoku Danuška Berediová

• KULTÚRA •

Folklórny súbor SKOS Erdevík pred amfiteátrom

rom za pozvanie na festival a predsedovi Demokratického zväzu Slovákov a Čechov v Rumunsku Adrianovi Miroslavovi Merkovi odovzdali knižné publikácie o Erdevíku, ktoré svedčia o jeho 110-ročnej činnosti. Pán Merka im zaželal ešte mnoho úspešných rokov a takú dlhú tradíciu poprial aj folklórneĎuríkovci odovzdali knihy o erdevíckych mu súboru Cerovina z Čerpotoku, ktorý bol Slovákoch pánovi Merkovi založený, keď aj tento Slávikovci a umeleckým vedúcim festival. súboru je Vladko Ďurík. Záverom Hlavným organizátorom fessvojho programu sa predstavite- tivalu v Čerpotoku je Demokralia SKOS poďakovali organizáto- tický zväz Slovákov a Čechov v Rumunsku a podporili ho: Úrad pre Slovákov žijúcich v zahraničí (predseda Ján Varšo bol tiež prítomný), Miestne zastupiteľstvo Siplak, Ministerstvo kultúry Rumunska a Župná rada Bihor. Erdevíčania v pondelok ráno opustili bihorskú oblasť a Rumunsko, so spomienkami na krásnu prírodu v okolí tejto dedinky, spokojní s ešte jedným úspešným zájazdom. Zásluhou svojich hostiteľov svoju činnosť po prvýkrát predstavili v Rumunsku. 28 /4759/ 15. 7. 2017

Kultúra K VÝSTAVE ZBIERKY SOCHÁRKY IVANKY ACINOVEJ V GALÉRII MATICE SRBSKEJ V NOVOM SADE

Opus a návraty Oto Filip

(14. 10. 1925 – 31. 10. 2011) sa garská vyzdvihuje, že narodila v Novom Sade, sochár- Acinová bola počas ažko, že Galéria Matice srb- stvo študovala na Akadémii vý- celej svojej životnej skej mohla dostať krajší dar tvarných umení v Belehrade, kde a umeleckej púte k tohtoročnému jubileu – v roku 1953 získala výrazne Niektoré z osobností, ktoré zvečnila 170. výročiu existencie – než je diplom. Po štúdiách spätá výstava zbierky umelkyne Ivanky istý čas pôsobila ako s Novým Sadom, ktoré jej rodina vo forme novoAcinovej. Expozícia sa začala profesorka na Vyšmestom, v ktorom ročných gratulácií dostávala od šej pedagosa narodila, tvorila priateľov zo sveta umenia. Tieto gickej škole a ktorému ponecha- a iné dary, ktorých autorkou je la nejednu skulp- Acinová, a ich púť sú výsledv Novom Sade, aby od túru vo verejnom kom jej priania, aby ich milovníci roku 1957 priestore. V pokra- umenia videli a kochali sa v nich. jinskej metropole V istom rozhovore v roku 2000 to mala status umelkyne na je ich deväť. Hoci vyjadrila slovami, že si nepraje, aby sa jej diela sťavoľnej nohe. sú niektoré hovali z jednej do Rada cestona kľúčových druhej pivnice. Ako pozíciách, vala, zvlášť podotkla, podstatné ako Dunajský do Paríža, Leposava Šelmićová je, aby si ich publikde trávila aj park, Srbské kum všimlo. po niekoľko mesiacov. národné divadlo, GymnáVýznam výstavy, Jej sochy vznikali v ate- zium Jovana Jovanovićaktorú si počas tohto liéri na Petrovaradínskej -Zmaja, Prírodovedno-maleta možno pozrieť pevnosti, kým nedovŕšila tematická fakulta, nie vždy v najstaršej novoosemdesiat rokov, aby sú dodatočne vysunuté, sadskej galérii, je sa potom do konca ži- tým ani uvedomené, ako nielen v kvalite a v vota venovala rodinným jej autorské práce. Pomnohorakosti preportrétom v pasteli. Mala merne málo je známe, zentovaných diel, štyri samostatné výstavy že Acinová je aj autorkou Sochárka Ivanka Acinová najmä skulptúr a účinkovala na desiat- busty Jozefa Marčoka-Draa reliéfov, ale aj kach kolektívnych. gutina, ktorá je od roku v skutočnosti, že 3. júna, potrvá do 15. augusta. Dar, ktorý dcéra Višnja a syn 1985 umiestnená pred hlo- Plač Afriky vlastne ide o prvý Autorkou je kurátorka Miroslava Mirko venovali Matici srbskej, je žianskou základnou školou retrospektívny pohľad na tvorbu Žarkovová a realizáciu podujatia okrem obsahu vzácny aj kvan- s rovnakým menom. umožnilo Ministerstvo kultúry titou – medzi zbierkami, ktoré Počas celého svojho tvorivého novosadskej sochárky, na dielo výrazne hodnotné a informovania obdobia sochárnielen umelecky, Srbska. Azda najka bola spätá aj ale aj historicky. Až podstatnejšie na s Galériou Ma109 umeleckých všetkom je, že k výtice srbskej: už a dokumentárstave došlo preod čias, keď ako nych predmetov, dovšetkým vďaka mladá umelkyňa z ktorých je 11 voľdedičom sochárky, účinkovala na ných skulptúr a 15 Višnje a Mirkovi prvej skupinovej reliéfov v dreve, 55 Petrovićovcom. Výstave výtvarsôch a 14 reliéfov Nesmierne vzácných umelcov v gypse a hline, 3 nu zbierku svojej Vojvodiny v roku portréty z bronzu, matky, v ktorej je 1959, až po roky ako aj 11 foriem pre viac ako sto prác, pokročilé. Na rovskulptúry, poskytudarovali spomenunakom dejisku sa jú ozaj dostatočný tej galérii. Sochy Tím, ktorý výstavu realizoval: v roku 2000 konazáklad na ocenesú z rozličných v strede Dr. Tijana Palkovljevićová- Bugarská la výstava jej prvej nie výraznej pozície materiálov, hlavne (v čiernych šatách) zbierky, ktorú náz dreva, no sú aj z gypsu, terako- autori alebo ich potomkovia od sledne galérii darovala. Šlo Žena, ktorá pletie Ivanky Acinovej na novosadskej, vojvoty, bronzu. Ani v týchto časoch, polovice 19. storočia po súčas- až o 73 prác: dve jej sochy, keď sa takmer na všetko pozerá nosť venovali novosadskej galérii 25 malieb a 19 kresieb manžela dinskej a srbskej výtvarnej scéne. cez peniaze, šľachetnosť zrejme je suverénne najmenej sochár- Boška Petrovića, jednu maľbu Snímky: nevymrela. skych prác. Muzeálna poradkyňa Zorana Petrovića, ako aj viac Oto Filip, Jelena Jovetićová Ivanka Acinová-Petrovićová Dr. Tijana Palkovljevićová-Bu- umeleckých diel malého formátu,

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

• KULTÚRA •

S UMELCOM MICHALOM ĎUROVKOM

Niekedy som mal sen žiť z maľovania Margaréta Makanová

edzinárodný folklórny festival − sviatok tradičnej ľudovej kultúry Folklórny festival pod Poľanou − už viac ako pol storočia ožíva každý druhý júlový víkend v roku na Detve. Hlavným organizátorom je samé mesto Detva. V obradnej sieni Mestského úradu počas 52. ročníka festivalu si návštevníci mohli pozrieť výstavu obrazov akademického maliara Michala Ďurovku z Kysáča, dva cykly: Lesy a Roviny. Spoluorganizátorom okrem Folklórneho festivalu pod Poľanou bola aj Detvianska umelecká kolónia a organizačne ju podporil aj Slovenský kultúrny klub v čele s Vladimírom Valentíkom, ktorý výstavu ozrejmil a slávnostne ju otvoril. Michal Ďurovka patrí do veľkej, viac ako štyridsaťčlennej rodiny akademických výtvarných umelcov z radu Slovákov žijúcich v Srbsku. Výtvarným umením sa zaoberá už 26 rokov. Má za sebou celý rad kolektívnych a samostatných výstav. Ruka v ruke s veľkým kultúrnym a výtvarníckym

bohatstvom našich umelcov, žiaľ, ide aj smutná skutočnosť: umelec hmotne nezbohatne, nezíska veľa, ak sa zaoberá iba umením. Vyplýva to aj z nášho rozhovoru s Michalom Ďurovkom, ktorý začíname otázkou: Vyštudovali ste výtvarnú akadémiu. V akej miere výtvarníc• KULTÚRA •

ka škola, podľa vašej mienky, vplýva na umelca? „Odmalička som túžil vyškoliť sa za maliara, to ma vždy bavilo. Chcel som byť učiteľom výtvarneho umenia, takže to mi bol prvotný motív na štúdium. Učiteľ výtvarného umenia musí mať skončenú akadémiu umení. Samozrejme, aj neškolení maliari

môžu vynikajúco maľovať, ale myslím si, že treba vyštudovať – je to potom iný nadhľad na to všetko. K tomu maliar počas štúdia získa aj technické a praktické skúsenosti.“ Ako obecenstvo u nás reaguje na vaše obrazy? „Musím uznať, že keď som vy-

stavoval abstraktné cykly, nemal som štastie predať veľa obrazov. Tentoraz s cyklami Lesy a Roviny je situácia lepšia... Mal som možnosť predať hodne prác. Ľuďom je to blízke a, samozrejme, lákavé. Keď ide o abstraktné umenie, inšpiruje ma proste samotná farba – farby, tiene a, pravdaže, i moje pocity. Jednoducho, ako sa cítim, keď maľujem. Potom sa snažím farbami, maľovaním nejako vyliečiť svoj duch − nešťastný alebo šťastný. Snažím sa hlavne znázorniť svoje pocity.“ V Srbsku je veľmi ťažko vyžiť z umenia... „Kedysi som mal sen, že budem žiť z maľovania. V skutočnosti to nie je možné. Musí sa ešte niekde pracovať. Zistil som to na vlastnej koži; preto už dávnejšie nielen maľujem, ale aj inak pracujem.

Čo pre umelca z Vojvodiny znamená mať svoju prvú samostatnú výstavu na Slovensku? „Táto moja výstava na Detve bola prvá samostatná v krajine našich predkov, takže som veľmi vzrušený a poctený. Doteraz som na Slovensku vystavoval iba v rámci kolektívnych výstav. Ale toto je skutočne taká jedinečná skúsenosť. Som rád, že sa mi to proste podarilo. Veľmi náročná záležitosť je transportovať obrazy cez hranicu a tak ďalej, ale všetko dobre dopadlo. Je tu tridsať obrazov...“ Prečo ste si zvolili motívy lesov a roviny? „Celé roky som maľoval abstraktné obrazy a aj naďalej zotrvávam v tom cykle. Zároveň som proste zatúžil po niečom novom. Chcel som sa vyskúšať v inej oblasti, a tak vznikli roviny. To mi bolo samozrejmé, lebo žijem na rovine. Keďže túžim po lesoch a horských krajoch, nejako spontánne som začal maľovať aj

Samozrejme, môže to narušiť inšpiráciu, ak sú povedzme na pracovisku rôzne problémy, ak sa vyskytne namáhavá komunikácia s rôznymi ľuďmi atď. Potrebujem mať pokoj, proste byť naladený; nemôžem vždy maľovať, len keď som oddýchnutý a mám dobrú náladu.“ Mali ste kolektívne výstavy na Slovensku. Čo si myslíte, aký je tam vzťah ľudí k umeniu? „Na Slovensku majú oveľa bližšie k umeniu – nie iba k výtvarnému, lež všeobecne aj hudobnému, aj scénickému. Taký som dojem získal, že prejavujú väčšiu úctu k umelcom a umeniu.“

tie lesy. Ponúkajú mi nekonečné možnosti na výtvarnú realizáciu, sú to vďačné motívy. Vôbec som nezaváhal, keď ma vlani oslovila pani Agáta Hlinicová z Detvy s otázkou, či by som prišiel vystavovať počas sviatku ľudovej kultúry na detvianskom festivale. Myslím si, že to, čo robím, je niečo nové, aj sa mi zdalo, že na prvýkrát stačí ľuďom ponúknuť niečo také reálnejšie. Moje lesy a roviny nie sú čistá klasika a realizmus, ale sú to také nadstavby. Fotografie: Facebook − Michal Ďurovka

29 /4760/ 22. 7. 2017

Kultúra NA SLOVÍČKO S JURAJOM SÚDIM ML.

Hudbou sa dá vyjadriť svet Danica Vŕbová

aj na gitare, na elektrickej gitare, na bicích, na basovej gitare, kontrabase, viole... Už podľa toho, ako, kedy, kde treba. Počúvam a vážim si pôvodné, nemodernizované ľudovky, ale počúvam aj rockovú hudbu. Zúčastňoval som sa ako skladateľ a interpret aj na moderných festivaloch, akými sú Zlatý kľúč, Selfest, Letí pieseň, letí, ale predsa seba vidím v ľudovej hudbe. Často ma volajú hrať do Ústavu pre kultúru vojvodinských Slovákov, keď otvárajú výstavy alebo prezentujú nejakú publikáciu... Tam hrám väčšinou klasickú hudbu v sprievode Emílie Kovačevovej na klavíri.“ Mieniš sa aj naďalej hudobne zdokonaľovať alebo máš v pláne zmenu profesie? „Moje želanie a zároveň i plán je zapísať sa na Akadémiu múzických umení v Banskej Bystrici, na odbor husle. Prijímačky budú v januári, mám nádej, že to dobre dopadne. Už mám aj svojich žiakov, ktorých nacvičujem v hre na husliach, niekedy ich učím aj predmet solfeggio, keď otec nemôže. Prednedávnom sme boli na súťaži v Základnej hudobnej škole Stevana Hristića v Báčskej Palanke a tam moji piati huslisti boli ocenení najvyššími známkami. Hudba bude a zostane mojím hlavným povolaním.“ Foto: z archívu Juraja Súdiho ml.

tovali sme tam tri dni, ale oplatilo sa. Kým sme boli tam, deň trval 23 odina Súdiová zo Selenče je hodín a len jednu hodinu sme mali známa slovenskej verejnosti noc. Vyzdvihol by som aj tohtoročvďaka výborným hudobným ný zájazd so symfonickým školschopnostiam všetkých jej členov. ským orchestrom do Belgicka, kde Otec Juraj vlani získal doktorát na sme boli na súťaži symfonických Akadémii múzických umení v No- orchestrov a získali cenu Summa cum laude, prvú vyššiu cenu. Navždy mi zostane v pamäti aj môj prvý zájazd s novosadským folklórnym súborom SKC Pavla Jozefa Šafárika do Nemecka; to bola opravdivá zábava.“ Paralelne sa zaoberáš ľudovou a klasickou hudbou, keďže Pri podpolianskom tanci si členom viacerých súborov, zborov, orJuraj na tohtoročnom FFTT (foto: J. Bartoš) chestrov... „Hrám v otcovom vom Sade, matka Renáta dlhé roky selenčskom orchestri Zvonivá spieva v komornom zbore, dcéra cimbalovka, ako aj v Orchestríku Leonóra je bakalárkou na bansko- ZŠ Jána Kollára, v SKUS Jána Kolbystrickej Akadémii múzických lára, tiež v novosadskom Šafáriku, umení a syn Juraj ml. je žiakom kde som aj umeleckým vedúcim Strednej hudobnej školy Isidora ľudového orchestra a spievam Bajića v Novom Sade. Čoskoro v ich chlapčenskej speváckej skupibude mať 18 rokov, učarili mu husle ne. Aj tancujem, a to v selenčskom a s nimi už dosiahol veľa úspechov a novosadskom súbore. V Novom vo svete hudby a umenia. Sade som päť dní v týždni a doma Ako si sa aj ty rozhodol vykro- dva, tak už môžem povedať, že je V selenčskom ľudovom kroji čiť cestou hudby? Šafárik mojím druhým domovom. „Hudba ma skôr vôbec nelákala; Hranie je mojím koníčkom a pro- orientujem na husle. Bol som na šiel som za športom, za futba- fesiou v jednom. Hrám na rôznych fujarovom seminári, takže som lom. Jedného dňa sestra a otec nástrojoch, ale profesionálne sa absolvoval aj hru na fujare, hrám odcestovali na Slovensko vďaka hudbe a spevu, ja som vtedy ešte SPOLOK FINCInechcel hrať a spievať, tak som ČANKY z Fintíc zo ani s nimi neodcestoval. Mama Slovenskej republiky mi povedala, že keby som sa aj v piatok 14. júla vo ja zaoberal hudbou, šiel by som veľkej sále Kultúrnes nimi na Slovensko, ale keď ma ho centra Kysáč predto nebaví, tak nemôžem ísť. Bolo viedol obyčaj Stavami ľúto. Povedal som jej, že sme nie mája na Rusadľe. sa v škôlke učili pesničku, tak sme Inscenácia vznikla hneď na druhý deň volali otca na podľa autora Jozefa Slovensko a spieval som mu do Kolarčíka-Fintického, telefónu Keď komára ženili. To boli ako je zaznamenané moje začiatky. Začal som hrať ako v roku 1935. Program päťročný v škôlke. Mojím vzorom, moderovala Miroslava Gavorová. Súbor Fincičanky je založený 16. 1. 2015; teraz už počíta približne 20 členiek. akým huslistom sa chcem stať, bola Má ambíciu rozvíjať kultúrne bohatstvo a dedičstvo obce Fintice, a to organizovaním kultúrnych podujatí, moja sestra.“ ktoré dokumentujú ľudové tradície ich obce. Vystúpili aj v Aradáči na festivale zvykov a obyčají V Aradáčskom Najazdil si na tisíce kilometrov šírom poli. Vo Finticiach by s radosťou uvítali kysáčskych ochotníkov, aby spolupráca pretrvávala. vďačiac hudbe... M. Ďurovka „Do konca života si budem spomínať na zájazd do Estónska. Ces-

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

• KULTÚRA •

5. SELFEST FESTIVAL

V záujme návštevníkov Jasmina Pániková

očas tohto víkendu v Selenči bude prebiehať hudobný festival Selfest, ktorý sa každoročne rozrastá, a tak láka čoraz viac návštevníkov. Aj tentoraz sa uskutoční na nádvorí ZŠ Jána Kollára a kemp bude na teréne FK Kriváň. Organizátorom je selenčské Združenie Play. Ako hovorí jeho predseda Vlastislav Ďurčiansky, pre návštevníkov prichystali skutočne pestrý program: – V tomto roku návštevníci môžu očakávať ešte viac hudby, ešte viac zábavy než predtým. Prvé dva dni budú v znamení rockovej hudby, tretí deň bude venovaný fanúšikom elektronickej a populárnej hudby a počas záverečného dňa na repertoári bude rocková hudba. Keďže je toto už piate vydanie festivalu, je vhodná chvíľa na to, aby organizátori vrhli pohľad na

predchádzajúce ročníky. Náš spolubesedník hovorí, že začiatky a súčasnosť sú celkom odlišné. – Sú to akoby dva svety, ale zase korenia v rovnakom základe, a to sú hudba a mládež. Prvý Selfest trval jeden deň, vystúpili tri kapely a tohtoročný bude trvať až štyri dni, počas ktorých vystúpi viac ako 15 hudobníkov. Najviac sme vsadili do tretieho dňa, keďže naša mládež má blízko k elektronickej a populárnej hudbe. Z toho dôvodu sme pozvali známeho DJ-a Vladimira Aćića a pre tento deň sme pripravili aj nové ovzdušie, avšak detaily neprezradím. Okrem tohto DJ-a na repertoári budú aj DJ-ovia z populárneho rádia AS FM, čo skutočne zaručuje dobrú zábavu. Z programu festivalu vidieť, že je repertoár žánrovo pestrý, začnúc trebárs skupinou Neozbiljni pesimisti, pokračujúc DJ-om Aćićom a končiac selenčským

Maksom; bude to v súlade s požiadavkami návštevníkov, hudobné vkusy ktorých sa vraj celé roky snažia sledovať. Ako vraví náš spolubesedník, čím viac žánrov a festivalových dní ponúknu, tým kvalitnejší bude festival. Spolubesedníka Ďurčianskeho sme sa taktiež spýtali, z ktorých zdrojov získali prostriedky. – Prostriedky sme získali tak, že sme vysúkali rukávy a pustili sa do práce. Znie to ako žart, ale je to tak. Už druhý rok zaradom nás pokrajina nefinancuje. Podporovali nás tri roky a mali sme iba dve možnosti – zrušiť festival, alebo znížiť štandardy festivalu, čiže znížiť výdavky a z repertoáru stiahnuť najznámejších hudobníkov z našej krajiny a z Chorvátska, ktorých sme tu vždy vítali. Musím zdôrazniť, že prostriedky dostávame aj z obce, ale je to veľmi malé percento vzhľadom na veľkosť projektu. Naším najväčším part-

Hľadieť a pozerať (sa) Anna Horvátová

– N

a sviatky budeme hľadieť televízor, – často počujeme v bežnom vyjadrovaní. Slovesá hľadieť a pozerať (sa) sú ináč obidve spisovné. Ako väčšina rovnoznačných slov majú aj približne rovnaký význam, aj približne rovnaké použitie, hoci nie aj celkom zhodný význam. A na takéto finesy je jazyk veľmi citlivý. Sloveso hľadieť použijeme v týchto prípadoch: – zrakom vnímať, pozerať (sa) niekomu do očí, do knihy, za odchádzajúcimi; nechápavo hľadieť, hľadieť si pod nohy; pri zahanbení povedzme hľadieť do zeme; v prenesenom význame aj takto: okná hľadia do dvora; – brať do ohľadu, všímať si, pozerať (sa): nehľadí na prekážky; hľadí len na peniaze; – posudzovať, hodnotiť, pozerať (sa): hľadieť na niečo ako na výhodu; hľaď, aby si prišiel načas!; – zračiť sa, prejavovať, pozerať (sa): z očí, z tváre mu zračí radosť, zármutok. Časté sú i expresívne spojenia: hľadieť / pozerať (sa) ako teľa (na nové vráta) – vyjavene; hľadieť / pozerať (sa) na niekoho / na niečo krivým okom – nežičlivo; nič dobré mu z očí nehľadí; darovanému koňovi nehľaď na zuby; hľadieť / pozerať (sa) smrti do tváre; hľadieť si – starať sa, dbať: hľadieť si • KULTÚRA •

domácnosti; hľadieť si svojho – nemiešať sa do cudzích vecí. Použitie slovesa pozerať (sa) je v hore spomenutých príkladoch vyznačené a vhodné je ešte aj pri týchto situáciách: pozerať (sa) so založenými rukami – nečinne postávať; pozerať (sa) na niekoho zvysoka, cez plece – podceňovať ho; rád (sa) pozerá na dno pohára – rád si vypije. Nepozerajúc + predložka na s akuzatívom vyjadruje vylučovanie, nehľadiac na: pracoval nepozerajúc na únavu. Je jedno, či povieme, že hľadíme na deti alebo pozeráme na deti, ako sa hrajú, na lietajúce vtáky, s ustarostením do prázdnej peňaženky, avšak nie je jedno, keď hovoríme o sledovaní televízneho programu. V srbčine sa povie gledati televiziju a slovenské náležité spojenie na túto činnosť je: pozerať televíziu, alebo nie tak zaužívané pozerať na televíziu. Pre význam pohľadom skúmať, obzerať, čo sa vzťahuje najmä na film, televíziu a vôbec na premietanie obrazov, sa v spisovnej slovenčine nepoužíva sloveso „hľadieť“. Správne vety majú znieť takto: „Cez novoročné voľno budeme pozerať filmy.“; „Rád pozerám domáce televízne seriály.“; „Deti najradšej pozerajú kreslené filmy.“; „V nedeľu sme pozerali svadbu na cédečku.“

nerom je ZŠ Jána Kollára, ktorá s nami spolupracuje už 13 rokov, tak pri organizácii Selfestu, ako aj nočného turnaja vo futbale. Samozrejme, nemožno nespomenúť našich lokálnych sponzorov, ktorí nás finančne podporujú v súlade so svojimi možnosťami. Sme na nich veľmi hrdí a sme im povďační. Nesmieme zabudnúť, že časť prostriedkov organizátori musia vyčleniť aj na osobitné požiadavky hudobníkov. Vlastislav nám potvrdil, že tzv. rider majú aj hudobníci, ktorí prichádzajú do Selenče. – Každá skupina je príbeh o sebe. Niektorí majú viac požiadaviek, iní menej. Známejšie a väčšie skupiny majú väčšie nároky na druhy nápojov, jedla, kvalitu hudobnej techniky, kvalitu ubytovania atď. Tohto roku nám prichádzajú aj skupiny z Maďarska a Bulharska, ktoré tu ubytujeme. Zatiaľ všetci odchádzali spokojní aj s organizáciou, aj s publikom. Počas prvých rokov nečakali, že ich v takej malej dedine dočká nie taký malý festival. Dnes sa už nespytujú, kam idú, lebo sa chýr o nás rýchlo rozšíril, – uzaviera Ďurčiansky.

VÝZVA NA STRETNUTIE ŠTUDUJÚCEJ MLÁDEŽE V RÁMCI SNS 2017 Pozývame všetkých slovenských študentov, aby sa zúčastnili na Stretnutí slovenskej študujúcej mládeže, ktoré sa uskutoční v rámci tohtoročných Slovenských národných slávností vo štvrtok 3. augusta 2017 v Slovenskom dome v Báčskej Palanke o 20.00 hodine. Študenti, ktorí vyjadria záujem o účasť na stretnutí, majú sa prihlásiť do Matice slovenskej v Srbsku na e-mailovú adresu msjbp@stcable.net alebo na tel.: 021/780-248. Študenti, ktorí ukončili štúdium (Ing., Mgr. a PhDr.) v školskom roku 2016/17, majú zaslať na uvedenú e-mailovú adresu meno, priezvisko, získaný titul, osobnú fotku a prezentáciu diplomovej práce v powerpointe. Prihláška je povinná do 31. júla 2017.

29 /4760/ 22. 7. 2017

MOMS Báčska Palanka a Osvetová komisia MSS

Oznamy DROBNÉ OZNAMY

BLAHOŽELANIE K úspešnému ukončeniu štúdia na Evanjelickej bohosloveckej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave, odbor evanjelická teológia, a k slávnostnému promovaniu na titul magistra, ktoré bolo 7. júla 2017, svojmu vnukovi IVANOVI BELÁNIMU z Báčskej Palanky z úprimného srdca blahoželá a praje mnoho Božieho požehnania v živote jeho starká Anna Dingová z Pivnice.

Spoločnosť SLOVAKTUAL, s. r. o. − miesto práce: Pravenec − Prievidza − náplň práce: výroba plastových a hliníkových okien − zmennosť: dvojzmenná prevádzka (ranná a poobedná) − mzda 3,16 eura netto za hodinu − ubytovanie, doprava do práce a stravovanie zabezpečené a plne hradené zamestnávateľom − práca vhodná pre mužov do 50 rokov s dobrým zdravotným stavom − pozíciám vyhovujú uchádzači so stredoškolským vzdelaním a vzdelaním v odbore tesár, strojár, stolár − dokážeme vás zamestnať ihneď a v súlade so zákonmi Bližšie informácie: 066/09-66-33; 066/09 66 99; 064/345-09-18

Práca na Slovensku, v Nitre, pre Slovákov žijúcich v Srbsku

T E S N Í M E (dihtujeme) okná a dvere neopren gumou a vyrábame harmonika dvere a rolety; telefóny: 025/5827-710 a 060/5088-433. NA PREDAJ servisované, zachované domáce spotrebiče a biela technika v Báčskom Petrovci; bližšie informácie na tel. č.: 064/2051445. KUPUJEM staré a nové perie alebo mením za paplóny, vankúše a deky. Prichádzam na pozvanie; Martin Nosál, B. Petrovec, tel.: 063/826-92-05 a 021/782-278.

Slovenská spoločnosť ePersonal, s. r. o., potrebuje zamestnancov do elektrotechnického priemyslu na SLOVENSKU, ktorí vlastnia preukaz zahraničného Slováka. − zárobok od 550€ / netto + stravné lístky − zabezpečené ubytovanie práca na dve zmeny − zálohy každý týždeň V prípade záujmu + bližšie info. na tel. čísle: 062/84-79-558

VYROBNY PROGRAM: – KOTLY NA PEVNE PALIVO, BIOMASU A PELETY – HORAKY NA PELETY – NEREZOVE KOMINY – AKUMULACNE NADRŽE

Nositelia zlatých medailí za kvalitu na Novosadskom veľtrhu

KOVAČICA Štúrova 69 tel./fax: 013/662-183 mob. 063/282-097 www.uniko.rs

STAŇ SA AJ TY SÚČASŤOU VEĽKEJ RODINY DHL A PRÍĎ K NÁM.

Vašou úlohou bude: ■ Zabezpečiť zaskladnenie, vyskladnenie a transport materiálu na montážnu linku automobilov ■ Spolupracovať s ostatnými členmi tímu ■ Pracovať podľa pravidiel BOZP, interných pravidiel a postupov DHL

VODIČI / VODIČKY MANIPULAČNEJ TECHNIKY,

Koho hľadáme? ■ Vodiča / Vodičku VZV s preukazom triedy W1/C ■ Manuálne zručný /-á ■ Zmysel pre poriadok a tímovú prácu ■ Ochota učiť sa a pracovať na zmeny ■ Potrebný preukaz zahraničného Slováka / EÚ pas

HĽADÁME PRÁVE VÁS. • plat od 1100 € brutto • 500 € jednorazový bonus* • 13. a 14. plat + ročná odmena

A UVIDÍME SA V DHL EXEL V DEVÍNSKEJ NOVEJ VSI.

Čo ponúkame? ■ Zázemie stabilnej medzinárodnej spoločnosti ■ Dlhodobá pracovná perspektíva ■ Nadštandardné mzdové podmienky ■ Mesačný dochádzkový bonus ■ Mesačné osobné ohodnotenie ■ Ročná odmena za hospodárske výsledky spoločnosti ■ Nadštandardné príplatky za odpracované sviatky, poobedné, nočné zmeny a prácu v nepretržitej prevádzke ■ vajúce z kolektívnej zmluvy ■ Možnosť osobného rozvoja a profesného rastu ■ Práca v dynamickom prostredí automobilového priemyslu Zašlite nám váš životopis na: praca@dhl.com alebo zavolajte na: 0800 500 540, +421 905 297 182 SPÁJAME ĽUDÍ. ZLEPŠUJEME ICH ŽIVOTY. * za predpokladu splnenia vopred komunikovaných podmienok

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

• OZNAMY •

Republika Srbsko Autonómna pokrajina Vojvodina Pokrajinský sekretariát pre vzdelávanie, predpisy, správu a národnostné menšiny – národnostné spoločenstvá Bulvár Mihajla Pupina 16, 21 000 Nový Sad tel.: +381 21/487-46-14, 487-46-09, 487-43-36 ounz@vojvodinа.gov.rs Podľa článku 3 Pravidiel pridelenia rozpočtových prostriedkov na financovanie a spolufinancovanie modernizácie infraštruktúry ustanovizní základného a stredného vzdelávania a výchovy a žiackeho štandardu na území AP Vojvodiny (Úradný vestník APV, číslo 4/17) a článkom 3 Pravidiel pridelenia rozpočtových finančných prostriedkov na financovanie a spolufinancovanie modernizácie infraštruktúry predškolských zariadení na území AP Vojvodiny (Úradný vestník APV, číslo 14/17) a v súvislosti s pokrajinským parlamentným uznesením o rozpočte Autonómnej pokrajiny Vojvodiny na rok 2017 (Úradný vestník APV, číslo 69/16, 27/17 – opr. a 29/17) Pokrajinský sekretariát pre vzdelávanie, predpisy, správu a národnostné menšiny – národnostné spoločenstvá (ďalej sekretariát) uverejňuje SÚBEH NA FINANCOVANIE A SPOLUFINANCOVANIE REKONŠTRUKCIE, ADAPTÁCIE, SANÁCIE A INVESTIČNÚ ÚDRŽBU OBJEKTOV USTANOVIZNÍ ZÁKLADNÉHO, STREDNÉHO VZDELÁVANIA A VÝCHOVY, ŽIACKEHO ŠTANDARDU A PREDŠKOLSKÝCH USTANOVIZNÍ NA ÚZEMÍ AUTONÓMNEJ POKRAJINY VOJVODINY NA ROK 2017 Súbeh je otvorený do výšky finančných prostriedkov poskytnutých pokrajinským parlamentným uznesením o rozpočte Autonómnej pokrajiny Vojvodiny na rok 2017 (Úradný vestník APV, číslo 69/16, 27/17 – opr. a 29/17), a to takto: na financovanie a spolufinancovanie rekonštrukcie, úprav, opráv a údržby objektov ustanovizní v základnom a strednom vzdelávaní a výchove, žiackeho štandardu a predškolských ustanovizní na území Autonómnej pokrajiny Vojvodiny v celkovej výške 253.000.000,00 dinárov (na úrovni základného vzdelávania a výchovy 122,520,000.00 dinárov, na úrovni stredného vzdelávania a výchovy 70.480.000,00 dinárov, pre ustanovizne žiackeho štandardu 20.000.000,00 dinárov a pre predškolské ustanovizne 40.000.000,00 dinárov). Tieto prostriedky boli určené na práce rekonštrukcie, adaptácie, sanácie a na investičnú údržbu objektov ustanovizní v základnom a strednom vzdelávaní a výchove, žiackeho štandardu a predškolských ustanovizní v Autonómnej pokrajine Vojvodine, pre ktoré rozhodnutie o schválení výkonu diel vydáva orgán zodpovedný za vydávanie stavebných povolení na základe článku 145 odsek 1 Zákona o plánovaní a výstavbe. Tieto prostriedky nie sú prideľované na financovanie a spolufinancovanie výkonu prác na stavbe, rozšírení a údržbe objektov. Tieto prostriedky nie sú prideľované na úkony, ktorých financovanie sa v plnej výške zabezpečilo z iných zdrojov. Je povolené podávať žiadosti o projekty, na ktorých realizáciu sa ešte nezačal postup verejného obstarávania. Realizácia finančného záväzku sa vykoná v súlade s likvidnými kapacitami rozpočtu Autonómnej pokrajiny Vojvodiny na rok 2017.

prác, musí užívateľ podať žiadosť so zrejme uvedenými fázami výkonu prác. Pripojený predbežný výkaz a výmer prác má byť s presne určeným množstvom prác a trhovými cenami, pretože tie finančné prostriedky budú užívateľovi prevedené v súlade s vykonaným postupom verejného obstarania (maximálne do schválenej výšky). Prebytky práce a nepredvídané práce sekretariát nebude schopný financovať. Po pridelení finančných prostriedkov v rámci súťaže a pred prevodom finančných prostriedkov užívateľ bude povinný: − podpísať dohodu o pridelení rozpočtových prostriedkov so sekretariátom, ktorá bude upravovať vzájomné práva a povinnosti strán; − vykonať postup verejného obstarávania (pre výber uchádzačov je zodpovedný užívateľ a zodpovedné osoby v ňom); − predložiť fotokópiu bankovej záruky vybraných dodávateľov pre dobrý výkon úkonov; − angažovať účasť nezávislej osoby na vykonanie odborného dohľadu nad prácou; − doručiť rozhodnutie o schválení vykonávania prác vydané orgánom obecnej / mestskej správy poverenej vydávaním stavebných povolení. Užívateľ, ktorý sa o určitý projekt uchádzal aj inde, má právo podať prihlášku aj na predmetný súbeh, ak v čase podania prihlášky nebol a nemohol ani mať vedomosti o tom, či mu boli schválené finančné prostriedky na inom súbehu pre daný projekt.

PODMIENKY SÚBEHU 1. Žiadatelia Užívatelia, ktorí majú právo podieľať sa na rozvrhnutí finančných prostriedkov, sú: – školy pre základné vzdelávanie a výchovu, školy pre stredné vzdelávanie a výchovu a ustanovizne žiackeho štandardu na území Autonómnej pokrajiny Vojvodiny, založené Republikou Srbsko, AP Vojvodinou a jednotkami miestnych samospráv; – jednotky miestnych samospráv (výhradne pre potreby predškolských zariadení) vo Vojvodine. 2. Kritériá rozvrhnutia prostriedkov sú: Kritériá rozvrhnutia finančných prostriedkov, v súlade s Pravidlami o prideľovaní rozpočtových prostriedkov na financovanie a spolufinancovanie modernizácie infraštruktúry ustanovizní základného a stredného vzdelávania a výchovy a žiackeho štandardu na území AP Vojvodiny, ako aj Pravidlami o prideľovaní rozpočtových prostriedkov na financovanie a spolufinancovanie modernizácie infraštruktúry predškolských ustanovizní vo Vojvodine, sú: 1. význam uskutočnenia projektu vzhľadom na bezpečnosť žiakov, učiteľov a zamestnancov, ktorí používajú objekty, 2. význam uskutočnenia projektu vzhľadom na zabezpečenie kvalitných podmienok na pobyt a uskutočnenie výchovno-vzdelávacej práce, 3. finančná oprávnenosť projektu, 4. udržateľnosť projektu, 5. lokálny, resp. regionálny význam projektu, 6. aktivity, ktoré sú podniknuté s cieľom uskutočniť projekt (uprednostnia sa projekty, pre ktoré sa obstaralo rozhodnutie o povolení výkonu prác, ktoré vydáva orgán poverený vydávaním stavebného povolenia), 7. zabezpečené zdroje prostriedkov na uskutočnenie projektu (uprednostnia sa projekty, pre ktoré sa zabezpečili finančné prostriedky na spolufinancovanie z iných zdrojov).

SPÔSOB PODÁVANIA ŽIADOSTÍ Žiadosti o pridelenie finančných prostriedkov musia byť podané na jednotnom zadávacom formulári sekretariátu. Kompletnú súbehovú dokumentáciu je možné stiahnuť od 12. 7. 2017 na webovej adrese sekretariátu www.puma.vojvodina. gov.rs. Žiadosť má byť podaná poštou na adresu: Pokrajinský sekretariát pre vzdelávanie, predpisy, správu a národnostné menšiny – národnostné spoločenstvá s poznámkou Na súbeh − na financovanie a spolufinancovanie rekonštrukcie, prestavby, opravy a investičnej údržby objektov ustanovizní základného a stredného vzdelávania a výchovy, žiackeho štandardu a predškolských ustanovizní na území AP Vojvodiny na rok 2017, Bulvár Mihajla Pupina 16, 21 000 Nový Sad, alebo sa má podať osobne, podaním do spisovne pokrajinských orgánov v Novom Sade (prízemie pokrajinskej vlády). So žiadosťou má byť súčasne priložená: 1. kópia technickej dokumentácie, na základe ktorej orgán zodpovedný za vydávanie stavebných povolení vydal rozhodnutie o povolení výkonu prác, v prípade, že ustanovizeň založená AP Vojvodinou nezískala rozhodnutie o schválení stavebných prác, táto ustanovizeň predkladá kópiu technickej dokumentácie, na základe ktorej po získaní súhlasu na výkon prác pokrajinskou vládou príslušný orgán prijme rozhodnutie o schválení výkonu prác; 2. kópia rozhodnutia o schválení výkonu prác vydaná orgánom zodpovedným za vydávanie stavebných povolení, ustanovizne zriadené AP Vojvodinou, čo nezískali rozhodnutie o schválení výkonu prác, predkladajú akt príslušného orgánu, ktorý potvrdzuje, že je odovzdaná technická dokumentácia kompletná a zodpovedajúca, na základe čoho sa po získaní súhlasu pokrajinskej vlády na výkon prác schváli rozhodnutie o výkone prác; 3. predbežný výkaz a výmer prác podpísaný a certifikovaný zodpovedným projektantom (dokument nemá byť starší ako šesť mesiacov, s očíslovanými stránkami, obsahujúci dátum výroby); 4. ak sa prostriedky zabezpečili aj z iných zdrojov (spolufinancovanie), dôkaz o zabezpečených prostriedkoch (zmluvy, rozhodnutie a podobne); 5. fotokópia osvedčenia o daňovom identifikačnom čísle vzdelávacej ustanovizne, resp. predškolskej ustanovizne – jednotky miestnej samosprávy (zakladateľa ustanovizne). Lehota na podávanie prihlášok na súbeh je 31. júl 2017. Sekretariát si vyhradzuje právo vyžiadať si od žiadateľa, ak je to potrebné, dodatočnú dokumentáciu a informácie, resp. na pridelenie prostriedkov určiť splnenie nevyhnutných podmienok. Komisia nebude brať do úvahy: − neúplné prihlášky; − oneskorené prihlášky (prihlášky podané po lehote stanovenej ako posledný deň súbehu); − nepovolené prihlášky (prihlášky, ktoré sú predkladané neoprávnenými osobami a subjektmi, ktoré nie sú stanovené súbehom); − prihlášky, ktoré nie sú spojené s určeným účelom súbehu; − prihlášky užívateľov, čo v posledných finančných a naratívnych správach neodôvodnili prostriedky pridelené z pokrajinského rozpočtu. Výsledky súbehu budú zverejnené na internetovej stránke sekretariátu.

VŠEOBECNÉ SMERNICE SÚBEHU Ak je technicky možné realizovať projekt vo viacerých nezávislých fázach výkonu

Zainteresované osoby dodatočné informácie o súbehu môžu získať v sekretariáte, na tel. čísla: 021/487-4614, 487-4609, 487-4336.

• OZNAMY •

29 /4760/ 22. 7. 2017

Oznamy Mestská správa pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad na základe článku 10 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04 a 36/09) zverejňuje

SMUTNÁ SPOMIENKA na našu drahú

Oznámenie o verejnom súbehu Obecná správa Obce Stará Pazova zverejňuje verejný súbeh na obsadenie pracovných miest v Obecnej správe Obce Stará Pazova. Text verejného súbehu si možno pozrieť na webovej stránke Obce Stará Pazova: www.starapazova.rs.

DROBNÝ OZNAM UHLIE: SPASO-prom Ugljevik ponúka dovoz všetkých druhov uhlia: kusové, kocka, orech, drobné uhlie. Rýchlo, kvalitne, výhodne! Mimosezónna zľava! Spasoje Marković; tel.: +387 55 678 019, mobil: +387 65 304 021; 064 3624135. Mestská správa pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad na základe článku 29 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04 a 36/09) zverejňuje OZNÁMENIE o schválení rozhodnutia, že nie je potrebný odhad vplyvov na životné prostredie projektu Výstavba objektu podnikateľského komplexu – obchodného centra: predajno-skladovací objekt, časťou výšky: prízemie a poschodie (P + 1) – skladovacia časť objektu a časťou prízemie a dve poschodia (P + 2) – predajná časť objektu (plánovaná výstavba objektu v dvoch etapách: 1 a a 1 b), predajno-skladovací objekt, výšky: prízemie a dve poschodia (P + 2) (tretia etapa výstavby: 2), propagačný totem, rozvodňa (trafostanica) MBTS, meracia a regulačná stanica na plyn – MRS, čerpacia stanica, nádrž na vodu – na sprinkler sústavu (hasiace zariadenie), vnútorné cesty a parkovisko Nositeľ projektu Verejná mediálna ustanovizeň LESNINA S, s. s r. o., Dragiše Brašovana 1, Nový Belehrad, podal tomuto orgánu žiadosť o rozhodovanie o potrebe po odhade vplyvov na životné prostredie projektu –Výstavba objektu podnikateľské-

www.hl.rs

s mojím drahým otcom

ONDREJOM KOTVÁŠOM

OZNÁMENIE o podanej žiadosti o rozhodovanie o potrebe po odhade vplyvov na životné prostredie projektu Nositeľ projektu Telekom Srbija, a. s., Takovská 2, Belehrad, podal žiadosť o potrebe po odhade vplyvov daného stavu na životné prostredie projektu základňovej stanice mobilnej telefónie NS – BAKIĆ (TELEKOM) – NS98, NSU98, NSL98, na katastrálnej parcele číslo 4755, k. o. Nový Sad I, Mesto Nový Sad. Údaje a dokumentáciu zo žiadosti nositeľa projektu možno dostať k nahliadnutiu v miestnostiach Mestskej správy pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad, Rumenačka 110, Nový Sad, v pracovné dni od 10.00 do 15.00 h. Všetci záujemcovia v lehote 10 dní odo dňa zverejnenia tohto oznámenia môžu doručiť svoju mienku v písanej forme na adresu Mestskej správy pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad.

POSLEDNÁ ROZLÚČKA

4. 10. 1953 – 10. 7. 2017 z Padiny

ANKU BOLERÁCOVÚ 1952 – 2012 z Kovačice

Keď by srdce plné dobroty a lásky bolo podmienkou na večný život, Ty by si bol medzi nami navždy. Tvoja dcéra Blaženka a zať Predrag Žakulovci

Na Teba nikdy nezabúdame a navždy Ťa v srdciach nosíme. Tvoje ňaničky − Vargová a Jašková a andika Takáčová s rodinami

POSLEDNÝ POZDRAV nášmu švagrovi

ONDREJOVI KOTVÁŠOVI 4. 10. 1953 – 10. 7. 2017 z Padiny

Mestská správa pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad na základe článku 29 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04 a 36/09) zverejňuje OZNÁMENIE o schválení rozhodnutia, ktorým sa poskytuje súhlas k Štúdii o odhade vplyvov na životné prostredie projektu – základňovej stanice mobilnej telefónie NS57, NSH57, NSU57, NSL57 NS-Klisa Nositeľ projektu Telekom Srbija, a. s., Takovská 2, Belehrad, podal žiadosť o poskytovanie súhlasu k Štúdii o odhade vplyvov na životné prostredie projektu – základňovej stanice mobilnej telefónie NS57, NSH57, NSU57, NSL57, NS-Klisa, Ul. prímorská číslo 5, v Novom Sade, na katastrálnej parcele číslo 1729/5, k. o. Nový Sad I, Mesto Nový Sad. Po uskutočnenom postupe a návrhu technickej komisie Mestská správa pre ochranu životného prostredia dňa 17. júla 2017 schválila rozhodnutie číslo VI-501-336/17, ktorým je daný súhlas k predmetovej štúdii. Do predmetového rozhodnutia možno nahliadnuť v miestnostiach Mestskej správy pre ochranu životného prostredia Rumenačka 110 a, Nový Sad, v pracovné dni od 10.00 do 15.00 h a na webovej stránke Mestskej správy pre ochranu životného prostredia www.environovisad.org.rs. Proti tomuto rozhodnutiu možno začať súdne konanie v Správnom súde v lehote 30 dní odo dňa zverejnenia oznámenia o schválení rozhodnutia v prostriedkoch verejného informovania. ho komplexu – obchodného centra: predajno-skladovací objekt, časťou výšky: prízemie a poschodie (P + 1) – skladovacia časť objektu a časťou prízemie a dve poschodia (P + 2) – predajová časť objektu (plánovaná výstavba objektu v dvoch etapách: 1 a a 2 b), predajno-skladovací objekt výšky: prízemie a dve poschodia (P + 2) (tretia etapa výstavby: 2), propagačný totem, rozvodňa (trafostanica) MBTS, meracia a regulačná stanica na plyn – MRS, čerpacia stanica, nádrž na vodu – na sprinkler sústavu (hasiace zariadenie), vnútorné cesty a parkovisko, v Novom Sade, DP A1 (E-75), na katastrálnej parcele číslo 287/28, k. o. Nový Sad III, Mesto Nový Sad. Po uskutočnenom postupe Mestská správa pre ochranu životného prostredia dňa 17. júla 2017 schválila rozhodnutie číslo VI-501-402/17, že nie je potrebný odhad vplyvov na životné prostredie. Do predmetového rozhodnutia možno nahliadnuť v miestnostiach Mestskej správy pre ochranu životného prostredia, Rumenačka 110 a, Nový Sad, v pracovné dni od 10.00 do 15.00 h a na webovej stránke Mestskej správy pre ochranu životného prostredia www.environovisad.org.rs. Zainteresovaná verejnosť môže vyjadriť sťažnosť proti tomuto rozhodnutiu v lehote 15 dní odo dňa jeho zverejnenia v prostriedkoch verejného informovania prostredníctvom tohto orgánu.

Informačno-politický týždenník

Švagor náš, ten večný pokoj Ti prajeme a na Teba nikdy nezabudneme. Báči Ján s manželkou Annou a Želko Žolnajovci

BOĽAVÁ SPOMIENKA

Uplynulo osemnásť rokov, čo nie je medzi nami náš milovaný syn a brat

ZLATKO KOVÁČ 8. 6. 1975 – 21. 7. 1999 – 2017 z Kovačice

Neplačte, že som odišiel, ten večný pokoj mi prajte, len v srdci milé spomienky si na mňa zachovajte. S láskou a úctou si na Teba spomínajú: otec, mama a sestra Marína so snúbencom Dušanom

SMUTNÁ SPOMIENKA na

ZUZANU SNIDOVÚ

10. 3. 1962 – 17. 7. 2014 – 2017 z Báčskeho Petrovca Trvalú spomienku si zachováva sestra s rodinou

• OZNAMY •

SMUTNÁ ROZLÚČKA

POSLEDNÁ ROZLÚČKA

POSLEDNÝ POZDRAV

s naším drahým otcom a milovaným starkým

Dňa 10. júla 2017 po ťažkej chorobe ma navždy opustil môj manžel

ONDREJ KOTVÁŠ

svojmu milovanému starkému

ONDREJOM KOTVÁŠOM

4. 10. 1953 – 10. 7. 2017 profesor slovenského jazyka a literatúry z Padiny

ONDREJOVI KOTVÁŠOVI

4. 10. 1953 – 10. 7. 2017 z Padiny

Starký náš, úsmev si mal na perách, dobrotu v srdci, lásku v duši. Milujú Ťa a navždy si na Teba budú spomínať

S láskou a po dobrých skutkoch si na Teba budeme spomínať, krásne spomienky zachovávať a v srdciach Ťa uchovávať.

Ťažko je naučiť sa žiť bez toho, kto nám v živote znamenal mnoho. V mojom srdci stále budeš žiť, lebo ten, kto v srdci žije, neumiera. Tvoja manželka Evka

ROZLÚČKA

Dcéra Jaroslava Staňová s manželom Jánom a vnúčatá Tatiana, Nataša a Janko

SMUTNÁ ROZLÚČKA

Dňa 10. júla 2017 tíško zaspal večným snom a navždy nás opustil náš švagor

Tvoje vnučky Taňuška a Nataška a Tvoj vnúčik Janko

BOĽAVÁ ROZLÚČKA

s naším drahým švagrom

Tíško usnul náš švagor

ONDREJOJ KOTVÁŠOM

ONDREJ KOTVÁŠ

4. 10. 1953 – 10. 7. 2017 z Padiny

4. 10. 1953 – 10. 7. 2017 z Padiny Spoločné chvíle a krásne spomienky navždy zostanú uschované v našich srdciach. Mali sme Ťa veľmi radi a s láskou si budeme na Teba navždy pamätať. Katarína Staninová s manželom Miloradom a deťmi Tatjanou a Goranom s rodinami

4. 10. 1953 – 10. 7. 2017 z Padiny

Neplačte, že som odišiel, ten večný pokoj mi prajte, len v srdci milé spomienky si na mňa zachovajte. S láskou si na Teba stále budeme spomínať. Rodina Valentová: ňanička so synom Jánom s manželkou a jeho dcéry Monika a Jana s rodinami

SPOMIENKA

Naše každoročné stretnutie a krásne strávené chvíle

zostanú nám hlboko vrezané v srdci. Spomienky na Teba, švagor, nevyblednú. Zlatko Žolnaj s manželkou Máriou a deťmi Markou a Dávidom z Nemecka

SMUTNÁ SPOMIENKA

Uplynul rok, čo nás opustila naša starostlivá mama a stará mama

ZUZANA MUCHOVÁ

MIROSLAVA BABKU

16. 12. 1965 – 18. 7. 2012 – 2017

EVU BABKOVÚ 10. 10. 1941 – 16. 3. 2015 – 2017

z Kovačice

Počuť ešte smutné akordy odchodu, v diaľke popraskané putá... Spod nebeskej klenby sálajú hviezdy lásku, úprimnosť, starostlivosť... Na Vás si stále spomínajú

• OZNAMY •

rod. Pixiadesová 26. 2. 1936 – 7. 7. 2016 – 7. 7. 2017 z Kysáča

S úctou a láskou si na ňu spomínajú

Vaši najmilší

Jej najmilší: syn Ján s manželkou a dcérami Aňou, Alexandrou a Arianou-Janou

29 /4760/ 22. 7. 2017

Oznamy TICHÁ SPOMIENKA na nášho starkého

JOZEFA BOLDOCKÉHO

Tvoji najmilší

SMUTNÁ SPOMIENKA na mojich rodičov

ĎURA BENKU

18. 4. 1929 – 4. 7. 2016 – 2017

Odišli ste na cestu bez návratu, ale Vaša dobrota a láska zostane navždy v mojom srdci. Trvalú spomienku si na Vás zachováva dcéra Zuzana

BOĽAVÁ SPOMIENKA

Dňa 30. júla uplynie šesť ťažkých, smutných a boľavých rokov, čo nás navždy opustil manžel, otec a dedko

JÁNA GAZDÍKA

1947 – 2012 – 2017 z Báčskeho Petrovca

Uplynulo už päť rokov, čo si nás opustil.

V spomienkach si stále s nami.

S láskou a úctou na Teba spomínajú: manželka Mária, syn Ján, dcéra Mariena, zať Ján a vnukovia Milan a Igor

Spomína si:

SMUTNÁ ROZLÚČKA so švagrom

DANIELOM TRABAKOM

ANNU BENKOVÚ

rod. Sľúkovú 13. 12. 1929 – 27. 12. 2001 – 2017 z Kovačice

JÁNA GAZDÍKA

2001 – 2017 z Nového Sadu

Tvoju lásku a šľachetnosť si chránime v našich spomienkach a srdciach.

SPOMIENKA

SMUTNÁ SPOMIENKA

na nášho nenahraditeľného manžela, otca a starkého

17. 9. 1956 – 26. 6. 2017

A dobrí odchádzajú. Roky nás viazala rodinná úcta a láska. Švagor, odpočívaj v pokoji. Rodiny Lačoková, Uramová a teta Šramková z Nového Sadu

SPOMIENKA

Dňa 17. júla 2017 uplynulo osemnásť ťažkých rokov, čo nás navždy opustil náš milovaný syn, brat, strýko a vnuk

sestra Anna Mučajiová so synmi a ich rodinami

SPOMIENKA na

JÁNA SÚDIHO

2. 7. 1938 – 22. 7. 2013 – 2017 z Kysáča

S láskou a povďačnosťou si na Teba spomínajú Tvoji najmilší

SPOMIENKA

Dňa 19. júla 2017 uplynuli dva smutné roky, čo nás navždy opustil náš drahý manžel, otec, starý otec a apko

PAVEL-JURAJ HAVRAN

Zarmútení:

1935 – 2011 – 2017 zo Starej Pazovy V srdci žiaľ, v dome pustota a na Tvojom hrobe ticho. Nie si tam, kde si bol, ale si vždy tam, kde sme my.

JANKO OŽVÁT

1981 – 1999 – 2017 z Kysáča

Tichú a trvalú spomienku si na Teba zachovávajú:

manželka Mária, dcéra Anna, zať Ján a vnukovia Zlatko a Darko Turčanovci

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

mama, brat Paľko s rodinou a mamika Horvátová

JÁN FILKO

1934 – 2015 – 2017 z Kysáča

V spomienkach si stále s nami. Manželka Anna, syn Ján a dcéra Anna Páliková s rodinami

• OZNAMY •

SMUTNÁ ROZLÚČKA

SMUTNÁ SPOMIENKA

s mamou, starkou a svokrou

MÁRIOU STRACINSKOU

Dňa 18. júla 2017 uplynul ťažký rok, čo nás opustil náš

rod. Paulíniovou 3. 6. 1938 – 11. 7. 2017 z Báčskeho Petrovca

Len kyticu kvetov na hrob Ti môžeme dať a za Tvoju lásku, dobrotu a starostlivosť Ti pekne ďakovať. Navždy zarmútení: Tvoja dcéra Mária, zať Vladimír a vnukovia Vladimír a Branislav Fábryovci

SMUTNÁ ROZLÚČKA so svojím susedom

JÁNOM ZAHORCOM 26. 3. 1955 – 13. 7. 2017 z Hložian

Zostalo mi už len spomínať na spoločne prežité chvíle. Sused Ján Gašpar

Oznamujte

MIROSLAV DURGALA 1933 – 2016 – 2017 z Báčskeho Petrovca

v Hlase ľudu 021/ 47-20-840 a 021/47-20-844

Tichú a trvalú spomienku na Tvoju lásku a skromnosť si stále zachovávame. Odpočívaj v pokoji. S úctou a vďakou: manželka, syn, nevesta a vnuci

inzercia@hl.rs

SMUTNÁ ROZLÚČKA Dňa 13. júla 2017 nás opustil náš milovaný manžel, syn, otec a apko

JÁN ZAHOREC

26. 3. 1955 – 13. 7. 2017 z Hložian

Do Tvojej ruky porúčam svojho ducha, Ty si ma vykúpil, ó, Hospodine, Bože verný. Žalm 31,6 S veľkým zármutkom a bôľom v srdci sa so zosnulým lúčia: manželka Katarína, matka Mária a synovia Ján, Vladimír a Ivan so svojimi rodinami • OZNAMY •

29 /4760/ 22. 7. 2017

RTV Panoráma TELEVÍZIA VOJVODINA 2 Piatok 21. júla 19.30 Deň višieň, reportáž spred piatich rokov 20.00 Dobrý večer, Vojvodina Nedeľa 23. júla 11.00 Krčma v Petrovci 11.30 Vysielanie pre dedinu Utorok 25. júla 10.10 Paleta – výber najlepších vysielaní z produkcie Slovenskej redakcie RTV Vojvodina titulkovaných po srbsky na 1. programe TVV 17.30 Perličky – desaťminútový blok venovaný najmladším divákom Pondelok – sobota 18.00 Denník TERMÍNY REPRÍZOVÝCH VYSIELANÍ Piatok 21.30 Vysielanie pre dedinu Sobota 9.25 Dobrý večer, Vojvodina 11.20 Paleta Utorok 16.10 Paleta 17.00 Dúhovka Krčma v Petrovci – pre Slovákov, aj vojvodinských, krčma bola vždy dôležitým miestom. Okrem historického významu práve vidiecka krčma mala a dodnes má aj spoločenský a v značnej miere aj kultúrny význam. Bývala centrom spoločenského života, kde sa ľudia nielen stretávali a komunikovali, ale uzavierali obchody a vytvárali verejnú mienku. Ako petrovskú krčmu v minulosti videli jej majitelia a návštevníci, a ako ju dožívajú dnes, zistíte vo vysielaní. Vysielanie pre dedinu – druhá časť nedeľného bloku bude venovaná záhradkárom, ktorí sa v dôsledku globálneho otepľovania začínajú zaujímať o pestovanie južných rastlín, konkrétne o albíziu. V pokračovaní sa bude hovoriť o tom, prečo sa do lovu odchádza so psom. Na záver pozornosť sa venuje aj dedinskej turistike.

www.hl.rs

RÁDIO NOVÝ SAD 3 Predpoludňajší program Každý pracovný deň 8.00 – 10.00 Sobota 8.00 Správy 8.30 Envirosféra 9.00 Správy Týždeň 8.00 8.05 9.05 9.30

Nedeľa Správy Vysielanie pre dedinu Pohľady k výšinám Vysielanie pre deti

Popoludňajší program 14.45 Slovenská ľudová hudba (sobota) 15.00 Správy 15.05 Rádiošport (pondelok) Kronika našich osád (utorok) Hudobné vysielanie (streda) Inteen (streda o 16,00) Súzvuky (štvrtok) Z každého rožka troška (piatok) Kaleidoskop (sobota) 15.30 Zo sveta hudby – zábavná hudba (nedeľa) 16.00 Motívy (nedeľa) 17.00 Rozhlasové noviny 17.15 Vejár hudobných vysielaní Slovenská ľudová hudba (sobota) Nočný program 23.00 Rozhlasová hra pre dospelých (utorok) 24.00 Slovenská tanečná, ľudová a umelecká hudba (nedeľa)

TV PETROVEC Pondelok – sobota 18.25 Začiatok vysielania 18.30 Zahraničný denník 18.50 Hit dňa, Moľa / Klenoty, Citáty 19.00 Zvon, spravodajská relácia 19.15 Kreslený film 19.50 Hit dňa, Reklamy 20.00 Filmy: Piatok 21. júla – Martino tajomstvo, 1. časť Sobota 22. júla – Martino tajomstvo, 2. časť Pondelok 24. júla – Traja muži na zabitie Utorok 25. júla – Môj partner z K9 – Psí detektív Streda 26. júla – Rozchod Štvrtok 27. júla – Grandhotel Budapešť 21.45 Hit dňa, Moľa / Klenoty, Citáty, Reklamy, Zvon 23.00 Záver vysielania Nedeľa 23. júla 17.00 Film: Willy Fog – 20 000 míľ pod morom 18.30 Hit dňa, Reklamy, zostrih Molí 19.00 Zvon, prehľad udalostí týždňa 20.00 Kolážová relácia Nedeľa s vami 22.00 Film: Vládkyňa zla 24.00 Záver vysielania Každý pondelok 20.00 Hudobný mix Každý piatok 18.15 Výber z programu TV Kovačica

TV STARÁ PAZOVA Utorok – sobota 17.00 Správy 22.00 Správy

Každú sobotu 18.15 Výber z programu TV Pančevo

Nedeľa 13.00 S vami a pre vás S vami a pre vás je kolážové vysielanie, ktoré obsahuje aktuality zo staropazovského prostredia, ako i z iných slovenských prostredí. V rámci hodinového vysielania je aj náboženská časť pod názvom Hrad prepevný. Repríza v pondelok a stredu o 14.00, resp. o 22.05.

Informačno-politický týždenník

Vladimír Kuštra, poľný strážca v kulpínskom chotári

TV OBCE KOVAČICA Klenotnica (nedeľa, utorok, piatok) 16.00 – 18.00 Nedeľa 23. júla 16.00 Kronika týždňa Slovo na týždeň Na výtvarnom tábore Utorok 25. júla 16.00 Organový koncert Janka Siromu Film: Červené víno I. Piatok 28. júla 16.00 Z archívu: RTV OK Film: Červené víno II.

RÁDIO KOVAČICA Na modrej vlne – každý pracovný deň 15.05 Správy z regiónu 15.30 Stalo sa na dnešný deň 16.00 Správy z Kovačickej obce 16.10 Hlas ľudu ponúka (každý piatok) 16.20 Kalendárium 16.25 Udalosti dňa 16.55 Citáty do vrecka 17.00 Šport, Medicína, Školstvo, Poľnohospodárstvo, Kultúra 17.15 Zaujímavosti zo sveta 17.30 Humor 18.00 Správy z Kovačickej obce 18.10 Zaujímavosti zo sveta 18.15 Šport, Medicína, Školstvo, Poľnohospodárstvo, Kultúra 18.20 Citáty do vrecka 18.40 Poézia • RTV PANORÁMA •

KRÍŽOVKA ČÍSLO 29 RÁDIO STARÁ PAZOVA Utorok – piatok 18.00 Servis Na dnešný deň Meniny 18.15 Volíme melódiu dňa 18.30 Aktuality z obce a iných osád Poučky zo slovenčiny (streda) 19.00 Denník, informatívne vysielanie 19.15 Hudba 19.30 Oznamy, hudba a reklamy 20.00 Z nášho uhla, udalosti a ľudia Náboženské vysielanie Živé vody (streda) Tematické vysielanie Z minulosti (štvrtok) Sobota 15.00 Servis Na dnešný deň Meniny, Reklamy 16.00 Správy 16.05 Zvončeky, detské vysielanie 16.30 Oznamy a drobné oznamy 17.00 Volíme melódiu týždňa, resp. mesiaca, hudba a reklamy 18.05 Repríza štvrtkovej relácie Z nášho uhla 19.00 Aktuality z Vojvodiny, na spoločnej vlne rozhlasové stanice Báč, Báčsky Petrovec, Kovačica a Stará Pazova 19.30 Oznamy, drobné oznamy a z našich osád 20.00 Aktuality z mesta, repríza utorkovej relácie Z nášho uhla 7.00 7.30 8.00 8.05 8.30 9.00 9.05 9.30

Nedeľa Servis Na dnešný deň Meniny Oznamy, hudba a reklamy Správy Hudba, servis Slovo nášho Boha, náboženské vysielanie Správy Hudba a aktuality Oznamy, hudba a reklamy

NOVOSADSKÁ TELEVÍZIA Každý pracovný deň 15.15 Objektív v slovenskej reči

• RTV PANORÁMA •

RÁDIO PETROVEC

V tajničke je pomenovanie festivalu vojvodinských Slovákov, na ktorom sa predvádzajú zvyky a obyčaje.

Utorok – piatok 10.40 Hit dňa 14.00 Dozvuky Sobota 10.00 Aktuality z Vojvodiny Nedeľa 10.00 Retrospektíva týždňa

autorka: 1. a 2. vpíšte ANNA pripravil časť ED BIČIA- varením tajničky ROVÁ

Slovenská hudba každý deň 5.00 – 15.00. Svetová hudba každý deň 15.00 – 5.00.

ženské meno

nula

rímskym Ivan 1 000 Bekjarev

urobiť uvedomelým H ĽU LAS DU

nedostatok polomer

argón

spojka iba vpíšte STI

mal strach

vyvolával des

hodina

farebná tekutina na písanie

spojár obsluhujúci rádiovú stanicu

TELEVÍZIA PANČEVO Nedeľa 23. júla 19.30 Repríza relácie Dobrý deň Streda 26. júla 12.30 Dobrý deň, kolážová relácia

rovnaké samohlásky

identickosť kladný citový vzťah

rádium vpíšte KSP

čiara AS HL DU 3. časť tajničky ĽU

stonať osmička

špecializované senzorické laboratórium kladný výsledok úsilia

vpíšte ÍK TV VOJVODINY program vysiela na nasledujúcich kanáloch: pre územie Nového Sadu na 48., pre územie Subotice na 40. a pre územie Vršca na 39. Program v slovenskej reči sa vysiela na Druhom programe RÁDIO NOVÝ SAD Program v slovenskej reči sa vysiela na vlnovej dĺžke 100 a 107.1 MHz TV PETROVEC Program sa vysiela na kanáli 55; www.tvpetrovec.com; RÁDIO PETROVEC Program sa vysiela na vlnovej dĺžke 91.4 MHz TELEVÍZIA OBCE KOVAČICA Program sa vysiela na kanáli 52 RÁDIO OBCE KOVAČICA Program sa vysiela na vlnovej dĺžke 93,2 MHz RÁDIO STARÁ PAZOVA Program v slovenskej reči sa vysiela na vlnovej dĺžke 91.5 MHz TV STARÁ PAZOVA Program v slovenskej reči sa vysiela prostredníctvom lokálneho káblového operátora na kanáli 60 TELEVÍZIA PANČEVO Program sa vysiela na kanáli 39 NOVOSADSKÁ TELEVÍZIA Program sa vysiela na kanáli 60

čin

vpíšte ÚO

bývalá palanská TV

Nikola Karić

umelý človek rovnaká (srb.) kyslík

stará matka (nem.) meter

mäkká spoluhl.

4. časť tajničky

ROZLÚŠTENIE KRÍŽOVKY ČÍSLO 28 VODOROVNE: pole, voz, O, A, ragu, Ľuba, kaz, UK, bo, ba, táto, ľan, ožení, na, Vereská, a, Anka, V, Lokta, sl, ako, ťava, eta, les, trajekty TAJNIČKA: ZUZANA VERESKÁ

solm. slab.

Správne rozlúštenie KRÍŽOVKY 26 z čísla 26 Hlasu ľudu z 1. júla 2017 bolo: ZLATÁ BRÁNA. Odmenu – knižné vydanie z produkcie NVU Hlas ľudu za správne rozlúštenie uvedenej krížovky získala: ZUZANA JONÁŠOVÁ, Ul. Masarykova č. 108, 26 210 KOVAČICA. BLAHOŽELÁME. Správne rozlúštenia aj naďalej zasielajte DO 5 DNÍ ODO DŇA VYDANIA NAŠICH NOVÍN na adresu: NVU Hlas ľudu, Bulvár oslobodenia 81/V, poštový priečinok 234, 21 000 Nový Sad, PRE KRÍŽOVKU, alebo mailom na adresu: obsustova@hl.rs

29 /4760/ 22. 7. 2017

Šport TATRA ZAČALA S PRÍPRAVAMI

Pre každé miesto dvaja Pavel Pálik

utbalisti kysáčskej Tatry odštartovali prípravy na novú majstrovskú sezónu 2017/18. Zraz a prvý tréning bol v nedeľu 16. júla 2017, ktorý viedol technický vedúci Miroslav Savić, lebo je nový tréner Vladimir Šponja na dovolenke pri mori. Na prvom tréningu bolo osemnásť hráčov. Tatra má ináč na súpiske 22 futbalistov – teda dvoch pre každé miesto v tíme. Najprv na zasadnutí športový

riaditeľ Aleksandar Stepanov krátko zhodnotil minulú sezónu, predstavil nových hráčov a skončil s tým, že FK Tatra si vytýči- Na prvom tréningu osemnásť futbalistov la cieľ – obsadiť miesto v hornej časti rebríka. jev a Misini (Jugović Kać). Prišli: V prípade, že sa naskytne prí- Boris Gadžić (Mladost N. Sad), ležitosť, mienia sa zapojiť aj do Marko Novaković, Ilija Pavlović a Radovan Đaković (Omladinac boja o prvé miesto. Z mužstva Tatry tohto leta Stepanovićevo), Miroslav Ďuodišli: brankár Subašić (Borac rovka (Inđija) a brankár Dejan Šajkaš), Stakić (Veternik), Vasil- Kosturanov (Budúcnosť Hložany).

ŠÍĎANIA NA ZAČIATKU PRÍPRAV

Veľké plány majú SREMAC – JEDNOTA 3 : 1 (3 : 1)

Lazar Pavković

užstvo šídskej Jednoty v nedeľu 16. júla 2017 začalo s prípravami na novú majstrovskú sezónu 2017/18 v Obecnej lige Šíd. V tomto stupni súťaže od jesene budú hrať aj noví členovia: FK Erdevík 2017, Jedinstvo Morović a Obilić 1993 Kukujevci.

Predseda a tréner FK Jednota Emil Chrček hovorí, že sa v tomto prestupovom termíne mienia posilniť, lebo majú zvýšené ambície v nadchádzajúcich majstrovstvách. Doprajme tomuto vzornému športovému kolektívu, aby sa im všetky žiadosti splnili, lebo si Jednota podľa organizovanosti a jestvujúcich podmienok zasluhuje postup do vyššej súťaže.

ŠÍĎANIA OČAKÁVAJÚ KRAJŠIE DNI

Prvý prípravný zápas Tatra zohrá v nedeľu 23. júla doma s mužstvom kaćského Jugovića. Na programe sú potom zápasy s týmito súpermi: hložianska Budúcnosť bude hosťovať v Kysáči 29. júla, v rámci SNS vo Vrbare s Mladosťou 6. augusta, v Novom Sade so Železničarom 9. augusta. Tradičný turnaj Kysáč 2017 bude 12. a 13. augusta, kde budú hrať petrovská Mladosť, pivnická Slávia, Kulpín a domáca Tatra. Ďalší turnaj Tatra absolvuje 19. a 20. augusta v Sirigu, 23. augusta je naplánovaný pohárový zápas. Majstrovstvá Novosadskej oblastnej ligy odštartujú 26. a 27. augusta zápasmi 1. kola.

V rámci dedinských osláv Petrovdan v Berkasove zohrali priateľský zápas domáci Sremac a šídska Jednota. Pred päťdesiatimi divákmi vyhrali hostitelia 3 : 1 (3 : 1), ale hostia premrhali viacero výhľadných príležitostí. Strelci na zápase boli Vlaisavljević v 5. min. a 18. min., Mijatović v 43. min. pre Sremac a Trlajić v 36. min. pre Jednotu. Zápas viedol rozhodca Belan zo Šídu. V mužstve hostí hral aj mladý a talentovaný Ibrahim Muslić, utečenec, ktorý žije v Šíde. JEDNOTA: Vlaisavljević, Petrović, Milanović, Starčević, Trlajić, Andriška, Lazić, Grujić, Rukavina, Milutinović, Mijatović; hrali aj: Stojadinović, Spasojević, Nenadović, Poluga, Nejkov, Farkaš, Prodanović, Ostojić, Muslić

VEĽKÉ PLÁNY ERDEVÍCKEJ SLOGY

Tréner je Vladimir Cieľ je postup Madžarević L. Pavković

L. Pavković

ačiatkom mesiaca sa s prípravami rozbehli aj futbalisti šídskeho FK Radnički. Staronový tréner Vladimir Madžarević mal na prvom tréningu 22 futbalistov. Zloženie mužstva sa v porovnaní s uplynulou sezónou podstatne zmenilo. V prvom tíme zostali len Labović, Tomić,

www.hl.rs

Draganović, Považan a Vuković. Prvý prípravný zápas Radnički zohral v Čelareve, kde ho domáci ČSK Pivara prekonal 1 : 0. V radoch Šíďanov očakávajú, že ich mužstvo v Srbskej lige – skupina Vojvodina bude hrať významnejšiu rolu ako vlani, keď do posledného kola húževnato, ale predsa úspešne bojovalo o záchranu.

Informačno-politický týždenník

utbalisti erdevíckej Slogy pod vedením skúseného trénera Momčila Raičevića vážne, svedomite a usilovne trénujú na nadchádzajúcu sezónu 2017/18 vo Vojvodinskej lige – južnej skupine. Hráčske kádre FK Sloga zostali pokope, očakáva sa najmenej päť kvalitných posíl, o ktorých rozhodne tréner, keď zistí, akých futbalistov v mužstve potrebuje. Erdevíčania trénujú na svojom ihrisku a 23. júla odcestujú do

Krupnja, kde pobudnú šesť dní. Vedenie Erdevíčanov si naplánovalo viacero prípravných zápasov, aby tak mužstvo nadobudlo dobrú formu. FK Sloga zahlásila s novým trénerom Raičevićom a kvalitným mužstvom boj o titul a postup do Srbskej ligy – skupina Vojvodina, čo je žiadosťou viacerých, tiež kvalitných tímov. V prvom kontrolnom zápase s mužstvom Hajduka z Divoša futbalisti Slogy v nedeľu v Erdevíku prehrali 0 : 1. Prvé mačence... • ŠPORT •

JUBILEJNÝ − ŠTYRIDSIATY TURNAJ V MALOM FUTBALE V PADINE

Ultras M. K. M. daroval odmenu Ján Bokor

o dvojročnej prestávke dlhoročná tradícia turnajov v malom futbale v Padine pokračovala tohto roku štyridsiatym turnajom. Zárodky tohto športu siahajú do ďalekej minulosti. V roku 1976 mládežnícke tímy začali za dedinou hrávať malý futbal. Prvé ihrisko Víťaz bez prehry: mužstvo Kutić pomenovali Maracaná. Neskoršie sa presťahovali do po- prerušila kríza vo FK Dolina, keď vestnej doliny, na pomocné ihrisko nemal kto zorganizovať turnaj. FK Dolina. Na dvoch ihriskách sa Mladý súkromník Dušan Hlavatý, pravidelne v nedeľu hrávali zápasy. majiteľ pizzerie Kutić, sa rozhodol Keď nainštalovali osvetlenie na obnoviť tradíciu, a tak od FK Dolina betónovom ihrisku, zápasy začali dostal povolenie, aby sa hralo na hrávať každý večer počas celého ihrisku, bez angažovania jeho týždňa. Turnaje organizovali Mlá- členov. Na turnaj Padina 2017 sa dežnícka organizácia, Hudobná prihlásilo iba sedem mužských mládež, potom Fotoštúdio Centar tímov a jedno ženské družstvo, a FK Dolina. Okrem letného turnaja mimo konkurencie, ktoré na seba prebiehal aj Prvomájový turnaj, upútalo pozornosť a získalo priazeň divákov. Pred plným hľadisdvakrát i Matičný turnaj. Bohatú a veľmi úspešnú tradíciu kom hráči produkovali kvalitný

futbal. V mužstvách hrali aj futbalisti zo Samoša, Kovačice a Crepaje. Medzi nimi aj viaceré známe futbalové mená z tohto prostredia, čo iba prispelo k celkovej kvalite turnaja. Novinkou boli aj odmeny pre najlepších. Namiesto pohárov a tričiek ako bývalo doposiaľ, tentoraz tri najlepšie mužstvá dočkali pekné peňažné odmeny. Zvíťazilo bez prehry, iba s jednou remízou mužstvo Kutić, v ktorom hrali prevažne mladí hráči Doliny a získali 80 000 dinárov. Vicemajster tur- Zriekli sa odmeny v prospech FŠ Dolina − hráči tímu Ultras M. K. M. naja, tím Ultras M. K. M., mal vo svojich radoch Ján Valenta-Šiljo a Zlatko Ďuriskúsených futbalistov z Kovači- ca. Dušan Hlavatý je povďačný ce a Padiny, príjemne prekvapil početným dobrodincom, ktorí pekným gestom, keď svoju od- podporili organizáciu turnaja.

TURNAJ V MALOM FUTBALE V PIVNICI

Pohár v rukách Palančanov Ján Šuster

Karavukovo. V prvom semifinále Poliklinij tohto roku vedenie ka Papović a Proleter pivnickej Slávie zorhrali nerozhodne 0 : ganizovalo nočný 0 a po kopaní penált turnaj v malom futbale. zvíťazil Proleter 2 : 1. Milovníci tejto hry mali V druhom semifinále možnosť celé dva týždAMK Bačka po omnone sledovať zaujímavé ho lepšom výkone zápasy na ihrisku Základprekonal VKP Usluga nej školy 15. októbra. Na 2 : 0. turnaji hralo sedemnásť V boji o tretie mužstiev z Karavukova, miesto Poliklinika Savinho Sela, Vrbasu (dva Papović a VKP Usluga tímy), Selenče, Ravneho sa rozišli s nerozhodSela, Báčskeho Dobrého Najlepší v Pivnici: mužstvo báčskopalanského ným výsledkom 1 : 1; Polja, Paragov, Báčskej AMK Bačka strelci boli Krnjajić Palanky, Gajdobry, Despre Vrbašanov a Živić Do semifinále sa prebojovali pre Karavukovčanov. O víťazovi potova a Pivnice (šesť tímov). Mužstvá boli rozdelené do Poliklinika Papović z Vrbasu, museli rozhodnúť pokutové kopy, štyroch skupín, z ktorých dve Proleter Ravno Selo, AMK Bačka v čom úspešnejší bol tím VKP najlepšie pokračovali v súťaži. Báčska Palanka a VKP Usluga Usluga a zvíťazil 2 : 1.

• ŠPORT •

menu v sume 40 000 dinárov daroval FŠ Dolina. Tretie miesto a odmenu 20 000 získalo mužstvo zo Samoša. Ostatné tímy: All Star, Binguľa, Samo jako a PK Ľavroš zostali bez odmien, ale neboli omnoho slabšie od troch najlepších. Osobitné pochvaly sa dostali dievčenskému družstvu Jadranka. Pekné sošky dostali najlepší hráč Želislav Kolárik a najlepší brankár Mário Matuľa (obaja z mužstva Kutić), ako aj najlepší strelec Stanislav Dudáš (Ultras M. K. M.). O hladký priebeh turnaja sú zaslúžilí aj rozhodcovia

Vo finále sa stretli AMK Bačka a Proleter. V zaujímavej a napínavej hre Palančania porazili súpera 3 : 1. Góly dali Kovačević, Dmitrović a Vujanović, kým pre Proleter trafil Plavšić. Najlepším hráčom turnaja je Marko Majkić (AMK Bačka), najviac gólov dal Aleks Kovačević (AMK Bačka) a najlepším brankárom sa stal Zoran Miricki (Proleter). Na záver predseda FK Slávia Daniel Blatnický trom najlepším mužstvám a najlepším hráčom odovzdal poháre a diplomy. Rozhodcovia Predrag Vujić a Marko Mirković z Kuly tiež dostali diplomy. Vedenie Slávie je spokojné s návštevou zápasov, lebo na nádvorí ZŠ 15. októbra každý večer bolo veľa dospelých divákov, ale aj detí. Dva záverečné zápasy sledovalo viac ako 300 divákov. V predzápase finálového zápasu sa stretli pionieri domácej Slávie a petrovskej Mladosti a výsledok bol 6 : 1 v prospech hostí.

29 /4760/ 22. 7. 2017

Šport HONTIANSKONEMČANIA A KYSÁČANIA SA STRETÁVAJÚ UŽ 48 ROKOV

Cez tie Nemce ešte raz Pavel Pálik

riateľské návštevy futbalistov kysáčskej Tatry a TJ Družstevník Hontianske Nemce zo Slovenska sa začali v dávnom roku 1969. Neskoršie to prerástlo v spoluprácu dedín Kysáč a Hontianske Nemce, ktorá trvá dodnes, teda celých 48 rokov. Možno by sa to mohlo zapísať aj do Guinnessovej knihy rekordov – prečo nie?! Toho roku Kysáčania v dňoch 6. až 9. júla hosťovali v Hontianskych Nemciach, cítili sa tam ako na návšteve svojich príbuzných, ba aj ešte lepšie, ako doma! V piatok večer 7. júla domáci herci pre svojich hostí zahrali divadelnú hru Krutohlavci, autora Ferka Urbánka, ktorú nacvičila Anna Frčková. O deň neskoršie všetci spoločne navštívili okresné mesto Krupina a popoludní o 18. hodine dve mužstvá veteránov zohrali priateľský futbalový zápas. Hontianskonemčania a Kysáčania hrali malý futbal; piati hráči a

Mužstvá veteránov TJ Družstevník a FK Tatra pred zápasom v Hontianskych Nemciach

brankár. Vyhrali hostitelia výsledkom 5 : 3 (3 : 3). Góly pre domácich dali D. Babiak, J. Babiak, Pisák, Štrba a Rerich, kým pre Tatru trafili M. Folkman dvakrát a J. Ožvát. TJ DRUŽSTEVÍK: P. Babiak, D. Babiak, E. Babiak, J. Babiak, Frčka, Janevsky, Nemec, Štrba, Rerich, Kvas, Popunda, Pisák TATRA: Tordaj, I. Ožvát, J. Ožvát, Stepanov, Folkman, Marunčiak, Ľ. Babiak, V. Vozár, P. Vozár, Benedik Zápas v Hontianskych Nemciach viedol Milan Frčka a oficiálny hlásateľ bol Ján Možiš.

Richtári Miloslav Chrťan a Jozef Nemec (zľava) sa prihovorili na spoločnom posedení

Cez Hontianske Nemce preteká riečka Štiavnica

Diváci so záujmom sledovali zápas

www.hl.rs

Kysáčania v Hontianskych Nemciach ako doma...

Informačno-politický týždenník

Začali spoluprácu: Pavel Medveď, Jozef Kracina a Pavel Pálik (zľava)

Domáci starí páni (prúžkované tričká) vyhrali 5 : 3

Po zápase na spoločnom posedení priateľov v sále miestneho Kultúrneho domu sa prihovorili a darčeky si vymenili starosta Hontianskych Nemiec Jozef Nemec a predseda Rady Miestneho spoločenstva Kysáč Miloslav Chrťan. Po chutnej večeri všetci spievali striedavo kysáčske a nemčianske piesne, ale najprv tú Cez tie Nemce... Veselica trvala až do popolnočných hodín. V nedeľu na rozlúčku si všetci prisľúbili, že sa o rok stretnú v Kysáči... • ŠPORT •

ŠACHISTI KOVAČICE PRVÍ PO PRVEJ ČASTI SEZÓNY

ani v roku 2012, keď zostúpili do Juhobanátskej A ligy z toho istého rebríčka. Už o rok neskoršie sa triumfálne vrátili do vyššej súťaže, keď v ôsmich kolách zozbierali 19 bodov. Zemiaková medaila (štvrté má o bod menej od nás.“ doma so ŠK Boru Ivkova z Banátske- miesto) im patrila vo Vojvodinskej Alfa a omega šachu v Kovačici ho Nového Sela 5 : 1 a v Grebenci lige – južnej skupine v konečnom prízvukuje, že obhájiť prvenstvo nad Vulturulom 3,5 : 2,5. „V druhom skóre 2014. O rok neskoršie už boli z prvej časti nebude vôbec ľahké: dueli zaradom na hosťovaní sme tretí, a vlani sa stali vicešampiónmi. „Tretieho septembra odchádzame prvýkrát remizovali – v Opove so ŠK Predseda Kračunov zdôrazňuje, do Ritiševa na meranie síl ktorí šachisti ŠK Kovačica so silným súperom Unirevybojovali jarný tohtoročou, ktorá má roky vo svoný titul: jej zostave okrem iného „Na prvé miesto sme i šachistov z neďalekého sa prebojovali vďaka boVršca. Potom sa o týždeň jovnosti, silnej „lavičke“ neskoršie doma popasunáhradníkov a súdržnosjeme s Alibunárom, kde ti. Ide o spoj skúsenosti sme jasnými favoritmi a mladosti. Hrali Dragan na víťazstvo. O majstrovi Erski, Božidar Kračunov, a postupujúcom tíme do Žarko Vladić, Mišo FarDruhej ligy pravdepokaš, Milan Luketa, Jano dobne rozhodne derby Bartoš, Pavel Krížov a midruhého s prvým, ktoré moriadne talentovaný budeme hrať vo Vršci 17. Dôležitá je aj súdržnosť: šachisti Kovačice, ktorí si Vuk Žegarac. Verím, že vybojovali v roku 2010 prvý postup do Druhej ligy septembra. V poslednom v derby šampionátu 9. kole prichádza k nám Banátsky Batu Ćosića bolo 3 : 3. V 5. kole, povo Vršci vo ôsmom kole zostaneme Karlovec, kde sme takisto jednoznač- slednom jarnom, sme presvedčivo neporazení a po domácom skrížení nými favoritmi.“ zdolali Radnički Kovin 5 : 1.“ zbraní s Karlovcom 24. septembra Šachový klub Kovačica v úvodV prvej sezóne Druhej ligy Srb- druhýkrát v 85-ročných dejinách nom kole tohtoročného šampio- ska – skupina Vojvodina v roku klubu budeme oslavovať postup nátu porazil v Plandišti Slogu 4 : 2011 skončili Kovačičania na podo Druhej ligy – skupina Vojvodina.“ 2. Nasledovali dva ďalšie triumfy: slednom 12. mieste. Nebolo inak

Nový útok na Druhú ligu Ján Špringeľ

„H

oci máme rovnaký počet bodov ako ŠK Boru Kostića z Vršca – dvadsať a pol, po jarnej časti majstrovstiev Vojvodinskej ligy Banát – južnej skupiny, sme šampiónmi úvodného diela a po siedmich rokoch druhýkrát zaradom vážne útočíme na titul, aby sme druhý raz v dejinách ŠK Kovačica hrali v Druhej lige,“ s nadšením o šachu v Banáte rozpráva predseda a aktívny šachista Božidar Kračunov, vysvetľujúc: „Kritérium, podľa ktorého sme aj napriek rovnakému skóre na prvej priečke, sa môže porovnať s meradlom získaných bodov v našom futbalovom šampionáte. Keďže sa výhra počíta tromi bodmi a remíza jedným, na jar sme na štyroch skríženiach zbraní v hre drevených armád zakončili so štítom a raz remizovali, bez prehry: dokopy sme tak získali trinásť bodov. Jarní vicemajster z Vršca bol raz porazený, ŠK Boru Kostića ale všetky ďalšie duely vyhral, takže

PRVÁ SKÚŠKA STAROPAZOVČANOV DOBRE DOPADLA

Nováčikovia v priaznivom svetle JEDNOTA – BSK 1925 2 : 1 (2 : 1) Matej Bzovský

o kratších prípravách na novú sezónu vo Vojvodinskej lige – južnej skupiny, pazovskí futbalisti zohrali v sobotu prvý skúšobný zápas. Súperom im bolo solídne mužstvo z Batajnice, člen Belehradskej zóny. Tréneri oboch mužstiev vyskúšali možnosti viacero nových hráčov. Oba celky výkonom uspokojili asi 150 zvedavých divákov. V prvej polhodinke hostia boli iniciatívnejší a podnikavá hra im priniesla prvú šancu. V 29. min. sa Vladimir Matić, bývalý útočník Jednoty, ocitol zoči-voči s pozorným brankárom Lazarom Jovišićom, ktorý jeho strelu úspešne zablokoval. Už v nasledujúcej min. hostia boli potrestaní. Akciu z pravej polovice ihriska režíroval vyni• ŠPORT •

kajúci Rade Pejić, pekne uvoľnil držali loptu na svojich nohách, Rajića a tento ľahko dorazil lop- častejšie sa dostávali pred bránu výborného Miloša tu do siete – 1 : 0. V 35. min. Pejić si Milinovića, niekdajpo sólovom úniku šieho strážcu siete sám pripravil šanprvoligovej Inđije. Tento sa zvlášť vycu a brankár hostí iba pohľadom znamenal v 60. min., vyprevadil loptu keď zneškodnil podo siete – 2 : 0. kutový kop a lopta V závere polčasu sa po strele Gojka po nepozornom Kneževića ocitla zákroku domácej v jeho rukách. Do obrany Matić skoukončenia zápasu hostia mali ešte rigoval výsledok. V druhej časti sa dve vyložené prínezmenil výsledok Zneškodnil penaltu: Miloš ležitosti a nerozz prvého polčasu, Milinović, nový brankár hodný výsledok by spravodlivejšie odzrkeď tréneri oboch Jednoty mužstiev všetkým hráčom po- kadlil priebeh tohto zaujímavého skytli možnosť prejaviť svoje priateľského zápasu. schopnosti. Lepšie sa predstavili V domácom mužstve sa osonáhradníci tímu z Batajnice, dlhšie bitne páčil stredopoliar Predrag

Milaković, ktorý sa vrátil práve z Batajnice, v prajnom svetle sa predstavil aj ďalší nováčik Aleksandar Dimitrić, kedysi veľký talent prvoligovej Inđije, ktorý neskoršie hral v superligovom ivanjickom Javore. Aj ostatní nováčikovia zahrali veľmi dobre, jedine občas škrípalo v obrane, na poste stopéra, takže sa očakáva príchod nového hráča práve na toto miesto v tíme Jednoty. JEDNOTA: Jovišić, Živković, Žeželj, Jelović, Bošković, Milaković, Bajić, Knežević, Pejić, Dimitrić, Rajić; hrali aj: Milinović, Krivokuća, Popović, Kostić, Galić, Jašo, Jovanović, Cvejić Nasledujúcu skúšku Jednota má v sobotu, keď sa v Novej Pazove stretne s domácim republikovým ligistom Radničkim.

29 /4760/ 22. 7. 2017

Šport FK ODŽACI HRAL LEN JEDNU SEZÓNU – 2016/2017 − V PRVEJ LIGE SRBSKA

Tak muselo byť

Nikdy viac spolu: mužstvo a vedenie FK Odžaci pred zápasom s OFK Belehrad 0 : 0

Juraj Pucovský

náhradník Užičanov Nešović aj prekonal Kronića. Odžačania potom v Zemune zažili očakávanú prehru 1 : 0. Tretí a posledný triumf oslávili v Kule nad novosadským Proleterom 3 : 1. Mnohí očakávali, že hosťovanie v Pirote môže byť rozhodujúce v boji o záchranu, že domáci Radnički bude „štedrý“, prepustí body, no Odžačania prehrali hladko 2 : 0. Zápas s priamym konkurentom o zostup, Kolubarou z Lazarevca, mal podobný priebeh ako aj ten so Slobodou. Domáci nevyužili mnoho šancí, v 90. + 3. min. jeden hráč hostí urobil faul, rozhodca Dejan Gligorijević z Belehradu dovolil protiútok, z ktorého hostia strelili víťazný gól – 0 : 1. Posledné dva zápasy na hosťovaniach v Belehrade mužstvo Odžakov prehralo s tímami BSK 2 : 1 (tréner G. Lazarević podal demisiu) a Sinđelića 3 : 2. V Kule sa hostili na záver Inđija 3 : 2 a ČSK Pivara 4 : 2, čo Čelarevčanom aj zabezpečilo obstátie v lige.

pre hru na Mestskom štadióne v Odžakoch.“ užstvo FK Odžaci malo V 19. kole FK Dinamo vo Vranji ťažkú a neurčitú jar. Novánemal milosčikovi sa nepodarilo obstáť ti – zvíťazil v Prvej lige Srbska, lebo mal slabpresvedčivo KARTY: 36 + 1 Rozhodcovia šestnástich hráčov FK Odžaci potrestali 36 šiu majstrovskú odvetu od jesene: 2 : 0. Druhú žltými kartami. Štyria: Tiodorović, Stanković, Potkozarac 3 výhry, 5 remíz, 7 prehier, gólový výhru si Odžačania vy- a Mijailović dostali po štyri, Ponjević 3, Matijević, Pobulić, bojovali nad Vujović, Perišić, Veselinović a Babić po dve, Matijašević, FK Bežanija 3 Svitić, Galić, Tutnejvić a Popović po jednej. Jedinú červenú : 1, ktorý bol kartu videl Vujović na zápase s Jagodinou. Najlepší strelec: v tej chvíli Mladen Galić (zľava) tiež ohrozený zostupom. Bod zo v tabuľke vypadol. súboja s Mačvou v Šabci novým Po úvodnej remíze v Odžakoch superligistom, keď bolo 0 : 0, s najslabším v lige mal byť veľkou OFK Belehrad 0 : 0, NeDVADSIATI PIATI vzpruhou. brankár Kronić a spobolo tak, lebo luhráči si priniesli cen- HRALI odžacký tím ný bod z Dobanoviec Ani jeden z 25 hráčov s ďalším uchá– 1 : 1. Zápas 18. kola nehral na všetkých zápa- dzačom o pos Jagodinou 2 : 0, ako soch. Najčastejšie na tráv- stup medzi aj ďalších šesť ako nik vybehli brankár Kronić elitu – užickou Duel Nnaemeka Ajuru (Jagodina) hostitelia Odžačania a Ponjević – štrnásťkrát. Na- Slobodou – Predčasne zdupkal: – Mladen Veselinović (Odžaci) hrali na štadióne nie- sledujú: Galić 13, Stanković prehral doma 0 tréner Goran Lazarević kdajšieho Hajduka v 12, Tutnjević 12, Pobulić 12, : 1. Galić, Pobupomer 8 : 13 a 14 bodov na konte. Kule, ktorý teraz ne- Veselinović 12, Babić 12, lić, Stanković, Tak je futbalová kapitola OdžaTím trénera Gorana Lazarevića sie meno niekdajšej Tiodorović 11, Matijević 11, Đorović, Mati- čanov v Prvej lige Srbska neúspešbrankárskej Đorović 10, Perišić 10, Potko- jević a ostatní ne uzavretá. Inak ani nemohlo na jar porazil legendy Mi- zarac 10, Mijailović 10, Vujo- na tomto zá- byť. Klub po najväčšom úspechu, len troch sú- SIEDMI lana Sreda- vić 9, Svitić 8, Matijašević 6, pase nevyužili ktorý dosiahol predovšetkým perov, trikrát novića. Súťa- kapitán Božičić 5, Mudreša rad streleckých vďaka hlavnému finančníkovi hral nerozhod- STRELCI Šestnásť jarných gólov žiace orgány 4, Soković 3, Đekić 2, Jović 2, príležitostí... Na Milojkovi Erićovi, nemal podporu ne a deväť zápasov prehral strelili siedmi strelci: Galić rozhodli tak Popović 2, brankár Latinović samom konci prostredia, prejavil mnoho nedos gólovým po- 6 (1 z jedenástky), Pobulić preto, lebo 1, Đorđević 1. rozhodca Alek- statkov, menil trénerov, ale mu merom 16 : 22, 3, Stanković a Matijević sa niektoré sandar Živko- chýbalo pochopenie orgánov FZ pričom získal po dva, Babić, Tiodorović kluby, najmä belehrad- vić z Niša dovolil, aby sa namiesto Srbska a dovolíme si konštatovať, len 12 bodov a Vujović z penalty po ské, sťažovali na „ne- troch minút nadstaveného času, aj rovnoprávnejší status s ostatnýhumánne podmienky koľko ukázal, hralo celých päť, keď mi klubmi Prvej ligy Srbska. a ako pätnásty jednom.

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

• ŠPORT •

Deni Supek, Michal Šterba a Daniel Kotuľač chytili najviac rýb

Budúcnosť jánošíckeho športového rybolovu s predsedom Danielom Brukom

ZDRUŽENIE ŠPORTOVÝCH RYBÁROV BABUŠKA V JÁNOŠÍKU

Snažia sa rozprúdiť činnosť Vladimír Hudec

ujatiach. Toto bolo vlastne prvé rybárske podujatie po niekoľkých o niekoľkých rokoch takmer rokoch,“ hovorí novozvolený predúplnej pasivity nové vedenie seda združenia Daniel Bruk. „Možno Združenia športových rybá- sú trochu na vine aj páľavy, ktoré rov Babuška v Jánošíku sa snaží práve v týchto dňoch kulminujú, ale rozprúdiť činnosť. Prvým poduja- vysoké teploty by rybárovi nemali tím po voľbách bola súťaž, ktorú byť prekážkou.“ Kto nie je prítomný, bez neho sa aktivita aj tak musí realizovať. Tak sa aj táto súťaž úspešne skončila s malým počtom účastníkov. Treba povedať, že ryby omnoho lepšie brali na plavák, čiže pri vrchu hladiny vody, ako na dne kanála. Preto nie div, že pionieri zaznamenali omnoho lepšie výsledky od svojich starších kolegov a dokázali, že sa o budúcnosť tohto Jon Skumpia bol najlepší športu v Jánošíku netrev konkurencii seniorov ba obávať. V konkurencii pionierov prvé miesto zorganizovali v nedeľu 9. júla 2017 obsadil Michal Šterba s úlovkom na pretekárskej dráhe kanála DTD, 950 gramov, druhý bol Deni Supek vedľa dediny. Súťažili v dvoch ka- (730 g) a tretí Daniel Kotuľač (550 g). tegóriách – pionieri chytali ryby V konkurencii seniorov najviac rýb udicou na plavák, kým dospelí, čiže – 240 gramov nameral Jon Skumpia seniori sa vyskúšali zo susedných Jerv chytaní rýb udimenoviec. Ostatní cou na dne kanála. seniori chytili skuAj keď si na súťaž točne zanedbateľný pozvali rybárov z cepočet rýb. lého okolia, ohlas Inak Jánošíčabol príliš skromný. nia majú výborné Súťažili iba ôsmi podmienky na rypionieri a siedmi bárčenie. Kanál je dospelí. hneď vedľa dediny „Ľudia buď nie a majú aj upravenú sú zainteresovaní pretekársku dráhu súťažiť, alebo si Rozhodca Zlatko dlhú asi kilometer. odvykli podieľať sa Mamojka odvážil aj tú Prednedávnom ju na takýchto pod- najmenšiu rybičku aj registrovali pre

majstrovské súťaže. Na nej ako hostitelia súťažia športoví rybári z Vršca. Toho času v združení majú iba 50 členov a podľa slov Ryba v hĺbky kanála predsedu cítiť ich nezáujem o ho„zaháľala“, takže si cijakú aktivitu, okrem chytania rýb. pretekári mohli odskočiť Predsa sú aj napriek tomu členovia aj do chládku ochotní priložiť ruky k organizácii pretekov. Do konca sezóny si naplánovali ešte dve súťaže. Už začiatkom augusta zorganizujú súťaž v chytaní sumca, v októbri plánujú chytať šťuky a veria, že budú mať omnoho viac účastníkov. Prvý septembrový víkend je vyhradený na tradičné podujatie – Dni Dráha pri jánošíckom moste poskytuje rybárov Jánošík – dobré podmienky na rybárčenie Jermenovci 2017, ktoré toho roku usporiadajú 34- tie účely nevyčlenila ani prostriedky. krát. Alibunárska obec, ktorá so Jánošíčania sa však nevzdávajú. „Nebyť Obce Plandište, toto znásusednou Obcou Plandište bola patrónom podujatia, sa toho roku me podujatie by zaniklo. My sme sa nemieni zúčastniť v organizácii, a na však rozhodli, že sa im v organizácii pripojíme, bez ohľadu na našu obec. Tak teda v dňoch 2. a 3. septembra 2017 na pretekárskej dráhe a v našom areáli vedľa kanála očakávame starých známych z okolia a celej krajiny; bude to dobré kamarátenie pri rybích špecialitách. Verím, že sa nám to podarí a že to dobre dopadne aj finančne, tým skôr, že nám peňažnú pomoc prisľúbilo aj Miestne spoločenstvo Jánošík,“ Po súťaži nasledoval obed hovorí tajomník združenia a kamarátenie v prírode Zlatko Mamojka.

KNIŽNÉ VYDANIA HLASU ĽUDU 1. Andrej Čipkár: Prečo???, rozprávky pre deti, cena 300 din; 2. Mária Kotvášová-Jonášová: Mať pätnásť je také ťažké, alebo striptíz, poviedky pre tínejdžerov, cena 500 din. 3. Elenka Šranková: Hlasľudovská kuchárka – Z kysáčskeho receptára – recepty starých mám a súčasné recepty chutných jedál, cena 600 din. 4. Jaroslav Feldy: Keď v živote nekvitli iba ruže – Ranená mladosť, skutočné životné osudy ľudí zo sriemskych dedín Erdevíka a Bingule, cena 600 din.

5. Zborník prác: Kysáč 1773 – 2013, všetko o Kysáči, od založenia po súčasnosť, cena 2000 din. 6. Anna Horvátová: Jazykové omyly 2, zbierka poučiek z oblasti slovenského pravopisu a výslovnosti, gramatiky a slovnej zásoby, cena 250 din. 7. Ján Šimoni: Matematika od stredoveku po 18. storočie, príručka určená učiteľom matematiky a prírodných vied, cena 800 din.

Jednotlivé tituly si môžete OBJEDNAŤ v redakcii Hlasu ľudu  na tel. č.: 021/47-20-840 alebo 063/47-20-84  na e-mail: nvu@hl.rs, filipova@hl.rs  alebo v dopisovateľstvách v Kovačici (013/662-565), Starej Pazove (022/317-505) a Báčskom Petrovci (021/22-80-042).