Hlas 29 2018 by NVU Hlas ľudu

Exit 2018: Sloboda ako lajtmotív Ján Triaška Báčsky Petrovec

ISSN 0018-2869

Informačno-politický týždenník ROČNÍK 75 | 21. 7. 2018 | CENA 50 DIN.

www.hlasludu.info www.hl.rs

ČÍSLO

/4812/



Z obsahu

Zmluvu o donácii, ktorou Slovenská republika darúva 9 600 eur na zrenovovanie Predškolskej ustanovizne Mladosť v Báčskej Palanke, (výmenu starých okien a dverí) podpísali v pondelok 16. júla veľvyslankyňa Slovenskej republiky v Belehrade Dagmar Repčeková a primátor Báčskej Palanky Branislav Šušnica. J. Bartoš

Alena Lakatošová zo Starej Pazovy získala titul žiačky generácie v rumskej Základnej hudobnej škole Teodora Tošu Andrejevića v školskom roku 2017/2018. Nielenže hrá na flaute, ale je i skvelou tanečníčkou a herečkou. Všestranne úspešná a talentovaná sestrička je vzorom svojim dvom bratom – blížencom Andrejovi (sprava) a Vladimírovi, ktorí idú jej stopami a radi hrajú na flautách. A. Lešťanová

21. 7. 2018 | 29 /4812/

Uzávierka čísla: 18. 7. 2018

Výrobca hudobných nástrojov Ján Nemček z Kovačice sa už štyridsať rokov zaoberá výrobou sláčikových nástrojov, najmä huslí a viol. Prednedávnom oslávil sedemdesiate narodeniny. J. Špringeľ

Nestabilné poveternostné podmienky v júni a júli s častými dažďami vyhovujú rozvoju rôznych patogénov, ktoré v intenzívnej miere ohrozujú aj zeleninu. Na rajčiakoch sa v tomto roku veľmi často vyskytuje alternáriová škvrnitosť listov a plodov rajčiakov Alternaria porri solani (srb. crna pegavost paradajza). Odborníci odporúčajú ochranu niektorým z týchto fungicídov: Acrobat MZ WG (2 – 2,5 kg/ha) alebo Consento 1,67 – 2 l/ha. Ľ. Sýkorová

Turnaj v malom futbale na ihrisku Futbalového klubu Kulpín usporiadala skupina športových entuziastov. Štartoval vo štvrtok 5. júla a účinkovalo v ňom štrnásť seniorských futbalových mužstiev. V nedeľu 8. júla, ako bolo plánované, sa turnaj nepodarilo skončiť, lebo Kulpín zasiahol silný lejak. Turnaj pokračoval v stredu 11. júla a víťazom sa stalo kulpínske mužstvo Panagra. K. Gažová

Editoriál ZAKLADATEĽ: NÁRODNOSTNÁ RADA SLOVENSKEJ NÁRODNOSTNEJ MENŠINY VYCHÁDZA TÝŽDENNE, V SOBOTU VYDÁVA NOVINOVO-VYDAVATEĽSKÁ USTANOVIZEŇ HLAS ĽUDU V NOVOM SADE PRVÉ ČÍSLO VYŠLO 19. OKTÓBRA 1944 V BÁČSKOM PETROVCI OD ROKU 1967 VYCHÁDZA V NOVOM SADE ROKU 1967 PREZIDENT REPUBLIKY VYZNAMENAL HLAS ĽUDU RADOM BRATSTVA A JEDNOTY SO STRIEBORNÝM VENCOM Riaditeľ NVU Hlas ľudu: Samuel Žiak Úradujúci zodpovedný redaktor: Stevan Lenhart Zástupkyňa úradujúceho zodpovedného redaktora: Anna Francistyová Redakcia: Juraj Bartoš, Danuška Berediová, Jaroslav Čiep, Katarína Gažová, Vladimír Hudec, Anička Chalupová, Anna Lešťanová, Jasmina Pániková, Juraj Pucovský, Ľubica Sýkorová, Elena Šranková Technický redaktor: Miroslav Dobroňovský Jazyková redaktorka: Anna Horvátová Lektorka: Mária Domoniová Adresa redakcie: Bulvár oslobodenia 81/V, 21 000 Nový Sad, poštový priečinok 234 www.hl.rs E-mail: nvu@hl.rs nvuhlasludu@hl.rs inzercia@hl.rs Telefóny redakcie: 021/47 20 840 063/47 20 84 Telefax: 021/47 20 844 Dopisovateľstvo v Petrovci: 021/22 80 042 Dopisovateľstvo v Kovačici: 013/662 565 Dopisovateľstvo v Starej Pazove: 022/317 505 Tlačí:

Čo s rozliatym mliekom...

ktuálna zostava Národnostnej rady slovenskej národnostnej menšiny v Srbsku už počíta posledné mesiace svojho pôsobenia. Na 18. schôdzi NRSNM (3. marca v Novom Sade) predsedníčka upovedomila jej členov a širšiu verejnosť, že ide o jej poslednú schôdzu. Sotva polovica jej členov sa ešte zišla 23. júna (v Bielom Blate) na tzv. pracovnom stretnutí. Predpokladaná diskusia o dvoch mimoriadne významných zákonoch vzťahujúcich sa národnostné menšiny a spoločenstvá v Srbsku sa nekonala. Celá paráda sa skončila výkladom predsedníčky Anny Tomanovej-Makanovej. Zmienila sa o zákone o národnostných radách národnostných menšín a zákone o ochrane práv a slobôd národnostných menšín. Obidva zákony poslanci v NZ Srbska schválili len niekoľko dní predtým. Pretrváva trpký dojem, že dlho očakávané zákony nie sú celkom jasné a nedefinujú presne jednotlivé práva národnostných menšín. Podľa mienky hlavy NRSNM, respektíve Koordinácie národnostných rád, požiadavky, ktoré boli spoločné pre všetkých 20 národnostných rád Srbska, nie sú zachytené v tomto zákone. Zákon jednoznačne nezakódoval to, čo celých 15 rokov, obrazne povedané, po celý ten čas bolo (a zdá sa, že i zostalo) kosťou v hrdle národnostných menšín, respektíve ich zastupiteľských orgánov či telies. Márne sa národnostné rady dožadovali možnosti, aby v budúcnosti pôsobili ako orgány verejnej správy. Nestalo sa. Naďalej zostávajú bez verejne právnych oprávnení, čiže bez možnosti skutkového rozhodovania, teda v polohe, z ktorej môžu iba účinkovať pri riešení zásadných otázok týkajúcich sa ich samých, respektíve národnostných menšín. Aj v budúcnosti, do ďalšieho, môžu o týchto otázkach rokovať, poskytovať mienky a navrhovať riešenia, avšak štátne orgány nie sú povinné akceptovať ich. Národnostné rady, stanovuje nový zákon, sú organizácie, ktoré účinkujú v procese rozhodovania (teda bez možnosti samostatného rozhodovania), zakladajú ustanovizne v známych štyroch

Účet NVU Hlas ľudu 160-924115-88 Banca Intesa ISSN 0018-2869 COBISS.SR-ID 16185090

• •

oblastiach (vzdelávanie, kultúra, informovanie a úradné používanie jazyka a písma). Je dobre, že zákon umožňuje národnostným radám schvaľovať stratégie týkajúce sa spomenutých štyroch oblastí. Takisto je v poriadku, že rady v oblasti vzdelávania môžu schvaľovať vyučovacie plány a programy práce týkajúce sa slovenského jazyka a doplnkov vzťahujúcich sa na dejepis, hudobné a výtvarné umenie a zakladať ustanovizne v oblasti informovania. Žiaľ, nepredpisuje jednoznačne spôsob ich financovania, čo je pre ich plynulú činnosť najdôležitejšie. Ponecháva priestor na to, aby sa táto otázka (do)riešila – v súlade s inými zákonmi. Majúc na zreteli skutočnosť, že aj doteraz jednotlivé zákony, ktoré sa dotýkali oblastí pôsobnosti národnostných rád (konkrétne informovania), neboli zharmonizované, existujú podozrenia a obavy z ich normálneho pôsobenia na dlhšie dráhy. Podobné pocity možno mať aj keď ide o právo rád dosadiť (len?!) jedného svojho člena do správnych rád jednotlivých inštitúcií. Zhromaždenie Srbska iste čoskoro oznámi presný dátum volieb štvrtých zostáv národnostných rád (mali by sa uskutočniť najneskoršie začiatkom novembra). Čo nevidieť, rozbehne sa predvolebná kampaň. Podľa neformálnych zdrojov sa vlastne už začala (hovorí sa o štyroch – piatich možných kandidačných listinách) a neznámych nie je málo. Vieme síce, že nadchádzajúce voľby do národnostných rád budú priame, že ich zrealizuje republiková volebná komisia, a že sa uplatní – zákon o voľbách národných poslancov! Pričom existujú rôznorodé tlmočenia týkajúce sa budúcich kandidátov na členov a funkcionárov národnostných rád (a potom aj na riaditeľov jednotlivých inštitúcií) v súvislosti s ich politickou príslušnosťou. Národnostné rady (a médiá tiež) v ozrejmení tejto a niektorých iných skutočností zostali dlžníkmi voči verejnosti. A čas na nápravu (takmer) vypršal. Juraj Bartoš

V tomto čísle TÝŽDEŇ

19 Vplyvom daždivého počasia klesla kvalita pšenice

5 Zlučovanie tried hrozí takmer každej škole

SLOVENSKO Tlačiareň HL PRINT Báčsky Petrovec

8 Koniec tortúry?

ĽUDIA A UDALOSTI

15 Žiaci sú prehnane zaťažení

POĽNOHOSPODÁRSKE ROZHĽADY

KULTÚRA

31 Účasť Matice na voľbách nevyhnutná

ŠPORT

39 Klub na sklenených nohách Autorka titulnej fotografie: Jasmina Pániková

29 /4812/ 21. 7. 2018

Týždeň 

InPress

Len nech sa buduje Jasmina Pániková

inulú nedeľu Francúzsko vyhralo na Majstrovstvách sveta vo futbale a deň predtým sme vraj aj my vyhrali svojrázne majstrovstvá. Vyhlásil to náš prezident počas otvárania prvej budovy známeho projektu Belehrad na vode. Určite sa mnohí, ktorí pozerali otváranie, pýtali, o aké majstrovstvá tu ide. Onedlho prezident poskytol vysvetlenie, pravdaže, v jemu vlastnom štýle. Skrátka, z vysvetlenia sa mohlo vycítiť, že tie majstrovstvá vyhrali ONI, teda tí, ktorí hovorili o megalomanskom projekte a prehrali všetci, ktorí to sledovali s podozrením. Možnosť nasťahovať sa do svojich bytov v najexkluzívnejšej budove v Belehrade mali, samozrejme, iba tí s bohatým bankovým účtom. Keďže jeden štvorcový meter stál dva a pol tisíca až päťtisíc eur a najlacnejší byt (iba s jednou spálňou) 156-tisíc eur, nemusíme príliš vysvetľovať, že Belehrad na vode nie je určený pre obyčajných smrteľníkov. Je tu pre našich boháčov, ako aj tých zo zahraničia. Možno práve niektorý z 23-tisíc milionárov, koľko ich vraj máme v našej krajine, si za nové bydlo, alebo iba ako také „víkendové“ bývanie zvolil práve spomínanú modernú budovu. Podľa údajov Daňovej správy z celkového počtu milionárov až 16-tisíc žije v Belehrade. A vraj zle nám je... Zatiaľ čo pri rieke Sáve jedni oslavovali, na druhom konci mesta iní protestovali. Občania mestskej časti Stepu Stepanovića protestovali proti budovaniu kostola v ich časti. Nemyslime si, že ide o neveriacich občanov, ktorí nechcú vo svojej blízkosti náboženské objekty. Ide tu predovšetkým o protest so silným dôvodom, keďže miesto, na ktorom bude chrám, pôvodne bolo určené na stavbu domu zdravia. Niekto zrejme dospel k záveru, že občania skôr potrebujú cirkev než lekárov. Ve, ako inak dopĺňať cirkevný rozpočet, ak nie budovaním nových kostolov, v ktorých ľudia budú nechávať vlastné peniaze.

www.hl.rs

7 DNÍ

DES, summity, štrajky... Juraj Bartoš

rítomný prehľad týždňa si dovolíme začať témou, ktorá zdanlivo nie je „veľká“. Ako každá, ktorá sa týka „malých“ ľudí. Celé desaťročia novosadský podnik DES, v ktorom väčšinu zamestnancov tvoria ľudia so zdravotným postihnutím, krášlilo dobré meno. Neúradne sa dozvedáme, že pred niekoľkými dňami v DES uplatnili upozorňujúci štrajk. Robotníci údajne nedostali niekoľko platov a neboli im vyplatené ani úplné cestovné náklady. Vraj uvažujú o tom, že spustia riadny štrajk v prípade nesplnenia požiadaviek smerujúcich k tomu, aby im podnik dal, čo si prácou zaslúžili. Mimochodom, roku 1993 v DES vzbĺkol požiar, ktorý mal za následok veľké hmotné škody. Pred takým desaťročím Slovenská republika vrazila približne 190 000 eur na zlepšenie pracovných podmienok a pracovného prostredia formou rekonštrukcie a modernizácie výrobných priestorov. Svedčila o tom aj tabuľa, ktorá medzičasom zmizla! Ako zrejme zmizla aj starostlivosť štátu o podnik s osobitným určením. Čo nezmizlo, sú o. i. summity. Toť sa vo fínskych Helsinkách stretli – iba v prítomnosti prekladateľov − hlavy Spojených štátov amerických a Ruska. Donald Trump a Vladimir Putin vraj hovorili o obchode, vojsku, raketách s bojovými hlavicami a Číne. Bez predbežne spresnenej agendy. Domáce a zahraničné médiá uviedli, že témou rozhovoru neboli šteklivé otázky, akými je údajné ruské vmiešanie do amerických volieb, udalosti v Ukrajine a Sýrii, NATO a iné, s ktorými rátala najmä americká verejnosť. Tú osobitne vyštvala vyhláška prezidenta Trumpa: „Zladiť sa s Ruskom je dobrá vec, nie zlá.“ O to viac, že za zjavne narušené vzťahy medzi USA a Ruskom obvinil „domáce sily“. Trump nesporne svojím „mäkkým“ prístupom k rozhovoru s Putinom prekvapil. Tobôž po sade kritík týkajúcich sa obchodu a vojnovej spotreby na adresu európskych spojencov, ktoré predtým vyslovil v rámci európskeho turné. V každom prípade má pravdu, keď hovorí: „Myslím si, že svet si praje vidieť, že si (USA s Ruskom − pozn. aut.) navzájom rozumieme, lebo my sme predo-

Informačno-politický týždenník

všetkým dve jadrové veľsily.“ Len aby tieto slová nezostali vo funkcii maľovania (inak chladných vzťahov) teplejšími tónmi v záujme vytvorenia krajšieho autoportrétu jeho autora v očiach svetovej verejnosti. V stredu, keď vznikal tento príspevok, prezident Aleksandar Vučić mal (mať) v Brusseli rokovať s kosovským prezidentom Hashimom Thaçim o riešení „storočného problému“. V tejto súvislosti v pondelok vyhlásil, že nemá dôveru v tých z Prištiny a v tých, ktorí im pri práci ničenia Srbska pomáhali, ale to neznamená, že nebudem bojovať a dám všetko preto, aby sa ten problém riešil. Srbského prezidenta v utorok 17. júla prijal prezident Francúzska Emmanuel Macron, ktorý po ukončení rozhovorov o. i. povedal: „Srbsko vstúpi do EÚ roku 2025, ak sa urobí všetko ako treba; ak sa uskutočnia reformy, môže to ísť aj rýchlejšie.“ Blahoželajúc Macronovi k tomu, že sa mu za krátky čas podarilo prinavrátiť Francúzsko na miesto, ktoré mu patrí v Európe a svete, Vučić podčiarkol, že Srbsko dostalo podporu hlavy Francúzska pre kompromisné trvalé riešenie kosovského problému. Hoci je obdobie dovoleniek, sú výhľady na dlhé horúce leto na pláne domácich politických dianí. Aj v tomto kontexte je prítomný nevy-

hnutný gordický, t. j. kosovský uzol. Ako uviedol utorkový denník Danas, citujúc zdroje z politickej scény Srbska: „Konečné rozhodnutie o rekonštrukcii vlády premiérky Any Brnabićovej bude zverejnené po tom, čo prezident štátu Aleksandar Vučić zverejní plán o riešení kosovskej otázky, a to sa, pravdepodobne, nestane skôr než v septembri alebo októbri.“ Podľa nemenovaných zdrojov je reálne očakávať, že po zverejnení plánu o Kosove „budú vypísané mimoriadne voľby, s uskutočnením referenda o návrhu na normalizáciu vzťahov s Prištinou“. Nie div, že opozičné politické strany, t. j. zástupcovia budúceho opozičného Zväzu pre Srbsko avizovali spoločnú schôdzku na stredu 18. júla. Mienili rokovať o budúcom rozdelení mandátov v Zhromaždení Srbska po nasledujúcich parlamentných voľbách. Mnohí by povedali, že robia účet – bez krčmára. Tak či onak, kým politici prihrievajú svoje nádeje pri obligátnej (pred)volebnej polievočke, najväčšia továreň na minerálne hnojivá v Srbsku, chýrečná pančevská HIP Azotara, prežíva vleklú drámu. Celkový jej dlh je 200 miliónov eur, napísal pondelkový Danas. Manko značne prevýšilo hodnotu podniku vyčíslenú na 108 miliónov eur. Aj v tejto firme avizovali štrajk − zameraný na jej záchranu...

Iný uhol reality

Nikola Petkov • TÝŽDEŇ •

BÁČSKA PALANKA

Slovenská donácia pre predškolskú ustanovizeň Juraj Bartoš

mluvu malého grantu o donácii finančných prostriedkov zo Slovenskej republiky podpísali v pondelok 16. júla na pôde Zhromaždenia obce Báčska Palanka Dagmar Repčeková, veľvyslankyňa Slovenskej republiky v Belehrade, a Branislav Šušnica, primátor Báčskej Palanky. Slovensko formou donácie zo Slovak Aid darovalo 9 600 eur (1 132 000 dinárov) na zrenovovanie Predškolskej ustanovizne Mladosť Báčska Palanka. Pri podpisovaní zmluvy bol aj Nenad Nerić, štátny tajomník v Ministerstve práce, zamestnávania, otázok veteránov a sociálnych vecí Republiky Srbsko. K prostriedkom získaným na základe projektu v rámci programu Small Grant Slovenskej republiky, ktorý nesie názov Zlepšenie podmienok

Goran Šatara a Dagmar Repčeková pre začlenenie detí migrantov do predškolského vzdelávania, mesto Báčska Palanka pridá 2 400 eur (280 000 dinárov). Realizácia projektu by mala významne prispieť k zlepšeniu kvality poskytovania služieb najmladším občanom Báčskej Palanky, vrátane detí z rodín migrantov. Veľvyslankyňa Repčeková o. i. pripomenula: „Slovensko v rámci rozvojovej pomoci doteraz dalo

Srbsku zdroje za 15 725 000 eur a okrem toho ešte 892 000 eur na humanitnú pomoc, z toho polovicu roku 2014 ako pozáplavovú pomoc a zvyšok na riešenie emigrantskej krízy.“ Slovenská republika od budúceho roku naštartuje novú stratégiu, povedala Repčeková, ozrejmiac, že táto predpokladá pomoc, ktorá by mala byť spojená s určitými projektmi, kde sme vybrali projekty

čistenia vody, projekty na riešenie odpadového hospodárstva a projekty zelených energií. V súčinnosti s medzinárodnými inštitúciami SR sleduje o. i. sociálnu oblasť, kde nastupuje s Rozvojovou bankou Rady Európy, podotkla slovenská veľvyslankyňa, a spomenula aj pomoc vo výške 250 000 eur, koľko Slovensko začiatkom roku poskytlo na vypracovanie projektovej dokumentácie na dostavbu detskej nemocnice Tiršova 2 v Belehrade. SR chce participovať aj v oblasti verejných financií, na lokálnej úrovni, ako i v oblasti digitalizácie. Na nádvorí PU Mladosť delegáciu prijal Goran Šatara, úradujúci riaditeľ PU Mladosť. Ako povedal, staré schátralé okná a vchodové dvere mienia vymeniť pred príchodom zimy. Pripomenul tiež, že v tejto ustanovizni už tri roky za sebou funguje aj oddelenie v slovenskom jazyku.

VÝBOR PRE VZDELÁVANIE NRSNM

Zlučovanie tried hrozí takmer každej škole Danuška Berediová

a utorkovej mimoriadnej schôdzi Výboru pre vzdelávanie NRSNM v Kysáči bol iba jeden bod rokovacieho poriadku: zachovanie tried s vyučovacím jazykom slovenským na základných školách. Pri debate v Základnej škole Ľudovíta Štúra17. júla boli aj riaditelia škôl, ktorým hrozí zatvorenie väčšieho počtu tried. Po schôdzi usporiadali tlačovku pre médiá. Podpredsedníčka výboru Tatiana Naďová informovala, že podľa nových pokynov z Ministerstva školstva sú presne určené kategórie žiakov, ktorí majú určité poruchy v rozvoji, na základe ktorých sa počet žiakov v triedach môže zmenšiť. „Táto klasifikácia žiakov s poruchami v rozvoji nás privádza k tomu, že sa triedy budú formovať inak než doteraz. Iba štyri kategórie žiakov patria medzi tie, ktoré vplývajú na úhrnný počet žiakov v triede. Už teraz vieme, že žiaci, ktorí sledovali vyučovanie podľa tzv. IOP 1, sa doteraz počítali za dvoch žiakov, a tí podľa IOP 2 sa počítali za troch, • TÝŽDEŇ •

čiže počet žiakov v tých triedach sa zmenšoval o dvoch, respektíve troch. To vedie k tomu, že sa niektoré triedy v základných školách budú musieť zlučovať.“ Naďová tiež zdôraznila, že toto nie je iba menšinový problém, ale problém na úrovni celého Srbska. Schôdzu zvolali, aby zmapovali situáciu na našich základných školách. „Bezmála v každej našej základnej škole a zvlášť na úrovni Báčky sa javí tento problém. Konkrétne v petrovskej základnej škole je otáznych až 8 tried, z čoho 7 slovenských, v pivnickej 2 a v kysáčskej 3 triedy,“ vyhlásila podpredsedníčka VPV. Tento problém bude, samozrejme, mať za následok aj skutočnosť, že niektorí učitelia zostanú bez práce, alebo sa im zmenší fond hodín. „Ak niekto zostane bez práce, to budú najprv tí, ktorí majú podpísanú pracovnú zmluvu na určitú dobu. Keď ide o tých, ktorí pracujú na neurčitú dobu, tu sa realizuje tzv. bodovanie, a tí, ktorí budú mať najmenej bodov, žiaľ, zostanú bez práce alebo bez časti fondu hodín. Obávam sa, že sa to sta-

Zmapovali situáciu: v petrovskej škole je otáznych 8 tried, v pivnickej 2 a v kysáčskej 3 triedy ne v každej škole.“ Na záver Naďová povedala, že v školstve existuje tzv. burza, na ktorú sa dostávajú práve tí, ktorí zostanú bez hodín alebo časti fondu hodín a budú mať prednosť pri zamestnávaní, ak sa uvoľní pracovné miesto v hociktorej škole. V tomto smere má Aktív riaditeľov veľmi dobrú spoluprácu a bude sa snažiť, aby pomohol kolegom doplniť fond hodín v inej škole. Koordinátorka VPV Svetlana Zolňanová zdôraznila, že ide o reformu

racionalizácie v oblasti vzdelávania, v rámci predvstupových rokovaní do EÚ. Ako povedala, Národnostná rada môže dať iba kladnú mienku k tomu, aby sa vzhliadli všetky možnosti pri robení výnimiek týkajúcich sa spájania tried. „Pokúsime sa zachovať, čo sa dá, ale musíme si byť vedomí, že táto práca bude na jeden školský rok a o rok sa na ten istý kameň úrazu potkneme a situáciu konečne budeme musieť riešiť,“ uzavrela Zolňanová.

29 /4812/ 21. 7. 2018

Týždeň PRVÝKRÁT NA VÝCHODNOM SLOVENSKU

Dolnozemci na prekrásnom Spiši Katarína Melegová-Melichová

lovek sa presviedča, že mnohé príslovia, ktoré vznikali na základe stáročných skúseností v súčasnej uponáhľanej a v nejednom ohľade hektickej dobe, už platiť nemusia. Hovorievalo sa: Aké ráno, taký celý deň. Ale skúsenosť výpravy, ktorá vycestovala 12. júla v organizácii MOMS Petrovec na 12. medzinárodný

Boľovčania vo víre tanca

festival Slováci Slovákom, ktorý prebiehal v rámci 63. Spišského trhu v Spišskej Novej Vsi, toto príslovie vyvrátila. V dobrej nálade a pohode totiž členovia KUS Sládkovič z Boľoviec vyštartovali na zájazd v dobrej viere, že do večera sa dostanú do Levoče, kde im ubytovanie zabezpečil organizátor festivalu – Neinvestičný fond Slováci Slovákom. Po obchvate okolo Budapešti autobus s naladenými spolkármi sa dostal na diaľnicu M3, kde v dôsledku tragickej dopravnej nehody, v ktorej bolo niekoľko kamiónov a osobných vozidiel, a ktorá si vyžiadala aj ľudské obete, zostal stáť na jednom mieste v kolóne celých šesť hodín (tak ako na stovky iných áut, kamiónov a autobusov). Na miesto nehody prišli policajné, hasičské a záchranárske zložky, ale aj tak, po šiestich hodinách vyčkávania, sa päťkilometrová kolóna musela vracať diaľnicou v protismere, zísť z nej a vedľajšími cestami obísť blokovanú časť diaľnice, vrátiť sa

www.hl.rs

na ňu a len potom pokračovať v ceste. Pravdaže, počas dlhočizných hodín čakania sa minuli zásoby ani nie tak jedla, ako vody. Šikovné spolkárky si ju zadovážili od vodičov kamiónov, ktorí sú na zástoje či zápchy na cestách pripravenejší. Po všetkých útrapách a nelichotivom zhodnotení pohotovostných služieb v EÚ sa konečne o pol štvrtej ráno súbor dostal k cieľu.

členom súboru bola sprievodkyňou stredom Levoče. Totiž centrum Levoče je zapísaný do Zoznamu svetového dedičstva UNESCO. Hlavné námestie nesie meno Majstra Pavla; na ňom je totiž Kostol sv. Jakuba, v ktorom je svetoDievčenské kvarteto KUS Sládkovič chýrny drevený oltár ním zhotovený. Ide o gotický oltár zo začiatku 16. Kukučková a Martina Agarská za storočia, najvyšší na svete, ktorý sprievodu hudobníkov: Marjana vypĺňa baziliku od podlahy až po Šajbena, Mila Domoniho a Jaroklenbu. V chráme je aj ďalších je- slava Turana. Do jedného celku denásť gotických a renesančných dva súbory programovo šikovne krídlových oltárov. Na námestí je skĺbila vedúca FS Sálašan Kristina renesančná radnica, ďalšie dva Jucanová. Na Spišskom trhu vystúpili aj vzácne kostoly s barokovým interiérom a klasicistické budovy domáce folklórne súbory, ľudové župného domu a evanjelické- hudby, rockoví domáci a českí ho kostola. Historické centrum speváci, poprockové a funky kaobklopuje mohutný hradobný pely, bábkové divadlo, humoristi, systém s dĺžkou 2,5 km. Folklórne speváci evergrínov... Na trhoch súbory zo zahraničia boli ubyto- bolo ťažko odolať bohatej pované v renesančnej budove na nuke medovnikárov, cukrikárov, hrnčiarov, keramikárov, hračkáNámestí Majstra Pavla. V prvý deň spolu s FS Sálašan Popoludní na hlavnom javisku rov, klenotníkov, zmrzlinárov, z Nadlaku na hlavnom námestí vystúpili obidva folklórne sú- syrárov, krčmárov, kožušníkov..., v Spišskej Novej Vsi Boľovčania bory: Sálašan z Nadlaku a KUS ale aj kolotočov, z ktorých sa dopočetným návštevníkom v pol- Sládkovič z Boľoviec. Boľovčania ďaleka rozliehala hudba, smiech druhahodinovom programe do programu prispeli s choreo- a výskot šťastných detí. V nedeľu hosťom neprezentovali naše ľudové zostalo po raňajkách tance, spevy a krásne kroiné, než poďakovať sa je. Účinkovali aj v sprievode hostiteľom za teplé primestom, ktorý tiahol hlavjatie a stálu starostlivosť. ným námestím až k Redute. Hostitelia sa zase poTam bolo prijatie pre hostí ďakovali za umelecké mesta, ktoré takto oslavuje chvíle pri speve a tanci svoj deň. Boli tam delegácie Dolnozemcov. Boľovčapartnerských miest z Nemecnia boli po prvýkrát na ka, Česka, Poľska, Maďarska, Východnom Slovensku Brazílie, Francúzska, Grécka, vďaka projektu MOMS USA a, samozrejme, SlovenPetrovec, ktorý získal ska, predstavitelia domácich podporu Úradu pre a zahraničných folklórnych Slovákov žijúcich v zasúborov a štátni činitelia. Návštevníci veru mali čo obdivovať hraničí. Tak aj tento kút Primátor Spišskej Novej Vsi Ján Volný a župan Prešovského grafiami Alžbety Kukučkovej: Tá pravlasti našich predkov sposamosprávneho kraja Milan Ma- boľovská vež, Ledačina leda a Aká znáva, že si jej deti zachovali aj jerský poďakovali hosťom, ktorí by to hanba bola, so sólo spevmi po tristoročnom odlúčení lásku prišli na oslavu mesta a zároveň Pavla Kukučku, Martiny Kukučko- k svojeti a hrdosť z patričnosti ju programovo obohatili. vej a Martiny Agarskej, dievčen- k slovenskému národu. V sobotu predpoludním Oľga ského kvarteta, ktoré utvorili Jana Foto: Miroslav Schafer Fejdiová z OZ Dotyk ľudskosti a Danuša Tomanové, Martina

Informačno-politický týždenník

• TÝŽDEŇ •

K MEDZINÁRODNÉMU DŇU BOJA PROTI COCA-COLE

spôsobom pôsobí aj heroín. Kokaín nebol potrebný v nápoji, lebo jeho úlohu prebral cukor. Po šesťDanuška Berediová rada Colu a nikdy ju nepije. desiatich minúPetra, vysvetlite nám z od- tach kyselina oca-Cola je jednou z naj- borného hľadiska, nakoľko je fosforová robí silnejších značiek na sve- Coca-Cola škodlivá. svoju úlohu. te. Je taká silná, že jej logo „Prvým problémom je veľké Narúša rovnopozná až 94 % svetovej populá- množstvo cukru v tomto nápoji. váhu vápnika cie. Ale málokto vie pôvod Coca- Plechovka Coca-Coly (330 ml) a fosforu v tele -Coly. V roku 1885 lekárnik Jonh obsahuje až 35 g cukru. Keby a znemožňuje Každodenné občerstvenie Pemberton vymyslel prvú absorpciu vápverziu tohto nápoja a dal mu nika. Perlivé nápoje sú bohaté bolenie hlavy, tráviace problémeno Pemberton‘s French na fosfor a aby organizmus my, zmeny nálady (zvlášť u detí). Wine Coca (slovo coca je tu obnovil rovnováhu vápnika Acesulfam K je ešte jedno umelé použité vo význame kokaín). a fosforu, čerpá vápnik z kos- sladidlo, ktoré nebolo nadostač Bol to omamný nápoj, ktorý tí a zubov, takže dlhoročné otestované a bolo sprevádzkovplýval na nervovú sústavu. konzumovanie týchto nápo- vané, hoci existuje podozrenie, Pemberton sa inak počas jov je jeden z kľúčových príčin že je kancerogénne. Podobne občianskej vojny stal závisosteoporózy. Osobám, ktoré platí aj pre cyklamát sodný, lým na morfiu a práve táto sa nemôžu celkom zrieknuť ktorý je zakázaný, lebo je doskutočnosť ho motivovala, Coca-Coly, sa radí, aby pili čím kázané, že má kancerogénne aby vytvoril „liek“, vlastne viac mlieka a mliečnych vý- efekty – vytvára malígne bunky náhrady zaň (čiže ďalšiu robkov, aby predišli deficitu v organizme. Toto sú všetko drogu). V roku 1886 počas vápnika a znemožnili ničenie umelé výrobky, s ktorými sa telo prohibície bol prinútený nevie vyrovnať. Preto, keď sa kostí a zubov.“ odstrániť alkohol z nápoja, Na základe známych ingre- na nálepke Coca-Coly uvádza, avšak kokaín v ňom pretrval diencií viete nám povedať, že obsahuje 0 % cukru, asi sú až po rok 1903. Namiesto prečo Coca-Colu každoden- používané tieto sladidlá. Veľké kokaínu do Coca-Coly dali ne a vo veľkých množstvách množstvá cukru vedú k obezite, ešte viac cukru a kofeínu. Petra Sľúková (Foto: z archívu zvyšujú riziko vzniku metabolicužíva toľko ľudí? Pemberton tvrdil, že tento spolubesedníčky) „Pokiaľ ide o umelé sladidlá, kého syndrómu, zvyšujú riziko nápoj lieči mnohé choroby: najznámejší je aspartam, ktorý vzniku cukrovky 2. typu, zvyšujú bolesť hlavy, depresiu, úzkosť, sme naraz zjedli také množstvo bol problémom počas osem- krvný tlak, hladinu cholesterodokonca aj neplodnosť. cukru, asi by nám bolo zle. Ale desiatych rokov minulého sto- lu a triglyceridov v krvi. Nová Dnes je presný recept na Co- výrobcovia Coca-Coly uvažo- ročia, skrze nárastu obezity. doba však prináša aj nové cukry ca-Colu ešte stále tajomstvom, vali aj nad tým. – GMO cukry, ktoré ale ingrediencie, ktoré sa použí- Pridali do nápoja sú lacnejšie. Najpovajú vo výrobe, sú nám známe: kyselinu fosforečpulárnejší je vysokoperlivá voda, cukor, kofeín, ky- nú, aby zjemnili fruktózový kukuričselina fosforečná, karamelové spomenutý efekt. ný sirup. Čo sa týka farbivá a prírodné arómy, ktoré Asi 20 minút po kofeínu, v miernych množstvách pôsobí sú mystériom. vypití Coca-Coly Všetci si asi podvedome uve- prichádza k nástimulačne, zvyšuje domujeme, že je škodlivá, ale skoku hladiny cukmentálne, fyzické predsa ju pijeme. Na jednej ru v krvi, čo vedie a pracovné schopstrane na každom kroku vidíme, k náskoku inzulínosti. Lež v Coca-Cole sa vyskytuje koľko ju každodenne ľudí pije, nu. Pečeň reaguvo veľkých množa na druhej strane sú jej tvrdí je tak, že všetok stvách a môže vyodporcovia. Existuje dokonca cukor, ktorý nájde Medzinárodný deň boja proti v krvi, premení na volať stratu chuti do Coca-Cole, ktorý sa pripomína tuky. Po štyridsiajedla, popudlivosť, 21. júla. nespavosť, zvýšené tich minútach sa Otázku, nakoľko je tento tma- skončí absorpcia Asi 1,9 miliardy rôznych druhov a balení Coca-Coly vylučovanie kyseliny vý nápoj škodlivý po ľudské kofeínu. Rozširujú (fľaškovaná, v plechovke, čapovaná...) sa vypije denne žalúdočnej, zimnicu, zdravie, keď existuje medziná- sa zrenice, zvyšuje vo svete znížený účinok nierodný deň boja proti nemu, sme sa krvný tlak a mozog zrýchle- Dnes sa podozrieva, že jeho ktorých liekov, zrýchľuje prácu položili odborníčke na správnu ne vyrába serotonín, aby vás každodenná konzumácia má srdca a zvyšuje krvný tlak. Navýživu Petre Sľúkovej z Báčske- priviedol k blaženému stavu. škodlivý dopad na zdravie, je pokon vyvoláva závislosť, ak sa ho Petrovca. Naša spolubesed- Dostávame energiu a pocitu kancerogénny a je dokázané, každodenne užíva vo väčších níčka sa priznala, že sama nemá spavosti už niet. Podobným že vyvoláva nežiaduce efekty: množstvách.

Čo je v nej?

• TÝŽDEŇ •

29 /4812/ 21. 7. 2018

Slovensko Koniec tortúry?

V MARCI SA PRESŤAHOVALA BRATISLAVSKÁ CUDZINECKÁ POLÍCIA NA OKRAJ HLAVNÉHO MESTA

Rastislav Boldocký

majú teraz naozaj ľahšie. A k čomu noviny dospeli? V niečom áno, v niečom nie. „V Petržalke to bola katastrofa, tu máme aspoň stoličky. Ďakujem vám, naozaj,“ cituje týždenník mladú Rusku Aňu, ktorá na

udzinecká polícia v bratislavskej Petržalke bola dlhé roky nočnou morou každého zahraničného občana, čo sa chcel zamestnať alebo študovať na Slovensku. Museli ste čakať dlhé hodiny, kým prídete na rad, a ani potom nebolo vôbec isté, či sa vám podarí vybaviť potrebné papiere. Tortúra sa mala skončiť v polovici mar- Nové priestory vo Vajnoroch ca, keď sa polícia presťahovala do nových priestorov Slovensku pracuje vyše roka a pol na Regrútskej ulici 4 v mestskej s bezdomovcami a chcela by tu časti Vajnory. „Nové priestory prešli zostať žiť. Redaktorka jej dala za rozsiahlou rekonštrukciou, aby pravdu. „V deň našej reportáže sa spĺňali všetky štandardné normy tam nik netlačil. Hoci niektorí si modernej budovy. Z doterajších privstali, aby sa poistili, že nebudú 15 vybavovacích miest bude 23 a čakať do konca, nevidíme nikoho časom sa tento počet zvýši. Komfort so spacákom. Väčšina žiadateľov pre klientov je znásobený detským o pobyt si našla miesta na sedenie. kútikom a bezbariérovými úpra- Na toaletách bolo čisto a na rozdiel vami,“ dušovalo sa vtedy Minis- od nemocníc či iných úradov sme terstvo vnútra. Týždenník PLUS 7 tam našli aj papier, mydlo a utierky DNÍ v týchto dňoch v trojstranovej na ruky,“ píše PLUS 7 DNÍ v reportáži reportáži zisťoval, či to cudzinci s titulkom Vitajte na Slovensku.

už preukazy len vyzdvihnúť a okolo desiatej ich vidíme odchádzať,“ píše PLUS 7 DNÍ. Nemuseli teda prísť o tretej – štvrtej ráno ako v Petržalke, ale stále to ideálne nie je. „Polícia priznáva, že jedno vyAle na druhej strane nie všetko bavenie pri okienku sa natiahne je úplne ideálne. V prvom rade bu- aj na pol hodiny. Na „čakačke“ je dova sa nachádza stále veľa ľudí. ďaleko od centra Ale už sa netlamesta a nie je prá- Cudzinci v číslach čia ako to bývave na pôvabnom lo v Petržalke. V súčasnosti na Slovensku Väčšina sedí, mieste. „Kde sa len pozriete, samé žije 110 359 cudzincov s plat- niektorí pofajpole. Všetkým ným pobytovým preukazom. čievajú vonku,“ je jasné, že Polovica pochádza z krajín píše týždenník. ste na konci EÚ a druhá polovica z tretích Navyše čísla mesta, ak nie krajín. Záujem o prechodný, sú neúprosné. až za mestom. trvalý pobyt či ich obnovenie Bratislavská Dokonca aj stúpa. Oproti roku 2012 až „pobočka“ curozkošné ro- sedemnásobne. dzineckej poZ krajín EÚ na Slovensku žije lície vybavuje dinné domy Vajnor máte za najviac Čechov (10 809), Maďa- až polovicu chrbtom. V blíz- rov (8 290), Rumunov (7 351), žiadostí z cekosti chôdze sa Poliakov (5 841) a Nemcov (4 lého Slovennachádza len 588). Z tretích krajín u nás žije ska a nápor pumpa, priemysel- najviac Ukrajincov (18 556), v posledných né závody a sídla Srbov (12 072), Rusov (4 485), rokoch stúpa. niekoľkých firiem,“ Vietnamcov (3 731) a Číňanov Kým v roku píšu noviny. Navy- (2 506). 2012 udelili še to trvá, kým sa pobyt asi 1 sem dostanete. „Cestovali sme sem 500 ľuďom, vlani to bolo vyše 9 asi hodinu a pol,“ hovorí vojvo- 100 a v prvom polroku tohto roka dinský Slovák Miško z Padiny. Vo už 5 400. vestibule sedeli s priateľkou Martou Pokiaľ ide o ďalšie sťažnosti, a Milenou z Belehradu a Svetlanou viacerí cudzinci sa posťažovali na z Vrbasu. A koľko teda museli ča- jazykovú vybavenosť policajtov. kať? „Mladé Srbky prišli o siedmej Na druhej strane ocenili ich milý a a dúfajú, že okolo obeda už budú ústretový prístup. na odchode. Miško s Martou si prišli Foto: Dávid Duducz

VÄČŠINA SLOVÁKOV VO FINÁLE MAJSTROVSTIEV SVETA PODPOROVALA CHORVÁTOV

Komu fandiť? R. Boldocký

odobne ako v Srbsku, aj na Slovensku bolo pred finálovým zápasom futbalových majstrovstiev sveta významnou témou, komu fandiť. V tomto prípade však odpoveď bola o poznanie jednoznačnejšia – až na vzácne výnimky Slováci sympatizovali s Chorvátmi. Niektoré médiá dokonca menovali dôvody, prečo podporovať jadranskú krajinu. Argumenty, ktoré odzneli, sú naozaj zaujímavé, a – nemajte obavy – netýkali sa vojen, historických konfliktov, ani Thompsono-

www.hl.rs

vých piesní. Skôr ich môžeme rozdeliť na logické a viac či menej zábavné. Viacerí Slováci zdôrazňovali, že Chorvátsko je ich obľúbenou dovolen- Matej Cifra Sajfa: Na podobnosť kovou destináciou, že s Modrićom poukázal sám na svojom v Chorvátsku žije slo- instagramovom proﬁle venská menšina a naopak a že ide o veľkosťou podobné kvality Modrića, Rakitića a spol. Konzervatívnejšie ladeným slovanské krajiny. Samozrejme, svoje urobil aj geopolitický argu- užívateľom internetu sa zasa poment o neuveriteľnom úspechu zdávalo, že za „Balkáncov“, ako im malej krajiny vo svete vplyvných a hovoria, hrali výlučne Chorváti, nie bohatých, no a zopár športových africkí prisťahovalci ako v prípade fajnšmekrov ocenilo futbalové finálového súpera z Francúzska.

Informačno-politický týždenník

Mimochodom či sú všetci chorvátski reprezentanti naozaj Chorváti a či v ich žilách náhodou nekoluje aj krv iného balkánskeho etnika, neriešili. Chvalabohu. Denník Nový čas priniesol aj zopár vtipných dôvodov, že prečo práve „Vatreni“. „Majú sexi prezidentku,“ znie jeden z nich a ďalší je podobne podstatný: „Nemiešajú sa nám do hokeja.“ Ale hádam najbizarnejším argumentom pre fandenie Chorvátom je podobnosť najlepšieho hráča šampionátu Luku Modrića a známeho slovenského moderátora Mateja Cifru Sajfu. A ako Slováci zareagovali na finálovú prehru? Nerobili z toho drámu. Dokonca aj tí, čo fandili proti Chorvátom, nejasali, len sa v tichosti tešili z víťazstva Francúzov. • SLOVENSKO •

Ľudia a udalosti Zmeny vo vedení obce P MIMORIADNE ZHROMAŽDENIE OBCE ALIBUNÁR

Vladimír Hudec

SNS a ihneď potom aj predseda Zhromaždenia obce Siniša Gavrančić podal demisiu; oni do budúcna budú v zhromaždení vystupovať ako voľní výborníci. Za nového predsedu Zhromaždenia obce novoutvorená výbornícka

Predraga Belića a za nového predsedu zvolili inžiniera poľnohosporedrag Belić viac nie je preddárstva Dušana Dakića z Ilandže, sedom Alibunárskej obce. ktorý do SNS prešiel z radov SRS. Tak na zasadnutí ZhroZástupcom predsedu sa stal líder maždenia obce v piatok 13. júla Socialistickej strany Srbska v tejto rozhodla novoutvorená koalícia, obci a niekdajší dlhoročný predktorú tvorí 7 výseda obce Milan borníkov Srbskej Ćuruvija. Zvopokrokovej stralená je aj nová ny, 4 výborníci 11-členná ObecSPS, traja výborná rada. níci DS a jeden Novozvolený výborník LSV. predseda obce Aj keď zasadvyjadrujúc vďanutiu predcháku za dôveru vydzal viacmesačhlásil, že je pred ný rozkol dvoch novým vedením táborov SNS v tejmnoho práce: to juhobanátskej Mimoriadne zasadnutie Zhromaždenia obce vyvolalo „To, čo bolo zlé, obci – toho, ktorý veľký záujem občanov, ale aj médií budeme meniť podporuje Belića, a v dobrom bua ďalšieho, ktorý bol za jeho zme- väčšina zvolila pokrajinského deme pokračovať. Naším cieľom nu, zasadnutie prešlo bez inci- poslanca z radov SNS Nedeljka je, aby Alibunárska obec bola dentov. Najprv šiesti výborníci Konjokrada. moderná a vyvinutá a zároveň SNS, ktorí zostali verní Belićovi, Následne tajným hlasovaním sa budeme snažiť pestovať jej vystúpili z výborníckej skupiny z funkcie odstavili predsedu obce tradíciu, kultúru, multietnickosť.

VÝBORNÍCI ZHROMAŽDENIA OBCE STARÁ PAZOVA

Schválili opravný rozpočet na rok 2018 Anna Lešťanová

eden z najdôležitejších bodov rokovacieho programu na 30. schôdzi staropazovského lokálneho parlamentu, ktorá sa konala v piatok 13. júla, sa vzťahoval na schvaľovanie rozhodnutia o opravnom rozpočte Obce Stará Pazova na rok 2018. Ako nám porozprával Goran Jović, predseda ZO Stará Pazova, opravným rozpočtom sa príjmy a trovy nemenia a na základe realizácie rozpočtu do júla k zmenám došlo iba v niektorých položkách. Opravný rozpočet bolo nevyhnutné schváliť i na naplánované investície do konca roka, lebo sa pre niektoré z nich očakávajú prostriedky tak z pokrajinského, ako aj z republikového rozpočtu. • ĽUDIA A UDALOSTI •

Budova Zhromaždenia obce v Starej Pazove

Nový predseda obce Dušan Dakić

Prvoradým cieľom nám bude prilákať nové investície a otvárať nové pracovné miesta. Verím, že v tom budeme mať aj podporu opozície.“ Teraz už bývalý predseda obce Belić sa z rečníckej tribúny prepáčil občanom, že nezostali na rovnakých vlnových dĺžkach. Zároveň odkázal, že sa rýchlo vráti na moc. „Táto divná koalícia neobstane zaveľa, tým skôr, že teraz bude mať aj silnú opozíciu,“ povedal Belić a zahlásil, že čo nevidieť formuje skupinu občanov. Foto: J. Jovanovićová

Výborníci väčšinou hlasov schválili aj návrh rozhodnutia projektu verejno-súkromného partnerstva rekonštrukcie a dlhoročnej údržby systému verejného osvetlenia uplatnením tzv. led technológie na území Staropazovskej obce. „Na tomto zasadnutí došlo aj k zmene riaditeľa staropazovského Domu zdravia Dr. Jovana Jovanovića-Zmaja. Dr. Snežanu Tabakovićovú na obdobie šesť mesiacov vymenovali za úradujúcu riaditeľku tejto ustanovizne, ktorá zároveň na tejto schôdzi podala demisiu na mandát výborníčky. Doterajšieho riaditeľa Dr. Aleksandra Omerovića pre zdravotné problémy z tejto funkcie zmenili,“ povedal Jović a zároveň ďalšiu, a to slávnostnú schôdzu lokálneho parlamentu zahlásil už na štvrtok 2. augusta keď sa uskutoční prvá oslava Dňa obce v tomto termíne za prítomnosti početných i zahraničných hostí. Táto schôdza sa na rozdiel od pravidelných pracovných zasadnutí usporiada nie vo veľkej obecnej zasadačke, ale v divadelnej sále.

29 /4812/ 21. 7. 2018

Ľudia a udalosti NA TEJ DETVE KRČMA MUROVANÁ (1)

Sviatok nášho detstva Juraj Bartoš

o absolvovaní ľuďmi nadžganej „jarmočnej cesty“ na okraji Detvy dostávame sa k cieľu. Konečne sa ocitáme v Krajan-

gurmánske chute, remeselnícku zručnosť a folkloristicko-umelecký kumšt krajanov ako neoddeliteľnú súčasť kultúry, umu i ducha celého slovenského národa dotvára a zveľaďuje.” Ejha, či maľuje tento maliar slova, ani kovačickí maliari, tenkým štetcom... Poďme sa teda pozrieť zblízka, poďme za vôňami, ktoré opantali celý tento chutný kúsok sveta menom Krajanský dvor. Prejdeme povedľa krásnej drevenej stavby, zvonici, ktorá tu pribudla vlani. Za nami sa ponáhľa hlas Ľudmily Berediovej-Stupavskej z Kysáča: pesnička Národa roľu dedičnú... a potom i verše piesní náboženských

Klobásmajstri z Petrovca

Juraj Kuriš

skom dvore. Ihneď žilky zahrajú, ihneď sama na pery sadá, ani jemný bozk, pesnička Na tej Detve studňa murovaná... Z javiska zaznie známy hlas, patrí moderátorovi Ľudovítovi Pomichalovi. Vovádza prítomných záujemcov o program Slovákov žijúcich v zahraničí do jeho deja a krátkych, ale obsažných dejín Krajanského dvora, ktoré sa tu koná piaty raz. „Od zrodu Krajanskej nedele roku 2014 po prvý raz predstúpili pred návštevníkov obklopených výnimočnými vôňami, chuťami, farbami i tvarmi Slováci zo zahraničia v novom formáte, z ktorého vzklíčila tradícia – zrodil sa Dvor, v premiére Dolnozemský. Následne sme ho prekrstili na Krajanský dvor... Evokuje v nás príjemné spomienky na detstvo, staré matere a starých otcov, naveky pretrvavší v sekvenciách rodových pamätí.“ Vedúci parádnej parády, ktorá sa o chvíľku začne odvíjať na pódiu, okolo ktorého sa zhrnul riadny počet ľudí, pripomenie, že vzácny projekt sa zrodil v myšlienke vtedajšieho predsedu Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí Igora Furdíka a pokračuje: „Keďže motív našiel pochopenie primátora Detvy Jána Šufliarskeho, každým rokom sa Krajanský dvor predstavujúci

www.hl.rs

Hložančanov. Juraj Kuriš už tiež povyhrával kotlikáskych súťaží, ani sám ich nespočíta... A Karol Bartoš? Má na sebe ľudový kroj, vraví, že sa tu v ňom cíti akurát. Karola si kama-

pre materiál, varia do druhej – tretej a do piatej – šiestej predávajú. Nakoniec zbudne trochu času na obchôdzku konkurencie a – akože inak – na výborné pivo. „Nie je ľahko, ale je pekne!“ kladú bodku za rozhovorom tu spomenutí. Len na kúsok od nich – známa tvár. Niekdajší vynikajúci brankár petrovského FK Mladosť Samuel Baláž. Detviansky debutant. Ponúka

ráti doberajú skutočnou anekdotou. Keď tu vraj pred dvoma – troma rokmi aj sám uvaril kotlíkový paprikáš, predal jednu – jedinú porciu. Prečo? Lebo ostatné, dobrá duša, rozdal. Potom hľadal mladíka, ktorému predal porciu, aby mu vrátil peniaze. Karol Bartoš

pridávajú podujatiu patinu ozajstného sviatku. Sviatku nášho detstva. Zamierime na druhý koniec dvora a tam, hľa, starý známy Karol Horvát z Báčskeho Petrovca so svojimi kompánmi Jánom Kováčom a Jánom Ušiakom; tí zobrali sebou aj manželky v úlohe asistentiek; šikovne sa zvŕtajú v kuchynke, pri ktorej len tak navierajú slinky. „No tak, Karči,“ oslovíme skutočného klobásového kúzelníka, „ako sa darí?“ „Sme tu tretí raz a prvý raz okrem petrovskej klobásy ponúkame aj pljeskavice. Je o ne až prekvapujúco veľký záujem, dokonca väčší ako o štipľavé. Všetky sme vypredali.“ Susedovci v lone Vojvodiny, susedovci aj na Detve: hneď tu, vedľa Petrovčanov si všímame dvoch

Informačno-politický týždenník

vlastný med a atraktívne výrobky – cirokové metly. „A zbieram skúsenosti,“ dodá, kým potenciálnej zákazníčke vysvetľuje, z akého

JE TU PREKRÁSNE Nuž, a čo vraví znamenitý kuchár Kuriš? „Sme tu už štvrtý raz zaradom, páči sa nám. V prvý deň som navaril bôb, čiže fazuľovicu. Trošku nám z neho zostalo, lebo pršalo, ale inak sme spokojní. Včera sme varili hovädzí a bravčový guláš, dnes rybací. Ako vidíte, vypredali sme všetko, aj to raz-dva. Mali sme obavy, ako pôjde ryba, Veselé Bieloblatčanky keďže tu nemá tradíciu ako u nás, ale zdá sa, že nás vlaňajší materiálu je metla... zákazníci našli...“ Pri samej ohrade tlie ohník. Nad Nuž, veru, kvalita sa chváli sama. ním sa vznáša mámivá vôňa opePetrovčania a Hložančania hovo- kaného prasiatka. Tu povedľa horí ria unisono, že dá to veru zabrať. ďalšia vatra a z kotlíka sa tiež vznáša Vstávajú ráno o siedmej, po raňaj- známa vôňa. Štefan Kanísek z Josikách v internáte vo Zvolene, kde povca Punitovackého hovorí, že je sú ubytovaní, potom odchádzajú tu už tretí raz. Jeho kamarát Jozef • ĽUDIA A UDALOSTI •

Samuel Baláž

Brandes chodieva na Detvu začnúc prvým ročníkom Krajanského dvora, ktorý sa práve dožíva piateho vydania. Ihneď sa zapája do diskusie: „Je tu prekrásne. Varíme slavónsky guláš, chýrečný čobanac. Trochu predáme, trochu si necháme pre nás a kamarátov.“ „Držíme palce, priatelia, aby sa

eur, odchádza a my ďalej počúvame ľúbeznú spolubesedníčku: „Košele som vyšívala sama, ručne. Mám tu tiež medovníky zdobené slovenskými vzorkami, omaľované drevené varešky, lopáriky, tu sú mydlá na pranie bielizne, urobené starým spôsobom zo svinskej masti, tiež mydlá na osobnú hygienu – vyrobené z troch druhov olejov.“ „Čo sa najlepšie predáva?“ „Pálenka v týchto malých fľaškách.“ Pani Opavská je prívetivá, komunikatívna, zaraz podá návštevníkom nielen informácie o svojich výrobkoch, ale i históriu Slovákov v Srbsku. „Sú takí, ktorí o nás vedia, ale aj takí, ktorí sú prekvapení z toho, ako pekne rozprávame po slovensky...“ Zato my ale nie sme prekvapení skutočnosťou, že narážame na ďalšiu známu tvár. Patrí Ondrejovi Ivičiakovi z Petrovca, ktorý tu rozprestrel vlastnými rukami vyšívané

Dobre naladení Josipovčania

vám vydaril postup do finále,“ lúčime sa s niekdajšími spoluobčanmi z bývalej Juhoslávie a zjavne horlivými fanúšikmi chorvátskeho futbalového výberu. O chvíľku sme pri stánku Anny Opavskej z Petrovca. Pred niekoľkými rokmi nás zobrala na Dolnozemský jarmok do Békešskej Čaby. Teraz na Detve je vedúcou výpravy Matice slovenskej v Srbsku, s ktorou sa zvezieme domov. Len raz vymeškala účasť na Krajanskom dvore. Jej stôl je plný tradičných ľudových výrobkov: „Predovšetkým ponúkam šaty z tzv. šenieho plátna ušité moderným spôsobom. Potom sú tu tkané uteráky, staré, ale dobre zachované, s tzv. preberanými pásmi. Teraz je ťažko nájsť niekoho, kto ich vie tkať...“ Prichádza zákazníčka, pýta sa, koľko stojí jeden. Keď počuje, že 20 • ĽUDIA A UDALOSTI •

slovenské košele, tiež tričká a vyšívané súpravy na stôl. „Okrem hlavného programu ponúkam aj svoju knihu Zahrajte mi muzikanti, tiež petrovské pohľadnice a magnetky. Najlepšie sa darí odbyt tričiek. Dávam ich za symbolických 10 eur.“ Pri tom istom stole si všímame aj mladého stolára Igora Franku z Erdevíku. „Najviac robím suveníry s detvianskymi motívmi, keď už sme na Detve, ale mám aj naše, tiež vyrobené technikou pyrografie.“ Tu sú i šamlíky za 10 eur, varešky, doštičky na obedovanie za 3 eurá..., lopáriky, sekerky... AKO KEDY KOPNE MÚZA Katka Sládečková a Katarína Chalupová z Bieleho Blata sú na Detve druhý raz. Podávajú čerstvé, t. j. vy-

prážané a údené rybacie klobásky; dobošová torta sa už minula. Výborná klobáska s chlebom a horčicou stojí 3 eurá. „Máme aj starodávne kovačické

remeslo, veľmi rád sem prichádzam a ukazujem, čím sa my Slováci na Dolnej zemi zaoberáme, ako si zachovávame svoju kultúru a tradície. Vždy využijem príležitosť a hovorím

Ondrej Ivičiak (zľava) a Igor Franka

koláče, tzv. babkine koláčiky, baklavu a rejteše...“ „A predstavujeme svoju dedinu výšivkami.“ Ľudia sa pristavujú, obdivujú krásny kroj, radi sa s krojovanými ženami nechajú odfotiť... Len o pár krokov ďalej majstruje pán majster z Kovačice. Kde všetko sa tokár Pavel Vereský neprezentoval svojou produkciou... Ako účastník Krajanského dvora je tu síce iba druhý raz, ale: „Na samej Detve, vďaka Bohu a tancu, zatancoval som si trikrát aj na javisku.“ Furt je kolo neho hŕbka zvedavcov. Jeho strojček stále vrní, triesky fŕkajú ako iskry rozhovoru s jarmočníkmi, ktorých zavše niečo zaujíma. Írečitému spolubesedníkovi nemusíme ťahať slová z úst. Na otázku, aký má vzťah k Detve a ďalšej, týkajúcej sa jeho remesla hovorí: „Aj vtedy ako tanečník, aj teraz ako človek, ktorý prezentuje tradičné ľudové remeslo, tokárske

Pavel Vereský

nielen o Kovačici a jej insitných maliaroch, ale aj vôbec o Slovákoch na Dolnej zemi.“ Pavel zvykne k základným dvanástim – trinástim tradičným výrobkom občas pridať aj podaktorý

Anna Opavská

nový. Netrpí na manko nápadov, krášli ho kreativita, a tak sa na jeho pulte sem-tam objaví dajaký nový suvenír s motívmi Kovačice, nová hračka či úžitkový alebo umelecký predmet. „Už podľa toho, ako ma kedy kopne múza. Ako dnes ráno, keď som vyrobil darček pre jednu z našich organizátoriek.“ „Pavel, čo by si odkázal ľuďom, prečo by mali prichádzať na Detvu?“ „Myslím si, že tance a spevy sú zastúpené nadostač, ale chcel by som vyzvať ľudí, aby si všimli a pocítili túto jedinečnú náladu a energiu, srdečnosť a spolupatričnosť k materinskej reči. Aby si povšimli, ako si Slováci z Maďarska, Rumunska, Srbska a z iných krajín zachovávajú svoje tradície, najmä remeslá a tance.“

29 /4812/ 21. 7. 2018

Ľudia a udalosti

Deň Kulpína

Predslávnosťové dni v Kulpíne Svadba voľakedy a dnes 28. – 29. júla 2018

КЕBY…, Sobota 28. јúla Nedeľa 29. júla miestnosti Spolku kulpínskych žien 7.00 – 12.00 – Súťaž pionierov 9.30 – 16.00 – Obecný šachový turnaj, v športovom rybolove, rybárska rybárska chata ZŠR Smuđ 18.00 – 19.00 – Hudba skupiny Trio chata ZŠR Smuđ 10.00 – Príležitostné služby Božie, MIO, areál muzeálneho komplexu evanjelický chrám Boží v Kulpíne 15.30 – 19.00 – Stánky spolkov žien 10.00 – 17.00 – Súťaž poľovníkov 19.00 – Slávnostné zasadnutie na tému svadby, areál muzeálneho v streľbe do hlinených terčov a vo Rady Miestneho spoločenstva komplexu varení poľovníckeho paprikáša; Kulpín, slávnostná sieň múzea na dobrú náladu hrajú Andrášik a – Kulpínske jubileá 16.00 – 17.30 – Svadba voľakedy Zelenák, Poľovnícky dom spolku a dnes, areál muzeálneho Fazan komplexu 20.00 – Galakoncert, areál 17.00 – 18.00 – Fire kick – – Tortiáda muzeálneho komplexu Vatreni udarac, ihrisko FK Kulpín – FS Petrovčan, Báčsky Petrovec 17.00 – 19.00 – Zveľadenie, – KUS Zvolen, Kulpín 18.00 – 19.00 – Futbalový zápas rozvoj a promócia – KUS mitropolitu Stefana tuční – chudí, ihrisko FK Kulpín cyklistiky, center Kulpína Stratimirovića, Kulpín 19.30 – Promócia knihy o živote a Výstupy sólo speváčok, Selenča, diele Dr. Jána Kišgeciho, slávnostná 17.30 – 18.00 – Prednáška na tému Petrovec a Kulpín sieň Poľnohospodárskeho múzea Stravovanie u Dunđerskovcov, slávnostný salón múzea 21.30 – 2.30 – žúr hudobných Navštívte i park v strede Kulpína, skupín, v ktorom je aleja s bustami zaslúžilých 18.00 – 18.30 – Otvorenie výstavy areál muzeálneho komplexu Kulpínčanov a významných obrazov namaľovaných na 2. – Trio MIO osobností, ktoré v minulosti pôsobili Slovenskom výtvarnom tábore – Ex Yu bend a Marko Žigmanović, v našej dedine. Ideu inicioval a obrazov výtvarníkov skupiny Subotica a realizoval Klub Kulpínčanov.

NA SELENČSKEJ FAZULIÁDE

Voňavé kotlíky, veselé družstvá

Danica Vŕbová

dznelo ďalšie podujatie v rámci osláv Dňa Selenče, tradičná Fazuliáda. Podujatie sa konalo v sobotu 14. júla na plnom ihrisku FK Kriváň, ktorý je zároveň i organizátorom tejto akcie. Podujatie moderoval Michal Poliak, podpredseda FK Kriváň, ktorý podotkol, že je tohtoročná Fazuliáda organizovaná k 80. jubileu klubu, ako i z príležitosti 260. výročia založenia Selenče. Päťčlenná posudzovacia komisia na čele s Jánom Tŕpkom nemala ľahkú prácu, keďže sa o najlepší kotlík uchádzalo až 23 družstviev, čo je svojráznym rekordom tohto

www.hl.rs

Každý kuchár má svoje tajomstvá

podujatia. Víťazom tohtoročnej Fazuliády stala sa Farma Fodor.

Informačno-politický týždenník

Fazuliáda bola pekne navštívená

Druhú cenu získala DOO Tina. Tretia cena sa dostala do rúk tímu Fuky na čele s Jánom Valom.

O veselú náladu sa postarala skupina Maks, ktorá hudobne sprevádzala celé podujatie. • ĽUDIA A UDALOSTI •

K ŽIVOTNÉMU JUBILEU SEDEMDESIATNIKA JÁNA NEMČEKA

Čestná cesta maestra Ján Špringeľ „Život sám sú husle rozohrané a jeho tóny nie vždy obstoja a pravé krásno nie je nikdy dané za drobnú mincu lacno, bez boja.“ Mária Rázusová-Martáková

nečakaná schôdza bola s Lýdiou Paříkovou-Tanasijevićovou, dcérou Pražana Karla Paříka, takisto známeho majstra dláta.“ Najlepší javor a smrek na výrobu nástrojov rástol vo vtedajšej Juhoslávii. Nasledovalo hľadanie dreva na pohorí Velebit, sekanie a sušenie a dvesto hodín práce na tvorbe inštrumentu... „Najdôležitejšie je kvalitne ozvučené drevo. Podstatnú rolu hrá aj

eď sa Ján Nemček narodil, bratské kvarteto Juraj, Adam, Pavel a Ján už tvorilo sláčikový orchester. „S muzikou som Ján Nemček (1. júna 1948) základnú školu zakončil nielen vyrástol, s hudv rodnej Kovačici, Strednú hudobnú školu Mokranjac bou som sa aj naro- v Belehrade (1962 – 1969). Na ZŠ Mladých pokolení dil. Okrem matkinej pôsobil dva roky ako odborný učiteľ hudobnej uspávanky počul som výchovy. Od roku 1974 prestúpil do Domu kultúry aj hudbu sláčikových 3. októbra ako umelecký vedúci súboru V šírom nástrojov. Ako azda poli hruška. Založil beatovú skupinu Vzlet, kde bol každé decko, aj ja vedúcim 5 rokov. Neskoršie pri Dome kultúry urobil som často plakával. základ a bol jediným učiteľom nižšej hudobnej Neskoršie som zistil, školy. V spomínanej škole vznikli mnohí hudobníci, že v takých krízových ktorí sa venujú hudbe až dodnes. Niektorí sa pripojili momentoch mi báči orchestru Rosička, ktorému bol vedúci trinásť rokov. Ďuro položil husle S orchestrom získal bronzovú, striebornú a zlatú do kolísky a okam- medailu na celovojvodinskej súťaži v Rume za účasti žite som zaspal. Či to 150 orchestrov z celej Vojvodiny. Stanovil aj imidž bola náhoda, neviem. ženskej speváckej skupine Sláviky a s nimi získal prvú Možno sa v detských cenu v Srbsku na prvom Sneme ľudovej tvorivosti očiach zaligotal čer- (Sabor narodnog stvaralaštva) v Leskovci. Od roku vený lak, možno sa už 1978 sa začal venovať výrobe huslí. Od 1995 spolu vtedy cítila hudobná so synom Jánom založil jediný odbor na Slovensku žilka u mňa,“ rozprá- – výroba huslí na SPŠ drevárskej vo Zvolene. Vyškolil tam štyri generácie študentov. V súčasnosti sa spolu va jedným dychom s manželkou Evou a rodinou venuje organizovaniu súčasný banátsky návštev v Dome umenia – Nemček, ako i kantorstvu Stradivari. a nacvičovaniu cirkevného spevokolu Jána Čaploviča Na rodnej rovine v Kovačici. Ján hral v súbore, upravoval pesničky, koncertoval s kapelou, školil hudobných talentov, so súborom nahral platňu i disk, hudobne tvoril a – stvoril i prvé husle. Do tajov ho zaúčal strýko Juraj, svokrovci zabezpečovali v zahraničí odbornú literatúru a náradie, dve náhodné stretnutia rozhodujúco vplývali zanechať hudobnú pedagogiku a venovať sa výrobe nástrojov... „V Rumunsku som bol zháňať puzdrá na husle. motivácia, vôľa, ostré oko, ako aj Zoznámil som sa tam so známym šikovná ruka majstra. Okrem toho, majstrom vo výrobe huslí Rudolfom že musí pekne znieť, inštrument Bartlom z Lipska, ktorý mi podrobne musí byť aj krásny. Kto sa pokúsil len ukázal celý výrobný postup. Druhá nakresliť husle, určite vie, že je aj to • ĽUDIA A UDALOSTI •

Nielen výrobca – renomovaný huslista

ťažko. Dôležitý je aj pracovný pokoj, literatúra a profesionálne náčinie.“ Lak je potom už iba obal, konzervátor, aby nástroj potrval dvesto, päťsto rokov. Polročné lakovanie strieda polročné, ročné sušenie husličiek z javora. O zhotovení sláčikových nástrojov sa neraz hovorí, že je bravúra precíznejšia ako práca zlatníka. O husliach Jána Nemčeka sa chvályhodne zmienili mnohí naslovovzatí hudobníci: Molotovci, Jovan Kolundžija, Tripo Simonuti, Ilija Marinković, Peter Michalica, Ivo Ženatý, Jaro Hazlinger, Tibor Koblíček... „Je trpezlivý, spoľahlivý, citlivý, tvorivý a láskavý človek,“ rozprávali o ich Stradivarimu žiaci Strednej priemyselnej školy drevárskej vo Zvolene, keď v polovici roku 1997 tam zverenci Jána Nemčeka krstili svoje prvé husle. „Vyrobenie huslí za jeden školský rok je podľa mňa v podstate jedinečnosť vo svetových rámcoch, pretože v podobných školách v zahraničí to trvá až štyri roky. Na hodinách husliarskej výroby som stavil prven-

stvo na rozvoj praktických zručností. Teóriou výroby sláčikových nástrojov som sa zaoberal so žiakmi prakticky cez praktické ukážky,“ argumentuje maestro, ktorý v srdci Slovenska pociťoval opravdivú appassionatu, konal tam vášnivo a náruživo. Uznal to pred viac ako dvoma desaťročiami i tamojší riaditeľ školy Ing. Jozef Hazlinger: „To, čo ste s manželkou Evkou a synom Jánom za ten krátky čas urobili a dokázali, nemá na škole obdobu.“ Polstoročie uplynulo od zápisu esejistu Alexandra Matušku o vojvodinských Slovákoch. Čerstvosť je zachovaná dodnes: „Viem, že Slováci na Dolnej zemi mali a majú svoje starosti a biedy.

Viem, že nie sú všetci rovnakí. Viem, že tak ako všade na svete, a napríklad tak, ako v ich starej vlasti, ani u nich dobré neprichodilo poľahky, bez práce. Našim príslušníkom v iných končinách sveta sme museli pomáhať my doma, dolnozemskí Slováci pomohli často nám. Dali nám ľudí, ktorí vyrastali v ich prostredí, ktorí sú príkladom vernosti, odvahy a cti.“ Jubilant Ján Nemček je jedným z nich.

29 /4812/ 21. 7. 2018

Ľudia a udalosti Z KANCELÁRIE PRE MLADÝCH OBCE STARÁ PAZOVA

Medzinárodná mládežnícka výmena Anna Lešťanová

razmus + je program Európskej únie, vďaka ktorému sa financujú projekty pre spoluprácu v troch oblastiach: vzdelávanie, mládež a šport. Kancelária pre mladých Obce Stará Pazova bola partnerom na Erazmus + projekte, mobilite mladých, v rámci ktorého bola organizovaná mládežnícka výmena pod názvom I want to be a volunteer. Šiesti mladí zo Srbska sa zúčastnili tejto mládežníckej výmeny, počas ktorej predstavili aj staropazovskú Kanceláriu pre mladých. Mládežníckym lídrom skupiny zo Srbska bola Jelena Cetinová z uvedenej kancelárie. Okrem Pazovčanov tvorili ju i mladí z Nového Sadu a Sriemskych Karloviec. Hostiteľmi mládežníckej výmeny boli mladí z Mládežníckeho strediska Velenje a volontérska organizácia Udarnik MC Velenje zo Slovinska. Okrem predstaviteľov zo Srbska a Slovinska mládežníckej výmeny sa zúčastnili mladí z Talianka, Španielska, Macedónska, Gruzínska a Azerbajdžanu. „V dňoch 4. až 13. júna v Slovinsku sme sa zaoberali rozličnými témami, akými sú dobrovoľníctvo, aktivizmus, hovorili sme i o potrebách v spoločnosti a nevystala ani výmena drahocenných skúseností,“ povedala J. Cetinová z KPM Obce Stará Pazova a ďalej zdôraznila: „Všetko, čo sme spoločne skúmali a absolvovali, mali sme možnosť prakticky uplatniť počas dvojdňovej

Spoločná fotograﬁa všetkých účastníkov projektu terénnej práce. Vylíčili sme mládežnícke kultúrne stredisko EM CE PLAC, s tamojšími starými obyvateľmi sme chodili na prechádzky, upravovali sme záchytnú stanicu

pre bezdomovcov, pripravovali mládežnícky kemp a ešte mnoho toho. Bez ohľadu na celodennú únavu večer sme sa všetci cítili veľmi dobre a boli sme spokojní, lebo naše málo

a. lš.

Juraj Bartoš

Bumbumbum-bumbum-bum! D ávam vám, milí spolutrpitelia, na známosť: bubnoval by som vám tu dnes viac než veľa. Ale stojím tu a bučím ani teľa. Ani teľa pred novými vrátami. Pred Novými Vrátami Novej Budúcnosti. Ktorú Novú Budúcnosť chce trasovať niekto veľmi významný a múdry a rozhľadený a skúsený, niekto, kto zablúdil na miesto Trasovateľa Novej Budúcnosti, ako, nie je vylúčené, čoskoro zablúdi istá dáma na isté ministerstvo. Aby sme predišli omylu, vážení, povedať – povieme, že nie je reč o Mužovi, ktorého sa pýta na všetko. Ide o niekoho neobyčajne obyčajného, nenápadného, www.hl.rs

Foto: Z archívu Kancelárie pre mladých Obce Stará Pazova

ČLENKY ZDRUŽENIA PAZOVSKÝCH ŽIEN, programovej formy pri SKUS hrdinu Janka Čmelíka, prednedávnom absolvovali krásny jednodňový výlet. Okrem aktívnych členiek na návštevu do etno dediny Stanišići sa vybrali aj ženy, ktoré do združenia prichádzajú hlavne len počas usporadúvania rozličných príležitostných podujatí. V tejto etno dedine, ako nám povedala Anna Horvátová, predsedníčka združenia (na fotke Anny Oravcovej), ženy už boli pred 10 rokmi, ale znovu to bol pre ne krásny zážitok a do Pazovy sa vrátili plné pekných dojmov.

POUGÁR

pre niekoho znamenalo tak veľa.“ Počas pobytu v Slovinsku účastníci projektu mali možnosť nielen obzrieť si múzeum uhoľnej bane, ale i obedovať napr. na 160-metrovej hĺbke. Niektorí z nich prvý raz jazdili na koňoch. „Na interkultúrnych večierkoch hovorili sme o našom štáte a súbežne sme predstavili i našu Kanceláriu pre mladých Obce Stará Pazova. Na konci projektu všetci sme dostali YOUTHPASS ako uznanie, že sme sa zúčastnili Erazmus + projektu a tým vlastne získali nové kompetencie na vykonávanie ďalších prác,“ akcentovala spolubesedníčka. Vďaka tomuto projektu mladí mohli cestovať, kamarátiť sa, nájsť inšpiráciu a motiváciu na nové idey.

tichého ani tichá voda, ktorá brehy omýva – myje. O podnikateľa, ktorý si popri jemu základnej práci privyrába aj na Spoločenskom Humne. V ktorom SH sa cítiť cíti ani voš pod chrastou. Ibaže mu do pohody – pohodičky vpálil malý malér, keď v Spoločenskom humienku pripomínajúcom rybníček so žabinou na povrchu boli narušené inak tradične pokojné a pokorné kruhy. Nuž prichodí rozpútať lov na bosorky alias čarodejnice. Treba stoj čo stoj nájsť Toho Pedra. Ktorý Ten Pedro následne musí byť zavesený na stĺp hanby. A musí tam visieť do ďalšieho. Kýmkoľvek to za potrebné

Informačno-politický týždenník

uzná Pán Trasovateľ Novej Budúcnosti v Spoločenskom Humienku. Kýmkoľvek sa všetci do jedného otro..., pardon, pracovníci spomenutého humienka nepriznajú, že veru nielen visiaci Ten Pedro, ale aj oni spolu s ním, všetci do jedného, s výnimkou svetlej výnimky, jediného schopného a neomylného a bezhriešneho Trasovateľa Novej Budúcnosti dotyčného Spoločenského Humna nesú vinu na narušení inak tradične pokojných a pokorných kruhov. Veru tak! Nechápete? Ani sa nečudujem. Ani sám nechápem; nuž sa na to vykašlime

a mrknime sa, čo píše naša úchvatná denná položltá tlač. Ako uvádza starý dobrý nedeľný Blesk, víťazka reálnej šou Zadruga vyhlásila, že by sa rada stala ministerkou turizmu. Nuž veru, milí mladí ľudkovia, ak tu ešte dajakí ste zostali, majte na zreteli, ako sa veci majú. Najprv prichodí absolvovať Zadrugu, potom sa stať ministrom a nakoniec, ak sa práve musí, splašiť aj dajaký-ten vysokoškolský diplomík. A zastoknúť ho tam... Hádam len viete, kam. Ak neviete, až narastiete, samé sa vám povie. Aj keby akokoľvek bolo neskoro. Bumbumbum! • ĽUDIA A UDALOSTI •

STRANA MLADÝCH NA SLOVÍČKO S DAJANOU JANOU BRNOVOU Z BÁČSKEHO PETROVCA, ŽIAČKOU GENERÁCIE ZŠ JÁNA ČAJAKA

Žiaci sú prehnane zaťažení Juraj Bartoš

e ich čoraz menej. Jednak preto, že nepribúdajú, jednak z toho dôvodu, že odchádzajú do zahraničia. Slovensko je proste magnet pre mladých ľudí, predovšetkým pre občanov slovenskej národnosti v Srbsku. Mnohí odchádzajú s cieľom vyškoliť sa a vrátiť sa domov. Ibaže po získaní diplomu ten návrat sa koná čoraz zriedkavejšie. Nevieme, kam cesta zavedie žiačku generácie Základnej školy Jána Čajaka v Báčskom Petrovci (v školskom roku 2017/2018), hoci sa čosi dá vytušiť z rozhovoru s Dajanou Janou Brnovou, ktorú sme sa na úvod opýtali: Prezradíš recept na to, ako sa stať žiačkou generácie? „Neviem ani sama, ako sa stalo... Do všetkého, o čo som mala záujem, som vložila svoje maximum, a to, o čo som záujem nemala, som sa musela viac učiť. To, čo som mala naskutku rada, som robila tak, aby som bola najlepšia. Predovšetkým v jazykoch.“ Ako žiačka generácie mala si vo všetkých ročníkoch zo všetkých predmetov iba pätorky. Ku ktorým si sa dopracovala najťažšie a prečo? „Z matematiky, fyziky a chémie. Jednoducho preto, že som taký spoločensko-jazykový typ. Fyziku a chémiu som sa učila ťažšie a matematiku nemá rada väčšina žiakov; musela som vynaložiť viac úsilia na to, aby som ju zvládla.“ Ktoré predmety si mala najradšej a z akých dôvodov? „Mojimi obľúbenými predmetmi boli slovenčina a angličtina. Slovenský jazyk som si obľúbila ešte v piatej triede; robili sme aj literatúru, aj slohové práce. Angličtina je svetový jazyk, umožňuje slúžiť sa ňou kdekoľvek vo svete. V ôsmej triede sme sa sústredili aj na sociálne problémy, akými je napríklad rasizmus a podobne.“ Je u nás podľa tvojej mienky rasizmus a nacionalizmus? „No... neviem... Zatiaľ som do • ĽUDIA A UDALOSTI •

toho nezachádzala hlbšie, ale myslím si, že je, hoci nie až taký výrazný ako v niektorých vyspelejších štátoch.“ Škola je fuč; čo s prázdninami, s letom...? „Začiatok prázdnin som využila na uvoľnenie, prevažne doma

mentálne problémy vyplývajúce zo školských povinností. Tie pôsobia na ich bežný život a na zapájanie do spoločenského života. Žiaci sú bombardovaní školskými povinnosťami, majú málo času na to, aby boli viac s kamarátmi a s rodinou a nemajú nadostač

a spolu s kamarátkami. V júli som ako žiačka generácie mala namierené do Modry. Chcela by som sa ešte toto leto kamarátiť s najlepšou kamarátkou, lebo sa v septembri naše cesty rozchádzajú; pôjdeme do odlišných škôl.“ Kam teba vedie cesta za vedomosťami? „Váhala som, či pôjdem na Gymnázium Isidory Sekulićovej v Novom Sade, alebo na Gymnázium Jána Kollára v Báčskom Petrovci. Rozhodla som sa pre naše petrovské, lebo by som potom chcela pokračovať v štúdiu na Slovensku.“ Uvažuješ možno už teraz o tom, čo po ukončení gymnázia? „Mám vyhliadnuté dve možnosti: chcela by som študovať právo v Banskej Bystrici, na druhej strane ma zaujíma psychológia a sociológia, keďže by som chcela dať dôraz na problémy, na ktoré sa v Petrovci dôraz nedáva.“ Ktoré konkrétne problémy máš na ume? „Najmä tie celospoločenské. Veľa tínedžerov u nás má psychické,

času vychutnávať vlastné detstvo.“ Predpokladám, že sa žiaci rozprávajú o spôsobe školenia; ako sa im pozdáva aktuálna školská sústava? Čo sa nepáči, čo by ste menili? „Menili by sme, samozrejme, všetky tie testovania, vlastne, keďže sme všetko mali na jednej hŕbe, rozdelili by sme to na viac častí.“ Skrátka, domnievaš sa, že sú školáci príliš zaťažení...? „Áno, sú. Nielen bežnými školskými povinnosťami, ale aj nadmiernymi záväzkami vo voľnom čase – prípravami na súťaže a podobne.“ Ktoré krúžky ste mali k dispozícii v škole a ktoré si si zvolila ty? „Mali sme krúžky z každého predmetu a ja som chodievala na novinársky krúžok, ktorý sme mali v rámci slovenčiny; priprávali sme školský časopis Okienko. Bola som aj členkou anglického krúžku, kde sme komunikovali v angličtine. V istom období som chodila aj na nemecký krúžok, ale keď už času bolo menej, tak som sa ho zriekla.“

Zúčastnila si sa aj dajakých súťaží? „Bola som na súťaži zo slovenčiny, srbčiny, angličtiny a v 5., 6. a 7. ročníku aj na súťaži z dejepisu. A zo zemepisu.“ Ako sa ti darilo? „Na republikovej súťaži zo slovenčiny som získala 7. a 8. miesto, tak isto aj zo srbčiny; z ostatných predmetov som sa umiestnila na obecných súťažiach.“ V akej miere, podľa tvojej mienky, súčasná škola drží krok s takrečeno prevratovými zmenami? Starí rodičia ba donedávna ani rodičia nepoznali počítače a mobily... „V základnej škole v Petrovci je to dobré: používa sa internet, žiaci robia prezentácie, slúžia sa elektronickými informačnými tabuľami.“ Bavia žiakov súčasnejšie spôsoby viac než klasické metódy, vrátane bifľovania rôznych definícií...? „To závisí od žiaka. Osobne som rada viac čítala a písala, napríklad slohové práce, pokým niektorí žiaci sa radšej venovali informatickej dielni, matematike a modernej technológii.“ Keď spomínaš čítanie... máš obľúbený literárny žáner a autorov? „V tomto období najviac čítam hororové diela Stephena Kinga a niektorých iných zahraničných spisovateľov; domácich nečítam.“ Čo bolo v škole najlepšie? Na čo sa nezabúda? „Samozrejme, v prvom rade je to kamarátstvo medzi spolužiakmi, ale aj medzi žiakmi celej generácie. Naša trieda v štvrtom ročníku bola v škole v prírode (na Tare) a tam sme sa zblížili.“ Na začiatku si spomenula najlepšiu kamarátku...? „Je to Iveta Kováčová a bude pokračovať ako žiačka Hudobnej školy v Novom Sade.“ Máš dajakého koníčka? „Po polrok v siedmej triede som trénovala volejbal, od malička. Potom som si zranila koleno, a tak naposledy počúvam hudbu... Vo voľnom čase aj píšem – prózu a poéziu. Zatiaľ svoje práce neposielam nikam, sú len moje... Možno o niekoľko rokov...

29 /4812/ 21. 7. 2018

Ľudia a udalosti POTULKY PO TITULKOCH (2): NIŠ

Páľavy, kultúrne diaľavy a v športe – „pŕhľavy“ Ján Špringeľ

„Na džezovom festivale Nišvill od 3. (hlavný program od 9.) do 12. en čo sa skončilo bienále augusta cena vstupenky pre všetMedzinárodných zboro- kých 250 programov na dvadsať vých slávností, začíname festivalových scén a viac ako tisíc s prípravou ešte známejšieho, dže- priamych aktérov je 3 000 dinárov,“ zového festivalu. S návštevnosťou zvestujú zo strediska pre akreditána oslavách chórov sme spokojní cie v Dušanovej ulici. Headlinerami Nišská pevnosť iba v prvý večer, vo štvrtok 5. júla, tohtoročného džezového festivalu štátov bývalej Juhoslávie, ktoré veľa hoci cena permanentky bola iba v Niši budú The Manhattan Transfer, nepokročilo v mužskej hádzanej. Lisa Simone, Black Art Skúsim to so svojimi zverencami Jazz Colktive a Gipsy v Niši. Veď mesto na Nišave je roKings. V Nišskej pevnosti otvoria aj Múzeum džezových slávností Nišvill. Festival sa prvýkrát organizoval v roku 1995. Začiatkom júla prebiehalo v druhom najväčšom srbskom meste piate meNemladé a čerstvé v strede mesta dzinárodné defilé 500 dinárov. V ďalších (pred)ve- talianskych skútrov Vespa, na Pamätník osloboditeľom čeroch zvíťazil očividne svetový ktorom sa zúčastnilo zo 60 futbal,“ oznamujú z Turistickej or- majiteľov spomínaných moganizácie mesta Niš v priestoroch Nišskej pevnosti. Na 27. zborových slávnostiach úhrnne vystúpilo osem chórov, 400 dirigentov a spevákov zo siedmich štátov (Rusko, BaH, Maďarsko, Bulharsko, Macedónsko, Grécko a Srbsko). Mimo laureátov si najviac potleskov zaslúžil Symfonický orchester a chór RTV Srbska pod taktovkou dirigenta Bojana Suđića.

„L

Pomník spisovateľovi Stevanovi Sremcovi a jeho Kalči z diela Ivkova slava

Pred sviežim Múzeom džezového festivalu

www.hl.rs

torových vozidiel. Parkovaní boli neďaleko kaviarne Lagano, kde bola postavená veľkoplošná obrazovka pre milovníkov futbalu, takže si motocyklisti po skvelej jazde okrem pivečka vychutnávali aj zápasy štvrťfinále MS v Rusku. Jeden z najlepších hádzanárov sveta Veselin Vujović je novým lodivodom hádzanárov Železničara: „Srbsko je jedinou krajinou zo Informačno-politický týždenník

diskom Nikolu Karabatića, ktorý je možno najlepším svetovým hádzanárom,“ vyhlásil na tlačovke populárny tréner a bývalý reprezentant SFR Juhoslávie a ZR Juhoslávie, držiteľ dvoch medailí z OH, dvoch z MS a jednej z ME. Druhým ambicióznym trénerom v rodnom meste Dragana Stojkovića je Nenad Lalatović, nový cvičiteľ FK Radnički Niš. Po dlhšej

odmlke hrajú červeno-bieli znovu v európskej pohárovej súťaži. Prvým súperom je klub z Malty a v Radničkom veria, že jedného dňa budú meraklije, fanúšikovia a futbalisti z Niša postrachom pre starý kontinent, ako to bolo začiatkom 80. rokov, keď potomok slávnej rodiny Slovákov z Niša Slobodan Kobliška odchádzal na žrebovania Pohára UEFA do Zürichu až po povestné semifinále z roku 1982. Tak Vujović, ako i Lalatović sú v športových kruhoch známe „žihľavy“, vedia psychicky naladiť hráčov na maximálny výkon, vyburcovať fanúšikov a pre dobro klubu neraz i podebatovať s arbitrami. K športovým páľavám treba pridať aj povestné horúčavy v letných nišských mesiacoch. Tesne po pol jednej na autobusovej stanici v Niši 6. júla

Legendárny kapitán najslávnejšieho Radničkého Milovan Obradović na štadióne Čair: obranca hrával i pre Vojvodinu Nový Sad

bolo 36 stupňov. Obyvatelia Niša okrem známeho nárečia majú aj špecifický humor. Jeden žart z bohémskych kruhov z konca 19. storočia koluje v meste na Nišave dodnes: Keď uvidíš šteniatko, odlož klobúk a hlboko sa mu pokloň. Lebo nikdy nevieš, aké psisko sa o pár rokov z neho stane. • ĽUDIA A UDALOSTI •

Z FOTOALBUMU KYSÁČANKY ZUZANY ĎUROVKOVEJ

Svadobné reminiscencie Elena Šranková

bohatej zbierky fotografií Zuzany Ďurovkovej, ku ktorým odmalička má vzťah, vyberáme niektoré z tých, čo ukrývajú v sebe čaro najkrajšieho dňa v živote každého – svadobného dňa. Zároveň od nej zisťujeme, že do takých 60. rokov, kým sa ľudia nezačali zamestnávať v továrňach, svadby v Kysáči bývali spravidla v utorok a vo štvrtok, a potom sa presunuli na sobotu. Zväčša bývali od 1. mája do 29. novembra. Príbeh snúbencov (na fotke) a neskoršie i manželov Zuzany Mešiovej a Jána Macáka (rodičov Zuzany Ďurovkovej) je zaujímavý tým, že matku Zuzanu v ten istý deň prišli pýtať až 4 mládenci, traja z Kysáča a jeden z Kulpína. Keď sa nakoniec spýtali Zuzany, za ktorého za vydá, jej odpoveď bola prekvapujúca: „Ani za jedného.“ Nakoniec si to predsa rozmyslela v prospech Jána Macáka. Svadbu mali 5. mája 1942.

Skupinová fotka zo svadby Anny Beňovej a Michala Macáka, asi z roku 1942

Na svadbách sa pripravovali samé dobroty. Kuchárke Júlii Maľovej (druhá zľava) vtedy v tom pomáhali hlavne susedy. Na fotke vidieť, že ide o jedlá k obedu a na poličke poza kuchárky už bol pripravený kompót na večeru, ktorý sa podával k praženému mäsu. Hostí na svadbu volávali družbovia. V čoboliach nosili víno, ktorým ponúkali tých, čo prišli zavolať na oddávky alebo svadbu. Na fotke, ktorá je asi z roku 1945, sú: (v strede) mladý Ján Madacký, (vľavo) Pavel Hlaváč a (vpravo) Ján Ďurovka. Mladá Anna Kardelisová sa vydávala v roku 1947 za Michala Čemana; pri tej príležitosti sa odfotila s príbuznou Annou Kardelisovou (bratovou manželkou) Na svadbách sa dodržiavali početné zvyky a obyčaje. Na druhý deň po svadbe v Kysáči sa obliekali drdáci. Táto obyčaj je zachovaná aj na fotografii z roku 1965. • ĽUDIA A UDALOSTI •

29 /4812/ 21. 7. 2018

DETSKÝ KÚTIK

Leto Ako trávite tieto prázdniny, kamaráti? Dúfame, že vám neprekážajú dažde a že svoj voľný čas kvalitne trávite, predovšetkým vonku. Predsa je leto.

Petra Koláriková, štvrtáčka, ZŠ T. G. Masaryka, Jánošík

Danuška Nikola Mahač, 3. 1, ZŠ Jovana Jovanovića-Zmaja, Sriemska Kamenica

Dážď

1. 1, Dajana Cabuková, nica Piv a, br tó ok . 15 ZŠ

Moknúť a stáť v daždi to pozná takmer každý. Ku dažďu pribúdajú aj blesky teraz by sa zišli teplé deky. K tomu prichádzajú aj hromy, ozývajú sa cez byty a domy. Pod strom sa bojím skryť, blesky do ňho by mohlo biť. Keď zrazu dážď ustupuje, každý sa z toho raduje. Slnko ma rýchlo vysuší a pohladká po duši. Čo budem robiť keď sa usuším, to ani náhodou netuším.

Nikolina Hučková, 1. 3, ZŠ maršala Tita, Padina

Nevena Đorđevićová, piatačka, ZŠ Bratstva jednoty, Biele Blato

Andrej Struhár, 5. a, ZŠ Jána Čajaka, Báčsky Petrovec

Kristijan Negru, 6. c, ZŠ Jána Čajaka, Báčsky Petrovec

Deny Supek, štvr ták, ZŠ T. G. Masar yk a, Jánošík

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

ová, 1. 1, Emília Kámaň , Pivnica ra b ó kt ZŠ 15. o

• DETSKÝ KÚTIK •

Poľnohospodárske PRÍLOHA PRE POĽNOHOSPODÁROV A DEDINU

rozhľady

AKTUÁLNE

Ročník XLVII 21. júla 2018 Číslo 13 /1967

Z PRODUKČNEJ BURZY

Ceny poľnohospodárskych komodít stabilné Ľ. Sýkorová

Vplyvom daždivého N počasia klesla kvalita pšenice

a Produkčnej burze v Novom Sade v dňoch 9. júla – 13. júla pri porovnaní s predchádzajúcim týždňom bol tovarový obrat nižší o 3,16 %, no finančný obrat bol vyšší o 14,47 %. Pšenica mala rovnakú cenu ako aj v predchádzajúcom týždni, predávala sa po 16,50 din./kg bez DPH (18,15 din./kg s DPH). Na novosadskej burze bola v uvedenom období zaznamenaná nižšia cena kukurice ako pred týždňom. Ľubica Sýkorová Predávala sa po 16,80 din./kg (18,48 din./kg s DPH). To je pri porovnaní Tohtoročná žatva pšenice pre nepriaznivé poveternostné podmienky trvala dlhšie ako mesiac. s predchádzajúcim týždňom o 1,18 Hektárové výnosy vo Vojvodine sa pohybujú od šesť do osem ton. Kvalita zrna sa znižovala po % menej. každom daždi a bolo ich veru dosť. Cena sóje sa pohybovala od 39,50 do 39,80 din./kg bez DPH. si 40 percent pšenice sa zrna. Tam, kde pšenica poľahla nohospodárov. Podľa jeho Jej priemerná cena bola 39,60 stihlo pozberať načas, ešte v dôsledku búrky, ľadovca a slov nákupcovia majú dve ceny din./kg bez DPH (43,56 din./ pred častými prehánkami a silných lejakov, obilie väčšinou – jednu pre údajne vyklíčenú kg s DPH). Pri porovnaní s búrkami. Toto zrno je dobrej kva- vyklíčilo. Takáto pšenica sa ne- pšenicu, ktorá sa pohybuje od jej cenou z predchádzajúlity. Priemerné hektárové výnosy smie používať v ľudskej výžive, 10 do 12,5 dinára, s tendenciou ceho týždňa v uvedenom pre celé Srbsko sa pohybujú môže byť použitá len na výrobu klesať na 8 a 9 dinárov, a druhá období bola lacnejšia okolo päť ton, celková úroda krmiva pre zvieratá. A tu nastáva cena pre kvalitnú pšenicu – 17 o 2,94 %. ○ by mala byť okolo 3,3 dinárov za kilogram milióna ton pšenice, (minulý rok bola 18 z tohto množstva sa din./kg). bude môcť vyviezť asi Ministerstvo 1,8 mil. ton. No tu môžu poľnohospodárnastať problémy práve stva by malo konkvôli zníženej kvalite trolovať, či je aj v zrna a je otázne, kto o skutočnosti zrno takúto pšenicu bude takej kvality, ako a cenu pšenice, ktorá je mať záujem a za akú tvrdia nákupcovia teraz 12,5 din./kg, to znamená, cenu, keďže svetové zásoby sú problém na relácii výrobca – pestovateľom, mienky je Dra- že je potrebných 14 kilogramov veľmi vysoké a nákupné ceny nákupca. Podľa slov predsedu gan Marković-Palma a dodáva: pšenice za liter nafty. Z tohto Jednotného Srbska Dragana „Údajne takúto vyklíčenú pše- dôvodu žiadam Ministerstvo obilnín naďalej klesajú. Cena pšenice z novej úrody u Markovića, Ministerstvo poľno- nicu spracúvajú na dobytčie poľnohospodárstva, aby podnás sa pohybuje od 16 (bez DPH) hospodárstva Srbska by malo krmivo, ale mienim, že tomu niklo príslušné kroky na ochranu do 17 din./kg (s DPH). V tomto kontrolovať, ako prebieha nákup nie je tak, ale že ju zmiešajú s poľnohospodárskych výrobcov roku Tovarové zásoby Srbska obilnín od poľnohospodárskych kvalitnou pšenicou, z ktorej sa Srbska, pretože keď sa všetko odkúpili symbolických 30 000 výrobcov a zodpovední z mi- robí múka. Tak sú poškodení aj zhrnie, najmenej zarába ten, nisterstva by mali navštevovať výrobcovia, ale aj spotrebitelia. kto sa mučí v poli a investuje ton po 18 din./kg. V tohtoročnej pestovateľskej poľnohospodárskych výrobcov A ešte jeden údaj – vzhľadom na do výroby po celý rok a najviac sezóne máme jeden veľký prob- a nákupcov, aby sa zabránilo aktuálnu cenu nafty, ktorá sa nákupcovia a rôzni sprostredlém, ktorý sa týka vyklíčeného práve nákupcom okrádať poľ- pohybuje od 161 do 169 dinárov kovatelia.“ ○

Z obsahu Dve úrody ročne Str. 3

Vošky na paprike Str. 4 a 5

Do vášho receptára Str. 8

POĽNOHOSPODÁRSKE ROZHĽADY | HLAS ĽUDU

AKO NA TO?

Dve úrody ročne Ľubica Sýkorová

Mnohé druhy zelenín môžeme úspešne pestovať na strniskách najčastejšie po zbere jačmeňa a pšenice, ale aj po zbere šalátu, špenátu, skorých zemiakov či hrášku. Dve žatvy umožňujú lepšie využitie pôdy, závlahového systému, mechanizácie a značne zvyšujú finančný efekt po jednotke plochy. Ako následná plodina sa úspešne pestuje kapustovitá zelenina (kapusta, karfiol, brokolica, kel, kel ružičkový, kaleráb a iné), cvikla, uhorky či zelená fazuľka. PESTOVANIE KAPUSTY PRE JESENNÚ A ZIMNÚ SPOTREBU Kapusta má skromné požiadavky na teplo, svetlo a zvýšené požiadavky na vlhkosť pôdy, vzduchu a množstvo prijateľných výživných látok z organických a minerálnych hnojív. Vzhľadom na svoje požiadavky sa môže pestovať počas celého roku. Spracovanie pôdy pre neskorú výrobu sa robí na hĺbku od 20 do 25 cm po zbere predchádzajúcej plodiny a po odstránení pozberových zvyškov. Povrchová príprava sa robí na hĺbku 10 až 12 cm. Kapusta tvorí veľkú vegetačnú hmotu a aby sme mali vysoké výnosy, musíme zabezpečiť dostatok výživných látok. Organické hnojivá majú špeciálny význam na zlepšenie štruktúry pôdy, pretože kapusta sa pestuje v podmienkach zavlažovania, keď sa štruktúra pôdy zhoršuje. Potrebné množstvo výživných látok sa určuje na základe kontroly úrodnosti pôdy. Odborníci odporúčajú kapustu hnojiť s 500 kg NPK/ha (8:16:24) pri základnom spracovaní pôdy a s 250 – 300 kg/ha KAN (1/2 pred sejbou a 1/2 pri prihnojovaní). Prihnojujeme pri kultivácii, tesne pred alebo súčasne pri zalievaní. Pri výrobe priesady pre neskoré pestovanie výsevná jednotka je 2,5 až 3 g semena/ m2 (v závislosti od klíčivosti). Seje sa do riadkov alebo sa semeno voľne rozseje (na 1 ha 300 až 500 g semena). Sejba pre pestovanie priesady sa robí do vopred pripravených otvorených parenísk. Za 30 až 40 dní priesada je pripravená na presádzanie. Obyčajne sadíme od polovice júna do konca júla, najčastejšie

v prvej polovici júla. Priesada musí mať v čase presádzania 5 − 6 dobre vyvinutých listov. Sadí sa ručne alebo strojovo na vzdialenosť 60 − 70 x 40 − 50 cm. Vysadený porast zároveň zavlažujeme, čo zabezpečí dobré zakorenenie rastlín. Vhodné je priesadu vysádzať do vlhkej

pôdy po daždi (za oblačného počasia). Po niekoľkých dňoch po presadení porast skontrolujeme a ak chýba viac ako 10 % rastlín, prázdne miesta poplníme. Medziriadkovou kultiváciou zabezpečíme ničenie burín a vytvorenie vhodného vodno-vzdušného režimu (ničenie prísušku). Prvá kultivácia sa robí na 3. až 5. deň po presadení a ďalšia po zavlažovaní. Medziriadkové obrábanie pôdy sa robí až dovtedy, kým sa

rady nezatvoria. Pri kapuste na menších plochách sa môže urobiť aj prihŕňanie pôdy k rastlinám kvôli formovaniu adventívnych korienkov. Buriny v kapuste popri kultivácii a okopávke môžeme ničiť aj herbicídmi, napr. Stomp v množstve 4 − 5 kg/ha pred presádzaním. Nutná je aj ochrana pred chorobami a škodcami. V našich podmienkach pri tomto spôsobe pestovania kapusty je potrebné zabezpečiť zavlažovanie. Normy zalievania sú od 20 do 40 mm (20 – 40 l/ m2), na ľahších pôdach množstvá sú menšie, ale sa porast musí zavlažovať častejšie. Kapustu zberáme v technologickej zrelosti. Hlávky sa režú ručne alebo strojovo. Mechanizovaný zber sa robí jednorazovo. Pri ručnom zbere kapustu režeme dva alebo tri razy. Pri hybridoch je dozrievanie vyrovnané. Výnosy skorých odrôd sa pohybujú od 20 do 30 t/ha, stredne neskorých od 35 do 40 t/ha

a neskorých od 40 do 50 t/ha. Výnosy pri hybridoch môžu byť od 40 až do 100 t/ha. Po zbere kapusty nám zostáva bujná vegetačná hmota (listy 10 – 20 t/ha), ktorá sa používa ako kvalitné dobytčie krmivo. PESTOVANIE KARFIOLU Karfiol má výrazné požiadavky na vonkajšie podmienky. Vyžaduje stredne ťažké a úrodné pôdy s dostatkom vlahy. Výživa karfiolu je ako pri kapuste. Pri základnom spracovaní pôdy sa aplikuje 500 kg/ha NPK (8:16:24). Pred sadením sa aplikuje 150 – 200 kg/ha KAN, ostatné množstvo (100 – 150 kg/ha KAN) sa rozsieva o dva až tri týždne po vysadení (prihnojovanie). Celkové množstvo živín sa určuje na základe kontroly úrodnosti pôdy každej parcely osobitne. Pestuje sa z priesad, ktoré sú na rozsádzanie pripravené za 35 až 50 dní v závislosti od miesta a spôsobu výroby. Pre neskorú – strniskovú výrobu priesady sa rozsádzajú v júni a v júli po zbere predchádzajúceho porastu. Zber sa robí koncom augusta, v septembri a oktόbri. V oblastiach s vyššími priemernými ročnými teplotami a miernymi zimami (mediteránna oblasť) siať sa môže v júli, sadiť v auguste a v septembri a zberá sa od oktόbra do marca. Na jeden hektár treba posiať 300 až 400 g semena do otvoreného pareniska veľkosti 60 až 100 m2. Lepší spôsob je sejba semena karfiolu do kontajnerov, kde na jednotku plochy treba posiať 45 000 – 50 000 semienok, v závislosti od energie klíčenia a klíčivosti a biologickej hodnoty. Vo fáze dobre vyvinutého porastu priesady rastliny sa presádzajú na 60 x 40 cm (stredne veľké odrody) a 70 x 50 − 60 cm (neskoré odrody a hybridy). Presádzame do vlhkej pôdy a počas vegetácie zavlažujeme pravidelne. Ostatné agrotechnické opatrenia sú rovnaké ako pri pestovaní kapusty. Veľmi často sa stáva, že určité percento ružíc je vystavené priamym slnečným lúčom (dbať na výber odrôd a hybridov), čo má za následok stratu

29 /4812/ 21. 7. 2018 bielej farby. Ružice v takomto prípade zožltnú a strácajú na kvalite. Ak chceme dosiahnuť bielu farbu ružice, musíme v konečnej fáze rastu listy zväzovať. Čiastočne možno kryť ružicu aj zalamovaním listov do stredu. Zber karfiolu začína vtedy, keď ružica má priemer okolo 12 cm. Zberáme s 3 až 5 listami, postupne, ako ružice dorastajú. Nesmieme ich nechať veľmi prerásť, aby sa nerozpadli – zrednú

a prerastajú do kvetu. Výnosy sa pohybujú od 20 do 30 t/ha. Aj tu nám na parcele zostáva aj značné množstvo zelenej hmoty, ktoré sa môže použiť ako kvalitné dobytčie krmivo. S cieľom zabezpečenia nepretržitej dodávky čerstvého karfiolu počas novembra až februára rastliny sa často prenášajú do tmavých miestností, kde dorastajú, pričom rezervné látky prechádzajú z koreňa a listov do ružice.

BROKOLICA A RUŽIČKOVÝ KEL Na strnisku môžeme pestovať aj brokolica a ružičkový kel. Podmienky pestovania pre brokolicu sú veľmi podobné ako pri pestovaní karfiolu, s tým rozdielom, že brokolica má oveľa kratšie vegetačné obdobie, takže ak sa sadí začiatkom júla, zberá sa už v auguste, septembri alebo oktόbri. Výnosy sa pohybujú od 15 do 30 t/ha.

Ružičkový kel sa podobne ako kapusta môže pestovať po celý rok. Veľmi dobre znáša slabý mráz, ktorý zlepšuje kvalitu ružíc. Zber sa môže začať po 90 až 110 dňoch od sadenia. Postupným zberom najnižších ružíc a olamovaním spodných listov sa dosahujú vyššie úrody. Výnosy sa pohybujú od 10 do 20 t/ha. Pozberové zvyšky sa taktiež môžu použiť ako dobytčie krmivo . Foto: pixabay

RASTLINNÁ VÝROBA

Cukrová repa potrebuje aj mangán a bór Ľ. Sýkorová

Praktické skúsenosti potvrdzujú už dávno známu vec, že nedostatočná výživa draslíkom znižuje nielen úrody cukrovej repy, ale aj úspešnosť jej pestovania. Preto cukrová repa vyžaduje v dostatočnom množstve v prijateľnej forme draslík, aby v čo najväčšej miere mohla využiť úrodový potenciál. No netreba zabúdať ani na dva dôležité mikroelementy, na mangán (Mn) a bór (B).

ukrová repa má zvýšené nároky na živiny a patrí medzi najnáročnejšie plodiny, čo sa týka príjmu živín všeobecne. Jej hlavná požiadavka dosiahnutia vysokých úrod je podmienená jej pestovaním na úrodných pôdach so správne zvolenou úrovňou výživy. Cukrová repa je veľmi citlivá na nedostatok základných živín − dusík, draslík, fosfor, horčík, ale aj na mikroelementy − predovšetkým na deficit mangánu a bóru.

Kvalita cukrovej repy je ovplyvnená mnohými faktormi. Pôdne vlastnosti a poveternostné podmienky nemôžeme ovplyvniť, preto musíme o to viac venovať pozornosť výžive a hnojeniu, ktoré môže silne za-

sahovať do obsahu vytvoreného cukru, najmä ak ide o draslík. Pre praktické hnojenie platí zásada, že vyváženým (dostatočným) hnojením draslíkom môžeme využiť vysoký genetický potenciál súčasných odrôd a môžeme tým zabrániť aj riziku klesajúceho podielu cukru z cukrovej repy. Vieme, že draslík je nevyhnutnou živinou s dôležitými fyziologickými a biochemickými funkciami pre všetky rastliny. Ak chceme dosiahnuť vysoké

úrody dobrej kvality, musíme brať do úvahy to, aby výživa tejto plodiny bola optimalizovaná, to znamená, aby bola plne krytá potreba draslíka v rovnováhe s ostatnými vegetačnými činiteľmi.

Bór má význam prakticky pre všetky rastliny a pri repe je obzvlášť dôležitý, pretože cukrová repa ho spotrebuje v oveľa väčšej miere ako ostatné plodiny. V prvom rade zohráva kľúčovú úlohu pri transporte cukrov (vzniknutých počas fotosyntézy) z listov do koreňa, keď pri dobrej zásobenosti pôdy bórom môže prísť i k výraznému zrýchleniu transportu cukrov. Dostatočná zásoba bóru v rastline repy zabraňuje vzniku známej srdiečkovej hniloby repy. Dostatok bóru podporu-

III

je príjem fosforu a ostatných prvkov a tiež napomáha lepšiemu využitiu vápnika. Jeho deficit sa naopak v dôsledku malej pohyblivosti bóru prejavuje najmä na najmladších listoch (srdiečkové), rastových vrcholoch koreňov a listových ružiciach. Deficit bóru znižuje úrodu buliev vplyvom zmenšenia listovej plochy, čím sa zároveň znižuje i cukornatosť. Poškodenie rastlín nedostatkom bóru môžeme eliminovať opakovanými listovými aplikáciami, prípravkami obsahujúcimi bór, od vytvorenia 6. listu, najneskôr však do polovice júla. Cukrová repa je okrem bóru náročná aj na dostatok mangánu. Mangán je vo výžive repy veľmi významný, pretože v prípade jeho silného deficitu môže prísť k zníženiu úrody až o 30 %. Doporučená dávka mangánu prostredníctvom foliárnej aplikácie počas vegetačného obdobia je 500 g/ha Mn. Potrebu tejto, ale aj ostatných mikroživín je možné v období od 6. listov zabezpečiť opakovanou aplikáciou kombinovaných prípravkov s vyšším obsahom mikroelementov. Obsah živín v cukrovej repe môžeme zlepšiť použitím listových hnojív, a to najmä tých, ktoré obsahujú chýbajúcu živinu. Vhodné by bolo robiť anorganický rozbor nadzemnej biomasy a ak zistíme nedostatok niektorej živiny, môžeme ju zmierniť, prípadne odstrániť najmä aplikáciou už spomínaných listových hnojív. 

POĽNOHOSPODÁRSKE ROZHĽADY | HLAS ĽUDU

OCHRANA RASTLÍN

Vošky na paprike Ing. Ján Tancik, PhD.

Paprika veľmi často býva silne napadaná voškami. Napáda ju niekoľko druhov vošiek a najčastejšie sa vyskytujú tieto druhy: voška broskyňová (srb. breskvina vaš), voška bavlníková (srb. vaš krastavca), voška rašetliaková (srb. vaš paprike) a voška záhradná (srb. vaš mlečike). Vošky na rastlinách škodia dvojako: − priamo − vyciciavaním štiav z listov a stoniek, čím oslabujú napadnutú rastlinu, rastliny pomalšie rastú a úroda sa znižuje; − nepriamo − vylučovaním medovice, ktorá lepí listy, spomaľuje sa rast. Vošky škodia najmä prenosom vírusových ochorení.

VOŠKA BROSKYŇOVÁ Voška broskyňová (Myzus persicae) je drobný hmyz. Bezkrídla samička meria 1,2 – 2,1 mm. Telo má bledozelenú až žltozelenú farbu. Okrídlená samička má variabilnejšie sfarbenie. Prezimuje v štádiu zimného vajíčka na primárnom hostiteľovi, a to je broskyňa. Na jar sa najprv vyvíja na primárnom hostiteľovi 2 − 4 generácie a od polovice mája okrídlené samičky masovo preletujú na sekundárnych hostiteľov. Vyvíjať sa môže na viac ako 400 rastlinných druhoch, kultúrnych a divo rastúcich. Najväčšie škody spôsobuje na tabaku, zemiakoch, paprike, rajčinách, cukrovej repe a iných. Priama škodlivosť cicaním vošiek na listoch sa manifestuje stratou zelenej farbi a často aj deformáciou listov. Oveľa väčšie škody táto voška zapríčiňuje ako vektor viróz. Je vektorom vyše 180 druhov vírusov. VOŠKA BAVLNÍKOVÁ Voška bavlníková (Aphis gossypii) má variabilnú veľkosť a farbu tela. Farba tela je od bledožltej až po tmavozelenú a dĺžka tela od 0,9 do 1,8 mm. Je to dicyklická voška s neúplným vývojom. Dospelé vošky prezimujú na primárnom hostiteľovi, a to sú: rešetliak, krušina a niektoré buriny. Prvá generácia na jar sa vyvíja na primárnom hostiteľovi a už koncom mája sa vyvinú okrídlené jedince, ktoré preletujú na sekundárneho hostiteľa. Je extrémne polyfágna – vyskytuje sa na mnohých pestovaných a divorastúcich rastlinách. Škodí hlavne na uhorkách,

liak. Samičky zakladateľky sa liahnu v druhej polovici apríla. V máji preletujú na sekundárne hostiteľské rastliny. Škodí najmä na paprike, ale napáda aj iné rastliny z čeľadí Solanaceae, Brassicaceae a Polygonaceae. Na kultúrnych rastlinách zapríčiňuje mierne žltnutie listov a nevyvoláva žiadne deformácie. Je vektorom viróz najmä na zemiakoch.

Kolónia vošiek na liste papriky

paprike, zemiakoch, melónoch, tekviciach a okrasných rastlinách, a to tak na otvorenom poli, ako aj v skleníkoch. Vo svete veľké problémy zapríčiňuje pri produkcii bavlny, kávy a citrusov. Napadnuté rastliny majú spomalený rast, listy im menia farbu, žltnú, skrúcajú sa a deformujú, tiež puky a mladé plody môžu opadávať. Táto voška prenáša viac ako 50 vírusov. VOŠKA REŠETLIAKOVÁ Voška rešetliaková (Aphis nasturtii, Aphididae, Sternorrhyncha) morfologicky je veľmi podobná voške bavlníkovej. Bezkrídla samička je dlhá 1,3 − 2 mm, sfarbenie tela je žltozelené. Farba všetkých jedincov v kolónii je rovnaká, čím sa líši od vošky bavlníkovej. V kolóniách vošky bavlníkovej jedince sú rôzne sfarbené. Prezimuje v štádiu vajíčok na primárnom hostiteľovi − rešet-

VOŠKA ZÁHRADNÁ Voška záhradná (Macrosiphum euphorbiae Aphididae, Sternorrhyncha) je zelenej, žltej alebo ružovej farby. Bezkrídla samička má telo dlhé 1,7 − 3,6 mm. Prezimuje v štádiu vajíčka na divých a pestovaných ružiach. Samičky môžu prezimovať aj v skleníkoch a fóliovníkoch. Je polyfág, ktorý sa môže

škám je náročná, bez ohľadu, či sa pestuje na otvorenom poli alebo v zatvorených priestoroch. V zatvorených priestoroch sa veľmi úspešne môžu využiť biologické spôsoby ochrany. Na otvorenom poli sa využíva hlavne chemická ochrana. PREVENTÍVNE OPATRENIA Veľký význam majú preventívne opatrenia najmä v produkcii v zatvorených priestoroch, ako: ničenie burín v skleníku a okolo neho, dodržiavanie čistoty v skleníku, všetky zničené rastliny alebo časti rastlín vynášať a spáliť. Dôležité je pravidelne kontrolovať výskyt škodcov a ten sa robí kontrolovaním rastlín alebo pomocou žltých lepových dosiek alebo žltých vodných misiek. CHEMICKÁ OCHRANA Chemickú ochranu proti voškám treba robiť v čase intenzívneho náletu vošiek do porastu. Prah škodlivosti je 20 % napadnutých rastlín. Pri použití chemických prípravkov treba dávať pozor na karenciu, pretože zelenina sa konzumuje v čerstvom stave. Používajú sa povolené prípravky. Ošetrenia sa podľa potreby musia opakovať, ale v tom prípade treba použiť prípravok z inej skupiny, ako bol použitý pri

Larva pestrice

živiť na rôznych divorastúcich a pestovaných rastlinách z 20 čeľadí. Najčastejšie napáda zemiaky a papriku. Poškodené rastliny pomalšie rastú a úroda sa znižuje. Je vektor 40 vírusov. OCHRANA PAPRIKY PROTI VOŠKÁM Ochrana papriky proti vo-

prvom postreku, aby nedošlo k vytváraniu rezistentných populácií na používané prípravky. Prednostne treba využívať prípravky, ktoré neničia prírodných nepriateľov. Pri ekologickom pestovaní hrachu sa môžu použiť prípravky na báze neemového oleja (NeemAzal TS) spolu so zmáčadlom Wetcit. Treba

29 /4812/ 21. 7. 2018 si dávať pozor a používať iba odporúčané dávky. Vo vyšších dávkach tieto prípravky môžu byť fytotoxické.

v sypkom substráte. Aplikácia je jednoduchá a vykonáva sa otváraním krabičiek v skleníku alebo vysypaním substrátu na

BIOLOGICKÁ OCHRANA PROTI VOŠKÁM Vošky majú veľmi veľa prírodných nepriateľov, ktorí výrazne môžu obmedziť populáciu týchto škodcov. Niektorí z nich sa využívajú, a to veľmi úspešne v biologickej ochrane pestovanej zeleniny, najmä v zatvorených priestoroch. PARAZITICKÉ OSIČKY (APHIDIUS COLEMANI A A. ERVI) Samičky týchto osičiek aktívne vyhľadávajú vošky na vzdialenosť aj niekoľko desiatok metrov a kladú do nich jednotlivo svoje vajíčka. Samičky reagujú na pach vošiek, ale aj na špecifické pachové signály, ktoré vydáva voškami napadnutá rastlina. Celý vývoj parazitoida prebieha v tele vošky a voška počas celého vývoja zostáva na rastline. Vývoj od nakladeného vajíčka po vyliahnutie dospelca trvá v závislosti od teploty 13 až 15 dní. Parazitované tzv. mumifikované vošky s kuklami osičky vyzerajú ako nafúknuté, väčšinou sú žltej alebo svetlohnedej farby. Po vyliahnutí dospelej osičky zostáva na chrbtovej časti vošky okrúhly otvor. POUŽITIE V SYSTÉME OCHRANY Druhy z rodu Aphidius sú vhodné predovšetkým na ochranu zeleniny v skleníkoch pred jednotlivo žijúcimi voškami. Pri výskyte vošiek vo väčších kolóniách treba ochranu doplniť iným bioagensom, ako dravé byľomory, lienky alebo zlatoočky. Parazitoidy z rodu Aphidius sa aplikujú po prvých nálezoch vošiek v množstve 0,15 kusov/ m2 s tým, že sa táto aplikácia jeden alebo dvakrát zopakuje. Podmienkou dobrej účinnosti je včasná aplikácia parazitoida. Z toho dôvodu je vhodné použiť na signalizáciu prvých vošiek žlté dosky. Osičky sa dodávajú ako zmes kukiel v mumifikovaných voškách a dospelých jedincov v krabičkách alebo fľaškách. Druhý spôsob dodávania je

Imágo lienky

misky. Krabička či miska sa nevystavuje priamemu slnečnému svetlu. Po aplikácii parazitoida nie je vhodné nechať v skleníku vyvesené žlté dosky, lebo aj osičky láka táto farba. Ak je teplota v skleníku dlhšiu dobu nad 30 °C, ochrana je neúčinná. DRAVÝ BYĽOMOR (APHIDOLETES APHIDIMYZA) Dospelý jedinec sa podobá drobnému komárovi, dĺžka tela je okolo 2,5 mm. Aktívne sú večer a v noci. Po oplodnení samička kladie vajíčka do kolónie vošiek, pričom preferuje väčšie kolónie. Vyliahnutá larva vyhľadáva vošky na vzdialenosť do 2,5 cm. Larvy nabodnú vošku a strieknu jej do tela toxín, ktorý ju paralyzuje a tiež rozkladá telesný obsah vošky. Po niekoľkých minútach larva takúto vošku vysaje. Počas vývoja jedna larva skonzumuje od 10 do 100 vošiek. Pri veľkom výskyte vošiek larva usmrtí oveľa viac vošiek, ako konzumuje. Predpokladá sa, že tento druh sa môže vyvíjať na všetkých druhoch vošiek, ale sa nemôže vyvíjať na žiadnej inej skupine hmyzu. Larvy pred kuklením padajú z listov na pôdu, kde sa zakuklia. Pri teplote 15 °C vývoj trvá asi 32 dní a pri teplote 25 °C len 15 dní.

POUŽITIE V SYSTÉME OCHRANY Aphidoletes aphidimyza sa dodáva v štádiu kukiel v sypkom substráte (piliny). Substrát sa v sáčkoch zavesí na rastliny, aby sa k nemu nedostali mravce, alebo sa vysype na vlhšie miesta na rastliny. Používa sa proti voškám, ktoré žijú v kolóniách. Na začiatku výskytu vošiek sa aplikuje zhruba 1 jedinec na m2, v prípade silnejšieho výskytu až 10 jedincov na m2. V niektorých krajinách sa tento druh úspešne používa aj v ochrane ovocných sadov a parkov. LIENKA (ADALIA BIPUNCTATA) Dĺžka tela dospelých jedincov je 3,5 − 5 mm. Farba kroviek je veľmi variabilná, najčastejšie sú červenej a oranžovej farby s dvomi čiernymi škvrnami. Vyskytujú sa jedince aj s čiernymi krovkami a červenými škvrnami. Larva tohto druhu je podobná larve lienky sedembodkovej, ale je o niečo menšia. Dravá je larva aj imágo. Živia sa prevažne voškami, ale v prípade nedostatku vošiek napáda aj roztoče, vajíčka mo-

Larva lienky

týľov a iný hmyz. V prípade totálneho nedostatku koristi prejavuje sa aj kanibalizmus. Samičky kladú vajíčka v skupinách po 10 − 50 kusov v blízkosti kolónie vošiek. Jedna samička na deň nakladie až 50 vajíčok a počas života, ktorý trvá jeden až tri mesiace, až 1 500 vajíčok. Z vajíčka sa po 4 − 8 dňoch liahnu larvy. Vývoj larvy trvá v závislosti od

teploty a kvality stravy 9 − 15 dní. Druh má jednu generáciu počas roka, s tým, že sa počas leta vyskytujú všetky vývojové štádia. POUŽITIE V SYSTÉME OCHRANY Dodáva sa v štádiu larvy na substráte, ktorý prekáža vzájomnému napadaniu lariev počas transportu. Larvy sa vysýpajú na rastliny, ktoré sú napádané voškami. Tento druh sa živí voškami rôznych druhov. Používa sa v ochrane v skleníkoch, ale aj na otvorenom poli v ochrane zeleniny, okrasných kvetín a kríkov a aj v ovocných sadoch. ZLATOOČKA (CHRYSOPA CARNEA) Dospelé jedince sú charakteristické veľkými, prehľadnými krídlami s hustou žilnatinou. Vajíčka kladie do skupín (10 − 40) a charakteristické sú dlhou stopkou. Stopka chráni vajíčka pred larvami vlastného druhu, ktoré by skonzumovali tieto vajíčka. Larvy sú šesťnohé, dlhé s výrazne dlhými čelusťami. Dospelé jedince sa živia nektárom, peľom a medovicou. Larvy sú dravé, napádajú takmer všetky živočíchy menšie od seba, ba niekedy aj väčšie od seba. Živia sa všetkými druhmi vošiek, molicami, strapkami, červcami, roztočmi, vajíčkami a mladými larvami motýľov a chrobákov. Larva počas života skonzumuje 400 − 500 vošiek. Larvy sú aktívne hlavne v noci, cez deň odpočívajú na rastline. POUŽITIE V SYSTÉME OCHRANY Používa sa hlavne v skleníkoch, ale aj na otvorenom poli: v chmeľniciach, v porastoch jahôd a v zelenine. Vyhovuje im nižší a hustý porast. Dodávajú sa larvy 2. instaru. Aplikácia sa vykonáva opatrným rozsýpaním substrátu s larvami priamo na napadnuté rastliny. Dávkovanie proti voškám: 10 − 20 lariev na m2 s tým, že sa aplikácia opakuje po týždni. Táto zlatoočka je relatívne odolnejšia proti pesticídom ako väčšina bioagensov. Je polyfágna a napáda aj vypustené bioagensy. ○ Foto: J. Tancik

POĽNOHOSPODÁRSKE ROZHĽADY | HLAS ĽUDU

ZELENINÁRSTVO

Hubové ochorenia znižujú úrody Ľubica Sýkorová

Daždivé počasie v poslednom období vážne ohrozuje porasty zelenín. Hubové ochorenia patria medzi najnebezpečnejšie ochorenia zeleniny. U nás sa veľmi často vyskytujú rôzne fytoftóry, peronospóry a plesne. Pri silnom napadnutí môžu zničiť až 90 % porastu. Hlavným faktorom ich výskytu je najmä počasie – zodpovedá im vysoká vlhkosť vzduchu a chladnejšie počasie, čiže júl v tomto roku je pre ich šírenie ideálny. Hubové ochorenia patria medzi najrozšírenejšie. Prvé príznaky hubového ochorenia sa prejavujú vo forme veľkých, lokálnych nekrotických škvŕn, zo spodnej strany listovej čepele s ružovkastým, bielym alebo sivým zamatovým práškovým povlakom. Preventívna ochrana proti hubovým chorobám spočíva v morení a dezinfekcii osiva, v dodržiavaní osevného postupu a ničení zvyškov rastlín. Pri nebezpečenstve silného výskytu možno postrekovať meďnatými alebo organickými fungicídmi.

21. – 27. 7. 2018

POČASIE

RAJČIAKY Túto obľúbenú zeleninu najčastejšie ohrozujú tieto hubové ochorenia: alternáriová škvrnitosť listov a plodov rajčiakov (Alternaria porri solani), fytoftóra a septorióza rajčiaka (Phytophtora infestans a Septoria lycopersici), múčnatka rajčiaka (Erysiphe orontii) a kladospóriová škvrnitosť rajčiakov (Cladosporium fulvum). Alternáriová škvrnitosť listov a plodov rajčiakov je hubové ochorenie rastlín z čeľade ľuľkovitých. Na listoch sa objavujú okrúhle výrazne ohraničené škvrny, suché a tmavohnedé. Na najstarších listoch sa môžu objaviť rozlične tvarované koncentrické škvrny so žltým okrajom. Ochorenie podporuje vlhké počasie a je potrebné aplikovať chemickú ochranu. Medzi najnebezpečnejšie hubové choroby rajčiakov patrí fytoftóra a septorióza rajčiaka (srb. plamenjača krompira i paradajza). V chladných a vlhkých rokoch môže spôsobiť zníženie úrody až o 90 %. Príznaky sú viditeľné na všetkých nadzemných orgánoch. Na listoch sa zjavujú veľké, vodnaté škvrny, najčastejšie po okraji lista. Za vlhkého počasia sa farba škvŕn mení na olivovú, pričom

na spodnej strany listov sa vytvorí belavý povlak. Celý list sa začne rýchlo sušiť a odumiera. Na steblách sú škvrny oválne, zo začiatku vodnaté. Veľmi rýchlo sa šíria, v dôsledku čoho steblo nad škvrnami vädne a suší sa. Na zelených plodoch rajčín sa zjavia sivozelené, vodnaté škvrny. V obrube škvrny pletivo tvrdne, pri veľkej vlhkosti sa na plodoch zjavuje biely práškovitý povlak, choré plody nedozrievajú a hnijú. Proti pôvodcovi fytoftóry musíme bojovať kombináciou agrotechnických a chemických opatrení, ako aj pestovaním odolných odrôd. Porasty raj-

čiakov sa musia umiestniť čo najďalej od porastov zemiakov. Po skončení zberu z poľa musíme odstrániť všetky zvyšky rastlín a spáliť ich. Pri výskyte prvých príznakov choroby ihneď musíme začať s chemickou ochranou. Na našom trhu existuje veľký počet prípravkov, ktoré sú spoľahlivé. Ešte pred výskytom choroby sa odporúča preventívny postrek kontaktným prípravkom, v časovom intervale každých 7 až 10 dní a po každom silnejšom daždi. Po výskyte prvých príznakov musíme použiť niektorý zo systémových fungicídov. Neodporúča sa používanie iba jedné-

ho prípravku viac ako dvakrát ročne kvôli možnému vzniku odolnosti pôvodcu choroby na použitý systémový fungicíd. Pred použitím prípravku si treba záväzne prečítať návod na použitie a dodržiavať ochrannú lehotu. Múčnatka rajčiaka je hubové ochorenie, ktoré sa prejavuje škvrnami s múčnatým povrchom. Napadnuté pletivá hynú a odumreté listy zostávajú visieť na rastline. Proti ochoreniu je možná chemická ochrana. Kladospóriová škvrnitosť rajčiakov je tiež hubovité ochorenie rajčiaka a objavuje sa predovšetkým v skleníkoch. Na starších listoch sa tvoria žltkasté škvrny so sivohnedým povlakom. Rastliny zaostávajú v raste a dosahujú nižšiu úrodu plodov. Proti chorobe je potrebné vytvoriť v skleníku priaznivé podmienky znížením teploty na 18 °C a vlhkosti vzduchu na 75 %. Proti ochoreniu sa používajú povolené prípravky a vyberajú odrody, ktoré sú odolné proti chorobe. Hubové ochorenia okrem zemiakov a rajčín napádajú aj ďalšie druhy: papriku – fytoftóra papriková Phytophthora capsici (srb. plamenjača paprike), hrášok – peronospóra hrachová Peronospora viciae (srb. plamenjača graška), kapustu – peronospóra kapustová Peronospora parasitica (brassicae) (srb. plamenjača kupusa), uhorky – Pseudoperonospora cubensis (srb. plamenjača krastavca), cibuľu – peronospóra cibuľová Peronospora destructor (srb. plamenjača luka), šalát – pleseň šalátová Bremia lactucae (srb. plamenjača salate) a špenát – peronospóra špenátová Peronospora farinosa (srb. plamenjača spanaća). 

sobota

nedeľa

pondelok

utorok

streda

štvrtok

piatok

31˚ | 18˚

29˚ | 18˚

27˚| 17˚

27˚ | 17˚

28˚ | 16˚

30˚ | 16˚

29 /4812/ 21. 7. 2018

7 NEZVYČAJNÝCH TRIKOV

Zďaleka nepatrí len do kuchyne! Alobal nepatrí len do kuchyne, budete prekvapené, čo všetko ním môžete vyriešiť. 1. CHYSTÁTE SA MAĽOVAŤ? Alobal pomôže predísť pomaľovaniu vypínačov a kľučiek. Jednoducho ich ním obaľte. 2. ELEKTRIZUJE VÁM OBLEČENIE? Z dvoch častí alobalu si vytvorte guľôčku a vhoďte ju k oblečeniu do sušičky. 3. CHCETE ODSTRÁNIŤ HRDZU?

Pokrčte trocha alobalu a potrite ním hrdzu. Hoci to nepôjde ľahko, výsledok stojí za to. 4. TRÁPIA VÁS MYŠI? Pokryte ich cestičky alobalom, ale aj jedlo, ktoré vyhľadávajú. Orientujte sa podľa trusu. A myši sa už ničoho nedotknú. Majú veľmi citlivé ušné bubienky a chôdza po alobale je pre ne veľmi nepríjemná. Navyše ide o klzký povrch, po ktorom sa nemôžu

šplhať a zachytiť. Aj typický hliníkový zápach prekrýva hlodavcom ostatné vône, a tak stratia čuchovú orientáciu. 5. BOLÍ VÁS NIEČO? Odstrihnite potrebný kus alobalu a lesklou stranou ho priložte na boľavé miesto. Celé to zafixujte obväzom. Do hodiny by mala byť bolesť preč a vy môžete alobal odstrániť. 6. MÁTE TUPÉ NOŽNICE?

Stačí, ak niekoľkokrát preložíte alobal, a potom ho začnite strihať nožnicami, ktoré chcete naostriť. 7. TRÁPIA VÁS ŠKODCOVIA? Ak vám v záhrade vyčíňajú slimáky alebo škodcovia, ktorí požierajú zeleninu a nie ste zástancom chemických postrekov, skúste fintu: natrhajte alobal na tenké prúžky a pomiešajte ich do hliny okolo koreňov. Škodcovia sa vytratia. 

RADA NA NEZAPLATENIE

Aj vy zalievate zeleň väčšinou večer?

obíte chybu! Počas leta je najlepšie zavlažovať skoro ráno. Je chladnejšie, vlaha sa v pôde udrží dlhšie a rastliny majú šancu lepšie ju zužitkovať. Pôda by mala vždy medzi zálievkami mierne preschnúť. Zeleň by sa mala zalievať ku koreňom. Ráno sa však nič nestane, ak sa voda dostane aj na listy či kvety. Pri večernej zálievke je vyššie riziko napadnutia hubovými ochoreniami – na listoch sa totiž vlhkosť udrží

až do rána. Intenzívne a menej často. Každodenné mierne zvlhčovanie povrchu pôdy nemá význam a rastliny tým skôr

trpia. Efektívnejšie je poriadne a menej často. Koľko vody treba? Na začiatku vegetácie je spotreba vyššia, ako napríklad v čase

dozrievania. Vo všeobecnosti platí, že druhy s veľkými listami majú vyššiu spotrebu ako tie s menšími listami a výsadby v nádobách treba zalievať intenzívnejšie, keďže substrát v nich rýchlejšie vysychá. Malý test na vlhkosť. Ak si stále nie ste isté, kedy už rastliny treba zavlažiť, urobte si malý test. Ak sa pôdne hrudky po jemnom stlačení drvia, nemožno ich vyformovať, ani sa nelepia, je najvyšší čas na prísun vody. 

ZDRAVIE A MY

Na túto chorobu nezaberajú lieky (1)

lete chceme riešiť maximálne to, ako sa čo najlepšie opáliť, kde sa super okúpeme či zabavíme. Ibaže občas musíme odstraňovať kliešte, liečiť popáleniny či odreniny. CHYTILI STE KLIEŠŤA? Kliešte nás ohrozujú od marca až do októbra, leto nevynímajúc. Lezú vždy od zeme smerom nahor, striehnu na konci listov, na tráve a kríkoch. Drobný hmyz môže byť veľmi nebezpečný vo všetkých vývojových štádiách – dospelý kliešť, nymfa aj larva. Prenáša

boreliózu a vírusovú kliešťovú encefalitídu, na ktorú nezaberajú žiadne antibiotiká, dá sa chrániť len očkovaním. Choroba postihuje mozog a nervovú sústavu a často má fatálne následky. Človek sa kliešťovou encefalitídou môže nakaziť nielen po

prisatí infikovaným kliešťom, ale aj konzumáciou nepasterizovaného mlieka a mliečnych výrobkov od nakazeného zvieraťa. Počet nakazených stúpa aj v dôsledku rozširovania kliešťov do nových oblastí nielen v nížinách, ale aj vo výškach 1 000 až 1 400 m n. m. Prisatého kliešťa odstráňte: pinzetou, klieštikmi či špeciálnou kartou ho zachyťte čo najbližšie pri koži a vytiahnite miernym ťahom kývavými pohybmi. Nedotýkajte sa ho rukami, nikdy ho nevytáčajte, netlačte a nekvapkajte naň olej

VII

či mydlo. Kliešť by mohol do rany vypustiť obsah zažívacieho traktu spolu s infekciou. Ak sa vám niečo nepozdáva, pociťujete príznaky chrípky, bolí vás hlava, svaly, je vám zle – ihneď choďte k lekárovi. POŠTÍPALA VÁS OSA ČI VČELA? Sledujte lokálny nález, dajte si lokálne alebo celkové antihistaminikum a v prípade sťaženého dýchania alebo opuchu ihneď volajte záchranku, môže ísť o alergickú reakciu. Tu netreba špekulovať, lebo anafylaktický šok sa končieva smrťou. 

POĽNOHOSPODÁRSKE ROZHĽADY | HLAS ĽUDU

DO VÁŠHO RECEPTÁRA

Cesnakové pečené kura

Hrnčekové langoše zo zemiakového cesta Suroviny: 2 hrnčeky hladkej múky, hrnček polohrubej múky, 2 stredne veľké zemiaky, 1/2 kocky čerstvého droždia, lyžička kryštálového cukru, 1/2 hrnčeka vlažného mlieka, hrnček vlažnej vody, lyžička soli, rastlinný olej na vyprážanie. Takto sa to podarí: Zemiaky uvaríme v šupke do mäkka, ošúpeme a nastrúhame. Kvások si pripravíme z mlieka, droždia a cukru a necháme ho kysnúť približne 15 minút. Múky zmiešame dohromady, pridáme soľ, zemiaky, kvások a postupne počas miesenia prilievame vlažnú vodu, až kým nedostaneme vláčne cesto. Prikryjeme ho utierkou a dáme ho vykysnúť na teplé miesto asi na 45 minút. Cesto vyklopíme na pomúčenú dosku, pre-

miesime a vytvarujeme valček, ktorý rozrežeme na 6 rovnakých dielov. Každý bochník zvlášť premiesime a necháme ešte 15 minút podkysnúť na doske. Z bochníčkov tvarujeme kruhy veľkosti panvice a vypražíme na horúcom oleji z každej strany do ružova. Podávame s pretlačeným cesnakom rozmiešaným v oleji, jemným kečupom, kyslou smotanou či syrom. Alebo pokojne aj so všetkým naraz. 

Suroviny: kurča, 2 väčšie zemiaky, 10 strúčikov cesnaku, 5 lyžíc rastlinného oleja, soľ, mletá paprika, mleté čierne korenie Takto sa to podarí: Rúru rozohrejeme na 175 °C. Kura umyjeme a vysušíme. Zemiaky nakrájame na väčšie kúsky. V oleji rozmiešame 5 nasekaných strúčikov cesnaku, soľ a koreniny. Zmesou potrieme kurča zvnútra i na po-

vrchu a dáme do pekáča spolu so zemiakmi. Pridáme celé strúčiky zvyšného cesnaku a podlejeme trochou vody. Pečieme zakryté alobalom asi hodinu, potom zložíme alobal a pečieme do chrumkava ďalších 20 minút. Podávame s kyslou kapustou, nakladanými uhorkami a čerstvým chlebíkom, ktorý si namáčame v aromatickom výpeku. 

Rýchla keksovo-višňová torta

Hrnčekové rezy s kakaom Suroviny: Na cesto: 6 vajec, 1/2 hrnčeka práškového cukru, 3/4 hrnčeka polohrubej múky, balíček kypriaceho prášku, 3 lyžičky kakaa, 1/2 hrnčeka mletých vlašských orechov, 1/2 hrnčeka mlieka; tuk na vymastenie a múka na vysypanie plechu; pikantný džem na potretie cesta. Na plnku: 2 hrnčeky smotany na šľahanie, 4 lyžice práškového cukru, 2 lyžice instantnej kávy. Strúhaná čokoláda na posypanie Takto sa to podarí: Cesto: Vajcia rozdelíme a žĺtky vyšľaháme dopenista s cukrom. Do žĺtkovej peny pridáme mlieko, múku s kypriacim práškom, kakao a mleté orechy. Z bielkov vyšľaháme tuhý sneh a zapracujeme do

cesta. Preložíme na vymastený a múkou vysypaný plech. Povrch cesta uhladíme a upečieme vo vyhriatej rúre na 180 °C. Upečené cesto necháme vychladnúť a potrieme džemom. Plnka: Šľahačku vyšľaháme dotuha spolu s cukrom a instantnou kávou, nanesieme na vrch koláča a uhladíme. Vrch posypeme strúhanou čokoládou. Pred podávaním vychladíme a nakrájame na rezy.  Zdroj: recepty.sk

Suroviny: 700 g keksov Petit Beurre, 300 g mletých keksov Plazma, 200 g práškového cukru, vanilínový cukor, liter jogurtu, 100 g čiernej čokolády, 350 g odkôstkovaných višní, šľahačka na dekoráciu Takto sa to podarí: Keksy Petit Beurre nalámeme a k nim pridáme mleté keksy, práškový a vanilínový cukor. Dobre zmiešame a zalejeme jogurtom. Znovu zmiešame

a polovicu tejto zmesi dáme do plechu strednej veľkosti. Na túto zmes nastrúhame čokoládu. Do druhej polovice keksovej zmesi pridáme odkôstkované višne a zľahka zmiešame. Môžeme pridať i trošku mlieka, ale nemusíme. Tortu ozdobíme šľahačkou, ktorú si pripravíme podľa návodu na vrecúšku alebo vlastného receptu.  Foto: E. Šranková

POĽNOHOSPODÁRSKE ROZHĽADY | Príloha pre poľnohospodárov a dedinu | Číslo 466 | Pripravujú: Ľubica Sýkorová, Elena Šranková a spolupracovníci | Použitá domáca a zahraničná literatúra

VIII

Kultúra Asi 200-tisíc návštevníkov

Kultúra

EXIT FREEDOM 2018

Danuška Berediová

ohtoročný, 18. festival EXIT, sa na Petrovaradínskej pevnosti konal od 12. do 15. júla. Organizátori tvrdia, že tohto roku bol prekonaný ďalší denný rekord: až 55-tisíc ľudí. Ináč za 4 dni cez EXIT-ove brány prešlo okolo 200-tisíc návštevníkov. V rámci otváracieho ceremoniálu vo štvrtok

čo sa na hlavnom javisku prvé tri dni neustále dialo. Predsa sa neočakávalo, že Grace Jones, ktorá meškala 30 minút, svoje vystúpenie predĺži až o 45 minút. Nečakané tiež bolo, že práve ona zakázala akreditovaným fotografom ju fotiť... V nedeľu nikto nemeškal a fanúšikovia s oduševnením o pol tretej ráno privítali na javisku slávneho Davida Guettu. Dance Aréna aj tohto roku patrila známym

French Montana

David Guetta

vystúpil baletný tanečník Sergei Polunin, ktorý spolu so sláčikovou skupinou Almazian Symphony predviedol performanciu na tému osobnej slobody, ktorá bola aj mottom tohtoročného festivalu. Potom nasledoval tradičný ohňostroj. Na hlavnom javisku tohto roku dominovali najväčšie svetové DJ hviezdy: Jax Jones, Ofenbach, Martin Garix, Mahmut Orhan, či David Guetta, ktorý na EXIT-e vystúpil po štvrtýkrát. Ďalšími hviezdami na hlavnom javisku boli známa rocková speváčka LP, svetovo-populárne hip-hop trio Migos, reggae kráľ Ziggy Marley, raper French Montana, speváčka Grace Jones a Alice Merton, ktorej pieseň No roots je vyhlásená za najväčší hit festivalu. Teda pre každého bolo niečo. Na hlavnom javisku sa okrem svetových hviezd predstavili aj domáce kapely The Frajle a Bajaga i instruktori. Od hviezd sa aj očakáva, že budú meškať, Martin Garrix • KULTÚRA •

DJ-om. Boli to Anastasia Kristensen, Marko Nastić, Solomun, Joseph Capriati a Nina Kraviz. Na Fusion javisku sa predstavili: Bitipatibi, Marko Louis, Sevdaliza, Ritam nereda, Bad copy, Gužva u 16ercu a Atheist Rap. Okrem impozantného Main stage-u, čiže hlavného javiska, na festivale bolo spolu 20 javísk, ako aj početné aktivačné, chill, či avanturistické zóny. Pre rieky ľudí na Petrovaradínskej pevnosti bol veľký výber, ale hlavne ten hudobný. Foto: J. Pániková

Bajaga i instruktori

LP 29 /4812/ 21. 7. 2018

Kultúra V OBECNEJ KNIŽNICI V KOVAČICI

Nové tituly a letné tvorivé dielne Anička Chalupová

a to: Marína Bírešová, Snežana Petríková-Živkovićová, Tatjana Poliaková, Anna Andrea Holíková, Tereza Jonášová, Elena Siantová, Tatiana Jašková, Vieroslava Válovcová a Mirijana Marková. Začiatkom júla sa začali realizovať tvorivé dielne aj v OK Kovačica, v pobočke v Padine. Prvú dielňu pod názvom Hrajme

oci sa má v lete oddychovať, pre niekoho je oddych aj krásna kniha v ruke, s ktorou možno relaxovať, ale aj rozhýbať tvorivosť, urobiť si radosť či dokonca spoznať svet vôkol seba. Aby tým dospelým na dovolenke a najmladším na letných prázdninách, v tzv. ničnerobení, nechýbala čitateľská inšpirácia, Obecná knižnica Kovačica aj tohto leta ponúka nové tituly kníh. Do knižného fondu knižnice koncom mája a začiatkom júna

Nové tituly kníh v knižnici lákajú i starých, i mladých záujemcov

žijúcej v Townsville, v Austrálii, a už tradične novými slovenskými knihami čitateľov potešili aj predstavitelia Dobrovoľného hasičského zboru Prievoz – Ružinov v čele so starostom Ing. Dušanom Pekárom. Okrem toho do výkladových skríň knižnice a jej všetkých pobočiek pribudli aj nové tituly z Ministerstva kultúry a informovania Republiky Srbsko. Hra so svetlom rozvíjala fantáziu malých Okrem knihy, ktorá účastníkov dielne je podľa slov škótske2018 pribudli najprv knihy z ro- ho spisovateľa Samuela Smilesa dinnej zbierky Milušky Kizúrovej, najtrpezlivejší a najzábavnejší rod. Litavskej, kovačickej rodáčky spoločník, Obecná knižnica so

svojimi pobočkami už tradične ponúka, či organizuje tvorivé dielne pre deti vo veku od 5 do 15 rokov. Tohtoročný projekt, ktorý sa rozbehol už koncom júna tvorivou dielňou Kreslenie svetlom (viedla ho profesorka Elena Tomášová), potrvá až do konca augusta. Okrem výtvarného umenia organizátori ponúkajú deťom aj dielne z oblasti divadelného umenia, literatúry, pedagogiky, biológie a pod. V realizácii dielní spolu s knihovníčkami Annou Tomanovou, Jaroslavou Pavlíkovou a Ruženou Cickovou v čele s riaditeľom knižnice Slobodanom Stevanovským, sú zapojení aj študenti, mladí nezamestnaní ľudia a tí, ktorí majú radi prácu s deťmi,

Aj letné dielne v Padine sú zaujímavé

sa s rozprávkou viedla profesorka Anna Širková a ďalšie časti projektu, ktorý je zameraný predovšetkým na rozšírenie fantázie, zručnosti a kreativity najmladších, budú viesť Martina Valentová, Elenka Ďurišová a Mariana Petrášová. Zodpovednými pre tvorivé dielne v Padine sú knihovníčky Eva Taubertová a Zdenka Obšustová.

TÝŽDEŇ PRED TROJITÝMI KULPÍNSKYMI OSLAVAMI

Druhý slovenský výtvarný tábor Katarína Gažová

ak ako vlani v prírodnom scenériu Muzeálneho komplexu v Kulpíne Výtvarná skupina KEBY... a MOMS Kulpín organizujú umelecké tvorivé stretnutie pomenované Slovenský výtvarný tábor. Aj tentoraz bude trvať jeden deň, bude to sobota 21. júla, a zúčastnia sa v ňom členovia Výtvarnej skupiny KEBY... a ich hostia – výtvarníci

www.hl.rs

z iných prostredí (z Kysáča, Petrovca, Hložian, Báčskej Palanky, Selenče atď.) Vlaňajší tábor bol vydarený, takže organizátori majú nádej, že aj tohto roku sa v začatej tradícii bude pokračovať. Účastníci tábora budú môcť spracovať tému: motívy Kulpína alebo ľubovoľnú tému a aj tohto roku MOMS Kulpín pre všetkých zabezpečí maliarske plátna, materiál na prácu rôznymi výtvarnými technikami a osvieže-

Informačno-politický týždenník

nie. Práce, ktoré vzniknú počas 2. slovenského výtvarného tábora, umelci darujú hostiteľom. Tie obrazy budú vystavené Na prvom výtvarnom tábore v Kulpíne sa týždeň neskoršie – povlani zúčastnili i dve kysáčske výtvarné čas PDvK – v miestnosochotníčky: (zľava) Zuzana Ferková tiach Spolku kulpínskych a Zuzana Petrušková žien (na nádvorí múzea). Otvorenie tejto výstavy obrazov, hodine. V dispozícii záujemcom doplnenej i ďalšími vytvorenými spomenutá výstava obrazov bude členmi Výtvarnej skupiny KEBY..., aj po skončení trojitých osláv bude v sobotu 28. júla po 18. v Kulpíne. • KULTÚRA •

S ALENOU LAKATOŠOVOU ZO STAREJ PAZOVY

Všestranne úspešná a talentovaná Anna Lešťanová

iačkou generácie Základnej hudobnej školy Teodora Tošu Andrejevića v Rume v školskom roku 2017/2018 je Staropazovčanka Alena Lakatošová (2003). Toto všestranne úspešné a nadovšetko hudobne talentované dievča je i nositeľkou Vukovho diplomu Základnej školy hrdinu Janka Čmelíka v Starej Pazove. Alena hrá na flaute, tancuje vo

Alene Lakatošovej úspešne ukončený prvý stupeň hudobného vzdelávania priniesol iba skvelé úspechy

dých hudobníkov Petra Konjovića v roku 2014 získala tretiu cenu, na súťaži komorných skladieb v Pančeve v roku 2013 prvú cenu. Zúčastňovala sa i na republikových súťažiach žiakov hudobných škôl Srbska v Belehrade. V roku 2015 získala druhú cenu a v roku 2017 prvú. Naša spolubesedníčka Alena vďaka usilovnej práci je úspešná nielen v Základnej škole hrdinu Janka Čmelíka, či v hudobnej škole – vo vysunutom oddelení v Starej Alena je naozaj hudobný talent

folklóre a hrá v divadle. Počas šesťročného hudobného školenia zúčastnila sa na početných súťažiach, skadiaľ si domov priniesla mnohé ocenenia. Na Medzinárodných stretnutiach flautistov Tahira Kulenovića vo Valjeve získala prvé ceny v rokoch 2012, 2013, 2015, 2016 a 2017 a druhú cenu v roku 2014. Na súťaži Drvenih duvača Stevana Mokranjca v Požarevci v rokoch 2013 a 2014 obsadila druhé miesto a v roku 2016 tretie. V Ube na Medzinárodných súťaženiach Petra Stojanovića v rokoch 2013 a 2014 táto pazovská nádejná flautistka získala prvú cenu. V Belehrade na súťaži flautistov v Hudobnej škole Josipa Slavenského v rokoch 2014, 2015 a 2017 obsadila zakaždým prvú cenu. Alena Lakatošová bola i v Subotici, kde na festivale hudby FEMUS v rokoch 2013 a 2014 tiež získala najlichotivejšie uznanie. Na Medzinárodnej súťaži mla• KULTÚRA •

Rodičia môžu byť hrdí na svoje úspešné deti

Bez odmien to neprešlo ani na Detskej divadelnej prehliadke 3 x Ď v Starej Pazove. Prednedávnom, ako sama hovorí, sa jej splnil ďalší sen: zapísala sa do strednej zdravotníckej školy v Novom Sade (odbor v slovenskom jazyku). Čo sa týka pokračovania v hudobnom vzdelávaní,

Andrej

Pazove – lež aj vo folklóre. Ako členka detskej tanečnej skupiny SKUS hrdinu Janka Čmelíka pravidelne sa zúčastňuje na mnohých vystúpeniach, zájazdoch, súťaženiach. Má vzťah aj k divadlu a v roku 2017 na pokrajinskej prehliadke v Temeríne, kde pazovská škola zahrala predstavenie Deti z Pavlovskej ulice, bola vyhlásená za najlepšiu herečku.

Vladimír

naša sympatická spolubesedníčka zatiaľ tu položila iba čiarku, nie i bodku. NÁDEJNÍ FLAUTISTI AJ BRAČEKOVIA ANDREJ A VLADIMÍR Avšak v rodine Lakatošovej,

aj napriek tomu, že sa Alenka čoskoro viac venuje zdravotníctvu, hudba neutícha: namiesto jednej flautistky vyrastajú tam ešte dvaja nádejní hudobníci. Všestranne úspešná a nadovšetko hudobne talentovaná sestrička je totiž krásnym vzorom svojim dvom bratom – dvojičkám Andrejovi a Vladimírovi (2005). Idú jej stopami, chodia do hudobnej školy a radi hrajú, na čom by inom – na flautách. Zvuky tohto hudobného nástroja im učarili, keď Alena neúnavne cvičila a chystala sa na nové školské hodiny, skúšky, vystúpenia... Po úspešnom ukončení šiesteho ročníka v tamojšej slovenskej základnej škole od septembra sa stanú siedmakmi. Obaja tiež tancujú vo folklóre a priali by si byť takými skvelými flautistami ako ich sestrička. Už začali pribúdať diplomy aj na ich poličkách v detskej izbe. Rodičia Mária a Michal svoje deti podporujú, uctievajú ich voľby pri výbere najmä mimoškolských aktivít a snažia sa umožniť im všetko to, čo si želajú. Sú si vedomí, že rodina v dosahovaní výsledkov detí je tiež veľmi dôležitá.

29 /4812/ 21. 7. 2018

Kultúra PÔSOBIVÝ PROGRAM NA FESTIVALE VO VÝCHODNEJ

Nevesta zo Selenče program pod názvom Od rubáča po vence, akože je neveste už Leonóra a a najväčšom a najstaršom Patrik za posledné roky niekoľkokrát slovenskom folklórnom fes- úspešne prezentovali na viacerých tivale vo Východnej (28. júna miestach. Treba tiež spomenúť po– 1. júla) ponúkli organizátori veľké moc a obetavosť ich rodičov – manmnožstvo programov, pričom via- želov Súdiovcov a Ragovcov. Samotná pomoc súboru Mladosť ceré sa uskutočnili na malej scéne priamo v areáli trhov ľudovoume- nie je náhodná. Vedúci M. Urban sa folklóru dolnoleckých výrobkov. zemských Slovákov Spomedzi nich mevenuje dlhodobo. dzi najúspešnejšie Medzi členov súboprogramy patrilo ru patrí aj Leonóra, Obliekanie nevesty viacerí ďalší člezo Selenče, ktoré novia majú tiež na sa konalo v sobotu Vojvodinu blízke popoludní. rodinné a priateľské Iniciátormi a záväzby. Za posledné roveň hlavnými roky s Mladosťou účinkujúcimi boli užšie spolupraSelenčania Leonóra cujú aj manželia Súdiová a Patrik Ivan a Katarína Rago. S hudobným Bagľašovci. Táto sprievodom pomospolupráca vyvrhol miešaný slovencholila minulý rok sko-selenčský orvytvorením nových chester pod vede- Svadobná obyčaj na malej choreografií Ilečke ním Juraja Súdiho festivalovej scéne a Čardáše z Báčky st., pri speve a tanci pomohli členovia Univerzitného fol- a Banátu. Súbor Mladosť sa tak klórneho súboru Mladosť z Banskej stal prvým súborom zo Slovenska, Bystrice. Zázemie súboru Mladosť ktorý siahol po folklóre vojvodina podpora jej vedúceho Martina ských Slovákov. Ilečke v choreografii Urbana je pre Leonóru a Patrika dl- Tatiany Urbanovej pritom postúpili hodobo potrebnou oporou pri ich až na celoštátnu súťaž choreografií snahe šíriť na Slovensku povedomie v Liptovskom Mikuláši, kde sa umiesto existencii a špecifikách vojvodin- nili v striebornom pásme. Z obliekania nevesty vo Východnej ských Slovákov. Prakticky rovnaký Ondrej Druga

Protagonisti úspešného dolnozemského programu: (zľava hore) Michal Zorňan, Ondrej Druga, Peter Pavlik, Pavel Martinka, Juraj Súdi st., Juraj Súdi ml.; (zľava dolu) Anna Adamová, Emma Koﬁrová, Simona Hisemová, Leonóra Súdiová, Patrik Rago, Malvína Kučerová, Terézia Halajová treba zdôrazniť jednu vec, a to je obrovský záujem návštevníkov festivalu. Hľadisko malej scény bolo plné, veľké množstvo ľudí stálo aj naokolo. V samotnom programe dominovalo hovorené slovo Patrika Raga, ktorý publiku vysvetľoval detaily a zaujímavosti selenčského svadobného kroja a svadobných tradícií. Okrem toho tu boli najviac zastúpené selenčské svadobné piesne, tanec tu bol len doplnkový. Napriek tomu, že v tomto programe nemali veľké zastúpenie temperamentné čísla, bola reakcia divákov veľmi silná a srdečná. Bolo ju cítiť predovšetkým po skončení programu: účinkujúcich odetých v selenčských krojoch si chcelo odfotografovať také veľké množstvo ľudí, že museli niekoľko minút stáť na kraji pódia. Aj potom

ich ešte zastavovali ďalší návštevníci s prosbou odfotiť sa. Dolnozemskí Slováci dostali na Východnej priestor aj na hlavnej scéne v nedeľnom programe Obrazy z Dolnej zeme a vo štvrtkovom programe televíznej šou Zem spieva, v ktorej dokonca moderátor Štefan Štec, inak momentálne najpopulárnejší interpret ľudových piesní na Slovensku, zaspieval piesne zo Starej Pazovy. Celkovo sa dá na Slovensku všimnúť jedna potešujúca vec, a tou je rastúce povedomie o existencii dolnozemských Slovákov, ako aj o ich špecifikách. Zatiaľ tento záujem rastie predovšetkým cez folklór a tradície. Dúfam však, že v blízkej budúcnosti sa pozornosť dostane aj iným fenoménom, v ktorých dolnozemskí a zvlášť vojvodinskí Slováci vynikajú.

V STAREJ PAZOVE ODŠTARTOVALO DETSKÉ KULTÚRNE LETO. Na začiatku tohtoročného Detského kultúrneho leta sa v piatok 13. júla na plató pred divadelnou sálou malým milovníkom Tálie a ich rodičom predstavili herci z Belehradu s predstavením Pestrofarebný kvet (na fotografii). Organizátorom podujatia je Stredisko pre kultúru Stará Pazova a okrem detských predstavení, ktoré sú na programe ešte 27. júla a 10. a 31. augusta, pre malých Pazovčanov sú pripravené i zaujímavé detské filmy. Premietať sa budú na Námestí Dr. Zorana Đinđića, a to na veľkom plátne. Detské filmy sú na programe 20., 21., 27. a 28. júla a 17., 18., 24. a 25 augusta. A. Lš.

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

Na doplnenie V Hlase ľudu číslo 28 na str. 31 v texte Na ceste k čitateľom zbierka básní je nie uvedené meno účastníka podujatia Jána Kolárika, padinského kultúrneho dejateľa, ktorý v opísanom knižnom podujatí prispel príhovorom o autorke a jej literárnom diele. Ospravedlňujem sa J. Kolárikovi za neúmyselnú chybu a prosím čitateľov, aby si informáciu v tomto zmysle doplnili. A. Chalupová • KULTÚRA •

BANÁTSKI MATIČIARI NA STRETNUTÍ V JÁNOŠÍKU

Účasť Matice na voľbách nevyhnutná nevýhoda je uvedený aj fakt, že to možno urobiť iba v obecnom úrade a nie aj v Miestnej kancelárii, ž sa stalo tradíciou, že v rámci čo niekoho môže znechutiť. Predsa podujatia Deň višieň sa v Jána to je dosť času a dokonca ten, nošíku stretajú aj matičiari komu na tom záleží, si času nájde. z banátskych dedín, pohovoria si Základný problém je však v tom, na aktuálne matičné a národnostné že občania Srbska sú všeobecne témy, ale sa i kamarátia, vymieňajú veľmi sklamaní a vonkoncom im si skúsenosti. Tak tomu bolo aj nezáleží na účasti vo volebných v nedeľu 1. júla. V Dome kultúry procesoch, bez ohľadu na to, o aké v miestnostiach SKOS Jánošík sa voľby ide. Nastolená stretli predstavitelia MOMS bola aj dilema, či by z Bieleho Blata, Hajdušice, sa Matica vôbec mala Vojlovice, Kovačice a Padiny, zúčastňovať vo voľpravdaže, boli tu i hostitelia bách. Prevládla však z Jánošíka a hostkou bola mienka, že v situácii, predsedníčka MOMS Stará keď od pomeru síl v Pazova Anna Balážová. NRSNM závisí rozvrhPrítomných najprv privítal nutie prostriedkov, aj hostiteľ, predseda jánošíckeď to nie je základný keho MOMS Jozef Omasta, dôvod jestvovania Náa potom zástupca predsedu rodnostnej rady, nevyMSS Branislav Kulík skrátka inhnutné je, aby Matica formoval o zasadnutí Správnej rady MSS, ktoré deň predtým Hovorilo sa aj o vysťahovaní Slovákov zo Srbska v NRSNM mala čím viac svojich predstaviteľov. prebiehalo v Novom Sade. Keď na Slovensko V prípade, že by Matica ide o banátske MOMS, ako dobré správy uviedol, že MOMS teraz to urobili. Žiaľ, to môže byť bola vyhlásená za inštitúciu osobitZreňanin a SEAVC podpísali zmluvu iba agitácia, lebo podľa zákona ného významu, vďaka čomu by jej o používaní farských miestností do tohto voličského zoznamu sa patrili prostriedky zo štátneho rozv tomto meste. Matičiarom síce možno zapísať iba osobne. Ako počtu, účasť na voľbách by nebola Vladimír Hudec

tieto priestory aj doteraz boli k dispozícii, ale teraz je to aj zmluvou spresnené. Ďalšia dobrá správa je, že v Bielom Blate úspešne pokračuje výstavba nového matičného domu. Podobne ako na zasadnutí SR, aj na tomto stretnutí bolo zdôraznené, že sa Matica musí angažovať na tom, aby Slováci, ktorí z rôznych dôvodov doteraz nie sú zapísaní do osobitného voličského zoznamu,

až taká nevyhnutná. Nuž a keď je tomu už raz tak, banátski matičiari sa budú zasadzovať o správnejšie rozvrhnutie kandidátov na listine podľa regiónov, aby sa nestalo ako na minulých voľbách, keď všetky miesta na listine, ktoré ručili členstvo v NRSNM, obsadili kandidáti z Báčky a banátski a sriemski matičiari zostali mimo. Naďalej už teraz v každej dedine treba pouvažovať o kandidátoch, ktorí môžu prilákať najviac hlasov tak, aby vcelku bola vytvorená taká listina, ktorá bude ručiť dobré výsledky a dobré postavenie Matice v NRSNM. Nastolená bola aj otázka, či Matica môže vplývať na to, aby sa zastavili migrácie Slovákov na Slovensko, lebo tento proces v posledných rokoch vážne ohrozil jestvovanie slovenskej populácie na týchto priestoroch. Konštatované však bolo, že základným dôvodom odchodu sú nízke platy a zlé postavenie robotníkov v Srbsku, čo znamená, že iba vtedy, keď sa všetko to zmení, možno očakávať, že sa migrácie zastavia alebo aspoň spomalia.

IN MEMORIAM

Tomáš Brezina 1931 – 2018

stredu 11. júla vo veku 87 rokov v Belehrade umrel Tomáš Brezina z Vojlovice, známy hudobník, huslista, spevák, ochotník. Narodil sa 20. marca 1931 vo Vojlovici, kde skončil základnú školu. Elektrikárskemu remeslu sa vyučil v Pančeve a najväčšiu časť pracovnej doby strávil v pančevskej Rafinérii, kde pracoval ako elektrikár. Žil hudbou a pre hudbu. Vedľa otca Juraja, známeho vojlovického huslistu

• KULTÚRA •

a dlhoročného kantora v tamojšom slovenskom evanjelickom cirkevnom zbore, naučil sa hrať na husliach, ktoré nevypúšťal z rúk, až kým ho v tom neznemožnila zákerná choroba. Tomáš Brezina už začiatkom sedemdesiatych rokov začal zoskupovať deti v základnej škole a nacvičovať tance. Neskoršie bol pri zrode SKOS Detvan, bol jeho dlhoročným umeleckým vedúcim choreografom, hudobníkom, hercom. Hrával a inak pomáhal orchestrom kultúrno-umeleckých spolkov v Starej Pazove, Boľovciach a Hajdušici, ale aj v spolkoch Árona Tamásiho, Petöfi Sándora a Stanka Paunovića vo Vojlovici, resp. Pančeve. Naposledy hrával a spieval v združení penzistov v Pančeve.

Kým mu to sily dovoľovali, bol pravidelným účastníkom Folklórneho festivalu Tancuj, tancuj... Ani jeden z prvých 40 ročníkov festivalu neprešiel bez Tomášovej účasti. Zaoberal sa aj zberateľskou činnosťou a v Novosadskom rozhlase má nahrané početné piesne. Okrem toho svoje vedomosti a skúsenosti prenášal aj na mladých, ktorých pripravoval na festival Stretnutie v pivnickom poli. Disponoval aj bohatou zbierkou hudobnín, ktorú prednedávnom daroval Múzeu vojvodinských Slovákov. Pochádzal z kresťanskej rodiny, bol horlivým cirkevníkom a dlhoročným členom vojlovického cirkevného spevokolu. Za hojnej prítomnosti spoluobčanov pochovaný bol 12. júla v rodnej Vojlovici, ktorú mal tak rád. Česť jeho pamiatke.

29 /4812/ 21. 7. 2018

vlh

Kultúra HRIŇOVÁ A KOVAČICA SPOLUPRACUJÚ UŽ OSEM ROKOV

Hviezdili Hviezdička i Vločka Ján Špringeľ

eutíchajúci potlesk takmer plnej siene Domu kultúry v Kovačici svedčil o kvalite spoločného poldruhahodinového detského folklórneho programu 14. júla. Prvá polhodina patrila domácemu DFS Vločka. Po príhovore riaditeľa kultúrnej ustanovizne Jána Tomáša striedali sa vystúpenia orchestra, mladšej a staršej tanečnej skupiny, ako i speváčok – sólistiek Kataríny Válovcovej, Márie Magdalény Torňošovej a Hany Bercovej, speváka Damiána Veňarského aj dievčenského speváckeho kvarteta z orchestra. Obecenstvu sa páčili

Z vystúpenia hostiteľov tance pod taktovkou choreografiek Zuzany Petríkovej a Kataríny Mikulićovej a pod dozorom vedúcej

Spoločná fotograﬁa oboch súborov Vločky Dariny Došovej-Stanovej. Najmladší tanečníci, speváci a hudobníci ZŠ Mladých pokolení sa pravidelne roky zúčastňujú v detskom programe na SNS, na Zlatej bráne, sú hlavnými aktérmi Detskej svadby a čoraz viac si merajú folklórne sily aj s rovesníkmi v zahraničí. „Spolupráca s DFS Hviezdička sa začala roku 2011. Na Podpolianskych slávnostiach v Detve sme sa stretli s režisérom detského programu a umeleckým vedúcim spomínaného hriňovského súboru Milanom Obrtalom. Slovo dalo slovo a od roku 2012 sa pravidelne navštevujeme a programami rozveseľujeme obecenstvá

Výzva na stretnutie študujúcej mládeže, ktoré sa uskutoční v rámci SNS 2018

ozývame všetkých slovenských študentov, aby sa zúčastnili na Stretnutí slovenskej študujúcej mládeže, ktoré sa uskutoční v rámci tohtoročných Slovenských národných slávností vo štvrtok 9. augusta 2018 v Slovenskom dome v Báčskej Palanke o 20.30 hodine. Študenti, ktorí sa plánujú zúčastniť na stretnutí, sa majú prihlásiť do Matice slovenskej v Srbsku na e-mailovú adresu

www.hl.rs

msjbp@stcable.net alebo na tel.: 021 780-248. Študenti, ktorí ukončili štúdium v školskom roku 2017/2018, majú zaslať na uvedenú e-mailovú adresu meno, priezvisko, získaný titul, osobnú fotku a prezentáciu diplomovej práce v Power Pointe. Záväzná je prihláška do 8. augusta 2018. MOMS Báčska Palanka a Osvetová komisia MSS

Informačno-politický týždenník

Hriňovčanky Podpoľania a Banátu,“ rozpráva Zuzana Petríková.

Hviezdička a Vločka vystúpia spolu aj v auguste na podujatí Gazdovanie na Hriňovských lazoch. Podpoľanci sa 18. augusta zúčastnia aj na festivale v čiernohorskom Herceg Novom. „Súbor pôsobí pri ZÚŠ v Hriňovej. Máme okrem talentovaných hudobníkov, spevákov či tanečníkov i skvelých výtvarníkov, literátov a žiaci sa nám uplatňujú i v audiovizuálnej a multimediálnej produkcii. Základným krédom nám je radosť z tvorby a láska k umeniu,“ informuje o súbore zo Slovenska jeho alfa a omega Milan Obrtal. V Kovačici sa tentoraz okrem vynikajúceho repertoára z Podpoľania Hviezdička predstavila aj tancami zo Zemplína (karičky, čardáše a čapáše). Najviac aplauzov zo strany domáceho obecenstva dostal prvotriedny orchester v čele s primášom Miroslavom Trebuľom a speváčka Alexandra Krnáčová, ktorej ľubozvučný hlas sa už teraz počuje široko-ďaleko. Aj mimo Slovenska víťazí na speváckych súťažiach.

Kultúrne leto 2018 v Slovenskom národnom dome v Kysáči

Program Sobota 21. júla 19.00 – Literárny večierok (Hostia: spisovateľka Viera Benková a novinárka Katarína Pucovská) Piatok 27. júla 19.00 – Otvorenie výstavy kaktusov a sukulentov (otvorená bude do nedele 29. júla) Sobota 4. augusta 19.00 – Koncert ľudových piesní (vystúpia: kysáčsky ľudový orchester Detvan a speváci Mária Ferková-Súdiová a Juraj Német) Sobota 18. augusta 19.00 – Literárne posedenie venované Michalovi Gombárovi k jeho 85. narodeninám KUS Vladimíra Mičátka v Kysáči • KULTÚRA •

SCÉNA

PODUJATIE POD KORUNAMI STROMOV NA ŠTRANDE aj v tomto roku odštartovalo na novosadskom kúpalisku Štrand. Od 16. júla do 11. augusta tu budú prebiehať jazykové dielne pre deti vo veku od 5 do 12 rokov, ktoré budú mať možnosť naučiť sa denne po 20 slov v maďarskom, rumunskom a rusínskom jazyku, ako aj bližšie sa zoznámiť s kultúrou a tradíciou týchto menšín. Organizátori podujatia Heror media pont, Mestská knižnica v Novom Sade a Stredisko pre rozvoj menšinových a lokálnych médií v tomto roku uviedli aj novinku a ide o dielne posunkovej reči, keďže je posunková reč, ako povedali, materinským jazykom osôb s poškodeným sluchom. Keďže je ich cieľom propagovať aj aktívne trávenie času v prírode, previerku vedomostí, ktorá bude každú sobotu, plánujú organizovať na lokalite Rím, ktorá sa nachádza na Fruškej hore, neďaleko Beočína. J. P-á Foto: Z archívu Heror Media Pont

Výzva na 2. edukačný seminár na podporu rozvoja vokálneho umenia vojvodinskej mládeže

stav pre kultúru vojvodinských Slovákov vyzýva mladých interpretov slovenskej populárnej hudby, aby sa zapojili do 2. edukačného seminára na podporu rozvoja vokálneho umenia. Interpretačné dielne týkajúce sa populárnej hudby sa budú konať vo forme teoretických a praktických cvičení spevu, a to v niekoľkých blokoch. Záujemcovia môžu získať vzácne informácie a skúsenosti z oblasti hudby a spevu od našej renomovanej hudobnej odborníčky Dr. Slovenky Benkovej-Martinkovej, ktorá bude školiteľkou aj 2. ročníka seminára. Dielne sa budú konať v miestnostiach Ústavu pre kultúru vojvodinských Slovákov v druhej polovici septembra. Podmienky účasti: − Na seminár sa môžu prihlásiť interpreti



od 15 do 25 rokov; − Prihlásiť sa môžu skúsení interpreti, ale aj tí, ktorí majú afinitu k spevu a zatiaľ nemali možnosť prezentovať sa na kultúrno-umeleckých a hudobných podujatiach; − Prihlásiť sa môžu speváci ovládajúci prednes rôznorodého žánra. Organizátor účastníkom seminára hradí cestovné trovy a zabezpečuje stravu v deň uskutočnenia dielní. Viac o náplni práce v dielňach a o cieľoch týchto dielní možno zistiť na portáli ÚKVS. Záujemcovia sa môžu prihlásiť zaslaním prihlášky na mailovú adresu: office@slovackizavod.org. rs a ustavprekulturu@gmail.com najneskôr do 10. septembra 2018. Prihlášku si možno stiahnuť na portáli ÚKVS v rubrike Výzvy.

Moussaka: pikantný „surf-o-folk“ pre Kovačičanov. Skupina Moussaka vznikla roku 2014 ako spoločný projekt dvoch belehradských hudobníkov – Petra Živića (Threesome) a Igora Mitića (Teški Zulum). Hrajú inštrumentálny surfrock, ale príliš nekaždodenný, lebo spracúvajú známe juhoslovanské folkové a popové piesne z 80. a 90. rokov minulého storočia. Moussaka má za sebou štyri minialbumy a ten posledný pod názvom 1111 práve prezentujú na koncertoch. Večer 14. júla vystupovali aj v kovačickom Klube Víkend, takže si tunajšie obecenstvo mohlo vypočuť, ako by napr. Lepa Brena, Vesna Zmijanac, Halid Muslimović alebo Bijelo dugme zneli, keby odrástli v Kalifornii a hrali surfrock... Na fotografii: Petar Živić a Igor Mitić, členovia skupiny Moussaka v Klube Víkend v Kovačici. TerraViva Art Fest 2018. Na nádvorí ateliéru Terra (priestor bývalej továrne na škridlice) v Kikinde 27. a 28. júla odznie hudobný festival s akustickým, rockovým a elektronickým obsahom. Prvý večer budú koncertovať belehradská kantautorka Ivana Vukmirović-Manivi, zreňaninský (anti)umelec, spevák a gitarista Panta Šiklja Nafta a dvaja mladí kikindskí hudobníci – Daniel Kiš a Dušan Milešević. Druhý festivalový večer bude zameraný na elektronickú hudbu a vystupovať budú Wolfgang S (Belehrad), Idiot TV (Kikinda) a Atilla Abraham – WB41 (Subotica). Vstup voľný.

KONCERTY CHÝRNIK

CREPAJA. V rámci medzinárodného výtvarného plenéru v Crepaji bude v nedeľu 22. júla o 19. hodine v Banat Blues Café vernisáž olejomalieb Pavla Povolného-Juhása. Padinský insitný maliar vystaví diela s tematikou vína a vinohradníctva, keďže sa v známej kaviarni Duška Gluvakova v ten deň slávnostne otvára aj vínna pivnica. J. Šp. • KULTÚRA •

KONCERTY 21. júla, Mládežnícke stredisko CK13 v Novom Sade: Kill The Strudel (noise / blues / 70s / jazzrock) 21. júla, Dom mládeže v Pančeve: Stereo Banana (hiphop, Niš) S. L.

29 /4812/ 21. 7. 2018

Kultúra • Oznamy

KRÍŽOVKA

Tvrđava, bedem, manastir

ČÍSLO 29

V tajničke je meno a priezvisko pedagóga a maliara, ktorý dodnes tvorí v ateliéri na Petrovaradínskej pevnosti (1931).

Anna Horvátová

ie všetky slová, ktoré vnímame ako slovenské, aj patria do spisovnej slovenčiny. Je to už azda jasné, ale, žiaľbohu, takých je neúrekom. Tak za mohutnú stavbu na nábreží Dunaja, ktorá sa vypína na petrovaradínskej strane, inak ani nepovieme, iba tvrđava. Po srbsky teda. Áno, ide o Petrovaradínsku pevnosť. V slovenčine je teda opevnený vojenský objekt zabezpečený proti útoku, vpádom vojsk a slúžiaci na obranu pevnosť, pohraničná, nedobytná, ale môže nastať aj opačná situácia – dobyť pevnosť, pád pevnosti. Vôkol týchto

hradieb bývali pevnostné múry, obvody. S pevnosťou tesne súvisí aj bedem. A znova ide o srbský výraz, ktorému v slovenčine zodpovedá hradba; je to murovaná ohrada, opevnenie okolo stredovekých sídel, mestské hradby, niečo mohutné, pevné, nedobytné. V neďalekej Fruškej hore je okrem bohatej flóry a fauny aj nejeden manastir, tiež v celej našej krajine. V slovenčine je to kláštor, avšak my na vojvodinských priestranstvách siahneme skôr po tom druhom termíne, ktorý je aj významovo aj zvukovo bližší – monastier. A nie je to chyba, je to v podstate pravoslávny kláštor.

autorka: uplatňo- egyptský moc, ANNA mužské vala, boh mužské energia BIČIAmeno prispôsobila Slnka meno ROVÁ

rodičia a bratia Jaroslav, Vladimír a Ján s manželkou Lenkou a dcérkou Juliankou.

BLAHOŽELANIE Vysokoškolské štúdiá na Slovenskej technickej univerzite

v Bratislave, na Fakulte elektrotechniky a informatiky ukončil JAROSLAV ČÁNI z Kulpína. Mladému inžinierovi zo srdca blahoželajú a mnoho úspechov v živote a ďalšej práci želajú starí rodičia Čániovci.

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

strážil, dozeral

ampér prenájom pôdy

ľahostajnosť určený na obrady

nášho letopočtu

nástroj zo štetín

vrcholný (grec.)

vpíšte OIK

feudálny majetok

kapustoviAS HL DU tá zelenina U 2. časť Ľ

vpíšte AEV

nezvyčajné

tajničky

vodič motor. vozidla

spojka Dragan Laković

ženské meno

vyčnievajúca skala oranie

mazú-rium

časť odevu

elektrón síra

irídium čiernohor. kolo

výkrik toreadora

Taliansko

Mgr. ZUZANA HRĆAN, rod. HURÁVIKOVÁ, z Kovačice dňa 28. júna 2018 po úspešnom obhájení dizertačnej práce ukončila doktorandské štúdium na Pedagogickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave a bol jej udelený titul Philosophiae Doctor (PhD.). K tomuto úspechu mladej pani doktorke srdečne blahoželajú a mnoho úspechov do budúcna prajú:

alt

1. časť tajničky

smerom zvnútra

mladá tráva

Valjevo

GRATULÁCIA

lata (zdrob.)

Žarko Laušević

dravá ryba

Španielsko

časť hlavy

ROZLÚŠTENIE KRÍŽOVKY ČÍSLO 28 VODOROVNE: Kukučín, obetoval, nič, sivo, tekvica, Adar, ara, ke, cha, IM, tnt, Mila, á, rev, T, a, karaté, Martin, r, oko, kalk, sovča, ia TAJNIČKA: MARTIN KUKUČÍN

Správne rozlúštenie KRÍŽOVKY 26 z čísla 26 Hlasu ľudu z 30. júna 2018 bolo: JOZEF MILOSLAV HURBAN. Odmenu – knižné vydanie z produkcie NVU Hlas ľudu za správne rozlúštenie uvedenej krížovky získal: JOŽO FARKAŠ, Ul. Dr. Janka Bulíka č. 55/1, 26 210 Kovačica. Blahoželáme. Správne rozlúštenia aj naďalej zasielajte DO 5 DNÍ ODO DŇA VYDANIA NAŠICH NOVÍN na adresu: NVU Hlas ľudu, Bulvár oslobodenia 81/V, poštový priečinok 234, 21 000 Nový Sad, PRE KRÍŽOVKU, alebo mailom na adresu: obsustova@hl.rs

• KULTÚRA • OZNAMY •

DROBNÝ OZNAM VYROBNY PROGRAM: – KOTLY NA PEVNE PALIVO, BIOMASU A PELETY – HORAKY NA PELETY – NEREZOVE KOMINY – AKUMULACNE NADRŽE

Nositelia zlatých medailí za kvalitu na Novosadskom veľtrhu

KOVAČICA Štúrova 69 tel./fax: 013/662-183 mob. 063/282-097 www.uniko.rs

TESNÍME (dihtujeme) okná a dvere neopren gumou – ochraňuje pred vetrom, chladom, prachom. Je úsporou pri vykurovaní. Inštalujeme a opravujeme rolety, harmonika dvere, pásové záclony, siete proti hmyzu; tel.: 060/5088-433 a 025/5827-710.

SMUTNÁ SPOMIENKA

Dňa 20. júla 2018 uplynulo pätnásť rokov, čo nás navždy opustil môj manžel, náš otec a dedo

Mestská správa pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad na základe článku 29 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04 a 36/09) zverejňuje

VLADIMÍR FEJDI

OZNÁMENIE o schválení rozhodnutia, že nie je potrebný odhad vplyvov na životné prostredie projektu základňovej stanice mobilnej telefónie NS Bystrica 4 Podnik Telenor Common Operation, pobočka Belehrad – Nový Belehrad, s oprávnením nositeľa projektu Telenor, s. s r. o., Omladinskih brigada 90, Nový Belehrad, podal tomuto orgánu žiadosť o rozhodovanie o potrebe po odhade vplyvov na životné prostredie projektu – základňovej stanice mobilnej telefónie NS Bystrica 4, Bulvár Jovana Dučića 1, Nový Sad, na katastrálnej parcele číslo 7770/31, k. o. Nový Sad I, Mesto Nový Sad. Po uskutočnenom postupe Mestská správa pre ochranu životného prostredia dňa 16. júla 2018 schválila rozhodnutie číslo VI-501-398/18, že nie je potrebný odhad vplyvov predmetového projektu na životné prostredie. Do predmetového rozhodnutia možno nahliadnuť v miestnostiach Mestskej správy pre ochranu životného prostredia, Rumenačka 110 a, Nový Sad, v pracovné dni od 10.00 do 15.00 h a na webovej stránke Mestskej správy pre ochranu životného prostredia www.environovisad.org.rs. Zainteresovaná verejnosť môže vyjadriť sťažnosť proti tomuto rozhodnutiu v lehote 15 dní odo dňa jeho zverejnenia v prostriedkoch verejného informovania prostredníctvom tohto orgánu.

SMUTNÁ SPOMIENKA na brata

MICHALA BENKU

1939 – 2017 − 2018 z Kulpína Uplynul už smutný rok, čo sme Ťa vyprevadili na večný odpočinok, bez slov rozlúčky. Sestra Anna

SPOMIENKA

Dňa 18. júla 2018 uplynul rok od smrti

MICHALA BENKU

1939 – 2017 − 2018 z Kulpína

Na Teba si spomína sestra Mária Heverová s dcérami a vnukom • OZNAMY •

1933 – 2003 – 2018 z Nového Sadu rodom z Báčskeho Petrovca

S láskou a vďakou si na neho spomínajú: manželka Anna, dcéry Danuša a Libuša so svojimi rodinami SMÚTOČNÉ OZNÁMENIE

SMÚTOČNÉ OZNÁMENIE

PAVEL TURDELIS

PAVEL TURDELIS 21. 10. 1954 – 24. 6. 2018 z Kysáča

21. 10. 1954 – 24. 6. 2018 z Kysáča

Čas plynie, smútok zostáva. Tá strata v srdci bolieť neprestáva. Už len kyticu z lásky Ti môžem na hrob dať, za všetko dobré ďakovať a ten večný pokoj Ti priať.

Nemohli sme Ťa zachrániť pred smrťou, ale Ťa zachránime pred zabudnutím. V srdciach Ťa nosíme a nikdy na Teba nezabudneme.

Manželka Mária

Syn Milan s manželkou Renátou a synom Kristiánom

SMÚTOČNÉ OZNÁMENIE

SPOMIENKA Keď sa v sobotu 28. júla 2018 stretneme v Báčskom Petrovci, aby sme sa spolu tešili 50. výročiu od ukončenia Základnej školy Jána Čajaka, s úctou si zaspomíname na našich drahých učiteľov a spolužiakov, ktorí už nie sú medzi nami.

PAVEL TURDELIS 21. 10. 1954 – 24. 6. 2018 z Kysáča

Generácia 1953

Tichú a trvalú spomienku na Teba si zachovajú svatovci Filipovićovci

29 /4812/ 21. 7. 2018

Oznamy SMÚTOČNÉ OZNÁMENIE

PAVEL TURDELIS

TICHÁ SPOMIENKA na nášho starkého

21. 10. 1954 – 24. 6. 2018 z Kysáča

Zavrel si oči, srdce prestalo biť, aj vtedy, keď si ešte chcel žiť. Osud bol krutý, žiaľ ešte väčší, čo naše srdcia nikdy nevylieči. Rozlúčka bola veľmi ťažká, ale spomienka na Teba zostáva večná. Tichú a trvalú spomienku si na Teba zachová

JOZEFA BOLDOCKÉHO

ZUZANA TURČANOVÁ

Tvoju lásku a šľachetnosť si chránime v našich spomienkach a srdciach. Tvoji najmilší

BOĽAVÁ SPOMIENKA

Uplynulo devätnásť rokov, čo nie je medzi nami náš milovaný

Anna s rodinou

SMUTNÁ SPOMIENKA na

8. 6. 1975 – 21. 7. 1999 – 2018 z Kovačice

Bez Teba nám slnko nesvieti a slzy zastrú krásy leta, kdekoľvek naše oči pozrú, všade hľadajú len Teba. S láskou a úctou si na Teba spomínajú:

SPOMIENKA

Dňa 19. júla 2018 uplynuli tri roky, čo nás navždy opustil manžel, otec, starý otec a apko

sestra s rodinou

www.hl.rs

SPOMIENKA na mamu

ZUZANU LEŇOVÚ

2012 – 2018 z Kysáča

Žiješ v mojich spomienkach. Syn Rastislav

SPOMIENKA na našu starkú

JÁN FILKO

2012 – 2018 z Kysáča

1934 – 2015 – 2018 z Kysáča

DROBNÉ OZNAMY

NA PREDAJ poschodový dom v centre Kulpína; tel.: 062/194-48-50.

Syn Jaroslav s rodinou

ZUZANU LEŇOVÚ

S úctou a láskou si spomína

KUPUJEM staré a nové perie alebo mením za paplóny, vankúše a deky. Prichádzam na pozvanie; Martin Nosál, B. Petrovec, tel.: 063/826-92-05 a 021/782-278.

Zostalo nám už len spomínať na spoločne prežité chvíle.

otec, mama a sestra Marína so snúbencom Dušanom

ZUZANU SNIDOVÚ

10. 3. 1962 – 17. 7. 2014 – 2018 z Báčskeho Petrovca

2012 – 2018 z Kysáča

ZLATKO KOVÁČ

rod. Benková 2013 – 2018 z Báčskeho Petrovca

Aj po piatich rokoch spomíname na Teba.

ZUZANA LEŇOVÁ

2001 – 2018 z Nového Sadu

syn Miroslav s manželkou Marínou a dcérkou Teodorou

SPOMIENKA

Uplynulo šesť rokov, čo nie je s nami naša mama a starká

Tvoji najbližší, ktorí si s láskou na Teba spomínajú: manželka Anna, syn Ján a dcéra Anna Páliková s rodinami

Informačno-politický týždenník

Spomíname na Tvoju lásku a dobrotu a v srdciach Ťa nosíme. Vnúčatá Igor a Nataša

• OZNAMY •

SMUTNÁ SPOMIENKA

Dňa 19. júla 2018 uplynulo 45 rokov od ukončenia pozemskej púti

POSLEDNÝ POZDRAV

svojej milovanej dcére a sestre

ZUZANE ZÁTROCHOVEJ

rod. Menďanovej 13. 11. 1956 – 13. 7. 2018 z Báčskeho Petrovca

VLADIMÍRA VEREŠA

9. 9. 1911 – 19. 7. 1973 – 19. 7. 2018 evanjelického farára – seniora

Bolesťou unavená tíško si zaspala, zanechajúc všetkých, čo si rada mala. Teraz už po ťažkom kríži a boji odpočívaj v pokoji.

Trvalú spomienku na Tvoju lásku a dobrotu si navždy s úctou zachovávajú

S veľkým žiaľom a zármutkom sa lúčia matka a brat

synovia Vladimír a Dobroslav s rodinkami SMUTNÁ SPOMIENKA

SMUTNÁ ROZLÚČKA

na nášho

ZUZANA ZÁTROCHOVÁ rod. Menďanová 13. 11. 1956 – 13. 7. 2018 z Báčskeho Petrovca

MIROSLAVA DURGALU 1933 – 2016 – 2018 z Báčskeho Petrovca

S láskou si na Teba spomíname a nezabúdame. V myšlienkach si stále s nami.

Tvoji najmilší

Smutný je náš dom, prázdno je v ňom, len cestička k hrobu zostala von. Osud nevráti, čo čas vzal, zostali nám len spomienky a hlboký žiaľ. Na Tvoju lásku, dobrotu a starostlivosť nikdy nezabudnú: manžel Ondrej, syn Ondrej s manželkou Milinkou, dcéra Alenka s manželom Jánom, vnúčatá Danka, Marínka, Janko a Lenka

SPOMIENKA

hlasludu.info www.hl.rs

Oznamujte v Hlase ľudu 021/ 47-20-840 a 021/47-20-844 inzercia@hl.rs

• OZNAMY •

MIROSLAVA BABKU

EVU BABKOVÚ

16. 12. 1965 – 18. 7. 2012 – 2018

10. 10. 1941 – 16. 3. 2015 – 2018 z Kovačice

MICHALAMIROSLAVA BABKU

7. 11. 1941 – 19. 1. 2018

Spomienka na Vašu lásku, dobrotivosť a šľachetnosť je večná. Ivka a Ivan 29 /4812/ 21. 7. 2018

RTV Panoráma TELEVÍZIA VOJVODINA 2 Piatok 20. júla 19.30 DFF Zlatá brána v Kysáči, 25. ročník, 3. časť 20.00 Dobrý večer, Vojvodina Nedeľa 22. júla 11.00 Dúhovka 11.30 Vysielanie pre dedinu Utorok 24. júla 12.10 Paleta – výber najlepších vysielaní z produkcie Slovenskej redakcie RTV Vojvodina titulkovaných po srbsky na 1. programe TVV

18.25 18.30 18.50 19.00 19.15 19.50 20.00

17.30 Perličky – desaťminútový blok venovaný najmladším divákom Pondelok – sobota 18.00 Denník Dúhovka. Vo vysielaní sa bude hovoriť na tému oblačinskej višne. Toto ovocie svojho času nejednu banátsku dedinu hospodársky pozdvihlo. Jánošíčania si ju obľúbili ešte pre 45 rokmi. Pred necelým desaťročím jej začali vzdávať hold osobitným podujatím. Dnes ju v tamojšom chotári pestujú na takmer 40 hektároch, žiaľ, hrozí nebezpečenstvo, že sa o tieto ovocné sady nebude mať kto starať a takým spôsobom vymizne. Vysielanie pre dedinu prinesie príspevky o mladej rodine z Pivnice a pestovaní zeleniny pre svoje potreby a na predaj, o úprave záhrad a ochrane kvetín. Nevystane ani recept – tentoraz zo Selenče.

RÁDIO NOVÝ SAD 3 Predpoludňajší program Každý pracovný deň 8.00 – 10.00 Sobota 8.00 Správy 8.30 Aspekty 9.00 Správy Týždeň 8.00 8.05 9.05 9.30 14.45 15.00 15.05

15.30 16.00 17.00 17.15

Nedeľa Správy Vysielanie pre dedinu Pohľady k výšinám Vysielanie pre deti

17.00 18.30 19.00 20.00 22.00 24.00

Nedeľa 22. júla Film: Tom a Jerry – Odlet na Mars Hit dňa, Reklamy, zostrih Molí Zvon, prehľad udalostí týždňa Kolážová relácia Nedeľa s vami Film: Chisum Záver vysielania

Každý pondelok 20.00 Hudobný mix Každý piatok 18.15 Výber z programu TV Kovačica

Utorok – sobota 17.00 Správy 22.00 Správy Nedeľa 13.00 S vami a pre vás S vami a pre vás je kolážové vysielanie, ktoré obsahuje aktuality zo staropazovského prostredia, ako i z iných slovenských prostredí. V rámci hodinového vysielania je aj náboženská časť pod názvom Hrad prepevný. Repríza v pondelok a stredu o 14.00, resp. o 22.05.

RÁDIO STARÁ PAZOVA Utorok – piatok 18.00 Servis Na dnešný deň Meniny 18.15 Volíme melódiu dňa 18.30 Aktuality z obce a iných osád Poučky zo slovenčiny (streda) 19.00 Denník, informatívne vysielanie 19.15 Hudba 19.30 Oznamy, hudba a reklamy 20.00 Z nášho uhla, udalosti a ľudia Náboženské vysielanie Živé vody (streda) Tematické vysielanie Z minulosti (štvrtok)

15.00

16.00 16.05 16.30 17.00 18.05

RÁDIO PETROVEC

Popoludňajší program Slovenská ľudová hudba (sobota) Správy Rádiošport (pondelok) Kronika našich osád (utorok) Hudobné vysielanie (streda) Inteen (streda o 16.00) Súzvuky (štvrtok) Z každého rožka troška (piatok) Kaleidoskop (sobota) Zo sveta hudby – zábavná hudba (nedeľa) Motívy (nedeľa) Rozhlasové noviny Vejár hudobných vysielaní Slovenská ľudová hudba (sobota)

www.hl.rs

21.45 Hit dňa, Moľa / Klenoty, Citáty, Reklamy, Zvon 23.00 Záver vysielania

Každú sobotu 18.15 Výber z programu TV Pančevo

Nočný program 23.00 Rozhlasová hra pre dospelých (utorok) 24.00 Slovenská tanečná, ľudová a umelecká hudba (nedeľa)

Pondelok – sobota Začiatok vysielania Zahraničný denník Hit dňa, Moľa / Klenoty, Citáty Zvon, spravodajská relácia Kreslený film Hit dňa, Reklamy Filmy: Piatok 20. júla – 12 rokov nezvestná Sobota 21. júla – Papierové mestá Pondelok 23. júla – Baby Rex Utorok 24. júla – Pacho – Hybský zbojník Streda 25. júla – Momentum Štvrtok 26. júla – Inkognito

19.00

Sobota Servis Na dnešný deň Meniny, Reklamy Správy Zvončeky, detské vysielanie Oznamy a drobné oznamy Volíme melódiu týždňa, resp. mesiaca, hudba a reklamy Repríza štvrtkovej relácie Z nášho uhla Aktuality z Vojvodiny, na spoločnej vlne rozhlasové stanice Báč, Báčsky Petrovec, Kovačica a Stará Pazova Oznamy, drobné oznamy a z našich osád Aktuality z mesta, repríza utorkovej relácie Z nášho uhla

Utorok – piatok 19.30 9.00 – 13.00 Správy na každú hodinu 10.00 – 11.00 Hit dňa, kontakt relácia 20.00 14.00 Dozvuky, denná informatívna relácia Sobota Nedeľa 10.00 – 11.00 Rádiodišputy, týždenná 7.00 Servis relácia na aktuálnu tému Na dnešný deň Nedeľa Meniny 10.00 – 12.00 Retrospektíva udalostí 7.30 Oznamy, hudba a reklamy týždňa 8.00 Správy 12.00 Hudobné pozdravy a blahoželania 8.05 Hudba, servis 8.30 Slovo nášho Boha, náboženské Slovenská hudba každý vysielanie 9.00 Správy deň od 5.00 – 20.00. 9.05 Hudba a aktuality Svetová hudba každý 9.30 Oznamy, hudba a reklamy deň od 20.00 – 5.00.

Informačno-politický týždenník

TV OBCE KOVAČICA

TV STARÁ PAZOVA

TV PETROVEC

Klenotnica (nedeľa, utorok, piatok) 16.00 – 18.00 Nedeľa 22. júla 16.00 Kronika týždňa Slovo na týždeň Bábkové divadlo: Najlepšia rozprávka o Červenej čiapočke Obyčajne neobyčajná žena Kreslený film: Baránok Boží Utorok 24. júla 16.00 Divadelné predstavenie: Sud prachu Aradáčske meškárky Piatok 27. júla 16.00 Z archívu: RTV OK Film: Soľ nad zlato Kreslený film: Pavlova služba Festival Letí pieseň letí 2014

RÁDIO KOVAČICA Na modrej vlne – každý pracovný deň 15.05 Správy z regiónu 15.30 Stalo sa na dnešný deň 16.00 Správy z Kovačickej obce 16.10 Hlas ľudu ponúka (každý piatok) 16.20 Kalendárium 16.25 Udalosti dňa 16.55 Citáty do vrecka 17.00 Šport, Medicína, Školstvo, Poľnohospodárstvo, Kultúra 17.15 Zaujímavosti zo sveta 17.30 Humor 18.00 Správy z Kovačickej obce 18.10 Zaujímavosti zo sveta 18.15 Šport, Medicína, Školstvo, Poľnohospodárstvo, Kultúra 18.20 Citáty do vrecka 18.40 Poézia

TELEVÍZIA PANČEVO Nedeľa 22. júla 19.30 Repríza relácie Dobrý deň Streda 25. júla 12.30 Dobrý deň, kolážová relácia

NOVOSADSKÁ TELEVÍZIA Každý pracovný deň 15.15 Objektív v slovenskej reči

• RTV PANORÁMA •

Šport STAROPAZOVČANIA ZORAĎUJÚ ŠÍKY

do nového prvoligistu Bečeja, Jelović do susednej Novej Pazovy, veterán Stojanovic zakotvil v Leštanoch, Matović sa pripojil belehradskej Zvezdare, Milenković Dorćolu. Ivković posilnil Putince, Dimitrijević sa presťahoval do Kragujevca, náhradný brankár, občas neobľúbený predseda sa s klubom aj hráč Milinović odišiel do Železničara konečne rozlúčil. Prišli noví ľudia, ktorí z Inđije a kde odišli ostatní náhradníci narazili na početné problémy a ťaž- nateraz je neznáme, ale ich odchod kosti a medzi nimi aj fanúšikov Jednoty prijednu príliš bizarnú, veľmi nevyrušil. keďže niekto zo šatNáhradníkov v klube ne odniesol lopty a hľadajú hlavne medzi tepláky. mladými talentami, Angažovanie tréktoré v Jednote nemali nera Mihajla Bošnjamiesto a odišli do iných ka a jeho asistentov klubov. Ide predovšetPredraga Predojevića kým o Vučkovića a Lua Dragana Ogrizokáča z Inđije, resp. novovića bol prvý múdry sadského Indexu. Vrátil ťah nového vedenia sa aj Nikola Igrač. Čo je v čele s predsedom s talentovaným obranDraganom Ðurićom. com Ivanom Jašom, to K napraveniu celkonikto nevie. Nasedel sa Michal Baláž bude vej situácie v okypte- staronovým učiteľom na striedačke, ale šancu nom pazovskom klu- brankárov nikdy nedostal. Tréner be významne prispel Jednoty sa bude spoaj predseda pazovského Zhromažde- liehať aj na ostatných hráčov z dosť nia obce Goran Jović. Nový šéf odbor- chudobnej liahne, ale sa pátra aj po ného štábu však narazil na početné posilách, kvalitných hráčoch, ktorí problémy vo formovaní mužstva. Z majú byť príkladom pre domácich. Či klubu každý na svoju stranu odišli to budú doterajší hráči padinskej Dolivšetci hráči jarnej zostavy – Živković ny bratia Rudićovci, možno Mihajlović

Obraz čoraz jasnejší Matej Bzovský

radoch Jednoty po neslávnom skončení jarných majstrovstiev v južnej skupine Vojvodinskej ligy, ktorá sa medzičasom nečakane rozšírila na 18 klubov, veru nevyzeralo dobre. Vo finiši pre mnohých, už archivovaných, minulých majstrovstvách, došlo k divným, neuveriteľným a nanajvýš podozrivým výsledkom, ktoré Jednotu odstrčili až na štvrtú priečku. Najväčšie rozčarovanie a podozrenie priniesol zápas s novosadským Kabelom (1 : 2), ktorý zabezpečovala armáda policajtov?! Prečo, asi sa nikto nedozvie. Netrpezlivo sa čakalo na mimoriadne Zhromaždenie klubu, lebo osamelý predseda Milić Stojaković oznámil demisiu. Mnohí to prijali príliš spokojne, lebo rovno predseda občas bol príčinou nesvárov. I keď prispieval vlastnými prostriedkami, jeho samovôľa a tvrdohlavosť mnohých vzdialila od klubu. Na druhom zasadaní najvyššieho orgánu klubu

ČIERNE MRAČNÁ NAD HLOŽIANSKOU BUDÚCNOSŤOU

Klub na sklenených nohách Ján Murtín

o slabom výkone hložianskych futbalistov v jarnej časti majstrovstiev, keď si iba v poslednom kole zaistili obstátie v lige nad Budúcnosťou, v týchto dňoch sa sťahujú čierne mračná. Totižto dlhoročný predseda klubu Ondrej Korčok podal neodvolateľnú demisiu na tú funkciu. Keďže on spolu s hlavnými financiérmi klubu Jánom a Michalom Bohušovcami v uplynulých rokoch, keď postupom do Vojvodinskej ligy klub dosiahol najväčší úspech v jeho dejinách, bol jeho hybnou silou, nastoľuje sa otázka, čo a ako ďalej. To však nie je jediný problém hložianskeho klubu. Okrem predsedu klub predtým zostal aj bez trénera Sašu Filipovića, ktorý sa prijal funkcie šéfa odborného štábu nového srbského ligistu Srbobran. Za ním však do rôznych klubov odišla takmer • ŠPORT •

celá zostava, ktorá na svojich pleciach vyniesla minuloročné majstrovstvá, čo dodatočne komplikuje celkovú situáciu. Nateraz zostali iba niekoľkí hráči, náhradníci, ktorí iba zriedkavo vybiehali na trávnik. Počuť však, že aj oni chcú odísť. Na okyptenom vedení klubu je teda, aby vynaložilo veľké úsilie

a v nastávajúcom období zoradilo šíky. Práce je mnoho. Treba najprv nájsť nového nadšenca, ktorý by sa v tejto nepovďačnej chvíli prijal funkcie predsedu, ale aj trénera, ktorý by mal za úlohu vytvoriť nové mužstvo. Času na mrhanie nieto mnoho, tým skôr, že sa už pomaly začínajú prípravy na štart nových

a Cvetanović zo Surčínu, treba predsa počkať. Fanúšikov veľmi potešilo, že sa trénerom brankárov znovu stal Michal Baláž, bývalý internacionál, ktorý bude jednou z veľkých posíl klubu. Doterajší tréningový proces prebieha podľa plánu a programu a tréningy sú na domácej pôde. „Pre mladých treba trpezlivosť a vytrvalosť,“ tvrdí tréner Bošnjak. Netreba ich rýchlo púšťať do ohňa, ale predsa im treba dávať šancu, aby sa dokazovali na prípravných zápasoch. Po návrate zo Slovenska budeme mať jasnejší obraz keď ide o najlepšiu jedenástku. Mnohí hráči sa nám ponúkli, ale sú ich požiadavky pre amatérsky futbal nereálne. Poďakovali sme sa niektorým a tí, čo prídu, musia byť opravdivou posilou a predovšetkým športovo sa správať. Jednota v stredu ráno odcestovala na krátky zájazd do Slovenskej republiky. Zohrajú tam dva zápasy v Dunajskej Lužnej povedľa Bratislavy, kde ináč najviac aj pobudnú a v mestečku Belá pri Žiline. Po návrate domov silnejšie previerky poskytnú lepší obraz o tom, aké sú terajšie možnosti novej zostavy. Zatiaľ uzavreli zápasy s belehradským Dorćolom, BSK 1925 z Batajnice, FK Radnički z Novej Pazovy, Dunavom z Starých Bánoviec a Slobodou z Dolného Tovarniku. majstrovstiev. Akže sa všetko to neurobí, klub očakáva osud niektorých iných klubov, ktorí po výborných výsledkoch z podobných dôvodov museli opustiť ligu a presťahovať sa do tej najnižšej ligy. V tomto prípade je to MOL Báčska Palanka I. trieda. Veríme, že v klube, ale aj vôbec v Hložanoch to nikomu nie je cieľom a že zmobilizujú všetky sily, aby klub postavili na zdravé nohy. Nebude to ani trochu ľahko, ale dlhoročná tradícia a meno klubu, ako aj posledné úspechy na to priam zaväzujú!

STAROPAZOVSKÉ GYMNAZISTKY, ktoré prednedávnom získali zlatú medailu vo volejbale na majstrovstvách sveta v Brne, získali veľkú priazeň a úctu športovej verejnosti v tejto časti Sriemu. Dostávajú početné blahoprajné odkazy milovníkov športu, ale aj uznania pre nezištnú prácu a úsilie, ktoré prejavili priprávajúc sa za toto veľké volejbalové podujatie, v ktorom účinkovali celky z celého sveta. O významný úspech sa značne podieľa Miroslav Marković-Mare, usilovný profesor telesnej výchovy na Gymnáziu Branka Radičevića, ktorý zároveň mal podporu svojich spolupracovníkov v škole, ale aj v kluboch Jednota a jej filiálke v Nových Bánovciach v prvoligovom klube Omladinac, kde je dlhoročným trénerom. Uznania týmto usilovným dievčatám prichádzajú aj v podobe rôznych darčekov, a tak aj v týchto dňoch v staropazovskom supermarkete im udelili darčeky a hodnotné písma v sume 5 000 dinárov za prítomnosti početných priaznivcov tohto športu (na snímke).

29 /4812/ 21. 7. 2018

M. Bz-ý Foto: Z archívu školy

Šport K OSEMDESIATINÁM PADINSKÉHO FUTBALU

Nezabudnuteľné okamihy derby Ján Špringeľ

obrá snímka neraz povie viac než tisíc slov. Zastavuje čas. Je neprestajnou besedou prítomnosti s minulosťou a zajtrajškom. Je dokumentom na moment, chvíľkovým dokladom. Vie byť dynamická, ale aj dramatická. Je jasná, presná, no i prísna. Nechce ani obhajovať, ani obžalúvať. Fotografie v novinách robia z čitateľa (a pozorovateľa) účastníka zobrazenej príhody. Sú všeobecné, pochopiteľné, bez rečových a vzdelanostných zábran. Typické sú svojou dokumentárnosťou. Nie je inak ani v športe. Vo futbale to platí dvojnásobne. Snímka je často spojením mechanického oka subjektu a subjektívneho oka fotoreportéra. Juhoslávia mala, Srbsko má derby Zvezda – Partizan. Niekdajší juhoslovanský športový týždenník Tempo Belehrad mal po každom večnom derby rubriku Moja snímka z derby. Na stranách voľakedy populárnych novín sa vystriedali vtedy najznámejší športoví fotografi od Vardara po Triglav. Derby Dolina Padina – Slávia Kovačica je značkou Obce Kovačica, banátskeho futbalu, vojvodinských slovenských mestečiek. A vôbec slovenského zahraničia. Jubilujúci padinský futbal zažil historické chvíle, keď Dolina hrala v sezóne 2013/14 v Prvej lige Srbska, iba ligu nižšie ako najlepšie srbské družstvá. Ale to, čo je najväčším prínosom Padiny a Kovačice vo futbale na trávnikoch, je vytvorenie značky menom Derby Dolina – Slávia. Tu je jeden z fotopohľadov na punc športovej Padiny a KovaVyrovnanosť čice.

www.hl.rs

Radosť

Napätie

Dramatickosť Šanca

Obrana Súboj

Informačno-politický týždenník

Výhra

• ŠPORT •

SKONČILI SA MAJSTROVSTVÁ SVETA VO FUTBALE V RUSKU

Francúzi – noví futbaloví panovníci sveta Miroslav Gašpar

Chorváti absolútne porazili Angličanov na každom poli. Strelci nastrieľali úhrnne 169 gólov, čo je iba o dva menej v porovnaní s rekordnými turnajmi v rokoch 1998 a 2014, keď padlo 171 gólov. Chorvátsky kapitán Luka Modrić si zaslúžil Zlatú loptu za najlepšieho hráča MS, Angličan Harry Kane so šiestimi gólmi je prvým strelcom a Kylian Mbappé je vyhlásený za najlepšieho mladého hráča MS 2018. Veríme, že sa začína ešte jedna fantastická kariéra futbalistu, ktorý v čase, keď Francúzsko oslavovalo prvý svetový titul, nebol ani narodený. Legendárny Thierry Henry dostal ozajstného následníka. MS v Rusku zostane v spomienkach ako prvý turnaj, na ktorom sa používala VAR technológia, tiež ako turnaj, na ktorom je nastrieľaných až 12 vlastných gólov (rekord dosiaľ bol z MS 1998, keď bolo vsietených šesť vlastných gólov). S výkonom srbskej reprezentácie nemôžeme byť spokojní, keďže sme znovu nepostúpili ani zo základnej skupiny. Tri body zo súboja s Kostarikou je slabý výkon, lebo sme v dueloch so Švajčiarskom a Brazíliou hrali oveľa slabšie. Skončili sme na skromnej 24. pozícii, aj keď sme potajomky očaká-

utbalová reprezentácia Francúzska je novým šampiónom sveta. Francúzi vo veľkom finále na šampionáte v Rusku, na štadióne Luzhniki v Moskve výsledkom 4 : 2 premohli Chorvátsko a druhýkrát v dejinách sa stali najlepšou selekciou planéty. Záclony na 21. Mundiale v Rusku padli, až 31 futbalových dní rýchlo uplynulo a svet dostal nového šampióna, ktorý na tróne bude najmenej štyri, respektíve štyri a pol roka, Šťastie francúzskych reprezentantov z veľkého úspechu lebo Mundial v Katare roku 2022 prebiehať bude v novembri v Rusku ozaj hrala nepresvedčivo, náskok súpera, čo je typické len pre potom vo štvrťfinále silný Uruguaj veľké tímy. Musíme však konštatovať a decembri. Francúzi do svojej kolekcie tro- a neskoršie aj silné Belgicko v se- aj to, že mali aj šťastie, ktoré tiež fejí pridali druhý titul majstra sveta mifinále. V záverečnom zápase ide spolu so smelosťou. Veď lotéria a zopakovali tak úspech z roku 1998, s Chorvátskom hrali Francúzi zrelo jedenástok aj proti Dánsku, aj proti keď na domácej pôde oslavovali a znovu pod heslom machiavelizmu Rusku mohla skončiť úplne inak. prekonali aj poslednú prekážku na Chorvátsko sa v eliminačnej fáze premiérovo. nestretlo ani s jednou top selekciou Ináč francúzska futbalová repre- ceste k titulu. Nemožno povedať, že zápas nebol (Nemeckom, Brazíliou, Španielskom, zentácia vo svojich vitrínach má aj dve víťazstvá na šampionátoch zaujímavý. Chorvátsko v ňom na Belgickom), čo ale ich úspech neEurópy z rokov 1984 a 2000, dvakrát momenty bolo lepším rivalom, ale zmenšuje. Netreba sa zaoberať tým, vyhrali aj na FIFA Confederations svoje príležitosti na gól nedokázalo čo by bolo, keby bolo... A skutočnosť je tá, že je ChorvátCup (v rokoch 2001 a 2003). Okrem premeniť. Francúzi boli nemilosrdní toho Francúzi prehrali vo finále MS a v prvej časti hry potrestali súpera sko vicemajstrom sveta. Okrem roku 2006 a na turnajoch v rokoch pre ich chyby – prvý bol vlastný gól dobrej hry ich mužstvo poznačovala Mandžukića a druhý dal z penalty 1958 a 1986 boli tretí. Uzavierame teda, že úspechy na Griezmann. Góly v úvodnej časti druhého futbalovej scéne začali pribúdať od polovice 80. rokov minulého polčasu, ktoré dali Pogba a Mbappé, storočia, keď v reprezentácii hrali demoralizovali Chorvátov a FrancúPlatini, Giresse, Tigana a ďalší, a po- zom zabezpečili titul majstra. Nedotom sa vrátili s generáciou Zidanea, kázali sa naši susedia vrátiť ani po Djorkaeffa, Henryho a terajšieho netypickej chybe brankára Llorisa. Z druhej strany Chorvátsko sa do selektora Deschamps. Do finále MS 2006 postúpili viac-menej nečaka- finále prebojovalo absolútne zaslúne, a potom už v Brazílii 2014 mali žene, dosiahlo mimoriadny úspech, veľmi dobrý tím, ktorý bol zastavený a preto im treba dať klobúk dolu. vo štvrťfinále. Pogba, Griezmann Naši susedia na veľký úspech čakajú a ostatní boli favoritmi na ME 2016, práve od Francúzska 1998, keď ako ktoré prebiehali vo Francúzsku, keď debutanti boli bronzoví. Generácia vo finále podľahli proti Portugalsku, Modrića, Rakitića, Mandžukića a os- Futbalisti Chorvátska sklamaní po prehre vo ﬁnále aby v Rusku dosiahli maximum tatných prekonala úspech selekcie Vatreni vo chvíli, keď práve uvedená spolupráca, všetci dýchali ako jeden, vali postup najmenej do osemfinále. a stali sa šampiónmi planéty. Keď sa venujeme podrobnejšej trojica už zašla do neskorých futba- za čo veľká vďaka patrí trénerovi Preto vedenie Futbalového zväzu Srbska ohlásilo, že sa v nadchádzaanalýze MS v Rusku, uzavierame, lových rokov a bola im toto posledná Zlatkovi Dalićovi. Keď všetko zhrnieme, s Mundia- júcich dňoch bude rokovať o osude že sa Francúzi zaslúžene stali šam- šanca na úspech. A využili ju a určite lom v Rusku môžeme ako diváci selektora Mladena Krstajića. piónmi, aj keď v niektorých zápasoch si zabezpečili miesto v dejinách. Bojovali ozaj hrdinsky, v skupine byť celkom spokojní. Nechýbali Svetová šou v Rusku je skončená – neboli presvedčiví. Riadili sa heslom, že účel svätí prostriedky, a tak v zá- boli maximálni, deklasovali Argen- góly, dobré ťahy, kvalitné zápasy. Francúzi sú futbalovým šampiónom kladnej skupine s Austráliou, Peru tínu 3 : 0 a v eliminačnej fáze vo Spomeňme si na duely Portugalsko sveta a nám zostáva učiť sa od lepších! a Dánskom dali len tri góly, ktoré všetkých troch zápasoch zohrali 120 – Španielsko, Nemecko – Mexiko, Dovidenia v Katare. minút (v osemfinále a štvrťfinále Nigéria – Argentína, Francúzsko stačili na prvé miesto. Foto: Od osemfinále to už bolo inak strieľali penalty). Okrem toho proti – Argentína, Belgicko – Brazília, www.facebook.com/fifaworldcup – najprv padla Argentína, ktorá Dánsku, Rusku a Anglicku dohonili Chorvátsko – Anglicko, v ktorom • ŠPORT •

29 /4812/ 21. 7. 2018

Šport UKONČILI FUTBALOVÝ TURNAJ V KULPÍNE

Zvíťazila Panagra zdalo byť v pohode, pokiaľ dážď neprekazil najdôležitejšiu záverečnú časť turnaja. Po zohraní štvrťfinálových zápasov pred lejakom do

Katarína Gažová

rganizátori turnaja v malom futbale, skupina športových nadšencov Kumovi v čele s kulpínskym futbalistom Andrejom Ďugom, nepredpokladali, že ich snahu môže prekaziť počasie. Hralo sa na trávniku Futbalového klubu Kulpín a podľa plánov turnaj mal trvať štyri dni: od 5. do 8. júla, avšak posledného dňa bol prerušený silným lejakom. Prestávka trvala 2 dni a zápasy pokračovali v stredu 11. júla, keď vďaka peknému slnečnému počasiu turnaj aj dotiahli do konca. Víťazný pohár tohto tradičného turnaja Andrej Ďuga (v zelenom si zaslúžene odnieslo domáce tričku) odovzdal víťazný pohár predstaviteľom mužstva Panagra mužstvo Panagra. Účasť na turnaji malo 14 a najviac sa mu asi tešili najmladší seniorských mužstiev: po šesť fanúšikovia tohto kulpínskeho z Kulpína a Báčskeho Petrovca mužstva a po jedno mužstvo z Kysáča a semifinále postúpili štyri kulpínske Nového Sadu. Odohrané zápasy mužstvá: Agro mima, Vin farm, Dem sledoval pozoruhodný počet fut- a Panagra. Po stabilizácii počasia v stredu balových fanúšikov a všetko sa

Z ﬁnálového zápasu mužstiev Dem a Panagra 11. júla popoludní turnaj pokračoval semifinálovými zápasmi: Vin farm – Panagra 0 : 1 a Dem – Agro mima 1 : 0. Do finále teda postúpili Dem a Panagra. Po temperamentnej futbalovej hre na trávniku FK Kulpín víťazstvo výsledkom 3 : 1 oslavovalo mužstvo Panagra, a tak získalo titul majstra turnaja. V boji o tretie miesto Vin farm porazil Agro mimu výsledkom 3 : 2 a obsadil tretie miesto. Po zápasoch nasledovalo udeľovanie odmien. V mene organizátorov turnaja sa najprv podporovateľom podujatia

– Obci Báčsky Petrovec a súkromným sponzorom poďakoval vedúci turnaja Andrej Ďuga. Všetky tri prvoumiestnené mužstvá dostali poháre a k tomu aj peňažné odmeny. Poháre tiež boli udelené aj najlepšiemu strelcovi turnaja: Vladimirovi Kojičićovi, najlepšiemu hráčovi Nemanjovi Krstićovi a najlepšiemu brankárovi Igorovi Leňovi. Všetko sa nakoniec dobre skončilo na radosť tak organizátorov, ako aj početných futbalových fanúšikov.

VYDARENÉ PODUJATIE ŠACHOVÉHO KLUBU ARADÁČ

Letný mládežnícky turnaj Vladimír Gál

nedeľu 8. júla všetky cesty najmladších milovníkov starobylej hry zo všetkých kútov

Vojvodiny viedli do Aradáča. Dôvod bol tradičný, už 15. v poradí mládežnícky turnaj v šachu Aradáč 2018. Zúčastnilo sa ho spolu 36 účastníkov z Nového Sadu, Zreňanina,

Účastníci turnaja v konkurencii 4. až 6. a 7. a 8. ročníka

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

Pančeva, Nového Bečeja, Lazareva, Elemira, Novej Crnje a domáci Aradáčania. Súťažili v kategórii 1. až 3. ročník (začiatočníci) So šachom od malých nôh – najmladší chlapci a diev- účastníci turnaja čence, 4. až 6. ročník chlapci a dievčence Trbićová druhá a Milica Simićová tretia. Teodora Neninová zaujala a 7. až 8. ročník chlapci. Aradáčsky šachový klub piate miesto a Marijana Đokićová na turnaji predstavovalo je umiestnená spod piatej priečspolu 11 účastníkov, ktorí ky. Chlapčenská skupina v tejto aj tentoraz potvrdili, že kategórii bola veľmi silná, takže sa v tomto klube, ale aj v sa Aradáčanom Matejovi Bartošachovej sekcii v základnej šovi, Filipovi Gálovi a Adrianovi škole dobre pracuje. Tak v Czorbovi nepodarilo umiestniť vo tej najmladšej kategórii vrchu rebríčka. Nuž a v tej najstaršej Mihajlo Rajčević bol 4. a skupine chlapcov 7. až 8. ročníka Gavrilo Trifunjagić 5. V ka- titul majstra turnaja tiež zostal v tegórii dievčeniec 4. až 6. Aradáči. V tejto skupine dominoročníka prvé tri miesta ob- val a vyhral už ostrieľaný šachista, sadili Aradáčanky: Anita nádej aradáčskeho klubu Alexej Naďová bola prvá, Danica Bartoš. • ŠPORT •

ZÁJAZD DETÍ PADINSKEJ ŠKOLY FUTBALU NA SLOVENSKO

Oddych na mostíku v lesníckom skanzene

Účastníci turnaja narodení v roku 2008

Futbal a kamarátenie Ján Bokor

a rozhraní dvoch letných mesiacov – júna a júla – členovia Školy futbalu padinskej Doliny pobudli u svojich vrstovníkov na Slovensku v dedinke Čierny Balog, v Okrese Brezno. Bola to vlastne odvetná návšteva Padinčanov svojim kamarátom, ktorí vlani boli ich hosťami na Letnom turnaji Padina 2017. Družba nádejných futbalistov z dvoch dedín sa začala celkom náhodou. Totiž počas svojej výstavy v Čiernom Balogu insitná maliarka Anna Kotvá-

Slovensko a rozvrhnutí do rodín, v ktorých boli ubytovaní, nasledoval bohatý program pobytu. Kvôli lepšiemu spoznávaniu života v horskom kraji domáci zorganizovali výlet na Lesnícky skanzen – svojrázne múzeum v prírode. Všetci

Cesta Čiernohronskou železnicou

Kapitán ŠF Dolina Miroslav Širka prijíma víťazný pohár

Mužstvo Doliny zvíťazilo v konkurencii narodených roku 2004 šová navrhla, aby najmladší futbalisti FK Partizán z tejto dediny prišli do Padiny a boli hosťami ŠF Dolina. Spolupráca bola rýchlo nadviazaná. I keď je príčinou stretania futbal, podujatie má oveľa širší význam. Ide predovšetkým o spoznávanie a kamarátenie detí z dvoch krajín, v ktorých žijú Slováci. Po vydarenom prvom kroku vlani v Padine, keď sa hostia zo Slovenska dozvedeli, ako žijú Slováci v Srbsku na rozľahlej Panónskej nížine, teraz sa deti z Padiny mohli dozvedieť o živote v pravlasti svojich predkov. Po príchode na

ktorá zaznamenala po jednu výhru a prehru a dve remízy. Tretie miesto obsadilo mužstvo Partizán 2. V druhý deň turnaja súťažili dievčence a chlapci narodení roku 2004. V tejto konkurencii nádejní padinskí futbalisti nemali seberovného súpera. Dosiahli tieto výsledky: Partizan – Dolina 1 : 5, Dolina – Bravakovo 2 : 0, Dolina – Jasenie 6 : 0. S maximálnym počtom bodov 9 a gólovým pomerom 13 : 1 Dolina získala titul majstra turnaja, druhé miesto získalo Bravakovo a tretie Jasenie. Po turnaji nasledovala rozlúčka s pohostinnými hostiteľmi. Autobus akoby rýchlejšie uháňal a mladých padinských futbalistov plných dojmov spod Nízkych Tatier vrátil do rovinatej Vojvodiny a do rodnej Padiny. Foto: z archívu účastníkov turnaja

záujemcovia sa tam dostali Čiernohronskou železnicou – malým vláčikom, ktorý slúži rovno na rodinné výlety s deťmi. Kráčajúc lesným chodníkom deti z Padiny sa zoznámili s hospodárením v lese, lesnou históriou, technikou, náčiním. Spoznali obyvateľov a umelecké diela, ktoré les vytvoril. Únavu z Pobyt v Lesníckom skanzene kráčania po drevenom chodníčku deti necítili, lebo plnými dúškami vpíjali a do pamäti si ukladali obrazy, ktoré doma nemôžu vidieť. Potom prišiel na rad aj futbalový turnaj, ktorý sa účasťou hostí z Padiny stal medzinárodným. V prvý deň hrali deti narodené v roku 2008 – spolu 5 celkov: ŠF Dolina, FK Maroš, FK Helpa, FK Partizán 1 a FK Partizan 2 z Č. Balogu. Najúspešnejšie bolo domáce mužstvo Partizán 1, kým na druhom mieste skončila Dolina,

KRAGUJEVAC

Budova Zhromaždenia mesta Kragujevac

Amidžin konak

Kedysi hlavné mesto Srbska Juraj Bartoš

ajväčšie mesto ústredného (tzv. užšieho) Srbska sme navštívili 8. júna. V deň storočnice vzbury a popravy 44 vojakov 71. pešieho (trenčianskeho) pluku. Informovali sme o tom v čísle 24 nášho týždenníka, aj v internetovom vydaní. Pravdaže, v zásobe zostalo množstvo fotografií z Kragujevca, administratívneho, univerzitného, kultúrneho, priemyselného, zdravotníckeho a športového centra regiónov Šumadija a Pomoravie.

Prvé kragujevské gymnázium

Pamätník padlým Šumadincom

Budova divadla

Geografické centrum Republiky Srbsko leží na nábrežiach rieky Lepenice. Platí za mesto vzdušné, neuponáhľané, hoci v ňom (vrátane vidieka) žije približne 180 000 obyvateľov. Ľudia sú tu uvoľnení, láskaví, ústretoví, radi pomôžu, poradia... Ako menšie osídlenie sa spomína už v tureckých defteroch z roku 1476 (pod názvami Karagovindža a Karađofodža). Kragujevac sa do dejín zapísal ako prvé hlavné mesto moderného srbského štátu (v období 1818 – 2841). Tu vznikli prvé srbské inštitúcie, akými sú súd (založený roku 1820), gymnázium (1833), lýceum (1838), tlačiareň (tu sa tlačili prvé noviny na území Srbska – roku 1834), divadlo (1835), galéria obrazov (1823), lekáreň (1822) a ďalšie. Práve v tomto meste bola prijatá prvá ústava moderného Srbska. Počas 1. svetovej vojny bol jedným z hlavných miest a v období 2. svetovej vojny sa tu odohrala jedna z najstrašnejších tragédií v dejinách, keď príslušníci vojska nacistického Nemecka popravili približne 3 000 občanov Kragujevca v jedinom dni. Medzi nimi aj žiakov základnej školy, stredoškolákov, ako i malé deti. Kragujevac nezabúda na obete nezmyselných vojen, príkladne sa stará o pamätníky,

Stará automobilka Zastava akými sú tie na neďalekých Šumariciach. Staré mesto je tiež pomerne upravené, predsa sme si všimli, že podaktoré budovy z predchádzajúcich storočí sú odkázané na zub času. Nadchlo nás osobitne, keď sme s bývalou kolegyňou a jej dcérkou večer v pohode sedeli pri poháriku rozhovoru, ako sa okolo nás tmolili desiatky rodičov so svojimi šarvancami a bábätkami, pričom sa z kaviarní ozývala tichá vkusná hudba... Namiesto ďalších slov prikladáme zopár fotozáberov z Kragujevca a okolia. Žiaľ, medzi nimi nie je azda najvýraznejšia dominanta – Kríž sv. Đorđa na vchode do mesta zo smeru Belehradu...

Starý chrám so zvonicou vpredu

Nový zborový chrám