Hlas 30 2017 by NVU Hlas ľudu

Ján Triaška Báčsky Petrovec

Polstoročie Rádia Stará Pazova aj po slovensky

ISSN 0018-2869

Informačno-politický týždenník ROČNÍK 74 | 29. 7. 2017 | CENA 50 DIN.

www.hlasludu.info www.hl.rs

ČÍSLO

/4761/

Z obsahu

29. 7. 2017 | 30 /4761/

Uzávierka čísla: 26. 7. 2017

4 TÝŽDEŇ 4 Vrtošivé leto 5 Sme zatvorení pre „inakších“ 6 Dva podstatné projekty

8 ĽUDIA A UDALOSTI 9 V znamení vône kotlíkovej fazule 10 50 rokov nad rovinou 19 Jeden deň s dobrovoľníkmi

22 DETSKÝ KÚTIK

Po štyroch dňoch trvania v Selenči sa v nedeľu 23. júla skončil 5. Selfest. Hudobné rockové podujatie sa začalo 20. júla, a to v organizácii Mládežníckej asociácie Play zo Selenče. (s. 33) J. Berédi-Ďuky

22 Kvety

23 MOZAIKA 23 Je to viac než hudba 28 Prvý priateľ zostáva vždy prvý 30 Niet nad dobrú radu

31 KULTÚRA 31 Človek nikdy nevie... 33 Stretneme sa na Selfeste o rok? 34 Na svahoch Fruškej hory umelecký tábor

Na 11. Dni zeleniny v Hložanoch sa zúčastnili aj členovia tamojšieho Združenia ekológov EKOS. Návštevníci nakupovali kvalitné zeleniny a ovocie, alebo ochutnali fazuľovicu z viac ako 40 kotlíkov. (s. 9) J. Bartoš

41 OZNAMY 44 RTV PANORÁMA

46 ŠPORT 48 Nová tvár Budúcnosti 49 Vykročili správnou cestou 51 Triumf Selenčanov Autorka titulnej fotografie: Anna Lešťanová

V sobotu 22. júla sa vo Vojlovici uskutočnil 21. Matičný turnaj v malom futbale o putovný pohár veľvyslankyne Slovenskej republiky v Belehrade. Získali ho futbalisti MOMS Selenča. (s. 50 – 51) V. Hudec

Editoriál

ZAKLADATEĽ: NÁRODNOSTNÁ RADA SLOVENSKEJ NÁRODNOSTNEJ MENŠINY VYCHÁDZA TÝŽDENNE, V SOBOTU VYDÁVA NOVINOVO-VYDAVATEĽSKÁ USTANOVIZEŇ HLAS ĽUDU V NOVOM SADE PRVÉ ČÍSLO VYŠLO 19. OKTÓBRA 1944 V BÁČSKOM PETROVCI OD ROKU 1967 VYCHÁDZA V NOVOM SADE ROKU 1967 PREZIDENT REPUBLIKY VYZNAMENAL HLAS ĽUDU RADOM BRATSTVA A JEDNOTY SO STRIEBORNÝM VENCOM Riaditeľ NVU Hlas ľudu: Samuel Žiak Zodpovedná redaktorka: Vladimíra Dorčová-Valtnerová Zástupkyňa zodpovednej redaktorky: Anna Francistyová Redakcia: Juraj Bartoš, Danuška Berediová, Jaroslav Čiep, Oto Filip, Katarína Gažová, Vladimír Hudec, Anička Chalupová, Stevan Lenhart, Anna Lešťanová, Jasmina Pániková, Juraj Pucovský, Ľubica Sýkorová, Elena Šranková Technický redaktor: Miroslav Dobroňovský Jazyková redaktorka: Anna Horvátová Lektorka: Mária Domoniová Adresa redakcie: Bulvár oslobodenia 81/V, 21 000 Nový Sad, poštový priečinok 234 www.hl.rs E-mail: nvu@hl.rs nvuhlasludu@hl.rs inzercia@hl.rs Telefóny redakcie: 021/47 20 840 063/47 20 84 Telefax: 021/47 20 844 Dopisovateľstvo v Petrovci: 021/22 80 042 Dopisovateľstvo v Kovačici: 013/662 565 Dopisovateľstvo v Starej Pazove: 022/317 505 Tlačí:

Tlačiareň HL PRINT Báčsky Petrovec Účet NVU Hlas ľudu 160-924115-88 Banca Intesa ISSN 0018-2869 COBISS.SR-ID 16185090

• •

Ekologická spŕška (ne)kultúry Pred niekoľkými dňami vonku poriadne ochladilo, aj dážď sa zmiloval nad takmer zhorenou vojvodinskou rovinou. Dokonca ekologická (ne)kultúra v hlavnom meste kultúry 2021 sa tiež „vzpružila“.

rednedávnom sme počuli o horiacej depónii v Novom Sade. Niektorí aj videli, aj cítili. Následky toho, aj iných požiarov na skládkach po celej Vojvodine, napríklad aj tej v Hložanoch, Starej Pazove, Silbaši a inde, budú cítiť aj budúce generácie. Na to netreba zabúdať, zvlášť pri nakladaní s vlastným, domácim odpadom. Treba využiť všetky spôsoby, aby sa v našich domácnostiach minimalizovala produkcia odpadu, lebo je to možné. Učia nás o tom príkladné nakladania s odpadom v rodinách ľudí, ktorí už aj kričia, že najlepší životný štýl je Zero Waste štýl. K tomu sa možno dopracovať krok za krokom. Napríklad prvým krokom by mohlo byť využitie relatívne nových služieb komunálnych podnikov v dedinách a mestách. Totiž už sa separovanie a vynášanie smetí z domácností rozrastá ako huby po daždi. Aspoň tých základných odpadových surovín, akými sú papier, sklo a plast. To je dobrý

začiatok pre nás začiatočníkov, a uznajme, že všetci sme v tejto oblasti takmer na štarte. Ak nerozhadzujeme doma na dvore alebo v byte, prečo musíme prázdnu plastovú fľašku alebo servítku zahodiť v prírode, za rohom u susedov, alebo napríklad na zatiaľ prázdny priestor medzi Futockým trhoviskom a budovou Dnevnik v Novom Sade, ako je to hore na snímke? Preto. Pretože u nás vládne aj ekologická nekultúra, o čom hovorí aj údaj, že priemerný občan Srbska vyprodukuje priemerne 1 kilogram odpadu denne. Denne! Odborníci hovoria, že medzi najväčšie výzvy životného prostredia určite patrí nakladanie s odpadom, ako aj jeho spracovanie. Aj zmena v ľudskom správaní, dodávame. Kedy už príde k swich off-u v našich hlavách? Planétu máme jednu, no správame sa akoby sme mali možnosť vymeniť ju za inú v každej chvíli... Vladimíra Dorčová-Valtnerová

Čítajte nás aj na www.hl.rs. 30 /4761/ 29. 7. 2017

Týždeň 

InPress

168 HODÍN

Akcia Samopropagácia

Vrtošivé leto

Jasmina Pániková

rtochy počasia, vrtochy politické, ešte viac hospodárske. Horúčavy a požiare, zemetrasenia a záplavy, dlhšie tepelné vlny, ktorých frekvencia a dĺžka je dvakrát väčšia než pred polstoročím, sucho a búrky, tlačenice na cestách a hraniciach spôsobené striedaním turistických turnusov. Táto časť Európy v poslednom týždni júla to vôbec nemala ľahké. Rovnako ako ani robotníci štrajkujúceho Fiatu, Goše, Gorenja a iných spoločností, ktorí sa na vlastnej koži presviedčajú, že nie všetko, čo sa blyští a je z cudziny, musí byť páčivé. Skôr naopak. Súbežne s rokovaniami predstaviteľov vlády a ministerstiev, štrajkujúcich a manažmentov zahraničných spoločností, vystupňovali sa vo verejnosti mnohé dilemy, doposiaľ často zahalené rúškom úmyselného tajomstva. Kto je vlastne najproblematickejší: podnikatelia, robotníci, alebo rozvojová politika? Nakoľko sú subvencie zahraničným investorom opodstatnené, v akej miere plnia účel, vracajú sa do rozpočtu vložené prostriedky? Majú spoločnosti ako je Fiat vôbec dôvod odchádzať zo Srbska, keďže tu majú nielen moderné fabriky, ale aj najlacnejšiu pracovnú silu, nehovoriac o subvenciách poskytovaných štátom

ríslušníci našej polície sú zrejme neúnavní. V priebehu posledných týždňov zatkli toľko osôb, že by možno ani nedokázali povedať presný počet. Našťastie, je tu ich veliteľ, minister vnútra, ktorý si rád zastane pred kamery a referuje o počte zatknutých. Vraj ich je ponad 600. Zatiaľ čo minister nezabúda oboznámiť verejnosť s tým, koľko osôb zatkli, koľko zbraní, munície a drog našli, tá istá verejnosť už začína podozrievať, že početné akcie slúžia iba na to, aby si niekto zbieral body. Pre publicitu všetko! Veľakrát sme boli svedkami, ako naši politici otvárajú nemocnice, ofarbené ohrady, semafory, majú „prípady strelieb“ a iných útokov... Veľakrát sa ukázalo, že za tým stálo iba jedno – zvýšenie vlastnej publicity. Toto popiera minister vnútra, ktorý pre televíziu Pink (čuduj sa svete!) vyhlásil, že nerozumie, prečo má niekto potrebu povedať, že je akcia Ares predstavenie pre verejnosť. A nie je? Podaktorí sa hrajú úlohy ministrov a moci, avšak trovy produkcie a réžie aj tohto pokrokárskeho predstavenia zaplatia obyčajní ľudia. Koľko bolo takých „úspešných“ akcií, ktoré sa nedočkali svojho súdneho epilógu, ani len žaloby neboli podané. Dokonca, aj samotný súčasný prezident nie tak dávno verejne povedal, „kto je najväčší narko boss v našej krajine“, avšak poverené orgány nemali dôkazy, aby začali trestné konanie. Zdá sa, akoby skôr šlo o kampaň Tridsať dní proti kriminálnikom, než o systematický boj proti nim. Uzhodneme sa, že v záujme všetkých nás je, aby kriminálnici boli vyhnaní z ulíc, ale aj z vládnucich kresiel, lenže sa o tom verejne nehovorí. Alebo hovorí, iba sa nič nepodniká ohľadom toho. Takto máme iba hlasné akcie a tiché (alebo žiadne) rozsudky.

www.hl.rs

Oto Filip



a o tom, že neplatia takmer žiadne dane a príspevky? Po takýchto úvahách sa ešte počas víkendu zjavili odhady, že kragujevská automobilka splní väčšinu nárokov nespokojných robotníkov. Opodstatnili ho reálne výpočty, že by jej zisk tým bol veľmi skromne, ani jedným percentom, naštrbený. Stalo sa to pravdou, keďže je dosiahnutá dohoda o deväťpercentnom zvýšení platov, 2,2 percenta v auguste, ďalšia časť v roku 2018. Oveľa podstatnejšie je však to, že úpornosť štrajkujúcich a toto malé víťazstvo znamená vlastne historický posun v boji domácich robotníkov s vplyvnými nadnárodnými spoločnosťami za realizovanie aspoň tých základných pracovných práv. Štrajky, hospodárske a poľnohospodárske, a stupňujúca sa nespokojnosť, dokázali aspoň nakrátko vrhnúť do úzadia iné veľké témy, zvyčajne pretriasané deň čo deň: pokračovanie Berlínskeho procesu na Západnom Balkáne, lavírujúceho medzi záujmami Ruska, USA, Číny a Turecka, otázky, týkajúce sa kompromisov ohľadne zloženia vlády v Prištine, kde sa 3. augusta má konať konštitutívne zasadnutie kosovského parlamentu, pokračovanie dialógu na relácii Belehrad – Priština, spomalená eurointegrácia. Nemožno vo všetkom zabúdať ani nutnú ústavnú reformu a voľby primátora

Belehradu, ktoré zrejme budú top témami tejto jesene. Tým súpiske nie je koniec. Sú v nej aj odporúčania či záväzky vyplývajúce z nedávnych dohovorov s Medzinárodným menovým fondom, včítane reformy verejných podnikov, boj proti domácemu, partnerskému a všetkým iným druhom násilia. Ono sa, žiaľ, už rozmnožilo natoľko, že dávno prerástlo súhrn incidentov a stalo sa tragickým pravidlom a ukážkou beztak hlboko rozporuplnej spoločenskej scény. Vo všetkom je však zle i to, že hľadanie potrebných východísk v riadne rozpoltenej spoločnosti bude najpravdepodobnejšie sprevádzané ovzduším, ktoré s toleranciou a porozumením má veľmi málo styčných bodov. Stačí si pripomenúť divné a nevkusné reagovania na návrhy a sugescie povereníkovi pre ochranu údajov verejného významu Rodoljubovi Šabićovi, aby sa kandidoval na úrad primátora hlavného mesta, alebo obvinenia Sašu Jankovića z politizácie funkcie ochrancu občanov. Ešte poctivo ani nenastúpil do úradu a už sa od nového ochrancu občanov Zorana Pašalića žiada položiť hrubú čiaru za predchodcom. Napríklad tak, že rozpustí Jankovićov kabinet. Jasná ukážka hesla: Kto nie je s nami, je automaticky proti nám. Žiadna realita, žiadne odtiene, žiadne pochopenie. Preto sa tak aj máme, alebo nám je, tak ako je. A dobre v žiadnom prípade nie je.

JEDNA OSOBNOSŤ, JEDNA OTÁZKA

MARIJETA LAZOROVÁ, VEDÚCA SLUŽBY PRE ROZVOJ, NOVOSADSKÝ VEĽTRH

Problémov je veľa − Keďže ste účinkovali vo vypracovaní pravidiel o klasifikovaní a kategorizovaní podujatí, aké boli ťažkosti, na ktoré ste pritom narážali? − Problémov bolo a je veľa, od tých terminologických, po veľmi praktické. My napríklad v rozhovore používame ako synonymá udalosť a podujatie. Je ozaj každá udalosť podujatím? Nie je. Problém je teda v definovaní pojmov. V zásade by sa pod pojmom podujatie, alebo v srbčine najčastejším pojmom manifestacija, malo chápať viac verejných

Informačno-politický týždenník

udalostí. Čiže udalosť je zložkou širšieho podujatia, čo znamená, že sú kategórie trvania a zložitosti tým, čím sa líšia tieto dva pojmy. My všetci, keď hovoríme o podujatiach, máme na mysli rôzne veci: veľtrhy, výstavy, festivaly, podnikateľské stretnutia. Preto jednou z prvých záležitostí pri tvorbe pravidiel bolo stanoviť, ktoré formy podujatí existujú. Na prvom mieste sú to veľtrhy, ktoré sú predchodcom tzv. manifestačného turizmu. Treba si pripomenúť niekdajšie jarmoky, alebo aj karneval v Belej

Crkve, ktorý datuje do dávneho roku 1852. Môžeme sa vlastne hrdiť tým, že od polovice 19. storočia vo Vojvodine existuje prezentačný turizmus. Dnes ten má mnoho zložiek , rôznych podujatí: žatevné a iné slávnosti, karnevaly, výstavy a konferencie, kultúrne letá, podnikateľské dohody, predstavenia, regaty, veľtrhy, festivaly, dielne, semináre… Čiže ide o ozajstné množstvo udalostí celkom rozličného rázu, druhu, trvania a štruktúry. • TÝŽDEŇ •

POSTAVENIE LGBTI OSÔB U NÁS

a to ako osobitný mechanizmus pre komunikáciu s príslušníkmi marginalizovaných skupín. Okrem národného styčného dôstojníka existujú aj po dvaja v Belehrade a Novom Sade, a po jeden v Niši silnejšia politická podpora v po- problému diskriminácie a násilia,“ a Kragujevci. Podľa slov aktivistov Jasmina Pániková tláčaní násilia a diskriminácie na konštatuje Barzutová. združenia Da se zna! plánuje sa Podobných príkladov uvied- vymenovanie dvoch dôstojníčok yhrážky, zastrašovanie, útoky LGBTI osobách. Zdrvujúca je skutočnosť, že li mnoho. Zbitie dvoch bratov v Belehrade a Novom Sade, keďže a neprimerané komentáre adresované LGBTI osobám dodnes nie je vynesený ani je- v mestskom autobuse v Novom podľa výskumov zistili, že ženy (lesby, gejovia, bisexuálni, transro- den právoplatný rozsudok za čin Sade, lebo si skupina mládencov skôr prihlásia násilie policajtke doví a intersexuálni) sú ešte stále vykonaný z nenávisti na základe myslela, že sú gejovia, zbitie profe- než policajtovi. súčasťou každodennosti v našej sexuálnej orientácie alebo rodovej sora matematiky v novosadskom I keď uvedenie dôstojníkov predstavuje zlepšenie komunikácie medzi políciou a obeťami, predsa ešte stále existujú určité nedopatrenia. Zorica Mrševićová hovorí, že nie je spresnené, ktoré právomoci a úlohy majú dôstojníci, keďže toto pracovné miesto v systematizácii pracovných miest v Ministerstve vnútra neexistuje. S cieľom prispieť k zlepšeniu spolupráce medzi styčnými dôstojníkmi a LGBTI osobami navrhli niekoľko odporučení, z ktorých polícia zatiaľ akceptovala iba jedno, a to iba čiastočne. Združenie navrhlo, aby na stránke Ministerstva vnútra boli kontakty na styčných dôstojníkov. V položke Kontakty je zoznam dôstojníkov, ale iba ich mailové Účastníci diskusie: Miloš Kovačević, Dragoslava Barzutová a Zorica Mrševićová adresy, nie aj telefónne čísla čo, krajine. Aj keď máme zákonodarný identity. Ako povedala Dragosla- parku, ktorý čakal svoju manželku uznajme, spomaľuje celý proces. rámec, ktorý by mal zaručiť bez- va Barzutová, za pol druha roka a dieťa, a páchateľom „vyzeral“ Takisto neexistujú ani školenia pečnosť LGBTI osôb, ten sa v praxi, pôsobenia v združení evidovali 70 ako gej atď. alebo príručky pre styčných dôsako to vidieť aj na príklade iných prípadov násilia a diskriminácie. tojníkov a potrebné je aj zviditeľniť zákonov, neuplatňuje v úplnosti. Z toho počtu dve tretiny boli STYČNÍ DÔSTOJNÍCI S LGBTI ich prácu, keďže veľká väčšina obyNemožno poprieť, že sa postave- zločiny z nenávisti, z čoho boli SPOLOČNOSŤOU AKO KROK vateľov ani nevie, že oni existujú. nie LGBTI osôb nezlepšilo, ale je to polícii prihlásené iba tri prípady DOPREDU Dúhový pochod bez obrovských V prípade násilia či diskriminá- incidentov, k akým prichádzalo ešte stále na nízkej úrovni. O ich a iba jeden spor bol vedený pred cie obete násilia majú vždy prvý v minulosti, je určitým krokom postavení, ale aj vzťahu polície súdom. „Bol to prípad fyzického útoku kontakt s políciou. Ona má veľkú dopredu v zmysle politickej vôle a vzťahu spoločnosti všeobecne, k LGBTI osobám v pondelok na transženu. Žalovaného vyhlásili úlohu v uskutočňovaní a uctie- zlepšiť postavenie LGBTI osôb. 24. júla v Novom Sade hovorili za vinníka, ale odAvšak to nie je postaAktivisti Združenia Da se zna! pozitívne hodnotia čujúce. Nie všetci poliaktivisti združenia Da se zna! – súdili ho na jeden Dragoslava Barzutová, predsed- rok podmienečne. vymenovanie Any Brnabićovej za premiérku. Mienia, cajti reagujú rovnako níčka združenia, Miloš Kovačević, V tomto prípade že to zvyšuje viditeľnosť LGBTI populácie, avšak nena problém LGBTI osôb. aktivista, ako aj Zorica Mrševićo- sudca vôbec ne- zhodujú sa s jej vyhlásením pre BBC, že Srbsko nie je Aj podľa ankety, ktorú vá, vedná poradkyňa v Inštitúte zobral do ohľadu, homofóbna krajina. Ako povedali, v opačnom by sa vykonala Kancelária pre pre spoločenské vedy. Zároveň že je vykonaný verejne zjavovala so svojou dlhoročnou partnerkou. ľudské a menšinové práprezentovali správu Krok vpred, zločin z nenávisti Konštatovali, že veľkú úlohu hrá aj rodinné zázemie, va, zisťujeme, že až 40 % nazad dva – úloha polície v posil- a ani vyhlásenie čiže niekto z dobre situovanej rodiny a vysokej priečky policajných služobníkov ňovaní prevencie a mechanizmov obž alovaného, spoločenského života nemôže pochopiť tých, ktorí sú z by nechcelo mať kolegu ochrany pred zločinmi z homofóbie ktorý neľutoval, nižšej spoločenskej triedy. z LGBTI populácie. Doa transfóbie v Srbsku. Na debatu že fyzicky zaútokonca aj vyhlásenie polipozvali aj predstaviteľov polície, čil na transženu. Vtedy povedal, vaní práv aj LGBTI osôb. Veľkou cajta, že svet ešte stále nevie, kto že mu prekážalo to, že sa táto novinkou v práci polície sú styč- zavraždil amerického prezidenta ale tí sa nezjavili. Ako účastníci debaty informo- osoba oblieka ako žena. To jasne ní dôstojníci so sociálne znevý- Kennedyho, tak prečo by oni muvali, v poslednej správe Európskej hovorí o čine vykonanom z ne- hodnenými skupinami – ženami seli pátrať po páchateľovi zločinu komisie sa uvádza, že sú príslušníci návisti k transženám. Hovorí to obeťami násilia v rodine, LGBTI vykonaného nad transrodovou LGBTI populácie, okrem Rómov, aj o nesystémovom pomere ná- osobami a inými ohrozenými sku- osobou, mnoho hovorí o tom, najdiskriminovanejšou kategóriou silia a uplatňovania zlej trestnej pinami. Ich pôsobenie je zahrnuté ako akceptujeme LGBTI osoby. občanov, a preto je nevyhnutná politiky, čiže o nerozpoznávaní aj v Akčnom pláne pre kapitolu 23,

Sme zatvorení pre „inakších“

• TÝŽDEŇ •

30 /4761/ 29. 7. 2017

Týždeň IN MEMORIAM

Samuel Dubovský 1928 – 2017

nedeľu 23. júla v okienku vedľa petrovského kostola bolo vyvesené oznámenie, že v ten deň vo veku 89 rokov umrel prof. Samuel Dubovský, spoluobčan kedysi žijúci na Ulici Leninovej a v poslednom desaťročí s bydliskom v Novom Sade. Bývalý redaktor slovenských učebníc v Ústave pre vydávanie učebníc v Novom Sade, gymnaziálny profesor a hlavný a zodpovedný redaktor Našich pionierov Samuel Dubovský sa narodil 28. januára 1928 v Petrovci. Základnú školu a gymnázium zakončil v rodisku. Najprv študoval ruský a srbochorvátsky jazyk na Vyššej pedagogickej škole v Novom Sade (1947 – 1949) a neskoršie pokračoval

v študovaní slovenčiny a češtiny v Belehrade, kde štúdium aj ukončil. Pôsobil ako profesor na gymnáziu a v učiteľskej škole v Petrovci. Zároveň v rokoch 1949 – 1951 bol hlavným a zodpovedným redaktorom Našich pionierov. V období Informbyra ho spolu so skupinou slovenských študentov odsúdili, a potom pobudol aj vo viacročnom väzení v pracovnom tábore v Bileći. Po návrate z tejto špecifickej „výchovno-vzdelávacej ustanovizne“ v rokoch 1956 – 1965 bol zase profesorom na petrovskom gymnáziu. V roku 1965 prešiel do Nového Sadu do novozalo-

ženého Ústavu pre vydávanie učebníc, kde bol zodpovedným redaktorom slovenských učebníc. Odtiaľto roku 1989 odišiel do dôchodku. Dôchodcovské dni trávil najprv v Petrovci, a potom s podlomeným zdravím aj v Novom Sade. Samuel Dubovský bol ženatý s Olgou, petrovskou pediatričkou, ktorá ho dávnejšie predišla z tejto časnosti. V manželstve majú dcéru Milotu, tiež lekárku špecialistku, ktorá sa dlhé roky dokázala starať o svojho otca s podlomeným zdravím. Už na gymnáziu v Petrovci Samuel Dubovský bol aktívnym členom lite-

OPÝTALI SME SA ZA VÁS: DALILA LJUBIČIĆOVÁ, VÝKONNÁ RIADITEĽKA ASOCIÁCIE MÉDIÍ SRBSKA

Dva podstatné projekty Oto Filip

najznámejších parametrov ako sú čítanosť, rozsah sledovania televíznych programov a rozhlasových vysielaní, náklad a podobne. Upriamime sa aj na údaje o oznamovaní, o cieľových skupinách, tiež na iné indexy, ktoré sa vo verejnosti javia ako určitá miera médií, ich vplyvu a dosahu.

eď v polovici roka v Belehrade prebiehalo snemovanie Zhromaždenia Asociácie médií Srbska, jeden zo základných dôrazov pri rozbore uplynulej ročnej činnosti bol upriamený na otázky, týkajúce sa projektov a školení. Čosi z toho sa už realizovalo, čosi na realizáciu len čaká. Výkonnej riaditeľke Asociácie médií Srbska Dalile Ljubičićovej bolo preto potrebné položiť otázku: O aké dva nosné projekty šlo, prípadne ide? – Prvý projekt Či rozumieš médiám?, ako znie jeho presný názov, sa zaoberal mediálnou gramotnosťou. Prebiehal v šiestich mestách Srbska. Úmyselne sme ho neuskutočnili v Belehrade, keďže jeho cieľom bolo aktivovať hlavne lokálne prostredia. Vo všetkých z nich sme do projektu zapojili lokálnych mediálnych partnerov. Mali sme tam dokonca i televízne stanice, ktoré v princípe ani nie sú členmi našej asociácie. Ale, ukázalo sa, že sú to v daných prostrediach médiá, ktoré si najviac vníma ich obyvateľstvo, a ktoré preto majú jeho najväčšiu dôveru. Keď ide o nový projekt s názvom

www.hl.rs

rárneho krúžku Sládkovič. Neskoršie sa zaoberal literárnokritickou a prekladateľskou činnosťou, ako i tvorbou učebníc. Je autorom slovenských čítaniek pre 5. ročník základnej školy a 3. ročník stredných škôl, mnohých zväzkov školského čítania, ktoré zostavil, vybral a opatril sprievodným literárno-kritickým aparátom. Vypracoval aj koncepciu učebníc a príručiek slovenského jazyka a kultúry vyjadrovania pre základnú výchovu a vzdelávanie, ktorá potom zažila a dodnes sa uplatňuje. V spoločenskom živote sa uplatnil aj ako divadelný pracovník (režisér, vedúci výboru ochotníckeho divadla), aj ako knihovník profesorskej knižnice na gymnáziu. Roku 2005 v petrovskej Kultúre publikoval knihu spomienok na väzenie Na Prokrustovom lôžku, kde si podobne ako aj jeho kamarát Paľo Sabo Bohuš tiež s trpkosťou zaspomínal na otrasné obdobie vo svojom živote. Pri príležitosti jeho sedemdesiatych narodenín vo februári 1998 Knižnica Štefana Homolu na jeho počesť prichystala a zrealizovala dokumentárnu výstavu učebníc a materiálov. Pohreb Samuela Dubovského sa konal v Báčskom Petrovci v pondelok 24. júla. V mene kolektívu Ústavu pre vydávanie učebníc v Novom Sade sa so Samuelom Dubovským rozlúčila kolegyňa a redaktorka Alena Pešková. Nech mu je ľahká petrovská rodná zem.

Iný uhol reality

J. Čiep

Nikola Petkov

Skutočná miera médií, ktorý, tak ako aj predošlý, podporilo Ministerstvo kultúry a informovania, jeho účelom je znovu pripomenúť mediálnemu priemyslu význam mediálnych meraní a hodnotení. V posledných rokoch, zvlášť odvtedy ako sú ekonomické podmienky veľmi skromné, veľký počet médií prestal sledovať svoje účinky: čítanosť, pozorovateľnosť a počúvateľnosť, oditovanie editovanie nákladu, ktorého už dva roky nieto. Prvou fázou projektu bude vypracovanie štúdie, vlastne súpisky toho, aké merania v Srbsku v súčasnosti máme, ktoré metodológie sa pritom používajú, ktoré sú zdroje a pramene mediálnych meraní či hodnotení. A to nielen v prípade tých

Informačno-politický týždenník

• TÝŽDEŇ •

VÝZVY: VOJVODINA (7)

Aktuálna politika vedie k deštrukcii autonómie

Juraj Bartoš

Na súčasný stav a budúcnosť Autonómnej pokrajiny Vojvodiny v kontexte aktuálnych udalostí upriamili pozornosť účastníci druhej verejnej konferencie, členovia novosadského Salónu na Mijićovom sálaši neďaleko Somboru 10. júna. HĽ prináša výňatky z ich prejavov a diskusie.

émou tretieho panelu bola com a univerzumom. Kulturologická a mediálna otázAkademik Tamaš sa kriticky vyka Vojvodiny. Najprv sa o nej jadril o aktuálnej vládnucej koalícii vyjadril akademik Julijan Tamaš. v Srbsku a Vojvodine, spočitujúc Prečítal fragmenty z rozsiahlej- jej, že v kultúre zreteľne presadzuje šieho príspevku pod názvom Kto a ako pasie kultúrne polia Vojvodiny, poukazujúc na deštrukciu autonómie Vojvodiny a národnostných spoločenstiev, pričom osobitne bazíroval na význame priestoru národnej poetiky a poetiky priestoru: „Poetika priestoru je niečo, čo nadrastá národné záujmy − a Vojvodina je práve to.“ Julijan Tamaš Podčiarkujúc veľký význam autorov, ktorí „pestovali svoje národnú srbskú poetiku, stiera pohistorické a kultúrne zvláštnosti“, etiku priestoru a premyslene ničí akademik vyzdvihol osobitnú kultúru národných spoločenstiev úlohu Vasu Stajića, ako povedal, v menšinovom postavení. Pounajmä kvôli jeho vzťahu voči Voj- kázal aj na to, že kultúra menšín vodine a hodnotám, ktoré hlásal sa redukuje len na folklór, čo je, nielen ako literárny kritik. V tomto pravdaže, pre tieto spoločenstvá zmysle sa kladne vyjadril aj o Velj- zhubné. Citoval, o. i., ruského linkovi Petrovićovi, ktorý v podstate gvistu Duličenka, podľa ktorého „pestoval poetiku priestoru urče- len tie menšinové kultúry, ktoré nú rodným Somborom, Báčkou vyvinuli literatúru v materinských a Vojvodinou“. Označil ho za jednu rečiach, chytili krok so svetom. z osobností, ktoré „v znameniach Jasne vyslovil názor, že rušenie podnebia vedeli poznať hlboké literatúry v rečiach národnostných spojivo ľudí a priestoru, človeka spoločenstiev je prvou smrteľnou a pôdy, bez ohľadu na národnosť, ranou pre ich kreatívny potenciál. kultúru a jazyk“. Podčiarkol, že práve toho sa doPodľa Tamaša základná hypo- púšťa aktuálna moc, keď už druhý téza znižovania prahu autonómie rok nefinancuje literatúry národtkvie v skutočnosti, že hranice štá- ných spoločenstiev v menšinovom tov sa menia (...), etnické zloženie postavení. Druhý smrteľný úder obyvateľstva sa zmenilo v pro- tej istej moci vidí v jej vymyslenej spech Srbov a cieľom je − srbská floskule menom „vojvodinský seVojvodina. Zároveň ale podčiarkol, paratizmus“. Osobitne prízvukoval, že rodisko a individuálne poetiky že trebárs sa vojvodinská identita v umení sa uchovávajú v srdci definuje ako kultúrna, nie ako poa spolu s poetikou priestoru sú litická, predsa aktuálna moc, veľkú najhlbším spojivom medzi umel- väčšinu peňazí v kultúre míňa • TÝŽDEŇ •

na hudbu, ochotnícke kultúrne podujatia a na nové inštitúcie. Obzvlášť kriticky a podrobne sa zmienil o Vojvodinskej akadémii vied a umení, ktorú Ústavný súd vyhlásil za neústavnú, poukazujúc na skutočnosť, že vo viacerých európskych krajinách pôsobí viac regionálnych akadémií.

ďalšiu neutešenú skutočnosť. Pokým vraj pred dvoma desaťročiami idea Strednej Európy znamenala vzďaľovanie od Sovietskeho zväzu, v súčasnosti ide o dištanc od západného sveta, čiže: „V takých podmienkach SE už nie je mostom medzi Východom a Západom, ale je zónou zmeriavania záujmov veľkých geopolitických hráčov na jednej strane a balansovania lokálnych populistických lídrov medzi Brusselom a Moskvou na strane druhej, ako je to v prípadoch Orbána, Fica, Vučića, Gruevského.“ „Všetci populistickí lídri,“ skonštatoval „načúvajú jedni druhým

ZJAVNÝ POKLES DEMOKRACIE Politológ a zodpovedný redaktor týždenníka Ruske slovo Boris Varga si na Vojvodinu posvietil v širšom kontexte, t. j. zmienil sa o nej na pozadí „stavu režimov v strednej a juhovýchodnej Európe“. Domnieva sa, že je zjavná recesia demokracie Boris Varga v regióne už aj preto, lebo sú tunajšie krajiny (bývalé a opierajú sa jedni o druhých.“ republiky niekdajšej SFRJ) znoAnalýzy hovoria, pokračoval vu predmetom záujmu Západu, Varga, že sa situácia roku 2016 čiže USA a EÚ na jednej strane zhoršila a dodal, že najhoršie sú vya Ruskom na strane druhej. Podľa hodnotené: vláda spravodlivosti, jeho názoru, z členiek EÚ najväčší úroveň korupcie a sloboda tlače. pokles kvality demokracie badať Pokiaľ ide o Srbsko, centralizácia, v Maďarsku a Poľsku, po nich na- ktorú uplatňuje terajší politický sledujú Slovensko, Rumunsko režim, vzďaľuje našu krajinu od a Bulharsko. Zo skupiny tranzič- demokratickej praxe. Podobne ných štátov pokles úrovne de- ako niektorí iní účastníci na konmokracie zaznamenávajú Srbsko ferencii Výzvy: Vojvodina, aj Boris a Macedónsko. Je to následok sku- Varga uzavrel, že zrušením dvoch točnosti, že sa v týchto krajinách tretín ustanovení Štatútu Vojvodik moci dostali politické režimy, ny Ústavným súdom, autonómia ktoré uplatňujú populistické opat- Vojvodiny nielen, že je zúžená, ale renia, dusia médiá, marginalizujú následne došlo aj k nátlakom na občiansku spoločnosť a opozíciu, občianske a interkultúrne hodnoty usilujú o politickú kontrolu súdnej v pokrajine. Pričom, ako si všimol, moci, pričom v týchto štátoch je na rozdiel od protestov proti poviditeľný nárast korupcie. pulistickému uzavretiu Ústrednej „Odpoveďou na populizmus sú európskej univerzity v Budapešti, protesty. Slobodne ich môžeme vo Vojvodine neboli zjavné obnazvať najväčšou vlnou protestov čianske reakcie ani protesty proti v Strednej Európe od obdobia centralizácii. Keďže sa bez nich ,hodvábnych revolúcií’ roku 1989 obišli aj uznesenia Ústavného a pádu komunizmu, hoci nevedú súdu týkajúce sa Vojvodinskej k zmene režimov,“ povedal o. i. akadémie vied a umení, nemohol Varga a spresnil, že má na ume nepovedať: „Možno je to odpoobčasné protesty v Maďarsku, veď na otázku, koľko si vlastne Poľsku, Slovensku, Rumunsku, Srb- Vojvodinčania prajú autonómiu.“ sku a Macedónsku. Vypozoroval aj 30 /4761/ 29. 7. 2017

Ľudia a udalosti ZASADALO ZHROMAŽDENIE OBCE B. PETROVEC

Komasácia ako náročný postup Katarína Gažová

dreja Bovdiša a Juraja Galamboša. Do diskusie o uskutočnených voľbách členov RMS Hložany sa zapojil Ondrej Fekete, ktorý medziiným povedal, že to ani neboli voľby, ale „postavovanie členov rady“ takým spôsobom, že je v nej z 9 až 7 členov zo Srbskej pokrokovej strany, ktorá je vertikálne napojená na vedenie obce. Správy o práci a finančné správy za minulý rok dvoch MS – Kulpín a Hložany, ako aj programy a plány práce a finančné plány na tento rok boli bez diskusie schválené. Predposledný bod rokovania venovaný komasácii v Petrovci zaujal výborníkov. Predsedníčka komisie pre uskutočnenie postupu komasácie v k. o. Báčsky Petrovec Mária Ďurišová zdôvodnila správu o práci komisie za obdobie november 2016 – marec 2017 a doplnok zo 4. mája 2017. Vysvetlila, že komisiu v najnovšom zložení tvorili štyria odborní členovia a traja predstavitelia účastníkov komasácie. Keď bol proces pridelenia pôdy poľnohospodárom ukončený, komisia dostala 212 sťažností. Predchádzajúca komisia doriešila 50 percent sťažností. Ďalších 50 riešila nová komisia. Nevyhnutná bola však právna podmienka, aby komisia mohla posúvať pozemky v jednotlivých častiach chotára, aby sa doriešili sťažnosti. Navrhnuté bolo zrušiť rozhodnutie o komasácii v Petrovci a ten postup vrátiť na začiatok. Podľa zákona je však neopodstatnené, aby sa doterajšia komasácia zrušila, lebo je ten postup aj finančne náročný. Komisia ďalej nerieši sťažnosti, ale sa čakajú rozhodnutia z ministerstva, a potom na základe nich poľnohospodári budú podávať sťažnosti, ktoré vyrieši samotné ministerstvo. V tejto chvíli ani v Kulpíne komasácia ešte nie je ukončená. Predseda ZO Ján Šuľan pripomenul, že ďalšiu správu o práci komasačnej komisie čakajú na zhromaždení v septembri.

tento podnik dôkladne nevykoná- riaditeľov petrovského Progresu va základnú činnosť (prípojky na a maglićského Komunalca. ominantnými bodmi 14. za- kanalizáciu v Petrovci). Namiesto Doterajšej riaditeľke Knižnice sadnutia Zhromaždenia obce toho sa do jeho kompetencie pri- Štefana Homolu v Báčskom Petrovci vo štvrtok 20. júla boli správa dávajú aj ďalšie oblasti práce, čiže o práci Komisie pre uskutočnenie obchodovanie v malom, stavebné postupu komasácie pozemkov práce, pohostinské a podobné, čo v Obci Báčsky Petrovec, k. o. Báčsky nie je v súlade so základnou náplPetrovec, odvolanie doterajšej ria- ňou práce komunálneho podniku. diteľky a vymenovanie úradujúcej Program práce Zhromaždenia riaditeľky Knižnice Štefana Homolu, obce 1. a 2. kvartálu aktuálneho o rozšírení činností v kompetencii roku bol schválený, ako aj novelizáVKP Progres a posúdenie správy cie uznesenia o založení a Štatútu o uskutočnených voľbách členov Múzea vojvodinských Slovákov. Rady MS Hložany. Novou členkou Školského výboru Ročný program ochrany, úpravy ZŠ v Hložanoch sa namiesto Jaroa používania obecného poľnohos- slava Krišku stala Jarmila Korčoková podárskeho pozemku na rok 2017 a do maglićskej školy namiesto Predsedníčka komisie Mária a novelizáciu o organizácii obecnej Milany Đukićovej zvolili Nemanju Ďurišová vysvetlila nejasnosti správy Obce B. Petrovec výborníci Miljevića. Keď ide o subvencovanie o komasácii v Petrovci schválili bez diskusie. Vypočuli si aj trov prepravy žiakov a študentov informácie o stave a dianiach v ob- s bydliskom v tejto obci, pre deti Jarmile Stojimirovićovej 26. júla lasti kultúrneho amaterizmu a práci zo sociálne ohrozených rodín je to vypršal mandát. Na miesto úraduzdružení v roku 2016, ako aj informá- stopercentná podpora a v iných júcej riaditeľky vymenovali Annu ciu o stave a problémoch v oblasti prípadoch sa cestovné lístky sub- Spevákovú, profesorku slovenčiny športu a telesnej kultúry v minulom vencujú na 50 percent. Obec tieto z Petrovca. Predseda Zhromaždenia roku. V súvise s VKP Progresom a s trovy znáša spolu s pokrajinou. obce Ján Šuľan sa doterajšej riadidruhou novelizáciou o jeho založení Výborníci schválili aj uznesenia teľke poďakoval a pochválil ju, že si sa diskusia viedla v smere, prečo si o verejných súbehoch na voľbu 16 rokov na tejto funkcii svoju prácu robila úspešne a poctivo. Zároveň KONŠTITUOVALA SA MIESTNA SAMOSPRÁVA V KYSÁČI novej riaditeľke do budúcna poprial úspešnú prácu. Pôvodne medzi bodmi rokovacieho programu bol i ten, vzťahujúci sa na posúdenie návrhu a vynesenie rozhodnutia o vymenovaní úradujúceho riaditeľa Múzea vojvodinských Slovákov. Na zasadnutí sa o tom nič nehovorilo a bod bol v poradovníku preskočený bez vysvetlenia. Z funkcií predsedníčky a člena Elena Šranková Spomeňme, že voľby členov RMS a Dozornej rady v Kysáči, ako Komisie pre postup verejnej dražby ecelý týždeň po voľbách čle- i v ďalších 24 miestnych spoločen- na prenájom poľnohospodárskeho nov Rady a Dozornej rady stvách v Novom Sade boli 16. júla. pozemku v štátnom vlastníctve odMiestneho spoločenstva Na týchto voľbách, ako zverejnila volali Milinu Labáthovú a Svetoslava Kysáč v piatok 21. júla sa konšti- Srbská pokroková strana, táto Majeru. Na ich miesta zvolili Ontuovalo nové dedinské vedenie. strana zaznamenala absolútne Za predsedu RMS, čiže kysáčske- víťazstvo. Vo všetkých 25 miestOprava ho richtára zvolili Jána Marčoka. nych spoločenstvách v meste V minulom čísle Hlasu ľudu (č. 29) na str. 13 v príspevku Michala Za podpredsedu RMS zvolili Jána a prímestských osídleniach získali Ďurovku Zvolili nových členov Rady Miestneho spoločenstva pri Pálika. Predsedníčkou Dozornej rady všetkých 277 miest v radách a 75 apretúre textu prišlo k neúmyselnej chybe, totiž, že sa do RMS dostal MS sa stala Svetlana Černochová. v dozorných radách. O týždeň neaj kandidát Srbskej radikálnej strany. Správne by to teda malo znieť: Avšak na tejto prvej schôdzi dvaja skoršie, v nedeľu 23. júla, boli voľby Do Rady MS sa uchádzalo 14 kandidátov. Na koaličnej listine Srbská novozvolení členovia RMS, ktorí boli členov RMS a Dozornej rady ešte pokroková strana a Slováci vpred! bolo 11 kandidátov, ktorí všetci získali aj v predchádzajúcom zložení RMS, v 13 Miestnych spoločenstvách dostatočný počet hlasov. Jeden kandidát zo Srbskej radikálnej strany podali neodvolateľné demisie na v Novom Sade. Aj v nich SNS zaa dvaja kandidáti v mene skupiny občanov však nemali dostatočný členstvo. Ide o Miloslava Chrťana znamenala absolútnu väčšinu. počet hlasov, aby sa stali členmi Rady MS. a Branka Predojevića, doterajšieho Získali všetkých 123 miest v radách Red. predsedu a podpredsedu RMS. a 39 v dozorných radách.

Novým predsedom je Ján Marčok

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

• ĽUDIA A UDALOSTI •

11. DEŇ ZELENINY V HLOŽANOCH

V znamení vône kotlíkovej fazule Juraj Bartoš

o organizačnej stránke 11. Deň zeleniny, ktorý usporiadalo Združenie poľnohospodárov Hložany, nesporne patrí k doteraz najvydarenejším. Zníženú návštevnosť (aspoň za dňa) nepriaznivo ovplyvnila najmä páľava a dusno a veru aj dávka napätia po nedávnych voľbách miestnych vrchností a toho, čo po nich nasledovalo. Zase sa ukázalo, že Deň zeleniny viacerí poľnohospodári ignorujú: nevystavujú dopestovanú zeleninu a ovocie, alebo sa nezapájajú do súťaže. Takže podobne ako vlani, aj v sobotu 22. júla na trhovisku v centre dediny, kde sa podujatie začalo o tretej popoludní, bolo viac záujemcov o súťaž vo varení fazuľovice než tých, ktorí hodlali súťažiť o najkrajšie upravené stánky a najlepšie zeleninárske výrobky.

Najúspešnejší zeleninári: Michaela Bartošová, Dalibor Zahorec, Daniel Martuliak, Ján Dovičin

odborná porota: Miroslav Kiš (Asociácia poľnohospodárov), Bojan Kačavenda (NS seme), Goran Mulić (týždenník Poljoprivrednik) a Vladimír Valihora (Rádio Nový Sad). Najviac na nich zapôsobil výstavný stánok Daniela Martuliaka, ktorý sa tak stal víťazom; na 2. mieste sa umiestnil Dalibor Zahorec a na 3. Michaela Bartošová. Sotva si už niekto čo len spomenie, že pôvodne hložianski poľnohospodári založili podujatie Deň zeleniny s cieľom prezentovať autochtónnu odrodu papriky známej ako Hložianska babura. Najťažších desať kusov HB (2 875 gramov) priniesol a 1. miesto obsadil Ivan Pagáč.

Víťaznú fazuľovicu uvaril Stanislav Žembery

Prítomných návštevníkov (tentoraz bez hostí zo Slovenska, pokrajinských orgánov, NRSNM a MSS) privítal predseda Združenia poľnohospodárov Hložany Samuel Rojka. Prihovoril sa aj nový predseda Rady MS Hložany Pavel Žembery a 11. Deň zeleniny otvoril predseda obce Báčsky Petrovec Srđan Simić. Tohtoročný Deň zeleniny vyfinancoval Pokrajinský sekretariát pre poľnohospodárstvo, vodohospodárstvo a lesníctvo a prispeli aj početní sponzori. Organizátori zaevidovali úhrnne 22 stánkov. Ich vzhľad posúdila • ĽUDIA A UDALOSTI •

11. Deň zeleniny v plnej kráse

Okrem vecnej odmeny udelili mu aj odznak Zlatá babura. Striebornú baburu získal druhoumiestnený Daniel Martuliak (2 815 g) a Bronzová babura skončila v rukách Jána

pavský (učiteľ), Juraj Semartonský st. a Ján Bartoš (Ul. Leninova). Najviac im chutila fazuľovica z kotlíka (ako sa ukázalo po otvorení obálok s menami) Stanislava Žemberyho. Juraj Kuriš obsadil 2. miesto a celok Spolku žien Slovenka pod vedením Anny Zátrochovej sa tešil z 3. miesta. Aj tohto roku Asociácia cyklistov Vihor z Maglića pripravila pre školákov svojráznu cyklistickú súťaž. V pomalej jazde sa titulom víťaza ovenčil Samuel Benša, 2. bol Milan Červenák a 3. Martin Zahorec. V rýchlej jazde sa najviac darilo víťazovi Stanislavovi Žemberymu, 2. miesto obsadil Milan Červenák a 3. Martin Zahorec. Všetci účastníci pretekov dostali tričká a víťazi

Dovičina, ktorý sa umiestnil na 3. mieste (jeho vzorka vážila 2 810 g). Najťažších 10 paradajok (váhy 4 700 g) priniesla víťazka v tejto skupine Michaela Bartošová. Daniel Martuliak obsadil 2. miesto (3 600 g) a na 3. skončil Robert Kudron (2 875 g). Iba dvaja zeleninári dali vzorky do súťaže o najťažšie zemiaky. Víťazom sa stal Ján Dovičin: 10 plodov z jeho role vážilo 5 820 g, takže Danielovi Martuliakovi pripadlo 2. miesto (3 470 g). Odporný pach dymu zo skládky odpadu z trhoviska uplynulú sobotu „vytlačili“ príjemnejšie vône. Pod Najvkusnejšie upravený stánok 42 kotlíkov totiž prikladali kuchári nárokujúci si na víťazstvo v súťaži aj vecné odmeny. Veľký záujem vzbudili preteky (iba dvoch) bábätiek v chodidlách. Víťazkou sa stala Elenka Potfajová (8 mesiacov): bola len trošičku rýchlejšia ako Joel Balca (10 mesiacov) a získala krásnu trojkolku. Nekonala sa súťaž silákov a tradičné preťahovanie lanom malo zábavný ráz. Hodno spomenúť, že Spolok žien Slovenka v darčekovom stánku predával rôzne suveníry, na osobitnom pulte hložianske ženy predávali torty a iné koláče a trochu ďalej aj vynikajúcu zabíjačkovú kašu. O dobrú zábavu, ktorá sa skončila, až keď odbila polnoc, sa postarali hudobníci Ondrej Pavčok, Ivan Galamboš, Miroslav Hemela a ich o najchutnejšiu fazuľovicu a prí- hostky, speváčky Sabína Trbarová jemná aróma sa vznášala aj spod a Andrea Lačoková. Viacerí návroštu. Vzorky „kotlíkového bôbu“ števníci podujatia sa domov vrátili ochutnali a posúdili členovia od- s odmenami, ktoré získali v hre na bornej komisie v zložení: Ján Stu- šťastie (tombole). 30 /4761/ 29. 7. 2017

Ľudia a udalosti ZO SLÁVNOSTNEJ AKADÉMIE V STAREJ PAZOVE

50 rokov nad rovinou

Bývalí a terajší zamestnanci pri narodeninovej torte

Anna Lešťanová

ádio-televízia Stará Pazova v sobotu 22. júla usporiadala v staropazovskej divadelnej sále slávnostnú akadémiu venovanú 50. výročiu založenia rádia pod heslom 50 rokov nad rovinou. Podujatie sa konalo za

Hymnu zaspieval Boris Babík

prítomnosti početných hostí, bývalých a terajších zamestnancov, spolupracovníkov a priateľov podniku. Presnejšie 22. júla 1967 s prácou začalo Rádio Vojka, predchodca Rádia Stará Pazova, ktoré toho času pôsobí v systéme RTV Stará Pazova, podniku pre informovanie. Rádio Vojka bolo prvou lokálnou rozhlasovou stanicou v Srieme a druhou vo Vojvodine

www.hl.rs

a Srbsku. Inšpirátorom a hlav- s prácou Rádio Vojka; 1975 – stalo ným organizátorom tohto činu sa súčasťou informatívneho strebol Petar Radivojević, riaditeľ a diska, kde patria i noviny Naša hlavný a zodpovedný redaktor reč; 1978 – zmena názvu na Rádio a neskoršie aj Informatívneho Stará Pazova; 1981 – presťahostrediska, kde patrili Rádio Vojka, valo sa do terajších priestorov neskoršie Rádio Stará Pazova v Starej Pazove; 1985 – otvoa noviny Naša rené bolo ešte reč. Rádio Vojjedno štúdio ka sa postupa začalo sa vysielať na dvoch ne v y víjalo, sledujúc nové programoch; trendy rozvo1990 – vznikol Verejný podnik ja, avšak vždy pre informovazostalo verné nie Rádio Stará auditóriu staropazovského Pazova; 2003 – prostredia a lospustili webovú kálneho inforstránku www. movania. RTV rsp.co.rs; 2011 Stará Pazova – začal s právysiela rozhlacou televízny sový, televízny program; 2012 a multimedi– nová webová stránka www. álny program Počas prejavu rtvstarapazova. v slovenskom Đorđa Vukmirovića a srbskom jazyku. rs; 2015 – prebieha proces priSobotňajšia slávnostná akadé- vatizácie a vzniká Podnik pre mia sa začala hymnou Srbska v informovanie RTVSP. prednese známeho operného O veľkom význame pôsobenia speváka Borisa Babíka. Potom tohto lokálneho média hovorinasledovalo premietanie doku- li Miloš Lazić, riaditeľ podniku, mentárneho filmu o bohatých Đorđe Radinović, predseda Obce dejinách dnešného podniku pre Stará Pazova, a Đorđe Vukmirović, informovanie RTVSP. Hlavnými pomocník pokrajinského tajomaktérmi vo filme boli ľudia, ktorí níka pre verejné informovanie. tam vyorali hlboké brázdy, pri- Gratulujúc k jubileu Vukmirović čom si zaspomínali na niekdajšiu o. i. povedal: „Videli sme, akí ľuprácu v redakcii. dia, akí profesionáli vytvárali Medzi dôležité udalosti možno a rozvíjali toto rádio. V nich je zaradiť tieto roky: 1967 – začína vysvetlenie úspechu v uplynulom

Informačno-politický týždenník

polstoročí a ako je dnes ťažko obstáť v mediálnom svete, najlepšie dosvedčujú údaje, že je vo Vojvodine tohto času 230 médií, tlačených a elektronických, a najviac však lokálnych rozhlasových staníc a internetových portálov. Iba 10 percent z nich (RTV ako verejný servis a menšinové médiá) má zabezpečené zdroje financovania, kým všetky ostatné si na trhu musia zabezpečiť svoju existenciu.“ V príhovore uviedol, že pokrajinská vláda a Pokrajinský sekretariát pre kultúru a verejné informovanie až 5-krát zvýšili sumu venovanú na podporu médiám na základe súbehov vzhľadom na vlaňajší rok. „Vďaka tomuto podarilo sa nám podporiť viac než 150 médií a medzi nimi je i RTV Stará Pazova. Zverejnili sme i dodatočný súbeh, ktorým sa budú financovať projekty v jazykoch národnostných menšín, takže je aj tu možnosť, aby sme pomohli i programu v sloven-

Riaditeľ Miloš Lazić sa poďakoval všetkým tým, ktorí im zagratulovali k jubileu

skom jazyku RTVSP,“ prízvukoval pokrajinský funkcionár. Predseda obce Radinović zdôraznil, aký veľký význam má pôsobenie tohto obecného média a vyniesol svoj postoj o privatizácii: „ RTVSP bude sprivatizovaná, ale aj naša.“ Za rečníckou tribúnou so zreteľnými emóciami všetkých prítomných, bývalých a terajších zamestnancov podniku pozdravil a privítal riaditeľ Lazić a zároveň sa im poďakoval za podporu počas polstoročného rozvoja. S odkazom, aby týchto 50 rokov boli iba prvým polstoročím, ukončili slávnostnú akadémiu. • ĽUDIA A UDALOSTI •

DELEGÁCIA MESTA HUMENNÉ V STAREJ PAZOVE

Podpísali protokol o spolupráci A. Lešťanová

a prvej úradnej návšteve v Starej Pazove v dňoch 20. a 21. júla bola delegácia zo slovenského mesta Humenné v čele

Protokol o spolupráci medzi Mestom Humenné a Obcou Stará Pazova podpísali Jana Vaľová a Đorđe Radinović

s primátorkou Janou Vaľovou. Je to mesto na východnom Slovensku v Prešovskom kraji. Prvá písomná zmienka o meste pochádza z roku

1317, a ako bolo počuť, už sa tam nadviazať spoluprácou s obcou, naplno chystajú na oslavu 700 rokov resp. mestom v Srbsku a tentoraz od založenia mesta. sa podarilo realizovať vďaka Kristíne Humenné, ako uviedla primátorka Jankovskej, staropazovskej rodáčke, Vaľová, je tretím ekonomicky silným ktorá toho času pracuje v tamojšom mestom v regióne a podnikajú tam početní zahraničí investori, kým domáci investori najviac vkladajú do potravinárskeho priemyslu. Mesto má zo 35-tisíc obyvateľov. S touto zahraničnou delegáciou Spoločná fotografia počas návštevy v budove Zhro- evanjelickej fary v Starej Pazove maždenia obce vo štvrtok rokovania na tému budúcej mestskom úrade, v Oddelení pre spolupráce mal Đorđe Radinović, kultúru. predseda Obce Stará Pazova so Viac o živote staropazovských spolupracovníkmi. V rámci stretnutia Slovákov sa táto delegácia dozvedeVaľová a Radinović podpísali pro- la v miestnostiach novej evanjelickej tokol o spolupráci medzi mestom fary, kde ich privítali farár Igor Feldy Humenné a Staropazovskou obcou. a cirkevní hodnostári. Navštívili aj Mesto Humenné už dávnejšie chcelo SKUS hrdinu Janka Čmelíka, kde ho-

Podpredseda Alexander Bako primátorke Vaľovej odovzdal členskú kartu SKUS hrdinu Janka Čmelíka

voril Alexander Bako, podpredseda spolku. Jana Vaľová tomuto slovenskému spolku venovala aj peňažný príspevok na podporu činnosti, za čo sa jej dostala členská karta. Počas prvého dňa návštevy hostia a hostitelia vykonali i kratšiu obchôdzku veľkej novopazovskej priemyselnej štvrte a navštívili i veľkolepý Národný dom futbalu v Starej Pazove. V piatok bolo na programe kratšie zasadnutie predstaviteľov mesta Humenné a Staropazovskej obce.

STARÁ PAZOVA

V ústrety mestskej oslave A. Lešťanová

29. 7. – 4 . 8. 2017

POČASIE

estskú oslavu svätého Iliju v organizácii Miestneho spoločenstva Stará Pazova usporiadajú 1. a 2. augusta. A práve schvaľovanie programu tejto oslavy bolo ústrednou témou zasadnutia členov Rady Miestneho spoloPracovná časť zasadnutia členov čenstva Stará Pazova, RMS Stará Pazova ktoré bolo v piatok 21. júla v miestnostiach Sokolského bolo počuť na schôdzi, pricestujú domu. Na oslavu Dňa Miestneho i početné zahraničné delegácie spoločenstva Stará Pazova, ako a najpočetnejšie budú zo Slo-

venska. V prvý deň osláv, v utorok 1. augusta, hostia a hostitelia najprv vykonajú obchôdzku fruškohorských kláštorov a Eparchie sriemskej SPC v Sriemskych Karlovciach. Vo večerných hodinách na programe je slávnostné udelenie výročných plakiet a sošiek Miestneho spoločenstva Stará Pazova najzaslúžilejším občanom. Žiakom generácie troch staropazovských základných škôl (Hrdinu Janka

Odznak MS

Čmelíka, Boška Palkovljevića-Pinkiho a Simeona Aranického), ako aj Školy pre základné a stredné vzdelávanie Antona Skalu čelní ľudia MS udelia peňažné odmeny vo výške 20-tisíc dinárov. V druhý deň osláv, v stredu 2. augusta, na programe je priateľský futbalový zápas FK Inđija a FK Jednota Stará Pazova na tamojšom ihrisku.

sobota

nedeľa

pondelok

utorok

streda

štvrtok

piatok

32˚ | 15˚

36˚ | 20˚

37˚| 20˚

35˚ | 22˚

37˚ | 22˚

35˚ | 21˚

34˚ | 20˚

• ĽUDIA A UDALOSTI •

30 /4761/ 29. 7. 2017

Ľudia a udalosti ORGANOVÝ KONCERT JANKA SIROMU V KOVAČICI

Maestro majestátne Ján Špringeľ

„O

rgan je syntézou technických, umeleckých a estetických prvkov a ako taký predstavuje jeden komplikovaný a zvláštny nástroj. Slávni filozofi ho opisovali ako nástroj, ktorý poslal Boh, aby slúžil na jeho chválu. Tak sa aj ja prikláňam k tomu, že to je vznešený nástroj, ktorý slúži Bohu a my sme jeho sprostredkovatelia, ktorí ovládame tento vzduchový, klávesový a píšťalový hudobný nástroj,“ vzrušene a vznešene o organe rozprával tesne pred koncertom v rodnej Kovačici Janko Siroma. Magister umenia usporiadal organový koncert 23. júla v evanjelickom kostole pri príležitosti 500. výročia reformácie, 20. výročia jeho kantorskej činnosti pri SEAVC a čerstvého získania akademického titulu PhD., keď na Janáčkovej akadémií múzických umení obhájil dizertačnú prácu o poprednom skladateľovi Franzovi Schmidtovi (30. marca obhájil a 30. júna bol slávnostne promovaný). Početní prítomní mali príležitosť užiť si v takmer dvojhodinovom programe kus z bohatého repertoáru diel známych svetových skladateľov: okrem F. Schmidta aj Johanna Sebastiana Bacha, Felixa Mendelssohna či Antonína Dvořaka. „Janka Siromu poznám desať rokov. V bohatom spektre jeho činností – pedagogickej aj umeleckej – je obdivuhodná a priam neuveriteľná snaha o zvelebenie a zvýšenie kvality hudobného života na takzvanej Dolnej zemi. Vo všetkých spomínaných aspektoch sa snaží postupovať veľmi zodpovedne, ušľachtilo a kontinuálne. Ani v jednej rovine zo spomínaných činností Janko Siroma nepoľavil, ba práve naopak: snaží sa svoju aktivitu neustále zvyšovať. Pri ňom najviac obdivujem skutočnosť, že i cez daktoré prekážky, presnejšie cez určitú nevedomosť ľudí, s ktorými prichádza do kontaktu, ho prípadné neúspe-

www.hl.rs

chy neodrádzajú. Skôr ho nútia stále k väčšej a väčšej aktivite,“ pridáva sa k diskusii o maestrovi pred predvedením skladieb hosť na koncerte Bc. Martin Beran, český organista a konzultant v teoretických veciach pri písaní doktorskej dizertácie Siromu. Počas prestávok v interpretácii nádherných umeleckých diel maestra Siromu a jeho dvoch hostí sa prihovorili obecenstvu

vuje nástroje, v neposlednom rade je učiteľ a veľmi dobrý pedagóg, takže ide o komplexnú osobnosť – všeobecne čo sa týka hudby. Ako interpret je veľmi muzikálny, technicky vybavený, ako organista je schopný opraviť organ takmer v ,zlomku sekundy’. Svedkami toho sme boli aj dnes pred koncertom, keď MgA. Janko Siroma, PhD.

Kto je MgA. Janko Siroma, PhD.? Janko Siroma sa narodil 9. septembra v roku 1981 v Pančeve. Svoje prvé hudobné skúsenosti získal u Erzsébet Barbuovej v Debeljači v hre na klavíri. Od roku 1997 sa stal kantorom v cirkevnom zbore Kovačica II, čo ho podnietilo na ďalšie zdokonaľovanie v tomto druhu umenia. V roku 2006 absolvoval štúdium na Štátnom hudobnom Konzervatóriu v Bratislave u Mgr. art. Petra Reiffersa v hre na organe. V roku 2011 ukončil magisterské štúdium na Janáčkovej akadémii múzických umení v Brne, odbor koncertný organ u prof. Kamily Klugarovej. Počas školského roku 2010/2011 získal štipendijný program, v rámci ktorého študoval na Vysokej škole múzických umení v nemeckom Lipsku u profesorov Holghera Gheringa a Štefana Engelsa. Počas pobytu v Nemecku koncertoval vo viacerých kostoloch, medziiným na organoch renomovaných firiem Silbermman a Jehmlich. Svoje hudobné schopnosti rozširoval u svetoznámych majstroch, akými sú Martin Sander a Johann Bossert z Nemecka, Jon Laukvik z Nórska, Luca Scandaly z Talianska, Jan Gembalsky z Poľska, Susan Landale z Francúzska, Jaroslav Tuma z Česka a iní. Interpretačné umenie zase zdokonaľoval v Strasbourgu u svetoznámeho profesora organovej hry Christopha Montouna. aj Martin Bajza, farár v cirkevnom zbore Kovačica II, Slađan Daniel Srdić, jánošícky farár, ako i senior banátsky Pavel Sklenár, farár cirkevného zboru Kovačica I. Druhý hosťujúci organista na koncerte v Kovačici MgA. Lukáš Hurtík, PhD., zdôraznil Siromov široký prínos do hudobnej kultúry nielen v Česku, na Slovensku, ale aj v Srbsku: „Ťažko definovať, ktorá zo Siromových činností je najviac cenná. Rozhodne ako interpret organista, ale aj opra-

Informačno-politický týždenník

Bol organistom a vedúcim dirigentom mládežníckeho zboru pri Katedrále svätého Jakuba v Brne. V cirkevnom zbore v Báčskom Petrovci bol kantorom, pracoval aj so spevokolom a zaškolil nového kantora. V súčasnosti je učiteľom hry na organe na ZUŠ Františka Oswalda, na Daliborovom námestí v Bratislave. Pôsobí aj ako aktívny organista v Evanjelickej cirkvi na Slovensku v Dunajskej Lužnej, v Petržalke, v Kremnici a v ďalších cirkevných zboroch. V roku 2016 bol slávnostným kantorom na V. Evanjelických dňoch v Békešskej Čabe. V jubilejnom roku 500. výročia reformácie svojou organovou hrou sprevádza viaceré slávnostné podujatia a bohoslužby. Janko Siroma je členom výboru pre cirkevnú hudbu evanjelickej cirkvi na Slovensku a pôsobí ako lektor na odborných seminároch a kurzoch, v rámci ktorých pripravuje mladých hudobníkov na funkcie kostolných organistov. Aktívne sa zaujíma aj o stavbu a rekonštrukciu organov. Sám vykonáva menšie i väčšie údržby, opravy a ladenie nástrojov a komplexne preskúmal organové nástroje v Slovenskej evanjelickej a. v. cirkvi v Srbsku. Práce mu boli uverejnené pod názvom Vývoj organárstva v Banáte, Organová interpretácia v Evanjelickej cirkvi v Srbsku a Organy v Báčskom senioráte.

chybu – drobnosť na organe dokázal okamžite dať do poriadku. Ako pedagóg vychováva hodne mladých nadaných ľudí, ktorí sú zapálení za hudbu. Odhaľuje v nich zároveň nesmierne hudobné bohatstvo. K tomu je Janko Siroma inteligentný vzdelaný človek. Skrátka, je to naslovovzatý odborník.“ Slová chvály nešetrila ani jeho prvá učiteľka klavíra Erzsébet Barbuová z Debeljače: „Na moje hodiny klavíra prišiel už ako

ôsmak. Povedala som mu, že je to príliš neskoro za serióznejšiu činnosť, ale rovnako tak som videla v ňom, že je odhodlaný ísť za svojím snom a podporovala som ho v tom od začiatku. Mal veľký entuziazmus a veľkú lásku voči hudbe. To, čo niektorým deťom bolo potrebné šesť rokov, Janko to zvládol za tri – štyri roky. Ako gymnazista už dokázal zakončiť Strednú hudobnú školu v Pančeve, kde skladal skúšky a ku mne sa prichádzal pripravovať.“ • ĽUDIA A UDALOSTI •

S JEDINÝM REŠTAURÁTOROM A STAVITEĽOM ORGANOV V SRBSKU

Najstaršie organy sú vo vojvodinských kostoloch Katarína Verešová

rgan sa právom pokladá za kráľa hudobných nástrojov už aj preto, lebo je najväčší a najzložitejší hudobný nástroj. Umiestnený je spravidla v zadnej časti rímskokatolíckych, evanjelických a iných kostoloch reformovaných cirkví. Hráči, ktorí na ňom hrajú, sú organisti. Každý organ má píšťaly, ktoré sú hlavným zdrojom zvuku a podľa materiálu sa delia na kovové a drevené. Kovové majú kruhový prierez a vyrábajú sa z cínu, zinku, medi alebo z tzv. organového kovu, ktorý sa vytvára zmiešaním cínu a olova. Drevené píšťaly majú štvorboký

LETMO

Slovo

íta sa, alebo čítame stále menej. Ak to vôbec môže byť útechou, je to nielen náš, ale globálny trend. Dôvodov je viac. Nedostatok času, nezáujem, vplyv modernej doby. No je tu aj príčina najprozaickejšia. (Na)písané slovo je zvlášť u nás stále drahé. Ceny populárnych beletristických titulov sa pohybujú okolo tisíc dinárov. Bolo by to celkom v poriadku, keby priemerné platy boli aspoň dvakrát vyššie než sú dnes. Okrem kníhkupectiev sú síce aj antikvariáty, aspoň v Novom Sade, no ani tie neponúkajú veľmi populárne ceny. Za exemplár istého odborného časopisu o fotografii v jednom z nich bolo treba zaplatiť takmer euro. Na otázku položenú viac zo zvedavosti ako z potreby, koľko by zaplatili za dupľované, zvyšné výtlačky, ktoré mám ja, odpoveď bola prekvapujúca: – Neberieme to na kus, ale na kilogram. Platíme ho desať dinárov... • ĽUDIA A UDALOSTI •

tzv. prizmatický tvar a vyrábajú sa z rôznych druhov rezonančného dreva. Podľa spôsobu tvorenia tónu rozlišujú sa píšťaly perné a jazýčkové. Zloženie organu si bolo prednedávnom možné pozrieť v staropazovskom evanjelickom kostole, keď staviteľ a opravár Tibor Apró reštauroval organ stavaný v roku 1865 – tento rok vo vnútre organu objavil náš spolubesedník majster Apró. V análoch je však zapísané, že organ do pazovského kostola pribudol o tri roky neskôr (za úradovania Benjamína Reusa), na návrh farára Vladimíra Hurbana st. Organ bol kvetnatými ozdobami pozlátený v roku 1878 spolu s oltárom, kancľom, svietnikmi,

Oto Filip Trhový princíp naším spôsobom v tom najhoršom vydaní: zarobiť čím viac, s nákladmi minimálnymi. V pamäti sa rýchlo vynorili časy štúdií v Bratislave, keď návšteva každého z troch či štyroch antikvariátov bola ozajstným pôžitkom. Nové alebo takmer nové knihy sa spravidla dali kúpiť za polovicu obchodnej ceny. Na otázku, ako to dokážu, jedna z pracovníčok odpovedala: – Knihy sú pre čitateľov. A naše je, aby sme im umožnili čítať ich. Keď nám dakto po prečítaní prinesie knihu, s ktorou nevie, čo si počať, zaplatíme mu tretinu ceny. Za titul, ktorý stál tridsať korún, dostane napríklad desať. My potom tú knihu predávame za pätnásť korún. Spokojní sú všetci. A preto je u nás stály nával a záujem, – vyzdvihla. A mala pravdu. Lebo kniha, aj keď je istým spôsobom tovarom, je tovarom predsa špecifickým. Práve preto by sa na ňu nemali uplatňovať rovnaké trhové zásady, aké sa uplatňujú na topánky, svetre či bicykle napríklad.

lustrami, ktoré okrášľujú interiér terajšieho kostola. Vy ste v našom štáte jediný vyškolený staviteľ a opravár organov. Kde ste sa školili? „Študoval som na Hudobnej akadémii Ferenca Lista v Budapešti, na Oddelení staviteľov hudobných inštrumentov, v odbore organov. Od roku 2009, keď som štúdium skončil, pracoval som najprv v Maďarsku. Tam som s kolegami staval nové organy a pred koncertmi som ladil tie, na ktorých sa Tibor Apró pred rozstaveným organom už hrávalo. Neskôr, keď som pracoval v suboSpolupracujete aj s organistickej katedrále, tam mi poradili, aby som sa vrátil do Srbska, lebo tom Jankom Siromom, ktorý tuná žiadnych staviteľov orga- prednedávnom v Brne obhájil nov niet. A mali pravdu. Dnes doktorskú dizertáciu? „S Jankom Siromom som sa mám v rodnej Báčskej Topole svoju dielňu a spolupracujem ešte nikdy nestretol, len si píšes kolegom z Maďarska, takže si me prostredníctvom Facebooku. navzájom pomáhame a kde tre- Pevne však verím, že si čoskoro ba, robíme. Roboty máme veľa.“ podáme ruky. On je vlastne ten, V Srbsku staváte nové, či ktorý mi sprostredkoval terajšiu prevažne opravujete existu- robotu v Starej Pazove.“ V ktorých evanjelických júce organy? „Najviac organov je vo Voj- kostoloch ste zreštaurovali vodine, a to v kostoloch rím- organy? „Zatiaľ v maďarskom meste skokatolíckych, evanjelických a iných reformovaných cirkví. Gyula a teraz mám príležitosť prvý Je ich okolo dvesto a sú vo veľ- raz pracovať v kostole Slovenskej mi zlom stave, lebo tieto cirkvi evanjelickej a. v. cirkvi v Srbsku.“ Zároveň sa hovorí o možnosti nemali peňazí na ich reštauráciu. Po dvoch svetových vojnách reštaurácie pozlátených ozdôb a týchto najnovších a po období na staropazovskom organe. Čo komunizmu sa stalo tak, že orga- ste poradili cirkevným hodny vo Vojvodine sú v pôvodnom nostárom? „Áno, tie ozdoby sú fakticky stave. Kým napríklad v Maďarsku alebo Nemecku peňazí mali, vy- pozlátené odborne nalepenými hodili staré organy a vybudovali 14-karátovými lístočkami a bolo nové, u nás vo Vojvodine máme by ich dobre obnoviť, ako aj tie okolo 50 organov starých viac krásne pozlátky na oltári. Lustre ako 200 rokov. Takých v zahra- tiež možno dôkladne vyleštiť. ničí už niet. Najstarší organ je, Zistil som však, že niektoré pozlánakoľko viem, z roku 1826 v Báči, tené ozdoby boli pre nedostatok vo františkánskom kláštore, kde peňazí prefarbené žltým bronzom a tie sa už zreparovať nedajú.“ som tiež pracoval.“ 30 /4761/ 29. 7. 2017

Ľudia a udalosti K NASTÁVAJÚCIM SNS 2017

Jeden či dva otváracie programy? Jaroslav Čiep

lovenské národné slávnosti 2017 v Petrovci budú čo nevidieť. O tom chceli niečo povedať aj pútače vedľa hlavnej cesty v Petrovci. Hovoríme chceli, lebo sú tak diletantsky vypracované, že takmer ani keď si niekto zastane pred ne, nedozvie sa, o čo ide, a niežeby ich zreteľne vnímal niekto cestujúci cez Petrovec automobilom. Vyčnievajú tam len ornamenty. O tom, že organizačný trojlístok SNS − Matica slovenská v Srbsku,

Obec Báčsky Petrovec a Národnostná rada slovenskej národnostnej menšiny − pri chystaní národného sviatku je už dlhšiu dobu rozhádaný a správa sa ako rohy vo vreci, čvirikajú aj vrabce na streche. Každý si robí po svojom a kde môžu – najradšej sa navzájom podrazia. Nebolo to ideálne ani skôr, ale zvýraznilo sa to na horšie odvtedy, odkedy si na čelo SVIATKU SLOVÁKOV z vlastnej iniciatívy zastal Neslovák. Nevidno, že sa Slávnosti dejú v prospech Slovákov, ako by malo byť, ale skôr preto, aby sa splnili niečie (aj politické) chúťky. Vyvrcholením nezhody medzi

organizátormi SNS tohto roku je aj otvárací program či otváracie programy?! Keďže to na plagáte nepíše, návštevníci a záujemcovia zostanú v pomykove. Aký je to otvárací program v piatok večer v sieni SVD, keď ani pomenovanie nemá? A čo je to za program o hodinu neskôr v kostole, keďže to bližšie nie je uvedené? Zrejmé je, že ten prvý o 19.00 h OBP a MSS „sklepávajú“ na poslednú chvíľu, kým program v kostole o 20.00 h pomenovaný Sláva národa hodná je obetí tiež má nárok byť otvárací, ale v organizácii NRSNM. Háčik je len v tom, že

V ÚSTRETY KONCOJÚLOVÝM OSLAVÁM KULPÍNA

Pre každého niečo lákavé Katarína Gažová

stupnými podujatiami SNS sú Predslávnosťové dni v Kulpíne. Už vlani Kulpínčania usporiadali spoločne tri podujatia. Tohto roku tiež bude tak. Posledný júlový víkend je vyhradený pre oslavu Dňa Kulpína, 20. PDvK a 11. Svadbu voľakedy a dnes. Pod organizáciu podujatí sa podpisuje trojlístok: Rada

Miestneho spoločenstvo Kulpín, Miestny odbor Matice slovenskej v Kulpíne, Spolok kulpínskych žien s Turistickou organizáciou Obce Báčsky Petrovec. Harmonogram dvojdňových kulpínskych osláv je bohatý, s radom pútavých programov. Spomenutí organizátori ich realizujú za pomoci inštitúcií, organizácií, spolkov a združení Kulpína a ostatných chtivých občanov. V sobotu v areáli Muzeálneho

komplexu si návštevníci môžu obzrieť predajné stánky spolkov žien súťažného rázu na tému svadby z viacerých prostredí. Nevystane ani tradičná kulpínska tortiáda a atraktívna prehliadka svadobných šiat. Prichystané sú i viaceré výstavy. Ani slávnostné zasadnutie Rady MS Kulpín s príležitostným programom venovaným 50. výročiu založenia kulpínskej knižnice, ako ani galakoncert a zábava.

PLANDIŠTE

Dar za usilovnosť Vladimír Hudec

odmeňovacej súťaži Vezmi si účet a zvíťaz, ktorú v prvej polovici roka zorganizovali Ministerstvo štátnej správy a lokálnej samosprávy, NALED a spoločnosť Telekom, občania malej Obce Plandište boli nanajvýš usilovní a zaslali viac ako 17-tisíc obálok (170 000 účtov) a na rebríčku najusilovnejších obcí v Srbsku obsadili tretie miesto. Na znak vďaky, že týmto spôsobom podporili akciu a boj proti sivej ekonómii, Ministerstvo štátnej správy a lokálnej

www.hl.rs

samosprávy zabezpečilo obci 20 000 eur a občania sa hlasovaním vyjadrili, že chcú, aby sa za tie peniaze kúpil ultrazvukový prístroj a vážky pre novorodeniatka v tamojšom Dome zdravia. Podobnú odmenu dostali aj ďalšie štyri najlepšie umiestnené obce v Srbsku. Okrem toho NALED v spolupráci so spoločnosťou Telekom Obci Plandište daroval bezplatný stĺp na wi-fi (jeden z 12, koľko darovali najusilovnejším obciam v akcii), ktorý umožní bezplatnú internetovú zónu v strede dediny v kruhu 150 metrov.

Informačno-politický týždenník

Branko Ružić (zľava), Rade Jakšić, Višnja Račićová a Jovan Repac dali do prevádzky free wi-fi v strede Plandišta

Peňažný dar predstaviteľom obce a Domu zdravia udelili a stĺp na wi-fi dali do prevádzky minister

v prvom dôraz bude na prejavoch hostí politických predákov. Druhý je venovaný 500. výročiu reformácie a pokúša sa zachytiť aspekt nášho pretrvávania na týchto končinách a v ktorom texty vyznejú v podaní už osvedčených interpretov, podobne ako spevácke a hudobné čísla. V tomto druhom programe scenár a dramaturgiu podpisujú Katarína Melegová-Melichová a Annamária Boldocká-Grbićová, za odbornej spolupráce Juraja Súdiho a v réžii Jána Čániho. V prípade prvého programu všetko doteraz zostalo zahalené tajomstvom. V nedeľu v evanjelickom kostole budú i príležitostné bohoslužby. Športová sobota zahŕňa aj súťaž pionierov v športovom rybolove, basketbalový turnaj a promóciu cyklistiky pre deti. V nedeľu v Poľovníckom dome bude súťaž vo varení poľovníckeho paprikáša a v streľbe do hlinených terčov. Popoludní súťažia siloví športovci, futbaloví pionieri a tuční a chudí hráči. Počas týchto dvoch dní trojitých kulpínskych osláv pre návštevníkov je v ponuke z každého rožka troška. Organizátori sa tešia hojnej návštevnosti. štátnej správy a lokálnej samosprávy Branko Ružić, predstaviteľka NALED Višnja Račićová a Rade Jakšić z Telekomu na skromnej slávnosti vo štvrtok 20. júla. Predseda obce Jovan Repac sa zavďačil za dary a občanom, že tak usilovne zbierali a zasielali účty. Omnoho dôležitejšie je, zdôraznil, že občania týmto spôsobom môžu vidieť, ako sa prostriedky z vybranej dane môžu využiť na výstavbu, úpravu a vybavenie domov zdravia, škôl, predškolských ustanovizní... Minister Ružić pripomenul, že občania počas akcie zaslali viac ako 85 miliónov účtov, na základe ktorých je vybraná daň v sume 9,2 miliónov eur, čo iba posmeľuje vládu Srbska, aby aj naďalej bojovala proti sivej ekonómii a o fiškálnu konsolidáciu. • ĽUDIA A UDALOSTI •

ANNA ŠUSTEROVÁ Z PIVNICE

Vo svojom svete šálok Kolekcia dnes počíta okolo 720 šálok

Anna so svojou vnučkou, ktorá jej tiež často daruje šálky

Danuška Berediová

šte ako deti sme si vymýšľali nejaké svoje koníčky a zbierali všelijaké veci. V tom veku často to vyzeralo aj tak, že sme videli od niekoho iného a chceli sme to robiť aj my. V dospelejšom veku takýto koníček zbierania má inú hodnotu a zmysel. Pre niekoho sa dokonca stane aj vášňou. Anna Šusterová, rod. Belániová, si vo svojom koníčku zbierania šálok ešte ako našla zmysel a radosť. Sedemdesiatpäťročná Pivničanka Anna je domáca. S manželom Michalom sú spolu už 56 rokov. Jej prvou záľubou boli kvety. Bohužiaľ, ochorela, začali ju bolieť kolená a viac sa im nemohla venovať. Nevládala, lebo kvety bolo treba každoročne znášať dnu a na jar ich zase vynášať von. Dokonca kolená jej museli aj operovať. Lavička, na ktorej boli kvety v zime, zostala prázdna. Manžel nedovolil, aby ju vyniesla či ofarbila, lebo bola stará a pre neho mala zvláštnu hodnotu, tak na ňu prestrela handrovku. Po operáciách, keď mala bolesti a musela ležať, zišlo jej na um, že má na povale všelijaké šálky. Povedala deťom, aby jej tie šálky zniesli. Dôkladne ich vyumývala a povykladala na tú lavičku a potom, keď ležala, mala • ĽUDIA A UDALOSTI •

radosť z pozerania sa na jej šálky. Odvtedy, hocikde jej deti a vnúčatá cestovali, vedeli, že jej majú priniesť darček − šálku. Aj po pätnástich rokoch, koľko sa Anna venuje tomuto zberateľstvu, ešte stále má nesmiernu radosť z každej jednej novej šálky. Nezáleží jej, či je ona menšia alebo väčšia, či je to šálka na čaj alebo kávu, dokonca ani či je poškodená. Ak napríklad šálka nemá uško, otočí

FOTO OKO

ju na druhú stranu. Dnes jej kolekcia počíta okolo 720 šálok. Samozrejme, že nie sú na jednom mieste, Anna ich má po celom dome. V gongu má svoj etno kútik a aj tam si šálky našli miesto. Zaujímavé je, že doteraz ešte nemá dve rovnaké šálky. Keď si chce trochu oddýchnuť, sadne si ku svojim šálkam, zoberie sprej na čistenie a utiera svoje šálky, ukladá ich, alebo im trochu zmení miesto. Foto: z archívu A. Šusterovej Takto sa pozerá na svoje šálky

LALIŤAN ŠTEFAN BENKA VYHRAL 400 PLECHOVIEK PIVA. Štvrtok 13. júla 2017 priniesol tomuto hostinskému nekaždodenné šťastie. Zvŕtal sa okolo kotlíka, v ktorom varil pre seba, manželku Tamaru, synov Martina, Adama a Dávida kurací paprikáš na obed. Oheň pod kotlíkom, ale aj júlové slnko pálili tak, že pocítil veľký smäd, nuž si otvoril fľašu piva Pivovaru Čelarevo, ktorý práve začínal odmeňovaciu súťaž pod názvom Keď Lav slávi 125 rokov. Veľmi príjemne sa prekvapil, aj potešil, keď z vnútornej strany korunkového uzáveru prečítal, že vyhral 200 plechoviek piva. Smäd mu neuhasilo pivo z jednej fľaše, nuž si Štefan otvoril ešte jednu. A znova to isté: dostal ďalších 200 plechoviek! Tretie pivo už neotváral, hádam sa strachoval, že vyhrá televízny prijímač, stôl na stolový futbal, možno hlavnú prémiu – automobil značky Škoda. Štyristo plechoviek mu priviezli priamo z Belehradu pred týždňom a šťastný Štefan (na snímke) pivom častoval celý deň aj takých kamarátov, ktorí nikdy nepili tento penivý nápoj, najmä nie vtedy, ak museli zaň zaplatiť. J. P. 30 /4761/ 29. 7. 2017

Ľudia a udalosti S VLADKOM ĎURÍKOM Z ERDEVÍKA

Práca s drevom ho relaxuje Danuška Berediová

aždý stolár musí poznať drevo, s ktorým pracuje. Keď ho začne spracovávať, ono ukazuje všetku svoju krásu, ale aj nedostatky. A už vie, na čo ho môže využiť. A keď ho už tak dobre pozná, vytvorí si vzťah voči nemu. Niektorí stolári pri práci voňajú drevo. Zvlášť silnú vôňu majú ihličnany, lebo obsahujú

koľko krokov ďalej a už robím aj drevené suveníry. Na začiatku som všetko improvizoval a časom som si kupoval amatérske náradie. Drevo, s ktorým pracujem, nie je extra kvality a najčastejšie sú to zvyšky, ktoré nájdem doma; je to obyčajne dubové drevo. Najväčší kus práce, ktorú som doteraz zdolal, boli 4 záhradné garnitúry z orechového dreva. S drevom robím prevažne cez leto, keď

Dlhé roky tanečník; na nedávnom zájazde v Rumunsku

veľa smoly. Niektorým zase práca s drevom dáva energiu a dotyk vyhobľovaného dreva pôsobí upokojujúco. Pred niekoľkými rokmi aj Vladko Ďurík z Erdevíka objavil tieto čary dreva a presne takýto vzťah má aj on voči drevu. Okrem toho Vladko je ochotníkom a umeleckým vedúcim folklórnej pobočky SKOS Erdevík, poľnohospodár, a takto trávi svoj voľný čas. Nie tak dávno ste začali pracovať s drevom a teraz je to váš koníček. Aké boli začiatky? – S manželkou sme v roku 2010 boli na Folklórnom festivale Východná na Slovensku a chcel som si kúpiť valašku. Zdala sa mi byť dosť drahá, tak som si povedal, že si ju tam nekúpim, ale si ju doma spravím. Tak aj bolo, zhotovil som si ju. Po nej som urobil stojan na víno a teraz som už odišiel o nie-

www.hl.rs

sa skončia roboty v poli, lebo nemôžem sedieť vnútri a pozerať televíziu. Radšej odídem do svojej dielne, vojdem do svojho sveta, kde mi rozum oddychuje. Mám dojem, že keď je drevo spracované, teda vyhobľované, a keď ho také hladkám, pôsobí na mňa relaxačne. Akoby som hladkal živú kožu. Veď aj drevo je živé. Ako si nachádzate idey? Hovoríte, že vyrábate suveníry. Povedala by som, že sú niektoré aj veľmi praktické... – Každú ideu si sám vymyslím. Najprv však to dám na papier. Nehľadám na internete. A chcem, aby tak aj zostalo, lebo nechcem vyrábať kópie. Jedinú vec, ktorú som urobil podľa nejakého vzoru, je luskáčik na orechy; navrhli mi to urobiť a zapáčil sa mi. Jasné, nevymyslel som ja ani záhradné garnitúry, doštičky na krájanie,

Informačno-politický týždenník

či tácky, ale nápady, ako ich urobiť, aby boli inakšie, som neodkukal. Tak sa pri garnitúrach snažím stoličky a stôl netvarovať, ale chcem, aby sa zachoval tvar dosiek, aké boli, aby vyzerali prírodnejšie. Všetko farbím iba bezfarebným lakom, lebo drevo má pek né leto kruhy a vzory, Okrúžený svojimi výrobkami čo mu dáva krásu a škoda je to prefarbiť. Tieto zaujímalo jedlo a pitie, ktoré zamoje výrobky som nikdy nepre- tienilo staré remeslá. Myslím si, dával a nikdy by som nechcel ani že by bolo lepšie, keby sa to rozna tom zarábať. Všetko darujem. delilo, a že by si tak ľudia po jedle Tohto roku ste so svojimi výrobkami boli na Krajanskom dvore v rámci Folklórnych slávností pod Poľanou na Detve. Aké dojmy ste si priniesli? – Áno, Národnostná rada ma pozvala, aby som predstavil svoje remeslo a svoje výrobky z dreva. Bolo tam veľmi pekne a strašne veľa ľudí. Videl som tam aj také staré remeslá, o ktorých som ani ja nevedel, ako je napríklad Vladko so svojimi suvenírmi na Detve (Foto: výroba metiel, Svetluša Hlaváčová) ale z metlíňa. Pre mňa to bolo zaujímavé hádam pokojne mohli obzrieť aj remeslá. preto, že mám blízko k starým Týmto spôsobom by dokonca boli remeslám. Nepáčilo sa mi, že aj zvýraznené. Mohol by som ešte stánky, na ktorých ponúkali stravu pochváliť Národnostnú radu, že sa a nápoje a kde sa aj varilo, boli zasadzuje o to, aby každý rok šiel medzi nami remeselníkmi. Mal niekto iný a z rôznych prostredí som pocit, že návštevníkov viac na tento Krajanský dvor. • ĽUDIA A UDALOSTI •

POD KORUNAMI STROMOV NA ŠTRANDE

Zábava a učenie v jednom Jasmina Pániková

ovosadské kúpalisko Štrand je už 5 rokov miestom, na ktorom počas letných dní deti vo veku od 5 až 12 rokov môžu získať poznatky z jazykov menšín v našej pokrajine. Táto možnosť je poskytnutá v rámci podujatia Pod korunami stromov na Štrande, ktorú organizujú Mestská knižnica, agentúra Heror Media Pont a Stredisko pre rozvoj menšinových a lokálnych médií. Podujatie štartovalo 17. júla a potrvá do 5. augusta. Nataša Herorová prvý týždeň hodnotí ako veľmi úspešný. „Prvý týždeň bol v znamení maďarského jazyka a kultúry. Deti boli veľmi zainteresované a aktívne na dielňach, čo ukázali aj v sobotu, keď sme mali kvíz – previerku vedomostí,“ hovorí Herorová. Dielne navštevovalo zhruba 20 detí a zúčastniť sa kvízu mohli iba tí, ktorí sa ich zúčastnili najmenej trikrát. Je to pravidlo, ktoré platí už niekoľko rokov a novin-

kou je to, že tentoraz navýšili počet slov, ktoré sa účastníci majú naučiť. Teraz v obehu bude 75 slov, namiesto doterajších 50. Tohtoročnou kuriozitou dielní je aj to, že ich posledný deň neprebieha na Štrande, ale na fruškohorskej lokalite Rím pri Beočíne. „Odchod na Fruškú horu bezpochyby označil prvý týždeň. Ukázalo sa, že to bolo dobré rozhodnutie, aj keď zo začiatku boli podaktorí trochu skeptickí. Samotná previerka vedomostí prebiehala hodinu a zvyšok dňa strávili v získa- Pondelková dielňa slovenského jazyka a kultúry vzbudila záujem vaní základov horolezectva a v hre,“ hodnotí Herorová. Po týždni slovenského jazyka a venujeme ich rumunskému jaV pondelok 24. júla štartoval týždeň slovenského jazyka a kultúry, a kultúry nasleduje týždeň slovin- zyku a kultúre. Prebiehať budú a ako sme sa presvedčili, záujem ského jazyka, ktorým sa uzavrie v niektorej z pobočiek Mestskej knižnice a plánujeme spoluprao učenie jazyka bol vynikajúci. tohtoročná akcia na Štrande. „Tohtoročné vydanie bude trvať covať aj s knižnicami v Sriemskych S deťmi pracovali už osvedčení učitelia Maša a Ivica a pomáhali im menej než predošlé, avšak ani tri Karlovciach, Beočíne a Irigu, ktoré v tom Martina Bartošová a Danica týždne nie je málo. S dielňami sú zapojené do projektu Nový Sad plánujeme pokračovať na jeseň 2021,“ uzavrela Herorová. Vŕbová.

Z ČINNOSTI MO STAROBNÝCH PENZISTOV V PIVNICI

Na zimu myslia už v lete Elena Šranková

ez ohľadu na horúčavy penzisti v Pivnici už teraz rozmýšľajú o zimných mesiacoch, keď budú musieť vykurovať svoje domy. Nasvedčujú tomu údaje, ktoré nám poskytol Stevan Ćorić, pokladník Miestnej organizácie starobných penzistov v Pivnici. Ako totiž povedal, v plnom prúde je zásobovanie penzistov uhlím a drevom. Snažia sa zásobiť všetkých, čo o ohrev prejavia záujem. Možnosť platenia je do 12 mesačných splátok. Záujemcovia si tiež môžu zvoliť spomedzi troch druhov uhlia, ale najväčší záujem je o kovinské, ktoré si spravidla objednajú do takých 700 ton. Obyčajné a sušené uhlie sa odpredá okolo 300 ton. Keď ide o drevo, dopyt je najmä po • ĽUDIA A UDALOSTI •

bukovom a agátovom dreve. Pivnickí penzisti počas zimy spotrebujú asi 600 kubických metrov dreva. V tejto organizácii ináč majú 430 členov. Okrem zadovažovania kuriva praktizujú aj zásobovanie údeninami, tiež na mesačné splátky. Pokladník Ćorić hovorí, že si ich členovia svedomite a pravidelne splácajú objednaný tovar. Stevan Ćorić v priestoroch MO starobných penzistov Pritom treba povedať, že niektorí penzisti zo svojich príjmov vydržiavajú celé bo zaň zaplatiť, keď to penzistom rodiny, čo je v dnešných časoch najviac zodpovedá. V čele orgaskutočným umením. Pokladník nizácie penzistov je Aleksandar je denne prítomný v priestoroch Bikicki, predseda, a tajomníčkou tejto organizácie v centre dediny, je Ľudmila Šusterová. Náplňou práce MO starobných nuž si tovar možno objednať, ale-

penzistov v Pivnici je aj organizovanie zábav a výletov, na ktoré odchádzajú takmer každý mesiac. Aj o tento druh činnosti penzisti prejavujú veľký záujem. Najlepšiu a najtesnejšiu spoluprácu majú s penzistami z Kysáča a Silbaša, ale i s inými organizáciami patriacimi do Obecného združenia penzistov Báčska Palanka, ktoré nedávno oslávilo 70 výročie jestvovania. Osláv sa zúčastnili aj pivnickí penzisti. Najnovšie pre svojich členov zorganizovali prehliadky zraku a kúpu okuliarov za výhodné ceny. Vo všetkých aktivitách mienia naďalej pokračovať, s cieľom obľahčiť ťažké položenie penzistov, a tak aspoň trochu prispieť k zvýšeniu ich štandardu.

30 /4761/ 29. 7. 2017

Ľudia a udalosti MICHAL PEŤKOVSKÝ Z HLOŽIAN

Kuchár s nadstavbou – lastovička na odlete Juraj Bartoš

Sade. Nikto sa totiž okrem mňa do Dolného Kubína nechystal, mal som len 15 rokov a obával som sa, že ďaleko od rodiny a kamarátov sám nevydržím...“ Dostal som sa teda do SŠ Svetozara Miletića v Novom Sade, samozrejme, na kuchársky odbor. Tri roky

eno Strednej odbornej školy obchodu a služieb v Dolnom Kubíne (v Slovenskej republike) sa aj medzi vojvodinskými Slovákmi skloňuje čoraz častejšie, keďže sú tam už i žiaci z našich krážov. Ak máme správnu informáciu, prvým jej absolventom zo Srbska je Michal Peťkovský z Hložian, ktorý tam začiatkom júna t. r. úspešne ukončil dvojročné nadstavbové štúdium. Predtým získal diplom kuchára v Strednej škole Svetozara Miletića v Novom Sade. Tak sa mu splnil dávny sen, lebo, ako podotkol v úvode rozhovoru: „Odmalička som vravieval, že chcem byť kuchár.“ Spomenul si, že, keď Michal Peťkovský prikladal pod kotlík končil ôsmu triedu, do ZŠ na Dni zeleniny v Hložanoch Jozefa Marčoka-Dragutina v Hložanoch prišli pracovníci uplynuli rýchle a vynorila sa staroSŠ v Dolnom Kubíne. Prezentovali nová otázka: Čo ďalej? Pokračovať svoju školu a Miškovi riadne začal v školení v Belehrade, alebo sa pokúv hlave vŕtať červík s otázkou, ako siť štvrtý stupeň vzdelania v odbore by sa dostal na Horniaky. „Záujem absolvovať v Novom Sade? Miškova som mal veľký, bol som aj prijatý, mama Milinka hovorí: „Podmienky všetky doklady sme vybavili, už bolo v Novom Sade neboli prajné a do treba len odcestovať na Slovensko, Belehradu sme ho poslať nechceli.“ nakoniec som sa rozhodol, že za Bol v tom iba „malý háčik“. Keby sa kuchára sa vyučím, ale – v Novom chcel dostať na nadstavbu v Novom

Sade, predtým by vraj musel niekde tri roky pracovať. Rozhodol sa potom pre na nadstavbové štúdium v Dolnom Kubíne, kde ho prijali hneď po ukončení SŠ. Vraciame sa na chvíľu do Nového Sadu s otázkou, ako vyzerala prax. „Mali sme ju v školskej jedálni, lenže v nej veľa toho chýba, takže si často žiaci prinášali náčinie a príbory od domu.“ Hneď vysvetľuje, že sám sa preto rozhodol praxovať na vlastnú päsť: „Skontaktoval som sa s istým Kysáčanom, ktorý pracoval ako vedúci v Merkatore v Novom Sade. Tam som sa naučil oveľa viac než moji spolužiaci v školskej jedálni; tam sa robilo počas celej pracovnej doby.“ V škole sa, samozrejme, učili všeličo a dôraz bol na príprave jedál. Najťažšie mu, vraví, padlo učenie receptov spamäti. Pýtame sa ho, ako si zvykol na zmenu prostredia po odchode od domu... „Keď som začal chodiť do strednej školy v Novom Sade a učiť sa všetko po srbsky, padlo mi to dosť ťažko. Učieval som sa len toľko, koľko bolo treba, aby som postúpil do nasledujúceho ročníka. Zato

POUGÁR

Juraj Bartoš

BumbumbumbumbumbumBUM! Z hromaždite sa, rýchle, milí menšinoví po slovensky ako-tak hovoriaci občania. Lebo, tak sa ukazuje, budú voľby. Vlastne voľba! O nej ale trochu nižšie, pardon, neskoršie. Tu a teraz sa spolu mrkneme do dnešného čísla denníka Dnes. „Svojich partnerov nevidíme v existujúcich stranách,“ hovorí pán Radomir Lazović, aktivista iniciatívy Ne da(vi)mo Beograd. Napred, Slováci! Zakladajte súrne nové strany. Iniciatíva Nedáme(nepotápajme) Belehrad už len na vás,

www.hl.rs

praktickým veciam som sa venoval úplne. Keď som sa dostal do Kubínu, trvalo mi mesiac, kým som si zvykol na slovenčinu, na nové prostredie, nových ľudí, učiteľov a najmä na internátne bývanie. Zostal som sám...“ Ako hovorí, Michal sa počas dvoch rokov v Dolnom Kubíne už variť neučil. Štúdium bolo zacielené na organizačné záležitosti, získal vedomosti predovšetkým o tom, ako možno založiť vlastnú samostatnú firmu. Dvojročné nadstavbové štúdium v podnikaní v remeslách a službách ukončil úspešnou prezentáciou súkromnej firmy v oblasti pohostinstva – originálnym spôsobom: „Všetci si za tému prezentácie zvolili prevažne podniky, akými sú reštaurácie či kaviarne a ja som sa rozhodol pre firmu na chov a predaj rýb. Od malička, každý deň, keď je možné, chodievam s otcom na rybačku k Dunaju, takže...“ Pravdaže, pri prezentácii nemal poruke úlovok z Dunaja, nuž kúpil akvárium so štyrmi rybkami – aby názornejšie prezentoval vlastné predstavy o svojom (možno v budúcnosti skutočnom?) podniku. Prezentácia, pravdaže, dopadla ako treba, a tak Michal Peťkovský získal diplom, na základe ktorého môže hneď nastúpiť do práce ako šéfkuchár a môže otvoriť aj vlastný podnik. Po odpovedi na otázku týkajúcu sa plánov mladého kuchára s nadstavbou sme pochopili, že máme ďalšiu lastovičku na odlete: „Leto strávim doma a na jeseň mienim odísť na Slovensko. Chcel by som pracovať ako kuchár, podľa možnosti v Bratislave. Niečo sa už len vyskytne...“

na vašu-našu novú stranu čaká! Štátny vrch vraj zatiaľ nemá plán na to, čo si počať po rozhovoroch v rámci vnútronárodného dialógu o budúcnosti Kosova. Tak tomu sa teda hovorí novinka. Myslím ten termín ZATIAĽ! Inak ten ŠV plánov má more! Namiesto toho aby znášali následky, vraj sudcov a prokurátorov odmenili! No a? Vari sa niekto len nenazdáva, že zniesť následky takej(to) odmeny je ľahké a jednoduché!?

Informačno-politický týždenník

Ako uvádza Dnešok, pán Vitalij Naumkin (riaditeľ Inštitútu pre Blízky východ Ruskej akadémie vied) tvrdí, že Rusko je rozhodujúcim faktorom na Balkáne. Neprichodí sa nám, vážení, masovo a húfne ospravedlniť našim štátnikom a politikom, ktorí tvrdili, že tým faktorom je práveže Srbsko?! Ohohó! Aha-aha! Pán Christopher Hampton, britský scenárista a oskarovec, tohtoročný laureát ceny Aleksandra Lifku vyhlásil, že v Hollywoode nemajú radi spisova-

teľov. A vraj, že my tu u nás nemáme nič spoločné s Amíkmi... Ach, áno, tie voľby... Slovenské národnosti sú zase na krku. Pardon. Na obzore. Vraj budú hysterické. Prepáčte, historické. Lebo vraj odznejú dva otváracie programy: jeden na obvyklom mieste, v niekdajšom Dome kultúry a druhý v evanjelickom chráme Božom. Nuž, ľudia boží, rozum do hrsti! Prajem vám šťastlivú voľbu. Ktorému sa pridať cisárstvu...? BU! • ĽUDIA A UDALOSTI •

MEDZINÁRODNÝ LETNÝ PRACOVNÝ TÁBOR V PETROVCI

Jeden deň s dobrovoľníkmi Danuška Berediová

rázdniny pre väčšinu mladých (česť výnimkám) v našich prostrediach znamenajú iba oddych a len oddych, zábavu či odchod k moru. Žiaľ, alternatívne formy zábavy či letného trávenia času nepoznajú alebo nechcú odstúpiť od tradičného zmýšľania o využití letných prázdnin. Jedna nevšedná forma sa konala v Petrovci od 15. do 27. júla v organizácii Mládežníckej organizácii YMCA Srbsko. Bol to druhý ročník Medzinárodného letného pracovného táboru. Tento tábor zastrešovala belehradská neziskovka Mladí výskumníci Srbska – Dobrovoľnícka služba. Bol to jeden z viac ako 40 dobrovoľníckych táborov v Srbsku, pre ktoré Ministerstvo mládeže a športu cez program Mladí sú zákon zabezpečilo finančné prostriedky. Tohto roku sa ymcari rozhodli posunúť rozsah a kvalitu letných aktivít o stupeň vyššie a vďaka finančnej pomoci z pokrajiny organizovali aj kemp, ktorý je zameraný na lepšie spoznanie a porozumenie medzi jednotlivými národnostnými menšinami vo Vojvodine, pod názvom Európa pod jedným stanom. Ide teda o dva paralelné projekty v jednom. O tu spomenutých faktoch svedčí aj skutočnosť, že bol väčší problém nájsť dobrovoľníkov z Vojvodiny, ako internacionálnych. Dobrovoľníci z Európy sa teda prihlasovali sami a z Vojvodiny sa museli hľadať. Ivana Ilićová a Peter Ferko, dobrovoľníci YMCA z Petrovca, si myslia, že je problém práve v tom ponímaní prázdnin ich vrstovníkov. „Takéto kempy sú trendom, ktorý prichádza zo západu a vieme, koľko času treba, aby prišiel aj k nám. Teraz, keď mladí počujú slovko pracovný v názve kempu, vôbec ich neláka idea, žeby svoju dovolenku mohli stráviť pracujúc,“ hovorí Ivana. „Možno sa boja alebo hanbia, neviem. Chýba ten prvý krok, aby to nie• ĽUDIA A UDALOSTI •

kto začal, zažil a preniesol svoje pozitívne skúsenosti aj iným,“ povedal Peter. Ale takéto kempy sú okrem pracovnej časti plné zábavy, spo-

deň na starosti mal iný kitchen team, pitný režim a ubytovaní boli v Miestnom spoločenstve v Petrovci. Počas 12 dní trvania kempu pracovných bolo 10.

Ohnisko je hotové

znávania nových ľudí, nového prostredia, kultúry či kuchyne. Aj my sme sa v to presvedčili, keď sme 4. deň kempu strávili či pracovali s dobrovoľníkmi. S prácami sa začalo ráno o deviatej, keď sa účastníci rozdelili do skupín podľa prác naplánovaných na ten deň. Tohtoročný tábor niesol názov Upcycle, Upgrade, Understand a bol zameraný hlavne na rekonštrukciu a skrášľovanie komunitného centra Vrbara, avšak dbalo sa aj na ekologickú udržateľnosť. Jedna skupina potrela okná a líčila The Great Wall, ako ymcari volajú stenu na vchode, ktorý bol deň predtým pripravovaný na maľovanie. Druhá zrezala jeden starý strom v areáli ich strediska a tretia skupina robila na výstavbe nového ohniska. Plánovanie prác mal na starosti technický líder projektu a členovia YMCA spoločne rozmýšľali logicky a do budúcna, čo potrebujú, aby po prácach ich priestory boli funkčnejšie a krajšie, ale aj aby o rok mohli uhostiť ešte viac dobrovoľníkov. Účastníci mali zabezpečenú stravu, ktorú každý

V jeden deň účastníci mali výlet do Nového Sadu a na bazén do Maglića. Tohto roku mládežníci prišli zo Slovenska, Česka, Španielska, Nemecka a z Belehradu.

pracovať z iných krajín, zaplatili si cestu do Srbska. Zároveň nie celkom jasné, že ohlas našich mládežníkov chýbal. Pre niekoho angličtina predstavovala väčší a pre niekoho menší problém, a tak sa stala zaujímavá situácia, že sa Petrovčania začali rozprávať po slovensky, ľahko sa im pripojili dve Češky či Slovenka a ostatní zostali pozerať. Najprv, že nič nerozumejú, a potom že nechápu, ako sa jedným jazykom ľudia z troch krajín dokážu rozprávať. Do konca dňa už všetci dbali, aby sa rozprávali po anglicky. Španieli ešte nevedeli pochopiť, ako 27 národností žije vo Vojvodine v pokoji. V prvý deň kempu pre nich bola pripravená prezentácia o Petrovci, Vojvodine a histórii Srbska, takže sa mohli dozvedieť, že tu žije aj slovenská národnostná menšina. Na ohnisku, ktoré vystavali, sa dá grilovať, ale aj rozpáliť oheň, okolo ktorého sa bude môcť sedieť. Hneď v ten deň bolo využité na zohriatie fazule zo včerajška na obed. Fazuľa im zvýšila, lebo deň predtým ich sused častoval čevapčičami, keď videl, ako zriadili vchod do YMCA. Po obed-

Češky pripravili kvíz na prezentáciu svojej krajiny

Práce prebiehali vo voľnej atmosfére, pri hudbe, predsa to bol dobrovoľnícky kemp. Všetci boli ochotní pracovať, lebo vedeli, na aký kemp sa prihlásili. Obdivuhodné je, že dobrovoľníci prišli

ňajšej prestávke účastníci mali na programe internacionálny deň. Tu každý predstavil krajinu, z ktorej pochádza, a bola to príležitosť ešte lepšie sa navzájom zoznámiť.

30 /4761/ 29. 7. 2017

Ľudia a udalosti TURISTICKÝ NOVÝ SAD

A predsa sa hýbe… Oto Filip

možno skonštatovať, že sa predsa hýbe vpred. Vyplýva to aj z údajov ni skutočnosť, že zďaleka Republikového štatistického ústanevyužívame všetky prírod- vu na obdobie január – máj 2017. né a iné turisticPre analytika zaujímaké možnosti, ktoré vých a podnetných máme, ani fakt, že tým, že ešte nezahrje životný štandard nuli ozajstný letný tuobyvateľstva už roky ristický nával v plnej ohrozený a skromný, sezóne, poznačenej ani organizačné a iné celým radom významnedopatrenia nedoných podujatí. Exitom kážu zatlačiť tunajší napríklad. V prvých turizmus do defenpiatich mesiacoch v zívy. Ak si my neváNovom Sade pobudlo žime to všetko svoje teda 70 416 turistov, natoľko, aby sme si čo je o 9,1 percenta ho viac a pravidelne Danijela Jokanovićová viac než v rovnakom navštevovali, vážia si období 2016. Z toho ho iní. Nie náhodou počas uply- domácich turistov bolo 32 316, nulých horúcich júlových letných čo je zvýšenie o 12,4 percenta a

spomenúť pamätihodnosti, ako Petrovaradínska pevnosť, mestské jadro Nového Sadu, Národný park Frušká hora, sálaše či čárdy. Je tu aj najkrajšia dunajská pláž Štrand. Slovom a stručne, tak turistov, ako aj ich pobytov je viac a viac. Veríme, že v budúcom období stále viac ľudí bude prichádzať do Nového Sadu, vyhláseného za Európsku metropolu kultúry

Ticho na pravé poludnie

Letný ruch na Dunaji

Skupina turistov z Ďalekého východu

dní, keď aj stoly novosadských reštaurácií a kaviarní v Ulici Jovana Jovanovića-Zmaja a užšom strede mesta celé hodiny zívali prázdnotou, jedinými úpornými chodcami v meste boli skupiny nemeckých, maďarských, slovinských, iných turistov. Bol to taký pekný, priam sympatický výjav, keď istý mladý pár z niektorej z krajín Ďalekého východu, oduševnený krásou Dunajskej ulice, od radosti spontánne zatancoval. Ich kolegovia nevedeli, čo skôr cvakať: najpopulárnejšiu novosadskú ulicu, alebo tú nefalšovanú radosť. Parafrázujúc tie dávne slová Galilea A predsa sa točí! na konto tunajšieho mestského turizmu

www.hl.rs

2021 a Mládežnícku metropolu Európy 2019. Keď ide o zahraničných turistov, tí najviac prichádzajú z nášho regiónu, zvlášť z Chorvátska, Bosny a Hercegoviny a Čiernej Hory. Na základe údajov z informačných stredísk, možno konštatovať rast turistov i z Izraela, Turecka, Veľkej Británie, Ruska… Keď ide o turistov, ktorí prichádzajú loďami Dunajom,

zahraničných 38 100, alebo o 6,4 percenta viac ako rok predtým. – Nový Sad je city brake destináciou, ktorú rok čo rok navštevuje stále viac turistov. Je aj mestom, v ktorom sa deje viac než dvesto podujatí počas roka. Znamená to, že je miestnym a návštevníkom atraktívnym nielen v letnej, prípadne zimnej sezóne, ale počas všetkých dvanástich mesiacov. Je dejiskom Exitu, ktorý turistov najviac láka, tiež Veľtrhu mládežníckeho turizmu, množstva iných dianí. Nemožno ne- Vonku boli len tí, čo museli

Informačno-politický týždenník

tak sme vlani zaregistrovali 306 pristátí a 36 604 cestujúcich na nich. Aj keď sú problémy s dostatkom ubytovacích kapacít treba povedať, že turisti v Novom Sade majú k dispozícií 4 500 postelí a desiatky hotelov, hostelov a iných druhov ubytovania, – vyzdvihuje Danijela Jokanovićová z Turistickej organizácie mesta Nový Sad. Kto to vie, čo všetko ešte v turizme príde. Možno raz aj také časy, že si aj tunajší turisti budú omnoho viac všímať krásy vôkol nás, než všetko to, čím ich dnes lákajú destinácie ďaleké a cudzie. Jedným zo základov takýchto úvah je až enormný záujem tunajších obyvateľov o turistické poukážky uľahčujúce pobyt v našich horách, kúpeľoch, pri jazerách. Ako by to povedal dobrý gazda: Veď svoje je len svoje… • ĽUDIA A UDALOSTI •

MESTO SENEC – PAMÄTIHODNOSTI (2)

Svedkovia zašlých čias Vladimír Hudec

a posledné polstoročie Senec bol úplne prebudovaný a stalo sa z neho moderné mestečko. Zostali však viaceré historické pamiatky. Niektoré sú v dobrom stave a funkčné, iné zasa úplne devastované.

ho postaviť v roku 1552 zemepán Andrej Bátori na trhovisku v strede mesta, kde bolo najviac ľudí. K pranieru boli priväzovaní zlodeji, výtržníci, rozhádaní susedia, klebetné ženy, opilci... Čakali ich tam fyzické

SYNAGÓGA Senecká synagóga bola postavená v roku 1825 ako jediná židovská modlitebnica v širšom okolí. Roku 1904 bola dôkladne zrenovovaná do súčasnej podoby v maurskom štýle so secesnými a orientálnymi prvkami. Po 2. svetovej vojne prestala slúžiť pôvodnému účelu, lebo sa z početnej seneckej židovskej komunity sem vrátilo iba zopár ľudí. V súčasnosti je v dosť zlom stave, avšak onedlho by sa mala upraviť. Bratislavský samosprávny kraj ju totiž získal do vlastníctva od ústredného židovského zväzu a mala by tam vzniknúť galéria alebo Synagóga v Senci bude obnovená kultúrne zariadenie s múzejnou expozíciou venovanou dejinám tresty – bičovanie a palicovanie, ale židovskej komunity v Senci. aj verejný posmech a opovrhnutie. Na toto miesto sa však občas dostali RENESANČNÝ STĹP HANBY aj nevinní ľudia, obete dobovej Stĺpy hanby alebo praniere boli nevedomosti a povier, ako napr. v minulosti neodmysliteľnou súčas- istý „čarodejník“ preto, že „zaklial“ všetku úrodu cibule v meste.

Stĺp hanby

ťou takmer každého zemepanského mesta či dediny. V Senci sa nachádza jeden z mála zachovaných. Dal • ĽUDIA A UDALOSTI •

VEĽKÝ ŠTIFT Pôvodný zemepánsky majer Esterháziovcov pochádza zo 17. storočia. Rodina v Senci mala kaštieľ, v ktorom v prvej polovici 18. storočia sídlil taverník (najvyšší štátny pokladník) uhorského kráľovstva František Esterházi. Syn taverníka, tiež František sa časom stal uhorským kancelárom; on kaštieľ prepustil štátu, aby tu roku 1762 zriadil prvú vysokú ekonomickú školu Colegium economicum. Škola však po 16 rokoch vyhorela v požiari a spolu s ňou aj kaštieľ, ktorý v tej podobe nikdy nebol obnovený. Na majeri, ktorý Esterházi tiež prepustil štátu, zriadili prvú modernú väznicu, v ktorej sa prevýchovou a robotou previnilcov snažili zmeniť

k lepšiemu. V súčasnosti je tam veľa súkromných vlastníkov. Pamiatka, žiaľ, nie je prístupná. KAPLNKA SV. TROJICE A MOROVÝ STĹP Stavaná je v 18. a prestavaná v 19. storočí. V podstate to bola mo- Klasicistický oltár – boží hrob rová kaplnka a vedľa v katolíckom kostole (Foto: M. Novotná) bol aj morový cintorín. Totižto ľudia, ktorí umreli na ná- KATOLÍCKY KOSTOL Najnovšie vyhlásená kultúrna sledky moru, boli pochovávaní na izolovaný cintorín. A bol tam pamiatka je katolícky kostol aj nejaký domček pre chorých. a kalvária. On síce má neskoro Vcelku to bolo izolované od barokovú podobu aj zvnútra, ostatného občianstva. Kapln- aj zvonka, ale samotná svätyňa ku postavila miestna šľachta Bornemisovcov, ktorá v strede mesta postavila aj sochu immaculata, čiže morový stĺp na pamiatku uzdravenia dcéry Bornemiho. Inak tieto typy mariánskych Kaplnka Sv. trojice stĺpov sa stavali v mnohých mestách na Slovensku je gotická, aj krypta pod ňou je v spojitosti s morovými epidémiami ešte stredoveká. V novoveku, čiže na znak vďaky, že epidémia prestala. v 18. storočí, ten kostol je zväčšený a prestavaná je veža. Obnovené sú aj barokové oltáre. Je tam aj jeden klasicistický oltár, skôr boží hrob, čo je rarita, lebo, aj napriek tomu, že je z kartónu, na ňom sú tisícky brúsených sklíčok, ktoré znázorňujú krásny výjav strážcov božieho hrobu, iné rôzne ornamenty a samotný Kristov hrob. V Senci je tento funkčný, vynovený. Ešte jeden taký je v Nemecku, pokým ostatné sú rozobraté. Kostol sa aj preto stal národnou kultúrnou pamiatkou. V budúcom čísle: Turecký dom a Mestské múzeum

Morový stĺp 30 /4761/ 29. 7. 2017

Kvety Prekvapíte niekedy svoju mamu kyticou kvetov? To ju určite poteší. Tak isto ju môžete prekvapiť aj básničkou alebo aj výkresom. Tentoraz o kvetoch písali a kreslili naši kamaráti z Kulpína, Pivnice, Jánošíka a Padiny. Nezabúdajte ani na našu facebookovú stránku, kde čakáme na vaše práce. Danuška Berediová

Milenkovićová, 5. b, Kvety vo váze: Ivana , Kulpín ho ké ZŠ J. A. Komens

Lea Poláková, 1. 2, ZŠ 15.

Kvety, lavírovaný tuš: Ivo na Vidová, 5. a, ZŠ J. A. Komenského, Ku lpín

októbra, Pivnica Marcel Ruman, 1. 2, ZŠ 15. októbra,

Pivnica

Kvety Veselé sú pestré farby kvetov mnohých, červených a iných, rôznych. Voňavé, veľké, malé, všetky sú krásne, ? ktože ich na svet priniesol, aby rozdávali také šťastie Anička veselá po lúke radostne spievala, kytičku pestrofarebnú v ruke hojdala. Za ňou pomaly mlčky kráčal Janko, krásny venček niesol, zamilovaným pohľadom. Voňav ý vetrík prúdil lúkou, fialový strom zakvitol pukom. Pásla srnka drobné kvety, Janko Anku nedá za tie svety.

Kvety pre mamu: rtáčka, ZŠ T. Suzana Hučková, štv ík G. Masar yka, Jánoš

www.hl.rs

Ivana Kotvášová, 3. 1, ZŠ

maršala Tita, Padina

Katarína Maláriková, ôsmačka ZŠ T. G. Masaryka, Jánošík

Informačno-politický týždenník

• DETSKÝ KÚTIK• ••

Mozaika

ROČNÍK XVII 29. júla 2017 ČÍSLO

216

MAGAZÍNOVÁ PRÍLOHA

Z obsahu

SPÄTNÝ POHĽAD NA TOHTOROČNÝ EXIT FESTIVAL

Rodina Koblišková – úcta do dneška! Str. 2

Vynikajúca hudobníčka a zástankyňa vysokej módy – Róisín Murphy

Zaujal pozornosť tisíce prítomných – Nick Vujičić

Je to viac než hudba Jasmina Pániková

je možné, keďže každoročne je tu veľký počet javísk. Tentoraz ich bolo 43. Avšak Exit nie je iba festival hudby. Každoročne sa v predvečerných hodinách organizujú rôzne debaty, ktoré zhromažďujú novinárov, umelcov, politológov... V tomto roku prebiehali debaty na tému Európskeho hlavného mesta kultúry, diskriminácie, jazykov regiónu atď. V poradí 17. vydanie festivalu zostane v pamäti aj podľa jedinečného otvorenia. V duchu oslavy 50. výročia Leta lásky – revolučného hnutia hippies, ktorého

xit festival – miesto zábavy, vynikajúcej hudby, možnosť na zážitky, na ktoré si dlho budete spomínať. Týmito slovami opisuje festival väčšina pravidelných návštevníkov, médií, a, samozrejme, organizátori. Môžete sa s nimi uzhodnúť a nemusíte. Jedni si pochvaľujú každé vydanie Exitu, iní zase komentujú, že sa z roka na rok čím viac komercializuje a že organizátorom ide iba o zisk. O tom nebudeme diskutovať, názory a vkusy sú rozličné, avšak jedno je isté – každý rok do Nového Sadu prídu stovky vynikajúcich hudobníkov, ktorých by veľká väčšina sotvaže mala príležitosť počúvať naživo, nebyť Exitu. Tohto roku tu boli Hardwell, Years and Years, Jason Derulo, Nina Kraviz, minulý rok Ellie Goulding, Wiz Khalifa, David Guetta, rok predtým Emeli Sandé, Motörhead, John Newman, v roku 2014 Pet Shop Boys, Rudimental, Hurts... Sú to iba niektoré zo svetových hudobných mien. Pospomínať ich všetkých nie Mladosť, krása, zábava...

Akrobácie ako súčasť programu

základné hodnoty boli láska, mier, sloboda... Emotívne nabitý 45-minútový program otvorili príslušníci indiánskeho kmeňa Standing Rock, ktorí bojujú proti výstavbe ropovodu cez ich rovnomennú rezerváciu, vyzdvihujúc morálne hodnoty v programe pokračoval motivačný rečník Nick Vujičić. Publiku odkázal, aby sa nikdy nevzdávali svojich snov. Netreba osobitne zdôrazňovať, že je on vynikajúcim príkladom človeka, ktorý napriek telesnému postihnutiu vždy ide za svojimi snami. Veľkolepý otvárací program uzavreli členovia Novosadského divadla – Újvidéki Színház, ktorí nešetriac svoje sily predviedli dve piesne z muzikálu Vlasy. Brány Petrovaradínskej pevnosti sa zavreli 10. júla v ranných hodinách. Popod ne od 5. do 9. júla prešlo viac ako 215-tisíc návštevníkov, domácich a zahraničných, ktorí prišli zo 68 krajín sveta. Svedčí to iba o jednom – festival Exit skutočne robí dobré Exitovci sú vždy naladení meno Novému Sadu, Vojzapózovať pred objektívom vodine, Srbsku.

Leonardo, našla som ťa! Str. 6

Jogurtovo -malinová torta Str. 8

Mozaika VÝZNAMNÝ PRÍNOS SLOVÁKOV V SPOLOČENSKOM ŽIVOTE NIŠA

Rodina Koblišková – úcta do dneška! Ján Špringeľ

vo Viedni. Ako zverolekár pôsobil najprv v Čiernej Hore, neskôr v Niši a Smedereve. V Smedereve mu zomiera prvá manželka Dragica a za čias pôsobenia v Srbskom konzuláte v Budapešti (1898 – 1902) si za manželku zobral učiteľku Danicu Nikolićovú z Belehradu. V Pešti sa mu narodil prvý syn Milovan. Po

VČERA, DNES, ZAJTRA...

lišku (1867 – 1916) v literárnom a všestranne intelektuálnom živote otomkovia Slováka Niša: z Moravy Jozefa Kob„Todor zmaturoval v Dubrovníku, lišku hrali prím v intepo čom zapísal štúdiá medicíny vo lektuálnom živote mesta Niš počas Viedni, ale ich pre finančné ťažkosti celého 20. storočia,“ s horlivosťou musel prerušiť v roku 1890, keď a hrdosťou začína rozhovor v jej prichádza do Srbska. Päť rokov panelákovom byte na nišskom neskoršie končí Filozofickú fakulbulvári 76-ročná pani tu v Belehrade a na Koblišková. sklonku spomínaného Jará Ana pochádza roku 1895 sa stáva z Kninu. Od školských do slova a do písmečias ale žije v Niši. na obyvateľom Niša. Spolu s manželom Štyri roky neskoršie Slobodanom má sa oženil s Katicou najväčšie zásluhy, že Nikolićovou, vzdenezapadlo prachom lanou Kovinčankou. nesmierne literárne Profesorom latinskébohatstvo, ktoré poho jazyka na spomítomkom a Nišu zanenanom gymnáziu sa chal Slobodanov starý stáva roku 1901. Rok otec Todor: predtým na podnet „Todorov otec Joprofesorov na gymzef (narodený v roku Dom rodiny Kobliškovej (vpravo) náziu vzniká literárny 1828 v dnešnom Nočasopis Gradina. Tovom Jičine, pozn. aut.) bol pomoc- návrate do zverolekárskeho povo- dor Koblišta stál pri zrode časopiným chirurgom Mestskej nemocnice lania pracoval opakovane v Sme- su ako člen prvej redakcie. V roku v Dubrovníku. Bol strednej výšky, dereve, potom aj v Požarevci (kde 1902 sa Todorovi a Katici narodil mal hnedé fúzy, hnedo-modré sa mu narodil druhý syn Dušan.“ oči. Nanajvýš bol vtipný, pacienti syn Radovan), KruševNa základe doho zbožňovali, mal ľahkú ruku pri ci a Paraćine. Účinkobových dokumenpôrodoch, chudobným nenaplácal. val ako zverolekár aj tov Ana KobliškoOženil sa ako dvadsaťročný s Dal- v balkánskych vojnách vá vypátrala, že matínkou Anou Zakerija. Mali dvoch (1912 – 1913) a v prvej Todor veľa čítal, chlapcov. Starší syn Antonije alebo svetovej vojne. V roku tvoril, bol polygloAntun (narodený 1860 v Dubrov- 1918 sa s rodinou sťatom. Do srbčiny níku) sa neskoršie stal dôležitým huje do Belehradu, pôprekladal z latinsrbským zverolekárom a o sedem sobí však do tretice v ského, nemeckérokov mladší Todor (narodený ta- Smedereve. Zomrel ho, talianskeho kisto v Dubrovníku) prominentným v Belehrade v roku a francúzskeho profesorom na Prvom gymnáziu 1920. jazyka. Kamarátil v Niši. Jozef zomiera ako 41-ročsa so Stevanom ný. Na znak vďaky mu dubrovnícka STAVBÁR GRADINY Sremcom, Žikom Knihovníčka Marija bedač dala vystavať na tamojšom Hadžićom, SteMladší Todor sa rozČupićová s knihou Todora cintoríne náhrobný pomník. Po hodnutím Ministerstva Koblišku Slovník myšlienok vanom Nikšićom, Jozefovej predčasnej smrti úplnú školstva a nábožen- a výrokov Jeremijom Živastarostlivosť nad školením oboch ských záležitostí stáva novićom, Milanom synov prebrala aj napriek živoreniu 7. novembra 1895 prednášateľom Banićom a ďalšou smotánkou vtes nevýrazným obecným vdovským na Prvom gymnáziu v Niši. dajšieho intelektuálneho života dôchodkom ich matka Ana.“ „Od toho dňa začína formovanie Niša. Starší Ante vyštudoval zvero- nišskej rodiny Kobliškovej,“ zdôraz„Starší brat Ante opísal raz Tolekárstvo na prestížnej Univerzite ňuje Ana Koblišková a pripomína dora, že bol nízkeho vzrastu, ale v Bologni. Kratšiu dobu študoval aj význačný význam Todora Kob- to, čo mu chýbalo v tele, doplňoval

„P

Knihovníčka Slavica Krivokućová s pletlačou prvých ročníkov Gradiny inteligenciou a duchom. Ľahko zapadol do mentality mesta na Nišave. Mal rád spoločnosť a s radosťou sa bavil v chýrnych nišských krčmách, preberal so spoločnosťou všetko od bezvýznamných mestských tém až po svetovú politiku. Nečudo potom, že šéfredaktor Gradiny, spisovateľ a profesor Jeremija Živanović vo svojich spomienkach píše, že Todora nazývali Kmet zo Stambol brány,“ tvrdí kronikárka rodiny Kobliškovej Ana. Todor pre svoju neúnavnú školskú a pedagogickú prácu získal v roku 1911 Rad svätého Savu. „Celá neistota spočíva vo vrecku, plná istota prebýva v hlave,“ bola jedna z obľúbených myšlienok Todora Koblišku. „Roku 2001 sa nám za spolupráce so Študentským kultúrnym strediskom Niša podarilo vydať Todorovu knihu Slovník myšlienok a výrokov, obsiahlu knihu na 650 stranách. Originálny rukopis má obdivuhodných 1 500 strán, kde je napísaných a zozbieraných viac ako desaťtisíc sentencií, myšlienok a aforizmov z celého sveta. Chorý Todor zakončil zberateľskú prácu roku 1913, nepodarilo sa mu ale obsiahlu zbierku múdrosti a vedomosti vydať. Zomrel 29. mája 1916 v Niši, kde je aj pochovaný. Od roku 1995 som pomáhala manželovi Slobodanovi v jeho snahách, aby jeho starého otcove majetné dielo uzrelo svetlo sveta,“ s rešpektom k Todorovmu dielu reční „nevesta“ Ana. NECH RIEKA ODNÁŠA ZLÉ SPRÁVY Aj Dušanovi (podobne ako Antonijovi a Todorovi otec Jozef)

HLAS ĽUDU | 29. 7. 2017 • 30 /4761/ umrel otec Todor v tvorivom veku nomické riešenia postavených od- študentkou dejín na Univerzite Zürichu. Obradović presviedča, ako 49-ročný, v roku 1916. Ani rok borných úloh. Jeho životné motto v Niši a úspešnou stolnou tenist- že sa jednou piesňou fanúšikov predtým (23. októbra 1915) Niša sa sťaby bolo: Zo zárobku musí zostať kou; pozn. aut.). Slobodan bol cieľa- Realu z Nišavy Kobliška a rodina zmocnili Bulhari a ihneď zatvorili aspoň dinár. Pritom bol dobrým vedomým človekom, vedel, čo chce: Koblišková natrvalo zapísali do srbské školy. Neoblomná Todorova priateľom, neustále pripraveným v 1969 sa stáva docentom, 1976 dejín Nišu, nielen 20. storočia: manželka Katica zaplatila pokutu na žart. Vo dvore svojho domu mal prodekanom a 1978 aj dekanom „Začiatkom 80. rokov minulého 100 lev, nechcela dať syna Dušana chyžku, svoju ,kanceláriu´, kde na na fakulte, až po rok 1982. V roku storočia vznikla pieseň od nišského do bulharského gymnázia. Dušan múre bol miesto maľby zarámo- 1980 obhájil doktorskú dizertačnú Tria Palilula pod názvom Kude je taj pre zlú materiálnu situáciu v rodine vaný napísaný výrok: Nech rieka prácu. Zomrel v roku 2003. Neraz Niš, mimoriadne obľúbená v špors úspechom konrozprával, že „je dôležité tových rozhlasových vysielaniach čí „iba“ obuvnícku veriť v seba, byť vytrvalým na území celej Juhoslávie. V nej a kníhviazačskú a výsledky sa dostavia.“ autor textu Žika Čokalija na náškolu. A veru sa ovocie Slobo- met niekdajšej nišskej starodávnej „Po skončení danovej práce dostavilo aj piesne napísal vedľa nárečových 1. svetovej vojny v jeho rozmernom koníčku, nišských slov: Kad počesmo, svi Dušan končí gymku ktorému manželka Ana mlatiše ale, kakvo bre finale, kude názium a stáva nemala blízko, ale sa o to je taj Niš, i tieto vety: I opet ćemo s a s t ave b ný m viac snažila byť nápomoc- u baštu cirišku da šaljemo Koblišku, inžinierom po nou rukou v domácnosti da ga vidu svi.“ úspešne absolpočas manželových časV Národnej knižnici Stevana vovanom školení tých ciest do zahraničia za Sremca pracovníčky Oddelenia na Technickej fafutbalom s jeho Radničkim. krajanskej zbierky Marija Čupićová kulte v Belehrade „Slobodan Kobliška bol a Slavica Krivokućová zachovávajú v roku 1929. Bol predsedom Spravujúceho literárny poklad Todora Koblišku: jedným z prvých výboru Futbalového klubu „Okrem Slovníka myšlienok a výroškolených pro- Dr. Slobodan Kobliška s manželkou Anou a vnučkou Milicou Radnički Niš za najslávnej- kov je tu aj ďalšia jeho kniha Misceljektantov v južnej ších čias Realu z Ničasti Srbska. Pracoval na technic- odnáša zlé správy. Zomrel v roku šavy, keď sa meno Radnički kom oddelení oblasti Niš. V roku 1979 v Niši.“ skloňovalo vo futbalovej Eu1931 sa sobášil s Ljubicou Šurdirópe vo všetkých pádoch,“ lovićovou z Niša. Syn Slobodan sa „SLAĆEMO OPET KOBLIŠKU s clivotou na zašlé zlaté im narodil o rok a dcéra Katarína U BAŠTU CIRIŠKU, časy spomína počas úpeo tri roky neskoršie. Vo vojnových DA GA VIDU SVI!“ ku v chládku reštaurácie rokoch ho vlasť v roku 1942 presúJablko nepadlo ďaleko od stromu FK Radnički Milovan Obrava do Valjeva. Po 2. svetovej vojne ani v ďalšej nišskej vetve rodiny dović. Legendárny kapitán sa stáva znovu známym nišským Kobliškovej. Dušanov syn Slobo- nišského klubu a bývalý ľavý projektantom (cesty, vily, lanov- dan vyrastal v rodičovskom dome obranca reprezentácie Juky, vodné mlyny, v širšom strede hoslávie počíta európske m e s t a b o k p o úspechy v troch sezónach mosty – okrem boku s mladšou Pohára UEFA (v prvej bol iného i v 2. svesestrou Katari- oporou brankár Dragan tovej vojne zrúcaného mos t u nou. Mali šťastné Pantelić, v poslednej hrala pred pevnosťou detstvo, vyrastali vychádzajúca hviezda Drav Niši, pozn. aut.),“ v láskyplnom pro- gan Stojković-Piksi). potvrdzuje fakty stredí. Mladšia Kapitán Obradović na Ana Koblišková. Katarina sa často svojho predsedu Slobodana Vo viacer ých vedela popasovať Koblišku nenachádza zlého Slobodanova manželka Ana s jej významných stas bratovými „ka- slova: vebných firmách marátmi“, chrá„Bol obľúbeným preziden- vypracovaným rodokmeňom rodiny zastával Dušan Legendárny kapitán Radničkého niac svojho brače- tom, skvelým organizáto- Kobliškovej Kobliška vysoké Milovan Obradović pred ka a miláčika. rom, ako kapitán som s ním posty, okrem iné- výsledkovou tabuľou na „Záverečnú prá- výborne spolupracoval. Netreba lasneae. Vydala ho Grafika Niš, žiaľ, ho bol i riaditeľom štadióne Čair cu na Stavebníckej zabudnúť, že za jeho vedenia na rovnako tak niekoľko desaťročí a technickým riaditeľom podnikov. fakulte v Belehrade, Oddelení pre štadióne Čair pribudla výsledko- po jeho smrti. A, pravdaže, sú tu Do dôchodku odišiel roku 1968 geodéziu, môj budúci manžel ab- vá tabuľa a reflektory, v nišskom i pretlače vydaní prvých ročníkov z funkcie správcu Riaditeľstva pre solvoval v roku 1958. Štyri roky nárečí fenjerčiki. Plánujeme dať Gradiny, v ktorých Todor Kobliška cesty v Niši: mal odpracovaných neskoršie sme sa sobášili. S jeho návrh Zhromaždeniu mesta Niš, bol členom redakcie a horlivým viac ako štyridsať rokov a ani jeden platom asistenta na Technickej aby jedna ulica v meste zôkol-vôkol prekladateľom kvalitných literárdeň zdravotnej dovolenky. Ana fakulte v Niši sme nežili honosne, Nišavy dostala názov po prof. Dr. nych prác zo svetových jazykov v družnom rozhovore vytyčuje ale jednostaj hľadal aj iné práce, Slobodanovi Kobliškovi.“ a prispieval i vlastnými prácami. jeho kladné vlastnosti: kde by vyživil rodinu – syn Dejan Elokventný polyglot Slobodan Nielen on, ale i celá rodina Kob„Dušana zdobil veľký pracovný sa nám narodil v roku 1964 (ktorý Kobliška nielen z funkcie predsedu lišková priložila ruky k dielu, bola elán, svedomitosť, vynaliezavosť, dnes pokračuje v stopách ďalšej Radničkého cestoval ako predstavi- a je dôležitá pre intelektuálny žipoctivosť, skromnosť, šporovli- generácie profesora na stavebnej teľ nišského klubu na žrebovania na vot Niša v 20. a v tomto storočí.“ vosť, zmysel pre racionálne a eko- fakulte; Dejanova dcéra Milica je ďalšie kolo či kolá do švajčiarskeho

III

Mozaika NA TVÁRI MIESTA VO FLORENCII

REPORTÉRI

Leonardo, našla som ťa! Vladimíra Dorčová-Valtnerová

etreba veriť Talianovi, Talianke už vôbec nie, ak pri šálke krátkeho espressa povie, že Taliani sú veľmi nepohostinní ľudia. Ak toto hovorí, iste strúha žarty, ktorých predmetom je práve káva menom espresso. Vypiť ju totiž možno na dúšok, ale prinajmenej na desať dúškov budete rozpriadať rozhovor so spolubesedníkom. Takto si ma vlastne doberala známa, teraz už dobrá kamarátka Silvia Gambi z talianskeho Práta, s ktorou sme celý týždeň strávili na novinárskej letnej škole vo Florencii. Od tej chvíle bolo nad slnko jasné, že Taliani majú aj zaujímavý zmysel pre humor, ešte krajšie komunikačné spôsoby, ktoré vynikajú aj vo všeobecnej kultúre žitia, ktorú pestujú na každom kroku a v každom detaile svojich životov. Talianska usporiadaná, pedatná a podnetná kultúra (žitia), viditeľná v nenútenom spôsobe medziľudskej komunikácie, ochoty pomôcť, dokonca v obyčajnej chôdzi v každodenných úkonoch, ma vo Florencii sprevádzala počas celého pátrania po Leo-

Jeden zo symbolov Florencie: Dóm Santa Maria del Flore

Si tu, Leonardo?

nardovi da Vincimu. Nájdem ťa, Leonardo, povedala som v sebe, keď som začiatkom júna v Belehrade nasadala do autobusu, ktorý ma zaviezol do kolísky renesančnej kultúry. Vo Florencii nachádzajúcej sa v strednom Taliansku, v regióne

Toskánsko, sa doslova možno stratiť v úzkych uličkách, ktoré doteraz zachovali duch a stopy minulosti. Významné stopy v rozvoji tohto mesta, čo vidieť aj v umení, stavbárstve, ale zvlášť v bankovníctve, zanechala meštianska dynastia Medici, ktorá najdlhšie vládla v tomto kvitnúcom meste, ako ho nazvali zakladatelia – rímski

Aj portréty, aj panorámy na obrazoch lokálnych maliarov

Vojaci (nás) strážia

vojaci, čiže veteráni Júlia Caesara v roku 59 p. n. l. Mediciovci boli vplyvná, pritom veľmi bohatá rodina, ktorá vo Florencii vládla od 15. po 18. storočie, s menšími prestávkami. Za ich vlády pôsobil aj Leonardo da Vinci, renesančný umelec, autor chýrečného portrétu Mona Lízy so záhadným úsmevom. Prečo práve taký úsmev, Leonardo? pýtala som sa pri úsilí prísť na jeho stopu. Chodila som uličkami, v ktorých sa domy z náprotivných strán

HLAS ĽUDU | 29. 7. 2017 • 30 /4761/ v bozku spájali. Alebo žeby to bola čeľusť, ktorá zje zvedavých turistov, ak prejavia silnú túžbu po poznatkoch a odpovediach?! Kráčala som celé dni po florentskom centre, unikajúc čeľustiam, ktoré sa spravidla menili na prívetivé objatia chládku. Aj tisíce krokov, ktoré uro- So Silviou Gambi pri espresse bili nohy veľkosti 36, na sandáloch zanechávali stopy ktorí mnohých turistov mámia k pokušeniu naplniť nákupné pátracieho odhodlania. Netrápila som sa veľmi, čo tašky. „Pozri, tieto krásne jedurobiť, ak sa sandále, či nohy noduché sandálky stoja len 45 zoderú. Riešenie sa natislo eur!“ domov letí fotospráva na samo. S boľavými nohami som Viberi. Pravdaže, chladná hlava si sadla do dvora Knižnice Me- z rodinného hniezda odpovedá, dicea Laurenziana (založenej že doma v skrini stoja dva páry

vraciam na Piazzu del Duomo, ku majestátnemu D ómu S a nt a Maria del Flore, v ktorom sa snúbila gotická katedrála toskánskeho typu s renesačnou kupolou. Dóm, patriaci medzi štyri najväčšie chrámy na svete, patrí do dedičstva, ktoré je chránené UNESCO a je hádam najčastejší florentský objekt, ktorý sa nájde v selfie fotografiách amerických či čín-

čistenia tejto budovy, ako mi vysvetlila kamarátka Silvia. „To preto to lešenie, ktoré je stále prítomné okolo dómu,“ vysvetľuje. Ten druhý úkon je tiež v posledných mesiacoch, s narastaním počtu teroristických útokov vo svetových metropolách, stály: prítomnosť vojakov, ktorí sokolím pohľadom striehnu po potenciálnych páchateľoch. Neviem sa rozhodnúť, či vďaka nim vo mne narastal pocit bezpečnosti, alebo sa vo mne stupňoval strach a neistota...

Výborná ponuka kožených sandál

Našla som ťa na moste Ponte de Vecchio, Leonardo!

1523 – 1525) s viac ako 11 000 starovekými rukopismi a 4 500 prvými tlačenými knihami, vystavanými v rámci kláštora v Mediciho bazilike, čo svedčí o tom, že Mediciovci neboli iba obchodníci a bankári, lež aj príslušníci vtedajšej inteligencie. V až nadzmyslovom pokoji, ktorý vie vylúdiť iba atmosféra starovekej knižnice, sediac neďaleko východu z jej dvora so stromom citróna v centrálnej časti útleho parku, v ktorom sa zrejme nadchýnal aj Leonardo, pohľad mi zablúdil na ulicu. Leonardo, ak si zoderiem topánky, hľadajúc ťa, neboj sa, nevzdám sa svojho predsavzatia! No naboso by som nepokračovala, lebo námestie Piazza San Lorenzo, kde sa nachádza spomínaný chrám kníh, je známe aj podľa kvalitnej ponuky kožených výrobkov, predovšetkých sandál a tašiek. Ihneď som vyskočila k predajcom tovaru,

sandál. Smutní sú aj predavači, aj ja, ale kapitalistickému konzumerizmu sa ešte celkom nedám! Naháňačka po stretnutí s Leonardom pokračuje. Ešte raz sa

skych turistov. Títo neraz ani len vlastnými očami nepozrú túto, ani iné pozoruhodné stavbárske skvosty. Vidia ich iba cez prizmu selfíčok a spoločenských sietí. Kam tá spoločnosť ide? uvažujem sediac na lavičke za dómom, odkiaľ je vynikajúci pohľad na dva pozoruhodné ľudské úkony. Jeden sa týka neustáleho a dokola sa opakujúceho opatrného

Vo dvore knižnice Mediciovcov si nejeden turista oddýchne

Vykročila som rezkým krokom z hlavného námestia Florencie, k rieke Arno. Iba som prešla povedľa galérie Uffizi, srdca umeleckej Florencie, za sebou som nechala všetky možné galérie a šla som k mostu Ponte Vecchio. Hoci sa som sa obracala za maliarmi, ktorí pred galériou na tvári miesta maľovali, hlavne portréty turistov, nezastavila som sa pri nich. Srdce mi napovedalo, že Leonardo čaká na mňa na moste. Pretláčala som sa pomedzi hŕbu ľudí, ktorí do nemoty fotili tento stredoveký most, na ktorom od samotného vybudovania existujú obchody. Kedysi tam svoje výrobky predávali mäsiari, dnes si tam kúpite šperky a suveníry. Zastala som naprostred mosta: Leonardo, našla som ťa! – vykríkla som v mysli. No skutočný renesačný maliar da Vinci, ani hlavný hrdina populárneho TV seriálu Da Vinciho démoni tam nebol. Bol to môj Leonardo – inšpiratívny impulz do nových dní, ktoré na mňa čakali už zajtra. Lebo život je krásny! Tak ako mi to pri espresse pripomenula Talianka Silvia.

Mozaika PO STOPÁCH ŠTYROCH CYKLOTÚR SLOVENSKÁ VOJVODINA 2010 – 2017 CYKLOTURISTOV TURISTICKÉHO KLUBU TVRDOŠÍN ZO SLOVENSKA

Prvý priateľ zostáva vždy prvý Juraj Pucovský

a Jaroslav Múdry, ktorí sa chvíľu predtým vrátili z lovu na prepelice. Z ďalšieho rozhovoru, ktorého svedkom bol aj autor týchto riadkov, vysvitlo, že sú dvaja cyklisti vlastne rekreanti, Česi Hynek Miczko a Petr Kubáč z mesta Frýdek Místek, ktorí vtedy prišli trasovať budúcu cyklotúru u nás vo Vojvodine pre ostatných členov TK Tvrdošín.

red viac ako dvoma desaťročiami na slovenskej Orave založili Turistický klub Tvrdošín – Medvedzie. Jeho zakladateľov vtedy k cieľu viedla nielen láska k turistike, aktívnemu Na ulici v Bielom Blate a zdravému dovolenkovaniu, ale bola spravidla 75 – 80 kilometrov predovšetkým vášeň k cykloa najdlhšiu etapu z Erdevíka do turistike. Objavovanie dovtedy Boľoviec – 124 kiloneznámych krajov na metrov zvládli tiež Slovensku, za hraniv roku 2012. cami tiež – v Poľsku, U nás vo VojvoNemecku, Rakúsku, dine Tvrdošínčania Bulharsku, Srbsku, navštívili všetky tri zoznamovanie sa s nojej územné celk y: vými ľuďmi jazdením Báčku, Banát, Sriem; na bicykloch, je zvlášť zakaždým sa zastavili zaujímavé a lákavé pre aj v Belehrade. Nik45 – 50 cykloturistov dy im nešlo opreteky TK Tvrdošín. s časom. Vždy si naPýtate sa, ako sa plánovali jednotlivé k nám dostali? Nuž, Pri prvom stretnutí v Benkovej krčme: Miroslav Pavlis, etapy, aby mali času takto. Bolo teplé ne- Petr Kubáč, Jaroslav Múdry a Hynek Miczko (zľava) na všetko: zoznámiť deľné predpoludnie 6. sa s krajom, cez ktorý jazdia, taseptembra 2009, keď do Benkovej ŠTYRI CYKLOTÚRY krčmy v Laliti vkročili dvaja urasTak sa to začalo. Odvtedy cyklo- mojšími kultúrnymi a historickýtení chlapi v cyklistickom úbore. turistická sekcia TK Tvrdošín u nás mi pamiatkami, náboženskými Ako na povel si sňali prilby z hláv, vo Vojvodine uskutočnila už rukami streli pot z čiel a vľúdne sa štyri cyklotúry. Prvýkrát prihovorili: „Dobrý deň! Môžeme u nás pobudli v roku 2010, potom tu boli posledný júnový týždeň 2012, do tretice naše cesty merali v júni 2014 a zatiaľ naposledy nás navštívili v dňoch 23. júna až 1. júla 2017. Tvrdošínska výprava zakaždým počítala najmenej trinásť cyklistov, toho roku ich bolo najviac – devätnásť, výlučne mužov. Len prvýkrát s nimi prišla aj jedna dáma, Pretekáme sa so selenčskou ňaničkou menom Katarína, manželka Hynek Miczko a Petr Kubáč ich vtedajšieho predsedu Juraja objektmi, najmä v slovenských na lalitskej ulici prostrediach, kultúrnymi ustaKozáčika. 6. septembra 2009 Počas štyroch cyklotúr odvážni, novizňami, ale aj so životom sa tu s niekým porozprávať po vytrvalí, v pravom zmysle slova tunajších ľudí: Slovákov, Srbov, slovensky alebo po česky?“ tvrdí, zároveň dobrodušní muži, Čechov, Maďarov a ostatných. Tvrdošínčania sa zvlášť tešia „Pravdaže, páni. Nech sa páči, najazdili našimi cestami vcelku posaďte sa k nám!“ odvetili há- viac ako 2 000 kilometrov, nikdy na stretnutia s našimi ľuďmi. dam jednohlasne spoza stola menej ako 450 a najviac v roku Prvých priateľov, hovoria, že na za dverami lovci Miroslav Pavlis 2012, až 600. Denná trasa im celý život získali v Laliti. Pri kaž-

NA CESTÁCH...

dom ďalšom príchode k nám sa ten počet kamarátov neustále zvyšoval, aj v prostrediach, kde ani nežije mnoho Slovákov. Preto neprekvapuje, že sa niektoré plánované návštevy iba na desať minút často predĺžili až na dve či trojhodinové posedenia, príjemné rozhovory a opravdivé hostiny. SLOVÁCI, ODKIAĽ STE? Náš dobrý kamarát, predseda cykloturistickej sekcie TK Tvrdošín František Kolodej má pekné spomienky na štyri pobyty medzi nami: „Jednu etapu som kdesi v Banáte šoféroval naše sprievodné auto na dosť rozbitej a uzučkej ceste, keď sa mi v ústrety zjavili dve nákladné autá. Prvé z nich sa zastavilo, šofér zakričal na mňa: Slováci, odkiaľ ste? Hovorím mu, zo severného Slovenska, z Tvrdošína. A on mi zasa nato odpovedá: Aké krásne, že ste sa prišli pozrieť na nás. Bol to Slovák, neviem odkiaľ. Ja si roky na to budem pamätať. Veď šoféri nám stále trúbia, kývajú, nie preto, že im prekážame v ceste, ale proste tak nám vlastne fandia. Aj z tohto sa dá vidieť, ako si nás vy tu vo Vojvodine vážite.“ Najstarší člen výpravy Cyril Hlaváčik (toho roku s najbližším kamarátom na bicykli – rovesníkom Miroslavom Jakubkom oslávili 72. narodeniny a bez problémov prekonali celkovú tohtoročnú

HLAS ĽUDU | 29. 7. 2017 • 30 /4761/ trasu v dĺžke 480 kilometrov) nám o svojich dojmoch hovoril takto: „Ja sa len pozerám na tú vašu prírodu, zelené a obrobené polia, správanie sa ľudí... Máte tu veľmi ťažké podmienky. Aj keď bolo horúco, ženičky na poli vyťahovali cibuľu, videl som tam tie ich chrbty zohnuté k matičke zemi. Ľudia, čo sa tu narodia, sa skutočne aj narobia a nemajú to ľahké v živote. Tvrdo pracujú na tých vašich úrodných poliach. Aj keď je u vás rovinatá krajina, stačíme sa orientovať len, keď Vyloďovanie z kompy Begeč – Banoštor na sriemskej strane spoza vysokých kukuríc vidíme kostolnú vežu. Kostolné veže ľahli pod nejaký prístrešok neďa- sme sa presvedčili, že cykloturisti a kostoly, to sú tie naše orien- leko jazierka. Po čase ma niekto z Tvrdošína majú dobrácke srdcia. tačné body vo Vojvodine. Tam sa chytá za ruku a pošepky opaku- Zavítali k nám bezprostredne po vždy stretneme, vyhovuje nám to je: Cyro, vstávaj, ona je tu, Cyro, veľkých záplavách vo veľkej časti Srbska, najstrašnejšie to bolo v Obrenovci, a preto sa rozhodli venovať peňažnú pomoc ľuďom, ktorým vodný živel zničil značnú časť majetku, jednotlivcom

s ubiedenými a ľudskosti našich kamarátov zo Slovenska. Najnovšia, zatiaľ posledná cyklotúra TK Tvrdošín pomenovaná Slovenská Vojvodina 2017, sa ako aj tie predchádzajúce, skončila v posledný júnový deň v Laliti. Hostitelia a hostia si pri chutnom bravčovom paprikáši, aký vychutnávajú len v Benkovej krčme, mali na čo zaspomínať, aj keď na to nebola práve najvhodnejšia chvíľa. Laliťania sa práve v ten podvečer lúčili s tragicky zosnulou manželkou Dušana Párnického – Boženou v ťažkej autohavárii, ktorej minútkou ticha vzdali úctu, lebo poznajú aj jej manžela. Predseda František Kolodej zvestoval tiež smutnú správu, že s nimi nemohol viac prísť Peter Hanuliak, ktorý pred troma rokmi, tri mesiace po návrate od nás z Vojvodiny, náhle a nečakane odišiel z tohto sveta. Stratili tak dlhoročného, verného kamaráta,

V selenčskom rímskokatolíckom kostole

preto, lebo pri každom kostole je krčma. Nuž a čo, dáme si pivko na osvieženie! Prezradím vám, že my máme veľmi dobré manželky. Vždy nás pustia z domu, ale nám hovoria: Vráťte sa nám zdraví! Potom nám píšu esemesky, že nás netrpezlivo čakajú, aj my sa tešíme, keď ideme domov. Kamarát Peťo hovorí, že sa tak teší návratu domov, lebo mu žena pripraví sáčkovú polievku. Samozrejme, že ironizuje, žartuje.“ ONA JE TU! A hneď nato Cyril dodáva humorný prípad z roku 2014: „Spali sme pri benzínovej pumpe v Kovačici. My najstarší, dôchodcovia, Miro Jakubek a ja sme si odložili bicykle, batožinu, nechcelo sa nám stavať stan, nuž sme si

vstávaj, ona je tu... Tak zo sna sa V kysáčskom Loveckom dome opytujem: Mirko, kto je tu? Žaba, počujem kamarátov hlas! On sa aj všetko to, čo mali. Z iniciatívy neskutočne bál žaby tak, že nemo- Hyneka Miczka, vedúceho cykhol ani zaspať. Ráno lotúr a navigátosom vstal, zobral tú ra, urobili zbierku žabku, vyfotil ho s ňou medzi sebou, 50 a hovorím mu: Miro, eur pridal aj priurobil si chybu. Nemátor mesta Tvrvedel si, čo sa mohlo došín Ivan Šaško, stať, možno ona od ktorý im prišiel teba chcela len pusu, popriať šťastnú mohol si byť v úplne cestu k nám. Tak inom svete, ako v tej 27. júna 2014 na rozprávke o dobrej účet Fondu pre kráľovnej.“ zaplavené územia zaplatili 30 780 Veselá tvrdošínska chasa si od nás zakaždiná rov. Ge sdým odnesie habadej to veľ ké, čoby spomienok na takéto Prvýkrát vo Vojvodine: veľké, velikánVenceslav Nedelčev, a podobné príbehy. ske, veľavravné Bulhar, pôvodom zo Sofie Pred troma rokmi o spolucí t ení

VII

my tiež priateľa, ktorý neodmietol nikoho, najmä vtedy, keď bolo treba opraviť pokazený bicykel. Predsedove slová na záver možno najviac hovoria, o nich, ale aj o nás: „K vám do Lalite sa vraciame preto, lebo ste nás veľmi srdečne prijali už pri našej prvej cyklotúre. Myslím si, že sa na nás nehneváte, že máme kamarátov už aj inde, ale vy ste boli prví, s ktorými sme sa tu stretli. Ten prvý priateľ zostáva vždy prvý! Tak, ako aj prvá láska, prvá vnučka, prvý vnuk, všetko prvé... My vás nikdy neobídeme!“ Aj my sa na vaše návštevy, milí naši Tvrdošínčania, vždy veľmi tešíme. Snímky: autor a z archívu TK Tvrdošín

Mozaika RADY A NÁPADY

Výber: Elena Šranková

IBA PRE LABUŽNÍKOV

DOBRÉ RADY – VEĽKÁ POMOC

Jogurtovomalinová torta Suroviny: Na cesto: 100 g tmavej čokolády, 110 g masla, 220 g kryštálového cukru, 80 g hladkej múky, 30 g kakaa, 1 lyžička vanilínovej arómy, 2 vajcia, ½ lyžičky kypriaceho prášku; Na plnku: 640 g jogurtu, 80 g bielej čokolády, 200 g práškového cukru, 1 vanilínový cukor, 500 ml smotany na šľahanie, 1 stužovač, 200 g malín, 8 ks želatíny v plátoch; Na malinové želé: 120 g malín, 6 − 7 lyžičiek kryštálového cukru, 5 g želatíny v prášku, 2 lyžice studenej vody; Na vrch: 100 g tmavej čokolády, 10 g masla, 95 g smotany na šľahanie Takto sa to podarí: Cesto: Nad parou rozpustíme maslo a čokoládu. Vajcia spolu s cukrom ušľaháme metličkou, pridáme múku, kakao, kypriaci prášok a vanilínovú arómu. Všetko dobre vymiešame a pridáme rozpustenú čokoládu a maslo. Zmiešame a cesto nalejeme do formy vymastenej a vysypanej múkou (priemer 25 cm). Pečieme pri teplote 180 ˚C orientačne 20 minút. Necháme vychladnúť a po prípade môžeme vrch trochu orezať, aby bol čo rovnejší. Vychladnuté cesto vložíme späť do formy. Plnka: 4 želatínové plátky necháme napučať v studenej vode. V miske zmiešame jogurt s cukrom, vanilínovým cukrom a rozpustenou bielou čokoládou. Primiešame aj vyšľahanú šľahačku.

Plnku rozdelíme na dve polovice a jednu polovicu vložíme do chladničky. Želatínu rozpustíme miešaním v horúcej vode (nie vriacej). Vmiešame do prvej polovice plnky z chladničky a navrstvíme na vychladnuté cesto. Uložíme späť do chladničky – ideálne aspoň na 1 hodinu, aby plnka dobre stuhla. Druhá polovica plnky: Zvyšné 4 želatínové pláty tiež namočíme do studenej vody a necháme napučať. Maliny popučíme a vmiešame do druhej polovice plnky. Želatínu rozmiešame v horúcej vode a vmiešame do druhej polovice plnky. Navrstvíme na malinové želé a vložíme do chladničky aspoň na 1 hodinu. Malinové želé: Maliny zmiešame s cukrom a preložíme na plameň, necháme rozvariť za stáleho miešania. Želatínu v prášku necháme napučať v studenej vode. Malinovo-cukrovú hmotu zložíme z plameňa a vmiešame do nej napučanú želatínu – miešaním rozpustíme. Túto hmotu rovnomerne navrstvíme na jogurtovú plnku a uložíme späť do chladničky. Vrch: Vo vodnom kúpeli rozpustíme tmavú čokoládu s maslom a keď je zmes tekutá, pridáme aj smotanu na šľahanie. Polevu nalejeme na vrch torty a necháme dostatočne vychladiť v chladničke, aby všetky vrstvy stuhli. Foto: E. Šranková

TIPY A TRIKY

TOTO VÁM UĽAHČÍ ŽIVOT

Domáce tablety Niet nad do umývačky dobrú radu!

tačí použiť 4 suroviny zo špajze. Ľahko si vyrobíte prášok alebo tablety do umývačky a ani vás to nebude veľa stáť. Potrebujete 2 hrnčeky sódy: jeden hrnček sódy bikarbóny a druhý sódy na pranie (kalcinovaná), 1 hrnček kuchynskej soli, ½ hrnčeka kyseliny citrónovej a 1 hrnček vody (pokiaľ si chcete pripraviť len prášok, vodu vynechajte). Všetko zmiešajte vo veľkej mise. Na jedno umývanie použite 1 strednú polievkovú lyžicu tejto zmesi. Ak si chcete vyrobiť tabletky, tak pridávajte do zmesi po troške vodu a miešajte. Výsledok by mal mať konzistenciu modelovacej hmoty. Lyžičkou alebo rukou natlačte zmes do formičiek na ľad a nechajte pol hodinky odstáť. Potom kocky vyklopte a nechajte vyschnúť. Skladujte v uzatvorenej zaváracej fľaši. Na jedno umytie stačí 1 tabletka.

j vám sa už prilepila žuvačka na oblečenie, nechcelo spustiť CD, lebo bolo poškriabané, alebo neviete, čím vyčistiť rôzne vzácnosti? Tu je náš výber tých najlepších rád: 1. Ak sa nechce načítať poškriabané DVD alebo CD, dajte ho na chvíľu do mrazničky. 2. Najčastejšie nás trápi čierne striebro – skúste použiť kyslé mlieko alebo ho zalejte horúcou vodou, do ktorej pridáte soľ a tiež kus alobalu. 3. Mastnota na stene je nepríjemná. Keď ju potriete hrubou vrstvou kriedy, na druhý deň stačí oprášiť. 4. Ak nemáte kde dať veci pri rozmrazovaní chladničky, zabaľte ich do novín alebo deky, vydržia dlhšie zamrznuté. A odmrazený spotrebič potrite olejom, nebude sa tvoriť toľko ľadu.

Mozaiku číslo 216 pripravil Oto Filip

VIII

Aj vaša práčka nepríjemne zapácha a plesnivie?

vyšky prášku a rôzne usadeniny sa pri praní ukladajú v celej práčke. Preto nám občas zapácha a plesnivie. Tu je návod, ako jednoducho a rýchlo práčku vyčistíte. Potrebujete: prípravok s chlórom, ocot, starý biely uterák, starú zubnú kefku a čistú handru. 1. Zmiešajte čistiaci prípravok s chlórom a teplú vodu v pomere 50 : 50. Nasaďte si rukavice a namočte doň uterák. Nasiaknutým uterákom otrite najprv gumové tesnenia. Nezabudnite tesnenie aj nadvihnúť, práve pod ním sa skrývajú najväčšie nečistoty a plesne. 2. Môžete nechať uterák nasiaknutý prípravkom proti plesniam na tesnení asi 30 minút. Potom ho odstráňte a tesnenie vydrhnite starou zubnou kefkou. Nakoniec vytrite suchou handrou. 3. Ak je tesnenie v poriadku, vložte do práčky handru i ručník a zapnite program s najvyššou teplotou. 4. Po vypraní spusťte rovnaký program ešte raz, ale tentoraz do práčky pridajte 2 hrnčeky octu. 5. Čistenie si zaslúžia i priehradky na prací prášok. Vyčistite ich zmesou octu a vody v pomere 50 : 50. AKO JU UDRŽAŤ ČISTÚ Takéto dôkladné čistenie by ste mali práčke dopriať raz za mesiac. Postačí aj cyklus s octom. Po každom praní by ste mali odhrnúť tesnenie a vytrieť dosucha. Predídete tak plesniam. Nechávajte dvierka do práčky pootvorené, aby ste sa vyhli vlhkosti. Z rovnakého dôvodu by ste nemali dlho nechávať v práčke vypranú bielizeň.

Kultúra

SLOVO MÁ: MGR. HELENA ĽOS IVORÍKOVÁ, LEKTORKA NA ŠTUDIJNEJ SKUPINE SLOVENSKÝ JAZYK A LITERATÚRA KATEDRY SLAVISTIKY FILOLOGICKEJ FAKULTY UNIVERZITY V BELEHRADE

Človek nikdy nevie... Oto Filip

ústavu Ľudovíta Štúra. V podstate tieto dve pracoviská sú taká moja odobne vlnám, šíriacim sa okolo báza, alebo boli ňou. Trošku som aj kamienka hodeného do vody, moderovala v menšej kresťanskej tak i lektorka Mgr. Helena Ľos televízii − Televízii Lux, čiže možno Ivoríková, pôsobiaca na Katedre povedať, že mám rôzne skúsenosti. slavistiky Filologickej fakulty Uni- Tu u vás pôsobím ako kontraktuálna verzity v Belehrade, šíri optimiz- lektorka pre cudzí, teda slovenský mus a dobrú náladu kedykoľvek jazyk.“ a kdekoľvek je. Pri nie tak dávnom Na rozdiel od Oddelenia slostretnutí počas Dňa otvorených dve- vakistiky v Novom Sade, kde rí na Veľvyslanectve sú študentmi Slovenskej republiky hlavne príslušv Novom Belehrade, níci slovenskej s istou dávkou ľútosnárodnosti, ti stačila povedať, že príznačnosťou o pár mesiacov od nás tohto druhu štúodchádza. dia v Belehrade Osobne ma to je najmä to, že trochu prekvapuje. sú študenti NeTým skôr, že som slováci. Vďaka vás vždy vnímal ako aj vášmu úsiliu odborníčku tunaja poslaniu, tí mlašiu, našu... dí ľudia odchá„Do Belehradu som dzajú z Katedry bola vyslaná na štyri slavistiky s veľroky Ministerstvom kými vedomosťaškolstva, vedy, výsku- Snímka ako svojrázny denník mi, tiež s láskou mu a športu Slovenk slovenčine. Čo skej republiky. Keď hovoríte, že máte bolo motorom, tou hybnou silou pocit, že som vaša, tak na začiatku, pri pedagogickom pôsobení, stykeď sa ma každý pýtal, ako som sa koch so študentmi? aklimatizovala, vždy som sa čudo„Keďže som prišla učiť študenvala. Veď ja som sa nepotrebovala tov, o ktorých som vedela, že sú aklimatizovať, lebo som sa tu od Srbi, a pre ktorých je slovenčina začiatku a vždy cítila ako doma. Ako v podstate cudzí jazyk, tak som ich som to už neraz a niekde spomínala, najskôr musela cez rôzne aktivity, od detstva som počúvala balkánske stretávania sa, programy, primäť festivaly a piesne. A tancovala na k tomu, aby si ju zamilovali. Iba Lepu Brenu a Mile voli disko, takže, ten jazyk, ktorý si zamilujete, ktorý mala som pocit, že idem na miesta, vám aj dobre znie, a ktorý sa vám ktoré poznám.“ spája s príjemnými ľuďmi, s dobrou Keďže sme sa na túto tému skôr atmosférou, sa vám potom chce nebavili, môžete prezradiť aspoň učiť. A prejde, obrazne povedané, pár základných údajov o sebe? z kategórie cudzieho do svojho, „Na Filozofickej fakulte Univer- blízkeho. Veľa našich študentov na zity Komenského v Bratislave som Belehradskej univerzite už povedavyštudovala odbor slovenský jazyk lo, že im niekedy bola priradená a latinčina. Potom som sa špecializo- slovenčina len tak, lebo tak vyšlo vala na slovenčinu ako cudzí jazyk. na prijímacích pohovoroch. Keď Pracovala som na Studia Academica prišli na pohovory, potom si ju vySlovaka (SAS), čo je Centrum pre brali a najprv nevedeli, čo si o tom slovenčinu ako cudzí jazyk, kde majú myslieť. Aby si ju nakoniec sme pripravovali učebnice a on- zamilovali tak, že teraz máme štu-line kurzy pre študentov, ktorí dentov, ktorí študujú na Slovensku. sa ju učia. Väčšina učebníc, ktoré Študentka Marija Marjanović, ktorá študenti krížom-krážom poznajú, už končí magisterské štúdium, tiež vznikla v našej dielni a tešíme sa, povedala: Neviem, prečo som si že sú obľúbené. Pracovala som aj vybrala slovenčinu, ale stalo sa a na Slovenskom národnom korpuse, dobre sa stalo, bol to osud, čiže čo je pracovisko Jazykovedného zamilovala si ju.“

• KULTÚRA •

Tým sa vaše poslanie ako lektorky nekončí... „V podstate mojou úlohou ako lektora bolo, aby som študentom priniesla Slovensko sem. Akoby som im ho mala simulovať preto, aby chceli rozprávať po slovensky, aby to bolo pre nich prirodzené. Preklenúť teda z iného jazyka na slovenský jazyk. So študentmi, aj tými z minulých generácií, zostávam v kontakte. Neustále ich pozývame na všetky akcie, dávame im vedieť, čo sa u nás deje. Niektorí sa zastavia u nás na katedre a keď prídu na nejakú akciu, tak sme radi. Sú aj takí, ktorí pokračujú na doktorandskom štúdiu, s ktorými sme v bližšom kontakte. Tak napríklad Tijana Stojanović má teraz štipendium aj na Slovensku.

ako cudzí jazyk. Verím, že moje cesty budú pokračovať. Snáď ma niekedy vyšlú niekam do sveta. Možno to bude znova práve Belehrad. Človek nikdy nevie. Pokiaľ by šlo o Belehrad, rada by som dvakrát vstúpila do tej istej rieky.“ Na záver, čo si z metropoly Srbska odnesiete ako pekný, čo zase ako negatívny pocit? „Keď sa povie Belehrad, to najkrajšie sú pre mňa určite ľudia. Moji kolegovia v kabinete, jeden fantastický kolektív, bohemisti a slovakisti spolu, kopec veselých a pracovných chvíľ s nimi. Celkovo teda tie uplynulé štyri roky po ľudskej stránke. Tak isto študenti, ako to krásne číslo dva, čiže tá ľudská rovina. A potom ide o Belehrad aj ako mesto. Lákavé tým, že je také veľké, také vzdušné, že je v ňom veľa parkov, po ktorých som sa rada chodila prechádzať. Bola som na mnohých kultúrnych podujatiach. Mala som aj možnosť učiť sa nový jazyk, srbčinu, čím som sa stala akoby ďalším človekom, pre-

Príchod na Veľvyslanectvo SR v Novom Belehrade so študentkami a večným úsmevom Ivan Mravić je tiež taký aktívny náš slovakista, ktorý pomáha, napríklad spolu s Markom Stojanovićom na tlmočeniach, ktoré naši študenti majú ako prax, čiže pomáhajú slovenskej ambasáde alebo niektorým inštitúciám, ako je napríklad Galéria Babka, keď má na veľtrhu v Belehrade hostí z bratislavskej Bibiany...“ Aké máte plány do budúcna? „Oficiálne som v Srbsku na fakulte ako pracovníčka do konca septembra. Potom, keď sa vrátim na Slovensko, mala by som sa vrátiť na svoju alma mater, na Univerzitu Komenského, konkrétne práve na to oddelenie Studia Academica Slovaca – Centrum pre slovenčinu

tože som sa ju naučila. Samozrejme, nemožno v Belehrade a v Srbsku nespomenúť fantastické jedlá. To je tá dobrá vec a zároveň i tá zlá. Keď som sem prišla, tak som si myslela, že tu u vás idem schudnúť, no v Srbsku sa to jednoducho nedá. Tu sa totiž tak dobre varí. A potom čosi z tých negatívnych dojmov. Možno to, že je škoda, že Belehrad, ktorý má kopec nádherných budov, lákavých architektonických pamiatok, nemá, alebo nie sú peniaze to všetko obnoviť. Preto, aby inak privítal turistov, aby bol oveľa viac atraktívny pre nich. Uzavriem však tým, že je najviac najmä tých pozitívnych spomienok a zážitkov...

30 /4761/ 29. 7. 2017

Kultúra S FRANTIŠKOM MERKOM O SLOVÁKOCH V RUMUNSKOM ČERPOTOKU

Malá dedina žije kultúrou Danuška Berediová

erpotok (Valea Cerului) je dedinka v bihorskej oblasti, v severozápadnej časti Rumunska. V nej sa 15. a 16. júla konal 13. Medzinárodný festival Mládežnícky folklórny Čerpotok, na ktorom Srbsko reprezentoval Slovenský kultúrno-osvetový spolok Erdevík. František Merka, predseda bihorskej oblasti Demokratického zväzu Čechov

regiónu. Máme aj také správy, že do Rumunska cestovali pešo. Pomenovanie Čerpotok (cerový potok) dedina dostala podľa cerových lesov, ktoré tu vtedy boli. Prví osadníci museli vyklčovať

pán Merka. Kultúrne aktivity sa začínajú fašiangovým dňom a končia 26. decembra, keď predstavia Betlehem a Dorotu (mladú pannu). Majú vybudovaný nový Dom kultúry, ktorý má 500 miest a starší

V prvý deň festivalu moderátori mali oblečený pôvodný kroj z Čerpotoku

Detský folklórny súbor Cerovina

František Merka

a Slovákov v Rumunsku, nám hovoril o Slovákoch v tejto dedinke a začal o jej vzniku: „Čerpotok ako osada bola založená v roku 1804. Prví Slováci do Čerpotoku prišli z východného Slovenska, zo Zemplínskeho

a vyrúbať všetky cery, a potom ako odmenu dostali pozemky, na ktorých si urobili chalupy. Prví obyvatelia boli drevorubači, neskoršie pracovali ako baníci, ale aj sklenári, lebo v blízkosti bola fabrika skla.“ Čerpotok je malá dedina – má dnes 480 obyvateľov a je takmer čisto slovenská. „Dedina je malá, ale v nej sa tvorí kultúra,“ hovorí

Folklórny súbor Cerovina

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

280 miest. Je tu najväčšie javisko v tomto regióne, kde sa koná Mládežnícky folklórny Čerpotok. Tento festival bol založený v roku 2004, keď obec Čerpotok oslávila 150 rokov od príchodu Slovákov na toto územie. Pri tejto príležitosti založili aj folklórny súbor Cerovina, ktorý má teraz 18 tanečníkov. Postupne festival v Čerpotoku vyrástol na najväčší slovenský

folklórny festival Slovákov a stal sa centrom slovenského tanca a kultúry v Rumunsku. Špecifickým atribútom tohto podujatia je sprievod členov súborov v krojoch, ktorý tiahne celou obcou, až sa presunie do areálu kultúrneho domu a amfiteátra. V sprievode ide konský záprah, ktorý vezie domácich reprezentantov a muzikantov; za ním kráčajú hostia a diváci. „V roku 2004,“ hovorí pán Merka, „bolo trochu viac mládeže v dedine, preto vznikla myšlienka založiť tanečný súbor, a potom aj tento festival.“ Vstupom Rumunska do Európskej únie v roku 2007 sa otvorili hranice a mladí vraj začali odchádzať, nie iba z Čerpotoku. Medzičasom vznikol aj detský tanečný súbor Cerovina, v ktorom tancujú deti vo veku 5 až 15 rokov a počíta 15 tanečníkov, čo predstavuje základňu do budúcnosti. „Máme zakúpené hudobné nástroje a chceme založiť aj dospelý spevácky súbor s orchestrom.“ Tieto plány sú uskutočniteľné, zdôrazňuje pán Merka a dodá: „Máme tri zdroje financovania, a to: pre menšinové národnosti dostávame prostriedky zo štátneho rozpočtu Rumunska, potom z nášho Miestneho úradu a ešte z Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí. Doteraz sme si nekládli otázku, či nejaké slovenské kultúrne podujatie bude organizované pre nedostatok financií. Z toho hľadiska sme veľmi spokojní. Ďakujúc organizátorom a členom folklórneho súboru tu slovenčina nezaniká, ani slovenské tradície, obyčaje a slovenská identita.“ • KULTÚRA •

Selenčský band Punkenstein

Drvena banda zo Srbobranu

SELENČA

Stretneme sa na Selfeste o rok? málopočetných návštevníkov zabávala až do skorých ranných hodín.

Juraj Berédi-Ďuky

elfest 2017 je za nami. Po štyroch dňoch utíchla hudba, zmĺkli zosilňovače a reproduktory, prestali sa jagať svetlá. Toto hudobné rockové a nanajvýš kultúrne podujatie venované hudbe a mládeži už piaty raz v Selenči zorganizovala selenčská Mládežnícka asociácia Play. Selfest 2017 prebiehal od 20. do 23. júla na dvore základnej školy. Oslavný výbor Dňa Selenče ho zaradil medzi sprievodné podujatia sviatku dediny. Sú jedineční – Maks Selfest sa začal vo štvrtok 20. júla vo večerných hodinách vystú- za hudobným večerom dali Jorgopením domácej rockovej skupiny vani (Beogradsko-ćićevački boemski Punkenstein. Potom sa už pomaly punk bend). Piatok ako prvý deň koleso festivalu roztočilo a po Selenčanoch sa predstavil aradáčsky band Zemljotres, po ňom javisko patrilo bandu Lidum Merrko (balkan folk fusion-progressive bend z Bulharska). Nasledoval výstup novosadského bandu Pero defformero a záver prvého večera patril skupine Santos Brothers z Báčskej Palanky. Hoci počasie bolo príjemné a hosťovali aj atraktívne Somborskí Neozbiljni pesimisti bandy s rôznorodým repertoárom, návštevnosť nebola na víkendu mal určite podľa očakážiaducej úrovni. vania organizátorov prilákať viac Piatkový večer patril rockovým návštevníkov, ale zase to nevyšlo bandom: Scordisci (Celtic punk bend podľa plánu. z Belehradu), Neozbiljni pesimisti Sobota tentoraz bola venovaná AS (Sombor), Rammsturm (Rammstein FM tímu. DJ Morning Indiana a DJ Tribute Band z Maďarska) a bodku Groover sa snažili roztočiť najväčšie • KULTÚRA •

a najznámejšie hity, a tak vytvoriť dobrú náladu a pobaviť prevažne mladé publikum, ktorému je tento festival hlavne určený. Večer ukončil DJ Vladimir Aćić. Je istým spôsobom paradox, že návštevnosť v sobotu bola určite najväčšia, z čoho vyplýva, že elektronická hudba prevláda nad živým prednesom. Nedeľa je vždy ladená tak, aby prilákala a pobavila aj stredné, ba i staršie generácie. Hoci vystúpila dobre známa a atraktívna novosadská skupina Apsolutno romantično, Drvena Banda zo Srbobranu a domáca rocková skupina Maks, kvitovali sme malý počet divákov. Dokonca ešte aj z tých málo viacerí odišli predčasne, lebo začalo pršať a blesky veštili búrku. Koncert sa predsa obišiel bez nečasu a skupina Maks

MIZERNÉ FINANCIE Je chvályhodné, že tohtoročný Selfest mal medzinárodný ráz. Na druhej strane jeho piaty ročník viac než predchádzajúce poznamenal nedostatok finančných prostriedkov. Preto sa organizátori jednoducho museli zrieknuť niektorých obvyklých obsahov, napríklad vizuálnych efektov, pyrotechniky a pod. Majúc na zreteli skutočnosť, že Selfest je určite jediné hudobné a kultúrne podujatie tohto druhu, ktoré svojou kvalitou a obsahmi presahuje lokálne rámce, je zaujímavé, že lokálna samospráva nevyčlenila viac než mizerné minimum prostriedkov na podporu mladých optimistov a viac než náročného podujatia. Po skončení festivalu organizátori zrejme vzhliadnu a vyhodnotia všetky jeho aspekty. Nezostáva im iné, než dôkladne zvážiť svoje postavenie a význam podujatia v kontexte spoločenských dianí v neblahom období, v ktorom ani kultúra nie je chránená. Organizátorom napriek všetkému patria slová chvály a česť za organizáciu, vytrvalosť a entuziazmus. Kiežby si tieto vlastnosti zachovali, aj keď nad vydareným podujatím visia mračná beznádeje a bezvýchodiskovej situácie. Po všetkom, čo bolo možné vidieť a počuť počas štyroch festivalových dní, sa proste vnucuje jediná otázka: Stretneme sa vôbec o rok na Selfeste?

30 /4761/ 29. 7. 2017

Kultúra KRČEDIN – INĐIJSKÁ OBEC

Na svahoch Fruškej hory umelecký tábor Anna Lešťanová

ubilejný desiaty medzinárodný umelecký tábor v Krčedine prebiehal v dňoch 19. až 23. júla v dome rodiny Jakšićovej. Začal sa na Arte scéne koncertom maestra Uroša Dojčinovića, umelca na gitare. V rámci slávnostného otvorenia významného kultúrneho podujatia vo štvrtok 20. júla odznel pestrý kultúrno-umelecký program. Na scéne Boru ĐorđeNa otvorení tábora: Ján Brtka, vića sa početným hosťom predseda MSS (zľava), Miroslav a návštevníkom tábora pri- Macháč, spisovateľ zo Starej Pazovy, a hovorili aj Zoran Lazin z Po- Pavel Macháč, profesor vo výslužbe zo krajinského sekretariátu pre Sriemskej Kamenice (stojí) kultúru, verejné informova Hostitelia, manželia Ljubica nie a vzťahy s náboženskými spoločnosťami; spisovateľ Dragan a Zoran Jakšićovci tentoraz tituStanić, predseda Matice srbskej; ly Ja Krčedinac udelili Draganovi maliar Milutin Dedić a predse- Stanićovi, hercovi Ivanovi Vučkovićovi, Milutinovi Dedićovi a pop umelkyni Ivane Jordanovej.

Otvorený ateliér v záhrade, priam ideálny na umeleckú tvorbu

da Obce Inđija Vladimir Gak. Vo svojich prejavoch vyzdvihli, že je Krčedin počas trvania tábora výtvarným, básnickým a umeleckým centrom sveta. Medzi hosťami boli tiež predstavitelia Ministerstva zahraničných vecí Srbska. Na otvorení bol i Ján Brtka, predseda Matice slovenskej v Srbsku.

www.hl.rs

Podľa slov zakladateľa tábora Miodraga Miću Jakšića, tituly, ktoré udeľujú v Krčedine, sú potvrdením umenia, ktoré je Skvelé vystúpenie jedine isté vo svojom jestvova- Jerryho Mažgona z Mariboru ní, ale aj na znak úcty k ľuďom. Vo štvrtok v bohatom umelec- liari z našej krajiny a zo zahraničia. kom programe vystúpili početní Čestnými hosťami večera boli kanspisovatelia, hudobníci, herci a ma- tautor Jerry Mažgon zo Slovinska a speváčka ľudových piesní Merima Njegomir. Počas viacdňového trvania tábora na svahoch Fruškej hory v pokojnom rurálnom prostredí nové diela vytváralo zhruba 60 maliarov a sochárov z mnohých krajín sveta. Medzi nimi boli aj akademickí maliari zo Starej Pazovy Marjan Karavla a Ján Agarský. Generálnym patrónom tábora bola Obec Inđija a organizátormi krčedinské združenie Moj Srem a belehradská Hostia a laureáti titulu Ja Krčedinac umelecká skupina Arte.

ŠÍĎANKY SAVU ŠUMANOVIĆA. Ak tunajší alebo iný milovník umenia aj nestačí zavítať do niektorej inej mestskej galérie v Novom Sade, navštíviť Galériu Matice srbskej v týchto júlových dňoch by v každom prípade mal. V nej práve prebiehajú až tri výstavy. Pozoruhodnou sú Šíďanky (Kúpajúce sa ženy) Savu Šumanovića, ktoré dlho boli akousi trinástou komnatou jeho opusu. Cyklus patrí k poslednej fáze Šumanovićovej tvorby a k jeho najzrelším dielam. Začal vznikať v roku 1935 a následne bol celý prezentovaný na poslednej samostatnej Šumanovićovej výstave v Belehrade v roku 1939, keď vystavil viac ako štyristo prác. Opäť bol vystavený len v roku 1997 v Galérii obrazov Savu Šumanovića v Šíde. Odvtedy datujú aj prvé samostatné rozbory tohto, dovtedy neopodstatnene zanedbaného cyklu umelcovej celkovej tvorby. Krásne,

Informačno-politický týždenník

navonok jednoduché akty, hra svetla a tieňov, hromadenie obsahu, viaceré odkazy a metafory priam sálajúce z neho, bohatstvo výrazu. Je teda mnoho príčin, prečo odborníci zaraďujú Šíďanky nielen k najvyšším métam umeleckej tvorby autora, ale aj celkového tunajšieho výtvarného umenia. Dr. Lidija Mereniková, autorka vedeckej monografie Sava Šumanović, Šíďanky – veľká syntéza a odhalenie novej skutočnosti, podčiarkuje v nej, že sú tieto obrazy súhrnom autorových poznatkov o maliarstve a maliarskej zručnosti, o forme, kontúre, o výskume svetla a farby, či o význame krajinky v kontexte jeho nového prezentovania ženského aktu. Na zistenie toho, čo to všetko vlastne znamená a prečo sú tie maľby tak páčivé, stačí sa len vybrať do Galérie Matice srbskej. Na snímke: Dve pózy. O. F. • KULTÚRA •

V ORGANIZÁCII MOMS KULPÍN

Prvý, ale úspešný výtvarný tábor

Účastníci a organizátori kulpínskeho tábora Katarína Gažová

a prvom výtvarnom tábore v Kulpíne sa zúčastnili výtvarníci z Báčskeho Petrovca, Hložian, Báčskej Palanky, Kysáča, Selenče, Nového Sadu a domáci výtvarníci zo skupiny KEBY... V príjemnom chládku bohatého stromoradia za veľkým kaštieľom v rámci kulpínskeho Muzeálneho komplexu v sobotu 22. júla usporiadali prvý ročník tvorivého umeleckého stretnutia pod názvom Slovenská výtvarná kolónia. Organizátorom celodňového podujatia bol MOMS Kulpín, t. j. jeho výtvarná pobočka KEBY... Výtvarníkov najprv privítali predseda kulpínskeho MOMS Pavel Gaža a tábor otvoril vedúci

Maliarky z Kysáča kulpínskej výtvarnej sekcie Vladimír Grňa. Perličkou otvorenia podujatia bola chvíľa, keď účastníčka Zuzana Ferková z Kysáča • KULTÚRA •

Ján Maglovský vypustila holuba, ktorý vzlietol voľným letom, čím sa podujatie aj formálne začalo. Miestny odbor účastníkom zabezpečil materiál, s ktorým pracovali, teda farby a maliarske plátna. Po obchôdzke Muzeálneho komplexu, kde ich sprevádzala kustódka Dragana Vujaklijová, a po občerstvení si už každý výtvarník našiel vhodné miestečko v chládku kulpínskej hory v priestore areálu múzea a v tichosti umeleckého zanietenia tvoril na tému kulpínske motívy. Prvého kulpínskeho tábora sa zúčastnili: Milo Zaťko, Samuel Legíň a Anna Struhárová z Báč-

skeho Petrovca, Branislav Galamboš z Hložian, Zuzana Ferková a Zuzana Petrušková z Kysáča, Anna Liptáková z Nového Sadu (rodáčka zo Selenče), Juraj Berédi zo Selenče, Ján Maglovský z Boľoviec (pôvodom z Kulpína), Michal Hasík z Kulpína (žije v Petrovci), ako aj členovia hostiteľskej sekcie KEBY... Vladimír Grňa z Kulpína (pôsobí v Báčskej Palanke) a domáci: Vladislav Medovarský, Anna Babiaková, Michal Virág, Ján Vrbovský, ako i najmladší: Blanka Gažová a Daniel Zelenák. Počasie výtvarníkom žičilo, deň bol príjemný, takže sa im v tichosti parku kaštieľa darilo. Práce, ktoré vypracovali počas tábora (je ich viac ako 20), budú zaradené do

Milo Zaťko

bude otvorená aj počas SNS 2017. Výtvarníci celý deň pracovali v pohode, kamarátili sa, vymieňali si skúsenosti. Ich prácu prišli podporiť i výtvarní znalci Pavel Čáni a Vladimír Valentík. Akcia bola úspešná a autori svoje práce venovali organizátorovi – MOMS Kulpín. Jeho predseda každému z nich odovzdal ďakovný diplom za účasť. Po práPetrovská dvojica: Legíň – Struhárová ci si v družnom rozhovore spolu expozície výstavy, ktorej vernisáž posedeli organizátori a účastníci, je naplánovaná na sobotu 29. sumovali dojmy z tvorivého dňa. júla počas Predslávnosťových dní Podujatie v Kulpíne podporil Úrad v Kulpíne v galérii kulpínskeho pre Slovákov žijúcich v zahraničí. Domu kultúry o 18.30. Výstava 30 /4761/ 29. 7. 2017

Kultúra NA SLOVENSKU V TELGÁRTE

Ozveny staroslovienčiny Jaroslav Čiep

od Kráľovou hoľou na Slovensku sa opäť rozozvučali piesne. Nevšedný zážitok sľuboval trojdňový folklórny festival viachlasného chrámového a ľudového spevu, ktorý sa od 14. do 16. júla konal už 23. raz. Festival sa zameriava na vyhľadávanie a udržiavanie originálnych štýlov viachlasného spevu v rôznych oblastiach Slovenska a Za spev na telgártskom festivale si petrovské zboristky vyslúžili dlhý potlesk východnej Európy. Ekumenický festival ľudového a chrámového znamu nehmotného kultúrneho spevu je každý rok už viac ako dve dedičstva na Slovensku. Usporiadesaťročia pozvánkou do obce dateľmi festivalu sú obec Telgárt a Telgárt. Stredoslovenské osvetové stredisko Podujatie v ústrednom dni – v Banskej Bystrici. v sobotu sa začína stretnutím pri Petrovčania pri tomto zájazde obecnom úrade, odkiaľ sa hostia na Slovensko, ako nám povedala vydajú na výstup na Kráľovu hoľu. dlhoročná členka zboru Zuzana Cesta ich vedie popri prameni HroŠiarová, v piatok 14. júla mali konna. Z najvyššieho miesta Kráľovej cert aj v evanjelickom kostole vo hole sa, opäť presne na poludŠvábovciach a v nedeľu 16. júla nie, vzniesla spoločne zaspievaná v rámci bohoslužieb aj v Dobšinej. hymnická pieseň Na Kráľovej holi. Ich hostiteľom bol Slovenský kresSpevy ženských a mužských zborov ťanský spevácky zbor Krédo – Viruju netešili návštevníkov iba vo voľnej Musica viva vystúpila aj v Dobšinej z Telgártu s vedúcim MUDr. Jánom prírode, ale aj v telgártskom gréckoZacharom, ktorých Petrovčania tradície a duchovnej tematiky v uhostili vlani v novembri v rámci katolíckom kostole, kam sa súbory opradený symbol Horehronia. Ozveny staroslovienčiny pod lone horehronskej prírody. Aj vďaka koncertu slovenských vojvodina návštevníci presunuli popoludní, a tiež v miestnom kultúrnom Kráľovou hoľou predstavujú vzácne nemu horehronský viachlasný spev ských zborov. dome, kde program pokračoval spojenie zborového spevu, ľudovej zapísali do Reprezentatívneho zoFoto: z archívu zboru večer zborovými spevmi s ľudovou tematikou. V bohatom programe sa tento rok postupne predstavili súbory z Košíc, ukrajinského Kyjeva, Uherkumentárna tvorba (Šimon Horna, ského Hradišťa, Liješče z Bosny a Maja Kubincová Stanko Králik a Tomáš Tomkuljak), Hercegoviny, Liptovských Sliačov, smy ročník seminára Píšeš? fotografická dielňa a výtvarná dielňa Šambrona, Údola, Banskej BysPíšem! sa uskutoční 13. až 20. – tvorba komiksu (Miroslav Harbula). trice, Slovenskej Ľupče, Telgártu. augusta 2017 v Divadle Janka Záujemcovia sú povinní vyplniť Po piatich rokoch tam zase bol aj Čemana v Pivnici, ktorého témou prihlášky, ktoré treba zaslať e-mapetrovský Komorný zbor Musica bude sloboda. Účastníci budú inilom, na adresu jceman94@gmail. viva, vedený Marienou Stankovićoscenovať a realizovať víťazné texty com alebo: seminar.pises.pisem@ vou-Krivákovou. druhého ročníka Súťaže pôvodných gmail.com, poštou na adresu Divadlo Podujatie sa začalo už v piatok dramatických textov a filmových sceJanka Čemana, Ulica vojvodinská č. programom v Banskej Bystrici, nárov v rámci semináru Píšeš? Píšem!. 25, 21 469 Pivnica, alebo odovzdať vystúpením speváckych skupín Na blížiacom sa podujatí zrealizujú osobne do 10. augusta 2017. Po zazo zahraničia. V sobotu večer si 9 dielní pod vedením odborných registrovaní každému účastníkovi návštevníci podujatia určite nene- lektorov: dielňa tvorivej dramatiky – zašlú základné informácie týkajúce chali ujsť ani program Folklórneho detské divadlo (vedú ich: Števo Folťan sa miesta a času seminára, ubytovania súboru Hornád z Košíc so spevákom a Ema Kristofová), herecká dielňa a stravovania. Poplatok pre dielňu, Števom Štecom v kultúrnom dome – muzikál (Tomáš Krištof, Beata Eibevrátane stravovania a ubytovania je 25 eur pre účastníkov z Vojvodiny a 50 v Telgárte. Do sprievodného progra- nová a Kristína Plášková), rozhlasové mu patrila i výstava Kráľovná Níz- herectvo (Vladimír Kivader), herectvo chodúle a herectvo (Matej Struhár eur pre účastníkov zo Slovenska. Viac kych Tatier, prezentujúca farebné a pohybu – inscenovanie rozhlasového a Mária Knoppová), hudobná dielňa informácií o dielňach a prihláškach čiernobiele krajinárske pohľady na textu (Ján Marcinek a Svetlana Gaško- (Róbert Mikla), filmová dielňa – fil- možno získať na facebookovej stránke Kráľovu hoľu, piesňami a legendami vá), pouličné divadlo – žonglovanie, mové herectvo, kamera, strih a do- seminára.

Seminár Píšeš? Píšem! o dva týždne

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

• KULTÚRA •

ABSOLVENT ZEMEPISU, HUDOBNÍK, TANEČNÍK, RYBÁR...

Rusín, ktorý má rád Slovákov Danica Vŕbová

usíni a Slováci vždy mali medzi sebou dobré priateľské vzťahy. Je to viditeľné zvlášť v Novom Sade, kde ich kultúrne strediská – Šafárika a Matku – oddeľuje iba jeden roh, ale ich spájajú generácie a generácie ochotníkov – tanečníkov a spevákov, ktorí boli a sú činní v oboch kultúrnych centrách. Jeden z nich je aj Mihaïl Rimar-Mižo – ako ho volajú jeho slovenskí kamaráti. Hovoríme o 23-ročnom absolventovi zemepisu na novosadskej Prírodovedno-matematickej fakulte. Aj keď Rimarovci pochádzajú z Ruského Kerestúra a už druhá generácia býva v Novom Sade či v Petrovaradíne, rád o sebe hovorí, že je Sriemčan. V živote vraj má jeden veľký a milión malých problémov. Ten veľký je, že ľúbi všetko na tomto svete! Nuž nie div, že hrá na bicích v rusínskej Matke, v skupine Pap music quartet. Hrá aj na dembe (africký bubon), tancuje vo folklórnej skupine (tiež v Matke, v ktorej pracoval aj s detským folklórnym súborom), ale aj v Šafáriku.

Mihaïl Rimar Keď treba, aj v rusínskom spolku v Kerestúre. Mižo zbožňuje prírodu, preto si aj zvolil zemepis ako budúce povolanie. Jeho koníčkom je i akvaristika, ryby generálne, takže je často pri vode. Pochádza z novinárskej a nadovšetko kreatívnej rodiny; nie div, že má zrelé a reálne názory na život a ľudí vôkol seba. Ako to, že si začal chodiť práve do Šafárika, čo ťa tam prilákalo? „Vždy som mal chuť do tanca a spoznávať cudziu kultúru, jazyk, cudzie obyčaje, ľudové kroje, ľudí • KULTÚRA •

samých... Vedel som, že to všetko na jednom mieste môžem dostať v Šafáriku, tak som skúsil šťastie a pridal sa k súboru pred troma rokmi. Prišiel som tam so sestrou Máriou, a nebolo nám ľahko, lebo sme tam nikoho nepoznali. Bolo to pre nás niečo celkom nové. Obávali sme sa, že nás tam neprijmú, lebo nie sme Slováci a sme iného vierovyznania,

Svedčí mu aj slovenský kroj

V rezkom rusínskom tanci

už slovenčine rozumel viac ako deväťdesiat percent. Páči sa mi, ako každé slovenské mesto má svoju pečať v jazyku – svoj akcent, spôsob rozprávania, svoje slová. Musím povedať, že rusínsky jazyk sa dosť podobá slovenskému a máme hŕbu rovnakých slov. Nemám teda problém ani rozumieť, ani sa pomaly rozprávať. Chcel by som sa lepšie naučiť gramatiku a pravopis. Od dobrej kamarátky som dostal knihu Malý princ v slovenskom preklade, jednu z mojich obľúbených. To bola vlastne prvá kniha, ktorú som v slovenčine prečítal, no

ale to sa nikdy nestalo. Pozerajú sa nás ako na svojich. V Šafáriku sme všetci rovnoprávni, a všetci máme za cieľ verne odprezentovať slovenskú kultúru u nás a v zahraničí. Vás – Slovákov dožívam ako veľmi blízky národ, tak som sa s vami chcel lepšie zoznámiť a naučiť sa váš jazyk. Všade vás chválim, že si naozaj dobre a systematicky udržujete a pestujete kultúru a jazyk. Mám veľa kamarátov medzi Slovákmi a som z toho šťastný. Je veľkým bohatstvom mať najlepších pajtášov, medzi ktorými sú všetci príslušníci rôznych národností. Mojimi najlepšími Mižo zbožňuje bicie kamarátmi sú Srb, Maďar, Chorvát, Rusín a Slovák.“ Ako sa ti darí so slovenčinou? niekedy prečítam aj Hlas ľudu. Ťažko „Keď ide o slovenský jazyk, mô- mi padne, keď vidím, že sa Rusín žem povedať, že konečne ,chytám’ a Slovák stretnú a rozprávajú sa po niektoré veci. Na začiatku som vše- srbsky. Pritom sa vôbec nepousilujú ličo nerozumel, ale po dvoch-troch hovoriť svojimi materinskými jazykmesiacoch medzi Slovákmi som mi. A určite by si rozumeli. Preto

radím vašim čitateľom: s Rusínmi sa rozprávajte len po slovensky, určite sa dohodnete! Páči sa mi, že váš jazyk žije; že vaše ľudovky ešte žijú, že ich každodenne vyspevujú všetky generácie. Páči sa mi aj to, že zachovávate svoju identitu. Želám to isté každému národu. Keby každá vojvodinská menšina mala tieto atribúty, ktoré máte vy Slováci, všetci by sme boli oveľa silnejší.“ Okrem toho, že si tanečník, hudobník a absolvent zemepisu, si aj predsedom Spoločnosti mladých výskumníkov Branislava Bukurovova... „Predsedom spoločnosti (Društvo mladih istraživača Branislav Bukurov) som sa stal tohto roku a je mi veľkou cťou. Je to spoločnosť študentov zemepisu, turizmu a pohostinstva na Prírodovedno-matematickej fakulte v Novom Sade. Našou úlohou je organizovať vedecko-výskumné zájazdy, na ktorých zbierame údaje, podľa ktorých potom píšeme vedecké práce. Spolupracujeme aj s Poľnohospodárskou fakultou, Pokrajinským ústavom pre ochranu prírody atď. Veľa cestujeme, a tak sa neformálne učíme. Na našej fakulte je dosť Slovákov, ale sa veľmi málo zapájajú do práce a aktivít našej spoločnosti. Dúfam, že sa to čoskoro zmení, lebo sme otvorení pre všetkých.“ Foto: z archívu M. Rimara

30 /4761/ 29. 7. 2017

Kultúra

Básnické slovo na prameni Pivy 2017 Martin Prebudila

prekrásnom prírodnom ovzduší mestečka Plužine v severozápadnej časti Čiernej Hory v dňoch 21. až 23. júla t. r. prebiehali v poradí už 47. básnické stretnutia Básnické

letnej scéne v Plužinách prebiehal malý básnický maratón, v rámci ktorého vystúpilo viac ako 40 básnikov. Okrem iných svoje verše predviedli Milica Kraljová, Kosta Radović, Radomir Uljarević, Ranko Mićanović (Čierna Hora), Selimir Radulović,

V družnom rozhovore s bardom súčasnej srbskej poézie Matijom Bećkovićom

Na prameni básnického slova: Jeremija Lazarević (zľava), Miroslav Demák a Martin Prebudila

slovo na prameni Pivy (Pjesnička riječ na izvoru Pive), na ktorom sa zúčastnili prevažne čiernohorskí srbskí básnici, ako aj hostia z Republiky Srbskej, Srbska a Slovenska. Už prvý večer, teda minulý piatok, bola otvorená výstava sôch Matiju Radovića, vnuka zakladateľa týchto stretnutí Kostu Radovića. Ďalšia časť programu bola venovaná spomienke básnika Božidara Živkovića-Džigiho, o ktorom hovoril prof. Dr. Jovan Delić. Boli predstavené aj najnovšie knihy domácich autorov a udelené ceny Spasoja Paju Blagojevića a Raduleho Željka Damjanovića tohtoročným najlepším poetom na básnickom súbehu Lazarovi Đačićovi zo Subotice a mladým básnikom z Nikšića Dragane Đerđevcovej a Markovi Vilotijevićovi. Druhý deň tohto sviatku poézie sa začal predpoludňajším sympóziom, ktoré bolo venované čiernohorskému básnikovi Radojicovi Boškovićovi a vo večerných hodinách na otvorenej

www.hl.rs

Mićo Cvijetić, Milica Bakračová, Jeremija Lazarević (Srbsko) a za Slovensko poéziu hovorili Miroslav Demák a Martin Prebudila. Vlani sa na tomto básnickom festivale spolu s naším rodákom žijúcim už dlhšiu dobu v Brati-

slave M. Demákom zúčastnili aj slovenskí básnici Milan Richter, Elena Hidvéghyová-Yung a Ján Zambor. Tohtoročné podujatie Básnické slovo na prameni Pivy sa skončilo osobitnou časťou programu pod názvom S básnikom o polnoci, keď vystúpil akademik a „partiarcha srbskej poézie“ Matija Bećković, ktorý inšpiratívne a nadšene hovoril svoje verše takmer celé dve a pol hodiny – bez toho, aby si vypil aspoň kvapku vody z pripraveného pohára. Viac ako zaslúžene sa mu dostal viacnásobný a dlhotrvajúci potlesk početných milovníkov básnického slova, a to priamo na prameni malebnej a životadarnej rieky Pivy.

Matija Bećković

SLÁMKA V tej noci z piatka na sobotu V osudovej chvíli v tvojom živote Čistučká panna a nevídaný kvietok Posledné čo si odo mňa počula Bolo: Mám ťa rád Najväčšmi na svete Ale na čom by ten čo nevie Viac žiť udržal seba Keby si mu neváhavými perami Nedodala slámku A slová Aj ja teba 28. 2. 1998 Zo srbčiny preložil Martin Prebudila

Stačí, keď vypadne „šrófik“ Anna Horvátová

k sa zaraz môže pokaziť niekoľko vecí, isté je, že sa pokazí tá, ktorú najnevyhnutejšie potrebujeme. Niekedy je príčinou kazu len malá súčiastka, alebo stroj vyradí z činnosti aj obyčajný „šrófik“. Ale pozrime sa, čo tak s tým „šrófom“ či „šrófikom“ v slovenčine. Po ktovie koľkokrát narážame na rovnaký problém, keď nepoznáme adekvátny termín v našom materinskom jazyku! V srbčine sa tejto vecičke povie šraf, vijak, zavrtanj. Spisovná slovenčina nepripúšťa ani „šrófy“, ani „šrófiky“. Súčiastka so závitmi, prípadne s maticou slúžiaca na spájanie alebo

Informačno-politický týždenník

prenos pohybu je skrutka; môže byť nastavovacia skrutka, skrutka do dreva. Skrutku možno spojiť, zatiahnuť a na to je nástroj na skrutkovanie, na uvoľňovanie a doťahovanie skrutiek – skrutkovač; hovorovo šraubovák. Už keď sme zašli do dielne, posvietime si aj na tú pomôcku, povieme tomu medzi ľudom po srbsky stega. Na Slovensku by si poriadne hlavu lámali, keby narazili na to slovo. V slovenčine tejto pomôcke prislúcha termín svorka (ide ale o rozličný význam toho istého slova, teda nejde o svorku vlkov, psov); máme na ume prevažne oceľovú stegu, čiže svorku, ktorá slúži na spájanie, zovretie niečoho. • KULTÚRA •

 RECENZIA

Triptych tipov na čítanie (Nový život, roč. 69, č. 5-6, 2017) Vladimíra Dorčová -Valtnerová

ajnovšie dvojčíslo mesačníka pre literatúru a kultúru Nový život sa oplatí vziať do rúk. Aj tentoraz sú v ňom kvalitné odborné texty, eseje a štúdie, respektíve pôvodná poézia alebo próza, i napriek skutočnosti, že sú finančne nedocenené. Už vstupná esej z pera Maríny Šimákovej-Spevákovej s titulkom Viacruký básnik, prvotne publikovaná ako doslov v knihe Víťazoslava Hronaca Koniec bezvetria (FACE:

Fintice – Košice 2016) je ukážkou toho, že keď sa človek venuje jednej oblasti, stále sa v nej zdokonaľujúc, on, čiže v tomto prípade ona, dokáže vždy objaviť nové hodnoty v diele určitého autora. Zároveň je schopná tieto hodnoty zadefinovať a ozrejmiť ich aj širšej verejnosti. Bez falošnej skromnosti, ale vytrvalosť či rozhodnutie venovať sa odhaľovaniu literárnych a intertextuálnych skvostov postmoderného mága, ako Šimáková-Speváková pomenúva autora Hronca, si zaslúži ocenenie v širšej, aj tej „národnej“ verejnosti,

Letné tábory pre odmenených žiakov S. Zolňanová

cenení žiaci na súťažiach zo slovenského jazyka pre základné a stredné školy spolu s niekoľkými rovesníkmi pobudli na Slovensku. Zúčastnili sa na táboroch pre žiakov základných škôl Detská univerzita a pre stredoškolákov Letná škola mladých vedcov (2. – 9. júla). Podujatia zorganizovala Univerzita Mateja Bela v Banskej Bystrici za finančnej podpory Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu SR a Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí. Žiaci pod pedagogickým dozorom Jána Brnu a Svetlany Zolňanovej navštívili Banskú Bys• KULTÚRA •

a preto je dobre, že čitateľov do pozorovaného dvojčísla NŽ vovádza práve tento text. Treba oceniť aj uvedenie do časopiseckého života nesporného básnického talentu začínajúcej poetky Jany Domoniovej, inak študentky slovenského jazyka a literatúry v Novom Sade, ktorá si už pomaly vydobyla svoju vežu v hrade slovenských vojvodinských básnikov. Ide o poetku, ktorej verše reflektujú vplyvy digitálnej doby, v ktorej žije(me), ale zároveň vyžarujú prítomnosť básnickej žilky, ktorú treba opatrne zalievať, ako aj samotná autorka píše v básni Prach: Aby prvé prízemné mráziky / nezačali zavčasu pučať, / potrebné sú malé dávky slnka / a kvapky priesvitného roztoku. Poézia je dobre zastúpená v najnovšom Novom živote. Všímame si aj našu významnú poetku (okrem iného) Vieru Benkovú, ktorá sa v Panónskom haiku opäť prinavracia k obľúbeným témam – k rovine, láske, „ľudovej“ flóre. Je tu aj ukážka z básnického diela chorvátskeho básnika, esejistu a výtvarného kritika Mirka Božića. Jeho verše by zvlášť mohli osloviť mladšiu čitateľskú obec, lebo zaujímavým spôsobom kombinuje vlastný jazyk s angličtinou. Či je to prínosom k literatúre, alebo nie, povedia literárni kritici, ale dovo-



tricu, Banskú Štiavnicu, Malakovskú dolinu a pobudli aj na Folklórnom festivale Podpolianske slávnosti na Detve.

líme si tvrdiť, že ide o svojráznu provokáciu, ktorú treba využiť, čiže dať sa vyprovokovať k čítaniu Božićových veršov – najprv v NŽ a potom, možno, aj inde. Dvojčíslo 5-6 prináša aj texty z Literárneho snemovania, pôvodnú prózu Márie Vrškovej, sú tu aj, ako obvykle, knižné a výtvarné recenzie, ale tentoraz poteší aj recenzia divadelného predstavenia Misky strieborné, nádoby výborné v predvedení bratislavského Štúdia 12 a v réžii Aleny Lelkovej. Podpisuje ju autorka Ana Žikićová. Divadelná recenzia je vítaná, lebo kultúra nie je iba literatúra a výtvarníctvo, čiže kultúrne aspekty, ktoré si najčastejšie nájdu svoje miesto v našom renomovanom časopise. Kultúra je aj divadlo, hudba, film a iné druhy umenia, o ktorých, žiaľ, menej čítame (aj) v časopise pre literatúru a kultúru Nový život.

CHÝRNIK

KOVAČICA. V sobotu a nedeľu (29. a 30. júla) na nádvorí Miestneho spoločenstva v Kovačici bude Deň žatvy. Podujatie organizuje Združenie poľnohospodárov Kovačičania. V nedeľu odznie aj koncert FS Rozmarín a celovečerný koncert budú mať bývalí kovačickí hudobníci. Na podujatí nevystane ani gastronomická časť (chystanie gastronomickej fazule, pampúchov a bryndzových halušiek), ktorú organizátori zaradili do oboch dní. NOVÝ SAD. Pri príležitosti 60. narodenín akademického maliara Martina Kizúra v Ústave pre kultúru vojvodinských Slovákov v stredu 2. augusta o 20.00 je naplánované otvorenie výstavy malieb a grafík Austrálske pohľady. Výstavu usporiadajú v rámci 56. Slovenských národných slávností. J. P-á 30 /4761/ 29. 7. 2017

Kultúra K VÝSTAVE OLEJOMALIEB GEORGI JOSIFOVA V KULTÚRNOM STREDISKU NOVÉHO SADU

Snové vidiny v plnej kráse

Oto Filip

ola to výzva, ktorej sa ťažko dalo odolať. V prvom rade kvôli hýrivým farbám, presnejšie najmä tóninám hnedej, ktoré spôsobili, že priestor galérie Kultúrneho strediska Nového Sadu akoby bol nesmierne tesný, takže sa snažili prekročiť svoj tieň. Snové vidiny, ako znie názov výstavy, zažiarili v plnej kráse. Ich autor, akademický maliar Georgi Josifov, narodený v roku 1955 v Dimitrovgrade, meste známom podľa početných maliarov, zakomponoval dych rodiska (raz priamo, inokedy zase sprostredkovane) do olejomalieb, ktoré žiadneho pozorovateľa nenechajú ľahostajným. Lebo sú páčivé, veľmi senzitívne a syntetické, obsahovo a koloritom riadne nasýtené. Aj keď už dávno Kroky odišiel z rodného kraja do Nového Sadu brúsiť si umelecké nadanie u slávneho Boška Petrovića na novosadskej Akadémii umení, na to špecificky svoje nikdy ani nezabudol,

Tiene

ani, nedajbože, nezanevrel. Skôr sa dá povedať, že ho neustále obohacoval. Zásahmi štetcom naznačujúcim čosi oveľa viac vzrušujúcejšie od bdelosti, obsahmi plnými nezvyčajného ovzdušia. Lebo sú vidiny a sny také, aké sú. Na niektoré si spomenieme, na niektoré zabudneme, niektoré sa zase vracajú v pravidelných časových intervaloch, lenže v zmenených podobách a obdobách.

Georgi, žitím a bytím spätý s Novým Sadom – veď aj dnes žije v starodávnej časti Petrovaradínu – má tú dobrú vlastnosť, že úporne skúma svoje výtvarné dosahy,

Uväznení... www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

používajúc zistené ako nový odrazový mostík k novej méte, ktorú treba dosiahnuť. V duchu takého prístupu, poznačeného inovačnosťou, skúsenosťou, smelosťou hľadať nové, priam remeselnou zručnosťou, sa na najnovšej výstave rozhodol spojiť navonok a takmer nespojiteľné: niektoré olejomaľby skombinoval s purpénom. Farby naplno s náznakmi bieloby. Hra A vyšlo mu to. Rov-

Mesto

nako tak, ako sa mu spravidla darí aj kadečo iné. Veď sa ako umelec nadaný a rôznorodý stačí zaoberať nielen maľbou, ale aj využívať mimoriadne kresliarske nadanie. Keby len to. Je aj divadelným scénografom, knižným ilustrátorom, pedagógom, selektorom a riaditeľom umeleckých táborov. V druhej časti júla, do začiatku augusta, prvýkrát vystavoval v Galérii Kultúrneho centra Nového Sadu. Mesta, v ktorom sa školil, a v ktorom celé desaťročia úspešne tvorí. Veď nie nadarmo sa vraví, že nikto nie je prorokom vo vlastnom prostredí. A životná skúsenosť nás neochvejne učí, že si neraz radšej vnímame to odinakadiaľ, než to, čo je takmer na dosah ruky. Nech už je ako je, Georgi Josifov nám obrazmi svojho detstva, existencie, snov, sveta, jasne ukázal, že pre ozajstný talent medze neexistujú. Nikde. A že aj olejomaľby môžu byť nadčasovými metaforami, hovoriacimi toľko toho, nielen o autorovi, ale aj o nás či dobe, ktorú práve žijeme. • KULTÚRA •

Oznamy

KNIŽNÉ VYDANIA HLASU ĽUDU 5. Zborník prác: Kysáč 1773 – 2013, všetko o Kysáči, od založenia po súčasnosť, cena 2000 din.

1. Andrej Čipkár: Prečo???, rozprávky pre deti, cena 300 din; 2. Mária Kotvášová-Jonášová: Mať pätnásť je také ťažké, alebo striptíz, poviedky pre tínejdžerov, cena 500 din.

6. Anna Horvátová: Jazykové omyly 2, zbierka poučiek z oblasti slovenského pravopisu a výslovnosti, gramatiky a slovnej zásoby, cena 250 din.

3. Elenka Šranková: Hlasľudovská kuchárka – Z kysáčskeho receptára – recepty starých mám a súčasné recepty chutných jedál, cena 600 din. 4. Jaroslav Feldy: Keď v živote nekvitli iba ruže – Ranená mladosť, skutočné životné osudy ľudí zo sriemskych dedín Erdevíka a Bingule, cena 600 din.

7. Ján Šimoni: Matematika od stredoveku po 18. storočie, príručka určená učiteľom matematiky a prírodných vied, cena 800 din.

Jednotlivé tituly si môžete OBJEDNAŤ v redakcii Hlasu ľudu  na tel. č.: 021/47-20-840 alebo 063/47-20-84  na e-mail: nvu@hl.rs, filipova@hl.rs  alebo v dopisovateľstvách v Kovačici (013/662-565), Starej Pazove (022/317-505) a Báčskom Petrovci (021/22-80-042).

PONUKA PRÁCE APROREAL, s. r. o., Senica, Slovensko Hľadáme zodpovedných a precíznych vyučených murárov na stavby realizované na Slovensku. Uvítame zohratú partiu piatich ľudí. Kvalitne vykonanú prácu zaujímavo finančne odmeníme. Podmienkou je osvedčenie Slováka žijúceho v zahraničí a plynulá znalosť slovenčiny. Kontakt: aproreal@aproreal.sk.

Práca na Slovensku, v Nitre, pre Slovákov žijúcich v Srbsku

VYROBNY PROGRAM: – KOTLY NA PEVNE PALIVO, BIOMASU A PELETY – HORAKY NA PELETY – NEREZOVE KOMINY – AKUMULACNE NADRŽE

Slovenská spoločnosť ePersonal, s. r. o., potrebuje zamestnancov do elektrotechnického priemyslu na SLOVENSKU, ktorí vlastnia preukaz zahraničného Slováka. − zárobok od 550€ / netto + stravné lístky − zabezpečené ubytovanie práca na dve zmeny − zálohy každý týždeň

Nositelia zlatých medailí za kvalitu na Novosadskom veľtrhu

V prípade záujmu + bližšie info. na tel. čísle: 062/84-79-558

KOVAČICA Štúrova 69 tel./fax: 013/662-183 mob. 063/282-097 www.uniko.rs

DROBNÉ OZNAMY

Spoločnosť SLOVAKTUAL, s. r. o. − miesto práce: Pravenec − Prievidza − náplň práce: výroba plastových a hliníkových okien − zmennosť: dvojzmenná prevádzka (ranná a poobedná) − mzda 3,16 eura netto za hodinu − ubytovanie, doprava do práce a stravovanie zabezpečené a plne hradené zamestnávateľom − práca vhodná pre mužov do 50 rokov s dobrým zdravotným stavom − pozíciám vyhovujú uchádzači so stredoškolským vzdelaním a vzdelaním v odbore tesár, strojár, stolár − dokážeme vás zamestnať ihneď a v súlade so zákonmi Bližšie informácie: 066/09-66-33; 066/09 66 99; 064/345-09-18

• OZNAMY •

TESNÍME (dihtujeme) okná a dvere neopren gumou a vyrábame harmonika dvere a rolety; telefóny: 025/5827-710 a 060/5088-433. NA PREDAJ servisované, zachované domáce spotrebiče a biela technika v Báčskom Petrovci; bližšie informácie na tel. č.: 064/2051445. KUPUJEM staré a nové perie alebo mením za paplóny, vankúše a deky. Prichádzam na pozvanie; Martin Nosál, B. Petrovec, tel.: 063/826-92-05 a 021/782-278.

DROBNÝ OZNAM UHLIE: SPASO-prom Ugljevik ponúka dovoz všetkých druhov uhlia: kusové, kocka, orech, drobné uhlie. Rýchlo, kvalitne, výhodne! Mimosezónna zľava! Spasoje Marković; tel.: +387 55 678 019, mobil: +387 65 304 021; 064 3624135.

30 /4761/ 29. 7. 2017

Oznamy SPOMIENKA

SPOMIENKA

na matku a starú mamu

SPOMIENKA

na manžela, otca a starkého

KATARÍNU VALENTÍKOVÚ 7. 8. 1960 – 17. 7. 1997 – 17. 7. 2017 z Pivnice

ZUZANA MEDVEĎOVÁ rod. Lomenová 14. 10. 1935 – 25. 7. 2015 – 2017 z Báčskeho Petrovca

Kto umiera, neodchádza, ale zostáva v srdciach tých, ktorí ho mali radi. So smútkom v srdci aj po 20 rokoch prežitých bez svojej milovanej si s láskou na ňu a na život prežitý s ňou spomínajú

Syn Samuel

synovia Vladko a Mirko s rodinami

Mestská správa pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad na základe článku 29 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04 a 36/09) zverejňuje

OZNÁMENIE o schválení rozhodnutia, ktorým sa poskytuje súhlas k Štúdii o odhade vplyvov na životné prostredie projektu základňovej rozhlasovej stanice mobilnej telefónie NS136, NSU136, NSL136 NS-Rumenačka (MERKUR)

OZNÁMENIE o schválení rozhodnutia, že nie je potrebný odhad vplyvov na životné prostredie projektu základňovej stanice mobilnej telefónie PETROVARADIN – NS11, NSCH11, NSU11, NSL11

Nositeľ projektu Telekom Srbija, a. s., Takovská 2, Belehrad, podal žiadosť o poskytovanie súhlasu k Štúdii o odhade vplyvov na životné prostredie projektu základňovej stanice mobilnej telefónie NS136, NSU136, NSL136 NS-Rumenačka (MERKUR), Ul. rumenačka 150, v Novom Sade, na katastrálnej parcele číslo 3849/1, k. o. Nový Sad I, Mesto Nový Sad. Po uskutočnenom postupe a návrhu technickej komisie Mestská správa pre ochranu životného prostredia dňa 18. júla 2017 schválila rozhodnutie číslo VI-501-328/17, ktorým je daný súhlas k predmetovej štúdii. Do predmetového rozhodnutia možno nahliadnuť v miestnostiach Mestskej správy pre ochranu životného prostredia Rumenačka 110 a, Nový Sad, v pracovné dni od 10.00 do 15.00 h a na webovej stránke Mestskej správy pre ochranu životného prostredia www.environovisad.org.rs. Proti tomuto rozhodnutiu možno začať súdne konanie v Správnom súde v lehote 30 dní odo dňa zverejnenia oznámenia o schválení rozhodnutia v prostriedkoch verejného informovania.

Nositeľ projektu Telekom Srbija, a. s., Takovská 2, Belehrad, podal tomuto orgánu žiadosť o potrebe po odhade vplyvov na životné prostredie projektu – základňovej stanice mobilnej telefónie PETROVARADIN – NS11, NSCH11, NSU11, NSL11, Ul. Božidara Adžije b. č., v Petrovaradíne, na katastrálnej parcele číslo 1511/1, k. o. Petrovaradín, Mesto Nový Sad. Po uskutočnenom postupe Mestská správa pre ochranu životného prostredia dňa 17. júla 2017 schválila rozhodnutie číslo VI-501-408/17, že nie je potrebný odhad vplyvov na životné prostredie. Do predmetového rozhodnutia možno nahliadnuť v miestnostiach Mestskej správy pre ochranu životného prostredia, Rumenačka 110 a, Nový Sad, v pracovné dni od 10.00 do 15.00 h a na webovej stránke Mestskej správy pre ochranu životného prostredia www.environovisad.org.rs. Zainteresovaná verejnosť môže vyjadriť sťažnosť proti tomuto rozhodnutiu v lehote 15 dní odo dňa jeho zverejnenia v prostriedkoch verejného informovania prostredníctvom tohto orgánu.

Mestská správa pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad na základe článku 29 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04 a 36/09) zverejňuje

JÁNA LAČOKA

10. 3. 1945 – 26. 7. 1993 – 2017 z Petrovca

Osud bol krutý, rozlúčka ťažká a spomienka večná. Tvoja neprítomnosť je nenahraditeľná. Manželka, dcéra a syn s rodinami

POSLEDNÝ POZDRAV

SAMUELOVI DUBOVSKÉMU

1928 – 2017 z Báčskeho Petrovca

S vďakou a úctou si trvalú spomienku zachová kolektív Ústavu pre učebnice

SMUTNÁ ROZLÚČKA

Dňa 23. júla 2017 nás navždy opustil náš milý ocko a dedo

OZNÁMENIE o schválení rozhodnutia, že nie je potrebný odhad vplyvov daného stavu na životné prostredie projektu základňovej stanice mobilnej telefónie NS Dnevnik Podnik Telenor Common Operation, pobočka Belehrad – Nový Belehrad, s oprávnením nositeľa projektu Telenor, s. s r. o., Omladinskih brigada 90, Nový Belehrad, podal tomuto orgánu žiadosť o rozhodovanie o potrebe po odhade vplyvov daného stavu na životné prostredie projektu základňovej stanice mobilnej telefónie NS Dnevnik, Bulvár oslobodenia č. 81, v Novom Sade, na katastrálnej parcele číslo 10237/1, k. o. Nový Sad I, Mesto Nový Sad. Po uskutočnenom postupe Mestská správa pre ochranu životného prostredia dňa 24. júla 2017 schválila rozhodnutie číslo VI-501-231/17, že nie je potrebný odhad vplyvov daného stavu na životné prostredie. Do predmetového rozhodnutia možno nahliadnuť v miestnostiach Mestskej správy pre ochranu životného prostredia, Rumenačka 110 a, Nový Sad, v pracovné dni od 10.00 do 15.00 h, a na webovej stránke Mestskej správy pre ochranu životného prostredia www.environovisad.org.rs. Zainteresovaná verejnosť môže vyjadriť sťažnosť proti tomuto rozhodnutiu v lehote 15 dní odo dňa jeho zverejnenia v prostriedkoch verejného informovania prostredníctvom tohto orgánu.

hlasludu.info www.hl.rs 42

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

Mr. SAMUEL DUBOVSKÝ 28. 1. 1928 – 23. 7. 2017 z Petrovca

Bude nám veľmi chýbať Tvoja dobrota, duchaplnosť a láska. Dcéra Milota a vnučka Xénia Ďakujeme všetkým tým, ktorí nám vyslovili sústrasť a prišli vyprevadiť nášho zosnulého na poslednú cestu.

• OZNAMY •

SMUTNÁ SPOMIENKA

Uplynul rok, čo nás opustil milovaný manžel, otec, starý otec a prastarý otec

POSLEDNÁ ROZLÚČKA

14. 6. 1943 − 28. 7. 2016 z Hložian

Tvoji najmilší: manželka Mária, syn Ondrej s manželkou Annou, vnučky Daniela a Marienka s rodinami a pravnučka Sára

SMUTNÁ SPOMIENKA na

PAVLA JURÁSA 10. 6. 1961 – 22. 7. 2009 – 2017 z Kysáča

1. 11. 1976 – 29. 7. 2007 – 2017 z Kovačice

Náhle odišla duša Tvoja, nestihol si povedať: „Zbohom, rodina moja.“

Trvalú spomienku si zachovávajú: rodičia Ján a Anna a brat Ján s dcérou Paulínkou

Sestra Mária z Kysáča s dcérami a vnukom

SMUTNÁ SPOMIENKA

Oznamujte v Hlase ľudu 021/ 47-20-840

021/47-20-844 Tvoji najmilší

PAVEL CICKA

26. 10. 1939 – 18. 7. 2017 z Kulpína

a S láskou a povďačnosťou si na Teba spomínajú

Je tomu desať rokov, čo nás nečakane a navždy opustil milovaný syn a brat

MICHALOM BENKOM

ONDREJ FEKETE

S láskou a úctou si na Teba spomínajú a v srdci si Ťa uchovávajú

SPOMIENKA

inzercia@hl.rs

VESNA MUČAJIOVÁ 22. 3. 1979 – 12. 10. 2012 – 2017

ANNA MUČAJIOVÁ

rod. Krajčiová 24. 9. 1937 – 31. 7. 2016 – 2017 z Báčskeho Petrovca

V spomienkach ste stále s nami

PAVEL MUČAJI 4. 6. 1936 – 4. 6. 2000 – 2017

rodina Milinková

SMUTNÁ ROZLÚČKA S bôľom a zármutkom sme sa rozlúčili dňa 11. júla 2017 s našou mamou, svokrou, starkou a prastarkou

MÁRIOU STRACINSKOU rod. Paulíniovou 3. 6. 1938 – 11. 7. 2017 z Petrovca

Ďakujeme všetkým tým, ktorí s nami spolucítili, vyjadrili nám sústrasť a prišli vyprevadiť našu zosnulú na jej večný odpočinok. Osobitná vďaka patrí pánovi farárovi Jaroslavovi Javorníkovi za dojímavé slová rozlúčky a pánovi presbyterovi Štefanovi Kotasovi, ako i cirkevnému zboru za pekné pesničky. Na Tvoju lásku, dobrotu a starostlivosť nikdy nezabudnú zarmútení: syn Ján, nevesta Jasminka, dcéra Mária, zať Vladimír, vnukovia Ján, Martin, Vladimír, Branislav, vnučka Maja s manželom Bojanom a pravnuk Luka • OZNAMY •

30 /4761/ 29. 7. 2017

RTV Panoráma TELEVÍZIA VOJVODINA 2 Piatok 28. júla 19.30 Kulpínska svadba z roku 2014 20.00 Dobrý večer, Vojvodina Nedeľa 30. júla 11.00 Dni zúfalstva a hrôzy 11.30 Boh náš je láska Utorok 1. augusta 10.10 Paleta – výber najlepších vysielaní z produkcie Slovenskej redakcie RTV Vojvodina titulkovaných po srbsky na 1. programe TVV 17.30 Perličky – desaťminútový blok venovaný najmladším divákom Pondelok – sobota 18.00 Denník TERMÍNY REPRÍZOVÝCH VYSIELANÍ Piatok 21.30 Boh náš je láska Sobota 9.25 Dobrý večer, Vojvodina 11.20 Paleta Utorok 16.10 Paleta 17.00 Dúhovka

RÁDIO NOVÝ SAD 3 Predpoludňajší program Každý pracovný deň 8.00 – 10.00 Sobota 8.00 Správy 8.30 Aspekty 9.00 Správy Týždeň 8.00 8.05 9.05 9.30

Nedeľa Správy Vysielanie pre dedinu Pohľady k výšinám Vysielanie pre deti

Popoludňajší program 14.45 Slovenská ľudová hudba (sobota) 15.00 Správy 15.05 Rádiošport (pondelok) Kronika našich osád (utorok) Hudobné vysielanie (streda) Inteen (streda o 16,00) Súzvuky (štvrtok) Z každého rožka troška (piatok) Kaleidoskop (sobota) 15.30 Zo sveta hudby – zábavná hudba (nedeľa) 16.00 Motívy (nedeľa) 17.00 Rozhlasové noviny 17.15 Vejár hudobných vysielaní Slovenská ľudová hudba (sobota)

Nočný program 23.00 Rozhlasová hra pre Dni zúfalstva a hrôzy – dospelých (utorok) polhodinové vysielanie, ktoré 24.00 Slovenská tanečná, ľudová vzniklo pred desaťročím, venované a umelecká hudba (nedeľa) je nedávno zosnulému profesorovi, šéfredaktorovi Našich pionierov, autorovi učebníc, literárnemu pracovníkovi a prekladateľovi Samuelovi Dubovskému. Nakrútené je na základe jeho knihy Na Prokrustovom lôžku ako otrasná spoveď z obdobia Informbyra, čiže o jeho odsúdení a ťažkých chvíľach TV STARÁ PAZOVA prežitých v zajatí. Utorok – sobota 17.00 Správy 22.00 Správy Boh náš je láska – druhá časť nedeľného bloku bude Nedeľa venovaná konfirmačnej slávnosti 13.00 S vami a pre vás v Lugu, mladšiemu aradáčskemu spevokolu Vivid, študentovi S vami a pre vás je kolážové vysielanie, ktoré obsahuje aktuality teológie Miroslavovi Poničanovi zo staropazovského prostredia, a organistovi Jankovi Siromovi. ako i z iných slovenských prostredí. V rámci hodinového vysielania je aj náboženská časť pod názvom Hrad prepevný. Repríza v pondelok a stredu o 14.00, resp. o 22.05.

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

TV PETROVEC Pondelok – sobota 18.25 Začiatok vysielania 18.30 Zahraničný denník 18.50 Hit dňa, Moľa / Klenoty, Citáty 19.00 Zvon, spravodajská relácia 19.15 Kreslený film 19.50 Hit dňa, Reklamy 20.00 Filmy: Piatok 28. júla – V mene môjho syna Sobota 29. júla – Ben-Hur Pondelok 31. júla – Neposlušná Utorok 1. augusta – Čas pomsty Streda 2. augusta – Ako stvoriť dokonalého chalana Štvrtok 3. augusta – Anjeli a démoni 21.45 Hit dňa, Moľa / Klenoty, Citáty, Reklamy, Zvon 23.00 Záver vysielania Nedeľa 30. júla 17.00 Film: Kniha džungli 18.30 Hit dňa, Reklamy, zostrih Molí 19.00 Zvon, prehľad udalostí týždňa 20.00 Kolážová relácia Nedeľa s vami 22.00 Film: Kráska a zviera 24.00 Záver vysielania Každý pondelok 20.00 Hudobný mix Každý piatok 18.15 Výber z programu TV Kovačica Každú sobotu 18.15 Výber z programu TV Pančevo

Irena Struhárová, moderátorka TV Petrovec

TV OBCE KOVAČICA Klenotnica (nedeľa, utorok, piatok) 16.00 – 18.00 Nedeľa 30. júla 16.00 Kronika týždňa Slovo na týždeň Dozaista organista Utorok 1. augusta 16.00 Dožinky po kovačicky Čo nového v našom chotári? Piatok 27. júla 16.00 Z archívu: RTV OK Film: Rok na dedine – jar, leto

RÁDIO KOVAČICA Na modrej vlne – každý pracovný deň 15.05 Správy z regiónu 15.30 Stalo sa na dnešný deň 16.00 Správy z Kovačickej obce 16.10 Hlas ľudu ponúka (každý piatok) 16.20 Kalendárium 16.25 Udalosti dňa 16.55 Citáty do vrecka 17.00 Šport, Medicína, Školstvo, Poľnohospodárstvo, Kultúra 17.15 Zaujímavosti zo sveta 17.30 Humor 18.00 Správy z Kovačickej obce 18.10 Zaujímavosti zo sveta 18.15 Šport, Medicína, Školstvo, Poľnohospodárstvo, Kultúra 18.20 Citáty do vrecka 18.40 Poézia • RTV PANORÁMA •

KRÍŽOVKA ČÍSLO 30 RÁDIO STARÁ PAZOVA Utorok – piatok 18.00 Servis Na dnešný deň Meniny 18.15 Volíme melódiu dňa 18.30 Aktuality z obce a iných osád Poučky zo slovenčiny (streda) 19.00 Denník, informatívne vysielanie 19.15 Hudba 19.30 Oznamy, hudba a reklamy 20.00 Z nášho uhla, udalosti a ľudia Náboženské vysielanie Živé vody (streda) Tematické vysielanie Z minulosti (štvrtok) 15.00 16.00 16.05 16.30 17.00 18.05 19.00

19.30 20.00

7.00 7.30 8.00 8.05 8.30 9.00 9.05 9.30

Sobota Servis Na dnešný deň Meniny, Reklamy Správy Zvončeky, detské vysielanie Oznamy a drobné oznamy Volíme melódiu týždňa, resp. mesiaca, hudba a reklamy Repríza štvrtkovej relácie Z nášho uhla Aktuality z Vojvodiny, na spoločnej vlne rozhlasové stanice Báč, Báčsky Petrovec, Kovačica a Stará Pazova Oznamy, drobné oznamy a z našich osád Aktuality z mesta, repríza utorkovej relácie Z nášho uhla Nedeľa Servis Na dnešný deň Meniny Oznamy, hudba a reklamy Správy Hudba, servis Slovo nášho Boha, náboženské vysielanie Správy Hudba a aktuality Oznamy, hudba a reklamy

NOVOSADSKÁ TELEVÍZIA Každý pracovný deň 15.15 Objektív v slovenskej reči

• RTV PANORÁMA •

RÁDIO PETROVEC

V tajničke je názov slávnosti, ktorá sa organizuje na počesť ukončenia žatvy.

Utorok – piatok 10.40 Hit dňa 14.00 Dozvuky Sobota 10.00 Aktuality z Vojvodiny Nedeľa 10.00 Retrospektíva týždňa

autorka: ANNA pond BIČIAROVÁ

Slovenská hudba každý deň 5.00 – 15.00. Svetová hudba každý deň 15.00 – 5.00.

2. časť rovnaké „radna vpíšte obaveza“ O B C A tajnničky samohl. Báčan

Nemecko speváčka Novaković

úctivo pýtal polialo AS HL DU vodou ĽU tona tesla

vpíšte CÁ pánovia

klamstvo Katarína (dom.)

štekali AS HL DU odvážil ĽU sa

TELEVÍZIA PANČEVO

Rumunsko

Nedeľa 30. júla 19.30 Repríza relácie Dobrý deň

pevné presvedčenie

Streda 2. augusta 12.30 Dobrý deň, kolážová relácia

ad notam

predložka

rovnaké samohl.

oní

kelvin ženské meno

stratilo, prišlo o niečo vpíšte AV dráha s koľajnicami

tantal

Kotor

vo vhodnom čase vpíšte TRÉ

vpíšte ODVI TV VOJVODINY program vysiela na nasledujúcich kanáloch: pre územie Nového Sadu na 48., pre územie Subotice na 40. a pre územie Vršca na 39. Program v slovenskej reči sa vysiela na Druhom programe RÁDIO NOVÝ SAD Program v slovenskej reči sa vysiela na vlnovej dĺžke 100 a 107.1 MHz TV PETROVEC Program sa vysiela na kanáli 55; www.tvpetrovec.com; RÁDIO PETROVEC Program sa vysiela na vlnovej dĺžke 91.4 MHz TELEVÍZIA OBCE KOVAČICA Program sa vysiela na kanáli 52 RÁDIO OBCE KOVAČICA Program sa vysiela na vlnovej dĺžke 93,2 MHz RÁDIO STARÁ PAZOVA Program v slovenskej reči sa vysiela na vlnovej dĺžke 91.5 MHz TV STARÁ PAZOVA Program v slovenskej reči sa vysiela prostredníctvom lokálneho káblového operátora na kanáli 60 TELEVÍZIA PANČEVO Program sa vysiela na kanáli 39 NOVOSADSKÁ TELEVÍZIA Program sa vysiela na kanáli 60

1. časť AS HL DU tajničky ĽU

1. a 3. samohl. papagáj

rieka na Slovensku liečivý krík (lat.) piesočný pruh vyčnievajúci nad vodou

alt ampér ťahanie

ROZLÚŠTENIE KRÍŽOVKY ČÍSLO 29 VODOROVNE: uvedomiť, vada, ba, Ar, R, s, h, radista, identita, láska, Ra, čiarka, šsl, osma, ík, úspech, robot, NK, oma, ista, m, poli, ť TAJNIČKA: V ARADÁČSKOM ŠÍROM POLI

povzdych

súhlas

Správne rozlúštenie KRÍŽOVKY 27 z čísla 27 Hlasu ľudu z 8. júla 2017 bolo: JÁN KOPČOK. Odmenu – knižné vydanie z produkcie NVU Hlas ľudu za správne rozlúštenie uvedenej krížovky získala: JARMILA HAJKOVÁ, Ul. Jána Jonáša č. 26, 26 210 KOVAČICA. BLAHOŽELÁME. Správne rozlúštenia aj naďalej zasielajte DO 5 DNÍ ODO DŇA VYDANIA NAŠICH NOVÍN na adresu: NVU Hlas ľudu, Bulvár oslobodenia 81/V, poštový priečinok 234, 21 000 Nový Sad, PRE KRÍŽOVKU, alebo mailom na adresu: obsustova@hl.rs

30 /4761/ 29. 7. 2017

Šport Prvé miesto Novosadčanom TURNAJ V MALOM FUTBALE V SELENČI

Juraj Berédi-Ďuky

Selenči sa 17. júla 2017 skončil turnaj v malom futbale, známy ako Let’s Play 2017, ktorý v nočných hodinách organizovala Mládežnícka asociácia Play. Aj tohto roku bol sprievodným

Triumf tímu Play team Burence

podujatím osláv Dňa Selenče. Turnaj sa začal 2. júla na školskom dvore. O najlepší tím a lákavé odmeny organizátorov súťažilo pätnásť seniorských a šesť pionierskych tímov. Tímy najprv hrali v skupinách, aby na záver tí najlepší rozhodli o víťazovi. Paralelne s týmto turnajom prebiehala

aj súťaž Selenča super 4. Ide o to, že Selenču rozdelia na štyri časti a každá si vytvorí svoj tím. Najprv turnaj skončili pionieri vďaka menšiemu počtu tímov. Tím Štrumfovia obsadil prvé miesto, keďže bol lepší vo finále od súpera Sinovi Báča 3 : 1. Tretie miesto obsadilo mužstvo Samo jako. Turnaj seniorov potrval dlhšie a 17. júla mužstvá zohrali záverečné zápasy. Vo finále sa stretli Play team Burence z Nového Sadu a Browell viljuškari z Báčskej Palanky. Play teamu sa podarilo vsietiť jeden gól a zvíťaziť 1 : 0, takže sa s druhým miestom musel uspokojiť Browell viljuškari. Zápas o tretie miesto zohrali tímy Naše frajle z Obrovca a Mercedes Benz z Báčskeho Petrovca. Tímu Naše frajle sa podarilo streliť o gól viac, výsledkom 4 : 3 porazil Mercedes Benz a získal tretie miesto. Víťazné tímy získali zaslúžené odmeny,

Zápasy prebiehali v športovej a férovej atmosfére, neboli ani vážnejšie úrazy futbalistov. Napriek nedostatočným finančným prostriedkom predsa sa podarilo turnaj zorganizovať. Vďaka patrí aj sponzorom zo Seako aj poháre a diplomy. Za najlepšieho brankára turnaja lenče a z okolia, tiež selenčskému vyhlásili Radivoja Lugonju a naj- Dobrovoľnému hasičskému spollepší hráč bol Milan Kozomora. ku, Základnej škole Jána Kollára a domácemu Futbalovému klubu Kriváň. Tohto roku na turnaji nechýbal ani revuálny zápas dvoch ženských tímov. Zápasy sa zahlasovali osobitne s použitím svetelných efektov. Finálový zápas už tradične zahlásil ohňostroj. O turnaj v Selenči vládne veľký záujem, Medzi pioniermi najlepší boli Štrumfovia o čom svedčí aj počet prihlásených tímov, Titul pre fair-play získal tím Magic ktoré do Selenče prichádzajú z bližšieho a ďalšieho okolia: z Boys. Turnaj Selenča super 4 sa skon- Ratkova, Tovariševa, Báča, Báčskej čil tiež 17. júla, a to tak, že Selenča Palanky, Obrovca, Báčskeho Petjuh obsadila prvé miesto, Selenča rovca, Belehradu, Nového Sadu. západ druhé, tretie miesto patrí Nechýbajú pritom ani domáce Selenči východ a štvrtým miestom selenčské tímy. Bolo by dobre, aby Mládežnícsa musel uspokojiť tím Selenča kej asociácii Play neubudlo vôle sever. Rozhodcovia Dejan Gajić a Mi- a energie, a aby nás aj na budúce loš Šavija sa postarali, aby sa hralo leto potešila turnajom Let’s Play v súlade s futbalovými pravidlami. Selenča 2018.

NOČNÝ TURNAJ V PETROVCI

Vyhralo mužstvo Lampone Meridian Samuel Medveď

j tohto roku od 22. júna do 8. júla Obec Báčsky Petrovec a FK Mladosť zorganizovali nočný turnaj v malom futbale. V mene organizátorov turnaj mali na starosti hlavne Vladimír Valentík, Saša Petković a Vladimír Fábry. V seniorskej konkurencii prvé miesto obsadilo mužstvo Lampone Meridian z Nového Sadu, ktoré vo finále porazilo 3 : 0 tím Beli dvori z Veternika. Dva góly dal Slobodan Rajčević a jeden Boris Čižmar. Víťaz získal pohár a peňažnú odmenu 200 000 dinárov, kým si porazení okrem pohára

www.hl.rs

Víťazný tím Lampone Meridian

Informačno-politický týždenník

odniesli aj 70 000 dinárov. O tretie miesto bojovali Caffe Szenario a Kováčska dielňa Rožka; zápas sa skončil 4 : 0, keď tri góly vsietil Čedomir Tomičić a jeden Milan Čičić. Obe mužstvá dostali poháre a Caffe Szenario aj 30 000 dinárov. Odmenili aj troch najlepších jednotlivcov na turnaji: najlepšieho hráča Vladimira Milosavca (Lampone Meridian), najlepšieho strelca Borisa Bodonjiho (Kováčska dielňa Rožka), ktorý dal šesť gólov, a najlepšieho brankára Vladimira Ranisavlje-

vića (Lampone Meridian). Na turnaji sa zúčastnilo aj šesť detských mužstiev (ročníky 2007/2008). Najlepší boli Rumenčania, ktorí výsledkom 3 : 0 premohli hložiansku Budúcnosť. O tretie miesto zápasili dva tímy petrovskej Mladosti. Áčko Petrovčanov porazilo béčko 2 : 0. Veľký podiel na organizácii súťaže pionierskych tímov mal Pavel Spevák. Zápasy viedli Dalibor Abramušić a Nemanja Maletin, rozhodcovia z dediny Savino Selo. Ceny po ukončení turnaja najlepším odovzdal predseda Obce Báčsky Petrovec Srđan Simić. Snímka: Facebook – Lampone • ŠPORT •

STAROPAZOVČANIA NADOBÚDAJÚ DOBRÚ FORMU

Obrat po prestávke JEDNOTA – RADNIČKI (NP) 4 : 3 (0 : 2)

Matej Bzovský

utbalisti Jednoty sa usilovne pripravujú na nové majstrovstvá Vojvodinskej ligy – južnej skupiny. Skúšajú nové sily, snažia sa získať dobrú formu, a tak prvé kontrolné zápasy splnili očakávania. Po výhre nad republikovým ligistom z Batajnice ešte jedného súpera z tohto stupňa súťaže položili na lopatky. Tentoraz to bol Radnički zo susednej Novej Pazovy, a to po výsledkovom obrate v druhom polčase. V prvej časti hra bola vyrovnaná, šance mali obe mužstvá, ale útočníci boli omnoho vynaliezavejší pred bránou Miloša

Milinovića. Náskok hostí 0 : 2 nezmýlil náhradníkov domáceho mužstva. Zahrali angažovanejšie a organizovanejšie v útoku. Nevystala ani úspešná realizácia šancí. Už v 47. min. nováčik Dimitrić šikovnou strelou z veľkej diaľky prekonal vybiehajúceho a nepozorného brankára hostí. Tento gól priniesol domácim krátku radosť, lebo Novopazovčania v protiútoku využili váhanie obrany súpera a zvýšili náskok na 1 : 3. Pre hráčov Jednoty to bol podnet na ešte útočnejšiu hru, nuž nebezpečne ohrozovali náhradníka v bráne hostí. Rýchlo sa domácim oplatilo ove-

ľa lepšie premieňanie posily bol blízko k realipríležitostí. Najprv Dazácii. Výborný stopér Ranilo Milenković, ktorý dojević z belehradského na radosť domácich Dorćol-Poletu najprv dal fanúšikov odročil cessvoj súhlas k príchodu tu do USA, po peknej do Jednoty, avšak v poakcii a ešte krajšej streslednej chvíli ho cesta le skorigoval na 2 : 3. odviedla do Borče, kde Potom kontroverzný posilnil prvoligový BSK. náhradník Dušan IvkoŤažko veriť, že sa tu niečo vić zo sólového úniku zmení, hoci sú v radoch priniesol vyrovnanie. Jednoty trpezliví, vytrvalí Napokon v 73. min. Šikovne trafil: v presvedčení, a predsa šikmá strela Rakića Aleksandar Dimitrić, očakávajú príchod tohto zboku priniesla úpl- nováčik Jednoty vynikajúceho obrancu ný zvrat výsledku – 4 : 3. Do konca na významný post v tíme, kde zatiaľ zaujímavého zápasu Jednota mohla majú nemalé problémy. JEDNOTA: Milinović, Delić, Žeželj, dať ešte jeden gól, no tentoraz Galić zblízka prestrelil bránu Radničkého. Popović, Jelović, Milaković, Pejić, Vo FK Jednota je stále mobilná Galić, Milenković, Dimitrić, Bajić; situácia v tomto prestupovom období. striedali: Jovišić, Živković, KrivokuPo angažovaní Aleksandra Dimit- ća, Živanović, Rajić, Jašo, Ivković rića z Lazarevca, ktorý hrá v útoku, V sobotu Jednota uvíta novobepríchod poslednej a asi najväčšej lehradský Radnički.

NA MEMORIÁLI VLADIMIRA VUJINA V ARADÁČI

Titul Zreňaninčanom Vladimír Gál

nedeľu 23. júla 2017 na aradáčskom Kopove bolo rušno. Po troch týždňoch a početných kvalifikačných zápasoch na Memoriáli Vladimira Vujina prišli rozhodujúce chvíle, aby sa zistilo, kto je najlepší. Najprv si v boji o tretie miesto mali zmerať sily tímy Pabla Eskobara a Jocu limara, ale sa hráči toho prvého nezoskupili. Ten druhý bez námahy získal tretie miesto. Vo finále si sily zmeral aradáčsky tím Vladimira Vujina, ktorý bol aj organi-

zátorom turnaja a zreňaninský celok Rajko i drugari. Aradáčania dobre začali a gólom Miloša Mijića sa ujali vedenia 1 : 0. Zreňaninčania vyrovnali gólom Kiša. V pokračovaní vynikol Milenko Adamov, ktorý vsietil tri góly a priniesol Aradáčanom, ako sa v tej chvíli zdalo, nedosiahnuteľný náskok 4 : 1. Predsa sa do konca prejavila kvalita, skúsenosť a fyzická pripravenosť Zreňaninčanov, ktorí gólmi Tomina, Kiša a Slobodana Rajčevića z penalty (reprezentant Srbska v halovom futbale) obrátili výsledok vo svoj prospech a zaslúžene

FUTBAL V SRIEME

Dobrý zápas v Erdevíku SLOGA – RADNIČKI (Š) 1 : 0 (0 : 0)

Lazar Pavković

Mitrović z Erdevíka v prvom polčase a Manojlović zo Sriemskej Mitrovice susedskom derby v pokračovaní. dvoch najsilnejších SLOGA: Ilić, Džibrić, mužstiev v Šídskej Doknić, Matić, Mikić, obci krajší dojem zaneHalilović, Smiljanić, chala domáca Sloga, ktorá Cvijić, Teofilović, B. v prvom polčase nevyužila Považan, Simeunović; tri príležitosti. hrali aj: Jokić, Kovačević, Začiatočná štvrťho- Veľké ambície: Jelčić, Bertić, Macanodinka druhej časti patrila Boris Považan vić, Babić, Bošković, D. Šíďanom, ale do konca (Sloga Erdevík) Považan znova boli lepší ErdevíčaRADNIČKI (Š): Mitrović, Kočijašenia. Rozhodol gól Milenka Simeunovića v 50. min. Zápas pred 100 divákmi viedli vić, Stekić, Savić, Draganović, Drča,

• ŠPORT •

Spoločná fotka finalistov mužstva Vladimira Vujina (v zelených dresoch) a Rajko i drugari vyhrali 5 : 4. Za najlepšieho hráča turnaja vyhlásili Aleksandra Tomina z víťazného mužstva a najlepším brankárom bol Dejan Eötvös (tím Vladimira Vujina). Inak toto zaujímavé športové podujatie

počas troch týždňov vzbudilo záujem značného počtu milovníkov futbalu a zápasy si prišiel pozrieť aj štátny reprezentant vo futbale Zoran Tošić.

Gudan, Vuković, Labović, Dmitrović, Ćirković; hrali aj: Klisurić, Bojanić, Miletić, Babić, Nedić, Vidović Pred odchodom na šesťdňové prípravy do Krupnja erdevícka Sloga na svojom trávniku porazila OFK Bikić 6 : 0, nového člena Medziobecnej ligy Sriem. Šídsky Radnički hosťoval v etno dedine Stanišići, kde v priateľskom zápase podľahol 5 : 0 domácemu tímu Zvijezda, ktorý hrá v Prvej lige Republiky Srbskej. Na tradičnom memoriáli v Erdevíku tohto víkendu v semifinále budú hrať Hajduk Divoš – Radnički Šíd a domáca Sloga – Radnički Sriemska Mitrovica. Porazení sa stretnú o 3. miesto, kým víťazi zohrajú finálový zápas.

tímu Vlaisavljevića. Strelcom jediného gólu pre domácich bol Rukavina, kým pre Binguľčanov skórovali Bojanić dvakrát a Mikić. Zápas sledovalo 50 divákov a viedol ho Miloš Stojšić zo Šídu. JEDNOTA: Vlaisavljević, Sladojević, Nenadović, Jovanović, Šolaja, Janković, Petrović, Rukavina, Milutinović, Starčević, Kosanović; striedali: Stojadinović, Lazić, Danilović, Ostojić, Marčetić, Milanović OFK BINGUĽA: Volić, Šućak, Raić, Filipenda, Radosavljević, Sitarević, Pajić, Kljajić, Farkaš, Mikić, Bojanić; striedali: Dževar, Rajić

JEDNOTA (Š) – OFK BINGUĽA 1 : 3 (0 : 2) V bojovnom zápase hostia boli účinnejší pred bránou brankára šídskeho

Foto: S. Kokavská

HAJDUK (V) – OFK BAČINCI 3 : 0 (1 : 0) Domáci tím vo Višnjićeve si v priateľskom zápase ľahko poradil s hosťami z dediny Bačinci. Odveta bude v nedeľu na štadióne Ćirin rit. Foto: J. Pucovský

30 /4761/ 29. 7. 2017

Šport VEĽKÉ ZMENY V HLOŽIANSKOM FUTBALE

Nová tvár Budúcnosti Ján Murtin

o veľkej neistote 16. júla 2017 odštartovali aj prípravy hložianskeho FK Budúcnosť. Tohto leta nastali obrovské zmeny vo všetkých segmentoch práce tohto klubu po odchode z funkcie hlavného činiteľa v najúspešnejšej časti dejín FK Budúcnosť, trénera – manažéra Sinišu Stanivuka. Veľa ľudí si ho neváži, ale výsledky klubov, kde pôsobil, hovoria len o samých úspechoch, či to bolo v Báčskom Petrovci, Kulpíne, Mladenove, Zmajeve a Hložanoch. Táto poststanivukovská éra sa začala totálnym osviežením tímu, keďže farby modro-bielych budú hájiť hlavne bývalí dorastenci ČSK

Obranca zostal v Hložanoch: Ognjen Štefek (v bielom úbore) Pivara z Čelareva, v čele s novým trénerom Sašom Filipovićom z Nového Sadu. Výpustky dostali všetci tí futba-

listi, ktorí chceli odísť. Z minuloročného kádra sa na tréningoch zjavujú iba O. Štefak, Ilić, Galonja, Adámek, Dokić a M. Ljubičić. Aj do vedenia FK Budúcnosť prídu mladšie kádre. Zatiaľ sa vie len to, že tajomník zostane Stanislav Srnka, ktorý je dušou v pôsobení klubu. Doterajší vedúci a dobrodinci sľúbili ľuďom, ktorí sa už chopili práce v hložianskom kolektíve, že poskytnú

PRVÝ PRÍPRAVNÝ ZÁPAS VO VRBARE

Vyhoveli zvedavosti MLADOSŤ – INDEX 0 : 1 (0 : 0)

Samuel Medveď

anúšikovia Mladosti boli zvedaví na to, čo sa deje vo futbalovej Vrbare. Netrpezlivo čakali na prvý prípravný zápas, ktorý Mladosť zohrala v stredu 19. júla 2017 na štadióne vo Vrbare s

novosadským Indexom. Na tomto zápase hrali aj potenciálni nováčikovia: brankár Šurlan, Vjetrović, Nešković, Milovanović a Kuntić. Z dorasteneckého mužstva zapojili do príprav Šprocha. Je tu aj Saša Milenković, ktorý na jar nehral. Na Trojanovića sa čaká,

EMILIJA ĐAČANINOVÁ ŠTÁTNA MAJSTERKA. Na tohtoročných Majstrovstvách Srbska v horskej cyklistike, ktoré prebiehali 23. júla 2017 v Niškej banji, Emilija Đačaninová (fotka vľavo), členka šídskeho CK Jednota, bola najlepšia. Nikola Đokić získal titul vicemajstra Srbska v konkurencii mladších dorastencov. Najmladší členovia – pionieri CK Jednota v konkurencii tímov obsadili prvé miesto, Miloš Živković (foto vpravo) bol tiež najlepší jednotlivec, Janko Tancik obsadil druhé miesto, a tak šídski cyklisti na tejto súťaži dosiahli pozoruhodný úspech. L. P.

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

Vrátil sa: Aleksandar Milenković, útočník Mladosti

pomoc v rámci vlastných možností. Cieľ, ktorý sa kladie pred vedenie a hráčov, ktorí v drese Budúcnosti budú hľadať svoju futbalovú afirmáciu, je, aby si klub zachoval miesto vo štvrtom stupni súťaže, teda vo Vojvodinskej lige – severnej skupine. Veríme, že nový brankár Dragišić, Matić, Poznanović, Kovačević, Ralević, Alempić, Vujinović, Galović, Josipović, Aleksić, Živanov a iní splnia vytýčený cieľ. V prvom prípravnom zápase mladí hložianski futbalisti v Športovom stredisku Vujadina Boškova vo Veterniku podľahli druhému mužstvu, lepšie povedané náhradníkom superligistu novosadskej Vojvodiny, ktorí nehrali s Čukaričkim 5 : 0 (3 : 0). V sobotu v druhom zápase tréner Filipović svoje mužstvo odvedie do Kysáča na súboj domácej Tatre. Foto: J. Pucovský že sa vráti zo Slovenska. Cesta na Slovensko odviedla ešte na jar aj Ožváta, ktorý sa občas vracia domov, kým sa mladý brankár Jokić z Kulpína presťahoval do Nového Sadu a Torbica má osobné pracovné záväzky, zaoberá sa včelárstvom. Prvý zápas priniesol dobrú hru oboch mužstiev. Mladosť mala hodne šancí, ale ľahko inkasovala gól. Kaňa pred koncom zápasu nevyužil ani jedenástku. Foto: J. Pucovský

MOŠOVČANIA V LALITI. Po vlaňajšej spoločnej účasti na oslave 95 rokov futbalu v Mošovciach veteráni tamojšieho ŠK Drienok a FK Panónia sa tohto víkendu opäť stretli, tentoraz v Laliti. Laliťania svojich milých hostí vítali v piatok napoludnie, s ktorými potom strávili pekné popoludnie a večer. V sobotu predpoludním mali namierené na oba lalitské cintoríny, aby vzdali poctu tým, s ktorými sa viac rokov na trávniku a vôkol neho kamarátili. Priateľský futbalový zápas bol na programe v hale Športovo-podnikateľského strediska v Odžakoch a večer posedenie v tamojšom mestskom hostinci. Na snímke je momentka zo zápasu Laliťanov a Mošovčanov v roku 2014. J. P. • ŠPORT •

LALIŤANIA MALI LEPŠIU JAR OD JESENE V MEDZIOBECNEJ LIGE SOMBOR – DRUHEJ TRIEDY

Vykročili správnou cestou Juraj Pucovský

ťania vybojovali na hosťovaniach. Najviac škrie prehra doma s tretím Najprv v dedine Telečka očakáva- postupujúcim mužstvom, Jedinplnili sa naše predpoklady, že ne položili na lopatky stvom z Ribareva. Hosť futbalisti lalitskej Panónie tejto rovnomenné domáce Krpjan začiatkom druhéjari (13 bodov) dosiahnu lepšie mužstvo 3 : 0. Zvlášť ho polčasu strelil gól po výsledky ako v jeseni (7 bodov). významná bola výhra nedorozumení obrany Obranca v útoku: v Kule nad KFK, ktorá domácich. „Rybári“ sa Mišo Obradov (zľava) prišla po troch minipotom stiahli do obrany, málnych, prečo nepoLaliťania útočili, ale lopta koľko bodov viac na konte, ale vedať aj nešťastných si nenašla cestu do siete tentoraz to nie je najvýznamnejšie. prehrách s mužstvami, brány Ćopića. Ani vtedy, Najdôležitejšie je, že mladí chlapci, ktoré postúpili do vyškeď sa po strele Majeru ktorých v lete 2015 zoskupil Stešej súťaže. Hostia na v 86. min. lopta polčase prehrávali 1 ošuchla o brvno, SEDEMNÁSTI HRALI : 0, ale v druhej časti potom aj o žrď K pätnástim hráčom v jesennej časti sa obrátili výsledok na 2 a v 88. min. aj A. na jar pripojili aj dvaja veteráni, najlepší : 3 a tešili sa z úspechu. Čoraz lepší: Obradov ope- strelec Moguš (hral jeden celý zápas a päť Panónia na jar pre- Aleksandar Obradov čiatkoval pravú polčasov) a Aleksandar Popović, ktorý vyhrala štyri zápasy, žrď. Nezaslúžená behol na trávnik s Metalcom a v B. Bregu. z toho až tri minimálnym výsled- radosť hostí. Najväčšie bremeno na svojich pleciach niesli kom 1 : 0. Treba povedať, že sa ani Jediná jarná remíza sa brankár Valent, kapitán Lazić, M. Obradov, na jednom z týchto zápasov mladí zrodila na zápase Panónia A. Obradov a Turčan, ktorí zohrali všetkých Trojka spoľahlivých: Nemanja hráči Panónie nezahan– Metalac 2 : 810 minút na deviatich zápasoch. Všetky, Šipka, Miroslav Terek a Milan DVE bili, zaslúžili si aspoň 2 (0 : 0). Som- ale nie celé zápasy, zohral aj Šipka. Po osem Stojanović (zľava v červenom) 2 – 3 body, ale prehrali ČERVENÉ borčania viedli, zápasov v nohách majú Stojanović, Terek, zhodou nešťastných no domáci pro- Z. Dobrić a Šinkarčuk, nasledujú Lj. Dobrić Kapitán Živojin Lazić a spoluhráči okolností. Na hosťovaní KARTY stredníctvom Z. 7, Stoisavljević 6, Majera 6, Ďurčiansky 5 Na deviatich zápa- Dobrića a Stoi- a Stolić 4 zápasy. v majstrovskej odvete po štyri zá- v Kupusine, u majstra pasy vyhrali a prehrali a jeden hrali ligy Partizana, rozhodol soch dve žlté karty savljevića obnerozhodne, čo jediný gól v 42. dostal A. Obradov, rátili výsledok, im umožnilo, HETRIK min. No v posled- a rozhodcovia raz aby Metalac čudným aby na konci za ných chvíľach A. napomenuli Šipku, Lj. gólom Zvekanova MOGUŠA sebou nechali Obradov mohol Dobrića, Šinkarčuka, v 88. min., za výdatnej Šestnásť jarných naštrbiť radosť Tereka a Stojanovića. pomoci vetra, šťastne dve mužstvá v gólov strelili: Moguš domácich, ale Po druhej žltej karte vyrovnal. tabuľke. Už na štarte 6 (hetrik s Dinamom hlavou zblízka v Rastine rozhodca Záver v Báčskom Breprišla presvedči- zo Sonty), Z. Dobrić nedokázal vy- Mahotka vylúčil z hry gu priniesol Laliťanom vá výhra nad Di- 3, Terek 2, Lazić (z je- rovnať výsledok. Stojanovića a Tereka. jediný debakel, 5 : 1 (2 namom zo Sonty denástky), Stojanović, Druhá v tabuľke Rastina : 0) v prospech FK Dinamo 1923. 5 : 1 a z Lalite sa Stoisavljević, Šinkar- 1918 nezaslúžene triumfovala Zverenci trénera Milana Marjanovića bez bodov do- čuk po jednom, kým za pomoci neobjektívneho na posledné hosťovanie odcestovali mov do Bezda- si hráč Bacsó z Telečky r o z h o d príliš nepripravenu vrátili aj hráči strelil vlastný gól. ní, bez Moguša, cu Bojana mužstva Sport Stoisavljevića, Lj. Mahotku. po prehre 2 : 0. Dve výhry si Lali- Rozhodca najprv Dobrića a Stolića. v prvom polčase K tomu po výhre Stredopoliar v akcii: nepískal penaltu v Kule 13. mája až Ján Turčan (zľava) v prospech Laliťado 4. júna mužnov, potom v 55. stvo vôbec netré- van Erdeljan, hrajú čoraz lepšie, min. anuloval čistý novalo, nehralo všetci sú Laliťania, okrem Moguša. gól Lazića. Keď ani ani zápasy, lebo Stevan, ktorý náhle odišiel z tohto to nepomohlo dodve kolá Panónia sveta po zápase Panónie s hlomácim, Mahotka bola voľná. Také žianskou Jednotou v petrovskej prísne vylúčil z hry Strelec šiestich gólov: Ivan Moguš niečo by sa v bu- Vrbare 13. marca 2016, by bol iste Stojanovića v 60. trafil aj sieť Sporta dúcnosti nesmelo najšťastnejší, keby mohol vidieť, ako bojujú o body jeho niekdajší min., resp. Tereka stávať. v 66. min., a potom víťazný gól S prvou sezónou po poldruha- pionieri. Práve preto mu patrí veľká domácich v 68. min. bol už samo- ročnej prestávke Laliťania musia vďaka, že sa v Laliti futbal znova Kapitán bez pardonu: Živojin Lazić (prvý zľava) byť spokojní. Mohli mať síce nie- hrá. zrejmosťou.

• ŠPORT •

30 /4761/ 29. 7. 2017

Šport NA MATIČNOM TURNAJI VO VOJLOVICI O PUTOVNÝ POHÁR VEĽVYSLANKYNE SLOVENSKEJ REPUBLIKY V BELEHRADE

Tropické teplo (ne)prekážalo Vladimír Hudec

ni tropických + 40 oC nepredstavovalo problém nadšencom futbalovej hry, aby v sobotu 22. júla 2017 vo Vojlovici zohrali ďalší zaujímavý Matičný turnaj o putovný pohár Veľvyslankyne SR v Belehrade. Do Vojlovice prišlo síce o päť mužstiev menej ako vlani do Hložian, vcelku desať a jedenásty tím bol z rumunského Čerpotoka, ktorý hral mimo konkurencie. Žreb

a Padiny, ktoré v tvrdom susedskom derby rozhodovali o postupe. Zápas sa skončil nerozhodne 2 : 2, avšak v penaltovom rozstrele Padinčania boli lepší a vyhrali 4 : 3. Do semifinále teda postúpili mužstvá z Pivnice, Selenče, Aradáča a Padiny. Žrebovaním je určené, že o postup do finále budú bojovať dve banátske a dve báčske mužstvá. Aradáčania si vymerali sily s Padinčanmi a zaslúžene vyhrali výsledkom 5 : 0. Góly dali V. Zakić, Adamov 2, Vučetić

ko dohoniť, takže Selenčania ešte dvoma gólmi v závere iba potvrdili vysokú výhru. Góly pre Selenču dali Kutenič a Alexy po 2 a Pavlov. Čestný gól pre Aradáčanov vsietil V. Zakić. Putovný pohár, teda po druhýkrát,

potrénuje, lebo po piatich mesiacoch po prvýkrát bol na trávniku. „S mužstvom z Rumunska, ktoré bolo vekove približné, sa to ešte aj dalo, ale s mladými chlapcami z Pivnice v tomto teple bolo ťažko hrať,“ úprimný bol prvý tajomník. Aby turnaj nehatene prebiehal a skončil sa bez incidentov, postarali sa aj rozhodcovia Vladko Bačik, Jaroslav Beracka, Milojica Milikić a Savo Lukić, všetci z Vojlovice. Mužstvá hrali v týchto zostavách:

Padinčania (v zelených dresoch) lepšie strieľali penalty s Kovačičanmi

Jeden z troch gólov Selenčanov s Kysáčanmi

zaradil mužstvá do troch skupín. Nuž a potom po otváracom ceremoniáli a začiatočnom výkope predsedu MSS Jána Brtku lopta sa rozkotúľala na umelej tráve vojlovického ihriska. Mužstvá v skupinách dosiahli tieto výsledky: A skupina: Čerpotok – Vojlovica I 1 : 2, Pivnica – Čerpotok 1 : 2, Vojlovica – Pivnica 2 : 7.

1. Pivnica 3. Čerpotok 2. Vojlovica I

2 1 0 1 8:3 2 2 1 0 1 3:3 2 2 1 0 1 4:7 2

B skupina: Kysáč – Vojlovica Detvan 3 : 0, Selenča – Kysáč 3 : 1, Vojlovica Detvan – Selenča 0 : 1.

1. Selenča 2 2 0 0 6:1 4 2. Kysáč 2 1 0 1 4:3 2 3.Vojlovica Det. 2 0 0 2 0 : 4 0

C skupina: Aradáč – Šíd 4 : 1, Aradáč – Biele Blato 4 : 1, Šíd – Biele Blato 2 : 0.

1. Aradáč 2. Šíd 3. Biele Blato

2 2 0 0 8:2 4 2 1 0 1 4:3 2 2 0 0 2 1:6 0

Žreb určil tak, aby v D skupine boli iba dve mužstvá z Kovačice

a Vesin. Ani v druhom semifinálovom zápase nebolo väčších dilem. Selenčania nedovolili žiadne prekvapenie a zaslúžene porazili Pivničanov 5 : 1.

celkom zaslúžene odišiel do Selenče. „Som veľmi rád, že som účastníkom tohto pekného podujatia. Mne ako bývalému futbalistovi to prichádza vhod. Človek stretáva nových ľudí, vytvára nové priateľstvá. Pokým je to v takejto dobrej atmosfére a ešte pri športe, tak tie väzby dosť dlho trvajú. Zastupiteľský

www.hl.rs

Bieloblatčania (v žltých rozlišovacích dresoch) podľahli lepším Aradáčanom

Dominik Alexy dal dva góly, Malina, Pavlov a Kutenič po jednom. Čestný gól pre Pivničanov vsietil Michal Žigmund. Na základe prezentovanej hry v skupinách očakávalo sa nezvestné a zaujímavé finálové meranie síl. Aradáčania však už na začiatku poľavili, ľahko prijali tri góly. Tento náskok súpera potom už bolo ťaž-

Informačno-politický týždenník

úrad realizuje a podporuje takéto veci, týkajúce sa vzťahu k slovenskej menšine v Srbsku, tak isto aj k Srbom. Tým sa umožňuje rozširovanie a utužovanie vzájomných vzťahov, aby z toho aj jedna, aj druhá strana mala nejaký úžitok,“ rozdelil si dojmy s čitateľmi Hlasu ľudu prvý tajomník Veľvyslanectva SR v Belehrade Jozef Kollár. Zároveň prisľúbil, že trochu

1. SELENČA: Naď, Strehársky, Kutenič, Alexy, Malina, Pavlov, Lipták 2. ARADÁČ: Pleva, Striško, Matejin, Ďuríček, Vesin, Adamov, Vučetić, V. Zakić, S. Zakić, Mijić 3. PADINA: Holík, Mega, Brezník, Bančov, Durgala, Kotváš, Širka, Matuľa, Paul 4. PIVNICA: Šuster, Nímet, Milec, Záskalický, Kuchta, Petrović, Kotiv, Čobrda, Žigmund, Blažek 5. ŠÍD: B. Farkaš, E. Farkaš, Andriška, Starčević, Ćosić, Manojlović, Kolár 6. KYSÁČ: Privizer, Kulík, Ábelovský, Križan, Chrťan, Ožvát, Bagoňa, Dragoljević, Francisty 7. VOJLOVICA I: A. Pánik, M. Pánik, Nađ, Arnautović, Jovanović, Britvec, Gajan, M. Beracka, Kollár, Zafirović 8. ČERPOTOK: Fatura, Konevalík, Hoško A. Merka, I. Merka, Brňák, O. Merka, Farkaš 9. KOVAČICA: Králik, Čech, Ďuriš, Bartko, Koreň, Sachter, Strakúšek, Bartoš 10. VOJLOVICA – DETVAN: M. Spišiak, Zdychan, I. Halabrín, D. Halabrín, Beracka, Kolárik, Popov, Veljanovski, Kollár 11. BIELE BLATO: Kurunci, Goda, Paraljov, Poničan, Šofranko, Kalapiš, Rac, Žižić, Đurić, Hromčík • ŠPORT •

Mužstvo Aradáča vo finále poľavilo, ale sa ich brankár Ivan Pleva ovenčil titulom najlepšieho brankára

NA MATIČNOM TURNAJI VO VOJLOVICI

Víťazné mužstvo MOMS Selenča; najlepší hráč turnaja Daniel Kutenič a strelec Dominik Alexy (v drepe prvý a druhý zľava)

Začiatočným výkopom predsedu MSS Jána Brtku (zľava) sa začal prvý zápas na turnaji Čerpotok – Vojlovica 1 : 2 Foto: P. Pálik

Triumf Selenčanov Vladimír Hudec

a ihrisku pre malé športy s umelou trávou Futbalového klubu Mladosť vo Vojlovici v sobotu 22. júla 2017 prebiehal 21. Matičný turnaj v malom futbale o pohár veľvyslankyne SR v Belehrade. Spoločnými silami akciu zorganizovali Miestny odbor Matice slovenskej vo Vojlovici, SKOS Detvan, evanjelický cirkevný zbor a FK Mladosť. Na začiatku turnaja účastníkov a divákov najprv pozdravil predseda vojlovického MOMS Michal Marko a podnetnými slovami sa prihovoril aj predseda Matice slovenskej

V mužstve Vojlovica 1 si zahral aj prvý tajomník Veľvyslanectva SR v Belehrade Jozef Kollár

V organizácii turnaja pomohla aj Dr. Marína Hríbová, ktorá mala na starosti zápisnicu

Žreb na začiatku určil, kto s kým bude hrať

v Srbsku Ján Brtka. V mene pani veľvyslankyne všetkých účastníkov a organizátorov pozdravil prvý tajomník Veľvyslanectva Slovenskej republiky v Belehrade Jozef Kollár. Vyjadril aj potešenie z toho, že ambasáda podporuje toto športové podujatie, na ktorom sa ľudia stretávajú a nadväzujú nové priateľstvá. Zároveň poprial, aby najlepší zvíťazil, ale aby sa vlastne všetci stali víťazmi, po čom turnaj úradne aj otvoril. Tohto roku sa zúčastnilo podstatne menej celkov ako vlani v Hložanoch, iba desať, a to z Aradáča, Pivnice, Selenče, Kovačice, Padiny, Bieleho Blata, Kysáča, Šídu a prvýkrát na turnaji hrali aj Vojlovičania, s dvoma tímami. Okrem toho

mimo konkurencie hralo aj mužstvo z rumunského Čerpotoka. Svoju účasť prihlásili aj MOMS zo Starej Pazovy a Silbaša, ale do Vojlovice neprišli. Triumfovali Selenčania, ktorí vo finále deklasovali mužstvo MOMS Aradáč 5 : 1. Za najlepšieho brankára vyhlásili Ivana Plevu (MOMS Ara- V očakávaní finálového zápasu Matyás dáč), najlepším strelcom Mésaros (69 rokov) prezentoval svoju je Selenčan Dominik Alexy, cvičnú zručnosť a vitalitu ktorý strelil 5 gólov a za najlepšieho hráča turnaja komisia vyhlásila tiež Selenčana silou svojho mužstva a súperom dal Daniela Kuteniča, ktorý bol hybnou päť gólov. Kapitánovi víťazného mužstva Alenovi Strehárskemu putovný pohár odovzdal prvý tajomník na Veľvyslanectve SR v Belehrade Jozef Kollár (sprava)

Jeden z dvoch gólov Daniela Kuteniča (v bielom tričku) s Aradáčanmi vo finále

Fotosadzba Ofsetová tlač Knihárske spracovanie Výroba obalu

21 470 Báčsky Petrovec | Ul. XIV. VÚSB 4-6 Riaditeľ: 060/7666-901 | Vedúci výroby: 060/7666-904 | Predajňa: 060/7666-903, 060/7666-905 Účtovníctvo: 060/7666-902 hlprintbp@gmail.com