Hlas 31 2015 by NVU Hlas ľudu

ISSN 0018-2869

ČÍSLO

/4658/ Informačno-politický týždenník ROČNÍK 72 | 1. 8. 2015 | CENA 50 DIN

www.hlasludu.info | www.hl.rs

Majstri penált z Padiny

Ján Triaška Báčsky Petrovec

OBZORY

ŠPORT

Retrospektíva, posolstvo a perspektíva

FK Kulpín oslávi 85 rokov

Z obsahu

1. 8. 2015 | 31 /4658/

Uzávierka čísla: 29. 7. 2015

4 TÝŽDEŇ 5 S dvojitým diplomom ľahšie do sveta 6 Je koniec šídskemu rozhlasu?!

8 SLOVENSKO 8 Niekedy sme klimatizáciu nepotrebovali

9 ĽUDIA A DIANIA 10 Opatrenia v záujme zdravia 12 Murárske remeslo s tradíciou 13 Okopávajú, kosia, upravujú...

V Knižnici Štefana Homolu v Báčskom Petrovci museli 22. júla, pár minút pred záverečnou, zasahovať hasiči. Vďaka rýchlej hasičskej intervencii sa podarilo zachrániť takmer všetky knihy. (s. 7) M. Necpálová

22 DETSKÝ KÚTIK 22 Priateľstvo ako vzácny drahokam

23 OBZORY 23 50 rokov medzinárodnej súťaže 26 Nové dni, skutočnosti a sny 30 Útek zo zlatej klietky

31 KULTÚRA 33 Slovinci majú záujem o slovenčinu 34 Zapôsobili v najlepšom svetle 36 Vítané sú (aj) menšinové podujatia!

37 OZNAMY 44 RTV PANORÁMA 46 ŠPORT 46 Vytýčili si skromnejšie plány 48 Podpísali sa aj Slováci 51 Opäť tá penaltová ruleta... Autor titulnej fotografie: Juraj Pucovský

Po viacročných výskumoch tlačou vyšla monografia pod názvom Vojlovica – kultúrne tradície Slovákov v Banáte, ktorú na cestu k čitateľom vyprevadili vo štvrtok 23. júla v SKOS Detvan. (s. 32) V. Hudec Problémy s vodou z vodovodu v Kulpíne trvajú už roky. Výrazne sa aktualizovali počas minulotýždňových horúčav, keď prišlo k havárii na hlavnej čerpacej pumpe. (s. 11) K. Gažová

Editoriál ZAKLADATEĽ: NÁRODNOSTNÁ RADA SLOVENSKEJ NÁRODNOSTNEJ MENŠINY VYCHÁDZA TÝŽDENNE, V SOBOTU VYDÁVA NOVINOVO-VYDAVATEĽSKÁ USTANOVIZEŇ HLAS ĽUDU V NOVOM SADE

Na kultúrnom obzore konečne inakosť

PRVÉ ČÍSLO VYŠLO 19. OKTÓBRA 1944 V BÁČSKOM PETROVCI OD ROKU 1967 VYCHÁDZA V NOVOM SADE ROKU 1967 PREZIDENT REPUBLIKY VYZNAMENAL HLAS ĽUDU RADOM BRATSTVA A JEDNOTY SO STRIEBORNÝM VENCOM Riaditeľ NVU Hlas ľudu: Samuel Žiak Zodpovedná redaktorka: Vladimíra Dorčová-Valtnerová Zástupkyňa zodpovednej redaktorky: Anna Francistyová Redakcia: Juraj Bartoš, Jaroslav Čiep, Michal Ďuga, Oto Filip, Katarína Gažová, Vladimír Hudec, Anička Chalupová, Anna Lešťanová, Jasmina Pániková, Juraj Pucovský, Ľubica Sýkorová, Elena Šranková Technický redaktor: Miroslav Dobroňovský Jazyková redaktorka: Anna Horvátová Lektorka: Mária Domoniová Adresa redakcie: Bulvár oslobodenia 81/V, 21 000 Nový Sad, poštový priečinok 234 www.hl.rs E-mail: nvu@hl.rs nvuhlasludu@hl.rs inzercia@hl.rs Telefóny redakcie: 021/47 20 840 063/47 20 84 Telefax: 021/47 20 844 Dopisovateľstvo v Petrovci: 021/22 80 042 Dopisovateľstvo v Kovačici: 013/662 565 Dopisovateľstvo v Starej Pazove: 022/317 505 Tlačí:

ABC SRBIJA D I G I T A L

ABC SRBIJA W E B

TotoTlačiareň vydanie HLOvo Toto vydanie PRINT Ovo izdanje izdanje je oditovano je oditovano je auditované je auditované

Báčsky Petrovec

ABC SRBIJA P R I N T

Ovo vydanie izdanje Toto je auditované oditovano je

Účet NVU Hlas ľudu 160-924115-88 Banca Intesa YU ISSN 0018-2869 COBISS.SR-ID 16185090

• •

•



Ľudstvo odjakživa žilo stereotypmi. Napríklad o vojvodinských Slovákoch na živnej pôde predsudkov sa vzmáha obraz, v ktorom hlavné postavy sú stvárnené v kroji pri speve a tanci. Folklór predsudkového obrazu dotvára pijatika a – klobása.

de o naše tzv. brandy, ktoré treba zachovať, lebo (aj) prostredníctvom nich bojujeme za zachovanie našej národnostnej identity. Prečo sa potom občas, pri podobných zovšeobecneniach nášho národnostného spoločenstva v nás prebudí frustrácia z takých názorov? Iste preto, že vieme, že my sme aj o inom. Nielen o kultúre a gastronómii tradična, ale vieme, môžeme a chceme aj modernosť, inventívnosť, inakosť. Chceme sa rozvíjať. Netreba ani osobitne zdôrazňovať, že naša národnosť pachtí po rozvoji. Lebo nestačí iba zachovať existujúce, na čo neraz poukazujú mnohí kulturológovia, ako to prednedávnom vyzdvihla aj Milena Dragičevićová-Šešićová, hovoriac o tom, že je žiaduce podnecovať rozvoj súčasnej identity (konkrétne) menšinového spoločenstva. „Identity, ktorá dokáže sledovať požiadavky ducha doby,“ precizovala. Keď sa zahľadíme na obzory pred nami, uvidíme, že sú sfarbené do ružova, no netreba sa báť, že sa na ne dívame cez ružové okuliare! Bystrosť zraku upreného smerom k Báčskemu Petrovcu rozbíja tancujúce folklórne mýty o nás, i keď tieto patria medzi relatívne nemenné a ťažko odstrániteľné predsudky, čo však neznamená, že ide o nemožnú misiu. Potvrdili to ešte pred rokmi aj napr. staropazovskí divadelníci, ktorí úspešne pestujú tzv. divadlo mlčania. Divadlo VHV v Báčskom Petrovci už dávnejšie pridáva ruky k úspešnému priebehu misie rozvíjania slovenskej kultúry (a kultúry vôbec). Tentoraz má za lubom koncom augusta nahlas opäť vykríknuť: rozvoj, inakosť a interkultúrny dialóg je IN! Už niekoľko rokov sa totiž petrovským ochotníkom darí spojiť tradičné s moderným, mladých a starších, ochotníctvo s profesionalizmom. Bolo iba otázkou času, kedy „uvaria“ podujatie, inakšie od všetkých iných, podmienečne povedané, dedinských festivalov. V predvečer osláv 150 rokov slovenského divadla v Petrovci, ktoré prinesie rok 2016, sa rozhodli spolu so zahraničnými partnermi, dlhoročnými českými priateľmi, zorganizovať prvý ročník SOS FEST, ktorý predstavuje platformu pre filmových a hudobných profesionálov a talentovaných amatérov z krajín západného Balkánu a Vyšehradských krajín. Je to akcia, ktorej poslaním je poukázať na fenomén nemého filmu, ktorého estetiku učaria prostredníctvom atraktivity súčasných hudobných žánrov podaných naživo. Vytýčili si vysoké ciele – veď umenie je cesta k pozdvihnutiu mysle k vyšším cieľom! Cieľom pripravovaného SOS FEST-u je, aby nositelia špecifických kultúr zdieľali a vzájomne obohacovali svoje zručnosti, tvorili invenčné, nové kultúrne dedičstvo a spoločne vytvárali a prezentovali umelecké diela, ktoré oživia filmovú minulosť a z druhej strany vytvoria nové svedectvá o súčasnosti. Aj tej slovenskej vojvodinskej... Vladimíra Dorčová-Valtnerová

Čítajte nás aj na www.hl.rs.  31 /4658/ 1. 8. 2015

Týždeň  Z MÔJHO UHLA



AKTUÁLNE V POLITIKE

Otvorený Okliešťovanie pracovných miest vo verejnom sektore list Michal Ďuga

Vladimíra Dorčová-Valtnerová

oncom minulého týždňa naša verejnosť bola poctená otvoreným listom riaditeľa Kultúrneho strediska Nového Sadu ohľadom požiadavky zdaniť gýč a brak a znovu pripútať mladých ľudí ku kultúre. Podstatou tohto počínania v žiadnom prípade nie je to, kto ten otvorený list našej verejnosti zaslal, ale to, že sa naša verejnosť dostala do takej nízkej pozície na rebríčku hodnôt, že si ten list takmer vynútila. Autor listu sa riadil skutočnosťou, že je médiová oblasť u nás (a veruže v lepšom postavení sa nenachádza ani v iných častiach sveta) zamorená násilím, hlupáctvom, vulgárnosťou a gýčom, pričom sú stredobodom pozornosti rozličné formy takzvaných reality show, a preto navrhuje kompetentným štátnym orgánom (predovšetkým Ministerstvu kultúry) zaviesť konkrétne opatrenia, ktoré by prispeli k tomu, aby sa médiá posunuli k zdvorilému správaniu a mentálnemu zdraviu. Prvým reálnym a optimálnym opatrením by malo byť drastické zdanenie škodlivých médiových obsahov. Ak už štát zavádza osobitné poplatky na tabak a alkohol, lebo ide o výrobky škodlivé zdraviu človeka, potom by nič nemalo brzdiť ani zavádzanie podobných poplatkov aj na tie médiové výrobky, ktoré dennodenne ohrozujú zdravie veľkého počtu ľudí. Pritom by sa tie, týmto spôsobom získané, prostriedky mohli usmerniť na podporu mladých umelcov a kultúrno-umeleckých spolkov, ako aj na štipendijnú podporu žiakov, ktorí sa už ovenčili svetovými výsledkami a početnými prestížnymi cenami, ale aj napriek tomu sa plánujú vysťahovať zo Srbska v dôsledku nepriaznivých hmotných podmienok pre život. Aj napriek tomu, že sa v našom štáte v každej iniciatíve hľadajú politické konotácie a skryté zámery, predsa podporujeme túto iniciatívu, spolu s veľkým počtom jej aktuálnych podpisovateľov z radov vedcov, umelcov, profesorov a iných verejných osobností. Štátne inštitúcie si musia uvedomiť, že ich úlohou je aj to, aby ako vzorov našej mládeže nepodporovali gýčových hercov a spevákov, ale vrcholných vedeckých pracovníkov, umelcov a športovcov.

www.hl.rs

odľa Nacionálnej služby pre zamestnávanie koncom júna počet nezamestnaných sa v porovnaní s vlaňajším šiestym mesiacom v roku podarilo znížiť o 3,5 percenta. Avšak so štatistickými údajmi treba nakladať prinajmenej obozretne, keďže podľa výroku istého britského politika existujú tri stupne lži – obyčajná lož, diabolská lož a štatistika. Podobne sa možno dívať aj na nový zákon o maximálnom počte zamestnaných, o ktorom sa v strede tohto týždňa rokovalo v republikovom zhromaždení. Aj napriek tomu, že mnohí očakávali, že schválenie nového zákonného predpisu privedie k zostrihu nadpočetných zamestnaných v lokálnych samosprávach, zdá sa, že práve najnovší regulatív mnohým mestským a lokálnym prednostom umožní zamestnávanie nových pracovníkov. Možnosť zamestnania, ako je v našej krajine nepísané pravidlo, budú pravdepodobne mať tí, ktorí sú tej „správnej“ politickej orientácie. Ako spravodajskej agentúre Tanjug potvrdili prednostovia mnohých obcí, v dohľadnom čase budeme svedkovia nových súbehov na právnikov, ekonómov, inžinierov, inšpektorov v rôznych oblastiach, ba



dokonca vodoinštalatérov. Príčinou takého vývoja situácie v oblasti zamestnávania vo verejnom sektore na lokálnej úrovni je uznesenie srbskej vlády, ktorým sa zakazovalo zamestnávanie vo verejnom sektore, takže niektoré lokálne samosprávy z dôvodu prirodzeného odchodu zostali bez dostatočného počtu zamestnaných, čiže schválením uvedeného zákona obce a mestá získavajú možnosť manko ľudí vynahradiť, čo v konečnom dôsledku nemusí predstavovať negatívny jav. Z jednej strany sa teda núka možnosť zosúladiť reálne potreby po zamestnávaní s množstvom práce na lokálnej úrovni, z druhej strany by sa od jesene malo pristúpiť k „strihaniu“, čiže okliešťovaniu (?) počtu zamestnaných vo verejnom sektore, ktorý je, podľa srbskej vlády, hrubší o 9 000 pracovníkov. Mnohí v tomto vetria isté protirečenie, ktoré môžu zužitkovať blízki vládnucim štruktúram. Podľa slov ministerky pre štátnu správu Kori Udovički, to je jediný spôsob, akým Srbsko môže vyzdravieť a otvoriť nové pracovné miesta v hospodárstve. O stratu zamestnania sa najviac môžu obávať pracovníci v oblasti zdravotníctva, súdnictva, polície a obrany, kým osvetoví pracovníci sa konečne nespomínajú

ako zvyšok pracovnej sily. Aktuálna ministerka poukazuje aj na chybujúce kádre, čiže na nedostatok zamestnaných analytikov a odborníkov vo veci EÚ integrácie, takže mladí odborníci, ktorí vyštudovali odbory, akým sú napríklad európske štúdiá alebo medzinárodné vzťahy, možno v dohľadnom čase získajú možnosť zamestnávania. To by bol logický sled udalostí, ak si kompetentní uvedomujú význam procesu pripájania sa našej krajiny k veľkej rodine európskych národov. Do tretice, ďalšia aktuálna téma z oblasti zamestnávania. Minister financií Dušan Vujović začiatkom týždňa vyhlásil, že sa do konca roka očakáva zvýšenie platov a dôchodkov, s tým, že sa výška zárobku v úplnosti nevráti na starú sumu. To by malo znamenať, že sa občanom, ktorým beztak nízke platy na sklonku lanského roka znížili o desať percent za aktívny prínos k fiškálnej konsolidácii, vyšlo v ústrety, ako hovorí minister financií. Ak sa slovné spojenie „vyjsť v ústrety“ rovná výrazu „odmena“, nastoľuje sa otázka, či je naozaj tomu tak, alebo naopak? Žeby sa občania, ktorým štát zobral poctivo zarobené, na prinavrátenie výšky platov a penzií „na staré“ dívali ako na odmenu? Alebo ako na ďalšie zaucho a dôkaz, že si štát robí z občanov „dobrý deň“...

JEDNA OSOBNOSŤ, JEDNA OTÁZKA

PETAR LATINOVIĆ, REŽISÉR TELEVÍZNEHO SERIÁLU ČÁRDY PRI DUNAJI

Návrat k prírode Oto Filip

– Všímate si čárdy len profesionálne? – Poviem to takto: umožnili mi aj osobne návrat k prírode, k tej našej veľkej vode – rieke Dunaj. Zvyčajne je ťažko niekomu, kto žije v meste, v obytnej budove na treťom či piatom poschodí, automaticky a hneď akceptovať prírodu. Preto sme sa my ako tím sústreďovali medziiným i na zábery okolia, zvierat, na to, čo vlastne mizne z našich životov. Všetko s cieľom, aby návštevníci prichádzajúci na čárdu nemali pocit, že tam

Informačno-politický týždenník

treba ísť len preto, aby sa jedlo a pilo. Ide o to, aby sme ich podnietili všímať si aj našu úchvatnú prírodu, poprechádzať sa, nakuknúť do lesa na okolí, pozrieť si riečku, ten živočíšny a rastlinný svet, ktorý je tak isto tam, pestrý a bohatý. Lebo je to i vhodný liek proti stresu, v istom zmysle slova aj návrat k slobode. • TÝŽDEŇ •

SLOVENSKÁ A SRBSKÁ VEDECKÁ OBEC

S dvojitým diplomom ľahšie do sveta Monika Necpálová

ačiatkom júla navštívil počas pracovného pobytu kolegov pedagógov na Belehradskej univerzite Rastislav Kazanský, vedúci Katedry bezpečnostných štúdií Fakulty politických vied a medzinárodných vzťahov Univerzity Mateja Bela v Banskej Bystrici. Rozhovor ohľadom budúceho spoločného študijného programu s partnerskými inštitúciami na univerzitách v Belehrade a Novom Sade sa týkal politológie, medzinárodných vzťahov a bezpečnostných štúdií. Nový študijný program by mal byť otvorený v akademickom roku 2015/2016. V Belehrade sa bude realizovať s Fakultou bezpečnostných štúdií a v Novom Sade s Fakultou politic-

kých a právnych vied. Komunikácia na úrovni dekanov a vedúcich katedier dospela už na jar k podpísaniu memoránd o spolupráci. Double-degree spočíva v tom, že študenti z oboch krajín – zo Srbska alebo zo Slovenska – strávia časť štúdia na partnerskej fakulte. „Dohodli sme sa, že túto formu vzdelávania double-degree budeme v ďalšom akademickom roku realizovať v magisterskom stupni štúdia. Keďže máme veľmi

Rastislav Kazanský, vedúci Katedry bezpečnostných štúdií Fakulty politických vied a medzinárodných vzťahov Univerzity Mateja Bela v Banskej Bystrici

podobné programy z hľadiska predmetovej skladby, bude študentom vydaný po úspešnom absolvovaní pred spoločnou komisiou pre štátne skúšky dvojitý diplom v druhom stupni štúdia,“ vysvetľuje Rastislav Kazanský. Pravdaže, ešte stále nejde o masovú záležitosť. Je to skôr otázka jednotlivcov. V prvom rade je to atraktívna ponuka pre krajanov. Hoci by sa mohlo zdať, že ovládanie slovenského jazyka je podmienkou, nie je to tak. „Program je otvorený aj pre občanov Srbskej

republiky, ktorí nevedia po slovensky. Štúdium v tomto študijnom programe je u nás kompletne poskytované a akreditované aj v anglickom jazyku,“ približuje docent vzdelávanie na Fakulte politických vied a medzinárodných vzťahov v Banskej Bystrici. Oblasť vzdelávania v bezpečnostných štúdiách, medzinárodných vzťahoch, politológii, medzinárodnom práve bude nepochybne čoraz viac žiadaná aj v rámci prístupových rokovaní Srbska k Európskej únii. Budúci kariérni diplomati so zahraničnou skúsenosťou už počas štúdia majú otvorené dvere do štruktúr nadnárodných organizácií. Dvojitý diplom je obrovským prínosom nielen pre študentov, ale aj pre Slovensko a Srbsko.

KOMENTUJEME

Mládež v čeľustiach nezamestnanosti Juraj Bartoš

ladí, múdri, odborne vzdelaní a (už) nezamestnaní. Nálepka ako ušitá na súčasnú mládež našej krajiny. S perspektívou, že „súčasnosť“ potrvá a potrvá. Lebo trúsenie rečí o potrebe nápravy a (akože inak než súrnom zlepšení situácie na pláne zamestnávania je to isté, čo sejba prosa do betónu. Prečítali sme si toť príspevok o mladej školenej Erdevíčanke v predchádzajúcom čísle našich novín. Vyštudovala európske štúdiá, nuž si teraz, aby ju menej škreli komplikácie súvisiace s nostrifikáciou diplomu, privyrába výrobou mydiel, miesi rezančeky do polievky a pomáha rodičom v predajni so zmiešaným tovarom. Šikulka. Ozaj: je u nás, v našom inak mimoriadne dobre usporiadanom štáte, vôbec niekto, kto nepozná aspoň niekoľkých mladých odborne podkovaných a zbehlých ľudí, ktorí po ukončení školy „sedia doma“ a(lebo) sú rodičom na krku? Prípadne takých, ktorí sa chytajú akejkoľvek práce, pre ktorú veru • TÝŽDEŇ •

žiaden diplom, tobôž nie vysokoškolský, nepotrebujú, a teda ktorí najkrajšie roky života strávili v drile vlastného intelektu (čo im – aspoň že to – nijako na škodu nebude) a teraz sú odkázaní – na vlastné svalstvo? Sotva. Takých, ako je Danuška Berediová z Erdevíka, je, žiaľ, čoraz viac a bolo by ich ešte viac, keby mnohí jej vrstovníci húfne neodchádzali – do sveta. Podľa mienky mnohých (s ktorou nemusíme súhlasiť) – práveže najlepší a najkvalitnejší. „Trend nárastu nezamestnanosti mladých ľudí trvá od roku 2008 a nie sú príznaky zastavenia tohto javu. Štatistiky hovoria, že takmer 80 % mladých ľudí čaká na prácu viac než rok,“ vyhlásil podpredseda Študentskej konferencie univerzít Srbska (SKONUS) Vladimir Radovanović a dodal, že najviac nezamestnanej mládeže (101 000) u nás je vo veku 25 – 29 rokov a mladých od 20 do 24 rokov je rovnako veľa (90 500). Nie div, že mladí ľudia, ktorí sa generálne (žiaľ, i pomerne správne) domnievajú, že k zamestnaniu sa možno dostať

predovšetkým prostredníctvom známostí (teda „preko veze“) či straníckej príslušnosti, rapídne strácajú nádej na pracovný pomer a čoraz horúčkovitejšie uvažujú o tom, ako opustiť Srbsko. Čo k téme hovoria, dovolíme sa poslúžiť informáciami z internetových textov, naši rezortní ministri? Ako oznámil minister pre prácu, zamestnávanie, bojovnícke a sociálne otázky Aleksandar Vulin, z celkového počtu nezamestnaných v Srbsku 26,6 % pripadá na mladú populáciu. Pritom až 14,7 mladých nezamestnaných ľudí vlastní vysokoškolský diplom. Minister Vulin má jasný (?) náhľad na preklenutie hrozivej situácie, keď hovorí, že by „bolo treba umožniť podmienky, aby prácu našli vo vlastnej krajine a nie aby odchádzali do zahraničia“. V podobnej optimistickej (?) tónine vyznievajú aj slová ministra pre mládež a šport Vanju Udovičića: „Hoci tendencia odchodu mladých zo Srbska klesla, je stále prítomná a existuje prianie, aby sme našli správny spôsob, ako znemožniť, aby mládež odchádzala z krajiny.“

Jasné, ako jasný deň, ako facka; nie?! Takéto „jasné“ a „podnetné“ slová sú naskutku pre nezamestnaných, obzvlášť mladých ľudí, ktorým prichodí založiť si rodinu, postarať sa o potomstvo, a tak trochu aj o tých, ktorí sa starali o nich (a veru to ešte furt aj robia), svetielkom na konci tunela, ktorý končí – kdesi v cudzine. Vari je normálne aby, osobitne ak je vysokovzdelaný, t. j. profesionálne uschopnený, mladý človek tvrdol a rátal s tým, že niekto lúskne prstami a všetko sa odrazu pozmení na lepšie v krajine, v ktorej záverečne s januárom 2015 na evidencii Nacionálnej služby pre zamestnávanie bolo cca 753 949 nezamestnaných občanov? Cynik by povedal, že trebárs je naša krajina len na druhom mieste vo svete podľa vysťahovalectva mládeže, zato v regióne nevypúšťame z rúk 1. miesto. Nie teraz, ani od včera, ale, ak je len pravda, celé dve desaťročia. Pekne je byť na prvom mieste. Ale nie na pláne nezamestnanosti a nestarostlivosti o vlastnú budúcnosť.

31 /4658/ 1. 8. 2015

Týždeň PRIVATIZÁCIA MENŠINOVÝCH MÉDIÍ

Je koniec Šídskemu rozhlasu?!

LETNÁ ŠKOLA MLADÝCH VEDCOV V BRATISLAVE. Podľa oznámenia NRSNM od 29. júna do 3. júla sa v Bratislave uskutočnila Letná škola mladých vedcov pre krajanov – Slovákov žijúcich v zahraničí, ktorú realizovalo Centrum ďalšieho vzdelávania Univerzity Komenského v Bratislave v spolupráci s Prírodovedeckou fakultou UK. Zúčastnili sa jej žiaci zo Srbska, z Rumunska a Ukrajiny. Medzi nimi boli štyria žiaci zo Starej Pazovy – žiačky ZŠ h. J. Čmelíka: Anabela Stošićová, Michaela Lešťanová a Jana Rumanová, ako aj stredoškolák Ivan Kožík. Podujatie zabezpečilo Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu SR a cestu do Slovenskej republiky hradí Národnostná rada slovenskej národnostnej menšiny v Srbsku. V doobedňajších hodinách prebiehalo vyučovanie a v poobedňajších hodinách boli exkurzie a terénne cvičenia. V rámci zábavnej časti programu žiaci sa pobavili v zábavnom centre Space World a na rozlúčkovom večierku tancovali s tanečnou skupinou z Modry. Nakoniec prijali osvedčenia o absolvovaní Letnej školy mladých vedcov. S. Z.

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

že v Srbsku a najmä na území Vojvodiny privatizované lokálne médiá prakticky neexistujú. Za ponižujúcu okolnosť možno považovať aj samotný tzv. férový odhad trhovej hodnoty Rádia Šíd, ktorá vynáša necelých sedemtisíc eur. V porovnaní s počtom príjmov, ktoré rozhlasu zabezpečila káblová sieť, táto suma je nízka, priam mizerná. Záujemcovia sa môžu uchádzať do 7. augusta, pričom obálky budú otvorené 10. augusta. O tom, aké časy pre Rádio Šíd nastanú po jeho privatizácii, nevie nik. Nevie sa ani to, kto sa stane jeho novým majiteľom, ba ani to, či majiteľ bude ochotný dodržať programovú schému, ktorá podľa nového zákona má byť platná do piatich rokov. Zostáva iba nádej, že Rádio Šíd, ako jedno z najvplyvnejších lokálnych médií, bude pretrvávať aj v budúcnosti.

INÝ NÁHĽAD

ž roky privatizácia lokálnych rozhlasov, vrátane menšinových, spôsobuje obavy z toho najhoršieho – ich zániku. Snaha prekaziť zákonom stanovený proces vlastníckej transformácie lokálnych médií sa každým dňom stupňuje. Iskierka nádeje obhájiť práva menšinových rozhlasov ešte stále nevyhasla, hoci pre mnohých je to i vopred prehraný boj. S danou problematikou zápasí aj Rádio Šíd, ktorého začiatky datujú od roku 1969. Zažil a prežil rozličné transformácie – od Robotníckeho strediska kultúrneho centra po založenie verejného podniku Rádio Šíd, ktorého zakladateľom je Zhromaždenie obce Šíd. Po čase sa z neho stal seriózny

informačný prostriedok, ktorý neplní iba funkciu lokálneho, ale aj regionálneho média. Zaujímavý je aj fakt, že začiatkom novembra roku 2002 v Šíde bola nainštalovaná káblová sieť, ktorá prakticky umožnila Rádiu Šíd „živiť sa“ nie iba na úkor rozpočtu Obce Šíd, ale aj z vlastných príjmov. Pre Rádio Šíd je charakteristická najmä spolupráca s národnostnými menšinami – Slovákmi a Rusínmi – nielen Bude mať Rádio Šíd podobný osud ako v mediálnej sfére, ale aj v šir- (jeho) tabuľa? šej, kultúrnej. A práve to bol politiku – predsa v sebe skrýva a dodnes je jeden z primárnych hrozbu tak pre Šídsky rozhlas, dôvodov, prečo by nemalo dôjsť ako aj pre všetky iné lokálne k jeho privatizácii. Hoci trans- menšinové médiá. formácia ako taká má v sebe aj Podľa údajov Nikolu Vidića, pozitívnu stránku – túžbu obme- riaditeľa Rádia Šíd, z obavy, že dziť politický vplyv na redakčnú rozhlas kúpi niekto nekvalifikovaný alebo niekto, koho zaujíma iba káblová sieť, z 24 pracovníkov sa 10 uchádzalo o sociálny program. Ich strach z neistej budúcnosti rozhlasu je oprávnený, pretože dovtedajšie skúsenosti potvrdili,

Ďuro Varga

Martina Bartošová

• TÝŽDEŇ •

Týždeň HASIČSKÁ AKCIA V KNIŽNICI ŠTEFANA HOMOLU

Vis maior nad stovkami kníh Monika Necpálová

„E

Dve autá petrovských hasičov boli na mieste prakticky okamžite. Celá akcia trvala viac ako pol druha hodiny. Najprv sa hasilo od vchodových dverí, potom aj zo zadnej strany, z dvora starej Štátnej školy, nad hygienickým

šte predpoludním v petrovskej knižnici úspešne prešla kontrola hasiacich prístrojov. Pravidelná prehliadka sa koná každých šesť mesiacov,“ ukazuje nám Jarmila Stojimirovićová, riaditeľka Knižnice Štefana Homolu v Báčskom Petrovci, doklad od inšpekcie. V priestoroch je jeden veľký a dva malé hasiace prístroje a jeden hydrant. Vis maior však vládne aj stovkám múdrych kníh. V ten istý deň totiž, 22. júla, štyri minúty pred záverečnou, sa v chodbe knižnice od podlahy zo starej skrine začal valiť sýty žlto-hnedý dym. Ten bol v priebehu niekoľkých sekúnd hustejší ako Sadze a črepy skla vo vstupných priestoroch hmla. Dýchať sa nedalo. knižnice. Upratovanie sa začalo... Jediná šanca bolo uniknúť. Len čo vybehli dvaja náv- uzlom knižnice. Pomáhali nielen števníci a knihovníčka z knižnice, príslušníci profesionálnej hasičskej za dverami nastal výbuch. „Naša jednotky v Petrovci Dapracovníčka duchaprítomne hneď niel Cerovský, Milan volala hasičov,“ vysvetľuje riadi- Štrba, Ivan Melich, Ján teľka, ktorá prišla na miesto pár Peterský a Vladimír Ceminút na to. Za skutočné šťastie rovský; na mieste boli možno považovať to, že v knižnici aj niekoľkí dobrovoľní tesne pred záverečnou boli len hasiči. Ešte v ten večer poslední návštevníci. Inak je totiž prišla na miesto aj proknižnica veľmi frekventovaným tipožiarna inšpekcia

nej stanice v Petrovci, ale aj všetkým, ktorí v to popoludnie pri záchrannej akcii prispeli k pomoci. Príčina požiaru zatiaľ nie je známa. Akoby zázrakom však takmer všetky knižky prežili. Len minimum z tých v chodbe m á o b h o re ný chrbát. Niektoré List, ktorý zletel pri požiari z dvier, sú viac nečitateľ- dnes už znova visí. Knižnica je otvorená! né. Našťastie, ide o literatúru, z ktosa otvorili až v priebehu naslerej možno získať duplikáty. dujúceho týždňa. Od skorého Vzácna knižnica, tri hlavné štvrtkového rána sa v knižnici miestnosti s knihami, kancelá- vetralo a dym už takmer necítiť. rie ani sklad neboli zasiahnuté. Mimochodom, na dverách vo Čitáreň treba len upratať. Ko- vnútri knižnice vidieť len opadávalobeh sveta je nezastaviteľný júcu farbu, dreva akoby sa požiar a platí aj v kráľovstve kníh. Za ani nedotkol. Z dôvodu požiaru posledný mesiac petrovská v objekte nebol elektrický prúd, knižnica dostala z výkupu pri- vodovody sú neporušené. Knižbližne 500 kníh. Čakajú sa aj nicu čaká najskôr sanácia škody ďalšie knihy zo Slovenska zhruba a následné opravy. K nim bude v hodnote 1 200 eur. patriť úprava strechy nad hygie-

Verte, alebo nie, aj v týchto poškodených knihách možno ešte listovať. Knižnica sa však pokúsi získať pre čitateľov nové duplikáty.

Časť knihovničiek stojí neporušene ďalej

miestom v Petrovci, kde si kľučku dospelí i deti podávajú z ruky do ruky. V tomto období sa robí len v jednej zmene od 9.00 do 16.00 h. • TÝŽDEŇ •

z Nového Sadu, ktorá po obhliadke všetko zdokumentovala. Kolektív knižnice aj týmto vyjadruje veľkú vďaku hasičom, policajtom Policaj-

„Pracovali sme aj vo veľkých zimách, aj vtedy, keď sme menili okná. Ani teraz nebudeme mať knižnicu zatvorenú dlhšie, ako bude nevyhnutné. Len čo sa uprace rozbité sklo a urobí sa aký-taký poriadok, knižnica bude k dispozícii,“ podotýka riaditeľka. Štvrtok a piatok, 23. a 24. júla, bola knižnica zatvorená. Jej dvere

nickým uzlom, výmena skiel na dverách i nová maľovka v chodbe a čitárni. Dodajme, že knižnica je poistená, a tak veríme, že sa pružne za asistencie zodpovedných orgánov dostane do bežného chodu a svojim čitateľom bude opäť poskytovať nielen výborné služby, ale aj nadštandardne prívetivé prostredie, ako dosiaľ.

31 /4658/ 1. 8. 2015

Slovensko

ZA PRISŤAHOVALECKÚ VLNU Z BLÍZKEHO VÝCHODU A AFRIKY DO EURÓPY MÔŽU SČASTI AJ KLIMATICKÉ ZMENY

Niekedy sme klimatizáciu nepotrebovali Rastislav Boldocký

mesiace v kuse teplo. Potom sme zažili podobnú epizódu v roku 2007. – Čo teda zapríčinilo takúto zmenu? – Jednoznačne globálne otepľovanie spôsobené činnosťou človeka. Ale rovnako ako na teplé letá si spomínam aj na niekoľko poriadne mrazivých dní z posledných rokov... Ako som povedal, ak ľudia pravidelne, dlhodobo nesledujú počasie, na ich pamäť sa vonkoncom nedá

júli nám počasie dalo o sebe poriadne vedieť. Boli sme svedkami veľkých horúčav, ale aj prudkých búrok. Klimatológ profesor Milan Lapin (67) podobné vrtochy a odchýlky sleduje už celé desaťročia, pozorne ich analyzuje, pátra po ich príčinách. To, k čomu dospel, nie je pre Európu ani celú planétu vôbec povzbudivé. – Mali sme tropické horúčavy, potom sa regiónom prehnali ničivé búrky. Je takéto počasie normálne? – Ľudia sú prekvapení z akejkoľvek výraznej zmeny počasia. Pamätajú si málo, nepamätajú si ani to, čo bolo pred mesiacom. Ale ak dlhodobo sledujeme počasie, zistíme, že aj v minulosti tu boli odchýlky. Bolo aj teplo, aj chladno, aj veľké úhrny zrážok, aj sucho bolo. – Takže všetko je v úplnom Milan Lapin (foto: Norbert Grosz) poriadku? – Vôbec nie. Podstatný rozdiel je spoľahnúť. Z presných záznamov v tom, že v minulosti bolo celkovo a štatistík vieme, že v skutočnosti chladnejšie počasie, teda dlhodobé sme v posledných rokoch počas zím priemery boli nižšie ako v súčas- zaznamenali skôr epizódy dlhodobo nosti. Ďalšia zvláštnosť je v tom, že teplého počasia. Potom prišlo týžodchýlky netrvali dlho. Obyčajne, dňové alebo dvojtýždňové výrazné keď sa oteplilo, tak sme sa všetci ochladenie a ľudia spozorneli, že tešili, že konečne je už 30 stupňov. v podstate takéto studené počasie Ale vysoké teploty trvali len dva-tri si nepamätajú, pretože to porovnádni. Až prišli 90. roky minulého sto- vali s teplým počasím, čo bolo pred ročia, keď sa obdobia tepla a sucha dvoma týždňami. neuveriteľne predĺžili. – Viackrát ste pre médiá uviedli, Možno si ešte spomínate na au- že za posledných 130 rokov sa gust 1992, keď boli celý mesiac bez priemerná teplota na Slovenprestania teploty nad tridsať stupňov sku zvýšila o dva stupne Celzia. Celzia, tiež boli veľmi teplé noci Dostavili sa už nejaké negatívne a prakticky vôbec nepršalo. Priemer- dôsledky? ná teplota bola o päť stupňov vyššia – Áno. Vedci sa nevenujú globálako dlhodobý priemer. Dostali sme nemu otepľovaniu z prozaických sa na úroveň stredného Talianska. dôvodov. Venujú sa mu, lebo má Samozrejme, to bol veľký šok pre neblahé dôsledky. Prirodzené ekoľudí, pretože také niečo ešte nezažili. systémy, teda rastliny a živočíchy, Keď sme to štatisticky vyhodnoco- aj ekonomika sú adaptované na vali, také niečo sa nikdy neobjavilo minulú klímu. Ale nie na pár rokov, v minulosti za celé 250-ročné obdo- ten adaptačný proces je dlhý okolo bie merania. A potom prišli ďalšie 50 rokov. Čiže v genetickom fonde takéto roky. V roku 2003 bolo štyri majú rastliny a živočíchy adaptáciu

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

na minulú klímu. Všetko majú uložené vo svojej pamäti a žijú tam, kde je to pre ne znesiteľné. To, že adaptačný proces je narušený, vidíme veľmi rukolapne aj vo svojom okolí. Napríklad migrujú sem teplomilné rastliny, teplomilné živočíchy a menia sa podmienky pre poľnohospodárstvo, pre vodné hospodárstvo. Menia sa podmienky bývania, a to pomerne prudko. Za mojich mladých rokov sme klimatizáciu nepotrebovali. Klimatizácia bola zbytočná, pretože tie dva-tri horúce dni v lete sme prežili, potom sa zase ochladilo, zase bolo teplo a tak ďalej. Nemali sme s tým žiaden problém. Hranica pre našinca, Stredoeurópana, keď ešte môže existovať dobre, keď sa ešte dá v noci spať, je 27 stupňov Celzia. V minulosti, keď som robil merania v bytoch, teplota nad 27 stupňov jednoducho nebola. Teraz je aj 32 stupňov v bytoch, ak nemáme klimatizáciu. Aj tu v mojej pracovni si hocikedy v lete nameriam teplotu 32 stupňov. – Hovorili ste o scenároch otepľovania. Čo presne čaká Slovensko? – Do konca storočia by sa priemerná teplota u nás mala v najlepšom prípade zvýšiť o dva stupne, v najhoršom o štyri. To už spôsobí závažné problémy. Pretože ak sa u nás oteplí o štyri stupne Celzia, klíma od Komárna sa prenesie k Popradu. Komárno bude mať klímu, aká je v Taliansku, ale zrážok bude menej, prípadne rovnako. V každom prípade bude sucho. Okrem toho vyššia teplota znamená aj ďalšie veľké riziko. Čím je teplota vyššia, v atmosfére je viac vodnej pary. Viac vodnej pary ďalej znamená intenzívnejšie zrážky, intenzívnejšie búrky, tornáda. To je závažný problém.

– V týchto dňoch sa veľa hovorí o ilegálnych prisťahovalcoch. Objavujú sa názory, že k ich migrácii prispieva aj zmena klímy. – Ľudia sa odjakživa sťahovali, pretože obyčajne žijú až do krajnosti. Keď sa na nejakom mieste ešte dá vydržať, tak vydržia. Ale už keď sa nedá vydržať, odídu preč. V minulosti to nebol až taký veľký problém, keďže naša planéta mala menej obyvateľov. Na začiatku letopočtu bolo na celej Zemi 150 miliónov ľudí, preto bolo jednoduché nájsť si nové miesto na život. Dnes je však na planéte 7,3 miliardy ľudí. A ako je to s imigrantmi z Afriky a Blízkeho východu? Sú to klimatickí utečenci alebo nie? Povedal by som aj áno, aj nie. Ľudia tam žili v krajných podmienkach, až kým nevznikli vojnové konflikty. A tie spôsobili, že sa rozložila ich ekonomická štruktúra, prestali produkovať potraviny, prestali sa starať o zásoby pitnej vody. V takejto situácii aj malá zmena klímy spôsobí, že musia utekať. Čiže hlavnou príčinou aktuálnej krízy sú vojenské, etnické, náboženské konflikty, klimatická zmena to iba zhoršuje. – Môže to byť ešte horšie? – Reálna vlna klimatických utečencov však hrozí v tropickom pásme Afriky. Tam nemajú štyri ročné obdobia, iba obdobie sucha a obdobie dažďov. Keď je obdobie dažďov dostatočne dlhé, majú potraviny a pitnú vodu, keď je obdobie dažďov veľmi krátke, tak ich nemajú a musia ísť preč. Nedá sa prežiť. Preto ľudia v tropickom pásme žijú tam, kde sú ešte usporiadané podmienky na existenciu. Kde je obdobie dažďov nie príliš silné, aby ich vytopilo, ale dostatočne dlhé na to, aby zavlažilo pôdu a mohli mať prijateľné poľnohospodárstvo a pitnú vodu. Lenže keď sa oteplí globálna klíma, posunú sa aj tieto klimatické pásma. Na niektorých miestach tak, že ľudia budú musieť utiecť preč. Ale kam, keď všetko je obsadené? To bude znamenať buď vojenský, etnický konflikt alebo migráciu do takých oblastí, kde nemajú veľké problémy, napríklad do Európy, Spojených štátov a Kanady. – Do akej miery teda môžeme veriť predpovediam? – Na 24 hodín je úspešnosť predpovede zhruba 90 až 95 percent. Na tri dni dopredu 85 – 90 percent. Na desať dní dopredu sa už blíži k 70-percentnej úspešnosti. • SLOVENSKO •

Ľudia a diania Oslávili deň ustanovizne Z RÁDIO-TELEVÍZIA STARÁ PAZOVA

Kovačica

Anna Lešťanová

amestnanci RTV Stará Pazova v stredu 22. júla za prítomnosti hostí a kolegov v tamojšej Zalesňovateľskej škôlke Brest oslávili 48. výročie založenia Rádia Stará Pazova. Po premietaní dokumentárneho filmu o tejto ustanovizni, kde boli sprítomnené dejiny rozhlasovej stanice, ktorá svoj program vysiela v srbskej a slovenskej reči, prítomným sa prihovoril Miloš Lazić, riaditeľ a hlavný a zodpovedný redaktor RTV Stará Pazova. Presne 48 rokov uplynulo od toho 22. júla 1967, keď sa na lokálnych vlnách najprv ozvalo Rádio Vojka, neskoršie Rádio Stará Pazova, ktoré od septembra 2011 pôsobí ako VP Rádio-televízia Stará Pazova. Staropazovský rozhlas s dlhou a úspešnou tradíciou patrí

Terajší a bývalí zamestnanci ustanovizne

medzi najstaršie rozhlasové stanice vo Vojvodine. Programová schéma tohto verejného podniku má predovšetkým informačnú funkciu, ale zvýšenú pozornosť venujú aj iným oblastiam, predo-

všetkým kultúre, športu, zábave. Na oslave sa hovorilo aj o nadchádzajúcej privatizácii podniku, ktorá má byť, chceme veriť, úspešne ukončená do 31. októbra.

FINANCOVANIE EKOLOGICKÝCH PROJEKTOV V OBCI BÁČSKY PETROVEC

V prospech ochrany životného prostredia Katarína Gažová

redseda Obce Báčsky Petrovec a predstavitelia ekologických združení z územia obce v stredu 22. júla podpísali zmluvy o financovaní projektov. Predseda obce Pavel Marčok sa pritom poďakoval členom ekologických spolkov, že pracujú v oblasti ochrany a úpravy životného prostredia. In- Z podpisovania zmlúv o financovaní špektorka ochrany život- ekologických projektov ného prostredia Tatiana Milina Turanová vysvetlila pod- ekológov Ekos Hložany a Združenie mienky súbehu, ktorý obec vypísala športových rybárov Karas Petrovec. v júni tohto roku na prostriedky pre Projekty týchto ekologických zdruekologické združenia. Z Báčsko- žení boli prevažne zamerané na petrovskej obce sa o prostriedky výsadbu stromkov a ozeleňovanie uchádzali Združenie Zeleni krug priestorov. Na návrh komisie v zložení: Ján B. Petrovec, Združenie pre zachovanie historického a kultúrneho Jovankovič, Ondrej Benka a Tatiana dedičstva Maglić, Ekologické zdru- Milina Turanová obecná správa ženie Zelení B. Petrovec, Združenie rozhodla, že Zeleni krug Petro• ĽUDIA A DIANIA •

KRÁTKE SPRÁVY

vec dostane 150-tisíc din., združenie z Maglića 115-tisíc, Ekologické združenie Zelení Petrovec 120-tisíc, Ekos z Hložian 50-tisíc a ZŠR Karas 48-tisíc din. Spolu je to 483-tisíc din. a sú to prostriedky z ekologického fondu obce na rok 2015. Predstavitelia spomenutých ekologických združení potom podpísali zmluvy s predsedom obce o financovaní vypracovaných ekologických projektov. V diskusii, ktorá nasledovala, predseda ZŠR Karas Petrovec Samuel Kondač povedal, že pomocou prostriedkov, ktoré získali, sa budú snažiť ešte väčšmi zveľadiť údržbu kanála a jeho nábrežia. Plánujú vysadiť stromy na nábreží, aby sa kanál stal ozajstnou zelenou oázou. Diskutovalo sa aj o petrovskom Begeji, ktorý bol pred desiatimi rokmi prehĺbený, a treba sústavne dbať o jeho údržbu.

Rakety. Vo Vojvodine je 305 funkčných protiľadovcových staníc, medzi ktorými deväť na území Kovačickej obce. Prednedávnom táto obec z rozpočtu vyčlenila 1 500 000 dinárov na kúpu 42 protiľadovcových rakiet, ktoré, ako povedala Mária Benková-Hriešiková, vedúca Oddelenia pre hospodárstvo a lokálno-ekonomický rozvoj, odovzdajú Meteorologickej stanici v Samoši. Z tohto centra ich ďalej postúpia do protiľadovcových staníc v Kovačici, Uzdine, Putnikove, Idvore, Samoši, Crepaji, Debeljači a Padine (2 stanice). xxx Peloidná terapia. Turistické sídlisko Relax návštevníkom čoskoro ponúkne nové obsahy. Obec Kovačica z Pokrajinského sekretarijátu pre hospodárstvo, zamestnávanie a rodovú rovnosť získala 4 milióny dinárov na projekt v oblasti zdravotného turizmu, vďaka ktorému sa nielen v Relaxe, ale aj v celej obci skvalitní turistická ponuka. Okrem doterajších obsahov (krytý a otvorený bazén, sauna, reštaurácia, konferenčná sieň) TS Relax v nasledujúcich mesiacoch do svojej ponuky zaradí aj tzv. peloidnú terapiu. Ide o tradičný a moderný spôsob liečby bahnom, ktorý sa uplatňuje takmer vo všetkých kúpeľoch v Európe. xxx Zájazdy. Zo dvadsať detí z Kovačice v sprievode rodičov a členov Memoriálneho strediska Dr. Janka Bulíka začiatkom júla pobudla v Kruščici na 3. folklórnom festivale Krása rôznorodosti, kde prezentovali časť choeografie z minuloročnej Detskej svadby. Okrem toho koncom júna členovia Memoriálneho strediska Dr. Janka Bulíka sa zúčastnili na 18. ročníku Medzinárodných majstrovstiev Slovenska vo varení a jedení bryndzových halušiek v Krompachoch, skadiaľ si okrem krásnych zážitkov priniesli aj pekné ceny.

31 /4658/ 1. 8. 2015

A. Ch.

Ľudia a diania ZO STAROPAZOVSKÉHO ZELENÉHO TRHU

Opatrenia v záujme zdravia Anna Lešťanová

re veľké letné horúčavy do staropazovského VP Čistoća, ktorý má na starosti i údržbu zelených trhov, zo Správy pre zverolekárstvo Ministerstva poľnohospodárstva prišli pokyny, že predaj výrobkov živočíšneho pôvodu na trhoch treba obmedziť do 10. hodiny. To znamená, že sa po tomto čase na otvorenom priestore na zelených trhoch v Starej a Novej Pazove nemôžu predávať mäso a mäsové výrobky, mlieko a mliečne výrobky, med, vajcia, riečne ryby a pod., kým sa nezabezpečia zodpovedajúce sanitárno-veterinárne podmienky. – Výrobky živočíšneho pôvodu majú byť v záujme zachovania hygieny a mikrobiologickej správnosti zabalené v originálnych tzv. PVC obaloch a majú sa chrániť na teplote 4 až 8 stupňov Celzia. Rozhodnutie o ochranných opatreniach na zelených trhoch od sanitárnej inšpekcie sme dostali 13. júla a hneď potom sme začali podnikať podľa návodu. Pros-

Jezdimir Ašćerić

tredníctvom médií informujeme spotrebiteľov a užívateľov o týchto nových pokynoch zverolekárskej inšpekcie. Musím pripomenúť, že máme výnimočne dobrú spoluprácu s občanmi, teda kupcami a predavačmi na zelených trhoch, o ktoré sa stará podnik Čistoća. Čo sa týka práce nášho podniku, usilujeme sa najmä počas týchto tropických dní udržiavať hygienu na trhoch na čím vyššej úrovni. Každý týždeň kompletne umývame celý trhový priestor v Starej

NA VRCHU SLANKAMENSKÝCH VINOHRADOV

Strážcovia radaru

Pazove, včítane predajných pultov. Na to máme vlastný hydrant, takže máme dostatok vody a dobrý tlak na umývanie, – povedal Jezdimir Ašćerić, vedúci trhového úseku v podniku Čistoća. Ďalej zdôraznil, že tak užívatelia ich služieb, ako aj kupci na zelených trhoch budú včasne oboznámení s prípadnými novými opatreniami a rozhodnutiami rezortného ministerstva a inšpekčných služieb, pretože prvoradým cieľom je ochrániť zdravie ľudí. Predavači na trhoch sú oboznámení s akciou kontroly výrobkov a dodržiavajú uvedené opatrenia. V stredu 22. júla sme na staropazovskom zelenom trhu stretli dlhoročného predavača Janka Hudeca. Hovorí, že kvalitu výrobkov Predavač Janko Hudec na trhu vidieť už na prvý pohľad a že Keďže zatiaľ chladiace prístroje doteraz nemal žiadne problémy či pripomienky kupcov ohľadom na pazovskom trhu nie sú, mnohí správnosti a sviežosti výrobkov. sa snažia kvalitu mliečnych a iných Na trh pravidelne chodí predávať výrobkov zachovať v prenosných mlieko a mliečne výrobky rodiny chladiacich boxoch.

chodievali vyšliapaným chodníčkom do kopca. Od brehu Dunaja, sem hore k radaru a odtiaľto dolu do dediny,“ zaspomínal si s nami Janko Alexa na dávne časy.

Monika Necpálová

a samom vrchu dedinky Slankamenské Vinohrady belie sa obrovská kopula. Akoby tam ktosi vykopol a zabudol nadrozmernú futbalovú loptu. Pred budovou Miestneho spoločenstva nasadáme do auta a vyrážame do kopca. „Tam od radaru je krásny výhľad na rieku a víkendové chaty,“ hovorí predseda Rady MS Janko Alexa. Cestou sa zhora oproti nám rútia na bicykloch dvaja športovci. Prilby, chrániče a fľaše s vodou sú ich povinnou výbavou. Neskôr ich stretneme opäť – na hlavnej ceste do Inđije. Prekrásna príroda bola akiste aj pre nich lákadlom vybrať sa „do brehov“ plných rozkvitnutých slnečníc. Motor auta

www.hl.rs

Andrej Cestník zo Slankamenských Vinohradov pracuje na najvyššie položenom mieste dediny

vrčal, no po absolvovaní prašných zákrut naskytol sa aj nám pohľad na malebné domčeky učupené v doline pri Dunaji. „Do školy sme

Informačno-politický týždenník

Šiškovej, ktorá sa zaoberá chovom dojníc. Vo štvrtok a v nedeľu, keď sú v Pazove trhové dni, mlieko a mliečne výrobky predáva Petra Šišková, majiteľka, a v ostatné dni predavačom je J. Hudec. Podľa jeho slov výrobky, ktoré predáva, sú vždy čerstvé a kvalitné, takže majú stálych zákazníkov.

Našu pozornosť však upútalo ešte čosi. Najdôležitejší radar v Srbsku. Postavili ho v Slankamenských Vinohradoch pred viac ako

tridsiatimi rokmi. „Vždy slúžil na civilné účely. Pripadá kontrole letov v Kruševci,“ hovorí jeden zo štyroch strážcov Andrej Cestník. Anténa zachytáva koridor letu. Radar zaznamenáva, kde sa momentálne lietadlá nachádzajú, a potom tieto informácie posiela do Belehradu. Odtiaľ potom lietadlá navigujú. Všetko riadi počítač. Bezpečnostná služba len dozerá na objekt. Striedajú sa tu štyria strážcovia: traja zo Slankamenských Vinohradov a jeden z Krčedinu. „Robota je to dobrá, lebo nemáme do práce ďaleko. Zatiaľ som tu, a neskôr ktovie ako to s nami bude,“ poznamenáva mladý strážca zo Slankamenských Vinohradov. Lúčime sa. Do ohradeného priestoru k samotnému radaru sme sa dnes nedostali. Zato sme sa dozvedeli trochu o práci jedného z občanov Slankamenských Vinohradov, ktorý svojím spôsobom stráži životy ľudí vo vzduchu. • ĽUDIA A DIANIA •

VODA Z VODOVODU TRÁPI OBYVATEĽOV KULPÍNA

Dokedy to má tak byť?! Katarína Gažová

Ulica Ledine a vedľajšie ulice. Neďaleko je aj spomínaná Ulica Kollárova. Každý mesiac robíme analýzu vody a výsledky ukazujú, že bakteriologicky je v poriadku. Nám v Kulpíne je potrebný aspoň jeden nový motor s pumpou, ako aj nová studňa. Teraz máme v dedine dve 205-metrové studne, ale to nestačí, lebo ak sa jedna z nich zanesie pieskom, budeme na tom veľmi zle. Žiada sa vykonať rekonštrukciu celého dedinského vodovodu, lebo inak je veľmi ťažko riešiť problém znečistenia vody. V lete, keď sú veľké horúčavy, spotreba vody je tiež veľmi veľká, pričom maximálna kapacita je 2 200 l a v ranných a večerných hodinách sa v Kulpíne stroví 2 000 l, čo je takmer rekordná spotreba. Na vodo-

očas júlových horúčav v Kulpíne nastal problém s vodou z dedinského vodovodu. Spotreba vody bola veľká, motory na pumpách to nezvládli a prišlo k havárii. Po odstránení poruchy vo vode sa objavili pláchy a prihlásený bol aj jeden iný prípad znečistenia vody. – Už 39 rokov robím na údržbe vodovodu v Kulpíne ako majster vodoinštalatér a veľmi dobre poznám situáciu. Mali sme počas tých rokov všelijaké prípady. Voda občas zapácha, vzniknú v nej všelijaké usadeniny. No minulý týždeň sme mali taký prípad, že Hložanovci v Ulici Kollárovej vo vode z vodovodu, ktorú púšťali do bazéna, objavili dokonca červíky. Doteraz sme taký prípad ešte nemali. Počas veľkých horúčav v júli dve pumpy, ktoré máme k dispozícii, robili na plné obrátky. Prišlo k havárii motora a pokiaľ sa to neopravilo, 2 – 3 dni sa voda nechlórovala. V podstate voda sa chlóruje konštantne, je to automaticky na- Danko Čermák stavené, tak sa ničia baktérie a dostáva sa bak- vodnú sieť je pripojených 1 000 teriologicky čistá voda. Motory na domácností. Občania nešetria vodovodných pumpách sú však vodou, zalievajú nielen záhrady, v takom stave, že súrne potrebujú ale aj chodníky a iné, a preto ich opravu, – zdôraznil údržbár vo- chcem upozorniť, aby dbali na dovodu Danko Čermák. spotrebu, lebo sa dostaneme do V pokračovaní rozhovoru nám kritickej situácie a zostaneme bez vysvetlil, že vodovodná sieť vy- vody, – upozornil Čermák. budovaná ešte v sedemdesiatych V Kulpíne je jedna eko-studňa rokoch už nevyhovuje. Rúry sú v strede dediny. Voda z vodovodu azbestové a úzke, takže prietok sa tu prečisťuje, takže neobsahuvody je nepostačujúci a na nich je arzén, ktorý sa vo zvýšenom sa zvnútra chytajú pláchy. Keď sa množstve nachádza v technickej stane nejaká havária, vodovod vode. V porovnaní so žltou vodou musia na určitý čas vypojiť, a keď z vodovodu eko-voda je bez farby sa systém znovu dá do pohonu, a bez chuti. Voda z eko-studne tie pláchy na potrubí sa vymývajú, v Kulpíne je dobrá na pitie, takže a tak sa dostanú do domácností. ju používajú nielen Kulpínčania, – Najkritickejšia je práve tá ale aj ľudia z okolia. časť na konci dediny, kde je Porozprávali sme sa aj s Vesnou • ĽUDIA A DIANIA •

Hložanovou, ktorá pre svoje deti vodou plnila bazén. – Minulý týždeň sme v dedine nemali vodu. Keď vodovod začal fungovať, vyumývala som bazén a napustila vodu z vodovodu. A keď som sa o chvíľu pozrela do bazénu, to bolo strašné. Všade samé hnedé pláchy a pomedzi ne červené hnusné červíky. Nemohla som Vesna Hložanová so synčekom tomu veriť. Doteraz Benjamínom sa stávalo, že voda zapácha a objavia sa pláchy, ale na tomto konci dediny. Proste toto je už vrchol. O pár dní som nemám reči a vôbec neverím, že do pohára pustila vodu a znovu chlórujú vodu, lebo sa pach chlóru v nej plávali husté hnedé plá- ani trochu necíti. Situácia s vodou chy. Moji rodičia bývajú na inom z dedinského vodovodu je naozaj konci dediny a tiež majú vodu kritická, len neviem, dokedy to znečistenú, takže nie je to len má tak byť!

DYCH AJ NA ODDYCH. Sezónu tohtoročných výletov kovačickí penzisti začali už v marci, keď navštívili Vrnjačku Banju, neskoršie sa kamarátili s penzistami v slovenskej dedinke Hajdušica a na sklonku júna podnikli jednodenný výlet do Jagodiny a naďaleko známeho akvaparku. Minulý víkend navštívili archeologické nálezisko Viminacium, Strieborné jazero a mesto Veliko Gradište. Podľa slov Alžbety Hriešikovej, členky OZP v Kovačici, záujem o takéto výlety je veľmi veľký, pretože ich vždy pozorne plánujú a prihliadajú na finančné a iné možnosti penzistov. Na snímke sú kovačickí penzisti v katolíckom kostole v Plandišti. A. Ch. 31 /4658/ 1. 8. 2015

Ľudia a diania S MIODRAGOM NOVAKOVIĆOM Z KYSÁČA

Murárske remeslo s tradíciou Elena Šranková

eď v zamestnaní nájdete seba, úspech je zaručený. Svedčí tomu aj prípad Miodraga Novakovića, čoskoro päťdesiatnika, ktorý sa stavebnému remeslu zaúčal popri otcovi, hneď po zakončení základnej školy.

Miodrag Novaković

Murárčiť ste začali ako celkom mladý. Čo rozhodlo, že ste v tom zotrvali? – Murárska robota sa mi zapáčila, a preto som sa jej venoval naplno. Mienim, že je pre človeka veľmi dôležité robiť to, čo sa mu páči. Táto robota je pritom ťažká, robí sa neraz v extrémnych poveternostných podmienkach a po celý deň. Keby som to nemal rád, iste by som nezotrval viac ako 30 rokov. Remeslu ste sa naučili od otca. Kedy ste sa osamostatnili? – Samostatne som začal robiť pred 25 rokmi, keď som sa dobre naučil remeslu. Spočiatku som robil sám, len také menšie stavebné práce. Keď zákazníci videli, ako robím, začali ma odporúčať iným a začal som zjednávať väčšie roboty. Tie si vyžadovali pomocných robotníkov, takže sa to pomaly rozbiehalo a roku 2008 som založil firmu. Mám stále zamestnaných robotníkov, ale aj sezónnych, ktorých angažujem už rad rokov. Firmu nemienim zatvoriť, i keď niektorí to už urobili. Je v dnešnej krízovej dobe dopyt po stavebných prácach? – Je pravda, že sa v dnešnej

www.hl.rs

dobe buduje menej ako kedysi, ale z druhej strany je menej skupín, ktoré to robia. Toho času v Kysáči dvaja máme stavebnú firmu a k tomu sú tu aj neregistrované skupiny. Avšak málo sa buduje vzhľadom na veľkosť dediny. Preto robíme aj v Petrovci a Kulpíne, kde sme tiež získali reputáciu. Pre toho, kto chce robiť, roboty je stále dosť. Robíme bez prestávky, niekedy menšou intenzitou, inokedy v časovej tiesni a pod nátlakom. Budujete iba nové domy? – Robíme všetko. Nové domy od základov po strechu na kľúč, i renovovanie, záverečné práce, čiže všetky stavebné práce. Keď máme začatých viac domov naraz, menšie práce riešim angažovaním niekoho, kto to vykoná pod mojím dozorom. Snažím sa čím menej zákazníkov odmietnuť. Nechcem sľubovať a nedodržať slovo, ale chcem byť maximálne korektný, lebo dobrý chýr ide ďaleko, zlý ešte ďalej.

Na stavbe

omešká s platením, alebo zostane dlžen, ale to je zanedbateľné percento zákazníkov. To je iste aj vďaka tomu, že selektujem roboty a vopred si preverím, či je budúci zákazník spoľahlivý. Dnes nemožno veriť nikomu, zovšadiaľ počuť o zlých skúsenostiach a dlžníkoch. Máte nejaké problémy v podnikaní? – Nemôžem sa veľmi sťažovať. Pri dobrom plánovaní a organi-

Rodinný dom pod strechou

Staviate len rodinné domy alebo aj väčšie objekty? – Staviame hlavne rodinné domy, do väčších robôt sa nepúšťam. Jednak preto, že nemám až toľko pracovnej sily, a jednak preto, že je to dosť rizikové a od iných som počul, že mali všelijaké prípady. Preto som obozretný. Sú možno problémy s platením za vykonané práce? – Na to sa skutočne nemôžem sťažovať. Platba nie je stopercentná, lebo sa stane, že sa niekto

Informačno-politický týždenník

zácii stavanie sa darí. Niekedy sú pri zvýšenom objeme prác aj ťažkosti. Vtedy je totiž trochu ťažšie nájsť robotníkov, ale všetko sa nakoniec rieši. Stavebný materiál sa dá ľahko zaobstarať? – Mám dobrú dlhoročnú spoluprácu so súkromným dodávateľom z Rumenky. Je korektný, práce nikdy nemeškali pre nedostatok štrku, cementu alebo niečoho iného. Tí zákazníci, čo si chcú materiál obstarať sami,

môžu sa, samozrejme, zásobiť aj na iných miestach. Ako hodnotíte stavebné odvetvie a murárske technológie u nás? – V porovnaní so západnými krajinami, kde podnikateľom dávajú priaznivé úvery na kúpu súčasného náčinia, ešte stále robíme dosť primitívne. Stroje, ktoré máme, v našich podmienkach poslúžia, ale v porovnaní s tými, čo vidno na internete, je to na nízkej úrovni. Pravdaže by som si prial mať súčasnejšie náradie, ale bez vhodných úverov si to nemožno dovoliť. Pracujete vonku, pod holým nebom. Ako si pomáhate pri týchto teplotách? – Ťažko je, horúco, ale my sme už na to zvyknutí a psychicky pripravení na takéto podmienky. V minulých rokoch sme v extrémnych horúčavách mali prestávky v práci od 12. do 16. hodiny, ale tohto roku sme prácu ešte neprerušili. Hlavy si chránime šiltovkami, sledujem teploty a v prípade ešte vyšších teplôt budeme si robiť poludňajšie prestávky. Aké máte plány do budúcnosti? – V tejto robote som našiel seba a chcem v nej zotrvať do penzie. Nemienim práce rozširovať, lebo by som ťažko dodržal kvalitu a zákazníkov by postupne ubúdalo. Rozhodol som sa robiť radšej menej, ale kvalitne. Toto celkom stačí na normálny život mojej rodiny, ktorá má reálne požiadavky. • ĽUDIA A DIANIA •

LETO V DVOCH SUSEDNÝCH SLOVENSKÝCH DEDINÁCH

Okopávajú, kosia, upravujú… Anička Chalupová

amestnanci verejných komunálnych podnikov v Kovačici a Padine už na jar do žardiniér vysadili rôzne kvety a okrasné dreviny, ktorým tieto letné páľavy veľmi nežičia. Aby vysoké teploty predsa ľahšie znášali a burinou nezarastali, starajú sa robotníci kovačického VKP Elán a padinského VKP Padina. V týchto dňoch, keď ortuť v teplomeroch dosahovala až 40 stupňov, v kovačickom novom parku sme stretli elánovcov, ktorí upravovali miestnu fontánu. Odstraňovali z nej suché lístie, vymetali nahromadené blato, ktoré prekážalo kolobehu vody vo fontáne. Tejto akcii predchádzalo inštalovanie vo-

Šajbenova studňa v Padine je dnes svojráznou historickou pamiatkou

Osvieženie v strede kovačického parku – stačí len otočiť kohútikom

1. – 7. 8. 2015

POČASIE

Fontána – kultúrna pamiatka, ktorá pripomína začiatky kovačického vodovodu

dovodného kohútika s pitnou vodou, ktor ý približne pred mesiacom umiestnili neďaleko slovenského evanjelického kostola v Kovačici. Padinčania sa zasa môžu pochváliť novou trim dráhou, vedľa ktorej robotníci padinského VKP kosia trávu a upravujú priestor. V rámci projektu Kultúrne dedičstvo Banátu – európske dedičstvo, vedľa Šajbenovej studne upravujú priestor, kde namontujú informačnú tabuľu pre turistov. Okrem týchto prác pracovníci kovačického a Trim dráha na okraji padinskej padinského VKP hôrky návštevníkov láka čerstvou majú na starosti vôňou borovíc aj údržbu priestorov okolo pomníkov, slovom, nakoľko a ako im pona trhoviskách, kosia časie dovoľuje, maximálne sa trávu v parkoch a na usilujú prispieť k čím krajšiemu cintorínoch, jedným výzoru oboch osád.

sobota

nedeľa

pondelok

utorok

streda

štvrtok

piatok

14˚ | 31˚

18˚ | 34˚

20˚ | 32˚

18˚ | 33˚

19˚ | 33˚

18˚ | 34˚

19 | 34˚

• ĽUDIA A DIANIA •

31 /4658/ 1. 8. 2015

Ľudia a diania ZO ZDRUŽENIA POĽNOHOSPODÁROV KOVAČIČANIA

Rozvíjajú čulú činnosť Anička Chalupová

druženie poľnohospodárov Kovačičania, ktoré v tejto banátskej dedine pôsobí viac ako rok, v prvej polovici júla sa zúčastnilo na podujatí Traktoriáda v Banátskom Novom Sele. Ján Hriešik Okrem odborných prednášok a výstavy poľnohospodárskych strojov a mechanizácie kovačickí poľnohospodári absolvovali aj rôzne súťažné akcie v disciplínach: ťahanie traktora, šoférovanie traktora dozadu a pod. Zámerom tohto spolku je, ako nám povedal Ján Hriešik, predseda Združenia poľnohospodárov Kovačičania, pôsobiť organizovane, vymieňať si navzájom skúsenosti a podnikať v prospech svojej osady. – Kovačickí poľnohospodári už vedia, ako rozvíjať činnosť spol-

ku, lebo skúsenosti nadobudli aktívnou prácou v Obecnom združení poľnohospodárov Eurobanát. V záujme ľahšej práce, najmä z tej finančnej strany, vypracovania projektov, rozhodli sme sa organizovať jednoduchšie, teda na úrovni našej osady. Pred tohtoročnou žatvou ste usporiadali jednu skvelú akciu pre všetkých poľnohospodárov. O čo ide? – Pred žatvou sme v spolupráci s lokálnou samosprávou realizovali projekt v hodnote dvoch miliónov dinárov. Cieľom bolo rovnanie a úprava niekoľkých poľných ciest na miestach zvaných Sabova a Švejkova rampa. Najprv sme tieto cesty nasypali drveným kameňom, potom ich pekne urovnali a v spolupráci s kovačickým cukrovarom

Podujatie Deň žatvy prilákalo na nádvorie MS viac ako štyristo návštevníkov

sa nám podarilo nasypať a upraviť aj časť poľnej cesty na tzv. lakti z ľavej strany zákruty na ceste Kovačica – Idvor. Okrem účasti v pracovných akciách poľnohospodári sa vedia aj uvoľniť a pekne zabaviť? – Pravdaže, vieme. Takou príležitosťou, keď na chvíľku zabudneme na prácu a každodenné starosti, je spoločensko-zábavné podujatie Deň žatvy, ktoré sme uplynulú sobotu usporiadali po piatykrát. To

je už tradíciou, že koncom júla na nádvorí Miestneho spoločenstva spolu so svojimi rodinami chystáme veselicu pre celú našu osadu. Na slamou vysypanom javisku už z večera na dobrú náladu hrá kovačický orchester a na nádvorí sa okrem dobrého kotlíkového guláša a teplých kovačických pampúchov ponúka aj dobrá nálada s tancom a spevom. Súčasťou podujatia sú aj hry pre najmladších, ako je skákanie vo vreci, ťahanie povrazu a pod.

HORÚČAVY LETNÉ A NOVOSADSKÉ

Ticho, tichšie, zátišie Oto Filip

moriadne horúčavy s teplotami blízko 40 stupňov Celzia sme zažili v približne desaťdňovej šnúre v druhej polovici júla. Sužovali mestá a dediny, pracujúcich a oddychujúcich, ľudí v meste, no azda ešte viac dobytkárov a roľníkov. Ktosi Štamgastov bolo ozaj málo

lobálne otepľovanie nie je záležitosťou žiadnej ďalekej budúcnosti. Ono je totiž už tu. Americký Národný úrad pre ovzdušie a oceány (NOAA) zverejnil 21. júla, že šiesty tohtoročný mesiac bol najteplejším júnom od začiatku meraní v roku 1880. Priemerná teplota povrchu a oceánov bola o 0,88 stupňa Celzia vyššia ako priemer 20. storočia, ktorý bol 15,5 stupňa. A keďže mi- Chvíľa pohody a vody pred Železničnou stanicou moriadna bola celá prvá polovica roka, zástupkyňa v tom všetkom mohol síce nájsť NOAA Jessica Blundenová skon- istú útechu, že radšej viac tepla ako štatovala, že je takmer vylúčené, že chladu, prípadne tú, že skôr slnko než by sa rok 2015 nestal najteplejším úporné, depresívne dažde. zaznamenaným rokom. Nový Sad sa v tých júlových dňoch, Akoby na potvrdenie jej slov mi- okrem brehov Dunaja a pláže, akosi

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

nepodobal veľmi na seba. Horúci asfalt už v prvých popoludňajších hodinách odstraňoval ľudí z ulíc, chodcov bolo veľmi málo a ani majitelia kaviarničiek nejasali od radosti, keďže sa v nich čoraz zriedkavejšie objavovali dokonca aj tí najúpornejší milovníci takého spôsobu trávenia voľného času. K dobru mestskej administratíve treba pripísať, že sa na viacerých miestach objavili cisterny s pitnou vodou: pri Futockom trhu, Železničnej stanici a inde. To iste zmenšilo počet lekárskych zákrokov na ľuďoch citlivejších, alebo už

nahlodaných niektorou chorobou, chronickou, civilizačnou, inou... Aj v mnohých úradoch alebo inštitúciách by ste márne hľadali toho, koho potrebujete. Je to však tradičná príznačnosť obdobia medzi polovicou júla a polovicou augusta i v rokoch iných. Azda jedinou výnimkou, ktorej to teplo akosi veľmi neprekážalo, boli zahraniční turisti. Spájajúc osožné s pekným, vydali sa na ďaleké cesty – teda aj k nám – veľmi často na bicykloch. Keď sa unavili, tak bicykle naložili na vlaky, odcestovali pozrieť si Belehrad a stadiaľ pokračovať na juh alebo západ. Iný kraj, iný mrav. A pre nás možno aj dobrý príklad. • ĽUDIA A DIANIA •

ODZNELI 21. VOJLOVICKÉ DOŽINKOVÉ SLÁVNOSTI

Tradícia v záujme budúcnosti Vladimír Hudec

dňoch 22. až 25. júla v organizácii kultúrno-umeleckých spolkov Detvan a Árona Tamásiho a za nezištnej pomoci MOMS, požiarnického spolku a FK Mladosť Vojlovičania si bohatým programom pripomenuli ukončenie najdôležitejšej práce v poli – žatvy. Zároveň vzdali hold pšenici, múke a chlebu, ale aj zachovali kus tradície a čo-to sa aj naučili. Dožinky sa začali prednáškou, na ktorej odborníci z pančevského Po ukončenej práci spokojnosť na tvárach účastníkov Inštitútu Tamiš hovorili o odolnosti buriny proti herbicídom a o tom, ako Jarmok navštívil aj podpredseda a kultúry, lebo – ako povedal – národ, čeliť pásavke kukuričnej, ktorá sa pokrajinskej vlády Miroslav Vasin, ktorý si nie je vedomý svojich tradícií, znovu objavila na týchto priestoroch. ktorý neskoršie zavítal aj do priesto- nemá ani budúcnosť. Na tradičnom dožinkovom jar- rov KUS Árona Tamásiho a MOMS Vo večerných hodinách spoločný moku 24. júla početní návštevníci Vojlovica, ako aj do evanjelického kultúrno-umelecký program na si mohli pozrieť, ochutnať a kúpiť kostola a kostola Reformovanej nádvorí SKOS Detvan predviedli tradičné výrobky z pšenice – od cirkvi, tiež do etno domu SKOS ochotníci kultúrno-umeleckých rezančekov a rôznych pečív, po Detvan. Pri tej príležitosti povedal, že spolkov Detvan, Árona Tamásiho rôzne koláčiky a jedlá, ktoré pripra- takéto podujatia sú veľmi významné a Stanka Paunovića. vili členky dvoch domácich spolkov pre Vojvodinu, lebo prezentujú jej Hoci sa do neskorých nočných hospolu s hostkami z Kovačice, Padiny, multietnickosť a krásu rozličností. dín zabávali, krojovaní ženci v súlade Pančeva, Hajdušice, Skorenovca, Čoraz väčší počet podujatí tohto dru- s porekadlom včera hop, ráno rob už Dolova, Jabuky a Aradáča. Nevystala, hu svedčí o tom, že si národnostné na nasledujúci deň vyšli do chotára pravdaže, ani výstava starobylých spoločenstvá plne uvedomujú vý- kosiť. Mladí sa síce len nevoľky chya nových ručných prác účastníčok. znam prezentovania svojej tradície tali do tejto práce, ale starí ostrie-

ľaní ženci, ako sú manželia András a Mária Homonaiovci, Pavel Beracka, jánošícka rodáčka a teraz Vojlovičanka Zuzana Sokolová, usilovne kosili, hrsťovali, viazali do snopov a ukazovali mladým, ako sa to skôr robilo. Kosu do rúk vzal aj vedúci tímu pre vypracovanie monografie PhDr. Jaroslav Čukan a tiež sa nedal zahanbiť. Kosili aj iní Vojlovičania, z diaľky bolo jasne počuť klepkanie kladiva po nákovke. To Ján Beracka kul kosu, lebo vraj iba s dobre nakovanou a ostrou kosou sa dobre kosí. Po ukončenej práci všetci spolu, tí, čo robili, a tí, čo sa iba pozerali, v pestrom sprievode so spevom prechádzali ulicami Vojlovice. Do programu tohtoročných dožinkových osláv dobre zapadla aj premiéra dlho očakávanej monografie Vojlovica – kultúrne tradície Slovákov skupiny autorov z Filozofickej fakulty Univerzity Konštantína Filozofa v Nitre. Rušno bolo aj na ihriskách FK Mladosť, kde prebiehal tradičný turnaj v malom futbale. Ako to tradícia nakladá, aj tohtoročné oslavy uzavreli dožinkovými bálmi v spolkoch Detvan a Árona Tamásiho. Foto: D. Valek

POHĽADNICA Z ERDEVÍKA

Oddych na brehu jazera Annamária Tamašiová

j tohto leta Erdevíčania majú radosť z toho, že sa môžu pochváliť vlastným kúpaliskom. Je to umelé jazero Bruje, ktoré v horúcich letných dňoch poskytuje osvieženie početným

návštevníkom, tak miestnym, ako i iným z bližšieho či ďalšieho okolia. Toto jazero je veľmi známe a patrí medzi niekoľko „záväzných“ destinácií, ktoré každý, kto sem príde, praje si navštíviť. Po kúpaní v jazere návštevníci, ktorých býva najviac počas víkendu, môžu si tu kúpiť rôzne druhy občerstvenia. Neďaleko kúpaliska sa nachádzajú Rímske kúpele, ktoré sú takisto zaujímavé pre návštevníkov. Umiestnené sú v peknej prírode a celé toto okolie je veľmi pekne upravené. Milovníci prírody môžu sem prísť na celodenný výlet, grilovať a venovať sa rôznym voľným aktivitám.

• ĽUDIA A DIANIA •

Na druhom konci dediny sa nachádza ešte jedno umelé jazero – Moharač, ktoré nemá upravenú pláž, ale aj sem si ľudia chodia zaplávať. Viac je však tých, ktorí sa prevažne venujú chytaniu rýb. V Erdevíku sú vítaní všetci milovníci prírody a kamarátenia, a to všetko sa im ponúka zdarma, lebo na všetky tieto destinácie vstup je voľný.

31 /4658/ 1. 8. 2015

Ľudia a diania POLOPRÍSPEVOK Z PADINY

Robiť chce, fotiť sa – nie Juraj Bartoš

astavili sme sa pri chýrečnej Šajbenovej studni v Padine. Urobiť zopár záberov fotoaparátom. Pred domom, pri ktorom sme zastali, vidíme poukladané nové klietky pre kuriatka a nové lopaty s novými poriskami. Domnienka, že tu býva dáky majster, sa ihneď ukázala ako správna. O chvíľu totiž do nášho, ukáže sa, že nedokončeného príbehu, vstúpil Ján Šimák (1965), majiteľ povšimnutých výrobkov. „Za tri roky,“ hovorí hneď „sa mi pominuli otec a brat Paľko; mal len 50 rokov... Bol šikovný človek, kedysi aj predseda mládeže. Ja vyrábam tieto klietky a kŕmidlá („hranilice“) pre kury a bažanty, tiež triediče („selektory“) na rôzne druhy semiačok: proso, cirok, sóju,

slnečnicu, pšenicu... Dopĺňam si domáci rozpočet. Kedysi som kŕmil dvetisíc prepelíc, aj krčmu sme mali...“ Jánovi Šimákovi sa spolu so slovami z hrdla prediera smútok, keď si spomína na brata: „Paľko, bol agronóm, ale ako samouk, vedel robiť všeličo. Sám vyprojektoval aj ,selektor‘. Jeho syn Željko sa podal na neho. Vyučil sa za mechanika, ale robí, čo mu len príde pod ruku. Poďte dnu...“ Nevzdorujeme príliš dlho, vstúpime do dielne. Sústruh vrní... na plné obrátky, Željko sa krúti vľavo, vpravo, maká, všimne si nás, len keď ho strýko hlasne osloví. Vypne stroj, podá ruku na zoznámenie. Konečne budeme mať príspevok o mladom človekovi, ktorý sa roboty nebojí. Ibaže... Chlapík je to dozaista šikovný,

robotný, ale aj – ostýchavý. Alebo len – obozretný? Ukáže nám dielňu, stroje, náčinie, výrobky, skromne povie: „Robota je, časy sú, viete aj sami, ťažké, nuž robím, čokoľvek sa naskytne...“ To sa žiada, to je dobré, hovoríme, avšak Željko Šimák sa fotografovať nijako nechce. Náš plán ako sa zjavil, tak sa rozplynul. Rozbil sa o právo človeka zostať v uli- Ján Šimák so svojimi výrobkami te, nevychádzať pred oči verejnosti. V závere práce ťahajú za rukáv, aby som o nich na tomto „polopríspevku“ nám písala, ale ja v nich nič nevidím, zazneli slová našej padinskej spo- a sú takí, o ktorých písať chcem, lupracovníčky pani Kraticovej. lebo ma niečím oslovili, ale oni Parafrázujeme: Sú ľudia, ktorí ma nechcú...

ZÁŽITOK ZUZANY TAĽČÍKOVEJ Z PADINY

Stretnutie po 47 rokoch Elenka Ďurišová

riateľstvo je svetlo, ktoré nepotrebuje veľa, aby sa rozsvietilo. Často vznikne medzi ľuďmi z rôznych prostredí, lebo každému je zaujímavé porovnať životný štýl a veci, čo ho bavia alebo trápia. Počas zájazdov či pobytov v rámci programov výmeny žiakov mnohí si ubytovanie nájdu v rodinách a neraz sa z takýchto stretnutí spletú uzly večného priateľstva. O jednom takom priateľstve nám porozprávala Zuzana Taľčíková, ktorá bola medzi Padinčanmi hosťujúcimi na Detve. – V dávnom roku 1968 som bola v programe výmeny žiakov, a to práve v Detve, kde sme teraz hosťovali. Od rodiny, v ktorej som bola ubytovaná, zostali mi už iba staré fotky, ale hneď po príchode som začala pátrať po starých známych. Doslova v posledný deň sa mi podarilo stretnúť sa

www.hl.rs

mov si priniesli kopu príbehov a dojmov o vrstovníkoch, ktorých tam spoznali, s ktorými si vymenili kontakty a s ktorými prostredníctvom sociálnych sietí mienia prehlbovať nadviazané priateľstvá. Možno sa o niekoľko desaťročí aj od týchto dnešných detí dozvieme o podobnom stretnutí, aké Zuzanu Taľčíkovú potešilo počas nedávneho zájazdu. Foto: zo súkromnej zbierky



KRÁTKE SPRÁVY

Šíd Zuzana Taľčíková a matka Ostrihoňová na Detve

s matkou Ostrihoňovou. Bola to pre mňa veľmi vzrušujúca chvíľa. Za ten krátky čas, ktorý sme strávili spolu, porozprávali sme jedna druhej o smutných a šťastných udalostiach, ktoré sa našim rodinám počas týchto rokov prihodili, vymenili sme si kontakty. Potom už znovu nadišiel čas rozlúčky. Teší ma, že obdobia medzi naši-

Informačno-politický týždenník

mi budúcimi kontaktmi teraz už nebudú zahrnovať roky, ale len mesiace alebo týždne. Dnes sme naozaj šťastní, že vďaka rôznym komunikačným médiám môžeme byť v stálom kontakte aj s ľuďmi z iných krajín, – povedala Taľčíková. Deti hosťujúce na Detve tiež boli ubytované v rodinách a do-

Upravujú. Na Slovenskom dome v Šíde prebiehajú práce na úprave strechy. Týmto ukončia práce na celkovej úprave budovy, ktoré prebiehali viac rokov a na ktoré finančné prostriedky získali zo Slovenskej republiky, od Národnostnej rady slovenskej národnostnej menšiny a od lokálnej samosprávy. V júli a auguste popracujú na zariaďovaní nových miestností v podkroví, v ktorých bude umiestnená obnovená čitáreň a knižnica. St. S. • ĽUDIA A DIANIA •

V LUGU PLETÚ Z PAPIERA

Zdrevenené noviny Monika Necpálová

očuli ste už o tom, žeby sa noviny menili na drevené prútiky? Na prvý pohľad nereálne. Na druhý – originálne! Novinový papier šikovné ruky dokážu totiž premeniť opäť na „drevo“. Tak sa aj starý papier

Skúste si predstaviť kvetináč vyrobený z prútia. Teraz k tomuto obrazu pridajte hnedastý odtieň s medovým nádychom a lesk. Kvetináč upletený z novín má však ešte čosi navyše: novinovú potlač! Pristali by ste na také nápadité doplnky v domácnosti? Anita Struhárová z

Z novín aj doplnky do domácnosti

Papierové remeslo možno bude dedičné

opäť vracia do života. Často do veľmi radostného. Lebo v podobe košíčkov, tanierov, stojanov na servítky či fľaše dokáže okrášliť vašu domácnosť. Stačí, ak viete pliesť z papiera.

Lugu podobné okrasné, ale aj účelné drobnosti vyrába už viac ako rok. „V tomto období som na materskej dovolenke, takže praktickej výrobe sa venujem hlavne v noci, keď maličká spí.

Cez deň toho stíham veľmi málo. Ale ak sa chystá výstava, alebo sa ide na jarmok, tak pracujem deň – noc,“ hovorí Anita. Jeden deň si z novinového papiera pripravuje tenké, asi polmetrové paličky. To je najdlhšia časť práce. Ale bez nej sa nepohnete. Na druhý deň ich začína opletať okolo pripraveného kartónového podkladu a za niekoľko hodín má hotový košík. Paličky z papiera sa prepletajú jedna cez druhú alebo obmotávajú do kruhu, no lepidla sa takmer ani nedotknú. Až v záverečnej fáze. Výsledný tvar sa potom maľuje farbou na drevo, prípadne lakuje. Zvláštnu techniku mladá mamička našla na internete. Občas tam znova objaví aj novú in-

špiráciu. Ale na mnohé nápady prichádza sama. Čím viac človek tvorí, tým viac sa mu rozvíja fantázia. „Na Veľkú noc som vyrábala zajaca, na Vianoce sánky, tohto roku chcem pripraviť deda Mráza. Najbližšie sa chystám vyskúšať čižmu na kvety,“ uvažuje Anita Struhárová. Šikovná umelkyňa sa zúčastňuje výstav spolu s lužským združením žien. Vidieť ste ju mohli na jarmoku v Hložanoch, Báčskom Petrovci či v Bánoštore. Ľuďom sa jej predmety páčia. Zručnosť v jednom podnecuje zvedavosť. Anita Struhárová už teraz vyrába aj magnetky. Sadrové odliatky sa pod jej rukami menia na lienky, kvety či motýle. A nové techniky v jej dielni iste nenechajú na seba dlho čakať.

POUGÁR

Juraj Bartoš

Bumbum-bumbum-bumbumbum!

ážení, takže tak sa veci majú! Naši politici sa, vedia, čo robia, po stopách našich svetoznámych hviezdičiek – starliet uberajú. Predvolebná horúčka sa, namojveru začína. Len čo podaktorí z nich kopírujú aj samotného pána Putina. Voličov obmäkčiť predsa treba, aby nás nepostihla povolebná bieda. Tak teda, dumajú a rezkým krokom poď ho – sa zobliecť! Pokým nemáš dobrý program, ukáž trebárs vlastné torzo! Veď nielen u nás, v celom svete to tak chodí (nuž a svet je taký malý): pred kamerami treba byť svieži, a voličom – ukázať svaly! • ĽUDIA A DIANIA •

Pýtate sa, čo nové v Národnom zhromaždení? Ó, pomáhaj, Bože! Aj tam sa riadne čmudí; podpaľuje, kto komu ako vie a môže. Vlna za vlnou, len sa tak valí. Vyčítajú jedni druhým, opozícia vládnucej koalícii, vládnuca koalícia opozícii, že vraj, tí prví, totižto hen tí druhí, v rozpore so zákonmi (!), iba svojich partajných druhov pozamestnávali. Neviem, čo vy, vážení, na to, akože neviem, čo na to NATO. Nuž, nech verí kto len chce komu; podľa mojej skromnej mienky všetci majú pravdu. Sám verím všetkým, a vravím: choďte het z kedysi akože posvätného domu.

No a záverom, čo nového vo svete? Že istý pán lord musí odstúpiť z britského politického života, to dozaista už viete. Údajne, že ukrýval opiát vo fľaši, a že (ktosi ho udal), orgiám sa oddával s dvoma prostitútkami. Ľudia moji, ja z toho žasnem: nie je tam dáka chyba? Iba s dvoma? Zároveň vidím jasne, prečo v politickom živote úbohého Britska niet našich. Politikov krásnych, doparoma! Istý Američan, tak znie správa, cestuje bicyklom 15 rokov ´kolo sveta a v lese spáva. Všetci svätí nech sú s ním, keď na svojich kolesách stroskoce v Panónskom

mori a ďalej bude musieť na mieste pocupkávať, bosý a holý. Za asi stotisíc eur, píše denník Blesk, na hore Stolovi, na nadmorskej výške 1 375 metrov postavia kríž vysoký 33 a pol metra, vážiaci 40-tisíc kilogramov; deko dolu – deko hore. Slovom, začne sa nám ľahšie žiť. Okrem krížov osobných, aj budúci spoločný, pomôže nám životom slimačím tempom sa plaziť – ísť. Ruskí zbohatlíci, vravia správy, chcú vraj do Srbska za každú cenu prísť. Super! Aspoň sa domáci tajkuni, možno, prestanú navzájom hrýzť.

31 /4658/ 1. 8. 2015

Ľudia a diania NAŠI V NEMECKU (7)

Od píly po kľúče Juraj Bartoš Niektorí odišli s cieľom privyrobiť si a vrátiť sa domov. Iní hneď rátali s tým, že zostanú tam. Všetci mali plány a sny; niektorým sa splnili. Prinášame, hľa, životné príbehy, v kocke, zo stretnutí v Gomaringene s našimi ľuďmi žijúcimi v Nemecku.

eď odišiel z rodnej Padiny (kde má mamu, ďalšiu rodinu a niekdajších priateľov) do Nemecka, Janko Tomášik (1972) mal dvadsať rokov. Ani mesiac po tom, čo sa vrátil z vojenčiny v macedónskom Skopje, opustil bezpečné hniezdo, vzlietol a dostal sa – do Gomaringenu. Na dočasnú prácu, ako sa vtedy hovorilo. Ľahké to mladý človek dozaista nemal, ale nebolo kam z konôp. Prichodilo, v cudzine, sa popasovať so životným údelom. Nuž čo. Zaťal zuby, mlčal, makal, učil sa, napredoval ujatým spôsobom: Najprv faru, potom Maru. Nerobil si ťažkú hlavu z toho, že doma, pred odchodom, zamestnaný nebol, a že sa do sveta vydal s diplomom mechanika poľnohospodárskych strojov. „Vtedy som v Nemecku mal starú mamu po matke, niekoľko rokov predtým som pravidelne k nej do Gomaringenu odchádzal. Nemal som dáky priamy motív; prišiel som jednoducho preto, že som mohol prísť a začať robiť. S cieľom ako všetci, ktorí zmýšľali podobne ako ja: trochu si zarobiť a vrátiť sa späť.“ Stará mama sa vraj pred niekoľkými rokmi vrátila do rodiska. On zostal – tam ďaleko – dodnes. Prvý mesiac bol nezamestnaný, potom zakotvil na píle v Gomaringene. Keď po štyroch rokoch podnik prestal fungovať, našiel si robotu v istej textilnej firme; tam tiež zotrval štyri roky... Obavy z toho, že si nenájde robotu, hovorí, nemal. Niečo celkom iné komplikovalo beh s prekážkami: „Najťažšie bolo to, že my, prišelci, sme neovládali nemecký jazyk. Nemci sú však ľudia trpezliví a cieľavedomí, ochotne nám pomáhali, chceli

www.hl.rs

Janko Tomášik: Padinčan žijúci v Gomaringene

nás naučiť – a veru nás aj naučili. Naozaj klobúk dolu pred tým, ako sa k nám zachovali. Žiadne také, že čo títo sem prišli, keď nevedia ani po nemecky. To, čo sa dialo počas vojny, je iné, títo dnes sú iní ľudia; nielenže pomáhajú nám, ale aj všade vo svete, kde treba, prví priskočia na pomoc.“ Všetko je to pekne aj dobre, len, reku, či mu tak trochu nechýbali padinskí kamaráti...? Odpoveď, zdupľovaná, prichádza pomaličky – pomaly, ruka v ruke s povzdychom. NEVEDEL – NAUČIL SA „To bolo ťažko... To bolo ťažko. Viete ako, nikomu z nás ani nenapadlo, že tu zostane trvale; všetci sme sa nazdávali, že sa čím skôr vrátime späť. Keď dozrelo rozhodnutie, že zostaneme tu, bolo nám ťažko z toho, že sme opustili rodinu a kamarátov...“ Čas je, všakáno, najlepší lekár. Postupne sa nepríjemný pocit úzkosti či malosti v neznámom

Informačno-politický týždenník

cudzom svete vytratil a vytvárali sa nové väzby. Janko Tomášik osobitne podčiarkuje, že Slovenský spolok v Gomaringene má pre Slovákov z Vojvodiny žijúcich v Nemecku veľký význam. Na jeho pôde sa, vraví, naši ľudia stretávajú každú sobotu (aspoň tí z Gomaringenu a bližšieho okolia) a cítia sa tam tak ako kedysi doma, aspoň tých niekoľko hodín, kým sú spolu. Keď prišiel, po nemecky vedel povedať iba ak „nicht verstehen“, teda – nerozumiem. Ale naučil sa. Nielen slovám, ale aj spôsobu života v Nemecku. Ako je známe, v textilných firmách sa nezarába dobre, nuž si hľadal aj tretiu príležitosť. Tak sa dostal do zubnej ambulancie – ako zubný technik! Žeby sa, pýtame sa, preškolil? „Nie, tomuto „remeslu“ som sa naučil priamo vo firme. Po ôsmich rokoch mi aj táto robota zunovala, takže som si založil samostatnú firmu, neviem, ako sa to povie u nás, správne, kľú-

čový servis. Znamená, hocikedy počas 24 hodín nám môžu ľudia zavolať, ak sa im niečo pokazí a nemôžu sa dostať dnu do bytu, my sme tu pre nich. “ „Takže ste stále v strehu a len čo zaspíte, zazvoní telefón...?“ „Táto situácia nie je až taká častá, ale sa vyskytuje. Tu sú celkom iné bezpečnostné systémy než tam u nás. Ak si tu človek zabudne doma kľúč, nemôže sa, bez odbornej pomoci, dostať do vlastného domu.“ Tri roky po príchode do Nemecka si Janko Tomášik založil rodinu. Jeho manželka Zuzana má tiež padinský pôvod. Narodila sa síce v Nemecku (jej rodičia, Čapovci, tu predtým pracovali asi 15 rokov), ale do školy chodila v Padine. Zaujíma nás, kedy si Tomášikovci povedali, že definitívne zostanú v cudzom svete a čo ich k tomu viedlo... PREDSA NADŔŽAJÚ SRBSKU „K tomuto rozhodnutiu sme dospeli časom... Po vojne u nás bolo ťažko, vy, ktorí ste zostali, to viete najlepšie. Tak sa mi videlo, že nie sú podmienky pre návrat, nuž sme si rozmysleli, že zostaneme tu, že nám tu bude lepšie. Čoskoro sa nám tu narodil syn Ján, tu zakončil základnú školu, vyučil sa tesárskemu remeslu, našiel si robotu, takže...“ Práve nadostač argumentov na to, aby sa v rodine Tomášikovej už ani len neuvažovalo o možnosti návratu do rodného kraja. O to skôr, že, ako hovorí hlava rodiny: „Veď sme tu už takrečeno dlhšie než sme boli tam...“ Zato ale na otázku, komu držia palce, keď oproti sebe nastupujú nemeckí a srbskí športovci, odpovie bez zaváhania: „To je zaujímavé: žijeme u Nemcov, pekne nás prijali, dobre sa tu cítime, ale vždy sme nadŕžali Srbsku.“ • ĽUDIA A DIANIA •

LETNÉ DIELNE V BÁČSKOM PETROVCI

Nastolili vládu kreatívne mladých Monika Necpálová

eto v Kancelárii pre mladých v Báčskom Petrovci je aktívnejšie ako kedykoľvek predtým. Podľa Lokálneho akčného plánu z prostriedkov obce tohto roku sa organizuje aj Kreatívne leto. Viac ako 70 mladých ľudí sa dielní zúčastňuje už od júna. Niektorí stíhajú aj viacero naraz. Vyberať si je naozaj z čoho. Každá z dielní má osem až desať jedenapol- či dvojhodinových stretnutí. Ak máte teda 14 až 35 rokov, možno sa aj s vami stretneme v priestoroch mládežníckej klubovne vo Vrbare, kde väčšina dielní prebieha.

Nastavovanie hĺbky ostrosti pod vedením Igora Bovdiša (tretí zľava)

EXPLÓZIA DIEL MLADOSTI mal svoju dynamiku. Takú, aby ké nastavenie. Fotografie, ktoré „Veľa talentov sa už teraz obja- sa aj fotografi – začiatočníci stihli vznikli, ukazuje hneď účastníkom vilo v dielni kresby a maľby, ktorú naučiť základné pojmy. „To, čo sa dielne. Vidieť, že raz je zaostrené má na starosti Marcela Čániová. naučíme, vždy aj skúsime priamo na biely lak, raz na ružový, potom Na hodinách zdravého života zas v teréne. Dnes si prakticky do- na červený. Na jednej fotografii je lektorka Mariana Valtnerová učí, kážeme, ako objektív vplýva na pozadie celkom rozmazané, druhá ako cvičiť, ale aj ako sa správne hĺbku ostrosti,“ prihovára sa šestici je ostrá takmer celá. Umeleckú stravovať. Dokonca vyrábali aj chlapcov i dievčat navštevujúcich fotografiu možno docieliť jedine banánový šejk,“ opisuje prebie- dielne fotografie. s fotoaparátom, ktorý umožňuje hajúce dielne Elizabet NovákoNa vysokú barovú stoličku v zá- vlastné technické nastavenie paravá, spolupracovníčka Kancelárie hrade vo Vrbare položí Igor tri metrov. Či sme nastavili fotoaparát pre mladých. Za stolom relatívne dobre, možno ovesme už v júni mohli vidieť riť aj na automatike. Ale ako účastníkov dielne výroby sa účastníci zhodli, je to len ozdôb z filcu pod vedeprístroj, ktorý niečo autoním Hany Tancikovej. maticky ponúka, fotograf to V kancelárii vždy niekto nemusí prijať. Vďaka vlastje. Harmonogram dielní nému nastaveniu naozaj sa tvorí za pochodu, na možno pocítiť z fotografie základe toho, ako sa doinvenciu samotného autora. hodnú účastníci a lektor. „Začali sme s charakte„Kedy chcete mať znova ristikami svetla. Učíme sa aj dielňu fotografie?“ spytuďalšie technické veci – krátje sa lektora Igora Bovdiša ku a dlhú expozíciu. PokúElizabet a na flipchart šame sa zachytiť levitáciu aj v kancelárii zapisuje do rýchlosť v doprave,“ vysvetprázdnej kolónky termín. Elizabet Nováková za ruchu prebiehajúcich dielní ľuje lektor. Osem dielní na „Obyčajne máme dve – tri v Kancelárii pre mladých hovorí o Kreatívnom lete nadobudnutie základných dielne každý deň. Približpoznatkov postačuje, ostatne od piatej popoludní do deviatej laky na nechty – ružový, biely do né je na samotných účastníkoch. večer.“ prostriedku a červený. „Musíme sa Len dvaja účastníci dielne majú najprv naučiť, ako nastaviť fotoa- fotoaparát, väčšina pracuje len FOTO AKO MOTTO parát,“ chytí zrkadlovku a sledujúc s mobilmi. Našťastie Kancelária pre „Chceme zachytiť slnko, takže svojich zverencov, zopakuje aj mladých poskytuje počas dielne dnes program dielne meníme. viackrát, ako nastaviť expozíciu aj svoju techniku, takže každý Ideme rovno do praxe,“ v rýchlosti či vyváženie bielej. Dodáva: „Na má možnosť naučiť sa pracovať mi ozrejmuje Igor Bovdiš a ťahá bielom laku vidieť, či je biela naozaj s profesionálnym prístrojom. ma spolu s ostatnými účastníkmi biela.“ Potom stlačí niekoľkokrát Výsledkom dielne by mohla byť dielne fotografie k ospalým stro- za sebou spúšť. Nezabudne za- výstava počas Dňa mladých. Už mom vo Vrbare. Júlový podvečer každým trochu zmeniť technic- teraz sa však ukazuje, že talenty • ĽUDIA A DIANIA •

medzi mladými ľuďmi skutočne existujú a záverečné fotografické úlohy na konci dvojmesačnej dielne zvládnu na výbornú. KREATÍVNE MLADÍ Mesiace júl a august prinášajú so sebou aj dielne dizajnu odevu, ktorému sa venuje Alexandra Horvátová. Dekupáž učí Monika Buríková. Nuž a z Kancelárie pre mladých sa pomaly ozýva aj hudba. Veď hra na hudobných nástrojoch má vždy svojich priaznivcov. V septembri Annamária Budinská ozrejmí účastníkom niečo z psychológie, na hodiny angličtiny sa podujala Ivana Ilićová. Väčšinu účastníkov tvoria dievčatá, ale napríklad na gitaru pod vedením Borisa Gabríniho, či dielňu tvorby webstránok, ktorú povedie Igor Stoiljković, sa prihlásili aj chlapci. Účastníci sa mohli na jednotlivé dielne zapisovať do 14. júna. Najväčší záujem bol o dizajn odevu a angličtinu, či výrobu z filcu. Konkurz bol vypísaný aj na lektorov. Oblasti, ktoré dielne ponúkajú, vyplynuli z prieskumu medzi mladými ľuďmi. Kancelária pre mladých ho robila na jar. Všetky výrobky, ktoré na dielňach vzniknú, sa budú predávať na Jarmoku umenia počas Slovenských národných slávností, kde bude mať Kancelária pre mladých svoj stánok. Výťažok z predaja poputuje na humanitárne ciele.

31 /4658/ 1. 8. 2015

Ľudia a diania PRVÁ POMOC DEŤOM

Aj zub možno zachrániť Monika Necpálová

edeľné horúce popoludnie 19. júla malo v Báčskom Petrovci vzdelávací ráz. Veď naučiť sa poskytnúť prvú pomoc dieťaťu je jednou z najzákladnejších, a pritom stále najkomplikovanejších záležitostí. S cieľom rozširovať informácie o starostlivosti o bábätká a staršie deti Mariana Valtnerová v spolupráci s Akadémiou ženských podnikateliek zorganizovala prednášku pre mamičky. Už na začiatku sa však zistilo, že prednáška, ktorú viedli zdravotné sestry Anna Medovarská a Mária Marková, by mala hľadať záujem aj u otcov. V situácii, keď treba vedieť poskytnúť prvú pomoc, sa predsa môžu ocitnúť obaja rodičia aj iní členovia rodiny, učitelia, a v podstate ktokoľvek z nás. Čím viac ľudí vie, ako primerane reagovať v závažnej situácii, tým lepšie. S ideou na prednášku prišla Anna Petrášová, ktorá dve malé dievčatká má aj doma. Prítomných téma zaujala natoľko, že sa v podobných prednáškach bude pokračovať. „Od septembra by sme radi uvádzali aj

ďalšie témy týkajúce sa starostlivosti o deti. Nadviažeme aj na túto prednášku a účastníci si budú môcť aj prakticky na bábkach vyskúšať, ako napríklad poskytnúť umelé dýchanie a masáž srdca.“ V najbližšom období chcú organizátori vytvoriť aj záujmovú skupinu na sociálnej sieti, aby mohli rodičia aj touto formou diskutovať, navrhovať témy, ktoré ich zaujímajú. A čo vám odporúčame? Na viditeľné miesto zapísať a uložiť do svojich mobilných telefónov nasledujúce kontaktné čísla: Rýchlu pomoc volajte na číslo 194. V tom prípade by do Petrovca prišla záchranná služba z Báčskej Palanky alebo Nového Sadu. Ak vytočíte číslo 021/780124, dovoláte sa rovno do Báčskeho Petrovca. Pre každý prípad uvádzame aj číslo na službukonajúceho lekára v Petrovci: 062 8022127. Medzi dôležité čísla pridáme ešte dve, a to do Centra na kontrolu otravných látok 011/661122, 021/615200. Na tieto čísla, ale zároveň aj na záchrannú službu voláte v prípade, že dôjde k otrave. Obe inštitúcie spolupracujú.

Prednášali (zľava) Anna Medovarská a Mária Marková

„Najdôležitejšie je nestratiť hlavu. Každá minúta môže byť vzácna. Rodičia sa nesmú báť niečo spraviť. Najhoršie je zostať paralyzovaný a nerobiť nič,“ povzbudzuje Mária Marková. Sú prípady, keď treba reagovať rýchlo, a naopak, sú prípady, ktoré nevyžadujú urgentnú pomoc. V takých si rodič vie pomôcť. Je však dobre, ak má doma lekárničku. K menej vážnym problémom patrí zvýšená teplota do 38 °C. Teplotu treba znížiť kúpaním alebo sprchou. Pri krvácaní z nosa zas prikladáme vlhčený obrúsok na

zátylok a na koreň nosa a hlavu predkloníme. Drobné krvácajúce rany jemne omyjeme čistou vodou a dezinfikujeme. K závažnejším prípadom, o ktorých sa na prednáške hovorilo, patria otravy, dusenie, epileptický záchvat, vážne cievne krvácanie. Avšak verte, že dokonca aj vypadnutý trvalý zub možno zachrániť a vložiť do jednej hodiny na miesto. Stačí ho bezprostredne vložiť do mlieka alebo do detskej sliny v poháriku a utekať k stomatológovi. Len zostať duchaprítomný!

KOVAČICA

Usporiadali akciu Šampión solidarity Anička Chalupová

bčania Kovačickej obce každoročne uskutočnia viac ako 600 dobrovoľných odberov krvi a týmto pozoruhodným krokom vyjadria svoju solidaritu s pacientmi, ktorí potrebujú transfúziu. V sobotu 4. júla v rámci 11. letnej kampane dobrovoľného darcovstva krvi, ktorá potrvá 13 týždňov vo viac ako 60 mestách a obciach v Srbsku, akciu usporiadali aj v Kovačickej obci. Akcia prebiehala na nádvorí Miestneho spoločenstva a spoločne ju zorganizovali Inštitút pre transfúziu krvi z Belehradu a Obecná organizácia Červeného kríža Kovačica. Iniciátorom akcie bol Adam Hrubík, dlhoročný dobrovoľný darca krvi, inak predseda organizačného výboru kovačickej akcie.

www.hl.rs

Adam Hrubík

Zdravá osoba má mnoho želaní a chorá iba jedno – aby vyzdravela. Pre tých, ktorí darujú krv, to znamená maličkosť, a pre tých, ktorí ju dostanú, znamená život.

Informačno-politický týždenník

Máloktorý váš vrstovník sa môže pochváliť tým, že túto vzácnu tekutinu dobrovoľne daroval až 113-krát? – Chcel som ten počet ešte zvýšiť, ale, žiaľ, lekári mi to nedovolili, pretože ako 65-ročný už nemám právo darovať krv. Prvýkrát som sa v akcii darcovstva krvi zúčastnil ako sotva plnoletý chalan, keď moja mať ležala chorá v nemocnici. Bolo to 23. septembra 1968. Odvtedy som ešte 112-krát daroval krv, alebo v prepočte môžem povedať, že som ľahší o 46 kíl. Pre ľudský organizmus to znamená regeneráciu a okrem toho, je to aj previerka zdravia. Pozitívny vzťah k darcovstvu krvi vštepili ste aj svojim deťom, zvlášť synovi Jaroslavovi, ktorý sa tiež zúčastňuje v akciách?

– Od ich útleho detstva som deťom rozprával o tom, že dať niekomu krv je humánny skutok, ktorým zdravý človek pomáha chorému vyzdravieť a môže mu dokonca zachrániť život. Táto letná celoštátna akcia, do ktorej sa po prvýkrát zapojila aj Kovačická obec, má symbolický súťažný charakter. Okrem toho, že sa medzi obcami rozvíja súťažný duch v zmysle zvýšenia počtu darcov krvi, najlepších v akcii očakávajú pekné odmeny a prestížne uznanie. Šampióna solidarity vyhlásia po skončení kampane v septembri tohto roku. Do prvej letnej akcie darcovstva krvi v Kovačici sa priamo zapojilo viac ako 70 darcov a okrem lokálnej samosprávy do akcie prispeli aj početní sponzori. • ĽUDIA A DIANIA •

ZAUJÍMAVOSTI Z ÚSTREDNÉHO ARCHÍVU SEAVC

Viliam Seberíni – svoje hájil, cudzie si vážil Katarína Verešová

Silbašskú farskú stanicu Viliam Seberíni prebral po odchode Félixa Kutlíka (1843 – 1890) do Kulpína. Bohoslužby konal v modlitebnici. „Od roku 1876 príchodom Viliama Seberíniho cirkev silbašská s Božou pomocou prajne napredovala a vzmáhala sa. Roku 1885 malý a chudobný zbor pristúpil ku stavbe kostola na miesto malej nízkej

od Seberíni (staršie písanie Szeberínyi) je dosť známy v dejinách evanjelickej cirkvi augsburského vyznania. Okrem superintendentov Jána Seberíniho (1780 – 1857), farára v Banskej Štiavnici, a Dr. Gustáva Adolfa Seberíniho (1816 – 1890), farára v Békešskej Čabe, pôsobili ešte: Dr. Ľudovít Žigmund Seberíny (1859 – 1941 ), aradáčsko-békešský senior a farár v Aradáči a Békešskej Čabe, Dr. Gustáv Seberíny (1890), farár a správca čabianskej cirkvi (narodil sa v Aradáči), Ludvik Seberíny (1820 – 1875), evanjelický kňaz na Maglóde, Ondrej Seberíni (1824 – 1895), farár v Nadlaku, Viliam Seberíny (1849 – 1914), farár v Silbaši... Spomedzi nich v odbornej cirkevnej a historickej literatúre vari najmenej sa uvádzajú Silbašský kostol voľakedy údaje o živote a pôsobení Viliama Seberíniho, ktorý sa modlitebnice. Cirkevníci odanili sa významne pričinil práve o rozvoj až nad svoje hmotné sily, pracovali, Silbaša. Jeho plody práce sú však materiál dovážali zdarma, vďačne zapísané v najnovšej silbašskej a ochotne. Roku 1886 bola stavmonografii. ba dokončená a dňa 31. októbra Viliam Seberíni sa narodil 13. v deň Pamiatky reformácie úhľadmarca 1849 v Pápe. Otec jeho bol ný chrám bol posvätený,“ uvádza stolárom. V šiestom roku ho prijal Seberíniho duchovný nasledovateľ jeho strýc, nadlacký farár Ondrej Michal Šuster v knihe Slovenská (Andrej) Seberíni za svojho. Gym- evanjelická kresťanská cirkev a. v. názium skončil v Sarvaši, teológiu v Kráľovstve juhoslovanskom v slove v Prešporku a vo Viedni. Roku a obrazoch (Petrovec 1930, s. 110). 1872 bol povolaný do Nadlaku za Šuster tiež pripomenul, že za Sebeučiteľa. Roku 1873 bol vysvätený ríniho úradovania bola vystavaná za kaplána ku boku svojho strýca, staršia škola v roku 1900 a novšia ale už roku 1874 šiel za adminis- v roku 1908. trátora do Bystrého (v Gemeri) V časopise Cirkevné listy (roč. XXa uchádzal sa aj o miesto farára VII., jún 1914, č. 6, s. 203 – 204) bol v Starej Pazove. Roku 1875 bol napísaný nekrológ Pohrab a papovolaný do Petrovca za kaplána. miatka † Viliama Seberíniho, v ktoStadiaľto ho zvolili roku 1876 za rom sa uviedlo, že 11. mája 1914 farára do Silbaša, kde až do smrti bol pochovaný v Silbaši: „Zvečnelý blahodarne účinkoval. bol už dlhšieho času chorľavý, ale • ĽUDIA A DIANIA •

jednako sme sa nenazdali, že ho smrť tak náhle vytrhne z kruhu nášho. V cirkevnom a národnom živote vynikal umom a ráznosťou. V senioráte báčanskom zastupoval úrad hlavného zápisnika; bol i dekanom celé desaťročia. Ako dekan vyzískal si v učiteľstve báčanskom priateľským, dobroprajným spôsobom opravdovú

úctu i lásku.“ Dr. Miloš Krno (1869 – 1917), ktorý pravdepodobne aj nekrológ do Cirkevných listov napísal, lebo uverejnil, že chcel hovoriť nad Seberíniho hrobom, „k čomu pre nedostatok času neprišlo“, v pohrebnom príhovore napísal: „V našom národnom slovenskom živote zvečnelý zastupoval miesto starej gardy, ktorý svojim čistým, priamym charakterom získaval si nielen nás všetkých, ale vydobyl úctu slovenskému menu aj u protivníkov. Stratili sme v ňom opravdového priateľa ľudu, ktorý tak v národno-hospodárskom živote, ako aj v politickom boji bral vždy činnú účasť a vedel sa vždy oduševniť za naše slovenské ideály.“ Autor nekrológu vyjadril úctu k Viliamovi Seberínimu aj vtedy, keď v súvislosti s jeho pôsobením uviedol: „Naresti naše ho trápili;

niektoré jasnejšie okamžiky ho oduševňovali. Neraz som ho videl a počul, s akým zápalom hovoril na slovenských učiteľských konferenciách, ktoré žiaľbohu časom zanikli. Horlive sa zaujímal i za sirotinec modranský, spolok Tranoscius a všetky podniky a práce cirkevné. Hlavná jeho činnosť vrcholila v spravovaní vlastnej cirkvi. Veľmi krásne a trefne ho charakterizoval v krásnej reči nad hrobom povedanej jeho súdruh silbašský, pravoslávny kňaz Popovič: ,Keď prišiel zvečnený do Silbašu, našiel akoby holú púšť. Všetko, čo zanechal, je dielo jeho: pekný chrám, dve krásne školy, fara, cirkev kvetnúca, zriadená. Slováci, vy len teraz budete vedieť, kto bol Viliam Seberíni, keď ho už nebudete mať. Svoje hájil, iné vážil si‘.“ Píšuc nekrológ o Seberínimu, autor zároveň uverejnil aj cenný údaj zo silbašského života z konca 19. a začiatku 20. storočia, práve o tom, ako sa osada vtedy rýchlym krokom vzmáhala: „Inde tak malá cirkev, pri tak nákladných stavbách by sa bola zadĺžila, tu ona práve naopak zmohutnela a rozkvitla.“ Viliam Seberíni si veľmi vážil svojho strýca, ktorý ho školil. V nekrológu Andrej Seberíni uverejnenom tiež v Cirkevných listoch (roč. IX, 1895, č. 2, s. 27 – 31) napísal: „Nemajúc svojich detí, mnohých z pokrvenstva napomáhal, a to výdatne; mnohé dietky z rodiny v dome svojom vychoval, zašatil, povydával, k službe, k úradu dopomohol.“ Na poslednú púť Viliama Seberíniho roku 1914 vyprevadili šestnásti farári, mnohí učitelia a iní Seberíniho ctitelia, ako aj celý Silbaš. Poslednú odobierku mali konsenior báčsky a farár hložiansky Ján Dedinský a farár selenčský Karol Medvecký.

31 /4658/ 1. 8. 2015

Andrej Folť an ZŠ h. J. Čm elíka v Sta rej

Andrea Vestegová ove ZŠ h. J. Čmelíka v Starej Paz

Úprimné priateľstvo V živote je to tak, že spoznáme mnoho ľudí, aj dobrých, ale aj tých zlých. Úprimný priateľ je ten, ktorý ti pomôže aj v dobrom, aj v zlom, ktorý ti podá ruku, keď je ťažko. Úprimný priateľ je niekto, kto ťa dobre pozná, kto ťa prijme takého, aký si. Vždy je tu s tebou. Vypočuje ťa a dá ti nejakú radu. Zo všetkých svojich priateliek ako najúprimnejšiu som si vybrala priateľku Martinu Čobrdovú. Ona je vždy tu, keď mi je niečo potrebné. Pomáha mi, a potom sa to spolu vydarí. Veľmi mi je nudno, keď Martina nepríde do školy. Keď nie je tu, mám pocit, že som sama na tomto svete. Aj keď sme každý deň v škole spolu, vždy máme tému na rozhovor. Naše priateľstvo trvá už roky a vždy ma vedela vypočuť. Pamätám si, keď sme ešte chodili do nižších tried, na telesnej sme Martina a ja nechceli hrať, lebo sme neboli spolu v jednej skupine. To je jeden príklad úprimného priateľstva a u nás ich je neúrekom. Už budeme ôsmačky, a potom odídeme do stredných škôl, každá na svoju stranu, ale dúfam, že naše priateľstvo bude trvať aj potom.

Pazove

Priateľstvo ako vzácny drahokam

amarátstvo je krásne. Ale treba si ho chrániť a udržiavať. Aj vy, milé deti, máte najlepšieho priateľa či priateľku? Môže to byť niekto z vašej školy, alebo z vašej ulice, alebo aj niekto mimo. Počas leta je hodne príležitostí venovať sa priateľom a tráviť s nimi hodne času. Veď sú to najkrajšie chvíle – zábava v spoločnosti kamarátov, s ktorými si vždy máte čo povedať a navzájom si porozumiete a pomáhate. Niektoré priateľstvá sú nerozlučiteľné a o takom jednom krásnom priateľstve si môžete prečítať v Detskom kútiku. K tomu na spestrenie leta sú tu aj krásne ilustrácie na rôzne témy.

Ema Francistyov a ZŠ Ľudovíta Štúr a v Kysáči

Martina Miksádová ZŠ bratov Novakovcov v Silbaši

itová Marína Šm túra v Kysáči aŠ ZŠ Ľudovít

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

Dalibor Bartoš, ZŠ 15.

októbra v Pivnici • DETSKÝ KÚTIK • •

Obzory

Z obsahu Obrázky farebné, ryšavo-šedé, zlatožlté, všakovakých farieb Nové dni, skutočnosti a sny Retrospektíva, posolstvo a perspektíva

str. 3 str. 4

Nový Sad 1. 8. 2015 Ročník XXXII Číslo 7/374

PRÍLOHA PRE KULTÚRU, VEDU, UMENIE A LITERATÚRU

str. 6

VÝROČIA LITERÁRNY KEŽMAROK

50 rokov medzinárodnej súťaže Zlata Matláková

yhodnotenie výsledkov 50. ročníka literárnej súťaže slovensky píšucich autorov do 18 rokov ohraničil dátum 11. – 12. jún 2015. V tomto termíne sa v Kežmarku stretli úspešní autori s organizátormi aj s porotcami na slávnostnom oceňovaní i na seminároch tvorivého písania. Do tohoročnej súťaže poslalo 469 autorov spolu 928 literárnych textov. Boli medzi nimi aj autorky zo Srbska: 13-ročná Milinka Strejčeková zo Starej Pazovy; 8-ročná Naďa Marčoková a 11-ročná Nina Marčoková z Kysáča. Ján Petrík, predseda poroty, ktorá hodnotila texty autorov zo zahraničia, okrem iného, napísal: „V kategórii slovenských žiakov a študentov žijúcich v zahraničí sa tohto roku vo všetkých kategóriách zúčastnilo 5 súťažiacich, tentoraz s 5 prácami. Literárna kvalita ich príspevkov zodpovedala jazykovému prostrediu, v ktorom žijú a dostupnosti literatúry, z ktorej čerpajú svoje autorské skúsenosti.“ Zo zborníka 50 rokov Literárneho Kežmarku, ktorý z príspevkov M. Andričíka, J. Ferenčáka, G. Kantorkovej, J. Kredátusa, Z. Matlákovej a J. Petríka zostavila historička PhDr. Nora Baráthová, vyberám niektoré údaje o slovensky píšucich autoroch zo zahraničia, ktorí začali posielať svoje texty v roku 1992 (XXVII. ročník LK). Nasledujúce štyri roky porota neurčila ich poradie. Stalo sa tak až v roku 1996 (XXXI.

ročník LK), v ktorom boli ocenení slovensky píšuci autori žijúci vo vtedajšej Juhoslávii. V 3. kategórii stredných škôl získala 1. miesto v poézii Miroslava Dudková z Nového Sadu a v tej istej kategórii za prózu Anna Šimáková, tiež z Nového Sadu. V kategórii základných škôl získala 1. miesto Irena Pešková, Hložany. Všetci ďalej uvádzaní autori získali vo svojej kategórii prvé miesto. XXXII. LK 1997 (Poézia: ZŠ – Anna Francistyová, Nový Sad; SŠ – Miroslava Dudková, Nový Sad; Próza: ZŠ – Jasmina Konstantinovićová, Nový Sad). XXXIII. LK 1998 (Základné školy zo Slovenska v tomto roku nesúťažili, ale zo za-

Obidve autorky poslali do súťaže básne.). XXXIV. LK 1999 (Ocenenie nezískal žiadny autor.). XXXV. LK 2000 (Próza: ZŠ – 2. kat. Taňa Privizerová, Kysáč; SŠ – Viera Tárnociová, Báčsky Petrovec).

V rokoch 2001, 2002 a 2003 slovensky píšuci autori zo zahraničia nesúťažili. V roku 2004 (XXXIX. LK) vo všetkých troch kategóriách nebolo určené umiestnenie; súťažiaci získali iba ocenenia. V roku 2005 (XL. LK) Slováci žijúci v zahraničí nesúťažili. V rokoch 2006, 2007 a 2008 vo všetkých troch kategóriách porotcovia neurčili poradie; súťažiaci získali iba ocenenie. XLIV. LK 2009 (Od tohto ročníka je uvádzanou domovskou krajinou Srbsko; Poézia: ZŠ – 2. kat. – Jarmila Čapeľová, Miroslava Dudková (1979): Narodila Selenča; Próza: ZŠ – 2. sa v Novom Sade (Srbsko). Po matukat. – Natália Pažitnajiorite na gymnáziu v rodisku študovala vá, Selenča; SŠ – Andrea na Vysokej škole múzických umení Bobáčeková, Báčsky Petv Bratislave, kde teraz žije a pôsorovec). bí ako slobodná umelkyňa (poetka XLV. LK 2010 (Poézia: a bábkoherečka). Vydala tieto zbierky SŠ – Mária Kotvášová, básní: Suchý rok (2003), Nahá myseľ Kovačica). (2009) a Pokrčené verše (2014). XLVI. LK 2011 (Próza: SŠ – Filip Omasta, Báčsky hraničia áno. Ocenení boli: Petrovec). 1. kategória základných škôl XLVII. LK 2012 (Vo všetkých Ivana Jašová, Hložany, a v 3. troch kategóriách nebolo urkategórii stredných škôl Mi- čené umiestnenie, boli dané roslava Dudková, Nový Sad. iba ocenenia.).

XLVIII. LK 2013 (Poézia: ZŠ – 1. kat. Nina Marčoková, Kysáč; Próza: ZŠ – 1. kat. Nina Marčoková, Kysáč; 2. kat. Martina Pintírová, Pivnica). IL. LK 2014 (Poézia: ZŠ – 1. kat. Tea Pudelková, Pivnica; 2. kat. Irena Kolárová, Susek; Próza: ZŠ – 1. kat. Estera Zajacová, Pivnica; 2. kat. Rebeka Majdlíková, Padina). L. LK 2015 (Poézia: ZŠ – 2. kat. Milina Strejčeková, Stará Pazova; Próza: ZŠ – 1. kat. Nina Marčoková, Kysáč; Naďa Marčoková, Kysáč, získala v tejto kategórii 2. miesto). Literárne texty autorov zo zahraničia v tomto jubilejnom ročníku hodnotila porota v zložení: PhDr. P. Karpinský, PhD., Mgr. Júlia Čurillová a J. Petrík (predseda poroty). Slovensky píšuci autori spoza hraníc Slovenska z rôznych dôvodov na vyhodnotenie väčšinou nepricestovali. O to prekvapivejšie bolo moje, v poradí druhé, stretnutie s poetkou Miroslavou Dudkovou z Nového Sadu, ktorá získala v Literárnych Kežmarkoch niekoľko ocenení. Bolo to na prezentácii antológie slovensky píšucich autoriek z Maďarska, Rumunska, Slovenska a Srbska s názvom Plášť bohyne (2012), ktorú zostavila vynikajúca poetka, prozaička a publicistka Viera Benková. Tam sme zistili, že súčasťou publikácie sú Mirkine i moje básne. Ako si na Literárne Kežmarky spomína Miroslava Dudková: „K poézii som mala blízky vzťah už od malička. Otec ju písal, mama recitovala, a tak som prirodzene a takmer bez toho, aby som si to všimla, začala najprv nielen čítať, ale aj analyzovať básne, recitovať

>>>

VÝROČIA • KNIHY >>> ich a neskôr písať. Ako pätnásťročná som napísala svoju prvú báseň. Ukázala som ju otcovi. Veľmi ma prekvapilo, keď mi otec navrhol, že tú báseň môžeme poslať do súťaže Literárny Kežmarok. Ešte väčšmi som bola prekvapená, keď som sa dozvedela, že boli ocenené. To mi dalo odvahu v písaní pokračovať. Svoje myšlienky

1. 8. 2015 • 31 /4658/

vo veršoch som posielala ešte ďalšie tri roky a vždy boli ocenené. Nezdalo sa mi, že je to možné. Skôr som mala pocit, že je to preto, lebo zo zahraničia možno nikto iný svoje básne neposiela. Na vyhodnotení som bola len raz v roku 1996. Bol to krásny zážitok pre mňa mať tú možnosť počúvať, vidieť, zoznámiť sa s významnými básnikmi. Kežmarok som už poznala, viac-

krát som ho navštívila v rámci výletov Spiša a okolia. Takmer každé leto sme s rodinou trávili na Spiši, odkiaľ pochádza mama. No počas Literárneho Kežmarku to bolo iné. Zdalo sa mi, že celé mestečko dýchalo tajomnou krásou literatúry, že každý človek, ktorého som stretla, miluje knihy. Bola som tiež šťastná, že zároveň môžem počuť tvorbu iných mladých autorov. Z nich som si zapamä-

Z LITERÁRNEHO ZÁHONU VIERY BENKOVEJ

sa literatúry, čiže tvorba ako pozitívum nevšednej mnohokultúrnej vtedajšej juhoslovanskej krajiny!), ale i jej široké ramená, ktoré vodu prinášali aj z iných žriediel, a tým túto spoločnú rieku obohacovali. Jasna Melvingerová s citlivým nervom budúcej literárnej vedkyne už v 60. a najmä (Jasna Melvinger: S tekuće trake 20. veka. Novi Sad : Orpheus, 2013) 70. rokoch minulého storočia, ako stála spolupracovníčka liliteratúry bližšie k sebe a otvo- obzorov svetovosti, čo zanechalo terárneho časopisu Index, Polja, Viera Benková renejšie k svetu než je to dnes... najmä na ich diele trvalé stopy. ale i Letopisu Matice srpske, vyasna Melvingerová, Veď kto bude raz sledovať, čo Vidno to najmä na diele takých prevadila vtedy do života mnohé chorvátska a vojvodin- sa v národnostných literatúrach spisovateľov, akými boli básnik dnes už zabudnuté diela a ich ská poetka, dlhoročná Vojvodiny udialo v 20. storočí Stevan Raičković, Aleksandar autorov, ale mnohým celkom odredaktorka edície Prvá (a pravda nielen vo Vojvodine, Tišma, Florika Štefan, Vesna vážne a priam prorocky pravdivo kniha Matice srbhoci je v tejto Parun, Isidora Sekulić, Miodrag predvídala dlhý vek a čitateľský skej, autorkou je knihe analytický Pavlović, Vasko Popa, Božidar záujem. až 25 vlastných pohľad upriame- Timotijević, ale i chorvátski spiKniha je rozdelená do piatich kníh. Medzi tie, ný na diela vojvo- sovatelia Slavko Mihalić, Alojz cyklov: Jubileá, Spisovatelia ktoré iste treba dinských autorov), Matejić, Milivoj Slaviček, ale aj a knihy, Úspešný literárny štart, spomenúť, patria: ako diela a smero- začínajúci mladí spisovatelia Prebásnenia a preklady do srbčiny román Päť sestier vania v tejto íreči- Tito Bilopavlović, Raša Livada, a Z výtvarného života... (1972), básnické tej literatúre po Dražen Mazur, Milenko Fržolić, Jasna Melvingerová, chorvátzbierky Vodný toľkom čase ska a vojvodinská spikvet (1958), Tak prijímame sovateľka, sa venovala zomierajú starednes; ktoaj prekladu a počas ny (1967), Vysoké ré osobsvojho bohatého libočnice postelí nosti v tom terárneho a tvorivého (1979), Ľúbostné takmer „zlaobdobia sa venovala aj sonety (1989), tom“ obdopísaniu esejí a vedecVáhy s anjelmi bí i našich kej práci. (2005), Dunajská klepsidra (2006), národnostných vojvodinV knihe, ktorú vám za ktorú dostala chorvátsku vy- ských literatúr odohrávali tentoraz predstavusokú literárnu Cenu Goranov ve- prím, ktoré diela zanechali jeme, môže si čitateľ niec. Je nositeľkou aj Ceny mesta trvalú stopu na literárnych nájsť aj recenziu na Nového Sadu z roku 1972 a Ceny kritikov a ktoré zasa na srbský preklad a výSpolku spisovateľov Vojvodiny čitateľov, nech siahne po ber slovenských básní roku 2011, ako aj mnohých iných najnovšej knihe recenzií, Viery Benkovej, ktorý Z udelenia Ceny Spolku spisovateľov Vojvodiny cien. Prednášala chorvátsku lite- úvah a esejí Z bežiaceho vyšiel v Novom Sade roku 2011 (foto: M. Ď.) ratúru na Univerzite v Osijeku, pásu 20. storočia súčasroku 1976 pod názvom žije a tvorí v Petrovaradíne. nej vojvodinskej autorky Jasny Miro Vuksanović a mnohí iní, Menuet vo vydaní Robotníckej – * – Melvingerovej. Jej priam doku- ktorým Jasna venovala svoj čas univerzity Radivoja Čirpanova. Pred nami je výber z esejis- mentované analytické štúdie a pokúsila sa svojím pohľadom Kniha Z bežiaceho pásu 20. tickej a recenzentskej tvorby i v tejto knihe nás vrátia do obdo- zistiť nielen hodnoty napr. recen- storočia je zrkadlom času, ktorý Jasny Melvingerovej pod názvom bia, keď sa národnostné literatúry zovaného diela, ale predvídať aj je už dávno za nami, ale to, čo Z bežiaceho pásu 20. storočia v dotyku so svetovými vrcholkami, debutujúcim autorom literárnu malo i vtedy trvalého hodnoty, (S tekuće trake 20. veka). Kniha, či už v podobe prekladaných kníh budúcnosť. Bol to vstup do takých má ich i dnes, čoho je dôkazom ktorá obsiahla viac ako päťdesiat alebo cez priame osobné alebo vôd, ktoré so sebou prinášala aj tento výber z literárnych prác, rokov intenzívnej literárnej tvorby literárne kontakty, dostávali do nielen voda rieky, do ktorej sa esejí a výtvarných kritík aj dnes v našej krajine, ale najmä v bývalej pozície otvorenosti, prijímania tieto literatúry vlievali (kompakt- veľmi aktívnej spisovateľky Jasny Juhoslávii, keď boli mnohojazyčné a ponárania sa do širokouhlých ná Juhoslávia a jej prelínajúce Melvingerovej.

Prechádzka 20. storočím Jasny Melvingerovej...

24/II

tala Jakuba Nvotu a jeho vtipný text. (Neskôr sme sa stretli na VŠMU, kde sme v rovnakom čase študovali.) Literárny Kežmarok bol pre mňa významným medzníkom v rozmýšľaní o poézii, dodal mi odvahu a sebavedomie v písaní. Prajem mu do ďalších rokov veľa talentovaných autorov a nadšencov a ešte aspoň ďalších päťdesiat rokov existencie.“

HLAS ĽUDU • OBZORY

KNI HY

Obrázky farebné, ryšavo-šedé, zlatožlté, všakovakých farieb (Vladimír Dorča: Obrázky z manželského života (... aj farebné). Zostavovateľka: Vladimíra Dorčová-Valtnerová. Nový Sad : NVU Hlas ľudu, 2013) Anna Horvátová

rých, alebo čierno-žlto-lilavých, alebo žlto-čierno-bielych a na nich aj niečo píše.“ Veta čo veta, a svedčí o tom aj Slovo na záver z pera Ota Filipa, že „Vlado ako majster vtipného slova a šteklivých situácií a človek družný dokázal spravidla žartovať na svoj účet, tiež na účet svojich najbližších... Prihovára sa nám manželskými obrázkami s milým úsmevom, bez sarkazmu, hnevu, zlosti, túžby po odvete. Jeho štýl je voľne prchavý, plný dialógov, situácie plné zvratov. Jeho náture je cudzia opisnosť, lebo je osobnosťou, ktorá najradšej priamym slovom hodnotí vánok, vietor a víchrice osudu“. Jarabý kohútik s červeným hrebienkom potvrdzuje spomenuté: „Máme štyri šamlíky, štyri lavóry, toto náčinie sme dali do kruhu, do lavórov som nalial studenej vody, deťom a manželke a sebe do rúk studenú malinovú šťavu s ľadom, posadili sme sa na šamlíky, nohy dali do vody a... (...) Chvíľku sme potom čľapotali v lavóroch, fŕkali studenou vodou po sebe a keď som si už myslel, že sme sa už dohodli, čo budeme variť počas sviatkov, moja polovička sa znovu ozvala: – Čo by si ešte rád z toho jarabého kohútika s červeným hrebienkom? Keď toto povedala, hlas mala prítulný, aj jej nohy už boli v mojom lavóre, aj deti sa chechotali...“

Vedomý skutočnosti, že smiech je liek, čo nás drží nad vodou, spravidla žartoval na svoj účet, čomu dosvedčujú okrem iného aj vtipné slová v príbehu Biela spodná bielizeň a sako s čiernymi prúžkami: „Okúpal som sa, telo vydrhol uterákom zošitým z rubáša, ním, keď sa vydrhnem, všetky póry na tele sa otvoria, telo omladne, vlásky som si fénom osušil, učesal, oholil som sa, tvár vodou po holení natrel, za ľavé uško štipku voňavky, francúzskej, naočkoval, pozrel som sa do zrkadla a na moje statné telo som obliekol bielu voňavú bielizeň. Takto som vypochodoval z kúpeľne. Moji sedeli pred televízorom, hlavou nehýbali, očami po mne šli, mladšia je zvedavejšia, opýtala sa: – Aj mama ide s tebou? – Sám ide... len neviem, prečo sa tak navoňal? – manželka to, čo mne adresovala, deťom povedala. Staršia má jazyk nabrúsený, v mojej rodine ho nikto taký nemal, neviem, kde to nabrala, či ich v škole tomu učia, namrzene zahlásila: – Hádam má frajerku.“ Z úryvkov vidno a aj Sandov text, ako i celá kniha tomu dosvedčuje, že „po celý svoj novinársky a literám poviedok i príbehov zasvätený život, založil pre svojich rovesníkov aj písanú „galériu“ obrazov z vlastného života“. Lebo „raz darmo – Vlado bol a ostáva – autorom, ktorého tvorbu je potrebné zhŕňať do veľkej sýpky. Z nej ale stále vyberať zdravé zrno pre nasýtenie hladnej čitateľskej duše!“.

25/III

ráve jednoduché, no pravdivé obrázky skvelo vystihujú situácie zo života. Tak aj kniha poviedok Obrázky z manželského života (... aj farebné) čitateľov oslovuje jednoduchými, no o to trefnejšími, pútavejšími obrázkami, resp. príbehmi, ktoré perfektne opisujú rôzne situácie. V živote nie vždy všetko ide ako po masle, ale nie vždy sa treba dívať na svet čiernymi okuliarmi. Nie vždy je všetko tak, ako by sme si priali, ale občas je dobre, aby sme sa aspoň tvárili, že je. Práve vďaka týmto vtipným jednoduchým obrázkom – príbehom, ktoré zachytávajú rôzne bežné situácie z nášho života, ktoré čitateľovi ponúkajú ľahké čítanie na rozptýlenie, môžu sa uviesť veci na pravú mieru. Pri čítaní týchto príbehov sa čitateľ musí usmievať a smiať. Určite sa milovníci ľahkého čítania už s nimi stretli; v prípade, že nie, evokujúc spomienky na spisovateľa Vladimíra Dorču, oprášime tu aj spomienky na jedinečné príbehy, ktoré tak farebne, dvojzmyselne, svojsky, hravo, vedel vykresliť len Vlado Dorča. Doslov knihy je z pera Jána Sanda, ktorý správne vystihol: „Keď sa čitateľ raz zahĺbi do tvorby Vlada Dorču, do jeho neuveriteľne zemitého, všetkými šťavami Vojvodiny osvieženého štýlu, nepustí knihu z rúk, kým si ju neprečíta. Lebo Vladimír, Vlado, Vladko, alias „Svat“ – tak nás nonšalantne, všetkých spolužiakov, oslovoval počas štúdií v Bratislave a prischol mu ten prídomok – bol z rodu rozprávačov. Gazdujúcich so slovami,

vyzbrojených postrehom, láskavou kritickosťou a zmyslom pre oslobodzujúci humor.“ Veď sa stačí pozrieť na titulky a, hľa, zlákajú nás do čítania poviedok, ktoré oplývajú svojským dorčovským humorným štýlom, obrazotvornosťou, fantáziou; proste sa treba diviť takým nezvyčajným a takým jednoduchým väzbám, ako: Schudnutie vedeckým spôsobom; Žlté, korkové papuče; Čierno-biele gate s červeným pásikom; Jarabý kohútik s červeným hrebienkom; Vrabce na zlatom daždi; Žehlenie hýrivých farieb; Ryšavo-šedá brada so špicatým koncom; Biela spodná bielizeň a sako s čiernymi prúžkami; Prekrásne rečičky, zlatou niťou zdobené; Modré sny v podažďovom voňavom ráne... V príbehu Čierno-biele gate s červeným pásikom sa spovedá o odchode do Nového Sadu, samozrejme, v jeho štýle: „Keď som žene povedal, že nožnice majster naostrí len zajtra, riekla: – Veď ty ani poriadne nevieš oklamať. Keď chceš, aby som ti uverila, že si nezabudol po ne odísť, tak si mi nemal najprv vyrozprávať o tých ﬁﬂenách v krátkych sukniach a tých blúzkach... veď ich prievan chytí. Ale videl som ešte niečo. Muži, a veru aj takí v mojich rokoch, chodia v pod kolená nohaviciach červeno-zeleno-mod-

ROZHOVO R

1. 8. 2015 • 31 /4658/

V OBJATÍ POVOLANIA: JOZEF MAĎAR, HLAVNÝ KAMERAMAN RTV A NOSITEĽ CENY SLAVUJA HADŽIĆA ZA ROK 2014

Nové dni, skutočnosti a sny Oto Filip

26/IV

natáčali vysielanie Vedomosti – bohatstvo, kedysi v roku 1973, – uvádza veci na správnu mieru. – Nuž nezostáva iné ako začať odvíjať ﬁlm postupne, od začiatku... – Býval som na sálaši pri Pivnici. Nemal som tam ako dieťa priateľov, s kým sa hrať. Preto

ú rozhovory obsahovo sýte, v ktorých sa spolubesedníkom väčšmi páči byť na ceste než pri cieli. Sú aj tie iné. S hlavným kameramanom RTV Jozefom Maďarom sa možno celé hodiny baviť o tom, čo ho samotného celé roky výsostne baví: pozeranie či vnímanie sveta cez hľadáčik, najprv fotoaparátu, potom i kamery. Bolo ho a je všade, v posledných pár desaťročí minulého a v pätnástich rokoch tohto storočia, do ktorého sme vhupli neveľmi pripravení. Lebo je v tom všetkom toľko turbulencií a vrenia, Dôležitá je najmä príprava stálych otrasov, záťaží a negatívnych následkov minulosti, pomalých nezostávalo iné, len čosi vypremien súčasnosti, ovzdušia mýšľať. Už vo včasnom detneistoty, depresie, rozčarova- stve, vo veku kdesi medzi tronosti, beznádeje, čakania na ma a šiestimi rokmi, nás tam zázraky. Je teda o čom sved- otec večer zabával tak, že pri čiť, nielen mikrofónom, foťá- petrolejovej lampe rozprával kom a perom, ale aj okom na príbehy a rukami pritom vykamere. Písať svetlom, keď tváral rôzne tiene. Vtedy sa načim aj o tme. Život ako vy- v dieťati čosi zobudí, čo sa volené povolanie a poslanie, neskoršie môže stať i povoako nikdy sa nekončiace pre- laním. Zostalo to všetko vo teky. A v čase toľkých zmien mne kdesi zakódované. Ďalšia netreba zabúdať na začiatky, spomienka: ľudia, poľnohoskeďže tie takmer spravidla ur- podári z okolia chodili k nám čujú to, čo príde potom. Práve napájať kone, oddýchnuť si preto ten prednostný pohľad v chládku. Pritom sa rozprána jeho štarty do povolania, vali, takže sme vždy čuli, čo trochu i na súčasnosť, hoci je nového v dedine. Dosť sveta ten oblúk nad nimi nesmierne sa tam premlelo. No každý zo vysoký, zložitý a pestrý. Taký, svojej ulice v Pivnici priniesol že by sa celé monograﬁe dali nejakú správu. Medziiným písať o ňom. Bolo by naň teda som počul, že sa zjavili obrazy, treba oveľa viac času, strán. ktoré na múre ukazujú, že na Kameraman ako svedok, jeho nich aj kone behajú, aj sa striezábery ako vierohodný doku- ľa, počuje hudba a spev. Boli ment doby. Rozhovor s Joze- to moje prvé styky s kinom. fom Maďarom, ktorý sa za tie A rozprávali ľudia aj o tom, roky stal jedným zo synoným že sa v dedine zjavili aj také novosadskej televízie, azda dve škatule, na ktoré sa tiež nemohol odštartovať inak, možno pozerať. A že je tam než otázkou týkajúcou sa pr- tiež hovor, hudba, pohyblivé vých stykov s týmto vplyvným obrazy. Tak som sa dozvedel aj o televízoroch. médiom. – Nedalo to pokoja detskej – Tie prvé neboli vlastne s novosadskou, ale s beleh- obrazotvornosti... – Neuplynulo veľa času, kým radskou televíziou, keď u nás

som nezačal uvažovať o tom, ako by som robil čosi podobné. Nuž kradol som mame celofán z domácnosti a keďže mi ujo prinášali vtedy romány, kreslené knižky zo Slovenska a rôzne ﬁxky a farbičky, tak som vystrihoval z nich, čo sa mi zapáčilo. A baterkou to presvetľoval na múr v komore, ktorá bola bez obloka. Zároveň som prvým svojim divákom vysvetľoval, čo by mali vidieť projektované na stene. Boli to prvé hry svetla a tieňov, ktoré ma vedeli naplno opantať. Keďže som otcovi vybil baterky, nasledoval trest. Stará mama sa zľutovala a tri dni ma brala do chmeľnice, aby som si sám zarobil na baterkovú lampu. Aby som sa ďalej mohol hrať s tým, čím som začal. Písal sa vtedy rok 1966, možno 1967. Mal som takých osem, deväť rokov.

Kamera – láska nestarnúca

– Tá záľuba chlapca neopúšťala... – V piatej triede základnej školy, keď som už nemal stálu triednu učiteľku a na každej hodine bol druhý učiteľ, bol som už o čosi samostatnejší.

Keď sa už chýlilo k zime a dni boli kratšie, so spolužiakmi z triedy som sa dohodol, aby sme sa kdesi po štvrtej hodine a skončení vyučovania tajne vrátili do školy, kde im budem projektovať svoje nápady. Po tme sme to pozerali. Tie svoje výtvory som premietal z improvizovanej škatule, zostrojenej ako premietač. Báči Nedeljko, údržbár, ktorý zahášal pece v zime, prišiel, presvedčený, že nikto v miestnosti nie je, a riadne sa naľakal, keď zažal svetlo a uvidel nás. Nasledovala prihláška riaditeľovi, starému pánovi Greisingerovi, ktorý ma zajtra zavolal na koberec. Bol som presvedčený, že ma trest neminie, prinajmenšom napomenutie. Opýtal sa ma: Chlapec môj, čo si to tam robil? Priznal som sa, že som ukradol celofán od mamy, aj k všetkému inému. Reagoval tak, ako som nečakal, slovami: No dobre, potom založíme foto-kino pobočku. O mesiac či dva škola kúpila kinoprojektor, kameru, filmy, všetko potrebné na vyvolávanie filmov, odbornú literatúru. Boli sme štyria alebo piati záujemcovia o to. Museli sme najprv preštudovať literatúru, aby sme neskoršie mohli písať scenáre, viesť knihu nahrávania, so zábermi, plánmi a inými náležitosťami potrebnými na krátke filmy. Keď predseda podpísal, dostali sme filmy a iné, čo bolo načim. Už na jar v piatej triede sme na bicykloch šli krížom cez chotár na filmový festival do Kuly. – Nemožno sa nepristaviť pri prvom vlastnom foťáku... – Dostal som sa k nemu, ako to u nás bývalo vtedy zvykom, pri príležitosti spovedi. Mal som možnosť zvoliť si dar, tak som si zvolil fotoaparát, ktorý mi otec kúpil. Šlo o Smenu 8. Na časy vtedajšie, šlo o vzácny dar, dar na úrovni. Bol tu i ďalší dar, gauč, aby som už nespal na posteli ako dovtedy.

HLAS ĽUDU • OBZORY

ROZHOVOR

27/V

Vtedy som totiž už bol v Pivni- slovenského programu. Osob- Sadli s otcom a až tri hodiny bolo času, – vraví s nepatrnou ci, keďže sme sa počas mojej ne som už predtým, v základ- ho presviedčali, kým ho nezlo- dávkou ľútosti. šiestej triedy presťahovali zo nej škole uvažoval o potrebe mili, aby mi dovolil školiť sa. Nevyšlo mu to. Povolanie sálašu do Pivnice. Už keď som dostať sa na niektorú odbor- Ja som sa stoj čo stoj chcel a neúprosne (za)volalo. Všetko si sám začal čosi zarábať, naku- nú strednú školu a následne snažil dostať z dediny… iné, čo potom prišlo, sú roky, poval som ďalšie fotoaposlanie, výsledky, dejiparáty, medzi prvými aj ny. Aj početné uznania Kyjev 4. Ako štrnásť- či za profesionálne a svepätnásťročný som začal domite odvedenú prádosť fotiť, medziiným cu, vrátane Ceny Slavuja aj portréty pre osobné Hadžića za rok 2014. So doklady. svojím starším kolegom – Fotoaparátom sa tá sa osobne zoznámil vo tvorivá odysea začala, Foto-kino klube Nový kamerou pokračovala. Sad, aby po príchode do Ktorá je z tých dvoch TV Nový Sad neraz blízlások bližšia či milšia: ko spolupracoval s ním. prvá či druhá? Svedectvo o tom mož– Je to čosi, akoby sa no objaviť v monografii človek mal vyjadriť, ktoŽivot vnímaný záberom ré zo svojich dvoch detí v stati Televízne vrcholy – novosadské. má radšej. Nedá sa to. – Z jeho kamery by sa No treba povedať, že filmom dala okrútiť zenajprv musíš dobre zdoNa tohtoročnom Stretnutí pod lipami v Báčskom Petrovci lať fotografiu. A keď to meguľa, začnúc nezazvládneš, kamera je nadstav- študovať to, čo ma baví. Čosi budnuteľnými zábermi Ánd, x X x bou. Ty môžeš zostať aj pri fo- také bolo v Sriemskej MitroLatinskej Ameriky až po Ďatografii, ktorá je tiež vysokým vici, no otec mi to nedovolil, Pracovitý a úporný, pre- leký východ. Cestoval na Cesumením. Ale mňa zaujímalo lebo mi horko-ťažko povolil svedčený o správnosti vlast- tách, zoral Brázdy, staval stavi čosi viac, to čaro svetla, po- vôbec ísť do strednej školy. ného cieľa, neváhal sa postaviť by a mosty, dokumentoval hybu, zvečnenia udalosti. V tej Mali sme role, dom, mnoho zoči-voči všetkým ťažkostiam. dokumentárne filmy, vzdedobe šlo o čosi veľmi atraktív- záväzkov, a keďže sme z detí Tie ho nedokázali odradiť. Ani lával seba a svojich divákov, ne, možno aj viac než je dnes boli tu len ja i sestra, učil sa a prenáinternet či najmodernejší mo- už mnohé naznačovašal vedu, miloval bilný telefón. lo, že zostanem doma. človeka a žil túto – Príbeh by nebol ucelený Bol som však úporný, dobu... Posledbez prvých poznatkov o novo- vedel, čo chcem, hoci né, čo sme spolu mať a otec boli robili, sú Ledinveľmi proti môjci, v dvoch časmu pokračovaniu tiach: nestačili v školení. Dúfasme sa vyrozpráli, že ma v lete vať. Pozerám sa zlomia, odradia. na Fruškú horu, Preto som bol na vinohrady, nútený sám ísť kvety, jazero na lekársku prea stále mi čosi hliadku, vybavochýba. Ešte troS televíznou kolegyňou, redaktorkou vať zápis, všetchu skúsenosAnnou Jaškovou počas vlaňajších SNS ko potrebné. Ja ti a stretnutí som kedysi utes tebou, Slavuj, kal z domu do školy, a vtedy, keď hrozilo, že pre žl- – píše tam Jozef Maďar o svokeď otec zamkýnal dve- tačku stratí rok, ani vtedy, keď jom bratovi po televíznej kare, aby som tam nemohol mu nevyšli prvé pokusy zapísať mere. ísť, tak i cez okno. Mno- sa na belehradskú akadémiu, Krajiny, udalosti, ľudia. Toľhé dnešné deti robia to kde napríklad až 150 uchád- ko kamienkov obrovskej moopačne: utekajú za školu začov súperilo o päť voľných zaiky zvanej život a táto doba, Počas jednej z návštev a na ulicu. Spomínam si, že miest. Doštudoval, vrátil sa do o ktorých treba svedčiť hodnov Hlase ľudu sa otec z prvej rodičovskej Pivnice, kde bol ani pupočnou verne, pravdivo, profesionálsadskej televízii, ktorá tohto vrátil veľmi nahnevaný. Nie šnúrou stále spätý s Foto-kino ne. Ako to už celé desaťročia roku oslavuje štyri činorodé preto, že som sa neučil, ale klubom, dožičil si pár dní voľna robí Jozef Maďar. Od chvíle, desaťročia kontinuity... kvôli tomu, že som sa učil a a už onedlho bol zamestnaný keď sa strmhlav vrhol v ústre– Počul som o nej už v ča- mal dobré známky. Asi počí- v TV Nový Sad. Preto zostal ty povolaniu, ktoré ho už pred soch, keď sa mala zakladať. tal s tým, že to so školou ne- nedosnívaný sen o odchode niekoľkými desaťročiami láMal som azda šestnásť ro- vyjde a že bude mať dôvod, na Olympijské hry v Los An- kalo a ktoré od prapočiatkov kov vtedy. Povrávalo sa, že aby som školenie prerušil a geles, o mesiacoch, o ktorých chápe ako poslanie. Zaujímavé onedlho nebude mať len Be- opustil. Strýko Števo Maďar si pôvodne myslel, že si dožičí a vzrušujúce: čo nový deň, to lehrad svoju televíziu, ale aj bol predsedom Obce Báčska výfuk po celých rokoch cesto- ďalšia skutočnosť a sen. Veď kde inde sa lepšie vníma aleNový Sad, Vojvodina. Aj to, že Palanka, Miro Durgala sud- vania, učenia, námah. v jej obsahu budú zastúpené com v Petrovci, kým Števo – Chcel som sa trochu i mlá- bo premieta život, než v hľaaj programy menšín, vrátane Dinga bol riaditeľom školy. denčiť, lebo na to dovtedy ne- dáčiku kamery?

V ÝS TAV Y

1. 8. 2015 • 31 /4658/

K VÝSTAVE VESNY OPAVSKEJ UMENIE AKO SPRIEVODCA ALEBO VODIDLO

Retrospektíva, posolstvo a perspektíva Oto Filip

28/VI

tematicky znázorňujúcich tvorivú podporu života v digitálnom a mestskom prostredí. Usporiadateľmi podujatia sú Stredisko pre výtvarné vzdelávanie

edosiahnuteľná sila umenia a prírody, dokonalá súhra pestr ých farieb, prelínanie tradičného s moderným, neskrotná energia, výskum ako stála forma hľadania a objavovania nového... Toľko toho možno povedať o tvorivom opuse multimediálnej umelkyne, maliarky a graﬁčky, optimistky a humanistky, zástankyne prírody z hĺbky duše Mr. Vesny Opavskej. Milovníkov vlastnej tvorby potešila ďalšou samostatnou výstavou s názvom Umenie ako sprievodca alebo vodidlo, s podnázvom Graﬁky – svedectvá osobného rozvoja. Zahrnula Písal sa rok 2003 do nej tridsať prác z rozličných období od roku 2003 dodnes, kresieb – Šumatovačka a Obec Vračar. a grafík, tak klasických, ako Výstava sa konala v galérii tejto i digitálnych. Grafík chápaných obce, od 9. do 31. júla, prináako doklady osobného vývoja, šajúc niektoré z podnetných odpovedí na otázku, ako v tejto upachtenej dobe žiť a existovať bez badateľnejšej ujmy na zdraví. Podľa Vesny jej príbehom, ale i odpoveďou je umenie a tvorivosť. Zmieňujúc sa o svete prírody, ktorý najčastejšie dominuje jej tvorbe, a bol neprehliadnuteľný aj na spomínanej výstave, v jednom z rozhovorov, ktoré sme viedli, kvitovala, že je táto pre ňu v prvom rade vôňou, vzduchom, farbou, okolím, ulitou, v ktorej sa cíti bezpečne. Čiže, mimo všetkého bežného, poznačeného náhlením sa, prácou od Sú aj ruky kvetmi? 9.00 do 17.00 h, dopra-

vou, trávením času vo fádnych hateniu kresby priestorovým betónových budovách. videním i zložitejšou textúrou. Ako zástankyňa názoru, že V tom roku 2004 úzadie grafík je umenie všade vôkol nás, že už nie je jednofarebné, ale čoraz nemusí byť alebo nie je darom nasýtenejšie viacerými vrstvami bohom vyvolených, špeciálnych transparentných ťahov. Tvorivo a nadaných ľudí a že ho každý svedčí o dopadoch jarného svetz nás v sebe nesie, jej najnovšiu la na halúzky, nevyhýbajúc sa expozíciu možno či treba vlast- vnášať do novej fázy hru svetla ne pochopiť aj ako istý návod a tiene. Do dovtedy hlavne jedna úspešné čelenie všetkým civilizačným stresom, aj ako odkaz iným, že sú východiská v prvom rade v nás. Výstava, ktorej nemožno odoprieť značnú dávku retrospekZ tvorby v rokoch 2005 – 2007 tívy, je zaujímavá už svojím členením. Je to vlastne nofarebných kresieb postupne prechádzka slovami a obrazmi uvádza farby, najmä žltú. Rok obdobím uplynulých dvanásť 2004 – 2005 bol záverečným či trinásť rokov, počas ktorej autorka, úprimne a bez okolkov, z tejto perspektívy hodnotí retrospektívu: tak zmeny na osobnom pláne, no aj tie tvorivé, týkajúce sa umenia. Z toho osobného pohľadu, začína rokom 2003, štvrtým ročníkom základných štúdií a častými pobytmi v Topčiderskom lese, kde sídlil Odbor graﬁky belehradskej Fakulty výtvarných umení. Už vtedy jej umeleckými motívmi a inšpiráciou boli stromy a lesy. Preferovala jednoduchú kresbu na znázornenie Obraz ako domov básne toho, čo každodenne videla a cítila. O rok neskoršie, počas piateho ročníka ročníkom štúdií, poznačený základných štúdií si plne začala aj prvými stretmi s technikou uvedomovať, že onedlho opustí digitálnej graﬁky. Tie jej prvé fakultu a Topčiderský les. Dlhé fázy novoobjavenej techniky prechádzky jej pomáhajú k obo- boli poznačené dávkou drs-

V Ý STAV Y

HLAS ĽUDU • OBZORY nosti, ostrosti, sivými farbami. Motívy sú poznačené i čoraz nostalgickejšími spomienkami na prírodu. Na jej prvých digitálnych graﬁkách je výtvarný prejav takmer plagátový. Sú tam aj ruky dotýkajúce stromy a rastúce vedno s nimi, symbolizujúce intenzívnu túžbu

Umenie ako východisko

odlúčenosti od umenia, prírody, lesa. Práve znalosť počítačového programu Photoshop jej umožňuje, aby sediac za počítačom na pracovnom mieste stelesnila túžbu po prírode, a tak sa cítila lepšie. Navrstvenie umeleckého prejavu bolo spôsobené čoraz väčšou potrebou po náhradných motívoch. Vo svojich dielach významne zvyšuje počet vrstiev, používa aj fotograﬁu, aj kresbu, čoraz častejšie uvádzajúc do nich aj skenované zábery zeme. Aj iné objekty z prírody, akými je lístie, halúzky, kvety, prispievajúce k textúre konečnej graﬁky. Tieto kompozície sa zakladajú na kontrastoch, na svetle a farbe, na ostrosti textúry, na používaní koloritu prírody, pôdy a lesa. Uvádza digitálny rám ako symbol digitálnej kultúry, i ako vizuálnu pečať kompletného seriálu. Rám obsahoval detailné údaje o každom z digitálnych dokumentov. V rokoch 2011 až 2013 zo svojich životných okolností uvádza akési vyrovnanie sa s absenciou prírody. Nesenie malého digitálneho fotoaparátu so sebou je akýmsi výkrikom, túžbou po zvečnení chvíľ strávených v parku, rých-

návštevníci výstav spájajú aj Aby nakoniec zo všetkého s dojmami zvuku či pôdy. vyvodila záver, že je umenie Vlaňajší rok jej bol poznačený ideálnym liekom proti urýchrealizáciou doktorandského lenému žitiu, nútiacim nám umeleckého projektu s názvom zastať, premýšľať, uvažovať. Kľúčové slovo umenie a získaním A pokúsiť sa dať dokopy umehodnosti mediálneho trénera nie a každodenný život, to pre internetovú komunikáciu. pudové a nanútené, emočné V umeleckom prejave digitálne a intelektuálne, iracionálne smery umenia jej núkajú možnosť a racionálne, naturálne a dispájať protiklady, s ktorými bo- gitálne. jujú mnohí z nás: vnútorné potreby a súčasné okolie. Simulovaním textu a prírody približuje sa lesu najviac ako môže, a to tak, aby neopustila vlastný aktuálny štýl života. Forma oblaku slov na graﬁkách sa priam nanútila pre jej sém a n t i c ké hodnoty, ale aj pre jej rytmickú formu, ktorá sa vtesnáva do I internet je jej stálicou doterajšieho výskumu. Oblaky slov sa vlastJe to jej príbeh, no nemusí ne ukázali ako ideálne na byť len jej. Príbeh, ktorý vraví, priblíženie komplexných že je celkový jej doterajší život obsahov. Otázku, ktorú na- akosi obsiahnutý vo výtvarnom stolila sebe, znie: je možné diele, svedčiacom o obavách umenie optimizovať pre a nádejach, o dosiahnutých rýchlejší prenos odkazov, úspechoch. A tu je i to zákaby túžba pozorovateľa ladné posolstvo a skúsenosť, zostala dlhšou od niekoľkých osobná a mnohovravná: že nám sekúnd? Z výtvarných elementov, tvorivosť a umenie môžu byť stále prítomných v práci, ako sú sprievodcami v každodennom textúra, nežné valérové precho- živote. No, ak im určíme i úlohu dy a kríženie transparentných majáka, iste sme na tej správnej vrstiev, prostredníctvom tohto ceste. Je to odkaz Vesny Opavprojektu oznamuje a ozrejmu- skej, zdokladovaný mnohým je svoje stále vodidlá: motívy zo životných skúseností, ako z prírody, digitálnu internetovú i komplexným mnohorozmerkultúru a text. ným dielom.

29/VII

po prírode. V rokoch 2005 až 2007 svetlo slnka a zeleň nahradilo umelé svetlo, stiesnený kancelársky priestor. Za Vesnou už vtedy bola pár desaťročí trvajúca prax písania básní, denníkov. Začala sa profesionálne zaoberať jazykom na novom pracovisku. Vnesením vlastného rukopisu do nového seriálu grafík zabezpečila dodatočný efekt textúry v rámci svojho diela. V tejto fáze tvorby viac trvá na výtvarnej zložke textu, ako na jeho čitateľnosti a význame. Okrem rytmu rukopisu čoraz zastúpenejší je rytmus drobných povrchov, ktoré vznikli prelínaním sa motívov. Motív ruky postupne mizne, textúry sa stávajú čoraz bohatšie a na prácach zverejnenými textami často priamo Krása zelene opisuje vlastné pocity, emócie, spôsobené stratou kontaktov lo plynúcich a strácajúcich sa. s prírodou. Okrem kresby v tých Z umeleckého aspektu je tu isté rokoch 2005 – 2007 používa aj uprednostnenie fotoaparátu digitálnu fotograﬁu. Rok 2009 sa pred kresbou. Sú tam i väčšie jej konal v znamení magisterskej a menej pestrejšie motívy, tiež výstavy grafík. Jej umelecký smelší kolorit znázorňujúci segprejav je už výrazne poznačený menty úchvatnej prírody. Pre osobným a profesionálnym na- tú odlúčenosť od nej, hľadá predovaním vo využívaní softvé- čoraz presvedčivejší obraz. ru, ktoré nastúpilo v čase istej Tie jej vtedajšie graﬁky mnohí

Príroda je najmä farbou

UN D ER G R O UN D

1. 8. 2015 • 31 /4658/

MARLON McNEILL, SKUPINA COMBINEHARVESTER / VYDAVATEĽSTVO A TREE IN A FIELD ZO ŠVAJČIARSKA

Útek zo zlatej klietky Stevan Lenhart

30/VIII

Marlonom McNeillom sme sa stretli vlani v pančevskej Elektrike, kde prišiel hrať s kolektívom zvukových experimentátorov MIR. Medzičasom sme sa zoznámili s tvorbou jeho skupiny Combineharvester a vydaniami jeho vydavateľstva A Tree In A Field Records, ktoré od roku 2002 uverejňuje nahrávky protagonistov novej hudobnej avantgardy a alternatívy zo Švajčiarska, akými sú Papiro, Alex Buess, Roy and the Devil’s Motorcycle, Antoine Chessex, Doomenfels a iní. Na tohtoročnom festivale M4music Marlonovi bolo udelené uznanie (a prislúchajúca peňažná odmena) za profesionálnu a kvalitnú vydavateľskú činnosť a prínos k vývinu švajčiarskej hudobnej scény. V rozhovore sa dozvedáme o činnosti tohto všestranného alternatívneho umelca. – Niekto raz povedal, že vo Švajčiarsku človek musí byť naozaj zúfalý, aby sa stal umelcom, lebo životný štandard v tejto krajine je na vysokej úrovni a možno sa tam cítiť celkom bezpečne... Ako sa teda stalo, že si sa začal zaoberať undergroundovou hudbou? Bol si až natoľko „zúfalý“? – „Zúfalý“ znie trochu drsne, jednoducho sa mi zapáčilo vytvárať hudbu a byť s ľuďmi, ktorí sa v tom zúčastňujú. A vôbec som s tým neprestával odvtedy, čo som prvýkrát zahral a začal tvoriť spolu s priateľmi. Vytvárať hudbu vo Švajčiarsku môže byť dobré. Promotéri s vami zaobchádzajú riadne a okrem toho príliš ľahko možno získať ﬁnančnú podporu. Na druhej strane tunajší hudobníci sú potom často leniví do koncertovania v zahraničí, lebo keď už raz dosiahnete určitý „úspech“ v tejto krajine (čo znamená, že z honorárov si môžete hradiť aspoň cestovné trovy), môže

koncertoch. Medzi nimi bol napr. bubeník Kevin Shea (ex Storm & Stress, dnes hrá v skupinách Talibam! a Mostly Other People Do The Killing), s ktorým sme nahrali vydanie Some Ditty, a Mountain II, ako aj Gabriele de Mario a Anita Ruefer zo skupiny Disco Doom, ktorí sa mi pridružili na turné roku 2008 a hrali na gitare, syntetizátore a bubnoch. Moji pravidelní spolupracovníci Miro Widmer a Samuel Tschudin tiež hrajú v skupine Zapperlipopette – Miro prišiel po nahrávaní vydania Some Marlon McNeill na koncerte Ditty, a Mountain II, pov Pančeve (Foto: sl) kým Samuel začal hrať byť ťažké prinútiť seba odísť na basgitare pri nahrávaní akhrať do zahraničia, vediac, že tuálneho albumu Brikks. sú podmienky tam často oveľa – Hral si tiež v mnohých nepriaznivejšie. Švajčiarsko sa iných skupinách a projekv určitom zmysle podobá zlatej toch, ako napr. Speck, Trenklietke, lebo tu máte všetko, čo cher, Schorf, Papiro, I Was A potrebujete, ale môže to záro- King, Klangklinik, MIR, Acid veň byť veľmi obmedzujúce. Mother’s Temple SWR alebo Okrem toho tunajšia scéna je Aie ça Gicle. Povedz niečo príliš malá (v súlade s veľkosťou krajiny), takže seriózni umelci musia cestovať, aby prišli po širšie obecenstvo. – Aké je tvoje hudobné zázemie: punk alebo metal? – Ak by som mal ocharakterizovať vlastné zázemie (alebo spôsob myslenia), pravdepodobne by som povedal, že je punkové alebo anarchistické. – Tvoj hlavný hudobný projekt je Combineharvester, v ktorom sa vedľa teba vystriedali rôzni hudobníci... O akú hudbu ide? Obal vydania – V podstate ide o expeCombineharvester – Brikks rimentálnu rockovú hudbu a skladby majú určitú drone estetiku. Combineharvester o týchto aktivitách... vlastne vznikol ako môj sólový – Potreboval by som viac projekt a vždy, keď som mal prí- priestoru, aby som zachádzal ležitosť, povolával som priate- do detailov, ale moje najaktívľov, aby spolu so mnou hrali na nejšie skupiny boli a sú Speck

a Combineharvester. S projektom Trencher som nahral jeden album a Peel Session a s tým som mierne spokojný. S inými projektmi som spolupracoval v kratšom období. Bol to napr. Schorf, kde som nahral spev a samples, alebo Papiro, s ktorým som hral na syntetizátore na jeho drone koncertoch. Keď ide o ďalšie aktivity, zväčša to boli krátke výlety alebo hosťovania na koncertoch. Dnes tiež hrám v skupinách Shiny Brown a MU. – Radšej nahrávaš hudbu v štúdiu alebo koncertuješ? – Práca v štúdiu ma baví, ale hrať pred živým obecenstvom a pocítiť jeho energiu v zaplnenom priestore je predsa úžasný a neporovnateľný zážitok. – Ako vzniklo tvoje vydavateľstvo A Tree In a Field Records? Odporučil by si vydania niektorých interpretov z tejto značky? – Vydavateľstvo vzniklo s cieľom uverejňovať moje vlastné nahrávky, a potom aj vydania mojich priateľov. Odvtedy sa to vyvíja pomaly, ale nepretržite. Odporučil by som nové vydania Fai Baba, Roy and the Devil’s Motorcycle a Doomenfels. Aj koncertné nahrávky z Jolt Festivalu, kde hrali Oren Ambarchi, Alex Buess, Carthage, Cortex + Stellarc, Ferocious 41 a Roy and the Devil’s Motorcycle + Papiro. – Spomenul by si ešte niektoré zaujímavosti z hudobnej scény tvojho mesta Bazilej? – Ak plánujete navštíviť Bazilej, mali by ste najprv odísť do priestoru Hirscheneck, kultúrneho strediska HeK (Haus der Elektronischen Künste) a hudobnej predajne Plattfon. Tam stretnete správnych ľudí, ktorí vás poinformujú o tom, čo sa deje v meste. Je tu živá hudobná scéna.

• OBZORY • Príloha Hlasu ľudu pre kultúru, vedu, umenie a literatúru • Rediguje: Michal Ďuga • Prvé číslo OBZOROV vyšlo 28. januára 1984. S ﬁnančnou podporou Pokrajinského sekretariátu pre kultúru a verejné informovanie, Nový Sad

Kultúra K plnoletosti kytica vydarených podujatí 18. PREDSLÁVNOSŤOVÉ DNI V KULPÍNE A OSLAVA DŇA KULPÍNA

Katarína Gažová

pína v salóne veľkého atičným turnajom v makaštieľa. lom futbale o putovný Po privípohár Jeho Excelencie taní vzác- Výtvarná skupina KEBY... usporiadala jubilejnú veľvyslanca Slovenskej republinych hostí dvadsiatu výstavu obrazov ky v Belehrade na ihriskách FK a všetkých Kulpín sa začali tohtoročné PDvK. prítomných sa v mene MS Kulpín Z hostí sa slova ujali: radca Dvojdňové (v sobotu 25. a nedeľu prihovoril predseda RMS Miroslav Veľvyslanectva SR Jozef Sabo, 26. júla) – osemnáste v poradí Čeman a v mene Klubu Kulpínča- podpredseda Zhromaždenia boli po prvýkrát usporiadané nov predseda Pavel Zima. „Kulpín APV Milivoje Vrebalov, predseda súčasne s oslaje dedina, ktorá sa môže Báčskopetrovskej obce Pavel vou Dňa Kulpíhrdiť bohatými dejinami Marčok a predsedníčka MSS K. na. Návštevníkov a významnými osobnos- Melegová-Melichová. Program bolo neúrekom ťami,“ povedala autor- galakoncertu pripravili Michal a vydarené kulka konferencierskeho Čiliak a Viera Dorčová-Babiaková, túrne a športové prednesu a moderátor- ktorá viedla večerné podujatie. obsahy (o nich ka programu Tatiana Mi- V bohatom programe vystúpili píšeme v rubritićová. O významných hostia: Detský a mládežnícky FS ke Šport) zaručili jubileách Kulpína v tom- Husiarik z Brodzian pri Partizándobré pobavenie to roku hovorili novinár- skom (Slovensko), stredná detská v horúcom júloka Katarína Pucovská skupina Petrovskej družiny a vom počasí. a profesor dejín Todor domáci KUS Zvolen (všetky folPrvým kultúrRadanov. Nasledova- klórne zložky), ako aj Kultúrnonym podujatím Z prezentácie knihy Významní Slováci v dejinách Kulpína la promócia druhého -umelecký spolok mitropolita PDvK v sobotu v rámci slávnostného zasadnutia Rady MS Kulpín doplneného vydania Stefana Stratimirovića z Kulpína. 25. júla bola knihy Významní Slováci Po galakoncerte nasledovala jubilejná 20. výstava Výtvarnej Maglovský. Nasledujúca výstava v dejinách Kulpína autorov Samu- zábava pri hudbe skupiny Big skupiny KEBY... v galérii Domu 150 rokov slovenského tlačeného ela Boldockého, T. Radanova a V. foot a novozaloženej skupiny kultúry, kde vystavovalo až 14 slova vo Vojvodine v salóne kul- Valentíka, ktorý prvotné vydanie Industrijski kombinat. Nevystala tradičná tortiáda autorov. Po úvodných slovách pínskeho múzea tiež SKŽ. Osviežením predsedu MOMS Kulpín Pavla prilákala návštevníkov. bola aj predajná Gažu o výstave sa zmienili vedúci Predseda kulpínskevýstava výrobvýtvarnej sekcie Vladimír Grňa ho MOMS P. Gaža mekov kulpínskeho a výtvarný kritik Vladimír Valentík, dziiným v úvodnom združenia Zagrljaj. ktorý medziiným pripomenul príhovore privítal V nedeľu 26. júla účasť mladých autorov. Slovami i hostí: Jozefa Sabu, predpoludním pochvaly, že výtvarníci Kulpí- radcu Veľvyslanectva v evanjelickom na zotrvávajú v jej príprave už SR v Belehrade, a Machráme Božom okrúhlych dvadsať rokov, výsta- riána Mulíka, druhého v Kulpíne boli prívu otvorila predsedníčka MSS tajomníka ZÚ v Belehležitostné bohoKatarína Melegová-Melichová. rade. V otváracom ceslužby. Vo večerV rámci jubilejnej výstavy KEBY... remoniáli vecne o výných hodinách vystavujú už skúsení, ale aj mla- stave hovorili riaditeľ Hostia zo Slovenska prispeli k veľkoleposti galakoncertu záverečným, ale dí výtvarníci: Anna Babiaková, Múzea vojvodinských Ľudmila Ďugová, Stanislav Ďuga, Slovákov Pavel Čáni, V. Valentík, doplnil. V rámci podujatia vystúpili bohato navštíveným podujatím Blanka Gažová, Vladimír Grňa, ako aj riaditeľ NVU Hlas ľudu Sa- a program spestrili úspešný mladý bolo divadelné predstavenie Ján Maglovský, Miroslav Medo- muel Žiak, ktorý výstavu otvoril. recitátor Zoran Mitić, žiak kulpín- Sladká päťdesiatka v podaní divarský, Vladislav Medovarský, Otvorená bude do 15. septembra. skej školy, a hudobníci a speváci vadelníkov OD KIS Kysáč v sieni Domu kultúry. Aj počasie žičilo Zoja Medovarská, Tatiana PodPodujatia v rámci osláv Dňa Olivera a Boris Gabríniovci. konjaková, Kristína Slančeková, Kulpína boli slávnostné zasadnuV areáli parku Muzeálneho podujatiam v Kulpíne: po horúElena Vasićová, Michal Virág a Ján tie Rady Miestneho spoločenstva komplexu v Kulpíne bol večer- cej sobote prišla príjemnejšia Vrbovský. Výstava je otvorená do Kulpín a promócia doplneného ný galakoncert. Začiatok patril nedeľa, ale nepršalo a všetky 9. augusta. Nasledovali ďalšie vydania knihy Klubu Kulpínčanov príhovorom. V mene domácich naplánované obsahy boli realidve výstavy: etnografická Spolku Významní Slováci v dejinách Kul- hovorili M. Čeman a P. Gaža. zované.

• KULTÚRA •

kulpínskych žien a výstava makiet Jána Maglovského. Spolkárky pripravili výstavu tradičnej izby novomanželov, ktorú im darovala rodina Koruniaková a v mene ktorej ju otvorila Mária Koruniaková. Po príhovore predsedníčky SKŽ Kataríny Zorňanovej a povzbudivých slovách predsedníčky MSS K. Melegovej-Melichovej výstavu makiet otvoril autor Ján

31 /4658/ 1. 8. 2015

Kultúra PREDSTAVILI MONOGRAFIU

Vojlovica – kultúrne tradície Slovákov v Banáte Vladimír Hudec

lho očakávaná monografia Vojlovica – kultúrne tradície Slovákov v Banáte skupiny autorov z Filozofickej fakulty Univerzity Konštantína Filozofa v Nitre uzrela svetlo sveta na premiére v priestoroch SKOS Detvan vo Vojlovici vo štvrtok 23. júla. Autormi sú prof. PhDr. Jaroslav Čukan, CSc., ktorý bol aj vedúcim tímu, PhDr. Zuzana Drugová, PhDr. Michala Dubská, PhD., Ing. Marián Járek, PhDr. Michal Kurpaš, PhD., doc. PhDr. Ladislav Lenovský, PhD., doc. PhDr. Boris Michalík, PhD., PhDr. Peter Michalovič, PhDr. Roman Zima, PhD., PhDr. Marián Žabenský, PhD., a Mgr. Branislav Kulík, evanjelický kňaz vo Vojlovici. Na úvod členovia SKOS Detvan prečítali úryvky z knihy, čiže citáty rozhovorov, ktoré autori počas dvojročných výskumov mali s obyčajnými ľuďmi, Vojlovičanmi, po čom si autori s prítomnými rozdelili dojmy o Vojlovici a Vojlovičanoch. – Keď som počul úryvky z tejto našej knihy, plakal som ako malý chlapec. Ešte sa mi to nestalo, – úprimný bol vedúci autorského tímu Jaroslav Čukan. – Keď sme na pozvanie pána farára Kulíka sem prichádzali, o Vojlovici sme nevedeli nič. Všetky deti vedeli viac

Monografiu svojej dediny do života vyprevadil slušný počet Vojlovičanov a ich hostí ako my. Nakoniec to tak dopadlo, že stále vieme o Vojlovici veľmi málo, ale dúfajme, že to najpodstatnejšie sa nám podarilo vystihnúť. Boris Michalík sa zaoberal spolkovou činnosťou a kontaktmi so zahraničím a konštatoval, že medzi členmi Detvana, ale aj medzi členmi cirkevného zboru, Matice, futbalového klubu, hasičmi je veľká vzájomná úcta a rešpekt. – Je tu taká automatická akceptácia autorít, ktoré v priebehu fungovania Detvana, ale aj Matice vzišli z radov Vojlovičanov, ktorých ostatní rešpektujú a snažia sa im pomôcť, aby podujatia, ktoré usporadujú, prebiehali čo najlepšie, a aby sa

Vojlovica nestratila medzi ostatnými slovenskými spoločenstvami, – povedal okrem iného. – Snažil som sa odpovedať na otázku, kto sú slovenskí Vojlovičania. Odpoveď na túto jednoduchú otázku je trochu zložitejšia, lebo slovenskí Vojlovičania nie sú rovnakí a sú rozmanití. Sú to chrniari a paparôškári, sú z horného a dolného konca..., nažartoval sa Ladislav Lenovský, ktorý sa zaoberal otázkou identity. – Napriek tomu, že všetci Slováci vo Vojlovici sú evanjelici, nie všetci rovnako svoje náboženstvo prežívajú. Vojlovica je špecifická aj spolužitím Slovákov a Maďarov, po druhú svetovú vojnu aj Nemcov,

MILIVOJ KOVAČEVIĆ ZO STAREJ PAZOVY, MILOVNÍK STAROŽITNOSTÍ A DEJÍN SRIEMU

Inicioval otvorenie múzea Anna Lešťanová

tanečník a vokálny sólista v tamojšom šte ako chlapec KUS Branka Radičesa mladý Starovića, je zakladateľom pazovčan Milivoj mužskej speváckej Kovačević začal zauskupiny, ktorá dosajímať o starožitnosti huje pozoruhodné a dejiny Sriemu. V ich úspechy. – Práve so rodine vždy jestvovala založením speváckej veľká láska k ľudovým skupiny som sa začal piesňam a túto záľuzaoberať i výskumom bu matka preniesla Milivoj Kovačević sriemskeho ľudového aj na synov Milivoja kroja, – hovorí. Do výa Dragoljuba, ktorý je toho času skumnej práce starožitností a dejín sólistom v Rádio-televízii Srbska. Sriemu sa pustil v spolupráci s Milivoj Kovačević, ako dlhoročný Etnografickým múzeom v Beleh-

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

rade, Múzeom Vojvodiny v Novom Sade, ako aj Archívom Sriemu a Archívom Srbska, tiež múzeami v Rume a Sriemskej Mitrovici. V dedine je známy aj podľa zaujímavých seriálov premietaných na RTV Stará Pazova, ktoré pripravoval o významných starých pazovských rodinách. Výskumom starožitností sa 30-ročný mladý muž, z povolania ekonóm, začal zaoberať celkom spontánne. Po šesťročnom terénnom výskume a inštalovaných výstavách v Ľudovej knižnici Dositeja Obradovića Kovačević prišiel

a od druhej polovice 20. storočia aj Srbov. Tak mi to vychádza, že aj napriek tomu, že sa veľmi dobre poznajú, žijú viac vedľa seba ako spolu a aj napriek tomu majú medzi sebou veľmi dobré susedské, často aj príbuzenské vzťahy vyplývajúce z dobrej znalosti a tolerancie. Mne okrem iného vo Vojlovici bolo zaujímavé aj to, že sa tu prelína tradičná poľnohospodárska kultúra s priemyslom. Na jednej strane vidíme polia so pšenicou a kukuricou a na druhej sú komíny Rafinérie a Dusikárne. Podľa slov Jaroslava Čukana táto knižka je jedinečná, aká doteraz nevyšla. Jedna z koautoriek Michala Dubská totižto zmapovala a hodnotila kultúrne potenciály, a také niečo, podľa jeho slov, v žiadnej slovenskej dedine ani na Slovensku, ani v Srbsku stále nie je urobené. Okrem početných občanov Vojlovice monografiu do života vyprevadili aj predsedníčka NRSNM Anna Tomanová-Makanová, ktorá konštatovala, že kniha je svojráznym svedectvom doby a dobrý príklad, kam by sa mali uberať mladšie generácie. – Ak sme sa teda usilovali 270 rokov zachovať našu identitu, verím, že aspoň tie najintímnejšie rodinné cirkevné sviatky zostanú a naši mladí slovenčinu ešte dlho budú používať. Predsedníčka MSS Katarína Melegová-Melichová si pripomenula titulok eseje Paľa Bohuša Predtým a potom a konštatovala, že to, čo bolo predtým, je v tejto knihe, ktorá je okrem iného aj na to, aby sme mohli budovať aj zajtra, čiže to potom. na ideu založiť múzeum v Starej Pazove. Túži totiž vystavovať všetky zozbierané predmety a údaje na jednom mieste. Podporu v tomto mu dali z obecného oddelenia spoločenských činností, Strediska pre kultúru Stará Pazova, Združenia podnikateľov Starej Pazovy a Turistickej organizácie Obce Stará Pazova. Múzeum by pravdepodobne malo byť v miestnostiach tamojšieho Remeselníckeho domu, a to v rámci Strediska pre kultúru ako ustanovizne pre kultúru a na území obce. Aby sa niečo konkrétnejšie aj urobilo v realizácii jeho iniciatívy, čaká sa na rozhodnutie Správnej rady Združenia podnikateľov Starej Pazovy, ktoré v Remeselníckom dome na tieto účely má uvoľniť miestnosti pre múzeum. • KULTÚRA •

NÁVŠTEVA DOCENTA SLOVENSKEJ JAZYKOVEDY Z ĽUBĽANSKEJ UNIVERZITY

Slovinci majú záujem o slovenčinu Elenka Ďurišová

oncom júna v Padine na rodinnej návšteve pobudol profesor Jozef Pallay zo Slovenska, ktorý je už viac ako trinásť rokov profesorom slovenského jazyka v Slovinsku, na ľubľanskej univerzite. Zameriava sa na súčasný slovenský jazyk, všeobecnú jazykovedu, na teóriu a výskum v oblasti dvojjazyčnosti. Svoj krátky pobyt v Padine strávil v rodine kamaráta Michala Brezníka, Padinčana žijúceho v Slovinsku. Takto sa nám na úvod predstavil:

– Som absolventom slovenského jazyka a literatúry na Filozofickej fakulte v Bratislave a vyštudoval som aj nemčinu ako učiteľ všeobecno-vzdelávacích predmetov slovenčinár a nemčinár. Na fakulte nemeckého jazyka som pracoval 17 rokov, ako asistent pre súčasný nemecký jazyk. Potom som odišiel pracovať do Slovinska, kde som už trinásty rok: najprv ako lektor slovenského jazyka a momentálne ako mimoriadny profesor slovenskej jazykovedy. – Aké rozdiely si uvedomujete medzi danými krajinami a tiež v porovnaní s oblasťami Vojvo-

Jozef Pallay, docent slovenskej jazykovedy v Slovinsku diny, ktoré ste navštívili? – Slovinsko sa mi veľmi páči. Je aj materiálne, aj kultúrne vyspelé. My, v tom čase ako Čechoslováci, sme Juhosláviu vnímali ako vyspelejšiu od nás. Roky tu pracujem, tak chtiac-nechtiac porovnávanie domova a Slovinska je prirodzené. Od Slovincov by sme sa mohli mnoho toho naučiť, zvlášť keď ide

o správanie. V Padine som prvýkrát. Môj kamarát Michal Brezník mi hovorieval o tejto slovenskej dedine a tentoraz sa mi podarilo aj navštíviť túto zvláštnu dedinu. Pred tromi rokmi som bol v Hložanoch a Báčskom Petrovci. Ťažko je porovnávať dediny na Slovensku s týmito vašimi, hlavne pre drastické rozdiely v počte obyvateľov. Pochádzam z mesta, ktoré má menej obyvateľov ako Padina a nepovažujeme ho za dedinu. Aj napriek tomu, že sa Padinčania sťažujú na nezamestnanosť a finančnú krízu, na uliciach dediny nevidieť nedostatky. Všade nás pekne privítali, zvlášť v Galérii insitného umenia v Kovačici a u padinského insitného maliara Jána Bačúra. – Ako sa pozeráte na aktuálne migrácie dolnozemských Slovákov na Slovensko, hlavne študujúcej mládeže? – Zaujímavý je to fenomén. V deväťdesiatych rokoch bolo zvláštnosťou stretnúť na Slovensku vojvodinského študenta. Mal som jednu študentku, a považovali sme to za neobvyklý jav, lebo prečo by prišiel k nám niekto z Juhoslávie, keď sa

tam majú super?! Teraz sa to všetko zmenilo. – Čo podnecuje Slovincov, aby študovali slovenský jazyk? – Slovinsko nemá zaregistrovanú slovenskú národnú menšinu, ako v Srbsku. Študijný program je plnohodnotný univerzitný predmet a študenti sa jazyk učia z nuly. Záujem o nejaký jazyk či kultúru najčastejšie pramení z triviálnych záležitostí, ako sú napríklad školské výlety. Slovinci najčastejšie cestujú do Prahy a Brna, často sa zastavia aj v Bratislave. Aj my sa ich zvykneme opýtať, prečo sa rozhodli študovať slovenčinu. Odpovede sú rozličné: napríklad preto, že na to, čo som chcel, už nemali miesta; očakávam, že to bude ľahké: slovinský – slovenský, sú to príbuzné jazyky a ľahko to vyštudujem. Iní zase hovoria, že chodia do Chorvátska k moru a susedovci sú im Slováci. Sú to dobrí ľudia, tak aby mohli spoločne komunikovať. Žiaľ, aj Slovinsko bojuje s populačnou depresiou a študentov je čoraz menej. Napriek tomu výučba slovenčiny je na úrovni. Máme kvalitných lektorov a tohto roku sme mali príležitosť ako lektora privítať spisovateľa Mariana Milčáka. Foto: z rodinného albumu

SO ŽIAČKOU GENERÁCIE KOVAČICKÉHO GYMNÁZIA

O ďalších životných obzoroch Anička Chalupová

ovačičanka Anna-Mária Babincová absolvovala Gymnázium Mihajla Pupina v Kovačici ako žiačka generácie.

Čo pre teba znamená Vukov diplom a titul žiačka generácie? – Je to odmena za úsilie, ktoré som do svojho školenia na gymnáziu vkladala. Titul žiak generácie je hodnosť, ktorá so sebou nesie zodpovednosť a nedovoľuje vzdať sa, ale v každom prípade opodstatniť vyjadrenú dôveru. Roky, ktoré som strávila na gymnáziu, boli pre mňa výnimočné. Stredoškolské vzdelávanie mi rýchlo preletelo, ani si neuvedomujem, že je za nami. Spomienok • KULTÚRA •

a skúseností z toho obdobia je neúrekom. Mala som šťastie, že som tie štyri roky strávila s osobami, s ktorými bol každý deň nezabudnuteľný. Ktorý predmet ti bol najobľúbenejší v základnej škole, resp. na gymnáziu? – V základnej škole som sa venovala najmä jazykom, podobne ako aj na gymnáziu, avšak už som sa začala zaujímať aj o prírodné vedy, ktoré ovplyvnili výber môjho budúceho povolania. Okrem toho zúčastňovala som sa na rôznych mimoškolských aktivitách, pretože ma zaujímajú mnohé oblasti, a myslím si, že treba využiť každú naskytnutú príležitosť na získanie nových poznatkov. Môj

Anna-Mária Babincová záujem o slovenčinu pretrváva, získala som viaceré republikové odmeny a aktívne som sa zapá-

jala do divadelnej, novinárskej a hudobnej sekcie na gymnáziu. Ktorú fakultu si si zvolila a ako seba vidíš v budúcnosti? – Zvolila som si Lekársku fakultu v Novom Sade, odbor stomatológia, a som šťastná, že budem mať možnosť zdokonaľovať sa v tom, čo ma zaujíma. Seba vidím ako šťastnú matku a úspešnú v tom, čo mi je dôležité. Čo by si poradila, resp. odkázala mladším žiakom? – Treba ísť za svojím cieľom, tvrdo pracovať, veriť v seba. Treba sa vyhýbať takým ľuďom, ktorí sa pokúšajú degradovať nás. Vždy je príjemnejšie v spoločnosti tých, ktorí nás vo všetkom, samozrejme, pozitívnom, podporujú.

31 /4658/ 1. 8. 2015

Kultúra ERDEVÍČANIA NA ORAVE

Zapôsobili v najlepšom svetle

Zuberca, z Telgártu, Liesku a Košíc. V nedeľu Erdevíčania mali aj svoj stánok na malom jarmoku, na ktorom boli tradičné slovenské dolnozemské koláče, ako aj pekné suveníry, ktoré

Danuška Berediová

lenovia Slovenského kultúrno-osvetového spolku z Erdevíka boli v dňoch 25. a 26. júla hosťami na 25. Folklórnych slávnostiach pod Osobitou v Oraviciach. Oravice sú prímestská časť mesta Tvrdošín, dnes známeho medzinárodného centra cestovného ruchu. Nachádzajú sa v juhovýchodnej časti Oravy na severnej strane Západných Tatier, v blízkosti hranice s Poľskom. Osobitá, podľa ktorej majú meno slávnosti, je najvyšší vrch geomorfologickej časti Západných Tatier, s výškou 1 687 m. Tradíciou týchto slávností je, že sa každoročne predstaví aj jeden slovenský súbor z Dolnej zeme. Tohto roku krajanov reprezentoval SKOS Erdevík. Správa spolku navrhla členom, aby sa do Oravíc šlo dva dni skôr, aby mali času pozrieť si niektoré kultúrne pamiatky a krásy Oravy, lebo počas slávností by to nestačili, takže na zájazd vyštartovali už v stredu ráno 22. júla. Po dlhej ceste ich krásne privítali v Chate Oravice, v ktorej boli ubytovaní. Vo štvrtok ráno si pozreli impozantný Oravský hrad, národnú

Erdevíčania na Folklórnych slávnostiach pod Osobitou v Oraviciach kultúrnu pamiatku z 13. storočia. Všetci boli očarení krásou hradu; prešli viac ako 600 schodov a iba niektorí mali trochu strach z výšky. Avšak pohľad zhora stál za to. Poobede si folkloristi poctivo urobili skúšku v nádhernom amfiteátri, aby ich vystúpenie bolo perfektné. V rámci chaty, v ktorej boli ubytovaní, sú celoročne otvorené termálne kúpaliská s geotermálnou sírano-vápenato-horečnatou vodou s vysokým obsahom železa. Teplota vody v bazénoch sa pohybuje v rozmedzí 32 – 37 °C, takže sa v nich výborne zrelaxovali. V piatok ráno na návrh domácich išli navštíviť

turistické mestečko Zakopane v Poľsku, od Oravíc vzdialené iba 35 km. V sobotu Erdevíčania mali celovečerný program, v rámci ktorého predviedli hudobno-tanečné pásmo pod názvom Erdevícka krčma nová. Na konci ukázali najnovšiu choreografiu Okolo medového srdiečka. Program ukončili piesňou Nad Erdevík... a na oduševnenie celého obecenstva zaspievali pieseň Na Orave dobre, na Orave zdravo. Nedeľný program sa začal so slávnostnou odpustovou omšou na otvorenom. Okrem Erdevíčanov na programe sa zúčastnili aj folklórne súbory zo Suchej Hory,

BOJČINSKÉ KULTÚRNE LETO 2015

Úspešný výstup SKOS Šafárik Željko Čapeľa

red plným amfiteátrom veľkej letnej scény v Bojčinskom lese (Obec Surčín, medzi Boľovcami a Progarom) sa v sobotu 25. júla veľkolepým programom predstavili členovia SKOS Šafárik z Dobanoviec. V rámci dvojhodinoUpútali pozornosť obecenstva vého koncertu ukázali časť zo svojho bohatého programu banovčania sa predstavili troma deta spolu s priateľmi z kultúrno-ume- skými ansámblami folklórnej sekcie. leckých spolkov Biseri z Boľoviec Veteránky, čiže mamy tanečníkov a Radost z Rakovice upútali po- vynaložili úsilie, aby sa tancom vyzornosť obecenstva, ktoré prišlo z rovnali svojim deťom. Kulmináciou celého regiónu dolného Sriemu a večera bol posledný bod Vír, kde sa Belehradu. Tancovali sa slovenské, dobanovskí folkloristi predstavili šumadijské, vranjanské, šopské, ako baletní tanečníci za sprievodu sriemske a vojvodinské tance. Do- trubača Dejana Markovića a Big

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

bandu. Aj pod túto choreografiu, ako i všetky ostatné, sa podpísal Vladimir Radonjić. Koncert bol venovaný aj pripomínaniu si 80 rokov, odkedy spolok nesie meno Šafárik, a podporili ho Mestská obec Surčín, jej verejné podniky, lokálne samosprávy a sponzori. Pri tejto príležitosti Želj-

vyrobili členovia spolku. Zvykom organizátorov slávností je poslať jeden účinkujúci súbor na dedinské slávnosti poľského mestečka Witow pod názvom Wiatowiańska Watra. Tak erdevícki ochotníci dali bodku za úspešným zájazdom a predstavili svoju činnosť aj v Poľsku. Bol toto jeden z úspešnejších a krajších zájazdov SKOS Erdevík. Svoju činnosť predstavili v najlepšom svetle a domov sa vracali s mnohými krásnymi spomienkami a zážitkami a motiváciou zachovávať našu kultúru a tradície v Erdevíku a prezentovať ju doma a v zahraničí. ko Čapeľa, predseda SKOS Šafárik, a Miluška Jovićová, vedúca folklórnej sekcie, rozdelili všetkým priateľom, účastníkom a organizátorom programu ďakovné listiny a suveníry. Tie pripravili Zdenka Ikerová zo Starej Pazovy, členovia výtvarno-kreatívnej dielne a Aktívu žien. Šafárikovcom a ich hosťom sa v mene organizačného výboru poďakoval Stevan Šuša, predseda ZO Surčin. Dobanovskí šafárikovci za bezmála dva mesiace vystupovali až 40-krát. Toto je už tretí rok, čo nemajú letnú prestávku. Najbližšie, čiže 2. augusta, Aktív žien a speváci sa zúčastnia na podujatí Koláče našich starých mám v Múzeu chleba v Pećinciach. Potom nasleduje účasť na SNS v Báčskom Petrovci. Budú tiež spoluorganizátormi dedinskej oslavy, a to 18. a 19. augusta, a koncom augusta sa zúčastnia na Ilockom lete v Chorvátsku, v Iloku. Foto: z archívu SKOS Šafárik • KULTÚRA •

3. SELFEST

deže v Subotici. Vystúpenia prebiehali za príjemného a teplého večera, takže sa mladí mohli nehatene baviť do skorých ranných hodín. V druhý večer, v sobotu Selenčská kapela Leopold band 25. júla sa o skvelú zábavu na festivale postarali AS FM tím tohto žánru hudby Miroslav Ilić. a hudbu vyberali DJ Morning Jeho popularita roky neklesá, Indian a DJ Conte, live bandom o čom svedčí aj návštevnosť bola subotická kapela Perpetuum koncertu v Selenči. Publikum Mobile, ktorý nedávno mal tú dokázalo, že dokonale pozná

repertoár, ako aj texty piesní. V ten večer vystúpili aj selenčská kapela Leopold band a kapela Avangardia z Nového Sadu. Organizátori zabezpečili skúsených a osvedčených zvukárov, ako aj primeranú pyrotechniku a vizuálne efekty, čo je charakteristické pre veľké a vážne festivaly. Na ihrisku FK Kriváň bol kemp pre tých, ktorí chceli pobudnúť v Selenči počas všetkých troch festivalových dní a organizátori im zabezpečili vynikajúce podmienky na príjemný pobyt. Festival bol zabezpečený aj profesionálmi, ktorí neustále dozerali na bezpečnosť tak účastníkov, ako i návštevníkov. Po skončení minuloročného festivalu sme si priali, aby mladých entuziastov, ktorí dokážu zorganizovať taký festival, neopustili tvorivé sily a dobrá vôľa a tohto roku sme svedkami, že im nič neubudlo, ba dokonca pribudlo a dokázali zorganizovať festival ešte na vyššej úrovni a priečku kvality pozdvihli na vyššiu úroveň. Dúfajme, že sa aj o rok stretneme na ďalšom, štvrtom v poradí Selfeste v Selenči a že priečka kvality zostane aspoň na tohtoročnej úrovni.

V prvej časti koncertu obecenstvo si vypočulo klasickú hudbu v podaní troch talentovaných hudobníčok – žiačok Hudobnej školy Kostu Manojlovića v Zemune; vystúpili Dunja Berakovićová (klavír) z Nových Bánoviec, Anna Havranová (gitara) a Marína Domoniová (flauta) zo Starej Pazovy. Milivoj Kovačević (vo-

kálny sólista) z Pazovy zaspieval tradičné srbské piesne. V druhej časti koncertu obecenstvu sa predstavili tri rockové skupiny: belehradské Tri u oku a Evillution a staropazovská Disease. Ďalší koncert mladých hudobníkov a spevákov rozličných žánrov je naplánovaný na 16. august.

Kvalitnejší ako vlani Juraj Berédi

ohtoročný selenčský Selfest sa začal v piatok 24. júla a zakončil v nedeľu 26. júla. Festival sa uskutočnil na nádvorí Základnej školy Jána Kollára vo večerných

če veľký počet mladých. V ten večer sa publiku predstavili aj selenčský band Punkenstein, ako aj hosťujúce kapely Revolt X, Red Hot Chili Peppers Tribute Banb a Raskid 13, ktorý získal druhé miesto na festivale mlá-

česť hrať ako predskupina Robbieho Williamsa. Predstavil sa aj Gunsmoke selectah selenčský DJ. Okrem dobrej hudby nevystali ohňostroj, svetielkujúci robot, ktorý bol svojráznou atrakciou, pyroefekty, ktoré tiež dopĺňali celkový zážitok a zvyšovali atmosféru na festivale a ďalšie vizuálne efekty, ktoré sa používajú na veľkých festivaloch. Počasie organizátorom tiež žičilo, takže sa aj tento večer vcelku vydaril a zábava skončila až ráno. Rovnako ako v minulom roku tretí deň – nedeľa a záver festivalu bol venovaný všetkým generáciám, zvlášť tým trochu starším a milovníkom ľudovej hudby. Hviezdou večera bol známy spevák, typický predstaviteľ

Selenčský band Punkenstein

hodinách; organizátorom bola Mládežnícka asociácia Play zo Selenče. Každý deň publiku ponúkali žánrovo inakší program ladený na mieru mladých, v súlade so súčasnými hudobnými trendmi, ktoré reprezentovali špičkové bandy vo výbere organizátora. Prvý večer bol vyhradený pre rock and roll a headlinermi sú populárna záhrebská kapela Brkovi a belehradský Orthodox Celts, ktorí prilákali do Selen-

STARÁ PAZOVA

Koncert mladých Anna Lešťanová

rámci Pazovského kultúrneho leta 2015 a v organizácii Strediska pre kultúru Stará Pazova, Ľudovej knižnice Dositeja Obradovića a Kancelárie pre mladých Obce Stará Pazova sa v nedeľu 26. júla na otvorenom minijavisku pred divadelnou sálou uskutočnil koncert mladých hudobníkov a spevákov klasickej, tradičnej a rockovej hudby. Anna Havranová • KULTÚRA •

CHÝRNIK

BELEHRAD. V Etnografickom múzeu v Belehrade bude výstava slovenského ľudového odevu z Báčky a obrazov prvej slovenskej akademickej maliarky Zuzky Medveďovej. Vernisáž sa uskutoční v utorok 4. augusta o 19.00 hodine v organizácii Múzea vojvodinských Slovákov a ÚKVS. K. M.-B. 31 /4658/ 1. 8. 2015

Kultúra NA NOVOM PORTÁLI VENOVANOM KULTÚRE

Vítané sú (aj) menšinové podujatia! Jasmina Pániková

početné avizované akcie, ktoré sme stotne sa každému z nás denne aktualizoaspoň raz stalo, že sa o urvali.“ čitej kultúrnej udalosti D o k alendádozvedel príliš neskoro. Vo ra môžu prispieť väčšom meste, akým je Nový nielen inštitúcie, Sad, takých udalostí v prieale aj jednotlivci. behu mesiaca je skutočne Najprv sa musia veľa a vždy bolo problémom registrovať na porstriehnuť, kedy sa ktorá uskutál, napísať presné toční. Vďaka portálu kulttura. informácie o orrs, ktorý obsahuje kalendár ganizátorovi a sakultúrnych podujatí na území „Je veľa (aj) bezplatných udalostí, na ktoré chceme motnej akcii a po mesta Nový Sad a oficiálne poukázať,“ hovorí koordinátorka projektu Milica overení údajov Vukadinovićová. funguje už štyri mesiace, obnaši administrátočania a návštevníci Nového Sadu sa prezentovali iba ako ideu, ktorú ri oznámenie buď schvália, buď môžu dozvedieť nielen o kultúrnych sme po niekoľkých mesiacoch odmietnu. Dôležité je zdôrazniť, udalostiach v samotnom meste, ale aj zrealizovali,“ hovorí Vukadino- že služby portálu sú bezplatné. vićová. „Predtým než sme portál Ideoví tvorcovia portálu sa riadia aj v okolitých osadách. Portál je jedným z projektov oficiálne spustili, oslovili sme tým, že kultúra má byť dostupná mesta Nový Sad na ceste k titulu všetky verejné a súkromné inšti- všetkým ľuďom. Európske mesto kultúry 2021 túcie, NGO sektory, organizátorov Tento svojrázny register poa ako nám povedala koordinátor- väčších festivalov, aby nám zaslali zostáva z viacerých kategórií ka projektu Milica Vukadinovićo- kalendáre podujatí, v prípade, ak – hudobné podujatia, výstavy, vá, prezentovaný bol v decembri ich mali vypracované. Samotné filmy, predstavenia, prednášky, na záverečnej konferencii organi- ,zapĺňanie‛ platformy štartovalo dielne a pod., avšak ich prezretím začného výboru. „Vtedy sme ho veľmi dobre a čoskoro sme mali nevšimli sme si ani jednu avizo-

vanú udalosť, ktorá prezentuje menšinovú kultúru. Nastolila sa otázka: Je kulttura určená iba pre kultúrne podujatia väčšinového národa? Koordinátorka Vukadinovićová túto otázku poprela a ako povedala, dvakrát v mesiaci oslovuje všetky menšinové inštitúcie, avšak zatiaľ im program zasielalo iba Chorvátske kultúrne stredisko, Spolok Slovincov Kredarica a Ústav pre kultúru vojvodinských Rusínov. Portál sa úspešne rozbeháva a ako sme sa dozvedeli, v nadchádzajúcom období bude vypracovaná aj android aplikácia. „V tejto chvíli je aplikácia vo fáze testovania. Na každý deň určíme desať udalostí, ktoré budú zobrazené v aplikácii. Aplikácia bude mať aj vlastnosť určenia lokality jednotlivca a teda ponúknuť mu kultúrne obsahy, ktoré budú prebiehať na určitej lokalite. Rovnako aj samotný portál, aj aplikácia budú v srbčine a angličtine,“ uzavrela Vukadinovićová.

 RECENZIA

Zlo a identita ako nosné témy (Nový život, Mesačník pre literatúru a kultúru, roč. 67, 2015, č. 5 – 6, 64 s.)

J. Pániková

obre známe kapitoly mesačníka Nový život aj v najnovšom dvojčísle tradične prinášajú početné zaujímavé príspevky. Takto by sa najkratšie mohlo povedať o našom jedinom mesačníku pre literatúru a kultúru, avšak pre kvalitu jeho textov zasluhuje si o niečo viac slov. Po básni Nirvána Vladislava Petkovića-Disa, ktorú preložil František Lipka a prebásnila ju Viera Prokešová, čitateľom sa ponúka skutočne zaujímavá esej o zle, ktorú napísal filozof Miroslav Keveždi. Autor sa snaží nájsť spoločnú niť medzi negáciou, respektíve tmou a Bohom, a poukazuje na rozličný chrono-

www.hl.rs

logický začiatok v judsko-kresťanskom, judsko-historickom a vedaistickom kontexte. „V Biblii je Stvorenie zapísané ako opis stvorenia, pokým pre výtvory bol Boh a bola negácia v podobe tmy. Je nedozerné, či sú pozitívny a negatívny pól rovnaké princípy. (...) V židovských legendách začiatok má iné postavenie. Tento svet nie je prvý, ktorý je Bohom stvorený. On stvoril niekoľko svetov pred naším, ale ich zničil, lebo ani s jedným nebol spokojný, pokým nestvoril náš. (...) Bhavad gita nepozná stvorenie z ničoho: kvality vždy boli tu a vždy budú. V tom zmysle dejiny sú len tok nekonečného miešania kvalít,“ uvádza Keveždi, z čoho možno uzavrieť, aj keď sú tieto kontexty rozličné, predsa majú

Informačno-politický týždenník

spoločné prvky – svetlo a tmu. Zlo a dobro. Ako na jednom mieste uvádza, rozdiel je iba v postavení božského. Po týchto úvahách, ktoré skutočne nanútia každého čitateľa na zamyslenie, nové číslo Nového života nám prináša aj ďalšiu tému na zamyslenie – podlieha identita premenám? Môžu sa z identity stať identity? Na túto tému v rubrike Chat si pohovorili Michal Hvorecký, Vladimíra Dorčová-Valtnerová a Vladimir Arsenijević. Títo dvaja poprední spisovatelia identitu vidia ako kategóriu, ktorá sa pre spoločenské, politické, kultúrne a osobné vplyvy vždy mení, avšak ako sa v úvode trialógu naznačuje – všetci traja rovnako mienia, že

každý človek má jedinečnú identitu a ako takú ju treba chápať a narábať s ňou. Netreba zabudnúť, že je aj toto číslo spestrené ilustráciami, ktoré tentoraz znázorňujú práce Daniely Triaškovej pri príležitosti jej piatej samostatnej výstavy v Báčskom Petrovci. • KULTÚRA •

Kultúra • Oznamy MALIAR Z HLOŽIAN

Pán vôd Dunaja Monika Necpálová

keďže pomaly maľujem, výhoda.“ Branislav Galamboš sa na výtvarýtvarnícky plenér pri Dunaji si níckom stretnutí v rámci podujatia môžu domáci umelci usporia- Deň Dunaja zúčastnil už niekoľkodať kedykoľvek sa im zažiada. krát. Tento rok maliarom vyšlo aj Poniektorí sa k brehom mohutnej počasie. Ako s úsmevom poznamerieky vyberajú aj sami, ale oveľa náva, maľovať spoločne s ostatnými zaujímavejšie je tvoriť v konfrontácii je lepšie. To si človek potom viac s inými. Hoci Braužíva: „Vo vzájomnej nislav Galamboš, spoločnosti dostávaznámy hložiansky me nové idey. Nepovýtvarník, našiel inchybne je to lepšie špiráciu na nábreako pracovať doma ží už dávno, aj pre sám. Tu pri Dunaji je neho má vždy veľaj krajšie prostredie. ký význam stretnúť Také nikdy nenájdesa s inými a podeliť te doma v uzavretej sa o svoje skúsemiestnosti.“ nosti. Pri príležiVýtvarnícke pletosti Dňa Dunaja néry sú pre hložian27. júna sa aj tohto skeho maliara symroku stretli pri rybolom kamarátstva, bárskych baštách priestorom, kde sa výtvarníci z Hloodovzdávajú skúseVody Dunaja prinášajú žianskej palety. nosti. „Každý z nás Na jeho obraze Branislavovi Galambošovi sa zmieni o svojom zračí sa močarina. novú chuť do maľovania štýle, o svojej tvorbe. Zeleň vodných Prichádza nová chuť rastlín vťahuje človeka, ktorý sa po- do maľovania. Cieľom je, aby sme sa zerá na tvoriaceho maliara. K Dunaju uvoľnili a mohli tvoriť,“ komentuje prišiel s hotovou ideou. Dokonca výtvarný tábor pri Dunaji a dodáva: s ideou, ktorá už mala svoje farby „Už som viackrát pracoval pri Dunaji na plátne. Obraz, čakajúci na svoje aj sám. Chodievame sem cez víkend meno, začal maľovať už pred niekoľ- oddychovať. Kým jedni lovia ryby, ja kými dňami doma. „Keďže pracujem rozložím stojan a maľujem.“ na obrazoch dlhšie, vedel som, že aj Svetlo v chládku je priaznivé. Fartu pri Dunaji budem mať čo robiť,“ by, vedomé si sily slnka, vpíjajú sa hovorí o svojej práci. Obraz, ktorý do bieloby textílie. Maliarov štetec bol spolovice hotový, tak dostal systematicky bozkáva paletu. Ako pri Dunaji ďalší rozmer. „Najviac si hanblivý študent berie si od nej to, užívam momenty, keď dokončujem čo potrebuje, aby po sebe zanechal olejomaľbu. Farby vtedy dostávajú stopu na plátne. Večnú stopu. Keď presnejší, jasnejší odtieň. Olejovými je dielo Branislava Galamboša dofarbami je najľahšie maľovať. Naj- končené, čas zmení sa na spomienky pomalšie sa sušia, a to je pre mňa, v mysli maliara.

V nasledujúcej časti ja sprevádzam... Anna Horvátová

rčite ste sa dovtípili, že konštatácia v titulku nie je nič iné len svojrázna slovná hra, či úvod na vysvetlenie slov nasledujúci a sprevádzať. Nie náhodou sú zaradené spolu, i keď nemajú ani z gramatického hľadiska, ani z významového nič spoločné. Jedno však majú spoločné, a to je časté použitie ich nesprávnych obmien, ktoré sú čo do znenia také blízke, ale keď ide o jazykovú správnosť, veru sa odlišujú. Tak namiesto slov sprievod, sprevádzať neraz použijeme „doprovod“, „doprevádzať“. Zdá sa, že ide len o nebadaný

odtienok slov, avšak spisovná slovenčina tieto druhé hodnotí ako nespisovné. Rovnaký prípad je i pri prídavnom mene nasledujúci. Tu sa objavuje takmer rovnako znejúci výraz „nasledovný“, avšak slovníky slovenského jazyka rozdiely medzi týmito dvoma slovkami cítia. Vhodnejšie sú tieto slovká: takýto, tento. Aj namiesto príslovky „nasledovne“ vhodnejšie sú: týmto spôsobom, takto, teda. Pri uvádzaní toho, kto nasleduje (v poradí), teda ďalší; budúci (v časovom odstupe) treba použiť nasledujúci, napr.: „Na nasledujúci týždeň nás budú sprevádzať ženy a takýmto spôsobom ukážu svoju mimoriadnu schopnosť.“

KRÁTKE SPRÁVY

Pivnica

Výzva na 6. ročník seminára Píšeš? Píšem! Organizačný tím seminára Píšeš? Píšem! 2015 a Divadlo Janka Čemana z Pivnice aj tohto roku ponúkne našej vojvodinskej slovenskej enkláve tvorivú dramatickú dielňu Píšeš? Píšem! Témou 6. ročníka je človek. Autorka a koordinátorka projektu: Mgr. art. Katarína Mišíková-Hitzingerová, ArtD. Producent projektu: Štefan Séč. Garant projektu a spolupracujúca inštitúcia: Ochotnícke divadlo

Janka Čemana v Pivnici a Úrad pre Slovákov žijúcich v zahraničí v Bratislave. Termín realizácie: 16. – 23. augusta 2015. Miesto realizácie: OD Janka Čemana. Kontaktné osoby: Katarína Mišíková-Hitzingerová, e-mail: katie.hitzinger@gmail.com, telefón: +421905753440, a Štefan Séč, e-mail: stefan.sec@azet.sk, telefón: 069/756 981. Prihlášku na seminár záujemcovia nájdu na: www. dida.co.rs. Vyplnenú prihlášku treba zaslať e-mailom, poštou alebo osobne do 1. augusta 2015. Š. S.

Pokrajinský sekretariát pre urbanizmus, stavebníctvo a ochranu životného prostredia na základe článku 20 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04) OZNAMUJE verejné nahliadnutie do Štúdie o odhade vplyvov na životné prostredie

Nositeľ projektu VP Putevi Srbije, Belehrad, Bulvár kráľa Aleksandra, č. 282, podal žiadosť o poskytovanie súhlasu k štúdii o odhade vplyvov na životné prostredie projektu Výstavba a rekonštrukcia magistrálnej cesty M-18, úsek Vizić – Erdevík, do križovania magistrálnej cesty M-18 s regionálnou cestou P-107 do križovania s regionálnou cestou P-106. Údaje a dokumentácia zo žiadosti nositeľa projektu sa môžu dostať na nahliadnutie v pracovné dni od 10.00 do 14.00 h v miestnostiach Pokrajinského sekretariátu pre urbanizmus, stavebníctvo a ochranu životného prostredia, Bulvár Mihajla Pupina 16, Nový Sad (prízemie, kancelária č. 39), a v miestnostiach Obecnej správy Báčska Palanka, Ul. kráľa Petra I. č. 16, a Obecnej správy Šíd, Ul. Karađorđeva č. 2, do 14. 9. 2015. Počas trvania verejného nahliadnutia zainteresovaná verejnosť môže v písomnej forme podať pripomienky a mienky k vystavenej štúdii o odhade vplyvov na adresu sekretariátu. Verejná rozprava a prezentácia budú 15. 9. 2015 v budove vlády AP Vojvodiny (prízemie, kancelária č. 39) o 12.00 h.

Nositeľ projektu Standard gas, s. s r. o., Bulvár Mihajla Pupina č. 12/IV, z Nového Sadu, podal žiadosť o poskytovanie súhlasu k štúdii o odhade vplyvov na životné prostredie projektu Výstavba jednej čističky na plnenie autocisterien pentán hexán frakciou s nevyhnutným manipulačným potrubím v rámci komplexu Výrobno-distribučného centra Standard gas v Odžakoch, na katastrálnej parcele č. 6069/54, k. o. Odžaci. Údaje a dokumentáciu zo žiadosti nositeľa projektu možno dostať k nahliadnutiu v pracovné dni od 10.00 do 14.00 h v miestnostiach Pokrajinského sekretariátu pre urbanizmus, stavebníctvo a ochranu životného prostredia, Bulvár Mihajla Pupina 16, Nový Sad (prízemie, kancelária č. 39), a v miestnostiach Obecnej správy Odžaci, Ul. maršala Tita č. 24, do 28. 8. 2015. Počas trvania verejného nahliadnutia zainteresovaná verejnosť môže v písomnej forme podať pripomienky a mienky k vystavenej štúdii o odhade vplyvov na adresu sekretariátu. Verejná rozprava a prezentácia budú 31. 8. 2015 v budove vlády AP Vojvodiny (prízemie, kancelária č. 39) o 12.00 h.

• KULTÚRA • OZNAMY •

31 /4658/ 1. 8. 2015

Oznamy

PRACOVNÁ PONUKA NEVÁHAJTE A VOLAJTE NA SUPER PONUKU!!! PRÁCA NA SLOVENSKU !!! Pracovná agentúra PERSONÁLNY SERVIS – EUROTRADE SK, s. r. o., so sídlom v GALANTE, Slovensko – hľadá spolupracovníkov v SRBSKU, ktorí by vedeli sprostredkovať ľudí so štatútom zahraničného Slováka, ktorí majú záujem pracovať na Slovensku. Dohodnutá odmena 200 € za osobu. V prípade záujmu volajte na mobilné číslo: 00 421 918 651 968 alebo mailom: peter.kuna@pseurotrade.sk.

Mestská správa pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad na základe článku 29 odsek 1 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04 a 36/09) zverejňuje OZNÁMENIE o schválení rozhodnutia, že nie je potrebný odhad vplyvov na životné prostredie projektu Výstavba objektov komplexu hydinárskej farmy (objekt pre nosnice, silo na umiestnenie pripravenej potravy pre nosnice, miešiareň, tri silá pre kukuricu, silo pre sóju, krytá sýpka, elevátorová šachta a objekt pre poľnohospodársku mechanizáciu výšky prízemie), Ul. međunarodni put č. 310 b, na katastrálnej parcele číslo 2135, k. o. Čenej, Mesto Nový Sad, nositeľa projektu Radoslava Bjekića z Báčskeho Jarka Nositeľ projektu Radoslav Bjekić z Báčskeho Jarka, Ul. Marka Oreškovića 19, podal žiadosť o rozhodovanie o potrebe odhadu vplyvov na životné prostredie projektu Výstavba objektov komplexu hydinárskej farmy (objekt pre nosnice, silo na umiestnenie pripravenej potravy pre nosnice, miešiareň, tri silá pre kukuricu, silo pre sóju, krytá sýpka, elevátorová šachta a objekt pre poľnohospodársku mechanizáciu výšky prízemie), Ul. međunarodni put č. 310 b, na katastrálnej parcele číslo 2135, k. o. Čenej, Mesto Nový Sad. Po uskutočnenom postupe Mestská správa pre ochranu životného prostredia dňa 23. júla 2015 schválila rozhodnutie číslo VI-501-683/15, ktorým sa stanovuje, že pre predmetový projekt nie je potrebný odhad vplyvov na životné prostredie. S cieľom informovania zainteresovanej verejnosti integrálny text rozhodnutia sa zverejňuje v úplnosti: Mestská správa pre ochranu životného prostredia na základe článku 10 odseky 4 a 6 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04 a 36/09), článku 192 odsek 1 Zákona o všeobecnom správnom konaní (Úradné noviny SRJ, č. 33/97 a 31/01 a Úradný vestník RS, č. 30/10) a článkov 11, 34 a 36 Rozhodnutia o mestských správach Mesta Nový Sad (Úradné noviny Mesta Nový Sad, č. 52/08, 55/09, 11/10, 39/10, 60/10 a 69/13), konajúc podľa žiadosti nositeľa projektu Radoslava Bjekića z Báčskeho Jarka, Ul. Marka Oreškovića 19, o rozhodovanie o potrebe odhadu vplyvov na životné prostredie projektu Výstavba objektov komplexu hydinárskej farmy (objekt pre nosnice, silo na umiestnenie pripravenej potravy pre nosnice, miešiareň, tri silá pre kukuricu, silo pre sóju, krytá sýpka, elevátorová šachta a objekt pre poľnohospodársku mechanizáciu výšky prízemie), v Čeneji, schvaľuje ROZHODNUTIE 1. Určuje sa, že pre projekt Výstavba objektov komplexu hydinárskej farmy (objekt pre nosnice, silo na umiestnenie pripravenej potravy pre nosnice, miešiareň, tri silá pre kukuricu, silo pre sóju, krytá sýpka, elevátorová šachta a objekt pre poľnohospodársku mechanizáciu výšky prízemie), Ul. međunarodni put č. 310 b, na katastrálnej parcele číslo 2135, k. o. Čenej, Mesto Nový Sad, nositeľa projektu Radoslava Bjekića z Báčskeho Jarka, Ul. Marka Oreškovića 19, nie je potrebný odhad vplyvov na životné prostredie. 2. Nositeľ projektu sa zaväzuje, že projekt realizuje spôsobom uvedeným v žiadosti, zabezpečí pod-

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

mienky a uskutoční opatrenia na zamedzovanie, zmenšenie a odstránenie škodlivých vplyvov na životné prostredie, spôsobom uvedeným v bode 6 žiadosti a v prílohe 1, ktorá bola doručená so žiadosťou a je jej súčasťou. ZDÔVODNENIE Nositeľ projektu Radoslav Bjekić z Báčskeho Jarka, Ul. Marka Oreškovića 19, podal žiadosť o rozhodovanie o potrebe odhadu vplyvov na životné prostredie projektu Výstavba objektov komplexu hydinárskej farmy (objekt pre nosnice, silo na umiestnenie pripravenej potravy pre nosnice, miešiareň, tri silá pre kukuricu, silo pre sóju, krytá sýpka, elevátorová šachta a objekt pre poľnohospodársku mechanizáciu výšky prízemie), Ul. međunarodni put č. 310 b, na katastrálnej parcele číslo 2135, k. o. Čenej, Mesto Nový Sad. V súlade so Zákonom o odhade vplyvov na životné prostredie s podanou žiadosťou je verejnosť oboznámená prostredníctvom oznamovania v prostriedkoch verejného informovania a MS Čenej. V lehote stanovenej zákonom neboli doručené mienky zainteresovaných orgánov, organizácií a verejnosti. Lokalita a účel projektu sú v súlade s lokalitnými podmienkami číslo V-353-95/15, z 9. júna 2015, vydaným zo strany Mestskej správy pre urbanizmus a stavebné práce Mesta Nový Sad. Predmetovým projektom sa predpokladá výstavba hydinárskej farmy kapacity 9 360 nosníc, miešiareň na výrobu potravín, silo pre hotovú potravu pre nosnice, silá 4 x 100 t, z ktorých je jedna bunka určená pre zrnovú sóju a tri bunky pre zrnovú kukuricu, sýpku so strieškou, elevátorovú šachtu s košovým elevátorom a objekt na uskladnenie poľnohospodárskej techniky a náčinia. Nahliadnutím do dokumentácie doručenej so žiadosťou, po uskutočnenom postupe rozoberania žiadosti, tento orgán určil, že sa predmetový projekt nachádza pod bodom 1 podbod 2 Objekty pre intenzívny chov a držanie hydiny, Listiny II Vyhlášky o určovaní Listiny projektov, pre ktoré je odhad vplyvov záväzný, a Listiny projektov, pre ktoré sa odhad vplyvov na životné prostredie môže žiadať (Úradný vestník RS, číslo 114/08), ako i to, že je kritérium o rozhodovanie o potrebe vypracovania štúdie o odhade vplyvov na životné prostredie – kapacity od 10 000 do 40 000 miest pre hydinu. Z doručenej dokumentácie je stanovené, že projekt nie je významným znečisťovateľom životného prostredia a že uplatňovaním opatrení ochrany životného prostredia predpokladaných v žiadosti bude zabezpečená predpísaná kvalita životného prostredia, takže nie je potrebné vypracovanie štúdie o odhade vplyvov na životné prostredie. Ak nositeľ projektu postúpi v súlade s podmienkami určenými bodom 2 dispozície tohto rozhodnutia, v priebehu pravidelnej práce projektu nebudú sa javiť negatívne javy, ktoré by významnejšie vplývali na životné prostredie. Na základe uvedeného rozhodnuté je ako v dispozícii. Poučenie o opravnom prostriedku: Proti tomuto rozhodnutiu sa môže podať sťažnosť Pokrajinskému sekretariátu pre urbanizmus, stavebníctvo a ochranu životného prostredia v lehote 15 dní odo dňa prijatia rozhodnutia prostredníctvom tohto orgánu. Zainteresovaná verejnosť môže podať sťažnosť proti tomuto rozhodnutiu v lehote 15 dní odo dňa jeho zverejnenia v prostriedkoch verejného informovania prostredníctvom tohto orgánu.

• OZNAMY •

Vlaha v stenách? Izolovanie vlhkých objektov strojmi. 33 rokov skúsenosti v izolovaní vlhkých domov, kostolov a iných objektov hrúbky stien do 10 m. Záruka na vykonané práce. Radšej vysušovať – ako búrať! Hydroizolácia Živanović telefóny: 063440470 a 0631024114 hizivanovic@gmail.com www.hiz.co.rs

Podľa Uznesenia Správnej rady Záručného fondu AP Vojvodiny č. 01-IV/40-3 zo 14. 5. 2015 SA VYPISUJE SÚBEH na povolenie záruk na zabezpečenie úverov určených na financovanie obstarania nového vybavenia pre mikro, malé alebo stredné obchodné subjekty, podnikateľov a roľnícke družstvá 1. Základným cieľom vydávania záruk je vytváranie podmienok na ľahšie sprístupnenie úverových línií bánk obchodným subjektom (mikro, malé a stredné), podnikateľom a roľníckym družstvám, ktoré vykonávajú činnosť najmenej tri roky, z dôvodu zabezpečenia chýbajúcich finančných prostriedkov na rozvojové projekty z dôvodu podnecovania hospodárskych aktivít a podpory vytvárania nových pracovných miest. 2. Právo účasti na tomto súbehu majú obchodné subjekty (mikro, malé a stredné) roľnícke družstvá a podnikatelia, ktorí spĺňajú nasledujúce podmienky: – obchodné sídlo na území Autonómnej pokrajiny Vojvodiny, – podporený projekt musí byť uskutočnený na území AP Vojvodiny, – posledné dve pozitívne finančné správy, – žiadateľ podniká najmenej tri roky a žiadosť môže podať len jedna právnická osoba, ktorá sa podľa pozitívnych zákonných predpisov pokladá za spriaznenú právnickú osobu, – nieto zročných nevyrovnaných záväzkov voči banke a fondu, – čistá úverová história, – iné minimálne podmienky definované aktmi obchodnej politiky banky a fondu. 3. Podľa tohto súbehu sa bude ručiť za úvery povolené na obstaranie nového zariadenia, na nasledujúce oblasti obchodnej činnosti: – výroba a spracovanie, – cestovný ruch, – výrobné služby. Ako zariadenie sa uznáva zariadenie, ktorého užitočná životnosť je dlhšia ako jeden rok a ktorého priemerná jednotlivá kúpna cena vo chvíli obstarania je vyššia od priemernej hrubej mzdy zamestnanca v republike podľa posledného uverejneného údaju republikového orgánu pre štatistické úkony. Týmto súbehom sa nebude financovať obstaranie osobných automobilov, zariadenie určené na vybavovanie pohostinských objektov (kaviarní), obchodných objektov, stávkových kancelárií, výrobu a spracovanie tabaku alebo výrobu a dopyt tovaru a služieb, ktoré sa podľa tuzemských predpisov a medzinárodných konferencií a dohôd pokladajú za zakázané. 4. Podľa tohto súbehu sa záruky budú poskytovať na hodnotu 80 % celkových pohľadávok banky z úveru (hlavný dlh zvýšený o riadny úrok a prípadný úrok z omeškania) schválené pod nasledujúcimi podmienkami: 1. Úvery v eurách – suma schváleného úveru: v súlade s úverovou spôsobilosťou, od minimálne 5 000,00 do maximálnej sumy eur 100 000,00 v dinárovej protihodnote, podľa priemerného kurzu NBS v deň uvoľnenia úveru do užívania, – úver možno užívať ako obežné prostriedky najviac do 30 % celkového schváleného úveru pre potreby investície, ktorá sa financuje, – lehota splatenia úveru: do 6 rokov, – doba spočívania: do 12 mesiacov vrátane lehoty splatenia úveru (úrok sa účtuje a inka-

• OZNAMY •

suje počas doby spočívania), – nominálna úroková miera: variabilná do 5,95 % + 6 m euribor alebo fixná úroková sadzba do 6,5%, – uvoľnenie úveru do užívania: sa koná zaplatením na účet predávajúceho na podklade predbežného účtu, podľa oficiálneho priemerného kurzu mbs v deň uvoľnenia prostriedkov schváleného úveru do užívania alebo na účet klienta s povinným účelovým sledovaním, – splácanie úveru: po uplynutí doby spočívania v rovnakých mesačných, trojmesačných, polročných alebo ročných anuitách / splátkach, v závislosti od základnej činnosti klienta, a to v dinárovej protihodnote eura podľa priemerného kurzu NBS v deň splatenia, – bankové poplatky za spracovanie úverovej žiadosti maximálne do: 1 % hodnoty schváleného úveru jednorazovo vopred. – úhrada za predčasné splatenie úveru: 0 %. 2. Úvery v RSD Fond bude schvaľovať záruky aj pre úvery schválené v dinároch, v súlade s obchodnou politikou bánk. 5. Prostriedky zabezpečenia riadneho splácania splatných záväzkov voči banke a fondu sú: – blanko vlastné zmenky, – povolenie na debet, – spoločné dlhy spriaznených osôb, – osobná zmenka zakladateľa / majiteľa, – prvá hypotéka k poľnohospodárskej pôde v minimálnej sume 1 : 1,3 alebo obytným / obchodným objektom v minimálnej sume 1 : 1,5 na schválenú sumu úver (istina úveru), bez zaťaženia, určená v prospech banky (hlavný dlh je zvýšený o riadny úrok a prípadný úrok z omeškania) a v prospech fondu (hlavný dlh zvýšený o riadny úrok a prípadný úrok z omeškania, ako aj poplatok na vydanie záruky) a v priamom pomere s percentom ručenia alebo – prvá hypotéka 1 k poľnohospodárskej pôde v minimálnom pomere 1 : 1,3 alebo nad obytno-obchodným objektom v minimálnom pomere 1 : 1,5 na povolenú sumu úveru (istina úveru), bez zaťaženia, určená v prospech fondu (hlavný dlh zvýšený o prípadný úrok a prípadný úrok z omeškania, ako aj o poplatok na vydávanie záruky) a druhá hypotéka k poľnohospodárskej pôde v minimálnom pomere 1 : 1,3 alebo obytno-obchodnému objektu v minimálnom pomere 1 : 1,5 na schválenú sumu úveru, určenú v prospech banky (hlavný dlh zvýšený o riadny úrok a prípadný úrok z omeškania). Banka, fond a klient môžu zmluvne dojednať aj iné prostriedky zabezpečenia riadneho vracania splatných záväzkov. 6. Provízia na vydávanie záruky je 0,5 % ročne z nominálnej sumy záruky a platí sa na vydávanie záruky. Každá ďalšia provízia sa vypočíta ročne v období 1. – 15. 9. bežného roka, na zvyšok ručeného dlhu a platí sa v desaťdňovej lehote odo dňa prijatia účtovania – faktúry. Na úhradu nákladov realizácie súbehu účastník súbehu platí 6 000,00 dinárov na bežný účet fondu číslo: 160-118074-98. Súbeh bude otvorený po vyčerpanie záručného potenciálu. Žiadosť o povolenie úveru a záruky s dokumentáciou sa podáva vo všetkých pracovných jednotkách banky na území AP Vojvodiny, ktoré s fondom uzavreli dohodu o obchodnej spolupráci. Neúplné a oneskorené žiadosti na povolenie úveru a záruky sa nebudú rozoberať. Priority vo vydávaní záruky má žiadateľ, ktorého projekt sa bude realizovať v nevyvinutej obci, ako aj podnikateľka, mikro, malá alebo stredná obchodná spoločnosť, ktorej zakladateľkou alebo väčšinovou majiteľkou je žena. Dodatočné informácie možno dostať každý pracovný deň v Záručnom fonde AP Vojvodiny v Novom Sade, Hajduk Veljkova č. 11 (Master centrum Novosadského veľtrhu), a na telefónnom čísle: (021) 489-37-00 a vo všetkých filiálkach banky, ktoré s fondom uzavreli dohodu o obchodnej spolupráci. Text súbehu, povinná dokumentácia, ktorá sa prikladá k prihláške, dokumentácia nevyhnutná pre založenie hypotéky a zoznam bánk kreditorov sú uverejnené na webovej stránke Záručného fondu AP Vojvodiny www.garfonda.org.rs.

31 /4658/ 1. 8. 2015

Oznamy Mestská správa pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad na základe článku 29 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, číslo 135/04 a 36/09) zverejňuje OZNÁMENIE o schválení rozhodnutia, ktorým sa poskytuje súhlas k štúdii o odhade vplyvov daného stavu na životné prostredie projektu základnej stanice mobilnej telefónie NS-Telep – NS48, NSX48, NSU48 Nositeľ projektu Telekom Srbija, a. s., Takovská 2, Belehrad, podal žiadosť o poskytovanie súhlasu k Štúdii o odhade vplyvov daného stavu na životné prostredie projektu základnej stanice mobilnej telefónie NS-Telep – NS48, NSX48, NSU48, Ul. Gorana Kovačića č. 22, Nový Sad, na katastrálnej parcele číslo 5930, k. o. Nový Sad II, Mesto Nový Sad. Po uskutočnenom postupe a návrhu technickej komisie, Mestská správa pre ochranu životného prostredia dňa 22. júla 2015 schválila rozhodnutie číslo VI-501-649/15, ktorým je schválený súhlas k štúdii. S cieľom informovania zainteresovanej verejnosti text rozhodnutia sa zverejňuje v úplnosti: Mestská správa pre ochranu životného prostredia na základe článku 24 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04 a 36/09), článku 192 odsek 1 Zákona o všeobecnom správnom konaní (Úradné noviny SRJ, č. 33/97, 31/01 a Úradný vestník RS, č. 30/10) a článkov 11, 34 a 36 Rozhodnutia o mestských správach Mesta Nový Sad (Úradné noviny Mesta Nový Sad, č. 52/08, 55/09, 11/10, 39/10, 60/10 a 69/13), konajúc podľa žiadosti nositeľa projektu Telekom Srbija, a. s., Takovská 2, Belehrad, v postupe rozhodovania o poskytovaní súhlasu k štúdii o odhade vplyvov daného stavu na životné prostredie projektu základnej stanice mobilnej telefónie NS-Telep – NS48, NSX48, NSU48, po uvedenom postupe a správe technickej komisie, schvaľuje ROZHODNUTIE 1. Poskytuje sa súhlas k Štúdii o odhade vplyvov daného stavu na životné prostredie projektu základnej stanice mobilnej telefónie NS-Telep – NS48, NSX48, NSU48, Ul. Gorana Kovačića č. 22, Nový Sad, na katastrálnej parcele číslo 5930, k. o. Nový Sad II, Mesto Nový Sad, nositeľa projektu Telekom Srbija, a. s., Takovská 2, Belehrad. 2. Nositeľ projektu sa zaväzuje, že: – projekt realizuje v súlade s technickou dokumentáciou a s podmienkami a opatreniami ochrany, ktoré sú stanovené inými oprávnenými orgánmi a organizáciami a podané sú v prílohe štúdie; – zabezpečí podmienky a uskutoční opatrenia na zamedzovanie, zníženie alebo odstraňovanie škodlivých vplyvov na životné prostredie obsiahnuté v štúdii, kapitola 8 Opis opatrení predpokladaných s cieľom znemožniť, zmenšiť a odstrániť všetok významnejší škodlivý vplyv na životné prostredie. 3. Nositeľ projektu je povinný zabezpečiť výkon programu nepretržitého sledovania v súlade s platnými predpismi definovanými kapitolou 9 Program sledovania vplyvov na životné prostredie a údaje získané monitoringom doručiť Agentúre pre ochranu životného prostredia, Mestskej správe pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad a Mestskej správe pre inšpekčné práce – Oblasť inšpekcie pre ochranu životného prostredia. 4. Nositeľovi projektu sa nakladá, aby v prípade rekonštrukcie a zmeny technických charakteristík základnej stanice z bodu 1 tohto rozhodnutia podal žiadosť zodpovednému orgánu o rozhodovanie o potrebe odhadu vplyvov na životné prostredie. ZDÔVODNENIE Nositeľ projektu Telekom Srbija, a. s., Takovská 2, Belehrad, podal žiadosť o poskytovanie súhlasu k štúdii o odhade vplyvu na životné prostredie projektu základnej stanice mobilnej telefónie NS-Telep – NS48, NSX48, NSU48, Ul. Gorana Kovačića č. 22, Nový Sad, na katastrálnej parcele číslo 5930, k. o. Nový Sad II, Mesto Nový Sad. Projekt je realizovaný a postavená je trojúseková anténová sústava s anténami typu 742241 pre rozsahy GSM 900, GSM 1800 a UMTS. Antény pre GSM 900, GSM 1800 a UMTS sú rozvrhnuté po azimutoch 0,1 °, 112,3 ° a 221,6 °. Konfigurácia prijímača základnej stanice pre rozsah GSM 900 je 4 + 4 + 4, pre GSM 1800 je 4 + 4 + 4 a pre UMTS je 2 + 2 + 2. V súlade so Zákonom o odhade vplyvov na životné prostredie a Pravidlami o konaní verejného nahliadnutia, prezentácii a verejnej rozprave o Štúdii o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 69/05), realizované je konanie odhadu vplyvov na životné prostredie a zabezpečená je účasť zainteresovaných orgánov, organizácií a verejnosti. V zákonom stanovenej lehote plánovanej na verejné nahliadnutie, Štúdia o odhade vplyvov projektu na životné prostredie bola vystavená v miestnostiach Mestskej správy pre ochranu životného prostredia do 13. júla 2015. Počas trvania verejného nahliadnutia neboli doručené mienky a pripomienky v písomnej forme k Štúdii o odhade vplyvov projektu na životné prostredie zo strany zainteresovaných orgánov, organizácií a verejnosti, ani neboli vyslovené mienky počas prezentácie zainteresovanej verejnosti a verejnej rozpravy uskutočnenej 14. júla 2015, čo bolo konštatované v zápisnici číslo VI-501-649/15 zo 14. júla 2015. Rozhodnutím o zostavovaní a vymenovaní predsedu a členov technickej komisie na zhodnotenie štúdie o odhade vplyvov na životné prostredie projektu základnej stanice mobilnej telefónie NS-Telep – NS48, NSX48, NSU48, Ul. Gorana Kovačića č. 22, Nový Sad, na katastrálnej parcele číslo 5930, k. o. Nový Sad II, Mesto Nový Sad, číslo VI-501-649/15, z 22. júna 2015, zostavená je technická komisia na zhodnotenie Štúdie o odhade vplyvov na životné prostredie projektu, ktorá prehodnotila Štúdiu o odhade vplyvov a po uskutočnenom, zákonom stanovenom postupe, o svojej práci tomuto orgánu doručila správu číslo VI-501-649/15 z 20. júla 2015 so zhodnotením predmetovej štúdie o odhade vplyvov a návrhom, aby sa k rovnakej dal súhlas. Nahliadnutím do kompletnej dokumentácie po uskutočnenom postupe a správe technickej komisie konštatovalo sa, že je štúdia vypracovaná v súlade so Zákonom o odhade vplyvov na životné prostredie, Pravidlami o obsahu štúdie o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 69/05) a Rozhodnutím o potrebe odhadu vplyvov a o určovaní obsahu a rozsahu štúdie číslo VI501-38/15 z 2. apríla 2015, ktorú schválila Mestská správa pre ochranu životného prostredia mesta Nový Sad. Ak sa projekt vypracuje v súlade s technickou dokumentáciou a ak sa budú uctievať všetky určené opatrenia na zmenšenie alebo znemožňovanie škodlivých vplyvov na životné prostredie z bodov 2 a 3 tohto rozhodnutia, práca objektu životné prostredie významnejšie neohrozí. Na základe uvedeného rozhodnuté je ako v dispozícii. Poučenie o opravnom prostriedku: Toto rozhodnutie je v správnom konaní konečné. Proti tomuto rozhodnutiu nositeľ projektu môže začať správny spor v Správnom súde v lehote 30 dní odo dňa prijatia rozhodnutia a zainteresovaná verejnosť v lehote 30 dní odo dňa zverejnenia oznámenia o schválenom rozhodnutí v prostriedkoch verejného informovania.

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

Mestská správa pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad na základe článku 29 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Ú radný vestník RS, číslo 135/04 a 36/09) zverejňuje OZNÁMENIE o schválení rozhodnutia, ktorým sa poskytuje súhlas k štúdii o odhade vplyvov na životné prostredie projektu základnej stanice mobilnej telefónie NS-Alberta Ajnštajna – NS213, NSU213 Nositeľ projektu Telekom Srbija, a. s., Takovská 2, Belehrad, podal žiadosť o poskytovanie súhlasu k štúdii o odhade vplyvov na životné prostredie projektu základnej stanice mobilnej telefónie NS-Alberta Ajnštajna – NS213, NSU213, Ul. Alberta Ajnštajna č. 44, Nový Sad, na katastrálnej parcele číslo 3392/79, k. o. Nový Sad I, Mesto Nový Sad. Po uskutočnenom postupe a návrhu technickej komisie, Mestská správa pre ochranu životného prostredia dňa 22. júla 2015 schválila rozhodnutie číslo VI-501-643/15, ktorým je schválený súhlas k štúdii. S cieľom informovania zainteresovanej verejnosti text rozhodnutia sa zverejňuje v úplnosti: Mestská správa pre ochranu životného prostredia na základe článku 24 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04 a 36/09), článku 192 odsek 1 Zákona o všeobecnom správnom konaní (Úradné noviny SRJ, č. 33/97, 31/01 a Úradný vestník RS, č. 30/10) a článkov 11, 34 a 36 Rozhodnutia o mestských správach Mesta Nový Sad (Úradné noviny Mesta Nový Sad, č. 52/08, 55/09, 11/10, 39/10, 60/10 a 69/13), konajúc podľa žiadosti nositeľa projektu Telekom Srbija, a. s., Takovská 2, Belehrad, v postupe rozhodovania o poskytovaní súhlasu k štúdii o odhade vplyvov na životné prostredie projektu základnej stanice mobilnej telefónie NS-Alberta Ajnštajna – NS213, NSU213, po uvedenom postupe a správe technickej komisie, schvaľuje ROZHODNUTIE 1. Poskytuje sa súhlas k štúdii o odhade vplyvov na životné prostredie projektu základnej stanice mobilnej telefónie NS-Alberta Ajnštajna – NS213, NSU213, Ul. Alberta Ajnštajna č. 44, Nový Sad, na katastrálnej parcele číslo 3392/79, k. o. Nový Sad I, Mesto Nový Sad, nositeľa projektu Telekom Srbija, a. s., Takovská 2, Belehrad. 2. Nositeľ projektu sa zaväzuje, že: – projekt realizuje v súlade s technickou dokumentáciou a s podmienkami a opatreniami ochrany, ktoré sú stanovené inými oprávnenými orgánmi a organizáciami a podané sú v prílohe štúdie; – zabezpečí podmienky a uskutoční opatrenia na zamedzovanie, zníženie alebo odstraňovanie škodlivých vplyvov na životné prostredie obsiahnuté v štúdii, kapitola 8 Opis opatrení predpokladaných s cieľom znemožniť, zmenšiť a odstrániť všetok významnejší škodlivý vplyv na životné prostredie. 3. Nositeľ projektu je povinný zabezpečiť výkon programu nepretržitého sledovania v súlade s platnými predpismi definovanými kapitolou 9 Program sledovania vplyvov na životné prostredie a údaje získané monitoringom doručiť Agentúre pre ochranu životného prostredia, Mestskej správe pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad a Mestskej správe pre inšpekčné práce – Oblasť inšpekcie pre ochranu životného prostredia. 4. Nositeľovi projektu sa nakladá, aby v prípade rekonštrukcie a zmeny technických charakteristík základnej stanice z bodu 1 tohto rozhodnutia podal žiadosť zodpovednému orgánu o rozhodovanie o potrebe odhadu vplyvov na životné prostredie. ZDÔVODNENIE Nositeľ projektu Telekom Srbija, a. s., Takovská 2, Belehrad, podal žiadosť o poskytovanie súhlasu k Štúdii o odhade vplyvov na životné prostredie projektu základnej stanice mobilnej telefónie NS-Alberta Ajnštajna – NS213, NSU213, Ul. Alberta Ajnštajna č. 44, Nový Sad, na katastrálnej parcele číslo 3392/79, k. o. Nový Sad I, Mesto Nový Sad. Projektom sa predpokladá, aby anténová sústava pre GSM 900 a UMTS bola trojúseková s tromi panelovými anténami typu K80010203 (pre GSM 900) a s tromi panelovými anténami typu K742215 (pre UMTS). Antény pre GSM 900 a UMTS sú rozvrhnuté po azimutoch 100 °, 165 ° a 340 °. Konfigurácia prijímača základnej stanice pre rozsah GSM 900 je 4 + 4 + 4 a pre UMTS je 3 + 3 + 3. V súlade so Zákonom o odhade vplyvov na životné prostredie a Pravidlami o konaní verejného nahliadnutia, prezentácii a verejnej rozprave o Štúdii o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 69/05), realizované je konanie odhadu vplyvov na životné prostredie a zabezpečená je účasť zainteresovaných orgánov, organizácií a verejnosti. V zákonom stanovenej lehote plánovanej na verejné nahliadnutie, Štúdia o odhade vplyvov projektu na životné prostredie bola vystavená v miestnostiach Mestskej správy pre ochranu životného prostredia do 13. júla 2015. Počas trvania verejného nahliadnutia neboli doručené mienky a pripomienky v písomnej forme k Štúdii o odhade vplyvov projektu na životné prostredie zo strany zainteresovaných orgánov, organizácií a verejnosti, ani neboli vyslovené mienky počas prezentácie zainteresovanej verejnosti a verejnej rozpravy uskutočnenej 14. júla 2015, čo bolo konštatované v zápisnici číslo VI-501-643/15 zo 14. júla 2015. Rozhodnutím o zostavovaní a vymenovaní predsedu a členov technickej komisie na zhodnotenie štúdie o odhade vplyvov na životné prostredie projektu základnej stanice mobilnej telefónie NS-Alberta Ajnštajna – NS213, NSU213, Ul. Alberta Ajnštajna č. 44, Nový Sad, na katastrálnej parcele číslo 3392/79, k. o. Nový Sad I, Mesto Nový Sad, číslo VI-501-643/15, z 22. júna 2015, zostavená je technická komisia na zhodnotenie Štúdie o odhade vplyvov na životné prostredie projektu, ktorá prehodnotila Štúdiu o odhade vplyvov a po uskutočnenom, zákonom stanovenom postupe, o svojej práci tomuto orgánu doručila správu číslo VI-501-643/15 z 20. júla 2015 so zhodnotením predmetovej štúdie o odhade vplyvov a návrhom, aby sa k rovnakej dal súhlas. Nahliadnutím do kompletnej dokumentácie po uskutočnenom postupe a správe technickej komisie konštatovalo sa, že je štúdia vypracovaná v súlade so Zákonom o odhade vplyvov na životné prostredie, Pravidlami o obsahu štúdie o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 69/05) a Rozhodnutím o potrebe odhadu vplyvov a o určovaní obsahu a rozsahu štúdie číslo VI-501-322/15 zo 14. apríla 2015, ktorú schválila Mestská správa pre ochranu životného prostredia mesta Nový Sad. Ak sa projekt vypracuje v súlade s technickou dokumentáciou a ak sa budú uctievať všetky určené opatrenia na zmenšenie alebo znemožňovanie škodlivých vplyvov na životné prostredie z bodov 2 a 3 tohto rozhodnutia, práca objektu životné prostredie významnejšie neohrozí. Na základe uvedeného rozhodnuté je ako v dispozícii. Poučenie o opravnom prostriedku: Toto rozhodnutie je v správnom konaní konečné. Proti tomuto rozhodnutiu nositeľ projektu môže začať správny spor v Správnom súde v lehote 30 dní odo dňa prijatia rozhodnutia a zainteresovaná verejnosť v lehote 30 dní odo dňa zverejnenia oznámenia o schválenom rozhodnutí v prostriedkoch verejného informovania.

• OZNAMY •

Mestská správa pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad na základe článku 29 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04 a 36/09) zverejňuje OZNÁMENIE o schválení rozhodnutia, že je potrebný odhad vplyvov a o určovaní rozsahu a obsahu Štúdie o odhade vplyvov na životné prostredie projektu základnej rozhlasovej stanice mobilnej telefónie Petrovaradín 5 Nositeľ projektu TELENOR, s. s r. o., Nový Belehrad, Omladinskih brigada 90, podal tomuto orgánu žiadosť o rozhodovanie o potrebe odhadu vplyvov na životné prostredie projektu základnej stanice mobilnej telefónie Petrovaradín 5, Ul. Fruškogorskog odreda č. 5, Petrovaradín, na katastrálnej parcele číslo 1540/7, k. o. Petrovaradín, Mesto Nový Sad. Po uskutočnenom postupe Mestská správa pre ochranu životného prostredia dňa 21. júla 2015 schválila rozhodnutie číslo VI-501-707/15, že je potrebný odhad vplyvov na životné prostredie a o určovaní rozsahu a obsahu štúdie o odhade vplyvov na životné prostredie. S cieľom informovania zainteresovanej verejnosti text rozhodnutia sa zverejňuje v úplnosti: Mestská správa pre ochranu životného prostredia na základe článku 10 odseky 4 a 5 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04 a 36/09), článku 192 odsek 1 Zákona o všeobecnom správnom konaní (Úradné noviny SRJ, č. 33/97 a 31/01 a Úradný vestník RS, č. 30/10) a článkov 11, 34 a 36 Rozhodnutia o mestských správach Mesta Nový Sad (Úradné noviny Mesta Nový Sad, č. 52/08, 55/09, 11/10, 39/10, 60/10 a 69/13), konajúc podľa žiadosti nositeľa Telenor Common Operation, pobočka Belehrad – Nový Belehrad, s oprávnením nositeľa projektu Telenor, s. s r. o., Omladinskih brigada 90, Nový Belehrad o rozhodovanie o potrebe odhadu vplyvov na životné prostredie projektu základnej rozhlasovej stanice mobilnej telefónie Petrovaradín 5, schvaľuje ROZHODNUTIE 1. Určuje sa, že je pre projekt základnej stanice mobilnej telefónie Petrovaradín 5, Ul. Fruškogorskog odreda č. 5, Petrovaradín, na katastrálnej parcele číslo 1540/7, k. o. Petrovaradín, Mesto Nový Sad, nositeľa projektu TELENOR, s. s r. o., Nový Belehrad, Omladinskih brigada 90 (v ďalšom texte: nositeľ projektu), potrebný odhad vplyvov na životné prostredie. 2. Určuje sa, aby nositeľ projektu Štúdiu o odhade vplyvov na životné prostredie projektu základnej rozhlasovej stanice mobilnej telefónie Petrovaradín 5, Ul. Fruškogorskog odreda č. 5, Petrovaradín, na katastrálnej parcele číslo 1540/7, k. o. Petrovaradín, Mesto Nový Sad, v zmysle rozsahu a obsahu vypracoval v súlade s článkom 17 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie a Pravidlami o obsahu štúdie o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, číslo 69/05). ZDÔVODNENIE Podnik Telenor Common Operation, pobočka Belehrad – Nový Belehrad, s oprávnením nositeľa projektu Telenor, s. s r. o., Omladinskih brigada 90, Nový Belehrad, podal tomuto orgánu riadnu žiadosť o rozhodovanie o potrebe odhadu vplyvov na životné prostredie projektu základnej stanice mobilnej telefónie Petrovaradín 5, Ul. Fruškogorskog odreda č. 5, Petrovaradín, na katastrálnej parcele číslo 1540/7, k. o. Petrovaradín, Mesto Nový Sad. Projektom sa predpokladá postavenie trojúsekovej anténovej sústavy ktorá bude pozostávať z troch antén (pre každý úsek po jedna), a to pre prvý úsek jedna anténa Huawei ADU451807 pre obe rozhlasové sústavy (GSM 900 a UMTS), pre druhý úsek jedna anténa Huawei ATR451606 pre obe rozhlasové sústavy (GSM 900 a UMTS) a pre tretí úsek jedna anténa Huawei ATR451704 pre obe rozhlasové sústavy (GSM 900 a UMTS). Azimuty antén pre sústavu GSM 900 sú 50 ° (úsek 1), 180 ° (úsek 2) a 300 ° (úsek 3) a pre sústavu UMTS sú 20 ° (úsek 1), 150 ° (úsek 2) a 270 ° (úsek 3). Konfigurácie vysielača základnej stanice pre sústavy GSM 900 a UMTS sú 2 + 2 + 2. V súlade so Zákonom o odhade vplyvov na životné prostredie s podanou žiadosťou je verejnosť oboznámená prostredníctvom oznamovania v prostriedkoch verejného informovania a MS Petrovaradín. V lehote stanovenej zákonom neboli doručené mienky zainteresovaných orgánov, organizácií a verejnosti. Ako vyplýva z článku 144 Zákona o plánovaní a výstavbe (Úradný vestník RS, č. 72/09, 81/09, 64/10 – Rozhodnutie US, 24/11, 121/12, 42/13 – Rozhodnutie US a 50/13 – Rozhodnutie US a 98/13 – Rozhodnutie US, 132/14 a 145/14), ktorým je stanovený osobitný druh objektov, pre ktoré nie je potrebné zabezpečiť akt kompetentného orgánu pre výstavbu, čiže akt pre vykonávanie prác, a medzi uvedeným sú aj nosiči antén s anténami na jestvujúcich budovách, cestách, infraštruktúre a kontajneroch elektronických komunikácií, štandardné kabinety základných staníc na zodpovedajúcich nosičoch, ako aj mienky Ministerstva pre životné prostredie, baníctvo a územné plánovanie č. 353-02-01676/2011-02 z 12. júla 2011, nositeľ projektu nie je povinný podať výpis z urbanistického plánu alebo schválený urbanistický projekt, čiže akt o urbanistických podmienkach, ktorý nie je starší ako rok, taktiež ani ideové riešenie alebo ideový projekt, čiže výpis z ideového projektu. S uvedenou žiadosťou nositeľ projektu priložil Zmluvu o prenájme uzavretú medzi obytnou budovou z Nového Sadu, Mestská obec Petrovaradín, Ul. Fruškogorskog odreda č. 5, a Telenor, s. s r. o., Belehrad, Omladinskih brigada 90, pre lokalitu Petrovaradín 5, Informáciu o lokalite pre parcelu č. 1540/7, k. o. Petrovaradín, vydanú zo strany Mestskej správy pre urbanizmus a stavebnícke práce Mesta Nový Sad, číslo: V-353-279/15 z 2. júna 2015, odborné zhodnotenie zaťaženia životného prostredia v lokálnej zóne základnej stanice mobilnej telefónie Petrovaradín 5, číslo správy: 1803/15-52 MK, ktoré vypracovalo akreditované Laboratórium Inštitútu Vatrogas z Nového Sadu. Základná stanica mobilnej telefónie Petrovaradín 5 má celkovú efektívnu vyžiarenú silu väčšiu ako 250 W po úseku pre obe sústavy. Po rozoberaní žiadosti nositeľa projektu a údajov o predmetovej lokalite, charakteristikách a odhade možných vplyvov uvedeného projektu na životné prostredie a berúc do ohľadu, že predmetová základná rozhlasová stanica má efektívnu vyžiarenú silu väčšiu ako 250 W a môže mať významný vplyv na životné prostredie – bod 12 podbod 13 Telekomunikačné objekty mobilnej telefónie (základné rozhlasové stanice), Listiny II Vyhlášky o určovaní Listiny projektov, pre ktoré je odhad vplyvov záväzný, a Listiny projektov, pre ktoré sa odhad vplyvov na životné prostredie môže žiadať (Úradný vestník RS, číslo 114/08), tento orgán je v súlade s článkom 10 odsek 4 Zákona o odhade vplyvov a rozhodol, že je potrebný odhad vplyvov. Článkom 10 odsek 5 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie predpísané je, že rozhodnutím, ktorým sa určuje, že je potrebný odhad vplyvov projektu na životné prostredie, splnomocnený orgán môže určiť aj rozsah, aj obsah štúdie o odhade vplyvov, čo je v tomto prípade aj vykonané. Okrem rozoberania intenzity vplyvov (vyjadrenej efektívnou vyžiarenou silou spotrebičov) splnomocnený orgán v konkrétnom prípade rozobral aj trvanie vplyvov – základná stanica predstavuje kontinuálny prameň žiarenia. Uplatňujúc princípy prevencie a opatrenia (článok 9 odsek 1 podbod 2 Zákona o ochrane životného prostredia, Úradný vestník RS, č. 135/04, 36/09, 36/09 – iný zákon, 72/09 – iný zákon a 43/11 rozhodnutie US), ktorým sa žiada, že každá aktivita musí byť plánovaná a realizovaná spôsobom, že medziiným predstavuje najmenšie riziko po ľudské zdravie, štúdiou treba dokázať, že pre predmetový projekt bude uplatnená najlepšia dostupná technológia, technika a výstroj. Berúc do ohľadu vopred spomenuté a predovšetkým špecifickosť lokality (husto osídlená obytná štvrť), nevyhnutné je vypracovať dokument, ktorým sa analyzuje a hodnotí kvalita činiteľov životného prostredia na určenom priestore, vzájomný vplyv jestvujúcich a plánovaných aktivít a určujú podmienky a opatrenia pre znemožnenie, zmenšenie a odstraňovanie škodlivých vplyvov na životné prostredie, ako i opatrenia v prípade nehôd, zabezpečiť sledovanie vplyvov prameňa vyžarovania, a to sa výlučne môže zabezpečiť Štúdiou o odhade vplyvov na životné prostredie, ktorú by mal vypracovať multidisciplinárny odborný tím. Na základe uvedeného rozhodnuté je ako v dispozícii. Poučenie o opravnom prostriedku: Proti tomuto rozhodnutiu nositeľ projektu môže podať sťažnosť Pokrajinskému sekretariátu pre urbanizmus, stavebníctvo a ochranu životného prostredia v lehote 15 dní odo dňa prijatia rozhodnutia prostredníctvom tohto orgánu. Zainteresovaná verejnosť môže podať sťažnosť proti tomuto rozhodnutiu v lehote 15 dní odo dňa jeho zverejnenia v prostriedkoch verejného informovania, prostredníctvom tohto orgánu.

• OZNAMY •

BOĽAVÁ SPOMIENKA

Dňa 27. júla 2015 uplynuli štyri ťažké a boľavé roky, čo ma zanechal môj manžel

JÁN KLÚČIK

13. 3. 1942 – 27. 7. 2011 – 2015 z Pivnice

Spolu sme sa ešte mali v živote radovať a teraz si na Teba môžem len spomínať. Som bez Teba, ale v srdci a myšlienkach zastávaš navždy so mnou. Tvoja manželka Katka

BOĽAVÁ SPOMIENKA

Dňa 27. júla 2015 uplynuli štyri ťažké a boľavé roky, čo nás opustil otec a starý otec

JÁN KLÚČIK

13. 3. 1942 – 27. 7. 2011 – 2015 z Pivnice Už len kyticu kvetov na hrob Ti môžeme dať a za všetko dobré, čo si urobil pre nás, ďakovať. Na Tvoju lásku a starostlivosť nikdy nezabúdajú: syn Janko s manželkou, dcéra Miluška s manželom, vnukovia Janko a Darko a vnučka Tanička

SMUTNÁ ROZLÚČKA

SAMUEL ZORIAN

17. 10. 1949 – 26. 7. 2015 zo Šídu Na matičnej roli MOMS Šíd zostáva chudobnejší o jedny usilovné ruky a bez svojho predsedu. Na Teba si budeme stále spomínať. MOMS Šíd DROBNÝ OZNAM PREDÁVAM mäkké rezivo podľa špecifikácie s prepravou: hrady 1 m3 = 185 eur a laty 5 x 3 bežný meter = 0,32 eura. Volať na tel. č.: 021/ 63-50-088 a 060/63-50-088 od 7.00 do 21.00 h. 31 /4658/ 1. 8. 2015

Oznamy SMUTNÁ ROZLÚČKA

SAMUEL ZORIAN

17. 10. 1949 – 26. 7. 2015 zo Šídu

Bez Teba v našom spolku zostáva veľké prázdno, ktoré bude ťažko nahradiť takým usilovným a schopným pracovníkom, akým si bol Ty. Na Teba si budeme stále spomínať. SKUS Jednota Šíd

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

SMUTNÁ ROZLÚČKA

SAMUEL ZORIAN

17. 10. 1949 – 26. 7. 2015 zo Šídu Náš šport zostáva chudobnejší o jedného veľkého športovca, športového pracovníka a futbalového pedagóga. Na Teba si budeme stále spomínať. Futbalový klub Jednota Šíd žiadosťou je verejnosť oboznámená prostredníctvom oznamovania v prostriedkoch verejného informovania a MS Podbara. V lehote stanovenej zákonom neboli doručené mienky zainteresovaných orgánov, organizácií a verejnosti. Nositeľ projektu doručil Zmluvu o predbežnom prenájme evidovanú v Podniku pre telekomunikácie Telekom Srbija, a. s., Direkcia pre techniku číslo: 400427/1, z 19. decembra 2011, uzavretú medzi Podnikom pre dizajn, projektovanie, inžiniering, montáž a údržbu v telekomunikáciách KONSING GROUP, s. s r. o., BELEHRAD, a Podnikom pre telekomunikácie Telekom Srbija, a. s. S uvedenou žiadosťou nositeľ projektu priložil Odborné zhodnotenie zaťaženia životného prostredia v lokálnej zóne základnej stanice mobilnej telefónie NS-Almaška crkva-NSU168, NSL168, číslo EM-2015-214/SO z 27. 5. 2015, ktoré vypracovalo akreditované Laboratórium W-LINE z Belehradu. Základná stanica mobilnej telefónie NS-Almaška crkva-NSU168, NSL168, má celkovú efektívnu vyžiarenú silu väčšiu ako 250 W na všetkých úsekoch a pre oba rozsahy (UMTS a LTE). Po rozoberaní žiadosti nositeľa projektu a údajov o predmetovej lokalite, charakteristikách a odhade možných vplyvov uvedeného projektu na životné prostredie a berúc do ohľadu, že predmetová základná rozhlasová stanica má efektívnu vyžiarenú silu väčšiu ako 250 W a môže mať významný vplyv na životné prostredie – bod 12 podbod 13 Telekomunikačné objekty mobilnej telefónie (základné rozhlasové stanice), Listiny II Vyhlášky o určovaní Listiny projektov, pre ktoré je odhad vplyvov záväzný, a Listiny projektov, pre ktoré sa odhad vplyvov na životné prostredie môže žiadať (Úradný vestník RS, číslo 114/08), tento orgán je v súlade s článkom 10 odsek 4 Zákona o odhade vplyvov a rozhodol, že je potrebný odhad vplyvov. Článkom 10 odsek 5 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie predpísané je, že rozhodnutím, ktorým sa určuje, že je potrebný odhad vplyvov projektu na životné prostredie, splnomocnený orgán môže určiť aj rozsah, aj obsah štúdie o odhade vplyvov, čo je v tomto prípade aj vykonané. Okrem rozoberania intenzity vplyvov (vyjadrenou efektívnou vyžiarenou silou spotrebičov) splnomocnený orgán v konkrétnom prípade rozobral aj trvanie vplyvov – základná stanica predstavuje kontinuálny prameň žiarenia. Uplatňujúc princípy prevencie a opatrenia (článok 9 odsek 1 podbod 2 Zákona o ochrane životného prostredia, Úradný vestník RS, č. 135/04, 36/09, 36/09 – iný zákon, 72/09 – iný zákon a 43/11 – rozhodnutie US), ktorým sa žiada, že každá aktivita musí byť plánovaná a realizovaná spôsobom, že medziiným predstavuje najmenšie riziko po ľudské zdravie, štúdiou treba dokázať, že pre predmetový projekt bude uplatnená najlepšia dostupná technológia, technika a výstroj. Berúc do ohľadu vopred spomenuté a predovšetkým špecifickosť lokality (husto osídlená obytná štvrť), nevyhnutné je vypracovať dokument, ktorým sa analyzuje a hodnotí kvalita činiteľov životného prostredia na určenom priestore, vzájomný vplyv jestvujúcich a plánovaných aktivít a určujú podmienky a opatrenia na znemožnenie, zmenšenie a odstraňovanie škodlivých vplyvov na životné prostredie, ako i opatrenia v prípade nehôd, zabezpečiť sledovanie vplyvov prameňa vyžarovania, a to sa výlučne môže zabezpečiť Štúdiou o odhade vplyvov na životné prostredie, ktorú by mal vypracovať multidisciplinárny odborný tím. Na základe uvedeného rozhodnuté je ako v dispozícii. Poučenie o opravnom prostriedku: Proti tomuto rozhodnutiu nositeľ projektu môže podať sťažnosť Pokrajinskému sekretariátu pre urbanizmus, stavebníctvo a ochranu životného prostredia v lehote 15 dní odo dňa prijatia rozhodnutia prostredníctvom tohto orgánu. Zainteresovaná verejnosť môže podať sťažnosť proti tomuto rozhodnutiu v lehote 15 dní odo dňa jeho zverejnenia v prostriedkoch verejného informovania, prostredníctvom tohto orgánu.

• OZNAMY •

SMUTNÁ ROZLÚČKA

POSLEDNÁ ROZLÚČKA

s otcom a starým otcom

Dňa 19. júla 2015 nás navždy opustil môj manžel a náš otec a starý otec

SAMUEL ZORIAN

JÁNOM FILKOM

JÁN FILKO 19. 3. 1934 – 19. 7. 2015 z Kysáča

17. 10. 1949 – 26. 7. 2015 zo Šídu Svojmu tajomníkovi vzdávame úctu a večnú chválu a slávu.

19. 3. 1934 – 19. 7. 2015 z Kysáča

S ním sa lúčia

Správna rada SKUS Jednota Šíd

S ním sa lúči

manželka Anna a syn Ján s rodinou

SMUTNÁ SPOMIENKA

dcéra Anna Páliková s rodinou

SMUTNÁ SPOMIENKA

na manželku

POSLEDNÝ POZDRAV

na mamu a starkú

ujovi

JÁNOVI FILKOVI

ZUZANU ČORBOVÚ

19. 3. 1934 – 19. 7. 2015 z Kysáča

30. 10. 1959 – 2. 8. 2012 – 2015 z Kysáča

ZUZANU ČORBOVÚ 30. 10. 1959 – 2. 8. 2012 – 2015 z Kysáča

Manžel

Tichú a trvalú spomienku si na Teba zachovávajú: dcéra Marcela, zať Ján, vnučka Alexandra a vnuk Milanko Petríkovci

Trvalú spomienku si na Teba navždy zachovajú Milinka a Milan

SMUTNÁ SPOMIENKA na našich dobrých rodičov a starých rodičov Dňa 30. marca 2015 uplynulo 25 rokov, čo nás opustila naša mama a starká, a 20. júla 2015 uplynuli 4 roky, čo nás opustil náš otec a dedo

MÁRIA FERKOVÁ 1926 – 1990 – 2015

Dr. ANDREJ FERKO 1925 – 2011 – 2015

Roky budú ďalej plynúť, Vy zostávate v našich srdciach večne. Dcéry Jarmila Hodoličová a Jasna Potranová s rodinami

• OZNAMY •

31 /4658/ 1. 8. 2015

RTV Panoráma TELEVÍZIA VOJVODINA 2 Piatok 31. júla 19.30 Zostrih Festivalu slovenskej populárnej hudby Zlatý kľúč Selenča 2007, 1. časť 20.00 Dobrý večer, Vojvodina – kolážová relácia, TV Týždeň 21.00 Hore-dolu Nedeľa 2. augusta 11.00 Dúhovka 11.30 Vysielanie pre penzistov Utorok 4. augusta 10.10 Paleta – výber najlepších vysielaní z produkcie Slovenskej redakcie RTV Vojvodina titulkovaných po srbsky na 1. programe TVV Pondelok – sobota 18.00 Denník REPRÍZY Sobota 1. augusta 2.00 Repríza piatkových vysielaní a Palety 10.00 Repríza piatkových vysielaní a Palety Piatok 7. augusta 16.45 Repríza nedeľných vysielaní

RÁDIO NOVÝ SAD 3 Predpoludňajší program Každý pracovný deň 8.00 – 10.00 Sobota 8.00 Správy, predpoludňajší program 8.30 Envirosféra 9.00 Správy Týždeň Nedeľa 8.00 Správy 8.05 Vysielanie pre dedinu 9.05 Pohľady k výšinám 9.30 Vysielanie pre deti Popoludňajší program 15.00 Správy Rádiošport (pondelok) Kronika našich osád (utorok) Hudobné vysielanie Inteen (streda) Súzvuky (štvrtok) Z každého rožka troška (piatok) Kaleidoskop (sobota) Hudobné relácie (nedeľa) 17.00 Rozhlasové noviny Vejár hudobných vysielaní Nočný program 23.00 Hudobné relácie (utorok) 23.00 Rozhlasová hra, hudobné relácie (sobota)

Dúhovka odznie pod názvom Vďaka ovečkám; je to dokumentárny film o chove oviec, tradičnom strihaní a spracovaní kožušín a o finálových výrobkoch z týchto cenných zvierat.

www.hl.rs

Pondelok – sobota 18.25 Začiatok vysielania 18.30 Zahraničný denník 18.50 Hit dňa, Moľa / Klenoty, Citáty 19.00 Zvon, spravodajská relácia 19.15 Kreslený film 19.50 Hit dňa, Reklamy 20.00 Filmy: Piatok 31. júla – Hnev titanov Sobota 1. augusta – Alžbetin dvor: Alžbeta Castiglione Pondelok 3. augusta – Pomsta v mene syna Utorok 4. augusta – Pokrvní bratia 2 Streda 5. augusta – Expresná zásielka Štvrtok 6. augusta – Som agent 21.45 Hit dňa, Moľa / Klenoty, Citáty, Reklamy, Zvon 23.00 Záver vysielania Nedeľa 2. augusta 18.30 Hit dňa, Reklamy, zostrih Molí 19.00 Zvon, prehľad udalostí týždňa 20.00 Kolážová relácia Nedeľa s vami 22.00 Film: Alžbetin dvor: Prekliaty rod 24.00 Záver vysielania Každý pondelok 20.15 Hudobný mix

Sobota 8. augusta 5.30 Repríza nedeľných vysielaní TV Týždeň prinesie príspevky zo stretnutia hasičov v Kysáči, z Predslávnosťových dní v Kulpíne, z vojlovických dožiniek a poskytnutý bude aj recept na dlhý život.

TV PETROVEC

Každý piatok 18.15 Výber z programu TV Kovačica

TV STARÁ PAZOVA Utorok – sobota 17.00 Správy 22.00 Správy

Každú sobotu 18.15 Výber z programu TV Pančevo

Nedeľa 13.00 S vami a pre vás S vami a pre vás je kolážové vysielanie, ktoré obsahuje aktuality zo staropazovského prostredia, ale aj z iných slovenských prostredí. V rámci hodinového vysielania je aj náboženská časť pod názvom Hrad prepevný. Repríza v pondelok a stredu o 14.00, resp. o 22.05.

Informačno-politický týždenník

Pestovateľ melónov

TV OBCE KOVAČICA Klenotnica (nedeľa, utorok, piatok) 16.00 – 18.00 Nedeľa 2. augusta 16.00 Kronika týždňa Slovo na týždeň Dožinkové slávnosti po kovačicky Utorok 4. augusta 16.00 Žienky ako včielky Aktívni aj v treťom veku života Čo nového v našom spoločenskom živote? Piatok 7. augusta 16.00 Slovenský film: Orlie pierko Čo nového v našom chotári? Výber z programu TV Petrovec

RÁDIO KOVAČICA Na modrej vlne – každý pracovný deň 15.05 Správy z regiónu 15.30 Stalo sa na dnešný deň 16.00 Správy z Kovačickej obce 16.10 Hlas ľudu ponúka (každý piatok) 16.20 Kalendárium 16.25 Udalosti dňa 16.55 Citáty do vrecka 17.00 Šport, Medicína, Školstvo, Poľnohospodárstvo, Kultúra 17.15 Zaujímavosti zo sveta 17.30 Humor 18.00 Správy z Kovačickej obce 18.10 Zaujímavosti zo sveta 18.15 Šport, Medicína, Školstvo, Poľnohospodárstvo, Kultúra 18.20 Citáty do vrecka 18.40 Poézia • RTV PANORÁMA •

KRÍŽOVKA ČÍSLO 31 RÁDIO STARÁ PAZOVA Utorok – piatok 18.00 Servis Na dnešný deň Meniny 18.15 Volíme melódiu dňa 18.30 Aktuality z obce a iných osád Poučky zo slovenčiny (streda) 19.00 Denník, informatívne vysielanie 19.15 Hudba 19.30 Oznamy, hudba a reklamy 20.00 Z nášho uhla, udalosti a ľudia Náboženské vysielanie Živé vody (streda) Tematické vysielanie Z minulosti (štvrtok) Sobota 15.00 Servis Na dnešný deň Meniny, Reklamy 16.00 Správy 16.05 Zvončeky, detské vysielanie 16.30 Oznamy a drobné oznamy 17.00 Volíme melódiu týždňa, resp. mesiaca, hudba a reklamy 18.05 Repríza štvrtkovej relácie Z nášho uhla 19.00 Nová relácia Aktuality z Vojvodiny, na spoločnej vlne rozhlasové stanice Báč, Báčsky Petrovec, Kysáč, Kovačica a Stará Pazova 19.30 Oznamy, drobné oznamy a z našich osád 20.00 Aktuality z mesta, repríza utorkovej relácie Z nášho uhla Nedeľa 7.00 Servis Na dnešný deň Meniny 7.30 Oznamy, hudba a reklamy 8.00 Správy 8.05 Hudba, servis 8.30 Slovo nášho Boha, náboženské vysielanie 9.00 Správy 9.05 Hudba a aktuality 9.30 Oznamy, hudba a reklamy

NOVOSADSKÁ TELEVÍZIA Každý pracovný deň 15.15 Objektív v slovenskej reči

• RTV PANORÁMA •

RÁDIO PETROVEC Utorok – piatok 10.40 Hit dňa 14.00 Dozvuky Sobota 10.00 Aktuality z Vojvodiny Nedeľa 10.00 Retrospektíva týždňa

V tajničke je názov osláv uskutočňovaných na počesť ukončenia žatvy. autorka: hudobné dlhá 1. časť myslená 2. časť šitím ANNA ž. meno spojka pripevnila samohl. BIČIA- dramatické tajničky priamka tajn. dielo ROVÁ

poslaná

Slovenská hudba každý deň 5.00 – 15.00. Svetová hudba každý deň 15.00 – 5.00. zaslala

zatieňovať väzenie

vpíšte EŽ

ampér rovnaké samohl. alt

bystrina ad notam

TELEVÍZIA PANČEVO Nedeľa 2. augusta 7.30 Repríza relácie Dobrý deň Streda 5. augusta 19.30 Dobrý deň, kolážová relácia

TV VOJVODINY program vysiela na nasledujúcich kanáloch: pre územie Nového Sadu na 48., pre územie Subotice na 40. a pre územie Vršca na 39. Program v slovenskej reči sa vysiela na Druhom programe RÁDIO NOVÝ SAD Program v slovenskej reči sa vysiela na vlnovej dĺžke 100 a 107.1 MHz TV PETROVEC Program sa vysiela na kanáli 55; www.tvpetrovec.com; RÁDIO PETROVEC Program sa vysiela na vlnovej dĺžke 91.4 MHz TELEVÍZIA OBCE KOVAČICA Program sa vysiela na kanáli 52 RÁDIO OBCE KOVAČICA Program sa vysiela na vlnovej dĺžke 93,2 MHz RÁDIO STARÁ PAZOVA Program v slovenskej reči sa vysiela na vlnovej dĺžke 91.5 MHz TV STARÁ PAZOVA Program v slovenskej reči sa vysiela prostedníctvom lokálneho káblového operátora na kanáli 60 TELEVÍZIA PANČEVO Program sa vysiela na kanáli 39 NOVOSADSKÁ TELEVÍZIA Program sa vysiela na kanáli 60

dusík

spojka

röntgen

soľná jama

cezpoľný AS beh HL DU kultúrna ĽU vyspelosť

Ana Nikolić Kotor Taliansko

súper

rovnaké samohl.

určité množstvo (srb.)

Španielsko

svetlo (zast.) vpíšte VÉ elektrón

Ivan Ivanović

volt

hodiny (dalmatínsky)

metál

urán

záskok

epos

hliník

bahno

keramikárska hlina obracal sa s výzvou

ROZLÚŠTENIE KRÍŽOVKY ČÍSLO 30 VODOROVNE: odospala, Michal, Ed, án, mak, R, nalovili, roletka, palec, At, O, AP, Oli, vo, kov, C, oklamal, lov, eden, Al, AL, Se, lomcovať TAJNIČKA: MICHAL PLAVEC

Správne rozlúštenie KRÍŽOVKY 28 z čísla 28 Hlasu ľudu z 11. júla 2015 bolo: RUDOLF FÁBRY. Odmenu – knižné vydanie z produkcie NVU Hlas ľudu za správne rozlúštenie uvedenej krížovky získala: ZUZANA VAJCOVÁ, Námestie slobody č. 23, 26 215 PADINA. BLAHOŽELÁME. Správne rozlúštenia aj naďalej zasielajte DO 5 DNÍ ODO DŇA VYDANIA NAŠICH NOVÍN na adresu: NVU Hlas ľudu, Bulvár oslobodenia 81/V, poštový priečinok 234, 21 000 Nový Sad, PRE KRÍŽOVKU, alebo mailom na adresu: obsustova@hl.rs

31 /4658/ 1. 8. 2015

Šport Vytýčili si skromnejšie plány RIPORT Z PRÍPRAV PADINSKEJ DOLINY

aj zníženým finančným rozpočtom. Agilné vedenie Doliny v čele s predsedom Miroslavom Kováčom sa pokúsilo riešiť problémy, ktoré zaťažujú všetky futbalové kluby. Vytýčilo si skromnejšie plány, ktoré

kola Bala, ktorý má bohatú hráčsku kariéru a trénerské skúsenosti za sebou. Posledne pracoval vo FK Radnik iadna futbalová prestávka v z Bijeljiny v Bosne a Hercegovine. Z Padine sa neminie bez kádklubu odišli kľúčoví hráči: M. Šušnjar rových zmien vo FK Dolina. a Čigoja (Donji Srem Pećinci), NeduPlány udržať mužstvo pohromade čić (Dinamo Vranje), v rovnakom zložení sa Šarenac (Radnički ani tentoraz nevydarili. Zreňanin) a Vukotić Úspech mužstva v mido zahraničia. nulom majstrovskom Z doterajšieho ročníku 2014/15 bol kádra zostali iba dobrý, lebo futbalisti brankári Trivunović splnili plány správy a Pustinjaković, poklubu. tom Lončarski, Brkić, Dolina skončila majMačužić a Vasić. Noví strovstvá Srbskej ligy hráči sú Miroslav Ste– skupina Vojvodina na kić, Dragan Baić, Steštvrtom mieste a postúfan Subašić, Predrag pila do finále pohárovej Radosavljević, Aleksúťaže na území FZ Vojsandar Čišić, Marko vodiny. Keďže väčšina Takmer nové mužstvo Doliny: Zubković, Labović, Čišić, futbalistov dostala po- Lončarski, Mačužić, Trivunović (stoja zľava); Subašić, Brkić, Labović, Stefan Zubković a Robert Kiš. K nuky bohatších klu- Stekić, Radosavljević, Baić (v drepe zľava) nim pripojili aj dobov a Dolina nemala spôsob zadržať ich, prišlo k veľkým zodpovedajú možnostiam klubu. rastencov Darka Durgalu, Marjana zmenám v mužstve. Padinčania Cieľ je zostať v hornej časti tabuľky Bančova, Mária Matuľu, Želislava nemohli vyhovieť ani požiadavkám Srbskej ligy – skupina Vojvodina. Kolárika, Borislava Ugrenovića a trénera Milana Stojanoského, nuž Pokúsia sa hráčom zabezpečiť dobré Zlatka Slivku. Na tréningoch sa ako aj jemu našli náhradníka. Nútené podmienky a všetko sľúbené splniť. hosť zúčastňuje aj Steven Kotváš, Novým trénerom FK Dolina je Ni- padinský rodák z Austrálie, ktorý zmeny v klube sú podmienené Ján Bokor

TOHTO VÍKENDU NA IHRISKU PRI KANÁLI DTD

FK Kulpín oslávi 85 rokov

už navštívil futbalový kemp svetoznámej Barcelony. Tréner Bala má k dispozícii mladých, talentovaných hráčov, ktorí aj napriek horúčavám usilovne trénujú. Prvý prípravný zápas Dolina prehrala 0 : 1 s Jedinstvom z Banátskeho Karađorđeva, členom Banátskej ligy. Napriek prehre debutanti v dresoch Doliny uspokojili výkonom zvedavých fanúšikov. V druhom zápase Dolina sa stretla s mužstvom Proleter 2006 zo Zreňanina. Celok, ktorý zachováva tradície slávneho zreňaninského Proletera, dlho rokov člena juhoslovanskej futbalovej elity, nemohol úspešne čeliť lepšiemu tímu Doliny. Domáci presvedčivo vyhrali 4 : 0, keď góly vsietili Labović, Mačužić, Čišić a Radosavljević. Na oboch zápasoch tréner Nikola Bala vyskúšal 23 hráčov a prvé dojmy sú pozitívne. Do začiatku majstrovstiev, ktoré sú naplánované na 15. augusta 2015, už nieto veľa času. Nový tréner Doliny verí, že sa mu podarí utvoriť dobrý, pracovitý kolektív, ktorý splní plány vedenia klubu. V rámci príprav Dolina v nedeľu 2. augusta doma zohrá prípravný zápas s kovačickou Sláviou, ktorá postúpila do Banátskej ligy. Generálka by mal byť finálový zápas o Pohár Vojvodiny, ktorý Dolina zohrá s novým členom Prvej ligy Srbska – čelarevským ČSK Pivara.

IN MEMORIAM

Samuel ZORIAN 17. 10. 1949 – 26. 7. 2015

Hráči Kulpína minulej jari pred zápasom s Titelom J. Pucovský

sobotu 1. augusta a v nedeľu 2. augusta 2015 na ihrisku povedľa kanála Dunaj-Tisa-Dunaj sa chystajú futbalové hody. Domáci FK Kulpín oslávi 85 rokov pôsobenia. Pri tej príležitosti usporiadajú turnaj štyroch mužstiev. Do uzávier-

www.hl.rs

ky čísla sme dostali informáciu, že účasť potvrdili petrovská Mladosť, báčska Tvrđava a domáci Kulpín, kým štvrtého účastníka organizátori ešte hľadali. Očakáva sa, že po zápasoch na posedení účastníkov a hostí sa bude hovoriť aj o prejdenej futbalovej ceste FK Kulpín.

Informačno-politický týždenník

sud tak chcel, že v dopravnej nehode minulú nedeľu tragicky ukončil život Samuel Zorian, ktorý v tej chvíli vykonával pracovný záväzok Futbalového zväzu Šíd. Samuel sa narodil roku 1949 v Šíde, kde skončil základnú školu. Už ako dieťa si obľúbil futbal, ktorý mu bol povolaním do konca života. Prvýkrát loptu zakopol v Slovenskom parku, a potom sa zapojil medzi dorastencov FK Radnički. Bol iniciátorom a zakladateľom FK Jednota, jeho kapitánom a aktuálnym trénerom seniorského mužstva. Vtedy sa začala aj jeho práca tajomníka vo FZ Obce Šíd, na ktorej profesionálne zostal až do smrti. Druhou záľubou S. Zoriana bola účasť v šídskom SKUS Jednota, v ktorom bol členom, vynikajúcim hercom a režisérom. Bol členom aj

tanečnej sekcie, s ktorou poslednýkrát vystúpil v júli 2015 na festivale v Aradáči. Samuel bol aj hudobníkom – basistom v spolkovom orchestri. Takmer počas celého obdobia pôsobenia v kultúre, bol členom Správnej rady SKUS Jednota a určitý čas aj jeho predsedom. Od obnovenia MOMS Šíd bol jeho členom, v súčasnosti i jeho predsedom. V slovenskom evanjelickom cirkevnom a. v. zbore v Šíde Samuel Zorian bol predsedom Dozornej rady a do smrti presbyterom v cirkevnej správe. Nečakaným odchodom Samuela Zoriana medzi šídskymi Slovákmi zostáva veľká prázdnota, ktorú bude ťažko nahradiť. • ŠPORT •

SKONČIL SA TURNAJ V PIVNICI

Titul zobral Market Šijan Ján Šuster

o večerných hodinách v stredu 22. júla 2015 sa skončil turnaj v malom futbale v Pivnici, ktorý usporiadal FK Slávia a prebiehal na hádzanárskom ihrisku ZŠ 15. októbra. Hlavné bremeno organizácie bolo na pleciach členov Správnej rady Slávie, ako aj viacerých milovníkov futbalovej hry. Všetci tí, ktorí boli zapojení do organizácie, sa snažili, aby všetko prebiehalo v najlepšom poriadku, za čo sa im dostali pochvaly účastníkov. Turnaj trval desať dní a na ňom sa zúčastnilo osem mužstiev: štyri z Pivnice a po jedno zo susedných dedín – Ratkova, Silbaša, Despotova a dediny Savino Selo. Podľa pravidiel v prvej časti „každé mužstvo hralo s každým“. Na základe dosiahnutých výsledkov urobili tabuľku a v druhom kole prvý hral s posledným, druhý s predposledným, tretí so šiestym, štvrtý s piatym. Víťazi týchto zápasov

sa prebojovali do semifinále, a to boli: Parni valjak a Podrum z Pivnice, Market Šijan zo Silbaša a Weld plus zo Savinho Sela.

čo vidno aj z tesných výsledkov. V boji o tretie miesto Weld plus porazil Parni valjak 2 : 0. V poslednom, finálovom zápase

Silbašský Market Šijan vyhral na turnaji v Pivnici

Semifinálové zápasy priniesli tieto výsledky: Weld plus – Market Šijan 0 : 1 a Podrum – Parni valjak 1 : 0. Boli to štyri najlepšie mužstvá na turnaji takmer rovnakej kvality,

po zaujímavej a napínavej hre silbašský Market Šijan zvíťazil nad domácim celkom Podrum 2 : 1. Najlepším brankárom turnaja je Ninkov (Market Šijan), najlepším

Z PRÍPRAV FK JEDNOTA V STAREJ PAZOVE

strelcom je Babić (Pekara Edi z Despotova) a najlepším hráčom Majstorović (Weld plus). Prvé tri mužstvá dostali peňažné odmeny a poháre, troch najlepších jednotlivcov odmenili pohármi a všetky mužstvá dostali diplomy. Medzi nimi bola aj rozhodcovská dvojica – Goran Janković a Nemanja Vasiljević z Odžakov, ktorí si svoju robotu slušne vykonali. Na turnaji dva zápasy zohrali aj celky pionierov pivnickej Slávie a petrovskej Mladosti, sily si zmerali aj pionieri Pivničanov a Bačky z Despotova a do tretice mladí pivnickí futbalisti hrali aj s pioniermi báčskej Tvrđavy. Nechýbal ani zápas starých pánov domácej Slávie a FK Odžaci. Zápasy na turnaji prebiehali v priateľskom ovzduší, o čo sa pričinili všetci účastníci. Organizátori sú spokojní aj s návštevou, lebo zápasy sledovalo viac ako 2 000 divákov. Všetci tí, ktorí prišli na školský dvor, mohli si kúpiť špeciality z roštu a osviežujúce nápoje. Vedenie FK Slávia vďačí všetkým tým, ktorí svojou prácou prispeli k tomu, aby sa turnaj plne vydaril.

PRVÝ PRÍPRAVNÝ ZÁPAS V KYSÁČI

Pozrime sa realite do očí! Potešila výhra TATRA – PROLETER 4 : 3

Matej Bzovský

taropazovskí futbalisti s rovnakou intenzitou pokračujú v prípravách na novú majstrovskú sezónu 2015/16 v Novosadsko-sriemskej lige. Prípravy pod vedením až štyroch trénerov (?!) prebiehajú vo vlastnom prostredí, lebo peniaze na odchod k moru alebo niekde inde mimo Starej Pazovy, ako to bolo kedysi, proste nemajú. Aj účet klubu je zablokovaný a kto je vinníkom pre túto neprajnú situáciu, zostáva v tajnosti, hoci o tom aj vrabce na streche už čvirikajú. Spočiatku na tréningoch bolo veľa hráčov, až 32, ktorí hlavne prišli sami, ale na prvých kontrolných zápasoch sa videlo, že je to „falošný tovar“. Teraz Milan Vujasin a jeho asistenti počítajú na 5 – 6 posíl, ale je tiež otázne, či sú to práve dosť kvalitní hráči. Jedine sa zatiaľ v klube môžu spoľahnúť na skúseného Jovana Filipovića z Nových Bánoviec. Kvalita ostatných je otázna! Možnosti posíl sa asi zistia na ďalších zápasoch s Borcom v Šajkaši a Sremom zo Surčína, lebo mužstvo zo slovenského Miloslavova • ŠPORT •

nepríde vraj z oprávnených príčin. Ten zápas sa mal hrať počas osláv svätého Iliju 23. augusta. Jednota s Jadranom v Golubinciach hrala nerozhodne 1 : 1, kým v nedeľu porazila mužstvo Napredak v Popinciach 5 : 0, ktoré hrá v najnižšej lige v Srieme. „Treba sa predsa pozrieť realite do očí,“ povedal nám úprimne tréner Milan Vujasin. „Pre dosiahnutie lepších výsledkov nemáme mužstvo, potrebné by bolo zabezpečiť aspoň troch kvalitných hráčov na pozíciách stopéra, stredopoliara a zvlášť spoľahlivého kanoniera. Vedenie klubu má zviazané ruky, urobilo len to, čo mohlo. Peniaze na kvalitné posily skutočne nemáme, a tak sú ambície a šance zaútočiť na najvyššie umiestnenie predsa len minimálne.“ Slová trénera treba s pochopením zvážiť. No nastoľuje sa už dávnejšie otázka, prečo sú iné kluby v Obci Stará Pazova na vzostupe a Jednota už roky stagnuje. Odpoveď, prečo je tomu tak, treba hľadať na iných miestach. Preto nie div, že sa mnohí veteráni Jednoty, a takých je čoraz menej, nechcú zapojiť do práce klubu.

Pavel Pálik

utbalisti Tatry vo štvrtok 23. júla 2015 zohrali prvý priateľský zápas s Proleterom z Ravného Sela, a po dobrom výkone sa zaslúžene potešili výhre. Asi 50 divákov sledovalo pekný a zaujímavý zápas. Oba celky hrali bojovne, rýchlo a na technicky pozoruhodnej úrovni. Výsledkové napätie trvalo až do poslednej chvíle zápasu. Po dva góly pre Tatru vsietili Hric a Grijak. Tréner Ninković na začiatku príprav môže byť spokojný s tým, čo predviedli jeho futbalisti. Sľúbené posily zatiaľ do klubu neprišli a čas prestupového termínu prakticky vypršal. TATRA: Privizer, Srnka, Lukić, Funtík, Jambrich, Drieňovský, Daniel Ožvát I., Daneček, Kohút, Grijak, Hric. Striedali: Munjaz, Červený, Vozár, Kulík, Konstantinov, Daniel Ožvát II. V nedeľu 2. augusta 2015 Tatra v Kysáči o 18. hodine zohrá zápas so Sofeksom z Futogu.

31 /4658/ 1. 8. 2015

Šport K PUBLIKÁCII 80 GODINA FUDBALA U ČELAREVU

Podpísali sa aj Slováci Juraj Bartoš

ký paradox: v uplynulých majstrovstvách pre hložiansky FK Budúcnosť nenastúpil jediný Hložančan a zahral si len jeden Slovák – Pavel Ožvát z Báčskeho Petrovca. Tu ale chceme poukázať na celkom inú záležitosť. Pokým v aktuálnej zostave FKB domáci hráči nemajú miesto, v nie tak ďalekej minulosti a tobôž v tej dávnej, v susednom Čelareve hrávali – a veru úspešne – tak tamojší, ako i hložianski Slováci. Potvrdila nám to najmä páčivá publikácia, ku ktorej sme sa, žiaľ, dostali s veľkým oneskorením. Lazar Đukić (1945) v knihe 80 godina fudbala u Čelarevu (vydal Pivovar Čelarevo roku 2005, v náklade 500 exemplárov, má 358 očíslovaných strán) podáva vývin futbalu v Čelareve od jeho (hmotne nedoložených) začiatkov, odvolávajúc sa na vlastné záznamy, rozhovory s niekdajšími hráčmi a funkcionármi, ako i na dobovú tlač (vrátane Hlasu ľudu). Uvádzajúc, že futbal sa – pravdepodobne – v niekdajšom Číbe začal hrávať roku 1925, tvrdí, že organizovane sa hrá od roku 1927 alebo 1928.

Už na prvej fotografii (s. 12) družstva ČOSK (Číbsky mládežnícky športový klub, vraj asi z roku 1927), je aj lekárnik Michal Šeprák z Hložian (v civile, so zástavkou čiarového rozhodcu v ruke). Na snímke z roku 1938 (s. 18) sú o. i. aj (Ján) Takáč, istý stolár Mingl, obaja z Hložian, a Juraj Sapák z Čelareva. Na ďalších fotografiách nachádzame i známe tváre Slovákov z novšieho obdobia pôsobenia futbalového klubu v Čelareve, predovšetkým známeho kanoniera a technicky mimoriadne podkovaného niekdajšieho hráča

hložianskej Budúcnosti, čelarevského ČSK a petrovskej Mladosti Jána Gašpara Peru. Pre zaujímavosť nahliadnime do posledných strán rozsiahlej publikácie, primerane opatrenej kvalitnými fotografiami, výsledkami zápasov a tabuľkami súťaží, v ktorých čelarevský futbalový klub nastupoval. Na základe autorovi prístupných zdrojov vysvitá, že zo Slovákov v tričku čelarevského áčka najviac hrával Andrej Leňa narodený roku 1956 – 88 zápasov, ďalej nasledujú: Jaroslav Štajfer 1976 – 59, Ján Gašpar Pero 1943 – 45, Pavel Baláž 1932 – 26, Ján Ferko 1954 – 15, Ján Valo 1962 – 14, Ján Gašpar 1932 – 4, Ondrej Parkáni (?) – 4, Juraj Čús (?) – 2, Ján Kukučka (?) – 1, Vlado Baláž 1955 – 1, Ján Struhárik 1966 – 1... Akiste väčšina z nich podstatne viac zápasov zohrala v dorasteneckom celku. Žiaľ, nie sú údaje o počte zápasov hráčov z najstaršieho obdobia, keď za čelarevský klub (ktorý niekoľkokrát zmenil názov) o. i. nastupovali aj Slováci, čo z Čelareva, čo z Hložian: Michal Kunčák (1912), Ján Leňa (1919), Juraj Sapák (1917), Juraj Gašpar (1933), Ján Struhárik (1924), Ján Čapeľa (1924), Ján Ušiak

(1915), Pavel Červený (1920), Samuel Zahorec (1933), Ján Zahorec Malý (1928), Michal Eliáš (1928), Pavel Lenča (1928), Andrej Šinka (1929), Ján Supek (1933), Štefan Sloboda (?), Ondrej Odik Zahorec (1932), Juraj Fábry (1930), Štefan Adámek (1932), Ondrej Štajfer (1931), Ján Štajfer (1926), Samuel Gašpar (1931), Michal Supek (1929)... Mimochodom, najviac nástupov v drese ČSK má na konte Milan Ćoćki Knežević (nar. roku 1940; ešte aj dnes hráva s kolegami futbal v hale). V záverečnej stati sú mená všetkých zaevidovaných strelcov a počet gólov, ktoré dali v tričku ČSK v období 1954/55 až 2004/2005. Najviac gólov nastrieľal Miladin Dešo Karakaš (108 v 229 zápasoch) a zo Slovákov sa strelecky presadili: Ján Gašpar Pero dal 32 gólov (iba v 45 zápasoch!), Pavel Baláž 9, Jaroslav Štajfer 7, Ján Ferko 3, Andrej Parkáni 1... Zo vzácnej monografie hovoriacej o futbalovej hre v niekdajšom Číbe, čiže terajšom Čelareve jasne vyplýva, že významné úlohy v jednotlivých obdobiach mimoriadne úspešného kolektívu mali aj Slováci narodení v Čelareve, respektíve v Hložanoch. Žeby títo dnešní zabudli hrať futbal? Alebo sa„len“ neprispôsobili jeho súčasnému trendu? Ešte, že činnosť na futbalovom či vôbec športovom poli sa neradí k pilierom národnostnej svojbytnosti. Alebo sa mýlime?

SLOGA SA MIENI SPOLIEHAŤ NA MLADOSŤ A SKÚSENOSŤ

Odišli dobrí hráči – kto príde? Károly Vig

výsledkami Slogy v uplynulých majstrovstvách Novosadsko-sriemskej ligy v Erdevíku sú spokojní. Na spoločnej schôdzi pred začiatkom príprav na novú sezónu hlavný dobrodinec Negovan Đorđević povedal, že „nemôžu zaangažovať futbalistov zvučných mien. Vytvorili však mimoriadne dobré podmienky pre tréningy a zápasy a majú aj potrebný hráčsky potenciál. Striedačka je plná náhradníkov, ktorí čakajú šancu, aby sa dokázali“. Slogu v tomto prestupovom termíne opustili Tojagić, Pendo, Raičević (Radnički Šíd) a Sovilj (Radnički Sr. Mitrovica). Zostala však skúsená trojka: Považan,

www.hl.rs

Bojanić a Simeunović, ktorá ešte dlho bude triafať siete súperov. Mužstvo aj v novej sezóne bude viesť Mita Ninković a pomáhať mu bude Vlatko Raičević. Mužstvo Slogy v prípravách zohralo už niekoľko zápasov. Doma porazilo Graničar z Adaševiec 9 : 0, v Rume bolo lepšie od Slovenu 4 : 1 a v pondelok na domácom trávniku podľahlo šídskemu Radničkému 2 : 3. Oba góly za domácich dal Boris Považan z penált, ktoré súper zavinil nad ním, kým strelcom jedného gólu za hostí bol Raičević, včerajší stopér Erdevíčanov. Ináč Simeunović na tomto zápase trikrát trafil žrď brány Šíďanov, ktorú strážil Tojagić, ktorý bol doteraz oporou Slogy.

Informačno-politický týždenník

Tréneri Ninković a Raičević skúšajú možnosti niekoľkých potenciálnych posíl a mená tých, ktorí eventuálne posilnia Slogu, budú známe do začiatku majstrovstiev 15. augusta. V dňoch tohto víkendu, 1. a 2. augusta 2015, na ihrisku Slogy usporiadajú tradičný Memoriál Erdevík 2015. Zúčastnia sa mužstvá Podrinje Mačvanska Mitrovica, LSK Laćarak, Hajduk Divoš a domáca Sloga. Účastníci okrem pohárov dostanú Spoľahlivý stopér do Šídu: aj vecné odmeny. Foto: J. Pucovský Dejan Raičević (vpravo) • ŠPORT •

ŠPORT NA PDvK A OSLAVÁCH DŇA KULPÍNA

Zábava v športovom duchu Katarína Gažová

Turčan z Petrovca, 2. miesto obsadil Marián Madacký z Kysáča a 3. Denis Kolár z Kulpína. Druhý sektor: 1. Vladimír Potfaj z Hložian, 2. Miroslav Meleg z Petrovca, 3. Miloslav Pixiades z Kysáča; tretí úsek: 1. Slobodan Dević z Kulpína, 2. Miroslav Francisty z Kysáča, 3. Ján Abrahám z Petrovca. Traja najlepší mladí rybári na dráhe boli: 1. Martin Turčan z Petrovca (2 840 g), 2. Slobodan Dević (1 560

sobotu 25. júla 2015 v strede Kulpína vedľa bývalej benzínovej stanice v organizácii Asociácie cyklistov Vihor MG z Maglića a Komisie pre bezpečnosť v doprave Obce B. Petrovec, usporiadali súťaž detí v zdolávaní prekážok na bicykloch. Cieľom podujatia bolo Kickbox a ŠK Fire Kick zaujali pozornosť divákov zveľadenie, rozvoj a promócia cyklistiky. Vedľa na trávnatom obsadil Spolok vinohradníkov a priestore v centre dediny vinárov z Kulpína. Odmeny odovzdal Klub poľnohospodárov predseda kulpínskeho MOMS P. Kulpína usporiadal preGaža. Na dobrú náladu početných zentáciu poľnohospodárnávštevníkov hrali hudobníci Ján skych strojov. Zelenák a Ján Andrášik. Ostatné športové podPopoludní na ihrisku FK Volejbaloujatia MOMS Kulpín, MS vý klub Kulpín mal revuálny zápas na Kulpín a športové kluby otvorenom, v ktorom hrali zmiešané a združenia usporiadali v zostavy, chlapčenské a dievčenské a nedeľu 26. júla, na Anny. rozhodcom bol tréner Ján Lačok. O Už od rána v prírode pri Tuční a chudí hráči Kulpína pred zápasom kanáli DTD a rybárskej chatg) z Kulpína, 3. Marián Madacký (1 540 g) z Kysáča. Súťaž pionierov sa skončila v dobrej nálade spoločným posedením. Vedľa Poľovníckeho domu v Kulpíne bolo už od rána rušno. Strelci súťažili v streľbe do asfaltových terčov a vedľa kuchári varili poľovnícke paprikáše. O tieto podujatia je každoročne veľký záujem tak domácich Kulpínčanov, ako aj hostí z okolia. Tohto roku sa Poľovnícky spolok Fazan rozhodol, aby to bola súťaž vo varení paprikáša z diviaka. Úspešní mladí rybári na súťaži v Kulpíne Po skončení súťaže nasledoval klube po piatich rokoch pôsobenia a obed, pokiaľ koKuchári varili kotlíkový veľkom úspechu, postupe do Druhej misia hodnotila poľovnícky paprikáš z diviaka ligy Srbska hovoril predseda VK robotu kuchárov. Kulpín Todor Radanov. Nasledovala ke Združenia športových rybárov Predseda komisie zaujímavá prezentácia kickboxu a Smuđ z Kulpína súťažili pionieri v pre strelectvo ZoŠK Fire Kick na futbalovom ihrisku. O športovom rybolove. Keďže v nedeľu roslav Brtka st. z týchto športoch, ktoré záujemcovia zachladilo, pri vode bolo príjemne a PS Fazan Kulpín v Kulpíne majú tiež možnosť trémladým rybárom z Petrovca, Kysáča, vyhlásil výslednovať, hovoril vedúci Nikola Vlaov. Hložian a Kulpína sa dobre darilo. ky. V skupinovej Športové hody na trávniku sa skonVýsledky súťaže vyhlásil predseda súťaži 3. miesto čili zaujímavým zápasom tučných súťažiacej komisie ZŠR Smuđ Ján obsadili strelci zo a chudých, ktorí po trávniku behali Jagoš a odmeny – medaily, pohá- Selenče, 2. miesto na plné obrátky. Hoci výsledok nebol re a ďakovné diplomy odovzdal Lesík Petrovec a Volejbalový zápas na otvorenom zohrali dôležitý, možno povedať iba toľko, predseda MOMS Kulpín Pavel Gaža. víťazmi boli domá- zmiešané dievčensko-chlapčenské skupiny VK že boli sily vyrovnané, bez ohľadu V skupinovej súťaži prvé miesto ci strelci PS Fazan. Kulpín na kilogramy hráčov. Obecenstvo sa obsadil ZŠR Karas Petrovec, druhé Odmenu za najlepšieho strelca komisie Ján Mučaji vyhlásil, že na dobre zabávalo počas celého zápaŠRS Smuđ Kysáč, tretie ZŠR Smuđ Slováka získal Zoroslav Brtka ml. treťom mieste skončila skupina Rovi- su. Minulý víkend si na svoje prišli na z Petrovca, na druhom mieste boli všetci milovníci športovej zábavy, Kulpín a na štvrtom bolo ZŠR Šaran z Petrovca. Hložany. V 1. sektore zvíťazil Martin Keď ide o paprikáše, predseda poľovníci z Maglića a prvé miesto ak zavítali do Kulpína. • ŠPORT •

31 /4658/ 1. 8. 2015

Šport 19. MATIČNÝ TURNAJ V MALOM FUTBALE O POHÁR VEĽVYSLANCA SLOVENSKEJ REPUBLIKY V BELEHRADE

Trofej po siedmich rokoch na doline v Padine Juraj Pucovský

trnásť mužstiev z našich dedín, kvalitné zápasy, veľká horúčava, priam ukážková organizácia turnaja v réžii Športovo-telovýchovnej komisie Matice slovenskej v Srbsku, MOMS Kulpín, FK Kulpín, Miestneho spoločenstva Kulpín a štvrtý triumf futbalistov z Padiny po siedmich rokoch, poznačili 19. Matičný turnaj v malom futbale o putovný pohár veľvyslanca Slovenskej republiky v Belehrade Dr. Jána Varšu. Najprv žreb, ktorý za neprítomnosti Pavla Turana, predsedu ŠTK Najlepší strelec turnaja Stanislav Dudáš (tretí sprava) na zápase s Laliťanmi vsietil päť gólov MSS, viedol Pavel Pálik, rozvrhol mužstvá do štyroch skupín. V A bol lepší od Kysáčanov skupine očakávane triumfoval 2 : 0. vlaňajší šampión Selenča po výV prvom semifinále hrach nad Laliťou a Kovačicou. V B Selenča ľahko prekonaskupine MOMS Pivnica zanechala la hostiteľský Kulpín 4 za sebou Biele Blato a Čelarevo. : 1, keď góly dali Alexy Zápasy v C skupine priniesli naj- 2, Spasić a Malina, kým viac neurčitosti, až dramatickosti. česť domácich zachráHložany a St. Pazova sa skôr „vzda- nil Chalupka. Druhé li“, takže o tom, kto postúpi do semifinále prinieslo semifinále, rozhodoval posledný neurčitejší boj dvoch zápas medzi Padinou a Silbašom. vyrovnaných celkov. O tom, ako sa skončil, píšeme na Padinčania sa ujali vevedľajšej str. 51. D skupina bola asi denia gólom Miháleka, najsilnejšia, lebo v nej hrali Aradáč, vo finiši vyrovnal Kirti. Kysáč, Petrovec a domáci Kulpín. O finalistovi rozhodovali Rozhodcovia Nikola Jerotijević a Dalibor Kuriozitou je, že trojnásobný ví- penalty, pričom Pivniča- Abramušić (zľava) finále. Výsledky v skupinách Podľa toho, čo diváci dovtedy A skupina: Laliť – Selenča 1 : 5, Kovačica – Laliť 9 : 0, Selenča – videli, mnohí očakávali výhru Malinu a spoluhráčov. SelenčaKovačica 3 : 1. Postúpil MOMS Selenča. B skupina: B. Blato – Pivnica 1 : 0, Čelarevo – B. Blato 1 : 0, Pivnica nia ozaj plietli sieť okolo brány Holíka, ktorý zastavoval strely – Čelarevo 2 : 0. Postúpil MOMS Pivnica. C skupina: Padina – St. Pazova 2 : 1, Hložany – Silbaš 0 : 3, St. nohami, rukami…, Kutenič, Pavlov Pazova – Silbaš 0 : 3, Hložany – Padina 0 : 0, St. Pazova – Hložany 0 : a Spasić dvakrát trafili žrď a raz brvno. Padinčania takmer ani raz 0, Silbaš – Padina 3 : 4. Postúpil MOMS Padina. D skupina: Petrovec – Aradáč 0 : 1, Kysáč – Kulpín 0 : 2, Aradáč neohrozili Naďa, a tak sa zápas – Kulpín 1 : 1, Petrovec – Kysáč 0 : 3, Aradáč – Kysáč 0 : 1, Kulpín – skončil 0 : 0. Nastúpila penaltová ruleta, v ktorej viac vedomostí, Petrovec 2 : 0. Postúpil MOMS Kulpín. ale i športového šťastia mali PaSemifinále: Kulpín – Selenča 1 : 4, Pivnica – Padina 1 : 1 (3 : 4). dinčania, strelili všetky tri góly, Finálový zápas: Selenča – Padina 0 : 0 (1 : 3). Tretie miesto obsadila Pivnica, na štvrtom skončil domáci Kulpín… Selenčania iba jeden (3 : 1). Vďaka tomu si rozradostení zverenci Pavťaz za sebou – MOMS Aradáč po nia neuspeli podobne ako vlani s la Brezníka veľký putovný pohár dlhšom čase na matičnom turnaji Aradáčom v Kysáči. Padina mala prebratý z rúk Jozefa Sabu, radcu prehral zápas s Kysáčom 0 : 1. presnejších strelcov a istého bran- vo Veľvyslanectve Slovenskej reDo semifinále postúpil domáci kára Holíka, a tak vďaka rozdielu publiky v Belehrade, odniesli na MOMS, ktorý v priamom súboji jedného gólu (4 : 3) odišla do svoju chýrečnú padinskú dolinu.

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

Najlepším strelcom turnaja nie je Pavel Čížik, ako sme zverejnili na s. 51, ale Stanislav Dudáš (MOMS Kovačica), ktorý vsietil 6 gólov, päť Laliťanom a jeden Selenčanom. Za najlepšieho brankára vyhlásili Marka Todorovića (MOMS Kulpín), kým si sošku za najlepšieho hráča odniesol domov Dalibor Spasić (MOMS Selenča). Všetky zápasy na turnaji korektne viedli Dalibor Abramušić zo Savinho Sela a Mladen Jerotijević z Vrbasu. Poradie na turnaji a zostavy mužstiev: 1. PADINA: Holík, Ľavroš, Širka, Mega, Mihálek, Poničan, Petráš, Bílek, Vedej, Durgala. 2. SELENČA: Naď, Kočonda, Malina, Alexy, A. Strehársky, Pavlov, Kutenič, Sklabinský, Spasić, Krížov. 3. PIVNICA: Brňa, Milec, Záskalický, Žigić, Kirti, Benka, Petrović, Šuster, Žigmund, Kovačević. 4. KULPÍN: Todorović, Chalupka, Kajtez, Haška, Valentík, Babiak, Milenković, Peťkovský. 5. SILBAŠ: Pajić, Ušiak, Tucić, Fabók, Vladisav, Grňa, Laćarak, Pejak, Hurág, Gašić. 6. KYSÁČ: Kyseľa, Kulík, Drieňovský, Jambrich, Ožvát, Bagoňa, Budík, Vozár, Privizer, Francisty. 7. ARADÁČ: Striško, Apostolović, Ďuríček, Adamov, Čeman, Števko, Gál, Mijić, Malo. 8. KOVAČICA: Trajčevski, S. Dudáš, V. Dudáš, P. Čížik, Válovec, Sachter, Čerňoš. 9. BIELE BLATO: Cs. Kurunczi, K. Kurunczi, Goda, Žižić, Poliak, Paraľov, Hromčík, Poničan, Šofranko, Ladvanski. 10. ČELAREVO: Jeličić, Davidović, Ralević, Majstorović, Dujaković, V. Štajfer, Đumić, Savić, Nikić, Supek. 11. HLOŽANY: Pagáč, Hataľa, Huďan, Chovan, Dudok, Takáč, Zahorec, Čipkár, Supek. 12. STARÁ PAZOVA: Potran, Turan, Hric-Červenský, Čáni, Jašo, Medveď, Pilka, Baláž. 13. BÁČSKY PETROVEC: Lekár, Bovdiš, Fejdi, Popovicki, Rybársky, Dudić, Andrášik, Pavlov, Ivičiak, Melich. 14. LALIŤ: Š. Hrnčiar, Lipták, Ignjatović, Stojković, Tatomirov, Anđelković. • ŠPORT •

Tri najlepšie mužstvá: zľava Selenča (2. miesto), Padina (1. miesto), Pivnica (3. miesto) s hosťami a čelnými ľuďmi Matice

Z tejto akcie padinskí hráči dali štvrtý gól a vyradili Silbašanov

V KULPÍNE TRIUMFOVAL MOMS PADINA

Opäť tá penaltová ruleta... J. Pucovský

eľký putovný pohár, dar Veľvyslanectva Slovenskej republiky v Belehrade iba rok bol v Báčke, vo vitríne MOMS Selenča, vlaňajšieho víťaza 18. turnaja v malom futbale v Kysáči. Nepamätáme sa na to, aby mužstvo, ktoré bolo na krôčik, lepšie povedané iba niekoľko sekúnd od eliminácie už v základnej skupine, na konci vysoko nad hlavy hráčov zdvihlo najväčší pohár. Podarilo sa to futbalistom MOMS z Padiny, ktorí triumfovali štvrtý raz za devätnásť rokov. Predtým Padinčania boli najlepší v rokoch 2003, 2007 a 2008. Naozaj, zaujímavá, s dávkou šťastia, bola cesta futbalistov z chýrečnej padinskej doliny k poháru Jeho Excelencie Jána Varšu. Posledný zápas v skupine C medzi Silbašom a Padinou rozhodoval o tom, kto postúpi do semifinále. Silbašanom stačilo nerozhodne, kým

• ŠPORT • Tretí gól v sieti Naďa z penalty vo ﬁnále Padina – Selenča 0 : 0 (3 : 1)

zverenci Pavla Bezníka museli vyhrať. Ani 30 sekúnd pred koncom výsledok bol 3 : 3, veteránovi Jánovi Fabókovi a spoluhráčom sa usmievalo semifinále. No nemyslel tak Padinčan Marián Petráš, ktorý bol rýchlejší od hvizdu píšťaly rozhodcu Dalibora Abramušića, strelil štvrtý, víťazný gól (3 : 4), sebe a spoluhráčom priniesol možnosť bojovať o trofej. V semifinále Pivnica a Padina remizovali 1 : 1, a v penaltovom rozstrele lepší boli Banátčania – 3 : 4. V druhom semifinále Selenča ľahko prekonala domáci Kulpín 4 : 1. Vo finále medzi vlaňajším víťazom, MOMS Selenča a MOMS Padina výsledok bol 0 : 0. Padinčania mali presnejších strelcov a istejšieho brankára Denisa Holíka, v penaltovej rulete sa prejavili úspešne – 3 : 1 a veľká radosť mohla začať. Vlani vo finále v Kysáči penalty boli šťastné Selenčanom v súboji s Aradáčanmi, teraz sa im vypomstili s Padinčanmi... Nie náhodou sa hovorí, že je to (ne) šťastná penaltová ruleta!

Víťazný, štvrtý gól z penalty v semiﬁnále Padina – Pivnica 1 : 1 (4 : 3)

Brankár Denis Holík vo ﬁnále bol neprekonateľný pre Selenčanov

Najlepší strelec Pavel Čížik z Kovačice (prvý sprava) strelil šesť gólov

Najlepší hráč turnaja Dalibor Spasić zo Selenče a najlepší brankár Marko Todorović z Kulpína (zľava)

Priebeh zápasov na turnaji veľmi zaujímavo, včasne51 a presne komentoval náš dopisovateľ Gavra Govorčin

Mužstvo STK Partizan získalo roku 1977 Pohár Hlasu ľudu po výhre nad Jednotou v St. Pazove 5 : 4: Jozef Trusina, Ján Pecník, Ján Mandáč, Ján Javorník, Juraj Bujzáš a Dušan Valent (zľava)

Oslava úspechu na turnaji o Pohár Hlasu ľudu v St. Pazove (Selenča 1977)

NAŠE ŠPORTOVÉ KOLEKTÍVY

Stolnotenisový klub Selenča Prvý stolnotenisový stôl do Selenče priniesol koncom päťdesiatych rokov učiteľ Adam Rago. Športový nadšenec Michal Zolňan z Báča najviac trval na založení riadneho klubu v Selenči. Nedlho potom prijali návrh telocvikára Jána Matuského a v rámci Spolku pre telesnú výchovu Partizan v Selenči začala s prácou stolnotenisová sekcia. Riadny STK Partizan v Selenči založili roku 1968; v septembri zohrali prvý zápas so STK Partizan z Ratkova a prehrali 3 : 5. Hneď v tom roku klub zapojili do Medziobecnej ligy – južná Báčka, kde získal titul a postúpil do Báčskej zóny. Valent, Grňa, Trusina, Ralbovský a celý rad nových hráčov Kvalitný hráč Štefan predo dvermi prvého mužstva ani v Báčskej lige nemali prekážky. Znova titul a od roku 1970 sa začala Ralbovský sa vysťahoval viacročná a úspešná účasť Selenčanov vo Vojvodinskej lige. V jednotlivých rokoch zohrali 80 zápasov, do USA a hral aj futbal so tak mužstvo, ako aj jednotlivci. Selenčský STK Partizan svoju poslednú sezónu zohral v rokoch 1988/89, slávnym Pelém v New York keď Jozef Trusina, Ján Trusina, Ján Kočonda a Fraňo Kesler v Medziobecnej lige Sombor získali titul majstra. Cosmos Prišli roky krízové, rozklad Juhoslávie, na športovanie nebola chuť, ani podmienky... K obnoveniu stolnotenisovej činnosti v Selenči prišlo roku 2009, keď hráč, tréner, funkcionár, medzinárodný rozhodca a predovšetkým stolnotenisový fanatik Dušan Valent, začal hrávať vo vlastnej pivnici so svojimi vnukmi Aleksandrom a Fedorom Burčiarovcami. Saša a Feďo prilákali svojich vrstovníkov a kamarátov, takže už v prvej sezóne STK Selenča obsadil druhé miesto. Prvá generácia po obnovení činnosti sa rozišla. Burčiarovci odišli na Slovensko, niektorí sa venovali iným športom, jednotlivci viac nemajú záujem o raketu a celuloidovú loptičku. Dnes STK Selenča má registrovaných 28 hráčov a mužstvo, v ktorom najčastejšie hrali Ján Kočonda ml., Ján Nosál, Daniel Zárecký, Miroslav Molnár, Dominik Vrabčeniak, Ján Mandáč, František Čapanda, Michal Vrabčeniak a Marián Vrabčeniak, v sezóne 2014/15 pod vedením Dušana Valenta v Severobáčskej lige obsadilo štvrté miesto. Náš najznámejší a najslávnejší telesne postihnutý stolný tenista Zlatko Kesler, majiteľ viac ako 130 medailí z Majstrovstiev Európy a sveta, paraolympijských hier a rôznych Jozef Trusina a Ján Mandáč turnajov, ktorý má selenčské korene, nikdy nezabudol na STK Selenča. Klubu (zľava) na tréningu daroval stôl a hráčov často poteší kompletmi najkvalitnejších loptičiek, rakiet a nadovšetko ich povzbudzuje v práci. Juraj Pucovský Daniel Snímky: autor a z archívu D. Valenta Kutenič (SNS 2009) Janko Nosál (SNS 2009) Jaroslav Berédi (sprava) počas hry (SNS 2009)

Alexander Burčiar (SNS 2009)

Fedor Burčiar (SNS 2009)

Zlatko Kesler vždy pomôže svojim Selenčanom

Selenčania v Petrovci: Jozef Trusina, Ján Javorník a Ján Mandáč (sedia zľava); nad nimi je Dušan Valent

Tréner, predseda, rozhodca: Dušan Valent (SNS 2009)